• Príjemné dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán podpredseda Ján Figeľ a páni poslanci Otto Brixi, Martin Fedor, Ján Hudacký, Richard Sulík, Pavol Zajac a Lucia Žitňanská. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Maroš Kondrót.

    Včera sme vykonali tajné hlasovanie o

    návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska(tlač 346).

    Prosím povereného overovateľa Milana Halúza, aby oznámil výsledky tajného hlasovania, najskôr za oblasť rozhlasového vysielania. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so zápisnicou o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania, ktoré sa konalo 7. februára 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielanie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 136 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri Igorovi Gallovi hlasovalo za návrh 90, proti návrhu 28, zdržalo sa hlasovania 18, Eve Jaššovej hlasoval za návrh 1, proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 46, Ľubomírovi Lintnerovi hlasoval za návrh 1, proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 46, Milanovi Michaličovi nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 47, pri Daniele Rodinovej hlasovalo za návrh 9, proti návrhu 85, zdržalo sa hlasovania 42, Tamare Valkovej nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 87, zdržalo sa hlasovania 49, Štefanovi Wimmerovi hlasovalo za návrh 31, proti návrhu 66, zdržalo sa hlasovania 39.

    Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania zvolený Igor Gallo.

    Overovatelia poverili mňa Milana Halúza ako svojho člena oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Igora Galla za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania.

    Teraz prosím Pavla Gogu o oznámenie výsledkov tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania. Nech sa páči.

  • Prajem dobrý deň všetkým. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania, ktoré sa konalo 7. februára 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 136 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri Milanovi Antolovi hlasovalo za návrh 42, proti návrhu 61, zdržalo sa hlasovania 33, Vladimírovi Bednárovi nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 47, Bohumírovi Bobockom nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 47, Jánovi Dianiškovi nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 47, Vladimírovi Dobrovičovi hlasoval za návrh 1, proti návrhu 87, zdržalo sa hlasovania 48, Štefanovi Fejkovi hlasoval za návrh 1, proti návrhu 88, hlasovania sa zdržalo 47, Jánovi Fülem hlasoval za návrh 1, proti návrhu 87, zdržalo sa hlasovania 48, Mariánovi Gáborovi nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 47, Jozefovi Chudíkovi hlasovalo za návrh 76, proti návrhu 33, zdržalo sa hlasovania 27, Pavlovi Jaczovi hlasoval za návrh 1, proti návrhu 90, zdržalo sa hlasovania 45, Jánovi Kubáňovi nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 88, zdržalo sa hlasovania 48, Eve Siskovej nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 47.

    Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania zvolený Jozef Chudík.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Jozefa Chudíka za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť televízneho vysielania.

    Nakoniec prosím Ľubicu Roškovú, aby oznámila výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, dovoľte prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie, ktoré sa konalo 7. februára 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 135 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri Martinovi Greššovi nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 89, zdržalo sa hlasovania 46, Dušanovi Koblišekovi hlasoval za návrh 1, proti návrhu 86, zdržalo sa hlasovania 48, Andrejovi Kramárovi hlasovalo za návrh 40, proti návrhu 61, zdržalo sa hlasovania 34, Petrovi Kubicovi hlasovalo za návrh 77, proti návrhu 30, zdržalo sa hlasovania 28, Vladimírovi Sečkovi nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 88, zdržalo sa hlasovania 47, Jaroslavovi Šoltysovi hlasovali za návrh 4, proti návrhu 88, zdržalo sa hlasovania 43, Elene Šrámkovej nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 86, zdržalo sa hlasovania 49.

    Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie zvolený Peter Kubica.

    Overovatelia poverili svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Petra Kubicu za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie.

    V rokovaní 14. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 315, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 287.

    Dávam slovo poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, predkladám ja, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová.

    Týmto predloženým návrhom chcem v prvom rade reagovať na to, čo vzniklo po prijatí tohto zákona v aplikačnej praxi, na praktické problémy. Hlavným zámerom návrhu je okrem adresnosti poskytovaných dotácií aj zvýšenie účelnosti vynaložených finančných prostriedkov a hlavne sledovanie motivačných cieľov v súvislosti s deťmi zo sociálne slabých rodín.

    V súčasnosti sa poskytujú školám nemalé finančné prostriedky, ktoré slúžia na pokrytie výdavkov súvisiacich s plnením povinnej školskej dochádzky deťom v hmotnej núdzi. Školy za tieto peniaze nakupujú najmä zošity, písacie potreby, učebnice a nevyhnutné individuálne učebné pomôcky. Praktický problém však nastáva v okamihu, keď si tieto všetky bezplatné pomôcky berú deti domov. A to je nepísané pravidlo, dieťa proste dostane tie pomôcky a hneď si ich berie domov. Prax ukázala, že z domu nosia deti tieto pomôcky v zdevastovanom stave, ktoré už nie sú použiteľné v škole, respektíve sa vyskytujú prípady, keď deti alebo ich rodičia obchodujú s takto získanými školskými potrebami. Tým sa stráca ich hlavný účel, a to použitie týchto školských potrieb pri výučbe detí v školách. Chceme upozorniť aj na fakt, že deti majú nárok na tieto školské pomôcky, a to dvakrát do roka, a v prípade, ak si tieto pomôcky zničia už v prvom mesiaci, musí dieťa čakať minimálne ďalších štyri až päť mesiacov na to, kým mu škola zakúpi nové učebné pomôcky. Toto má, samozrejme, vplyv aj na to, že tieto deti si nemajú ako plnohodnotne vykonávať školské zadania od svojich vyučujúcich, čo môže komplikovať ich vzdelávanie, a to sa, samozrejme, v praxi aj deje.

    Navrhujeme preto, aby sa bezplatné školské pomôcky stali majetkom základnej školy alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, aby tak mala škola dosah na ochranu týchto pomôcok. Ja predpokladám, že je v záujme školy, ale v neposlednom rade aj v záujme rodičov detí, aby mali počas vyučovania vždy k dispozícii školské potreby, keďže ich primárnym účelom je pomáhať deťom počas vyučovania.

    V druhom bode tejto malej novely navrhujeme, aby sa zaviedol motivačný prvok pri nároku na získanie takzvaných bezplatných obedov pre deti v hmotnej núdzi. Aj v tomto prípade prax ukázala, že toto ustanovenie vôbec nemotivuje deti k plneniu si povinnej školskej dochádzky a deti do školy často prídu len pre to, aby si vyzdvihli bezplatný obed, a to aj v dňoch, keď majú neospravedlnené vyučovacie hodiny. Inými slovami, dieťa celý deň nie je v škole, príde tam na posledných 20 minút poslednej vyučovacej hodiny, aby tak získalo nárok na bezplatný školský obed.

    Navrhujeme preto, aby v prípadoch, keď má dieťa v mesiaci, v ktorom sa mu poskytuje bezplatná strava, vymeškaných minimálne päť neospravedlnených vyučovacích hodín, nemalo nárok na nasledujúci mesiac na bezplatné obedy. Týmto opatrením chceme motivovať deti a ich rodičov k dodržiavaniu si povinností a k dôslednému plneniu povinnej školskej dochádzky a v prípade, ak sa niečo také nedeje, aby, samozrejme, z toho boli vyvodené adekvátne sankcie.

    Toto ustanovenie však nevylučuje možnosť, aby rodičia pre deti zakúpili obed v sume, ako ho poskytuje škola deťom, ktoré nie sú v hmotnej núdzi.

    Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nemá negatívny dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, má pozitívny dopad na sociálne vplyvy.

    Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ešte mi dovoľte pár slov povedať, pretože dostala som k tomu stanovisko aj ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny, aj ministerstva školstva. Ministerstvo školstva považuje takúto úpravu za opodstatnenú, pretože sa stotožňuje vlastne s tými nemilými vecami, ktoré nám priniesla pri zákone o dotáciách aplikačná prax. Na rozdiel od toho stanovisko ministerstva práce je už tradične teda negatívne, pretože ministerstvo tvrdí, že takáto novela by mohla znemožniť plnenie si povinnej školskej dochádzky detí z rodín v hmotnej núdzi, čo teda, musím povedať, je v príkrom rozpore s tým, čo ja navrhujem a hlavne prečo to navrhujem. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Monike Gibalovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 32 z 22. novembra 2012 a podala spravodajskú informáciu k návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 287 z 9. novembra 2012 navrhol prideliť zákon na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie, súčasne konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka. Cieľom je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností, ako aj vytváranie primeraných podmienok v zmysle navrhovanej legislatívnej úpravy.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa po všeobecnej rozprave o podstate návrhu uzniesla Národná rada na tom, že podľa § 73 ods.3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods.1 rokovacieho poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa tento návrh zákona prerokoval v druhom čítaní a prerokoval vo výboroch, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci do 30 dní a do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v gestorskom výbore, ktorým bude Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďakujem, skončila som.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani navrhovateľka, chcete niečo k tomu dodať?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Tiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 342, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 322.

    Teraz dávam slovo opäť pani poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh, ktorý je opäť vo svojej prapodstate strašne jednoduchý, ale reaguje na nepríjemné veci posledných dní, mesiacov, týždňov. A to sú týrané deti v tejto krajine, utýraná Lucka, ktorú sa nepodarilo odhaliť ani nám, ani úradníkom na úradoch práce. Jednoducho tu zlyháva systém. A ja nehovorím, že prinášam liek na celý ten systém, ale vo výraznej miere by to mohlo napomáhať odhaľovanie týraných detí.

    Účelom predloženého návrhu zákona je naviazať výplatu prídavku na dieťa poskytovaného v súčasnosti plošne na všetky nezaopatrené deti, na absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára so špecializáciou v odbore pediatria do siedmeho roku života dieťaťa. Cieľom návrhu je monitorovať zdravotný stav a sociálny status dieťaťa od jeho najútlejšieho veku minimálne po skončenie povinnej školskej dochádzky, a to nepretržite a na pravidelnej báze. To sa v súčasnosti nedeje. My vieme sledovať deti do troch rokov veku života dieťaťa a potom nám dieťa vypadne a začíname ho sledovať, až keď si začne plniť povinnú školskú dochádzku, to znamená v tých siedmich rokoch. A presne v tomto vákuu nám vypadla malá utýraná Lucka.

    V súčasnosti je rodičovský príspevok poskytovaný rodičovi alebo inému zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý sa riadne stará o dieťa – vrátane absolvovania preventívnych prehliadok u detského lekára. Tento príspevok je teda naviazaný na riadne plnenie si rodičovských povinností. Avšak rodičovský príspevok je poskytovaný v drvivej väčšine prípadov do tretieho roku veku dieťaťa maximálne. Len vo výnimočných prípadoch, pokiaľ dieťa je zdravotne ťažko postihnuté, je rodičovský príspevok rodičovi poskytovaný do šiesteho roku veku dieťaťa. Prídavok na dieťa je však neskôr viazaný na plnenie si povinnej školskej dochádzky od času, keď je dieťa povinné navštevovať školu, čo nastáva najneskôr po dosiahnutí siedmeho roku veku dieťaťa. Ak si dieťa neplní riadne školskú dochádzku, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o tom, že prídavok na dieťa sa bude poskytovať osobitnému príjemcovi. Avšak medzi tretím a siedmym rokom života je jedinou podmienkou na získanie príspevku na dieťa to, že rodič alebo iný zákonný zástupca dieťaťa sa o dieťa stará osobne, t. j. že mu dieťa nebolo súdom odobraté. Vo väčšine prípadov tak medzi tretím a siedmym rokom života dieťaťa nemáme žiadne informácie ani o zdravotnom stave dieťaťa, ani o jeho sociálnom statuse alebo zázemí, ak pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí nedostanú podnet na prešetrenie pomerov v rodine dieťaťa alebo nemajú iný dôvod skúmať sociálne pomery dieťaťa.

    Jedným z dôvodov na predloženie tohto návrhu je nedávno medializovaný prípad smrti dievčatka, ktoré už malo navštevovať druhý ročník základnej školy, a pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí nevedeli, že dieťa zomrelo a zároveň rodič tohto dieťaťa naň poberal neustále, nepretržite prídavky. Ďalším z dôvodov je snaha o zlepšenie prevencie chorôb pri najmenších deťoch tak, aby sme mali kompletný prehľad o zdravotnom vývoji konkrétneho dieťaťa. Špecificky napríklad zdravotný stav detí žijúcich v oblastiach s koncentrovanou chudobou nie je najlepší a toto opatrenie by mohlo zabezpečiť, že zákonní zástupcovia dieťaťa budú motivovaní absolvovať preventívnu prehliadku u pediatra na pravidelnej dvojročnej báze, ak nie, tak im bude odňatý prídavok na dieťa. Zároveň to zabezpečí evidenciu detí medzi tretím a siedmym rokom života detí v čase, keď ešte nenavštevujú základnú školu v rámci plnenia si povinnej školskej dochádzky, pretože predškolská dochádzka nie je povinná. Súčasne už nebude možné, aby zákonný zástupca poberal prídavok na dieťa medzi tretím a siedmym rokom života bez toho, aby bolo zrejmé, či dieťa žije, či sa o dieťa riadne stará alebo nie.

    Môj návrh je koncipovaný tak, aby zákonný zástupca dieťaťa musel s dieťaťom absolvovať preventívne prehliadky v piatom roku veku dieťaťa a medzi šiestym a siedmym rokom veku dieťaťa pre získanie prídavku na dieťa. Ide o preventívne prehliadky plne hradené už v súčasnosti z verejného zdravotného poistenia v zmysle zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Absolvovanie preventívnych prehliadok u pediatra preukazuje zákonný zástupca dieťaťa, pričom spôsob preukazovania je potrebné upraviť podzákonným právnym predpisom tak, aby v čase dosiahnutia príslušného veku dieťaťa rodič preukazoval splnenie povinnosti absolvovať preventívnu prehliadku u pediatra. V prípade, že túto povinnosť rodič nesplní, bude mu nárok na prídavok na dieťa odňatý rozhodnutím o zastavení výplaty prídavku do času, kým preukáže splnenie tejto podmienky. Vzhľadom na to, že preventívne prehliadky sú v rozsahu, tak ako uvádzam, plne hradené z verejného zdravotného poistenia už v súčasnosti, nevznikajú mojím návrhom v tomto ohľade vyššie nároky na výdavky z verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia musia dokazovať splnenie tejto povinnosti už pri preberaní rodičovského príspevku, verím, že je administratívne zvládnuteľné preukazovanie splnenia tejto povinnosti aj v prípade výplaty prídavku na dieťa.

    Predložený návrh zákona môže mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Monike Gibalovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpila ako určená spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu pani poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 322 zo 7. januára 2013 navrhol prideliť návrh zákona výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Zároveň konštatoval, že zákon spĺňa všetky ustanovené náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel.

    Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.

    Tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

    A zároveň odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý zároveň navrhujem ako gestorský výbor. Navrhujem, aby sa vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade tento zákon prerokoval. Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, krátko k tejto veci, aspoň aby niečo zaznelo aj z úcty k pani kolegyne, ktorá si dala tú robotu. A ja si ctím, keď ľudia si robia svoju robotu. Takže aspoň takto zľahka vyjadrujem podporu obidvom návrhom. Nechcel som sa predtým hlásiť, ale zároveň sa pýtam, koľko ešte ceruziek sa musí stratiť, čo je málo podstatné, koľko sa aj zle minie peňazí, koľko detí možno bude trpieť, kým sa vlastne tuná ľudia dohodnú na tom, komu vlastne to patrí, kým zistia, že im príde registrácia, že rómsky problém už má copyright. Toto ešte by mohlo zaznieť, hej, koľko ešte treba čakať na tie hviezdne prínosy, ktoré s fanfárami a slávobránou a s kapelou a s dychovkou prídu do parlamentu. Čiže toto som chcel povedať, lebo mám pocit, že to trvá nejako dlho. Dokonca už sa hádajú o tom, komu vlastne patrí to, čo som na začiatku hovoril, že Rómovia nepatria pod ministerstvo vnútra. Ja keby som bol Róm, tak proti tomu protestujem. Zdá sa, že už nám to musela prísť Európska únia povedať, že Rómovia nepatria pod ministerstvo vnútra. Čiže bojím sa, vyjadrujem obavu, že znova sa to niekde zbrzdí, zabrzdí. A tá otázka je namieste, koľko detí ešte kde bude trpieť pomerovo, samozrejme, rádovo nižšie a koľko ešte ceruziek sa kde stratí, koľko ešte peňazí sa zbytočne minie, kým tá veľká sláva sa bude konať a kým tí ľudia, ktorí si to zobrali ako svoju úlohu, pochopia, čo vlastne chcú urobiť alebo či budú vedieť, čo budú chcieť vlastne urobiť, lebo to s tým súvisí. Tu sme mali zákon o tej poľnohospodárskej pôde, ktorý v zásade je pre rómsku reformu enormne dôležitý. A ja si dovolím tvrdiť, že nikto z tých, čo robia rómsku reformu, ani o tom nevedel, že je dôležitý. Tak, vážení tí, ja neviem, kde sedíte, kde tvoríte ten dokument, tak vám chcem povedať, že tu návrhy zákonov nielen poslanecké, ktoré odpálite jedným hlasovaním, ale aj vládne návrhy zákonov chodia, ktoré súvisia úplne absolútne s rómskou reformou. To som považoval za potrebné povedať. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Kaník, Poliačik, Uhliarik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Ja by som tiež chcel v prvom rade vyjadriť podporu týmto dvom návrhom zákonov a ich oceniť, že sa tu objavili. Naozaj je to tak, že nie je dôvod odkladať riešenia, ktoré sa ponúkajú, množstvo riešení. Netreba na to žiadne veľké dlho pripravované riešenia, pretože tie riešenia vychádzajú spravidla zo zdravého rozumu a z reakcie na to, ako život sa vyvinul a ukázal, čo je dobré, čo je zlé. A preto treba takéto návrhy.

    Ja o nejakú chvíľu tiež budem niečo z tejto témy predkladať a schvaľovať hlavne. To je problém, že sa tieto návrhy neschvaľujú a že sa tu hráme na nejakú politiku.

    Ale dovolím si povedať ešte jednu vec. Ja absolútne nerozumiem tomu, ako môže vôbec vzniknúť pojem rómska reforma. A protestujem proti tomu. To čo je za nezmysel? To my budeme robiť reformu pre Bratislavčanov, pre východniarov, pre Tatrancov, pre Rómov, pre Číňanov? To čo je za nezmysel? Rómovia sú občania tohto štátu. My potrebujeme nastaviť dobre sociálny systém, ktorý je zdeformovaný, potrebujeme vylepšiť zákony, povedzme, o priestupkoch alebo ďalšie, ktoré sa zneužívajú a ktoré umožňujú konať niektorým občanom tak, že sa vymykajú z noriem správania. Ale my nepotrebujeme riešiť nejakú etnickú skupinu samostatne. Veď my nerobíme zákony pre konkrétne skupiny ľudí. My musíme robiť zákony pre úplne všetkých. Takže ja nechápem, ako vôbec takýto terminus technicus mohol vzniknúť, pretože my potrebujeme dobré zákony, ktoré platia pre všetkých. Neviem si predstaviť zákon, ktorý platí pre Rómov a pre Slovákov neplatí. Čo je to za nezmysel?

  • Alojz, neodpustil by som si nevyužiť príležitosť s tebou v niečom súhlasiť. Takže súhlasím s tebou v mnohých veciach, ktoré si povedal. Podľa mňa celý ten projekt tzv. rómskej reformy sa nám mení na frašku, každý mesiac sme mali čakať a s fanfárami nám mali byť oznamované nové veľké systémové riešenia. A nechodí nič. Stále nám chodia iba výhovorky, na koho sa čaká, s kým sa konzultuje. A za ten čas dobré návrhy neprechádzajú týmto parlamentom, pretože vláda čaká na prácu svojho vlastného splnomocnenca a opozičného poslanca. A miesto toho, aby sme naozaj sa tomu venovali všetci, aby neprebiehali nulové diskusie k takýmto návrhom, ktoré môžu riešiť niektoré zo spomínaných problémov, tak budeme ešte rok čakať a dočkáme sa iba toho, že pán Kaliňák a pán Matovič nakoniec zhodia celú vinu na pána Polláka, že to jednoducho neumanažoval, a nechajú mu to na pleciach. Miesto toho, aby sme sa zapojili všetci, aby sme o tom hovorili všetci alebo aspoň tí, ktorí majú o to záujem, tak sa tu z toho vyrobila politická fraška, ktorá aspoň doteraz, bohužiaľ, nikam nevedie.

    Takže podporujem návrhy, s ktorými Lucia prišla, ale na rozdiel od môjho predrečníka pána Kaníka si myslím, že niektoré veci je potrebné riešiť špecificky. A to je tiež dôvod na to, prečo napríklad zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách nám stále chýba a veľmi by nám pomohol. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takisto súhlasím s niektorými návrhmi, ktoré tu dnes zazneli, určite čo sa týka preventívnych prehliadok či už rómskej populácie alebo aj inej populácie, ktorá naozaj môže zanedbávať svoje deti. Tým pádom lekári budú vidieť oveľa pravidelnejšie tak ako dnes práve stav detí, ktoré za to nemôžu a nemôžu za nezodpovednosť svojich rodičov.

    Rovnako súhlasím aj s tým, čo si povedal, Alojz, že majetok školy, ktorý je často ničený, počul som aj príhody, keď som bol na východnom Slovensku, že je často práve predávaný niektorými skupinami a na druhý deň vlastne tie deti nemajú nič, tak naozaj tu nebol podchytený tento problém. A myslím si, že toto je takisto chvályhodné, že to bolo spomenuté.

    To, čoho ale chcem sa dotknúť, je jedna veta, ktorú si povedal, že koľko detí ešte bude trpieť a koľko ceruziek sa stratí. V tomto prípade zásadne nemôžem súhlasiť s tým, aby sme spájali ceruzky s deťmi.

    A nemôžem súhlasiť ani s tým návrhom, ktorý tu dnes zaznel, že dieťaťu, ktoré má nezodpovedných rodičov a ktoré má neospravedlnené hodiny, budeme odopierať aspoň jedno teplé jedlo denne. A často je to jediné teplé jedlo, ktoré dieťa za deň má, práve toto jedlo, ktoré je v škole a ktoré v škole dostane. Preto nemôžem s touto časťou návrhu novely zákona súhlasiť. Predsa päťročné alebo šesťročné dieťa, prvák, druhák, ktorý ide do školy, nemôže byť zodpovedný za jeho nezodpovedných rodičov. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kuffa. Nie je prítomný, aj sa dodatočne prihlásil.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem za slovo. Prepáčte. Pozdravujem pekne. Milí kolegovia, kolegyne, ja by som chcel zareagovať na predrečníka. Ja by som súhlasil s tými pravítkami a ceruzkami, tým predchádzajúcim návrhom týkajúcim sa vlastníctva školy alebo materskej školy, ale s tým druhým návrhom si dovolím nesúhlasiť, pretože tu preventívne prehliadky sú po druhom, štvrtom a šiestom roku. A myslím si, že tých prehliadok je dostatočné množstvo na to, aby aj ten pediater prípadne odhalil aj takúto vec, ako sa stala táto tu povedaná. Ako sa tento prípad volal, to neviem. To bolo asi meno Lucka, neviem, aké to bolo meno tu spomínané. Myslím si, že pediatri sú zaťažení dosť svojou prácou pri prevencii, pri očkovaniach a prehliadkach. Ak by sme chceli pediatrov zaťažiť ešte nejakou sociálnou prácou navyše, myslím si, že by sme ich zbytočne zaťažovali. Ďakujem, len toľko som chcel povedať.

  • S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len chcem na konci vyakcentovať to, čo asi malo byť nejakým záverom, že, dobre, môžeme hovoriť o politických dôvodoch, kokakole, ochrannej známke na neviem čo. Tak poslanecké splachujú tak, ako ich splachujú. Ale je to podľa mňa až cynické práve kvôli tým dôvodom, o ktorých som hovoril. Ale ten paradox je v tom, že tu bol vládny návrh zákona, ktorý riešil dosť významným spôsobom alebo mohol riešiť túto problematiku alebo pomôcť tejto problematike. A ja si dovolím tvrdiť, že návrh zákona sem prišiel kvôli energoloby. Tu Rómovia nelobolovali za to, aby rýchlo rastúce dreviny bolo uľahčené pestovať. Ale to je ten paradox, že tí tvorcovia, tí, čo za to možno berú aj peniaze, čo niekde sedia, kde sa kúri v tejto zime, tak ani nevedeli, že tento zákon s Rómami alebo so sociálne vylúčenými spoločenstvami súvisí. To ma na tom zaráža, ako potom vlastne chcú robiť plnohodnotnú reformu, keď toto mohla byť jedna z kľúčových vecí, z kľúčových agend a oni o tom ani nevedeli, netušili ani o tom, že takýto zákon sa tohto môže týkať, ako tým ľuďom prípadne pomôcť respektíve čiastočne to riešiť. To ma zaráža.

  • Pani navrhovateľka, so záverečným slovom alebo do rozpravy sa chcete prihlásiť.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Reakcia navrhovateľky: „Alebo viete čo? So záverečným slovom vystúpim.“

  • Dobre, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ďakujem. Ja iba strašne krátko sa vyjadrím. Vidím, že sa nám zliali tie rozpravy vlastne k tým dvom návrhom do tej jednej.

    Veľmi pekne sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi. Ja si veľmi vážim to jeho vystúpenie. A chcem len inými slovami povedať, na čo upozornil on, že ja, samozrejme, ešte stále držím rómskym reformátorom palce, aj keď začínam byť veľmi skeptická a som veľmi sklamaná. Ale ja chápem, že niektoré veci nejdú až tak rýchlo. Ale faktom je, že my sme, to sú mesiace dozadu, oslovili pána splnomocnenca Polláka s tým, že sme mu pripravili balíček tridsiatich opatrení, ktoré mohol začať súkať z rukáva. A popritom mohol tvoriť proste ten veľmi významný dokument. Ja z toho súkam, ja postupne sa snažím predkladať všetky tie návrhy z týchto našich tridsiatich opatrení, ktoré podľa mňa nám nezaručia svetový mier a asi ani nevyriešia úplne do detailov tzv. rómsku otázku. Ale myslím si, že výrazným spôsobom by dokázali pomôcť. A chcem vás poprosiť o to, o pochopenie, že ja tu nie som dnes v pozícii nejakej reformátorky ani sa do toho nejdem pasovať a ani tieto moje návrhy zákonov nemajú s nejakou reformou nič spoločné, pretože na to, aby sme nemali utýrané Lucky, potrebujeme reformu celej SPO-čky v tejto krajine. A to je setsakramentsky ťažká práca na to, aby sme vyriešili len jednu časť z toho, čo kvári deti v osadách. A to je napríklad povinná školská dochádzka. Ako to čo najlepšie zabezpečiť, ako zabezpečiť, aby tam chodili a podobne, to je tiež úloha, a to je beh na strašne dlhú trať. Ale tento môj návrh zákona nemá také ambície, on má ambície len také, aby tie pomôcky, ktoré dostávajú tie deti zadarmo, zostali v škole, aby to dieťa, keď tam príde, sa každý deň mohlo učiť, aby to nebolo o tom, že rodič predá tie jeho školské pomôcky.

    A k pánovi poslancovi Kuffovi. Neviem, či ste to pochopili správne, čo ja tu navrhujem. Ale dnes tie preventívne prehliadky sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ale nie sú povinné. Nie sú povinné v tom zmysle, že nie je to nijako sankcionované, to znamená, keď tí rodičia nechodia na tie povinné preventívne prehliadky. Takže o tom to je môj návrh zákona, aby tam začali chodiť, aby to bolo niečím podmienené. A myslím si, že ten prídavok na deti by mohol byť takou motiváciou, prečo by tam tie deti nosili.

    Ďalej tu odznievalo niečo o tých obedoch. No jednoducho o tom je aplikačná prax. Tie deti prídu na posledných 20 minút poslednej vyučovacej hodiny, aby dostali ten obed. A tie obedy zadarmo mali plniť úplne iný účel ako to, o čom hovoril napríklad pán poslanec Uhliarik, že aby dostali najesť. Nie, to mal byť motivačný prvok v rámci dotácií, ktoré týmto deťom dávame, aby nám do tej školy chodili. A míňa sa to účinku. Aj z ministerstva školstva mi napríklad prišla taká technická pripomienka nehovoriť o piatich neospravedlnených hodinách. To sú neospravedlnené hodiny. To znamená, že rodič ho môže ospravedlniť, môže mať od lekára papier a podobne. A chceli, aby som to dala do súladu s inou legislatívou, kde sa hovorí o pätnástich neospravedlnených hodinách. A ja sa tomu vôbec nebránim. V druhom čítaní ja si sama adoptujem tento pozmeňujúcich návrh. Alebo to urobím s kolegami. Alebo dá sa to dať proste do toho technického súladu tak, aby to nebolo príliš prísne. Ani mojím zámerom nie je to, aby tie deti proste hladovali, aby nedostali to jedlo. Ale musí to plniť ten účel. Jednoducho je to dotácia, ktorá má zvýšiť to, koľko sa zúčastňujú na to vyučovacom procese. A toto sa absolútne míňa účinku. A je to potom, samozrejme, nefér voči ostatným rodinám, ktoré si platia proste za tie obedy.

    No chcem sa vám teda ešte raz veľmi pekne poďakovať, že sa tu aspoň nejaká diskusia odohrala, a teda pevne verím, že nebudete za tým hľadať nejakú komplexnosť riešenia, lebo tú by ste hľadali márne. Ide naozaj o malé úpravy, ktoré ale môžu priniesť veľa. Ďakujem.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajkyňa.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa len veľmi krátko vyjadrím. Moje poznámky vyplynuli z tejto diskusie. A nedá mi nepovedať ich. Ja si neviem predstaviť, že by poslanci vládnej strany SMER tento zákon nepodporili, pretože veľmi sa bránili tomu, keď bol taký úmysel zrušiť príspevok na povinnú školskú dochádzku. Je to diskutabilné, či to je alebo nie je dobré, to ja pripúšťam, ale keď nechceme zrušiť príspevok na povinnú školskú dochádzku, môžeme to odôvodňovať tým, že veľmi chceme dbať o intelektuálne alebo duchovné zdravie našich rómskych spoluobčanov, tak potom nevidím dôvod, prečo by sme nemohli rovnakou mierou sa zaujímať o udržanie telesného a fyzického zdravia našich rómskych spoluobčanov a zaviesť túto povinnosť povinných prehliadok. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 316).

    Poprosím pána poslanca Beblavého, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Ide pani predkladateľka Vášáryová.

    A takisto prosím pána spravodajcu Jána Senka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, ktorý je prihlásený do rozpravy. A prihlásený je do rozpravy ešte pán Jozef Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ťažko sa kráča po zamínovanom poli, ktoré tento návrh určite otvára.

    Pán poslanec Beblavý pri uvádzaní tohto návrhu spomínal sociálne prostredie, ktoré je na Slovensku zlé, a ťažké časy sa dejú. Preto navrhujú zrušenie povinného dvojpercentného odvodu do fondov. Do umeleckých fondov ďalšia argumentácia. Čiže sú to verejnoprávne inštitúcie, ktoré máme na Slovensku od roku 1954. A zabezpečujú rôzne funkcie. Nezaznelo tu to, že tieto inštitúcie sú verejnoprávne a pôsobia v nejakej určitej sfére, ako keby umeleckej vzájomnosti. Ja som pri návrhoch z dielne SDKÚ zvyknutý, že ak povedia A, tak povedia B. A tuná práve mi to B veľmi chýba. Skôr pri tom akoby sme sa zamerali na to, že je možno neoprávnené, že určitá časť obyvateľstva má vyšší daňový odvod, keďže tento dvojpercentný odvod je povinný a musia ho platiť, tak ako spomínal napríklad môj kolega poslanec Hraško, že ho musí platiť a nevie sa pri činnosti, ktorej sa venuje, je to umenie v oblasti folklóru, dostať k nejakým výhodám, ktoré tieto fondy majú zabezpečovať, a nevie sa na základe toho, ako sú definované, dostať k tým benefitom, ktoré by mali pre umeleckú obec platiť, to je jedna strana mince.

    Ja si však myslím, že tento problém by sme mali otvoriť z úplne inej strany. Zákon o týchto fondoch je starý z roku 1993. V roku 1993 sa tento parlament dohodol na tom, že fondy budú financované a všetky režijné náklady budú platené, a to tu teda nezaznelo, z, a teraz sa možno počudujete, kolegovia, príspevkov z tzv. vtedy koncesionárskych poplatkov a teraz na základe tzv. zástrčkového zákona. Zákon z roku 1993 totižto hovorí, že v nejakom podiele, sú, nechcem zaťažovať celé plénum, tieto fondy financované vlastne z toho, čo odvádzajú ľudia na sledovanie, ak sledujú Slovenskú televíziu alebo Slovenský rozhlas. Ja som asi pred pol rokom začal pracovať na tom, aby sme sa presne pozreli na to, či tento spôsob financovania je správny, či je určené presne percentuálne, koľko z odvodov do verejnoprávneho v súčasnosti telerozhlasu na financovanie týchto fondov ide a či tieto fondy z týchto peňazí majú šancu plniť zákonom stanovené povinnosti, ktoré majú. Ešte raz, toto sú verejnoprávne inštitúcie.

    Čo sa stalo. Prišiel k nám na výbor pre kultúru a médiá list od pána riaditeľa Hudobného fondu, že hrozí jeho zánik, pretože neexistuje dohoda medzi RTVS a Hudobným fondom a tento fond je existenčne ohrozený. Existenčne ohrozený bol preto, že nebola naplnená litera zákona z hľadiska financovania, z hľadiska percentuálneho odvodu prostriedkov z výberu koncesionárskych poplatkov RTVS. A RTVS a jeho nové vedenie pristúpilo k parciálnym dohodám so všetkými tromi fondmi, či už Literárnym fondom, Hudobným fondom alebo Fondom výtvarných umení. Týmto pádom sa otvára teda tá základná otázka, ktorá tu počas celej tejto rozpravy je vo vzduchu: Potrebujeme tieto fondy, sú na niečo alebo sa budeme baviť o tom, že majú zaniknúť?

    Zároveň pri tejto iniciatíve hovoríme o druhej nohe, ktorá je možno v takej tej samosprávnej činnosti, že koľko umelci odvedú, toľko na základe rozhodnutia orgánov, ktoré tieto fondy majú, ešte raz, tie prostriedky nejdú na réžiu, sú to tie dvojpercentné, bude poukázaných späť do umeleckých obcí. Ak tieto prostriedky ale nebudú do fondov poukázané, tak fondy si nebudú môcť plniť zákonom stanovené podmienky. A tým pádom sa teda reálne bavíme o tom, či ich v slovenskej spoločnosti potrebujeme alebo nepotrebujeme, a teda otvárame obrovskú otázku, či v spoločnosti potrebujeme ďalšie tri verejnoprávne inštitúcie, alebo, ako hovoril Igor Hraško možno ešte ďalšiu inštitúciu, ktorá sa bude venovať folklóru, alebo ich vôbec nepotrebujeme.

    Myslím si, že otázka rušenia nejakej povinnosti je vždy veľmi populárna. Myslím si, že 1 300 ľudí podpísaných pod zámer, ktorý prezentuje tuná pán poslanec Beblavý a pani poslankyňa Vášáryová, bude mať obľubu medzi jednou časťou dotknutých ľudí, pretože im chce znížiť povinný odvod, chce im zrušiť daň. A argumentácia je z úst pani Vášáryovej aj taká, že je to nejaký relikt, nejaká prežitá vec, ktorú tu máme od komunizmu.

    Myslím si, že v tomto bode by sme mali teda naozaj otvoriť tú debatu omnoho širšie, či umelecká vzájomnosť, nechcem používať to veľmi sprofanované slovo solidarita, má nejaké miesto na Slovensku, nemyslím Slobodu a Solidaritu, ale solidaritu už má v ústach každý, či táto vzájomnosť medzi umelcami nejaký význam má alebo nie. Ak sa teda zhodneme, že ho má, tak by sme mali potom pristúpiť k zmene financovania a k zmene odvodu najprv zmenou podľa mňa nevykonávaného zákona z roku 1993. Poviem aj, prečo je nevykonávaný.

    Čo sa nám stalo v poslednom polročnom období, to je zaujímavý fakt. Verejnoprávna inštitúcia ako RTVS a všetky tieto tri fondy môžu konať len, keďže sú verejnoprávne, na základe a podľa zákona. Ale my tu sledujeme to, že vedenie Literárneho fondu sa ad hoc dohaduje na odvode z koncesionárskych poplatkov pre Literárny fond. A dohodne sa aj výtvarný, ale nedohodne sa hudobný na tom. A prečo sa nedohodne? Lebo trval na tom, že to, čo je v zákone z roku 1993 napísané, je, že má právo tieto finančné prostriedky dostať. Ale keďže ich nedostáva, ohrozuje svoje vlastné financovanie. Tým pádom ohrozuje to, aby zabezpečoval zo zákona dané funkcie, ktoré má plniť. Čiže ja by som tú debatu potreboval podľa mňa, keby bola úprimná, otvoriť z tejto strany. To znamená, buď ten zákon zrušíme, alebo ho zreformujeme do takej podoby, že tieto fondy môžu byť upravená a bude napĺňaný model financovania presne a do bodky. Dokonca tieto inštitúcie, keďže konajú alebo mali by konať na základe a podľa zákona, sa nemajú ad hoc dohadovať, pokiaľ ide o vedenie RTVS, úhrady za služby verejnosti vyberajú, a na druhej strane tieto fondy sa nemôžu dohodnúť na tom, že máte síce nárok na daný objem finančných prostriedkov, ale RTVS z výberu dane, ktorá je namierená teraz nie na umelcov, ale na všetkých obyvateľov, ktorí majú elektrinu na Slovensku, tak tento odvod nebude napĺňaný podľa znenia zákona, ale podľa toho, čo RTVS má. A toto fondy robiť nemôžu, sú to všetko verejnoprávne inštitúcie. A čo sa tu deje pri predkladaní tohto návrhu? To, že ešte im zoberieme ďalšie finančné prostriedky. Tak potom si myslím, že naozaj rozprávame o tom, že ak im urežeme akúkoľvek možnú bázu financovania, tak sa bavíme o tom, že chceme zánik. Pýtam sa teda aj predkladateľov: Chceme zánik týchto troch verejnoprávnych inštitúcií? Ak áno, tak si to potom v rámci verejnoprávneho priestoru vyjasnime, ako má byť ten verejnoprávny priestor u nás na Slovensku budovaný.

    Z hľadiska toho mínového poľa, čo som spomínal na začiatku, je vždy veľmi populárne, ak niekomu chceme znížiť daň. Je to, samozrejme, mínové pole aj preto, že napr. ak sú píšuci autori alebo píšuci redaktori novín, myslím, že podpísaní pod podporou vašej iniciatívy sú mnohí novinári, ktorí sa venujú aj politike, je veľmi ťažké stáť proti tomu, aby sme vysvetľovali, že nie je dobré najprv zrušiť odvod a potom sa baviť o financovaní, ale mali by sme to otočiť na hlavu. Je tu nápad napr., a ja sa s ním stotožňujem, že ak teda je tu takáto dvojpercentná povinnosť, aby sme znížili pre týchto ľudí daň, daňovú povinnosť presne o tieto dve percentá. Samozrejme, nebudú s tým súhlasiť daňoví puristi, ktorí chcú mať jednoduchý systém bez výnimiek. Dá sa súhlasiť aj s tým, ja si myslím, že je to cesta, ale nemusí byť správna. Komentovať to nemusíte, mám pocit, že to hovoril pán Jarjabek. A nie celkom sa viem s týmto stotožniť. Sú tu ale aj iné nástroje, možno zdobrovoľniť odvod do týchto fondov a tým pádom teda prispieť k tomu, že bude to naozaj stáť na nohách nejakej vzájomnosti alebo solidarity. Sú teda možné ďalšie scenáre. Myslím si však, že v súčasnom stave nepripravenosti debaty a podľa mňa otvorenie debaty zo zlého konca je tým, že ohrozujeme verejnoprávnosť, ohrozujeme to, že tieto fondy nebudú môcť byť nejako zreformované.

    A ja chcem aj predkladateľov možno vyzvať, aby sme sa na to pozreli tak, že skúsime zmeniť zákon, a teda sa pozrieť na to, či potrebujeme tieto fondy, či musí byť zavesené toto financovanie na odvode iba z používania diel či už literárnych alebo výtvarných, alebo hudobných jedným, a to verejnoprávnym médiom. Ja si na tomto mieste aj kladiem otázky: My sme si nevšimli na Slovensku, že máme duálny systém? My sme si nevšimli, že okrem používateľa týchto diel RTVS máme aj iný sektor, ktorý ich rovnako používa a neodvádza do týchto fondov vôbec nič? V roku 1993 sme nemali duálny systém, mali sme jednu STV a mali sme Slovenský rozhlas. Odvtedy sa s týmto zákonom nestalo nič. Tento zákon platí a ten odvod do týchto fondov zo zástrčkového zákona ide stále potichu. Dokonca je tam nejaké úzusové právo, ktoré je viazané na odvod z použitia diela na haliere, 0,25 haliera na použitie diela. A toto nám do tých fondov ide.

    Chcel by som ešte povedať, prečo je to mínové pole. Vy sama dobre viete, pani predkladateľka, že samotná umelecká obec, ktorej sa to najviac dotýka, nie je v tejto otázke jednotná. Ja nepôjdem po ceste pána predsedu výboru, proste tu ako keby pranieroval, jedni sú za to a vymenujeme ich a druhí sú proti tomu. Sú ľudia, ktorí s rovnakou váhou svojho pôsobenia či už v novinárskej oblasti alebo v akejkoľvek umeleckej podporujú tento návrh, pretože sa im zdá neoprávnene platiť o 2 % vyššie dane, ale sú rovnako ľudia, ktorí vidia viaceré benefity používania, ktorých nemôžeme obviniť z toho, že sú len tí zainteresovaní, lebo samotný predkladateľ tohto zákona bol zainteresovaný spôsobom tým, že dostal nejakým spôsobom štipendium pri preklade svojej hry. A vyvážiť to, to je to mínové pole. Proste kde sa, preboha, v SDKÚ vzal ten populizmus, ktorý často vyčítajú nám a úplne všetkým okolo, že teraz my ideme znižovať alebo máme zámer znížiť daň, lebo sa nám toto zdá správne zo sociálnych dôvodov, ako hovoril pán poslanec Beblavý, a z nejakých dôvodov, možno ich nazvať ideologickými, ale z takých, že toto je reliktom minulého režimu? Fondy ako verejnoprávne inštitúcie, ako inštitúcie umeleckej vzájomnosti, nie sú výmysel Slovenska. A musím naozaj povedať, že českí kolegovia nám to, že sme nezlikvidovali tento inštitút, často aj závidia. Ja nehovorím, že fungujú dobre. V rámci slovenského nastavenia fungovania prerozdeľovania prostriedkov v akejkoľvek oblasti je aj toto zahalené rúškom tajomstva. Málo ľudí sa venuje tomu.

    Podľa mňa je chorý, a ešte raz to poviem, princíp, že používaním diel či už obrazových, literárnych alebo hudobných, sa tvárime na Slovensku, že ich používa iba verejnoprávna inštitúcia RTVS a z hľadiska toho je pilierovým finančným zdrojom pre tieto fondy odvod z RTVS. myslím si, zo zástrčkového zákona. Čiže ak by som to mal premostiť možno ad absurdum, tak teraz hovorím, že umelci alebo časť umelcov nechce platiť 2 % dane. Ale fondy budú zachované aj po prijatí tohto zákona. A tým pádom budeme musieť tlačiť na to, aby ľudia cez zástrčkový zákon odviedli dostatočné množstvo finančných prostriedkov, lebo RTVS ich inak nebude mať. Kto kedy sa zameral na tú otázku, že naozaj tu máme vysielateľov z licencie či už audiovizuálnych alebo televízie a rozhlasu a tieto sú nie používatelia diel hudobných, literárnych alebo obrazových? Tak skúsme sa teda dostať v roku 2013 k tomu, že sme vybudovali v deväťdesiatych rokoch duálny systém, že máme vysielateľov aj zo zákona, že máme vysielateľov aj z licencie. Teda otvorme otázku, či umelecká vzájomnosť má byť financovaná na základe povinnosti alebo na základe dobrovoľnosti.

    Aby som nebol nekorektný. Včera sme sa o tomto bavili. Pri tomto bode mám pocit, že strana SaS má vo svojom programe, keďže mi to včera Martin Poliačik ukázal, presne tento moment. Ak si to správne pamätám, to znamená dobrovoľný odvod a transformácie, možno nadačný model a podobne.

    Ešte raz. Chcem povedať, že na spôsob financovania fondov, na ich zotrvanie alebo nezotrvanie si dovolím ohlásiť, že robím na zákone ohľadom financovania fondov a chcel by som možno kolegov, ktorí sa tejto otázke venujú, pozvať, aby sme sa na tento návrh zákona pozreli až následne a otvorili to presne z toho konca, odkiaľ nás tento problém páli. Možno, aj kolegovia z vládnej strany či už vo výbore alebo tí, ktorí sa tejto otázke venujú, mohli by sme pristúpiť k tomu, že pokiaľ ide o zákon z roku 1993, ktorý podľa mojich informácií bol pripravovaný veľmi narýchlo a nikdy nebol vykonaný do dôsledkov, pretože tie odvody, ktoré sú tam, sa nikdy neplnili z tých prostriedkov verejnoprávnych inštitúcií, rozhlasu a Slovenskej televízie, smerom k fondom podľa toho, ako ten zákon znel, ale vždy prichádzalo k dohodám medzi inštitúciami, týmito tromi fondmi, a našimi vysielateľmi, skúsime sa teda naozaj pozrieť na to, či moment, ktorý ohlasujú, a mám pocit, že už sa stáva takou nejakou črtou slovenskej kultúry, že máme tu spoločnosť, ktorá je, chcem používať tie ministerské slová, idiotizovaná, ale asi to je také najviac, čo znie, verejnoprávny rozmer Slovenskej republiky, ktorý máme zachovaný aj v tom, že tieto fondy existujú, by nepotreboval skôr debatu o tom, akým spôsobom ich zreformovať, akým spôsobom ich stransparentniť, akým spôsobom ich viac nasmerovať k skutočnej podpore umelcov, a potom sa baviť o tom, akým spôsobom odľahčiť jednotlivým skupinám obyvateľstva alebo zainteresovaným umelcov, aby sa tu nevytvárali ako keby dve znepriatelené skupiny jedných, podporovateľov zachovania fondov, ktorí boli vymenovaní, a jedných, ktorí sú proti tomu, ktorí teda boli ohlásení v čísle 1 300, ktorí sa podpísali pod tento návrh.

    Ja keďže ideovo súhlasím s tým a sme v prvom čítaní, sa zdržím hlasovania pri tomto návrhu zákona, a to hlavne preto, že súhlasím s tým, že fondom sa treba venovať, ale mám pocit, že v tejto otázke sme začali, tak ako býva na Slovensku zvykom, zo zlého konca. Ďakujem.

  • Faktické poznámky majú traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja len veľmi krátko vystúpim. Pán poslanec Viskupič tuná prezentoval istú analýzu fungovania fondov, tú istú analýzu vlastne toho všetkého, čo tie fondy prinášajú, respektíve v čom je aj ich problematickosť. S niektorými vecami, samozrejme, súhlasím, niektoré veci sú tu na debatu. A dá sa s nimi aj polemizovať. Ale najpodstatnejšie z tohto všetkého pre mňa je to, že myslím si, že na základe žiadneho subjektivizmu, na základe žiadneho subjektívneho názoru, že ja som z fondov ešte nič nedostal, ja som fondy nevyužil, pre mňa sú fondy zbytočné, tak ako to prezentovala napríklad pani poslankyňa Vášáryová včera, že teda z tých fondov ešte nič nemala ona, dokonca ešte ani jej manžel, toto predsa nemôže byť dôvod na zrušenie fondov, respektíve zaoberanie sa touto tematikou v takomto prostredí, v akom sme, nehovoriac o tom, že naozaj tá umelecká obec je rozdelená, čo sa týka tejto problematiky. A vidíme to na tom množstve podpisov za návrh a proti návrhu. A pri tom naozaj tuná chýba istá analýza fungovania. Debata v tomto zmysle by mala byť na širšej báze, myslím, že by to mohlo byť jednou z tém aj, povedzme, verejnoprávnej inštitúcie, so zainteresovanými ľuďmi vo fondoch, s ľuďmi, ktorí tieto fondy využívajú, s ľuďmi, ktorí tieto fondy spravujú, vôbec aby bolo nejakým spôsobom obhájené ich miesto v spoločnosti na základe tohto zákona. Čiže, veľmi stručne, myslím si, že subjektívne hodnotenie na základe toho, či som niečo z týchto fondov mal alebo nemal, je v tejto chvíli no, vyjadrím sa slušne, asi nie na pravom mieste. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánu Viskupičovi za jeho vystúpenie. Je vidieť, že sa snaží vniknúť do tej hmlistej a veľmi netransparentnej situácie okolo fondov, na ktorú som upozornila. A som mu aj veľmi vďačná za to, že hovoril o tom, že vlastne sú tu občania tohto štátu, ktorí platia jednoducho viacej. Žiadne iné profesijné skupiny okrem umelcov tu nie sú, na ktoré by niekto tlačil, aby boli solidárne. A toto slovo sa zneužíva voči týmto ľudom. A hovoria: „Vy chcete zrušiť 2 %, vy nie ste solidárni.“ Uveďte mi ešte ďalšie skupiny profesijné občanov tohto štátu, pre ktorých majú byť rovnako nastavené podmienky, ktorým niekto vyčíta, že neplatia 2 % zo svojej hrubej mzdy a zo svojich hrubých honorárov, lebo majú byť solidárni. A to je ten princíp, na ktorý my poukazujeme.

    Ale, pán kolega, ak hovoríte o populizme, prosím vás, pozrite sa do programu našej politickej strany. V každom takom programe nájdete zrušenie 2 % a aj dôvod, prečo sme ich chceli zrušiť. A okrem toho SDKÚ predsa je stranou, ktorá čistila daňový systém. A práve jedna z týchto reforiem, a síce vyčistenie daňového systému, priniesla nebývalý hospodársky rast Slovenska. Takže o akom populizme tu hovoríte? Ja vás nerozumiem. A predpokladám len, že ste predsa len mladší, nepamätáte si, čo bolo v deväťdesiatych rokoch, pretože ste boli mladý človek ešte. Tak o akom populizme tu hovoríte?

    Ale druhá vec...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ako som už včera narážal v mojom príspevku...

  • Reakcie poslankyne Mezenskej.

  • Teda ja som hlavne narážal na netransparentnosť, neproporčnosť a nespravodlivosť v rámci týchto fondov. Pravda je to, ďakujem kolegynka Mezenská. Na rozdiel od kolegu Jarjabka si myslím, že práve v tomto čase je priestor na diskusiu opodstatnenosti fondov v takejto podobe, v akej sú. Žiaľ, politika strany SMER v tomto ohľade je zvrátená. Ide proti samotným samostatne pôsobiacim umelcom. Ale to sa netýka len samostatne pôsobiacich umelcov, to sa týka napríklad aj živnostníkov, to sú tiež samostatní ľudia, ktorí sa snažia živiť sami, ale systém im sa deformuje zlými rozhodnutiami a krokmi tejto vlády. Takže pokiaľ by sme na jednej strane odstránili daňovú záťaž umelcov, nepotrebujeme fondy, pretože budú zbytočné pre nich. Oni budú vedieť využívať inak svoj potenciál zo svojej vlastnej produkcie a nebudú potrebovať odvádzať ešte nejaké iné dane, ktoré sa im potom môžu vrátiť, nemôžu vrátiť. Hovorím, je to netransparentné, neproporčné a nespravodlivé. Takže naozaj toto je možno prvý krok. Ale, ako hovoril kolega Jofo Viskupič, tak treba možno začať z iného konca. Toto je možno jeden taký malý krok. Ale, skutočne, každý fond, ktorý vstupuje nejakým spôsobom do systému, deformuje prostredie. Takže možno bude tuná polemika naozaj o tom, či sú tie fondy opodstatnené v takej forme, v akej sú. Pokiaľ sú nejaké podporné programy, vždy to môže byť na dobrovoľnej báze, pretože takto sa už v súčasnosti funguje, sú mnohé fondy zriadené pri mnohých firmách, ktoré umožňujú financovanie istých projektov, malých projektov, ktoré práve financovali takéto fondy.

  • Ďakujem kolegom za faktické poznámky.

    K pánovi predsedovi výboru Jarjabkovi. Áno, v duchu tom, v ktorom sa tá debata vlastne viedla doteraz, ako keby východiskom aj tvojho prejavu bolo to, že ide o rušenie fondov. A ak sa teda stotožníme s tým, že jeden z pilierov financovania by mal zmiznúť, tak možnože skutočne sa dá z tohto východiska vychádzať, či o rušenie ide alebo nie. To bolo aj obsahom toho môjho vystúpenia. A možnože v záverečnej reči dostaneme aj naň odpoveď.

    Čo sa týka pani poslankyne Vášáryovej, poviem len jednu poznámku k populizmu. Ja si pamätám, ja som štandardne dlhodobejší volič, než som aktívny v politike. Priamo ja sám, SDKÚ, vaše programy veľmi dobre poznám. A práve preto hovorím, že práve pri tomto bode, keďže tomu som sa aj profesijne venoval, som to študoval, ma zaujímalo v tom programe dlhodobo, že vždy ponúkate alebo snažili ste sa ponúkať pri riešení a otvorení otázky aj to B, otvorili ste A, povedali ste B. Tu asi, mám pocit, treba urobiť najprv zmenu zákona a až potom hovoriť o tom, či existuje nejaká neoprávnená daň alebo neexistuje neoprávnená daň. Ak to urobíme inak, tak najprv zrušíme fondy, pretože nebude jeden pilier financovania, a potom sa budeme baviť o tom, či ich nejakým spôsobom potrebujeme. Ja som len preto hovoril, aby sme nezačínali zo zlého konca, lebo rušenie nejakej daňovej povinnosti je vždy populárne. Je preto ten populizmus a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, ktorý je posledným ústne prihláseným do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Moji kolegovia ma vyhrešili, že sa pchám do všetkého aj do tohto. Ale som bývalý vedec a spisovateľ, ktorý dostal občas nejakú tú podporu a mal najmä v spisovateľskej obci dobrý prehľad, čo sa tu deje dneska.

    A ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi, ktorý nás všetkých vystrašil. Takže je piatok, doobeda je tu úplné eldorádo ľudí, fajn.

    A tretie chcem povedať, že možno ste si všimli, že včera bolo objavené 48. Mersennovo prvočíslo, páni poslanci, počúvajte, to je veľmi dôležitá vec vedecká, to číslo má 17 miliónov cifier, je 48. v tom poradí. Supercomputerom to počítali 38 dní. Keby sme ho mali, tak kryptografia je vyriešenia, WikiLeaks, Gorila nám nehrozia, všetko sa zakóduje a nikto na to nedôjde, no ale musíme to ešte aplikovať v našej praxi.

    Tak teraz už k tejto téme. Niekto ma upozorňoval, že nemusím sa ponáhľať. Ale budem sa ponáhľať, musím sa ponáhľať, ja som pod tlakom.

    Ja by som teda ešte raz z titulu spisovateľa niečo povedal. Tú situáciu poznám. Samozrejme, cením si veľmi pani poslankyňu, herečku slávnu, že včera napríklad či predvčerom sme tu mali napríklad krásne knižky Jozefa Lettricha, Dejiny novodobého Slovenska, to je vynikajúca knižka tohto politického emigranta a veľkého politika minulého obdobia. Už som do nej začítaný. Je veľmi pekná. A ďakujem, že to aj urobili, aj keď bol to akurát taký deň, tiež páni poslanci boli niekde na iných rokovaniach, takže moc ich tam nebolo. No ale kúpiť si to iste vždy môžeme. Je to pekná kniha.

    No a pár slov k pánovi Dušanovi Jarjabkovi, ktorý tu je teda. Je to tiež môj priateľ. No len včera som troška v duchu vyskočil na neho. No tak troška zbytočne politizuje, tú situáciu polarizuje, dramatizuje, delí umelcov na dobrých a zlých: „Tí, čo sú s nami, sú dobrí, tí ostatní sú zlí.“ Bohužiaľ, toto pretrváva od novembra. Ale je to celkom ináč. Ono tu ide skôr o naozaj aj existenčné, ale aj také morálne a iné podporenie ľudí tvorivých, ktoré, žiaľ, po revolúcii silne upadlo. Aj pred rokom 1989 iste bolo treba žiť, pracovať, tvoriť a ľudia talentovaní museli a chceli a tlačilo ich to robiť. A preto aj písali, tvorili. Iné by bolo, keby kolaborovali. Iste, vtedy by sa mali lepšie. Ale mnohí nekolaborovali. To, čo dneska je v umení, napríklad aj v dramatickom ale aj v televíznom, alebo aj v spisovateľskom, sa ťažko dá porovnať s tým, čo bolo predtým, aj keď vtedy to bolo pod podstatne väčším tlakom a s podstatne menšou slobodou.

    Ja teda pár slov poviem k slovenskému Literárnemu fondu, lebo ten poznám. No iste mi dobre padlo, keď som v minulosti párkrát nejakú podporu od nich dostal. Dokonca som trikrát dostal aj cenu slovenského Literárneho fondu za svoje monografie. Dve z nich boli aj v zahraničí publikované. Vždy to bol nejaký obed, diplom. Nepamätám sa na to, či aj nejaká obálka k tomu bola. Alebo tak 500, možno aj 1 000 korún sme za to dostávali.

  • Reakcia z pléna.

  • Nebola asi. Ale tie knihy si cením. Mám ich odložené. Majú cenu Literárneho fondu. Mám k tomu krásny diplom. Pánboh zaplať za to. Trikrát som dostal aj podporu na konferenciu, chcel som ísť do Berlína, do Moskvy a tak ďalej. Drahé to bolo. Sám som si to platil. Dostal som na cestovné, lebo to dávali. Raz dokonca, sa musím priznať, mi dali aj štipendium tvorivé, asi pol roka 3 000 korún to bolo mesačne na napísanie monografie, ktorú som aj napísal. Volala sa Počítače s umelou inteligenciou. No vtedy mi to dobre padlo, lebo som nemal žiadnu inú robotu, takže som písal knižku. A vďaka im to bolo 3 000, 100 eur dneska. Ale vždy, keď to došlo, bolo to fajn. No ja som ale, žiaľ, do tých fondov prakticky ničím nikdy neprispel, pretože ja som síce napísal sedem kníh, aj sa vydali, aj si, myslím, mali svoj úspech, ale bez honoráru, lebo to som si všetko sám organizoval. Čiže sám sebe som si nemusel platiť honoráre. Samozrejme, honoráre ostatným, ako boli výtvarník obálky, grafik a tak ďalej, tlačiar, som musel platiť. Čiže tým pádom som mohol, ale nemusel platiť tie 2 % do toho. Tu chcem zdôrazniť, že ide o solidaritu, najmä o solidaritu s mladými, ale aj so starými dnes. No treba nájsť taký systém, ktorý zachová podporu najmä mladých talentov. Iste u nás takých máme. Nie veľmi si ich všímame. Potom rýchlo idú ku komercii. A tam si nájdu sponzora. A potom často píšu veci, ktoré už sú slabé. Ale aj starých spisovateľov poznám, chodím občas s nimi kdekade aj na snemy Spolku slovenských spisovateľov, som jeho členom. Oni už nemajú sily naháňať svojich sponzorov na vydávanie svojich kníh a, fakt, žijú z penzie 300 – 400 eur, čiže nemajú ani na živobytie, pravdu povediac. Zase na druhej strane fakt ide o dvojité zdanenie týchto umelcov. Oni si zaplatia svoje dane, pričom ešte dane platia všelikde, keď vydajú knihu, ešte k tomu dôjdem, keď dajú grafikovi niečo a tak ďalej, všade je to zdanené, všade sa tá DPH pripočíta aj teda mnohokrát. Čiže ide o dvojité zdanenie. Čiže tiež by sa mohla snáď zobrať im daň. A potom daniar by mohol vrátiť tie 2 % tvorivých umelcov takých, čo trebárs sú vo zväzoch, alebo dať to na nejaký fond, ktorý ako nazveme, tak ho nazveme. Nie je to zanedbateľná čiastka. Ten Literárny fond z tohto získava 616 tisíc eur ročne čiže temer polovicu z jeho rozpočtu. Iste sa to dá získať aj z iných zdrojov, lebo, viete, druhá polovica je odniekiaľ iná, neviem, odkiaľ, ale proste je to asi polovica napríklad Literárneho fondu, iné podobné fondy sú podstatne menšie. Čiže ja by som tiež si myslel, že po dôkladnej analýze treba z rôznych strán zobrať ľudí, aj tých, čo sú proti tomu, aj tých, čo sú za to, a tak možno nejakú nadáciu spraviť z toho, ale so zárukou, že peniaze, ktoré sa tam dajú na umenie, na vedu, na literatúru, tak sa naozaj vrátia týmto ľuďom, a že to bude transparentné. Ja si myslím, že aj toto je transparentné, niečo na tom webe sa dá prečítať o schôdzach, že Literárny fond dal niekomu nejaké štipendium. To som voľakedy dávnejšie pozrel, iste to je aj teraz tam.

    Pár slov teraz ešte k spisovateľom, až dovolíte, poviem. Tam je situácia zlá. Ja neviem, ako je to inde, no možno herci majú dabingy a majú neviem ešte čo.

  • Reakcia z pléna.

  • To je chyba, tak vás musíme do niečoho angažovať. Proste herci, si myslím, aj viac protestujú proti tomu, lebo tí majú tých džobov, si myslím, viacej, beží tá televízia stále na mnohých kanáloch, občas nejaký film, možno zahraničný. Ale nie som kompetentný k tomu hovoriť. Ale u spisovateľov je naozaj situácia zlá, by som povedal, až taká ponižujúca. Voľakedy sme im hrdo hovorili inžinieri ľudských duší. Ale dneska by som ich nazval tak, že sú chudáci. Aj výtvarníci, sochári, skladatelia tiež to majú zlé, skôr, by som povedal, v mnohom možno aj horšie ako za minulého režimu, keď aspoň niektorí tí privilegovaní sa dostali k tomu. Dneska sa dostať na nejakú výstavu a niečo predať je veľmi, veľmi zložité. Pamätáte sa, ešte na zjazde v roku 1967 spisovatelia zahájili ten tzv. obrodný proces. Tam vyskočil Vaculík a ďalší. To bolo hrdé, že oni to začali. Aj pred rokom 1989 mnohí zo spisovateľov pripravovali pád komunizmu už cez Kultúrny život alebo iné vystúpenia. Vtedy byť spisovateľom, to bolo iskrenie myšlienok, nových nápadov, ale často nebojácne veci, ale aj lojálne trápne, ale aj nebojácne. Určite za totality boli, dajme tomu, tí lojálni, režimom privilegovaní, ale po roku 1989 nový systém skutočne mlel všetkých rovnako a tlačil tých, ktorí zostali alebo ktorí sa o niečo snažili, aby sa spolitizovali, aby vždy boli kamaráti s tými, ktorí momentálne tie peniaze môžu rozdať. Jasný je cieľ spisovateľa, napísať knihu a vydať ju. Čiže, samozrejme, na to potrebuje v prvom rade peniaze. Dnes bez kampane nepredáte ani budúcu Nobelovu cenu za literatúru. Nikto si ju nevšimne. Dneska ten reťazec, teraz iste je to tak aj u iných umelcov, spisovateľ, vydavateľ, distribútor, kníhkupec absolútne nefunguje, najmä v neprospech spisovateľa, vydavateľa. Celkový rabat napríklad na distribúciu je až 55 %, to znamená, kniha, ktorá sa predáva za 10 eur, stála iba 5 eur, 5 eur si z toho berie vlastne distribútor. Čiže vlastne na knihách zarábajú tí, čo pre ich kvalitu absolútne nič neurobili. Dokonca majú ich vo svojej distribúcii a ani ich nepropagujú, nereklamujú, to nechávajú všetko na vydavateľa a na spisovateľa, ktorí často nemajú na to čas. Čiže model je potom taký, že je 10-eurová kniha, z toho ide jedno euro štátu, dneska je 10-percentná daň, na cenách sa to, žiaľ, neprejavilo, knihy majú to privilégium, 3 eurá na tlačiareň, 5 eur na distribúciu a jedno euro, to posledné, na redakčné úpravy, fotografie, grafiku, obálku a aj spisovateľovi. Potom vidíte, že každý z nich sa teší, že zadarmo, bez honoráru vlastne niečo vydá. A naozaj potom je to tak, že zo 100 ľudí, keď ide o vydavateľov, tak vám 100 ľudí povie: „Berieme knižku, zajtra ju vydáme, o tri dni je tu, to sa digitálne dneska dá, len doneste si peniaze. A, samozrejme, keď si ich donesiete, tu máte 500 kníh a teraz si ich distribuujte.“ Ja som túto metódu použil, myslím si, úspešne, ale nie každý má na to silu a energiu a proste čas.

    Vážení, už záverom len ešte snáď trocha to súvisí tiež s fondmi. Viete, že boli veľké diskusie okolo Budmeríc. Ale boli v tom aj hudobníci (Dolná Krupá), výtvarníci (Moravany). Ja som si dovolil napísať ministrovi kultúry tuná otvorenú otázku na túto tému. Okolo Budmeríc boli veľké domnienky o privatizácii, o ich ukradnutí umelcom. A chodili tam delegácie si to pozerať a tak ďalej. No je tomu asi pol roka. Pán minister mi napísal relatívne dobrú odpoveď na tému, čo bude s Budmericami, pričom záver bol asi taký, a to je dobré si zopakovať, že na tento rok sa dalo 1,3 mil. eur na renováciu Budmeríc a Budmerice nebudú patriť, vtedy to bolo spomenuté, slovenskému Literárnemu fondu, ale budú patriť nejakej inej spisovateľskej organizácii, Národnému literárnemu centru. To bola domnienka, a budú tam môcť znova chodiť spisovatelia na tvorivý pobyt alebo na konferencie, semináre a tak ďalej. Dokonca minister povedal, že aj hudobníkov a výtvarníkov a ďalších s ich zväzmi by sa dalo tam dostať, aby tiež tam mohli chodiť, aby to nebolo prázdne, aby to snáď nebolo také, že rum tam stojí desaťkrát menej ako inde.

    Ešte posledná vec. V Bratislave, viete, spisovatelia mali krásnu budovu na Laurinskej 2, viem, že budova je už či predaná alebo prenajatá. Tam dole bola dobrá reštaurácia, taká lacná dobrá pre spisovateľov so 400-korunovými penziami, starkí tam vždy chodili. Aj to už je vo veľkom ohrození. A hneď vedľa bola predajňa literatúry, atraktívna na vynikajúcom mieste v strede Bratislave, ktorá už dávno bola likvidovaná. Ale aj to chcem povedať, že dokedy nebola zlikvidovaná, tak to tam bolo tak spolitizované a polarizované ešte od čias pána Mečiara, bohužiaľ, že tam prakticky len kamarátov zobrali. To som ja stokrát hovoril. Hovorili sme, že keď vyprší ich zmluva, tak sa to všetko dá na pôvodnú literárnu tvorbu. Tá zmluva ešte ani nevypršala a celá predajňa sa likvidovala. Myslím, že tam je móda teraz.

    Vážení, ja som vlastne chcel povedať len pár aspektov z rôznych strán. Oceňujem to, že sa nájdu nové spôsoby financovania. Nezabudnime na spisovateľov, umelcov, sochárov, hercov a tak ďalej. A keď dáme a), že to chceme takto, tak b) už musíme vedieť, ako to naozaj bude, aby nenastalo nejaké vákuum, do ktorého tí ľudia padnú, pričom financovať sa to bude ešte horšie ako predtým. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A pani poslankyňa pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte len na záver to zhrnúť.

    Prvé, čo musím povedať, je, že tento návrh zákona neruší fondy. Celá debata o tom, či fondy áno alebo nie, je mimo tohto zákona. Dovoľujem si upozorniť, že okrem Literárneho fondu, ktorý čerpá z dvojpercentnej dane okolo 49 %, všetky ostatné fondy z nej čerpajú medzi 7 až 17 %. Toto nijakým spôsobom neruší fondy. Znovu to opakujem. Ja rozumiem tomu politicky, že niekto potrebuje tomuto zákonu vsunúť to, že toto je rušenie fondov. Naopak, sú tam aj návrhy, akým spôsobom zabezpečiť ešte iné financovanie fondov.

    A pri tejto príležitosti by som sa veľmi chcela poďakovať pánu predsedovi výboru pre kultúru a médiá, ktorý vo svojom vystúpení, asi predpokladám, kto ho napísal, podľa tej dikcie, jasne dokázal, pretože jeho prejav, to normálne ma prenieslo do roku 1976, že to bola presne tá biľakovská dikcia, presne to isté obviňovanie, to isté polarizovanie, triedny boj. Všetko ste tam našli. Tých pár ľudí, čo tu sedelo, bolo šokovaných. A potom som si na sociálnych sieťach pri ľuďoch, ktorí to pozorovali, to prečítala. A preto mu chcem poďakovať, pretože boli tak zdesení z tej dikcie. A to je to, na čo som chcela upozorniť, je to fosília. Je to relikt a pri svojej obrane síce nás robí mladšími, by som takúto omladzovaciu kúru celkom privítala, ale jednoducho nás znovu vracia do dikcie sedemdesiatych rokov. Po päťdesiatych rokoch je to druhé obdobie na Slovensku, ktoré zdecimovalo slovenskú kultúru práve aj týmto jazykom. Takže mu chcem poďakovať.

    Ešte by som chcela povedať, tu sa stále hovorí, potrebujeme systémové zmeny, to sa nedá z tohto začínať. Ale na to tu máme ministerstvo kultúry. Snáď nie? Ono musí urobiť reformu. Pán kolega, ako opozičný poslanec chcete vypracovať pre ministerstvo reformu, ktorú vám tu 83 poslancov zmietne zo stola bez akejkoľvek debaty? Takto to v parlamentnej demokracii nefunguje, treba povedať. Čiže všetko to, čo ste povedali, a ja sa pod to podpisujem, musíme jednoducho posielať na ministerstvo kultúry. A tu je ďalší dôkaz toho, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky neprešlo reformami. A toto všetko sú relikty toho, že 22 rokov, skrátka, sme neprešli reformami v kultúrnom sektore. Niektoré z nich sa urobili. Je to napríklad odčlenenie Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej. No ale jej nová pani riaditeľka pravdepodobne význam tejto inštitúcie mieni teraz absolútne zlikvidovať. Čo sa týka Literárneho fondu, nepočujem, že by nejakým spôsobom vôbec niekto z tohto fondu sa týmto zaoberal.

    A nakoniec jednu veľmi dôležitú vec musím povedať. A preto by som vás poprosila, aby sme sa na tomto spojili. Vo včerajšom prejave predsedu výboru pre kultúru a médiá veľmi dehonestujúcim spôsobom boli menovaní ľudia, ktorí žijú v dobrej viere a v presvedčení, že žijú v demokratickej krajine a je na ich slobodnom rozhodnutí, čo podpíšu a čo nepodpíšu. Menoval niekoľkých ľudí a spochybnil ich dobrý úmysel a spochybnil aj ich existenciu. Pán poslanec Hraško hneď reagoval na to, že jedného z tých ľudí pozná. Toto sa nikdy nesmie v parlamente stať, aby poslanec politik bez toho, aby si uvedomil alebo vôbec zistil, že títo ľudia existujú a že máme 22 rokov demokraciu a jednoducho majú právo vyjadriť svoj názor a podpísať to, čo považujú za správne, ich tu dehonestoval s tým, že ktovie, či existujú. Ale mimo politických vecí, mimo akéhokoľvek politického zápasu alebo dialógu toto sa nikdy nesmie v parlamente stať. A preto dovoľte mi, aby som, úprimne verím, že aj vaším menom, sa týmto ľuďom, ktorých existencia bola spochybnená, a bolo spochybnené ich právo vyjadriť svoj názor, sa im verejne za celý parlament ospravedlnila. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • K rozprave, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem za slovo. Len pár poznámok poviem na základe toho, čo tu bolo povedané. Ja chápem tento návrh zákona ako impulz k diskusii o viaczdrojovom financovaní niektorých oblastí kultúry. Chcem len podotknúť, že návrh zákona, tak ako je predložený, neponúka nejaké reálne alternatívy na nahradenie iným spôsobom, financovanie existujúcich fondov, samozrejme, ak sa dohodneme, že život a existencia týchto fondov je opodstatnená.

    Návrhu chýba, tak ako to už spomenul aj v diskusii pán poslanec Viskupič, podpredseda výboru, solídnejšia analýza, ktorá by podporila tento návrh zákona. A myslím si, že vo vzťahu k nemu chýbala aj širšia celospoločenská diskusia tak, aby sa v ňom našli všetky tie skupiny umelcov, ktorých sa to týka, a spoločne možno nachádzali aj spôsob a riešenie do budúcnosti, ako sa s financovaním týchto fondov vysporiadať.

    Samozrejme, úvahy a inšpirácie, ktoré v rámci rozpravy tu na pôde Národnej rady odzneli, sú myšlienkami, ktoré stoja za úvahu a môžu byť ozaj vstupnou bránou diskusie na predmetnú tému. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Martina Poliačika a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 317, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 293.

    Teraz dávam slovom poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Zákon predkladáme spolu s kolegyňou Jankou Žitňanskou a s Miroslavom Kadúcom. A má byť prvým z krokov zvyšovania miery priamej demokracie v podmienkach Slovenskej republiky. V prvom rade to bola reakcia na zákon, ktorý sme tu mali predtým, ktorý hovoril o automatoch v dedinách a o tom, že by o nich mali rozhodovať miestne zastupiteľstvá alebo by mali o nich rozhodovať občania v referende. My sme vtedy povedali, že ak majú naozaj občania v referende o tom rozhodnúť, tak že je nezmyselné, aby sme im na niečo takéto dávali kvórum. A tým pádom sme zareagovali novelou, ktorú práve teraz máme pred sebou na stole.

    Cieľom návrhu zákona je zrušiť referendové kvórum potrebné na platnosť konania miestneho referenda a referenda na úrovni vyšších územných celkov. Na prijatie návrhov tvoriacich predmet referenda bude však aj naďalej potrebný súhlasný prejav vôle nadpolovičnej väčšiny účastníkov referenda. Súčasne v snahe podnietiť vyššiu účasť obyvateľov obce a vyššieho územného celku na aktívnom živote územnej samosprávy a posilniť práva občanov sa navrhuje znížiť percentá potrebné na vyhlásenie referenda na základe petície skupiny obyvateľov obce alebo vyššieho územného celku. Ak bude predložená petícia na vyhlásenie miestneho referenda v obci, ktorá bola vyhlásená za mesto, znižuje sa percento zo súčasných 30 % oprávnených voličov na 20 % oprávnených voličov a v prípade vyhlásenia referenda na úrovni samosprávneho kraja sa toto percento znižuje zo súčasných 30 % oprávnených voličov na 10 % oprávnených voličov. Zároveň sa návrhom zákona zavádza podmienka, že referendum (či už miestne alebo na úrovni VÚC) vyhlásené na základe petície určitého počtu oprávnených voličov sa bude môcť konať iba v deň volieb do orgánov samosprávy obcí a krajov, prípadne v deň konania volieb s celoštátnou pôsobnosťou, teda volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky alebo do Európskeho parlamentu. Dôvodom pre toto opatrenie vzhľadom na zrušenie kvóra pre platnosť referenda je zabezpečiť prítomnosť väčšieho počtu oprávnených voličov na hlasovaní a významne šetriť peňažné prostriedky na uskutočnenie referenda. To znamená, že tieto referendá aj keď budú bez kvóra, budú vždy spájané s väčšími voľbami, ktoré sa budú konať, či už to budú voľby do parlamentu alebo do Európskeho parlamentu alebo prezidentské voľby. Jednak sa ušetria peniaze tým, že ich organizácia bude spojená v jeden deň a jednak bude možné aj viac referend vlastne podobne, ako to majú vo Švajčiarsku, zoradiť do jedného referendového dňa. A tým pádom občania sa budú môcť vyjadriť možno aj k viacerým otázkam naraz. Táto podmienka sa netýka referenda o odvolaní starostu obce či predsedu samosprávneho kraja konaného na základe petície obyvateľov. To tiež dáva zmysel. V prípade, že dávame občanom do rúk možnosť právoplatne odvolať či už starostu alebo predsedu VÚC a ak nastanú tak závažné skutočnosti, že takéto niečo získa dostatočnú podporu vo forme petície, tak by sa potom takéto referendum malo konať bezodkladne, pretože ak občania tohto človeka zvolili a je s ním tak veľká nespokojnosť, že ho chcú odvolať, tak by sa nemalo čakať na najbližší voľný termín pri nejakých väčších voľbách.

    Každý štát, ktorý je založený na zásadách právneho štátu a demokracie, by sa mal snažiť vytvárať priestor pre čo najširšiu mieru účasti verejnosti na verejnom živote. Podľa článku 30 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov. Referendum predstavuje formu priamej demokracie, inštitút, prostredníctvom ktorého môžu občania vyjadriť svoje starosti, návrhy, sťažnosti či problémy a aktívne sa zapojiť do fungovania svojej obce alebo samosprávneho kraja. Začíname na lokálnej úrovni aj z toho dôvodu, že sme presvedčení o tom, že aj na priamu demokraciu si občania budú musieť postupne privykať. Napriek tomu, že si myslím, že kvórum by sa malo zrušiť pri všetkých referendách, je, myslím, rozumné začať pri tej lokálnej úrovni, lebo v prípade, že by sa potvrdili obavy niektorých kritikov priamej demokracie a že by sa naozaj stalo, že by v tom referende bol schválený nejaký nezmysel, tak tu máme stále opravné mechanizmy, keď môže zasiahnuť napríklad Národná rada prostredníctvom redefinície nejakého zákona a vrátiť veci do tých koľají, kde si možno my budeme predstavovať, že by mali byť.

    V zmysle súčasnej právnej úpravy zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve je však na platnosť referenda potrebné splnenie dvoch podmienok. Sú to účasť aspoň polovice oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda. Tieto podmienky sú presne to, čo väčšinu referend aj na lokálnej úrovni jednoducho diskvalifikuje, pretože väčšina ľudí vie, že ak oni nepôjdu na to referendum, tak nebude dostatočná účasť a tým pádom na referendum idú iba tí, ktorí so znením otázky súhlasia. Tak sa nám stáva, že sa nám na referende zúčastní možno 46 % obyvateľov obce, všetci hlasujú za návrh, to znamená, že je vyjadrená veľmi výrazná vôľa obyvateľov obce niečo zmeniť, ale kvôli takto nastaveným pravidlám jednoducho toto zmeniť možné nie je.

    Slovenská republika má doposiaľ prevažne negatívne skúsenosti s využívaním formy referenda na celoštátnej i lokálnej úrovni, a to práve v dôsledku neplatnosti referenda kvôli nízkej účasti voličov. Z názorov odbornej verejnosti zaoberajúcej sa komparáciami foriem priamej demokracie je však možné vyvodiť záver, ktorý preferuje a snaží sa o aktívnejšie využitie priamej demokracie v rámci menšieho teritória, o čo sa opiera aj predložený návrh zákona. Veľmi často tu počúvame o tom, aká je subsidiarita dôležitá pri tom, akým spôsobom máme rozhodovať o veciach verejných. Podľa mňa oveľa výkonnejšia, resp. účinnejšia subsidiarita než rozhodovanie miestnych zastupiteľstiev je vyjadrenie priamo názoru občanov. Účasť verejnosti na správe vecí verejných, najmä obyvateľov tej-ktorej obce alebo samosprávneho kraja, má pritom určitý sociálnopsychologický aspekt (pocit zainteresovanosti na ovplyvňovaní života obce alebo samosprávneho kraja). Zároveň sa obyvatelia obce alebo vyššieho územného celku nebudú môcť spoľahnúť na to, že referendum bude neúspešné, ak nepôjdu hlasovať. Môže to teda podnietiť vyššiu účasť vzhľadom na to, že sa budú musieť zaujímať aj obyvatelia, aj volení zástupcovia o to, ako dopadne miestne referendum, prípadne referendum na úrovni vyššieho územného celku. Tak ako je tradíciou v iných krajinách, volení zástupcovia, ako aj iniciátori referenda si dajú viac záležať na vysvetľovaní dôvodov referenda a jednotlivých rozhodnutí, ktoré sa majú v referende schváliť alebo odmietnuť.

    Som presvedčený o tom, že tento návrh skvalitní verejnú diskusiu. Skvalitní ju z toho dôvodu, že nebude jednostranná, že nebude o tom, aby sme presvedčili iba niektorých občanov, aby sa na referende zúčastnili, ale bude potrebné v serióznej kampani do hĺbky vysvetľovať, prečo je dobré na danú otázku odpovedať „áno“, a iní zas budú vysvetľovať, prečo je dobré na danú otázku odpovedať „nie“. Keďže aj keby sa tohto referenda zúčastnili dvaja občania a ich odpoveď bude zhodná, tak je rozhodnuté, bude podstatné pre každého, kto sa zaujíma o život okolo seba, sa na referende zúčastniť a potom bude oveľa reprezentatívnejší výsledok tohto referenda, lebo reálne bude hovoriť o tom, aký je názor ľudí v danej obci.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálny vplyv, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Toto všetko, samozrejme, platí za predpokladu, že sa efektívne budú využívať prostriedky, ktoré budú potrebné na organizovanie tých väčších volieb, pri ktorých sa tie referendové dni nejakým spôsobom zorganizujú na tej lokálnej úrovni. To znamená, bude vynaložený rozpočet na organizáciu či už parlamentných alebo europarlamentných volieb, alebo prezidentských volieb a na lokálnej úrovni sa budú využívať tieto momenty na to, aby sa mohli konať tieto menšie referendá. Samozrejme, nejaký vplyv tam bude, ale nie tak významný, aby bolo potrebné spomínať ho v návrhu zákona.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Okrem navrhovanej zmeny bude potrebné ešte novelizovať aj zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o meste Košice, pretože v čase, keď sme podávali vlastne tento zákon do podateľne, tak tieto zákony boli otvorené a my sme nevedeli, v akej podobe budú nakoniec schválené. V prípade, že tento zákon teda prejde do druhého čítania, tak potom zmeny, ktoré sú potrebné vykonať v zákone o Bratislave a v zákone o Košiciach, navrhneme v druhom čítaní.

    Dúfam, že tento zákon nájde svoju podporu, pretože jednak zvyšuje úroveň verejnej diskusie, zvyšuje participáciu občanov na riadení vecí verejných, je prvý krokom k širšiemu zavádzaniu prvkov priamej demokracie do slovenskej spoločnosti a môže byť takým testovacím poľom, na základe ktorého či už priaznivci alebo odporcovia priamej demokracie v budúcnosti už budú môcť na konkrétnych príkladoch ukazovať, či priama demokracia na stav vecí verejných vplýva pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. Ja som presvedčený, že ten vplyv bude pozitívny, a preto vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Ivanovi Štefancovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k tomuto zákonu.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra 2012 č. 293 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. S prihlásením do rozpravy sú pán poslanec Kadúc, pán poslanec Lipšic.

    A keďže predpokladám, že, páni poslanci, máte to dlhšie ako na dve minúty, pán poslanec Kadúc, takže vyhlasujem prestávku a o 11.00 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň želám, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pani poslankyňu Gibalovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Je to tlač 315.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 52 za, 10 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Ešte poprosím, pani poslankyňa, o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 342.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 49 za, 2 proti, 83 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Pán poslanec Senko uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 316.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpilo 5 poslancov, nebol podaný procedurálny návrh. Vzhľadom na to, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 50 za, 69 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Odhlasovali sme prerokované body.

  • Ruch v sále.

  • Reakcia z pléna.

  • To je asi omyl.

    Vyhlasujem prestávku do 11.10 hodiny a budeme pokračovať potom v rozprave.

  • Reakcia z pléna.

  • Pokúsim sa to povedať do tej minúty. Pán predseda, ja som chcel poprosiť, aby ste z východniarov dneska o 13.00 hodine uvoľnili tých, ktorí nepredkladajú návrhy zákonov.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale vybijeme tému novinárom, na pondelňajšiu tému nech sa nájdu niečo druhé na písanie. Ale chcel by som dať aj zároveň takýto návrh, aby v piatky, aby sme sa aj uzniesli na tom ako Národná rada, sme začali rokovať o 8.00 hodine, aby bolo rokovanie do 13.00 hodiny, ak sa inak neuznesieme. Ďakujem.

  • Pán poslanec, všetci sme slobodní občania v slobodnej krajine a obzvlášť pri výkone svojho mandátu a dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, ale privítal by som, ak by sme tieto veci, tak ako je obvyklé, vždy riešili. Pán poslanec podal procedurálny návrh na presun času. Takže budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 103 prítomných, 16 za, 10 proti, 63 sa zdržalo, 14 nehlasovalo.

    Váš návrh sme neschválili.

    Takže prestávka je do 11.10 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.

  • Hlas z pléna.

  • Pán predseda, chcem vám oznámiť, že pri hlasovaní č. 168 som si dvakrát vysunul a zasunul kartu a nešla mi a bol som za návrh. Ďakujem pekne.

  • Poprosím dať to do záznamu technikom.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, čas na prestávku uplynul a budeme pokračovať v rozprave o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Martina Poliačika a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

    Do rozpravy je najskôr prihlásený pán poslanec Kadúc. Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Kadúc nie je prítomný v rokovacej sále.

    Druhý do rozpravy je prihlásený pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár slov uviesť k tomuto návrhu novely zákona, aj keď sa týka v princípe len referend na úrovni obecnej, ale myslím si, že ide tým správnym smerom.

    Ja by som len navrhol možno v rámci druhého čítania, ak ten návrh zákona v druhom čítaní bude, o čom takmer nepochybujem, že by sa ten návrh predsa len upravil v tom zmysle, že existuje pomerne jednoduchý mechanizmus, ktorý umožní odstrániť kvórum potrebné pre platnosť referenda a zároveň zabezpečí dobrú volebnú účasť. A to je mechanizmus, keby sa referendá povinne spájali s voľbami, teraz myslím na referendá rôznych úrovní, na referendá na úrovni celoslovenskej, s parlamentnými voľbami, na úrovni komunálnej, s obecnými voľbami, pretože myslím si, že je len otázka, či chceme ľuďom umožniť, aby mohli rozhodovať, alebo uľahčiť rozhodovanie, alebo im rozhodovanie sťažiť. Poviem to na príklade úrovne parlamentnej. Ak by bolo referendum spojené s parlamentnými voľbami, mohli by vyvíjať rôzne subjekty iniciatívy počas štyroch rokov, kde by zbierali na základe petície otázky pre referendum. Referendum by sa potom povinne konalo v deň parlamentných volieb, dokonca pri úprave zákona by to mohlo byť v jednej volebnej miestnosti. V princípe by to nič nestálo, stálo by to maximálne jeden papier ďalší, kde by sa uviedli všetky referendové otázky potenciálne z viacerých iniciatív. A tak ľudia by rozhodli, účasť by bola v princípe rovnaká ako v parlamentných voľbách alebo v komunálnych voľbách. Čiže nie je to potom ani finančný problém, ani problém účasti. Ak sa referendum vždy koná v čase čo ja viem prázdnin, keď ľudia naozaj na referendum neprídu a tá účasť je nízka a potom je diskusia, či to malo zmysel, či to neboli vyhodené peniaze, tak si myslím, že to je nesprávne.

    A aj diskusia o tom, či by sa kvórum malo znížiť alebo by malo byť nižšie, je podľa mojej mienky zbytočná. Ak by sme urobili pri parlamentných voľbách, samozrejme, aj zmenu ústavy a povinne spojili referendum s voľbami, nebol by to problém, nie je to objavenie ničoho obdivuhodne nového ani objavenie kolesa. V mnohých krajinách to takto funguje. A otázka potom len naozaj znie, či chceme reálne ľuďom uľahčiť rozhodovanie v priamej demokracii alebo im ho sťažiť.

    A myslím si, že návrh, ktorý dal pán poslanec Poliačik, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Kadúc, ide správnym smerom v tomto. A bolo by dobré, keby sa v budúcnosti rozšíril v rámci zmeny ústavy aj na celoštátne referendum, lebo si myslím, že ľudia všeobecne pokiaľ môžu rozhodovať reálne o veciach verejných, rozhodujú lepšie v priemere, ako za nich rozhodujú niekedy politické elity. Takže tento návrh novely zákona ja podporím. Ďakujem.

  • Na vystúpenie poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Poliačik, pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega, my máme tú úpravu vlastne v bode 2, kde sa zavádza povinnosť uskutočniť referendum na základe petície občanov v čase konania volieb v obci, to znamená, že sa uskutoční v čase konania volieb do samosprávy alebo vyšších územných celkov pri voľbách do Národnej rady alebo Európskeho parlamentu alebo pri voľbách prezidenta. Takže v podstate ono už to je súčasťou toho návrhu. Neviem, či by ste tam chceli nejako sprísniť tú povinnosť, že to musí byť v tých technikách, samozrejme, o tom sa môžeme porozprávať, ale presne na to sme mysleli, aby sa znižovali náklady na konanie tohto referenda, tak sme sa rozhodli ho spojiť s nejakou väčšou volebnou akciou, keď to tak nazveme, ktorá bude v tej obci prebiehať.

    K vašej poslednej vete. Ja som chronický optimista. Takže, áno, aj v štáte, kde SMER volilo 44 % ľudí, a aj v štáte, kde občania si zvolili za prezidenta Ivana Gašparoviča, verím, že sa v priamej demokracii vedia rozhodovať správne.

  • Pán poslanec Lipšic, presne to, čo vám povedal Martin Poliačik, som vlastne vám chcel v dobrom iba povedať, že predtým, ako idete vystúpiť, bolo by dobré prečítať si návrh zákona, lebo presne v návrhu zákona, ktorý je predložený, sa rieši spájanie referenda miestneho s voľbami. Takže vlastne nechápem ten príspevok z vašej strany. Čiže, ešte raz, to odporúčanie je predtým si treba prečítať aspoň návrh zákona, ku ktorému idete vystupovať.

    Ale, zase, osobne si myslím, že by sme nemali ľuďom nejakým spôsobom dávať právo hlasovať v referende iba vtedy, keď sú voľby, lebo keď aj ľudia by prišli iba v počte 10 %, 5 %, možno traja z dediny a rozhodli by, tak verte tomu, že nabudúce tam príde polovica dediny a potom ten ďalší raz možno celá dedina, lebo nebudú chcieť, aby rozhodla o ich osude menšina. Presne tento efekt využili Švajčiari pred pár desiatkami až pomaly stovkami rokov už, keď sa rozhodli, že zrušia kvórum pri svojich referendách. A práve to zrušenie kvóra veľmi zásadne naštartovalo záujem ľudí o veci verejné a je to najlepší spôsob, ako nabudiť ľudí, aby sa o politiku zaujímali.

    Ale ja som hlboko presvedčený, že Slovensko má 50-percentné kvórum na referendum práve preto, lebo politici nechcú, aby ľudia mali v skutočnosti záujem o veci verejné, lebo vedia, že takýmto spôsobom vlastne ľudia nebudú využívať inštitút referenda, nebudú chodiť na referendá, lebo vedia, že vlastne tak či tak nás 50 % nepríde. Čiže to, že to kvórum v zákone máme, je jednoznačne zlomyseľnosť slovenských politikov a všetkých, ktorí nám doteraz vládli.

    A, bohužiaľ, aj vy ste boli dva roky ministrom vnútra a mohli ste predložiť zmenu zákona vtedy, keď ste vládli, a mohli ste ísť týmto smerom a zrušiť referendum, znížiť jeho kvórum. Keď my sme to navrhovali, žiadnu podporu som, bohužiaľ, pán Lipšic, v tejto veci od vás necítil.

  • Nie je s reakciou pán poslanec prihlásený na faktické poznámky.

    Pán poslanec Kadúc do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Ja budem len pomerne krátky, keďže väčšinu vecí alebo väčšinu účelu, ktorý sme zamýšľali vyjadriť spolu s Martinom Poliačikom a Jankou Žitňanskou, vyjadril Martin Poliačik. Len poviem možno pár slov k tomu, ako to vidím ja, čo sa týka účelu.

    Všetci, myslím, čo tu sedíme, vieme, aká je dôvera občanov v nás politikov. Tá dôvera je dramaticky nízka a naďalej sa znižuje. Do karát nášmu návrhu určite hrá aj posledný projekt Inštitútu pre verejné otázky, ktorý toto potvrdil celkom dobrou a vecnou analýzou, kvalita demokracie sa znižuje čím ďalej, tým viac. My sme sa rozhodli, že toto podporíme minimálne tým, že zveríme časť právomocí občanom, ktorá im podľa ústavy patrí.

    Úpravy, ktoré navrhujeme, medzi teda lokálnymi referendami, nie sú účelom, účelom je reálne zverenie právomocí do rúk obyvateľom. Dovoľujem si odcitovať z judikátu Ústavného súdu, ktorý povedal: „Referendum predstavuje jediný inštitút priamej demokracie, ktorým môžu občania Slovenskej republiky rozhodnúť o najzávažnejších otázkach verejného záujmu. V zmysle tohto rozhodnutia referendum poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvodenú právomoc obyvateľov v takých prípadoch, keď normotvorca nepostupoval v zhode s predstavou obyvateľov, t. j. ak by o niektorých dôležitých otázkach tento normotvorca nechcel alebo nedokázal rozhodnúť.“ Tie dôvody, prečo to neurobil, sú často politické. Často sa nevieme preniesť cez osobné spory. A toto býva problém pre prijatie dobrého a kvalitného zákona, dobrej normy. Preto navrhujeme túto právomoc zveriť obyvateľom, aspoň čiastočne. „V teoretickej rovine je referendum určitou poistkou občana voči orgánu, ktorý tvorí práve normy na lokálnej úrovni, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť.“ Zodpovednosť, to je to, badám, čo asi niektorým chýba. Iba hovoríme o tom, akí sme zodpovední, ale pritom tá zodpovednosť reálna, faktická tu nie je. Chýba nám tu. Chýba nám tu hmotná zodpovednosť, chýba nám tu zodpovednosť osobná, jednak za návrhy a jednak aj za svoje konanie.

    A úplne na záver. V našom hnutí máme takú jednu zásadu, že naozaj sa rozhodujeme nezávisle, rozhodujeme sa v zmysle ústavy, podľa svojho svedomia a presvedčenia. Keď sme sem prišli, tak minimálne mojím prvým návrhom bolo zrušenie kvóra, zavedenie inštitútov priamej demokracie. Tohto sa chceme držať a budeme robiť všetko pre to, aby sme priamu demokraciu alebo jej nástroje do nášho právneho poriadku zaviedli, pretože tá moc, ktorou disponujeme a ktorú si často nevážime, patrí do rúk ľuďom. Ďakujem.

  • Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána poslanca Lipšica, aby uviedol svoj návrh zákona, ktorý predložil spolu s pani poslankyňou Žitňanskou,

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 319.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dôvodom predloženia tohto návrhu novely zákona je súčasný stav financovania politických strán, keď strany nie sú motivované priznávať sponzorské dary, čím môže dochádzať ku skrytej korupcii.

    Návrh novely rieši parciálne, zďaleka nemá ambíciu byť komplexný, niekoľko vecí.

    Po prvé sa sledujú týmto návrhom novely zákona dva ciele, zjednodušiť evidenciu a kontrolu darov a iných bezodplatných plnení a zjednodušiť ich prijímanie, pokiaľ ide o nižšie sumy.

    Navrhuje sa uložiť stranám povinnosť zriadiť na účely prijímania darov a iných plnení jeden bankový účet a realizovať toto prijímanie výlučne bezhotovostne, to znamená žiadne hotovostné plnenia, žiadne igelitky, len bezhotovostne.

    Pokiaľ ide o dary do 100 eur od jednej osoby za rok, tak sa navrhuje upustiť od povinnosti písomnej zmluvy s osvedčenými podpismi, keďže toto opatrenie v praxi pôsobí kontraproduktívne. Ak chce strana získať od veľkého množstva darcov malé príspevky, čo podľa mňa je správne, aby nebola v zajatí nejakých skupín, tak je to dneska prakticky nemožné, lebo každá zmluva musí byť notársky overená, čo robí fundraising tohto typu, ktorý je podľa mojej mienky najlepší pre stranu, nemožným.

    Takisto návrh novely upravuje ustanovenia týkajúce sa príspevku na činnosť a príspevku na mandát. Navrhovaná úprava jednak sumu príspevku na činnosť a na mandát znižuje na polovicu a tiež nadväzuje na dary, ktoré strana prijme. Teda vytvára systém toho matchingu. A práve preto a týmto mechanizmom budú strany v zásade motivované reálne priznávať sponzorské dary, lebo len keď ich priznajú, tak dostanú štátny príspevok, tak dostanú ten matching od štátu v sume, samozrejme, limitovanej maximom, ktorú vyzbierajú od darcov, od fyzických a právnických osôb. Zastávame názor, že príspevky od štátu by mali byť pre stranu doplnkovým zdrojom financovania, a nie v princípe výlučným alebo jediným zdrojom príjmu.

    S týmito zmenami súvisí aj zmena v systéme vyplácania príspevkov, ktorou sa navrhuje príspevky vyplácať spätne na základe údajov z výročnej správy strany. Vychádza sa tu z naviazania príspevkov na dary a iné plnenia, ktoré strana behom roka prijme, a preto je dôležité zohľadniť obdobie celého roka a vyplácať príspevky až potom, ako sú známe príjmy strany z príslušného kalendárneho roka.

    Je to návrh, opakujem znovu, parciálnej úpravy, ale myslím si, že ak bude jediná námietka spočívajúca v tom, že treba urobiť komplexnú veľkú úpravu, tak tá v reálnom čase nepríde. A myslím si, že je lepšie robiť zlepšenia v malom a parciálne, ako čakať na takmer veľmi ťažko prichádzajúcu akúsi komplexnú právnu úpravu.

    Ide o návrh, ktorý podľa mňa je vyvážený, to znamená, umožňuje aj štátne financovanie strán, parlamentných strán, len za podmienky, že budú zverejňovať dary, príspevky a že naviaže tento matching v rámci príspevku na činnosť a v rámci príspevku na mandát. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Poprosím pána poslanca Mikloša, ktorý je určený gestorským výborom za spravodajcu, aby podal informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť návrhu zákona obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 294 z 9. novembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku zákon prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem sa teda opýtať, či som správne pochopil, že navrhujete, aby politické strany vlastne mali o polovičku nižší príspevok na činnosť a príspevok na mandát, to som asi správne pochopil, a teda či ho naozaj navrhujete, keď si čítam návrh zákona, iba vo výške jednej dvanástiny z toho, čo dostanú vlastne strany ako dary. Je to celkom možno sympatický, ja by som povedal, taký pouličný návrh, že toto si možno myslia ľudia na ulici.

    Ale ešte som jednu vec na začiatku nepovedal. Váš návrh zákona podporím preto, lebo si myslím, že treba zmeniť financovanie politických strán. Na druhej strane podporím ho nie s tým, že by som bol spokojný so znením, ktoré predkladáte, lebo si myslím, že je dosť veľkou chybou. A dosiahlo by sa iba jedno jediné. Ale tiež poviem, že myslím si, že ak sú poslanci strany SMER dostatočne zlomyseľní, tak ten návrh zákona by som podporil presne v tejto podobe, lebo ak si prečítame alebo vypočítame, čo by sa asi stalo, ak by tento návrh zákona bol prijatý, tak vidno, že predkladateľ pán poslanec Lipšic a jeho nová politická strana Nová väčšina vyhladuje doslova pravicové opozičné subjekty. Čiže v podstate vyhladuje svojich konkurentov tak, že existovať už nebudú, lebo majú také dlhy na sebe napojené, ktoré by neboli schopné vlastne z príspevkov, ktoré by takýmto spôsobom dostávali, splácať. Síce by sa tým ubralo trošku aj strane SMER, ale strana SMER by bez najmenších problémov prežila, lebo jednoducho stále by jej zostal dostatočný balík na to, aby si tu finančne mohla kraľovať. A tým pádom považujem aj ten návrh v tejto podobe alebo v tomto znení za takú menšiu zlomyseľnosť od vás, od predkladateľa návrhu, lebo vlastne chcete sa zbaviť konkurencie a nechcete vlastne zásadne ublížiť súčasnej vládnej moci, lebo tá, keď má teraz 24 mil. eur dostať za štyri roky, tak dostane teda o trošku menej, stále to bude obrovský balík peňazí, s ktorým prevalcuje ktorúkoľvek opozičnú pravicovú stranu.

    Nám to v podstate môže byť jedno, poviem za náš klub, lebo my nevytvárame žiadne štruktúry, žiadne zjazdy nerobíme. Tým pádom nemáme žiadne výdavky, ktoré by sme na tieto účely potrebovali. A jediný výdavok teoreticky v budúcnosti je preto pre nás iba prípadná predvolebná kampaň. Ale aj v návrhu zákona, ktorý po vás predkladám, práve navrhujeme zrušiť predvolebnú kampaň, lebo si myslím, že predvolebnú kampaň vlastne politické strany iba zneužívajú na to, aby oblbli, doslova oblbli ľudí pred voľbami a vtedy pri dvoj-, trojmesačných tanečkoch, mítingoch a predvolebných gulášikoch vlastne snažili sa nahnať svoje ovečky znova raz za štyri roky k urnám a potom zase aby tri a pol roka, tri a trištvrte roka bol pokoj. Preto si myslím ja osobne, že treba zrušiť predvolebnú kampaň pre parlamentné politické subjekty, lebo každý z nás, niekto menej, niekto viac ak sa v parlamente snaží, dostane dostatočný mediálny priestor. A toto je obrovská výhoda vlastne parlamentných strán voči ľuďom, ktorí by sa rozhodli robiť konkurenciu politickým stranám. Ale o tom poviem viacej v tom mojom návrhu zákona.

    Čo ešte raz, čo sa týka vášho návrhu, podporiť ho určite podporím v tom, že treba na túto tému rozprávať. V tomto znení, ako ho predkladáte, ho považujem za zlomyseľnosť, lebo by ste ním svojich, štyri pravicové strany doslova vyhladovali a vyčistili priestor pre seba. Tým, že vy nemáte príspevok, tak asi vám to vlastne nevadí, vám to iba vyhovuje. Strane SMER by ste ním trošičku ublížili, ale v podstate de facto vôbec by to tak nebolo, lebo jednoducho balík peňazí, ktorý dostávajú, tak je dostatočný na to, aby zdecimovanú opozíciu takto finančne zruinoval. Jednoducho po obsahovej stránke návrh je zlý. Po stránke, že treba otvoriť tento zákon, jednoznačne s ním súhlasím.

  • Faktické poznámky majú pán poslanec Martvoň, pani poslankyňa Mezenská.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, plne s tebou súhlasím, že tento návrh zákona po obsahovej stránke je zlý. Je tu veľmi zaujímavé, že pán poslanec Lipšic prišiel s týmto návrhom až v čase, keď nie je minister. V čase, keď bol ministrom vnútra a mal aj pohodlnú väčšinu v parlamente, teda vládna koalícia v tom čase ju mala, tak s takýmto návrhom neprichádzal.

    Zároveň som toho názoru, že tento návrh je aj diskriminačný z toho pohľadu, že by znevýhodnil ďalšie politické strany, ktoré sú na politickom nebi, ktoré nie sú v parlamente a majú ten príspevok, tuším sú to dve alebo tri, ktorým to vyšlo. Tak by jednoducho to mohlo znamenať ich zánik.

    A zároveň dovolím si povedať, že meniť nastavenie financovania počas určitého volebného obdobia, ktoré bolo pred voľbami nastavené, nie je žiaduce ani vhodné, dokonca dalo by sa povedať, že to má aj také retroaktívne účinky. Ďakujem. To je toľko z mojej strany.

  • Pre problémy, s ktorými sa ja stretávam pre tú veľkú hmlu, ktorá tu je niekoľko rokov okolo financovania politických strán, ale aj pre to, že si myslím, že najlepšou predvolebnou kampaňou pre každého poslanca je jeho práca počas štyroch rokov, si myslím a zastávam postoj, že financovanie politických strán má byť vôbec zrušené. Ďakujem.

  • Vaša reakcia, pán poslanec Matovič?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja budem stručný, nebudem sa púšťať do cvičení v psychoanalýze. Na toto sú asi iní odborníci. Ale poviem dve veci.

    Po prvé sa mi zdá, že všetky strany, opravte ma, ak sa mýlim, myslím, opozičné, vrátane Obyčajných ľudí, ale aj všetkých pravicových strán, tiež podpísali záväzok pre Transparency, že zavedú matching, to znamená, zavedú viazanie štátneho príspevku na príjmy od súkromných osôb, teda na sponzorské, členské, aby strany boli motivované priznávať to. Všetky strany ten záväzok podpísali. Tento záväzok sa prejavuje práve v tomto návrhu novely zákona. Nič viac a nič menej sa tam neprejavuje, netreba tu ísť do žiadnej psychoanalýzy. Naviac, ten návrh postihuje všetky strany. To znamená, každá strana, nevidím pritom rozdiel medzi stranou SMER a pravicovými stranami, bude motivovaná priznávať reálne sponzorské dary, ale teda aj členské príspevky, aby získala štátny príspevok. Je to úplne rovnaké. Takže naozaj treba zákony predtým, ako k nim vystúpim, asi si prečítať. A myslím si, že to je dôležité, aby strany boli motivované pre účely získania štátneho príspevku, aby boli motivované reálne to priznávať, lebo dnes sa dary sponzorské, členské priznávajú v minimálnej miere. Reálne 95 % príjmov strana má zo štátneho príspevku? A to nie je v poriadku. Takže si myslím, že zavedenie tohto matchingu, ku ktorému sa notabene teda zaviazali skoro všetky strany v tomto parlamente pred voľbami, je správny krok.

    Čo sa týka ešte poznámky pána poslanca Martvoňa, tak dajme tú účinnosť od budúcich volieb parlamentných, nevidím v tom nejaký veľký problém, ak je jediná výhrada strany SMER v tom, že nie je dobré meniť pravidlá počas toho, keď fungujú. Naviac, pán poslanec, my sme mali dvojročnú vládu. A ja som zriadil na ministerstve vnútra komisiu, ktorá pripravovala nový volebný kódex vrátane nového financovania a kontroly financovania politických strán. Mali sme, žiaľ, dvojročnú vládu, menej ako dvojročnú vládu, takže ten návrh zákona do parlamentu neprišiel. V tej komisii boli aj zástupcovia strany SMER, a teda aj tretieho sektora, Združenia miest a obcí a tak ďalej a tak ďalej. Takže sme na tom pracovali. A myslím si, že, áno, toto je úprava, ktorá je správna, ktorá odpútava strany od čisto štátneho financovania a motivuje ich priznávať dary, ktoré možno strany reálne získavajú, ale dnes nemajú motiváciu ich nejako priznať, lebo nie sú závislé od toho, či dostanú alebo nedostanú štátny príspevok. Takže si myslím, že to je krok, samozrejme, správnym smerom. Ak ten návrh zákona bude v druhom čítaní, máte môj prísľub, že budem súhlasiť s tým, aby sa jeho účinnosť posunula od budúceho volebného obdobia, ak to je naozaj jediná reálna výhrada, ktorú máte.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 378.

    Poprosím pána poslanca, aby uviedol svoj návrh.

  • Vážený pán predseda, milí kolegovia, kolegyne, predkladám návrh zákona, ktorého cieľom je zmeniť filozofiu financovania politických strán. Bližšie poviem možno k tomu v rozprave.

    Ide o návrh, ktorý má dve kľúčové časti. Jedna vec je zrušiť financovanie a druhá vec je zrušiť možnosť viesť predvolebnú kampaň pre politické strany. Som hlboko presvedčený, že možnosť pre parlamentné strany viesť politickú kampaň je nenáležitá výhoda pre aktívne politické strany, parlamentné politické strany. A je to možnosť zároveň, akým spôsobom blokovať občanov, ktorí sú nespokojní s reálnym výkonom politiky, ktorý predvádzajú politické strany ako zástupcovia týchto občanov. Súčasný stav, keď vlastne ľudia si môžu založiť politickú stranu, ale sú v neúmernej nevýhode, vzhľadom na to, že politické strany de facto obsadia mocou peňazí, ktoré získavajú od štátu, mediálny priestor, ale takisto aj klasický mediálny priestor, ktorý dostávajú aj bezplatne od médií, keď prezentujú návrhy a aktivity politických strán, sú dva kroky, ktoré významným spôsobom zabraňujú tomu, aby sa ľudia mohli aktívne postaviť zoči-voči súboju s politickými stranami a mohli si založiť čistým spôsobom politickú stranu. Vieme, zažili sme na vlastnej koži pokus nečistého podľa mňa spôsobu vedenia politickej kampane určitých finančných žralokov, ktorí sa pokúsili možno postaviť sa zoči-voči politickým stranám. A vieme, koľko percent získali. A zostali mimo parlamentu. A nemyslím si, že by sme preto mali naďalej podporovať takýto stav, ktorý neprospieva demokracii, upevňuje postavenie súčasných existujúcich politických strán, parlamentných politických strán. Ale ísť cestou iba znižovania financovania je naivné, keď nezrušíme zároveň priestor, kde politické strany majú podstatný výdavok, a to je finančná alebo predvolebná kampaň, tak nič sme nevyriešili. Keď ho znížime iba za súčasného stavu, že ponecháme naďalej predvolebnú kampaň, znížime financovanie, politické strany budú iba mať tendenciu vykrývať viacej nákladov svojej predvolebnej kampane vlastnou hlavou. A to asi nikto z nás nechce. Hovorím, viacej k tomu poviem v rozprave.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Spravodajcom k vášmu návrhu je pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Dámy a páni, konštatujem ako spravodajca, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a spĺňa aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli. A je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

    Po rozprave odporučím, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto chce vystúpiť v rozprave? Páni poslanci Matovič, Hlina a Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán navrhovateľ, ak chcete byť prvý v rozprave, máte na to právo vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Takže ak prejavíte záujem kedykoľvek vystúpiť v rozprave, tak môžete.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Keďže to súvisí vlastne s predošlým návrhom, ktorý predkladal pán poslanec Lipšic, a na záverečnú reč sa nedalo vtedy vystúpiť, tak skúsim opraviť možno neúmyselné klamstvo, ale každopádne zavádzajúcu informáciu, keď pán poslanec Lipšic tvrdil, že všetky politické strany okrem teda pravdepodobne Novej väčšiny podpísali záväzok takzvaného matchingu, čiže spárovanie darov s príspevkami na činnosť politických strán pre Transparency International. Chcem vás upozorniť na tento záväzok, konkrétne sme si tam dali výhradu, že s ním nesúhlasíme, lebo sa nám to zdá trošičku zvláštne. A každopádne jednoducho takýto záväzok sme neprijali, keď si dobre teda pamätám, skontrolujte ma, čo si myslím, ale si dobre pamätám ten rok.

    Potom ešte možno k tomu, keď ste hovorili, aby politické strany viacej priznávali dary od fyzických osôb. Je to naivné. Žiadna politická strana nebude priznávať dary od fyzických osôb, lebo všetci vieme, že, bohužiaľ, pri atmosfére, ktorá sa na Slovensku vytvorila, hovorím v tomto prípade „bohužiaľ“, ten, kto dá dar, či fyzická osoba alebo právnická osoba, automaticky sa stáva terčom záujmu a je pod drobnohľadom médií a de facto sám vylučuje možnosť nejakých verejných obstarávaní a podobných. Čiže my ho vlastne znevýhodňujeme, čo nepovažujem za správne. A, bohužiaľ, takáto je atmosféra. A myslím si, že toto sa nám napraviť za desiatky rokov nepodarí.

    Potom keď hovoríte, že ste chystali volebný kódex. A tam ste vlastne tieto zmeny chystali. Pokiaľ mám správne informácie od človeka, ktorý sa zúčastnil stretnutia tej pracovnej skupiny zmeny volebného kódexu, môžem povedať, že boli ste veľmi uzatvorení pred akýmikoľvek demokratickými zmenami typu, aby sa znížilo, ako sa to presne volá, zabudol som, trojpercentné kvórum pre ľudí, ktorí teda potrebujú, by mohli prekrúžkovať iných kandidátov. Vôbec sa neriešilo financovanie politických strán v tejto snahe. Takže bol vlastne jediný účel iba zlúčiť termíny konania volieb. To mi pripadá ako taká trošku mala ambícia od ministra vnútra.

    Takže čo sa týka nášho návrhu zákona alebo môjho návrhu zákona, ktorý predkladám, už som to tu v úvodnej reči spomenul, zopakujem to. A poviem ešte aj a priznám sa, nebojím sa k tomu priznať sa, keď v minulosti mi ktokoľvek, aj keď som bol v nejakých televíznych diskusiách, hovoril, že je tu potrebné. Pamätám si, s pánom Chmelárom raz že som bol v diskusii v TA3, potom to bolo ešte na možno dvoch diskusiách predvolebných. A keď sa hovorilo, že treba zrušiť financovanie politických strán, že to je riešenie, to je očista politického systému na Slovensku, tak som si ťukal na čelo a aj priamo som to kritizoval, že to je hlúposť, lebo takýmto spôsobom by sme iba zväčšili korupčné prostredie pre politické strany. Vtedy, keď som to hovoril, ma nenapadol spôsob, priznávam z tohto miesta, akým spôsobom vlastne to korupčné prostredie zároveň zmenšiť. A to je ten, ktorý vlastne teraz v tomto návrhu zákona predkladám. To je ten, že zrušíme zároveň politickým stranám ten podstatný výdavok, ktorý majú. A to je výdavok na predvolebnú kampaň. Okrem strany SMER a možno nás, ktorí sme sa správali veľmi efektívne v predvolebnej kampani, je výdavok na predvolebnú kampaň pre ostatné vlastne pravicové subjekty veľmi dramatická časť, podstatná časť celkových výdavkov, ktoré vlastne pri financovaní počas štyroch rokov majú. Preto ten návrh rieši práve zrušenie tohto podstatného výdavku. Je to zrušenie výdavkov na predvolebnú kampaň. A takýmto spôsobom je to zabránenie tomu pokušeniu a zmenšenie korupčného prostredia, aby politické strany nesnažili sa zníženie financovania alebo zrušenie financovania politických strán kompenzovať tým, že budú naháňať po pokútnych sponzoroch peniaze na to, aby tú predvolebnú kampaň viedli. Čiže v tom som chcel upozorniť na drastický rozdiel medzi tým, keď niekto hovorí iba o zrušení financovania, čo podľa mňa výrazným spôsobom zvyšuje korupciu politických strán, zvyšuje korupčné prostredie, a druhým návrhom, ktorý predkladám, ktorý hovorí o zrušení financovania a zároveň zrušení predvolebnej kampane, ktoré nezvyšuje korupčné prostredie.

    Áno, uznávam, politické strany okrem výdavku na kampaň majú aj výdavky na svoju bežnú činnosť, ale vôbec nie som fanúšikom obdobia pred novembrom 1989, ale vtedy sa platili nejaké členské nálepky tuším, či čo to mali, nalepovali si to do nejakých straníckych knižiek, alebo známky to boli. A prečo si to nerobíte takto? Prečo by ste si, milí páni politici alebo členovia politických strán, nemohli takýmto spôsobom financovať svoje stranícke rošambá, svoje zjazdy, svoje kancelárie a svojich nejakých tajomníkov, úradníkov, podpredsedov a neviem koho, všetkých v tých štruktúrach máte, prečo by sme nemohli si túto podľa mňa symbolickú vec z komunizmu odpozerať od nich? Plaťte si svoju činnosť z vlastných peňazí. A takýmto spôsobom keď odbúrame jedny výdavky na vašu činnosť, lebo si to budete platiť zo svojich vlastných peňazí, cez stranícke známky, a keď odbúrame druhý výdavok, vaše predvolebné kampane alebo nás všetkých predvolebné kampane, takýmto spôsobom na konci sa môžeme dopracovať možno k vysnívanému ľudovému ideálu zrušenia financovania politických strán. A takýto návrh predkladáme.

    Čo by spôsobili tie dodatočné efekty, ktoré som teda nespomenul. Samozrejme, keď zrušíme financovanie politických strán, máme približne 50 miliónov eur v rozpočte. To je jedna vec, v dnešnej ťažkej dobe asi nie nepodstatná. Zároveň prinútime politické strany, aby sa správali zodpovedne počas celých štyroch rokov, aby celé štyri roky vykonávali činnosť, ale reálnu pre parlament, aby predkladali návrhy zákonov, aby obhajovali návrhy zákonov, aby išli do konfrontácie, diskusií, to je z toho jedno, médiá dajú aj keď niekomu menší, niekomu väčší bezplatný priestor na prezentovanie našej činnosti. Čiže zrušenie ich financovania by vlastne výrazným spôsobom dospelo k tomu, aby politické strany sa nespoliehali len na činnosť alebo aktivitu predvolebnej kampane pár mesiacov pred voľbami, lebo museli by sa spoliehať iba na svoju činnosť počas celých štyroch rokov. Čiže výrazne by sa tak zvýšila možno konkurencia medzi politickými stranami v tom, aby sa snažili stretávať s ľuďmi, aby počúvali, čo tí ľudia hovoria, aby predkladali návrhy zákonov o problémoch, ktoré tí ľudia majú, a nie spoliehali sa na to, že však za pár týždňov s pár tisíc bilbordmi a televíznymi spotmi ľudí oblbneme a znova máme ovečky v svojom košiari. Čiže na jednej strane šetríme peniaze, na druhej strane motivujeme politické strany, vytvárame naozaj efektívne konkurenčné prostredie medzi politickými stranami, aby sa snažili upútať svojich, ale svojou aktivitou, nie peniazmi pred voľbami a nejakými predvolebnými gulášmi a bilbordmi, čo je veľmi dobré. A tým pomáhame demokracii, pomáhame tomu, že vyrovnávame šance nových subjektov, ktoré na politickú scénu prichádzajú a ktoré si povedia, že sa im to nepáči, ako doteraz tí ľudia, ktorých sme si zvolili, zastupujú naše záujmy, a my chceme im urobiť konkurenciu. Povedia si, áno, idú sa postaviť im zoči-voči, im urobiť konkurenciu. A my im dáme šancu, aby aspoň trošku zaujali. Jednoducho my, politické strany, si povieme, áno, nechávame im ten priestor v predvolebnej kampane, všetky bilbordy, reklamné plochy, aké Slovensko pozná, sú ich, k dispozícii, ak si zoženiete čistým spôsobom peniaze, nech sa páči, nech si zaujmú ľudí. Ale my sa vtedy stiahneme ako politické strany. A toto by som považoval za veľmi veľké gesto a také naplnenie možno toho novembrového odkazu, toho, po čom ľudia túžili, aby ten výkon politiky bol bližšie k ľuďom, a nie za niečo, že tam sú nejaké tie politické strany v parlamente a tie si vlastne vytvoria systém, aby sa donekonečna nejako udržali pri moci. Súčasný systém je o tomto. Upevňuje moc silných politických strán a de facto všetkých parlamentných politických, lebo majú výrazné zvýhodnenie voči neparlamentným politickým stranám.

    Je jasné, že v tom návrhu riešime situácie, aby sme zase nejakým spôsobom nepomáhali tomu, že teraz niekto sa vyvezie do parlamentu na chrbte nejakej politickej strany, potom sa oddelí a už si zase ide vytvoriť svoju politickú stranu, aby sme zase takéto politické strany nepovažovali za nejaké nové subjekty, lebo vlastne takáto nová politická strany nie je nová v skutočnosti, lebo má vlastne vo svojich radoch človeka, ktorý už má tú mediálnu výhodu, že je poslancom Národnej rady. A má tým pádom prístup k bezplatnému mediálnemu priestoru, ktorý nám médiá dávajú vtedy, keď prezentujeme nejaké návrhy. Čiže v podstate je tam ten mechanizmu taký, aby sme naozaj za nové strany považovali tie, ktoré sú naozaj nové, ktoré nemajú vo svojich radoch aktívnych poslancov Národnej rady, lebo takáto politická strana už má vlastne výhodu v tom, že má poslanca Národnej rady. A to už má vlastne de facto vo svojom vienku bezplatný mediálny priestor.

    Ak sú tu ľudia, ktorí si ctia demokraciu, ctia si odkaz novembra 1989, úprimne držali palec ľuďom, ktorí tu pred parlamentom pred rokom snažili sa protestovať a opraviť politický systém, tak som presvedčený, že títo ľudia tento návrh zákona minimálne v svojom duchu podporia. Ja by som bol veľmi rád, ak by aspoň to vyjadrili tým aj napriek príkazu svojich šéfov či strán, alebo poslaneckých klubov, keby sa aspoň pri tomto návrhu zdržali hlasovania. Vyjadrili by ste podľa mňa aj pre svoje svedomie taký symbolický odkaz, že naozaj vám ide o to, aby sme si raz ten odkaz novembra aj v skutočnosti do reálnej politiky zaviedli.

    Čiže opakujem ešte raz kľúčové veci, ktoré týmto návrhom sledujeme. Po prvé, teda zrušíme financovanie politických strán, to znamená, ušetríme prostriedky v štátnom rozpočte. Keď zrušíme zároveň možnosť viesť tým politickým stranám, ktoré majú vo svojich radoch alebo na kandidátke aktívneho poslanca Národnej rady, tak umožníme novým subjektom, občanom, ktorí sa združia pred voľbami a povedia si stačilo, jednoducho žiadna politická strana ich záujmy nereprezentuje a chcú konkurovať aj za sťažených podmienok týmto politickým stranám, tak týmto politickým stranám, tým novým politickým stranám, umožníme, aby vynikli, nezahltíme ich, neprebijeme ich miliónmi, desiatkami miliónmi eur, ktoré by sme dali my do kampane. Zároveň prinútime politické strany, aby vykonávali činnosť aktívnu politickú činnosť a prácu počas celého volebného obdobia, nespoliehali sa na ohlupovanie ľudí iba pred voľbami cez volebnú kampaň. A zároveň minimalizujeme korupčné prostredie, keďže politické strany by nemali si vlastne na čo pýtať peniaze, keďže zároveň hovorím, že svoje výdavky na svoje stranícke šaškarády by si platili zo svojich vlastných členských príspevkov.

    A viem, že určite sa nájdu ľudia, ktorí si nájdu akúkoľvek výhovorku a budú hovoriť o tom, ako je to nedomyslené možno, ale ten návrh zákona, snažili sme sa, snažil som sa spraviť čo najlepšie spolu s ľuďmi, ktorí mi ho pomáhali robiť. A keď si ho prečítate a objektívne si prečítate každý jeden bod toho návrhu, tak som presvedčený o tom, že nejakú zásadnú chybu tam nenájdete.

    Čo sa týka návrhu možno takého, že keď niekto povie, že tak, dobre, nech sme vzorom. Tak keď navrhujete takéto niečo, si viem predstaviť od pána Přidala takú faktickú: „Však keď tu, Matovič, navrhuješ takúto vec, tak buď vzorom, vzdaj sa svojich peňazí, ktoré si dostal ty na štyroch členov vašej strany.“ To úplne krásne vidím, ako sa na neho pozerám. Dopredu mu odpovedám na otázku, nie sme takí blbci, aby sme sa vzdali prostriedkov, kým sa ich nevzdáte vy. Tie prostriedky, ktoré máme my teraz ako štátny príspevok, sú ochranou záujmov ľudí pred záujmami politických strán. V momente, ako sa ich vy vzdáte...

  • Smiech v sále.

  • Samozrejme, môžete sa rehotať koľkokoľvek. V momente, ako sa ich vzdáte, tento zákon bude platiť na každú politickú stranu, čiže aj na nás. Sme ochotní, a bez najmenších problémov podporím v pozmeňujúcom návrhu takýto opačný prístup, ako ho povedal pán Lipšic, pristúpiť na to, aby to platili až od budúceho obdobia. Ja som ochotný podporiť to. A keď sa všetci na tom zhodneme, tak pevne verím, že by ani nikto z nás nenapadol nejakú retroaktivitu alebo protiústavnosť. Som ochotný bez najmenších problémov sa podpísať pod to, že vrátime všetko, čo sme dostali od týchto parlamentných volieb spätne, bez najmenších problémov. Je to verejný prísľub za naše hnutie. Ak podporíte tento návrh zákona a v druhom čítaní poviete, aby sme vrátili všetko spätne aj od týchto volieb, čiže aby OĽaNO nedostalo žiadny peniaz zo štátneho rozpočtu, bez najmenších problémov do tohto ideme a výdavky, ktoré sme doteraz mali, tak si pokryjeme možno zo svojich platov. Nemáme s tým najmenší problém, ak ste ochotní ísť do toho aj vy. Najmenší problém s týmto nemáme.

    Myslím si, že je to dobrý návrh zákona. A bol by som veľmi rád, aby ste ho podporili. Ale, hovorím, uznávam politickú realitu a uznávam to, že, bohužiaľ, slovenská demokracia je taká, že poslanec hlasuje nie podľa svojho svedomia veľakrát, ale podľa toho, čo mu povie buď stranícky šéf, alebo predseda poslaneckého klubu. A preto by som tých z vás, ktorí cítia, že toto je správny krok, poprosil aspoň o to zdržanie sa pri hlasovaní. Už to by bol taký malinký náznak zmeny k lepšiemu. A skúste nad tým pouvažovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Je možno celkom plauzibilné zdieľať pesimizmus pána poslanca Matoviča vo veci priznávania sa straníckych sponzorov k tomu, že nejakú stranu sponzorujú. Samozrejme, je otázka, kedy na Slovensku dôjdeme do stavu, keď bude pre stranu cťou ukázať, kto je jej sponzorom. Spomínam si na situáciu z roku 1996, keď som bol v Spojených štátoch na pozvanie amerického Kongresu. A prebiehal vtedy volebný zápas medzi Robertom Doleom a Billom Clintonom o Clintonovo druhé obdobie. Ale zároveň boli lokálne voľby primátora mesta Charlotte v Severnej Karolíne. A na inzertnom úseku titulnej strany miestnych novín sa jeden z kandidátov hrdo chválil tým, že mu 1 500 dolárov poslal nik menej ako človek zo slovenskými koreňmi a neuveriteľnými modrými očami, dnes už nebohý Paul Newman. A pre toho človeka bola nepochybne zmienka o tom, že jeho sponzorom je Paul Newman, hodna podstatne viac ako tých 1 500 dolárov. A aj keď možno nešlo o peniaze, v ostatných prezidentských voľbách za Moravou sme videli, že keď niekto môže na svoje triko povedať, že podporuje ho Zdeněk Svěrák, tak je to možno viac, ako keby Zdeněk Svěrák poslal knížeti pánovi, ktorý to asi tak nepotreboval, 20 000 českých korún. To je k tej stránke, či sa majú sponzori priznávať, ak si za tým stoja.

    Pokiaľ ide o samotný zmysel kampane, sám sa držím toho, že som nikdy nebol ovplyvňovaný kampaňami. A nemyslím si, že by či moji voliči alebo vôbec angažovaní občania, voliči iných z vás potrebovali k vášmu zvoleniu megaboardy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mám toho trošku viac, tak v rýchlosti to poviem.

    Prvá moja myšlienka je taká, že nie je podľa mňa šťastné ísť cestou zrušenia financovania strán a zakázania volebnej kampane, ale podľa môjho názoru je potrebné ísť cestou cez efektívnejšiu kontrolu financovania politických strán ako takých.

    Čo sa týka zrušenia financovania, to, čo, pán poslanec Matovič, navrhuješ, tak v podstate ide skôr o to, že práve vďaka súčasnému systému sú politické strany alebo môžu byť politické strany aspoň čiastočne nezávislé od vonkajších vplyvov. A pokiaľ by boli tie politické strany financované iba čisto zo súkromného sektora, tak v podstate znamenalo by to, že vládol by v Slovenskej republike iba ten, kto má peniaze, založí si stranu a zároveň si aj zaplatí aj mediálne prostredie alebo presvedčí nejakého moderátora alebo redaktora nejakej televízie, aby vstúpil do jeho strany, a tým by získal mediálny priestor.

    Zároveň si dovolím poukázať, že zrušenie volebnej kampane by znamenalo narušenie slobody prejavu ako takého z toho dôvodu, že pokiaľ by mala volebná kampaň závisieť iba od diskusií v médiách a inak by sa nemohli politici vyjadrovať pred voľbami, tak, samozrejme, naruší sa práve tá sloboda slova ako takého, lebo každý môže prejavovať svoje myšlienky v demokratickej spoločnosti, kedy chce a ako chce, pokiaľ je to teda v súlade nejako so zákonom.

    Čo sa týka ďalšieho ohľadom tej volebnej kampane, tak podľa mňa práve by sa cez tento váš systém maximalizovalo korupčné prostredie, lebo by tá volebná kampaň potom prebiehala prostredníctvom občianskych združení, rôznych nadácií, agentúr, fyzických osôb, tak ako sa to často deje v Spojených štátoch amerických, kde práve tú volebnú kampaň za mnohé politické strany robí práve aj ten tretí sektor ako taký.

    Zároveň dovolím si upozorniť, že každá politická strana...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán kolega Matovič, mne sa tento váš návrh veľmi páči. Ja sa čudujem, že ste neprišli s týmto zákonom ako ústavným zákonom, lebo si myslím, že je to hodné ústavného zákona. A veľmi rád by som ho podporil, aj ho podporím, keď tam spravíte takú malú zmenu, takú malú úpravu, a síce, že tento návrh zákona sa týka takých strán, ktoré majú počet členov menší ako päť, minimálne dvaja z týchto členov, štyroch, sú v príbuzenskom vzťahu, a predseda takejto strany nesmie mať žiadny majetok, resp. ho musí prepísať na svoju manželku. Keď taký pozmeňujúci návrh prejde, potom ja tento zákon podporím.

  • Ďakujem pekne. Ja som nechcel ani k tomuto, ani k predchádzajúcemu zákonu nejako vystupovať a diskutovať, veď to ani veľmi netreba, ale naozaj vystúpenie pána poslanca Matoviča bolo v mnohom veľmi zaujímavé.

    Najprv by som chcel povedať asi toľko, že každá politická strana na základe výsledku volieb získa finančné prostriedky. Finančné prostriedky získalo aj OĽaNO, ktoré nie je politickou stranou, dokonca ani nie poslanci, ktorí tu sedia, získali tie finančné prostriedky, ale iba štyria ľudia, ktorí tvoria skupinku Obyčajní ľudia. Viete, pán poslanec Matovič, ostatné politické strany majú štruktúry, robia normálnu politickú činnosť aj v regiónoch, majú svojich starostov, poslancov v obecných zastupiteľstvách, presadzujú rôzne regionálne, obecné návrhy, prichádzajú s nápadmi, politickými nápadmi, vykonávajú politickú činnosť na celom území Slovenskej republiky, nielen v Národnej rade, prípadne vo foyer Národnej rady pred médiami. To je moja prvá poznámka.

    Moja druhá poznámka je, že financovanie politických strán je diskusia, ku ktorej sa môžeme stále vracať, a určite tam je čo zlepšovať, len celkom s vaším návrhom nemôžem súhlasiť, že teda tie strany, ktoré fungujú dlhodobo, nemajú viesť kampaň, a strany, ktoré nefungujú dlhodobo alebo idú prvýkrát do volieb, kampaň môžu viesť, lebo v zmysle tejto logiky, keď skupina Obyčajní ľudia založí politickú stranu, stranu Obyčajných ľudí, tak vy kampaň budete viesť. A považujem to za neobyčajnú zlomyseľnosť. Povedali ste to pánovi poslancovi Lipšicovi, že teda vy kampaň chcete viesť, ale my kampaň viesť nebudeme (Že?), nesmieme ju viesť. To je aká spravodlivosť?

    A ešte vám chcem povedať, že buďte taký láskavý, nehovorte v mene ľudu, vy nie ste ľud. Nás sem tiež poslal ľud, neuveríte tomu, ale normálne nás tu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vieš, ako nás nazvali, keď sme začínali, že sme tí štyria politickí zblúdilci v parlamente. V roku 2012 po voľbách nás nazvali, že sme socialistickí utopisti. Takže stúpame na rebríčku hodnôt u našich kolegov, dobre, to beriem. A si povedal, že dnes je to iba utópia asi pre týchto poslancov, ktorých tu máme. Tak bodaj by sa aspoň nad tým zamysleli. Už to by bolo veľa, že sa ich svedomie trošku pohne. To je toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Matovič, ďakujem za predložený návrh. Veci niektoré počúvam vždy s otvorenými ušami a nesnažím sa hodnotiť prvoplánovito, avšak tento návrh považujem za veľmi nešťastný. Rád by som veril, že jeho hlavným motívom nebol populizmus, ale návrh považujem naozaj za chybný. Podľa mňa volebná kampaň je legitímnou súťažou. V prípade ak uzavrieš kohútiky na financovanie politických strán, tak obávam sa, že hlavne na Slovensku v našom prostredí znásobíš korupciu. Nepoznám veľmi veľa súkromných donorov, ktorí sú ochotní politickým stranám otvorene dať peniaze za to, že robia dobrú vec, za to, že bojujú za takú politiku, ktorá je sympatická danému konkrétnemu donorovi. Takže tie strany nejakým spôsobom peniaze zháňať budú musieť. A bojím sa, že potom budú hľadať všetky chodníčky na to, aby ich zohnali, a budú ich brať práve od takých darcov, ktorí určite nebudú chcieť byť menovaní, lebo budú niečo očakávať potom ako protislužbu za to, že danú politickú stranu podporili.

    Čo sa týka mediálneho priestoru, jeho väčšina je dnes na Slovensku už súkromná. To, ktorá strana dostane alebo nedostane mediálny priestor, je naozaj na rozhodnutí daného média, šéfredaktora, editora a prípadne majiteľa. Dovolím si vysloviť hypotézu, že viac priestoru dostanú etablované strany, to znamená, že nové strany by boli zo súťaže nespravodlivo vylúčené, keďže by nemali dostatok prostriedkov na to, aby sa nejakým spôsobom prezentovali a dostali do povedomia prípadných nových voličov.

    Takže, ešte raz, návrh považujem za nešťastný. Myslím si, že prispeje k vyššej miere netransparentného financovania politických strán. A v tom sa určite my dvaja zhodneme, že to nie je želateľné ani pre teba, ani pre mňa. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Osuský, jasné, bolo by super, aby sa strany rady priznávali k svojim sponzorom a aby sponzori sa radi priznávali k stranám. Ja si takisto myslím, že bolo by super, aby sa médiá priznávali rady k svojim obľúbeným politickým stranám, lebo niekedy sa iba tvária, že sú nezávislé a v skutočnosti hrajú v prospech niektorých politických strán.

    Tóno Martvoň, narušená sloboda slova. Nebude tým narušená sloboda slova, lebo máme výraznú mediálnu výhodu my, existujúce parlamentné politické strany, lebo môžeme hovoriť v bezplatnom mediálnom priestore.

    Slová najznámejšieho trnavského kšeftára Přidala asi komentovať ani nemusím.

    Pán poslanec Novotný, OĽaNO nie je politickou stranou, ste povedali. Skúste si prečítať aspoň teda zákon o voľbách do Národnej rady, o tom, že do Národnej rady, bohužiaľ, môžu kandidovať iba politické strany a politické hnutia.

    Takisto tam tú blbosť ste vyprodukovali, že keď sa skupina nás rozhodne založiť si politickú stranu, potom my vlastne môžeme viesť kampaň. Ale my tú politickú stranu máme založenú, bohužiaľ, sme ju museli založiť. Čiže vôbec nás to v ničom nezvýhodňuje. Skúste si prečítať aspoň návrh zákona, keď už ho kritizujete.

    A keď ste hovorili, že ostatné politické strany robia politickú činnosť, tak ste asi mysleli na SDKÚ, možno ste mysleli na nejakú činnosť politickú typu tunelovania Braniska, platinové sitká. To je celkom zaujímavá politická činnosť, uznávam.

    Keď hovoríte, že ostatné politické strany alebo SDKÚ robí volebné stretnutia s ľuďmi, tak ja si z tohto miesta trúfnem povedať, že jediný Števo Kuffa urobil za trištvrte roka viacej stretnutí ako celá SDKÚ za svoju existenciu.

    Juro Droba, trošku si si rozporoval, keď si povedal, že nové strany by boli vlastne znevýhodnené voči tým stranám. Nie, práve týmto by sme zvýhodňovali nové strany, lebo staré by museli počas volebnej kampane držať hubu a krok a neviesť volebnú kampaň. Čiže zvýhodňovali by sme tým práveže nové subjekty.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja som trošku v špecifickej situácii. Ja naozaj nechcem dopadnúť, ako to bývalo onehdy dobrým zvykom. Čiže budem si vedomý tejto skutočnosti. Čiže budem našľapovať zľahka, aby som, vydržte, neprovokoval, i keď si dovolím na začiatok povedať jedno upozornenie. Ak ste si všimli, ja som sa fakt zdržal, nekomentoval.

    A minimálne teda ale nedá mi, aby som jednu vec skutočne nepovedal. Ináč to poviem, mne to raz dávno jeden človek povedal, keď sa dvaja dohodnú, tak vám zničia život, z pohľadu policajného, hej. Čiže pokiaľ niekde tuná zaznievajú tvrdenia o niečom, o niekom, tak aby sme boli trošku korektní, tak vyzývam, a nemyslím to konkrétne, všeobecne to hovorím, aby sme ich verifikovali minimálne aspoň jedným človekom, aby sme aspoň toho sa nejakým spôsobom držali. Totiž neviem, či si všetci tú hĺbku toho uvedomujete, že ak nejaké tvrdenie o niekom poviem, tak aspoň minimálne jedným človekom to verifikujem, keď už by sa dvaja ľudia rozhodli, že idú zničiť niekomu život, tak aby sme my to ešte nespravili tak, že jeden človek sa pokúsi niekomu pokaziť, prípadne zničiť život. To by som povedal džentlmensky, tak v rámci korektnosti keby sme si mohli takýto úzus spraviť, bol by som rád.

    Teraz vecne, meritórne k celej tejto záležitosti.

    Ja naozaj vyhodnocujem problematicky to, že ideme z extrému do extrému. Naozaj je pravdou, už som to tu neraz povedal, že v tejto krajine sme schopní pokaziť všetko. Černomyrdin povedal, že chceli dobre, ale dopadlo to tak, ako to dopadlo. To ešte nevedel, možno tušil, že je tu Slovensko, čoho sme my tu schopní. Čiže naozaj ten systém urobil to, čo urobil. Tá partokracia bola silná, ale to ešte neznamená, že nenecháme kameň na kameni na systéme, ktorý ako-tak funguje.

    Ja tu nechcem opakovať tie mantry, klišé, aby sme neprešli do druhého extrému, už to tu kolegovia niektorí povedali, ja sa v zásade s niektorými vecami stotožňujem, vyhodnocujem to z pohľadu parlamentnej demokracie ako extrém. Toto je naozaj dôležité ako makro povedané.

    A teraz k tým samotným návrhom.

    Sú všelijaké návrhy a potom sú také, by som povedal, problematické návrhy. A to som mimoriadny diplomat. A tento návrh vyhodnocujem ako mimoriadne problematický. Nechcem mu už dávať iné prívlastky. A v zásade ani nechcem to analyzovať, lebo v bežnom pohľade musí byť jasné, že to nie celkom zodpovedá tomu, že čo vlastne by sme chceli, aby sa spoločnosť nejakým spôsobom vyvíjala, respektíve ako sa dopracovala k tomu, kde je teraz.

    Včera som bol na filme Lincoln, ináč, dosť nudnom filme, poviem pravdu. Ale zastihoval to, ako sa dá dopracovať k zrušeniu XIII. Dodatku, ktorý zrušil otroctvo v Amerike, aké boli ťažké cesty sa k tomu dopracovať. Bolo to sto rokov dozadu. Mierna inšpirácia by tu mohla prísť. Ja nehovorím, že ho tu máme povinne pozerať. Ale mali by sme z toho niektoré veci analyzovať. Ambícia nenechať kameň na kameni nemusí byť tá správna a vždy tá najlepšia. Na to chcem upozorniť, i keď niekedy to nadšenie tam týmto smerom je.

    Poznámka, kolegovia. Ak poviete, že urobíte niečo, čo urobia ešte aj ostatní, a pritom dobre viete, že to neurobia, mi príde, počkajte, skúsiť povedať príklad. Poviem, vzdám sa mojej poslaneckej výplaty vtedy, keď sa vy všetci vzdáte svojej poslaneckej výplaty. To znamená, ja viem, že to je nevykonateľné, ale umožňuje mi to povedať, vidíte, akí ste, ja by som sa vzdal mojej tej výplaty, ale vy sa jej nevzdáte. To znamená dať nevykonateľnú podmienku. A potom hovoriť, teda apelovať na to, že niečo nie je vaším prípadne charakterom, správne, mi príde zvláštne. A znova som mimoriadne diplomatický, hej. Čiže povedať, že niekto urobí nejaký úkon, ako tu bolo prezentované, ak ho urobia všetci, v opačnom prípade tak potom to deklarovať, mi naozaj príde, pokračujem v línii maximálnej diplomacie, absolútne nekorektné. To som mal proste pocit a chuť povedať.

    Ale ešte chcem povedať, už budem v zásade aj končiť, čo ešte treba povedať, že vzhľadom na kreáciu nových subjektov a hľadanie si tváre existujúcich subjektov my budeme fackovaní, budeme konfrontovaní s viacerými viac či menej obskúrnymi nápadmi, ako to zmeniť a ako sa tomu nejakým spôsobom brániť, ako tomu urobiť akože nejakú stopku, hej, aby to proste sa tu v nejakých intervaloch neopakovalo, lebo, myslím, SaS s tým začala, i keď potom, Juraj, musím to tak povedať, v tomto prípade ste sa zbabelo stiahli, keď vám SMER skočil na udicu, že teda sa znížia tie príspevky . To bolo také z pohľadu taktiky tak zbabelé, že nič zbabelejšie v zásade nemôže byť, ako vyzvať niekoho na to a potom sa stiahnuť.

    Ale čo tým chcem povedať. Takýchto nápadov my tu budeme mať čoraz viac. A je teda aj určitým spôsobom obava, podľa mňa reálna, že pred voľbami sa to bude stupňovať, hej, lebo to bude politicky zaujímavé, môžete všeličo povedať, ako vám na tom záleží a tak ďalej. Kebyže tu hocikto, najlepšie čo najviac ľudí urobí to, možnože aby sme to zastavili, že nebudeme hrať túto hru, tak keby vznikol možno skrz, naprieč politickým spektrom nejaký návrh, že, áno, politické strany sú vzhľadom na okolnosti, ak chcú dostať všetko, to sa dotýka všetkých, pripravené proste si znížiť svoje príspevky na činnosť a za kampaň 10 – 15 %.

    Vážení, vybavíme tým strašne veľa. Vytrhneme agendu z rúk. Nebudeme sa tu zbytočne terorizovať navzájom, v nejakých intervaloch refrešovať. Naozaj by som to dal na zváženie prípadne, aby sme si fakt skrz tým spektrom toto nejakým spôsobom vyjasnili, a máme to vybavené, máme z tohto pohľadu kľud, ešte keď on si mohol dovoliť navrhnúť ešte z toho dajme tomu, čo by sa ušetrilo, čo ja vnútorne cítim ako veľký problém, hej, že z ušetrených peňazí by sa mohla podporiť schopnosť ľudí kriticky rozmýšľať. To znamená, to môžete podporiť rôznymi študijnými programami, môžete posielať novinárov na študijné cesty po svete, aby videli, ako sa to robí. To, samozrejme, by bolo absolútne mimo moci ľudí, aby sa, nedajbože, raz nepovedalo, že to niekto chce ovplyvniť. A tuto, by som povedal, so všetkými desiatimi, tridsiatimi by som proste za to bol, že by som mal aj pocit, že som niečo urobil dobre a zastavil by som takéto, by som povedal, diskusie, ktoré sú naozaj ťažké.

    Teraz príde kanonáda prehlásení po mojom vystúpení, ktoré budú deklarovať všetko možné, ale, viete, berie to energiu. Neviem, či to poznáte, že stretnete sa s niekým a ste na tom tak, ako keby vás prešiel buldozér, hej, že proste úplne stratíte energiu, a, zas, naopak, stretnete sa s niekým a proste ste v pohode. A by som chcel proste, takýmito témami, ktoré vás ničia, hej, ničia vám energiu aj vôbec chuť niečo robiť, aby sme sa zbytočne v tomto parlamente nezaťažovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok, poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Alojz, iste dobre vieš, že ťa mám veľmi rada a že som ťažko znášala tvoj odchod z nášho hnutia, ale teraz, keď si hovoril, tak ma napadla jedna vec, ktorú si ty urobil nedávno takisto cez médiá. A strašne mi to pripomenulo to, čím si sa teraz ty oháňal, ten alibizmus, a síce to, že 10. decembra si urobil tlačovú konferenciu, kde si uviedol, že sa vzdáš svojho poslaneckého mandátu, ak sa do utorka 11. decembra do 14.00 hodiny aspoň deväťdesiat z poslancov podpíše pod text toho vyhlásenia, ktoré si ani nedal do poslaneckých lavíc. Čiže takisto sa mi zdal tento tvoj pokus ako nevykonateľný, ako taký len šplech do médií. A nezdá sa mi z tvojej strany správne takýmto spôsobom kritizovať tento návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja dovolím si v jednej časti vášho vystúpenia súhlasiť s vami s tým, čo ste povedali, týka sa to konkrétne tých médií. Všetci si uvedomujeme, že médiá na Slovensku sú štvrtou mocou v štáte. A pokiaľ niekto vlastní médium či už regionálne alebo celoslovenské, je zjavné, že nepotrebuje robiť ani volebnú kampaň ako takú. V tejto rovine s vami plne súhlasím. Fakt bol by tu potom priestor už jedine potom, kebyže je zrušená tá volebná kampaň, robiť to cez tie občianske združenia, nadácie alebo agentúry. Ja si dovolím upozorniť na jednu takú vec, že každá politická strana, aj tá začínajúca, aj tá, ktorá už je etablovaná, vždy začína alebo začínala od nuly. A musela si ten mediálny alebo iný priestor proste svojou prácou, aktivitami vydobyť. A myslím si, že to je práve podstatou demokracie, že aj človek, ktorý nemá financie, ktorý chce začať politiku robiť, ak založí si politickú stranu, aby mal rovnakú šancu, a teda aby to bolo aj rovnaké ako u toho, čo tak začínal v minulosti pred dvadsiatimi rokmi a dostal sa do roviny etablovanej strany.

    Na druhej strane no nesúhlasím, pán poslanec Hlina, s tým, čo bolo ďalej povedané. A tiež ma napadol ten prípad, čo povedala pani poslankyňa Horváthová ohľadom vášho poslaneckého mandátu. No tak každý má právo vystúpiť s nejakým návrhom, a teda s návrhom, s akým chce. Vy taktiež vystupujete s rôznymi návrhmi, s rôznymi vystúpeniami, no a tiež vám nikto nevyčíta, že nás tým zaťažujete. Jednoducho je to parlamentná demokracia. Ja to plne rešpektujem aj u vás, aj u pána poslanca Matoviča, aj u ostatných kolegov. Čiže na to sme tu. A keď má niekto dobrý návrh alebo si myslí, že je dobrý jeho návrh, treba to vypočuť si, akceptovať alebo neakceptovať, ale na to sme tu, aby sme tak robili. To je toľko z mojej strany.

  • Pán kolega Hlina, ja budem reagovať tak obšírnejšie a moja reakcia bude snahou o výzvu. Viem, že je to veľmi ťažké. A to pokušenie je vždy veľmi veľké a láka nás to správať sa populisticky. A robia to všetky politické strany, ale skúsme naozaj hľadať niekde hranicu, kde to sebatrýznenie, sebabičovanie a podobne skončí. Ja viem, že je veľmi nepopulárne povedať verejnosti, že, áno, myslím si, že politická strana by mala dostávať peniaze od štátu alebo že, áno, plat poslanca by mal byť minimálne na úrovni platu nejakého stredného manažéra z nadnárodnej korporácie v Bratislave alebo na Slovensku. Ale jednoducho, pokým toto nebudeme robiť, tak naozaj skončíme tak, že plat poslanca sa bude blížiť k nule, príjem politických strán bude, samozrejme, nulový a všetci budeme škeriť sa do médií a tváriť sa, že my sme tí pápeži, ktorí sa snažia pracovať iba pre blaho ľudu. Tadiaľto cesta nevedie. Ešte raz, je to veľmi zložité, veľmi náročné, aby sme si toto uvedomili, ale sme dosť inteligentní ľudia, takže skúsme rozmýšľať týmto smerom, lebo naozaj bude táto Národná rada už na výsmech úplne celej verejnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno zľahka nadviazal na môjho kolegu poslanca Drobu. Súhlasím s ním. Ja si dokonca myslím, že tento návrh je veľmi slabý, pretože tento návrh znižuje príspevky politickým stranám na nulu. A ja si myslím, že treba ísť ďalej. Treba primäť politické strany, možno to bude ďalší z návrhov Igora Matoviča, aby platili za to, že môžu robiť politiku, a primäť poslancov, aby nieže nedostávali žiadnu mzdu, ale aby mali platiť za to, že môžu sedieť v parlamente. A na týchto základoch by mal byť postavený ďalší poslanecký návrh Igora Matoviča, pretože stále sa dá ísť ďalej.

  • Lojzo, keďže hovoríš, že návrh je mimoriadne problematický, podobne, okej, všetko pochopím. A trošku to vysvetlenie, prečo je vlastne problematický, som nejako nepostrehol.

    Ale tiež ma zaujalo to, vlastne na čom si postavil celú argumentáciu, že nedá sa politika robiť na tom, že si dám nejakú nesplniteľnú podmienku, o ktorej vopred viem, že nebude splnená, a potom poviem, teda že niečo urobím alebo neurobím, že teda toto nie je čestný spôsob robenia politiky. Ale, Lojzo, obávam sa, že neexistuje v parlamente známejší poslanec, ktorý týždeň čo týždeň dáva vopred rôznym ministrom nesplniteľné podmienky dopredu s tým, že potom sa im vyhráža, že keď to neurobia, nerozdajú múku, neviem čo nezrušia zo zákona, tak potom spravím taký, onaký protest. A vlastne využívaš to, je to kľúčový nástroj tvojho robenia politiky. A teraz to tu kritizuješ od plota. Trošku mi to zvláštne pripadá. A obávam sa, že keď to poviem slušne, tak si takto vlastne dosť exemplárne nakakal do pusy.

    Ale najkľúčovejšia táto tvoja výzva, čím sa stala najznámejšia vlastne v poslednej dobe, dávania si tých nesplniteľných podmienok je práve to, čo aj tuším Eva Horváthová hovorila. Kto iný tu dal absolútne nesplniteľnú podmienku, keď sa podpíše do zajtra do 13.00 hodiny deväťdesiat poslancov, vzdáš sa poslaneckého mandátu? Ty si si postavil na takomto spôsobe kladenia si nesplniteľných podmienok a následne vyvodzovania záverov z toho, či už akcií alebo nejakých stanovísk, alebo rozhodnutí svoje robenie politiky. Takže nevedel som teraz, ktorý Lojzo Hlina to tu vlastne rozpráva, či je to ten, ktorý toto používa ako kľúčový moment robenia politiky alebo nástroj robenia politiky, alebo nejaký druhý.

  • Pán poslanec Hlina s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne. No kde začať, aby som to stihol?

    Systém politickej práce je umenie aj možného. To znamená, že pracujete v nejakom priestore, využívate v zásade to, čo je možné aj legálne, hej. To znamená, každý protest, každý nátlak v rámci legálnych možností je legálny a plní svoju úlohu. Čiže ja by som nerád pracoval v tom, že by sme si definovali, čo je systém politickej práce. To sa bežne používa, tak, že poviete niekomu, že nech niečo urobí. A poviete mu pritom férovo dopredu, že keď to neurobí, tak tých možností, ktoré máte, už nie je veľa, že využijete trebárs takú možnosť, že upozorníte plasticky na to, že niečo sa neudialo. Áno, presne to urobím. Teraz neprešli dva zákony. A presne, ja som to avizoval, urobím niektoré akcie, ktoré budú na to upozorňovať, prečo dva v zásade veľmi neškodné, nikomu neubližujúce zákony neprešli. Nič v zlom, ale túto abecedu politiky, ja som mal pocit, by sme už mohli mať za sebou. Ale to nevadí.

    K druhej veci, kladeniu nevykonateľných podmienok. Mám pocit, že som jediný a asi aj nadlho jediný poslanec ktorý povedal, že v prípade že sa zozbiera deväťdesiat podpisov, tak som pripravený, som to deklaroval, vzdať sa svojho mandátu. No, vážení kolegovia, neviem, čo viac ste odo mňa chceli. Eva, nič v zlom, akože mne to vyčítaš? Ja mám robiť sekretárku? To ja som mal čo urobiť, že ja som to mal napísať. A mal som tu vás obehávať a robiť sekretárku? To vám chýbalo v tom? Nehnevajte sa, nič v zlom, ja som urobil gesto hodné politika pre daný moment, aby som sa vyhol rečiam, že mi to bude niekto vyčítať. A chcete zo mňa ešte robiť sekretárku. Ja vám to poviem ináč. Keby niekto iný toto deklaroval, v tých istých intenciách ako ja, tak ja to vytlačím z tlačiarne. Je tu x ľudí, kvôli ktorým by som si ja dal tú robotu, že to vytlačím z tej tlačiarne, že ten-ktorý to deklaroval, ak obehnem poslancov. Ale nechcite to od toho, kto to deklaroval.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa veľmi krátko a stručne.

    Téma politických strán. Pred voľbami som sa zúčastnil diskusie, ktorú zvolala nezisková organizácia Transparency International, ktorá sa zaoberala aj témou financovania politických strán. A vo všetkých bodoch sme deklarovali vlastne podporu okrem jedného bodu, ktorý sa týkal takzvaného matchingu alebo toho, či budú pomerne rozložené sponzorské prostriedky a koľko ich dokáže daná politická strana pozbierať od prípadných donorov, toľko isto prostriedkov bude štát preplácať v prípade, ak politická strana uspeje v politickom zápase a stane sa parlamentnou stranou. Riešenie tejto otázky má obrovské množstvo riešení. Jedno z nich máme tuná na stole. Jeho ambíciou z opozičných lavíc je pravdepodobne vzbudiť diskusiu a prípadne presvedčiť plénum o správnosti tohto riešenia. A ak teda ho presvedčí predkladateľ, tak by mohlo byť činné v praxi. Po tejto debate mám pocit, že táto cesta nebude asi schodná. Napriek tomu si myslím, že predkladanie akýchkoľvek, neviem, ako sa to volá, či sú to podmienky, ako tu bolo povedané, predkladanie akýchkoľvek zámerov je úplne bazálnou činnosťou každého jedného poslanca, pretože nikto iný v tomto štáte okrem vlády ako kolektívneho orgánu a nás poslancov nemá ani ústavodarnú, ani zákonodarnú moc, o čom sa tiež môžeme baviť, či je to celkom správne a nemalo by sa to rozšíriť.

    K samotnému návrhu. Moment spružnenia na jednej strane alebo umožnenia toho reálneho politického zápasu aj strán, ktoré začínajú, je mi sympatický. Vec zrušenia možno kampane politických strán, ktoré aj toto plénum parlamentu často používajú ako marketingový nástroj, čiže môžu aj odtiaľto viesť politickú kampaň pre svoje návrhy, je minimálne vhodná na diskusiu.

    Chcel som sa ešte povenovať, keďže máme dva návrhy, ktoré po sebe idú, predkladateľ predtým bol pán poslanec Lipšic, úplne v podobnom duchu, trošička širšej téme, ktorá sa bytostne dotýka financovania politických strán. A to je náš volebný zákon. V našich pilierových činnostiach, o ktorých sme rozhodli od roku 2010, keď sme do politiky vstúpili ako štyria pôvodní poslanci, boli parametre nášho volebného zákona. Ten predchádzajúci návrh dával pán poslanec Lipšic.

  • Od roku 2010 bol vo funkcii ministra vnútra.

  • Gestorsky sa tak zastrešovala zmena volebného systému. Cez vtedajších zástupcov z klubu strany SaS sme posielali niektoré konkrétne pripomienky, ktoré sa mali týkať napríklad preferenčného hlasu. Sme ho dostatočnou mierou spropagovali, lebo je tu asi málo poslancov, možnože som v tom sám, zo 147. miesta. A sú tu ďalší traja, ktorí sú tu ešte z vyšších čísel kandidátok. Týmto sme chceli aj deklarovať spôsob politického boja, že napriek tomu, že si sťažujeme podmienky pri tom šprinte, ktorý treba vykonať vo volebnej kampani, a často sa len tuto sústreďuje činnosť politických strán, a v medziobdobí sa zaoberajú možno aj nie celkom agendou, ktorej ľudia rozumejú, treba prispieť k tomu, aby aj občiansky aktivizmus, aby aj ten moment personálneho zastrešenia, personálneho pôsobenia v politike bol omnoho dôležitejší ako nejaká stranícka štruktúra, stranícka kandidátka, ktorá je zostavená. A preto sme teda navrhovali napríklad zrušenie trojpercentnej povinnosti posunu kandidátov na kandidátke, získania trojpercentnej povinnosti, krúžkov, aby sa vôbec ľudia, ktorí majú byť v parlamente, a ľudia rozhodujú, kto má byť v parlamente, už teda na straníckych kandidátkach mohli posúvať na vyššie miesta kandidátok. Čiže sme navrhovali 0-percentný krúžkový zisk.

    Ďalej tam boli, nechcem teraz zaťažovať plénum, ďalšie veci. Preto meniť parametre volebného systému už z opozičnej lavice od pána bývalého pána ministra mi príde tak trošku neskoro. Možnože to nestihol. Možnože vláda padla príliš skoro. A jediná zmena, ktorá sa udiala vo volebnom zákone, bola, že ani nenastalo to zjednotenie termínov, ktoré bolo ohlasované, ale, že sa tuším zjednotilo krížikovanie na formu krúžkovania. To bola celá reálna zmena, ktorá sa udiala za bývalej vlády s volebným systémom.

    Volebný systém u nás. Ten pilierový moment je odstrániť partokratický moment, ktorý vadí mnohým ľuďom na Slovensku v nejakom kompromisnom riešení, kde je obrovské ohlasovanie ambície priamej demokracie viac byť vťahovaný do procesov rozhodovania zákonodarnej, ústavodarnej iniciatívy samotných občanov. Predtým sme tu mali zákon napríklad o miestnych referendách a podobne. Čiže tieto zákony možno s podmienkou nevykonateľnosti alebo vykonateľnosti sa budú tuná dotýkať všeobecnej diskusie. Ale myslím si, že doba nás pravdepodobne pritlačí k tomu, aby aj nástupom technologických riešení bol inštitút priamej demokracie, inštitút zmeny fungovania politických strán, ktoré v medzivolebnom období fungujú inak ako tesne pred voľbami. A toto odstrániť je výzvou na zmenu volebného systému, ktorý by mal byť viacej orientovaný na osoby a na ich osobné príbehy a na možnú reprezentáciu ich názorov aj pri zákonodarnej a ústavodarnej iniciatíve, ktorú toto plénum má.

    Myslím si, že všetkým nám tu by prospelo takzvané odanonymizovanie tohto fóra, tohto pléna, pretože je tu obrovské množstvo ľudí, o ktorom volič ani netuší, že tu je a pôsobí. A tým pádom sa odtrháva zodpovednosť výkonu poslaneckého mandátu od zdroja moci, od toho voliča. Ste v regiónoch takisto aktívny mnohí z vás. A je veľmi diskutabilné, či sa budeme baviť so študentmi politológie, či naskladajú 150 mien, čo v parlamente vlastne pôsobia. Už ľudia sú, ktorí sa tomu profesijne venujú. A by sme mohli ísť do väčšej hĺbky na diskusiách, ktoré často vedieme, či už so študentmi alebo verejnosťou, napríklad o odbornej profilácii poslancov, kde sú zaradení (vo výboroch), o tom, aké vôbec výbory existujú v Národnej rade. Nula, nikto, toto je celé spôsobené anonymizáciou poslaneckej snemovne a tým, že politické strany nominujú svojich ľudí a záleží potom iba na lídroch politických strán, či majú alebo nemajú dôveru, a všetko ostatné sa potom deje v duchu anonymity alebo až-až do takej miery, že dokáže tu byť poslanec s 900 krúžkami úplne rovnako ako poslanec so 600 000 krúžkami. A potom tu nastáva to reálne, koho reprezentuje, čo to je, sila mandátu a podobne. Všetko toto otvára aj návrh možno predkladateľa preto, aby bola reálna možnosť zvádzať ten politický zápas alebo výmenu argumentov nie v ohnutom prostredí nejakých finančných dotácií, nejakej reprezentácie, ktorá betónuje tú reálnu reprezentáciu. A skutočný pluralitný systém by potreboval z východiska mať aspoň rovnakú štartovaciu pozíciu. A ak by tuná páni poslanci z SaS nezosmiešňovali predkladateľa, tak by v tom videli aj veľký kus toho ohlasovania rovnosti šancí v zápase, ktorý nie je vedený pre politické strany a nie je vedený pre jednotlivých zastupiteľov, lebo je vedený alebo mal by byť vedený v záujme tejto krajiny a ľudí, ktorí by mali viac vedieť rozhodnúť, kto v tom parlamente sedí, a menej by o tom mali rozhodovať politbyrá jednotlivých politických strán. To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Viskupič, v prvej časti vášho vystúpenia s vami súhlasím v tom, že v podstate pán poslanec Lipšic tú zmenu, čo predtým navrhoval alebo teda navrhuje v predchádzajúcom zákone návrhu zákona teda mohol urobiť aj ako minister vnútra a mal na to priestor, ide o drobnú zmenu, nemusel čakať na celý nový volebný kódex.

    V čom ale nesúhlasím. Je to vo vhodnosti vašou stranou navrhovaného zákona čisto iba z odborného hľadiska. Podľa môjho názoru Achillova päta vášho navrhovaného zákona je v definícii novej strany a vo vykonávaní mandátu. Dovolím si upozorniť, u nás napríklad pri našej politickej strane my máme viacerých našich členov štatutárnych orgánov a aj štatutárny orgán so spočívajúcimi mandátmi ako takými, čiže sú ministri, predseda vlády, na nás by sa to potom nevzťahovalo. Zároveň si dovolím poukázať na to, že vy to viažete na vykonávanie mandátu vo volebnom období v predchádzajúcom roku konania volieb. Zasa by sme to dokázali, poviem to napríklad za nás, obísť tým, že by sme mali dve založené politické strany a každá politická strana naša by sa striedala s kandidatúrou každé volebné obdobie. Čiže jedno volebné obdobie by kandidovala jedna strana, ďalšie volebné obdobie by už tá prvá nekandidovala, kandidovala by tá druhá. A tým, že máme predstaviteľov, ktorým spočíva mandát, tak tá definícia vášho pojmu nová strana by sa na nás nevzťahovala. Čiže tu vidíme Achillovu pätu vášho návrhu, ktorý by bol z pohľadu pre nás nevykonateľný. Na druhej strane, to som aj predtým povedal, že keď by ste tak nastavili zákaz volebnej kampane ako takej, tak by tu, fakt, nevládol ľud, ale vládli by tu mediálni magnáti, ktorí, keď budú mať médiá, nepotrebujú ani robiť volebnú kampaň, stačí si im založiť politickú stranu a majú to vyhrané. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Hneď v úvode svojich dvoch minút by som rád povedal, že môj krátky diskusný príspevok nebude ani konfrontačný, ani zosmiešňujúci, lebo cítim tú ambíciu predkladateľa riešiť daný problém, danú vec.

    No nedá mi nepovedať, že financovanie politických strán je večná téma. Tak to bolo ohľadom imunity poslaneckých platov, výkonu mandátu. Je to zaujímavá téma, ktorá zaujíma širokú verejnosť, spoločnosť a médiá. Je to proste tak.

    No nemôžem súhlasiť s tým, keď sa celá debata okolo financovania politických strán zhmotnila do nejakého výroku, že politické centrály a politické strany z týchto peňazí šaškujú pred voľbami v politickej kampani. Ja si myslím, že toto je ohromné nepochopenie a ohromný omyl, nenapadá ma lepší pojem ako, úprimne sa teraz nechcem nikoho dotknúť, štandardné politické strany. Štandardné politické strany vykonávajú politiku v štandardnom prostredí. To znamená, že každá strana má svoje okresné štruktúry, krajské štruktúry a republikové štruktúry. No ja som presvedčený, že to financovanie politických strán by malo byť o tom, že financujeme výkon politiky v regiónoch. A ja môžem sám za seba povedať, že v našej okresnej kancelárii stretávame sa s našimi ľuďmi. A je to o tom, že sa ma pýtajú, čo sa deje v Národnej rade, je to o tom, aké zákony schvaľujeme, je to o tom, že mi dávajú informácie, s čím súhlasia, s čím nesúhlasia. Podľa môjho názoru, toto sú peniaze na činnosť politických strán. Takže keď to zhmotníme iba na výkon kampane, podľa mňa je to ohromný omyl.

    Niekoľkokrát tu odznelo o tej kampani, že možno rušiť kampaň. Ja som takisto presvedčený, že štandardná politická strana, respektíve politická strana alebo hnutie, ktoré so svojimi voličmi robí permanentne celé 4 roky, nepotrebuje šaškovať v tej kampani, tak aby míňala obrovské výdaje na kampaň. Ale to je o tej systematickej robote, ktorú robia štandardné politické strany so štruktúrami. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa dotkol iba tej tvojej reči týkajúcej sa tých krúžkov a krúžkovania. Pre mňa osobne by bolo možnože najtransparentnejšie, keby to bol absolútny krúžok a podľa toho aby sa zoradili tí poslanci do Národnej rady. A možnože niekomu sa páči Matovič z Obyčajných, pán Lipšic, možnože pán Kollár, možnože pán Novotný, tak nech tie štyri krúžky dajú týmto ľuďom. A potom by sme zistili v parlamente, koho my tu vlastne máme a aké máme výrazné osobnosti v politických stranách, aké vlastne bolo zloženie počtu ľudí za jednotlivé strany. A myslím si, že musí to byť o ľuďoch. A vlastne propagáciu hnutia a strany by prakticky mala za nás robiť naša práca, ktorú robíme alebo nerobíme počas volebného obdobia. A tá agitácia začína vlastne druhý deň po voľbách toho ďalšieho volebného obdobia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No ja si myslím, že hlavným cieľom tu musí byť, aby táto sieň zákonnosti sa napĺňala maximálne možnou kvalitou, aká sa vôbec dá vygenerovať zo základne, ktorá teda má tých päť a pol milióna občanov, teda tých, čo majú voliť. Tých, čo môžu byť volení, je o niečo menej. Myslím si, že tú elegantnú, nazval by som to, politickú frajerinku, ktorú si dovolili štyria kolegovia, keď sa dali na posledné miesta na volebnej listine, je možné hodnotiť rôznym spôsobom. A iste sa dá nájsť na tom aj veľa argumentov a protiargumentov, ako to vôbec bolo. Ale to, že to fungovalo a že to bolo skutočne niečo, čo si títo ľudia dovolili v súlade so svojím presvedčením, že treba sa pobiť o miesta na kandidátkach, teda v tejto sieni spôsobom, ktorý má predstavovať predovšetkým kvalitu osobnosti, mne z toho jednoducho vychádza, lebo ak by neboli o tom presvedčení, tak by si možno niečo také nedovolili.

    A z toho prejdem k tomu, čo považujem za podstatné v tejto časti, ktorú pán kolega Viskupič zdôraznil. A mne sa zdá, že zdôraznil to správne. Je potrebné, aby sme sa dopracovali k tomu, že bude ozaj zásadná zmena volebného systému, zmena, ktorá umožní takúto frajerinku, ktorú si dovolili títo štyria, robiť každému, kto sa cíti na to, že chce tu zasadať a že chce svojou prácou doterajšou ju premeniť na vyššiu kvalitu a povedať niečo aj tým ostatným občanom medzi tými, ktorí majú právo robiť zákony. A ak by sa tak stalo, tak by to bolo skutočne veľmi dobré, že tá zmena volebného zákona by prišla k tomu, aby sa tí najkvalitnejší pobili o miesta vo svojich okrskoch a prichádzali sem ako osobnosti, už nie z toho 147. miesta, ale z tých troch, štyroch, ktorí sa bijú vo svojom okrsku o...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Nevystupujem často vo faktických poznámkach, ale teraz musím vyjadriť takú spokojnosť. Alebo som rád, že ste vystúpili, pán kolega Viskupič, a že ste pomenovali a vlastne aj uzavreli v tom úvodnom slove taký svoj názor, že, áno, bol to taký samostatný skúšobný výstrel vášho predsedu politickej strany a že tento výstrel asi netrafí ten cieľ. A máte v tom úplnú pravdu, pretože tento návrh zákona, minimálne v tej jeho väčšej časti, ide mimo systému, ktorý dnes v našej parlamentnej demokracii funguje. Totiž v našom systéme, tak ako je nastavený aj volebný systém, aj systém politických strán, by malo ísť o súťaž programov politických strán. Tá súťaž sa prejavuje, samozrejme, aj v rámci celého roka, ale v tej najväčšej časti sa prejavuje vo volebných kampaniach. A tá veľká časť, a súhlasím s vami, že v tomto je to úplne mimo, chce odstrániť vlastne financovanie politických strán vo volebných kampaniach. Bohužiaľ, z rôznych dôvodov táto súťaž programov hlavne v tomto volebnom období, ale už časť z toho zaznievala alebo bola taká prax aj v minulom volebnom období, sa zmenila na súťaž individualít. Vidno to aj pri predkladaní tohto návrhu zákona, keď v podstate z jednej politickej strany, kde sú združení nezávislí poslanci, majú na daný návrh veľmi rôznorodý pohľad. Ja som jeden z tých poslancov štandardnej politickej strany, ktorý sa nebráni diskusiám o počte volebných obvodov, o percentách presadenia sa zakrúžkovaných poslancov alebo kandidátov, o volebnom programe, ale to je na inú debatu.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, kolegovia. Áno, odhaľovať Achillove päty návrhov je možno v prvom čítaní veľmi dobre. A ak návrh získa podporu z hľadiska jeho vlastnej filozofie, to znamená, treba zmeniť financovanie politických strán. Je na to príslušné druhé čítanie, kde sa možné Achillove päty môžu opraviť.

    Ja by som sa dotkol možno toho, čo hovoril Martin Fecko a troška pán poslanec Jožko Mikuš. Áno, išlo nám o to. Ja som to nespomínal. Nechcel som ťahať ten absolútny krúžok. Chcem to dovysvetliť. V súťaži osobností na 26 politických subjektoch, ktoré boli v posledných voľbách, sa zúčastnilo do 4 000 ľudí. Čiže boli na kandidátkach 26 politických strán. A bolo by dobré, keby platil, tak ako to nazývame pracovne, absolútny krúžok, že z 26 politických subjektov, teda tých 4 000 ľudí si volič vyberie, kto z prvých 150 bude v Národnej rade. Je to presne to, čo spomína Jozef Mikuš, či má ísť o súťaž programov alebo hranie sa na súťaž programov, lebo často vieme, že pri kompromisných zostavovaniach vlád potom programy nie sú tým dôležitým, lebo ide o osobnú zainteresovanosť jednotlivých reprezentantov, ktorí tieto programy vo väčšej alebo v menšej miere a na určitej miere kompromisu chcú reprezentovať, čiže súťaž programov verzus súťaž osobností. A ja si myslím, a som v tom presvedčený, a v politike to chcem reprezentovať, že ak tu máme teda osobný výkon poslanca, ktorého neviaže nič iné, iba svedomie a presvedčenie a nesmie sa riadiť žiadnym presvedčením a nemalo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • To boli všetko písomne prihlásení rečníci. Teraz sa vás pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

  • Reakcie z pléna.

  • Toto už bolo ústne prihlásenie do rozpravy?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak výborne. Mala som informáciu, že to boli ešte písomne prihlásení do rozpravy.

    Takže pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • A zrejme áno, keďže už stojí pri rečníckom pulte. Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa ti, Erika. Ja som ti dal tú skreslenú informáciu. Tiež som nepostrehol, ktorá to bola rozprava.

    Ak by som možno zhodnotil tú rozpravu, tak poviem, že čo ma teší, je tak vcelku rozsiahla diskusia. A vôbec teraz nepozerám na to, či to boli príspevky podporné alebo nepodporné, ale jednoducho na to, že sa na túto tému bavíme, lebo ja si úplne reálne uvedomujem, že mojím jedným hlasom, prípadne s podporou mojich kolegov z klubu asi veľakrát našou úlohou v parlamente je otvárať diskusiu predkladaním návrhov zákonov a na tento účel veľakrát aj využívame našu zákonodarnú iniciatívu, ktorú z ústavy našťastie máme. Zároveň by som povedal, že je to možno aj taký akt zúfalstva trošku, aj keď to zvláštne vyznie z toho, že aj takýmto suplementárnym, ako sa to nazýva, spôsobom sa snažíme pomôcť nezávislým osobnostiam, aby mali šancu sa do parlamentu dostať, lebo, bohužiaľ, máme nastavený tak volebný systém, podľa mňa je v rozpore s ústavou, že hoci v ústave máme napísané, že sme si rovní v možnosti byť volení, ale skutočnosti podľa volebného zákonu do Národnej rady môžu byť volení iba tí, ktorých si vlastne vyberie politická strana na svoju kandidátku. A keďže takýto rozpor medzi ústavou a volebným zákonom je, snažil som sa aj takýmto spôsobom problém riešiť, dať znova väčšiu šancu tým ľuďom, ktorí sú mimo politiky, aby sa do politiky vlastne mali šancu dostať.

    Keď hovorím o tej diskusii, tak je také trošičku zvláštne, keď vypichnem také dva príspevky, radového poslanca Šucu a predseda poslaneckého klubu strany SaS. Radový poslanec Šuca v dvoch minútach možno desať vecných argumentov povedal. Predseda poslaneckého klubu strany SaS v dvoch minútach iba nejaké smiešne posmešky, podľa mňa nehodné poslanca Národnej rady povedal. Toto ma mrzí, že vlastne takýmto spôsobom niektorí k výkonu svojho poslaneckého mandátu pristupujú. A nemyslím si, že to je hodné Národnej rady. Bolo by dobré naozaj v dvoch minútach aspoň jeden jediný príspevok alebo jeden jediný fakt, názor, argument predložiť.

    Čo ma trošku tiež mrzí, je tak možno od niektorých z nás také nepochopenie alebo neprečítanie si možno toho návrhu, ktoré bolo jednoducho vyslovene podľa mňa také povrchné, až nepochopenie, možno nepočúvanie toho môjho úvodného slova alebo vystúpenia v rozprave. Ale nevyčítam to, tých zákonov, zase, je veľa. Ale keď teda nie som v obraze, tak možno o to menej by sa asi zišlo o tom hovoriť.

    Dovolím si ešte na Tona Martvoňa, lebo nemohol som, reagovať. To bola tvoja reakcia niekam na niekoho, už teraz neviem tuším na Lojza Hlinu. Hovoril si, že vlastne ten návrh by sa nevzťahoval na stranu SMER, lebo by ste ho vedeli obchádzať, založili by ste si raz dve strany a raz by kandidovala tá, druhý raz by kandidovala tá. No nebolo by to tak. Myslím si, že tiež si treba poriadnejšie prečítať ten návrh, aj keď majú spočívajúci mandát. Teoreticky, áno, mohli by kandidovať druhýkrát iba tí, čo majú spočívajúci mandát. Ale všetci ostatní by museli byť noví. A je to najmenej, že by sme tam dopísali, že aj na tých ľudí, ktorí majú spočívajúci mandát, by sa to vzťahovalo.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, my to máme na tom, že keď tá nová strana je tá, ktorá medzi sebou má poslanca Národnej rady, ktorý získal mandát v predošlých voľbách, tak takáto už nie je nová. Čiže možno to je trošku iba nepochopenie. Čiže práve sme sa snažili toto definovať. Ale to by bola maličkosť, upraviť to v druhom čítaní úplne bez problémov.

    Keď hovoríš, a zaznelo to tu viackrát, že vlastne potom by sme sa dostali do područia úplne médií a vládli by nám iba tí, čo by mali vlastne svoje médiá. Ale však sme Národná rada, panebože. My si tu môžeme prijať návrh zákona, ústavný, keď sa v takejto veci dohodneme, na ochranu práve tej demokracie, kde si uplatníme to právo, že všetky politické strany možno budú mať podľa nejakého kľúča rovnaký prístup do médií, ten bezplatný prístup do médií, do diskusných relácií, príspevkov v správach a podobne. A zabránime tak tomu, aby vlastne nejaký vlastník, alebo sponzor alebo akýkoľvek záujemca médií, ktorý by mal vplyv na vysielanie akéhokoľvek média alebo obsah nejakého média, mohol zneužívať toto vlastne svoje postavenie na to, aby robil politiku. Takže tiež si myslím, že je to bez najmenších problémov riešiteľný problém.

    Jožo Mikuš tu tuším už nie je. Hovoril, že návrh ide mimo systému. Áno, ide mimo systému. Búra ten systém, ktorý tu je zabehaný. Však to je vo veľa návrhoch naším cieľom, lebo si myslíme, že ten systém je vo veľa veciach zhnitý.

    Ale keď hovorí, že malo by to byť o súťaži programov, však, áno, práve to je to. Ale nemalo by to byť o programoch pred voľbami, pri gulášiku, keď tí ľudia ani ten program v skutočnosti nečítajú. Nebuďme naivní. Koľko je to ľudí? Jedno percento, dve-tri percentá ľudí si reálne prečítajú aspoň tretinu z volebných programov? Netvárme sa, že volebná kampaň je o prezentovaní programov. Volebná kampaň je o šou. Možno, poviem, trošku by mi to možno chýbalo. Ale ak by to malo byť v prospech demokracie, tak to urobme. Ak to je v prospech toho, že ľudia budú mať väčší prístup k verejnej moci a budú mať reálnu šancu sa nejakým spôsobom vzoprieť politickým stranám a vstúpiť do politiky, tak to urobme, aj za tú cenu, že nám tá kampaň bude chýbať. Ale nič nám nebráni mimo kampane každej politickej strane urobiť si stretnutia s ľuďmi, možno bez tých bilbordov a pompéznych hesiel.

    A možno iba rečnícka otázka nakoniec. Nebolo by lepšie teraz strane SMER, ak by to jedno slovíčko na tých bilbordoch pred volebnou kampaňou nemala? Ak by ste tie istoty ľuďom do hláv nenatlačili cez tú volebnú kampaň, v podstate cez štátne peniaze, nebolo by vám teraz ľahšie? Tí ľudia by si od vás takéto istoty nepýtali.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, to, si myslím, zase, je dobrá poznámka, že nemali by 44 %. Ale možno by mali 60 %, možno by makali celé štyri roky, celá členská základňa, robili by o to viacej stretnutí s ľuďmi, lebo by sa nemohli spoliehať na predvolebnú kampaň. Ale bolo by to omnoho, omnoho demokratickejšie.

    A, hovorím, nie som naivný, viem, že pravdepodobne si mnohí ani netrúfnete hlasovať v rozpore s tým, ako vám niekto prikáže, ale bolo by veľmi sympatické gesto, aby ste sa na prvýkrát aspoň zdržali hlasovania. Ja tento návrh zákona budem predkladať dovtedy, dokedy sa nedohodneme nejakým spôsobom na nejakej zásadnej zmene, možno iba dovtedy, dokedy budem mať mandát, a možno nabudúce tu už nebudem a budete mať pokoj. Ale som natoľko presvedčený o tom, že je v prospech napĺňania odkazu novembra 1989, že by sme sa touto cestou vydať mali. A bolo by mi sympatické, hovorím, na prvýkrát aspoň to zdržanie sa pri hlasovaní od vás, ktorí cítite, že niečo v tom predsa je. Ďakujem vám veľmi pekne. Sme tu, ináč, v celkom slušnom počte v piatok poobede.

  • Ďakujem pekne.

    Chce zaujať stanovisko, pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne.

    Prešujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má číslo tlače 320, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 295.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, predneste svoj návrh.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, aj prítomná verejnosť, prítomní občania na balkóne, na prerokovanie v parlamente dnes znova, dnes už namiesto pozmeňujúceho návrhu predkladám novelu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, novelu k zákonu č. 260/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Hoci tento zákon podlieha parciálnym legislatívnym úpravám v tomto, ale aj v predchádzajúcom volebnom období a bola mu venovaná relatívne veľká pozornosť, podľa môjho úsudku a vyjadrenia vecou dotknutých nájomcov ani vtedajšie a ani súčasné znenie zákona spravodlivo a vyvážene neošetruje práva a povinnosti zmluvných strán, teda vlastníkov reštituovaných domov a nájomcov. Na základe podrobnej analýzy situácie a na základe osobného stretnutia s hromadnou skupinou dotknutých a na základe nimi podaných informácií a vyjadrení si ja dovolím tvrdiť, že oba zákony upravili vzťah medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov.

    Napriek daným predvolebným prísľubom stranou SMER, citujem, o presadzovaní riešení, ktoré vytvoria podmienky pre nediskriminujúce a spravodlivé postavenie nájomníkov, a napriek vyslovenému prísľubu riešenia formou poskytnutia zodpovedajúcej či už bytovej alebo finančnej náhrady sa nájomcovia v novembrovom návrhu zákona v novele poslanca Maroša Kondróta nedočkali zásadného, očakávaného ani sľúbeného riešenia. Ambíciou a cieľom oboch schválených zákonov v tomto a v minulom volebnom období údajne bolo spravodlivo upraviť vzájomné vzťahy majiteľov a nájomcov. Spoločným menovateľom týchto opatrení bolo zmiernenie majetkových krívd, ktoré sa udiali ešte pred rokom 1989 a v určitej podobe pretrvávajú stále aj po viac ako dvadsiatich rokoch.

    Mechanizmus, ktorý bol prijatý a schválený za čias vlády Ivety Radičovej týmto zákonom síce na jednej strane krivdy a vzniknuté škody zmiernil, odstránil majetkové krivdy prenajímateľov, na strane druhej vytvoril nové majetkové krivdy na strane nájomcov. Zákon prijatý za vlády Ivety Radičovej totiž vytvoril právnu fikciu tzv. tolerovaného nájmu, t. j. situácie, keď prenajímateľ dal výpoveď z nájmu nájomcovi, avšak ani počas uplynutia 12-mesačnej výpovednej lehoty nájomca ešte stále nemusel a ani nemal pridelený náhradný byt. Keďže súdy takúto právnu fikciu a možnosť zadržanej výpovede nájomcom nechceli akceptovať, bol priamo nevyhnutný zásah zákonodarcu, ktorý prišiel v podobe poslaneckého návrhu pána poslanca Kondróta. Tento návrh síce priznáva ochranu takým nájomcom, o bytovej náhrade ktorých ešte nebolo rozhodnuté, avšak i tak, pokiaľ sa bude neúmerne navyšovať cena nájmu, pokým tomu-ktorému nájomcovi bude pridelený byt, neprimerane navýšený nájom môže byť nepriamym, ale aj hlavným dôvodom pre výpoveď a vypratanie bytu. Tak sa títo nájomcovia, ktorí sú tu dnes aj na balkóne medzi nami, môžu veľmi ľahko ocitnúť na ulici ako bezdomovci. V samotnej dôvodovej správe k rozpočtu na tento rok v kapitole Podpora rozvoja bývania sa pritom uvádza: „Niektorí nájomcovia a zväčša starší občania, z ktorých viacerí do prenajatých bytov za obdobie, keď ich užívali, vkladali časť finančných prostriedkov, vlastných finančných prostriedkov, nemajú možnosť vzhľadom na svoje nízke príjmy a majetkové pomery platiť trhové nájomné alebo si zaobstarať iné primerané bývanie.“ Napriek tomu konštatovaniu poslancom Marošom Kondrótom predložený a schválený zákon obchádza skutočnosť a neprihliada na ňu, že sa zvyšuje regulované nájomné v priebehu najbližších piatich rokov o viac ako 100 % oproti súčasnosti a v prípade tzv. tolerovaného nájmu obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať, keďže prenajímateľom dopláca len rozdiel medzi trhovým nájomným a regulovaným nájomným až do času, pokým poskytne nájomcovi bytovú náhradu. Pritom reálne sa dá predpokladať, že po náraste regulovaného nájmu približujúceho sa trhovému nájmu už ani žiaden rozdiel na preplatenie obcou nevznikne. Horúci zemiak tak drží v rukách bežný občan, nájomca, ktorého životné náklady sa zvyšovaním regulovaného nájomného budú len zvyšovať, a bytová náhrada je v nedohľadne, a to aj s prihliadnutím na priemernú dĺžku stavebného konania. Výstavba nájomných bytov obcami si vyžiadala svoj čas, a to značne dlhý čas.

    Mnou predložený návrh zákona nadväzuje na už schválený poslanecký návrh zákona, ale nie je len hasením požiaru. Prináša skutočné a komplexné riešenie vzájomných vzťahov medzi prenajímateľom, nájomcom, obcou, štátom, a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a boli v prospech všetkých zainteresovaných skupín.

    Kľúčovými prínosmi novely zákona sú zavedenie finančnej náhrady, tak ako si to želá viac ako 80 % dotknutých nájomcov, princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančnou náhradou. Rovnako tak zavádza spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce pre prenajímateľa a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie finančných náhrad.

    Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. aj na rozpočet verejnej správy, keďže riešenie formou finančnej náhrady vyčíslené cca na 66 miliónov eur, je približne o 10 % lacnejšie ako riešenie formou výstavby náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú sumu 70 miliónov eur. Návrh zákona nemá vplyv ani na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade so všetkými všeobecne platnými normami Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná.

    Záverom ako predkladateľka chcem upozorniť ešte na jednu závažnú skutočnosť, ktorá bola hlavným dôvodom pre predloženie mojej novely, a poukázať na ňu. A to je list zo dňa 29. 2. 2012, teda z minulého roka. V tomto liste bol stranou SMER – SD tesne pred voľbami daný nájomcom v reštituovaných domoch prísľub spravodlivého a nediskriminačného riešenia. Okrem toho bol rovnako daný aj prísľub, ktorým sa plne uznávajú práva nájomcov a ich nevina za situáciu, v ktorej sa ocitli. Tento prísľub uvádzal aj finančnú náhradu. Preto teraz spolu so zástupcami Združenia nájomcov celkom dobre nerozumiem, prečo novela, ktorá dohliada na plnenie daných sľubov a precizuje ich a zavádza inštitút finančnej náhrady, je poslancovi vládnej strany pánovi Marošovi Kondrótovi odrazu cudzia, dokonca považovaná za irelevantnú, búrajúcu celú koncepciu čerstvo prijatého zákona. Mnou predložená novela je iba koncovkou a nástrojom plnenia daného predvolebného sľubu, vďaka ktorému združení občania strane SMER dali svoju dôveru. Preto ak poslanci strany SMER budú o tomto zákone hlasovať, prosím, aby seriózne prehodnotili váhu svojich slov, ako aj plnenie záväzkov a ľuďom daných sľubov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Andrejovi Kolesíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil spravodajskú správu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 98 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 320). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 č. 295 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ďalej, Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto z poslancov do rozpravy prihlásiť ústne. Do rozpravy registrujem dvoch poslancov prihlásených. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Poliačik, pán poslanec Viskupič.

    Dávam slovo prvému rečníkovi pánovi poslancovi Poliačikovi.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani navrhovateľka síce hovorila väčšinu svojho času o tom, čo SMER sľúbil a čo by mal splniť, ale myslím si, že v tejto rozprave by sme sa mali v prvom rade rozprávať o princípoch a spravodlivosti pre každého, pretože riešime problém, ktorý je tu 20 rokov, kde na obidvoch stranách sú ukrivdení ľudia.

    A keď teda máme dve zlá, tak ak sa z nich chceme dostať, tak to musíme urobiť tak, že sa pozrieme na princípy, na ktorých má byť táto spoločnosť postavená. A jedným z princípov, na ktorom je postavená táto spoločnosť, demokraticky právny štát, je súkromné vlastníctvo, právo ho využívať, využívať v plnej miere za normálnych trhových podmienok.

    A my tu máme 20 rokov ľudí, ktorým bol sprosto ukradnutý majetok komunistami. A oni sa nemôžu dobrať k tomu, aby ho mohli naplno využívať, aby ho mohli predať, aby ho mohli zušľachťovať, aby ho mohli obývať. My tu máme 20 rokov ľudí, ktorí v nespravodlivej situácii oproti iným obyvateľom bývajú v centre Bratislavy, v bytoch, ktoré majú vyše 100 metrov štvorcových, 3 metre vysoké stropy, luxusných bytoch za nespravodlivo nízke nájomné a mali 20 rokov na to, aby túto situáciu riešili. Sú to mnohokrát ľudia, ktorí už ani nie sú tí originálni nájomcovia, buď ktorí tie byty prenajímajú, alebo tam bývajú ich potomkovia alebo ich deti, alebo ich predali. Napriek tomu majitelia týchto nehnuteľností stále k nim nemajú prístup. A toto nie je správne.

    Toto nie je správne, my tu po dvadsiatich rokoch ešte stále upierame ľuďom prístup k ich vlastnému majetku, ktorým ho sprosto ukradol totalitný režim, nech to budeme zakrývať akýmkoľvek dôvodom, nech budeme menovať prípady ktorejkoľvek tej starenky.

    Ja viem, že tí ľudia majú ťažký život, ja viem, že pre nich je veľmi ťažké sa presťahovať do niečoho menšieho alebo pre ich rodiny je ťažké nejakým spôsobom riešiť túto bytovú situáciu, ale mali na to 20 rokov, alebo 23 rokov. To nie je o tom, že dnes sa dozvedeli, v akých sú podmienkach. Oni sa to dozvedeli v momente, keď padol režim. Oni vedeli, že v momente, keď boli reštituované tie baraky, že bývajú v niečom, čo vlastní niekto iný, ktorému to bolo sprosto ukradnuté.

    A pozrime sa na osudy tých ľudí, ktorým komunisti ukradli tie baraky, pozrime sa na to, kde skončili, pozrime sa na to, kde žijú oni. A prídeme tak na to, že, áno, máme tu nespravodlivosť na jednej aj na druhej strane. Ale princípy, na ktorých je založená táto spoločnosť, sú jednoznačne na strane tých, ktorí ten dom vlastnia, pretože sa k nemu nemôžu dostať. Takže po tom, čo im boli ukradnuté tie domy, po tom, čo sa zmenil režim a mali aspoň šancu sa k ním dostať, tu 23 rokov čakajú na to, aby mohli slobodne narábať so svojím vlastným majetkom.

    Ja chápem, že všetky vlády, ktoré tu boli doteraz, si prehadzovali tento problém ako horúci zemiak a nebolo to riešené šťastne. Chápem, že tu boli sľubované veci, ktoré potom neboli naplnené, a že títo ľudia, bohužiaľ, žili v klame a v omyle od ľudí, ktorí mohli rozhodnúť. Ale ak budeme neustále posúvať ten problém pred sebou, tak rapídne zvyšujeme nespravodlivosť voči tým, ktorý stále čakajú na to, aby sa dostali naspäť k majetkom, ktoré boli sprosto ukradnuté ich rodičom alebo ich starým rodičom, alebo dokonca im samotným.

    Ak teda máme tento problém riešiť, musíme ho riešiť na základe princípov. A princíp, ktorý jasne vyplýva z našej ústavy, je, že súkromný majetok je nedotknuteľný, súkromný majetok má byť využívaný a ak to tak nie je, tak má byť majiteľ kompenzovaný. A ak by sme sa riadili podľa tohto, tak tie stovky majiteľov domov keby si teraz začali uplatňovať na štáte peniaze, o ktoré prišli vďaka tomu, že sa nevedeli dopracovať ku vlastným bytom, to nebude pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pani kolegyňa, a ani na rozpočet samosprávy.

    Takže ešte raz. Chápem zlú sociálnu situáciu každého jedného toho človeka, ktorý v dobrej vôli si prenajal byt alebo začal bývať v byte za starého režimu a v dobrej vôli ho doteraz zušľachťoval, používal. Ale jednoducho tí ľudia mali 23 rokov na to, aby prijali, že tie byty im nepatria a že bývajú v niečom, čo niekto silou a násilím niekomu inému ukradol. A mali by sme urobiť všetko preto, a by sa títo ľudia čo najskôr dostali ku svojim majetkom naspäť, lebo to je spravodlivosť, o ktorej síce neradi budeme počúvať, lebo je to nepopulárne, lebo nikto z nás nechce mať zástupy dôchodcov pred parlamentom, ktorý nám budú vykrikovať, že ich oberáme o bývanie. Ale toto je správne riešenie, lebo ak naozaj máme ctiť to, kvôli čomu naši rodičia a starí rodičia stáli na námestiach a štrngali kľúčmi, tak si musíme vážiť právo ktoréhokoľvek majiteľov týchto domov narábať so svojím vlastným majetkom. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Hoci, paradoxne vzaté, som sám obeť reštitúcie a opustil som v päťdesiatke dom, kde som sa narodil a kde som myslel, že aj zomriem, som zároveň ten, ktorý plne súhlasí s tým, čo uviedol Martin Poliačik, pretože aj keď to mňa osobne postihlo, nezadateľné ústavné právo na vlastníctvo je najvyšším zákonom. A ja som musel svoju strechu nad hlavou riešiť v päťdesiatke, možnože som mal na to lepšie možnosti ako iní ľudia, ale, presne ako Martin povedal, niektorí to vedia už 23 rokov a ich rodičia, ktorí by boli akceptovateľní ako "postihnutí", sa dávno pominuli. Oni 23 rokov neriešili tento problém. Viem si ich živo predstaviť, keby sa dozvedeli, že kedysi z ich rodinného majetku odcudzený Medňanského či Benkov obraz sa našiel a je v niekoho držbe, ako by ako levy bojovali o to, aby sa im rodinný ukradnutý majetok vrátil. Keď ale ide o majetok niekoho, ktorý využívajú oni, majú iný meter. Naša užšia rodina zhodou okolností zároveň bola obeťou reštitúcie a širšia rodina zároveň reštituovala, pretože iným rodinným príslušníkom bol odcudzený majetok. A človek nemôže mať selektívny prístup, ale musí mať prístup: „Padni komu padni.“ To znamená, i keď som reštituent a zároveň obeť reštitúcie a dokonca i keď som len obeť reštitúcie, pretože z toho vráteného rodinného majetku som ja nemal nič, jednoducho musím chápať, že rodina panej, ktorá po ukradnutí domu komunistami dožila v sklade uhlia vo svojom vlastnom dome, dožila v ukrutnej biede ako 78-ročná, má právo na vrátenie ukradnutého majetku.

  • Pán Poliačik, pán Osuský, ja túto tému neponímam ideologicky, lebo práve preto, že obyčajní ľudia sa stávali obeťami ideológií, dnes tu riešime 20 rokov neriešený problém. A toto očakávam aj od tohto parlamentu, že do tejto témy nebude vstupovať ideologicky, ale ak budeme hovoriť o princípoch a dodržiavať ich, budeme sa snažiť na to dívať z viacerých strán.

    Hovorili ste silné slová o princípoch, povedzme si niečo o princípe zrovnoprávnenia týchto ľudí, ktorí sú dnes na balkóne, ktorí sú touto vecou dotknutí, ide približne o 900 rodín, ako sú oni zrovnoprávnení voči tým, ktorí rovnako bývali v štátnych a obecných bytoch, pričom aj tie im boli odpredané za zostatkovú cenu. Takže ak tu spomíname takéto silné slová, silné princípy, pozerajme sa na ne z viacerých strán. A k tejto otázke žiadam od tohto parlamentu, aby aj preto, aby sme dali za ideológiou a izmami bodku, aby sme sa snažili k tejto téme pristupovať pragmaticky, nie ideologicky. Nie sú to luxusné byty, do týchto bytov dobrých 20 rokov nikto neinvestoval, títo ľudia žijú v problémových bytoch s vážnymi systémovými nedostatkami.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja skutočne vítam predložený návrh. A musím úprimne povedať, že je to návrh, ktorý môže definitívne riešiť situáciu jedných či druhých a, povedzme si úprimne, aj nechcených nájomníkov, a to seriózne, a na druhej strane tých, ktorí vlastne sú vlastníkmi tých bytov. Ak máme záujem riešiť to, poďme podporiť takýto návrh.

    Na druhej strane nedá mi, aby som nepovedala mojim predrečníkom, pánovi Osuskému a pánovi Viskupičovi, že dnes už v mnohých týchto domoch nie sú majiteľmi tí, ktorých reštituovali, že sú druhí, tretí alebo dokonca štvrtí, ktorí tieto objekty kúpili a ktorí už ich kupovali s vedomím, že v týchto domoch alebo v týchto bytoch je regulovaný nájom. A preto by som sa prihovárala za to, aby sme konečne pomohli tým starším ľuďom, ktorí tam bývali, ktorí v roku 1991 boli už v dôchodkovom veku a veľmi ťažko si vedeli riešiť náhradu, nechcem hovoriť o tom, v akých podmienkach mnohí starí ľudia bývajú, a nechcem ani hovoriť o tom, ako mnohí takíto vlastníci nedovolili ľuďom vymeniť tieto byty z toho dôvodu, že si počkajú na to, až kým zomrú.

  • Ďakujem. Ja veľmi vítam túto iniciatívu pani poslankyne Mezenskej. A tiež som veľmi rád, čo povedal Martin Poliačik o vlastníckom práve. Tu ako keby sa zabúdalo, že vlastnícke právo okrem toho, že patrí všetkým rovnako, je základné ľudské právo, základné ľudské právo, ktoré je neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Tým, čo je tu 23 rokov, že sa neriešilo, toto právo je naozaj potierané.

    Ja viem, že máme tu niekoľko rodín, ktoré nemajú východisko, a preto ja som rád, že táto téma sa otvára na tejto pôde. A verím, že všetci poslanci, ktorí sú tu za vládnu stranu alebo ktorí počúvajú, na túto tému budú reflektovať tak, že ju otvoríme a konečne tento problém 23-ročný dotiahneme do konca, tak aby bolo ochránené vlastnícke právo, prípadne rehabilitované a zároveň aby bolo zadosťučinené všetkým tým, ktorí užívajú tieto byty alebo domy. Ďakujem.

  • Pán kolega Poliačik, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok do rozpravy. Poukázali ste na komplexný problém, pri ktorom ale bolo predtým vašou predrečníčkou obhajované niečo, čo je neobhájiteľné podľa mňa. Tam, kde majitelia vo vybraných prípadoch porušovali zákon, tak, samozrejme, štát musí konať. Avšak nespochybňujme, prosím vás, na tejto pôde súkromné vlastníctvo ako také. Možno to môže tešiť tých úplne najextrémnejších kolegov zo socialistického tábora, ale myslím si že aj oni celkom dobre chápu, že jednoducho súkromné vlastníctvo je súkromné vlastníctvo. Môžeme sa pozrieť napríklad na vilu, v ktorej dodnes býva Vasil Biľak. Tá vila patrila rodine Breyerovcov.

    A na záver chcem iba povedať, že krádež nie je ideológia. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, číta sa š v mojom mene.

  • Nič sa nedeje. Trošku treba ísť hlbšie do toho. A súhlasím s tým, čo povedal pán Osuský v tomto smere. Opýtajme sa, kde sa tieto byty nachádzajú po celom Česko-Slovensku, v Košiciach, v Bratislave, v prvom obvode, o tom sa bavíme, je to o týchto prvých obvodoch, kde sú najdrahšie, najlepšie byty. Koho boli tieto byty, prosím vás pekne? Tých ľudí, česť výnimkám, ktorí tieto byty vo väčšine nemohli nikdy dostať naspäť. Kto dostal tieto byty od mestských zastupiteľstiev? Ako sa to volalo? MNV, mestské národné výbory. No komunisti sa tam nasťahovali, ale, hovorím, česť výnimkám, do týchto bytov. A čo ešte mali? Regulované nájomné. Potom kto mohol kúpiť tieto byty po roku 1989? No tí, ktorí mali peniaze. Hovoríme tu o rovnoprávnosti? Za komunistov kto mal peniaze, kto mohol tieto byty odkúpiť od týchto ľudí bývajúcich v bytovke, kde bývalo 6 – 7 rodín? No išli za nimi. A tí ľudia to popredávali za babku, lebo si mysleli, že v živote nedostanú peniaze. A teraz v tých bytoch je nahlásená nie jedna rodina, ale aj viacej rodín. Riešili sme to na ministerstve výstavby a dopravy už v predchádzajúcom období. A mali sme na to mať riešenie. Ja nehovorím, že to bolo najlepšie riešenie. Ale riešili sme to. Preto poznám túto situáciu. Je to také, áno, nedotknuté vlastnícke právo. Ale koho je to vlastnícke právo? Tí ľudia, ktorí už dávno zomreli, ktorí by mali nárok reštituovať, v týchto bytoch už nežijú. Tie byty nejakým spôsobom sa dostali na listy vlastníctva ľudí, ktorí možno vo väčšej miere nemajú s nimi nič spoločné. A je to dobrý biznis. By sa tu mohla spraviť jediná vec, nie regulovať nájomné. Prosím vás pekne, kto nemá na nájomné v prvom obvode, nech tam nebýva. Ale tým ľuďom treba zabezpečiť adekvátne bývanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ešte raz, to nie je o izmoch, pani kolegyňa, to je o principiálnej spravodlivosti. A principiálna spravodlivosť musí byť postavená na nejakých princípoch. A neodňateľnosť majetkových práv je jedným z takýchto princípov.

    A keď hovoríme o zrovnoprávnení, učiteľovi v Bratislave, ktorý zarába 600 eur, má na 30 rokov na krku hypotéku, ktorú bude splácať, každé jedno auto musí mať na splátky, všetko musí mať na splátky, tomuto človeku poďme vysvetľovať, prečo niekto v centre mesta býva za 150 alebo 200 eur už 23 rokov. A potom sa budeme baviť o tom, aké máme rovnoprávne podmienky na bývanie. Ďakujem.

  • To bola posledná faktická alebo teda uzavretie faktických pripomienok na vystúpenie pána Poliačika.

    Poprosím posledného rečníka Jozefa Viskupiča o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení zástupcovia tlieskajúci verejnosti, ktorých sa pravdepodobne táto téma bezprostredne týka, je ťažké byť sudcom, je ťažké hľadať spravodlivosť tam, kde je obrovský desaťročný nános nespravodlivosti. Martin Poliačik vidí princíp spravodlivosti, ktorý máme od roku 1989 definovaný v ústave, spomínal ho Miro Kadúc za to naše liberálnejšie krídlo v našom poslaneckom klube. A treba rešpektovať a snažiť sa nájsť vyváženosť spravodlivosti. Spravodlivosť má rôzne výrazy. A teraz je skutočne ťažké byť sudcom, skutočne ťažké vyriešiť 23-ročný problém už moderného alebo ostatného budovania princípov právneho štátu, ktorý by chcel byť spravodlivý.

    Lenže máme tu moment, ako hovoril Maťo Poliačik, sprosto ukradnutého majetku, ktorý bol ukradnutý bývalým režimom. Zároveň ale tento režim ohol spravodlivosť. A ja som vo veľmi ťažkej situácii, pretože takisto či už kolektivizácia alebo odnímanie majetkov sa dotýkalo aj mojej rodiny. Je veľmi ťažké hovoriť o tom, že by malo byť naplnené právo. A ja s tým plne súhlasím a podpisujem sa pod to, že ľuďom bol nespravodlivo vzatý majetok. A následne, a teraz tu je ďalší moment nespravodlivosti, na večné časy a nikdy inak bol ponúknutý tento majetok ľuďom v rámci normálneho bývania, bývania, ktoré sa riešilo, nazvem to tak všeobecne, v socialistickom vlastníctve, ktoré bolo organizované na niektorých parametroch. Veľmi silný moment bolo družstevné bývanie a niektoré byty boli štátne. A napríklad máme starších kolegov v klube, ktorí takisto bývali v štátnych bytoch, napríklad z dôvodu výkonu funkcie, ktorú mali pre štátne podniky. Dostávali ich a možno mali šťastie, že už ich postavil sám režim, a možno mali nešťastie, že ten režim ich odňal a ukradol nejakým ľuďom. Ale v tom priereze tej situácie neviem, či všetci, toto sa týka možno 600 – 700 ľudí, ak sú moje informácie správne, 900 ľudí, vedeli v tom režime družstevného vlastníctva a štátneho vlastníctva, čiže žiadneho súkromného, ktorý trval 40 rokov, rozlíšiť, či páchajú krivdu na tom. A chcem veriť, že bolí mnohí z nich, ktorí nepáchali krivdu na bývalom majiteľovi domu, ale ktorí proste v dobrej viere bona fide vstupovali do nájomného vzťahu k štátnym bytom, ktoré im vtedy režim ponúkal.

    Bytová otázka predchádzajúceho režimu sa dotýkala asi každej jednej rodiny, ktorá chcela nejakým spôsobom začať bývať, a preto si myslím, že tuná je druhá guľa obrovská, ktorú tento štát 23 rokov nevie doriešiť a ťahá na svojej nohe. Ak je prvá spomínaná ako nespravodlivo odňaté bytové priestory, tak druhá je tá, že režim sa vysporiadal s nájomcami po svojom a možno ich oklamal. Ale to je minulosť, ale čo je tu na nás, to je otázka, čo teda bude do budúcnosti. A je na nás, keďže toto potrebuje nejakú zákonnú úpravu, to nejakým spôsobom riešiť. Niečo rozprával o tom, ako sa k tomuto vedeli postaviť aj predchádzajúce mnohé vlády pred predchádzajúcou vládou, pán Érsek, tu niečo navrhol poslanecký kolega Kondrót, niečo navrhuje pani poslankyňa Mezenská. A to mi teda chýbalo, Martin, v tvojom príspevku, ako teda ďalej s tým, či nastaviť to iba tak, že nebudem rešpektovať možno 700 ľudí z tých 900, lebo ja ešte si myslím, že medzi nimi môžu byť aj tí protežanti toho systému, to som zabudol spomenúť, systému komunistického, ktorí tým v nejakých prvých obvodoch svojim vlastným ľuďom, keďže pravdepodobne to bolo, tie byty mohli priradiť. To je ďalší parameter, ktorý by sme mali zvážiť. A protežanti komunistického systému nám tu 23 rokov žijú v regulovanom nájme a bránia ľuďom, ktorým boli byty ukradnuté, aby sa dostali k svojmu vlastnému majetku. Lenže sú tam aj iní ľudia. Sú tam ľudia, o ktorých sa opiera na základe jej mnohých stretnutí, predpokladám, s týmito ľuďmi Helena Mezenská. A ako teda toto narovnáme? Riešenia sú rôzne. A ja neviem, či je práve toto správne, lebo neviem, či je toto to najsprávnejšie riešenie, sme v prvom čítaní a to znamená, veľmi správne to pomenoval Martin Poliačik, že ide o filozofiu spravodlivosti. Ak tento návrh zákona ide po filozofii spravodlivosti a hľadá ten možný vyrovnávajúci moment medzi tromi nespravodlivosťami, ktoré tu môžeme nejakým spôsobom odhaliť, a dúfam, že ich dokážeme na tejto ploche dostatočne pomenovať, tak teda poďme sa nad tým zamyslieť a poďme do druhého čítania prípadne. Ja sa nebudem venovať jednotlivým ustanoveniam toho zákona, chcel by som len pre tú budúcnosť povedať, aby sme to už neťahali. A proste pristúpme k reálnemu rozriešeniu. Ono by malo ideálnu podobu cez politické spektrum, aby sme vydali signál ľuďom, ktorým záleží na spravodlivom spravovaní tejto krajiny, že 23 ročný horúci zemiak, alebo niekoľkokrát vyhodí sa mi veľký pľuzgier na tvári našej spoločnosti, bol raz a navždy vyriešený. To, čo navrhuje Helena Mezenská, je teda to, čo by malo mať alebo podľa mňa má ambíciu tento problém raz a navždy uzavrieť. Parametre uzatvárania tohto problému sú obsiahnuté v jej návrhu. Môžeme sa o ňom baviť. A ak ich chceme meniť, poďme do druhého čítania. Ako mnohí ľudia, tak Maťo Fecko a ja osobne, ktorí sa agendou reštitúcií zaoberáme aj profesijne, Helenka sa viac-menej venuje otázke spotrebiteľov, budeme na strane spravodlivosti. Takisto Štefan Kuffa, Miro Kadúc budú na strane spravodlivosti a absolútneho dostátia nedotknuteľnostiam vlastníckeho práva. A si študoval aj ty, Martin, ten návrh zákona. Tak hovorí o uzavretí tejto kapitoly. Proste vyriešme jednu nespravodlivosť vrátením majetku, a to čím skôr, a druhú nespravodlivosť sanačnými mechanizmami pre ľudí, ktorí možno boli aj nespravodlivo zatiahnutí do situácie obývania štátnych bytov. To je jediné riešenie.

    Aký je problém? Nájsť zdroje na toto riešenie. No a tam sa teda v súčasnej situácii dostávame podľa mňa už po dostatočne dlhej debate k tomu, aby to bolo raz a navždy uzavreté aj z hľadiska financovania jedného možného a čo v najvyššej možnej miere spravodlivého rozhodnutia ohľadom rukojemníkov tejto kauzy, to je tých 900 ľudí, a druhých rukojemníkov, to sú tí ľudia, ktorým bol majetok odňatý. Takže v prvom čítaní sa podľa mňa to dá podporiť aj argumentáciou, ktorú uviedol Maťo Poliačik, pretože tento návrh smeruje k uzavretiu tejto kauzy. A myslím si, že na parametroch jej spravodlivosti pre jednu, druhú alebo tretiu skupinu sa vieme dohodnúť aj v druhom čítaní a bude záležať od teda zdrojov, ktoré pravdepodobne už sú, ktoré už boli nastavené, aby bola na tej miske váh spokojnosť, ktorá by mala byť bazálnym merítkom všetkých našich rozhodnutí, ktoré tuná v Národnej rade prijímame. Samozrejme, toto rozhodnutie ale nezávisí ani od Maťa Poliačika celkom, ani úplne od všetkých nás, ktorí sedíme v opozícii. Ale toto plénum prijíma rozhodnutie väčšinou zo 76 hlasov. A ak sa teda nájdu tie hlasy, tak máme tu riešenie, ktoré vyhovie spravodlivosti. A preto aj pre prvé čítanie vyjadrujem podporu návrhu z dôvodov, ktoré uvádzam. Parametricky si viem predstaviť diskusiu, pretože niektoré parametre tohto návrhu mne celkom nesedia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Ja iba jednu vetu poviem, pretože nakoniec aj pán poslanec podporil tento návrh. A ja pripomeniem, že nie je možné riešiť odstraňovanie krívd následným páchaním krívd na iných, v tomto prípade na nechcených nájomníkoch.

  • Ďakujem pekne. Našou vlasťou sa prehnali v priebehu sotva troch desiatok rokov dve obrovské vlny zločinného kradnutia. Tá prvá, arizačná vlna dopadla "našťastie" pre arizátorov, to hovorím v silných úvodzovkách, tak, že tretia ríša vyriešila v zásade ich problém fyzicky. Tá druhá, vlna komunistických zlodejín, nestihla fyzicky vyriešiť všetkých. A krádež je to stále rovnaká, či na začiatku prvej bolo právo vyššej rasy nad nižšou alebo v tej druhej právo vedúcej triedy nad porazenou triedou. Môj starý otec, biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, profesor filozofie a teológie, nebol továrnik, nebol vlastne ani pravý buržoa, bol učiteľ a teológ, ale napriek tomu vyletel v Akcii B za 24 hodín zo svojho bytu, kde žil so štvorčlennou rodinou, do najmenej 100 km vzdialenej stavby z hlinených nepálených tehál. A do jeho bytu prišiel niekto druhý. A v jeho záhrade na Kolibe vyrástli štyri vily, medzi iným vila význačného komunistického výtvarníka. Samozrejme, to je preč. Nikdy sme za to nikdy nič nedostali. Len chcem povedať, že tvrdenie, že sa nemá odstraňovať jedna nespravodlivosť druhou, tu kríva v tom zmysle, že tí okradnutí už sú poškodzovaní 23 rokov a, presne vzaté, majú za každý deň z tých 23 rokov nárok na odškodné.

  • Tým, ktorí sa vyjadrili o nedotknuteľnosti súkromného práva, tak chcem povedať, že ten, kto si pripravenú novelu zákona poriadne prečítal, dobre vie, že takto pripravená novela sa tohto súkromného vlastníctva prenajímateľov nijako nedotkne, ba práve, naopak, tým, že sa nájomníci vysporiadajú finančnou náhradou, tým skôr sa im umožní vlastne tieto byty uvoľniť.

    Na margo toho, čo povedal v rozprave pán Viskupič a za to mu ďakujem, že tento návrh podporil, chcem povedať, že toto riešenie je konsenzuálne riešenie, riešenie, ktoré dáva odpoveď, ako sa čo najrýchlejšie, najefektívnejšie s týmto problémom môžu vysporiadať nielen dotknutí nájomcovia, ale aj prenajímatelia vlastníci týchto nehnuteľností, ale rovnako aj štát a aj obec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Viskupič, ako si to povedal, je ťažké byť sudcom a malo by to byť vyvážené. Ja som tiež za takýto postoj, že pokiaľ nájdeme tú nejakú najväčšiu spravodlivosť, ktorá by bola aj pre jedných aj pre druhých, tak mohlo by sa to v tom druhom čítaní odstrániť. A tak ako som tu už viackrát hovoril, hanbím sa za to, že 23 rokov nie je doriešená reštitúcia, nie iba na byty, ale ani na pozemky, ani na cirkevné majetky. To znamená, ja sa pýtam, čo vlastne my chceme reštituovať? Ako to, že štát, keď si uznal svoju krivdu, ktorú spravil na týchto občanoch Slovenskej republiky za socializmu, tto nedotiahol dokonca? Ako je to možné? My sme povedali á, áno, vlastnícke právo vrátime tým vlastníkom, pôvodným reštituentom bytov, a nepovedali sme bé, čo bude s tými nájomcami, ako ich riešiť? Veď to je najväčší problém.

    Takže, vážení, tak ako je to pri poľnohospodárskej pôde alebo lesnej pôde, kde mať nájomné z lesov je modré z neba, lebo s vami sa nikto nehrá, nájomné zmluvy sa vôbec neuzatvárajú alebo uzatvárajú len v minimálnom množstve a fakticky vlastník len pozerá, čo sa deje v jeho lese, lebo má minimálnu výmeru a nemôže vlastne dostať nič. Tak vidím, že tu tiež to pokrivkáva. Nie som veľký odborník na tieto nájomné byty reštituované, ale, ako tu bolo spomínané, myslím si, že nemôžeme riešiť krivdu druhou krivdou, ale nájsť nejaké správne a spravodlivé riešenie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Mne sa zapáčila tá časť vystúpenia kolegu Viskupiča, kde spomenul niečo, čo mi pripomenulo ako pamätníkovi stav tej bytovej biedy, aká existovala v rokoch sedemdesiatych, osemdesiatych. A chcel by som ozaj upozorniť na to, aby sme sa na ľudí, ktorí v tom čase získavali nejaký byt, nepozerali ako na nejakých paberkovačov, ktorí sa rozhodovali o byte či veľkom, či malom, či v centre alebo na okraji, či družstevnom, či štátnom, či nejakom inom. V tom čase bola tá situácia taká, že každý bol rád, že sa k nejakému bytu dostal. Ja nevravím, že tie spôsoby boli vždy kóšer, ale určite, a som o tom presvedčený, tí, ktorí dostali možnosť nasťahovať sa do takéhoto bytu, ani zrejme netušili v tom čase, že je tam nejaký rozdiel medzi štátnym a štátnym ukradnutým. To boli proste byty, ktoré prideľoval vtedy ten národný výbor, ako ste spomínali. Tí, čo nemali možnosť ísť do štátneho, to bola fakt taká lepšia skupina, išli do toho družstevného, kde predsa bolo treba zaplatiť o niečo viacej. Ale teda len veľmi by som chcel upozorniť na to, že robenie z tých nájomníkov ľudí, ktorí sa nejakým lukratívnym spôsobom dostali k parádnym bytom, by bolo nepochopenie situácií, aká existovala v čase ich pridelenia.

    A na konto toho riešenia, ktoré tu dnes preberáme. Iste, ideálne riešenie asi neexistuje. Ale veď ideály vôbec nie sú predmetom rokovania tejto snemovne ani žiadnej inej snemovne, lebo hľadajú sa pragmatické riešenia. A ja chcem oceniť také pragmatické riešenie, ktoré nie je ideálne, ale ktoré je najlepšie z možných, ktoré sa tu ponúka. A ak ho dokážeme dopracovať, tak sa vyrieši to, skutočne tú 23-ročnú dobu spomínate ako základný problém, aby sa o tom nerozprávalo ďalších 23 rokov, ale už iba 23 týždňov. Ďakujem.

  • Jofo, ja oceňujem jednu vec, áno, že sa snažíme o konečné riešenie, ale mne proste stále vadí, že by sme prišli do situácie, keď to konečné riešenie bude stáť 70 miliónov z peňazí nás všetkých. A 70 miliónov je 7 % k platu každého učiteľa v tomto štáte. Pár ľuďom bola spáchaná nespravodlivosť, to beriem, ale my sa musíme jednoducho na veci pozerať zhora. A ja tvrdím, že tu bolo 23 rokov, keď keby bola vôľa na obidvoch stranách, toto tu nemusíme riešiť. Obete sú ľudia, ktorí sa spoliehali na niekoho iného, že za nich problém vyrieši. A jednoducho sa dostali do situácie, že už ho musia riešiť sami. To, že sa niekto nechce vysťahovať z centra Bratislavy na okraj alebo že sa nechce vysťahovať z centra Košíc na okraj, lebo je to byt, v ktorom žil celý život, áno, môže byť emocionálna ujma, ale, hold, taký život je. Ale my naozaj pár ľuďom, ktorí neboli schopní vyriešiť svoju bytovú otázku počas 23 rokov chceme zaplatiť 70 miliónov eur, ktoré nie sú naše, ktoré sú peniaze daňovníkov tohto štátu, a ľuďom, ktorí vlastnia tie nehnuteľnosti, za 23 rokov, čo ich nemohli používať, nikto nedá ani deravý groš. To ja nevolám spravodlivosťou. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky. Skúsim len na záver na niečo reagovať. Áno, ja som spomínal parametricky sa treba o tom baviť. A ten parameter si spomenul. Takisto sa mne zdá, že v rámci vyrovnávania skrivodlivosti, a ja si teraz ale dovolím použiť ten historický diskurz o dvoch nespravodlivých a zločinných režimoch, či už to boli majetky odňaté v arizácii alebo zločinným komunistickým systémom, je biľag na riadení tejto krajiny v dvoch strašných režimoch, ktoré sme tu mali. Čo hovorím ja? Tuná je skupina 900 ľudí, ktorí hovoria, že, dobre, ale aj ten štát nepáchal zlo iba na ľuďoch, ktorým majetok bol odňatý, ale aj na „nás“. A my sa teraz máme dohodnúť, či narovnanie tejto nespravodlivosti bude stáť alebo nebude stáť 70 miliónov eur, čo znamená 7 % navýšenia platov učiteľov na jeden rok. A ja hovorím o konečnom riešení, to znamená, aby to nebolo do budúcna ťahané spôsobom, že budeme mať ďalšiu 23-ročnú dekádu za sebou a stále tu budeme mať predmet kšeftárenia ľuďmi, ktorí pritom, že sa nevedia k tomu majetku dostať, predávajú majetok iným skupinám, a tým vytvárajú väčší lobistický tlak a suma narastá. A tak to raz a navždy vyriešme a povedzme si, či spravodlivosť stojí 70 miliónov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    To bol posledný ústne prihlásený rečník do rozpravy. Uzatváram týmto všeobecnú rozpravu.

    A pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani navrhovateľka.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Tak ja sa ešte záverom k tomuto vyjadrím v záverečnej reči. A v podstate len zopakujem to, čím som v úvode otvorila tento zákon. Ja nemôžem s vami pán Poliačik súhlasiť, že títo ľudia, ktorí sú rukojemníkmi systémov, sú nejakým spôsobom iní ľudia, sa odlišujú od tých ľudí, ktorým boli v rámci porevolučných rokov po roku 1989 v zostávajúcej cene odpredané štátne alebo obecné byty.

    Mnohokrát zdôrazňujete principiálnosť, ale akosi tento princíp nejakým spôsobom zastierate. Neviem, prečo to tak robíte.

    Chcem ešte raz zdôrazniť, že riešenie tejto veci si naozaj žiada abstrahovanie od ideologického prístupu.

    Rovnako chcem protirečiť v tom vašom vyjadrení, a značnom výraznom útoku na týchto ľudí, že nič nerobili. Vidíte, že robia, aj dnes sedia na balkóne, píšu sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva, majú podané žaloby, za tým účelom ochrany svojho obydlia vytvorili aj združenie, kde sa profesijne stretávajú.

    Možno pána Poliačika teraz v tejto chvíli nezaujíma protiargument, ktorý vznášam k jeho námietkam, neviem, čoho má byť toto prejavom. Asi nie ste zvedavý na to, čo si o tom myslí druhá strana. Takže mňa to dosť vyrušuje v tom, aby som možno vedela protiargumentovať k vašim námietkam.

    Takže, uzavriem to iba tým, že naozaj títo ľudia sú činní, vytvorili občianske združenie, nesedia so založenými rukami, ako by ste si to mohli myslieť. A v záujme hľadania konsenzuálneho riešenia, v ktorom my by sme im ako poslanci mali pomôcť, predkladajú spolu so mnou tento zákon.

    Ja chcem zopakovať, že pri analýze celého problému aj pri stavbe tejto novely som si prerokovala veci zo všetkých strán, vypočula som si rôzne názory, rokovali sme aj s pánom Kondrótom, aj so zástupcami ministerstva výstavby a na základe dohody aj prípravy s naším legislatívnym tímom sme pripravili návrh, ktorý je konsenzuálnym riešením. Nežiada si od nás nič iné, iba podporu a ochotu povzniesť sa nad rôzne ideologické prístupy a hľadanie schodných riešení tak, aby vďaka režimom a ideológiám naďalej neboli páchané škody na obyčajných ľuďoch.

    Prosím vás pekne naprieč celým poslaneckým spektrom, aby ste tento zákon podporili, aby sme tento obludný kruh, ktorý nie je ukončený, nie je zastavený, nejakým spôsobom uzavreli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Máme 5 minút, pán Kaník sa ospravedlnil pre chorobu, tak týmto prerušujem...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Osuský, teda nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 344, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 325.

    Týmto vám dávam, pán poslanec, slovo, aby ste uviedli svoj zákon. Ďakujem pekne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, dovolím si predložiť zákon, ktorý pani predsedajúca uviedla a ktorý sa týka komunálnych volieb, ktoré predstavujú výnimku z daného pravidla, o ktorom budem hovoriť v porovnaní s ostatnými voľbami v Slovenskej republike. Jedná sa v zásade a potom aj ďalej predovšetkým o rovnaký prístup k volebnému moratóriu, čo je jeden bod toho návrhu, a tiež o otázku hrany ústavnosti, na ktorú narážajú niektoré prvky tohto volebného zákona.

    Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje slobodu prejavu a práva na informácie ako prvé z politických práv. A presne právo na informácie a sloboda prejavu je témou tohto návrhu. Podľa čl. 26 ods. 4 sa hovorí, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

    Zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov v § 30 vymedzuje vedenie predvolebnej kampane spôsobom, ktorý obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií podľa môjho názoru nad rámec dôvodov uvedených v ústave.

    Zákon o voľbách v § 30 ods. 1 vymedzuje volebnú kampaň ako činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameranú na podporu alebo slúžiacu na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo nosičov informácií. Podľa § 30 ods. 2 kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb, vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

    Drobná reminiscencia. Pri ostatných komunálnych voľbách z vyše 260 podaní na Ústavný súd bolo viac než 240 zameraných na porušenie volebného moratória.

    Pokiaľ ide o tento citovaný paragraf, je na pováženie, a informácia o kandidátoch je len informácia, či právo na informáciu o nejakom jave, napríklad o preferenciách jednotlivých kandidátov alebo politických strán, ktoré je právom na informáciu, môže byť obmedzené. A či, v danom prípade, teda ak napríklad strana alebo kandidát v komunálnych voľbách šíri informácie o svojej osobe, sa tým dopúšťa niečoho, čo by ohrozovalo práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia alebo mravnosti. Podľa mňa, nie, tým sa ničoho takého nedopúšťa.

    Ak ma pamäť neklame, pred rokmi som videl v televízii záber z krajiny, o demokratickosti ktorej nemôžeme pochybovať. V tom zábere sa objavil vtedajší švédsky premiér Carl Bildt, ktorý na pozadí budovy, v ktorej bol zrejme volebný okrsok a do ktorej smerovali voliči, rozdával týmto voličom pred tou budovou svoje volebné materiály, ten Carl Bildt, ktorý bol ozdobou diplomatického plesu, ktorý sa pred niekoľkými dňami konal, poriadajúceho pánom ministrom Lajčákom u nás. Nemyslím si, že demokratické Švédsko dovoľuje porušovanie akýchkoľvek práv. A domnievam sa, že Carl Bildt rozdávajúci svoj volebný materiál v primeranej vzdialenosti od volebnej miestnosti porušoval čokoľvek, čo by odôvodňovalo ústavný zákrok na obmedzenie práva na informáciu voliča o jeho osobe.

    Nedochádza teda k žiadnemu ohrozovaniu ani mravnosti, ani verejného zdravia, ani bezpečnosti, ani ničoho iného.

    Podobnou záležitosťou sú prieskumy verejnej mienky. Samozrejme, niekto povie, tie bývajú zmanipulované. A ja na to hovorím, ak si myslíme, že sú zmanipulované, tak zmanipulované sú tie, ktoré sú dva dni pred voľbami, 10 dní pred voľbami, rok pred voľbami a trebárs aj tri roky pred voľbami. Ak si totižto toto myslíte, tak potom by bolo hádam záhodno zakázať prieskumy ako také, lebo zmanipulovať sa dá všetko a kedykoľvek.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, že vás prerušujem, iba sa chcem spýtať, či ešte máte na dlho odôvodnenie. Inak by sme ho prerušili a pokračovali by sme v rokovaní na budúci týždeň.

  • Nedá sa nič robiť, pani predsedajúca, áno, mám.

  • Dobre, takže prerušujem odôvodnenie a budeme pokračovať v utorok ráno so začiatkom o 9.00 hodine v prerušenom rokovaní o návrhu novely zákona č. 346/1990 Zb.

    A prajem vám pekný víkend. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 14.03 hodine.