• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Pavol Frešo, Ján Hudacký, Mária Janíková, Peter Pollák a Richard Sulík.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 359.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 359.)

    Pán minister už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, aj pán spravodajca je na svojom mieste. Včera neukončil svoje vystúpenie ako písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Miroslav Beblavý, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Dobré ráno, pani predsedajúca. Dobré ráno kolegyne, kolegovia, včera som mal možnosť otvoriť problematiku verejného obstarávania a okrem niektorých všeobecných skutočností poukázať aj na prvé konkrétne problémy tohto zákona. Nebudem, samozrejme, dneska túto časť opakovať, ale dovoľte mi len pre úplnosť pripomenúť, že som včera hovoril o zásadnom probléme tohto návrhu, ktorým sa obmedzuje možnosť Úradu pre verejné obstarávanie zastaviť neférové súťaže, a to tým, že sa zásadne obmedzuje možnosť kontrolovať napríklad diskriminačne nastavené kritériá alebo veľmi zvláštne vybrané formy súťaží. Takže mnohé tie kauzy, ktoré vidíme aj v týchto dňoch, napríklad trolejbusy bratislavskej MHD, už nebudú po zmene tohto zákona skontrolovateľné Úradom pre verejné obstarávanie, čím sa obstarávateľom otvorí voľná cesta pre to, aby nakupovali, ako chcú, nie, ako by mali.

    Takisto som včera stručne spomenul, že návrh novely zavádza radu ako odvolací orgán proti rozhodnutiam úradu, ktorá je v princípe v poriadku, ale spôsob, akým ju zavádza, umožní jej politickú, a nie verejnú kontrolu.

    Tretí bod, ktorý som spomenul, a posledný, keď bola rozprava prerušená, bolo to, že návrh ruší povinnosť obstarávateľov robiť elektronické aukcie, a to napriek tomu, že tieto elektronické aukcie sa v praxi osvedčili a prinášajú merateľné úspory.

    Bohužiaľ, to nie sú všetky významné negatívne zmeny v tomto návrhu. Ďalšia zmena, ktorá bola dokonca do návrhu vložená počas, pred rokovaním vlády, bez toho, aby bola pripomienkovateľná, to znamená, že je to také malé januárové prekvapenie, ktoré nám pán minister doprial do nového roku, je problematika tzv. neprioritných služieb. Ľudia, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu, keď počujú slová neprioritné služby, tak im zastrihajú uši, lebo si ešte pamätajú na slávny nástenkový tender, počas ktorého, ako viete, obrovský kontrakt v hodnote 3,6 miliardy korún bol zadaný politicky spriaznenému subjektu len po tom, čo, údajne dodnes nie je dokázané, bol vyvesený na chvíľku na nástenke ministerstva.

    V roku 2011 novela zákona, ktorú predložil pán kolega Krnáč so mnou a ešte s ďalšími, zrušila takéto možnosti a povedala, že tieto služby - právne služby, konzultačné služby a reklamné služby - sa budú nakupovať úplne rovnako, ako sa nakupujú všetky ostatné. Nebudeme im dávať žiadne výnimky umožňujúce netransparentné tendre, a to zjavne vyvoláva nespokojnosť tých, čo by práve na takýchto veciach, na ktorých sa najľahšie odlieva pridaná hodnota do správnych rúk, ju chcú ďalej odlievať.

    Preto tento návrh obsahuje veľmi zvláštne ustanovenie, ktoré bude znamenať, že prioritné služby sa opäť vrátia do režimu "zadám, komu chcem", nie tomu, kto dá najlepšiu ponuku. A to tak, že návrh hovorí, že obstarávateľ si bude môcť vybrať z predložených ponúk ktorúkoľvek, ktorú chce, za jedinej podmienky, že tá ponuka nebude o viac ako dvadsať percent drahšia, ako je priemer všetkých podaných ponúk. Pán minister to prezentoval tak, že o trošku drahšie, ako je to najlacnejšie, bude ešte akceptovateľné a že sa zabezpečí aj to, aby si obstarávateľ mohol vybrať dodávateľa, ktorý mu vyhovuje, a zároveň, aby to nebolo príliš drahé pre verejnú kasu. Problém tohto zdôvodnenia je, že v praxi neobstojí, a to hneď z dvoch dôvodov. Ten prvý dôvod je ten, že ako som demonštroval včera nielen ja, ale aj kolegyňa Žitňanská a viacerí iní, základným problémom Slovenska a verejného obstarávania je nízka súťaživosť. Osobitne nízka súťaživosť za vlády SMER-u. Za minulej vlády sme mali na jednu súťaž menej v priemere ako dvoch uchádzačov a začíname sa tam vracať poklesom počtu súťažiacich po zmene vlády. To znamená, predstava, že by sa tu bilo veľa uchádzačov o zákazky, najmä keď stratia dôveru vo férovosť procesu, nie je na mieste. A v tomto prípade oni nemusia stratiť dôveru, oni budú mať istotu.

    Pretože predstavte si, že ste právnická firma alebo konzultačná firma, alebo mediálna agentúra, a je súťaž o vaše služby a vy viete, že aj keď dáte najlepšiu ponuku v súlade s kritériami, ktoré si obstarávateľ definoval, ktoré nemusia byť len cenové, môžu byť kvalitatívne, môžu byť to, čo ponúkate, napriek tomu dáte najlepšiu ponuku a obstarávateľ vás môže poslať kade ľahšie len preto, že sa tak rozhodol a má svojho priateľa, ktorému to chce zadať. Ktorá seriózna právnická kancelária a mediálna agentúra alebo ktokoľvek, konzultačná firma pôjde do takejto zákazky, ak bude vedieť, že môže vyhrať súťaž a aj tak ju nevyhrá?

    Predstavte si, že máte beh, v ktorom behajú majstri sveta a ustanovenia hovoria, že nevyhráva prvý, ale vyhrá ten, kto je kamarát s rozhodcom, pokiaľ nepríde o viac ako dve sekundy po rozhodcovi, pardon, po tom prvom. No, ktorí najlepší svetoví bežci by išli do takej súťaže? No žiadni. Zostanú tam len práve tí vaši kamaráti.

    To znamená, toto ustanovenie už len tým, že bude existovať, zabezpečí, že sa do súťaží na tieto služby prihlásia len tí, ktorí to budú mať vopred dohodnuté s obstarávateľom. Keby to nestačilo, keby náhodou tu bola drzosť, že teda nejakí bežci si povedia, že predsa len to vyskúšajú, možno trhnú ešte aj tie dve sekundy na tých ostatných, tak je tu taká malá poistka, skrytá v detailoch, pretože ten zákon hovorí, že nesmie byť tá ponuka víťazná drahšia o dvadsať percent, ako je priemer ostatných ponúk. To znamená, že jediná vec, ktorú stačí urobiť, je, že dohodnete sa s ďalšími dvoma, tromi kamarátmi bežcami, aby tiež dali ponuky blízke vašej cene a zdvihnete priemer natoľko, že aj keby náhodou tá víťazná ponuka bola oveľa, oveľa lacnejšia, aj tak ju prevalcujete, lebo priemer vašich dvoch, troch, štyroch ponúk a tej jednej úspornejšej bude veľmi blízko vám. To znamená, že je tam dvojitá poistka na to, aby tie služby a hovorím, nejde o malé peniaze, teraz nemusíme tu hovoriť o Tipose a päťmiliónovom tendri na reklamné služby, ktorý by sa už riadil týmito ustanoveniami, keby tento zákon platil. Môžeme hovoriť o nedávno vypísanom 23-miliónovom tendri na poradenské služby pre Úrad vlády na kompletné zabezpečenie najbližšieho eurofondového programovacieho obdobia. Priatelia, o tomto tendri ste ešte asi nepočuli. Úrad vlády vypísal 23 miliónov eur, teda šesťsto, sedemsto miliónov bývalých korún, na poradenské služby, na prípravu, hodnotenie a poradenské služby pri programovacom období 2014 - 2020 len pre Úrad vlády. To znamená, ak bude platiť ten zákon, bude si môcť vybrať Úrad vlády, koho bude chcieť, a preleje mu takmer trištvrte miliardy korún na poradenské služby úplne v pohode podľa svojho rozhodnutia. To však, bohužiaľ, nie je všetko.

    Návrh zákona zavádza jednu inováciu, ktorú v zásade považujem za pozitívnu, ale opäť ju zavádza spôsobom, ktorá je veľmi, veľmi riskantná a pán minister v rámci svojej pedagogickej snahy nám už aj predvádza, ako riskantná veľmi je. Je to elektronické trhovisko. Elektronické trhovisko, to znamená možnosť, aby obstarávatelia na jednom mieste dávali bežné zákazky, ktoré chcú kúpiť, a aby uchádzači sa o ne mohli tam uchádzať na jednom mieste, veľmi fajn. Je to niečo, čo na Slovensku ako myšlienka, a nielen na Slovensku, funguje už dlhšie.

    Na Slovensku sa dokonca už, ak sa nemýlim, za prvej Ficovej vlády, opravte ma, pán minister, zaplatil za pomerne drahé peniaze systém, ktorý sa volá EVO, ktorý mal slúžiť na niečo podobné, veľmi neslúži, hoci, hoci stál veľmi slušné peniaze, ale napriek tomu elektronické trhovisko ako nápad treba podporovať.

    V čom je problém elektronického trhoviska, ako ho navrhuje pán minister Kaliňák? Ten problém je dvojaký. Prvý je problém monopolu. V Českej republike práve zaviedli elektronické trhovisko, máme, môžeme sa učiť, môžeme sa pozerať na tie skúsenosti, hoci je to veľmi čerstvé. A jedna z prvých vecí, ktoré urobili Česi, je, že zaviedli v podstate systém piatich konkurujúcich si elektronických trhovísk. Vyšli z toho, že pri už spomínaných miliardách, ktoré tu lietajú zľava, sprava od včerajška, ktoré sa vynakladajú na verejné obstarávanie, nemusí byť jedno miesto, tak, ako nie je na svete jeden eBay, ktorý tak rád cituje pán minister, a nesmie ich byť, samozrejme, priveľa, aby zase sa nerozptýlili tie úspory, oni ich majú číslo 5, môžeme ich mať číslo 3, to je už jedno, ale konkurencia medzi nimi zabezpečuje dve veci.

    Prvá vec je úspornosť, to znamená, že nikto nemá monopol. Nie je tu žiadny štátny orgán, ktorý si povie, že keď to bude stáť aj miliardu, tak ja mám zo zákona na to právomoc si také elektronické trhovisko zriadiť. A druhý, druhá výhoda je obmedzenie korupčného potenciálu a posilnenie klientskeho potenciálu. Pretože, samozrejme, ak viete, že nemáte monopol, tak musíte vyhovieť, musíte sa snažiť poskytovať dobré služby. Naopak, ak máte monopol, ktorý v tomto návrhu zákona pán minister prisudzuje sám sebe, na elektronické trhovisko, tak, samozrejme, môžete robiť podľa seba, môžete robiť draho, môžete ho robiť nekvalitne a nebudú mať veľmi subjekty na výber, osobitne, ak im zákonom prikážete, aby cez to elektronické trhovisko nakupovali tak, ako to v tomto návrhu je.

    To znamená, jeden problém je monopol a druhý problém je to, že je opäť taká tá drobná technická vec, ktorá ale má ďalekosiahle následky, a to je to, že zákon hovorí, že pri elektronickom trhovisku sa zo zákona bude musieť používať koncept ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Dovoľte mi trošku sa tu zastaviť a vysvetliť, o čo ide.

    Zákon o verejnom obstarávaní pozná dva typy nakupovania. Môžete nakupovať podľa ceny, v tom prípade to väčšinou funguje tak, že si určíte najprv kritériá, pomocou ktorých vyselektujete tých dodávateľov, ktorí sú seriózni, a medzi nimi už sa súťaží len o to, kto to dá najlacnejšie. To je situácia vhodná na množstvo nákupov, ale nie na všetky. Niekedy chcete brať do úvahy aj iné kritériá, teda aj medzi serióznymi dodávateľmi, ktorých si predvyberiete kritériami, chcete mať možnosť hodnotiť aj iné ako cenu. Je to, je to bežné, najmä pri tovaroch a službách, ktoré sú ťažšie merateľné a kvalitatívne kľúčové. Vtedy existuje koncept ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, kde môžete ďalšie kritériá popri cene do toho namiešať tak, aby ste vybrali nie toho, kto vám dá najlacnejšiu cenu, ale kto vám dá najlepšiu ponuku.

    Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka je tak nástroj, ktorý sa má používať, nie vo všetkých obstarávaniach, ale má existovať ako niečo, čo obstarávateľ má k dispozícii, najmä keď skutočne tá cenníková cena nie je to, čo ho najviac má trápiť pri kvalitnom a dobrom nákupe.

    Problém je v tom, že toto nemá veľmi zmysel pri bežných tovaroch a službách, aké sa majú nakupovať podľa zákona práve cez elektronické trhovisko. Inými slovami, keď idete nakupovať papier, keď idete nakupovať pneumatiky a podobné veci, mali by ste, samozrejme, najprv ustanoviť kvalitatívne kritériá, teda že chcete dodávateľa, ktorý spĺňa tieto podmienky, pán minister zavádza referencie, teda ktorý vás v minulosti nepodviedol alebo niekoho iného. Stanovujete, samozrejme, čo chcete kúpiť. Chcete kúpiť nie pneumatiky, pneumatiky, ale môžete si povedať veľmi presne, aké typy pneumatík, alebo aké typy papiera, ale potom už veľmi na nejaké detailné, detailné iné špekulácie o tom, že chcem kupovať dvakrát drahšie, ale ak to bude, ja neviem, dodávané s bielou mašľou, už až taký priestor pri bežných tovaroch, službách nie je. Ale buďme ústretoví, povedzme, že aspoň tá možnosť ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by tam mohla byť, keď je zdôvodnená a pán minister ju zavádza ako povinnosť.

    A teraz prichádzame od teórie k praktickému príkladu. V auguste, keď toto vyšlo na verejnosť prvýkrát, tak sa ma novinári pýtali, že prečo hovoríme o manipulovateľnom trhovisku, však všetko bude na internete, všetko bude jasné. A ja som im vtedy popísal, môžete si to nájsť v médiách, hypotetickú situáciu, vtedy hypotetickú, som povedal, že predstavte si, že chcete nakúpiť niečo od dodávateľa predražene cez elektronické trhovisko. Ako to podľa tohto zákona budete môcť urobiť? Veľmi jednoducho. Budete to môcť urobiť tak, že stanovíte si kritériá na ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a jej rýchlosť dodávky, dáte jej veľmi veľkú váhu, neprimeranú váhu, napríklad 40, 50 % a tým pádom ten dodávateľ, s ktorým ste dohodnutý, ktorý má ten kamión pripravený doslova v sklade, tak ten bude môcť dať tej aukcii, bude môcť dať povedzme to, že on to dodá do 24 hodín, ten kamión plný papiera alebo kamión plný pneumatík. Vy dáte na to 50-percentnú váhu, to znamená, že takýto uchádzač bude môcť, takýto uchádzač bude môcť byť možno aj o 50 % drahší ako tí ostatní len preto, že vám sľúbi, že to bude povedzme namiesto o týždeň, o dva týždne, hneď. Nikto iný, samozrejme, takú možnosť mať nebude, lebo uchádzač, ktorý nie je vopred dohodnutý, nebude, nebude ten kamión mať pripravený. Ale to by ma trápilo menej, ako ma trápi z hľadiska verejného záujmu to, že sa tým legalizuje predražovanie do veľmi výraznej výšky.

    Vtedy sa na mňa tí novinári tak pozerali, priznám sa, tak trošku zboku, že vymýšľam násilné, hypotetické príklady, ktoré asi v realite sa tak nebudú diať, no a pán minister ako náš skrytý fanúšik sa rozhodol nám pomôcť, takže v decembri vyhlásil obrovskú súťaž, môžem povedať len obrovskú, lebo nie je zverejnená dokonca ani jej výška, súťaž na dodávku hardvérových komponentov pre ministerstvo vnútra, ktorá obsahuje, ako sme už spomínali včera, všetko od počítačov, monitorov, skenerov, fotoaparátov, kopírok a neviem čoho všetkého iného, všetku takzvanú IKT techniku, aká existuje. Keďže pán minister alebo teda len jeho podriadení odmietli dokonca našu žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby nám dali podrobnejšie informácie o tejto súťaži, čo inak je v rozpore so zákonom, ale k tomu sa vrátime niekedy inokedy, my nevieme viac, ako je napísané v tom oznámení. Ale vieme, že ide o obrovskú súťaž, lebo ide o rámcový nákup pre celé ministerstvo vnútra a možno aj štátnu správu a ide o nákup na niekoľko rokov. Teda je to v podstate veľká rámcová zmluva na nákup na pomerne dlhé obdobie, aspoň z toho, čo bolo zverejnené. A v takejto zmluve, kde nejde o to, že spadol kus diaľnice, treba ho opraviť, nejde o to, že na východnej hranici kolabuje schengenský systém, treba ho rýchlo opraviť, inak máme veľký problém s Európskou úniou,

  • Reakcia z pléna.

  • nejde, pán minister. Je tam, nakupujete,

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, ...

  • poprosím vás aj ja...

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    pán poslanec, áno, pokračujte. Dobre.

  • Ak môžem, pani predsedajúca, poproste pána ministra, ja pokiaľ vystupujem v súlade s rokovacím poriadkom.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, vy môžete vykrikovať a ja vás budem ignorovať, to je asi v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže, takže, pán minister, vy tam v takej situácii, keď ste nám odmietli zverejniť, o čo vám tam ide, a odmietli ste to zverejniť, a nielen neformálne, ale napriek formálnej žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď všetci právnici, na ktorých som sa obrátil, sa zhodli, že je to protizákonné, tak vy tam dávate kritérium 40 % rýchlosť dodávky. A keď sa na to denník SME opýtal vašich ľudí, tak zdôvodnili to nasledovne, ja tu ten citát nemám, ale keďže sa mi tak vypálil do pamäti, tak ho si dovolím citovať z hlavy, povedali, že: No viete, keď sa nám pokazí počítač, tak ho tu chceme mať veľmi rýchlo. Pán minister, to je to, ako bude vyzerať vaše elektronické trhovisko, sami ste nám to pre istotu ukázali na mnohomiliónovom, nevieme ako veľmi miliónovom tendri, ktorého detaily nám zatiaľ úspešne utajujete.

    Takže to sú problémy s elektronickým trhoviskom a ukazuje to, že pri verejnom obstarávaní ako pri mnohých iných veciach nie je ani problém toho základného nápadu. Elektronické trhovisko, super nápad, všetci sa zhodneme, asi v tejto miestnosti bude málokto, kto by povedal, že nie. Je to o tom, ako ho vykonáte, a je to o tom, čo som už včera citoval, komentátor Hospodárskych novín, ktorý povedal, že, ja to ešte raz prečítam: "Robertom Kaliňákom avizované zmeny vo verejnom obstarávaní by mali zabrániť škandálom, akým bol nástenkový tender či predaj emisií. Druhá Ficova vláda nastaví pravidlá tak, aby sa pochybné obstarávanie mohlo stať legálnou normou." Pán minister, poskytujete nám to, čo sa v pedagogických kruhoch nazýva názorná výuka.

    Potom, posledné dve veci, jedna je menej dôležitá, jedna veľmi dôležitá. Menej dôležité sú podmienky kritéria kvalifikácie. Ako som už spomínal, obstarávateľ, keď si chce vyberať z dodávateľov, si ich najprv z nich môže predvybrať, teda povedať, že s ktorými vôbec ide do súťaže, a na to musí používať nejaké objektívne kritériá. Jedno z používaných a používateľných je to, že či ten dodávateľ to už niekedy v minulosti niečo podobné robil. To je úplne legitímne. Keď idete stavať cestu, chcete vedieť, je to stavebná firma, ktorá už má za sebou nejaké cesty, alebo je to garážová firma, ktorá sa len tvári, že to vie urobiť kvalitne? Všade na svete používané, aj u nás v rámci zákona.

    Problém Slovenska je v tom, že sa toto zneužíva na to, aby sa tender už vopred úspešne zmanipuloval len pre jedného vopred vybraného uchádzača. Ako sa to robí, je fakt, je spôsob nasledovný. Nájdete si medzi vecami, ktoré sa idú robiť, takú kombináciu činností, ktorú spĺňa nejaká jedna firma, aj s konkrétnymi referenciami a nastavíte tie referencie veľmi, veľmi vysoko, úplne neprimerane vysoko, osobitne v nejakých zriedkavých položkách, ktoré robí málokto a poviete teda, že okej, idete mi postaviť školu a v rámci toho teda budú aj okná, aj dodávka nábytku. Dodávka nábytku bude možno za stotisíc eur z tej celej sumy, ale ja chcem, ja chcem firmu, ktorá má už referencie v tom, že dodávala špeciálny nábytok pre zdravotne postihnuté deti v hodnote aspoň pol milióna eur. A keďže viete, že to na Slovensku robila jediná firma, máte do veľkej miery uprataný ten tender hneď na začiatku.

    Aby som opäť nehovoril hypoteticky, za prvej vlády Roberta Fica ministerstvo kultúry nakupovalo poradenskú firmu, ktorá mala písať eurofondové projekty pre organizácie ministerstva kultúry. V tom oznámení súťaže, ktoré bolo, bolo primárne uvedené, že primárna činnosť bude písanie projektov, aby teda organizácie ministerstva kultúry získali eurofondy a popri tom, ako úplne bočná činnosť, je teoreticky možné, že budú vykonávať v malom objeme aj nejaké iné hodnoty. A medzi nimi bolo aj, že pomôžu tým organizáciám lepšie manažovať sa v rezorte kultúry.

    Musím poznamenať, že v konečnej zmluve s firmou, ktorá vyhrala tento tender, takáto služba ani nebola. To znamená, že nikdy sa ani nevykonávala reálne na základe tohto obstarávania, že by niekto reorganizoval tieto firmy. Ale podmienka obstarávania bola podmienka za desiatky miliónov korún, podmienka referencií v oblasti organizačných zmien v organizáciách štátnej alebo verejnej správy za posledných x rokov, a to v sume, ktorú spĺňala len jedna organizácia na Slovensku. Nie je to politicky prepojená firma. Je to firma, ktorá to vedela so všetkými vládami, ktoré tu zatiaľ boli, bohužiaľ, a táto firma neprekvapujúco, respektíve dcérska spoločnosť, aby som bol presný, sa prihlásila, "šokujúco", bol to jediný uchádzač v tomto tendri, "šokujúco" to vyhrala a celá vec zbehla k vzájomnej spokojnosti.

    Toto by nemalo byť možné, pretože zákon hovorí, aj európska smernica hovorí, že tieto kritériá musia byť primerané. To znamená, je tam také jedno slovíčko a keby Úrad pre verejné obstarávanie slovenský bol v tomto smere dôsledný, tak by napríklad takéto tendre musel rušiť, akonáhle ich niekto bude namietať. Niekedy to robí, niekedy to nerobí. Záleží to od toho, či niekto namieta a ako je to, ako je to zjavné.

    Pán minister vo svojej novele navrhuje túto prax legalizovať tak, že hovorí, že sú prípustné referencie, teda aby som nehovoril referencie, lebo to on používa v inom, v inom kontexte, ale sú teda prípustné predkvalifikačné kritériá, ktoré sú do výšky 300 % hodnoty zákazky. To znamená, že môžete chcieť robiť to, čo urobil pán minister Maďarič v ten deň, ktorý som spomínal, ale nesmiete to prehnať na viac ako trikrát toho, čo sa ide nakupovať. To je ustanovenie, ktoré, povedal by som, že vyzerá ako obmedzenie, pričom v skutočnosti rozširuje možnosť zneužívania, lebo ju legalizuje. To znamená, že ak zákon explicitne povie, že do trojnásobku si môžete dať kritériá kvalifikačné, tak samozrejme, samozrejme už ÚVO do toho vôbec nikdy nebude môcť zasahovať, pokiaľ sa toto dodrží.

    My sme pánovi ministrovi navrhovali aj v tej pripravovanej, v novom zákone bolo navrhované, aby tá možnosť bola do 50 %, to znamená, že aby tam bola garancia skúseností, ale nie prehnaná v tých jednotlivých oblastiach.

    A posledná vec, ktorá sa dočkala veľkej pozornosti, je centrálne verejné obstarávanie. V zákone sa v podstate hovorí, že ministerstvo vnútra spolu s ministerstvom financií budú môcť urobiť centralizované obstarávanie, čo znamená, že budú môcť uzatvárať zmluvy v mene celej štátnej správy na určité, na konkrétne tovary a služby a organizácie verejnej správy, teda myslím, že okrem samosprávy, budú mať povinnosť odkupovať tieto tovary a služby od ministerstva financií, respektíve ministerstva vnútra, respektíve toho, koho tým oni poveria alebo do koho rúk to dajú. To znamená, že, to znamená, že prvýkrát sa zavádza nie možnosť centralizovaného verejného obstarávania, ktoré existuje aj dneska, lebo aj dnes zákon veľmi podrobne upravuje centralizované obstarávanie, vy môžete ho aj dneska robiť, ale je vecou dobrovoľnej dohody. To, čo robí teraz zákon, je, že hovorí, že musíte to, čo nakúpi ministerstvo vnútra s financiami centrálne, budú musieť všetci ostatní kúpiť od nich alebo cez nich, aby som bol úplne presný, cez ich zmluvy.

    To má v sebe jedno všeobecné riziko a jedno veľmi konkrétne riziko tak, ako je to tam nastavené. To všeobecné riziko je, že všetci vieme, že centralizované nákupy, keď sú robené rovnako dobre ako decentralizované nákupy, sú lacnejšie. Volá sa to úspory z rozsahu, asi to nemusím kolegom v sále vysvetľovať, je tu dosť ľudí z praxe.

    Problém je však v tom, že slovenská prax nám ponúka mnoho iných príkladov. Dnes už dokonca na úrovni médií, analytikov, mimovládok sú spracované štúdie o tom, ako centralizovaný papier nakupovaný je magicky zrazu drahší ako ten, čo je v Tescu tu za rohom, ako centralizované služby sú drahšie ako tie, čo si nakúpite, keď zdvihnete telefón, a takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej. To znamená, že vidíme, že u nás centralizovaný nákup nemusí viesť k efektívnejšiemu nákupu. Ten dôvod niekde môže byť neschopnosť, ale asi častejšie je to schopnosť všetkého. Aj schopnosť obrovsky sa nabaliť na týchto veciach. To je riziko, ktoré je univerzálne, ktoré sa nijako nevzťahuje na túto konkrétnu vládu, riziko existuje vždy. Otázka je, ako sa s ním vysporiadame. Jeden zo spôsobov, ako sa s ním vysporiadať, je taká poistka, ktorá hovorí, že ak ten centrálny nákup je drahší ako to, čo si viete nakúpiť za rohom v obchode alebo čo si viete zabezpečiť sám, tak ho nemusíte používať. To znamená, že ak ste Múzeum obchodu, čo je taká, predpokladám, že vám neznáma malá organizácia pod ministerstvom hospodárstva, ak ste slovenský Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov, čo je dneska trošku známejšia organizácia pod ministerstvom školstva, ak ste Štátny pedagogický ústav alebo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Snine a idete si za svoje peniaze kúpiť ten papier alebo tie pneumatiky alebo niečo iné, tak podľa tohto zákona, ak budete, tak ako by to malo byť, je, že ak to nájdete lacnejšie niekde inde, nebudete musieť ísť cez centrálny kontrakt, ktorý zabezpečí tuto pán minister Kaliňák. To má niekoľko výhod. Prvá tá výhoda je samozrejme v tom, že to motivuje tých samotných malých, nazvem ich, hľadať, či nie je predsa len niekde niečo výhodnejšie a dáva im to možnosť, ak vedia to urobiť lepšie sami, aby si to urobili. Zároveň, a to je možno významnejšia výhoda, to vytvára veľký tlak tuto na pána ministra alebo jeho splnomocnených zástupcov, aby to pri tom centralizovanom obstarávaní nepreháňali. Lebo ak to preženú, tak bude hanba, lebo sa zistí, že spevácke zbory slovenských učiteľov so svojím 0,5 zamestnancom možno, alebo Štátny pedagogický ústav so svojím mikroekonomickým oddelením vedia ten papier nakúpiť lepšie ako mozgový trast pána ministra Kaliňáka. Ak taká poistka existovať nebude, tak v podstate nebude existovať žiadna miera kontroly nad tými centrálnymi nákupmi z hľadiska, keď sa vezme konkurencie, limitovania škôd. Na druhej strane takáto poistka nemá žiadne negatíva pre efektívnosť, a to z jednoduchého dôvodu. Ako sme spomínali na začiatku, ak centralizované obstarávanie je robené dobre, musí byť lacnejšie ako to decentralizované na tú konkrétnu položku čisto z dôvodov objemu. To znamená, že, nazvime to, nenabalené centrálne obstarávanie takúto poistku neumožní využívať, nabalené centrálne obstarávanie ju umožní využívať. Z tohto pohľadu každý minister, ktorý by chcel demonštrovať, že nepredpokladá, že bude realizovať nabalené verejné obstarávanie, ale že bude realizovať to nenabalené verejné obstarávanie, nemá dôvod odmietnuť túto poistku, lebo môže hrdo povedať, že za mňa využitá nebude. My sme tento návrh okrem toho, že sme ho dávali už v tom vecnom zámere nového zákona, sme ho dali aj vo formálnej pripomienke k pánovi, k novele pána ministra a musím povedať, že dôvod odmietnutia bol tak nezapamätateľne formulovaný, že ho tu ani neviem zreprodukovať, takže si ho budete musieť nájsť vo vyhodnotení pripomienkového konania, prečo minister Kaliňák nepovažoval za vhodné, aby tento nápad akceptoval.

    Toto všetko nie sú ani všetky problémy v tom zákone, to sú len také väčšie, významnejšie, také, ktoré už máme s nimi reálnu skúsenosť v minulosti alebo zo súčasnosti, čo to znamená. Preto, ako avizovala aj kolegyňa Žitňanská, pripravíme konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré ich odstránia a už bude na vedomí a svedomí aj predkladateľa, aj kolegov v radoch SMER-u, aby si zodpovedali, ktoré z nich sú schopní podporiť a ktoré nie, a aby to najmä vedeli zdôvodniť, aby to vedeli zdôvodniť možno nielen dnes, ale o pol roka, o rok, o dva roky, keď budú búchať škandály, ktoré budú s tými ustanoveniami súvisieť a mantrou ministerstiev bude, že je to v súlade so zákonom.

    Ako povedal jeden Američan a myslím, že to bol Američan, povedal, že v tejto krajine nie je škandál, čo je ilegálne, v tejto krajine je škandál, čo je legálne. A táto novela sa snaží dospieť k podobnému stavu aj u nás vo verejnom obstarávaní. Stratégia ministra je totiž zjavne v tom, že keď do zákona nastrieľam tých dier veľmi veľa, tak mi aspoň polovica prejde bez povšimnutia a tým cieľom naozaj je, aby SMER - sociálna demokracia mohol obstarať v súlade so zákonom, a pritom, ako napísal istý humorista, si na svoje prišla aj bohyňa verejného obstarávania Káli.

    Našou úlohou, našou misiou je toto ak nie znemožniť, tak to aspoň sťažiť a obmedziť a o to sa budeme snažiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Huba, Halúz, Hlina, Daniš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem za slovo. Kolega Beblavý sa tu dotkol celého radu problémov súvisiacich s praxou verejného obstarávania a s návrhom novej právnej úpravy, ktorá ho má regulovať. Ja to ešte trochu viac skomplikujem, ak dovolíte.

    Podľa ústavy budujeme na Slovensku sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Prečo to spomínam v súvislosti s verejným obstarávaním? Preto, lebo to, ako ho nastavíme, bude mať dosah nielen na ekonomicko-trhové, ale aj na sociálne a ekologické aspekty našej reality. Sú tu vcelku dve možnosti, že tie dopady môžu byť negatívne a verejné obstarávanie môže vo svojej výlučnej orientácii na ekonomické, alebo zúžene chápané ekonomické aspekty pôsobiť antisociálne a antiekologicky, alebo, naopak, môže byť nastavené tak, že bude pôsobiť pozitívne, bude aj tieto aspekty brať do úvahy. Aj keď pripúšťam, že to situáciu ešte viac skomplikuje a niekedy to možno aj ohrozí takú tú čitateľnosť, nechcem povedať transparentnosť. Ale myslím si, že je to veľmi žiaduce, pretože naša realita je oveľa komplexnejšia a súčasná kríza je okrem iného dôkazom aj toho, že to naše dlhé ľpenie na tých výlučne ekonomických aspektoch bola cesta do slepej uličky, a to zanedbávanie sociálnych a ekologických aspektov sa nám veľmi vypomsťuje. A toto všetko sú dôvody, prečo vo svete je fenomén zeleného obstarávania stále populárnejší, a dúfame, že sa premietne aj do tejto právnej normy.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, dotknem sa, pokúsim sa dvoch vecí dotknúť. Ja som posledných asi 15 rokov pôsobil v spoločnostiach, kde som mal na starosti verejné obstarávanie, tak ako zo strany dodávateľa, aj zo strany obstarávateľa, takže veľmi dobre poznám tento zákon. Ale jeden konkrétny príklad. Uviedli ste tu pneumatiky. Vy tvrdíte, že pneumatiky sa dajú odsúťažiť na hľadisku ceny, ja tvrdím, že nie. Pretože vy keď dáte na pneumatiky všetky kritériá, ktoré môžete dať podľa dnešného zákona, to sú rozmery a tak ďalej, rýchlostnú kategóriu, ešte ste nezabezpečili jednu vec, a to je kvalita a životnosť tej pneumatiky. Nie je jedno, keď obstaráte do nejakej spoločnosti pneumatiky, ktorá vám vydrží príklad 20-tisíc kilometrov, alebo 60-tisíc kilometrov, to je jedna vec. Čo sa týka rýchlosti dodávky, tak isto, myslím si, že je to veľmi dobrý argument, pretože ak máte na nejakej stavbe stroj, ktorý stojí niekoľko miliónov korún a teraz odíde mu pneumatika a potrebujete rýchlo pneumatiku a teraz máte na to čakať, tak to asi chvíľu trvá. Takže toto kritérium je veľmi dobré. Ja chápem snahu doterajších tvorcov zákona o verejnom obstarávaní o čo najväčšiu elimináciu faktorov, ako sú korupcia, klientelizmus, ale táto snaha prerástla až za hranicu, keď sme vlastne znemožnili obstarávateľovi vôbec niečo obstarať. Prvoradým pohľadom a cieľom zákona by mala byť možnosť umožniť obstarávateľovi obstarávať tovar alebo službu v čo najväčšej kvalite, cene a v čo najkratšom čase, samozrejme s vyvážením, s vyváženým pohľadom na elimináciu rizika korupcie a klientelizmu. A to konečne tento návrh rieši, a preto ho rád podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolega Beblavý, tradične dobre, sa dobre počúva, fundované príspevky, tak poteší. Z toho, čo hovoril o tých rizikách, tak keby som sa pokúsil vyextrahovať z toho tak, čo teda by malo byť, tak čo on identifikuje ako riziká v krajine, a to je tá morálka a to je to, či tu vôbec vieme hrať fér. A to je problém naozaj v krajine, kde, kde si ľudia myslia, že súťaž a politici poväčšine, že súťaž je to, čo moderoval Nikodým niekedy, alebo potom ešte niektorí z nich takí zbehlejší poznajú ešte jednu, že futbalovú, ale tá sa volá správne liga. Čiže naozaj, v takýchto krajinách je ťažko súťažiť a ešte ťažšie je súťažiť férovo, takže tie riziká tam naozaj sú, hej, v tejto krajine je problém súťažiť, súťaž ako slovo nepoznáme.

    Ale nedá mi drobnú takú, nechcem povedať, že jedovitú, ale takú poznámočku k tomu, že nerobiť tak, aby sme im nabíjali tie zásobníky, že keď chceme byť principiálni, tak principiálni všade a vždy. A konkrétny príklad teraz: Bratislava mesto ide súťažiť o Starú tržnicu bez súťaže, teda nejde súťažiť. A konkrétne poslanci SDKÚ a poslanci SaS-u, ktorí by to mali mať v genetickom kóde, že chcú súťažiť, tak nechcú súťažiť. Čiže to je vlastne, paradoxne, spôsobuje to, že stále tá téme je taká rozviklaná a nemáme tú presvedčivosť v sebe a nemôžeme sa dostať k tej nadstavbe. A nadstavba v tejto veci je naozaj to, že chceme súťažiť a vieme, že je potrebné súťažiť, a potom môžeme ešte hovoriť, že férovo. A to k tomu je ešte u nás strašne ďaleká cesta, ale treba začať, ako nikdy nie je neskoro začať a treba byť principiálny a dokonalý v tom, že vždy a všade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, hneď úvodom chcem prehlásiť, že na rozdiel od vás tento zákon vítam a rozhodne ho podporím. Určite ho uvíta aj väčšina podnikateľských subjektov, hlavne z radov tých poctivých dodávateľov. Tak ako to aj úvodom uviedol pán minister Kaliňák, ide o zásadnú novelu, ktorá posilňuje súťažný princíp s dôrazom na záujem štátu, a hlavne posilňuje otvorenosť procesov verejného obstarávania. Osobitne oceňujem tie oblasti zmien, ktoré sa dotýkajú zavedenia zákazu dodatkov o cene plnenia a zavedenie princípu znižovania ceny pri opakovaných dodaniach, ako aj posilnenie princípu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky a úpravy mimoriadne nízkej ceny. Veľkým prínosom je rozhodne zavedenie systému referencií kvality a ratingu dodávateľov. Nakoniec chcem zdôrazniť zmenu systému vo vzťahu k zoznamu podnikateľov a zavedenie sankcií zákazu účasti na obstarávaní.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. K pánovi poslancovi Hubovi len toľko poviem, že zohľadňovanie zelených kritérií je štandardná vec v rámci európskeho obstarávacieho práva, sú na to ale aj limity rozhodnutiami Európskeho súdu a v rámci tých európskych štandardov ja s tým nemám vôbec žiadny problém, takže aj som mu rád podpísal pozmeňovací návrh. Dostaneme sa k tým kritickejším poznámkam.

    Pán poslanec Hlina, priznám sa, že konkrétny prípad tržnice nepoznám, ale tiež si myslím, že súťaž je vždy dobrá vec, hlavne ale, ako ste povedali vy, musí to byť skutočná súťaž a zmysluplná súťaž a nie nejaká maska.

    Pokiaľ ide o poznámky pánov poslancov SMER-u. Pán poslanec Halúz, chcem vám poďakovať za konštruktívny, vecný príspevok argumentujúci nejakými konkrétnymi vecami. Nesúhlasím s vami z dvoch dôvodov, ale vážim si, že ste naozaj prišli so svojou skúsenosťou. Nesúhlasím s vami z dvoch dôvodov. Prvý je, že pokiaľ hovoríme o tom trhovisku, ja nenamietam proti tomu, aby tam bola aj ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, ja som to povedal, že myslím si, že pri mnohých veciach to nemá tam zmysel, ale pri niektorých to mať môže, takže určite to tam môže byť. Ja som namietal preto, aby to bola povinnosť pri akomkoľvek nakupovaní pre trhovisko. A nehovoriac o tom, že problém tohto zákona je ale v tom, že on znemožňuje námietky proti trhovisku úplne en bloc, a navyše teda aj tam, kde námietky môžu byť, ich limituje len na zjavné porušenia procesných vecí. Čo znamená, že nebude môcť ÚVO posudzovať, že či teda ten podnikateľ alebo ten obstarávateľ mu stojí miliónový, stojí na stavbe a potrebuje pneumatiku hneď, alebo či niekto ide nakúpiť na 10 rokov milión pneumatík pre celý Policajný zbor, ale s argumentom, že to potrebuje rýchlo ich nakúpiť o povedzme sto miliónov korún drahšie, viete, to je ten problém. Pokiaľ by sme sa na tom zhodli, že by sa toto zmenilo, ja nemám problém s tým, aby tam tá ekonomicky najvýhodnejšia ponuka zostala. A keď hovoríte o tom, že sa zastaví obstarávanie, čísla to nepotvrdzujú, obstarávanie prebiehalo zhruba v rovnakej výške počas vlády Ivety Radičovej, len sa zvýšil počet súťažiacich.

    Pán kolega Daniš, musím povedať, že z môjho pohľadu znevažujete túto snemovňu, keď robíte faktické čítaním z vopred pripravených papierov, ktoré vám pripravil niekto iný, zjavne k nejakému inému vystúpeniu.

  • O slovo požiadal pán minister. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Nezvyknem v prvom čítaní vystupovať v rozprave, lebo v podstate má význam predovšetkým druhé čítanie, kde sa niečo mení, ale musím na to zareagovať tak trochu z jedného prostého dôvodu. Nie ste prvý, ktorý vystupuje v rozprave k tomuto zákonu, pán poslanec Beblavý, ale čo je úplne podstatnejšie, je to, že som dokonca od pánov niektorých poslancov, od ktorých som to naozaj nečakal, ako napríklad pán poslanec Galko, sa dočkal aj naozaj vecného vystúpenia s množstvom nápadov a pozmeňovacích návrhov. Rovnako vecne vystupovala aj pani poslankyňa Žitňanská. A vy, ako je vaším dobrým zvykom, ste predviedli teatrálne vystúpenie, ktoré má niekoľko zásadných chýb. Keď práve neútočíte na pôvod tých, s ktorými diskutujete, keď vám dôjdu argumenty, tak argumentujete nejakou snahou ponižovať svojho súpera, pretože ho neviete presvedčiť argumentami a snažíte sa ho riešiť otázkou, to, či má, alebo nemá niečo napísané. Spomeňte si na svoje príspevky, ktoré ste vždy zásadne čítali z počítača.

    No ale k tomu, čo hovoríte; vy totižto absolútne bezbreho klamete a nemáte s tým vôbec žiadny problém a používate také demagogické argumenty, ktoré proste neexistujú! To je pre mňa fascinujúce, že vám to nerobí vôbec žiadny problém. Ja si viem predstaviť, že na vás môže byť ešte aj detektor lži krátky, pretože naozaj to máte zrejme v DNA-čke, takúto vec. Čo je veľmi dôležité, povedali ste, že EVO, to znamená elektronické verejné obstarávanie, ktoré, mimochodom, sa teda vôbec nepodobá na elektronické trhovisko, lebo je úplne na inom princípe postavené, sme obstarali my. Keď ste boli súčasťou druhej Dzurindovej vlády, obstarala ho druhá Dzurindova vláda a druhá Dzurindova vláda ho aj zaviedla do života v roku 2006 a v 2005 sa obstaralo. Buďte taký láskavý, nehovorte, že za Ficovej vlády sa EVO urobilo, to predsa nie je pravda! To je prvý moment.

    Druhý moment, pneumatiky na desať rokov pre Policajný zbor sa nedajú obstarať cez elektronické trhovisko, pretože cena je ďaleko nad to, na čo je elektronické trhovisko, určená. Čiže to sú presne tie argumenty, ktoré vy len tak hodíte do placu a čakáte, že vám ich všetci zjedia,

  • Reakcia z pléna.

  • Dodo Hlina vám povie, že proste to je ako regulárne, to je v poriadku, ale v konečnom dôsledku klamete.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás. Vám to vadilo.

  • Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach nemôže obstarávať, pretože nemá právnu subjektivitu a množstvo vašich "vtipných" poznámok, ktoré tu sú, proste nemôžu obstarávať, lebo nemajú právnu subjektivitu a obstarávať nikdy nebudú. To sa naozaj nedá počúvať, vy ste odborníkom na všetko. Vy tu hovoríte od jadrovej elektrárne až po školstvo, obstarávanie, divadelníctvo a neviem, ktoré veci. Proste týmto veciam sa štandardne hovorí, samozrejme, Chrobák Truhlík, aj tých treba, aj tých treba, o tom vôbec nespochybňujem. Faktom však zostáva, že vás veľmi pekne prosím, môžete vždy, to je prirodzené, keď v politike používate hyperbolu, snažíte sa na niečo upozorňovať a pod., to je všetko okej. Mňa len vždy proste fascinuje ako vy bez problémov proste klamete

  • Hlas z pléna.

  • a dáte veci, a teraz zase vykrikujete, lebo nemáte argumenty. Však buďte v kľude, ja vám len jednu vec hovorím, že veci, ktoré ste povedali, proste nie sú pravdivé. Trištvrte roka, no nie sú, veď tu som vám dal niekoľko dôkazov, prečo ste jasne v priamom prenose klamali. Proste trištvrte roka je pripomienkové konanie, v ktorom sa akceptovali desiatky pripomienok, počínajúc Transparency International, vašou rodinnou firmou - ináč to ste jediný na svete, ktorý si dokázal sprivatizovať organizáciu - a, samozrejme, Alianciou Fair play a mnohými ďalšími.

    Keď Republiková únia zamestnávateľov, ktorá bezpochyby nie je smerácka, aj Asociácia zamestnávateľských zväzov, bezpochyby takisto nie je smerácka, tak sa rozhodnú, tak sa rozhodnú,

  • Hlas z pléna.

  • , áno, fascinujete ma v tomto prípade, pán predseda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prosím vás pekne, vám, pán poslanec, to vadilo, tak buďte pokojný.

  • Pred chvíľou ste sa sťažovali na to, keď som s vami komunikoval, už vám to, samozrejme, problém nerobí. Pamätám si na vyjadrenia, ktoré boli, že prvýkrát SMER vybral nezávislého ministra práve z radov, ktoré nie sú, nie sú pod jeho kontrolou, už zrazu je to smerácka organizácia. Keď AZZ kritizuje návrhy SMER-u, tak vám to, samozrejme, vyhovuje, nechajme to tak, jednoducho, vy nemáte v rukách argumenty. Akože, keď sa chcete poradiť, teraz dobre, ste akurát pri pani poslankyni Žitňanskej, skúste sa možno opýtať, možno vám dá nejaké dobré rady a možno svoje vystúpenia dokážete zlepšiť natoľko, že budeme môcť o nich, budeme môcť o nich plnohodnotne rozprávať.

    To znamená, jediná vec, ktorá je, je množstvo návrhov, ktoré môžu tak komplikovanú novelu, ako je toto, určite vylepšiť, bez pochýb. To znamená, z môjho pohľadu sa im nikdy nebránime, nikdy sme sa im nebránili, ale vaše vystúpenia k tendrom, ktoré sú na ministerstve vnútra, verte, som momentálne ministrom vnútra, odborníci tieto tendre pripravujú, mali ste možnosť sa prihlásiť na pozorovateľa v tomto tendri, neurobili ste tak. Dobre, budú tam iní ľudia, ktorí to budú mať možnosť kontrolovať, je to preto, a to je tá vaša zásadná povaha, ktorá vlastne vám bráni niečo vytvoriť, pretože vy ste nikdy nič nevytvorili a celý život žijete z niekoho iného a úspechu niekoho iného alebo práce niekoho iného. V konečnom dôsledku je dôležité to, že vy ste sa nesnažili počas trištvrte roka aktívne pracovať s týmto zákonom, vy si chcete počkať, tak ako ste to povedali, môžete sa dočítať v médiách, tam sú nejaké citáty, vy to robíte iba preto, aby ste mohli byť v médiách. Nikto si tak nepamätá, nikto si tak nepamätá v podstate jednotlivé výstupy ako vy, pretože vy žijete len s tým, čo sa robí v médiách. Nie v tom, čo je reálna práca, alebo to, čo ľudí naozaj zaujíma, len to, čo je v médiách. Ešte aj vlastnú stránku vo Wikipédii si napísať sám, to chce veľkú dávku samoľúbosti. To znamená, toto je presne ten prípad, kde, kde toto svedčí o tom, že vy nemáte seriózny záujem zákon vylepšovať. Vašou jedinou snahou je to, aby ste sa pokúsili pri veľkej dávke paranoje vysvetliť niektoré ustanovenia tak, aby vyhovovali len vám a mohli ste ich kritizovať.

    To ináč včera, mimochodom, predviedol, čo ma veľmi prekvapilo, aj pán poslanec Gál, kde začal napádať inštitút, ktorý vôbec v zákone nebol, ktorý teraz zavádzame, aby sme mohli kontrolovať subdodávateľov, aby sme mohli kontrolovať akcionárov. Nikdy predtým nebol, desať rokov ste mali príležitosť takéto niečo do zákona zaviesť. Zavádzame tam teraz zvýšenú kontrolu, a on to kritizuje! Teraz nerozumiem prečo, či preto, že chce, aby boli tie veci zakryté, alebo chce, aby to proste sa nejakým spôsobom posunulo ďalej?

    Čiže z tohto pohľadu hovorím, vítam ľubovoľné, a počul som ich včera a bolo ich niekoľko pozitívnych návrhov, ktoré majú šancu ten zákon ešte posunúť ďalej. Vždy je tá šanca, veľmi ich vítam, len vás pekne prosím, skúste obmedziť množstvo klamstiev, ktoré ste schopný použiť na meter štvorcový tak, aby to bolo počúvateľné. Ja som schopný akceptovať politickú hádku v tom, že trošku pridávate, aby mal ten argument nejaký väčší dôraz, ale naozaj si nevymýšľajte veci, ktoré nie sú pravdivé.

    Pretože práve tie veci, ktoré robíme, smerujú k tomu, aby bolo čo najviac uchádzačov. Ak jednoducho sa prihlási autoservis, o ktorom vy ste tu hovorili, o tom obstarávaní v rámci verejného trhoviska, a ponúkne mi cenu za hodinu opravy automobilu 10 eur, a tým pádom vyhrá, ale zároveň ma tak skryte, namiesto 10-eurovej ceny za liter oleja tam dá 500 eur za liter oleja, tak samozrejme, je to ekonomicky nevýhodnejšia ponuka ako tá, ktorá má primárnu cenu ako prvú. A s tým sme boli konfrontovaní tisíckrát počas vašej vlády.

    A posledná vec, aby som dlho nehovoril, lebo naozaj to má význam až zhrnúť všetky pripomienky, je, že nepočul som toto plamenné vaše vystúpenie v prípade tak geniálnej aukcie ako boli platinové sitká. Vtedy ste za týmto pultom nestáli

  • a nehovorili ste, že to je otrasné, akým spôsobom SDKÚ zneužilo elektronickú aukciu a poslalo definitívne do minulosti pocit poctivosti ohľadne elektronickej aukcie. To ste tu nevystupovali. Vtedy ste stáli schovaný v rohu a dúfali ste, že sa nikto nedozvie o ďalšej veci, ktorá hneď na to prišla, ktorá sa volala daňové riaditeľstvo alebo krach informačného systému daňovej správy. To sú veci, ktoré svedčia o tom, akým spôsobom ste to robili zle. Akým spôsobom ste nastavili zákon, v ktorom bolo možné, že Úrad pre verejné obstarávanie napísal, že sa musí kupovať od najdrahšieho. To sú reality, to sú fakty, ktoré existujú, dokumenty, papiere a rozhodnutia, s týmto ste boli konfrontovaní. Nikdy ste nemali odvahu sa postaviť a pol hodiny pri tomto pulte hovoriť napr. o elektronickej aukcii na platinové sitká. To je celé.

    Ja si myslím, že v tomto máte možnosť aj urobiť nejakú sebareflexiu a nebyť stále nekonečným hviezdnym odborníkom na všetko, pričom vaše argumenty proste sa zakladajú vždy na klamstve. To je celý základný problém. Skúste hovoriť veci, ktoré sú naozaj problémy.

    Áno, ja vám poviem jeden konkrétny, ktorý si uvedomujeme, včera ho tu naznačil pán poslanec Galko, nakoniec pani poslankyňa Žitňanská. Myslím si, že elektronické trhovisko ako také by určite mohlo mať domovský prístav niekde lepší, ako je ministerstvo vnútra. To bezpochyby je celkom dobrý nápad. Dôvod, prečo tam pôvodne bolo ministerstvo vnútra, bola predovšetkým kapacita, to znamená personálne obsadenie, keďže celý Úrad pre verejné obstarávanie má iba niečo viac ako sto ľudí, ale keďže sa nám podarilo už teraz zabezpečiť, že personálne posilnenie Úradu pre verejné obstarávanie je vlastne otázkou niekoľkých, niekoľkých týždňov a rovnako tak aj posilnenie v oblasti finančnej, to znamená mzdovej politiky, aby tam mohli byť kvalitní ľudia a mohli byť dobre zaplatení a neodchádzali po výcviku okamžite niekam do súkromnej sféry, tak si myslím, že je ten priestor, aby sme mohli napr. elektronické trhovisko posunúť aj smerom na ÚVO. To je, samozrejme, regulérna požiadavka, ktorej ja rozumiem a veľmi sa mi páči. Ale používať potom neustále klamstvá, ktoré naozaj zavádzajú vlastne pocit a dokonca aj u znalých poslancov, akým je pán poslanec Hlina, vyvolajú dojem, že sú kvalitné, tak potom už musím reagovať, pretože sú naozaj postavené na lži, ale áno. Veľmi, veľmi, veľmi dobrý príklad je ten, že ste neboli schopný reagovať na to, prečo sa nesúťaží Stará tržnica. Vaša jediná odpoveď je o tom, že o tom neviete. No však je to vo vašej strane, skúste o tom vedieť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Beblavý, Žitňanská, Hlina, Bugár, Viskupič, Zajac, Bagačka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, myslím, že každý, kto sledoval moje vystúpenia, si všimol, že kto osobne uráža, napáda a klame o tom protivníkovi. Len pre vašu informáciu, ďakujem vám, som sa konečne dozvedel, že mám na Wikipédii nejakú stránku, musím si ju ísť pozrieť, lebo som o nej doteraz netušil. A pokiaľ ide k tomu, čo ste hovorili. My s pani poslankyňou Žitňanskou sme ako jediní poslanci, pokiaľ viem, predložili konkrétne, veľmi detailné pripomienky v pripomienkovom konaní k tomuto návrhu, ktoré ste na 90 % neakceptovali. Takže klamete, keď hovoríte, že my sa zaujímame o médiá a máme všeobecné, čiže my jediní máme veľmi konkrétne reči a keďže som ich osobne písal, tak mi verte, že viem, o čom hovorím. Utajujete tendre na ministerstve vnútra, a to dokonca protizákonne a budeme vás s týmto konfrontovať. A je to veľký prúser, čo robíte, a budeme sa tomu ďalej venovať a nezastrašíte nás ani tým, že si lustrujete vo voľnom čase moje auto, moju Wikipédiu a neviem ešte čo všetko, pán minister. Nevyvrátili ste nič konkrétne z tých podstatných vecí, čo som povedal, ani jednu. Ani jednu, musím povedať.

    A ešte k tým sitkám vám poviem. My keď sme boli pri moci, ja som tu bol radový poslanec, tam som sedel, my sme zmenili s pánom poslancom Krnáčom za pomoci Igora Matoviča a ďalších, my sme zmenili ten zákon o obstarávaní tak, že sme ho významne sprísnili, keď sme vládli. Nie, keď sme sa chystali do opozície, keď sme vládli! To je niečo, čo sa vám nikdy nestalo a asi sa vám ani nikdy nestane. Takže, pozor na to! A pokiaľ ide o sitká, pán minister, ja viem, že ste boli v opozícii, vtedy ste mali asi iné veci na starosti, ale opäť s pani Žitňanskou my sme mali brífing tu dole, kde sme oznámili, že sprísňujeme zákon v reakcii na sitká, aj sme ho sprísnili, aj ten zákon sa zmenil. To bolo to sypanie popola na hlavu, ktoré tiež u vás asi nikdy nezažijeme. A ja sa za tú kauzu hanbím, hoci som s ňou nemal nič spoločného, ale sme ju aj naprávali, hoci sme s ňou my osobne nemali nič spoločného! A musím povedať, že ak niekto ako vy, kto tu vystupuje tak plamenne, nechápe, že sitká sa diali cez zákon o správe majetku štátu, s ktorým ÚVO nemá nič spoločné, takže vaša veta, že ÚVO vydal k tomu nejaké stanovisko, je úplne scestná vecne a právne. Tak to skôr ukazuje o vašej odbornosti niečo, lebo vy ste sa venovali reštauračnému biznisu, keď už my sme sa venovali verejnému obstarávaniu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mám pocit, že k tomuto naozaj dôležitému zákonu, pretože pripomínam, hovoríme o zhruba 3,9 mld. korún, ktoré sa zhruba ročne obstarajú na základe tohto zákona, čo, pripomínam opäť, predstavuje sumu, ktorá sa rovná niečo menej ako štvrtine výdavkov štátneho rozpočtu, tak sme tu mali pomerne korektnú diskusiu. A takto vnímam aj, aj príspevok pána poslanca Beblavého, ktorý hovoril o konkrétnych veciach, ktoré treba v zákone opraviť, alebo upozornil na konkrétne diery, ktoré tento zákon v tejto podobe má.

    Ako predsedníčka poslaneckého klubu musím povedať, že ma veľmi mrzí, pán minister, že ste sa uchýlili a zviedli alebo zaviedli do tejto debaty jeden osobný arogantný tón, ktorý naozaj nesvedčí tomu, aby sme sa posunuli v diskusii o verejnom obstarávaní ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja mám, priznám sa, slabosť na vystúpenia pána Beblavého, lebo predstavujú zďaleka to lepšie a niekedy o niekoľko tried lepšie v tomto parlamente a okrem toho pracuje systémom, ktorý tuná je úplne zaznávaný, čo som včera spomínal, princípom komparácie. To znamená, snaží sa zistiť, a tú prípravu je tam cítiť, že ako to robia inde, netrpí pocitom, že sme najgeniálnejší. Čiže preto ja mám k vystúpeniam pána Beblavého určitú slabosť.

    Ale ešte poviem jednu vec, že, pán minister, nič v zlom, že to, že sa niekto vyjadruje k viacerým témam, ešte nemusí znamenať, že je Chrobákom Truhlíkom, môže znamenať aj to, ako by to povedala pani Vášáryová, že je renesančný človek. Viete, a to v zásade, dávajte si aj pozor aj vy, lebo vy sa tiež vyjadrujete k viacerým témam a ja by som si teda nedovolil povedať, že ste Chrobákom Truhlíkom, ale možno, keď to nepokazíte, tak sa môžete stať renesančným človekom. Čiže to sú také veci, že nemajte ľuďom za zlé, že sú schopní si naštudovať viaceré veci a nemusia byť hneď Chrobákom Truhlíkom, i keď sa to zdá byť možno niekomu vtipné, ono to vtipné nie je. Buďme radi, že sú tu ľudia, ktorí vedia aj viac ako len to, že koľko majú na účte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, trošku viac pokory by vám nezaškodilo. Ja som vás pozorne počúval, samozrejme, máte právo na to, že nesúhlasíte s opozičným poslancom, ale to vás ešte nijak nesplnomocňuje na to, aby ste urážali poslanca, ktorý má iný názor. Vaše videnie je videnie z pozície moci, samozrejme, je iné. Vy ste kritizovali a spomenuli napr. pána poslanca Gála, ktorý kritizuje nový kontrolný orgán. No, viete, ale to je absolútne v poriadku. Však máme skúsenosti s vašou kontrolou, kontrolou a la SMER. Videli sme, ako ste obsadili ÚVO, Úrad pre verejné obstarávanie. Ako sa snažíte znemožniť, aby opozícia mala a mohla kontrolovať cez NKÚ, takže sa nečudujte, že sú tu kritické stanoviská. Ale to ešte neznamená, že musíte sa pozerať na opozičných poslancov ako na nepriateľov.

  • Ďakujem. Pán minister, ja by som sa ťa tiež chcel opýtať, že čo bolo tým dôvodom na tak, čo som až nie zvyknutý práve u teba, na taký plamenný výstup a útok ad hominem, ktorý si myslím, že celkom tak ako všetci predrečníci spomenuli, sem veľmi nepatril. Trikrát počas toho vystúpenia si sa snažil odhaliť nejakú lož, ale prišlo len konštatovanie tej lži alebo tej lživej informácie a neprišiel nejaký reálny dôkaz, že kde konkrétne klamal, ak teda klamal. Čiže pýtam sa, možno sa v záverečnej reči k tomu dostaneme, čo bolo to lživé na vystúpení Mira Beblavého, alebo pána poslanca Beblavého, okrem toho teda, že bol obvinený z písania vlastnej Wikipédie, stránky, alebo privatizácie, privatizácie nejakej, nejakého združenia a podobne. Čiže veľa som sa nedozvedel, aj keď som čakal na to trikrát, že príde k odhaleniu, že pri tom, ako on argumentoval spôsob možných rizík pri zavedení tohto zákona. Zároveň v tom vystúpení zaznela už taká mantra troch označení, kedy niekto zlyhal, a bola otázka, či tu plamenne vystupoval pol hodiny. Keďže to povedal on sám, ja si pamätám, že áno a sprísňovali konania aj pri sitkách, pretože to bol obrovský problém, ktorý bol hanbou minulej vlády a práve preto prišlo či už k brífingom, alebo vystúpeniam aj tu v pléne.

    Ďakujem.

  • Vážený pán minister, vo svojom vystúpení ste hovorili o tom, aby sme si hovorili pravdu, a pomaly jedným dychom ste povedali, že prvýkrát zavádzate kontrolu subdodávateľov v tomto zákone. Tak preto, aby sme si hovorili pravdu a aby sme boli korektní, treba povedať, že KDH na septembrovej schôdzi predložilo novelu zákona o verejnom obstarávaní, kde celý systém kontroly subdodávateľov bol urobený. Dokonca aj tí subdodávatelia, ten systém bol nastavený tak, že sa budú môcť odvolávať aj na ÚVO a keď do určitého času nebudú môcť, nebudú teda vyplácaní, tak sa budú môcť odvolať na ÚVO a ÚVO bude môcť nariadiť hlavnému dodávateľovi, aby ich vyplatil.

    Z prostredia SMER-u aj vtedy boli hlasy, že to je dobrý návrh zákona, a očakávali sme, že ho zahrniete do tohto návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Zjavne to tak nie je, takže predpokladám, že v druhom čítaní moji kolegovia tento pozmeňujúci návrh predložia, aby subdodávatelia na Slovensku mohli byť vyplácaní, aby sa nestávalo to, že hlavní dodávatelia dostanú vyplatené zákazky a subdodávatelia budú krachovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja v podstate súhlasím presne s pánom ministrom, ktorý naznačil asi vec, že čokoľvek predloží, čokoľvek teda chce vylepšiť, alebo dať do tohto zákona, samozrejme, v rámci opozície a jej povinnosti kritizovať a kontrolovať bude všetko zlé. Napriek, napriek tomu, že aj ja, čo sa týka samosprávy, posledné, posledné roky v rámci tohto zákona sa urobili niektoré tragické veci, že obstarávalo sa rok, dva roky, mnohé obstarávania ešte teraz neskončili, mnohé projekty museli skončiť kvôli tomu, že jednoducho ten zákon bol zle nastavený, a mnohí majú doteraz mnohé hlavy bolesti.

    V tomto zmysle ja si myslím, že posúva tento zákon transparentnosť aj férovosť dopredu. Určite napríklad sa mi nepáčilo, pokiaľ pán minister vystupuje a niekto naňho vykrikuje, a pritom keď bol tu za pultom, tak samému mu to vadilo. To, to je zas tiež nie nejaký taký férový krok. A celkove aj pánov, vystúpenie pána Beblavého skôr mnohokrát pripomínalo, že podľa seba súdim teba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, je dobré, ak nám nechýba zmysel pre humor. Myslím si, že oživí to vždycky tieto priestory, ale nemali by sme sa vzájomne zosmiešňovať, určite že nie.

    A ja si tiež myslím, že vyjadrovanie sa k témam, aj keď viacerým, nemusí to byť hneď truhlikársky spôsob. Ak sú tu poslanci, a sú tu takí, ktorí sú tu od rána do večera, no tak, a nie sú ticho a vyjadrujú sa k témam, veď to je dobre, to by sme mali pozitívne hodnotiť.

    K tomu vykrikovaniu vzájomnému, aj mne sa to tu stáva, že aj na mňa vykrikujú kolegovia, ale aj mne sa to stalo, že aj ja som vykrikoval. Ono tie emócie jednoducho tuná sú a myslím si, že patrí to aj do takého parlamentného systému, len aby sme sa vzájomne neosočovali a pomaly si tuná nenadávali, lebo myslím si, že nie je to dobré. Ale pán minister naozaj tuná pleskol to takto aj medzi oči a medzi nás aj tú kauzu tých platinových sitiek, čo musím povedať, žiaľ, mal pravdu ako v tom, a to tak isto nie je dobré. A verím, že aj skrz tento navrhovaný zákon o verejnom obstarávaní naozaj budú také mechanizmy, aby výber a výberové konania, teda verejné obstarávania boli naozaj transparentné a aby sa nedohadzovali kšefty pre konkrétne či už fyzické osoby, alebo firmy niekomu ako blízke.

    Myslím si, že malo by nám ísť všetkým v tomto zákonodarnom zbore o dobro veci. Veď ide o verejné prostriedky, nemôže sa s nimi ani plytvať, ani svojvoľne nakladať. A chcem veriť, že aj pánu ministrovi o to ide. A keď máme vecné pripomienky, aby sme ich tuná podali aj prípadne cez tie pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem.

  • Pán minister, chcete? A prosím vás z miesta, lebo otvoríte a znovu budete reagovať. Takže skúste.

  • Ďakujem pekne. Je to, samozrejme, pohodlnejšie. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Bugár, ja som nehovoril o kontrolnom orgáne. Ja rozumiem tvojej reakcii, lebo sa snažíš brániť svojho poslanca. Ja som len povedal, pri kontrole akcionárov, pri kontrole subdodávateľov je návrh, ktorý zákon dodnes neobsahoval. A zavádzame túto kontrolu a v podstate hovorím, že aj za to, že zavádzame prísnejšiu kontrolu subdodávateľov a akcionárov, tak za to bola proste predvedená kritika. Ale to je v poriadku, to len hovorím, že to nebol žiadny problém, len som na to reagoval.

    Pán poslanec Viskupič, si ma nepočúval, keď som hovoril tie klamstvá, ktoré som menoval, ja ti ich kľudne rád zopakujem.

    On tu viackrát nás obvinil z toho, že utajujeme tendre. My sme jasne pozvali pozorovateľov. Je verejne vyhlásený, žiadny utajený nie je. Presne podľa postupov, ktoré súčasný zákon rešpektuje, a rieši sa to, presne o ľuďoch a dokonca ho riešia ľudia, o ktorých kedysi pán Beblavý vyhlásil, že sú odborníci. Tak teraz mi tá jeho neschopnosť reagovať na realitu, on je proste také to audiotextové číslo, a teraz to nemyslím urážlivo, on má vždy pripravenú odpoveď zla, zle, katastrofa, otrasné. Proste on tú pozitívnu stránku veci vôbec nemá, čo pri ostatných vystúpeniach, aj z radov opozície človek eviduje, že toto sú dobré riešenia a toto sú menej dobré riešenia.

    To je to, čo ja hovorím. Viete a prvý, kto zaútočil na pôvod poslanca v tomto parlamente, bol pán Beblavý, to som nebol ja. Možnože preto mám nižšiu dávku tolerancie vo vzťahu k jeho vyjadreniam, ale ja som sa tu nikomu, keď mi došli argumenty, neútočil, odkiaľ a ako pochádza, to som ja nerobil.

    Čiže ak sa tu niekto môže hanbiť v rohu, čo už možno teraz robí, je práve pán poslanec Beblavý.

    A čo sa týka pána poslanca Zajaca, včera ste povedali, pán poslanec Zajac, že na ministerstve vnútra, na budove ministerstva vnútra je 208 výsluhových dôchodcov. To predsa nie je pravda, to je skoro celý počet všetkých pracovníkov budovy ministerstva vnútra. Čiže vy nemáte problém naživo 24 hodín povedať vec, ktorú nemáte absolútne overenú, ktorá je nezmyslom.

  • Teraz v rozprave vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Hrnčiar. Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán minister, pán poslanec Zajac, poprosím, mimo sál.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že táto podľa môjho názoru nudná debata o dôležitom zákone sa trochu oživila, nakoľko od včera prebiehajú vystúpenia, nie prevažne, ale výlučne opozičných poslancov, ktorí, pochopiteľne, kritizujú túto novelu, navážajú sa do pána ministra. A považujem to za nudnú debatu, keďže pán minister tu má 83 poslancov, ktorí by ho mali brániť, ktorí by mali argumentovať a ktorí by mali podporiť svojimi argumentmi túto novelu zákona a takýmto spôsobom viesť diskusiu s opozíciou. Na moje veľké počudovanie sa to nedeje a som toho, možno trochu z toho aj sklamaný. Preto som to považoval za nudnú diskusiu, a preto si dovolím, pán minister, preto si dovolím, pán minister, keďže ťa nebránia, alebo respektíve nehovoria o tých pozitívnych veciach v tejto novele tvoji vlastní poslanci, kvôli korektnosti môžem uviesť a trošku zastúpiť ich ja, samozrejme, iba v prvej časti svojho vystúpenia. A v tej druhej časti sa budem venovať práci opozičného poslanca a pomenujem tie veci, ktoré

  • Smiech v sále a potlesk.

  • , ktoré považujem za nedopracované v tomto zákone.

    Takže, takže teraz chvíľočku budem zastupovať poslancov SMER-u. Musím konštatovať, že predkladaná novela, kolegovia z opozície, má veľa pozitívnych stránok, ktoré vyplynuli z praxe a predpokladám, že môžu zlepšiť podmienky verejného obstarávania, samozrejme, keď sa táto novela dopracuje a keď budú zapracované aj, predpokladám, pozmeňujúce návrhy, ktoré opozícia predloží v druhom čítaní.

    Ako najväčšie pozitívum vidím fakt, že môže konečne nastať doba, kedy nastanú ťažké časy pre firmy, ktoré v súčasnosti vyhrávajú po celom Slovensku stovky verejných súťaží tým, že vyhrávajú súťaže neprimerane nízkou cenou. Sú to spoločnosti, ktoré sa výlučne špecializujú na verejné obstarávania, ktoré sú na zákazky, ktoré sú financované z fondov Európskej únie. Namiesto stavebných robotníkov majú zamestnaných tímy právnikov, ktorí nerobia nič iné, len podávajú námietky a napádajú súťaže. Tu mám iný názor ako možno niektorí moji kolegovia z opozície, ktorí tvrdia, že aj súčasná právna norma poskytuje množstvo možností, ako sa takýmto, ako sa s takýmito spoločnosťami vysporiadať. Možno je to tak len na papieri, ale prax je úplne iná a svedčí o tom fakt, že existujú desiatky miest a obcí, ktoré takéto firmy vylúčili zo súťaže a namiesto čerpania schválených fondov už tretí alebo štvrtý rok nerobia nič iné, len opakujú súťaže a súťažia a nečerpajú fondy.

    Takéto špekulatívne firmy už dopredu vedia, ako si aj pri neprimerane nízkej cene zabezpečia dobrý zisk. Nemajú zamestnancov, vedia, keďže sa jedná o stavbu z fondov Európskej únie, je prakticky nemožné zrušiť zmluvu. Vyhratú zákazku realizujú výlučne formou subdodávateľov, prevažne drobných živnostníkov alebo malých firiem, prevažne z regiónu, kde sa tá stavba realizuje. A tieto nepoctivé spoločnosti už pri vstupe do súťaže vedia, že nezaplatia svojich subdodávateľov. Prax ukázala, že predstavitelia samospráv buď zariskujú a potom celú dobu sú konfrontovaní a tŕpnu s tým, či sa stavba vôbec dokončí, a to už nehovorím o kvalite stavby a sťažnostiach subdodávateľov miestnych živnostníkov a firiem, že nemajú zaplatené a sťažujú sa starostom a primátorom. Alebo sa radšej títo starostovia a primátori vrátia z kratšej cesty a vôbec stavbu nezrealizujú. Aj toto môže byť jedna z príčin zlého čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.

    Ja vidím klad aj pri zavedení systému referencií kvality a ratingu dodávateľov s možnosťou zákazu dodávateľovi účasti na obstarávaní. Musím sa priznať, že toto aplikujeme v Martine už štvrtý rok, aj keď to doteraz nemalo oporu v zákone, výlučne všetko súťažíme elektronickými aukciami. To potom budem mať výhradu, že sa táto povinnosť ruší, a poviem aj prečo. Ale v Martine je prax taká, že sme sa poučili z vlastných chýb a, samozrejme, pri zavedení elektronických aukcií sme zistili, že sú firmy, ktoré chcú využiť, chcú podvádzať, chcú zneužiť túto situáciu, aj pri elektronickej aukcii sa dostať k zákazke stoj čo stoj, aj za neprimerane nízku cenu a potom porušiť zmluvu. Takéto firmy vylučujeme na rok zo všetkých obstarávaní v meste Martin a táto prax sa nám ukázala ako naozaj veľmi účinná zbraň voči podvodníkom a firmám, ktoré používajú nekalé praktiky.

    Mestský úrad Martin, máme zavedenú kontrolu, normu kvality ISO 9001/2008, a v minulosti sme mali veľké problémy so skutočnosťou, že nie je možné vylúčiť dodávateľa z verejného obstarávania na základe vlastných skúseností. Nehovorím o referenciách z iných subjektov, ale na základe vlastných skúseností. A bolo mimoriadne zložité vysvetľovať audítorom, externému audítorovi pri recertifikačnom audite, že vnútroštátny právny predpis nás zaväzuje uzatvoriť opakovane zmluvu s dodávateľom, ktorý vykonal služby nekvalitne, ak vyhrá verejné obstarávanie, alebo respektíve, že toto verejné obstarávanie musíme zrušiť a administratívne celý proces začať od začiatku.

    Mne sa páči aj špeciálna právna úprava obstarávania pre potraviny, môžeme každodenne vidieť a počuť, aké špeciality pridávajú naši severní susedia do výrobkov, ktoré potom konzumujú naše deti v jedálňach.

    Pozitívne vnímam úpravu podmienok účasti, zjednodušenie spôsobu predkladania dokladov preukazujúcich na splnenie podmienok účasti, zavedenie modelu na určenie neobvykle nízkej ceny, zavedenie elektronického trhoviska, aj keď k tomu sa vrátim, lebo budem mať k tomu pripomienky.

    Takže toto bol ten úvod, kde som korektne zastúpil funkciu vašich poslancov, pán minister. A teraz, teraz si začnem plniť tú funkciu opozičného poslanca. Chcel by som, ale naozaj korektne a aj z vlastných skúseností pomenovať riziká, ktoré prináša táto novela.

    Ako najväčšie riziko vnímam inštitút rady Úradu pre verejné obstarávanie. Samotný inštitút je dobrý a potrebný, je však mimoriadne dôležité, ako bude tento po prípadnom prijatí zmeny aplikovaný. Za kľúčovú, najkľúčovejšiu otázku považujem zloženie rady, kde právomoc na menovanie členov má vláda. Ak budeme svedkami tej praxe, ktorú máme teraz, že, pochopiteľne, využívate tú silu, ktorú máte, a chcete kontrolovať alebo resp. ovládať NKÚ, ÚPN, Úrad pre verejné obstarávanie, proste, justíciu, všetky dôležité inštitúcie v tomto štáte, tak s touto praxou je dôvod si myslieť, že v zásade zavedenie rady bude zbytočné, ak vláda do tejto rady nominuje čisto politických nominantov, ktorých úlohou bude len legitimizovať pochybné postupy pri verejnom obstarávaní a sporné rozhodnutia Úradu pre verejné, ÚVO-a o námietkach.

    Zmysel by mala táto rada len ako odborná a rešpektovaná revízna inštancia, ktorá dokáže ako nezávislý orgán korigovať prvostupňové rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Práve nezávislosť a všeobecný rešpekt pre radu a jej rozhodnutia môže vylepšiť pošramotený obraz dohľadu nad verejným obstarávaním. Ja som presvedčený, že je viac ako kontraproduktívne ustanoviť, že z deviatich členov rady budú traja vlastne osoby zodpovedné za chod Úradu pre verejné obstarávanie. Je, nevidím absolútne žiadny dôvod, aby predseda, podpredseda a vedúci Úradu pre verejné obstarávanie mali byť členmi rady. Rada rozhoduje alebo bude rozhodovať väčšinou hlasov a osoby, ktoré vykonávajú široké kompetencie v rámci prvostupňového konania a v rámci kontroly, majú podstatný vplyv aj v rámci odvolacieho konania. Čiže toto nie je zabezpečenie jednotnosti fungovania Úradu pre verejné obstarávanie, ale potemkinovská dedina nezávislosti.

    Rovnako je podstatné, ako bude rada vecne a odborne zabezpečená. Jej deväť členov musí mať s ohľadom na navrhované kompetencie k dispozícii aj odborný a prípravný aparát, ktorý bude odlišný od aparátu rozhodujúceho na Úrade pre verejné obstarávanie.

    Ja si myslím, že na druhej strane, že je aj vecne a právne nezmyselné, aby rada posudzovala zmenu okolností týkajúcich sa zmlúv a rozhodovala o možnosti uzatvoriť dodatok. My sami, keď sme v Martine zavádzali elektronické aukcie, tak najprv sme chceli, že absolútne si vo vlastných interných pravidlách zakázať uzatvárať dodatky, ale sám z vlastných skúseností a každý, kto obstarával, musí vedieť, že je to nezmysel, a to sa nedá. Špeciálne pri zákazkách pri rekonštrukciách starých budov, kultúrnych pamiatok, až na tvári miesta, keď sa odkryje stavba, sa zistí skutkový stav a jednoducho niekedy ten dodatok je nutné uzatvoriť.

    Čiže aj táto novelizácia rieši možnosť uzatvoriť dodatok. Citujem: "Ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu" a tak ďalej, a tak ďalej. Ja by som sa chcel spýtať, že či bude rada pripravená personálne a administratívne a ako dlho bude trvať tento proces rozhodovania rady. Konkrétny príklad. Rekonštruovali sme kultúrnu pamiatku, na ktorú sme dostali financie z ministerstva kultúry. Odkryla sa stavba, Turčianska galéria, zistilo sa, zistili sa práce naviac, je stanovená komisia, ktorá posúdila veci na mieste, stanovila sa obvyklá cena, informovalo sa mestské zastupiteľstvo, bol uzatvorený dodatok a v priebehu troch dní práce mohli pokračovať.

    Objednávateľ a dodávateľ majú uzatvorenú zmluvu o diele, uzatvárajú aj čas dodania diela. Na koho strane bude zodpovednosť za omeškanie a náhrada škody v prípade posunu termínu zmluvy? Predstavme si rekonštrukciu detskej nemocnice. Odkryje sa strecha za prevádzky, zistí sa nevyhnutnosť rekonštrukcie nad rámec dohodnutého plnenia. Ako dlho bude stavba stáť? Koľko bude?

  • Ruch v sále.

  • Pán minister bude určite reagovať, pokiaľ som sa mýlil, tak to vysvetlí. Ja som sa chcel teda, možnože to nebolo zrozumiteľné z tej novely, ale je legitímne sa opýtať, že aký bude proces rozhodovania rady, akým spôsobom bude rozhodovať, či od stola, či vycestuje do terénu.

    Ja ešte sa chcem vrátiť k tým dodatkom, pretože považujem za absolútne nepochopiteľné ustanovenie v navrhovanom znení § 10a ods. 2 a ods. 4, a to možnosť uzatvorenia dodatku ku zmluve, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača. Pozor, nehovorím o cene. Hovorím o ekonomickej rovnováhe zmluvy v prospech úspešného uchádzača.

    A teraz chcem upozorniť na doterajšiu súdnu prax, najmä na úrovni Súdneho dvora Európskej únie, ktorá jasne definovala, aké dodatky sú z pohľadu regulácie verejného obstarávania neprípustné. V súlade s uvedeným doterajší zákon definuje ako neprípustné dodatky, ktoré by menili ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa. Ale predkladaná novela uzatvorenie takéhoto dodatku pripúšťa, ich prijatie legitimizuje a legalizuje, a to so súhlasom rady Úradu pre verejné obstarávanie s takýmto dodatkom. Napriek rozhodnutiam akéhokoľvek orgánu vždy pôjde o neférový postup, nakoľko nikdy sa v realite nemôžu zmeniť okolnosti tak, že je potrebné zmeniť ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa.

    Ja to vysvetlím na konkrétnom príklade. Ako som spomenul, môže prísť k neočakávanej situácii, bude uzatvorený dodatok, je normálne, že keď je práca naviac, tak sa uzatvára aj cena. Ale súčasná, súčasný návrh novely zákona umožňuje, aby sa upravili aj podmienky zmluvy v prospech firmy, ktorá túto zákazku vyhrala. Môžu sa tam upraviť platobné podmienky, kratšia fakturácia. Jednoducho podmienky ekonomickej výhodnosti pre úspešného uchádzača. A ako som už spomínal, toto je neprípustné aj z vyplývajúcej judikatúry Súdneho dvora.

    Možno je aj polemické to zavedenie limitov. Ja si myslím, že hlavne pre malé obce to bude zvýšená administratívna záťaž. Veľakrát ide o tovar, ktorý je potrebné mať rýchlo k dispozícii a jeho cena prekročí len o málo, o pár eur tú stanovenú čiastku tisíc eur. To isté platí aj o jednoduchších stavebných prácach a službách. Hlavnými obstarávateľmi sú mestá a obce, samospráva. Ja chcem upozorniť, že toto nebude problém pre veľké mestá, ale máme 2 890 miest a obcí. Sú obce, kde počítač používajú maximálne tak ako stojan na kvety a celý administratívny aparát takejto obce je účtovníčka a možno na pol úväzku hlavný kontrolór. Tak to by som teda chcel vidieť, ako sa s takouto situáciou, aby rešpektovali zákon, vysporiadajú také obce a nebodaj obce, ktorých starostom museli prečítať volebný sľub, aby vôbec sa dokázali ujať svojej starostovskej stoličky.

    My v Martine napríklad tento problém riešime tak, že všetky služby a tovary a zákazky riešime výlučne elektronickou aukciou od sumy 3-tisíc eur. Ale, samozrejme, sme sa poučili na vlastných chybách, pretože úradník je tvor veľmi vynaliezavý, a hneď po zavedení elektronických aukcií sme zistili, že až príliš často majú zákazky alebo služby hodnotu 2 998 eur, čiže už sa nespĺňa limit. Tak bol prieskum trhu, telefonicky bol vypísaný lístok rukou, kde boli napísané tri firmy, všetko v súlade s internými pravidlami. Aby sme odstránili tieto animozity a tieto problémy, sme zaviedli elektronické trhovisko a všetko, všetky služby, tovary, proste všetko nad 400 eur riešime výlučne elektronickým trhoviskom. Považujem to za veľmi účinný a transparentný nástroj. Predtým, keď sa striedali tri firmy v dodávke papiera a rôznych drobných vecí, teraz sú ich tam stovky. Vždy, keď je záujem kúpiť nejakú službu alebo tovar, príde im notifikácia, môžu sa zahlásiť alebo zapojiť do, do tejto, do tohto elektronického prieskumu trhu alebo do elektronického trhoviska.

    Preto si myslím, že nie je správne, že chcete scentralizovať. Ja si myslím, že pán poslanec Beblavý konkrétne povedal, ako to funguje v Českej republike. Ja by som zašiel ešte ďalej. Ja by som tých elektronických trhovísk, nech je to v zákone, ale nech sa to limituje na úroveň miest, obcí alebo vyšších územných celkov. Nemyslím si, že je správne, aby sa to centralizovalo na celoštátnu úroveň.

    Aj tu sa musím priznať, že existujú riziká. A ja vám poviem konkrétny príklad, lebo my sa učíme z vlastných chýb, nakoľko sme boli v istých veciach prví na Slovensku, ktorí sme takéto veci začali zavádzať. Ja vám poviem konkrétny príklad z decembra, kedy sme, kedy, vždy pred Vianocami sa obstarávala nejaká strava pre bezdomovcov a priamym zadaním sme, nás táto služba stála 400 eur. Bolo to neviem koľko kusov rezňov so zemiakovým šalátom, tak aby sme bezdomovcom spríjemnili chvíle Vianoc, a platili sme 400 eur. Keďže sme to začali obstarávať transparentne prostredníctvom elektronického prieskumu trhu alebo prostredníctvom elektronického trhoviska, bola to špecifická služba, prihlásil sa iba jeden dodávateľ a vysúťažili sme to za 1 400 eur transparentne. Čiže o tisíc eur viacej, ako to bolo priamym zadaním. A preto musí aj v tomto zákone byť tie otvorené dvierka, tie zadné vrátka, lebo my, naše interné predpisy hovorili, samozrejme, logicky sme to zrušili, výsledky súťaže, a išlo to priamym zadaním za 400 eur. Čiže aj pri nástrojoch transparentnosti pokiaľ nie sú zavedené konkrétne prísne pravidlá, tak môže dôjsť k tomu, že obstarávanie bude predražené.

    Koncepčne možno jednoznačne taktiež nesúhlasiť so zavedením zjednodušeného postupu pri obstarávaní zákaziek na poskytnutie služieb, ktorých predmetom sú právnické služby alebo ostatné služby. Ja nebudem, aj keď to mám pripravené, vzhľadom na to, že už hovorili moji predrečníci o tomto, sa opakovať. Ja chcem len upozorniť, že uvedená novela chce legitimizovať a chce zliberálniť súčasnú situáciu. A len pre informáciu, len pripomínam, že pre netransparentný výber právnych poradcov vedie Európska komisia voči Slovensku konanie pre porušenie práva. Je to vec pod spisovou značkou IP/09/1470, kde napríklad váš pán kolega, pán Vážny, zadal zákazku na právne služby za 19,6 mil. eur bez súťaže, takže myslím si a chápem, že právne kancelárie sa nedajú vyberať na základe ceny, to je proste hlúposť. Ale súčasný návrh zákona tiež je alebo táto právna norma, ktorú predkladáte, dáva obrovský priestor pre korupciu a pre zadávanie priamych zákaziek za desiatky miliónov eur.

    Už na začiatku svojho vystúpenia som spomenul, že táto novela má veľa pozitívnych vecí, veľa vecí, ktoré uľahčia život samosprávam, ktoré stransparentnia celé procesy, ale nepáči sa mi, že sa ruší povinnosť robiť elektronické aukcie. A ja, pán minister, by som chcel vám dať možno návrh vypracovať a dať do zákona, a my budeme určite predkladať pozmeňujúce návrhy, a presne stanoviť postupy pri týchto procesoch, ktoré majú zvýšiť transparentnosť. Aj elektronické aukcie, krásne môžem pomenovať desať príkladov, ako sa dajú elektronické aukcie obísť. Prečo nedáme do zákona povinnosť robiť elektronické aukcie, ale napríklad obmedziť alebo resp. stanoviť prísne pravidlá tým, že nebude môcť subjekt verejnej správy platiť za elektronickú aukciu percentom z ušetrenej ceny?

    My sme boli kritizovaní za to, že sme si kúpili softvér za 17-tisíc eur, ktorý zadarmo využívajú aj ostatné obce v regióne alebo bytové spoločenstvá, nadácie, neziskový sektor, a ušetrená, teda úspora za dva roky je viac ako 1,2 mil. eur, ale pritom taká istá organizácia, ktorá robí transparentnú elektronickú aukciu, tento softvér dostala od firmy zadarmo, ale má dohodnuté, že platí 20 % z ušetrenej ceny. Takže urobím výkaz, výmer, stanovím vysokú cenu, urobím brutálnu úsporu 20 % za elektronickú aukciu, za ktorú my zaplatíme ako servisný poplatok 150 eur. Presne za takú istú niekto zaplatí 100-tisíc.

    Takže pokiaľ sa zavedú presné, prísne podmienky pri týchto nástrojoch na zvyšovanie transparentnosti, ako sú elektronické trhovisko, elektronické aukcie, tak si myslím, že nebudeme v budúcnosti čeliť kauzám a problémom, aké sme zaregistrovali v minulosti. A teraz vôbec nekonkretizujem, za ktorej vlády, lebo všetky vlády mali s týmto problém.

    Takže, je to prvé čítanie. Ja verím, že pán minister bude ústretový a že aspoň niektoré návrhy, pozmeňujúce návrhy opozície, ktoré by mali túto novelu vylepšiť, budú zapracované a že ich podporíte. A vtedy budem presvedčený naozaj o vašom dobrom úmysle urobiť zákon o verejnom obstarávaní taký, ktorý bude na prospech všetkým a že nebude na prospech len silným a vyvoleným hráčom a sponzorom politických strán.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hrnčiar, vy ste to trošku nadľahčili. Skúsim to aj ja trošku nadľahčiť. A, vy ste povedali, že vraj ste zastúpili funkciu koaličných poslancov. No ja iba toľko, že nás netreba zastupovať. Pravda je však taká, že vy ste tak slabá opozícia, že na vás stačí jeden náš pán minister.

    Proste, minister vnútra vás zvládne sám. Toľko.

  • Pán poslanec Martvoň, už ste skončili?

    Pán poslanec Blanár.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie začalo naozaj ako z veľkého partesu. Vyzeralo to tak, že ste veľkým obhajcom pána ministra, ktorý v podstate je tu osamotený. A musím povedať, že tak ako to povedal aj pán poslanec Martvoň, že možno ste nervózni z toho, že na vás stačí jeden minister, ktorý dokáže vás zvládnuť. Pretože to naozaj ovláda absolútne do bodky. A vie presne, o čo ide.

    Ale potom to ďalšie vystúpenie, ktoré ste mali, tak už vyzeralo úplne ináč, pretože tam bolo množstvo kritiky, množstvo názorov. A dokonca aj sebaprezentácie, čo chápem, pretože v Martine sa robia určité veci rovnako ako v iných mestách. A nielen v mestách, ale aj v samosprávnych krajoch, pretože elektronické trhovisko to nie je len prestíž Martina, ale aj mnohých iných miest, aj samosprávy, ktoré to robia už dávno. Len možno o tom tak nerozprávajú.

    A rozprávať dnes v prvom čítaní o zemiakových šalátoch a neviem ešte o čom inom, myslím si, že tiež nie je celkom adekvátne, pretože sme v prvom čítaní. A prvé čítanie slúži práve na to, aby sa povedalo, že či naozaj ten zákon treba, alebo nie, čo si myslím, že je pozitívne vo vašom vystúpení, lebo ste povedali, že ho treba.

    A moja otázka je, keďže ste potom hovorili, že to je za opozíciu, ste tiež rovnako vystupovali. Prečo vaše politické zoskupenie MOST - HÍD neprišlo počas Radičovej vlády s novelou toho zákona, keď to bolo potrebné? Len to kritizovalo.

    Čiže myslím si, že teraz je šanca urobiť niečo, čo pomôže všetkým. Nielen tým, čo obstarávajú, ale aj tým, čo sa zúčastňujú obstarávania, lebo tí rovnako majú s tým veľký problém. A myslím si, že pán minister je na dobrej ceste. A my sme pripravení ho podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja nie som nervózny, ani nebudem konfrontačný. Ja len chcem navrhnúť pánovi ministrovi nejaké riešenie, ktoré už vymysleli Rakúšania. A ide mi hlavne o obstarávanie pri veľkých tendroch ako diaľnice, železnice.

    Rakúšania to majú vymyslené tak, že kto sa prihlási do tendra, a samozrejme, u nás prečo to ide tak pomaličky, lebo sa viacerí prihlásia a potom sa odvolávajú na ÚVO a potom to vždycky končí po roku niekde na súde a súd potom rozhodne. Oni to majú jednoduchšie.

    Keď sa niekto odvolá proti rozhodnutiu obstarávania, čiže proti tomu, kto vyhral to obstarávanie, má právo. Má právo tak, že zloží určitú kauciu na súde. Adekvátnu hodnotu toho celého obstarávania. A súd potom rozhodne. A nemusíme čakať na všelijaké ospravedlnenia a peniaze. Peniaze sú vždycky pre každého dôležité. A keď prehrá ten spor, tak tie peniaze nevrátia, idú do štátnej kasy.

    Je to veľmi jednoduché riešenie, ktoré si myslím, že by pohlo aj u nás trošku dopredu v tomto smere. Lebo čo sa stane? Každý sa donekonečna odvoláva. Každý má, a roky sa to predlžuje, a európske peniaze, o ktoré nám hlavne ide, tie nám prepadnú a nevieme ich využiť. Čiže toto je najjednoduchšie riešenie.

    Skončiť to aj u nás vždycky na súde, ale bez toho, aby mal niekto veľkú stratu. Treba tam dať adekvátnu položku peňazí, ktorú, kto sa odvoláva, musí zložiť určitú kauciu. A keď sa odvoláva nejakým spôsobom preto, aby zdržiaval, tak tie peniaze prepadnú, lebo súd rozhodne. A idú do štátnej kasy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som povedala, že argumenty nepotrebujú brániť, nepotrebujú zákopy. Jednoducho sú to argumenty, ktoré buď sú správne, alebo nie sú.

    Pán kolega Hrnčiar, podobne ako ja si primátor a možno sme aj spolu veľakrát konzultovali ohľadom verejného obstarávania. A ja si myslím, že rovnako ZMOS, všetci starostovia, presne aj ty si to pomenoval, všetci starostovia, všetci primátori hovoria, že skutočne nemôžeme robiť výstavbu v mestách, nemôžeme čerpať európske fondy z toho dôvodu, že zákon o obstarávaní je zlý.

    A určite je zlý. A všetci potom volajú a čakajú, kedy sa konečne tento zákon zmení. Máme tento zákon na stole a možno niektorí teoreticky, ale tí, ktorí sme v praxi a ktorí ho prakticky používame, môžeme použiť príklady. Ja nepoužijem príklad možno s chlebíčkami alebo so šalátmi, ale použijem taký vážnejší príklad, kedy mesto Humenné obstarávalo obnovu verejného priestranstva, to znamená pokládku kameňom. A keď sme šli teda normálnym obstarávaním, pretože ja hovorím, že nemusí sa stále použiť elektronická aukcia, v tomto si myslím, že aj v tomto zákone pán minister správne toto predložil. Tieto firmy, ktoré majú viacej právnikov ako murárov, predložili takisto a dali na Úrad pre verejné obstarávanie pripomienku, že sme to mali robiť elektronicky.

    Úrad pre verejné obstarávanie dlho hľadal, alebo riešenie, a nakoniec našli rozhodnutie Európskeho súdu, že stavebné zákazky vôbec nie je potrebné robiť elektronicky, pretože je tam veľa, veľa položiek, ktoré sa elektronicky ani vysúťažiť nedajú.

    Čiže nemyslím si, že vždycky tá elektronická aukcia je najlepšia, ale ak ušetrí peniaze, tak myslím si, že je dobrá, a mestá a obce a všetci ju používame. A čo sa týka právnych služieb, no nesrandujte, pretože každý chce právnika, ktorému dôveruje. Každý chce právnika. Dneska sa právne kancelárie, každá sa zameriava na iný druh práva. Takže nemôžeme si vysúťažiť jedného právnika, ktorého budeme zamestnávať do nemoty. A potom tak tie právne spory v mestách a obciach vyzerajú všade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No ja si myslím, že pán kolega Hrnčiar použil veľmi pekný príklad s tými rezňami pre bezdomovcov, lebo naozaj tie rezne za štyristo eur je predsa len menej ako za tisícdvesto. Ale na to som nechcel reagovať.

    Ale veľmi vážnu vec, ktorú tuná povedal, tak firmy, ktoré vyhrávajú, tak vyhrávajú na základe najnižšej ceny. Veľmi často sa to stáva pri verejnom obstarávaní, aj pri týchto tendroch. A naozaj sú firmy, ktoré to majú ako národný šport, nemajú svojich zamestnancov. Skutočne tak, ako to povedal, majú len tímy právnikov, ktoré potom vysudzujú tieto peniaze.

    Sú to firmy, ktoré sa zúčastňujú týchto verejných obstarávaní. A ony už s tým úmyslom ako hlavný dodávateľ zákazky, že svojich subdodávateľov nevyplatia. Veľmi často sa to stáva. Drobní remeselníci a živnostníci, ktorí robia veľakrát tieto subdodávky, sú na tieto zákazky veľmi ako odkázaní a častokrát sa stáva to, že ich to privádza do úplného, totálneho krachu.

    Elektronické obstarávanie, je vidieť, že má osobné skúsenosti pán primátor s tým. Myslím si, že aj zákon o verejnom obstarávaní mal by byť taký, ktorý by chránil práve aj týchto subdodávateľov pri týchto zákazkách, ktoré sa dávajú.

    Ďakujem.

  • Ja si dovolím jeden konkrétny príklad, čo sa týka samosprávy, že je terajší zákon o verejnom obstarávaní naozaj zlý. Konkrétny príklad sa týka obce Bzince pod Javorinou, to je z nášho okresu, kde verejný obstarávateľ vyhlásil obstarávanie prác na stavbu, úpravu centra Bzince pod Javorinou. Tieto finančné prostriedky získali z Európskej únie. A po vyhodnotení splnenia podmienok účasti bol určený termín elektronickej aukcie, kde nastala nasledovná situácia: Cena víťazného uchádzača bola nižšia o sedemdesiat percent oproti cene podľa rozpočtu projektu. A vzhľadom na vzniknutú situáciu celý postup pri verejnom obstarávaní skontroloval Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol zopakovať vyhodnotenie.

    A súčasný stav je taký, že sa môže zopakovať presne tá istá situácia elektronickej aukcie, kde obec nemá žiadnu možnosť ovplyvniť priebeh verejného obstarávania, lebo za takúto cenu, ktorá je o sedemdesiat percent nižšia, tak môžeme rátať s tým, že všetci tí dodávatelia, subdodávatelia, ktorým to posunie víťaz, ktorý vyhral tú zákazku, tak všetci tí nebudú vyplatení.

    Čiže naozaj ten zákon nebol dobrý a treba ho poopraviť. A to som veľmi rád, že aj pán primátor Martina skonštatoval. Je tu naozaj jedna veľmi vážna otázka, kde nám môžu z Európskej únie finančné zdroje prepadať. Tak preto je veľmi dobré, aby sa tento zákon prijal.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám naozaj poďakovať za vaše faktické poznámky. Ja som rád, že som vás trochu prebudil svojím vystúpením k aktivite a že po pánovi ministrovi som mal najviac faktických poznámok na moje vystúpenie. Čiže to znamená, že som vás zaujal. A v podstate ste súhlasili so všetkým, čo som povedal, pretože ja som to povedal na úvod, že som za zmenu tohto zákona, že som za to, aby uľahčil a stransparentnil život.

    Ja som pomenoval vlastné skúsenosti, zo svojej vlastnej praxe, lebo som chcel byť konkrétny. A samozrejme, bližšia košeľa ako kabát, tak budem hovoriť o tom, do čoho sa rozumiem a čo robíme v Martine. Ale pán kolega Blanár je úspešný župan. Žilinský samosprávny kraj nemal žiadny škandál. Robí sa tam naozaj veľmi dobre veľa vecí, takže ja určite nabudúce môžem argumentovať aj nejakými skúsenosťami zo Žilinského samosprávneho kraja.

    A súhlasím aj s pani kolegyňou Vaľovou. To ináč veľmi často nebýva, aby sme našli takýto súzvuk aj pri všetkých faktických poznámkach. Ja som nehovoril o tom, že právne služby sa majú súťažiť tak, respektíve súťažiť a vyberať podľa ceny. Ani ja nemám takého právnika, ktorému nedôverujem, ale som upozornil na konanie, kde Európska komisia vedie voči nám konanie, lebo nemôžeme zadávať priamymi zadaniami bez výberového konania služby za devätnásť miliónov eur. To jednoducho je neprípustné.

    A ešte úplne na záver. Samozrejme, že ten môj úvod bol taký na odľahčenie. A, kolegovia, nestrácajme humor, lebo to je to jediné, čo nám tu môže spríjemniť chvíle rokovania na tejto schôdzi.

    Ďakujem.

  • V tejto chvíli sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Zajac, jeden, ktorý sa chce prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Vášáryová mi hovorila, že sa chce prihlásiť, takže dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, keď som dneska vo faktickej poznámke reagoval na pána ministra a povedal som, že nie prvýkrát on ide riešiť subdodávateľov v zákone o verejnom obstarávaní, tak pán minister, keď reagoval na faktické poznámky, tak k tým subdodávateľom nepovedal nič. Obvinil ma v tom, že vraj včera som tu pri zákone o výsluhových dôchodkoch vo faktickej poznámke na Júliusa Brocku povedal, že na ministerstve vnútra robí 280 výsluhových alebo starobných dôchodcov plus ôsmi, ktorí majú aj výsluhový, aj starobný dôchodok.

    Už vtedy som povedal, že to nebolo za vášho ministrovania a že som si to v zákone o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadal. Takže, pán minister, 15. 1. 2012 - žiadosť o poskytnutie informácie. Odpoveď dvadsiateho siedmeho. Teda ja som žiadal pätnásteho...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, to je k zákonu o verejnom obstarávaní?

  • Ale to súvisí, veď pán minister ma obvinil, že klamem.

    27. 1. 2012 - odpoveď z ministerstva vnútra. "Komunikačnému odboru Kancelárie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola 15. 1. 2012 doručená vaša žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej žiadate o poskytnutie informácií o počte zamestnancov ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorí boli k 1. 1. 2012 poberateľmi výsluhových dôchodkov, riadnych dôchodkov a zároveň výsluhových a riadnych dôchodkov.

    Z dôvodu vecnej príslušnosti bola 18. 1. 2012 vaša žiadosť postúpená na vybavenie osobnému úradu služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K vašej žiadosti uvádzame nasledovné:

    K 1. 1. 2012 bolo v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 212 poberateľov výsluhových dôchodkov, 139 poberateľov starobného dôchodku a 17 poberateľov výsluhového a zároveň starobného dôchodku."

  • Hlas z pléna.

  • So smiechom.

  • Včera som to hovoril, samozrejme, z hlavy, nemal som pri sebe tento papier. Túto informáciu a tento papier vám aj odovzdám. Nech sa vám páči. Aj pánovi spravodajcovi, aj kto bude mať ešte záujem. Pán minister, to je odpoveď ministerstva vnútra. Takže môžeme sa tu dohodnúť verejne, že mi, a ja môžem o to aj požiadať, samozrejme, o zákone o slobodnom prístupe k informáciám, aby sme sa dozvedeli na celom ministerstve vnútra, to znamená, aj v Policajnom zbore, aj, aj v ďalších zložkách ministerstva vnútra, celkovo, aký počet ľudí robí a poberá príjem od štátu, lebo o tom som včera hovoril. Jeden príjem od štátu. To je zásada, ktorú KDH presadzuje a chce presadzovať, a v čase ekonomickej krízy by to najviac pomohlo ministrovi financií alebo Sociálnej poisťovni. Sociálnej poisťovni, aby ľudia, ktorí berú výsluhový dôchodok, sa museli rozhodnúť, alebo starobný dôchodok, či budú robiť v štátnej správe, alebo budú poberať starobný, alebo výsluhový dôchodok.

    Takže, pán minister, takto verejne vás vyzývam, aby ste zverejnili počet, celkový počet týchto starobných a výsluhových dôchodcov, ktorí sú na ministerstve, pod ministerstvom vnútra. Keďže sa rozprávame o zákone o verejnom obstarávaní, pôvodne som nemal záujem vystúpiť, ale predsa len. Verejného obstarávania som sa počas svojej podnikateľskej praxe zúčastňoval ako podnikateľ, súťažil som. Párkrát som v minulosti bol aj ten, ktorý bol v komisii v našej obci, ktorá vyberala v súťaži o nejakého dodávateľa alebo obstarávateľa, párkrát som túto súťaž v minulosti, keď ešte nebolo potrebné mať osvedčenie na verejné obstarávanie, tak párkrát som túto súťaž, som aj organizoval.

    V zásade ide o to, že štát by mal nastaviť tieto podmienky tak, ako to robia obyčajní, normálne bežní ľudia, keď si chcú kúpiť, obstarať nejakú vec. To znamená, ak si ktokoľvek z vás chce kúpiť dajme tomu automobil, tak si zadá kvalitu, to znamená, že zadá si typ, značku, aké chce tam mať vybavenie, a potom úplne logicky si nechá urobiť aj 10, aj 15 ponúk a nevadí mu, keď pre ten automobil ide na druhý koniec republiky, keď mu ten predajca poskytne zľavu alebo najnižšiu cenu. Nepoznám ani jedného občana, ktorý by povedal, že si ten automobil kúpi radšej o 50-tisíc korún alebo 3-tisíc eur drahší, len preto, že sa mu nechce ísť o 50 kilometrov ďalej k nejakému predajcovi. Je to úplne normálne a logické a štát by pri zákone o verejnom obstarávaní mal nastaviť tie pravidlá tak, aby naozaj čo najnižšia cena bola rozhodujúcim prvkom pri výbere toho dodávateľa, ktorý bude poskytovať štátu alebo verejnému sektoru službu alebo tovar. Tak to bolo aj teraz v zákone nastavené.

    Že sa našli špekulanti, ktorí mali viacej právnikov ako murárov, o tom rozpráva celá republika. Ak by sme išli tento zákon, ktorý bol doteraz v platnosti, vylepšiť a snažili sa nastaviť podmienky tak, aby sme týchto špekulantov z toho verejného obstarávania vylúčili, tak by som, by som s týmto návrhom súhlasil. Ak by sme v tomto zákone išli vylepšiť to, aby subdodávatelia, ktorí sa zúčastňujú na, na verejnom obstarávaní tak, že pracujú pre hlavného dodávateľa, aby boli vyplácaní, čo som tu vo faktickej poznámke spomínal, tak, ako to navrhovalo KDH, moji kolegovia Hudacký, Figeľ, tak, aby títo subdodávatelia nemuseli krachovať a prepúšťať ľudí, pretože hlavný dodávateľ, ktorý naozaj tých murárov nemá, sa z nich smeje, tak takýto systém tu v septembri bol navrhnutý. V rozprave vystúpil iba kolega Matovič, ten tento zákon pochválil, na chodbách a v zákulisí aj poslanci SMER-u hovorili, že to je dobrý zákon, ale prišlo hlasovanie a tento zákon bol zmietnutý zo stola. Dnes v tomto zákone pán minister povedal, že rieši subdodávateľov, ale nie je to tak prísne nastavené a exaktne, ako to bolo v zákone, ktorí moji kolegovia tu v septembri navrhovali.

    Takže, pán minister, ešte jeden príklad musím tu povedať, lebo viacerí kolegovia zo SMER-u tu hovorili o príkladoch. Ja poviem príklad, ktorý bol za niekoľko desiatok miliónov eur, ktorý, podľa súčasne platného zákona, lebo viacerí tu hovoria o tom, že podľa súčasne platného zákona najnižšia cena, ale kvalita uteká. Tak záleží podľa toho obstarávateľa, ktorý nastavujú, nastavoval a nastavuje podmienky tej súťaže. Ak si dokáže špecifikovať tie podmienky presne, tak potom si dokáže aj na Úrade pre verejné obstarávanie to potom obhájiť. Ja viem, že to je niekedy náročné, že to je zložité, ale dá sa to. Ale tá najnižšia cena je pre štát a celý verejný sektor, tak ako pre toho občana rozhodujúca.

    A poviem vám príklad, prvý úsek diaľnice, levočskej diaľnice, Jánovce - Jablonov, na ktorej sa stalo to nešťastie, ale to spolu nesúvisí, bol zo súťaže vyradený. Neviem, či to kolegovia alebo verejnosť vie, bola vyradená firma, ktorá ponúkla najnižšiu cenu. Takže nie je pravda, že podľa súčasného zákona nebolo možné tú najnižšiu cenu vyradiť. Nespĺňaš podmienky, si vyradený! Samozrejme, má právo odvolať sa na ÚVO, tam to chvíľu trvá, tam to treba obhájiť, nie je to také jednoduché. Preto som povedal, že ak by ste v tomto návrhu zákona o verejnom obstarávaní tieto podmienky vylepšovali tak, aby najnižšia cena ale rozhodovala, tak by sme s tým súhlasili. Ale keď vy nastavujete podmienky tak, že si budeme musieť, môcť obstarávateľa vybrať aj s vyššou cenou a ak tam budú rozhodovať aj ďalšie podmienky tak, do takej miery, že až 50 percent si bude môcť dať, tak to je to, čoho sa obávame a čo prinesie prax, že firmy, ktoré budú mať záujem, naozaj skutočný záujem vyhrávať zákazky pri najnižšej cene, to znamená, budú kvalitné, budú poskytovať nižšiu cenu, časom prestanú chodiť do súťaží. Prestanú chodiť do súťaží, lebo budú vedieť, že ten a ten, tá a tá firma už to má dopredu vyárendované. Takže to nám vadí na tomto zákone, a preto s ním nebudeme súhlasiť, ani moji kolegovia z KDH, ani ja.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Halúz.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja len jednu poznámku, vy ste povedali, že nepoznáte človeka, ktorý by si kúpil auto, nie na základe ceny a že pôjde preň aj na druhý koniec republiky. No ja sa hlásim ako prvý a ja som si auto nekúpil podľa toho, či mi ho na druhom konci republiky dajú lacnejšie, alebo nie, ale pozeral som presne na kvalitu a poskytované služby plus, to je servis, náhradné vozidlo a tak ďalej a celkový prístup a napríklad, aby to bolo v mieste bydliska, aby som bol mobilný a tak ďalej. Takže nielen tá cena zase bola rozhodujúca a išlo o vlastné peniaze.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, asi ste ma pozorne nepočúvali. Najprv som povedal, že ten človek si presne vyšpecifikuje, aké chce auto, aký typ, aké chce vybavenie, aké chce služby, som nepovedal a teraz dopĺňam. Čiže presne si vyšpecifikuje, a ja som zažil také situácie, že človek si takto vyšpecifikoval, aké auto chce, s akými doplnkami, to nie je až také zložité ako pri pneumatike, ktorú ste predtým spomínali. Pri tom aute, keď si vyšpecifikujete aj ten typ, aj tú značku, tak potom naozaj hľadáte len toho, kto vám dá najnižšiu cenu. A zažil som situáciu, že pre 20-tisíc korún, a to nie je malý peniaz pre človeka, pre rodinu, pre štát sa bavíme veľakrát v niekoľkonásobne vyšších čiastkach, a ten človek išiel na druhý koniec republiky, pretože na ten typ značky, mohol by som vám povedať aj konkrétne aj ktoré, ale nechcem robiť reklamu, pre ten konkrétny typ značky on si servis v svojom mieste bydliska nájde. Tieto značky majú servisy po celej republike a mileradi mu poskytnú tú službu aj ten garančný servis. Takže mali ste ma poriadne počúvať, kde som najprv povedal, že presne si vyšpecifikuje, čo chce. A to môžu robiť aj verejní obstarávatelia, kde si presne vyšpecifikujú, čo chcú, a potom idú len po najnižšej cene. Vadí tu niekomu najnižšia cena? Vadí tu niekomu to, aby štát, obce, celý verejný sektor vynakladal čo najnižšie prostriedky?

  • Pani poslankyňa Vášáryová teraz vystúpi v rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, len v krátkosti, ako členka výboru pre kultúru a médiá musím vystúpiť. Tak ako vždy, keď hovoríme o verejnom obstarávaní, musím upozorniť na jednu zásadnú vec. Aj kultúrne inštitúcie sa musia zapájať do verejného obstarávania, ale existuje jedna oblasť, kde jednoducho musia vypadnúť z verejného obstarávania. Prosím, aby ste si predstavili, že chcete nejakého operného speváka na Barbiera zo Sevilly a budete musieť verejne obstarávať. Je to dostatočne absurdné, myslím. Takže aj tieto kultúrne inštitúcie musia mať určitú výnimku. Samozrejme, len na umeleckú produkciu, a nie na nič inšie. To znamená, žiadne opravy budov a podobne.

    Takže chcela som len pred pánom ministrom aj pred vami avizovať, že už v spolupráci s ministerstvom, po dohovore súkromnom s pánom ministrom, budeme sa snažiť, aby sa do tohto zákona dostala možno ešte trošku lepšia dikcia, ako bola aj po mojej intervencii v predošlom zákone, pretože, samozrejme, hneď sme na toto narazili. Takže vystupujem len v obrane kultúrnych inštitúcií. A keďže výbor pre kultúru a médiá je výbor, ktorý sa zaoberá hodnotovým systémom, dovoľte len jednu krátku poznámku na zakončenie tejto rozpravy. Slovensko je rozhodne krajina kresťanov a ja chcem, aby sme si uvedomili, že všetko, o čom tu dnes hovoríme, sa týka jednoduchého Desatora a jedného bodu v tom Desatore, nepokradneš. Nepokradneš! Tak chcem upozorniť všetkých tých ľudí, ktorí uvažujú o kradnutí, aby si už objednali nejakého pána farára a začali sa spovedať, lebo nechcela by som, aby v pekle bola prevaha Slovákov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec. S faktickou poznámkou jeden poslanec.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, ja tiež iba toľko. Tú vašu radu by ste mali skôr adresovať svojim kolegom v SDKÚ v kauze tunelisko Branisko a trošku im viac dohovoriť a pozrieť sa späť do minulosti. Toľko.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť pani poslankyňu v tomto jej návrhu. Určite je rad ďalších služieb a dodávok, ktoré, na ktoré by sme mali myslieť, že nemôžu ísť cestou klasického verejného obstarávania. Len to treba v zákone tak špecifikovať, aby sa nenašli verejní obstarávateľ, obstarávatelia, ktorí práve tieto výnimky budú zneužívať na to, aby prihrali nejaké zákazky svojim známym, svojim sponzorom, svojim klientom.

    Za úvahu by stálo, že či nevymenovať tieto výnimky taxatívne, a nie nejakým označením, že keď tak, tak bude onak. V slovenskom právnom poriadku práve taxatívne vymenovania, ktoré neumožňujú potom žiadne iné výhovorky, sa osvedčili. Takže je to určitá forma, ako vylepšiť tento stav.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán Gál. Áno, máte pravdu. Asi toto je jedna z ciest, ktorá nebola v predošlom zákone, ktorou by sme mali ísť. Ale budeme na tom pracovať a ja si dovolím aj s vaším klubom o tom diskutovať.

    A čo sa týka prvej poznámky. Ja neviem, všetci zabúdajú na staré slovenské príslovie, že hus zagágala. Veď, pán poslanec, prosím vás pekne, uvažujte trošku, trošku špecifickejšie. V momente, keď okamžite zagágate, tak ja mám pocit, že sa vás to osobne dotklo. Tak netreba byť takýmto otvoreným a hneď sa vyzliekať zo všetkého. Takže, prosím vás pekne, uvažujte, na čo reagujete.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister chce zaujať stanovisko? Nech sa páči. Poprosím, kolegyne a kolegovia, aj keď budeme o chvíľočku hlasovať, poprosím, aby ste sa utíšili.

    Ďakujem.

  • Zaznievanie gongu.

  • Máme jednu minútu. Ja naozaj budem veľmi stručný, keďže sa jedná o prvé čítanie. Otázka, či mi páni poslanci dovolia aj teraz po jedenástej ešte päť minút.

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Ďakujem pekne.

    Máme za sebou teda prvé čítanie. Chcem povedať, že v drvivej väčšine boli tie príspevky vecné. Tie, ktoré som za vecné nepovažoval, na tie som reagoval už počas rozpravy, pretože boli naozaj postavené na pomerne veľmi zlom vyhodnotení situácie a neustálej snahe kritizovať niečo, kde naozaj dochádza k zásadnému posunu. Chcem oceniť niekoľko príspevkov, ktoré naozaj boli iba vecné a dokonca v mnohých oblastiach prinášajú niektoré nápady, ktoré môžu tento zákon posunúť ďalej. Chcem predovšetkým povedať, že tento zákon je naozaj mimoriadne komplikovaný a snažíme sa zo situácie, v ktorej sme dnes, kedy prakticky sme svedkami naozaj veľmi divotvorných rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, kedy v mnohých prípadoch priamo zo zákona alebo z rozhodnutí sú nútené niektoré orgány nakupovať najdrahšiu ponuku. Nie najlacnejšiu. A v mnohých prípadoch ten problém vzniká práve či už nejednoznačným výkladom zákona, alebo umožňujúcim obchádzanie zákona. Snažíme sa to vylepšiť. To, čo ma teší najviac, je, že príspevky, ktoré odzneli v rozprave, je možné zhrnúť do naozaj dvoch oblastí. Okrem výhrad k novele, ku ktorým sa dostanem za veľmi krátku dobu, v podstate všetci poslanci konštatovali, že návrh prináša mnohé pozitívne zmeny. Som teda veľmi rád, že na tomto sa zhodneme a že v mnohých ďalších zmenách, ktoré upravíme ešte v druhom čítaní, dokážeme konečne vytvoriť zákon, ktorý umožní Slovensku na jednej strane čerpať eurofondy kvalitne, na druhej strane dostávať prostriedky nielen štátneho rozpočtu, ale aj eurofondov do obehu hrubého domáceho produktu, ktorý tak potrebujeme, aby dokázali tieto, tieto peniaze priamo vytvárať pracovné miesta.

    Pán poslanec Galko predniesol niekoľko konkrétnych výhrad a niekoľko konkrétnych pozmeňovacích návrhov. Bolo ich pomerne veľa. Boli veľmi vecné. Dovolím si, aby sme o nich bližšie diskutovali aj v druhom čítaní, respektíve ešte vo výboroch a predniesli sme niektoré veci, kde sa môžu stanoviská zblížiť. Zaznelo niekoľko ďalších výhrad, ktoré mali dokumentovať údajné nedostatky, napríklad v oblasti, ktoré doteraz zákon neupravoval, a táto novela ich prvýkrát zavádza do právneho systému, alebo teda určite ten stav vylepšuje. Niečo podobné spomínal aj pán poslanec Gál. Pretože napríklad v súčasnosti je možné meniť dodatkom cenu, ak to predpokladá zmluva. To je to, čo vlastne my tomu zabraňujeme, aby vlastne nemohli potajme vlastne byť menené zmluvy a potom zistíme, že vysúťažené bolo prakticky niečo úplne iné a niečo za úplne inú cenu. To, čo dnes je vlastne v tom systéme umožňované. Takže táto zmena tomu jednoznačne zabraňuje. Čiže nemôžem povedať, že zmena je zlá. Možno sa vám v niektorých prípadoch zdá, že mohla by byť ešte prísnejšia. Dobre, diskutujme, či môže byť prísnejšia, aby zase neskomplikovala tú situáciu a nezapríčiňovala ďalšie, ďalšie obchádzanie.

    Tak isto platí, častokrát sa hovorí o kritériách, čo sa týka váhovosti, že sú nejaké obmedzenia vo vzťahu k cene, vo vzťahu k iným náležitostiam. No dnes žiadne obmedzenia nie sú. Dnes práve tieto obmedzenia zavádzame. Opäť sa môžeme baviť o tom, že či niektoré tie čísla sú slabšie, sú lepšie. Treba ísť ďalej. Ale dodnes vlastne tieto kritériá váhovosti neboli vôbec. To isté platí, že sme znížili niektoré požiadavky, ktoré sa týkali napríklad obratov a podobne. To, čo som tu, tu niekde zaznelo, boli dvojnásobne a išlo sa nižšie. Chceme ísť ešte nižšie? Môžeme o tom diskutovať, nakoľko to bude mať vzťah k skúsenostiam a ku kvalite dodávaných vecí.

    Veľmi dôležité, by som rád povedal aj k elektronickému trhovisku. Ak tu pán poslanec Beblavý hovoril o českom príklade, nuž práve autori českého trhoviska sú podpísaní pod slovenským elektronickým trhoviskom. To znamená, že tá úprava je prakticky totožná. Čiže potom je trošku schizofrenické kritizovať, chváliť českú a kritizovať slovenskú, keď vlastne autormi týchto úprav sú totožné osoby. Rovnako platí, že je to úplne iný systém ako systém EVO, lebo každý sa zameriava na úplne inú oblasť. Hovoríme o tom, že kritizovali ste otázku úpravy v oblasti elektronických aukcií. Ale elektronické trhovisko práve zavádza povinnú de facto elektronickú aukciu v podlimitných, v podlimitných zákazkách. Čiže to je opäť, čo nie je úplne presné.

    A posledné, čo ešte k tomu poviem k tejto časti, je napríklad otázka samotnej rady Úradu pre verejné obstarávanie. Vo väčšine ste povedali, že radu vítate, a potom kritizujete jej zloženie. Rád by som pripomenul, že je totožná s tým, ako je tvorená jej kreácia na Protimonopolnom úrade. Je to identické. Ten systém je prebratý. Rovnako tak aj radu Protimonopolného úradu menuje vláda. Ja si neviem predstaviť, keď tu zaznievali niektoré slová, že tam napíšeme, v rade nesmie byť žiadny smerák a musí tam byť deväť členov SDKÚ alebo KDH, alebo, alebo by sme hneď napísali opozície. To samozrejme, viete, že v zákone nikdy nebolo a nemôže byť. To znamená, z môjho pohľadu vždy bol vlastne aj Úrad pre verejné obstarávanie pod kontrolou vlády a to, že sme my umožnili, aby tam sedel opozičný zástupca, bola vec, ktorá sa už potom nikdy neopakovala. Najmä, keď v 2010 prišla vláda Ivety Radičovej. Ak chceme hovoriť k tej kreácii, platí tam to, že keď sme napísali, že má byť členom rady predseda, podpredseda, šéf služobného úradu, platí, že tam nie je konflikt záujmov. V rade môže sedieť iba ten, ktorý nerozhoduje na prvom stupni. To znamená, ak na prvom stupni nerozhoduje predseda a podpredseda alebo šéf služobného úradu, tak potom si myslím, že má miesto byť práve v rade. Ak by rozhodovali na prvom stupni, tak to, samozrejme, konflikt záujmov je. Ale nerozhodujú. Čiže tam treba vidieť aj tú snahu o vyváženosť, kde vlastne by mali byť ešte nejakí traja ďalší právnici a traja dajme tomu ekonomickí odborníci z pohľadu, z pohľadu verejného obstarávania. O čom ale môžeme diskutovať rovnako tak v druhom čítaní.

    Ďalším sú pripomienky, že sme nevyhoveli pripomienkam napr. Transparency International alebo Aliancii Fair-play. Všetky tie, ktoré poukázali pred voľbami v roku 2012, boli zaradené do zákona. Dneska ich síce už si ich nikto nepamätá, dneska ich nespomínate, lebo to považujete ako keby za automatické, ale jednotlivé veci, ja spomeniem iba napríklad zverejňovanie celoživotného cyklu zákazky. To je to, na čom staviame vylepšovanie tohto zákona. Ak chválite, pani poslankyňa Žitňanská, zverejňovanie zmlúv, ku ktorému ja sa hlásim, že je to veľmi dobré. A my ideme ešte ďalej, aby práve napríklad dodatkami, rôznymi zmenami sme nedospeli, že zmluva bola podpísaná k jednému predmetu a na konci zákazky zistíme, že vlastne máme dodané niečo úplne iné. Práve preto zvyšujeme zverejňovanie celoživotného cyklu celej zákazky a tým pádom jednoznačne ideme ďalej. Ak hovoríte, že toto je veľká vec v boji proti korupcii, zverejňovanie zmlúv, tak ak ho zásadným spôsobom rozširujeme, musíte uznať, že táto časť ho ešte zvyšuje. A rovnako tak platí. Čiže to bol napríklad jeden z príspevkov Transparency International do zákona. Alebo zníženie prác naviac z 50 na 20 percent. To je jasne obmedzujúce. Takisto to tu nebolo vôbec spomenuté. To isté platí o pripomienkach Aliancie Fair-play, ktoré boli vlastne do poslednej a dokonca ešte niekoľko ďalších pripomienok nad rámec bolo akceptovaných a zapracovaných do zákona. Čiže myslím si, že tá kritika vychádza voči mnohým ustanoveniam, ktoré dovtedy v zákone vôbec neboli. Dneska tú situáciu zásadne zlepšujú a akurát, že v mnohých prípadoch sa vám javí, že či je to dostatočné zlepšenie? Dobre. O tom môžeme diskutovať, ale nemôžeme o nich hovoriť, že sú zlé, keď tú situáciu jednoznačne, jednoznačne vylepšujú.

    Z môjho pohľadu naozaj budeme, nechcem vás dlhšie zdržiavať, už som prekonal päť minút, ktoré som sľúbil. Z môjho pohľadu bude naozaj široký priestor v druhom čítaní. I keď naozaj tento zákon mal rekordné pripomienkové konanie, prakticky šesť mesiacov. Budeme môcť mnohým veciam vyjsť v ústrety tak, aby sme jednotne v tejto, v celom pléne mali možnosť posunúť tento zákon do podoby, ktorá naozaj, nielen bude transparentný a bojovať proti korupcii, ale predovšetkým bude mať možnosť rýchlym verejným obstarávaním vytvárať nové pracovné miesta. To, čoho dnes máme na Slovensku najmenej, a to, čo najviac potrebujeme. Práve preto je zjednodušenie mnohých prípadov postupu verejného obstarávania zakotvené aj v zákone.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca chce zaujať stanovisko? Nie je. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

  • Pekný deň, dámy a páni. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím pána poslanca Lebockého, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 274 o poľovníctve. Je to tlač 328.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 328.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vo všeobecnej rozprave k parlamentnej tlači 328 vystúpili dvaja poslanci. Ani jeden z nich nepodal procedurálny návrh. Prosím vás teda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 3 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 124 za,16 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Glenda bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády. Je to tlač 338.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 338.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, k uvedenému návrhu zákona v rozprave vystúpili štyria páni poslanci, poslanec Figeľ, poslanec Štefanec, poslanec Zajac a poslanec Chren. Poslanec Štefanec podal procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v rokovaní o uvedenom návrhu zákona. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 79 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme procedurálny návrh neschválili, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 47 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že uvedené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 126 za, 1 proti, 14 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Goga uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií, tlač 341.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z., tlač 341.

  • Ďakujem, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny procedurálny návrh. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 96 za, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 129 bolo za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Matejička uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, tlač 352.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 352.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Fronc, ktorý navrhol, aby sa návrh zákona prerokoval okrem výborov navrhnutých predsedom Národnej rady Slovenskej republiky aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. O tomto návrhu rozhodneme pri hlasovaní o pridelení vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom. Takže, prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 133 za, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Šuca bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Je to tlač 353.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 353.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. K predmetnému návrhu zákona v rozprave v prvom čítaní vystúpili traja rečníci. Pán poslanec Galko, pán poslanec Brocka, pán poslanec Fedor. V zmysle rokovacieho poriadku nepodali žiadny návrh. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh, vládny návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 bolo za, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 125 bolo za, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Bagačka uvedie teraz hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Je to tlač 359.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 359.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpili deviati poslanci. Nebol predložený žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 37 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 122 za, 1 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, dámy a páni. Odhlasovali sme prerokované body programu. Po krátkej prestávke budeme o 11,30 hod. pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Uvedie ho minister práce pán Ján Richter. Takže o 11,30 hodine.

    (Prestávka)

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím pána ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, aby uviedol vládny návrh zákona číslo 5 o službách zamestnanosti.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

    Ide o kľúčovú právnu normu, ktorá upravuje základné nástroje aktívnej politiky trhu práce. Tento zákon ponúka základné nástroje, ktorými štát predovšetkým prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny podporuje ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, aby sa opäť vrátili do pracovného procesu, ako aj začínajúcich živnostníkov a podnikateľov, najmä na regionálnom trhu práce. Účelom návrhu novely zákona o službách zamestnanosti je upraviť najmä aktívnu politiku trhu práce tak, ako to vyplýva z časti 3.1 zamestnanosť Aktualizácie Národného programu reforiem Slovenskej republiky na rok 2012, v ktorej sa uvádza, citujem: ,,Aktívne politiky trhu práce prejdú revíziou založenou na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a ich skutočnej efektivite. Vláda pritom položí dôraz na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Systém bude jednoduchší, najmä v obmedzení počtu nástrojov a znížením administratívnej náročnosti pri implementácii aktívnej politiky trhu práce."

    Zámerom je najmä prehodnotiť obligatórnosť nástrojov tak, aby boli efektívnejšie a účinnejšie. Predstavitelia ministerstva absolvovali v minulom roku viaceré rokovania so zástupcami Európskej komisie, Svetovej banky či OECD, ktorí hĺbkovo analyzovali vývoj nášho trhu práce a stav služieb zamestnanosti. S medzinárodnými inštitúciami sme konzultovali aj tento návrh novely tak, aby sme zvýšili efektívnosť a účinnosť aktívnej politiky zamestnanosti a vo väčšej miere zabránili aj zneužívaniu viacerých príspevkov. K rovnakému záveru dospela aj hĺbková kontrola Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Prihliadajúc na uvedené, sa preto v návrhu zákona o službách zamestnanosti navrhuje zmeniť najmä: zmena obligatórneho charakteru na fakultatívny charakter siedmich príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce s cieľom vytvoriť podmienky na lepšie zohľadnenie situácie na konkrétnom regionálnom trhu práce. Ďalej, posilnenie a rozšírenie pôsobnosti výborov pre otázky zamestnanosti pri úradoch práce, čím sa podporí sociálny dialóg zameraný na podporu zamestnávania a vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na regionálnom trhu práce. Ďalej, zaradenie postupu na zabezpečenie transparentnosti a verejnej kontroly v poskytovaní fakultatívnych príspevkov, zrušenie dvanástich aktívnych opatrení trhu práce z dôvodu ich nízkej využívateľnosti v doterajšej praxi. Ďalej prehodnotenie podmienok pre poskytnutie príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce vrátane príspevkov na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

    Za ďalšie, obnovenie kompetencií pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny realizovať projekty v rámci svojho územného obvodu s cieľom podpory riešenia problémov nezamestnanosti špecifických skupín v konkrétnych regiónoch. Významná podpora vzhľadom na novelu zákona je kladená aj na zníženie administratívnej zaťaženosti. Chcem zvýrazniť skutočnosť, že novela zákona o sociálnych službách nesleduje konsolidáciu verejných financií, ale najmä efektívnosť, odstránenie plošnosti, adresnosť, zamedzenie zneužívania a aplikáciu regionálnych odlišností.

    Vo fáze prípravy zákona sme oslovili okrem aktuálnych sociálnych partnerov aj širokú odbornú verejnosť. Uskutočnili sme niekoľko konzultatívnych rokovaní aj s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím. Výsledkom boli kompromisy, ktoré nebudú mať negatívne dôsledky pre chránené dielne či chránené pracoviská. Umožnia vo väčšej miere zabrániť zneužívaniu, pomáhať všetkým, ktorí to myslia poctivo. A zároveň im aj chceme garantovať podporu každej jednej chránenej dielni či pracovisku, ktorá rozbehne svoju činnosť a bude fungovať v prospech zamestnávania zdravotne postihnutých v príslušnom regióne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná novela zákona o službách zamestnanosti vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu poskytovania služieb pre nezamestnaných. Vytvorí väčší priestor pre individuálny prístup s dôrazom najmä na boj s dlhodobou nezamestnanosťou. Vytvorí tiež väčší priestor na využívanie pozitívnych skúseností a úspešných nástrojov politiky zamestnanosti z iných krajín, najmä Európskej únie. A spolu s ďalšími opatreniami nám pomôže účinnejšie podporovať zamestnanosť na Slovensku, čo je v súčasnej dobe našou absolútnou prioritou. Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu predloženej novely zákona o službách zamestnanosti.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím pani poslankyňu Vaľovú, ktorá je určenou spravodajkyňou, aby podala informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako určená spravodajkyňa vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362, a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 332 z 11. januára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vláda návrh zákona predkladá ako iniciatívny na základe národného programu reforiem Slovenskej republiky. Jeho cieľom je pomôcť riešeniu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych nástrojov politiky trhu práce. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písmena c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predseda, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky za kluby: za SDKÚ - DS pán poslanec Beblavý, za OĽANO pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová, za SMER - sociálnu demokraciu pani spravodajkyňa Janka Vaľová, za KDH pán poslanec Brocka, za SaS pani poslankyňa Nicholsonová a za MOST - HÍD pán poslanec Nagy. Písomne ešte prejavili záujem vystúpiť páni poslanci Mihál, Kaník a Novotný.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v mene poslaneckého klubu SDKÚ - DS. Je mi ľúto, že pani poslankyňa Tomanová urýchlene opustila sálu, lebo budem hovoriť aj o nej a nerád o dáme hovorím za jej chrbtom, ale, bohužiaľ, nemám nijaké nástroje, ako zabezpečiť jej prítomnosť. Takže s týmto varovaním dovoľte mi hovoriť k zákonu, ktorý nám predkladá pán minister.

    Myslím si, že bude pochopiteľné, ak budem k tomuto návrhu zákona kritický, budem kritický pre to, čo obsahuje. Obsahuje zásadné posilnenie politickej moci a možnosti jej zneužívania zo strany SMER-u. Budem kritický pre to, čo obsahuje. Obsahuje obmedzenie povinnosti úradov. Ale asi najkritickejší budem kvôli tomu, čo neobsahuje. Neobsahuje totiž vo chvíli, keď...

    Pán kolega, poprosím vás, netelefonujte v sále, ak vám, pán predseda si to nevšíma a mňa to trochu ruší.

  • Okej. Som rád, že je tu taký rovnaký a prísny meter.

    Ale späť k téme. Takže v situácii, keď čelíme historicky najvyššej nezamestnanosti od vstupu do Európskej únie, v situácii, keď z prieskumov, z ktorých nám, samozrejme, dlhoročne vychádza nezamestnanosť ako číslo jedna, problém pre túto spoločnosť, maximálne v jednej chvíľke sa posunulo na chvíľočku na číslo dva. Dnes ale, keď naozaj tie čísla sú veľmi nepriaznivé, na čom pokiaľ viem, sa zhodneme - pán predseda sociálneho výboru Podmanický navrhol do programu schôdze, aby sme na budúcej schôdzi rokovali o osobitnej správe vlády a pána ministra o tejto situácii, čo by asi nenavrhol, keby necítil tlak verejnej mienky a možno aj opozície -, tak v tejto situácii máme tu novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá neobsahuje žiadny nový pozitívny zásadný impulz do fungovania služieb zamestnanosti, či už z hľadiska finančných príspevkov, alebo z hľadiska fungovania týchto úradov. A to je podľa mňa najväčší, najväčší problém tohto zákona.

    Hoci asi viac času strávim kritickým pohľadom na niektoré veci, ktoré v ňom sú. Pripomína mi to, priznám sa, tí z nás, ktorí síce sú mladí, ale majú dlhú pamäť, pána ministra Magvašiho z vašej pred, predstrany, ktorej aj pán Richter bol významným predstaviteľom, ktorý bol ministrom práce, sociálnych vecí práve v období, keď vrcholila nezamestnanosť pred dvanástimi až desiatimi rokmi. A on vtedy tiež dokonca vytvoril osobitnú komisiu, z ktorej síce nič veľmi veľké nevzišlo, ale sa veľa stretávala, predkladala aj novely rôznych predpisov, ale takisto zhodou okolností predložil Zákonník práce, ktorý likvidoval zamestnávanie, ale hlavne chýbali mu naozaj nové nápady, nové impulzy, snaha zásadne zmeniť paradigmu a počas jeho ministrovania nezamestnanosť nijak výraznejšie z toho 20-percentného maxima neklesla. Klesla až potom, po roku 2003, po realizácii zásadnejších sociálno-ekonomických reforiem. Dnes sme v rovnakej situácii a musím konštatovať, že pán Richter je v tomto nasledovníkom svojho, svojho bývalého straníckeho kolegu. Možno sa mýlim, opravte ma, neviem, či aj nie poradcu premiéra momentálneho, ale to už asi nie je také podstatné.

    Zároveň, dovoľte mi povedať, že v zákone je naozaj viacero pozitívnych drobných technických vecí. Keďže, ako sa hovorí, každá líška svoj chvost chváli, nemám za zlé pánovi ministrovi, že ich zdôrazňuje, nemám za zlé ani kolegom zo SMER-u, ak ich budú zdôrazňovať, ale asi práve preto nemá zmysel, aby som tu o nich hovoril ja. Spomeniem len jednu vec, ktorú už spomenul tiež pán minister, a to je rušenie viacerých príspevkov k aktívnej politike trhu práce. Dovolím si len pripomenúť, že tieto príspevky boli zavedené pani ministerkou Tomanovou, takže je to taký dlhý oblúk od nevyužívaných príspevkov jednou ministerkou SMER-u k ich zrušeniu druhým ministrom. Dovoľte mi ale zároveň povedať, že ja toto nevnímam až tak kriticky, ako, ako to možno vnímajú iní, pretože lepšie experimentovať a neuspieť, ako nič nerobiť. Takže z tohto hľadiska ja nejak by som toto za najväčšie zlyhanie pani ministerky alebo bývalej ministerky Tomanovej nepovažoval. Len by som skôr navrhol, aby sme sa poučili možno aj z toho, prečo tie príspevky, ktoré sa rušia, nefungovali a čo boli, čo sú ich, čo sú ich slabiny.

    No a teraz k samotnému zákonu. Zásadný problém toho zákona, ktorý pán minister aj sám prezentuje ako jednu z jeho hlavných čŕt aj v úvodnom slove, je zrušenie nárokovateľnosti, to je taká slovenskejšia verzia toho cudzieho slova obligatórnosť, to je, nemusí byť úplne vždy jasné, čo sa tým myslí, nárokovateľnosti väčšiny príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce. Táto nárokovateľnosť bola zavedená v roku 2004 a znamenala, že pre kľúčové nástroje aktívnej politiky trhu práce boli v zákone a vo vyhláške stanovené podmienky jej získania a každý zamestnávateľ, podnikateľ aj nezamestnaný občan, ktorý splnil konkrétne podmienky, mal právny nárok na to, aby tento príspevok dostal. Vo výške, ktorú mu zákon a vyhláška určovali. Takýto prístup nebolo možné uplatniť na úplne všetky oblasti, napríklad v oblasti vzdelávania sa nikdy neuplatnil, lebo tam je to pomerne ťažké, ale práve v oblasti dotácií tvorby pracovných miest - či už pre postihnutých občanov, alebo pre všetkých ostatných - bol uplatnený a bol uplatnený pomerne úspešne. Čo myslím úspešným uplatnením? Myslím ním to, že na základe týchto ustanovení sa vytvorili desaťtisíce pracovných miest, na základe fungovania tohto zákona, a vytvorili sa za náklady, ktoré sú rádovo nižšie ako náklady na akúkoľvek inú formu tvorby pracovných miest, ktoré v tejto republike máme zo strany štátu. Ja tu mám len za minulý rok nástroje napríklad, kde vidíme, že tvorba pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných podľa tohto zákona sa pohybuje okolo 2 300 eur na jedno pracovné miesto. Pripomínam, že to je nové pracovné miesto, ktoré zároveň musí byť obsadené dlhodobo nezamestnaným. Stimuly, ktoré dávame investorom, nie sú takto vôbec podmienené, napriek tomu dostávajú na jedno miesto rádovo často viac prostriedkov. Takisto tie ostatné formy, ktoré tam sú pre tvorbu nových pracovných miest, respektíve aj SZČO sa pohybujú v horizonte 2 900 eur, 3 400 eur. To znamená, že na tie kľúčové nástroje máme rozptyl niekde medzi 2 300 a 3 500 eur na jedno pracovné miesto.

    Pán minister myslím si, že vie, že naozaj neexistuje z hľadiska podporovaného štátneho zamestnávania v tejto republike efektívnejší nástroj a akékoľvek jeho porovnanie s ostatnými nástrojmi - či už dávanými investormi v jednotlivých balíčkoch, či už iných zákonoch - je výrazne, výrazne drahšie. A to ani nejdem napríklad do výzvy, ktorú teraz chystá váš kolega pán Malatinský a vypisuje ohľadne investícií do technológií, kde sú tiež nejaké podmienky pracovných miest a kde tie náklady na jedno pracovné miesto sú, sú naozaj 10-, 20- a niekedy násobne, násobne vyššie, ako je to v tomto, tomto prípade. To znamená, boli to využívané nástroje a sú, a boli to efektívne nástroje, čo neznamená, že sa nedajú zlepšiť, a k tomu sa dostanem, ale z toho inštrumenta, ako tam máme k dispozícii, sú to najlepšie.

    Pán minister dnes navrhuje, aby táto nárokovateľnosť zanikla a o pridelení rozhodovali komisie na úrovni úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnaký systém fungoval práve do roku 2004 a bol spojený s výraznou mierou korupcie a klientelizmu. Bývalý riaditeľ Národného úradu práce Jaroslav Šumný, ktorý rozhodne nie je blízky pravici, ale je blízky ľavici, v roku 1999 pre denník Pravda povedal: "Ročne išli v priemere štyri miliardy na aktívnu politiku zamestnanosti a vy si myslíte, že korupcia sa tejto sfére vyhla? Podľa našich odhadov uniká týmto spôsobom 30 - 35 % finančných prostriedkov." Práve pre toto v roku 2004 bola zavedená reforma nárokovateľnosti, lebo keď má občan po splnení jasných pravidiel jasný nárok, a zamestnávateľ, korupcia je, ak nie v tejto oblasti, nemyslím všeobecne, zrušená, tak je minimálne výrazne jej priestor obmedzený a je to dokumentovateľné. Lebo existujú štatistické dáta o skúsenosti občanov s korupciou na úradoch práce a tá skúsenosť klesla. A to merateľným spôsobom práve po tejto, po tejto zmene. Dnes beriete zhruba 100 miliónov eur ročne a dávate ich do rúk týchto komisií, ktoré budete ovládať vy. Tieto komisie budú mať jedenásť členov, z ktorých traja budú z úradu práce, teda vaši nominanti, dvaja budú z VÚC, teda okrem Bratislavy tiež vaši nominanti. Ja by som povedal, že ako povedal John Maynard Keynes, dlhodobo sme všetci mŕtvi, ale minimálne ešte chvíľu tam budete a najmä, najmä, a dovolím si odhadnúť budete v tých regiónoch, ktoré sú chudobnejšie, to vidíme aj z elektorálnych dát, takže áno, tam, kde sú podstatné peniaze, ešte chvíľku budete, akokoľvek sa mi to zdá pre Slovensko nesprávne. A ja vám poviem úprimne, ja by som neveril ani našim. Ja si pamätám bol taký poslanec z jednej nemenovanej strany, ktorý v okrese Sobrance pridelil 200-tisíc korún svojej manželke na podnikanie ako predseda takejto komisie. Tí, čo sú tiež dlhšie v politike, vedia, o kom hovorím. Takže ja vám úprimne poviem, myslím si, že vaša strana z rôznych dôvodov je v tomto zraniteľnejšia, ale všetky strany sú v tomto pomerne zraniteľné. Takže práve preto v 2004 za vlády SDKÚ sa zaviedlo to, že žiadna strana nad tým nebude mať moc, ani SDKÚ, a mne ako sa mi to páčilo, tak som to presadzoval, tak to presadzujem dodnes, pani kolegyňa.

    A vráťme sa k tomu, z jedenástich členov päť bude úplne vašich, stačí jeden, a budú tam dvaja odborári. To znamená, že stačí sa dohodnúť s jedným z nich a v tej chvíli je možné schvaľovať tak, ako, ako to vášmu politickému oku bude ladiť, a tak, ako sa to dialo aj do roku 2004. Za všetkých vlád, opakujem. A preto sme to zmenili. Je to zásadný krok na ceste k mocenskému ovládnutiu chudobnejších regiónov, kde si bez SMER-u už nezamestnaný ani malý zamestnávateľ po tomto vôbec nepomôže. To je ten dusivý mocenský tlak, ktorý, priznám sa, že mne hovoria ľudia z okresov naozaj východu, severovýchodu, ale aj juhu niekedy, ale najmä východu a severovýchodu mi hovoria, že kombinácia ovládnutia štátnej správy, ktorá je daná z Bratislavy, a nie úplného, ale významného postavenia v samospráve, ktoré najmä na východnom Slovensku SMER má vzhľadom na svoju podporu, vytvára situáciu, kde vzdelaný človek, podnikateľ, ale aj obyčajný nezamestnaný s dvoma ľudovými má oprávnený pocit, že bez toho, aby sa zapáčil SMER-u si vôbec nepomôže. A tento zákon ide likvidovať jednu z mála ciest, kde je úplne jedno, či sa páči SMER-u alebo SDKÚ, alebo Ferkovi, alebo Jožkovi, ak splní zákonné nároky, má právo na podporu. Ako to SMER-u ide, sme si overili na pilotných sociálnych podnikoch, z ktorých, a tu treba povedať, nebolo vyvodené tiež žiadne poučenie v tom, že niektoré kľúčové postavy tejto kauzy, pán minister, ste zamestnali na ústredí po nástupe vašej vlády a ďalšia kľúčová postava je riaditeľkou úradu práce v jednom z týchto regiónov. To znamená, že zjavne ste to vyhodnotili ako úspešný pilotný projekt. A v parlamente sedí aj pani ministerka Tomanová, aj keď jej pôsobenie ste asi až tak úspešne nevyhodnotili, keďže už nie je členkou vlády.

    Zároveň treba povedať, že neobstojí kľúčový argument, že to celé robíte len pre nedostatok peňazí. Zákon je totiž od svojho roku, od svojho vzniku v roku 2004 nastavený tak, že ministerstvo môže jednoduchou zmenou vyhlášky ovplyvňovať nákladnosť. Tá vyhláška, nie je to ani v zákone, je to vo vyhláške, aby ste to mohli robiť zo dňa na deň, naschvál sme to tak robili, že ak náhodou zistíte, že, ajaj, míňajú sa nám peniaze a ľudia chodia s nárokmi, so žiadosťami, tak môžete, môžete sprísniť podmienky vo vyhláške, napríklad povedať, že musí byť dlhšie nezamestnaný človek, aby sa k tomu dostal, alebo môžete znížiť výšku vo vyhláške. To znamená, že ministerstvo má v ruke všetky nástroje na to, aby, ak povie, fúha, dopyt je po sedemdesiatich miliónoch, tento rok to odhadujeme, ale my máme len päťdesiat, za deň to môžete zmeniť. Ale naschvál to bolo robené práve preto, aby sa nemohlo stať, že, že tie peniaze nebudú stačiť na nárokovateľné príspevky. Zároveň treba povedať, že vy tie peniaze máte, len ste sa ich rozhodli použiť na niečo iné. Sedemdesiat miliónov eur sa realokovalo zo školstva, čo som, čo sme kritizovali, do práve oblasti zamestnanosti, ale nedali sa do týchto efektívnych príspevkov, ktoré za pár tisíc eur vytvárajú už deväť rokov pracovné miesta, ale idú sa dávať do, teda o tých menej úspešných kamionistických, kde neviem, som počul, že sú dvaja zatiaľ prihlásení, po tých možno úspešnejších, ale oveľa drahších rôznych schém. Takže namiesto toho, aby ste to dali do overeného nástroja s jasnými pravidlami, tak robíte si nástroje, o ktorých môžete ale rozhodovať vy sami, vo výške, o ktorej sa rozhodnete vy sami. Od roku 2014 tu budú navyše stovky miliónov eur z nového programovacieho obdobia, takže problém nie je v tom, že by ste na to nemohli mať peniaze. Keby ste tie peniaze rovno nemali, dá sa to riešiť, aby sa to vyrovnalo, dopyt a ponuka, to znamená, že žiadne zdôvodnenie tohto neobstojí. Môže byť zdôvodnenie, ktoré už ste skúsili, ste trošku zmenili argumentáciu aj v tom úvodnom slove, že je to na obranu zneužívania, proti zneužívaniu.

    No priznám sa, máme na Slovensku za sebou 22 rokov skúseností, tak sa vás pýtam rétorickú otázku: Ak o nejakom balíku peňazí určí zákon jasné pravidlá, ktoré nemusia vždy zohľadňovať každý individuálny prípad, ale sú jasné, sú nekorupčné a sú relatívne skromné, teda nie sú tam obrovské balíky peňazí, a na druhej strane máte možnosť dať komisii zloženej primárne z vašich politických nominantov schopnosť rozhodovať o živote ľudí podľa svojej ľubovôle, ktorá z tých ciest povedie k väčšej neefektívnosti, zneužívaniu a korupcii? Myslím si, že po 22 rokoch na Slovensku vieme, že je to tá cesta svojvôle, že je to cesta ľubovoľného rozhodovania a je to cesta politického ovládnutia týchto peňazí. Opäť bez ohľadu na stranu, ktorá to kontroluje, a v tomto prípade obzvlášť.

    Druhý výrazný problém tohto návrhu je v tom, že prakticky rušíte zmysel verejných služieb zamestnanosti, pretože odstraňujete povinnosť pracovať s nezamestnanými a hľadať im prácu. Aby som bol veľmi konkrétny, dnes podľa zákona, ktorý opäť platí od roku 2004, ak je nezamestnaný štyri mesiace v evidencii, má úrad povinnosť mu vypracovať takzvaný individuálny akčný plán, ktorý povie, že čo ideme teda robiť, aby si ten človek našiel robotu. To bolo zavedené nielen kvôli európskym odporúčaniam a európskym skúsenostiam, ale práve kvôli snahe zabezpečiť, že prítomnosť na úrade práce sa nestáva len pascou beznádeje, kde človek je proste, proste odložený v špajzi a povie sa, že tak čakaj, kým, kým to bude lepšie. Vaše ministerstvo to ruší v tomto zákone a ruší to plošne, hovorí, že nemusia, môžu, keď budú chcieť, ale už nič nemusia. Opäť ja by som bol prvý, ktorý by privítal hĺbkovú evaluáciu tohto nástroja, keby ste ju urobili a povedali by ste, že našli sme v ňom tieto, tieto a tieto problémy, ale chceme ten cieľ aktivácie nezamestnaných dosiahnuť, a preto navrhujeme tento nástroj zmeniť takto. A viem si predstaviť niekoľko možností, ako ho vylepšiť po tých ôsmich rokoch, ktoré funguje. Ale vy ste to neurobili, vy ho len rušíte!

    To isté je v bode 57, kde sa navrhuje zrušenie mesačnej periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade a preukazovanie, že si hľadal prácu. Už aj toto je pomerne voľná povinnosť, napríklad v Británii je to každé dva týždne. V mnohých krajinách je to aj častejšie, najmä pri dlhodobo nezamestnaných. A opäť, môžeme sa baviť o tom, čo táto povinnosť prináša správne, čo možno treba zmeniť, zlepšiť, ale vy ju len opäť rušíte, ničím ju nenahrádzate, ničím podstatným. Váš argument je, že voľných miest je aj tak málo, tak prečo buzerovať nezamestnaných, prečo vypracovať individuálne akčné plány. Pán minister, ale potom načo sú nám úrady práce v tejto časti, načo sú nám poradcovia, načo sú nám sprostredkovatelia, načo, načo to celé trápenie? Tak keď si myslíte, že úrad práce nevie pomôcť nezamestnaným, tak zrušme tie časti úradov práce, ušetríme aspoň peniaze na mzdách ľudí. Len ono to v praxi nie je pravda, vy sám vyťahujete štatistiky, kde hovoríte o tom, koľko ľudí si len za posledné mesiace prácu našlo, koľko ľudí bolo vyradených z evidencie úradov nie preto, že išli do dôchodku alebo že sú chorí, ale preto, že si našli prácu. To znamená, zjavný jav ekonomiky, ktorá je v tak veľmi zlej situácii, ako sme my, má na prirodzený odtok a prítok, je, sú desaťtisíce ľudí, ktorým prácu možno hľadať a zmysel verejných služieb zamestnanosti je im ju hľadať, podporiť ich, trošku ich aj potlačiť a kombináciou, by som povedal, týchto dvoch vecí im pomôcť. Ale vy len to navrhujete zrušiť, prakticky bez náhrady.

    Zároveň musím povedať, že práve vaše dve vlády - aj táto, aj tá minulá - sa špecializujú v prepúšťaní a znižovaní kapacít úradov práce, čo musím povedať, že na ľavicu je pomerne zvláštne. OECD vo svojej najnovšej publikácii, neviem, či je ešte verejná, ale na Facebooku niekto už dal z nej taký pekný graf, sme pozerali na to, aký je pomer zamestnancov úradov práce k nezamestnaným. Koľko ich je na jedného človeka a porovnávajú to so západnou Európou a porovnávajú to v čase. A jedna vec, čo je vidno, je, že ten pomer nie je dobrý na Slovensku. Vzhľadom, že máme veľa nezamestnaných, jednoducho je veľa ľudí na jedného sprostredkovateľa, poradcu atď., a to tak bolo vždy, že ich je veľa. Viac ako v Nemecku, oveľa viac, ale potom sú tam také zaujímavé roky, kde je vidno, že ako to skočilo ešte k horšiemu, a jeden ten rok a teraz sa poslednýkrát asi, dúfam, vrátim k pani exministerke, je práve rok 2007, keď pani ministerka Tomanová zosekala úrady práce, ak sa nemýlim, takmer až o 20 %, ale opravte ma, číslo si nepamätám presne. Takže môžem ho mať nepresné.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, je 12 hodín, predpokladám, že vaše vystúpenie určite... chcete skončiť? Dobre, nech sa páči.

  • Takže toto sú dva hlavné problémy toho, čo tam je.

    A na záver mi dovoľte naozaj povedať, že najväčší problém však vidím v tom, že tam nie je žiadna ambiciózna, zásadná zmena k lepšiemu vo fungovaní služieb zamestnanosti a tvárou v tvár najvyššej nezamestnanosti od vstupu do EÚ. Je to veľmi smutné. Je to veľmi smutné preto, že tie možnosti tu sú. Niektoré boli prichystané, niektoré sa rozpracovali, či za pána Mihála, či ešte za druhej Dzurindovej vlády, potom ich pani Tomanová nepotiahla, zrušila, môžeme teraz inkriminovať, mne tu o to nejde. Ja by som privítal akékoľvek vaše vlastné nápady, nie som v tomto nijako diskriminačný, ale nie je tam cítiť žiadnu filozofiu. Je to len škrtanie, transfer politickej moci a snaha vyhovieť úradníkom v tom, aby, aby nemali toľko práce, koľko jej dneska majú, keďže tých nezamestnaných je veľa. Priznám sa, že za tých okolností už človek len čaká, kedy pán minister vystúpi a povie rovnako ako pri Zákonníku práce, že ani služby zamestnanosti nemajú žiadny vplyv na zamestnanosť a tak je plne legitímne presadzovať sociálno-demokratické ciele, istoty svojim, menej práce pre úrady a ostatní nech sa postarajú sami o seba.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Vaľová, končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Beblavý, musím povedať, že tak manipulatívne viete pretáčať argumenty a keďže mám tri minúty, tak v krátkosti poviem. Po prvé. Nie je pravda, že vypadli zo zákona odborné poradenské služby a individuálny plán, pretože keď si zoberiete § 43 ods. 4 a ods. 5, riadne je tam napísané, že nie je to povinnosťou, ale uchádzač, uchádzačovi sa vypracuje individuálny, individuálny akčný plán. Takže to nie je pravda, takže to zo zákona nevypadlo. To je po prvé.

    Po druhé, chcela by som povedať, že ak ste hovorili o nejakých komisiách. Všade, kde je nejaký ľudský faktor, vždy, nedá sa vylúčiť, že vždy niekto môže konať ináč. Ale ja chcem povedať, že cieľom tohto zákona nie je to, aby sme my selektovali medzi jednotlivými ľuďmi, komu dáme tento príspevok a komu nedáme, ale aby sme selektovali medzi regiónmi a vytvorili tak väčší priestor pre zabezpečenie riešenia regionálnych problémov nezamestnanosti. To znamená, že práveže úrady práce posilníme tým, že môžu samostatne rozhodovať o tom, aké nástroje použijú a akú formu podpory vyberú pre daných uchádzačov, čiže poznajú týchto ľudí a môžu priamo týmto ľuďom, by som povedala, že našiť na mieru to, čo potrebujú.

    A tretiu vec, ktorú chcem povedať, vážený pán kolega, nerozprávajte tu, ako ste vy všetko dobre robili a sa snažili, veď minulého roku ste nenaplánovali v rozpočte ani jedno jediné euro na nástroje aktívnej politiky. Ani jedno euro v rozpočte. O čom rozprávate, že vy robíte aktívnu politiku? Z čoho ste ju chceli robiť? Z vody? Veď ste nenaplánovali v rozpočte nič a, samozrejme, že potom niektoré nástroje sa nemohli využiť, pretože neboli na to ani financie. A niektoré sa skutočne nepoužívali, pretože ozaj neboli žiadané tými uchádzačmi o prácu. Takže to, iba tak v krátkosti.

    Ďakujem.

  • No, pani kolegyňa, prečítajte si ešte raz zákon. Rušíte povinnosť vypracovať individuálny akčný plán. Nechávate to čisto na ľubovôli. Bodka. Druhý bod je, no, aktívna politika, o ktorej sa bavíme, sa platí z eurofondov dneska na Slovensku, takže ju netreba nejak špeciálne rozpočtovo plánovať. Treba hlavne na ňu vyčerpať na ňu určené eurofondy, a to je druhý bod.

    A tretí bod. No aj dneska je to regionálne diferencované. Práve tá vyhláška, ktorú som spomínal, umožňuje, aj sa to tak od 2004 robí, že keď niekto vytvorí pracovné miesto vo Vranove nad Topľou, dostane nepomerne, nepomerne viac, ako keď to robí v Trnave, a dostane nepomerne viac, ako keď to robí v Bratislave a resp. v Bratislave nedostane vôbec nič za mnohých okolností. To znamená, že regionálny princíp tam bol od začiatku a veľmi dôrazne, ale bol opäť robený objektívne vo väzbe na mieru nezamestnanosti. To znamená, najviac dostávali podnikatelia a nezamestnaní na tvorbu miest tam, kde bola najvyššia nezamestnanosť, lebo to je objektívne najťažšie, a najmenej dostávali v Bratislave, kde mnohé nástroje boli aj dané na nulu, lebo nepotrebujeme tu umelo stimulovať v situácii, najmä keď bola nezamestnanosť nízka. Dneska už aj v Bratislave, bohužiaľ, nie je úplne na nule. Takže z tohto dôvodu musím konštatovať, že to, čo ste povedali, ani v jednom bode nebola jednoducho faktograficky pravda, čo je mi ľúto, ale hlavne teda do budúcnosti verím a dúfam, že v druhom čítaní bude aspoň trochu vôle sa venovať vylepšeniam tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom hodina otázok. Chcem vás upozorniť, že po hodine otázok budeme rokovať o vládnom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Až po prerokovaní tohto bodu budeme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o službách zamestnanosti.

  • Prerušenie rokovania o 12. hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14. hodine.

  • Pekne popoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme po obedňajšej prestávke pokračovať pravidelným bodom

    hodinou otázok.

    Otváram tento bod, bolo v zmysle pravidiel stanovených zákonom postavených 19 otázok pre pána premiéra a 11 otázok pre ostatných členov vlády. Overovatelia vyžrebovali poradie otázok.

    Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Prajem vám pekný deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás informoval, že dnes na hodine otázok je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír a neprítomný by mal byť aj podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ale na neho neboli postavené žiadne otázky.

    Som pripravený, pán predseda, odpovedať na vylosované otázky.

  • Ďakujem pekne, pán premiér, máte 15 minút, poprosím vás, aby ste odpovedali na otázky podľa vyžrebovaného poradia a prvá otázka je od pani, prvá otázka je od pani poslankyne Hufkovej: "Vážený pán premiér, avizovali ste určité problémy dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach, môžete sa vyjadriť konkrétnejšie? Ďakujem."

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, táto téma z viacerých hľadísk zaujímala aj ďalších vašich kolegov, ktorí postavili otázky. Preto sa pokúsim v súhrnnej odpovedi sa sústrediť aj na otázky, ktoré boli vylosované po vašej. Predovšetkým chcem na úvod zdôrazniť, že to, čo sa momentálne deje pri dostavbe mochoveckých blokov - či už ide o meškanie oproti pôvodnému harmonogramu, alebo snahu o zvyšovanie nákladov -, je priamym dôsledkom hrubých chýb pri privatizácii majoritného podielu Slovenských elektrární. Vždy to začalo tou istou obohratou pesničkou. Pre našu ekonomiku je lepšie, ak do energetických podnikov vstúpia strategickí investori. Oni zveľadia majetok spoločnosti a urobia všetko preto, aby tieto podniky fungovali lepšie, efektívnejšie. Opakovane sa nezabudol vybrať aj renomovaný poradca, ktorý za štedrý honorár platený z verejných zdrojov poradil slovenskej strane, čo je pre ňu výhodné.

    Zalistujme si však v pamäti a pozrime sa hlbšie na privatizáciu Slovenských elektrární. Vláda v decembri 2004 schválila konečnú podobu zmluvných dokumentov súvisiacich s privatizáciou Slovenských elektrární, zahŕňajúcich najmä, ale nielen zmluvu o kúpe akcií, akcionársku zmluvu, ako aj zmluvu o viazanom účte, konzultačnú zmluvu a list obsahujúci priznania. Na základe uvedeného 17. februára 2005 bola podpísaná medzi Fondom národného majetku ako predávajúcim a spoločnosťou Enel, talianskou spoločnosťou Enel ako kupujúcim zmluva o kúpe akcií, ktorá sa týkala predaja a kúpy 66 percent podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a to za kúpnu cenu pri uzavretí transakcie 839 miliónov eur. K predaju došlo 27. apríla 2006. Ešte raz si tento termín zapamätajte: 27. apríla 2006. Áno, bolo sa treba veľmi ponáhľať, lebo nestabilná vláda zložená z viacerých politických subjektov smerovala k definitívnemu koncu. Okrem uvedenej škandalóznej kúpnej ceny uvediem len niekoľko najproblematickejších otázok, ktoré súviseli s touto privatizáciou. Podľa transakčných dokumentov benefity z postupne odstavovaných zdravých blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice do posledného dňa komerčnej prevádzky čerpali prevažne privatizéri, ale záväzky s ich odstavovaním zostali na starosti štátu.

    To je typická privatizácia a la Mikuláš Dzurinda a jeho priatelia. Vo vtedajšej končiacej vláde našli cestu aj pre gabčíkovskú vodnú elektráreň, ktorá bola predmetom medzinárodného sporu s Maďarskou republikou. Uzatvorila sa špecifická zmluva o prevádzke vodnej elektrárne a opäť všetky zisky patrili a patria prevažne privatizérom, ktoré dnes, alebo ktorí dnes nastoľujú tému, či im štátne vodohospodárske organizácie zaplatia generálnu opravu turbín. Už ani nehovoriac, že zmluva o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo nejednoznačne definuje cenu prenájmu, čo znevýhodňuje postavenie Vodohospodárskej výstavby v tomto vzťahu. Ďalej zmluva nejednoznačne definuje povinnosti prevádzkovateľa, nájomcu vo vzťahu k financovaniu opráv a údržby vodného diela. A sú pochybnosti, či zmluva o prevádzke vodného diela nemala byť predmetom verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu a z nejednoznačnosti vedie Úrad pre verejné obstarávanie, ministerstvo životného prostredia a Vodohospodárska výstavba minimálne desať súdnych sporov, čo predstavuje nemalé náklady pre jednotlivé inštitúcie.

    A to nie je všetko. Čím je pre štát nevýhodnejšia a problematickejšia časť privatizácie, tým väčší záväzok vtedajšej exekutívy na platenie astronomických súm zo zmluvných pokút v prípade odstúpenia alebo neplatnosti privatizačných zmlúv. Za vážny nedostatok privatizačnej zmluvy považujeme aj chýbajúci záväzok talianskej strany na dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. V privatizačnej zmluve je iba zmienka o tom, že kupujúci vypracuje štúdiu realizovateľnosti dostavby tretieho a štvrtého bloku. Dobudovanie dvoch blokov v Mochovciach je pritom pre Slovensko životne dôležité z hľadiska energetickej bezpečnosti. Dnes celému svetu dominuje súboj o energie a každá rozumná krajina si posilňuje svoj vlastný energetický potenciál. Po zdĺhavých rokovaniach, ktoré mali často charakter roztláčania vlaku stojaceho v železničnej stanici, talianska spoločnosť Enel ako majoritný vlastník elektrární začala s dostavbou Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008. Nové bloky majú mať výkon 880 megawattov. Celkovo vláda z rokov 2006 - 2010, teda naša prvá vláda vrátane mňa osobne, venovala veľkú pozornosť dostavbe tejto jadrovej elektrárne.

    Dovoľte mi vysloviť údiv nad tým, ako sa k dostavbe Mochoviec postavila vláda v rokoch 2010 - 2012, teda vláda, ktorá bola tesne pred nami. Pamätáme si na to, ako sa premiérka ospravedlnila počas pracovnej cesty vo Viedni za postup pri realizácii projektu dostavby tretieho a štvrtého bloku. Takéto ospravedlnenie je podľa mňa prejavom slabosti a neadekvátnej servilnosti pri tak strategickom projekte. Slovenská republika dodržala v prípade dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce všetky štandardné postupy v súlade s medzinárodnými dohodami a nebolo sa za čo ospravedlňovať. Každá krajina má právo na svoj vlastný energetický mix, ak sa Rakúsko rozhoduje ísť nejadrovou cestou, je to suverénne rozhodnutie Rakúska. Ak sa Slovensko rozhoduje ísť jadrovou cestou, je to suverénne rozhodnutie Slovenskej republiky. Rovnako sa čudujem, že vláda v rokoch 2010 - 2012 nevenovala problémom na dostavbe mochoveckých blokov prakticky žiadnu pozornosť.

    Potom sa stalo, že predseda predstavenstva elektrární pán Paolo Ruzzini koncom septembra v roku 2011 na energetickej konferencii mohol vyhlásiť, že dostavba tretieho a štvrtého bloku elektrárne pokračuje podľa plánu, doslova povedal, citujem: "Potvrdzujeme svoje záväzky, ktoré sme dali v našich investičných plánoch." Rovnako sa ešte koncom roku 2012 pre tlačové agentúry vyjadril, že, koncom januára 2012 pre tlačové agentúry vyjadril, že dostavba sa uskutoční v súlade so stanoveným termínom. Potvrdzovať to malo aj úspešné ukončenie montáže prvej turbíny tretieho bloku, čo označil za dôležitý medzník v dostavbe jadrovej elektrárne. Stavebné práce na treťom bloku mali byť podľa neho ukončené v závere roku 2012 a štvrtý blok v roku 2013. Jednoducho, nerozumiem tomu, že predchádzajúca vláda dovolila takéto vyhlásenia, nekonfrontovala ich a nepovedala pravdu slovenskej verejnosti, že sa o dostavbu atómovej elektrárne vôbec nestará.

    Krátko po voľbách v polovici apríla 2012 predseda predstavenstva Paolo Ruzzini zrazu mení svoje stanovisko, hneď po voľbách. Agentúry odcitovali jeho slová, že dostavba Mochoviec sa oneskorí zhruba o rok, pritom v januári 2012 tvrdil všetkým, že pôjde podľa plánu. Z jeho slov vyplynulo, že tretí blok by mal byť pripravený na komerčnú prevádzku koncom roku 2013 a štvrtý by ho mal nasledovať po ôsmich mesiacoch, teda v roku 2014. Približne ročný sklz v dostavbe mochoveckých blokov priznal v médiách v apríli 2012 aj čelný predstaviteľ spoločnosti Enel pán Conti. Následne predstavenstvo sprivatizovaných elektrární začalo eskalovať požiadavky na navýšenie peňažných prostriedkov potrebných na dostavbu. Pýtam sa, prečo nepýtali peniaze za vlády Ivety Radičovej a začali pýtať peniaze až tri mesiace po tom, čo povedali, že dostavajú podľa plánu, keď v apríli hovoria už o roku a o ďalších finančných náležitostiach.

    My sme chodili pravidelne na kontrolné dni, aj teraz sa všetci veľmi intenzívne zaujímame, ako stavba pokračuje. Samozrejme, mňa to neteší, že sprivatizované elektrárne majú s dokončením dvoch nových blokov v Mochovciach problémy. Pripomínam slovenskej verejnosti, slovenský štát nemá žiadny vplyv na Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne sú plne v rukách talianskeho vlastníka Enel, štát ako taký nemôže nič talianskemu vlastníkovi prikázať.

    Stav je taký, že dnes sa už malo navážať palivo a mali sme postupne spúšťať blok. Vyzerá to, že ďalšie dva roky sú pred nami. To len potvrdzuje, že riadenie tejto dostavby nie je efektívne a dostatočné. Pokiaľ nestojíte na krku investorovi, tak má večne nejaké výhovorky a výsledkom je, že je tu obrovské meškanie. Samotná firma to síce veľmi nerada pripúšťa, ale realita je dnes taká. Tretí blok má byť uvedený do prevádzky v lete 2014 a štvrtý reaktor na začiatku roka 2015. Priznám sa, že týmto dátumom neverím. Sklz uškodí Slovensku priamo aj nepriamo, tretí a štvrtý blok elektrárne by totiž mohol len za rok zinkasovať podľa plánovaného objemu výroby a aktuálnych cien vyše 300 mil. eur. Po odrátaní nákladov by časť tejto sumy cez dividendy mohol inkasovať aj štát ako 34-percentný spoluvlastník elektrární.

    Na rokovaní vlády 19. decembra 2012 som požiadal ministerstvo hospodárstva o predloženie návrhu ďalšieho postupu vlády. Kabinet sa v stredu zaoberal správou o aktuálnom stave dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a návrhom postupu vlády Slovenskej republiky. Správa nemohla byť zverejnená, nakoľko obsahuje utajované skutočnosti súvisiace s jadrovou bezpečnosťou. Najnevyhnutnejšie informácie boli však zverejnené a čo môžem, vyslovím aj ja. Popis súčasného stavu správy je rozdelený do troch kapitol. V prvej časti je popísaná organizácia a riadenie projektu vrátane zistených príčin výrazného meškania dostavby a uvedenia do prevádzky. Okrem objektívnych dôvodov boli identifikované dva kľúčové dôvody príčin subjektívneho charakteru. Oneskorené vypracovanie projektovej dokumentácie, veľmi zdĺhavé odsúhlasovanie generálnym dodávateľom a oneskorenie jej predkladania do schvaľovacieho procesu. Pre začatie výroby, dodávky alebo montáže jednotlivých zariadení je potrebné sprivatizovanými slovenskými elektrárňami predložiť na Úrad jadrového dozoru k schváleniu niekoľko tisíc kusov technickej dokumentácie s rozsahom rádovo 10-tisíc strán. Výkon funkcie generálneho dodávateľa stavby vlastnými silami investora, teda hovoríme o talianskej spoločnosti Enel, ktorý nemá skúsenosti v oblasti veľkých investičných celkov v jadrovej energetike, spojený s nevhodnou koordináciou činností kľúčových dodávateľov, toto je druhý subjektívny dôvod.

    Do výstavby predchádzajúcich blokov a uvádzaní do prevádzky boli vždy zainteresované dodávateľské organizácie so skúsenosťami v oblasti veľkých investičných celkov v jadrovej energetike. V spoločnosti Slovenské elektrárne, sprivatizované, a Enel sa rozhodli pre úplne odlišný postup. Sprivatizované elektrárne, teda talianska spoločnosť Enel na seba prevzala komplexnú zodpovednosť za celý proces dostavby a momentálne je v pozícii investora, vlastníka, generálneho dodávateľa, tzv. EPC kontraktora, ako aj prevádzkovateľa. Nakoľko generálny dodávateľ sprivatizovanej elektrárne a talianska spoločnosť Enel uskutočňujú riadenie projektu výstavby, majú zabezpečovať najmä nasledovné činnosti: riadenie projektu, celkový harmonogram projektu stavby, kontrolu rozpočtu a nákladov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, projektovú organizáciu, inžinierske posudzovania a schvaľovanie, riadenie rozhraní, schvaľovanie plánov kvality vybraných zariadení, koordináciu výstavby, uvedenie do prevádzky a činnosti, ktoré súvisia s udeľovaním licencií. Čo vcelku objektívne predstavuje veľký rozsah a kvalitu činnosti. Nie je možné, aby kľúčové subjekty získavali skúsenosti až pri dostavbe jadrovej elektrárne na území Slovenskej republiky.

    Vzhľadom k tomuto, čo sme zistili, vláda na svojom včerajšom rokovaní vyjadrila vážne znepokojenie s tým, ako postupuje talianska spoločnosť Enel pri dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Zároveň uložila ministrovi hospodárstva v spolupráci s predsedom výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky rokovať so spoločnosťou Enel a sprivatizovanými Slovenskými elektrárňami o príčinách a dôsledkoch výrazného meškania dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a o garanciách ich dostavby a uvedenia do prevádzky. A do 31. marca predložiť na rokovanie vlády návrh záväzného zmluvného vzťahu s vecným, časovým a finančným harmonogramom dostavby a uvedenia do prevádzky tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.

    Napriek tomu, ako som povedal, vážené dámy a páni, že štát, vláda, parlament nemáme vôbec žiadny vplyv na správanie sa majiteľa Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel, táto vláda vynaloží maximálne úsilie, aby stála investorovi na krku a nútila ho splniť záväzky, ktoré verejne a opakovane táto talianska spoločnosť dala celej slovenskej spoločnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády, 15 minút, váš časový limit uplynul. Budeme pokračovať teraz otázkami, ktoré poslanci položili jednotlivým členom vlády.

    Prvá je od pána poslanca Brocku a odpovedať bude pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský a znie: "Vážený pán minister, uveďte, ktorých z doteraz nepodporovaných výrobcov elekriny a tepla sa dotkne schválený bod 2 pozmeňujúceho návrhu poslanca Kondróta k zákonu o obnoviteľných zdrojoch. Uveďte predpokladanú výšku doplatku a ako sa tento doplatok premietne do ceny elektrickej energie pre koncových odberateľov?"

    Pán minister, poprosím vás o odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, schválený bod č. 2 pozmeňujúceho návrhu poslanca pána Kondróta k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypúšťa v § 3 ods. 4 písm. f) slová "ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40 % z využiteľného tepla".

    V prvom rade by som chcel poznamenať, že aj platné znenie zákona umožňovalo a umožňuje podporu doplatkom aj zdrojom s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 megawattov, ktoré dodávajú teplo na technologické účely viac ako 40 percent. Ich podpora zodpovedá pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny a počíta sa ako podiel 10 megawattov k celkovému inštalovanému výkonu. Zmenou uvedeného ustanovenia sa bude podporovať všetka elektrina vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia nad 10 megawattov bez ohľadu na to, či je teplo dodané na technologické účely, alebo na komunálne účely.

    Chcem však zdôrazniť, že podpora sa vzťahuje a aj sa bude vzťahovať na zariadenia výrobcu elektriny, kde celkový inštalovaný výkon nepresiahne 125 megawattov, resp. 200 megawattov, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 percent. Uvedené ustanovenie vytvára predpoklady pre efektívnejšie využitie tepla z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, pretože sa vypúšťa podmienka stanovujúca minimálny podiel tepla dodávaného pre komunálnu sféru. Využitie tepla na rôzne účely nebude limitovať jeho využitie, resp. nebude bariérou jeho využitia. Tým sa otvára priestor pre podporu vyššieho využitia tepla pre priemysel z vysoko účinnej kombinovanej výroby.

    Vážený pán poslanec, pýtate sa, ktorých doteraz nepodporovaných výrobcov elektriny a tepla sa dotkne schválený bod 2. Odpovedám, že v súčasnosti sa zmena uvedeného ustanovenia nedotýka žiadneho doteraz nepodporovaného výrobcu vyrábajúceho elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, nakoľko všetci výrobcovia už spĺňajú podmienku, ktorá bola uvedená vo vypustenom ustanovení, t. j. že dodávajú viac ako 60 % tepla do komunálnej sféry. Musíme však mať na zreteli aj skutočnosť, že spotreba tepla v komunálnej sfére klesá, a to či už z dôvodov zatepľovania, realizáciou racionalizačných opatrení, alebo otepľovania ovzdušia. Je preto logické, že v budúcnosti nie je žiaduce, aby sa stavali nové zdroje len pre komunálnu sféru, ktoré by vypustenú podmienku spĺňali, ale efektívne sa využil už jestvujúci výrobný potenciál.

    Schválená zmena však vytvára niektorým zdrojom po rekonštrukcii alebo modernizácii možnosť využiť podporu všetkej vyrobenej elektriny. Vzhľadom na to, že o ich rekonštrukcii a modernizácii rozhodujú vlastníci zdrojov, nie je možné ich dnes konkrétne určiť. Ak aj vykonajú rekonštrukciu, a to s preukázateľným znaleckým posudkom doloženým technologickým zhodnotením zariadenia, tak výška ich doplatku bude závisieť od výšky nákladov na rekonštrukciu a od výšky investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia tak, aby bol schválený bod č. 3 poslanca pána Kondróta. To znamená, že doplatok bude znížený v závislosti od vynaložených investičných nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny.

    Vážený pán poslanec, pýtate sa na sumárnu ročnú výšku doplatku. Ako som už povedal, vzhľadom na to, že dnes sa nedá konkrétne určiť, ktoré zdroje budú rekonštruované, nie je možné uviesť ani sumárnu ročnú výšku doplatku. V tejto veci by som chcel tiež upozorniť, že doplatkom je rozdiel medzi tzv. výkupnou cenou elektriny určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a cenou elektriny na straty, pričom cena elektriny na straty, aj keď ju stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sa odvíja od trhovej ceny. Ako som uviedol, cenová regulácia a určovanie cien je plne v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Preto aj na otázku týkajúcu sa výšky cien a tým aj doplatkov a výšky tarify za prevádzkovanie sústavy ako jednej z regulovaných zložiek ceny je najkompetentnejší odpovedať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Na základe uvedeného, ako aj na základe konzultácií s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pri príprave navrhovanej zmeny je možné konštatovať, že predmetná zmena a jej dopad sa v súčasnosti nijako negatívne nepremietne do cien koncových odberateľov, či už domácností, alebo firiem. Naopak, zmeny prijaté schválením celej novely zákona č. 309/2009 Z. z. majú cieľ využiť možné nástroje na elimináciu zvyšovania cien elektriny, resp. na možnosť ich zníženia.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Poprosím, ctené dámy, vážení páni, o väčší kľud v rokovacej sále.

    Pán poslanec Brocka, máte možnosť teraz položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán minister, tento návrh zákona o obnoviteľných zdrojoch ste do parlamentu predložili v skrátenom legislatívnom konaní hneď po schválení štátneho rozpočtu a poslanci SMER-u tento zákon schválili včera. Chcem sa spýtať, aká národohospodárska škoda sa stala Slovensku, že ste tento návrh predložili v skrátenom konaní?

  • Národohospodárska škoda sa môže dať vyčísliť opatreniami, ktoré budú zavedené od účinnosti toho zákona a keby bol učinený skôr, malo by to vplyv na doplatok tarify, ktorú musia platiť všetci odberatelia elektriny. Takže tým pádom, keď budeme vedieť, odkedy ten zákon platí a spätne, aké ceny budú môcť byť v účinnosti na tento zákon znížené, tak budeme vedieť aj povedať výšku tejto škody.

  • Druhá otázka v poradí je od pani podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej na ministra hospodárstva pána Tomáša Malatinského a znie: "Vážený pán minister, akým spôsobom hodnotíte dopad niektorých opatrení tejto vlády na podnikateľské prostredie. Hrozí nám odchod ďalších firiem, podobne ako je to v prípade spoločnosti U. S. Steel?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, podnikateľský sektor bude musieť v nasledujúcom období absorbovať tlaky spôsobené prijatím, zdôrazňujem, nevyhnutného konsolidačného balíčka, v dôsledku ktorého došlo k zvyšovaniu daňového a odvodového zaťaženia, čo spôsobí podnikateľom zvýšenie nákladov. Kombinácia konsolidačného balíčka spolu so zhoršením dynamiky trhu práce môže spôsobiť aj negatívne ekonomické vplyvy na podnikateľský sektor. Snahou vlády a ministerstva hospodárstva je však tieto nevyhnutné dopady minimalizovať. Prioritou vlády Slovenskej republiky je aj v tomto roku pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia na Slovensku. Práve priaznivé podnikateľské prostredie a jeho kontinuálne zlepšovanie môže kompenzovať dopady negatívnych vplyvov vyplývajúcich z konsolidačného balíčka. To považujem za základnú podmienku pre dosiahnutie rastu ekonomiky a tým aj tvorbu nových pracovných miest a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo súbor opatrení, ktoré by mali pomôcť tento cieľ naplniť. Snahou ministerstva je dosiahnutie primeraného zníženia administratívneho zaťaženia podnikania a stabilizácia právneho prostredia. Chceme odbúrať opakujúce sa požiadavky na informácie, predkladanie dokladov či rôznych údajov od podnikateľov. Navrhujeme vytvorenie verejne dostupného informačného portálu pre nahlasovanie duplicitných informačných povinností. Podporujeme legislatívne iniciatívy smerujúce k zabezpečeniu rozvoja podnikania, napríklad znížením poplatkov za vydanie rozhodnutí a povolení stavebným úradom. Plánujeme skrátiť registráciu na katastri nehnuteľností, zjednodušiť proces odpisovania nevymožiteľných pohľadávok či revíziu a novelizáciu niektorých predpisov, ktoré zjednodušia podmienky podnikania na vnútornom trhu. V neposlednom rade ide aj o dôsledné posudzovanie vplyvu legislatívy na podnikateľské prostredie a rast zamestnanosti. Tieto opatrenia, ktoré sú už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sme vypracovali na základe podnetov podnikateľskej obce. Aktívna komunikácia s podnikateľmi má nezastupiteľnú úlohu nielen pri tvorbe podnikateľského prostredia na Slovensku, ale aj pri pozitívnom ovplyvňovaní vývoja našej ekonomiky. Čo sa týka možného odchodu firiem zo Slovenska, nemáme informácie, že sa na základe zavedených opatrení vlády SR chystá odliv podnikateľských subjektov zo Slovenska. Súčasne máme informácie od podnikateľov, že opatrenia, ktoré vláda urobila, nie sú pre nich až tak relevantné pri rozhodovaní o zotrvaní a pôsobení na Slovensku. Skôr sa rozhodujú na základe ceny práce, dostatku kvalifikovanej pracovnej sily, výšky logistických nákladov a etablovania na trhu.

    Pokiaľ ide o spoločnosť U. S. Steel, táto ešte nie je definitívne rozhodnutá o odchode zo Slovenska. Vláda Slovenskej republiky a ja osobne robíme všetko preto, aby táto spoločnosť pokračovala vo svojich podnikateľských aktivitách na Slovensku. U. S. Steel sa s myšlienkou odchodu zo Slovenska zaoberá však už od roku 2010, čiže už za predchádzajúcej vlády, a teda si nemyslím, že je to spôsobené opatreniami tejto vlády v rámci podnikateľského prostredia. Medzi dôležité rozhodovacie kritéria pre možný odchod zo Slovenska patria legislatíva Európskej únie v rámci emisií, kde sa predpokladajú značné investície potrebné pre ich dodržanie, distribučné poplatky pre samovýrobcov elektriny a v neposlednom rade aj ukončenie daňových prázdnin pre spoločnosť. Osobne som viackrát rokoval s predstaviteľmi U. S. Steelu, kde sme rozoberali a zvažovali všetky možnosti podpory pre zotrvanie tejto spoločnosti na Slovensku. Tieto rokovania nie sú ukončené a verím, že nájdeme spoločné riešenie pre danú situáciu. Možným riešením je aj novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorá bola prijatá parlamentom predvčerom.

    Ďakujem, teda skončil som.

  • Pani kolegyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za odpoveď. Pán minister, pekne ste to povedali. Jedna vec je, že balíček konsolidačných opatrení platí od 1. januára 2013, a druhá vec je, že teraz len vlastne vytvárate stratégiu ozdravných opatrení pre podnikateľské prostredie. Takže ten nesúlad, časový nesúlad, ktorý je spôsobený, by som chcela vedieť, že či máte, či naozaj viete odhadnúť, čo to spôsobí. Možnože do roka zavediete ten balíček, v akej postupnosti, to ani nevieme. Videli sme ho, len jeho hrubý náčrt, takže predpokladám, a teda chcem veriť, pevne veriť, že informácie máte lepšie ako my, priamo z prvej ruky, že naozaj firmy nebudú odchádzať od nás. Ale teda poprosím vás, že naozaj tú súslednosť, keby ste nám povedali, že kedy budú platiť už opatrenia práve na zlepšenie toho podnikateľského prostredia.

    Ďakujem.

  • Niektoré legislatívne opatrenia sú už v behu, dokonca aj tu v parlamente. Zákon o dotáciách a zákon o investičných stimuloch vytvárajú prvé predpoklady, ale ucelená koncepcia hospodárskeho rastu by mala byť hotová koncom prvého kvartálu a budeme, samozrejme, potom pokračovať v prijímaní zákonov, ktoré to budú zabezpečovať. Pravdou je, že konsolidačný balíček musel nastúpiť ako prvý veľmi skoro, pretože s prijatím opatrenia na to, aby sme udržali konsolidované verejné financie, bolo treba reagovať okamžite. Samozrejme, my sme nezastavili žiaden proces, ktorý sme tu akoby na podporu podnikateľského prostredia mali v minulosti. Akurát ho špecifikujeme, upravujeme a dopĺňame o pozitívne veci. Takže to, že to podnikateľské prostredie tu teraz nie je celkom dostatočné, tak nie je celkom na vrub tejto vlády, ktorá tu je pár mesiacov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Treťou otázkou v poradí je otázka od pána poslanca Pavla Zajaca na ministra dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja Jána Počiatka a znie: "Pán minister, Národná diaľničná spoločnosť minulý týždeň zrušila prebiehajúce verejné súťaže na vypracovanie dokumentácie stavebného zámeru a na územné rozhodnutie pre stavby úsekov rýchlostnej cesty R4 Svidník - Lomné a Lomné - Hanušovce nad Topľou. Zdôvodnila to zmenou okolností, za ktorých tendre v júni 2012 vyhlásila. Môžete zverejniť tú záhadnú zmenu okolností?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, naďalej pokračujeme v potrebných úkonoch, ktoré smerujú k vybudovaniu rýchlostnej cesty R4. Zrušené boli dve súťaže na dokumentáciu pre územné rozhodnutie, dôvodom je chýbajúca štúdia realizovateľnosti, ktorá je jedným zo základných predpokladov k rozbehnutiu výstavby. Predloženie štúdie realizovateľnosti je aj podmienkou, aby projekt posvätil Brusel a umožnil financovať výstavbu rýchlostnej cesty R4 z fondov Európskej únie. Rovnaký postup platí aj pri ostatných obdobných projektoch. Doteraz bola v rámci prípravy výstavby R4 vykonaná len štúdia vplyvov na životné prostredie, ktorá vyšla voči dvom možným variantom trasy rýchlostnej cesty R4 neutrálne. Z hľadiska životného prostredia teda nie je možné označiť ani jeden z dvoch možných variantov za vhodnejší. Výstavba navrhovanej činnosti v oboch variantných riešeniach bude mať pozitívny prínos pre zvýšenie kvality životného prostredia obyvateľov žijúcich v dotknutých obciach, ale aj v mestách. Ani jeden variant neprechádza priamo, ani sa nedotýka chránených území vyhlásených zákonom Národnej rady č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Trasy oboch navrhnutých variantov rýchlostnej cesty R4 prechádzajú ochrannými pásmami prvého až tretieho stupňa vodárenských zdrojov. V rámci vypracovanej správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie boli obidva posudzované varianty rýchlostnej cesty R4, známe ako modrý a červený, stanovené pre možnosť ich vzájomného porovnania nasledovné technicko-ekonomické a dopravné kritéria: celkové investičné náklady, efektívnosť investície, stupeň výnosnosti, prevádzkové náklady na opravu a údržbu komunikácie, bezpečnosť prevádzky a dopravná využiteľnosť variantných riešení, na základe ktorých vyplynuli pre obidva varianty nasledujúce závery.

    Výhodami červeného variantu je jeho kratšia trasa, dĺžka 41,9 kilometra. Ďalej nižšie investičné náklady, nižšie prevádzkové náklady, ako aj nižšie náklady na údržbu a menší trvalý aj dočasný záber poľnohospodárskej pôdy. Ide však o technicky náročnejšie riešenie s väčším počtom tunelov a v prípade jeho realizácie bude potrebné vybudovať aj preložku cesty prvej triedy číslo I/15 ako obchvat mesta Stropkova, privádzačky k rýchlostnej ceste R4.

    Modrý variant má celkovú dĺžku 50,2 km a zabezpečí lepšiu dopravnú obslužnosť územia a pripojenie rekreačnej oblasti Veľká Domaša, časť Dobrá. V trase modrého variantu boli navrhnuté dva tunely s celkovou dĺžkou 1 335 metrov. Nevýhodami modrého variantu vedenia rýchlostnej cesty R4 bola jeho dlhšia trasa a z toho vyplývajúce vyššie investičné, ako aj prevádzkové náklady, ako aj väčší trvalý a dočasný záber pôdy. Ďalšie rozhodujúce aspekty výstavby pritom neboli zatiaľ podrobne skúmané. Nedostatočný je napríklad geologický prieskum v zosuvnom území. To jasne dokazuje, že rozhodnutie predošlej vlády o uprednostnení tohto modrého variantu bolo motivované politicky.

    Vypracovanie chýbajúcej štúdie realizovateľnosti, ktorá preukáže opodstatnenosť variantov, zabezpečí Národná diaľničná spoločnosť čo v najkratšej dobe. Predmetom štúdie bude podrobnejšie vyhodnotenie dopravnoinžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, posúdenie ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických rizík vedenia trasy rýchlostnej cesty R4, aby sme vedeli určiť najlepší variant.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplniť otázku? Nech sa páči. Pán poslanec Zajac. Áno.

  • Vážený pán minister, povedzte mi, prečo nemáte radi občanov východného Slovenska, prečo kašlete na východniarov? Poďme si to zrekapitulovať. Severný obchvat R4 - odsunuli ste minimálne o jeden rok. Západojužný obchvat Prešova D1 - minimálne odsunutý o jeden rok. R4 - zastavili ste projektovú prípravu. R9 - ktorá je v komplexnom územnom rozvoji Slovenska schválená v roku 2011, ani ste, ani nezačnete prípravu. Súbežná cesta prvej triedy 1/18 z Prešova cez Vranov, Humenné a na Sninu vôbec nie je v pláne výstavby a rekonštrukcií ciest prvej triedy. Cesta 1/15 z Vranova na Stropkov, tá sa má rekonštruovať, ale je v takom stave, že vyzerá ako tankodrom.

    Teraz poďme k tej R4, modrému a červenému variantu. Váš bývalý poslanec za SMER pán Obrimčák, dneska primátor Stropkova, včera sa vyjadril v Pravde: 25-tisíc aut denne stredom mesta chodí. Modrý variant rieši Stropkov, vyrieši obchvat Hanušoviec nad Topľou, vyrieši rekreačnú oblasť Domaša, vyrieši cestu smrti cez vrch Petič, kde mimochodom, keď je päť centimetrov snehu, zastaví sa doprava medzi východom a západom. Kšefty na červenom variante, tam niekto kšeftuje s tými pozemkami, len toto môže vyjsť z tej štúdie uskutočniteľnosti. Každý zdravo mysliaci človek aj vaši poslanci to vedia, len sa to boja povedať. Som veľmi rád, že pán primátor to povedal. Pred týždňom ste hovorili, že chcete pripraviť zimnú olympiádu, ale ako tam Poliaci budú chodiť? Na koňoch, vrtuľníkmi, keď nie cez R4?

  • Ja som pozorne počúval, ale nejak zásadná otázka tam nepadla. Ale poviem k tomu asi toľko, že vy si pletiete naozaj hrušky s jablkami. Tu nejde o to, že by sme nechceli. Vy ste popri tom, ako ste plánovali stavať cesty, pozabudli na jeden veľmi dôležitý fakt, a to je, že na to, aby sme vedeli takúto cestu postaviť, potrebujeme využiť zdroje z Európskej únie, fondy z Európskej únie. Na to, aby sme ich mohli použiť, je nevyhnutným predpokladom mať štúdiu realizovateľnosti. To je jednoducho "must", musí to byť. Ale to vám asi vôbec nič nehovorí, ako vás tak už priebežne počúvam. Takže keby ste ma pozorne počúvali vy, čo som hovoril, je, že musíme najprv urobiť štúdiu, ktorú vy ste neurobili. Takže sa tu vy darmo oháňate nejakými plánmi, ktoré nemohli byť vôbec reálne, keďže túto štúdiu ste nemali.

    A poviem vám aj takú paralelu, ktorú ste tu včera naznačovali, a to je Filiálka, opäť, projekt Filiálka. Že my sme zrušili projekt Filiálka! Pravda je taká, že vy ste opäť flagrantne zanedbali prípravu, neurobili ste štúdiu realizovateľnosti, z ktorej jasne vyšlo a vy to ani počúvať nemôžete. Čo? Tak načo sa ma niečo pýta, keď odchádza? No, lebo sa to ťažko počúva, ale ja už to teda dopoviem, keďže mám slovo

  • Hlas z pléna.

  • , ale ja to už dopoviem. Čiže, flagrantne ste zanedbali prípravu a toto je len ďalší dôkaz, pretože chýbala štúdia realizovateľnosti a pri projekte Filiálka jasne táto štúdia ukázala, že ten projekt je nerealizovateľný. A to je, to je podstata veci. Vy ste začali dokonca súťažiť projekt Filiálka, ktorý nebol schválený Európskou úniou a nemal ani štúdiu realizovateľnosti, že keby sme to boli vysúťažili, kto by to bol zaplatil? Z čoho by sa to bolo celé financovalo? No, takže takto by to dopadlo aj s týmto projektom. Takže počkáme si na štúdiu a uvidíme, čo s R4 ďalej.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na neprítomnosť v sále a totožnosť otázky, ďalšou v poradí piatou, vynechajúc štvrtú, je otázka od pani Eriky Jurinovej na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra: "Vážený pán podpredseda vlády, vzhľadom na najaktuálnejšie informácie, ktoré máte k dispozícii, ako hodnotíte vývoj verejných financií? Podarí sa vláde dodržať ciele stanovené v zákone o štátnom rozpočte?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za otázku. Dobrý deň prajem všetkým a ďakujem aj pánovi podpredsedovi parlamentu za slovo. Takže otázka znie: "Podarí sa vláde dodržať ciele stanovené v zákone o štátnom rozpočte?" Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi odpovedať na otázku pani podpredsedníčky parlamentu pani Juriniovej.

    Ministerstvo financií dňa 30. januára, prepáčte, Jurinovej, ministerstvo financií dňa 30. januára 2013 zverejnilo aktualizovanú makroekonomickú prognózu. Následne 6. februára 2013 prebehlo zasadnutie výboru pre daňové prognózy, z ktorého vzíde aktualizovaná prognóza daňových príjmov a príspevkov sociálneho zabezpečenia. To spolu s predpokladaným vývojom ostatných príjmov a výdavkov verejnej správy umožní posúdiť vývoj verejných financií v tomto roku a zostaviť východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až roky 2016. Znamená to, že v súčasnosti, v súčasnosti ešte stále je predčasné hovoriť o hodnotení celého vývoja, pretože musíme pracovať naozaj s najaktuálnejšími číslami. Ja chcem len dodať, že budeme, samozrejme, čakať ešte aj na výsledky tzv. zimnej alebo jarnej prognózy Európskej komisie, ktorá by mala byť zverejnená v polovici februára tohto roku, pretože aj pohľad Bruselu z pohľadu nových fiškálnych pravidiel, tento pohľad je pre nás dôležitý. Je to v podstate verifikácia čísel, s ktorými budeme pracovať my. V každom prípade však hlavným fiškálnym cieľom roku 2013 je, a stále zostáva tento cieľ nezmenený, dodržanie rozpočtovaného deficitu verejnej správy vo výške 2,9 % hrubého domáceho produktu.

    Ak sa mám zastaviť pri novej makroekonomickej prognóze, rast slovenskej ekonomiky sa v tomto roku spomalí na úroveň 1,2 percenta. A treba vysvetliť, že po výraznom náraste výroby a priblížení sa súčasným produkčným kapacitám už automobilový priemysel nedokáže dať hrubému domácemu produktu našej krajiny podobný rastový impulz, ako to bolo v roku 2012, pretože je známou vecou, že rast, za ktorý sme vďační, v roku 2012 na úrovni okolo 2,5 %, kľúčovým príspevkom k tomuto rastu bol práve automobilový priemysel. Z istého pohľadu to bol fantómový rast, pretože tento automobilový priemysel, samozrejme, produkuje hlavne pre export, pre vývoz, to znamená zabezpečuje, samozrejme, zamestnanosť, ale nie je zdrojom dane z pridanej hodnoty ani ďalších, ďalších daní. Čiže je to málo výkonný rast z pohľadu daňových príjmov pre štát, ale, samozrejme, pánboh zaplať aj zaň. Bohužiaľ, v roku 2013 už nemôžeme rátať s týmto, s týmto efektom.

    Takže dva hlavné dôvody revidovania ekonomického rastu na tento rok. Prvým je samotná situácia v eurozóne. Je to nepriaznivý vývoj periférnych krajín zasiahnutých dlhou krízou. Keď sa postupne prostredníctvom transmisných kanálov zahraničného obchodu, finančných kanálov a kanálov dôvery spotrebiteľov prenáša táto nálada a ovplyvňuje krajiny tzv. jadra eurozóny, naši najvýznamnejší obchodní partneri tak čoraz viac pociťujú vplyvy dlhovej krízy, ktorá naozaj stále eurozónu, Európu a dokonca ani celý svet ešte stále neopustila. Prognózy pre vývoj Nemecka sa postupne, bohužiaľ, revidujú smerom nadol a ako malá otvorená ekonomika toto zhoršovanie veľmi výrazne pocítime, pretože aj Nemecko, nemecky hovoriaci ekonomickí partneri sú naši kľúčoví obchodní partneri.

    A druhým dôvodom je, samozrejme, aj vývoj domáceho dopytu, keď posledný vývoj poukazuje na nepriaznivý vývoj trhu práce. Tá situácia na trhu práce je naozaj nepriaznivá. Nízky rast miezd, nízky z pohľadu reálnych miezd, pretože si zopakujme, v roku 2011 a 2012 došlo k poklesu reálnych miezd. Naša prognóza zatiaľ ráta so zachovaním rastu reálnych miezd v roku 2013, a to hlavne vďaka poklesu prognózovanej inflácie v tomto roku. Takže nízky rast miezd, ako aj prepúšťanie, to znamená znižovanie zamestnanosti, nepriaznivo pôsobia na spotrebu domácností. To všetko pri nízkej dôvere a konsolidačnom tlaku má negatívny vplyv na vývoj ekonomického rastu. To je skutočná pravda.

    Aby sme hovorili aj o pozitívnych veciach, lebo existujú, samozrejme, aj pozitívne veci, ktoré máme povinnosť spomenúť. Prognóza, ktorá je naozaj pár dní stará, nie je ničím iným len transformovaním tzv. mäkkých dát, o ktorých sme vedeli a postupne sa nám dostávali v celom druhom polroku minulého roku. Koniec-koncov veľmi dobre viete, že sme celý druhý polrok minulého roku bojovali s postupným vypadávaním jednotlivých druhov príjmov. A dnešná prognóza nie je ničím iným len potvrdením, transformáciou týchto mäkkých dát do skutočných tvrdých dát, s ktorými musíme ako realizátori a manažéri verejných financií pracovať. Ale zároveň v mesiacoch november, december a január sa objavujú už nové, tzv. mäkké dáta o spotrebiteľskej dôvere v kľúčových krajinách eurozóny a hlavne v Nemecku, ktoré dávajú nádej na to, že koniec tohto roku by mal byť lepší ako začiatok tohto roku. Ak pracujeme s časovými radmi. To nie je na smiech, akože toto, čo spomínam. To vôbec nie je na smiech, lebo tak ako, tak ako ľudia prijímajú negatívne informácie o tom, že postupne sa zhoršuje spotrebiteľská dôvera a reálne sa to následne premietne do reálnej ekonomiky, tento postup pracuje, samozrejme, funguje aj smerom naspäť. Sofistikovane dokázateľné v časových radoch je, je úplne jasné, že lepšia spotrebiteľská nálada v Nemecku sa s troj-, štvormesačným omeškaním prejavuje lepšou spotrebiteľskou a investorskou náladou na Slovensku. Odozvy lepšej spotrebiteľskej nálady v Nemecku odznievajú s trojmesačným odstupom v reálnej ekonomike Nemecka a následne so šesťmesačným odstupom na Slovensku. To sú skúsenosti, s ktorými môžeme pracovať poslednú dekádu, a to je aj dôvod, prečo s istou dávkou optimizmu môžeme sa dívať na záver tohto roku. A preto je aj veľmi dôležité, aby sme komunikovali tieto informácie, pretože, ak hovoríme o spotrebe, o domácom dopyte a spotrebe, je to aj o psychológii správania sa ľudí. Samozrejme, že zlé správy vytvárajú u ľudí dojem, aby zvyšovali svoj sklon k sporeniu, o čom sú zase úplne tvrdé dáta, dôkazy o tom, že aj v týchto ťažkých časoch ľudia viac sporia a viac si ukladajú prostriedky na svojich účtoch, pretože sa ich boja míňať a snažia sa ich odkladať na prípadnú horšiu budúcnosť.

    Ešte k niektorým štuchancom a zádrapkám z médií. Dočítal som sa, dozvedel som sa z tlačových konferencií niektorých opozičných kolegov, že rezort financií prichádza neskoro s danou prognózou alebo je posledný, ktorý teda sa zobudil v danom prostredí. No, chcel by som upozorniť všetkých týchto kolegov, že toto sú informácie, ktoré sú hodné tak nejakej trúby a nie ľudí, ktorí pracujú so skutočnými dátami. Pretože makroekonomická prognóza, ktorá je od včera zverejnená a je na stole, je zakotvená v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Má svoju procedúru. Na vytvorení takejto prognózy sa podieľajú naozaj externí odborníci z bankových kruhov, z akadémie vied, z Národnej banky Slovenska. Dnes už aj dokonca z rozpočtovej rady, zo Štatistického úradu a je to ten skutočný oficiálny dokument, na základe ktorého sa tvoria rozpočty. Dokonca, ak hociktorý minister financií predstúpi pred váženú Národnú radu s číslami, ktoré majú smerovať k vypracovaniu alebo následne k schváleniu štátneho rozpočtu, tak príjmová stránka sa v zásade už osem alebo deväť rokov v tejto krajine zakladá na takto verifikovaných prognózach, ktoré, ak sa zhodneme, nie sú predmetom politických šarvátok. Čiže dôvod, prečo sme zverejnili prognózu včera, je ten, že sme, samozrejme, postupne pracovali s dátami, ktoré sú verifikované Štatistickým úradom, následne aj, samozrejme, Eurostatom a potrebovali sme na tieto názory, samozrejme, mať aj pohľad ľudí, ktorí sú oficiálnymi členmi Výboru pre makroekonomické prognózy. Nie je náhodou, že deň pred nami zverejnila takúto istú prognózu aj Národná banka Slovenska. Takže toľko k domnelým neskorým reakciám alebo zakrývaniu pravdy, alebo podobne. Veľmi dobre viete, že náš záväzok je od apríla minulého roku, že je nutné v týchto časoch si hovoriť pravdu. Urobili sme to niekoľkokrát minulý rok, aj keď tá pravda nebola príjemná a budeme to robiť ďalej.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcete doplniť otázku? Zapnite pani Jurinovú.

  • Ďakujem pekne, pán minister, aj za odpoveď. Už začínate mať maniere jednej vašej kolegyne. Ale k tomu, čo ste mi odpovedali. Jedna vec je makroekonomické prognózy, ktoré na jednej strane sám vravíte, že nie sú veľmi pozitívne. Na druhej strane nám vkladáte alebo dávate nádej, že mali by byť ku koncu roku možno pozitívnejšie. Otázka je, že či máte nachystaný naozaj, keďže vieme, že aj pri prerokovávaní štátneho rozpočtu došlo zrazu k novej prognóze, ktorú ste museli zapracovávať. Viete, že sa znižoval rast. Opäť sú hlasy, že sa rast hospodárstva bude znižovať, alebo predpoklad na to je. Takže otázka, či máte nachystané aj nejaké praktické opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa opäť len z peňaženiek ľuďom nevyťahovali peniaze. Lebo zatiaľ to tak vyzerá, že najviac na to doplatia tí bežní ľudia, obyčajní ľudia.

  • Nemôžem si nevšimnúť politický podtón vašej otázky, keďže sedíte v opozícii a reprezentujete opozíciu, tak hovoríte vlastným jazykom. Ja opäť a opäť musím zopakovať, že od apríla minulého roku sme sa v prvom rade sústredili a tento, ten postup je jasný a stokrát bol zopakovaný a celý ten proces, samozrejme, prešiel aj vašimi rukami ako poslancami Národnej rady. Viete, že to sústredenie bolo na bankový sektor, na firmy, ktoré pôsobia v regulovanom prostredí. Viete veľmi dobre, že došlo k plošnému stále, v úvodzovkách poviem, zlému plošnému šetreniu na strane mzdových výdavkov štátu, takisto samosprávy, došlo na šetrenie tovarov a služieb bežných výdavkov na strane štátu, štátnych inštitúcií, ale takisto aj samosprávy. Došlo, áno, došlo k zavedeniu progresívneho zdaňovania pre ľudí s príjmom viac ako 3 300 eur hrubého príjmu mesačne. Pani podpredsedníčka parlamentu, nehovoríme o bežných ľuďoch. Je to 1 % pracovnej populácie. Došlo k zvýšeniu odvodových stropov, ktoré sa zase týka asi 12 % pracujúcich. Takže neprijímam túto nahrávku z tohto pohľadu, že konsolidácia je predmetom vyťahovania peňazí z peňaženiek. Ja vám veľmi rád pripomeniem vaše opatrenia a vaše navýšenie dane z pridanej hodnoty o 1 %, ktoré vytiahlo nám všetkým, aj ľuďom s príjmom 300 eur, každý deň pri každom jednom nákupe nejaké tie centy a eurá navyše z peňaženiek. To vám rád pripomeniem, lebo v tomto je ten malý rozdiel.

    Ale vráťme sa od politických postojov k realite. Opäť vám musím pripomenúť. Samozrejme, že konkrétne opatrenia a plán existuje a ten je založený v tom, v tých hrubých kontúrach je úplne rovnaký na rok 2014, 2015, 2016 ako na rok 2013. Kľúčový a stojí na troch pilieroch. Pilier boja s daňovými únikmi, pilier zásadnej reformy štátnej správy so znížením, s cieľom zníženia výdavkov na udržiavanie tohto štátneho aparátu a tretia, tretím pilierom je, je tiež reforma vzťahu štátu a samosprávy a ukončenie tých neustálych hádok o tom, kto na koho dopláca a čie služby sú drahšie, lebo to je vlastne ten skutočný problém, ktorý vo vzťahu medzi štátom a samosprávou tu už od zavedenia fiškálnej decentralizácie stále panuje. Čiže to sú tri základné piliere.

    Ak hovoríme o tomto roku, tak, samozrejme, my nemôžeme opomenúť tieto tri základné piliere, ale zároveň vám musím povedať, že, samozrejme, budem čakať na úplne konkrétne čísla, ktoré budú výsledkom prognózy daňových a odvodových príjmov, budem čakať na výsledok vystupovania z druhého piliera. To je tak, to isto nie je žiadnou novinkou, tie čísla sa vlastne formujú a ich záverečná podoba je v týchto hodinách a v najbližších dňoch, lebo to by mohlo byť takisto zdrojom poklesu, sanovania poklesu príjmov štátneho rozpočtu. A budeme čakať aj na prognózu Európskej komisie, ktorá naozaj bude verifikovať náš pohľad na vec.

    No a následne, samozrejme, tým základným nástrojom je výdavková politika. To znamená, reakciou na strane výdavkov budeme musieť reagovať na eventuálny výpadok príjmov. A aby som tu nie, naozaj nevytváral hmlu, ten výpadok príjmov s týmto poklesom rastu, samozrejme, príde. Ale konkrétne čísla, nebudem špekulovať, budem o nich úplne otvorene hovoriť v momente, keď sa ich dozviem a dozviem sa ich v priebehu dvoch-troch týždňov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ešte máme šancu na ďalšiu otázku, ktorú predložil v poradí pán kolega Pavol Zajac ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi. Prečítam ju: "Vážený pán minister, v polovici decembra minulého roku priniesol denník Sme informáciu, že ministerstvo pôdohospodárstva podpísalo zmluvu na reklamnú kampaň v hodnote 684-tisíc eur na podporu konzumácie sladkovodných rýb s majiteľom televízie TA3, spoločnosťou C. E. N, ktorá je blízka podnikateľovi Ivanovi Kmotríkovi. Podľa zmluvy televízia TA3 za 171-tisíc eur nakrúti dva reklamné šoty, desať polhodinových dokumentárnych filmov a dvanásť dvadsaťminútových relácií. Za 513-tisíc eur ich potom televízia sama odvysiela. Ministerstvo pôvodne plánovalo podpísať zmluvu o podobnej kampani na podporu konzumácie našich rýb s RTVS. Platiť malo okolo 150-tisíc eur len za výrobu programov, pretože ich verejnoprávna televízia chcela odvysielať zadarmo. Napokon ministerstvo veľkorysú kampaň zadalo spoločnosti C. E. N. Môžete mi vysvetliť, prečo ministerstvo uprednostnilo drahšiu ponuku o vyše 534-tisíc eur?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Pri príprave propagačnej kampane Podpora produktov sladkovodnej akvakultúry bol vykonaný mediálny prieskum trhu. Prieskum bol urobený s cieľom transparentne a hospodárne využiť zdroje Európskej únie a štátneho rozpočtu aj napriek tomu, že predmetná aktivita spadá pod výnimku z uplatňovania platného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže ešte raz zopakujem. Aj keď to mohlo byť priamym zadaním, dal som pokyn urobiť verejné obstarávanie. Pokračujem. Na základe výstupu prieskumu trhu bola zo štyroch ponúk vybraná stanica TA3.

    Teraz mi dovoľte, aké, aby som povedal ceny, aké boli v tomto ponukovom konaní na jedno tridsaťsekundové vysielanie. Ešte raz, ponuka bola alebo teda verejné obstarávanie bolo na cenu na jedno tridsaťsekundové vysielanie. Markíza 1 140,5 eura za tridsať sekúnd jedného šotu, JOJ-ka 972 eur, STV-éčka 619,2 eur, TA3-ojka 552,5 eura. K spomínanej plánovanej zmluve s RTVS, ktorú vy spomínate, hovorím, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nikdy nerokovalo, nepripravovalo žiadnu zmluvu, a neviem, odkiaľ táto fáma ide. Ale ešte raz zopakujem, s STV-éčkou sme nikdy o podobnej zmluve nerokovali, lebo sme robili verejný prieskum.

    Teraz k tým vašim výpočtom, koľko za to ponúkne televízia TA3, lebo tiež tam máte, myslím si, že dosť veľké nezrovnalosti. Takže TA3 poskytne nasledovné za túto sumu. Reklamný spot s názvom Ryby I v dĺžke 30 sekúnd, určený pre televízne vysielanie - 30 vysielaní. Reklamný spot s názvom Ryby II v dĺžke 30 sekúnd, určený pre televízne vysielanie - 310 vysielaní. Televízny cyklus relácie, to je dvanásť častí, každá relácia v trvaní minimálne 20 minút, zameraný na poznávanie jednotlivých druhov sladkovodných rýb, ich kulinársku prípravu a užitočnosť konzumácie. Čiže dvanásť častí, minimálne 20 minút. A odborné dokumentárne filmy, desať častí, každý minimálne v trvaní 30 minút. Čiže minimálne za túto sumu bude odvysielaných 700 minút vysielacieho času.

    Pán poslanec, je mi ľúto, ale čerpali ste z nesprávnych údajov.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete doplniť otázku? Nech sa páči. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, čerpal som z údajov, ktoré boli zverejnené v médiách, denník SME tvrdí, že má k dispozícii zmluvu, podľa ktorej mala verejnoprávna televízia za 150-tisíc túto reklamu robiť. Dneska sme tu mali zákon o verejnom obstarávaní. Naozaj všetci chceme, aby štát a verejný sektor obstarával služby čo najkvalitnejšie, ale čo najlacnejšie. Tu mi niečo smrdí.

  • Myslíte v sále alebo na tom projekte? Pán poslanec, ešte raz, ministerstvo nerokovalo, nerokuje s STV-éčkou. Neviem, kde ste zobrali 150-tisíc eur za neviem, neviem čo. Jednoducho, ak je nejaký materiál, myslím si, že je najlepšia cesta dať to vyšetrovateľovi, prokurátorovi, na súd, veď to sú ideálne, ideálne prostriedky. Ale keď jeden denník, denník SME prinesie nejakú informáciu a vy to beriete ako merítko pravdivosti a vlastne to potvrdzujete ešte teraz vašou doplňujúcou otázkou, no, je mi ľúto, že nejaké informácie nepravdivé, ktoré ja som vám tu vyvrátil, vy stále pokladáte za pravdivé. No, je to váš problém a je to problém aj denníka, že vás takto zaviedol. Ale žiadna zmluva neexistuje, môžem vám povedať, pôjdu ďalšie výzvy, slovenské poľnohospodárstvo treba propagovať a bude sa robiť naďalej transparentne tak, ako to bolo aj v tomto prípade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi, vyčerpali sme čas určený na hodinu otázok. Ďakujem všetkým členom vlády za účasť na tomto bode programu. Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku. Budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní tretieho dňa 14. schôdze Národnej rady podľa schváleného programu druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uvedený pod tlačou 277. Spoločná správa výborov má tlač 277a. Prosím teraz ministra životného prostredia pána Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona preberá do slovenského právneho poriadku ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75 EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách pod názvom, tzv. integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia. Predložený návrh novej právnej úpravy v oblasti integrovaného povoľovania zohľadňuje aj potrebu zmien v samotnom povoľovacom procese, vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Vzhľadom na rozšírenie okruhu povoľovaných činností a prevádzok, zvýšenie objemu kontrolnej činnosti a vzhľadom na potrebu pravidelnej aktualizácie vydaných integrovaných povoľovaní je súčasťou vládneho návrhu zákona aj požiadavka na personálne posilnenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia o štyridsať zamestnancov, ktorí by mali zabezpečiť kvalitnejší priebeh povoľovacích konaní.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Stotožňujeme sa so všetkými schválenými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov k vládnemu návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Róbertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia a vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 379 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 277, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

    Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade s pripomienkami schváliť tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy vrátane odporúčaní gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 16 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 277, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 104 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Huba. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, priznám sa, inšpirovalo ma k tomuto vystúpeniu to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto inak náročnému návrhu zákona, a to nielen názvom, ale hlavne obsahom, som sa pokúšal predložiť na výbore, teda aj predložil na výbore v dosť veľkom počte, avšak neúspešne. A tak v redukovanom súbore si ich dovolím predložiť opakovane cez pätnásť podpisov. Ale inšpirovalo ma k tomu aj to, že som si prečítal stanovisko Kancelárie Národnej rady, konkrétne odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré bolo nadštandardne kritické. Okrem takpovediac bežných legislatívno-technických nedostatkov vyčítalo tomuto zákonu aj skutočnosti takého charakteru, že nie je dosť aktuálny, čo sa týka odvolávok na existujúce právne normy, ale najväčšiu pozornosť náš odbor legislatívy a aproximácie práva venoval práve deficitom v oblasti, ktorá je aj rozhodujúcim motívom pre predloženie tohto návrhu zákona, a to je vlastne aproximácia európskych smerníc.

    Odcitujem kúsok, ak dovolíte, z toho stanoviska: "Po posúdení predkladaného návrhu zákona s vyššie ...", malo tu byť asi, že "po porovnaní predkladaného návrhu zákona s vyššie uvedenou smernicou možno konštatovať, že do predkladaného návrhu zákona nie sú vôbec prevzaté príslušné ustanovenia týkajúce sa kapitoly III (osobitné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia), kapitoly IV (osobitné ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov), kapitoly V (osobitné ustanovenia pre zariadenia a činnosti používajúce organické rozpúšťadlá) a ustanovenia kapitoly VI, prevzatie ktorých ukladá článok 80 ods. 1 uvedenej smernice." Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75-EÚ, aby sme boli konkrétni.

    Ďalej sa tu konštatuje, že podľa čl. 80 ods. 1 uvedenej smernice mali byť prevzaté okrem iných pojmov tiež pojmy upravené v článku 3 bod 8, 15, 18, 19, 20, 22, 23, 26, 30, 34, 35, 36, 37, 38 a 41. Uvedené pojmy nie sú prevzaté do zákona a v predloženej dôvodovej správe absentuje informácia o tom, kedy, respektíve konkrétne do ktorých všeobecne záväzných právnych predpisov tieto pojmy boli prevzaté, keďže dátum na ich prevzatie uplynul 7. januára 2013.

    Ďalej sú do predkladaného návrhu zákona prevzaté iba čiastočne, respektíve nesprávne nasledujúce ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorú som pred chvíľou citoval, a sú tu uvedené asi dve strany výhrad a kritických teda konštatovaní. Je pravda, že časť týchto problémov sme vyriešili na výbore. Tým sme si osvojili časť týchto pripomienok, ale musím povedať, že nie všetky, teda ak nerátam legislatívno-technické pripomienky, ktoré sme si osvojili v plnom rozsahu a takisto boli prijaté. Takže tento deficit tu pretrváva a to ma inšpirovalo, že som sa stretol s ľuďmi, ktorí s touto problematikou pracujú, a dali sme dohromady dosť veľký počet pripomienok, ktoré nemenia filozofiu tohto zákona, ale spresňujú kompetencie inšpekcie pri jej činnosti v tejto oblasti, pri integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a zároveň aktualizujú práve tie väzby na novoprijaté právne normy.

    Takže v tej veľmi zredukovanej podobe by som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. Článok I v § 3 ods. 3 písm. a) prvý bod znie, citujem:

    "1. Udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien a rozhodnutí na ich užívanie." Koniec citátu.

    Odôvodnenie: Súhlas podľa tohto bodu je potrebné vydať aj na trvalé užívanie povolenej stavby. Čiže doteraz sa vzťahoval len na samotnú tú stavbu. Znenie je zosúladené s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, podľa ktorého koná aj orgán ochrany ovzdušia a udeľuje súhlas.

    2. V článku I v § 3 ods. 2 písm. a) piaty bod znie, citujem:

    "5. Udelenie súhlasu na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia alebo malých zdrojov znečisťovania ovzdušia na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu podľa ods. 4."

    Opäť analogické zdôvodnenie: Ide o zosúladené znenie s § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.

    3. Článok I v § 3 ods. 3 písm. b) v bode 1.1 sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".

    Odôvodnenie je také, že v prípade spojky "a" by z toho vyplývalo, že povolenie je možné vydať len na odber povrchovej a podzemnej vody spoločne, a to i v prípade, že prevádzkovateľ takéto povolenie nežiada, teda žiada buď na jedno, alebo na druhé, a tak by takéto povolenie nebolo možné vydať. Nahradením spojkou "alebo" je jasne deklarované, že povolenie sa vydá buď na odber povrchovej, alebo na odber podzemnej vody.

    4. V článku I § 3 ods. 3 písm. b) bod 1.4 znie:

    "1.4. Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie."

    Odôvodnenie: Navrhované znenie je zosúladené s § 38 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čiže vodný zákon v znení neskorších predpisov.

    5. V článku I v § 3 ods. 3 písm. b) v deviatom bode sa za slovom "stavby" vypúšťajú slová "a havarijného plánu vodnej stavby" s odôvodnením, že navrhované znenie je v súlade s § 57 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Havarijný plán vodnej stavby totiž platná legislatíva nepozná.

    6. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová, citujem: "zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton a zariadenie na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton", koniec citátu.

    Odôvodnenie: tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    7. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v piatom bode sa za slovom "časti" slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa čiarka nahrádza slovami "a jej následné monitorovanie".

    Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2011 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ôsmy bod znie: V článku I v § 3 ods. 3 sa písm. d) sa slová, citujem: "na odstránenie poškodenia poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami" nahrádzajú slovami, opäť citujem: "na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia". Koniec citátu.

    Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    No a napokon bod 9. V článku I v § 3 ods. 3 písm. f) tretí bod znie, citujem:

    "3. Zavedenie nových technologických a nových pracovných postupov pri výrobe potravín." Koniec citátu.

    Odôvodnenie: Táto zmena sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Verím, že prijatím týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zabránime tomu, aby sme museli v najbližších týždňoch alebo mesiacoch ten zákon novelizovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou neprihlásil žiaden pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? A k pozmeňujúcim návrhom nechcete sa vyjadriť? Sú nad rámec alebo či súhlasíte s nimi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Huba, ja si veľmi vážim to, že máte záujem sa podieľať na legislatívnom procese a možno aj niektorými životnými skúsenosťami chcete nadviazať na legislatívu, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia.

    Na začiatku funkčného obdobia som vás pozval ku mne do kancelárie, kde som vám navrhol istý spôsob či už komunikácie, alebo fungovania vás ako predsedu výboru a nás ako ministerstva a výkonnej zložky moci v rámci štátu. A navrhol som vám spoluprácu a navrhol som vám, že máte u nás vždy dvere otvorené a som pripravený s vami diskutovať, konzultovať a pripravovať legislatívu tak, aby bola čo najlepšia pre obyvateľov Slovenska a pre životné prostredie ako také. Žiaľ, do dnešného dňa ste tú svoju možnosť alebo tie otvorené dvere nikdy nevyužili, a preto ma mrzí, že, nechcem povedať, že takým partizánskym spôsobom vstupujete do legislatívneho procesu a navrhujete veci, ktoré my už máme dávno vyriešené. Nechcem sa vás dotknúť, pán predseda výboru, ale to sú veci, ktoré máme vyriešené vo vyhláške od decembra. A nechcem vás zhadzovať pred týmto plénom, ale musím povedať, že je potrebné študovať materiály a podklady a potom by sme tu nestrácali zbytočne čas. Najprv ste dali pozmeňujúci návrh na výbore, kde ste nám 51 pozmeňujúcimi paragrafmi chceli komplet premeniť spôsob fungovania Slovenskej inšpekcie životného prostredia. A teraz prídete s návrhom, ktorý má, neviem, 7 alebo 12 bodov a znova niečo iné chcete. Však využite tú možnosť, príďte k nám na ministerstvo a môžeme o tom diskutovať a som pripravený dobré návrhy v súlade s koncepciou ministerstva zapracovať do legislatívy. Ale myslím si, že takáto úroveň vzťahov je normálna, že funguje, ma mrzí, že ju nevyužívate, a preto musím povedať, že tento váš návrh už je zapracovaný v legislatíve, a preto nie je potrebné ho zapracúvať znova. Preto ja požiadam aj poslancov za stranu SMER, aby váš pozmeňovací návrh nepodporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktoré máme ako tlač 362. Poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Janu Vaľovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Viem, že aj pán minister je v budove.

    Pán minister, ideme rokovať o vašom návrhu zákona. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán minister je už tu, takže dávam slovo podpredsedníčke Národnej rady Slovenskej republiky Erike Jurinovej, ktorá je do rozpravy prihlásená za klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Nech sa páči, pani podpredsedníčka a pripraví sa pani poslankyňa Jana Vaľová za klub strany SMER - sociálna demokracia.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rada, že môžem vystúpiť k zákonu, ktorý patrí pre mňa osobne k jedným práve z očakávaných návrhov tejto vlády.

    Zákon považujem za mimoriadne dôležitý z dvoch dôvodov. Aktívne politiky trhu práce sú jedným z najefektívnejších nástrojov boja proti nezamestnanosti, ktoré, žiaľ, doteraz na Slovensku nefungovali najlepším spôsobom a zároveň sa k moci dostala vláda, ktorá deklarovala silnú podporu takýmto opatreniam. Na rok 2013 na politiku zamestnanosti vyčlenila teraz v novom rozpočte 264 miliónov eur, to je o 120 miliónov eur viac ako v minulom roku. Z toho vieme, že 70 miliónov z fondov Európskej únie na zamestnávanie mladých. Sú to peniaze Európskej únie, peniaze z programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Slovensko v týchto dňoch zaznamenáva historicky najvyššiu mieru nezamestnanosti. Vláda má povinnosť a jasný mandát na to, aby problém riešila a nie, aby sa odvolávala na to, že situácia je podobná v celej Európe. Všetci rozumieme, že kríza, no práve nie, že je kríza, no práve neefektívnosť v službách zamestnanosti nemôže slúžiť ako výhovorka, ale naopak, je mementom a má byť mementom schopnosti či neschopnosti vlády. Porovnania so susednými krajinami, ako Rakúsko či Nemecko, hovoria jasne. Dobrý systém aktívnych politík môže radikálne zmierniť dopad ekonomických cyklov. Približuje nás táto novela bližšie k tomuto ideálnemu stavu? Obávam sa, že, žiaľ, nie. Pred tým, než sa budem venovať problémom zákona v súvislosti s trhom práce ako takým, dovoľte zopár poznámok k téme, ktorej sa venujem.

    Tento zákon nie je len o vytvorení čo najviac nových pracovných miest a boji s krízou, je to aj nástroj, ako aktívne pomôcť občanom, ktorí kvôli zdravotnému znevýhodneniu majú bez pomoci problém zapojiť sa do pracovného pomeru a procesu. Mimoriadne ma prekvapilo, že vláda, ktorá hovorí o sociálnych istotách, tak výrazne sťaží pracovný život ľuďom, ktorí pozitívnu podporu potrebujú snáď najviac. Hlavný racionalizačný a konsolidačný dôvod nevyváži dramatické obmedzenie možností zamestnávania, sebarealizácie, ale aj spoločenské využitie tvorivého potenciálu zdravotne postihnutých ľudí, ak niekto napríklad nemá obe nohy, má nepochybne sťaženejší prístup do zamestnania, ale zároveň môže byť aj jedinečným odborníkom a vysoko kvalifikovaným profesionálom.

    Navrhovaná novela natoľko komplikuje možnosť vytvorenia a udržania chráneného pracovného miesta a prijatia znevýhodneného uchádzača, že doplatiť môžu na to obidve strany. Zdravotne postihnutí, ktorým uprieme ich ľudské právo sebarealizácie a uplatnenia zmysluplnej činnosti, ale i štát, ktorý šmahom zavrhne pre celú spoločnosť prínos i cenných ľudí a možno aj neopakovateľných talentov. Niektoré navrhované opatrenia, napríklad nutnosť zapisovania sa do evidencie úradov práce nutne zvýši náročnosť a zaťaží kapacity úradov práce, ktorým sa už aj tak dnes vyčíta, že byrokratická náročnosť nedovoľuje logické a prirodzené poslanie sprostredkovávania zamestnania.

    Ďalšie konkrétne výhrady a prekážky, zmena doteraz obligatórneho poskytovania príspevkov, predovšetkým príspevky na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov a príspevok zdravotne znevýhodnenému uchádzačovi na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ako obligatórne návrh ponecháva iba tie príspevky, ktoré prispievajú k podpore regionálnej mobility. Potláčajú sa princípy individuálnej aktivity, motivácie a ľudských práv a otvára sa tak priestor pre svojvôľu a korupciu.

    Ďalšia prekážka. Nutnosť byť zapísaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeden mesiac pre zdravotne ťažko postihnutých, respektíve tri mesiace, je nielen demotivačná, ale často i nelogická. Zaťažuje úrad, personálne, organizačne i finančne, ale predovšetkým nesmierne komplikuje situáciu zamestnávateľov i zamestnancov. Ak napríklad zamestnaný pracovník ťažko zdravotne postihnutý pracuje v chránenej dielni a z akýchkoľvek dôvodov chce zmeniť alebo po vzájomnej dohode so zamestnávateľom chce zmeniť svoje pracovisko, musí sa, aj keď je vopred dohodnutý, že nastúpi u iného zamestnávateľa, musí na mesiac prerušiť svoju pracovnú činnosť a minimálne mesiac byť zapísaný na úrade práce. V bežnom pracovnom prostredí môže pracovník zmeniť zamestnávateľa aj zo dňa na deň a bez intervencie a záťaže úradov.

    Návrh úplne ruší príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Chvíľku sme sa pred začatím rokovania bavili aj s pánom ministrom na túto tému, ako dôvod je uvedená vysoká nákladnosť a riešenie dobrovoľníctva v inom predpise, teda v zákone o dobrovoľníctve. Hodnotím to veľmi negatívne, rovnako aj vypustenie príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Jednalo sa o jedno z najčastejšie využívaných aktivačných opatrení, ktoré okrem iného aj reálne suplovali robotu, ktorá na komerčnej báze nedokázala fungovať. Pre mimoriadne preťažené neziskové organizácie toto opatrenie predstavovalo pomoc a zároveň v klientoch úradov práce budovalo zručnosti, ktoré boli využiteľné na trhu práce. V tomto prípade mám pocit, ako by išlo o skutočné neporozumenie, pretože zákon o dobrovoľníctve rieši niečo úplne iné. Upravuje právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníkov, čl. 1 § 1, a pokračuje to, dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti nedostáva odmenu, § 6 ods. 5. Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby bol v zákone o službách v zamestnanosti podľa mňa predovšetkým nesprávne pomenovaný. Ide totiž v podstate o akúsi predpracovnú prax, v Rakúsku ju nazývajú praktikum, a je súčasťou systémov v mnohých ďalších krajinách. Slúži hlavne na rozvoj pracovnej zručnosti na konkrétnom mieste, motiváciu budúceho zamestnávateľa aj odskúšanie konkrétneho pracovníka. Skúsenosti konkrétnych pracovísk s týmto inštitútom sú veľmi pozitívne a jeho zrušenie bude viesť jednoznačne ku komplikáciám pre organizácie, ktoré ho používali, k prepadu veľkého množstva osôb do sociálnej siete a de facto k nulovej úspore verejných financií, ktorá bola otvoreným argumentom predkladateľa pre zrušenie tohto príspevku.

    Prejdime na problematické body v súvislosti s trhom práce ako takým. Prvým najzásadnejším problémom pre mňa je opätovné zvýšenie moci politikov v oblasti aktívnych opatrení. Novela ruší nárokovateľnosť veľkej časti finančných prostriedkov a rozhodovanie o ich udelení prenáša na výbory pre otázky zamestnanosti. Namiesto objektívneho posudzovania splnenia uložených zákonných povinností tak máme výbory a komisie, ktoré budú pozostávať z politických nominantov a priamych konkurentov ľudí, ktorí majú byť podporení. Ak by sme boli krajina, v ktorej je riaditeľ okresného úradu práce kariérny profesionál, ktorý má odborné zázemie a záujem na práci svojho úradu, toto nastavenie by nebolo nutne problematické. Na Slovensku sú však riaditelia týchto úradov jednoznačne politickí nominanti, ktorí sú po zmene vlád ako celok vymenení a tá súčasná vláda nechce dokonca zverejniť ani ich životopisy. Toľko asi stačí k ich profesionalite.

    Nedokážem akceptovať, aby v tomto systéme malo dochádzať k arbitrárnemu rozhodnutiu okresných výborov. Radšej budem akceptovať nie ideálny systém právnej nárokovateľnosti ako politizáciu všetkého, ešte aj trojtisícového príspevku na živnosť. Podotýkam, že Slovensko malo do roku 2004 negatívnu skúsenosť práve s podobným rozdávaním príspevkov. Nerozumiem, prečo sa k tomu chceme opäť vrátiť.

    Čerešničkou na torte je naliatie spomínaných europrostriedkov do tohto systému. Vláda s veľkou pompou presúva prostriedky na vytváranie miest pre mladých, no bude sa tak diať v systéme, ktorý bude mať plne vo svojej svojvôli a budú o ňom rozhodovať tieto spolitizované komisie, prípadne rovno podnikatelia, ktorí budú schvaľovať možno aj vlastné projekty. Výbory v kombinácii s prílevom nových finančných prostriedkov budú tak skvelým nástrojom, ako si prihrať spriazneným firmám či kamarátom verejné prostriedky. Toto opäť nemá s transparentnosťou veľa spoločného. Je taktiež zrejmé, že kvalitný výkon aktívnych politík práce sa nevytvára vo vzduchoprázdne. Dokonca ani naliatie veľkého množstva európskych peňazí do systému problém nevyrieši, pokiaľ nemáme nastavený dobrý systém a štruktúru úradov práce a kvalitne pripravených a zabezpečených zamestnancov prvého kontaktu. Budem sledovať, v akom režime budú fungovať tieto výbory. Ministerstvo sľubuje, že čo najskôr pripraví jasné kritériá hodnotenia rôznych projektov. Dúfam, že tieto dokumenty budú k dispozícii aj verejnosti. Naozaj tak veľké a dôležité finančné nástroje nemôžu zostať len na svojvôli regionálnych politických nominantov.

    Zároveň som sa rozprávala aj s pánom ministrom a ten ma ubezpečil, že v podstate budú posilňovať aj personálne úrady práce, čo ma na jednej strane potešilo, ale, bohužiaľ, takého informácie sa nemáme odkiaľ dozvedieť pri predkladaní zákona, v ktorom to nie je nejako spomenuté a čo aj chápem.

    Ako som spomínala, medzinárodné organizácie a skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že aktívny prístup v službách zamestnanosti môže mať mimoriadne pozitívny efekt. Treba však nastaviť vhodné podmienky, nástroje a zázemie. Zdá sa, že vláda na túto ambíciu, mierne povedané, rezignovala. Pomer zamestnancov prvého kontaktu a žiadateľov práce dlhodobo stúpa. Pritom pomer zamestnancov, samozrejme, nestúpa. Vláda namiesto toho, aby riešila preťaženosť úradov, ich radšej zbavuje povinností a znižuje očakávania. Zamestnanci už nebudú mať povinnosť vypracovávať akčné plány pre svojich klientov, či byť s nimi v aktívnom kontakte, pritom skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že práve aktívna individuálna práca s klientom je základom úspechu a jeho umiestnenia na trhu práce.

    Ministerstvo ospravedlňovalo tento krok tým, že často návšteva klienta vzhľadom na situáciu na trhu práce nemá zmysel. Žiaľ, myslím si, že namiesto premýšľania nad inovatívnymi cestami, ako pracovať s klientom, budeme svedkom toho, že kontakt bude prebiehať len s nádejnými, v úvodzovkách, kandidátmi a dlhodobo nezamestnaní, tí, ktorí to potrebujú najviac, budú naďalej vylúčení. Podobne dochádza k radikálnemu zúženiu definície znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Rovnako to nepovažujem za krok správnym smerom.

    Je veľmi zvláštne, že celkovo ministerstvo až veľmi často argumentuje administratívnou náročnosťou svojich opatrení. Avšak namiesto toho, aby dokázalo ich nepotrebnosť alebo rozmýšľalo nad ich zjednodušením, sa mnoho dobrých nástrojov ruší. Na druhej strane vytvára úplne zbytočný internetový systém pracovných ponúk, namiesto toho, aby vytvoril strategické partnerstvo s niektorým už zabehnutým komerčným poskytovateľom podobných služieb.

    Slovenský pracovný trh má obrovský problém s dlhodobo vylúčenými osobami, špeciálne z východu Slovenska. Opäť, nepostrehla som v tomto zákone nejaké špecifické opatrenia, ktoré by riešili túto problematiku, skôr naopak, akoby sme rezignovali. Pritom už teraz máme dáta o tom, že ohrozené skupiny sú poddimenzované v jednotlivých aktívnych opatreniach ponúkaných úradmi práce a taktiež v najproblematickejších regiónoch. Zacitujem časť z pripomienky z právneho portálu, z portálu právnych predpisov, ktoré prišli z úradu splnomocnenca vlády:

    "Navrhovanú právnu úpravu nepokladám za súladnú s princípmi pripravovanej rómskej reformy. Z jednej strany navrhované novelizačné body budú mať za dôsledok zníženie štatistických ukazovateľov nezamestnanosti, avšak táto skutočnosť nebude zodpovedať reálnej situácii pri riešení chudoby marginalizovaných rómskych komunít. Z druhej strany bude zhoršovať možnosti integrácie rómskych komunít na pracovnom trhu, najmä vzhľadom na zmenu mnohých príspevkov z obligatórnych na fakultatívne, skrátením doby poskytovania príspevkov, znížením výšky príspevkov, zmenou podmienok poskytovania príspevkov, prípadne úplným vypustením príspevku z právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu žiadam prepracovať príslušné ustanovenia navrhovanej právnej úpravy tak, aby obsahovala aktivačné a motivačné prvky a príspevky boli upravené v prevalencii ako obligatórne na zachovanie ich pôvodnej výšky a nastavenia podmienok" a tak ďalej.

    I keď tu sa patrí povedať ešte iné kritické, ktoré k tejto téme patrí. Vláda si sama sebe svojimi reformami v odvodovom systéme a sociálnom zabezpečení prikovala veľkú guľu k nohe. Vzhľadom na to, že nástroje zamestnávania, ktoré boli najviac využívanie, ktoré boli najviac využívané nízko kvalifikovanými skupinami, sme pre všetkých zúčastnených zdražili, prostriedky, ktoré teraz budeme míňať na sanovanie týchto škôd, považujem za veľmi nešťastne vynaložené. Ukazuje sa taktiež, že vzdelávací systém nepripravuje uchádzačov o zamestnanie kvalitne pre potreby trhu práce. V oblasti rekvalifikácie je slovenský systém značne pozadu. Vynakladáme malé prostriedky a často sú takéto vzdelávacie kurzy len nástrojom na rozdávanie verejných prostriedkov. Vnímam snahu predkladateľa o zjednodušenie systému vzdelávania. Za úplne ideálne by som považovala silné zapojenie súkromného sektoru, ktoré by rekvalifikovalo uchádzačov prostredníctvom vzdelávania na pracovisku a bol by odmeňovaný na základe reálneho úspechu v umiestňovaní uchádzačov na trhu.

    Celkovo je veľmi zvláštny prístup predkladateľov k definancovaniu cieľov politík a ich aktívneho nastavenia v prospech jasne definovaných cieľových skupín. Zdá sa, že sme naozaj svedkom toho, že nalejeme do systému viac peňazí a povieme, že na okresnej úrovni si už budú vedieť povedať, na čo chcú prostriedky minúť. Lenže takto sa efektívne opatrenia nerobia. Ministerstvo by malo podať jasnú metodiku hodnotenia úspešnosti jednotlivých opatrení, ktoré by prešli rigoróznym hodnotením, a následne by aj tie spomínané okresné komisie vedeli, do čoho sa dá efektívne investovať v tom či onom kontexte. Ak už chceme byť inovační v oblasti i práv pre zdravotne ťažko postihnutých, bavme sa potom o systémoch, ktoré fungujú v iných krajinách Európy. Prevláda síce kvótovací systém v pomoci zamestnávania zdravotne postihnutých, na druhej strane vidíme, že v tejto oblasti dochádza k najradikálnejšiemu kladnému posunu práve pri štátoch, ktoré pracujú na základe poznania človeka zdravotne ťažko postihnutého s aktívnym príspevkom na prácu.

    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, ktoré som uviedla, žiadam predkladateľa alebo dávam návrh na stiahnutie a dopracovanie návrhu. Tak radšej na dopracovanie a zároveň predpokladám, že to nebude mať úspech, by som prosila, aby nastala komunikácia na ministerstve.

  • Hlas z pléna.

  • Pani kolegyňa, to sú trápne poznámky.

    Zároveň chcem požiadať pána ministra, aby bol korektný aj s nami v ďalšej komunikácii.

    Prosím, aby ste upozornili tuná pani spravodajkyňu, ktorá dosť neprístojne tu vykrikuje na mňa.

    To je všetko. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tomanová. Nech sa páči, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani podpredsedníčka, je mi veľmi ľúto, ale poviem jednu zásadnú vetu. Mnohé veci a minimálne tri, ktoré ste predniesli, ste ani nerozumeli, o čom hovoríte. Takže bolo by vhodné, aby ste do budúcnosti nejakým spôsobom sa pripravili. Pokiaľ ide o vyčlenené prostriedky, pani Jurinová, treba, aby ste vedeli jednu zásadnú vec. Kým my sme v roku 2010 vašej vláde nechávali vyčlenených 91 mil. na aktívne opatrenia trhu politiky, politiky trhu práce, vy ste znížili v roku 2011 na 21 mil. a v roku 2012 ste pánovi ministrovi ponechali 5 mil. 800-tisíc, 812-tisíc, a to na investičné stimuly len. Čiže ste mu nechali prakticky nulu. Takže ten balík peňazí, ktorý vyčleňuje, je nevyhnutný. A pripomeniem ešte aj to, že to, čo ste urobili s čerpaním fondu, napr. jediný rekvalifikačný kurz, ktorý ste spustili v novembri 2011, dnes Úrad pre verejné obstarávanie zrušil komplet celú súťaž, celé verejné obstarávanie pre neobjektívne podmienky stanovené a na druhej strane za toto obstarávanie bolo vyplatené, teda za prípravu expertovi bolo daných 20-tisíc eur. Bola by som zvedavá, kde sú?

    Pokiaľ hovoríte o administrácii, asi nie veľmi dostatočne ste si preštudovali zákon a zistili dopady, pretože nieže zvyšuje administratívnu náročnosť, ale znižuje administratívnu náročnosť! Čiže asi toľko a pokiaľ ide o chránené bývanie, chránené dielne, toto znenie bolo dohodnuté aj so zástupcami zdravotne postihnutých občanov, konkrétne Národnej rady občanov, pre občanov so zdravotným postihnutím.

  • Pani podpredsedníčka chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem vám, pani poslankyňa, za povzbudivé slová. Určite zasa zopakujem, že áno, viem, že sa musím učiť, aj sa stále učím, aj sa učiť budem. A chcela by som len povedať, že rozprávali sme sa o tom, presne mi zopakoval pán minister vaše slová alebo zopakovali ste slová pána ministra, že predchádzajúca vláda nenechala žiadne peniaze. Len, bohužiaľ, ja som vo svojom príspevku nenamietala to, že je tam príliš veľký balík. Namietala som skôr to, že tie peniaze, dúfam, že budú použité efektívne. Hej, to je to dôležité, o čo všetkým ide, aby boli použité tam, kde treba.

    Keď ste už začali hovoriť alebo teda možnože osočovať, alebo neviem, ako to nazvať, ale včera prebehla médiami správa, že na ministerstve sa vyčlenilo, nepamätám si to číslo. Neviem, či 80-tisíc eur na reklamné predmety, áno, na reklamné predmety. Myslím si, že ľudia, ktorým sa uberá na jednej strane, práve ľudia, ktorí sú zdravotne postihnutí a uberá sa im z príspevkov, by vedeli s oveľa menšou sumou oveľa lepšie aj narábať. Takže to na margo vašej výčitky. Toto namietajú ľudia, ktorí sú aktívne konfrontovaní denne so svojím hendikepom. Takže ich to veľmi poburuje. To, čo ste povedali na záver, že to bolo všetko odkonzultované, áno, bolo to odkonzultované, ale nie všetky pripomienky boli prijaté. Veľa pripomienok bolo prijatých, mám o tom vedomosť, ale, bohužiaľ, stále zostali v zákone veci, ktoré sú neprijateľné a priam nezlučiteľné s ďalším chodom chránených dielní. Vyzerá to, že možno až polovička chránených dielní bude nútená ukončiť svoju činnosť práve pre dopady novely tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ak dovolíte, ja by som si dovolila v tomto zákone niektoré veci ozrejmiť a upresniť, lebo ako súhlasím plne s pani kolegyňou Tomanovou. Učiť sa treba pred vystúpením, nie počas vystúpenia, pretože učiť sa už počas vystúpenia, kedy niečo povieme v tejto sále a je to prenášané televíziou, sledujú to ľudia a tých ľudí úplne zavedieme, tak učiť sa vtedy už je veľmi neskoro. Pretože my týmto ľuďom podáme veľmi nekvalifikované a zlé informácie a mnoho ľudí sa potom podľa týchto informácií môže riadiť a myslím si, že im to neprinesie nejaký, nejaký prospech.

    Tak keď dovolíte, tak ja by som, čo sa týka novely tejto, tohto zákona, začala asi takto. Tak ako sa uvádza v dôvodovej správe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov čl. I, upravujeme v zákone o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o službách v zamestnanosti, aktívnu politiku trhu práce tak, ako to vyplýva z časti 3.1 Zamestnanosť Aktualizácie Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2012, v ktorom sa uvádza: "Aktívne politiky trhu práce prejdú revíziou", ako povedal pán minister, zopakujem, "založenou na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a na ich skutočnej efektivite", čo v praxi znamená, že zmenou tohto zákona sleduje vláda zvýšenie efektívnosti, adresnosti a zamedzenie zneužívaniu príspevkov nezamestnanými.

    Na jednej nemenovanej stanici rádia, lebo nebudem im tu robiť reklamu, som minulý týždeň, zaznel prieskum, kde sa pýtali občanov, čo ich najviac hnevá. A medzi, medzi inými názormi zaznelo aj to, že pracujúcich ľudí najviac hnevá to, že sa zneužívajú sociálne príspevky, príspevky pre nezamestnaných. Práve prišiel aj pán kolega Kaník, ktorý stále o tomto rozpráva. Myslím si, že správne, na tom sa všetci zhodneme v tejto snemovni. A, samozrejme, kto pracuje a pravidelne vykonáva určitú činnosť, za ktorú poberá plat, veľmi ťažko vníma človeka, ktorý nepracuje a rovnako prijíma za svoje ničnerobenie finančné prostriedky, ktoré sa možno niekedy vyrovnajú aj celomesačnej mzde u niektorých zamestnancov.

    A práve preto, práve preto a zámerne som prečítala začiatok dôvodovej správy, kde vláda sleduje jednou z vecí, týmto, touto novelou zákona aj zvýšenie efektívnosti, adresnosti a zamedzeniu zneužívania príspevku nezamestnanými. Čiže, čiže práve táto veta, ktorú som povedala, zaznievala aj z úst opozície, ako je nutné kontrolovať, ako je nutné adresne postupovať nielen pri sociálnych dávkach, ale aj pri dávkach pre nezamestnaných. Aj keď opozícia za bývalého vládnutia neschválila práve pri týchto nástrojoch žiadne zásadné kroky, pretože bola pri vláde, verím, že dnes pri predložení tejto novely, tohto zákona, maximálne ocení a podporí zmeny, ktoré, ktoré zavádzame, ktoré práve v tomto zákone prispievajú nielen k zamedzeniu zneužívania príspevkov, ale ich adresnejšiemu vyplácaniu a podpory pri pracovných miestach. Z niektorých nástrojov vyberiem, pretože je to prvé čítanie, takže nebudem hovoriť o všetkých, ale vyberiem niektoré nástroje. Je to rozšírenie kompetencií ústredia a úradov v súvislosti s navrhovanými zmenami, nahradenie obligatórneho charakteru niektorých príspevkov a niektoré zlučujeme, a vysvetlím aj, prečo ich zlučujeme, a rozšírenie postavenia kompetencií výborov pre otázky zamestnanosti.

    To sú také podstatné zmeny. Ďalšou zmenou je nahradenie obligatórnosti viacerých nástrojov aktívnej politiky trhu práce fakultatívnosťou. Týmto umožníme individuálny prístup a posilníme miestne rozhodovanie o použití vhodných nástrojov. Naším cieľom nie je to, aby sme selektovali medzi jednotlivými ľuďmi, komu dáme tento príspevok a komu dáme iný príspevok, ale aby sme selektovali medzi regiónmi a vytvorili tak väčší priestor pre zabezpečenie riešenia regionálnych problémov nezamestnanosti. Tu by som sa zastavila, pretože všetci máme takú, takú nejakú predstavu, že tento zákon sme priniesli kvôli tomu, že chceme niekomu, niekomu vlastne tú dávku alebo tú podporu dať, niekomu nedať a budeme sedieť alebo si budeme myslieť, že komisie, ktoré sú pri úradoch práce nebudú nič robiť celý deň, iba budú čítať adresy nejakých nezamestnaných alebo občanov, nad ktorými budú rozmýšľať, ako by im poškodili. Nie je to pravda. Opak je pravdou. A tak ako ste pred chvíľou povedali a pani podpredsedníčka tu vystúpila, že čo robíme pre východné Slovensko, tak práve týmto opatrením dokážeme presne tie regionálne rozdiely vystihnúť, a to z toho dôvodu, že presne budú o tom a budú zabezpečovať a riešiť tieto problémy práve ľudia, ktorí sú z tohto regiónu a práve ľudia, ktorí rozumejú tomu, aký nástroj v danom regióne alebo v danom meste, alebo, je potrebný. To znamená, že niekde sa uplatnila absolventská prax, niekde sa uplatnili príspevky na živnosť, ale niekde, niekde jeden nástroj vôbec nebol, nebol opodstatnený. Takže práve preto, takže sa nebojme. Takisto, keď išli kompetencie na samosprávu, takisto, samospráva dnes takisto rozhoduje, rozhodujú poslanci. Veď je to prenos kompetencií bližšie k ľuďom a jednoducho, aby tí ľudia povedali, aký nástroj potrebujú. Veď my tam nechceme selektovať občana, že ten je modrý, ten je červený, zelený alebo neviemaký. Ale jednoducho chceme vlastne použiť tie nástroje správne v danom regióne.

    V praxi to môže vyzerať tak, že zatiaľ čo jeden úrad v jednom regióne, to som pred chvíľou povedala, bude preferovať určitý nástroj, napríklad absolventskú prax, iný, iný úrad bude alebo iný región bude preferovať iný nástroj. V ďalšom regióne zase napríklad sme hovorili, že nebude záujem o živnostníkov, tak budú absolventi alebo budú, niekde možno chránené dielne nie sú tak potrebné, ako sú v inom regióne a podobne. Čiže tie nástroje môžeme podľa regiónu, títo ľudia, ktorí v tom regióne žijú, môžu si ich presne upraviť.

    Pretože napríklad v niektorých regiónoch sme pred chvíľou povedali, že je veľká miera nezamestnanosti, tak použijem jeden príklad, ktorý som si konzultovala aj s naším úradom práce. Tak napríklad mnohí žiadajú o to, aby dostali podporu ako živnostníci, ale potom si nedokážu nájsť zákazníkov, nedokážu prežiť a jednoducho potom sú s tým vážne problémy, pretože tie peniaze musia vracať a máme ten efekt presne nie taký, aký sme si želali. Čiže nie je to jednoduché, že teraz zo všetkých regiónov potrebujeme živnostníkov a každý potrebuje mať merateľnosť, že koľko živností sa prihlásilo, odhlásilo, proste, nebudeme to robiť na efekt, ale budeme to robiť tak, že tí ľudia, ktorí tam žijú, sa budú odvíjať od skutočného stavu.

    Vznik nároku na poskytnutie fakultatívneho príspevku budú posudzovať výbory pre otázky zamestnanosti, ktorým sme na tento účel rozšírili ich pôsobnosť. Členmi týchto výborov budú zástupcovia všetkých sociálnych partnerov, opakujem, všetkých, nie ako pán Beblavý pred chvíľou povedal, že keďže my sme pri vláde, tak my si tam dáme svojich ľudí. No, my sme teraz pri vláde, možno po nás bude niekto iný a zákon sa netvorí na to, že na jeden rok, ale dúfajme, že tento zákon sa tvorí na dlhšie obdobie a verím tomu, že tak to bude. Takže nemôžeme my si, nemôže pán kolega Beblavý povedať, že my si tam dáme svojich ľudí, pretože členmi výborov budú zástupcovia všetkých sociálnych partnerov. Ešte raz opakujem: Po dvoch členoch budú mať úrady práce, potom bude mať regionálna samospráva a to už nemôžete povedať, že primátor, aj keď v mojom prípade je to tak, že primátor alebo regionálna samospráva je z toho istého politického spektra, ako, ako bude momentálne vláda, lebo málokde to takto funguje a myslím si, že vo veľmi málo mestách, miestna samospráva, zamestnávatelia, zamestnanci plus riaditeľ príslušného úradu. Takýto výbor bude mať zriadený každý jeden úrad, nominovať členov budú reprezentatívne organizácie sociálnych partnerov, to znamená, že odborové zväzy, ZMOS, VÚC-ky a úrady práce.

    Cieľom je, aby sa v spolupráci s týmito ľuďmi, ktorí sú priamo zainteresovaní a ktorých sa priamo dotýka rozvoj daného regiónu, aby rozhodovali, ktorým smerom má zmysel podporovať zamestnanosť v danom regióne. Takíto ľudia budú hlavným poradným orgánom pre úrady práce, ktoré budú odporúčať, aké nástroje a v akej miere sa majú použiť. Kým dôjdem k tejto dôležitej veci, ešte niečo poviem.

    Tieto výbory fungujú aj dnes a musím povedať, že ja sa ich pravidelne zúčastňujem a je tam veľmi dobre vidieť, keď nám aj zamestnávatelia rozprávajú nielen o dávkach, ale zamestnávatelia nám rozprávajú takisto, že aké školstvo by potrebovali, čiže komunikujú medzi úradom práce, medzi vyššími územnými celkami. To znamená, že niekedy aj to školstvo produkuje takých žiakov, ktorí vôbec, pretože sa mení charakter podnikateľov, ktorí vôbec nie sú potrební, a práve na tejto regionálnej úrovni tým, že stredné školstvo prešlo pod samosprávu, pod vyššie územné celky, práve na tejto regionálnej úrovni už môžeme priamo riešiť tie problémy, ktoré v tom regióne chceme riešiť. A ja si myslím, že práve aj tým, že tú kompetenciu dáme dole, takisto môžeme riešiť aj to, aké nástroje budeme v danom regióne používať.

    Výbor pre otázky zamestnanosti bude zverejňovať nielen svoje odporúčania, resp. zamietnutia žiadostí, ale bude aj ich zdôvodňovať. Tu by som chcela povedať, že nebude to nejaký taký výbor, ktorý by ľudia potom, čo počuli od opozície, si predstavili, že zasadne nejaký výbor v nejakej miestnosti, oni sa tam zatvoria, porozprávajú si, poškrtajú, popíšu si a nikto o tom nebude vedieť, čo sa tam udialo. Všetko bude zverejnené na webovej stránke, kde si ľudia budú môcť dva týždne kľudne, kým sa prijme konečné rozhodnutie, pozrieť a môžu namietať, resp. môžu sa ozvať. Čiže to bude transparentné a bude to zverejnené, pretože sa tam bude zverejňovať aj dôvod zamietnutia žiadosti alebo aj dôvod, prečo niekomu bola poskytnutá, poskytnutá takáto pomoc. Čím vlastne bude zabezpečená verejná kontrola, ale aj možnosť ľudí, ako som povedala, dva týždne po zverejnení a zdôvodnení pridelenia alebo nepridelenia príspevku môcť verejne reagovať, resp. vystupovať a oznamovať úradu práce možno aj také skutočnosti, o ktorých úrad práce nemá poznatky, pretože rozhodnutie komisií nebude konečné a bude ho možné meniť, pretože dané odporúčanie ešte schvaľuje vedenie úradu práce. Takže tak. Ja sama som sa spýtala, či je možné, aby sa ten občan mohol odvolať. Tak sa môže odvolať zase na ústredie práce a tak ďalej. Čiže je to taká verejná kontrola toho, čo vlastne, čo vlastne tá daná komisia na tom úrade rozhodne a bude to verejne prístupné. To je pre mňa veľmi dôležité a myslím si, že všetci po tom voláme, pretože keď aj samosprávy zverejňujú svoje rozhodnutia, takisto vidíme, že prinieslo to určite výsledky a prinieslo to aj šetrenie samospráve. Bol to taký dobrý krok a verím tomu, že aj toto bude dobrým krokom.

    Príspevky, ktoré sú obligatórneho charakteru sú, vymenujem ktoré: príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, to sú tie, ktoré vlastne tie komisie budú schvaľovať, pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávy, to je § 52, príspevok na dochádzku za prácou, § 53, príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a, príspevok na činnosť pracovného asistenta, § 59, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov, § 60. V tomto zákone dochádza aj k zrušeniu niektorých príspevkov, ktoré v predchádzajúcom období v praxi boli málo využívané nástroje a v porovnaní s ostatnými nástrojmi tvorili nezanedbateľné percentá, a sú to tieto príspevky: dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, dávka počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Ďalšie príspevky, ako sú príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku a príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, tieto tri príspevky uvedené sa zjednocujú v jeden, čo zjednodušuje využitie v praxi. Zamestnávateľom je zrozumiteľnejší jeden nástroj ako paleta viacerých nástrojov s malými odchýlkami. A toto skutočne, túto vetu, ktorú som prečítala, mám od zamestnávateľov, ktorí sami povedali, že zjednotením takýchto príspevkov bude to oveľa jednoduchšie, pretože dáme tam všetky tri možnosti a bude to také širokospektrálnejšie, na čo môžeme tento príspevok použiť. A tak sa iba vždycky iba jedna časť dala použiť, čiže tu to zlučujeme, využijeme a použijeme tak, aby to bolo oveľa vo väčšom rozsahu.

    V tomto zákone je ešte jedna podstatná zmena, ktorá sa týka úradov práce. A tu nebudem, tu budem súhlasiť s kolegyňou Tomanovou a nebudem súhlasiť s pani podpredsedníčkou, pretože zrejme ten zákon nečítala dôsledne alebo niekto, kto jej to napísal, ten zákon nečítal dôsledne. Je tam zásadná zmena. Je tam zníženie administratívnej náročnosti úradov, a to najmä v súvislosti so zaraďovaním občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Spomeniem úrad práce Humenné, pretože čerpám odtiaľ, odkiaľ pochádzam, a snažím sa s úradom komunikovať vždycky aj pri zákone, aby som si overila v praxi niektoré veci, a poviem, aké k tomu, aké stanovisko mi k tomu úrad napísal. Je veľmi dobré, že pristupuje sa aj k finančnej úspore na úrade. Napr. v roku 2011 sme na úrade vydali cca 17-tisíc rozhodnutí, z toho asi polovica boli rozhodnutia o vyradení - teda boli odosielané poštou. Jedna obálka s rozhodnutím pre opakované doručenie stojí úrad 1,70 eura. Predpokladáme podľa tohto zákona, že oznámenie o zaradení/vyradení bude možné posielať už aj obyčajnou poštou. Naviac v prípade neprevzatia z dôvodu, že adresát je neznámy, boli zasielané doporučené dožiadanky na register obyvateľstva, verejná vyhláška – čím dochádzalo k predlžovaniu lehôt, v mnohých prípadoch občania sa nezdržiavali vôbec v mieste trvalého bydliska alebo prechodného bydliska, a tak ďalej. Čiže ak ten občan neprebral zásielky a mu ich donekonečna posielame, stojí to úrad práce zbytočné peniaze. Pretože ten človek sa má chodiť hlásiť a keďže sa nechodí, tak sme ho stále tou poštou hľadali, hľadali, hľadali a stálo to skutočne nemalé finančné prostriedky, ktoré ako hovoríme, nemusíme využiť na takýto nástroj, ale môžeme ich použiť možno, aj keď to nie sú veľké finančné prostriedky, ale do aktívnej politiky práce, čo znamená, že ide o lacnejšie a rýchlejšie riešenie.

    Zmena systému kontaktu uchádzača o zamestnanie s úradom. V praxi to znamená, že na základe individuálneho posudzovania vedomostí, schopností, zručností, individuálneho pracovného potenciálu bude urobená profilácia uchádzačov a sprostredkovatelia budú individuálne pristupovať k aktivácii uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky, vzdelávania a regionálnych projektov. To znamená, že vôbec to nevypadlo zo zákona, že sa nebudeme individuálne nezamestnaným venovať. To tam úplne zostáva a bude sa naďalej s nimi pracovať tak, ako sa pracovalo doteraz.

    Pristavím sa ešte pri jednej zmene, nakoľko je to prvé čítanie a tých zmien je, hovorím, v zákone oveľa viac, a to je podpora začatia samostatne zárobkovej činnosti. A tu musím začať interpretáciou, ktorá sa objavila v médiách ako prepočty navrhovanej výšky príspevku pre začínajúcich živnostníkov podľa tohto zákona. Tieto informácie, ktoré boli v médiách, sú skutočne nepravdivé. V skutočnosti nedochádza k veľkým zmenám vo výške príspevku pre začínajúcich živnostníkov. Mierne sa možno zníži podpora v Bratislavskom kraji, čo si myslím, že je úplne opodstatnené, pretože Bratislavský kraj má, má nezamestnanosť veľmi nízku. Ja hovorím, že v Bratislave nepracuje len ten, kto možno sa mu nechce pracovať. Ale nehovorím, sú tu aj ľudia možno, ktorí tú prácu hľadajú. Ale keď sa pozrieme na iné kraje, tam by sme mali pridať, pretože práve hovoríme o tých regionálnych rozdieloch. Ale v okresoch, ktoré majú nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer Slovenskej republiky, a v okresoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti dôjde buď k udržaniu, alebo dokonca ešte k navýšeniu podpory živnostníkov oproti terajšiemu stavu.

    Nesprávna interpretácia v médiách vychádzala z prepočtov, ktoré boli vykonané z ustanovení § 49 zákona, kde je v odseku 3 ustanovená maximálna výška príspevku. Skutočná výška príspevku, ktorú poskytujú úrady, je však určená vyhláškou č. 44/2004 Z. z. a vždy od vzniku zákona v roku 2004 bola nižšia ako maximálna výška v § 49. Takže korektne povedané, zmeny výšky príspevku v predkladanej novele zákona by mali byť vykonané v porovnaní s § 5 vyhlášky č. 44/2004, nie v porovnaní s odsekom 3 § 49 zákona č. 5/2004. Takže ešte raz poviem, že v okresoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti dôjde buď k udržaniu alebo dokonca ešte k navýšeniu podpory živnostníkom oproti terajšiemu stavu.

    Výraznou zmenou u tohto nástroja je, že živnostníci budú dostávať príspevok v dvoch krokoch. Odporúčali nám to OECD, Svetová banka aj Najvyšší kontrolný úrad. Toto je mechanizmus, ktorý sa používa vo väčšine európskych krajín, pretože takýmto spôsobom získame väčšiu kontrolu nad efektívnosťou využívania tohto príspevku. Na začiatku podnikania dáme prvú časť príspevku a po roku, keď budeme môcť skontrolovať, ako ten podnikateľ reálne funguje, doplatíme zvyšok príspevku. Ja môžem povedať, že skutočne, a tu sa pristavím pri tom takom, nepovedala by som, že zneužívaní, ale pri takej tej laxnosti v bývalom období. To znamená, že podnikateľ si zobral príspevok, on skutočne nepracoval, nevyvíjal nijakú činnosť. A poviem taký príklad. U nás máme takého bývalého poslanca Národnej rady, ktorý tuná sedel, pán Hopta, poviem to tak adresne, a ten vydával noviny Úsvit, ktoré vydal raz za rok, dostal príspevok na podnikanie. Samozrejme, že žiadnu inú činnosť nevyvíjal a tie noviny skutočne mali dve strany, nebudem hovoriť už, čo v nich bolo napísané, a na toto dostal od bývalej vlády príspevok. Príspevok na podnikanie. Ten človek v živote, a takto to bežalo u rôznych. Čiže týchto ľudí sme len umelo udržiavali, aby sme ich neviedli v evidencii nezamestnaných, ale nikdy nám nejakú skutočnú hodnotu alebo nejaký, nejakú skutočnú vec v živote nevytvorili títo ľudia a nedostali absolútne pracovné návyky, alebo, alebo jednoducho ich produkt nikdy nebol reálny. Bolo to to, že boli doma, zobrali si príspevok, potom počkali, aby zase mohli o tri roky si zobrať zase príspevok a takto to pokračovalo stále ďalej. Takže nemyslím si, že keď nás na to upozornila aj OECD, aj Svetová banka, aj Najvyšší kontrolný úrad, že by sme takýmto upozorneniam nemali vyjsť v ústrety, a myslím si, že by sme mali skutočne chcieť, aby živnostníci neboli fiktívni, pretože to nič nerieši, že každé tri roky si zoberie príspevok a nič pre túto spoločnosť alebo aj sám pre seba neurobí, žiadnu pracovnú zručnosť, ale mali by sme chcieť, aby títo ľudia skutočne začali pracovať, začali podnikať a začali vytvárať niečo, niečo vlastne aj sami pre seba, pre svoju rodinu a pre celú spoločnosť.

    V praxi dochádza, že pre porušenie povinnosti a používanie prostriedkov na iný účel asi v 20 % prípadov k nutnosti vrátiť poskytnutie finančných prostriedkov. Takýmto spôsobom skutočne dôjde k väčšej kontrole a zníženiu rizika zneužívania verejných prostriedkov. Samozrejme, že v tomto zákone je aj mnoho zmien, ktoré prispejú k udržaniu a vytvoreniu nových pracovných miest, ako sú napríklad pilotné projekty, § 50j, príspevok na podporu miestnej a regionálnej zamestnanosti, kde opäť oživujeme takúto možnosť, že, to znamená, že napríklad mestá a obce v čase, v čase, bola tu kritika, že v médiách ešte, lebo som trošku odbočila, v médiách, že sme zrušili protipovodňové, ako že ľudia mohli pracovať na protipovodňových opatreniach. No môžu aj teraz, môžu aj teraz, a to znamená, že obce v čase povodní, snehovej kalamity, nielen povodní, lebo vy ste to nazvali, že povodne, čiže keď bol sneh alebo prišla nejaká iná katastrofa, nemôžu to byť, lebo len povodne. My sme to rozšírili, že v čase povodní, snehovej kalamity, úpravy terénov a rôznych ďalších iných vecí, ktoré mestá, obce potrebujú, zase sme ten obzor rozšírili, aby sme neboli takí, že úzkoprsí, že len keď je voda, tak vtedy budú pracovať, z rôznych ďalších iných činností môžu využiť znevýhodnených uchádzačov, kde úrad práce im uhradí mesačnú výšku príspevku 80 % celkovej ceny zamestnanca.

    Ďalším nástrojom, kde opäť podporujeme zamestnanosť, je nástroj § 50, príspevok na podporu udržania pracovných miest, ale aj príspevok na vykonanie absolventskej praxe, § 50d, kedy v minulosti úrady práce poskytovali za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy vo výške 60 % zo mzdy, dokázali sme týmto opatrením, ktoré nakoniec skončilo a myslím, že a teraz neviem, či si to presne pamätám, pani kolegyňa Tomanová mi možno pomôže, ale Braňo Ondruš chcel za bývalej vlády obnoviť tieto práve nápomocné nástroje, ale bývalá vláda, terajšia opozícia to zamietla. Tak my to opäť zavádzame, pretože v bývalých rokoch sme takto dokázali udržať až 30-tisíc pracovných miest.

    Verím, že všetky tieto navrhované zmeny prispejú k zvyšovaniu pracovných miest, k efektívnosti, adresnosti a zamedzeniu zneužívania príspevkov nezamestnaným a rovnako prinesú väčšiu komunikáciu úradov práce so samosprávou a zamestnávateľmi, čo je tak isto veľmi dôležité, pretože presne o tom rozprávam, že ak tá komunikácia zlyhá, tak potom aj tie nástroje zlyhávajú, pretože nemôžeme na celé Slovensko použiť rovnaký nástroj, pretože nefunguje to.

    Takže preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto zákona naprieč celým politickým spektrom, pretože si myslím, že prinášame také veci, po ktorých volala aj opozícia, aj koalícia. A verím tomu, že tento zákon bude takým skutočne jedným z tých dobrých zákonov, ktorý pomôže naštartovať aktívnu politiku zamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami páni poslanci Kaník, Jurinová, Tomanová, Přidal. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja budem len krátko, lebo budem v rozprave širšie, tak len takých možno pár poznámok. K tej fakultatívnosti, no, porovnanie so samosprávou asi nie je celkom šťastné, pretože samospráva je zvolená občanmi. A kto zvolí tých členov tých výborov? SMER, čo si tu budeme rozprávať. Bolo tam, že budú tam zástupcovia reprezentatívnych zamestnávateľských združení, ale, pani poslankyňa, keď ste ich už išli menovať, tak ste povedali len ZMOS a VÚC a kde zostala RÚZ-ka a kde zostala AZZZ a tak ďalej. Nie, tie dve ste určite nevymenovali, možno ste zabudli. Dobre.

    Takže nebude to také jednoduché. A ten výber, kto bude vyberať, ktorí tí ľudia sú? No jednoducho, v tom je problém, že nám to uniká už do takej tej, že kamaráti dostanú a tí, čo kamaráti nie sú, nedostanú. Tie ostatné veci budem rozoberať potom vo svojom vystúpení.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Rovnako začnem tým, čím pán Kaník skončil. Zopakujem, že výbory a komisie budú skutočne predĺženou rukou politikov. Tento systém sme tu mali do roku 2004 a menil sa preto, lebo sa neosvedčil. Bolo to korupčné, rodinkárske prostredie. Obávam sa, že teraz to nebude inak.

    Čo sa týka toho vzdelávania a čítania, ja vás ubezpečujem, že zúčastňujem sa seminárov, rada sa stretávam s ľuďmi, so zdravotne postihnutými ľuďmi, dokonca dnes sme mali spoločnú tlačovku, takže k tomu aspoň trošku.

    Hovorili ste o tom, že na úradoch práce sa bude šetriť napríklad na poštovnom. To je pravda, že nebudete možno posielať doporučene listy, ale zasa budete ich posielať o to viac, pretože aj tých zdravotne postihnutých chcete nahnať na úrady práce, ktoré, podotýkam, zatiaľ nie sú všetky sprístupnené zdravotne ťažko postihnutým. Takže robíte väčšiu bariéru, ako majú doteraz.

    Ešte v zákone som nejako veľmi nevyzdvihla, ale ja oceňujem, že v zákone sa naozaj alebo teda v rozprave som nevyzdvihla, ale oceňujem, že v zákone sa naozaj nachádzajú aj dobré veci. Ale ako to obvykle býva vo vašich zákonoch, tie dobré veci sú prebité práve takými vecami, ktoré sú potom nezlučiteľné možnože niekedy až s prežitím iných skupín ľudí.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem iba poďakovať pani Vaľovej, že priblížila, dá sa povedať, že sa venovala jednotlivým ustanoveniam. Takže, vďaka ti za to, pani poslankyňa, že si to tak akože rozobrala a priblížila, čo sa s tým sledovalo. Na druhej strane si dovolím iba pripomenúť, že v opatrení, ktoré sa týkalo a riešilo záplavy, ono síce pomohlo, ale v mnohých prípadoch bolo využívané veľmi neefektívne a nevytvorilo toľko pracovných miest, a preto združenie všetkých týchto opatrení smeruje k tomu, aby sa tak ako sa pôvodne ten § 50j nejakým spôsobom riešil a boli to najlacnejšie pracovné miesta, aké sa vytvorili. Vytvorilo sa ich 5 173, čo je aj zdokladované. Volali po tom starostovia obcí i primátori miest, takže myslím, že toto je veľmi, veľmi pozitívny krok.

    A pokiaľ sa jedná o tie výbory, tak treba si uvedomiť, že prakticky vďaka novele, saskárskej novele, z dielne teda SaS, novely zákona o službách zamestnanosti práve tieto výbory mali obmedzenú činnosť a nemohli vydávať a nerozhodovali a nepovoľovali osobám, ktoré sa chceli samozamestnávať, aby mohli dostať takéto, takéto odporúčania.

  • S reakciou pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na mňa faktickými poznámkami. Opäť by som povedala, že, zopakovala, že tie tzv. výbory budú profesionálne zväzy, to znamená, že ZMOS si nominuje dvoch ľudí, podnikatelia, čiže RÚZ-ka, dajme tomu si nominuje dvoch ľudí a určite nemôže tam niekto prísť so strany SMER a povedať zamestnávateľom, že dajte si tam týchto dvoch, pretože ja si myslím, že sú to úplne, úplne skutočne svojprávne zväzy, alebo takisto KOZ a tak ďalej, ktorí budú chcieť mať svojich zástupcov, takže nie je to o politike. A takéto odborné zväzy skutočne fungujú.

    A chcela by som povedať, že možno aj o tých nástrojoch, my sme zaviedli ešte za čias pani ministerky Tomanovej a zavádzame aj teraz mnoho pozitívnych nástrojov, ktoré dnes aj prenášame. A možno aj tie niektoré, ktoré by sa dali možno využiť aj viac, sa nevyužívali, že skutočne, tak ako sme predtým povedali, že neboli naplánované finančné prostriedky na aktívnu politiku práce. Veď vy ste absolútne neplánovali finančné prostriedky a hovoríte, že ste to financovali cez Európsky sociálny fond, ale však to sa vám nedarilo, pretože ste nečerpali tie peniaze. Takže ste reálne tú aktívnu politiku nechali za dverami a my to teraz sa snažíme naštartovať a snažíme sa to nejakým spôsobom obnoviť a aj z vlastných zdrojov ideme prispievať na to, aby jednoducho sme tú nezamestnanosť sa snažíme alebo, alebo chceme určite znížiť aj formou týchto opatrení, ale aj formou tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Prosím pána poslanca Brocku, ktorý je prihlásený do rozpravy za klub KDH. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, neviem, či ste boli s pani Vaľovou dohodnutý, ale mne by to vadilo, keby som bol minister a by som predložil návrh zákona a aj ho podrobne zdôvodnil a potom by po mne vystúpila spravodajkyňa k návrhu zákona z mojej strany, aby vysvetľovala dôvodovú správu. Tak predpokladám, že teda, ale keď budem polemizovať spolu, my navzájom, aj mi budete oponovať, to považujem za v norme aj v prvom čítaní.

    Dámy a páni, začnem tak netradične. V tom návrhu zákona je veľa vecí, s ktorými súhlasím z jednoduchého dôvodu. Sú to veci, o ktorých sme, ktoré sme chceli zmeniť v predchádzajúcej vláde, ale ktorá mala veľmi krátke trvanie, tak novela tohto zákona sa nedostala na rokovanie Národnej rady, ale dokonca aj predchádzajúca vláda mala v programovom vyhlásení zámer, že štvrtina existujúcich príspevkov a dotácie cez tie príspevky sa nevyužíva, že sa mnoho razy zneužívajú a neplnia svoj účel, to znamená, nedarí sa nimi znižovať nezamestnanosť. Takže, ale k tomu teda, že súhlasím s viacerými zmenami, ktoré sú v tom návrhu, vládnom návrhu zákona, ale k tomu neskôr. Keďže je to prvé čítanie, predsa len najprv by som rád trošku pofilozofoval a tak všeobecnejšie začal.

    Možno si pamätáte, my sme mali kampaň s heslom "Začína to prácou." Naozaj si uvedomujeme, že v čase krízy, a to, čo je výrazom najlepšej sociálnej politiky, je efektívna podpora zamestnanosti. Ako nájsť, kde sa dá zmysluplne, kde je práca, ktorá je zmysluplná. To treba podporovať preto, lebo práca je dôležitá životná istota človeka. Dnes o ňu mnohí prichádzajú. Tí, čo ju máte, alebo čo ju majú, tak majú možno strach, že možno čo nevidieť budú bez nej. A aj tie posledné čísla o nezamestnanosti určite nie sú konečné, to znamená tie rekordy v nezamestnanosti budeme lámať ďalej.

    Keď pán minister veľmi často oponuje opozícii, ktorá hovorí o tom, že ako táto vláda prispieva k rastu nezamestnanosti, tak on skloňuje veľmi často slovo kríza, kríza, kríza za to môže. Nie táto vláda, lebo aj v iných krajinách rastie nezamestnanosť, v Európe. No, pán minister, už to nebude možno lepšie. Proste v takejto situácii sa možno budeme nachádzať už stále. Nehrozí, že bude zrazu toľko novej práce pre všetkých tých, ktorí sú v evidencii úradov práce, aby sme ich mohli zamestnať. Jednoducho budeme sa musieť naučiť možno žiť s takouto krízou.

    A keď som sa včera o tom už prvýkrát zmienil v súvislosti so sociálnym zabezpečením policajtov a vojakov a pán minister ma pochopil, že ja mám predstavu, že policajti musia niečo vyrábať, aby ich povolanie malo zmysel, tak ospravedlňujem sa, ak som sa nevyjadril dosť zrozumiteľne, ale to, o to som vôbec neusiloval. Ja si myslím, že každá krajina, najmä so zodpovednou vládou sa snaží motivovať aj podnikateľský sektor, aj sama hľadá také možnosti, v ktorých by vznikali pracovné miesta na základe reálneho dopytu.

    Možno si pamätáte koniec 80. a 90. rokov, takisto jedna forma svetovej hospodárskej krízy, z ktorej sa svet dostal vďaka novým informačným technológiám. Jednoducho zrazu to všetci chceli, malo to svoje uplatnenie v každej, takmer v každej oblasti, v každej ľudskej činnosti a jednoducho bol to taký impulz pre ekonomiky vo všetkých, takmer vo všetkých krajinách, že to bolo obrovským prínosom a znamenalo to, samozrejme, aj, aj veľa nových pracovných miest.

    Ale to neznamená len nové materiálne hodnoty, alebo že to musia byť len nejaké výrobky, ktoré dávajú prácu ľuďom. Jednoducho, môžu to byť aj nemateriálne hodnoty. A v prípade tých policajtov, je to práve bezpečnosť. Oni sa usilujú o bezpečnosť, a to je ich poslanie v krajine, a preto si ich vážime. Ale takou hodnotou je aj solidarita.

    A o tej som chcel povedať aspoň jednu-dve vety aj teraz, lebo solidarita je nenahraditeľná hodnota najmä v ťažkých časoch, teraz. Keď niet práce pre každého, kto by chcel pracovať. A preto tí, ktorí jej majú veľa, tak mali by ju posunúť ďalej.

    Veď preto niektoré ľavicové vlády v Európe znižujú týždenný pracovný čas, preto, aby sa dostali k tomu sústruhu alebo k tomu výrobnému prostriedku aj iní ľudia, ak výrobca má zákazky, ak potrebuje vyrábať.

    Preto niektorí napríklad posúvajú hranice odchodu do dôchodku, ale nie ako, ja myslím opačným smerom, že aby ľudia kratšie pracovali a aby, to znamená, bola potreba alebo bolo viac roboty pre tých, ktorí sú dnes možno mladí a sú nezamestnaní. Preto sa navrhuje v pracovnej legislatíve forma zamestnávania na skrátený pracovný čas.

    Job sharing, to, čo robil jeden človek, tak môžu robiť dvaja. Napríklad dve ženy po materskej dovolenke. Alebo práca z domu. Proste to všetko sú výrazy a prejavy solidarity tých, čo prácu majú, s tými, čo prácu nemajú.

    A aj preto KDH zdôrazňuje ten princíp, že jeden mandát stačí. Aj keď sa to niekomu nepáči, ale naozaj, veď predsa keď niekto má štyri zamestnania a štyri platy, tak ja za tým vidím, že to by mohli byť štyri príjmy štyroch živiteľov rodín. Ani by mi nevadilo, keby to boli smeráci, alebo ja neviem niekto z opozície, ale princíp je ten, že niekto má veľa roboty a má preto veľa peňazí a v jeho blízkosti sú ľudia, a vzdelaní ľudia, ktorí sa preto nemôžu zamestnať, lebo ich k tomu tí, ktorí by to mohli urobiť, nepustia.

    A ja si z minulosti veľmi rád pripomínam tú zásadu, možno si to pamätáte aj vy ostatní, že keď bolo ťažko vo vojne, tak v senáte poslanci za ľudovú stranu urobili také gesto voči slovenskej verejnosti, že ak ich manželky boli zamestnané, tak jednoducho prestali pracovať. Uvoľnili svoje miesto niekomu inému, kto možno prišiel o živiteľa rodiny. A to sa mi zdá byť výraz solidarity a najmä, keď je kríza, tak to je úplne na mieste.

    A vrátim sa teraz k tomu, že nie kríza je na vine tomu, že na Slovensku tej roboty je menej. Aj kríza, ale má na tom podiel aj vláda a samozrejme aj poslanci, keď schvaľujú niektoré veci. Vláda si vystačí aj sama, lebo také tie tendre šité na mieru alebo dotácie svojim a tak vo veľkom, k tomu nepotrebujú ani parlament, ale takto pri zákonoch, ako je tento napríklad, budú potrebovať vaše hlasy.

    A priznám sa, že je to absurdné, že zákon, ktorý má slúžiť na rast zamestnanosti, tak vy ho navrhujete v podobe, ktorý bude tu nezamestnanosť v niektorých ohľadoch zvyšovať. A práve pre to, čo hovorila kolegyňa Jurinová alebo aj pán poslanec Beblavý. No tak ak na Slovensku sa bude klientelizmus a korupčné prostredie zväčšovať, tak to bude prispievať k rastu zamestnanosti? Naopak, aj doteraz ako všade, proste korupcia a klientelizmus je príčinou ekonomického úpadku. Je príčinou biedy väčšiny. Samozrejme, že sú ľudia, čo na biede profitujú, ale jednoducho ekonomický rast, čo je náš verejný záujem, predpokladám celej krajiny, ten by si vyžadoval iné správanie.

    Konkrétne, a zasa sa budem možno teraz opakovať, ale o to kratšie budem preto hovoriť, že to už povedali aj moji predrečníci, to je práve v tej drobnosti, že keď sú podmienky, že máte nárok na nejaký príspevok, či ste študent, absolvent školy a máte záujem o absolventskú prax, alebo ste zdravotne postihnutá osoba a zamestnávateľ chce vaše miesto udržať, aj keď je kríza, ťažká doba, a nie ste preňho takým prínosom možno ako niekto, kto je úplne zdravý. Alebo ste možno osoba a chcete živnostníčiť ako samostatne zárobkovo činná osoba, a chceli by ste získať ten štartovací príspevok, aby ste mohli podnikať, alebo, alebo ktokoľvek, každý, kto je znevýhodnený na trhu práce. No jednoducho, dnes budú v rukách smerákov.

    Poslanec Beblavý to vyrátal celkom presne. Síce pani Vaľová sa pokúša dementovať, že veď to tak nebude. No uvidíme, veď Šumný to bol, teda Šumný, pán minister veľmi dobre pozná toho človeka, že kto bol váš kolega. A keď on povedal, že tridsať percent tých peňazí sa v takomto režime strácalo, tak, vy sa k tomuto chcete vrátiť. A preto je to zásadná zmena, ktorá poškodí prostredie, ktoré by sa malo skôr zlepšovať, respektíve ktorému by sme mali pomáhať, aby bolo viac naklonené vytváraniu pracovných miest. Nejde o malé čiastky.

    Na tento rok sme schválili na aktívne opatrenia trhu práce 168 miliónov a z toho cez výbory pre otázky zamestnanosti pri úradoch práce pôjde 124 miliónov. To je 75 percent. A tak to máte naplánované aj na rok 2014, 2015. Zhodou okolností je to zasa 400 miliónov eur.

    Štyristo miliónov eur, došli sme k takému číslu ako pri paroplynovom cykle. A to mala byť suma, ktorú mala dostať nejaká skupina za pätnásť rokov. Tuto to je na tri roky. Jasné, že to nebude tak ako pri tom paroplyne, lebo tuto budú musieť vzniknúť nejaké miesta, ale, no rátajte, tridsať percent z takej sumy, ak Šumný mal kvalifikovaný odhad, tak to sú proste hrozné sumy.

    Čiže výsledkom nebude viac pracovných miest, ale viac korupcie a klientelizmu. Tie príspevky, ktoré rušíte, lebo boli neefektívne, neúčinné, zneužívali sa, alebo teda nikto o ne nemal záujem a že sa rušia, prosím. To, že dokonca aj meníte, napríklad príspevok na začatie vykonávania SZČO, že bude iný, že bude nižší, že sa zjednoduší výška jeho, spôsob jeho výpočtu, že aj zníži sa príspevok na absolventskú prax, prosím. Veď je kríza. Tak samozrejme, že teda musíme za menej peňazí usilovať o viac muziky. Že pomáhate napríklad znižovaním byrokracie úradom práce, no veď to je zaujímavé, k tomu aspoň jednou vetou.

    Keď sme boli v sociálnom výbore pred rokom, tak sme riešili petíciu pracovníkov úradov práce. Niekoľko tisíc pracovníkov úradov práce bilo na poplach, že sa už nedá pracovať v takých podmienkach a za takých podmienok, v akých oni musia pracovať. Jedno z riešení je, keď im nemôžete pridať v ohodnotení, že im zmenšíte bremeno. Aj tak sa dá. To znamená, budú mať menej klientov, menej povinností, a tak snáď tam bude väčšia pohoda a budú sa môcť venovať klientom, ktorí si to vyžadujú, a budú môcť pracovať aj na individuálnych akčných plánoch a podobne.

    Čiže prosím, nie som proti. Veď zase, keď možno bude viac peňazí aj na ich odmeňovanie, tak možnože budeme zase môcť vylepšovať ten systém a sprísňovať, aby sme zasa príliš nepovolili opraty tým, ktorí by sociálny systém cez úrady práce chceli zneužívať.

    Jedno ale čo mi tiež vadí ako pani poslankyni Jurinovej, že z tých príspevkov, ktoré rušíte, vypadol aj príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. A tu sa krátko zastavím, § 52a. Slovensko má obrovské rezervy práve v oblasti služieb. A nemyslím tým len poskytovanie sociálnych služieb, že sú tu tisíce ľudí, ktorí na ňu čakajú , alebo že táto služba je nedostupná pre tisíce ľudí. A v podstate keby ste to, sme to spoločne zorganizovali, tak by to znamenalo nielen uspokojenie tejto potreby, ale zároveň aj tisíce nových pracovných miest. Ale ja myslím aj na tie trhové, nielen netrhové služby.

    Lebo porovnanie Slovensko verzus ostatná Európa, myslím tým na Západ, je, že tam pracuje v sektore služieb takmer sedemdesiat percent zamestnancov. U nás je to šesťdesiat percent. No a samozrejme, že tej roboty je dosť, veď len sa treba pozrieť okolo seba. Teraz sa síce sneh topí, ale pred pár dňami bolo celé Slovensko pod snehom. Aj to je robota!

    Pán minister možno čaká na jar. Aj ostatní ministri jeho vlády, že budú potom sezónne práce. Veď ale aj toto je sezónna práca, len ju musia tí, čo sú pri moci, ju musia organizovať.

    Pán minister, držím vám palce. Tento návrh zákona poslanci za KDH nepodporia. Práve pre tú zásadnú pripomienku, že z doteraz nárokovateľných príspevkov robíte fakultatívne. A je to návrat späť k prostrediu, ktoré sa vyznačovalo korupciou, klientelizmom. A to nepovedie k vyššiemu ekonomickému rastu, naopak. Pozorujeme, počúvame každý deň jóbové zvesti, že prognózy sa zhoršujú. Čiže vráťte to iným smerom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Iba také dve poznámky. Ja som si pomohla možno z internetu. Zacitujem jednu vec. Čo je to dobrovoľníctvo? Je to neplatená činnosť vykonávaná z vlastnej vôle v prospech druhých. Myslím si, že tým som povedala všetko. A tým všetko bolo povedané, ako sa dobrovoľníctvo definuje.

    A druhú vec, pán Brocka, by som chcela povedať, ste boli minister práce a radíte pánovi ministrovi, že treba odpratávať sneh, že to Európu a Slovensko vytrhne z nezamestnanosti. No to skutočne!

    Tak ja vám tiež prečítam od renomovaného ekonóma, ktorý píše: "Nezamestnanosť v Európskej únii je najvyššia za posledných dvadsať rokov. Málo kupujeme, pretože je kríza. A keď sa pozrieme na etikety, čo kupujeme, tak sú to väčšinou výrobky ktoré sú vyrábané mimo Európskej únie, v ázijských štátoch. A tam sa sťahuje biznis, tam sa sťahuje práca. Čiže mimo Európsku úniu. Zadlženosť štátov, musíme šliapať na brzdu verejných výdavkov. Aj to sa prejavilo obrovsky v raste nezamestnanosti." Čiže ja si nemyslím, že ak je tak obrovská kríza v Európe a ak skutočne nám odchádzajú firmy a tak ďalej, tak musíme nielen nám, v celej Európskej únii, ja som to pred chvíľou prečítala, lebo všetko sa vyrába, ale ten ekonóm to tam cituje ďalej. Pretože práca v Európe začína byť drahá. Pretože opatrenia máme ekologické a tak ďalej, a tak ďalej, ale nebudem to rozvíjať.

    Tak chcem povedať, že nie je to chyba našej vlády. A už neverím tomu, aj keď si myslím, že sneh odpratávať treba, určite tieto opatrenia aj my využijeme v samospráve, ale nemyslím si, že sneh nás vytrhne z biedy. A že by to bolo hlavné opatrenie ministerstva práce, to si určite takisto nemyslím.

    Takže nie je to chyba nášho ministerstva, ale Európska únia má najvyššiu nezamestnanosť za posledných dvadsať rokov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážený pán kolega, skúste nefilozofovať. A neprognózujte. Naozaj vám to nejde. Keď chcete hovoriť, hovorte k veci. Vy ste tu prierezovo spomenuli všeličo, ale k tomu, o čom sa ideme baviť, ste skoro nepovedali nič.

    Druhá poznámka na adresu toho, že pani Vaľová tu niečo zopakovala. No opakovanie je matka múdrosti. A toto je dosť vážny zákon na to a vidím, že ho treba zopakovať nielen dvakrát, ale určite viackrát.

    Tvrdíte, že ste aj vy chceli zmeniť mnohé veci. No to tvrdíte vždy, keď my niečo predložíme, že ste aj vy ste to chceli, len ste to neurobili. Mali ste málo času? No nemali ste povaliť vlastnú vládu, boli by sme videli, čo by ste urobili.

    K slovu solidarita. Viete, použili ste tu pekný príklad z minulosti. Ja vám uverím vtedy, keď polovičku z vášho platu, a za dvadsať rokov ste už mohli mnohým ľuďom pomôcť, keby ste to niekomu darovali, vtedy budem vám veriť, že hovoríte o solidarite naozaj úprimne.

    A posledná poznámka, bez toho, že by som chcel niečo znevažovať, to si nedovolím. Ale minule ste spomínali, že ste si svoje vystúpenie pripravovali v aute, tak toto dnešné naozaj neviem kde. Pri všetkej úcte k vám a ku KDH, ak je toto stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia k predkladanému návrhu zákona, tak je mi vás naozaj veľmi ľúto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Brocka, pán minister, myslím, minulý týždeň sa vyjadril, že novela nemá nič spoločné s konsolidáciou verejných financií. Ja som presvedčená, že jedným z dôvodov takéhoto vyjadrenia pána ministra sú aj takzvané výbory, také malé sociálne regionálne rady vlády. A keď som rozmýšľala, že kde sa táto novela, tento návrh zákona, kde sa láme jeho charakter, tak som našla tu ten bod zlomu, pretože tento návrh zákona bude skutočne a je ušitý pre blízkych a preto, aby sa rozšírila možná korupcia. Aj preto, že mnohé obligatórne návrhy z pôvodného zákona sa menia na fakultatívne návrhy. A taká ďalšia charakteristika tohto návrhu zákona je aj tá a súvisí s tou obligatórnosťou mnohých ustanovení a ich zmenou, že umelým spôsobom sa vylepšia aj štatistiky nezamestnaných. A možno aj o toto ide.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Sú takí žiaci v triede, ktorí si po výklade pani učiteľky zapamätajú vždy to najnepodstatnejšie, napríklad keď povie pani učiteľka nejaký príbeh alebo nejakú epizódu, aby zobudila tých, čo driemu. Ak ste si vy, pani Vaľová, zapamätali len to, čo som o tom snehu hovoril, tak vám chcem povedať, áno, máte pravdu, že sneh Slovensko z biedy nevytrhne. Ani som to tak nemyslel. Berte to ako vtip.

    Ale vážne, k dobrovoľníckej činnosti, k dobrovoľníckej službe, prosím vás, to je činnosť, to je práca z hlbších pohnútok, ako je zárobok. A na Slovensku je toľko oblastí, v ktorých potrebujeme, aby sme dostali ľudí, aby tam išli z hlbších pohnútok ako za plat. Napríklad do rómskych komunít, napríklad práca s deťmi, s mládežou po škole, ako mimoškolskej činnosti, alebo práca s ľuďmi na okraji spoločnosti, s bezdomovcami v každom meste, čiže toto je priestor z oblasti služieb, kde naozaj by sme mohli a v zákone bol taký príspevok a teraz odtiaľto vypadne.

    No a k pánu Jasaňovi. Pán kolega, len zopakujem to, čo bolo to podstatné v mojom vystúpení. Oznámil som, že poslanci za KDH tento návrh zákona nepodporia a uviedol som aj hlavné dôvody. A spomeniem ten jeden hlavný, že týmto návrhom zákona vraciate zmenou opatrení aktívnej politiky trhu práce do prostredia, ktoré bude viac klientelistické a viac korupčné, a to určite nepovedie k vyššej zamestnanosti.

  • Ďakujem, ďalšia prihlásená do rozpravy za klub SaS pani poslankyňa Lucia Nicholsonová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, dámy a páni, ja začnem tak pozitívne, sa prihovorím pánovi ministrovi. Ja mu závidím niekedy, lebo on má na tom ministerstve strašne schopných ľudí. To sú naozaj tvoriví ľudia, ktorí majú veľmi veľa poznatkov, keďže tam dlho pracujú, z tej aplikačnej praxe a ja som sa tešila na tento návrh zákona, pretože som si myslela, že tam viac bude badať rukopis týchto schopných ľudí, pretože aj my s pánom exministrom Mihálom sme niekoľkokrát s týmito schopnými úradníkmi sedeli nad novelou zákona o službách zamestnanosti. O to viac mi je ľúto, že v niektorých tých veciach, ktoré meníte, badám rukopis týchto schopných úradníkov, ale väčšina, pri väčšine ste sa nezdržali a nedali ste proste na tú ich tvorivosť, na tie ich skúsenosti, ale vtlačili ste do toho ten vlastný -izmus, tie vaše istoty a vznikol z toho paškvil. A ja sa v tomto mojom príspevku budem venovať tej, tej horšej časti toho, čo nám tu predkladáte.

    Vo vašej dôvodovej správe okrem iného píšete, že zámerom návrhu je prehodnotiť obligatórnosť nástrojov tak, aby nedochádzalo k neefektívnemu využívaniu a k zneužívaniu. A tak si predkladatelia povedali, že efektívnosť a nezneužívanie príspevkov docielia tým, že z obligatórnych príspevkov urobia fakultatívne. O tom už hovorilo niekoľko z mojich predrečníkov a ja musím povedať, že podľa mňa je to najhoršia z možných ciest. Vy totiž naozaj týmto spôsobom otvárate priestor na ešte väčšie zneužívanie, priestor pre podvodníkov, priestor pre špekulantov, ruší sa tým adresnosť tých príspevkov, otvárate ten priestor pre korupciu a klientelizmus.

    Posúdenie vzniku na nárok, posúdenie vzniku nároku na fakultatívny príspevok totiž ponechávate na subjektívnom posúdení úradníka, v lepšom prípade úradníkov, proste niečo, čo ste nazvali výborom pre otázky zamestnanosti, kde, samozrejme, že budú sedieť, ja som ich nazvala tak pracovne, že až takí regionálni zemepáni na miliónoch eur, ktoré budú rozdeľovať, samozrejme, podľa nejakého subjektívneho kľúča, do ktorého len málokto bude vidieť a ktorý sa nám bude veľmi ťažko nejakým spôsobom investigovať alebo kontrolovať a podobne. Skutočne si myslím, niekoľkokrát to odznelo, tie slová sa tu opakujú stále dookola, podľa toho, kto vystupuje, či poslanec z opozície, alebo z koalície. Tí, čo sú z opozície, tak hovoria neustále o otváraní priestoru pre korupciu a klientelizmus. Ja by som naozaj chcela vidieť, ako sa zmenou statusu niektorých príspevkov docieli šetrenie verejných financií, pretože podľa mňa idete minúť tie isté peniaze, akurát že zmeníte poberateľov. Jednoducho povedané, podľa mňa naozaj hrozí, že peniaze pôjdu vyvoleným a nie tým, ktorí tieto peniaze budú naozaj potrebovať. To je o tej adresnosti, o ktorej som hovorila.

    Ja chápem, čo tým sledujete, tým, že prenechávate tú zodpovednosť na výbory. Vy ste sa poučili z minulosti a podľa mňa tým sledujete to, že keď sa aj v budúcnosti prevalí škandál typu sociálne podniky, tak tí najmocnejší vo vláde, napríklad pán minister alebo pán premiér, budú mať čisté ruky, pretože povedia, že to rozhodoval ten výbor a v tom výbore, samozrejme, bude platiť nejaká kolektívna vina. Tak sa to na Slovensku nosí. Samozrejme, že je možné predpokladať, že v tom výbore budú lokaji, ktorí budú celkom poslušne, celkom poslušne počúvať to, čo im zhora bude niekto diktovať a tuto naozaj viem, o čom hovorím. Lebo my keď sme nastúpili na ministerstvo a sme našli vlastne tie, tie pozostatky, tie hrôzy z tých čias minulých, aj niektorí úradníci teda sa priznali k tomu, ako postupovali napríklad pri prerozdeľovaní eurofondov, že dostali zoznamy žiadateľov, ktoré museli podporiť. A tak sa stalo, že ste napríklad dali 700-tisíc eur na jednu bezzubú analýzu, ktorá mala analyzovať prácu úradov práce a z nej sme sa napríklad dozvedeli to, že na chodbách niektorých úradov práce smrdí alebo že úradníci úradov práce nemajú menovky na odevoch. A tak sa stalo aj to, že ste zhruba 700-tisíc eur dali futbalovým klubom, aby školili Rómov, ako si založiť vlastný biznis, Rómov z osady, a keď sme vykonali šetrenie na mieste, tak sme zistili, že, samozrejme, za tých 700-tisíc sa neuskutočnilo ani jedno jediné takéto školenie.

    Ja teda musím povedať úplne úprimne, že ja som plne za prehodnotenie aktívnych opatrení na trhu práce, pretože na Slovensku nefungujú, zlyhávajú, a to dlhodobo. A priznávam sa bez mučenia a ešte predtým, ako sa do mňa pustíte vo faktických poznámkach, že k prehodnoteniu a systémovej zmene malo prísť už dávno, napríklad aj za nášho pôsobenia. Nebudem sa nijako vyhovárať, keď poviem, že tu, ten zákon sme mali otvorený, pracovali sme na tej novele, sme to nestihli, to nie je výhovorka, pretože aj mne samej to pôsobí hlúpo ako ospravedlnenie, to nás neospravedlňuje, ale musím povedať, že my sme k tomu pristupovali naozaj systémovo, s racionálnym pohľadom. Prikláňali sme sa skôr k úplnému zrušeniu niektorých príspevkov alebo k sprísňovaniu podmienok pre vznik nároku na príspevky a ja si myslím, že toto je jediná efektívna cesta. Sprísniť podmienky pre získanie nároku a zvýšiť a lepšie nastaviť kontrolné mechanizmy. To vy v tomto návrhu nerobíte.

    Okrem iného rušíte mesačnú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Chcete tým, chcete tým znížiť administratívnu náročnosť a odbremeniť poddimenzované úrady. Ja sa ale pýtam, že či viete, čo tým na druhej strane spôsobíte? To bude až už absolútna podpora a absolútna zelená čiernej práci na Slovensku, ktorej sa už dnes darí až-až, by som povedala. Jediná povinnosť nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných voči štátu bola hlásiť sa raz za mesiac na úrade. Pre človeka, ktorý ani nikdy nepracoval, to bola jeho jediná povinnosť v živote vôbec. Žiadnu inú povinnosť od neho nikto neočakával za to, že tento štát ho dlhodobo živí. Ja sa pýtam, či je to také strašné, zdvihnúť raz za mesiac zadok a odpraviť sa na úrad práce. Tým sa ten človek napríklad socializoval. To je veľmi dôležitý aspekt toho všetkého, že sa musel obliecť, že musel nasadnúť na ten autobus a že musel ísť medzi ľudí.

    V iných krajinách, len pre vašu informovanosť, idú presne opačným smerom. Ja som mala tú možnosť byť pri zavádzaní českého modelu, kde oni náhodným spôsobom počítačovým generujú návštevy na úradoch práce. Ten človek, ktorý poberá podporu od úradov práce, od štátu, je doslova molestovaný tými návštevami. Oni musia v utorok prísť o 9.00, v stredu o 14.00, vo štvrtok napríklad o 15.00 a toto je jediný účinný mechanizmus, ako nepodporovať čiernu prácu. A, samozrejme, majú to aj ostatné krajiny alebo teda viacero z krajín európskej dvadsaťsedmičky.

    Ja už ani nehovorím o tých, ktorí u nás poberajú dávky v hmotnej núdzi a pracujú a častokrát aj načierno, teda vo Veľkej Británii alebo v iných krajinách, tí naozaj potom, keď to schválite, budú môcť začať úplne pokojne spávať. Rušíte povinnosť úradov raz za mesiac ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce. To je úplne v protiklade s tým, že štát by mal začať odmeňovať aktívnych a trestať pasívnych. Okrem toho sa chcem opýtať, že koľko z dlhodobo nezamestnaných má prístup napríklad na internet, aby mohol zistiť, aké sú jeho možnosti zamestnať sa v tom danom regióne. Pre koľkých z tých dlhodobo nezamestnaných tá návšteva toho úradu práce bola jediná možnosť, ako aspoň pozrieť na tú informatívnu tabuľu a zistiť, či sa tam náhodou nejaká tá pozícia nenachádza.

    Okrem iného tiež rušíte povinnosť úradov sledovať proces adaptácie uchádzačov o zamestnanie v zamestnaní a informačno-poradenské služby budú úrady po novom poskytovať zamestnávateľovi až po tom, ako posúdia vhodnosť tohto kroku samotné úrady. Toto je úplne mimo filozofie prepájania sociálnych služieb so službami zamestnanosti, čo je jediný funkčný model vo vyspelých krajinách Európskej únie. Ako príklad uvediem Veľkú Britániu, kde agentúry v prvom rade pracujú so zamestnávateľom a vytvárajú mu support v tom, aby dokázal udržať v zamestnaní človeka, ktorý počas nezamestnanosti stratil pracovné návyky a podobne. Bez nich, bez týchto agentúr, bez tých služieb zamestnanosti a sociálnych služieb, ktoré tie agentúry poskytujú zamestnávateľovi, by neboli schopní toho človeka nie že zamestnať, ale udržať v tom zamestnaní.

    Ja nehovorím, samozrejme, že naše úrady práce to robili stopercentne, samozrejme, že nie, ale namiesto toho, aby ste prišli s nápadom, ako zlepšiť tento model, idete ho zrušiť úplne. A tomu nerozumiem. Pýtam sa, či máte potom nejakú koncepciu ďalšieho fungovania odborov služieb zamestnanosti na našich úradoch, alebo či sa ideme úplne vzdať akejkoľvek ich opodstatnenosti bez toho, aby sme sprivatizovali trh služieb zamestnanosti a pustili do toho súkromné agentúry. Tá posledná vec, ktorej sa dotknem len letmo...

  • Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Prosím vás o kľud v rokovacej sále, ešte zatiaľ prednáša pani poslankyňa. Ešte raz opakujem, prosím vás o kľud v miestnosti.

  • Niekde to viazne. Ja by som vás fakt, kolegovia, poprosila, mne sa dosť ťažko rozpráva. Ja som dosť chorá, tak keby ste mali takú úctu, to by som naozaj strašne ocenila.

    Posledná vec, ktorej sa letmo dotknem, ja už naozaj končím, je zníženie príspevku na absolventskú prax. Toto podľa mňa tiež nie je cesta. Toto je kozmetická úprava niečoho, čo v tejto krajine proste absolútne zlyháva, vôbec neplní svoj účel a je zneužívané. Pretože podľa mňa mladým absolventom nepomáha vôbec. A komu pomáha, to sú špekulantské firmy, ktoré cez absolventskú prax vykrývajú pozície, do ktorých sa im nijakým spôsobom nechce investovať. To je jeden príklad príspevku, ktorý by som určite nešla nijako naprávať, ale rovno by som to zrušila. Ja chápem, že to je také kupovanie si akože tých zamestnaných a znižovanie nezamestnanosti, ale podľa mňa je to naozaj neefektívne a strašné plytvanie verejnými financiami.

    Tento zákon, pán minister, nie je dobrý. A mňa to desí o to viac, že aj z tých posledných medializovaných informácií sa dozvedáme, že vy ste vlastne riešenie nezamestnanosti v tejto krajine vtesnali do nákupu reklamných predmetov a tvrdíte, že takýmto spôsobom riešite publicitu, ktorá sa musí riešiť pri Európskom sociálnom fonde. No ja vám hovorím, že sú aj oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako riešiť tú publicitu pri Európskom sociálnom fonde. A musím povedať, že ma to desí o to viac tento návrh, ktorý ste nám predostreli, že viacero veľkých investorov je na odchode zo Slovenska práve kvôli zmenám v odvodoch a Zákonníku práce, ktoré urobila táto vláda.

    Nedávno som inak čítala na margo tohto veľmi zaujímavý článok o tom, že oveľa jednoduchšie už je podnikať v africkej Etiópii ako na Slovensku. A ja si myslím, že to je naozaj už také to červené blikajúce svetielko, ktoré by nám všetkým malo zapnúť a by som naozaj očakávala, že na všetky tieto hrozivé správy, ktoré nám dennodenne v rámci nezamestnanosti rastúcej prinášajú médiá, že trošku zodpovednejšie budete pristupovať k takému dôležitému zákonu, ako je zákon č. 5 o službách zamestnanosti. Ja chápem, že napriek tomu všetkému, čo tu bolo prednesené, nie teraz mnou, ale mojimi kolegami, vy to pravdepodobne posuniete do toho druhého čítania. Takže nám nezostáva nič iné, iba prísť s nejakými dobrými pozmeňujúcimi návrhmi, aby sme zachránili aspoň to, čo sa zachrániť dá.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni. Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, vaše vystúpenia sú len zavádzajúce, klamlivé, osočujúce a podobne. Ja sa spýtam. Koľko ste dokázali urobiť vy za uplynulé vaše vládne obdobie? Jednu-jedinú výzvu. Čo ste urobili? Bola vrátená Úradom pre verejné obstarávanie a 20-tisíc je nenávratne preč, ktoré ste vyplatili odborníkovi, ktorý vám to pripravoval. Necháte si ich zosobniť alebo ich zaplatíte vy, pani, pani Nicholsonová? To je jedna vec.

    Druhá vec. Pokiaľ ide o sociálne podniky. Hľadali ste názov, iný názov spolitizovaných sociálnych podnikov a hľadali ste riešenia, lebo viete veľmi dobre, že je to jediná možnosť, ako si pomôcť s dlhodobou nezamestnanosťou. Pani Nicholsonová, prijali ste retroaktívne usmernenia v rámci čerpania Európskeho sociálneho fondu, z ktorého sa minister v súčasnej dobe nevie dostať. Viete, musím vám úprimne povedať, a nie je to len táto oblasť. Keby sme zablúdili do sociálno-právnej ochrany, tak vaše pôsobenie je otrasné a zničujúce.

  • Ja len jednu vetu. V komisiách pre zamestnanosť by mali sedieť zástupcovia ZMOS-u, zástupcovia zamestnávateľov, čiže primátori, starostovia, poslanci Prešovského samosprávneho alebo Košického samosprávnych krajov. Vy ste ich nazvali, že sú to lokaji. Vážená pani Nicholsonová, sú to ľudia volení občanmi a takúto hrubú urážku, že vy ich nazvete, že tam budú lokaji! Viete čo, ja si myslím, že tí primátori, keď to počuli, tak vám poviem, že urobili si svoj názor a nielen primátori, ale aj zástupcovia zamestnávateľov a takisto poslanci. Tak si o vás určite urobili názor. Ja by som si to v živote nedovolila volených zástupcov nazvať lokajmi. To je všetko.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, skončili ste tou vami často opakovanou vetou, že investori odchádzajú zo Slovenska kvôli Zákonníku práce a daniam a odvodom. Ja som si dal tú prácu a v decembri som vystúpil s podrobným zoznamom všetkých firiem, ktoré ohlásili ku koncu roka 2012 prepúšťanie. A neviem, či ste tu boli, alebo nie, ale prečítal som aj dôvody, prečo odchádzajú, tak, ako ich formulovali tieto firmy. Ani jedna z tých spoločností, ktoré ohlásili prepúšťanie ku koncu roka 2012, neargumentovala Zákonníkom práce, neargumentovala zvýšením daní a odvodov, ale argumentovali poklesom objednávok a poklesom dopytu. Ak tu niekto argumentuje Zákonníkom práce, tak sú to poslanci opozície a predstavitelia lobistických zväzov. Mám napríklad na mysli zamestnávateľov. Títo pravidelne vystupujú s týmito argumentmi. Ale sú to, opakujem, poslanci opozície a predstavitelia lobistických zväzov. Samotné firmy, ani jedna, tak, ako som ich prečítal, neargumentovala tým, ako ste argumentovali vy, pani poslankyňa. Ale, samozrejme, predpokladali sme, aj sme to avizovali, že nájdu sa firmy, ktoré z dôvodu poklesu objednávok budú chcieť prepúšťať, ale budú argumentovať práve Zákonníkom práce. A tie firmy sa nájdu preto, lebo tu vytvárate také zdanie, že ten Zákonník práce to je taká dobrá výhovorka pre zamestnávateľov, aby to vysvetlili svojim zamestnancom, že nemajú objednávky. Ale nie, že my nemáme objednávky, ale to tá zlá vláda. To tá zlá vláda a ten zlý Zákonník práce spôsobili, že vás prepúšťame.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ja si ctím ženy, takže mám len jednu otázku a jedno konštatovanie. Prepúšťanie nie je tak, ako vy tvrdíte, kvôli Zákonníku práce. Ale viete, prečo firmy prepúšťajú zvyčajne? Znižujú vlastné náklady a za každých okolností sa snažia udržať si svoj zisk. To je hlavný dôvod, prečo prepúšťajú. Takže nerozprávajte tu o tom, čo nie je pravda. A potom tá otázka. Skúste mi, prosím vás, a nielen mne, povedať, koľko peňazí ste naplánovali na politiku zamestnanosti? Aké opatrenia ste prijali a realizovali, aby sa zlepšila?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Rád by som podporil svoju kolegyňu a naozaj, tento zákon predložený pánom ministrom Richterom je nevyužitá príležitosť. Je tam vidno určitý, určitú kontinuitu, určitú snahu o nadviazanie na to, čo sme pripravovali na ministerstve práce v roku 2011 a začiatkom roku 2012. Je tam vidno, je tam cítiť určité racio v tom, že niektoré príspevky sa v praxi ukázali ako nepoužiteľné, zneužívateľné, zbytočne sa na ne míňa veľa prostriedkov. Ale konečný výsledok je, bohužiaľ, veľmi rozpačitý. Neviem, či sa to podarí napraviť v druhom čítaní. Možno áno, možno nie. Záleží na ochote počúvať, či v tejto rozprave, či v rámci diskusie na výboroch a v druhom čítaní ako takom. Čiže je možné ešte čo-to zlepšiť. Ale napríklad idea, aby nezamestnaní nemuseli sa chodiť hlásiť na úrady práce, to, keď počuli ľudia v regiónoch, čo navrhujete, pán minister, tak sa smejú, až sa za bruchá chytajú. Na to sa už úplne tešia evidovaní nezamestnaní ako pekne v pohodičke si budú môcť chodiť na fušky, či do blízkej, alebo vzdialenejšej cudziny. To sa vám skutočne vydarilo!

  • Ja si dovolím zareagovať na pani poslankyňu iba v jednej veci, kedy pomenovala členov výborov na úradoch práce lokajmi a zemepánmi. Ja uvediem iba stručne konkrétny prípad z Úradu práce v Banskej Štiavnici, ktorý na projekt, Národný projekt 21 dostal 11 žiadostí, z toho 10 žiadostí bolo schválených bez problémov. Jedna žiadosť preto nebola schválená, že nebola v súlade so zákonom, ale po prehodnotení sa to bude znovu riešiť. Na Národný projekt 20, ktorý podporuje zamestnávanie nezamestnaných v samospráve, bolo podaných celkom deväť žiadostí a všetkých deväť žiadostí bolo aj kladne vyriešených. Takže to je príklad z praxe, ktorý hovorí za všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. K pani poslankyni Tomanovej. No, my sme museli hľadať iný názov pre sociálne podniky, aby sme sa na pôde Európskej únie nemuseli hanbiť za tie vaše sociálne podniky. Naozaj neviem, o akých 20-tisícoch to hovoríte. Ja by som len chcela pripomenúť 11 miliónov na sociálne podniky a samozrejme, tých škandálov, ja som nejaké už spomenula aj v tom vystúpení, tých škandálov bolo oveľa viacej, ale na to mi nebude stačiť faktická. To by chcelo samostatné vystúpenie v rozprave.

    Pani poslankyňa Vaľová, pri všetkej úcte k vám, mne úplne stačí, že ste povedali, že na tých zasadnutiach tých výborov sa zúčastňujete aj vy. Napokon aj vy ste v tej lokálnej politike priamo zvolená občanmi, ale tuto niekedy v pléne pri tých hlasovaniach sa mi tiež zdá, že sa správate ako lokaj SMER-u.

    K pánom poslancom. O tom, že Slovensko sa krokmi tejto vlády dostalo medzi krajiny s tým najhorším podnikateľským prostredím, o tom, to nehovorím ja. To hovoria zamestnávatelia, strategickí zamestnávatelia. Samozrejme, stáva sa to už aj takým verejným tajomstvom medzi EÚ dvadsaťsedmičkou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o prerokovanom bode, ktorým je vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, tlač 277. Pán poslanec Puci bude uvádzať toto hlasovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 277.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec, a to pán predseda výboru Huba. Podal pozmeňujúci návrh, ktorý má celkovo 9 bodov. Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 16, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch 1 až 16. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 86 za, 48 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ako jediný v rozprave vystúpil pán poslanec Huba. Keďže jeho návrh odznel dnes, dajte, prosím, pán predseda, najskôr hlasovať o skrátení lehoty na jeho prerokovanie.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 2 sa zdržali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hubu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 49 za, 76 proti, 13 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení vládneho návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 58 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok a s odporúčaním gestorského výboru prerokovaný zákon schváliť.

  • (Hlasovanie) 139 prítomných, 80 za, 59 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

    Dámy a páni, to bol jediný prerokovaný bod.

    Ešte predtým, ako budeme pokračovať v prerušenej rozprave, chcem vám navrhnúť alebo predložiť dva návrhy na úpravu programu 14. schôdze. Chcem vás požiadať o súhlas so zaradením bodov 23 a 24, sú to zákony č. 139 o omamných látkach a zákon č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré bude predkladať pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská na utorok budúci týždeň od 9.00 hodiny. To znamená 23 a 24 zaradiť fixný termín budúci utorok od 9.00 hodiny.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon. Dobre, tak po prerokovaní, ospravedlňujem sa. Takže po prerokovaní termínovaných bodov, to znamená, bodoch 17 až 21, ktoré predkladá pán minister spravodlivosti, by sme pokračovali potom dvoma bodmi, ktoré som uviedol a to sú dva body, ktoré bude predkladať pani ministerka zdravotníctva. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne a ešte jeden návrh. Vzhľadom na to, ako prebieha rozprava, chcem dať návrh, aby sme zajtra rokovali do 15. hodiny bez hlasovania. A hlasovať o prerokovaných bodoch budeme až v utorok o 11. hodine a o 17. hodine, tak ako máme schválené. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 17.20 hodiny a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Poprosím pána ministra práce Jána Richtera, aby zaujal svoje miesto. Za klub strany MOST - HÍD je písomne prihlásený pán poslanec Nagy. Pán poslanec nie je prítomný, stráca poradie. Takže poprosím pána poslanca Mihála. Dámy a páni, poprosím vás, budeme pokračovať v rozprave.

  • Zaznievanie gongu.

  • Máte slovo, pán poslanec, nech sa páči.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Novotný, poprosím vás, buďte taký dobrý.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo, ďakujem. Dobrý deň prajem. Áno, pán minister, dobrý večer prajem, dobrý večer panie kolegyne, páni kolegovia, vážení hostia. Dovoľte pár slov k predloženému vládnemu návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Zákon o službách zamestnanosti je zákon, ktorým chce tento štát, Slovenská republika, vyjadriť svoj príspevok ako štát k tomu, aby sa podporovala zamestnanosť, aby sa bojovalo proti nezamestnanosti vhodnými opatreniami, aby sa týmto spôsobom mobilizovali zamestnávatelia, aby sa podporovala tvorba nových pracovných miest, respektíve aspoň aby sa podarilo udržať ohrozené pracovné miesta, aby sa pomohlo ľuďom, ktorí majú problém ako istým spôsobom hendikepovaní uchytiť sa niekedy na pre nich ťažkom trhu práce, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ľudia, ktorí majú nízke, respektíve dokonca žiadne vzdelanie, zlé pracovné návyky. Čiže tento zákon by mal obsahovať také nástroje, aby sa týmto ľuďom pomohlo. Častokrát je to veľmi diskutabilné a dokonca niekedy sa dá priamo pýtať, či má vôbec zmysel takýto zákon mať v našej legislatíve a ja som si ako minister túto otázku kládol mnohokrát, mnohokrát a častokrát som si na ňu v duchu dával odpoveď, že zmysel to nemá. Pretože tie príspevky, ktoré historicky sa v tomto zákone nesú, je to zákon č. 5/2004, čiže bol prijatý v tejto Národnej rade, v jeho pôvodnej verzii ešte v roku 2004, to znamená, má už svoju osemročnú históriu. Za tu osemročnú históriu sa pri mnohých príspevkoch, pri mnohých tých aktívnych opatreniach ukázalo, že nie sú dobré jednoducho na nič. Zbytočne sa len míňajú peniaze, peniaze, ktoré štát získava od daňových poplatníkov, ako sa ľudovo hovorí, respektíve po novom od Európskej únie vo forme často štedrých eurofondov. Môj cieľ v rokoch 2010 - 2012 bol zefektívniť tieto príspevky a dosiahnuť to, aby tie desiatky miliónov eur, ktoré týmto spôsobom prúdia na podporu tvorby nových pracovných miest, na podporu udržania zamestnanosti, aby boli využívané skutočne efektívne. Žiaľ, nemali sme dostatok času, aby sme tieto zámery dostali do praxe. Cítim v tomto návrhu zákona, ktorý predkladá pán minister Richter, určité pokračovanie v tom trende, ktorý sme za sebou nechali, ale ako som už vyjadril vo faktickej poznámke, niečo cítim, niečo je dobré, dá sa na tom naozaj stavať, dá sa o tom diskutovať, ale niektoré zámery, ktoré sú originálne z dielne pána ministra, respektíve SMER-u, sú veľmi, veľmi zvláštne a nedá sa byť pri nich ticho, nedá sa súhlasiť.

    Pokiaľ ide o zefektívnenie niektorých príspevkov, či dokonca ich rušenie, o tom sa dá naozaj diskutovať, v zásade ide o dobrý trend. Napríklad pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby, prax a skúsenosť na Slovensku hovoria, že častokrát sa tieto príspevky zneužívajú. Je to veľmi kontroverzné, lebo každý z nás, kto pracuje v tejto oblasti, vie ukázať aj na dobré, ale, bohužiaľ, aj na zlé príklady. Vieme ukázať na ľudí, ktorým tieto príspevky pomohli naštartovať podnikanie, vieme ale ukázať na množstvo ľudí, ktorí tieto príspevky zneužili a tisíce eur, ktoré takto dostali, vyčerpali, sú nenávratne preč. A tu práve chcem ukázať na ten rozdiel medzi prístupom, ktorý som volil ja, a to, čo vidíme v návrhu pána ministra Richtera. SZČO, nádejný živnostník, dostal niekedy až 10-tisíc eur na to, aby si založil živnosť a aby aspoň tie dva roky a podľa možností aj dlhšie podnikal. Mojím cieľom bolo dosiahnuť, aby skutočne sme z neho urobili živnostníka a aby to bola živá živnosť a nie niečo umelé, nie niečo nafúknuté, nie niečo kamuflované, aby nešlo o podvod. Preto som napríklad navrhoval, ale nestalo sa už, nestihli sme, takže som bol zvedavý, ako to bude vyzerať vo vašom návrhu, pán minister. Navrhovali sme napríklad, aby takýto živnostník získal nárok postupne a ten nárok a tú podporu získaval vtedy, keď naozaj sa ukáže, že reálne podniká. A ako inak vykážete reálne, objektívne, že živnostník podniká ako tým, že podá daňové priznanie, v ktorom bude mať príjem z tej svojej živnosti, že zaplatí nejaké dane, že bude platiť zdravotné poistenie, že zaplatí a bude si platiť sociálne poistenie. Bude poistený, bude mať v budúcnosti nárok na dôchodok a samozrejme, prispeje v priebežnom systéme svojimi odvodmi súčasným dôchodcom. Čiže moja tendencia bola taká, aby to verifikovanie toho, že živnostník je skutočne živnostníkom, že to nie je bublina, bolo dané tým, že skutočne si podal daňové priznanie, platí si odvody. A nič objektívnejšie neexistuje. Nejaké vypočutie pred nejakým výborom, nejaké posúdenie pred nejakou komisiou, nič takéto nám objektívny fakt - podal, nepodal daňové priznanie, platí, neplatí poistenie - nič nám nenahradí.

    Čiže, čiže zmäkčili ste, skrátka zmäkčili ste ten náš návrh a je mi to ľúto, možno ešte sa podarí o tom diskutovať v rámci diskusie k druhému čítaniu. Bol by som rád, keby sme obnovili trošku tú diskusiu, pretože, pretože ak naozaj niekto začal podnikať, ak mu tie príspevky pomohli, tak predsa nemá problém, aby nám ukázal, že si platí zdravotné odvody, že si platí sociálne odvody, že si podal daňové priznanie, že dosiahol určitý príjem. Inak mu pomáhame naozaj zbytočne a dá sa tam hovoriť odôvodnene o zneužití takéhoto príspevku. Čiže toto je taký malý konkrétny príklad toho, ako by sme mohli zákon vyladiť, aby tento príspevok bol skutočne efektívnejší. Aby ho čerpali tí, ktorí ho nezneužívajú, ale ktorým pomôže naštartovať živnosť. Ale dobre, poďme, poďme k ďalšiemu.

    Veľmi ma mrzí a nie je to, samozrejme, len váš podiel, pán minister, je to podiel celej vlády, že sa zastavil program revitalizácie krajiny, známy aj ako protipovodňové opatrenia. Bol to program, ktorý bol realizovaný v spolupráci niekoľkých rezortov a priniesol za ten rok, rok a pol jeho existencie úžitok na mnohých územiach Slovenska. V mnohých regiónoch. Ja sám som bol pyšný na to, že sme využili peniaze z Európskeho sociálneho fondu na podporu vzniku tisícov pracovných miest, najmä v územiach, ktoré boli postihnuté povodňami. Zároveň sú to územia, kde je vysoká nezamestnanosť a kde je veľmi problematická štruktúra ľudí, ktorí majú častokrát veľmi nízke vzdelanie, žiadne pracovné návyky. Títo ľudia cez tento program revitalizácie krajiny získali možnosť pracovať, do práce sa tešili. Bolo to až neuveriteľné, prísť na nejaké miesto, napríklad do okresu Stará Ľubovňa, keď sa zišli starostovia, keď sa zišli niektorí ľudia, ktorí zastupovali tých zamestnancov, a všetci rozprávali svoje pozitívne skúsenosti z toho, aký kus užitočnej práce vykonali, že to nebolo prenášanie fúry hnoja z jednej strany cesty na druhú, ako sa to niekedy, žiaľ, nepopulárne uvádza pri tých aktivačných prácach, ale že za nimi zostal kus práce. Je to, samozrejme, všetko vidieť v tých regiónoch, je to všetko zdokumentované a prináša to svoj úžitok. Tí ľudia sa tešili do roboty a celkom slušne si na tamojšie pomery zarobili, to boli zárobky 300 - 400 eur v čistom. Mali možnosť takto pracovať šesť mesiacov, chceli sme to ešte vylepšiť, aby si mohli tú prácu udržať dlhšie, čo je dôležité, takto sa zamestnalo skoro 10-tisíc ľudí. Desaťtisíc ľudí. Nechápem, prečo ste tento program zrušili. Nechápem!

    Ďalší pekný, dobrý a vo verejnosti aj dobre prijatý program a dobrý príklad využívania prostriedkov je program obnovy hradov, zámkov, kultúrnych pamiatok. Takisto je to program, ktorý nie je možné spustiť, udržať a prezentovať výsledky behom niekoľkých mesiacov. To sú, to je niekoľko rokov, možno aj desaťročia, pokým to prinesie výsledky. Ale to, čo sme zatiaľ stihli urobiť s kolegom Krajcerom, to, čo sa rozbehlo, napríklad na Veľkom Šariši, pozitívne zmobilizovalo celé okolie. Ľudia sa chodili pozerať, čo sa tam vlastne deje, nepriamo, nie nepriamo, priamo sa podporil turistický ruch, ešte len keď sa tieto práce začali, ľudia boli zvedaví, chodili sa pozrieť, dozvedeli sa, čo sa deje, spopularizoval sa región. Veľký Šariš ako obec, samotná tá zrúcanina hradu a, samozrejme, niekoľko desiatok nezamestnaných získalo veľmi zmysluplnú prácu. Tento projekt momentálne stojí, ešte ste ho nezrušili, pokiaľ viem. Dúfam, že sa tak ani nestane a že budete pokračovať a tie naše zámery, aby sa takto revitalizovalo okolo 30 pamiatok a možno aj ďalšie, dúfam, že to bude pokračovať.

    Na druhej strane ale vidíme, že vaše zámery sú v podstate potichu, ale isto obnoviť to, čo sa tu dialo za prvej vlády Roberta Fica. Sociálne podniky, akurát pod inou štafážou, akurát s inou fasádou, ale vlastne ten istý princíp len urobený trošku kulantnejšie. Regionálne výbory. Regionálne výbory dostanú vysokú kompetenciu rozhodovať o desiatkach, státisícoch eur na rôzne pilotné projekty. Čo je to pilotný projekt? Skúsim to povedať tak úplne laicky, aby som tomu aj ja sám rozumel. Niekto príde, vymyslí, že toto sa urobí, takýmto spôsobom, odtiaľto zoberiem nejakých zamestnancov, takto ich preškolím, toto urobia, dostanem takúto podporu z európskych fondov a takto nejako to bude. Čiže v podstate na mieru, sebe, svojej firme, svojej, svojmu prostrediu, v ktorom žije, a ľuďom, ktorých má vo svojom okolí, namodeluje, namodeluje takzvanú takúto, takýto nejaký princíp, akým spôsobom sa zamestná 10, 20 alebo 30 ľudí. Keď to bude tak, ako to bolo za pani ministerky Tomanovej, tak to bude 30 ľudí, ktorí dostanú výpoveď vo firme A a prejdú do firmy B ako prijatí zamestnanci, nebudú to nezamestnaní z úradu práce. A tento podnikateľ, tento šikovný podnikateľ, ktorý spolu s nejakým úradníkom v regióne vymyslí takýto pilotný projekt, potom ho úspešne na regionálnom výbore odprezentuje, dostane príslušné peniažky, dajme tomu 10-, 20-tisíc eur na jedno pracovné miesto krát 20 zamestnancov, to je 200-tisíc eur a bude. A ide. Po roku sa to zatvorí, tak ako sa zatvorili sociálne podniky na Gemeri a podobne, s tým, že bohužiaľ, nevyšlo to. Veď sme skúšali, veď pilotný projekt je o skúšaní nového prístupu. A je úplne jasné, že pri skúšaní to treba uznať, kto neskúša, nevymyslí. Kto nerobí nič, nerobí chyby. Takže kto spustí pilotný projekt, ak sa mu to nevydarilo, tak, žiaľ, nevydarilo sa, 200-tisíc je v háji a nevadí, vyskúšame niečo iné, však máme ďalších 200-tisíc. Čiže takýmto spôsobom, takýmto spôsobom sa chystáte plytvať peniazmi z Európskeho sociálneho fondu, respektíve sčasti aj peniaze zo štátneho rozpočtu, veď pilotné podniky, keď sa náhodou ukáže, že je to dobré, tak sa použije na celom Slovensku, možnože sa nejaký ukáže, že to bude dobré, ja netvrdím. Aj ten projekt, ktorý mal zamestnať mladých vodičov v doprave, vyzeral na prvé počutie dobre a ako zisťujeme, tak sa takto zamestnali koľkí? Dvaja alebo traja mladí vodiči na tirákoch z pôvodne plánovaných stoviek. Nevyšlo, no tak, stáva sa.

    Takýto spôsobom na jednej strane šetríte na príspevkoch, na ktoré je nárok zo zákona, pretože nárok zo zákona jednoducho nebude, budú tie príspevky fakultatívne. Čiže nejaký subjekt, regionálny výbor a podobne, bude rozhodovať, či ten a ten dostane peniaze, alebo nedostane. A potom tie isté regionálne výbory budú rozhodovať o veľkých sumách, ktoré budú dávať na takzvané pilotné projekty. Tešíme sa na to, naozaj! Nie je vylúčené, naozaj nie je vylúčené, že týmto spôsobom na Slovensku vznikne niekoľkotisíc nových pracovných miest 2-tisíc, 3-tisíc, 5-tisíc. Urobíte tlačovku, pôjdete niekde do nejakej hladovej doliny, ukážete, ako tam nejaký podnikateľ doviezol nejakú linku, tam sa bude točiť 30 Rómov okolo nejakého stroja, výborne, zamestnali sme 30 ľudí, stálo to toľko a toľko peniažkov, dobre. Pritom ale celé Slovensko bude si vychutnávať plody vašich zmien v legislatíve. Zlý Zákonník práce, vysoké nové odvody, vysoké dane, čiže to, čo tu hovoríme dookola, čo už je stará obohratá pesnička. Ale rád by som pripomenul napríklad pri Zákonníku práce, keďže tu niektorí kolegovia úspešne teoretizujú o tom, že nový Zákonník práce neprispel k zvyšovaniu nezamestnanosti.

    Že po prvé, ak náhodou neviete, tak ak bola daná výpoveď zamestnancovi ešte po starom, v starom roku v decembri, tak ešte stále v tom decembri tú výpoveď ten zamestnávateľ bude platiť po starom. To znamená s nižšími nákladmi, čiže nič nezmeškal ten zamestnávateľ, pokiaľ ide o ušetrenie. A po druhé, tým zamestnancom ešte teraz bežia výpovedné doby. Ten nápor na úrady práce ešte len príde! Pretože tie výpovedné doby im skončia vo februári, v marci a potom ešte budeme mať ďalšiu vlnu nezamestnaných na úradoch práce, ktorí boli prepustení po starom.

    A ďalej by som rád vypichol jednu vec. Zrušili ste flexikonto pre menšie firmy, v ktorých nie sú zástupcovia zamestnancov. Menšia firma si mohla flexikontom pomôcť v prípade, že sa dostala do prevádzkových problémov, tak ako to pán kolega Podmanický povedal. Firma nemá objednávky, tak prepúšťa, pán kolega Podmanický totižto nevie, že v Zákonníku práce on a vy, ďalší 82 poslanci za stranu SMER, ste zrušili flexikonto, ktoré práve takémuto podnikateľovi, ktorý stratil zákazky, umožnili urobiť to, že by zamestnanci nemuseli byť prepustení. Mohli zostať doma, pričom by im bežala mzda a potom, keď sa situácia obnoví, podnikateľ zoženie, zoženie zákazky, respektíve dodávateľ vstane z mŕtvych, odberateľ vstane z mŕtvych a obnoví svoje objednávky, potom s tými istými zamestnancami všetko doženie. Vypláca im stále rovnakú mzdu, jednoducho nástroj, ktorý som nevymyslel ja ani nikto iný, ktorý bol prevzatý z Nemecka ako veľmi úspešný model. Tento ste zrušili, čiže naozaj ten podnikateľ musí prepúšťať, kvôli tomu, že nemá zákazky. A musí prepúšťať preto, lebo je zlý Zákonník práce, ktorý mu zobral nástroj, pomocou ktorého mohol udržať tých zamestnancov, a namiesto toho vymýšľate príspevky na udržanie zamestnanosti. Že to udržanie pracovných miest, ktoré mohol zabezpečiť dobrý Zákonník práce dobrým nástrojom a ktorý by štát nestál ani euro, nahrádzate nejakými príspevkami na udržanie zamestnanosti. Milióny eur pôjdu vyselektovaným podnikateľom typu Filo v Ružomberku, aby sa udržali pracovné miesta. A mohlo to byť zadarmo, ak by zostal v Zákonníku práce inštitút flexikonta aj pre menšie firmy. Takže toto je príklad, konkrétny príklad toho, ako ste pokazili dobrú vec v Zákonníku práce.

    A mimochodom, jednu vec si neodpustím, keď som pri Zákonníku práce, lebo sa stále chválite tým, ako ste zlepšili podmienky zamestnancom, keď sú prepustení. Skúste sa spýtať expertov z ministerstva práce, ako ste zlepšili podmienky pri prepúšťaní zamestnancovi, ktorý je prepustený z práce nie kvôli organizačným zmenám, ale preto, lebo napríklad nemá kvalifikačné predpoklady na udržanie pracovného miesta. U neho ste zmenou Zákonníka práce zhoršili jeho podmienky, ktoré má pri prepustení. Zhoršili, nie zlepšili! To je výsledok vašej roboty.

    Dobre, vrátim sa ešte k jednej veci, absolventská prax. Napríklad absolventská prax, to sú jednoducho peniaze, dobre, bude to menší objem peňazí na jedného absolventa, ktoré štát dáva v objeme rádovo 10 miliónov, možno 20 miliónov podľa toho, ako to nastavíte, koľko na to dáte, na to, aby absolventi získali prax, aby získavali pracovné návyky. Úplne fantastická vec, keby na druhej strane ste študentom nenaparili odvody z dohôd. Áno, budete argumentovať tým, že do 155 eur odvody neplatia. Áno, keď si zarobí 155 eur, tak odvody neplatí, ale keď ten študent zarobí viac a pri absolventskej praxi sa dostáva podľa vášho návrhu, myslím, bude nejakých 180 eur alebo koľko to bude, 120 eur? Jednoducho, jednoducho, jednoducho pri absolventskej praxi rozdávame peniaze zo štátneho rozpočtu, respektíve z eurofondov, a pri dohodách, kde nepotrebujeme nič, kde len potrebujeme, aby tí študenti pracovali, ich demotivujeme tým, že ak sú šikovní a zarobia si viac ako 155 eur, tak ich demotivujeme tým, že im naparíme dôchodkové odvody. To je úplne absurdné, že na jednej strane chceme, aby tí študenti mali prax, aby sa lepšie uplatnili v ďalšom zamestnaní, a na druhej strane je tu opatrenie, ktoré ich z tej praxe vyháňa! Na jednej strane chceme rôzne príspevky, aby sa udržalo zamestnanie rôznych znevýhodnených skupín, a na druhej strane, keď si žena, ktorá je hendikepovaná tým, že vychováva dieťa a musí sa oň starať, samozrejme, nemôže pracovať na plný úväzok. Tak ak táto žena pracuje na dohodu, tak nielenže po novom bude platiť odvody, ale dokonca štát za ňu nebude platiť dôchodkové poistenie. A úplný výkrik, úplne, úplná, úplný nezmysel je to, že dokonca štát za ňu nebude platiť ani zdravotné odvody, ak si na tú dohodu zarobí za rok viac ako 2 900 eur. To je úplná absurdita, že na jednej strane tu všetci hovoríme, aby sme podporovali zamestnanosť, aby ľudia pracovali, aby boli aktívni, na druhej strane, keď takáto skupina ľudí, ako sú matky vychovávajúce malé dieťa, ktoré, samozrejme, majú problém zamestnať sa riadnym spôsobom, pretože sú pri dieťati, ak si niečo privyrobia, tak im štát nebude platiť ani dôchodkové poistenie, napokon ani zdravotné poistenie a budú si platiť aj jedno aj druhé samy. To je čo toto?!

    A ako som sa teraz dozvedel, pán generálny riaditeľ Muňko, že vraj Sociálna poisťovňa nebude vyplácať materskú žene, ktorá v nejakom mesiaci dostane od zamestnávateľa príspevok pri narodení dieťaťa. To myslíte vážne? Toto myslíte vážne? Tak zamestnávateľ v rámci sociálneho programu žene pri pôrode dá odmenu 100 eur, aby jej zlepšil finančnú situáciu v rodine a vy jej zoberiete materskú? To myslíte vážne? To ste sociálny demokrat? To je úplná hanba! Pozrite si dnešné správy v STV-čke, uvidíte, o čom hovorím.

    Ďalšia absurdita, ktorú ste zaviedli. Evidovaný nezamestnaný nebude sa musieť hlásiť na úrade práce. Pre kristepane, veď toto to akože to čo bude? Evidovaný nezamestnaný sa teda skrátka nebude hlásiť na úrade práce. Áno, chápeme, je to pre nich problém, lebo musia dochádzať do okresného mesta, platia za autobus, aj tak si prácu nenájdu, je to formalita. No, to je síce všetko pravda, ale takýmto spôsobom im dáme úplne voľné pole na to, aby sa rozutekali, kade chcú, a robili načierno. Je jasné, že treba hľadať taký model, aby neboli zaťažovaní dochádzaním na úrad práce, ktorý im aj tak prácu neponúkne. Ale treba to urobiť tak, aby nemohli túto situáciu zneužívať, aby nemohli robiť načierno.

    Dohody. Evidovaní nezamestnaní môžu aj naďalej podľa vášho návrhu, tak ako sa to napokon ukázalo, pracovať na dohodu, ak zarobia do 143,40 mesačne. Dobre, takže evidovaný nezamestnaný, evidovaný nezamestnaný, evidovaný nezamestnaný bude ako dohodár poistený na nezamestnanosť. Skúste počúvať túto vetu. Evidovaný nezamestnaný bude platiť poistenie na poistenie v nezamestnanosti z dohody. To je tak absurdné niečo, no budeme to mať na Slovensku, budeme teda ako unikát. Dobre, toto sa vám vlastne podarilo pri skombinovaní zmien v odvodoch so zákonom o službách zamestnanosti. Je to úplne, úplne zábavné, keby to nebolo do plaču.

    Dobre, skončím s tým, že dajú sa urobiť zmeny, vieme spolupracovať, vieme to vylepšiť. Dokonca si viem predstaviť aj, že to vieme podporiť. Je tam dobrý koreň, je tam dobrý nápad, ale niektoré veci musia z tohto zákona ísť jednoducho preč. Čiže uvidíme, pán minister, ako to dopadne v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči do rozpravy.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda, stojíme tu nad zákonom v takom zvláštnom čase. V čase, keď na Slovensku rekordne rastie nezamestnanosť, keď sa napĺňajú všetky tie negatívne, žiaľbohu, predpovede, ktoré sme tu v tejto snemovni mnohokrát hovorili, že toto Slovensko čaká. Vláda, ktorá dnes vládne, priniesla Slovensku nezamestnanosť a prináša ju ďalej. Ono to nekončí. Darmo, že v správach sme mohli vidieť nejaké tvrdenia o tom, že to najhoršie máme za sebou, že teraz sa to už bude stabilizovať. Opak je pravdou. Tento vývoj bude naďalej pokračovať. Ja len pripomeniem, že ešte na jeseň sme na jednej z našich tlačových konferencií povedali, že v priebehu roka, možno roka a pol príde o prácu 100-tisíc ľudí. Táto predpoveď sa napĺňa ešte rýchlejšie, ako sme si mysleli. Taký dynamický nárast nezamestnanosti, ako teraz zaznamenáva Slovensko, až sa dobre pamätám od októbra, kedy tak prudko vystrelila dopredu, tu nebol od čias, paradoxne alebo zákonite, prvej Ficovej vlády. Len keď vládla Ficova vláda, vtedy Slovensko zažíva vždy, teda druhýkrát, ale keďže to je druhýkrát, môžeme povedať, že vždy, raketový nárast nezamestnanosti. Nie je pravdou, že je to preto, že v Európe rastie nezamestnanosť, že čo sa dá robiť, v Európe rastie nezamestnanosť. Veru, nie je to pravda, pretože v priemere rastie v Európe nezamestnanosť. Áno, v priemere, ale tá Európa sa skladá z mnohých štátov a máme tu skupiny štátov, kde nezamestnanosť, naopak, výrazne klesá. Máme tu ďalšiu veľkú skupinu štátov, kde nezamestnanosť stagnuje, a máme tu skupinu štátov, do ktorej sme sa zaradili vďaka vláde Roberta Fica aj my. Skupinu štátov, ako je Grécko, Portugalsko, Španielsko. Štáty, ktoré sú označované alebo ktoré vošli, táto skupina štátov sa stala známa ako PIGS a teraz už tam patrí aj Slovensko z hľadiska rekordného a dynamického rastu nezamestnanosti. To je vizitka zatiaľ, žiaľbohu, vlády, druhej vlády Roberta Fica. Ako je to možné, keď by platilo to, že v Európe klesá nezamestnanosť, a preto stúpa na Slovensku, že v pobaltských štátoch prudko klesá? Ako je to možné, že aj v európskych štátoch v niektorých klesá nezamestnanosť, ale na Slovensku dynamicky rastie? No, vysvetlenie je jedno jediné. Všetky opatrenia, pred ktorými sme varovali, ten smrteľný koktail, ktorý ste namiešali, prináša svoje plody. Trpké plody. Nezamestnanosť bude rásť ďalej!

    A teraz dostávame sa k zákonu, ktorý, ktorý tu máme. Je o službách zamestnanosti, a preto, pán minister, bolo na mieste sa naozaj zamyslieť nad tým, čo urobiť preto, aby sa tento negatívny trend zvrátil. A poviem, že míňaním peňazí a rozdávaním príspevkov v rôznych formách, k tomu sa dostanem k tej forme neskôr, to určite nespravíte. Ja si myslím, že slovenská spoločnosť by mala dospieť k tomu, k tomu poznaniu, že tie tzv. aktívne opatrenia na trhu práce sú v pomere k tomu, koľko stoja a čo prinášajú, veľmi, veľmi neefektívne a prinášajú strašne malý efekt. Preto musím alebo nebudem kritizovať to, že množstvo opatrení sa zrušilo, pretože naozaj ony efektívne mnohokrát neboli, žiaľbohu, ale dlhodobo tu prevládal názor, že aktívna politika trhu práce tu zachráni pracovné miesta. Nie je to pravda. Keď je tu zlý daňový systém, keď sú vysoké odvody, keď je tu zlý Zákonník práce, keď sa k tomu pridruží kríza a problémy s ekonomikou v širšom kontexte, žiadne aktívne opatrenia trhu práce, žiadne míňanie peňazí to nezachráni. Môže tlmiť niektoré veci, ale skôr môže pomôcť vybraným, selektívne vybraným typom podnikov alebo podnikateľov.

    Omnoho efektívnejšie by bolo všetky tieto peniaze radšej koncentrovať na zabezpečenie sociálnej práce. Nazvem to takto, takým termínom. To znamená na financovanie aktivačných prác, na financovanie napríklad efektívnych typov prác, ako boli povodňové opatrenia, ako je napríklad oprava hradov a zámkov. Jednoducho prác, ktoré nie sú prácou v pravom slova zmysle, ale zabezpečujú, že tí, ktorí poberajú sociálne dávky, musia niečo pre túto spoločnosť urobiť, aby tie peniaze dostali a aby si zvýšili svoj životný štandard. Tam by bolo potrebné zamerať svoju pozornosť. Ale, samozrejme, musím sa aj ja pridať ku kolegom, ktorí už predo mnou povedali, že zmenu systému z nárokovateľného na jednotlivé príspevky na fakultatívne a rozdeľovanie cez rôzne výbory neprispeje ani k transparentnosti, ani k úsporám, ani k spravodlivosti. Dostanú sa k tomu, samozrejme, tí, ktorí budú mať správne kontakty, a tí ostatní nie.

    Jednou z najhorších ale zmien, ktoré v tomto zákone ja vidím, je to s veľkou slávou ohlasované zefektívnenie, ktoré sa má dosiahnuť zrušením povinnosti pravidelne komunikovať s úradmi. To je naozaj prestretie červeného koberca pre podvodníkov, pre tých, ktorí tento systém zneužívajú, pre tých, ktorí budú evidovaní na úrade práce, ale pritom budú prácu mať, či už v zahraničí, alebo doma. Pretože ako ináč týmto ľuďom znemožníte tento dvojitý život, toto dvojité poberanie, ak nie tým, že jednoducho tým, že musia chodiť na úrad, a to omnoho intenzívnejšie, ako to bolo dnes, nemôžu zároveň v Anglicku, v Taliansku alebo v Španielsku alebo kdekoľvek inde pracovať. Pretože každý týždeň, keby mal dochádzať na úrad práce, tak jednoducho asi by sa mu to neoplatilo. Nehovorím do vetra, pretože keď som ja menil systém, tak sme presne išli tým systémom, že keď sa človek stal nezamestnaným, tak, samozrejme, nebudeme ho príliš často nútiť, aby na ten úrad chodil, ale čím dlhšie človek bol v tej evidencii a keď je už v nej dlhšie ako pol roka, tak treba zintenzívniť kontakt s úradom, nie preto, že ten úradník mu nájde prácu, ale práve preto, aby sme postavili bariéru čiernej práci. Počul som od jedného z vašich kolegov, pracovníkov, že vlastne vy toto zariadite cez interný predpis, že interným predpisom toto bude zavedené. Áno, pán štátny tajomník mi to povedal, lebo krúti pani predkladateľka hlavou. Tak neviem, či to nemyslel vážne, ale svätosväte mi povedal, že áno, vy na to myslíte a že interným predpisom bude zabezpečené, aby tí, ktorí sú dlhšie v evidencii sa museli chodiť hlásiť často. Nuž, až je to pravda. Až to chcete zariadiť interným predpisom, prečo to nedáte do zákona? Aký to je nezmysel? Vidím tu odraz reality, že vy viete aspoň niektorí z tých, ktorí sa tým zaoberajú, že áno, pre podvodníkov to bude rajská záhrada a že treba proti tomu bojovať, ale neviem z akých dôvodov, či ideologických, alebo akých, alebo kto vám to povedal, alebo preto, aby tí úradníci nemali toľko roboty, lebo im neviete dať vyššie platy, tak tú povinnosť dáte zo zákona preč. Naozaj tí, ktorí sú pol roka tam, okej, ale po pol roku, tí dlhodobo, dlhodobo nezamestnaní, aby nekomunikovali s úradom?

    Keby ste chceli urobiť niečo dobré pre ľudí, tak stačilo zobrať z tých peňazí, ktoré sa, sú tam v rozpočtoch a ktoré sa minú s malým efektom, a vytvoriť možno nový príspevok, že ten človek, ktorý príde na ten úrad a musí chodiť pomerne často, tak dostane preplatené cestovné. Pretože keď si to aj zoberieme z ľudského hľadiska, myslíte si, že si niekto nájde prácu v nejakej zapadnutej dedinke mimo akejkoľvek priemyselnej alebo inej aktivity, kde nie je pomaly už možno ani obchod otvorený a že tam sa zamestná? Ten človek musí tú prácu ísť hľadať minimálne do okresného mesta a keď on nebude musieť ísť ani na ten úrad práce, tak zostane tam a bude čakať len na sociálnu dávku. Tí aktívnejší možno nie, ale koľkí takí sú? Veď vieme, aké to má aj psychologické aspekty, keď je človek dlhodobo nezamestnaný. A je správne a v jeho prospech to je, nútiť toho človeka, aby musel ísť z toho svojho malého sídla, z tej dedinky do mesta a zároveň, aby tam využil tú návštevu úradu aj na to, aby tú prácu hľadal. A omnoho viac by ste urobili, keby ste tým ľuďom preplatili cestovné, lebo, áno, tých peňazí tí ľudia nemajú veľa a to cestovné môže byť problém. Každý týždeň cestovať dajme tomu 20 - 30 km, ale to by bolo dobré pre tých ľudí, a preto vám to dávam ako podnet, lebo sme v prvom čítaní. To sa všetko ešte dá spraviť, ale toto by naozaj stálo za serióznu úvahu a určite by to bolo pre tých ľudí, ktorých sa to dotýka, veľmi dobré.

    Dotknem sa tu ešte tej poznámky, ktorú pani spravodajkyňa povedala, keď zdôvodňovala alebo v reakcii na nejakú faktickú poznámku citovala, že tá práca sa vzťahuje mimo EÚ, že to je náš globálny problém, že je tu stále menej práce. Kupujeme výrobky, ktoré sa vyrábali inde, no ale položme si otázku: Prečo sa tá práca sťahuje mimo Európskej únie? Pretože sme dinosaury, pretože sme, nevnímame, ako sa vyvíja ekonomický svet, pretože tvrdíme na dogmách z minulého storočia. Pretože keď tu príde pán Schulz, socialista, tak mu tlieskate tak, že vám ruky idú odpadnúť, a on tu hlása socializmus, ktorý vyháňa prácu z Európy! Veď keď chceme byť konkurencieschopní, tak musíme mať nízke dane, musíme mať nízke odvody, musíme mať flexibilný pracovný trh, pretože ináč tá práca odíde a potom tu môžeme spievať o sociálnom štáte, koľko chceme. Aj operu môžeme zložiť na túto tému, nepomôže to. Jednoducho práca nebude, peňazí bude ešte menej tým pádom a všetko ide dole vodou.

    Takže to je, až chceme na to nájsť odpovede a nájsť cestu von, to je odklon od socializmu minulého storočia a hľadanie racionálneho pohľadu na veci, využitie normálne sedliackeho rozumu, nič viac, nič menej. Nechcem naťahovať túto debatu v rámci prvého čítania, preto skončím tento svoj príspevok, ale chcel by som ešte predniesť jeden procedurálny návrh. Pretože tento zákon sa týka aj vecí, ktoré súvisia so vzdelaním a ďalšími záležitosťami, chcel by som navrhnúť, aby bol prejednaný aj vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a školstvo mimo tých výborov, ktoré, s ktorými sa počítalo.

    V druhom čítaní sa tomu určite budeme venovať podrobnejšie, ale, pán minister, apelujem na vás, naozaj, snažte sa pozrieť na veci racionálne a nie ideologicky, máte dostatok ľudí na úrade, ktorí poznajú mnohé varianty, ako by sa tieto veci dali riešiť. A snažme sa s tými peniazmi, ktorých nie je veľa, narábať efektívne a nepodliehať nejakým naozaj skôr stranícko-ideologickým pohľadom, ale vnímajme, že nám tu rapídne a radikálne rastie nezamestnanosť vďaka tým opatreniam, ktoré ste urobili z veľkej časti a nedali ste si poradiť. Tak teraz sa skutočne zamyslite a neeskalujte tento vývoj, pretože zodpovednosť padá na vašu hlavu. A keď sa veci nezmenia, keď vy nepochopíte, tak ako to napríklad pochopili, ak sa nemýlim v Litve, kde najprv išli cestou, ktorú ste nastolili vy, a potom zbadali, že to je cesta do záhuby, a vrátili sa späť a dnes majú nižšiu nezamestnanosť ako my a ekonomika im dynamicky rastie. Keď to nezrevidujete, tak v lete tu máme nezamestnanosť o ďalšie percento vyššiu, ako je dnes. A to by som naozaj nechcel.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka páni poslanci Hlina a pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem kolegovi Kaníkovi povedať, že vitaj v klube, mal som pocit, že som v ňom sám a zdá sa, že zozbierame niekoľko ľudí, ktorí si myslia, že Európa umrie na ten socializmus, ktorý v sebe nosí. Treba to už konečne nahlas a poriadne povedať. Ale treba povedať kvôli korektnosti, že socializmus dvoma smermi, i keď to tak nie vždy tak vyzerá, voči teda tomu, že ako niektorí ľudia to vnímajú, že čo všetko by mal štát zabezpečiť, respektíve nemal, aká je cena práce a čo všetko by mal kto garantovať. Z pohľadu pre jednoduchých ľudí ale ten socializmus zase, paradoxne, je aj pre niekoho úplne iného. To znamená pre bohatých a tam v tomto si to ešte potrebujeme vyjasniť a potom vás k tomu v klube privítam so slávobránou, že napríklad aj taký zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý v zásade aj u vás bol a zostal nepovšimnutý a vytvoril socializmus u bohatých, hej, že nemuseli konať, respektíve konali tak, ako mali, konali vysoko účinne a za to im niekto platil. Čiže to sú tiež excesy, kvôli ktorým Európa bude trpieť, hej, čiže bude musieť sa s tým vysporiadať. Ale aby sme nezostali jednopóloví, že z pohľadu teda ako upraviť Zákonník práce, ale musia sa upraviť aj veci, že aby to tí ľudia, ktorí si zvykli na ten socializmus, že, že tie peniaze im zabezpečil štát, tak budú si musieť zvyknúť na to, že musia si ich zabezpečiť svojou prácou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy viete tak šarmantne veci prekrútiť, že normálne jeden by vám veril. Ale nielen tie slovenské, ale ešte dokonca aj tie celosvetové, PIGS ste povedali, že v tom je už aj Slovensko. Pán kolega, S v PIGS na konci je Španielsko, nie Slovensko. Ale vy to tak šarmantne poviete, alebo si to tak želáte a alebo nebolo by to dobré pre ľudí, tak ste to povedali, že už je tam aj Slovensko, no nie je, lebo sú tam iné štáty, a to "esko" neznamená Slovensko, ale Španielsko, to je prvá vec. Druhá vec je, čo sa týka tých nezamestnaných, my nie že rušíme povinnosť, že oni vôbec na ten úrad neprídu, ale práve to, čo ste povedali, že jednoducho môžu niekde inde pracovať, práve tento úradník si ich môže kedykoľvek zavolať, zavolá ich a zistí, práveže nečakane zistí, nečakane zistí, či ten človek je doma, alebo nie je doma. Teraz to mal presne tento človek mesiac dopredu nalinkované, príde v ten a v ten deň, vrátil sa zo zahraničia, prišiel, ukázal sa, respektíve bola s ním možno, ale určite bola s ním robená nejaká práca, individuálny prístup, a zase vedel, že o mesiac má prísť opäť. Ale dnes nebude vedieť, pretože ten, ten zamestnanec si ho môže zavolať o týždeň a môže si ho zavolať ešte obtýždeň, aby teda videl, či skutočne pracuje, alebo nepracuje.

    No a k tej poznámke, tú poznámku o tom trhu práce povedal český ekonóm, nie ja, a musím povedať, ale nechcite, aby sme sa vrátili tak ako ázijské štáty, preboha, že sa vrátime do tých koľají, že naozaj už úplne všetko, že sa teda im prispôsobíme, tú cenu práce a tú ekológiu a tie možno aj nezdravé veci, ktoré tam sú a tak ďalej, no ale vrátiť sa už naspäť úplne už nemôžeme.

    Takže nehovorte o socializme, je to o nejakom štandarde kvality, pretože tie výrobky európske majú určitý štandard kvality. A ja vám poviem, ja som bola naposledy v Spojených štátoch v lete a viete, čo je tam veľká móda, že je napísané, že európske kaderníctvo. Európske služby, keď som sa ich pýtala, čo to znamená, no lebo Američania hovoria, že v Európe je skutočne kvalita. Čiže viete, sú to také nevyvážené váhy a ťažko je ich dostať do nejakej vyváženej polohy.

    Ďakujem.

  • No, najprv na vysvetlenie. Rekordným rastom a tempom rastu nezamestnanosti sme sa priradili k týmto štátom. Nikto nás tam ešte nepriraďuje, chvalabohu, ani nechcem, aby nás tam priraďoval, ale už sme piaty od konca. Ako sme presne tak, len tam rastie tak prudko nezamestnanosť ako u nás. Takže o tom to je, treba ma dobre počúvať. A k frekvencii návštev, keď, mesiac je málo, mesiac bolo málo, to som ja kritizoval aj predtým. Keď ja som bol minister, bolo to diferencované podľa toho, ako dlho je v evidencii, čím je dlhšie, tým častejšia frekvencia návštev a mohli byť aj nepravidelné. Ale to, že úradník rozhodne, nebuďme naivní! Príde, príde príslušný pracovník raz za mesiac alebo raz za tri zo svojej práce v Anglicku, donesie mu darček alebo pár drobných na prilepšenie, no, nebuďme naivní! Tu nejde o to, keď sa bavíme o tom, že práca odchádza z Európy, vracať sa niekde, nie, treba, naopak, ísť dopredu! My sa nesmieme vracať, vy nás vraciate, vy nás vraciate do socializmu 19. storočia! To jednoducho už tak nemôže byť alebo 20., aby som to neprehnal. My musíme ísť dopredu! Prečo, myslíte si, že baltské štáty, že sa stávajú Áziou? Vôbec nie, stávajú sa Fínskom, Švédskom, stávajú sa vyspelými krajinami práve preto, lebo nedvíhajú dane, ale, naopak, znižujú. A vďaka tomu tam rastie produktivita, prichádzajú investori a klesá nezamestnanosť, to je podstata.

    Vy nás tlačíte práve do toho južanského spôsobu riadenia ekonomiky. Vysoké dane, korupcia, zlý výber daní, to sú následky toho socializmu 20. storočia, ku ktorému nás vraciate. Ja hovorím, poďme dopredu, potrebujeme nové...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Novotný, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, ktorí ste ešte do tejto pokročilej poobedňajšej až večernej hodiny vydržali, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní aj ja povedal niekoľko pohľadov k novele zákona o službách zamestnanosti. Veľa tu toho už odznelo, takže budem sa snažiť čo najmenej opakovať, myslím si, že veľmi presné hodnotenia mnohých mojich kolegov z opozície. Napriek tomu si ani ja na úvod neodpustím jednoduché zhrnutie toho, čo vlastne táto novela prináša z môjho pohľadu, čo považujem za najnebezpečnejšie. A je to skutočnosť, že mení sedem obligatórnych právne nárokovateľných aktívnych opatrení na trhu práce na sedem fakultatívnych právne nenárokovateľných opatrení na trhu práce. Nahradenie obligatórnosti poskytovania príspevkov na fakultatívnosť sa navrhuje u nasledujúcich príspevkov. Citujem z dôvodovej správy a ešte sa k nej vrátim, preto to čítam. Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a siedmym je príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Tým trom posledným kategóriám sa potom budem podrobnejšie venovať vo svojom vystúpení, veľmi konkrétne pomenujem, ktoré opatrenia, ktoré navrhuje táto novela, mi vadia a považujem ich za chybné smerovanie zmeny zákona.

    Podľa dôvodovej správy predkladatelia tvrdia, že tým, že sa príspevky zmenia z obligatórnych na fakultatívne, citujem, "sa vytvoria podmienky na lepšie zohľadňovanie situácie na regionálnych trhoch práce, podporí sa sociálny dialóg na podporu a vytváranie pracovných miest v rámci územnej pôsobnosti inštitúcii služieb zamestnanosti, zavedie sa postup na zabezpečenie transparentnosti v poskytovaní príspevkov". O tom už, myslím, vo svojom vystúpení hovorila a argumentovala v prospech týchto dôvodov aj pani poslankyňa Vaľová.

    No ja mám na to ale iný pohľad. Vážený pán minister, mám taký názor, že alebo vás zavádzajú vaši úradníci, alebo sa mýlite, alebo nás jednoducho len chcete zavádzať. Vaša novela v praxi totižto bude znamenať, že príslušný úradník na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bude rozhodovať. To je celý princíp. On bude rozhodovať, on, majiteľ pečiatky, bude rozhodovať. Bude nejaká komisia, nejaký výbor, to sme počuli, aké to bude demokratické, ako sa to bude zverejňovať, ale nič nemení na tom, že nakoniec majiteľ pečiatky bude rozhodovať o tom, kto dostane príspevok a kto nedostane príspevok. Podľa zrelého uváženia dá pečiatku a peniaze, alebo nedá pečiatku a peniaze. Samozrejme, voľne parafrázajúc dôvodovú správu k tejto novele zákona, konštatujem, citujem, "zohľadňujúc situáciu na regionálnych trhoch práce", samozrejme.

    Vážení kolegovia, predovšetkým z vládnej strany SMER, viem, že práve o to ide touto novelou zákona, touto na prvý pohľad pomerne malou kozmetickou zmenou, zmenou slovíčka "musí" na slovíčko "môže", pretože tým sa posilní možnosť rozhodovať úradníkom na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. V okamihu, keď vymeníte obligatórnosť za fakultatívnosť, teda keď vymeníte situáciu, že ak niekto splní podmienky, tak musí dostať, za stav, že ak niekto splní podmienky, tak môže dostať, otvárate, dámy a páni, dvere korupčnému správaniu dokorán. Je to výrazne korupčná zmena, alebo prokorupčná, ak chcete. Teda s určitou dávkou irónie aj v pokročilej hodine mi to dovoľte a mám rád sarkazmus a iróniu, podotýkam, že zmena slovíčka "musí" na "môže" pri príspevkoch na podporu zamestnanosti skutočne podporí sociálny dialóg zameraný na podporu a vytváranie pracovných miest. Len sa obávam, že obsahom tohto sociálneho dialógu bude skôr motivácia úradníka zo strany žiadateľa o príspevok. O tom dnes rokujeme a nad tým by sme sa naozaj mali reálne zamyslieť.

    Ako som už sľúbil, v ďalšej časti sa budem venovať trom zo siedmich príspevkov, ktorých sa dotýka táto novela zákona. Je to príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

    Čo považujem za chybné, ktoré ustanovenia, budem veľmi konkrétny, lebo v druhom čítaní budem dávať konkrétne pozmeňujúce návrhy. Za chybné považujem vypustenie § 55a až c), v ktorých predkladateľ navrhuje vypustenie prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a oprávnené náklady na zaškolenie. Predkladateľ tvrdí, že nebol o to veľký záujem, tak to možno vypustiť. Z reakcií, ktoré mám predovšetkým od občianskych združení ľudí so zdravotným postihnutím, konštatujem, že to povedie k zníženiu možnosti pracovného uplatnenia pre ľudí bez predchádzajúcej pracovnej skúsenosti. A týchto ľudí bez predchádzajúcej pracovnej skúsenosti je v komunite ľudí so zdravotným postihnutím naozaj stále veľa.

    Problém mám aj s § 56 ods. 1, kde už, ako som to uviedol v úvode svojho vystúpenia, z minulosti sa tu vracia slovíčko "môže", napriek zlej skúsenosti, s ktorým zásadne nemožno súhlasiť. Vracia sa v súvislosti tentokrát, v tomto prípade, v tomto paragrafe s poskytovaním príspevku na zriadenie chráneného pracoviska a chránenej dielne, ktoré mení príspevok z nárokovateľného na závislý od rozhodnutia úradu práce, čo vytvára predpoklady na vznik korupčného prostredia, ako som už o tom hovoril.

    Za chybný považujem aj § 56 ods. 3, predkladateľ sa chystá radikálne znížiť príspevok na zriadenie chráneného pracoviska. Naviac tieto prostriedky sa nebudú môcť použiť na úhradu miest a odvodov zamestnancov so zdravotným postihnutím. Mám za to, že to povedie k zvýšeniu nezáujmu zamestnávateľov vytvárať takéto prispôsobené pracoviská.

    Ďalším mnou namietaným je § 57, pri zriadení chráneného pracoviska pre samostatne zárobkovo činnú osobu sú navrhované príspevky ešte o niečo málo nižšie oproti navrhovaným, už aj tak radikálne zníženým príspevkom pre zamestnávateľov. Objektívne sa tým zhoršia podmienky pre vznik samozamestnávania a podnikania osôb so zdravotným postihnutím.

    A posledný je § 60 ods. 2, znemožňuje sa tu, alebo navrhuje sa znemožnenie úhrady nákladov súvisiacich so zabezpečením činnosti administratívy, ako aj iných reálnych a objektívnych výdavkov chráneného pracoviska alebo chránenej dielne, teda hygienické, čistiace, kancelárske potreby, telefón, internet, účtovníctvo. Znovu to povedie k skomplikovaniu prevádzkovania chráneného pracoviska, chránenej dielne, výrazne to totižto zvýši nákladovú položku prevádzkovania, čo znovu zníži motiváciu zriaďovať a prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská.

    Akékoľvek hodnotenie, ktoré by som teraz povedal na tento návrh zákona, by ste, samozrejme, kolegovia zo Smeru, vážený pán minister, vyhodnotili, že no veď tak opozícia robí politiku, to je jasné. Preto ako hodnotenie tejto časti novely zákona o službách zamestnanosti si dovolím prečítať list od Občianskeho združenia ľudí so zdravotným postihnutím, ktorého autorom je človek, ktorý používa elektrický invalidný vozík, je odkázaný na ďalšie pomôcky a asistenciu osobnú i pracovnú, ale je aktívnym, je štatutárom občianskeho združenia, je zamestnávateľom i zamestnancom chránenej dielne.

    Píše: "Novela zákona o službách zamestnanosti predložená do Národnej rady výrazným a neprijateľným spôsobom zhorší podmienky zamestnávania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, prevádzkovania chránených dielní a vznik nových chránených pracovných miest. Poškodí životnú a ekonomickú situáciu občanov so zdravotným postihnutím, znemožní ich pracovné uplatnenie so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, ako je osobnostný rozvoj, sebaúcta, rehabilitácia, duševná kondícia, sociálna integrácia a podobne. Navrhovaná novela vo všetkých parametroch zhoršuje súčasnú platnú legislatívu. Dôsledkom bude podľa našich dlhoročných skúseností strata zamestnania pre mnohých občanov so zdravotným postihnutím z dôvodu následného hromadného rušenia chránených pracovných miest. Ušetria sa, v úvodzovkách, len prostriedky Európskej únie, z ktorých čerpaním má Slovensko aj tak veľký problém. Vznikne korupčné prostredie, ktoré len vyplní poslednú medzeru, v ktorej doteraz v rámci čerpania eurofondov nemohlo pôsobiť. Zlikviduje sa fungujúci systém, ktorý úspešne fungoval posledných 12 rokov a prostredníctvom ktorého mali občania s ťažkým zdravotným postihnutím reálnu možnosť zapojiť sa do pracovného procesu. Nie že by na ňom nebolo čo zlepšovať, ale to posledné, čo potrebuje, je jeho zhoršenie. Touto novelou sa vraciame pred rok 2004, keď úradník či nominant bude svojvoľne rozhodovať o osude, bytí či nebytí. Všetky zlé paragrafy sú späť, schvaľovacie komisie, rozhodovacie procesy, radikálne a demotivujúce zníženie príspevkov, ich nenárokovateľnosť ani pri splnení všetkých zákonných podmienok a ešte aj tá nešťastná kumulácia. Nuž teda, čo prinesie pripravovaná novela? V úvodzovkách, bohatí invalidi konečne prídu o peniaze a zamestnanie a budú sedieť a ležať doma pred televízorom v úvodzovkách, tak, ako sa patrí, znovu v úvodzovkách, nenažratí podnikatelia prídu o dotácie, ktoré boli určené pre tých invalidov, eurofondy sa konečne budú čerpať tak, v úvodzovkách, ako sa má na Slovensku, alebo sa nevyčerpajú, prepadnú a vrátia sa do Bruselu a úradník alebo nominant bude konečne rozhodovať, veď načo by tu inak bol!"

    My sa môžeme len zamyslieť a opýtať a toto adresujem naozaj kolegom zo SMER-u aj pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, my sa môžeme naozaj len zamyslieť a opýtať: cui bono, komu to prospeje?

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mihál.

  • Pánovi kolegovi Novotnému a jeho časti príspevku, kde kritizoval redukciu príspevkov na chránené dielne, na zamestnávanie občanov so zdravotných postihnutím, môžem len dodať: Presne tak.

  • Všetko? Teraz v rozprave má vystúpiť písomne prihlásený pán poslanec Nagy, nie je v sále, predpokladám, že už odišiel, takže to sú všetci, ktorí chceli písomne, boli prihlásení. Otváram teraz rozpravu ústnu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do ústnej rozpravy? Pán poslanec Bublavý, to je všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako všetci vieme, som jeden z poslancov, ktorý sa venuje aj regionálnej politike a ako starosta obce sa stretávam so starosťami aj radosťami obyvateľov regiónu. Budem sa teda na túto novelu zákona pozerať očami regionálneho politika.

    Hospodárska a finančná kríza sa dotkla každého z nás, každej rodiny, každej obce, každého mesta, samosprávneho kraja, štátu, ale aj celej Európskej únie. Samozrejme, to platí aj v oblasti zamestnanosti, trh práce je jeden z aspektov, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje život ľudí v regiónoch. Za každým pracovným miestom môžeme vnímať život troch, štyroch ľudí, niekedy viac. Preto je oblasť zamestnanosti veľmi dôležitá, novelu zákona o zamestnanosti vnímam z tohto pohľadu ako nevyhnutnú, lebo sa pracovný trh neustále mení a treba na tieto nové podmienky aj reagovať.

    Oproti kritikom tejto novely zákona ja vnímam všetky zmeny, ktoré sú v tejto novele, za užitočné a za tie, ktoré pomôžu občanovi pri zaraďovaní sa do pracovného procesu. Zároveň zohľadňujú nedostatok finančných prostriedkov a zaručia v maximálnej možnej miere i účelné využitie týchto prostriedkov, ktoré sú na aktívnu politiku trhu práce vyčlenené. Z množstva zmien, ktoré sú navrhované, vyzdvihnem zmenu, ktorá je navrhovaná, a to nahradenie obligatórnosti poskytovania príspevkov na fakultatívnosť. Ako regionálny politik viem, že len vtedy možno zaručiť adresnosť a účinnosť použitých prostriedkov, ak o ich použití budú rozhodovať ľudia priamo z jednotlivých regiónov. Je to jeden zo spôsobov, ako možno predísť zneužívaniu jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, s tým, že je potrebné vyzdvihnúť, že o použití jednotlivých nástrojov bude rozhodovať výbor pre otázky zamestnanosti. Počul som od niektorých opozičných kolegov, vystupujúcich v médiách, ale aj tu v pléne, že teóriu, že to si zase chystá SMER pre svojich vyvolených, prípadne že je tu priestor pre korupciu. Dovoľte mi o tom povedať pár slov, ktoré vyvrátia toto podozrenie.

    Výbor pre otázky zamestnanosti v zmysle tejto novely bude 11-členný, v zložení traja zástupcovia úradu, dvaja zástupcovia samosprávneho kraja a ten samosprávny kraj, si myslím, že je tak pomiešaný a koalície sú v našich krajoch tak zorganizované, že tu nie je na mieste, aby niekto niekoho upodozrieval, že by bol len čisto stranícky, dvaja zástupcovia miest a obcí, dvaja zástupcovia zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode a dvaja zástupcovia odborových organizácií. To znamená, že samosprávny kraj nominuje dvoch zástupcov pre každý územný výbor. Nie pán minister, nie, pán minister nebude zástupcov miest a obcí organizovať do tohto 11-členného výboru. Takže to si treba naozaj, kolegyne, kolegovia, uvedomiť. Myslím si, že je to zloženie ľudí, ktorí veľmi dobre poznajú svoj región a vedia adresne posunúť jednotlivé žiadosti. Tak v tomto výbore pre otázky zamestnanosti nastáva tá prirodzená kontrola a záruka adresnosti a účelnosti použitých finančných prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce. A čo sa týka korupcie, viete, vážení kolegovia a kolegyne, tu mi to pripadá tak, že niektorí ľudia, keď nemajú žiaden argument, použijú populárne slovo korupcia. Veď dopredu kriminalizujete ľudí, ktorých budú nominovať reprezentatívne organizácie, ako je zväz zamestnávateľov alebo zväz živnostníkov a podobne.

    Ako pozitívnu zmenu vnímam aj to, že novela zákona o zamestnanosti má za cieľ adresnejšie smerovať finančné prostriedky na jednotlivé nástroje aktívnej politiky. Chce zamedziť plytvaniu a chce zvýšiť účinnosť jednotlivých nástrojov. Pre nás regionálnych politikov je to určite dobrá správa. Záverom môjho príspevku chcem povedať, že podporujem snahu pána ministra, aby sa vytvorili také podmienky v oblasti aktívnej politiky trhu práce, ktoré vedú k zlepšeniu podmienok na trhu práce. Zmeny navrhované v tejto novele umožňujú rozlíšiť potreby a odlišnosti v jednotlivých regiónoch a rovnako zohľadňujú nedostatok finančných prostriedkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol posledný. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, pôvodne som uvažoval vystúpiť ďaleko rozsiahlejšie v závere, ale priznám sa, že obsah tej diskusie ma vedie skôr k zhrnutiu niektorých poznatkov a zaujatie možno stanoviska v istej všeobecnej rovine. Celkom iste budem dlhšie hovoriť v druhom čítaní, keď budeme hovoriť trošku konkrétnejšie.

    Sme v prvom čítaní a je celkom logické, že rozprava je viac všeobecná, čiastočne je politický motivovaná, no a v značnej časti sme sa presunuli niekde, kde budeme možno na budúcej schôdzi, keď budeme hovoriť o správe o politike zamestnanosti, ale v kontexte zákona o sociálnych službách to vnímam ako celkom prirodzené, pretože nástroje aktívnej politiky trhu práce sú hlavne na realizáciu politiky, politiky zamestnanosti.

    Chcem poďakovať tým, ktorí vystúpili, aj za racionálne vystúpenia, návrhy. V konečnej miere by som to zhodnotil tak, že hlavne zo strany opozície to stanovisko, ten pohľad na ten návrh zákona je taká, v úvodzovkách, politika cukru a biča s tým, že za ten cukor, za tie pozitíva je zodpovedná opozícia, ktorá veci pripravila, my sme ich len prebrali, no a za tie kvázi negatíva sme zodpovední my, lebo sme ich tam dali a to tvorí práve to negatívum toho zákona. No hovorím to skoro ironicky, ale aktívna politika trhu práce a realizácie jednotlivých nástrojov, a to chcem zvýrazniť, nemá a nemôže mať nejaký politický rozmer, ktorý ste sa tu viackrát snažili podsúvať, najmä v súvislosti s niektorými zmenami, ktoré teraz navrhujeme.

    Aktívna politika trhu práce z môjho pohľadu, a to som zvýraznil v úvodnom slove a podčiarkujem to dvakrát aj teraz, nemá záujem konsolidovať verejné financie. To znamená, ja nechcem sporiť na jednotlivých nástrojoch aktívnej politiky trhu práce, ale mám záujem, aby boli efektívnejšie, aby odstránili plošnosť, aby boli adresné, chcem zamedziť zneužívaniu a, samozrejmá vec, ďaleko viacej akceptovať pri jednotlivých rozhodnutiach regionálne odlišnosti. To znamená, skôr ponúknuť realizáciu regionálneho trhu práce, k tomu je tento zákon.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať, ak som povedal po tom, čo sme prijali Zákonník práce, že by som bol veľmi rád a urobím všetko preto, aby sa už v tomto volebnom období neotváral, pri tomto zákone poviem opak. Ak život a potreba prinesie, tak som pripravený aj na rok tento zákon otvoriť, veď ten má reagovať na flexibilitu a potrebu regionálneho trhu práce.

    To znamená, tu absolútne pripúšťam, ak to bude nevyhnutné, že opätovne do toho vstúpime. Naopak, ten zákon, opakujem ešte raz, je priama reakcia na vývoj trhu práce, ale aj na vývoj regionálneho trhu práce a ten v tejto zložitej situácii môže mať modifikácie, na ktoré bude potrebné jednoducho reagovať. Tá kritika pokiaľ tu zaznela, obligatórnosť, fakultatívnosť, výbory zamestnanosti a ich účinkovanie, riziká, ďalej zdravotne postihnutí a akési ich obmedzenia a kontroly na okresných úradoch práce nie je zákonom presné pomenovanie termínu, veľmi stručne. A hovorím to teraz veľmi úprimne a vážne. Milí priatelia, je mi úplne jedno, či žiadateľ, ktorý požiada o príspevok na podnikanie alebo vytvorenie nového pracovného miesta, do akého kostola chodí a ktorúkoľvek politickú stranu vo voľbách volí. Ja ho podporím, ale myslím si, že išiel by som sám proti sebe a v konečnej miere všetci, ktorí nesieme nejakú zodpovednosť, veď to by bola samovražda, aby sme niekomu zamedzovali. A vyberali, že ty si smerák a ty si ja neviem z akejkoľvek strany. Veď teraz, keď platí obligatórna na rok, viete, v čom je náš problém, že je málo žiadostí na vytváranie nových pracovných miest. Toto je môj problém, to ma pri tom trápi a nie, či o to žiada smerák, kádehák, jehovista, kresťan katolík, alebo neviem kto. To nie je náš problém. My chceme preto vytvoriť efektívnejšiu ponuku jednotlivých nástrojov, aby jednoducho bola motivujúca pre začínajúcich podnikateľov, pre úspešných podnikateľov, pre budúcich živnostníkov, aby využívali tie nástroje. V tomto je tá filozofia toho zákona a odmietam akékoľvek politické rozmery, ktoré do toho ideme vtesnávať. Jedenásť členov, výbory zamestnanosti sú zložené tripartitne. Ak by som mal toto prijať, ja musím spochybniť tripartitu, ktorá funguje aj na celoštátnej úrovni. Veď ja neskúmam, či zamestnávatelia nominujú politického alebo člena politickej strany takej alebo onakej, on tam vystupuje za konkrétne zamestnanecké združenie, či je to RÚZ, či je to Asociácia zamestnávateľských zväzov, alebo či je to Združenie miest a obcí Slovenska. Toto sú tri organizácie, ktoré reprezentujú zamestnávateľov. No ak má dneska predstaviteľ SMER-u alebo smeráci jednu tretinu obecných úradov alebo teda starostov a primátorov, no tak asi tam budú mať nejaké zastúpenie, ak sú v nejakých pozíciach na VÚC-kách a VÚC-ka bude rozhodovať, ja to neviem vylúčiť, že tam nebudú. A v konečnej miere, ja dneska neviem, možnože máme už dneska politickú prevahu aj v Republikovej únii zamestnávateľov a v Asociácii zamestnávateľských zväzov. To skôr ironicky hovorím, ale toto nie je podstatné. Má to tripartitný princíp, a ten je dôležitý. Ja nemôžem spochybňovať, do akej miery by mal záujem ZMOS, samosprávny kraj, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov, ale aj odbory, dávať tam ľudí, ktorí tam budú vidieť svoj biznis. Naopak, tí majú reagovať na regionálne špecifiká trhu práce a tie sú, dnes sa líšia od okresu k okresu. Tie musia reagovať na to, že do toho konkrétneho mesta príde v istú dobu nejaký investor a bude mať záujem sa etablovať v priemyselnom parku, ktorý je tam pripravený. A my musíme na to flexibilne reagovať. Veľmi konkrétne a k tomu sú práve tieto, tieto výbory, aby vedeli toto zohľadniť. To sa nedá plošne riešiť a v konečnej miere aj pri ostatných zákonoch, či už sa týka dávok a ďalších vecí, často voláme a budeme volať po odstraňovaní plošnosti a zabezpečení maximálnej adresnosti, na tom sa asi zhodneme aj s opozíciou.

    To je hlavný pohľad, ktorý som tu chcel ponúknuť aj k tým výborom. A preto akékoľvek riziká, ktoré by súviseli s nejakou korupciou, iste, je to všetko o ľuďoch, ale práve tá objektivita je tam daná tým rôznorodým zložením, tým, že to bude verejne dostupné každé jej rozhodnutie, či pozitívne, alebo negatívne, a musí byť zdôvodnené. Takáto merateľnosť, takáto verejná kontrola tu nikdy v ničom nebola! Nebojme sa toho, ja som presvedčený o tom, že toto je ten najmenší problém, ktorý nám môže spôsobiť aplikácia novely tohto zákona, ktorú ponúka.

    Rada zdravotne postihnutých, ja vám môžem ponúknuť konkrétne príklady, ktoré tu máme doteraz zneužitia obligatórnosti nárokov na zriadenie chránených dielní. Je ich tu veľmi veľa. Môžem ich citovať, môžem hovoriť konkrétne firmy, snáď jednu takú, ktorá je možno úsmevná, ale možno niečo hovorí. Spišská Nová Ves, na okresnom úrade práce požiadal podnikateľ, predložil všetky potrebné dokumenty preto, aby splnil zákonnú nárokovateľnosť na príspevok. V rámci toho príspevku na podnikanie si kúpil koňa. Je to možné, prečo nie. Samozrejmá vec, v istom čase sa zistilo, že neplnil dohodu, ktorú mal s úradom práce. Otázka, čo budeme robiť? No tak vstúpi do toho asi, asi zákon a budeme žiadať vrátenie prostriedkov. Keď nebudú, no tak sa odpredá kôň. No nemohol sa už odpredať kôň, pretože medzitým pán podnikateľ a jeho rodina toho koňa zjedli.

    Čo chcem tým povedať? Nemôže byť absolútny rozmer, keď splní nejaké formálnoprávne veci, že dostane ten príspevok. Ale tu môže splniť ďaleko objektívnejšie kritérium ten výbor, veď ten výbor zhodnotí, čo je to za človeka, kde sa pohybuje, akým spôsobom chce realizovať ten zámer, na ktorý ten účel zákona, zákona pamätá. To znamená, že minimálne v tomto prípade, úmyselne som dal taký krajný, radikálny. Samozrejmá vec, viete, ako zobratie alebo vytvorenie chránenej dielne vo fitnescentre a aby vozíčkari a barličkári precvičovali, na tento úmysel ako, ako zobral tiež podnikateľ a splnil zákonné veci, ktoré súvisia s vytvorením chránenej dielne, no podvody. Samozrejmá vec, že toto chceme odstrániť, nie zabrániť. To preto hovoríme o fakultatívnosti pri zriadení chránenej dielne, ale fakultatívnosť neplatí, naopak, opätovne vstupuje a bude obligatórnosť. To znamená, zákonná nárokovateľnosť na prevádzku tej chránenej dielne. Lebo tam už nemáme polemiku o tom, či je alebo nie je to, to podnikanie, keď už beží a plní účel zákona, zákona, zneužiteľné. Ale toto sme týmto odstránili, veď tu viedol štátny tajomník Ondruš veľmi vážne rozhovory aj s príslušnou organizáciou, mnohé kompromisy sa prijali a našla sa, nechcem povedať, že dohoda, ale minimálne priblíženie názorov. To znamená, tu bol záujem opätovne v ťažkom dialógu sociálnom mnohé veci riešiť a ja som presvedčený, že sa aj poriešili.

    Viete a sú tu aj isté štatistické čísla. Od roku 2007 sa na jedno nové pracovné miesto v chránenej dielni zvýšil štátny príspevok 4,1-krát, 4,1-krát. No my zodpovedáme aj nejakým, nejakým tým daňovým poplatníkom, aj tým, čo nás volili. Je to správne? Je to dobré? Za päť rokov 4,1-krát? Ja im to nechcem brať. Ale chcem to ďaleko viacej kontrolovať, chcem, aby to bolo efektívne využívané, mám maximálny záujem, viem, aké je ťažké zamestnať vozíčkara alebo, alebo človeka s akýmkoľvek zdravotným postihnutím. Vytvoríme maximálne v tomto smere pozície preto, aby chránené dielne neubudli. Ale jednoducho chceme seknúť a buchnúť po prstoch tým, ktorí aj tých zdravotne postihnutých zneužívali na predmet svojho podnikania a dosahovania neobjektívneho zisku. O toto ide a toto je hlavný cieľ.

    Úplne na záver, filozofia zákona je dostať služby zamestnanosti bližšie k ľuďom. Bližšie do prostredia, kde, kde vytvára sa nejaké nové miesto, aby bolo objektívne zhodnotené. Pokiaľ tu sú nejaké finančné prostriedky na tento predmet podnikania, chceme, aby čo najefektívnejšie boli využité. V tom to súvisí a keď hovorím, dostať sa bližšie k ľuďom, no iná cesta nie je, áno, vedie to cez regionálny trh práce. Regionálny trh práce nemôže zhodnocovať a riadiť niekto z Bratislavy. Ten sa musí riadiť a objektívne zhodnocovať v mieste, kde sa, kde sa ten trh práce regionálny vytvára. A to nemôže nikto iný v tomto prípade garantovať, ani riaditeľ úradu práce, ale akási objektívna skupina ľudí, ktorá je tripartitne zložená. Toto je filozofia, to je hlavný prístup, samozrejmá vec.

    Úplne na záver, som pripravený ku každému jednému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bude smerovať k vylepšeniu, bude mať logiku, bude zodpovedať filozofii toho zákona, sa objektívne postaviť, vrátiť aj so svojimi kolegami, ktorí odborne tieto veci pripravovali a budú posudzovať aj v ďalšom období, reagovať. Chcem vám ponúknuť možnosť aj v období, pokiaľ bude to druhé čítanie, pred tým, než budú zasadať konkrétne výbory, na nejaké konzultácie, vyjasnenie si istých pozícií a názorov, pretože ešte raz opakujem: služby zamestnanosti nemajú charakter pravicový alebo ľavicový, ale musia mať charakter a ambíciu prostredníctvom jednotlivých nástrojov vytvoriť čo najviac pracovných miest, udržať čo najviac ľudí v práci. Ak sa nám toto podarí, vtedy cieľ zákona bude splnený.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pán minister, chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Vládny návrhy zákona je uverejnený ako tlač 361, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 340.

    Teraz poprosím ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na záver tohto dňa dúfam niečo krátke a nekonfliktné. Cieľom predloženého návrhu zákona je úprava ustanovení, ktoré sú pre žiadateľov o poskytnutie dotácie nejednoznačné a v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Navrhovanými zmenami sa upresňuje okruh oprávnených žiadateľov o poskytnutie dotácie v programe Obnovme si svoj dom, kde sa za oprávnených žiadateľov navrhuje ustanoviť vlastníkov národných kultúrnych pamiatok a správcov. Pri obnove bytového domu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sa navrhuje medzi oprávnených žiadateľov uviesť aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a pri obnove hradných zrúcanín, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, sa navrhuje medzi oprávnených žiadateľov zaradiť aj občianske združenia, neziskové organizácie a nadácie so sídlom na území Slovenskej republiky. Ďalšími navrhovanými zmenami sa zákon o poskytovaní dotácií dopĺňa o rozsah osobných údajov žiadateľa, ktoré sa uvádzajú v žiadosti a evidujú v informačnom systéme ministerstva a tiež o rozsah osobných údajov, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva pri informovaní o vybavení žiadosti. V záujme zabezpečenia jednoznačnosti postupu pri predkladaní žiadostí o poskytnutie dotácie, ich posudzovaní a vyhodnocovaní sa predloženým návrhom zákona precizujú niektoré ďalšie ustanovenia zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a média, poslancovi Jánovi Senkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. januára 2013 č. 340 a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu aj za skončenú. Predpokladám, že pán minister už nechce vystúpiť ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že sme pred siedmou hodinou, ukončujem dnešný rokovací deň, pretože pán minister financií tu nie je, budeme pokračovať zajtra.

    Želám všetkým ešte pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.46 hodine.