• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali Mikuláš Dzurinda, Pavol Frešo, Dušan Galis, Ján Hudacký, Mária Janíková, Ján Mičovský, Jozef Mihál, Peter Pollák, Mária Ritomská, Richard Sulík.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 287. Spoločná správa výborov má tlač 287a.

    Pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír už je pripravený vládny návrh zákona odôvodniť. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Prajem príjemné dobré ráno, dámy a páni.

    Návrh zákona vypracovalo ministerstvo financií v zmysle úloh, ktoré mu uložila vláda, a je úplne, samozrejme, bytostne spojený s uzavretím Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Touto zmluvou sme sa zaoberali na minulej, na poslednej schôdzi ešte v závere minulého roku.

    Návrh zákona upravuje povinnosti ministerstva financií, vyplývajúce zo zmluvy, súvisiace s predkladaním programov rozpočtového a ekonomického partnerstva a s ich uplatňovaním. Ďalej návrh zákona upravuje predkladanie plánov vydávania štátnych dlhopisov Rade Európskej únie a Európskej komisii a takisto aj pôsobnosť ministerstva spravodlivosti a ministerstva financií v súvislosti s postupom pri podávaní podnetu na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán porušuje pravidlá určené zmluvou.

    Zároveň sa týmto návrhom zákona dopĺňa zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách tak, že zdroje financovania získané emisiou našou agentúrou na riadenie dlhu, ARDAL-om, za účelom realizácie záruk vydaných pre tzv. dočasný euroval (EFSF) a splatenie majetkovej účasti v tzv. trvalom eurovale (ESM), o ktorých použití rozhodne vláda, budú tvoriť štátne finančné aktíva podľa § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, platným právnym poriadkom, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná.

    Vládny návrh bol schválený uznesením vlády v novembri minulého roku. A tento zákon je naozaj len transformáciou záväzkov zmluvy o fiškálnej stabilite a jej transformácia do národnej legislatívy. S touto legislatívou budeme, samozrejme, ďalej pracovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet poslankyni Eve Hufkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa... Vážená pani poslankyňa, vážený pán minister, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 287), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada uznesením č. 385 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii týmto výborom Národnej rady: Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 136 zo dňa 24. januára 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 165 zo dňa 22. januára 2013 a výbor pre európske záležitosti uznesením č. 49 zo dňa 22. januára 2013. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2 a 3 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii (tlač 287) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 137 z 24. januára 2013. Výbor určil poslankyňu Evu Hufkovú za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte rozpravu, prosím.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán minister, ďakujem, pani spravodajkyňa. Myslím, že nechcete zaujať stanovisko, keďže nebola žiadna rozprava.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 279. Spoločná správa výborov má tlač 279a.

    Teraz prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem z tohto miesta poďakovať za aktívny prístup k novele zákona o potravinách, ktorého cieľom je zabrániť, aby sa na trh dostali nebezpečné potraviny, ktoré môžu ohroziť zdravie a životy obyvateľov Slovenskej republiky.

    Rozsiahla diskusia, ktorá bola vo všetkých výboroch, ktoré návrh prerokovávali, svedčí o tom, že vám záleží na tom, aby obyvatelia Slovenska boli chránení pred hrozbou poškodenia ich zdravia alebo dokonca ohrozenia života. Rozšírené kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín budú využité na to, aby sme takýmto prípadom predchádzali, a opatrenia smerujúce k likvidácii a k znehodnoteniu takýchto potravín a tiež zvýšené pokuty na to, aby sme preventívne pôsobili na všetkých, ktorí sú zapojení do celého reťazca nakladania s potravinami, od jej výroby až po predaj konečnému spotrebiteľovi.

    Vážení, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predmetného návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Marianovi Záhumenskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 389 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona v znení § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 162 z 22. januára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 95 z 29. januára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pripomienky máte uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 105 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku za klub strany Sloboda a Solidarita.

    Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si len v krátkosti zareagovať k tomuto návrhu zákona. Ja už som v prvom čítaní pomerne podrobne informoval o tom, prečo strana Sloboda a Solidarita nepodporí tento návrh zákona. Nebudem sa už nejak výrazne opakovať, pôvodne som myslel, že ani nevystúpim, ale určité veci, ktoré sa udiali od doby, keď sme prvýkrát rozprávali o tomto zákone, ma k tomu nejakým spôsobom dohnali. Nebudem opakovať tie dôvody, ktoré som tu uviedol už, či už je to abnormálne posilnenie právomocí kontrolného úradu a vôbec úradníkov ako takých, absolútne neopodstatnené zvyšovanie pokút a tak ďalej atď.

    Dovolím si zopakovať len jednu vec, ktorú pokladám za mimoriadne dôležitú. Tento zákon, ako aj zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pán minister, prispeje k likvidácii slovenského nezávislého obchodu. Ste likvidátorom malých slovenských predajní, drobných slovenských živnostníkov a malých slovenských eseročiek.

    Ja by som si dovolil teraz odcitovať niektoré vyjadrenia či už vás, alebo vami priamo riadených úradníkov z jednej - opäť z nespočetného množstva - PR tlačových besied, resp. z viacerých tlačových besied. Na jednej tlačovej besede sme sa dozvedeli, že v ázijských reštauráciách, keď boli vykonané kontroly po celom Slovensku, bolo vykonaných 200 kontrol a boli udelené pokuty 4 000 eur. To je priemer 20 eur mesačne, prosím pekne. Na tých záberoch na tej tlačovej besede bolo vidno pokazené mäso, priemerná pokuta bola 20 eur.

    Takisto si dovolím uviesť váš príklad, pán minister, ktorý ste uviedli na jednej z tlačových besied, kde sa vám podarilo dostať do média aj taký celkom fajn titulok a medzititulok, titulok je "Minister Jahnátek pochválil reťazce, jedlo kazili prepravci". Ono to tak býva, že niekedy tie médiá v tých nadpisoch článkov naozaj trafia klinec po hlavičke, lebo vy nielen chválite tých reťazcov, ale vy ste priamo ich, či reťazce, ale vy ste priamo ich spojenec, vy ste priamo ich zástanca. A v medzititulku "Minister je s obchodníkmi spokojný" je uvedené, že minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek a predseda vlády Robert Fico sa zúčastnili tlačovej besedy a pán minister Jahnátek povedal: "Musím s veľkým potešením skonštatovať, že situácia v obchodných reťazcoch sa výrazne zlepšila." Prosím pekne, uviedli ste niekoľko príkladov. Ako príklad ste uviedli reťazec CBA, ktorý od júla znížil mieru zistených nedostatkov z 38,7 % na 0,54 %. To nemôžete myslieť vážne, pán minister. To chcete nahovoriť slovenským občanom, že za stanovenia rovnakých postupov a rovnakých pravidiel v tomto reťazci oproti júlu išiel pomer nedostatkov z 38,7 % na 0,54?! Ste normálne čarodejník. Na toto netreba mať ani nejaké vzdelanie na matematicko-fyzikálnej fakulte, alebo netreba mať nejaké praktické skúsenosti z obchodu, aby súdny človek vedel, že to je neskonalá sprostosť. Stačí, keď sa po tých obchodoch prejdete, nezmenilo sa tam vôbec nič.

    Toto... A toto je tu ešte potom ďalšie vyjadrenie, že v reťazci, ja si to dovolím, v reťazci Tesco bolo z 50 % nezrovnalostí už len 18,9 % nezrovnalostí. Ja by som strašne rád videl, ktorý z kolegov, tuto poslancov, čo tu sedia alebo čo si vypočujú tento príhovor, majú pocit, že päťnásobne alebo, ja neviem, trojnásobne išiel počet nedostatkov od júla do nejakého novembra, alebo kedy ste robili tie kontroly, dole v akomkoľvek reťazci. Veď to sú úplné hlúposti!

    Stará ľudová múdrosť hovorí, že najviacej verím štatistike, ktorú si sfalšujem sám. Ale, prekristapána, si to aspoň pozrite, keď vám niečo strkajú do rúk, pokiaľ to prečítate na tej tlačovej besede! Je to absolútna hlúposť. A potom tam napíšete, alebo redaktor tam napíše, že "podľa ministra Jahnátka sú tieto čísla signálom toho, že tlak kontrolórov na obchodníkov je opodstatnený". Sú signálom toho, že absolútne nerozumiete, čo vám strkajú do ruky, a prečítate hocičo. Pretože, opakujem, je to absolútna hlúposť.

    Dovolím si upriamiť pozornosť ešte na jeden výrok z tejto tlačovej besedy, kde sa píše, že "bolo uložených celkom 2 811 blokových pokút. Suma z pokút bola na úrovni 86 486 eur, čo je vzhľadom na závažnosť nedostatkov veľmi nízka suma. Návrh zákona o potravinách však už rieši aj tento problém, takže táto suma bude v roku 2013 asi podstatne vyššia," dodal Ľubomír Jahnátek. No tak to je, prosím pekne, ďalšia hlúposť. Pretože keď si vydelím tie čísla, tak zistím, že priemerná pokuta pri týchto číslach, ktoré ste uviedli, je, prosím pekne, 30 eur. Tridsať eur. To znamená, že vzhľadom k tomu teda, že musíme predpokladať, tam ste to niekde aj ďalej uviedli, tie sumy, ktoré sa týkali tých vyšších pokút, tak musíme predpokladať, že obrovské množstvo pokút bolo opäť vo výške 20 eur.

    Ja sa teraz pýtam, kde skončili tie zvyšné peniaze? Keď sa dávali priemerne pokuty alebo keď sa dávali v drvivej väčšine prípadov 20 eur? A pýtam sa, prečo tí kontrolóri neuplatňujú už dnes v zmysle príslušnej platnej legislatívy tie pravidlá tak, jak majú? Veď tam sú predsa úplne iné hranice.

    Vy v tomto zákone zvyšujete horné hranice pokút v niektorých prípadoch až na 500-tisíc eur. To je absolútne len na to, aby ste nejakým PR spôsobom sa snažili slovenských občanov presvedčiť, že vám záleží na tom, aby sme mali kvalitné potraviny. Druhým dychom dodáte, že v nejakom reťazci išiel počet nedostatkov pomaly zo 40 % na 0,58 %. To, keď sa niekto nad tým zamyslí, tak si musí ťukať na čelo.

    Ale to najdôležitejšie, čo som chcel povedať a kvôli čomu som vystúpil, že aj z tejto tlačovej besedy vyplynulo, že vy naozaj ste tam zrejme nasadení na to, aby ste zlikvidovali to úbohé torzo slovenského nezávislého obchodu, ktoré nám ešte zostalo. Ja sa chcem spýtať, prečo bolo v slovenských malých obchodoch, prečo bolo v slovenských malých predajniach vykonaných 2,5-násobne viacej kontrol - viac ako 2,5-násobne kontrol - ako v supermarketoch a hypermarketoch, ktoré vlastnia veľké, v drvivej väčšine, nadnárodné spoločnosti? Ja som presvedčený, že nie je na to žiaden dôvod, a som presvedčený, že tak ako zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, tak aj tento zákon o potravinách a všetky praktické kroky, ktoré dnes úradníci vykonávajú pod vaším vedením, pán minister, budú mať za následok to, že po vašom pôsobení na rezorte pôdohospodárstva nám na Slovensku nezostane už prakticky ani jeden malý slovenský obchodník.

    Dávam týmto procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán spravodajca Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, vaša bohorovnosť nemá hraníc. Pred polrokom ste boli najväčší expert na obranu tejto krajiny a obranu celého sveta. Potom ste sa stali expert na odpočúvanie aj toho, čo sa odpočúvať nedá. Dneska ste sa preorientovali na experta na poľnohospodárstvo a potraviny. Ja viem, že vo vašej životnej dráhe sú rôzne skúsenosti, takisto ako máte nejakú krátku skúsenosť skladníka niekde v Kauflande alebo kde to bolo v provincii. Ale vaša filozofia vyplýva z toho, že čím väčšia škandalizácia, bulvarizácia, útoky a napádanie vám prinesú nejaké politické body.

    Myslím si, že to je celý cieľ toho vášho vystúpenia, ktorý, to, čo ste tu dneska predviedli. Lebo keďže jedna, dve minúty nestačia na to, aby som vám povedal o štatistike a o zlomkoch a o percentách, akým spôsobom sa to počíta, možno v záverečnom slove, tak by ste došli k záveru aj sám, že čo hovoria percentá a čo hovoria počty kontrol. A vždy, keď sa pritlačí na kontrolu, tak dochádza k rapídnemu znižovaniu nedostatkov. A to je jedno, či to je v obchode, či to je vo firme, či to je vo výrobe, to je jedno, kde to je. Akonáhle sa zvýši dôraz na kontrolu čohokoľvek, čo vykonávate, tak v tej prvej fáze významne klesajú percentá nedostatkov. Potom tie detaily, ktoré trvajú trošku dlhšie, to sú tie nuansy, ktoré sa vychytávajú zložitejšie. A o tom sú tie percentá.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galko chce reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Záhumenský, vy ste v podstate nevyvrátili nič z toho, čo som povedal. Ja som povedal konkrétne fakty, nevyvrátili ste nič. Ja som sa pýtal, prečo strana SMER a jej nominant pán minister Jahnátek cielene prenasleduje malých slovenských obchodníkov, drobných živnostníkov a malé slovenské rodinné eseročky? Pre koho vy vlastne pracujete? Koho vy vlastne zastupujete?

    Veď vy zastupujete veľké nadnárodné siete, ktoré likvidujú to torzo slovenského nezávislého obchodu, ktoré tu ešte máme. Môžete sa hanbiť, pán kolega, tak ako sa môžete hanbiť za, keď už teda sa tu bavíme o tej nejakej minulosti, tak ako sa môžete hanbiť za tie dotácie 4,4 mil. korún, ktoré ste si nechali vyplatiť svojej vlastnej firme v roku 2006, firme Agrokontakt, ktoré ste si nechali vyplatiť z Bruselu. Mali ste ich porozdávať, tie peniaze, radšej tým drobným slovenským podnikateľom. Takisto sa môžete hanbiť za ten odstrel jeleňa, ktorý ste urobili zadarmo a ktorý stál slovenských daňových poplatníkov 300-tisíc slovenských korún.

    Takže, pán kolega Záhumenský, pokiaľ vy chcete niekomu vyčítať nejaké, nejakú čestnú praktickú minulosť a jeho pracovné skúsenosti, mimochodom, bol som na pozícii riaditeľa hypermarketu, na pozícii, ktorú by ste vy v živote nemohli zastávať, tak si v prvom rade pozametajte pred vlastným prahom, pán Záhumenský.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec, traja páni poslanci, pán poslanec Fecko, pán poslanec Matovič, pán poslanec Simon, pán poslanec Galko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko, predseda výboru.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa trošku vyjadril aj ja k predloženému návrhu zákona, a vlastne nebudem dlho, ale poviem zhruba to, čo som povedal aj na výbore gestorskom. Bol tam podaný pozmeňujúci návrh pána Mariana Záhumenského, Tibora Lebockého a Róberta Puciho, ktorí tento zákon upravujú a nedotýkajú sa priamo tohto zákona, ale iných zákonov: zákona o metrológii a zákona o veterinárnej starostlivosti. U mňa sú to nepriame novely, ktoré prakticky sú dané do tohto zákona. Myslím si, že na tejto schôdzi, a nie že myslím si, som presvedčený, že je v programe aj zákon o veterinárnom lekárstve alebo o veterinárnej starostlivosti 39/2007. Neviem, prečo nemohol byť k tomuto zákonu aj pozmeňujúci návrh pána, teda predkladateľov, ktorých som citoval vopred, iba kvôli tomu, že to bol a otvára ho opozičný poslanec? Tak nemôžeme dať pozmeňujúci návrh k tomu, musí byť všetko vo vládnom návrhu?

    Páni kolegovia, myslím, že keď chcete hovoriť o nejakej ústretovosti a o vláde istôt a otvorenej, efektívnej a spoľahlivej štátnej správe, tak myslím si, že aj tu vlastne deklarujeme, ako si to predstavujeme. Myslím, že nemali by sme robiť rozdiely, kto podáva zákon, ale čoho sa zákon týka, či má dobrú vec, alebo zlú vec, a podľa toho by sme mali aj konať.

    Takže toľko iba z mojej strany. A myslím, že aj naši kolegovia, pán Matovič povie ten pozmeňujúci návrh, ktorý podávajú s kolegom.

    Ďakujem pekne zatiaľ.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Matovič, vidím, že chce byť posledný, tak uteká preč, nie je prítomný v sále. Nech sa páči, pán poslanec Simon. Nie je prítomný v sále. Pán poslanec Galko teraz vyhlásil, že nechce vystúpiť, to znamená, že prosím vás, pána poslanca Galka vymažte.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Matovič. Nebudete posledný, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, nechcel som byť posledný, len som si chcel ešte pár poznámok urobiť do rozpravy. Tak čo už? Neurobím.

    V podstate chcem prečítať, alebo teda podať pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý som tu pred dvomi-tromi mesiacmi predkladal, keď bol otvorený zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, a vtedy som tam vlastne dával ako v podstate nepriamu novelu zákona o potravinách. Ale potom sme sa s pánom ministrom dohodli, že bude lepšie a čistejšie, keďže tento zákon sa vlastne bude následne otvárať, čo dnes teda je už otvorený, teda v druhom čítaní dať ho priamo do tohto zákona, do ktorého patrí, aby teda niekto náhodou niečo nevyčítal a tak podobne.

    Najprv prečítam teda ten pozmeňujúci návrh, alebo teda poviem, o čo vlastne ide, trošku sa teda opakujem spred tých pár mesiacov, ale treba to povedať, lebo som ho vtedy stiahol.

    Dnešný stav je taký, a to vieme a počujeme to vlastne každý pomaly deň a možno aj veľakrát alebo viacejkrát a ja som veľmi rád, že konečne táto téma zaznieva v médiách a to je podiel slovenských potravín v obchodoch. Myslím si, že sa nemýlim, keď poviem, že súčasný podiel predaja slovenských potravín v obchodoch je približne 46 %, pán minister, myslím, že tuším tak to vychádza, to číslo, podľa poslednej štatistiky. Čiže znamená, že Slováci na Slovensku viac ako polovičku potravín, ktoré kupujú, nakupujú také, ktoré nie sú vyrobené na Slovensku. Zároveň keď sa pýtate ľudí, že prečo nekupujú slovenské potraviny, tak jedni vám povedia, že ako taký kľúčový dôvod, lebo sú drahé. Ale tak logicky môžme si všetci aj na to odpovedať, však logicky, že sú drahé alebo možno sú aj teda veľakrát drahšie, lebo keďže ich je relatívne málo, tak tým pádom aj tá výroba je asi menej efektívna a tým pádom drahšia. Inak povedané, keď nám bude ešte klesať podiel predaja slovenských potravín v obchodoch, tak slovenské výrobky budú ešte drahšie, ešte drahšie, ešte drahšie v porovnaní so zahraničnými a na konci si tu už naozaj budeme kupovať iba prebytky výrobcov v Nemecku, v Belgicku, vo Francúzsku, ktorí budú mať lepšie dotácie možno od svojich vlád na svoju výrobu a zahltia nám tu svoj trh úplne.

    Preto hovorím ešte raz, že som veľmi rád, že pán minister posledné mesiace túto tému otvára, že robí tlačové konferencie aj teda s ľuďmi na túto tému a vlastne takýmto spôsobom, v ľuďoch minimálne, im dáva červíčka do hlavy, aby sa pri tom nákupe zamýšľali teda, že či nie je výhodnejšie pre Slovensko, keď už aj nie priamo pre neho, kúpiť si ten slovenský výrobok.

    Druhí ľudia, taká celkom zaujímavá skupina, keď sa ich opýtate, že či si kupujú slovenské výrobky, tak vám povedia, že jasné. A keď sa ich opýtate, že nech povie nejaký najznámejší slovenský výrobok, tak vám povie Slovakia Chips. A to mňa osobne veľmi mrzí, lebo keď si pozriete každý jeden balíček tých čipsov známych slovenských, našich, na ktorých máte pomaly zástavu, tak na každom jednom máte napísané vyrobené v Českej republike. Jednoducho toto je nechutné svinstvo, ktoré takisto by sme sa, pán minister, mali nad tým zamyslieť a mali by sme tu prijať tiež nejakú zákonnú normu, ktorá by zakazovala akémukoľvek výrobcovi vykazovať svoj výrobok ako za slovenský a vlastne takouto klamlivou reklamou obalamutiť ľudí a vyvolávať pocit, že vlastne kupujú si nejaký slovenský výrobok. Ešte raz hovorím, krásny príklad Slovakia Chips, kde si všetci myslíme, že to sú naše zemiakové lupienky, slovenské, vyrobené v Českej republike. Ani na jednom balíku som nenašiel nápis, že by bol vyrobený na Slovensku.

    Keďže... Teda v súlade s týmto, vlastne takouto tendenciou podpory predaja slovenských výrobkov predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je, aby sme dosiahli vlastne stav, kde pri vstupe do predajní desiatich najväčších predajcov potravín, desiatich, približne desiatich to asi vyjde, najväčších predajcov potravín na Slovensku s obratom viac ako 10 mil. eur ročne, aby na každom vstupe určenom pre spotrebiteľov bola informácia, zjednodušene vlastne plagát, kde by bol zoznam všetkých týchto predajcov s percentuálnym podielom slovenských potravín v každej jednej predajni.

    Čiže napríklad, neviem presne, ako teda tá štatistika dopadne, ale napríklad na prvom mieste bude svietiť Jednota, percentuálny podiel slovenských potravín 72 %. Na poslednom mieste možno bude svietiť Lidl, podiel slovenských potravín 14 %.

    Ide čisto o to, aby ľudia pri vstupe do predajne vždy mali tú informáciu, aby vedeli, do akej predajne vstupujú, a podľa osobných preferencií človeka, ktorý možno chce chodiť do predajne, ktorá má vysoký podiel slovenských potravín, aby si povedal sám pre seba, áno, som na správnom mieste, vstupujem do predajne, ktorá má vysoký podiel slovenských potravín, možno ten na prvom mieste. Alebo teda teoreticky si viem predstaviť aj niekoho, stretol som raz takého človeka, mal občianku, že vraj občan Slovenskej republiky a Slovák na Slovensku narodený, a o ňom som teda vedel, že jeho nákupné správanie bolo také, že zo zásady si kupoval všetko zahraničné. Takže teoreticky, keď sa takýto úchyl nejaký ďalší na Slovensku nájde a bude chcieť chodiť do predajní a bude chcieť preferovať predajne, ktoré predávajú čo najviac zahraničných výrobkov, nech sa páči, informáciu má a vlastne vie, do ktorej predajne by mal vstúpiť, ak chce kupovať v takej, ktorá predáva čo najviac zahraničných výrobkov.

    Samozrejme, môj osobný cieľ s týmto pozmeňujúcim návrhom je dosiahnuť, aby sme ľudí motivovali kupovať slovenské výrobky.

    Je na hanbu, keď Francúzi kupujú 85 % svojich vlastných výrobkov a iba 15 % dovážaných a keď my, Slovensko, ktoré svojho času bolo potravinovo naozaj sebestačné, že ako ponímanie v tom duchu, že skoro všetko, čo sme kupovali, pochádzalo zo Slovenska, a teda nie len pre to, lebo jednoducho tie ostatné výrobky sem nemohli byť dovážané, ale dokázali sme si naozaj všetko u seba aj vyrobiť, tak dnes ani nie polovičku nakupujeme výrobkov vyrobených na Slovensku.

    Takže dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod, ktorý znie: X. za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 12a

    Povinnosti prevádzkovateľa

    (1) Prevádzkovateľ, ktorého obrat z predaja potravín v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol viac ako 10 miliónov eur, je povinný každoročne dvakrát, a to do 31. januára a 31. júla, informovať ministerstvo o údajoch predošlého kalendárneho pol roka, a to o percentuálnom podiele každej z prvých piatich krajín pôvodu, ktoré sú najviac zastúpené podľa obratu

    a) na potravinách z celkovej ponuky predávaných potravín,

    b) v celkovom predaji v členení podľa jednotlivých výrobných odborov potravinárskeho priemyslu.

    (2) Prevádzkovateľ podľa odseku 1 je povinný mať na každom vstupe do svojej prevádzkarne určenej pre konečného spotrebiteľa a tiež na svojom webovom sídle zverejnený zoznam podľa § 30a ods. 2. Táto povinnosť platí odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 dní od doručenia zoznamu ministerstvom až do uplynutia 30 dní odo dňa doručenia nového zoznamu."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod, ktorý znie: V § 28 sa odsek 2 dopĺňa písmenami q) a r), ktoré znejú:

    "q) nesplnil povinnosť uloženú v § 12a ods. 1 alebo pri plnení svojej povinnosti poskytol nepravdivé informácie,

    r) nesplnil povinnosť určenú v § 12a ods. 2."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    V čl. I 3. odsek, v čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod, ktorý znie: doterajší text "§ 30a" sa označuje ako "odsek 1" a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

    "(2) Ministerstvo po oznámení údajov podľa § 12a ods. 1 vydáva v tlačenej podobe zoznam prevádzkovateľov, v ktorom uvedie percentuálny podiel výrobkov vyrobených v Slovenskej republike z celkovej ponuky jednotlivých prevádzkovateľov podľa § 12a ods. 1 a doručí ho týmto prevádzkovateľom na zverejnenie do 28. februára a 31. augusta."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie k bodom 1 až 3: Prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa zavedú opatrenia, na základe ktorých sa konečný spotrebiteľ dozvie, aké percento slovenských výrobkov, resp. zahraničných výrobkov predávajú veľké obchodné spoločnosti, a bude sa môcť orientovať na tie, ktoré preferuje. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh tiež ukladá sankciu za nesplnenie informačnej povinnosti podľa § 12a ods. 1 zákona.

    Takže ešte stručne zopakujem. Účelom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je, aby sme dosiahli stav, aby pri vstupe, aby spotrebitelia pri vstupe do každej jednej obchodnej prevádzky tých prevádzkovateľov alebo predajcov potravín, ktorí dosahujú ročný obrat z predaja potravín viac ako 10 mil. eur, čiže ide o všetky tie najväčšie známe potravinové reťazce, ktoré na Slovensku máme, aby spotrebiteľ vždy disponoval hneď pri vstupe informáciou, aký percentuálny podiel slovenských potravín v danej prevádzke alebo v danom reťazci obchodnom sa predáva alebo je zastúpený. A zároveň aby dostal aj informáciu nie iba o tom, že aký je percentuálny podiel predaja v tej danej sieti obchodnej, ale aj vo všetkých tých sieťach, ktoré majú ročný obrat viac ako 10 mil. eur. Čiže zároveň dostane vlastne informáciu aj o tých konkurenčných prevádzkach. Čisto zamerané na vyššiu informovanosť spotrebiteľov, aby tí, ktorí chcú sa na základe preferencií takýchto podľa miesta, alebo teda podľa pôvodu výrobku rozhodovať, tak aby sa vlastne lepšie rozhodovať mohli.

    Ďakujem za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu aj pánovi ministrovi, aj teda vám, páni poslanci, ktorí sa rozhodnete ho podporiť v hlasovaní.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegovia, kolegyne, je vidieť, že je tu aj snaha zo strany ministerstva, ale aj nás ako poslancov a záleží nám na tom, aby slovenský trh bol podporený a aj predaj slovenských výrobkov, ale rovnako aj tie, ktoré sa dovážajú, aby boli kvalitné. Tie aféry, ktoré sme tu mali na Slovensku, a naozaj, aby sme si neotravovali to obyvateľstvo.

    Na tie slovenské výrobky naozaj je napojená - a súvisí to, bol tu včera pán minister práce - aj samotná zamestnanosť na Slovensku, a keď budeme dorábať tieto slovenské výrobky, myslím si, že vieme ich dorobiť a vieme ich aj v primeranej kvalite dorobiť. Francúzi sú veľkými lokálpatriotmi, my ako by sme absentovali. Pustili sme si tu hypermarkety, ktoré tuná dovážajú tovar, a veľakrát, musím povedať, je to brak, ktorý tu dovážajú, a jednoducho týmto nás tu kŕmia.

    Hľadieť jednak na kvalitu, ale aj na množstvo našich slovenských výrobkov je naozaj potrebné a nevyhnutné. Naozaj môže to mať aj v tom poľnohospodárstve, v prvovýrobe dopad pozitívny na tú zamestnanosť.

    Len tak na okraj chcem spomenúť, dovolím si ešte k tomu predrečníkovi, že aj skladník z Kauflandu môže byť dobrý a charakterný muž, ako aj potom zase na druhej strane môžeš mať pozíciu spoločenskú, neviem akú, a keď raz ti charakter chýba, tak to je zlé. Tak by som poprosil, že by sme sa takto vzájomne tuná neosočovali. Ja si vážim každú profesiu, či je to poľnohospodár, či je to skladník, či je to robotník, alebo ktokoľvek.

    Ďakujem.

  • Chce reagovať pán poslanec Matovič? Nechce.

    Nech sa páči, posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Simon, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, myslím si, že zákon, ktorým sa má riadiť spôsob predaja potravín v tejto krajine, ktorá determinuje zdravie obyvateľstva tejto krajiny, je veľmi senzitívne, a preto možnože aj taký záujem o tento zákon aj v médiách, aj medzi verejnosťou.

    Áno, určite je zaujímavé alebo chvályhodné, keď pán minister robí všetko pre to, aby sme na našich pultoch nemali neporiadok, mali ich kvalitné, ale nielen kvalitné, ale aj bezpečné potraviny. Tu považujem za nesmierne dôležité mať vyvážený pomer medzi kvalitou aj bezpečnosťou. Nateraz za ostatné mesiace musím povedať, že zo strany pána ministra vysoko prevažuje snaha o boj o bezpečnosť potravín, ale veľmi ďaleko pokuľháva boj o kvalitu potravín. K tejto časti sa ešte aj ďalej vyjadrím. Ale dovoľte najskôr k samotnému návrhu zákona, tak ako ho predložili ministerstvo.

    Už v prvom čítaní som poukázal na niektoré nedostatky a teraz dovoľte, aby som poukázal aj na ďalšie. V samotnom vládnom návrhu zákona sa píše, že orgán úradnej kontroly potravín zverejňuje na svojom webovom sídle právoplatné rozhodnutia počas troch mesiacov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Kolegyne, kolegovia, keď ich inšpektor príde do predajne a zistí nedostatok, tak v tej chvíli spíše záznam o kontrole. V tomto zázname môže inšpektor uložiť okamžité opatrenia na odstránenie a hoc môže nechať aj zatvoriť túto prevádzku v tomto zázname, ale nie je to rozhodnutie podľa správneho konania. Pokiaľ ministerstvo, alebo na webovom sídle máme zverejňovať právoplatné rozhodnutia, tak právoplatné rozhodnutia v zmysle správneho konania, ktorým celý ten proces ešte ďalej bude musieť prejsť, môže trvať niekoľko mesiacov, ba niekoľko rokov.

    Keď vy dnes dostanete informáciu na webovom sídle, že pred dvoma rokmi onen obchodný reťazec predával mäso po dobe spotreby, nekvalitné, pokazené mäso, tak myslím, že vás už táto informácia až tak hlboko zaujať nezaujme. Preto keby tam boli všetky záznamy, ktoré veterina vydáva, a keby to bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva, by to bolo v poriadku. V takomto spôsobe je to len ľahká snaha o navrátenie mojej pôvodnej snahy mať tzv. tabule hanby priamo na obchodoch, kde sa mali zverejniť aktuálne zistené nedostatky. Právoplatné rozhodnutia sú o niečom úplne inom, preto si myslím, že toto riešenie správne nebude.

    Za ďalší problém považujem aj to, že týmto zákonom nepriamo novelizujeme aj zákon teda o cestnej premávke, kde je možné vodičovi odobrať technické osvedčenie od vozidla, pokiaľ prepravuje niečo nekvalitné. Pokiaľ budeme postihovať vodiča, to je v poriadku. Ale motorové vozidlo? Ja si myslím, že už je to pritiahnuté tak trošku za vlasy. Je možné, aby inšpektor uložil priamo na mieste opatrenia, zakázal v jazde. To je v poriadku. Aj vozidlo môže byť odstavené. Ale odobrať technický preukaz? Po odobratí technického preukazu v zmysle zákona o cestnej premávke vozidlo musí prejsť technickou kontrolou a ďalšími opatreniami. Domysleli sme si vôbec, čo to znamená? Čo tie vozidlá, ktoré dnes prepravujú kontajnerové náklady? Príde majiteľ jednej spoločnosti, ktorá prepravuje kontajnery, príde tovar v kontajneri, naložíme, čo to má spolu súvislé? Ona nevidí, čo je v ňom. Má to zapečatené, napojí to na vozidlo, napojí to na elektriku, aby to chladilo, a ide preč. Akým právom my teraz vstúpime a odoberieme technické oprávnenie od vozidla? No, asi to nie domyslené.

    Ďalej musím povedať, že týmto návrhom pán minister ide rušiť aj doterajšie rozdelenie prevádzok na Slovensku: malá, stredná a veľká prevádzka. Podľa tejto kategorizácie boli jednotlivé subjekty aj postihované z hľadiska sankcií. My zvyšujeme týmto návrhom zákona, teda vláda a vládny SMER zvyšuje sankcie pre obchodníkov. Čo je do istej miery chvályhodné. Z mojej strany nepochopiteľné, pretože ani v súčasnej dobe stanovený horný limit sankcií nie je využitý. Za predchádzajúcich deväť mesiacov, za éry pána ministra, ani jeden jedinýkrát sa takáto sankcia neudelila.

    Musím povedať ku cti, že aj za mojej éry, čo som bol rok a pol ministrom, sa to veľmi nedarilo. A to preto, lebo je veľmi ťažké dokázať obchodným reťazcom, ktoré majú najlepších právnikov a najlepšie právne kancelárie, aby sme im vedeli udeliť tú sankciu v maximálnej výške. Skôr jednoznačné pravidlá, kde nie je možné uhnúť, kde nemôže uhnúť kontrolór, kde nemôže uhnúť ani kontrolovaný subjekt, pretože je to jasne a rázne dané, by tomu pripomohlo.

    Pán minister bojuje kvázi voči obchodným reťazcom. Ale, pán minister, keď zrušíte kategorizáciu malá a stredná a veľká predajňa, namiesto toho, aby ste to došpecifikovali, tak, naopak, pomôžete veľkým nadnárodným obchodným reťazcom, pretože ony nebudú mať problém zaplatiť tisíceurovú pokutu. Ale slovenský malý obchodík na dedine, tam, kde autobus chodí dvakrát do dňa, raz ráno, raz večer, tak tam zatvoríme všetky tie obchodíky, ktoré sú, pretože dostanú takú pokutu ako Tesco na Hlavnom námestí Slovenskej republiky, kde sa za celý rok toľko ľudí nepremelie ako tu v Bratislave za jednu hodinu! Musím povedať, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom. Aj tento dobrý úmysel z vašej strany, postihovať obchodných reťazcov, ja nekritizujem, že je to správny úmysel, ja len kritizujem, že jeho výsledok bude nesprávny. A zato, že my zlikvidujeme malých slovenských živnostníkov, ktorí držia a zabezpečujú dodávku potravín aj tam, kde nikto iný pomaly už nevie zabezpečiť, práve ich budeme najviac postihovať.

    Zrušenie týchto sankcií alebo zjednotenie týchto sankcií dáva nesmierny počet nábojov pre právnikov nadnárodných obchodných korporácií v súdnych procesoch na to, aby vybojovali voči vám a voči vašim inštitúciám nižšie sankcie. Kým by to bolo rozdelené podľa jednotlivých skupín, podľa obratu, podľa veľkosti, podľa akýchkoľvek kritérií, ktoré je vo vašej kompetencii, aby ste to zmenili, namiesto toho my ideme tento mechanizmus zrušiť. Toto považujem za najväčší nedostatok tohto návrhu zákona.

    Práve preto by som navrhol a dal procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona.

    Teraz k spoločnej správe. Navrhujem, aby sme zo spoločnej správy bod č. 8 vybrali na osobitné hlasovanie.

    Dôvod: Zo spoločnej správy bodom č. 8 vykonávame dve ďalšie nepriame novely, a to zákona o metrológii a zákona o veterinárnej starostlivosti. Kým v zákone o metrológii riešime problém metrológie a označovania výrobkov a jedného zloducha, ktorého máme v podobe európskej legislatívy, tzv. éčka na obaloch, aby ste vedeli, o čom je reč. S týmto návrhom čiastočne by sa dalo aj súhlasiť, ale výsledkom je, že kilové balenie múky nemusí mať kilo, ale stačí, keď bude mať 950 gramov. Takže za cenu spotrebiteľ kúpi menej tovaru. Je to, veľkí si to ošetrovali tzv. éčkom, na základe ktorého môžu mať túto odchýlku, a malí slovenskí výrobcovia nie. V metrológii nemá oprávnenie na to, aby vydala všeobecné usmernenie na riešenie, takže z tohto pohľadu by som povedal, že toto je chvályhodné.

    Ale to, čo pre mňa chvályhodné určite nie je, to je nepriama novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Týmto totiž zavádzame do praxe veterinárnych asistentov. Dámy a páni, čo to znamená veterinárny asistent? Áno, je tam napísané, že pod dozorom veterinára má podávať lieky zvieratám, ktoré sa liečia. Kým veterinár v niekoľkých konkrétnych prípadoch, o ktorých sa dnes nechcem zmieniť, v konkrétnych podnikoch odmietol dvakrát dať lieky zvieratám, pretože by to bolo škodné, tak zootechnik alebo veterinárny asistent to bez problémov urobí. Veterinár nebude vedieť mnohokrát, aké lieky sa podávali akým zvieratám. Rezíduá v mlieku, rezíduá v mäse.

    Pán minister, môžete krútiť hlavou, ale treba sa spýtať vašich inšpektorov, ktorí zachytia rezíduá v mäse dovezené z Belgicka, kde v Belgicku systém veterinárnych asistentov je. Pýtam sa, prečo zavádzame systém veterinárnych asistentov, aby sme mali aj my v mäse rezíduá na rôzne antibiotiká? Ako nikomu nedošlo, že pokiaľ budeme mať rezíduá, tak budeme farmára ohrozovať aj z hľadiska dotácií? Máme na to pozitívny nález. V jednom prípade na Slovensku už sa našli rezíduá v čase, keď veterinárni asistenti v slovenskom právnom poriadku umožnení boli a podnik prišiel o dotácie a ľudia o zamestnanie.

    Takže preto navrhujem, aby sme bod č. 8 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie. A navrhujem, aby Národná rada tento bod nepodporila. A v metrológii nech pán spoločný spravodajca, ktorý tento návrh dal na výbore, aby predložil nie nepriamu, ale priamu novelu zákona o metrológii a riešil to tam.

    Teraz k návrhu pána kolegu Matoviča. Pán kolega Matovič určite si spomenie, pred troma mesiacmi asi sme tu viedli diskusiu k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch, keď mal snahu toto otvoriť. Aj vtedy som vystúpil a povedal, že základným problémom tohto návrhu je, že nemáme dnes definíciu, čo je slovenské. Mali by sme mať tých definícií niekoľko. Lebo určite, že čo je slovenské, jedno osebe, jedna kategória asi nestačí. Je treba povedať, čo je slovenské, čo je domáci produkt a čo je vyrobené na Slovensku.

    Určite by sme potrebovali túto kategorizáciu, už aj vtedy som apeloval na to, že nadišla chvíľa, aby sme, tak ako ostatné krajiny sa začínajú zoberať touto diskusiou, aby sme túto diskusiu otvorili. Vtedy pán minister od rečníckeho pultu povedal, že ministerstvo na tom pracuje a bude to predložené v ďalších týždňoch na poradu vedenia a potom sa to zjaví v zákone. Holt, musím dnes konštatovať, že takýto návrh v zákone o potravinách, klasifikovaný, čo je slovenský výrobok, čo je domáci výrobok a čo je výrobok vyrobený na Slovensku, dnes nie je.

    Toto je skutočný dôvod, prečo musím povedať, že návrh pána kolegu Matoviča je nevykonateľný. A keď ho vykonáme, bude veľmi kontraproduktívny. Skúsim to poukázať na tom konkrétnom prípade, ktorý on tu uviedol, Slovakia Chips. Slovakia Chips, na každom sáčku máme napísané, že vyrobené na Slovensku. Ale distribútor pre Slovensko existuje. Tesco, Lidl, Hypernova, Coop Jednota, to je lauter jedno, si kúpi tento výrobok. Kúpi si ho od slovenského distribútora. Podľa dnes platných pravidiel, ktoré si oni uvádzajú, si môžu tento výrobok vykázať ako slovenský výrobok.

    A ja s vami v plnej miere súhlasím, že takýto výrobok za slovenský výrobok by sa považovať nemal, nemal dať. Práve preto k tomu, aby váš návrh mohol byť vykonateľným, aby sme mohli percentuálne stanoviť, aký výrobok je slovenský, aký nie, je bezpodmienečne potrebné, aby ministerstvo dopracovalo kategorizáciu, čo je slovenský výrobok, čo je domáci výrobok a čo je výrobok "vyrobené na Slovensku".

    Pretože keď vyrobíme na Slovensku pomarančový džús, tak je to výrobok "vyrobené na Slovensku". Keď v Poprade robia Popradskú kávu, je to vyrobené na Slovensku, lebo tu upražia, zabalia. Ale je každému z nás jasné, že ani pomarančovníky nemáme na Slovensku, ani kávovníky nemáme na Slovensku. Aj dovoz výrobkov, ktoré vyrobíme v mäsokombinátoch, či už je to vlastníctva jednej či druhej finančnej skupiny na Slovensku, ktorí dovážajú mäso z Dánska, nebavím sa o dánskych farmách, ktoré sú na Slovensku, ale bavím sa o tých, ktoré svoje bitúnky už zrušili, pretože dovážajú polky zo zahraničia, keď z toho urobíme slovenskú klobásu, tak ako ju môžme predať? Bezpochyby by sme ho mohli označiť, že je to výrobok "vyrobené na Slovensku". Ale že to nie je slovenský výrobok, tak to je setsakra isté.

    Práve preto bez tejto kategorizácie nemôžme urobiť krok ďalej k tomu, aby sme zvýšili podiel skutočne slovenských výrobkov, výrobkov s pridanou hodnotou od prvovýroby, cez spracovanie, distribúciu a predaj, kde sa podieľajú slovenskí spotrebitelia, slovenskí občania, nemôžme urobiť bez tejto kategorizácie.

    Na túto kategorizáciu som apeloval na pána ministra pred troma mesiacmi. Vtedy bolo povedané, že bude sa v tom konať. Dnes je zákon tu, potrebujeme ho a nie je to dokonané. Preto aj ten môj návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali ďalej.

    Prečo na Slovensku máme, je to ešte ďalší problém. Keď prejde návrh kolegu Matoviča, som presvedčený, že každý jeden obchodný reťazec bude predávať 70 až 80 % výrobkov zo Slovenska. Ani pre jedného z nich nie je totiž problémom kúpiť akýkoľvek výrobok, aj čínsky cesnak, od slovenského dodávateľa. Poľské vajíčka, ktoré sú zabalené na Slovensku a predávané do obchodnej siete, sa predávajú a vykazujú obchodné siete ako slovenský výrobok! Bez tejto kategorizácie všetky výrobky, ktoré nakúpia, či už to budú poľské vajíčka, poľské mäso, čínsky cesnak, to bude slovenský výrobok v zmysle ich klasifikácie. Lebo ja som ho kúpil od slovenského dodávateľa. Ten dneska nemá, toto nezaujíma. Preto pozmeňujúci návrh pána Matoviča je nevykonateľný.

    A keď chceme skutočne chrániť slovenských výrobcov, chceme dať prácu slovenským občanom, tak bezpochyby, tak ako mnohé ďalšie krajiny v rámci Európskej únie, som presvedčený, že budeme potrebovať a potrebujeme mať kategorizáciu. Ja nehovorím, že kategorizácia "slovenský výrobok", "domáci produkt" a "vyrobené na Slovensku" sú tie ideálne pojmy. Ale poďme viesť diskusiu, ako to máme označiť, zadefinovať, ale musíme vedieť povedať, že tento výrobok od A po Z bol vyrobený na Slovensku zo slovenských surovín. Tento výrobok má 75 %, lebo keď dáte nejaké koreniny do niečoho, ktoré na Slovensku nemáme, nepestujeme, tak to nebude sto percent slovenský výrobok, alebo nejaký ten podiel, alebo obalový materiál. Tak potom musíme povedať, že to je výrobok, ktorý je domáci produkt, lebo že má 75 % slovenského pôvodu aj práce? A vyrobené na Slovensku, keď to donesie zo zahraničia, tu ho zomeliem, zabalím a predám, alebo opražím, ako tá Popradská káva, alebo nech je to aj pomarančový džús vylisovaný na Slovensku, tak aby sme vedeli toto poznamenať. A to, čo sa nezmestí do týchto kategórií, tak to bude to dovezené.

    Pokiaľ by sme mali túto kategorizáciu, tak som presvedčený, že návrh pána kolegu Matoviča by mohol pomôcť občanom Slovenskej republiky sa zorientovať a pomohol by naozaj slovenskej spotrebe a slovenským výrobkom. Bez toho tento návrh je bezzubý.

    Ešte raz musím povedať, tým, že zvyšujeme len pokuty, týmto návrhom zákona problém s nedostatkom nevyriešime. Tým, že odstraňujeme kategorizáciu podnikov malá a stredná a veľká, tým paradoxne chránime nadnárodné obchodné korporácie, ktoré vedia v tom lavírovať. A vystavujeme napospas tých malých, ktorí na tých 2 900 obciach, kde nemajú možnosť zásobovať potravinami iným spôsobom, len z tých malých obchodov, lebo tam žiadna obchodná sieť nemá svoje zastúpenie, tak tých vystavujeme priamej likvidácii. Pretože u nich možnože 500-eurová pokuta je alebo sa rovná likvidácii daného podniku, danej malej prevádzkarne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán exminister, som rád, že podporuješ ten návrh, ale zároveň hovoríš, že je nevykonateľný, ktorý som predložil. Ale neboj sa, alebo teda v podstate ja sa nebojím a neboj sa ani ty. Jednoducho ministerstvo má päť mesiacov, alebo my poslanci máme päť mesiacov na iniciatívu, aby sme jednoznačne zákonom zadefinovali, čo slovenský výrobok je a čo nie. A keď si teda prečítaš ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, tak v podstate tých päť mesiacov vlastne máme priestor na to, aby sme tento krok urobili, a takýmto spôsobom potom aj ten pozmeňujúci návrh naozaj bude jednoznačne vykonateľný a nespochybniteľné informácie nám takýmto spôsobom aj tí predajcovia poskytnú.

    Takže nemaj strach, päť mesiacov môžeš využiť ty, môžem využiť ja, môže využiť ministerstvo. Takže nevidím problém, aby sme to nepodporili.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, chcem reagovať na predrečníka. Kvalitné potraviny sú vážnou vecou a skutočne od toho sa aj odvíja zdravie našich občanov. Veľmi úzko to súvisí aj s rezortom zdravotníctva, tak je to aj nevyhnutné, aby sme dbali na to, aké naši obyvatelia, teda akú majú výživu.

    Tie rezíduá v mäse, určite to nikto by si tuná neprial a nežiadal, alebo nechceme to, aby sa tuná vyskytovali a takého mäsá žeby sme konzumovali.

    Definovať to, čo je slovenské, tak pán kolega Simon to tuná aj naznačil, vytvoriť tú kategorizáciu, hej. Tak treba, aby možno, pán minister, máte celý ansábel, tak aby sa nad tým zamyslel a naozaj to, o čo v podstate úprimne nám všetkým ide, ako o dobro veci, tak aby to aj nastavili v tom zákone tak.

    Obchodné pravidlá porušujú veľmi často obchodné reťazce. Naozaj, ako to kolega Simon spomenul, 1 000 eur pre nejaký obchodný reťazec, to nie je žiadna pokuta. Ja neviem, ja som si položil pri tom aj takú vnútornú otázku, že teda o čo tu v podstate ide. O dobro veci alebo o tie pokuty, že by sme vyberali? Lebo ak takúto pokutu dostane naozaj nejaký malý obchodník kdesi na dedine, tak 1 000-eurová pokuta ho zničí. Ak ju dostane dvakrát, tak ešte aj exekútor mu všetko zrekviruje, aj jeho dom.

    Alebo potom som si položil otázku, hádam je to počítaný príjem do štátneho rozpočtu? Lebo máme tam takú položku. Príjmom štátneho rozpočtu sú aj pokuty. Myslím si, že tie tabule hanby, ktoré eventuálne by tu mohli byť, boli by veľmi účinné. Ja by som to veľmi rád aj podporil, lebo je to oveľa účinnejšie ako, ja neviem, možno aj 10-tisícová pokuta. Napísať to hneď aktuálne, myslím si, že bola by to veľmi dobrá myšlienka aj dobrá vec.

    Ďakujem.

  • Tiež si dovolím reagovať v takom súbehu a prepojení tých podnetov, ktoré tuná vzišli či už zo strany pána Matoviča, alebo pána Simona (pozn. red.: vyslovené "Simona"), Simona (pozn. red.: vyslovené "Šimona"), pardon. Ide totižto o to, že naozaj, ak štát sám potvrdzuje, že čo sa týka kontroly, tá je komplikovaná v prípade nadnárodných potravinových reťazcov a v tomto smere štát ťahá za kratší povraz. Ja naozaj považujem návrh pána Matoviča za systémové, účinné a efektívnej riešenie, proaktívne riešenie.

    Ale, samozrejme, súhlasím aj s tým, čo tu predniesol pán Simon, a to v tom zmysle, že slovenskí spotrebitelia sú na potravinovom trhu naozaj dezorientovaní. Je veľmi ťažko orientovať sa, ťažké orientovať sa v tom, ktorý výrobok má akú krajinu výroby, akú krajinu dovozu, krajinu pôvodu. Hlásim sa rovnako, ako to povedal pán Simon, k tomu, aby sa tu naozaj stanovila jasná kategorizácia v tomto určení. Aby tieto kategórie pôvodu, dovozu, výroby boli rozlíšené. A naozaj ja nevidím problém v tom, aby takto to bolo rozlíšené aj v tomto pripravenom návrhu zákona, aby sme na to mohli nastaviť to, čo nepovažujem za žiaden problém to, čo predniesol pán Matovič. Všetci dobre vieme, že nám treba zvyšovať podiel predaja slovenských produktov, pretože boli zdravé, bezpečné a kvalitné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne vám za faktické reakcie. Musím povedať, pán kolega Matovič, jednu vec. Ja môžem ako opozičný politik v tejto Národnej rade apelovať na predstaviteľov strany SMER, aby nápady a vylepšujúce podnety si osvojili a zrealizovali. Ale som realista. V tejto Národnej rade neschvaľujú, neschvaľuje 150 poslancov zákony, ale schvaľuje ho politická strana SMER. Čo SMER neschváli, to nie je. A práve preto je politická zodpovednosť práve na strane SMER. Moja zodpovednosť je v tom, aby som poukázal. Keď som poukázal pred troma mesiacmi na to, že Slovenská republika nutne už potrebuje takéto riešenia, tak vtedy som bol ubezpečený z úst pána ministra, že ministerstvo toto bude riešiť. Prešli tri mesiace a vidíme, že v zákone, kde to malo byť, tam to riešené nie je.

    Takže z mojej strany preto musím povedať, že návrh pána kolegu Matoviča je zmysluplný vtedy, keď pôjde spolu ruka v rukáve aj s takýmto riešením. Keď ho dopracuje, môžem mu v tom pomôcť. Keď ho vie presadiť s pánom ministrom, že to SMER aj podporí, tak verte, že aj ja dám za takýto návrh potom môj hlas. Ale bez toho, aby sme mali vyklasifikované tie výrobky, dovtedy sa to nedá.

    Ďakujem pekne.

  • V zmysle rokovacieho poriadku o možnosť vystúpiť v rozprave požiadal pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pôvodne som nemal v úmysle diskutovať k tomuto návrhu zákona, lebo som ho považoval za tak jednoznačný, že nebude potrebné ďalšie vysvetlenia. Ale nedá mi, aby som na niektoré veci z tohto zákona nereagoval, ale aj na niektoré veci z vystúpenia, aby som nebol napádaný, že nezhodnocujem rozpravu pri záverečnom slove, tak vystupujem v rozprave.

    Celý návrh zákona alebo zmena zákona o potravinách vlastne vytvára priestor na to, aby kontroly, najmä dovážaných potravín, mohli byť účinné, lebo sme boli svedkami pri mnohých prípadoch, že keď sa dováža tovar na Slovensko, že nie je daný pôvod tohto tovaru, nie je daný adresát tohto tovaru. Vodič, ktorý tovar vezie v nákladnom aute, neviem, odkiaľ ho vezie, neviem, komu ho vezie, a vôbec nevie ani, čo vezie, a vlastne on ani nevie, že vezie potraviny. A pritom má na aute naložené mrazené kurčatá spolu s bravčovými polovičkami a ešte tam pár debničiek zeleniny a tak ďalej. A celá legislatíva, ktorú sme mali, vlastne neumožňovala tento tovar svojím spôsobom poslať na likvidáciu do kafilérie, keďže je nebezpečný a život ohrozujúci pre spotrebiteľa. Ale tento tovar jednoducho po uložení nejakej blokovej pokuty vracali veterinári naspäť do zahraničia. A, pochopiteľne, tento vodič ďalším priechodom prešiel na naše územie, a keď ho zastavili znovu, znovu sa vrátil, dostal nejakú pokutu a znovu sa snažil prejsť ďalších priechodom. A tak sa hralo vlastne na mačku a myš, či ten tovar nejakým spôsobom sa mu podarí prepašovať k tomuto cielenému zákazníkovi na Slovensko, aby sa dostal na pulty predajní, alebo - ak sa spotreboval v reštauráciách a zariadeniach - aby ho nič netušiaci spotrebiteľ skonzumoval.

    Čiže preto bolo nutné pristúpiť k tejto legislatíve a pochopiteľne, že bolo treba dať väčšie, väčšie nástroje do rúk kontrolným orgánom, aby mohli tovar efektívne likvidovať v kafilérii alebo ho znehodnotiť tak, aby ten tovar nemohol byť použitý na konzumáciu. A ak prepravca nemá dosť peňazí na zaplatenie vysokej blokovej pokuty a nevie ten tovar zlikvidovať, tak sa dáva aj nástroj na to, aby mu bol odobratý technický preukaz do doby vykonania tohto opatrenia.

    Čiže celý ten proces, ktorý teraz prebieha, vlastne bol nevyhnutý k tomu, aby táto kontrola mohla byť účinná tak, ako je účinná v každej inej civilizovanej krajine. Stačí prejsť do Rakúska a stačí sa spýtať našich výrobcov potravín, ktorí sa snažia dopraviť aj kvalitný tovar na rakúske územie, akým spôsobom sa postupuje voči nim. A svojím spôsobom sa robí aj skrytý protekcionizmus cez kontrolné orgány preto, aby sa nedovážal tovar z iných krajín, hlavne potravinársky tovar z iných krajín, na toto územie a aby nejakým spôsobom neohrozovali domácich producentov.

    Pochopiteľne, ak sa dotknem, Igor, tvojho návrhu, ktorý dávaš, ja by som si hrozne rád želal, aby na každej jednej predajni viselo, koľko percent domácich potravín sa vyrába alebo predáva v tejto predajni, a aby občan bol informovaný, do akej miery táto predajňa je viac národná alebo viac sa pozerá aj na tú krajinu, v ktorej podniká a z ktorej vlastne získava tržby, aby čosi aj tej krajine vracala vo forme zvýhodňovania, nie zvýhodňovania, ale ponúknutia väčšieho percenta domácich potravín.

    Myslím si, že máme ešte do utorka čas, než budeme hlasovať o tomto návrhu zákona, aby sme to prešli s legislatívcami, aj ministerstvom pôdohospodárstva, či to náhodou nie je v rozpore s európskymi pravidlami. A ak to nie je v rozpore, si myslím, že by sme to mohli podporiť, aj keď musím povedať, že v kontexte vystúpenia pána Simona je určite niekoľko otáznikov, ktoré sú otáznikmi, a treba to otvorene povedať. Tak ako som hovoril s pánom ministrom ohľadne stanovovania percent podielu domácich potravín, aby to bolo v zákone, tak vo veľmi krátkej dobe tento návrh príde do parlamentu a toto je aj podmienka k tomu, aby vlastne sa mohlo definovať, čo vlastne domáca potravina je, čo je, na koľko percent musí byť aj surovina z domácich zdrojov a nielen spracovanie. A keď spracovanie, do akého percenta, aby sme presne zadefinovali, aby sa mohla robiť normálna štatistika, čo je na Slovensku vyrobený produkt alebo čo je produkt vyrobených zo slovenských surovín a komplexne na Slovensku spracovaný.

    Čiže táto téma je, bude v krátkej dobe v parlamente. Ja verím, že v zákone o odbytovom fonde to pán minister donesie do parlamentu veľmi rýchlo a vlastne by sa mohol vytvoriť priestor na to, aby sa mohla robiť štatistika podľa toho, čo vlastne zo slovenských potravín sa reálne, reálne aj ponúka.

    Ďalšia poznámka, ktorá tu bola ohľadne otvorenia zákona o veterinárnej starostlivosti, aj keď sú tam dva body. Jeden je o metrológii, s ktorým aj pán Simon súhlasí, že je to nevyhnutné hlavne pre malých spracovateľov, ktorí nemohli využívať podľa zákona o metrológii vlastne určitú odchýlku od stanoveného množstva, ktorý je na obale, cez éčka, tak im to vlastne tento pozmeňovací návrh umožňuje.

    No a druhý pozmeňujúci návrh tam je ohľadne veterinárnych asistentov a otvorenie zákona o veterinárnej starostlivosti. Tu si myslím, že pán Simon tvrdo lobuje za záujem veterinárnych lekárov, ale dovoľte mi, aby som sa pri tomto bode zastavil a trochu ho vysvetlil.

    Veterinárni asistenti v našej legislatíve existujú, a keď tu hovoril o príklade, že mali sme, keď sme mali v zákone, že mohli veterinárni asistenti, že došlo k nejakému zneužitiu a že došlo k nejakým rezíduám v mäse, tak nie, keď sme mali. Ale tento nástroj v našej legislatíve je a je v zákone o súkromných veterinárnych lekároch. To znamená, že veterinárny asistent, legislatíva pozná tento pojem, je v tomto zákone a vlastne je to človek, ktorý musí byť zamestnancom veterinárneho lekára a vykonáva tie isté veterinárne činnosti, ktorými ho poverí tento veterinárny lekár. Rozdiel je len v tom oproti tomuto návrhu, že my hovoríme, že tohto veterinárneho asistenta môže vykonávať aj kvalifikovaný vysokoškolsky alebo stredoškolsky vzdelaný človek zootechnického alebo veterinárneho zamerania a pracuje na tejto farme. To znamená, že má asi najväčší záujem na tom, aby jeho zvieratá boli zdravé. A veterinárny lekár, ktorý vykonáva privátnu prax na tejto farme vlastne a lieči zvieratá, aby tam nemusel byť 24 hodín denne, čo samozrejme, že nie je možné. A to, že je treba niekedy urýchlene reagovať na zdravotný stav, najmä u mladých zvierat, ktoré do rána, než príde znovu ten lekár na farmu, neprežijú, tak musí ktosi zasiahnuť. A to, kto musí zasiahnuť, je práve ten, ktorý sa dennodenne o tie zvieratá stará, a vlastne legislatíva mu len dáva možnosť, aby mohol byť veterinárnym asistentom a vykonával činnosti pod dozorom a na pokyn veterinárneho lekára.

    Ak sa pozrieme, ako to je vlastne v humánnej časti, tak veterinárny lekár vlastne robí sestričku, veterinárny asistent robí "sestričku" v humánnej medicíne, kde taktiež lekár nie je 24 hodín pri pacientovi, ale lekár stanoví diagnózu, lekár stanoví liečbu, lekár stanoví lieky a túto činnosť potom vykonáva zdravotná sestra, ktorá na jeho pokyn veľmi prísne dodržiava to, čo lekár naordinoval, a táto sestrička tieto úkony vykonáva. A toto isté, toto isté sa bude diať alebo by sa malo diať aj po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu, ale aby tie činnosti mohol vykonávať farmový zootechnik, ktorý má vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie.

    A paradoxom je, že veterinárny asistent podľa súčasnej legislatívy, ktorý je zadefinovaný v zákone o súkromných veterinárnych lekároch, nemá definované kvalifikačné predpoklady, aké musí spĺňať. To znamená, že jeho definícia je, že musí byť zamestnancom veterinárneho lekára. Nie je tam napísané, že musí mať stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie zootechnického alebo veterinárneho zamerania. Svojím spôsobom to môže byť aj kuchár, ale musí byť zamestnaný u veterinárneho lekára.

    To znamená, že ten lobing veterinárnych lekárov je aj svojím spôsobom neodôvodnený, lebo žiadny zootechnik nemôže na svoju päsť vykonávať nič. Musí to byť len pod dozorom a len na pokyn tohto privátneho veterinárneho lekára, ktorý na tejto farme pôsobí. A keď on s tým nemôže súhlasiť, tak nikto nemôže vykonať nič.

    A ak ktosi hovorí, že by niekto porušil zákon, prosím vás, to môže aj dneska. Veď zákony nie sú preto, že budeme sa báť, že ktosi poruší zákony. Na to sú potom iné sankcie, ak ktosi poruší zákon, a na to pamätajú iné pravidlá v legislatíve, ak ktosi porušuje zákon. Ale zákon mu umožňuje podľa zákona vykonávať tieto činnosti len na pokyn privátneho veterinárneho lekára a len pod jeho dozorom.

    Tak by som bol rád, aby sme nestrašili verejnosť, že budú, že budú pri tomto pozmeňujúcom návrhu v mäse rezíduá z antibiotík. Práve naopak, práve naopak. A poviem to na príklade o predaji veterinárnych liekov.

    V tejto snemovni sme zažili niekoľko noviel zákona o liekoch, hlavne pri veterinárnych liečivách, kde sa dva- alebo trikrát zmenila možnosť, či sa budú lieky predávať od veľkodistribútorov priamo farmárom, alebo sa musia predávať cez veterinárnych lekárov. Pán Simon dvakrát bol pri tom, keď vláda, v ktorej pôsobil, zmenila tento návrh a zakázala farmárom nakupovať lieky cez veľkodistribútorov a museli ich nakupovať cez veterinárnych lekárov. Znamenalo to to, že lekár, ktorý na farme lieči zvieratá, predpíše lieky, dodá lieky, predá lieky. Toto bol stav, ktorý bol do minuloschôdzovej zmeny tohto zákona, keď sme znovu umožnili, aby farmári mohli nakupovať tieto lieky cez veľkodistribútorov. Myslím si, že nikto nemá väčší záujem na znižovaní spotreby antibiotík na farme, ako má farmár. A o tom som úplne presvedčený, že nikto nemá väčší záujem, ako má farmár, aby znižoval svoje náklady.

    A, čuduj sa svete, čo sa stalo v Európskej komisii? Európska komisia prijala nariadenie, kde od roku 2015 nariadením Európskej komisie zakazuje predaj veterinárnych liekov cez veterinárnych lekárov práve z dôvodu zníženia rezíduí antibiotík v potravinách.

    Ctené kolegyne a kolegovia, Európska komisia na to prišla, a keďže nariadenia trvajú nejaký čas, kým prídu v platnosti, tak od roku 2015 nariaďuje generálne pre Európsku úniu, že jednoducho nesmú veterinárni lekári predávať lieky priamo, ale že ich musia dodávať distribútori. Predbehli sme Európsku komisiu. Ja som v tejto snemovni počul strašne veľa strašení o tom, koľko rezíduí sa bude objavovať v mäse a v potravinách práve preto, že farmári budú nakupovať veterinárne liečivá napriamo. To isté počúvame dneska o veterinárnych asistentoch.

    Ctené dámy a páni, aj Komisia sa mýli? Aj ľudia v Komisii, keď zadali určitej skupine, aby spracovali ten podnet, aby sa znížili podiely rezíduí v potravinách, došli k záveru, že veterinárni lekári napriek tvrdému lobingu v Komisii nepresadili, neudržali to, že budú predávať lieky napriamo? To je úplná paralela toho, čo hovorím dneska. A myslím si, že nikto nemá väčší záujem na znižovaní antibiotík a na starostlivosť a zdravie svojich zvierat ako farmári, ktorí na týchto farmách pôsobia.

    Tak, prosím vás, nerobme lobing cez zákony, nenaháňajme peniaze a nezvyšujme spotrebu liekov len z toho dôvodu, že ktosi chce zarobiť, a nestrašme občanov, že pri takýchto opatreniach budú zvýšené rezíduá. Opačne. Ctené dámy a páni, garantujem, opačne, budú nižšie rezíduá v potravinách. To je len na vysvetlenie k tomu zákonu o nepriamej novele o veterinárnych lekároch.

    Pán Galko hovorí o tom, že táto novela zákona likviduje drobných a malých, a hovoril o tom aj pán Simon, že vlastne tým, že sa zrušili kategórie malý, stredný a veľký predajca, že vlastne hrozí pre malých predajcov, že dôjde k likvidácii. Myslím si, že každý má zdravý rozum a každý vie, že v bufete na stanici nemôže udeliť pokutu 1 000 eur a že 100 eur je veľa, a každému je jasné, že v Tescu alebo v inom reťazci, ktorý robí niekoľko stomiliónové obraty v eurách, že 1 000 eur je pokuta smiešna. To je, myslím si, že úplne jasné, a preto zákon dáva širokú pálku možností, a že tento kontrolór vlastne takisto vie asi usúdiť mieru. A skôr opačne, kontrolóri sú ešte mierni vo vzťahu k tým veľkým, ktorí by mohli byť ďaleko prísnejší, ďaleko tvrdší, aby si boli vedomí toho, že pokuta musí trochu aj bolieť. A musí bolieť primerane, aby, samozrejmá vec, nezlikvidovala toho, komu je táto pokuta udeľovaná.

    Takže nemyslím si, že je namieste, aby sme strašili v tejto snemovni malých a drobných obchodníkov. Skôr opačne, treba im pomôcť, lebo to, čo vyčítam obchodným reťazcom, je práve to, že zlikvidovali tých malých a drobných obchodníkov, a tým pádom aj zrušili obrovské množstvo pracovných príležitostí. Lebo tým, že sa skoncentroval obchod do veľkých obchodných reťazcov, tak vlastne na jednotku objemu predaja treba oveľa menej ľudí. A to už nehovorím o tom, že tí ľudia, ktorí pracujú v tých reťazcoch, pracujú za oveľa nižších mzdových ohodnotení, akoby pracovali v tých rôznych malých a stredných potravinových prevádzkach.

    Takže nie je cieľom ich zlikvidovať. Je cieľom im pomáhať. Ale aj malá, aj veľká predajňa musí spĺňať hygienické normy a musí garantovať bezpečné potraviny a musí garantovať to, že spotrebiteľ príde, či už do malej predajne, alebo veľkej predajne, musí mať istotu, že bude dostávať kvalitné potraviny. Toto je cieľom tejto novely a všetko to strašenie absolútne nie je založené na žiadnych faktoch.

    Jednu poznámku ešte si neodpustím k pánovi Galkovi ohľadne dotácií na tabak, na ktorý tu zaútočil. Chcem mu len povedať, že keď skôr, než či už útočí na pána ministra, alebo na mňa, alebo na kohokoľvek, nech sa zoznámi so skutkovým stavom veci.

    Čo sa týka dotácií na tabak, dva súdy, Okresný súd v Rimavskej Sobote a Krajský súd v Banskej Bystrici jednoznačne potvrdil, že usmernenie ministra, ktoré vydal pán Simon, bolo nezákonné. A usmernenie ministra, ktoré toto usmernenie zmenil, vtedy minister Jureňa, bolo odstraňovanie nezákonného stavu. Takto to je napísané v rozsudkoch. Je to odstraňovanie nezákonného stavu. Pýtam sa, je Slovensko právny štát? Ak je právny štát a ak ktosi odstraňuje nezákonný stav, mali by sme mu poďakovať, a nie škandalizovať. To je to, toto je jednoznačný postoj môj. A ak niekto má iný názor, tak budem rád, rád si ho vypočujem, ale nech je položený na faktoch.

    A chcem povedať k tomu druhú poznámku, čo sa týka tých dotácií. Dotácie vyplývajú z nariadenia Európskej komisie. To znamená, že ak vyplývajú dotácie z nariadenia Európskej komisie, tak spoločnosť má na ne nárok. A je jedno, či v nej pôsobil nejaký politik, alebo nepôsobil. Tento nárok vyplýva z nariadenia Európskej komisie. A myslím si, že intelektuálna výbava Galka mu neumožňuje, aby rozlišoval celkom presne, čo je to nariadenie Európskej komisie, aká je jeho sila a aký význam a aká sila je usmernenie ministra. Nebudem mu tuná vysvetľovať, nechcem naťahovať čas, ale ak si to nechá vysvetliť, tak pochopí, že akú silu, akú právnu váhu má usmernenie ministra, akú právnu váhu má nariadenie Európskej komisie. K tomu asi toľko.

    A len poznámka k poľovačke, ako tu odznelo. Poľovačka bola na základe pravidiel, ktoré stanovil pán Simon. A ani ja, ani ministri SMER-u, ani nikto iný nestanovoval pravidlá, za ktorých mohli ministri poľovať. To, čo médiá uverejnili, že mala tá hodnota 300-tisíc, je absolútny nezmysel. A to každý vie, kto sa zaoberá tým, že čo je, aký by to musel byť jeleň, ktorý musel mať trojnásobné parožie, to na Slovensku nechodí, aby mal hodnotu 300-tisíc. Ale niektoré bulvárne médiá takto zverejnili. Ale bola stanovená na základe pravidiel, ktoré ustanovil pán Simon. To chcem zdôrazniť a povedať.

    A môžem povedať, že vždy som sa držal pravidiel, na rozdiel od niektorých, ktorí sedia aj v tejto snemovni v opozičných laviciach, ktorí poľovali nezákonne, nelegálne, neevidovane.

    Ďakujem pekne, ctené dámy, za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, musím vám povedať, že rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici...

  • Rečník je zadýchaný.

  • Prepáčte, utekal som hore, aby som to stihol.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. ... bol zrušený na základe rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý vyniesol svoj rozsudok počas prvej Ficovej vlády. Krajský súd vyniesol iný rozsudok, kde konštatoval, že všetky moje tvrdenia z toho času boli pravdivé. Práve preto nie je dobré, keď sa oháňate v Národnej rade s rozsudkami, ktoré nie sú platné.

    A teraz k poľovačke. Tie pravidlá boli dané, ale politická a etická zodpovednosť na každého politika je v tom, či ho využije, alebo nie. Vy ste si ho využili, nezaplatili. Ja som takúto príležitosť nikdy nevyužil.

  • Vieš, že rozvrh nie je právoplatný do dneska. Je v konaní. A to, čo zrušil súd, nezrušil vecnú stránku veci, že tvoje rozhodnutie bolo nezákonné. Napáda len to, že politik musí zniesť vyššiu mieru kritiky, čo už nechcem komentovať. Ten rozsudok, ja verím, že sa preukáže aj tá miera kritiky, lebo lož nie je vyššia miera kritiky. Tú, ktorú si použil ty, lebo čo sa týka vecnej stránky veci, je nespochybniteľné a je to jasné.

    Čo sa týka poľovačky a využitia. Ty si nevyužil zákonnú možnosť poľovačky, ale si využil poľovačku v národných parkoch, kde si chodil strieľať jelene a nikde si ich neevidoval. Čiže je to pytliactvo, po našom povedané. Ty si chodil do slanských lesov poľovať neevidovane. To je tiež pytliactvo, pán Simon. Ty si nastrieľal kvantum jeleňov v týchto revíroch, ktoré nie sú nikde evidované podľa žiadnych pravidiel. Sú podľa tvojich pravidiel. A toto je reakcia človeka, ktorý zneužíva pravidlá podľa svojho obrazu a hovorí, že on koná čestne. Prosím vás, spravte si obraz.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, pán poradca, nevykrikujte v sále.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Neustála reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, nevykrikujte!

    Nech sa páči, pán minister.

  • Len jednu vetu. Myslím si, že všetko tu bolo povedané, odpovedané.

    Chcel som na pána Galka reagovať, ale nie je tu. Bohužiaľ, príde, douráža a odíde. To je jeho typická taktika. Nedá sa nič robiť.

    Prosím vás, ale k podstatnej veci. Viackrát sa tu v diskusii objavilo, že nie je stále definícia slovenskej potraviny. Áno, ja som povedal, že so zákonom o potravinách príde aj definícia slovenské potraviny, ale v zákone o odbytovom fonde. Nebolo by dobré, aby sme do zákona o potravinách, ktorá hovorí všeobecne o všetkých potravinách, bez rozdielu krajiny pôvodu, kde sa nastavujú pravidlá, aby sme uprednostňovali alebo zvýrazňovali, že ide o slovenskú. Ale robíme špeciálny zákon, zákon o odbytovom fonde, ktorý bude hovoriť o tom, ako sa dajú podporovať slovenské potraviny. A tam, sa nám zdalo, že je rozumnejšie dať definíciu, čo je slovenská potravina.

    Pán Simon, vôbec si nemusíte nám kradnúť tú definíciu, tá je už dávno napísaná. Tá je dávno zverejnená aj cez zápis z porady vedenia. Čiže nedávajte teraz rozum, ako by mala tá definícia vyzerať.

    Prečo sa to zdržalo? Prečo to nie je naraz? Zdržalo sa to dlhšie na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore nie kvôli definícii, ale kvôli financovaniu toho fondu. Takže predpokladám, že už nabudúce na zasadnutie parlamentu by to malo ísť do prvého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete ešte zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 280. Spoločná správa výborov má tlač 280a.

    Teraz poprosím pána ministra, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám touto cestou poďakovať za prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona, ktorého cieľom je zjednodušiť niektoré administratívne postupy v konaní štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, upraviť smerovanie a rozsah inštitútu odvodu za odňatie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území, stanoviť postup pri pestovaní rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde.

    Návrh zákona vychádza z potreby chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území proporcionálne na celom území Slovenskej republiky a tiež ďalšie využitie menej kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na pestovanie rýchlorastúcich drevín.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 390 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 163 z 22. januára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 96 z 29. januára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pripomienky sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 5 a 7 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť; o bode spoločnej správy č. 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu zákonu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. a nasledujúcich, bola vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 106 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Za poslanecký klub OĽaNO pán poslanec Martin Fecko.

    Nech sa páči, dávam mu teraz slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, ako som už v prvom čítaní k tomu zákonu vystúpil, je to zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Ešte raz prečítam, o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Ja by som ho chcel premenovať na "záchranu a využite poľnohospodárskej pôdy". Pretože tak, ako sa ku nej správame za posledných tridsať rokov, vyžaduje záchrana sa.

    Od roku 1980 dodnes iba ornej pôdy nám ubudlo z priemeru 0,37 hektára na 0,25. To znamená, ideme na nízke čísla, ktoré asi nikoho nezaujímajú, pretože aj teraz, keď, vidíte, sa prejednáva takýto dôležitý zákon, keď mi niekto povie, že zákon o pôde není dôležitý, tak mu poviem, že nevie, kde žije. Žijeme na zemi, nebyť pôdy, tu nie sme. Slnko robí zázraky, že z tej pôdy nám rastú rastliny, z nich sa živia živočíchy a z toho má produkt aj človek.

    Takže som veľmi smutný, že pri tak závažnom zákone, ktorý sa týka Slovenskej republiky, ako budeme s poľnohospodárskym pôdnym fondom nakladať, máme 30-člennú osádku poslancov Národnej rady. Dobre, každý má iba jedno svedomie, každý si to musí vyhodnotiť sám.

    Po prvé som veľmi rád, že hneď v prvom roku vládnutia vládnej strany SMER pán minister tento zákon predkladá. A hneď na začiatku sa opýtam, či bol aj daný na pripomienkovanie tým pracovníkom štátnej správy, ktorí s ním robia.

  • Reakcia ministra.

  • Áno. Áno, pýtam sa. Chcem vedieť aj túto odpoveď, nech mi pán minister tu povie, keď bude mať teda chuť a záujem, či sa s ním mohli, alebo dať pripomienky aj pracovníci štátnej správy, ktorí s týmto zákonom robia.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Áno, pani kolegyňa spravodajkyňa, ďakujem, že ma upozorňujete, aj ja to viem. Chcem počuť odpoveď, aby som vedel, kde sa klamú veci. Lebo mám nejaké informácie a musím povedať, že všetky mne dodané doklady, ktoré som mal, a pozmeňujúce návrhy neboli zohľadnené vo vládnom návrhu. Tak sa pýtam, všetci dávali takéto zlé návrhy, že sme viac-menej nemohli zapracovať nič? Jasne. Ale nebolo tam skoro nič z toho. Tak ja sa pýtam. Pretože, pán minister, keď budete tak dobrý, kedy mi to odpoviete, budem rád. Myslím, že aj pre vás to nerobí problém. Takže keď je to všetko kóšer, neni problém.

    Som veľmi rád, že tento zákon kategorizuje tie najkvalitnejšie pôdy a dáva im ochranu. Áno, bolo to potrebné. Vyňatie z pôdneho fondu je tiež zadefinované. Aké tam budú za to poplatky, kvitujem. A rýchlorastúce dreviny, ktoré doteraz plávali vo vzduchoprázdne, sa tiež nejako ukotvia v tomto zákone. To znamená, môžme ich využívať. Dáva to, tento zákon, rozmer aj tejto aktivite, ktorá v súčasnosti, myslím, že dosahuje svojho nejakého boomu. A myslím, že ľudia sa toho aj chytia.

    Rád by som sa opýtal, že či ministerstvo a poslanci vládnej strany a vláda či sa bojí vlastníka pozemku. Či sa bojí vlastníka pozemku. Nie vlastníka pozemku, ktorý má 500 hektárov, ale vlastníka obyčajného slovenského, ktorý má pol hektára, trištvrte hektára poľnohospodárskej pôdy. Chcem sa opýtať, či sa ho bojí. Vysvetlím následne prečo.

    Rozoberme si zákon postupne, ako ho tu máme. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli na našom výbore, neviem, či bude ešte tu nejaký pozmeňujúci návrh, k tým by som sa vyjadril. Boli iba dva, keď si dobre pamätám. Pani Košútová a Jasaň podal pozmeňujúci návrh, tak tie rozoberiem až trošku neskôr v mojom rozpravovom príhovore.

    Je tu napísané v návrhu vládneho zákona, vládnom návrhu zákona v bode 19: vypúšťa sa § 17a. Pre nezainteresovaného, ktorý si neurobil, by som povedal, že dôslednú analýzu, čo ten § 17a vlastne hovorí, tak je tak závažný pre mňa, že musím sa mu trošku obšírnejšie venovať. § 17a v pôvodnom zákone o ochrane pôdneho fondu, ktorý vlastne táto vládna novela novelizuje, hovorí, § 17a: "Oslobodenie od odvodov. Od odvodov sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy na

    a) stavby, zariadenia, opatrenia slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov, napríklad poľné cesty, protierózne a protipovodňové opatrenia," beriem,

    "b) výstavbu diaľnic, ciest pre motorové vozidlá prvej, druhej a tretej triedy a obecné komunikácie vo vlastníctve obce podľa schváleného územného plánu," áno,

    "c) výstavbu zariadení na zabezpečenie úloh obrany štátu,

    d) individuálnu bytovú výstavbu na pozemku do 1 000 metrov štvorcových,

    e) výstavbu zastavaných areálov poľnohospodárskych a priemyselných podnikov,

    f) výstavby bytov a verejnoprospešných stavieb, ktorých investorom je obec,

    g) výstavbu podniku, ktorému bolo vydané rozhodnutie o investícii vo verejnom záujme,

    h) stavby, o ktorých vo výnimočnom prípade rozhodne vláda Slovenskej republiky a

    i) účely usporiadania druhu pozemku zastavaných stavbami na poľnohospodárske a priemyselné účely do 24. júna 1991."

    Tento dátum je kvôli zákonu o pôde, ktorý vlastne vtedy vstúpil do platnosti a účinnosti. Zaujímavé je ale, v tom § 17a ods. 2, ktorý hovorí: "Ustanovenie odseku 1 nemožno použiť, ak sa v katastrálnom území obce nachádza vhodný pozemok zaradený podľa kódu bonitovanej poľnohospodárskej jednotky do 6. až 9. skupiny." To znamená tých horších. To je u mňa ochrana pôdy. Áno, to je u mňa ochrana pôdy, kde hneď definujem, že za čo nebudem platiť, ale zároveň, keď máš tam horšiu pôdu, musíš to postaviť tam. Nebudeš to stavať na tých kvalitnejších pôdach, to beriem.

    Žiaľ, vládny návrh zákona tento paragraf vypúšťa. Vypúšťa a dáva, nahrádza ho § 27a; § 27a vo vládnom návrhu: "Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením vlády základnú sadzbu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, zoznam najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, výšku odvodu, spôsobu platenia odvodu, splatnosť odvodu a oslobodenie od odvodu."

    Pýtam sa, prečo sa delegovanie tejto právomoci, čo môžme oslobodiť od odvodu, berie Národnej rade, berie zákonu a dáva na vládu?

  • Reakcia z pléna.

  • Pani kolegyňa, trošku tichšie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste telefonovali mimo rokovacej sály. Ďakujem. Vyrušujete pána poslanca.

  • Takže neviem, čo viedlo, je tu nejaká, neviem, vláda nedôveruje parlamentu, že parlament by nebol v stave urobiť opatrenia, ktoré hovoria, ktoré pozemky nemôžme teda, alebo nemusíme sankcionovať vyňatia z pôdneho fondu? Ja tomu nerozumiem. Pretože v tomto znení, ako som ho prečítal, som bral, že to je ochrana pôdneho fondu, áno. Je pravdou, že nejaký vládny návrh, teda nariadenie, ktoré bolo kvázi priložené ako dodatok k vládnemu návrhu, hovorí o nariadení vlády, ktoré je plánované teda, kde sa píše, budem to citovať: "Od odvodu sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy pre

    a) zariadenie a opatrenie slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov, ako sú spevnené poľné cesty, protierózne stavby a opatrenia, protipovodňové stavby a opatrenia, závlahové zariadenia na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín s maximálnou výškou vodného stĺpca 2 m,

    b) stavbu vodárenskej nádrže a vodojemu na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a ich prívodné potrubia na zriadenie ochranného pásma I. stupňa zdroja pitnej vody na hromadné zásobovanie obyvateľstva; stavbu čistiek odpadových vôd," áno,

    "c) stavby verejnoprospešných pozemných komunikácií a železničných dráh,

    d) výstavbu zariadení na zabezpečenie úloh obrany štátu."

    Toto som si myslel teda, že to je konečná verzia, že takto si vláda teda predstavuje oslobodenie o odňatí za poľnohospodársky pôdny fond, ako to používame na iné účely, ako na poľnohospodársku výrobu. Ako som bol poučený pracovníkmi ministerstva, toto neni konečná verzia. Ešte sa musí rozprávať so ZMOS-om a dúfam, keď ma počúvali predstavitelia ZMOS-u, a verím, že sú tiež lojálni k našej poľnohospodárskej pôde a vedia si ju vážiť, čo to znamená mať pôdu, tak dúfam, že tam nebudú robiť nejaké veľké vývrtky, ktoré nám povedia, že môžme oslobodiť od odňatia všecko možné. Lebo neviem si predstaviť, aký potom bude, dá sa povedať, ten zátaras, ktorý povie, že nie, to už stačilo. Lebo vy hovoríte, že 150 poslancov v Národnej rade ak to dá do zákona, tak to pre vás neni ako kóšer. To je akože, musí o tom povedať vláda.

    Takže to sa mi nezdá, vážení, nehnevajte sa, ale toto malo ostať v zákone v paragrafovom znení, pretože je to predsa len podľa mňa väčšia plejáda názorov aj postrehov. A tak, jak to bolo, myslím, že to bolo správne.

    Poďme ďalej. Musím povedať, že predlžujeme fotovoltaické potvrdenia, teda súhlasy o ďalších 10 rokov. Dobre, budiž, není to až taký veľký problém. Ako som už povedal, boli tu dva pozmeňujúce návrhy.

    Keď dovolíte, prv sa budem venovať pozmeňujúcemu návrhu pani Košútovej, pretože môj by som si dovolil zacitovať až na koniec a aj vyjadrenie k nemu. Som rád, že pani kolegyňa opravila chybné znenie, čo sa týka dokladov, ktoré majú byť dodané ku konaniu o odňatí z pôdneho fondu. Takže, áno, tak jak ste to, pani kolegyňa, opravila, kvitujem, že musí tam byť list vlastníctva z registra C, nie iba výpis, nevieme z čoho, registra C.

    Ale čo ma, by som povedal, že dosť veľmi vyrušilo, a preto som sa opýtal, či vy sa bojíte obyčajných vlastníkov, vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. A hovorím, nie tých vyvolených, čo majú tisíce, desaťtisíce, nie tých, čo užívajú tisíce hektárov a nemajú ani nájomné zmluvy. Ale či sa bojíte tých obyčajných vlastníkov, ktorí sa nevedia domôcť nájomnej zmluvy, nevedia, kto na ich pozemku gazduje, nevedia, aké majú práva a povinnosti, pretože im niekedy to ani nechceme povedať. Tak sa pýtam, keď ste, pani kolegyňa, navrhla, aby sme v § 17 ods. 5 písm. f), ktoré hovorí, ja vám to budem citovať, aby sme nehovorili hala-bala, pretože ja nemám rád takéto reči, ktoré vyplývajú, ako hovorím, že niekde na trhu, tak ideme na 17; § 17 ods. 5 písm. f): "Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť", a písmeno f) hovorí, "vyjadrenia účastníkov konania dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy". A kolegyňa dala pozmeňujúci návrh, ktorý, samozrejme, v spoločnej správe je ako odsúhlasený výborom, sa na konci pridáva, to znamená, "vyjadrenie vlastníkov nehnuteľností ako účastníkov konania sa k žiadosti neprikladajú, ak je na nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno v prospech držiteľa povolenia podľa osobitného predpisu", napríklad poznámka pod čiarou: "zákon č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

    Relatívne super, vlastník nemusí vedieť, teda nemusím mať od neho žiadny súhlas, vyjadrovať sa k tomu nemusí. Ale, pani kolegyňa, keď ste si dobre pozreli zákon o energetike, ten, ktorý som otváral aj na minulej schôdzi, kde prakticky sme žiadali určité návrhy, ktoré, samozrejme, že neprešli, tak keď si to dobre pozriete, tak to, ako je tam definovaný vlastník do toho paragrafu, teraz vám poviem konkrétne aj paragraf, aby sme to mali jasné, § 11 ods. 3, výzvu podľa odseku 1, odsek 1 hovorí, že čo musí držiteľ povolenia tých energetických, kadejakých prenosových sústav a všeckého možného, je povinný vo verejnom záujme ku tomu povoleniu, akože aké má právomoci. Jednou z nich je zriaďovať na cudzích pozemkoch aj elektronické vedenia a plynovody a ďalšie veci. A túto výzvu podľa paragrafu, odstavca 3, § 11, podľa odseku 1 písm. b): "oznámenie podľa odseku 2 doručí držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba vlastníkovi najmenej 15 dní pred plánovaným začatím činnosti". To je všecko super.

    Len prídeme do odstavca 6 a viete, že tento paragraf až po odstavec 6, § 11, čo berie za vlastníka pozemku? "Za vlastníkov pozemku odsekov 1 až 6 sa rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti." Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. To znamená, že to povolenie, resp. ten súhlas o tom, že mu tam ide urobiť vecné bremeno, môže dať prevádzkovateľ zariadenia, môže dať normálne užívateľovi, správcovi, nevlastníkovi.

    Ja sa pýtam, jak je, jak je to možné? Nemusí dať súhlas, lebo tuto je paragraf...

  • Reakcia poslankyne.

  • Pani kolegyňa, zákon ma napustí, nehnevajte sa, zákon ma nepustí. Vy môžte hovoriť, čo chcete. Je to v zákone, keď mi to neveríte, pozrite si, prečítajte si to. Ja neverím, a preto sa pýtam, že či sa bojíme vlastníkov, keď ich takto definujeme. A vaše odôvodnenie znelo: "Vlastníci nehnuteľností sa už vyjadrovali v štádiu zriadenia vecného bremena na nehnuteľnosť." Tak sa mohli vyjadrovať, keď bol správcom alebo užívateľom, pretože držiteľ povolenia si neurobil až takú námahu, že by toho vlastníka našiel. Samozrejme, lebo načo budeme hľadať, hej, nejakých dedičov? Veď to je volovina, hľadať nejakých dedičov, pardon, s prepáčením. Tak dáme tomu správcovi a užívateľovi na vedomie a potom mu to vecné bremeno tam uvalíme. A vy mi hovoríte proste, že nemusíte v ďalšom konaní o ochrane pôdneho fondu, o vyňatí tomu vlastníkovi zaslať, že sme mu takto zmenili, uvalili vecné bremeno? No, nehnevajte sa, tak toto je u mňa, to je zase vykrádanie vlastníckeho práva. A ústava nám to nedovoľuje, vážení! Nehnevajte sa. Toto nie! To nech si hovorí každý, kto chce, ale voči tomu, keď sa nikto nepostaví, tak myslím si, že potom neviete, čo je vlastnícke právo, a myslím, že Európska únia nám to potom jasne povie, možnože aj v nejakom Európskom súde pre ľudské práva, čo znamená vlastnícke právo a jeho dodržiavanie.

    Takže to je jedna vec, ktorú by som chcel akože z vášho návrhu, pani kolegyňa, nejakým spôsobom vypichnúť. A keď môžem, tak navrhujem, aby sa o bode 4 zo spoločnej správy hlasovalo samostatne. Chcem vidieť, ako sa k tomu postavia aj ostatní kolegovia v poslaneckých laviciach, ako si predstavujú výkon vlastníckeho práva, ako ten vlastník, vlastne chudák, ktorému sme dali vecné bremeno, aj najmä z energetiky, ani o tom nevie, ani za to nedostáva náhradu, musí o ňu poprosiť do pol roka, keď ju nepoprosí, tak nemá nič. Zabudnite! Tak ďakujem pekne, keď takto to budeme brať aj cez vyňatie z pôdneho fondu. Takže to je k tomu.

    Myslím, že ďalšie veci, ktoré kolegyňa v tomto pozmeňujúcom návrhu dala, myslím, že rozširuje ešte možnosť, kde môžu byť tie rýchlorastúce dreviny napájané, myslím, že tamto s týmto problém nemám, je to aj na pôde, ktorá je v záplavovom území, zamokrená, vystavená veternej erózii.

    Ja viem, že možno bude niekomu sa zdať smiešne, ale ja to musím povedať, pretože myslím, že Národnú radu počúvajú aj tí odborníci, ktorí sa tomu venujú, tak aby to bolo na všeobecnú známosť dané, limity hodnôt odnosu vodnej, teda veternej a vodnej energie sa trošku zmenili. A ja som rád, že, áno, sa aj sprísnili. Konkrétne poviem, že z pôvodných 40 ton pri veľmi hlbokých pôdach, ton z hektára na rok odnosu, áno, táto vládna vyhláška, resp. ktorá je predložená, že mala by byť schválená, hovorí o dvadsiatich. Súhlasím, treba to sprísniť. Pri hlbokých pôdach je to, z 30 sprísňujú na 15 ton z hektára, pri stredných pôdach ostáva 10 na 10. Ale čo ma trošku vyrušilo, že pri plytkých pôdach to išlo z pôvodných 4 tony za hektár na rok na 5 ton.

    Páni z ministerstva mi to vysvetlili, proste je tam nejaká nová prepočítacia metóda, že tak to vyšlo vo výskumnom ústave. Dobre, v poriadku, takže beriem. A kvitujem ešte jedno, že limitná hodnota pri veternej erózii ide zo 40 ton na hektár za rok na 15 ton. Áno, beriem, pôdu si musíme chrániť. Tak to je u mňa o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

    A teraz, keď dovolíte, prejdem možnože poloplynule k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som si dovolil predložiť aj na výbore našom gestorskom. To znenie, ktoré bolo tam predložené trošku pozmenené, vyhodil som tam z toho jeden bod, ktorý hovoril o verejnej vyhláške, ktorú budeme doručovať dvadsiatim ľuďom, to som vyhodil, takže...

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Áno, to som vyhodil, áno, máte pravdu, pani kolegyňa, ale hovorím, že kto sa nepoučí na chybách a neprizná si sebakritiku, tak ten nemôže pokračovať ďalej, nemôže sa skvalitňovať. Takže, áno, vyhodil som ho a do pléna ide trošku iný pozmeňujúci návrh, ktorý cez 16 podpisov si dovolím predložiť. Čoho sa týka?

    V prvom rade v mojom prvom bode hovorím o odstraňovaní burín na neobrábaných pozemkoch. Viete, ako to je veľký problém. Preto my hovoríme, alebo teda navrhujem, aby sa toto odstraňovanie vykonávalo na náklady pôvodcu ich šírenia, a keď nie je známy, tak na náklady štátu. Hneď už budem počuť tie veci, že čo štát, čo s tým môže? Ako? Kde? Však štát nemá peniaze! Všecko možné. Vážení, štát takisto spravuje štátnu pôdu, teda štátnu pôdu a neznámych vlastníkov, hej. To je kvantum pôdy. Predsa nemôžeme hovoriť, že štát je niečo iné jak iný vlastník, hej. Keď raz máme, nám ústava hovorí, že vlastníctvo je rovnocenné a nemôže ísť na úkor iného, tak predsa nemôžeme povedať, že Slovenský pozemkový fond má iné výnimky ako fyzická osoba alebo právnická osoba nejaká, čo ho vlastní. Je pôvodca šírenia burín. Nemám o čom debatovať, vážení!

    A myslím, že je to aj apel na to, aby sme tých neznámych spravili známymi vlastníkmi na štát. Že štát, keď urobíš ROEP-ky, urobíš pozemkové úpravy a ďalšie veci, na ktoré nemáme peniaze. Žiaľ, pán minister, áno, nemáme na DPH, je to, by som povedal, až zahanbujúce, ale dobre, budiž, že nemôže pokračovať. Tak prakticky beriem, že, áno, je to aj tlak na štát, aby sme tých neznámych vlastníkov našli, aby sme vedeli im priamo dať pokutu, že ty šíriš buriny.

    Lebo ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu to neni ochrana ani lesa, ani výmoľov, ani nejakých vodných tokov. Je to ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vážení. A kto nevie, čo je poľnohospodársky pôdny fond, nech si to pozrie do vyhlášky a tam budete mať definíciu. Takže je to asi o tom. Takže preto navrhujem takúto zmenu.

    Ďalej v prípade, že niekto si bude potrebovať zmeniť poľnohospodársku pôdu napríklad z ornej pôdy na ovocný sad, ktorý teda je v návrhu vládnom, tak ja ešte tam prikladám, že malo by tam byť "ovocný sad, vinicu alebo chmeľnicu". Pani kolegyňa, tých chmeľníc, ktorých už nemáme na Slovensku, že? Ktoré sme už zlikvidovali a že je to v ťahu. Ale ja hovorím proste, keď niekto by si náhodou uvažoval, že by chcel, tak nech vie, že, áno, musí dať nejaký ten projekt a musí mať aj od výskumného ústavu nejaké to potvrdenie. To je ďalší môj návrh.

    Po tretie. Ak chcete, v intraviláne by, samozrejme, nemala byť poľnohospodárska pôda, tam by to mali byť už iné pozemky, nepoľnohospodárske. Tak v pôvodnom znení sa hovorí, že neni potrebné odnímať a vykazovať za zaujatie poľnohospodárskej pôdy žiadnu finančnú sumu, ak je to do 500 metrov štvorcových. V pôvodnom návrhu je to do 5-tisíc. No, 500 metrov, to je jeden stavebný pozemok, 5-tisíc, jedno futbalové ihrisko. Keď na ilustráciu, aby ste si vedeli predstaviť. Tak mne sa zdá, že tých 500 metrov je až-až v intraviláne v pohode. Lebo tam už by takáto kultúra nemala ani existovať. To znamená, kto tam bude chceť ju využiť na iné účely, tak mal by predsa zaň zaplatiť. Je to poľnohospodársky pôdny fond. Nie iný pôdny fond.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Takže, áno, je to v intraviláne, je to v intraviláne, pani kolegyňa, to je chyba minulosti. No, žiaľ, musíme sa s ňou vyrovnať. Je to chyba minulosti. Ja za to nemôžem, že evidencia katastra za posledných 30 rokov je taká, aká je. Žiaľ, nemôžem za to. Keby som za to mohol, tak by som bol asi stínal hlavy nejaké. Nemôžem za to zatiaľ. Takže berte takto, že, áno, taká je situácia. Tak ja hovorím, že tých 500 metrov stačí. To je minimálny rozmer stavebného pozemku. Myslím, že v pohode 500 metrov by tam mohlo byť.

    Ďalej. Sú veľmi, by som povedal, že prešpekulované metódy, akým spôsobom sa vyhnúť plateniu, samozrejme, odňatia z pôdneho fondu. Jedným z nich je ten, že urobím si, názorne: mám dve parcely, na jednu parcelu mám vyňatie urobené, druhú parcelu mám susednú. Chcem si urobiť aj na tej susednej nejaký záber tej poľnohospodárskej pôdy na iné účely. Tak viete, čo urobím? Na túto parcelu už mám vyňatie z pôdneho fondu. Tak si urobím geometrický plán a zlúčim do jednej veľkej parcely céčkovej tieto dve parcely a použijem toto vyňatie na výstavbu na tejto parcele. To je reálna prax, vážení.

    Tak aby sa tomu zabraňovalo, tak navrhujem v bode 4, aby sme dávali poznámkou, že to vyňatie bolo na tento pozemok na tom liste vlastníctva, bolo robené iba na tento účel. Nie na účel na inej parcele cez nejaké céčko a zlúčenie parciel a všeckého možného. A to mi vyplýva aj, samozrejme, niektoré pozmeňujúce návrhy sú aj z mojej hlavy, aj z hlavy mojich kolegov, ktorí robia na ochrane pôdneho fondu už nie dva roky, ale niekoľko desiatok rokov, a to je ich výtka nám, v Národnej rade sme na to ešte doteraz neprišli. Takže myslím si, že aj tu zabraňujeme nejakým špekulantským praktikám v ochrane pôdneho fondu.

    Ďalej. To, čo mi najviac vyčítajú asi doteraz všetci. Ja sa pýtam, keď chceme mať ESO - efektívnu, spoľahlivú, otvorenú. Efekt? To znamená, niečo robím, to, čo má zmysel. Spoľahlivá? Chcem údaj? Mám ho mať. Otvorená? Jedno, či si poslanec, alebo kopáč kanálov. V súčasnosti, keď si myslíte, že máme evidenciu užívateľov poľnohospodárskej pôdy, tak sa hlboko mýlite. Túto evidenciu na Slovensku nemáme. Zrušením evidenčných listov na katastri sme prestali evidovať užívateľov pôdy.

    Apelujem aj na ZMOS. Nech mi povedia starostovia, aj, Dušan, aj ty mi môžeš povedať, aké sú problémy, keď chceš identifikovať užívateľa aj vlastníka v mnohých prípadoch. Tak preto hovorím, že malo by byť zákonom stanovené, kto je užívateľom. Pretože tento zákon neni iba o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale aj o jeho užívaní. A nedeklaruje, kto tých užívateľov má evidovať a viesť. Keď môžme vo vládnom návrhu prifárať, že budú musieť pozemkové úrady evidovať všeckých užívateľov, alebo teda zakladateľov rýchlorastúcich drevín na tých pozemkoch, ktorí budú na tom gazdovať v takejto forme, prečo by sme nemohli evidovať užívateľov pôdy? Lebo tam budeme možnože aj mať možnosť dávať tie pokuty, keď budeme vedieť, kto ich užíva. V súčasnosti ani vlastník nevie v mnohých prípadoch, kto sa na jeho majetku obohacuje. Áno, je to reálny život. Takže asi tak.

    Takže to sú moje pozmeňovacie návrhy v bode 5 a 6, kde presne definujem, že orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy by mal evidovať užívateľov.

    Ďalej. Samozrejme, že v zákone o ochrane pôdneho fondu sú definované okrem vyňatia aj vyjadrenia. A vyzerá tak, že sankcie sme dali iba pri odňatí. Keď niekto nesplní povinnosti, ktoré sa týkajú odňatia poľnohospodárskej pôdy, tak dostane sankciu. Keď je to v kategórii, že tam ide vyjadrenia a stanovisko príslušného orgánu, tak tam už sankcia nejde, keď to nesplní ten žiadateľ. Tak zrovnoprávňujem to, že musí to ísť, aj keď je stanovisko, aj keď je odňatie. Ak nesplní podmienky, tak dostane pokutu, sankciu.

    No a jeden z posledných, resp. posledný môj bod je, ktorý hovorí, že v prípade, ak niekto dostal pokutu, tak v súčasnej dobe to znie, že do troch rokov, pokiaľ sa to stalo maximálne do piatich, pokiaľ ste sa o tom dozvedeli. Ja to predlžujem z tých piatich na desať rokov. A to aj možnože z toho titulu, že tento zákon 220/2004 bude oslavovať desaťročnicu, tak je to aj takto v legislatíve. Tak som povedal, že desať rokov, aby všecky, teda všetky úniky, ktoré by chceli byť a sankcie, ktoré by mohli byť udelené porušovaním tohto zákona, ktorý bol v roku 2004 schválený Národnou radou, aby mohli byť do desať rokov sankcionované a vymáhané.

    Hovoríme, že pokladňa je prázdna. Nechcem hovoriť, že chceme celý národ pokutovať. Ale ako pani Košútová hovorí, vlastníctvo zaväzuje. Vlastníctvo zaväzuje a všecko nakladanie s ním si musí vlastník ujasniť vopred, predtým, ako vstúpi do jeho či už vlastníctva, alebo užívacích práv.

    Takže to je môj pozmeňujúci návrh, o ktorom by som si dovolil dať zahlasovať osobitne o každom bode, pani spravodajkyňa. Tak ako som to dal aj na výbore, lebo chcem vedieť o každom poslancovi, ako sa stavia ku mne momentálne takto definovaným bodom, ako si váži vlastnícke a užívacie právo na poľnohospodárskej pôde.

    Takže, vážení, myslím si, že pokiaľ dáme váhu poľnohospodárskej pôde takú, ako si ju zasluhuje. Pôda je živý organizmus, tú neoklamete. Pôdu neoklamete, vážení! Ani ju neodnesiete nikde. Bude tu, na slovenskej zemi. Takže pokiaľ ju chceme mať a nechať aj ďalším generáciám, aj generáciám, ktoré prídu po nás, aby sme tú sebestačnosť potravinovú zabezpečili, aby sme mali kde sadiť, kde pestovať, tak myslím si, že ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu by mala byť našou prioritou, aby sme dokázali, že sa vieme k nej správať tak, ako si to zaslúži.

    Takže na záver dovoľte, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 3 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Odstraňovanie burín na neobrábaných pozemkoch, ako aj všetky ostatné opatrenia na ich odstránenie sa vykonávajú na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu."

    Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh v tomto bode ukladá pôvodcovi šírenia povinnosť odstraňovať buriny na neobrábaných pozemkoch, a to na vlastné náklady. Tým sa dopĺňa všeobecná povinnosť vlastníka, nájomcu a správcu poľnohospodárskej pôdy predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch podľa § 3 ods. 1 písm. b), ak osobitný zákon neustanovuje inak. V prípade, že pôvodca šírenia nebude známy, náklady vynaložené na odstránenie burín uhradí štát.

    Zákon v súčasnej dobe takéto ustanovenie neobsahuje. Obdobné ustanovenie však v platnej legislatíve môžeme nájsť napr. v § 7 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v ktorom je uložená povinnosť vlastníka, nájomcu a správcu pozemku odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi uvedenými vo vykonávacom predpise. Zavedenie povinnosti odstraňovať buriny sa javí ako vhodnejšie na rozdiel od súčasného stavu, kedy orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy môže vlastníkovi alebo užívateľovi (nájomca a správca) pôdy uložiť pokutu za priestupok alebo správny delikt. Uloženie pokuty však nenaplní účel zákona - ochranu poľnohospodárskej pôdy, pretože jej uložením sa nevyrieši aktuálny problém v teréne. Rovnako je obtiažne zabezpečiť požadovaný účinok v prípade, ak sú vlastníci alebo užívatelia poľnohospodárskej pôdy neznámi alebo ak ide o iné špecifické situácie (napr. dediči počas dedičského konania).

    2. V čl. I bode 8 v § 9 ods. 5 sa za slovo "sad" vkladá čiarka a slová "vinicu alebo chmeľnicu" a za slovo "sadu" sa vkladá čiarka a slová "vinice alebo chmeľnice".

    Odôvodnenie: Vládny návrh zákona sa pri zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku navrhuje okrem ovocných sadov doplniť i o vinice a chmeľnice. Aj pri zakladaní viníc a chmeľníc, ako u ovocných sadov, sú zriaďované objekty, ako oplotenie, oporné konštrukcie, závlahové zariadenia a pod, ktoré značným spôsobom zasahujú do poľnohospodárskej pôdy.

    3. V čl. I v bode 14 v § 17 ods. 2 písm. b) sa slovo "5 000 m2" nahrádza slovom "500 m2".

    Odôvodnenie: Vládnym návrhom zákona sa zavádza väčšia plošná výmera odnímateľnej plochy poľnohospodárskej pôdy v hraniciach zastavaného územia obce podľa § 2 písm. i) z pôvodnej výmery 500 m2 na 5 000 m2. So zmenami vo formulácii ustanovenia možno síce súhlasiť, pokiaľ ide o výmeru, doterajší stav je vyhovujúci a netreba ho meniť.

    4. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 17 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: "Tento zámer vyznačí na základe právoplatného rozhodnutia o trvalom odňatí alebo rozhodnutia o dočasnom odňatí orgán štátnej správy na úseku katastra vo forme poznámky podľa osobitého predpisu10a)..."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie: "10a) § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení zákona č. 255/2001 Z. z."

    "... a odstráni po jeho realizácii na základe kolaudačného rozhodnutia alebo strate platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí alebo rozhodnutia o dočasnom odňatí."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: V § 17 ods. 8 sa navrhuje pripojiť citovaná veta, pretože inak je ustanovenie nevykonateľné, a to v prípade, ak vlastník po zmene druhu pozemku zlúči parcely s inými, následne tieto parcely rozdelí a predá novým vlastníkom. Uvedenou zmenou by sa dosiahlo naplnenie účelu ustanovenia, že rozhodnutia o trvalom odňatí a rozhodnutia o dočasnom odňatí sú platné len na odsúhlasený zámer.

    5. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 23 sa dopĺňa písmeno m), ktoré znie: "m) vedie evidenciu poľnohospodárskej pôdy podľa užívateľov podľa § 24a."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa legislatívnotechnická úprava týkajúca sa doplnenia kompetencií obvodného pozemkového úradu vo väzbe na doplnený § 24a.

    6. V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod, ktorý znie: X. Za § 24 sa vkladá § 24a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 24a

    Evidencia poľnohospodárskej pôdy podľa užívateľov.

    (1) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konania podľa tohto zákona vedie evidenciu poľnohospodárskej pôdy podľa užívateľov.

    (2) Užívateľ je povinný orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy predložiť doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť na poľnohospodárskej pôde s identifikáciou dotknutých poľnohospodárskych pozemkov podľa stavu v katastri do 15 dní od vzniku oprávnenia."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zaviesť evidencia poľnohospodárskej pôdy podľa užívateľov, pretože v súčasnej dobe takýto druh evidencie, napriek tomu, že je potrebná, absentuje. V minulosti povinnosť viesť evidenciu užívateľov mala správa katastra vo forme evidenčných listov. Pretože žiadny správny orgán nie jej povinný viesť evidenciu užívateľov, nastáva pre pozemkové úrady zložitá situácia v podobe zistenia oprávneného užívateľa, napr. pri kontrole zaburinenosti pozemku, kedy tento úrad ako príslušný správny orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy nemá k dispozícii relevantný doklad, ktorým by bol užívateľ pôdy identifikovaný. Ako vyplýva z praxe pozemkových úradov, takýto doklad by sa založil do spisu ako dôkazná listina.

    Práve z dôvodu absencie povinnosti viesť evidenciu nie je v pôsobnosti žiadneho orgánu takýto doklad vydať. Zavedenie evidencie by mohlo pomôcť napr. i obciam ako správcom dane z nehnuteľností, platobnej agentúre a k vyriešeniu sporov medzi agropodnikateľmi, kto je oprávnený užívať danú poľnohospodársku pôdu.

    7. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 26 ods. 3 písm. a) sa za slovo "odňatí" vkladajú slová "alebo bez stanoviska podľa § 17 ods. 3".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy ukladať právnickým osobám alebo fyzickým osobám podnikateľom pokuty, ak bez stanoviska k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde neoprávnene a v rozpore s týmto zákonom zaberú poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel. Reaguje tak na prípady, v ktorých nie je potrebné vydať rozhodnutie o odňatí (§ 17 ods. 2) a právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ by tak bez vydaného stanoviska mohli zastavať poľnohospodársku plochu v hraniciach zastavaného územia obce o veľkosti záberu napríklad 499 metrov štvorcových bez akejkoľvek sankcie, pretože pokuta za správny delikt podľa § 26 ods. 3 písm. a) sa neukladá len pre prípad absencie rozhodnutia o odňatí.

    8. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 26 ods. 6 sa slovo "piatich" nahrádza slovom "desiatich".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa predĺžiť objektívna premlčacia lehota z pôvodných piatich rokov na desať rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo, za ktorú sa pokuta ukladá. Predĺženie lehoty umožní orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy sankcionovať právnické osoby alebo fyzické osoby podnikateľov v dlhšom časovom horizonte, čo v praxi nie je v súčasnej dobe dobre možné, najmä z dôvodu zistenia porušenia až po uplynutí päťročnej lehoty.

    To je môj pozmeňujúci návrh, takže, vážení kolegovia, ja ho odovzdávam pani spravodajkyni.

    A, vážení kolegovia, myslím, že pôda, nepozná politické tričko, pôda by mala byť nás všetkých Slovákov, všetkých našich občanov a mali by sme jej vzdať príslušnú úctu.

    A preto nech nevyhráva na poľnohospodárskej pôde ekonomický lobing na iné využívanie, ako na to základné, ktoré má, a to je tá obživa pre národ. Pretože tvrdím, na Slovensku máme stovky a tisíce možno aj hektárov pôdy, ktorá je iným spôsobom devastovaná a je možná a vhodná na to iné využitie. Nevyužívame tú najlepšiu, pretože berieme od našich úst poživeň, ktorú ďalšia generácia by si nemusela vedieť potom dorobiť a nemali by sme doslova čo jesť.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Košútová, Hraško, Mezenská a Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pán kolega, ja na rozdiel od teba nemám potrebu robiť v pléne Národnej rady 40-minútové teatro, a preto ti odpoviem len vo faktickej poznámke.

    Základné body:

    - Zákon prešiel riadnym legislatívnym procesom.

    - Aj v Národnej rade sme tomuto zákonu venovali značnú pozornosť. Je mi ľúto, že ty si sa do tohto nezapojil, aj keď som ťa o to vyslovene žiadala a prosila, aby si sa vyjadril, pretože sme zákon prerokovávali s legislatívnym odborom ministerstva pôdohospodárstva. Ty si cítil potrebu to realizovať až na výbore. Skončilo to, ako to skončilo. Keď máš potrebu, aby si sa vyjadroval v pléne Národnej rady, ja ťa obmedzovať nebudem, nech sa páči, je to tvoje právo. Ale žiadala by som ťa a prosila, aby si bol korektný a aby si sa korektne vyjadroval k týmto záležitostiam.

    Čo sa týka vlastníctva pozemkov, vieš, že ja som vždy tvrdila, že vlastníctvo je sväté, ale o majetky sa treba starať. Takže keď ma niekto nejaké pozemky, nech sa o ne stará a nech nechce len využívať výhody a výsady z tohto majetku. Takže nech sa stará.

    Pôjdem aj k tvojim pozmeňovacím návrhom.

    Či sa bojíme vlastníkov pozemkov na Slovensku? No na Slovensku tí vlastníci nemajú 500 hektárov, sú možno, pár ich je takých, ale väčšina vlastníkov na Slovensku, ktorí sú, majú pár metrov štvorcových. Tie pozemky sú tak rozdrobené, že bude nám trvať ešte hodne, hodne dlho, kým sa nejaký poriadok v registrácii ohľadom pozemkového práva urobí.

    Čo sa týka môjho pozmeňováku, ktorý si tu podrobne rozobral a žiadal si na vyčlenenie bod 6, takže ja som vychádzala z toho, že pokiaľ vlastník pozemku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, ďakujem ti veľmi pekne za tento tvoj príspevok. Je to tvoje právo, takže nechápem také dosť prinízke reči niektorých vládnych poslancov, že o nejakom divadle. Divadlo tu robia oni so svojimi návrhmi, ktoré nie sú dokonalé, a máme aj možnosť ich dôsledky pociťovať už v súčasnosti. Toto je jeden z ďalších a mám taký pocit, že oni absolútne ani nechcú počúvať, pretože si myslia, že oni pojedli všetku múdrosť sveta a len tie ich návrhy sú tie najlepšie, najgeniálnejšie.

    Pani kolegyňa, nerozprávajte, ja som do vášho vystúpenia nerozprával. Ďakujem. Tak ako ste rozprávali aj pánovi kolegovi Feckovi do jeho vyjadrení.

    Spomenuli ste tu zopár takých zaujímavých vecí, ja som si tuná zachytil jednu, že ešte bude dlho trvať, kým sa urobí poriadok v poľnohospodárskej pôde. Čo ste robili doteraz za 22 rokov? Myslím, že ste boli pár rokov aj pri moci, však? No a, žiaľ, nič zatiaľ sa v tomto ohľade veľa neurobilo. Ja nehovorím, že ani za iných vlád, pretože, hovorím, 22 rokov ste tu neboli len vy, boli tu aj iní. A myslím, že tieto veci by už mohli byť dávno vyriešené. Ale vám takýto stav vyhovuje. Tak isto, ako vám vyhovuje to, že nie je evidencia, nie sú registre, len preto, že sa môže zahmlievať, môžu sa tieto veci zametať pod koberček a nemusia sa riešiť.

    Takže toto sú tie vaše geniálne riešenia. Som zvedavý, že čo potom budete mať teda k pripomienkam k návrhu pána Fecka, ktorý som aj ja podpísal, pretože si myslím, že ten návrh je dobrý. Ja som len strašne zvedavý na tie vaše ar-gu-men-ty.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja rovnako chcem oceniť, pán poslanec Fecko, váš prístup k príprave a rozboru predloženého návrhu zákona, ako aj k podrobnému vysvetleniu dôvodov, prečo pristupujete k vlastnému pozmeňujúcemu návrhu. A dotknem sa tej hlavnej časti, ku ktorému ste nielen v mimorezortnom pripomienkovacom procese, ale už aj v opakovanej snahe upraviť vlastnícke a užívateľské vzťahy vystúpili k zákonu o energetike. Je to naozaj bod, ktorý nie je vysporiadaný, a očakáva sa, aby naozaj takýto inštitút, ktorý zavádzame do prerokovávaného zákona, inštitút odvodu za odňatie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy, aby sme tomuto inštitútu podmienili aj úpravu stransparentnenie a sprehľadnenie vysporiadania vzťahov, užívateľských a vlastníckych vzťahov predovšetkým pozemkov, možno aj s poľnohospodárskym využitím, na ktorom dnes sú a sa využívajú a stoja aj energetické stavby.

    Je pre mňa neprípustné, že keď sme opakovane takýto zákon a pozmeňujúce návrhy v novele predložili, nebola snaha ani protiargumentovať. Pritom chcem poukázať na to, že stále nad vysporiadaním týchto vzťahov visí otáznik a takýto stav je nielenže protiústavný, ale je aj proti základným pravidlám trhu. Predsa nie je prípustné, aby energetické monopoly, ktoré k svojim odberateľom pristupujú trhovo, aby pôdu, na ktorej tieto energetické stavby stoja, pôdu, na ktorej energetické subjekty generujú zisky, aby túto pôdu vlastníci pôdy a pozemkov poskytovali týmto trhovým energetickým monopolom na socialistickom a neziskovom princípe. Je to potrebné upraviť a očakáva sa, že vláda do otvárania týchto vzťahov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Si dovoľujem tak ešte tú rozpravu doplniť o jeden taký môj vlastný osobný postreh, ako by sa mala teda aj tá poľnohospodárska pôda chrániť na Slovensku. Okrem iného to je aj to, ja viem, že je to potrebné dať do súladu možno s normami a smernicami Európskej únie, ale aby sa nedostávala táto pôda aspoň na nejaký čas do rúk cudzincov, ktorí jednoducho zo špekulatívnych dôvodov prichádzajú k tejto pôde a na nej nehospodária. Potom pán kolega Fecko, samozrejme, si všíma aj to, aj ja si to všímam a je to veľmi bolestivé, keď veľké lány a veľké polia a sú zaburinené a zaťažujú aj životné prostredie.

    Zároveň využijem túto príležitosť a chcel by som povedať a nadviazať, aj pán kolega Záhumenský keď tu rozprával, tie hypermarkety a reťazce kde v podstate zlikvidovali drobných obchodníkov. Rovnako je to aj v poľnohospodárstve u nás na Slovensku. Sú poľnohospodári, bývalé družstvá, možnože to teraz veľmi zle to nejak vyznie, to by som nebol nerád, ale obhospodarujú tisíce hektárov a jednoducho sú tu súkromne hospodáriaci roľníci, na ktorých sa zabúda. Myslím si, že keby táto pôda bola tak distribuovaná aj medzi týchto roľníkov, oveľa efektívnejšie by sa táto pôda, aj ekologickejšie aj potraviny by sa vyrábali, aj táto pôda by bola oveľa efektívnejšie využívaná. Ak sú tuná zmluvy, ktoré trvajú 5 alebo 10 rokov a začínajúci mladý poľnohospodársky inžinier chcel by súkromne hospodáriť na takejto pôde, on sa k nej nedostane. Prečo? Lebo oni majú ako prednostné práva a tu je istým spôsobom monopol, ktorý je tu vytvorený. Treba sa aj nad tým zamyslieť. A to sú pracovné príležitosti v prvovýrobe, jak v poľnohospodár... No nestihnem.

    Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Páni kolegovia, všetci, ktorí ste sa vyjadrili, a možnože vás moje vystúpenie aj zaujalo.

    Tak začnem od pani Košútovej. Pani kolegyňa, myslíte si, že týždeň nestačí pre legislatívny tím vašich odborníkov, aby posúdili jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, myslím si, som nepreoral, vládny návrh, naruby. Dal som tam iba dielčie pozmeňujúce návrhy, myslím si, že to by nemal byť problém pre právnikov, ktorí nie sú tu prvý rok. Máme ich dokonca aj v lóži, takže dúfam, že to nebol hlavný dôvod, prečo by moje pozmeňujúce návrhy nemohli byť zoponované aj legislatívou ministerstva a povedané áno alebo nie.

    Koľko máme vlastníkov a koľko máme, jaké máme rozdrobené pôdy, pani kolegyňa, o tom ja viem, ja som to robil 20 rokov, ja som tam bol, pri tých sceľovačkách. Ja som to vyčleňoval. Takže to ma poučovať nemusíte. To bol môj život.

    A čo sa týka toho bodu, je to bod 4, a nie bod 6, ktorý som dal na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy, aby to bolo jasné. Takže ste sa asi preriekli, že bola to 6, bola to 4. A, dobre, beriem, áno, dostával som tieto pozmeňujúce návrhy, resp. podnety, do poslednej chvíle mne prichádzali. Takže, áno, dával som vám ho až v piatok minulý týždeň, takže bol asi na to zhruba plus-mínus týždeň.

    Ostatní kolegovia. Pán Hraško, áno, je to asi štýl a metóda práce vládnych a opozičných poslancov, tak ako sa tu predvádza. Takže na túto hantírku si asi budeme musieť, možnože s ťažkým srdcom, ale zvykať.

    Ku kolegyni Mezenskej. Áno, energetika to je veľký problém, ktorú budem otvárať sto percent. Pretože tam to je, socialistické vzťahy, tak, že mi je z toho zle.

    A, pán Kuffa, k pôde, to budeme tiež otvárať, aby sa k pôde vlastnej poľnohospodársky nebolo dostať modré z neba, ale normálny postup, ktorý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja som si zabudol ten návrh programu, ale kto by to bol povedal, že tento zákon súvisí s rómskou problematikou, a nebudem ho citovať. Ja som chcel len, že jak sa vlastne volá ten zákon a ako vlastne v žiadnom prípade z neho nevyplýva, že by mohol mať súvis s rómskou problematikou. Má.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, pán poslanec, je to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene a doplnení zákona 245 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

  • Výborne! Takže presne, kto by to bol povedal a súvisí. Čiže môžme teda poťažmo povedať, že aj ministerstvo pôdohospodárstva súvisí s rómskou problematikou. A to je zmyslom aj môjho vystúpenia, na toto upozorniť.

    Som rád, že sa zjednodušuje systém. Z tohto návrhu vyplýva, ako a kde pestovať rýchlorastúce dreviny veľmi dôležité. Ja som dávnejšie, už rok dozadu, pomáhal logisticky rómskym spoluobčanom takú petíciu napísať, kde teda jeden bod tej petície bolo, že teda, že požiadať legislatívu a vlastne predstaviteľov tejto krajiny, aby umožnili taký systém, aby pestovanie rýchlorastúcich drevín bolo jednoduchšie, aby si aj oni takýmto spôsobom mohli pomôcť. Zdá sa, že semiačka padajú, i keď predpokladám, že zmyslom návrhu, predloženia tohto návrhu toto nebolo. Ale som rád, lebo toto to plní. Ja skôr si myslím, že zmyslom predloženia tohto návrhu bolo to, aby sa okrem iného vyhovelo aj takej energetickej loby, ktorá vlastne nastavala veľa spaľovní, ktoré majú hladné gágory a do tých treba veľa, veľa sypať, a už keď všetky remízky, všetko, všetky popri riekach vytnú a nebudú do toho čo hádzať, tak sa robia zadné dvierka, aby niečo rástlo. Čiže to je plus-mínus, ale teda môžme týmto riešiť aj problém, ktorý nás naozaj čaká a neminie. To znamená, že tým, že to zjednodušíme, aby sme mali ale pokračovať ďalej, a to bude aj môj apel, ktorý chcem na pána ministra povedať. V súčasnosti táto predkladaná novela v zásade hovorí o tom, že je možné to pestovať od trojky, od štvorky vyššie, myslím, ochranného pásma, od päťky...

  • Reakcia spravodajkyne.

  • No čo sa týka bonity pôdy. Čo sa týka bonity pôdy od päťky vyššie. Ale pani Košútová mi hovorila, že tam, v tej spoločnej správe, sú aj možnosti, kde to môže byť aj pri menej bonitnej pôde.

    Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že my, ja sa znova nechcem hrať na proroka, ale my sa k tomu skôr či neskôr predsa len dostaneme, i keď sa tomu budeme brániť, že v niektorých tých oblastiach, kde máme, kde máme vysokú koncentráciu ľudí, ktorí žijú v osadách, sú možno pôdy, ktoré sú není päťka a vyššie, ale sú možno nižšie. A my sa k tomu budeme musieť dopracovať. Čiže oceňujem to, že to tu je. Necháme to asi chvíľku žiť, uvidíme, že čo to v praxi urobí. Ale avizujem, že my budeme musieť vyhodnocovať aj parameter, ktorý hovorí jednak bonita pôdy päťka a vyššie, ale jednak aj čo sa týka ochrany ako chránených území, je to tiež stanovené, myslím, trojkou a vyššie, tak asi si tiež budeme. Lebo ono tie osady si nevyberajú.

    Príklad taká osada v Letanovciach, podľa mňa je tam, kde je, a s tým nič neurobíme. A zase, keď by sme mali sledovať ten cieľ, čo ho budeme musieť sledovať, i keď sa budeme tomu brániť, to znamená, že budeme musieť nájsť nejaké parametre, ako si tí ľudia budú môcť pomôcť. A jedna z vecí, ako si budú môcť pomôcť a nemusia ísť do Slovenského raja rúbať, je, že teda bude niekde rýchlo rásť niečo, tak tá pôda možno nebude päťka a vyššie, hej. Čiže toto je tiež vec, ktorú, a teraz môžme definovať, či to bude potrebné potom následne upraviť, že cez výnimku alebo cez niečo, ale myslím, že nás to čaká.

    Takže kto by to bol povedal, že ministerstvo pôdohospodárstva súvisí s rómskou problematikou? Kto by to bol povedal, že tento zákon s týmto súvisí? Pre prvý krok do budúcna toto beriem ako pozitívne. My budeme musieť a tým by som v zásade asi aj skončil.

    Pán minister, tým vás aj poprosiť, že i keď sme to možno spoločne netušili, že či by ste mali záujem, lebo výhľadovo sa bude musieť dopracovať k tomu, že okrem týchto parametrov, že na akej pôde a v blízkosti, budeme sa musieť dopracovať aj, že kedy a kto. To znamená, že nájsť model, kedy tí, čo obhospodarujú pôdy, na ktorých je to teoreticky možné zasadiť, budú ochotní alebo budú prístupní, alebo aké budú parametre toho, že umožnia niekomu proste tieto rýchlorastúce dreviny tam zasadiť. A to by malo byť zmyslom nejakej, nejakej skupiny, ktorá by sa týmto zaoberala. To znamená, aby sme nešli ofenzívne do toho, ale aby sme našli model, ktorý by tí užívatelia tej pôdy, by im vyhovoval, že teda je možné proste to takto uvoľniť.

    Aby sme zase nedopadli tak typicky slovensky, hej, jak tu my vieme dopadnúť, že tá energetická loby si presadí, že si vybaví ix ďalších doplatkov a neviem čoho všetkého nato, aby keď pre ich potreby to tam bude, tak tých doplatkov bude toľko, že pomaly tam môžme sadiť cédre libanonské. Ale že aby sme pamätali prípadne aj na tých Rómov, že aj keby sa našiel určitý model, ktorý, samozrejme, musí mať základné nastavenia, že by to bolo nie, hovorím, že výhodné, ale minimálne prijateľné pre tých prevádzkovateľov a hospodáriacich ľudí na tejto pôde, aby to umožnili pre tých Rómov tam to urobiť.

    Čiže teraz neviem presne, či to je znakom toho, že ma pán minister ignoruje, alebo je to znakom toho, že, lebo to tým som chcel skončiť, tak neskončím, kým si tu nesadne. O tom sa neporozprávame, lebo to som chcel. To je, myslím, že to, čo mi tu chýba, tá elementárna slušnosť a štábna kultúra a všetky tieto veci. Ale tak dobre, ja si počkám. Medzitým vám môžem prípadne niečo prečítať. Neviem, niečo si vyberiem, niečo vám prečítam.

  • Reakcia z pléna.

  • Tu mám sľúbené, že ma spravodajkyňa vo faktickej poteší, takže som rád.

    Som rád, že ideme riešiť rómsku problematiku, ani o tom nevieme, takže to je tiež dobré. Som rád, že pán minister je tu, budem rád, keď ma vypočuje. A teda ďakujem pekne, pán minister. Čiže neviem, nepochopte to v zlom, družstevníci, ja som ináč z fachu, neviem, či vy ste z fachu, ale ja som z fachu, ja som poľnohospodár. Myslím, že družstevníci, družstevníci budú trošku ohŕňať nosom, hej, na prvú, na prvý nástrel, ale potom budú musieť nájsť spôsob, že ako koexistovať. Ono je možno lepšie, keď sa nájde taký zmierovací pakt, že sa nebudú kopať zemiaky, ale zato sa môže zasadiť niečo, čo rýchlo rastie, hej. Ja viem, že niečo na prvý pohľad sa zdá také akože pritiahnuté za vlasy, ale keď si to človek rozmení, tak vzhľadom k tomu, že kam sme to dopracovali, ako dopracovali, to môže byť aj riešením.

    Čiže, pán minister, ak dovolíte, tak teda keď sme z fachu, vy ho teda zastupujete, aj môj, chcem vás poprosiť, že či by ste prípadne mali záujem na tú tému debatovať, ako v budúcnosti upraviť a nájsť modus s družstevníkmi aj s tými, čo hospodária na tých pôdach, ktorých v tomto prípade by boli dotknuté, ako z toho vyjsť.

    To je celé, ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som sľúbila tuto kolegovi, že ho poteším, tak keby ma chvíľu počúval, bola by som rada.

    Pán kolega, chcem vám povedať, že na budúci týždeň je dohodnuté stretnutie, kde bude predstavený rámcový projekt zameraný na biomasu so sociálnym dopadom. Čiže pokiaľ by ste mali záujem, budem veľmi rada, keď sa tohto stretnutia zúčastníte. A každý z poslancov, ktorý bude mať záujem, vás oboznámim presne, bude to buď 4., alebo 5. februára na výbore pre pôdohospodárstvo. Každý, kto má záujem, tak ho týmto pozývam k riešeniu tohto problému.

  • Reakcia z pléna.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Áno. Nech sa páči, pán poslanec Hlina, s reakciou.

  • Výborne! Rád sa toho zúčastním. Mám pocit, že to znova len prispeje do tej mozaiky toho ťažkého problému, ktorý nás ťaží a čaká. Ja len verím, že - aj to tam skúsim povedať, aj teraz to avizujem -, že to nedopadne tak ako na Slovensku vždy. Že nakoniec z dobrého úmyslu sa to celé z toho vyvŕbi, že jak sme dokázali aj tak bohumilú vec hrozným spôsobom pokaziť. Dúfam, že tento prípad to nebude. I keď ma už obchádza hrúza, že čo všetko sme tu vedeli akým spôsobom pokaziť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, zákon o ochrane pôdneho fondu a ochrana pôdneho fondu je jedna z najvážnejších vecí, čo sa týka samotnej podstavy poľnohospodárstva, myslím si, že bytia ľudstva. Ak zoberieme nerastné suroviny, ktorým hovoríme, že sú vyčerpateľné a že ich čerpáme zo zeme, ako sú fosílne palivá a ďalšie drahé kovy, tak presne nevieme, koľko ich vo svete, koľko ich v zemi je. Stále sa nachádzajú nové náleziská ropy, nové náleziská zlata, rudy a tak ďalej. Ale takisto vieme, že raz tie zásoby dôjdu a že niekedy v budúcnosti už nenájde sa nič nové a jednoducho raz ich ľudstvo minie a dovtedy sa musí ľudstvo prispôsobiť a nájsť inú formu existencie, napríklad namiesto fosílnych palív nájsť iné alternatívy.

    A čo sa týka pôdy, tak presne vieme, koľko pôdy máme. Presne ju máme zmeranú, presne je spočítaná a vieme so stopercentnou istotou, že nikdy neobjavíme ani jeden ár pôdy viacej. A preto je, preto je veľmi dôležité venovať ochrane pôdy obrovskú pozornosť a preto aj tento zákon, ktorý tuná je, aj keď sme boli svedkami v minulosti v tejto snemovni, keď sme nechali developerom, aby si mohli popremieňať kvalitnú poľnohospodársku pôdu na zastavané územia. A mohli sa stavať na Podunajskej nížine, na Žitnom ostrove nové doslova obce a nové dediny na tzv. zelenej lúke, aby sme zastavali Trnavskú tabuľu logistickými centrami, hej, aby sme na najkvalitnejšej pôde v Žiline postavili Kiu, ktorú tu potrebujeme, ale myslím si, že sú aj iné možnosti a že tu máme obrovské množstvo šedých zón, obrovské množstvo aj poľnohospodárskych fariem, ktoré sú už dneska nevyužívané a jednoducho bolo možné ich znovu revitalizovať práve cez využitie na priemyselnú zónu. A to je aj zmyslom toho, aby sme zdražili záber kvalitnej pôdy, aby ten, čo chce tú pôdy využívať napriek tomu, tak musí odviesť nejaké prostriedky štátu, aby tie prostriedky štát mohol použiť na zúrodnenie tej menej kvalitnej pôdy. Toto má zmysel pri všetkom tom úsilí o ochrane pôdy. Lebo musíme si uvedomiť, že pôda musí uživiť nielen nás, ale musí uživiť aj ďalšie generácie našich potomkov a jednoducho nám nepoďakujú za to, ak túto pôdu im necháme zdevastovanú, zastavanú a vytvoríme ďalšie šedé zóny, keď za pár rokov sa opustia logistické centrá a vzniknú z toho nové ruiny a budeme stavať nové logistické centrá na novej pôde.

    Musím povedať, že v tomto sa najmä pravicové vlády postavili k pôde ako barbari. Nehnevajte sa na mňa, ale takéto devastovanie ornej kvalitnej pôdy, čo sme spôsobili na Slovensku, to je úplné barbarstvo. Ako poľnohospodár hovorím, sa nám čuduje celý svet. Ja som mal možnosť sprevádzať veľa zahraničných návštev z vyspelého sveta, a keď videli, ako sa my správame k pôde, tak to nemohli pochopiť. Nedokázali pochopiť, čo nás k tomu vedie, takýmto tempom zaberať najkvalitnejšiu pôdu, ktorú na Slovensku máme a ktorá nám bude chýbať, ktorá bude chýbať našim potomkom a budú sa pýtať. Možno my tu už nebudeme, budú sa pýtať, alebo v starobe sa nás budú pýtať, čo ste robili, keď ste toto pripustili? Čo ste urobili pre to, aby ste zamedzili tomuto a ako ste sa správali?

    Čiže k tomu zákonu viacej nejdem hovoriť. Myslím si, že je to úplne jasné, pán minister možno ešte v záverečnom slove čosi povie, ale je treba urobiť všetky možné kroky k tomu, aby sme pôdu na Slovensku chránili.

    A odpoviem ešte na poznámku pána Kuffu, keď hovoril, že prečo zaberajú pôdu cudzinci. Nuž, sme v Európskej únii a v rámci prístupových rokovaní sme si vyjednali, vylobovali 10-ročné prechodné obdobie, keď sme si mohli pôdu chrániť, aby sa prednostne k nej dostali poľnohospodári na Slovenku alebo ľudia, ktorí pôdu obrábajú na Slovensku. Tak ako to robia Česi, veľmi efektívne to robia Česi a pred tým ukončením 10-ročného obdobia veľmi intenzívne predávali štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov práve pre svojich farmárov presne daným režimom tak, aby čo najmenej pôdy skončilo v zahraničných rukách.

    Čo sme urobili my na Slovensku? No, poznáme novelu devízového zákona, keď ešte dávno platilo to, že sme v ochrannej dobe, v tzv. ochrannej dobe, keď pán Mikloš presadil to, aby cudzinci mohli nakupovať pôdu neznámych vlastníkov pri splnení primitívnych podmienok. To znamená, že mali prechodné, prechodné bydlisko na území Slovenka alebo tri roky na tej pôde hospodária. To znamená, že ak pôdu mali prenajatú, spravili si prechodné bydlisko u babky Pôstkovej, tak tým pádom pôdu mohli nakupovať.

    Ale toto nebol ten hlavný dôvod úniku slovenskej pôdy do zahraničných rúk. Hlavný dôvod bol, že sme nezamedzili právnickým osobám nadobúdať pôdu. Tak ako to efektívne urobili v Maďarskej republike, kde si oveľa efektívnejšie chránia svoju pôdu pre svojich farmárov, pre svojich ľudí a pre výživu svojho národa. A toto je ten hlavný únik, keď na Slovensku sú stovky, stovky spoločností, kde zahraniční investori nakupujú vo veľkom pôdu. A ako poľnohospodár musím povedať, že chvalabohu, že tú pôdu máme tak silne rozdrobenú, aj keď to je veľký problém pre existenciu v ekonomike, ale nebyť tak silne rozdrobenej pôdy na Slovensku, ako ju máme, a pri vytvorení týchto podmienok nulovej ochrany slovenskej pôdy na Slovensku, si dovolím povedať, že nemáme žiadnu slovenskú pôdu v slovenských rukách. Máme ju len v zahraničných, zahraničných rukách. A dovolím si povedať, pôdu, ktorú nevlastníme, sme bezzemkami vo vlastnej krajine.

    Takže, ctené dámy a páni, je to jedno, z akého politického spektra ste, budem skutočne rád, ak sa budeme stavať k ochrane pôdy tak, ako si táto krajina zaslúži, ako aj naše generácie budúce to od nás očakávajú.

    K čl. II ja by som chcel predsa len predložiť jeden pozmeňovací návrh, ktorý je otvorený v čl. II a týka sa určitej časti, kde nastávajú spory pri dedení určitých podielov alebo pri nadobúdaní určitých podielov spoluvlastníkov určitých parciel.

    Zákon č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníckych pozemkov prijal v § 23 ustanovenie, ktorým vlastne chce zamedziť, aby sme drobili tak rozdrobenú pôdu na Slovensku, kde stanovil hranice 2 000 štvorcových metrov pre poľnohospodársku pôdu a 5 000 štvorcovým metrov pre ornú pôdu. Samozrejme, že zákonodarca mal na mysli, aby sme nedrobili parcely. Parcela X, ktorá má 200 štvorcových metrov, aby sme ju nerozdrobili pri dedení na dve parcely po 100 štvorcových metrov, ale aby zostala minimálne tak veľká alebo väčšia pri sceľovaní. Stáva sa ale v praxi, že niektorí notári neuznávajú, ak sú povedzme traja vlastníci - traja súrodenci - jednej parcely povedzme 300 štvorcových metrov. To znamená, každý je vlastníkom jednej tretiny po 100 štvorcových metrov. A jeden tento súrodenec buď zomrie, alebo chce pôdu dať svojim súrodencom, aby ju mohol rovnomerne rozpísať na svojich dvoch zostávajúcich súrodencov, kde by sa stalo, že každý by mal jednu polovicu tých 300 štvorcových metrov. To znamená, že parcela by sa nedelila, zostáva stále 300 štvorcových metrov, ale jeden by mal jednu polovicu, druhý by mal druhú polovicu, to znamená 150 a 150 štvorcových metrov. Čiže tretí podiel by zanikol a tých 100 štvorcových metrov by bolo rozpísaných na dvoch súrodencov.

    Keďže je k tomuto aj nález Ústavného súdu č. III ÚS154/2010-44, ktorý o tomto hovorí, a napriek tomu nastáva v praxi to, že niektorí notári to uznávajú, niektorí to neuznávajú. Dovolil som si pripraviť doplňujúci, pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu tak, aby pri takomto dedení a takomto delení bolo možné aj tie podiely rozpísať na existujúcich spoluvlastníkov. To znamená, že bude sa znižovať počet spoluvlastníkov, ale parcela, aj keď nemá 2 000 štvorcových metrov, sa deliť nebude, zostane v celosti.

    Preto mi dovoľte predložiť doplňujúci návrh poslanca Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. v znení zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280).

    V čl. II sa doterajší bod označuje ako 2 a dopĺňa sa novým bodom 1, ktorý znie: 1. V § 24 ods. 1 sa na konci pripája veta: "To neplatí, ak sa podiel v pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu v tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu zanikne."

    Odôvodnenie: Ak sa nezvyšuje počet spoluvlastníkov pozemku, ale ide o prerozdelenie veľkosti podielov, pričom spravidla dochádza k navyšovaniu podielu spoluvlastníka, nie je možné považovať takúto zmenu za drobenie. Ide o prípady, ak spoluvlastník predal svoj celý podiel pozemku ostatným spoluvlastníkom alebo niektorým spoluvlastníkom v tom istom pozemku, alebo došlo k dedeniu, pričom dedičia už podiel pozemku vlastnia. To neplatí, ak by išlo o nového vlastníka, ktorý podiel pozemku nevlastní, alebo by išlo o prevod časti podielu, keď zvyšná časť ostane spoluvlastníkom z pôvodného spoluvlastníka. Návrh odstraňuje aplikačné problémy v praxi a reaguje aj na návrh Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS154/2010-44.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami...

  • Reakcia rečníka.

  • Ešte... Pani predsedajúca, prepáčte, ešte ak môžem len upresniť. Bol rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý nemá označenie 2, tento pozmeňujúci návrh sťahujem. Došlo tam k určitej legislatívnej chybe a bol rozdaný druhý pozmeňovací návrh, ktorý má v rohu rímsku dvojku, tak, prosím, tento pozmeňujúci návrh je platný.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, dobre, ako upresnil pán poslanec. Takže budeme hlasovať potom a prednesený bol pozmeňujúci návrh označený v pravom rohu rímskou dvojkou.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Fecko, Gál a Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán predseda výboru Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že dobré vystúpenie, v ktorom v mnohých veciach s tebou môžem len súhlasiť. Áno, hovorím tiež, urobme niečo s tým, aby sme tú zábranu a ochranu nášho vlastníctva aj zákonným spôsobom zabezpečili, lebo aj mne sa dostávajú do uší rôzne hlášky. Teraz napríklad je veľké eldorádo v Rumunsku, kde sa Rumunsko, tá niva tam vykupuje, Dunaja, a ostatné. Takže je to dosť na zváženie.

    A ako si povedal, že vlastne to rozdrobenie bráni nákupu. No, platí to, že každé zlo je na niečo dobré, ale myslím si, že takáto situácia nemôže byť donekonečna. My musíme urobiť s tým poriadok, ale aby to malo hlavu a pätu.

    No a keď si povedal, že čo sme robili, ak sa opýtajú naši potomkovia, ktorí prídu po nás, keď bolo treba ochrániť tú pôdu, aby sme neboli v nájme vo vlastnom na slovenskej zemi? No tak ja hovorím jediné, ako vy hovoríte všetci tu, že nebola politická vôľa, lebo opozícia neguje koalíciu, koalícia neguje opozíciu a nejde nám o vec. A nejde nám o dobrú vec. Lebo tak ste za 20 rokov vyštrngali, že opozícia nemôže hlasovať s koalíciou! Prečo? A naopak. Prečo? - sa pýtam ja obyčajný človek, poslanec za Obyčajných ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Také tri poznámky mám.

    Prvá. Nie sme žiadni barbari. Ja som bol súčasťou tiež pravicovej vlády, žiadne barbarstvá sme nerobili. V mojom okolí, v mojom regióne najčudnejšie vyňatia, pán poslanec, boli práve v čase, keď bola prvá Ficova vláda. To dobre viete.

    Rozdrobená pôda. Tu s vami súhlasím, že nás zachránila pred výkupom pôdy právnickými osobami, ktorí majú zahraničných vlastníkov, práve to, že oni niektorí nevedia si predstaviť, že aké slížiky máme od čias Márie Terézie. To nás zachránilo, ale zároveň to nám zabránilo aj v tom, aby sme v tom rozhodnom období vedeli vykupovať našincami tú pôdu, lebo borili sa s tými istými problémami. V 90. rokoch tú pôdu ešte mohli vykúpiť naše spoločnosti, naše družstvá, naše spoločnosti, naši roľníci. Mali na to aj kapitál, len tiež sa borili s týmito problémami. Čiže to sceľovanie pôdy skôr či neskôr budeme musieť spraviť. A treba sa pripraviť na to, aby sme nejako vedeli uhrať to predovšetkým našim farmárom.

    A po tretie ochrana pôdy. Treba už pánovi ministrovi, na výbore som povedal, že, áno, je to veľmi dôležité. Ale tuto máme ešte jednu úlohu - remízky. Viete, o čom hovorím. Je veľmi dôležité, aby sme pri tomto zákone mysleli aj na to, že zmizli z našich plôch remízky, ktorá je životne dôležitá pre zver. Sceľovali sme pôdy, máme intenzívnu poľnohospodársku výrobu a remízky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko. No, naozaj to zaberanie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, je to zjavné za tých posledných 20 rokov dozadu, by som to tak povedal, nebudem to hovoriť, kto je na vine alebo jak. My všetci sme na vine tomu, lebo tá Trnavská tabuľa alebo tá Podunajská nížina, kde je vysoko úrodná pôda, aby sa tu stavali logistické centrá, výrobné haly na takejto ploche, no je to veľmi na zváženie. Máme, naozaj, to Slovensko je tak členité, tak fascinujúce, tak aj hovorím, tak v podstate sú tu lokality a je tu pôda, ktorá má nízku bonitu, kde by bolo vhodné, aj tieto firmy aby vznikali a možno aj logistické centrá a výrobné haly, kde by sme zároveň mohli riešiť aj zamestnanosť v chudobných regiónoch a zase na druhej strane chránili by sme si vzácnu pôdu.

    Naozaj, myslím si, že naši poľnohospodári, chcem im aj touto cestou poďakovať, ešte stále dokážu vyprodukovať veľmi kvalitné výrobky. Skutočne, ja si myslím, že my sme schopní konkurovať aj svetu. Možno Francúzi a Nemci by ich predávali ako biopotraviny, tie, ktoré ako dopestujú. Myslím si, že to Slovensko ešte stále je dobré, čo sa týka poľnohospodárskej výroby.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ctení kolegovia, za vaše pripomienky.

    Pán kolega Gál, to, že sa správame k pôde ako barbari, neni ani tak z mojej hlavy, ako to, čo mi hovoria zahraniční návštevníci, ktorí vidia, akým spôsobom zastavujeme povedzme Trnavskú tabuľu. Tie logistické centrá, to ktokoľvek na Slovensko príde a vidí, aká je tu pôda a čo tam je postavené, tak povie, že toto sa nedeje v žiadnej civilizovanej krajine, to, čo sme schopní urobiť my. A hneď vedľa toho je opustený poľnohospodársky areál vo veľkosti 6, 8, 10 hektárov, ktorý leží, chátra, je zarastený burinou, neprispôsobiví občania ho rozkrádajú atď.

    Čo sa týka rozdrobenosti, samozrejme, že uchránili slovenskú pôdu. Ale ten prechod, to rozhodné obdobie, ktoré bolo tých 10 rokov plus 3 roky, tak sme si vylobovali, sme ho skrátili devízovým zákonom. Skrátil sa devízovým zákonom a nedali sme tam ochranu pred nákupom vo vzťahu k právnickým osobám, a tým sme vlastne skrátili čas pre slovenských farmárov, aby sa mohli ako kapitálovo posilniť, tak mohli investovať do nákupu pôdy. A vieme dobre, že bez pôdy farma stráca hodnotu. Najmä farmy na prežúvavce bez pôdy nemajú žiadnu hodnotu, ak budú odkázaní na pôdu, tak postupne predajú aj tú svoju farmu tomu vlastníkovi pozemku, lebo nebudú schopní od týchto investorov znášať tak vysoké nájomné a za cenu, ktorú musia zaplatiť. Ako sú objemové krmivá, tak sú aj vedľajšie produkty alebo organické hnojivá, ktoré musia skončiť na pôde a ktoré pomáhajú pôde. Ale práve tým, že sme skrátili farmárom čas, neumožnili sme sa im posilniť, neumožnili sme im tú pôdu kupovať v nejakom časovom horizonte, pre ktorý malo práve slúžiť toto prechodné obdobie, tých 10 plus 3 roky, tak to je ten spôsob, prečo to kritizujem.

    Pán kolega Kuffa, plne s vami súhlasím, že Slovensko je schopné vyrábať veľmi kvalitné potraviny. Bohužiaľ, tlak obchodných reťazcov na ceny spôsobuje to, že na Slovensku máme veľmi nekvalitné potraviny.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Spravodajkyňa? Áno, nech sa páči. Pán poslanec Csicsai, viem, že nemáte procedurálny. Či máte procedurálny návrh? Tak sa vypnite.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem za slovo. Ja skutočne budem len v krátkosti.

    Všeličo nám môžete vyčítať, ale to, že sme nemali záujem o ochranu poľnohospodárskej pôdy, nám vyčítať nemôžete. Pretože hneď po nástupe v 2006. roku Ficova vláda jeden z prvých zákonov, ktoré boli prijímané a ktoré som spravodajcovala, bol zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, kde sme zaviedli aspoň poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, ktoré dovtedy ani neboli, a stavalo sa na najkvalitnejších pôdach. Takže toto by som skutočne chcela uviesť na pravú mieru, pretože toto je... A to, že sme nič nespravili, pani kolegyňa, ktorá ma tu načala, tak to absolútne nemá pravdu.

    Chcela by som len pár poznámok skutočne k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý podal Martin Fecko. V tom prvom bode, kde navrhuje, aby teda štát riešil na náklady štátu, aby sa odstraňovali buriny. Ja si myslím, že treba postupovať v zmysle platného zákona o rastlinno-lekárskej starostlivosti a tam je všetko povedané. Takže tam nevidím žiadny problém, aby sa dodržiaval zákon.

    V tom druhom bode, kde navrhuje vložiť vinicu alebo chmeľnicu, takisto je tam platné nariadenie vlády Slovenskej republiky o reštrukturalizácii viníc. Treba ho len dodržiavať, netreba tam nič dopĺňať.

    Ten tretí bod, kde sa z 500 metrov štvorcových navrhuje zvýšiť na 5 000, zrušili sa všetky výnimky a ide tu len o to, starostovia obce veľmi dobre vedia, že 500 metrov štvorcových je málo, aby sa ako-tak mohli v obciach rozvíjať, aspoň 5 000 metrov štvorcových. Takže nevidím to tak katastroficky, ako to on vyčlenil.

    Vynechal bod, kde chcel zrušiť, aby sa vlastníkom oznamovalo vyhláškou, to teraz už do nového pozmeňováku nedal.

    Čo sa týka ďalšieho bodu, kde žiadal vyznačenie v katastri. Pán kolega, ide nový katastrálny zákon, treba to tam upraviť.

    Ďalšie body, kde sa hovorí o novej evidencii pozemkov. Podľa zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov každý podnik musí viesť evidenciu a na požiadanie ju predložiť. Takže nevidím, kto to bude na tých pozemkových úradoch ďalej robiť.

    A čo sa týka tej premlčacej lehoty, no, myslím si, že keď bude 10 rokov, tak budeme rarita v rámci sveta, nielen v rámci Európy.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013.

    Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 290. Spoločná správa výborov má tlač 290a.

    Nech a páči, pán minister Jahnátek, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Znovu ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom chcem znovu poďakovať za prerokovanie a schválenie vo výboroch tohto návrhu zákona, ktorý pomôže našim poľnohospodárom aspoň čiastočne pokryť náklady, ktoré majú pri obhospodarovaní poľnohospodárskych pozemkov a pri chove poľnohospodárskych zvierat. Stále ťaživejšia situácia v oblasti dopestovania rastlinných produktov alebo dochovania živočíšnych produktov bude týmto spôsobom v roku 2013 trošku uľahčená.

    Ministerstvo bude však aj naďalej hľadať spôsoby, ako dosiahnuť, aby poľnohospodári boli viac konkurencieschopní a tým dosiahli zlepšenie v oblasti uvádzania svojich produktov nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí, čím si vytvoria predpoklady na predchádzanie takým situáciám, ktoré nie je možné v poľnohospodárstve vylúčiť, ako je veľké sucho alebo, naopak, záplavy.

    Verím, že po schválení tohto zákona, ktorý ako schéma štátnej pomoci ešte podlieha notifikácii smerom k orgánom Európskej únie, sa finančné prostriedky dostanú čo v najkratšej dobe k tým, ktorí ich potrebujú realizovať na svojich farmách, a prinesú im priestor na realizáciu ďalších krokov na zvýšenie produkcie poľnohospodárskych produktov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že navrhovaná štátna podpora v sektore poľnohospodárskej prvovýroby prispeje k rozvoju poľnohospodárstva Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu vládneho zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Marianovi Záhumenskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 391 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 (tlač 290) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, tak ako ich majú uvedené v IV. časti spoločnej správy, vrátane odporúčania gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 107 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Gabriela Csicsaia. Týmto ho prosím, aby vystúpil.

  • Dobrý deň prajem. Vážené dámy a páni, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán poslanec, som mimoriadne rád, že mám takých silných oponentov, takže bude to debata, myslím, na odbornej úrovni.

    Takže čo sa týka samotného zákona. Asi pred mesiacom, keď bol rozhovor o rozpočte, som sa vyjadril, že čo sa týka, červená nafta je úžasný nápad, že treba dať akože naspäť, a dneska tiež hovorím, že samotný nápad, že podporiť červenú naftu je jednička s hviezdičkou. Problém len vidím v tom, že celý systém rozdeľovania alebo finančného objemu, by som povedal, vykonanie tohto nápadu a realizácia, žiaľ, musím povedať, že je medzi trojkou a štvorkou. A to trošku ma to mrzí. Mrzí ma kvôli tomu, lebo má to priamy dopad na rozpočet. Rozprávame sa zhruba o 10 mil. eur. A ak tento zákon prejde v takej forme, som presvedčený, že minie sa účinku. Úplne sa minie účinku, proste rozdiel je 10 mil., nikto nebude spokojný a nepomôže ani poľnohospodárom. A to by som aj konkrétne vysvetlil, že prečo.

    Teraz nechcem o tom rozprávať, že červená nafta je vynegociovaná v roku, keď sme vstúpili do EÚ, aj to som už hovoril minule, že je to viac-menej taká tichá, tichý kompenzačný nástroj za daň z pôdy, čo v starých členských krajinách neexistuje. Takže poľnohospodári viac-menej tie prvé roky po vstupe do Európskej únie ani nefrflali, že existuje daň z pôdy, ale proste tá červená nafta, brali tak, že 1 : 1. Potom sa došlo k zníženiu na polovičku, potom na štvrtinu, potom na nulu a teraz sa to vrátilo, ako som povedal, je to strašne pozitívne, ale cítim tam stále trošku taký politický populizmus, čo ma trošku tak mrzí.

    Takže poďme konkrétne na vec. Rozprávame sa o číslach. Takže § 3: "Platobná agentúra poskytne dotácie v sume 0,153 eur pre minerálneho oleja, a to najviac do množstva 25,45."

    Ešte trochu by som sa pozastavil, že táto problematika má dve roviny. Prvá rovina je objem financií, dotácií a tam, myslím si, že škoda, že tu nesedí pán minister financií, napriek tomu, že pred mesiacom a pol tak úsmevne sa vyjadril, že posnaží sa urobiť maximálne, aby táto suma bola vyššia, ako to vidím, jak úsmev zostal úsmevom, sľuby sľubmi. Takže ja chápem, že problém, nechceme to rozdeliť, tak ale pre znázornenie: 0,15 eura na liter, to je zhruba, keď prerátam na hektáre, samozrejme, to vychádza zhruba na 4 hektáre podpory na, či 4 eurá na hektár. Pre znázornenie: 4 eurá, to je nejak 3 litre nafty. A ešte raz pre znázornenie: 1 hektár, keď poľnohospodári to spracúvavajú, spotrebujú zhruba 100 litrov plus-mínus, nechytajte ma, prosím vás, za slovíčka, 100 litrov nafty. Z tých 100 litrov my ich podporíme zhruba 3 eurami, či 3 litrami, čo je dosť akože mizivé.

    A čo je ešte horšie, tie pomery. Všetci vieme, že SAPS ako dotácia na plochu je na úrovni zhruba 170 eur a my dávame zhruba na hektár 4 eurá. Stále si myslím, že to je pomaly ako taký výsmech alebo ešte raz strela do neurčita.

    Takže tu by som si dovolil navrhnúť prvú zmenu, a to v § 3 bod 1: vypúšťa sa "v sume 0,153 eura na liter minerálneho oleja" a nahrádza sa sumou "minimálne 0,3 eur na liter minerálneho oleja". Tak bol by som rád, keby sa to nejako zvýšilo. A už sme pri 8 eurách na hektár, keď robíme takú malú matematiku.

    Následne je tu bod a), kde sa určuje na 20, maximálne výška spotreby nafty na 20,45 litra na hektár poľnohospodárskej pôdy. Ako som hovoril pred chvíľou, na hektár obrobenia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodár potrebuje plus-mínus 100 litrov. Takže ja by som privítal, keby sme akceptovali aspoň, že podporme celú výrobu alebo celý výrobný proces v rámci pôdy. Takže toto súvisí s mojím ďalším návrhom, kde navrhujem v § bod 3 písmeno, či bod 1 písm. a): vypúšťa sa "25,45 litra na hektár poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom" a nahrádza sa "na úroveň 100 litrov na hektár poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom".

    No, a dostali sme sa k bodu, vlastne bod B: 54,30 litra, veľká dobytčia jednotka, tzv. VDJ-čko, to je určité absolútne číslo, nebudem teraz ako zhruba vysvetľovať. Základ by som povedal, že na chov jedného VDJ, to je jedno, či teraz dobytok, to znamená krava, sviňa, hydina, tam sú rôzne rozpočty, zhruba treba jeden hektár poľnohospodárskej pôdy a to sa dá takýmto spôsobom chovať. Takže keď prerátam toto množstvo, vychádza zhruba 8 eur na jedno VDJ.

    Pre zaujímavosť, rozprávali sme sa o tom, že toho roku Európska únia nám strihla VDJ-čka, skrátka, poľnohospodári nedostávajú. Hodnota jedného VDJ na tento rok, resp. v celom období SPP by mala byť alebo bola suma na úrovni 140 eur. Takže ten pomer 8 eur a 140 eur takisto je trošku také smiešne. A takisto by som rád zdôraznil, že 8 eur je zhruba kŕmna dávka pre jednu kravu na tri dni. To znamená, že s tými 8 eurami potrebuje vlastne nakŕmenie jednej kravy zhruba tri dni z tých zhruba 365 dní.

    Takže tu som si tiež dovolil navrhnúť zvýšenie, a to v znení, že v § 3 bod 1 písm. b) sa vypúšťa "54,30 l/veľká dobytčia jednotka" a nahrádza sa "200 l/veľká dobytčia jednotka".

    Zároveň som si toho vedomý, že je tu malá šanca, aby tieto tri opatrenia prešli, predovšetkým to by bolo treba súhlas pána ministra financií, aby ten objem 10 mil. sa zvýšil. A zase ešte na porovnanie. Začali, poľnohospodári začali objemom na tzv. červenú naftu akože podpory zhruba 40 mil. eur, to bolo pred 6-7 rokmi, v súčasnosti, ešte raz hovorím, kvitujem snahu dať, ale je to stále len 10 mil. eur.

    Takže keď aj som pragmatický a vychádzal by som zo skúseností, resp. možností, ako rozdeliť tých 10 mil. eur, a to považujem za ďalšie trošku nešťastie, ten spôsob rozdelenia. Keby sme aspoň tie desatiny dotovali alebo podporili len živočíšnu výrobu, už by to hneď vyzeralo trošku ináč a tá suma by bola na úrovni minimálne 30-35 eur na jednu veľkú dobytčiu jednotku. To už je trošku porovnateľné tomu, čo Európska únia nám dáva, resp. máme možnosť...

  • Kýchnutie v sále a reakcia rečníka.

  • Na zdravie. ... máme možnosť podporiť dojnice na úrovni 63 eur. Takže 63 a 30 eur, už by to mohlo byť také niečo, že, áno, to už je trošku citeľné, aby sme mohli úplne jasne deklarovať, že, áno, táto vláda, ministerstvo pôdohospodárstva, chce podporiť živočíšnu výboru. Lebo neni tajomstvom, že aj napriek tomu, že bolo možno storočné katastrofálne sucho v roku 2012, ale čo sa týka komodít na ornej pôde, myslím, kukurica, obilie, pšenica, plus-mínus vyšlo. Poľnohospodári, ktorí nemali živočíšnu výrobu. resp. sady a iné, mali len poľnohospodársku pôdu, tak aj napriek tomu ťažkému roku nie sú v strate. Lebo jednoducho tie ceny komodít tak sa zvýšili a zvýšené ceny komodít zase, samozrejme, len postihli živočíšnu výboru, lebo tam sa zarátavajú ceny trhové, takže zvýšili sa vstupy, zvýšil sa náklad na kŕmny deň, na kŕmne dávky. Takže keby táto podpora bola orientovaná smerom k živočíšnej výrobe a nerozdeľoval by sa tak zhruba že 9 mil. eur na ornú pôdu a zhruba milión eur na VDJ-čka, čo je na úrovni nejakých 250-270-tisíc, na Slovensku teraz tiež nemám úplne v hlave toto číslo. Ale keby sa sústredila pomoc len na živočíšnu výrobu, to by som vedel v plnej miere aspoň podporiť tento zákon.

    Takže dovolil som si preto navrhnúť bod 4 a tu som trošku nakombinoval, že keby predsa len pán minister financií uvoľnil ešte ďalších 10 mil. eur, to by bolo 20, tak by sme vedeli úplne vážne a silne podporiť živočíšnu výrobu, chov hovädzieho dobytka, chov ostatných zvierat.

    Takže v § 3 bod 1 písm. a) vypúšťa sa "24,45 l/ha poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom", následne sa písmeno b) zmení, vypúšťa sa "54,30 l/veľká dobytčia jednotka v chove žiadateľa" a nahrádza sa "580 l/veľká dobytčia jednotka v chove žiadateľa".

    Myslím, že to by bola celkom slušná a dôstojná pomoc oproti tomu, že toho roku padli tzv. VDJ-čka.

    No a zároveň ešte jednu myšlienku. Nejak som zameškal sa prihlásiť do rozpravy v predošlom bode, ale jednoducho mi nedá povedať si zásadnú vec, tak využijem, zneužijem túto situáciu a jednu takú zásadnú myšlienku. Že myslím si, že bolo tu spomínané Maďarsko, čo sa týka ochrany pôdy. Myslím, že veľmi dobrý príklad. A nehovoriac o tom, že naša strana má afinitu k tej časti, ale myslím si, že najlepšie alebo najviac prepracovaný politický systém je vo Francúzsku, kde fakt chráni malých výrobcov, domácich výrobcov. Som o tom presvedčený, že myšlienka alebo doktrína nakupovať pôdu domácimi poľnohospodármi proste počas 20 rokov, to bola jedna z tých scestných myšlienok. Žiadny poctivý poľnohospodár, ktorý obrába pôdu, popritom ešte chová nejaký dobytok, nemá finančné zdroje na to, aby skupoval ornú pôdu. Finančné zdroje majú veľké investičné skupiny, či už domáce, alebo zahraničné, alebo špekulanti a to, hovorím, nechcem nikoho urážať. Ale klasický poľnohospodár, ktorý žije len z poľnohospodárskej prvovýroby, jednoducho nemá na to. A tu, hovorím, je príklad vlastne Francúzska, lebo keby aj na to mal, zoberie hocijaký úver, ale voľné peniaze vloží do poľnohospodárskej pôdy, nezostanú mu peniaze na investíciu do inovácií. Jediný alebo zázračný, by som povedal, zázračný liek cudzích cudzincov, Dánov, tých, ktorí prišli na Slovensko, že investujú, vážení. Oni, keď príde nová technológia, sú schopní v priebehu troch až piatich rokov vyhodiť technológiu, ktorú namontovali vtedy. Tak povedzme si alebo pozrime sa na našich poľnohospodárov, či už družstevníkov a súkromne hospodáriacich roľníkov, pracujú starými strojmi, starými technológiami. Jednoducho nedokážeme uspieť v tej konkurencii dnešného sveta, kedy technológie, vyslovene veľkochovy, či už dobytok, svine, hydina, to je jedno, ide na kvalitu a efektivitu technológií. A akonáhle niekto z poľnohospodárov začne kupovať pôdu alebo zainvestuje do kúpy pôdy, nezostanú mu peniaze na investície, nedokáže to uhrádzať. Ale Francúzi na to prišli. Tam tiež 80 % poľnohospodárov, ale malých farmárov, farmárči na prenajatej pôde. Tam existuje štátna doktrína, štátny systém na báze regiónov, samozrejme, prizvané sú aj komory, ktoré jako rozhodujú o tom, že kto môže hospodáriť na pôde a v danom regióne, čo aká je priorita. A to treba rozdeliť, hospodárenie na pôde a vlastníctvo k pôde. Tam tento systém jednoducho vlastníctvo neobmedzuje, tam tá pôda sa môže kupovať a predávať ľubovoľne a nesúvisí to obhospodarovaním. Dokonca idú aj na tú úroveň, že v daných lokalitách je určená najvyššia a najnižšia úroveň prenájmu pôdy, aby nemohlo špekulatívnym spôsobom dôjsť k tomu, že nejakého malého farmára vysáčkujú alebo zoberú mu akože prácu.

    A musím povedať, že minulý rok maďarská vláda napriek tomu, že mám určité obavy o správnosti o politike, čo sa týka poľnohospodárskej politiky, tento systém prevzala a previedla. A to je jediný možný nástroj v boji za to, aby zahraniční investori neskúpili, hoc aj skúpia, alebo nezneužívali slovenskú poľnohospodársku pôdu. A rád by som doporučil, alebo myslím si, že táto by mala byť cesta. To, že teraz nútiť alebo podporovať poľnohospodára, že kupujte si pôdu, to si kopeme vlastnú jamu. Respektíve hovorím, kupovať si môžu takí, čo majú peniaze, ale nevyrobené z poľnohospodárstva, prípadne česť výnimkám.

    Takže, vážený pán minister, pán kolega, ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja mám takú malú poznámočku, že ja som tiež teda z tých, čo si myslím, že je to v poriadku s tou podporou tej červenej nafty. Len potom keď už to bude, dajme, prosím vás, pozor, lebo ja som minule bol na jednom takom hospodárskom dvore a v pet fľašiach mali takú naftu. A ja sa ho pýtam, že čo to robí. No že keď dáš červenú na slnko, tak je z nej normálna. Čiže to je proste vec, ktorú, samozrejme, nebola by to Slovač, keby to nevyužila. Takže keď neviem, jak sa to robí alebo nerobí, ale naozaj nech pomáha tá nafta tam, kde má pomáhať, aby nakoniec sa v tých pet fľašiach tej nafty proste farebne nemenilo strašne veľa. To som chcel len upozorniť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že dá sa s vami súhlasiť len v tej poslednej pasáži, čo ste hovoril, že ochrana nášho pôdneho fondu musí tu byť, aj čo sa týka nákupu iných osôb, najmä zahraničných. A myslím si, že práve aj štát by mal vytvoriť nejaké podmienky, aby sa umožnilo našim poľnohospodárom nakupovať tú pôdu. Pretože u mňa ten, kto kúpi si auto za milión a viac a nekúpi za ten druhý milión pôdu, tak nemá nijaký ten vzťah vôbec a nevie, že kde môže skončiť, keď tam všecko rozoberú pod nohami niektorí iní, napr. zahraniční investori. Takže štát by mal nájsť aj tu nejakú cestu, akým spôsobom podporiť na ten nákup pre našich ľudí a vrátiť to sebavedomie, že pôda je to, čo nikto nevezme. To u nás, žiaľ, po 40 rokoch sa skončilo.

    A keď ste hovoril o tých Francúzoch, koľkože tí Francúzi mali za 100 rokov revolúcii? Abo Švédi, alebo ďalší? My sme mali tri revolúcie, my vždy budujeme niečo nové a neviem vlastne, kam chceme ísť. Čiže to si musíme uvedomiť. My 20 rokov, takže sme tu nato, aby sme z jaslí išli do materskej škôlky, potom možno na strednú školu a na vysokú školu. Keď nie sme geniálne deti, keď Slovenská republika nie je génius a nepreskočí tieto stupne aj vďaka poslancom Národnej rady, že nebude musieť dobiehať ten vývoj, ktorý by mal byť prirodzený.

    Ďakujem.

  • Reakcia, chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči, pán poslanec Csicsai.

  • Tak chcel by som ubezpečiť pána poslanca Hlinu, že ako musím povedať, že to je pozitívum tohto opatrenia, že červená nafta už by sa nemala kontrolovať cez farbu, prečo sa vlastne volala červená nafta, ale skrátka našiel sa, to zase musím povedať, že je to pravda, úplne jednoduchý systém vyplatenia podpory. Myslím, že najväčší problém bol aj onoho času, že obrovské sumy zhltli financie na kontrolu, čo sa týka colníkmi, a dalo sa to aj jednoduchšie vyriešiť, tak teraz ako by to malo byť v poriadku.

    No a k pánu poslancovi Feckovi, hmmm (zasmiatie sa rečníka), kto dokáže kúpiť, ešte raz, mnohomiliónové auto len čisto z poľnohospodárstva, to nemá z poľnohospodárstva, povedzme si to na rovinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, aby sa poslanci, ktorí mali záujem, prihlásili do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci: pán poslanec Simon, pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, máme na stole návrh zákona, ktorým vláda chce pomôcť farmárom, ktorí sa dostali do problémov minulý rok z titulu enormného sucha a neúrody. Musím povedať, že tento návrh ale farmárom, ktorí sa dostali do problémov minulý rok z titulu sucha, pomáha tak, že chytí lopatu a búcha po hlave tých, ktorí sa dostali do ťažkostí preto, lebo bolo také počasie.

    V tomto návrhu totiž v § 2 ods. 1 písm. d) je napísané, že "o túto dotáciu alebo podporu nemôže sa uchádzať podnik, ktorý je v ťažkostiach". Toto je bod, ktorý má nesmierne vyrušuje na tomto návrhu.

    Vláda minulý rok 22. augusta 2012 zasadala mimoriadne na výjazdovom zasadnutí s veľkou pompou a parádou, ako pomôcť farmárom okamžite, lebo sú v problémoch, lebo neúroda, lebo sucho, lebo počasie. Nikto neberie zámer tejto vlády aj tú snahu, ja si to vysoko oceňujem, ale august, 22. august 2012 bol priďaleko z dnešného pohľadu. Dnes sa predkladá návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že farmár bude môcť dostať 10 mil. eur podpory na červenú naftu alebo na zmiernenie nákladov na naftu. Kedyže to dostane farmár tieto peniaze? Niekedy v novembri, decembri 2013. On od minulého roku od augusta, keď sa mu neurodilo, bude musieť financovať svoju výrobu a dostane zmiernenie svojich škôd vtedy, keď predá úrodu, ktorú založil na jeseň minulého roku.

    Prečo? No v tomto návrhu sa tiež píše, že žiadosti sa predkladajú do 31. marca 2013, doklady sa dokladajú k tejto žiadosti na Pôdohospodársku platobnú agentúru do 15. októbra tohto roku. Keď 15. októbra farmár odovzdá tie doklady, tak reálne kedy má šancu platobná agentúra vyplatiť? Dajme mu mesiac na to, aby to spracoval, čo osobne z vlastných skúseností poviem, že je to málo, tak je to 15. november, je to na jeseň tohto roku. Aká je to pomoc, prosím? No pomáhame im tak, že dostali sa do problémov z titulu zlej úrody, sucha, dostal sa na okraj priepasti, chytíme lopatu, buchneme po hlave, rýchla smrť, s tebou sa viac nemusíme starať. Takto chceme pomáhať poľnohospodárom, ktorí sa dostali do problémov?

    Takýto istý princíp sa uplatňoval aj pri poskytovaní pôžičky. Minulý rok sme mali po tomto zasadnutí veľmi rýchlo predloženú novelu, kde sme okamžite reagovali na sucho, treba presunúť peniaze z envirofondu, aby sme mohli poskytnúť pôžičky farmárom. Koniec koncov pri vypísaní výzvy farmári museli sa tiež popasovať so stanovením, že podnik v ťažkostiach. Tí, ktorí sa dostali do ťažkostí, tí sa de facto o to ani neprihlásili. Zo 16-tisíc sa prihlásilo 41. Neviem, či mám správne informácie, pán minister môže ma doplniť, keď som dostal informáciu, že 29 z nich podpísalo koniec koncov pôžičku. Aká je to pomoc, keď vláda musela zasadať a parlament v zrýchlenom konaní prijímať riešenia pre 29 podnikov v tejto krajine? Keď sme mali pomôcť, tak sme mali pomôcť každému a nie len tým.

    Ja kvitujem túto snahu pána ministra o to viac, že pán minister z peňaženky európskych zdrojov pre rok 2013 spolu s ministrom financií vybrali 16 mil. eur z priamych platieb od našich farmárov. Aby ste pochopili, o čom rozprávam. V júli minulého roku minister financií odsúhlasil na Rade Ekofinu, že Slovenská republika bude uplatňovať pre rok 2013 moduláciu, a to znamená, že priame platby sa znížia o 4 %. Pri čiastke bezmála 400 mil. eur je to bezmála 16 mil. eur.

    Pán minister, vy nedávate farmárom nič viac a nič menej, len čiastočne vraciate to, čo odsúhlasil minister financií na Ekofine, že Slovenská republika bude uplatňovať moduláciu štyrmi percentami.

    Bývalý minister Becík v roku 2009, keď sa modulácia ako legislatívne opatrenie dostávala do legislatív Európskej únie, Slovenská republika mala oznámiť, že využijeme právo, keď to budeme musieť uplatniť, tak využijeme právo presunúť tieto peniaze do druhého piliera, teda na modernizáciu fariem. Takéto oznámenie Slovenská republika neodovzdala.

    Minuloročné rozhodnutie, to som kritizoval aj tu pri prerokovaní rozpočtu ministrovi financií, že sme poslali do Bruselu 16 mil. eur, ktoré sme mohli rozdať našim farmárom, v tomto roku sme ich poslali späť.

    Pán minister, na rokovaní výboru ste ma niekoľkokrát vyzvali, aby som vysvetlil, prečo de facto červená nafta bola zrušená. Dovoľte, aby som na to tu v pléne Národnej rady odpovedal. A odpoviem vám dôvodovou správou, ktorú ste predložili k tomuto materiálu. "Dôvodom na novelizáciu zákona bolo v tom čase hľadanie nových zdrojov do štátneho rozpočtu, teda snaha znížiť deficit verejných financií, odstrániť niektoré deformácie a výnimky, znížiť administratívnu záťaž orgánov colnej správy." Tá prioritná časť a pravda z tejto vety je v znížení deficitu štátneho rozpočtu. Preto, lebo prvá Ficova vláda nechala enormne vysoký deficit štátneho rozpočtu a nechala nám prázdnu špajzu a rozhajdákané všetky peniaze, ktoré sme mali k dispozícii. Ale k pravde patrí aj skutočnosť, že pre rok 2012 vláda Ivety Radičovej farmárom, ktorí nedostali červenú naftu, dala doplatky k priamym platbám v objeme 20 mil. eur. To znamená, že našla kompenzačný mechanizmus pre farmárov v tej istej výške - a toto sú fakty, ktoré je možné si overiť v dokumentoch, na ktoré sa odvolám. Ale doplatky k priamym platbám, hoc umožňuje Európska únia pre rok 2013 pre Slovenskú republiku v objeme viac ako 70 mil. eur, vláda Roberta Fica pre farmárov vyčlenila nula sumu, nula eur. Ba čo viac, včera sme tu viedli diskusiu o tom, že ako sa vyvíja nezamestnanosť, prečo sme v takej zlej situácii. Vo vami predloženom materiáli sa konštatuje, že na podporu vidieckej zamestnanosti vláda tiež nevyčlenila ani jeden deravý cent, teda pri tom rozpočte.

    Preto, keď už vláda chce skutočne pomôcť, tak by mala, pán minister, tak by ste mali tu za týmto pultom vystúpiť, otvoriť nanovo rozpravu a pred schvaľovaním tohto návrhu zákona dať pozmeňujúci návrh, ktorý § 2 ods. 1 písm. d) z tohto návrhu zákona vypúšťa. Aby nebolo pravdou, že tí, ktorí sú odkázaní, a tí, ktorí sa dostali do ťažkostí preto, lebo minulý rok bolo sucho, tak ich budete búchať lopatou po hlave, aby spadli za priepasť. Keď to urobíte, budem si tento krok vysoko vážiť a bude si to vysoko vážiť každý jeden poľnohospodár, ktorý čaká na každú korunu a každé euro pomoci od ministerstva pôdohospodárstva, ktorú dostal v podobe veľkolepých sľubov 22. augusta minulého roku.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte netradične, ale nad rámec tohto zákona chcem povedať pár slov k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona, lebo vidím, že to vyvoláva mnohé emócie. Ochrana pôdy a prečo je v Maďarsku inak a prečo je u nás inak.

    Slovenská republika, bohužiaľ, je viazaná medzinárodnými právami a záväzkami, ktoré si na seba prijala, ku ktorým som ani ja, ani moji kolegovia nemohli sa a nemali možnosť sa vyjadriť, pretože sa udiali predtým, než som sa ja aktívne začal zaoberať politikou. Teda ďaleko pred rokom 2002. Vtedy, keď Slovenská republika vstúpila do OECD, sme si mali ošetriť, že akým spôsobom je možné nadobudnúť, resp. predávať poľnohospodársku pôdu. To, že v Maďarskej republike urobili a nemôže nakupovať ani právnická, ani fyzická osoba poľnohospodársku pôdu, teda právnická osoba nemôže nadobúdať pôdu a fyzická osoba len občan Maďarskej republiky môže nadobúdať pôdu v Maďarsku, je to vďaka a jedine vďaka zákonu, ktorý Maďarská republika prijala pred vstupom Maďarskej republiky, vtedy, do OECD.

    My sme viazaní pravidlami, a keďže sme toto nemali, tak nebolo možné ani v tom čase a nie je možné ani teraz, nie je možné žiadať od pána ministra, aby prijal takéto riešenie, pretože nevie prekonať bariéru, ktorým Slovenská republika je viazaná vo vzťahu k OECD. V každom prípade musím povedať, že do roku 2014 ale pôda, pôda na území Slovenskej republiky je chránená z hľadiska nákupu fyzických osôb. Ja viem, že to je nie veľká časť, ale iná možnosť pre nás nebola. A keďže bolo možné predĺžiť v zmysle prístupovej zmluvy do roku 2014 túto ochranu, tak o túto ochranu Slovenská republika v roku 2010 aj požiadala a túto Slovenská republika z Európskej komisie dostala.

    Toľko na dovysvetlenie k predchádzajúcemu zákonu, že keď chceme hľadať riešenie, tak to riešenie nevychádza z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, nemôže vychádzať len a len zo slovenskej legislatívy, ale aj z medzinárodných právnych záväzkov, ktoré Slovenská republika na seba zobrala, a to prioritne ešte predtým, než sme vstúpili nie do Európskej únie, ale do OECD.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Tak prosím ďalšieho prihláseného rečníka pána poslanca Fecka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, budem krátky, lebo už asi ste toho mali dosť dneska. Takže chcel by som povedať, že ja, samozrejme, vítam všetku podporu, ktorá prichádza pre poľnohospodárov, či to bude omrvinka, alebo celý krajec. A chcem upresniť to, čo som aj na výbore, že táto podpora sa týka aj v tomto roku začínajúcich malých súkromne hospodáriacich roľníkov, lebo stále my operujeme s farmármi. No, kto je u nás farmár? Máme tu definíciu konečne danú? No nemáme! Ani farmy, nevieme, čo je.

    Takže to je ďalšia úloha, ktorá stojí asi aj pred vládou a v tomto volebnom období na pôde pôdohospodárstva, aby sme zadefinovali konečne, lebo operujeme to v každých zdôvodneniach. Európa to pozná, my to nepoznáme. Takže apeloval by som, aby sme sa tomu čím skôr venovali. A tak, ako som ja nemal jasné, či sa to týka, táto dotácia, na pôdu a zároveň na VDJ-čku, lebo v dôvodovej správe je to "alebo", tak dávam na vedomie, že podľa usmernení je to aj na pôdu, aj na VDJ. Takže v takomto duchu aby to bolo ponímané.

    A chcel by som nejak takto apelovať aj na tých, ktorí si zvažujú, či ísť do poľnohospodárstva, alebo neísť, pokiaľ by uvažovali, tak myslím si, že poľnohospodárstvo nikdy nevymrie, národ stále musí niečo jesť, takže chcem ich podporiť, že aj toto je taká jedna nejaká spruha možno pre tých nových, ktorí chcú tohto roku začať, nech idú poľnohospodárčiť, hoci je to ťažká rehoľa, ale myslím si, že je to rehoľa, ktorá nemá zániku a stále bude potrebná.

    Ďakujem pekne, iba toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu, pardon, ospravedlňujem sa. Na vystúpenie reaguje faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, ja len krátko. Nechýba tu len definícia farmy a farmára, ale sú tu aj súkromne hospodáriaci roľníci, o ktorých sa veľmi málo ako rozpráva. Sú to roľníci, ktorí majú menšiu výmeru tej pôdy, ale hospodária tu, a veľmi statočne a veľmi čestne. Ak sa naozaj potom, pán minister, bude uvažovať o tom, čo sa musí, hej, aby sme definovali, čo je farma a farmár, a aby sa to premietlo v tom zákone, tak aj títo súkromne hospodáriaci roľníci, drobní roľníci, ktorí majú menej možno veľakrát ako 100 hektárov, alebo 120 hektárov.

    Ja keď som mal možnosť s nimi komunikovať, hovoria, že od tých možno 70 do 100-120 hektárov oni sú schopní uživiť celú svoju rodinu, zamestnať 5-6 ľudí. To je ich názor, že takto by boli schopní ako uživiť svoje rodiny. A ak by to bola pravda, mohol by to byť naozaj veľký počet pracovných príležitostí aj pracovných miest v rámci Slovenskej republiky. Veľakrát je vidieť, že tá pôda naozaj nie je využívaná dostatočne, len sa mulčuje, kde sa ešte aspoň pokosí, zmulčuje, to je ešte lepší ten výsledok, ale mnohé lány a mnohé role sú zarastené burinou. Myslím si, že na týchto ľudí aby sme tuná nezabúdali.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Áno, pán kolega, ďakujem pekne, že ste reagovali s faktickou, je to 100-percentne pravda. Tí súkromne hospodáriaci roľníci predstavujú iba 10 % z pôdy, ktorú užívajú, sú v minorite veľkej. V súčasnosti tie poľnohospodárske podniky, ktoré sa buď sprivatizovali, alebo stransformovali v rámci družstiev, dominujú, samozrejme. A je to taká, by som povedal, že anomália, že tí naši najmenší zatiaľ sú zaznávaní a v mnohých prípadoch nedostávajú sa možnože ani k tým výhodám, ktoré tie väčšie firmy môžu dostať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce vyjadriť svoje stanovisko pán navrhovateľ?

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pôvodne som nechcel vystupovať, len vidím, že pán poslanec Simon sa správa presne takisto ako tu ten pán zo SaS, neviem, ako sa volá, ale to je jedno. Povie niečo, odíde - a je po dialógu. Takže aspoň do prázdnej lavice pána Simona.

    Pán poslanec Simon, čo to tu zas rozprávate, čo to tu zas klamete?! Čo ste to tu narozprával za, za zmes hlúpostí?! Vy jednoducho využívate, že ľudia, ktorí tu sedia, tomu nerozumia a len dávate signál do médií, lebo predpokladáte, že to niekto bude zajtra poobede pozerať, tak tu rozprávate také nezmysly. Ale žeby ste sa pustil so mnou do dialógu, to nie.

    Takže k tej vašej obhajobe tých podnikov v ťažkostiach. Pán Simon, my žijeme v Európskej únii, tam sú nejaké pravidlá, za ktorých štát môže dávať štátnu pomoc. Hádam si to tu nebudeme my dvaja vysvetľovať?! Nič iné sa na tento model nedalo použiť, ako je forma de minimis. Tá má vlastné pravidlá a tá hovorí o podniku v ťažkostiach. Len nie v takom ponímaní, ako to tu vy vykresľujete, že niekto dosiahol stratu a už nemôže dostávať.

    Pán poslanec, podnik v ťažkostiach je taký, ktorý má vlastné imanie záporné. To znamená, podnik, ktorý dlhodobo vykazuje stratu a ktorý dlhodobo vykazuje, že nie je schopný samostatne hospodáriť. Jednoducho vás Brusel nepustí. Podnik, ktorý je v ťažkostiach, nemá nárok od žiadnej banky pôžičku, lebo mu nikto nedá. Podnik, ktorý je v ťažkostiach, vzhľadom na to, že dneska máme všetko podniky súkromné, má tri možnosti:

    - Majitelia nadotujú, dajú jednoducho vklad do podniku a vyrovnajú záporné imanie. To je prvá možnosť.

    - Druhá možnosť je, urobia extra predaj nad účtovnú hodnotu, až ešte niečo majú, a z tohto predaja si vyrovnajú znovu záporné imanie.

    - Alebo je posledná možnosť, ktorú im ukladá iný zákon, vyhlásia na seba konkurz.

    Čiže povedzte mi, podnik, ktorý má na seba, pokiaľ nevie si vyrovnať záporne imanie, prečo má tento podnik dostať pôžičku, keď druhým zákonom má okamžite na seba vyhlásiť konkurz? Čo to je za nezmysel?! Čo to je za hlúpu konštrukciu, ktorú ste tu rozvádzal, vy ochranca tých, ktorí sú v ťažkostiach? Čiže najprv sa naučte pojem, čo znamená, a potom tu diktujte päť minút o nezmysloch, ktoré ste tu rozprával.

    Modulácia. To čo zas malo toto znamenať?! Kde ste zas doplietol tieto termíny. Vy jednoducho zneužívate poslancov na to, lebo viete, že túto problematiku nepoznajú.

    Ešte raz. Od roku 2006 Slovensko vedelo, že modulácia bude. Od roku 2009 bolo jasné, aká modulácia bude uplatnená. Vy tu spomínate, že minister financií Kažimír v júli odsúhlasil na Ekofine moduláciu. Pán poslanec, ja som sa v druhom polroku pýtal Európskej komisie a 17. 7., to znamená mesiac predtým, som dostal písomné oznámenie z Bruselu, že modulácia je povinná - povinná pre Slovensko a povinná pre všetky členské krajiny. Z čoho tu obviňujete ministra financií, keď mesiac o tom sme už mali rozhodnutie Európskej únie. Znovu tu verejne klamete!

    Posledná lož, ktorú ste tu povedal, doplatky k priamym platbám. Vy ste nie 20 mil., aby sme si to upresnili, 18,6 mil., vy ste to tu postavili ako skutočnosť, že veľkorysá a milosrdná vláda Ivety Radičovej, aj keď mala obrovské problémy, odtrhla si od úst a od kšeftov niektorých ministrov, ktorí v tej vláde boli, vrátane diskutujúceho, a dala veľkoryso 18,6 mil. na oltár slovenských poľnohospodárov.

    Pán poslanec, to bola povinnosť! To bol národný príspevok, lebo doplatky z Európskej únie ešte neboli na úrovni 100 %. Čo to tu zas klamete?! Keby nebolo Slovensko dalo 18,6 mil., tak ten zbytok 95, čiže vynásobte si toto krát 9, to by sme neboli dostali z Európskej únie. Čiže žiadna veľkorysá, veľkodušná vláda Ivety Radičovej nedala na oltár vlasti, len si splnila svoju povinnosť, aby nedošla o 9-násobok tejto sumy. To je pravda.

    Ale už keď sme tu pri tých doplatkoch, príplatkoch a tej vašej veľkorysosti. Tu je návrh pozmeňujúci k tomuto zákonu, ktorý predniesol pán Csicsai.

    Dámy, páni, opovrhujem všetkými, ktorí sa podeň podpísali s výnimkou poslancov, ktorí nesedeli v parlamente v minulom období, lebo títo poslanci nevedeli, čo podpísali. Tí nevedeli, aký tu bol cirkus. Tí nevedeli, ako sa tu vtedy poslanci za SDKÚ, za MOST - HÍD, za - kto tam ešte bol? - KDH a podobní, ako sa tu vyškierali, keď došli s veľkorysým návrhom zrušiť červenú naftu. Do roku 2013 Slovensko malo štatút červenej nafty odsúhlasené v Európskej únii. Všetky štáty Európskej únie využívajú fenomén červenej nafty. Prvý štát, ktorý zrušil dva roky pred platnosťou tohto fenoménu tieto možnosti podporiť slovenskú prvovýrobu, bolo Slovensko! Bolo Slovensko za vlády Ivety Radičovej, bolo Slovensko, kedy ministrom pôdohospodárstva bol Zsolt Simon, bolo Slovensko, kedy štátnym tajomníkom na ministerstve pôdohospodárstva bol pán Csicsai, ktorý to tu veľkoryso prečítal.

    Páni farizeji, čo to tu rozprávate?! Vtedy ste mali problémy? Dneska je štátny rozpočet prebytkový?! Vy tu idete zoštvor-, zdesaťnásobiť poplatky oproti vládnemu návrhu. Pomaly, že ste si stávky nedali, koľko navýšime! Vy si myslíte, že my nemáme problémy ekonomické pre napĺňanie štátneho rozpočtu? Ale aj cez to všetko sme povedali, aspoň tých 10 mil. dáme a zjednodušíme ten model. Lebo vy ste ešte aj tých 300 colníkov prepustili, ktorí zabezpečovali, ale aj pre iné sektory, nielen pre poľnohospodárov, červenú naftu. A dneska sa tvárite, že vy idete pomáhať slovenskému poľnohospodárovi a vy ešte tlačíte túto zlú vládu, aby navýšila.

    Páni, ja si myslím, že takí poslanci, ako je Pavol Hrušovský, ako je Béla Bugár, ako je Zsolt Simon, ako je Gabriel Csicsai, čiže priamo tí ľudia, ktorí rozhodovali o zrušení červenej nafty, by mali konečne vystúpiť a povedať slovenským poľnohospodárom, prečo išli proti slovenským poľnohospodárom. Je to hanba! Dneska idú politicky vydierať a vtiahnu do toho ešte aj poslancov, ktorí netušia, ako tu vtedajší poslanci SMER-u bojovali, že, preboha, už keď robíte konsolidačný balík, neberte aspoň tým poľnohospodárom, lebo za chvíľu tento sektor úplne zanikne. Nič by sa nebolo stalo, keby tí poľnohospodári tú červenú naftu mali. A vy sa dneska tvárite ako zástancovia, bojovníci za červenú naftu. Hanba poslancom typu Bugár, Hrušovský, Csicsai, Simon!

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, samozrejme, že mi nedá nezareagovať na diskusiu, ktorá tu prebehla, lebo, tak ako povedal pán minister, od práve tých pánov poslancov, ktorí sa podieľali na likvidácii červenej nafty, a tieto populistické - musím povedať populistické - výpočty, tak ich urobil aj pán poslanec Csicsai, kde počíta celkovú sumu na jeden liter nafty a neráta ani pritom, že vlastne ide dotovaná časť spotrebnej dane z nafty. A populisticky sa môžu predháňať s pánom Simonom, či dáme 10 mil., 20 mil., 50 mil. Ako poľnohospodár môžem povedať, že, áno, dal by som im aj 50 mil., ale každopádne musíme rátať s tým, že rozpočet skutočne je v tomto roku obmedzený a buďme radi, že vláda urobila maximum, čo mohla dať. A keď dáva 10 mil. na naftu pre farmárov, tak ja za farmárov chcem povedať, že ďakujeme.

    Toľko populizmu, koľko bolo v pozmeňujúcom návrhu predneseného od pána poslanca Csicsaia, som teda skutočne už dlho nepočul a nemá to absolútne žiadne opodstatnenie.

    No a čo sa týka pána poslanca Simona, ja len doplním pár poznámok. Farmári v ťažkostiach. Veľký bojovník za farmárov v ťažkostiach - pán Simon. Pán Simon likvidáciou červenej nafty dostal mnohých farmárov do ťažkostí a dneska bojuje za farmárov v ťažkostiach. Ale musíme si povedať, kto definuje pojem farmár alebo podnikateľ v ťažkostiach? Európska únia. Európska únia presne dáva pravidlá, kedy môže dostať alebo nemôže dostať a kto v ťažkostiach je. Firma, ktorá je v konkurze, v likvidácii, exekúcii a ktorá má záporné vlastné imanie, nemôže dostať podporu z hľadiska pravidiel Európskej únie. Pán Simon to veľmi dobre vie. Pán Csicsai to veľmi dobre vie. Ale pán Simon horlivo bojuje za farmárov, ktorí sú v ťažkostiach, alebo podniky, ktoré sú v ťažkostiach. Čiže nič iné, len bohapustý populizmus, ktorý tu predvádza v záujme ukázať sa pred farmármi, že on je ten zástanca tejto výroby.

    Pán minister sa pýtal na výbore, prečo títo ľudia, tuná sa pýta, prečo tí ľudia zrušili červené naftu? Pán minister, odpovede sa nedočkáš. Dovoľ, aby som ti ja dal odpoveď na to, prečo zrušil pán Simon, Bugár, Hrušovský, a hlavne pán Simon, červenú naftu, ktorý s tým súhlasil.

    No v prvom rade preto, že pán Simon je autorom podpory ničoho. On je autorom podpory poľnohospodárov, aby nevyrábali, aby dostávali peniaze tí, ktorí nevyrábajú. A nastavil pravidlá tak, že čím menej vyrábajú, tým majú lepší ekonomický výsledok. No tak potom ich núti k tomu, aby nevyrábali. A farmári, ktorí nevyrábajú, nepotrebujú naftu, tak preto ju zrušil. To je moje vysvetlenie, prečo bola zrušená červená nafta.

    A druhé vysvetlenie je, ktoré je z kruhov súčasnej opozície, keďže vtedajší minister financií pán Mikloš požadoval vyšší odvod zo štátnych lesov do štátneho rozpočtu a pán Simon, aby zamedzil tomuto zvýšenému odvodu zo štátnych lesov do štátneho rozpočtu, tak si dohodol s pánom Miklošom, že jednoducho zrušia červenú naftu na úkor toho, aby bol nižší odvod, aby mohol obchodovať s jeho tromi firmami, ktoré má v štátnych firmách, obchod s drevom. Toto je pravý dôvod, prečo obetoval poľnohospodárov. Obetoval poľnohospodárov a obetoval ich naftu kvôli jeho obchodom s drevom. Toto je pravý dôvod! A treba farmárom povedať, prečo došlo k zrušeniu červenej nafty. A prečo došlo mnoho farmárov do ťažkostí. Toto je ten pravý obraz pána Simona a treba to o ňom jasne vedieť a povedať.

    Myslím si, že ostatné poznámky, ktoré tuná boli, či už pán kolega Fecko ohľadne malých farmárov a pojmu pán kolega Kuffa. Pojem farmár sa nejak zdomestikoval z cudzieho slova používaného hlavne v Spojených štátoch amerických alebo na americkom kontinente. U nás sme mali poľnohospodára alebo roľník, alebo v legislatíve máme súkromne hospodáriaci roľník, aj keď iba tento pojem je definovaný v legislatíve, máme tu niekoľkohektárových, niekoľko tisíc hektárových súkromne hospodáriacich roľníkov. Je to otázka právnej formy. Čiže ak hovoríme o farmárovi, tak hovoríme o poľnohospodárovi, ktorého jedna z foriem je aj súkromne hospodáriaci roľník, či to je právnická osoba, alebo ako je eseročka, alebo akciovka, alebo to je družstvo, hovorí o právnickej osobe. Myslím si, že veľmi dobre rozumieme, ak používame pojem farmár, že hovoríme o poľnohospodárskom podniku, ktorý pôsobí v nejakej forme hospodárenia od SHR-ky po obchodnú spoločnosť alebo poľnohospodárske družstvo. Takže na vysvetlenie k tomu len toľko. A myslím si, že nie je treba klásť nejaký výrazný dôraz v zákonoch definovať, že čo je farmár a čo je poľnohospodár. Je to presne definované v Obchodnom zákonníku.

    Ctené kolegyne, kolegovia, vzhľadom k tomu, že je piatok, pomaly obed, nebudem naťahovať rozpravu. Snáď len poznámka ešte ku kolegovi Hlinovi, ktorý hovorí, že niektorí farmári z červenej vyrábajú bielu. Dnešná podpora je vlastne kompenzácia určitej spotrebnej dane alebo určitého cenového doplatku k nafte. To znamená, že už sa nafta nefarbí.

    A chcel by som poprosiť, aby sa svojím spôsobom nedehonestovali poľnohospodári, ktorí používajú červenú naftu. Ak niekto špekuluje s niekoľkými litrami nafty, že ju postaví na slnko, lebo asi si vieme predstaviť, že ak niekto stavia v nejakej plastovej fľaši na slnko niekoľko litrov nafty, že to nie je, nedelí a nenásobí v tom význame podpory červenej nafty, ktorá tuná bola, a skôr to uráža poľnohospodárov, ktorí tú naftu využívali efektívne a podľa pravidiel. A nebolo to vôbec pravidlo mať niekto pár litrov nafty, niekde si postavil a myslel si, že vytvorí z červenej bielu. Čiže dneska sa nafta nefarbí a vlastne sa ten proces zjednodušil.

    Ctené dámy a páni, ďakujem pekne a prosím o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prešujem rokovanie o tomto bode programu. Mal by nasledovať návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciách. Vzhľadom k tomu, že prekladatelia dostali neskôr pripomienky a chcú ich zapracovať do pozmeňujúceho návrhu, zároveň sa tu nenachádza nikto z predkladateľov, tak sa nebude o tomto návrhu rokovať.

    Nasledujúcim bodom programu...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja nemôžem, bohužiaľ, robiť aj jedno, aj druhé, celkom to nie je možné.

    Nasledujúcom bodom programu je druhé čítanie o návrhu mandátového a imunitného výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 233. Spoločná správa výborov má tlač 233a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Čížovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 233.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní sa už nebudem venovať odôvodneniu návrhu zákona. To sme urobili v prvom čítaní. Teraz len dovoľte veľmi krátke stanovisko k spoločnej správe a prípadne k ďalším materiálom, ktoré súvisia s prerokovaním v druhom čítaní.

    Chcem vám oznámiť, že sme dostali všetci aj stanovisko vlády k tomuto návrhu zákona. Vláda súhlasila s týmto návrhom s tým, že mala dva pozmeňujúce návrhy. Po konzultácii s legislatívnom odborom sme nepristúpili k tomu, že by sme ich doplnili, pretože je možné malú legislatívnotechnickú úpravu urobiť aj v rámci úpravy po treťom čítaní. Má to k dispozícii legislatívny odbor pri vypracovaní čistopisu.

    Rovnako chcem povedať, že spoločná správa výborov, obidva výbory odsúhlasili tento návrh zákona bez pripomienok. Takže myslím si, že môžme pristúpiť k rozprave v druhom čítaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Milanovi Panáčkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 233), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 307 zo 6. novembra 2012 pridelila návrh Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 121 z 20. novembra 2012 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predmetnom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru NR SR k návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o priestupkoch odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 233a), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 59 z 27. novembra 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu výborov podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán Hlina, to je do rozpravy? Dobre. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení moji milí kolegovia, ja som sa narodil, teda som z hornej Oravy, čiže som katolíkom, čiže, a nemienim to meniť, som s tým spokojný, ale keby som možno nebol, tak by som sa stal, neviem, aké je že také nejaké fatalistické niečo, že znamenia, že kedy sú alebo nie sú. No dnes je zas ďalšie z veľkých takých až na úrovni znamení, že my v piatok poobede ideme rozprávať o tomto návrhu, o ktorom som sa dozvedel, že je naprieč politickým spektrom, ktorý v zásade hovorí, znova pre ľudí, aby tomu rozumeli, ktorí tomu nerozumejú, hovorí o tom, kde aj v dôvodovej správe bolo uvedené, že keďže poslanci nemajú nadriadených, tak v zásade by nemalo sa niekde zbierať informácie, že spravili posudky. No to je taká drzosť, že to fakt len môže vyjsť z tohto parlamentu! To iné parlamenty by si do dôvodovky dali tú prácu, že by to možno ináč napísali. Ale naša, tu možno pán Číž je autorom dôvodovej správy, úplne bez kúska hanby napísal, poslanci nemajú nadriadených, čiže je zbytočné, aby im niekto posielal priestupky poslancov. To je drzosť! To je drzosť, to tam napísať, drzosť to vôbec chcieť.

    A to, že to vyšlo zrovna teraz na piatok, tak ja podám ľuďom, možno to zo päť ľudí pozerá, podám ľuďom informáciu, že ako prebieha také rokovanie v sále v piatok s účasťou. Takže poslanecký klub SaS nula prítomných členov, poslanecký klub SDKÚ, bývalej to vládnej strany, nula prítomných poslancov, poslanecký klub KDH štyria prítomní poslanci...

  • Reakcia z pléna.

  • V sále, v sále, hovoríme o sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja hovorím o sále. Čiže v sále sú štyria prítomní poslanci. Poslanecký klub MOST - HÍD nula prítomných poslancov, poslanecký klub OĽaNO štyri, sedem prítomných poslancov. Zvyšujeme počet prítomných členov na päť KDH, čiže druhý najlepší z opozičných. Si zoberte, teraz spravíme bilanciu opozičných, čiže najlepšie dopadlo OĽaNO, druhé KDH a traja experti nula, oni nebudú predsa v piatok robiť. Načo by robili? A ešte tu nechajú naprieč politickým spektrom návrh, že poslanci nemajú nadriadených a nemal by kto o nich zbierať informácie, či urobili priestupok. Ešte takú drzosť! Čiže dvakrát drzosť. Čiže dve drzosti, to je ako tá zásada: dvojitý zápor vlastne rovná sa súhlas. Čiže dvojitá drzosť, na konci je to bohumilá vec?

    Pokračujem ďalej.

  • Reakcia z pléna.

  • A ja viem, o čom hovorím. Pokračujem ďalej. Zastúpenie klubu poslancov SMER-u, narýchlo zrátam, narýchlo, lebo to pôjde rýchlo, tri, päť, šesť, sedem, osem. Osem prítomných poslancov, čiže ungefähr 10 %.

    Čiže, vážení poslanci, vážení voliči, vážení občania tejto krajiny, ktorí to pozeráte, vedzte alebo nevedzte, že vašich platených zástupcov tu máte presne toľko, koľko som vám povedal. V piatok poobede.

    A ešte vám poviem jednu vec zaujímavú, čo som ani nevedel, že to je. Pri prezenčkách máte podpisovú listinu, kde sa môžte napísať, že chcete miestenku na IC-čko. A viete, kedy odchádza IC-čko? IC-čko odchádza o pol druhej. Dneska rokujeme do tretej. Predstavte si, vo Volkswagene, keď robíte, ja neviem, jak tam idú zmeny, že ste do tretej. Predstavte si, že by niekto dal niekde na výrobný pás, vedľa na skrinku, že napíš si miestenku. No predstavte si tú drzosť. No neviete si to ani predstaviť. To sa ani nedá predstaviť. Ale v tomto parlamente, ktorý slúži, už to veľakrát hovorím, úplne niekomu inému, tu drzosti sa nebojíme žiadnej! Aj absolútnej.

  • Reakcia z pléna.

  • IC-čko by mali posunúť, lebo spôsobuje to, čo spôsobuje.

    Zoberte si tú drzosť, o pol druhej odchádza IC-čko a pri prezenčkách je napísané, že keď chcete miestenku, máte sa tam podpísať. Toto je parlament Slovenskej republiky v roku 2013! A ide to horšie a horšie a horšie. Ja som myslel ku koncu minulého roka, že to už je únavou, že oddýchnutí po Novom roku prídeme v plnej sile a forsáži a budeme dreť, budeme chcieť. Práve naopak.

  • Reakcia z pléna.

  • Dokonca nejaká poslankyňa, tá sa ešte zabudla v Thajsku.

    Pán kolega, nevyrušujte ma, dobre?!

  • Reakcia z pléna.

  • Tak si dajte štuple do uší a ja môžem hovoriť v tomto parlamente, ja som tu zvolený a vy ste tu zabudnutý dvadsať rokov. Takže prosím vás, vydržte, dobre?! Ja hovorím, o čom hovorím.

    Tu niekto si dovolil elementárnu, úplne absurdnú drzosť, to znamená povedať, že poslanci nemajú nadriadených, to znamená, že už ani nechcú, aby sa niekde zbierali informácie, že niekde nejaké priestupky spravili. Prišlo to symbolicky na piatok. A informáciu o tom, koľko je nás prítomných, som podal pre verejnosť, aby si to pamätali.

    Ešte poviem, skôr ako vyvrcholí moje vystúpenie, poviem, pán predseda parlamentu mi sľúbil a povedal, že nemá problém so sprístupnením kamier. Na poslaneckom grémiu tam obišla hrúza všetkých, tak nakoniec je problém so sprístupnením kamier. Tak je alebo nie je problém so sprístupnením kamier? Nech ľudia vidia, aby som im nemusel podávať informáciu, že koľko je ľudí v parlamente. Nech ľudia vidia, koľko poslancov za nich bojuje dňom i nocou, srdnato, bojovne, hrdinsky, naštudovane, fundovane. Nech vidia, nech si vedia urobiť názor. A keď príde aj k tej urne, aby si na to spomenuli. To bude kľúčový moment!

    Kľúčový moment pre parlamentnú demokraciu bude to, či Paška sprístupní alebo nesprístupní zábery z kamier, vám poviem, lebo my sme to už tak dopracovali. Lebo aspoň troška hanby v niekom by mohla byť, aspoň by sa tu mal mihnúť, mihnúť trošku zľahka, nech ma aspoň tá kamera vidí. Som zvedavý, naozaj som zvedavý, ako bude pokračovať. A budúci týždeň som chvíľku zaspal, v úvodzovkách, s tlakom na Pašku, že či áno, alebo nie. Ale budúci týždeň sa ohlásim u predsedu nášho slovenského parlamentu a budem sa ho pýtať: "Pán predseda, sprístupníte alebo nesprístupníte zábery z kamier? I keď poslanecké grémium naprieč politickým spektrom vám povedalo, že to nie je vhodné." Som zvedavý, budem chcieť vedieť odpoveď.

  • Reakcia z pléna.

  • Je, určite, lebo hovoríme o závažnej norme, závažnej norme... Veď ja nemám kamery, pán kolega! Vidíte, ja nemám, ja, mne to je jedno, ja aj do betónu viem. Nemám kamery, ja kvôli sebe, kvôli môjmu vnútornému pocitu to hovorím, nie kvôli kamere. Ja viem, že takých tu je ix, že kvôli kamere by tu takto brneli, brneli a čakali, aby to... Nie. Mne je to jedno, či je hore niekto, alebo nie je. Kvôli môjmu vnútornému, mojej vnútornej katarzii to hovorím, aby som vedel, že to má význam. Možno to má význam. Lebo vy ste predseda, nie. Ste predseda toho výboru? Ani neviem.

    Taký mizerný výbor, keď to donesie tu, donesiete takéto niečo! Čo hovoril, čo hovoril doteraz? Zrušili sme si priestupkovú imunitu, zrušili, na veľký tlak. V poriadku, nikto nespochybňuje. To je v poriadku. Stále však, keď niekto niečo urobí, to znamená, sa rieši, že čo doteraz nebolo, hej, pre ľudí to hovorím, pre tých päť, čo to pozerá, že keď doteraz sme ju mali, teraz ju nemáme, ten sa prejedná, ten priestupok, udelí sa prípadne nejaká bloková pokuta, stále platí to, že tá informácia o výsledku toho ide na mandátový a imunitný výbor, to znamená, tam sa tie informácie kolektujú, to znamená zbierajú.

    Teraz tu niekto si spomenul, že to nemá význam. A ja hovorím, a ešte v dôvodovke napíše, že poslanec nemá nadriadeného. Ja hovorím, že to význam má. Som zásadne proti, aby takéto niečo bolo. Nech to tam je. Čoho sa bojíte?! Ja viem, že keď sa zozbiera, že za rok chytili niekoho z vás trikrát nachľastaného za volantom, že to možno nebude dobré, keď sa nejaký novinár na mandátovom a imunitnom výbore spýta, že aký je... (Reakcia poslanca Číža: "... aby som ako predseda mandátového mohol začal konať, to chcete urážať kolegov? O elementárnu slušnosť vás poprosím ako predseda mandátového výboru.")

    Ššššš... Kľud. Dobre? Kľud.

  • Pán poslanec, pokračujte, nech sa páči.

  • Toto doteraz na to slúžilo. Táto informácia sa dala získať. To znamená, zozbierať alebo mať kolektované informácie o tom, kto aké prípadne priestupkové delikty má. Samozrejme, nemá to vplyv na jeho, na jeho krásu, ale môže to mať vplyv na to, že keď niekto k tej urne príde.

    Čo chcete urobiť týmto návrhom? Týmto návrhom chcete urobiť to, že to už nezbierate, to znamená, neviete. A keby ste o nejakom poslancovi chceli vedieť, či chodí nachlentaný v aute alebo či, nedajboh, ja neviem, nepytliači, alebo, ja neviem, tých zbojníctiev, ktoré sa v rámci priestupkového zákona, je veľa, tak mu poviete: "Nech sa páči, obehnite všetky Policajné zbory, všetky obvodné úrady a tam si to vyzberaj." No kto si to dá? Takto sme to mali všetko v kope. Už vám to vadí niekomu? To vadí? To je problém? Mne to nevadí. Vám to vadí? Komu to tam vadí, že to sem doniesol?! A takto to krásne prišlo na piatok, v tejto komornej atmosfére tu o tom budeme jednať, nie? A vy sa ponáhľate. Kde sa tak ponáhľate?! Ste tu dvadsať rokov už, či ste tu dvadsať rokov a pätnásť minút navyše, nič sa nestane. Nedelí, nenásobí. Vydržte! Kľud!

    Celé je to o tom, niekomu to vadí, niekomu to vadí, že niekde tie informácie sú. A ja sa pýtam - prečo? Zle sa pýtam?

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické, štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Martin Fecko.

  • Pán kolega, áno, zdieľam tiež takýto názor, že keď sme v práci, tak sme v práci. Môžme hovoriť, že sme po kanceláriách, po Národnej rade, všade možne môžme byť. Ale tu by si mal, pán poslanec, minimálne 50 % z toho dňa sedieť a absolvovať to, čo sa tu deje. A ďalšie IC-čko, ktoré ide, ti poviem, ide 17.33 hod. dneska a ja ním idem domov do Prešova a nemám s tým problém a som tu a sedím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. V prvom momente chcem upozorniť, že to IC-čko 13.30 hod. už chodí dlhé roky, dokonca aj za čias ministrovania pána podpredsedu Figeľa to IC-čko chodilo presne o takomto čase, čiže ten grafikon sa za pána Počiatka nemenil.

    Po druhé, čo sa týka toho alkoholu za volantom, myslím si, že bol to trošku zlý príklad, lebo pokiaľ by poslanca nachytali opitého za volantom, tak v tom prípade by sa to neriešilo len tu, ale by sa to riešilo ešte aj na iných príslušných orgánoch, lebo už by to bolo minimálne na hrane trestného činu.

    Čo sa týka ďalšieho pri vystúpení pána poslanca Hlinu, no dovolím si skonštatovať, že to, čo ste tu predviedli, pán poslanec, trošku to nadľahčím, je asi úroveň tretej cenovej v prípade teda, že mne to asi tak pripadá, že pani manželka vás už doma asi nechce počúvať, tak jednoducho ste si mysleli, že vás tu budeme my počúvať. Samozrejme, nadľahčujem to, ale v tej rovine, že bolo to absolútne nefér voči poslancom, ktorí tu nie sú, ich nejako tak očierňovať. Samozrejme, je to ich chyba, že tu nie sú.

    Ale na druhej strane pán predseda mandátového a imunitného výboru je človek, ktorý je dvadsať rokov v Národnej rade Slovenskej republiky ako odborník, čiže nejako ho znevažovať týmto spôsobom, bolo absolútne hrubé a nemiestne, zvlášť pritom, čo všetko vykonal pre Slovenskú republiku.

    Čiže z mojej strany berem to iba ako taký kabaret, ktorý asi už doma u vás nikto nemá záujem počúvať, tak ste to prišli tu predniesť.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Jozef Mikloško.

  • Milý Lojzo, trošku si sa rozhorčil, ale bolo to treba rozdeliť na dve veci: jedna je účasť poslancov, dobre, a druhá je tento zákon, ktorý dáva mandátový a imunitný výbor, v ktorom som aj ja. V tom prvom prípade chápem tvoje rozhorčenie, v tom druhom celkom nechápem, no.

    Mandátový a imunitný výbor si plní svoju povinnosť a právo na to, že stále dostáva od policajtov oznámenia, že niektorý z poslancov išiel stovkou v Hornej Dolnej, a teda a tak ďalej atď. Po strate tej priestupkovej imunity je to zbytočné, je to zbytočne zaťažujúce aj policajtov, aj nás. A teda má sa to vybaviť na mieste pokutou alebo nejakým iným spôsobom. Čiže vlastne ide o to, aby sme sa tohto už zbavili, aby policajti nemuseli, podľa dnešného zákona musia, dávať tieto hlásenia tam.

    Ja keď môžem ešte tých tridsať sekúnd využiť, mne sa nepáčilo to, a asi si vždy budem už do smrti vyčítať, že som tak rýchlo odsúhlasil stratu jak priestupkovej, tak aj trestnoprávnej imunity. Ak by v tomto štáte došlo k nejakému vážnemu poškodeniu demokracie, potom by sme videli, čo to znamená, keď poslanci majú stratu imunity a vlastne nemôžu nič. A takisto keď prídu prvé difamačné žaloby na poslancov za ich výroky a za niečo, v iných štátoch to už zakúsili, vtedy uvidíme, čo to znamená, že poslanci sú vlastne bez týchto imunít.

    Takže mrzí ma, že si sa pred víkendom takto rozhorčil. A my z mandátového a imunitného sme to schytali troška neprávom a tí, čo sú tu neni, to jak pán farár keď káže a hreší, čo sú není na omši, a tí, čo sú tam, tí to nemusia počuť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán Igor Matovič.

  • Lojzo, aj keď si v podstate v tom vypočítavaní náš klub označil de facto za klub s najvyššou účasťou percentuálneho zastúpenia vlastne tuná v pléne, a tým pádom to viac-menej bolo niečo, čo nám pomohlo, alebo si nás vlastne teda pochválil, dovolím si ohradiť sa voči pár veciam.

    Jedno, mrzí ma klamstvo, ktoré si povedal, citujem: "Poslanecké grémium naprieč politickým spektrom odporučilo nezverejňovať záznamy z kamier pánovi predsedovi parlamentu." Tým pádom si povedal, že aj zástupca nášho klubu na poslaneckom grémiu hlasoval za, alebo odporučil nezverejňovať záznamy z kamier. Po prvé nemáš to odkiaľ vedieť a po druhé to nie je pravda, a inak povedané, je to hrubá lož. Nikto za náš klub nikdy nehlasoval a neodporúčal predsedovi Paškovi, aby nezverejňoval nejaké záznamy z kamier.

    Druhá vec je, keď si povedal, že kľúčový moment pre parlamentnú demokraciu bude sprístupnenie záznamov z kamier. Ja si myslím, že sa hlboko mýliš. Lebo viem, že, viem si predstaviť viacerých poslancov, ktorí keď nemajú čo robiť, tak si prídu sadnúť do sály a tvária sa teda, že niečo robia, a v skutočnosti nerobia. Naozaj, poslanecká práca nie je iba o vysedení si tu nejakého vajíčka alebo znesení nejakého vajíčka, sedenia nezmysluplného v pléne, ale veľakrát aj o stretaní sa s ľuďmi. A keď sa pôjdeš pozrieť do našich priestorov nášho klubu, tak tie tri miestnosti, ktoré máme, tak sú permanentne plné s nejakými ľuďmi, ktorí za nami prídu, s ktorými sa stretáme, a aj naši poslanci tam sú.

    Čiže búšiť tu teraz populisticky do toho, že jedinou prácou poslanca je sedieť v pléne, tak je naozaj čistý, hrubý, vulgárny populizmus. Jasné, uznávam mieru, že každý teda ten poslanec by sa tu aspoň kedy-tedy mohol ukázať aspoň pri tých zákonoch, ktoré spadajú do jeho odbornosti.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Ďakujem pekne. No, sa to nebude dať stihnúť, ale len krátko k niektorým veciam.

    Jak som po revolúcii robil v takých študentských organizáciách a tak už si to môžem dovoliť po tých rokoch povedať, že ako ďalšia generácia vedenia prichádzala, tak to šlo hrubo a hlboko dole vodou. To znamená, prvá, hej, Zuza Mistríková, Sveťo Bombík, proste to boli osobnosti. Čo jedna generácia, to išlo prudko dole vodou. A nakoniec to skončilo, a nemôžem to tu povedať, lebo si ctím ten mikrofón, teda tak škaredo.

    A mne to tak trošku pripadá, pán kolega Martvoň, nič v zlom, akože tie vaše oslavné ódy, to už tá posledná generácia tých študentských ľudí v tom vedení, ešte možno o nejakú takú fazónu ešte držalo, ako nič v zlom, pán kolega, nič v zlom akože, fakt, treba nejakú úroveň v tom. Človek by si povedal, že tí druhí budú lepší, a potom v zásade povieš, radšej nech je tu pán Číž, ako takí ako vy. No tak, viete, to je také už smutné skonštatovanie. Ja by som radšej povedal, nech sú tu mladí, noví, ako trebárs pán Číž, ktorý je tu zabudnutý už 20 rokov. Ale ťažko, naozaj ťažko.

    Mandátový a imunitný výbor v tom nie je nevinne. Mandátovo-imunitný výbor si neuvedomil tú politickú rovinu toho, keď písal dôvodovú správu a že čo vlastne hovorí.

    A čo sa týka toho, ja mám informáciu od človeka, ktorý spravuje túto Národnú radu, to je oficiálny výstup, že na grémiu je takýto výstup z grémia, hej, že rozhodnutie o nesprístupnení kamier. Ale pravdou je, ako poznám Joža Viskupiča, ktorý, myslím, že tam vtedy bol, tak predpokladám, že on s tým problém nemal. Čiže ak by mal byť to problém, tak predpokladám, a jak mám pocit, jak sa to Joža dotklo alebo nedotklo, tak jemu sa ospravedlňujem, lebo on, predpokladám, že by s tým problém nemal.

    A naozaj nakoniec len poviem, svet neni čierny abo biely, ale má mieru. Stvoriteľ alebo príroda veciam dala mieru a tú nedodržiavame!

  • Tým sme dokončili rozpravu, ktorú vyhlasujem za skončenú. Chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda k rozprave zaujať krátke stanovisko.

    Pán Hlina, počul som od viacerých múdrych ľudí u nás v klube, že absolútne nemá význam sa s vami pustiť do akéhokoľvek rozhovoru, lebo je zaručené, že kultúrneho a zmysluplného dialógu sa s vami nedočkám. To je prvý zásadný problém. Ale napriek tomu si myslím, že naozaj našou povinnosťou je rešpektovať sa ako kolegov, lebo každý z nás má nejakú legitimitu voličov, ktorí nás sem poslali.

    Pán Hlina, ďalší rozmer, ktorý tu je, okrem obrovského množstva agresivity a všeličoho možného, čo nechcem komentovať z tejto pôdy, existuje niečo, čo je ako parlamentarizmus a my naše rokovanie v parlamente máme upravené rokovacím poriadkom. Je to preto, pretože nás je tu 150. A každý z nás má nejakú predstavu, chcel by o niečom hovoriť, má nejaké priority a vzhľadom na to, že kto trošku niečo vie o parlamentarizme, vie, že za tých okolností by tento 150-členný ansábel nebol uriaditeľný, a preto sme si zákonom schválili rokovací poriadok, ktorým vy, ak dovolíte, principiálne pohŕdate. Principiálne a vedome sám ho nedodržiavate, ale zabúdate, že to je zákon. Nechcem urobiť záver, že pohŕdate všetkými zákonmi, lebo tým by som sa začal správať tak, ako sa správate vy.

    Pán poslanec, musím vám povedať, že o veciach, o ktorých ste hovorili, nemáte ani páru. Netušíte o tom, aká je právna úprava priestupkov k poslancom, nesledujete vôbec, aký je zmysel tejto úpravy, čo sa kedy stalo. Ale tragické je, že o týchto všetkých veciach sme hovorili v prvom čítaní. Vtedy sa posudzuje návrh zákona, ako taký zmysel v kontexte na iné právne normy a podobne. Dneska prerokovávame to, čo sa vo výboroch prerokovalo, diskutujeme o prípadných pozmeňujúcich návrhoch. To, čo ste tu predviedli, tú bezmedznú exhibíciu, dehonestuje tento parlament a ja sa teda na tom ďalej nechcem podieľať.

    Len veľmi krátko. Tento návrh zákona spôsobil to, že v čase, keď poslanci disponovali priestupkovou imunitou, tak v takom prípade sme v jednej z noviel, ešte v čase, keď platila táto úprava, dali aj povinnosť, že aby sme teda predsa len zväčšili tú možnosť kontroly poslancov pri priestupkovej imunite, že teda budú policajti oznamovať každý priestupok policajta (pozn. red.: správne má byť "poslanca") do Národnej rady. Už vtedy, v predchádzajúcom období ale mandátový výbor zistil, že nemá kompetenciu, aby čokoľvek s týmito oznámeniami robil, pretože on má presne zákonom stanovenú pôsobnosť, veci, ktoré súvisia s prísahou Slovenskej republiky, a ďalšiu veľmi dôležitú, sú vzťahy medzi poslancami a prípadné urážky medzi poslancami, pán kolega. To sú zásadné veci, ktoré máme k dispozícii v rámci našich kompetencií.

    Na základe toho, keďže už poslanci nedisponujú priestupkovou imunitou, výbor pristúpil k tomu za tých okolností oznamovať výboru priestupky poslancov, ktoré sú známe, ktorí sú postihnutí ako každý iný občan, a výbor nemá žiadny mechanizmus, aby čokoľvek s týmito vecami robil, už len z toho dôvodu, mimochodom, čiže pokiaľ je poslanec normálnym poslancom, tak platí ústavné právo a ústavné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že nikto nesmie zbierať nejaké hanlivé a iné údaje o nejakých ľuďoch, pokiaľ na to nie je zákonné zmocnenie.

    Čiže v danom prípade výbor nespravil nič, len veľmi krátku a malú novelu, že jednoducho túto povinnosť Policajného zboru oznamovať priestupky poslancov zrušil.

    Dôvody, ešte raz, práve preto, pretože nemá s nimi čo robiť, nemá dokonca ani právomoc ich brať na vedomie podľa zverenej kompetencie. To je celé.

    Ďalší problém, ktorý tam bol, vzhľadom na to, že ešte v tomto priestupkovom zákone bola uvedená povinnosť, že v danom prípade sa oznámi, ak nie je možné vykonať priestupkovú právomoc, pretože tá sa nedotýka len poslancov, dotýka sa sudcov, prokurátorov, ústavných sudcov a podobne, tak vo väzbe na poslancov nemôžeme oznámiť nadriadenému poslancovi spáchanie tohto priestupku, pretože formálne právny systém, právny systém neupravuje nejakého nadriadeného pre poslancov, naopak, zdôrazňuje ich právo na absolútne slobodnú vôľu a na to, že sú neriadení.

    Takže to sú tak samozrejmé veci, že ani v náznaku ani u ľudí, ktorí majú povedzmeže ostrý a vyhranený vzťah k imunite poslancov, v danom prípade nevznikla pochybnosť.

    Pochybnosť vznikla len tam, kde principiálne odmietame skutočné poznanie stavu, poctivé štúdium právnych predpisov, poctivé skúmanie právneho prostredia, ale bez prípravy a veľmi populisticky a s hlbokou neznalosťou potom otravovať tento parlament totálnymi nezmyslami.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, v rokovaní 14. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 350. Jeho pridelenie na rokovanie výborov je v rozhodnutí č. 327.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ottovi Briximu, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, tak ako už bolo spomínané, predmetný návrh predkladám ja, menovite Otto Brixi, spolu s kolegami Antonínom Cicoňom a Dr. Antonom Martvoňom. V skratke k samotnému predmetu a dôvodovej správe.

    Uplatňovanie predmetného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. v praxi preukázalo nevyhnutnosť upraviť a spresniť niektoré ustanovenia zákona tak, aby bola zabezpečená jeho jednoznačná aplikácia v praxi, ako aj právna úprava v oblasti činnosti s lesným reprodukčným materiálom dostatočne zohľadňovala očakávané klimatické zmeny vo vzťahu k zásadám prenosu lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa.

    Prijatie účinných opatrení z hľadiska očakávaných klimatických zmien pri obnove lesa je základným predpokladom zvyšovania biodiverzity, ekologickej stability a zachovania lesov ako zložky životného prostredia a prírodného dedičstva Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorým bol určený pán Martin Fecko za gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 101 z 22. januára 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené zákonné podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 78 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. januára 2013 č. 327 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíra Faiča a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 369 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 347.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 369.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v mene pána poslanca Vladimíra Faiča a v mojom mene predložil a odôvodnil teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Účelom predloženej novely OSP je zabezpečiť dôsledné plnenie úloh prokuratúry v SR pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb, štátu v súlade s čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky. Ide konkrétne o veci uvedené v § 35 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorých netrestné oblasti OSP priamo vymedzuje prípady, kedy je prokurátor oprávnený vstúpiť do už začatého občianskeho súdneho konania. Navrhovaným opatrením teda v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa prispeje k zvýšenej efektívnosti činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti a taktiež k zabezpečeniu účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Zároveň to zvýši dôveru v prokuratúru Slovenskej republiky.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Samozrejme, tento predkladaný návrh zákona nepredpokladá žiadne zvýšenie nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ani na zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, nebude mať žiadny dopad ani na zamestnanosť a ani žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie. Toľko z mojej strany.

    Pán predsedajúci, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi za gestorský ústavnoprávny výbor pánovi Ottovi Briximu.

  • Ďakujem pekne ešte raz, pán predseda, teda predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma síce neurčil za spravodajcu, ale vzhľadom k tomu, že ústavnoprávny výbor je gestorským, tak si dovolím podať spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku a z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia ňou predkladajú návrh zákona s cieľom zvýšiť efektívnosť činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti a zabezpečiť účinnejšiu ochranu práv a zákonom chrániť záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu v súlade s čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň navrhujem ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie zákona v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči, ústna časť. Nikto sa nehlási. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nepredpokladám, že by sa bolo treba vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z.

    Návrh zákona má tlač č. 252 a spoločná správa má tlač č. 252a.

    Pán poslanec Branislav Škripek tu už nie je v sále.

  • Zaznenie gongu a dlhšia pauza.

  • Vyhlasujem krátku prestávku do trištvrte.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne. Chvíľu prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctení kolegovia, pani kolegyňa, vzhľadom na prítomnosť navrhovateľov a spravodajcov môžeme a navrhujem, aby sme pokračovali ešte bodom 34 a 38 a potom prerušili rokovanie schôdze.

  • Reakcia z pléna.

  • Ak je tu.

    Takže budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej, Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 271 a návrh na jeho pridelenie prerokovať vo výboroch je v rozhodnutí č. 252.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 271.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani poslankyňa, páni poslanci, podstatou tohto návrhu je úprava zdaňovania a odvody pri nepeňažných výhrach. Pri súťažiach a lotériách rozoznávame dva druhy výhier: peňažné a nepeňažné.

    Pri odvodoch peňažné výhry sú oslobodené od odvodov, a preto prvý z tých mojich návrhov je, aby sme zrovnoprávnili vlastne peňažné a nepeňažné výhry, to znamená, aby sme oslobodili od odvodov aj nepeňažné výhry.

    Druhý návrh, ktorý predkladám, sa týka zdaňovania nepeňažných výher. Navrhujem, aby táto povinnosť, doteraz je povinnosťou výhercu, aby uhradil daň z takejto výhry. A ja navrhujem, aby táto povinnosť bola prenesená z výhercu na organizátora takejto lotérie alebo takejto súťaže.

    Páni poslanci, uchádzam sa o vašu podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Spravodajcom pre tento bod za gestorský výbor pre financie a rozpočet je pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, milé dámy, milí páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 271), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 14., t. j. dnešnej schôdze NR SR.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    To je asi všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som k nej žiadnu prihlášku písomne. Ústne, nech sa páči. Je to rovnaké. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi za predloženie.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Otta Brixiho a Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou č. 298. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 280.

    Nech sa páči, pán poslanec Otto Brixi, predložiť návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 298.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctené torzo kolegov a kolegýň, ktoré tu ostalo, predmetný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú poslanci Otto Brixi a Richard Raši.

    Cieľom novely zákona je zvýšiť bezpečnosť kúpania a plávania na kúpaliskách či krytých plavárňach prostredníctvom zabezpečenia dohľadu nad každým bazénom prístupným návštevníkom prostredníctvom vyškolených plavčíkov. Predkladaná novela zákona je taktiež reakciou na udalosti, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti, kedy prišli o život maloleté deti v bazénoch, nad ktorými nebol permanentne vykonávaný dohľad.

    Zabezpečenie stáleho dohľadu nad plaveckými a taktiež neplaveckými bazénmi, ktoré sú prístupné nielen pre maloleté deti, má za cieľ odstrániť nebezpečenstvo úrazu a utopenia sa, tak ako sa to nešťastne v ostatných dňoch stalo napríklad v seneckom aquaparku, kedy zahynuli dve malé deti.

    Povinnosť zabezpečiť dohľad nad bazénmi prostredníctvom plavčíkov budú mať prevádzkovatelia umelých kúpalísk popri ostatných povinnostiach, ktoré im vyplývajú z príslušných zákonov.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadny vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, rovnako ani na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane práva Európskej únie.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Vargovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako poverený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 som bol poverený ako spravodajca v pléne Národnej rady predniesť spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Na základe uvedeného podávam túto informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako spravodajcu, navrhujem, aby po rozprave sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči ústne. Jeden pán kolega. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán Igor Matovič.

  • Len veľmi stručne. Pán podpredseda, aj teda milí kolegovia, aby som to trošku spestril, tú komornú atmosféru a rutinu, aby teda nejaké rozpravy prebiehali.

    Presne ja si takto predstavujem prácu poslancov. Príde nejaký problém, vyskytne sa, dve malé deti, chúďatká, v tom Senci sa utopili a možno iba preto, lebo je nejaká diera v zákone, hlúpa, ktorá práve neukladala takúto povinnosť, aby tam ten plavčík bol.

    Takže ja som veľmi rád a takýmto spôsobom, hovorím, si predstavujem prácu poslanca, takže v plnej miere podporujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pavol Abrhan.

  • Pán predsedajúci, predkladám procedurálny návrh, aby tie návrhy zákonov, ktoré sme nemohli prerokovať teraz, lebo tu neboli predkladatelia, sme všeobecným súhlasom presunuli na nasledujúcu schôdzu Národnej rady.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak. Takže dokončíme tento bod, ak dovolíte. V rozprave...

  • Reakcie z pléna.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nie. Spravodajca tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ctené kolegyne, kolegovia... Ešte pán poslanec Brocka? Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pardon, ja si dovolím ešte raz zopakovať ten procedurálny návrh môjho predrečníka, lebo došlo tu k istému nedorozumeniu. Aj pán poslanec Hlina protestoval, ale keď sme mu to vysvetlili, veď práve v duchu toho, čo on kritizoval, že odišli poslanci miesto toho, aby tu sedeli, a teraz my, čo tu sedíme, tak my pracujeme aj vy, predkladáme návrhy zákonov. A tie, ktoré sme nemohli prerokovať, lebo tu poslanci nie sú, tak navrhujeme, aby sa presunuli na nasledujúcu schôdzu.

  • Reakcia z pléna.

  • Tí, čo navrhovali zákon, sú tu není, ako rozumiete tomu? Veď to je v súlade so zdravým sedliackym rozumom. A keď je súhlas snemovne, tak ich presunieme na ďalší mesiac.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • A prečo? Prečo, pán kolega? Povedzte, prečo ste proti? Prečo?

  • Nech sa páči, zapnite pána poslanca Viskupiča. Alebo nie? Máte výhradu k takémuto presunu? Nech sa páči.

    Zapnite pána poslanca Viskupiča.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, boli aj návrhy, minimálne dva, o tom, že prišli stanoviská z ministerstiev vo včerajšom termíne, niektoré sú dosť výrazne obsiahle, a preto si myslím, že pri procese, ktorý sa zvolil, že sú presúvané na koniec schôdze aj z hľadiska časových momentov. Mne išlo o to, že poslanci sú tu neni, ale aby boli presunuté tým, že sa vládne návrhy posúvali na termín utorňajší. Takže nie je to o tom, že poslanci a predkladatelia sú tu neni.

  • Reakcie z pléna.

  • Jediná možnosť z tých návrhov, ktoré neodzneli medzi tým a posledným prerokovaným nateraz bodom 38, je bod 37, ktorým je návrh zákona od poslanca Richarda Vašečku, pretože je tu nielen prítomný, ale je tu aj spravodajca, tak navrhujem, aby aj tento bod sme prešli, sme v stave ho prerokovať a potom uvidíme.

    Nech sa páči, pán Vašečka.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 292.

  • Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dúfam, že teraz zase troška popracujeme po to nejakom vzrušení.

    Môj návrh zákona je veľmi jednoduchý, týka sa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a jeho návrh je teda čl. 1, kde sa uvádza názov tohto zákona, teda zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení tých neskorších predpisov, ktoré sú tu uvedené v návrhu zákona. A potom je tam bod 1, bod 2, stručné, krátke, ktoré prečítam a potom vysvetlím.

    Takže po prvé navrhujem, aby v sadzobníku správnych poplatkov časti VI s názvom Doprava v položke 65 sa v písmene a) za slová, citujem, "výkon motora do 80 kW vrátane" vkladá čiarka a slová "prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".

    Po druhé, v sadzobníku správnych poplatkov časti VI s názvom Doprava v položke 65 sa v písmene b) za slová "najviac troma miestami na sedenie" vkladajú slová "a kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".

    Potom je čl. II, ktorý upravuje účinnosť tohto zákona. Keďže tento zákon bol predložený ešte v minulom roku, je účinnosť od 1. januára, ktorú by sme, samozrejme, legislatívne upravili v druhom čítaní.

    Chcete počuť aj vysvetlenie, či už...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie? Ja len veľmi krátko.

    Ide o to, že sme prijali zákon, Národná rada hlasmi teda vládnej strany, že autá, ktoré majú viac ako 80 kW výkonu, tak platia a potom odstupňované zvýšené registračné poplatky pri prvej registrácii motorového vozidla na Slovensku. To znamená, že buď nového, alebo dovezeného zo zahraničia. Do 80 kW zostáva poplatok 33 eur, čo si myslím, že je primeraný správny poplatok. A od 80 kW vyššie začína skokom na 167 eur a potom sa to stupňuje a záverečná suma podľa výkonu motora, ako to je v tom sadzobníku uvedené, končí takmer na bezmála 3-tisíc eurách za zápis vozidla.

  • Ruch v sále.

  • Môžem vás poprosiť troška pokoja? Ďakujem.

    Ide mi o to, že v tomto zákone sú vlastne stanovené dve výnimky priamo v tom znení pôvodnom. To znamená, že robí sa prvá čiara pri 80 kW a je tam vsunutá výnimka, že - keď to nazvem - také dodávky, ktoré sa používajú na podnikanie, to znamená najviac s troma miestami na sedenie, čiže vpredu v kabíne sú dve alebo tri miesta, potom je tá časť, tak tieto neplatia to zvýšené, ten zvýšený poplatok, tie platia tých 33 eur. A potom to začína.

    Tak ja navrhujem pri týchto dvoch kritériách zaviesť ešte tretie a to je, aby sa pri osobných autách, poviem to zjednodušene, ktoré majú šesť a viac miest na sedenie, šesť-sedemmiestnych až deväť maximálne, osem plus vodič, ako to uvádza zákon, aby tá hranica nebola 80 kW, ale 110 kW.

    Vysvetlím prečo. Je jasné, že iné je ohodnotiť auto typu Fabia, na ktoré 80 kW iste bohato stačí. Ja sám mám napr. 47-kilowatovú Fabiu. Ale je iné auto, ktorým je napr. sedemmiestna dodávka, alebo teda transportér, ktoré je podstatne ťažšie, ktoré má o pol tony viacej, je obsadené viacerými ľuďmi, častejšie býva nabalené batožinou. Je úplne bežné, ja som si to pozeral, o tie autá sa zaujímam, 110 kW je taká hranica normálneho štandardného motora pre takéto auto, nie je to žiaden luxus.

    A dôvod, prečo by som to teda chcel, je ani nie tak nejaký motoristický, ale skôr prorodinný a bezpečnostný. Ten prorodinný je v tom, že rodina s viacerými deťmi má celkovo problém už s vyššou kúpnou cenou auta. Pretože také tie bežné, povedzme, že hovoríme o ojazdených autách, v plynových to nie je až taký problém, pri tých ojazdených autách tá cena nejakého päťmiestneho combika je o dosť nižšia ako potom, keď prechádzame na nejakú šesť-, sedem-, osem-, deväťmiestnu verziu. Čiže už tam vznikajú nároky. A my teraz tým, že vlastne tá rodina bude platiť, keďže to auto je bežne vybavené motorom s takým výkonom, tak bude platiť ešte o registračný poplatok viac, čo môže byť niekoľko stoviek eur. V prípade toho 110-kilowattového by to bolo takmer 400 eur. Opakujem znova, v plynových autách to možno nie je problém, lebo či zaplatíte 20 000 eur, alebo 20 400, až taký obrovský rozdiel to nie je. Ale keď si doveziete slušné ojazdené vozidlo, povedzme niekoľkoročné, zo zahraničia, tak pri nejakej 5-6-tisíceurovej položke je nejakých 400 eur celkom slušná položka.

    A chcem povedať, tu prichádzam k tomu druhému, bezpečnostnému hľadisku, že ľudia budú potom logicky účelovo kupovať autá s nižším výkonom motora, čo v prípade tej Fabie neprekáža, ale v prípade nejakého auta, v ktorom sa bežne vozí celá rodina aj s batožinou, tak to môže spôsobovať, že to auto bude pomalšie, lenivejšie a asi vám je jasné, že pri predbiehaní môžu vznikať oveľa častejšie riziká bezpečnosti premávky, ohrozenie tej rodiny. Čiže preto navrhujem, aby sa pri týchto väčších viacmiestnych autách posunula tá hranica na 110 kW.

    A tu prichádzame k takému určitému ekonomickému hľadisku. Niekto môže povedať, no dobre, ale veď šesť-, sedemmiestne autá si nekupujú len rodiny, ale kupujú si aj nejakí podnikatelia. Pravda jest, ale ak to zostane tak, ako to je, tak ten podnikateľ nie je ničím nútený kúpiť si viac miest, tá rodina nútená je, lebo inak tie deti neodvezie. Ale ten podnikateľ si kúpi radšej potom menšie, lacnejšie combičko, päťmiestne, lebo mu stačí päť miest, a ten kufor má tak či tak. Ale takto si to kúpil, lebo povedzme, že, lebo tých šesť, sedem miest, povedal, niekedy to možno využijem alebo sa mi páči také väčšie auto, ktoré teda má viac miest, ale ich nepotrebujem.

    A ak si títo ľudia budú kupovať kvôli tomuto menšie autá, tak sa to vráti aj s tým, že pri kúpe samotného auta je nižšia DPH-čka, pri novom hovoríme. Takisto tie autá sú úspornejšie s menším výkonom motora skoro pravidelne, nie je to automatické alebo priamoúmerné, ale je to, väčšinou je to tak, že sú úspornejšie a aj tam na spotrebnej dani vlastne štát tie peniaze stratí.

    Čiže som presvedčený, že dopad tohto návrhu by bol z hľadiska prorodinného veľmi pozitívny. Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky tiež vysoko pozitívny a z hľadiska ekonomického sa to nedá presne vyčísliť, ale myslím si, že štát by na tom nestratil. Pričom je mi jasné, že v zákone o správnych poplatkoch ide o to, aby štát naplnil štátny rozpočet, a je to jeho legitímny cieľ, toho zákona, ale myslím si, že pri prijatí tejto výnimky by došlo k pozitívnemu efektu pre krajinu a rozpočet by to nepoškodilo.

    Máme už také nejaké záverečné vysvetlenie, máme asi tri mesiace od platnosti tohto zákona o správnych poplatkoch, ku ktorému som to ja pôvodne prikladal ako pozmeňujúci návrh, kde by to bolo jednoduchšie a mohlo to fungovať ihneď. Tak máme tri mesiace odvtedy a nastalo to, že zdá sa, že ľudia sa naozaj účelovo stačia vyhýbať týmto poplatkom a že ten prínos, je to zatiaľ predpoklad, prognóza, že nebude taký, ako si pán minister naplánoval. Čo platí teda aj pri mnohých ďalších položkách, ale ja sa zaoberám touto. Takže nemyslím si, že striktné dodržovanie tohto a nepripustenie tej výnimky, tej prorodinnej výnimky, že by spôsobilo nejaké výpadky v štátnom rozpočte.

    Takže vás požiadam, aby ste na podporu tejto prorodinnosti, bezpečnosti a aj určitej stabilizácie finančnej podporili tento zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja len pripomínam pre poriadok a záznam, že sme v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 292).

    Spravodajcom za gestorský výbor pre financie a rozpočet je pán Igor Matovič.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 292), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 14., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 290 z 9. novembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, chcem sa vrátiť ešte k problému, ktorý vznikol. Chcem požiadať členov poslaneckého grémia, aby sme sa v utorok pred hlasovaním 10.45 hod. stretli. A zároveň chcem tých, ktorí ako predkladatelia neboli prítomní, vyzvať, aby si pripravili zdôvodnenie. Včera Národná rada odsúhlasila postup rokovania v dnešnom dni až do 15.00 hod., a pokiaľ dospejeme na grémiu k riešeniu a budeme, samozrejme, ak procedurálny návrh bude spĺňať podmienky, tak budeme hlasovať, keď Národná rada bude uznášaniaschopná vzhľadom na to, že Národná rada nie je teraz evidentne uznášaniaschopná.

    Navrhujem teraz, aby sme prerokovali ešte aj bod č. 72, ktorým je návrh poslancov Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme.

    Zároveň sa chcem ešte spýtať, vidím tu pána navrhovateľa, pána poslanca Škripeka, či je pripravený predniesť svoj návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, tlač 375.

  • No nie som, bohužiaľ, ja musím, teda ja by som rád vám podal vysvetlenie k vašej otázke. Pozeral som sa na programy bodov(pozn. red.: správne má byť "body programu"), tak ako boli...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, stačí, keď pán predseda poslaneckého klubu potom v utorok na poslaneckom grémiu navrhne procedurálne riešenie, ako postupovať ďalej s vaším návrhom. Takže poprosím... A, samozrejme, ešte pán poslanec Viskupič, už to tu zaznelo, ja to zopakujem. Jeho, alebo odsun prerokovania jeho bodu bol relevantný vzhľadom na postoj ministerstva a dohodli sme sa, že na grémiu prejdeme a zaradíme potom tento bod na prerokovanie.

    Zapnite ešte pána poslanca Vašečku, Viskupiča, pardon.

  • Ja by som sa chcel veľmi poďakovať vedeniu parlamentu za konštruktívny prístup aj k zvolaniu grémia. Pretože fakt si myslím, že poslanecký klub SMER-u, poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia by nemali tuná odtiahnuť za všetkých. A mali sme dohodu predtým, že vzhľadom na stanoviská z ministerstva zapracujeme niektoré body a sú relevantné dôvody posunu niektorých bodov. Ale skutočne tu nevidím niektorých predkladateľov, takže rozumiem aj námietkam z klubu KDH. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, celú dôvodovú správu návrhu zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, ktorú predkladajú poslanci Národnej rady Otto Brixi, Anton Martvoň a Jozef Mikloško, čítať nebudem, keďže je pomerne obsiahla a každý z vás ju má v printovej podobe pred sebou.

    Faktom, fakt je ten, že v Ríme pôsobí v súčasnosti 14 historických ústavov krajín, najmä strednej Európy, ktoré si uvedomili, že pre výskum národných dejín je dôležité poznať dokumenty najmä v rímskych a vatikánskych archívoch. Tieto ústavy popri vlastnom historickom výskume sa venujú aj bádaniu v odboroch archeológie, umenovedy či knižných vied. Každý z nich má svoju pevnú štruktúru, štatút a rozpočet, pričom ich pracovníci skúmajú svoju národnú históriu vo svetle týchto jedinečných prameňov. Okrem toho tiež vykazujú významnú publikačnú činnosť, organizujú medzinárodné semináre a konferencie. Ústavy poskytujú svojim vedeckovýskumným pracovníkom štipendiá.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zriadiť podobnú inštitúciu so slovenským zázemím aj v Ríme.

    Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajcom je pani Oľga Nachtmannová. Poprosím ju, aby uviedla informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme (tlač 375), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 55 z 29. januára 2013 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 353 z 11. januára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel dal na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorý bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajcovskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Mikloška.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, som vďačný, že tento zákon sa tu prejednáva teraz a chcel by som vo svojom príspevku snáď troška len ozrejmiť určité pozadie a najmä stanoviská našich zodpovedných, ministra zahraničia a ministra financií a ministra školstva. Je to v materiáli, aj keď ten materiál mal viacero svojich verzií, a teda vždy až v tej poslednej sme tam dali, pričom vždy tie minulé sme ponorili alebo vnorili do vlastného zákona, no.

    Pôvodný úmysel bolo dať to pod ministerstvo zahraničia. V Ríme je veľmi krásna ambasáda, je tam Slovenský inštitút, ktorý má priestory, má počítače, má možnosti ubytovania. No a pán minister toto akceptoval s tým, že vyjadril veľkú podporu tejto myšlienke. Iba skonštatoval, že vlastne je to kompetenčne pod ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, veda a výskum, takže sme celú vec posunuli pánu ministrovi školstva.

    Po viacerých rozhovoroch, aj osobných, s ministrom a s ďalšími zodpovednými ministerstvo financií nám dalo veľmi kvalitné až tri stanoviská, postupne. Hovorím, všetky sme pripomienky akceptovali. A skončilo to vlastne na tom, že to bude rozpočtová organizácia štátu, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva školstva. Čiže aj to stanovisko, ktoré je priložené k zákonu, je vlastne to posledné, ale všetky tie pripomienky, ktoré tam boli, boli zapracované už do tohto zákona, čiže vlastne netreba v zmysle stanoviska ministra financií nič tam už meniť.

    Čo sa týka ministerstva školstva, tiež máme pozitívne stanovisko pána ministra s tým dokonca, že zorganizoval komisiu svojich odborníkov, ktorí mu na to už vypracovali stanovisko, a pokiaľ viem, odporúčajú, aby sa toto zriadilo a prípadne to pracovalo pri Trnavskej univerzite s tým, že to ovšem bude mať celoslovenskú pôsobnosť, bude tam vedecká rada z mnohých odborníkov z celého Slovenska. A teda nebude to vec len jednej katedry alebo univerzity, ale bude to celoslovenská záležitosť a ten výber kandidátov štipendistov, určenie ich náplne, štipendií a tak ďalej bude mať táto vedecká rada. Zodpovedný za všetko bude riaditeľ ústavu, ktorý bude zároveň aj vedecký pracovník, a ústavná rada, ktorá bude taká jednoduchá, trojčlenná, ale tá bude vlastne mať v rukách chod toho ústavu a prípadne, nie prípadne, ale určite rozpočet, vypracovanie správ. No a potom budú tam pracovníci, ktorí musia byť kvalifikovaní rečovo aj znalostne, historici na toto obdobie, a teda budú pracovať tí v Ríme, aj keď sídlo ústavu bude v Bratislave, ale jeho činnosť bude prebiehať v Ríme.

    Ako tu už bolo spomenuté, v Ríme je naozaj štrnásť takýchto inštitútov. Slovensko je jediné z krajín, ktorých sa to týka, najmä strednej Európy, ktoré takýto ústav nemá, a teda by bolo historickým krokom, keby sa ho podarilo tuná schváliť, v čo pevne verím. To, že sme s Talianskom spojení tisícročnými kontaktmi, že v archívoch, jak štátnych, tak mestských, tak vatikánskych, tak pápežských a tak ďalej, knižniciach je veľmi veľa informácií o Slovensku, o jeho histórii, rôzne správy diplomatov, nunciov, ktoré naozaj nemá kto doteraz čítať, alebo iba veľmi sporadicky.

    Tá história toho ústavu alebo snahy o založenie je dlhá. Bolo veľa pokusov. Ľudia tam sporadicky chodili, ale proste vždy to skončilo na tom, že vlastne neexistoval zákon, ktorý by to ustanovil, a neexistoval nejaký rozpočet cez niektoré ministerstvo, ktoré by sa s týmto ako zaoberalo.

    Čiže doložka vplyvov je nakoniec tam, však to všetci máte. A takisto tie stanoviská všetkých tých ministerstiev, ako som povedal.

    Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí umožnili, že sa to dostalo do takéhoto štádia, a pevne verím, že tento historický krok, ustanovenie Slovenského historického ústavu v Ríme, tam, kde je jadro aj našej snáď civilizácie, kresťanstva, aj vzťahov Slovenska v tejto oblasti, kde Slováci žili, všetko to tam môžeme v tých archívoch nájsť, tak bude veľkým krokom dopredu, aby sme sa stali tiež štátom kultúrnym, ktorý sa o svoju históriu najmä tuná zaoberá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Vy ste boli písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcú navrhovatelia sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ukončili dnešné rokovanie napriek tomu, že sme mali rokovať do 15.00 hod. Je?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie programu 14. schôdze. Budeme pokračovať v utorok ráno 9.00 hod.

    Poprosím ešte raz členov grémia, aby sme sa stretli 10.45 hod.

    Upozorňujem, že podľa schváleného programu budeme začínať v utorok ráno bodmi, ktoré bude predkladať pán minister spravodlivosti Tomáš Borec, pán minister zahraničných vecí Lajčák a potom tak, ako sme včera odsúhlasili, budú nasledovať dva body, ktoré predloží pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.

    Ďakujem pekne, pekný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.23 hodine.