• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Iba páni poslanci. Otváram šiesty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Otto Brixi, Arpád Érsek a Lucia Nicholsonová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Maroš Kondrót.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o

    lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2011,

    ktoré máme ako tlač 297. Pán minister pôdohospodárstva, rozvoja vidieka už zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Obdobne aj pán spravodajca Tibor Lebocký. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, ktorý bol ústne prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dobré ráno prajem, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia. Asi som, tipujem, jeden z piatich, možno siedmich, ktorý tú správu čítal. Tak si dovolím k nej niečo krátko povedať. Lebo okrem toho, že som ju čítal, nie som aj sebec, lebo ja som si lesa užil dosť. Nad domom som mal les, pod domom priehradu. Ja som si lesa užil dosť a doprajem aj druhým. Z tejto správy mám trošku obavu. Tak dovoľte sa len krátko podeliť s určitou obavou, ktorú identifikujem.

    Spomínané v tej správe, teda okrem iných vecí, je, čo ma tam zaujalo, som si tak rýchlo doštudoval tie antropogénne škodlivé činitele. To sú teda ľudský faktor a spomína sa tam aj krádež. To ma pozastavilo a tam je, cirka sa vyhodnocuje niekde na úrovni 10-tisíc kubíkov za rok 2011. Čo si myslím, lebo z tohto, z tej správy vyplýva, že to je krádež, ktorá sa stane nie tak ako v Liptovskom Hrádku, kde zmizlo údajne 19-tisíc kubíkov, to znamená viacej. Desaťtisíc kubíkov zmizne pomaly ľavou zadnou možno denne. Čiže toto je asi spôsobené, tieto krádeže v týchto lesoch, asi sociálne vylúčenými spoločenstvami. Čiže toto by som vypichol ako určitú skutočnosť, ktorou by sme sa mali do budúcna zaoberať a hľadať riešenia. Nielen sucho konštatovať, že toto je faktom, hej. I keď tá suma z pohľadu toho, čo sa v našich lesoch deje, vôbec nie je nejaká závratná. Ale myslím, že by nás malo zaujať, že ako to budeme riešiť do budúcna.

    A ma zaujala ďalšia vec ešte, ktorú chcem povedať. Požiare, požiare, že vznikajú, to vieme. Však druhá najčastejšia príčina, že prečo, je vypaľovanie trávy. Tu len spomeniem jednu takú malú skutočnosť, že dokonca mám osobnú i keď nie úplne do detailu to poviem, ale sa hovorí, že ovca je kosačka. Ale problém je, že vám tu ovcu nechcú do toho lesa pustiť. No, lebo poľovníci si to všetko prizerajú. Tak to stojí tiež za zváženie, hej, že či tých 59-krát, čo vznikol požiar kvôli vypaľovaniu trávy, by sa nedalo čiastočne eliminovať tým, že by sa nejaký status v niečom, čo ináč naši rodičia a starí rodičia dávno vedeli, že ovca je kosačka a požiarnik. Jeden z najlepších požiarnikov lesa. To len tak spomeniem.

    A teraz sa vrátim k tým podstatným veciam, ktoré si myslím, že ako v každej správe sa vyskytnú. Avšak keďže sú toto Lesy Slovenskej republiky a to nie je len tvrdá ekonomika, to je aj niečo viac, tak by som na to upozornil, že niečo štatisticky, zdá sa, nesedí.

    V tej správe sa hovorí, že sa vyťažilo za ten rok 2011 9,5 milióna ungefähr kubíkov dreva a toto chcem spomenúť. Z toho sa hovorí, že pre vnútorný trh bolo dodaných 8,7 kubíka. To znamená, asi tí spracovatelia, ktorí to vyťažili, cirka 700-tisíc kubíkov vyviezli priamo. Ďalej sa v texte píše, že 2,7 bol export. To znamená, keď odrátam tých 700, ktoré vyviezli priamo, tak zostáva 2 milióny kubíkov, ktoré vyviezol niekto. To mi tiež príde tak trošku menej logické, že prečo to nevyviezli tí, čo vyťažili. Ale keďže žijeme v dobe trhového mechanizmu, to len dávam na zváženie. Nehovorím, že to je nejaký veľký problém. Problém je trošku v niečom inom a asi v tom, že keď nám zostane tých približne 8, teda 9,5 mínus 2,7 a pripočítame dovoz, hej. Tam sa hovorí, že sme doviezli cirka milión kubíkov, 950-tisíc kubíkov, tak nám to vychádza, že nejakých 8 miliónov kubíkov v roku 2011 tu zostalo v tejto krajine. A tu by som si dovolil upozorniť na to, že niečo nesedí. Lebo 8 miliónov kubíkov je strašne veľké množstvo. A ja som si nie naozaj celkom istý, a to bude teda aj mojím výstupom pri ukončení, lebo ja dám procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sa táto správa vrátila na dopracovanie. A jeden z ukazovateľov, ktorý je potrebné dopracovať, že kde tých 8 miliónov kubíkov skončilo? Lebo niekde ďalej sa síce píše, že 3 milióny kubíkov zobral drevársky priemysel, milión kubíkov nábytkári a 3,7 milióna že zobrali celulózky. Nesedí mi to, ako pri všetkej úcte. Ale možno sa mýlim, pripúšťam, ale od toho som tu, že sa pýtam. A je potrebné, tam ten štáb máte veľký, nech sa to dopracuje. Ja poznám jednu veľkú pílu, Rettenmeier, a tá má nejakú kapacitu, ale tých cirka tri milióny kubíkov, že čo spracovali drevári, tak neviem. Že síce je v každej dedine pomaly píla, ale voľajako mi to nesedí. Ja mám pocit, že niekde inde je chyba, v niečom inom je chyba. Čiže to by bola, keby teda náhodou to uznesenie prešlo a pán minister by sa uvolil, že ju dopracuje, tak naozaj by bolo potrebné doplniť, že keď tu teda zostalo 8 miliónov kubíkov dreva, že kto všetko ich spracoval. Myslím, že na konci by sme sa možno aj v niečom čudovali.

    Ešte chcem upozorniť na skutočnosť, ktorú som si tam všimol, týkajúcu sa DPH. Ako viete, vážení, to sú tie istoty: umrieť a dane. Ale chúďa príroda DPH nepýta, hej. Ona fakt, ona v tomto ešte nie je doštudovaná, čiže ona si nepýta DPH. A čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že z tej, tej hodnoty celkovej, ktorá tu zostala, a ak tu zostala niekde, 8 miliónov kubíkov dreva a realizačné ceny aj samotná správa hovorí, môžu byť niekde na úrovni 60 eur za meter priemer na kubík. Môže byť aj menej, však z toho sa nestrieľa. Stále tam niečo nesedí a nesedí tam cirka to, že v tej správe sa hovorí, že bilančne daň na vstupe a výstupe bolo, do plusu to šlo niekde na úrovni 27, myslím, alebo 29 miliónov eur. Nesedí mi to. Obzvlášť preto, že príroda si DPH nepýta. To znamená, že z tej hodnoty tej drevnej hmoty tých 50 eur môže byť na realizáciu, niekde, tí ťažiari, ja neviem čo, manipulácie môžu byť niečo, hej. Ale tej prírode DPH-čku neplatíme, to znamená, je tam vysoký pomer pridanej hodnoty. To znamená, tá DPH-čka by mala byť o dosť vyššia. To je znova, by som povedal, ukazovateľ, ktorý nesedí v tejto správe. A pokiaľ chceme aspoň približne rokovať o správe, ktoré majú nejaký význam tu vôbec sa s nimi baviť, tak by mali mať aspoň nejaký, tendenciu byť v niečom zodpovedajúce skutočnosti. Aby sme nedopadli, nie, to tu niekto splietal, že to je ľudová múdrosť, že štatistika je iba to, čo zmanipulujem sám. To povedal Churchill, ale aby sme tu prípadne takto nejakým spôsobom nedopadli.

    Tam ešte, a to už taká drobná poznámka. Národné lesnícke centrum som zachytil, že tu bol problém s Národným lesníckym centrom. Tam nám vykázal nejakých 8-tisíc eur neúročný zisk. To pri tom rozpočte, neviem. Ale tam by mňa zaujímalo v tej doplnenej správe, že ako dopadlo to, že údajne nejaký web za 20 miliónov korún teda, lebo 700-tisíc eur to je podľa mňa dosť veľká suma na to. Ten web musí aj voňať, hej, nie že ešte byť funkčný. On by musel voňať, spievať, neviem čo ešte, kúriť. Takže by ma to zaujímalo, že ako to vlastne dopadlo. Lebo tam bol nejaký problém, že pán Moravčík, v živote som ho nevidel, ale on s tým niečo mal. A vy ste sa, pán minister, vtedy nejak presvedčivo k tomu postavili, že v prípade, že sa niečo zistí, tak budete konať rázne. Ale ja som si včera pozeral webovú stránku, tú jednu z tých funkčných, a mám pocit, že tam ako v pozícii riaditeľa je. Čiže asi je predpoklad, že tých 700-tisíc za webovú stránku je asi primeraná cena. Čo, ak dovolíte, poviem, že nie celkom sa s tým stotožňujem.

    Takže to sú nejaké moje výhrady k tejto, aj kvôli tomu, aby sme nakoniec nedopadli tak. Ale tomu sa chcem venovať v druhom bode, ktorý predkladáte, že by sme sa blížili skutočnostiam, aby sme nakoniec my náhodou nedopadli, lebo už pomaly, že vraj to bude z toho vtip, že volajú potravinári alebo tí, čo majú potraviny, na ministerstvo pôdohospodárstva, že no dobre, a čo je vlastne slovenský výrobok, hej, v súvislosti s včera schváleným zákonom? A ministerská úradníčka povie. No, to síce neviem, ale doporučujem vám tam dať fotku Matoviča, Jahnátka a Záhumenského.

    Viete, čiže toto by som chcel povedať, že by sme si mali dať pozor, hej, že aké zákonné normy prijímame. Ale tomu sa budem venovať v tej druhej časti.

    Čiže procedurálny návrh môj je, aby sa správa vrátila na dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Simon, Košútová, Martinák, Kuffa, Gaži. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, hovorili ste k správe o lesnom hospodárstve za minulý rok. V tej správe sa uvádza, alebo spomínajú ešte aj dopady zlých zmlúv z čias roku 2010 z konca prvej Ficovej vlády, to sú zmluvy pre Wood Working. Ale určite by stálo za to sa spýtať pána ministra, čo viedlo nové vedenie štátnych lesov k tomu, aby v týchto, namiesto zrušenia týchto zmlúv vypustili ustanovenie, že Wood Working nemôže drevo predávať ďalej a musí ho sám spracovať. Pretože to, že teraz môže drevo ďalej predávať, je priestor na biznis. Taktiež by stálo za to sa spýtať, prečo štátne lesy uzatvárajú zmluvu so zahraničným odberateľom na niekoľko desiatok tisíc metrov kubických dreva a vyvážame zo Slovenska a slovenskí spracovatelia majú problém so spracovaním toho alebo naplnením svojich kapacít. Takže aj tieto otázky, pokiaľ Národná rada schváli, aby sa táto správa vrátila, tak ako navrhujete, na dopracovanie, tak by bolo dobré, keby pán minister ich doplnil, pretože je zaujímavé sa pozrieť aj na to, komu Wood Working toto drevo vďaka tejto zmene, ktorá sa udiala pred pár týždňami, predáva a kam toto drevo dnes smeruje.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, iste ste si všimli, že prerokovávame správu za rok 2011. To len tak pre upresnenie. A chcem sa vás opýtať, ako si to predstavujete vrátiť správu na doplnenie a požiadať, alebo teda vrátiť správu na doplnenie procedurálnym návrhom. Myslím si, že správu ste dostatočne prečítali, ale rokovací poriadok asi nie. Pretože zatiaľ čo som tu v tejto snemovne, snemovni, tak sa správy buď prijali, alebo neprijali. A vy môžete dať návrh, aby sa dala nová správa. Takže neviem si dosť dobre predstaviť, ako sa vysporiadame s vaším procedurálnym návrhom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, nesklamali ste, pre mňa ste vôbec nesklamali, začali ste tradične. Najprv kritizujete svojich kolegov bez toho, aby ste boli v obraze. Vaše slová - piati až siedmi možno prečítali túto správu. Ja by som vám skutočne ľudsky doporučoval, skúste sa vy raz aspoň za uhorsky rok pozrieť do zrkadla. K tomu toľko.

    Ďalej zareagujem na vás ohľadom ťažby dreva a obchodu s drevom. Vravíte správne, cez 8 miliónov kubíkov išlo na domáci trh. Niečo vám tam nie je jasné. V zátvorke je napísané, už keď niečo študujete a chcete tu robiť odborníka ohľadom lesov, máte na to právo, je tam aj vlastná spotreba. Vlastná spotreba je napríklad palivové drevo, čiže toto vám ušlo.

    Niečo na doplnenie, na dopracovanie. Podľa môjho názoru ako lesníka s 28-ročnou lesníckou praxou je táto správa vypracovaná skutočne pedantne, máte tam od škodlivých činiteľov cez pestovanie lesa. Dopodrobna máte tam rozpracovanú ekonomiku lesného hospodárstva jednak štátnych, neštátnych subjektov, obchod s drevom podľa sortimentov. Čo tam má byť ešte naviac na dopracovanie, ja si skutočne neviem predstaviť, podľa mňa táto správa je vypracovaná pedantne a dáva ucelený obraz o hospodárení v lesoch za rok 2011 vcelku, za celé Slovensko.

    Tak isto boli tu rôzne kritiky na hospodárenie v lesoch. Keď si všimnete a porovnáte predchádzajúce správy, objem a plocha lesov u nás má stúpajúcu tendenciu. Takže lesnícka práca je tu skutočne dobrá, samozrejme, záleží tak isto na každom lesníkovi. Ja k tomu len toľko.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, milí kolegovia, kolegyne. Zdravé hospodárenie v lesoch, kolega sa to dotkol tuná v tej svojej pripomienke. Myslím si, že veľakrát by postačilo naozaj mať taký zdravý sedliacky rozum. Áno, veľmi častým javom je a zvlášť na jar, v jeseni je to menej, ale aj v jeseni sa to stáva, že horia nám lesné porasty. A to vďaka tomu, že v podstate podhorské a horské lúky nie sú dostatočne využívané, tak ako by mali byť. Aby boli pokosené, respektíve vypasené. Možnože to vyzerá veľmi smiešne, že tá ovca patrí tam na tú lúku, aby to vypásala, ale je to naozaj veľmi pravdivé. Nebyť takejto nezodpovednej našej práce alebo prístupu k tomuto a ľahostajnosti, tak jednoducho ani Krásna Hôrka by nevyhorela. Hej, je to síce, ten les je trochu ako ďalej, ale bolo by to spasené a vykosené. Myslím si, že treba sa starať aj o les tak, že tie priľahlé lúky a pasienky že budú vypasené. S tým sa veľmi stotožňujem.

    Ďalšia vec, ktorá tuná, jednak to by boli aj pracovné príležitosti.

    Jedna vec, ktorá ma mrzí, veľmi častým javom je to, že my drevo ako guľatinu vyvážame. Treba, aby naozaj sme sa na to viac zamerali, aby sme spracúvali to drevo, ja viem, že aj na vlákninu, tak ako to bolo spomenuté, ide do celulózky a podobne. Ale naozaj podľa možnosti, ak by sa to dalo aj všetko drevo spracovávať u nás na Slovensku, určite by to pomohlo riešiť našu nezamestnanosť a v tej prvovýrobe naozaj by vzniklo viac pracovných príležitostí, pritom netreba tam ani nejakú vysokú kvalifikáciu. Lesy patria nám všetkým a veľmi radi do tej prírody chodíme všetci.

  • Ďakujem za slovo. Ja som rád, pán kolega, že ste spomenuli, že ste chlapík z Oravy a les poznáte veľmi podrobne. A po druhé, som rád, že ste spomenuli aj kubíky, ktoré štátne lesy alebo Lesy Slovenskej republiky ťažia, distribuujú a predávajú. Matne si spomínam, pokiaľ padla kalamita v Tatrách v roku 2004, vtedy sa táto kalamita spracovala formou predaja dreva na pni, predaj obchodných celkov. Ak sa nemýlim, jeden z kupujúcich, ktorý tento obchodný celok vydražil, ste boli práve vy. A ako správny Oravák, ktorý les podrobne poznáte, ak sa domnievam správne, ste neboli schopný túto kalamitu spracovať v termíne, ktorý vám bol určený, a museli ste od zmluvy odstúpiť s dosť vysokou zmluvnou pokutou. Pokiaľ ste robili túto kalamitu, spracovávali túto kalamitu v Tatrách, vlastníte vlastnú pílu, či ste distribuovali túto hmotu ďalším subjektom?

    Mňa mrzí jedna vec. Že lesníci, ktorí kvalitne hospodária a hospodária prakticky už v lesoch, dá sa povedať v zmysle nejakých platných zákonov už od čias Márie Terézie, a jednotlivé generácie lesníkov ten les pestujú a pokiaľ už chcú speňažiť túto hmotu, tak im takzvaní ochranári zabránia doslova vlastnými telami tieto porasty speňažiť, a tým pádom získať zdroje na to, aby mohli les ďalej pestovať. Tiež sa mi zdá, že pokiaľ bola blokáda v Tichej a Kôprovej doline, že ste boli medzi jednotlivými účastníkmi tejto blokády. A mrzí ma len to, že tzv. ochranári nemajú hmotnú zodpovednosť za tie svoje rozhodnutia. V TANAP-e takýmito rozhodnutiami ostalo zhruba milión kubíkov drevnej hmoty, ktorá sa nemôže spracovať a ktorú generácie vlastníkov pestovali na to, aby sa....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcel pôvodne iné povedať, ale dovolím si k tomuto objavnému zisteniu, ktoré tu pán kolega predniesol. Ale skôr ako poviem, ja som si všimol aj tú vlastnú spotrebu, ale štatisticky nevýznamná k tomu objemu. A teraz k tomu objavnému zisteniu. Áno, je to pravda. Pravdou je ináč okrem iného aj to, že tých ľudí, teda tých živnostníkov tá zmluva hnala, hnala pod štyri kubíky dreva cez sedem vodných zdrojov liečebne vo Vyšných Hágoch. To som namietal a ja som povedal, že to neurobím, nepošlem ľudí na traktore, tam sa to ináč nedalo stiahnuť, ani koňmi, nijako, nijako, nepošlem ich tam cez sedem vodných, povrchových vodných zdrojov. To bol celý problém! A keby ste chceli, ja vám osvetlím aj detaily, ako to nakoniec celé dopadlo, kto mne s akou pokutou sa vyhrážal, ako to nakoniec s mierom dopadlo. Čiže, pán kolega, keď chcete informovať kolégium, tak si to doštudujte, aby sme boli konzistentní, ako sa to moderne hovorí.

    Ale ešte predsa len stihnem možno k tomu inému. Ja som predsa len, ráno sa ťažko štartuje, ja som chcel ešte jednu vec povedať. Okrem iného som vyrastal a chodil veľmi často do Nižnej Boce, teraz to už kľudne môžeme nazvať Tungusko. Hej Tungusko, neviem, či viete, tam buchol meteorit, a to vyzerá rovnako. A mal som spoločne aj s NAPANT-om, aj s VLK-om, aj so Zvolenom taký projekt envirohliadok. Štátne lesy tam mali len takú zástupnú úlohu robiť a možno by to stálo za to, že prečo to nakoniec padlo celé na štátnych lesoch, že nemali záujem vytvoriť envirohliadku, ktorá by pokusne na nejaké obdobie monitorovala oprávnenosť kalamitnej ťažby, lebo toto je celé, hej, že vyhlásite ťažbu za kalamitnú a rúbete, rúbete, kým Poliak je dole na odbernom mieste. Lebo Poliak proste na odbernom mieste je. Kde je dopyt, tam je ponuka. A keď netreba, tak toho kôrovca tam aj donesieme.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce do rozpravy zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Áno, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pôvodne som nechcel vystúpiť, lebo som predpokladal, že toto bude konštatačná správa za rok 2011 a nepredpokladal som, že táto správa bude zneužitá na určité útoky smerom na súčasné vedenie, predovšetkým pánom poslancom Simonom. Pán Simon tu znovu prezentoval, ako zle hospodária Lesy Slovenskej republiky. Ale táto správa nie je len o hospodárení štátneho podniku Lesy, štátny podnik Lesy obhospodaruje 51 percent lesných porastov, zbytok je súkromný sektor. Čiže aj otázky, ktoré tu dávali niektorí iní rečníci, predrečníci sa musia pýtať aj toho súkromného sektoru, kde štát nemá v podstate žiadny vykonávací dosah, aby ich prinútil k niektorým činnostiam. Ale o tom to nie je. Ale pán Simon znovu vytiahol, ako sa nehospodárne zazmluvňuje, ako sa zle hospodári, len zabudol povedať, že aký podiel on má na tom, na tom zlom hospodárení s drevnou hmotou, na nevýhodných zmluvách, ktoré boli podpísané počas jeho ministrovania.

    Dámy, páni, ešte prednedávnom tu bola ostrá kritika, polemika, polemika aj v médiách, že vláda prijala uznesenie na určité investičné stimuly, a pán Simon dokonca urobil separátnu tlačovú konferenciu, prečo sa podpísala zmluva s Ružomberkom, so Slovwoodom na dodávky dreva, keď je to také nevýhodné. Tá pravda je taká, že Lesy nedokážu bez Slovwoodu existovať, lebo berie zhruba jednu tretinu dreva a Lesy nedokážu nájsť trvalého odberateľa na úrovni jedného milióna kubíkov dreva. Ale ani by to nebolo rozumné, lebo je to predsa domáci podnik, berie nie hlavne smrek alebo ihličnaté drevo, čo je predmetom toho nedostatku, čo sa stále dozvedáme z médií, že je problém s nedostatkom dreva. Tam je problém so smrekom, nie je problém s inými druhmi dreva. Ale toto nie je doména Ružomberku, ten berie na chemické spracovanie drevo, čiže berie úplne iné druhy dreva na svoje spracovanie.

    Ale vyčíta nám, že sme podpísali zmluvu. Dovoľte mi, aby som prečítal jeden list. List napísaný v Banskej Bystrici 14. 2. 2012, 2012, 14. 2., čiže menej už ako mesiac pred parlamentnými voľbami. Vec: Žiadosť o predĺženie kúpnej zmluvy. To je vec tohto listu, kde pisateľ píše: "Vážený zákazník, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica spolupracuje s vami ako s jedným z najvýznamnejších odberateľov drevnej hmoty na základe dlhodobo uzavretých kontraktov, čoho dôkazom je aj rámcová zmluva číslo 01/2009, platná od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2014", dôležitý termín. "Uvedomujeme si, že dlhodobá konkurencieschopnosť celulózok, papierenského a drevárenského priemyslu na Slovensku je udržateľná iba pri využívaní najmodernejších technológií, a preto máme záujem, aby vami plánovaná investícia, o ktorej sme pred chvíľou hovorili, bola úspešne zrealizovaná. Zároveň si uvedomujeme, že takéto finančne náročné investície nemôžu byť realizované bez garantovania dostupnosti vstupných surovín. V tejto súvislosti si vás dovoľujem informovať, že na základe vzájomného výhodného partnerstva našich firiem má štátny podnik aj po uplynutí platnosti uvedenej kúpnej zmluvy záujem pokračovať s vami v obchodnej spolupráci, a preto sme pripravení rokovať o predĺžení platnosti tejto rámcovej zmluvy do 31. 12. 2020. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať o predloženie návrhu predmetu dodatku k predĺženiu rámcovej kúpnej zmluvy na pripomienkovanie a schválenie." Bodka. "S pozdravom a úctou inžinier Igor Viszlai, generálny riaditeľ Lesy, štátny podnik, Slovenskej republiky."

    Čiže všetkým vám je jasné, že tento list bol a to úctivé, že len nám to, preboha, pošlite a my vám to rýchlo pred voľbami podpíšeme, že bolo z pokynu pána vtedajšieho ministra Simona. Zrazu po voľbách, keď ho neobsadili do funkcie ministra, iné nerobí, len útočí a zabúda na listy, ktoré dal pripraviť.

    Teraz, prečo sme podpísali dodatok k zmluve? Viete, čo bol najväčší problém obchodovania štátnych lesov Banská Bystrica so Slovwoodom? Cenové stropovanie, v určitom momente sa do kontraktu zaviedlo, že pokiaľ Slovwood, robia sa zmluvy kvartálne, pokiaľ Slovwood nebude súhlasiť s navýšenou cenou, platí stará cena. Ale zároveň platí aj zmluva číslo 1/2009, keď Lesy Slovenskej republiky nedodajú drevo, platia obrovskú pokutu za nedodanie dreva. Čiže slovenské, Lesy Slovenskej republiky sa dostali do absolútneho kŕča, kedy vlastne na jednej strane museli dodávať množstvá, lebo mali podpísané zmluvy, rámcovú zmluvu, ročnú zmluvu, kvartálne zmluvy, ale na druhej strane nemohli nič robiť s cenami, lebo tam sa dostala cenová kalkulácia.

    Dámy a páni, viete, kedy sa dostala táto cenová kalkulácia do tejto zmluvy, alebo táto záklopka? Dodatkom číslo 18 k zmluve 1/2009 za úradovania pána poslanca súčasného Zsolta Simona a za riaditeľovania generálneho riaditeľa Viszlaia. A tento istý poslanec dneska bude kritizovať nové ministerstvo, bude kritizovať vedenie Lesov Slovenskej republiky, že podpísali zmluvu. Ale, pán minister, s tým, že sme konečne, a bolo to tvrdé rokovanie, polročné, som povedal, pokiaľ túto cenovú kalkuláciu odtiaľ nevyhodíte, nepočítajte, že dôjde k predĺženiu zmluvy. A dosiahli sme to! Konečne od roku 2013 neplatí cenová záklopka, ktorú ste si tam vy dali, a bol by som veľmi rád, keby ste vysvetlili poslancom, čo bolo za to! Lebo asi nepredpokladám, že vaše IQ je také, že by ste to urobili len tak. Jednoducho ste urobili veľmi dobrý biznis, veľmi dobrý biznis a dneska ste o tom ticho a kopete, obviňujete, urážate každého okolo. Ale vy ste kritikom vždy boli Mečiarových ér na Lesoch, ale toto si nedovolil ani Mečiar, to, čo ste si dovolili vy!

    Ďakujem.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajca? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady, dovoľte mi, milé kolegyne, kolegovia, aby som sa veľmi stručne vyjadril k niektorým veciam, ktoré pred týmto plénom a nielen pred týmto plénom, ale pred všetkými, ktorí zrejme sledujú hodnotenie stavu vývoja lesného hospodárstva v roku 2011, je potrebné niektoré veci proste a jednoducho uviesť na správnu mieru. Samozrejme, nebudem sa vyjadrovať k niektorým podrobnostiam, ktoré tu naznačil môj spolusediaci Lojzo Hlina, som presvedčený o tom, že keď sa vrátim do lavíc, tak mu to veľmi rýchlo vysvetlím, že o čo ide. A to, čo chýba, tak nie je v ničom inom, jedine v zásobách dreva, ktoré sú absolútne nevyhnutné, akceptovateľné. Nedá sa proste hľadať súvis medzi ťažbou a odbytom bez toho, aby sa akceptovali zásoby, ktoré sú prirodzené. Ale takéto záležitosti nechám na potom.

    Chcem sa vyjadriť k tým podstatným záležitostiam a chcem sa vrátiť k včerajšiemu vystúpeniu pána predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána profesora Hubu, ktorý začal lakonickým konštatovaním, že každý vie, aké obrovské množstvo z Lesov odišlo a podobne, na to boli nejaké faktické poznámky, ako sa v Lesoch šafári a ako sa v Lesoch kradne a podobne.

    Milé dámy, vážení páni, je treba úplne otvorene povedať, že hodnotenie stavu a vývoja lesného hospodárstva na základe hodnotenia správy z jedného roka, roku 2011, bez ohľadu na to, či tam bol minister Zsolt Simon, alebo kto a kto bol riaditeľom, generálnym riaditeľom Lesov Slovenskej republiky, je, by som povedal, veľmi, veľmi, veľmi úzkoprsé a veľmi málo akceptovateľné. Áno, hodnotíme jednu správu, ale ak sa má táto správa zneužiť na to, aby sa pristúpilo ku kritike dlhoročnej, stáročnej práci lesníkov, aby sa pristúpilo ku kritike úrovne lesníckej vedy a výskumu na Slovensku, tak mi dovoľte, aby som ostro proti takýmto náznakom kritiky protestoval. Aby to bolo pre každého jasné, nielen pre odborníkov a nielen pre tých piatich alebo siedmich, čo tu Lojzo Hlina naznačil, že možno študovali správu alebo nie. Aby to bolo jasné pre pána predsedu výboru, ja doporučujem, možno nemá pán predseda takúto jednoduchú príručku alebo takýto jednoduchý bulletin, ktorý vydáva každý rok alebo každý druhý rok ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

    Milé dámy a vážení páni, ak nazriete do tohto bulletinu, tak zistíte isté trendy a tie trendy sú konkrétne vo vydaní z roku 2011 charakterizované od roku 1920. Sú tu hlavné ukazovatele kvality hospodárenia v lesoch. A je to výmera porastovej plochy, ktorá stúpa, porastová zásoba, lesnatosť, priemerná zásoba dreva na hektár, zásoba dreva na obyvateľa, všetko sú to pozitívne sa vyvíjajúce, rastúce trendy. Hovorím od roku 1920.

    Napriek tomu, že tu boli veľmi kritické kalamity, s ktorými si museli lesníci poradiť, napriek tomu, že im v mnohých prípadoch tí, čo mali byť spolupôsobiaci a mali pomáhať pri spracovaní kalamity, im robili skôr problémy. A veľmi dobre viete, na koho mám, na koho teraz myslím, nielen na tých, ktorí sa vešali na tých stromoch v Tichej a Kôprovej doline. To vám garantujem, že nielen na tých. Trendy sú úplne jednoznačne pozitívne, tak sa spytujem, o čom to vlastne hovoríme? Lesníci, áno, každý vie, aké obrovské množstvo dreva sa vyťažilo, lesníci to drevo vyťažili, ale vyťažili ich na základe schválených programov starostlivosti o les, predtým lesných hospodárskych plánov, ktoré vychádzajú z lesného zákona. A to, čo v lesoch zostáva, sa permanentne inventarizuje v rámci permanentnej inventarizácie Lesov Slovenska. To sú oficiálne údaje, to nie je metóda pokusov a omylov, to je nie prezentácia svojich názorov, tak poprosím, aby sa lesníckemu stavu nekrivdilo. A ja osobne túto príležitosť chcem využiť a chcem sa poďakovať lesníckemu stavu, tak v štátnom, ako aj neštátnom sektore za tie dlhodobé pozitívne dosahované výsledky a za výsledky, ktoré sú v konečnom dôsledku prezentované aj v správe z roku 2011.

    Určite nebudem už dlho hovoriť, ale na záver jedna vec. Zase v príhovore pána predsedu výboru včera odznelo jedno tvrdenie: Naše lesy nie sú chránené príliš, sú nechránené.

    Vážený pán poslanec Huba, 56,9 percenta lesov Slovenskej republiky je zaradených do chránených území rôznych typov, okrem toho ďalších 30 percent územia Slovenskej republiky, zhruba 15 percent sú chránené územia typu biosférických rezervácií, ramsarských lokalít, území karpatskej konvencie, území prírodného dedičstva UNESCO a podobne. Koľko je to spolu percent? 56,9 plus 15? Milé dámy, vážení páni, viete, aký je priemer v Európskej únii, chránených území? 23,83 percenta. A niekto tu úplne bez akýchkoľvek problémov vystúpi a povie, že na Slovensku lesy nie sú dostatočne chránené, ba sú až nechránené. No ak je to naozaj tak, tak potom sa treba pozrieť na vec aj z druhej strany, pán profesor Huba. Nedávno sme schvaľovali štátny rozpočet, výdavky ministerstva životného prostredia boli schválené vo výške 604,4 milióna eur. 604,4 milióna, to sú tri štvrtiny rozpočtu na strane výdavkov ministerstva obrany alebo dve tretiny na strane výdavkov ministerstva vnútra.

    Ja sa pýtam, my na Slovensku stojíme, naozaj sme, naozaj v takej situácii, že tu hrozí nejaká ekologická katastrofa? Ak máte dojem teda, že skutočne lesy nie sú dostatočne chránené, tak kde sú všetci ochrancovia prírody? Kde sú inšpektori životného prostredia? Prečo si svoje povinnosti neplnia? Nedospel náhodou alebo nedozrel náhodou čas, aby sme si prepočítali, koľko my máme inšpektorov a ochrancov prírody na jeden hektár výmery Slovenska? Ešte raz opakujem. Tri štvrtiny rozpočtu ministerstva obrany a dve tretiny rozpočtu ministerstva vnútra. Poprosím vás, aby sme v budúcnosti riešili všetky problémy týkajúce sa trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, dodržiavania trvalo udržateľných kritérií naozaj veľmi korektne, posudzovali ich spoločne, nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj z toho prirodzeného lesníckeho hľadiska. Pretože my nemôžeme zo Slovenska urobiť nejakú rezerváciu. Slovensko má významné lesnícke tradície, ktoré sú medzinárodne uznávané, a keby generácie lesníkov neboli robili tak, ako robili, tak dneska ochranári nemajú do čoho pichnúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Potlesk v sále.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať

    Správou o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

    Správa je uverejnená ako tlač 343. A informácia výboru ako tlač 343a. Teraz prosím pána ministra pôdohospodárstva o uvedenie správy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 335 z 27. novembra 2012 k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy predkladám v požadovanej štruktúre materiál Správa o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Týmto materiálom vás informujem, v akom štádiu sa nachádzali rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky ku dňu môjho menovania do funkcie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, teda k 4. aprílu 2012, ako aj o pozícii a cieľoch dosiahnutých za obdobie október 2011 až marec 2012. V tomto období prebehli predovšetkým prvotné orientačné diskusie k jednotlivým návrhom tvoriacim právny základ Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020. V materiáli zároveň informujem o pozícii Slovenskej republiky, ktorú v rámci diskusie o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky presadzujem od môjho nástupu do funkcie ministra, a o dosiahnutom pokroku v prospech Slovenskej republiky. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť výrazný pokrok v oblasti priamych platieb, dosiahnutý zohľadnením možnosti diferencovať hodnotu platobných nárokov za rovnakých podmienok, ako je to umožnené členských štátom uplatňujúcim režim jednotnej platby, či zmenu navrhovaných ustanovení o obmedzení platieb pre veľké poľnohospodárske podniky, kde bola zohľadnená pozícia Slovenskej republiky.

    Tieto zdôrazňujem iba ako hlavné body, v ktorých bol dosiahnutý v tomto období z môjho pohľadu pokrok, o ďalších ustanoveniach zmenených v súlade s našou pozíciou informujem v správe. V záujme koordinovaného presadzovania pozície Slovenskej republiky som vyvíjal iniciatívy predovšetkým v rámci krajín V4 a nových členských štátov, s ktorými zdieľame stanovisko k viacerým zásadným otázkam reformy. O týchto iniciatívach vás informujem v časti 3 správy. Rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky momentálne nie sú uzavreté, pričom pokrok v rokovaniach závisí od rokovaní k budúcemu viacročnému finančnému rámcu. Cieľom je uplatňovanie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky od 1. januára 2014, situácia v rokovaniach však naznačuje, že sa bude zvažovať určité prechodné obdobie. Ministerstvo pod mojím vedením bude v rokovaniach naďalej aktívne presadzovať hlavné, naše hlavné priority, definované v predloženej správe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz prosím poverenú členku výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Svetlanu Pavlovičovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správu o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 329 z 9. januára 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto informáciu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením číslo 97 z 22. januára 2013 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 108 z 29. januára 2013 schválil informáciu o výsledku prerokovania Správy o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril členku výboru Svetlanu Pavlovičovú predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za klub strany Sloboda a solidarita pán poslanec Galko, ďalej páni poslanci Mikuláš Huba a pán Zsolt Simon. Nech sa páči, pán poslanec Galko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na úvod by som chcel oceniť to, že v podstate jednomyseľne všetci poslanci schválili návrh uznesenia, ktorý som predniesol na ostatnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a že zaviazali pána ministra, aby túto správu spracoval alebo dal spracovať a predložil ju do parlamentu. A zároveň by som chcel oceniť aj pána ministra a jeho úradníkov za pomerne podrobnú správu, ktorú predložili.

    Ešte jednu vec by som chcel na začiatok, aby som v krátkosti odbočil, že ste sa mi veľmi páčili, pán minister, ako ste teraz razantne sa vyjadrili k pánovi kolegovi exministrovi Simonovi. Zrejme ste cítili nejakú skrivodlivosť. A ja pevne verím, že takto razantne vystupujete a budete vystupovať aj v Bruseli, pretože aj Brusel sa k nám správa mimoriadne nefér a pácha na nás krivdu, ale k tomu sa ešte vrátim.

    Ja len pár poznámok by som si dovolil. Správa ako taká vyznieva pozitívne, čo je v podstate celkom pochopiteľné, pretože snaha, skúsenosti mi hovoria, že snaha ľudí na ministerstve, ktorí pripravujú podobné správy, je, samozrejme, čo najviacej zvýrazniť určité úspechy alebo čo najviacej ladiť takéto výstupy pozitívne. Na druhej strane jedným dychom dodám, že sú to zatiaľ v drvivej väčšine len dojmy, túžby a ciele, a prikláňam sa k tomu alebo plne súhlasím s tým, čo je v správe na začiatku napísané, citujem: "Pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič." To je taká stará okrídlená pravda a na výsledky si bude treba, samozrejme, počkať.

    Pozitívne by som zhodnotil dve veci, a to je po prvé snaha o zdobrovoľnenie cappingu. Priamo v správe sa píše, že ďalší výrazný pokrok v rokovaní nastal v ustanovení o obmedzení platieb pre veľké poľnohospodárske podniky. To je nová informácia v decembrovej, informácii z decembra, podľa správy z Bruselu bolo uvedené, že tu ešte pokrok nenastal. V januárovej správe je to naozaj uvedené, že sa očakáva, že bude prijatá výnimka pre veľké poľnohospodárske podniky typu družstiev, čo naozaj by Slovenskej republike výrazne pomohlo. Takisto pozitívne treba zhodnotiť úmysel zdobrovoľniť uplatňovanie režimov mladých poľnohospodárov a malých poľnohospodárov. Súhlasíme s tým, že uplatňovanie, povinné uplatňovanie týchto režimov by narušovalo konkurenčné prostredie. Zároveň ale dodám, že v správe sa píše, že výsledkom intenzívnych rokovaní by mala byť dobrovoľnosť uplatňovania týchto režimov pre členské štáty. To znamená, že ešte sa naozaj len ukáže, či to naozaj tak aj bude.

    K dvom veciam by som si dovolil zaujať kritický postoj alebo zaujať určité výhrady. Po prvé to je greening, čiže ekologizácia priamych platieb. Priamo v správe sa píše, že návrh komisie v rámci jedného z opatrení greeningu taktiež obsahoval ponechanie až 7 % plochy poľnohospodárskeho podniku mimo produkcie vo forme ochranných pásov zalesnených oblastí teraz a podobne, a zároveň sa tam píše, že Slovenská republika odmietla toto ustanovenie a v priebehu diskusií došlo k čiastočnej akceptácii jej pozície. V prípade opatrenia v oblasti ekologického záujmu možno očakávať zníženie pôvodne navrhovanej plochy až na úroveň 5 percent. Následne sa ešte niekde ďalej uvádza, že prebieha diskusia o rozdelení, o rozložení na 2,5 % pre členský štát a 2,5 % pre samotných poľnohospodárov. Toto pokladáme za nedostatočné a sme presvedčení, že greening ako taký má byť dobrovoľný. K tomuto sa zrejme vyjadrí bližšie pán poslanec Simon, pretože podľa môjho názoru za jeho čias tam bola požiadavka na absolútnu dobrovoľnosť.

    No a druhá vec, ktorá nás trápi, a tú pokladám za mimoriadne dôležitú, sú priame platby pre poľnohospodárov. Priamo v správe sa píše, že pozícia Slovenskej republiky k jednotlivým ustanoveniam tohto návrhu o priamych platbách, že v nej bol dosiahnutý pokrok a pozícia Slovenska je taká, že zásadne nesúhlasí s 90 % priemeru Európskej únie, pričom členským štátom nachádzajúcim sa pod touto úrovňou sa rozdiel medzi súčasnou úrovňou priamych platieb znižuje na konci programového obdobia o jednu tretinu. To sa potom, to potom zhruba obsahuje aj jeden pozmeňujúci návrh poslankyne Neveďalovej, poslankyne Európskeho parlamentu, k tomu sa ešte dostanem. Toto stanovisko alebo takúto pozíciu nepokladáme za dostatočne razantnú, pretože jednoznačná pozícia Slovenskej republiky musí byť to, že požadujeme 100 %, sto percent priemeru štátov Európskej únie a žiadnu jednu tretinu z rozdielu alebo jednu tretinu krátenie. Nie, sto percent, opakujem! Tak nám to bolo sľúbené, keď sme do Európskej únie vstupovali a toto je stanovisko, ktoré jednoducho musíme presadzovať.

    Ja by som ešte v krátkosti sa vyjadril, už viackrát sme sa k tomu vyjadrovali, k tej aktivite Slovenskej republiky pri zastupovaní pri týchto rokovaniach. Dovolím si povedať, že bolo pomerne veľa toho zanedbaného. Evidujeme aj v zmysle tejto správy, aj z hľadiska celkových výstupov v podstate od apríla, kedy nastúpila vláda Roberta Fica, tak evidujeme nejakú, nejaký jeden list na poslankyňu Európskeho parlamentu pani Neveďalovú z 3. júla 2012, ten je, ten je priamo aj v tejto správe s niekoľkými pozmeňovacími návrhmi. Zároveň nejakú jednu aktivitu v tom istom dátume, nejaký jeden spoločný výstup s krajinami V4 a Rumunskom a Bulharskom. Dá sa povedať, pán minister, že trošku viacej ste sa rozhýbali až od novembra, kedy tá aktivita začala byť výraznejšia, až dodnes a dovolím si povedať, že to bolo po tom, ako začala zaznievať dosť ucelená veľká kritika z viacerých strán včítane strany Sloboda a solidarita.

    Osobne si myslím, že je potrebné a bolo potrebné aj v minulosti oveľa viacej zatlačiť na našich poslancov v Európskom parlamente. Jeden list a zopár pozmeňovacích návrhov, ktoré, ja nebudem ich tu bližšie rozvádzať, ktoré koniec-koncov ani neriešia tie úplne kľúčové problémy. Keď to porovnáme trebárs s pozmeňovacími návrhmi, ku ktorým sa naši poslanci alebo naša poslankyňa nepridala, mám na mysli pozmeňovacie návrhy pána poslanca Fajmona z Českej republiky, ktoré, ktoré boli oveľa, oveľa dôslednejšie a kvalitnejšie, tak tej aktivity je šeredne, šeredne málo. Osobne si myslím, že keby ste to obrovské množstvo energie, ktorú vynakladáte na domáce aktivity a ktorú vynakladáte na naháňanie domácich potravinárov a poľnohospodárov, keby ste len časť z tej energie venovali Bruselu, tak výsledky, ktoré budú dosiahnuté, by boli lepšie. Každopádne myslím si, že bude korektné nechať teraz niekoľko tých mesiacov aj vám, aj vôbec celému ministerstvu a vašim pracovníkom čas na to, aby sa ukázalo, koľko z tých cieľov alebo z tých túžob, ktoré táto správa obsahuje, sa podarí naplniť. Ja, mne nezostáva nič iné, len popriať slovenským poľnohospodárom a potravinárom, aby, a zároveň teda aj vám, aby sa vám podarilo to, čo si Slovenská republika, to, čo si slovenskí poľnohospodári a potravinári naozaj zaslúžia, oni nechcú nič navyše, chcú len spravodlivosť, aby sa to podarilo vyrokovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam slovo ďalšiemu písomne prihlásenému do rozpravy pánovi predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo Mikulášovi Hubovi.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milý pán minister, si odbehol, milá pani spravodajkyňa, dámy a páni, aha, tam je, hore. Spoločná poľnohospodárska politika je už v dnešnej podobe monumentálny dokument a inštrumentárium dotýkajúce sa vo svojich dôsledkoch nielen každého obyvateľa Európskej únie, ale moc nepreženieme, keď povieme, že aj každého obyvateľa zvyšku sveta. Od budúceho roka, ako všetci vieme, by mala vstúpiť do platnosti nová podoba SPP, budem používať túto skratku, ktorá bude ešte zložitejšia a komplexnejšia, ako je tá súčasná. U nás sa reč v tejto súvislosti zvykne krútiť okolo niektorých skutočností, ktoré reforma SPP so sebou prináša. Sú to najmä zmeny týkajúce sa priamych platieb. Obava z toho, že slovenskí farmári budú diskriminovaní v porovnaní so svojimi susedmi v starých štátoch Európskej únie. O tom hovoril aj môj predrečník dosť podrobne. Ďalej je to to, že nový, alebo nová SPP sa negatívne dotkne veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré u nás od čias socialistického poľnohospodárstva dominujú. A napokon je to obava z toho, že navrhovaná ekologizácia poľnohospodárskej krajiny zníži jej produkčné schopnosti. Čiastočne tieto obavy zdieľam aj ja, ale zároveň by som chcel upozorniť na to, že zámer architektov reformy SPP je vo svojej základnej filozofii správny. Vychádza z poznania, že poľnohospodárstvo, ktoré ide dlhodobo proti prírode, nemôže byť dlhodobo udržateľné. Aj snaha o väčšiu podporu malých a stredných farmárov je sympatická a do istej miery je kompenzáciou za desaťročia preferencie tých veľkých. Čo sa týka dotácií, naozaj v navrhovanej podobe nás znevýhodňujú, ale zabúda sa na to, že spravodlivosť sa dá dosiahnuť aj inak ako zvyšovaním úrovne dotácií pre Slovensko, a to znížením dotácií napríklad pre francúzskych farmárov. Je predsa známe, že nadmerne dotované západoeurópske poľnohospodárstvo neprospieva prírode, krajine, životnému prostrediu a priamo či nepriamo ruinuje poľnohospodárstvo v treťom svete. Sympatické sú aj takpovediac tematické a problémové presahy novej SPP smerom k lesníctvu na jednej strane a podpore udržateľného rozvoja vidieka na strane druhej.

    Čo mi v návrhu novej SPP chýba, je nedostatočné zdôrazňovanie potreby multifunkčného poľnohospodárstva a mimoprodukčných, teda ekologických, rekreačných, kultúrno-historických, estetických a ďalších hodnôt vidieka, ako aj dôslednejšia implementácia Európskeho dohovoru o krajine, ktorého je Slovensko zmluvnou stranou od roku 2005, ale dodnes ho dostatočne nepremietlo do platnej legislatívy a najmä do každodennej praxe.

    A teraz dovoľte pár slov o tom, čo si o reforme SPP myslia niektoré medzinárodné organizácie, pretože takýto pohľad zvonku mi na tejto pôde niekedy pri našich diskusiách chýba.

    Po prvé by som odcitoval, ak dovolíte, pár záverov a odporúčaní Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému reformy SPP. Okrem iného konštatuje:

    Po prvé. Ekologická zložka prvého piliera je spôsob, ako vytvoriť silnejšie a viditeľnejšie prepojenie medzi priamymi platbami a environmentálnymi verejnými statkami, ktoré produkuje poľnohospodárstvo. Pri určovaní platieb by však mala existovať možnosť zohľadniť špecifické znaky znevýhodnených oblastí. Aj doteraz vykonané poľnohospodársko-ekologické opatrenia by sa mali uznať rovnako ako nové ekologické záväzky, teda tak, ako sa s tým vo všeobecnosti počíta aj pri ekologickom poľnohospodárstve.

    Po druhé. Navrhované tesnejšie zosúladenie SPP so stratégiou Európa 2020 a stratégiou trvalej udržateľnosti v oblasti rozvoja vidieka s osobitným dôrazom na výskum, inovácie a vzdelávanie, to je ďalší pozitívny aspekt podľa tohto výboru, ktorý prináša reforma SPP.

    Po tretie. Výbor taktiež zastáva názor, že je potrebné uplatniť nové a účinné opatrenia na zvýšenie prestíže ekologického poľnohospodárstva, pri ktorom by sa miera spolufinancovania rovnala opatreniu navrhovanému pre menej rozvinuté oblasti.

    A po štvrté, výbor víta návrhy týkajúce sa opatrení na udržateľný rozvoj vidieka, ktoré obsahuje návrh novej SPP. Ďalej sa v tomto stanovisku konštatuje, že návrh využívať 7 percent pôdy na, citujem, "oblasti ekologického záujmu by nebol prijateľný, ak by sa neúmerne veľké množstvo pôdy vyňalo z produkcie". Zároveň výbor konštatuje, že situácia vo sfére biodiverzity sa značne líši nielen medzi členskými štátmi Európskej únie, teda navzájom, ale aj v rámci nich, v rámci jednotlivých regiónov na subnárodnej úrovni. Čo z toho vyplýva?

    Na jednej strane je nevyhnutné zachovať v krajine všetky významné ekologické a kultúrno-historické prvky a štruktúry. Na druhej strane musíme tento prístup realizovať územne diferencovaným spôsobom, pričom by sa mali brať do úvahy všetky poľnohospodárske štruktúry, ktoré pozitívne prispievajú k zachovaniu prírodných a kultúrnych hodnôt krajiny. To by viedlo k určitému prehodnoteniu dosť rigidného a paušálneho prístupu rovnakých redukčných kvót pre všetky štáty a regióny v rámci Európskej únie.

    A druhý pohľad je pohľad medzinárodnej mimovládnej organizácie Slow Food, podľa ktorej sa SPP v budúcnosti nebude môcť zaoberať len výrobnými aspektmi. V tomto zmysle je podľa nich nutné urýchliť prechod z výhradne poľnohospodárskej politiky k politike poľnohospodársko-potravinárskej. Okrem iného pritom bude nevyhnutná väčšia integrácia medzi jednotlivými politikami, aby bolo možné efektívnejšie sa zaoberať problémami, ako je ochrana životného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov, boj s klimatickými zmenami a podobne. Dva rámcové ciele, ku ktorým má podľa nich SPP smerovať, je udržateľnosť environmentálna, ekonomická i sociálna, a koncepcia nového vidieka, ktorá by mala vidiecke oblasti v budúcnosti postaviť do centra záujmu spoločnosti.

    Štyri hlavné zmeny, ktoré navrhuje táto organizácia Slow Food. Zrekapitulujem ich v stručnosti:

    Po prvé. Podporiť drobné a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie. Treba presadzovať poľnohospodárstvo, ktoré bude v rovnováhe s ekosystémami schopné vyrábať kvalitné potraviny udržateľným spôsobom, skĺbením inovácie s tradičnými vedomosťami a znalosťami. Malé a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie umožňujú väčšie využitie pracovnej sily, čo prispieva k vytváraniu nových pracovných miest, umožňujú tiež energetické úspory, rozvoj miestnych ekonomík a to vrátane marginálnych oblastí a znižuje to demografický tlak na mestské aglomerácie.

    Ďalšia požiadavka je podporovať miestne produkty. V tom sa iste zhodneme s pánom ministrom a ďalšími. Určujúcim faktorom, ktorý je zárukou udržateľnosti poľnohospodárskej produkcie, je jej prepojenie s daným regiónom. Miestne a tradičné sorty a produkty sú najvhodnejšie z hľadiska miestnych pôdnych a klimatických podmienok tam, kde sa v priebehu storočí aklimatizovali.

    Z tohto dôvodu sú odolnejšie a vyžadujú menej vonkajších zásahov a vstupov. Sú teda udržateľnejšie tak z hľadiska vonkajších podmienok, ako aj z hľadiska ekonomického. Okrem toho hrajú tiež dôležitú úlohu pri zachovaní biodiverzity a tiež zhodnocujú stravovaciu kultúru a tradície spoločnosti.

    Tretí okruh požiadaviek sa týka podpory miestnych poľnohospodársko-potravinárskych systémov. Globalizované trhové hospodárstvo dosiahlo svoje limity, čo sa prejavuje okrem iného krízovými javmi, rastom disparít, znižovaním rôznorodosti, plytvaním zdrojmi a devastáciou životného prostredia. Systém lokálneho zásobovania, distribúcia spotreby môže znížiť dopady na životné prostredie tým, že skráti vzdialenosť, ktorú potraviny musia prekonávať na ceste k spotrebiteľovi, a navyše môže spotrebiteľovi zaručiť dostupnosť čerstvých a sezónnych potravín. Redukciou nadbytočnej prepravy produktov medzi výrobcom a spotrebiteľom bude možné vytvoriť nový vzťah medzi vidiekom a mestom a zvýšiť miestnu prosperitu na vidieku.

    A štvrtý a posledný okruh požiadaviek, ktoré predstavila táto "mimovládka", je presadzovať poľnohospodársko-potravinárske systémy šetrné k životnému prostrediu. Malé a stredne veľké formy produkcie môžu ľahšie aplikovať zásady agroekológie, spočívajúce v správnom zaobchádzaní s prírodnými zdrojmi, čo sa týka biodiverzity, pôdy, vody, krajiny a podobne, vo využití tradičných i moderných techník s vylúčením geneticky modifikovaných produktov, redukciou monokultúr, veľkochovov, syntetických chemikálií, účinnejšou ochranou krajiny a podporou sociálnej spravodlivosti. SPP by mala okrem toho oceniť tých, to zase zbystrí pozornosť kolega Mičovský, ktorí žijú a pracujú v tzv. marginálnych oblastiach. Odchod ľudí z horských a iných marginálnych území je všestranne nežiaduci. Ľudia, ktorí sa rozhodnú v týchto ťažkých podmienkach žiť, hrajú kľúčovú úlohu pri ochrane pôdy a mali by sme ich adekvátne podporiť. Všetky platby v rámci SPP vrátane platieb od roku 2014 by sa mali zakladať na prísnych pravidlách krízového plnenia, ktoré pomáhajú pri zachovaní biodiverzity a ekosystémových služieb, dodržiavať ustanovenia príslušných smerníc na ochranu prírody a krajiny i právne predpisy tykajúce sa pesticídov a biocídov.

    Na záver dôležitá požiadavka. Všetky existujúce dotácie, ktoré škodia životnému prostrediu, by sme mali postupne odbúrať.

    A úplne na záver ešte pár slov. Je správne, že sa Slovensko snaží vyrokovať pre našich farmárov čo najprijateľnejšie podmienky v rámci novej SPP, ktorá bude ich a náš život zásadným spôsobom ovplyvňovať po dobu dlhých siedmich rokov. Na druhej strane by sme nemali s vaničkou vylievať aj dieťa. Mali by sme rešpektovať aj snahu Európskej únie o ekologizáciu hospodárenia na pôde a o udržateľný rozvoj vidieka. V opačnom prípade budeme právom označovaní za spiatočníkov, ako som to na našu adresu neraz počul v Bruseli a inde.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, dovolil by som si dve poznámky. Hovorili ste o tej možnosti, že by sa znížili dotácie napríklad Francúzsku. Ja som to v mojom vystúpení nepovedal, ale náš postoj je dlhodobo známy, najlepšie dotácie sú žiadne dotácie. Dotácie deformujú podnikateľské prostredie, dotácie podporujú korupčné správanie, amorálne správanie, vieme, že sme tu mali v minulosti prípady, keď dokonca aj kolegovia priamo tu z parlamentu boli nejakým spôsobom konfrontovaní s tým, že priamo oni zmenili na svojich ministerstvách pravidlá a následne firmy alebo firma, v ktorej mali nejaký podiel akcionársky, dostala dotácie a potom sa to nejakým spôsobom pretriasalo. Čiže najlepšie dotácie sú žiadne dotácie, ale všetci veľmi dobre vieme, že nie je možné v najbližšej budúcnosti takýto stav dosiahnuť, a preto je absolútne legitímne, aby Slovenská republika požadovala nič iné len to, čo jej patrí, a to, čo jej bolo sľúbené, a síce spravodlivosť.

    A ešte jednu poznámku k tej podpore miestnych produktov. Áno, súhlasím s vami, treba podporovať miestne produkty, ale nie ich podporovať všelijakými blbosťami, všelijakými formulármi, ktorými nútime podnikateľov znášať ďalšiu administratívnu záťaž. Nedá sa ich podporovať nejakými polenami, ktoré im hádžeme pod nohy tým, že prijímame zákony, že sa im veľmi ťažko vyjednávajú zmluvy. A mám na mysli malých slovenských, drobných podnikateľov. Jediná cesta k podpore miestnych produktov je zjednodušenie pravidiel preto, aby vznikli, aby vzniklo čo najviac malých rodinných eseročiek, aby, aby začali pracovať ďalší živnostníci, ktorí pôsobia v tomto segmente. Inej cesty niet.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež niekoľko poznámok k vášmu výstupu. Som tiež za to, aby sa podporovali malí a strední podnikatelia v poľnohospodárskej výrobe. No vyzerá, že o tom sa hovorí už niekoľko desiatok rokov. Reálna prax je trošku iná a ako základom pre každého poľnohospodára je pôda, tak pokiaľ dnes sa chcú dostať tí malí k pôde, je to modré z neba. Je to modré z neba, my máme zmluvy na 15, 20, 25 rokov, v mnohých prípadoch nevypovedateľné, pokiaľ sa rok predtým neprihlásite, tak vám pokračuje tá istá lehota ďalej. To znamená, zabetónovanie na 50 rokov, 40 rokov, možnosť vyčleniť tú pôdu pre toho malého, drobného, ktorý, žiaľ, má smolu. Paragraf 15 zákona 330 sme zrušili v roku 2008, zároveň finančné prostriedky na vyčlenenie pozemkov vôbec nemáme už zo štátneho rozpočtu na to plánované. Neviem, prečo je takáto filozofia, a pritom aj nejaké tie oficiálne dokumenty hovoria, že práve týmto by sme sa mali venovať, ukazuje to aj bežná prax, lebo tí to berú srdcom. Žiaľ, máme tu pretransformované družstvá, sprivatizované štátne majetky, ktoré idú svojím rytmom ďalej, v demokracii akože. A keď sa pozrieme na priemer, vlastne čo je malá farma alebo čo je malý poľnohospodársky podnik u nás a čo je v Európe, tak to je diametrálny rozdiel. A my to ešte vôbec nemáme definované. Takže tých problémov, ako tú poľnohospodársku hantírku, ako sa hovorí, v úvodzovkách, utriasť u nás, ešte bude dosť veľký problém a kameň úrazu, aby sme sa definovali, ako je to možno aj v tých západných krajinách Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Zareagujem na tú časť vystúpenia kolegu Hubu, kde spomenul život vo vysokohorských alebo v horských oblastiach vidieckeho obyvateľstva na Slovensku. Je to špecifikum, je to osobitosť, ktorú by som chcel podporiť a ktorej by som veľmi rád aj spolu s niektorými z vás dal aj nejaké zákonné rámcové vyjadrenie. Ide o to, že ozaj tie úžasné oblasti, ktoré ja osobne mám veľmi rád a pred mojimi očami behom môjho života zanikal život v nich, Podpoľanie, myjavské kopanice, utekanské a klenovské kolešne, oblasť Štiavnických vrchov, tam, kde som ešte pred 30 rokmi nachádzal stopy riadneho pôvodného života hospodárenia v tejto krajine, hospodárenia ľudí, ktorí túto krajinu veľmi efektívne a múdro udržiavali pre nás všetkých, dnes stadiaľ ten život už unikol. A preto by bolo veľmi potrebné, aby sme našli spôsob, ako špeciálne, osobitne podporiť túto jedinečnosť Slovenska a ako umožniť ľuďom, ktorí v týchto oblastiach žijú, žiť tak, aby mali za svoje ťažké a pre nás možno aj dosť ťažko predstaviteľné podmienky primerané ani dotácie, ani kompenzácie, jednoducho podmienky, ktoré im umožnia v tejto krajine naďalej múdro hospodáriť.

    Takže pridávam sa k tomuto hlasu, budem veľmi rád, keď budem môcť na tom aktívne aj niečo urobiť a v závere len dodávam ako lesník možno takú nelesnícku poznámku: Nemôže byť cieľom, aby sme týchto ľudí motivovali k tomu, aby tieto vysokohorské oblasti alebo tieto laznícke oblasti boli paušálne zalesňované tak, ako sa to stávalo v minulosti. Pretože ku kráse toho kraja práve patria aj tie náhorné lúky, ktoré potrebujú ľudia pre život a ktoré potrebujeme aj z hľadiska elegancie krajiny, ktorú máme radi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne v prvom rade mojim dvom kolegom z výboru a klubu za podporu môjho vystúpenia a možno povedať prehĺbenie a rozšírenie toho, čo som, čoho som sa stručne dotkol v niektorých oblastiach. S pánom poslancom Galkom tiež v zásade súhlasím a, samozrejme, nie som za to, aby naši farmári boli akokoľvek diskriminovaní v porovnaní so svojimi západoeurópskymi kolegami. Na druhej strane som upozornil na celkom logickú možnosť druhej cesty, že naozaj tá spravodlivosť sa dá dosiahnuť nielen zvyšovaním našich dotácií, ale znižovaním dotácií tých bohatších, z ktorých takým najviac vyčnievajúcim symbolom sú práve francúzski farmári. A nechcem sa opakovať, ale je takmer všeobecne akceptovaná skutočnosť, že to nadmerné dotovanie západoeurópskeho poľnohospodárstva má celý rad negatívnych dôsledkov, a to nielen v rámci Európskej únie a nielen preto, že to komplikuje život našim výrobcom, ale aj z hľadiska krajín tretieho sveta, teda globálneho trhu s potravinami. Ja viem, že o tom sa tu hovorí minimálne, ale sme člen klubu elitného OECD, sme člen Európskej únie a ďalších elitných spoločenstiev, tak by sme sa naozaj mali zamýšľať aj nad tým, čo naše správanie spôsobuje tomu zvyšku sveta.

    Ďakujem pekne.

  • Posledne písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Zsolt Simon.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spoločná spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, v prvom rade dovoľte, aby som sa poďakoval hlavne poslancom politickej strany SMER, že zahlasovali za návrh kolegu Galka, že tento materiál sa dostal dnes na pretras. Možnože v tej chvíli si málokto uvedomil, ale tento materiál je o to dôležitejší. Je dôležitý preto, lebo hovorí o tom, že ako bude vypadať čerpanie Slovenskej republiky z európskych prostriedkov v rokoch 2014 - 2020. Nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky je pre nás preto elementárne dôležité a vytvorenie jej podmienok na Slovensku, aby sme tieto peniaze mohli aj v budúcnosti čerpať, je pre nás otázkou života a smrti, by som povedal, v rezorte pôdohospodárstva.

    Prečo si to trúfam povedať? Pokiaľ sa aj dnes pozrieme na všetky eurofondy, tak je nám jasné, že najlepšie a najefektívnejšie čerpá Slovenská republika z bruselských zdrojov prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva. Peniaze, ktoré sa dostanú na pôdohospodárstvo, budú efektívne využité.

    Úvodom, než vystúpim k tomuto materiálu, by som chcel pána ministra vyzvať, keďže niekoľkokrát v záverečnej reči, na ktorú nie je možné reagovať, mňa vyzýval, aby sme viedli odbornú diskusiu, tak očakávam, že bude mať taký charakter ako jeho kolega pán Kaliňák, ktorý, keď ho z opozičných lavíc ktokoľvek napadne alebo akúkoľvek tému otvorí, tak sa neobáva a vystúpi za rečníckym pultom počas rozpravy, tak, aby bolo možné na neho reagovať a viesť diskusiu. Takže dúfam, že sa to stane tak aj teraz z vašej strany, pretože keď chcete reagovať tak ako aj pred chvíľkou len v záverečnej reči, na ktorú nie je možné reagovať, tak potom musím povedať, že ja takúto záverečnú reč v tejto sále nepovažujem za potrebné si vypočuť.

    Drvivá väčšina, a teraz k samotnému materiálu. Drvivá väčšina pozícií, ktoré dnes rezort zastáva, teda od nástupu pána ministra Jahnátka, je chvályhodne identická s tým, ktorá bola alebo ktoré rezort zastával aj predtým. Naozaj, dá sa povedať, že ten odklon je minimálny. Teraz k tým všeobecným vyjadreniam najskôr pána ministra, že sa nerokovalo v predchádzajúcom období so samosprávou, rezort nevyvíjal dostatočné úsilie na to, aby sme boli efektívni v rokovaniach v prvej fáze prípravy dokumentov na reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 - 2020.

    Dovolil by som si osviežiť pamäť pána ministra a vás, ctené kolegyne a kolegovia, že ministerstvo pôdohospodárstva už v roku 2010, teda 9. novembra, pri uskutočnení stretnutia V4 + Rumunsko, Bulharsko v Bratislave podpísalo tzv. bratislavskú deklaráciu. Táto bratislavská deklarácia hovorí o tom, že sme spoločne za to, aby sme opustili historický princíp výpočtu platieb pre jednotlivé členské krajiny. Hovorí o tom, že chceme dotačný systém dvojpilierový, hovorí o tom, že chceme predĺžiť možnosť vyplácania prostriedkov v podobe jednotnej platby na plochu. Hovorí o tom, že chceme mať zachovanú záchrannú sieť, akýsi intervenčný nákup pre ďalšie komodity, ktoré naše krajiny produkujú, a taktiež sme žiadali Európsku komisiu, aby pri pripravovanej reforme sa zamerala na to, že keď od našich chovateľov hydiny vyžadujeme veľkosť klietok a ich rozmery a tým ich obmedzujeme de facto, tak aj tí, ktorí pristupujú s hydinovým mäsom na európsky trh, aby Európska únia aj od nich vyžadovala tie isté parametre, lebo nie je možné európskeho farmára postaviť s čínskym farmárom na konkurenčné pole za nerovnakých podmienok.

    Toto bol začiatok, 9. november 2010. 25. januára 2011 som podpísal dohodu s radou poľnohospodárskych samospráv, teda nielen s SPPK o tom, že aký je náš spoločný postoj a postup pri presadzovaní reformy. Aj táto obsahovala takmer identické úvahy, doplnené aj o orientáciu sa na aktívneho farmára, nesúhlas so zastropovaním, s viazanosťou platieb pre citlivé sektory živočíšnej výroby, zeleniny a podpora pre monogastre a taktiež zjednodušenie krížového plnenia, pretože tá je skutočným dôvodom zabíjania alebo ubíjania farmára administráciou a byrokraciou. A taktiež žiadala v pláne rozvoja vidieka zachovať súčasne možnosti podpory, tak ako to poznáme v rokoch 2007 - 2013.

    Chcel by som pripomenúť ešte aj skutočnosť, že už vo februári 2011 sa nám podarilo vytvoriť tzv. blokačnú menšinu voči zavedeniu zastropovania platieb, teda aby veľké farmy nedostávali 300-tisíceurovú položku a viac nič. Táto blokačná menšina sa vytvorila v podobe Slovenská republika, Česká republika, Veľká Británia, Nemecko, Rumunsko a neskôr sa k tomu pridalo aj Taliansko.

    Taktiež by som upozornil aj na skutočnosť, že sme mali návštevu, kde som rokoval s komisárom, eurokomisárom Ciolosom 12. apríla 2011, kde sme prvýkrát otvorili problematiku pri zastropovaní zohľadniť počet zamestnaných, pretože naše farmy zamestnávajú desiatky pracovníkov, takže ich mzdy aby sa zohľadnili z hľadiska odpočítateľnej položky, aby sa nezapočítali do tejto taxy. O tom svedčí aj skutočnosť, že výskumný ústav už v roku 2011 pripravoval materiály a alternatívy, ako by to znamenalo a čo by to znamenalo pre Slovenskú republiku. V júli 2011 som rokoval s našimi europoslancami, so všetkými europoslancami, ktorých som pozval na rokovanie tu v Bratislave o tom, že ide táto reforma a je potrebné, aby sa aj naši europoslanci bez rozdielu politického trička začali zaoberať aj touto problematikou.

    A len tak na margo poznamenám, že som bol kritizovaný za to, že rokujem v mene Slovenskej republiky a v prospech slovenských farmárov. Ak si spomeniete, aj z úst pána prezidenta, keď kritizoval, že nechcel preplatiť moju cestu do Európskeho parlamentu práve na to rokovanie, kde koniec-koncov sa podarilo presadiť, že referenčným rokom na posúdenie nebude rok 2011, ale bude môcť byť aj iný rok, pretože tam bolo spoločné rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo s predstaviteľmi Európskej komisie a ministrov členských štátov.

    Teraz k samotnému materiálu. Musím povedať, že v samotnom materiáli som sa v prvom rade zameral na prílohy, ktoré pán minister priložil. Sú to prílohy, ktoré v pozícii Slovenskej republiky, ktorými zastupovala Slovenská republika na rade ministrov. Sú to pozície, ktoré sú schválené výborom pre európske záležitosti nášho parlamentu. Pokiaľ ich porovnám, tak musím povedať, že sú identické, či za mojej éry, alebo za éry od nástupu pána ministra. Teraz dovoľte, aby som vyzdvihol tie momenty, kde došlo k odklonu od týchto pozícií po nástupe nového vedenia.

    Takže došlo k zásadnej zmene pozície Slovenskej republiky v prípade súkromného skladovania olivového oleja a ľanového vlákna. Možnože pre laikov znamená, však nás sa to netýka, my ani olivový olej nemáme, ani olivové háje, ani ľanové polia, ani ľanové vlákna neprodukujeme. Lenže toto rozhodnutie Slovenskej republiky podporiť súkromné skladovanie olivového oleja a ľanového vlákna znamená, že Európska komisia zo svojho rozpočtu vyčlení peniaze pre tie krajiny, ktoré sa zaoberajú produkciou tejto komodity, fixnú čiastku na ich skladovanie. Slovenská republika inými slovami podporila vyčlenenie peňazí a najväčšou čiastkou pre Grécko, aby mohli skladovať olivový olej. Prečo nie na maslo, prečo nie na intervenčný nákup kukurice, kde sa môže zapojiť aj Slovenská republika? To je závratná zmena, len nechápem, prečo Slovenská republika obhajuje záujmy producentov olív a ľanového vlákna, keď my z toho neprodukujeme ani kus.

    Ďalší posun nastal, mierny posun nastal v cappingu, v zastropovaní. Teda rezort naďalej zastáva názor, že sme proti, ale taktiež pán minister v správe, ktorú predložil, hovorí o tom, že má to byť na dobrovoľnej báze. Len ja nechápem, kde to pán minister berie, nechápem, akú správu nám pán minister predkladá, pretože dovoľte zacitovať z materiálu, ktorý je datovaný 12. decembra 2012 a je to hodnotenie predsedníctva rady o postupe rokovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nevyriešené otázky, nevyriešenou otázkou súvisiacou s náborom na riadenie o priamych platbách sú v dokumente 17383/1/12 REV atď., ide o konvergenciu priamych platieb, obmedzenie priamych platieb pre veľké farmy. To znamená, že táto otázka v rámci Európskej komisie nie je vyriešená. Nechápem, na základe čoho, na základe akého dokumentu pán minister hovorí o tom, že dobrovoľná platba by mala byť, teda viazanie alebo zastropovanie by malo byť na dobrovoľnej báze. Ostatne, to nedáva logiku, pretože peniaze, ktoré by sa ušetrili zo zastropovania, by sa mali použiť pre malé farmy a nových začínajúcich. Pokiaľ jedno bude na dobrovoľnej báze, druhé nemôže byť. Postoje práve preto musia súvisieť, ale budiž, pre mňa je podstatné a myslím si, že aj pre farmárov je podstatné, že ministerstvo naďalej takisto ako v predchádzajúcom období, keď sme vytvorili blokačnú menšinu, vďaka ktorej ešte dnes táto otázka nie je ukončená ani uzatvorená, pretože je na tom eminentná snaha Európskej komisie a rady, aby zastropovanie bolo, ale vďaka tej blokačnej menšine, ktorá sa vytvorila v roku 2011, sa do dnešného dňa v tejto otázke nepodaril urobiť žiadny zásadný krok.

    Otázka greeningu. Musím povedať, že v otázke greeningu sme boli zásadne proti greeningu. Zdá sa, že mnohí z nás alebo z vás si povedia, že tá predchádzajúca vláda bola proti ekológii. Nie je to tak. Slovenská republika nesúhlasila s povinnosťou vyčleniť 30 % národnej obálky pre priame platby na zazelenanie. Čo to znamená? So všetkými súvislosťami, keď zvýšime peniaze na ekologizáciu a máme skúsenosti z doterajšieho obdobia a uplatňovania podpory pre ekológiu, ekologizáciu. Vidíme, že tam, kde sa ekologizácia začala, tak tam produkcia alikvotne klesá. Tridsať percent obálky, 30 % zo 400 miliónov eur dať na zazelenanie je obrovský balík peňazí a obrovské obmedzenie produkcie slovenskej výroby. Kde je naša sebestačnosť, kde je náš záujem o tvorbu pracovných miest na vidieku, keď chceme utlmovať prácu? Keď chceme utlmovať produkciu, nebude treba ani počet pracovných síl.

    A ďalej. Tento, na tejto schôdzi pán minister predložil zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Vtedy tu vystupoval a hovoril o tom, že ako je treba chrániť slovenskú pôdu, aby sme na nej produkovali, aby sme na nej nebudovali priemyselné parky alebo inak nezaberali. Ale pán minister v tomto materiáli predkladá zavedenie, postupné zavedenie úhorovania alebo pôdy mimo produkcie. Hovorí o piatich percentách, ja nechápem, opäť nechápem skade, pretože výbor pre európske záležitosti má v materiáli z decembra minulého roku, kde ministerstvo predložilo stanovisko alebo pozíciu Slovenskej republiky, kde sa hovorí o siedmich percentách. Pán minister v tomto materiáli hovorí o možno piatich percentách a postupnom zavádzaní. My sme boli zásadne proti. Nechápem, prečo Slovenská republika má povedať, že na 85-tisíc hektároch nebudeme produkovať, nemôžeme pásť, nemôžeme tam robiť nič, jednoducho táto pôda musí zostať mimo produkcie.

    Nech táto Národná rada prijme uznesenie, že v okrese Dunajská Streda alebo Rimavská Sobota, alebo Trenčín, alebo Trnava sa nebude ďalej poľnohospodársky hospodáriť. Toto rozhodnutie je adekvátne tomu, čo som teraz povedal. 85-tisíc hektárov ostane mimo produkcie, či to postupne budeme zavádzať, alebo naraz zavedieme, pre farmára je z hľadiska úplne jedno, pretože on sa bude musieť pozerať na časť svojej výmery, ktorú nebude môcť obhospodarovať, nemôže tam byť žiadne steblo, lebo mu povedia, že niečo tam vykonáva. V samotnom materiáli, keď ho prečítate, tak pán minister nehovorí nič o sankčných mechanizmoch za porušenie tejto povinnosti greeningu. Ako celok. Za porušenie greeningu sme mali nápočet, že je možné farmára sankcionovať až do výšky niekde 130 percent. To znamená, že nie že v ten rok nedostane dotáciu, ale mu znížime dotáciu ešte aj v tom budúcom roku o 30 percent. Preto, lebo sankcie sa nezapočítajú len na to jedno opatrenie, ale na všetky opatrenia. Táto oblasť bola pre nás väčšou hrozbou než to, že nebudeme produkovať. Nechápem, prečo ten zásadný posun v tejto otázke zo strany pána ministra práve na postupné zavedenie. Lebo keď my postupne budeme zavádzať, tak náš farmár bude prestavený k takým povinnostiam, ktoré, som presvedčený, že veľmi ťažko bude vedieť naplniť. Takisto by som mohol zacitovať z hodnotiacej správy z decembra, ako v prípade zastropovania aj v prípade greeningu, že nedošlo k žiadnej dohode. Nechápem, prečo a skade pán minister berie, že bude to na dobrovoľnej báze alebo na postupnom zavedení. Či to postupne zavedieme, alebo naraz, budeme to musieť mať.

    Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril aj k ďalším otázkam. Mňa vonkoncom nezaujíma, že kto a aké zásluhy si privlastní, ale zaujíma ma skutočnosť, či farmár sa bude cítiť lepšie a či dostane viac peňazí v budúcom období. Preto ani sa nepohoršujem nad tým, že všeobecné normy kvality v rámci toho, že boli zrušené v samotnej dôvodovej správe, alebo začiatkom, pán minister si konštatuje, že kvázi je to výsledok jeho rokovania. Ja len musím pripomenúť, že všeobecné normy kvality sú o tom, že ako je uhorka zakrivená a aký je banán krivý, alebo aký je banán veľký alebo žltý. Alebo paradajka červená. Tak tieto normy kvality boli odmietnuté ministrami na rade ministrov ešte v roku 2011, ak sa dobre pamätám v septembri, a od tejto chvíle Komisia už touto otázkou ďalej sa nezaoberá. Považuje ju za uzatvorenú a všeobecné normy kvality ako podmienka pre budúce, budúcu reformu nebudú uplatnené.

    Ale to, čo postrádam, je postoj ministerstva do dnešného dňa od nástupu pána ministra, snaha o podporu alebo začlenenie do podporovateľných skupín aj monogastrov, teda ošípaných. Toto v pozíciách v prílohe, ktorú pán minister predložil, nikde spomenuté nie je. Toto v dokumentoch, ktoré boli predložené na výbore pre európske záležitosti ako pozícia, ktorá je povinnosťou ministra vyplývajúca zo zákona Slovenskej republiky, nie je. Taktiež, taktiež musím povedať, že nezachytil som ani jeden moment v týchto dokumentoch, ako ministerstvo pristupuje ku krajinám ACP. Krajiny ACP a ich výhody prístupu na európsky trh v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky je veľmi dôležitou oblasťou, pretože to sú krajiny, ako Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, to sú ich bývalé kolónie, ktoré majú extra výhody, ktoré si myslím a som presvedčený, že by sme touto reformou už konečne mali kdesi ukončiť. Je veľmi ťažko bojovať, keď Slovenská republika má cukor za 700 eur za tonu, za 900 eur za tonu, keď niekto v Portugalsku, v Španielsku má výhodu, že môže si doviesť tento cukor za, bez cla a bez všetkého, pretože on to má garantované kdesi v základných dokumentoch, ktoré si niekto vybojoval pri založení Európskej únie. Takže pri tejto reforme by sme sa mali zaoberať aj touto otázkou.

    No musím povedať a dovoľte, aby som, pán minister taktiež vysoko hodnotí, že sa podarilo navýšiť program Školské ovocie zo 60 miliónov na 150 miliónov pre budúce obdobie. No musím povedať, že tento úspech ja považujem tiež za úspech, len s tým, že táto suma bola zapísaná do dokumentov, ktoré Európska komisia zverejnila v roku 2011.

    Teraz k historickému princípu výpočtu a poďme sa baviť o peniazoch. To je asi to najdôležitejšie. Pán minister za týmto rečníckym pultom vystúpil, pred časom hovoril o tom, že priame platby a ich úroveň je kdesi zafixovaná a schválená v októbri 2011. V samotnom materiáli konštatuje, že úroveň a model prerozdelenia priamych podpôr je súčasťou rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci. A z pohľadu Slovenskej republiky že zatiaľ nedošlo k adekvátnej zmene návrhu. Ministerstvo naďalej bude presadzovať doterajšie stanovisko v rámci pokračujúcej diskusie o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj diskusiu o budúcom viacročnom finančnom rámci. Ako sme mali možnosť zachytiť z úst predstaviteľov tejto vlády, tak Slovenská republika je za 10-percentné zníženie finančného rámca. Ja len chcem poukázať na to, že keď Slovenská republika presadí 10-percentné zníženie finančného rámca, tak to bude mať podľa mňa explicitne dopad aj na finančný rámec vyčlenený pre pôdohospodárstvo, tým pádom aj tie sumy, ktoré sú uvedené v októbri v roku 2011, vďaka postoju tejto vlády k zníženiu celkového finančného rámca budú nižšie. Pán minister, vysoko budem hodnotiť, keď sa vám nie že navýšiť, ale udržať úroveň, ktorá bola uvedená v roku 2011 v októbri k finančnému rámcu, sa vám podarí. To, či sa podarí, alebo nie, môžeme si vydiskutovať, samozrejme, po schválení všetkých dokumentov.

    Teraz k spôsobu platby. Slovenská republika presadzovala za mojej éry, že máme pokračovať a mať možnosť udeľovania dotácií systémom SAPS. Samozrejme, po dôkladnej flexibilite. Pán minister v novembri minulého roku podpísal dokument o spoločnej pozícii v rámci V4, kde sa hovorí o tom bode 5.1, tento dokument môžete tiež nájsť v prílohe, kde s jeho kolegami podpísal, že je za to, aby možnosť SAPS-u sa predĺžila aj pre budúce obdobie. Nám na výbore už hovorí, a v tomto materiáli, o pridelení platobných nárokov. Som presvedčený, že ministerstvo a jeho odborníci v nedostatočnej miere si prešli podmienky pridelenia platobných nárokov. Pretože pridelenie platobných nárokov a táto zmena bude tak náročná z hľadiska Pôdohospodárskej platobnej agentúry, že ja si to neviem predstaviť, aby sme vôbec, keby sme to dnes spustili, že v roku 2015 to v plnej miere bude fungovať.

    Kolegyne, kolegovia, môže sa vám to páčiť, môže sa vám to nepáčiť, môžete mať k tomu kritiku, samozrejme, ale je faktom, že v roku 2002, keď som nastúpil ako prvýkrát minister, tak platobná agentúra stála na zelenej lúke a tvoril som ju a táto inštitúcia do dnešného dňa každý rok stiahne z bruselských peňazí viac ako 800 miliónov eur. A viem, že keby sme toto zmenili, tak asi veľký priestor na načerpanie peňazí z Bruselu asi nebudeme mať.

    Ďalší taký mierny posun je v oblasti aktívneho farmára a v tom, že bude dostatočne flexibilná pre členské krajiny. Pán minister, len keď táto otázka je taká dvojsečná. Absolútna flexibilita nám v tejto otázke nepomôže. Žiadna flexibilita nám tiež nepomôže. Ale k tejto otázke sa neviem meritórne vyjadriť, pretože do týchto materiálov, do súčasného postoja nevidím. Poviem aj dôvod, pretože keď v Maďarsku budú mať, nebudú uplatňovať žiadnu flexibilitu a dajú dotáciu svojim farmárom iným spôsobom a za iných podmienok ako na Slovensku, tak maďarský farmár bude zvýhodnený. To isté platí pre Rakúsko. Keď my mu budeme prikladať ďalšie a ďalšie povinnosti, tak my nášho farmára obmedzíme a dostaneme ho do zlej situácie a neudržateľného stavu. Práve z toho dôvodu dovoľte, aby som vás vyzval, aby ste s takýmto materiálom prišli ako s informačným materiálom z vlastnej iniciatívy. Ja nebudem dávať ako pán kolega Galko, možnože aj to príde o pár mesiacov, aby ste nám v júli tohto roku predložili takýto istý materiál, aby ste nás poinformovali, ako stoja rokovania. Jedná sa o veľa peňazí.

    A snáď ešte jeden bod by som vyzdvihol, kde si cením váš postoj, že pokračujete v tom, čo som aj ja zaujal. To sú zavedenia delegovaných právomocí. Zavedenie delegovaných právomocí, varujem rezort, aby nezmenil svoj postoj, lebo pri delegovaných právomociach Európska komisia prijme akékoľvek opatrenie a bez toho, že by ste to vy ako minister alebo ktorýkoľvek minister, ktorý tam bude po vás, mohol na rade ministrov kritizovať.

    Problém delegovaných právomocí a táto snaha Európskej komisie tu je, ale ja varujem pred tým, aby sme podľahli a za nejaký bartel, nezmyselný bartel, postúpili kompetencie v delegovaných právomociach. Už teraz máme problém s tým, že parlament Slovenskej republiky mnohokrát len vykonáva to, čo Brusel chce.

    Delegované právomoci v oblasti pôdohospodárstva znamenajú to, že Slovenská republika a slovenský minister vykoná to, čo mu bruselský úradník napíše, a nie to, k čomu sa slovenský úradník alebo slovenský minister v danej otázke alebo téme vyjadril.

    Ďakujem pekne za možnosť vystúpenia a dúfam, že bude konštruktívny dialóg. Pán minister, dúfam, že za mnou hneď vystúpite. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. V tejto chvíli otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Záhumenský, Hlina. Dvaja poslanci. Pán poslanec Zsolt Simon. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pôvodne som si myslel, že pán minister prinesie do tejto snemovne správu o stave vyjednávaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike a že nás poinformuje o tom, v akom stave sú rokovania. A vôbec som nepredpokladal, že dobrý úmysel podporiť opozíciu, aby takáto správa bola, aby dostali ju všetci poslanci na stôl, bude zneužitá na politické útoky a atakovanie súčasného ministerstva a vedenia ministerstva za to, že nič nerobí a všetko čo bolo za vás, bolo dobré, a dneska v tom, čo robí, len pokračuje kontinuita toho vášho a to ostatné všetko, samozrejme, je zlé.

    Nedá mi ale nezareagovať zo začiatku najprv, aby som hovoril o systéme dotácií a o princípe dotácií a takisto si treba pripomenúť aj genézu, vývoj vstupu Slovenska do Európskej únie, lebo to má veľmi úzku súvislosť s tým, čo nás čaká v roku 2014 a 2020. Veľmi úzku súvislosť.

    V prvom rade, pán kolega Galko, vy ste zástancom toho, aby neboli žiadne dotácie, a ja chcem povedať tu a už som to z tohto rečníckeho pultu za mojej politickej kariéry povedal veľakrát: Slovenskí farmári nepožadujú dotácie. Slovenskí farmári požadujú rovnaké podmienky. To je kľúčová otázka, prečo hovoríme, že my chceme tie isté podmienky, ako majú iní farmári v Európskej únii, lebo majú voľne otvorený prístup na náš trh. A akonáhle sú slovenskí farmári diskriminovaní, tak, pochopiteľne, diskriminovaní tým, že dostávajú nižšie dotácie ako naši kolegovia v okolitých krajinách, no tak potom dostávajú sa do nerovnovážneho postavenia a znamená to ich likvidáciu. Preto je nutné bojovať za to, aby slovenskí poľnohospodári dostali také isté podmienky, ako majú okolití farmári v okolitých krajinách.

    No ale keď sa vrátim k samotnému princípu dotácií, kedy vlastne vznikla myšlienka dotácií? Pán Galko, vy ako novonarodený poľnohospodár pred pár mesiacmi, možno to neviete, tak zvlášť pre vás by som to chcel povedať, ale aj pre tých, ktorí sa poľnohospodárstvu nevenujú, že kedy vlastne došlo k tomu, že sa Európska únia rozhodla pri svojom začiatku, že bude poľnohospodárov dotovať. No, po druhej svetovej vojne bol hladomor v Európe. To možno z histórie viete a vtedy si Európa povedala, že nikdy nesmie nastať v Európe situácia, že nebudú mať občania Európy čo jesť. A vtedy si povedali, že začneme podporovať poľnohospodárov, aby bol vždy dostatok potravín, aj v neúrodných rokoch. Toto bola kľúčová myšlienka, prečo došlo, prečo začali podporovať poľnohospodárov. A má to vlastne aj svoje ratio, lebo ak sa pozrieme na podnikanie v poľnohospodárstve a podnikanie povedzme v peňažnom sektore, aký je rozdiel v podnikaní tam aj tam. Obidvaja chcú získať, chcú dosiahnuť zisk. Obidvaja podnikajú preto, aby dosiahli zisk. V poľnohospodárstve sa pracuje s organickou hmotou, v peňažníctve sa pracuje s peniazmi. Ale predsa je tam jeden velikánsky rozdiel, a to nielen vo vzťahu k bankovníctvu, ale vo vzťahu k všetkým ostatným sektorom, ktoré tento kolobeh, alebo tých niekoľko činiteľov sa nenachádza v iných sektoroch. V prvom rade treba povedať, že poľnohospodári pracujú pod holým nebom. To znamená, že úsilie ich práce nie vždy záleží od ich vynaloženej námahy a vynaložených investícií do pôdy, ale záleží to aj od toho, aké je v tom čase, v tom roku počasie a čo vlastne počasie umožní alebo neumožní. A vieme dobre, že hlavne potravinové krízy nastávajú vo veľkých suchých rokoch alebo mokrých rokoch. To znamená, keď je zdecimovaná úroda vplyvom poveternostných podmienok a nie neschopnosťou poľnohospodárov alebo nie zanedbaním svojich povinností, čo sa nedeje v žiadnom inom sektore ako v poľnohospodárstve.

    Druhý dôležitý fenomén, ktorý je len v poľnohospodárstve, je ten, že poľnohospodári potrebujú na malý objem výroby obrovské množstvo majetku. Keď povieme len sektor výroby mlieka, než vyrobíte jeden liter mlieka, potrebujete mať niekde uskladnené mladé zvieratá. To znamená, musíte mať ustajňovacie priestory pre mladé zvieratá, jalovice, potom pre dojnice, potom musíte mať vybudovanú dojáreň, potom musíte mať technológiu na ošetrenie a uskladnenie mlieka. No a to nie je všetko. Musíte mať zabezpečenú hnojnú koncovku, musíte mať zabezpečené sklady pre objemové krmivá, kde ich skladujete 24 mesiacov, minimálne 12 mesiacov, na celý rok, kde, samozrejme, zase veľký objem zásob viete, čo robí v ekonomike. No a zase to nie je všetko. Po tretie treba mať pôdu, na ktorej vyrábate objemové krmivá, potrebujete mať stroje, s ktorými tie objemové krmivá vyrábate, potrebujete mať mechanizáciu, s ktorou riešite organické hnojivá a tak ďalej. Toto všetko musí mať farmár, ak chce vytvoriť liter mlieka. Obrovský objem nainvestovaných peňazí preto, aby urobil veľmi malý objem výroby. A preto je dôležité sa pozerať na poľnohospodárstvo trochu inak ako na iné sektory.

    Ďalší dôležitý moment je to, že poľnohospodárstvo má svoje tri významné ciele. Okrem potravinovej sebestačnosti alebo potravinovej bezpečnosti krajiny ako takej v prvom rade je tvorcom pracovných príležitostí na vidieku. Boli sme tu svedkami slávnej vety pána Mikloša, keď povedal, že ani Hongkong nemá poľnohospodárstvo a národ nehladuje. Ale na rozdiel od Hongkongu na Slovensku 80 % obyvateľov žije na vidieku a poľnohospodárstvo je kľúčovým tvorcom pracovných príležitostí na vidieku. To znamená, že jednou z dôležitých funkcií poľnohospodárstva je tvorba pracovných príležitostí na vidieku a krajinotvorba. Kým aglomerácie v Hongkongu vidiecky priestor nemajú, Slovensko ho má, a preto je nutné dávať zdroje, ďalšie zdroje do poľnohospodárstva, aby sa udržala krajinotvorba. Môžeme si predstaviť krajinu, ako je Zimbabwe, ktoré kedysi, než nastúpil pán Mugabe, bolo obilnicou Afriky. Pozrite sa, ako to vypadá dneska. Okrem hladu a chudoby a zarastených a opustených polí tam nie je takmer nič. A môžeme ísť do ďalších príkladov. Pozrime sa na Kubu, ako vypadá poľnohospodárstvo tam, ako tam vypadalo poľnohospodárstvo a tak ďalej.

    No a v neposlednom rade, prečo je potrebné sa pozerať na poľnohospodárstvo trošku inak, je to, že tvorí výživu obyvateľstva. A to je presne ten kolotoč, ak sa pozrieme na príčinu vzniku dotácie, aby národ nikdy nehladoval. To znamená, že ak dôjde k neúrodnému roku, tak musí byť vždy toľko potravín, aby nedošlo k hladu. A preto je potrebné sa takto pozerať na dotácie. Ale vrátim sa k tej prvej myšlienke. Slovenskí farmári nepýtajú dotácie, nepýtajú viac dotácií, pýtajú rovnaké podmienky, ako majú všetci okolití farmári v okolitých krajinách. Z tohto dôvodu je potrebné sa pozerať na dotácie, na poľnohospodárstvo a na to, či sú, alebo nie sú potrebné.

    Ak sa pozrieme na historický princíp, tak prvá vážna chyba, ktorá sa udiala, bola práve pri vstupe do Európskej únie. Musím povedať, že významnú negatívnu úlohu v tomto zohrali prvé dve Dzurindove vlády. Za tejto vlády sa pripravovalo Slovensko na vstup do Európskej únie a keď vtedy sme podcenili tento prístup, keď náš hlavný vyjednávač obetoval slovenské poľnohospodárstvo, keď vtedajšia vláda obetovala slovenské poľnohospodárstvo v záujme alebo, v úvodzovkách, dobiehania Slovenska alebo zaostania Slovenska, vstupu do Európskej únie, tak jednoducho sa prijímali rozhodnutia, ktoré nám Brusel skôr nadiktoval ako to, aby sme si my vynegociovali nejaké lepšie podmienky pre našich farmárov, ako to robili Česi, pán Telička v Čechách bojoval za české záujmy ako lev, ako to urobili Poliaci, ktorí urobili podstatne lepšie podmienky pre svojich farmárov, a všetky okolité krajiny.

    No ale čo je hlavný problém, je to, že Slovensko nebolo schopné prijať plný IACS. Jednoducho Slovensko išlo ľahšou cestou, keďže vtedajšie vedenie ministerstva nebolo schopné, nepracovalo na tom, aby sa prijal plný IACS, tak sa prešlo na jednoduchý systém platby na plochu, čo znamenalo úpadok slovenského poľnohospodárstva, a to z toho dôvodu, že, bohužiaľ, na Slovensku počas rokov socializmu, keď to mám takto nazvať, bola nízka chovateľská a pestovateľská úroveň. A ak chceli slovenskí poľnohospodári obstáť v tvrdej konkurencii, tak túto úroveň si museli zvyšovať. V rastlinnej výrobe sa nám podarilo do dnešného dňa urobiť to tak, že slovenské poľnohospodárstvo je v rastlinnej výrobe plne konkurencieschopné, ale v živočíšnej výrobe, bohužiaľ, naša chovateľská úroveň hlboko zaostáva za vyspelým svetom. A keďže sme neprijali plný IACS a keďže sme nepodporovali cielene produkciu, ale podporovali sme nič. A ja som to už povedal, kto je autorom tej podpory ničoho, v tejto snemovni sa to sem-tam ozýva, aj nedávno mal vystúpenie. Tak to znamenalo, že jednoducho boli nastavené podmienky tak, aby slovenskí farmári neprodukovali. Lebo bolo pre nich výhodnejšie, je pre nich výhodnejšie neprodukovať, ako sa trápiť s úskaliami veľmi ťažkej ekonomiky v živočíšnej výrobe. Ako sa trápiť s úskaliami veľmi ťažkej ekonomiky v špeciálnych plodinách: ovocie, zelenina, vinohradníctvo, ale aj kvety a podobne. To znamená, že dochádza k likvidácii pracovných príležitostí. Dochádza k strate potravinovej sebestačnosti a dochádza k devastácii slovenského vidieka. Toto je dopad toho, že sme sa nepripravili na vstup do Európskej únie. Nepripravili sme sa na vstup a jednoducho neumožnili sme, nevyrokovali sme také podmienky pre slovenských farmárov, aké sme im mohli vyrokovať. A, bohužiaľ, ten historický princíp nás pravdepodobne bude čakať až do roku 2028. Bohužiaľ. Bol by som strašne rád, aby sa podarilo zmierniť tento dopad aj tých predchádzajúcich neúspešných rokovaní pána Figeľa pri vstupe do Európskej únie.

    Historický princíp je postavený na tom, že jednoducho sa vychádzalo z priemerných úrod na hektár poľnohospodárskej pôdy. Keďže Slovensko zobralo za celok, ako celé Slovensko v rámci úrody obilovín, tak nám to vychádza 4,06. Koeficient 4,06 znamená, že Slovensko malo priemer v rámci celého Slovenska 4,06 tony na hektár. Prepočet sa počítal krát 63 eur na hektár. To je 100 percent. Keď zoberieme Francúzsko, má 5,02. Ak zoberieme Slovinsko, má takisto 5,02. 5,02 x 63 eur alebo 4,06 x 63 eur. Česká republika má, myslím, 4,6. V tom je ten obrovský rozdiel. To znamená, že ak povieme, že Slovensko má 100 % priamych platieb ako Francúzsko, tak koeficientom krát o toľko má menej na hektár. A tento historický princíp bude platiť ďalej. To znamená návrh, ktorý dneska je, kto stanovil ten zložitý vzorec, ktorý je predložený z Európskej komisie, že firmy, pardon, štáty, ktoré nedosahujú 90 % priemeru dotácií v Európskej únii, tak môžu byť navýšené dotáciou len o tretinu. Podľa čoho sa takýto vzorec vypočítal? Kto to stanovil? Môže s tým Slovensko súhlasiť? Nemôže, nesúhlasilo. A ja verím, že nebude súhlasiť a budeme sa biť za to a budeme hľadať cesty, aby sme dorovnali čo možno najviac podmienky pre slovenských farmárov.

    Ale, bohužiaľ, historický princíp, ktorý sme zanedbali pri prvom vstupe do Európskej únie, negociácie, ktoré boli veľmi dôležité, ktoré ste podcenili, ctené dámy a páni z opozície, vtedy ste boli pri moci, keď poľnohospodárstvo bolo pre vás, bolo tŕňom v oku. A ja si veľmi dobre pamätám, pán minister, vystúpenia najmä poslancov SDKÚ, keď ste považovali poľnohospodárov za darmožráčov, za sektor, ktorý je zbytočný, ktorý tu nie je potrebný, ktorý len pýta peniaze a nič nedáva. Až po ťažkej kritike verejnosti a keď sa verejnosť prebrala z toho, čo sa deje v poľnohospodárstve, keď došlo k devastácii fariem, k opusteniu fariem, stratám pracovných príležitostí na vidieku, ste, začali ste byť o poľnohospodárstve ticho. Tri roky, posledné tri roky nehovoríte, že treba znížiť rozpočet v poľnohospodárstve. Predtým si pozrite vaše vystúpenia k štátnemu rozpočtu. Koľko budeme brať poľnohospodárom a koľko dávame na kojenca, na odstavča, koľko dávame na žiaka, koľko dávame na dojčiacu kravu. Pán Kaník, určite si pamätáte, pán minister, vystúpenia vášho pána kolegu Novotného alebo pána poslanca Mikloša, alebo vtedy ministra. Čiže toto sú všetko historické fakty, ktoré sa nedajú zakryť krátkou pamäťou. Poľnohospodári a verejnosť si ich pamätá na Slovensku.

    Vieme, aký bol vývoj, prečo sme dneska v pozícii, v akej sme. A dostávame sa do pozície, bohužiaľ, že musíme znovu asi trpieť v historickom princípe. Tento nás zabíja, lebo kľúčová je obálka, ktorá bude stanovená. Ja dneska neviem povedať a myslím si, že ani pán minister nevie, aká bude táto obálka. Určite bude veľa zložitých rokovaní v Európskej rade, než dôjde ku konečnému rozhodnutiu, koľko vlastne pôjde do budúceho rozpočtu peňazí na poľnohospodárstvo. Určite je to veľmi dôležitá vec, ale pre slovenských poľnohospodárov je kľúčové, aby boli podmienky vyvážené pre slovenských poľnohospodárov s inými okolitými, najmä okolitými farmármi. Toto je kľúčová vec. Nemyslím si, že kľúčové je, koľko je to peňazí, dôležité je, aby boli rovnaké podmienky.

    Pár poznámok k tomu, či podporovať malých, alebo veľkých poľnohospodárov. Ja som tu už tiež povedal, že považujem poľnohospodársku politiku Európskej únie za chorú. A dovolím si to povedať otvorene a rovno, lebo mám veľmi silný pocit, že európska pätnástka skôr hľadá cestu, ako vytvoriť konkurencieschopnosť malých európskych farmárov voči veľkým farmám vo východnej časti Európy namiesto toho, aby hľadala cestu, ako vytvoriť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva voči svetovému poľnohospodárstvu. Na svetových trhoch Európska únia stráca z hľadiska konkurencieschopnosti v potravinách. Jednoducho svet s potravinami obsadzujú iné kontinenty a Európa pri tejto politike hľadania konkurencieschopnosti malých voči veľkým a aj samotný capping nie je o ničom inom, je len o tom, ako vlastne malí budú schopní konkurovať vo vzťahu k veľkým.

    Ctené dámy a páni, ja by som bol veľmi rád, keby sme hľadali cestu, ako nájsť združenie tých malých farmárov v Európe, aby boli schopní konkurovať svetovému poľnohospodárstvu, lebo naše družstvá nie sú nič iné ako združenia malých farmárov. Ony vznikli krvavou cestou v päťdesiatych rokoch, keď brali našim starým rodičom tie malé pozemky a malé hospodárstva a brali im zvieratá, proste, aby vytvorili veľké družstvá. Bohužiaľ, ale túto historickú šancu, keď to mám takto nazvať, ktorá vznikla na pote a krvi našich starých rodičov, by sme nemali premrhať. Lebo toto je priestor, keď slovenské poľnohospodárstvo má veľké farmy, má veľké plochy, je schopné mať vysokú produktivitu práce, je schopné plne svetu konkurovať. Nezabime ho, nezlikvidujme tú konkurencieschopnosť, lebo toto je pozícia pre Slovensko tým, že má veľké celky, že je schopné vytvárať udržateľne, konkurencieschopne potraviny.

    Preto je potrebné ale podporovať aj malých farmárov. Ja sa vôbec nebránim, aby tu vzniklo obrovské množstvo malých rodinných fariem. Lenže nehorlil by som za to, aby sme brali pôdu veľkým farmárom, že budeme vytvárať malé hospodárstva, lebo ja si pamätám veľmi dobre po revolúcii, keď tu bolo veľmi veľa rodinných fariem, ktoré dneska odovzdali pôdu naspäť do družstiev, keď tu ostalo veľmi veľa neobrobenej pôdy v malých farmách a odovzdali ju naspäť do družstiev. Ony musia vzniknúť prirodzene, spontánne. To znamená, že niekto chce na pôde hospodáriť, že si ju normálne za štandardných podmienok prenajme. Väčšina pôdy, ktorá je v poľnohospodárstve, je vo vlastníctve privátnych, fyzických osôb. To znamená, že ak niekto chce hospodáriť, či už má pôdu po starých rodičoch, alebo rodičoch, alebo si ju prenajme od niekoho iného a je schopný ponúknuť lepšie podmienky v nájme, pôdu dostane. Ale nemyslím si, že je treba rozbíjať funkčné celky preto, že chceme akože vytvoriť pracovné príležitosti, ktoré pravdepodobne, veľká časť z nich za pár rokov zbankrotuje.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, chcem sa spýtať, je jedenásť hodín, vaše vystúpenie bude dlhšie ako dve minúty?

  • Pokúsim sa do dvoch minút to ukončiť. Myslím si, že to je téma, o ktorej by sa dalo rozprávať veľmi veľa.

    Aj k tým poznámkam, ktoré tu odzneli, ešte jednu poznámku iba k SAPS-u a platobným nárokom. Práve vyplácanie peňazí na SAPS je to, že ich vyplácame na plochu bez ohľadu na to, či na tej pôde produkujeme, alebo neprodukujeme potraviny. Či pôdu len mulčujeme, alebo tam vytvárame pridanú hodnotu, či pôdu, či na tej pôde nikoho nezamestnávame, alebo tam vytvárame obrovské množstvo pracovných príležitostí. A preto je potrebné prejsť tú ťažkú cestu k platobným nárokom, aby sme znovu podporili aktívnych poľnohospodárov. Tých, ktorí produkujú pridanú hodnotu, tých, ktorí produkujú potraviny, tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tých, ktorí robia zo Slovenska krajinu kultúrnu. Krajinu, v ktorej sa opláca žiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, s reakciou na vystúpenie pána poslanca sedem poslancov. Posledná pani poslankyňa Mezenská. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou a ešte nechám faktické poznámky, kým pôjdeme hlasovať.

    Takže, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Ja si dovolím tri poznámky. Pán kolega, nemám vôbec pocit, že by opozícia zneužívala túto tému na nejaké politické útoky. Ja si myslím, že to, čo bolo povedané, tak bolo povedané vecne, vecne u všetkých kolegov, ktorí vystúpili v rozprave. A ja by som si krátko dovolil zareagovať na tú vašu poznámku o novonarodenom pôdohospodárovi. No viete, ja keď som bol ministrom obrany, tak ja som nefungoval takým spôsobom, že by som si založil firmu, nejakú zbrojársku, kde by som bol akcionárom a táto firma by obchodovala so štátom a zarábala by na štáte v tom politickom odvetví, v ktorom sa ja angažujem. V tom je rozdiel medzi nami dvomi. Takže ja som si, myslím, že som sa vyjadril jasne. A pokiaľ takto vy delíte novonarodených poľnohospodárov a tých staronarodených, tak ja vám tu sľubujem, že ja budem stále novonarodený poľnohospodár.

    A ešte jednu poznámku by som si dovolil, čo sa týka tých priamych platieb a tých 90 percent. Je alibistické vyjadrenie, že budeme trvať na tom, aby to bolo dorovnané čo možno najviac. Nie, pán kolega, 100 %, 100 % je povinnosť ministra Jahnátka vyjednať pre Slovenskú republiku, žiadnych 92, tri, štyri a nejakú jednu tretinu. Sto percent a na základe toho sa bude hodnotiť, či bol úspešný, alebo nebol úspešný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Záhumenský veľmi správne a pozoruhodne zmienil príklad Zimbabwe. Pred rokmi som videl na Hard talks na BBC rozhovor s bývalým rodézijským premiérom Ianom Smithom a on s iróniou konštatoval, že aj keď ho vláda Veľkej Británie nemala rada, on bol ten, ktorý spôsobil, že hladomor do Zimbabwe prišiel o sedem rokov neskôr. Áno, bola to kedysi obilnica Európy, v ktorej vládli rasistickí farmári, v úvodzovkách, ale vládli tam, a to chcem dodať k tomu, čo povedal kolega Záhumenský, bez dotácií! To nebolo dotované, to nebola dotovaná obilnica Afriky! A veľmi správne ste povedali, že dotácie dostávajú všetci naokolo, a to je koreň mnohého zla.

    Pred rokmi som bol ako prorektor Univerzity Komenského v Bruseli na stretnutí univerzít a švédsky reprezentant z univerzity v Uppsale povedal, že statok a paradajky prežierajú budúcnosť Európy a jej vedeckého pokroku. A ako kedysi člen parlamentu som si všimol, že slovenské ošípané, a to bolo, prosím, za vlády Mikuláša Dzurindu, boli dotované približne rovnakou sumou ako vzdelávanie na Univerzite Komenského. Musím povedať, že bieda nie je to, že u nás sú nízke dotácie. Bieda je, že dotácie existujú, lebo mali by zaniknúť naraz v jednej minúte v celej Európe.

    A žiarivý príklad poľnohospodárstva na Novom Zélande, ktoré neopustilo krajinotvorbu, a očividne na Novom Zélande nie je hladomor, očividne to tam funguje a funguje to bez dotácií Európskej či inej únie.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, ak dovolíte, hovorili ste o hlavnom vyjednávačovi a o tom, že Slovenská republika vyjednala zlé podmienky pri vstupe do Európskej únie. Z veľkej miery s vami súhlasím. Viete, kto bol hlavným vyjednávačom pre kapitolu pôdohospodárstva? Minister Koncoš z SDĽ, ktorého spolustraníci dnes sedia v politickej strane SMER. Hlavným vyjednávačom dnes za Slovenskú republiku je minister Vážny. SMER vo vláde minulý rok odsúhlasil, že kapitola ministerstva pôdohospodárstva a plán rozvoja vidieka, ako i európske zdroje budú začlenené pod jednu pokrývku. De facto nad ministrom Jahnátkom sedí minister Vážny, ktorý je poverený spravovať všetky eurofondy. Práve z tohto dôvodu by som chcel apelovať aj ja na to, že musíme sa venovať tomuto procesu oveľa dôkladnejšie, pretože nebol zvládnutý prístupový proces tak, ako by mal. Minister Koncoš riešil prístupový proces do 22. októbra 2002 a prístupový proces sa skončil 12. decembra 2002 v Kodani a potom už bol len ratifikačný proces. To znamená, že pre mňa zostal len priestor necelé dva mesiace, a to sme navýšili mlieko, navýšili sme kvótu izoglukózy a stavy oviec a kôz na Slovensku a plus 90 miliónov eur do plánu rozvoja vidieka ako výsledok politického rokovania za posledné dva mesiace tesne pred vstupom a ukončením prístupového procesu. Ale ten zbytok, je treba si uvedomiť, že to sú vaši bývalí kolegovia a súčasní kolegovia, ktorí ... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Ja sa nezvyknem často k poľnohospodárstvu vyjadrovať, ale nedá mi teraz, keď som počul, pán kolega Záhumenský, viete, ja neviem, či došli argumenty alebo čo, že načo bolo potrebné používať také nepravdivé a absolútne neuskutočnené tvrdenia, že niekedy SDKÚ sa vyjadrovala o poľnohospodároch, že sú darmožráči, že sme chceli likvidovať poľnohospodárstvo, že sme boli proti tomu. To je taká, taká zbraň ľudí, ktorí sa snažia vyvolať nepriateľstvo medzi ľuďmi navzájom. SDKÚ - DS určite nikdy nemalo záujem na tom, aby sa vidieku darilo menej. Môžeme mať rôzne názory na to, ako dosiahnuť to, aby sa na vidieku žilo dobre, aby ľudia mali prácu, aby sa im darilo, aby sa darilo slovenskému poľnohospodárstvu. Určite máme na tom záujem a záujem budeme mať, a preto dovoľte mi sa veľmi ohradiť voči takýmto nepodloženým a naozaj vymysleným tvrdeniam voči našej strane.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, lebo ste ozrejmili aj mne nejakú tú históriu, ako to v poľnohospodárstve išlo. No ja sa pýtam, aká bola vyvodená zodpovednosť? Politická? Nie, osobná, hmotná? Takže vážení, s tým si budeme musieť asi aj do budúcna nejakým spôsobom poradiť, čo s takýmito, by som povedal, prešľapmi, ak sa stanú.

    Pán kolega, áno, beriem, že hovorili ste, že na krvi našich predkov sa sceľovalo v päťdesiatych rokoch a kolektivizovalo a že by sme to mali teda tú výhodu využiť. Ja som bol tiež v deväťdesiatych rokoch, v deväťdesiatom prvom, druhom, treťom, však vieš, stále som bol na tom pozemkovom a vymeriaval som tých súkromne hospodáriacich roľníkov. Hovorím, dvadsať rokov, tí, ktorí to brali zo srdcom, ostali, tí, ktorí brali špekulantsky, padli. Možnože sám vieš, že keď nemáš 100 ha, tak ani sa do toho nepúšťaj. A tak ako som povedal v minulej faktickej poznámke, no, žiaľ, tú pôdu nedostaneš. Ak si požiadaš a je nájomná zmluva na dvadsať rokov a pokiaľ rok pred jej ukončením vlastník znovu nedá výpoveď, tak prakticky pokračuje ďalších dvadsať rokov. Takže v súčasnosti ani tí malí farmári, ktorí by chceli začínať, nemajú šancu sa dostať k pôde. A je to pravda, už nehovorím o Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý prenajíma, doslova na výmery, nie na parcely a robí takéto nájomné zmluvy. A bol som pri tom osobne, kde prakticky tieto zmluvy sú vopred dané, komu pôjdu, a môže si malý farmár tam pýtať od Slovenského pozemkového fondu neviem koľko hektárov, nedostaneš ich. Dokonca v nájomných zmluvách sa ani neuvádza, že je ročná výpovedná lehota, ako to zákon stanovuje. Takže mnoho tých poľnohospodárskych družstiev a poľnohospodárskych subjektov si urobilo tú pôdu tak, ako ju potrebuje na tie dlhé obdobia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Záhumenský, som rada, že si urobil tento malý exkurz do minulosti, a každý, kto nemá krátku pamäť, vie, ako to bolo pred viac ako desiatimi rokmi. Pracovné príležitosti v poľnohospodárstve sa zlikvidovali, konečne sme pochopili mantru, že trh všetko vyrieši, že táto mantra už neplatí. Zlikvidovali sme chmeliarstvo, zemiakarstvo, živočíšnu výrobu a tak ďalej, a tak ďalej. Ťažko bude teraz dávať, zavádzať nové materiálne možnosti do obnovenia týchto výrob. Nemuseli by byť dotácie, ja som ich nikdy nebrala v podstate, keď som podnikala v poľnohospodárstve, ale myslím si, že všetci by mali mať približne rovnaké podmienky, aby sa nepostavil na štartovú čiaru zdravý šprintér a jednonohý bežec, potom je, nie je ťažké zistiť, ako tento zápas dopadne. A takto to vyzerá aj s naším slovenským poľnohospodárstvom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský, ja rovnako chcem oceniť vaše snaženie o obrodu vidieka, pretože si tiež myslím, že je to nevyhnutné. Dovolím si však rozšíriť to ešte a doplniť aj o môj postoj. Ja si totižto myslím, že idea zelenej poľnohospodárskej vidieckej a potravinovej politiky nie je iba kľúčovým zdrojom rozvoja života vidieka, ale z viacerých strategických hľadísk je poľnohospodárstvo aj kľúčovým zdrojom a zdravým potenciálom celkového hospodárskeho rastu Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, vy nie ste len novonarodený poľnohospodár, vy ste boli aj novonarodený obranár alebo expert na ministerstvo obrany, lebo posadili vás na stoličku ministra obrany a boli ste odborník na obranu vlasti. Teraz ste si sadli na stoličku poľnohospodársku vo vašej strane, tak ste odborník na poľnohospodárstvo a možnože ešte v budúcnosti tých pár takých sektorov ste schopný prestriedať. To je možno vaša schopnosť.

    Pán kolega Osuský, asi vám len nedopatrením ušlo, že Zimbabwe sa nachádza v Afrike, čiže bola to obilnica Afriky. A jednu poznámku k tomu, že koľko ste dávali, koľko bolo na ošípané a koľko bolo na študenta na univerzite. Ja sa vás chcem spýtať, o koľko by bolo dostalo Slovensko viacej peňazí, keby sme boli dali viacej na kojenca alebo na žiaka. Alebo inak sa spýtam. Koľko z tých peňazí, čo šlo do poľnohospodárstva, by sme mohli použiť na kojenca alebo na študenta alebo niekde inde?

    Už som to hovoril v tejto snemovni, pán kolega, ani jeden jediný cent. Buď by sme ich boli dali do poľnohospodárstva, alebo by sme ich boli nechali v Bruseli.

    A otázka stojí takto: nie, či ich môžeme použiť a zobrať a dať ich do iného sektora ako do poľnohospodárstva. No asi ste ma dobre nepočúvali, keď som hovoril, že nám nejde o dotácie, ale ide o rovnaké podmienky. A ak hovoríte o Novom Zélande, kde premiér Roger zaviedol tento, túto reformu, ktorú zaviedol, tak zaviedol ju v istých časových a ekonomických súvislostiach. Na to by bolo treba viacej času, aby sme mohli hovoriť, prečo to bolo možné urobiť a kedy by to bolo možné urobiť aj v rámci Európy a v rámci nejakého uceleného ekonomického celku.

    No a, pán kolega Kaník, jednu jedinú poznámku. Bol by som veľmi rád, keby sa SDKÚ nikdy nestala poľnohospodárom, ako sa stávalo, ale možno pre vašu pamäť, pozrite si vystúpenia vašich kolegov za vašich Dzurindových vlád a možno sa dočítate to, čo som vám povedal.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných dvoch bodoch programu.

  • Pekný deň, dámy a páni, budeme hlasovať. Ešte predtým pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, že ste mi dali slovo. Chcel by som pre zápis uviesť, že včera pri mojich pozmeňujúcich návrhoch, jedná sa o hlasovanie 80, 81, 82, 83, 84, 85 a 86, ma vykázalo moje zariadenie, že som nehlasoval. Samozrejme som hlasoval za.

    Ďakujem.

  • Poprosím do zápisu. Poprosím technikov, aby skontrolovali hlasovacie zariadenie pána poslanca, či je v poriadku.

    Pán poslanec Bagačka uvedie hlasovanie k

    návrhu uznesenia o Správe o opatreniach Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre objasnenie situácie po páde diaľničného mosta v Kurimanoch (tlač 336).

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili poslanci Zajac, Beblavý, Matovič, Hlina, Hudacký. Nebol podaný žiadny procedurálny návrh, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 6 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Lebocký uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia k Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2011, je to tlač 297.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave k správe k tlači 297 vystúpili traja poslanci, pán poslanec Huba, pán poslanec Mičovský a pán poslanec Hlina, ktorý dal zároveň procedurálny návrh, aby sa uvedená správa vrátila predkladateľovi na dopracovanie, čo však nemá oporu v rokovacom poriadku alebo v zákone o rokovacom poriadku. Preto vás žiadam, pán predseda, aby ste rozhodli v súlade s § 146, ako budeme postupovať.

  • Pán poslanec Hlina, chcem vás upozorniť, že pri prerokovaní iných materiálov, ako je zákon, kde sú zákonom stanovené podmienky, sa podáva návrh uznesenia v prípade, ak žiadate o doplnenie alebo dokonca o novú správu. Takže budeme hlasovať len o uznesení, ktoré bolo prednesené a prerokované. Budeme hlasovať o uznesení.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte teda hlasovať o uznesení, ktoré je prílohou správy v tom zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2011.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 bolo za, 6 sa zdržali.

    Uznesenie sme schválili.

    Boli to dva prerokované body, ktoré sme odhlasovali. Ďakujem pekne.

    Ešte vás chcem požiadať o zmenu programu, dámy a páni, vzhľadom na to, že pani poslankyňa Lucia Nicholsonová je ospravedlnená a je, z dôvodov choroby, a mala by predkladať svoje návrhy, navrhujem, aby sme jej dva poslanecké návrhy zákonov v prvom čítaní prerokovali v piatok od 9.00 hodiny ráno. Takže, sú to, sú to, ide o body 53 a bod 60. A tlače sú to 315 a 342. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Dobre, ďakujem vám veľmi pekne.

    Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Ešte pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pokiaľ vás tu mám všetkých, páni poslanci, chcem iba upozorniť členov výboru osobitného pre kontrolu NBÚ, že dneska máme zasadanie o 12.15 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Hlina je prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Dámy a páni, poprosím vás, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím aj pána ministra. Chvíľočku, pán poslanec, nemáme tu

  • Reakcia z pléna.

  • , poprosím pána ministra Jahnátka, ak je v priestoroch Národnej rady, aby zaujal svoje miesto.

    Poprosím pána ministra, zaujmite miesto.

    Nech sa páči, pán poslanec, máme tu aj pána ministra.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, už pán Číž má menej roboty teraz, lebo však prišiel o časť agendy tým, že sa to zmenilo, čo sa zmenilo, tak prípadne môže začať konanie voči mne, lebo na začiatok spomeniem, že som stál pri zrode jednej rodinnej farmy, ktorá sa ukázala ako úspešný koncept.

  • Ruch v sále.

  • Preto si myslím, že mám čo-to povedať k tejto téme a keďže ma ruší, ako sa tu rozpráva, tak počkám, kým dorozprávajú a potom budem pokračovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, začali sme opäť rozpravu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže to som teda na ten úvod chcel. Neviem, či pán Číž začne konanie, alebo nie, teda prípadne, pán minister, ak by ste chceli nejakých vašich úradníkov, nech sa poučia, kľudne ich môžete poslať.

    Komisia, z toho, čo som si prečítal, identifikovala nejaké kľúčové problémy celej Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ja vypichnem ten prvý, podľa mňa najdôležitejší, a to je adresná pomoc, kde Komisia navrhuje podporovať poľnohospodárov spravodlivejšie, jednoduchšie, adresnejšie. K tejto veci si malú odbočku dovolím. Ako už býva dobrým zvykom, tak ideme z extrému do extrému, kde jeden extrém je, že pomaly sú tu kolegovia, ktorí by podporovali aj to, že sa ráno nejaký poľnohospodár zobudí, tak na druhej strane je tu pán Osuský, ktorý okrem toho, že chcel dať vysielač nad hlavy mojich detí, tak tuná ako hviezdny príklad spomína nejaké Zimbabwe, že nepotrebujú dotácie. Viete, ale v Zimbabwe majú asi otrokárov alebo novodobých otrokárov a to by som sa zrovna, pán Osuský, z vašich úst by som toto nečakal. Takže to som si dovolil, ma to mierne vyrušilo, spomenúť ako príklad, kde nepotrebujú dotácie, Zimbabwe v dnešnej dobe. No, to naozaj, na to treba kus odvahy.

    Čiže keď by sme zostali v tom, pán minister, a ja teraz budem zmierlivý, však koniec-koncov možno nakoniec budeme aj kamaráti, teda profesijne, myslím, že, ja nehovorím, že vyjadrujem presvedčenie, môžete sa smiať, nevadí, ani že obavu, ale skôr chcem povedať, že presvedčenie teraz, ak sa opravím, že možno naozaj aj nakoniec teda aj dačo z toho bude, hej. Že ten váš systém tej podpory bude. Tak ako to chce tá Komisia, to znamená spravodlivejšie, jednoduchšie, adresnejšie, aby sme to znova nevytunovali tak, ako my máme dobrým zvykom tu vytunovať všetko a nakoniec to všetko tak aj dobrý úmysel na začiatku pokrivíme tak, že jeden by ani neveril, čoho sme schopní. A tu pri tejto príležitosti poviem aj ďalšiu vec, pán minister, že čoho sme vlastne schopní, viete, v kontexte tejto správy, pokiaľ ja som z politických dôvodov, nekomentujem výroky môjho bývalého kolegu, lebo sa mi to javí ako lepšie, čiže si hryziem do jazyka a jeho faktické poznámky, faktické, teda v úvodzovkách, nekomentujem, čiže som nekomentoval nič, ale čakal som na včerajšie hlasovanie a s mojím údesom prešlo. Prešlo hlasovanie, kde vlastne ste akceptovali pozmeňovací návrh kolegu Matoviča, ktorý mimochodom, v kontexte toho, že vy na jednej strane predkladáte, o deň neskôr predkladáte túto správu, to ako keby ste povedali, že je ako pomaly provokácia. Viete, predkladáte správu o Európskej komisii o Spoločnej poľnohospodárskej politike a deň predtým vy ste dali zelenú, lebo údajne to tak má fungovať podľa štábnej kultúry, že minister dáva zelenú, čiže minister dal včera zelenú na niečo, čo totálne odporuje, odporuje tomuto. Tak mi to, prosím vás, niekto vysvetlite. Lebo ja už to fakt nechápem. Ja som to ráno povedal tak položartom, polovážne, že čo sa stane, keď niekto z Tesca zavolá k vám, že čo je vlastne tá slovenská potravina a ten úradník povie, že teda síce nevieme, ale na tú tabuľu nezabudnite dať fotky tých ľudí, čo som spomínal, ale dobre. Korigujem, tak možno nie tak. Možno povedia a nezabudnite nás zavolať, keď ju tam budete dávať a pozvite aj TA3-ojku. Viete, že toto je, z tohto, v tomto kontexte proste včera, dnes, to je ako normálne pri všetkom pochopení a úcte, človek ako sa snaží, hej, že byť aj milosrdný, úplne detinské. Úplne detinské. Proste dať ustanovenie, ktoré je nevykonateľné, ktoré je nulitné, ktoré a ktoré, ja vám poviem, čo urobí a vy vlastne poškodíte týchto poľnohospodárov. Lebo niekde v Európskej komisii si povedia, však predstav si, tam je niekde nejaká krajina, ktorá si bola schopná dať do zákona takéto niečo. Však ich obídem raz všetkých. Viete a posilní to, paradoxne to posilní postavenie týchto reťazcov a týchto silných obchodných skupín, ktoré budú hroziť nad tým, že čoho sú tí poľnohospodári schopní. Že vidíte, je tam niekde taká malá krajina, že čoho sú schopní, čo sú schopní si dať do svojho zákonodarstva. Každý vie, že sa to nedá, všetci vedia, že to je zlé a napriek tomu to tam je. No ako tomu máme rozumieť? Viete, veď škodíte týmto. Vy si to možno neuvedomujete, možno niekto v dobrej viere, ale tým poškodíte tým poľnohospodárom. Nabijete zásobníky tým, ktorí vlastne vytvárajú hradbu tomu, že čo sa môže stať, keď sa to pustí z reťazí.

    To som chcel na to upozorniť. Mal som pocit, že to je dôležité. Nič v zlom, zámer dobrý, ale výsledovka úplne zle. Úplne zle. Úplne s hanbou to budete musieť stiahnuť, všetci sa vám vysmejú, európska, ale čo aj európska, všetci, predavačka v Tescu sa vám vysmeje. Viete, že to sú také veci, že na čo to bolo dobré? Načo ste tých ľudí do toho vtiahli, aby, keď už sami viete, že to je zlé? Nerozumiem tomu, ja tomu fakt nerozumiem. A posilníte niekoho, proti komu ste chceli robiť hradby. Keď už chcete pomôcť, tak rozmýšľajte! My, čo sme to študovali, tomu rozumieme a vieme, minimálne na strednej, mám aj strednú poľnohospodársku a sú dva odbory, chovateľ a pestovateľ, pán kolega. Keby ste chceli nájsť nejaký spôsob, že ako to možno riešiť, ten váš zámer, ktorý, nehovorím, že bol zlý, tak môžeme uvažovať, a to chce úplne novú kostru. Môžeme uvažovať výhľadovo aj v kontexte tejto správy, ktorú tu predkladáte, môžeme uvažovať o potravinách, lebo sú chovné a pestovné činnosti, môžeme uvažovať o potravinách, ktoré boli dopestované na území Slovenska. To môže byť kategória. Môžeme uvažovať o potravinách, surovina, ktorá bola dochovaná, alebo zviera, ktoré bolo dochované na území Slovenska. Toto možno, o tom sa dá rozprávať niekde, kde tomu rozumejú. Ale urobiť niečo také, proste na tú tabuľku a tú tabuľku, nech je dosť veľká, aby tam ešte vošla fotka predkladateľa. Naozaj to je akože nič v zlom, tento parlament tomu nemôže slúžiť, lebo budeme na smiech. Okrem toho, že už mám tu rozpor s tým, že ako pristupujeme k tej práci. Nechcem byť len na smiech.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Osuský, pán poslanec Kadúc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. No, začnem tou Rodéziou. Kolega Hlina, vy, samozrejme, môžete mať skúsenosť s prosperujúcou rodinnou farmou, ale vedomosti o histórii Afriky to nenahradí. Príbeh Rodézie, Iana Smitha, bielych farmárov, potom vyhnaných resp. zmasakrovaných, ktorí urobili z Rodézie obilnicu Afriky, nebol príbeh novodobého otrokárstva. To, čo tam predvádza ďalších 25 rokov Robert Mugabe, to už bola trošku väčšia tragédia. Takže hovoriť mne o novodobom otrokárstve znamená ukázať, že si niečo musíte doštudovať.

    Pokiaľ ide o tie dotácie a nedotácie, chcem povedať znova len jedno. Niekto sa domnieva, že kakaové bôby v Ghane ghanská vláda dotuje? Domnievame sa, že kávu na náhorných planinách Kene kenská vláda dotuje? Domnievame sa, pestovatelia banánov v Kolumbii a Kostarike dostávajú dotácie? Svet fungoval stáročia bez dotácií a Európa začala dotovať. A Európa dotuje a dotuje, dotuje i neobrábanie pôdy, dotuje čokoľvek, ale v oblasti vedy a výskumu zaostáva tak dramaticky, že si kope vlastný hrob. A môžeme diskutovať o tom, čo by sa s tým malo alebo nemalo robiť, ale presne ako povedal kolega Záhumenský, dotujú všetci naokolo a v tom je to prekliatie. Pretože keby všetci naraz prestali dotovať v ten istý deň, v tú istú hodinu, tak sa jednoducho ukáže, že to pôjde aj bez tých dotácií.

    A k tomu vysielaču, pán kolega, zabudli ste sa dať zvoliť do rady školy, ktorá nám zastupiteľom navrhla ten vysielač. Tá iniciatíva prišla z radov rodičov, ako ste vy.

  • Ďakujem. Lojzo, my sme sa nikdy netvárili, že tá zákonná úprava je dostačujúca, ale práve o tom je aj činnosť ministerstva, ktoré bude musieť spraviť nejaký vykonávací predpis, či už vyhlášku, alebo nejaké metodické usmernenie, ktorým určí, čo sú slovenské potraviny. Ale toto nepatrí do zákona. Čiže je tu nadstavená nejaká zákonná úprava, nejaký rámec, ten rámec je dobrý, ako si povedal, ten rámec, ten rámec je, naozaj má pomôcť slovenským poľnohospodárom, tým výrobcom, tým prvotným a zároveň ľuďom, ktorí musia vidieť, čo kupujú. Lebo ľudia chcú kupovať slovenské výrobky, ale nevedia, nevedia, čo majú kupovať a kde majú kupovať.

    A len taká druhá poznámka. Ja nerozumiem tomu, prečo ty stále ten osobný konflikt, ktorý je, prenášaš do vecnej roviny, ktorá, o ktorej si sám povedal, že je dobrá. Tak to pomôž vylepšiť. Kto ti v tom bráni? Nikto.

  • Ďakujem veľmi pekne. No kde začať. Ku kolegovi Osuskému. No, mňa to už ináč aj čiastočne prešlo, len sem-tam sa mi to vráti, viete, aj s plesom v opere, tá irónia, proste niekde dajú vysielač deťom nad hlavu, z hlavy im to robí praženice a zo srdca pingpongovú loptičku, ale tu normálne, na tvrdo a ešte budeme sa vykrúcať, to, pán kolega, už to nechajme tak. Čo sa stalo, sa stalo, ja som ochotný vám to prepáčiť. Dobre? Už sa k tomu nevracajme.

  • Smiech v sále.

  • Len prosím vás, len prosím vás, už nespomínajte mne tu, že či nejaký v Zimbabwe, proste urobil obilnicu bez dotácií, lebo to posilňujete vedomie ľudí, ktorí sú tam, ktorí tiež určitým spôsobom sú v niečom extrémni, lebo oni za to, že sa ráno zobudia, chcú, aby dostali dotáciu. To viete, vy sa navzájom, vy sa potrebujete, ako Slota niekedy potreboval tiež mať protiprúd. Viete, to je to, to je tá vyvážená, ja hovorím o vyváženej polohe.

    A kolega Miroslav Kadúc, ja chcem povedať jednu vec. Slovenský výrobok ako taký prísne vzato neexistuje. A vy máte v návrhu textáciu, ja keď som hovoril, my sa môžeme dopracovať k tomu, že môžete povedať, potravina dopestovaná na území Slovenska, surovina vychovaná na území Slovenska, ale to v textácii nemôžete. Čiže vám nepomôže žiadna vykonávacia vyhláška alebo predpis ministra, to už nikto nezožmolí. Proste to celé treba s hanbou stiahnuť, ale hovorím, paradoxne posilníte ľudí, ktorí upozorňujú na to, že čoho všetkého sú niektoré parlamenty schopné. Nabíjate im, nabíjate im zásobníky. O to ide, o to celé ide. Ja som to včera potichu, som vydržal a vieš, že mi to spôsobuje problémy, lebo sa k veciam rád vyjadrím, hej, ale som čakal, že to neprejde, ale prešlo! Čo mám k tomu povedať?

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Simon. Pán poslanec nemá záujem vystúpiť v rozprave, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa snažil skutočne poctivo si robiť poznámky, ale celé sa to takto nejako prehadzovalo zľava doprava a častokrát tie diskusie ušli úplne mimo a veľa sa tu diskutovalo mimo tejto správy vlastne o veciach, ktoré síce nejako s poľnohospodárstvom súvisia, ale určite nesúvisia s touto správou.

    Ja som akceptoval, inú možnosť som ani nemal, keď som dostal od vás povinnosť predložiť túto správu, a dokonca ste mi predpísali aj štruktúru, v akej túto správu mám predložiť, takže musel som naplniť vašu žiadosť a v tej štruktúre vám aj správu predložiť. Možno tejto správe mohla predísť ešte jedna správa, prečo sme nezvládli programovacie obdobie pre roky 2007 až 2013 a prečo sa nastavilo nové programovacie obdobie pre roky 2014 až 2020 tak nevýhodne pre slovenských poľnohospodárov.

    Čo sa udialo súčasne v bežiacom programovacom období 2007 až 2013? Výrazne nám poklesli stavy v živočíšnej výrobe, výrazne nám poklesli plochy, na ktorých sa pestovala zelenina, na ktorých sa pestovalo ovocie, výrazne nám poklesla zamestnanosť v prvovýrobe, zamestnanosť v potravinárstve a za 6 rokov pôsobenia tohto systému sme sa dostali v roku 2011 na 46 % v sebestačnosti v potravinách. Ale to nie je to jediné zlo, ktoré vzniklo zo zle nastavenej poľnohospodárskej politiky v roku 2011. Zle nastaveným systémom podpory cez tzv. SAPS-y, to znamená jednotná platba na plochu, ktoré začínali nejakými percentami a vyrovnávali sa zo štátneho rozpočtu, sa dorovnávalo na 75 % priemeru Európskej únie, čo sa robilo zas cez nejaké VDE-čka, nechcem zaťažovať, poľnohospodári vedia veľmi dobre, o čom hovorím. Zle nastaveným systémom sme naučili poľnohospodárov, že túto podporu SAPS zadefinovali ako podporu pre rastlinnú výrobu, alebo ako dotáciu pre rastlinnú výrobu, ale nie ako podporu na financovanie poľnohospodárskeho podniku. To je najväčší hriech! Ja osobne toto pokladám za najväčší hriech tohto programovacieho obdobia, ktorý vznikol. Čo sa vlastne udialo? Poľnohospodári, čo nikdy predtým nerobili, zrazu povedali, toto sú moje tržby vrátane dotácií na rastlinnú výrobu, na živočíšnu výrobu som nedostal nič, dostával som tzv. védééčka, ktoré sa ale museli zákonite každý rok znižovať, lebo to bol pokyn Európskej únie, my môžeme len dorovnávať, čiže tiež sa zákonite každý rok skracovali. A zrazu poľnohospodári povedali, že ale veď nám sa neoplatí živočíšna výroba, lebo ja dostávam rovnakú plochu, rovnaký peniaz vzhľadom na to, že mám stále rovnakú plochu, a prečo sa ja budem snažiť mať nejakú živočíšnu výrobu, mať problémy s ustajnením, mať problémy s predajom, mať problémy s krmovinami, lebo krmoviny obyčajne prvé schytajú nejaké balansy vo výkyve cien. Tak si povedali, ideme jednoduchým životom a pôjdeme len na rastlinnú výrobu.

    Dámy, páni, keď si urobíte dneska bilanciu, máme 14 komodít, ktoré vie náš agrosektor ponúknuť v sektore potravinového reťazca, a zrazu zistíte, že v oblasti obilnín, kukurice, olejnín my sme, ešte dokonca aj cukru, sme absolútne sebestační. Na 100 percent. Nepotrebujeme meniť podmienky, tu sme sebestační. Ale keď si pozriem ošípané, chýba mi 800-tisíc kusov jatočných zvierat ročne, aby som vôbec zabezpečil 80-percentnú sebestačnosť. Chýba mi milión kusov brojlerov, chýba mi 7-tisíc kusov hovädzieho dobytka a takto môžem ísť ďalej, a toto je vlastne výsledok, že bol niekedy v roku 2006 nastavený zle systém, ktorý mal platiť od roku 2007.

    Keď si spomeniete, kto bol ministrom pôdohospodárstva pred rokom 2006 alebo do roka 2006? Asi viete všetci, Zsolt Simon. Zsolt Simon berie plnú zodpovednosť za to, ako sa nastavili podmienky, ktoré mali platiť pre poľnohospodársky sektor.

    Došlo ale nové programovacie obdobie. Európska komisia predložila nový návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2014 až 2020. Sú štyri časti, ktoré treba odlíšiť v tejto Spoločnej poľnohospodárskej politike.

    Za prvé, je to čiastka alokovaná pre tzv. prvý pilier, pre priame platby, ktorá je niekde na úrovni, pardon, ktorá bola zadefinovaná pre Slovensko 2 mld. 766 mil. a uvedená 12. októbra 2011, definovaná, stanovená. Potom sú to podmienky, ktoré boli v jednotlivých vykonávacích predpisoch navrhnuté, resp. definované v tzv. siedmich politikách Európskej únie, ktoré boli nastavené tak, že keby nedošlo k zmene, tak to slovenskí poľnohospodári môžu absolútne zabaliť. Ako nemajú šancu, lebo tie východiská sú stavané na priemer Európskej únie a ten priemer Európskej únie hovorí o tom, že 70 % európskych farmárov má pod 10 hektárov plochu. Čiže zákonite nemôže reagovať na podmienky, ktoré sú na Slovensku, a na tie plochy, ktoré máme my. Čiže zle nastavené podmienky sú výsledkom nekonania a v tomto prípade, ale už nielen ministerstva pôdohospodárstva, ale aj ministerstva zahraničných vecí. Rezort zahraničných vecí ani nikto tu nespomína, ale ani nikdy nespomenul, že berie takú istú zodpovednosť za prípravu východísk pre nové rozpočtové obdobie v oblasti poľnohospodárstva ako rezort pôdohospodárstva. Dneska je to inak, aj k tomu sa dostanem. Tieto dva rezorty zlyhali a dneska je to správa a chcem len povedať, znovu si spomeňte, kto bol v tom roku, v druhom polroku 2010, v roku 2011 minister pôdohospodárstva? No nebol to znovu Zsolt Simon? Našťastie už teraz musel odísť z tej funkcie a je tu priestor, aby sa to aspoň celé napravilo.

    Čiže, dámy, páni, táto správa nie je o tom, čo Slovensko chce v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale čo Slovensko dokáže zmeniť zo zle nastavenej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Suma 2,7, 2 mld. 766 mil. vám asi nič nehovorí, ale v konečnom dôsledku to znamená, že slovenský poľnohospodár prvovýrobca dostane do roku 2020 v priemere o 50 eur menej, ako dostanú poľnohospodári v okolitých štátoch. Vôbec už nehovorím o európskom priemere, čo mi dávate domácu úlohu sto percent, pán Galko. To na vás to beriem, vy to môžete povedať. Rozumnejší to nepovie.

    My máme deficit 50 eur voči Čechom, voči Rakúšanom, voči Maďarom. My máme obchodný priestor, pokiaľ si zoberiete obchodnú bilanciu nášho agropotravinárskeho sektoru, toto je ten záujmový priestor, kde obchodujeme, čiže tam potrebujeme mať vyrovnané podmienky. Na to, aby sme vyrovnali podmienky aspoň s okolitými štátmi, potrebujeme v priemere 60 až 70 mil. eur ročne dostať do systému a konkrétne, aby sme sa napr. Čechom vyrovnali, tam je to 50 eur. Niet dôvodu, prečo sa má oddeľovať český poľnohospodár od slovenského, veď sme voľakedy 50 rokov pôsobili v spoločnom poľnohospodárskom sektore. No ale, bohužiaľ, naša diplomacia pod vedením pána Dzurindu, náš agrosektor pod vedením pána Simona si toto akosi nevšimol a zrazu, keď až sa zverejnili 12. októbra 2011 tie východiskové pozície, no tak sa mykli, lebo samozrejme vedeli, že v tom momente sa zdvihne vlna nevôle poľnohospodárov, a to sa aj stalo.

    Čiže my tu teraz riešime problém, ako to opraviť, nie, ako to nastaviť, ako to opraviť, a to je veľký, veľký rozdiel oproti tomu, čo si myslíme. My sme okamžite začali reagovať na prvý pilier, na tzv. priame platby. Prečo na priame platby? Poľnohospodárstvo má dlhodobo, ja mám podrobné bilancie za posledných desať rokov a je tam skutočne pomerne silný klesajúci trend. My potrebujeme v prvom kole zastabilizovať aspoň to, čo ešte funguje, a keď to zastabilizujeme, potom môžeme ísť prorastovými opatreniami. Na to, aby sme to zastavili, potrebujeme dostať do určitej finančnej kondície existujúce poľnohospodárske družstvá a potravinárske subjekty. Zastabilizovanie ich finančnej situácie bude zároveň aj zárodkom a zdrojom, aby sme v tzv. druhom pilieri alebo v programe rozvoja vidieka vedeli uplatňovať určité prorastové opatrenia, ktoré budú znamenať nielen zachovanie toho, čo existuje, ale nábehovú krivku, najmä v oblasti živočíšnej výroby a nábehovú krivku hlavne v rastlinnej výrobe, v špeciálnej rastlinnej výrobe, zeleninárstve, ovocinárstve, ktoré sa nám v konečnom dôsledku premietne do zamestnanosti. Keď sa nám podarí len o jeden hektár zeleniny zvýšiť, zvýšime o 2,3 zamestnanca v agrosektore, keď sa nám podarí o jeden hektár ovocia, máme jedného pracovníka. Pokiaľ sa nám podarí navýšiť 5 hektárov hrozna, máme jedného pracovníka. Na desať hektárov dvoch a plus ešte jeden traktor. Čiže máme zrátané, čo všetko potrebujeme, a keď sa nám podarí, ešte raz, ustabilizovať cez prvý systém a zároveň vytvoriť podmienky na rast, môžeme hovoriť dokonca až o 30-tisíc ľuďoch, ktorým vieme vytvoriť podmienky na zamestnanie, len na to, aby sme dosiahli 80-percentnú sebestačnosť v potravinách, ani nie 100-percentnú, osemdesiat. Čiže, dámy, páni, toto nie je o nejakých planých slovách, toto je o ucelenom systéme, kde musíte ísť od prvovýroby až po ten obchod, a ten systém je skutočne veľmi komplikovaný.

    Teraz čo so stabilizáciou prvého systému? Táto téma je uzavretá v Bruseli. Oni hovoria, nič, 12. októbra bolo stanovených 2,76 mld., prečo to Slovensko teraz otvára, prečo to neotváralo pred stanovením tejto sumy? Boli rokovania na úrovni prezidenta Európskej únie, podpredsedov Európskej komisie, eurokomisára, všetci unisono hovoria, preboha, pán minister, prečo to otvárate teraz, kde bolo Slovensko v roku 2011? Hovorím, ja neviem. Slovensko bolo určite tam, kde je teraz, ale tí, ktorí chodili vyjednávať za slovenských poľnohospodárov, sa, našťastie, po marcových voľbách vymenili. Čiže preto je tu nový pohľad, nová pozícia, a preto my žiadame, už keď nevieme zrovnať podmienky s Európskou úniou, musíme zrovnať aspoň v tomto priestore. Dávajú nám určitú šancu. Budem o nej hovoriť, ale až po budúcotýždňovom summite, lebo priznám sa, neviem, ako to dopadne, ale pokiaľ bude premiér úspešný, pri summite premiérov na budúci týždeň, budeme vedieť vyrovnať priame platby našich poľnohospodárov s okolitými štátmi. Síce nesplním domácu úlohu toho pána zo SaS-ky, neviem, ako sa volá, Galko, či, Galko, asi to nebudem vedieť splniť, ale minimálne splníme aspoň úlohu tú, ktorú očakávajú od nás slovenskí poľnohospodári.

    Ďalší problém je otázka druhého piliera a výšky, ktorá bude alokovaná do druhého piliera do programu rozvoja vidieka. Táto suma ešte nie je definovaná, malo by znovu na budúci týždeň padnúť rozhodnutie. Tam určite budeme brať plnú zodpovednosť my. Túto sumu nemal možnosť vidieť a ovplyvniť minister Simon, pokiaľ bude zle vynegociovaná, je to môj problém, je to problém tejto vlády, pokiaľ to bude lepšie vynegociované, budeme sa všetci tomu tešiť. Ale tvrdiť tu, že v plnej miere teraz ja zodpovedám, a viete, robil som si tu, potom k tej technike, rôzne poznámky. Pre viacerých z vás to nič nehovorí a ktorí ste si pozreli tú správu, ona je skutočne veľmi komplikovaná a tam vidíte ten široký rozsah, čo znamená vlastne aplikácia nejakých siedmich politík rámcových pre budúce programovacie obdobie, ale len pár poznámok. Pán Simon sa tu vychvaľoval alebo prednášal, čo on všetko urobil a dokonca, a to chcem tu spomenúť, mu zakázal prezident republiky vycestovať do Bruselu, kde sa rozhodovalo o dôležitých veciach.

    Pravda je iná. To už bolo po páde vlády Ivety Radičovej. Prezident republiky zakázal a kvôli tomu išiel na vládu, na zasadnutie vlády, lebo pán Simon chcel vycestovať do Bruselu, vtedy už sa zostrovali a boli konečné rokovania o Tokaji a pán Simon išiel s pozíciou Slovenska, kde by bol ukradol Slovensku tých 506 hektárov Tokaja, a toto mu zakázal prezident. Zobral mu kompetencie vôbec v tejto veci rokovať a okamžite volal veľvyslanca Slovenskej republiky v Bruseli pri európskom zastúpení a oznámil mu, že zobral všetky kompetencie ministrovi Simonovi jednať za Slovenskú republiku o Tokaji, nie o poľnohospodárskej politike, len o Tokaji. Čiže toto bolo veľmi nepravdivé tvrdenie, ktoré tu pán Simon povedal.

    Čo sa týka greeningu, capppingu, nechcem teraz hovoriť o tom. Ďalšia taká zmienka tu bola, že nepodporovali sme monogastre. Nielen monogastre, ale aj špeciálna rastlinná výroba, to je naša doména, veď to máte aj v tom materiáli. To je to, čo my súrne potrebujeme, potrebujeme hydinu podporovať, potrebujeme ošípané. Nechcem tu teraz hovoriť, prečo v Európskej únii nie je žiaduce, aby sa tieto druhy podporovali, má to nejakú históriu, ale my to určite dávame a keby pán Simon bol si dobre preštudoval ten materiál, zistil by, že my napr. v tej pozícii dobrovoľne viazaná platba žiadame 15 % viazanie, ale zároveň aj, aby sa týchto 15 % mohlo použiť na monogastre. Je to otázka, ako si to prečíta alebo ako tejto problematike sa venuje a rozumie. Takisto tu povedal niekoľko neprávd na systém, či pôjdeme SP systémom alebo SAPS-om.

    Je to zložitý systém. Jeden aj druhý v konečnom dôsledku v roku 2020 končia s jedným platobným nárokom. Je otázka, ako sa k tomu dopracujeme? My robíme teraz analýzy, a nie sú jednoduché. Máme na to externé firmy ako RADELA, ktorá sa vôbec týmto výkazníctvom zaoberá dlhé, dlhé roky. Je tam VÚEPP, ktorý nám na tom robí. Je to komplikované, preto ani nemá význam teraz sa ďalej tomuto problému venovať. A pán Simon vie veľmi dobre, že je to zložitý systém, a preto len dal túto vsuvku do svojej reči, aby nás alebo vás domýlil, lebo určite je predpoklad, predpoklad, že to neovládate.

    Poslednú vec, ktorú som ešte chcel povedať na pána Hlinu. Pán Hlina, slovenská potravina už je definovaná dávno. Už je definovaná v smernici ministerstva pôdohospodárstva. Je to, volá sa to Zásady posudzovania a udeľovania značky kvality SK na poľnohospodárske produkty a potraviny, schválené to bolo 23. novembra v roku 2012. Zákon o potravinách sa už len odvoláva na tento iný predpis a keď sme posledne rokovali alebo diskutovali minulý piatok na ministerstve, či to teda dáme aj do, ešte raz zopakujeme do zákona o odbytovom fonde, právnici tvrdia, legislatívci, že nemá to význam, stačí, keď je táto definícia.

    Len vás chcem upozorniť, za posledný mesiac som podpísal možno 80 dekrétov na označenie Značka kvality SK a je to veľmi atraktívna forma a skutočne tí výrobcovia potravín si to dávajú označovať.

    Je tu jeden problém, čiže neplatí to, že treba dať moju fotku na tú potravinu, skôr si dajte vy, aby vedel, kto tie hlúposti tu rozprával. Moju fotku tam nepotrebujete, stačí môj podpis pod ten dekrét, že toto je potravina vyrobená na Slovensku. Ona tam má aj presnú definíciu. Veď tú definíciu som vám tu už hádam päťkrát hovoril v pléne. No keď ste si ju nezapamätali, môžem vám ju poslať aj písomne. Čiže čo je slovenská potravina, je definovaná, a možno dáte otázku, prečo je tam Kvalita SK. Viete ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, prepáčte, nerada vás prerušujem, je 12.00 hodín. Nerada by som poslancov ukrátila o obedňajšiu prestávku.

  • Poslednú vetu. To označenie nedostane len ten výrobok, ktorý spĺňa tie kritériá, ale zároveň musí mať aj príslušnú kvalitu, ktorú deklaruje v svojom technologickom predpise.

    Skončil som.

  • Ďakujem pán minister. Pani spravodajkyňa, zrejme chcete zaujať stanovisko. Nie.

    Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine k návrhu poslancov Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona o elektronických komunikáciách.

    Takže ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to druhým čítaním o

    návrhu poslancov Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh je uvedený ako tlač č. 212, informácia z výborov 212a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, prichádzam v druhom čítaní po predchádzajúcom úspešnom prvom čítaní s návrhom zákona, ktorý má za cieľ upraviť používanie tzv. audiotextových liniek alebo to, aby bolo jednoznačne upravené, že osobitná kategória služieb, ktorá v zmysle predmetného zákona o elektronických komunikáciách definuje alebo chce definovať tzv. audiotextové služby, a aby toto bolo jednoznačne upravené. Tá jednoznačná úprava spočíva v tom, aby zákazník, ktorý je priamo v dotyku so službou, čiže či vytočí telefónne číslo, ktoré je spoplatnené inou tarifou, ako má predplatený program, alebo ľudovo povedané paušál, a je spoplatnená inak, aby o tom bol zákazník informovaný priamo pri spojení s takouto službou.

    Tento návrh zákona nie je, nie je v tomto parlamente nový a možno symbolicky bol riešený aj pod, keďže gesčne spadá pod ministerstvo dopravy, spojov a telekomunikácií, aj za predchádzajúcej vlády pod vedením pána ministra, vtedy pána ministra Figeľa, teraz predsedajúceho schôdze. Našou úlohou alebo našou ambíciou bolo to, aby audiotextové linky neboli zneužívané na podvodné praktiky, ktoré spotrebitelia alebo tí, ktorí chcú dostať informácie, či už o cestovných poriadkoch, alebo informácie o tom, že niekto niekde ponúka prácu, a ten, kto takéto služby ponúka a chce o nich informovať, nezneužíval postavenie toho, že častokrát sa napriek zákonnej úprave nedostane k informácii, že táto linka je spoplatnená inak alebo, alebo vyššou sumou, ako má predplatený paušál.

    Keďže v prvom čítaní sa táto snemovňa rozhodla tento návrh podporiť, tak sme sa dostali do druhého čítania. Medzi týmito dvomi čítaniami nie je štandardná doba, ale v rámci parlamentných turbulencií a množstva bodov, ktoré boli predložené, sa dostávame k druhému čítaniu až teraz. A na ceste od prvého do druhého čítania sme, chcem informovať, som absolvoval niekoľko desiatok stretnutí, či už priamo s poskytovateľmi audiotextových liniek, alebo aj s niektorými zainteresovanými operátormi, ktorí takúto službu sprostredkovávajú, a na základe toho prišlo aj k väčšej precízii pojmov, ktoré sme mali úmysel a ktoré máme úmysel upraviť.

    Myslím si, že, chcel by som sa v tejto otázke obrátiť na kolegov zo SMER-u, napriek veľmi malej účasti. Keďže bol pôvodne vyhlásený súhlas tohto pléna aj za účasti vládnej strany, dúfam, že aj po ministerských stanoviskách, ktoré sme zapracovali do pozmeňujúcich návrhov, a keďže ministerstvo pristúpilo aj ku komentovaniu tohto návrhu v medzirezortnom konaní pripomienkovom, kde bola z hľadiska ministerstva vyjadrená jedna malá legislatívna úprava, ktorú sme zapracovali a potom následne v rozprave by som ju chcel predložiť. Čiže neexistuje žiadny, žiadna prekážka, ktorá by mohla ospravedlniť alebo mohla hovoriť o tom, že neexistuje právo človeka, ktorý sa chce dovolať na nejakú linku, byť o cene a o tejto službe, že je linka inak spoplatnená, že neexistuje vlastne žiadna prekážka k tomu, aby sme túto právnu úpravu upravili.

    Chceli by sme, aby ľudia, ak zavolajú na telefónnu linku, dostali informáciu o tom, že, že sa, budú spoplatnení inak, ako očakávajú spoplatnením paušálu. Chcel by som uviesť aj mnohé príklady, ktoré v rámci zneužívania tohto štatútu, že ľudia sa dovolajú na linku a zároveň nezaznie informácia o cene, ani o tom, že táto služba je inak spoplatnená. Ten zneužívajúci moment tohto často vedie k tomu, že na konci mesiaca pri fakturácii sa dozvedia, že musia zaplatiť za používanie telefónu 600-, 700-, 1000-eurové faktúry.

    Posledný príklad bol, myslím si, že to bolo v spravodajstve jednej z komerčných televízií, kde pán hľadal prácu pre svoju mamu, učiteľku cudzieho jazyka, s operátorom si uplatnil službu alebo dohodol službu takú, aby mu zakázal, čo je na základe zákona, nedovolanie sa na takýto typ služby, napriek tomu mu na konci mesiaca prišla niekoľkostoeurová faktúra, keďže ten hovor, ktorý ho mal informovať o podmienkach získania tejto práce sa predĺžil natoľko, že mu prišla obrovská faktúra za službu, ktorú ani nevedel, že využíva.

    Myslím si, že tento zákon rešpektuje to, že ľudia nie sú v ľahkej sociálnej situácii. A keďže tu existujú aj podnikatelia, ktorí nie celkom z bona fide alebo dobromyseľných úmyslov podnikajú na našom trhu, mali by sme pristúpiť k zákonnej úprave, ktorá by im toto podvodné konanie sťažila.

    Mali by sme pristúpiť k úprave, ktorá je relatívne jednoduchá, a to je to, aby človek vedel, keď sa niekam chce dovolať, že niekto môže podvodným spôsobom na ňom chcieť zarobiť. Chcel by som teda následne pri uvádzaní tohto zákona poprosiť o podporu. A dúfam, že pozmeňujúce návrhy, ktoré akceptujú ministerské pripomienky, prispejú k tomu, aby sa táto podpora dala vyjadriť aj v druhom čítaní. A úprava, ktorá zabráni podvodnému konaniu niektorých kvázipodnikateľov, bola platná v slovenskom právnom systéme a občania neboli vystavovaní tomu, že dostávajú v súčasnej ťažkej dobe niekoľkostoeurové faktúry za to, že ani nevedia, že sa dovolali na niektoré informácie, ktoré potrebovali k svojmu životu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pre hospodárske záležitosti pánovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 212.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. novembra 2012 č. 314 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2012 č. 124 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný, teda nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor rokoval 26. novembra 2012 o spoločnej správe výborov. Tú spoločnú správu výbor neschválil. A svojím uznesením z 26. novembra 2012 č. 97 ma poveril, aby som v zmysle rokovacieho poriadku podal teda tuná správu o výsledkoch rokovania, čo som práve učinil.

    Prosím, pán podpredseda Národnej rady, aby ste otvorili k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto návrhu. Ako prvého evidujem pána predkladateľa Jozefa Viskupiča. Nech sa páči. Potom mám písomné prihlášky od Eriky Jurinovej a Martina Fecka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako som avizoval, na základe stanoviska ministerstva by som chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vo svojom stanovisku predložilo na rokovanie vlády a konštatuje, že pojem "audiotextové služby", ktoré sme my opäť do zákona zavádzali, zákon nepozná.

    S týmto stanoviskom sa preto môžeme stotožniť. A tento, alebo dá sa s ním stotožniť, a tento pojem nahrádzame pojmom "služba so zvýšenou tarifou". Jedná sa o rozšírenie tejto, tohto pojmu. A tento pojem je použitý aj v platnom opatrení Telekomunikačného úradu o číslovacom pláne.

    Tento môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh zároveň zohľadňuje samotné odporúčanie ministerstva, aby pred začatím alebo zostavením volania na služby so zvýšenou tarifou odznela informácia o tom, že telefonujúci volá na číslo so zvýšenou tarifou, a nie iba za cenu, ktorú má určenú ako paušál.

    Volajúci teda dostane informáciu o tom, že volá na číslo so zvýšenou tarifou. Takáto všeobecná informácia sa ministerstvu javí ako postačujúca na to, aby užívateľ pred samotným spojením volania so zvýšenou tarifou zvážil, či chce takéto volanie uskutočniť, a prípadne podnikol kroky na zistenie skutočnej ceny takého volania. Toto bol citát zo stanoviska ministerstva.

    Ministerstvo tiež odporúča, aby sa pojem "spojenie volania", použitý v platnom znení § 42 predmetného zákona, nahradil pojmom "zostavenie volania", čo lepšie zodpovedá zneniu zákona v jeho ďalších ustanoveniach.

    Zároveň môj pozmeňujúci návrh, keďže som spomínal, že sa v rámci parlamentných praktík stalo to, že druhé konanie, druhé čítanie o tomto návrhu zákona prejednávame až teraz, tak posúvame účinnosť z pôvodného návrhu na 1. apríl 2013.

    Chcel by som k tomuto povedať, že tento návrh, tento môj pozmeňujúci návrh je výsledkom kompromisu medzi všetkými zainteresovanými stranami a myslím si, že umožní aj v rámci odbornej diskusie, aj v rámci podpory, ktorú odborníci z vládnej strany alebo aj ďalší zainteresovaní ľudia, ktorí sa okolo tohto zákona vyskytli, aby to, že bude poskytnutá aspoň všeobecná informácia o tom, že niekto volá na linku so zvýšenou tarifou, zaznela pri spojení volania, je dobrou úpravou, a prosím podporu cez celé politické spektrum od liberálov až po sociálnu demokraciu a nemuseli by mať s týmto návrhom problém.

    Dovolil by som si teda prečítať znenie samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronickej komunikácii v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bod 1 znie:

    "1. v § 42 ods. 1 písm. i) znie: "i) informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslam alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami pri osobitých kategóriách služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť informáciu o volaní na služby so zvýšenou tarifou okamžite pred zostavením volania."."

    Odôvodnenie som uviedol na začiatku.

    2. V čl. I bod 2 znie:

    "2. Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 78a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2013. Úrad uvedie do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) všeobecné povolenie vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 31. októbra 2013."."

    Odôvodnenie: Keďže ministerstvo vo svojom stanovisku na rokovanie vlády Slovenskej republiky spresnilo, že Telekomunikačný úrad môže povinnosť uvedenú v § 42 ods. 1 písm. i) zákona uložiť len formou všeobecného povolenia, je namieste upraviť prechodné ustanovenie tak, že sa z neho vypustí povinnosť pre tento úrad zosúladiť aj individuálne povolenie s návrhom zákona, čo zodpovedá aj odporúčaniu ministerstva.

    Zároveň sa predlžuje lehota na uvedenie všeobecného povolenia vydaného podľa doterajších predpisov na poskytnutie sietí a služieb do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) zákona až do 31. októbra 2013, čo je priamo v súlade s odporúčaním uvedeným v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    3. V čl. II sa slová "1. januára 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2013".

    Ako som odôvodnil, vzhľadom na časový posun v rámci legislatívneho procesu je vhodné posunúť termín nadobudnutia účinnosti k návrhu zákona na 1. apríl 2013.

    Čiže tento kompromisný návrh o tom, aby zaznela hláška, že linky so zvýšenou tarifikáciou máme na trhu a že sú inak spoplatnené, ako môže zákazník predpokladať, by bola vo všeobecnej podobe bez priameho uvádzania ceny. Ak by bránilo tomu nejaké odborné stanovisko, že uvádzanie ceny nejde technicky umožniť, tak tento pozmeňujúci návrh tomuto vychádza v ústrety a umožňuje, aby na základe aj technického vybavenia operátorov alebo poskytovateľov týchto služieb zaviedli túto povinnosť, túto službu pre svojich zákazníkov, aby boli informovaní o tom, že volajú na telefónne číslo so zvýšenou tarifou.

    Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ako aj zákona ako celku.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani kolegyňa podpredsedníčka Erika Jurinová.

    Nech sa páči.

  • 8.

    Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán predkladateľ aj všetky kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reflektuje možnože problém, ktorý načrtol kolega Jozef Viskupič, z inej stránky.

    To, čo predkladal ako pozmeňovací návrh Jozef Viskupič, vyplýva zo stanoviska jednak ministerstva hospodárstva, jednak z dohody, z možnej dohody, ktorá sa naozaj črtala. Je to návrh, ktorý možnože v niečom ubral na svojej vážnosti tým, že by tam nemuseli byť uplatnené ceny, alebo by nemuseli byť uvádzané ceny, každopádne už len to, že by ste počuli hlášku, ktorá vás upozorní, že je služba spoplatnená inak alebo vyššie, je rovnako dôležité.

    Ja sa pokúsim presadiť, alebo teda podám návrh, ktorý hovorí práve o tom, že máme záujem na tom, aby boli rovnako uvedené aj ceny hovorov. A zároveň bližšie alebo hlbšie špecifikuje aj oblasť služieb, ktorých by sa to týkalo.

    Takže pristúpim k samotnému prečítaniu pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 Z. z. o elektronických telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. bod. V čl. I bod 1 znie:

    "1. bod v § 42 ods. 1 písm. i) znie:

    "informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslam alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami; pri osobitných kategóriách služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť takúto informáciu okamžite pred zostavením volania.

    Odôvodnenie. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ďalej len "ministerstvo", vo svojom stanovisku na rokovaní vlády Slovenskej republiky konštatuje, že pojem "audiotextové služby", ktoré sa pôvodne nachádza v znení, elektronicky, v zákone o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, nepozná.

    S týmto stanoviskom sa možno stotožniť, treba však zároveň uviesť, že zákon nepozná ani pojem "osobitné cenové podmienky", ktoré ministerstvo odporúča v zákone ponechať, ani pojem "osobitné kategórie služieb", ktoré rovnako ministerstvo odporúča v zákone ponechať a navyše pod ne zaradiť aj služby so zvýšenou tarifou.

    Zákon vo vzťahu k telefónnym číslam nepozná ani pojem "služby so zvýšenou cenou", ktoré ministerstvo odporúča ako náhradu za "audiotextové služby" a takýto pojem výslovne uvádza len v súvislosti s blokovaním MMS v § 43 ods. 4 písm. c) zákona. To, že v praxi dokáže podnik poskytujúci verejnú sieť alebo podnik poskytujúci verejnú službu blokovať aj iné aplikácie vrátane audiotextu, nevyplýva z uplatňovania pojmu "služba so zvýšenou cenou", ako sa domnieva ministerstvo, ale z dohody s klientom na blokácií tých aplikácií, ktoré takýto podnik ponúka ako technicky realizovateľnú službu v zmysle § 43 ods. 4 písm. c) zákona. Pritom pojem "audiotextová služba" použil aj samotný Telekomunikačný úrad, keď sa v minulosti pokúsil vo všeobecnom povolení zaviesť presne tú istú povinnosť, aká sa chce zaviesť aj týmto návrhom zákona. Napriek tomu, že takáto povinnosť nakoniec vo všeobecnom povolení uvedeného úradu nebola zavedená, voči pojmu nenamietala ani Asociácia poskytovateľov telekomunikačných služieb so zvýšenou tarifou, ktorá združuje osoby, ktoré poskytujú aj audiotextové služby.

    V tejto súvislosti možno poukázať na platné opatrenie Telekomunikačného úradu o číslovacom pláne, ktoré používa pojem "služba so zvýšenou tarifou". Touto službou sa rozumie služba s pridanou hodnotou poskytovaná za zvýšenú tarifu. Pojem "služba s pridanou hodnotou" zákon pozná a používa ho vo viacerých ustanoveniach, a preto sa javí vhodným, keďže ministerstvo neodporúča používať pojem "audiotextové služby", použiť práve pojem "služba so zvýšenou tarifou", čím by došlo aj k zosúladeniu a prepojeniu pojmov použitých v zákone a vo vykonávacích predpisoch k nemu.

    S odporúčaním ministerstva, aby sa pred zostavením volania v prípade osobitných kategórií služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytla volajúcemu len informácia o tom, že ide o takúto službu, sa nie je možné stotožniť, keďže takéto odporúčanie nie je v súlade so základným zámerom návrhu zákona, na základe ktorého by sa mala pred zostavením volania poskytnúť platná cena, konkrétne cenové podmienky, aby sa volajúci vedel zodpovedne rozhodnúť, či takúto elektronickú komunikačnú službu využije, alebo nie.

    Bod 2. V čl. I, bod 2 znie:

    "Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 78a Prechodné ustanovenie k úpravám činným, účinným od 1. apríla 2013. Úrad uvedie do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) všeobecné povolenie vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 31. októbra 2013."."

    Posledný. Toto prechodné ustanovenie sa tam podobne ako v pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol kolega, to sa nemení, alebo je presne totožné, tak aj odôvodnenie si dovolím neprečítať presne.

    Tretí bod: V čl. II sa slová "1. januára 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2013".

    Vzhľadom na časový posun v rámci legislatívneho procesu je vhodné posunúť termín nadobudnutia účinnosti rovnako ako v prípade kolegovho návrhu, 2013.

    Ja by som teda na záver vám len chcela ešte raz dať do pozornosti, o čo ide vlastne v tomto návrhu zákona. Jeho cieľom je, jednoducho povedané, ochrániť spotrebiteľa. Ochrániť spotrebiteľa tým, že mu budú zo strany poskytovateľa poskytnuté jasné, presné informácie a úplné informácie o nákupných podmienkach tejto verejnej služby. Pritom určite dáte za pravdu, že osobitne treba pristupovať k spotrebiteľom, ktorí sú zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti. Toto sú hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli takýto návrh zákona predložiť, aj hlavný dôvod, prečo sa aj snažíme týmito typmi pozmeňovacích návrhov vás požiadať, aby ste si naozaj vybrali to, čo je aj, bohužiaľ, politicky priechodné a podporili jeden z našich návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán kolega Martin Fecko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia. Dovoľte, aby som aj ja sa vyjadril k nášmu prednesenému zákonu o elektronických komunikáciách, ktorým dneska dopĺňame zákon o elektronických komunikáciách, a zároveň dal aj jeden pozmeňujúci návrh a doplňujúci, ktorý prakticky chce urobiť poriadok aj v rôznych esemeskách, ememeskách, ktoré dostávame a tiež nám spôsobujú v mnohých rodinách niekedy traumy, aké veľké čísla za dané služby nám vyskočia.

    Účet za telefóny v nadmernej výške postihol už nie jednu domácnosť a zďaleka nie vždy príčina bola iba komunikácia dospievajúcich detí s týmto telefónom. Známe sú prípady, keď mnohým zákazníkom mobilných operátorov napríklad vyzváňal telefón s neznámym číslom, keď sa chceli ozvať, hovor sa automaticky zrušil a prekvapenie prišlo s faktúrou. Prakticky zákazníci sa po jedinom zavolaní na číslo zmeškaného hovoru po fakturačnom období takmer nedoplatili. Tak to je vlastne zmysel aj nášho zákona, ktorý sme už predkladali, ako už kolega, pán Viskupič povedal, po ťažkých trampotách časových, konečne sa dostal aj do druhého čítania na schôdzi Národnej rady.

    Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, kde prakticky v odôvodnení bude všetko jasné, takže dúfam, ctená snemovňa, že všetko pochopíme.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Martina Fecka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 212. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. § 3 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:

    "(5) Osobitnou kategóriou služieb sú služby s pridanou hodnotou, ktoré sú poskytnuté ako verejné služby podľa tohto zákona za zvýšenú tarifu (ďalej len "osobitné cenové podmienky") vrátane súťaží, v ktorých účasť užívateľa predpokladá jeho zapojenie sa formou krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy (ďalej len "výherná súťaž")."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: V stanovisku Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1775/2012 sa uvádza, že nahradením doterajších pojmov "osobitné cenové podmienky" za "konkrétne cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb" za "niektoré kategórie služieb" sa vecne mení význam ustanovenia § 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách") a že navrhované pojmy sú obsahovo príliš široké a právne vágne, čo by mohlo v praxi spôsobovať problémy s ich vymedzením. V stanovisku sa zároveň odporúča precizovať formuláciu pojmu použitú v tomto ustanovení. Skutočnosť, že však, skutočnosť je však taká, že tak ako nie sú vymedzené navrhované pojmy konkrétnej cenovej podmienky a niektoré kategórie služieb, nie sú v zákone o elektronických komunikáciách vymedzené ani doterajšie pojmy "osobitné cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb".

    Rovnako nie je vymedzený ani pojem "audiotextové služby", pričom však tento pojem používa aj samotný Telekomunikačný úrad, keď sa v minulosti pokúsil vo všeobecnom povolení zaviesť presne tú istú povinnosť, aká sa chce zaviesť aj týmto návrhom zákona. Napriek tomu, že takáto povinnosť nakoniec vo všeobecnom povolení uvedeného úradu nebola zavedená, voči pojmu "audiotextové služby" nenamietala ani Asociácia poskytovateľov telekomunikačných služieb so zvýšenou tarifou (APRS), ktorá združuje osoby, ktoré tieto služby poskytujú.

    Pojem, ktorý navrhuje použiť namiesto pojmu "audiotextové služby" Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo), a to pojem "služba so zvýšenou cenou", tiež nie je v zákone o elektronických komunikáciách vymedzený a je použitý len raz, výlučne v spojení s blokáciou MMS, § 43 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách.

    V opatrení Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky 0-26/2011 o číslovacom pláne je vymedzený výlučne pojem "služba so zvýšenou tarifou", ktorou sa rozumie služba s pridanou hodnotou poskytovaná za zvýšenú tarifu. Tento pojem je transponovaný do opatrenia uvedeného úradu zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2012, týkajúcej sa spracovávania osobitných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií, smernica o súkromnom a elektronických komunikácií, o súkromí a elektronických komunikáciách. Je to mimoriadne vydanie ústredného vestníka Európskej únie, kapitola 13, zväzok 29 v platnom znení, ktorá službu so zvýšenou tarifou vymedzuje ako službu, ktorá si vyžaduje spracovanie prevádzkových dát alebo miestnych dát iných, nie sú prevádzkové dáta v takom rozsahu, aký ide nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturácie jej prenosu. Podľa menovanej smernice môžu tieto služby napríklad obsahovať informáciu o najlacnejšom tarifnom balíku, navigačnú pomoc, prevádzkové informácie, predpoveď počasia a turistické informácie. Tieto služby môžu mať charakter volania alebo textovej či obrazovej správy, čo korešponduje so záverom, ktorý chcú dosiahnuť predkladatelia novely o elektronických komunikáciách.

    Pojem "služba so zvýšenou tarifou" je tak priamo naviazaná na pojem "služba s pridanou hodnotou", ktorý platný zákon o elektronických komunikáciách vymedzuje v § 57 ods. 3. Ako služby s pridanou hodnotou sú zo strany podnikov poskytujúcich verejné siete alebo verejné služby v princípe ponímané aj audiotextové služby a rôzne formy súťaží, v ktorých účasť užívateľa predpokladá jeho zapojenie sa formou krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy (ďalej len "výherná súťaž").

    S cieľom precizovať ustanovenie § 42 ods. 1 písm. i) zákona o elektronických komunikáciách a dať príslušným pojmom určitý vecný rozmer je nevyhnutné priamo v zákone vymedziť pojem "osobitná kategória služieb". Spoločne s vymedzením tohto pojmu je žiaduce zadefinovať aj pojem "osobitné cenové podmienky" aspoň v podobe legislatívnej skratky a rovnako v podobe legislatívnej skratky z praktických dôvodov aj pojem "výherná súťaž".

    V súlade s odporúčaním ministerstva uvedeným v stanovisku na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa nepoužíva v texte pojem "audiotextové služby", keďže tento pojem je už zahrnutý v pojme "osobitné kategórie služieb", ktoré sú poskytované ako verejné služby podľa zákona o elektronických komunikáciách za zvýšenú tarifu.

    2. V čl. I, bod 1 znie:

    "(1) § 42 ods. 1 písm. i) znie:

    "i) Informácie o platných cenách vo vzťahu ku všetkým číslam a službám s osobitnými cenovými podmienkami; pri osobitných kategóriách služieb poskytnúť takéto informácie okamžite pred zostavením volania, ak ide o telefónnu službu alebo na začiatku komunikácie s užívateľom, alebo na tom istom mieste spoločne s informáciou o službe, ak ide o výhernú súťaž."."

    Odôvodnenie: Ustanovenie § 42 zákona o elektronických komunikáciách je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica univerzálnej služby, mimoriadne vydanie ústredného vestníka Európskej únie, kapitola 13, zväzok 29 v platnom znení, a jeho cieľom je ochrana spotrebiteľa. Možno súhlasiť s niektorými odbornými názormi, že ukladanie povinností prevádzkovateľom z hľadiska obsahu služby by nemalo byť predmetom tohto zákona o elektronických komunikáciách, ale iných zákonov, napríklad zákona 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov alebo zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa").

    Na druhej strane treba uviesť, že v § 1 ods. 2 zákona o slovenských komunikáciách takéto legislatívne a vecné riešenie výslovne pripúšťa a že na Slovensku sa v oblasti ochrany spotrebiteľa uplatňuje aj kombinovaný prístup, to jest zákon o ochrane spotrebiteľa nie je jediným, ale skôr rámcovým zákonom o ochrane spotrebiteľa. Je integrálnou súčasťou viacerých iných sektorových zákonov, napríklad zákona 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 390/2012 Z. z. Rovnako je potrebné uviesť, že bez ohľadu na informácie, ktoré sú povinne zverejňované podnikom poskytujúcim verejné siete alebo verejné služby v zmysle § 42 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, na uvedené podniky sa vzťahuje odsek 2 tohto ustanovenia, ktoré jednak prikazuje týmto podnikom zverejňovať informácie podľa ods. 1 transparentne, porovnateľne, primerane a aktuálne a súčasne umožňuje Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky, aby určoval ďalšie požiadavky týkajúce sa spôsobu a formy zverejňovania informácií.

    S prihliadnutím na bod I tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu možno ponechať pojmy "osobitné cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb" ako súčasť formulácie § 42 ods. 1 písm. i) zákona o elektronických komunikáciách. Je však potrebné oddeliť a následne precizovať dve najčastejšie sa vyskytujúce osobitné kategórie služieb, a to audiotextové služby, v návrhu zahrnuté pod pojem "osobitné kategórie služieb", kde sa ponecháva povinnosť informovať užívateľa, spotrebiteľa o platných cenách okamžite pred zostavením volania, a výherné súťaže, kde je takúto povinnosť nevyhnutné naviazať na komunikáciu s užívateľom podľa kategórie súťaže. V prípade výherných súťaží, ktoré prebiehajú výlučne v rámci mobilnej telefónnej komunikácie, zaslanie SMS alebo MMS zo strany operátora, následne zapojenie sa do súťaže užívateľom zaslaním MMS alebo SMS, je žiaduce, aby informácia o osobitných cenových podmienkach bola zaslaná na začiatku komunikácie s užívateľom, keď sa ešte má možnosť rozhodnúť, či do súťaže sa zapojí. V prípade výherných súťaží, ktoré prebiehajú v inom priestore, napríklad v audiovizuálnom priestore, a odkazujú užívateľa na zapojenie sa do súťaže formou zaslania SMS alebo MMS, je žiaduce, aby informácia o osobitných cenových podmienkach bola sprostredkovaná užívateľovi na tom istom mieste spoločne s informáciou o službe. S odporúčaním ministerstva, aby sa pred zostavením volania v prípade osobitných kategórií služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytla volajúcemu len informácia o tom, že ide o takúto službu, sa nie je možné stotožniť, keďže takéto odporúčanie nie je v súlade so základným zámerom návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách, na základe ktorého by sa mala pred zostavením volania poskytnúť platná cena, aby sa volajúci vedel zodpovedne rozhodnúť, či takúto elektronickú komunikačnú službu využije, alebo nie.

    Preto je potrebné v § 42 ods. 1 písm. i) zákona určitým spôsobom vyjadriť, že volajúci sa dozvie o konkrétnych cenových podmienkach, t. j. platnej cene, ešte pred zostavením volania. Volanie, pán kolega, volania, nie hovoru. Možno akceptovať odporúčanie ministerstva a zároveň odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol v predmetnom ustanovení ponechaný pojem "osobitné cenové podmienky", a to vzhľadom na to, že sa tieto podmienky spresňujú v bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. S cieľom dosiahnuť účel zákona, návrhu zákona je však nevyhnutné doplniť informáciu o platnej cene do tohto ustanovenia tak, aby bol volajúci spotrebiteľ dostatočne chránený, čo je v súlade aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby, mimoriadne vydanie Ústredného vestníka Európskej únie, kap. 13, zv. 29) v platnom znení. Ministerstvo tiež odporúča nahradiť pojem "spojenie volania", ktorý používa platný zákon o elektronických komunikáciách v § 42 ods. 1 písm. e) pojmom "zostavenie volania", čo by bolo v súlade s terminológiou použitou v § 3 ods. 3 zákona. S takýmto odporúčaním sa možno stotožniť, a preto je zohľadnené aj v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.

    Bod 3. V čl. I bod 2 znie:

    "2. Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 78a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2013.

    Úrad uvedie do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) všeobecné povolenie vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 31. októbra 2013."."

    Odôvodnenie podobné, ako bolo v predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhoch.

    Takže čítam bod štyri. V čl. II sa slová "1. januára 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2013".

    Je to odôvodnené vzhľadom na časový posun. V rámci legislatívneho procesu je vhodné posunúť termín nadobudnutia účinnosti návrhu zákona na 1. apríl 2013.

    Vážení kolegovia, bolo to možno trošku nezáživné, ale myslím si, že aj ememesky a esemesky majú svoju váhu. Ťahajú peniaze z vreciek našich obyčajných ľudí, občanov Slovenskej republiky. Tak dúfam, že touto novelou, ktorá bola aj ministerskými pracovníkmi odsúhlasená, ministerstvom akceptovaná, že bude aj naprieč politickým spektrom akceptovaná a bude schválená, o čo by som vás chcel poprosiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Fecka sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, chcem sa spýtať. Ste predkladatelia štyria, ešte, či pán Matovič tiež príde s nejakým pozmeňujúcim návrhom? Návrh, ktorý ste predložili, vychádza z veľmi dobrého úmyslu. To nikto vám nepopiera. Ale tá forma, to sme na to už upozorňovali aj na výbore. Buď sa to šilo veľmi horúcou legislatívnou ihlou, alebo ste tomu právnikovi alebo odborníkovi, ktorý vám to pripravoval, zaplatili primálo. Lebo tá forma je strašná! Ešte raz prízvukujem, že nápad je veľmi dobrý, ale čo ste tu predviedli tuto v tom druhom čítaní s tými pozmeňovákmi, tak to je hrôza. Kto teraz bude môcť za toto zahlasovať? Kto teraz prezrie, či to je právne a legislatívne v poriadku? Istota, že to s kľudným svedomím môžeme posunúť do tretieho čítania, do zákonnej podoby, je asi taká, aká je sociálna istota terajšej vlády.

  • Nech sa páči, s druhou faktickou poznámkou pani Helena Mezenská.

  • Tak ja, naopak, ja verím v dobrý úmysel nielen predloženého zákona novely, ale aj tohto pozmeňujúceho návrhu a opieram sa hlavne o spoločenskú objednávku ľudí, ktorí vďaka tomu, že sa dostali do bezvýchodiskových situácií, dokonca exekučných konaní vďaka tomu, že volali na audiotextové čísla, kde dopredu nemali cenu, dnes naozaj by takýto zákon títo ľudia privítali. Ako aj spotrebiteľské organizácie, ktoré ich v záťažovej situácii zastupujú. Jedným zo základných, jednou zo základných povinností predávajúceho je poskytnúť informáciu o cene. A spotrebiteľ má právo byť dopredu o tejto cene informovaný. Ja nepochybujem nielen o dobrom úmysle tohto zákona, ale aj o jeho forme a samotnom efekte pre ľudí, ktorí dnes naozaj končia vďaka nie jasne nastavenému zákonu v rukách predajcov a poskytovateľov služieb, ktorí využívajú nekalé marketingové praktiky. Takže naprieč celého politického spektra chcem vyzvať vás, kolegovia, aby ste tento zákon podporili. Ak sú nejaké nejasnosti, verím, že predkladateľ k pozmeňujúcim návrhom zabezpečí ešte presnejší a precíznejší výklad.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou pán poslanec Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické pripomienky. Myslím si, pán kolega Gál, že museli sme tu vyšpecifikovať jednotlivé druhy, ktoré chceme odstrániť. Teda tie typy, ktoré môžu sa vyskytnúť pri takejto komunikácii. A to, že je to trošku obšírnejšie a bolo to v troch, tak už nechám na vás, že ako máte, by som povedal, mieru tej trpezlivosti si to prečítať a prejsť. Lebo nie všetko môžeme robiť v minimálnom množstve a obzore, respektíve na minimálnom počte riadkov.

    Ďakujem pekne. Dúfam, že to podporíte.

  • Tým sme skončili časť rozpravy na báze písomných prihlášok. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto sa nehlási, takže ukončujem týmto rozpravu a chcem sa spýtať, či sa chce k rozprave vyjadriť predkladateľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Veľmi krátko, kolegyne, kolegovia. Predložili sme tri alternatívne pozmeňujúce návrhy. Napriek veľmi, veľmi osobnej a neviem, ako už nazvať tieto poznámky pána poslanca Gála, ktorý pri akomkoľvek predloženom návrhu z dielne Obyčajných ľudí má pocit a potrebu zaujať svoje plamenné stanovisko odborníka na právo. Tuná sa troška z hľadiska jeho odbornej profesie uťal. Ale aj majster tesár sa utne. Tento návrh alebo tieto alternatívne návrhy sú natoľko kvalitne spracované, že garantujem vám to, že prácu, ktorú nad ním odrobili tímy právnikov a v tomto prípade ad jeden ministerských, ad dva oddelenia tuná legislatívneho, oddelenia legislatívy a aproximácie práva. A zároveň si dovolím aj označiť právny tím, ktorý pracuje pri, ako asistentský tím u nás na, pre poslanecký klub, odviedol vskutku veľmi dobrú prácu. Poskytol totižto tri alternatívy. Chcel by som ich zhrnúť. Prvá alternatíva hovorí o tom, že ak niekto chce volať na linku so zvýšenou tarifou, dostane iba informáciu, že na ňu volá. Tú som predkladal ja.

    Pani podpredsedníčka Jurinová predkladala alternatívu, že ak na takúto linku zavolá, dostane okrem informácie, že na ňu volá, aj informáciu o cene, za akú bude toto volanie uskutočnené za minútu.

    Pán poslanec Fecko predložil návrh, aby boli upravené aj takzvané Eldorádo alebo Klondike v rámci esemeskových a ememeskových služieb pri takzvaných výherných hrách.

    Vážené plénum Národnej rady, môžete, všetky tieto tri pozmeňujúce návrhy poskytujú dostatočnú mieru kompromisu na to, aby skutočný zámer, ktorý hovorí o tom, že ak niekto volá na linku so zvýšenou tarifou, dostal pri spojení so službou informáciu, že na takúto linku volá, alebo dostal aj informáciu o tom, aká je cena. Neexistuje odborné, právne a dokonca ani ľudské stanovisko, aby sme toto neprijali. To, že niekto tento návrh prijať nechce, môžeme potom hľadať v úplne iných sférach, a to je, to sú podľa mňa také, že niektorí zainteresovaní majú dostatočné lobistické páky na to, aby tu nejakým takýmto spôsobom zahlasované za tento návrh zákona nebolo.

    Chcel by som zmieniť úplne na záver aj politický osud tohto zákona. Politický osud tohto zákona bol v rámci štábnej kultúry označený tak, že ministerstvo dopravy s ním problém nemá. Preto sme už v druhom čítaní. Upozorňujem, kolegovia, my sme v druhom čítaní a tento návrh je tesne predtým, aby mohol prejsť a aby sme spoločnosti vydali jednu malú symbolickú, je to fakt malinká úprava, aby sme vedeli, že myslíme na nich aj v takejto otázke. To, že ako spomínala Erika, sú skupiny obyvateľstva, ktoré sa nevedia brániť v rámci spotrebiteľskej agendy a môžu byť zneužívané. Presne sleduje tento účel alebo je účel týchto pozmeňujúcich návrhov. Prečo ich je tak veľa a prečo sme sa snažili v dôvodových správach? Ony nie sú mohutné tie úpravy, čo sa legislatívneho textu týka, ale to, čo rozprával Martin Fecko, snažil sa pozorným poslancov vysvetliť aj tu v pléne parlamentu, že čo sú dôvody, ako sú zavesené tieto úpravy na legislatívu európsku a podobne.

    Politický osud sa teda dostal do fázy, že sme v druhom čítaní a ja sa dozvedám v rámci štábnej kultúry, že nie minister, minister nemá problém s týmto zákonom. Nemá problém s textom. Samotné ministerstvo s ním problém nemalo, pretože stanoviská, ktoré na vláde k nemu dali, boli zapracované do týchto návrhov. Ale ja som sa dozvedel, že má s ním problém poslanecký klub. Preto vás chcem požiadať, kolegovia z vládnej strany a aj iní kolegovia tohto cteného pléna. Myslím si, že by sme nemali mať problém podporiť ľudsky, legislatívne aj odborne správnu vec. Medzi tromi alternatívami, ktoré sme predložili aj počas druhého čítania, sa skutočné dá vybrať, ak myslíme na to, že ľudia nemajú byť kvázipodnikateľmi zavádzaní a na ich úkor získavať finančné prostriedky podvodným spôsobom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem sa spýtať, či si želá záverečné slovo spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Tak ja neviem, že či som tomu dobre rozumel? Ale mne sa zdá, že tam sú dve alternatívy, že nie sú tam tri alternatívy. Akože teda ten jeden pozmeňujúci návrh a druhý pozmeňujúci návrh. V jednom chcete, aby to bolo len ohlásené, že teda volajú na nejaké audiotextové číslo, kde je zvýšená tarifa, a v druhom chcete, aby bolo aj povedané, že čo to stojí. No a ten tretí pozmeňovák sa týka esemesiek a ememesiek. Aspoň tak som tomu rozumel.

    Ja chápem ale aj poslanca Gála, ktorý, ktorý sa na to pozeral trošku tak ako ja. Lebo mne sa zdá, že viete, čítať tuná jednostranové zdôvodnenie pozmeňujúceho návrhu je trošku nepatričné. Pretože sa mi zdalo, že sa to dá vysvetliť, viete, piatimi, šiestimi vetami. Ale my vieme, že ste dostali list od ministerstva, 16-stranový, a vy ste chceli reagovať na ministerstvo a ja si myslím, že tu v pozmeňujúcom návrhu a odôvodnení nie je priestor na to, aby ste si vymieňali vy svoje názory ako s ministerstvom. Veď to ste si mohli možno listami alebo podebatovať o tom. Ale mne by stačilo len keby to, čo ste tu skrátene povedali na záver, keby ste tu uviedli.

    Ja nemám problém toto podporiť. Aj to podporím. Dokonca podporím tú druhú alternatívu, tú prísnejšiu, ktorá asi bude stáť aj tých operátorov viacej, aby ten človek vedel, že čo ho stojí ten hovor, čo ho stojí minúta. Ale jednoducho zdá sa mi, aby tu niekto 15 minút čítal odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, naozaj sa mi to zdá trošku nepatričné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, páni a dámy. Teraz nasleduje rokovanie o bodoch 40 a 41 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o

    návrhu poslancov Gábora Gála, Andreja Hrnčiara a Arpáda Érseka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

    Návrh ústavného zákona je uvedený ako tlač č. 300. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí 261.

    Druhým bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Gábora Gála, Andreja Hrnčiara a Arpáda Érseka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač 301 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 262. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, aby obidva návrhy uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pôjdem v poradí, čiže najprv odôvodním tlač 300, ktorá je, ktorá mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Čiže to je spojená rozprava, tak v tejto spojenej rozprave predkladáme tri návrhy zmien. To, ten menovaný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, to je ústavný zákon, preto musí byť tá rozprava rozdelená, ako musia byť dva návrhy. Nemôžeme spojiť zákony s ústavným zákonom. A potom ešte meníme zákon o obecnom zriadení 369/1990 Zb. a zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Cieľom nášho návrhu je zavedenie konfliktu záujmov, či inými slovami nezlučiteľnosť funkcií, niektorých funkcií pre poslancov obecných zastupiteľstiev a poslancov samosprávnych krajov. A tiež odstrániť stav, ktorý je dnes v platnom právnom poriadku, a to, že poslanci obecnej samosprávy nemôžu byť štatutármi rozpočtových a príspevkových organizácií tej obce, v ktorej sú poslanci, ale môžu byť štatutármi obchodných a iných spoločností a iných právnických osôb. A opačne, poslanci vyššieho územného celku nemôžu byť štatutármi obchodných spoločností alebo iných právnických osôb, ktoré podnikajú, ale môžu byť štatutármi príspevkových a rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, v ktorom pôsobia ako poslanci.

    Teraz prejdem na konkrétne odôvodnenie. Poslanci aj pri jednom, aj v druhom rozhodujú o veľmi zásadných otázkach. To, či založia nejakú právnickú osobu, alebo nezaložia, ako bude fungovať, aký bude mať rozpočet, koľko bude odovzdávať do rozpočtu zriaďovateľa, koľko z toho bude čerpať. To sú všetko veci, o ktorých rozhoduje zastupiteľstvo. Zastupiteľstvo, v ktorom títo ľudia sedia. A máme už dostatočne preskúmané to, že ako to funguje. Niekde je vydieraný štatutár, či to je primátor, starosta, alebo predseda vyššieho územného celku, že dobre, budem ti hlasovať za tvoje návrhy, za tvoje projekty, ak dostanem nejaký mastný flek. Nejakého štatutára. Ale máme poznatky, že to je opačne. Že sám primátor, starosta alebo predseda vyššieho územného celku si takto zaviaže niektorých poslancov, aby ho poslúchali. Dostaneš konateľstvo nejakej eseročky, keď budeš v obecnom alebo mestskom zastupiteľstve hlasovať so mnou, budeš riaditeľom technických služieb alebo budeš riaditeľom divadla, keď budeš ma poslúchať ako poslanec vyššieho územného celku. Toto sa deje, prosím vás, na Slovensku!

    Je to taká anomália, ktorá, bohužiaľ, aj naším pričinením sa dostala do právneho poriadku, že poslanci samosprávnych celkov nemajú rovnaké postavenie. Úplne majú odlišné postavenie a keď si vezmeme, že o čo je zodpovednosť poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave menšia ako poslanca za Bratislavský samosprávny kraj? Samozrejme, v tých malých obciach, to sa nedá porovnať, ale nemyslím si, že keď niekto ide do volieb, či do regionálnej samosprávy, do miestnej samosprávy, tak ide s tým, že, že musí zastávať ešte takúto funkciu, robiť štatutára. Zamestnanec, to je iná vec. To je, samozrejme, iný level. Ale byť štatutárom, byť riaditeľom školy, strednej školy, v prípade obecnej samosprávy riaditeľ základnej školy nemôže byť poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva. Ale riaditeľ strednej školy áno, môže byť poslancom vyššieho územného celku.

    Takže návrh sleduje tento cieľ a vlastne v tom ústavnom zákone vymedzujeme to, že ani poslanci obecných zastupiteľstiev nebudú môcť byť štatutármi obchodných spoločností a túto výnimku rušíme aj pre poslancov vyššieho územného celku. Samozrejme, pre štatutárov obcí, miest a vyššieho územného celku, čiže pre starostov, primátorov a predsedov vyššieho územného celku, tento zákaz neplatí. Oni z titulu svojej funkcie musia byť štatutármi niektorých právnických osôb. Naďalej ponechávame možnosť ale zastávať funkciu v dozorných orgánoch, dozorných radách pri obchodných spoločnostiach, ale nejakých dozorných radách pri, pri neziskových organizáciách, pri ďalších právnických osobách, ktoré nie sú založené za účelom podnikania. Čiže tam poslanci budú môcť byť a toto považujem za veľmi dôležitý inštitút, aby to tam aj zostalo. Áno, poslanci majú čo kontrolovať obecný podnik, mestský podnik, majú čo kontrolovať školy, nadácie, neziskové organizácie, príspevkové organizácie, rozpočtové organizácie, majú čo kontrolovať nemocnice, ale v dozorných radách. Dá sa to spraviť, dozorné rady môžu mať dosť širokospektrálne kompetencie, napríklad aj voľbu štatutára, len to je o tom, či to chceme, alebo nechceme.

    Zákon o obecnom zriadení 369 aj zákon o vyšších územných celkoch, samosprávnych krajoch, tam je zmena veľmi jednoduchá. Tam do jedného dopĺňame jeden paragraf a z druhého vynímame druhý paragraf. Čiže veľmi stručne, je to veľmi jednoduchý návrh. Ja nebudem nikoho vydierať, že keď mi za tento návrh nezahlasuje, tak je pod vplyvom nejakých lobistických skupín alebo ho kúpili nejakí primátori, starostovia alebo predsedovia vyšších územných celkov. Je to na vás. Ja si myslím, že to je dobrý návrh a logický návrh. Ja som tu neprišiel to navrhnúť z takej nejakej osobnej pomsty, ja som to navrhol kvôli tomu, že vidím tam obrovský konflikt záujmov. Som robil aj predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a tam sme sa stretávali neraz s takými anomáliami, že čo všetko sú schopní zástupcovia voličov, keď sú poslancami, ešte skumulovať s nejakými ďalšími funkciami, výkonnými orgánmi, štatutárnymi orgánmi. Len keď to odmietnete, tak viete, ťažko sa bude vysvetľovať povedzme vašim poslancom samosprávy, obecnej samosprávy, že on nemôže byť štatutárom nejakej príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie, že nemôže byť riaditeľom školy, kým na VÚC-ke to môže byť. A opačne, ako budete vysvetľovať poslancovi vyššieho územného celku, že on nemôže byť štatutárom nejakej obchodnej spoločnosti, kým to poslanec obecného zastupiteľstva môže.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslancov Národnej rady pána Gábora Gála, Andreja Hrnčiara a Arpáda Érseka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., a k návrhu poslancov Národnej rady, tých istých poslancov, na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k obom predloženým návrhom. Oba návrhy boli doručené poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje ich prvé čítanie, a konštatujem, že uvedené návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona a aj návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Navrhovatelia predkladajú návrh ústavného zákona so zámerom eliminovať negatívne prejavy súčasnej právnej úpravy týkajúcej sa obmedzení poslancov miestnej a územnej samosprávy pri vykonávaní niektorých funkcií alebo činností počas výkonu ich verejnej funkcie. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť kvalitu a objektivitu rozhodovania verejných funkcionárov pri uplatňovaní zákonom zverejnených právomocí a zabezpečiť ochranu verejného záujmu.

    Tu mám priestor pre svoju vlastnú úvahu. Len v krátkosti, ten návrh je veľmi jednoduchý. Vecne podľa mňa správny, ale tá jednoduchosť je asi až taká, že ste nemali kde urobiť chybu. Takže kritizovať to nebudem.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po rozprave uzniesla, sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. A rovnako, že v druhom čítaní prerokuje aj návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o obecnom zriadení. V zmysle rozhodnutí predsedu Národnej rady zo dňa 7. novembra 2012 číslo 261 a číslo 262 navrhujem, aby návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor pre návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, že výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Zároveň teda aj uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, o týchto dvoch bodoch programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Richarda Vašečku a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 302. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 268. Dávam slovo pánovi poslancovi Richardovi Vašečkovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Milí kolegovia, kolegyne, chcel by som stručne uviesť tento návrh zákona. Týka sa zákona č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce, ktorý bol nedávno novelizovaný, ale napriek našej snahe a aj iniciatívam školských odborov a ďalších odborných zamestnancov v školstve neprešiel pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol upraviť určitú nerovnosť, ktorá je stanovená v § 103, kde sa špeciálne určuje dĺžka dovolenky pre konkrétnych zamestnancov, ktorá sa týka, tak zjednodušene, učiteľov. My navrhujeme, aby sa na koniec tohto zoznamu, kde sa menujú títo ľudia, ktorí majú nárok na vyšší výmer dovolenky, za slová "majstra odbornej výchovy" vložila čiarka a slová "a vychovávateľa", a to, aby sa nahradila, teda pardon, a za tie slová by sa vložila čiarka a nahradilo sa to slovami "vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení".

    Aby som hneď na začiatku povedal, o čo ide, tak tí odborní zamestnanci v školstve sú psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg a sociálny pedagóg. Títo odborní zamestnanci sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom, na rozdiel od nich ale majú teda výmeru zákona len takú, aká je všeobecne určená v Zákonníku práce. Ja by som vás teda chcel požiadať o podporu a budem len stručný teraz v úvode a prihlásim sa potom ako prvý do rozpravy.

    Takže teraz som skončil, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Monike Gibalovej, ktorá sa však v pléne nenachádza. Bohužiaľ, budem musieť na chvíľočku prerušiť rokovanie, lebo viem, že tu bola prítomná. Na pár minút prerušujem rokovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže dávam slovo spravodajkyni, pani spravodajkyni, pani poslankyni Monike Gibalovej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa za meškanie. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením číslo 32 z 22. novembra 2012 a podala spravodajskú správu. Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 268 zo 7. novembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane jeho lehôt. Súčasne konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    Cieľom tohto návrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s rokovacím poriadkom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. A odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, o slovo požiadal predkladateľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Aj pani spravodajkyňa, za pekné prednesenie spravodajskej správy. Skúsim teraz tak jednoducho vysvetliť ten návrh. V Zákonníku práce máme určené v § 103 v prvom odseku, v prvom a druhom, akú výmeru dovolenky majú všeobecne zamestnanci s tým, že v treťom odseku je stanovená špeciálna skupina, ktorá má nárok na vyššiu výmeru dovolenky a konkrétne u učiteľov to je osem týždňov. Jedna z vecí, o ktorej by sme mohli debatovať, je to, že či si učitelia zaslúžia, alebo nezaslúžia tých osem týždňov, ale to máme v zákone. To teraz meniť nejdeme. Ale v tejto mojej novele navrhujem, aby sme preskúmali a zvážili rozdiel medzi výmerou dovolenky u bežných učiteľov, bežných pedagógov a odborných zamestnancov škôl. V školstve vlastne pracujú také tri kategórie ľudí, alebo zamestnancov. Sú to učitelia, sú to odborní zamestnanci, to sú napríklad tí špeciálni pedagógovia, a potom nepedagogickí zamestnanci, to sú napríklad školník, kuchárka, upratovačka, aby to bolo zrejmé. My teraz nehovoríme o nepedagogických zamestnancoch, čiže tento návrh nenavrhuje, aby školník mal osem týždňov dovolenky alebo kuchárka mala osem týždňov dovolenky. Bolo by to aj nepraktické, pretože títo ľudia majú prácu aj cez školské prázdniny. Kto poznáte, tak nemusím to do podrobnosti vysvetľovať, sa robí údržba, okrem varenia býva údržba kuchyne a rôznych ďalších zariadení. Takisto školník, upratovačky, často sa maľuje práve cez prázdniny, aby to nenarúšalo bežné vyučovanie, čiže snaží sa dobehnúť to, čo cez školský rok nie je úplne najvhodnejšie.

    My ale hovoríme o tých dvoch druhých kategóriách, učiteľoch, ktorí majú bežný teda rozvrh, bežné vyučovacie hodiny zhruba tých 22, 23 vyučovacích hodín ako povinnosť za týždeň. A o odborných zamestnancoch, ako napríklad u nás na škole školský psychológ, v niektorých školách špeciálni pedagógovia. Ja by som si dovolil zacitovať niekoľko vyjadrení práve jednej pani, ktorá zastupuje týchto špeciálnych pedagógov. A ona hovorí, teda vo svojom liste takto: "Keď si prečítate dokument, na ktorý vás odkazujem, je to dokument s názvom Úloha školského špeciálneho pedagóga v základnej škole, zistíte, že medzi našou prácou a prácou učiteľa veľký rozdiel nie je. Nikto si nepreštuduje pracovnú náplň špeciálneho pedagóga, ktorý to má už v samotnom názve, pedagóg. Celé roky bojujeme za túto zmenu" a spomína tam Asociáciu špeciálnych pedagógov, podporu Komory učiteľov aj odbory. Ja sám som osobne hovoril s predsedom školských odborov, ktoré túto vec navrhujú. A navrhovali ju ako prvú predsedovi školského výboru a školskému výboru, aby presadila túto novelu, alebo v rámci novely Zákonníka práce túto vec. A títo ľudia teda, stále napriek tomu nie je im vyhovené. Pani mi potom ďalej píše podrobnosti o práci špeciálneho pedagóga, kto by mal záujem, je to k dispozícii, nechcem vás teraz s tým unúvať. Chcem vám len povedať to, že som naozaj presvedčený, do podrobností môžem ísť, ak budete mať o to záujem. Títo ľudia nielenže si zaslúžia túto výmeru dovolenky, ale dáva to zmysel a je to logické, aby ju mali takisto.

    Pozriem sa na to aj z pohľadu financií, pretože ten je dôležitý, a toto môže namietať aj ministerstvo práce, sociálnych vecí, pretože Zákonník práce spadá pod jeho gesciu, že to bude znamenať nejaké zvýšené finančné náklady. No ak sa na to pozrieme cez realitu, tak je to tak, že ten pedagóg sa venuje deťom, od toho je slovo paidagogos, pedagóg, ktorý sa venuje deťom a mládeži, a aj špeciálny pedagóg, že na rozdiel od školníka, ktorý môže opravovať rozbité dvere aj cez prázdniny, tak on, keď tam tie deti nemá, tak vlastne môže robiť niečo iného, tak ako nejakú prípravu a tak ďalej, ale to môžu robiť aj obyčajní učitelia, bežní učitelia. Čiže rozdiel je v tom, že či v tom lete bude vykonávať nejakú prácu, ktorou si vyplní svoj čas a dostane teda za ňu zaplatené, alebo v tom čase bude mať priestor na odpočinok, na dovolenku a dostane za to platenú dovolenku, čiže finančne sa tie veci nenavýšia. Jediné finančné navýšenie by bolo v tom prípade, ak by tú prácu, ktorú tí pedagógovia vykonávajú počas školského roka, nestíhali a časť z nej by museli vykonať aj cez prázdniny a teda, ak by sme im dali dovolenku namiesto tej práce, ktorú by napríklad cez letné prázdniny vykonali, museli by sme navyše zaplatiť. Ale toto nie je ten prípad, školskí pedagógovia gro svojej práce vykonávajú počas školského roka a nie cez školské prázdniny.

    Je tam ešte jedna nerovnosť, ktorá je ešte výrazne v neprospech školských pedagógov. Ja ako učiteľ, lebo som učiteľ, si môžem získať náhradné voľno zastupovaním za kolegov, ktorí nie sú prítomní na vyučovaní z rôznych dôvodov, pri školskom, pri špeciálnom pedagógovi je táto možnosť minimalizovaná, navyše ich pracovný čas nie je viazaný len čisto na rozvrh, ale je určený aj určitým časovým rozmedzím, kedy sa musia zdržovať v školskom zariadení. To znamená, ak aj zastupujú napríklad za nejakú vychovávateľku, tak tým si nezískavajú nadčasové hodiny, prípadne náhradné voľno. To znamená, že oni si nemajú ako ten čas počas tých dovoleniek nadrobiť, tak ako je to bežné u ostatných učiteľov. Čo vás ubezpečujem teda, že takto to funguje.

    Možno na vysvetlenie, že predstava, možno vám je to jasné, že predstava, že učitelia majú automaticky voľno, keď sú prázdniny, je mylná. Učitelia majú podľa Zákonníka práce osem, podľa kolektívnej zmluvy môžu mať až deväť týždňov dovolenky, čo vám stačí zhruba na letné prázdniny, možno ešte kúsoček. Čiže ďalšie vianočné, jarné a tak ďalej si musíte nadrobiť. Čo je v poriadku, ja sa na to nesťažujem, ani to nechcem meniť, len vás chcem upozorniť, že u učiteľov to funguje takto. Špeciálni pedagógovia takúto možnosť majú vysoko obmedzenú. Posledná vec, na ktorú by som chcel upozorniť, je častá kombinácia práce bežného učiteľa a špeciálneho pedagóga. Tá pani, ktorá mi píše, má vzdelanie aj riadneho pedagóga, aj špeciálneho pedagóga, to znamená, jej úväzok je kombinovaný. Prečítam vám, ako to potom niekedy vyzerá komicky alebo neštandardne. Viete si predstaviť, ako to funguje v praxi? Ako učiteľ máte deväť týždňov dovolenky, ako špeciálny pedagóg šesť týždňov dovolenky, opäť. Čiže tých šesť alebo päť si môžete vziať celých a zvyšné tri týždne chodíte na štyri hodiny do práce. To je aká dovolenka, keď nemôžete nikde ísť? Hej, čiže spôsobuje to naozaj komplikácie, tá rozdielnosť medzi prácou špeciálneho pedagóga a bežného pedagóga.

    Takže ja vám ďakujem za pozornosť, za pochopenie. Nie je to kvôli mne. Je to kvôli tým ľuďom, ktorí sa venujú deťom, a keďže sú to špeciálni pedagógovia, tak deťom, ktoré majú nejaké problémy s učením alebo so správaním, prípadne zdravotné problémy. Takže chcem vás povzbudiť, aby sme to zvážili a porozmýšľali, či tento zákon nie je hodný podpory.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Na vaše vystúpenie neregistrujem faktické poznámky. Pýtam sa kolegov, či sa chcú zapojiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 303. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 269.

    Dávam slovo predkladateľovi poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zdôvodnil svoj zákon, ktorý predkladám ako doplnenie zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Čo je v živote človeka najdôležitejšie? Ja hovorím zdravie a vôbec, že ten život žiješ, že ho máš. Štát, ktorý by nebol, keby tu nemal občanov, mal by chrániť zdravie a život svojich občanov. Myslím si, že aj tento zákon je o ochrane zdravia a života našich občanov. To, čo by sme si pred 40 rokmi možnože ani nevedeli predstaviť, alebo 50, že na našom území budú aj možnože súkromné zoologické záhrady, že budú určití občania našej republiky chovať zvieratá, ktoré rozširujú plejádu nebezpečných zvierat našej fauny, to, čo by sme si nemohli pred tými 40 rokmi predstaviť, je v súčasnosti realita. Žiaľ, mnohí túto možnosť zneužívajú vo svoj osobný prospech bez ohľadu na to, ako sa k nim správa okolie, akých majú susedov a vôbec sa nezamýšľajú nad tým, či ich vôbec náhodou neohrozujú touto svojou chovateľskou záľubou, resp. niekedy aj rozmarom. A myslím si, že štát by mal zasiahnuť. Ja som bol veľmi rád, že kolega z vládnej strany SMER pán Podmanický prišiel s takýmto návrhom zákona v júli 2012 a tlieskal som mu, že super, kolega, tak to má byť. Keď som ale podal pozmeňujúci návrh, ktorý si myslím, že dopĺňal veci a hlavne živočíchov, ktoré už naša legislatíva eviduje a má ich zadefinované ako nebezpečné živočíchy vo vyhláške č. 143/2012, tak dostal som zápornú odpoveď. Trošku ma to zmiatlo, pretože prakticky zavádzame dvojkoľajnosť. Kolega veľmi správne pochopil význam obecných zastupiteľstiev a právomoci obecných zastupiteľstiev, že tí sú, tí na tých prvých, druhých stupňoch, čo by mali chrániť tiež zdravie a život svojich občanov. Aby vlastne zastupiteľstvo rozhodovalo o tom, aké nebezpečné živočíchy sa budú chovať, lebo hovoríme o chovaných, nehovoríme o divo žijúcich, hovoríme o chovaných živočíchoch, aké sa budú chovať v ich území, v ich obci. Keď vytkol, resp. keď si vo svojom pozmeňujúcom návrhu vybral iba triedu cicavce, tak som myslel, že logicky, keď preberie celú plejádu všetkých tried, ktoré sú v tejto vyhláške, že potom nebude robiť žiadny problém. V piatok, keď sa predkladal tento zákon aj môj pozmeňujúci návrh, bol som uistený, že áno, pán kolega, je to v poriadku, môže ísť. Prišiel utorok, keď sme hlasovali a zrazu už to nemôže ísť. Dôvod? Keď mi niekto povie, že koľko roboty budú mať pracovníci mestských úradov s registráciou takýchto nebezpečných živočíchov, keby náhodou mali rozhodovať ešte o tom, či tam budú, alebo nebudú sa chovať. Hovorím, že to je nezmysel, to je neviem skade, lebo nech mi nikto nechce povedať, že keď sme museli zaťažiť naše pracovníčky obecných a mestských úradov a pracovníkov tým, že budú evidovať psov, nechcite mi povedať, že keď budeme musieť evidovať žraloky, kajmany, pavúky a iné, že to bude 100- alebo 10-násobne viacej. To mi nechcite povedať. Keď to má byť dôvod, prečo neprešiel môj návrh, aby sme zjednotili tú legislatívu, aby tie nebezpečné zvieratá boli jednotne, ako sú v tej vyhláške, boli pojaté aj do toho, o ktorých bude rozhodovať tá samospráva, tak potom ja hovorím, že neviete, o čom hovoríte. Máme tu byť na to, aby sme toho občana chránili.

    Samozrejme, tak ako sa nerieši rómska otázka 23 rokov, pretože sa to nedotýka priamo prezidenta, predsedu vlády, ministra, lebo on tam nežije vedľa nich. V dedine sa nezobúdza a nezisťuje, či ešte má tam vôbec bránu a či má psa a či ešte nemá stromy vyrúbané. Jeho to netrápi, samozrejme, samozrejme je to tam niekde na Spiši, na Zemplíne, je to niekde v Rimavskej Sobote. Akonáhle vás to začne trápiť, že priamo v dedine s tým zápasíte a boríte sa s tým, tak vtedy už je to aj pre vás alarmujúci moment a urobíte všetko preto, aby sa to zlepšilo. A preto ja hovorím, že tí ľudia, ktorí kričia a ich hlas nie je vypočutý, že ich susedia chovajú mimo triedy cicavcov aj iné triedy nebezpečných, ja hovorím exotických zvierat, mali by sme ich vypočuť, mali by sme rozšíriť túto možnosť, aby sa obecné úrady aj k týmto triedam vyjadrovali. To je vlastne môj dôvod, prečo ho znovu predkladám a môžem vás uistiť, budem ho predkladať každý polrok, ako mi to rokovací poriadok dovoľuje, pretože je to o tom, vážení kolegovia, že poďme sa hrať o veci, nie o opozícii a koalícii. Tak ako minule pán Hrnčiar, resp. pán Csicsai povedal, že čo povieme našim predkom, čo povieme, čo sme tu robili, keď sme mohli zabrániť výkupu pôdy. Tak som mu povedal, čo povieme, že ste sa tu hrali na opozíciu a koalíciu a jedno neschvaľovala opozícia a koalícia neschvaľovala opozícii jej návrhy. Hoci boli dobré, boli pre vec, boli pre obyčajných ľudí, boli pre našich občanov spravodlivé, čestné a zjednodušovali im život. Tak to im budem musieť povedať.

    Tak, vážení, dovoľte, že, by som vás poprosil, aby tento zákon, ktorý predkladám, a cieľom jeho je rozšíriť právomoc obce a obecného zastupiteľstva, aby udeľoval súhlasy s chovom alebo držaním všetkých druhov nebezpečných zvierat, ktoré sú definované vo vyhláške, ktorú už tu máme. Definíciu, my nemusíme vymýšľať perpetuum mobile, čo tam chceme. Už ich máme. Urobili sme dvojkoľajnosť v tomto zákone. Aby sme to zjednotili, aby tam boli všetky a tvrdím, že by sa tam ešte pripisovali ďalšie, ktoré prináša reálny život, lebo iba tak môžeme ochrániť nášho občana. To nie sú státisíce, to sú stovky ľudí možno, tisíce ľudí, ale keď vedľa neho niekto chová desiatky jedovatých hadov a on dennodenne ide domov v bytovke s tým, či náhodou jeho decko niekde nestretlo na nejakom tom zábradlí toho hada a či náhodou ešte žije. Tak to je to! To je tá ochrana toho života, to chcem dosiahnuť, aby nemusel takýmto spôsobom sa báť. Ako ten štát sa má k nemu postaviť? Čo mu máte povedať, poslanci Národnej rady?

    Takže dúfam, že aj naprieč politickým spektrom návrh tohto zákona mohol by byť prijatý. Mohli by ste si vstúpiť do svojho svedomia, páni poslanci a poslankyne, že čo chceme vlastne chrániť v našom štáte. A budem tvrdiť stále, v prvom rade je zdravie a život našich občanov, lebo bez nich nás tu netreba. My sme tu zbytoční, sú naši voliči a keď vy rozlišujete medzi mojimi a vašimi, našimi a opozičnými, koaličnými a vládnymi voličmi, tak ja to nerozlišujem, vážení. Ja to nerozlišujem, lebo my sa máme postarať o všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky. Tento návrh zákona, ktorý predkladám, nemá dosah na štátny rozpočet, ani verejnej správy. Je to iba o dobrom úmysle. O úmysle štátu chrániť občanov, ktorí sa nemôžu dovolať pravdy, nemôžu dovolať ochrany. Nevyvoláva ani iné sociálne vplyvy. Skôr by som povedal, že kladne, že prestanú byť rôzne hádky, škriepky, sťažnosti, petície, nehovorím už o referendách, ktoré by mohli z toho vzniknúť. A myslím si, že mali by sme ukľudňovať život slovenského občana. Nie ho traumatizovať a ďalšími návrhmi, ktoré tu prijímame, ho doslova že terorizovať. Takže, vážení, chcel by som vás požiadať, hoci je nás tu torzo, ale som rád, že máme tu možnože z každej strany toho nejakého zástupcu okrem MOST-u - HÍD a SDKÚ, tak chcel by som vás požiadať, aby tento návrh zákona prešiel,

  • Reakcia z pléna.

  • cez vaše, áno, pán kolega, vidím vás.

  • So smiechom.

  • Sláva, máme jedného zástupcu aj z SDKÚ, som rád. Takže myslím, že malo by to ísť mimo politické spektrum a malo by ísť o zmysel a podstatu tejto veci. Takže žiadam a prosím vás o podporu tohto zákona do druhého čítania.

    A ešte na záver chcem upozorniť, som smutný, keď pán kolega Záhumenský nedal svoj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal tiež zákona o veterine. Nedal k tomuto môjmu zákonu, ktorý vlastne otváram sólo, a dal ho k zákonu o potravinách. To som už spomenul aj v diskusii v rozprave o zákone o potravinách. Áno, ja viem, stále sa hráme opoziční, koaliční, dobre, asi vám to nevyhovoríme v tomto volebnom období. No dúfajme, že všetkým dňom nie je koniec, slovenskému národu ani slovenským poslancom, takže verím, že raz to svedomie sa u každého ozve a povie: Áno, treba ísť pre vec.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Ľubošovi Martinákovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 80 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. novembra 2012 č. 269 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Zatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Poliačik a Mičovský.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja budem k tejto téme naozaj hovoriť len veľmi krátko. Ja súhlasím s dôvodmi, Martin, ktoré, ktoré uvádzaš ako motiváciu pre toto legislatívne riešenie, ale myslím si, že nie je správna cesta. A to z toho dôvodu, že ak sa máme rozprávať o podmienkach chovu nebezpečných alebo relatívne nebezpečných zvierat, tak potom by mali byť plošne platné tie isté podmienky pre každého. Čo znamená, že keď chovám krokodíla, tak ho musím chovať na takomto pozemku, s takýmto oplotením, musí mať takýto prístup k vode a musí byť toľkotokrát zabezpečené, aby sa ten krokodíl odtiaľ nedostal. Keď chovám tarantuly, musí mať takéto terárium, musí mať takúto miestnosť a v prípade, že je to napríklad ešte jedovatý druh či už toho hada alebo jaštera, alebo, alebo toho pavúka, tak tam musí byť odstupňované, akým spôsobom musí byť zabezpečený chov takéhoto zvieraťa na to, aby pre nikoho nebol ohrozením.

    A presne, ako som argumentoval v prípade predchádzajúceho zákona, ktorý tu prišiel z rúk pána Podmanického, tak to isté si myslím aj teraz, nie je dobré nechať svojvoľne rozhodovať o tom mestské zastupiteľstvá alebo miestne zastupiteľstvá, ktoré častokrát odbornú stránku veci berú až ako niekoľkú, častokrát práve nasrdenie toho zastupiteľstva, ktoré je nejakým politickým reprezentantom obyvateľov voči konkrétnemu obyvateľovi, ktorý možno spĺňa všetky predpísané podmienky, môže byť vyšším motivátorom na to, aby mu zatrhli ten chov, než to, že je ohrozením pre tých ostatných. Preto ak by sme sa mali vybrať nejakou cestou, tak je to cesta zákona o veterinárnej starostlivosti a je to cesta toho, aby boli dané plošne pre všetkých záväzné pravidlá pre chov každého jedného toho živočícha, ktorý môže byť kvalifikovaný ako nebezpečný. V prípade, že ten človek tieto podmienky spĺňa a je to overené dajme tomu miestnou veterinárnou správou, tak môže chovať. A nemal by do toho už vstupovať žiadny ďalší orgán, zvlášť nie neodborný, ale politický.

    V prípade, že ich nespĺňa, tak by buď mal napraviť to, čo mu chýba, alebo by mu mal byť jednoducho zakázaný ten chov. Takže keď má niekto rozhodovať o tom, že či budú tie zvieratá chované, rovnako levy pána Podmanického ako tvoje krokodíly, tak má o tom rozhodovať odborník na chov tých zvierat. Má povedať, áno, tento chov spĺňa podmienky alebo tento chov podmienky nespĺňa a musí byť učinená náprava. Ale dávať to do rúk zastupiteľstvám považujem za nastavovanie rôznych podmienok pre tú istú vec. A takisto ako na prevádzkovanie reštaurácie alebo kasína, alebo akéhokoľvek iného podniku, alebo inej firmy máme rovnaké podmienky pre všetkých na Slovensku, tak aj čo sa týka chovu zvierat. A samozrejme, môžu tam byť brané do úvahy aj názory okolitých obyvateľov nejakým spôsobom, ale mal by to posúdiť odborník na chov. Nemali by to posudzovať politické orgány, a teda zastupiteľstvá.

    Takže ešte raz, schvaľujem tvoju motiváciu, súhlasím s tým, že takéto chovy by mali byť monitorované a mali by mať nastavené pravidlá pre chov takým spôsobom, aby nikoho neohrozovali, ale keď to máme robiť poctivo a keď to máme robiť odborne, tak to máme robiť cez určovanie týchto podmienok, či už formou zákona, alebo podzákonnej vyhlášky, ktorú dá ministerstvo, ale nie je šťastné dávať to do rúk politickým reprezentantom. Preto s týmto návrhom, napriek tomu, že súhlasím s motiváciou aj s tým, čo chceš dosiahnuť, tak s jeho riešením nesúhlasím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Martin Poliačik, v tomto momente si dovolím s tebou súhlasiť a má, mali sme to aj u nás na klube vlastne tento presne moment. Ja by som ho len rozšíril, možno mi aj nevadí tá, až tá politická reprezentácia, ktorá by vedela rozhodovať, ale do týchto sporov sa môžu, keďže to budú zastupiteľstvá a podobne, zapojiť aj niektoré parametre, ktoré môžu súvisieť možno so závisťou a miestnymi podmienkami, ktoré sú urobené v rámci medzisusedských vzťahov a podobne. A to je ten moment, ktorý pôvodne mi vadil aj pri návrhu pána Podmanického a spoludiskutujúceho práve. Takže budem mať podobný postoj i keď absolútne súhlasím s ambíciou, ktorú Maťo Fecko v tomto prípade sleduje a aby nejakým spôsobom tento moment bol upravený na báze odbornosti. A možno v rámci štátnej alebo verejnej správy sa vieme dopracovať k nejakému modelu, ktorý upraví to, aby ten negatívny jav, ktorý chce Martin upraviť, nebol dávaný do rúk volených zástupcov, ktorí sú bazálne odkázaní na podporu svojich vlastných susedov a tým pádom tam môže prichádzať to, že tie medzisusedské vzťahy a možná podpora politická by aj v tomto prípade zahrala nie tie správne tóny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, náš základný rozpor je v tom, že vy si myslíte, že obce by sa nemali vyjadrovať k chovu nebezpečných zvierat, no a ja si myslím, že obce by sa mali vyjadrovať k chovu nebezpečných zvierat, pretože aj preto vznikli na Slovensku samosprávy, aby sa dôsledne aplikoval princíp subsidiarity, teda aby si mohol, aby sa na najnižšom alebo na nižšom stupni mohlo rozhodnúť to, čo ten, na tom nižšom stupni sa rozhodnúť dá. A obce ako orgán, ktorý sa vyjadruje napríklad prostredníctvom zastupiteľstva k zásadným otázkam rozvoja na svojom území sa môže vyjadrovať k umiestneniu nejakej veľkej prevádzky, môže sa vyjadrovať k tomu, kade pôjde diaľnica, môže sa vyjadrovať aj k tomu, či v susedstve alebo v obytnej zóne, kde žijú ľudia, ktorí si tam postavili svoje rodinné domy, môže byť malá zoologická záhrada a niekto si tam bude chovať svoje levy. No ja si myslím, že to je tak výrazný zásah do života tých susedov, s ktorým nepočítali, keď si tam stavali domy, že je celkom normálne a správne, aby sa obecné zastupiteľstvá ako reprezentanti obyvateľov obce vyjadrovali k tejto otázke. Čiže ja si na rozdiel od vás myslím, že je to veľmi dobré, že dnes sa obecné zastupiteľstvá aj k tejto otázke môžu vyjadrovať.

    No a čo sa týka návrhu pána poslanca Fecka. My sme sa o tom bavili, že keď predkladal tento návrh ako pozmeňujúci návrh k môjmu zákonu, my sme sa o tom bavili a ja som aj pôvodne mal záujem, aby sme tento jeho návrh podporili, ale potom po diskusiách so zástupcami väčších miest vznikol ten praktický problém, že to obrovské množstvo nebezpečných živočíchov, tak ako je definované vo vyhláške, by mohlo spôsobovať naozaj vážne problémy pri tých administratívnych činnostiach súvisiacich s povoľovaním, tak preto sme sa rozhodli, že zostaneme len pre...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fecko a môj predrečník, ja by som chcela povedať k tomu len toľko, že mám znova taký pocit, že dobrý úmysel sa míňa účinku, vidím tu viacero technických problémov, ako už pred chvíľou spomínal pán Podmanický, a ja si myslím, že je dôležité, aby sa k chovu vyjadrovali hlavne odborníci. A obávam sa toho, a takisto sme to už pri prejednávaní v minulom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Reagujte ale na pána Poliačika a nie na...

  • Reagujem na pána Poliačika, hovorím presne to isté, čo hovoril aj on, že si myslím, že to majú, že sa majú k tomu vyjadrovať odborníci, ktorí vedia, ako, ako, aké podmienky jednotlivé druhy požadujú. Takže nevidím tu žiadne koalično-opozičné šarvátky ani odvolávanie sa predkladateľa na to, že sú tu, že sú tu opozičné a koaličné nedorozumenia alebo takéto záležitosti. A myslím si, že, pán poslanec, ani vlastný pozmeňujúci návrh v minulom zákone ste nepodporili.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy pán poslanec Janko Mičovský.

  • Dobrý deň, ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Rozmýšľal som, ako to povedať stručne a jasne, pretože nie som veľmi v tejto problematike rozhľadený, len som si teda uvedomil, že som občan, ktorého táto vec sa môže bezprostredne dotýkať. A zaráža ma a doráža, že sme tu práve svedkami niečoho, čo by možno do tejto siene zákonnosti ani veľmi nemalo patriť. Sme svedkami toho, že úplne jednoduchá a logická a veľmi zrozumiteľná úprava je zrazu problémom takým veľkým, že aj keď vieme nájsť na nej niektoré nedostatky, ale nechceme vidieť pre tých niekoľko detailov, ktoré možno stoja za to, aby sa o nich diskutovalo, tú podstatu. A tú podstatu cítim ako občan nasledovne: No je mi úplne jedno, ako to tí páni poslanci budú cítiť v parlamente, ako sa budú o tom dohadovať, keď môj sused chová nebezpečné jedovaté hady a mňa ozaj veľmi nebude nikdy trápiť, ako to bude s tými veľkými kompetenciami pána starostu, čo on skutočne dokáže alebo nedokáže odborne posúdiť.

    Ja si myslím, že to politikum, ktoré ste tak prisúdili tým obecným zastupiteľstvám, nie je také silné ako tu v tejto sieni, a že ja by som celkom rád, s dôverou a istým rešpektom voči tomu, že ten starosta so svojím zastupiteľstvom je tu hlavne pre mňa a pre občanov, mu zveril to, aby posúdil a odobril aj bez toho, aby bol absolventom veterinárnej školy, či to ten môj protivný sused, teda nie protivný, ale za to, že býva oproti, môže toho nebezpečného alebo päťmetrového hada chovať, pretože moje deti musia chodiť denne okolo jeho dverí a vieme, že sem-tam nejaký hadík unikne a tigrík tiež vie preskočiť nejaký plot. Takže ja by som prosil a veľmi rýchlo tým aj skončím, aby sme možno takýto rukolapný a jasný príklad toho, že kolega poslanec pán Fecko sa pokúsil ponúknuť niečo, čo by ozaj už zajtra mohlo niekomu pomôcť, keby sme to schválili. Že to zase odsúvame na to, aby sme tu špiritizovali o tom, do akej miery sú obecné zastupiteľstvá politickým a zlomyseľným a kompetentným orgánom. Nuž, raz sme si ich tam zvolili, tak skúsme im nechať na posúdenie aspoň to, že by o tom hadovi alebo možno v tomto prípade skôr o tej žabe na prameni, čo v tomto prípade ten prameň blokuje, mohli rozhodnúť. A ja verím, že by to pomohlo všetkým, lebo tomu beťárovi hadíkovi je čerta po tom, či niekto je z ľavice, z pravice a aký má podiel jeho politická reprezentácia v obecnom zastupiteľstve, jednoducho on kľudne vykĺzne a uštipne hocikoho a potom možno bude škoda, že sme túto dobrú iniciatívu zabili takými nepodstatnými pripomienkami. Bolo by veľmi dobré, keby sme tú podstatu mali vždy na mysli a ak chceme dačo vylepšovať, aby sme to nevylepšovali tak, že to odmietneme ako celok. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Pán kolega, ja len toľko, ako to to zastupiteľstvo, ako to ten starosta, jeden z tých 2 900 alebo 3 000, ako posúdi tú nebezpečnosť toho živočícha, ako posúdi, že či to môže, alebo nemôže chovať, či je to natoľko nebezpečné, alebo či to natoľko otravuje toho suseda. Veď tí ľudia nemajú na to kvalifikáciu, veď to musia posudzovať naozaj ľudia, ktorí, ktorí tomu rozumejú. Veď takýmto spôsobom by boli zakázané chovy všetkých možných rôznych, aj drobných živočíchov, ktoré ľudia v dedinách a v domoch chovajú. Ja si myslím, že to je veľmi naivný a nesprávny názor, pán kolega.

  • Janko, ja ti navrhnem jeden sociologický pokus. Uprostred dediny v prázdnom dome, ktorý je tam novopostavený, pristav k nemu dodávku, vylož pár krabíc a potom povedz v krčme nejakému chlapovi, že ten nový, čo sa nasťahoval, tam má dvadsať plíživiek kruhovastých, čo neexistuje taký had, ale veľmi jedovatých hadov, že ich tam chová a začni spisovať petíciu proti tomu, aby boli chované v tejto dedine. Tá petícia bude mať veľmi veľa podpisov veľmi skoro, dostane sa na to zastupiteľstvo a bude zakázaný tento chov z jednoduchého dôvodu, že ľudia sa neznámeho boja a boja sa jednak neznámeho človeka, ktorý sa im prisťahoval do dediny, a boja sa jednak neznámeho hada, o ktorom v živote nepočuli a ani nemohli, lebo vôbec neexistuje.

    Takže toto je presne iracionalita, ktorá takýmto spôsobom vstupuje do toho rozhodovania, a nahrádzame racionálne rozhodnutie odborníka, to znamená veterinára, ktorý určuje pravidlá, iracionálnym rozhodnutím stádovite sa správajúcej masy na tej dedine. A ja nemám nič proti systému subsidiarity, ale keď si mám vybrať medzi racionálnym rozhodnutím a plošnými pravidlami, ktoré majú ochrániť všetkých, ktoré majú platiť pre všetkých a medzi náhodilým rozhodovaním tej miestnej samosprávy, tak si jednoznačne myslím, že v tomto prípade je lepšie nastaviť pravidlá, hoc aj prísne, pre všetkých, ako dať to do rúk zástupcom samosprávy. Ja teraz nehovorím, že sú dobrí alebo zlí, ale konkrétne pri tejto veci si myslím, že je pragmatickejšie a lepšie riešenie nechať o tom rozhodovať veterinárnu správu, ako nechať o tom rozhodovať zastupiteľstvo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Skutočne sa jedná o vysoko odbornú tému. Často medzi odborníkmi na jedovaté druhy hadov a rôzne živočíchy, ktoré ohrozujú život človeka, medzi odborníkmi sú rôzne názory. Tobôž celkom rôzne názory sú medzi laickou verejnosťou, a preto si osobne myslím ako spravodajca, že neprislúcha dať to do kompetencií samosprávy. Už ako viackrát tu bolo povedané, čo tí bežní ľudia vedia o chovaní sa nebezpečných druhov. Nejde to len teoreticky naštudovať, veď hovorím spory sú medzi vysoko zdatnými odborníkmi, ktorí sa mnohokrát stretli s nebezpečnými živočíchmi. Jeden vám ho zaradí medzi nebezpečného, druhý povie, ten živočích vôbec nie je nebezpečný. Vôbec je dôležité zaradenie, čo sa týka, už tu bola spomínaná vyhláška ohľadom nebezpečných druhov živočíchov, a preto, myslím si, k tak závažnej téme a vysoko odbornej téme neprislúcha, aby sa vyjadrovalo obecné zastupiteľstvo alebo iný druh samosprávy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No zaznievajú tuná rôzne názory. Janko, aj ty máš svoj názor, svoj pohľad, my sme tu pred chvíľkou debatili. Ja by som povedal, že viete, ale nechajme teda tej, tým zodpovedným samosprávam teda tie ich veľké právomoci vyjadrovať sa k čomukoľvek. Ja by som povedal, že pokiaľ sa budú mať vyjadrovať aj k nebezpečným živočíchom, ja by som povedal, že rozšírme to ďalej, rozšírme to na baktérie, na vírusy, aby sa zakázal, aby samosprávy zakázali chov nebezpečných vírusov vo svojom okolí. Ľudia, čo ste už všetci tupí alebo čo, veď nechajme to na veterinárov, na doktorov, ktorí sa majú k tomu odborne vyjadrovať a nie na samosprávy, ktoré k tomu nemajú absolútne žiadne odborné predpoklady. Zodpovedné samosprávy; už vidíme, ako sa správajú pri financovaní školstva, takže ako prepáčte, a okrem toho, keď chce niekto chovať jedovaté hady, asi ťažko im nevyreže jedové vačky. Veď každý sám si uvedomuje predsa nebezpečnosť takýchto živočíchov.

    Neviem, či ste sa vy niekedy v živote vo voľnej prírode stretli s nebezpečným hadom, ja osobne áno, v Mexiku, ale dozvedel som sa až potom, že to bol prudko jedovatý had a nemal som s tým problém. Okrem toho urobím jedno prirovnanie, tak budú sa samosprávy vyjadrovať aj ku zoologickým záhradám, pretože aj tie chovajú nebezpečné živočíchy, tak zrušme zoologické záhrady, pretože to samosprávam vadí, tak budeme korektní, ani ľudia nebudú chovať živočíchy, ani zoologické záhrady nebudú chovať živočíchy. Tak teda čo ideme dávať za právomoci samosprávam, k tomu sa majú vyjadrovať odborníci, veterinári a nie samosprávy, pretože na to nemajú dostatočnú fundovanosť odbornú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Janko, ja okrem hadíka, ktorého pravdepodobne samospráva tým, že by niekoho chcel uštipnúť, posúdiť bude vedieť, a jej väčšinové rozhodnutie, čiže v samospráve kde je dvanásť poslancov, sa všetci zhodnú, že ten hadík teda niekoho uštipnúť by mohol a nemal by tam byť chovaný. Lenže, čo keď sa stane, že ty budeš doma chovať čivavu a samosprávny orgán so siedmimi poslancami rozhodne, že nebezpečným živočíchom z hľadiska tvojho susedského sporu s nejakým susedom je tvoja čivavka. No a siedmi poslanci vzhľadom na to, že sú buď v tvojej politickej strane, alebo máš k nim bližšie ako tvoj sused, alebo ďalej teda v tomto prípade, rozhodnú, že čivavka je nebezpečný živočích a ty týmto otravuješ konanie. To je ten odborný rozmer, proste, ak to takto preženieme, tak vidíme ten rozdiel medzi hadíkom a čivavkou, ale túto kompetenciu proste ja sa obávam dať tým samosprávnym orgánom, ktoré môžu vyrobiť takéto ad absurdum rozhodnutia a riešiť svoje susedské spory na základe toho, že budú mať kompetenciu označovať za nebezpečného živočícha akékoľvek zvieratko ty doma budeš chovať. A budú si riešiť nie agendu nebezpečnosti, ale agendu susedských sporov, medziľudských sporov a pod. Toto nie je to, aby sme hovorili o tom, že niekto má zlý úmysel, ale o tom, že skutočne veterinár má posúdiť, či ten had nebezpečný živočích je a nejaký iný domáci živočích nebezpečným pre okolie nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobec..., na faktické poznámky reaguje pán poslanec Mičovský, ospravedlňujem sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No musím konštatovať, že došlo k vzácnej zhode, ďakujem všetkým, ktorí reagovali na moje krátke vystúpenie v rozprave a ozaj je to vzácne, zhodli ste sa na tom, že som netrafil klinec po hlavičke, no stáva sa. Napriek tomu si myslím, že vás je potrebné upozorniť na dva také faktory. Ten jeden sa týka toho, že či je to ozaj správne, pristúpiť v takomto prípade s prezumpciou zlého úmyslu, že ste veľmi povýšili všetci vo všetkých svojich vystúpeniach akýsi predpoklad, že tá samospráva je tak trošinka nie na to, aby spravovala danú obec, ale aby tak rozmýšľala, komu uškodiť a ako sa vysporiadať s nejakými šarvátkami susedskými a komu prisoliť a komu nie, proste že nehrá s občanmi, ale proti občanom. To si myslím, že je a priori dosť chybný predpoklad, aj keď, samozrejme, nevylučujem, že život k nemu mnohokrát môže aj pána starostu alebo primátora nejakým spôsobom doviať.

    No ale je tu možno vážnejšia vec, ktorú ste opomenuli. My sa tu bavíme síce teraz o nebezpečných živočíchoch, ako keby to bola nejaká teda výnimočná vec v rámci rozhodovania samospráv. Ale ste si nevšimli, kolegovia, že samosprávy už niekoľko rokov majú vážne kompetencie v mnohých oblastiach, ktoré sú vysoko odborné, profesionálne a napriek tomu, či už samy, alebo keď sa poradia, alebo si zriadia na to nejaký inštitút, rozhodujú. Čo tak ich kompetencie v oblasti stavebníctva, to sú takí odborníci, že skutočne rozumejú všetkým statickým, dynamickým a neviemakým problémom? Alebo čo také výruby stromov, to sú tak lesnícky zdatní, že oni tomu rozumejú? Tak potom vás prosím, keď vám robí problém toto, tak potom prekopme úplne zákon, ktorý upravuje právomoci samospráv, a povedzme im, že môžu rozhodovať o tom, kedy sa vyvesia zástavy, kedy sa budú vyvážať smeti a kedy budú nejaké iné veci, a že vlastne sú natoľko nekompetentní, že nemôžu takéto veci rozhodnúť, lebo tak si myslím, že to môže posúdiť ako príklad toho, čo sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Som rád, že ste zareagovali, že vás táto tematika možno aj trochu chytila za srdce, niekoho sprava, niekoho zľava. A tak by som povedal, čo bráni, ja som tiež za, som za, aby to bolo odborne posúdené, nemám s tým problém. Čo bráni obci zavolať si toho veterinára tam na obecné zastupiteľstvo? Povedz, pán veterinár, spĺňa ten Jožko Mrkvička podmienky, nespĺňa, je to problém? Keď to myslí obecné zastupiteľstvo úprimne, že chce to poriešiť doslova transparentne, tak mi chcete povedať, že ten veterinár za to, že tam príde vysvetliť svoj dôvod, akým spôsobom posúdil chov toho nebezpečného zvieraťa u tohto žiadateľa, resp. chovateľa, že bude chcieť za to 15-tisíc eur, to mi chce niekto povedať? Dokonca zdá sa mi, že tieto podmienky sú už definované v mnohých prípadoch, ako to má vyzerať, takže myslím si, že tá odbornosť jednoznačne áno, mala by tam byť kritériom, ale hovorím, že každý, kto chce chovať nebezpečné, ja hovorím exotické zviera, lebo aj naša myš domová je nebezpečné zviera. Hocičo môže byť nebezpečným zvieraťom, to znamená, hovorím exotické, ktoré by sme pred 50 rokmi tu vôbec nemali. O tomto je tento zákon. A keď už raz sme ich zadefinovali tie nebezpečné, v úvodzovkách, exotické, my nevymýšľame ďalšie kategórie, kto tam ešte príde, či tam príde potkan ako spomínal pán Alojz Hlina v tom prvom čítaní, keď bolo u pána Podmanického, alebo ďalší. Ale my už máme zadefinované, ako Slovenská republika a jej občania prostredníctvom poslancov definujú nebezpečné zviera. My nevymyslíme zas teplú vodu, už to tu máme, ja nechcem ísť dvojkoľajne, lebo trieda cicavce prešla. Trieda cicavce prešla, už je to v obecných zastupiteľstvách, tam už rozhoduje, či bude chovať toho tigra alebo nebude. Ale čo tí ďalší? A tu je tá anomália, tu je tá disproporcia, ktorú chcem odstrániť v tomto zákone. A ja hovorím, pokiaľ iba jedného človeka zachránime, má to zmysel, má to zmysel, aby takáto dvojkoľajnosť bola stade doslova odstránená a vyhubená.

    Takže myslím si, vážení, áno, som za odbornosť a myslím si, že obecné zastupiteľstvo, ako tu bolo spomínané z úst pána Mičovského pri tých kompetenciách, ajajaj, tam je tých odborníkov, až mi je z toho niekedy zle, keď tam prídem a sa ich niečo opýtam. Takže myslím si, že tu by tento problém nastať nemusel pri dôslednej a úprimnej snahe obecných správcov majetku v tých samosprávach zástupcov v snahe posudzovať takúto žiadosť, ktorá príde od nejakého toho vlastníka alebo žiadateľa. Samozrejme, myslím si, že je to o to väčší dôvod, aby sme nezmenili slobodu na svojvôľu, lebo keď mi chcete povedať, že ja, moje veľké ego, má prevalcovať celú dedinu, pretože ja som ten silný, ja som ten milionár, ja som ten miliardár a ja si to môžem dovoliť a ty tam čuš, lebo ty si iba môj sused , ty máš iba 500 eur plat alebo dôchodok, tak si myslím, že to nie je zmysel demokracie, vážení, to nie je zmysel demokracie. Teraz nehovorme o egu, hovorme o nás občanoch Slovenskej republiky. My občania voláme po vás, poslanci, zachráňte nás. A hovorím, to nie sú milióny, to sú možno desaťtisíce ľudí, ktorí takto by si to vedeli predstaviť.

    A prečo potom volíme tých svojich zástupcov, veď ja mu delegujem, ja mu delegujem svoju predstavu, ty si ten, ktorý má bude zastupovať v tom obecnom zastupiteľstve, v tom mestskom. Ja potom prídem k nemu a mu to vysvetlím, ručne-stručne, keď bude treba, že čo voči nám nemôžu. Ale na tých obciach, tam sa to ručne-stručne vysvetľuje, to vám garantujem, že áno. A tam sa okamžite a vždy sa to utrasie, ako to má byť. Áno, hovoríte o tých lobingoch, že celá rodina volí a už je starosta, ale ja hovorím, pokiaľ to niekto myslí úprimne, dá sa to. Ale hovorili ste aj o tých referendách, o tých petíciách, to sú ďalšie možnosti, ktoré by tam mohli byť, ale hovorím, som za odbornosť, áno, som za to, aby mal spôsobilosť ten, kto to chová, aby vedel tú vec chovať, lebo to, že mám peniaze a že si to môžem dovoliť, ešte neznamená, že som chovateľ. Takže samozrejme, že musí spĺňať tie podmienky, a myslím si, že každé obecné zastupiteľstvo vie si zastať túto úlohu a občania mu to vedia veľmi rýchlo zrátať, pokiaľ by to nebolo.

    Ďakujem pekne a znovu prosím o podporu tohto zákona.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 305. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí 270. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Gécimu, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. augusta 1996 a následne bol zmenený novelou č. 214/2009 Z. z. s účinnosťou od 4. júla 2009, novelou zákona 547/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011 a novelou zákona č. 313/2011 s účinnosťou od 1. novembra 2011. Jeho hlavným účelom je upraviť vzťahy pri predávaní, podávaní alkoholických nápojov alebo pri umožnení ich požívania zákonom vymedzeným osobám a určení povinností vyplývajúcich zo samotného účelu. Navrhovaná právna úprava má za úlohu riešiť odstránenie súčasných disproporcií pri zabezpečovaní verejného poriadku obcou, ktorá môže prijatím nariadenia obmedziť alebo zakázať činnosti súvisiace s predajom, podávaním alebo požívaním alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach na určitý čas alebo na, alebo na určitom mieste bez obmedzenia iba v určitých hodinách alebo dňoch.

    Podľa súčasnej právnej úpravy je obec v nejasnej pozícii, do akej miery môže požívanie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach obmedziť na určitý čas alebo na určitom mieste. Súčasný právny stav neumožňuje obmedzenie na dobu neurčitú nepretržite počas celého roka a na miestach vymedzených obcou nariadením, lebo pojmoslovím v určitých hodinách alebo dňoch sa dostane do pozície štatistu pri neuvedenom časovom pásme v prípade narúšania verejného poriadku a následnom uplatňovaní sankcie.

    Zámerom predmetnej navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť obciam priestor pre vlastné rozhodnutie, akým spôsobom si určia obmedzenia časové, ale aj priestorové pri zohľadnení konkrétnych potrieb počas celého roka alebo vymedzením časových úsekov jednotlivými hodinami, dňami, respektíve mesiacmi. Takouto úpravou je možné vyhnúť sa situácii, kedy napríklad v čase od 3.00 hodiny ráno do 5.00 hodiny rannej je požívanie alkoholických nápojov, ako je to v meste Košice na zástavkách miestnej hromadnej dopravy, detských ihriskách alebo v bezprostrednej blízkosti školských zariadení a kostolov, prípustné.

    Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty územnej samosprávy.

    Ďakujem za pozornosť a dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto poslaneckého návrhu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jozefovi Ježíkovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pani. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 305. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a rozpočty územnej samosprávy. Nezakladá nároky na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 270 z 8. novembra 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, nemá k čomu zaujať určite stanovisko ani navrhovateľ, ani spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem za uvedenie aj za spravodajskú informáciu.

    Teraz by sme mali rokovať v prvom čítaní o návrhu poslankyni Eriky Jurinovej a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch, ktoré máme ako tlač č. 306. Chcem vás informovať, že navrhovateľky vzali svoj návrh späť, teda nebudeme o tomto návrhu rokovať.

    A ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 307, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí 282. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Zajacovi, aby návrh zákona uviedol. A poprosím vás, zabezpečte si aj pána spravodajcu Brocku.

    Bola dohoda na poslaneckom grémiu, že páni poslanci si budú sledovať svoje návrhy zákonov a budú prítomní na rokovaní. Taká bola dohoda. Dobre, už je tu a poprosím vás, ešte aj spravodajcu je potrebné zabezpečiť, ktorým je pán poslanec Brocka. Takže, nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, konkrétne novelu § 52, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik. Musím sa ospravedlniť, že som minútku meškal, ale zo Slovenskej televízie ma ohľadom tohto zákona práve volali.

  • Predložený návrh zákona mení a dopĺňa spomenutý zákon o službách zamestnanosti a predkladám ho spolu s kolegom Jánom Hudackým. Zámerom predloženej novely je rozšíriť možnosť aktivovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi pri tvorbe, ochrane a zlepšovaní životného prostredia, ako aj pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm aj prostredníctvom vykonávania menších služieb pre podniky vo vlastníctve štátu. V súčasnosti tieto práce môžu nezamestnaní robiť iba pre samosprávu, to znamená pre obce a VÚC-ky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, každý rok naša krajina zažije menšie alebo väčšie povodne. Aj udalosti z posledných dní na juhovýchode Slovenska ukázali, že vznikajú povodne aj po jedno-, dvojdňových dažďoch. Veľakrát sa to stáva preto, že naše rieky, potoky, ale hlavne odvodňovacie kanály, ale aj závlahové kanály nie sú vyčistené. Čistenie a vysádzanie štátnych a vojenských lesov, čistenie povodí riek alebo odstraňovanie následkov živelných pohrôm sa budú môcť vykonávať aj v rámci aktivačných služieb.

    V súčasnosti môže dlhodobo nezamestnaný občan, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, získať príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj vo výške 63 eur mesačne. Aktivačná činnosť formou menších služieb pre obec alebo samosprávny kraj má podporovať udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. V roku 2012 poberalo na Slovensku aktivačný príspevok v priemere 62-tisíc ľudí. Podľa štatistiky ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo najviac poberateľov v Prešovskom kraji, teda v oblasti s najvyššou nezamestnanosťou. Po ňom nasledujú kraje Banskobystrický a Košický. V hmotnej núdzi sme mali ku koncu roka 2012 183-tisíc občanov Slovenska. A na dávkach v hmotnej núdzi bolo vyplatených 270 miliónov eur. Ešte raz podotýkam, 183-tisíc ľudí bolo v hmotnej núdzi v našej republike k 31. decembru. Z tejto armády chudobných a nezamestnaných len jedna tretina pracovala na aktivačných prácach. Väčšina ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, chce pracovať na aktivačných prácach. Ale starostovia obcí, tam, kde ich je príliš veľa, tam, kde je v niektorých obciach viac ako 100, máme prípad v Jarovniciach, kde je 1 180 ľudí na aktivačných prácach, títo starostovia obcí nemajú šancu takéto množstvá ľudí ani manažovať, ani pre nich nemajú dostatok práce.

    V súčasnosti Slovenská republika vlastní 20 štátnych podnikov. Predpokladáme, že nie všetky štátne podniky budú tieto aktivačné práce využívať, ale mali sme na mysli pri predkladaní hlavne štátne a vojenské lesy, Slovenský vodohospodársky podnik a jeho odštepné závody a povodia alebo štátny podnik Hydromeliorácie. Na základe návrhu a podnetov starostov, hlavne z obcí východného Slovenska, sme sa rozhodli predložiť do parlamentu návrh, ktorý by aj štátne podniky vtiahol do hľadania práce pre nezamestnaných. V obciach, kde je väčšina, väčšia skupina ľudí na aktivačných prácach, niekedy viac ako sto, je starostovi ťažké pre nich nájsť dostatok práce.

    Vážené kolegyne a kolegovia, viacerí ste v pondelok mohli v televízii Markíza v hlavných správach vidieť príspevok o tom, ako redaktor navštívil obec Jarovnice v okrese Sabinov. V tejto obci je 4 850 obyvateľov. Na aktivačných prácach v tejto obci pracuje 1 181 občanov. Táto obec by mala byť najčistejšou obcou v našej republike. Mala by to byť ukážková obec. 1 181 ľudí tam pracuje na aktivačných prácach. Je možné, aby starosta takejto obce dokázal manažovať, riadiť a zabezpečiť každý deň týmto ľuďom prácu? Ja si myslím, že nie. Za aktivačný príspevok musia pritom tamojší nezamestnaní každý deň odpracovať tri hodiny. Štát im v tejto obci doslova vyhodí na aktivačné práce mesačne viac ako 79-tisíc eur plus plat pre zamestnávanie minimálne 10 až 15 koordinátorov aktivačných prác.

    Naproti tomu v našich lesoch, potokoch, riekach, odvodňovacích kanáloch, ktoré sú majetkami štátnych podnikov, je tej práce dostatok. Choďte sa niekedy pozrieť k odvodňovacím kanálom, potokom, riekam, ako to tam vyzerá. Poviem vám tak, že v minulosti, keď v jednotlivých obciach ľudia ešte chovali dobytok, tak ľudia sa predháňali v tom, aby mohli chodiť kosiť odvodňovacie a závlahové kanály. Ja si to dobre pamätám. Dneska sa tam choďte pozrieť. V tých odvodňovacích kanáloch rastú stromy. Nie sú schopné pri väčších dažďoch odviesť túto vodu. A potom sa tá voda vzdúva, vylieva sa na naše polia, poisťovne vyplácajú poistky poľnohospodárom a všetci sa čudujeme, prišli záplavy, zalialo polia. To isté sa deje pri potokoch. Starostovia obcí neustále bombardujú štátny podnik Povodie, príslušný, a ten im neustále odpovedá: Nemáme dosť financií, nemáme dosť ľudí, možno na budúci rok. A potom prídu dažde a z potokov sa vybreží voda a zaleje obydlia. Pritom máme tu armádu 183-tisíc ľudí v hmotnej núdzi, ktorí by, väčšina z nich, teda úprimne chcú pracovať na aktivačných prácach, lebo to je pre nich jediný možný príjem. V Bratislave sa zdá, že 63 eur, ktoré dostane človek v hmotnej núdzi, je príliš málo. Ale ten človek poberá aj ďalšie dávky v hmotnej núdzi. A keď sa zamestná na aktivačných prácach on, zamestná sa manželka, odrazu je to pre nich príjem skoro 130 eur. To už nie je tak málo, aby mali záujem pracovať. Ale musíme im tú prácu dať! Musíme si túto krajinu dokázať zveľadiť. Potom prichádzajú, samozrejme, výhovorky a kolotoč výhovoriek, kto je zodpovedný za záplavy a kto je zodpovedný za tie zanesené a zarastené rieky a potoky. Totiž na majetku štátu, štátnych podnikov starostovia, aj keby chceli, nemôžu vykonávať aktivačné práce. Obec nemá právo zasahovať do majetku štátnych podnikov. A tí sa zase vyhovárajú, že na to nemajú dostatok ľudí. A potom príde veľká voda a vinníka niet.

    Náš návrh novely zákona o službách zamestnanosti taktiež rozširuje rozsah aktivačných prác aj pre obec o pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov pre samosprávny kraj aj pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti.

    Na chvíľočku sa zastavím pri VÚC-čkách. VÚC-čka veľmi málo využívajú aktivačné práce. Je to preto, že napríklad v zariadeniach, ako sú DSS-ky doteraz podľa zákona nebolo možné používať aktivačných pracovníkov. Naša novela alebo návrh novely zavádza povinnosť pre získanie aktivačného príspevku vykonávať aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 16 hodín týždenne. Touto zmenou novely zákona určujeme nie maximálny, ale minimálny rozsah prác pre získanie aktivačného príspevku. Nie je možné, aby aktivačný príspevok jednotliví pracovníci brali za jednu odpracovanú hodinu. A ďalšíkrát si donesie maródku, ospravedlnenku. Nie je to možné. Zdá sa nám, že 16 hodín týždenne je minimálne množstvo hodín, ktoré aktivačný pracovník musí odpracovať. Návrh na základe podnetov hlavne starostov a aplikačnej praxe ruší časové obmedzenie. Doteraz bolo časové obmedzenie 2 x 6 mesiacov. Takže, keď toto zrušíme, aktivačnú činnosť bude možné vykonávať bez časového ohraničenia, ktoré sa ukázalo ako prekážka pre obce pri zabezpečovaní aktivačnej činnosti.

    Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov. Očakáva sa pozitívny vplyv na životné prostredie. V tomto mieste chcem vysvetliť. Ministerstvo financií nám dalo posúdenie, že návrh novely zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Ja hovorím, že nebude. Ja hovorím, že keď štát určí čiastku na aktivačné práce, my ju našou novelou chceme len lepšie prerozdeliť. My chceme, aby v obci, kde je na aktivačných prácach 150 pracovníkov napríklad, aby tam nebolo 150 pracovníkov, lebo to starosta nezvláda, ale napríklad len 50 a ďalších 50 aby pracovalo v lese a ďalších 50 na vyčistení odvodňovacích kanálov. Takže podľa môjho názoru štát, keď určí určitú čiastku na aktivačné práce, nemusí ju navyšovať, keď teda nechce, aby viac ľudí robilo na aktivačných prácach.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Brockovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Najprv by som vám chcel povedať, že sa mi podarilo prekonať môj osobný rekord o 15 sekúnd, teda presun z druhej strany sem do rokovacej sály.

  • Chcem povedať pani predsedajúcej, chcem povedať pani predsedajúcej, že ja si sledujem program rokovania, ale my sme sa dozvedeli tesne pred rokovaním o tomto bode, že predchádzajúci bod predkladatelia stiahli, a preto sa chcem spýtať, predkladatelia už tretíkrát stiahli ten návrh zákona, možno to by ste mali vysvetliť, pani Laššáková, lebo ja som sledoval program, ale ste ma zaskočili, že zrazu bod predo mnou vypadol. Ale som rád, že ešte som, mám dobrú kondíciu a že som osobný rekord prekonal.

  • Nebudem to komentovať, pán poslanec. Myslím si, že to tu nám nepatrí. Nech sa páči, dajte spravodajskú informáciu.

  • Áno. Ešte by som doplnil môjho kolegu, ktorý podrobne uviedol obsah tohto poslaneckého návrhu zákona, že zhodou okolností máme na tejto schôdzi v prvom čítaní vládnu novelu, väčšiu novelu zákona o službách zamestnanosti, ale práve tými presunmi programov z jednej schôdze na druhú sa stalo, že hoci moji kolegovia predložili tento návrh zákona ešte začiatkom novembra do Národnej rady, 9. novembra dostal tento návrh predseda Národnej rady, ale rokujeme o ňom v prvom čítaní 6. februára. A tak sa stalo, že vládny návrh zákona ho predbehol. A ja si myslím, že by bolo určite korektnejšie, keby sme urobili takúto fintu a ako spravodajca to navrhujem, že by sme tie pozitívne veci z vládnej novely zákona o službách zamestnanosti premietli do tohto poslaneckého návrhu a potom by to bol celkom dobrý návrh zákona o službách zamestnanosti. A môj ďalší návrh je, že odporúčam, aby plénum Národnej rady tento návrh zákona schválilo do druhého čítania, aby ho pridelilo výborom ústavnoprávnemu a výboru pre sociálne veci, aby gestorským bol výbor pre sociálne veci a lehota bola 30 dní na prerokovanie v týchto dvoch výboroch a pre prerokovanie spoločnej správy 32 dní.

    Pani podpredsedníčka, nech sa páči, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hudacký, pán poslanec Novotný, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán predkladateľ číslo jeden. Ja som predkladateľ číslo dva. Takže veľmi rád sa k tomu pridám. Vážený pán spravodajca, ja nebudem dlho určite, pretože pán predkladateľ, môj kolega pán Zajac určite povedal, dá sa povedať, že takmer všetko. Chcem len zdôrazniť niektoré fakty, ktoré súvisia s návrhom tohto zákona, a tie súvisia predovšetkým s hrozivou situáciou v oblasti zamestnanosti, resp. s mierou nezamestnanosti, ktorá na Slovensku rastie výrazným tempom. A ja sa obávam, že ak to tak pôjde ďalej, tak o chvíľu prekročíme hranicu aj 15 percent. A čo je ešte dôležitejšie a markantnejšie na tom celom, že máme množstvo dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí už, aj tí, čo pracovali, tak stratili už aj pracovné návyky. Tí, čo vyšli zo škôl a tiež už nejakú dobu sa im nedarí nájsť zamestnanie, tak títo ešte žiadne tie návyky nemajú a ak budú ďalej takto bez práce, tak asi budeme aj ťažko od nich očakávať, že nejaké návyky aj získajú. A toto je tiež jeden veľmi zaujímavý alebo dôležitý návrh, ktorý rieši aj tento aspekt celého toho problému a vytvára možnosti preto, aby z tých 183-tisíc ľudí, ktorí sú momentálne v hmotnej núdzi, a teda sú nezamestnaní, je pravda, že berú dávky v hmotnej núdzi, ale keď by ste ktorýkoľvek z vás a rodiny, ktoré živíte, mali vyžiť z takejto dávky, tak je, je len jednoznačné, že títo ľudia majú záujem aj o aktivačné práce, ktoré im vylepšujú tú sociálno-ekonomickú pozíciu v ich rodinách. A toto je veľmi dôležité aj z tohto pohľadu a tento návrh zákona, resp. novely zákona by mal pomôcť aj v tejto danej oblasti.

    Čo tu bolo povedané? Áno, zatiaľ tie aktivačné práce môžu realizovať miestna samospráva a regionálna samospráva. Tí sú limitovaní dvoma okruhmi problémov. Jeden je ten, že obyčajne tie menšie obce a povedzme aj tie veľké obce nemajú dostatočný počet ľudí, aby mohli manažovať, efektívne manažovať týchto ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach. A viete, ja som mal aj minule takúto skúsenosť, išiel som cez jednu obec a tam skupina rómskych žien, asi dvadsať či tridsať, bola opretá o metly a neviem, ako dlho, ale mal som chuť ich odfotiť. Je jasné, že ak by boli lepšie koordinované, ak by mali ten lepší manažment v tej obci, tak tá situácia by bola iná. Tá obec by možno bola lepšie uprataná, možno by bol skutočne oveľa väčší poriadok v tejto obci.

  • Obrátenie sa na predsedajúcu: Pani podpredsedníčka, môžete trochu kľud tu zabezpečiť?

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, prosím vás pekne o pokoj v rokovacej sále, pretože nemôže sa...

  • Nie je nás tu až tak veľa, aby sme sa nevedeli nejak zvládnuť, teda zvládnuť tú našu komunikáciu.

    Takže určite je treba, aby sme hľadali možnosti pre čo najefektívnejšie využívanie potenciálu ľudí, ktorí chcú pracovať na aktivačných prácach. Nie preto, aby ich tešilo zametať ulice alebo v podstate robiť podradné roboty, ale skutočne sú rodiny v situáciách, keď potrebujú sa sociálne a ekonomicky zabezpečiť tak, aby mohli slušne žiť, aby to bolo v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Tento návrh zákona rieši a dopĺňa tie možnosti o tie štátne podniky, máme dvadsať podnikov so stopercentnou štátnou účasťou. Ja by som si dokonca vedel predstaviť aj podniky, ktoré majú majoritný podiel štátu v takýchto spoločnostiach, ale zatiaľ to riešime cez tie štátne podniky, kde má štát stopercentný podiel, pretože má oveľa väčšiu šancu alebo možno nejakým priamym, možno až direktívnym spôsobom, a teda aj prostredníctvom zákona keby prešiel, nariadiť, aby takéto podniky takisto využívali tieto, tieto služby ľudí, nezamestnaných ľudí na aktivačné práce.

    Tej roboty je veľa, tej roboty je hrozne veľa. Keď si zoberieme povedzme lesy, štátne lesy, vojenské lesy a podobne, či už vyčistenie týchto lesov, výsadba stromčekov a podobne, to môžu lesníci, ktorých tu máme, alebo teda tu na pána Mičovského pozerám, ale aj ľudí, ktorí sa venujú životnému prostrediu, môžu o tom veľa hovoriť, že ako a zrejme určite by, by to len podporili, akým spôsobom by mohli títo ľudia pomôcť práve krajinotvorbe a zároveň, samozrejme, aj lesom a efektívnejšiemu využívaniu vlastne tej pracovnej sily.

    Vyčistenie lesov. Ja som svojho času pripravil program biomasa, ktorý sa nezrealizoval, nebudem to teda rozširovať, prečo nie. Napríklad jedna časť toho je, aby sme vedeli systémovo vyriešiť vyčistenie lesov a vlastne zber tej biomasy alebo toho odpadu z lesov. Aby sme vedeli pozbierať a spracovať do peletiek, do štiepok a podobne, pretože my nemáme systémovo riešené veci v súvislosti aj s energetikou. Na jednej strane pán minister hospodárstva, čo kvitujem, prichádza s dotáciami povedzme na nákup kotlov na biomasu. To je síce pekné, ale na druhej strane tá ponuka kdesi absentuje, to znamená, že tie štiepky, tie peletky, respektíve tá biomasa nie je dostupná.

    Takže vidíte, aké to má súvislosti všetko to, o čom rozprávame aj v tejto Národnej rade, čo pripravujeme, či sú to už vládne návrhy zákonov, alebo poslanecké návrhy zákonov, všetko sa dá zladiť, všetko sa dá dostať do systému tak, aby sa ten systém uzavrel, aby bol efektívny. Aj preto tento návrh zákona, aby hospodárstvo Slovenskej republiky v tom širokom slova zmysle by sa mohlo nadýchnuť, nehovoriac o tom, že je tu momentálne aktuálna výzva, čo so zamestnanosťou, ako riešiť nezamestnanosť, a to sú konkrétne formy. Pán Fico obyčajne opozíciu vyzýva k tomu, aby dávala realistické, reálne návrhy. Ja si už neviem predstaviť, aký realistickejší, aký konkrétnejší návrh môže dostať na stôl od opozície, ak nie ten, aký teraz tu predkladáme.

    Bol by som rád, alebo veľmi rád by som počul nejaké protiargumenty, prečo nie. Skutočne, pretože ja som praktický človek, fungujem pätnásť rokov, točím sa okolo podnikania, okolo hospodárstva. Ja by som veľmi rád počul nejaký protiargument, prečo nie, prečo nie na taký konkrétny návrh, ktorý prichádza, a v priebehu jedného, dvoch, troch mesiacov aby sa to implementovalo do praxe. Prinesie konkrétne výsledky. Takže či už cez miestnu samosprávu, regionálnu samosprávu, ale aj cez štátne podniky. Ja spomeniem len tak náhodou, čo tu mám. Slovenský vodohospodársky podnik, Lesy Slovenskej republiky, Hydromeliorácie, Vojenské lesy a podobne, to sú všetko štátne podniky, ktoré by mohli v priebehu niekoľkých mesiacov týchto ľudí zobrať, dať im robotu, majú predpoklady, majú manažérske tímy, majú štruktúry na to po regiónoch, po okresoch, po celom Slovensku. Absolútne by s tým nemal byť problém. Ak bude problém, tak to bude len v ochote a snahe riešiť veci aktuálne a riešiť konkrétne problémy, ktoré na Slovensku máme.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cicoň, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Rád by som pripomenul navrhovateľom tohto, tejto novely, že štátne lesy ako štátny podnik tvoria iba polovicu celkovej výmery lesov Slovenskej republiky. Druhú polovicu tvoria neštátne lesy a táto novela nedáva možnosť riešiť problémy so životným prostredím a proste s tými všetkými problémami aj v neštátnych lesoch, napríklad v obecných, lebo cez obec sa to nedá, pretože mestské a obecné lesy sú obchodné spoločnosti, eseročky, v ktorých síce zriaďovateľom je obec, ale tých sa táto novela netýka.

    Ďakujem.

  • Tak ja si dovolím oceniť tento ideový a do legislatívneho zámeru pretavený zámer kolegov poslancov, pretože ho považujem naozaj za prospešný a konštruktívny a alternatívny návrh, ktorý rozširuje možnosti zamestnania a pomoci ľuďom, ktorí sa naozaj trápia, lebo mnohí z objektívnych príčin sú dnes na dávke a príspevku v hmotnej núdzi a ja si sama neviem predstaviť, zrejme nikto z nás si nevie predstaviť, ako zmanažovať život z príjmu 80 alebo 90 eur. Ale vďaka novozavedeným legislatívnym opatreniam, ktoré tu boli schválené, som dnes dostala od jednej pani hlásenie, že z príspevku, ktorý mala v hmotnej núdzi, jej bol krátený zo sumy, neviem či teda 40, 60 eur na 2 eurá k príjmu 50 alebo 80 eur na polovičný úväzok. Takže realita je naozaj tvrdá, je hrozivá, naozaj títo ľudia potrebujú pomoc, žijú z 80-, 82-eurových príjmov.

    Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec Hudacký? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som túto diskusiu trošku rozšíril a povedal niekoľko myšlienok k tejto novele zákona o službách zamestnanosti, ktorú predkladajú kolegovia Zajac a Hudacký.

    Hneď na úvod by som chcel oceniť aj ja aktivitu navrhovateľov tohto zákona, považujem to za dobrý zákon, aj keď rozumiem niektorým námietkam, ako tu hovoril pán poslanec Cicoň. O tom to je, o tom je druhé čítanie, aby prišli konkrétne pozmeňovacie návrhy, ale v prvom čítaní by sme skôr mali hovoriť len o zameraní, o ideovom zmysle takéhoto zákona a o tom, či tento zákon vlastne je, alebo nie je potrebný. Tak hovorí rokovací poriadok. Ja si myslím, že tento zákon je potrebný, pretože rieši pálčivý problém. Dámy a páni, je možno pravdou, že na západe našej krajiny sa ten problém nezdá možno až tak strašne pálčivým, ale na východe našej krajiny v Prešovskom, Košickom, ale aj Banskobystrickom kraji je tento problém pomaly problémom číslo jedna. Keď sledujete prieskumy verejnej mienky, tak okrem problému zamestnanosti a práce je to predovšetkým problém týchto marginalizovaných skupín a nízkokvalifikovaných ľudí nájsť si pracovnú príležitosť.

    Keď sme to analyzovali aj u nás, nazvem to v našej vnútornej dielni v SDKÚ-DS, došli sme k záveru, že ak chceme riešiť problémy marginalizovaných skupín, predovšetkým vo východnej časti našej vlasti, potrebujeme sa držať troch základných pilierov. Tým prvým pilierom je, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Tým druhým pilierom je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, a ten tretí pilier je práve o tom, čo navrhli navrhovatelia v tejto novele zákona o službách zamestnanosti, a to je, že musí byť dostatok pracovných príležitostí pre nízkokvalifikovaných ľudí. Ak nebudú pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí, môžeme robiť akékoľvek reformy, rozprávať o školskej dochádzke, riešiť výšku sociálnych dávok, motivovať rodičov, aby deti posielali do škôl, zavádzať povinné, povinnú dochádzku v materských školách, môžete robiť, čo len chcete, nevytrhnete ľudí z pasce chudoby. Vytrhnete tých ľudí, ktorí sú v drvivej väčšine nízkokvalifikovaní z pasce chudoby vtedy, keď ponúknete pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných.

    Už dávnejšie hovorím aj o tom, že sociálne byty, teda byty pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi alebo sú vo veľmi komplikovanej sociálnej situácii, by sa mali stavať predovšetkým tam, kde je práca. Je to veľmi zaujímavá téza, počul som ju mnohokrát aj od vrcholových predstaviteľov - či už Európskej únie, alebo ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny - v minulosti a považujem to za veľmi logické. Lebo, dámy a páni, ja už budem veľmi konkrétny. V Lipanoch, kde máte tisíc ľudí, nazvem to tak, ktorí sa hlásia k rómskej menšine, sú v marginalizovanej skupine, celkový počet obyvateľov je dvetisíc a týmto tisíc ľuďom chcete dať malé obecné práce, prostredníctvom malých obecných prác pracovnú príležitosť. Skúste mi povedať, čo budú v tých Lipanoch robiť, čo bude ráno robiť tisíc ľudí, ktorí prídu vykonávať malé obecné práce? Skoro neriešiteľné. Včera bola jedna veľmi dobrá reportáž, až by som upodozrieval navrhovateľov, že si ju dohodli v televízii, o tom, ako sú malé obecné práce vykonávané v Žehre, a potom tam bol jeden taký zaujímavý prepočet, že koľko nás asi malé obecné práce stáli, Slovenskú republiku, v minulom roku. Síce ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nedalo žiadne údaje, ale ja budem čerpať z médií. Odznelo tam číslo 35 miliónov eur, dámy a páni, veľa peňazí za to, aby niekto akože ráno rozdal nejaké lopaty a nejaké tie hrable a nejaké tie metly a niekde dve hodiny niekto a veľa ľudí postávalo. Míňa sa to účinku, o tom chcem hovoriť. Obecné, malé obecné služby, malé obecné práce treba robiť, aktivačné práce majú svoje miesto, ale míňa sa to účinku, dámy a páni.

    No a tu by som chcel podčiarknuť, že prichádzajú predkladatelia s riešením, ktoré by mohlo byť naozaj zaujímavé. Aj na východe Slovenska sme zažili v poslednej, poslednej dekáde rad pustošivých povodní a chcem vám povedať, že možno to tak jasne až nepovedal pán poslanec Zajac, že mnohé z nich neboli spôsobené práve tým, že sa pretrhla hrádza na veľkom toku, alebo že nejaká obrovská betónová priehrada zlyhala, alebo nevedela udržať vodu, alebo má malú kapacitu. Áno, bol aj taký prípad na rieke Ondava, v prípade Domaše, ale väčšinou to bolo o tom, že dlho pršalo, že lesy sú zdevastované, že prichádza prívalová voda práve preto, že lesy sú zdevastované a že históriou vytvorený systém melioračných kanálov, rôznych jarkov a priekop, ktoré tú vodu vedeli v tej krajine rozložiť, nefunguje. Zabudovali sa, postavili sa tam rodinné domy, zasypali sa rôznym malým stavebným odpadom alebo zarástli, presne tak, ako to popisovali navrhovatelia. A tu naozaj, toto riešenie je veľmi elegantné. Tak pomôžme krajinotvorbe, pomôžme tomu, aby sme chránili majetky, zdravie a životy ľudí pred prívalovými vodami, pred veľkou vodou a zároveň dajme pracovné príležitosti nízkokvalifikovaným ľuďom a zároveň im dajme zmysluplnú prácu! Lebo verte mi, ani pre toho človeka, ktorý žije v Lipanoch či v Žehre, či v Jarovniciach a nevie si nájsť prácu, dámy a páni, to nie je len vždy o tom, že on nechce pracovať, on si nevie nájsť prácu a jediná jeho možnosť je malá obecná práca. Je, verte mi, málo motivujúce to, aby si išiel podržať tú lopatu alebo tú metlu. Tu dostane zmysluplnú pracovnú príležitosť, ak bude chcieť, ak bude aktívny. Samozrejme, bude nám potom treba nastaviť to, aby sa pracovať pre neho oplatilo viacej, ako poberať sociálnu dávku, ale to už je iná téma. To už nie je o tomto poslaneckom návrhu zákona.

    Chcel by som ešte ctenú snemovňu upozorniť na dva dôležité momenty. Ten prvý je, že tento nápad nie je nový. Za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej po jednej z tých pustošivých povodní na východe Slovenska tento nápad už bol na stole. Dokonca sa vymyslel aj mechanizmus, aby ľudia, ktorí vykonávajú malé obecné práce alebo tieto aktivačné práce, teda nízkokvalifikovaní nezamestnaní väčšinou na obciach, respektíve marginalizované skupiny, Rómovia z týchto marginalizovaných skupín, mohli pomôcť pri čistení vodných tokov, mohli pomôcť pri čistení týchto jarkov. Narážalo sa tam ale na zásadné problémy, keď sa to len podľa platnej legislatívy dalo na plecia starostov.

    Po prvé, starosta musel použiť vlastné prostriedky, to znamená ochranné pracovné prostriedky, to znamená nejaké nástroje, to znamená nejakú techniku, lebo mnohokrát sa to nedá len tak hrabľami čistiť, respektíve lopatou, nakúpiť túto techniku, nakúpiť ochranné pracovné prostriedky. Potom sa mu to síce čiastočne refundovalo, ale prišiel ďalší problém. On to vlastne vykonával na cudzom majetku. Čiže občania obce, nízkokvalifikovaní ľudia, ktorí tieto aktivačné práce vykonávali, to vykonávali na majetku povedzme povodia. To znamená, bol tu aj právny problém.

    To ale, s čím prichádzajú navrhovatelia, sa mi páči. To znamená, aby samotní správcovia tokov mohli mať tú možnosť organizovať takúto činnosť a dať pracovnú príležitosť týmto predovšetkým nízkokvalifikovaným ľuďom alebo dlhodobo nezamestnaným ľuďom.

    No, keď už mám slovo, rád by som sa ešte zastavil pri projekte malých vodných priehradok v lesoch, priehradiek v lesoch, ktorý sa rozbehol za predchádzajúcej vlády. Nesúvisí priamo s týmto návrhom zákona, ale do určitej miery s ním súvisí, keď hovoríme o veľkej vode, pretože odlesnenie a hlavne nie vždy dobre organizovaná ťažba v našich lesoch spôsobuje to, že v prípade prívalových dažďov tá voda veľmi rýchlo steká z týchto lesov, valí sa do potokov, zapĺňa jarky a jednoducho nie je možné túto vodu odviesť z daného územia.

    Bol tu jeden veľmi krásny projekt výstavby malých priehradiek v lesoch z materiálu, ktorý v lese je prítomný, prostredníctvom práve ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach, pre ktorých to boli nádherné pracovné príležitosti, zmysluplná práca, práca, ktorá mala efekt, ktorá aj ich napĺňala, dávala im príležitosť nielen čakať na sociálnu dávku alebo opierať sa niekde v obci o metlu, ale robiť niečo zmysluplné pre komunitu, pre celú obec alebo pre celý subregión. Žiaľ, Úrad vlády hneď po príchode novej vlády tieto projekty zastavil. Ale dobre, môže mať inú filozofiu Úrad vlády na tieto malé vodné priehradky v lesoch, ale tým ľuďom, ktorí na tom pracovali, neponúkol nič iné. To je ten problém, že my musíme, ak chceme dostať ľudí z pasce chudoby, ak chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, ak chceme riešiť problém dlhodobo nezamestnaných ľudí predovšetkým na východe Slovenska, ktorí sú z veľkej väčšiny nízkokvalifikovaní, my im musíme ponúknuť pracovné príležitosti, nie rušiť im pracovné príležitosti, ako, žiaľ, rozhodol Úrad vlády, súčasné vedenie Úradu vlády, ale naopak, ponúkať im pracovné príležitosti. A tie pracovné príležitosti im táto poslanecká novela zákona ponúka, preto ju podporím a ešte raz vás chcem všetkých poprosiť, ak môžete, hlasujme za to, aby sme v druhom čítaní mohli dávať konkrétne pozmeňovacie návrhy a možno ešte vylepšiť tento poslanecký návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a potom už budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Bolo by to viac ako na dve minúty. Chcem povedať, že s filozofiou tohto zákona súhlasím a skutočne ho podporím. Len nemôžem celkom súhlasiť s tými časťami, ktoré pán kolega hovoril na konto lesov a lesníctva. Viete, vždy je to otázka zmysluplnosti tých činností. Povedať jednou vetou, že lesy sú zdevastované a že títo ľudia to zachránia, to je tak asi, ako keby sme povedali, že dajme im teda akúkoľvek činnosť, je to lepšie, ako keď budú sedieť doma. Ja súhlasím, ak sledujeme tento sociálny aspekt, tak je to celkom prípustné riešenie, ale ak by sme chceli, aby títo ľudia povynášali všetky konáriky z lesa v záujme drevoštiepky, aby urobili tak, že každý jeden priepust bude bez kamienka, no, možno by to bolo pekné, len chcem povedať, že slovenské lesníctvo potrebuje zmysluplnú činnosť. A ak by sme to chceli navliecť do takej podoby, že dobre, nech robia čokoľvek, len nech robia, tak potom áno, ale ja si myslím, že z hľadiska samotného lesníctva nie je možné pripustiť, aby sme dávali ľudí do lesa robiť nie zmysluplné činnosti. Ale zase, aby som nebol taký rigorózny, pán kolega Novotný, je to otázka miery. Je veľa vecí, ktoré v lesoch ozaj by bolo užitočné robiť, len aby ste to nepovedali tak, ako to vyznelo. Možno vy ste to povedali pekne, že jednoznačne tí ľudia zachránia slovenské lesníctvo. To nie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Možno len pre upresnenie, pán poslanec Mičovský, ja si nemyslím, že dlhodobo nezamestnaní, nízkokvalifikovaní pracovníci, prípadne ľudia z marginalizovaných skupín, ktorí padli do pasce chudoby, zachránia slovenské lesy a slovenské lesníctvo. Ja som hovoril len o konkrétnom projekte malých vodných priehradiek, ktoré sa začali stavať predovšetkým v tých zdevastovanejších lesoch, kde naozaj, aj na tých lesných cestách. Bol som na jednej odbornej konferencii; hrozí, že tá, v prípade väčšej búrky alebo dlhšieho dažďa vzniká prívalová voda, ktorú potom miestne toky nedokážu spracovať. Tie malé vodné priehradky boli krásnym projektom, nestáli veľa peňazí, dávali pracovné príležitosti predovšetkým nízkokvalifikovaným dlhodobo nezamestnaným a fungovali na zachytávanie tej vody. Využívali prírodný materiál, ktorý v tom lese bol, žiadne betónovanie, žiadne domiešavače. Bola to zmysluplná činnosť.

    Môžeme o tom diskutovať, či to zachráni, alebo nezachráni, do akej miery to fungovalo alebo nefungovalo, faktom ale je, že Ficova vláda tieto projekty zastavila, poviem to jednoducho, a nedala týmto ľuďom náhradu. To mne vadí. Ja teraz hovorím len z pohľadu pracovných príležitostí. Títo ľudia, ak nemajú náhradu, neostáva im nič iné, len sa znovu hlásiť na malé obecné práce, a teda držať tú metlu a lopatu, ako sme to včera videli v tej reportáži v televízii, alebo spadnúť naspäť do pasce chudoby a byť odkázaný len a len na sociálne dávky.

    Čiže hľadajme cestu von. Ale cestu von nenájdeme, ak týmto ľuďom neponúkneme zmysluplné pracovné príležitosti. Tento poslanecký návrh zákona má ambíciu takéto ponúkať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím vás, dámy a páni, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pani poslankyňu Pavlovičovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

    Je to tlač 343.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 100 bolo za, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Přidal bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Viskupiča, Matoviča, pani poslankyne Jurinovej a poslanca Fecka na vydanie zákona č. 351 o elektronických komunikáciách, tlač 212.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 212.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Viskupič, Jurinová a pán Fecko, ktorí podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, najskôr je ale potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za. Máte súhlas.

  • Pán predseda, keďže informácia neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpme k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Viskupiča, ktorý máte označený v rohu I, je to ten návrh, ktorý hovorí o oznamovaní, že voláte teda na audiotextové číslo.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 29 za, 73 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Jurinovej, to je návrh označený II, a to je o informácii o tom, že voláte na audiotextové číslo aj o cene, že teda zároveň sa dozvie ten volajúci cenu toho hovoru.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 22 za, 15 proti, 101 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Fecka, ktorý rieši ohlasovanie, teda cenu, a aj ememesky, aj esemesky.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 19 za, 6 proti, 110 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 101 za, 1 proti, 37 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona, teda o zákone ako o celku.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    (Hlasovanie) 140 prítomných, 21 za, 5 proti, 114 sa zdržalo.

    Návrh zákona č. 351 sme neschválili.

    Pán poslanec Kadúc uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Gála, Hrnčiara a Érseka na vydanie ústavného zákona č. 357 o ochrane verejného záujmu, tlač 300.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Andreja Hrnčiara a Arpáda Érseka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 300.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 za, 76 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aj o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Gála, Hrnčiara a Érseka na vydanie zákona č. 369 o obecnom zriadení. Je to tlač 301.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Andreja Hrnčiara a Arpáda Érseka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, tlač 301.)

    Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

    Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 2 proti, 79 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pani poslankyňa Gibalová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Vašečku a pani podpredsedníčky Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 302.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 302.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 60 za, 2 proti, 78 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v prerokovaní tohto návrhu.

    Pán poslanec Martinák uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona č. 39 o veterinárnej starostlivosti, je to tlač 303.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina FECKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 303.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí však nepodali žiaden procedurálny návrh, a preto, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 13 za, 32 proti, 94 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Ježík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 219 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Je to tlač 305.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 305.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpili žiadni poslanci, preto, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 131 bolo za, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Odhlasovali sme, dámy a páni, všetky prerokované body programu. Vyhlasujem prestávku do 17.25 a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Pán predseda výboru Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady, poprosil by som ctených kolegov z výboru pre kultúru a médiá na krátke stretnutie, krátky výbor na obvyklom mieste.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Poprosím pána poslanca Kuffu.

    Dámy a páni, poprosím tých, ktorí nemáte záujem o vystúpenie pána poslanca, aby ste radšej odišli a nerušili ho.

  • Zaznievanie gongu.

  • Presne tak, pán predseda, radšej nech odídu tí kolegovia. Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ a vážený pán...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec, ešte raz, dámy a páni, poprosím vás, pokračujeme v rozprave.

    Páni poslanci, pani poslankyne! Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcem podotknúť hneď na úvod, že zákon o službách zamestnanosti je naozaj veľmi vážnym zákonom a je jedným z dokumentov, ktorý by mal riešiť zamestnanosť. Sme tu v tejto rokovacej sále, som počul aj kolegov, ktorý zákon je tuná najdôležitejší a ten je dôležitejší, zákon o štátnom rozpočte alebo taký, ja som si doposiaľ stále myslel, že je to Ústava Slovenskej republiky, ktorá je nad zákonmi, no ale vidíte, každý považujeme ten zákon nejaký iný za dôležitý.

    Chcel by som sa odraziť od myšlienky takejto, dovoľujem si ju zacitovať, tu som si ju napísal v poznámke, "chudoba aby nebola tou záchytnou sieťou a pascou". Naozaj, ak sa stáva chudoba pascou, je to čosi, čo postihuje celé rodiny, nielen konkrétneho človeka, ale celé rodiny prepadávajú do tejto chudoby. Preto je naozaj vhodné sa zamyslieť a riešiť zamestnanosť. Predkladatelia novely zákona o službách zamestnanosti majú túto ambíciu a majú túto snahu.

    Pán kolega Hudacký, keď chcel počuť ako aj trošku aj iný názor a oponentský, že on si nevie predstaviť, že kto by mohol tento návrh kritizovať. Chcem ináč ale najprv podotknúť, že tento návrh zákona podporím, určite áno, ale chcem povedať to, že, samozrejme, ani to, si dovolím povedať, že nerieši zamestnanosť na Slovensku. A vyhodených, v úvodzovkách, vyhodených, ale aj reálne minutých 35 miliónov eur na riešenie nezamestnanosti vo vzťahu k drobným obecným službám a aktivačným prácam, naozaj si myslíme, že túto zamestnanosť nevyrieši.

    Aj keď zámer kolegov poslancov je veľmi dobrý a naozaj však mnohí ľudia sa nad tým zamýšľame, máme potoky nielen ako po povodniach, korytá sú rozmleté a neupravené, ale ono treba aj priebežne čistiť tie potoky, nielen v obciach, ale aj v extravilánoch. Rovnako aj tie lesy sú veľkým problémom.

    Na druhej strane, ak na aktivačných prácach, tak ako kolega Zajac tu spomínal, že je 150 ľudí a ten starosta obce, či je dobrý, alebo zlý manažér, má problém zamestnať a každý deň dať prácu 150 ľuďom, no naozaj to nie je najlepšia vec, teda najľahšia vec a 150 ľudí zamestnať v obci je veľmi náročné.

    Ďalšou vecou tiež, keď som tak dával pozor, sa mi páči aj táto myšlienka, že aby človek, ktorý pracuje na aktivačných prácach alebo na menších obecných službách, aby bola spodná hranica, hej, určená v odpracovaných hodinách, a to je 16 hodín, keď som dával pozor, za týždeň. Lebo veľakrát títo nezamestnaní ľudia, je mi to ľúto, keď ľudia nemajú prácu, ale v podstate na tých aktivačných prácach sa aktivizujú len preto, aby boli aktivizovaní a nie preto, aby v skutočnosti vykazovali aj tú konkrétnu reálnu činnosť a tú aktivačnú službu pre tú konkrétnu obec, teda v prospech toho celku, v prospech obce. Spomenuté Jarovnice a 1 181 ľudí, keď som si to zapamätal dobre, aktivovaných v jednej obci, no, myslím si, že to nie je pre televíziu Markíza, ale to je pre ministerskú kontrolu, ani nie pre kontrolu z krajského úradu práce, ale aby tam prišla ministerská kontrola. Ako je to možné, že jeden starosta aktivizuje 1 181 ľudí? Akú prácu robia? No a potom, ako ste to aj hovorili, ja som tam nebol, nevidel som to, ale tá obec by musela byť pozlátená. Určite toto nie je cesta.

    Ja by som chcel podotknúť ešte aj takúto vec, že tak ako predkladatelia majú dobrý ten úmysel, aby tí ľudia mohli byť aktivovaní aj v tých lesoch, teda v štátnych podnikoch, kde ich je dvadsať týchto štátnych podnikov. Je to dobrá vec, ale v skutočnosti treba sa zamyslieť aj nad takou skutočnosťou, čo s regiónmi a mikroregiónmi, kde nie je štátny les, ako kolega tu spomenul, to je len 50 % štátnych lesov a 50 % ďalších je buď v súkromných rukách, alebo sú to urbárske spoločnosti. Ja si to viem predstaviť, že by boli aktivovaní ľudia aj v súkromných lesoch, dokonca aj v urbárskych lesoch, aby tie lesy sa vyčistili. Toľko sme tu dneska plakali o tých lesoch, že čo všetko je negatívne. Myslím si, že odhliadnuc od tých kalamít, ktoré boli - či už v Tatrách, alebo lokálne rôzne -, myslím si, že ešte tie lesy naozaj máme ako v slušnom stave a navyše chcem povedať, ak je rozumné a dobré hospodárenie človeka s lesom, tak, myslím si, že ten človek do toho lesa patrí, aby sme nemali celú krajinu len chráneným územím. Myslím si, že tých 70 %, tak ako som sa tuná to dopočul v tom záverečnom vystúpení pána kolegu Lebockého, tak je to veľmi, veľmi slušné percento tých lesov.

    Chcel som podotknúť to, že ak štátny rozpočet ráta na aktívnu pomoc nezamestnaným alebo rieši, rieši nezamestnanosť ako takú a vieme, že za tie roky bolo tuná minutých 35 mil. eur na aktivačné práce a na aktivačné služby, a to je to, čo by som videl tú rezervu, aby práve z tých rozpočtových kapitol ale úradu práce ako takého, sa skôr podporili aktivity súkromných podnikateľov a zamestnávateľov, aby mohli zamestnávať takto marginalizované skupiny, ťažko zamestnávateľné skupiny. Dobre som to povedal, správne? Viem si to predstaviť, že by podnikateľ, ktorý zamestná nezamestnateľných ľudí, lebo veľakrát naozaj sú nezamestnateľní tí ľudia, síce prídu aj do tej práce, ale ten výkon v rámci tých obecných služieb je veľakrát nulitný, a to je ten lepší prípad, horší je, keď je ešte mínusový, hej. Tak nechcem povedať, že je v každej obci a v každom meste, záleží, samozrejme, od schopnosti starostu a primátora mesta, ako je schopný si to zorganizovať.

    Sám vidím veľakrát týchto ľudí, veď určite, tých 63 eur navyše, ktoré dostanú za aktiváciu, nie je to nejaký veľký peniaz, že tí ľudia zbohatnú. Samozrejme, si to vylepšia, tak ako to kolega tuná spomínal, že tam, kde je tá chudobná rodina, aj tých 63 eur je dobrou vecou.

    Ale chcem povedať to, že aktivácia ako taká nerieši problém zamestnanosti. Nerieši ho ani z perspektívy do budúcna, a to je ten problém. To je ten problém, nad ktorým sa treba zamyslieť. Ak my máme tie prostriedky finančné, aby sme ich vedeli naozaj efektívne využiť. Podporiť zamestnávateľov tých, naozaj ich aj zvýhodniť tou dotáciou a podporou, ak ty zamestnáš, ja neviem, jedného, piatich, desiatich marginalizovaných, ťažko zamestnávateľných a ťažko uplatniteľných zamestnancov na trhu práce, tak, naopak, aby sme podporili práve týchto. Ani starostovia miest a obcí nám nevyriešia zamestnanosť v rámci Slovenskej republiky. Tým pádom by sa vyriešila aj tá ďalšia vec, že by sme mohli riešiť ten širší kontext tých problémov, ktoré sú, lebo to nie sú len štátne podniky a rieky, ktoré patria ako štátu, teda čo sa majú o to starať, ale mohlo, ale ja si to viem predstaviť, že by to mohli byť aj poskytovatelia služieb a dokonca aj výrobné podniky, kde by takto sa tieto veci riešili. Teda ak ste chceli teda počuť aj ten iný názor, tak to je ten iný názor, že z tých peňazí na aktiváciu, ktoré, presunúť to efektívne do tej podnikateľskej sféry alebo zamestnávateľskej sféry, tej aktívnej, a tam zamestnávať tie marginalizované skupiny.

    Tak ako, tiež to bolo spomenuté, že aj tie VÚC-ky, VÚC-ky veľmi málo ako využívajú tú aktiváciu, a tak to je potom zrejme problém aj tých županov, keď nevedia dostatočne vyťažiť. Neviem, pán župan, keď tu tak reaguje, ale ja reagujem na predrečníka, tak si myslím, že v podstate, aby boli títo predstavitelia VÚC-iek viac aktívnejší a vedeli zaktivovať týchto ľudí. Ja len toľko k tomu.

    Ďakujem veľmi pekne a ešte pánu kolegovi Brockovi chcem pogratulovať k prekonaniu jeho rekordu, že sa zlepšil o tých 15 sekúnd. Ale schválili sme si ešte zákon teraz pred chvíľou, o záchytných službách. Ak budete hľadať potom kolegov, že kde sú, no tak aby sme neboli mnohí kolegovia prekvapení, že ich nájdeme v tých záchytných izbách. Tak držím nám všetkým palce, aby sa to nám nikomu nestalo.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky pán poslanec Mičovský, Fecko, Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Kolega Štefan, z tvojho vystúpenia si beriem ako kľúčové slovo zmysluplnosť. Ty si veľmi správne poukázal na to, že peniaze na aktivačné práce sú dôležité, ale oveľa dôležitejšie je to, aby sme možno sa pokúsili o vyššiu úroveň využitia peňazí, ktoré štát má k dispozícii na práce, ktoré by ozaj boli vykonávané nie kvôli prácam samotným, ale kvôli tomu, že ich je aj treba. Veľmi ste tu často dnes spomínali v tejto súvislosti lesy a ja sa k nim ešte raz vrátim. Jednoduchý príklad.

    Ak sa rozhodneme, že lesy vyčistíme od všetkých konárikov, tak to bude strašne zlé, lebo v takomto prípade by sme ich obrali z pohľadu biologického kolobehu materiálu v prírode o základný hnojivový prírodný produkt. Určite teda by som povedal, že takýto spôsob extrémizmu určite ste nemali na mysli, takže sa len prihováram za to, že, áno, v tých lesoch potvrdzujem, máme možnosť nájsť veľa zmysluplných prác, ale rozhodne nie sú zdrojom absolútneho vyriešenia tohto problému, aj keď ste to tak nemysleli, spomínate aj iné štátne podniky, len tie lesy akože tak ľahšie vkĺzajú do úst. Takže sa prihováram za to, aby možno sme sa spoločne zamerali práve na tú časť, ktorú pán poslanec Kuffa zdôraznil, pokúsiť sa o vyššiu úroveň využitia prostriedkov, a to je tým presunom, ktorý on spomínal, do oblasti výrobných činností, ktoré možno ešte stále poskytujú aj tú príležitosť pre tie menej kvalifikované pracovné sily, ale už pridávajú vyššiu pridanú hodnotu a možno aj pre tých samotných ľudí, nielen pre toho zamestnávateľa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, pán Kuffa, ako si povedal, že malo by to byť zmysluplné. Ja sa len čudujem, ako je možné, že sa pri prvom schválení tohto zákona obmedzilo územie, kde sa budú môcť tie práce vykonávať. Veď to je nonsens. Je iná práca, keď robím v intraviláne alebo extraviláne? Veď tej práce je kvantum, takže potom ja nechápem, ja som to počul, lebo ja som nebol v týchto veciach nejako zbehlý, tak ja som neveril vlastným očiam, že niekto vie rozlíšiť prácu aktivačnú, ktorá sa robí v obci a mimo obce. Veď to je normálna práca ako každá iná. To znamená, prečo by nemohli robiť súkromne hospodáriaci roľníci takéto aktivačné práce? Prečo by v lesoch nemohli, na vodných tokoch, ako kolega spomínal? Takže, vážení, ja neviem, prečo sa to rozdelilo. Myslím si, že tej práce iba pre prácu, tak myslím si, že nie, myslím si, že máme inej tam dosť. Obce, samosprávy, resp. VÚC-ky, resp. iní užívatelia, myslím, že musia vedieť, čo potrebujú, akú prácu vykonať a pokiaľ tam tie ľudské ruky prídu, tak myslím, že zmysluplne ich využijú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som na pána poslanca Kuffu chcel reagovať v tom zmysle, že viete, nehľadajme chyby, ktoré sú v návrhu zákona. Dokonca neriešme ani ten problém, na ktorý pán poslanec ako právom upozornil, že keď je v obci 1 100 ľudí na aktivačných prácach a vykonávajú malé obecné práce, tak čo tam asi, preboha, môžu robiť? Ale to riešenie, že teda poďme to tam riešiť, nech tam ide ministerstvo práce a nech tam trestá a rieši, toto podľa mňa nie je riešením ani cieľom. My sa poďme zamyslieť nad tým, že čo iné tí ľudia tam môžu robiť, ako úprimne, tisíc pracovných príležitostí? To je Ford Getrak. Viete ako, nemôžeme postaviť Kiu alebo Peugeot Citroën v Jarovniciach. Dokonca keby sa tam aj Peugeot Citroën postavil, ten problém by bol, že reálne z Jarovníc by tam pracovali dvaja, pretože len oni majú nejaké učňovské vzdelanie. Možno som prehnal, dvanásti. A tu sme v situácii, že tí ľudia zostanú v tej pasci chudoby a zostanú tam dovtedy, kým nedostanú ponúknutú zmysluplnú, ale aj spoločensky prospešnú prácu. Toto je jeden pokus, uvidíme, či bude úspešný, či v druhom čítaní sa bude môcť vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, ale je to zmysluplný pokus na to, aby sme týmto nízkokvalifikovaným ľuďom, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, po väčšine sú z marginalizovaných skupín, dali zmysluplnú pracovnú príležitosť, a o to tu ide.

    Čiže nehľadajme chyby na tomto návrhu, ale skôr tú filozofiu, dať prácu tým ľuďom, keď už tak chcete, v tých Jarovniciach alebo Kecerovciach, kde je ich možno dvetisíc na aktivačných prácach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa bol posledný prihlásený. Ešte prepáčte, vaša reakcia, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som nehovoril o tom, že ministerstvo, keď pôjde na kontrolu do Jarovníc, aby trestalo, ale skôr, doplním to teda, aby sa naozaj sme sa na tom poučili, veď 1 181 aktivovaných ľudí v jednej malej obci, myslím si, že naozaj je to hodné zamyslenia. To je, áno, to už je veľký podnik, kde pracuje tisíc zamestnancov, takže nemal som to takto na mysli, ale treba sa nad tým zamyslieť a ja som to aj v tom kontexte ako povedal, že efektívnejšie prerozdeliť tie finančné prostriedky. Ja som to tak ani veľmi nekritizoval, ja som len hovoril ako ten návrh, že v podstate efektívnejšie využívať na aktívnu politiku trhu práce finančné prostriedky. Aktivačné práce nie sú tie, ktoré by vyriešili zamestnanosť v rámci celého Slovenska.

    Drobné obecné služby, a to či sa pracuje v intraviláne a extraviláne, ak je to drobná obecná služba a aktivovaní títo nezamestnaní a dlhodobo nezamestnaní, tak môžu vykonávať len pre tú konkrétnu obec. Oni nemôžu dokonca, to pre pána Martina Fecka, že nemôžu vykonávať ani pre inú obec a nemôžu ani vonku. A práve toto tuná navrhujú navrhovatelia, že by mohli pracovať práve aj pre tie štátne podniky, a to je práve ten extravilán, lebo ten potok je nad obcou a ten les je mimo obce, tak aby tam sa mohli viac, tak som to, tak to aj chápem, že tak to je. No a v lesoch, myslím si, že zostáva strašne veľa biomasy a tiež občas idem do toho lesa a keby aj tí nezamestnaní čistili tie lesy, nemusíme sa obávať, že tej biomasy by zostalo tam málo. Kedysi v lesoch sa pásol dobytok, ovce, kravy sa pásli v lese. Ten les bol čistý a ten les aj prosperoval, bol nádherný.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný v rozprave. Chce navrhovateľ? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi reagovať na vystupujúcich v rozprave a na vystupujúcich s faktickými poznámkami.

    V prvom rade chcem povedať, áno, pán kolega Kuffa, zamestnanosť je veľmi dôležitá. Aj z môjho pohľadu zamestnanosť je problém číslo jeden na Slovensku. Medziročne nám nezamestnanosť stúpla o 1 percento. Nezamestnanosť na Slovensku sa blíži k 15 percentám. Nie sme naivní predkladatelia, aby sme nevedeli, že naším návrhom o rozšírení aktivačných prác na štátne podniky vyriešime na Slovensku zamestnanosť. Takúto ambíciu sme vôbec nemali. Naozaj, ambíciou je nájsť zmysluplnú prácu pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí majú záujem pracovať na aktivačnej činnosti, aby, aby získali pracovné návyky, ktoré už veľakrát ani nemajú. Takže to bolo zmyslom predkladanej novely zákona.

    Mimochodom, na septembrovej schôdzi minulého roku sme predkladali návrh o službách zamestnanosti o podpore znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a tam sme navrhovali opatrenia, ako by boli refundované poistné, sociálne a zdravotné tým, ktorí by zamestnali takýchto ľudí. A tam sme riešili ten súkromný sektor, štátny sektor, všetkých rovnako.

    Pri týchto aktivačných prácach nás, samozrejme, pri príprave napadlo, že tieto aktivačné práce by mohli byť robené aj v súkromnom sektore. To je aj reakcia na pána kolegu Cicoňa. Naozaj, štátnym lesom patrí polovica výmery lesov v Slovenskej republike, ale je to milión hektárov. Myslím si, že je to dosť veľké územie na to, aby sa tam našla práca pre aktivačných pracovníkov. Ale vráťme sa naspäť k tomu súkromnému sektoru. To je, či by to boli urbári, alebo by to boli súkromné DSS-ky, alebo súkromné firmy. Viem si to predstaviť. Ale predstavte si, že by sme my ako opoziční poslanci s takýmto návrhom prišli. Okamžite by prišla reakcia, a to sme zatiaľ nevedeli ani my vyriešiť, že takýmto spôsobom by sa zakrývala čierna práca, zamestnávanie načierno. A to je veľký problém, ako to legislatívne vyriešiť. Preto sme od aktivačných prác v súkromnom sektore zatiaľ upustili a do nášho návrhu novely zákona sme to nedali.

    Dneska môžu aktivačné práce robiť obce a VÚC-ky. Nie je tu pán kolega Blanár, ale VÚC-ky naozaj sa podieľajú na aktivačných prácach iba piatimi percentami. A možnože je to aj preto, že na sociálne práce nemôžu byť použití títo aktivační pracovníci. Preto v tejto novele navrhujeme aj to, rozširujeme možnosť zamestnávať aj na sociálne práce. To sú tie DSS-ky, ktoré patria pod VÚC-ky. Áno, raz táto snemovňa, tento štát príde na to, že budeme zamestnávať ľudí v hmotnej núdzi aj v súkromnom sektore. Ale zatiaľ poďme z tejto úrovne obce, VÚC-ky. Poďme na štátne podniky. Tam má štát predsa priamy vplyv.

    Ja nie som naivný, aby som si myslel, že štátni manažéri budú s radosťou zamestnávať tisícky, desaťtisíce ľudí, aktivačných pracovníkov, aby ich mohli zamestnať. Ale kde má mať štát vplyv, keď nie v štátnych podnikoch? Kde môže minister jedným príkazom povedať: Zamestnáte toľko a toľko ľudí! Ja nie som naivný, aby som si myslel že milión hektárov štátnych lesov vyčistia aktivační pracovníci, každý jeden konárik. Ale poďme sa pozrieť do tých lesov, poďme sa pozrieť k riekam, k potokom. Starostovia naozaj majú dneska právny problém pracovať na týchto jednotlivých segmentoch: potoky, rieky, odvodňovacie kanály, nepatria im. Ale štátny podnik to má v svojom majetku.

    Takže ak štát má záujem riešiť, aby ľudia v hmotnej núdzi mohli pracovať na aktivačných prácach, a nechceme to, aby ich robilo 1 180 v Jarovniciach alebo v Žehre.

    Pán kolega Novotný, naozaj sme si tú reportáž neobjednali, takúto moc ešte nemáme, ani neviem o tej reportáži. O reportáži v Markíze v Jarovniciach viem. Naozaj je naivné si myslieť, že ten starosta zvládne toľkých aktivačných pracovníkov. Preto to rozširujeme o štátne podniky. Ak to prejde, ak sa to ujme časom, poďme sa pozrieť aj na zákon, aby mohli robiť aj v súkromnom sektore. Viem si to predstaviť, ale bude treba vyriešiť pomerne dosť striktne zakrývanie čiernej práce. Naozaj, pán kolega Novotný to presne povedal. Dostatok práce pre ľudí v hmotnej núdzi a nerozlišujem ich, či sú marginalizovaní, alebo nie sú marginalizovaní. Zákon má platiť pre každého.

    A tak isto, bolo tú málo spomínané tie priehradzky, hrádzky v lesoch, odrážky, zvádzanie vody v lesoch. To má zmysel.

    Ešte sa vrátim k tým nelegálnym skládkam. Poďme sa pozrieť k riekam, k potokom, koľko nelegálnych skládok tam je. Kto to má čistiť? Niekedy, keď idete autom, skúste sa pozrieť po našej krajine. Niekedy netreba ani zísť, ani vystúpiť z auta. Stačí sa pozerať, ako naša krajina vyzerá, ako vyzerajú tie odvodňovacie kanály, ako sú zarastené tie rieky, myslím tie brehy rieky. Ja viem, že ich všetky nemôžeme vyrúbať a použiť na biomasu, ani z toho lesa každý konárik vyniesť, ale tak, ako to vyzerá dneska, určite to, pán kolega Mičovský, nie je v poriadku. Prejdeme cez hranice do Rakúska, odrazu všetci pozeráme: všetko vyčistené, vykosené. Tá krajina hneď inak vyzerá. Nechceli by sme, aby naša krajina vyzerala podobne?

    Bola tu spomínaná pánom Kuffom spodná hranica 16 hodín. Naozaj som presvedčený o tom, že ak má zmysel, aby ten pracovník sa aktivoval, aby získal pracovné návyky, 16 hodín týždenne minimálna hranica je určite potrebná. Málo som zvýrazňoval, že podľa tohto zákona o aktivačných prácach jednotlivé subjekty berú určité percentá aj na koordinátora, aj na určité drobné pracovné prostriedky, ktoré môžu použiť. Takže nemôže byť to, že obec, VÚC-ka, štátny podnik dostane na koordinátora, dostane na drobné pracovné prostriedky a pracovník na aktivačných prácach príde na hodinu alebo na dve, tri hodiny a potom si donesie potvrdenku od lekára. Nie, 16 hodín si myslím, že to je minimálne minimum.

    Konzultoval som tento návrh zákona aj so starostami obcí, hlavne na východnom Slovensku, ktorí majú množstvo týchto ľudí v hmotnej núdzi. Naozaj by privítali takúto novelu zákona. Konzultoval som to aj s lesníkmi. Aj tí si to vedia predstaviť, že na drobné práce by takýchto aktivačných pracovníkov vedeli využiť.

    Ja nemám predstavu, že toto vyrieši hospodárenie štátnych lesov. V žiadnom prípade nie, ono ich to nezachráni. Ale na druhej strane tento štát vydáva milióny eur na to, že v jednej obci je 1 180, v ďalšej 300, 150. Ani tým 150 osobám ten starosta nenájde dostatok práce každý deň. Takže konzultoval som to na tejto úrovni.

    Médiá, redaktori, alebo aj na chodbe som začul protiargument, lebo som čakal, že tu niekto z vládnucej strany povie nejaké protiargumenty, tak takýto cvrkot na chodbách povedal, že zároveň je v pléne zákon o službách zamestnanosti z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Áno, je. Ale ja, keď som pripravoval tento návrh novely, toho paragrafu 52, som to vtedy ešte netušil, že do pléna príde takýto návrh.

    Pán spravodajca povedal, môj návrh zákona prišiel 6. novembra. Ja nemôžem zato, že v decembri sme prijímali zákon o obnoviteľných zdrojoch tri dni a tridsať zákonov sa presunulo na januárovú schôdzu. A podotýkam, tento § 52 o aktivačných prácach vládny návrh zákona nerieši. Nerieši. Takže ja to iba rozširujem o štátne podniky. Ak tu bude dobrá vôľa od poslancov vládnucej strany, môže to byť schválené. V druhom čítaní, ak bude záujem, môžeme to vylepšiť. Samozrejme, ak vládna strana a jej poslanci tento návrh novely zákona zmietnu zo stola, na čo sme už v tomto pléne zvyknutí, tak túto novelu v druhom čítaní zákona o službách zamestnanosti predložím ako pozmeňujúci návrh do vládneho návrhu zákona a som zvedavý, ako sa potom k tomu postavia.

    Takže zamestnanosť v Slovenskej republike táto novela nevyrieši. Ale môže napomôcť k tomu, aby chudobní ľudia, ľudia v hmotnej núdzi mohli nájsť zmysluplnú prácu a o podporu tohto návrhu zákona vás pekne prosím.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie, ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Hlinu, aby uviedol svoj návrh zákona č. 317 o inteligentných dopravných systémoch v prvom čítaní. Je to tlač 309.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza HLINU na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 309.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona, ktorý predkladám. O vlastne, o čo sa jedná meritórne. Nie celkom v dávnom čase nám tu minister, pán minister Počiatek predkladal zákony o inteligentných dopravných systémoch. Tam sme sa dostali do určitej tenzie v tom, že čo tam je potrebné, čo tam je navyše. Čiže ono by sa zjednodušene dalo povedať, že toto je len legislatívno-technická záležitosť, keby som to takto nazval, s ideou by to nemalo mať nič spoločné, pokiaľ teda vychádzame z toho, čo bolo všeobecne deklarované aj samotným pánom ministrom, to znamená, že uvedený zákon vôbec nemá záujem predpripravovať pôdu na to, aby následne bolo možné spoplatniť mýtom aj osobné automobily.

    V praktickej rovine sa jedná o to, že sa vypúšťa písmeno b), ktoré, to sme sa vtedy o tom rozprávali, ktoré hovorilo a o ktorom ja som hovoril, že v prípade, že je to tak, je nadbytočné, a hovorí, že "dĺžku prejazdenej vzdialenosti po pozemnej komunikácii". To znamená, že nejaké to zariadenie toto by evidovalo v prípade, že nepotrebujeme a nechceme vyberať mýto aj za osobné automobily, toto ustanovenie je tam zbytočné. Čiže v zásade je to aj len legislatívno-technická záležitosť, čo sme mohli zabsolvovať vtedy v mojom obľúbenom treťom čítaní, ale keďže to vtedy takto neprešlo, tak to predkladám ako návrh zákona.

    Viac k tomu neviem čo povedať. Možno veci, čas dá veciam za pravdu, že čo bolo ako myslené. Ja si myslím, že to tam bolo dané zámerne. V prípade, že to bolo len náhodou, tak by nemal byť najmenší problém, aby sa toto ustanovenie z tohto zákona vypustilo a mali by sme dokonca aklamačne a neviemakým nadšením proste tento legislatívno-technický nedostatok opraviť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Poprosím pána poslanca Přidala, ktorý je spravodajcom, určený gestorským výborom pre hospodárske záležitosti, aby podal informáciu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 98 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 309.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 68 a 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na životné prostredie a neovplyvní negatívne ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Tiež v súlade s rozhodnutím vaším, pán predseda Národnej rady, z 9. novembra 2012, bolo to rozhodnutie č. 283, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Takisto za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbor predmetný návrh zákona prerokoval v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem reagovať hneď tuná na kolegu spravodajcu, ktorý hovoril, že tento zákon nebude mať vplyv na, teda, ako na, sociálny vplyv, nebude mať dopad na, tak, nie? Tak to bolo. Sociálny vplyv. Dovolím si povedať, že bude mať dopad, a poviem, že pozitívny. Myslím si, že veľa ľudí sa aj poteší, že to kilometrovné nebude sa tak sledovať, ale ono by najlepšie bolo, keby tie, tie osobné autá nemali ten, tie IDS-ká alebo tie čipy takzvané, ktoré sme tu hovorili.

    Ja osobne, ak budú vyrábať autá s týmito čipmi, budem radšej jazdiť na starom aute, akoby som mal jazdiť na takomto aute, kde ma bude cez nejaký inteligenčný dopravný systém, či ja budem v Bratislave, alebo v Košiciach, alebo budem ja neviem v Ženeve, alebo kdekoľvek a ma budú sledovať cez satelit, kde som. Ja si chcem vo svojom osobnom voľne aj oddýchnuť a nie že by ma ešte ktosi, neviem, či minister, alebo ktokoľvek, pozoroval, že kde sa pohybujem. Takže ja sa rozhodnem radšej potom jazdiť na starom aute, kde tieto čipy nebudú. Ja som hlasoval proti tomuto zákonu celkovo. A chcem podporiť aj tuná kolegu Hlinu, Hlina, Hlinu, pardon, sa ospravedlňujem, trošku som to skomolil trošku to meno, stáva sa to. Chcem ho podporiť a aspoň nech cez tento pozmeňovací návrh má to menší dopad, teda ten negatívny, pre obyvateľov tejto krajiny.

    A naozaj, aj ja som to vnímal, akoby to bola taká predpríprava na zavedenie mýta v podstate, hej. A to mýto by bolo také, že nezaplatíš paušálne diaľničnú nálepku alebo nezaplatíš na tých rampách, koľko prejdeš, ale ti pekne, jednoducho ti vyčíslime a vyúčtujeme, koľko si prešiel kilometrov. Prešiel si ja neviem 1 000 kilometrov, za 1 000 kilometrov zaplatíš daň, ak je to 50-tisíc, 100-tisíc, zaplatíš za toľko.

    Iné je to, viem si to predstaviť možno skôr, kde to mýto je zavedené, možno u tých prepravcov a tých nákladných áut. To by bolo čosi úplne iné, ale aby to nemalo naozaj ten negatívny dopad na konkrétne rodiny. Myslím si, že rodiny a rodinné rozpočty majú dosť iných výdavkov a nie platiť ešte nejaké takéto mýto navyše.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie nie je žiadna reakcia. Chcem sa teda, to bolo ústne? Takže končím týmto rozpravu, pardon. Chcem sa spýtať, či navrhovateľ sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Áno, len veľmi kratučko, teda pre zápis, aby zostalo teda, dneska je šiesteho, siedmeho budeme o tomto návrhu hlasovať. Neprejde tento návrh v tomto pléne. Chcem, aby zostalo pre zápis, že som sa to pokúšal zmeniť, potom, keď sa ľuďom začne postupne predstavovať nevyhnutnosť vyberať mýto aj za osobné automobily, čo určite príde, tak pre pamäť hovorím, že 6. 2. som sa to pokúšal zmeniť.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie je tomu tak. Oceňujem. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač č. 310, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 284.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol ďalší zo série bezkonfliktných návrhov zákona. Ja som relatívne dva ťažké návrhy zákona stiahol, to znamená, aby sa reklama na alkohol posunula z desiatej na dvanástu, čo je podľa mňa veľmi dôležité pre túto spoločnosť a zdravie tejto spoločnosti. A takisto som zákon o tom, že aby sme mali prehodnotiť príspevky za narodenie dieťaťa, tiež presunul, lebo v tejto snemovni by sa tieto návrhy zákona utopili ako, ako v lyžičke vody bez mihnutia oka, bez vôbec diskusie na túto tému len kvôli tomu, že som si dovolil byť údajne podľa niekoho nekolegiálny v piatok. Takže by mi to bolo ľúto, lebo polroka by sa muselo čakať. Ja si myslím, že táto spoločnosť už nemôže dlhšie čakať, takže predložím ich nabudúce.

    K tomuto bezkonfliktnému, to je úplne bezkonfliktný návrh zákona, ktorý v zásade hovorí o tom, že niekedy register plavidiel bol verejný. Potom sa stal malým pozmeňovacím návrhom tesne pred, údajne tak to nejako prebiehalo, neverejným. Čiže v súčasnosti je register plavidiel neverejný. Ináč, prečo ma to teda takto zaujíma. Vždy človeka ten záujem z niečoho pramení. My sme v jednej oblasti, krásnej oblasti sa doznali výstavby pomaly, pomaly malého Hongkongu na vode alebo taiwanského mesta také, Benátok, houseboatové mestečko, ktoré vzniklo. Paradoxom, veľkým paradoxom je, že toto, čo vyzerá a je dom, je formálne chápané ako plavidlo.

    Čiže ten návrh spočíva v tom, že prvý krok je, aby sa to vrátilo, to znamená, budeme vedieť, kto je majiteľom tohto domu. Lebo koniec koncov ľudia vedia, kto je majiteľom domu, lebo to nie je už dávno plavidlo. A samozrejme, tam nasleduje ďalšia legislatívna práca, to znamená, upraviť to aj v stavebnom zákone, aby to, čo je stavbou a je domom, aby aj bolo evidované. Toto sa takto obchádzalo. Obchádzali to aj niektorí naši kolegovia, podľa mojich vedomostí pán Raši, pán Kaník, údajne tiež sa nechali zlákať vidinou bývania na plavidle, čo ja im nemám za zlé, však to je úplne v poriadku. Takže ja len teda hovorím to, čo niektorí už tušia, že by mohlo byť, sa vrátiť tam, kde bolo, čiže nechcem nič, čo je nepredstaviteľné. Chcem len to, aby sa to vrátilo do pôvodných parametrov.

    Znova, už sa nebudem teda hlásiť, znova vyjadrujem presvedčenie, že tento návrh neprejde v tomto pléne, nakoľko, tie dôvody nech si zanalyzuje každý svoje vlastné, ale nech je tam trebárs len ten politický. Ja však avizujem, že tejto téme, ale aj inej téme, ktorú som tu predkladal, sa budem venovať. Čiže tým chcem nie hroziť, ale tým len na to upozorňujem, lebo je spoločensky tak závažná, že ak si niekto myslí, že ju zmetie len tým, že nebude hlasovať a tým to končí, tak sa pokúsim v rámci možností, ktoré ešte ako-tak existujú v tejto krajine, na tento problém neustále upozorňovať. A potom nech si tí ľudia, ktorí potom povedia, že prečo nehlasovali, sami zodpovedajú.

    A dovoľte mi, pán predsedajúci, som unavený z celého týždňa. Poviem pravdu, že človeka už v nejakom čase taká únava premkne, že keď zistí, že niekedy má pocit, že robí zbytočné veci. Chcem znova pookriať na zajtra, a to chcem, s tým chcem skončiť. Aj chcem apelovať na mojich kolegov, boli časy, je tomu rok aj niečo, plus, mínus. Je to rok, je to vlastne výročie, prebiehali protesty Gorila, kde sa konečne ľudia tejto krajiny zobudili v takom množstve, v akom od novembra ´89, za čo im patrí vďaka a úcta. A ja túto vďaku a úctu voči tým ľuďom, ktorí tam mrzli a mrzli, lebo vtedy bola fakt zima, prechovávam. A kvôli tomu a kvôli tomu, že si ich vážim, tu zajtra v pléne budem, keď zajtra o 9.00 minister bude prednášať správu o Gorile. A je to podľa mňa výrazom, znakom úcty k tým ľuďom. Neviem, koľkí to budú cítiť rovnako ako ja.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani Helene Mezenskej.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 98 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu ako o cieli predloženého návrhu zákona, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvov je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 č. 284 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbor predmetný návrh zákona prerokoval v druhom čítaní, vo výbore do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči ústne. Ani v tejto časti sa nikto nehlási, jedine pán poslanec Zajac, žeby. Nie, lebo sa mi zdalo, že idete k pultu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nepredpokladám, že by sa k nej bol alebo chcel vyjadriť.

    Ďakujem obom, aj navrhovateľovi, aj spravodajkyni. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 311. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 285.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Jane Žitňanskej, aby tento návrh uviedla.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ktorí ste ešte vydržali tu sedieť. A ďakujem vám za to, že ste neodišli, napriek tomu, že ste mohli rovnako ako ďalší kolegovia.

    Dovoľte mi možno v krátkosti vám len vysvetliť dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu tohto, tejto novely zákona o vysielaní a retransmisii. Ja som pred niekoľkými rokmi začala robiť s nepočujúcimi, ktorí ma upozornili na mnohé nedostatky, ktoré naša legislatíva skrýva napriek tomu, že Slovenská republika ratifikovala dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Napríklad v čl. 21 sa zaviazala zabezpečiť prístup k informáciám v prístupných formátoch a technológiách. Dodnes mnohé z týchto prístupov neexistujú. A aj tie, ktoré ako-tak fungujú, nie sú dokonalé.

    Čiže aj táto moja novela má za cieľ vniesť viacej svetla a poriadku do sprístupnenia relácií, programov, vysielania televízneho pre nevidiacich a nepočujúcich. Už aj v tom, že my vôbec nemáme zadefinované v zákone niektoré pojmy, ktoré potom zákon následne používa. Čiže jednak táto novela má ambíciu zadefinovať pojem skryté titulky, ako aj hlasové komentovanie pre nevidiacich. A takisto táto novela má za cieľ zvýšiť podiel titulkovaných programov. A rôznymi teda spôsobmi, či už tým, že nebudeme považovať za skryté titulky otvorené titulky, to je vec, ktorú si mnohí ľudia pletú. Je veľký rozdiel medzi skrytými titulkami a otvorenými. Skryté titulky naozaj by mali mať istú štábnu kultúru, isté pravidlá, aby nepočujúci boli schopní porozumieť programu.

    Čiže táto novela má ambíciu aj dať rade pre vysielanie a retransmisiu kompetenciu vydávať metodické pokyny, ako napríklad takéto skryté titulky by mali vyzerať, pretože to, čo sa deje v praxi, je, že niektorí výrobcovia skrytých titulkov dodržiavajú špecifické podmienky alebo teda spôsob vhodný pre nepočujúcich, čiže tie titulky, keď si zapnete, tak vidíte, že majú niekoľko farieb podľa toho, kto hovorí, že sú správne načasované, že sú na tej obrazovke dostatočne dlhý čas, aby tí nepočujúci si to stihli prečítať a pochopiť.

    Naopak, sú iní výrobcovia titulkov, ktorí mechanicky len preklopia dabingovú listinu, a vtedy naozaj, a je to nezrozumiteľné a neplní si to ten účel, ktorý by malo. Je to dokonca nezrozumiteľné aj pre ľudí, ktorí počujú.

    Len pre vašu informáciu, tri až päť percent našej populácie sú sluchovo postihnutí. Čiže ľudia, ktorí vôbec nepočujú alebo majú problémy s počutím. A môžem vás ubezpečiť, že napríklad tieto skryté titulky sú skvelé aj pre ľudí, ktorí starnú, ktorí strácajú sluch a ktorí môžu vďaka skrytým titulkom lepšie pochopiť reláciu. Čiže drahí kolegovia, kolegyne, myslím si, že skryté titulky je to, čo nás mnohých čaká, že v budúcnosti, keď budeme starší, budeme potrebovať, aby sme lepšie pochopili programy a vysielanie.

    Pokiaľ ide o nevidiacich, podľa internetu asi pätnásťtisíc ľudí u nás je evidovaných ako nevidiacich. Opäť tu chcem upozorniť na jednu vec, mnohé televízie vykazujú, že majú pomaly viac relácií s hlasovým komentovaním pre nevidiacich, než im ukladá zákon. Samotní nevidiaci tvrdia, že to tak nie je. Čiže myslím si, že treba vniesť do toho poriadok. Zadefinovať, čo je to hlasové komentovanie, aby naozaj, keď to už televízie budú robiť, nech to robia poriadne a aby to slúžilo tým, pre ktorých je to určené.

    Ešte by som možno na záver tohto slova, ktoré je úvodné, ale predpokladám, že aj bude záverečné, keďže neočakávam búrlivú diskusiu, chcela povedať, že tento návrh podľa mojich informácií podporila aj Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, ktorí privítali, že konečne sa ide niečo diať, pretože naozaj mnohé programy, ktoré sú určené pre nevidiacich alebo pre nepočujúcich, nakoniec nie sú pre nich vhodné alebo teda zrozumiteľné, pretože či už skryté titulky nie sú robené poriadne, alebo tam úplne absentuje hlasové komentovanie pre nevidiacich, alebo je urobené spôsobom, ktorý je nevyhovujúci. Takže toľko možno na úvod.

    Ja sa veľmi rada aj potom porozprávam s tými, ktorých táto téma zaujíma, pretože ako už mi bolo avizované, táto novela rovnako ako ďalšie opozičné neprejde. Ale je to téma, ktorej sa chcem venovať do budúcnosti. A myslím si, že je veľmi potrebná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz by som dal slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Petrovi Fitzovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležité určenie v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyv a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra 2012 č. 285 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Jarjabka.

    Nech sa páči, Dušan.

  • Príjemný dobrý večer. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k predkladanému návrhu pani poslankyne Žitňanskej. A ako prvú vetu, aby som povedal jednu vec, že naozaj tento návrh my nemôžeme podporiť, ale nie z tých dôvodov, o ktorej, o ktorých si hovorila, pani poslankyňa, ale z tých dôvodov, ktoré pomenujem vlastne v tej poslednej vete, ktorú poviem.

    A teraz niečo k tomuto návrhu. Máme pred sebou teda návrh novelizácie zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý skutočne iste inšpiroval dobrý zámer. Pani predkladateľka má pravdu. Tento zákon používa pojmy skryté titulky a hlasové komentovanie pre nevidiacich bez toho, aby sa v úvode konštatovalo, čo sa pod nimi rozumie. A má pravdu aj v tom, že by bolo potrebné podnietiť vysielateľov, aby v širšom merítku využívali možnosť vysielať skryté titulky, pretože tým vychádzajú v ústrety hendikepovaným.

    Konzultoval som tento návrh s viacerými zainteresovanými ľuďmi z praxe. Všetci bez výnimky mi potvrdili, že s obsahom pojmov skryté titulky a hlasové komentovanie pre nevidiacich nik žiaden problém nemá. A že ide o pojmy obsahovo jednoznačné, že teda vsunutie riadkov, a teraz citujem z predloženého návrhu, "skryté titulky sú obrazovo zachytený a voliteľný nastaviteľný text v slovenskom jazyku, ktorý je synchronizovaný so zvukovou stopou audiovizuálneho diela a zachytáva alebo približuje hovorený prejav a ostatné zvuky obsiahnuté v audiovizuálnom diele spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje orientáciu v audiovizuálnom diele", alebo pokračujem, "hlasové komentovanie pre nevidiacich je doplnenie hovoreného opisu vizuálnych situácií, ktorých opis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuálneho diela, najmä opis neverbálnych prejavov a činností účinkujúcich, popis scény, situácií, predmetov, odevov a ďalších vizuálnych prvkov podstatných pre primeranú úroveň porozumenia diela a zámeru autora".

    Toto bude mať iba jeden jediný dôsledok. Zákon bude mať o nejakých tých pár riadkov viac. Dámy a páni, myslím si, že tento návrh novelizácie je, hovorím to teraz, nechcem, aby to bolo pochopené zle, takou typickou ukážkou istého povedzme straníckeho aktivizmu, s ktorým sa tu stretávame aj vo viacerých prípadoch, proste niektoré, niektoré, tie takzvane vysvetľujúce pojmy sú dávno tým zákonom dané. A mám taký pocit, že ani v zákone o cestnej premávke predsa neriešime definíciu pojmu rýchlosť, napríklad. A nepopisujeme, ako sa má zaraďovať jednotka či spiatočka.

    Toľko teda hovorím istý komentár, ale dovoľte, mám taký pocit, že tento zákon je trošku klopaním na otvorené dvere, ale dovoľte mi, aby som sa trošku zaštítil slovami právnika. Opäť citujem: "Návrh zákona sa snaží zaviesť nekoncepčnú a širokokoncipovanú právomoc rady metodicky usmerňovať vysielateľov, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a ďalšie fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene a doplnení č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

  • Ďalej teda len zákon o vysielaní a retransmisii.

  • Návrh tiež mení časové obdobie, za ktoré vysielateľ je povinný zabezpečiť mu timodálny prístup k svojim programom v objeme zákona, stanovených kvót, ktoré zaviedla ostatná novela zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá ešte len nadobudne účinnosť od 1. 1. 2013. Preto neexistuje dôvod na zmenu právnej úpravy."

    A toto je asi ten najpodstatnejší dôvod, prečo tento návrh zákona jednoducho nemôžeme podporiť. Jednoducho, prebehla tu istá novelizácia. A tá novelizácia ešte nenadobudla čas, aby sa mohla prejaviť, či teda vyhovuje, alebo nevyhovuje. A už tu je vlastne zmena zákona, ktorá ako keby nerešpektovala ten daný stav, že teda príde k čomusi, čo teda budeme môcť hodnotiť zhruba po tých piatich, šiestich mesiacoch fungovania.

    Čiže preto veľmi v dobrom, pani poslankyňa, naozaj, je mi ľúto, neodporučím svojim kolegom, aby tento návrh zákona prijali. A ešte raz hovorím, je to také trošku klopanie na otvorené dvere.

    Ďakujem za pozornosť. Prajem príjemný večer.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. A predsa. Pán poslanec Štefan Kuffa. Nech sa páči. Uzatváram možnosť hlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, ja len krátko, chcem podporiť kolegynku, aj napriek tomu, že som sa dopočul, že je to klopanie na otvorené dvere. Ja si to myslím, že nie je tomu tak, a už minimálne oceňujem, vysoko oceňujem to, že si všimla telesne postihnutých ľudí. Ono to nie je jednoduché byť na vozíku, byť slepý, byť hluchý, a pritom žiť v tejto spoločnosti a podľa možnosti, čo na, pokiaľ najmožnejšie je to možné, zle som sa vyjadril, prepáčte, aby tá kvalita života teda nebola znižovaná.

    Musím sa priznať, ja osobne, mňa to ani nenapadlo, že takýto problém môže byť, kde môžu mať tento problém hluchí a slepí alebo slabovidiaci a slabopočujúci, ale ja chcem podporiť kolegynku v tom, aby sa nevzdávala, aj keď to bolo odprezentované takto, že tento návrh zákona nebude podporený. Ja ho podporím, lebo ten úmysel vidím ten najlepší, aký len môže byť, a myslím si, že táto skupina ľudí a táto skupina občanov zaslúži si túto pozornosť. Veľakrát oni sú odkázaní na spôsob trávenia voľného času práve pri tých televíznych prijímačoch. Ja ho síce nemám ten televízor, ale na druhej strane ho neodcudzujem, hej, a pre mnohých hluchých a nevidiacich, no tak nejdú na operu, nejdú do divadla, do kina, ale sú doma, vo svojich obývačkách, sledujú televízne programy. A keď im môžeme skvalitniť ten príjem, ktorý sa vysiela skrz tieto televízory alebo vysielače, ak to správne hovorím, tak vyjdime v ústrety týmto ľuďom. Takže ja tu kolegynku Janku povzbudzujem, aby sa nevzdávala. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na pána poslanca Kuffu je prihlásený Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kuffa, toto nie je debata v kaviarni, v reštaurácii alebo na korze o tom, čo by sme chceli alebo nechceli, o tom, čo by sme radi spravili pre istú skupinu ľudí, ale toto je debata o konkrétnom návrhu zákona, ak vám to ušlo. Preto by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby ste mi čokoľvek odcitovali zo zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene a doplnení, a tak ďalej, a tak ďalej. Čokoľvek. Jednu vetu mi odcitujte z toho zákona, aby som vedel, že to, o čom hovoríte, aj skutočne rozmýšľate a viete. A že to nie je žiadna dojmológia z vašej strany, že to nie je žiadne, hovorím to v dobrom. My tu nie sme preto, aby sme si rozprávali o dojmoch, to sa tuná stáva veľmi často. Dozvedeli sme sa tuná už aj pri predchádzajúcich zákonoch, ako sa majú deti, rodina, dokonca akú má aj sestrička nejakej, z nejakého, z nejakej zdravotnej inštitúcie náladu. Toto je tu text, rozprava o konkrétnych zákonoch, o konkrétnej novele, protirečte mi v zmysle toho, ale tieto reči, prepáčte, toto nemôžem zobrať jednoducho na vedomie. A je tu konečne čas povedať, že rozprávať sa takýmto spôsobom môžeme v kaviarni pri káve a nezdržujme sa tu navzájom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, s reakciou pán Kuffa.

  • Hej, som dostal, kolega mi to tu hovorí. Nemyslím si. Vôbec ma neurazili tieto slová, stojím si za tým, čo som povedal, tuná Janka to odcituje, ona vystúpi tu v tej záverečnej reči. Áno, nie sme tuná v kaviarni, ale, pán kolega, cez to všetko som o tom presvedčený, že treba vyjsť v ústrety práve aj takto hendikepovaným ľuďom, ktorí sú slabovidiaci alebo úplne slepí, slabopočujúci a hluchí. Ja na ten televízor nie som odkázaný ani nie som závislý, ale mnohí títo ľudia a aj dôchodcovia, aj starší ľudia práve a sledujú tie televízne programy. Prečo im nevytvoriť tento komfort? Prečo tu máme takú nábehovú rampu pre vozičkárov? Tak aby aj kolega, keď by tu bol, ja neviem, mal problémy s chôdzou alebo na vozíku, aby sa mal možnosť pohybovať. Rovnako je to aj pri vysielaní a som presvedčený, že tento návrh, ktorý podáva tuná kolegyňa Janka, tak je dobrý. Ja ho podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa sa chce vyjadriť. Ja by som možno reagovala aj na pána poslanca Jarjabka, na pána predsedu kultúrneho výboru. Ja som tento návrh pripravila v spolupráci s vysielateľmi, s výrobcami skrytých titulkov, s nepočujúcimi, konzultovala som s pánom Mamojkom, ktorý je predsedom Únie nevidiacich, s kým ešte, s právnikmi. Čiže nemyslím si, že ten návrh je nekompetentný, nemyslím si, že je politický, a myslím si, že je potrebný. Vy ste spomenuli, že ani v cestnom zákone nemáme zadefinovanú cestu a rýchlosť.

    To, čo som sa snažila, ale možno nie celkom dôsledne a sa mi to možno nepodarilo v tej mojej úvodnej reči povedať, je, že preto chcem, aby v zákone o vysielaní a retransmisii boli zadefinované tieto pojmy, pretože zjavne v praxi sa ukázalo, že vysielatelia alebo výrobcovia titulkov, skrytých, si interpretujú rôznym spôsobom, že čo sú to vlastne skryté titulky. A pokiaľ tie skryté titulky majú byť použiteľné pre nepočujúcich, tak proste musia spĺňať isté atribúty, ktoré v iných krajinách sú bežné, ktoré sú zaužívané v praxi, ktoré sú rešpektované. Naozaj, keď si pozriete, vás teda nabádam k tomu, dnes večer pozrite si rôzne naše televízie, pozrite si Českú televíziu a porovnajte si, akým spôsobom sú robené skryté titulky. Naozaj, my môžeme závidieť Českej republike. Mimochodom, definíciu skrytých titulkov som, priznávam otvorene, prebrala z českého zákona, čiže tam nechcem vymýšľať nejakú teplú vodu. Ale pozrite si tie české titulky, ako sú dobré robené, sú zrozumiteľné a naozaj tí nepočujúci majú možnosť sledovať programy v plnej kvalite a tak, aby, aby tomu porozumeli.

    Čiže naozaj tá prax ukázala, že u nás, žiaľ, sme ešte možno nie až tak vyspelí alebo niektorí výrobcovia titulkov, aby sa zamysleli nad tým teda, že primárne pre koho sú určené tie titulky, či sú len na to, aby si splnili zo zákona povinnosť tých 10 percent alebo 50 percent alebo koľko im zákon ukladá, a teda nabúchajú hocičo, alebo teda naozaj sa zamyslia nad tým, že pre koho sú určené, či budú zrozumiteľné pre tých nepočujúcich, a potom podľa toho postupujú. Čiže preto, keďže nie, je tam nejednotnosť a naozaj s tým prišli nepočujúci, že je tam nejednotnosť, že tie titulky nie sú pre nich zrozumiteľné, tým pádom oni majú niekedy aj celé dni, kedy nič nemôžu sledovať, som prišla s týmto návrhom, že, že bolo by dobré to zadefinovať. A s tým súvisí aj tá kompetencia pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, aby mohli metodicky usmerňovať. Ak sa dohodneme na inom spôsobe, na vyhláške, v ktorej bude zakotvené, že ako majú vyzerať skryté titulky, ja sa tomu nebránim, kľudne môžeme potom toto vynechať, aby naozaj neboli potom možno nejaké nedorozumenia, že aj v iných veciach budú niektorí vysielatelia žiadať metodické usmernenie, čo priznávam, možno nemusí byť úplne vyhovujúce. Ako poďme sa o tom baviť, poďme to urobiť formou vyhlášky.

    A pokiaľ ide o ten posledný problém, ktorý ste spomenuli, pán predseda, že sú tam niektoré veci, ktoré majú platiť až od 1. 1. No pokiaľ viem, tak aj v zákone o hazardných hrách, ktorý sme v minulom volebnom období tu presadili, niektoré ustanovenia mali ešte len platiť a vy ste to zmenili, čiže ani nenadobudli, nenadobudlo účinnosť proste to ustanovenie. Skôr ako nadobudlo, vy ste to zmenili, čiže v tomto by som ja až taký problém nevidela. Naozaj, ja by som vás chcela poprosiť, aby, ak nie teraz a chápem, že z nejakých dôvodov to nie je možné teraz podporiť, a myslím si teda naozaj, že je menej tých vecných dôvodov ako skôr možno nejakých politických. Ak aj teraz to nepodporíte, tak by som bola rada, aby ste minimálne nad tým rozmýšľali a vnímali tú potrebu tých 2 až 5 percent nepočujúcich alebo nedoslýchavých a 15-tisíc ľudí, ktorí nevidia, aby sme aj na základe dohovoru im sprístupnili relácie, programy v televíznom vysielaní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, ďakujem pekne. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca. Nie je tomu tak, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ctené dámy, vážení páni, teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie novely zákona o účtovníctve. Navrhovateľ však tento návrh vzal späť.

    Preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač č. 314, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 291.

    Teraz dávam slovo poslancovi Mikulášovi Hubovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ako tu už bolo povedané, predkladám týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, skrátene geologický zákon, v znení neskorších predpisov. Ďalej budem používať aj skratku "návrh zákona".

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je upustiť od požiadavky na odbornú spôsobilosť v prípade základného geologického výskumu, ktorú musí mať odborne spôsobilá osoba na vykonávanie geologických prác, keďže zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, čiže geologický zákon, za geologický výskum považuje tak základný geologický výskum, ako aj regionálny geologický výskum. Terajší geologický zákon v princípe nerešpektuje špecifiká základného geologického výskumu realizovaného na pôde vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied a je pre túto oblasť prakticky nerealizovateľný. Tým, že aj základný geologický výskum sa takto považuje za geologickú úlohu, hoci ako nástroj úloh výskumu a vývoja ide v skutočnosti o vedecký výskumný projekt, znevýhodňuje riešiteľov, ktorí sa podieľajú na vedeckom výskume v geologických, geologických a environmentálnych vedách oproti ostatným príbuzným vedným disciplínam. A to najmä z dôvodu, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) v spojení s § 2 ods. 2 geologického zákona sa od zodpovedného riešiteľa takejto úlohy vyžaduje odborná spôsobilosť napriek tomu, že v príbuzných vedných disciplínach sa takáto spôsobilosť nevyžaduje, a to aj napriek tomu, že pre potreby základného vedeckého výskumu požadovaná odborná spôsobilosť nie je potrebná. Preto jej vyžadovanie nie je na mieste a neadekvátne zaťažuje dotknutú osobu.

    Opakujem teda ešte raz, že návrhom zákona sa snažím odstrániť zbytočnú diskrimináciu riešiteľov, ktorí sa podieľajú na vedeckom výskume v geologických a environmentálnych vedách tak, že sa upúšťa od nadbytočnej povinnosti odbornej spôsobilosti osôb, ktoré vykonávajú len základný geologický výskum, a takáto povinnosť sa ponecháva len v prípade regionálneho geologického výskumu, pre ktorý je plne oprávnená.

    Ide takpovediac o kozmetickú právnu úpravu, ktorá sa priamo nedotýka miliónov, ba ani desiatok tisíc občanov, ale skôr len niekoľko stoviek, maximálne tisícov. Ale ak by platný právny stav zakladal diskrimináciu alebo neoprávnené šikanovanie čo i len jediného občana, myslím si, že je našou povinnosťou takýto právny stav zmeniť. Podotýkam, že návrh zákona som konzultoval s dotknutými odborníkmi.

    Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona, ktorým reálne pomôžeme tým spomínaným tisíckam alebo možno len stovkám odborníkov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov, pán Huba. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý bol určený navrhnutým gestorským výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Mičovskému Jánovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 81 z 20. novembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, takzvaný geologický zákon, v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 č. 291 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomnú prihlášku. Možno bude ústne? Nech sa páči. Nie je tomu tak. Takže môžeme všeobecnú rozpravu týmto ukončiť. Nepredpokladám, že by ste sa chceli k tomu akokoľvek vyjadrovať. Ďakujem pekne obidvom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie novely zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tlač 315. Keďže bola ospravedlnená, dohodli sme sa presunúť tento bod na piatok o 9. hodine.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona má tlač 316 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí 292. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh zákona, ktorý sme predložili s pani kolegyňou Magdalénou Vášáryovou. Cieľom tohto návrhu je reagovať na súčasné ekonomické a sociálne postavenie umelcov a autorov v Slovenskej republike, ktorých od 1. januára tohto roku pomerne tvrdo zasiahli konsolidačné opatrenia vlády. Cieľom tohto návrhu ani môjho vystúpenia nie je už nejakým spôsobom znovu kriticky alebo pochvalne reagovať na samotné konsolidačné opatrenia vlády. O tom sme v tomto parlamente, myslím si, diskutovali hojne, o ich silných aj slabých stránkach. Ale na úvod by som len chcel poukázať, že práve pre skupinu samostatne pôsobiacich autorov, samostatne pôsobiace osoby, tento návrh, teda táto konsolidácia priniesla pomerne významné dopady. Je to najmä obmedzenie maximálnej výšky paušálnych výdavkov pre SZČO, čo pre ľudí kreatívne umelecky pôsobiacich je pomerne významná zmena k horšiemu, keďže práve oni nemajú nejakú materiálnu výrobu alebo iné veci, ktoré by si mohli do nákladov dávať. Tak isto zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych a zdravotných odvodov, ako aj úprava takzvaných aktívnych a pasívnych autorských príjmov z hľadiska daňovoodvodového. Takže ľudia, ktorí sa či už živia alebo získavajú aspoň časť svojich príjmov z autorských príjmov od 1. januára tohto roku, respektíve v prípade novely zákona o sociálnom poistení niektorých vecí aj skôr, boli pomerne tvrdo zasiahnutí. Preto s kolegyňou predkladáme návrh, ktorý by mal aspoň čiastočne kompenzovať tento, tento úder a zároveň teda aj zrovnoprávniť umelcov s ostatnými daňovníkmi v tomto štáte.

    Podstatou nášho návrhu je to, že dnes existujú tri verejnoprávne umelecké fondy Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení, ktoré ako jeden zo zdrojov svojich príjmov majú takzvané 2 %, ktoré platia povinne všetci autori v týchto oblastiach zo svojich, zo svojich honorárov. To znamená, že ak napíšete knihu, článok alebo aj niektoré iné typy umeleckých diel, ktoré sú v tých zákonoch vymenované, tak 2 % zo svojich honorárov musíte zaplatiť týmto fondom. Tieto fondy potom tieto peniaze buď používajú na svoju vlastnú prevádzku, alebo v nejakej miere ich prerozdeľujú späť umeleckej obci. Tieto 2 % tak predstavujú dodatočnú daň z príjmu pre umelcov, autorov. To znamená, že oni ani dokonca v období rovnej dane neplatili 19 % ako všetci ostatní, ale platili 19 plus 2 percentá, dvadsať jedna. Odôvodnením tohto kroku bolo vždy získať dodatočné peniaze do kultúry a umenia. Toto odôvodnenie, podľa môjho názoru, bolo vždy absurdné, pretože išlo o zdanenie umelcov, ktorí ako skupina sú tak či tak pomerne, teda nie nejak veľmi príjmovo lukratívni v tejto krajine. Aby sa tie peniaze, či už strovili na prevádzku, alebo dali späť do umenia. Predstavte si, keby dnes niekto prišiel s návrhom, že zavedieme dodatočnú dvojpercentnú daň na platy učiteľov a z toho budeme financovať vzdelávací systém pre učiteľov. Predstavte si, keby dneska niekto prišiel s návrhom zaviesť dodatočnú dvojpercentnú daň na lekárov a z toho financovať ich povedzme návštevy kongresov. Tak v lepšom prípade by ho vysmiali, v horšom prípade by asi naňho zavolali niektorú z pohotovostných psychiatrických služieb. Napriek tomu pri umelcoch, ktorí sú porovnateľní, myslím si, že nie sú dokonca ani na Slovensku v takejto malej krajine príjmovo porovnateľní ani dokonca s lekármi, skôr asi s učiteľmi, takáto povinnosť existuje už dlhé roky. Preto navrhujeme túto povinnosť zrušiť a tým znížiť zaťaženie týchto príjmových skupín, na ktoré naozaj mimoriadne ťažko dolieha konsolidácia verejných financií.

    V tejto súvislosti chcem v mene predkladateľov zároveň vysvetliť, že naším cieľom nie je zrušiť tieto príslušné fondy. Pán minister kultúry už deklaroval, že chce vytvoriť novú grantovú a finančnú schému pre kultúru, ktorá je viac-menej v jeho pôsobnosti. Myslím si, že my ako poslanci by sme mali takéto komplexné systémy navrhovať len, keby naozaj v tomto zlyhal. Ale a tým pádom my nenapádame samotnú podstatu fondov. Dovolím si len uviesť niekoľko čísiel. Pre jeden z týchto fondov tvoria príjmy z dvoch percent 7,5 percenta. To znamená menej ako desatinu. Pre druhý 17,7 percenta, menej ako pätinu. Len pre Literárny fond tvoria 46,8 percenta. To znamená, že tam tvoria takmer polovicu. Takže v prípade výtvarného a Hudobného fondu tieto príjmy ani nie sú nevyhnutné na to, aby mohli plniť svoju funkciu aj v dnešnej podobe pred transformáciou. V prípade Literárneho fondu predstavujú naozaj takmer polovicu príjmov. Tu však treba zároveň zdôrazniť, že Literárny fond výraznú časť svojich príjmov nepoužíva ani na spätné financovanie umeleckej činnosti, ale na svoju vlastnú prevádzku. Nehovoriac o niektorých iných, iných vlastnostiach rozdeľovania z tohto fondu. Takže tam si myslíme, že efektívnejším hospodárením sa dá absorbovať táto zmena bez znateľného obmedzenia podpory umeleckej činnosti.

    Navyše, a to chcem zdôrazniť, my v tom návrhu zákona navrhujeme aj dve nové pozitívne zmeny pre tieto fondy. Prvý, navrhujeme, aby mohli byť prijímateľmi klasických dvoch percent zo strany občanov aj umelcov. To znamená, že nový zdroj príjmov im otvárame, ktorý už je ale podmienený tým, že musia presvedčiť občanov, či už umelcov, alebo neumelcov, že rozdeľujú tie peniaze dobre. Čo dnes nemôžu. Oni dnes nemôžu dve percentá získavať. A zároveň umožňujeme ministerstvu kultúry zákonom, aby dotovalo tieto fondy, ak chce. To znamená, že ak štát chce takéto fondy ako svoj strategický zámer podporiť, nech to robí transparentne, ale nie tým, že dodatočne zdaní umelcov. Takže toto sú, toto je náš návrh. Chcem len poznamenať, že minister kultúry sa k tomuto návrhu, keď bol predložený, vyjadril tak, že nevyjadril z neho nejaké nadšenie, ale povedal, že ak si umelci budú želať toto bremeno zrušiť, on im vyhovie, ale že on sám k tomu pristupovať od seba nemieni. Preto dve skupiny umelcov záujmových združení v tejto oblasti zorganizovali petíciu. Jednu organizovali nezávislí umelci na changenete, druhú organizoval Literárny fond priamo sám za seba. Dovolím si poznamenať, že na tej jednej petícii za zrušenie dvoch percent je 1 300 podpisov. Na tej druhej, na tej druhej, ktorá je teda za zachovanie, je niečo vyše 300 podpisov. Takže ten pomer je asi tri k jednej v prospech teda zrušenia tejto povinnosti. Takže z týchto všetkých dôvodov, aj tá verejná diskusia nás ďalej presviedča, že ten návrh tohto zákona by bolo potrebné podporiť a že zároveň aj podmienka ministra kultúry, aby teda umelecká obec alebo minimálne vo svojej výraznej väčšine podporila tento návrh, je splnená.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za uvedenie. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a média, pani poslankyni Viere Mazúrovej.

    Áno, ešte dve minúty, ale nie je tu. Nie je ani poverený kolega z výboru, takže prerušujem rokovanie v tomto bode.

    Budeme pokračovať zajtra podľa schváleného programu. Myslím si, že je to aj takto lepšie. Je takmer 19. hodín.

    Takže ďakujem pekne za dnešný rokovací. Ale, spravodajca. Nie, nie, nie, to je v poriadku. Áno, áno. Pani Magda, je to tak lepšie.

    Ďakujem pekne. Pekný večer všetkým. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.