• Dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Páni poslanci Kuffa a Fecko, napriek tomu, že vlastne schôdza nie je, ale pravdepodobne sa chcú vyjadriť k predchádzajúcej ukončenej 14. schôdzi, takže, ak dovolíte, dám im slovo. Predpokladám, že ide o upresnenie hlasovania.

    Takže, pán poslanec Kuffa.

  • Pán predseda, ďakujem. Ja som sa hlásil ešte počas tej 14. schôdze, ale ste ma nezapli, tak som nemohol ako reagovať.

    Ale chcem to predchádzajúce hlasovanie označiť za zmätočné, nakoľko aj spravodajca odišiel od toho rečníckeho pultu, mňa to pomýlilo, naozaj, aj pri tom hlasovaní, ktoré tuná prebehlo, to č. 206, žiadam kvôli zápisu, ja som chcel hlasovať za tento zákon, hej. Poprosím, aby to bolo takto aj zaznamenané, aj zapísané.

  • Dobre. Poprosím do zápisu.

    Pán poslanec Fecko.

  • Podobne. Žiaľ, učím sa stále. Takže žiadal by som hlasovanie "za" v poslednom hlasovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže, dámy a páni, otváram rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú som zvolal podľa čl. 83 ods. 1 ústavy a § 106 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť zvolať túto schôdzu do 30 dní.

    Poprosím vás o prezentáciu, aby som zistil, či sme uznášaniaschopní.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že je prítomných 134 poslancov.

    Sme uznášaniaschopní.

    Na tejto 15. schôdzi overovateľmi je pani poslankyňa Vitteková a pán poslanec Viskupič, náhradníkmi sú páni poslanci Goga a Mikloško.

    O ospravedlnenie požiadali páni poslanci Érsek, Frešo, Gibalová, Hrnčiar, Mamojka, Solymos, Sulík, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Záhumenský.

    Skupina 44 poslancov podala návrh na prijatie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podáva na Ústavný súd Slovenskej republiky obžalobu na doc. JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc., prezidenta Slovenskej republiky, za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky.

    Návrh má tlač 383.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podáva na Ústavný súd Slovenskej republiky obžalobu na doc. JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc., prezidenta Slovenskej republiky, za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, tlač 383.

  • Tento návrh som pridelil na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Zaslal som ho pánovi prezidentovi a vláde. Stanovisko vlády máte rozdané vo svojich laviciach.

    Podľa § 106 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku sa na schôdzi Národnej rady návrh na obžalobu na prezidenta republiky so stanoviskom ústavnoprávneho výboru prerokuje a o ňom rozhodne, teda program takejto schôdze sa neschvaľuje.

    Dámy a páni, ešte predtým, ako dám slovo zástupcovi navrhovateľa, dovoľte, aby som využil svoje právo a vystúpil.

    Poprosím pani podpredsedníčku, aby viedla schôdzu.

  • Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som využil svoje právo predsedu Národnej rady a vystúpil ešte pred tým, ako navrhovatelia uvedú tento návrh, aj preto, že pred necelými dvoma rokmi som vtedy ako predseda najsilnejšieho opozičného klubu SMER-u – sociálnej demokracie, ktorý vtedy disponoval 62 hlasmi, trávil tu na tomto mieste desiatky a desiatky minút a snažil som sa vtedy z pohľadu opozície požiadať vtedajšiu vládnu moc tých istých ľudí, ktorí dnes podávajú tento politicky nezmyselný návrh na obžalobu pána prezidenta, aby jednoducho rešpektovali ústavu, aby rešpektovali možné riziká vyplývajúce z násilného nekomunikovaného a politicky orientovaného rozhodovania a zmien či už v zákone o rokovacom poriadku, alebo potom aj v spôsobe voľby, a najmä úpravu súvisiacich noriem, ako bol volebný poriadok.

    Dámy a páni, vôbec ma neteší, že tu dnes musím stáť, a zhrniem to do veľmi jednoduchého politického posolstva: Toto sa nemalo stať. Je to politický zásah do fungovania nášho, ešte stále krehkého a krátko budovaného, demokratického systému, ktorý paradoxne narúša a zasahuje všetkých nás, ktorí dnes pre občanov na Slovensku reprezentujeme moc alebo názorovú opozíciu a rozmanitosť.

    Chcem, aby sme si dnes pripomenuli, pretože je niekedy lepšie trikrát počuť a vidieť to, čo sa dialo pred necelými dvoma rokmi počas vlády tých, ktorí dnes podávajú politicky, ale aj ústavnoprávne nezmyselný návrh na žalobu na pána prezidenta. Tých istých, ktorí dnes kričia hlasno o obhajobe demokracie, tých istých, ktorí nemali v tom období žiadny problém zlomiť všetko to, čo sa krehko za uplynulé roky budovalo.

    Vôbec by som sa tomu nečudoval, a je to možno také symbolické, ak je pravdou, že predkladateľom je pán poslanec Poliačik, tomu by som ešte rozumel a stranám ako SaS, ako pán Sulík, ktorý vtedy účinkoval v hlavnej úlohe tohto paškvilu a tejto frašky, a o chvíľu to uvidíte, to je fajn. Ale vy, predstavitelia štandardných politických strán, ľudia, ktorí ste sa významným spôsobom podieľali na budovaní Slovenska, aj prosperity, aj politického systému, že ste sa nechali natiahnuť do takéhoto aktu, tomu nerozumiem. A ak naozaj tým hlavným hovorcom má byť človek, ktorý obhajuje heroín a používanie drog, je to hanba!

  • Nuž ale poďme si pripomenúť, čo sa tu dialo, a tá moja ambícia nebude vôbec robiť siahodlhé ústavnoprávne analýzy, to prenechám renomovaným právnikom, ale pokúsim sa rozdeliť celú tú tému na dve základné oblasti, pretože tak boli aj vami naexponované. Tá jedna je výrazne politická alebo politizujúca a tá druhá, bohužiaľ, vážne ústavnoprávna, ako keby len vytvárala dojem. Ale na to sme si zvykli aj pred dvoma rokmi, keď ste pána Čentéša vraj legitímne a demokraticky zvolili.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže poďme najprv si pripomenúť, čo sa dialo v Národnej rade vtedy, keď tento problém vznikol. Poprosím techniku.

  • Inštalovanie audiovizuálnej prezentácie. Reakcie z pléna vyjadrujúce nesúhlas s prezentáciou.

  • Páni, veď to je archív, to nie je nahraté v štúdiu Universal, to bolo tu v tejto Národnej rade.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím, poprosím vás. Poprosím.

  • Páni poslanci, prosím vás pekne, vystupuje predseda Národnej rady, poprosím, zachovajte pokoj.

  • Ruch v sále.

  • Páni, ale prečo ste takí nervózni? Veď kľud. Páni poslanci, to sú archívy Národnej rady.

  • Veľký ruch v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím o zvuk, pretože ten je veľmi dôležitý.

  • Zastavenie prezentácie. Sústavné reakcie z pléna a pískanie v sále.

  • Poprosím aj médiá na balkóne, pretože je veľmi dôležité zohľadniť aj tento prístup. Aj pred dvomi rokmi,...

  • Reakcie z pléna.

  • ... ako dnes pri tejto téme, zohrávali médiá veľmi významnú úlohu.

    Laššáková, Jana podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás, zachovajte pokoj!

  • Reakcie z pléna, veľký hluk v sále.

  • Keď tak... (reakcie z pléna) ... takisto...

    Laššáková, Jana podpredsedníčka NR SR

    Nie. Pán, pán Hrnčiar...

  • ... ako pred dvoma rokmi, chcem len, aby sme dostali na misku váh spravodlivosti názor. A názory tu odznievali a bude asi veľmi dobré si ich vypočuť, pretože chcem dospieť k tomu, o čom som hovoril a čo je podstatou politickej, ale aj ústavnoprávnej nezmyselnosti tohto návrhu.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Je veľmi dôležité si uvedomiť, v akej atmosfére prebiehala tzv. regulárna voľba kandidáta na post generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

  • Stíchnutie ruchu v sále.

  • Netreba snáď opakovať, že v rámci vtedajšej vládnej moci a koalície od samého počiatku prebiehalo množstvo konfliktov, že napätie, osobná animozita lídrov a rôzne šarvátky znervózňovali ľudí, ale to vyriešili predčasné voľby, chvalabohu, v júni 2012. Ale je dôležité si uvedomiť, a poviem aj prečo a prečo chcem, aby odzneli a boli odprezentované tieto zábery z archívu Národnej rady, akým spôsobom vtedajší predseda Národnej rady, ktorý nebol schopný zvládnuť ani len elementárne procedúry vedenia schôdze Národnej rady, nemal problém manipulovať nielen s jednou, ale so všetkými tzv. tajnými voľbami, ktoré vtedy prebiehali.

  • Reakcie z pléna.

  • Určite si to, dámy a páni, pamätáte, ako voľba najprv zdesene vyniesla skoro zvolenie iného kandidáta, ako bol vládny kandidát.

    Určite si pamätáte, ako v ďalšej voľbe už zúfalo sa hľadal tzv. Radičovej kód, ako by sa jednotlivé poslanecké kluby vtedajšej moci mohli skontrolovať.

    Určite si pamätáte, ako sa dokonca chválili niektorí predstavitelia vtedajších vládnych klubov, ako si fotia a kontrolujú jednotlivé hlasovacie lístky.

    Určite si pamätáte na tlak a vyhlásenia premiérky, vtedajšej, pani Radičovej.

    A aj preto je dobré, aby sme sa na úvod oboznámili, akým spôsobom pred tými dvoma rokmi Národná rada bola vedená a aký chaos panoval v tejto Národnej rade.

    Je to dôležité aj preto, že podstatou, ešte raz zopakujem, tohto politicky aj ústavnoprávne nezmyselného aktu, ktorý sa tu má dnes prerokovávať, je obžaloba prezidenta z toho, že vraj úmyselne porušil ústavu, ak nevymenoval vtedy vraj údajne právoplatne zvoleného kandidáta pána Dr. Čentéša.

  • Opäť ruch v sále.

  • Tieto archívne zábery nie sú o ničom inom, len o tom, ako nezmyselne ste pristupovali k tejto voľbe a ako ste nebrali do úvahy opozíciu. To ešte beriem, to jednoducho tak je. Ale že ste nebrali do úvahy možné ústavnoprávne následky a dôsledky, na ktoré sme upozorňovali a ktoré sa nám dnes vracajú ako bumerang. A je úplne jedno, koho po tom zátylku trafí, a tak ako som povedal na úvod, budete to najmä vy, ktorí ste vtedy niesli zodpovednosť za túto zmanipulovanú voľbu. A manipulácia voľby je jeden z dôvodov, pre ktorý pán prezident kandidáta nezvolil.

    Chcel by som rozdeliť ešte túto rovinu na dve časti, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia, pretože jeden z tých dôvodov, o ktoré sa pán prezident Ivan Gašparovič opiera na základe aj nálezu Ústavného súdu, ktorý mu dal možnosť, ak sú naplnené podmienky, aj nevymenovať Národnou radou navrhnutého kandidáta, bola otázka dôveryhodnosti navrhnutého kandidáta. A tu, čuduj sa svete, médiá už ani nespomínam, tie zúfalo hľadajú snahu, ako vám zase podporiť tento váš politický a ústavnoprávne nezmyselný návrh, nechcú o tom nič hovoriť.

  • Reakcie z pléna.

  • Jedna z vecí, ktorá ale úplne súvisí, je práve postoj, názory a vzťah navrhnutého kandidáta a to, akým spôsobom sa stal politicky manipulovateľný počas niekoľkých opakovaných a nových volieb a akým spôsobom dal výraznú mieru svojej osobnej nedôveryhodnosti.

    My, a dúfam, že si to všetci dobre pamätáte, sme nechceli nič iné, len sme chceli a volali sme po normálnej, dôstojnej a nespochybniteľnej voľbe. Tu z tohto miesta som povedal, ak si to dobre pamätám, doslovne, vážení kolegovia vtedajšej moci, nechceme nič iné, my rešpektujeme, máte moc, máte väčšinu, prečo potrebujeme v piatok poobede zrazu na mimoriadnej schôdzi voliť kandidáta, ktorého ste neboli schopní zvoliť sedem mesiacov, keď Ústavný súd dal nález a žiadal Národnú radu, aby nevolila. Vaše...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Vaše stanovisko bolo, že nie je ešte účinný takýto nález.

    Jednoducho aj z týchto dôvodov navrhovaný kandidát, ktorého sme vyzývali, aby počkal, aby sa rozhodlo, a znovu opakujem, povedali sme, nič nechceme, korektnú voľbu, máte moc, máte väčšinu, zvoľte niekoho, zvoľte aj pána Dr. Čentéša, počkajme. Takto som dvíhal prst a sľuboval som, že 62 poslancov vtedajšieho opozičného klubu SMER-u – sociálnej demokracie zahlasuje za novelu rokovacieho poriadku na normálnej schôdzi a na základe tejto legitímnej zmeny sa upravia procedúry. Vykoná sa normálna voľba a koho si zvolíte, toho si zvolíte. Nie. V chaose, v lámaní demokracie a lámaní všetkých zaužívaných nielen zvykov, ale aj predpisov, ktoré tu platili roky, ste urobili to, čo ste urobili, a dnes nesieme všetci následky.

    A preto je pre mňa neuveriteľne čudné, že máte tú odvahu vy, ktorí ste zodpovední za tento ústavnoprávny chaos, a máte tú odvahu prísť s návrhom na obžalobu pána prezidenta.

    Ja nie som právnik, ale znovu otázka, ktorú som kládol aj vtedy aj pánovi Dr. Čentéšovi, ktorého som žiadal, že ak je výkonný prokurátor, ktorý musí plniť v zmysle zákona o prokuratúre určité kritériá a má ambíciu byť na čele tak vážneho monokratického orgánu a inštitúcie, ako je prokuratúra, Generálna prokuratúra, a musí spĺňať tieto kritériá, nech, tak ako aj iný kandidát, pri tomto chaose (stíšené zaznenie zvuku z prezentácie) stiahne svoju kandidatúru a počká na rozhodnutie Ústavného súdu. Takisto ako my už od marca alebo od apríla minulého roku veľmi jasne čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu. A veľmi jasne som to povedal aj ja, keď som vypísal termín na podávanie kandidátov, že neprebehne voľba, pokiaľ nebude jednoznačné stanovisko Ústavného súdu.

    Ako to, dámy a páni, ak len trošku rešpektujete Ústavný súd, že podávate túto obžalobu bez toho, aby ste počkali na definitívny nález Ústavného súdu, či naozaj pán prezident pochybil z pohľadu ústavy, alebo mal právo na akt, ktorý urobil? Čo tak zase potrebujete, tak ako vtedy v piatok poobede o 12.00 na mimoriadnej schôdzi v roku 2011, čo, aké politické divadlo to tu hráte? Aký máte vzťah k ústavnosti? Žiadny. Žiadny!

  • A vy máte odvahu nás (pokračovanie potlesku), nás atakovať a osočovať, že si nectíme Ústavný súd?!

    Je verejným tajomstvom aj v tých situáciách, ktoré sa dejú ohľadne tohto problému, že sa niektorí poslanci, aj pán Lipšic, ktorý sa usmieva, aj iní, stretávajú v Košiciach s tzv. spriaznenými (veľmi hlasné zaznenie zvuku z prezentácie), s tzv. spriaznenými (reakcie z pléna), s tzv. spriaznenými a dobrými ústavnými sudcami a hľadá sa dobré pre vás politické riešenie. Tak ako bolo politickým riešením aj voľba v piatok poobede pri nerešpektovaní predbežného opatrenia Ústavného súdu, ktoré bolo všeobecne známe.

    Dámy a páni, ešte raz k osobe pána kandidáta. Nikdy ako osoba, ako meno v tom období nebol objektom z našej strany, vtedajšej opozície, akýchkoľvek atakov a akéhokoľvek spochybnenia. Práve naopak. Hovorili sme, áno, pán Dr. Čentéš je známa osoba z Generálnej prokuratúry, je to docent, ktorý má svoje renomé, hlavne v oblasti teórie. Nikdy sme nespochybňovali osobu pána Dr. Čentéša a jeho meno. Vždy sme spochybňovali spôsob, akým ste ho nelegitímnym spôsobom zvolili.

    Dnes poviem, že som zmenil názor, a aj preto, že pán Dr. Čentéš nielen vtedy nenašiel v sebe nielen prokurátorskú a právnu česť a zúčastnil sa tohto paškvilu a tejto manipulácie, ale že ďalej rozčeruje vody a ďalej vnáša zbytočnú traumu do tohto problému, ktorý je výrazne a výlučne ústavnoprávny. Nie je to len môj názor. Ak si pozriete médiá, nie jeden a nie dvaja renomovaní ústavní právnici veľmi jednoznačne povedali, že tým úplne najlepším riešením, pretože možnosť výkladov a toho, čo nás ešte čaká, nevieme, by bolo, keby práve tento vami politicky navrhnutý a manipulovateľný a nelegitímne zvolený kandidát sám (reakcie z pléna), sám, rešpektujúc ústavnosť a právnosť, povedal:...

  • Ruch v sále.

  • ... Počkám na rozhodnutie Ústavného súdu alebo sťahujem sa. A povieme, Národná rada, aby sme sa zbavili tejto traumy, poďme zvoliť riadnym, nespochybniteľným spôsobom kandidáta na post generálneho prokurátora Slovenskej republiky. A ak ho pán prezident vymenuje, budeme ho rešpektovať.

    Vy veľmi dobre viete, a hovorím teraz najmä opäť a obraciam sa k ľuďom, ktorí v slovenskej politike aj niečo znamenajú a aj niečo dokázali a boli na významných aj exekutívnych postoch, že vždy tu bola ponuka na dialóg, tak ako v predchádzajúcich obdobiach, keď sa volil generálny prokurátor. Hľadali sme človeka tak, aby jednoducho bol nespochybniteľným kandidátom Národnej rady a aby bol zvolený tak, aby žiadny, nielen pán prezident Ivan Gašparovič, ale nikto ani po ňom nikdy nemal žiadny problém s tým, či ho vymenuje, alebo nevymenuje.

    Ešte jedna veľmi dôležitá vec, ktorá už aj vo vašich reakciách cítiť a zaznieva, a to je vaše tvrdenie, že vraj Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že voľba bola v poriadku. Nuž, dámy a páni, a ja vám to kľudne dám všetko k dispozícii. Mám urobenú analýzu všetkých konaní, všetkých podaní a všetkých rozhodnutí od predbežných až po rozhodnutia v merite veci a faktom je, nikdy ani jedno sa totižto ani nezaoberalo takouto problematikou, pretože takéto podanie nikdy ani nebolo. Tobôž Ústavný súd ani nemal prečo a ako skonštatovať, že tento spôsob voľby bol v poriadku.

    Jediné konštatovanie, ktorý sa potom nazýva tzv. Sulíkov právny paradox, je, že vo veci ústavnoprávneho komfortu alebo k ústavnoprávnemu komfortu sa dospelo protiprávnym konaním. To som nevymyslel ja, dámy a páni. To sú výklady Ústavného súdu.

    Takže nezavádzajte ani vy, poprosím aj médiá, aby nezavádzali ľudí na Slovensku týmito názormi a tvrdeniami, že vraj všetko bolo v poriadku. No nebolo. Nič nebolo v poriadku. A sme tak, ako tomu bolo v júni 2011, v stave právnej neistoty, za ktorú nesiete zodpovednosť vy.

  • A vy máme dnes tú drzosť obžalovať pána prezidenta, ktorý na základe nálezu Ústavného súdu legitímne využil svoje ústavné právo a nevymenoval zvoleného kandidáta, vami zvoleného kandidáta, podotýkam, za generálneho prokurátora.

    Je škoda naozaj... Môžeme? Poprosím, pretože je to veľmi dôležité, už sa to snáď podarí.

    (Audiovizuálna prezentácia sekvencií na obrazovkách v rokovacej sále.)

    „Sulík, Richard, predseda NR SR: Ideme teraz hlasovať o tom, že budeme rokovať až do skončenia schôdze.

  • Smiech v sále.

  • Prosím, hlasujte teraz. Samozrejme, že budeme rokovať dnes do skončenia schôdze.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 79 poslancov hlasovalo 74 za.

    Čiže dohodli sme sa, že budeme rokovať dovtedy, dokedy schôdza neskončí.

    Prosím, hlasujte teraz o tom, že budeme hlasovať po skončení rozpravy o každom bode ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 77 poslancov, hlasovalo 75 za a 2 nehlasovali.

    Dohodli sme sa na tom, že budeme hlasovať po skončení rozpravy ku každému bodu.“

    „Fico, Robert, podpredseda NR SR: Hlasovali sme o hlúposti, o nezmysle. Chápem, že ste aj unavený, aj nervózny a riadite schôdzu, ako riadite. Dali ste hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sa rokovalo do skončenia schôdze. Vždy sa rokuje do skončenia schôdze, to je celkom pochopiteľné.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Takže vás poprosím, keby ste ešte raz, lebo to máte už vo vašom klube aj dosť obvyklé, dali návrh procedurálny a ešte raz sa hlasovalo o tom, čo chcete dosiahnuť, lebo ste hlasovali o nezmysle. Ďakujem pekne.“

    „Madej, Róbert, poslanec NR SR: Podľa § 22 zákona o rokovacom poriadku v piatok do 16.00 hod. rokuje Národná rada, ak Národná rada nerozhodne inak. Váš procedurálny návrh bol uvedený v takom znení, v ktorom v žiadnom prípade nemenil toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, bol zmätočný, a preto by ste ho mali určite naformulovať správnejšie.“

    „Sulík, Richard, predseda NR SR: Budeme hlasovať ešte raz o tom, či je súhlas, že budeme rokovať nepretržite, až dokým neprerokujeme všetky body programu. Dohodli sme sa, že budeme rokovať nepretržite, až dokým neprerokujeme všetky body.“

    „Madej, Róbert, poslanec NR SR: Opäť si dovolím spochybniť ten procedurálny návrh, ktorý ste uviedli. Vy musíte dať, pán predseda Národnej rady, hlasovať o tom, že budeme rokovať aj po 16.00 hodine.“

    „Sulík, Richard, predseda NR SR: Budeme teda hlasovať ešte raz o tom, že rokujeme nepretržite aj po 16.00 hodine. Do skončenia, do prerokovania, do skrátka všetkého, no.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 76 poslancov hlasovalo 75 za.“

    „Paška, Pavol, poslanec NR SR: V rámci vášho demokratického ponímania slovenského parlamentu dávam návrh, aby ste rovno na nás opozíciu poslali kukláčov, nech nás vyvedú stadiaľto a nemusíme povedať vôbec nič. Ďakujem.

  • Dámy a páni, viete, kedy tu boli tie televízory? Len raz za 20 rokov. Keď sa rokovalo o Lexovi. Len raz...“

  • Zastavenie audiovizuálnej prezentácie.

  • Chcem len pripomenúť, že ten boj o demokraciu mal aj také riešenie, že ste, dámy a páni, vtedy rozhodli, že nám zoberiete slovo a že jednoducho nám určíte čas, kedy a čo môžme povedať. A ako je zrejmé aj z tých počtov pri hlasovaní, je to to, čo som povedal. Jednoducho len vy ste rozhodovali. My sme vtedy povedali, že my sa na tomto cirkuse podieľať nebudeme.

    Ale prečo som to uviedol? Ja to zopakujem.

    Totižto chaos, ktorý tu bol, dobre, pán predseda bol, bol taký. Ale zaujímavé, že zvládnuť elementárnu procedúru, aby v piatok poobede prinútil všetkých sedieť tu až dovtedy, kým si nepresadí svoj názor, nevedel, ale zaujímavé, že označovať lístky vedel. Viete čo? Na prokuratúre sa ma pri výsluchu, keďže sa vedie ináč, dámy a páni, trestné stíhanie vo veci vyšetrenia priebehu vtedajšej voľby na neznámeho páchateľa, som sa dozvedel, čo bolo všeobecne známe, že pán predseda Sulík vtedy pečiatkoval, vyrobil si zvláštnu pečiatku a pečiatkoval volebné lístky. Dobre, Boh s ním. My sme to vedeli, že treba manipulovať tú voľbu, ale ešte vypovie na prokuratúre, že ja mám tú pečiatku a nech ju žiada prokuratúra odo mňa.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak vám chcem oznámiť, že žiadnu som nikdy nemal. Pán predseda Hrušovský, verím, že ani vy ste nikdy nepoužívali žiadnu pečiatku. Pán podpredseda Bugár, verím, že ani vy ste nikdy nepoužívali žiadnu pečiatku. Na rozdiel od pána Sulíka ste aspoň túto Národnú radu viedli v primeranom režime a nemuseli sme sa za to hanbiť.

    Preto som to chcel ukázať. Manipulácia nebol problém, ale zvládnuť jeden elementárny proces, treba si prečítať tri strany v zákone o rokovacom poriadku, to áno.

    Poďme ďalej trošku, veľmi zaujímavé veci sa dozvieme.

  • Reakcia z pléna: „To je toto v archíve, pán predseda?“

  • Áno, pán Poliačik. Ja vám potom nechám slovo.

    (Audiovizuálna prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále.)

    „Paška, Pavol, poslanec NR SR: Uvidíte, že je to bohapustá manipulácia a už len úprava volebnej miestnosti neznamená vôbec nič iné, len vytvoriť priestor pre to, aby sa poslanci vládnej koalície pod tlakom mohli kontrolovať, aby táto voľba bola všetko možné, len nie regulérnou tajnou voľbou v zmysle ústavy, zákona o rokovacom poriadku, ale najmä obsahu nálezu Ústavného súdu, ktorý rozhodol o tejto opakovanej voľbe. Môžte sa snažiť o vytvorenie ilúzie akokoľvek, vieme, že tie lístky budú označované.“

  • Zastavenie audiovizuálnej prezentácie.

  • Chcem ešte uviesť, dámy a páni, že nie je to nepodstatná informácia spred dvoch rokov. Pretože jedna, alebo jeden z vážnych argumentov, ktorý používa pán prezident pre to, aby podporil svoj názor, že zvolený kandidát nie je vhodný na tento post, bola jednak politická manipulácia, čistá politická nominácia, a zároveň podozrenie a častokrát potvrdené aj výpoveďami svedkov na Generálnej prokuratúre, o ktorých sa hovorí, z jednotlivých klubov, že sa naozaj pri voľbách kandidáta na generálneho prokurátora manipulovalo nielen s lístkami, ale že sa manipulovalo dokonca aj s priestorom, ktorý bol určený vždy v Národnej rade na vykonanie tajnej voľby.

    Ale poďme ďalej, poprosím.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja sa len chcem dostať k podstate, aby to náhodou...

    (Audiovizuálna prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále.)

    „Paška, Pavol, poslanec NR SR: Uvidíte, že je to bohapustá manipulácia a už len úprava volebnej miestnosti neznamená vôbec nič iné, len vytvoriť prie...“

  • Zastavenie audiovizuálnej prezentácie.

  • Ruch v sále.

  • Dobre. Chcem len zdôrazniť, že naozaj nám nikdy nešlo o nič iné, len aby táto voľba prebehla normálnym ústavným, nespochybniteľným spôsobom. Dnes sme tu nemuseli byť, keby ste vtedy prijali ponuku nevoliť rýchlo v piatok poobede.

    (Audiovizuálna prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále.)

    „Paška, Pavol, poslanec NR SR: Poďte, prosím vás, sa dohodnúť, akým spôsobom v korektnej, ústavne a zákonom garantovanej tajnej voľbe zvolíme človeka na čelo Generálnej prokuratúry tak, aby nevznikla ani len pochybnosť a aby budúcnosť neprinášala ľuďom na Slovensku ďalšie traumy z možného spochybnenia tohto právneho aktu.

    Čo vás tak núti, aby ste v piatok poobede rýchlo zvolili pána Čentéša?“

  • Zastavenie audiovizuálnej prezentácie, počas ktorej zaznievali reakcie z pléna.

  • Dobre, ja to urýchlim, aby ste...

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte raz, dámy a páni, zdôrazňujem aj pre tých predstaviteľov médií na balkóne, že naozaj nejde o nič iné, len vrátiť problematiku do úplne normálneho a prirodzeného kontextu, pretože máme pocit, že tak ako je naexponovaná a ako je aj médiami interpretovaná a dnes už veľmi nechutným spôsobom, útokmi, osobnými útokmi na pána prezidenta Ivana Gašparoviča, že to nie je dôstojné a že tí, ktorí sa na tom podieľali, ako keby stratili pamäť. Ako keby nechceli vedieť, ako táto voľba prebiehala a z čoho takýto problém vznikol.

    Poprosím ešte ďalší – a už to nebude dlho trvať – a dospejem k záveru, ktorý som neurobil ja, ale urobil ho renomovaný ústavný právnik a sudca Ústavného súdu, ktorý potvrdil, že je to nezmyslel, táto žaloba.

    (Audiovizuálna prezentácia sekvencií na obrazovkách v rokovacej sále.)

    „Paška, Pavol, poslanec NR SR: ... prijmime a SMER – sociálna demokracia takto všetkými 62 hlasmi za to zahlasuje, novelu zákona o rokovacom poriadku, kde veľmi jasne a nespochybniteľne ustanovíme podmienky normálnej tajnej voľby. Urobíme voľbu, ktorá bude nespochybniteľná.“

    „Paška, Pavol, poslanec NR SR: ... dámy a páni z koalície, ktorí ste sa nechali vtiahnuť do tejto špinavej hry proti demokracii, ktorá vyústi v nič iné, len v to kyvadlo, ktoré raz sa vráti aj ku vám.“

  • Zastavenie audiovizuálnej prezentácie, počas ktorej zaznievali reakcie z pléna.

  • Ešte mi dajte dve minútky, dámy a páni, aby to malo logiku.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja viem, že sa to nepríjemne počúva a nepríjemné pozerá, ale opakovanie je matka múdrosti, dámy a páni, takže. Tu sme, tu sme presne v tom, v čom sme...

    (Audiovizuálna prezentácia sekvencií na obrazovkách v rokovacej sále.)

    „Paška, Pavol, poslanec NR SR: Chcel som využiť túto príležitosť aj na to, aby som vyzval pána Čentéša. Ak má len štipku právneho vedomia a ak si je vedomý ako výkonný prokurátor možných dopadov svojho zvolenia, aby odstúpil z tejto voľby a vytvoril ako človek, ktorý si ctí právo, ústavu a právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý by mal ako najvyšší predstaviteľ štátu v oblasti prokuratúry zastupovať, aby odstúpil.“

    „Paška, Pavol, poslanec NR SR: Pán Čentéš, bohužiaľ, zvolil cestu byť politickým nástrojom a byť tým, ktorý bude poslušne vykonávať všetky príkazy politickej vládnej reprezentácie.

    Čo je ale zaujímavé. Nebolo to tak dávno, tuším to bolo pred mesiacom, kedy pán Čentéš ešte nemal túto politickú istotu, ktorú má evidentne dnes, sám som zvedavý, ako ho zvolíte alebo nezvolíte, a vtedy odstúpil z voľby a mal veľmi zaujímavé argumenty a chcem využiť tento priestor aj na to, aby som aj týmto spôsobom sa ho spýtal, keďže odmietol prísť sem do pléna Národnej rady, aby aspoň formálne naplnil znaky demokracie a aspoň sa pokúsil tváriť, že je naozaj tým kandidátom a budúcim šéfom Generálnej prokuratúry, ktorý nebude politickou bábkou, a keď odstupoval, odpovedal na otázku "Prečo?" slovami: "Bol som konfrontovaný s informáciami o ďalšom možnom korupčnom správaní, o vydieraní. Sú rôzne teórie o rozličných, o kupovaní poslancov" atď. "A ja som povedal, ja nebudem súčasťou takéhoto komplotu."

    Dámy a páni, súčasťou akého komplotu je teraz pán Čentéš? Aké vydieranie? Aké kupovanie? Čo ste dostali?“

  • Zastavenie audiovizuálnej prezentácie.

  • Opäť chcem zdôrazniť, že nie náhodne sa táto sekvencia dostala opäť sem do Národnej rady, pretože opäť korupcia alebo podozrenie z korupcie a manipulácie pri voľbe tohto kandidáta je jeden z vážnych dôvodov, ktorý uvádza pán prezident, využijúc svoje ústavné právo, ktoré dostal aj na základe nálezu Ústavného súdu, preto, aby nevymenoval pána Dr. Čentéša na poste generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti opäť chcem zdôrazniť, čo už som spomínal, že pravdepodobne tá situácia sa opakuje. A aj dnes by asi najvhodnejšie bolo, ak by si uvedomil, že sa stal – možno nevedomky – súčasťou vašej politickej hry, ktorú chcete teraz takýmto podľa mňa politicky nezmyselným spôsobom dohrať do konca ešte aj z pozície, ktorú dnes máte, a aby uľahčil aj politickému systému, aj ústavnému, situáciu tým, že by uznal, že spôsob, akým sa stal zvoleným kandidátom, nebol v súlade nielen so zákonom, ale aj s dobrými mravmi a pravidlami.

    Opäť dám do pozornosti, že od nástupu novej vlády a sformovania nového parlamentu, napriek tomu, že ústavná povinnosť aj pre predsedu Národnej rady je sfunkčniť všetky inštitúcie štátu, sme nikdy nepristúpili k voľbe nového kandidáta aj z dôvodov, že vždy sme rešpektovali a budeme rešpektovať Ústavný súd ako jedinú inštitúciu a vrcholný orgán, ktorý môže rozhodovať v ústavnoprávnych sporoch a v meritách veci. A pokiaľ je pochybnosť, čakanie na vyslovenie nálezu k meritu veci je nielen obvyklosť, ale aj nevyhnutnosť. A tento príklad pána Dr. Čentéša to dokazuje.

    Predtým ešte z tej voľby, treba pripomenúť, odstúpil práve z týchto dôvodov kandidát, ktorým bol vtedy pán Trnka, a z tých istých dôvodov aj Radou prokurátorov navrhnutý možný kandidát po tom, ako pán prezident nevymenoval pána Dr. Čentéša, pán Dr. Čižnár oznámil, že nebude sa uchádzať napriek tomu, že som vypísal termíny, tak ako mi to ústava káže, o tento post dovtedy, kým nebude nespochybniteľné stanovisko Ústavného súdu.

    Toto považujeme a považovali sme za normálny prístup. Pred dvoma rokmi sme nechceli nič iné, len ústavnosť a dodržiavanie zákona. Upozorňovali sme na to, že môže vzniknúť problém. Žiadali sme vás dokonca, ako ste videli, som dával prísľub, že normálne zahlasujeme za zmenu rokovacieho poriadku a pôjdeme normálne voliť a zvoľte si. Dobre, máte väčšinu. Len urobme to spôsobom, ktorý je nespochybniteľný.

    Ten spôsob bol spochybniteľný, je spochybnený, bol manipulovaný, bol korumpovaný a výsledok dnes je absurdná žaloba na prezidenta republiky, ktorý nerobí nič iné, len sa snaží udržať ústavný poriadok tak, ako mu to káže Ústava Slovenskej republiky.

  • A dovoľte mi preto na záver odcitovať právnu analýzu a závery právnej analýzy, že ide aj o ústavnoprávne neopodstatnený návrh, nehovoriac o tom – ešte raz položím otázku:

    Dámy a páni z opozície, kde ste sa tak ponáhľali, ak ste vedeli, že Ústavný súd bude na základe sťažnosti pána Dr. Čentéša rozhodovať? To je taký problém počkať? Mesiac, dva, tri? Ak by bol Ústavný súd rozhodol, porušil pán prezident, naozaj a preukázateľne je tu dôvod na takéto právne riešenie, poviem, dobre, musíme rešpektovať. Nie. Treba urobiť znovu politické divadlo a manipulovať verejnosť na Slovensku. To viete najlepšie, ale nie reálne robiť.

  • A teraz dovoľte to stanovisko:

    „Ústavnú povinnosť ustanovenú druhou vetou čl. 101 ods. 1 nemožno vytrhnúť z kontextu s ustanoveniami čl. 102 odseku Ústavy Slovenskej republiky upravujúcimi právne postavenie prezidenta, jeho pôsobnosť vo vnútri štátu i navonok vrátane menovacích právomocí.

    Prezident neprekročil svoje právomoci vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. t) v spojení s čl. 150, pretože jeho pôsobnosť ustanovená podľa čl. 102 ods. 1 písm. t) mu podľa rozhodnutia, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky podal výklad tohto ustanovenia, nezakladá menovaciu povinnosť, ale právo úvahy, či navrhnutého kandidáta vymenuje, alebo odmietne.

    Prezident Slovenskej republiky v okolnostiach prípadu neporušil ani svoju povinnosť jej oneskoreným plnením, lebo čas 18 mesiacov, s ktorým navrhovatelia spojili úvahu prezidenta Slovenskej republiky, ako naloží s návrhom Národnej rady na vymenovanie kandidáta, navrhovatelia nezačali počítať od okamihu, keď sa návrh Národnej rady stal spôsobilý vyvolať právny účinok. Navrhovatelia pri počítaní času nepriznali právny účinok ani trvanie sporu o výklad čl. 102 ods. 1 písm. t) pred Ústavným súdom, hoci tento spor sami vyvolali.

    Prezident neporušil ustanovenia ústavy, o ktorých navrhovatelia na konanie obžaloby na prezidenta republiky tvrdia, že ich porušil. To má za následok, že je zbytočné zaoberať sa splnením podmienky úmyslu jedine vtedy, ak sa preukáže, že prezident Slovenskej republiky porušil ústavu úmyselne, možno ho postihnúť podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky. Predkladatelia návrhu ako potenciálni žalobcovia musia preukázať, že prezident v nesúlade s ústavou konal úmyselne. Predkladatelia návrhu na začatie konania nenavrhli žiadne dôkazy, ba ani nenaznačili spôsob, akým zamýšľajú preukázať úmysel prezidenta Slovenskej republiky porušiť Ústavu Slovenskej republiky pri menovaní kandidáta schváleného Národnou radou na funkciu generálneho prokurátora.“

    Dámy a páni, ja vám všetkým pošlem tie vaše, alebo to, čo ste pred dvoma rokmi stvárali tu v tejto sále, na vaše e-maily osobné, aby ste si to mohli dobre pozrieť, a verím, že aspoň tí, a sú medzi vami aj takí, ktorí nie ste stotožnení aj s týmto politickým a právnym nezmyslom, ktorý sa tu bude dnes poobede diať, sa minimálne zamyslite, či toto je cesta, ako sa dá politický systém na Slovensku stabilizovať, rozvíjať a zdôveryhodňovať v očiach ľudí žijúcich na Slovensku.

    Dámy a páni, preto tak, ako som pred dvoma rokmi tu z tohto miesta hovoril, že poslanecký klub SMER-u – sociálnej demokracie sa na vašej manipulácii a vašom paškvile nezúčastní, hovorím to aj teraz, poslanecký klub SMER-u – sociálnej demokracie sa na tomto divadle a na tomto paškvile zúčastňovať nebude.

    Chcem požiadať pánov podpredsedov Figeľa a pani podpredsedníčku Jurinovú, aby si rozdelili rokovací čas a viedli rokovanie Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Odovzdávam vedenie schôdze pani podpredsedníčke Jurinovej.

    Ale predtým ešte chcem povedať, že podľa uznesenia ústavnoprávneho výboru č. 97 zo 6. februára 2007 na vystúpenie pána predsedu Národnej rady nie je možné reagovať faktickými (reakcia z pléna), faktickými poznámkami. Takže ctime si toto uznesenie a nedá sa reagovať faktickými poznámkami. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále. Odchod poslancov NR SR za stranu SMER - sociálna demokracia z rokovacej sály.

  • S procedurálnymi návrhmi sa prihlásil pán poslanec, pán podpredseda Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem povedať kolegom zo SMER-u, že...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcom.

  • ... darmo odchádzajú. Pred pravdou, priatelia, neujdete. Klamstvo vás dobehne. Dobehne vás to. A hovorím to aj preto, lebo by som rovnako mohol požiadať o paragraf podľa rokovacieho poriadku na vystúpenie. Ale je slušné najprv vypočuť návrh a potom reagovať. Neurobiť z toho divadlo, resp. kino. Pravda vás dobehne. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Musím povedať, že toto je hanba, čo tu stvárajú poslanci za SMER, ale hlavne pán predseda Národnej rady, lebo sa boja ešte aj faktických poznámok, radšej vystúpi ešte pred normálnym otvorením tejto záležitosti.

    A čo je, čo je ešte horšie, namiesto toho, aby sme tu počuli argumenty, tak sme počuli osobné invektívy, či na pána Čentéša, alebo na opozíciu. Ja si myslím, že táto schôdza nie je o tom. Táto schôdza je práve o tom, aby sme tie údaje, ktoré máme jednak v rozhodnutí Ústavného súdu, aby sme tam predostreli, aby sme o tom diskutovali. Útočiť na niekoho, to je veľmi, veľmi jednoduché. A utiecť, to je zas zbabelé.

  • To, čo sme tu pred chvíľou videli, bolo nič iné, len naozaj dokonale technicky zvládnutý kabaret, pretože sme tu zažili aj kino. Videli sme, ako si Paška púšťal Pašku. A keby dnes nemal kravatu, tak by sme mali problém rozoznať, že či hovorí zo záznamu, alebo naživo, pretože len ten rozdiel ho oddeľoval od toho, čo nám tu púšťal na monitore.

    Ďalším dôkazom alebo ďalším, to, čo sme videli, bola obrovská dávka zbabelosti, ktorú tu SMER predviedol. Pretože nie je schopný ani vypočuť reakcie na svoje nezmyselné obvinenia. S jediným, s čím sa dá súhlasiť, je, čo povedal pán predseda Paška, že toto sa stať nemalo. Také flagrantné porušovanie ústavy, ako predviedol pán prezident, a znásilňovanie jej textu, to sa naozaj stať nemalo. A keby sa nestalo, tak tu dnes nesedíme a nepodávame návrh na obžalobu prezidenta.

  • Posledný procedurálny, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby aj ja som niekoľkými slovami to okomentoval, to, čo sa tu dialo. Podľa môjho názoru v zmysle rokovacieho poriadku § 27 ods. 7, pán predseda, keď ma počúvate, nedodržali ste rokovací poriadok, pretože rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. Toto neboli poznámky.

    Ja som to už viacerých kolegov, či už sa urazia, alebo neurazia, tí, ktorí ste tuná v tom pléne, museli ste ma viackrát a opakovane počuť, že nemáme tuná premietať tieto filmy, tak ako to bolo teraz odprezentované. V úvode sme sa búrili proti tomu. A ak to chceme robiť do budúcna, prosím, môžme, ale zmeňme rokovací poriadok. Ak sa zmení rokovací poriadok a bude nám to umožňovať premietanie týchto filmov, prosím, môžme to robiť. A toto porušil teraz, dovolím si povedať, pán predseda parlamentu tým, že premietal film. Nie je to možné v súlade s rokovacím poriadkom doposiaľ platným.

    Ďakujem.

  • S procedurálnymi návrhmi sa prihlásili ešte pán poslanec Kadúc a Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda parlamentu tu hovoril o kultúre a o tom, že o demokratických princípoch, že ich narúšame. Ja som chcel cez faktickú povedať, pripomenúť niektoré skrátené konania, mimoriadne schôdze alebo hlasovania o eurovale, ale to sa asi nedá.

    Tam len dovolím si pripomenúť možno všetkým jeho poslancom § 106 rokovacieho poriadku, ktorý jasne hovorí o tom, že ak pätina poslancov dá návrh na obžalobu, tento návrh sa prerokuje. Toto znamená, že, prerokovanie znamená, že budú v sále, budú sa zapájať a budú rokovať. Určite to neznamená to, že demonštratívne odídu a budú to bojkotovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som, pani predsedajúca, nebol úplne presvedčený, či mám hlasovať za obžalobu na prezidenta z viacerých právnych dôvodov, ale vystúpenie pána predsedu Pašku ma skôr kloní hlasovať v tomto okamihu za.

    Pán predseda nazval obžalobu paškvilom. To, čo tu pán predseda, keď púšťal svoje milé zostrihy z predchádzajúcich rokov, to ja považujem za taký typický "Paška vyl".

  • Zasmiatie sa v sále.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja žiadam vedenie Národnej rady, výslovne pána predsedu Pašku a hlavne pani podpredsedníčku Laššákovú, aby umožnili dodatočne pánovi poslancovi Hrnčiarovi znova vystúpiť so svojím vystúpením, keď chcel tu premietnuť tri krátke ukážky filmu a nebolo mu to dovolené. Vtedy viedla rokovanie práve pani podpredsedníčka Laššáková a zastavila premietanie tých krátkych úryvkov.

    Teraz sme tu videli skoro celé bábkové divadlo, celú komédiu. A vtedy pískali práve poslanci SMER-u, aby sa to nepremietalo, že princíp rovnosti poslancov týmto vážne bol narušený, veľmi vážne.

  • Ďakujem. Predpokladám, že nežiadate hlasovať o tomto teraz. Ďakujem.

    Dávam slovo Martinovi Poliačikovi, ktorý ako poverený člen skupiny poslancov uvedie návrh obžaloby.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Nedá mi nevyjadriť sa k tomu, čo sme tu videli doteraz. Je zaujímavé, že práve pán Paška nás vyzýval k tomu, aby sme si ctili ústavu, aby sme udržiavali nejakú dôstojnosť, a on tu z toho sám spraví divadlo. Hovoril o manipulácii, ale účelovo vytrhával jednak v tých videách, jednak v citátoch len to, čo mu vyhovovalo jednak z rozhodnutí Ústavného súdu, ale aj zo samotnej ústavy. Prezentoval nejakú právnickú analýzu, ktorú nám ani nepovedal, kto napísal, a k samotnej obžalobe nepovedal ani slovo. Ani slovo!

    Budem sa snažiť dať tomuto rokovaniu, napriek tomu, že nie som starý parlamentár ako pán Paška, inú úroveň.

    Vážení podpredsedovia parlamentu, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, v mene skupiny poslancov predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada podáva na Ústavný súd Slovenskej republiky obžalobu na doc. Ivana Gašparoviča, CSc., prezidenta Slovenskej republiky, za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky sa má uzniesť na tom, že podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky podáva obžalobu na doc. Ivana Gašparoviča, CSc., prezidenta Slovenskej republiky, že pri výkone právomocí Slovenskej republiky, ktoré sú mu Ústavou Slovenskej republiky zverené, prezident o návrhu kandidáta Národnej rady doc. Jozefa Čentéša, zvoleného dňa 17. júna 2011 do funkcie generálneho prokurátora, rozhodol až 28. decembra 2012, t. j. po uplynutí 18 mesiacov, čo nezodpovedá primeranej lehote, v ktorej prezident obvykle rozhoduje o vymenovávaní a odvolávaní navrhnutých osôb príslušnými orgánmi do funkcií menovaných a odvolávaných prezidentov.

    Prezident dňa 28. decembra 2012 rozhodol o tom, že kandidáta do funkcie generálneho prokurátora nevymenuje z dôvodov vzťahujúcich sa ku skutočnostiam ohľadne voľby generálneho prokurátora v Národnej rade v období od 2. decembra 2010 do 17. júna 2011 a z dôvodu skartácie výpovede poslanca Národnej rady Igora Matoviča zo dňa 27. júla 2011 a následnej komunikácie kandidáta o tejto skutočnosti s médiami, ktoré vyhodnotil ako okolnosti, pre ktoré kandidát nespĺňa predpoklady na to, aby bol v súlade s Ústavou a zákonmi Slovenskej republiky vymenovaný do funkcie generálneho prokurátora.

    Uvedené skutočnosti takto vyhodnotil napriek rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. októbra 2011 a rozhodnutiu subjektov oprávnených nepodať návrh na disciplinárne konanie voči kandidátovi. Teda v rozpore s čl. 101 ods. 1 druhá veta ústavy nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov tým, že nekonal v primeranej lehote o vymenovaní alebo nevymenovaní Národnou radou riadne zvoleného kandidáta do funkcie generálneho prokurátora. Takisto v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 ústavy rozhodol svojvoľne, čím prekročil svoje právomoci vyplývajúce z ústavy rozhodnutím, že kandidáta do funkcie generálneho prokurátora nevymenuje, a tým úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, na obžalobu prezidenta Slovenskej republiky musia existovať vážne dôvody. A to predovšetkým preto, lebo touto parlamentnou iniciatívou vysielame posolstvo všetkým občanom Slovenskej republiky, že hlava štátu nimi zvolená nevykonáva svoju funkciu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky tak, ako sa od nej očakáva.

    Keď na tomto mieste Robert Fico navrhoval odvolanie Richarda Sulíka z postu predsedu parlamentu, hovoril o očakávaniach spojených s najvyššími ústavnými činiteľmi. Tí by mali, citujem, "ako príklad pre všetkých efektívne a dôstojne vykonávať svoje právomoci a byť zrkadlom skutočnej podstaty demokracie". Obávam sa, že v prípade predmetného rozhodnutia prezidenta je toto zrkadlo krivé, ak neprasklo.

    Nebudem sa vyjadrovať o ľudských, aj keď občas nepochopiteľných chybách nášho prezidenta. To môže byť v krajine, ktorá si ctí slobodu slova, predmetom politickej satiry, ale nepatrí to na rokovanie Národnej rady.

    Uvedomujem si vážnosť situácie aj výnimočnosť tohto kroku. Je to v histórii prvý a, pevne verím, že aj nadlho poslednýkrát, čo ožíva stosiedmy článok ústavy.

    Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, aký by prezident mal byť a aký po rozhodnutí nevymenovať kandidáta do funkcie generálneho prokurátora naozaj je.

    Prezident má reprezentovať Slovenskú republiku navonok i do vnútra a svojím rozhodnutím zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Je štátnym orgánom výkonnej moci, ktorý môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

    Prezident nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov a 18 mesiacov nechal Generálnu prokuratúru, ktorej činnosť je definovaná ústavou, bez riadne zvoleného vrcholného predstaviteľa. Svojím rozhodnutím nevymenovať Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora konal svojvoľne, prekračujúc právomoci, ktoré mu definuje ústava a následný výklad Ústavného súdu.

    Sme totiž presvedčení, že pre takéto rozhodnutie neexistoval legitímny a Ústavným súdom definovaný dôvod.

    Prezident ako súčasť výkonnej moci má konať vo verejnom záujme. Je síce hlavou štátu, ale rovnako ako ostatní občania Slovenska viazaný jeho ústavou. Preto by mal pri výkonoch svojich kompetencií byť vzorom a ísť občanom príkladom. Svojím rozhodnutím nevymenovať Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora potvrdil, že takouto hlavou štátu nie je. Prezident vyslal občanom Slovenska signál, že každé pravidlo sa dá obísť a s dostatočne silným mocenským krytím si môžu dovoliť čokoľvek. Je dôvodná obava, že záujem, ktorý tým sledoval, nie je nutne verejný.

    Prezident by mal byť človekom, ktorý právny štát upevňuje a potvrdzuje. Ale množstvo podaní na Ústavný súd, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie, potvrdzuje opak. Najvyšší ústavní predstavitelia - pán Fico, pred chvíľou pán Paška, ale aj sám pán prezident Ivan Gašparovič - mylne stotožňujú osobu a funkciu tým, že obžalobu prezidenta označili za útok na štát a štátnosť. Cieľom tejto obžaloby je poukázaním na chybu osoby vrátiť vážnosť funkcii prezidenta.

    Vážené dámy, vážení páni, Slovensko v dnešnej situácii, Slovensku hrozí rozklad a deštrukcia právneho štátu. Môžeme to vidieť na nespočetných príkladoch absencie elementárnej spravodlivosti v dôsledku arogancie mocných. Spomeniem len niektoré z nich:

    Pána Mareka Božíka, zastupujúceho občanov Bardejova pri presadzovaní verejného záujmu na stavbe parku, ktorý sa stretol s aroganciou mestského zastupiteľstva a starostu, ktorí sa snažia pozemky určené na park predať za účelom inej výstavby.

    Alebo Zuzana Melicherčíková, ktorá upozornila na záhadné prijímanie určitých študentov na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, v dôsledku arogancie jej dekana a nadriadených prišla o svoju prácu a dlhšie si ju nevedela v dôsledku týchto udalostí nájsť.

    Pán Ivan Cehelský, ktorý sa v dôsledku upozornenia na nezákonný postup pri výrube lesa stretol okrem nezáujmu zodpovedných úradníkov aj s útokmi na svoj vlastný majetok.

    Pani Erika Lakatošová, bývalá právnička Obecného úradu v Ruskej, ktorá v dôsledku upozornenia na využívanie obecných peňazí starostom na súkromné účely prišla z minúty na minútu o prácu.

    Prípadne Jozef Zaťko, ktorý upozornil na nehospodárne nakladanie s pohonnými hmotami na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v dôsledku čoho bol šikanovaný na pracovisku, boli voči nemu vedené viaceré disciplinárne konania a nakoniec z Policajného zboru odišiel.

    Ďalšími príkladmi môže byť kauza pezinskej skládky alebo uránové bane v Košiciach, kde sú obyvatelia obcí denne konfrontovaní s aroganciou moci a nespravodlivosťou na viacerých úrovniach štátnej správy aj zo strany súdov.

    Alebo nakoniec príklad rozhodnutí o vyvlastnení pozemkov a domov v Prešove na Ulici Pod Kalváriou a na Ulici Pod Kamennou baňou za účelom stavby nábrežnej komunikácie, za ktoré bolo dlhodobo poskytovaná náhrada, ktorá nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľností.

    Spoločným menovateľom týchto prípadov je arogancia moci, neprítomnosť elementárnej spravodlivosti a kostrbaté ospravedlňovanie s plnením formálnych kritérií.

    Teraz trochu preženiem, ale ak nebudeme dôsledne vyvodzovať zodpovednosť voči každému, môžeme sa dožiť momentu, kedy nebude zodpovednosť vyvodená voči nikomu.

    Dnes sa dodržiavanie pravidiel vyvodzuje len od malých a slabých, a preto sa niet čo čudovať rastúcim tendenciám spoločnosti ignorovať pravidlá ako také.

    Je dôležité, aby prezident ako hlava štátu bol prvým, kto háji spravodlivosť. Nemal by vystupovať ako niekto, kto spravodlivosť obetuje mocenským záujmom. Ak chceme predísť bezbrehej arogancii moci, treba občanom vyslať jasný signál, že za porušenie pravidiel môže byť vyvodená zodpovednosť voči každému. Aj voči prezidentovi Slovenskej republiky.

    Je povinnosťou nás ako poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ukázať občanom, že pravidlá platia pre každého. Ak chceme, aby o tejto veci bolo spravodlivo rozhodnuté, je našou povinnosťou postúpiť túto žalobu na Ústavný súd a nechať ho vo veci rozhodnúť. Tým nebudeme podporovať aroganciu moci. Budeme búrať rezignáciu na život a život v strachu na strane občanov a podporovať vyvodenie zodpovednosti voči každému. Vrátane prezidenta.

    Pevne verím, že aj napriek prístupu vládnej strany samotné rokovanie o tejto obžalobe je dostatočným signálom, že na Slovensku stále existujú limity, ktoré musia dodržiavať aj mocní. Pevne verím, že postúpenie tejto obžaloby bude podporené aspoň opozíciou, a ukážeme, že aj za elementárnu spravodlivosť sa ešte stále má v parlamente Slovenskej republiky kto ozvať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi a prosím, aby zaujal svoje miesto.

    Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore a súčasne ho prosím, aby podal stanovisko ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade si neodpustím tú poznámku, že či má kultúru to, že ideme riešiť tak zásadnú vec pred poloprázdnou sálou. Podľa mňa toto s kultúrou politickou nemá absolútne nič spoločné. To tu prvýkrát a čakal by som od poslancov, ktorí s tým nesúhlasia, alebo od poslancov SMER-u, ktorí svoj názor neprezentovali, že ho prídu zdôvodniť a povedia, prečo tá obžaloba nie je správna.

    Ja ešte tu v tejto informácii poviem, že ja návrh nepodporím a svoje dôvody som prezentoval navrhovateľom. Myslím, že ich porozumeli.

    Takže ešte raz. Dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady, ktorým Národná rada podáva na Ústavný súd Slovenskej republiky obžalobu na doc. JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc., prezidenta Slovenskej republiky, za úmyselné porušenie ústavy, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 363 z 21. januára 2013 v zmysle § 106 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie a zaujatie stanoviska ústavnoprávnemu výboru a určil, aby ústavnoprávny výbor návrh skupiny poslancov prerokoval a zaujal k nemu stanovisko do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.

    Uvedený návrh skupiny poslancov ústavnoprávny výbor prerokoval na 29. schôdzi výboru dňa 11. februára 2013 a nezaujal stanovisko z dôvodu, že predložený návrh uznesenia, t. j. schváliť návrh na obžalobu prezidenta, nezískal potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 4 ústavy v spojení s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej zároveň určil mňa, aby som informoval o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu pre tých, ktorí sú tu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram týmto rozpravu. O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rada Figeľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ctené dámy kolegyne, páni kolegovia, vážení hostia, vážená pani predsedajúca, demokracia potrebuje dialóg, vedomie spoluzodpovednosti, a ak je toho málo, tak potom vidíme takéto situácie.

    Začiatkom tohto roka prezident odkázal Národnej rade cez predsedu, že príde, vystúpi v pléne na januárovej schôdzi. Nestalo sa tak. Nie je to ani gesto, ani prejav kultúry dialógu, napriek prísľubu. Zrejme nepovažuje za potrebné objasniť súvislosti a svoje uvažovanie, podľa ktorého rozhodol nevymenovať platne a ústavne zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora.

    Podobne vidíme prístup zo strany väčšiny, od predsedu parlamentu a ostatných, ktorý nenapomáha.

    Ale dovoľte mi povedať argumenty, ktoré aj mňa a kolegov viedli k tomu, aby sme podporili aj z hľadiska práva, ale aj v iných súvislostiach toto podanie.

    Sme presvedčení, že prezident Slovenskej republiky nevymenovaním ústavne a podľa zákona zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky. Svojvoľne a vedome prekročil právomoci, ktoré sú mu dané v rámci Ústavy Slovenskej republiky, a nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov štátu. Toto je jedna z kľúčových povinností hlavy štátu.

    Áno, toto sa koná dnes prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky. Ale nie je táto schôdza pre históriu alebo pre záznam. To je schôdza pre budúcnosť Slovenska.

    Toto sa nemalo stať. Áno, s týmto súhlasím aj ja. Ale nie schôdza o návrhu na obžalobu, pretože ak, tak o nej rozhodnú nezávislé štátne orgány, konkrétne Ústavný súd, ale nemalo sa stať to, čo poškodzuje záujem občanov z hľadiska zákonnosti, vymožiteľnosti práva, spravodlivosti, dôvery a dôveryhodnosti demokratických inštitúcií.

    Ja chcem prispieť k tej argumentácii hlavne dvomi pohľadmi.

    Prvý je zákaz retroaktivity podaného výkladu, ktorý spomína aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 128. To je jeden z článkov, ktoré boli novelizované v roku 2001, teda pred vyše desiatimi rokmi, a ktorý je veľmi dôležitý pre nielen hodnotenia, ale správanie sa štátnych orgánov vo vzťahu k rozhodnutiam, k nálezom Ústavného súdu.

    Prezident republiky dostal uznesenie Národnej rady o zvolení platne nominovaného a zvoleného kandidáta v júni 2011. V dobe doručovania tohto uznesenia, teda v júni 2011, bolo platné a účinné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z januára 2010 - z januára 2010 - , ktoré sa týka vecne záležitosti viceguvernéra Národnej banky, ale je veľmi dôležité pre náš daný prípad. Pretože podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1999, pod č. 69 bolo publikované v Zbierke zákonov, v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 83/99, citujem: "Ústava Slovenskej republiky ani nijaký iný právny predpis neumožňuje, aby výklad Ústavy Slovenskej republiky podaný Ústavným súdom podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pôsobil spätne", pôsobil spätne, "v čase pred uverejnením výkladu Slovenskej republiky."

    Toto, opakujem, sa dostalo do platného, účinného textu samotnej ústavy v roku 2001.

    Podľa bodu 19 uznesenia Ústavného súdu z decembra 2012, vtedy bol publikovaný tento text, prezident navrhol v bode 19, aby Ústavný súd návrh skupiny poslancov v tejto záležitosti v celom rozsahu odmietol - v celom rozsahu odmietol - ako zjavne neopodstatnený, pretože nebol preukázaný podľa prezidenta spor medzi Národnou radou a prezidentom.

    A z predošlých bodov toho istého uznesenia vyplýva, že prezident vedel - prezident vedel -, že existuje uznesenie Ústavného súdu z januára 2010 pod spisovou značkou PL. ÚS 14/06.

    Teda z citovaných uznesení Ústavného súdu jednoznačne - jednoznačne - vyplýva, že prezident republiky už pri doručení uznesenia Národnej rady v júni 2011 o kandidátovi na funkciu generálneho prokurátora Jozefa Čentéša vedel o tom, že existuje výklad ústavy, ktorý jediný je povinný a oprávnený aplikovať. Nie iný, nie nejaký, ale jediný povinný a oprávnený aplikovať. Z tých istých rozhodnutí však súčasne vyplýva, že prezident nebol oprávnený použiť výklad ústavy, ktorý bol podaný Ústavným súdom na návrh skupiny poslancov a bol publikovaný v decembri 2012. V inom čase. Oveľa neskôr. Ex post. A zaväzuje aj tento text prezidenta republiky len do budúcna. Podľa čl. 128, všetkých nás, aj prvého v štáte, zaväzuje každý takýto výklad pre konanie len do budúcna.

    Konanie prezidenta republiky treba považovať za úmyselné. Za úmyselné, pretože to, že vedel o výklade ústavy pod tým titulom z januára 2010, potvrdil vo svojom, vo svojom vyjadrení vo veci v decembri, a napriek tomu bez právneho dôvodu čakal viac ako rok a pol na výklad, o ktorom už samotnom musel vedieť, že ho nemôže použiť na právnu situáciu smerom do minulosti.

    Z konania prezidenta, páni a dámy, vyplýva priamy úmysel. Priamy úmysel definuje § 15 písm. a) Trestného zákona. Lebo chcel porušiť citované uznesenie a rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré navyše boli uverejnené v Zbierke zákonov, teda boli všeobecne známe. Nielen prezidentovi. Boli všeobecne známe na to, aby mohol nevymenovať zákonne a ústavne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Dr. Jozefa Čentéša.

    V tejto spojitosti je ústavne významné aj to, že dôvody nevymenovania v liste prezidenta republiky z 28. decembra minulého roku vykazujú veľkú mieru svojvoľnosti. Pretože v prvom rade sa vzťahujú na priebeh voľby a nie na osobu kandidáta. A v druhom rade skartovanie výpovede osoby vypočúvanej kandidátom nebolo postihnuté disciplinárnym opatrením. Ak kandidát konal protiprávne, úmyselne, to má zhodnotiť podľa zákona - podľa zákona -, nie podľa všeobecnej mienky alebo médií, alebo mňa, podľa zákona, ten orgán, ktorý je na to oprávnený, teda Generálna prokuratúra. On toto rozhodnutie, žiadne teda disciplinárne konanie voči Dr. Čentéšovi v tej veci skartácie, nahradil vlastným úsudkom a vlastným rozhodnutím. Pán prezident si osvojil právomoci disciplinárne rozhodovať, kvázi, o konaní Dr. Čentéša v danej veci.

    Týmto konaním, nečinnosťou a svojvôľou teda prezident republiky Ivan Gašparovič úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky vo viacerých ustanoveniach, a preto je podanie návrhu na obžalobu prezidenta republiky plne opodstatnené.

    Po druhé, chcem povedať, že to, čo urobil prezident svojím konaním, resp. rozhodnutím, je bezprecedentný zásah do vzťahu medzi Národnou radou a prezidentom republiky. Širšie povedané, do vzťahu medzi zákonodarnou a ústavodarnou mocou a výkonnou mocou v štáte. Toto tu nikdy nebolo. Prezident nadradil svoje rozhodnutie nad vôľu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Slovensko je parlamentnou demokraciou. Či sa to zmení, nie je vecou ani prezidenta, ani niekoho, ale ústavodarného orgánu, resp. občanov Slovenskej republiky. Piata hlava určuje postavenie parlamentu, šiesta hlava postavenie výkonnej moci, siedma hlava postavenie súdnej moci. Toto poradie nie je náhodné. Toto poradie je veľmi významné a, samozrejme, obsah článkov nebudem teraz vymenúvať.

    Často spomínané minulé spory medzi prezidentom a vládou o vymenovaní alebo nevymenovaní, budem menovať bez titulov, ale pani Keltošovej, pána Kňažka, Lexu, náčelníka Generálneho štábu alebo viceguvernéra Národnej banky, boli spory v rámci exekutívnej, výkonnej moci. Je to neporovnateľné pre vzťah medzi parlamentom a výkonnou mocou. Tieto spory boli riešené aj novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky, čo je treba rešpektovať.

    Prezident Ivan Gašparovič konal vedome, aby sa Dr. Jozef Čentéš nestal generálnym prokurátorom. Vyjadroval to pred voľbou vo forme, že ani jeden z kandidátov by nemal byť zvolený, a po voľbách hovoril o poste najvyššieho na Generálnej prokuratúre ako o terciárnej záležitosti. O terciárnej záležitosti.

    Čo je primárna, pán prezident? Čo je sekundárna, keď toto je až terciárna? A aké sú iné povinnosti prezidenta, kade chodiť, čo robiť? Čo robiť, kade chodiť, na aké podujatia? Keď toto je terciárna záležitosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Súhlasím.

    Prezident je zodpovedný za riadny chod ústavných orgánov. Je to prvý občan v štáte, nie a nie len v honore, ale hlavne v povinnostiach a v zodpovednosti. Ako otec v rodine.

    Ústavnosť, demokracia a sloboda fungujú a budú fungovať len vtedy, ak budeme rešpektovať práva, ale aj - ale aj - povinnosti, pravidlá, ale aj zodpovednosť inštitúcií.

    Konanie, ktoré popisujem, je nehodné dôstojne, demokraticky a zodpovedne zmýšľajúceho, konajúceho prezidenta republiky, ale je hodné Ivana Gašparoviča. Je hodné Ivana Gašparoviča preto, lebo nebolo prvé tohto druhu.

    V tomto priestore ako predseda Národnej rady napomohol hrubému porušeniu ústavy, ktoré je naozaj z Afriky, afrického typu, nech mi je odpustené, pretože teraz SMER sa rozhodol hovoriť o africkom Zákonníku práce, počúvajte ten marketingový jazyk. Na Slovensku, podobne ako v niektorých diktatúrach v Afrike, žiaľ, v deväťdesiatych rokoch sa diali také veci za predsedovania Ivana Gašparoviča. Bolo tých prípadov viac, ale zbavenie platne zvoleného poslanca mandátu Františka Gauliedera bolo posúdené Ústavným súdom ako porušenie ústavy. A viete, čo sa stalo s apelom na to, aby bol tento stav napravený? Nebol napravený. Nebol napravený tým istým Ivanom Gašparovičom, o ktorom je reč. Teda ani korekcia, ani následné rozhodnutia nenapomáhali ústavnosti na Slovensku, ale tomu, čo bol argument pre západné krajiny, keď hovorili, že Slovensko je čierna diera v strede Európy. Čierna diera, ktorá je nekompatibilná politicky, ústavne s európskym priestorom.

    Dovoľte mi ešte niekoľko politických poznámok. Myslím, že prezident republiky sa vyjadril úprimne, keď povedal, že je akoby členom SMER-u, lebo tak koná. Tak jeho rozhodnutia potvrdzujú. A SMER sa usiluje o koncentráciu moci. Dnes ju má na úrovni zákonodarnej vo forme väčšiny, má ju na úrovni exekutívy, nielen vlády, ale v tomto zmysle aj prezidentského úradu a usiluje sa aj o moc kontrolnú. To, čo sa deje na Úrade pre verejné obstarávanie a s verejným obstarávaním, to, čo potvrdzuje stav na NKÚ, kde opakovane odmieta zvoliť kandidáta za opozíciu, do tretice dopĺňa úsilie o svojho generálneho prokurátora. SMER chce mať svojho generálneho prokurátora, ako sa vyjadril Robert Fico v lete minulého roku, ktorého on vybral a skupina prokurátorov v Krpáčove narýchlo a bez skutočnej legitimity potvrdila. Volá sa Jaromír Čižnár. Teda chcú mať svoje verejné obstarávanie, svoju kontrolu hospodárenia a aj svoju kontrolu zákonnosti na Slovensku.

    Ivan Gašparovič a Robert Fico konajú v zhode. Prezident porušovaním Ústavy Slovenskej republiky, o ktorom sme presvedčení, nerobí dobré meno ani funkcii, ani republike. Jeho konanie nectí úrad prezidenta demokratickej krajiny. Ale našou povinnosťou je konať, nie komentovať, nie lamentovať. Aj my, ako prezident Slovenskej republiky, sme skladali sľub na ústavu, a preto v tomto duchu a v tomto zmysle dnes konáme.

    Chcem povedať za KDH, že práve pre toto, pre túto zodpovednosť za ústavnosť, jej ochranu a jej rozvoj, posilňovanie sme sa rozhodli podporiť návrh na obžalobu prezidenta.

    Chcem ešte zareagovať na Pavla Pašku v tom, aby si uvedomil, že je len prvý medzi rovnými v tomto pléne, aby neurážal kolegov, pretože všetci máme mandáty od občanov. Ani Jozefa Čentéša, pretože nie je manipulovaný, je to čestný človek, čo možnože je práve na príťaž a prekážka, aby bol prijateľný a urobil poriadok na Generálnej prokuratúre, lebo je tam nielen chaos, ale rozklad.

    To, čo som povedal na úvod, platí. Nikto neujde pred pravdou. Ani väčšina tohto parlamentu. Sú demokrati, ktorí si uvedomujú, že demokracia limituje moc za cieľom verejného záujmu - spoločného dobra. A sú demokrati, ktorí valcujú, ktorí si myslia, že vláda väčšiny má aj pravdu tým, že je väčšinová, resp. odkazujú, že zvykajte si. Takto demokracia nerastie.

    Priatelia, v tejto chvíli nejde o osobu Ivana Gašparoviča, ale ide o budúcnosť krajiny. Ide o to, akého prezidenta bude mať Slovenská republika.

    Korene dnešnej situácie ja osobne vidím v rokoch 2003, 2004, kedy napríklad viaceré strany stavali viacerých kandidátov a pre občanov vo finále zostala voľba medzi Vladimírom Mečiarom a dovtedy jeho pravou rukou Ivanom Gašparovičom. Toto ovocie je tu.

    Nebude na Slovensku viac práva, viac zákonnosti, viac spravodlivosti, nebude sa slušným ľuďom žiť lepšie, ak nebude aj viac statočnosti a zodpovednosti, zvlášť pri výkone moci. Opakujem, prvým nie a nie len v honore, ale vo vplyve na tento stav, na túto perspektívu je prezident našej republiky.

    A to je už o voľbe prezidenta, ktorá príde o rok. Slovensko potrebuje nielen skúseného, ale aj statočného, a dovolím si povedať, nekomunistického prezidenta. Spolu s občanmi a politickými partnermi, ktorí zmýšľajú v tejto veci podobne, urobíme všetko pre to, aby si ľudia u nás mohli takúto hlavu štátu demokraticky zvoliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Figeľ, Janko, ja by som ti chcel veľmi pekne poďakovať za naozaj kultivované vystúpenie, ktoré bolo v takom príkrom kontraste s tým, čo tu predviedol predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Paška. Práve on častokrát poučuje poslancov o tom, že čo je štátnické, čo je nová politická kultúra, akým spôsobom sa treba správať, ale ja si myslím, že za každého rečníka hovoria v prvom rade činy a hovorí jeho vystúpenie. A práve to tvoje vystúpenie ukázalo, že pán Paška sa bude musieť ešte veľa učiť, aby dosiahol úroveň práve tých svojich opozičných kolegov, ktorých veľmi často kritizuje.

    Chcel by som jednu poznámku ešte povedať priamo k obžalobe pána prezidenta. Ja keď som prichádzal sem, do tejto sály, tak sa ma pýtali médiá, že čo hovorím na nejakého ďalšieho kandidáta; ja ho nebudem menovať, aby som mu nerobil nejakú reklamu. Povedal som, že vnímam tú jeho možnú kandidatúru pozitívne, ale zároveň som dodal, že tá latka, ktorá je dnes nastavená, je tak nízko nastavená, že by ju pohodlne preskočil akýkoľvek iný kandidát.

    Toto, o čom tu dnes rokujeme a o čom rozprávame, sa s Ivanom Gašparovičom ponesie a pôjde to s ním celý život. Presne tak, ako pôjde s ním celý život jeho konanie.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, v mnohom s vami súhlasím a zaujala ma tá časť vášho vystúpenia, kde ste pomenovali ten problém jasne, v čom on spočíva, nad čím by sme sa mali zamyslieť všetci.

    Ide o jeden vážny mocenský zápas o charakter štátu. A ja si od prvej chvíle kladiem otázku, komu a prečo záleží na tom, aby riadne a právoplatne prijatým uznesením Národnej rady, ktorým sme odporučili prezidentovi Slovenskej republiky vymenovať riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, niekomu prekáža, aby tento zvolený kandidát bol aj vymenovaný.

    Súhlasím s vami, že to nie je o prezidentovi Gašparovičovi a o pánovi Dr. Čentéšovi. V hre je oveľa viacej. A to je charakter štátu a systém fungovania zastupiteľskej demokracie. Pán prezident má z ústavy jasne vymedzené svoje právomoci, kompetencie, ale aj zodpovednosť. Ak niekde ústava dáva právo nerešpektovať uznesenie Národnej rady, to je možnosť prezidenta Slovenskej republiky vrátiť riadne schválený zákon na opätovné prerokovanie.

    Ale prezident je aj tu limitovaný, kolegyne, kolegovia. Ak prelomíme prezidentovo veto, aj bez jeho podpisu zákon platí.

    To znamená, tento inštitút len potvrdzuje, že prezident patrí aj v delení jednotlivých mocí a v ich sile do výkonnej moci. Teda tu sa musíme zamyslieť nad tým...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka, pán poslanec Brocka.

  • Ja by som chcel reagovať na pána podpredsedu Figeľa, ale teraz neviem, či môžem.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Nech sa páči, počúva, určite vás počúva.

  • Áno. Ja som rád, že na začiatok zareagoval na tú aktuálnu situáciu, ktorá v tejto rokovacej sále vznikla, že zareagoval na to, ako poslanci SMER-u do nohy všetci odtiaľto odišli. Prosím vás, veď oni nás nemuseli počúvať, veď sme na to zvyknutí, pán podpredseda, my sme na to zvyknutí, že zo SMER-u nás ignorujú pri rozpravách o všetkých dôležitých témach, o ktorých tu diskutujeme, ale oni sa dneska zasprávali, oni sa dneska zasprávali inak. Oni zdúchli! Oni utiekli! A predsa veď oni majú 83 hlasov, oni si môžu všetko odhlasovať a nikto z nás si nemyslí, že my pri hlasovaní o našom návrhu uznesenia budeme úspešní. To znamená, toto správanie, toto správanie, to je správanie slabocha. Takto predsa reaguje slabší.

    A ešte jedna vec z toho vyplýva. Dámy a páni, v parlamente nie je rozhodujúci počet. Sila vyzerá inak. To, čo predviedol SMER, to je výraz slabosti. Oni sa nás boja! A to ja považujem za veľmi pozitívnu informáciu z tejto rozpravy.

  • Ďakujem pekne za viaceré faktické poznámky.

    Dámy a páni, vzhľadom na počet...

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, nech sa páči, Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, toto sa nemalo stať a nemalo sa stať ani to, čo tu predviedol pán predseda Paška, a nemalo sa stať ani to, že tu takto nedôstojne rokujeme. Preto navrhujem procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie tejto schôdze a pokračovali v dôstojných podmienkach. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tento apel som urobil aj ja aj predtým na grémiu a aj vzhľadom na počet prítomných, zároveň na dôležitosť témy...

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem sa, chcem sa... Áno, práve preto sa chcem spýtať, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Prerušujem teda rokovanie tejto schôdze. Určujem ďalšie pokračovanie na 12. marec o 13.00 hod. vzhľadom aj na (potlesk) plánovaný čas ďalšej schôdze.

  • Ďakujem pekne. Šťastnú cestu domov. Ďakujem všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 14.43 hodine.

  • Dámy a páni, chcem zvolať poslanecké grémium, takže chcem požiadať aj predstaviteľov opozičných poslaneckých klubov a ich reprezentantov v poslaneckom grémiu, aby 15.10 sme sa stretli.

    Takže predlžujem prestávku, ktorú som vyhlásil do 15.00 hod., až do skončenia stretnutia poslaneckého grémia. Ďakujem.

  • Prestávka. Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po prestávke nepokračovalo rokovanie schôdze NR SR, keďže bolo prerušené o 14.43 hod., v rokovacej sále však zasadal Klub poslancov NR SR za stranu SMER – sociálna demokracia.

  • Dobre priatelia, konečne má SMER – sociálna demokracia dôstojnú klubovú miestnosť. Je nás veľa, čo už, ľudia tak chceli. Asi to najviac dráždi ľudí z opozície.

    Vitajte, pán Lipšic, v klube SMER-u – sociálnej demokracie. Máte záujem o koaličnú spoluprácu?

  • Nie? Nie? Tak ja vás poprosím, toto je zasadnutie klubu SMER-u – sociálnej demokracie. Ale môžte si podať prihlášku, ak máte problém so svojou stranou, kľudne. Tie čísla sú povzbudivé, nie? Nevideli ste ten prieskum? Vážne vás teraz poprosím, nepokračuje schôdza Národnej rady a mám tu svojich poslancov. Dobre? Ukážte sa na kameru, aby vás videli všetci, aby ste sa ocitli v novinách, v televíziách.

  • Reakcia poslanca. Zasmiatie sa predsedu NR SR.

  • Dobre.

    Priatelia, keďže existuje, keďže...

    Ešte aj Ľudo vstúpil...

  • Smiech v sále.

  • To už bude veľmi široká koalícia. Áno, áno.

  • Smiech v sále.

  • Dobre. Bez ohľadu na možné právne výklady vám želám pekný víkend. Budeme sa vidieť počas zasadnutí výborov k marcovej schôdzi.

    Je to nepochopiteľné, čo sa stalo, a pravdepodobne ma to prinúti prijať niektoré vnútorné opatrenia. Je to opäť, tak ako to bola aj tá nezmyselná žaloba, neuveriteľný precedens, ktorý tu dvadsať rokov nebol. Ja od začiatku som sa snažil opozícii ponúkať veľmi korektne spoluprácu. Podpredsedovia, predsedovia výborov požívali všetku vážnosť, výhody. Ale vidíte, že títo ľudia sa jednoducho, títo ľudia bez škrupuli sa neštítia ničoho. Takto zneužiť veľmi nejasný výklad, chcem podotknúť, že sme rokovali ex specialis mimoriadnu schôdzu, kde ústava a zákon hovorí, že sa prerokuje, a ja som to na úvod povedal.

    Ale je to ich problém, nie prvýkrát niečo navrhli, a neprišli. Nebude to asi ani naposledy. Do konca volebného obdobia títo páni a dámy budú ďalej predvádzať, ako si nevolia spoločných kandidátov, ako nepodporujú svoje spoločné návrhy. A takisto dnes využili nejasnosť výkladu, takže budeme rešpektovať ich rozhodnutie s primeranou reakciou.

    Ja len, aby ste vedeli, lebo ja som čakal trošku na ten prepis. Už len pri tej formulácii je jasné, že to bol absolútny nezmysel, ktorý nemá oporu.

    (Citovanie z prepisu zvukového záznamu):

    Pán Figeľ: "Ďakujem pekne za viaceré faktické poznámky. Dámy a páni, vzhľadom na počet... Nech sa páči, nech sa páči,

    Lucia Žitňanská."

    No, to je ťažko rozumieť, ale dobre.

    (Pokračovanie citovania z prepisu zvukového záznamu):

    Pani Žitňanská: "Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, toto sa nemalo stať a nemalo sa stať ani to, čo tu predviedol pán predseda Paška, a nemalo sa stať ani to, že tu takto nedôstojne rokujeme."

    Neviem, v čom bola nedôstojnosť toho rokovania. Všetci sme tu, dúfam, že to médiá zaregistrujú, všetci sme boli vo svojich kluboch, kanceláriách, len sme, tak ako pri tej škandalóznej voľbe pána Čentéša, povedali, že sa tu nezúčastníme. Ani vtedy sme sa nezúčastnili a legitímne, tak ako parlamentná obštrukcia patrí k rokovaniu, sme tak urobili a sme tu. Títo páni a dámy, ktorí robia tento cirkus, tu nie sú.

    (Pokračovanie citovania z prepisu zvukového záznamu):

    "Preto navrhujem procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie tejto schôdze a pokračovali v dôstojných podmienkach. Ďakujem."

    To povedala pani Žitňanská.

    To znamená, podľa zákona, ak by sme prijali, že sa riadime, že nie sme v špeciálnom režime mimoriadnej schôdze, ktorá tu historicky nebola, a dúfam, že ani nebude, keď títo páni a dámy konečne od občanov na Slovensku dostanú najavo, kde si ich želajú, tak by mal dať predsedajúci buď hlasovať, alebo dať všeobecný súhlas na to, čo navrhla pani Žitňanská. Ona nenavrhla nič.

    Nato pán Figeľ iniciatívne povedal (citovanie z prepisu zvukového záznamu):

    "Ďakujem pekne. Tento apel som urobil aj ja aj predtým na grémiu a aj vzhľadom na počet prítomných, zároveň na dôležitosť témy...

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem sa, chcem sa... Áno, práve preto sa chcem spýtať, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom."

    Pani Žitňanská, ešte raz citujem, dala návrh: "Navrhujem procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie tejto schôdze a pokračovali v dôstojných podmienkach."

    Nič viac, nič menej.

    Ďalej pán Figeľ (citovanie z prepisu zvukového záznamu):

    "Prerušujem teda rokovanie tejto schôdze. Určujem ďalšie pokračovanie na 12. marec o 13.00 hod. vzhľadom aj na plánovaný čas ďalšej schôdze. Ďakujem pekne. Šťastnú cestu domov. Ďakujem všetkým."

    Takže, milí kolegovia, kolegyne z opozície, šťastnú cestu domov. Teším sa na ďalšiu, určite veľmi plodnú, spoluprácu. Dúfam, že svoju kreativitu a fantáziu, tak ako ste to urobili pri lámaní ústavy a procedúr pri voľbe pána Čentéša a ako ste to aj dokázali dnes, že nechcete rokovať o programe, ktorý ste vy navrhli a o ktorom ústava hovorí, že sa pre-ro-ku-je.

  • Takže ďakujem kolegyniam a kolegom z poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia. Nabudúce už budeme sa stretávať v tých stiesnených podmienkach na tridsiatke, ale využil som túto možnosť, že sme sa stretli.

    Všetko dobré, majte sa. Dovidenia.