• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, príjemné dobré ráno. Otváram siedmy rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Otto Brixi a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Maroš Kondrót.

    Podľa schváleného programu budeme pokračovať

    správou o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

    Správa má tlač 348.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby správu uviedol.

    Nech sa páči, pán minister. Viem, že je tu. Tak vás poprosím o uvedenie správy, pán minister, nech sa páči, o uvedenie správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

  • Ďakujem pekne. Pekný deň vám všetkým želám, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som vám predniesol správu o trestnom konaní tak, ako bola predložená PhD. Dušanom Kováčikom, špeciálnym prokurátorom.

    "Dňa 12. septembra 2012 predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením spisovej značky CRD1442/2012 požiadal podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra o predloženie správy Národnej rade Slovenskej republiky o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila. V tejto súvislosti poznamenávam, že informáciu o trestnom konaní v predmetnej veci dňa 18. júla 2012 špeciálny prokurátor PhD. Dušan Kováčik a zároveň dozorujúci prokurátor predložili ministrovi vnútra, ktorý s touto správou už raz oboznámil Národnú radu. Rešpektujúc všetky zásady trestného konania, ustanovenia § 6 ods. 1, 2 Trestného poriadku, ako aj tú skutočnosť, že vec je stále živá a vyšetrovanie neustále trvá, predkladám nasledovnú informáciu:

    Od poslednej informácie o trestnom konaní spracovanej 18. júla 2012 boli vykonané špecializovaným tímom tieto úkony: Bolo vypočutých približne tridsať osôb v postavení svedka. Spracovaných bolo 15 žiadostí o súčinnosti v trestnom konaní, ministerstvo hospodárstva, Fond národného majetku, Úrad pre verejné obstarávanie, Sociálna poisťovňa, Západoslovenská energetika, Východoslovenská energetika atď. Bola vykonaná analýza zabezpečených listinných dôkazov súvisiacich s priebehom jednotlivých privatizácií strategických podnikov. Napriek vykonanému množstvu úkonov vo vzťahu k trestnej činnosti, za ktorú bolo začaté trestné stíhanie dňa 9. januára 2012, sa doposiaľ nepodarilo preukázať poskytovanie alebo prijímanie úplatkov. Teda doposiaľ vykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo zadovážiť také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe.

    Na strane druhej z vykonaných úkonov vyplynuli nové skutočnosti, na základe ktorých vyšetrovateľ Policajného zboru špecializovaného tímu v mesiaci november 2012 vydal tri nové uznesenia o začatí trestného stíhania, a to pre podozrenie z trestného činu podplácania, korupcia poslancov Národnej rady v súvislosti s hlasovaním pri schvaľovaní tzv. Zajacových zákonov, vydierania. Vydierať mali členovia vlády Slovenskej republiky s úmyslom dosiahnuť výsledok, a to privatizáciu bratislavského letiska v prospech jednej finančnej skupiny. Ďalšie minimálne dve veci sú v štádiu vyhodnocovania dôkazov, kde pravdepodobne dôjde taktiež k začatiu trestného stíhania pre podozrenie zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a iné. Z uvedeného dôvodu je potrebné ešte vypočuť minimálne päťdesiat svedkov a spracovať a potom následne zaslať žiadosti o právnu pomoc, výsluch svedkov do Rakúska, Veľkej Británie, Írska, Talianska.

    Taktiež bude potrebné vykonať analýzu veľkého počtu listinných dôkazov. Vzhľadom na toto množstvo úkonov v súčasnosti nie je možné určiť termín ukončenia predmetnej trestnej veci.

    Prácu špecializovaného tímu hodnotím doposiaľ kladne, pričom úkony sa vykonávajú plynule bez zbytočných prieťahov. Špecializovaný tím má vytvorené optimálne podmienky pre svoju prácu, a to po stránke personálnej ako aj materiálnej.

    PhD. Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor, vlastnou rukou."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády a pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Martina Fedora, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Dovoľte, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

    Národná rada uznesením č. 182 z 12. septembra 2012 požiadala podpredsedu vlády, ministra vnútra Slovenskej republiky opätovne predložiť Národnej rade správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila. Správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo 16. januára 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Taktiež určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy o Gorile a predložil návrh na uznesenie Národnej rady.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na svojej 14. schôdzi 29. januára 2013, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade vziať ju na vedomie. Zároveň požiadal podpredsedu vlády, ministra vnútra, že ak v prípade, ak do 30. 6. 2013 nebude ukončené šetrenie kauzy Gorila, požiadal ministra vnútra o opätovné predloženie správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Iné výbory o uvedenom materiáli nerokovali. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy a ktoré by som teraz si dovolil predniesť.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila. Národná rada Slovenskej republiky po a) berie na vedomie správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila, po b) žiada podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky, v prípade ak do 30. 6. 2013 nebude ukončené šetrenie kauzy Gorila, o opätovné predloženie správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetko, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita vystúpi pán poslanec Galko, za SDKÚ - DS Pavol Frešo. Ďalej sú do rozpravy písomne prihlásení pán poslanec Hlina, pán poslanec Lipšic a pán poslanec Igor Matovič.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, panie poslankyne, páni poslanci. Keď som pred niekoľkými mesiacmi v rozprave vystupoval k prvej správe o tomto megaškandále, o tomto svinstve, povedal som, že všetko nasvedčuje tomu, že Gorila nebude počas druhej vlády SMER-u vyšetrená. Aj som to vtedy vysvetlil. Mená ako Robert Fico, Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Jozef Magala sú pre mňa zárukou naozaj úplne všetkého, opakujem, úplne všetkého, len určite nie vyšetrenia nejakej korupcie. A už vonkoncom nie korupcie týkajúcej sa Roberta Fica a strany SMER - SD. Lebo môžete, dámy a páni, tisíckrát verklíkovať, že Gorila sa vás v SMER-e netýka, a ja vám tisíckrát pripomeniem, že Gorila sa vás v SMER-e týka.

    Dodnes ste uspokojivo verejnosti nezodpovedali jednoduché otázky.

    Bol toho 22. marca 2006 muž s Colou a dnešný predseda údajnej vlády istôt pre občanov v tom pamätnom byte a stretol sa tam s predstaviteľom Penty Jaroslavom Haščákom? Stretol sa trikrát v máji 2006 osobný tajomník Roberta Fica František Határ s Jaroslavom Haščákom a robili, v úvodzovkách, dohody týkajúce sa Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, uvedené v spise? Robili dohody popísané v spise týkajúce sa financovania volebnej kampane SMER-u? Kde je pravda, pán minister vnútra a podpredseda vlády istôt pre občanov? Dokedy chcete pravdu zamlčiavať?

    Dámy a páni, z teraz predloženej správy sme sa nedozvedeli prakticky nič, alebo teda len veľmi málo. Áno, áno, viem, jedná sa o živý prípad, teda prípad, ktorý sa aktuálne vyšetruje, vlastne by sme sa nemali dozvedieť z tejto správy úplne nič, aby sme nezmarili to vyšetrovanie.

    Ale niečo sme sa predsa len dozvedeli, že bolo vypočutých zhruba až tridsať svedkov. No to je chvályhodné. Ak sú moje informácie správne, nie sú medzi nimi ani pani Bubeníková, ani pán Malchárek ako hlavní aktéri, okolo ktorých sa celá Gorila točí. Pani Bubeníková zrejme nemá čas, lebo sa pohybuje niekde mimo územia Slovenska. A pán Malchárek je zrejme zaneprázdnený, nemá čas na nejaké výsluchy, pretože sa venuje zapožičiavaniu luxusných limuzín úradníkom na ministerstve školstva. Na ministerstve, ktoré vedie váš nominant, nominant SMER-u, pán Čaplovič. Ako to bolo s tými požiadavkami učiteľov, keď chceli navýšiť platy o 10 percent? Odpoveď bola tuším, no radi by sme dali, len nemáme z čoho, lebo kasa je prázdna.

    A keď už hovoríme o tej limuzíne, ktorú ste na ministerstve školstva prenajali na štvrť roka za cenu nového auta, toto nie je novodobá smerácka Gorila alebo jej mláďa? Terajší takzvaný "vývoj" mobilného radiačného laboratória za 636 tis. eur na ministerstve hospodárstva podobným spôsobom, ako sa vyvíjal vojak 21. storočia za 3,2 mil. eur na ministerstve obrany v čase prvej vlády Roberta Fica, toto nie je ďalšie smerácke gorilie mláďa? Nepotrebný monitoring bytovej agentúry rezortu ministra obrany s neuveriteľným počtom kľúčových slov, až 12, prosím pekne, za 960 eur mesačne, objednaný u bývalej smeráckej hovorkyne, to nie sú bratranci a sesternice Gorily?

    Reklamná kampaň na predaj českých sladkovodných rýb na Vianoce za 684 tis. eur na ministerstve pôdohospodárstva, nákup reklamných a marketingových služieb pre Tipos za 4,76 mil. eur, nákup dvoch luxusných aerotaxíkov pre ministra obrany a jeho suitu za 9,8 mil. eur, napriamo a bez súťaže od sprostredkovateľa sídliaceho niekde v zubnej ambulancii, nie je toto celá gorilia rodinka?

    Čo ste to tu za tých deväť mesiacov nastvárali, dámy a páni zo SMER-u? Veď vy ste na nás vypustili celú tlupu goríl. Nič proti tomu nerobíte, vy tieto obskúrne biznisy obhajujete, pred obvineniami kľučkujete, miesto toho, aby ste vždy urobili nápravu. A v tom je hlavný problém. Máte väčšinu a správate sa, ako keby ste ju mali mať naveky. A to je omyl, to je veľký omyl.

    Pán minister, dá sa len súhlasiť s vašimi slovami, že v kauze Gorila najpodstatnejšie je, aby ľudia vedeli, akým spôsobom sa narábalo so štátnym majetkom. Avšak vy sa staviate do polohy, ktorá vám v žiadnom prípade neprináleží, keď tvrdíte, že Gorila nemá nič spoločné so SMER-om. Ja som presvedčený, že ako minister vnútra takýmito neformálnymi usmerneniami zasahuje zvonka do práce vyšetrovacieho tímu. A chcem vás vyzvať z tohto miesta, aby ste nevyvolávali svojimi výrokmi podozrenie, že zasahujete, či rovno maríte vyšetrovanie Gorily.

    Dámy a páni, ak tento vyšetrovací tím skúma a preveruje informácie z Gorily, tak ich súčasťou je aj stretnutie predsedu SMER-u Roberta Fica a tiež jeho osobného tajomníka Františka Határa s inkriminovaným podnikateľom Jaroslavom Haščákom. Ľudia na Slovensku teda majú právo vedieť nielen to, akým spôsobom sa narábalo so štátnym majetkom za vlády Mikuláša Dzurindu, ale majú právo aj vedieť, aké záväzky mohli vzniknúť v tomto čase SMER-u voči finančných skupinám. Majú právo vedieť, či napríklad dnešné nezmyselné vykúpenie alebo vyvlastnenie dôvery nie je práve napĺňaním takéhoto záväzku. Majú právo vedieť, či SMER alebo jeho predstavitelia neprijali korupčné platby. Ľudia majú právo poznať pravdu o Gorile, pretože muž s Colou, ktorý vie vlastnou hlavou získať milióny, sa stal symbolom toho najhoršieho, čo sa kedy objavilo v slovenskej partokracii.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca, nie je, je faktická poznámka jedna. Pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Z vašich úst to, čo ste tu dnes vypustili, je typické pre časť či čas, keď ste vy vládli na mnisterstve obrany. Ja na vašom mieste by som sa schoval niekde do myšacej dierky a nevykrikoval takýmto spôsobom, ako to robíte vy.

    Pán Galko, veď vy aj s takýmito svojimi vystúpeniami zasahujete ako politik do vyšetrovania. Ja vás môžem ubezpečiť, že ak niekto naozaj chce vyšetriť kauzu Gorila a nechce zasahovať do vyšetrovania, je minister Kaliňák. Ja na vašom mieste by som počkal, nech sú zodpovedané všetky otázky, ktoré sú spoločnosťou kladené. Nech sa vyšetria. A potom na základe výsledkov vyšetrovania si tu môžeme debatovať o tom, či to bolo dobré, nebolo dobré, či to urobili dobre, či to neurobili dobre, a aké sú politické závery z toho vyvodené. Ale dopredu hovoriť, to sa mi zdá trošku zvláštne.

    Ďakujem

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Jasaň, veľmi krátko. Ja viem, že vám to je nepríjemné proste, keď vám niekto pripomína nielen vaše minulé hriechy, ale všetky hriechy a všetky škandály, ktoré páchate dnes. A je ich také obrovské množstvo, že vy zrejme, možno počítate s tým, že vždy to nejakým spôsobom prešumí, pokiaľ každý jeden alebo každý druhý deň sa nejaký nový škandál zjaví. A absolútne chápem, a je úplne prirodzené, vašu túžbu, aby som sa niekde schoval a aby som vám to nepripomínal, preto som prakticky posledný, ktorý vám to tu vykričí. A môžem vás ubezpečiť, že to budem robiť aj naďalej. To riešenie je jednoduché. Správajte sa slušne, správajte sa čestne, nepodporujte špinavé biznisy a ja za tým pultom nebudem musieť potom stáť.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Frešo za klub SDKÚ - DS.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, pomerne taká bezemocionálna atmosféra, keď sa rozprávame o Gorile oproti tomu, čo sme zažili presne rok dozadu, kedy boli desaťtisíce ľudí naozaj na nohách a Gorilu riešil snáď každý na Slovensku.

    Ja patrím medzi tých ľudí, ktorí ten spis čítali úplne celý, a samozrejme aj to knižné prevedenie. Spomínam si na ten večer, kedy mi poslanec jednej pravicovej strany poslal cez G-Tek linku na Gorilu a opýtal sa ma, čo si o tom myslím. Asi o 10 minút mi poslal tú istú linku redaktor jedného portálu. A priznám sa, že hoci som vtedy mal párdňového syna a bol som pomerne unavený, tak som vstal a išiel som si to úplne, ale úplne celé prečítať. Musel som si k tomu urobiť dve kávy, lebo tak výrazný dokument som si nevedel ani v najdivokejšom sne predstaviť, ktorý naozaj v sebe mal a má potenciál otriasť jednou celou érou. To považujem za veľmi kľúčové, keď riešime vôbec otázku toho, čo s Gorilou ďalej, a keď riešime aj to, ako sa Gorila vyšetruje.

    Spis, o ktorom nevieme, či je pravdivý, alebo je to iba produkt spravodajských služieb, spis Gorila je najlepšie zostavená a uniknutá spisba, aká sa pripisuje práci spravodajských služieb nielen u nás, ale prinajmenšom za posledných veľa rokov aj v šírom svete. Špinavé prachy, sex, politika, autenticky znejúce repliky, dialógy, všetko namiešané tak, aby aj nezaujatý čitateľ si prišiel na svoje. Dnes si už nikto prakticky netrúfa verejne spochybniť, že ide od prvého do posledného písmenka o autentický materiál. Pritom existuje ale stále aj slušná pravdepodobnosť, že to tak nie je. Teda, že ide o kompilát a skladačku reality a autorskej imaginácie.

    Pravdepodobne jediný vysokopostavený slovenský politik s priamym prístupom k najdiskrétnejším informáciám, ktorý nemal žiaden osobný alebo politický účelový záujem Gorilu zneužívať, bola premiérka Radičová. Tá sa viackrát verejne vyjadrila a teraz budem citovať: "Som stále presvedčená, že veľká časť z neho" - rozumej z dokumentu Gorila - "je čistá beletria a spravodajská hra." Citované podľa rozhovoru pre SME 9. 2. 2012.

    Táto beletria však pred rokom postavila tisícky ľudí na námestia slovenských miest a okrem iného vytvorila priestor pre celospoločenskú diskusiu aj o tom, či by bolo možné krajinu, ako je Slovensko, spravovať nie cez parlamentnú demokraciu a vôbec nie cez demokraciu takú klasickú ako takú, to znamená ako voľby, ale cez facebook alebo hlasovaním na iných sociálnych sieťach. Možno to boli dobrodružné chvíle, ale boli to aj chvíle, z ktorých sa treba teda poriadne, poriadne poučiť.

    Od protestov prešiel rok a stále prešľapujeme na mieste. Vyšetrujeme, vyšetrujeme, ale bez hmatateľného výsledku. O priebehu vyšetrovania sa nechá pravidelne informovať parlament a v skutočnosti sa len dostávajú k nemu také informácie a formulácie, ktoré sú, sa uvoľnia z orgánov činných v trestnom konaní pri každom inom prípade. A to ešte naviac tu dostávame aj isté také podlinkové informácie, ktoré doplňujú ten dokument, ktorý máme teraz k dispozícii.

    Ja rozumiem tomu, že treba príslušným orgánom držať palce, aby sa im aj s odstupom siedmich rokov podarilo nájsť dôkazy pre trestné činy, ak sa nejaké stali tak, ako sú zapísané v spise. Ibaže týmto spôsobom sa nikdy nedozvieme odpoveď na pomerne dôležitú otázku a povedzme si to, na otázku, ktorá naozaj trápi väčšinu ľudí, ktorí sa o Gorile kedy dozvedeli. A tá otázka znie, že čo v spise Gorila je pravda, a teda, čo je bezpečne autentické. Hoci sa aj nikdy nepodarí zdokumentovať pre potreby obvinenia súdu, jedno je isté, priebežné informácie o postupe vyšetrovania v parlamente a kde-tu občas správa o nejakom trestnom stíhaní, toto isto nie je postup, akým sa dozvieme, čo z napísaného a zverejneného je pravda a čo je prípadná fantázia, pravdaže politicky zámerne účelová. Aj keď nám je jasné, že časť publika aj médií by možno bola aj sklamaná, keby sa ukázalo, že všeličo v spise je vymyslené. Veľká časť by pravdepodobne aj tak neuverila. A neuverili by ani politici, ktorí si na spise budujú svoju politickú kariéru. Vážené dámy, vážení páni, máme aj takýchto politikov medzi sebou, ktorí si na tomto spise budujú politickú kariéru a ktorým dokonca vyhovuje, že táto kauza nemá koniec.

    Vážení kolegovia, odhliadnuc od času zverejnenia spisu, nepoznáme ani odpovede na relevantné otázky, s ktorými sa musíme vysporiadať a na ktoré musíme poznať odpovede. A nejde len o to, či predseda vlády bol v konšpiračnom byte a či tam pil s finančníkmi Colu, hoci mňa by to veľmi zaujímalo, a myslím si, že skôr či neskôr bude sem musieť prísť a povedať nám holú pravdu. Ale sú to otázky také, že prečo sa vyšetrovaniu začalo dariť až potom, čo to všetko prasklo. Ešte raz to zopakujem: prečo sa vyšetrovaniu začalo dariť až v ten moment, keď tak ako ďalšie tisíce, desaťtisíce ľudí, vyšlo najavo, čo v spise Gorila je? Ktorí výkonní ľudia, funkcionári orgánov činných v trestnom konaní boli za vyšetrovanie zodpovední predtým? A čo im teda predtým bránilo? Aká bola celková mapa vyšetrovateľského úsilia alebo neúsilia od roku 2006 až do prelomu rokov 2011 - 2012.

    Ja si pomôžem len jedným citátom gorilieho gurua Toma Nicholsona, ktorému sa pripisuje hlavná autorita znalosti pozadia kauzy, vrátane vyšetrovania alebo nevyšetrovania, a ponúkol ju vo filme "Od Fica do Fica" od Zuzany Piussi. Napríklad aj svedectvo ponúkol o tom, ako sa s Gorilou narábalo po nástupe novej vlády v roku 2010. Hovorí, ako realizátor odpočúvania gorilieho bytu príslušník SIS obrátil sa na premiérku Radičovú aj na ministra vnútra Lipšica, že sa na Nicholsona potom obrátila polícia, aby im poskytol spis, a potom pokračuje doslovný prepis: "Vo vyšetrovateľovi, ktorého oni vybrali, som videl skutočnú snahu niečo s tým robiť." Skutočný hnev a nechuť z toho, čo videl. Ale znovu začali sa diať veci. Jemu rozbili vyšetrovací tím, SIS-ka odmietla spolupracovať a stále chýba nejaká odvaha alebo úprimnosť. "Vyšetrovateľovi Gorily po roku 2010 údajne rozbili vyšetrovací tím," tvrdí gorilý znalec. Zakladá, no začiatkom roku 2012, teda vtedy, keď to všetko bolo na internete, keď to všetko prasklo, krátko po zverejnení spisu, zakladá minister vnútra v priamom prenose špeciálny vyšetrovací tím, ktorému ide zrazu práca od ruky, a minister vnútra takmer týždenne informuje v nasadení o pokroku vo vyšetrovaní.

    Pravdaže ešte predtým bolo oveľa, oveľa viac času na vyšetrovanie za ministra vnútra pána Kaliňáka, celé štyri roky 2006 - 2010. A človek si musí položiť aj jednoduchú a logickú otázku: čo tu bránilo vyšetrovaniu? Alebo, ako je možné, že po siedmich rokoch vo februári 2013 sa zrazu darí začať trestné stíhania, napríklad vo veci Slovenských elektrární? Prečo sa to nepodarilo v období 2006 - 2010, za dlhé štyri roky?

    Vždy budú politici, ktorí podľahnú pokušeniu, aj záujmové skupiny, ktoré ich v tom povzbudia. Tomu nezabránia verejné demonštrácie ani priama demokracia. Na potieranie korupcie vrátane tej v politických kruhoch nemáme nič účinnejšie okrem bezpečnostných orgánov a tie musia priniesť výsledky. A preto je aj dnešný krik od mnohých aktívnych politikov "Gorily do basy!" či "Nedovolíme zastaviť vyšetrovanie!" len neúprimnou politickou kampaňou. V niektorých jednotlivých prípadoch dokonca hrubo cynickou. Pritom netlačia na to, na čo majú možnosť, a také čosi, ako je úloha parlamentu, ktorý sa môže podrobnejšie informovať o vyšetrovaní.

    Ja si myslím, že ako poslanci SDKÚ - DS prídeme s riešením a pomerne skoro, ktoré viacej umožní parlamentu vidieť do toho, akým spôsobom to vyšetrovanie samotné prebieha. Poviem jednu veľmi dôležitú vec, čo sa týka celej Gorily ako takej. Ja som presvedčený, že podmínováva, pokiaľ ten spis nevyriešime, jedno veľmi pozitívne obdobie pre Slovensko, a to obdobie, kedy sa Slovensko dostalo do EÚ, NATO, kedy Slovensko vyliezlo z tej čiernej diery, do ktorej sa dostalo po vláde Vladimíra Mečiara. A som presvedčený, že keď tento spis nebudeme brať vážne celý, to znamená, že budeme vyberať len časti, ktoré sa mi vtedy a kedy-tedy hodia politicky, a nedokážeme ho vyšetriť a hlavne nedokážeme ľuďom odpovedať, čo sa tých sedem rokov robilo.

    Prečo sa to začalo vyšetrovať poriadne, až keď to všetko prasklo? Prečo, keď niekto má v rukách ten spis dva, tri, štyri, sedem rokov, nevstal a nešiel na tlačovku a nepovedal: Páni, ja mám takéto vážne podozrenie, treba s tým niečo robiť!?

    Mojou odpoveďou je, že potom naozaj nikdy nezvýšime dôveru v slovenskú politickú scénu, lebo budú si ľudia myslieť, a pomerne oprávnene, začalo sa to vyšetrovať len preto, že to všetko prasklo. Začalo sa to vyšetrovať, lebo ľudia dostali strach. A myslím si, že oprávnene, lebo keď si pozriete tie demonštrácie, ja som si ich pozrieť bol, tak ľudia boli veľmi nahnevaní. A žiadajú odpovede. A sme im dlžní tie odpovede aj tu z pôdy Národnej rady. A nielen to, ako sa to vyšetruje dnes, ale aj to, ako sa to vyšetrovalo predtým, kto ten spis mal v rukách. Nech sa tomu poriadne rozumie a nech si všetci môžeme urobiť obraz, prečo to vlastne predtým nešlo.

    Ja som presvedčený, že keby s podobnom vervou sa to bolo vyšetrovalo od roku 2006, kde sa, mimochodom, to vyšetrovanie začalo, kde naozaj to boli odstúpené informácie a Policajný zbor mal k dispozícii tieto údaje, tak dnes nemusíme riešiť takto závažný problém a naozaj sa môžeme baviť o tom, aká je nie trestnoprávna, ale politická zodpovednosť za ten stav, ktorý tam bol historicky daný. A to by sme sa už len bavili o tom, že či v tej alebo onej strane dochádza k výmene vedenia, lebo proste sú možno nejaké nepodložené podozrenia, ale by sme sa bavili pred ľuďmi veľmi férovo. To znamená, netvárili by sme sa, že riešime niečo sedem rokov a v skutočnosti sa nič nerieši.

    Myslím si, že štandardná demokracia potrebuje od seba odlíšiť to, čo je trestné, a tomu sa musí polícia venovať bez ohľadu na to, aké je to možno pre niekoho ohrozujúce, stresujúce, znervozňujúce, a musí odlišovať to, čo je politická zodpovednosť, čo je prirodzený politický vývoj. Nejaká etapa má svojich lídrov, potom prichádzajú ďalší lídri, ale zmiešavať tieto veci a dokonca robiť politiku na tak vážne veci, kde sú takto vážne podozrenia, to si myslím, že nie je v poriadku. A nie je rovnako v poriadku tú Gorilu interpretovať podľa toho, ako kto, na ktorej stoličke sedí. Takto sa nikdy nedostaneme k výsledku. Budeme tu sedieť každého polroka.

    A preto aj my podáme návrh, ktorý výrazným spôsobom osvetlí to, čo sa tu deje.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, s vaším vystúpením sa dá súhlasiť jedine asi v tej časti, že celá tá kauza Gorila môže byť zmes určitých nejakých poloprávd, lží alebo iba taktických hier a nejakého románu, ktorý si niekto vymyslel. Na druhej strane vy sa nás pýtate, alebo tvrdíte, že pre vás je dôležité, že či tam bol náš premiér, alebo či tam nebol. Podľa môjho názoru je to úplne nepodstatné. Vy by ste sa mali pýtať práve svojich spolustraníkov, či tam boli, čo tam robili, alebo prečo sú tam spomínaní.

    Som veľmi rád, že je tu pán poslanec Dzurinda, lebo myslím si, že to je človek, ktorý by mal tu vystúpiť a povedať, keďže bol v tom čase predsedom vlády, že aké má on vlastne o tom informácie.

    Ako na jednej strane tu spomínate nejakú kauzu Gorila, že ako ju treba vyšetrovať, no na druhej strane je tu zaujímavý fakt. Vy s tými ľuďmi, čo sú tam spomínaní, a ktorí v podstate sú ešte ako keby tak, dá sa povedať, podozriví, bežne robíte spoločné tlačovky, bežne sa s nimi objímate na spoločných akciách, dokonca ste s niektorými ešte aj založili Ľudovú platformu. No a nehovoriac o tom, tvárite sa, že akoby sa nič nedialo. Dokonca ste podporili aj pána Végha, ktorý bol spomínaný v kauze Gorila, do dozornej rady, pri jeho kandidatúre do Dozornej rady FNM a mám taký pocit, že bol tam, alebo je tam aj zvolený.

    Čiže ako na jednej strane vodu kážem, víno pijem, no na druhej strane je to také zvláštne, je to iba typické pre Slovensko, že jednoducho na jednej strane sa s gorilákmi objímate a na druhej strane kritizujete ľudí, čo tam ani neboli.

    Ďakujem. Toľko z mojej strany.

  • Pán Martvoň, ja som sa snažil nebyť akože osobný a snažil som sa nepomenovať konkrétnu postavu, ale keď to tak chcete, tak napríklad o vás som hovoril. Hovoril som presne o tých politikoch, ktorí tú Gorilu vnímajú z tej strany, z ktorej sa im to teda hodí. To znamená, svojho vlastného šéfa, to nevadí, hej. Jeho vlastného pobočníka, ktorý tam podľa Gorily berie peniaze, to nevadí. Ale tí druhí, ktorí sedia na opačnom konci sály, tak to zrazu veľmi, veľmi vadí. Preto som hovoril, že to má dva rozmery.

    Ste právnik, skúste to pochopiť, možno na druhýkrát vám to dôjde. Ten prvý rozmer je trestnoprávny, ktorý sa musí vyšetriť, a sedem rokov to viazne. To je holý fakt. A treba sa pozrieť aj na to, prečo to sedem rokov viazne. A ja si myslím, že keby sme sa na to pozreli poriadne rázne, tak aj zistíme, kto to za tých sedem rokov ututlával.

    A druhá vec je politická zodpovednosť, pán Martvoň. Politická zodpovednosť znamená, že po voľbách, ktoré, mimochodom aj kvôli Gorile SDKÚ dostala výrazne horší výsledok, sa vymenilo celé vedenie. Ukážte mi, kde inde sa niečo podobného udialo. Kde inde sa niečo podobného udialo. A myslím si, že skôr či neskôr zistíte, že to budete musieť urobiť aj u vás, lebo neexistuje, aby premiér jednej vlády nevedel vysvetliť, či v nejakom byte bol, alebo nebol. Nedajte sa pomýliť tým, že ľudia si to dnes nevšímajú. Verte mi, že tá otázka tu bude stále a dokola. Rovnako ako bude otázka, pokiaľ sa nevyšetrí a poriadne nevysvetlí, ako to bolo s Gorilou a čo v nej je a nie je pravdivé.

    Myslím si, že to, že sa to poriadne nevyšetrovalo, v skutočnosti poškodilo Slovensku ako takému. Nie vašej strane, mojej strane alebo niektorej ďalšej. Poškodilo viere v demokraciu. To znamená, ľudia majú oprávnenú obavu, že keď niečo podobné sa môže diať a naviac sa nezistí, čo z toho je pravda, že čo potom je realita. A myslím si, že to sme Slovensku dlžní, a preto budeme aj navrhovať riešenia.

    Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán spravodajca, dávam mu slovo. A pripraví sa potom pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, áno, pán poslanec Frešo avizoval, že s nejakým návrhom dôjdeme. To bude samozrejme len jeden z niektorých.

    Chcem predniesť návrh na doplnenie návrhu uznesenia z výboru pre obranu a bezpečnosť z 29. 1. 2013 ku správe o aktuálnom stave vyšetrenia kauzy Gorila.

    Ten doplňujúci návrh tohto uznesenia by v bode C, teda v novom bode, znel takto: "Národná rada Slovenskej republiky žiada podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby do 30. 6. 2013 predložil správu o priebehu vyšetrovania kauzy Gorila orgánmi Policajného zboru od roku 2006 do roku 2012, vrátane dôvodov, prečo v tomto období nedospeli k výsledkom, ktoré by umožnili trestné stíhania, respektíve obvinenia konkrétnych osôb."

    Chcem vás požiadať na úvod o podporu tohto uznesenia. Stručne ho zdôvodním.

    Domnievam sa, že Národná rada je miestom, kde je našou úlohou identifikovať a naprávať systémové problémy, nielen rozprávať. V tomto prípade nejaký problém v minulosti očividne nastal. Je pravda, čo pred chvíľou povedal poslanec Frešo, že po zverejnení spisu na internete koncom roku 2011 bol začiatkom roka 2012 zriadený špeciálny policajný vyšetrovací tím. Odvtedy za posledný jediný rok boli medializované rôzne informácie o návrhoch na rôzne trestné stíhania v priamej alebo aj v nepriamej súvislosti s touto kauzou. Nebudem ich teraz pripomínať, ani ich komentovať. Každopádne to pôsobí, že od zverejnenia spisu pred rokom nastala horúčkovitá činnosť. Obaja ministri vnútra vo funkcii od zverejnenia spisu za jediný rok oznamovali a oznamujú významný pokrok a dokonca aj výsledky. Výborne. Som však presvedčený, že povinnosťou Národnej rady je venovať sa tomu, prečo k žiadnym podobným výsledkom nedošlo predtým, v priebehu päť a pol roka.

    Myslím, že pokiaľ ide o kontrolnú a zákonodarnú úlohu parlamentu, tak v tejto kauze je dokonca našou prvoradou povinnosťou a úlohou teda identifikovať prípadné systémové problémy. Konkrétne, či, kde a prečo došlo k prieťahom vo vyšetrení celej tejto kauzy od roku 2006. Či išlo o hromadné zlyhanie ľudského faktora. Alebo kde, kedy a prečo došlo k zlyhaniu systému orgánov činných v trestnom konaní.

    Preto potrebujeme riadne vyšetrenie vyšetrovania. Potom diskutujme, ako tomu do budúcnosti predísť. Len tak môžeme ako parlament riešiť problém a nielen o ňom stále hovoriť, lebo len tak sa podobné kauzy nebudú v budúcnosti opakovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Fedora jedna faktická poznámka, pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi by som vás chcel poprosiť o to, aby sme podporili toto rozšírenie uznesenia. Myslím si, že sme to dlžní občanom Slovenska a sme to dlžní aj ľuďom, ktorí na základe Gorily naozaj pochybujú o tom, či demokracia funguje, alebo nefunguje. Nemalo by nás pri tom zastaviť ani to, že v mnohých medializáciách sa nespomínajú niektoré, niektoré ďalšie prípady, ktoré v Gorile sú. Napríklad aj také, ktoré súvisia aj s ministerstvom vnútra. Jednoducho nebojme sa toho, jasným spôsobom sa tomu postavme čelom napriek tomu, že sú tam aj nepríjemné informácie. Nech to naozaj nepôsobí tým dojmom, že čakáme sedem rokov, osem rokov, desať rokov, než to bude premlčané, než to naozaj bude niekde za nami, lebo je to naozaj, naozaj veľmi výbušné.

    A to, čo sa deje, že sa vyberajú len tie časti Gorily, ktoré sa niekomu hodia, to si myslím, že je možno politické, prezieravé, ale nečestné voči ľuďom na Slovensku. Nečestné voči ľuďom na Slovensku. Gorilu treba celú vyšetriť a celú objasniť, aby ľudia rozumeli tomu, čo z toho pravda je a čo z toho pravda nie je, a aby mohli mať ďalšiu dekádu vieru v to, že tento štát vôbec vie ich istým spôsobom spravovať, a tú dôveru, ktorú ľudia dostávajú ako politici, s ňou nakladať.

    Preto vás ešte raz poprosím o podporu rozšírenia tohto uznesenia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, na úvod chcem, ja som to tu včera avizoval, na úvod chcem poďakovať aj tým kolegom poslancom, ktorí prišli, lebo je to takým sprostredkovaným vyjadrením úcty k ľuďom, ktorí rok dozadu niekde stáli a mrzli, vtedy bola fakt strašná zima. A to, že nás to zaujíma, je aj výrazom tej úcty k tým ľuďom. Čiže bál som sa toho, že dneska sa bude prednášať správa Gorila a bude nás tu tak, ako nás tu zvykne byť, päť. Takže tak, jak som sa minule rozčúlil, v piatok, tak teraz, naopak, chcem vyjadriť poďakovanie, že aspoň v tomto sa chápeme, že by to bolo neúctivé k tým ľuďom, ktorí tam naozaj dlho a veľa mrzli a chceli vedieť, čo sa deje. A my sme im povinní na tie otázky hľadať odpovede. Nie ich zodpovedať, zodpovie ich orgán na to určený, ale my máme vytvárať určité, atmosféru na to, aby tá tendencia pokračovala. A to je aj to, že vlastne dneska je tu druhýkrát správa o Gorile v parlamente, a neviem, dúfam, bol by som rád, možno viacerí, keď prejde uznesenie, aby to bolo aj tretíkrát. Nie je to samoúčelné, nie je to zbytočné.

    Robí to presne to, čo je potrebné, to znamená, nenecháva sadať prach, lebo to je systém práce v tejto krajine dlhodobo. Nechať sadnúť prach, nechať schladiť emócie, nechať zabudnúť. To je starý osvedčený princíp, ktorý po stáročia funguje, a my týmto, že to refrešujeme v určitých obdobiach, toto určitým spôsobom znemožňujeme. A preto chcem oceniť, možno paradoxne, lebo či sa tu kolegovia z opozície na mňa hnevajú, väčšinu majú títo ľudia a cez, skrz ich hlasovanie prechádza to, že tá Gorila tu je. Tak dovoľte, aby som to ocenil, lebo poviem to možno prekvapivo, nie som si celkom istý, keby táto opozícia mala väčšinu, či by tieto uznesenia prechádzali. A možno by sme sa dočkali skvostných zdôvodnení prečo nie. Tú poznámku som si neodpustil. Má to význam a treba robiť veci, ktoré majú význam, to znamená, má význam rozprávať o kauze Gorila v parlamente, má význam sa dožadovať.

    Tá prvá správa, ktorá tu odznela, bola formálna. Ja som na výbore hovoril, že túto druhú písal niekto iný. Možno keby si niekto dal nejaký, nejaký rozbor toho, možno by to aj fakt sa potvrdilo, ale to nič na veci nemení. Táto druhá je ďaleko lepšia. Je ďaleko lepšia, je faktickejšia, je silnejšia. To znamená, možno bol niekto povzbudený, možno bol niekto pripravený s väčšou, a nieže odvahou, ale s tým, ako má pracovať, tie informácie podať. Naozaj táto druhá správa bola ďaleko lepšia. Preto má význam požadovať tretiu správu v prípade, ak by sa náhodou medzitým šetrenie neukončilo.

    Čiže ak by sme sa v tomto parlamente rozhodli robiť veci, ktoré majú význam, tak toto určite význam má. Lebo ja nechcem, žeby sme si urobili ďalšiu traumu. My máme traumu zo šesťdesiateho ôsmeho tu. Ja som s tým naozaj nič nemal, so šesťdesiatym ôsmym, ale sú ľudia, ktorí trošku zažalovali, trošku niečo podpísali, potom zmenili, viete, a s tou stigmou sa ťažko žije. Nevieme sa s ňou vysporiadať, bojíme sa toho ako vlastného tieňa. Preto sme si nevedeli ani jednu mizernú ulicu pomenovať po šesťdesiatom ôsmom.

    Osemdesiaty deviaty, mám pocit, že nás ide tiež traumatizovať tak, že sa ho bojíme už. Už sa to preklápa, hej. Tiež sme si nevedeli k niektorým veciam povedať jasno. Nevedeli sme niektorým ľuďom povedať, vážený kolega, doteraz si si žil svoj svet, doteraz si tu mal nebo, prepáč, teraz idú demokrati a slušní ľudia. My sme týchto ľudí, ktorí vydierali, mučili aj zabíjali, niektorých z nich sme plynule nechali prejsť aj s metódami. Aj sa nám to vrátilo, sa nám to vrátilo. Čiže tu je ďalšia, ďalšia trauma, ktorá nás bude prenasledovať, osemdesiaty deviaty. Aj. A čo je výsledok, čo je dôkazom toho, ani jednu mizernú ulicu sme si nevedeli nazvať po osemdesiatom deviatom. Nevedeli.

  • Hlas z pléna: Po šesťdesiatom ôsmom.

  • Ani po šesťdesiatom ôsmom. To je v iných krajinách jasné, že majú.

    Viete, že nikoho to netrkne, že niečo nie je v poriadku? Je to presne to, čo nás prenasleduje, že nie sme schopní sa vysporiadať s tým, čo je dôležité pre spoločnosť. Pomaly ten počet ľudí pred rokom, nechýbalo veľa, teda chýbalo, ale nie až tak veľa, hej, ako v tých pohnutých časoch. To znamená, tá emócia bola strašne silná, strašne silná a strašne veľká. A to chcem povedať, nevyrobme si ďalšiu traumu, nevyrobme si ďalší bolestínsky prvok, ktorý necháme zapadnúť prachom, a budeme sa k nemu tak zľahka vracať, no vtedy. Lebo to sú obrovské sociologické škody, ktoré my napáchame na vedomí tejto spoločnosti. Nevyšetrením posilníme to, čo tu v tých ľuďoch naozaj je, tá beznádej, tá rezignácia, že tu nič nemá význam, tu nič nemá význam. Nemá význam byť najlepší. Načo?! Úplne zbytočné. Tí, čo chcú byť najlepší, idú preč. Tu má význam len mať páru čísel. Ten systém fungoval, fungoval dokonale. Ale utopil sa sám do seba. Každá rozumná krajina by sa s ním vysporiadala.

    Vážení, keby takýto spis v Maďarsku! Gyurcsány povedal niekde v uzavretom fóre, že klamali. Čo sa dialo, preboha?! Viete, my sme bolestínski, bolestínski, takí porobnícki, to máme, to si treba priznať. Ale nevadí, dá sa s tým žiť, dá sa to zmeniť. Ale to ešte neznamená, že, že sa k tomu nepostavíme čelom, že to necháme dohniť a vyhniť. Spis Gorila v iných krajinách by znamenal revolúciu. U nás budem rád, keď bude znamenať to, že sa s tým vysporiadame, a nebude znamenať ďalšiu traumu. To znamená, niekto zaplatí. Konečne zaplatí! Robíš chybu, plať! Nerobíš chyby, nech sa páči. Ale keď urobíš, plať! To je veľmi dôležité. Pri iných príležitostiach to, aj som to hovoril a budem to opakovať, v tomto prípade je to absolútne.

    Chcem povedať jednu vec, ktorá nezaznela, aby som teda priniesol do tohto, nezaznela pri tejto príležitosti, ale ja som to avizoval tam, kde sa to avizovať má. Samotný spis Gorila, že okrem toho, že je nejakým sociologickým fenoménom na vedomie spoločnosti o spravodlivosti, o pocite demokracie, všetko v poriadku, pán kolega Frešo, to je mimoriadne dôležité, tieto aspekty sú dôležité, ľudí čoraz menej zaujíma, lebo už tu neveria nikomu, ničomu. A to musíme zmeniť.

    Ale chcem upozorniť aj na ďalší faktor. Pokiaľ existuje v krajine spis, ktorý by v iných krajinách samozrejme zamietol úplne od podlahy, spis, cez ktorý môžete vydierať polku politického spektra v danej krajine, tak to vzbudí, to je úplne logické, to nikto nemusí nejak moc študovať, enormný záujem niekoho sa k niečomu dostať. A nebuďme naivní, keď niekde existuje nahrávka, a existovala a bola realizovaná tá nahrávka, ľudia, ktorí sú schopní nažalovať na vlastnú matku, tak ich pohrobkovia, myslíte, že sa budú rozpakovať ponúknuť niekde túto informáciu?

    Tak jak sme sa pred osemdesiatym deviatym báli Moskvy, koho teraz kto drží za čo? Iránci? Izraelci? Číňania? Rusi? Ja neviem kto. Toto niekto analyzuje? Tam, kde sa to malo analyzovať, sa toto neanalyzuje. A na to chcem upozorniť, na vážne bezpečnostné riziko, ktoré tu hrozí tejto krajine, pokiaľ sa tento spis, nie spis, ale táto nahrávka, ktorá existuje, dostane k ľuďom, ktorí s ňou budú pracovať. A s touto nahrávkou sa bude pracovať. A aby sme sa neutápali v beznádeji, že čo sa dá robiť. No jediné riešenie existuje: vyšetriť to. Vtedy urobíte túto nahrávku bezcennou. Vyšetrením tej kauzy, zaplatením, obetou niekoho, učiníte nahrávku bezcennou. To je ďalší aspekt, ktorý by mal niekoho zaujímať, pokiaľ nám záleží na tejto krajine, urobiť zvukové nahrávky z Gorily bezcennou, vyšetrením a potrestaním tých ľudí, ktorí za to môžu.

    Chcem upozorniť na jednu vec, ono ten systém, ja sa nebudem nikomu pliesť do práce, ale systém reťaze funguje. To znamená, najslabší článok, keď povolí, tak sa vám to celé rozpadne. Trošku sa vrátim, nebudem moc faktografický, k jednej udalosti, kde dochádzalo k odvolaniu jednej pani. A mňa, som to sledoval v televízii, zarazila ma tá enormná snaha dodať potvrdenie toho, že sa formálne síce niečo mení, ale všetko platí, čo sa povedalo. Aby sa náhodou nestalo, že sa niekto cukne. A to je to, tam stačil jeden jediný, jeden hrdinský policajt, ktorý by predviedol pani Bubeníkovú na výsluch v určitý moment, v danom, čaro okamžiku, po určitej chvíli, keby nezaznela táto výzva, že všetko platí, tak dve zapisovateľky by nestačili písať. Ja sa nikomu nechcem pliesť do remesla, ale celý spis, verím, že, a to teda poviem, aby sme sa aj k tomu dostali, lebo všetko niečo stojí, aj vyšetrovanie niečo stojí, aby sme sa teda, bolo skonštatované, že všetko funguje, materiálno-technické zabezpečenie, a nechcem povedať, že to je dôvod, ale už keby sme boli úplne bezradní, tak aj to je dôvod, tak aj to je dôvod neprísť sem a s kamennou tvárou oznámiť ľudu a národu a občanom a neviem, každý nech si dosadí to svoje, že nič. Aj to je dôvod. Čiže z toho operačno-taktického hľadiska, nech pracujú, len nech to zase nepracujú až tak dlho. A nech máme výsledky.

    A to chcem, s tým skončím, neviem, kto to sleduje a kto nie. My sme v tejto krajine chytili Wänkeho, lebo prestal brať kompóty, chcel peniaze. Ale chytili ho preto, lebo tí, čo brali peniaze, im vadilo, že Wänke chce už peniaze, že mu nestačia kompóty. Viete, čiže to je, to je tá absurdita. V iných krajinách okolo nás, môžme menovať Čechy, Rakúsko, nedávny prípad, Rumunsko, Poľsko, všade navôkol išli vysoko. Chcete mi povedať, že my máme iba Wänkeho? Všade navôkol išli strašne vysoko. Tá ruka spravodlivosti dosiahla strašne vysoko. U nás iba Wänkeho! Chcete mi povedať, že u nás to nie je? My máme jasný príklad, že to tak je, a to je ten spis Gorila. Ako povedať niečo tak, aby človek nepokazil a nepovedal viac, ako má? Je kľúčové pre túto krajinu nevyrobiť si ďalšiu traumu, je kľúčové nepripraviť slovenskú verejnosť na to, že Gorila ako taká sa nevyšetrí.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem dvomi skôr nadľahčenými konštatovaniami, jednou príhodou a potom už budem hovoriť vážne.

    Minulý týždeň, keď sme mali výbor pre obranu a bezpečnosť, tak po výbore bola paľba otázok na ministra vnútra ohľadne toho, či premiér Fico bol alebo nebol v konšpiračnom byte, a minister vnútra povedal: "My do tohto bahna nemáme dôvod vstúpiť, preto nebudeme nikdy odpovedať." Inak povedané, podľa výrokovej logiky, ak by sme odpovedali, vstúpili by sme do bahna. Nuž, ale ak platí, že kto v byte nebol, do bahna nevstúpil, tak nám pán minister Kaliňák zrejme nechtiac potvrdil, že pán premiér v byte bol. Výroková logika v tomto je pomerne neúprosná.

    Druhé nadľahčené konštatovanie sa týka vyšetrovania, ktoré vedie Národná kriminálna agentúra, kde som podozrivou osobou ja. A jeden skutok sa týka toho, že som mal verejne oznámiť nepravdivý údaj, že v zločineckých skupinách sú zapojené aj niektoré finančné skupiny a ohrozujú fungovanie ekonomiky štátu. No, je to právne kvalifikované ako poškodzovanie cudzích práv, ale odporúčal by som to kvalifikovať skôr ako ohrozovanie utajovanej skutočnosti.

    Príhoda. Minulý týždeň mi povedal jeden známy, že bol na Salaši Hron pri Zvolene, a bola taká partia ľudí z Čiech s miestnymi Zvolenčanmi a pýtali sa, o čom je tá Gorila vlastne, kam ten prípad a kauza smeruje. A miestni Zvolenčania povedali: No, vyšetruje sa to, ale jediný aktívny politik, ktorý v tom byte bol, je dnes predseda vlády.

    Ale teraz vážne. Ja vám poviem, pán minister, prečo nebudete odpovedať na otázku, či premiér bol, alebo nebol v konšpiračnom byte, lebo vy v tom bahne, myslím stranu SMER a jej predstaviteľov, už dávno ste. Nech správa o stave vyšetrovania znie akokoľvek fundovane, jedna vec je viac ako istá, súčasná garnitúra v skutočnosti nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť. Takýto záujem mať nemôže. Strana by sa vystavila nebezpečenstvu. Dnes v skutočnosti nehrozí stíhanie aktérom Gorily, ale tým, ktorí proti Gorile bojujú.

    Robert Fico s obľubou hovorí, že kauza Gorila je kauzou druhej Dzurindovej vlády. Čo sa však dialo za druhej Dzurindovej vlády? Slovenská informačná služba rozbehla akciu Gorila, bolo to na záver funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády. Začiatkom júla 2006 po voľbách bola vymenovaná prvá Ficova vláda a o mesiac na to Slovenská informačná služba akciu Gorila predčasne ukončila. A viete prečo? Lebo Gorila nie je len kauzou druhej Dzurindovej vlády. Nedávno som na príklade PPC ilustroval, že Gorila je kauzou súčasnej vlády, ktorá chcela v tomto parlamente Pente prihrať pol miliardy eur v škandalóznom zákone o obnoviteľných zdrojov energie. Ak by som pred šiestimi týždňami z tohto miesta neupozornil na tento škandalózny zákon, na "lex Penta", už by bol v skrátenom konaní schválený, bol by podpísaný a bol by účinný. Jediná námietka, ktorá tu bola vznesená zo strany poslancov SMER-u, ale koniec koncov aj vládnych predstaviteľov, bolo, že: ale veď bývalá vláda privatizovala, teda Fond národného majetku, PPC! Ale ak bola privatizácia PPC nevýhodná a nezákonná, nedáva mi zmysel, prečo by ste nezákonnú a nespravodlivú privatizáciu chceli posilniť tým, že vystavíte Pente bianko šek na ďalších tridsať rokov. Mal by som skôr pocit, že sa budete snažiť krivdy zmierňovať, nie ich posilňovať, a v okamihu, keď "pépecečku" končia exkluzívne zmluvy s elektrárňami a s Bratislavskou teplárenskou, tak im dáte bianko šek na ďalších pätnásť rokov, 30 mil. eur každý rok. Aký to dáva zmysel, akú to dáva logiku?!

    Ale dnes by som vám rad ukázal, že Gorila je aj kauzou nielen tejto druhej Ficovej vlády, ale aj kauzou prvej Ficovej vlády. Preto mi dovoľte na úvod jeden citát zo spisu Gorila. Záznam z dňa 22. marca 2006, stretnutie Haščák - Fico, citujem: "Pre Pentu je zdravotníctvo kľúčová vec a chce v ňom podnikať s primeranou maržou. Dokonca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Haščák ide budúci týždeň do Londýna na dva dni, Fico mu dohodne stretnutie s Paškom."

    Teraz dovoľte jednu otázku. Je pravda, že sa tesne po voľbách v roku 2006 v salóniku jednej bratislavskej reštaurácie pri Horskom parku stretli čelní predstavitelia SMER-u s vedením Penty a témou rokovania bolo zdravotníctvo? A čo sa dialo v zdravotníctve ďalej, v rokoch 2006 až 2010? Zdravotná poisťovňa Apollo so základným imaním 19 mil. eur vtedy kúpila Dôveru so základným imaním 16 mil. eur za 113 mil. eur z peňazí vyberaných na odvodoch od poistencov. Vzápätí nechala majetok Dôvery ohodnotiť znalcom. A ten povedal, že hodnota Dôvery je 574 mil. eur. Penta, respektíve akcionári Apolla teda prišli k majetku v hodnote 574 mil. eur za 113 mil. eur. Z ničoho nič, vďaka jednému znaleckému posudku získala Penta obrovský majetok. Ale iba na papieri. Drvivá väčšina zo spomínaných 574 mil. eur nebola ani hotovosť na bankových účtoch, ani akcií, či nehnuteľností. Bola to znalcom odhadovaná hodnota tzv. poistného kmeňa.

    Tak aká bola hodnota tovaru, 113 mil. alebo vyše pol miliardy eur? Ak bola vyše pol miliardy eur a predali ju za 113 mil., tak ten rozdiel bolo nepeňažné plnenie, kvázi dar, ktoré sa podľa zákona o dani z príjmov musí dodaniť, lebo aj nepeňažné plnenia podliehajú daniam. Poviem taký elementárny príklad, ak vám zamestnávateľ prispeje sumou 461 eur na rekreačný pobyt a vy za rekreačný pobyt v hodnote 574 eur zaplatíte iba 113 eur, z rozdielu vo výške 461 eur vám musí zamestnávateľ zraziť daň, keďže ide o nepeňažné plnenie. Takže ak platí, že hodnota tovaru bola vyše pol miliardy eur, ale Penta ho kúpila za 113 mil., z rozdielu 461 mil. eur mala v tom čase zaplatiť daň vo výške 88 mil. eur, v starej mene viac, 2,5 mld. korún.

    Alebo druhá verzia, ak hodnota nebola vyše pol miliardy eur, ale len tých 113 mil., ktoré reálne zaplatili, tak potom je znalecký posudok na vyše pol miliardy samozrejme, že podvod. Ale podvod, ktorý umožnil Pente vykázať a odsávať z poisťovne zisk vo výške 461 mil. eur. Bez ohľadu na to, ktorá možnosť je pravdivá, či bola hodnota tovaru 113 mil. eur alebo vyše pol miliardy eur, výsledok je dnes nasledovný: pri zlúčení poisťovní Apollo a Dôvera prišiel štát na daniach o 88 mil. eur a finančná skupina Penta prišla k zisku 461 mil. eur. Takže štát stratil, mecenáši zarobili. Tomu sa hovorí podnikanie v zdravotníctve, aby som použil formuláciu z Gorily, s primeranou maržou.

    Toto všetko by sa nemohlo udiať, keby SMER nemal svojich nominantoch v týchto kľúčových inštitúciách, na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na Daňovom riaditeľstve. Na čele úradu pre dohľad, ktorý zlúčenie v tejto najperfídnejšej forme požehnal, lebo de facto išlo o zlúčenie, stal zakladajúci člen strany SMER Richard Demovič. Šéfom Daňového riaditeľstva bol ďalší známy expert SMER-u Igor Šulaj. Na rozpor medzi dvomi cenami totiž poukázal aj audítor k správe k účtovnej závierke Dôvery za rok 2009, ktorá, neviem, či je dokonca zverejnená. Úrad pre dohľad ani Daňové riaditeľstvo však nekonali.

    Milé dámy, vážení páni, ako vidíte, kauza Gorila zďaleka nie je len kauzou druhej Dzurindovej vlády. Za druhej Dzurindovej vlády Slovenská informačná služba konala. Potom prišiel Robert Fico, SIS ukončila sledovanie bytu, polícia prípad odložila a Penta zarobila 461 mil. eur v zdravotníctve. A nebyť nášho varovania, mohla minulý mesiac zarobiť ďalšiu pol miliardu cez PPC.

    Už chápete, dámy a páni, prečo sa Robert Fico bojí priznať, že sa stretol s Jaroslavom Haščákom v konšpiračnom byte? Už chápete, prečo sa súčasná garnitúra bojí a nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť?

    Rád by som ešte povedal, že to nenecháme len tak. Na základe týchto informácií, ktoré som dnes predniesol, podávam dnes podnet na Daňový úrad Bratislava, Finančnú správu Slovenskej republiky a Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Aj keď si nerobím žiadne ilúzie, že súčasná garnitúra v skutočnosti nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť.

    Vždy keď je Robert Fico pri moci, tak sa zrazu výrazne zhorší výber daní. Žiaľ, za prvej Ficovej vlády sa z priemernej úrovne únikov na DPH Slovensko dostalo na dvojnásobok priemeru Európskej únie. V rokoch 2006 až 2010. Nie je to až také moc zábavné. Teraz vláda sa snaží bojovať proti daňovým únikom, ale k tým malým a stredným. Tí veľkí zjavne môžu na daniach podvádzať, lebo keď je Robert Fico pri moci, tak ten, kto s ním chodí na Colu, dane platiť nemusí. Ale je to omyl, neplatenie daní je trestné. Najznámejšia "gorila", ktorá na tento omyl doplatila väzením, sa volala Al Capone. Práve Al Capone si myslel, tak ako mnohí dnes na Slovensku, že je nepostihnuteľný, že je nad zákonom, že si môže dovoliť úplne všetko, že si všetko a každého môže kúpiť. A nakoniec dopadol Al Capone takto

  • Vystupujúci ukázal putá.

  • . A mne sa zdá, že v tejto krajine je už preč ten čas, keď sa štrngalo len kľúčmi. Myslím si, že prišiel čas, aby tým, čo v tejto krajine páchajú finančné podvody, daňové podvody, ktorí korumpujú, zaštrngalo aj niečo iné.

    Upozorňujem tých, ktorých sa to týka, že premlčacia doba pri daňových a iných podvodoch tohto rozsahu je 20 rokov, a voľby sú o tri roky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci, piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono tomu sa hovorí ropa v štátnom rozpočte. A naozaj tu sú skupiny, tu sú ľudia, ktorí ťažili ropu v štátnom rozpočte. Ale však, ako všetci vieme, bol tu štátny rozpočet, prísne vzato, v štátnom rozpočte ropa nie je. Iba títo ľudia ju tam dokázali nájsť a dlhodobo, dlhodobo týmto systémom pracovali. To nie sú ľudia, ktorí vymysleli iPhone, to sú ľudia, ktorí našli systém, ako ťažiť ropu v štátnom rozpočte.

    Ale chcem ľudí trošku, aby zbystrili pozornosť, problém je, že ropa došla v štátnom rozpočte, už idete do bielkovín. Už není z čoho pomaly, ešte stále, ale už je to fakt na hrane, už idete do bielkovín, už idete do platov, hej, už beriete platy. A keď niekto sa nastavil apetítom tak, ako sa nastavil, a bude mu chýbať, no kde sa pozrie? Pozrie napravo, naľavo, a povie, stredná vrstva, chudoba má ešte peňazí dosť. A koho použije na to, aby zo strednej vrstvy a z chudoby vytiahla peniaze? Žiaľ, musím to povedať, v niektorých zákonoch, ktoré sme tu schválili, ja nie, tento parlament.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Lipšicovi. Mne, ako som to tak počúvala, tak teda sa tak vymedzil z toho, čo tu dnes odznievalo, a mne tak po dlhom čase celkom svitla nádej, že možno by sa tá Gorila mohla niekam posunúť. Pretože ja prestávam rozumieť tomu, akým mocenským nástrojom politickým sa stala Gorila, ktorá vznikala na úplne čistých princípoch, a ja som mala tú možnosť v bezprostrednej blízkosti sledovať, ako vznikala Gorila. A je mi trochu na zvracanie z toho, ako si to tu teraz prehadzuje jej pravé krídlo s ľavým krídlom, koho Gorila je a koho je to hanba, koho to není hanba.

    Podľa mňa je Gorila hanba úplne nás všetkých, podľa mňa je Gorila hanba tých, ktorí to nedokážu vyšetriť napriek tomu, že ten, ktorý nám Gorilu priniesol, odhalil polovicu dôkazov, polovicu dôkazov. Ja nerozumiem tomu, čo robia tí vyšetrovatelia, či vôbec niečo robia a či tu skutočne je politická vôľa na to, aby sa Gorila vyriešila napriek všetkým tým siláckym rečiam, ktoré tu dnes od rána odznievajú. Pretože zatiaľ čo vy sa tu vykecávate, zatiaľ čo vyšetrovatelia podľa mňa nerobia absolútne nič, tak za ten čas sa tomu, kto nám otvoril oči a musel prísť až z Kanady, aby nám otvoril oči na tomto hnusnom Slovensku, tak tomu sa kopia na hlave žaloby na ochranu osobnosti od všetkých tých goríl, ktoré v tej knihe spomína.

    A z toho je mi, vážení, na vracanie, lebo táto krajina sa stáva naozaj Absurdistanom.

  • Ďakujem pekne. Ja by som rád upozornil na to, že práve vyšetrovanie v kauze Gorila začalo počas ministrovania pána poslanca Lipšica, ktorý z toho v podstate urobil aj takú peknú predvolebnú kampaň svoju.

    Mne sa páčilo, alebo bolo to, poviem to tak, taký zaujímavý začiatok pána Lipšica, ktorý začal výrokovou logikou. Ja by som tiež chcel poukázať teda na určitú logiku. Pán Lipšic, za vás sa začalo teda vyšetrovanie, v kauze Gorila je najčastejšie spomínaný pán Mikloš a samozrejme spomína sa tam aj pán Prokopovič. Vy práve týchto dvoch ľudí máte ako svojich priateľov na facebooku, logicky teraz znova mi z toho taktiež vychádza, že keďže ste si ich potvrdili ako priateľov na facebooku, že sú vaši kamaráti, priatelia, asi aj preto potom za vašej vlády sa nepohlo s vyšetrovaním Gorily ďalej.

    Zároveň je ešte tu taká zaujímavá vec, keď tu pán Lipšic spomínal, ako koalícia sa k tomu stavia. No ja chcem poukázať len na taký fakt, ako sa k tomu teraz, v tomto momente v tejto sále pred chvíľkou postavil jeden predstaviteľ terajšej opozície pán Zsolt Simon. On prišiel tu ku mne po mojom vystúpení ku kauze Gorila vo faktickej a tu priamo pri mojej poslaneckej lavici sa mi vyhrážal, že pokiaľ ešte raz spomeniem pri kauze Gorila SMK, nie MOST - HÍD, ale SMK a pána Végha, tak podajú na mňa žalobu.

    Tak toto je asi tá politická kultúra opozície tu v tomto parlamente, tu v tomto momente, tu v tomto čase.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic myslím, že celkom verne opísal proces fúzie zdravotnej poisťovne Apollo a zdravotnej poisťovne Dôvera. Viackrát som o tom rozprával už aj v tomto pléne, aj na stretnutiach s médiami, s novinármi. Naozaj po tomto zlúčení sa goodwill, hodnota Dôvery zvýšila o 461 mil. eur. Len si myslím, že ten príbeh treba dorozprávať, lebo potom nie je kompletný. A ja sa potom pokúsim pokračovať tam, kde pán poslanec Lipšic skončil, lebo z tých 461 mil. zvýšenia hodnoty Dôvery vznikol aj záväzok poisťovne Dôvera voči akcionárom poisťovne Dôvera vo výške viac ako 400 mil. eur. V praxi to znamená, že zákaz zisku, ktorý schválila prvá Ficova vláda s veľkou pompou a zásadným spôsobom tým chcela dať silný úder všetkým finančným skupinám, bol v prípade akcionárov poisťovne Dôvera neúčinný vzhľadom na to, že oni už mali záväzok vo výške 400, viac než 400 mil. eur.

    A keď pán Lipšic hovoril o tom, že celý tento manéver sa mohol uskutočniť len vďaka tomu, že SMER mal svojich ľudí na úrade pre dohľad a na daňovom úrade, tak len doplním, že sa mohol uskutočniť aj vďaka tomu, že SMER mal svojich ľudí aj v poisťovni Dôvera. Viete, kto je podpísaný z predstavenstva pod záväzkom voči akcionárom poisťovne Dôvera? Pani Zuzana Zvolenská.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán Frešo pred chvíľou vystúpil a o niečo nás požiadal a upozornil, tak som si myslel, že to v takom duchu pôjde, ale, ale nejde to tak. A vy ste vo svojom vystúpení nastolili veľmi veľa otázok, na ktoré budú samozrejme, predpokladám, reagovať tí vyšetrovatelia, o ktorých, ich požiadate. Budem aj ja chcieť vedieť výsledok.

    Ale ja vás sledujem, ja dosť sledujem to, čo hovoríte, alebo čo píšete. A na svojom blogu ste povedali, že nie je to nič nové, že vy ste to len pospájali tým, čo ste už počuli alebo čítali. Ja si tiež pomôžem jedným citátom. Ja som to tiež prečítal a celkom, celkom sa mi to páči.

    "Konanie pána Lipšica je veľmi prehľadná snaha odvrátiť pozornosť od toho podstatného, o čom v internetovej verzii spisu Gorila ide, o korupciu pri privatizácii a o kupovanie poslancov za druhej Dzurindovej vlády. Práve o týchto veciach je vyše 90 % spisu, ale pre pána Lipšica podozrenia z korupcie a kupovania poslancov z pochopiteľných dôvodov nie sú zaujímavé. Chce, aby sa vyšetrovanie zaoberalo inými vecami. Takto chce pán Lipšic zahmliť pre neho veľmi nepríjemný fakt, že ako člen vlády v rokoch 2002 - 2006 je spoluzodpovedný za nepodarenú privatizáciu a korupciu, ktorá sa mala podľa internetového spisu udiať za spomenuté štyri roky. A navyše, pán Lipšic sa nepostaral o vyšetrenie podozrení z korupcie uvedených v spise, ani keď bol minister vnútra vo vláde pani Radičovej a spis poznal. Vtedy chcel tiež, aby sa vyšetrovalo všetko možné, okrem prešľapov za Dzurindovej vlády, ktorej bol členom.

    Pán Lipšic chce takýmto spôsobom nahradiť neexistujúcu agendu svojej novej politickej strany, ktorá nemá čo ponúknuť. Takto však robí neprípustný nátlak na vyšetrovacie orgány a snaží sa politicky ovplyvňovať..."

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Výkrik v sále.

  • Ďakujem, poprosím len, keby ste mi dali možnosť reagovať dvomi minútami vo faktickej na... Ďakujem veľmi pekne. Jednak som rád, že poslanci SMER-u sledujú môj facebook, sledujú moje blogy. To je fajn. A teraz k jednotlivým veciam.

    Po prvé, pán poslanec Jasaň, ja som sa v roku 2009 vyjadril už ku kupovaniu poslancov, keď som bol v opozícii. Všetci to vedia, všetci to vedia, okrem teda vás. Po druhé, vyšetrovanie Gorily začalo, keď som bol na ministerstve vnútra na jeseň v roku 2010. Bolo zastavené na priamy pokyn námestníka generálneho prokurátora Trnku, ktorého ste vy, predpokladám, tu sústavne podporovali, a ten jeho pokyn je známy, je zverejnený aj na internetovej stránke Generálnej prokuratúry. Vy ste do poslednej chvíle pána Trnku podporovali do funkcie generálneho prokurátora. On ako námestník už potom v apríli 2011 nariadil vojenskej prokuratúre zastaviť trestné stíhanie, ktoré začalo na jeseň v roku 2010. Tak si, prosím, len ujasnite fakty.

    Jediná poznámka k pánovi poslancovi Martvoňovi. Pán poslanec, ste tu vyčítali poslancom hlasovanie za pána Végha. Ja som teda za neho nehlasoval. A vy ste ako hlasovali? Nie náhodou za tiež? Treba si to pozrieť asi, však?

  • Pán poslanec Matovič vystúpi v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, ja si zvyknem v politike robiť nepriateľov a teraz si asi urobím ďalšieho. A teda dovolím si priamo zareagovať na pána Lipšica.

    Keď, pán Lipšic, hovoríte, že v roku 2009 ste reagovali na kupovanie poslancov a je to verejne známe, tak zároveň by ste jedným dychom mali dodať, že to bolo štyri roky po kupovaní poslancov, a vtedy, kedy to kupovanie poslancov prebiehalo, ste boli ministrom spravodlivosti, ešte raz zopakujem slovíčko, ministrom spravodlivosti.

  • Ak vtedy by ste to slovíčko a význam toho slova poznali, vtedy by ste okamžite zložili svoju funkciu a z tej vlády, druhej Dzurindovej vlády by ste vystúpili. Čiže netvárte sa tu teraz za človeka, ktorý vždy bol spravodlivý a ktorý v správnej chvíli označil kupovanie za nejaký hriech. Označili ste ho za hriech vtedy, kedy vám to vyhovovalo. Toto mi na vás vadí.

    Nezvykne sa v takýchto veciach a v takýchto situáciách hovoriť niečo, čo by sa možno malo hovoriť medzi štyrmi očami. Ja keď rozmýšľam a vidím vašu kariéru, alebo to, čo vy ste chceli byť, tak úprimne vám z tohto miesta hovorím, toto je kľúčový moment, ktorý mi na vás vadí. Že mám obavy, že ste spravodlivý iba vtedy, kedy vám to vyhovuje. A ja od politika očakávam, aby bol spravodlivý vždy, keď cíti nejakú krivdu, alebo ju vidí z pozície ministra, že došlo ku kupovaniu poslancov, čo jednoznačne v tom čase ku kupovaniu poslancov prišlo, tak v tej situácii sa vyjadrí a bude protestovať tak, že sa zamkne o mreže úradu vlády alebo odíde z vlády. Ale nieže po funuse, po štyroch rokoch bude hovoriť o nejakom kupovaní poslancov. To som cítil potrebu vám povedať. Možno od dnes mám väčšieho nepriateľa. Nevadí.

    Zároveň chcem vyjadriť taký svoj pocit, a teraz som sa, možno neprekvap... alebo neprezradím a dúfam, že to prezradiť môžem, ale kolegynke Helenke Mezenskej som vonku hovoril, že ako to cítim, alebo že ako sa tu niekedy v takýchto situáciách cítim. A chcel som to vyjadriť trošku tak vulgárnejšie, ale ona mi to, našťastie, vyhovorila. Ale ten pocit je asi taký, že naozaj ja mám úprimne pocit, že sme v pavilóne opíc. Nehovorím o tom, že všetci z nás sú tu opice a všetci z nás sú tu gorily, ale ja naozaj v tejto sále vidím kopu ľudí, ktorí, jedni majú možno niečo do červena vymaľované, niektorí možno niečo do modra, hlavne, že majú krásny oblek, krásnu kravatu a tvária sa na urodzených pánov poslancov. V skutočnosti, bohužiaľ, my z tohto pléna robíme jeden obrovský pavilón opíc. Práve cez situácie také, že v čase, kedy treba upozorniť na hriechy a hlavne svojich vlád, lebo nie je umenie upozorňovať z opozície na hriechy vládnej strany, ale umenie je upozorňovať na hriechy svojich vlád, že v tých situáciách strkáme hlavy do piesku a tvárime sa akože sa nás to netýka. Dnes to hovorím k vám, páni poslanci v SMER-e.

    A predtým vo všetkých ostatných obdobiach, viete, kedy ste mlčali a ticho sa tvárili, že nič neexistuje, žiadny problém nie je, vy, súčasní opoziční poslanci.

    Zároveň pri tejto príležitosti chcem povedať, že mám pocit, že žijeme v absurdnej dobe. Že strana, keď sme tu videli prvý prejav pána exministra Galka, strana, ktorá dva roky sušila spis Gorila v šuflíku, dva roky vedela, že takýto spis existuje, dva roky predseda svojim poslancom hovoril, že má parádnu vec, z vedľajšieho bytu odpočúvanie, niečo, že strašné veci sú tam napísané, zrazu táto strana tu ide niečo hovoriť o vyšetrovaní Gorily. Ja by som, pán Galko, bol tichúčko, hýbal s nožičkami, ale nič nerozprával na vašom mieste.

  • Pán minister Lipšic, o kupovaní poslancov som povedal, vo vašom prípade tak isto mám pocit určitej neuprímnosti. Vy ako minister spravodlivosti za prvej Ficovej vlády, či prvej, pardon, prvej, druhej Dzurindovej vlády, ale ako minister vnútra, opakujem, minister vnútra za tretej Dzurindovej vlády, ktorej zvyčajne hovoríme Radičovej vláda, ste o tomto spise vedeli. A to, že nejaký Trnka, ktorého nemáte radi, alebo prezentujete, že nemáte radi, nejaké vyšetrovanie zastavil, nič neznamená. Ak ste to úprimne cítili, že to je krivda, že to je problém, že tam okradli štát o to, čo ste dnes hovorili, o 400 alebo koľko, 500 mil. eur, niekto, nejaká finančná skupina, bolo vašou, prepáčte, psou povinnosťou prísť na tlačovku a povedať, nejaký Trnka tu zastavil vyšetrovanie, ale ja s tým nesúhlasím a urobím všetko pre to, aby som to otvoril. Ľudia, tu je ten spis, ja ho zverejňujem, na moje vlastné triko, nech ma žaluje ktokoľvek, urobím to. Vy ste o tomto spise vedeli, vy ste ho poznali. A toto mi vadí, že ste to tak isto nezverejnili.

    Taktiež mi je také trošku smiešne, že keď politik, ktorý v kuloároch tohto parlamentu hovorí o tom, že na úplatky pre nejakých úradníkov v nejakej krajine podával viac ako na investíciu, ktorú tam realizoval, zrazu je pomaly najväčší bojovník proti Gorile.

    Obavám sa zase zároveň v tejto situácii, nehovorím o vás, pán Lipšic, obávam sa v tejto situácii, že na právny štát sa iba hráme. Že hovoríme síce, že vyšetrovatelia vo vyšetrovacej

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa s nasledovnými otázkami: Jak sa to nazýva? Komisia? Nie.

  • , vyšetrovacom tíme, že sú úplne slobodní, avšak vlastne rozhodnú orgány na to určené, ale ja si myslím, že iba vytvárame takúto ilúziu. Vytvárame ilúziu pre samých seba a tak isto pre ľudí na Slovensku, že však vlastne sme právny štát a títo ľudia vlastne v tej svojej slobode spravodlivo veci vyšetria.

    Ja to vždy hovorím a budem to hovoriť, kým túto rakovinu nevykynožíme zo Slovenska, kým politici budú ovplyvňovať zloženie polície, budú rozhodovať o tom, kto bude nás súdiť, kým budú rozhodovať o tom, kto nás bude žalovať, aký prokurátor bude, ktoré vyšetrovanie dozorovať, dovtedy žiaden policajt skutočne, skutočne slobodný nebude. Dovtedy sa skutočne spravodlivého vyšetrenia a výsledku a odsúdenia nedočkáme.

    Veľa takýchto káuz bolo a ľudia vždy, nieže takýchto rôznych, rozličných, s ktorými sa v živote stretajú, ale ľudia vždy očakávajú práve tú rýchlu spravodlivosť, že rýchlo príde a konečne tí, ktorí pochybili, budú potrestaní. Ja sa obávam, že v tomto prípade, teoreticky možno rýchlo aj príde, ale príde iba taký bla-bla-bla výsledok a nikto skutočne potrestaný nebude. Že bude to o výkrikoch typu pred voľbami týždeň alebo dva týždne, pán Lipšic, neviem, koľko to bolo obžalovaní pána Ruska, a potom bublinka spľaskne. A takto isto to bude pri všetkých ostatných veciach. Budeme, bohužiaľ, za možno pár mesiacov, možno pár rokov konštatovať, bohužiaľ, s odstupom času sa nič nedá dokázať a svedkovia potvrdili, že všetko to bolo viac-menej vymyslené. Možno tam niečo bola skutočnosť, nepodarila sa vyšetriť.

    Pri tej príležitosti znova si dovolím upozorniť na takú možno neštandardnú vec, ale ktorú také štandardné demokracie niektoré vo svojich vyšetrovacích praktikách používajú, a to je detektor lži. USA, možno sa niektorí zasmejú, ale USA túto metódu používajú ako jednu z vyšetrovacích praktík. Nevidím najmenší dôvod, aby sme pri takýchto závažných podozreniach z trestných činov korupcie minimálne na podozrivých politikov na Slovensku takúto praktiku nezaviedli. Prečo, keď je politik čistý, si netrúfne ísť na ten detektor, napojiť sa na nejaké kábliky, strunky, somarinky a dve hodinky odpovedať na otázky? Ale tomu vyšetrovateľovi drasticky zjednodušíme robotu. Prečo na to nenaberieme odvahu? Čo by nám odpadlo z hlavy? Čo by nám kohút nejakým spôsobom napravo, naľavo sa nahol? Vlasy by nám dobre nestáli? Ubudlo by nám z krásy? Určite nie. Som hlboko presvedčený, že ak by dnes sme mali použitie detektora lži ako pomocnú vyšetrovaciu metódu na Slovensku zavedenú, tak by sme vo vyšetrovaní Gorily boli drasticky ďalej. Ale my nie. My si radšej budeme komplikovať život a budeme tu predkladať správy a budeme o tom rozprávať, ako všetko vyšetrujeme a ako svedkovia chodia vypovedať. Nikdy nič nevypovedia.

    Čo sa týka toho možno, že súčasný pán premiér nie a nie potvrdiť, či v byte bol alebo nebol. Ja si myslím, smeráci, že vám to ubližuje. Omnoho lepšie by bolo, ak by ste ho nahovorili na to, aby radšej povedal, že bol. Nikto by, vaši voliči by určite z toho si hlavu nelámali. Nelámali si z iných vecí hlavu. Tým pádom ublížiť by vám to neublížilo. A ak nebol, nech čestne povie, že nebol. Takýmto spôsobom, že to iba naťahujete, možno aj pán minister trochu tomu pomohol, tuším minulý týždeň, tak podľa mňa iba potvrdzujete autenticitu samotného spisu. Lebo ako keby, že sa ho bojíte a vyvolávate taký, podľa mňa, úplne zbytočný pocit. Jednoducho nerozumiem tomu.

    Druhá vec, to je možno taký odkaz kolegovi Hlinovi, že nezdieľam jeho optimizmus v tom, že SMER keď odhlasoval možnosť, že sa vlastne na tejto pôde môžme o Gorile baviť, takže je to nejaká úžasná supervec. Ja sa obávam, že takýmto spôsobom iba SMER zažal tú správnu lampu s názvom Gorila a vytvoril tmu pod tou lampou. Všetci vieme, že sa hovorí, že pod lampou je najväčšia tma. A myslím si osobne, že aj SMER-u vyhovuje, že Slovensko sa bude baviť o Gorile a nebude sa možno baviť o tých veciach, čo tu zase pán Galko na začiatku niektoré vymenoval. A v tejto nejakej, by som povedal, zúfalosti alebo v tom, že vidím, že toto asi nie je plénum, ktoré schváli raz nejaký detektor lži na politikov, aby vypovedali alebo aby sme ich takýmto spôsobom mohli preveriť pri korupčných trestných činoch, keď vidím, že hrdinovia spomedzi nás sú iba vtedy, kedy nevládnu, ale vtedy, keď vládnu, tak kryjú špinavosti vo vlastných vládach, tak sa obávam, že jediné riešenie je to, ktoré som tu videl v čase, keď tu boli protesty Gorila. A to bol ten strach, obrovský strach, ktorý som videl v očiach vtedajších vládnych, ale aj opozičných mnohých politikov. Vtedy, keď sa tu zhromaždilo pár tisíc ľudí pred parlamentom alebo pár desaťtisíc ľudí niekde na Námestí SNP, som v očiach mnohých z vás videl strach. Strach z toho, že sa vám rúca domček z karát a že zrazu nejaká ulica, ľudia na ulici vám búrajú to, čo ste si tu 23 rokov stavali.

    A ja sa obávam, je to možno zvláštne v sieni zákonnosti, ako Janko Mičovský zvykne hovoriť, že Slovensko naozaj potrebuje druhú revolúciu, že tá, ktorá tu pred 23 rokmi bola, nie je dotiahnutá do konca. Obávam sa, že jedine strach politikov z ulice a následné ústupky voči hlasu ulice je jediná šanca, akým spôsobom Gorile a podobným kauzám v budúcnosti zabrániť.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán koaličný partner SMER-u, pardon, to som sa pomýlil, to asi kvôli tomu potlesku bolo, ku ktorému vám gratulujem, pán kolega Matovič, ja neviem, čo to znamená, že strana vedela alebo strana dva roky mala, alebo strana dva roky vedela. Ja vás chcem ubezpečiť, že ja osobne som o Gorile nevedel, a chcem vás požiadať, aby ste zobrali na vedomie tento fakt. Ja keď som sa dozvedel o Gorile, bolo to vtedy, keď bolo zverejnená a bol som jeden z prvých, ak nie úplne prvý, ktorý dal v súvislosti s Gorilou trestné oznámenie.

    Mne je úplne jedno, kedy ste vy dozvedeli o Gorile, alebo kolega Lipšic, alebo hocikto iný, ten môj príspevok do rozpravy bol o niečom úplne, úplne inom. Jednu vec by som vám chcel ešte povedať. Z tých 20 trestných oznámení, pán kolega Matovič, ktoré som ja dal na rezorte obrany, a z toho obrovského množstva tých pochybných špinavých biznisov bola možno polovica, ktoré sa týkali vlády, keď rezort obrany malo v správe SDKÚ. To neboli všetko len zmluvy, ktoré by boli pouzatvárané za SMER-u. Vojak 21. storočia bežal šesť rokov, MOKYS bol uzavretý za vedenia ministra Lišku, kauza Partizán a Saratov, kde beží trestné stíhanie, sa rozbehla takisto v čase, keď rezort obrany mala v správe SDKÚ. To znamená, že v mojom prípade ja naozaj som nerozlišoval, o tom, kto, kedy, čo uzavrel.

    Bol by som veľmi rád, keby ste...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Vážený pán kolega Matovič, vy sa tu staviate do polohy jediného spravodlivého, spravodlivého sudcu, ktorý má právo hovoriť o Gorile a korupcii, ktorý pomaly ako jediný je tu čistý.

    Ak je Gorila pravdivá, je to svinstvo a treba to vyšetriť. Pán kolega Matovič, vaša politická kariéra sa začala tým, že ste oznámili médiám, že vás niekto sa pokúsil korumpovať, že vám za pád vlády Ivety Radičovej ponúkli 20 mil. eur, 600 mil. korún. Vláda Ivety Radičovej bola prvá vláda bez komunistov a padla ich hlasmi, troch členov vašej štvorčlennej strany.

    Pán kolega, mne vadí, že ste neoznámili meno človeka, ktorý vám ponúkol úplatok, polícii, prokurátorovi, že ste ho neposlali ani na detektor lži. Oznámte, prosím, tohto človeka, ktorý vás chcel korumpovať, polícii. Nech orgány, ktoré sú k tomu určené, vyšetria, či išlo o korupciu alebo o žart. Pán kolega, pokiaľ neoznámite meno tohto človek alebo ho nepošlete na detektor lži, ale mne to nestačí, ja chcem, aby ste ho povedali polícii, nemáte morálne právo tu vystupovať, tak ako vystupujete.

  • Skúsim najskôr pár faktov a potom urobím niečo, čo som neplánoval, ale ako reakciu to len veľmi stručne prečítam.

    K tomu, k faktom. Po prvé, za druhej Dzurindovej vlády sa kauza Gorila rozbehla. To znamená, začalo sa šetrenie. Následne, následne za Ficovej vlády bola Gorila zastavená. Prípad bol odložený. Za Radičovej vlády sme začali znovu trestné stíhanie v tej veci. Bolo zastavené Generálnou prokuratúrou. Začali sme ho znovu pred viac ako rokom.

    Ale keďže ste boli osobný, tak vám niečo prečítam aj ja, lebo sa mi zdá, že naozaj sa tu nejaké divadlo hrá trochu. Asi pred rokom som dostal dve SMS-ky tohto znenia: "Keď to po Radičovej zabalíte aj vy, amen, Slovensko. Beriem to ako zlý vtip, sorry."

    "Vyčítal by som si, ak by som túto SMS nenapísal. Najradšej by som bol, ak by ste dokázali KDH zmeniť zvnútra. Avšak ak by ste tento zápas vzdali, respektíve by vás odstavili, rád by som sa vydal s vami na spoločnú cestu. Viem, že som haluzár, ale myslím to dobre."

    Toľko, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si to vystihol, že sme spravodliví vtedy, keď nám to vyhovuje. Ja sa stále vraciam do mojej mladosti, keď mi môj sused pán Smolka, a v tejto chvíli ho pozdravujem, povedal, keď som mal asi desať rokov, že: "Martin, si spravodlivý?" Ako chlapec som povedal, no však samozrejme, však nekradnem, necigánim. A potom mi povedal jednu životnú vetu: "Keď si spravodlivý, čoho sa bojíš? Čoho sa máš báť?"

    Páni poslanci a poslankyne, keď sme takí spravodliví, ako hovoríme, máme sa niečoho báť? Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa bojí pozrieť do zrkadla svojho života doteraz prežitého. Veď vy predsa zastupuje občanov Slovenskej republiky! Stále ma chcete presviedčať o tom, že je to iba o vašom superhereckom výkone pred voľbami? To si náš občan nezaslúži.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Takéto vystúpenie bez ohľadu na to, aký je názor z jednej alebo druhej strany, pripomína jednu vec, že nás sledujú občania a že sme tu na to, aby sme tých občanov zastupovali, že to nie je o tom, že či je dobrý SMER alebo opozícia, ale že ide o to, či tu naozaj chceme dospieť k spravodlivosti.

    Je mi ľúto, že sa to veľmi často zvrhne na nejaké osobné, osobné výstrely, ale myslím si, že ľudí v tejto krajine, ktorí tu aktuálne žijú, nezaujíma, či je lepší ten alebo onen, ale či je naozaj, sme schopní a ochotní nechať niečo spravodlivo vyšetriť a zistiť. Viem, že je v tom veľa politických hier, rôznych nedorozumení a zamotaných záležitostí. Ale rôznymi takými reakciami a osobnými animozitami len potvrdzujeme len to, čo si mnohí občania myslia, že nám tu vlastne nejde o nich, ale ide nám len o to, aby sme sa dostali k moci, tí alebo oni.

    Takže ďakujem Igorovi, že upozornil na túto záležitosť, že ide o občanov, ktorí sa aj vedia zhromaždiť kvôli tomu na uliciach, aj vo veľkej zime, a záleží im na tom, aby naozaj bola spravodlivosť, bolo spravodlivosti učinené zadosť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galko, môžte tu hovoriť ixkrát, aj desať razy môžte vystúpiť, že vy ako najbližší kamarát vášho predsedu SaS pána Sulíka ste nevedeli o spise Gorila a vám sa o tom nepochválil. Predpokladám, že keď mne ako úplne neželanému prvku v klube SaS to Sulík minimálne päť, desať razy spomenul, a vždy som to od neho pýtal, však daj mi to, ukáž mi to, tak vám o tom hovoril 100-percentne. A myslím si, že v tejto veci jednoducho klamete.

    Pán kolega Lipšic, no viete, ja som vždy volil KDH, aj vás osobne som volil, lebo vás považujem, alebo vtedy, keď ste boli v KDH, tak s Jankou Žitňanskou, s Radom Procházkom za to lepšie v KDH. Ja som úplne netakticky, aj pred voľbami, ale iba preto, že som bol o tom presvedčený, aj pred voľbami dva - tri týždne v Na telo povedal, že v KDH sú podľa mňa traja dobrí ľudia, ktorých je škoda, a povedal som vás, Procházku a Janku Žitňanskú. Ale to viete, jednoducho povedal som to preto, lebo vždy lepšie vy traja, ktorí ste tam boli, ako to, čo tam je. Vždy lepšie ako nejakí kšeftári, ako pán Přidal a podobní

  • Smiech v sále.

  • , ktorí si myslia, že sa tu musia do dôchodku nejakým spôsobom prestravovať, a to je vlastne jediný ich účel bytia v politike. Jednoducho vždy lepšie Lipšic, ktorý možno má aj chyby, ktorý štyri roky po tom, ako sa kupujú poslanci, povie, že sa kupovali poslanci, ale ten Přidal to nedokáže nikdy povedať. Takže vždy lepšie človek, ktorý to povie aspoň po štyroch rokoch, ako taký, ktorý sa tu chce iba prestravovať.

  • Pán poslanec Matovič bol posledným písomne prihláseným do rozpravy.

    Teraz otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Vašečka, Mikloško, Kaník, uzatváram možnosť, pán poslanec Kuffa, Viskupič, piati, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, dúfam, že tieto vystúpenia v tejto ústnej časti budú stručné. Ja chcem začať stručne. Chcem upozorniť na jednu vec. Táto kauza, jej vyšetrovanie...

  • Ruch v sále.

  • Môžem poprosiť?

    Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, tí, ktorí chcete diskutovať, mimo rokovaciu sálu. Ďakujem pekne.

  • ...a prednášanie tejto správy o stave vyšetrovania kauzy Gorila ukazuje na jednu potrebnú vec a to je aj, to je potreba nezávislej kontroly tajných služieb. Mali sme skúsenosť, keď sme na výbore pred začatím tejto schôdze mali utajené rokovanie výboru v režime Vyhradené o bode, kde sme dostávali informácie alebo kde nám boli predložené nejaké informácie o pohybe prezidenta Slovenskej republiky v lete 2009. Boli to samozrejme informácie v obmedzenej miere, z ktorých sme mohli urobiť len nejaký uzáver, že zdá sa, že to, čo sa proklamuje na verejnosti, aké informácie sú v médiách, že to vyplýva tak aj z tej knihy jázd a denných zvodiek. Fakt je ale taký, že ak by sme ako poslanci mali možnosť prísť do sídla SIS a vyžiadať si materiály, všetky materiály týkajúce sa pána prezidenta, napríklad za júl, august toho roka, tak by sme mohli oveľa zodpovednejšie sa k tomu postaviť. Pochopiteľne, že s tými údajmi by bolo treba nakladať veľmi opatrne a presne podľa predpisov. Ale ak by tam naozaj bolo niečo, čo by si vyžadovalo potom aj nejaký postup orgánov činných v trestnom konaní, tak by sa dalo s tým pohnúť. Takto stále zostáva vlastne tá vec neuzavretá a, bohužiaľ, pochybnosti verejnosti neboli vyvrátené, čo bolo mojím úmyslom, keď som žiadal ministra vnútra, aby nám tieto údaje predložil na výbor.

    Je avizovaná príprava nového zákona o tajných službách. Ja sa prihováram za to, pán minister sa ospravedlnil, že potrebuje nevyhnutne vyriešiť nejakú vec, apelujem naňho, dúfam, že si to pozrie zo záznamu, aby skutočne sme pristúpili k príprave kvalitného zákona o tajných službách a aby to nebolo niečo pro forma, ale aby tieto veci sa mohli riešiť do budúcnosti. Aby sa nemohlo stať, že ak je podozrenie, že nemajú možnosť napríklad poslanci Národnej rady ísť iniciovať a tieto veci preverovať. Ja sa budem určite o túto vec zaujímať a budem veľmi rád, ak sa podarí do tohto zákona dostať, že tento kontrolný orgán poslancov, nejaký výbor, ktorý bude mať možnosť zasahovať do kontroly tajných služieb, bude mať naozaj svoje kompetencie. A takisto dúfam, že ak sa bude v Národnej rade rozhodovať o tom, kto budú členovia takéhoto výboru alebo takéhoto orgánu, tak sa nebude prihliadať, tak ako to, bohužiaľ, veľakrát vidíme, že to musí byť človek, ktorý vie byť rozumný a vie, čo má nechať na pokoji, alebo prípadne, že budeme hľadať ľudí, na ktorých niečo máme, aby keď nebudú rozumní, sme ich k rozumnosti vedeli prinútiť. Myslím, že sme to dlžní tejto krajine, ľudu tejto krajiny aj nášmu demokratickému zriadeniu.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško.

    Pripraví sa pán poslanec Kaník.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, toľko poslucháčov som ešte nemal za celý čas, takže som vďačný, že ma toľko ľudí bude počúvať. Možno mi niekto povie, že staraj sa o svojich seniorov, o zahraničné záležitosti výborov, v ktorých si, ale napriek tomu mi dovoľte povedať niekoľko poznámok k téme, ktorá všetkých mrzí a trápi. Poznamenávam, že moje poznámky budú skôr v rovine morálnej a etickej. Som presvedčený, že zlo z každého ukradnutého eura raz znova padne na vinníka a že aj dobro z každého nezištného daru sa znova vráti k šľachetnému darcovi, a možno mnohonásobne.

    Je dôležité, že sa k tejto téme v parlamente vraciame. Nechcem tu opakovať známe veci, ani mediálne domnienky, predbiehať vyšetrovanie. Určite by ma potešila správa, že sa našli nahrávky z Gorily, v čo pevne verím, že sa raz dozvieme. Potešilo by ma aj vysvetlenie, ako je možné, že finančné skupiny aj na Slovensku, tak je to aj v ostatných postsocialistických krajinách, získali taký veľký vplyv nad politikou, spoločnosťou, ekonomikou. Už dávnejšie ma potešila správa o existencii spravodajstva Wikileaks, odhliadnuc od právnych aspektov, pre spoločnosť je to určitou nádejou v tom zmysle, že ľudia musia byť transparentní, pravdiví, čestní, lebo všetko, čo odznieva v prítmí kancelárií, môže byť zajtra v titulkoch. A myslím si, že to je ono.

    Pravda nás oslobodí, ten, čo hovorí vždy pravdu, vlastne nemusí si nič pamätať. Prepáčte za krátku, by som povedal, katolícku terminológiu, ale keď človek ide na spoveď, musíte si spytovať svedomie ohľadom aj svojich myšlienok, slov a skutkov, ohľadom zanedbávania dobrého aj nechápania súvislostí. Potom, po spovedi musíte všetko to zlo ľutovať, dať veci na poriadok a sľúbiť sa polepšiť. Myslím si, že tento systém by nebol zlý aj v politike a ekonomike. Myslím, že Lev Nikolajevič Tolstoj napísal vo Vojne a mier, že "ak sa zlo spojí, aby robilo zlo, aj dobro sa musí spojiť, aby bojovalo proti zlu". Myslím, že to stále viac a viac platí aj dnes a že to ide ponad štáty, národy, strany, rodiny, ba i jednotlivcov. Zdôrazňujem teda, že veľmi dôležitý je výber ľudí a zlyhanie ľudského faktora, ktorý, žiaľ, nastáva všade, nielen v politike, hospodárstve, podnikaní, ale aj v cirkvi nakoniec.

    Poviem malý príklad z Etiópie. Tiež to bude troška z náboženskej terminológie, ale je poučný. Už je tomu niekoľko možno desaťročí. Prišla tam červená revolúcia. Prvé, čo bolo, že vyhnali z krajiny všetky rehole, ktoré tam roky vykonávali pedagogickú, sociálnu, charitatívnu a inú činnosť. Onedlho v krajine vznikol veľký hlad, pričom hlavnou devízou všetkých ľudí sa stalo získanie umelých hnojív. Ak to nechali rozdávať, a sa o to pokúsili, ľuďom z vlády alebo vládnym úradníkom, tak vznikli obrovské nepokoje, nespravodlivá distribúcia, korupčné škandály. Tá ľavá vláda pochopila, že musia hľadať ľudí, ktorí to budú robiť spravodlivo a nezištne, a teda stiahla zo zahraničia znova jednu tú vyhnanú rehoľu, dala jej to na starosť, a ľudia, ktorí boli nad vecou, naraz to začali robiť spravodlivo a všetci boli spokojní. Nie je to propaganda ani reholí, ani cirkvi, ale je to dôležité podčiarknutie nutnosti hľadania čistých, charakterných a nekorupčných ľudí.

    Ešte záverom, často počúvam od ľudí, že kde sme sa to vlastne dostali za tých 23 rokov? Myslím si, že sa to netýka len nás, prakticky všetky postsocialistické krajiny sú na tom podobne, tiež sa zamýšľajú nad tým. Myslím, že aj rozprava tu v parlamente na tú tému by nebola niekedy nezaujímavá. A myslím si, že aj taký Ústav pamäti národa by si takú tému mohol dať, že vlastne je to historická téma, bez obvinenia niekoho, sociologicky vysvetliť, prečo sme tu, kde sme.

    Môj dobrý priateľ Dano Hevier, dúfam, že som to už nehovoril, charakterizoval túto dobu takto, a ospravedlňujem sa, že jedno škaredé slovo tam bude, ale čo už, no. Povedal, že: "Revolúcia v roku 1989 nás všetkých oslobodila, duchovne založených ľudí k duchovnu" - a teraz, prepáčte za výraz - "a hajzlov k špinavostiam. Vyústilo to do súčasného mafiánskeho kapi-socializmu". Nebudem to tu viac komentovať. Iste vina, prečo sa tak stalo, je na nás všetkých, ale to slovo "kapi-socializmus" je, myslím si, že výstižný termín pre to, čo sa tu v strednej Európe dnes deje.

    Áno, podčiarkujem záverom, je to v ľuďoch. Pripravujme ich systematicky, vychovávajme si ich, sledujme ich postoje. Dajme správnych ľudí, čestných a odborníkov na správne miesto, poskytnime im tú dôveru, kontrolujme ich, ale dokážme ich aj dobre odmeniť.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší ústne prihlásený, pán poslanec Kaník.

  • Vážené dámy, vážení páni, kauza Gorila odkryla v istej chvíli niečo, čo mnohých šokovalo a prekvapilo. Tá pozornosť sa sústredila na to, čo v spise je. Aj dnes sa bavíme o spise Gorila a o skutočnostiach, ktoré z neho vychádzajú, a hlavne o tom, či sa vyšetruje alebo sa nevyšetruje. Ale zdá sa mi, že nekladieme správne otázky, alebo mnohé z otázok, ktoré majú byť položené, nie sú položené. A hlavne nedostávame odpovede na tieto otázky.

    Preto by som chcel poukázať na niektoré súvislosti, pretože kauza Gorila a byt na Vazovovej je len jedno z miest, je len jedno z miest, kde pravdepodobne prebiehali rôzne stretnutia, debaty, dohody, kde sa riešilo zákulisie netransparentných vecí počas veľmi dlhého obdobia. A myslím si, že takých miest je aj dnes veľmi veľa. Byt na Vazovovej bola len skutočnosť, že čistou alebo viac-menej náhodou sa toto miesto zistilo alebo zistil ho jeden z príslušníkov SIS, a toto miesto sa začalo odpočúvať. Ale bolo to len jedno z miest. Preto musíme si, musíme mať stále na pamäti, že kauze Gorila predchádzali iné veci, ktoré už prenikli na verejnosť a podivuhodne sa na ne zabudlo, ale veľmi súvisia alebo dopĺňajú obraz, ktorý v tomto spise nachádzame, a to, že takýchto miest naozaj pravdepodobne bolo omnoho, omnoho viac. A je jedno, či to boli kaviarne, stranícke priestory alebo akékoľvek iné miesta, kde sa niektorí ľudia stretávali a dodnes stretávajú.

    Čo je dôležité povedať na začiatku, je to, že kauza Gorila vznikla s plným vedomím vtedajších predstaviteľov SIS. Oni tú akciu spustili, bolo to za druhej Dzurindovej vlády, a čo je jasným dôkazom toho, že to bolo v období, kedy bol záujem na tom, aby sa veci, ktoré nie sú v súlade s tým, čo očakávame od kohokoľvek, dodržiavanie zákonov, čistota a transparentnosť verejného života. Čiže vtedy bol záujem, aby sa odhaľovali a aj trestali tie veci, ktoré sú v rozpore s takýmto niečím.

    Je dobré pripomenúť, že po nástupe prvej Ficovej vlády a veľmi rýchlo po vymenovaní nového riaditeľa SIS bola kauza Gorila zastavená. Prečo bola kauza alebo prečo bolo vyšetrovanie, akcia Gorila zastavená? Dodnes na to nikto nedal dobrú, jasnú a zrozumiteľnú odpoveď. Prečo unikli informácie o tom, že tento byt je odpočúvaný? Kto spôsobil, že tieto informácie unikli? Kto prezradil tieto informácie tým, ktorí boli predmetom vyšetrovania, predmetom odpočúvania so súhlasom všetkých orgánov? A to sa stalo za pôsobenia Ficovej vlády, prvej Ficovej vlády, a za pôsobenia jeho ľudí na všetkých príslušných zložkách. Žiadajme na toto odpoveď! A pýtam sa pána ministra vnútra, aby nám toto vysvetlil, prečo bola táto akcia predčasne ukončená a kto za to môže? Odpoveď, že preto, že bola prezradená a už nemala ďalší význam, nie je dostatočnou odpoveďou. Niekto to prezradiť musel. Kto to bol? Ako bol potrestaný?

    Pokiaľ viem, ale nemusím vedieť samozrejme všetko, nie som si istý, či dodnes boli zbavení mlčanlivosti tí ľudia, ktorí pracovali na tomto prípade, zo SIS, a prečo je tomu tak. Prečo nemôžu povedať pravdu? Prečo nemôžu dodnes hovoriť otvorene o všetkých súvislostiach? Tiež sa musíme pýtať, prečo podľa medializovaných informácií, ľudia, ktorí boli v tomto prípade zapojení, už zväčša v SIS nepracujú? Prečo boli rôznym spôsobom prepustení, preradení alebo inak "vyradení" z obehu? To sú odpovede, to sú otázky, na ktoré by sme mali žiadať odpovede.

    A je veľmi dobré, aby sme získali celostný obraz, pretože aj z hľadiska verejnosti, aj z hľadiska mnohých, už, už, už sa to dostáva do takých hmiel. A niekedy to uniká k takému vzájomnému len obviňovaniu sa, osočovaniu. Je dobré pripomenúť si niektoré fakty a možno aj zacitovať z niektorých verejne zverejnených vecí.

    Začal by som tým, že, aj keď sa tu bavíme o kauze Gorila, veľmi blízka kauza, ktorá predchádzala kauze Gorila, ale ktorá bola veľmi zaujímavá, bola nahrávka s hlasom podobným Ficovi. História tejto nahrávky je veľmi zaujímavá. V tejto nahrávke hlas podobný Ficovi hovorí o financovaní strany SMER. Aby sme si pripomenuli, tak ja to presne odcitujem, tú príslušnú pasáž: "Budem teda hovoriť aj s inými ľuďmi bez toho, aby bolo treba za každú cenu hovoriť aj s nimi", myslí sa tým predchádzajúcich, "ja len môžem povedať, že som zabezpečil, a toto môžem povedať, dúfam, že to nikto nepočúva, zabezpečil som na tento rok 35 a na budúci rok asi 40, plus teda ďalšie veci. Zabezpečil som ich, ako tie peniaze, vlastnou hlavou. Oficiálne prídu a budú normálne vykryté v strane." Ale neboli. Nie sú v účtovníctve strany SMER a nikdy neboli priznané.

    A teraz...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, je 11.00 hod., zrejme vaše vystúpenie bude dlhšie, takže prerušujem vašu rozpravu a budeme pokračovať hlasovaním. Vyhlasujem prestávku do 11.02 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Brocku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona č. 5 o službách zamestnanosti. Je to tlač 307.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 307.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že postúpime návrh do druhého čítania.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 1 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Přidal uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona č. 317 o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave, tlač 309.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 309.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, aby som sa tu teda nestravoval zadarmo

  • Smiech v sále.

  • , dovoľte mi, aby som predložil návrh hlasovania o tom, pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 3 proti, 79 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pani poslankyňa Mezenská uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona č. 338 o vnútrozemskej plavbe, tlač 310.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 310.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, nepredniesol ani procedurálny, ani nebol predložený žiaden návrh. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 52 za, 8 proti, 84 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec, poprosím pána poslanca Petra Fitza, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii, je to tlač 311.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 311.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nikto nepodal žiaden procedurálny návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 54 za, 1 proti, 89 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mičovský uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Mikuláša Hubu na vydanie zákona č. 569 o geologických prácach. Je to tlač 314.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 314.)

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady uzniesla na tom, že tento poslanecký návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 46 za, 1 proti, 97 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Odhlasovali sme prerokované body.

    Pán poslanec Droba.

  • Pán predseda, chcem vás iba poprosiť, aby ste do záznamu prijali to, že mi nefungovalo hlasovacie zariadenie pri prvom hlasovaní a hlasoval by som za.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem ešte informovať vedenia poslaneckých klubov, že stretnutie, ktoré bolo plánované na dnes na 13.00 hodinu s ministrom práce Jánom Richterom a štátnym tajomníkom Jožkom Burianom, uskutočníme na budúci týždeň vzhľadom na to, že som dostal informáciu, že tento termín nevyhovuje všetkým poslaneckým klubom. Dohodnem potom s ministrom ďalší termín, pravdepodobne na utorok budúci týždeň. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 11.15 hod. a budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ešte...Páni, nie, to je rozprava.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Poprosím pána ministra a podpredsedu vlády, aby zaujal miesto.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Takže ako som v prvej časti povedal, Gorila je len vrchol ľadovca, ktorý odkrýva isté praktiky a isté súvislosti, ktoré tu boli a pravdepodobne aj pretrvávajú.

    A poďme teda k tým konkrétnostiam, to znamená, k nahrávke s hlasom podobným Ficovi, na ktorej tento hlas podobný Ficovi hovorí, že zabezpečil 35 mil. a na budúci rok 40 miliónov. Ďalšou zaujímavou súvislosťou, na ktorú netreba zabudnúť, je to, že zakladateľ SMER-u Bohumil Hanzel bol týždeň pred zverejnením nahrávky na švédskej ambasáde, kde mal odovzdať dôkaz o nečestnom financovaní strany. Uviedol v médiách, že videl kópiu notársky overenej zmluvy medzi SMER-om a piatimi sponzormi, ktorá sa týkala konkrétnych miest na kandidátke strany. Tvrdí, že bol osobne pri viacerých stretnutiach so sponzormi, ktorí mali poskytnúť strane približne 60 mil. korún. Sponzorov mal podľa Hanzela pre stranu získavať aj predseda SMER-u Robert Fico osobne. Všetky jeho oficiálne zmluvy išli cez vtedajšieho generálneho manažéra strany Igora Federiča. Fico to vždy odklonil tak, že cez účtovníctvo išlo len to, čo je nevyhnutné, povedal pán Hanzel na margo kampane v roku 2002.

    Dvadsiateho šiesteho 11. 2011 sa začalo trestné stíhanie vo veci skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a prijímania úplatku. Podľa pána Jaroslava Spišiaka preverovanie nahrávky, na preverovanie nahrávky bolo potrebné začatie trestného stíhania, aby mohli byť do prípadu prizvaní znalci. Tí by posúdili pravosť nahrávky s hlasom podobným Ficovi a pravosť zmluvy uzavretej medzi podnikateľom Fedorom Flašíkom a Ľubomírom Blaškom o darovaní peňazí SMER-u. Toto uznesením ale zrušila špeciálna prokuratúra. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, myslím, že toto meno vám je všetkým známe, takže pán Dušan Kováčik totiž zrušil uznesenie o trestnom stíhaní ako neopodstatnené. A vydanie uznesenia o zrušení trestného stíhania znamenalo, že polícia nemôže vykonať procesné úkony, ako napríklad prizvať znalca. A tak sa pýtam: kto sa bál toho, aby bolo znalcom objektívne zhodnotené, či to je hlas podobný Ficovi? Alebo je to hlas pána súčasného premiéra Fica? Kto tu hrá nečisté hry, keď napriek tomu, že máme verejne predložené materiály dôkazového charakteru, polícia zabezpečí, aby sa nevyšetrili, zo svojej úradnej moci? Prokurátor zabezpečí, aby sa nevyšetrovalo. Čo si o tom majú myslieť občania, keď tu prokuratúra zastavuje a znemožňuje vyšetrenie konkrétnych vecí? Rozhodnutie o zrušení trestného stíhania ale znamená, že nie je vylúčené, že trestné stíhanie môže byť v budúcnosti opäť začaté. A v tej súvislosti prednesiem neskôr návrh na doplnenie uznesenia.

    Polícia preto nemohla konať inak, ako zastaviť trestné stíhanie, keďže ju pán Dušan Kováčik o to požiadal, pričom ale vyšetrovateľka opakovane upozorňovala v materiáli, ktorý je k tomuto viazaný, že v priebehu vyšetrovania neboli vykonané všetky dôkazy, a o to sa postaral práve pán Dušan Kováčik. "V záujme objektívneho posúdenia, či sú podpisy nachádzajúce sa na zmluve o spolupráci pravými podpismi Ľubora Blaška a Fedora Flašíka, teda potvrdenie faktu, že 26. apríla 2002 skutočne podpísali predmetnú zmluvu, z ktorej vyplývalo pre obe strany vzájomné plnenie, by bolo potrebné vykonať písmoznaleckú expertízu. Tak isto by bolo potrebné zabezpečiť dôkazy, ktoré by potvrdzovali samotnú existenciu financií, ich následné prijatie stranou SMER, ako aj ich použitie," píše v uznesení vyšetrovateľka. Zjavné, zjavný návod, čo treba robiť. A zjavné svojvoľné zneužitie právomoci a zastavenie toho a znemožnenie toho, aby sa táto záležitosť vyšetrila. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik stále nevysvetlil, prečo zastavil vyšetrovanie, rovnako nepovedal, prečo neumožnil znalcom, aby preskúmali zmluvu medzi podnikateľom Ľubomírom Blaškom a Fedorom Flašíkom.

    Prvým politikom zo strany SMER, ktorý priznal 28. 2. 2012, že peniaze od vplyvného podnikateľa prijímala strana SMER, sa stal poslanec SMER-u pán Varga. Ten pre "Týždeň" uviedol, že pán Babiš mal dať strane sponzorský dar ešte pred voľbami v roku 2006, keďže to riešilo vedenie SMER-u. Sponzorský dar sa však neobjavil v účtovníctve SMER-u. Vzniká nám z toho teda zaujímavá skladačka. Najskôr to bola sponzorská zmluva medzi podnikateľom Ľubomírom Blaškom a vtedajším financmajstrom SMER-u Fedorom Flašíkom, z ktorej vyplýva, že Blaško daroval strane rovných 32 mil. korún, potom sa zjavil hlas podobný Ficovi, ktorý zohnal minimálne 75 mil. korún pre stranu vlastnou hlavou. Bohumil Hanzel tvrdí, že videl aj notársky overenú kópiu medzi Ficom a skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ. V zmluve sú títo sponzori označení ako sympatizanti 1 až 5, pričom v roku 2006 im patrilo prvých 25 miest kandidátky SMER-u.

    Vážené dámy, vážení páni, toto je tiež Gorila. Gorila nie je len byt na Vazovovej, Gorila je spôsob, nekalý spôsob financovania politických strán. A Gorila je aj to, že príslušné orgány nevyšetrujú tieto veci tak, ako nevyšetrovali kauzu Gorila počas prvej Ficovej vlády, kedy bola zastavená. Za štyri roky sa v tomto neurobilo nič, naopak, kauza bola zametená pod koberec. A preto je sa treba spýtať, prečo, keď to ukazuje podľa tvrdenia či už pána premiéra Fica alebo všetkých predstaviteľov SMER-u na druhú Dzurindovu vládu, prečo Ficova vláda zastavila vyšetrovanie a zamietla veci pod koberec?! Asi preto, lebo to neukazuje na druhú Dzurindovu vládu, ale odkrýva práve praktiky, ktoré vedú smerom k financovaniu strany SMER.

    Posuňme sa ale k samotnej Gorile a dajme si do súvisu niektoré zaujímavosti zo spisu. Jednou z najvýznamnejších postáv, ktorá sa vyskytuje v tomto spise, je pán Határ, tajomník pána Fica, priateľ a blízky spolupracovník. Myslím, že je v tomto spise nielen spomínaný, pretože spomínaný je tam pán Fico, až sa nemýlim, 172-krát, najviac zo všetkých politikov, ale je tam citovaný, pretože tento byt pán Határ navštevoval veľmi často.

    Takže pár zaujímavostí, citujem: "Haščák spomína príklad, ako Fico a Flašík požadovali od Haščáka za zrušenie tlačovej konferencie o privatizácii paroplynového cyklu províziu. Haščák vymenúva päť akcionárov SMER-u, Juraj Široký, Vladimír Pór, Martin Glváč, Fedor Flašík, Jozef Brhel a Ivan Kiňo. Haščák má v stredu 11. 1. dohodnuté stretnutie s Robertom Ficom." Nebudem hovoriť o samotnom stretnutí, je dostatočne známe, pila sa pri ňom Cola, rozoberalo sa všeličo, ale poďme k niečomu inému. "Határ hovorí, že s Ficom komunikoval ohľadne kandidáta Penty na ministra zdravotníctva, ktorého má SMER podporiť. Haščák ho na minulom stretnutí napísal Határovi na papier. Fico voči uvedenému menu nemá námietky." Pýtam sa, je to meno súčasnej pani ministerky, ktoré bolo napísané na tomto papieriku?

    "Na záver žiada Haščák Határa, aby Ficovi odkomunikoval Haščákov dotaz na stav spoločnosti, ktorú Hačšák píše Határovi na papier. Penta cirka pred jedným rokom pomáhala francúzskemu investorovi získať slovenskú spoločnosť. Ide o spoločnosť, ktorú vlastnia mestá Banská Bystrica, Zvolen a ďalšie obce. Határ potom môže Hačšákovi oznámiť stav telefonicky bez podrobností, Határ oznámi, hovorí, že oznámi napríklad len 40 dekagramov salámy." A ja vás chcem upozorniť na jednu veľmi zaujímavú súvislosť z nahrávky hlasu podobnej Ficovi. Na tejto nahrávke, aby som bol presný, tento hlas hovorí: "Zabezpečil som na tento rok 35 a na budúci rok asi 40." Asi 40 miliónov. A tu hovoríme o 40 dekagramoch salámy za privatizáciu vodárenskej spoločnosti francúzskou spoločnosťou Veoliou. Vidíte tú nápadnú zhodu? Vidíte tú nápadnú súvislosť? Chápete prečo Gorila ďaleko presahuje hranice bytu na Vazovovej ulici? A prečo keď chceme sa dopátrať pravdy, tak musíme vyšetrovať omnoho viac, omnoho ďalej a omnoho viac konkrétnych súvislostí, ktoré sú tu jasne nadefinované.

    Pri ďalšom stretnutí pán Határ hovorí: "Ty vieš klásť nepríjemné otázky na môjho šéfa. Haščák sa pýta: Prečo? Határ sa smeje a hovorí, že Fico Haščákovi odkazuje, že čo s tým má Penta." Bavíme sa stále o pomoci pri privatizácii Veoliou vodárenskej spoločnosti. A teraz veľmi zaujímavá vec, ktorá súvisí s tým, súvisí s tou otázkou, bol pán Fico v byte na Vazovovej ulici, alebo nebol, ktorej sa SMER stále vyhýba, a kde pán minister Kaliňák naozaj predviedol veľmi profesionálny výkon naposledy po rokovaní výboru, kedy statočne odolával priamej odpovedi na túto otázku. Všetky otázky sa koncentrujú na návštevu bytu toho 11., až sa dobre nemýlim, kedy sa popíjala Cola.

    Ale chcem vás upozorniť na tento citát, ktorý teraz prečítam: "Haščák hovorí, že si Fico asi nepamätá, že s ním o tom hovoril asi pred rokom a pol v tomto byte." Sú v byte na Vazovovej ulici. Znova to zopakujem, že "som s ním hovoril o tom asi pred rokom a pol v tomto byte". Je jasné, prečo SMER nemôže pripustiť a priznať, že pán Fico v tom byte bol. Pretože v tom byte nebol raz. Pretože v tom byte zjavne bol viackrát. Je jasné, prečo nemôže pripustiť vyšetrenie tejto kauzy, pretože sa pravdepodobne obáva, alebo má o tom znalosti, že o tom existujú dôkazy, či už zvukové alebo písomné, a že by odkryli mnohé súvislosti, o ktorých verejnosť ešte nevie.

    Posuňme sa ďalej k ďalším zaujímavým citátom z daného spisu. "Haščák doniesol Határovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMER-u, v zmysle dohovoru, viď stretnutie Haščák, Határ z 18. 5., ktoré odovzdáva Határovi. Haščák hovorí: Doniesol som ti tie veci - a vyťahuje obálku. Počuť šuchot. Haščák hovorí, že sa má v blízkej budúcnosti stretnúť s Kaliňákom, s Brhelom kvôli Transpetrolu, a potrebuje ešte jeden, dva týždne, aby vedel, ako bude SMER voči Pente fungovať. Fakt je taký" - hovorí Haščák (je to citát) - "že my Fica financujeme osem rokov. Ťažko si teraz predstaviť, že Fico vyštartuje proti nám v niečom, čo by malo trestnoprávny rozmer." Koniec citátu.

    Vážené dámy, vážení páni, kauza Gorila sa stala symbolom a mnohí zabúdajú na konkrétnosti, o ktorých sa tam hovorí, a preto som považoval za potrebné ich pripomenúť, pretože mám pocit, že mnohé veci sa nevyšetrujú úmyselne, zastavujú sa vyšetrovania, keď sa vyšetrovať má. A mám veľkú obavu, ba dokonca presvedčenie, že cieľom je nič nevyšetriť, pretože by to pre mnohých súčasných vládnych politikov malo veľmi nepríjemné následky.

    Preto si dovolím, aby sme sa ako Národná rada pokúsili zvrátiť tento stav, navrhnúť doplnenie uznesenia. Uznesenie znie: Národná rada žiada ministra vnútra, aby ihneď zabezpečil obnovenie vyšetrovania a vyšetrenie kauzy nahrávky, na ktorom hlas podobný Ficovi hovorí o financovaní strany SMER, aby zabezpečil vyšetrenie pravosti sponzorských zmlúv medzi podnikateľom Blaškom a Fedorom Flašíkom, prípadne ďalších medializovaných zmlúv o financovaní strany SMER-u.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Galko, Číž, pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Viskupič, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, ja som veľmi rád, že ste spomenuli Bohumila Hanzela, poslanca za SMER, ktorý sa svojho času vzoprel SMER-u a obvinil toho, čo získal peniaze vlastnou hlavou, z nečestných praktík. Bolo to niekedy na jar v roku 2010, keď to prišlo až tak ďaleko, že sa bál o svoj život. Ako švédsky štátny občan odniesol na švédsku ambasádu dôkazy o korupčnom financovaní SMER-u. Pred týmito parlamentnými voľbami v roku 2012 som zdvihol telefón a zatelefonoval som Bohumilovi Hanzelovi, ctím si dôvernosť nášho rozhovoru, ale môžem vám povedať, že z toho, čo mi povedal, ma zamrazilo. Preto som sa obrátil na švédsku ambasádu spolu s kolegami poslancami za SaS a požiadal som o informácie, či daná obálka sa nachádza na tom veľvyslanectve. Dámy a páni, švédsky veľvyslanec sa síce zmenil, ale obálka na švédskom veľvyslanectve zostala, je stále tam a je neporušená.

    Poslanci SMER-u veľmi radi a s obľubou hovoria o tom, že kauza Gorila nie je ich kauzou, že sa SMER-u netýka. My nepotrebujeme tu nejaké správy. Úplne stačí to, aby ste sa zbalili, zoberte Bohumila Hanzela, choďte do Viedne, choďte na švédsku ambasádu a otvorte tú obálku. Vysypte tie dokumenty, naskenujte ich a dokážte, že SMER nie je korupčná strana a že nebola financovaná podvodnými peniazmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, Ľudo, tie vaše vystúpenia, aj tvojho predsedu strany, aj tvoj, bol ako jediný zatiaľ za SDKÚ, aj tvoje vystúpenie si vypočul jeden pán poslanec. Pravdepodobne by sa cítili trápne tu sedieť. No sú tragikomické, v pomere 90 % tragické a 10 % teda už komické.

    Akosi sa nedá celkom zabudnúť, že teda ten text tých nahrávok, ktoré má mať verejnosť k dispozícii, majú ľudia už k dispozícii, čiže táto veľmi smiešna taktika tzv. red herring, hovoria tomu Angličania, o tom červenom "haringu", že: "Sused, ukradli ste mi pol metra dreva!" "A čo to vyprávate? Veď vy nechodíte do kostola!"

    Teraz tuto nehovoríme o financovaní politických strán a veľmi radi by sme sa s tebou o tom porozprávali. Len, Ľudo, ty trpíš predstavou, že teba verejnosť vníma ako čestného, statočného podnikateľa, ktorý má čistý štít a bez problémov môže morálne hodnotiť spoločnosť. Dobre, keď SDKÚ myslí, že to je takto, nech sa páči, len naozaj ide o veľmi vážne veci.

    Ako dokážete pri elementárnej snahe o vlastnú dôveryhodnosť urobiť hlavný problém Gorily, či bol Fico v nejakom byte alebo nebol?! Bez nahrávky, verejne tá pani predsedníčka vlády, ktorá jediná dokázala, podľa vás, bojovať a vyšetrovať a neviem čo, ku ktorej pán Haščák ako hlavný aktér tejto kauzy chodieval na pravidelné raňajky! Takže s týmto diskutovať netreba a ani nebudeme vstupovať do tejto diskusie. Naozaj je potrebné, aby tak masívne rozkrádanie, ktoré naznačujú materiály, ktoré sú v Gorile, ktorej aktérmi sú členovia tvojej strany, Ľudo, tvoji kandidáti, so všetkým, aby sme hlavne do budúcnosti vytvorili stav, že sa to už takto robiť nesmie.

  • Tak ja si, podobne ako vy, pán poslanec Kaník, myslím, že z Gorily, tak ako aj dnešná rozprava naznačila, sa stáva čoraz viac väčšia fraška. A na rozdiel od vás si nemyslím, že ak budeme vyšetrovať viac, tak sa dočkáme nejakého žiaduceho hmatateľného efektu. Ja v celom tom vyšetrovaní, ako som si to vypočula a ako to vnímam od začiatku, ako sa proces Gorily spustil, vidím iný technický nedostatok. A ten spočíva v tom, že vyšetrovanie vedú tí, ktorí sú sami podozriví.

  • Ďakujem. Ľudo, ja vnímam takú snahu o, byť čo najostrejší, v tom aj teda dve uznesenia z jednej strany. Mám pocit, že si troška aj prekvapil pána spravodajcu s návrhom tvojho uznesenia.

    Len chcel by som sa možno spýtať, ak neodpovieš, tak rečnícky, že či si nemyslíš, že niečo otupuje ostrie, to tvoje ostrie, a to je to, že niekto je v kauze Gorila namočený úplne rovnako. Ja už pri tejto kauze nedokážem vlastne rozlíšiť, kto je spojencom, kto je tým, kto by mal právo vlastne rozprávať o rozkrývaní vecí. To ostrie znamená, že elegantne sa podarilo strane SMER vyhnúť tej debate. A celkom dobre to robia. Videl som osemminútové smaženie ministra vnútra novinármi na odpoveď, ktorú niekto vygradoval do podoby, že najdôležitejšie je, že či predseda vlády súčasnej tam bol alebo nebol, a ty sa snažíš tomu dať punc, že čo to teda znamenalo, ak tam bol. Tomu rozumiem. Ale na druhej strane je tu obrovské množstvo otázok, čo robili tvoji spolustraníci, keď viedli túto krajinu, keď táto kauza vznikla? Tak skúsme sa vysporiadať s týmto! A možno to ostrie bude ostré a niečo naozaj doriešime.

    Ďakujem.

  • Kolega Miro Číž, ja som nehovoril nejak svoje názory, citoval som zo spisu. A citoval som to, čo je tam napísané, čo povedal pán Határ, čo povedal pán Fico alebo hlas podobný hlasu Ficovi, a dával som to len do súvislosti. To nie je ani o ostrosti, ani o ničom, len jednoducho o tom, čo sa má vyšetrovať. To je to.

    Súhlasím aj s tým, že áno, ťažko očakávať vyšetrenie, keď majú to vyšetrovať tí, ktorí sú sami aktéri samotných záležitostí.

    Kolega Viskupič, no až není jasné, ten rozdielny prístup zo strany SMER-u a zo strany SDKÚ, tak ako musím povedať, že si slepý. Ja som to jednoducho jednoznačne povedal. To odpočúvanie, tá samotná akcia bola s plným vedomím príslušných zodpovedných ľudí spustená za vlády Mikuláša Dzurindu. Nie zastavená, spustená, prebiehala. Zhromažďovali sa tie dôkazy. A zastavená bola za vlády Roberta Fica. Nikto z mojich spolustraníkov, tým odpovedám aj pánovi Čížovi, v danom byte nebol. Ja som teraz citoval z toho spisu pasáž, ktorá dokazuje, alebo dáva indície, pretože nevieme, či to je pravdivé, samozrejme, ale dáva indície, že pán súčasný premiér v tom byte bol niekoľkokrát a že tam nebol popíjať Colu, ale že tam bol dohodovať kšeft okolo privatizácie Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti pre francúzsku spoločnosť Veóliu za 40 dkg salámy, aby sa potom hlas podobný Ficovi mohol pochváliť, že zohnal vlastnou hlavou 40 mil. pre financovanie strany SMER. To sa píše v materiáloch, ktoré sú verejne známe. Ja to dávam ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kuffa do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k tejto kauze, hoci som pôvodne si myslel, že nevystúpim, ale keď tu toľko invektív padlo rôznych a vzájomne sa takto osočujeme, tradične už pravica si akosi vystačuje sama. Ja už tých niekoľko takých reakcií som tuná mal. Mnohé sa mi nepáčia.

    To, čo som mal možnosť si tuná vypočuť, napr. kolegu Pala Frešu, ktorý tuná ako spomínal aj predchádzajúcu premiérku Ivetu Radičovú, ktorá označila celú túto kauzu za, teda viac ako polovicu za beletriu. Ja som to nejak ten spis neštudoval, nepripadá mi ani tá kompetencia, že by som nejak tak hlbšie touto kauzou zaoberal. Ja to nazývam tak, prepáčte za výraz, ale je to kauza Opica, lebo tá Opica sa nám vyškiera a už dosť dlho ako tuná.

    Čo mne skôr v tej predloženej informácii o trestnom konaní, pán minister, to len toľko na vás, že bolo vypočutých 30 osôb. Mne sa to, keď je to taká veľká kauza, pán minister, mne sa to zdá byť dosť málo ako osôb vypočutých.

  • Hlas predkladateľa.

  • Aha, od septembra, hej? No a pätnásť žiadostí o súčinnosť v trestnom konaní. No ale, keď je to taká megakauza, za ktorú ju považujeme tuná na Slovensku, tak aspoň 300 osôb malo byť vypočutých. Lebo tuná človek, keď tak počúva, a to všetko, ja teraz naozaj neviem, že čo je pravda, a to je také to sieťovanie, a ten na toho, a ten na toho, ten hovorí o tom, no tak už naozaj potom, keď taký obyčajný človek má nejaké stanovisko zaujať ako voči tomu, no tak ja sa tiež za takého považujem, a potom sa pýtam, že kde je tá pravda.

    Ono, pán minister, len pravda bez spravodlivosti, ona neexistuje, spravodlivosť musí tuná byť. A to je také zadosťučinenie aj tej pravdy. Teda ak je ktosi na vine, treba ho potrestať. Kolega Frešo to aj pekne rozdelil, že to má politický rozmer a má to trestnoprávny rozmer, a on sa tomu nebránil. Aj za pravicu, tuná takto povedal, že jednoducho ten trestnoprávny problém treba vyriešiť, a keď ho vyriešime, tak dáme bodku aj za tým politickým rozmerom. Dovoľujem si to povedať, že by to bolo tak.

    Potom sa mi, dovolím si tuná kolegyňu Luciu Nicholsonovú, žiaľ, tuná nie je, odišla, ale spomeniem to. Nezvyknem ja hovoriť o kolegoch alebo kolegyniach, ktorí tuná nie sú, ale som si poznamenal jednu vetu. Ja ju tak trošku budem parafrázovať, aby to malo v tom mojom kontexte: "Toto hnusné Slovensko musel zachrániť občan z Kanady." Chcem teda povedať, že ja nie som občanom "hnusného Slovenska". Pre mňa toto hnusné Slovensko nie je. Aj keď veľakrát nezovšeobecňujme veci! Lebo ani tuná kolegov vás všetkých, ktorí tuná nie ste pre mňa hnusní. A rovnako ani občania tejto republiky nie sú pre mňa hnusní. A toto "hnusné Slovensko" je to krajina, ktorú milujem. A keď sú tuná takíto, ktorí zneužívajú tuná, ja už neviem, či už zákony alebo svoje právomoci, pán minister, treba ich potrestať. Treba ich potrestať, treba ich potrestať, treba vyšetriť a naozaj ich potrestať, ale aby sme ako takto hovorili, že toto je ako "hnusná krajina" alebo "hnusné Slovensko" a nejaký občan z Kanady ho zachránil alebo spasil, tak teda sa mi to veľmi nepáči.

    V závere chcem len spomenúť takú vec, ktorú kolega Dodo Hlina tuná spomenul, dotkol sa tuná 68. roku. Za dvadsaťdva rokov, pán minister, my sme sa nevysporiadali stále s našou minulosťou. A to je tak aj na ministerstvo spravodlivosti. Mám na mysli naozaj minulosť komunizmu štyridsiatich rokov. A ako kolega Hlina to tu spomínal, naozaj treba sa vysporiadať s mnohými vecami, aj s našou minulosťou. A to nie je len kauza Gorila. Kauza Gorila tak, čo som tuná počúval, tak zatiaľ, vďakabohu, nepadli žiadne mŕtvoly, žiadne. Boli rozkradnuté milióny podľa tuná určitých mojich kolegov, ktorí to tuná uvádzali. Ale ani jeden mŕtvy nebol. Ale obdobie totality, tuná naozaj padli, padali hlavy. Tuná sa rozkradol majetok. Ukradli komunisti, ukradli majetok ľuďom. Komu sa čo stalo v tejto krajine?! Kto sa takouto, to je megakauza, kto sa touto kauzou za dvadsaťdva rokov zaoberal? Päťdesiate roky, aké tu boli tvrdé! Nevinne väznení ľudia boli vo väzniciach. Kto sa týmito kauzami zaoberá?

    Pán predseda, vidíte, ono je to tak, že tie kauzy sú tu aj väčšie na tom Slovensku a nikto sa nimi nezaoberá, hej. Teda tá kauza Opica pre mňa nie je takou super megalomanskou nejakou kauzou, ale vysporiadať sa s obdobím minulosti. Aj šesťdesiaty ôsmy rok, tak jak to bolo, jedni podpísali raz tak, druhí tak, potom obdobie normalizácie, potláčané ľudské práva. Osemdesiaty deviaty rok, tešili sme sa na to, že naozaj sa budeme mať lepšie.

    Prečo sa nemáme lepšie? - ja si kladiem tú otázku. Ako je toto možné? Preto, kolegovia, lebo sme sa s tou nedávno, nie tak dávnou minulosťou doposiaľ nevysporiadali. Takýchto káuz tuná si dovolím povedať, ja ich nepoznám, ale myslím si a oprávnene si môžem si to myslieť a môžem sa domnievať, bolo tuná veľmi veľa aj za tých dvadsaťdva rokov. Prečo? Lebo aj tá minulosť, ktorá tuná bola, ani s tou sme sa nevysporiadali. V tejto krajine je to hádam tak príznačné, že tuná môžete robiť, čo chcete, aj ako chcete, nikomu sa nikdy nič nestane.

    Ty musíš niesť zodpovednosť, ak si urobil čosi zlé. A to je to výchovné. Musí nasledovať ten trest. Ak sa nikomu nikdy nič nestane, no tak každý si myslí, že v tejto krajine si každý svojvoľne môže porušovať už zákon alebo aj Ústavu Slovenskej republiky. Dokonca máme tu aj takých expertov, ktorí nerešpektujú ani Ústavu Slovenskej republiky. Ale my od občanov chceme, aby dodržiavali zákony a všetko. Perzekvujeme ich: ukradne jablko, zavrieme ho do basy na tri roky. Ale milióny že sa rozkrádajú!? A tuná aj v priamom prenose, keď to tuná bolo, však aj ten prípad, kolega Lipšic to tu spomínal, to PPC, veď to je drzosť na entú. V priamom prenose predkladať tuná nejaký zákon, a to, ak je toto pravda, že čo je, tak to je úplne strašné. A tým sa treba zaoberať. Minister vnútra je tu na to, aby tieto veci vyšetril. Minister spravodlivosti, máme tuná súdy, nech sa páči, treba to vyriešiť. Ale nielen tieto súčasné kauzy. Alebo predovšetkým treba sa vysporiadať s minulosťou akoukoľvek. A to nie je len kauza Gorila.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Faktické poznámky, pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Pán poslanec Kuffa, ja sa tiež nemôžem doteraz spamätať z toho výroku pani poslankyne Nicholsonovej, keď hovorila o hnusnom Slovensku. Ja vám dám absolútne za pravdu, lebo tak isto, ako vás sa to dotklo, dotklo sa to aj mňa. A myslím, že sa to dotklo mnohých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, čo si myslia o nejakej Gorile, Negorile, akým spôsobom toto bude vyšetrené, aký bude záver celej tejto strašnej a nepríjemnej udalosti.

    Ale taká obrovská nenávisť ku Slovensku od poslankyne slovenskej Národnej rady, toto je naozaj čosi nebývalé. A neviem si to dosť dobre predstaviť, že by takéto niečo bolo možné v nejakom inom štáte. Nenávisť k Slovenskej republike slovenskej poslankyne slovenského parlamentu. Je to niečo hrozne smutné, je to čosi, čo tu ešte nezaznelo. A je to o nejakom vzťahu k tomu Slovensku, bez ohľadu na to, o akej situácii teraz rokujeme.

    Nenávisť slovenskej poslankyne k vlastnému štátu, ktorá je poslankyňou a reprezentuje tuná nejakých ľudí, ktorí ju dokonca aj volili. Niečo hrozné.

  • Mali ste pravdu, pán poslanec Kuffa, v tom, že kradlo sa a páchali sa spoločenské škody aj za komunizmu, aj v čase normalizácie. Rovnako tomu tak bolo aj do času odhalenia Gorily. Ale čo ma najviac mrzí, je to, že nie je to lepšie ani teraz. Je smutné, že aj v dnešnej situácii my ako poslanci namiesto toho, aby sme prijímali užitočné a prospešné zákony, zákony pre ľudí, musíme byť v stálom strehu a v stave vysokej bdelosti, aby sa tu, na túto pôdu a do tejto siene zákonnosti nedostávali gorilie zákony preoblečené do formálne, do riadneho šatu.

    Jednoducho táto situácia ešte aj dnes nie je uspokojivá, ako aj tu bolo povedané. Pred Vianocami sme tu mali gorilý zákon, ako sa po Vianociach ukázalo, aj sa to potvrdilo. A je veľmi smutné, že musíme byť aj dnes svedkami takéhoto páchania spoločenských škôd.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si pri tejto príležitosti, ďakujem aj za reakcie, spomenul, my sme mali jedno krásne povolebné tričko, bol to jeden z najkrajších materiálov, na ktorý si pamätám, a na tom bol slovenský znak a bol napísaný text "Máme radi túto krajinu". Dodnes mám toto tričko aj so slovenským znakom. Veľmi rád si ho obliekam, šetrím si ho, aby som ho veľmi rýchlo nezodral. Ale ja milujem túto krajinu, aj tento ľud, aj s tými hriechmi, ktoré máme tuná, hej. A treba sa s nimi vysporiadať. Milujem túto krajinu aj s týmto hriešnym ľudom. A ja som jeden z nich. Tak isto aj ja som hriešnik. Ja nie som ten spravodlivý, alebo ten najlepší, najdokonalejší. Určite nie som, nepatrím medzi nich.

    A zabudol som v rozprave, ak môžem, pán predseda, spomenúť ešte jednu vec, keď kolega Matovič bol označený za koalíciu, či už toho alebo toho koaličného partnera. Ja odmietam byť koalíciou a vytvárať koalíciu s akýmkoľvek zlom. A to je jedno, tu môžeme ukazovať na ľavú, alebo na pravú stranu. So zlom ja koalíciu nijakú vytvárať nebudem. A to keď niekto spolitizuváva zase tuná niektoré tie veci, tiež sa mi to nepáči, pretože to je naozaj potom len také hranie sa a prihrievanie si tej vlastnej polievočky a vzájomného takého osočovania a napádania.

    Poprosil by som, ak tie emócie dokážeme ako udržať, aby sme aspoň v hranici tej ľudskosti, a zvlášť už aj tej kolegiality, tak aby sme boli vzájomne tolerantní voči sebe. Môžeme mať iný názor, veď to je normálne, že ľavica hlasuje, trebárs má ruky hore, pravica má ruky dole. To, že máme iný názor, to neznamená, že sa musíme nenávidieť. To sú rovnako aj súperi na ihrisku, ktorí po futbalovom zápase alebo volejbalovom zápase, nakoniec každý chce vyhrať na tom ihrisku, ale podajú si ruky. Tak s takou nenávisťou vzájomne by som poprosil, aby sme nevystupovali voči sebe.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda, Vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, málokedy plénum tohto parlamentu zažíva debatu, ktorá ide až na kosť, a tuná mám teraz pocit, že sme otočení v tejto debate veľmi do minulosti.

    Minister hovorí, že tím vyšetruje, tu niekto možno rétoricky nesprávne hovorí o tom, že musíme vyšetrovať. No my veľmi vyšetrovať nemáme ako a môžeme sa teda, neviem, či správne alebo nesprávne, dopytovať ministra, ako vyšetrovanie prebieha. Tá správa, ktorú som čítal, je asi v tomto duchu vyšetrovania možno korektná, ale nič nové okrem nejakého čísla, množstva vypočutia svedkov nepriniesla.

    Preto by som sa chcel zamerať možno troška pro futuro alebo do budúcnosti. A možno aj položiť, keďže viem, že sú aj dôležité kauzy a možno táto debata ministra, nechcem povedať, že nudí, ale má aj iné povinnosti, ale chcem sa ho predsa len opýtať na takú tému politickej zodpovednosti. Tuná pán spravodajca jeden čas otvoril tému nominovania prezidenta Policajného zboru a kde mal za to, aby pri jeho menovaní bol spolusúčinný aj výbor. Vieme, že v súčasnosti menovanie policajného prezidenta je v gescii samotného ministra. Pán prezident si vymení všetky úrovne v Policajnom zbore. A tým pádom si myslím, že je vhodná otázka, ja s týmto procesom veľmi nesúhlasím a zažili sme debatu o politických nomináciách aj pred voľbami a je stále otvorená, a chcem sa teda opýtať v rámci tej politickej zodpovednosti, čo urobíme s touto kauzou do budúcnosti? Je tu predložené uznesenie, že o pol roka, alebo teda najneskôr v júni tu musíte byť znova, predpokladám, že táto kauza sa bude teda ťahať a budeme tu svedkami opäť nejakých správ.

    V rámci tej politickej zodpovednosti by som sa chcel spýtať pána ministra, či by svojou váhou, pretavenou cez mandát, ktorú dostala strana, a svojou váhou na ministerskom poste by sa nechcel zamerať a určiť nejaký termín. Termín, kedy povie, že toto, vyšetrenie tejto kauzy je pre mňa tak prioritná vec, že ak nebude vyšetrená do tohto a toho termínu, zvážim svoje zotrvanie na poste, pretože som nedokázal vytvoriť také podmienky, aby vyšetrovatelia dospeli k nejakému výsledku, ktorý by mal znamenať rozriešenie kauzy Gorila.

    Prečo sa na to pýtam? Tuná sa pán poslanec Kaník venoval konkrétnym ustanoveniam, ktoré by nemali byť v prospech vládnej strany SMER. Vládna strana SMER sa venuje konkrétnym veciam, ktoré v tom spise boli, ktoré sa venovali politikom z iných politických strán. Stále sa tu politicky doťahujeme nad tým, čo by mali teda rozkryť vyšetrovatelia. A podľa mňa je namieste otázka aj politickej zodpovednosti, či ak termín, ktorý si vy sám stanovíte, ročný, dvojročný, ak k tomuto termínu nebude jasné slovenskej verejnosti, nebude jasné nám, že čo je zo spisu pravda, čo pravda nie je, kto je za čo zodpovedný, kto zarábal vlastnou hlavou a kto nezarábal vlastnou hlavou, kto bol navlečený do káuz, ktoré súviseli s Pentou a inými skupinami, tak si myslím, že je skutočne namieste sa voleného zástupcu pýtať, predstaviteľa exekutívy, čo bude nasledovať.

    Myslím si teda, že ak by k takémuto záväzku prišlo, tak aj v tom duchu, ako je politicky nanominovaný, alebo teda ovplyvnený Policajný zbor, a pri všetkej úcte a nejakom dobrozdaní tomu, že vyšetrovanie sa vedie skutočne nezávisle, by mohlo byť v minimálnej miere vytvárania podmienok pre tie vyšetrovacie tímy dôležité aj to, že prijímam politickú zodpovednosť, nedokázal som vytvoriť také podmienky, že tento tím, ktorý som, ktorému, ako hovoríte, dali ste podporu, nedokázal kauzu Gorila uzavrieť, rozkryť, vyšetriť a tých, ktorí sú zodpovední, hnať na zodpovednosť. A dať hlavne odpoveď slovenskej verejnosti, ktorá v desaťtisícoch stála na námestiach a pýtala sa na to, čo sa vlastne dialo v byte na Vazovovej, čo sa tam dohadovalo a akým spôsobom sa tento štát riadil počas predchádzajúcich niekoľko rokov.

    Mám pocit, že sa hovorí o tom, že táto situácia nejakého fingovaného vyšetrovania, alebo vyšetrovania, ktoré pravdepodobne zostáva s otvoreným koncom politickej reprezentácie, nie celej, vyhovuje. Niektorí boli do týchto okolností namočení viac, niektorí menej. A preto si myslím, že či už sa budeme baviť o kríze pravice, či už sa budeme baviť o kríze politickej reprezentácie a jej dôveryhodnosti, stále mám za to, že ak neprídu reálne odpovede ad jedna, od vyšetrovacieho tímu, ad dva, od toho, kto zabezpečuje podmienky pre neho, ad tri, od mnohých politikov, ktorí tu s nami sedia, tak kauza Gorila bude len symbolickým mementom, ktoré mnohých z ľudí, ktorí sem prišli v predchádzajúcom volebnom období alebo v tomto, celkom nedostávajú odpoveď. A to nespomínam ľudí, ktorí nemôžu položiť priamo otázku ministrovi alebo zodpovedným, že ako sa teda v tomto procese bude pokračovať ďalej.

    Chcem sa aj opýtať, pri všetkých informáciách, ktoré o tejto kauze máme, pri tom, ako tu poslankyňa Nicholsonovaná vo veľmi emotívnom prejave hovorila, že bolo poskytnutých 50 % dôkazov jedným z iniciátorov toho, aby sa táto vec vlastne na verejnosť dostala, nakoľko je teda zložité naozaj rozkrývať veci, a či teda existuje nejaký ten možný termín, kedy by ľudia, ktorí sa tomuto venujú, vedeli určiť, že do tohto termínu proste je zodpovedné, je dobré, aby kauza bola rozkrytá. Čo sa dá teda.

    Chcel by som spomenúť ešte to, že táto politická hra, ktorá hovorí o tom, že niektorí sú namočení viac a niektorí menej, a niekto, a celé sa to v poslednom období zvrtlo na to, či predseda vlády, ktorý v byte údajne mal byť alebo nemal byť, a toto ako keby bola tá hlavná otázka, ktorá by mala verejnosť zaujímať, hovorí pravá strana spektru. Ľavá strana spektra hovorí, že nie, toto nie je tá dôležitá otázka, zamerajte sa na svoje vlastné pôsobenie. A prečo vlastne pri tom odpočúvaní boli, vyšli na svetlo sveta mnohé otázky, ktoré hovorili o tom, ako reálne funguje politický svet. Tak si myslím, že uhýbame celkovému alebo tomu reálnemu pohľadu, ktorým by mala kauza Gorila byť, kauza Gorila osvetliť, a to je, ešte raz to spomeniem, to je to, že čo je na spise pravdivé, čo a kto je za konkrétne veci v ňom zodpovedný a či teda bude voči nemu vyvodená nejaká zodpovednosť, v mnohých prípadoch možno aj trestnoprávna zodpovednosť. A či tým zámerom naozaj je, či už ministerstva, vyšetrovacieho tímu, to, že kauza Gorila bude vyšetrená do dôsledkov a zodpovední budú vyzvaní na zodpovednosť.

    Chcel by som povedať, že tá téma, na ktorú sa zamerali vlastne médiá, kedy ste myslím, že opúšťali výbor pre obranu a bezpečnosť, a bolo to dosť dlho ťahané, osem minút sa vás, pán minister, pýtali na to, či pán premiér sa v byte nachádzal, alebo nie, ste so železnou, železnou trpezlivosťou a so stálym úsmevom odpovedali, že to nie je podstatné. Spomínal to jeden z predrečníkov, myslím, že Igor Matovič, že tuná napríklad je možnosť sa ho priamo opýtať a potvrdiť, že áno a robil tam toto, alebo nie, nebol, a tým pádom máme odpoveď aspoň na jednu malú parciálnu časť toho, čo v spise Gorila sme sa dozvedeli.

    Tu pán poslanec Kaník povedal, že dokonca tam bol niekoľkokrát. Tak robiť tému na základe, teda on hovoril, že na základe toho, že čo je uvádzané v samotnom tom zverejnenom spise. Do tejto hĺbky, samozrejme, ja nehovorím, že musíme vyšetrovať, lebo fakt nemusíme vyšetrovať. Vyšetrovať musí niekto úplne iný. Ale ako inak sa máme, keďže na rozkrytí tejto, tohto zamotaného klbka naozaj záleží, ako inak sa máme pýtať ako spôsobom, ktorý ako poslanci Národnej rady máme, a to je, či pán minister vyvodí politickú zodpovednosť a či je teda schopný váhou svojho mandátu určiť termín, dokedy kauza Gorila bude rozkrytá a za ňou sa proste urobí bodka a povie sa, že toto je pravdivé, títo ľudia sú zodpovední, títo ľudia proste za činy, ktoré spáchali, a akým spôsobom jednali, ponesú zodpovednosť a pôjdu si sadnúť do väzenia alebo budú nejak inak postihnutí. Ak to ale pravda nie je, tak tým pádom by mal minister vnútra omnoho viacej konať, lebo potom sa tu deje niečo, na čom, čo takisto bolo poukázané, niekto si robí politickú kariéru. A mám pocit, že zneužívať davy, dôveru, zneužívať to, že je zlá sociálna situácia, zlé podmienky možno na život, ktorý na Slovensku teraz je.

    A nechcem vás oberať o obed, lebo mám ešte na srdci nejakú vec a sme štyri minúty po 12.00 hodine...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Chcem sa opýtať, navrhujem, aby sme dokončili tento bod. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Nech sa páči.

    A potom požiadam aj pána ministra ešte. Ďakujem.

  • Dobre. Takže ak je všeobecný teda súhlas, okrem tejto otázky, či teda je možné stanoviť termín na vyšetrenie kauzy Gorila, a ak nebude dodržaný, vyvodiť politickú zodpovednosť, chcel som sa spýtať pána ministra, či je otázka politického nominovania prezidenta Policajného zboru natoľko zabetónovaná, že by sme nemohli otvoriť túto debatu a aj na základe tohoto dať odpoveď, že skutočne sa aj pri kauze Gorila a v mnohých iných vedie nezávislé vyšetrovanie, a tým pádom môže pán minister iba vytvárať podmienky a nie priamo do toho zasahovať.

    Myslím si, že je to natoľko dôležité, že k tomuto sa budem, následne aj teda pristúpim možno k nejakým interpeláciám, možno kolegovia z predmetného výboru, pretože tuná vidím, že je zakopaný pes v tom, že môžu potom obviňovať jednotliví politici vždy po výmene vlády ministrov z toho, že môžu vstupovať do konkrétnych káuz, môžu nejakým spôsobom aj mať maslo na hlave v tom bode, že riadia alebo nejakým spôsobom im vyhovuje daný beh vyšetrovania, ktoré k ničomu nevedie.

    Na záver by som teda chcel povedať, že spácha sa obrovská krivda, ak kauza Gorila zostane iba ako otvoreným mementom v našej spoločnosti. A bude to obrovským mementom v tom, že pri reálnych debatách, ktoré sa vedú aj v tomto parlamente, ide skôr o to, aby sme navolili nástroje, ako sa citlivé veci, ktoré sa dotýkajú reprezentácie a politických špičiek, boli naďalej zametané pod koberec. Zametanie pod koberec je to, čo slovenský národ srdí viac, ako si mnohí z vás v debatách na parlamentných chodbách myslia. Zametanie pod koberec a svoje vlastné, vlastné maslo na hlave, ktoré politici majú, by malo byť rozkrývané na základe fungovania nezávislých inštitúcií a v tomto prípade aj Policajného zboru.

    Ja vám týmto pádom ďakujem za pozornosť a dúfam, že kauza Gorila bude mať termín svojho ukončenia.

  • Výkrik z pléna.

  • Dohodli sme sa, bol súhlas, že dokončíme tento bod. Už, už vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete krátko zaujať?

    A, pardon, pán poslanec Huba, Mičovský, Šuca a Mezenská.

    Nech sa páči.

    Končím možnosť.

  • Výkrik v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec Brocka, poprosím vás.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán predseda výboru Huba.

  • Hlas v sále.

  • Nie je to prvý raz, čo sa to posúva.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, skutočne vás poprosím, veď zdržiavate. Ja som sa spýtal a všetci, ktorí reagovali, povedali, že áno, dokončime tento bod. Požiadal som o to. Takže ja vás poprosím, nechajte napriek tomu, že vy máte iný názor, ostatných, aby kľudne si vypočuli, čo chcú.

  • Výkrik v sále.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Poprosím vás, kolegyne, páni poslanci.

  • Výkrik v sále.

  • Pán poslanec Brocka! Pán poslanec, choďte vykrikovať niekde inde. Vám hovorím, že súhlas bol daný normálne všetkými prítomnými. A poprosím vás, choďte sa pred kameru postaviť vonku. Už sme mohli mať za sebou faktické poznámky.

  • Výkrik v sále.

  • Poprosím vás, dajte dve minúty pánovi predsedovi výboru Hubovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pôvodne som v tejto rozprave ani nechcel vystúpiť už aj preto, lebo som na tému dlhodobej prítomnosti a pôsobenia rôznych goríl v našej spoločnosti veľa hovoril na tej predchádzajúcej rozprave alebo počas rozpravy pred pol rokom. Ale potom som si spomenul na citát z jedného článku zdanlivo na inú tému, ale naozaj len zdanlivo, a je to výrok, ktorý na mňa zapôsobil ako dosť vážne memento. Týka sa prípravy zimných olympijských hier v Soči a autorkou je Petra Procházková, redaktorka SME, a ten citát znie: "Ide o obrovské peniaze. Olympiáda je dieťaťom prezidenta Putina, ktorý ju štedro financuje, rozdáva najvýhodnejšie kontrakty priateľom svojich priateľov. Viditeľne do tejto skupiny vyvolených patria i niektorí bossovia postsovietskej mafie."

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ja ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi za to, že obrátil našu pozornosť do budúcnosti. Minulosť je mŕtva, už sa nedá nič urobiť. Gorily dobehali. Ale budúcnosť je pred nami.

    A tu chcem povedať, že ten smútok, ktorý pociťujem z tejto debaty, tú skepsu, tú musíme odmietnuť. Ale ju neodmietnime, ľavica, pravica, zelení, červení, modrí, my ju odmietnime, my stopäťdesiati, každý podľa svoje vnútornej odvahy, podľa svojho svedomia a podľa toho, či si myslí, že má mandát na to, aby mohol povedať zakaždým, keď bude stáť pred touto tribúnou, áno, Gorila nie je všetko, ale je to silný symbol. Je to silný symbol toho, že ľudia v tejto krajine, ja tiež hovorím, že krásnej, ale, žiaľ, prestali veriť v spravodlivosť. Neveria nám, nie ľavým, pravým, neveria politikom, neveria ústavným činiteľom. Všetci sme tu ústavní činitelia a je len podružné, do akej skupinky straníckej sme zaradení. A naša povinnosť, naše svedomie, naša odvaha a naše možnosti, ktoré máme, a nie sú malé, nám velia, aby sme tento symbol, lebo tých Goríl je veľa, nebudem spomínať tú, čo ešte štvrtý rok behá po Lesoch Slovenskej republiky, každý z nás máme takú skúsenosť, ale tento symbol toho, že ľudia nám neveria, že ľudia neveria v spravodlivosť, je potrebné povaliť.

    A preto vás prosím, skutočne všetkých, celú našu stopäťdesiatku ústavných činiteľov, aby sme využili každú príležitosť na to, aby sme tento smutný, tragický a ja verím, že prekonateľný symbol, zlikvidovali, a aby sme ľuďom dali nádej, že politici sú síce kadejakí, ale že môžu byť aj statoční a že sú tu nie za seba, ale za nich.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený poslanec Viskupič, so záujmom som si vypočul váš diskusný príspevok. Mrzí ma jedna vec, že ten celý diskusný príspevok sa niesol v takom duchu, dalo sa to počúvať, mám taký pocit, že chcete z kauzy Gorila urobiť kauzu strany SMER. Dotklo sa ma to a je mi to veľmi ľúto, keď ste povedali, že hlavnou témou je to, či predseda vlády bol alebo v byte nebol.

    Ja som presvedčený, že táto kauza sa netýka strany SMER - sociálna demokracia. A som presvedčený, že hlavnou témou kauzy Gorila, debát o kauze Gorila by mala byť privatizácia národného majetku. Hlavnou témou by mal byť pán Malchárek a pani Bubeníková. No vy ste vo svojom diskusnom príspevku tú hlavnú tému posunuli niekde inde.

    Žiadate nejakú politickú zodpovednosť pána ministra vnútra a podpredsedu vlády, či, do akého termínu alebo do nejakého termínu, keď nebude vyšetrená kauza Gorila, či abdikuje. Úplný nezmysel. Možno by ste mali žiadať o vysvetlenie svojich partnerov, resp. ľudí z pravicového politického spektra a pýtať sa ich, či oni vyvodia svoju politickú zodpovednosť za pôsobenie vo vládach, ktoré na poste ministrov, či pán Kaník vyvodí svoju zodpovednosť z činnosti na Fonde národného majetku alebo ako minister práce, sociálnych vecí, či oni vyvodia politickú zodpovednosť za to, čo tu robili, a či sa vzdajú svojich poslaneckých mandátov.

    Problém Gorily je privatizácia, problém Gorily je rabovanie národného majetku. A toto je hlavnou témou Gorily. Nie to, či niekto bol alebo nebol v nejakom byte.

    Pochopiteľne aj váš diskusný príspevok bol trocha podfarbený vašou ideológiou a princípmi, ktorým veríte vy. To znamená, že snažíte sa do kauzy zatiahnuť nás. Je to absolútny nezmysel. Je to kauza tých, ktorí tu teraz momentálne nesedia, a s nami to nemá nič spoločné. Hlavnou témou nie je to, či niekto bol alebo v byte nebol. Hlavnou témou je to, či sa kradlo, či sa rabovalo, či sa predával národný majetok za nič, či sa potom dali peniaze do bánk a potom tie banky sa predali zase na nič niekomu. Zase za nič niekomu. Toto je hlavnou témou.

  • No to, že politický svet nie je riadený správnymi pravidlami a že je v ňom veľmi veľa nekalostí, je pre mňa nesporný a neodškriepiteľný fakt. Inak si ani neviem vysvetliť, prečo je na Slovensku toľko veľa korupcie a prečo sa Slovensko zmieta v takej veľkej chudobe.

    A chcem vysloviť svoje presvedčenie, že pokiaľ sa takéto vzorce politického správania a riadenia politickej moci, ako boli popísané v spise Gorily a o ktorých čvirikajú vrabce, neodbúrajú, tak Slovensko sa dopredu nepohne.

  • Pán poslanec Viskupič, vaša reakcia.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Dovolil by som si zareagovať len na pána poslanca Šucu. My sme sa výrazne nepochopili. Ja som hovoril, že nerobme hlavnú tému z toho, či niekto v byte bol alebo nebol, pretože tým, že sa na túto otázku neodpovedá, tak sa práve toto tou témou stáva. A tým pádom to ide mimo toho hlavného záujmu, o čom spis Gorila hovorí, a to je o rozkrádaní a nakladaní s verejnými financiami politickými špičkami tejto krajiny.

    Hovoril som, že takisto je treba stanoviť a urobiť poriadok. A stanoviť termín, ktorý nemôžem stanoviť ja, pretože jednak to vyšetrenie nevediem, a jednak mám veľmi malé kompetencie na to, okrem otázok, ktoré môžem klásť, aby sme sa k niečomu vo vyšetrovaní dopracovali.

    Na základe toho ale, ako funguje správa tejto krajiny, si dovolím požiadať ministra vnútra, či on nemôže stanoviť ten termín, aby slovenská spoločnosť vedela, že dovtedy bude, čo sa dá, rozkryté, a táto kauza skončí. A budú presne a jasne pomenovaní ľudia, ktorí zodpovední boli. To je celé, čo som chcel povedať.

    Viesť túto kauzu iba v duchu zodpovednosti, či sa vrcholný politik SMER-u nachádzal v byte a nenachádzal v byte, je pre mňa takisto odvádzanie pozornosti. Treba na tú otázku odpovedať a potom sa následne pýtať, ak sa tam teda nachádzal, čo tam robil. Nikto vám to, čo ste vraveli vy, nehovoril. Je to proste iba o tom, že na túto otázku je treba dať odpoveď.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko?

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je presne ten stav, ktorý vlastne dnes nastal. Je asi charakteristickým problémom súčasnej politickej situácie. Deväťdesiat percent príspevkov sa totiž vôbec netýkali vyšetrovania kauzy Gorila. To znamená, tak ako nikdy nebolo predtým zvykom, a nielen zvykom, ale je to naozaj nadštandard, pretože tu sme sa snažili vyjsť v ústrety v rámci informovania v Národnej rade, o živých veciach sa v pléne Národnej rady nikdy neinformovalo, a je veľmi, v rámci tej snahy práve kvôli tomu, aby žiadna kauza, ktorá je živá, sa nepolitizovala.

    Nakoniec sme sa vlastne aj počas tejto rozpravy dozvedeli, že nie je problém samotné vyšetrovanie kauzy Gorila, ale tisíc iných vecí. A ja tak trošku zareagujem. A možno aj politicky, aj keď som pôvodne ten zámer vôbec nemal.

    Treba si možno v tejto veci spomenúť tak intenzívne na časy pred voľbami v roku 2012 a na to, akým spôsobom boli dané aj napríklad z ulice, ktorá tu často bola spomínaná, dané jasné výzvy.

    Tá základná hlavná požiadavka bola, aby tím, ktorý bol vytvorený na začiatku roka 2012, nemal žiadne politické tlaky, aby vyšetroval nezávislo, aby mal dostatok času, priestoru, personálneho a materiálneho zabezpečenia. K tomu si myslím, že sa prihlásili prakticky všetky strany, ktoré v tom čase zvádzali politický súboj o voliča vo voľbách roku 2012. Takéto vyhlásenie bezpochyby sme prijali aj my. A myslím si, že som viackrát o tom aj pred voľbami hovoril. To isté platilo po voľbách, kde sme aj garantovali, samozrejme, aj zachovanie samotného tímu, aj všetkých ostatných podmienok.

    Myslím si, že všetky slová, ktoré som kedy v tejto súvislosti povedal, do bodky boli aj teraz splnené.

    A rád by som uviedol na pravú mieru, toto bude súvisieť aj s pánom poslancom Viskupičom, ktorý odišiel. Nechcem reagovať na nikoho, kto tu nie je, ale nie je to kritická reakcia.

  • Hlas z pléna.

  • Si tu. Pán poslanec, treba vychádzať z toho, čo vlastne politici v porovnaní s trestným konaním a s Trestným zákonom môžu. To, po čom vy voláte častokrát, je politická zodpovednosť čisto politickej debaty a de facto aj ozrejmenie niektorých skutočností z politickej debaty. Tú politickú zodpovednosť prijíma každý z nás, ktorý je súčasťou politického boja, vo voľbách. Vo voľbách sa zodpovedá svojim voličom. Niektoré strany prídu o svojich voličov. Niektoré až o päťdesiat percent. Niektoré, naopak, získajú. Niektoré ostanú na tej istej úrovni niekoľko rokov. A tam voliči pravidelne odpovedajú politikom, akým spôsobom si myslia, že pracovali tie štyri roky, alebo niekedy dva roky, podľa toho, kedy sú voľby.

    Trestné konanie je vec, ktorá je samostatná a nezávislá od politikov už z princípu, ako je ústava napísaná. Preto aj ja nečítam svoj názor na tejto správe. Nečítam stanovisko ministra vnútra, ale čítam stanovisko špeciálneho prokurátora, ktorý zhodou okolností bol zvolený prakticky celým politickým spektrom, ktorý v tomto pléne sedel. To znamená, nie je viazaný ku žiadnemu politikovi žiadnou väčšou vďakou, alebo menšou, pretože ho prakticky zvolilo celé plénum už druhýkrát za sebou. To znamená, požíva určitú dôveru u všetkých. Ani som dnes nepočul nejakú kritiku smerom k samotnému špeciálnemu prokurátorovi. Preto si dávam veľký pozor, aby som vlastne od slova do slova aj jeho správu čítal a nejakým spôsobom som nevybočil, pretože sa nebavíme o politickej diskusii, o tom, aká je súčasná politická scéna, na to si môžeme urobiť samostatnú schôdzu, ale bavili sme sa o čistom vyšetrovacom spise a o konaní, ktoré je živé a ktoré sa rieši.

    Preto samozrejme nemôžem ani ja prijať žiadnu lehotu, pretože ja nediktujem vyšetrovateľom. Vyšetrovateľ je procesne nezávislá osobnosť, ktorú vedie a riadi prokurátor. Všetky trestné stíhania na Slovensku riadi prokurátor. Prokurátor je pánom trestného konania v zmysle teórie. A minister vnútra je správcom u tých, ktorí sú nezávislí, ich predovšetkým logistiky. A v prípade dajme tomu poriadkovej polície, alebo napríklad, ako teraz sa veľmi teším, že sa nám podarilo nájsť ďalšieho na zozname top hľadaných zločincov a dnes práve sedí na palube lietadla ministerstva vnútra hľadaný Mišenka, ktorého vlastne za niekoľko minút, myslím, už privezieme na Slovensko, a bude sa pred spravodlivosťou zodpovedať.

    A to je veľmi dobrý príklad. Pretože už to samozrejme nie je náhoda, lebo už sú v zozname traja, ktorých sa podarilo po cieľovom pátraní Prezídia Policajného zboru zadržať, ale v momente, ako my ho dovezieme, končíme svoju úlohu. Našli sme páchateľa a odovzdávame ho do rúk orgánom činným v trestnom konaní. Minister vnútra v z mysle zákonov, ústavy, Trestného poriadku, čohokoľvek iného, nie je orgánom činným v trestnom konaní. Čiže odovzdávame ho do rúk orgánom činným v trestnom konaní a ostáva sa nám modliť, že orgány činné v trestnom konaní ho dajú do väzby a budú stíhať podľa tých skutkov, z ktorých je podozrivý. Tam boli následné trestné činy vraždy, proste všetky znaky organizovaného zločinu. Ale viac s tým ja ako minister urobiť neviem, ako to, že ho odovzdám do rúk spravodlivosti. To už je téma na prokurátorov a sudcov, ktorí o tom budú neskôr rokovať.

    Čiže nemôžem na seba prevziať viacej zodpovednosti, ako v skutočnosti mám. Ja som si plne vedomý svojich kompetencií. Rád ich využijem. Ale toto nemôžem urobiť. Akonáhle by som to urobil, začal by som, jednak by som konal nezákonne, samozrejme, a jednak by ste ma obviňovali, samozrejme, z politických vyšetrovaní, ktoré tu boli v päťdesiatych rokoch, ktoré tu pán poslanec Kuffa spomínal. To boli presne tie roky, kde sa politici postavili do role prokurátorov, a dokonca v prípade, napríklad ako pána Vaša, prokurátora a sudcu zároveň. Možno, že zo stovky boli dvaja aj vinní, ale deväťdesiatosem percent boli nevinní. A bolo to preto, lebo on si myslel, že on je ten, ktorý má spravodlivosť, obžalovanie aj odsúdenie v rukách. A to je to, čo priniesla demokracia. Zásadné rozdelenie vecí, na ktoré kto má právo.

    Čiže my politici sme tak trochu odsúdení na politické zodpovednosti a na politické diskusie o kauzách, škandáloch, o veciach; a zodpovedáme sa s nimi pred voličmi. A potom sú orgány činné v trestnom konaní, ktoré konajú nezávisle, a nakoniec sa na ne všetci obraciame s tým, aby urobili nejaký záver.

    Jediné, čo môže byť problém, a to tu nezaznelo ani raz, že by niekto niekoho z týchto ľudí ovplyvňoval. A v tejto súvislosti ja nemám problém, samozrejme, diskutovať o tom, že tak ako som sa na začiatku svojho funkčného obdobia stretol s tímom raz, ostatne som sa s tým nestretol, povedal som, nech dajú na stôl požiadavky, požiadavky budeme plniť. A čo je najideálnejšie, požiadavky tímu tlmočí voči ministerstvu vnútra ako logistickej organizácii špeciálny prokurátor. Tu treba materiálne zabezpečenie, tu treba financie, tu treba personálne zabezpečenie. To všetko plníme. A som rád, že to špeciálny prokurátor aj konštatoval, že sa tímu dostáva všetko dokopy. Čiže nemôžem ja vám dávať žiadnu záruku alebo garanciu, pretože by to bolo v rozpore so zákonmi a pravidlami, ktoré na Slovensku fungujú.

    Trošku, trošku, ak to chcete zmeniť, môžete, samozrejme, zmeniť, ale nie som si úplne istý, či v tomto prípade by bolo správne, aby politici vykonávali spravodlivosť. To je, to je...

  • Hlas z pléna.

  • Zodpovednosť niesť môžu, tú aj nesú vo voľbách. Ale akonáhle dáte politikovi vykonávať spravodlivosť a obídete súdy a prokuratúru, dostávate sa presne do komunizmu, ktorý tu všetci kritizujú, lebo tak to vtedy bolo. Alebo diktátorského režimu. Nemusí byť komunistický. Môže byť extrémne pravicový. To je už jedno, aká je tam, čím je to podfarbené.

    Rád by som teda pripomenul, a keď do toho vnesiem trochu politiky, lebo musím aj reagovať, aj politicky, povedať o tom, že, napríklad keď sa tu rozčuľoval pán poslanec Galko, to je pravda, to potvrdím vlastne aj slová pána poslanca Matoviča, áno, SaS-ka a čelní predstavitelia SaS-ky mali k dispozícii tento spis dva roky pred tým, než sa vôbec o ňom začalo hovoriť. To znamená, naozaj je veľmi smiešne, ak k tomu chcete týmto spôsobom pristupovať, hovoriť teraz o hroznom šetrení a o hroznej spravodlivosti, pretože ste ju nikdy nevykonali. A mali ste na to možnosť. Preto to morálne právo ste si sami sebe zlikvidovali.

    A ešte raz sa k tomu vrátim, vyšetrujú vyšetrovatelia, nie politici. Ani vy, ani ja, ani nikto iný. To je princíp demokracie, ktorý má fungovať.

    Samozrejme, môžeme tu hovoriť o kauzách, o tom, či niekto do Perníkovej chalúpky v Trenčíne investoval, tak asi veľký je ten dom, 2 mil. eur, do počítačovej infraštruktúry, čo ste spravili bez súťaže s vaším podpisom. Alebo kritizovali ste ministra, predchádzajúceho, Bašku, že za 10 mil. chce renovovať vrtuľníky, a vy ste potom za tu istú sumu zrenovovali štyri, teda dvakrát drahšie, ako ste to kritizovali. Ale to sú veci, ktoré sú naozaj smerom k politike. Zjavne to niekto bude prešetrovať a bude k tomu dávať odpovede. To nie je moja úloha.

    Moja úloha je ale zároveň vám povedať čisto možno z teoretického hľadiska, ktoré si pamätám zo školy, a naozaj myslím, že to platí aj doteraz, v prípade, že nie je páchateľ pristihnutý pri čine alebo bezprostredne po ňom, kedy vlastne väčšinou býva aj súdený, za väzbu pri veciach, ktoré sa vyšetrujú dlho a sú relatívne staré, a v tomto prípade ide naozaj o starý prípad, sú tí svedkovia, ktorí majú byť konfrontovaní so svojím obvinením, vypočúvaní na záver, pretože majú byť konfrontovaní s tvrdeniami jednotlivých svedkov. Akonáhle ho vypočujete na úvod, tak už vlastne musíte ho aj tak vypočuť na záver, lebo musíte ho konfrontovať s nejakými udalosťami a s tým, kde je podozrivý z nejakej trestnej činnosti.

    Čiže vždy je taká teória, najprv sa musí nájsť, či sa trestný čin stal. Ak sa trestný čin stal, to je prvá fáza vyšetrovania. Musí sa zistiť, či sa trestný čin stal. Ak sa trestný čin stal, potom je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby začali hľadať páchateľov. A myslím si, že v tomto prípade je vedené trestné stíhanie predovšetkým vo veci toho, či sa preukáže, že sa trestný čin stal. K tomu sa urobí záver zo strany prokurátora. A ak áno, pokračuje sa ďalej buď obvinením, ak je známy páchateľ, a v tomto prípade, ak by sa zistilo uskutočnenie trestného činu, tak by páchateľ známy bol a mohlo by sa prejsť priamo do osobného obvinenia. To je princíp, na ktorom pracujú orgány činné v trestnom konaní v zásade roky. A myslím si, že tak je to aj asi správne. Ale nie som taký profesionál v oblasti trestného práva, aby som tu mohol poučovať. Je tu mnoho ľudí, ktorí boli ministrami spravodlivosti a vedeli by k tomu povedať určite viacej.

    Treba povedať, že pán Kaník tu spomínal, pán Frešo, to tu spomínali, no SDKÚ, ktorá samozrejme je sprevádzaná s touto kauzou, a je to predovšetkým o fungovaní privatizácie z rokov 1998 až 2006, mali naozaj desať rokov, desať rokov k dispozícii, teda podľa ich vyjadrení, orgány činné v trestnom konaní a mali možnosť dávať tieto návrhy, nápady. Preto mi tieto nápady, ktoré dnes podáva SDKÚ, prídu ako veľmi dojemná snaha odvrátiť pozornosť od vlastných problémov, pretože aj pán poslanec Kaník by nám mohol porozprávať o svojom vleku, ktorý financoval z verejných zdrojov a podobne. Ale tu je podstatné, že mali k dispozícii aj posledné dva roky, v rokoch 2010 - 2012, aby sa na jednotlivé veci pýtali. A zhodou okolností naozaj si myslím, že vo všetkých prípadoch aj orgány činné v trestnom konaní dali jasnú odpoveď. Že na všetky kauzy, na ktoré sa pýtal pán poslanec Kaník, odpoveď je, je jasná.

    A toto isté platí, že dnes máme, našťastie, situáciu, kedy nie sme konfrontovaní s nejakým škandálom, ale historicky myslím, že väčšina z týchto vecí, o ktorých sa hovorí, s výnimkou Gorily, ktorá je práve v štádiu šetrenia, boli tieto prípady vyšetrené a uzavreté aj počas pôsobenia vo vláde SDKÚ napríklad.

    Ale to tiež nie je téma, ktorá je tu veľmi dôležitá. Pre mňa je dôležité si nakresliť ten obrázok tak celkovo.

    Penta získala svoju moc, svoju silu, svoje peniaze v časoch prvej a druhej Dzurindovej vlády. Čiže sa poďme baviť o rodičoch tej Gorily, o ktorej tu všetci chcete hovoriť, keď chcete hovoriť pôvod, a treba si na neho spomenúť.

    Myslím si, že SMER nikdy neodovzdal do rúk Penty súkromné zdravotné poistenie a teda nevybudoval zdravotnú poisťovňu Dôvera, o ktorej sa tu často hovorí. A teda jedna z tých vecí, ktorá sa rieši, sú práve zdravotnícke zákony vtedajšieho ministra Zajaca, ktoré boli sprevádzané kupovaním poslancov. Veď to všetci vedia. A nakoniec 24-hodinové prestupy poslancov z opozície do koalície v čase, kedy chýbali hlasy. To sú všetko veci, ktoré sú predsa dôverne známe.

    To isté platí o letisku Košice. Určite to nebol SMER, ktorý odovzdal tento, by som povedal, strategický majetok do rúk, do rúk Penty. To urobili všetci tí, ktorí dnes sedia napravo, s výnimkou tých, ktorí v parlamente v tom čase neboli, tých sa to samozrejme netýka.

    Je to predsa druhá Dzurindova vláda, ktorá aj s lukratívnou zmluvou na dotovanie elektriny odovzdala paroplynový cyklus, o ktorom sa tu tiež veľa hovorilo, do rúk Pente!

    Je to bývalá vláda, ktorá umožnila, aby vlastne Penta získala SLOVALCO aj s cenou energií, ktorá je 4-krát nižšia, ako je vlastne trhová cena! A my dneska musíme riešiť len dôsledky, ktoré z toho vyplývali, a ktoré dneska bezpochyby môžeme tu označovať jednotlivé finančné skupiny za problematické, ale u niektorých z nich pracuje tri a pol-, štyri-, päťtisíc ľudí, a máme na výber, buď im budeme pomáhať s tým, aby mali tú prácu ďalej, alebo pre ich problémy s ich majiteľmi samozrejme môžu o tú prácu prísť na strednom Slovensku. To je téma, ktorú treba možno všeobecne pomenovať.

    A to už nespomínam také pikošky, ako samozrejme VSŽ, ktoré sa dostalo do rúk Penty, alebo Drôtovňa Hlohovec. To sú všetko veci, ktoré neurobila ani druhá, ani prvá vláda Roberta Fica. To znamená, tu si treba spytovať svedomie v časoch, kedy som Pente dával priestor na jej nafukovanie, na to, aby mala k dispozícii všetky, všetky veci.

    SMER sa zachoval jednoznačne. SMER prišiel k moci v roku 2006. A práve darčeku, ktorý dostala Penta vo forme Dôvera, vo forme zdravotníckej poisťovne, zakázal zisk, zakázal zdravotným poisťovniam. Dneska sme za to samozrejme zo strany pravice kritizovaní a zároveň sme obviňovaní zo spolupráce s Pentou.

    Tak, kto v tomto spore obhajuje Pentu?! My asi nie.

    Ale myslím, že zákaz, zákaz zisku zdravotných poisťovní dal jasnú odpoveď, kto pred rokom 2006, kedy vznikla kauza Gorila, sa s kým ako bavil.

    A to isté platí, to isté platí samozrejme o Letisku Bratislava, ktoré je ešte väčším strategickým majetkom ako, ako bolo Letisko Košice. Ja si pamätám presne na výroky pravicového spektra, najmä SDKÚ v roku 2006, keď sme zastavili privatizáciu Letiska Bratislava do rúk Penty, ako sme boli v tejto miestnosti, v tejto miestnosti s rovnakými ľuďmi, ktorí dneska tu hovoria o prepojení Penty a SMER-u, napádaní, že berieme riadne privatizované letisko z rúk, z rúk Penty.

    Tak, kto tu obhajoval v tejto sieni zákonnosti, ako sa o nej hovorí v poslednej dobe, obhajoval Pentu a snažil sa vlastne zachrániť ten majetok, ktorý nadobudla?!

    Ja si myslím, že toto sú fakty, toto sú nespochybniteľné fakty. A SMER sa k Pente a ku všetkým finančným skupinám postavil jasne. Či už zákazom zisku, zrušením jednotlivých privatizácií alebo rôznymi inými spôsobmi, ktoré jednoznačne priniesli stratu, stratu týmto skupinám.

    Naozaj snaha pána poslanca Kaníka bola mimoriadne dojemnou snahou o odvrátenie pozornosti od toho, v čom je problém kauzy Gorila. A naozaj takisto 10-ročné obdobie, ktoré mala k dispozícii pravica na to, aby všetky veci dôsledne prešetrila.

    A ja nezaujímam stanovisko k tomu, či niekto ovplyvňoval alebo neovplyvňoval, alebo manipuloval nejaké vyšetrovanie. Jednoducho politik, a ja si stále za tým stojím, politik do vyšetrovania nemá čo hovoriť. V žiadnom prípade. A výzvy k tomu, aby sme urobili nejaký úkon, nás vrhne pred rok 1989, kedy to politici vo veľkom zvyku mali. A myslím si, že viacerí, viacerí na to jasne doplatili. Politik nemôže diktovať vyšetrovateľovi, ako má postupovať. Ak to budeme robiť, potom zabúdame na pravidlá, po ktorých sa v roku 1989 volalo. A tie boli úplne jasné.

    Čiže to je kus politiky, ktorý som do toho vniesol, a nechcel som. A zároveň ale na báze toho, čo som povedal, aj skonštatujem, že mi je veľmi ľúto, že táto správa neslúžila na to, aby sme diskutovali o samotnom vyšetrovaní, o čom sa veľmi ťažko diskutuje práve vzhľadom na nezávislosť vyšetrovania, ale bola predmetom politického príspevku, politických vystúpení, ktoré predovšetkým smerovali k určitej prezentácii. Čiže neviem, či toto je ideálny priestor. Myslím si, že je vhodnejšie zvoliť schôdzu, kde bude sa diskutovať o politických témach, ktoré sa môžu robiť aj pri rôznych zákonoch. Ale vyšetrovanie živého spisu by som nepolitizoval najmä preto, že toto vyvolá a posiela signály tým, ktorí to práve vyšetrujú, a v mnohých prípadoch ich to môže zneisťovať.

    Ja si myslím, že to, čo sme sľúbili pred voľbami, to je podstatné. To, čo sme sľúbili pred voľbami ohľadne nezávislosti tohto tímu, ktorý sa nemení, ohľadne toho, že má dostatok finančných, materiálnych a personálnych vecí, ktoré má k dispozícii, tieto veci platia presne tak, ako sme ich takmer pred rokom hovorili verejnosti. A tento sľub sme jednoznačne dodržali a plánujeme ho dodržať do konca, pokiaľ táto kauza nebude vyšetrená. To je jediné stanovisko, čo k tomu môžem mať.

    Ďakujem všetkým pekne. A naozaj je mi ľúto, že sa z týchto vecí robí politika, pretože potom sa z toho stáva fraška a potom sa z toho stáva nedôveryhodné vyšetrovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko pán spravodajca? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Len veľmi stručne. Ako rozprava ukázala, a som tomu rád, že je jasná zhoda, že treba vyšetriť túto kauzu, o ktorej sme diskutovali. Som tiež rád ale, že sa našla podpora minimálne medzi rečníkmi, že treba vyšetriť aj to, ako sa táto kauza vyšetrovala od roku 2006 až do roku 2012. Aby k podobným kauzám nedochádzalo, potrebujeme nielen túto súčasnú vyšetriť, ale dať aj odpovede na otázky, prečo sa začalo vehementne vyšetrovať až po zverejnení spisu na internete. A to si myslím, že nás môže viesť aj k systémovým opatreniam na predchádzanie podobných zlyhaní, lebo, a tu môžem súhlasiť aj s mojím predrečníkom, že rečnenie, obviňovanie v parlamentnom pléne nám k tomu nepomôže.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prajem vám všetkým dobrú chuť a začneme o 14.00 hodine hodinou otázok a odpovedí a potom by mali byť a nasledovať aj interpelácie.

  • Prerušenie rokovania o 12.37 hodine.

  • Príjemné popoludnie, vážené kolegyne, kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci.

    Keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 14 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 13 otázok.

    Poprosím vás, páni poslanci, páni ministri, zaujmite svoje miesto. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda, prosím, oznámte, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predovšetkým by som rád ospravedlnil predsedu vlády Roberta Fica z dnešnej hodiny otázok, ktorý je na samite Európskej únie v Bruseli. A ďalej by som rád ospravedlnil pána ministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. Zastupovať ho bude pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.

  • Teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Mariána Kéryho a znie: "Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, mohli by ste nám priblížiť váš názor na kandidatúru Slovenskej republiky ohľadom zimných olympijských hier v roku 2022? Za akých podmienok je podľa vás reálna?"

    Nech sa páči, pán podpredseda, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie o ukončení odpovede.

  • Veľmi pekne ďakujem aj za otázku, aj za možnosť. Myslím si, že táto téma je v poslednom období pomerne dosť medializovaná. A ako to už býva vo veciach, kde ide aj o národné záujmy Slovenska, vyskytujú sa aj hlasy pozitívne, aj kritické. Ja osobne, a verím, že aj odpoveď tak je od pána predsedu vlády, sa staviam k tejto možnosti mimoriadne pozitívne, pretože použil by som heslo, v tomto prípade by mohlo ísť naozaj o prípad za málo peňazí, veľa muziky.

    Je veľmi dôležité, aby sme aj v komplikovaných hospodárskych dobách mali možnosť prispieť k rozvoju a všeobecnej známosti Slovenskej republiky a tak byť atraktívni vo všetkých oblastiach, nielen cestovného ruchu, ale aj štandardných investorských príležitostí.

    Vážený pán poslanec, ako iste viete, myšlienka usporiadania zimných olympijských hier vo Vysokých Tatrách nie je nová. Región Vysokých Tatier, inšpirovaný úspešnými majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, uplatnil kandidatúru zimných olympijských hier pre rok 1984. Nezískal však vládnu podporu a napokon na usporiadanie zimných olympijských hier nekandidoval. Myšlienka zorganizovať zimnú olympiádu na Slovensku ožila najmä po roku 1989. V roku 1992 dalo ministerstvo školstva vypracovať komplexný projekt kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2002. V januári 1994 podala vláda Slovenskej republiky prihlášku kandidatúry a v auguste toho istého roka prijala ekonomický protokol o zárukách na finančné krytie zimných olympijských hier. V roku 1995 sa však rozhodlo o konaní zimných olympijských hier v roku 2002 v prospech amerického mesta Salt Lake City.

    Po neúspešnej kandidatúre na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2002 sa mestské zastupiteľstvo v Poprade v januári 1995 uznieslo na kandidatúre Popradu na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2006 v regióne Spiša a Liptova. Vznikla dokonca aj Nadácia zimných olympijských hier Poprad - Tatry, ktorá začala aktívne pracovať na projekte kandidatúr, a v decembri 1996 bol vytvorený Výbor pre kandidatúru zimných olympijských hier Poprad - Tatry 2006. Rozpočet zimných olympijských hier Poprad - Tatry bol odhadnutý na približne 60 mld. korún, teda približne dve miliardy eur, pričom na financovaní olympiády mal participovať štátny rozpočet prostredníctvom jednotlivých rezortov a fondov, mestá a obce a podnikateľské subjekty. Podstatnú časť z tohto rozpočtu mali tvoriť stavby na zlepšenie služieb turizmu, zdravotníctva, dopravy, technickej infraštruktúry a počítalo sa aj s vybudovaním stavieb na zlepšenie životného prostredia. O zimné olympijské hry v roku 2006 sa pokúšalo aj poľské Zakopané a organizátorom hier bol napokon taliansky Turín.

    Hoci ani jeden pokus o organizáciu olympijských hier nebol úspešný, význam oboch kandidatúr pre našu krajinu i pre naše olympijské hnutie bol značný. A predovšetkým kandidatúra v roku 2006 priniesla aj v zahraničí veľmi pozitívne ohlasy. Podľa nich sa slovenský uchádzač stal ozajstným a dôstojným konkurentom pre zahraničných súperov. Po vzore úspešnej realizácia Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012 v Poľsku a na Ukrajine nám Poľsko navrhlo spoločne kandidovať na usporiadanie zimných olympijských hier v Tatrách v roku 2022.

    K možnosti usporiadania a predloženia spoločnej kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2022 sa už uskutočnilo viacero bilaterálnych rokovaní s Poľskou republikou na parlamentnej i vládnej úrovni. Keďže sa nachádzame na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, spomeniem v prvom rade rokovanie poslancov Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky s partnerským Výborom pre telesnú kultúru, šport a turistiku Sejmu Poľskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v priebehu 9. až 11. októbra minulého roku.

    V rámci stretnutia prezidentov Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky v januári 2013 vo Visle tlmočil aj prezident Ivan Gašparovič poľskému prezidentovi Komorowskému pozitívne stanovisko vlády Slovenskej republiky k možnej spoločnej organizácii zimných olympijských hier 2022 vo Vysokých Tatrách a Krakove.

    V januári tohto roku sa aj za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky uskutočnilo v Poprade pracovné stretnutie, na ktorom predstavitelia štátnej správy, regionálnych samospráv, športových a odborných organizácií podporili myšlienku spoločnej kandidatúry. V rámci posudzovania reálnosti uskutočnenia tohto vrcholového športového podujatia boli však okrem výhod prerokované aj prípadné obmedzenia, ktoré by pre daný región či Slovensko v súvislosti s prípravou zimných olympijských hier treba zodpovedane riešiť. Na záver pracovného stretnutia bola prijatá dohoda, že splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport spolu s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu predložia v priebehu februára na rokovanie vlády materiál, ktorý by mal obsahovať prvé východiská a naznačovať ekonomické a infraštrukturálne parametre celého projektu.

    Deklaráciu o kandidatúre a spolupráci podpísali v Krakove prezident Poľského olympijského výboru Andrzej Kraśnicki a prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár a primátor Krakova Jacek Majchrowski a tento krok znamená prejavenú a potvrdenú dobrú vôľu spolupracovať, participovať a pomôcť Poľsku pri snahe zorganizovať olympijské hry.

    Oficiálnym hostiteľom zimných olympijských hier v roku 2022 by bol Krakov, kde by sa konali všetky halové športy a otvárací a záverečný ceremoniál. Súťaže v klasických lyžiarskych disciplínach, v biatlone a v snowbordingu by sa podľa prvých úvah mali uskutočniť v Zakopanom. Svahy na Chopku v Jasnej v Nízkych Tatrách by zase hostili alpské lyžovanie a súťaže v akrobatickom lyžovaní by sa bez väčších úprav dali zorganizovať na Štrbskom plese. Pokiaľ ide o lyžiarsky areál Jasná, ten je prakticky pripravený na podujatie takéhoto druhu. Problémom by bola doprava medzi Liptovským Mikulášom a Jasnou a najmä organizácia hokejového turnaja, a to v základných skupinách, ktoré by tvorili jedna skupina mužov so šiestimi tímami a jedna skupina so štyrmi tímami žien.

    Podľa najnovších informácií z poľskej strany môžem tlmočiť ich ponuku pre slovenskú stranu organizovať celý hokejový turnaj, tak mužov, ako aj žien, čo vnímame z hľadiska záujmu slovenskej verejnosti veľmi pozitívne, pretože by sa samozrejme na slovenskej strane odohrali aj semifinálové a finálové stretnutia. Zatiaľ je taká úvaha, že súťaže v hokeji by sa uskutočnili v Poprade a v Liptovskom Mikuláši, no zimné štadióny v týchto mestách sú nevyhovujúce, čo znamená, pripraviť projekt buď zásadnej modernizácie existujúcich hál, alebo projekt výstavby štadiónov úplne nových. Na Slovensku sa počíta tiež s vybudovaním olympijskej dediny pre 1700 až 1800 účastníkov zimných olympijských hier.

    Oficiálne prihlášky do súboja o konanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa musia podať do októbra tohto roku. Do novembra tohto roku je potrebné tiež zložiť zálohu 150 tis. dolárov. Mimochodom, tento poplatok uhradí poľská strana. A v marci 2014 predložiť všetky potrebné dokumenty s príslušnými zárukami. Zástupcov kandidatúry teraz čaká tvrdá práca na príprave kandidačného projektu, pretože záujem usporiadať zimné olympijské hry v roku 2022 už avizovali také renomované strediská zimných športov, ako sú nórske Oslo a pod spoločným názvom Grisons 2022 sa o organizáciu hier usilujú aj švajčiarske mestá Davos a Sant Moritz, ale napríklad sa o kandidatúru uchádza aj ukrajinský Ľvov. O dejisku zimných olympijských hier v roku 2022 bude rozhodovať Medzinárodný olympijský výbor v roku 2015 na svojom zasadnutí v hlavnom meste Malajzie Kuala Lumpur.

    Kľúčovým faktorom pri príprave kandidatúry, ako aj samotnej organizácie zimných olympijských hier sú finančné prostriedky. Celkové náklady na zimné olympijské hry v roku 2022 s centrom v Krakove sa predbežne odhadujú na približne 2 mld. dolárov, pričom ťažisko investícií by mala znášať poľská strana. Podľa doterajšej praxe Medzinárodný olympijský výbor hradí približne 40 percent nákladov. Predpokladaný podiel Slovenska na financovaní kandidatúry by mal byť v pomere 2:8 alebo 3:7 z celkových nákladov. Treba však zdôrazniť, že podstatná časť finančných prostriedkov by mala byť investovaná do športovej infraštruktúry a napríklad rekonštrukciou existujúcich, prípadne výstavbou ďalšieho moderného zimného štadióna by sa výrazne posilnili šance Slovenska na organizovanie majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji.

    Vážený pán poslanec, na základe doterajších krokov môžem teda konštatovať, že spolupráca s Poľskou republikou na spoločnej kandidatúre pre usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa javí ako reálna. No treba zdôrazniť, že zatiaľ stojíme iba na začiatku celého procesu prípravy a do roku 2015, kedy bude Medzinárodný olympijský výbor vyberať usporiadateľa týchto zimných olympijských hier, je potrebné zvládnuť celý rad dôležitých úloh.

    Na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že v prípade úspešnej kandidatúry s Poľskom by organizácia spoločných olympijských hier bola pre Slovensko veľkým prínosom. Pridanou hodnotou zimných olympijských hier bude následné využitie významných investícií do dopravnej a turisticko-športovej infraštruktúry v regióne slovensko-poľského pohraničia s multiplikačným pozitívnym ekonomickým efektom na rozvoj hospodárskej spolupráce a cezhraničnej zamestnanosti, ktorej už v súčasnosti patrí tretie miesto v podiele celkového zahraničného obchodu Slovenska po Nemecku a Českej republike. Nezanedbateľným prínosom je tiež zahranično-politický rozmer spoločnej kandidatúry. Naše vyhlásenia o záujme strategického partnerstva s Poľskom budú naplnené slovenským záujmom a vôľou spolupracovať s týmto partnerom na konkrétnom strategickom projekte, ktorý môže byť odrazovým mostíkom pre ďalšie dlhodobé strategické projekty v iných oblastiach.

    Rovnako chcem uistiť, že pri príprave a v prípade úspechu aj pri samotnej realizácii tohto športového podujatia bude významnou mierou rešpektované aj environmentálne hľadisko. Výstavba a úprava športovej infraštruktúry bude prebiehať striktne v intenciách zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Chceme a aj musíme dodržať Olympijskú chartu, ktorá jednoznačne trvá na tom, že usporiadanie olympijských hier by malo byť v súlade s princípmi ochrany prírody. Ak by sme tieto princípy nedodržali, olympijské hry by nám nepridelili. Vďaka ponuke z Poľska máme šancu, že sa zimné olympijské hry môžu konať aj na našom území. Olympijské hry uskutočnené na poľskej a slovenskej strane Tatier by boli príležitosťou na utuženie tradične dobrých a priateľských vzťahov krajín a napomohli by propagácii zimných športov medzi poľskou, slovenskou mládežou a zviditeľneniu obidvoch krajín vo svete.

    Dovoľte mi ešte dodať k tejto otázke, že objavilo sa, samozrejme, mnoho kritikov, ktorí predovšetkým hovoria o tých najnegatívnejších stránkach mnohých megalomanských olympijských hier, ale predovšetkým letných. Je to trochu iný prípad, je to trochu iná situácia. A predovšetkým na Slovensku máme jedinečnú príležitosť tým, že máme organizovať menšiu časť celého olympijského projektu, de facto najdrahšie infraštrukturálne projekty, akými sú z pohľadu športovísk bobové dráhy a podobne, by práve stáli na strane poľskej. A v našom prípade by išlo o športy, ktoré majú uplatnenia aj do budúcnosti. Bezpochyby, ľadové plochy či dobré zjazdové lyžiarske stredisko je vec, ktorá sa využíva, a samozrejme aj naďalej.

    Z môjho pohľadu ide aj o nesmierne posilnenie reklamy a svetového významu samotných Vysokých Tatier, kde nepochybne hrdí Slováci budeme tvrdiť, že tá krajšia časť je na Slovensku, a preto si myslím, že aj z pohľadu turistického. Všetci si môžeme spomenúť, málokto si presne pamätal malé a nenápadne mesto v bývalej juhoslovanskej federácii. Ale keď boli olympijské hry v Sarajeve, myslím, že omnoho intenzívnejšie sa celá táto lokalita dostala do svetového povedomia. A samozrejme môžeme hodnotiť, môžeme sa pýtať, akým spôsobom prispela k rozvoju turistického ruchu samotná realizácia Vysokých Tatier. Ako som povedal presne v prvej vete na úvod, máme možnosť hovoriť o slovenskom klasickom porekadle "Za málo peňazí, veľa muziky", pretože v tomto prípade naozaj by sme ťahali za ten menej nákladový koniec. Nehovoriac o tom, že stredisko Jasná je samo osebe v budovaní a teoreticky pripravené, pretože niektoré súťaže svetového pohára sa predsa v Jasnej realizujú. A jediný taký zásadnejší infraštrukturálny projekt je otázka buď rekonštrukcie, alebo postavenia nových zimných štadiónov a časti, tej najmenšej časti olympijskej dediny.

    Mám pocit, že nikto nemôže dopredu povedať, či budeme úspešní. Tie mená, ako je Sant Moritz alebo Oslo, sú mimoriadne silné a samozrejme ďaleko silnejšie aj finančne. Je teda otázka, že či máme rovno boj vzdať dopredu. Osobne si myslím, že to stojí za to. Podobné predsudky boli aj pri zimnom štadióne a majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v roku 2011. Veľakrát bolo hovorené o megalománii...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán podpredseda vlády, čas určených na...

    Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR

    Posledných 10 sekúnd!?

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Dobre, nech sa páči.

    Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR

    Myslím, že v dnešnej situácii po dlhých rokoch vidíme pravé rodinné fanúšikovské šialenstvo, ktoré prebieha dneska na bratislavskom Slovane. Myslím, že toto by sme chceli chcieť všetci.

    Verím, že bude mať olympiáda v Tatrách všeobecnú podporu celého politického spektra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    A pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od podpredsedníčky Eriky Jurinovej na ministra hospodárstva Tomáša Malatinského a znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast spoločnosti Magic Trading Corporation známej aj z kauzy Interblue Group? Nevyvoláva vo vás tento projekt pochybnosti?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Spoločnosť, na ktorú sa pýtate, podala svoju žiadosť o nenávratný finančný príspevok na Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru dňa 17. októbra 2011. Zásadné fázy schvaľovacieho procesu, počas ktorých bol priestor na odborné zhodnotenie opodstatnenosti obsahu projektového zámeru, prebehlo ešte do 17. apríla 2012, kedy vedenie ministerstva a tiež agentúry spadalo do plnej kompetencie vašich straníckych kolegov. Všetky ostatné fázy schvaľovania, ktoré prebehli až do podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, neboli svojím charakterom také, aby bolo možné počas ich vykonávania zamedziť schválenie projektu.

    Zámerom mojich vyjadrení a vyjadrení rezortu hospodárstva v tejto otázke nie je, vážená pani podpredsedníčka, akékoľvek obhajovanie spoločnosti, ktorej bol príspevok schválený, ani jej štatutárnych zástupcov. Túto časť nech zodpovedajú tí, ktorí sú zodpovední za vyhodnotenie vecnej stránky projektu. Poukazujem na to, že v čase, keď som s mojimi kolegami prevzal agendu štrukturálnych fondov v rezorte, už nebolo možné zabrániť schváleniu tohto projektu z dôvodu, že subjekt splnil všetky kritériá pre schválenie príspevku v rámci fáz schvaľovania, ktoré prebiehali po mojom nástupe. Schvaľovanie projektu sa riadi striktnými pravidlami popísanými v zákone č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie a v rámci jednotlivých fáz schvaľovania sú jasne vymedzené kompetencie pre poskytovateľa pomoci z hľadiska jeho zásahu do tzv. konania o žiadosti. To platí aj pre fázu výberu, t. j. fázu zasadnutia výberovej komisie, ktorej úlohou je aplikovať výberové kritériá bez možnosti priamo vylúčiť projekt zo schvaľovania.

    Chcem vás ubezpečiť, že všetky tieto projekty boli novým vedením dodatočne preverené a boli zaradené do osobitného režimu tzv. rizikových projektov. Toto je aj prípad prijímateľa Magic Trading Corporation. K dnešnému dňu neboli danému subjektu zaplatené žiadne finančné prostriedky. Tieto sú uvoľňované postupne, na základe riadneho preukázania a zdokladovania vykonaných prác a dodaných služieb zo strany prijímateľa. Implementačná agentúra, keďže sa jedná o rizikový projekt, bude priebežne počas realizácie projektu dôsledne vykonávať kontroly daného projektu a v prípade akejkoľvek pochybnosti o oprávnenosti výdavkov, tieto nebudú spoločnosti uhradené.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pani podpredsedníčka, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Áno, tak nech sa páči, v trvaní, máte na to...

  • Neviem, či to bude otázka. Ďakujem teda za vysvetlenie, pán minister. Každopádne vieme, že takýchto schvaľovacích procesov, v ktorých existujú určité obavy, že či je tá firma naozaj vhodným adeptom na peniaze zo štrukturálnych fondov, je určite viac.

    A preto by som možnože taký apel na vás alebo na celú agentúru, že aby sa naozaj možno dbalo na preverovanie firiem, a pokiaľ sú pochybné, aby boli vylúčené. Ten mechanizmus je na vás, aký zvolíte.

    Ďakujem.

  • Ja odpoviem. Úplne celkom nie je ten mechanizmus na nás, ten mechanizmus je predpísaný v pravidlách, v opatreniach Európskej komisie pre štrukturálne fondy, takže naše možnosti sú samozrejme viazané týmito pravidlami. Ale určite nie je úmyslom dať prostriedky pochybným spoločnostiam. A preto máme tzv. sledovanie rizikových projektov. A ak takéto pochybnosti sa ukážu ako opodstatnené, tak určite pomoc nevyplatíme.

    Ďakujem

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí druhú otázku položil pán poslanec Kolesík podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí. Vzhľadom na to, že pán poslanec nie je prítomný v sále, na otázku pána poslanca pán minister nebude odpovedať.

    V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac, ktorý je prítomný. A otázka je adresovaná ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej a otázka znie: "Vážená pani ministerka, 19. júna 2012, kedy riaditeľom Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove bol Radoslav Čuhák, ktorého ste vymenovali už vy, ste pre médiá uviedli, že nemocnica je v zlej finančnej kondícii a stratí 1,3 mil. eur. Podľa zdroja ministerstva zdravotníctva sa záväzky fakultnej nemocnice v Prešove vrátane penálov vyšplhali do 30. novembra 2012 k neuveriteľnej sume 53,4 mil. eur. "Lepšia" je už iba Univerzitná nemocnica v Bratislave. Takže za necelých 6 mesiacov došlo k 4 107-percentnému navýšeniu jej dlhov. Každomesačne sa nemocnica zadlžovala o šialených 8,68 mil. eur. Pani ministerka, nemáte ešte niekde, ideálne by bolo v Prešove, prípadne aj v Košiciach, v zálohe ďalšieho kotolníka, ktorý by pomohol riaditeľovi prešovskej nemocnice znížiť takto giganticky sa zväčšujúce zadlženie?"

    Pani ministerka, nech sa páči, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, rada by som uviedla vaše informácie na pravú mieru. Ku koncu júna 2012 bola strata prešovskej nemocnice vyše 4,8 mil. eur. Neviem, odkiaľ ste čerpali informáciu o strate 1,3 mil. eur. Táto nebola korektná. K 30. novembru 2012 je strata 8,06 mil. eur.

    Čo sa týka výšky záväzkov, tieto boli v prešovskej nemocnici ku koncu mája na úrovni 40,1 mil. eur, ku koncu novembra sú na úrovni 53,3 mil. eur. Záväzky teda narástli o 13,2 mil. eur, nie, ako vy uvádzate, o 4 107 percenta. Navyše záväzky po splatnosti tvoria z celkových záväzkov tejto nemocnice iba 11,5 percenta, čo prestavuje, 11,5 percenta, pardon, milióna eur, čo predstavuje 22 percent. Zvyšok sú štandardné záväzky v lehote splatnosti.

    Zároveň si treba uvedomiť, že vo vybraných záväzkoch na úrovni 53,4 mil. eur ku koncu novembra sú aj záväzky súvisiace s výstavbou a dokončovaním výstavby nového internistického monobloku v prešovskej nemocnici v hodnote prevyšujúcej 30 mil. eur. Táto investícia je financovaná z fondov Európskej únie a tak približne 95 percent týchto záväzkov je hradených z fondov Európskej únie. Nejde teda o klasické záväzky voči dodávateľom, ktoré treba platiť, ale o zúčtovanie so subjektmi verejnej správy z titulu čerpania fondov Európskej únie. Reálna zadlženosť nemocnice z toho nevzniká. Tieto záväzky budú postupne znižované po dobu dvadsiatich rokov, ako sa bude investícia odpisovať.

    Na záver teda zhrniem. Reálne záväzky nemocnice sú približne 22 mil. eur, z čoho je len 11,5 mil. eur po splatnosti. Žiadne zadlžovanie prešovskej nemocnici na úrovni 4 107 percent, ale nárast technických záväzkov najmä v súvislosti s novou a významnou investíciou do nového a moderného internistického monobloku. Bodaj by sme mali takýchto investícií na Slovensku čo najviac!

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Pani ministerka, veľmi sa teším z toho, že bude mať Prešov novú, nový pavilón, novú nemocnicu, ktorá bola spustená ešte za vlády Ivana Uhliarika.

    Ale poďme ku tým záväzkom a pohľadávkam. Pani ministerka, vy ste povedali 19. júna 2012, citujem: "Je poľutovaniahodné, že v čase, keď nemocnica hospodárila so stratou viac ako 1,3 mil. eur..." Vy ste povedali, že nemocnica hospodárila

  • Oponujúci hlas ministerky zdravotníctva.

  • so stratou 1,3 mil. eur. Vy ste poskytli denníku SME informáciu o zadlženosti nemocníc, všetkých, na Slovensku. Mimochodom k 31.11. ten dlh vystúpal na čiastku, všetkých nemocníc, 320 mil. eur, kde je napísané, že Fakultná nemocnica v Prešove má dlh 53,4 milióna. Keď som vás správne počúval, časť toho tvorí ten europrojekt, ktorý sa robí, ale aj tak ste povedali, že to zadlženie, keď som vás správne sledoval, je 22 mil. eur. To znamená, z 1,3 na 22 mil. eur. To je obrovské zadlženie za pol, za necelý polrok. Za necelý polrok, lebo ten údaj je k 31.11.

    Pani ministerka, čo za kšefty sa robia v tej prešovskej nemocnici, keď ten dlh takto narastá? Platí priama úmera, že čím ďalej od Bratislavy na východ, tým väčšie kšefty?

  • Pani ministerka, chcete odpovedať?

    Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, pán poslanec, znova musím povedať, že sú dve rôzne ekonomické kategórie. Jedna vec je zadlženosť, 1,3 mil. eur bola zadlženosť v čase, kedy z prešovskej nemocnice vyvážali lieky a nakupovali sa lieky.

  • Hlas z pléna.

  • V čase, kedy sa konala tlačová konferencia. Ale znova, keď dovolíte, vyjadrím sa k...

  • Výkrik z pléna.

  • Prepáčte, ja som vás nechala. Možno, že nechcete vedieť skutočný stav. Ale prosím pekne o...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prosím vás pekne, pani ministerka vám odpovedá. Majte úctu k pani ministerke.

  • Znova opakujem, že k 30. novembru 2012 je porovnateľnou ekonomickou kategóriou, čiže stratou, či už k dátumu, kde bolo 1,3 alebo 4,8 mil., číslo 8,6 milióna. Splietame dve ekonomické kategórie

    – strata a záväzky, záväzky celkové a záväzky po lehote splatnosti. Napríklad v záväzkoch 22 mil. eur v tejto chvíli je za 8,6 mil. eur záväzok práve súvisiaci s investíciou, čiže táto kategória je dynamická a každým dňom sa mení podľa toho, ako prídu za úhrady a ako sa vyvíja účtovníctvo.

    Čiže znova opakujem, skutočné tempo celkovej zadlženosti nemocníc klesá, nemocnice sa zadlžujú stále, ale tempo kleslo. A parametrami, ktoré sa dajú porovnávať, je len strata prešovskej nemocnice, ktorú ste uviedli vy, vo výške 1,3 mil. eur. Pravdepodobne to bola strata, ktorú som uvádzala v súvislosti s prebiehajúcou tlačovou konferenciou k veci, ktorá sa stala v ten moment. Celková strata v prešovskej nemocnici ku koncu júna 2012 bola 4,8 mil. eur. K 30. novembru 2012 je strata 8,6 mil. eur. Táto informácia je korektná.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, 3. marca 2013 sa má začať úplne vykonávať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 995/2010 známe pod skratkou EUTR, ktorého cieľom je zabrániť vstupu dreva z nelegálnej ťažby alebo výrobku z takéhoto dreva na vnútorný trh. Mohli by ste informovať, ako je ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravené na zavedenie EUTR do praxe na Slovensku?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Rezortu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyplýva na základe platného znenia kompetenčného zákona povinnosť vykonávať prierezové nariadenie EÚ č. 995/2010 (ďalej len EUTR) v súvislosti s výrobkami pochádzajúcimi z lesa na území Slovenskej republiky. EUTR ako celok má začať, sa má začať uplatňovať od 3. marca 2013, pričom ustanovenia v bode 6.2, 7.1, 8.7 a 8.8 sú účinné už od 2. decembra 2012 a boli naplnené. EUTR určuje, že z dôvodu absencie medzinárodne hodnotnej definície legálneho dreva sa musí použiť legislatíva platná v krajine, kde sa predmetné drevo vyťažilo.

    V Slovenskej republike v rezorte ministerstva pôdohospodárstva predmetnú problematiku upravuje zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a Vyhláška 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov. Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva na ministerstve pripravila aj návrh nového zákona pre účely vykonávania EUTR, ktorý zabezpečí väčšiu úroveň regulácie trhu s domácim drevom a výrobkami z takého dreva na území Slovenskej republiky. Ide o návrh zákona, ktorý upravuje osobitné po a) podmienky umiestnenia dreva a výrobku z dreva na trh na vymedzenom území subjektmi lesného hospodárstva v súlade s osobitným predpisom, po b) povinnosti subjektov lesného hospodárstva pri umiestňovaní dreva a výrobkov z dreva na trh na vymedzenom území v súlade s osobitným predpisom a povinnosti monitorovacej organizácie pôsobiacej na vymedzenom území.

    Ďalej mobilizovanú štátnu správu na úseku umiestňovania dreva a výrobku z dreva na trh na vymedzenom území subjektmi lesného hospodárstva. Ďalej osobitný spôsob výkonu štátneho dozoru nad plnením povinností subjektov lesného hospodárstva a nad plnením povinností monitorovacej organizácie uložených týmto zákonom, osobitné sankcie a správne delikty v súlade s čl. 19 osobitného predpisu EUTR.

    Ministerstvo pôdohospodárstva dôsledne oslovuje a informuje úrad vlády, ostatné rezorty, odbornú a širokú verejnosť v súvislosti s EUTR. Základné informácie vrátane legislatívneho balíčka boli zverejnené na stránke ministerstva, avšak rozsiahle národné komunikačné kampane sú naviazané na spoločnú komunikačnú stratégiu pod záštitou Európskej komisie. V tejto súvislosti Slovensko má záväzok použiť v rámci národnej komunikačnej kampane jednotné komunikačné nástroje vytvorené konzultantom Európskej komisie. Pre účely štátneho dozoru v rezorte ministerstva pôdohospodárstva pre účely EUTR najviac vyhovuje aplikácia ELGIS, ktorého funkcionalita bude dostupná používateľom prostredníctvom siete internet ako komplexný informačný nástroj pre účely EUTR, aj pre účely zabezpečenia súčinnosti s príslušnými orgánmi z ostatných členských krajín, respektíve s Európskou úniou. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďakujem, pán minister.

    V poradí piatu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi a otázka znie: "Futbalový klub Karlova Ves zahrňuje 350 detí a mládeže. Vyvíja už 12 rokov úspešnú činnosť. Starostka mestskej časti Iveta Hanulíková využila pochybenie svojho úradníka a zrušila s klubom zmluvu a vyhostila ich z priestoru budovy a ihriska. Od 4. 2. s nimi zrušila vstup do futbalového areálu na Karloveskej 3, čím sa museli zrušiť všetky tréningy. Starostka podpísala novú, dlhodobú, nevypovedateľnú zmluvu na futbalový areál s pred mesiacom založeným občianskym združením Rodeka, ktorý nevyvíja žiadnu športovú činnosť a ktorý požiadal klub o vypratanie priestorov. Starostka odmieta komunikovať s klubom. Vážený pán minister, je známy váš pozitívny postoj k športu, takže vás prosím o pomoc v prospech tohto úspešného klubu."

    Nech sa páči, pán minister, prosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Vážený pán poslanec, chcem sa vám srdečne poďakovať za položenú otázku. Svedčí to aj o tom, že ste boli, ale aj ste v súčasnosti športovec duchom, ale aj po tej fyzickej stránke, pokiaľ viem, hrávate stále futbal. A je aj vo vašej otázke kus empatie k tým ľuďom, ktorí obetavo riešia problémy v našich regiónoch, obciach, mestách, mestských častiach, a vytvárajú podmienky pre to, aby mladí ľudia nezostali na ulici, aby športovali, alebo vyvíjali inú kultúrno-výchovnú a vzdelávaciu činnosť.

    Teda máte pravdu, ja vás plne chápem, a máte, a mám aj ja osobne, ako ste to aj vy skonštatovali v záverečnej vete vašej otázky, mám pozitívny vzťah k športu a mrzí ma, čo sa stalo. Hovorím to otvorene, mrzí ma, čo sa stalo, ale vyjadrujem svoje presvedčenie, že by bolo smutné, keby niekto bránil športovaniu detí a mládeže. Už vôbec si neviem predstaviť, že by to bol starosta alebo primátor, konajúc tak pre, proti záujmom občanov, obyvateľov svojej obce, mesta či miestnej časti v Bratislave, či v Košiciach.

    Ja ako minister aj zodpovedný za šport však mu nemôžem a nechcem vstupovať, aby ste to pochopili, do kompetencií samosprávy, ktoré, ktorým prináleží toto rozhodovanie, niekomu inému, do hľadania dohôd, na ktoré nemám ani osobne, ani ako vedúci predstaviteľ rezortu takmer žiadny vplyv. Niečo sa tam podpísalo, niečo sa tam udialo a tento vplyv na to nemám. Naviac som o tomto celom procese dopredu nevedel. Táto, toto právo a najmä s ním súvisiaca zodpovednosť je na pleciach karloveskej samosprávy a jej partneroch, športových, v tomto prípade futbalových klubov, čiže starostky miestnej časti Karlova Ves a poslancov miestnej časti Karlova Ves. A osobitne zrejme, ak tam funguje, ja nemám prehľad, aj športová komisia.

    Jednoznačne však musím konštatovať, že pre mňa je rozhodujúce zachovanie areálu pre športové voľnočasové aktivity mladých Bratislavčanov a ich rodičov. Pri obhajobe tohto princípu je preto podstatný fakt, a to chcem podčiarknuť, že hlavné mesto Bratislava ako vlastník pozemkov má jasnú pozíciu nielen v rovine verbálnej, ale aj právnej, pretože celý tento areál je územným plánom mesta definovaný pre šport a rekreáciu. To znamená, že nie je možné zrušiť ihrisko a realizovať tam iný, napríklad investorský záujem. Tu sa trošku krížia názory mesta, kompetenčne, a miestnej časti Karlovej Vsi.

    Druhý potešiteľný fakt je stanovisko a záväzok vedenia bratislavskej mestskej časti Karlova Ves, a čakám na to odpoveď, či sa ten záväzok aj bude plniť, že desiatky tisíc eur investovaných do modernizácie športového areálu budú slúžiť profesionálnym a amatérskym športovcom, ale, a to podotýkam, harmonogram a rozpis využitia plôch jednotlivými klubmi musí byť výsledkom dohody a transparentného rozhodovania a prideľovania času.

    A teraz ešte konkrétne k tomuto citlivému problému. Ja sa nebránim diskutovať aj so zástupcami tohto športového klubu, lebo chcem poznať aj ich stanovisko. A prirodzene to primárne, čo je a čo je dôležité, že tento areál, a to opakovane hovorím, musí slúžiť športu a rekreačným účelom. Ak Občianske združenie Rodeka, ktoré nevyvíja žiadnu športovú činnosť a vypratalo celý tento priestor a možnože má iné záujmy, tak musia sa tieto veci hľadať v riešení, v dialógu medzi samosprávou, jej predstaviteľmi v Karlovej Vsi a samozrejme aj tými, ktorých by mala starostka vypočuť. Tak na jednej strane hovorí sa tu o nejakom Občianskom združení Rodeka a na druhej strane aj tí, ktorí sú v súčasnosti doslovne vyháňaní z tohto areálu. Ja mám skutočne záujem, aby sa tieto veci neriešili byrokraticky jednoduchým papierom alebo rozhodnutím samosprávy, či všeobecným nariadením, ktoré je schválené v miestnej časti parlamentu, ale aby aj predtým, ako sa k takémuto rozhodnutiu pristúpi, aby bol vedený dialóg s tými, ktorí zmysluplne, a ja si myslím, že 350 detí, ktoré tam športovali, to nie je malý počet, ktorí zmysluplne využívali tento areál, a samozrejme v prospech detí a mládeže a spokojnosti rodičov v tomto, v tejto miestnej časti. Ale vyžaduje si to diskusiu, vyžaduje si to dialóg na jednej strane nie formou, že ja tam priamo vstúpim a dám nejakú direktívu, čo mi nie je umožnené, ale, žiaľ, budem samozrejme robiť všetko preto, aby ten dialóg sa konal medzi týmito občianskymi združeniami, aby sa konal vo vzťahu k miestnej časti Karlova Ves a samozrejme vo vzťahu aj hlavného mesta, magistrátu, ktorý má jasný územný zámer v tejto oblasti, ktorý je vyhradený len pre športové a rekreačné záujmy a šírenie v podstate športových aktivít, ktoré Bratislava tak výrazne potrebuje.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno? Áno.

    Tak nech sa páči, pán poslanec, máte na to dve minúty.

  • Vážený pán minister, veľmi pekne ďakujem za kvalitnú odpoveď. Chcem povedať, že ja som k tomuto prípadu neprišiel na ulici, ale ja chodím na ten klub často, na ich zápasy. Majú 17 súčasných mužstiev a ja mám určitý srdcový vzťah k tomuto. A nielen ja, ale aj niektorí členovia vašej vlády, pokiaľ viem.

    Zdalo sa mi, že to pochybenie štátneho úradníka naozaj bolo zámerné, proste nezverejniť na webovej stránke nájomnú zmluvu s týmto klubom. A miesto toho, aby po upozornení kontrolórky sa to nejakým spôsobom odstránilo, tak oni zneplatnili sumu, areál predali anonymnému občianskemu združeniu, ktoré nemá žiadny vzťah k futbalu. Ja som skôr si myslel, že najmä po snáď straníckej linke je možné niečo intervenovať. A metódy pani starostky Hanulíkovej sa mi zdajú také zvláštne, neférové. Odmieta komunikovať ako s rodičmi, tak aj so zástupcami klubu. Miesto toho, aby odvolala toho chybujúceho úradníka, alebo ho nejako pokarhala, tak vlastne ignoruje aj uznesenie miestneho zastupiteľstva v Karlovej Vsi.

    Ide nám o šport, ide o to, aby decká nepili, nefajčili, nedrogovali, športovali. Tu je jeden z takých príkladov a naozaj je to široká komunita ľudí, ktorí sa venujú športu a najmä futbalu. Takže rád by som im pomohol bez hocijakých iných postranných záujmov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete dodať k tomu niečo? Áno.

    Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Opakujem, že ctím si váš záujem pomôcť tejto problematike, a po druhé, chcel by som len upozorniť, že to nebol štátny úradník, to bol zamestnanec verejného sektoru, teda samosprávy. To nie je ako štát. Viete, berte rozdiel medzi samosprávou a štátom. Tak, akoby vyznievalo, že z mojej sekcie od generálneho riaditeľa pre šport by niekto takto rozhodol. To je po prvé.

    Po druhé. A ja si naozaj, musím povedať, že vážim si, a teraz to poviem aj otvorene v tomto pléne, pretože bol to môj učiteľ telesnej výchovy na vysokej škole, tréner Ján Hucko. Ja si ho pamätám, pochádza z Oravy, z Dolného Kubína, ešte žije. Stretávam sa s ním a myslím si, že ľudia, ktorí sú okolo tohto športového klubu, neviem, či to je syn alebo vnuk už jeho, ktorý má záujem v tejto oblasti postupovať a robiť všetko pre to, aby tie deti mali vytvorený priestor pre rozvíjanie svojich daných aktivít a aby mohli úspešne športovať. Takže ja som presvedčený, že sa vytvorí znovu most, že sa nezbúral múr len takým spôsobom, že tu neexistuje, nie MOST - HÍD, ale most, ktorý vytvorí podmienky pre to, že ten dialóg sa obnoví, a že to stanovisko, ktoré vydal aj magistrát hlavného mesta Bratislavy, že to môže slúžiť len, a opakujem znovu, športovým a rekreačným účelom, bude akceptované, pretože územný plán platí aj pre miestne časti. Lebo pre, pre miestne časti, keď sa už schvaľoval územný plán, a bol som pri tom vtedy ešte ako poslanec magistrátu hlavného mesta Bratislavy. Odsúhlasili to všetky miestne časti a súhlasili s ním. Takže treba tento územný plán aj z hľadiska miestnej samosprávy, teda miestnej časti Karlovej Vsi plne rešpektovať, aby sa vrátilo mu to, čo vlastne tento areál poskytuje: šport, rekreáciu v zdravom duchu, zdravý život a zdravý úspech. Toľkoto z mojej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí šiesta otázka je položená ministrovi obrany Martinovi Glváčovi a položil ju pán poslanec Šuca, ktorého nevidím v tejto sále, to znamená, že pán minister nebude odpovedať na otázku.

    V poradí siedmu otázku položila pani podpredsedníčka Erika Jurinová podpredsedovi vlády pre investície Ľubomírovi Vážnemu, ktorého prosím, aby prišiel do sály, a otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, čo sa vám podarilo od vášho vymenovania do funkcie urobiť? Na čom momentálne pracujete?"

    Pán podpredseda vlády Vážny, poprosím vás do rokovacej sály.

    Nie, tak ideme ďalej.

  • Hlasy z pléna.

  • Poprosím vás, prerušte časomieru! A idem pre, pohľadať pána ministra.

  • Po chvíli prichádza pán minister Ľubomír Vážny.

  • Pán podpredseda vlády, prečítam vám ju ešte raz.

  • Vážené dámy, vážené pani poslankyne, poslanci, a najprv som mal povedať, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ospravedlňujem sa. A už si prečítala otázku?

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Áno.

    Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády pre investície

    Héj? Musím si ju aj ja prečítať.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Vidno, že pán podpredseda vlády asi ešte nemá sekretariát fungujúci, keď ho o tom neinformovali.

  • V zásade post vicepremiéra pre investície, do tohto postu som bol menovaný koncom novembra 2012, to znamená, že uplynulo niečo viac ako dva mesiace a v podstate venujem sa najmä príprave partnerskej dohody, čo je rámec čerpania na programové obdobie 2014 až 2020. Partnerská dohoda medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou, ktorá definuje rámec čerpania europomoci. A tuto sa snažíme zabezpečiť procesy tak, aby mohla byť partnerská dohoda podpísaná a schválená medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, Európskou komisiou s tým, že tie procesy sme nastavili tak, že 30. 4. by sme mali mať Partnerskú dohodu v prvom čítaní vrátane operačných programov a do konca júna by sme chceli predložiť Európskej komisii Partnerskú dohodu vrátane operačných programov na pripomienkovanie a následné schválenie. S tým je strašne veľký objem práce, pretože kreujeme operačné programy, kreujeme náplň operačných programov, spracovávame strategickú časť, spracovávame analytickú časť, a ak sa podarí dnes a zajtra na samite v Bruseli dojednať tú čiastku, ktorá je predbežne v nejakej alokácii okolo 13 mld. eur, bude to veľmi významný a veľmi rýchlo uchopiteľný nástroj na implementáciu a rozvinutie hospodárstva, rast hospodárstva, rast zamestnanosti.

    Čiže vnímame to veľmi vážne s tým, že tento nástroj treba uchopiť čo najskôr. To znamená, čo najskôr v roku 2014. A v podstate iste je vám známe, že na investície v tomto období bude tento objem europomoci predstavovať až cca 70 % všetkých investičných nákladov pre Slovenskú republiku.

    Takže toto sú také najzávažnejšie práce súvisiace s čerpaním europomoci. Samozrejme venujem sa aj súčasnému plánovaciemu obdobiu, kde sa snažíme zrýchliť procesy toho záväzku, ktorý Slovenská republika má dočerpať v roku 2013. Je to záväzok z rokov 2010 a 2011 podľa plánovacieho kalendára N+2 a N+3, kde sa nám zliali tieto naše záväzky na čerpanie do pomerne vysokej alokácie. A je potrebné pripraviť mechanizmy, okrem iného aj zrýchlený proces vo verejnom obstarávaní, aby sme mohli ešte zmysluplne dočerpať tie prostriedky, pred ktorých vyčerpaním Slovenská republika stojí.

    Samozrejme okrajovo, ale len okrajovo, sa venujem aj tým veľkým investíciám, ktoré som teraz musel dať stranou, pretože tou najväčšou výzvou je spracovanie procesov okolo partnerskej dohody a operačných programov, ale postupne sa snažím rozvíjať aj tie investície, pre ktoré som pôvodne na tento post nastúpil. Ale tie zatiaľ sú len v takej udržiavacej fáze, a naozaj 99 % času venujem príprave eurofondov a nastaveniu procesov na dočerpanie súčasného obdobia.

    Tento stav je zatiaľ de facto. A de jure tento stav nastane s predpokladom od 1. 4. 2013, kedy, ak sa zmení kompetenčný zákon, centrálny koordinačný orgán prechádza de jure pod úrad vlády, a tento stav potom bude pokračovať aj de jure v týchto činnostiach. Zatiaľ asi toľko.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pani podpredsedníčka chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • No v prvom rade sa vám musím ospravedlniť, že som vás veľmi nepríjemne zrejme zaskočila, že sa dostala aj táto otázka na rad, a teda neviem, ste sa nevedeli tak rýchlo zorientovať v tom, čo máte povedať, ale...

  • Prerušenie vystúpenia podpredsedom vlády pre investície.

  • Ja som nevedel, že tú otázku vôbec mám. To je skrat medzi tým mojím sekretariátom, ktorý kreujem, a vlastne skutočnosťou.

  • Každopádne mne z tej vašej odpovede vyplynula jedna dôležitá vec, a to, že 95 % úsilia teraz venujete tomu, ako čo najrýchlejšie vyčerpať peniaze. S tým súvisí teda aj ten úmysel alebo zámysel naozaj urýchliť novelu zákona o verejnom obstarávaní. Len taká poznámka.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda, chcete k tomu niečo dodať?

  • Musel by som dodať iba konfrontačne, že sú to najmä slabo čerpané prostriedky z rokov 2010 a 2011, ale to nechcem dodávať, ale to nechcem dodávať. Takže to je to asi najhoršie na tom celom scenári, ale nechcem konfrontačne.

    Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    V poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Marián Kéry podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, pred niekoľkými týždňami bola podpísaná dohoda Slovenskej republiky s Ukrajinou a Ruskou federáciou ohľadom liberalizácie vízového režimu. Ako s odstupom času hodnotíte tento fakt? Máte informácie o väčšom prílive turistov z týchto krajín na Slovensko?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím o odpovede, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s cieľom podporiť turistický ruch, podnikateľské, obchodné a kultúrne aktivity, ale aj osobné kontakty medzi ľuďmi, pristúpilo Slovensko k zjednodušeniu vízového režimu vo vzťahu k Ukrajine a Ruskej federácii.

    Dvadsiateho prvého decembra mojím rozhodnutím sme prijali rozhodnutie, ktoré vychádzalo aj z analýzy skúseností a praxe iných krajín schengenského priestoru a ktoré znamenalo výrazné uľahčenie podmienok pre získavanie víz pre návštevu Slovenskej republiky. Zjednodušený režim je v praxi síce necelé dva mesiace, už prvé výsledky však ukazujú, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí urobilo správne rozhodnutie, ktoré vyvolalo pozitívne ohlasy na Ukrajine aj v Rusku. Do našich vysokohorských stredísk sa vracajú ukrajinskí a ruskí občania. A veríme, že aj zjednodušenie vízového režimu sa odrazí následne aj v ďalších aktivitách a oblastiach.

    Výsledkom zjednodušených vízových procedúr je nárast počtu prijatých žiadostí o víza. Osobitne vysoký nárast žiadostí o víza v porovnaní s januárom 2012, takmer štvornásobný, sme zaznamenali na našom veľvyslanectve v Kyjeve, kde sme museli operatívne prijať opatrenia na zabezpečenie plynulého vybavovania týchto žiadostí. Na Ukrajine rastie počet žiadostí o víza tak v kategórii individuálnych žiadateľov, ako aj od akreditovaných cestovných kancelárií. Tieto hlásia zvýšený záujem o zájazdy na Slovensko v rôznych cenových kategóriách. Od 1. marca tohto roka sa predpokladá spustenie pravidelných letov, štyrikrát týždenne, ukrajinskou leteckou spoločnosťou Air Onix na linke Kyjev - Bratislava.

    Rastúcu tendenciu má počet žiadostí o víza aj na ďalších našich zastupiteľských úradoch, konkrétne na veľvyslanectve v Moskve a na generálnych konzulátoch v Sant Peterburgu a v Užhorode.

    Vízová politika Slovenskej republiky voči Ruskej federácii a Ukrajine bola vždy vnímaná veľmi citlivo z pohľadu dlhodobých hospodárskych, politických aj kultúrnych vzťahov, hlavne však z pohľadu odstraňovania prekážok osobných kontaktov ľudí.

    Zjednodušenie vízového režimu vo vzťahu k obom štátom je významný krok správnym smerom, pomáhame tým našim obchodníkom, podnikateľom, ľuďom, ktorí túžia cestovať, spoznávať, nadväzovať a rozvíjať nielen obchodné, ale aj vedecké, kultúrne a osobné kontakty, ktoré v budúcnosti môžu prispieť k intenzívnejšiemu a dynamickejšiemu rozvoju vzťahov a spolupráce medzi našimi krajinami. Keď máme záujem o prehĺbenie spolupráce, musíme uľahčiť ľuďom cestovanie.

    V oboch krajinách sa náš krok považuje za signál, že naše vzťahy sa vyvíjajú dobre a ich možnosti sa týmto krokom slovenskej strany ešte viac rozširujú vo všetkých oblastiach. Zjednodušenie vízového procesu uvítali najmä tí občania Ruskej federácie a Ukrajiny, ktorí na Slovensko cestujú opakovane a majú tu rodinné väzby, obchodné a podnikateľské aktivity, alebo prichádzajú za účelom rekreácie a liečebných pobytov. Osobitný význam pre nás má to, že zjednodušenie vízového režimu malo veľmi dobrý ohlas na Ukrajine, ktorá je naším bezprostredným susedom.

    Signály, ktoré dostávame od ukrajinských partnerov, sú naozaj veľmi pozitívne. Ukrajinská strana oceňuje, že sme dokázali využiť možnosti schengenského práva a prejavili sme politickú vôľu a prístup k uskutočňovaniu otvorenej východnej politiky Európskej únie. Okrem primárneho cieľa nášho kroku, ktorým je zjednodušenie cestovania, sa zjednodušenie vízového režimu odrazilo aj vo výraznom raste pozitívnej publicity o Slovensku, čo povzbudzuje ľudí k tomu, aby sa o našu krajinu ešte viac zaujímali.

    V záujme podpory ďalšieho rozvoja cezhraničných kontaktov a obchodnej, sociálnej a kultúrnej spolupráce obyvateľov Slovenskej republiky a Ukrajiny žijúcich v pohraničnej oblasti ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ministerstvom vnútra analyzuje a hľadá možnosti ďalšieho zjednodušenia procesu vydávania povolení na malý pohraničný styk. Zjednodušenie vízového režimu s Ukrajinou má aj pozitívny efekt na rozvoj hospodárskej spolupráce prihraničných regiónov, pričom nesmieme zabúdať na nesmierny význam ľudskej dimenzie tohto kroku.

    Pre mnohých ukrajinských občanov je práve Slovensko bránou do Európskej únie. Nebolo by rozumné premrhať takýto potenciál.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči. Máte na to dve minúty.

  • Vážený pán podpredseda vlády, chcem sa vám poďakovať za odpoveď. Chcem oceniť, že z postu šéfa slovenskej diplomacie nezabúdate na to, že svet má štyri svetové strany. A do budúcnosti vám chcem popriať ešte veľa podobných správnych rozhodnutí.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, chcete k tomu niečo dodať? Nie, ďakujem vám. Alebo?

    Nech sa páči.

  • Chcel som povedať to, že zahraničná politika v mojom ponímaní je zahraničnou politikou pre občanov Slovenskej republiky. A robím všetko pre to, aby to bolo cítiť tak v podpore pre našich podnikateľov, pre našich turistov, pre našich občanov v núdzi. Jednoducho ministerstvo zahraničných vecí je tu pre našich občanov. A tento krok jasne potvrdzuje, že naši občania a naši partneri to vítajú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    V poradí deviatu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac, ktorého tu ale nevidím, pán minister. To znamená, že nemusíte odpovedať na otázku.

    V poradí desiatu otázku položil pán poslanec Kolesík podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie: "Vážený pán minister, splnilo čiastočné uvoľnenie vízového režimu s Ruskou federáciou a Ukrajinou vaše očakávania?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, bola to odpoveď, ktorú ste mali pred chvíľou. Ale až ešte chcete niečo uviesť ďalšie, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, myslím, že na túto otázku som pred chvíľou odpovedal, takže už necítim potrebu niečo k tomu doplniť.

  • Nemá doplňujúcu otázku.

    V poradí jedenástu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie: "Vážený pán minister, Európska únia aktuálne intenzívne rieši otázku obchodných vzťahov s tzv. rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, ako napríklad Vietnam, Brazília, Argentína a tak ďalej. Aký je postoj Slovenskej republiky k prehlbovaniu ekonomickej spolupráce s týmito štátmi?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

    Ale ani pán poslanec Blaha tu nie je prítomný.

    Vzhľadom na to, že uplynul čas na hodinu otázok a odpovedí, končím tento bod programu.

    A budeme, nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 4. januára 2013 (tlač 332).

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 322 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu, písomne som do rozpravy nedostala žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Mičovský, pán poslanec Hlina, pani podpredsedníčka Jurinová.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, chcem zaujať stanovisko k odpovedi na interpeláciu na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pána Jahnátka.

    Ja už sa priznám, že to číslo som si nepozrel, takže dodatočne ho doplním, ale podstata nie je v čísle, ale v konkrétnej záležitosti, ktorá vyplynula, a samotná interpelácia sa toho týkala, pomerne závažného konania v Národnom lesníckom centre, kde už niekoľko mesiacov dozadu vzniklo podozrenie, že 700 000 eur na tzv. forestportal bolo vyčerpaných, mierne povedané, nie v súlade s dobrými mravmi a nie v súlade s účelom, na čo ich Európska únia našej krajine poskytla. Bolo to dlhšie aj medializované, boli dokonca nariadené vyšetrovania. Jedna z odpovedí pána ministra, mi doručená, znela, že je to príliš tajné a že nemáme nárok na to, aby sme sa zoznámili s výsledkami finančnej kontroly, ktorá prebehla v tejto súvislosti. Rešpektujem, asi zákon, ktorý to neumožňuje, skutočne tak hovorí.

    A preto, chtiac sa dopátrať spolu s kolegami poslancami pánom Hubom a pánom Feckom, ktorí sme spolu tú interpeláciu vypracovali, sme sa pokúsili úplne jednoducho a bez toho, aby sme ozaj dopredu nejako domnievali sa, že poznáme pravdu, pokúsili sme sa dať interpeláciu vo veci konkrétnych 20-ch, ale mimoriadne konkrétnych otázok. Dokonca tie otázky sme si my nevymýšľali, lebo napokon ozaj prehľad nemáme taký, aby sme sa mohli tváriť ako ľudia znalí veci, ale na Národnom lesníckom centre je skupina, ktorá zrejme svoju nespokojnosť musela prejaviť aj tým, a je to skupina, ktorú podporuje aj odborová organizácia tamojšia, ktorá tých 20 otázok doslova presne a na vec ušitá, ušité tak, ako sa patrí, naformulovala. A tie otázky boli veľmi, veľmi konkrétne. Nuž, sme si povedali, že si ich osvojíme my traja poslanci, a vo forme interpelácie sme ich poslali pánovi ministrovi Jahnátkovi.

    Ja samozrejme nebudem tie otázky čítať, len môžem zodpovedne povedať, že ich tvorcovia zrejme celkom oprávnene sa domnievali, že ak by boli zodpovedané, tak by možno nebolo treba rozprávať o veľkých ďalších kontrolách, o najvyšších kontrolných úradoch a o tom všetkom, čo sa udialo za tie mesiace vyšetrovania. Okrem iného aj hlavná kontrolórka, ktorá poukázala na tie veci, prišla medzitým o svoju prácu, aj keď samozrejme netvrdí sa, že v tejto súvislosti.

    No a odpoveď prišla od pána ministra. A ja chcem s ňou vyjadriť, s touto odpoveďou, veľkú nespokojnosť. Tá nespokojnosť spočíva v tom, že, opäť vás nebudem unúvať, aby som ju celú čítal, ale jedna vec je predsa len hodná zaznamenania tak, aby zaznela aj tu v tejto sieni zákonnosti, lebo sa mi zdá, že je to niečo, čomu som celkom neporozumel ani na druhé čítanie.

    Pán minister nám tu píše asi tak: "Takmer všetky otázky, ktoré mi kladiete k predmetnej veci, sa týkajú činností a kompetencií konkrétnych vedúcich zamestnancov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako aj Národného lesníckeho centra v rokoch 2007 až 2011. Z toho dôvodu vám na väčšinu z nich nemôžem konkrétne odpovedať a odporúčam vám obrátiť sa priamo na tieto osoby." Nuž, tie otázky predsa neboli dávané na konkrétne osoby s tým, že tu niekto potrebuje tieto osoby nejakým spôsobom prenasledovať svojimi otázkami. Tie otázky boli naformulované vo smere zistenia pravdy, ako sa použilo 700 000 eur na vec, ktorú experti označili, že má hodnotu možno 1 000, možno 5 000, neviem. Viete, doobeda sme tu počúvali dačo o Gorile, o ťažkých podozreniach, ktoré visia ako chmáry nad touto krajinou, a pán minister Kaliňák veľmi jasne a správne povedal, že on predsa je politik a nie vyšetrovateľ, a s tým sa dá súhlasiť. Takže môžeme sa baviť o politickej zodpovednosti a nie o tom, kedy a ako bude vyšetrovanie uzavreté.

    No použijem takú ťažšiu analógiu alebo skôr voľnejšiu, nuž, ja tiež od pána ministra, a my teda všetci traja poslanci sme nežiadali, aby nám on týchto troch ľudí nejakým spôsobom staval do role, že už tú nie sú, a to, viete, veď to bolo ministerstvo, ktoré ja som neriadil. My sme sa obrátili na kompetentného šéfa ministerstva, ktoré túto agendu spravovalo, ktoré musí mať predsa ako slušný úrad zaznamenané, kto v minulosti v zásadných veciach urobil aké rozhodnutie, a chceli sme poznať spôsoby, ako tieto rozhodnutia boli kreované, ako boli zaznamenané, ako boli jednoducho z nich vyvodené nejaké dôsledky. Tak sa mi zdá dosť zvláštne, že pán minister odpovedal, že on za ministerstvo v minulosti a za to, čo urobilo, nemôže, nie tak, aby som mu nevkladal do úst, čo nepovedal, nie zodpovednosť, že nemôže odpovedať na tieto otázky.

    Tak ja si myslím, že v tejto krajine predsa, a to musí byť aj naším želaním, nekončí výmenou niektorých úradníkov kontinuita poriadku. Veď predsa v slušnej krajine sa musia poriadky odovzdávať, spisy prebrať a odovzdať. A jednoducho minister musí vedieť odpovedať, čo robil jeho úrad aj v historických súvislostiach, pred desiatimi rokmi. Nie v súvislostiach, ktoré sú ešte stále otvorené, nedošetrené a ktoré traumatizujú zbytočne množstvo ľudí na Národnom lesníckom centre. Niektorých skutočne tak, neprial by som vám počúvať, ako to znáša tá kontrolórka, ktorá je v tom režime výpovede, že možno je to otázka skôr ich, už pomoci nie ani zákonnej vo vyšetrovaní, ale ako im pomôcť ľudsky, ako im pomôcť v ich ťažkých psychických rozpoloženiach.

    No dobre. Takže ja som s touto odpoveďou nespokojný a tvrdím, že je nezodpovedné, aby sme sa v prípade, že hľadáme odpoveď, kam sa podelo 700 000 eur, a to je, prosím pekne, mozaika, ja si nemyslím, že sme my objavili nejaký veľký prípad, ktorý teraz môžeme povedať, no pozrite, toto je teda obrovský kúsok. Ja sa obávam, že toto je mozaika, ktorá zodpovedá množstvu takýchto drobností, ktoré sa týkajú fondov a eurofondov. Včera, predvčerom som bol ako zastupujúci člen na eurovýbore, na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. A pán premiér tam povedal jednu vec, že čaká nás teda ťažká úloha vyčerpať zase veľké množstvo eurofondov. Áno, ja som mu rozumel, určite je to ťažká úloha, vieme, prečo ich chceme získať. Len sa obávam, že v tejto krajine si mnohí ľudia túto ťažkú úlohu vysvetľujú tak, že dej sa, čo dej, ktosi núka v Bruseli, tak to musíme zobrať. A mnohokrát tá cesta bruselských peňazí z Bruselu cez Bratislavu na miesto určenia býva veľmi, veľmi komplikovaná.

    Odbočil som, vraciam sa k interpelácii. Takže pán minister napísal, že to nie je možné zodpovedať. A čo je dôležité a zaujímavé na jeho odpovedi, to je niečo, s čím by som mohol svoj nesúhlas, nespokojnosť a nespokojnosť všetkých troch poslancov, ktorí tú interpeláciu dali, uzatvoriť. Pán minister teda hovorí, že nie, nedá sa, lebo patrí to minulosti, ale na záver svojej odpovede vkladá vetu, za ktorú mu úprimne ďakujem a ktorú považujem za absolútne potvrdenie toho, že veci ozaj bude treba doriešiť tak, aby sme nehovorili, že to nie my, to v minulosti, to niekto iný. Tá veta, alebo tá záverečná pasáž odpovede pána ministra na našu interpeláciu znie doslova takto: "Nové vedenie ministerstva sa uvedenou problematikou zaoberalo z vlastného podnetu a na základe zistení súčasného stavu som rozhodol, že Národné lesnícke centrum vo vlastnej réžii a na vlastné náklady v spolupráci s dodávateľom sfunkční forestportal do konca roku 2013." Ja ozaj úprimne ďakujem pánovi ministrovi za to, lebo po tých dlhých mesiacoch, keď sme skúšali poslanecké prieskumy, keď sme tam boli s tými ľuďmi rozprávať ako poslanci, keď sme oslovili Najvyšší kontrolný úrad, keď sme jednoducho hľadali všetky možností, ako tým ľuďom a samotnej veci pomôcť, tak po tomto všetkom prichádza vlastne priznanie a uznanie pána ministra, ktorý teda potvrdil, že aj keď nie je ochotný hľadať odpovede na tých 20 konkrétnych otázok, ale rozhodol, že veci sa musia do konca tohto roku na vlastné náklady a vo vlastnej réžii Národného lesníckeho centra sfunkčniť. To teda, alias fakt sa nič neurobilo, alebo to, čo sa urobilo, je nedostatočné. Ozaj tých 700 000 eur nebolo asi zodpovedne a primerane veci vyčerpaných.

    A my traja poslanci, pán Huba, pán Fecko a ja, v liste, ktorý je už odpoveďou na túto interpeláciu, alebo teda odpoveďou na odpoveď na našu interpeláciu, sme museli skonštatovať aj takú vec, to možno tiež stojí za prečítanie, kde hovoríme, že: "Vážený pán minister, v týchto vašich slovách nachádzame potvrdenie toho, že veci neboli a nie sú v poriadku, a naša snaha o nápravu je úplne namieste. Veď ak sa má dodnes nefungujúci produkt na základe vášho rozhodnutia sfunkčniť vo vlastnej réžii a na vlastné náklady Národného lesníckeho centra do konca roku 2013, potom sa takéto rozhodnutie javí ako priamy pokyn na nehospodárne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky."

    No uznajte, toto predsa nie je možné, aby sme si tu niekoľko mesiacov vymieňali nespokojnosť s tým, ako sa veci vyvíjali v oblasti forestportalu, novinári tuto v priamom prenose mohli skonštatovať, že skutočne tie dva produkty, jeden ten vyrobený a druhý ten, čo bol dávno predtým už zaplatený, sú identické, a pán minister tu po mesiacoch traumatizovania množstva pracovníkov v Národnom lesníckom centre, zamestnávania svojho sekretariátu, aj našich asistentov, odpovie tak, že teda rozhodol, že sa to do konca roku na vlastné náklady a vo vlastnej réžii musí sfunkčniť, 700 000 eur.

    Nuž, ja odpovedám asi tak, a prosím pána ministra, aby to zvážil, v tom liste už vás s tým nebudem zaťažovať, je to aj napísané, aby zmenil toto rozhodnutie, aby odpovedal na tých 20 otázok, ktoré vedú priamo k poznaniu možno tej žaby, ktorá na tom prameni pravdy sedí, a aby nedával návody na to, že sa majú prostriedky, ktoré dávno už boli zaplatené z iných zdrojov, opäť čerpať na tento účel. Považujem to za niečo neuveriteľné. A ak teda dokážem v tejto chvíli uzavrieť svoj prejav tým, že by som poprosil, neviem, či triafam rokovací poriadok, bol by som veľmi rád, ak by som mohol vás požiadať, aby sa tu odhlasovalo to, že odpoveď, ktorá bola ukončená takouto pamätnou replikou, bola považovaná za nedostatočnú, a aby sme my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, požiadali pána ministra, že nás predsa len zaujíma, ako to s tými peniazmi a s tým forestportalom bolo. A aby sme prijali - uznesenie ? - že odpoveď nás neuspokojila a potrebujeme, aby bola naformulovaná nanovo, v zmysle toho, čo sme pánovi ministrovi napísali v našej reakcii. Ak by bolo potrebné, ja ju prečítam, ale to by bolo asi nezdvorilé voči vám, aby som vás tým všetkým zaťažoval, lebo tú podstatu som povedal. A budem veľmi rád, ak sa nám podarí prípad forestportalu na Národnom lesníckom centre uzavrieť nie tak, ako si predstavujú poslanci, alebo ako pán minister, alebo ako úradníci, ktorí to v minulosti aj teraz majú ešte kdesi v tých spisoch, ale aby sme to uzavreli tak, aby to korešpondovalo s tým, čo sme tu rozprávali doobeda, aby sme poslúžili pravde a tomu, aby občania tejto republiky uverili, že sme ochotní my, poslanci všetkých prúdov a smerov, poslúžiť tomu, na čo sme tu, hľadaniu pravdy a zlepšeniu kvality života všetkých občanov Slovenska.

    Určite nie je možné s kvalitou spájať stav, keď sú presvedčení, a tak mi mnohí reagovali aj na tom Národnom lesníckom centre, že všetko je márne, že všetko je aj tak nezvládnuteľné, že pravdy sa aj tak nedopátrame, lebo. No ja viem, že tento pocit v spoločnosti prevláda. A nech prevláda, má to asi svoju hlbokú logiku. A nech prevláda pre mňa za mňa všade, lebo ľudia majú právo na svoje pocity. Jediné miesto, kde nesmie prevládať pocit skepsy, že sa nedá nájsť pravda, jediné miesto je táto sieň zákonnosti. A ja vás prosím, aby sme v takýchto prípadoch neustúpili tým pocitom, že tých 150 ľudí je rozdelených na rôzne zoskupenia, ktoré musia komusi slúžiť. Slúžime tu vlastnému svedomiu. A ak niektorí ľudia nemôžu slúžiť vlastnému svedomiu tu, lebo pridlho nosia červené alebo modré kravaty, tak by som prosil, tak zúžme tú 150-ku na 120-ku alebo na 90-ku. Ale predsa mi nemôžete povedať, že tu sedíme ľudia, ktorým je to absolútne jedno, že je možné prípad, ktorý ja považujem za kamienok z mozaiky nespravodlivosti, nepochopenia a tiahy doby, ktorú žijeme s našimi ľuďmi, že by sme to mohli považovať za správne, alebo niečo, s čím sa máme stotožniť. Ja osobne pokiaľ budem používať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, budem sa snažiť, aby som v tých kompetenciách, ktoré mám, sa pokúšal odpovede na dôležité otázky hľadať. A toto je jedna z nich. Verím, že spolu s vami sa jej dopátram.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Chápem záver vášho vystúpenia, pán poslanec, ako vyjadrenie žiadosti, aby sa o vašej nespokojnosti s odpoveďou hlasovalo.

  • Áno, vážený pán podpredseda, ak je to teda v súlade s rokovacím poriadkom, tak poprosím, aby odpoveď pána ministra Jahnátka bola považovaná, teda navrhujem uznesenie, aby bola považovaná odpoveď, ktorej číslo môžem aj prečítať, je to odpoveď listom č. 976/2012-100 napísaná v Bratislave 20. decembra 2012, za nedostatočnú. A aby pán minister bol naším uznesením zaviazaný odpovedať tak, aby tie otázky, ktoré sme dali v interpelácii a ktoré, ako sám priznáva, patria do kompetencie úradníkov na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj úradníkov v Národnom lesníckom centre, to znamená do organizácie, ktorá podlieha priamo pod jeho kompetenciu, aby boli ministerstvom vypracované. Tu neexistuje kompetenčný problém, nevstupujeme nejakým vyšetrovateľom do ich právomoci, ako sme o tom hovorili doobeda. Tu vlastne chceme, aby úradníci pozreli do tých spisov a aby tie odpovede, ktoré, sa interpelácie ich domáhajú, aby boli z tých spisov vyčítané.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Hlasovať o uzneseniach k jednotlivým odpovediam budeme v rámci celkového bloku uznesení.

    V rámci rozpravy požiadal teraz o slovo pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, nebýva zvykom, aby minister vystúpil priamo na interpeláciu poslanca. Priznám sa, keby som bol vedel, že toto bude na pretrase, donesiem si určité podklady k tomu, aby som mohol vecne reagovať na vašu nespokojnosť.

    Pán poslanec, to, čo ste tu teraz predviedli, je pekný príklad demagógie, skutočnej demagógie, ktorú ste tu predniesli. O tomto probléme my, teda ešte raz, ministerstvo a vy traja poslanci, komunikujeme viacerými spôsobmi. Mňa samozrejme táto otázka zaujímala, či došlo k nejakému sprenevereniu prostriedkov 700 000 eur na nejaký softvér, ktorý mimochodom nevznikol za mňa, vznikol za mojich predchodcov a u mňa sa nejako vyvŕbil. Vy ste požiadali a kľúčovú úlohu v celom tomto zohráva pani kontrolórka, ktorú ste tu znovu vykreslili ako obeť nejakých machinácií, ako obeť niekoho, kto chce zakryť nejaké spreneverenie prostriedkov, alebo niečo, niečo podobné.

    Pán poslanec, my sme sa skutočne v dobrej viere snažili zistiť, čo je problém. Ja na základe vášho upozornenia som poslal kontrolu. Požiadal som ministerstvo financií, nezávislú kontrolu, vzhľadom na to, že sa jednalo o európske peniaze, aby urobili aj oni kontrolu. Postáli sme v jednom bode, a ten bod sa nazýva doklady, doklady, prvotné doklady na zistenie pravdy. Zrazu sme s hrôzou zistili, že však na NLC neexistujú podklady na preverenie vašej sťažnosti. Rýchlo som si zaspomínal na kauzu. Tí poslanci, ktorí tu boli v rokoch 2006 až 2010, keď som predkladal správu o privatizácii SPP, bol presne tento istý problém, zaviazali nás poslanci predložiť správu, ako bola zmanipulovaná privatizácia Slovenského plynárenského podniku a, bohužiaľ, sme narazili na ten istý problém, že doklady, originálne doklady, na základe ktorých môže kontrola, oficiálna kontrola, lebo ministerská kontrola je oficiálna kontrola, môže vôbec robiť nejaké úsudky. Presne toto sa stalo na NLC. Tak sa pýtam: preboha, kde sú doklady? Ako vám môžu zmiznúť doklady? No viete, kto tie doklady má u seba? Kto ich zobral? No vaša pani kontrolórka. Vaša pani kontrolórka nám odmietla dať tie doklady, odmietla ich dať kontrole z ministerstva financií, preto sme boli donútení dať žalobu. Dve žaloby sme dali orgánom činným v trestnom konaní. Po prvé, aby neznámy páchateľ, ktorý odcudzil verejné listiny, aby ich vrátil na NLC, to je prvá žaloba alebo teda prvé oznámenie. A druhé je, aby sa preverila celá tá transakcia financovania, na krytí ktorej ja nemám absolútne žiadny záujem.

    Len vy mi napíšete v liste, to ste tu nespomenul, vy mi napíšete, aby som jej ja teraz platil mzdu. Pán kolega, to bolo v inom liste, nie v tomto, nemykajte sa. Ja som ju neprepustil, ani za mojej éry neodišla. Viete, za koho bola prepustená? Za ministrovania pána Simona v januári 2012. Prečo odo mňa pýtate ušlú mzdu pre pani kontrolórku, keď bola prepustená pred mojím príchodom na ministerstvo?!

    Všetky tieto fakty ste tu nejak zabudli, ale účelovo ste si poskladali mozaiku, a zrazu obviňujete ministerstvo, ako keby sme my chceli zakrývať nejaký podvod. Ja budem prvý, ktorý bude hlasovať za to. Keď došlo k pochybeniu, nech sa to vyšetrí a nech všetci, kto v tom budú namočení, nech berú plnú zodpovednosť. Ale som aj za to, aby vami chránená kontrolórka konečne vrátila tie doklady tam, kde patria, do archívu Národného lesníckeho centra.

    Čiže keď chcete niekoho obviňovať, zistíte si aj vy fakty.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra sú dve faktické poznámky, končím možnosť.

    Nech sa páči, Zsolt Simon.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister je to historický okamih pre mňa, že ste nabrali odvahu a vystúpili za rečníckym pultom, ale musím povedať pár faktov na doplnenie na vaše vystúpenie.

    Je treba povedať, že toto verejné obstarávanie na tento softvér vzniklo za prvej Ficovej vlády, keď, neviem, bol to asi minister Becík, ktorý sedel v tom kresle, ktorý je expertom vášho pána premiéra. V tom čase, ak si dobre spomínam, aj táto pani kontrolórka dostala alebo nastúpila na NLC. Vzhľadom k tomu, že financie každý musí niekde šetriť, tak nové vedenie, do ktorého ministerstvo nemá právo zasahovať, že koho prepustí, koho neprepustí, v rámci šetrenia pristúpilo k zníženiu počtu pracovníkov. A táto kontrolórka sa dostala do tohto zoznamu. To, že asi nebola kvalitná, keď si zobrala so sebou, ako hovoríte, tie papiere, tak asi právom ju, pristúpili k tomu, že ju prepustili v januári, lebo asi neplnila svoje povinnosti. Lebo pracovník, ktorý si plní svoje povinnosti, nezoberie si oficiálne doklady zo svojho úradu preč do svojho vlastného archívu.

    No pre mňa zostáva len poznamenať, že súčasné vedenie NLC je také isté, aké bolo v roku 2009.

  • Ďalším s faktickou je pán Ján Mičovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. No veľa by sa dalo, dve minúty je málo. Chcem povedať po prvé, pán minister, vážim si teda vaše vystúpenie a vážim si aj váš verejný prístup k snahe veci objasniť. Skutočne sa tu nemôžeme hrať na mená a na dátumy, hráme sa tu na hľadanie poriadku, ktoré od nás občania čakajú, a dodržiavanie zákonnosti.

    A preto využijem tento čas, len ozaj na takú zásadnú vec, čo sa týka tej kontrolórky, ktorú ste nazvali mojou chránenkyňou, no tak, keď už nevedela, kde všade napísala, napísala aj mne. A odvtedy som sa o ten prípad zaujímal viacej. A čo sa týka tých dokladov, len na to chcem zareagovať. Poradil som jej aj ja, a myslím, že jej to tiež poradili, ona má nejakých asi viacero poradcov, neviem presne, kto ešte to iný urobil, aby tie doklady, ktoré sú ozaj dôležité, aby ich zaslala vzácnym listom alebo teda, neviem, osobitným listom, ja som to nevidel, k vám na vaše ministerstvo. Ona tak tie doklady jednoducho, ale o tom, pán minister, ja som vám to už spomínal kedysi dávnejšie, alebo vášmu generálnemu riaditeľovi kontroly, prepáčte, neviem presne, tie doklady jednoducho boli poslané priamo na vaše ministerstvo niekedy vlani na jeseň. Takže...

    A viete, prečo tak urobila kontrolórka? Už neverila nikomu vo svojej bývalej organizácii, ktorá ju vypovedala, a chcela, aby tie doklady jednoznačne boli u vás ako u človeka, alebo teda na vašom ministerstve, ktoré má jej dôveru, lebo dôveru jej zamestnávateľ nemal. Takže tie doklady neboli ukradnuté, pokiaľ môžem o tom rozprávať, ale boli predložené priamo k vám, aby ste ich mali vy k dispozícií ako hlavný arbiter v tomto spore. To je informácia, ktorú dávam na vedomie v súlade s tým, ako som sa to od nej dozvedel. Priznávam sa, neoveroval som si na vašej podateľni, kedy a aké doklady boli tam zaslané. Ale ja sa domnievam, že podstata je aj tak v tom, že treba hľadať pravdu, ak pochybila kontrolórka alebo Mičovský alebo vy, tak nech nám to padne na hlavu.

  • Ďakujem pekne.

    Zapnite ešte pána ministra, aby mohol zareagovať na faktické poznámky.

  • Dobre, ďakujem pekne. Pán Mičovský, som veľmi rád, že ste priznali chybu, že ma obviňujete, že som vám nedal dostatočnú odpoveď na podklady. Sám ste teraz priznali, že veď tie doklady neexistovali. Tak čo som mal preveriť? Čiže ale teraz ste to priznali, že, a sám viete, že tá kontrolórka tie doklady má.

    Ale neriešme to teraz! Toto nie je skutočne podstatné. Viete, čo je podstatné? Keď sa bojí dať tie doklady, nech ich donesie mne osobne. A ja budem garantom toho, že sa tie doklady nezneužili. Ja vám garantujem, ja ich rovno postúpim polícií. A nech sa vyšetruje. A ja som za to, aby sa celý prípad uzavrel. A nech ich donesie rovno mne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    O návrhu na nespokojnosť s odpoveďou budeme hlasovať v tom bloku, ktorý je náležitý.

    Teraz vystúpi v rozprave ďalší poslanec, pán Alojz Hlina.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, prvýkrát v tejto časti vystúpim. Dával som interpeláciu pani ministerke Zvolenskej vo veci, ktorú som avizoval, že mám s ňou problém, keďže sa snažím byť dôsledný. A snažiť sa urobiť v rámci možností, ktoré mám, čo najviac, tak som teda interpeloval.

    Neviem, či si spomínate, keď sme preberali zákon o odvodoch, on sa volal ináč, ale hovoril o tom, že tie odvody do zdravotných poisťovní budú vyššie, a samozrejme prešiel. A som vtedy aj zúfalý pokus urobil, že v treťom čítaní som vystúpil. Nezabralo, nezaberie, ale nevadí. Chcel som tým povedať, že teda je podozrenie na to, že organizovane a sofistikovane môže dochádzať k trestnej činnosti - spôsobenie veľkej škody na majetku štátu. To som vtedy tak nejak, plus-mínus, formuloval. Zákon prešiel. Meritórne som hovoril o tom, že či prijatím toho zákona nespôsobíme to, že hodnota súkromných zdravotných poisťovní stúpne vtedy, keď budete pokračovať v tej línii zjednotenia, vytvorenia jednej. Ja to nekomentujem, túto skutočnosť, ani politicky, ani odborne, ja len hovorím, že ten zámer tu je. To znamená, v tom procese zlučovania musíte teda zaplatiť, aj boľševik platil, čiže niečo budete musieť zaplatiť. Už teda sme sa o niečo posunuli, čiže ten proces komunikácie - vyvlastňovania alebo dohody bude prebiehať nejako, budú sa tam definovať nejaké parametre, bude sa vyhodnocovať hodnota, bilancia tej spoločnosti, tej zdravotnej poisťovne.

    A teraz tá otázka teda znela, že či toto bude mať, respektíve nebude mať vplyv na tú hodnotu. Ja som interpeloval pani ministerku v tejto otázke. To znamená, som sa pýtal, úplne jednoznačne som sa pýtal, že či áno, alebo nie. Žiaľ, musím skonštatovať, že okrem tu formálnych náležitostí, čo mi pani ministerka odpísala, ako keby som nevedel čítať, mi úplne, čo má hodnotu akú-takú, výpovednú, má ten záver, hej, kde mi hovorí, že hodnota zdravotnej poisťovne v zmysle projektu, vy to voláte projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia schváleného vládou, bude určená na základe ocenenia nezávislými odbornými spôsobilými osobami. Všetko v poriadku, doteraz žiadna chyba.

  • Ruch v sále.

  • Ak môžem poprosiť, pán predseda, trošku ma to ruší.

    Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Buďme kolegiálni, dámy a páni.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Čiže potiaľ úplne v poriadku. A teraz nasleduje to, čo má teda výpovednú hodnotu, a to hovorí, že "schválená novela reaguje na podnety z praxe", ešte zatiaľ stále akotak dobre, a "nemá za cieľ akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť hodnotu zdravotnej poisťovne". Čiže mne na jednoznačnú otázku prišla odpoveď, že nemá cieľ. Ako keby niekto hovoril, že má cieľ. Však to už by bolo zlé, keby sme povedali, že to je cieľom. Viete, aj keď prijali nejaké zákony po nástupe Hitlera, tiež nie, to si nepovedali, že to je cieľom. Už potom ku koncu už povedali možno, hej. Čiže hádam by sme teda neurobili, že to má za cieľ, hej. Čiže to sa...

    Viete, vy ste mi neodpovedali. Ja snažím sa rozmýšľať, skúsme prípadne spolu mi aj pomôcť, že ako, ako dať príklad tej absurdnosti, ako ste mi odpovedali. Viete, že ja sa vás nepýtam, to môže byť zle pochopené, že či blonďavé vlasy, ja sa teda vás nepýtam, že či, že... Alebo ja sa vás spýtam: máte alebo nemáte pážací účes? A vy mi musíte, vy by ste mi mali odpovedať, nemám, respektíve mám pážací účes. Vy ale odpovedáte, nemám, není mojím cieľom mať pážací účes. Ale nie celkom, vravím, že to sedí.

    Čiže ja, pani ministerka, vy ste mi odpovedali, že to nebolo cieľom. Ja viem, že veľa zákonov, ktoré vytvárali históriu v Európe, možno nebolo, ani tí poslanci nevedeli, čo schvaľujú. A ako to dopadlo, hej? Čiže ja nehovorím, že to bolo cieľom. Ale, pani ministerka, ja vyjadrujem absolútnu nespokojnosť s vašou odpoveďou. Ja som sa vás nepýtal, či bolo alebo nebolo cieľom. Ja od vás chcem počuť pre potreby ďalšieho konania, či bude alebo nebude mať vplyv.

    To je kľúčové, to je kľúčový moment, pani ministerka. A vy s vaším ansámblom, správnym tímom, oddelením a za tie peniaze a neviem, čo všetko, nechcem byť ja nejaký, že demagogický, to musíte vedieť zožmoliť, tú odpoveď. Musíte si to prebehnúť cez tie poschodia a povedať, čo ten Hlina chce, to nemá na to vplyv. A ja to chcem od vás! Už dlho to chcem od vás. Napíšte mi, prosím vás, pre potreby môjho ďalšieho konania, to chcem od vás počuť, že či má, alebo nemá. Keď mi napíšete, že nemá, ja rešpektujem, nepoviem pol slova, a uvidíme, čo bude ďalej. Keď mi napíšete a zistíte, čo ja si myslím, že je pravdou, že má, tak potom vysvetľujte, ak by to tu prípadne vašich kolegov zaujímalo. Lebo to môže byť úplná absurdita ad absurdná, že zvýšite niekomu jeho hodnotu, aby ste ho neskôr mohli za viac kúpiť. Viete, to je naozaj ťažké obhájiť, i keď pravdou je, že v tomto parlamente sa už nečudujem ničomu.

    Čiže, pani ministerka a pán predsedajúci, vyjadrujem zásadný nesúhlas s odpoveďou na moju interpeláciu a dôvody som, myslím, dostatočne uviedol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Tak isto budeme hlasovať o tomto návrhu, teda o nespokojnosti v rámci uznesení k odpovediam.

    Teraz nasleduje pani kolegyňa Erika Jurinová s reakciou na odpovede členov vlády.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a pani ministerka, teda prepáčte, a kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vysloviť a vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou predsedu vlády na moju interpeláciu č. spisu 871/2012. To je asi to číslo.

    A v tejto interpelácii som celkom jednoduchým spôsobom žiadala premiéra vlády, aby mi vysvetlil, alebo možno povedal svoj názor v otázke sprístupňovania životopisov jednotlivých verejných funkcionárov, ktorých nominuje vláda. Jednoduchá interpelácia s jednoduchými piatimi otázkami. A musím teda poznamenať, že odpovedať ma dosť nemilo prekvapilo. Nemilo v tom zmysle, nenašla som tam ani jednu priamu odpoveď na jednoduché otázky. Z toho pre mňa vyplýva iba jeden fakt, že pán premiér odignoroval túto interpeláciu. Jeho odpoveď by som jednoducho uviedla asi, alebo teda to znenie odpovede, ktoré si máte možnosť teda prečítať aj na internete, by som zjednodušila na odpoveď, všetko musí prebiehať v súlade s ústavou. Však samozrejme, však o to nám ide všetkým.

    Ja som mala záujem na tom, aby pán premiér ozrejmil, aký má postoj k zverejňovaniu životopisov svojich nominantov pri ich vymenovávaní. Narážala som na fakt, že pokiaľ rovnako v súlade s ústavou a s platnými zákonmi to bolo možné za predchádzajúcej vlády, prečo toto nie je možné v súčasnom stave, prečo povolenie alebo umožnenie alebo vyžiadanie súhlasu s uverejnením životopisu nevyžadujú aj terajší predstavitelia, politickí predstavitelia.

    Takže toto sú dôvody, ktoré ma viedli k tomu, že skutočne neviem súhlasiť s podaním odpovede na moju interpeláciu, a preto žiadam samostatne hlasovať a hlasovať proti danej odpovedi na interpeláciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    To bola posledná spomedzi poslancov a poslankýň prihlásených do rozpravy.

    Chcem sa spýtať členov vlády, či sa chcú vyjadriť k niektorej z prednesených pozícií alebo reakcií na odpovede. Nie je tomu tak. Nakoniec pán minister Jahnátek tak urobil.

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať, ako som povedal, o uznesení, budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Dámy a páni, teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili nasledujúci poslanci: Ivan Štefanec, Martin Fronc, Mikuláš Huba a Martin Fedor.

    Dávam slovo teraz v poradí prvému z menovaných, Ivanovi Štefancovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, mám štyri interpelácie.

    Prvá je pre pána ministra hospodárstva, ktorého interpelujem ohľadom podozrení z neefektívneho nakladania s finančnými prostriedkami Fondu národného majetku. Podľa zverejnených údajov v médiách vzniká totiž podozrenie, že tento úrad, ktorý má čoskoro zaniknúť, plytvá peňažnými prostriedkami na nákup softvéru aj hardvéru, ktorých využitie je otázne. Z pôvodnej sumy 10 000 eur sa vyšplhali investície do informačných technológii až skoro na pol milióna eur. Na jedného pracovníka vychádzajú investície v prepočte až na 40 000 eur.

    Ďalej sa podľa zverejnených informácií javí, že Fond národného majetku vynaložil na nákup softvérových licencií až štvornásobne viac, ako je potrebné. Fond národného majetku tak isto nevedel hodnoverne preukázať takzvané zlepšenie počítačového systému za 190 000 eur.

    Uvedené informácie vyvolávajú obavy, že vo Fonde národného majetku sa narába s finančnými prostriedkami vysoko nehospodárne, a preto touto interpeláciou žiadam ministra hospodárstva o odpoveď.

    Druhá interpelácia je pre pána ministra financií, ktorého interpelujem ohľadom podozrení z neefektívneho nakladania s finančnými prostriedkami pri obstarávaní služby aplikačnej podpory pre štátnu pokladnicu za 1 061 000 eur od vopred určeného dodávateľa. Týmto žiadam o odpoveď, či bola urobená štúdia ekonomickej výhodnosti zvoleného postupu a či by nebolo ekonomicky výhodnejšie vytvorenie nového softvéru, ako aj zverejnenie alternatív nákladov možných postupov. Odvolávanie sa na autorský zákon a nezverejnenie ďalších možností vyvolávajú totiž podozrenie z neekonomického nakladania s finančnými prostriedkami.

    Ďalšie dve interpelácie sú rovnakého znenia. Interpelujem pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Richtera a pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Lajčáka, keďže uvedená záležitosť sa pohybuje medzi týmito ministrami, ministerstvami, a zatiaľ sa, nedošlo k riešeniu.

    Takže prvá interpelácia na pána ministra Richtera. Interpelujem ohľadom vzájomného bezvízového pracovného styku pre mladých ľudí s Taiwanom. Takýmto spôsobom môžu mladí ľudia zo Slovenska získať nové pracovné i životné skúsenosti a rozvíjať tak svoju osobnosť. Zavedenie takéhoto bezvízového pracovného styku pre mladých ľudí má aj pozitívny efekt na ekonomiku, podporu cestovania a tvorbu pracovných miest.

    Preto si dovoľujem požiadať pána ministra o odpoveď, v akom stave je predmetná záležitosť a požiadať o podporu realizácie tejto idey.

    Rovnakého znenia mám interpeláciu na pána Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pre poriadok ju tiež prečítam.

    Pán minister, interpelujem ohľadom vzájomného bezvízového pracovného styku pre mladých ľudí s Taiwanom. Takýmto spôsobom môžu mladí ľudia zo Slovenska získať nové pracovné i životné skúsenosti a rozvíjať tak svoju osobnosť. Zavedenie takéhoto bezvízového pracovného styku pre mladých ľudí má aj pozitívny efekt na ekonomiku, podporu cestovania a tvorbu pracovných miest.

    Žiadam o odpoveď, v akom stave je predmetná záležitosť, a požiadať chcem o podporu realizácie tejto idey.

    Čiže interpelácia rovnakého znenia. Verím, že uvedená záležitosť sa pohne dopredu a bude úspešne vyriešená. Viem, že sa netýka len tejto jednej krajiny, ale viacerých krajín, s ktorými podobné záležitosti riešime.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším v poradí s interpeláciou je pán poslanec Martin Fronc.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja mám len jednu interpeláciu. Priznám sa, mal som ich pripravených viac, ale vzhľadom na to, že ma vytopilo a stále ešte prší v mojej kancelárii, už týždeň, mnohé materiály, ktoré som mal pripravené, sú zničené. Čiže len jedna a týka sa ministra školstva pána Dušana Čaploviča.

    Ministerstvo školstva vydalo, schválilo a vydalo učebnicu matematiky pre deviatakov. A obrátili sa na mňa predstavitelia Slovenskej matematickej spoločnosti aj viacerí matematici, ktorí vyjadrujú veľkú nespokojnosť s kvalitou tejto učebnice, kde sú vážne chyby. Povedal by som tak závažné, že v matematike sa budú deviataci učiť veci, ktoré sú v rozpore s matematikou. Sám som sa na mnohé pozrel a musím ako človek, ktorý má grádusy, aj vedecké, z matematiky, povedať, že táto učebnica naozaj nie je vhodná na vyučovanie matematiky.

    A tak moja interpelácia znie na pána ministra, že čo urobí. Či tú učebnicu stiahne, alebo akým spôsobom tento problém bude riešiť. A či jednoducho, čo sa udeje v prípade, že ju stiahne, pretože náklady na učebnicu deviatakov sú nemalé. Takže ako tieto straty budú riešené?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou interpeláciou v poradí je interpelácia od Mikuláša Hubu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, ja som za ostatných päť týždňov oslovil členov a členku vlády ôsmimi interpeláciami. Nebojte sa, nebudem ich tu všetky čítať. Aj preto, že som na niektoré dostal už odpoveď. Takže z tých, na ktoré som ešte odpoveď nedostal, som vybral len dve.

    Jedna sa týka školského ovocia. Téma a tie dve slová indikujú, ktorých dvoch členov vlády som zrejme logicky oslovil. Od pána ministra Čaploviča som dostal odpoveď, stručnú odpoveď s odkazom, aby som sa na detailnejšie podrobnosti opýtal pána ministra pôdohospodárstva. Tú odpoveď som dostal práve dnes. A od pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka som ju ešte nedostal, tak sidovolím prečítať moju interpeláciu.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať v súvislosti s nasledujúcimi okruhmi problémov týkajúcimi sa implementácie programu Školské ovocie/School Fruit Scheme, skrátene SFS, v materských a základných školách Slovenskej republiky za obdobie uplynulých piatich školských rokov, konkrétne do konca roka 2012.

    Po prvé. Aká bola rôznorodosť podávaných produktov? V stratégiách je totiž deklarovaný sortiment možných podávaných druhov ovocia, respektíve zeleniny. Iná vec je však realita, t. j. reálne odbytované druhy a množstvá ovocia pre školy a škôlky.

    Po druhé. Aké sprievodné aktivity, napríklad osvetu, zabezpečuje váš rezort v súvislosti s implementáciou programu, respektíve schémy? Pre aké cieľové skupiny? Na podporu programu sa na niektorých sledovaných školách osvedčila potreba osvetových aktivít nielen pre deti, ale aj pre rodičov, ako aj pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy. Existujú nejaké tlačené materiály, videá či filmy o zdravej výžive detí? Ak áno, kde sú dostupné?

    Po tretie. Akým spôsobom a s akými výsledkami v jednotlivých školských rokoch vykonávate monitoring dopadu schémy SFS na zdravie populácie cieľovej skupiny detí vo veku troch až pätnástich rokov? Radi by sme poznali výsledky takýchto šetrení, chorobnosť škôlkarov, školákov, porovnanie obdobia pred rokom 2009 a po roku 2009 a podobné komparácie.

    Po štvrté. Ako sú chránené deti pred príjmom nežiaducich cudzorodých látok v ovocí a zelenine, predovšetkým rezíduí pesticídov, dusičnanov, ako aj pred ich kombinačným a kumulatívnym či synergickým efektom? Prakticky je to možné dosiahnuť iba zásobovaním z bezchemických, respektíve ekologických produkcií. Ako títo producenti sú preferovaní a zvýhodňovaní? Teda otázka znie, či sú, a ak áno, tak ako, a ak nie, či sa o tom uvažuje. Podotázka znie, či existujú a evidujú sa v tejto oblasti príklady dobrej praxe.

    Po piate. Ako sa darí napĺňať prioritu č. 8 zmienenej stratégie, citujem, "podporiť lokálnych výrobcov a zjednodušiť distribúciu čerstvých produktov k deťom"?

    Po šieste. Ako sa sleduje kvalita realizácie tejto schémy? Ktoré organizácie sú zahrnuté do jej realizácie a monitoringu? Prosil som uviesť menovite v štruktúre úloha - výsledok.

    Po siedme. Existuje súpis negatívnych skúseností s realizáciou schémy Školské ovocie/SFS na Slovensku? Ak áno, kde je prístupný?

    A po ôsme. Kto rozhoduje o schéme Školské ovocie/SFS na Slovensku? Je ustanovený riadiaci orgán? Kto sú jeho členovia a koho zastupujú? Kto rozhodol o slovenskej implementačnej praxi, čiže o tom, že 30 % školského ovocia bude kofinancovaných rodičmi?

    Toľko teda tá prvá interpelácia.

    Druhá je adresovaná ministrovi životného prostredia pánovi Petrovi Žigovi a znie:

    Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci postupu ministerstva životného prostredia (ďalej len MPŽ SR) a ním riadených organizácii vo veci plánovaného vodného diela Slatinka. Pokiaľ som dobre informovaný, Európska komisia v roku 2012 požiadala Slovenskú republiku o doplnenie biotopov a niektorých lokalít do zoznamu území európskeho významu. Medzi týmito konkrétnymi požadovanými lokalitami bola aj lokalita Slatina, vodný tok s brehovými porastmi a cennými spoločenstvami plus vybrané priľahlé lesné spoločenstvá. To všetko v potenciálnom zátopovom území uvažovaného vodného diela Slatinka. Štátna ochrana prírody (skrátene ŠOP SR) už začala spracúvať návrh hraníc týchto požadovaných lokalít. Následne vraj prišiel pokyn z MŽP SR a ústredia ŠOP SR a výsledok je ten, že navrhované územie európskeho významu Slatina už v návrhu doplnenia pre Európsku komisiu nie je.

    Moja prvá otázka v rámci tejto interpelácie preto znie, či je toto pravda. Ak áno, žiadam o vecné zdôvodnenie, ako aj informáciu o tom, kto konkrétne, na základe akých pohnútok takýto pokyn, respektíve pokyny vydal.

    Ďalšia moja otázka na vás, vážený pán minister, je, ako chce MŽP SR zdôvodniť Európskej komisii nerešpektovanie jej požiadavky chrániť územie európskeho významu.

    Teraz to trošku skrátim, aby som vás nezaťažoval, a prejdem k záveru:

    Na záver mi dovoľte, vážený pán minister, vysloviť vážne znepokojenie z toho, ako vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody SR opäť raz ustupujú tlakom namiereným proti prírode, krajine a životnému prostrediu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným prihláseným v tejto časti rozpravy je pán Martin Fedor.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja si dovoľujem obrátiť sa s dvoma interpeláciami na pána ministra obrany Glváča.

    V prvej: Vážený pán minister, v programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, citujem, že "upraví možnosti prípravy a použitia aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl". Konkrétne tento záväzok ma potešil. Nie je to myšlienka síce nová, sám ju podporujem. Doteraz sa táto idea odkladala predovšetkým z finančných dôvodov. Takýto projekt, ak má mať zmysel, takpovediac hlavu aj pätu, aj perspektívu, je totiž pomerne náročný a rozpočet ministerstva obrany už je dlhodobo napätý.

    Minulý týždeň ste na spoločnej tlačovej konferencii s pánom ministrom práce, sociálnych vecí oznámili: začíname. Z televíznych správ sme sa okrem iného dozvedeli napríklad, citujem: "Nádej pre mladých nezamestnaných, takto mnohí vidia projekt dobrovoľnej vojenskej služby." Alebo, opätovne citujem: "Stopäťdesiat špecialistov záchranárov z radov nezamestnaných na východe či strede Slovenska." Rozumiem, že za interpretácie médií nenesiete celkom zodpovednosť. Na Slovensku však neexistuje žiadna základná vojenská služba, ani nedobrovoľná a ani dobrovoľná. Ak programové vyhlásenie hovorí o aktívnych zálohách, to je úplne iná téma. Na spomínanej tlačovej konferencii ste vyjadrili príjemné prekvapenie, ako zareagoval na projekt aktívnych záloh minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak som správne porozumel, v priebehu niekoľkých málo dní dokonca iniciatívne pripravil projekt a našiel finančné krytie pre čosi ako pilotný projekt pre 150 ľudí za vyše milión eur, a že má ísť, alebo aspoň prioritne, o nezamestnaných. Aspoň tak bolo rozumieť hlavnému záujmu pána ministra Richtera na celej tejto veci. Zároveň ste však pripustili, že presné kontúry inštitútu aktívnych záloh sú stále ešte nedotiahnuté, že vyžadujú vážnejšie legislatívne zmeny, dokonca ústavné, a že príslušné návrhy pripravujete zhruba na jún tohto roku. Chcem upozorniť, že napríklad výbor pre obranu a bezpečnosť nebol doteraz informovaný o žiadnom takomto projekte, zámere, ani o ničom podobnom. Dosiaľ tu máme na papieri jednu vetu z programového vyhlásenia.

    Vážený pán minister obrany, očividne tu prebieha akýsi paralelný proces. Na vašom ministerstve prebiehajú úvahy alebo prípravy projektu aktívnych záloh. Zatiaľ však nemá úplne presné alebo konkrétne pravidlá. Ale na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny už z toho robia čosi, čo tak trochu nápadne pripomína akýsi sociálny podnik za vyše milión eur, podľa medializovaných informácií zhruba štvrť milióna v starých korunách na jedného nezamestnaného.

    Chcem vás preto, pán minister obrany, zdvorilo upozorniť na veľmi rozpačité skúsenosti s projektom sociálnych podnikov z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z minulosti. A zároveň predpokladám, že sociálny podnik nie je to prioritné, čo ozbrojené sily očakávajú od naštartovania koncepcie aktívnych záloh.

    Vážený pán minister, v záujme rozptýlenia nejasností a nesprávnych interpretácií toho, čo sme v posledných dňoch počuli, čítali, chcem vás požiadať o informáciu.

    Na akom koncepte aktívnych záloh pracujete?

    Konkrétnymi otázkami ma zvlášť zaujíma, ako plánujete definovať aktívne zálohy, ako sú definované a kvantifikované odbornosti, ktoré ozbrojené sily potrebujú a využijú v rámci budovania aktívnych záloh?

    Ktoré z týchto odborností považujú ozbrojené sily za prioritné a aká je predstava o cieľovom stave?

    Z čoho má pozostávať príprava záujemcov o účasť v aktívnych zálohách a ako má vyzerať udržanie aktívnych záloh pre ozbrojené sily?

    V akom čase plánujete predložiť príslušnú legislatívu pre zavedenie aktívnych záloh?

    A pokiaľ ide o pilotný projekt, o ktorom ste hovorili na tlačovej konferencii s pánom ministrom Richterom 29. 1. tohto roku, v akom časovom horizonte ho plánujete realizovať?

    Dovolím si tiež uviesť druhú interpeláciu na rovnakého pána ministra, ministra obrany, a síce v tomto znení:

    Opätovne v programovom vyhlásení vašej vlády, smeráckej vlády, sa uvádza, citujem: "Do konca roka 2012 bude pripravený rozvojový plán rezortu obrany vrátane Ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2024." Predpokladám, že reč je o tzv. bielej knihe. Konštatujem a je mi ľúto, že už máme február 2013, a tento plán, biela kniha, zatiaľ neexistuje v takej podobe, aby bola dostupná či poslancom alebo širšej verejnosti. Zároveň predpokladám, že vládou schválená biela kniha bude obsahovať podrobný plán modernizácie, modernizácie a technickej obnovy armády, vrátane optimalizácie počtu výcvikových priestorov, cvičísk, útvarov, ale aj rôznych podporných organizácií vo vašom rezorte.

    Chcem vás ubezpečiť o mojej podpore dosiahnuť jej čo najefektívnejšie usporiadanie vrátane takých krokov, ktoré sa môžu javiť ako nepopulárne, ale treba ich urobiť. Zatiaľ však takýto plán ako oficiálny a vládou schválený dokument neexistuje.

    Preto vás interpelujem v súvislosti s informáciami o tom, že priebežne už dochádza k niektorým rozhodnutiam vo vašom rezorte. Napríklad som dostal podnet o zrušení polygrafickej výroby na základni v Nemšovej. Pretože nemáme k dispozícii spomínaný rozvojový plán a nemali sme príležitosť o ňom rokovať vo výbore pre obranu a bezpečnosť, prosím vás o odpovede alebo informácie na tieto otázky:

    Je pravdou, že ste rozhodli o zrušení polygrafickej výroby na útvare v Nemšovej? A ak áno, či bol vykonaný ekonomický a odborný audit tejto prevádzky a s akým výsledkom. V prípade jej zrušenia vás tiež žiadam o informáciu, ako sa bude nakladať s jej vybavením a zariadením.

    Pretože nemáme k dispozícii dlhodobý plán, ktorý, do roku 2024, ako bolo avizované, ako ho predpokladá programové vyhlásenie vlády, žiadam vás tiež o informáciu, aké ďalšie rozhodnutia o rušení organizačných jednotiek v ozbrojených silách a v celom rezorte ministerstva obrany ste dosiaľ urobili od nástupu do funkcie a aké plánujete urobiť v priebehu roku 2013.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    To bol posledný z písomne prihlásených do rozpravy. Nech sa páči teraz, kto sa chce prihlásiť ústne? Zrejme nikto. Takže končím rozpravu k bodu interpelácie.

    Ešte sa chcem spýtať členov vlády, či sa niekto chce vyjadriť alebo odpovedať na interpelácie teraz. Nezdá sa mi. Nie je tomu tak. Takže podľa rokovacieho poriadku písomná odpoveď v lehote do tridsiatich dní je očakávaná. A nielen to, očakávaná, ale aj povinná. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní siedmeho dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenom prvom čítaní o návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch, tlač 316.

    Prosím pána poslanca Beblavého, počkajte, ktorý včera návrh zákona uviedol, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána spravodajcu. Vy chcete aj vystúpiť zároveň? Nerozumiem.

    Senko, Ján, poslanec NR SR

    No idem, spravodajskú správu.

    Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Tak dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Senkovi.

    Nech sa páči.

    Ešte, prepáčte, prosím jedného z predkladateľov, aby zaujal... Áno.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 316.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme k dispozícii pod tlačou č. 316.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej a právnej stránky všetky náležitosti zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra 2012 č. 292 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Jarjabka z klubu SMER - SD a o slovo zároveň požiadala aj pani, pani predkladateľka, pani poslankyňa Vášáryová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Toto je rozprava o odstránení fosílie. V roku 1954 za najhroznejšieho komunistického režimu, ktorý smeroval proti všetkým intelektuálom a zabezpečoval si poslušnosť jednej vrstvy intelektuálov slovenských, a to je, slovenských spisovateľov, vznikol, vznikla povinnosť platiť z hrubej, z hrubého honoráru 2 % do fondu, ktorým sa umožňovalo, že v Budmericiach stál rum, keď to trošku zvulgárnim, desatinu ceny, ktorú stál v normálnej krčme. Čiže bavíme sa o roku 1954. Odvtedy táto povinnosť platí. Ďakujem pekne.

  • Reakcia vystupujúcej na stlmený ruch v sále.

  • Cez to všetko chcem povedať, že chápem, že niektoré, niektoré zväzy sa ozvali, zväzy tvorivých pracovníkov sa ozvali a niektorí umelci mi zatelefonovali. A hlavne, samozrejme, pán riaditeľ Ladislav Serdahély, ktorého poznám, a tuším je vo funkcii vyše tridsať rokov, ak ma pamäť neklame. To bolo ešte vtedy, keď aj ja som zo všetkých mojich honorárov platila 2 percentá. Nikdy, samozrejme, som, som nepatrila medzi tých vyvolených, ktorí za to mohli čerpať nejaké benefity.

    Aké majú argumenty? Ja si myslím, že o nich treba hovoriť. A treba aj povedať, že to chápem, pretože jednoducho zvykli sme si na to. Zvykli sme si, prispôsobili sme sa, to tak býva vždy, keď niečo tak veľmi dlho trvá a, bohužiaľ, ministerstvo kultúry nikdy nepristúpilo na zásadnú reformu financovania kultúry, a tým pádom táto fosília nás tu, vykopaná z roku ´54, stále straší. Medzi hlavné argumenty patrí: Ale veď my zanikneme, keď nebudú tí tvoriví platiť dve percentá! My nemáme inú materiálnu základňu, stály zdroj príjmov. Z čoho budeme my vlastne existovať ako fond?

    Na to by som ja odpovedala veľmi jednoducho, že pokiaľ umelci potrebujú takúto podporu, veď to môže dávať priamo ministerstvo, nepotrebuje na to nejaký fond, ktorý má samozrejme svoje náklady. Treba povedať, že už niekoľko rokov sa usilujem, aby som zistila, aké vlastne sú prevádzkové náklady Literárneho fondu. Doteraz sa mi to nepodarilo zistiť. My nevieme ani, koľko majú plat zamestnanci fondu, my nevieme, akú časť. My dostávame len a stále dostávame len, toľkoto percent sme vyplatili, toľkoto peňazí sme vyplatili, ale vôbec nevieme, koľko potrebuje vlastne samotný fond na svoju činnosť. A to by pre tú transparentnosť, aby sme pochopili, o čo im ide, veľmi potrebovali.

    Druhá taká výčitka je: veď to už teraz, doteraz dobre fungovalo, a keď to pre mňa dobre fungovalo, tak to nechajte. Ale podmienky sa zmenili, podmienky sa zmenili. Napríklad reforma, ktorú teraz uskutočnila druhá Ficova vláda, veľmi, veľmi sťažila podmienky, za ktorých umelci, ktorých väčšina je na voľnej nohe, ako sa to hovorí, mohla platiť svoje, svoje dane, svoje výdavky. Všetko sa pre nich zmenilo, všetko sa pre nich zvýšilo.

    Po tretie, hovoria o princípe solidárnosti. Ja tomu rozumiem. Tí, ktorí sú úspešní, tí, ktorí sú tvorivejší, tí, ktorým viacej vychádzajú knihy, ktorí robia viacej, majú sa skladať na tých, ktorí nemajú toľko tvorivosti, ale patria medzi umelcov, alebo chcú patriť medzi umelcov. Ale potom by som čakala, že sa napríklad Literárny fond spýta najúspešnejšej slovenskej spisovateľky pani Keleovej-Vasilkovej, ktorá predala milión kníh a zo svojich honorárov platí 2-percentné dane a určite nikdy nedostala žiadne štipendium, určite nikdy nebola na žiadnom pobyte, určite nikdy nemala nič z tohto, že či je ochotná. Či je naozaj solidárna. Lebo ja nezatracujem princíp solidárnosti, sú knihy, ktoré vyjdú v päťstokusovom náklade, ale je veľmi dobre, je veľmi dobre, že vyjde Milan Hamada, a dúfam, že si to, drahí kolegovia, všimnete, jeho kritické glosy a eseje a fejtóny, ktoré písal, a články do novín. Teraz vyšla, mám ju na stole priamo. Áno, to nikdy nebudú čítať milióny ľudí, ale treba sa aspoň spýtať.

    Keleová-Vasilková nikdy nedostane žiadnu cenu, pretože to je takzvaná ženská literatúra tohto typu, ktorá je zaznávaná. A choďte sa pozrieť do ktoréhokoľvek kníhkupectva. Keby ženy nekupovali knihy, prežili by tieto kníhkupectvá vôbec? Tak aspoň ďakujem, alebo aspoň nejaký, nejaké, aspoň nejaké gesto. To by som ocenila. Ináč, samozrejme, prečo by tí, čo sú úspešní, neudržiavali tých, čo sú menej úspešní?

    A štvrtý argument je, veď tie peniaze, ktoré úspešní platia, sa vracajú do umenia, a preto to nemôže byť daň. Ale to je daň. To je daň. To sú dve percentá, ešte k tomu z hrubej mzdy, teda z hrubých honorárov. A z toho sú štipendiá, ceny, prémie. Len akosi, a prepáčte, ja som v tomto od roku 1966, od roku 1964, kedy som dostala prvý honorár, tiež som v tom, v týchto dvoch percentách bola, nikdy v živote som žiadnu zahraničnú cestu, žiadne štipendium, žiadnu cenu, žiadnu prémiu nedostala. A to už nehovorím o mojom mužovi a podobne. A ľuďoch, ktorých poznám okolo seba. Takže ja hovorím aj zo svojej osobnej skúsenosti. To znamená, že moja požiadavka je, aby fondy konečne začali byť transparentnejšie, aby sme vedeli, čo vlastne financujú s týmito dvoma percentami.

    Aký bol náš hlavný argument, keď predkladáme s pánom Beblavým, pánom poslancom tento návrh? Pretože predsa úspešní lekári neplatia tých ostatných lekárov. Úspešní vedci neplatia tých ostatných. Ja neviem, učitelia úspešní, ktorým uverejňujú články v Učiteľských novinách, neplatia ostatných učiteľov. Toto sa to týka jedine a výlučne tvorivých ľudí, ktorí zarábajú na honorároch. Takže je to veľmi podivná komunistická fosília a každý, kto ju obhajuje, si tohoto musí byť vedomý. Ale znovu hovorím, my sa stretávame s fosíliami v kultúrnom sektore práve preto, pretože rezort kultúry neprešiel žiadnou radikálnou zmenou v oblasti financovania, ale ani organizácie, ani ničoho iného.

    Takže, vážení priatelia, zmene sa každý bráni. Je dokázané, ako sociológ vám to môžem povedať, že keď vyhlásite nejakú zmenu hlavne po, od roku 1954, ktorú navrhujete, 80 % ľudí sa postaví proti, pretože si na to zvykli. Ale teraz je už konečne čas, aby sme toto zlikvidovali a fosíliu vrátili do múzea, kam patrí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy písomne, pán poslanec Jarjabek.

  • Príjemný dobrý deň, vážená pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, ja mám trošku iný názor na tú problematiku ako pani Vášáryová, čo je pochopiteľné. A aby sme nepodľahli dojmu, že dejiny sa začínajú vstupom podaktorých z nás do politiky, chcem vám porozprávať jeden starší príbeh, ktorý veľmi úzko súvisí s tým, ktorý tuná títo predkladatelia práve predkladajú.

    Pred dvadsiatimi rokmi, krátko po novembri 1989 niektorí slovenskí umelci zaútočili na umelecké fondy. Hovorili vtedy o tom, že fondy prejedajú príspevky umelcov na nehoráznych platoch úradníkov, že fondy rozdávali milióny na štipendiách a odmenách obľúbencom socialistickej vlády, a zdôrazňovali, že v novej demokratickej spoločnosti každý nesie zodpovednosť za seba samého, a teda niet dôvodu, aby sa tvorila akási umelecká vzájomná podporná pokladnica. No a jedným z mužov, ktorí sa veľmi usilovali o zrušenie fondov, bol vtedy aj istý dlhoročný kolega spolupredkladateľky návrhu, ktorý máme na stole. A predstaviteľom Literárneho fondu dosť dlho trvalo -

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľku.

  • poviem aj to meno, aby ste potom, môžete sa mračiť, a teraz aspoň rozmýšľajte o tom, kto to bol, teraz chvíľočku je na vás pekný pohľad - jedným z mužov, ktorí sa veľmi usilovali o zrušenie fondov, bol vtedy aj istý, ako som povedal, dlhoročný kolega spolupredkladateľky návrhu, ktorý máme na stole, a predstaviteľom Literárneho fondu dosť dlho trvalo, kým mu na základe dokladov vysvetlili, že o použití prostriedkov vo fonde nerozhodovali a nerozhodujú papaláši a úradníci, ale že tu funguje systém komisií, do ktorých vysielajú svojich zástupcov profesné združenia tých umelcov, ktorých príspevky príslušná komisia aj rozdeľuje, a iba a výlučne tieto komisie rozhodujú o tom, kto dostane cenu, prémiu, štipendium, príspevok na tvorivý pobyt či na cestu na festival alebo na konferenciu, alebo iný druh podpory. S veľkým prekvapením vtedy ten kolega predkladateľky zistil, že umelecký fond všetky zdroje získané z dvoch percent odvodov z honorárov vracia týmito formami umelcom a že platy, nájomné a údržbu si musí uhradiť z iných príjmov.

    Potom zasiahol osud. A onen kolega pani predkladateľky mal vážne zdravotné problémy, ktoré ukončili jeho umeleckú kariéru. A Literárny fond bol tou organizáciou, ktorá na neho, na rozdiel od iných, nezabudla, ktorá mu opakovane prispievala na liečebné a rehabilitačné pobyty a pomáhala riešiť aj sociálne problémy, ktoré jeho nútenou nečinnosťou začali vznikať. Z vášnivého bojovníka za likvidáciu fondov sa na sklonku života stal jeden z ich najplamennejších obrancov. Pochopil, aké je dôležité mať aj kolegov, ktorí vás nehodia cez palubu. Maco Debnár to bol inak, aby ste nemuseli dlho rozmýšľať.

    V dôvodovej správe predkladatelia argumentujú takzvaným dodatočným zdanením umelcov. Vnímajú ako nespravodlivosť, že umelci zo svojich príjmov okrem dane odovzdávajú zo zákona 2 % umeleckým fondom. Je pravda, že socializmus si podporu alebo aspoň poslušnosť umelcov kupoval aj tak, že im z honorárov nevyruboval také dane ako iným občanom. A možno je niektorým za tými časmi skutočne aj smutno.

    Ale rovnako je pravdou, že už v roku 1920, keď vzniklo Slovenské národné divadlo, vznikla v Bratislave aj pobočka Jednoty českého herectva a každý člen divadla zo svojej gáže odvádzal do spoločnej pokladnice pravidelné príspevky určené na podporu vdov a sirôt po divadelníkoch. A prispievali všetci, aj Borodáč s manželkou, aj Oskar Nedbal, aj Bagar. Dokonca aj kapitalistický divadelný podnikateľ, vžitý symbol buržoázneho znásilňovania kultúry v mene komerčného úspechu, Antonín Drašar povoľoval vo svojom Slovenskom národnom divadle pravidelné usporadúvanie benefičných predstavení, z ktorých zisk používala stavovská organizácia na podporu tých, ktorí boli sociálne odkázaní.

    Takže, takže by možno bolo namieste premýšľať, ako je možné, že naši divadelníci boli v 20. a 30. rokoch kolegiálnejší a sociálnejšie cítiaci ako slovenskí umelci na začiatku 21. storočia, v mene ktorých v Národnej rade Slovenskej republiky pani Vášáryová a pán Beblavý predkladajú svoj návrh zákona.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nechcem plytvať, samozrejme, vaším časom, ale predpokladám, že len málokto z vás si preštudoval napríklad na webe dostupné výročné správy Hudobného, výtvarného a Literárneho fondu. Keď som sa zahľadel do spisov, ktoré Literárny fond publikoval pri svojich päťdesiatinách v roku 2004, z množstva čísel a mien, kam sa strácali peniaze umeleckého fondu, ma zaujalo napríklad, že tvorivé štipendium v roku 1974 napríklad dostal Dušan Hanák, v roku 1983 Vladimír Števko, Ladislav Volko či Ernest Weidler. Výročné ceny Literárneho fondu dostali napríklad Miloš Pietor, Mária Kišoňová - Hubová, Dominik Tatarka, Martin Holý, Juraj Jakubisko, Igor Luther, Alfonz Bednár, Jozef Króner, Gustáv Valach, Viliam Záborský, Eva Krížiková, Ján Solovič, Elena Kitnárová, Leopold Haverl, Stanislav Párnický, Marián Labuda, Ľubomír Vajdička, Miroslav Luther, Ivan Mistrík, Emília Vášáryová, Martin Huba, Milan Kňažko, Peter Mikulík, Marián Zednikovič, Ctibor Filčík, Blahoslav Uhlár, Dušan Jamrich a mnohí iní. Mimochodom, všetci menovaní tie prémie a ceny dostali pred rokom 1989.

    Za desaťročie, 1994 až 2003, rozhodla príslušná sekcia fondu vyplatiť v 152-ch prípadoch 1,87 mil. Sk na tvorivých štipendiách. Ocenila vyše 400 umeleckých výkonov v celkovej výške 6,31 mil. Sk a na prémiách za jednotlivé mimoriadne umelecké výkony prizná na návrh divadiel 6,3 mil. Sk. Napríklad v roku 1998 dostal štipendium Literárneho fondu jeden z predkladateľov návrhu pán Beblavý na umelecký preklad divadelnej hry. Dovoľte, aby som túto vetu zopakoval. Napríklad v roku 1998 dostal štipendium Literárneho fondu jeden z predkladateľov návrhu pán Beblavý na umelecký preklad divadelnej hry.

    Hudobný fond opakovane podporil tvorbu nových slovenských hudobných diel napríklad cez štipendiá Iľjovi Zelienkovi, Jurajovi Hatrikovi, Egonovi Krákovi, Norbertovi Bodnárovi, Vladimírovi Bokesovi, Víťazoslavi Kubičkovi, Vladimírovi Rusó, Ľubici Salamon - Čekovskej, Matúšovi Jakabčicovi, Ivanovi Paríkovi, Petrovi Machajdíkovi, ale aj ocenil interpretačné výkony napríklad, a naozaj len výberovo spomeniem, Daniela Vuranovského, Jozefa Ľuptáka, Dievčenský zbor gymnázia a základnej školy Maraya z Košíc, profesora Jána Vladimíra Michalka, Eugena Procháca, dirigenta Rastislava Štúra, akordeonistu Borisa Lenka, ale podporuje aj slovenskú populárnu hudbu a odmenil napríklad Ivana Táslera za piesňovú tvorbu pre jeho skupinu, Mariána Jasovského, za vydanie CD Jara Filipa, Luciu Piussi niekoľkokrát za viacero CD skupiny Živé kvety, Martina Valihoru za reprezentáciu našej džezovej hudby, Petra Zagara a mnohých iných.

    Fond výtvarných umení udelil výročné ceny napríklad Jozefovi Cesnakovi, Ivanovi Popovičovi, Ladislavovi Kušnírovi, Matúšovi Dulovi, Dane Bořutovej, Ondrejovi Zimkovi, Dagmar Srnenskej, ale podporil aj mnoho študijných ciest slovenských výtvarných umelcov a architektov za dôležité, na dôležité zahraničné výstavy, prispel na usporiadanie desiatok výstav a tvorivých pobytov.

    Aby bolo jasné, opakujem, to bolo len pár náhodne vybraných mien a čísel z výročných správ fondov, o ktorých je dnes reč. Ale aj tých pár mien a čísel naznačuje, že umelecké fondy od svojho vzniku v roku 1954 zohrávali veľmi významnú a naozaj niekedy nezastupiteľnú úlohu pri podnecovaní nových tvorivých činov. Napokon už prvý výbor Literárneho fondu, ktorému predsedal Pavol Horov, a jeho členmi boli Ľudo Zúbek, Margita Figuli, doktor Andrej Mráz a Juraj Špitzer, naznačil, že to s podporou tvorby myslí vážne. Veď prvými štipendistami fondu boli Rudolf Jašík, Zuzka Zguriška, Štefan Králik, Janko Alexy, Viktor Egri...

  • Hlas predkladateľky.

  • Buďte taká láskavá, pani Vášáryová, nebuďte nervózna, chvíľočku ma počúvajte v tichosti, ako som počúval ja vás. Je to také okrem iného aj slušné. A o tej slušnosti vy veľmi rada a často hovoríte

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • .

    Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte vo svojej rozprave.

  • A buďte taká láskavá, nevykrikujte z vášho miesta, lebo sa naozaj nemôžem sústrediť na to všetko, čo by som veľmi rád povedal aj vám. Mám pokračovať?

    A fondy statočne pomáhali aj tým, ktorí sa práve netešili veľkej priazni režimu. V časoch najtvrdšej normalizácie štipendium pomohlo Petrovi Karvašovi, Ladislavovi Ťažkému, Rudolfovi Slobodovi, Dominikovi Tatarkovi, Vladimírovi Ferkovi, Alte Vášovej, Tomášovi Janovicovi či Pavlovi Števčekovi. Vďaka štipendiu Literárneho fondu mohol napríklad Feldek prebásniť Slávy dcéru a v slovenskom preklade pribudli diela Dostojevského, Dickensa, Puškina, Huga, Shakespeara, Goetheho, Danteho, Lermontova, Schillera, Zolu, Gogoľa či Byrona.

    A keďže vo verejnosti sa šíria povesti o horibilných príjmoch umelcov, chcem dodať ešte pár čísel. Pod pojmom výročná cena sa v praxi našich umeleckých fondov pohybujeme v rozpätí 400 až 1660 eur, ale prémie a tvorivé štipendiá, čo sú najčastejšie formy podpory, oscilujú v tom lepšom prípade niekde medzi 300 až 500 eurami, no zriedka sú ešte nižšie. Ešte raz chcem prízvukovať, peniaze, ktoré umelci fondom zo svojich honorárov odviedli, nik neuchmatol, neskončili vo vreckách úradníkov, či na účtoch gastrofiriem. Vrátili sa do podpory tvorby alebo ocenenia tvorivých činov aktívnych umeleckých tvorcov a do iných príspevkov umelcom, ktorí sú už v dôchodku alebo sú dlhodobo chorí.

    Dámy a páni, pochopil by som, keby kolegyňa Vášáryová s pánom Beblavým navrhli, aby sme vzhľadom na 2 % odvod umeleckým fondom upravili zákon o dani z príjmu tak, aby tie dve percentá v prípade umelcov boli započítateľné do ich daňovej povinnosti. Viem, že pán minister financií by to asi neprivítal, ale až sa pozviechame z krízy a rozpočtových problémov, budem sa uchádzať o podporu takéhoto návrhu. Ale v mene dvoch eur zo stovky potisnúť do priepasti likvidácie fondy, ktoré fungujú a pomáhajú našim umelcom tvoriť, to považujem, veľmi slušne povedané, za neuvážené a krátkozraké.

    Odvolávka na fakt, že v Českej republike fondy v deväťdesiatych rokoch zanikli a torzo ich aktivít dnes zabezpečujú nadácie z úrokového výnosu, odpredaných nehnuteľností, to pôsobí priam humorne. Mám časté stretnutia s českými kolegami a zachovanie umeleckých fondov nám, vážení predkladatelia, českí priatelia neskrývane závidia. A len mimochodom, Budmerice, ten slávny Pálffyovský kaštieľ, to bol majetok štátu a Literárny fond ho využíval ako nájomník. Čiže keď sa vám za ministrovania pána Krajcera podarilo fond z kaštieľa vyhnať, musí sa o budovu starať ministerstvo kultúry.

    Osud kaštieľa v Moravanoch, ktorý spravoval Fond výtvarných umení, je hrozný. Prechádzku po dôsledkoch privatizačných chúťok vrele odporúčam všetkým, ktorí si myslia, že fondy majú žiť z príjmov za prenájom.

    No a Dolná Krupa, ktorú kedysi užívali hudobníci, žije iba vďaka tomu, že ju prevzalo do svojej správy Slovenské národné múzeum.

    Vážení kolegovia, kolegyne, predkladatelia hovoria o podpore umeleckej verejnosti. Petícia je voľne dostupná na internete a ťažko overiť, či ľudia, ktorých mená sú tam uvedené, ju aj naozaj podpísali. Ale dobre, vezmime do úvahy, že nejakých 1200 užívateľov internetu je za zrušenie odvodov do umeleckých fondov. Pri niektorých menách ma to neprekvapuje. Ani Zora Bútorová, monografista pána Dzurindu Silvester Laurík, Juraj Hvorecký, politik Ondrej Dostál, redaktor Týždňa Martin Hanus, duchovný Daniel Pastirčák, bábkar a flašinetár Ivan Gronko, herec Andrej Hryc, dramaturg a politik Martin Porubjak, redaktor SME Miroslav Kern a ďalší nikdy nepredstierali solidaritu. Ale napríklad sa čudujem, že pani Lucia Piussi žiada zrušiť odvody do fondov, no druhou rukou pokojne od fondov preberá príspevky a prémie. To sa mi vidí byť, ak chcete, schizofrenické, alebo, ak chcete, podľa môjho názoru minimálne nemravné.

    Na druhej strane proti návrhu pani Vášáryovej a pána Beblavého sa postavilo niekoľko stovák slovenských spisovateľov, básnikov, prekladateľov, divadelných umelcov, vedcov, televíznych a filmových tvorcov a novinárov. Mám tu dlhý zoznam tých, ktorí podpísali petíciu za zachovanie umeleckých fondov, a odcitujem zase len výberovo: Eva Galadová, Jaro Ryhák, Dušan Jamrich, Táňa Kusá, Ivan Popovič, Ján Greššo, profesor Leikert, Anton Hykisch, Jana Kákošová, Mária Báthorová, Jana Rakšányiová, rektor VŠMU Milan Rašla, Jakub Nvota, Milan Žitný, rektor VŠMU Milan Rašla, Etela Farkašová, Jozef Puškáš, Juraj Lihosit, Milan Vároš, Ľubica Šajdová, Oľga Ruppeldtová, profesor Ján Kačala, rektor Akadémie umení Matúš Olha, Jozef Heriban, Štefan Dlugolinský, Zdena Studenková, Viera Hegerová, profesor Dušan Hovorka, Peter Hladík, Zora Petrášová za Asociáciu slovenského umenia so 171 členmi, Emil Semanco za Umeleckú besedu Slovenska so 130 členmi, Mária Horváthová za Spolok výtvarníkov Slovenska, Dagmar Srnenská za vyše 100-člennú Asociáciu teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia.

    Podotýkam, že tieto podporné stanoviská sú overené a pochádzajú od kompetentných, teda od ľudí, ktorí svojimi príspevkami fondy financujú. Aké je zastúpenie takýchto zainteresovaných medzi internetovými ľuďmi, ktorí to podpísali, si netrúfam odhadnúť.

    Ale možno Kamil Famo zo Sokoloviec, Terézia Matkuliaková zo Zuberca, Katarína Bubnášová, dôchodkyňa z Prievidze, a Radovan Dzurčanin z Dlhého Klčova naozaj niektorý z fondov niekedy významne podporili, odvodom zo svojich astronomických umeleckých príjmov. Hlboko sa ospravedlňujem tým desiatkam iných kandidátov, ktorých som teraz nespomenul.

    Dá sa povedať, že za návrhom predkladateľského tandemu dnes vidíme tých slovenských umelcov, ktorí dve eurá z každej stovky príjmov vo vlastnej peňaženke uprednostňujú pred kolegialitou a spoločnými záujmami. Ich panská vôľa. Že sa tu dnes v plnej nahote predvádza spor sebectva a egoizmu so zmyslom pre vzájomnosť a súdržnosť. Že akoby tých zákopov v oblasti kultúry a umenia bolo málo. Je to pokus zlikvidovať zmysluplný, osvedčený a funkčný systém iba preto, že tu ešte niečo zmysluplne funguje.

    Dvojpercentný odvod umeleckým fondom nie je nijakou pokutou uvalenou na úspešných a dobre zarábajúcich. Dvojpercentný príspevok dnes odvádzajú aj hviezdy seriálového neba, aj bábkoherci, ktorí cestujú za deťmi po školách. Dve percentá fondu odvedie klavirista z honorára za vystúpenia na firemnom večierku, i dirigent Slovenskej filharmónie.

    Sú to fondy, samozrejme, teda tí, ktorí ich tvoria aj rozhodujú o tom, ako budú využívané. A rovnako to bolo i v minulosti. Dve percentá do fondov išli aj z honorárov hviezd normalizačnej kinematografie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prepáčte, ospravedlňujem sa, len na 16. 30 hod. sme mali naplánovaný bod voľba členov Rady rozhlasu a televízie. Chcem sa spýtať, či máte vystúpenie dlhšie.

  • Čiže rovnako to bolo aj v minulosti, dve percentá do fondov išli aj z honorárov hviezd normalizačnej kinematografie, aj za tých 25 filmov, čo ste stihli nakrútiť v dobách najtuhšej normalizácie, teda medzi Biľakovým poučením a Antichartou vy, pani predkladateľka. Dvadsaťpäť filmov, vy pani predkladateľka, ktorá ste podpísali Antichartu, mám na mysli obdobie, ešte raz, od poučenia po Antichartu. Takže vy ste sa tuším narodili niekedy v novembri 1989, ale na to už som si zvykol. To znamená aj z honorárov externých prispievateľov do novín a časopisov. Ak máte dojem, že fond by mal podporovať iných a inak, pani predkladateľka, nie je nič jednoduchšie ako aktívne vstúpiť do spolkového diania a nechať sa pri najbližších voľbách delegovať do výboru príslušného fondu a tam presviedčať o opodstatnenosti vašich návrhov.

    Dámy a páni, skutočne odporúčam, aby sme o tejto novele zákona ďalej nerokovali.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť, dve faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči. Teda ešte necháme dôjsť aj faktické poznámky a potom pristúpime k návrhu na voľbu členov rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Jarjabek, chcem sa vám poďakovať - tu som vpredu, keby ste ma hľadali, hej, lebo ste blúdili pohľadom - chcem sa vám poďakovať za to, že ste vymenovali skutočne toľko veľa ľudí, ktorí boli podporení z jednotlivých fondov z peňazí, ktoré do tohto fondu prúdili, sú od umelcov. No mňa však trošku hnevá, že do týchto fondov musím prispievať aj ja za každé moje umelecké vystúpenie, či už ako moderátor predovšetkým na folklórnych podujatiach, či už ako muzikant na ľudových hudobných nástrojoch. Ale tuná sa mi potom trošku bije jedna vec. Keby som chcel byť ja podporený z týchto fondov, mám smolu. Prečo by som ja mal prispievať do fondov, keď z nich nemám šancu dostať financie, pretože sú fondy nastavené tak, ako sú?

    Takže ja súhlasím s tým, aby som ja neprispieval do takýchto fondov. A tuná sa nehovorí o zrušení fondov, ale o zmene financovania. Takže toto je systémová zmena, ktorú treba urobiť, zmenu financovania, možno aj zmeniť zákon o fondoch. A potom sa môžeme baviť teda o tých možnostiach financovania. Takže zase sa tu kope len do tradičnej ľudovej kultúry. A tým, že ste spomínali ešte aj pána z Dlhého Klčova, je to tak isto folklorista, a verte tomu, že prispieval do fondov, to je jeden z tých podpísaných, ktorého ste tam menovali, tak takisto je to folklorista a nemá šancu čerpať z týchto fondov. Takže asi preto sa tam podpísal. A ja vám garantujem, že keby som ja zlanáril folklórnu komunitu, tak sa do toho podpíšu ešte viacerí, ktorí tak isto musia prispievať, sú umelcami tradičnej ľudovej kultúry, ale nemajú šancu, pretože taký fond pre ľudovú kultúru nie je. Ale k tomu sa vyjadrím potom v rozprave, pretože sa chystám aj ja.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Pán predseda výboru, naozaj sa zdá, že tento systém sa osvedčil, funguje, plní si svoju funkciu a je jedným z mimorozpočtových zdrojov financovania kultúry. Ako príklad by som tiež rád uviedol, že napríklad z Literárneho fondu sa ročne na podporu dostane pre 2 600 tvorcov z umeleckej aj vedeckej obce. A podpory umelcov na dôchodku alebo aj v ťažkých životných situáciách, tak ako si to aj spomínal. Nakoniec svedčí o tom aj reakcia zo strany umelcov, spisovateľov. Týmto spôsobom sa aj do systému naspäť do kultúry dostáva ročne takmer trištvrte milióna eur. Funguje naozaj na prospech širokej škály tvorivých ľudí, a to bez, a to by som chcel zopakovať, bez politických zásahov do umeleckých fondov.

    Preto si nemyslím, že tento návrh je v prospech dotknutých oblastí umenia a v ňom pôsobiacich tvorivých umelcov, neponúka ani nejakú reálnu alternatívu na nahradenie. Toľko z mojej strany.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, všetko to, čo ste povedali, môže byť pravda, ale to ešte nie je dôvod na to, aby sa tie fondy zrušili. To si láskavo uvedomte. To nie je dôvod. To môže byť pravda, ale to nie je dôvod. To je strašne málo, to, čo ste povedali, že vy nemáte, vy ste nechceli, alebo možno chceli. Dali ste si niekedy žiadosť na niečo, čo by ste potrebovali spraviť? Hej?

  • Hlas z pléna.

  • Dobre, dobre, takže čítať lepšie potom.

    Viete, ja si myslím, že hlavný problém je v tom, že kultúrna obec, ktorá je nesmierne podstatná a dôležitá pre túto spoločnosť, v tomto absolútne nie je zajedno. A ten väčšinový názor hovorí v prospech nezrušenia fondov preto, lebo je normálny a nie je takýmto spôsobom extrémny a menšinový, ako ho práve predviedli obidvaja predkladatelia tohto návrhu. To je všetko, čo som chcel povedať. Proste umelecká obec v tomto zmysle nie je jednotná.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa teraz, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci, pán poslanec Hraško, Viskupič a Mikloško. Zároveň prerušujem tento bod programu.

    A pristúpime k prerokovaniu

    návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Návrh má tlač 346.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu poslali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Teraz prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Dušana Jarjabka, aby uviedol návrh a podal správu o výsledku rokovania výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol návrh na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie tak, ako bol prerokovaný na výbore pre kultúru a médiá.

    Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie.

    Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 10. februára 2013 skončí funkčné obdobie Vladimírovi Talianovi, odborníkovi v oblasti rozhlasového vysielania, Milanovi Antolovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania, Miroslavovi Kollárovi, odborníkovi v oblasti ekonómie.

    Na základe výzvy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnenej dňa 4. decembra 2012 predložili právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, § 9 ods. 3 zákona, návrhy kandidátov na členov rady. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov:

    Oblasť rozhlasového vysielania Igor Gallo, budem čítať, ak dovolíte, mená bez titulov. Ospravedlňujem sa všetkým, aj dotknutým, kvôli zjednodušeniu. Teda oblasť rozhlasového vysielania: Igor Gallo, Eva Jaššová, Ľubomír Lintner, Milan Michalič, Daniela Rodinová, Tamara Valková, Štefan Wimmer.

    Oblasť televízneho vysielania: Milan Antol, Vladimír Bednár, Bohumil Bobocký, Ján Dianiška, Vladimír Dobrovič, Štefan Fejko, Ján Füle, Marián Gábor, Jozef Chudík, Pavel Jacz, Ján Kubáň, Eva Sisková, Valéria Hrtánková, Jarmila Karasová, Monika Kozelová, Ján Litecký - Šveda, Jarmila Michalovová, Juraj Zábojník.

    Oblasť ekonómie: Martin Grešš, Dušan Koblišek, Andrej Kramár, Peter Kubica, Vladimír Sečka, Jaroslav Šoltys, Elena Šrámková, Jana Golembiovská.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na členov rady a konštatoval, že v súlade s § 9 a § 10 zákona o Rozhlase a televízii Slovenska obsahujú všetky náležitosti. Z uvedeného dôvodu sú kandidáti spôsobilí pre voľbu do Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, s výnimkou kandidátov uvedených pod čiarami jednotlivých oblastí, nakoľko nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o Rozhlase a televízii Slovenska.

    Podmienky podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov neboli preskúmané, nakoľko si ich zvolení kandidáti môžu usporiadať do 30 dní od zvolenia.

    Do voľby za člena Rady RTVS postupujú kandidáti: za oblasť rozhlasového vysielania uvedení pod poradovými číslami 1 až 7, za oblasť televízneho vysielania uvedení pod poradovými číslami 1 až 12, za oblasť ekonómie uvedení pod poradovými číslami 1 až 7.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 57 z 5. februára 2013 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, konštatovala, že je potrebné zvoliť troch členov rady podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov jedného odborníka v oblasti rozhlasového vysielania, jedného odborníka v oblasti televízneho vysielania, jedného odborníka v oblasti ekonómie.

    Po druhé, zvolila jedného člena rady, odborníka zastupujúceho oblasť rozhlasového vysielania, jedného člena rady, odborníka zastupujúceho oblasť rozhlasového vysielania, teda rozhlasového a televízneho, a jedného člena odborníka zastupujúceho oblasť ekonómie na funkčné obdobie do 10. februára 2019.

    Po tretie, voľbu uskutočnila verejným hlasovaním podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov použitím hlasovacích lístkov.

    Po štvrté, uskutočnila opakovanú voľbu člena rady v prípade, že nebude zvolený člen rady z navrhovaných kandidátov jeden z oblasti rozhlasového vysielania, jeden z oblasti televízneho vysielania, jeden z oblasti ekonómie.

    Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, z ktorých treba zvoliť jedného člena rady.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    Chcete sa, pán spravodajca, vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch.

    Prosím pána navrhovateľa alebo pani navrhovateľku, aby zaujali svoje miesto, rovnako aj pána spravodajcu. Desať minút máme. Pani navrhovateľka je tu.

    Tak nech sa páči, pán poslanec Hraško v ústnej rozprave.

    O piatej potom budeme pokračovať hlasovaním.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé dámy, milí páni kolegovia, otázka je tu, už debatíme dlhší čas o financovaní fondov. Tieto fondy boli zriadené za istým účelom a samozrejme potrebujú, aby tam tie fondy boli istým spôsobom napĺňané. Ako som už povedal vo svojej faktickej poznámke, sú napĺňané od rôznych typov umelcov. No a keďže stále tradičná ľudová kultúra dostáva na frak na každom kroku, tak ja sa v prvom rade budem sústrediť na to, že akým spôsobom je zahrnutá tradičná ľudová kultúra do týchto fondov a či vôbec je.

    Keď som si prečítal zákon, teraz tu pán Jarjabek nie je, ale určite ma počuje, tak v § 1 v bode 1 je napísané: "Na podporu tvorivej literárnej, vedeckej, umeleckej činnosti sa zriaďujú tieto umelecké fondy: Literárny fond pre odbor tvorivej činnosti v oblasti slovesnej, divadla, filmu, rozhlasu, televízie a zábavného umenia s osobitným zreteľom na 1. pôvodnú krásnu literatúru, 2. vedeckú a odbornú literatúru, 3. novinárstvo a novinársku fotografiu, 4. prekladateľstvo, 5. divadlo, rozhlas, film, televíziu a zábavné umenie." Neviem, či čítam zle, ale nejak tam neviem prečítať, že by do toho spadala aj nejakým spôsobom ľudová slovesnosť alebo jej podobné prejavy.

    Za "b) Hudobný fond pre odbor tvorivej činnosti v oblasti hudby s osobitným zreteľom na 1. tvorivú oblasť vážnej hudby, 2. populárnu hudbu, 3. reprodukčných umelcov, 4. hudobnú vedu a kritiku." No čítam, čítam, stále tam nejak neviem prečítať, že by do toho spadala aj ľudová hudba. Pán Jarjabek, nevidím to tam prečítať.

    No a konečne za "c) Fond výtvarných umení pre odbor tvorivej činnosti v oblasti výtvarných umení s osobitným zreteľom na pôvodnú výtvarnú tvorbu, architektúru, umeleckú fotografiu, reštaurátorstvo, úžitkové umenie, výtvarnú teóriu a kritiku". Tu by sa čiastočne dalo polemizovať o tom, či úžitkové umenie, že do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj umelecké remeslá. Nie umelecké, pardon, ľudové remeslá, teda tradičné ľudové remeslá. Ale môžeme o tom polemizovať, skôr mi to tam nepasuje, ako by mi to tam pasovalo. Takže znovu nevidím, čítať, pán Jarjabek, tú možnosť, že by tam z tohto výtvarného fondu mali byť podporovaní ľudoví remeselníci.

    Takže ani v jednom z týchto fondov som nenašiel niečo, z čoho by mohla byť podporovaná tradičná ľudová kultúra. To je jedno, či je to jazykový prejav, či je to hudobný prejav alebo či je to výtvarný prejav. No a na druhej strane si zoberme to, čo som už povedal, každý umelec musí zo svojho honoráru odvádzať 2 % do týchto fondov. Teda týka sa to aj ľudových umelcov, muzikantov, ľudových hudieb, spevákov a ďalších, ale oni nemajú šancu alebo nemajú možnosť dostať žiadnu podporu z týchto fondov. Tak potom, čo je to za spravodlivosť?! Niečo tu asi kríva.

    Áno, chýba tam ešte jeden fond, ešte jeden fond, ktorý by podporoval aj tradičnú ľudovú kultúru. Aj toto je predsa umenie! Alebo nie? Dokonca je to zahrnuté v názve slovenského profesionálneho ľudového telesa, ktorým je Slovenský ľudový umelecký kolektív, skratku má SĽUK. Takže vidíme, je to umenie, je to ľudové umenie, ale podporované nie je. Hnevá ma to z toho dôvodu, že folkloristi alebo ľudoví tvorcovia musia podporovať všeličo možné, ale na podporu ľudovej tvorby sa nedostáva nič.

    Teraz mi môžete niekto z vás oponovať, no hej, ale veď máte na to grantový systém na ministerstve kultúry. Áno, ten kritizujem už dávnejšie. Na to majú všetci nárok, pretože sú tam zastúpené úplne všetky žánre, všetky typy podpory podujatí, umeleckých výkonov a tak ďalej. Ľudová kultúra tam má jeden odsek, väčšinou to býva program č. 8, nehmotné kultúrne dedičstvo.

    Kedysi do tohto grantového systému patrila aj audiovízia, patrila tam audiovízia, ale cez ňu tiekli také neskutočné peniaze, že sa potom vyčlenila spod grantového systému ako samostatný Audiovizuálny fond. To už máme štvrtý fond na podporu istej umeleckej činnosti, ale pritom stále sa dajú žiadať peniaze na určité umelecké činnosti aj z grantového systému, mimo Audiovizuálneho fondu, a pritom to je v podstate tá istá činnosť, akurát že možno v menšom. Takže zase je tam nový fond, ale stále tam chýba priama podpora tradičnej ľudovej kultúry, a pritom všetci chcú, aby sa všade vystupovalo. Zavoláme si tam ľudový súbor, zavoláme si tam muzikantov, veď tí perfektne zahrajú zábavu, zatancujú nám. Ale veď oni to robia od srdca! A prečo ostatní nie?! Od srdca. Kde majú to srdce, niekde v gatiach alebo v ponožke? Prečo len ľudoví umelci musia všetko robiť zo srdca, bez priamej finančnej podpory?! A toto sa tu deje už vyše 22 rokov a ľudová kultúra sa stále zaznáva ako nejaký socialistický prežitok, to si argumentujú jedni, a druhí, že ako vymývanie mozgov po totalite.

    To znamená, že každý si to zargumentuje po svojom, a tá tradičná ľudová kultúra dostáva skutočne na frak, ale žiadne priame financovanie, to je jedno, či cez fondy alebo nejakým iným spôsobom, neexistuje, a pritom ľudoví umelci musia povinne odvádzať 2 % na umelecké fondy, z ktorých môžu čerpať figu borovú. Tak je to dané v zákone.

    Takže aby sa toto zmenilo, súhlasím s tým, aby sa zrušili 2-percentné odvody umelcov do týchto fondov a spravilo sa iné systémové financovanie umeleckých fondov. Aby sa spravilo transparentne, prehľadne a hlavne, aby sa spravilo aj proporčne dobre. To znamená, že budem iniciovať u pána ministra, pokiaľ sa bude robiť zmena zákona o umeleckých fondoch, pretože tá bude asi nevyhnutná pri zmene financovania, budem iniciovať, aby vznikol nový fond na podporu tradičnej ľudovej kultúry. To bude možno prvý akt, samozrejme sa odsúhlasí a dostane sa do praxe. Bude to prvýkrát, kedy by tradičná ľudová kultúra mohla alebo mala šancu získať priamu podporu, finančnú podporu na svoju umeleckú činnosť Doteraz nemá absolútne žiadnu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, stihli ste to presne.

    Neregistrujem žiadne faktické poznámky na toto vystúpenie. Vzhľadom k tomu, že máme 17.00 hod., pristúpime, prerušíme tento bod rokovania a pristúpime k hlasovaniu po krátkej prestávke, kým nepríde pán predseda. Päť minút dajme! Dobre, 5-minútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Poprosím pána poslanca Martina Fedora, aby uviedol hlasovanie o

    správe o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

    Je to tlač 348.

  • Ďakujem, pán predseda za slovo. V rozprave vystúpilo jedenásť poslancov, z nich dvaja predložili návrh na doplnenie uznesenia, tak ako vyšlo toto uznesenie z výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Jedno, jeden návrh o doplnenie uznesenia som predložil ja a ďalší predložil pán poslanec Kaník, tiež ako návrh doplnenia tohto uznesenia. Preto prosím, aby sme najskôr hlasovali o týchto návrhoch o doplnenie.

    Najskôr o mojom. Nie?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Takže dávam, alebo, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení tak, ako vyšiel z výboru pre obranu a bezpečnosť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 136 za, 3 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    A teraz návrhy, ktoré odzneli.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať teraz o návrhu o doplnenie uznesenia, mojom, ktorý máte rozdaný v laviciach.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 3 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    A ešte jedno hlasovanie.

  • A dajte, prosím, teraz hlasovať o návrhu o doplnenie uznesenia, ako ho predstavil pán poslanec Kaník.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 27 proti, 52 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o

    písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady,

    je to tlač 332.

    Budeme postupne hlasovať. Najprv v prvom hlasovaní budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie poslanca Jána Mičovského, že písomnú odpoveď ministra pôdohospodárstva na jeho interpeláciu č. 3 vo veci činnosti Národného lesníckeho centra nepovažuje za uspokojivú.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za, 78 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

    V druhom hlasovaní budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pána poslanca Alojza Hlinu, že písomnú odpoveď ministerky zdravotníctva na jeho interpeláciu č. 8 vo veci zdravotných poisťovní a odvodov zdravotného poistenia nepovažuje za uspokojivú.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 79 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pána poslanca neuspokojili a nezobrali na vedomie jeho návrh.

    Tretie hlasovanie bude o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pani podpredsedníčky Národnej rady Eriky Jurinovej, že písomnú odpoveď predsedu vlády na jej interpeláciu č. 5 vo veci zverejňovania životopisných údajov verejných funkcionárov nepovažuje za uspokojivú.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 bolo za, 77 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 4. januára 2013. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 15 proti, 46 sa zdržalo.

    Zobrali sme písomné odpovede na vedomie.

    Dámy a páni, predtým ešte, ako vykonáme voľbu, chcem vás požiadať... Pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, chcel by som uviesť na pravú mieru hlasovanie 159, moje, ktoré bolo chybné, týkalo sa to uznesenia k správe k vyšetrovaniu o Gorile, kde som bol vykázaný za, ale pre zápis chcem, aby bolo zaznamenané, že som bol proti.

    Ďakujem.

  • 86.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba Rady Rozhlasu a televízie Slovenska vykonala tajným hlasovaním.

    Hlasujeme o návrhu, aby sme voľbu členov rady vykonali tajne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 53 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme, aby sme vykonali voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie na základe žiadosti skupiny poslancov tajným hlasovaním.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Chcem vás upozorniť, dámy a páni, budeme hlasovať až na troch hlasovacích lístkoch. Chcem vás požiadať, aby nedošlo k znehodnoteniu a neplatnosti, aby u každého mena alebo pri každom mene bol vyznačený váš postoj. A, samozrejme, ak tomu tak nebude, je lístok neplatný.

    Takže pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Dámy a páni, využil každý možnosť tajne hlasovať? Pravdepodobne áno.

    Takže vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú.

    Požiadam overovateľov o spočítanie hlasov.

    Prerušujem rokovanie 14. schôdze. Zvolávam poslanecké grémium. Oznámime výsledky voľby, vzhľadom na to, že spočítanie hlasov bude určite trvať dlhšie, zajtra ráno 9.00 hod. a budeme pokračovať v programe 14. schôdze.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 18.05 hodine.