• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci otváram 9. rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pán poslanec Miroslav Beblavý, Gabriel Csicsai a Andrej Hrnčiar.

    Budeme pokračovať v prerušenom prvom čítaní o návrhu poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, tlač 344.

    V piatok 8. februára neukončil svoje úvodné slovo navrhovateľ poslanec Peter Osuský a ja mu teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, tlač 344.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa. No, ukázalo sa, že som bol neprimeraný pesimista, lebo som pani redaktorke povedal, že nás bude 9. Je nás teda tesne viac a napriek tomu, že ako pedagóg by som mal byť zástancom tézy, že opakovanie je matka múdrosti, predsa len tých pár statočných nechcem zaťažovať s tým, že si dám na tú, tento voľný priamy kop rozbeh z pol ihriska, takže len veľmi stručne.

    Predkladám návrh zákona, ktorým sa vyrovnávajú pomery v komunálnych voľbách s voľbami vo všetkých iných, do všetkých iných štruktúr, ktoré sa na Slovensku dejú. Jedná sa teda o návrh zákona, ktorý nič nového nevymýšľa, len zavádza i do posledného bodu, ktorý ostal neošetrený, to, čo platí vo všetkých ostatných. Je to klasický, ako by povedali Američania, bipartizánsky, teda čo nemá nič s odbojom, ale dvojstranný zákon, ktorý nedáva výhodu žiadnemu z politických blokov, žiadnej z politických strán, rovnaké práva zabezpečuje všetkým účastníkom volieb, takže sa nedá nazvať ani diskriminačným, ani nijakým, ktorý by som robil k prospechu niekoho konkrétneho a len jeho a nie nikoho iného. Len pre oživenie si dovolím uviesť ten príklad, ktorý som spomenul, že som videl v televízii pred rokmi švédskeho premiéra, ako tesne pred volebnou miestnosťou rozdáva svoje volebné materiály ľuďom idúcim na voľby. A ešte raz podčiarkujem, deje sa tak v krajine, o ktorej demokratičnosti nepochybne niet iste ani u nás reálneho pochybovača. Teda nezavádzame nič zvláštneho, než rušíme normu, ktorá bola potom následne, keď, kým existovala aj v ostatných voľbách, objektom namietania mnohých účastníkov, a volebné moratórium i pri predchádzajúcich voľbách bol objektom snáď 92 % námietok podaných na Ústavný súd v súvislosti s volebným aktom. Takmer všetci protestujúci protestovali proti tomu, že v schránkach našli volebné materiály, nie v stanovenú dobu, ale o pol dňa neskôr a tak ďalej.

    Domnievam sa, že šíriť informácie, a to i šíriť informácie o kandidátoch, nie je nič, čo by malo byť zakázané alebo obmedzené zákonom. Ako vieme - a citoval som to v prvom vystúpení - ústava jasne hovorí, kedy sa môžu obmedziť práva, ktoré zhŕňame pod právo slobody slova a informácii. A volebný akt, samozrejme, nenapĺňa rozhodne a nepochybne ani ohrozovanie práv a slobôd iných, ani bezpečnosť štátu, ani verejný poriadok, ani ochranu verejného zdravia, ani mravnosť. Takže považujem za rozumné napriek takej nedobrej tradícií v tejto, ako hovorí náš kolega, sieni zákonnosti, že sa z principiálnych dôvodov, lebo to navrhol niekto z druhého brehu, topia všetky, takmer všetky zákonné návrhy, neviem si predstaviť, že by komukoľvek z vládnucej strany mohol takýto zákon vadiť, tobôž v svetle toho, že existuje presne rovnaký prístup, ako tu zavádzam, vo všetkých iných voľbách okrem voľby, volieb do komunálnych zastupiteľstiev.

    Domnievam sa, teda že tak ako má občan právo na informácie i počas volebného boja a niet dôvodu na moratórium na prieskumy verejnej mienky, a už onehdá som povedal, že niet dôvodu napádať to preto, lebo môžu byť zmanipulované, lebo zmanipulované môžu byť všetky, keď si to tak povieme otvorene, a to je jedno, kedy sú. A ešte raz to, či niekto manipuluje prieskumy verejnej mienky, vydáva tým svedectvo o svojej inštitúcií, ktorá to robí, je nepochybne jeho polievka. Ale nech už je informácia akákoľvek, pokiaľ neohrozuje nič z uvedeného, čo hovorí Ústava v príslušnom odseku, domnievam sa, že niet dôvodu dokonca ani obmedzovať informácie o verejnej mienke s tým, že to obmedzenie je v tomto návrhu zrušené s výnimkou posledných dvoch dní, teda dní volieb, v prípade, že voľby trvajú dva dni, týchto dvoch dní, v prípade, že voľby trvajú jeden deň, toho volebného dňa.

    Domnievam sa ešte raz, že tento zákon nie je ani proti SMER-u, ani pre SaS, ani pre KDH, ani pre Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, je to jednoducho logické zrovnanie volebných pomerov v našej vlasti do rovnakej a dá sa povedať odôvodnene štandardnej a spravodlivej podoby. Budem rád, ak sa stane zázrak a tento zákon necháte prejsť do druhého čítania, pretože nie je skutočne zameraný poškodiť nejakú z existujúcich i z budúcich politických strán. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Elemérovi Jakabovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, tlač 344.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. januára 2013 č. 325 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, pán spravodajca.

    Pán poslanec Osuský, vy nechcete zaujať miesto pre navrhovateľa? Takže, nech sa páči.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte krátko k tomuto návrhu a využijem aj techniku, lebo niektoré veci treba, aby zazneli na večnú pamäť, jak sa hovorilo niekedy, pre večnú pamäť ľudstva uchovať skvosty a perly, aby sme si potom sa neufúvali, že o tomto sme nevedeli.

    K návrhu samotnému. Ono sa hovorí, že ide aj o to, čo hovorí, ale ide aj o to, kto hovorí. Ja mám taký špeciálny vzťah tuná s kolegom Osuským, lebo už to, my sa raz k tomu dostaneme, že ja tu prednesiem v tejto sále návrh, že prečo nemôžte dať nad hlavy detí vysielače, a vtedy aj premietnem to, že ako pán Osuský to horlivo obhajoval v mene pokroku, že máme trošku špeciálny vzťah, ale ja som profesionál v tom, že to ešte neznamená, že je to vo všetkom. Čiže ja uznám niektoré veci. Aj som uznal.

    K samotnému návrhu, ktorý teraz pán poslanec predkladá. Je to taký SaS-kársky spôsob práce. Oni tu valia ústavné zákony, zákony, ktoré sa týkajú volieb, bez toho, predpokladám, nechcem sa dotknúť, aby prebehli nejaké konzultácie, a ešte tu zaznie apel, že teda by nevidel problém alebo že očakáva, že nebude problém s tým, že sa ľudia k tomu postavia. No ja si myslím, že bude problém už práve kvôli tomu, že sú určité typy zákonov, ktoré sa nelámu na kolene, ale na ktoré sa hľadá nejakým spôsobom zhoda. Ja to poviem ináč. Tu bol úplne neškodný zákon, návrh zákona o zverejnení registra plavidiel - hausbótov. To je úplne neškodný zákon. Absolútne neškodný. Ten mohol prejsť ľavou zadnou, ale napriek tomu som si dal robotu, že som to sa snažil odkomunikovať, neprešlo. Neviem, teda ako pokračoval pán Osuský s týmto relatívne citlivým a senzitívnym návrhom zákona z pohľadu štábnej kultúry.

    K tomuto návrhu treba povedať jednu vec, že sú krajiny a sú krajiny. Sú krajiny, ako pán kolega Osuský spomínal Švédsko, kde pán vtedy bývalý alebo možno existujúci, ja neviem, premiér rozdával pred volebnou miestnosťou svoje letáky. To sú slušné krajiny. A Švédsko poznám. Bol som tam nie raz, a to je naozaj slušná, majú to v sebe. Avšak v krajine, a to si, žiaľ, treba povedať, kde si politici myslia, že súťaž je iba to, čo moderoval niekedy Nikodým, tak treba byť trošku opatrný, lebo nám sa to môže stať, že niekto nebude rozdávať svoje letáky, ale bude rozdávať letáky toho svojho konkurenta v úplne nejakej dehonestujúcej polohe alebo póze práve preto, aby takto nejakým spôsobom zmaril. Čiže ja chcem, nechcem tu vypichovať, čo môže nastať, ja len chcem povedať, že sú krajiny a sú krajiny. Žiaľ, musím to tak povedať. Slovensko patrí medzi tie krajiny, kde tá naša historická tradícia demokracie je rádovo iná. A tá naša krátka je pre nás silným svedectvom toho, že jak hovoria iné skupiny, také tajomné, že čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné, tak možné aj to, že sme to dostali takto zľahka si to vôbec nevážime a takto k tomu pristupujeme, ako pristupujeme. To znamená, aj krásne veci sme schopní a ochotní totálne zničiť.

    Ja vystúpim k tomu návrhu, ktorý tu bude o verejnom obstarávaní, ktorý súvisí, sa hovorí o súťažiach, o férovosti. A férovosť by mala byť spájaná, aj súťaž by mala byť spájaná, s voľbou. Žiaľ, máme tam obrovské nedostatky v týchto veciach. A pán Osuský, bez toho, aby ste brali nejako moc osobne, naozaj, mám trošku obavu vo vašom prípade vám podporiť tento váš návrh, lebo vy máte takú svoju spravodlivosť v sebe, takú tú macarthurovskú, alebo ako sa volal ten kongresman v Amerike, ktorý povedal, síce nevieme, či je komunista (reakcia z pléna), McCarthy, ja nemám takú pronunciation, kľudne ma opravte. (Reakcia z pléna: "MacArthur bol generál.")

    Tak, tak, dobre. Takže a vieme, o kom hovoríme. Bol to človek, hej, s ktorým sa spája určitá éra, ktorý, keď to zjednoduším, aby sme tomu rozumeli, tak povedal, že síce nevieme, či je komunista, ale mohol by byť, tak ho radšej pre istotu zavrieme. Ono je to, aj to sa dá, hej, a tam už ide obava z ľudí, ktorí majú svoj vlastný princíp spravodlivosti a dokonca sa vedia zaštítiť neviem akými ideálmi, a na konci je niečo, čo veľmi silno pošliapava základné princípy.

    Pán Osuský, dovoľte alebo nedovoľte, vo vašom prípade po vašom hviezdnom vystúpení, ktoré si dovolím tuná premietnuť a súvisí s predkladaným bodom. Trvá 40 sekúnd. Nie premietnuť, iba len pustiť to, ako vy chápete súťaž a princíp férovosti a spravodlivosti. Pán kolega náš pri jednom bode - on je človek, ktorý stíha veľa, je aj poslanec mestského zastupiteľstva - a pri prezentácii jedného projektu, že prečo nemá byť súťaž, ale ja to, to zaznie v tom ďalšom bode u pána Kaliňáka, že čoho sme, čo boli schopní niektorí poslanci povedať. A pán Osuský, tam to rozširujem širšie, tuná len poviem, len čo bol schopný pán Osuský povedať, že prečo nie súťaž. A zároveň pár dní neskôr nám predkladá zákon, ktorý má byť férový, má byť, neviem, tých prívlastkov tam bolo strašne veľa. Pán Osuský si spravil súťaž v hlave! On nepotrebuje súťaž. To tu pustím, ak sa nám podarí. Viete, že to je historický okamžik a preto je dôležité, aby to zaznelo, že k čomu sa vieme dopracovať, že proste niekto povie, že on nepotrebuje súťaž, lebo on si spravil súťaž v hlave a jeho jury rozhodla, ako rozhodla. Viete, a to je to bolestné zistenie, že kam sme schopní zájsť v pocite vlastnej spravodlivosti a vlastnej správnosti. To znamená, inštitúty, ktoré slušné spoločnosti bežne používajú, tak poslanci, od ktorých by ste to možno nečakali, to takýmto spôsobom odprezentujú. Ja si myslím, že to je historická vec. Mala by sa zapísať do učebníc, že kde vlastne vieme dôjsť s niektorými vyjadreniami, a v tom vlastnom pocite tej jeho vlastnej spravodlivosti a toho, čo je správne. Teraz, s dovolením, trvá to 40 sekúnd, súvisí to s predkladaným návrhom. Ja si dovolím pustiť.

  • Prehrávanie zvukového záznamu vystúpenia poslanca Osuského na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.

  • "K tej téme súťaže by som povedal jedno. Tie materiály máme, ale neviem, ako v iných hlavách, môžem hovoriť len za svoju, ale v mojej hlave súťaž prebehla. Ja som si tie materiály porovnal a, s dovolením, budem hlasovať za projekt Aliancie Stará tržnica bez toho, aby som chcel ubrať čokoľvek na kvalitách projektu Ars Atrium. Nepochybne v prípade, že by neexistoval projekt Aliancie Stará tržnica, nepovažujem projekt Ars Atrium za zavrhnutiahodný. Teda v mojej hlave tá súťaž prebehla a Ars Atrium obsadilo čestné, nie nečestné a hanebné, ale normálne čestné druhé miesto. To znamená, ja nemám pocit, že som bol ošudený o akúsi súťaž, o čom tu hovoril kolega Hlina. Nie, tá súťaž prebehla, pretože sám sebe som jury a sám seba ako predseda jury rozhodnem, komu dám svoj hlas."

  • Koniec zvukového záznamu.

  • Vážení kolegovia, pre pamäť zazneli pamätné slová. Súťaž prebehla v hlave poslanca. Predstavte si, že by sem prišiel minister Kaliňák a povedal by, že existuje ustanovenie zákona, kde sa nepoužijú pravidlá o verejnom obstarávaní, ale že on bude jury a jeho jury rozhodne, tak ako rozhodne. No však, myslím, že by sme sa zasmiali a potom by sme začali hádzať čiapky po ňom. Ale toto zaznelo na mestskom zastupiteľstve. Toto ešte nezaznelo tu. Chvalabohu. Čiže ale zaznievajú aj takéto skvosty. Ak naozaj máme a verím, že chceme, ale nie samoúčelne vyhrať nad kolegami zo SMER-u, ale vyhrať preto, že vieme byť lepší, lepšou alternatívou, že vieme vybudovať krajinu, ktorá je spravodlivejšia, kde lepší vyhrávajú. Tak, žiaľ, budeme musieť povedať, pán Osuský, pre tento projekt ste nepoužiteľný s vaším vnímaním vašej spravodlivosti. Pri vašej chuti a vôli veciam pomôcť to kazíte. To, akým spôsobom to prezentujete, nabíjate zásobníky ľuďom zo SMER-u, ktorým sa stačí len usmievať a nemusia pomaly nič robiť. To je ďalší z paradoxov politiky, že keď zle bojujete, okrem toho, že prehrávate, tak posilňujete protivníka. To je znova ešte jedna zo starých múdrostí. Vy ako vzdelaný človek, podľa mňa niekde, v tomto duchu ste aj čítali. Čiže niekedy je lepšie nebojovať, ak bojujete zle, lebo okrem iného posilňujete toho protivníka. Čo k tomu povedať? K vášmu návrhu nemôžem byť ústretový už len preto, že to vnímam, žiaľ, cez prizmu toho, že to predkladáte vy, a mám obavu, mám obavu, že vo vnímaní vašej spravodlivosti to budete vedieť proste tak použiť, ako si myslíte, že je správne. Čo? Niektorí ľudia budú vyhodnocovať však toto sme naozaj nechceli.

    Viete, ak si niekto myslí, že nosiť kvety k fotke živého človeka - aj to som videl v predvolebnej kampani, bol portrét človeka, ktorý žil, a nosili k nemu vence - viete, to mi príde absolútne morbídne, absolútne nezvládnuté, to je a viete, to je presne, to hovorím, to je to, že niekto má pocit, že pomáha niekoho poraziť. Práve naopak. Posilňuje ho a presne tak to dopadlo. Majú 83 poslancov. A presne tak to zvykne dopadnúť, keď bojujete zle a bojujete takýmto spôsobom, pán Osuský, ako vy bojujete. To, čo ste stvárali na mestskom zastupiteľstve, a to, čo ste povedali tie pamätné vety, ja verím, že zarezonujú v ľuďoch. Ale ja sa dištancujem od toho. Ja naozaj nechcem byť niekde, kde majú takýto vzťah k férovosti, k spravodlivosti, že oni si súťaž spravia v hlave. A potom ešte predložia zákon, že volebné moratórium a dokopy v zásade už žiadne obmedzenie vo voľbách nemalo platiť, vtedy vo mne vyvstáva veľká obava. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Kuffa.

  • Ja len krátko, ak dovolíte. Nechcem komentovať obsah, ale skôr formu. V zmysle rokovacieho poriadku § 27 ods. 7: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky." Viackrát tuná odznievali už audiovizuálne záznamy. Ja neviem, ja si myslím, že je to v rozpore s naším rokovacím poriadkom. Ak chceme tuná premietať tuná filmy, púšťať zvukové záznamy, prosím, môžme to robiť, ale treba sa dohodnúť na zmene rokovacieho poriadku. Podľa mňa to nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Myslím si, že treba v takých prípadoch, aby predsedajúci zasiahol do toho. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Osuský, chcete reagovať? Pán poslanec Hlina bol jediným, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    A teraz, pán poslanec Osuský, ako navrhovateľ záverečné slovo, nech sa páči.

  • Vážená snemovňa, vážená pani predsedajúca, počuli ste zvláštnu úvahu na tému rozhodovania. Kolega Hlina hovoril asi 14 minút, z nich asi 13,5 minúty o veciach, ktoré nijako nesúviseli s predloženým zákonom.

    Hovoril o hlasovaní mestského zastupiteľstva vo veci budúceho fungovania bratislavskej Starej tržnice, o ktorej priestor sa aj on uchádzal. Hovoril teda o niečom, o čo sa pred istým časom neúspešne uchádzal. Ako hovoria Nemci, hovoril in eigener Sache. Priznám sa, že som nikdy nedával do schránok v žiadnych voľbách, v ktorých som kandidoval, v čase moratória nijaké volebné materiály. Do mestského a staromestského zastupiteľstva som bol občanmi Bratislavy zvolený bez toho, aby som vôbec mal akékoľvek volebné materiály. Neexistovali letáky, tlačivá, nijaké materiály poslanca Osuského, ktorý sa uchádza o dôveru staromešťanov vo voľbách do Starého Mesta a do mestského magistrátu za Staré Mesto. Taký nikdy nebol vytlačený a nikdy som ho nedistribuoval. Takže i v tomto zmysle je obava poslanca Hlinu totálne mimo.

    A pokiaľ ide o rozhodovanie vo vlastnej hlave, milí kolegovia, to predsa robíme pri každom jedinom stlačení hlasovacieho zariadenia v tejto sieni zákonnosti. Máme návrhy a my ich zvažujeme. Porovnávame ich s tým, čo chceme, a s tým, čo si myslíme, že tomu dáme svoj hlas. Je to normálny princíp zastupiteľskej demokracie. A výklad kolegu Hlinu je úplne mimo, pretože i keby bola súťaž, vy ste sa, kolega, síce vlámali z pozície poslanca na zastupiteľstvo mesta Bratislavy a musím vám súkromne povedať, že vaše vystúpenie bolo ukážkou kontraproduktívnosti, pretože ste jednoducho, a poviem to slušne a salónne, poslancov svojím arogantným vstupom pomerne naštvali, ak nepoviem horšie slovo. Ja totižto som tiež poslanec Národnej rady a mohol by som kedykoľvek sa postaviť pred primátora a za tie dva roky stokrát vystúpiť využijúc to právo, ktoré ste využili vy. Nikdy som to neurobil. Nikdy som nevyužil svoje právo tak arogantne, ako ste to urobili vy. A musím vám povedať, i keby vaše posolstvo za niečo stálo, akože nestálo na nič, tak ste ho týmto spôsobom pochovali definitívne. A výsledok hlasovania, výsledok súťaže v hlavách poslancov Mestského zastupiteľstva Bratislavy znamenal pre vás porážku na hlavu, na hlavu porážku. To znamená, ďalšie šírenie osvety v zmysle súťaže v hlavách môžte šíriť tým, ktorí to, jemne povedané, žerú. Ja som mal obidva projekty, obidva som si mohol prečítať a obidva som si vyhodnotil. A dokonca, i keby prebehla súťaž a nebude nejaký projekt vylúčený, tak aj tak nakoniec o návrhu kultúrnej komisie budú hlasovať poslanci podľa svojho vedomia a svedomia. Na rozdiel od vás som v školskej komisii mestského zastupiteľstva spolu s kolegami poslancami dve a pol hodiny diskutoval o týchto dvoch projektoch. Takže tá súťaž bola dobre podložená, diskusiou podložená a čítaním materiálov podložená. Ešte raz hovorím, vo vlastnej hlave prebiehajú naše jurovania pred každým stlačením gombíka v tomto parlamente. Takže toľkoto.

    A pokiaľ ide o prizmu predkladateľa, keby ste si pozreli hlasovania od vzniku tohto volebného obdobia a tohto parlamentu, všimli by ste si, že som zrejme viackrát hlasoval za vaše návrhy, hoci keby som na vás pozeral cez prizmu predkladateľa, tak nezahlasujem ani za to, keď navrhnete, aby zajtra vyšlo slnko. Ale hlasoval som za vás. Takže toľkoto k téme, o ktorej ste hovorili a ktorá nijako nesúvisela s predkladaným zákonom.

    Znova prosím ctenú snemovňu, aby podobne ako ja v prípade viacerých návrhov SMER-u, aby vaše uvažovanie prebiehalo vo vašej hlave a zamysleli ste sa nad slovami poslanca Hlinu, či to robím kvôli sebe. Ja už vysoko pravdepodobne nebudem nikam v živote kandidovať a ak budem kandidovať, je absolútne pravdepodobné, že nebudem mať nijaké volebné materiály a nebudem tým pádom nikdy môcť ani len porušiť volebné moratórium, pretože ja kandidujem na základe vôle tých, ktorí ma poznajú, lebo svoj príbeh si už píšem 59 rokov, a tí, ak ma zvolia, tak ma zvolia aj bez letákov, bez materiálov, bez postavených inštalácií na námestí SNP, bez akýchkoľvek iných vecí a hlavne bez vyhrážok, lebo vy, kolega Hlina, ste povedali jednému členovi mestského zastupiteľstva, že ak nebude dobre hlasovať, nenalejete mu vo svojej krčme. No, tento spôsob volebného presviedčania nie je mojím spôsobom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 330, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 310.

    Dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 330.

  • 12.

    Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, nie prvý raz sa stretávame nad týmto zákonom. Tento zákon má za cieľ zmeniť pretrvávajúci a stále sa zhoršujúci stav, ktorý po celom Slovensku, najmä v oblastiach, ktoré sú typické tým, že v nich žije veľké množstvo sociálne odkázaných občanov, a je charakteristické tým, že sa slušní občania denne musia vysporadúvať alebo čeliť nepríjemnej, ale o to komplikovanejšie riešiteľnej drobnej kriminalite, ktorá na nich útočí zo všetkých strán. Táto drobná kriminalita, ktorú zahŕňame pod priestupky alebo priestupkový zákon, sa nám množí, rastie nám zo dňa na deň, a to predovšetkým preto, lebo je nepotrestaná. Súčasné, súčasné nastavenie zákonov umožňuje, aby všetci tí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok vlastne boli vyňatí spod priestupkového zákona. Aby boli vyňatí spod povinnosti znášať trest za prípadné spáchanie priestupku, aby boli vyňatí spod povinnosti nahradiť škodu, keď ju spôsobia svojím konaním v rámci priestupkov. Je logické, že takéto, takáto situácia len posilňuje u tých, ktorí majú chuť páchať priestupky, toto konanie. Že ich posilňuje v tom, že aj tak sa im nič nestane. Preto cieľom návrhu tejto novely je zmeniť tento súčasný stav takejto osobitnej priestupkovej imunity určitej neprispôsobivej časti obyvateľstva a navrhuje, aby zároveň sa upravila a zladila spodná hranica priestupkovej zodpovednosti s tou hranicou, ktorá je už niekoľko rokov platná v Trestnom zákone.

    Zároveň táto novela upravuje zodpovednosť maloletých páchateľov. Dnes je to ďalší fenomén. Nedávno sme mohli byť všetci svedkami v jednom spravodajstve jednej z televízii, sme videli v priamom alebo teda zo záznamu, ako dochádza priam až k rabovaniu obchodov maloletými páchateľmi, ktorí pod kamerami na záznam si napchávajú tašky tovarmi z jednotlivých obchodov a nie jeden deň, ale opakovane, deň po dni. A to určite je len vrcholček ľadovca, ktorý bol zachytený a ktorý bol zdokumentovaný. Páchajú tak mnohokrát, mnohokrát tak činia na pokyn alebo inšpirovaní alebo poslaní svojimi staršími, či už priateľmi, alebo možno aj rodičmi, pretože za ich konanie niet trestu. A tam, kde nie je trest, tam spoločnosť podporuje protiprávne konanie. Preto tento návrh zákona upravuje zodpovednosť maloletých páchateľov za spáchanie priestupkov tak, aby túto zodpovednosť prebral rodič alebo iný zákonný zástupca.

    Od, asi necelé dva roky platí stav, že sa evidujú, aspoň sa evidujú skutky, ktoré spáchali maloletí páchatelia, priestupky, ktoré spáchali maloletí páchatelia. Je to nová právna úprava, ktorá naozaj neplatí ani dva roky. Ale za tieto necelé dva roky už počet vieme, že na celom Slovensku bolo spáchaných viac než tisíc priestupkov, viac než 1 200 priestupkov maloletými páchateľmi. A tento trend sa zhoršuje, tento trend rastie.

    A keď nič s tým nespravíme, tak za rok to možno bude o 50 % viac. A snáď nikto nepochybuje, ako sme videli v tej televízii, že 13-14-ročné deti, ale aj 12-ročné deti sú veľmi schopné páchať rôzne typy malých, malých porušení zákona, ktoré zahŕňame pod pojem priestupok.

    Podstatou tohto návrhu zákona a jadrom - a to by som chcel veľmi zdôrazniť - je to, že spomínaná priestupková imunita je vytvorená tým, tými ustanoveniami zákona, niekoľkých zákonov, ktoré hovoria o tom, že pokiaľ je človek poberateľom sociálnych dávok, nie je voči nemu možné postupovať v exekučnom konaní. To znamená, že keď tento človek nemá peniaze navyše, čo je stopercentná istota, tak darmo, že v priestupkovom konaní príslušný orgán uloží pokutu, uloží sankciu, uloží náhradu škody, je to mrhanie papierom, mrhanie úradnými kapacitami, je to absolútne bezpredmetné, pretože táto finančná sankcia, priestupky ukladajú finančnú sankciu, sa nedá nijakým spôsobom vymôcť. Preto hovoríme o faktickej priestupkovej imunite. Preto tento zákon mení tento súčasný stav tak, že aby náhradnou a ukladá alebo zavádza náhradnú sankciu, ktorá znamená, že v prípade, že priestupca nemá finančné prostriedky, sa mu uloží škoda, uloží náhradné plnenie, a to povinnosť vykonať verejno-prospešné práce v rámci malých obecných prác. Táto situácia alebo tento spôsob uloženia tejto sankcie sa ukladá v troch stupňoch.

    Pretože musíme myslieť na to, že daný priestupca na výkon tohto trestu, trestu verejno-prospešných prác nenastúpi. V takom prípade príslušný orgán uloží náhradnú lehotu na vykonanie tohto trestu, ale sankcia sa zvýši o 100 %. V prípade, že ani v tejto náhradnej lehote priestupca nenastúpi na výkon verejno-prospešných prác v rámci malých obecných služieb, uloží tretiu náhradnú lehotu a opäť sa sankcia zvýši o 100 %, aby to malo aj výchovný, aj sankčný účinok. Keď ani na tretí, na tretiu možnosť priestupca nesplní svoju povinnosť uloženú príslušným orgánom, dopúšťa sa tým trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý už je posudzovaný v zmysle Trestného zákona príslušného paragrafu, a môže byť potrestaný odňatím slobody na 1 až 5 rokov.

    Vážené dámy, vážení páni, tento zákon má veľmi praktické dopady. Neznamená žiadne výdavky pre štátny rozpočet, znamená ale nastolenie poriadku práve tam, kde sa najviac porušuje, a práve tam, kde tým naviac trpia bežní občania bez, samozrejme, bez rozdielu politických preferencií, ktoré daní občania vyznávajú. Nie je to pravicový, nie je to ani ľavicový zákon. Je to zákon zdravého rozumu. Pretože zdravý rozum nám velí upravovať a prijímať také zákony, ktoré sa budú môcť vymáhať. A keď táto krajina prijala zákon o priestupkoch a keď táto krajina vyčlenila isté typy správania za protiprávne a stanovila im sankcie v oblasti priestupkového zákona, je nemožné, aby sme akceptovali stav, že istá, nie malá časť obyvateľstva je spod účinnosti tohto zákona vyňatá. Veď nie je tomu tak dávno, čo sme si sami zrušili všetky imunity, ktoré poslanci mali. Aké opodstatnenie existuje, aby státisíce ľudí tejto krajiny mohli páchať drobnú majetkovú trestnú činnosť, činnosť, ktorá sa označuje ako narušenie, narušenie spolužitia, občianskeho spolužitia, to znamená, od drobných krádeží cez bitky, výtržnosti, a neboli, nebolo možné voči nim nejakým spôsobom postupovať? Tento stav je nenormálny, preto ho napravme.

    Poukážem ešte na jednu dôležitú súvislosť, na jednu veľkú pomocnú ruku, ktorú by sme týmto podali jednej tiež oblasti, ktorá potrebuje pomoc. Školstvo. Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, prijatie tohto zákona by veľmi výrazne posilnilo postavenie a autoritu učiteľa v škole. Možno si to mnohí neuvedomujete, ale to, čo nazývame nezvládnuteľní žiaci v škole a takých práve v týchto oblastiach nie je málo. Sú to žiaci, ktorí často alebo trvalo narúšajú vyučovací proces. Absolútne nerešpektujú učiteľa, nemajú problém vyvolávať roztržky, potýčky, výtržnosti, spôsobovať škody a takisto drobné krádeže, že všetky tieto typy konaní sú zahrnuteľné pod, pod priestupky. Sú to priestupky. Ale dneska ich nikto nerieši ako priestupky, maximálne ich oznámi a sú zaznamenané. Pretože, ako som spomínal, dva roky ich už aspoň evidujeme, ale väčšinou ani to sa nedeje, lebo načo. Je to len práca pre učiteľa, pre školu, pre všetky príslušné orgány.

    Keby sme prijali túto novelu, tento zákon, tak tým, že tento priestupok je riadne trestateľný, pretože zavádzame to, že zodpovednosť za priestupok prechádza na rodiča, znamenalo by to, že za takéhoto žiaka by niesol zodpovednosť jeho rodič. V praxi by to znamenalo, že jeho rodič by musel nastúpiť za príslušný priestupok na verejno-prospešné práce v rámci malých obecných služieb, čo by sa asi nezaradoval a s veľkou pravdepodobnosťou, takmer na 100 % by vo svojej rodine zariadil, aby príslušný mladý človek, ktorý si možno ani neuvedomuje, čo koná, pretože mu chýba výchova, pretože jeho rodina zlyháva, ale pod takýmto nepriamym tlakom by tá rodina začala fungovať pravdepodobne lepšie, pretože by rodičovi vadilo pravdepodobne, že musí za priestupky svojho syna, svojej dcéry ísť na niekoľko dní pracovať v rámci obce a zabezpečil by si, aby sa jeho syn začal správať inak.

    Veď po tom stále voláme, že rodina je tá dôležitá, ktorá má viesť a vychovávať svoje deti. Škola to nenahradí a to je svätá pravda. Tak podajme pomocnú ruku učiteľom, podajme pomocnú ruku škole, keď im nevieme dať viac peňazí, a zabezpečme im vyššiu autoritu, aby naozaj boli rešpektovanými osobami, rešpektovanými atribútmi v rámci školskej výuky!

    Vážené dámy, vážení páni, je to riešenie, ktoré tu predkladám, ktoré, tak ako som zachytil, ide plne v línii toho, o čom sa rozpráva v rámci takzvanej rómskej reformy, plne v línii toho, čo som začul, že pripravujú úradníci na ministerstve vnútra. Ale uplynulo nám 10 mesiacov. Desať mesiacov a nemáme tu žiaden návrh z tejto dielne! A ľudia, ktorí bojujú s tou drobnou kriminalitou, každý deň s ňou bojujú, nie raz za 10 mesiacov.

    Tento návrh zákona je tu už druhýkrát, je mierne modifikovaný, vylepšený a môže byť pomocnou rukou a ja vás preto vyzývam, podporte tento návrh do druhého čítania a naozaj podávam otvorenú ruku všetkým, ktorí majú záujem o jeho prípadné ďalšie vypilovanie, cizelovanie, vylepšovanie, či už sa jedná o pána Polláka, splnomocnenca vlády pre rómske komunity, alebo ktoréhokoľvek z vládnych poslancov. Nie je to politický návrh zákona a budem veľmi rád, keby sme sa, keby sme ukázali občanom, že sa vieme zhodnúť na veciach, ktoré ich naozaj trápia, a že takéto veci vieme spoločne podporiť, nebudeme z toho vytĺkať politický kapitál, ale pomôžeme ľuďom, pretože túto pomoc naozaj naliehavo potrebujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil ako spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 330.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. decembra 2012 č. 310 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko myšlienok k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý pochádza z dielne SDKÚ - DS. On trošku súvisí alebo mohol by byť vnímaný v kontexte aj s druhým poslaneckým návrhom z dielne SDKÚ - DS, ktorý prerokujeme v prvom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady a je to poslanecký návrh exekučného poriadku, ale o ňom budem hovoriť, samozrejme, vtedy, keď príde tento zákon na rad, ale možno pre lepšie vnímanie a chápanie veci treba spomenúť aj tento zákon v súvislosti so zákonom o priestupkoch.

    Rád by som hneď na úvod povedal, že problematika, o ktorej sa pojednáva v jednom, aj v druhom návrhu zákona, je problematika, ktorá je na Slovensku neobyčajne pálčivá. Je to problematika, ktorá sa týka marginalizovaných skupín, ktorá sa týka ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi a žijú, dá sa povedať, len a väčšinou zo sociálnych dávok. Ale na druhej strane, týka sa aj ľudí, ktorí žijú v bezprostrednom kontakte v blízkosti týchto marginalizovaných skupín, ale chcem tiež povedať, že sa týka aj ľudí, ktorí povedzme nie sú v hmotnej núdzi, ale takisto môžu páchať priestupky a môžu nabádať k páchaniu priestupkov ľudí, ktorí sú z pohľadu medicíny stále deťmi, možno z právneho pohľadu sú už mladistvými alebo maloletými. Táto problematika je pálčivá a je vážna. Možno v Národnej rade Slovenskej republiky v Bratislave sa to až tak veľmi nezdá, ale príbeh, ktorý popísal pán poslanec Kaník, je príbeh zo života a dá sa povedať, že každý týždeň v správach v niektorej z televízií máte takéto informácie o páchaní priestupkov o drobnej trestnej činnosti, ale hlavne priestupkov deťmi do 15 rokov. Pre mňa sú to stále deti v takomto veku.

    Chcem tiež povedať, že to, čo opakujeme v tejto snemovni, ale aj pri stretnutiach s verejnosťou, opakovane platí aj v prípade tohto poslaneckého návrhu zákona. Ak chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, ak chceme riešiť problém obrovskej nezamestnanosti nízko kvalifikovaných, ak chceme riešiť problém, že pracovať sa mnohokrát nevyplatí ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, pretože súčet sociálnych dávok pre nízko kvalifikovaných je niekedy vyšší ako mzda, ktorú môžu získať za prácu pri ich stupni kvalifikácie, tak vychádzame z troch základných princípov, znovu ich zopakujem.

    Ten prvý princíp je, že zákony musia platiť pre všetkých rovnako.

    Ten druhý princíp je, že pracovať sa musí oplatiť viac ako poberať sociálne dávky.

    A ten tretí princíp je, že musíme pripravovať pracovné príležitosti aj pre nízko kvalifikovaných ľudí.

    O tom bol, mimochodom, minulotýždňový poslanecký návrh zákona môjho skvelého kolegu pána poslanca Zajaca z KDH, ktorý som tu aj pochválil, a na moje nemilé prekvapenie neprešiel do druhého čítania v tejto snemovni, čomu nerozumiem, lebo veľmi elegantne ponúkal reálne pracovné príležitosti pre nízko kvalifikovaných ľudí.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, dívam sa zlým smerom, mám sa dívať týmto smerom.

    Dámy a páni, ja rozumiem tomu a teraz budem trošku konkrétny, že pán splnomocnenec vlády z politickej strany OĽaNO, ktorá ho ponúkla do vlády strany SMER, trošku divná kombinácia, ale naučil som sa túto formuláciu, pripravuje akúsi rómsku reformu. Mala byť v októbri predstavená, s výnimkou jedného-dvoch momentov zatiaľ nič nepoznáme, je február. Vo februári som sa dozvedel z masmédií, že teda termín jej predstavenia je v nedohľadne, lebo je to úžasne komplikované. Dobré ráno. To, že je úžasne komplikované, hovorí tu prítomný pán navrhovateľ už asi 6 rokov alebo 7. Faktom ale je, že nebudeme čakať a nemali by sme, dámy a páni, čakať na nejakú rómsku reformu, reformu marginalizovaných skupín, onakú reformu, zelenú reformu, červenú reformu, OĽaNO reformu, mali by sme konať. Mali by sme konať o to viac, že ja celkom nerozumiem slovnému spojeniu rómska reforma. Čo chceme reformovať, Rómov? Kto sú Rómovia? My máme problém s tým, keď ste znovu zachytili informácie, že vlastne my ani nevieme, kto sú a kto nie sú Rómovia, pretože nemôžete diskriminovať tým, že označujete niekoho slovom Róm alebo Neróm. Čiže my vlastne ani neevidujeme presný počet príslušníkov tohto etnika v Slovenskej republike. Niečo o tom viem ako lekár, pretože som robil poslanecký prieskum v dvoch východoslovenských nemocniciach, keď sa pamätáte, ešte v roku 2003 bola taká aféra o násilnej sterilizácii rómskych žien. Jedna mimovládka to otvorila. Problém bol, že my sme naozaj nevedeli zo zdravotnej dokumentácie usúdiť, či to bola, alebo nebola rómska žena, lebo taký údaj sa v nej nevedie. Vedie sa tam meno, priezvisko, počet detí, bydlisko, také tam nájdete, rodné číslo, poisťovňu, ale to, či je niekto Róm alebo Neróm, v dokumentácii nenájdete.

    Čiže chcem hneď na úvod povedať, že už názov rómska reforma považujem za chybný. My nepotrebujeme robiť zákony pre Rómov, my nepotrebujeme robiť zákony proti Rómom, my nepotrebujeme robiť zákony pre Slovákov alebo proti Slovákom. My potrebujeme robiť zákony, ktoré platia pre všetkých občanov Slovenskej republiky, pre tých, čo sú v hmotnej núdzi, aj pre tých, ktorí nie sú v hmotnej núdzi, pre marginalizované skupiny, pre tých, ktorí sú stigmatizovaní a ktorí majú nejakí problém sa zapojiť do spoločnosti, ale aj pre tých, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti s týmito marginalizovanými skupinami. Také zákony treba predkladať a toto je taký poslanecký návrh zákona. A taký istý je aj exekučný poriadok. A budem o tom hovoriť, keď ho budeme prerokovávať v prvom čítaní.

    Takže v čom ja vidím pozitíva tohto poslaneckého návrhu zákona? Najprv pre tých, ktorí sú z tzv. marginalizovaných skupín, ktorých deti - znovu sa budem držať tohto výrazu, ospravedlňujem sa, právna terminológia to ináč špecifikuje, ale pre mňa je niekto, kto má 15 rokov, ešte dieťa - to znamená, deti páchajú priestupky. Sú to väčšinou deti, ktoré pochádzajú z týchto marginalizovaných skupín. O tom hovoril pán navrhovateľ, ale nielen ich sa to bude týkať. No len náš problém je, že pokus, ktorý je v tomto návrhu zákona navrhnutý, má pomôcť vytrhnúť ľudí z týchto marginalizovaných skupín z pasce chudoby. A toto by som tu chcel ja podčiarknuť a vyzdvihnúť, čo možno neodznelo. Takýmto návrhom, ktorý dôsledne vedie k tomu, aby zákon platil pre všetkých, aby bol zákon vykonateľný, aby bola spravodlivosť vymožiteľná, pomáhame týchto ľudí vytrhnúť z pasce chudoby. Viete prečo? Lebo ja vám poviem, prečo ich vytrhávame z pasce chudoby. Spácha jeden priestupok, urobí škodu. Spácha druhý priestupok, urobí škodu. Spácha 32. priestupok, urobí škodu. Potom v 16 rokoch alebo v 17 má konečne šancu získať svoju prvú pracovnú príležitosť. V okamihu, ako začne mať príjem, takýto priestupca začne mať príjem, jeho príjem môže byť exekvovateľný na vyrovnanie priestupkov. Viete, čo z toho vyplýva? Nebude si hľadať prácu. On skončí v pasci chudoby. On bude na týchto sociálnych dávkach navždy, spýtajte sa pána primátora Lipian, ten vám to popíše. Našiel chlapom z marginalizovaných skupín zo sociálnych, z veľmi znevýhodneného sociálneho prostredia prácu v Kii, keď začala fungovať. Mal nejakých dvesto alebo tristo záujemcov. V okamihu, keď mali do tej Kie odísť, boli traja. Viete prečo? Lebo všetci prišli s tým, že v tom okamihu všetky jeho staré záväzky, ktoré má, neposplácané záväzky aj voči dodávateľom elektriny, plynu a kdekomu, čo sa mu nazbieralo, budú splatné, keď on začne mať príjem. Jeho vlastne hmotná núdza chráni pred tým, aby mohol platiť. To je tá imunita, o ktorej hovoril pán poslanec Kaník. A ako im chcete pomôcť nájsť prácu? Im budete darmo núkať pracovnú príležitosť. Oni ju proste nechcú, pretože v tej chvíli musia začať splácať svoje staré hriechy, priestupky z minulosti.

    Tento návrh hovorí o tom, aby sme ich z pasce chudoby vytrhli. Aby škodu spôsobenú priestupkom - veľmi to zjednodušujem - odpracovali. Priestupok sa tým pádom zmaže. Urobia verejnoprospešnú činnosť, čiže vrátia prácou škodu, ktorú spôsobili. Veľmi dobrý návrh z tohto pohľadu. Chcem ale povedať aj to, že tento návrh zákona je pozitívny aj pre tých občanov, ktorí žijú v blízkosti týchto marginalizovaných skupín. To, že sa hranica znižuje z 15 na 14 rokov a dáva sa do súladu s Trestným poriadkom, považujem za správny krok, nemá logiku, aby priestupky fungovali od 15-ich rokov a trestná zodpovednosť od 14-ich, to je skôr nejaký anachronizmus, ktorý tu vznikol pri novelizácii Trestného zákona, ale chcem to podčiarknuť, o čom som začal hovoriť, že tento zákon má byť aj o ochrane ľudí, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti.

    No ja už nejdem čítať list zo Sačurova, ale tam to bolo vidieť. Naozaj tam ste to videli. Oni poznajú tých páchateľov. Ten dôchodca v tom dome, ktorý býva vedľa tých troch bytoviek, kde žijú ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia, on ich pozná, on ich pomenuje menom, povedia a povie, ako sa volajú, presne kedy prišli, má ich odfotografovaných na mobile. Prídu policajti, zhodnotia, že sa stal priestupok a sú bezmocní. A na druhý deň, keď jeden deň odrezali konáre z hrušky, na druhý deň prídu a odrežú z jablone. Ste bezmocní, neviete sa dovolať žiadnej spravodlivosti. Štát má chrániť svojich občanov. V tomto prípade ich nechráni. Prečo nechráni poctivých ľudí, ktorí platia dane a odvody, ktorí celý život pracovali a snažia sa zveľaďovať svoj majetok. Platia daň z nehnuteľnosti. A my ich nevieme ochrániť? Tak tento zákon je aj o tom, aby sme ich aspoň akýmsi spôsobom vedeli ochrániť tým, že ten, ktorý im spôsobí škodu prostredníctvom priestupku, dostane trest. Bude vedieť, že je to nesprávne spôsobiť takúto škodu.

    Dámy a páni, viem, že znovu otvárame diskusiu, ktorá vždy v tejto Národnej rade trošku začne a potom trošku skončí, viem, že budem počúvať odpoveď na to, ako sa tu pripravuje tzv. rómska reforma, čo považujem za veľmi nesprávny názor toho, čo sa tu vlastne pripravuje. Faktom ale je, že my musíme konať, dámy a páni, lebo keď v 2016. roku na jar zistíme, že tzv. rómska reforma už medzitým tretieho splnomocnenca vlády, lebo ani jeden z nich nebude vedieť komplexne pripraviť, akosi nie je. Situácia v regiónoch, kde žijú ľudia v hmotnej núdzi, kde žijú ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde žijú tieto marginalizované skupiny, sa bude len a len zhoršovať. Zhoršuje sa zo dňa na deň. Verte mi, bývam v jednom z takýchto regiónov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami 4 poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný a zároveň aj pán poslanec Kaník, ja to znova zopakujem, myslím si, že tento váš návrh novely zákona o priestupkoch je úplne zlý, nešťastný. Nebudem tu hovoriť o tom, že sa pripravuje rómska reforma, to v podstate ste sami povedali, viete o tom dobre.

    Čo si ja dovolím na to upozorniť a povedať je to, že to, čo sa vy tu snažíte zaviesť, je pokus o zavedenie nútených prác mladých ľudí alebo detí. Z toho dôvodu v súčasnosti aj sám pán poslanec Novotný to povedal, že 15-ročných považuje za deti. Áno, 15-roční sú považovaní za deti alebo mladiství v podstate sú potom do toho 18. roku, ale situácia je taká, títo ľudia 15-roční, pri ktorých by sa to už dotýkalo, nemajú, ale 14,5-roční nemajú ešte ani občiansky preukaz. Občiansky preukaz sa vydáva od 15. roku veku. Zároveň zopakujem to, čo som povedal naposledy, pracovnoprávna subjektivita je až od 15. roku veku. Jedine Zákonník práce dáva výnimku, že niekedy môžu aj mladší ľudia pracovať, ale je to iba na účely ich vzdelávania ako takého.

    Čiže čo vy sa tu chcete, čo sa tu pokúšate zaviesť, je nútená práca mladých ľudí, nehovoriac o tom, že dávate také zvané pseudoargumenty, lebo aj v súčasnosti za spáchaný priestupok, za škodu spôsobenú priestupkom zodpovedajú rodičia tých detí, čiže aj v súčasnosti je to riešiteľné. Na jednej strane. Na druhej strane, viete, vy tu poukazujete na marginalizované skupiny, na Rómov. No toto sa dotkne celého Slovenska, čiže vy tým, že za účelom toho, že chce riešiť rómsku otázku a mladých Rómov, budete týmto robiť nútených robotníkov zo všetkých mladých na Slovensku, ktorí majú teda viac ako 14 rokov. Čiže ďakujem pekne za takúto novelu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Novotný, okrem toho, že tento návrh zákona, ja si, naopak, myslím, že má opodstatnenie, a ja s ním súhlasím. Možno len taký argument, už v 14. rokoch som brigádoval a brigádoval som veľmi rád, takže nemyslím si, že je to sú nejaké nútené galeje, takže myslím si, že dá sa takýmto spôsobom nahradiť škoda, ktorú niekto spôsobí úmyselne, a vie, že za to nemôže byť žiadnym spôsobom postihnutý. Takže v podstate s návrhom súhlasím, ale vadí mi to, že ste si nezabudli otrieť hubu o nášho kolegu Peťa Polláka, nášho splnomocnenca. 22 rokov sa tu nič nerieši a mali ste šancí do aleluja, pretože ste boli pri moci a dostatočne dlho, pán Novotný, SDKÚ, vaše SDKÚ. Takže keď príde niekto ako Igor Matovič a Peter Pollák s komplexným riešením, tak, samozrejme, hľadáte na tom všetky možné chyby, vadí vám to, pretože ste s tým neprišli vy doteraz, pretože vy ponúkate len smeti. To sú také odrobinky, ktoré tuná ponúkate, a tvárite sa, akože idete riešiť nejakú situáciu. No tak nie je to riešenie situácie, ja hovorím, komplexný pohľad je komplexný pohľad a naozaj je zložitý a tie veci sa pripravujú, takže nemôžme očakávať, že keď sa ohlásila v októbri nejaká ako teda rómska reforma, aj vy ste to tuná parafrázovali, je to komplex riešenia problémov s marginalizovanými skupinami, že to príde zo dňa na deň. Okrem toho nemôžme za to, že je pri vláde práve SMER, ktorý, voči ktorému sme v opozícii, a ponúkli sme im tú možnosť, že ani keď oni na to nemajú, že im s tým pomôžeme, a teda nikto iný to riešiť nechce, ani doteraz riešiť nechcel. Takže nás nehádžte do jedného vreca, pretože mne osobne to vadí. Takže skutočne sa snažíme robiť niečo komplexné a vy sa snažíte síce robiť dobrú robotu, ale v malom. Takže si neotierajte o toto hubu, pretože mne to skutočne vadí. Je to nepekné od vás.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono pravdou je, že smerujeme k tomu, čo som niekde v takej dobrej knižke čítal, že ktorá kapitola rozpočtu, nechcem povedať, v ktorej krajine, ale na západ od nás, sa neustále a bude sa neustále navyšovať. No kapitola rozpočtu spravodlivosti, čo znamená, že vyššie múry a viac ostnatého drôtu.

    Čiže naozaj a toho sa trošku hrozím a bojím a nechcem byť nejaký apokalyptický, že kam smerujeme alebo nesmerujeme, asi je to, asi sa k tomu budem musieť nejakým spôsobom prikloniť, ale nevravím, že existujú len tieto riešenia, preto mi je ľúto, že ja som musel stiahnuť môj návrh, ktorý tiež v zásade niečo riešil, ale neriešil v polohe represie, teda som plný očakávania aj s tou dychovkou, keď to už príde, aby sme si, aby nám odľahlo, aby sme si odfúkli, že keď to už sem príde.

    A ešte jednu takú, ja neviem, myslím, že sémantika alebo tak nejako sa to volá múdro, že čo mi trošku vadí, hej? A teraz sa zvykne používať Róm a Neróm, ale Róm v rómčine znamená človek.

    A ja napríklad aj tu som si to naschvál pozrel, že je nerómska časť Žehry a rómska časť Žehry. A to, myslím si, že z toho jazykovedného nie je celkom správne, lebo proste to je nečlovečenská časť Žehry a človečenská časť Žehry, že naozaj by som si dovolil upozorniť na to, že by sme mali byť opatrní v tých výrazoch Róm a Neróm. Lebo, hej, ja sa necítim ako nečlovek a nie je to celkom správne, podľa mňa aj v tej komunikácii dovnútra, hej, že aby sme my neposilňovali nejaké stereotypy aj trebárs v tej komunite ľudí, hej, čo sa môže sekundárne aj nejakým používaním tohto výrazu stať. Upozorňujem na to. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja vlastne poviem to, čo povedal pán poslanec Hraško, a ja len to tak zopakujem a zosumarizujem.

    Pán poslanec Novotný, pre vás je prekvapivé, že prišiel tu vlastne prvý Róm a pokúša sa dať prvé konštruktívne riešenie za 20 rokov. Keď ste to neboli schopní urobiť vy za vašej 10-ročnej vlády a javí sa, že ani, žiaľ, ani SMER. Tak prvý Róm musel prísť, aby sa o to aspoň pokúsil, a vy mu hádžete polená pod nohy. Výborné. To je veľmi konštruktívne.

    Ten návrh, ktorý predkladáte vy aj pán Kaník, je veľmi jednoduchý, veď to je, to je otázka pre ministerstvo možno deň. Prečo ste to dokelu neurobili? Však to bolo, šmahom ruky to máte spravené, teraz sa tu hráte na nejakých spasiteľov. Úplne zbytočné. A keď vy ste teda útočili na nás, ja sa cez to prenesiem a tento návrh proste podporím, lebo ho považujem za dobrý, len nebuďte farizeji, prosím vás.

    A pre tých, ktorí si myslia, že je to nútená práca, že Zákonník práce a iné obmedzenia. Ste vo vláde, nech sa páči, pripravte podklady, aby sa to zmenilo. Máte na to. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali, naozaj len niekoľko myšlienok k faktickým poznámkam.

    Pán poslanec Martvoň, no veď práve o to ide aj v tejto poslaneckej novele zákona, že pri priestupkoch je tá hranica 15 rokov, napr. v Trestnom poriadku je je 14 rokov a spomenuli ste aj Zákonník práce, ktorý umožňuje z výchovného hľadiska prácu už od 14 rokov, tak nevidím potom celkom zmysel toho, prečo to nevieme zosynchronizovať tak, aby to bolo všade od 14 rokov. V tomto ja problém nevidím. Povedali ste, že aj dnes sú zodpovední za páchanie priestupkov maloletých rodičia. No to je pravda, len aj tí rodičia sú v hmotnej núdzi, čiže vy nedokážete sa dostať k tomu, aby ten priestupok bol reálne odškodnený, resp. bola zaplatená tá pokuta, o tom je táto poslanecká novela zákona. A v mnohom ste trafili naozaj klinec po hlavičke, naozaj toto nie je zákon o Rómoch ani proti Rómom, ale týka sa celého Slovenska. Nevidím v tom veľký problém ani z pohľadu celého Slovenska, aby sme zodpovednosť za priestupky posunuli na hranicu 14 rokov, keď je zodpovednosť za trestný čin pri hranici 14 rokov.

    Pán poslanec Hraško a pán poslanec Kadúc, pozrite, keď budeme čestní a budeme veci pomenovávať tak, ako sú, tak ich pomenúvajme, keď mi poviete, že SDKÚ - DS za 10 rokov nič nerobila s rómskou problematikou, tak musím vám povedať, že z obdobia rokov 2002 až 2006 máte zrejme veľmi silnú amnéziu, to je ten stav, keď ste na všetko zabudli, pretože jediná strana, jediná vláda, ktorá sa púšťala vtedy do toho, je SDKÚ - DS a vláda Mikuláša Dzurindu a chcem tiež povedať, že, viete, teším sa na tú rómsku reformu a určite budem o nej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov. V úvode musím povedať hneď, aby to nebolo zle pochopené, že si cením dobrý úmysel predkladateľa, verím, že tento úmysel bol dobrý, ale zas na druhej strane ja som to už tuná od toho rečníckeho pultu povedal a nemôžem ani teraz mlčať a dovolím si s tým nesúhlasiť. Ono je to tak, že v podstate ja sa dívam na tú prácu ako na dar a dneska mnoho ľudí nemá naozaj skutočne prácu a nie je jednoduché znášať aj takúto traumu, keď človek o túto prácu prichádza a ju urputne alebo veľmi usilovne hľadá a nemôže ju nájsť. Preto trestať niekoho prácou ja považujem za niečo veľmi zlé. Veľmi negatívne a nevýchovné. Presný opak výchovy sa tuná docieli. Ako ja môžem niekoho prácou trestať?

    Ja by som poprosil, keby pán Novotný teraz dával pozor, lebo minule pozor nedával, a aj teraz je tomu tak, okrem jedného prípadu, kedy som to povedal, ak stratíš slobodu a si väzeň, prosím, vtedy musíš pracovať. Nikto sa ťa nebude pýtať, že či ty pracovať chceš alebo nechceš. Jednoducho musíš pracovať, ale strácaš slobodu. A práca, ktorá je z donútenia, naozaj človeka zotročuje. Tu navrhovateľ nenavrhuje to, že by ten samotný páchateľ priestupku, aspoň som to ja tak pochopil, vykonával túto prácu, lebo je dieťa, ale jeho zákonný zástupca, t. j. rodič alebo ten, ktorý je zodpovedný za tohto páchateľa. Trestať navyše tých rodičov alebo vychovávateľov, alebo tých, ktorí sú zodpovední za výchovu tohto dieťaťa prácou na verejnoprospešných službách. Ja sa pýtam, čo budú robiť? Čo budú robiť? Minulý týždeň, no zametať, ale kde, čo budú zametať? V akej obci? No niekde asi niekde v susednej krajine.

  • Reakcia z pléna.

  • Kolega mi hovorí, že v tej, kde žijú. No ale v každej obci sú zamestnaní ľudia na obecných službách. Však tá obec by mala byť taká vyzametaná a taká vyčistená, keď sme tu spomínali Jarovnice, kde je 1181 aktivovaných, tak čo budú zametať? Keď by tie listy zo stromov po jednom zbierali do ruky, no tak nemajú tam čo robiť, lebo to ja hovorím, 1180 ľudí zamestnaných na obecných službách, však to je firma, veľká firma. To je Volkswagen alebo, ja neviem, možno Peugeot, alebo nejaká výrobná firma a v takej malej obci a 1180 ľudí, tak zase ešte máme tam 1182. človeka, ešte tam k tomu ešte priloží, akú užitočnú prácu bude robiť. No nebude ju robiť, lebo starosta má v obci problém v obci zamestnať, čo len 50 ľudí a každý deň im prideliť prácu.

    Má s tým problém, však si to povedzme, že či má, alebo nemá. A tu netreba nejaké možno naozaj kontroly alebo čosi také, ale úradníci od stola by mali vedieť, že 1181 ľudí aktivovaných v jednej obci je úplne čosi, čo nie je ako v poriadku, čo je úplne absurdné, preto aj keď, samozrejme, spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ak niekto urobí ten priestupok, je správne, ak nasleduje trest. To nechcem ako spochybňovať, ale zase to je neprimerané, lebo tam je ten prvý stupeň, ak nezaplatí musí pracovať. Ak neodpracuje, to je ten druhý stupeň a ak ten tretí stupeň nesplní, tak môže byť, teda spácha trestný čin, je preklasifikovaný z priestupku. No ja neviem, deti ukradli jablká napr. alebo tú železnú bráničku, ako kolega to minule spomínal, a teraz sa to preklasifikuje na trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody od jedného až do piatich rokov. Prosím vás pekne, ja toto nepovažujem za spravodlivosť.

    Aká je to spravodlivosť? Tak na jednej strane je za priestupok je človek odsúdený na rok až päť rokov. Päť rokov, zoberme tú krajnú formu. Zločinci v tejto krajine, hej, a sú to veľakrát vážne delikty, ktoré spáchajú mnohí ľudia, dostanú síce, ja neviem, dostanú, ja neviem, 10 alebo 12, alebo 15 rokov, majú to skrátené potom na polovicu. V skutočnosti odsedia možno si 8 alebo 5 rokov, alebo možno aj menej rokov a teraz za priestupok, ktoré spácha jeho dieťa, tak ktosi by mal sedieť v base ako päť rokov? Prepáčte, ale toto ja za spravodlivé nemôžem považovať. Trest má byť primeraný a adekvátny tomu prehrešku, ktorý sa urobil. Aj keď znova podčiarkujem, že úmysel bol dobrý a chvályhodné je to, že ste sa nad tým zamysleli, ale tá forma nie je správna, nie je dobrá. Znova to zopakujem, podčiarkujem. Nikoho nemožno trestať prácou, lebo táto práca z donútenia ťa zotročuje, si otrokom, nie si slobodným človekom a navyše v marginalizovaných skupinách, ktoré sa to tuná takto spomínalo, že tie marginalizované skupiny.

    Ja sa pýtam, aké je to výchovné, keď tie deti budú vnímať - aha však môj otec bol potrestaný za priestupok, ale on musel pracovať, on musel pracovať? To je trest, práca! Tak práca je čosi potom negatívne, čosi zlé. Ja prácu nevnímam ako nejakú negatívnu vec. Naopak, výchovné je to a správny rodič je ten, ktorý svoje deti vedie k práci od malého decka. Ja to nechcem hovoriť tu teraz vekovú hranicu, či 14, či 15 rokov, aby sme sa na tom doťahovali. Však aj 10-ročné deti, ak ten otec pracuje na záhrade, napr. okopáva zeleninu, a tie deti sú možno aj malé a sa tam hrabú alebo vytrhávajú tú burinku, a tie zelinky, oni veľakrát urobia viac tej škody ako osohu, ale učia sa pracovným návykom. Ale oni musia mať vzory správania, a to je ten problém, že dneska v mnohých marginalizovaných skupinách vyrástla nám ďalšia generácia, ktorá nevidela svojich otcov, svoje matky, aby ráno vstali, a išli pracovať, a teraz keď budú vidieť, naopak, že musí ráno vstať a ísť do práce, lebo on je trestaný prácou, myslím si, že toto není správne. Ja som to už avizoval aj predtým, že ja teda s týmto súhlasiť nebudem. Ak by sa tam našla nejaká iná forma, ak navrhovateľ zákona by sa nad tým zamyslel, ako túto vec, ako riešiť. Na druhej strane naozaj si uvedomujem, ak dospelí ľudia nahovárajú deti na konanie priestupkov, tak ale treba trestať tých rodičov.

    Ak to vieme alebo ak to viete, no tak majú konať orgány činné v trestnom konaní. Ja viem, že je to veľmi zložitý proces. Každý na každého sa vyhovára. Viete, ale keď taký príklad ste tuná spomenuli, že deti kradnú a napchávajú si tašky v potravinách, tak mne skrsla taká otázka, tu skôr zamyslieť sa nad tým, prečo to robia? Robia to od hladu, je tam alkohol, ktorý tam nakladajú, sú to cigarety? Ak toto robia, no tak to je druhá vec. Ale ak tam dávajú, ja neviem, dáva tam chlieb, potraviny, lebo on je hladný, tak treba za myslieť nad tým, ako v podstate túto chudobu riešiť na Slovensku. To je vážny fenomén.

    Ja keď vidím žobrajúcich ľudí na uliciach a týchto bezdomovcov, a to možno to tak nesúvisí, tak celkom s tým, ale ma to veľmi mrzí a veľmi ma to trápi, že takáto situácia je tuná.

    Je 21. storočie a stále dennodenne stretávam týchto ľudí. Stretávate ich aj vy, lebo chodíte aj po uliciach, verím, že nechodíte so zavretými očami, ani ušami. Ja som len toľko chcel povedať.

    Na záver ešte raz, každá práca z donútenia zotročuje. Mal by som tuná aj veľmi silné príklady, nepoužijem ich, lebo používali sa tuná takéto prípady. Teda boli tu situácie aj vôbec aj v histórii aj v dejinách ľudstva a každý sa môžte nad tým zamyslieť. Práca je darom pre každého z nás, pre každého z nás - či pre poslanca, či pre robotníka, či pre zametača, či pre kohokoľvek.

    Preto nemôžme nikoho nútiť, lebo stávaš sa otrokom, nie si slobodný. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci Martoň, Novotný, Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Kuffa, myslím si, že bolo to dobré vystúpenie. Znova chcem poukázať, že plne súhlasím, že za tento priestupok bude finálne ten mladý človek odsúdený. Dovolím si ale upozorniť, že pri tejto úprave, by rodičia zodpovedali za priestupky mladých iba do 14. roku veku. Od 14. roku a prvého dňa by veku, si už za to zodpovedali priamo tí mladí ľudia alebo tie deti, dá sa povedať.

    Ďalší nedostatok tohto návrhu je to, že z pôvodnej sankcie podľa bodu 8 návrhu, by sa dokonca tá pôvodná sankcia až strojnásobila za určitých okolností, čiže ide o 300-percentné úroky, čo je zasa nonsens v demokratickom alebo právnom štáte. Zároveň dovolím si upozorniť, že bod 8 čl. I tohto návrhu, posledná veta je dokonca podľa môjho osobného názoru nepriama novela Trestného zákona ako takého vzhľadom na to, že novelizuje sa alebo upresňuje sa skutková podstata Trestného zákona priamo v texte tohto zákona bez osobitného článku, ktorý by odkazoval priamo na Trestný zákon, čiže mal tam byť aj čl. 2 alebo čl. 3 s upresnením Trestného zákona.

    A zároveň si dovolím poukázať ešte aj na to, že neviem si predstaviť, kým prejde dieťa alebo teda človek, ktorý má 14 rokov jeden mesiac, po tráve, a chytí ho polícia, že ako ho budú legitimovať, lebo nemá občiansky preukaz, tak ich budú všetkých predvádzať? No ako nezdá sa mi to vhodné. Práve preto je to tak nastavené, že až od 15. roku veku, že aj spoločenská nebezpečnosť priestupkov je oveľa nižšia ako trestných činov, preto trestné činy sú od 14. roku veku. A keď prichytia páchateľa pri páchaní trestného činu, rovno ho môžu policajti zobrať a predviesť a poriadne dať do väzby.

    Čiže celý tento návrh ja vidím ako veľké nedorozumenie, urobiť si trošku také PR na rómskej otázke, zo strany SDKÚ. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Štefan Kuffa, ty si chronický idealista a asi sa už nezmeníš, nevadí, bolo to veľmi zaujímavé to tvoje vystúpenie, ale tak logicky ti budem teraz oponovať.

    Ty hovoríš, že nie je vhodné, keď niekto spácha priestupok, trestať ho prácou, lebo potom tá práca sa v jeho mysli dostane do zlej pozície. Ale ja sa ťa naozaj chcem opýtať, či je správne, že ak niekto spácha priestupok, vopred vie, že za to nebude nikdy potrestaný? To znamená, že rodič môže vychovávať svoje deti v intenciách, len kľudne páchaj priestupky lebo trest nás minie, tak sme si to nastavili v tomto systéme právnom, na Slovensku. Je to správne alebo nie?

    Ty hovoríš o tom, že otec má viesť k práci. Áno aj ja vediem svoje deti k práci a určite aj ty ako statočný otec si viedol svoje deti k práci a určite aj pracujú a hľadajú si prácu, ak ju nemajú. No len potom si sám sebe odpovedal a hovoríš, že, žiaľ, v tých komunitách nám rastie už ďalšia generácia, ktorých rodičia nepoznali, čo je to práca a chodiť do práce, takže nemajú tento model doma a nevidia tento model. Naopak, rodičia im mnohokrát hovoria, že páchať malé priestupky je celkom fajn a dokonca ich k tomu aj navádzajú. Potom je nesprávne, že ak ich k tomu navádzajú, aby to aspoň títo rodičia potom odpracovali? To je naozaj nesprávne? Myslíš si, že je to nesprávne? Ja som celkom o tom presvedčený.

    Opýtal si sa, prečo tie deti kradnú? Pýtal si sa na to a ja ti aj odpoviem na to. Lebo sú v pasci chudoby. Sú v pasci chudoby, sú chudobní, ale sú aj v pasci a nevedia sa z tejto chudoby dostať nijak ináč von, iba tak, že znovu a znovu páchajú priestupky a trestnú činnosť. A keď ju páchajú, tak sa im tá trestná chudoba ešte viac prehlbuje.

    Preto my ponúkame riešenie. Zákony platiace pre všetkých, motiváciu pracovať a reálne pracovné príležitosti. Aké sú zatiaľ iné riešenia? Žiadne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kuffa, ste z regiónov, kde problém, ktorý chce riešiť pán Kaník, je absolútne vypuklý, a preto sa čudujem, že ste vystúpili takým razantným spôsobom proti tomuto návrhu.

    A ďalej sa čudujem aj preto lebo neviem, či vy si to vlastne sám uvedomujete, ale takýmito vystúpeniami, nielen vaším aj ďalšími vašimi kolegami z OĽaNO, zužujete manévrovací priestor vášmu splnomocnencovi, pánovi Pollákovi, ktorého úlohou je pripraviť tzv. rómsku reformu a sám som zvedavý ako pán Pollák vyrieši problém kriminality maloletých rómskych detí. Sám som na to zvedavý. A som zvedavý na vašu osobnú integritu, keď pán Pollák v spolupráci s pánom ministrom Kaliňákom predstaví riešenia, ktoré budú represívneho charakteru, či už tie pokuty, alebo tie nútené práce, ako hovoríte, budú možno trošku modifikované oproti tomu, čo tu dnes zaznieva, alebo či to možno bude doslova a dopísmena skopírované z návrhu pána poslanca Kaníka.

    Skutočne som potom zvedavý, akým spôsobom budete vystupovať v rozprave a biť sa za pána Polláka, vášho poslanca, kolegu a zároveň splnomocnenca, ktorého úlohou je tento obrovský problém pozitívnym spôsobom na prospech ľudí Slovenska vyriešiť.

  • S reakciou pán poslanec Kuffa. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Aj za kolegov. Ja sa budem stále biť v tejto Národnej rade za dobré návrhy. Dobré návrhy. A viem si ich predstaviť jak z jednej, tak aj z druhej strany. Naopak, všetky zlé návrhy, ktoré nebudú dobré, či budú zľava alebo sprava, tak dovolím si takýto komentár, ako som povedal.

    Kolega Novotný ako hovoril, že položil som si otázku, hľadal som na to odpoveď. Áno, dostať týchto ľudí z pasce chudoby. Nie je to taká ľahká odpoveď na to, ako dostať ľudí z pasce chudoby. Nad tým sa treba zamyslieť. Prečo kradnú? A tuto to odstrániť, túto príčinu, aby tých priestupkov na Slovensku nebolo 1 200 ročne, tak ako tomu je. Áno, ja som z regiónu, kde je v podstate tá rómska populácia jedna zo samosprávnych krajov, myslím, že nie, že najväčšia, ale celkom ako najväčšia. Poznám túto problematiku a vidím to dennodenne pred očami a samého ma to trápi. Verím, že aj vidím to, lebo aj rozprávam priamo v priamej komunikácii aj s mnohými Rómami, či už pri cestovaní, alebo aj osobných stretnutiach. Nie sú to všetci takí ľudia, ktorým sa nechce pracovať, a všetci sú zlodeji, aby sme ich hádzali do jedného vreca. Rovnako aj tam sú, jak dobrí ľudia, tak aj zlí ľudia, aj tým, ktorým ide o dobro veci, aj chcú vychovávať svoje deti a záleží im na budúcnosti svojich detí. Nie sú všetci rovnakí.

    A ešte k tomu trestu chcem povedať toľko, ak ktosi spácha, či už priestupok, trestný čin alebo čosi zlé urobíš, musí nasledovať trest. To je spravodlivé, potrestať. Hej, ale ja som tuná hovoril a znova to vravím, nemôže byť za dieťa trestaný rodič, otec a navyše trestaný prácou, lebo je to práca z donútenia, ktorá zotročuje a dáva to veľmi zlý príklad pre tie deti. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Rád by som teda zaujal k niektorým vystúpeniam stanovisko, ale ešte skôr by som chcel predniesť požiadavku, návrh, aby v prípade, že tento návrh by bol posunutý do druhého čítania, aby bol prejednaný výborom pre sociálne veci, pretože určite sa dotýka aj tejto problematiky. Takže k samotnej rozprave.

    Začnem pánom Martvoňom. Je to až pozoruhodné, že, pán Martvoň, veď vy ste právnik, jak vy dokážete pospletať veci a vytvoriť dojem, možno pre laikov a neprávnikov, aké sa tu dejú nejaké veci mimo obvyklých rámcov alebo mimo zvyklostí. Ako môžeme zavádzať nútenú prácu detí? Veď nič v tom návrhu tohto typu nie je. Práve naopak, hovorí sa, že pokiaľ priestupok spôsobí maloletý, tak zodpovednosť prechádza na rodiča. Takže maloletého sa žiadna práca netýka, to je prvá vec.

    Druhá, to platí aj pre pána Kuffu, veď už dnes máme v našom právnom systéme objektívne prenesenie zodpovednosti pri priestupkoch v rámci cestnej premávky. Na vašom aute ide cudzia osoba, spôsobí priestupok, nikto sa vás nepýta, kto to bol, tá zmena nastala prednedávnom, ale to auto je vaše a vy znášate priestupok. Trest za ten priestupok.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak, ale je to tu, je to existujúce, je to existujúce. Takže netvárme sa, že tu niečo ideme robiť niečo úplne nové.

    A hlavne, pán Martvoň, trest povinnej práce je tu, je súčasťou Trestného poriadku a vzťahuje sa už na deti od 14 rokov, takže čo to tu rozprávame o občianskom preukaze, pozrite si § 109 Trestného zákona. Veď to tu je reálnou súčasťou. Toto, čo tu prinášame je, že priestupky, ktoré sú netrestateľné, a vďaka nim ich podporujeme, dávame podporu trestnej činnosti. Tak zavádzame cestu, ako zabrániť tej trestnej činnosti primeraným spôsobom.

    Trošku sa pozastavím ešte, mnohí diskutujúce, napriek tomu že ja som ani slovkom nič také nepovedal, sa posunuli do etnickej roviny. A tu opäť aj zdôvodním, čo som minule v rámci rozpravy už povedal, prečo podľa mňa terminus technicus rómska reforma je nezmysel. Ja nemám nič proti pánovi Pollákovi, naopak, podľa mňa to verejne znova zopakujem, z tých splnomocnencov, ktorých som poznal, je momentálne najlepší z hľadiska porozumenia problematike, aj z hľadiska toho, čo, ktorou cestou chce ísť. A má moju plnú podporu. Ale budem tvrdiť, že rómska reforma, ako terminus technicus je nesprávny. Pretože my nemôžme a nechceme dúfam reformovať etnickú skupinu. Čo potom budeme reformovať Vietnamcov alebo východniarov, Maďarov? Veď to sú ľudia ako my všetci ostatní. Sú to občania tejto krajiny. My nebudeme reformovať jednotlivé zložky, jednotlivých občanov našej krajiny. To, ale to, čo potrebujeme reformovať, sú zle nastavené zákony, zle nastavený sociálny systém a v tomto prípade aj priestupkové zákony. To potrebujeme reformovať. Ale to sa netýka Rómov, pán Martvoň. A je správne, že sa to netýka len Rómov. My, aspoň my v SDKÚ - DS sme mali vždy taký pohľad, my sme za univerzálne zákony. My sme proti etnickému členeniu, proti rasovému pohľadu na vec, proti porušovaniu ľudských práv. Alebo my sme nikdy nepovedali že Európska únia by nám mala dať výnimku z ľudských práv, lebo inak sa nebude dať riešiť rómsky problém. To povedal vás premiér, ja s tým nesúhlasím.

    Potrebujeme dobre nastavené zákony, ktoré budú rešpektovať všetci a ktoré keď ich niekto poruší, tak za ne bude nasledovať primeraný trest a potom sa budú dodržiavať. A táto novela je o tom, že navrhujeme primeraný trest, aby sme dosiahli rešpektovanie zákona a uťali páchanie tej masovej drobnej kriminality.

    Takže zároveň som aj odpovedal pánovi Hraškovi, že to nie je v tom, že my teraz chceme nejakým spôsobom spochybňovať pána Polláka. Naozaj zopakujem, má moju plnú podporu, čo ale dôsledne hovorím, no, stačí nám to, že sa tu ohlásilo v novembri, že nejaká tzv. rómska reforma bude? Ale kde sú tie zákony? Kde sú? Vy hovoríte, že sú to smeti. No tak poďme s tými smeťami! Veď tie smeti, viete, ako významne ovplyvnia život ľudí? Viete, ako významne by pomohli. Ja budem rád, keď príde či už minister Kaliňák, alebo iniciatívne pán pán Pollák s vlastnými návrhmi. Veď aj o tomto návrhu som s ním hovoril a dokonca povedal, keď tu v predchádzajúcom, predtým už na rokovaní, tento zákon, veď je tu druhýkrát, že ho podporí a podporuje, a ja podpisujme spolu tie návrhy. Podpisujme aj s ľuďmi z opozície, ja s tým nemám najmenší problém.

    Ale prestaňme sa tu už pretekať v tom, kto to predložil. A také vyťahovať, že 22 rokov sa tu nič nerobilo - no nie je to pravda! A vy veľmi dobre viete, že to nie je pravda. Bola by to pravda, keby ste vyňali roky 2002 a 2006. Ale keď som ja bol minister práce a sociálnych vecí, to bol jediný čas, kedy sa veľmi razantne a zásadne robilo a prinieslo to a prinášalo to aj výsledky. Že sa potom, sme sa vrátili naspäť, to je už druhá vec a nie moja zodpovednosť a nie moje rozhodnutia.

    Takže poďme to robiť a nepretekajme sa, kto to robí, ale čo sa ide urobiť, lebo ľudia čakajú. Ľudia naozaj trpia, to všetci veľmi dobre vieme. A teraz sa tu budeme tváriť, že je dôležité, kto to predložil? Predložme to spolu. Ja s tým nemám najmenší problém.

    Tu nejde o, Alojz, tu nejde o represiu. Represia, keby sme hovorili, že to je represia a že to je zlé, tak potom by bolo správne povedať: trestanie za priestupky je represia a je to nesprávne. Zrušme všetkým tresty za priestupky, lebo tie tresty za priestupky ľudia znášajú. Akurát istá skupina občanov je z toho vyňatá. To je to nesprávne. Je represiou nastoliť spravodlivosť pre všetkých? Nastoliť to, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako? Veď to je ústavná zásada naša. Takže určite to nie je represia. Je to len nastolenie zákona, vlády zákona. Veď o to sa máme usilovať a snažiť.

    No, pán poslanec Kuffa, vás mám na konci, lebo ste posledný. Teba mám na konci, lebo si posledný vystupoval. Ja rozumiem tomu takému čistému, takému naivnému, prepáč, naivnému pohľadu na vec, že jak by to tu bolo dobre, keby sme všetci boli dobrí a keby sme všetci vychovávali deti k láske k práci a viedli ich k tomu. Ale je to tak. Všetci rodičia sú tí dobrí? Bude to tak niekedy?

  • Ruch v sále.

  • Tá naivita nás nespasí. My musíme nastoľovať zákony pre hriešnych ľudí, to povedal Michael Novak, mimochodom, nie je to z mojej hlavy. Vtedy to bude fungovať. Pretože po zemi nelietajú anjeli, ale hriešni ľudia. A zákony...

  • Ruch v sále.

  • A to sme všetci, presne tak. A preto zákony nemôžu byť postavené na naivnom očakávaní, akí sme dobrí.

    Zákony musia práve počítať s tým, že sme hriešni a že keď sa toho hriešnosti, toho hriechu dopustíme, tak že sú tu nástroje, aby toho hriešnika sme dali na poriadok.

    Takže nejakým takým naozaj naivným volaním po dobrote a láske poriadok a spravodlivosť nenastolíme. Naopak, mnohokrát tým pomáhame zlu. Pretože zlo nemá problém konať.

    Keď sa bavíme o tom postupe toho, že stane sa priestupok a potom sú tri lehoty na jeho uhradenie prácou, ktorá už dnes je súčasťou. Trest prácou, ako som už spomínal je súčasťou Trestného zákona. Nikto ho nespochybňuje. A je mnoho štátov na svete, kde účinne tento trest využívajú, a je omnoho efektívnejší, ako posadiť toho človeka za mreže.

    Takže práca je, naopak, veľmi dobrý výchovný prostriedok a je určite lepšie pri malých trestných činoch, ako posadiť toho človeka za mreže. A teraz hovoríme o priestupkoch. Takže keď tá skutková podstata tu existuje, my tu nevytvárame nič nové. Je existujúca skutková podstata - marenie výkonu úradného rozhodnutia. Treba si to pozrieť v zákone, čo je to, keď niekto marí výkon úradného rozhodnutia. To nie je trest za ten priestupok. To je to, že niekto na trikrát odmietol sa podrobiť riadne uloženému trestu. Na trikrát! To je marenie výkonu úradného rozhodnutia.

    A keď v zákone nemá to, tá sankcia koncovku, že zase sa nič nestane, tak tí horší z tých páchateľov si povedia, no a čo, pokrčia ramenami a konajú ďalej, tak ako nechceme, aby konali. Jasné, že musí tam byť nakoniec odstrašujúci nejaký nástroj, ktorý odstrašuje od toho, aby k tomu konaniu došlo. Nie, kto, aby všetci dopadli do toho, ale aby nikto sa tam nedostal, pretože vie, že keď neodpracuje, tak jednoducho bude potrestaný. Preto je aj to zvyšovanie tej sankcie, pán Martvoň už odišiel, ale keby sme len 3 lehoty a nezvyšovali sankciu, no tak čo, tak ten páchateľ povie, že načo pôjdem, však možno pôjdem nabudúce a potom povie a možno pôjdem zasa, a keď nebude s Pánom Bohom trest, že je to trestný čin, tak povie - a kašlem na nich, nepôjdem vôbec - a je, sme tam, kde sme boli. Veď ten trest musí mať, naozaj musí byť tvrdý v konečnom dôsledku, keď ten páchateľ sa bráni uloženiu, odskákaniu si toho miernejšieho trestu.

  • Reakcia z pléna.

  • Trest musí byť spravodlivý! Ale keď páchateľ, keď páchateľ odmietne plniť spravodlivý mierny trest, tak musí nastúpiť tvrdšia sankcia. Keď odmietne aj tú tvrdšiu sankciu, musí nastúpiť ešte tvrdšia. To je proste z logiky veci.

    Takže, ako som povedal, naivita, dobrota, láska je dobrá vec, ale spravodlivosť nenastolí. Spravodlivosť nastolia spravodlivé zákony, ktoré sa dajú vykonať, ktoré sú pre všetkých rovnako platné, rovnako účinné a tento zákon takým chce byť a tak je nastavený. Až sú tam niektoré nedostatky, ja pripúšťam, poďme ich riešiť v rámci druhého čítania a, vážení kolegovia z vládnej strany, keďže považujem tento zákon, aj túto tému za veľmi dôležitú, aj túto diskusiu za určite tú, ktorá prispieva k tomu, aby sme otvárali oči ľuďom, tak ja budem trpezlivý. Sú dve možnosti, buď vláda, alebo splnomocnenec vlády príde so svojim riešením tejto problematiky a ja mu budem rád nápomocný a budem ho podporovať, keď to riešenie bude účinné, ale už uplynulo 10 mesiacov, znova poviem, 10 mesiacov, ja som tu už druhýkrát s týmto návrhom zákona.

    A pokiaľ nedostanem od vás signál, že chcete podporiť tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme sa mohli o ňom vecne baviť, tak s nim prídem tretíkrát a budem s ním prichádzať dovtedy, pokým nepríde vláda so svojim riešením. Dúfam, že to nebude za 4 roky, alebo kým sa nedohodneme nejakým spôsobom na tom, ako by sme mohli tento návrh spoločne schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca nemá záujem sa vyjadriť k rozprave.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má tlač 363. Návrh na jeho prerokovanie na jeho pridelenia na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 341.

    Teraz dávam slovo poslankyni Monike Gibalovej, aby za skupiny poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za skupinu predkladateľov predložila a odôvodnila návrh novely zákona o sociálnom poistení.

    V tomto návrhu novely zákona sa v paragrafe 69 zákona, ktorý má názov "Vylúčenie nároku na starobný dôchodok", dopĺňa odsek 2, ktorým sa z nároku na starobný dôchodok vylučuje povinne dôchodkovo poistený štátny zamestnanec a povinne dôchodkovo poistený zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme. Toto navrhované riešenie umožní dotknutým osobám slobodne si zvoliť status, individuálny status, ktorý spočíva buď v prijatí rozhodnutia pokračovať v zamestnaneckom pomere bez poberania starobného dôchodku, alebo v ukončení zamestnaneckého pomeru.

    Schválenie navrhovanej zmeny bude mať významný vplyv na zníženie nezamestnanosti bez nárokov na čerpanie prostriedkov z verejných zdrojov. Dôjde k úspore prostriedkov vyplácaných vo forme dávky v nezamestnanosti aj sociálnych dávok a v alternatíve tiež k úspore prostriedkov vyplácaných zo základného fondu, sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne tým starobných dôchodcom, ktorí sa rozhodnú zostať v zamestnaneckom pomere.

    Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov a potom ho aj odôvodním.

    Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy na životné prostredie.

    Konkrétne východiská návrhu a analýzy predstavím po prednesení spravodajskej správy.

    Zatiaľ ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil, ďakujem pekne, vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 341 z 11. januára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že v zmysle rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, pána poslanca Jozefa Mikloška a pána poslanca Mariána Kvasničku, ale ako prvá sa do rozpravy prihlásila navrhovateľka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, podľa údajov vyžiadaných zo Sociálnej poisťovne za rok 2011 bolo v zamestnaneckom pomere 86 641 poberateľov starobného dôchodku vo vekovom rozmedzí od 62 do viac ako 86 rokov. Z celkového počtu 86 641 poberateľov starobného dôchodku malo 43 437 osôb aj ďalší príjem z dohôd o vykonaní práce, 37 512 osôb malo aj príjem zo zamestnaneckého pomeru a 5 692 osôb malo príjem zo zamestnania, aj z dohôd o vykonaní práce.

    Z celkového počtu osôb bolo približne 20-tisíc zamestnancov v štátnej a verejnej správe, ktorí zároveň poberali starobný dôchodok, čo predstavuje približne štvrtinu z celkového počtu poberateľov starobného dôchodku, ktorí boli zároveň v určitom druhu zamestnaneckého pomeru a približne polovicu z tých, ktorí mali príjem zo zamestnania na trvalý alebo určitý pracovný pomer.

    Podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2011 - zdroj je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny z júna 2012 - sa počet nezamestnaných v Slovenskej republiky medziročne znížil o 21,1-tisíc osôb, resp. o 5,4 % na 367,9-tisíc osôb. Priemerná miera nezamestnanosti dosiahla úroveň 13,5 %, pričom počas prvých troch štvrťrokov postupne klesla a následne v štvrtom štvrťroku sa zvýšila. Podľa údajov Štatistického úradu v prvom až treťom štvrťroku roku 2012 nezamestnanosť medziročne vzrástla o 3,7 % na 373-tisíc osôb a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 13,8 %.

    Dnes je realita úplne iná. Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti sa koncom roka vyšplhala na 14,5 %. V tejto dramatickej situácii, keď nielen absolventi škôl, ale ľudia v strednom veku, živitelia rodín nemajú prácu a zamestnanci v štátnej a verejnej správe požívajú výhodu dvoch príjmov z verejných zdrojov, sa žiada pristúpiť k opatreniam, ktoré v relatívne krátkom čase prinesú nie provizórny, ale trvalý efekt v prospech ľudí bez možnosti sa zamestnať.

    Chcem opäť dať do pozornosti, že podstata tohto návrhu spočíva v tom, že umožňuje dotknutým osobám slobodne si vybrať status, ktorý spočíva buď v prijatí rozhodnutia pokračovať v zamestnaneckom pomere bez poberania starobného dôchodku, alebo v ukončení zamestnaneckého pomeru.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, jestvujú riešenia, ktoré sa tvária, že vytvárajú pracovné príležitosti, jestvujú riešenia, ktoré naozaj vytvárajú pracovné príležitosti a sú také riešenia, ktoré okrem pracovných miest pre nezamestnaných prinášajú zároveň úsporu prostriedkov vo verejných financiách. Nápad podporiť z eurofondov nové miesta pre 2 000 vodičov nákladných áut a autobusov alebo zaviesť dobrovoľnú vojenskú službu pre mladých zaraďujem medzi riešenia, ktorými vytvárame iba fiktívne pracovné miesta za cenu plytvania peniazmi daňových poplatníkov Slovenskej republiky alebo eurofondov.

    Návrh, ktorý predkladáme, patrí do úplne inej kategórie riešení. Poskytne plnohodnotné pracovné miesta nezamestnaným, ale prinesie aj značnú úsporu verejných financií za predpokladu, že poslanci parlamentu nájdu v sebe dostatok odvahy a návrh podporia.

    Dovoľte, aby som pravdivosť svojho tvrdenia o priam zázračnej efektívnosti návrhu ilustrovala na nasledujúcom obrázku. Prosím pánov technikov o prepnutie systému.

  • Krátka pauza. Premietanie grafov na obrazovkách v sále.

  • Tento graf, ktorý vidíte na obrazovkách, bol zostrojený na základe nasledujúcich východiskových údajov:

    Po prvé v štátnej a verejnej správe v Slovenskej republike je zamestnaných približne 20-tisíc starobných dôchodcov, ktorí okrem mzdy poberajú aj starobný dôchodok. Podľa údajov Sociálnej poisťovne priemerný starobný dôchodok pracujúceho dôchodcu v roku 2011 bol 424,24 eura.

    Podľa toho istého zdroja priemerná dávka v nezamestnanosti v roku 2011 bola 323,25 eura. Tento graf má 2 súradnicové osi a 3 farebné vyznačené priamkové závislosti. Na vodorovnú os iks sa vynáša počet osôb v tisícoch. Pod osobami mám na mysli buď počet dôchodcov pracujúcich v štátnej a verejnej správe, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok, alebo počet nezamestnaných. Na zvislej osi y je úspora verejných financií za rok v miliónoch eur. Najvyššia úspora je číslo vyššie ako 100 miliónov eur. Žltá priamka znázorňuje, koľko ušetrí fond v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne, ak istý počet nezamestnaných získa prácu.

    Tak napríklad, ak získa prácu 20 tisíc nezamestnaných, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti, fond ušetrí 38,8 mil. eur. Červená čiara nám dáva informáciu o tom, koľko prostriedkov ročne ušetrí fond dôchodkového poistenia, keď sa určitý počet pracujúcich dôchodcov v štátnej a verejnej správe rozhodne aj naďalej pracovať za cenu straty starobného dôchodku. Jednou z možností je, že tak urobí 20-tisíc dôchodcov a vtedy budú výdavky fondu nižšie o 101,8 mil. eur.

    Zostáva vysvetliť, čo znamená a znázorňuje tmavomodrá čiara. Táto priamka vyjadruje celkovú úsporu verejných financií pre akýkoľvek prípad, k akému môže v praxi dôjsť. Uvediem iba 3 z 20-tisíc možností. Ak sa 15-tisíc dôchodcov rozhodne pokračovať v zamestnaní a 5-tisíc sa rozhodne poberať dôchodok, získa prácu 5-tisíc nezamestnaných. Celková úspora v obidvoch fondoch Sociálnej poisťovne bude vo výške 86,1 mil. eur. A čo sa stane, ak zostane pracovať polovica dôchodcov? V tomto prípade prácu získa 10-tisíc nezamestnaných a fondy ušetria 70,3 mil. eur. A nakoniec, ak zostane pracovať štvrtina dôchodcov z počtu 20-tisíc, na uvoľnené miesta bude môcť nastúpiť 15-tisíc nezamestnaných a verejné zdroje vykážu úsporu vo výške 54,5 mil. eur.

    Nie som však taká naivná, aby som si myslela, že nastane prípad, keď v dôsledku tejto novely sa všetci dôchodcovia zamestnaní v štátnej a verejnej správe a zároveň poberajúci dôchodok vzdajú svojho pracovného miesta, čím by získalo prácu 20-tisíc nezamestnaných. Už samotný fakt vytvorenia jednej jedinej pracovnej príležitosti je dôvodom k radosti. V tomto prípade by radosť 20-tisíc osôb bola umocnená aj úsporou 38,8 mil. eur, čo znázorňuje bod nachádzajúci sa úplne vľavo na tmavomodrej priamke.

    Dámy a páni, v závislosti na grafe bez najmenšej pochybnosti ukazujú pravdivosť tvrdenia, že prijatie nášho návrhu vytvára pre nezamestnaných skutočné plnokrvné pracovné miesta a naviac prináša aj úsporu verejných financií vo výške desiatok miliónov eur.

    Dámy a páni, uvedomujem si, že aj navrhnúť, aj prijať takéto opatrenie si vyžaduje veľkú dávku odvahy, ale považujem to za nevyhnutnosť. Posledný údaj o nezamestnanosti je alarmujúci, zahrňujúci absolventov stredných a vysokých škôl, ľudí s rodinami, s malými deťmi, žiakmi, študentmi až po ľudí pár rokov pred dôchodkom, ktorí majú jedno spoločné. Nemajú prácu a nemajú žiaden vlastný príjem, od štátu poberajú almužnu na úrovni životného minima, a aj s rodinnými príslušníkmi sa uberajú cestou smerujúcou do chudoby.

    Ide o ľudí v produktívnom veku, a musíme pamätať na to, že v tejto chvíli s perspektívou minimálneho dôchodku v starobe.

    Som presvedčená, že by sme sa v tomto výbere mali prikloniť na stranu tých, ktorí sú zraniteľnejší a bezmocnejší, a sú to nezamestnaní. Starobní dôchodcovia, ktorí sú penziou finančne zabezpečení, nie sú natoľko existenčne odkázaní na ďalší príjem zo zamestnania, i keď je nesporné, a zdôrazňujem a si uvedomujem, že výška starobného dôchodku mnohých z nich je podpriemerná.

    Dámy a páni z vládnej strany, ktorí ste v parlamente od 4. volebného obdobia, si možno spomeniete...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, prepáčte len na chvíľku. Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, naozaj. A počúvajte pani poslankyňu! Nech sa páči.

  • ... ktorí ste v parlamente od 4. volebného obdobia, si možno spomeniete, že som sa pokúšala 3-krát predložiť návrh na spravodlivejšiu valorizáciu dôchodkov. A po prvýkrát to bolo za vašej vlády v roku 2010. Znášala som preto až zúrivý odpor od koaličných poslancov, ale aj od jednotlivcov, ktorí mi podobne ako vtedy aj dnes píšu maily aj listy vyjadrujúce nesúhlas s takýmto návrhom.

    Prešli tri roky a sami ste navrhli takýto spôsob valorizácie dôchodkov pevnou sumou, ako nástroj na pomalé vyrovnávanie priepastných rozdielov medzi tzv. starodôchodcami a dôchodcami s vyšším dôchodkom.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Dokonca ste prijali aj argumentáciu postupného oslabovania zásluhovosti v prvom pilieri.

    Vážené dámy a páni, nenechajte takýto návrh ležať v parlamentom koši opäť 3 roky. Ďakujem.

  • Krátka pauza.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami páni poslanci: Tomanová, Figeľ, Vaľová, Mihál a Matovič. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami. Dokončíme faktické poznámky a potom pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, opätovne predkladáte návrh, ktorý je v rozpore, a hovoríte síce že nie, ale je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a to z hľadiska ťažkého diskriminačného prístupu ku práci práve dôchodcov.

    Ja pripomeniem, že prevažne ide o miesta, o ktoré mladí ľudia nemajú záujem, to je jedná vec. A druhá vec, často ide aj o miesta, kde sú nevyhnutné nielen dôkladné, odborné a koncepčné schopnosti, ale aj praktické skúsenosti.

    Dovolím si tvrdiť, že školstvo by sa v dôsledku takéhoto prístupu, aký vy navrhujete, dostalo do obrovských ťažkostí. Možno súhlasiť s jedným a ja by som s tým absolútne súhlasila, keby sme sa vrátili do reformy pána Kaníka, teda do 31. 12. 2003 a povedali, že nie je možný súbeh príjmu zo závislej práce a súbeh dôchodku, či už starobného dôchodku, alebo predčasného, pretože bolo možné pri predčasnom dôchodku skutočne naďalej pracovať.

    Pripomínam ešte jednu vec, že každý zamestnávateľ bez ohľadu, či je to orgán štátnej správy alebo či sa jedná o bývalú verejnú správu, teda orgán verejnej správy, ktorý môže rozviazať pracovný pomer so zamestnancom, alebo či sa jedná o súkromný sektor, aj tu, ak ten pracovník nie je dostatočne výkonný, každý zamestnávateľ s ním môže rozviazať pracovný pomer.

    Takže, prosím, aby ste do budúcnosti nepredkladali diskriminačné návrhy a ešte naviac ich odôvodňovali štatistikou, ktorá nič nepotvrdzuje a nič nedokazuje.

  • Ďakujem pekne. Ctené dámy, vážení páni, neviem, čo štatistika potvrdzuje alebo nepotvrdzuje, pani Tomanová, ale tento návrh je veľmi konkrétny a korektný, pretože na jednej strane na Slovensku je alarmujúci stav aj v oblasti zamestnanosti, kde rekord nám stúpa, prepadá sa hospodársky rast.

    A po tretie máme rekordnú a rastúcu zadlženosť štátu. Toto by vás malo zobudiť ku skutočným riešeniam, nie zdanlivým, nie kozmetickým. A toto riešením je.

  • Ruch v sále.

  • To nie je o žiadnej diskriminácii, ale o možnosti voľby výberu buď jedno, alebo druhé. Pretože diskriminovaní sú skôr tí, ktorí nemajú šancu sa zamestnať v oblasti štátnej správy alebo verejnej služby, pričom štát niektorým umožňuje dvojitý, resp. viacnásobný príjem.

    Princíp jeden príjem z verejného alebo štátneho rozpočtu je zdravý. Aplikujú ho aj v takých krajinách, demokraciách, ekonomikách ako je Spolková republika Nemecko. A Nemecko je dobrý príklad, lebo aj nezamestnanosť tam je pod 7 %, hospodársky rast je veľmi dôležitým predpokladom aj nášho hospodárskeho rastu.

    Takže ja chcem pani poslankyni a zároveň kolegom poďakovať za odvahu prísť s riešením, ktoré sa dotýka veľkého počtu konkrétnych miest, a riešenie považujeme za korektné. Chce to aj odvahu, ale vy ju nemáte. Tak ako minule tu bol citovaný premiér, ktorý medzi konsolidačné opatrenia zaradil aj riešenie výsluhových dôchodkov, odvahu na to už nemal alebo nemáte. Je mi to ľúto, ale ľudia potrebujú riešenia. Ďakujem pekne.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás, dokončíme ešte faktické poznámky. Počúvajme sa navzájom.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja dokonca musím povedať, že rozumiem zámeru pani kolegyne Gibalovej, len musím jednu vec povedať, čo nás v tomto predloženom návrhu zaráža.

    Po prvé, že stále hovorí, že ho predkladá v opozícii. Nerozumiem, prečo ho nepredkladala, keď boli v koalícii. Prečo neprešiel, ak je taký vynikajúci, keď vlastne bola vláda SDKÚ, KDH, ale sústavne ho predkladá v opozícii?

    A myslím si, že preto v opozícii, lebo ten zákon má veľmi veľa dier a vlastná koalícia by ho nikdy neschválila. A to ako povedala kolegyňa Tomanová, aj keď na ňu nemám reagovať, ale dovolím si, lebo aj pán Figeľ reagoval na pani Tomanovú, samozrejme, že už štatisticky výška dôchodku v roku 2011 nebola až 424,24 eura, ako uvádzate, alebo bola 360,71. Čiže už vychádzate zo zlých údajov.

    A chcem vám povedať, že v čom je ten návrh v rozpore so zásadou a so zásadami. Návrh je v rozpore so zásadnou zásadou konštrukcie dôchodkového systému, a to jeho jednotnosťou. Podmieniť nárok na starobný dôchodok podľa toho, či poistenec vykonáva zárobkovú činnosť v štátnej správe alebo vo verejnej správe, by vytvorilo dve skupiny poistencov.

    Uvedené by nepochybne znamenalo neodôvodnené zvýhodnenie poistencov vykonávajúcich zárobkovú činnosť v štátnej službe a verejnej službe v porovnaní s ostatnými poistencami a táto skutočnosť by určite nepochybne vyvolala odôvodnenú nespokojnosť ostatných poistencov. Čiže naozaj tých poistencov nemôžeme diskriminovať, či robia vo verejnej správe alebo štátnej správe.

    Čiže, pani kolegyňa, ešte raz, ja rozumiem vášmu zámeru, len nemôžeme vytvoriť jeden diskriminačný zákon, nemôžeme vychádzať z úplne zlých číslic a tváriť sa, že ho stále predkladáme v opozícii. No preto v opozícii, že si plníme svoju čiarku a bodku, lebo naša alebo teda vaša vláda, ktorá bola, by vám ho nikdy v živote neschválila.

    Takže ho permanentne dávate do opozície. Prečo ste ho neschválili v koalícii? Pretože skutočne ten zákon je diskriminačný. A ja rozumiem vášmu zámeru, ale ten zákon musíme urobiť správne, aby nám potom v aplikačnej praxi nespôsoboval problémy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ten návrh považujem za dobrý. A myslím si, že treba s ním ďalej pracovať a posunúť ho do druhého čítania. A ja mám aj jeden námet pre druhé čítanie, ak by získal podporu v prvom čítaní, a to je ten, že, pani kolegyňa, nejako sa zabudlo na ústavných činiteľov, ktorí teda nie sú v štátnej službe, ale tiež ich platí štát z prostriedkov daňových poplatníkov.

    Ústavní činitelia ako napríklad pán prezident, niektorí ministri, členovia vlády, niektoré pani poslankyne kolegyne, niektorí kolegovia páni poslanci, ktorí poberajú plat z prostriedkov daňových poplatníkov a zároveň poberajú celkom slušné dôchodky.

  • Pani poslankyňa Gibalová, ja by som si veľkú hlavu nerobil z toho, keď vás niekto obviňuje z diskriminácie zamestnancov v štátnej správe, ktorí zároveň poberajú dôchodok a zároveň sú zamestnaní, lebo v situácii, keď 430-tisíc ľudí márne čaká na istoty, márne čaká na prácu, hovoriť o diskriminácii tí, ktorí majú dva príjmy, tak si myslím, že to je presne opačné garde. Diskriminujeme tých 430-tisíc ľudí, ktorí márne čakajú na istoty.

    Na druhej strane, dovolím si upozorniť na to, že 12. júla 2011 tento parlament hlasoval o vašom pozmeňujúcom návrhu, kde ste navrhovali, aby po dosiahnutí veku štátneho zamestnanca, dosiahnutí nároku štátneho zamestnanca na dôchodok sa jeho zamestnávateľ slobodne mohol rozhodnúť, či ho prepustí, alebo naďalej ho bude mať v svojom zamestnaneckom pomere.

    Vtedy bolo prítomných 141 poslancov a za návrh hlasovalo 70, čiže chýbal jeden jediný hlas. Bohužiaľ, pán poslanec Brocka, Kvasnička, Přidal a Fronc, štyria poslanci KDH vtedy zabezpečili, aby dosiahnutie nároku na dôchodok nemohlo byť dôvodom na výpoveď. Čiže, bohužiaľ, vtedy stačil jeden jediný hlas od týchto štyroch poslancov KDH a váš návrh, len trošičku v inej podobe, dávno mohol platiť. To si v tejto situácii dovolím pripomenúť.

  • Ruch v sále.

  • S reakciou pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja začnem od konca. Áno, pán Matovič, máte pravdu. Nebol to tento návrh, ale bol veľmi podobný a naozaj neprešiel o jeden hlas v koalícii, ktorej sme boli súčasťou. To je odpoveď aj na pani Vaľovú.

    Pani Vaľová, uvádzate správny priemerný dôchodok, ktorý ste uviedli vo faktickej poznámke, ale ja som uviedla priemerný dôchodok pracujúcich dôchodcov, ktorých je viac ako 86-tisíc podľa údajov, aké som si vyžiadala zo Sociálnej poisťovne. Takže sú tu dva pojmy, priemerný celkovo dôchodok a priemerný, ktorý sa týka len pracujúcich dôchodcov, a ten bol za rok 2011 424,24 eura.

    K diskriminácii, k ústave, pani poslankyňa Tomanová, no povedzte mi konkrétne, v čom je to protiústavné, a ja aj vo svojom ďalšom vystúpení sa potom dotknem aj antidiskriminačného zákona, aj Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Teraz vyhlasujeme krátku dvojminútovú prestávku a budeme hlasovať.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po dvojminútovej prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým, ako budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu, chcem navrhnúť doplnenie dvoch bodov do programu 14. schôdze.

    Navrhujem doplniť do programu návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 25 o verejnom obstarávaní, je to tlač 391. Je to návrh, ktorý včera vláda po schválení doručila Národnej rade. Navrhujem, aby sme tento bod zaradili hneď po hlasovaní o bodoch, ktoré sme prerokovali s tým, aby sme rokovali najprv o návrhu o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu. Po prerokovaní tohto bodu ihneď hlasovali o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu. A ak Národná rada vysloví súhlas, aby sme rokovali v prvom čítaní.

  • Hlasovanie o doplnení programu 14. schôdze NR SR o návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 391.

  • Poprosím vás o hlasovanie o tomto návrhu. Poprosím vás, odhlasujeme tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 58 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme schválili.

    Ešte si dovolím predtým, ako vám dám priestor, navrhnúť ten druhý bod, je to

    voľba predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorú navrhujem prerokovať zajtra o 10.30 hodine s tým, že hlasovať o kandidátoch budeme o 11.00 hodine. Takže hlasujeme o tomto návrhu, o voľbe predsedu Správnej rady, o zaradení voľby predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • Hlasovanie o doplnení programu 14. schôdze NR SR o návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa - nová voľba I, tlač 390.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Ďakujem pekne. Teraz poprosím tie procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Miškov.

  • Vážený pán predseda, chcel by som vás požiadať v mene poslaneckých klubov SaS, SDKÚ, KDH a MOST - HÍD o okamžité zvolanie poslaneckého grémia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja na záver naformulujem uznesenie. Nevidím tu ministra obrany, pán predseda, a myslím si, že v tejto chvíli by sa mal povenovať tomu, čo sa vonku deje, nie nákupu zbytočných lietadiel. To znamená, ľudia mrznú na diaľnici, ľudia mrznú na cestách, mal by poslať armádu. Jednak je to vec, ktorá...

  • Reakcie z pléna. Ruch v sále.

  • Myslím si, že je to správne, lebo my tu, my tu síce síce sedíme v teple, ale ľudia mrznú naozaj na tých cestách a nevedia si s tým cestári poradiť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Veď sa chcem práve. To chcem práve dopovedať.

    Myslím si, že by sme mali brať aj ohľad na ľuďoch vonku, a pripadá mi, myslím si, že nemiestne, aby sme v tejto chvíli prijímali k tomu uznesenie. Je to tak samozrejmá vec, že nechám to teraz bez formulácie, ale ak sa to nepohne, tak si dovolím aj naformulovať návrh, aby Národná rada konala. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, skúste vyformulovať niečo, o čom by sa dalo hlasovať.

  • Pán poslanec, ja vás poprosím. Ja síce chápem, že ste pod kamerami, ale skúsme nabudúce.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, poprosím vás. Pán minister.

    Pán poslanec Kaník, procedurálny. Poprosím niečo, o čom sa dá hlasovať.

  • Pán predseda, keďže som nedostal pozitívny signál, ale som dostal jasne negatívny signál, že klub strany SMER nebude hlasovať za novelu zákona o priestupkoch, ktorý som predložil, tlač 330, tak ho sťahujem z rokovania a podám ho na nasledujúcej schôdzi, aby som vytvoril čas na ďalšie zváženie tohto postupu alebo predloženie vládneho návrhu zákona, ktorý rieši túto problematiku.

  • Dobre, o tomto nemusíme hlasovať. Poprosím organizačný obor, aby zobral na vedomie žiadosť predkladateľa. Ste sám predkladateľom, pán poslanec? Pán poslanec Kaník, ste sám predkladateľom?

  • Ďakujem. Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si len pripomenúť vaše osobné slová, váš osobný prísľub, že pravidlo, podľa ktorého môže aj jeden poslanecký klub navrhnúť doplnenie programu, nebude zneužívané, takto ste to prisľúbili na začiatku tohto volebného obdobia a chcem vám pripomenúť, že toto považujem za hrubé zneužitie, keď v s krátenom legislatívnom konaní dôjdete s takýmto návrhom. Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja skutočne nemôžem za to, že nečítate zákony. Keď ste si nevšimli, schválili sme novelu zákona o rokovacom poriadku, kde všetky poslanecké kluby vyslovili súhlas, aby predseda Národnej rady mal možnosť rozširovať program každej schôdze, takže doporučujem.

    Pán poslanec Chmel.

  • Ďakujem, pán predseda. Zvolávam výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny na 12.00 hodinu do miestnosti 33.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda zahraničného výboru Šebej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegovia zo zahraničného výboru, dovoľujem si vám pripomenúť, že výbor zasadá o 12.00 hodine v miestnosti číslo 183.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže žiadny z týchto návrhov neprišiel s ničím, o čom by sa dalo hlasovať, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Štefanca, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Miroslava Kadúca, Martina Poliačika a pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona č. 369 o obecnom zriadení. Je to tlač 317.

  • Ruch v sále.

  • (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Martina Poliačika a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, tlač 317.)

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) o prerokovaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 15 bolo za, 77 proti, 47 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Kollár uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Igora Matoviča na vydanie zákona číslo 85 o politických stranách.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 378.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 30 za, 3 proti, 104 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili, nebudeme pokračovať.

    Pán poslanec Mikloš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Daniela Lipšica a pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona č. 85 o politických stranách, je to tlač 319.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 319.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať prosím o tom, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku bol predmetný návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nebol predložený žiadny procedurálny návrh.

    Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 14 za, 90 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Bagačka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Heleny Mezenskej na vydanie zákona číslo 260 o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Tlač 320.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 320.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 17 za, 4 proti, 117 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

  • Reakcie v pléne. Ruch v sále.

  • Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec. Pán poslanec Jakab uvedie teraz hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 346 o voľbách do orgánov samospráv obcí. Je to tlač 344.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, tlač 344.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec Alojz Hlina. Neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predlžený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 56 bolo za, 3 boli proti, 80 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

  • Reakcie v pléne. Ruch v sále.

  • Návrh sme neschválili a nebudeme...

  • Prerušenie vystúpenia reakciami z pléna. Ruch v sále.

  • Dámy a páni, poprosím vás, aj tam hore na balkóne.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Kaník, to je tá tlač 330, ktorú ste sťahovali, čiže o tom nebudeme hlasovať.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body.

    Zvolávam poslanecké grémium na základe žiadosti pána poslanca Miškova a poslaneckých klubov ihneď a potom budeme pokračovať, tak ako sme odsúhlasili, návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač č. 391.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby návrh vlády odôvodnil. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Pekný deň vám všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v krátkom čase sa stretávame k téme verejného obstarávania opäť, ale ja si ešte dovolím predtým len kvôli poznámke, ktorá tu bola spomínaná, povedať jednu drobnosť v súvislosti s príjazdom niektorých pánov poslancov do Bratislavy. Ukázali sa dve podstatné veci. Pamätám si zásadnú kritiku opozície, keď sme rozširovali diaľnicu na tri pruhy, o zbytočnosti tohto kroku. Dnes, keď bola k dispozícii iba dva, tak ako kedysi, tak bola obrovská kritika. Čiže myslím si, že je to priznaním toho, že tento krok bol dobrý a naozaj účelný.

    Dôvod, pre ktorý dnes tá situácia bola na diaľnici komplikovanejšia, a tu nechcem spomínať smerom k pánovi poslancovi Frešovi, pretože cesty v Bratislave má na starosti predovšetkým správa ciest vyššieho územného celku, čiže môže sa opýtať svojich kolegov, ktorých má na starosti, ale predovšetkým preto, že od noci prestalo Maďarsko prijímať kamióny cez hraničný priechod. A keby sme nezačali okamžite reagovať ešte okolo jednej v noci, tak dnes by bola Bratislava zacpatá kamiónmi, ktoré nemajú kam ísť, a tým pádom by doprava úplne skolabovala v Bratislave. Čiže bolo potrebné, aby sa postupne vlastne púšťal len ten počet kamiónov, ktoré nám vlastne zároveň Maďarsko prepustí. My sme zároveň zabezpečili, aby nešli ďalšie kamióny z Poľska ani z Českej republiky. Takže je to v podstate medzinárodne koordinovaná operácia, ktorá tu nie je prvýkrát. Za túto zimu je to už asi štvrtýkrát, kedy sa môžme iba veľmi citlivo snažiť regulovať dopravu, aby hlavné mesto ostalo prejazdné s tým, že vyberajú sa kamióny, ktoré už dostali povolenie na cestu do Rumunska a tak podobne. To len na vysvetlenie situácie, prečo sa to muselo urobiť kvôli tomu, že situácia, čo sa týka snehu je u našich južných susedov a ešte južnejších susedov smerom na Taliansko ešte katastrofálnejšia ako v našom regióne. Takže to len v rámci úprav.

    A teraz k samotnej téme, ku ktorej teraz diskutujeme. Vzhľadom na správu o čerpaní eurofondov, ktorá je známa iba niekoľko dní a zároveň na správy, ktoré vyplývajú z hospodárskej situácie, ako aj z poslednej daňovej prognózy, sa ukazuje, že situácia v úvodnom polroku roku 2013 nevyzerá naozaj ružovo. Preto je nevyhnutné, aby vláda prijala všetky opatrenia, ktoré majú ambíciu a ktoré majú aj potenciál zlepšiť hospodárenie Slovenska a priniesť do obratu štátu viacej finančných prostriedkov. A pokiaľ možno finančných prostriedkov externých, ktoré nepochádzajú z nášho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že do konca roku 2013 treba vyčerpať všetky prostriedky, ktoré boli alokované v roku 2011 a v roku 2011 neboli čerpané, tak je potrebné, aby boli projekty dokončené a realizované ešte tento rok. Preto padlo aj rozhodnutie, že tie ustanovenia zákona, ktoré majú šancu zrýchliť samotné konanie aj v rámci prvého čítania a celej diskusie

    k zákonu o verejnom obstarávaní, neboli problematické, tak sme sa rozhodli využiť ustanovenie, ktoré hovorí o skrátenom legislatívnom konaní v prípade, ak hrozia hospodárske škody, čo v tomto prípade určite áno. A tento zákon má ambíciu minimalizovať alebo aspoň nejakou časťou prispieť k riešeniu tohto problému.

    Počul som už na výbore otázku toho, či často, alebo menej často sa využíva tento inštitút. Rád by som povedal, že osobitne od opozície mi to príde ako mimoriadne povrchné, pretože počas toho krátkeho obdobia jeden a pol roku, čo boli pri vláde, využili tento inštitút 25-krát, z toho v jednom roku 16-krát, v jedinom plnom roku, v ktorom boli. Čo je, samozrejme, neporovnateľne viacej, ako tento inštitút použila vláda Roberta Fica. Z tohto pohľadu si myslím teda, že kritika používania inštitútu, ktorý je jasne zakotvený v našom právnom poriadku práve pre takéto situácie, je snaha kritizovať za každú cenu. Ale, samozrejme, opozícia má právo hovoriť čokoľvek. Tak ako som sľúbil, vybrali sme zo zákona, ktorý je dnes v parlamente v prvom čítaní, také opatrenia, ktoré neboli predmetom kritiky. Dokonca niektoré z nich boli priamo navrhované mimovládnymi organizáciami dozorujúcimi transparentnosť súťaží a sú to opatrenia, ktoré majú šancu skrátiť, sprehľadniť a zjednodušiť samotné konanie na úrade. Preto v tomto zákone sú obsiahnuté štyri základné opatrenia, ktoré predstavujeme.

    V prvom prípade ide o koncentráciu námietkového konania. V druhom prípade ide o nahradenie stoviek dokumentov čestným vyhlásením uchádzača, že splňuje predpoklady na fungovanie vo verejnej súťaži. Potom je to odstránenie problému, ak víťaz súťaže z ľubovoľných dôvodov nie je schopný uzavrieť zmluvu potom, čo vyhral súťaž, tak aby mal šancu nastúpiť za ním druhý a tretí úspešný uchádzač - s čím sme boli konfrontovaní tak my, ako aj predchádzajúca vláda veľmi často. A tak isto platí zavedenie ex ante kontroly pre prípady nadlimitných zákazok čerpaných z eurofondov, kde vlastne máme šancu predísť nekvalitne vypracovaným podkladom aj práve predchádzajúcou kontrolou Úradom pre verejné obstarávanie. Čo je takisto dlhodobo uznávaná metóda, akým spôsobom zrýchliť samotné konania. Toto sú 4 základné body, ktoré obsahuje táto veľmi krátka novela a ktorá je vlastne len malou súčasťou tej novely, ktorá bola veľká. Vzhľadom na to, že účinnosť zákona, ktorý je dnes v parlamente, bol počítaný od júla. Aj keby sme urobili v druhom čítaní rôzne úpravy, nedostaneme sa pred apríl tohto roku. Tak zrýchlené konanie nám umožňuje získať účinnosť tohto zákona pre súťaže, ktoré budú vyhlasované po 18. februári, a tak máme šancu získať aspoň 1-1,5 mesiaca navyše k tomu, aby prostriedky, ktoré z Európskej únie máme k dispozícii, sme mohli vyčerpať, dať ich do obehu hospodárskeho rastu a rovnako tak aj k vytvoreniu nových pracovných miest. Je to konkrétny príspevok, kedy je šanca prispieť v tejto kríze, v ktorej sme, externými finančnými prostriedkami do tvorby pracovných miest. Každý má šancu teraz aj ukázať, akým spôsobom to myslí s tvorbou nových pracovných miest vážne. Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo členovi výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 113 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecno-záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán spravodajca, čítate ku skrátenému legislatívnemu konaniu? Dostala som informáciu, že, takže vás poprosím, iné papiere si zoberte.

  • Krátka pauza.

  • Ďakujem, ospravedlňujem sa.

    Informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 391.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. februára 2013 č. 372 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 391.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 26. schôdzi 12. februára 2013. Uznesením č. 112 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pán spravodajca. Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky za kluby: SDKÚ - DS pani poslankyňa Žitňanská, za klub SaS pán poslanec Juraj Miškov, za klub KDH pán podpredseda Národnej rady Figeľ a ešte mám písomnú prihlášku od pána poslanca Hlinu, pána poslanca Poliačika a pána poslanca Mikuša.

    Takže, pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. To, čo sa tu pred chvíľou udialo, že na čom sme sa všetci dobre pobavili, že pán spravodajca si omylom zobral papiere k prvému čítaniu, a samotný fakt, že sme sa na tom všetci dobre pobavili, vlastne vyjadruje esenciu toho, do akej pozície sa dostal parlament voči vláde. Pretože nie je podstatné, či tu teraz rozhodujeme o nejakom skrátenom legislatívnom konaní, či sú na to dôvody, alebo nie sú na to dôvody, treba sa tým vážne zaoberať, netreba sa tým vážne zaoberať. Nie, je úplne jasné, ako to skončí, jediná otázka je, ako dlho to bude trvať. A preto, váženého kolegu ani nejak veľmi nezaujímalo, ktoré papiere momentálne berie do ruky, lebo evidentne sa nezaoberal hlbokou otázkou, či sú dané podmienky na skrátené legislatívne konanie. Takže myslím si, že naozaj je to esencia vzťahu parlamentu k vláde, čo nepochybne vláde vyhovuje, ale myslím si, že z princípu, z princípu by parlament mal dbať o to, aby dôstojnosť parlamentu, vážení kolegovia, dôstojnosť parlamentu bola zachovaná, pretože to ctí demokratickú kultúru. Návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o verejnom obstarávaní prichádza do parlamentu v čase, keď tento parlament schválil v prvom čítaní novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorou sa bude v druhom čítaní zaoberať na marcovej schôdzi parlamentu.

    Nemôžem akceptovať, nemôžem akceptovať takýto spôsob legislatívneho procesu a nemôžem akceptovať dôvody, ktoré vláda predložila, pretože rokovací poriadok Národnej rady jasne hovorí o dôvodoch, pri ktorých je možné schváliť skrátené legislatívne konanie. To je ohrozenie ľudských práv, áno, sú to aj, hroziaca vážna hospodárska ujma alebo škoda.

    Ja rozumiem tomu, že potrebujeme vyčerpať eurofondy, ale zároveň boli časy, keď tento parlament ctil, že keď vláda si nespraví riadne svoju robotu, tak to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Pretože problém s čerpaním eurofondov nespadol včera. A ja sa musím pýtať, čo robila vláda 10 mesiacov, keď predvčerom zistila, že má problém s čerpaním eurofondov? To znamená, že dnes sme tu preto, pretože vláda si 10 mesiacov nerobila riadne svoju robotu! Keby si ju robila, tak dnes tu nemáme skrátené legislatívne konanie k novele zákona o verejnom obstarávaní.

    Bojím sa skrátených legislatívnych konaní pri tak komplikovaných návrhoch zákonov, ako je zákon o verejnom obstarávaní. Bojím sa skrátených legislatívnych konaní, ktoré budú mať za následok, že z večera do rána budeme študovať právny predpis a ktorý bude mať za následok to, že potom o 2 týždne budeme megapozmeňovacím návrhom meniť novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme už prerokovali v prvom čítaní, popri tom zistíme, aké chyby sme narobili, a potom o 3 mesiace príde minister Kaliňák a donesie opravnú novelu zákona o verejnom obstarávaní. Výsledok toho celého bude, že dnes v zložitých podmienkach pracujúci Úrad pre verejné obstarávanie v priebehu tohto roka, v priebehu pár mesiacov sa bude musieť naučiť pracovať v troch právnych režimoch, lebo bude mať konania, ktoré prebiehajú podľa tohto stavu, potom budú mať konania, ktoré budú prebiehať podľa stavu po prvej novele. Potom bude mať konania, ktoré budú prebiehať podľa stavu po druhej novele. Ja sa teším, že pán minister má záujem posilniť kapacity ÚVO, ale toto ÚVO tento rok nemá šancu zvládnuť, lebo posilnenie kapacít a vybudovanie kapacít ÚVO, to je robota na dlhší čas a naozaj dosiahnuť kvalifikované ÚVO pri takomto právnom chaose považujem skoro za nemožné a nie je to fér.

    Druhú poznámku alebo druhé riziko, ktoré vidím, je, že sa nám podarí schváliť niečo, čím chceme urýchliť verejné obstarávanie najmä kvôli čerpaniu eurofondov a ja nie som si istá, pretože, samozrejme, od včera drnčia telefóny rôznych právnikov, ktorí sa venujú problematike verejného obstarávania a veľmi opatrne sa vyjadrujú predovšetkým k otázke, či - tak jak sú tie pravidlá navrhnuté - náhodou nepredstavujú to riziko, že nebudeme spĺňať kritéria, ktoré požaduje Európska únia, pokiaľ ide o revízne postupy. Aby sme vedeli, o čom hovoríme, v skratke poviem, to riziko je, aby sme potom raz peniaze vracať do Únie nemuseli. Dnes ich chceme rýchlo vyčerpať, ale aby náhodou z toho nehrozilo, že raz ich budeme vracať.

    Výsledkom celého procesu je, že ja sa nevyhnutne musím pýtať, čo sa má stať medzi 18. februárom a 1. aprílom, čo nemôže počkať do 1. apríla? A áno, tá otázka je kladená s nedôverou, pretože nedôverujem tejto vláde, pretože mám zlú skúsenosť. Mám zlú skúsenosť a nemám, nemám preto dôveru. Prečo hovorím o 1. apríli? Keď horí, tak my tomu rozumieme. Keď máme v riadnom legislatívnom procese novelu zákona o verejnom obstarávaní, vieme sa dohodnúť, že má byť účinná skôr. Vieme sa dohodnúť na tom, že niektoré jej ustanovenia majú byť účinné skôr. A vieme sa dohodnúť na tom a pri dodržaní legislatívneho procesu môže byť riadna novela zákona o verejnom obstarávaní alebo jej časti účinná 1. apríla. 1. apríla zjavne nestačí!

    Takže bojujeme o čas medzi 18. februárom a 1. aprílom a pýtam sa, čo sa udeje medzi 18. februárom a 1. aprílom? To je pre mňa kľúčová otázka, ale vzhľadom na to, že nepovažuje za splnenie podmienok rokovacieho poriadku fakt, že vláda si riadne nerobí svoju robotu a potom sa to snaží dobehnúť skráteným legislatívnym konaním, tak za klub SDKÚ - DS si dovolím oznámiť, že nepodporíme skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka pán poslanec Bugár. Končím možnosť sa prihlásiť. Ešte pán poslanec Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že pani poslankyňa krásne vystihla tie problémy, ktoré opozícia s týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie má. Ja tiež sa pýtam, aké sú dôvody? To, čo pomenoval pán podpredseda vlády Kaliňák, že zrýchliť konanie, čo sa týka verejné obstarávania, no to sme vedeli aj vtedy, keď sme začali rokovať v prvom čítaní o tomto návrhu, teda o návrhu zákona o verejnom obstarávaní.

    Takisto zlepšiť čerpanie eurofondov? A to sme nevedeli doteraz? Vláda to zistila len teraz? To znamená, že ja, prepáčte, môžem povedať, že toto je bordel! Však máme v druhom čítaní posunutý zákon o verejnom obstarávaní a teraz rýchlo z toho, teda veľmi rýchlo pán podpredseda alebo vláda cez pána podpredsedu vyberá z toho niektoré časti. A, samozrejme, zákon má platiť od 18. februára.

    Chcem sa opýtať, pán podpredseda vlády, či to máte zaistené aj u pána prezidenta. Či pán prezident dostal príkaz to podpísať pred 18. februárom, lebo pán prezident má na to 15 dní?

    To, že príkaz, tá časť poslaneckej, poslaneckej snemovne, ktorá má 83-ku, teda poslanci SMER-u takýto príkaz majú, tomu ja rozumiem, samozrejme, toto je politika.

    Ale prepáčte, žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie nie sú, naviac vtedy, keď už takýto zákon, dá sa povedať s tými istými paragrafmi, je v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. No, pani Žitňanská, veľmi dobre ste položili tú otázku, že čo má byť dôvod toho, že sa to takto rýchlo posunie. Ja si spomínam pána Kaliňáka, keď bol ešte poslanec, ako takého toho hlavného rozohrávača chaosu, keď sme vládli my a strana SMER bola teda v opozícii. No nechcem si predstaviť, čo by bolo, keby sme s takouto vecou došli my, a o to viac ma zaujíma a predpokladám, pán Kaliňák, vy to presne cítite, že čo je teda ten skutočný dôvod sa sem takto dojsť strápňovať. Na Vianoce tu sedel pán minister Malatinský a cítil sa veľmi, veľmi nedobre, až úboho, keď tu ste šaškovali s tou novelou o PPC a nakoniec ste to radšej vzdali.

    A teraz je namieste otázka, čo je teda ten skutočný dôvod, kto mocný v pozadí si dupol nohou a povedal, že ja to chcem teraz presne takto, aby dokázal bohviekomu, že on teda tú moc má, a vy tu teraz všetci jak vykonávači príkazov tu pekne sedíte a môžte sa tak akurát cítiť veľmi, veľmi potupne. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Miškov, ale pani podpredsedníčka Jurinová požiadala o slovo. Navrhujem prerušiť, vzhľadom na to, že pravdepodobne za 2 minúty neodznie celý jej príspevok.

    Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku a o 14.00 hodine budeme pokračovať najprv vstúpením podpredsedníčky Národnej rady a potom bude pán poslanec Miškov za klub SaS.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 9. dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v prerušenej rozprave o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 391. Pán podpredseda vlády už zaujal miesto pre navrhovateľov, takisto pán poslanec Michal Bagačka miesto pre spravodajcov.

    Teraz dávam v poradí slovo pánovi poslancovi Jurajovi Miškovovi za klub SaS. Jeho vystúpenie. Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 391.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v tomto mojom vystúpení by som rád povedal niečo k návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o verejnom obstarávaní za poslanecký klub SaS.

    Pred necelými dvoma týždňami sme rokovali o veľkej novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú nám pán minister vnútra Kaliňák predniesol a nezabudol v rozprave podotknúť, že ide o novelu, na ktorej sa pracovalo tuším 6 mesiacov, pracovalo na nej niekoľko zamestnancov úradu a prešla verejnou širokou diskusiou. Je preto veľmi zarážajúce, že táto odborná verejnosť a niekoľko desiatok úradníkov z Úradu pre verejné obstarávanie, ako aj z rôznych ministerstiev si počas celého obdobia pripomienkovania neuvedomili potrebu skrátiť túto lehotu z dôvodu možných budúcich hospodárskych škôd, ktoré môžu Slovenskej republike hroziť v dôsledku nevyčerpaných eurofondov. Ťažko dnes predikovať, prečo sa pán minister rozhodol ani nie po dvoch týždňoch, že skráti poslancom čas na diskusiu a štúdium tejto ozaj rozsiahlej a náročnej novely, na ktorú nás takmer všetkých pozýval s uistením, že naše vecné pripomienky budú brané v úvahu.

    Dámy a páni, tento zákon naozaj nie je možné brať na ľahkú váhu. Je potrebné si uvedomiť, že ročne sa cez tento zákon obstará približne 5 mld. eur, pre lepšie pochopenie, je to 150 mld. slovenských korún. Obrovské množstvo peňazí. Nie je to nejaká nepodstatná norma, ktorá nemá žiaden vplyv na štátny rozpočet. Je preto potrebné byť veľmi ostražitý pri tomto zákone, ako aj pri zmene jedného jediného slova v tomto zákone, lebo to môže mať ďalekosiahle dôsledky na transparentnosť všetkých procesov verejného obstarávania. Podozrievanie z nie veľmi čistých úmyslov strany SMER pri takomto zrýchlenom procese je opodstatnené aj našimi skúsenosťami so stranou SMER, keď bola vo vláde. Kauzy ako nástenkový tender, predražené diaľnice či nákupy za neštandardne vysoké ceny boli spôsobené aj vďaka dieram, ktoré strane SMER umožňovali postup možno v súlade so zákonom, avšak v rozpore so zásadami, ako hospodárne nakladať s verejnými zdrojmi, či zdravý rozum.

    Teraz by som sa možno rád vrátil k celému postupu, akým bola táto novela daná na vedomie poslancom, ktorí by mali o nej s plnou vážnosťou rozhodovať. Na stránke úradu vlády síce bol oznam o tom, že sa môžeme pripraviť na to, že sa chystá skrátené legislatívne konanie, avšak až do včerajška poobedia na stránke svietil údaj: "Materiál bude dodatočne k dispozícii." Ja som sa k tomuto materiálu dostal až večer a bol som veľmi nepríjemne prekvapený. Tento materiál, ktorý podľa medializovaných správ aj slov pána ministra bol, ak sa nemýlim, dva alebo tri bodíky, ktoré sa idú novelizovať, obsahuje 64 novelizačných bodov. Pre upresnenie, je to rozsah väčšej novely, ale k vecnej podstate návrhu sa vyjadríme za klub SaS až v prvom čítaní.

    Vzhľadom na to, že máme teraz novelu zákona o verejnom obstarávaní už po prvom čítaní a je už postúpená na rokovanie do druhého čítania, takže by mohla pokojne nadobudnúť účinnosť aj 1. apríla, prípadne tie časti, ktoré by sa z nej vybrali. Preto nerozumieme tomu, čo také závažné sa môže udiať medzi 18. februárom, kedy má nadobudnúť táto skrátená verzia účinnosť, a 1. aprílom, ktorý by bolo možné stanoviť účinnosť alebo bolo by možné stanoviť účinnosť aj súčasnej prerokovávanej novele. Rád by som možno teda položil rečnícku otázku. Žeby toto divadlo so skráteným legislatívnym konaním k novele zákona o verejnom obstarávaní malo niečo spoločné so zmenou kompetenčného zákona, ktorým sa presúva nakladanie s eurofondmi z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na úrad vlády pod vedením pána Vážneho? To znamená, že strana SMER ešte stále nedôveruje pánovi vicepremiérovi Vážnemu a snaží sa touto novelou čo najskôr vyčerpať všetky prostriedky z európskych fondov prostredníctvom pána ministra Počiatka? Aké projekty ležia na ministerstve dopravy, že je tu enormná snaha podpísať a zazmluvniť ich medzi 18. februárom a 1. aprílom, kedy kompetencie prechádzajú pod úrad vlády a pána vicepremiéra Vážneho?

    Pán minister, na sklonku roka 2012 sme tu mali - opäť v skrátenom legislatívnom konaní - novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch s vážnymi podozreniami, že je na mieru šitá istej lobistickej a finančnej skupine. Návrh tejto novely mi veľmi silno pripomína podobnosť s novelou zákona o obnoviteľných zdrojov a považujem ju rovnako za účelovú a vyslovujem dôvodné podozrenie, že účelom nie je verejný záujem, ako je deklarované v dôvodovej správe tejto novely, ale vplyv zatiaľ bližšie neidentifikovateľných lobistických skupín.

    Vážené dámy, vážení páni, ja rozumiem tomu, že vláda Roberta Fica je neschopná pripraviť akúkoľvek komplexnejšiu ekonomickú reformu, ktorej výsledkom by bolo naštartovanie ekonomického rastu a tvorba nových pracovných miest. Domnievam sa alebo som hlboko presvedčený o tom, že vy ekonomike vôbec nerozumiete. Nemám na mysli pána ministra, aby som neurazil. Pán minister patrí k tomu krídlu, ktoré ekonomike rozumie, ale nerozumiem, prečo sa nedokáže postaviť krokom, ktoré jeho vlastná strana pripravuje a ktoré ekonomiku Slovenska iba zhoršujú. Čomu ale rozumiete veľmi dobre, je míňanie peňazí, a to predovšetkým cudzích peňazí z rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov, čokoľvek. Chvíľami dokonca nadobúdam dojem, že považujete eurofondy za ekonomický všeliek, náplasť na riešenie všetkých hospodárskych problémov Slovenska. Takže, milí priatelia kohézie a iných ekonomických závislostí, rozumiem vašim prioritám, no nezdieľam ich spoločne s vami. Strana SaS a takisto aj ja osobne sa hlásime k liberálnej estónskej ceste, pretože sme presvedčení, že iba zlepšovanie podnikateľského prostredia spoločne so znižovaním daní a odvodov dokážu naštartovať ekonomický rast Slovenska a tvoriť nové pracovné miesta. Strana Sloboda a Solidarita bude hlasovať proti skrátenému legislatívnemu konaniu na prijatie tejto novely. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nie sú žiadne faktické na toto vstúpenie.

    Nech sa páči, ďalším rečníkom v rozprave pani podpredsedníčka Erika Jurinová.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že som dosť nemilo prekvapená tým, ako vláda pristúpila k zlepšovaniu kvality a transparentnosti v oblasti verejného obstarávania. Sľúbili ste nám férový proces - takto ste to prezentovali aspoň na jeseň, keď sa začalo o novele rozprávať - a riadnu diskusiu. No a namiesto toho dnes preberáme zrýchlené legislatívne konanie.

    Pán minister, aj keď oceňujem váš včerajší osobný záujem veci vysvetliť, nemôžem sa stotožniť s tým, že nie je dostatočný čas na oboznámenie sa s materiálom, ani len jeden celý deň na preštudovanie. V prvom rade považujem za mimoriadne neférový prístup vlády, ktorá ešte včera do 10.00 hod. nezverejnila materiál, o ktorom dnes diskutujeme. Chcete nám povedať, že minulý týždeň ste ešte nevedeli, ktoré opatrenia potrebujete urýchliť na to, aby sme mohli čerpať eurofondy? Ak sa od novinárov dozvedáme minulý týždeň, že máte zámer otvoriť ešte raz verejné obstarávanie cez skrátené konanie, a vieme len veľmi okrajovo, že sa jedná o zrýchlenie čerpania eurofondov, nie je férové po vypracovaní dať možnosť nahliadnuť do materiálov aspoň cez Úrad vlády, keď ste už odignorovali pripomienkovanie?

    Však ste nám mohli aspoň cez víkend tento materiál poskytnúť na naštudovanie. Namiesto toho tu máme potajme predložený materiál, ktorý ešte včera do 10.00 hod. nebol verejnosti dostupný. Toto nie je slušná politická kultúra, o ktorej ste aj vy často hovorili, alebo ste svoje slová nemysleli vážne. A opäť pripomeniem, že v tomto prípade porušujete vlastné legislatívne pravidlá vlády, konkrétne čl. 13 ods. 7, v ktorom je napísané, že medzirezortné pripomienkové konanie nesmie byť kratšie ako 7 dní. Viete, aj keby to pripomienkovanie trvalo 2 dni, 1 deň, bol by to znak snahy o korektnosť. Mali by sme možnosť vidieť pripomienky verejného sektoru či odbornej verejnosti. Namiesto toho máme takéto pretláčanie sa. Keď som si čítala, ani si nedovolím povedať, že študovala, dovolím si dať do pozornosti doložku vplyvov, ktorú ste v tomto prípade opäť odignorovali, a jasne ste nedefinovali dopady, ktoré by toto zrýchlené konanie ospravedlňovali.

    Vo všeobecnosti rozumiem dôvodom, ktoré, pre ktoré chcete zrýchlené konanie. Samozrejme, že čerpanie eurofondov je dôležité, ale to ste problémy s čerpaním eurofondov naozaj zistili pred týždňom? Veď od začiatku, ako ste nastúpili, aj pán podpredseda Vážny, ste nám otĺkali o hlavu, že sa nečerpá. To, ste čakali do poslednej chvíle, kedy príde oficiálna správa z Bruselu, aby ste začali konečne konať? Nebojíte sa, že práve takáto forma úpravy zákona môže spôsobiť až absurdné zastavenie čerpania eurofondov, že takéto zjednodušovanie procesov, ktoré sa v novele nachádza, spôsobí práve to, čo nikto nechce, možno až zastavenie čerpaní? To ste skutočne až minulý týždeň zistili, že niečo takéto urobíte? To čo sa síce netýka skráteného konania, ale čo cítim ako povinnosť povedať a pozitívne zhodnotiť, je v súvislosti so zmenami, ktoré sa udejú na základe uznesenia vlády kvôli dlhodobým problémom s funkčnosťou Úradu pre verejné obstarávanie, a to finančné i personálne navýšenie rozpočtu ÚVO.

    Aj keď, ako som spomenula, netýka sa to priamo novely, vieme, vieme, že to, ako pracuje ÚVO, má veľký vplyv na samotné procesy vo verejnom obstarávaní. Preto v tomto prípade chápem opodstatnenosť rýchlejšieho konania, aj keď priznám, že i to bolo pre mňa šokom, ale tentokrát pozitívnym. Otázka je, za aký čas sa vám podarí naplniť predsavzatia v súvislosti práve so zlepšením práce ÚVO, s jeho lepším nastavením. Teraz to bude skutočne iba na predsedníčke úradu, aby využila svoje organizačné a odborné vedomosti a schopnosti a naplno sa pustila do zmien, ktoré môžu zlepšiť a umožniť nielen úlohu ÚVO v očiach verejnosti, ale môže byť pomoc, môžu byť aj pomocníkmi štátu, dôležité je však , aby si za takéto rýchle získanie peňazí neurobila z vlády, vláda z úradu svojich vazalov. Chápem, že zrýchlené legislatívne konanie má svoje miesto v právnom poriadku tejto krajiny, ale žiadam vás, aby ste ho používali zodpovedným spôsobom.

    V každom prípade celý proces svedčí o dvoch veciach, z ktorých ani jedna nie je pre ľudí dobrá. A to, že potrebujete veľmi rýchlo pretláčať svoje záujmy, čo by som chcela veriť, že nie je pravda, alebo, čo sa mi zdá pravdepodobnejšie, nezvládate svoju úlohu a dôležité veci robíte na kolene. Toto však o ničom dobrom nesvedčí.

    Takáto novela ľahko rozšíri priestor na korupciu a klientelizmus. Z tohto dôvodu nemôžem súhlasiť ani so zrýchleným konaním k tejto novele rovnako, ani s jej obsahom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom, ktorý je ohlásený do rozpravy, som ja, takže poprosím pani kolegyňu, aby ma vystriedala.

  • Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán vicepremiér, podpredsedníčka, chcem sa v tejto časti vyjadriť k tomu, čo je na stole vo forme skráteného konania k následnej novele novely zákona o verejnom obstarávaní, a nehovorím o novele, ktorá už je platná, ale iba ktorá je tiež na stole v parlamente, lebo to tu ešte nebolo, a lámeme pravidlá, kultúru legislatívy, ak sa tomu dá vôbec tak hovoriť, neuveriteľne.

    Skrátené konanie sa znovu odvoláva na hroziace hospodárske škody. Po koľkýkrát? Alebo na potrebu, samozrejme, konsolidácie, lebo žijeme v deficitoch. A bez eurofondov to nepôjde. Ale tieto argumenty, tieto hrozby, problémy boli použité pri skrátených konaniach od jesene opakovane a neférovo, napr. redukcia, okresanie druhého dôchodkového piliera, teda toho, čo znamená sporivosť, sporenie, prekonávanie dlžôb a dlžobnej mentality, že sa dá žiť na dlh, na účet budúcnosti, tu bolo prezentované cez dovolenkové obdobie, potom sa to natiahlo, pretože parlament to považoval za veľmi vážny zásah do doterajšieho systému, a hľa, dnes sa tu ide spotrebovať, čo bolo evidentné, okamžitá spotreba, lebo v rozpočte je diera 360 mil. euro.

    Do konca roku budú zrejme ďalšie diery, a tak budeme prejedať to, čo malo byť odložené pre budúcnosť, pre deti, pre tých, ktorí si sporia. Toto nie je gazdovské, ale uznávam, je to socialistické. Druhá takáto novela tu prišla pred Vianocami. Ráno sme konštatovali, že múka a cestoviny zadarmo nebudú pre chudobných, ale faktúry za elektriku budú vyššie. Budú vyššie, lebo niektorým treba pridať v energetike, ak kombinujú zdroje a robia tzv. obnoviteľné zdroje energií, PPC a podobne. Pán minister ani vtedy, ani odvtedy nevyčíslil tie hroziace katastrofické škody, ktoré by boli spáchané, keby takýto zákon nebol narýchlo prijatý. Ani nebol narýchlo, ani škody Slovensku nehrozili. Páni, používate klamstvá ako pracovnú metódu. Dokonca na zmeny zákonov, aby ste ich pretlačili. Dnes máme zase problém eurofondov u vlády, ktorá desať mesiacov už zavŕšila a pomaly už bude rok v úrade. Aké to tendre majú byť po 18. februári, keď 18. februára, to je o týždeň, už tento zákon, výňatok z veľkej novely má byť účinný?

    Myslím si, je to len domnienka, ale budeme o tom diskutovať, že to je náhrada za tie strategické zákazky, čo sa vytratili z veľkej rozsiahlej novely po obrovskom počte pripomienok. Viac než 1 200 pripomienok, to sú teda rekordy! A strategické zákazky majú slúžiť pre strategických klientov, pre strategických partnerov. Tento návrh, tak ako je podávaný, považujem za chaotický v zmysle legislatívy a nekompetentný v zmysle obsahu. Legislatívny chaos a nekompetentnosť, čo sa týka eurofondov. Ale to tu bolo aj nie tak dávno, štátny rozpočet, zákon roka, bol prijímaný tak, že jeho východiskové parametre menil poslanecký pozmeňovací návrh. To za 20 rokov nebolo nikdy, žeby vláda takto predkladala zákon roka! No a to, čo sa deje okolo verejného obstarávania, ako aj kolegovia pripomenuli, pol roka diskutovaný, pripomienkovaný a zrazu ako blesk z jasného neba novela novely ešte pred jej definitívnym schválením, lebo o týždeň už treba mať nové podmienky.

    Chcem sa spýtať, to máte dohodnuté aj s prezidentom, on je menej právny teraz, lebo si obmedzil svoje právomoci: mať 15 dní na rozhodnutie, podpísanie alebo vrátenie zákona? Alebo je pravda, že konáte s prezidentom v zhode, tak ako aj pri iných veciach personálnych, politických a iných inštitucionálnych?

    Tá druhá časť je nekompetentnosť samotného návrhu vo vzťahu k eurofondom, lebo to je odvolávka. Podľa mňa to svedčí o tom, že vláda nevie čerpať eurofondy tak, aby to bolo aj efektívne, aj dynamické a, samozrejme, dôveryhodné, v súlade s európskym právom. A okrem toho klame. Áno, páni, dámy, klame! Prečítam citát, pán vicepremiér, váš zo soboty v RTVS - Sobotné dialógy: "V roku 2011 - to bol jediný plný rok vlády Ivety Radičovej - nevyčerpalo Slovensko z eurofondov ani euro." Je to klamstvo, pretože práve naopak, práve naopak! A bol som pri tom, bol som pritom ako zodpovedný za koordináciu pri eurofondoch za CKO, tú známu skratku za mnohé opatrenia, ktoré považujem za dôležité, prínosné a už potvrdené, že sa dá, že sa dá aj v eurofondoch napomáhať štátu, rozvoju regiónov, efektívne čerpať a zlepšovať postavenie Slovenska práve preto.

    My sme, pán vicepremiér, vyhodnocovali čerpanie eurofondov každý každučký mesiac, aby bolo jasné, kde sa darí, kde sa nedarí. Kde treba zmeniť alebo pridať a kde je to možno predkontrahované, predzmluvnené, čo bol zase fenomén z vašej prvej vlády. Regionálny operačný program prisúdil 150 % financií, čo je blud, ale takto boli eurofondy rozdeľované za prvej vlády Roberta Fica, aj takto. Vy ste hodnotili eurofondy v októbri, pán minister Počiatek predložil správu do vlády za predchádzajúci polrok až v októbri a teraz šokujúco vláda je prekvapená, že vyzerá to zle s eurofondmi. Teraz vo februári druhá správa, nie mesačne, ale polročne a s vlastným prekvapením. Pán minister, nemáte pravdu aj v tom tvrdení o vláde Ivety Radičovej, aj v celom tom dôvodení, pretože my sme zlepšili výber, teda projektovanie a programovanie a, samozrejme, využitie eurofondov. A treba ho zlepšovať ďalej, nie naopak. Ten proces prebieha tak, že najprv je schválený projekt jednotlivými procedúrami podľa operačných programov, ktorých je 11, potom prichádza kontrakt, zazmluvnenie a potom čerpanie. Takže je to proces, to sa nedá odrazu ani nemá a preto to spomínam, lebo sme na čosi nadväzovali a zároveň vývoj posunuli alebo pripravili pre vás. Za obdobie jedného roka a trištvrte, teda obdobie od leta 2010 do apríla 2012, vláda Ivety Radičovej vyčerpala takmer 2 mld. 200 mil. eur, takmer 2 mld. 200 mil. eur. Keby takéto tempo nielen pokračovalo, ale narastalo, uisťujem vás, že to pomôže aj konsolidovať, aj vyčerpať európsku pomoc dôsledne a zodpovedne. Ale, žiaľ, toto nepokračuje.

    Pán vicepremiér, ja to mám pre vás aj z vášho materiálu.

  • Ukazovanie grafov.

  • Tento graf ukazuje, kde sme preberali vládu, na konci júna, v ultime júna 2010, vyčerpanosť 7-ročného obdobia a eurofondov, ktorých Slovensko môže mať 11,4 mld. za týchto 7 rokov, bolo na úrovni 8,4 %, len 8,4. Pán minister, to je veľmi málo. Na konci marca, na konci marca táto situácia v 2013. roku, v 2012. roku bola na úrovni 27,2 % pri odovzdávaní vlády k 4. aprílu. Tento materiál je z vášho nedávneho vládneho, ktorý hovorí o tom, ako nám stúpa čerpanie eurofondov, a za ten 2011. rok to stúplo o 10 %, čo je 1,140 mld. Preto to spomínam, lebo vaše narábanie s číslami je neférové a vy nemôžete využiť budúce peniaze alebo nasledujúce, kým nevyužijete predchádzajúce. A to meškanie, ale aj to všetko, čo sa predtým dialo okolo eurofondov - emisný tender, nástenkový tender, PPP projekty, mýtny tender - veď to boli medzinárodné škandály, nielen vnútroslovenské. A to pripomínam preto, lebo neschopnosť čerpať alebo škandalózne čerpanie Slovensko poškodí, tak ako sme boli toho svedkami. Dnes je toho zodpovedný minister Počiatek, ktorý žiadne väčšie stavby nespustil do realizácie - ani bratislavskú filiálku, podzemnú stanicu, ktorá to má spojiť celé s Viedňou a následne Parížom, ani Ružomberský úsek diaľnice, ani Kysuckú diaľnicu na poľskú hranicu, ani tunel Višňové, spomínam tie, ktoré boli buď vysúťažené, alebo potrebujú definitívne rozhodnutia, nič sa v tom neurobilo. Naopak, eurofondy prechádzajú na Úrad vlády pod vicepremiéra Vážneho, ktoré už som nepriamo spomenul s tými záležitosťami, ktoré Slovensko pozná. Post, ktorý je najmenej viditeľný a najmenej potrebný v celej vláde, ten má rokovať a realizovať eurofondy. Nechcem hovoriť o samotnom návrhu novely, lebo k tomu sa dostaneme až v prvom čítaní, ale práve tento vicepremiér - minulého týždňa cez tlačové médiá sme sa dozvedeli - organizuje výber na poradcu pre čerpanie eurofondov. Viete za koľko? Za 23 mil. eur. My potrebujeme poradiť ako čerpať, lebo sme vytvorili úrad, poslali tam skúseného človeka, ale treba nám radiť, ako tie miliardy vyčerpať. Neviem, či je to smutné, či je to ironické, ale nie je to v poriadku.

    Chcem povedať, že chaotickým legislatívnym spôsobom, nekompetentným návrhom alebo nekompetentným riešením a nepravdami sa nedá dôjsť k dobrému cieľu, nedá sa priatelia, preto KDH nepodporí skrátené konanie v tejto novele zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán podpredseda Národnej rady, je mi ľúto, že musím reagovať, ale reagujem len z toho dôvodu, že vy stále hovoríte a stále porovnávate, keď hovoríte o vašej vláde, stále ju vytvárate ako plnohodnotnú a vierohodnú. No nebola ani plnohodnotná, ani vierohodná, porovnávate hrušky s jablkami. Dôkazom toho je, že nevládnete. Koľko ste vládli reálne, 8 mesiacov, 7 mesiacov? Koľko ste vládli, než ste začali vládnuť a než ste sa začali hádať? Vy vlastne porovnávate týchto niekoľko mesiacov s týmto absolútne plnoprávnym procesom, ktorý tuná prebieha a bude prebiehať 4 roky, potom si spravíme isté hodnotenia, občania opäť čosi vyhodnotia. Vy naozaj ťaháte za kratší koniec, úplne zbytočne pľujete síru a je to aj istým spôsobom politicky nekorektné, lebo porovnávate neporovnateľné. Dôkazom toho je, že tu nesedíte ako minister, ale sedíte tu ako podpredseda Národnej rady z milosti vašich opozičných kolegov a koaličných kolegov preto, lebo oni, keby tam dali hocikoho iného na vaše miesto, tak by tam sedel on. Vy ste skutočne podpredseda Národnej rady v tejto chvíli náhodou, boli ste ministrom, ministrom nie ste, ste podpredsedom Národnej rady, to je veľký rozdiel. Ale, prosím vás pekne, neporovnávajte neporovnateľné. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja neuznávam náhody, existujú len súvislosti, okolnosti, podmienky, za ktorých sa dejú rozhodnutia. Ani jeden z nás tu nie je náhodou, priatelia, ani v parlamente, samozrejme, ani v živote. Máme mandáty, za ktoré sme zodpovední na základe sľubu a nielen tých volebných, ale tých, ktoré sme skladali na ústavu. A v tomto duchu konám, tak ako som aj konal predtým, keď som bol vo vláde. Máme argumenty, možno bolo niektoré ťažké prijímať, ťažko prijímať, kým nebolo možné porovnávať nové obdobie. Teraz po 10 mesiacoch, pán kolega Jarjabek a všetci ostatní, môžem povedať, že sa dá porovnávať a má porovnávať, aby sa dalo rozlišovať, a podľa toho rozhodovať. Ale ľudia potrebujú riešenia, nie špekulácie, nie sľuby alebo istoty, ktoré nefungujú. A ja dnes môžem hovoriť s istotou o tom, že Slovensko môže lepšie, efektívnejšie a zodpovednejšie čerpať európske fondy, ak nebude prijímať špekulatívne mechanizmy a dávať to do rúk nezodpovedným alebo nekompetentným ľuďom. To je všetko, pán Jarjabek.

  • Ďakujem. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, nemajte hrúzu, to nemám, že toľko pripravené, to je ten návrh samotný, len si potrebujem s ním pomôcť, tak aby vás neobišiel strach, že tu chcem byť dlho.

    Na začiatok poviem, že teda som robil také akcie, že máme radi túto krajinu, ale teraz musím, žiaľ, skonštatovať, že je mi ľúto ľudí tejto krajiny, a poviem aj potom, že prečo. Ale ešte skôr, ako poviem jednu takú poznámku, si nedovolím, že tu mi niekto povedal, že je také nekolegiálne hovoriť o niekom, kto tu nie je, ale, prepáčte, nebudem sa toho držať, lebo v zásade by som niekedy nemohol hovoriť vôbec. Čiže dovolím si predsa len takú poznámku k pánovi Frešovi, nebude úplne nepodstatná, práve naopak, bude podstatná k tomuto návrhu, o čom hovoríme, že pán Frešo sem prišiel s procedurálnym návrhom, že armádu do ulíc, a pritom je v Bratislave 10 cm snehu. Minulý týždeň napadlo pomaly meter snehu na východe aj na Orave a nikto armádu do ulíc nevolal a to je to, čo, ono sa tomu vznikne hovoriť, že bolesť vlastného zubu vás trápi viac ako hladomor v Sudáne alebo, ináč povedané, že človek si vníma iba ten svoj vlastný mikrosvet, to znamená nie je schopný toho, čo je veľmi dôležité, a to je tá sociálna empatia, to znamená, že vníma ten problém v jeho celosti, snaží sa byť spravodlivý, čiže nesfokusuje sa. Veľmi dôležité povedať. A teraz, že prečo som to povedal, pretože chcem, aby sme sa poučili, aby som to prípadne už na budúce nemusel hovoriť. Ak chceme vyhrať, hej, to je veľmi dôležité, avšak bude to náročné, lebo tu v tejto krajine si niektorí ľudia myslia, že súťaž je iba to, čo moderoval niekedy Nikodým, a o férovosti a schopnosti férovo súťažiť tu naozaj máme, by som povedal, obrovské nedostatky. Ono právnici to zvyknú hovoriť, že môžete mať tak hrubú zmluvu, ale pred zlým úmyslom vás neochráni, čiže a toto je len, toto je len, tieto malé, malé návrhy. Ja som si to včera snažil pozrieť, to naozaj je hrubý zákon, hej, čiže aj takto hrubý zákon, aj táto malá novela môže byť ešte hrubšia ako Vojna a mier, ale pred zlým úmyslom, keď tam je, tak vás neochráni a trošku vyjadrujem obavu v tejto krajine, v ktorej naozaj pre nás, čo súťaž pre niekoho znamená, ja som tu dneska ráno, už to nebudem opakovať, ale naozaj úplne hviezdny príklad to, ako niekto vníma, žiaľ, musím to do našich radov adresovať, vníma, že pán Osuský povedal, že on si urobil súťaž v hlave a tým pádom je to vybavené. Ako nič v zlom, kolegovia, predstavte si, že by tu minister, ja ho nebudem obhajovať, to na konci uvidíte, ale predstavte si, že by sem prišiel a povedal, že teda nesúťažil s niekým o niečo, lebo on si tú súťaž urobil v hlave a jeho jury rozhodla, ako rozhodla. No tak viete, tak ešte, chvalabohu, ešte nie sme na tom tak zle, že by niekto s takouto hlúposťou prišiel sem, i keď, pravdu poviem, už všeličo tu zaznelo, čiže zatiaľ sa tešme, že to zaznieva na lokálnych úrovniach, ale bojím sa, že ten prúd toho vnímania pomaly dôjde aj sem, hej.

    Ja k tomu, k tomu, aby som to ukončil, k tomu vnímaniu-nevnímaniu súťaže a férovosti ešte doplním, to exces typu Osuský je jedna vec, ale tam bol jeden nemenovaný, ja mu nebudem robiť reklamu, poslanec za SDKÚ, ktorý povedal, počkajte tuto to mám niekedy doslovne, že, áno, presne, kolega ma dopĺňa - aká súťaž, načo súťaž, však oni sú najlepší, oni sú elita. Viete, však ono to je všetko na videu, to si môžete pozrieť, to by ste neuverili, to keby vám niekto hovoril, to poviete, to nemôže byť pravda, to neverím, fakt. Fakt, je to naozaj fakt, je to na videu - aká súťaž, načo súťaž?! Viete, nechcem zaťažovať, ale to má vplyv, lebo hovoríme o súťaži, o verejnom obstarávaní, že čoho bol schopný minulý týždeň mestský parlament v Bratislave, hej, že proste on uzavrel alebo uzavrelo sa to tak, že v zásade nič horšie na svete neexistuje ako súťaž. Proste normálne z tých vyjadrení, to tak vyšlo, hej, a tuná pán právnik elitný z SDKÚ povedal - aká súťaž, načo súťaž, však oni sú elita?! Znova si predstavte tuná ministra, že by sem prišiel a povedal - aká súťaž, načo súťaž, však Široký je elita?! Viete, že to je, ctím si, teda že ešte k tomu sme nedospeli, hej, že to naozaj teším sa z toho, aspoň z mála, ale len drobný dôvetok, to je taká, viete, že tá prezentácia, to je taká rašlovčina, hej, to myslím bol ten prokurátor, ktorý, že aký súd, načo súd, Horákovú treba obesiť, nie, alebo ju treba, hej? Že proste to sú naozaj hrozné veci, kolegovia. Naozaj absurdné veci a, žiaľ, musím to povedať, to je u nás, a preto to chcem povedať, aby sme sa toho vyvarovali, lebo ak ich chceme, týchto ľudí poraziť, nie samoúčelne, ale poraziť, aby sme boli alternatívou, tak musíme byť lepší, nieže si ľudia povedia, však oni sú ešte horší. Viete, že pokiaľ my budeme mať v svojich hlavách, že súťaž je toto, resp. nie je, tak je nám zbytočne bojovať, takého boju ja neviem ani, či sa chcem zúčastniť. Čiže potom aj týmto našim ľuďom povedzte svojim prípadne a to už ani nehovorím, čo SaS tam má za polofašistického hlupáka ako poslanca, to sa k tomu vrátime, že toto naozaj si treba v tom urobiť jasno, lebo my ináč to neurobíme, my ináč túto krajinu nezlepšíme, my neurobíme život ľahší pre ľudí, neurobíme a dokonca nemáme ani právo, pokiaľ sa budeme takto znevažovať a takto ma iné expresívnejšie výrazy napadajú, ako to bolo svedectvom toho minulý týždeň.

    K meritórnej záležitosti, tak teda proklamácia politická, pán minister, dá sa vyhrať nad vami aj v Medzilaborciach, keď tam vy skončíte míting, kde budete sľubovať sociálne istoty a neviem čo, keď tam prídu ľudia a povedia, že vytvoria krajinu, kde najlepší budú vyhrávať, tí, čo neboli najlepší, môžu skúsiť znova a slabým a bezmocným pomôžeme. Toto, s tým sa dá vyhrať aj v Medzilaborciach, pokiaľ sa zo všetkých dovtedy nestanú egoisti. Viete, lebo možno si aj tá pani, staršia pani v Medzilaborciach povie, že kvôli môjmu synovi alebo vnukovi to urobím, že chcem, že nemusíte sa narodiť do zlatej kolísky na hradnom kopci, kde 5 cm snehu je kalamita, voláte armádu, ale môžete sa narodiť aj v Medzilaborciach a môžete uspieť, a že je tu niekto, kto vám ponúka takúto víziu. Toto je vízia, za ktorú sa oplatí bojovať, postaviť, a s touto víziou sa dá uspieť aj v Medzilaborciach v kulturáku po vystúpení hviezd zo SMER-u. Ale nesmieme robiť to, čo ste stvárali, to, čo stvárali poslanci SaS a SDKÚ minulý týždeň na bratislavskom zastupiteľstve. No nesmieme, úplne jednoduché.

    Pán minister, k vám. Ja mám rád mladých, ambicióznych, vzdelaných ľudí. Ani sa ich nebojím, lebo poznám ľudí, ktorí sa boja takých. Ja sa ich nebojím, nemám s tým najmenší problém. A ku cti vášho premiéra slúži to, že sa ich tiež nebojí a dokonca sa nimi obklopil. Čo je dobré, otázka stojí, že koľkí z vás majú to - čo je jeden veľmi dôležitý ukazovateľ v politike - sociálnu empatiu, o ktorej som tu predtým hovoril. Poznám jeden stratený prípad vo vašom vládnom zbore, u vás mám pocit, že má zmysel si ešte drať jazyk, takže ak dovolíte, by som povedal niečo k vášmu návrhu, k návrhu zákona, ktorý tu predkladáte. To, že chcete urobiť zo seba - poznámku si spravím - Usaina Bolta, že to chcete, to bude asi rekord, nie? Za 5 dní aj s prezidentským podpisom, to bude asi rekord, tak na úrovni druhého najlepšieho, no. Takže, pán minister, ja si dovolím v tomto návrhu, kde my tu hovoríme o návrhu, o tom, že či vôbec to má ísť hlbšie, ja si myslím, že to tu je, keď mi to možno aj niekto vytkne, je to náležité preto, lebo to umožňuje určitú, časový priestor na to, aby ste túto moju výhradu, ktorú ja vám teraz poviem, prípadne zapracovali. Ja vôbec netrpím bolesťou na seba, žeby som to mal byť ja, vôbec nie, práve naopak, ja som to aj vašim ponúkal, kľudne to všetci napíšte, koľko chcete tých pozmeňovákov, ráta sa výsledok. Čiže aj teraz si vám dovolím povedať, že máte tam chybu. A ja budem zmierlivý, budem mať pocit, že to nebolo zámerom, ale to bolo v tom chvate, tým nedopatrením sa tam proste, v živote sa stáva, chybička se vloudí. Hej.

    Takže, pán minister, máte tam § 32, ktorý hovorí, že nahrádzate potvrdenia čestným vyhlásením. A ja poznám, aj osobne poznám, proste ja neviem hocičo chcete, či aby vám úroky odpustili, že ste meškali, alebo úver, musíte všade navkladať iks všelijakých potvrdení, musíte, jedna pani, slečna, proste tým, že nič nerobí, len to behá, čiže každý živnostník, ale aj bežný občan, keď chce, musí zháňať. Vy im to teda nahrádzate v štátnom záujme pre európske fondy, ktorého sa nezúčastňujú, mimochodom, nejakí bežný občania, živnostníci, ale megafirmy, tak im to zjednodušujete, že stačí prehlásenie, čestné prehlásenie. Hej? Ale nehovorím teraz hneď, že nie. Ja viem, koľko je s tým babračky, koľko je s tým roboty, kým to, ja nehovorím teraz hneď, že nie, hej? Že môže to byť v zásade celkom dobrý nástroj, ako to zrýchliť, keď by to len malo stáť v ceste, hej. To znamená, áno, vy nahradíte tieto potvrdenia čestným prehlásením, kde prehlasujete, že všetko to, čo je nevyhnutné, teda spĺňate. A vy v tom vašom návrhu hovoríte, že iba víťaz je povinný to následne doložiť. A to je chyba lávky, pán minister, a dokonca veľká, lebo podľa mňa s týmto spôsobom možno ešte horšie urobíte ako Osuský s jeho súťažou v hlave. A teraz skúsim povedať, že v čom. Ak by sme pripustili to, že vám stačí iba víťaz, tak naozaj umožnite to, že vytvoríte možno fantómové nejaké mysteriózne firmy, ktoré budú zo štatistických dôvodov, nazveme ich diplomaticky, sa účastniť tejto súťaže, nič neriskujú, hej, lebo stačí im dať iba čestné vyhlásenie a zábezpeku, ale neprídu o ňu. Lebo o zábezpeku príde iba víťaz v prípade, že nedodá potvrdenia také, čo sa čestne zaviazal, že spĺňa. To znamená, že ich hlava z ničoho bolieť nebude, čiže oni sa so štatistických dôvodov zúčastnia, vedia, že nevyhrajú. Ja nehovorím, že to tak bude, ale ani ja, ani vy ste sa nenarodili včera, a keďže vieme, že niekto si vie urobiť súťaž v hlave, tak ja verím, že uveríme, že sú aj ľudia, ktorí sú ochotní a schopní sa čisto zo štatistických dôvodov zúčastniť, hej. A podpíšu vám čestné prehlásenie také, aké máte pocit, že je dôležité, nič neriskujú, nič neriskujú. A preto si myslím, že je naozaj preto, keď by ste sa nechceli, nechceli pokaziť už veľa pokazeného. A ja naozaj budem myslieť, že vy máte záujem to zlepšiť, aby sa nestalo to, že niekto vypíše súťaž na 5-dverové trolejbusy s dvierkami pre psa ešte pre istotu, a nikto, teda zúčastniť sa ich zúčastní iba niekto a zo štatistických dôvodov, je ešte treba dvoch a tí dvaja vám čestne prehlásia, že všetko spĺňajú z formálneho hľadiska, všetko v poriadku, nič neriskujú. Toto by som bol naozaj nerád, keby sme takto to, nejakým spôsobom toto tu prebehlo týmto plénom. Preto na to upozorňujem.

    Pán minister, stačí málo, možno tam stačí tá formulácia, máte právnikov šikovných u vás v zbore, povedzte, že, že nielen víťaz, ale aspoň prví traja. Viete, aby tí ľudia mali pocit, že viete, aby sme naozaj čestne, lebo ja mám úctu k čestnému prehláseniu, ale neviem, koľkí iní chovajú úctu k čestnému prehláseniu, hej? Čiže aby sme aj tento inštitút nejakým spôsobom neznegovali, tak poprosím vás, že či by ste nezvážili, že tam uvediete, že to čestné prehlásenie musia verifikovať následne, lebo už sme ušetrili ten čas, hej, čo by malo byť, teda vravíte, že prioritne, tak následne to verifikujú, to svoje čestné prehlásenie doložením tých potvrdení, už keď sa zúčastnili, tak je to síce mierne obťažujúce, ale takisto je to aj obťažujúce pre obyčajného živnostníka, ktorý si chce 3-tisíc eur požičať zo sporiteľne. Viete, čiže toto aj megafirma zvládne, hej, že to obehne, tak aby to proste aj následne potom v procese, keď už nehráme o čas, ale hráme o to, že hráme fér, tak tie verifikuje to čestné prehlásenie. Ja si, myslím si, že pre čistotu a férovosť, a to, čo by sme sa možno, ale ťažkým spôsobom k tomu možno raz aj priblížili, je toto veľmi dôležité, pán minister, a verím, že to nespláchnete tak, jak tu splachujete úplne neškodné veci, hej. Tak som zvedavý, ako sa k tomuto postavíte. Podľa mňa z toho sa nestrieľa. To je práve naopak, stále vychádzam z toho, čo som povedal na začiatku, že predpokladám, že to nebolo zámerom, ale že to je len proste taká zhoda náhod, že zrovna sa na to nejako nepomyslelo, ale ja na to upozorním, že v prípade, že to nezmeníme, tak bude určite dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, Július Brocka. Nie je prítomný v sále.

    Juraj Miškov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Hlina, chcel by som vás iba požiadať, aby ste vážili, ale ozaj vážili slová, ak vám dochádzajú vecné, racionálne argumenty, tak sa, prosím, zdržte osočujúcich poznámok na adresu vašich poslaneckých kolegov. Nazvať poslanca SaS, pravdepodobne ste mali na mysli pána poslanca Osuského, polofašistom iba preto, že nezdieľate rovnaký názor, tak to je, to je názor hodný baču z Oravy a nie poslanca Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne.

  • S ďalšou faktickou Igor Matovič.

  • Ja by som chcel poprosiť môjho predrečníka, aby neurážal bačov na Orave.

  • Smiech v sále.

  • A čo a týka Lojza Hlinu, ja si myslím, že dosť veľa svojho vystúpenia si venoval práve súťaži-nesúťaži na mestskom zastupiteľstve v Bratislave. Ale pre objektivitu, si myslím, že v takýchto situáciach si musíš dávať dosť bacha na to, aby si povedal, že bol si alebo chcel si byť jedným zo súťažiacich, mal si eminentný záujem túto súťaž vyhrať, takže si v konflikte záujmov, a myslím si, že treba to vždy priznať, lebo potom, keď ti to niekto dodatočne niekto povie, tak si povie, no Lojzo Hlina je spravodlivý iba vtedy, kedy ide o neho, a vtedy, kedy súťažia druhí a sú vylúčení a není umožnená súťaž, vtedy ho to vôbec nezaujíma. Iba také upozornenie.

    A čo sa týka tej tvojej odbornej výtky či výčitky, či ako sa to povie po slovensky, žeby to mohlo byť zneužívané, že dodatočné predloženie dokladov by niektorí nemuseli predložiť a podobne. Pokiaľ viem z tohto návrhu pre objektivitu, tak by som chcel povedať, že v prípade, ak by ten človek nedodal dodatočne alebo by nepreukázal, alebo by nedodal tie doklady, ktoré mu takýmto spôsobom ušetríme povinnosť dodávať, tak stratil by do budúcna možnosť sa zúčastňovať verejného obstarávania, to je dosť zásadný trest a hrozba pre takéhoto obstarávateľa, ktorý by sa tam iba tak pro forma nahlásil. Nie obstarávateľa, súťažiaceho, pardon.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Predpokladám, že kolega Matovič čítal nejaký iný návrh zákona, lebo toto vôbec nerieši, pravdou je, že verifikovať svoje čestné prehlásenie má iba víťaz. Nikto ďalší nemusí, to znamená, iba víťaz verifikuje svoje čestné prehlásenie.

    A k tomu objavnému zisteniu, mne to, Bože, Bože, úbohosti toľko, kolegovia, ja som na tom zastupiteľstve tam hovoril, že skôr ako niekto s tým objavným zistením príde, už pán Osuský to tu povedal, ja, všetci to tu povedzte, čo chcete, hovoril som o súťaži. A pravdou je, že 2013 dávno predtým ako teraz nejaký projekt, že údajne autorský - ja neviem, ako nadupaný - vyhral, predkladala iná spoločnosť ale to už nechajme tak. Koho to zaujíma, toho to zaujíma, nech si to naštuduje, niekedy mi je to až trápne.

    Ale pán kolega Miškov, verte-neverte, určite som na pána Osuského, ja sa práve pánovi Osuskému čudujem, lebo on sedí o dve stoličky ďalej od toho človeka, ktorý som povedal. A ja teraz, keď mi skončí faktická poznámka, tak prídem ku vám a ja vám ukážem, akého vy máte mestského poslanca, človeka, ktorého SDKÚ pustilo na pódium, aby im tam zabrnkal, ale u vás je poslanec a podľa mňa je to polofašistický hlupák. A ja teraz tu skončím za 40 sekúnd a ja vám prídem, vám to ukážem a mňa bude zaujímať, ako sa vy ako liberálna strana k tomu postavíte, bude ma aj zaujímať, ako sa mesto k tomu postaví, mesto Bratislava, kto, kto je poslancom, dokonca členom kultúrnej komisie, vážení! To vám za chvíľočku ukážem a budem zvedavý, že čo na to poviete. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ja počkám ešte predkladateľa, lebo predpokladám, že chceme sa držať rokovacieho poriadku, takže nebudeme rokovať bez neho.

  • Krátka pauza.

  • Na, už je tu. Poďme sa vrátiť naspäť k tej téme, ktorú, o ktorej máme hovoriť, a to je, či sú, alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Pán minister prišiel s tým, že nám hrozia veľké škody a tak sa teda pozrime na to, že ako sa podľa judikatúry slovenskej definuje slovo škoda a čo máme pod ním chápať.

    Škodou sa v právnej teórii aj v praxi všeobecne rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné.

    To znamená že ja najskôr niečo musím mať nejakú majetkovú hodnotu a až následne po vzniku nejakej udalosti, ktorá mi túto majetkovú hodnotu zníži, môžem povedať, že som utrpel škodu. Tam si rozumieme, pán minister, predpokladám?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak. V žiadnom prípade teda logicky nemožno tvrdiť, že mi hrozia značné hospodárske škody preto, že nedostanem niečo, čo ešte nemám alebo na čo dokonca nemám ani právny nárok. Lebo eurofondy nie sú niečo, čo by sme mali už vopred napísané v štátnom rozpočte, ako sumu, ktorú môžeme určite čerpať, lebo na ňu máme právny nárok. To je iba suma, to je iba suma, to je iba sumu, o ktorú máme právo sa uchádzať a nemusíme ju automaticky dostať.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, že s ňou môžeme rátať, ale nie, že sú to peniaze, ktoré máme vo vačku. To znamená, to znamená, že keď ja, ja takisto, keď som robil ešte, ešte v treťom sektore, a dajme tomu nadácia niektorá vyhlásila grantové kolo na projekty, ja som nemohol povedať, že tým, že sa prihlásim do tej súťaže so svojim projektom a nedostanem ho, že utrpím škodu, pretože, áno, pretože tieto peniaze, pretože tieto peniaze ešte nepatria do sumy, s ktorou ja môžem na ten rok rátať.

    To znamená, máme veľa skúseností, ktoré hovoria o tom, že projekty neboli schválené pre rôzne dôvody alebo boli schválené, neboli dobre čerpané, museli sa vracať. Potom sú, z toho vyplýva, že právny nárok tam nie je. Dokonca sa stáva, že vyčlenený objem prostriedkov sa nevyčerpá, nielen že sa to stáva, ono je to u nás priam pravidlom. V žiadnom prípade sa teda ale nedá povedať, že ide o utrpenú škodu podľa môjho názoru, preto nemožno ani tvrdiť, že hrozia hospodárske škody, pretože to skrátka nie je možné, nemôžme utrpieť škody tým, že nebudeme mať niečo, čo si chceme ako keby ešte len v budúcnosti nárokovať, nemáme. Škoda je len vtedy, keď nám niekto niečo vezme. Je možné tvrdiť, že hrozia politické škody pre vládu. Áno. Politické škody, že vám opozícia, tretí sektor alebo akýkoľvek lucidný kritik to dá, ako sa hovorí, vyžrať, že ste nevyčerpali európske fondy, ale to to súvisí s neschopnosťou vlády manažovať svoje vlastné procesy a nie je to dôvod, nemalo by to byť dôvod na to, aby sa znásilňovalo legislatívne konanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    A ja v jednej veci musím súhlasiť aj s Alojzom Hlinom, keď už mám tú výnimočnú príležitosť, tak to urobím. On hovorí o tom, že čo na Slovensku chýba, tak je to miera. Že aj keď sa niekedy nejaké pravidlo ohne, aj keď sa niečo nerobí úplne 100-percentne tak, ako by sa malo, tak by mala byť aspoň zachovaná miera a nejaký zmysluplný koncept a dôvod, že prečo sa tak koná. A toto je presne dôvod prečo sa ohýbanie pravidiel, ktoré sa týkajú skráteného legislatívneho konania na Slovensku stále toleruje. Lebo aj my sme boli vo vláde, vy ste teraz vo vláde, my zas budeme a všetci si pamätáme tie situácie, že zrazu naozaj sa na vláde povie - éj, máme prúser - a potrebujeme silno niečo dať do toho parlamentu, dať tomu nejaký dôvod a pretlačiť, aby sa riešil. Hovorím, vždy sa stáva, áno, tam boli, tam mohli byť obrovské schody v prípade...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister sa ma pýta, aby to bolo teda na mikrofóne, že aké hrozili škody pre RTVS? No tam hrozili obrovské škody...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Veľmi rád, veľmi rád to poviem. Keď si zoberieme, že vtedy už boli naozaj naštartovaní ľudia, ktorí by prostredníctvom exekúcii boli šiahali na majetok verejnoprávnej televízie, tak v prípade, v prípade, že toto berieme za škodu, keď reálne mohla STV prísť o nejaký majetok, tak tam škody boli reálne. Tu môžeme mať škody len tým, že nedostaneme peniaze, na ktoré ale nemáme právny nárok. A to je rozdiel. Ale ešte raz. Všetky vlády mali svoje momenty, kedy sa posúvali hranice chápania dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, ale miera už končí. Tá miera skončila naposledy, keď ste tu mali paroplynový cyklus v skrátenom konaní, a tá miera končí aj práve teraz, keď oveľa viacej ako o obsah samotného zákona ide o to, aby sa čo najskôr dokázali popodpisovať zmluvy, pri ktorých, ja neviem, že či ide o provízky konkrétnym ľuďom, alebo ide iba o konkrétny podpis, či tam má byť pán Vážny podpísaný, ale ak toto má byť dôvod, aby sme niečo teraz nasilu pretlačili cez parlament, tak to nepovažujem za dobré a varujem vopred. Nájde sa poslanec, ktorému toto jedného pekného dňa prestane voňať a ktorý sa bude cítiť, že sú porušené jeho ústavné práva ako zástupcu občanov v tomto parlamente a že nie sú naplnené jeho práva, že sa nemôže poriadne oboznámiť so zákonom, že musí narýchlo hlasovať o niečom, s čím nemal čas sa oboznámiť, a dá to na Ústavný súd. A je možné, že budeme mať na Ústavnom súde ľudí, ktorí to objektívne posúdia a oveľa prísnejšie nastavia pravidlá na skrátené konanie, než sú teraz. Lebo teraz sa ešte stále vychádza z tejto nešťastnej judikatúry, ktorá hovorí, že hlasovaním sa konvaliduje akékoľvek pochybenie, ktoré bolo urobené po ceste. Toto nemusí trvať večne. A ja len čakám na to, kedy sa naozaj na Ústavnom súde jedného pekne dňa povie - buď do litery splníte podmienky, ktoré vám dáva zákon, alebo nebudete schvaľovať validné zákony - keď sa začnú zákony vracať tak ako v Českej republike, a to sa budú ľudia v exekutíve, či už budú modrí, zelení, ale červení sú tam teraz, veľmi, veľmi štípať. Veľmi štípať. Lebo ten jeden inštitút, ktorý sa dal pri rozumnej miere doteraz využívať, už sa využívať nebude. A ak budete pokračovať v tom, pán minister, že budete do parlamentu nosiť takéto nasilu znásilnené legislatívne normy, ktoré šliapu po pravidlách, tak sa bojím, že ten čas, kedy jedného z poslancov to naozaj už dožerie a podá to na ten Ústavný súd, sa blíži. Ďakujem.

  • Pán poslanec, prosím vás, dokončite svoje vystúpenie a potom budú reakcie. Na to je iný priestor. Nech sa páči, dokončite.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Bagačka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja len naozaj v krátkosti. Ako vysvetlenie toho, že čo je to škoda, to bolo v poriadku. Ale myslím si, podľa môjho názoru je, teda bol zle zvolený príklad, pretože pokiaľ trebárs vláda vykontrahuje nejaké finančné zdroje, dá si ich do rozpočtu, ona vlastne s nimi počíta. To je to isté ako v samospráve, keď mi prejde nejaký projekt, ja si ho dám do rozpočtu, ale v priebehu toho roka, pokiaľ nastane nejaký časový sklz alebo vlastným pochybením, že nepríjmem nejaké VZN-ko alebo že z nejakého časového dôvodu mi ten projekt prepadne, alebo jednoducho sa nepodpíše zmluva, tak už to by som považoval za ujmu a za škodu. Takže to je v rámci štátu je to vo veľkom, v rámci samosprávy trošku v menšom. To je môj názor.

  • No, pán kolega, len, len vy hovoríte už o kontrahovaných peniazoch. Ale balík peňazí, ktoré nám pridelí Európska komisia, že máme právo ich čerpať, oni nie sú kontrahované. Takže tam nie je právny nárok na tie peniaze. My musíme najprv preukázať, že ich vieme zmysluplne minúť. My musíme preukázať, že spĺňame podmienky, aby sme ich mohli zmysluplne minúť, my musíme vysúťažiť niekoho, kto ich za nás minie, alebo ich minie nejaký orgán štátu a potom, až potom, keď budú kontrahované, ich môžme považovať za niečo, s čím môžeme v rámci právnej záväznosti rátať, a vtedy môžme hovoriť o škodách. Lenže tu sa nám zrazu iba zjavil sčista-jasna balíček, o ktorý môžme žiadať, a to nie sú právne nárokovateľné peniaze. Lebo keby právne nárokovateľné boli, tak aj v tých rokoch, keď sme čerpali 12 % z eurofondov by potom existoval nejaký právny nárok, aby sme si mohli vypýtať ten zvyšok. A sám veľmi dobre viete, že to tak nikdy nebolo. Takže tam nie je právny záväzok na to, aby sme my mohli rátať s týmito peniazmi ako s niečím, čo môžme stratiť. My ho ešte nemáme a čo nemám, nemôžem stratiť. Very easy.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nadviažem na mojich predrečníkov, tých, ktorí hovorili o tom, že v prípade tohto skráteného konania ide o zneužívanie legislatívneho procesu a zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania v legislatívnom procese. Ale opäť si zvykáme.

    Na minulej schôdzi sme prerokovávali a následne parlament schválil ničím nepodložené skrátené legislatívne konanie zákona č. 309 o obnoviteľných zdrojov energie. Teraz tu máme opäť skrátené legislatívne konanie zákona o verejnom obstarávaní. To porovnanie trošku kuľhá alebo kríva na tom, že v prípade obnoviteľných zdrojov energie niekto chcel zmenu, ktorá sa neskôr schválila v skrátenom legislatívnom konaní, a chcel ju presadiť cez pozmeňovák vo výbore, neprešlo, tak prišlo skrátené legislatívne konanie. V tomto prípade ide o to, že niekto chce, vláda to schváli a okamžite sa koná.

    Nuž trištvrte roka, vyše trištvrte roka je strana SMER pri moci, vo vláde. O čerpaní eurofondov sem-tam nejaká zmienka, niekto sa zmenil, ale žiadne valnejšia diskusia, žiadne nejaké konkrétne návrhy, aspoň nie na verejnosti. A tu, čuduj sa svete, na základe jednej správy o čerpaní eurofondov vláda na mimoriadnej schôdzi schváli skrátené legislatívne konanie zákona, ktorý máme už v druhom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady. Takže, pán minister, nie celkom pre vás, ale pre vládu, dobré ráno! A nie celkom pre vás asi preto, lebo nie som si celkom istý, dokonca by som povedal, že skoro som si istý, že nie je to len z vašej hlavy alebo z vašej iniciatívy, že túto skrátenú novelu dnes prerokovávame. O tom, že ten dôvod bol taký, hovorím preto, lebo pán minister dnes na gestorskom výbore ako dôvod prečo skrátené legislatívne konanie uviedol práve to, že prišla správa o čerpaní eurofondov a vláda sa takto rozhodla. To je typický príklad, ako táto vláda vládne, resp. toto skrátené konanie aj to predchádzajúce je toho takou typickou ukážkou. Bez akejkoľvek koncepcie, bez akejkoľvek vízie, skoro by som až povedal nekompetentne. Už programové vyhlásenie vlády hovorilo prakticky o všetkom a o ničom. Mnoho poslancov, hlavne tých nových, ktorí nie sú súčasťou vládnej strany SMER fandilo vláde v programovom vyhlásení vlády, lebo každý si tam niečo pozitívne našiel, a počítal s tým, že vláda to málo, čo tam dala, tak aj splní. Výsledok je tu.

    Vrátim sa opäť k porovnaniu k zákonu o obnoviteľných zdrojoch. Hovorím o tom preto, lebo som členom hospodárskeho výboru, ktorý je gestorom aj toho predchádzajúceho skráteného konania, aj súčasnej novely, a hovorím to preto, že obidve tieto novely považujem za účelové. Účelové preto, po slovensky inak povedané, že sú na objednávku niekoho, čo nie je v prospech všetkých. A bezkoncepčne - podľa môjho názoru - vláda robí schválne preto, aby mohla aj účelovo takto konať. Zákon o obnoviteľných zdrojov energie bol plánovaný na jún tohto roka. Bol v legislatívnom pláne úloh, ale skrátená novela musela prejsť. Musela prejsť napriek tomu, že odborná verejnosť bola proti. Musela prejsť napriek tomu, že pán minister na verejnom odbornom fóre povedal, že sa chce venovať koncepcii energetiky v II. polroku tohto roka. Napriek tomu táto novela musela prejsť. Novelu zákona o verejnom obstarávaní máme v parlamente. Účinnosť je tam 1. 4. Teda o čom je táto novela? O čom je toto skrátené legislatívne konanie? Len o tom, čo sa môže stať medzi 18. februárom a 1. aprílom. Na toto sa nedá iné povedať len rozkaz ten znel jasne. Odznelo to v Pelíškach, odznelo to v tejto Národnej rade na minulej schôdzi pri zákona o obnoviteľných zdrojoch a môžme to skonštatovať aj teraz.

    Pán minister, vy ste nikdy nevyzerali ako nástroj niekoho a ani nevyzeráte.

  • Povedané so smiechom.

  • A ako som spomínal nemyslím si, že táto skrátená novela je výsostne vašou iniciatívou. A myslím si, že v krátkom období sa dozvieme, koho iniciatívou to je. Ak to tak je, že je to vašou iniciatívou, pán minister, potom mi už neprichodí nič iné, len to čo tu, myslím, kolega Hlina povedal, že chcete prekonať svetový rekord v prijímaní zákonov, kedy od myšlienky prijať zákon po účinnosť, ktorá je explicitne napísaná v návrhu novely zákona, je šesť dní. Nech máme názor o pánovi prezidentovi osobný, aký chceme, nech si myslíme, že je takým alebo onakým nástrojom vládnej strany SMER, dať prezidentovi 5 dní na podpis zákona sa mi zdá minimálne neúctivé a neslušné k úradu prezidenta.

    Keďže jednáme a rokujeme o zákone v skrátenom legislatívnom konaní nebudem sa vyjadrovať k obsahu, ale skrátené legislatívne konanie nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci: Gál, Šebej, Štefanec, Mihál, Švejna. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem tu dneska, hoci som dnes, som nemyslel, že príde na rad taký bod programu, ku ktorému by som mal vystúpiť, ale naša vláda, naša vládna strana nám robí prekvapenia skoro každý mesiac. Či to je zákon o obnoviteľných energetických zdrojoch, či to je zákon o sociálnom poistení, kde je skrátené konanie tak znásilnené ako nikdy predtým. No, ale čo už, je po voľbách, zvykáme si. Bolo by dobré, aby ste si zvykli aj vy, že vládnete, že máte tu osemdesiattrojku, lebo potom nechápem, že máme tu zákon o verejnom obstarávaní v druhom čítaní a idete, už v druhom, už sme to schválili, už je to v druhom čítaní, ale už to je v druhom čítaní, pán podpredseda vlády, prečítajte si rokovací poriadok. Máme to v druhom čítaní a vy idete s tým istým návrhom do skráteného legislatívneho konania, vyjmete nejaké body. Tak buď viete čo chcete, alebo neviete čo chcete?

    Poprosím vás, nevyrušujte ma pán podpredseda vlády, neviem sa sústrediť na svoju reč. Čiže nemáte ani koaličného partnera! Pán premiér furt nám hovoril, že sme zlepenec, keď sme boli vo vládnej koalícii. Áno, tam boli rôznorodé politické strany, aj v rámci politických strán ešte nejaké iné hnutia, ale vám by sa vládlo veľmi jednoducho. Toto chcem, idem, podľa toho tak spravím aj legislatívne rokovania vlády, tak spravím aj schôdze Národnej rady. No vy tu vládnete voľajako zmätočne. Ale, už sme si aj na toto zvykli. No, vrátim sa k tomu skrátenému konaniu, ktoré je vlastne terajším bodom rokovania. Nejde mi o meritum veci. Meritum, to budeme rozoberať až keď prejde, náhodou prejde návrh na skrátené legislatívne konanie.

    Pred týždňom? Pred týždňom, kedy sme mali ten veľký návrh, tú novelu? Pred týždňom. Neviem, čo sa za tento týždeň zmenilo. Za ten týždeň ste prišli na to, že nečerpáme eurofondy na 100 %? Hádam nie. Tak to ste, fúha, tak toho sa bojím, že za ten týždeň, čiže začiatkom januára vláda Roberta Fica, druhá vláda Roberta Fica prišla na to, že my nečerpáme na 100 %, že hrozí nám niečo, že nevyčerpáme všetky peniaze. Však toto sme vedeli už dávno! Vedeli sme to už na jeseň, keď ste pripravovali ten veľký návrh novely verejného obstarávania. To ste vedeli aj vtedy. Čiže za ten týždeň sa muselo niečo iné zmeniť. Čo asi?

    Budem opakovať slová alebo myšlienku pána poslanca Mikuša a pohrám sa troška s tou účinnosťou. Tento bod ako táto menšia novela, zákon o verejnom obstarávaní má návrh účinnosti 18. februára. Ináč som veľmi zvedavý, že čo povie pán prezident, že nemá tých obligatórnych 15 dní na podpis zákona. Či sa vôbec ozve? Lebo zvykol, že áno, nemá 15 dní, jeho to je právo. Keď si ctíme funkciu prezidenta, keď si ctíme funkciu prezidenta, tak tých 15 dní obligatórne musíme tam dať. Nie je to tam, som zvedavý, ako to dopadne. Alebo, už to bolo naznačené, prezident bude podpisovať na príkaz z Úradu vlády.

    Tá druhá novela, tá veľká, čo sme prerokúvali minulý týždeň, má nadobudnúť účinnosť 1. júla, časť až 1. januára 2014. Ale ak by sme sa rozhodli, resp. ak by ste sa vy rozhodli, tí 83-ja, máte na to moc, máte na to hlasy, že zákon nenadobudne účinnosť až 1. júla, ale, alebo 1. apríla, lebo aj 1. apríla by sa to stihlo, však v marci ideme zasadať, 12. marca budeme mať marcovú schôdzu, tam sa prerokuje, 1. apríla by sa stihlo veľmi elegantne aj s tým 15-dňovým intervalom pre prezidenta, čiže 1. apríl. Kľudne by sa to stihlo. Riadne legislatívne konanie v Národnej rade, naplnila by sa tá vaša, no už neviem ako to povedať, fantasmagória, že kľudne si prejednáme tú novelu verejného obstarávania v druhom čítaní, nech si aj opozícia povie, nech sa tu vyjadrí a nech bude nejaká dobrá diskusia o tom. No tak nebude, lebo je skrátené legislatívne konanie. Ale, kebyže chceme, aby to nadobudlo účinnosť 1. apríla, to by sme stihli, elegantne. Alebo ten zákon by mohol nadobudnúť účinnosť aj 13. marca, však 12. by sme to prerokovali, s tým, že by riadne zasadali niekedy v marci alebo vo februári alebo koncom februára výbory a stále by sme, by stihli tú novelu riadne prejednať, ktorá je v druhom čítaní. To, že áno, že prezident tam nebude mať či 5 dní, alebo deň-dva, prepáčte, ale v tomto smere, už to je jedno, keď nedávame prezidentovi možnosť rozmyslieť si to, či to podpíše. Čiže ide nám o necelý mesiac. Čo sa za ten mesiac stihne alebo nestihne? No určite sa nestihnú vypísať nejaké megatendre alebo zrealizovať nejaké megaprojekty z európskych fondov. No určite nie. Ani sa nestihne realizovať, ani sa nestihne vyhodnotiť verejná obchodná súťaž čiže verejné obstarávanie, na ktoré by sa mohlo vzťahovať tento zákon. Maximálne za ten mesiac by sme mohli stihnúť akurát tak vypísať nejakú tú súťaž. Čiže nič iné, ale zasiahnuť do nejakého už rozbehnutého tendra, to by sme už mohli. A bojím sa, že práve toto je memento, prečo tento zákon tu teraz prejednávame v skrátenom legislatívnom konaní alebo chceme prejednávať v skrátenom legislatívnom konaní. Takže keď hovoríte, že ide o škodu nejakých 600 mil., tak to nechápem, s tým nás nechcete nakŕmiť, to, to mi ako, ako ešte raz nespomínajte, lebo bude mi do plaču. Ale tie škody, ktoré tam môžu vzniknúť, ktoré je aj obligatórnou náležitosťou, jedným z obligatórnych náležitostí je to, aby sme nejaký zákon vedeli prejednať v skrátenom legislatívnom konaní, áno, tie môžu byť, ale nie na strane štátu, na strane verejných rozpočtov, ale na strane nejakého obstarávateľa alebo skôr dodávateľa. Lebo dúfam, že ešte za ten mesiac alebo za tie dva mesiace nič sa vysúťažiť nedá. Dá sa zasiahnuť do rozbehnutých vecí.

    Hovorilo sa, že vyjmú sa len tie body, ktoré sú nekonfliktné, s ktorými každý bude súhlasiť, bude to pár bodov. Je to 11 strán, ani nie 11 bodov, je to 11 strán. Čiže, gro vecí sa odtiaľ vybralo a vôbec nie také, ktoré sú jednoznačné, nekonfliktné, ktoré nevyvolávajú v nás rozpor. Sú to tie veci, ktoré môžu práve niekomu pomôcť a o to ide. Čiže máme tu ďalší zákon, ktorý je šitý na mieru konkrétnej osoby.

    V Amerike máme, v Amerike majú dosť zákonov pomenovaných po, po legislatívcovi, ktorý to navrhol alebo podľa kauzy, alebo podľa projektu, alebo kto to vymyslel. Tak my to budeme môcť nazývať zákonmi pre koho ten zákon robíme. Určite skôr či neskôr sa dozvieme aj meno. Tak zatiaľ to bude zákon XY, potom o pár mesiacov bude aj meno. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka, pán poslanec Érsek. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti by som doplnil vystúpenie pána Gála. Trošku o konkrétnejšej veci vieme, že na ministerstve dopravy sa pripravujú tendre, to je viac ako za miliardu, miliardu eur, ktoré by teraz mali ísť a z toho najhlavnejší je tender za 460 miliónov, to je diaľnica Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka a myslím si, že tieto tendre sú pripravené preto, aby sme vedeli tieto zákony urýchliť a vypísať tendre tak, aby sme obmedzili možnosť podávať námietky a žiadosti nápravou. Ja aj s týmto súhlasím, pán minister, že je treba tento zákon meniť, ale netreba ho teraz preto prijímať, že obrovsky, viac jak miliardu eur budeme teraz tendrovať.

    Na druhej strane, minule, som si dovolil tiež vystúpiť, keď bol tento zákon v čítaní tu v pléne a povedal som ten rakúsky príklad, že jak to riešia Rakúsi, dovoľte, aby som to, ešte raz, Rakúšania. Dovoľte, aby som to ešte raz zopakoval. V Rakúsku je to tak, kto napadne vypísaný, legálne vypísaný tender, musí zložiť určitú kauciu na súde a súd nejakým spôsobom prešetrí, či je ten tender v poriadku, alebo prijíma námietku toho, ktorý ju podával. Ak vylúči toho, ktorý podáva, samozrejme, tú námietku, tak, samozrejme, mu prepadnú tie peniaze na súde a dostane ich štát. Čiže je to veľmi jednoduchým spôsobom. Aj u nás je to tak, do poslednej miery, keď sa tieto tendre naťahujú, vždycky o tom rozhoduje súd, len vieme, že na Slovensku jak dlho tento proces trvá. Tak preto som, áno, ja hovorím, že obmedziť, obmedziť treba tieto, možnosť týchto námietok, ale, ale tak, aby to nebolo nejaké podozrenie, že pre koho sú tieto tendre vypísané a prečo to konáme teraz práve tak rýchlo, keď pred nami stojí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.

    Nech sa páči, pán predseda zahraničného výboru, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegovia, opätovne, ako aj pred časom, keď sme sa bavili, tak konštatujem, že mnohokrát diskusné príspevky sa netýkajú merita veci, čiže netýkajú sa faktu, že ide o skrátené konanie a mnohí kolegovia ste hovorili priamo k tej predlohe. Ja sa pokúsim sa vrátiť teda k tomu, o čom by sme mali v tejto chvíli diskutovať, a síce o tom, že či je v poriadku, že sa bavíme o tejto zákonnej predlohe v skrátenom konaní, teda že či je opodstatnené, aby sme o tom rokovali v skrátenej podobe.

    Ja sa domnievam, že teda bez toho, aby som hodnotil tú zákonnú predlohu, počúvam, že v mnohom môže byť užitočná, ale bez toho, aby som hodnotil tú zákonnú predlohu, konštatujem, že tak, ako ja čítam náš rokovací poriadok, tak nie sú naplnené podmienky pre skrátené konanie, nie sú, jednoducho nie sú. Samozrejme, že všetko sa dá interpretovať rôzne, že sa dá, dá sa vyčísliť, že vlastne sa jedná o vážnu hrozbu hospodárskych škôd a podobne, a to sa dá v každom prípade. Ja si ale myslím, že zákon, ktorý, ktorý, ktorým by sa malo naše rokovanie riadiť, a teda aj legislatívny proces, že by nemal byť takto gumene interpretovaný. To je prvá vec. Čiže, čiže ja sa domnievam, že nie sú naplnené podmienky.

    Druhá vec je, že opätovne zabúdame, že okrem nášho vlastného zákona, ktorým sa máme riadiť, teda rokovacieho poriadku sa skrátené konania vždy týkajú ešte ďalších vecí. To, že legislatívny proces je taký zdĺhavý, že trvá nejakú dobu, že je pripomienkové konanie, že je prvé čítanie, druhé čítanie, tretie čítanie, že to celé teda je časovo náročná záležitosť, má svoj zmysel, pretože ten čas je potrebný, aby do legislatívneho procesu vstupovali svojimi úvahami, svojimi námietkami, svojimi pochybnosťami aj iní aktéri, ako je priamo autor návrhu. Či už sa jedná o poslancov, ktorí majú legislatívnu iniciatívu, alebo či už sa jedná o návrhy z dielne jednotlivých rezortov. To je užitočná vec v parlamentnej demokracii, že legislatívny proces je skracovaný len vtedy, ak je to naozaj nevyhnutné, aby neprišlo k tomu, že v unáhlenom chvate proste príde k nejakým chybám. Ale to je len tá, tá menej závažná vec. Tá závažnejšia vec je, že skrátené konanie má vždy nejakú cenu a tá cena sa volá: po prvé obmedzenie poslancov v ich právach. To trvanie toho legislatívneho procesu na pôde parlamentu má svoj význam jednoducho preto, že je dobrým právom, zákonným právom poslancov mať čas vstupovať do legislatívneho procesu, mať čas uvážiť, čo tá zákonná norma prináša a čo odnáša. A my sme, keď sa dohodneme na tom, že budeme o niečom rokovať skrátene, tak sa dobrovoľne o toto svoje právo oberáme. To po prvé.

    Po druhé ale to súvisí s ďalším rozmerom legislatívneho procesu, a to je právna istota občanov, nie nás poslancov. Občanov. Podotýkam, že súčasťou toho, čo sa pre občanov nazýva právna istota, je poriadny legislatívny proces, ktorý sa odohráva v súlade s pravidlami, ktoré si samotný parlament na seba uvalil v podobe svojho rokovacieho poriadku. Inak aj občania musia nutne nadobudnúť pocit, že sú prijímané zákonné normy bez toho, aby:

    1. mali občania cez svoje iniciatívy možnosť do toho celého zasiahnuť a aby

    2. mali do toho dostatok času zasiahnuť ich volení zástupcovia.

    Čiže skrátené legislatívne konanie nevyhnutne postihuje už samotnou svojou existenciou aj práva občanov. A preto si myslím, že k skrátenému legislatívnemu konaniu by malo prichádzať len vo výnimočných a naozaj kritických a závažných prípadoch.

    Kolegovia a kolegyne, domnievam sa, že toto nie je ten prípad. Preto ja za skrátené legislatívne konanie hlasovať nebudem. Opakujem znovu, že som hovoril čiste o skrátenom konaní a nie o tej zákonnej norme ako takej. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, dávam slovo teraz pánovi poslancovi Štefancovi.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, ako je nám známe, máme 3 dôvody skráteného legislatívneho konania. Je to ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo ohrozenie bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd, ktoré by vznikli v prípade neschválenia príslušného zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vláda opakovane využíva tento inštitút. Za ešte ani nie rok vládnutia ho využila v prípade, keď brala peniaze ľuďom z druhého piliera, využila ho v prípade, keď chcela rozdať verejné zdroje svojim blízkym. Tesne pred Vianocami to boli prípady zákona o obnoviteľných zdrojoch energie a teraz tu máme ďalší prípad.

    Dovoľte mi teda vysloviť presvedčenie, že nie sú to hospodárske škody, ktoré vedú k tomu, aby vláda použila inštitút skráteného legislatívneho konania, ale, naopak, vláda zneužíva tento inštitút preto, aby škodila ľuďom, škodila hospodársky a samotná vláda takýmto postupom zneužíva tento inštitút.

    Máme tu naviac škodlivú hospodársku politiku vlády, ktorá vedie k tomu, čoho sme svedkom na Slovensku všetci: zvyšujúci sa dlh, zhoršujúca sa nezamestnanosť, zhoršujúce sa životné podmienky ľudí. Na jednej strane teda rozdávanie z verejných zdrojov, ktorému má slúžiť aj tento zákon, pretože, som presvedčený, že hlavným dôvodom, prečo sa zneužíva skrátené legislatívne konanie, je ten dôvod, aby sa našiel lepší spôsob pre kamarátske firmy, ako sa lepšie dostať k verejným peniazom, ale vláda nerobí to, čo má, nestará sa o kľúčové problémy občanov, najmä z hľadiska riešenia potrieb nezamestnanosti.

    Dámy a páni, máme tu unikátnu situáciu, keď pán minister opravuje sám seba, pretože na tejto schôdzi Národnej rady sme preberali zákon o verejnom obstarávaní a zrazu tu prichádza skrátené legislatívne konanie, čiže pán minister a k tomu aj vláda, keďže to schválila, opravuje samu seba. Máme neblahú skúsenosť s verejnými obstarávaniami aj za súčasnej vlády, napríklad nedávno medializovaný príbeh opäť úspešného Váhostavu na časti úseku diaľnice D1, kedy, vieme, že nemal rozhodne najlacnejšiu ponuku a opäť bol úspešný. Aj tento prípad vyvoláva ďalšie a ďalšie obavy, že dôvodom, prečo vláda presadzuje skrátené legislatívne konanie, je ten, aby sa spriaznené firmy dostali ľahšie a rýchlejšie k verejným zdrojom.

    Obávam sa, že len týmto môže prospieť, pretože vieme, že len tento rok v doprave nás čaká verejné obstarávanie za viac ako miliardu. Opakovane mi dovoľte apelovať na vládne šetrenie, pretože, ako vieme, vláda rapídne zdanila aktivitu a ruinuje najmä aktívnych a pracovitých neúmerným zvýšením daní, odvodov. A nielen cez toto neúmerné zdanenie a zvýšenie daní, odvodov, poplatkov zhoršuje situáciu ľuďom, ale ako vidíme z posledných dní, nenapĺňa sa ani štátna kasa. Vládna politika dnes vyháňa prácu zo Slovenska, zhoršuje podmienky zamestnávateľom, znižuje platy zamestnancom a likviduje živnostníkov a malých podnikateľov. Namiesto šetrenia vláda vytvára zbytočné vládne miesta pre svojich ľudí, ako najväčší príklad je miesto pre pána vicepremiéra Vážneho a šiestich nových štátnych tajomníkov oproti minulej vláde. Vláda znižuje čas pre štátnych úradníkov. Len pre doplnenie - vláda znížila efektívnosť štátnej správy tým, že sa dohodla na znížení pracovného času pre zamestnancov v štátnej správe.

    V neposlednom rade, ako som už povedal, ľudia blízki SMER-u sú opäť úspešní za zvláštnych okolností pri štátnych zákazkách. Namiesto zvyšovania daní teda vláda by mala konečne riešiť ich lepší výber a namiesto stále sa hromadiacich a stále viditeľnejších prejavov bezradnosti by mala konečne spravovať veci verejné.

    Na Slovensku potrebujeme lepšie spravovať verejné zdroje a nie ich rozoberať aj takýmito zákonmi. Preto, tak ako moji kolegovia, aj ja budem hlasovať proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, máme tu ďalší návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, tentokrát k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní. Ja budem mať stále v živej pamäti proces, ktorý sa tu udial v tomto parlamente v lete koncom júla, začiatkom augusta, kedy silou vláda SMER-u presadila skrátené legislatívne konanie pri zákone o sociálnom poistení, pri zákone o starobnom dôchodkovom sporení. Vidím tu určitú paralelu. Vtedy v lete, pred pol rokom SMER pretlačil cez parlament skrátené legislatívne konanie k zákonu, ktorého dôsledkom bolo to, že sporitelia, bežní ľudia, občania Slovenskej republiky prišli o 500 mil. eur, lebo to vlastne spôsobilo zníženie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

    Teraz tu máme skrátené legislatívne konanie k zákonu, ktorého podstatou je tiež, ako som sa dozvedel, 500 miliónov eur, ale tentokrát nie 500 miliónov eur, ktoré sa týkajú bežných ľudí, ale 500 miliónov eur, ktoré sú rozohraté medzi nie sporiteľmi, ale stvoriteľmi, stvoriteľmi politickej strany SMER, sponzormi politickej strany SMER a konkrétne: údajne na jednej strane je to pán Poór a na druhej strane pán Široký. Nemám to overené, možno sú to fámy.

  • Reakcia z pléna.

  • Možno sú to fámy, ale znova tu ide o 500 mil. eur v údajnom tendri, ktorý treba veľmi rýchlo dokončiť na ministerstve dopravy, pokým nedôjde k prenosu kompetencií pod pána podpredsedu vlády Vážneho. To je údajne celým zmyslom tejto maškarády. A túto maškarádu sa snažíte vydávať za zlé čerpanie eurofondov, z čoho hrozia Slovensku značné hospodárske škody.

    Ak hrozia škody, tak hrozia škody napr. ľuďom, a nieže hrozia, tí ľudia sú už dávno poškodení, hrozia ľuďom, ktorí pracovali napríklad na projektoch, ktoré boli financované z Európskeho sociálneho fondu čiže z eurofondov. Pracovali na programe revitalizácie krajiny a šlo o 10-tisíc ľudí, ktorí sú dnes nezamestnaní, ale pokiaľ tento projekt bežal, tak mali prácu v ťažkých regiónoch východného, stredného Slovenska. Napríklad tento projekt ste zastavili, 10-tisíc ľudí prišlo o prácu, nečerpajú sa, samozrejme, tie eurofondy a nečerpajú sa vašou vinou, pretože ten projekt bol dobrý. Prinášal úžitok tým 10-tisícom ľudí a zároveň krajine. Takže ak hovoríme o nečerpaní eurofondov, tak sa v prvom rade pozrite na to, ako ste zastavili úspešné projekty. Prečo stojí projekt obnovy hradov a zámkov, ktorý bol veľmi dobrý? Netvrdím, že tam šlo o 10-tisíc ľudí, tam šlo o stovky pracovných miest, ale tento projekt sa stretol so širokým záujmom verejnosti a mal veľmi pozitívne dopady, nielen pokiaľ ide o zamestnanosť. Čiže argument, že dôvodom na skrátené legislatívne konanie je zlé čerpanie eurofondov, tak to je teda skutočne sebakritika ako ušitá. Len potom neviem, čo ste za tie mesiace vo vláde vlastne urobili pre to, aby ste eurofondy mohli a mali úspešne čerpať. Opakujem ešte raz, boli zastavené veľmi dobré projekty.

    Z môjho rezortu, bývalého teda, pán Richter, pán minister Richter rieši nejaký projekt, ktorý by mal zamestnávať mladých vodičov v nákladnej doprave. Tak pár ľudí sa vraj takto zamestnalo. Fantastická vec! Ale musím pochváliť pána ministra, dnes mal tlačovú besedu, na ktorej zverejnil projekt, podľa ktorého by sa malo zamestnať 138 nových zamestnancov na takzvanej SPO-čke čiže sociálno-právnej ochrane detí a mládeže na úradoch práce. Výborná vec. Za to chválim. Takto by ste to mali robiť aj ďalej. Perfektné. Perfektné.

    Len mi nejde do hlavy to skrátené legislatívne konanie. Ak je naozaj pravda, že treba rýchlo dokončiť tender na ministerstve dopravy, tak to sú skutočne ako dôvody, ktoré nemajú nič spoločné so značnými hospodárskymi škodami Slovenska, ale možno so značnými škodami pre niektorých sponzorov SMER-u. To je celá podstata.

    Takže, samozrejme, je vás 83, nech sa páči, o chvíľu hlasujeme, stlačte áno a pôjdeme ďalej. Držím vám palce.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami: pani poslankyňa Tomanová, pán poslanec Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela len pripomenúť pánovi poslancovi Mihálovi, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, tak musím pripomenúť, že jediný, jediné verejné obstarávanie, ktoré bolo vyhlásené na motivačné kurzy opatrovateľská starostlivosť, výpočtová technika, teda toto oznámenie bolo uverejnené vo Vestníku z 22. 11. 2011 a 23. 11. 2011. Celé toto bolo zastavené v dôsledku nálezu vážnych pochybení zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie bolo realizované dodávateľským spôsobom a osobe, ktorá ho realizovala, bolo vyplatených 20-tisíc eur. Čiže takto ste vy veľmi efektívne čerpali prostriedky, pán Mihál.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pánovi poslancovi Mihálovi by som chcel doplniť, že ak vláda skutočne sa chce len vyhovárať na čerpanie eurofondov, tak bola to prvá Ficova vláda, ktorá nastavila čerpanie eurofondov za roky 2007 až '13, ktoré potom zdedila aj ďalšia vláda a ktoré zdedila opäť aj druhá vláda Roberta Fica. Čiže všetky tie chyby a nezrovnalosti, na ktoré sa súčasná vládna strana chce vyhovárať, spôsobila ona sama. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budem reagovať na pani kolegyňu Tomanovú. Pani exministerka, mali by sme hovoriť k veci. To znamená, k dôvodom na skrátené legislatívne konanie k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k verejnému obstarávaniu. Vy tu vyťahujete nejaký projekt, kde hovoríte o nejakých 20 tisícoch eur, o ktoré spochybňujete za mojej éry. No ja som z úcty k vám bol ticho a nepripomínal som preslávené vaše sociálne podniky, ktoré Slovensko stáli 11 miliónov eur, nepripomínal som ďalšie prúsery, ktoré ste urobili vy za éry vášho ministrovania, ktoré nás stáli na tzv. korekciách zo štátneho rozpočtu ďalšie milióny eur. Hlavne, že máte plné ústa toho, ako som nezabezpečil peniaze na aktívne politiky zamestnanosti. No tak keď som musel z nášho rozpočtu platiť prúsery z vašej éry, tak, samozrejme, že tie peniaze niekde museli chýbať.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán predkladateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády a pán minister vnútra.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v skratke by som skúsil reagovať.

    To, čo ma tak najviac pobavilo, sú predovšetkým emotívne vystúpenia predstaviteľov opozície, najmä tých, ktorí boli súčasťou vládnej koalície v rokoch 2010 až 2012, a to predovšetkým k tomu, akým spôsobom sa zneužíva, znásilňuje, pretláča zrýchlené konanie. No jednoduché štatistiky, čísla hovoria, myslím si, že jasnou rečou. Podľa dostupných informácii na webe Národnej rady Slovenskej republiky prvá vláda Róberta Fica v rokoch 2006 až 2010 použila tento inštitút približne 26-krát. V prvom volebnom období vláda Ivety Radičovej, ktorá bola tuším 18 mesiacov pri moci, použila tento inštitút 25-krát. Tak ja si myslím, že toto číslo gumuje všetko, čo ste tu doteraz povedali. Ak to niekto tu chce kritizovať, musíte sa zamyslieť sami nad sebou, koľkokrát ste to robili a to boli iné významné zákony. To boli skutočne významné. Ja som úmyselne, keď vystupoval pán poslanec Poliačik k tej hlbokej právnej analýze škôd, tak, samozrejme, nechcem to tu rozvádzať zbytočne a sľúbil som si, že naozaj sa budem správať slušne a nebudem sa snažiť niekoho zhodiť pre jeho hlboký omyl vo výklade práva, ale faktom však zostáva, že keď ste predkladali zákon o skrátenom konaní pre Slovenskú televíziu, tak ste si ani žiadnu námahu o nejakých škodách do tej úvodnej správy ani nedali. Vy tam hovoríte o úspore 1,2 mil. alebo 1,3 mil. eur, o úsporách, ktoré vzniknú, až bude zákon prijatý. Všetci, ako tu sedíte, a kritizovali ste tento zákon, ste za to hlasovali. Dokonca ste ho obhajovali v médiách. Čiže keď chcete kritizovať, naozaj ja nemám problém si vypočuť každý názor a naozaj to, že túto novelu robíme pol roka, svedčí len o tom, že sa snažíme počúvať a že doznáva veľké zmeny, čo sa mi snažíte vyčítať, že doznala zmeny, tak doznala zmeny predovšetkým preto, že som schopný počúvať a počúvam na to, aby dobré návrhy nakoniec prešli, ale nerozumiem vašej kritike, keď v podstatne nepodstatnejších veciach, ako je milión, 1,4 mil. kontra 500 miliónov, ste boli schopní, to, čo vyhovoríte, znásilňovanie práva a systému tohto parlamentu a slávnej legislatívnej miestnosti, alebo o tom, čo ostatní poslanci hovorili o nedostatkoch, ktoré takýto návrh má, ste boli schopní hlasovať a bez problémov prijímať. Proste mne len vadí to, že sa sami nevrátite ku svojim vlastným návrhom, a to by som mal postupovať, niekto tu hovoril o tom, že to je neslýchané, aby sa zákon o verejnom obstarávaní robil v skrátenom konaní. Veď vy ste postupovali rovnako. Zákon o verejnom obstarávaní, novelu ste schválili v skrátenom legislatívnom konaní, 88-bodovú. Za 7 dní. Ako ja neviem, akože o čom sa bavíme, vy skutočne absolútne posielate svoju historickú pamäť? Je to tak, tu to máte.

  • Dajte si Národnú radu Slovenskej republiky, vyhľadajte si, ja vám poviem presne aj dátum, keď chcete.

  • Reakcia v pléne.

  • Čo to na veci mení? Ale teda hneď vám poviem. Nie, je to návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 o verejnom obstarávaní. Tuto to máte. 618 sa to píše.

    Čiže z môjho pohľadu, z môjho pohľadu naozaj akože poďte kritizovať veci, ktoré sú reálne, sú vecné, ale ak tu urobíte dvojhodinovú prednášku o tom, aká je katastrofa prijímať zákon v skrátenom legislatívnom konaní o verejnom obstarávaní a sami tak učiníte v minulosti, neviem, či úplne presne to je tá cesta, ktorou sme sa chceli v tomto parlamente vydať. A naozaj zákon o Slovenskej televízii, ktorý ste prijímali len preto, aby ste vymenili riaditeľa televízie, tak dobre, no veď v poriadku. Len opätovne vidím veľký problém v tom, aby ste kritizovali túto snahu, ktorá je podopretá jasnými reálnymi argumentmi. Čiže z môjho pohľadu vám, ktorí ste vystúpili a ktorí ste sa podieľali na tom zjavnom nepomere, kedy za 19 mesiacov ste dobehli počet skrátených konaní, ktoré boli prijaté za 4 roky, tak mi príde, že tá kritika naozaj nie je oprávnená a hlavne nie je úplne seriózna. Boli aj vecné pripomienky, musím oceniť, pán poslanec Miškov, ktorý hovoril jasne a bolo to určite kritické, to isté platí o poslancovi Hlinovi, ktorý ale prešiel do už vecnej roviny zákona, ktorý bude až v druhom čítaní. Ja tomu síce riziku veľmi nie úplne presne rozumiem, chápem ten návrh, aj aký má účel, teoreticky nie je proti ničomu určite, keď ten text tam bude, je otázka, ako to v praxi bude vyzerať, ktorý budem žiadať tých, ktorí už prehrali, o to, aby to dokladovali a tá realita stavu veci, bude tam sankcia, že či náhodou nepodvádzali, platí, že je tam určitá forma dobrovoľnosti v tom, že každý úrad, ktorý má podozrenie, aj u tých ďalších si môže vyžiadať od nich túto informáciu.

    Mimochodom, neviem, kto tento návrh kritizoval, mám pocit, že pán podpredseda parlamentu Figel, nuž toto je zhodou okolností návrh, ktorý sme prebrali z jednej z mimovládnych organizácii, ktoré kontrolujú transparentnosť, teraz neviem, či to bolo Transparency International, alebo Aliancia Fair-play, okrem iného považujem ho za naozaj dobrý vo vzťahu k všetkým tým, ktorí sa uchádzajú o súťaž, on nemá nejaký väčší problém, len hovorím, však asi sa dostaneme aj k obsahu zákona, k čiže k tomu som ja hovoriť nechcel, faktom platí, že systém, ktorý tu bol, ktorý teraz kritizujete vo vzťahu k návrhu, ktorý ja teraz predstavujem, mi proste nepríde ako úplne úprimný. Rozumiem o niektoré obavy, ktoré mnohí hovoria o krátkosti času, faktom však je, že ten text je naozaj textom novely, ktorá v parlamente je, a ja k tomu iba dopoviem, že mimo takých tých demagogických vystúpení, ktoré tu boli o čerpaní, to sú rôzne grafy, ktoré naozaj predstavil pán podpredseda parlamentu, ktoré hovoria o tom, že každý úvod obdobia, kedy sa začínajú fondy, sa fondy najprv zazmluvňujú a potom čerpajú.

  • Ukazovanie grafov rečníkom.

  • Čiže podstatná je iná časť, ktorá hovorí o 59 % úspechu v tom, že sa to zrealizovalo. A to je presne odpoveď mimochodom na to, prečo táto novela ide. Pretože nestačí, a to je odpoveď pánovi, ja teraz nepamätám si jeho meno, bývalý minister práce, sociálnych vecí, Mihál, Mihál, zanechal vo mne hlbokú stopu zjavne.

    Je problém v tom, že toto jeho vystúpenie, ktoré tu mal, ktoré bolo naozaj ako, asi nevedel, čo má povedať, tak si proste vymyslel prvé, čo ho napadlo, musí pochopiť, že táto novela je na tie, presne to podľa toho zákona sa dá jasne čítať, ktoré sa vedia obstarať, uzavrieť zmluvu a zrealizovať do konca roku. Zjavne žiadny z tých obrovských diaľničných tendrov, o ktorých tu rozprával v tejto chvíli, asi nie je možné žiadnu diaľnicu za 9 mesiacov postaviť. Bavíme sa tu predovšetkým o tých obstarávaniach, ktoré sa týkajú Slovenskej akadémie vied, ktoré sa týkajú miest a obcí, ktoré majú šancu použiť peniaze z eurofondov či už na obnovu svojej infraštruktúry, alebo na zlepšenie prostredia. Ale výstavba diaľnic, ktorá trvá 4 roky, a my musíme tie peniaze minúť, vyčerpať, zaplatiť niekomu za prácu do konca roka 2013, to zjavne asi nebudú diaľnice, ale to len svedčí o úrovni tej kritiky. Čo je podstatné, že tým pádom znevažuje hodnotu vlastného slova, do budúcna každé jeho vystúpenie musím považovať za frašku tým pádom, pretože ani nevie, o čom hovorí, absolútne. Čo naozaj hovorím, že ale to sú dva extrémy, ktoré napríklad boli v podaní SaS.

    A čo sa týka, veľmi ma dojala najmä tá časť - toto vrátim autorovi (odloženie grafov) - veľmi ma dojala tá časť, ktorá bola, pán poslanec Mikuš, i keď jeho vystúpenie bolo tiež viac-menej vecné, tá jeho dojemná starostlivosť o pán prezidenta. A pán poslanec Gál, to bol druhý príklad tejto dojemnej starostlivosti o pána prezidenta, nuž, poviem vám jedinú jasnú odpoveď na to, že viete, keby ste si vážili prezidenta, tak viete, že nemôžete použiť do obžaloby na prezidenta niečo, čo zjavne nie je úmyslom, a to viete aj vy sami, že to úmyslom nie je a dokonca, ak sa dobre pamätám, tuším ste ani nepodpísali obžalobu nikto. To bude ešte zaujímavé pri tom prerokovaní. Lebo tuším ste omylom podpísali úplne iný dokument. Ale veď to je vedľajšie, to už svedčí o kvalite prípravy celej agendy, ale to nepatrí sem.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Čiže ja by som sa k tomu vrátil, to znamená, pán prezident má veľmi jednoduchú možnosť povedať, že sa mu nepáči ten dátum, ja vám presne poviem, prečo tam ten dátum je. Je to veľmi jednoduché. Vzhľadom na novelu, aj tú, ktorú je v parlamente, musíte mať konkrétny dátum. Nestačí od slovíčka účinnosť, bohužiaľ, zverejnením, ale museli sme dať konkrétny dátum, odhadli sme tento, keď nám to pán prezident vráti, budeme musieť upraviť, budeme musieť upraviť dátum, keď v druhom čítaní posunieme účinnosť, môžme aj k tomu dospieť, išlo o prvý dátum, ktorý sme považovali za realistický. Pretože musíte mať niektoré paragrafy účinné k nejakému dátumu, aby následne vlastne nedochádzalo k omylom. To je kvôli právnej istote. Preto tam nie je dňom zverejnenia.

    Veľmi pekne ďakujem za podporu toho zákona a k tomu, čo ste tu hovorili ako výtky, som vám myslím, že deklaroval to, že si treba najprv pozametať pred vlastným prahom, aby som také niečo mohol hovoriť. Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 16. 00 hodiny a budeme hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po krátkej prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás zaujať miesta, aby sme mohli...

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Páni, 15 minút naviac, stojí to za to? Budeme teraz hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 25 o verejnom obstarávaní.

    Poprosím pána poslanca Bagačku, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhuzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 391.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Hlasovanie. Prítomní 75, za 74, proti 0, zdržalo sa 0. Ruch v sále.

  • 15 minút. Vyhlasujem prestávku 15 minút.

  • 15-minútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme po krátkej prestávke opäť hlasovať o návrhu vlády na, pán poslanec, na skrátené legislatívne konanie o zákone č. 25.

    Pán poslanec Hlina.

  • Opätovné hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhuzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 391.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, chcem dať procedurálny návrh, aby ste sa zrátali pred hlasovaním. Slovensko bolo 15 minút bez vládnej väčšiny, investori zneistili, euro klesalo. Naozaj nehazardujte takýmto spôsobom. Ďakujem.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Ale už nebudeme strácať ďalších 15 minút, že? Ja mám lepší návrh a hneď ho prednesiem o chvíľočku, pán poslanec Hlina. Takže budeme teraz.

    Pán poslanec Bagačka, poprosím vás.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Hlasovanie.

  • 77 prítomných, všetci boli za.

    Budeme o chvíľočku pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona.

    Ešte predtým vyhoviem pánovi poslancovi Hlinovi, aby sme nezneistili podnikateľský sektor, navrhujem vzhľadom na závažnosť tohto zákona, aby sme o prvom čítaní rokovali aj po 19.00 hodine včítanie hlasovania. Takže dávam o tom hlasovať.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 91 prítomných, 77 za, 13 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh na zmenu programu sme schválili.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, aby uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona číslo 25 o verejnom obstarávaní, tlač 391, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ešte, prepáčte, pán podpredseda vlády, pán poslanec Chren procedurálny návrh.

  • Rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, len pri pokračovaní v tej sérii bonmotov, ja by som si naopak dovolil navrhnúť vzhľadom k tomu, aký má vaša vplyv na podnikateľské prostredie, aby ste pokojne takúto situáciu viackrát zopakovali.

  • Pán poslanec, naozaj nie ste schopný dnes naformulovať niečo, o čom by sa dalo hlasovať?

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ďakujem, pán predseda. Ono o mojom návrhu netreba hlasovať. V mene troch poslaneckých klubov žiadam, aby ste zvolali ihneď poslanecké grémium, SDKÚ - DS, KDH a MOST - HÍD.

  • Zvolávam poslanecké grémium.

  • Krátka pauza.

  • Ešte, pán podpredseda vlády, pán podpredseda vlády, ja si myslím, že kľudne môžte predniesť návrh.

  • Reakcie z pléna. Ruch v sále.

  • Dámy a páni, nie je to neobvyklé, aby poslanecké grémium nerokovalo aj počas rokovania schôdze.

    Pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vlastne poviem to isté, čo som hovoril pred hodinou.

  • Reakcie z pléna. Ruch v sále.

  • Strašne sa teším, pán poslanec, že tu budete, lebo keď som to uvádzal v skrátenom, ste chýbali a nechcem, nechcem, aby ste prišli o túto možnosť aspoň tentokrát.

  • Reakcie z pléna. Neutíchajúci ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte návrh zákona.

  • Zopakujem to, čo som hovoril a čo hovorím vlastne už posledný týždeň.

  • Ruch v sále.

  • V rámci prerokovania zákona o verejnom obstarávaní v druhom čítaní sme v súvislosti s poslednými správami a s ekonomickým vývojom, ktorý nie je len na Slovensku, ale v celej Európe, sa rozhodli, že je dôležité zabojovať o každé euro, ktoré je možné, aby pritieklo do obratu štátu.

    Preto si myslíme, že zvolenie niektorých ustanovení samotného zákona alebo novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré má šancu skrátiť samotné konanie o verejnom obstarávaní by mohlo výrazne pomôcť v čerpaní predovšetkým k projektom nižšej a strednej hodnoty. To sú, mimochodom, ale tie, ktoré majú v rámci čerpania aj najväčší problém. Rozhodli sme sa preto, že do tejto malej novely schválime tri body, štyri body, ktoré pozostávajú z nasledujúcich úprav.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Sú to všetko úpravy, ktoré boli prerokovávané aj v rámci zákona o verejnom obstarávaní, jeho novely počas uplynulých 6 mesiacov a jednak sa nestretli so žiadnou zásadnejšou kritikou a skôr naopak, boli to poväčšine ustanovenia, ktoré boli tou pozitívnou odozvou v tomto zákone, a preto začnem hneď po poriadku.

    Ako prvú časť navrhujeme zaviesť koncentráciu námietkového konania do dvoch samostatných konaní, a to pred otváraním obálky s cenou a po jej otvorení. Toto dvojstupňové námietkové konanie sa zavádza najmä preto, aby nedošlo ešte k odhaleniu toho najpodstatnejšieho, čo podnikateľ vo svojej ponuku predstavuje popri technickej ponuke, a to je najmä výška ceny, s ktorou priamo súťaží so svojimi konkurentmi, a najprv sa mohlo odnámietkovať časť toho konania, ktorá súvisí s technickými podmienkami, so splnením jednotlivých kritérií a podobne, a potom, čo sa urobí toto vyhodnotenie, je možné pokračovať ďalej.

    Ďalej zavádzame aj skrátenie lehoty o 15 dní a samotné zrušenie žiadosti o nápravu proti obmedzeniu okruhu uchádzačov, vylúčeniu uchádzača a vyhodnotenie ponuky, teda tam, kde vždy po návrhu na nápravu nasledovala aj námietka, pretože historicky žiadny z obstarávateľov svoju chybu v tejto časti konania nepriznal. Naopak, v tej časti, kde dochádzalo aj k vlastným úpravám postupu obstarávateľov a obstarávateľa, to znamená vyhlásenie podmienok a technické podmienky, tam ostáva možnosť nápravy zachovaná. To isté platí v prípade špekulatívnych námietok, ktoré boli častokrát podávané a krátko pred rozhodnutím úradu boli tieto námietky stiahnuté, aby si ten ktorý namietal, mohol vziať späť celú svoju kauciu. Zavádza sa, že bude nevratná časť kaucií vo výške 35 %, čo je štandardom aj v ostatných správnych konaniach, kde sa kaucia vyskytuje.

    Ďalej umožňujeme nahradiť preukazovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, doklady sa budú kontrolovať až v prípade víťaza tendra a v prípade nepravdivého čestného vyhlásenia bude uložená sankcia v zákaze účasti v obstarávaní na tri roky. Tuto sa na sekundu pristavím pri návrhu pána poslanca Hlinu a chcem mu povedať, že môžme toto rozdiskutovať aj pri samotnej veľkej novele, ale rovnako mi napadlo, že kedy sme aj stanovili kritérium na prvých troch, tak, samozrejme, tí, o ktorých hovorí pán poslanec ako o nejakom rákosí, alebo nejakom kulisách, ktorí by hrávali, tak by určite podávali aj ceny, ktoré by sa asi nesnažili, keď hovoríme len o počte, nesnažili by sa atakovať cenu víťaznú, a preto by častokrát mohli končiť práve na tých skôr posledných miestach ako na tých prvých troch. Čiže skôr možno si dajme tých pár týždňov, ktoré budeme mať do druhého čítania a ešte to bližšie rozoberme a nebránim sa tomu, ale aby to malo presne svoju logiku a dosiahlo to účel, ktorý ste tu pred niekoľkými minútami spomínali.

    To isté platí o uzatvorení zmlúv s druhým a tretím uchádzačom v poradí. To som vysvetľoval, častokrát sme boli konfrontovaní so situáciou, kedy po odstúpení víťaza musela sa urobiť nová súťaž a v mnohých prípadoch, práve aj v prípade fondov prepadali jednotlivé čiastky, pretože sa nestihla už realizácia ďalšej súťaže, a hlavne toto je jedna z vecí, tu by som sa rád vyjadril aj k pánom poslancom zo SaS, ktorí, ak si dobre pamätám, atakovali princíp škrtania vrchnej a spodnej ponuky. Rád by som povedal, že to bolo jedno z opatrení, ktoré Európska únia vyhlásila ako protikorupčné, bola to metóda AB, kedy sa prvá a spodná ponuka škrtajú, zvyšné ponuky sa spriemerujú a tá, čo je najbližšie k priemeru, tá vyhráva. Bolo to takzvané protikorupčné opatrenie, najmä fungujúce v časoch, ak sa nemýlim '98 - 2006 programovacieho obdobia pre štrukturálne fondy, kedy my sme ešte neboli súčasťou Únie. Niektoré štáty v Spojených štátoch používajú túto metódu doteraz ako jedinú, pretože ju považujú za boj proti korupcii predovšetkým z pohľadu, že prvý väčšinou nebol schopný realizovať svoju súťaž a vyžadoval potom ďalšie splnenie podmienok a dodatkov. Bolo to jedno z opatrení, ktoré sa považovalo ako za opatrenie proti dodatkom. To len na okraj pre tých, ktorí chcú kritizovať niečo a sami neštudovali históriu týchto jednotlivých opatrení.

    Zavedenie ex ante kontroly, to je situácia, ktorá hovorí predovšetkým o výhodách pre obstarávateľov, aby si mohli dať skontrolovať svoje podmienky. Tuto som počul niekoľko názorov právnikov, ktorí hovorili, že nebude možné sa potom odvolávať voči takémuto rozhodnutiu. To nie je pravda. Odvolať sa bude možné, ale v tej časti, ktorú už úrad skontroloval ako keby námietku, bude námietka zastavená. Ale v každom prípade sa to nedotýka podmienok technického hodnotenia, ale len vyhlásenia súťaže, to znamená voči tým ostatným veciam naďalej, samozrejme, námietky budú možné. Snažíme sa o to, aby tie súťaže prichádzali, prichádzali, to nie je môj počítač, aby súťaže prichádzali na úrad alebo teda do prostredia súťaží už kvalitnejšie.

    Bude obmedzená táto ex ante kontrola iba na nadlimitné zákazky a z európskych fondov práve preto, aby sme tento nový systém vyskúšali, a po čase ho, samozrejme, môžme rozšíriť aj na ďalšie, pretože najčastejšie problémy s obstarávaním majú práve obce a mohlo by toto ustanovenie zásadne pomôcť najmä pri čerpaní finančných prostriedkov z programovacieho obdobia 2014 - 2020, čo ale zásadne predbiehame dobu, keďže v tomto prípade ide o novelu krátku a rýchlu.

    A ešte tu niekto z kolegov spomínal v minulom vstupe ku samotnému skrátenému konaniu o to, že ide o rekord. Nie je. Počas vlády Ivety Radičovej bolo jedno konanie za štyri dni aj s vyhlásením zákona. Takže, bohužiaľ, sme o 50 % dlhší. Ďakujem pekne.

  • Teraz poprosím pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto určené pre spravodajcov a informoval Národnú radu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 113 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecno-záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Obsahuje aj doložku o vybraných vplyvoch. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. februára 2013 č. 373 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady a

    - Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

    Ďakujem, skončil som. Poprosím otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala 3 písomné prihlášky, za poslanecký klub SaS Ľubomír Galko a ďalšími písomne prihlásenými sú Lucia Žitňanská a Ján Hudacký.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento vládny návrh zákona nepodporí. Nie je totiž kvalitný.

    Navrhovateľom treba dôrazne vytknúť, že tak dôležitý zákon, ako je zákon o verejnom obstarávaní, by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom a nie pokútnym a tajnostkárskym a navyše zrýchleným spôsobom, ako tomu je v tomto prípade. Myslím tým, samozrejme, zverejnenie materiálu v podstate na poslednú chvíľu, čo neskutočným spôsobom sťažilo jeho preštudovanie, a to nielen po odbornej stránke.

    Treba si uvedomiť, že zle alebo neodborne pripravený návrh zákona, ktorého tvorcovia sa skrývajú za zjednodušenie pre podnikateľov a rýchlejšie čerpanie eurofondov, môže spôsobiť nedozierne škody. Navyše by ma zaujímalo, ktorým podnikateľom tento návrh zjednoduší ich účasť vo verejnom obstarávaní.

  • Ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, prosím vás, ktorí chcete diskutovať, mimo rokovaciu sálu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som vystúpil už k novele predmetného zákona, ktorú sme prerokovávali na tejto istej schôdzi, kde som pomenoval 9 konkrétnych problémov a 11 pripomienok Transparency International Slovensko, s ktorými sa SaS stotožnila. A chcem v tejto chvíli, musím vyzdvihnúť pozitívum, že ani jeden z tých bodov, ktoré som pripomienkoval, sa nedostal do tejto novely a verím, že dodržíte, pán minister, to, čo ste sľúbili, že si tie body preštudujete a v druhom čítaní novely predmetného zákona niektoré z nich zapracujete.

    Teraz by som bol rád, keby sme sa pozreli na najvypuklejšie problémy, ktoré sa budem tam, kde sa to bude dať, opäť snažiť vysvetliť aj na príkladoch z reálnej praxe. Opakujem, bol veľmi krátky čas, nebolo to ani 24 hodín, takže budem sa venovať štyrom konkrétnym problémom.

    Problém č. 1 - podmienky účasti, prepadnutie zábezpeky. Je to v § 32 ods. 8, bod 4 a § 36 ods. 4 bod 7 návrhu zákona. V súčasnosti v platnom zákone zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v tom prípade, pokiaľ uchádzač odstúpil od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk. Treba si uvedomiť, že zábezpeka je poskytnutie bankovej záruky za uchádzača alebo zloženie finančných prostriedkov uchádzačom na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zábezpeka nesmie presiahnuť 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a nesmie byť vyššia ako 300-tisíc eur. Podľa tohto návrhu by však zábezpeka prepadla aj v prípade, pokiaľ by uchádzač nepredložil doklady v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom.

    Návrh zákona sa tu opiera o dokladovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, je to v bode 4 § 32 doplnenom odsekom 8, pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti by predložil verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Nahradiť podmienky účasti len čestným vyhlásením nemusí byť zlým nápadom, čo sa týka zrýchlenia procesu verejného obstarávania. Problémom je tá časť, ktorá hovorí, že verejný obstarávateľ si sám stanoví čas a spôsob predloženia príslušných dokladov potvrdzujúcich podmienky účasti na základe čestného vyhlásenia verejnému obstarávateľovi zo strany úspešného uchádzača. Návrh zákona však už ďalej nešpecifikuje čas ani spôsob predloženia týchto dokumentov. Pokiaľ by tieto ustanovenia návrhu zákona mali vstúpiť do platnosti, je nutné, aby sa stanovil čas a spôsob predloženia požadovaných dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti uchádzača na základe predložených čestných vyhlásení. Samozrejme, vynucovať si prepadnutie zábezpeky aj nepredložením príslušných dokladov zo strany uchádzača je veľmi tvrdým krokom voči uchádzačom, čo v konečnom dôsledku spôsobí nárast verejných obstarávaní so zábezpekou, a tým pádom aj zníženie počtu súťažiacich vo verejnej súťaži. A toto nie je podporením čestnej hospodárskej súťaže, tak ako ju chápe Európska únia prostredníctvom svojich smerníc.

    Poviem zjednodušený príklad. Reálna prax povedie k situáciám, kedy si verejný obstarávateľ stanoví taký čas, poprípade aj spôsob predloženia príslušných dokumentov, ktoré uchádzač nebude vedieť splniť. To následne povedie k prepadnutiu zábezpeky. Potom by do procesu postúpil uchádzač, ktorý by bol druhý v poradí a tu by sa mohlo zopakovať to isté a žiadúci tretí uchádzač by sa stal konečným víťazom. To znamená, že v prípade nečestného konania verejného obstarávania by nezáležalo na tom, kde presne sa jemu vyvolený dodávateľ umiestni, hlavne nech je niekde na prvých troch miestach. V konečnom dôsledku tak verejný obstarávateľ získa do svojho rozpočtu zábezpeku a súťaž vyhrá jemu žiadaný dodávateľ.

    V tejto časti uvediem ešte jeden príklad, pretože nie všetci konajú netransparentne, veď koniec-koncov na Slovensku je určite aj veľa čestných ľudí. Súťaž vyhrá uchádzač...

  • Prerušenie vystúpenia rečníkom. Preberanie písomných materiálov od kolegu. Krátka pauza.

  • Súťaž, moment, musím to teraz nájsť, lebo mi to ušlo. Súťaž vyhrá uchádzač, ktorý dokladoval osobné postavenie čestnými vyhláseniami. Verejný obstarávateľ stanovil, že odo dňa vyhodnotenia verejnej súťaže musí uchádzač predložiť verejnému obstarávateľovi príslušné dokumenty potvrdzujúce splnenie podmienok účasti, a to osobne na podateľňu a to najneskôr na 14. pracovný deň do 12.00 hodiny. Ponuka je kvalitná, cena je veľmi výhodná. Uchádzač pozbiera všetky dokumenty, ale keďže má ešte čas a nechce napríklad z dôvodu vzdialenosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti okamžite doniesť požadované dokumenty, nechá si to na posledný deň. Cestou k verejnému obstarávateľovi však natrafí na dopravnú nehodu, ktorú musí obísť cez obchádzku. Obstarávateľovi teda prijme dajme tomu po 30 minútach po termíne určenom na predloženie dokumentov. Nielenže súťaž nevyhrá, ale navyše príde aj o zábezpeku. Zákon však nehovorí nič o situáciách, ktoré vzniknú nezavinením uchádzača. Zábezpeka však prepadne aj napriek tomu.

    Dámy a páni, v tomto momente som sa rozhodol prerušiť svoje vystúpenie a oznámiť vám, že všetky opozičné kluby sa na protest proti nedemokratickým praktikám SMER-u dohodli na spoločnom bojkote prerokovávanej novely. My vám pri takomto spôsobe vládnutia vaše zákony vylepšovať nebudeme. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ďalším písomne prihláseným boli pani poslankyňa Žitňanská, Hudacký, ale pani poslankyňa aj pán poslanec nevystúpia v rozprave a v tejto chvíli otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Ešte poprosím, upozornili ma technici, ak náhodou sa niektorý z poslancov hlási, tak aby upozornil, pretože treba vytiahnuť karty. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Pán poslanec, keďže vystúpili ste ako jediný v rozprave, môžem reagovať hlavne na vás, aj na ostatné veci povedané. Je pekné, keď urobíte srdcervúce vystúpenie po tom, čo vám dá pán poslanec Miškov papier, ktorý máte prečítať, a prezentujete to ako svoj nápad, ale veď v poriadku. Vy máte právo. Ale bolo to vaše rozhodnutie pôvodne veľmi dobré, lebo tá prvá pripomienka, ktorú ste mali, podľa mňa mala nejaké ratio a chcel som sa o nej dozvedieť viacej, ale to už je problém.

    Problém spočíva predovšetkým v tom, že už pri prerokovaní zákona o verejnom obstarávaní v prvom čítaní ako hlavnej novely sa zmenilo toto miesto predovšetkým na politikárčenie, a, bohužiaľ, nie na racionálnu prácu. Tých návrhov nebolo veľa zo strany opozície a dnes opäť potvrdili, že nemajú záujem na riešení problémov Slovenskej republiky, ale majú predovšetkým záujem na tom, aby prezentovali vlastné politické ciele po tom, čo jeden a pol roka naozaj vážne zanedbávali napríklad aj tu otázku, ktorú tu dnes rozoberáme, a to je čerpanie eurofondov.

    Rád by som, poprípade, rád by som sa vrátil ale ešte k jednotlivým bodom, ktoré tu boli spomínané. Predovšetkým, všetky body, ktoré sú dnes pri prerokovanej novele, boli v pripomienkovom konaní od leta tohto roku. Nevstupujeme teda k rokovaniu o materiáli, ktorý by nebol známy, alebo ktorý by nebol na verejnej diskusii. Je však treba povedať, že všetci tí poslanci, ktorí dnes vystúpili k tomuto zákonu, sa ani raz nezapojili do diskusie o tomto zákone, neboli dokonca napriek pozvaniu na okrúhlych stoloch, ktorých sa konalo niekoľko a ktoré presné body a odstraňovanie nepresností v tomto zákone riešili.

    Myslím si, že by malo byť naším spoločným záujmom aj to, aby sme mohli takýto zákon schváliť, a aby zlepšil predovšetkým prísun prostriedkov do našich regiónov, kde jednak znižuje regionálne rozdiely, ale predovšetkým, kde má možnosť vytvárať nové pracovné miesta.

    Je to pre mňa tak trošku sklamaním a politikárčením. A je to len dôkazom toho, že naozaj iba veľmi málo opozičných poslancov má reálny záujem zlepšovať prostredie aj pre našich občanov. Osobitne je to strana, ktorej boli súčasťou aj minulej vládnej koalície. Možno je to aj preto, že sa za tie svoje výsledky, ktoré mali v poslednom jeden a pol roku, tak trochu hanbia, pretože to číslo - a tu vlastne reagujem aj na samotného pána podpredsedu Figeľa - platí to, čo som povedal, v roku 2011, z limitu v roku 2011 finančných prostriedkov z európskych fondov, vláda Ivety Radičovej vyčerpala nulu.

    Jediné, čo sa čerpalo v tom čase, je to, čo kritizoval pán Figeľ, a to sú prostriedky na poradcovské miesta v rámci technickej pomoci vo výške dvoch miliónov, dvoch miliónov eur. Práve tieto projekty, ktoré boli určené od roku 2011 a mali byť realizované práve v posledných dvoch rokoch, majú také najvýraznejšie meškanie. Aj práve s reakciou na tieto projekty, pretože tie, ktoré boli určené na roky 2012 a 2013, majú ešte chvíľu času aj do roku 2014 a '15. V každom prípade o tie, ktoré sú limitované koncom roku 2013 sa musíme posnažiť čo najviac.

    Myslím si, že o viacerých tých návrhoch, ktoré tu boli spomínané, máme šancu hovoriť aj v samotnom druhom čítaní nielen tejto novely, ale predovšetkým aj veľkej novely, pretože momentálne hovoríme naozaj iba o skrátení, skrátení jednotlivých lehôt.

    Myslím si, že túto tému môžeme otvoriť aj práve v druhom čítaní a to bude pravdepodobne zajtra. Čiže, toto je z mojej strany v rámci reakcie všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pán podpredseda vlády. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním o 17.00 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Priatelia, buďte taký dobrí, skontrolujte si karty vzhľadom na to, že sme sa ocitli opustení, aby sme to nemuseli opakovať. Budeme teraz hlasovať o vládnom návrhu, ktorý prerokovávame v skrátenom čítaní o verejnom obstarávaní. Je to zákon číslo 25, tlač 392. Pán poslanec Bagačka uvedie hlasovanie.

    Skontrolujte si prosím vás, či vás zaregistroval systém. Budeme hlasovať.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec - pán poslanec Galko. Nebol predložený žiadny procedurálny návrh, preto, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Ešte jedno hlasovanie, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím, s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a

    - Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby

    za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, všetci boli za.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Poprosím príslušných predsedov výborov, aby zvolali výbory tak, aby sme mohli zajtra 9.00 hodine pokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu v druhom a treťom čítaní.

    Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 19.00 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si informovať členov ústavnoprávneho výboru, že zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru ihneď po prerušení rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky dnes. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 17.10 hodiny a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní návrhu poslancov na vydanie zákona č. 461 o sociálnom poistení. Je to tlač 363. Takže 17.10 hodine budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, vyhlasujem ešte 15-minútovú prestávku, vzhľadom na to, že zasadá ústavnoprávny výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Poprosím pani navrhovateľku ešte o chvíľu strpenia. Ďakujem pekne.

  • 15-minútová prestávka.

  • Po 15-minútovej prestávke.

  • Dámy a páni, ešte vás chvíľočku poprosím. Ešte stále som nedostal výsledok zo zasadnutia ústavnoprávneho výboru, takže ešte predĺžim prestávku do 17.35 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dostal som informáciu, že ústavnoprávny výbor práve hlasovaním ukončil svoje zasadnutie, preto budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom, v prerušenom rokovaní o bode programu, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení, je to tlač 363. Poprosím pani poslankyňu Moniku Gibalovú, ktorá je za navrhovateľov, aby zaujala miesto, a pána poslanca Jasaňa ako určeného spravodajca a do rozpravy sú ešte písomne prihlásení páni poslanci Jozef Mikloško a pán Marián Kvasnička, ak mám dobrú informáciu. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 363.

  • Vážený pán predseda, vážená osirelá Národná rada, už som mal strach, že nechytíme ani Ligu majstrov, za chvíľu začína a my tu čakáme na Godota. Ešte tri hodiny? No, tak to není ešte také zlé. Ja dosť dlho už čakám na tento svoj vstup, ku ktorému som sa v mladíckej nerozvážnosti už predtým prihlásil, ale už keď som sa prihlásil, tak budem aj rečniť, tak prečo nie? Ja oceňujem snahu za každé zníženie nezamestnanosti na Slovensku a, samozrejme, aj tento zákon, ktorý je iste dobre mienený. Avšak z pozície starých ľudí, seniorov, najmä tých tu reprezentujem, som k tomu chcel povedať pár slov z druhej strany.

    Nedávno bol Benedikt XVI. v domove seniorov, ktorý sa volá že "Nech žijú seniori", bývalí anciáni, je tomu asi 2 mesiace. Bolo to v Ríme, ten dom náhodou poznám, je v komunite sv. Egídia, oni sú kandidáti na Nobelovu cenu mieru a je to veľmi zaujímavý domov dôchodcov. A tam Benedikt XVI. mi pekne povedal, že dlhý vek je požehnaním a darom od Boha, ktorý si máme vážiť. Pápež sa aj pozastavil na skutočnosti, že v súčasnej spoločnosti často vládne logika efektivity a zisku a úspechu, ktorá si neváži vysoký vek. Ako povedal - dokonca on neraz odmieta - považujú starších ľudí za neproduktívnych, nepotrebných. Toľkokrát počujeme o utrpení tých, ktorí sú marginaliziovaní, žijú ďaleko od domova alebo prežívajú opustenosť.

    Do tretice pápež povedal aj to, že úroveň spoločnosti, možno dokonca civilizácie sa posudzuje podľa toho, ako sa chová k starým ľuďom. A podotkol - a to sa týka aj jeho - že aj ja poznám veľmi dobre ťažkosti, problémy a limity staroby. Myslím si, že poznanie týchto problémov, o ktorých hovoril, vyústila aj do včerajších udalostí, ale to je už iná téma.

    Vážení prítomní, ja som tu v parlamente vďaka seniorom, najmä vďaka Združeniu kresťanských seniorov, je to asi 5-tisíc ľudí, ktorých som predsedom. Oni ma podstatne svojimi hlasmi sem dostali, a teda aj pri tomto zákone ma mnohí žiadali, aj naše predsedníctvo, aby som povedal niečo aj v ich mene. Na Slovensku je asi milión seniorov dnes, 60 +, určite sa im nežije dobre. Skôr by som povedal, sú na okraji spoločnosti. Treba sa ich určite zastať a ja musím strážiť a snažím sa to ich záležitosti, aj keď nie som vo výbore sociálnom. V príspevku by som chcel veľmi pokojne a konštruktívne poukázať na niektoré ich problémy, ktoré by vznikli aj uplatnením tohto zákona. Vieme, že na Slovensku je dôchodok 375 eur priemerný. Vieme, že asi 15-tisíc ľudí má menší dôchodok ako 200 eur. Čiže naše penzie sú stále socialistické, ale ceny sú svetové, kapitalistické, a teda seniori často nemajú na základné životné potreby, na lieky, na lekársku starostlivosť, na zubárov. Medzi tými 20 tisícmi šancami na zamestnanie mladších ľudí je veľa penzionovaných učiteľov. Neviem presne koľko. Sú tu ľudia s penziou tak 300-400 eur, celý život učiteľovali, je to ich povolanie, je to ich vec srdca. Viete, že učiť dnes mladých je veľmi ťažké, náročné, bez srdca sa to nedá. Moja žena učila celý život, má penziu okolo 370 eur. Keby nemala muža, tiež by musela ísť asi učiť ďalej. A neraz sa vracala domov, nechcem povedať, že s plačom, keď si nevedela rady so žiakmi a keď niesla bremeno dnešného učiteľovania. Na druhej strane, učiteľstvo je povolanie, vec srdca, vec na celý život. Pochybujem, že miesto týchto učiteľov penzistov, ak by odišli, by naozaj prišli mladí ľudia, ktorí by dostali nástupný plat 508 eur, čistých asi 400 eur. Možno chvíľu, na čas, na rok, na dva by tam išli, ale potom by znova našli niečo lepšie a by išli ďalej. A učiteľstvo nie je vec na pár rokov, je to skoro, by som povedal, ak chcete byť dobrý učiteľ, tak na celý život. Ďalej medzi tými 20 tisícmi prípadnými voľnými miestami sú aj lekári, starí odborníci, za ktorých často nie sú náhrady. Mnohí mladí sú často už dnes v zahraničí iste aj preto, že si mnohí starí nevychovali svojich nástupcov, ale až by odišli, tak neviem, kto by ich nahradil. A poznám prípad starého lekára, ktorý do 80-ky stále bol vynikajúci odborník na svojom mieste, platil odvody a vlastne nemal náhradu za seba. Teraz mu mnohí závidia, že má vysokú penziu, už keď nepracuje, ale má penziu, ktorá naozaj je veľmi vysoká. Ale podľa našich platných zákonov.

    Ďalšou, treťou kategóriou sú napríklad vysokoškolskí učitelia, ktorí dnes môžu učiť do 65-ky a garantom môžu byť do 70-ky. 50 % dnešných garantov by sa toto týkalo, ich vlastne nemá kto nahradiť, tým pádom by 37 našich vysokých škôl, univerzít naraz stratilo svojich garantov aj svojich profesorov. Neviem, ako by to celkom skončilo.

    A ešte druhá poznámka je v súvislosti s dôvodovou správou, kde sa ako príklad berie Nemecko. Túto krajinu dobre poznám, 2 roky som tam bol ako vedecký pracovník a občas sa do nej vraciam. Môže byť naozaj naším príkladom kvôli poriadku, pracovitosti, kvality práce, kvality výrobkov. Ovšem porovnávať nezamestnanosť alebo zamestnanosť a náš sociálny systém a sociálny ich systém s naším, sa skutočne nedá. Tam, keď človek dosiahne penzijný vek, v štátnej a verejnej správe sa musí rozhodnúť medzi penziou a platom. Ale aká je situácia u nás? Ako som už povedal, u nás sú penzie 375 eur priemer, u nich okolo 1 300 - 1 500, presne teraz neviem. Viem, že keď tam človek ide do penzie dostáva až 80 % zo svojho platu. Ja som člen tzv. Auslandsgesellschaft Deutschland - Zahraničnej spoločnosti Nemecka, kde naši členovia, je ich do 20, boli ľudia 52 až 55-roční ambiciózni, dobre platení manažéri, temer všetci odišli do predčasnej penzie v týchto rokoch a všetci dostali vyplatených v tom čase asi 100-tisíc DM na osobu, čiže toto sa ťažko porovnáva s našimi pomermi. A takisto priemerný plat v Nemecku je 3 350 eur, u nás je 750 eur. Priemerný počet odpracovaných hodín týždenne v Nemecku je 34,4 - u nás je 40,4 - je to štatistika roku 2010.

    Dočítal som sa, že v Nemecku pre rok 2013 platí nasledovné:

    Stanovili príjem 1 150 eur mesačne ako hranicu, každý občan, ktorý ju nedosahuje, má nižší príjem, má právo na sociálnu podporu, príspevok na ubytovanie, energie, dorovnanie príjmu na, za, na hranicu chudoby. Čiže toto tiež je veľmi ťažko porovnať s naším systémom, kde naozaj je to podstatne, podstatne ináč.

    Vážená Národná rada, ešte raz zdôrazňujem, že moje poslanie v parlamente je naozaj všímať si problematiku seniorov, a teda svoj príspevok som si dovolil povedať v mene Združenia kresťanských seniorov a, samozrejme, odporúčam každému hlasovať o tomto zákone v súlade so svojím svedomím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pani poslankyňa Janíková. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán Mikloško, ja som veľmi rada, že ste sa prihlásili k tejto téme. A ja si dovolím takisto dať vám za pravdu, že naozaj týchto seniorov a dôchodcov si treba zastať. Ono sú to čísla, 86-tisíc pracujúcich dôchodcov, priemerný ich dôchodok voľákych 426 - 436 eur. Ale naozaj by bolo zaujímavé, aké pracovné profesie vykonávajú a veľmi zaujímavé by bolo pozrieť si naozaj ich zárobok teraz, keď sú na dôchodku. A chcem povedať, dobrý manažér - ja som bola ako 25-ročná už ako riaditeľka domova dôchodcov - a dobrý manažér si vie poradiť s každým, s každým jedným zamestnancom. Čiže netvárme sa tu, že týmto zákonom my pošleme týchto ľudí znovu do systému dôchodcovského a sú to nepotrební ľudia. Dobrý manažér si vie poradiť a na to máme Zákonník práce. Čiže toľko k tomu. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie! Takže, pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia. Ja mám takú ani nie politologickú a ani nie odbornú, lebo sa necítim odborníkom v tejto oblasti, skôr je možno taká impresia, ktorá je kdesi v pozadí tohto zákona, ktorý predkladá skupina poslancov za KDH. Chcel by som tento krátke zamyslenie venovať mojej dcére, ktorá hľadá pracovné uplatnenie mimo tejto vlasti a rovnako Jožovi Mikloškovi za tú generáciu seniorov, možno aj z toho kontextu bude zrejmé, prečo takto.

    Všimol som si tendenciu mnohých zákonov, ktoré tu preberáme, veľmi často polarizujú našu spoločnosť na tých, ktorým sa učiní zadosť a na tých, ktorých nasrdíme, aby som sa vyjadril spisovne. A všimol som si aj taký podprahový kalkul, neraz marketingového typu, ktorých čo do počtu z týchto dvoch skupín je viac. Lebo každá strana, aj tá tzv. nestranná a nezávislá chce mať viac. Koho? No predsa voličov, poznám síce aj voličov, nutkavo závislých na nezávislosti, ale o to teraz nejde. Isté je, že priestor univerzalistickej legislatívy sa stále viac a viac sužuje.

    Prvýkrát som si to uvedomil po masakre v Devínskej Novej Vsi. Vtedajší minister vnútra predložil v parlamente zákon, ktorý chcel zásadne sprísniť prístup k zbraniam a zbrojným pasom, teda išlo o vec alebo matériu celkom určite prospešnú, verejne prospešnú a, hľa, vstali noví bojovníci z radov poľovníkov, policajtov, vojakov, športových strelcov a zo zákona zostal v platnosti hádam len časť účinnosti. Pri živnostníkoch to bolo podobné aspoň v diskusiách, aj keď napokon v realizácii toho zámeru pre krátkosť vlády nedošlo. Lekári hrali vysokú hru najvyššími kartami, no vôbec nie je isté, či vyhral pacient, vďaka ktorému sú živí. Zdravotné sestry to hrali slušnejšie, a tak aj dopadli, o učiteľoch už ani nehovorím. Mzda, ktorá im prichádza v týchto dňoch nielen, že sa nezvýšila o sľúbené percentá, ale ešte klesla. A to školy a zriaďovateľov ešte čaká konsolidačná racionalizácia. Dokonca aj nedávna téma umeleckých fondov z minulého týždňa pracovala s takouto schizofrenickou konštantou, ktorá sa stáva súčasťou veľkej väčšiny tu predkladaných zákonov. Volám ju schizofrenická konštanta: Prečo majú tí nadanejší, úspešnejší, kvalitnejší živiť tých druhých, takpovediac potrimiskárov?

    Kto ale môže ukázať prstom, kde je vlastne tá hranica? A najmä v kontinuálnom politickom kontexte najskôr Mečiarových rabovačiek, neskôr nacionalistických slotovín a sofistikovanejších demokratických goríl. Toto všetko nás rozdeľuje a paradoxne aj spája, a to v dobrom aj v zlom. Lebo núdznych je veľa a spoločenskej mizérie až až. Nepoznám nijakú relevantnú sociálnu a profesnú skupinu, ktorá by bola naskrze spokojná so svojím stavom. Tieto myšlienky mi vírili hlavou, keď som premýšľal, prečo som dal svoj podpis pod návrh zákona o súbehu dôchodku a ďalšej mzdy vo verejnej a štátnej službe. Mám azda nejaké nevybavené účty s dôchodcami? Alebo populisticky fandím mladým, ktorý statočne rozširujú hrozivo narastajúce šíky nezamestaných?

    Milí kolegovia, verte či neverte, nič z toho. Ako učiteľ a neskôr riaditeľ gymnázia som zistil, že biologický vek ako kritérium je celkom nepoužiteľný. Spoza katedry mám totiž skúsenosť aj s 18-ročnými ostarkami a takpovediac - prepáčte za výraz - zdochlinami vysilenými skorým poznaním a simplexitou sociálnych sietí. Na druhej strane ma vždy dokážu nabudiť 80-roční junáci a statné kočky v pokročilom veku, ktoré nestratili elán, šarm a iskru. Prečo teda takýto zákon? Doklaplo mi to včera, keď som v správach sledoval dôvody prvého muža mojej cirkvi, ktorý dobrovoľne rezignoval z úradu. Mal tam byť naveky, ale zo solidarity k aktuálnemu duchu čias, aj s kritickou reflexiou voči vlastnej osobe pred Božou tvárou sa rozhodol, že dosť. Je v tom majestát aj noblesa, ktorá sa v spoločnosti večného kalkulu s neistou istotou a v čase horúčkovitého funkčného doživotia nenosí. Dávno som nemal taký dobrý pocit z rozhodnutia, ktoré ma zároveň mrzí. Vždy som ho vnímal ako môjho človeka, lebo konzervatívne lipel na tradícii, pravde a zdravom rozume. Preto s rovnakým pocitom, skepticky pochybujem, že mladší bude lepší. Nádej tu však je, a to hovorím v plnej úcte k pontifikovi, pri voľbe ktorého sa mnohí vydesili, že na celibát a rozvodový étos znova nepríde. Ale o to nejde, samozrejme.

    Poďme však k meritu veci, teda k prítomnému zákonu. Nie je proti niekomu a nie je za niekoho. Iba otvára možnosť generačnému okysličeniu a zároveň parciálne rieši najväčší sociálny problém našej doby, civilizácie, našej spoločnosti a to je nezamestnanosť. Aby som to zopakoval, viac energie mi dáva Jožo Mikloško ako tucty mladých, ktorí si ohrýzajú nechty nad laptopmi a tabletmi. Napriek tomu premýšľam o medzigeneračnej solidarite, o uvoľnení vysedeného miesta, lebo staroba si vždy vie nájsť svoj dôvod aj svoju cnosť. Včera som bol so svojím 83-ročným svokrom po dlhoročnej cievnej mozgovej príhode a ochrnutí na lekárskom vyšetrení. Ako to povedať? Ráňa ma alebo odzbrojuje jeho elán vital, jeho schopnosť nevzdávať to. Jednoducho si pri ňom pripadám ako invalid. Alebo ešte inak, keď ma ako riaditeľa cirkevného gymnázia prvýkrát navštívil šéf diecézneho školského úradu, otec 8-ich detí, okrem iného som sa ho spýtal, ako im chce podeliť raz svoj majetok. Jeho odpoveď ma temer šokovala, aj keď o pár rokov neskôr sa rovnako zas správal aj môj otec. Vtedy totiž povedal: "Určite sa nedopustím tej nemravnosti, aby som dal všetkým svojim deťom rovnako, lebo každé z nich dostalo do vienka iné dary, iné talenty a iné charizmy aj limity." Vtedy sa vo mne všetko búrilo, dnes sa mi to zdá spravodlivé, aj keď bolestné. To uvádzam ako taký komparatívny rámec pre naše rozhodovanie sa medzi skupinami, ktoré chceme riešiť, a na druhej strane, ktoré nejakým spôsobom ako keby sme v úvodzovkách "postihovali". Nie som najmladší, to je jasné, to je jasné. Ale moje deti sú mladšie. Neviem, čo je lepšie, ale je to tak. Pokiaľ nebudem za systém považovať to, že ako dvoj- či trojvýkonový a dvoj- či trojplatový rodič mám saturovať život mojich nezamestnaných detí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec, ja vám budem oponovať, nezamestnanosť sa týmto zákonom určite nijak riešiť nebude. Argument, ktorý tu viacej krát počúvame, že starí uvoľnia miesta mladým, že dôjde k nejakému, ako ste to vy nazvali, generačnému okysličeniu, neobstojí. Často totižto ide o miesta, kde ľudia musia byť špecialistami, musia byť expertmi v danom odbore. A na to iba samotné vzdelanie a mladícky elán určite nestačí. Až praxou a životnými skúsenosťami sa človek stáva expertom. A keďže v týchto profesiách sú často veľmi nízke platy, tak si predstavme situáciu, že by nám všetci títo experti poodchádzali. Ako by asi vyzeralo riadenie štátu, ako by to vyzeralo v nemocniciach, ako by to vyzeralo na školách? Ďakujem.

  • Pán poslanec Kvasnička, ja sa priznávam, ja mám rád taký ten štýl, akým spôsobom prezentujete vaše návrhy, akým vlastne rétoricky ako prebiehajú vaše vystúpenia. Len mne tam, nemôžem pomôcť nesedí faktografia. 12. júla roku 2011, pred rokom a pol aj váš hlas mohol rozhodnúť, lebo chýbal iba jeden, jediný hlas. Vy ste sa zdržali pri hlasovaní o plus-mínus tom istom návrhu zákona z dielne práve predkladateľky tohto zákona, vašej kolegyne Gibalovej. Jeden jediný hlas chýbal. Štyria ľudia v KDH ste sa zdržali, jeden z vás mohol rozhodnúť. Dnes vy ste podpísaný ako predkladateľ tohto návrhu zákona. Nehnevajte, sa mne to pripadá schizofrenické. Vtedy, keď KDH je v koalícii vtedy, keď má väčšinu v rukách, keď to takto musím povedať, vtedy nepodporíte dobrý návrh zákona. Užitočný návrh zákona. Vtedy, kedy ste ho mohli presadiť. Dnes, keď tu väčšinu nemáte, zrazu sa podpíšete pod návrh zákona a tvárite sa, ako keby že ste dnes tú tému objavili. Dnes idete zachraňovať Slovensko, dnes idete mladým ľuďom dávať prácu. Rok a pol mohli títo mladí ľudia pracovať na miestach dôchodcov. Váš hlas k tomu chýbal, lebo ste sa zbabelo, alibisticky alebo neviem z akých dôvodov jednoducho zdržali.

    Prepáčte, ale podpísať sa potom pod takýto návrh zákona a urobiť takéto vystúpenie, je podľa mňa tým pádom iba dôkaz farizejstva, vašeho osobného a strany KDH. Lebo vtedy, kedy máte moc neurobíte to, a vtedy kedy ju nemáte, bijete sa do hrude, ako keby ste to veľmi chceli urobiť. To je farizejské.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kvasnička.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel trošku osvetliť to, čo hovoril pán Matovič v reakcii na moje vystúpenie.

    Zákon, ktorý sme vtedy schvaľovali, nebol identický so zákonom, ktorý je tu dnes, a tú matériu, ktorú rieši tento návrh, ako riešil iným spôsobom, ktorý sa mi vtedy zdal naozaj nie štandardný alebo nie šťastný a zdal sa mi hrubo ubližujúci najmä starším, a po diskusii, ktorá bola v poslaneckom klube, som sa teda priklonil - a možno aj môj biologický vek zohral tú úlohu - k tej variante, že to radšej nepodporím, ale hovorím, išlo o iný návrh zákona. To bola diskusia k Zákonníku práce, pozmeňovací návrh a toto je úplne, úplne iný názor. Myslím, že Julo Brocka sa chystá vysvetliť toto detailnejšie.

    Na margo toho, že tých zmien, tých postojov viete, že aj ani vy ste nepadli múdry z neba. Tiež sa snažíte rásť a meniť. Istá vec je, že jak to hovoril Alain Delon, viete, že len blbec nemení svoje názory. Tým ale nechcem hovoriť ani ospravedlňovať nejaké farizejstvo. Jednoducho som dorástol do presvedčenia, že je toto riešenie bolestné. A vždy je bolestné, každé jedno riešenie a cesta k rastu je bolestná.

    To, čo hovorila pani Nachtmannová, samozrejme, tie kritické veci ja si uvedomujem, ale hovorím, dneska sú tie zákony tak málo univerzalistické, že vždy riešia nejakú sektorovú spravodlivosť a akosi nezostáva možnosť riešiť to univerzum, ktorá sa volá ľudská mizéria, ľudská bieda a tá je vo všetkých sociálnych skupinách, biologických skupinách, profesných skupinách. Žiaľbohu, nemáme lieky na všetky bolesti sveta. Ďakujem.

  • Teraz poprosím pánov poslancov, ktorí sa chcú do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásili 4 poslanci: pán poslanec Matovič, Brocka, Zajac, Kuffa.

    Nech sa páči, pán Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, milá predkladateľka, milé kolegyne a kolegovia, dovolím si priamo nadviazať na faktickú alebo na reakciu na faktické, alebo hneď na začiatok poviem, určite budem za tento návrh zákona hlasovať a nesúhlasím s návrhmi alebo s postojmi poslancov, ktorí hovoria, že predkladať takýto návrh zákona je diskriminácia starších. Ja viem akože, ak by sme mali nulovú nezamestnanosť, všetci ľudia na Slovensku pracujú, tak ako jasné, ako neblbnime, nediskriminujme nikoho. Otvorme náruč každému, aj storočnému dôchodcovi, keď chce pracovať, nech pracuje. Slovensko však je v situácii, že máme 430-tisíc ľudí, ktorí márne čakajú na istoty SMER-u. Jednoducho volili SMER mnohí z nich a myslím si väčšina nezamestnaných volila SMER a mysleli si, že príde SMER a tú základnú istotu, ktorú im aj ústava garantuje, že majú nárok na prácu, tak nejako sa nedostavuje a, bohužiaľ, práve niekoľko desiatok tisíc ľudí za tých 11 mesiacov vašej vlády sa zaradilo medzi nezamestnaných a v tejto situácii, keď niekto ide kolegyňu Gibalovú alebo navrhovateľov všetkých aj pána Kvasničku, aj pána Brocku obviňovať, že toto je diskriminačné voči starým ľuďom alebo dôchodcom, jednoducho to nie je fér. Diskriminačné je dnes to, že nechceme takýto návrh podporiť a chceme naďalej diskriminovať tých nezamestnaných a niekomu doprajeme dva platy, dva žalúdky a niekomu ani jeden plat s jedným žalúdkom. Uvedomujem si aj to, čo tu zaznelo, že niektorí tí dôchodcovia pracujú aj preto, lebo nevedia vyžiť z toho jedného svojho dôchodku. Beriem to. Aj taký fakt alebo môj postoj niekedy k výhodám možno k vianočnému dôchodku a možno aj v tejto veci trošku jak to cítim, tak to beriem, že aj keď dôchodca získa nejaké peniaze, tak väčšina tých dôchodcov majú svoje deti a koniec koncov tie peniaze skončia u tých možno niekedy aj nepracujúcich detí. Takže možno tá spravodlivosť sa tam zabezpečí tak sprostredkovane. Ale nielen o peniazoch to je, že možno ten pracujúci dôchodca pred posunie tie svoje peniaze tomu mladému a tým pádom v podstate však teda nejakým spôsobom sa možno aj nezamestnanému človeku dostanú. Keď je dieťa alebo vnuk toho pracujúceho dôchodcu, ale je veľmi dôležité ľuďom poskytnúť aj prácu. Poskytnúť im nejaký zmysel života, aby mali kam chodiť, ráno sa zobudiť a vedia, že idú do práce a toto je tiež taký druhý, si myslím, taký sociálny moment, ktorý je veľmi dôležitý, prečo by sme mali radšej podporiť pracujúcich možno mladých ľudí ako pracujúcich dôchodcov. Napriek tomu si myslím, že tento návrh jednoducho je správny, aj keď by teoreticky by ste vedeli posunúť svojim deťom a vnúčatám. Ale zároveň jedným dychom dodávam, som to povedal dvakrát do tých faktických a teraz si to dovolím povedať aj z rozpravy. Potom možno kolega Brocka to skúsi uviesť nejak na pravú mieru, keď sa mýlim, ale ja si veľmi dobre pamätám hlasovanie o Zákonníku práce a niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré vtedajší koaliční poslanci chceli presadiť k tomuto Zákonníku práce a pamätám si ten návrh, aj keď teraz budete hovoriť, že bol iný, ale bol de facto taký istý. Bol ešte mäkší, lebo vlastne on umožňoval, aby zamestnávateľ v momente, kedy jeho zamestnanec dosiahne nárok na dôchodok, sa mohol slobodne rozhodnúť, či výpoveď dá alebo nedá tomu dôchodcovi, čerstvému dôchodcovi. Keď pán Kvasnička hovorí, že vlastne ten návrh bol, vtedy ho považoval za veľmi tvrdý. Práve si myslím, že bol omnoho, omnoho mäkší ako ten, pod ktorým ste podpísaný a predkladáte. Čiže ten bol iba o tom, že dával možnosť zamestnávateľovi sa rozhodnúť. V tomto prípade návrh, pod ktorý ste sa podpísali, ten nedáva možnosť dôchodcovi sa rozhodnúť, či si nechá alebo nenechá ten dôchodok, jednoducho natvrdo mu ho zoberieme týmto návrhom. Čiže tento je omnoho, omnoho tvrdší. Tento návrh, ktorý predkladáte. Ale hovorím, ja som, vtedy ma to veľmi, veľmi mrzelo a práve aj to mi pripadalo zvláštne, že ste utopili svoju vlastnú kolegyňu. Kolegyňa vaša prišla s dobrým návrhom, aby v momente, kedy zamestnanec alebo štátny zamestnanec, jednoducho zamestnanec dosiahne deň nároku na dôchodok, tak aby sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či mu dá výpoveď alebo nie. Aby sa to stalo výpovedným dôvodom. Vtedy ste štyria poslanci KDH tento návrh utopili s tým, že ste sa zdržali hlasovania. Kolega Procházka nebol prítomný, ale to som neštudoval, že prečo. Každopádne štyria ste sa zdržali hlasovania. Jeden, jediný hlas chýbal. 141 ľudí bolo prítomných, 70 ľudí hlasovalo za. Čiže 71 hlasov stačilo na to, aby rok a pol na Slovensku vlastne sa zamestnávatelia mali legitímny dôvod dať výpoveď dôchodcovi a na miesto neho zobrať mladého človeka. Štyri hlasy alebo jeden hlas vlastne stačil. KDH zabezpečili to, že tento návrh neprešiel. Vtedy ste boli, mali ste v rukách väčšinu, mali ste koalíciu, bez problémov návrh by mohol prejsť. Všetci okrem štyroch poslancov KDH návrh podporili a toto je problém rovnaký, identický ako pri prezidentovi a obžalobe na prezidenta. Budeme o tom tu hovoriť asi zajtra, ale pri obžalobe takisto 8. februára minulého roku v tomto pléne mohlo plénum odhlasovať de facto výzvu, oficiálne uznesenie Národnej rady prezidentovi, aby konal a aby konal podľa ústavy a vymenoval legitímne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Takisto skupinka poslancov KDH zablokovala prijatie tohto uznesenia. Vtedy, kedy ste mali väčšinu, neurobili ste to, zablokovali ste návrh a dnes, keď väčšinu nemáte a potrebujete dupľom ešte 90 hlasov na ústavný zákon alebo teda na obžalobu prezidenta, čiže 90 hlasov, dnes sa bijete do hrude, ako to chcete podporiť.

    Nehnevajte sa, aj pri obžalobe prezidenta aj dnes mi to pripadá preto farizejské. Prepáčte, pán poslanec alebo kolega Kvasnička aj pán kolega Brocka, obidvaja ste sa zdržali pred tým rokom a pol. Obidvaja ste príčinou toho, že rok a pol nemôžu zamestnávatelia prepustiť dôchodcu a nemôžu na jeho miesto prijať nezamestnaného človeka, takisto ako kolega Přidal a kolega Fronc, ale vy dvaja ste zároveň aj teraz podpísaní pod týmto návrhom, ale dobre, beriem tak, ako povedal kolega Kvasnička čas sa vyvíja, názory sa vyvíjajú a teda vstúpili ste si do svedomia. Dobre, prešli ste očistcom, beriem a takýmto spôsobom. Dobre. Ja som rád, keď mi to vysvetlíte. Každopádne vtedy ste obdobný návrh, len v ružovom mohli podporiť. Omnoho mäkší, ale ktorý mohol zabezpečiť to, aby tí ľudia, tí nezamestnaní pracovali. A dnes sa bijete do hrude, keď väčšinu nemáte a predkladáte návrh a, ale dobre. Dobre, beriem, vstúpili ste si do svedomia. Od týchto dvoch kolegov ešte by som chcel počuť k tomu vyjadrenie pána kolegu Přidala, že prečo pred tým rokom a pol nepodporil taký dobrý návrh, a dnes, pevne verím, že bude hlasovať, že tiež si vstúpi do svedomia.

  • Ďakujem. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec Matovič, ja sa vrátim k meritu veci, teda k prejednávanému návrhu zákona. Podľa môjho názoru tento návrh zákona je jednoznačne diskriminačný a vysvetlím prečo. Som o tom presvedčená. Na Slovensku mámte totižto univerzálny systém sociálneho poistenia, teda nemôžme z neho vyňať nejakú špecifickú skupinu. Pravidlá poskytovania dôchodku, ak máme univerzálny systém, takisto musia byť univerzálne. Ja vám to uvediem na príklade. Keďže pôsobím na vysokej škole, tak vezmem si príklad z tohto prostredia. Zoberme si, že profesor, docent, teda expert v danom odbore odíde z verejnej vysokej školy, pretože by prišiel o dôchodok, ale ten istý pán profesor, docent sa zamestná na súkromnej vysokej škole a o dôchodok nepríde. Pôjde tam o súbeh obidvoch týchto súm. Myslíte si, že je to v poriadku, ak máme univerzálny systém sociálneho poistenia? Takže v tomto to považujem jednoznačne za diskriminačné a myslím si, že to nezodpovedá absolútne európskym pravidlám. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Matovič.

  • Pani kolegyňa, beriem, že môžete mať odbornú nejakú výčitku voči tomuto návrhu a poviete, že v niečom to je diskriminačné. Ale poďme to opraviť v druhom čítaní, ak je dobrá vôľa, ale ja si naozaj myslím, že vaši voliči dlho nebudú počúvať na tie grafy a 3 % deficity HDP. Myslím si, že od vás veľakrát a z vedenia vašej strany zaznelo, že ľudia sa z grafov nenajedia a ľudia očakávajú v prvom rade od vás prácu. Myslím si, že vás počká doba, kedy budete chodiť na mítingy, možno už teraz na tých slávnych, ktoré mávate v čase MDŽ, a možno nie tí, ktorým budete hovoriť vtipy a budú vám tam tlieskať a vytešovať sa z toho, že vidia svojich, svojich obľúbených politikov, ale možno tí potom, keď budete odchádzať medzi dverami sa vás opýtajú, že ale teda čo s tou prácou? Čo s tou nezamestnanosťou? Ja si myslím, že toto by mala byť pre vás úloha prvá, alfa a omega, ktorú by ste v politike za tieto štyri roky mali sledovať, a preto si myslím, že mali by ste byť otvorení aj možno k takýmto trošku neštandardným riešeniam. Odstrániť prípadnú diskrimináciu, ak tam niekde náhodou nastáva, ale urobiť všetko preto, aby tí ľudia, tých 430-tisíc ľudí, na ktorých je naviazaných ďalších manželov, manželiek, detí, ktorí čakajú naozaj na tie istoty od vás, aby sa k tej práci nejakým spôsobom dostali. Naozaj považujem tento návrh zákona na jednu z ciest, ako by sa ľudia k práci mohli dostať, a preto by som bol veľmi rád, aj keď som není podpísaný pod tým návrhom, aby sme odložili túto nejaké tie politické tričká a rozmýšľali nad tým, že keď naozaj niekde vykonáva nejaký dôchodca tú prácu, či by ju nemohol vykonávať miesto neho nejaký nezamestnaný.

  • Ďakujem. Ďalší prihlásený do rozpravy. Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Čítal som poobede niekoľko strán zo života Abrahama Lincolna a v tom článku sa spomína jedna epizóda, že on ešte ako právnik, nie prezident Spojených štátoch amerických hovorí svojmu kolegovi právnikovi: "Billy, strieľaj nižšie, jednoducho snaž sa hovoriť tak, aby ti rozumeli obyčajní ľudia, lebo tí vzdelaní ti aj tak budú rozumieť." No a teraz pokúsim sa, ma kontrolujte, či to vysvetlím takým spôsobom, aby to bolo zrozumiteľné každému a budem reagovať na vás, pán kolega Matovič.

    Ak by dnes sme mali na stole návrh, ktorý predkladala moja kolegyňa Monika Gibalová k Zákonníku práce tak si môžete byť istí, že budem takisto proti. Tak isto budem proti tomu návrhu, lebo ho nepovažujem za správny a nie je to výsledkom toho, že by som si ja alebo kolega Přidal alebo kolega Kvasnička vstúpil do svedomia, len tento návrh, ktorý spolu predkladáme s kolegyňou Monikou Gibalovou je úplne iný. Ja som v tom čase, keď ste si pozreli to hlasovanie bol predseda sociálneho výboru. My sme novelizovali Zákonník práce a návrh, ktorý predložila moja kolegyňa, jeho obsahom bolo, že dovŕšenie dôchodkového veku je dôvodom na výpoveď zo zamestnanania. A to som aj dnes proti tomu, aby sme zakazovali ľuďom pracovať.

    Obsahom tohoto návrhu, pod ktorým som aj ja podpísaný, ale je je slobodná voľba. Vy, pán kolega, keď by sme tento návrh schválili a dovŕšite dôchodkový vek, tak môžete ďalej pracovať, to nebude dôvod na vaše prepustenie, ale musíte si vybrať. Alebo budete ďalej pracovať v štátne, verejnej službe, alebo sa rozhodnete poberať dôchodok z verejných zdrojov. Totiž náš dôchodkový systém nie je založený na poistných princípoch komerčného poistenia, že keď vám, keď máte poistku na auto a ukradnú vám auto, poisťovňa vám vyplatí proste škodu, na ktorú máte nárok, či ste platili jeden deň poistku alebo jeden mesiac, alebo 30 rokov. Náš dôchodkový systém, ktorý je založený na medzigeneračnej solidarite a v podstate v dnešnej dobe je jednou veľkou pyramídovou hrou, že sa rodí málo detí a že prvý pilier je veľmi zraniteľný voči demografickým vplyvom, jednoducho máme právo - a teraz si myslím, že tento návrh nie je v rozpore s ústavou - obmedzovať napríklad isté práva zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Lebo byť štátny zamestnanec, to je proste iná káva ako byť zamestnanec v súkromnom sektore. Napríklad pani Nachtmannovej by som to rád povedal, keby ste boli zamestnanec štátnej firmy, pardon, súkromnej firmy a dnes v kríze stratí zákazky, no tak vás firma prepustí, či ste mladý, alebo dôchodca, alebo starý, proste pre vás nemá prácu, vás prepustí. Ale ako sa správa v čase krízy k ľuďom, ktorí sú už v dôchodkovom veku a možno mnohí z nich ani nemajú prácu, ale sú v štátnej sfére, tak vidíte, ako sa správa táto vláda k nim.

    No a teraz sa vrátim k tomu, čo som chcel povedať ešte okrem toho , že by som reagoval na to, čo ste vy povedali. Pán kolega, čiže je to zásadne iný návrh a ja som rád, že moja kolegyňa si dala tak záležať na tom, že sa inšpirovala aj nemeckým príkladom alebo teda legislatívou v Nemecku a ide na to proste z inej strany. A s týmto súhlasím, a preto som pod tým návrhom podpísaný. Ale je to zásadný rozdiel, že mi vtedy sme chceli zakázať ľuďom pracovať, ktorí sú dôchodcovia, a my teraz im dávame na výber, vyberte si. Ta ako sme už schválili, že súbeh predčasného dôchodku a príjmu zo zamestnania naša legislatíva nepripúšťa. Nemáme na to. A ja si myslím, že ani na toto nemáme a potom súhlasím s kolegom poslancom Mihálom, že tento návrh má isté nedostatky, že jemu tam chýbajú napríklad ústavní činitelia. Niektorých z vás tu vidím, ktorí máte viac funkcií a viac príjmov, lebo naozaj akože aj tam by sa dalo ušetriť. Ale vás tu je nie veľa, málo. Ale myslím si, že keby sme tam zahrnuli napríklad policajtov, vojakov, ale nie tých čo sú v aktívnej službe, ale čo majú výsluhové dôchodky. 700-eurový priemerný dôchodok výsluhový - no a poberateľov 33-tisíc, to je iná káva, ako navrhuje moja kolegyňa. Ona navrhuje tej množine 20-tisíc, ktorí poberajú aj dôchodok zo Sociálnej poisťovne, aj relatívne dobrý plat zo štátnej služby alebo verejnej služby. No, ak by sme tento zákon prijali a všetci tí, ktorí sú dnes v dôchodkovom veku a pracujú a rozhodnú sa poberať dôchodok, tak ušetríme, vytvoríme 20-tisíc nových pracovných miest. Ak z tých vojakov a policajtov bývalých, čo majú výsluhové dôchodky, a ja si myslím, že polovica určite pracuje a možno je ich aj viac, len sa okolo seba poobzerajte, to je ďalších 15-tisíc miest. Veď to je 1,5 % z nezamestnanosti. Veď čo mne na tomto návrhu vadí, že tento návrh nepredkladá ministerka Gibalová alebo minister Richter spolu s ňou, veď ona mu tu navrhuje, že vy ste vo vláde, vy musíte prijímať aj nepopulárne opatrenia, no a kto to urobí, kedy? Keď tu bude vláda nejakej koalície, kde budú aj populisti a tí sa budú báť robiť nepopulárne opatrenia. Jednoducho toto mi na tom zákone chýba, že Richter hovorí nie, a pritom my len hovoríme to, čo by mala robiť každá zodpovedná vláda.

    Takže tento návrh zákona vôbec nie je v rozpore s mojou integritou, tento návrh je v tejto chvíli hodný vášho podporenia. A o tých úsporách, že 100 miliónov, ak tí, čo pracujú v štátnej a verejnej službe a zostanú ďalej pracovať, nech pracujú, keď sa na to cítia, tak Sociálnej poisťovni ušetríme 100 miliónov eur za rok, 3 miliardy slovenských korún! Ak by ale oni sa rozhodli pre dôchodok a na ich miesto prídu ľudia, čo poberajú dneska podporu v nezamestnanosti, že by tá množina 20-tisíc boli všetci na podpore, tak je to v štátnom rozpočte úspora 40 miliónov eur. A keby to boli všetci, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, tak je to 15 miliónov eur, v každom prípade je to veľké plus. A v tejto chvíli naozaj je tu armáda 430-tisíc nezamestnaných a je to našou povinnosťou najmä voči nim. Takže rozšíriť na iných aj ústavných činiteľov v druhom čítaní, som za. Spomínam si tu na pani Vaľovú, na Chomu, na Blanára na všetkých starostov, primátorov, županov, poslancov VÚC, dokonca aj pre pani Nachtmannovú, aj vysokých a dobre platených akademických funkcionárov, aj pre tých by som odporúčal, že jeden mandát stačí. A dokonca, ak sa na mňa nenahnevá aj pán poslanec Muňko. Ďakujem za podporu tohoto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vyše vystúpenie registrujem dve faktické, tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Pán kolega Brocka, začali ste s takouto průpovídkou o Lincolnovi a ja zase si dovolím s takým, s takou ľudovou múdrosťou, že funkcia ešte nezabezpečuje múdrosť tomu, kto ju má. A keď ste hovorili o tom, že ste boli predsedom sociálneho výboru pred tým rokom a pol, ktorý som vám teda vyčítal alebo spomínal, a zároveň hovoríte, že pri zákone alebo pri pozmeňovacom návrhu, ktorý predkladala vaša kolegyňa Gibalová, že vlastne ona chcela zakázať dôchodcom pracovať, tak ja vám ako vtedajšiemu predsedovi sociálneho výboru prečítam prvé dve vety z odôvodnenia vašej kolegyne Gibalovej:

    "Navrhuje sa, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnávateľ alebo služobný úrad možnosť slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá naďalej v pracovnom pomere." Pán predseda sociálneho výboru vtedajšej vládnej koalície, prosím vás, prečítajte si aspoň túto prvú vetu z pozmeňujúceho návrhu vašej kolegyne Gibalovej, ktorý ste nepodporili, a na základe vašeho hlasovania a vašich troch spolustraníkov ste takýmto spôsobom zabránili niekoľko desiatkam tisíc nezamestnaných ľudí, aby mohli vystriedať dôchodcov na ich pracovných miestach. Ak hovoríte, že to bolo úplne o niečom inom a vtedy ste chceli zakazovať prácu, a preto ste to nepodporili, tak nehnevajte sa, ale klamete, účelovo klamete. Prečítajte si aspoň prvú vetu z toho pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem, ja si myslím, že sa oplatilo zostať do pol siedmej dnes snemovni už len kvôli tomuto vystúpeniu pána Brocku, ktoré bolo úplne skvelé, a tiež by som niekedy chcel vedieť obhajovať návrhy zákonov a argumentovať tak ako on.

    Pokiaľ ide o ten akýsi spor, ktorý sa tu tak rozpútal, ktorý návrh bol aký návrh, to sú skutočne dve rozdielne veci, skutočne dve rozdielne veci, pretože pred tým rokom alebo rokom a pol, keď vyšiel pozmeňovací návrh z dielne KDH, tak tam bolo to rozhodnutie, či zostane, alebo nezostane dôchodca v pracovnom pomere vrátene súkromnej sféry nielen v štátnej na zamestnávateľovi. Čiže ten zamestnanec dôchodca to nemá vo svojich rukách, kdežto tento návrh je filozofický skutočne úplne iný, pretože dôchodca sa môže slobodne rozhodnúť medzi prácou, resp. medzi dôchodkom. Ďalej by som chcel pripomenúť ešte jeden rozmer. Tým, že mladí ľudia by týmto spôsobom mohli zaplniť prípadné uvoľnené miesta po tých dôchodcoch, ktorí by sa rozhodli odísť zo zamestnania, sa vlastne posilní aj medzigeneračná solidarita vyjadrená platením odvodov, ktoré tí mladí začnú na tých starých jednoducho platiť.

    Veď sa nepozerajme na to len tak, že ten dôchodca má prácu, mladý nemá prácu, je to aj o tej medzigeneračnej solidarite, ktorú v druhom pláne treba vidieť, veď nepozerajme len krátkozrako na to, na ten povrch, rozmýšľajme aj trošku s nadhľadom, trošku komplexnejšie.

    A ešte chcem reagovať: ústavnosť - protiústavnosť. Asi o tom ešte neviete, ale Ústavný súd rozhodol, že súbeh alebo to rozhodnutie našej vlády buď predčasné dôchodky, alebo práca je plne v súlade s ústavou. Bude to o pár dní zverejnené v zbierke.

  • Som sa započúvala do tejto rozpravy a tiež chcem oceniť príspevok a prezentáciu pána poslanca Brocku, pretože si rovnako myslím, že to predniesol zrozumiteľne, a chcem povedať, že pokiaľ to bolo naozaj aj pravdivé prezentovanie hlavného zmyslu tohto zákona, tak ja ho podporím, pretože rovnako si myslím, že je potrebné voliť diferencovaný a osobitý prístup v zhodnocovaní, umožnení súbehu dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok zo Sociálnej poisťovne a zároveň sú v štátnej službe, tam naozaj sa mi to nejakým spôsobom bije a súhlasím, že v prospech získania 35 tisícov nových pracovných miest to môže riešiť aspoň sčasti otázku nezamestnanosti. Ale súčasne chcem sa ubezpečiť v tom a to by som poprosila aj predkladateľku, aby ma v tom ubezpečila v záverečnom slove, že tento zákon nijako nebude znemožňovať a brániť dôchodcom, ktorí zase v štátnej službe nie sú, prilepšiť si k dôchodku. Pretože hlavne dôchodcovia, ktorí sú osamelí, naozaj majú veľmi veľký problém zarobiť, nie že zarobiť si, žiť vlastne a prežívať slušnú starobu. Takže veľmi sa hlásim k tomu, aby mimo štátnej služby dôchodcom bolo umožnené a uvoľnené, boli uvoľnené pracovné možnosti, ako si privyrobiť a rozšíriť svoju príjmovú položku. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Brocka.

  • Možno by som ani nemusel už, lebo pán poslanec Mihál vlastne vysvetlil opäť ten rozdiel, ale predsa len pán Matovič používa veľmi silné výrazy, aj mojich kolegov nazval farizejmi, že vtedy nepodporili jedným hlasom neprešiel a teraz to predkladajú. Tak mám takýto návrh, pán kolega, berte to ako od staršieho kolegu v parlamente. Ten Lincoln mal pravdu, že treba mieriť teda tak nižšie, teda primerane, aby tomu ľudia rozumeli. Chcem vám poradiť, tú vetu, čo ste čítali, tak čítajte ju toľko razy a dovtedy, kým zbadáte ten rozdiel, že vtedy zamestnávateľ rozhodoval o zamestnancovi, a my teraz navrhujeme, že zamestnanec si sám môže vybrať, že sa môže rozhodnúť sám.

  • Ďakujem, o slovo požiadala pani navrhovateľka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí zatiaľ vystúpili, ale cítim, že chcem vystúpiť, nakoľko niektoré, niektoré veci sú veľmi dôležité a hodné reakcie. Ponajprv chcem dať na správnu mieru to, čo bolo v minulosti a to, čo je dnes, a nerada by som bola, aby sme sa zaoberali v tejto chvíli komparáciou minulosti a dnešného návrhu.

    Faktom je, že návrh, ktorý som predkladala k Zákonníku práce bol možnosťou dať výpoveď človeku, ktorý dosiahne dôchodkový vek. Tento návrh bol veľmi diskutabilný, pretože pravdou je to, čo povedal pán poslanec Brocka, aj Mihál, že takýto návrh z minulosti by platil pre všetkých dôchodcov. To znamená, že bolo by na "svojvôli" zamestnávateľa, či toho zamestnanca si ponechá, alebo prepustí. Čaro toho návrhu, ale bolo v tom, že ten rozumný zamestnávateľ v prípade, ak ten jeho zamestnanec v dôchodkovom veku je excelentný učiteľ, profesor, atď., atď., úradník, tak ten by ho neprepustil aspoň po tú chvíľu, kým si nenašiel alebo nevychoval za takého zamestnanca náhradu. Paradoxne oproti vyjadreniu pána Matoviča, ja tento môj predchádzajúci návrh som považovala za prísnejší, ako je ten, a to je v tom bode, že naozaj aj keď aj tento je kontroverzný, v poriadku, ja ho považujem za nevyhnutný, ale predsa len je tu moment, kedy si ten dôchodca poberajúci zároveň aj mzdu a plat, ale aj dôchodok, môže vybrať.

    A nadviažem aj na vystúpenie pána môjho kolegu Jozefa Mikloška, ktorý hovoril o tom, že sa stratia garanti, že budú zrazu chýbať na školách a iných miestach ľudia, ktorí sú nenahraditeľní. Ale ten návrh náš súčasný nehovorí o tom, že oni musia odísť, oni môžu ďalej zostať pracovať na svojich miestach, ale po dobu, kým budú pracovať, nebudú poberať dôchodok. Čiže to nie je, že my im ten dôchodok zoberieme, presne analógia toho, čo pripravil aj Ústavný súd, čo prezradil pán poslanec Mihál, analógia zákazu súbehu u predčasných dôchodcov, niečo podobné.

    Pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o európskych pravidlách a o diskriminácii. Dovoľte mi trošku sa pri tom pozastaviť. Fakt je, že Rada v roku 2000 prijala smernicu č. 78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorá výslovne zakazuje zákaz diskriminácie podľa veku. Rámcová smernica má pre oblasť pracovného práva mimoriadny význam, aj keď osobnou a vecnou pôsobnosťou prekračuje rámec pracovného práva. Ale táto smernica nedefinuje diskrimináciu absolútne, lebo táto smernica "chápe", že so stále rastúcou úlohou oprávnených výnimiek z diskriminácie, je potrebné plasticky prispôsobovať aj právo.

    Za priamu diskrimináciu rámcová smernica považuje stav, ak sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo mohlo by sa zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej súvislosti a situácii. Oficiálny preklad znenia tejto smernice do slovenského jazyka ale nie je správny, pretože pri jeho vymedzení v porovnaní s originálnym textom smernice došlo k vypusteniu formulácie "ako by sa zaobchádzalo", čo je pre vymedzenie pojmu diskriminácie, mimoriadne dôležité.

    A nad obsahový rámec oprávnených výnimiek zo zákazu nepriamej diskriminácie tak, ako ich formuluje čl. 2 rámcovej smernice, čl. 6 rámcovej smernice, vytvára v prípade veku osobitný právny model oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý platí len pre oblasť oprávneného rozdielneho zaobchádzania na základe veku. A týmto spôsobom podstatne rozširuje okruh oprávnených výnimiek, ktorý umožňuje členským štátom nad rámec čl. 2 ods. 1 smernice ustanoviť výlučne vo vzťahu k veku odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní, ak to rozdielne zaobchádzanie je objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. A tieto primerané a nevyhnutné prostriedky, alebo stanovenie osobitných prostriedkov v interakcii na túto smernicu, je prístup k zamestnaniu a odbornej príprave a povolaniu, vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších zamestnancov, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana. Čiže stanovenie aj podmienok, napr. minimálneho veku, odbornej praxe pre prístup k zamestnaniu alebo určitým výhodám, ktoré súvisia so zamestnaním.

    Rámcová smernica - a to chcem podčiarknuť, keď už sme sa dostali k tomu európskemu právu - neovplyvňuje právomoc členských štátov nielen určiť vek odchodu do dôchodku, ale aj upraviť podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí veku odchodu do dôchodku. Rámcová smernica podčiarkuje vyváženosť štruktúry zamestnancov a podporu profesijného dorastu, a pritom upozorňuje na legitímne ciele, ktoré by v zmysle čl. 6 rámcovej smernice mali používať členské štáty a dokonca môžu si ustanoviť aj maximálne vekové hranice, čo predstavuje primeraný a potrebný prostriedok na dosiahnutie práve tých cieľov, o ktorých rámcová smernica hovorí.

    Čiže z toho je zrejmé, že nie je tu ovplyvnená právomoc členských štátov, ak je rozumný cieľ a ak je to potrebné, tak môže sa ustanoviť takáto hranica a dokonca v antidiskriminačnom zákone 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 sa hovorí, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania, vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie. Dokonca zo dňa 12. januára 2010 existuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie rozhodnutím v právnej veci 341/08, tzv. Petersen, kde toto rozhodnutie Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku a je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie. Teda toľko z legislatívy európskych pravidiel, ale aj z nášho antidiskriminačného zákona.

    Ešte by som chcela upozorniť na poznámku, že nebude možné nahradiť toľko zamestnaných dôchodcov v súbehu. No naozaj už som povedala vo svojom úvodnom slove, nie som taký veľký optimista, aby som si myslela, že každý zváži svoje uplatnenie buď - alebo. Faktom je však a znova opakujem 430-tisíc nezamestnaných a na margo toho, tej možnosti nastúpenia na uvoľnené miesta by som chcela použiť opäť Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2011, ktorú vypracovalo ministerstvo práce a predkladal ju už pán minister Richter, kde sa hovorí: "Ku koncu roku 2011 úrady práce zo všetkých uchádzačov o zamestnanie zaevidovali 12,25 % uchádzačov o zamestnanie z odvetvia verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie." Čiže argument, že títo ľudia sú nenahraditeľní, je argumentom, ktorý je postavený na vode. V podstate z tohto údaja svedčí, že na každé pracovné miesto takéhoto zamestnanca sú dvoja pripravení uchádzači o zamestnanie.

    A mojou najväčšou inšpiráciou je, bola našou inšpiráciou vysoká nezamestnanosť a snaha ako pomôcť nezamestnaným, ale aj zákon v Nemecku, podľa ktorého spolkoví úradníci a úradníčky odchádzajú podľa § 51 zákona o spolkových úradníkoch do dôchodku koncom mesiaca, v ktorom dovŕšili dôchodkový vek, týmto končí ich aktívna služba, sú preradení do dôchodkového stavu, pričom pre špeciálne oblasti činnosti, ako sú požiarne jednotky, atď., platia skoršie vekové hranice odchodu do dôchodku. A opäť pripomínam, lebo treba to zopakovať, že tento náš návrh nezakazuje pracovať, kategoricky nevymedzuje, ale dáva možnosť slobodne sa rozhodnúť.

  • Ďakujem pani navrhovateľke. Na jej vystúpenie registrujem 3 faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ja by som k vystúpeniu pani poslankyne dve poznámky chcel povedať.

    Prvé, to je to strelenie tých starších dôchodcov za mladých, no nepredstavujeme si to, prosím, tak, že univerzitného profesora teraz vystrieda mladý absolvent. Veď to je čistý nezmysel, toho univerzitného profesora, ktorý povedzme v 70-ke sa rozhodne odísť na dôchodok, vystrieda povedzme 60-ročný docent, toho 60-ročného docenta vystrieda 50-ročný docent, toho nejaký odborný asistent, atď. Čiže v tej hierarchii, v tej pyramíde sa to skrátka posunie, ako nikdy to nie je tak, že toho špičkového experta zrazu nahradí na jeho pracovnom mieste absolvent vysokej školy alebo niekto podobný. No takže nezjednodušujme si to takto, to vnímanie. ale hlavne chcem poznamenať druhú vec.

    Nezaznelo ešte v rozprave k tomuto návrhu, a ja teda využijem túto príležitosť, jeden dôležitý fakt. Ak sa ten dôchodca, ktorý pracuje, rozhodne pre ďalšie pokračovanie v práci a zriekne sa podľa tohto návrhu starobného dôchodku, tak má právo na to, aby sa za dobu, za ktorú stavebný dôchodok, aby za dobu, za ktorú starobný dôchodok podľa svojho rozhodnutia nepoberal, bol mu dôchodok prepočítaný, zvýšený, a to dvakrát:

    1. o 0,5 % za každých 30 dní počas ktorých dôchodok nepoberal, čiže je to za rok 6,5 % a

    2. započíta sa mu dôchod do dôchodku súčet osobných mzdových bodov krát aktuálna dôchodková hodnota za dobu, počas ktorej je naďalej dôchodkovo poistený.

    Čiže povedzme rok bude pracovať, nebude poberať dôchodok, za ten rok má relatívne zaujímavé zvýšenie dôchodku, do ktorého sa teda vráti, keď na ten dôchodok napokon predsa pôjde, čiže až o takú hroznú diskrimináciu nejde.

  • Pani kolegyňa Gibalová, ja by som chcel zopakovať ešte raz, považujem tvoj návrh za dobrý, budem zaňho hlasovať, tak ako som hlasoval pred rokom a pol za ten predošlý návrh, reagoval som, a teda zdôrazňoval som to preto, lebo, bohužiaľ, kolega Brocka podľa mňa naschvál skresľoval alebo doslova klamal, keď hovoril, že pred rokom a pol si navrhovala zakázať pracovať dôchodcom, to jednoducho nie je pravda. Ani najmenej v tom návrhu sa nikde nespomína, že by si zakazovala pracovať dôchodcom, iba si umožňovala možnosť sa slobodne rozhodnúť zamestnávateľovi, aby sa rozhodol, či si naďalej dôchodcu nechá, alebo nenechá. To nie je zákaz pracovať, a preto to nepovažujem za tak výrazný rozdiel medzi jedným a druhým návrhom, lebo aj v tomto prípade je slobodná vôla síce zamestnanca, v tom prípade bola slobodná vôla zamestnávateľa, ale de facto to riešilo ten istý problém s tým istým cieľom, aby namiesto dôchodcov hlavne teda v štátnej správe pracovali nezamestnaní alebo teda ľudia, ktorí dnes tú prácu nemajú. A z tohto dôvodu je mi teda jednoducho ľúto, že predtým KDH zabránilo alebo niektorí poslanci KDH zabránili prijatiu tohto návrhu, ktorý rok a pol už platiť mohol a, bohužiaľ, z reakcií poslancov SMER-u dnes vidíme, že tento návrh prijatý nebude, takže vlastne to nebude, že rok a pol zabránili títo poslanci, aby ten návrh platil, ale vlastne na celé toto volebné obdobie, čiže na 5,5 roka alebo koľko dokopy je aj s tým časom, ktorý uplynul.

  • Ďakujem, ja len dve také poznámky a jeden príklad.

    Tá prvá poznámka je: Porovnávať situáciu dôchodcov, ktorí pracujú v štátnej správe v Nemecku a na Slovensku, a oni, že odídu, a naši, že neodídu je také minimálne neprimerané, výrazne iná situácia dôchodcov v Nemecku a dôchodcov na Slovensku, ale budiž, keď chcem niečo, niečo presadzovať, tak si hľadám argumenty, ktoré by mohli presvedčiť.

    Použili ste tu predčasný dôchodok a dôchodok. Podľa môjho názoru ten, kto išiel v minulosti do predčasného dôchodku a vedel, že bude popritom pracovať to bolo jediné špekulatívne rozhodnutie a to sa vôbec nedá porovnávať zo starobným dôchodkom. To je trošku o niečom inom, to je zas také trochu iné porovnávanie.

    A tretí príklad. Poznám jedného manažéra, ktorý si zobral z ministerstva, nebudem hovoriť z ktorého, ľudí, ktorí z rôznych dôvodov museli odísť. Aj preto, že už boli starší, dôchodcovia, je ich tam asi dve tretiny z tých zamestnancov, aj tí, ktorí boli z iných než pracovných dôvodov nútení odísť. Tá firma skvele prosperuje, skvele prosperuje, on si ich dobre zaplatil a využíva ich naozaj dobré znalosti, skúsenosti vo svoj prospech, vo svoj zisk. Takže možno že by sme mali aj myslieť na to, že keď budeme rozmýšľať, že koho áno, koho nie. Pretože ak ja som dobrý manažér aj na ministerstve, tak viem porovnať, že ktorý pracovník je na ministerstve je dobrý a ktorý nie je dobrý. A či mám náhradu, či nemám. A keď je tam zlý pracovník, ktorý sa dožil dôchodkového veku, tak aj súčasný zákonník práce umožňuje ho nahradiť iným, mladým, lepším, kvalitnejším, tomu sa predsa nikto nebráni. Je tu taká možnosť, tak to využime. Kto to využil? A potom sa bavme o tom, že či musíme nejaký iný...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada zopakovala, že ide nám o to, aby si mohli vybrať títo pracujúci dôchodcovia vo verejnej alebo štátnej správe, či budú pracovať, alebo poberať dôchodok. A, samozrejme, že aj s tou poznámkou a ďakujem za ňu, myslela som na to, ktorú poznamenal pán poslanec Mihál, že pri skončení pracovného pomeru v rámci aplikácie tohto nášho návrhu naozaj dôjde k prepočítaniu dôchodkov a dôchodku, čo je ročne 6,5 %, čiže ja len chcem to trošku porovnať. Ktorá banka na Slovensku má ročný úrok 6,5 %? Máme, máme - okrem štátneho rozpočtu (smiech) - máme za to, že všetci títo dôchodcovia, ak sa rozhodnú poberať len dôchodok si môžu privyrobiť iným spôsobom, inou formou, napr. na dohodou, až na to, že vládny SMER tak skomplikoval a zneatraktívnenie dohodárov, že teraz je to problém, treba nechať iné formy a možnosti týmto dôchodcom ako si privyrobiť, ale myslím si, že rozhodnúť sa medzi trvalým zamestnaneckým pomerom a poberaním dôchodku u týchto kategórii dôchodcov je treba rozhodnúť čím skôr.

  • Ďakujem. Ďalší prihlásený do rozpravy. Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som hneď na začiatok povedal, že tento návrh zákona plne podporujem, presadzujem už ten návrh a túto myšlienku už dávnejšie. A v poslednom období sa stretávam s veľa občanmi na ulici, jednoduchými občanmi, ale aj na iných podujatiach a všetci mi hovoria hlavne na východnom Slovensku, že tento návrh zákona musí prejsť v tejto Národnej rade, preto ma veľmi mrzí, že zo strany vládnej strany SMER k tomuto návrhu zákona nikto nevystúpil, zaznelo iba niekoľko faktických poznámok. Prečo mi to tí jednoduchí ľudia hovoria na ulici, že to musí prejsť? Možno aj obyčajní ľudia, prečo mi to hovoria, pretože používajú zdravý gazdovský rozum, naozaj v okresoch, kde je nezamestnanosť cez 20 %, tí ľudia vidia, že ich deti, vnuci, ktorí končia vysoké, stredné školy, vysoké školy, veľakrát s červeným diplomom, nemôžu nájsť prácu. V súkromnom sektore máme hospodársku krízu, oni vyštudovali dajme tomu pedagogickú školu, filozofickú školu, chceli by učiť na strednej škole, základnej škole alebo pracovať v štátnej správe - nemajú šancu nájsť miesto. Odchádzajú do zahraničia robiť aupairky do Írska, Anglicka, Rakúska.

    Všetci chceme, aby demografický vývoj na Slovensku bol lepší, ako to je možné, títo mladí ľudia vzdelaní ľudia odchádzajú do sveta, dievčatá už tam väčšinou zostávajú, vydajú sa tam, nevracajú sa, tento štát do ich vzdelania investoval nemalé prostriedky. My chceme, aby si zakladali rodiny tu na Slovensku. Ako to je možné, keď tu nemajú prácu? Takže ľudia používajú zdravý gazdovský rozum a poslanci v Národnej rade to nedokážu? Vládna strana SMER to nedokáže. Máme skoro 15 % nezamestnanosť v kraji ako prešovský, košický, banskobystrický, k 20 % priemerná nezamestnanosť. Štát, čo sa týka konsolidácie finančných prostriedkov, minister financií - aj minulý týždeň daňová prognóza 360 miliónov znova bude chýbať - povedal: "Povymetám všetky kúty."

    A ja s ním súhlasím, nech povymetá všetky kúty! A toto je návrh zákona, ktorý rieši na jednej strane nezamestnanosť, na druhej strane konsoliduje verejné financie, pomáha aj Sociálnej poisťovni v tom, aby sa tam usporili nejaké finančné prostriedky, a z vládnej strany SMER nikto sa ani nepostaví a nepovie k tomu ani poriadne 4 vety. Vie vôbec premiér Fico, že návrh tohto zákona je v pléne Národnej rady? Informuje ho vôbec niekto, že tu opoziční poslanci navrhujú zákony, ktoré možno nie sú úplne populistické, pretože, samozrejme, píšu nám maily niektorí starobní dôchodcovia, ktorí pracujú v štátnej správe píšu nám, že robíme nedobre, sú niektorí poradcovia, PR poradcovia, ktorí hovoria: "Vy, opozičná strana KDH idete taký návrh zákona, vy idete pomáhať SMER-u, idete pomáhať Ficovi, Kažimírovi?" A my hovoríme, že je to zodpovedné takto sa správať. Tento zákon by sa mal volať správne: Jeden príjem od štátu stačí!

    Pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby ste vy ako spravodajca informovali premiéra Fica, že takýto návrh zákona je v pléne Národnej rady. Takisto ako minulý týždeň, keď som tu s kolegom Hudackým navrhoval zákon o aktivačných prácach, aby mohli prevádzať aj štátne podniky, aby zmysluplnú prácu mohli robiť títo aktivační pracovníci. Znova sme vám pomáhali v tom, odmietli ste to! Skúste premiéra informovať o tom, že takéto návrhy zákona tu sú, keď ich nepredkladajú vládni poslanci, keď ich nepredkladá vláda, keď takýto návrh zákona, ako povedal kolega Brocka, nepredkladá minister sociálnych vecí Richter, tak ich predkladajú poslanci za KDH.

    Pán kolega Matovič už odišiel, môžme sa tu hodiny a hodiny baviť o tom, čo bolo, keby bolo pred rokom a pol. Dneska žijeme tu a teraz, kríza je maximálna v týchto mesiacoch, nezamestnanosť nám stúpa. Tak budeme sa tu hodiny, hovoriť o tom, že čo bolo pred rokom a pol? Mimochodom, tak isto si myslím, že tento návrh je oveľa lepší. Dáva slobodu, tým ľuďom, ktorý dosiahnú starobný dôchodok, aby sa mohli slobodne rozhodnúť zostaneš pracovať, si potrebný, si nenahraditeľný, áno zostaneš pracovať, dobre, budeš mať jeden príjem od štátu, to je plat a nebudeš poberať starobný dôchodok. Pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pred chvíľou tu ešte bol, určite by sa potešil. Určite by sa potešil. Alebo zostaneš, teda zoberieš ten starobný dôchodok, uvoľníš miesto v štátnej správe, môžu naňho nastúpiť mladí, vzdelaní ľudia. 424 priemerný dôchodok v štátnej správe - asi to nie sú najnižšie platy v štátnej správe týchto ľudí. Asi títo ľudia v tej štátnej správe pracujú už dlhé roky, majú príslušné vzdelanie, to znamená, majú aj tabuľkovo, dalo by sa povedať, maximálne platy. Tu sa nebavíme o ľuďoch, ktorí by museli odísť do starobného dôchodku a dostali 200-eurový dôchodok.

    Páni a dámy, my máme takých starobných dôchodcov, ktorí dostanú 190-eurový starobný dôchodok. Ale to nie sú ľudia, ktorí pracovali celý život v štátnej alebo vo verejnej správe. To sú ženy, ktoré pracovali za minimálnu mzdu pomaly posledných 20 rokov, robili upratovačky v nemocniciach alebo nejaké práčky, zodrali sa tam, ale keďže ich príjem bol taký, aký bol, tak aj ich starobný dôchodok je nízky. Ale my sa tu nebavíme o takýchto starobných dôchodkoch, my sa tu bavíme o nadpriemerných starobných dôchodkoch. A pani kolegyňa Nachtmannová už tu, samozrejme, nie je, hovorila, že kto bude učiť na tých školách, kto tam bude robiť tých garantov na tých vysokých školách. Ja vám garantujem jedno, že keď môj priateľ riaditeľ gymnázia vypíše konkurz na uvoľnené miesto učiteľky alebo teda učiteľa, prihlási sa mu 18 vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí a má problém vybrať. Vy sa nebojte, kto tam bude pracovať! Pani kolegyňa navrhovateľka použila tu viacero, teda viacero, jeden graf, kde ukázala viacero možností, ak by teda odišlo, jeden som si zapísal, teda ak by z tých 20-tisíc starobných dôchodcov zostalo 15-tisíc, to znamená 15-tisíc, ak by zostalo pracovať v štátnej správe a len 5-tisíc by odišlo do starobného dôchodku, to znamená 5-tisíc nových pracovných miest, tak by čiastka, ktorú takto by štát získal a Sociálna poisťovňa, bola 86 mil. To takéto čiastky v tomto štáte nechýbajú? Jeden príjem od štátu stačí. Náš štát, to nie je o tom, že to je medzigeneračná nejaká diskusia, až pomaly vojna, či niekto je za tých starých alebo mladých. To je o tom, že tento štát na to nemá! Tento štát nemá na to, aby na jednej strane platil dôchodok a zároveň plat v štátnej správe a na druhej strane mladému človeku podporu v nezamestnanosti, ale viackrát je to sociálna dávka.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ospravedlňujem sa vám, pán poslanec, chcem sa spýtať, či máte ešte dlhšie vystúpenie?

  • Takže prerušujem rokovanie tohto dňa schôdze. Stretneme sa zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Pekný večer vám prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.