• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Mária Janíková, pán poslanec Peter Pollák a pán poslanec Richard Sulík.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 322, spoločná správa výborov má tlač 322a.

    Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Tomáš Malatinský. A teraz ho prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Dobré ráno. Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne a poslanci, cieľom návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej je, aby sa v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie postupnou liberalizáciou uľahčil obchod s tovarom medzi Európskou úniou, Kolumbiou a Peru a aby sa liberalizoval i obchod so službami a investíciami.

    Dohoda predstavuje pre Európsku úniu predovšetkým príležitosť, aby poskytla pevnú oporu reformám, ktoré Kolumbia a Peru uskutočňujú a ktorých cieľom je integrácia do globálnej ekonomiky, zvýšenie blahobytu a upevnenie ich rastu v záujme zlepšenia životných podmienok obyvateľov.

    V dohode sú obsiahnuté i záujmy Slovenskej republiky, a to najmä vo vzťahu ku kľúčovým odvetviam nášho priemyslu v automobilovom sektore, elektrotechnike a oceliarstve.

    S výhradou ratifikácie bola dohoda za Slovenskú republiku podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli 16. mája 2012 počas zasadnutia Výboru stálych zástupcov COREPER II.

    Táto dohoda je bilaterálnou, medzinárodnou prezidentskou zmluvou a medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady a na jej vykonanie nie je potrebný zákon.

    Dohoda nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, na zamestnanosť a ani na zvýšenie regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu tohto dokumentu alebo návrhu.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Michala Bagačku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (tlač 322).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. novembra 2012 č. 308 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 22. januára 2013 a prijal uznesenie č. 169.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 29. januára 2013 a prijal uznesenie č. 108.

    Obidva výbory odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (tlač 322) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 29. januára 2013 č. 111. Týmto uznesením výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Predpokladám, že minister ani spravodajca sa nechcú vyjadriť, keďže nebola rozprava.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 321, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 300.

    Teraz poprosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012 uznesením č. 625 zo 14. novembra 2012 schválila návrh zákona o pozemkových spoločenstvách a zároveň uložila ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uviesť vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pri príprave návrhu sa vychádzalo z doterajších praktických skúseností pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, z činnosti orgánov pozemkových spoločenstiev, skúseností orgánov štátnej správy, ale aj zástupcov neštátneho sektora vlastníkov lesov, takisto podnetov organizácií pozemkových spoločenstiev a odbornej verejnosti, ako aj nedodržiavania zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Nevyhnutnosť nahradiť doteraz platný zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov novým zákonom vyvolali predovšetkým tieto nedostatky: nesprávne vydávanie majetku pôvodným vlastníkom a pozemkovým spoločenstvám, ktoré vznikli transformáciou bývalých spoločenstvových útvarov, najmä urbariátov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, mnohé pozemkové spoločenstvá boli vytvorené za účelom vydania majetku v ucelených lesných častiach, a ich doterajšia existencia bez povinného prispôsobenia právnych pomerov zákonu č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ďalej, nejednoznačné chápanie uplatňovania niektorých ustanovení platného zákona, absencia sankcií za porušovanie povinnosti podľa zákona č. 181/1995 Z. z.

    Vypracovanie návrhu nového zákona o pozemkových spoločenstvách je odôvodnené i skutočnosťou, že cieľom pôvodného zákona bolo predovšetkým preklenúť obdobie hľadania vlastných mechanizmov chodu pozemkových spoločenstiev, usporiadať ich vzťahy k štátu, usporiadať vzťahy vnútri spoločenstiev, podporiť sceľovanie pozemkov a pôsobiť proti ich ďalšiemu drobeniu a naznačiť možnosti realizovania podnikateľských zámerov v nadväznosti na existujúci právny poriadok. Tieto problémy sa počas účinnosti tohto zákona vyvinuli natoľko, že si vyžiadali novú právnu úpravu.

    V porovnaní s úpravou v dnes platnom zákone sa v návrhu zákona upravuje predovšetkým vznik a postavenie nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností, v ktorom nevznikne spoločná nehnuteľnosť, ale vlastníci jednotlivých pozemkov sa spoja s cieľom spoločného racionálneho obhospodarovania svojich pozemkov.

    V návrhu zákona sa ďalej ustanovujú podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je upravený tak, že podpisy všetkých účastníkov zmluvy nemusia byť na jednej listine.

    Podrobnejšie sa v návrhu zákona upravuje postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a vo vlastníctve takzvaných neznámych vlastníkov. Z toho istého dôvodu má fond konať za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.

    Návrhom zákona sa zavádza možnosť predaja podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti.

    V návrhu zákona sa upravuje i ukladanie sankcií za porušenie povinností podľa tohto zákona, čo má zabezpečiť dodržiavanie jeho ustanovení a zamedziť vzniku neprehľadných situácií, ktoré vznikli a vznikajú za účinnosti dnes platného zákona č. 181/1995 Z. z.

    Na konanie o registrácii spoločenstiev v registri pozemkových spoločenstiev a konanie o zápise zmien registrovaných údajov vrátane zápisu zrušenia spoločenstva a konanie o ukladaní pokút bude sa na ne subsidiárne vzťahovať právny poriadok.

    Zákon ukladá povinnosť transformovať pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity na spoločenstvá s právnou subjektivitou. Doterajšie skúsenosti s existenciou spoločenstiev bez právnej subjektivity pri chýbajúcich ustanoveniach a orgánoch spoločenstva vrátane poskytovania podpory zo štrukturálnych fondov len pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou preukazujú, že existencia pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity sa javí v súčasnosti ako neopodstatnená. Mnohé spoločenstvá bez právnej subjektivity pritom paradoxne vystupujú a konajú ako spoločenstvá s právnou subjektivitou.

    Rieši sa aj problematika pozemkových spoločenstiev založených ako občianske združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktoré mali podľa zákona č. 181/1995 Z. z. povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery tomuto pôvodnému zákonu ešte v roku 1996, majú túto povinnosť i podľa predkladaného návrhu zákona. Keďže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tieto občianske združenia, ktoré nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery platnému zákonu, nevyradilo z registra občianskych združení, odovzdá ich dokumentáciu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a o vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Magde Košútovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 99 z 22. januára 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 2012 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali určené výbory v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku za poslanecký klub SaS od Ľubomíra Galka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, hneď na úvod chcem povedať, že klub strany Sloboda a Solidarita zákon o pozemkových spoločenstvách podporí. Je pravdou, že návrh zákona reaguje na viaceré podnety organizácií pozemkových spoločenstiev aj odbornej verejnosti, ako aj na praktické skúsenosti zúčastnených orgánov štátnej správy, vlastníkov lesov a podobne, a pokladáme ho za potrebný.

    Zozbierali sme zopár pripomienok ľudí priamo z praxe. Pokladáme to za dobré postrehy. A mohli by vylepšiť niektoré detaily tohto zákona v druhom čítaní, plus by mohla byť spustená v budúcnosti debata o zastúpení štátu v niektorých takýchto spoločenstvách cez Slovenský pozemkový fond za „neznámych“ vlastníkov. Ale platí to, čo som povedal na začiatku, je to v zásade návrh, ktorý posúva právnu úpravu v tejto oblasti dopredu.

    Dovolím si prečítať tie pripomienky.

    Po prvé. Súčasný právny stav pri spravovaní spoločného majetku je neúnosný a neakceptovateľný, neraz prichádza k zneužívaniu vlastníckych práv rôznymi „pseudovlastníkmi“ pôvodných vlastníkov pozemkov, keď dochádza ku krádeži vlastníckeho práva k pozemkom. Katastrálny úrad žiada pri zápise pri zmene vlastníka do pozemkovej knihy súhlas všetkých vlastníkov spoločenstva, čo v niektorých prípadoch predstavuje vyše 600 členov. A nie je to možné, lebo súčasne prebiehajú aj dedičské konania zomretých členov. Spoločenstvo je živý organizmus, stále sa meniaci a s novými vlastníkmi na základe dedenia. Tento stav by mal jednoznačne riešiť zákon, ktorý by mal určiť možnosť delegovania kompetencií výboru spoločenstva, alebo najmenej 51 %, respektíve dvoch tretín, obdobne, ako je to pri bytových spoločenstvách, schválených podielom ich vlastníkov, aby to katastrálny úrad a iné štátne inštitúcie akceptovali. Ak je to možné pri bytových spoločenstvách (zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), tak myslíme si, že by to mohlo platiť aj pri pozemkových spoločenstvách. Je nemysliteľné, že napriek stanovám pozemkového spoločenstva, riadnej zakladateľskej zmluve a schváleným kompetenciám výboru štátne organizácie výbor spoločenstva ignorujú a nerešpektujú väčšinovú vôľu vlastníkov. Neakceptovaním pozemkových spoločenstiev, ich štatutárnych zástupcov a okliešťovaním ich kompetencií sú ohrozované rozvojové záujmy obcí i štátu, ale i privátneho sektora vzhľadom na nemožnosť získať právoplatné stavebné povolenie či kolaudačné rozhodnutie a užívanie postavených stavieb. To znamená, že by bolo vhodné, aby založené spoločenstvá s právnou subjektivitou mohli mať možnosť určovať kompetencie výboru spoločenstva do nakladania s pozemkami v súlade s územným plánom obce, rozdelenie zisku spoločenstva, určovanie odmeny výboru a podobne. Za čias pôvodného urbára spoločenstvo spravoval výbor.

    Ďalej, po druhé, navrhujeme, aby v návrhu zákona bola zakotvená „žiadna“ nedeliteľnosť lesných pozemkov vzhľadom na to, že spravovanie lesa a revitalizácia lesa je najefektívnejšia v celistvosti. Nie je dobrý návrh zastúpenie štátu, teda Slovenského pozemkového fondu v pozemkovom spoločenstve, ktorý má zastupovať neznámych vlastníkov. Neznámi vlastníci neexistujú, predsa urbársky podiel bol vždy zastúpený konkrétnym vlastníkom a menom. Ak neexistujú dedičia a nástupníci po pôvodnom vlastníkovi, jeho podiel by malo spravovať pozemkové spoločenstvo, a nie štát, a ešte na základe nájomnej zmluvy v § 8 ods. 4. Navrhovaný postup pripomína zoštátnenie súkromného vlastníctva.

    Ďalší bod, k jednotlivým paragrafom.

    V § 8 ods. 3 nie je jasne definované, čo je to primeraná náhrada a akým spôsobom sa poskytne, či sa bude jednať o finančnú náhradu a či bude potrebný súhlas ostatných členov pozemkového spoločenstva.

    Navrhujeme vypustiť § 8 ods. 4 a takisto § 9 ods. 9.

    V § 10 nesúhlasíme s tým, aby štát vstupoval do súkromného vlastníctva prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, ktorý má zastupovať neznámych vlastníkov. Tak ako bolo spomenuté, neznámi vlastníci neexistujú, urbársky podiel bol vždy zastúpený konkrétnym vlastníkom a menom. Ak neexistujú dedičia a nástupníci po pôvodnom vlastníkovi, jeho podiel by malo spravovať pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba a zisk z hospodárenia by sa mal rozdeliť medzi členov spoločenstva podľa výšky ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Nie je dobré a je to v podstate amorálne, aby Slovenský pozemkový fond po nadobudnutí takéhoto majetku tento prenajímal pozemkovému spoločenstvu, teda ostatným spoluvlastníkom za úhradu, ktorá bude príjmom štátneho rozpočtu.

    Navrhneme § 11 doplniť o odsek 11: „Príjem z predaja spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu sa stáva príjmom všetkých členov pozemkového spoločenstva.“

    To boli pripomienky, ktoré sme zozbierali od ľudí priamo z praxe.

    Ja si dovolím uviesť jeden osobný postreh, jedna vec v dôvodovej správe ma vyrušila. V dôvodovej správe sa píše: „Predložený návrh zákona bude mať pozitívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu, ktorý však nie je možné presne kvantifikovať, nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu ani na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí, na životné prostredie ani podnikateľské prostredie a nebude mať žiadne sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti." Zároveň ale v doložke vybraných vplyvov sa píše: „Predkladateľ odhaduje približný príjem štátneho rozpočtu vo výške 100 000 eur ročne, pričom v prvom polroku prvého roku účinnosti zákona pôjde len o polovicu predpokladaného príjmu z dôvodu neskoršieho nadobudnutia účinnosti ustanovení o ukladaní pokút.“ Pozitívny vplyv návrh zákona na rozpočet Slovenského pozemkového fondu, a tým aj na rozpočet verejnej správy Slovenskej republiky nie je možné presnejšie odhadnúť a kvantifikovať, keďže v súčasnosti nie je známy presný počet ani veľkosť, a tým ani hodnota podielov spoločných nehnuteľností vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu. Zároveň nie je možné vopred ani odhadnúť cenu podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorá sa môže určiť až pri prípadnom predaji v budúcnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv. Rovnako nie je možné v súčasnosti kvantifikovať výšku pokút ukladaných v budúcnosti za prípadné porušenia povinností podľa tohto návrhu zákona, keďže nie je možné odhadnúť počet a rozsah porušovania povinností. V súčasnosti platný zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov neobsahuje ustanovenia o správnych deliktoch a ukladaní sankcií, takže nie je k dispozícii ani štatistika porušovania povinností podľa platného zákona, ktorá by umožnila predpokladať rozsah porušovania nového zákona.

    Dovolím si na tomto mieste zacitovať Richarda Sulíka z jeho prejavu k zákonu o štátnom rozpočte: „Peter Kažimír predkladá rozpočet, ktorý vychádza z takého rastu HDP, ku ktorému zrejme nedôjde. Existujú odhady, že rast HDP bude nula. Prístup zodpovedného hospodára je taký, že príjmy odhaduje konzervatívne a výdaje s rezervou. Tento prístup pán Kažimír nemá.“

    Dámy a páni, tak ako váš minister Peter Kažimír nemá prístup dobrého hospodára a nemá ani cit pre ekonomický vývoj v krajine, a v schválenom rozpočte budeme svedkami zrážky ideológie s realitou, tak aj vy, pán minister, respektíve vaši úradníci, nemáte prístup dobrého hospodára pri tomto zákone, keď už dnes plánujete výnosy z pokút bez absolútne relevantného základu. Nemáte absolútne žiadne podklady, opakujem, z ktorých by ste mohli usudzovať, či vôbec, a ak áno, tak ako budú členovia spoločenstiev, respektíve samotné spoločenstvá povinnosti vyplývajúce im z tohto zákona porušovať. V odhade teda mala byť veľká nula. A to by spravil dobrý hospodár.

    Podľa môjho názoru je úplne scestné v prípade tohto zákona počítať s pozitívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy, s akokoľvek finančnou čiastkou z výnosu z pokút, pretože potom je namieste otázka, či štátni zamestnanci obvodného lesného úradu budú mať ročný plán pokút a ako ho naplnia, či budú číhať na jeden deň nedodržania lehoty a hneď budú ukladať pokuty.

    Podčiarknuté, zhrnuté, platí to, čo som povedal na začiatku, zákon ako taký podporíme, s určitými vylepšeniami prídeme v ďalšom čítaní a nesúhlasíme s tým, aby pri takýchto zákonoch sa predpokladalo to, že štátny rozpočet príde k nejakým peniazom na základe nejakých len želaní, a preto by som vás chcel požiadať, aby v budúcnosti ste sa stavali k odhadom dopadov na príjem v časti štátneho rozpočtu ako dobrý hospodár. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Pán poslanec Galko, musím teda otvorene priznať, že ste ma trošku prekvapili, v tomto prípade príjemne, čo nebýva často v tejto poslaneckej snemovni, pragmatickým prístupom alebo teda svojimi stanoviskami k tomuto zákonu. Viete, ja som vo štvrtom volebnom období sedel v tomto parlamente a v priebehu toho volebného obdobia sa v podstate dvakrát tento zákon o pozemkových spoločenstvách riešil aj na úrovni parlamentu a dvakrát, dokonca druhýkrát už v druhom čítaní bol stiahnutý. Zrejme si asi nemusíme spolu vysvetľovať alebo navzájom vysvetľovať, že je to pomerne náročný a dosť prepotrebný právny predpis.

    K tomu, čo ste vystúpili v rámci všeobecnej rozpravy, ak dovolíte, pripomeniem vám len skutočnosť, že tie pozmeňujúce návrhy, respektíve tie podnety, ktoré ste tu prečítali, sme dostali aj viacerí členovia, povedzme, nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Som presvedčený o tom, že nepatria do všeobecnej rozpravy, ale skôr teda do rokovania výborov alebo teda do druhého čítania. Ale vnímam aj túto skutočnosť tak, že vzhľadom na to, že SaS nemá svojho zástupcu v navrhovanom gestorskom výbore, teda vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, takto ste to potrebovali teda odprezentovať. To som chcel pripomenúť, že snáď aj z aspektu flexibility rokovania by bolo dobré tieto základné zásady zákona o rokovacom poriadku v budúcnosti akceptovať.

    K tým pokutám sa vyjadrovať nejdem, lebo tam je úplne zrejmé, že vám isté informácie alebo súvislosti pravdepodobne vo vašom právnom vedomí v tejto oblasti absentujú. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galko, ja skutočne zareagujem iba v krátkosti, a síce na jeden, respektíve dva výroky, ktoré ste tu predniesli. Ste nás obvinili, že nemáme cit k hospodáreniu. Mňa to skutočne udivuje, že to hovoríte práve vy, keď váš 16-mesačný zúfalý pokus vládnuť neskončil ináč, len prirodzene riadnym krachom. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Pán poslanec Galko bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne, teraz sa pýtam teda kolegov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci Fecko, Mičovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne tu nemáme, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale som pani predsedajúcu osobitne pozdravil aj pani spravodajkyňu som osobitne pozdravil, takže je to v poriadku, myslím. Dobre, takže poďme ďalej.

    Myslím si, že predkladaný zákon je jeden zo zákonov, ktorý hovorí o tom, že súčasná právna úprava a reálny život nie je v súlade, tak preto je nevyhnutné prijať túto zmenu aj zákona o pozemkových spoločenstvách.

    Keď sa pozrieme trošku do histórie.

    Tak fakticky všetko, čo súviselo s pôdou, malo základ, aby ten prípadný zemepán alebo majiteľ vedel kontrolovať dane, aby ich vedel vyberať, to znamená od roku 1526.

    Odkedy na území Slovenska, by som povedal takto, lebo sme boli Rakúsko-Uhorsko, evidujeme nejaké to pozemkové právo a nejaké tie pozemky tak fakticky stále sa to týka financií, výberu daní a ďalšej kontroly. Urbár ako taký fakticky bol súpis poddaných a iných pracovných povinností pozemkov a výťažkov renty z nich. A vlastne slúžil, ako som povedal už, pánu zemepánovi.

    Jednotlivé spoločenstvá, ktoré prakticky vznikali hlavne v 19. storočí, a preklenuli sa, samozrejme, do 20. storočia, vyzerajú tak, že boli ustanovené rôznymi článkami, ktoré, samozrejme, naša republika česko-slovenská, keď sme vznikli, preberala. Boli to zákonné články XIX z roku 1898, zákonný článok X z roku 1913, ktorý sa týkal priamo obhospodarovania týchto pasienkových spoločenstiev a spoločných pasienkov, bol to zákonný článok XXXIII z roku 1913 tiež o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto. Sú to všetko zákonné normy, ktoré viac-menej predurčovali aj činnosť týchto pozemkových spoločenstiev na našom území.

    Po revolúcii v roku 1948, hovorím o tej prvej, keď sme vlastne začali budovať socialistický štát, samozrejme, prišlo aj na urbariáty a iné pozemkové spoločenstvá. Musím povedať z vlastnej praxe, že mnoho urbariátov prišlo o vlastníctvo hlavne podľa zákona č. 81/1949 Zb. týkajúceho sa pasienkov a mnoho ďalších vlastníkov, ktorí mohli prísť o vlastníctvo týkajúce sa hlavne lesných spoločenstiev. O toto vlastníctvo prakticky neprišli, hoci niektorí si mysleli, že reštitúcia je aj vracanie užívacích práv, čo nie je pravda. Takže užívanie urbárskych pasienkov a vlastníctvo a užívanie lesov urbárskych boli na diametrálne odlišných cestách počas vývoja v socializme. Štátne lesy prevzali lesné urbariáty a spoločenstvové lesy. A poľnohospodárske organizácie, to znamená jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky, prevzali poľnohospodársku pôdu, ktorú mali tieto pozemkové spoločenstvá.

    Musím povedať jedno, že množstvo reštitučných nárokov, ktoré si pozemkové spoločenstvá uplatnili v rámci zákona č. 229/1991 Zb., prvého reštitučného zákona, ako ja hovorím, zákona o pôde, a druhého zákona, č. 503/2003 Z. z., záviselo od toho, ako ten výbor, ktorý prípadne fungoval, o tom sa dozvedel, chcel do nejakej slepej uličky to zaviesť.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ako pani kolegyňa tlmočíte, o majetky sa treba starať, takže aj reštitučný zákon, ktorý tu bol, aj jeden, aj druhý, hovorí, že keď si ich vlastníkom, tak sa o ne staraj následne. Mnoho urbariátov si to uplatnilo aj podľa zákona č. 229/1991 Zb. Tvrdím, že mal tento reštitučný zákon širšie krídla, mohlo sa lietať na väčšom území, na väčších podieloch a mohlo sa viac dosiahnuť v rámci reštitúcii od štátu. Zákon č. 503/2003 Z. z., som to viackrát povedal, to už bolo iba také ťahanie mačky za chvost. Ale, dobre, nebol som tu, prijal to zákonodarný zbor a rieši sa to, sme v konaní.

    Zákon č. 81/1949 Zb. hovoril o tom, že aj pasienky a lúky, ktoré boli v pozemkových spoločenstvách a neboli v pozemkovoknižnej vložke zapísané, prechádzajú na družstvá vtedy vznikajúce. Aj keď nebolo to zapísané, išlo to zo zákona automaticky. To znamená, pokiaľ družstvo nebolo založené do 1. októbra 1958, tak vtedy to nešlo. Pokiaľ bolo v tých jednotlivých katastrálnych územiach, tak všetky tie pasienky urbárske, a teraz to voláme TTP-čka (trvalé trávnaté porasty), prechádzali na družstvá príslušné, ktoré v tej obci vznikli, aj vlastníctvo, hovorím, opakujem a zdôrazňujem, aj vlastníctvo. To si mnohí neuvedomujú alebo si nechcú uvedomiť. A potom sa stávajú anomálie, že pozriem do pozemkovoknižnej vložky pri lustrácii a zisťujem, že však tam nemám zápis na štát, respektíve na družstvo. Vážení, tu musí si vstúpiť do svedomia príslušný úradník, ako tú reštitúciou posúdil alebo neposúdil. A musím povedať z vlastnej skúsenosti, že vznikajú zmätky, nehovorím o ďalších zmätkoch, ktoré nám priniesla aj demokracia v rámci ROEP, kde keď si všimnete, ako je zapísaný urbársky majetok v niektorých katastrálnych územiach, kde ROEP, teda registrované obnovenie evidencie práv prebehlo, tak zistíte, že urbársky majetok sa stal neurbárskym. To znamená, že je spoluvlastníctvom fyzických osôb a nemá s urbárskym majetkom nič spoločné, hoci pozemkovoknižná vložka vykazuje nedeliteľnú spoločnú nehnuteľnosť, urbársky majetok. Ako sa to stalo, prečo sa to stalo, aká tam bola kontrola, kto tam bol, kto tam nebol, to by bolo asi o dlhej debate a je to prípad od prípadu.

    Takže vrátim sa k tomu zákonu nešťastnému č. 229/1991 Zb., ktorý vlastne nám urobil dosť veľkú paseku. A mnohí si mysleli, že si nie je potrebné uplatňovať reštitučný nárok. A preto aj po roku 1989, respektíve po prijatí reštitučných zákonov vlastne robíme nové urbariáty, kde sa počet členov v danom urbariáte mení na základe toho, koľko bolo a koľko nebolo reštitučných nárokov z daného urbariátu fyzických osôb uplatnených. A potom zistíme, že na pasienky v jednej obci máme iných členov, lebo tí si to uplatnili, zároveň ten urbariát mal lesy, ktoré do vlastníctva nepripadli štátu, boli iba v užívaní, a tam máme iných členov, ktorí si uplatňovať nárok nemuseli, a pozemkový úrad nemusel vracať vlastníctvo, tam stačilo iba užívacie právo. A zisťujeme tak, že vlastne delíme urbariáty na viacero urbariátov, hoci niekedy možno tam bol iba jeden urbariát. Takže je to dosť takáto komplikácia, ktorá by som povedal, vyplynula, žiaľ, možnože aj z našej nedôslednosti pri kontrole výkonu, respektíve priznaní vlastníckych práv a vykonávania zákona, ako to má byť.

    Pravdou je, že v reštitučnom zákone č. 229/1991 Zb. jedným z titulov, ktorý posúva možnosť vrátenia vlastníckeho práva, je aj zákon č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbárnikov komposesorátnych pôvodných právnych úprav. To sú vlastne všetky tie lesy, ktoré prevzal štát. A v niektorých prípadoch, musím povedať, hoci sa v danom zákone nehovorí o prevode vlastníctva, vlastníctvo prevedené bolo v pozemkovoknižnej vložke. A v tomto prípade aj na tento zákon musela byť uplatnená reštitúcia. Mnohí urbárnici, resp. pozemkové spoločenstvá to podcenili. A v súčasnosti už je darmo aj plakať, pretože reštitúcie sú ukončené. Tým pádom výška nárokov a podaní, ktoré boli podané, je konečná. A musíme sa s nimi vysporiadať, aby sme ich vysporiadali do konca.

    Poďme ale k tomu urbariátu, tomuto zákonu, ktorý je momentálne predložený. Nemáme tu pána exministra Zsolta Simona. Aj jeho v piatom volebnom období bol záujem ho predložiť. Pán kolega Lebocký, som sa dozvedel, bolo to už aj v minulých volebných obdobiach. To som nevedel. Takže som rád, že o tento zákon a riešenie týchto spoločenstiev bol záujem a je záujem v tejto Národnej rade, čo kvitujem, lebo mali by sme zjednodušovať život aj spoločenstvám, nie im ho komplikovať. Takže musím priznať, že aj v piatom volebnom období bol v programovom vyhlásení vlády pani Radičovej a bol na pretrase. Mal ísť v roku 2011, resp. sme ho neprerokovali v roku 2012, pretože prišlo, ak si dobre pamätám, 187 zásadných pripomienok, ktoré nedovoľovali ho postúpiť do ďalšieho čítania. Tak bol stiahnutý z postu predkladateľa. Keď som si porovnal, aký je predkladaný zákon v piatom volebnom, čo bol stiahnutý, a teraz aký on je, tak vidno, že je tam mnoho, samozrejme, aj totožností v niektorých paragrafoch, ale, samozrejme, aj veľa vylepšení. Môžem povedať osobne a, myslím, aj za náš klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, že prevažná väčšina z nás podporí tento zákon, aby išiel do druhého čítania, kde, samozrejme, mám aj ja desiatky možno pozmeňujúcich návrhov. Pri súčasnom počte urbariátov okolo 3 500 na Slovensku som si dovolil v tom piatom volebnom období osloviť všetkých. A musím povedať, že niekoľko stoviek odoziev na to bolo. Teraz to sumarizujem a uvidíme, ako vlastne sa to zhodne s tým súčasne predkladaným zákonom. Aj to, samozrejme, bude v druhom čítaní, nechcem to teraz rozvádzať, lebo inak by sme tu sedeli ešte hodinu.

    Chcem sa trošku venovať súčasnému predkladanému zákonu, kde v prvom rade chcem kvitovať to, že máme tu orgán, ktorý bude dozerať na spoločenstvo, lebo doteraz to registroval iba lesný úrad, ale nemohol nejakým spôsobom ho likvidovať, nemohol mu dávať sankcie, bol to veľký problém. Tam sa to odkazovalo na súd. No a viete, ako to je, súd – nesúd, tu už je to vyslovene v pozícii obvodného lesného úradu, čo, myslím, je výkon štátnej správy tak, ako má byť.

    Ďalšie je to, čo si myslím, že prax si vyžiadala, a to kolega Jano Mičovský môže potvrdiť, asi aj v svojej rozprave sa tomu bude venovať, že prakticky kopa nevydaných malých lesných pozemkov, ktorých je okolo 200 000 ha v súčasnosti v Slovenskej republike, neštátnych, viac-menej bola kvôli tomu, že lesný zákon pozná ucelené lesné celky, dielce, a drobenie týchto dielcov bolo nejakým spôsobom veľmi ťažko realizovateľné a bolo potrebné robiť možnože veľa geometrických plánov, aby sme výmery menšie mohli vrátiť fyzickým osobám lesných pozemkov. Preto kvitujem, že v tomto zákone sa hovorí aj o spoločenstve, ktoré je založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Lesy takto na to tlačili aj doteraz, aby sa ľudia združovali a mohli sa združovať, žiaľ, iba podľa zákona o združovaní občanov, iný zatiaľ právny predpis tam nebol. Takže tento vlastne rozširuje možnosť. Lesy hovoria, že vlastne by oni radi vrátili užívacie právo, lebo vydať vlastníctvo pri reštitúcii znamená vrátiť vlastnícke právo.

    To by som chcel aj vás poučiť, že vydať vlastníctvo znamená vrátiť vlastnícke právo. A potom druhé je vrátiť užívacie právo. To sú tie nereštitučné pozemky, kde už vlastník je jasný a vraciame poľnohospodársku pôdu do užívania, vraciame lesnú pôdu do užívania. A Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, mali s tým veľký problém. Bol som pri tom. Vymeriaval som niekoľko stoviek hektárov aj lesných pozemkov. Asistoval som ako pracovník pozemkového úradu. Takže viem, aké tam boli problémy. Nechcem hovoriť už o kritériách aj urbárskych spoločenstiev ako boli tie hranice vyčleňované. Tam každý si pamätal tú čerešňu, každý si pamätal ten smrek, každý si pamätal ten buk, čo bol hranicou. Žiaľ, musím povedať, že veľa štátnych prostriedkov, ktoré boli do roku 2008 pripravené na možnosť toho čerpania a zameranie vlastníckych hraníc aj lesných pozemkov, nebolo vyčerpaných, resp. potom to bolo zrušené po roku 2008, a tie hranice sú odovzdané tak, ako sú odovzdané.

    Musím povedať na vrub Lesov Slovenskej republiky, lebo gro urbariátov je na lesnom pozemku, že si niekoľko desiatok rokov, to nechcem povedať, ale niekoľko rokov zle vysvetľovali v dohode o vrátení užívacích práv § 6 zákona č. 229/1991 Zb., kde hovorili, že vydávajú nehnuteľnosť. Keby sme to dali na revíziu, tak by sa potvrdilo, že tieto zmluvy vlastne neplatia, lebo vydať nehnuteľnosť znamená vrátiť vlastnícke právo. Na to má právo iba pozemkový úrad, a nie niekto iný. Takže, žiaľ, ja som na to upozorňoval a som rád, že sa už dostala berná minca, tak ako to má byť, a v súčasnosti je to vrátenie užívacích práv podľa § 22 zákona č. 229/1991 Zb., nie § 6 č. 229/1991 Zb., čo je niečo iné. Štvrtá časť zákona o reštitúcii to je. Takže je to v súčasnosti v poriadku. Takže kvitujem, že bude sa môcť aj podľa zákona o pozemkových spoločenstvách takéto odovzdávanie lesov vracať a bude možné, aby sa tí jednotliví vlastníci týchto pozemkov takto na spoločnom hospodárení nehnuteľností dali dokopy.

    V pôvodnom návrhu, samozrejme, ktorý som mal, sme proti drobeniu, pretože sme zdedili to uhorské právo. V uhorskom práve dedíme na meter štvorcový. Meter štvorcový je možné zamerať geometrickým plánom. Takže u nás tie podiely sú také, aké sú. Tak, samozrejme, kvitujem, že sme proti drobeniu pri dedičských konaniach a iných možnože zmluvách, ktoré by tento podiel ponižovali. Pôvodne, keď sa mýlim, tak ma opravte, aj pán minister, aj pani spravodajkyňa, bolo v návrhu, že pod 5 000 metrov štvorcových lesných pozemkov a 2 000 metrov štvorcových poľnohospodárskych pozemkov sa nemá drobiť. Je to aj v zákone č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie niektorých vlastníckych práv, vlastne o tom drobení pozemku, ktorý sa využije bežne pri notárskej praxi, keď notári mali by dospieť k nejakej dohode medzi účastníkmi dedičského konania, aby ten podiel nešiel nižšie. Tu to ostalo iba po 2 000 metrov štvorcových. Neviem, či nie je to disharmónia s tým zákonom č. 180/1995 Z. z., kde prakticky pri týchto podieloch môžeme ísť aj pri lesnej pôde na 2 000 metrov štvorcových. Myslím si, že nemali by sme ísť tuto pod 5 000 metrov štvorcových, lebo predsa taký lesný pozemok obrábateľný je. Tá výmera 5 000 metrov štvorcových, to je jedno futbalové ihrisko. Tak myslím, že je to nejaká plocha, z ktorej sa dá prípadne nejaký ten výťažok z lesa mať. Ale pri tých dvetisíc metroch to je minimum. Tak myslím si, že mali by sme tých 5 000 vrátiť naspäť, aby to mali aj notári možno jednoduchšie, lebo potom povedia, že tak pri urbariátoch môžu ísť nad 2 000 a pri ostatných nemôžu ísť nad 2 000 metrov štvorcových. Takže myslím si, že nie je kóšer zase robiť nejakú dvojkoľajnosť, ktorá by nemala tu byť. Totiž povedal pán minister vnútra: „Chceme akú štátnu správu? Efektívnu, spoľahlivú a otvorenú.“ To znamená, to je o efektivite a spoľahlivosti, že viem, že nebudem to musieť otvárať nanovo, že tie podiely zase pôjdu na menšie čiastky, ako sú členené doteraz.

    Ďalej, som rád, že zlučujeme pozemkové spoločenstvá s jednou právnou subjektivitou, lebo doteraz tu bola možnosť bez právnej subjektivity, ako pán minister správne poznamenal, bola to, by som povedal, disharmónia. A mnohí bez právnej subjektivity sa správali ako s právnou subjektivitou a potom to vyvolalo rôzne otázniky, ako kto gazduje, ako kto negazduje.

    Ďalej, samozrejme, zrušenie a zánik spoločenstva. Tu by som sa pristavil, lebo viac-menej sa to opakuje vo všetkých návrhoch zákona, aj v tom pôvodnom, ktorý tu bol.

    A hneď sa pristavím pri prvom bode, kde sa hovorí, že spoločenstvo sa zrušuje, ak nadobudne spoločnú nehnuteľnosť jeden vlastník. A prepojím to s možnosťou nie predkupného práva členov spoločenstva pozemkového, ktoré podľa tohto vládneho návrhu, nemusí mať príslušník, resp. člen tohto spoločenstva. To znamená, nemusí ponúknuť, ako nám hovorí Občiansky zákonník, svojmu spolupodielnikovi spoločnej nehnuteľnosti tento podiel a nemá iný člen spoločenstva predkupné právo. Myslím si, že toto by nemalo byť, pretože inak sa tam stane to, že príde nejaký veľký investor do spoločenstva a skúpi bez vášho vedomia všetky podiely, ktoré člen nemusí ponúkať nikomu, a to vezme. Tak myslím si, že nedeliteľná nehnuteľnosť je aj kvôli tomu nedeliteľnou, že by mal sa ten jeden vlastník grupovať iba z tých pôvodných členov spoločenstva, tak to bolo v pôvodnom zámere, keď boli pôvodné urbárske zákonné články, nieže tam príde cudzí bez predkupného práva toho spoločenstva, že by si on to mohlo všetko dať dokopy, lebo to spoločenstvo bolo uzavreté, to bolo po tých obciach. To nebolo tak, že máme v Kežmarku aj v Ľubici, aj v Snine, aj v Stupave urbár ten istý. Nie, to bolo na tom určenom katastrálnom území. To znamená, to by sme si mali uvedomiť. A ja by som bol veľmi rád, minimálne keď už nepôjde iný pozmeňujúci návrh, tak v mojom pozmeňujúcom návrhu to stopercentne nebude, keby sme sa vrátili k tomuto predkupnému právu, pretože Slovenský pozemkový fond ako ďalší právoplatný, samozrejme, člen spoločenstva má tú povinnosť. Čiže to predkupné právo tam musí ponúknuť. Takže neviem, aký bol tu dôvod, aby sme fyzickú osobu člena tohto predkupného práva zbavili.

    Ďalej, som veľmi rád, že sa tu definuje aj tá spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť. Aj v súčasnom období, keď sa vracali lesy, tak každý to bral proste, že združuje sa do tej nehnuteľnosti, ktorá je nedeliteľná. Teraz sa hovorí, že viac-menej táto spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť neruší vlastníctvo k jednotlivým pozemkom toho člena, ktorý chce dať tú svoju parcelu do spoločného obhospodarovania. To znamená, že je to iba o obhospodarovaní, nie o vlastníctve. To znamená, že v takomto duchu ostáva vlastníctvo k danému pozemku, ktoré je plošne zobrazené formou parcely, na liste vlastníctva zachované. A to je, myslím, dosť dobre precizované, a teda, po lopate povedané obyčajnou rečou, mal by to pochopiť každý.

    Ďalej, keď si to pozrieme. Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo, je zakázaný. No myslím si, pán kolega Galko to chce vypustiť. Ja si zase myslím, že predsa nemôže mi niekto povedať, že na spoločné obhospodarovanie nehnuteľnosti bude platiť spoločná nehnuteľnosť. To je nonsens, to predsa sa nedá. Keď mám spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, kde dal som ja svoju parcelu, Ďuro, Jano, Fero, každý svoje parcely a ideme to obhospodarovať, nejdeme to zlučovať do nejakej spoločnej nehnuteľnosti, ak máme päť parciel a gazdujeme spoločne iba, nič iné, tak predsa nemôže spoločenstvo povedať, že to sa bude akože prevádzať na spoločenstvo. To je nonsens, to sa nedá. To asi nebolo pochopené. Takže, myslím, tu je to v poriadku. K tomu by som teda nemal výhrady, ale pokiaľ sa mýlim a moje IQ na to nestačí, tak budem rád, keď mi to niekto vysvetlí, prečo by som mal ja byť nútený zo zákona, aby to išlo na spoločenstvo pre spoločné hospodárenie nehnuteľnosti. To teda nechápem.

    Ďalej, fond. Samozrejme, fond to je jedno krásne slovo. Teda ide o Slovenský pozemkový fond, nie Fond národného majetku ani iný fond, ale Slovenský pozemkový fond. Tak Slovenský pozemkový fond mal by byť ten najtransparentnejší, najčestnejší pri správe štátnych pozemkov, ktoré má. Takže dúfam, že takto bude aj sa správať z tohto zákona, ktorý mu dáva, samozrejme, právomoc riadneho člena. Okrem toho, že má tie kmeňové štátne pozemky, ja tomu hovorím. To znamená, to sú pozemky, ktoré nie sú zaťažené reštitúciou, lebo štát aj v pozemkových spoločenstvách má ešte podiely, kde možno bude reštitúcia riešená. To znamená, príde o tento podiel. Ale teraz hovorím o tých kmeňových štátnych pozemkoch, ktoré on tam má, a tam reštitúcia už nebude, resp. nie je uplatnená. To znamená, nebude riešená. A myslím, že je dobré, že je tu možnosť, aby sme dali oprávnenej osobe jej reštitučný nárok, ktorý má zo zákona priznaný, že má dostať ten náhradný pozemok, aby ho mohla dostať aj v pozemkovom spoločenstve, keď tam štát má tú kmeňovú pôdu. Ja neviem ako legislatívci z nášho odboru to zladili. Ja to chápem tak, že aj keď má tam osoba reštitúciu, ale v inom pozemku, nie iba v tom spoločnom, že jej bude umožnené dostať od Slovenského pozemkové ten štátny pozemok. Keď sa mýlim, tak ma opravte, lebo to by u mňa bolo to najtransparentnejšie, pretože obyčajne ten urbariát je v tom katastrálnom území, kde možno nejaký ten občan mal aj iný pozemok v reštitúcii a, žiaľ, štát už nemá mimo urbariátu iný štátny pozemok a nemôže mu v tom území ho už dať. Ako viete, my sme ten zákon o reštitúciách novelizovali. A sú tam tri ponuky, prvá ponuka v tom istom katastrálnom území, druhá v susedných chotároch, keď nie je v tom istom území. Tretí je tu okres. Po okrese už ide potom iba peňažná náhrada. To znamená, dúfam, že to bude až takto pojmovo široko chápané a že bude môcť byť daná aj v urbariáte na tom kmeňovom, hovorím o tom štátnom vlastníctve, za iný pozemok, možnože aj lesný alebo ornú pôdu, alebo za niečo, čo tam on mal, reštitúcia tomu, kto v tom spoločenstve je a prakticky má inú reštitúciu nie z toho spoločného majetku. Samozrejme, keď to mal zo spoločného, to je jasné, lebo spoločné, tam by to mal dostať automaticky. Takže to je k tomu.

    Ďalej, to predkupné právo som už spomínal. Myslím, že tam asi nie je o čom debatovať, lebo nemôžeme zvýhodňovať fond oproti členovi spoločenstva, fyzickej osobe, to je, myslím si, neodôvodnené. Takže to je asi tak.

    Ďalej, chcel by som povedať, že zloženie výboru, orgánov a všetko viac-menej sa opakuje, ale je tam, uvedené, tiež sa prihováram za to, aby bolo flexibilnejšie toto, zvolanie dozornej rady, respektíve zhromaždenia, ktoré prakticky je tým najvyšším možným nejakým štatutárnym zástupcom. A ono vlastne rozhoduje o tom, aby tam boli podmienky také, aby vlastne to zhromaždenie mohlo byť uznášaniaschopné, aby mohlo prijímať aj pri tých, by som povedal, menších účastiach týchto členov, rozhodnutia, ktoré budú právoplatne pre celé to spoločenstvo.

    Ďalej, myslím si, že je veľmi také pre mňa nóvum, ale, okej, berieme to, že môžeme robiť čiastkové schôdze. To sa týka toho, keď máme tam ja neviem 500, 800, 1 500 členov a vieme, že títo sú odcestovaní, títo nemôžu prísť. Takže sú tam aj čiastkové schôdze. Možnože to je riešenie, nehovorím, že to bude modré z neba, ale možnože niektoré veci by sa aj týmto smerom mohli pohnúť a mohli by tam byť uznášaniaschopní.

    Ďalšie veci, ktoré má v tomto tu predkladanom návrhu nejakým spôsobom oslovili, myslím si že blížime sa k záveru, sú asi tie, že ten štátny dozor tu jednoznačne povedaný je, kto to bude robiť. A musím povedať, že bol by som veľmi rád, keby ten štátny dozor sa robil tak, ako zákon to ukladá, aj s pokutami, ktoré sú tam, a tak, aby sme si ujasnili v prvom rade aj u tých, ktorí sú registrovaní, tie spoločenstvá doteraz, aby sme si ujasnili ten majetok, lebo musím vám povedať aj zo skúseností spred dvoch týždňov, kde som bol na jednom urbariáte na Spiši, ja sa nestačím čudovať, no to je nonsens, oni majú vrátený les, ten, na ktorý vlastníctvo nemajú, nevrátený les, na ktorý vlastníctvo majú. No ja som si myslel, že sa mi to sníva. Dokonca vlastnícke právo pri ROEP im bolo nepriznané a priznané pri tých parcelách. No ja sa nestačím tomu čudovať, pretože tu niekoho zavrieť je málo. Pri takomto šlendriánstve, to sa proste nedá. Vážení, nerobme si srandu z majetku a z nehnuteľností dupľom, lebo viete, ako je tu lukratívne venovať sa nehnuteľnostiam, koľko tu máme developerov pozemkových, ktorí vedia okamžite využiť každú skulinku v zákone, nieto ešte takúto doslova dieru vlčiu, ktorá je v tejto sieti, ktorá by mala zachytávať všetky tie anomálie. A hovorím, ja keď som videl ten protokol o zdanení lesov, mne bolo zle. Ja som povedal, to nemá nič spoločné s odovzdávaním lesa. To je o ničom.

    Tento zákon sa prijme, samozrejme, vieme, aké je rozloženie v parlamente, takže tento zákon prijatý podľa všetkého bude. Apelujem, aby pracovníci obvodných lesných úradov, keď sa bude robiť, by som povedal, zosúlaďovanie súčasnej registrácie s týmto zákonom, preverili aj tieto veci, aj tieto veci jednoznačne aby ukázali, ktoré urbariáty sú nezákonné, v ktorých urbariátoch nevedia, čo majú, ktoré urbariáty majú členov, nemajú členov a sú iba mŕtve duše možno, aby to bolo jasné a čestnými prehláseniami aj overeným podpisom aby bolo jasné, že s týmito ľuďmi, s týmito pozemkami, s týmito spoločenstvami ideme vykonávať tento zákon, ktorý je tu predložený a ktorý podľa všetkého by mal byť účinný od 1. mája 2013. Takže dúfam, že skvalitní na tomto poli, by som povedal, dosť zle pooranom doteraz, ktoré sme tu mali, výkon aj vlastníckeho a užívacieho práva týchto pozemkových spoločenstiev. A dúfam, že budú to kvitovať aj tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, pretože keď mám správne informácie, tak môžem potvrdiť, že predkladateľ zákona bol s nimi v kontakte, mal od nich informácie a mal od nich pripomienky. Takže chcem veriť, že nebudú zase po nejakom tom období, keď bude ten zákon účinný, nejaké veľké, by som povedal, výhrady voči tomu, čo sme nestihli, na čo sme zabudli, čo sme nechceli tam zapracovať, pričom to vyplývalo z praxe.

    Nebudem sa viacej okolo toho rozvíjať, pretože to si asi nechám na druhé čítanie, kde prídem, predpokladám, aj s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi. Takže ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. A chcem veriť tomu, že týmto legislatívnym počinom urobíme zase zadosť, aby sa právo v našom štáte pokladalo za to, ktoré zjednodušuje život občanom Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Huba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolega Fecko sa, myslím si, veľmi fundovane dotkol mnohých otvorených problémov, ktoré súvisia s predloženým návrhom vládneho zákona, zákona, ktorý sa zaoberá pomerne unikátnym a veľmi citlivo vnímaným fenoménom pozemkových spoločenstiev na Slovensku. Asi sa zhodneme na tom, že zákon prináša mnohé pozitívne návrhy, ktoré sprehľadnia jednak vzťah štátu a pozemkových spoločenstiev, ale aj zjednoznačnia definíciu tejto zaujímavej formy spoločného vlastníctva pozemkov.

    Na druhej strane, a preto som sa aj prihlásil s touto faktickou poznámkou, chcem zdôrazniť najmä jeden aspekt, o ktorom sa opakovane pán kolega Fecko zmienil. A to je to predkupné právo. Nevidím taktiež dôvod a považujem za potenciálne veľmi riskantné, ak by tá súčasná úprava umožňujúca predkupné právo v rámci tej komunity členov spoločenstva mala byť nejako spochybnená, ako sa to navrhuje v tomto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, myslím, že to je to kľúčové, čo som aj vyzdvihol, aby sme takto status quo zachovali a viac-menej a ak by to spoločenstvo, keď už teraz by malo mať toho spoločného jedného iba vlastníka, malo zaniknúť, tak prakticky aby to bolo z toho spoločenstva kmeňového, že by to neboli cudzie osoby. Takže tak to mala, by som povedal, vo svojom vienku aj svojho času Mária Terézia a Jozef, keď to dávali cez tie rôzne urbárske zákony. Takže to je asi tak. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážená kolegyňa spravodajkyňa, padla tu veta o Márii Terézii. Ja si ju použijem len trošinka v úvode tak, že skutočne môžeme byť radi, že sme mali panovníkov, ktorí patrili medzi múdrejších v rámci priemeru európskeho. Veľa pozemkových otázok bolo spojených práve s Máriou Teréziou. A keď ju korunovali tu neďaleko, tak zrejme urobili dobre, lebo asi niet veľa takých osobností v histórii tejto krajiny z hľadiska pozemkového práva, ako bola práve Mária Terézia. Samozrejme, mala na to svoje dôvody. Vlastne jej nešlo o nejakú ľudomilnosť. A tu mi šepká pani spravodajkyňa, že išlo o peniaze, ako hovorí, budúci bývalý prezident Českej republiky ide vždy až v prvom rade. Ale ona tuná urobila niečo, kde skutočne išlo jej o peniaze. Ale zároveň možno chtiac-nechtiac vylepšila pomerne podstatne sociálny status poddaného ľudu. Už neboli vtedy nevoľníci, ale boli stále ešte poddaní. Ja by som povedal na záver tohto historického exkurzu len toľko, že možno to hlavné, čo si treba uvedomiť v súvislosti s týmto zákonom, ktorý práve dnes máme česť prejednávať, je otázka tých ideálnych podielov. Veľakrát aj tie pripomienky, ktoré nám chodia majú také hlavné lajtmotívy: „Veď to je moje, ja si s tým chcem urobiť, čo chcem.“ Áno, z hľadiska toho podielu je to skutočne vlastnícky podiel. Ale už Marka Terka to myslela úplne dobre s tým, že ona to nedala tým svojim osadníkom, keď chcela od nich tých viacej daní dostať cez tento urbársky zákon, spôsobom, že: „Tu máte každý svoj gruntík.“ Ona povedala: „Tu máte dohromady okolo obcí pozemky, ktoré môžete užívať na svoj prospech. Budete mi z nich platiť dane, oberieme trocha zemepánov, viacej posilníme korunu.“ A preto by som sa odvolal na tú dávnu históriu, aby sme si pri filozofii tohto zákona uvedomili, že to nie je klasické vlastníctvo klasických pozemkov. Je to ideálne vlastníctvo ideálnych podielov. To znamená, že ak mám predkov, po ktorých som zdedil jednu dvadsaťtisícinu v nejakom urbári, tak nemôžem si to vykolíkovať, mám jednu dvadsaťtisícinu na každom strome alebo metri štvorcovom.

    A teraz k samotnému zákonu. Bolo veľa povedané, veľa prichádza podnetov. Iste bude čas na to, aby sme ich dokázali naformulovať do konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, verím, v zhode. Veď je to napokon zákon, ktorý nie je ľavý ani pravý, ale má vylepšiť správu pozemkov v tomto štáte. A na tom musíme mať záujem všetci. Takže bude čas na ne. A ja teda sa obmedzím len veľmi stručne na základné body, ktoré považujem z toho, tak ako som si ja zákon prečítal, za dominantné. A hneď v úvode chcem povedať, kde sa zhodnem aj so svojimi predrečníkmi, že tento zákon je potrebný a je správne, že sem prišiel. A dopredu budeme aj predvídať, nebude treba na to až tak veľa fantázie, že je dobré, že bude prijatý. Ale bolo by fajn, keby bol prijatý s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zaznejú v druhom čítaní.

    Čo chcem oceniť úplne prednostne na tomto zákone, to je taký ten pohľad toho tridsaťročného pracovníka Štátnych lesov. Ja sa toho asi nezbavím. Je fakt, že sa sem teda dostáva niečo, na čo ani Mária Terézia nemyslela. Dostávame tu prvok, že nielen tí majitelia ideálnych urbárov podliehajú tomuto zákonu, lebo prvýkrát, a v tom je naše obohatenie historického zákona, je možné, aby reálni vlastníci reálnych pozemkov sa združili a založili tiež alebo teda mali spoločnosť, ktorá bude patriť pod zákon o pozemkových spoločenstvách, a mali možnosť svoje pozemky zlúčiť do spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. A to je veľmi dôležité práve z toho dôvodu, že 20 rokov vraciame pozemky, mnohokrát sme obviňovaní z toho, že to robiť nechceme. Ale to nie je celkom pravda. Tie pozemky sa ozaj vydávali, dávno veľké lesné majetky boli vydané. Ale práve pre tisíce drobných vlastníkov pozemkov bolo vôbec nezaujímavé sa zaujímať o svoje vlastníctvo. A tie pár árové, pol hektárové, tu hektárové, malé pozemky bolo tak náročné vymeriavať geometrickým plánom, tobôž keď už štát prestal za túto prácu platiť. Tých 200 000 hektárov, ktoré tu už dnes Martin Fecko spomenul, nie je nevydaných kvôli tomu, že by bol taký nejaký nezáujem torpédovať tento zvyšok reštitučných nárokov, ale kvôli tomu, že je to veľmi prácne a že doteraz o to nebolo možné týchto vlastníkov požiadať slovami: „Viete čo, netrápte sa každý so svojím pozemkom, dajte sa dohromady a en bloc vám to vydáme.“ Takže treba oceniť to, že v tom písmene d) ktorého si paragrafu sa hovorí, že aj majitelia týchto pozemkov sa môžu zlúčiť do pozemkového spoločenstva. To je veľká a veľmi potrebná vec, ktorú treba oceniť. A dokonca z toho pohľadu, že máme 200 000 hektárov ešte stále nevydaných, tak možnože práve to bude moment, že toto déčko rozhodne o tom, že sa veľmi výrazne po istej dlhej dobe, keď sa zastavil proces navracania pozemkov, pohne dopredu tak, že sa priblížime možno k nejakej ideálnej zostatkovej cifre.

    Sú však aj menej potešiteľné veci v zákone. A ja sa budem len veľmi krátko, lebo už to bolo spomenuté, opakovať po Martinovi Feckovi.

    To, čo ma najviac zamrzelo, je to práve tá nepovinnosť uznať predkupné právo v prípade, keď podiely vlastnícke si navzájom majú predávať medzi sebou členovia spoločenstva. Vyzerá to tak nevinne, lebo sa hovorí len o tom, že vtedy to predkupné právo sa neuznáva, keď jeden spolumajiteľ, nazvime ho A, chce to predať spolumajiteľovi B. A vlastne je to ich vec, oni o tom nemusia informovať nikoho. A zdá sa, že napokon, prečo by to tak nemohlo byť, no tak však nič sa nemení, ostáva to v spoločenstve, si poviete na prvý pohľad, lebo skutočne v tejto chvíli nemôže prísť niekto zvonka a povedať si: „Tak ja tam do toho vám vstúpim.“ Len čo sa tu stane? Nazveme si jedného člena spoločenstva bielym koňom alebo čím, ako sa to dnes nazýva, a on sa proste s niekým dohodne, kto mu poskytne aj peniaze, môže to byť kľudne toť cudzinec spoza rieky Dunaja, máme veľa na Slovensku konkrétnych prípadov, práve takých, ktorý povie: „Vieš čo, ty si potichučky poskupuj podiely, vytvoríš v spoločenstve natoľko zaujímavý svoj podiel vlastnícky, že budeš môcť ovládnuť správu tohto spoločenstva. Preto budeš mať taký podiel hlasov, že budeš o ňom rozhodovať. A my sa už potom dohodneme, že ja ti na to peniaze dám, aby si na to skupovanie mal.“ Tí ľudia mnohokrát si hovoria: „Bože, veď z toho urbára nemám nič, iba dva papeky do roka. Čo mi núkate? Dvetisíc eur alebo dvesto eur? Berte si to, zaplaťte.“ Toto nehovorím ako nejaké svoje vízie, to hovorím to, čo sa deje. A tým pádom teda práve môžeme dostať sa k tomu, že ktosi, kto si toho bieleho koňa nastrčil v pozemkovom spoločenstve, bude veľmi výrazne ovplyvňovať spôsob hospodárenia, ktorý, žiaľ, musím povedať, je mnohokrát veľmi zlý. Nechcem teraz použiť konkrétne mená urbárov pozemkových spoločenstiev, bolo by to nefér. Ale dejú sa veci práve vďaka tomu, že v minulom zákone takéto niečo nebolo možné. Bolo jednoducho potrebné všetkých osloviť pri predaji svojho podielu. A aj tak sa to obchádzalo. Aj tak bolo jednoducho možné, sú to veci na súdoch, že boli formálne ponúknuté podiely, nebolo to dostatočne zverejnené podľa zákona. A stalo sa to, že zákon, ktorý to neumožňoval, napriek tomu bol porušený a podiely sa dostali do rúk bielych koňov, ktoré potom si našli svoje spôsoby, ako ovládnuť pozemkové spoločenstvo. A, viete, výsledok je taký, že potom vidíte na kraji lesa 500 kubíkov hmoty, o ktorej sa hovorí, že je kalamitná, a ona je vôbec nie kalamitná, ale ona je rýdzo vykradnutá. A potom sa súdia a, to tu dnes už bolo povedané, ten súd bude o tom rozhodovať dovtedy spôsobom: „Hora je vyrúbaná a súd je nerozhodnutý.“ Takže ak teraz zákon zavádza to, že to predkupné právo sa neuplatňuje, tak je to vlastne nelogické. To, čo v minulosti nebolo povolené, tak aj tak sa obišlo, ako keby sme povedali: „No, nech sa páči, aby ste to nemali ťažké, aby ste nás nemuseli podvádzať, tak vám umožňujeme predkupné právo neuplatňovať a tie podiely si kľudne vymeňte medzi sebou, potichučky, však ostatní o tom nebudú vedieť.“ Nepotrebujú ani 51 %, na kontrolný balík vo výbore im stačí aj menej. Takže, by som prosil, to bude jeden z takých podnetov, ak na to nie sú nejaké významné a veľmi dôležité argumenty, prečo sa predkupné právo takýmto spôsobom pri prevode vlastníckych podielov medzi členmi pozemkového spoločenstva ruší, aby sa to teda zrušilo, lebo ozaj, opakujem, tu nie sú pocity, tu sú konkrétne skúsenosti z toho, čo sa deje v lesných urbároch, kde stoja výbory proti výborom a podiely proti podielom.

    Ďalšia vec, ktorú tiež považujem za správnu a kde teda treba nám len akosi dopracovať jej filozofiu, je to, že ozaj je dobré, že máme tu zákon, ktorý hovorí o likvidácii tých pozemkových spoločenstiev, ktoré sa nesprávajú podľa zákona. Tie v minulosti keď sa takto nesprávali, tak ostali vo vzduchoprázdne. A dodnes je niekedy problém s nimi, čo vlastne majú alebo nemajú ešte robiť. Je veľmi dôležité, aby likvidátor, a to je dôvetok, bol by som rád, keby sa do zákona dostal, nebol zodpovedný len za to, aby vyrovnal pohľadávky a záväzky, lebo to robí likvidátor fabriky, kde sa porobia prehľady účtovné, zistí sa aké sú záväzky, pohľadávky, umoria sa a majetok môže ostať stáť a čakať na budúceho nejakého záujemcu. V pozemkových spoločenstvách a v lesných urbároch je potrebné hospodáriť, preto by som považoval za potrebné, aby zákon obsahoval aj klauzulu, ktorá bude hovoriť o tom, ako sa bude ďalej nakladať s likvidovaným majetkom, aby to proste neskončilo s tým, že sme umorili pohľadávky, uspokojili záväzky, ale aby sa určilo, povedzme, inštitútom núteného správcu, kto preberie zodpovednosť za takéto spoločenstvo, ktoré je v likvidácii. To nám tam chýba. A by som prosil, keby bolo možné potom v rozprave pri druhom čítaní uplatniť to v rámci uznaných pozmeňujúcich návrhov.

    Poznámku mám ešte tiež na konto predkupného práva. Ale tá je zase trocha z iného pohľadu. Tuším je to § 10, kde sa hovorí, že podiely vo vlastníctve štátu možno predať iným osobám. Tam sa síce uznáva povinnosť predkupného práva, ale vzniká aj tak nebezpečenstvo, o ktorom som si myslel, že je akútne. Ale potom, keď som si prečítal podrobnejšie všetky doplnky, tak som zistil, že sa netýka lesných pozemkov, lebo skutočne je tam blokácia v poznámke pod čiarou, ktorá neumožňuje predaj podielov vo vlastníctve štátu, pozor, to som zabudol povedať, ktoré sú vo vlastníctve štátu v týchto pozemkových spoločenstvách, v tom prípade, ak sa jedná o lesné pozemky, aj keď je tam istý inštitút, ktorý hovorí o tom, že v prípade, že dôjde k vyrovnaniu nákladov vzájomných a je to pre štát výhodné, tak, áno, je to možné so súhlasom ministerstva. Udiali sa také veci v minulosti. Ale o tom sme tu už rozprávali. A preto by som si len dovolil položiť otázku: Dobre, vidím, že pre lesy to neplatí, a tým pádom akosi som si trocha vydýchol, ale nevadí nám to, neviem, dávam takú otázku, že podiely vo vlastníctve štátu, ktoré sa týkajú kategórie pozemku, nie lesného pozemku, ale povedzme poľnohospodárskeho, tak predávať bude možné? Neviem, to je vec filozofie. Tí, čo sú za to, aby štát nevlastnil nič, povedia: „Chvalabohu, nech to rozpredajú.“ Pri lesoch by som mal jednoznačné stanovisko, že lesy musia ostať štátne. Dávam otázku tým, ktorí nemajú radi štátne vlastníctvo, teda či z hľadiska týchto podielov vo vlastníctve štátu poľnohospodárskych pozemkov, druhu pozemku ich to teší, alebo, naopak, tej druhej skupine, či ich to náhodou nemrzí a či to nepovažujú za zlý filozofický prístup k tomuto zákonu.

    Ešte jedna poznámka na konto toho, čo tu hovorili moji predrečníci vo vzťahu k zvyškovým podielom lesných a poľnohospodárskych pozemkov pri dedičskom konaní. Ozaj, v tom predchádzajúcom návrhu, ktorý bol zverejnený na stránke ministerstva, sa hovorí o tom, že výmera lesného pozemku nesmie po takýchto dedičských úkonoch právnych byť menšia ako 5 000 metrov štvorcových. V zákone, ktorý máme dnes na stole, sa už hovorí iba o 2 000 ha. Netreba to zdôrazňovať. Veľakrát sa to tu už povedalo, že ozaj efektívne hospodárenie na lesnom pozemku je možné len v prípade, ak sa ten pozemok nedrobí. Vieme, že tu sa spoločne hospodári a tuto nebezpečenstvo až také reálne nie je, lebo tu ten samotný podiel nie je rozhodujúci, pretože nikto si nemôže tie svoje hektáre, nech sa akokoľvek zmenšia, vyčleniť. Takže nie je to akútne nebezpečenstvo. Ale spytujem sa: Pre základnú filozofiu rozsahu lesných pozemkov by nebolo správne, aby skutočne ten pôvodný návrh, ako ste to mali pri pôvodnom predložení na ministerstve, nechali vo výške 5 000 metrov štvorcových, teda pol hektára?

    A zapáčil sa mi celkom aj návrh, taký, by som povedal vizionársky a do budúcnosti pri lesoch uplatňovaný, keď pán poslanec Galko povedal, že možno by sa to vôbec nemalo povoľovať, aby sa nejakým spôsobom lesné pozemky pri akýchkoľvek právnych úkonoch drobili. Bolo by to celkom fajn, nie je to otázka len tohto zákona, preto nebudem o tom podrobne rozprávať. Mne by sa to celkom páčilo, pretože by sme sa tým vlastne dostali spred Litavska za Litavsko, lebo, viete, rakúska strana mala dedičské konanie také, že nepovoľovala tak, že to môžu podeliť si všetci, ale iba ten najstarší, a uhorská tá zase tvrdila, že každý musí dostať ten svoj podiel. Preto máme tie státisíce drobných pozemkov. Takže ten historický príklad spred Litavska za Litavsko by som v tomto prípade celkom rád zdôraznil slovami, že pozrime sa na druhú stranu. A možnože ten zákaz, aký pán Galko mal na mysli, ako som to pochopil, že by sa vôbec nesmeli deliť na nejaké menšie časti lesné majetky, by sa mi celkom pozdával.

    A posledná záverečná poznámka k tomuto zákonu opäť je s takým otvoreným koncom, vôbec si nemyslím, že viem, čo je lepšie v tomto prípade, je otázka tej zmeny rozhodujúceho počtu majiteľov podielov pri hlasovaní o rozhodujúcich veciach, ktoré sa týkajú života pozemkového spoločenstva. Tu starý zákon hovoril o dvoch tretinách, v novom zákone sa to opravuje na polovicu. Má to svoj praktický význam. V niektorých prípadoch sa tí ľudia lepšie dohodnú, už to tu zaznelo, ich dohromady dať býval veľký problém. Na druhej strane práve tým, že sa umožnilo ľahšie rozhodovanie o takýchto úkonoch, keď stačí len polovica majiteľov podielov, tiež je to na zváženie. Zaujímalo by ma, čo viedlo tvorcov zákona k tomu, že teda to chceli takto uľahčiť. Možnože je to ozaj snaha, aby sa tí ľudia ľahšie mohli rozhodnúť. Možnože je v tom isté nebezpečenstvo, ktoré zase spočíva v tom, že sa môžu rozhodnúť zlým spôsobom.

    To sú moje pripomienky, ktoré som považoval za zásadné. Tie pripomienky, ktoré prichádzajú, tak ako to tu už zaznelo mnohým z nás, kde ozaj sú desiatky a desiatky, tie bude treba predložiť do pozmeňujúcich doplnkov zákona.

    Ja prosím, tak ako som povedal v úvode, aby sme sa zjednotili na tom, že tento zákon, po prvé, je správny, po druhé, potrebné je ho vylepšiť. A, po tretie, treba sa nám všetkým potom postarať o to, aby nebol len zákonom, ale aby bol zákonom cteným. A to sa môže stať vďaka tomu, že tie pripomienky doň zapracujeme. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlásia dvaja páni poslanci, páni poslanci Simon a Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, máte pravdu. Tento zákon má snahu riešiť právnu subjektivitu pozemkových spoločenstiev. Táto snaha je v poriadku. Ale bolo by namieste sa spýtať pána ministra, prečo recykluje Mečiarov zákon v tomto parlamente. Mečiarov zákon za prvej Ficovej vlády bol predložený, kde sa snažili predať poľnohospodársku a lesnú pôdu v urbári jednotlivcom, a nie celému urbárskemu spoločenstvu tak, aby zmenili podielové pomery v rámci spoločenstva, a tým aj zmenili právo rozhodovať. Keď je to subjekt s právnou subjektivitou, rozhoduje nadpolovičná väčšina. Keď štát svoj majetok dnes predá jednému z nich, tak môže tam byť sto iných ľudí. Tí nebudú môcť nakladať so svojím majetkom, pretože sa tak zrazu stanú menšinovými vlastníkmi. Štát pri správe svojho majetku sa prikláňa k väčšine známych vlastníkov. Keď štátny podiel sa prevedie na jedného, sa zmenia pomery. A drobní vlastníci nebudú efektívne vedieť podľa tohto zákona spravovať svoj majetok. Naviac, ideme predávať podľa pokútnych znaleckých posudkov. A podľa toho neviem, ako chcete vybrať jedného zo sto vlastníkov v pozemkovom spoločenstve, ktorému odpredáte majetok. Toto riešenie som kritizoval aj vtedy, keď za prvej Ficovej vlády to minister za HZDS predložil, aj vtedy, keď ho Mečiar obhajoval. Takže táto otázka je veľmi zaujímavá. A dúfam, že pán minister túto otázku zodpovie alebo je na toľko stotožnený s týmto návrhom a potom je namieste otázka, prečo sedí na tomto kresle.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán kolega Mičovský, ako si povedal, musíme sa touto otázkou, čo aj pred chvíľou pán Zsolt Simon povedal, zaoberať. A verím, že v druhom čítaní to vylepšíme aj spoločným úsilím s ministerstvom, aby táto anomália na poľnohospodársku pôdu nebola, čo sa týka fondu a prevodu poľnohospodárskej pôdy. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, prihlásil sa pán poslanec Mičovský, stlačte trojku.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, zareagujem len na túto poslednú výmenu, pán kolega Fecko, pán kolega Simon. A čo sa týka, ak som teraz rýchlo pozrel správne, toho § 11, naozaj urobme úkony, aby sa nestalo, že je možné predávať podiely niekomu, kto by spôsobil pre zmysel, pre filozofiu pozemkového spoločenstva spätný chod. Ak by sme mali pripustiť, že pozemkové spoločenstvá majú ovládnuť tie biele kone, ktoré som spomínal, alebo nejakí iní privatizéri, už nám toho veľa neostalo, tak by sme ozaj popreli ten zmysel, pre ktorý vznikli pozemkové spoločenstvá. Ja som v úvode hovoril o tom, že to Marka Terka nemyslela tak, že ide rozdávať konkrétnym ľuďom konkrétne majetky. Ale ona to už v tej chvíli dávala spoločenstvu. Takže ak teraz tento spätný chod by sme nasadili touto možnosťou, že tí šikovnejší by sa dostali tam, tobôž keď to predkupné právo tam vidíme tak, že tvorca zákona ho vylúčil, a tak umožnil vytvárať tie biele kone, že si nájdu nejaký spôsob na to, lebo to funguje reálne tak, tak by sme popreli 270-ročný základ tohto zákona a aj tú modernu, ktorú oceňujem, ktorú sme doň touto novou kapitolou vložili. Takže veľmi prosím, aby sme to posudzovali práve z toho pohľadu nie politického, ale toho, ktorý má slúžiť tejto krajine, lebo vyviezť môžeme stadiaľto kadečo, môžeme rozmontovať aj hypermarkety, aj veľké predajne Audi alebo niečo podobné, ale pozemky tu musia ostať. Tak bude dobre, keď ich dokážeme múdro obhospodarovať, pretože všetci ich užívame vlastne tým, že po tejto krajine chodíme. Vďaka.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pôvodne som nechcel vôbec vystúpiť v diskusii, ale musím zareagovať na pána Simona.

    V prvom rade chcem povedať, veľmi oceňujem tú diskusiu, ktorá tu je, lebo myslím si, že je vecná, pragmatická. A je tu priestor v druhom čítaní, lebo isté podnety, ktoré ste vy tu prezentovali, aj my máme. Ale, dobre, vydiskutujme si, čo je dobré, čo je zlé. Ja ponúkam k dispozícii mojich ľudí na ministerstve, skontaktujte sa ešte pred zasadnutím výboru k druhému čítaniu o návrhu a vyjasnime si veci, poprípade si to urobte osobitne na poľnohospodárskom výbore. My sa tomu nebránime. Ja chcem, aby ten zákon bol čo najlepší. Pokiaľ je tam problém toho predkupného práva, tak sa môžeme dohodnúť, že to tam vypustím. Ja s tým nemám žiadny problém. Čiže chcem, aby ten zákon bol funkčný. To je prvá vec. Čiže dávam k dispozícii pracovníkov ministerstva, aby sa všetky tieto otázky vyjasnili, aby sme v druhom čítaní nemali zbytočné komplikácie.

    Zareagujem ale, a to je dôvod, prečo som vystúpil na pána Simona, že prečo sedím na tejto stoličke, no jednoducho preto, lebo ľudia po dvadsaťmesačnom hádaní koalície, ktorá dala vládu Ivety Radičovej, v ktorej sedel aj pán Simon, dali takejto koalícii stop, povedali, že takýto rozhádaný zlepenec nemôže ďalej viesť Slovensko. A vo voľbách určili, že vládnucou stranou bude SMER. A SMER ma nominoval na túto funkciu. Čiže, pán Simon, zato sedím na tejto stoličke, lebo ma tam nominoval SMER. Ale chodím za poľnohospodármi. Dennodenne mám stretnutia s poľnohospodármi i s rôznymi skupinami, s rôznymi zväzmi a to, čo som zaevidoval, je, že sú veľmi radi, že na tej stoličke nesedíte vy. Ďakujem pekne.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som len chcela poprosiť ctených kolegov, aby využili priestor, ktorý máme na rokovanie o tomto zákone, máme dostatok času, kým bude prerokovávaný vo výbore, aby sme všetky veci, ktoré sú tam nejaké diskutabilné, si vysvetlili a povedali, aby sme to nerobili potom na výbore, aby sme tam nezmätkovali, nechaosili a nechaosili aj pri druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 14. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 328. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 17.

    Opäť odovzdávam slovo pánovi ministrovi Jahnátkovi, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť a zjednodušiť niektoré postupy upravené v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z., ako aj zaviesť nový režim nakladania s poľovnými revírmi, ktoré sú tvorené najmenej z dvoch tretín poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu.

    Pri príprave návrhu sa vychádzalo z doterajších praktických skúseností a aplikácie jednotlivých ustanovení platného zákona o poľovníctve. Aplikačná prax ukázala, že je potrebné niektoré ustanovenia upresniť a viaceré postupy zjednodušiť a presnejšie zadefinovať. Ide najmä o postup pri uznávaní a zmene hraníc poľovných revírov, ďalej, priebeh a spôsob rozhodovania a zhromažďovania vlastníkov poľovných pozemkov, zavedenie nového režimu nakladania s poľovnými revírmi, v ktorých štát vlastní viac ako dve tretiny poľovných pozemkov, zavedenie možnosti osobitného užívania poľovného revíru, v ktorom štát vlastní viac ako dve tretiny z dôvodu ochrany genofondu niektorých druhov zveri, ako sú vyhradené poľovné revíry, postup pri odvolávaní poľovného hospodára z funkcie, rozsah údajov vedených v centrálnom registri poľovníckych organizácií, zrovnoprávnenie cudzincov vykonávajúcich právo poľovníctva na území Slovenskej republiky s občanmi Slovenskej republiky pri vydávaní poľovných lístkov, povinnosti pri preprave diviny a živej zveri na trh a vymedzenie priestupkov na úseku poľovníctva.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Keď mám ešte úvodné slovo, chcem povedať dve poznámky netradičné, čo sa bežne nerobí. A ja sa priznám, ani som nebol nikdy svedkom v parlamente, že to niekto využil. Pri prepise alebo v tej verzii, ktorá sa dostala k vám, sú dve chyby, ktoré sme my zaregistrovali. A uvádzame ich dopredu, aby sa zbytočne diskusia okolo nich netočila. Sme si toho vedomí. A v druhom čítaní to opravíme. V bode 54 je preklep, nesprávne je uvedené „§ 53 ods. 3“, ale má to byť „§ 51 ods. 3“. A potom v bode 56 je zmätočné znenie, kde by malo byť, že § 58 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie... A ďalej by malo pokračovať, že doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11, lebo je tam doplnený § 5. A vlastne by boli tam dva paragrafy päť. Čiže ospravedlňujem sa za tento preklep. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma určil svojím uznesením č. 100 z 22. januára 2013 za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. To znamená, návrhy boli doručené najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. decembra 2012 č. 317 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Mičovský, pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a vážený pán spravodajca, minule som stál na parkovisku pred jedným obchodným domom a bol som v uniforme. A taký celkom sympatický pán, zrejme rozhľadený, aspoň tak pôsobil, sa ma opýtal: „Vy ste poľovník?“ Ja som mu odpovedal, že nie som poľovník, ale lesník. A on sa ma opýtal: „Aha, a to ale poľujete, áno, to je ono?“ A ja som mu odpovedal, že aj áno. A on sa ma opýtal: „A čo iné by ste ešte robili?“ A ja som mu odpovedal, že no, viete, lesník robí oveľa viacej úkonov ako iba to, že by len poľoval. A som si uvedomil, a to chcem použiť a využiť v tomto úvode, že stále v spoločnosti prevláda taký názor, že lesník rovná sa poľovník. A ja by som chcel zdôrazniť, že poľovníctvo, pri všetkej úcte k obrovským tradíciám tejto činnosti, k jej potrebnosti a k jej skutočne nádherným súvislostiam, ktoré oslovili desiatky tisíc a oslovujú desiatky tisíc obyvateľov Slovenska, je, tak by som povedal, jednou päťdesiatinou lesníckych povinností, dve percentá. No otázka tu je, čo by som si zobral za základ. Ale aj keď je to veľmi bohatá činnosť, to len dokumentuje to, že to lesníctvo je oveľa bohatšie, poľovníctvo a lesníctvo sa nerovnajú. Poľovníctvo je ozaj dvojpercentuálnym podielom bohatstva lesníckej činnosti. A preto by som možno tomu dotyčnému mládencovi aj touto cestou povedal, že, ozaj, lesníci nie sú poľovníci, lesníci môžu byť aj poľovníci.

    A poďme teraz k tomu poľovníctvu, moru a moru pripomienok, ktoré budú opäť súčasťou druhého čítania. Ale aj ich mám možnosť rozdeliť do dvoch takých váhových kategórií. Jedna z nich má len vlastne jednu zásadnú pripomienku, takú strategickú. A potom je more tých menších, ktoré prebehnem len letom-svetom. A napokon aj o tej strategickej nebudem dlho rozprávať.

    Tá strategická sa týka toho, že máme tu v rámci zákona, už aj v minulosti sme to mali, zakomponovanú Slovenskú poľovnícku komoru. A ja si tu neosobujem právo povedať, že som si to vyhodnotil natoľko presne, že by som sa vedel so všetkými tými pripomienkami stotožniť. Ale jednoznačne veľký svet poľovníkov, ja viem, Tibor, päťdesiattisíc alebo šesťdesiattisíc ich je. Podľa tých podnetov, čo prichádzali ku mne, by som povedal, že aj keď vedia, že ak sú tí, čo kričia, že to ešte neznamená, že zastupujú výraznú väčšinu. Ak by som to hodnotil podľa toho apelu, podľa toho rozčúlenia, podľa tej naliehavosti, tak by som tvrdil, že mnohí poľovníci sú nespokojní práve s istou, je to duplicita, nie je to duplicita, povinnosťou byť združeným v Slovenskej poľovníckej komore, ktorá vznikla pred časom a uplatňuje svoje práva a povinnosti, tak ako sú uvedené v zákone. No a už to tu zaznelo v inej súvislosti pred chvíľočkou, keďže o peniaze ide až v prvom rade, tak aj tu sa mnohokrát práve zjavuje, že nie ani v princípe máme tú komoru ako takú a vedľa toho SPZ a všetci musíme byť i tu, i tam a že ťahajú nás peniaze, no ale to, že sú tie peniaze podľa názoru mnohých členov komory nie transparentne používané. Ja tu neuvádzam žiadnu kritiku, ja len navrhujem, že možno dôležitá časť toho, čo treba zlepšiť v zákone, v jeho časti, ktorá hovorí o Slovenskej poľovníckej komore, je to, veď dneska to napokon nie je požiadavka len na túto komoru, lebo by mala byť taká požiadavka na všetky verejné prostriedky, aby o finančných tokoch boli na webovej stránke Slovenskej poľovníckej komory podrobnosti, na ktorej sa prezídium tejto inštitúcie zhodne, zverejňované. Túto vec by som doporučoval. A ja ju zvyknem odporúčať skoro všade tam, kde má ona možnosť pôsobiť, a úplne v iných súvislostiach. Považujem to za veľmi potrebné, správne. A vlastne tým by sa možno vyrazilo mnoho tých kritických pripomienok a vôbec by nebolo treba o tom rozprávať, poviem, možno o tej stránke, lebo dneska webové sídla sú vlastne už súčasťou právnych dokumentov.

    Ozaj by bolo potrebné byť presným, čím by sa predišlo mnohým žiadostiam. To, že mi tá presnosť tam chýba, je aj ťuknutie. Dnes ráno, keď som si ešte overoval nejaké veci v tom zákone, pozrel som si ho a povedal som si: Bože, veď tam nie je platná verzia zákona, ktorý sa dnes bude prejednávať, je tam výzva na pripomienky k zákonu a je tam verzia, ktorá už neplatí dávnejšie, respektíve ktorá bola, myslím, pred časom zverejnená. Všimol som si to hlavne podľa toho, že je to ešte verzia, ktorá obsahuje tú časť, a to už teraz prichádzam k tej druhej skupine pripomienok, kde máme napísané, že výmera revíru môže byť iba 1 000 hektárov. To znamená, že to zníženie z 2 000 hektárov na 1 000 hektárov v jelenej oblasti tam ešte je. A keď vieme, že ten zákon, ktorý tu dnes prejednávame, už našťastie túto časť neobsahuje, ja chcem poďakovať tomu neznámemu, ktorý to stadiaľ vypustil, lebo ak boli pripomienky nejako rozdelené do kvalitatívnej váhy, tak toto je za tým financovaním komory hneď druhá skupina pripomienok. Mnohí ľudia, ktorí ozaj nepoľujú kvôli streľbe, ale kvôli láske k tejto činnosti a kvôli tomu, že to poľovníctvo majú ozaj v krvi, tak zaplakali nad zverou poľovnou, že sa má dostať do takýchto malých výmer. Klasikom, znalcom, keďže ja sa necítim byť takým poľovníkom, aj keď poľovný lístok mám, ale v tomto tisícročí som ešte nevystrelil a už, myslím, dokonca života nevystrelím, ale to je môj problém, ktorí hovoria, že to by bola obrovská chyba voči zveri, takže ďakujem. Vlastne pripomienka, ktorá by bola bývala tu možno búrlivo prejednávaná, už tam nie je, až na to teda, že na webovej stránke je ešte. No ale to je detail. Dôležité je, že sa už o tom neprejednáva.

    Mám tu aj niektoré ďalšie pripomienky, ktoré prebehnem už ozaj letom-svetom.

    Základné pojmy sú vymedzené v § 2. Je to fajn. Akurát poľovný zákon na rozdiel od mnohých zákonov je dneska fakt čítaný. Jednak sú k tomu ľudia vedení, keď chcú byť poľovníkmi, a jednak je to niečo, čo ich napĺňa. Takže ja by som povedal, že ten zákon by mal byť aj pomerne nielen normou správania, ale aj nástrojom výchovy ľudí k uznávaniu a zákonnosti. A keď si dvojku prečítate, tak zistíte, že je tam množstvo vecí zoradených potrebných, ale v nelogickom slede. A potom som povedal, prečo tak nelogicky tie fakty tam sú. A pochopil som, čo ten pisateľ zákona uprednostnil, sú zoradené podľa abecedy. Oveľa dôležitejšie je zoradiť ich podľa významu, ale to je detail, ktorý možnože by ani nemal zaznievať.

    Čo je ale vážnejšie, a tu by som sa zase chcel pristaviť pri tom, čo som tu už neraz zdôrazňoval, je, že ten štát sme na revíroch už ošklbali dostatočne. Viete dobre, veci sú stále ešte na súdoch, ja dostávam odpovede behom už štvrtého roka, že, áno, je to v šetrení, Štátne lesy, štátny podnik prišli pred tromi rokmi o dve tretiny revírov, lebo mocní boli mocnejší, ako sa patrilo a ako by sme to mali považovať za primerané. A pochybujem, že sa niekedy ešte možno táto vec napraví, ale želal by som si to . Ale keby sme sa už aj my pozerali do tej minulosti, však vidno, že v minulosti sa narobilo veľmi veľa zla. A čas sa vracať nedá. Pokiaľ sa nechceme dostať do nejakých Einsteinových teórií a dimenzií času a jeho dilatácie, tak by som potom povedal želanie, aby sme už do budúcnosti aspoň zabránili tomu, aby štát mohol o svoje revíry alebo o hodnotu svojich revírov prichádzať, lebo inak tým pádom to nie je štát, ale to je každá jedna stopäťdesiatina z poslancov, nuž ale, dobre, tí sú platení relatívne slušne, ale je to každá jedna päťmilióntina z počtu obyvateľov, ktorí prichádzajú takýmto nehospodárnym konaním o prostriedky, ktoré by sa vlastne mohli preliať zložitým procesom, ale vieme ho vystopovať, do zvýšených dôchodkov, do zdravotníctva, do školstva, do kultúry.

    A čo mám na mysli, to ma zarazilo, tam by som prosil, aby sme to riešili, ak má štát dve tretiny pozemkov vo svojom vlastníctve a vytvára sa tu poľovný revír, tak že teda dáva ich, nie je povinný ich dávať, ale keď ich dáva, že nemôže vytvoriť samostatný revír, tak ich dáva na verejnú dražbu, respektíve urobí ponukové konanie. A zákon priamo, až ma prekvapuje, išiel do takého detailu, určuje kritériá, akúsi rozhodovaciu maticu, aj s percentami, akým spôsobom teda ten štát má v tomto prípade ponúknuť svoje pozemky. Ja poviem, akým spôsobom ma o ne prísť. No a je taký bolestivý nepomer, skôr ako pomer v tejto matici, že je navrhovaných tak 40 %, aby zohľadňovala sa ponúknutá cena, 30 %, aby sa zohľadňovala kvalita návrhu na výhľadový plán hospodárenia v poľovnom revíri, a 30 %, som si to ani nenapísal, to ma už úplne rozosmialo, aby sa tam zohľadňovali aj doterajšie skúsenosti z toho, aké sú poznatky, referencie o tomto užívateľovi revíru, ktorý má teda záujem o tieto štátne pozemky, s tým, že ak doteraz nič neužíval, tak sa to rozdelí nejako percentuálne podľa ostatných. Ja viem, ja si ľahko vyberiem nejaké zrniečka, ale tí ľudia, čo to robili, museli napísať strašne toho veľa, takže netreba to chápať tak, že človek sa chce teraz nejako realizovať. Ja len prosím, v tomto prípade ozaj by bolo veľmi dobré, aby tá cena, lebo vlastne tou chcem dokázať, že už keď v minulosti sa udialo to, čo sa udialo, tak aby sa to aspoň do budúcnosti nejako kompenzovalo, bola rozhodujúcim kritériom tejto matice, tobôž keď teda štát má tam dve tretiny. Tak nech tá cena má 80 – 90 % a dajme ten zvyšok na ten plán, veď iste je to dôležité, aj keď ja keď budem mať záujem ako záujemca o poľovný revír, tak napíšem taký plán, že možnože bude úplne vystavený ako vzorový. Otázka je, ako potom orgány štátnej správy na úseku poľovníctva dokážu môj plán a jeho plnenie odkontrolovať, ale, budiž, ten plán, ja viem, má svoj význam, veď my to potvrdili aj priatelia poľovníci, jasné, len tam ten pomer zvýši sa tak, že keď už sa štát rozhodne tie svoje lesné pozemky takto dať do revíru, ktorý nebude užívať, aby nebol tým, ktorý zase sa podojí, lebo už sme ho nadojili v prípade štátnych lesov toľko ozaj, veď to tu zaznieva, je to raz Ružomberok, raz jedno, druhé, proste je toho priveľa. Ale fakt je, a ja to opakujem a musím to opakovať, už niet veľa toho štátneho bohatstva, ktoré by sme ešte mohli takýmto spôsobom rozdrobovať. Tak si vážme to, čo máme. A v prípade, povedzme, ak aj týchto pozemkov už dve tretiny revírov odišli možno nenávratne preč, tak aspoň tú jednu tretinu by sme ešte chceli niekde posunúť. Veď prečo nie? Ja netvrdil som nikdy, že páni lesníci musia poľovať, lebo oni sú. Za dobrých podmienok, keď ten štát dostane od bohatých ľudí, ktorí majú radi poľovačku, veľa peňazí, nech strieľajú, nech užívajú, však je to krásna činnosť, ako som povedal v úvode, len nech sa to deje nie za kamarátsky dojednané ceny, ale tak, ako sa patrí na bohatých ľudí, nech to zasponzorujú trošinka, keď si chcú zapoľovať, a nech nehľadajú cestičky, že aj poľuje, aj neplatí alebo platí len tak, aby sa nepovedalo. Takže to je k tým dvom tretinám pozemkov.

    Ja som vždy, keď som aj organizoval poľovačky, si načítal toho veľa. Niekedy sa usmievali na mňa, že takto až taký poľovník nie je. Ale potom prišli za mnou chlapi a povedali? „My sme poľovali na Aljaške aj v Južnej Afrike, ale my sme tak pekne zorganizovanú poľovačku nevideli.“ Jednoducho mám rád tradície. Ja mám rád históriu. A keď som mal možnosť to uplatniť aj v poľovníctve, tak všetky tradície boli zachované podľa predpisu, ako leží samčia zver, ako leží samičia zver na vyradenie, kde sa čo ukladalo, kde je ohník. Dneska je to už možno samozrejmosťou. Pred 25 rokmi, keď som mal česť to robiť, to samozrejmosť nebola. Tak len napríklad poviem. Ako sa hovorí v paragrafoch jedného zo zákonov o love zveri, že sa má uskutočniť zamestnancami, tak by som prosil, aby tam bol výkon práva poľovníctva, pretože hovoriť pri užívaní revíru len o love zveri a nehovoriť o výkone práv poľovníctva je terminus technicus, ktorý nectí tradície.

    Dôležitejšia pripomienka je napríklad k poľovnému hospodárovi, ktorého doteraz nebolo možné odvolať len tak, iba keď porušil závažné predpisy. A teraz sa tu ukladá povinnosť predstaviteľovi štátnej správy na úseku poľovníctva, že musí na návrh užívateľa poľovného revíru poľovného hospodára odvolať. Zdôvodňuje sa to tým, že keď tam sa stratí pracovný pomer, tak že on je vlastne neodvolateľný. Túto pripomienku treba nejakým spôsobom z toho vylúčiť, lebo, povedzme si to, ten hospodár je vlastne nositeľom zákonnosti v tom poľovnom revíri a my užívatelia keď sa dohodneme, že nám nepasuje, ako nám ten hospodár klepká po prstoch, lebo je príliš voľajaký zákonný a predpisový, tak dávame návrh na lesný úrad a podľa tohto nového navrhovaného znenia, lesný úrad musí hospodára na náš návrh odvolať. To sa mi zdá také, že zástupcu zákonnosti medzi tými poľovníkmi, kde sú aj takí, aj hentakí, keď sa vám nepáči, tak si uľahčíme zákonom cestu, dáme stadiaľ preč. Tak to by som prosil zaradiť medzi tie vážnejšie pripomienky.

    Takisto sa mi nezdá, keď chceme byť ozaj nároční, však nikto nikoho nenúti byť poľovníkom, ale keď ním niekto chce byť, tak nech to dodržiava, ak príde rozhodnutie o tom, že spôsobí poľovník nejakú škodu, vinu, že niečo jednoducho neurobil dobre a bol mu doživotne odňatý poľovný lístok, čo teda je trest tvrdý, ale primeraný, nuž tak keď urobil závažné veci, tak už poľovať nebude, že tento návrh tu opäť zase vracia možnosť, že teda je možné ponúknuť po desiatich rokoch takémuto poľovníkovi vrátenie možnosti si zapoľovať. Nuž tak keď to má byť doživotne, tak nech je to doživotne. Ale napokon veď nehovoríme o tom, že by mu to chýbalo na výkon povolania, ako keď niekomu by sme doživotne zobrali vodičský preukaz. Myslím si, že mali by sme byť trošinka prísny, je to oblasť, ktorá vyžaduje vysokú disciplínu. A ak si ju porušil, tak potom takto budeš dobrým príkladom pre ozdravenie morálky aj pre ďalších poľovníkov, lebo po desiatich rokoch ti to zrejme každý odklepne, keď to bude zákon umožňovať.

    Je tam ešte viacero poznámok o spoločných poľovačkách, ktoré ozaj zaradím až do toho druhého čítania.

    Možno ešte zaujme vás aj otázka škôd, ktoré sú spôsobené lovu vlkmi, ktorí spôsobujú škody na majetku, ak tieto škody majú byť pripísané na účet užívateľov poľovných revírov. Tu by som práve chcel sa postaviť na ich obranu. Veď vlci pri svojom známom spôsobe života keď prechádzajú veľké územia, tak jednoducho im nezabránite urobiť škody, keď niečo ulovia navyše. Proste je tu povinnosť užívateľa revíru, že ak neurobil dostatočné opatrenia, tak tieto škody musí nahrádzať. Neviem si predstaviť, aké sú tie dostatočné opatrenia.

    Takže povedal som tie zásadné pripomienky, ktoré ma napadli pri čítaní tohto návrhu zákona. A budem rád, keď sa dohodneme na prijatí reálnej podoby zákona, ktorá ich opäť zohľadní v miere, na ktorej bude spoločný záujem, lebo si myslím, že tento zákon bude patriť medzi tie, ktoré budú sledované o hodne viac, ako je možno bežný priemer. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Fecko a pán poslanec Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa zmienim iba k dvom veciam, ktoré si spomínal.

    K poľovníckej komore. Neviem, či je správne, že je povinné členstvo v poľovníckej komore a ten, kto nie je v poľovníckej komore, nemôže mať lístok a nemôže mať revír. Tak sa pýtam, či by túto otázku nebolo dobré tiež trošku rozobrať, pretože, ako si spomínal, má to súvis s dualitou, respektíve s finančnými tokmi, ktoré idú aj do komory, aj do zväzu. Takže to je jedno. Myslím, že by dobré bolo, keby sa to v tomto zákone možnože aj trošku ujasnilo.

    A potom tie škody spôsobené zverou. Ja by som sa chcel zamerať možnože na tie škody, ktoré sú spôsobené na poľnohospodárskej výrobe, kde mám kopu podnetov, že jednotlivé združenia nedávajú náhradu, nedávajú nič proste. Hovoria tomu poľnohospodárovi: „Tak si ohraď ten pozemok poľnohospodársky, lebo tie diviaky tam ináč ti budú v pohode chodiť stále.“ Takže myslím si, že tá naša poľnohospodárska partia by mala tiež zamyslieť sa nad tým a možnože to nejakým spôsobom tiež vyšpecifikovať aj v tomto zákone, keď už nie v nejakej vykonávacej vyhláške. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janko Mičovský, zareagujem iba na jednu vec v tvojom vystúpení, a síce veľmi dôležitý paragraf, čo sa týka § 2, vymedzenia základných pojmov. Tak to trošku s úsmevom si povedal, v tom zákone, ktorý prijala naša prvá Ficova vláda, jednoducho povedané, že sú zoradené nie podľa významu a tak ďalej. Tak keď si trošku pozornejšie to pozrieš, tak uvidíš, že na prvom mieste je definovaný čas núdze. By som sa rád ťa spýtal, čo je to čas núdze, ale nie kvôli tomu, aby sme sa tu skúšali, ale skutočne kvôli tomu, čas núdze je dôležitá kategória, ktorá je tam uvedená na prvom mieste. Veď základom poľovníctva je starostlivosť o zver a čas núdze zhodou okolností podľa nášho nového návrhu našej vlády, nášho ministerstva definovať už budú obvodné lesné úrady podľa kraja.

    Druhá poznámka je k tomu, chovateľský celok ide. Veľmi dôležitou súčasťou je chovateľský celok.

    Ďalej sa tam v 3. bode jedná o chov zveri. Čiže s úsmevom povedať, že je to zoradené len abecedne, a nie podľa významu, myslím, nie je to namieste. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, prihláste sa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Zareagujem na obidvoch kolegov, ktorým ďakujem za to, že reagovali.

    Pán poslanec Fecko, máš úplne pravdu. Jednoducho tieto veci sa musia doladiť tak, aby zodpovednosť za škody neplávala vo vzduchoprázdne, ale aby to bolo jasné. Ja som síce hovoril o tom vlkovi, kde som sa trošinka postavil na stranu poľovníkov, ale ty si hovoril o niečom, čo možno je oveľa z hľadiska objemu škôd významnejšie. A mnohokrát tam dochádza ku škodám. Tu by som chcel ale povedať, ja aj obetujem na to nejakú sekundu, že k veľkým škodám na aj poľnohospodárskej pôde, ale aj lesných porastoch dochádza z toho dôvodu, že nám vzniká veľa poľovníkov, ktorí už nepozerajú, sú to tí bohatší, povedzme si, ktorí majú veľkú radosť z toho, že majú revíry, ktorí nepozerajú na to, že treba udržiavať nejaké primerané stavy zveri, ale ktorí chcú tam mať toho strašne veľa, nech sa teda deje čokoľvek. A tie mnohokrát premnožené revíry nám spôsobujú aj premnožené škody.

    A, Ľuboš, k tebe. No tak ďakujem pekne, to je už také čaro nechceného, že to, čo som vlastne ani nemal povedať, to najmenej dôležité si si vybral za zdroj svojej poznámky. Ale zareagujem na to, patrí sa to. No ja som trocha rozmýšľal nad tou postupnosťou a fakt som si uvedomil až pri treťom čítaní § 2, že bol uplatnený princíp abecedy. Prečo nie? Môže to tak byť. Preto hovorím, je to úplne nepodstatné, ale z hľadiska toho, že som hovoril o didaktickom význame tohto zaujímavého zákona, by bolo veľmi dobré práve využiť to, aby sa to zoradenie týchto jednotlivých podkladov, tých jednotlivých klauzúl, čo sú to základné pojmy, urobilo práve od toho dôležitejšieho k menej dôležitému, pretože takto ľudia obyčajne hľadajú veci. Ale to je tak nepodstatné, že úplne kľudne poviem, že nech teda abeceda ostane, len nech sa zmenia tie veci, ktoré som pripomienkoval. To ma bude tešiť teda nepomerne viac.

  • Keďže je 11.00 hodín a budeme o chvíľočku hlasovať, tak vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy a páni, budeme hlasovať teraz o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás skontrolovať si registráciu vašich hlasovacích kariet.

    Poprosím pána poslanca Holevu, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov.

    Je to tlač 356.

  • Ďakujem. Nakoľko v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpili žiadni poslanci, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 89 bolo za, 51 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 125 bolo za, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Kolesík bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 357.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Nepredložili však žiaden procedurálny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 9 proti, 53 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 127 za, 1 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Bagačka uvedie hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej.

    Je to tlač 322.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách.

    Je to tlač 321.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili traja páni poslanci. Nepredložili však žiadne procedurálne návrhy. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 96 za, 45 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, zároveň aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Ďakujem. Dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 bolo za, 9 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body. Chcem vám ešte dať návrh vzhľadom na podujatie, ktoré je dnes organizované o 17.30 hodine. Spravodlivých medzi národmi sa to týka. A viacerí z vás sa ho chcete zúčastniť. Navrhujem, aby sme dnes o 17.00 hodine nehlasovali a o ďalších prerokovaných bodoch programu 14. schôdze hlasovali až zajtra o 11.00 hodine. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku a budeme pokračovať potom v prerušenej rozprave o vládnom návrhu novely zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána ministra Ľubomíra Jahnátka a pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.

    Do rozpravy je prihlásený ešte pán poslanec Simon. Máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, predkladá sa zákon o poľovníctve a jeho novela. Neustále som presvedčený, že poľovníctvo je veľmi senzitívnou oblasťou pre každého, pretože každý poľovník je tak trošku dieťa. Poľovníctvo je koníček a hra. A preto sa každý poľovník správa presne takisto ako dieťa, keď mu zoberiete jeho koníčka alebo najmilšiu hračku, tak bude kričať aj tam, kde nemusí. Ale som presvedčený o tom, že táto hra keď sa hrá so zbraňou v ruke, musí byť riadená tak, aby sme sa vyvarovali možných chýb. Práve preto by som chcel apelovať na predkladateľov, aby sme niektoré staré prežitky ohľadne poľovných lístkov raz a navždy už odstránili zo zákona o poľovníctve. Pán minister, vy ste tiež poľovník a máte tiež poľovný lístok, ale máte aj zbrojný preukaz. Kedysi sa do poľovného lístka zapisovali aj zbrane, odkedy je povinnosťou mať zbrojný preukaz a v zbrojnom preukaze sú vydané osvedčenia alebo oprávnenia na držanie, nosenie zbraní. Tak dnes poľovný lístok je len akousi kvalifikáciou na to, že môžete byť poľovníkom. Keď raz niekto sa naučí rozlíšiť jeleňa od srny alebo od jelenice alebo od diviaka, tak som presvedčený, že táto jeho kvalifikácia mu zostáva doživotne, kým sa nepreukáže, že disciplinárne sa previní. A potom nech sa voči nemu koná. Ale dnes pri tejto novele chcem apelovať na to, aby vládna strana SMER opravila a doplnila do tohto návrhu, že poľovný lístok je celoživotný. Pýtam sa, aký má zmysel poľovníka každých 5 rokov volať s tým, že nech dá papier a nech si obnoví poľovný lístok, keď každých 10 rokov chodí so zbrojným preukazom na psychotesty, kontrolujeme, či má právo nosiť zbrane. Keď nebude mať zbrojný preukaz, nebude mať zbraň. Ale hocikto z nás, kto nie je poľovníkom, dnes môže vyjsť bez problémov von do poľovného revíru, do prírody, však máme v zákone napísané, že do lesa je voľný vstup. Môžete tam prísť, môžete tú prírodu pozorovať aj zver pozorovať a nič sa vám nestane. Poľovník bez zbrojného lístka je len pozorovateľom prírody, ničím iným nie je. V tej chvíli poľovný lístok stratil akýkoľvek zmysel.

    Ja chápem, že pán spoločný spravodajca, ktorý je aj predsedom aj poľovníckej komory, aj zväzu, môže namietať, že ale poľovnícka komora zabezpečuje aj poistku. V poriadku, tak potom nech poľovnícka organizácia vyžaduje od svojich členov, aby si každý rok, každých päť rokov, každých desať rokov zaplatili poistku, ktorú treba na to, aby toto povolanie mohli vykonávať alebo tohto koníčka mohli vykonávať. Je to zo zákona. Ale dnes je to spojené s poľovným lístkom. Poľovný lístok je vzdelanie. Ja poznám mnoho starých poľovníkov, ktorí dnes o barličkách chodia na zväz alebo na komoru si vybavovať predĺženie si poľovného lístka, lebo to je pre neho senzitívny vzťah. Tak skúsme to vyčistiť. A to je prežitok z čias socializmu, bašta Národného frontu, by som povedal. Poľovný lístok tak dajme celoživotný, upravte ho do tejto podoby. A poľovník, ktorý chce poľovať a chce mať zbraň, musí mať tak či tak zbrojný preukaz. To je riešené v inom zákone. A keď má mať poistku, tak potom nech formulár na poistku, ktorá vyplýva zo zákona, lebo musí byť poistený, nech je vyriešený iným spôsobom.

    Teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý máme tu predložený. Dovoľte, aby som upriamil pozornosť na niektoré časti tohto zákona.

    V § 5 sa uvádza, že na schválenie poľovného revíru potrebujeme nadpolovičnú väčšinu všetkých jeho vlastníkov, že vtedy je zhromaždenie právoplatné a vtedy je možné rozhodnúť o tom uznaní hraníc poľovného úseku.

    V § 5 ods. 4 sa hovorí: „Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou, počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.“ Keď je prítomná len nadpolovičná väčšina, tak nadpolovičná väčšina do jednej nohy musí hlasovať za návrh. Preto si myslím, že to doterajšie riešenie dvojtretinovou väčšinou bolo lepším riešením.

    Ale keď už predkladateľ chce ísť cestou nadpolovičnej väčšiny, tak by som minimálne očakával, že aj v § 13a podiel štátu nebude ustanovený na dvojtretinovej väčšine, ale na nadpolovičnej väčšine, keď ma hlasov päťdesiat a jeden hlas. A nech vtedy je podmienené mať výkon práva poľovníctva, lebo vtedy môže aj štátny podnik mať svoj vlastný revír, nie vtedy, keď má dve tretiny, ale keď má polovicu hlasov. Tak potom by bolo dobré, aby sme všade mali ten istý princíp. Keď začneme uplatňovať princíp aj u súkromníkov 50 % a viac, tak nech rovnaké merítko je uplatnené aj v prípade štátnych revírov.

    No a dovoľte, aby som upozornil aj na § 13b, vyhradený poľovný revír v kompetencii ministerstva. Tak toto je absolútny prežitok z čias socializmu. Toto bolo kedysi za socializmu tak, že boli vyhradené revíry. Ja si nemyslím, že treba mať vyhradený revír. Poviem aj dôvod. Ministerstvo v roku 2006 rozhodlo o tom, ktoré revíry by mali zostať v správe štátnych lesov. A tento zoznam sa vytvoril tak, že to vypracovalo Národné lesnícke centrum a Technická univerzita vo Zvolene v spolupráci so Štátnymi lesmi. Po výmene vlády do polroka revíry, ktoré mali zostať štátne, boli prenajaté. O vyhradení revírov rozhoduje minister, ministerstvo. Keď minister dnes povie svojmu generálnemu riaditeľovi, že chce mať tieto a tieto revíry nedotknuté v kompetencii len štátneho podniku, tak tam budú. Dnes v zmysle kompetenčného zákona a zákona o štátnom podniku priamy vzťah zakladateľa a štátneho podniku nám toto umožňuje. Nevidím najmenší dôvod na to, prečo dať do zákona zostatok vyhradený poľovný revír. Chceme mať vyhradený poľovný revír pre ministra? Chceme mať vyhradený poľovný revír pre prezidenta Slovenskej republiky? Toto nie je asi ten správny prístup. Potom uplatňuje princíp, rozhodujú vlastníci.

    Dámy a páni, viete, prečo treba mať vyhradenie na revíry? Ja vám to poviem. Prejde tento zákon a tam, kde vlastnícka štruktúra pre štát a štátny podnik nezabezpečuje mať svoj vlastný poľovný revír v budúcnosti podľa tohto zákona, tak všetky tie revíry budú vyhlásené za vyhradené a tie vyhradené revíry automaticky zostanú nedotknuteľné a vlastníci sa môžu pozerať na to, že ich vlastnícke práva, ako sú pošliapané. Týmto riešením vstupujeme do Ústavy Slovenskej republiky a popierame vlastnícke práva, začneme popierať ústavné práva, pretože pokiaľ to tak nemá byť, tak treba dopovedať, že vyhradený poľovný revír je možné spraviť len na majetku štátu. Potom by som to chápal, inak je to spôsob, ako zachovať pre niekoho toho drahocenného koníčka, ktorého tak nebude mať a nebude vedieť vlastniť, pričom nebude vedieť s ním nakladať v režime štátnom, pretože bude vyhradený a tým pádom nie je možné toho sa dotknúť. Prečo si to môžem dovoliť povedať? Pretože ja som sa stretol aj v rokoch 2005 – 2006 s vyhradenými poľovnými revírmi, ktoré kedysi dávno za socializmu vyhradili tak, že ten a ten revír je vyhradený revír. A nikto sa toho nedotkol. A stále sa vyhovárali na to pred vlastníkmi, že nie je možné ten a ten revír nijako zmeniť ani sa ho dotknúť a nemôžete si tam uplatňovať poľovnícke práva, i keď vám to vyplýva z ústavy, lebo tento revír je vyhradený. Vtedy sa to zrušilo. A nerád by som bol, keby vyhradenie poľovného revíru sa takýmto spôsobom vrátilo a obmedzovalo vlastnícke práva.

    Pokiaľ tento návrh v tejto podobe prejde, tak musím povedať, že bude porušovať ústavu Slovenskej republiky. Som o tom hlboko presvedčený. A práve preto vystupujem teraz konštruktívne v prvom čítaní a upozorním na tieto nedostatky, aby predkladateľ mal dostatok času na to, aby sa s týmito nedostatkami tohto jeho návrhu mohol vysporiadať.

    Samozrejme, k tomu, čo aj kolega Fecko spomínal, vzťahu povinného členstva. No v zákone o poľovníctve povinné členstvo explicitne vymenované nie je. Ale de facto tam je, lebo podľa zákona, ten, kto nie je členom poľovníckej komory, ten nemôže mať poľovný lístok.

    Nepriamo sme povedali, je možné si vyžiadať od spoločného spravodajcu, ako sa zmenili výšky poplatkov pre poľovníkov, odkedy tento zákon v tejto podobe platí, o koľko platia viac. A potom treba sa na to pozrieť, tým ľuďom, ktorých chceme chrániť, aby mali možnosť prístupu k poľovníctvu, aj tým najjednoduchším o koľko to zdraželo. Dnes mnohí z nich vykonávajú len službu pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. Poľovníctvo nie je o tom, že to je všeľudový šport. Poľovníctvo je veľmi drahý koníček. Keď si niekto môže prísť do štátneho revíru odloviť si jeleňa za 300 000 korún, tak každý si môže spočítať, aký to je biznis do roka. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú páni poslanci Záhumenský a Galko. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Simon, iba dve poznámky k tvojmu vystúpeniu.

    Zdá sa mi, že nechápeš význam poľovného lístka a význam zbrojného preukazu. Kým poľovný lístok je vysvedčenie, že držiteľ spĺňa oprávnenia na to, aby sa stal poľovníkom, to znamená, že má kvalifikáciu, je to kvalifikačný list na to, že môže vykonávať výkon práva poľovníctva, tento preukaz je nevyhnutný preto, aby mohol byť držiteľ zbrojného preukazu na poľovné účely, tak sú presne špecifikované veci v zbrojnom preukaze, kedy kto môže na aké zbrane byť držiteľom. A je presne vyšpecifikované, na poľovné účely treba byť držiteľom vlastníkom aj poľovného lístku. Súhlasím ale s tým, že tento poľovný lístok môže byť celoživotný. Nevidím tiež dôvod v päťročných cykloch tento poľovný lístok neustále predlžovať.

    Čo sa týka tých tvojich nezmyslov ohľadne vyhradeného poľovného revíru a strašenia dopredu, že štát oberie vlastníkov o ich právo, myslím si, že žiadny zákon nemôže byť v rozpore s ústavou . A ústava jasne hovorí, že vlastnícke právo je nedotknuteľné. Takže tvoje strašenie je úplne zbytočné, ale vyhradené revíry určite majú význam. A majú význam preto, aby najcennejšie poľovné oblasti zostali v rukách štátu, ako je Poľana alebo zvernica Svodín, ktorú si ty prenajal svojim blízkym ľudom, kde vlastne je génová rezerva muflóna a daniela. A mohol by som menovať ďalšie poľovnícke oblasti, ktoré majú preto význam, aby boli definované a aby boli zaregistrované v zákone. Aby nebola svojvôľa ministra, ako ty hovoríš, na rozhodnutí ministra je, ktorý revír bude a nebude vyhradený, tak je v zákone definované, aké podmienky musí spĺňať vyhradený revír. A nebude to na svojvôli ministra. Takže nemyslím si, že môže štát vyhlásiť svojvoľne vyhradený revír na vlastníckych pozemkoch.

    A keď hovoríš, že len štátne revíry, tak potom povedia, národné parky budú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Jedna poznámka. Pán kolega Simon, k tomu, čo si hovoril, dovolím si poznamenať, že vyhradzovať poľovný revír pre pána prezidenta by bolo úplne zbytočné, pretože podľa posledných medializovaných informácií pán prezident v podstate ani moc nepoľuje a uprednostňuje radšej futbal v Limbachu alebo na Tehelnom poli. Takže si myslím, že to by bolo zbytočné a kontraproduktívne. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Simon, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Záhumenský, som rád že súhlasíte so mnou, že poľovný lístok by mohol byť celoživotný. A beriem to ako akúsi dobrú správu, že snáď strana SMER – SD zmení toto ustanovenie a pre poľovníkov bude platiť, že nebude treba každý rok chodiť pre kvalifikačný dokument poľovného lístku a bude to platiť na celý život.

    A keď sme pri poľovnom revíre Svodín. Poľovný revír Svodín je z prevažnej časti na pozemkoch vlastníkov, a nie na pozemkoch štátu. Keby ste takýto revír dali do režimu „vyhradené“ alebo do toho, ako to pán minister navrhuje, tak v tej chvíli by ste šliapali po právach vlastníkov v tomto poľovnom revíri. Preto treba povedať, že tam, kde štát vie byť vlastníkom poľovného revíru a vie zriadiť poľovný revír a má nadpolovičnú väčšinu, takýto vyhradený revír má byť len na takom území, nie na území vlastníkov. A toto je explicitný príklad, ako by ste porušovali vlastnícke práva.

    No, pán kolega Galko, ja viem, že pán prezident nepotrebuje svoj vyhradený poľovný revír, lebo na Slovensku máme ešte aj vojenské obvody, kde sú poľovné revíry v kompetencii ministerstva obrany. A pre pána prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl tento priestor je tam daný k dispozícii. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Asi by sa oplatilo zareagovať, hoci si myslím, že na toto je druhé čítanie. Ale, dobre, bolo v prvom čítaní niekoľko poznámok.

    Ja pôjdem od pána Simona. S poľovným lístkom, podobne ako pán Záhumenský povedal, ja nemám problém. Osobne tiež ma štve tých každých päť rokov a keď na to zabudnem a vyradia ma odtiaľ. To je problém. Čiže osobne som za to, nech je celoživotný lístok. Ale musíme nájsť mechanizmus, lebo zas si povedzme, z čoho sú tie päťročné poplatky, ktoré musíte zaplatiť, kde to vlastne ide. Čiže musíme vyriešiť, ako budeme financovať samosprávu. Čiže keď toto doriešime, ja som za to.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale veď to musí fungovať. Veď predsa nemôže poľovníctvo fungovať, pán Simon, na princípe, že minister má nejakú sekciu a potom budú poslední poľovníci v revíri. Veď tam musí byť nejaká štruktúra nastavená. Takže vyriešme problém, ako budeme financovať zložky, ktoré budú zabezpečovať výkon práva poľovníctva na nižšej úrovni. A ja nemám s týmto žiadny problém.

    Čo sa týka rozhodovacích právomocí pri štátnych územiach, teda pri tých lesných revíroch, kde má štát nadpolovičnú väčšinu, my sme tam nechali dvojtretinovú väčšinu, ale keď ju navrhujete nadpolovičnú, môžeme sa veľmi rýchlo dohodnúť. S tým nemám žiadny problém. Vítam takúto iniciatívu.

    Viete, vyhradené poľovné revíry. Keď si dobre prezriete ten § 13b, uvidíte, že má odkazy. On vám presne hovorí, čo musí spĺňať vyhradený poľovný revír. A ste poľovník takisto dlho a ja som takisto poľovník. A viete, mne sa veľmi nepáčilo a doteraz sa mi nepáči, že vyhradené poľovné revíry, ktoré mali určitý genofond dlhodobo budovaný, a boli to kvalitné genofondy, sa práve kvôli silným finančným skupinám a veľmi dobre finančne zabezpečeným ľuďom zrazu zrušili. Čiže zrušil sa ten niekoľko desaťročia získavaný genofond. A takto sa to dalo bohatým na Slovensku, ktorí jednoducho si v určitom čase vedeli na Slovensku kúpiť všetko. Ja som proti tomu. A ja si myslím, že pokiaľ ide o štátne organizácie, ale aj súkromné, tam je trošku iný problém. Majú mať právo takisto na režijné revíry, lebo si myslím, že štátne organizácie, ktoré spravujú lesy, majú mať vo svojom výkone aj poľovnícku činnosť. Len už ju nemajú vďaka tomu, že sa poľovné revíry všetky rozdali a že sa zrušil ešte aj štatút alebo inštitút vyhradeného poľovného revíru. Vlastne sa nevedia dostať k ničomu, Máte to tam presne napísané. Čiže nie je to závislé vôbec od vôle ministra, ale musí to spĺňať nejaké zákonné normy, aby mohol byť vyhlásený vyhradený poľovný revír. Viete, dneska sú súdne spory aj kvôli tomu, že niektorí chytráci pridelili súkromný poľovný revír aj v nezrušenom vyhradenom poľovnom revíri. Zrejme máte tie informácie aj vy, boli ste tam nejaké obdobie predo mnou. Čiže, bohužiaľ, toto sa všetko udialo. Čiže hovoríme, tam, kde ten vyhradený poľovný revír bol, a dokonca sú tam súdne spory, toto bude veľmi dobrý inštitút, ako zrušiť všetky štátne súdne spory a vrátime to do pôvodnej polohy. Čiže ja si myslím, že inštitút vyhradeného poľovného revíru by tam mal zostať.

    Napádate povinné členstvo v komore. Ale lesníci, poľovníci by nemali byť výnimka voči iným členom v nej. Napríklad súkromný veterinár nemôže vykonávať svoju prax, pokiaľ nie je v príslušnej komore veterinárov. Tak potom zrušme aj tam povinnosť, zrušme ju u zubárov, zrušme ju u lekárov. Ja si osobne myslím, že slovenskí poľnohospodári by mali mať povinné členstvo v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, ktorá nie je občianskym združením, ale je založená zo špeciálneho zákona, lebo inak je otázka, ako majú presadzovať svoje záujmy, ako majú kvalifikovane vystupovať voči ministerstvu, keď nebudú mať na to zdroje. Čiže tam tá dobrovoľnosť je diskutabilná. Ale to dneska neotváram. Ja si osobne myslím, že to povinné členstvo by tam malo byť.

    Pán Mičovský, vlastne pri tých revíroch som odpovedal aj na tú prvú časť, ktorú ste mali aj vy ako jeden v dôvodov na vystúpenie. Ale priznám sa, šokovali ste ma tým kritériom, ako majú postupovať Štátne lesy pri prideľovaní revírov nejakým súkromným zoskupeniam. Viete, čo ste vy, pán Mičovský, povedali? Vy ste potrestali ľudí za to, že sú chudobní, lebo vy ste tu povedali, že ten, kto chce strieľať, tak nech si to zaplatí. Pán Mičovský, ale poľovníci nie sú len bohatí, to nie sú len ľudia spomínaní v Gorile, to nie sú len ľudia, ktorí dneska vlastnia podniky, ktorí majú obrovské množstvo peňazí, ale to sú aj ľudia, ktorí zarábajú 400, 500, 600, 700 eur. A tí chcú takisto poľovať. A, pán Mičovský, poľovníctvo nie je o strieľaní zveri. Vy ste poľovník, tak viete, že sa hovorí na prvom mieste o ochrane zveri, na druhom mieste o zveľaďovaní zveri až na treťom mieste o love zveri. Čiže mi povedzte, ako títo bohatí fungujú v tých lesoch. No prenajímajú si to alebo to podceňujú, alebo si donesú už pripravené stavby, ale v žiadnom prípade už to nie je ten duch kolektívneho organizovania poľovníkov v pridelenom poľovnom združení. Tam tá spoločenská funkcia toho poľovného združenia sa absolútne stráca. Čiže ja nesúhlasím s tým. A pokiaľ budem mať možnosť to ovplyvňovať, chcem, aby na poľovné revíry mali nárok aj obyčajní ľudia, ktorí žijú a prežívajú zo svojich mesačných platov. Ja chcem, aby poľovníkmi boli aj ľudia na tých dedinách, v tých kotlinách, kde to majú ako jedinú možnosť zábavy. A som proti tomu, aby poľovné revíry dostávali len bohatí a zazobaní. Jednoducho toto je nemorálne. A som veľmi prekvapený, že vy ako starý poľovník a z vášho zoskupenia ste vôbec prišli s takouto myšlienkou. Vždy, keď bude viac ako 50 % rozhodovať cena, vždy to dostanú len bohatí. A verte mi, ja to vidím. My tie verejné súťaže robíme a dneska nie je problém 30 000, 40 000, 50 000 eur len tak vyhodiť na stôl ročne len za to, aby malo pár bohatých ľudí zábavku a možnosť chodiť do lesa. Ale to nie je poľovníctvo, to už je snobizmus. A ja nechcem v lese snobov, ja chcem v lese poľovníkov. Takže proti tejto vašej požiadavke určite budem bojovať a nebudem súhlasiť, aby sa vôbec takáto podmienka znovu zachovala, že budú v našich lesoch len bohatí papaláši, ktorí si to vedia zaplatiť. Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem za slovo. No myslím si, že vystúpenie pána ministra a predkladateľa teda bolo veľmi kompetentné a odpovedal na absolútnu väčšinu pripomienok, ktoré odzneli v rozprave, a zareagoval na niektoré tie faktické poznámky.

    Dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril len k tým záležitostiam, ktoré evidujem, že zodpovedané neboli. A týkajú sa práve slovenskej národnej poľovníckej samosprávy v podobe Slovenskej poľovníckej komory. Tu musím povedať aj ja, pán kolega Mičovský, že som zažil dosť veľký šok, keď sa poslanec Národnej rady bez toho, aby si overil isté fakty, stane obeťou konšpiratívnej demagógie týkajúcej sa tak silnej alebo tak závažnej veci, ako je financovanie národnej poľovníckej samosprávy, a bez toho, aby si overil niektoré skutočnosti, vystúpi na pôde Národnej rady a nepriamo obvinil niekoho z nejakých neprehľadných tlakov alebo finančných tokov a podobne. Pán kolega Mičovský, napriek tomu, že sme kolegovia lesníci, aj to intermezzo som vnímal. Dve percentá poľovníctvo, lesníctvo, ja si myslím, je to oveľa väčší prienik spoločných záujmov poľovníkov a lesníkov, ale beriem to. Ale týmto si ma nesmierne prekvapil. Ja ťa vyzývam, aby si prišiel na návštevu do ústredia Slovenskej poľovníckej komory, kde vytvorím podmienky napriek tomu, že je to samosprávna organizácia, ktorá funguje v zmysle schválených interných predpisov, ktoré sú v súlade so zákonom. A potvrdil to ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, ktorý má fungujúce dozorné orgány, kolektívne orgány. Každý rok sa predsa schvaľuje rozpočet, návrh, schvaľuje sa odpočet, stanovisko dozornej rady, ako vlastne komora funguje a hospodári, a ty vystúpiš na pôde Národnej rady a začneš tu rozprávať o tom, že preto, lebo rozpočet alebo neviem odpočet neviem nie je zverejnený na webovej stránke komory, tak sa tu dejú nejaké zaujímavé finančné machinácie. Veď, nehnevaj sa, pán poslanec, toto nemá obdobu. Slovenská poľovnícka komora bola zo zákona zriadená ako organizácia, ktorá má zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy v poľovníctve. V § 42, keď si ho prečítate, tak zistíte, sú všetky práva a povinnosti, ale predovšetkým úlohy Slovenskej poľovníckej komory a v § 42 ods. 2 je zo za zákona stanovený aj systém financovania Slovenskej poľovníckej komory.

    Ak tu pán exminister Simon rozprával o tom, o koľko platia viac poľovníci. No aj preto platia viac, lebo za jeho pontifikátu nedostala národná poľovnícka samospráva ani cent. Museli financovať úlohy, ktoré vyplývajú národnej poľovníckej samosprávy zo zákona z vlastných zdrojov. A takmer vykrvácali. A raz za päť rokov sme boli zo zákona povinní spraviť národnú poľovnícku prehliadku poľovníckych trofejí, urobili sme to na medzinárodnej úrovni v Inchebe, kde pán exminister prijal veľkoryso záštitu nad týmto podujatím. Pritom nedal ani jeden jediný cent. Viete, koľko išlo z priamych platieb z ministerstva v roku 2011 na podporu tohto výstavníctva? Bezmála 150 000 eur. Slovenská poľovnícka komora ani národná poľovnícka samospráva nedostala ani cent. Ale prišiel sa tam vycierať a ukázať. Takže takáto je pravda.

    A čo sa týka ďalších záležitostí. Pán Mičovský, to zníženie z navrhovanej 2 000-hektárovej minimálnej výmery na 1 000-hektárovú minimálnu výmeru, viete, koho je to zásluha? Je to zásluha práve Slovenskej poľovníckej komory. Ja osobne ako vrcholný predstaviteľ som napísal osobný list pánovi ministrovi. Je tak, pán minister? V ňom som ho upozornil, že ak toto bude súčasťou vládneho návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve, treba počítať s tým, že národná poľovnícka samospráva, možno aj s využitím petície, sa postaví proti tejto skutočnosti. Takže takto sa veci v konečnom dôsledku majú.

    Čo sa týka tej rozhodovacej matice, pán minister to vysvetlil, nejdem sa k tomu vyjadrovať, ale som presvedčený, že má stopercentnú pravdu. Ak by tam zostala len cena, na Slovensku máme 1 586 alebo 1 589, prepáčte, teraz presne neviem, ihneď sa na to pozriem, máme v súčasnosti 1 859 poľovných revírov, ešte ich zostalo 80 v podmienkach alebo v obhospodarovaní a užívaní Lesov Slovenskej republiky, 24 v podmienkach užívania, ostatných pri štátnych organizáciách. Ak by sme tam nechali ten úzus, ktorý tam bol, a neakceptovali by sme tie skúsenosti, ktoré predkladateľ tu pred chvíľou, v osobe pána ministra, samozrejme, prezentoval, tak z tých 80 nám nezostane nič, to vám garantujem.

    A škody spôsobené zverou, a naozaj ešte sa musím vyjadriť k tomu, k povinnému členstvu takisto, ale bude priestor aj v druhom čítaní na to, páni, sú ošetrené súčasne v platnom zákone. Úplne jednoznačne sa v § 26 a 27 alebo 25 a 26 hovorí o povinnostiach užívateľa poľovného pozemku a o povinnostiach užívateľa poľovného revíru. A jednoducho pokiaľ si niekto nezabezpečí, respektíve nesplní základné povinnosti v tom smere, aby sa zmluvne dopredu dohodli podmienky, ako sa bude zabezpečovať prevencia proti škodám spôsobovaných zverou, keď to nepodpíšu poľnohospodári alebo to nepodpíšu lesníci alebo jednoducho ignorujú tú snahu užívateľa poľovného revíru, no tak potom o čom hovoríme? Alebo sa budeme na to pozerať tak, že napriek tomu, že poľovníci obhospodarujú voľne žijúcu zver ako súčasť našich prírodných ekosystémov, ako súčasť nášho prírodného dedičstva, ako res nullius, vec nikoho, že oni budú platiť ešte poľnohospodárom, ktorí dostávajú priame platby na plochu, platby za VDJ-čky, ďalšie platby, ďalšie platby, ďalšie platby. Tu treba nájsť nejakú rovnováhu. Ja súhlasím s tým, že to tak zostať nemôže, že sa musí alternovať riešenie škôd spôsobených zverou, ale musíme si uvedomiť, že existujú isté limity a isté hranice. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 338.

    Poprosím pána ministra dopravy Jána Počiatka, aby uviedol vládny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že najracionálnejším inštitucionálnym nastavením riadenia európskych fondov je umiestnenie Centrálneho koordinačného orgánu na Úrade vlády, kde podľa mňa aj vždy mal byť umiestnený, navrhujem presunúť pôsobnosť v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nemá ani sociálne vplyvy. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec Glenda je spravodajcom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 338). V súlade s § 71 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými pravidlami Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. januára 2013 č. 319 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky za kluby. Do rozpravy sa hlási za klub SDKÚ – DS pán poslanec Štefanec, za klub KDH pán poslanec Zajac a pán podpredseda Figeľ.

    Dávam slovo pánovi podpredsedovi Figeľovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, ctené dámy a páni, novela kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy je vždy dôležitou, pretože hovorí o základnom nosnom systéme exekutívy, ako kde chceme veci verejné riešiť, ale to najdôležitejšie je vždy kto riadi, kto ako spravuje dané inštitúcie, pretože systém sa môže meniť aj sa mení dosť často na normálne pomery, ale, budiž, ak rozhodujúci je človek.

    To, čo znamená koordinácia európskych fondov, je už dnes súčasťou novodobej histórie, má to obdobie pred vstupom, pred 1. 1. 2004, vstupom do Európskej únie. Potom bolo prvé skrátené prechodné obdobie v rokoch 2004 až 2006 a teraz sme v plnom, prvom období 2007 – 2013, keď Slovensko sa plnohodnotne zúčastňuje na európskej kohéznej politike a všetkých súvislostiach. S tým súvisí aj krátka história presunov alebo rozhodnutí o koordinácii. Ona má svoje rácio, má svoje miesto, je veľmi dôležitou, nie je bezmedznou, ale koordinuje činnosti tak, aby boli efektívne, transparentné a prinášali verejný prospech. Začínalo to pri Úrade vlády, áno, ale prvá Ficova vláda postavila tento orgán do priestoru ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Na konci toho obdobia v roku 2010 roku skončilo činnosť toto ministerstvo a bolo rozdelené medzi vnútro, hospodárstvo, Úrad vlády i pôdohospodárstvo. Podobne bolo zlikvidované i ministerstvo životného prostredia. Je to nedávna vec.

    A som rád, že sme boli pri tom, keď sme rekonštituovali tieto dôležité oblasti, jednak otvorením, obnovením znovu ministerstva životného prostredia, ktorého pôsobnosť narastá, aj v európskom rozmere, a zároveň vytvorením veľkého rezortu, ktorý je svojím spôsobom netradične veľký, ale podobne to riešia napríklad Nemci na spolkovej úrovni, a to je ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, predtým ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Narástlo čo do rozsahu, ale aj čo do synergie a možného prispenia k tomu, aby efektívne z jedného miesta sa strategické dôležité veci riešili. A pribudol k tomu aj samotný CKO, orgán pre koordináciu preto, lebo bol súčasťou ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja predtým. A chceli sme to riešiť v tom kompaktne, ako to predtým fungovalo, aby sa nelaborovalo príliš a neefektívne. A tak boli prijaté aj dôležité rozhodnutia, novela zákona o eurofondoch, ktorá od minulého roku pomáha transparentnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie kontrahovať i čerpať európske financie, bol vytvorený dobrý základ pre partnerskú zmluvu, ktorá bude Slovensko sprevádzať v rokoch 2014 až 2020. Aj keď sme odovzdávali mandát, tak boli vyhliadky na postavenie Slovenska vynikajúce, per kapitál alebo na obyvateľa najvyšší podiel na európskej štrukturálnej politike s objemom vyše 14 miliárd eur.

    Druhá Ficova vláda, terajšia, potvrdzuje, že mení prístup, ale hlavne nevie šetriť a chce míňať. Totiž vytvorenie ďalšieho nového postu vo vláde, postu podpredsedu vlády pre veľké investície, vyvoláva otáznik: Akéže to investície, za čo? Skôr to vyvoláva pocit alebo očakávanie veľkých hesiel, veľkých analýz stratégií, ale nie reálnych investícií. Tak sa aj potvrdzuje, za dva mesiace je to najmenej viditeľný post, najnepotrebnejší post vo vláde Slovenskej republiky. Premiér berie od pána ministra Počiatka a dáva pánu kolegovi vicepremiérovi Vážnemu. Chcem sa teda spýtať, lebo toto je to obsahové a personálne: Berie pre neschopnosť? Berie pre príliš veľký údel, ktorý znamená prácu na výstavbe, na doprave, na regionálnom rozvoji, preto, lebo sa nedarí spustiť veľké, dôležité stavebné alebo dopravné zámery (filiálka, tunel Višňové, ružomberská diaľnica, kysucká hore na Poľsko)? Veď, pán minister, vaša skúsenosť z predchádzajúceho obdobia bola hlavne s miliardami eur, s financiami, ako to riešiť, ako to zlepšiť, ako to zefektívniť, nie doprava. No a prečo Ľubomírovi Vážnemu? Pre prílišnú schopnosť? Na základe jeho pôsobenia Slovensko dodnes čelí veľkému zložitému prípadu, ktorý sa nazýva elektronické mýto, pred Európskou komisiou a Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu. Policajný zbor obvinil konkrétne osoby nie vo veci, ale už aj osoby zo zvlášť závažného podvodu pri falšovaní analýz PPP projektov pre vládu. A ako čerešničku na torte spomeniem, že vicepremiér Vážny si za poradcu zobral pána Mateja Augustína, bývalého generálneho riaditeľa železničnej spoločnosti Cargo, ktorú tento dostal na hranicu bankrotu so stratami za rok 2009 a 2010 presahujúcimi 120 miliónov nie korún, ale eur. Preto som si dovolil povedať vážne súvislosti, že toto vymenovanie, toto rozhodnutie robí capa záhradníkom, a preto KDH nepodporí takúto zmenu kompetenčného zákona. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o druhej popoludní v rozprave do rozpravy písomne prihláseným pánom poslancom Štefancom a Zajacom.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

    Už zaujal svoje miesto pán minister, takisto aj spravodajca.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, ktorý je do rozpravy prihlásený za klub SDKÚ – DS, a pripraví sa pán poslanec Zajac. Nech sa páči, pán poslanec máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dáma a páni, dnes tu veľa kolegov nevidím teraz, pán minister aj všetci milí hostia, čo sú na balkóne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona.

    Nežijeme v jednoduchej situácii na Slovensku, rastie nezamestnanosť, ktorá je najvyššia od mája 2004, mesiaca, keď sme vstúpili do Európskej únie. Vláda zaviedla ozdravný balíček, ktorým zvyšuje dane, odvody, poplatky, tento rok o vyše 1,137 mld. eur. Na každého občana Slovenska to znamená, že bude doplácať na vládu tento rok 210 eur. V tejto situácii vznikol nový úrad, úrad, ktorý nepotrebujeme. Úrad, ktorý samotný podpredseda vlády, ktorý obsadil pozíciu šéfa tohto úradu, nazval, že je úradom, ktorý mu vymyslel predseda vlády. Budem citovať slová pána vicepremiéra Vážneho. Doslova povedal, že pán Fico mu povedal nasledovné: „Vymyslel som ti post podpredsedu vlády.“ Je zarážajúce, že v situácii, keď všetci musia šetriť, či sú to domácnosti, či sú to firmy, či sú to mestá a obce, tak vláda nešetrí, práve, naopak, zvyšuje si počet svojich nominantov, počet svojich teplých miest. A začala tým, že vytvorila 6 nových štátnych tajomníkov, pokračuje tým, že vytvorila post ďalšieho člena vlády, dokonca na úrovni vicepremiéra. Teraz mu presúva kompetencie z ministerstva dopravy.

    Stojí za takisto povšimnutie, že v jednom z rozhovorov pán vicepremiér Vážny na otázku, či sa môže stať, že počas svojho pôsobenia nerozbehne ani jeden projekt, tak pripustil, že, áno, môže sa to stať. Čiže sám podpredseda vlády hovorí, že tento úrad vlastne je zbytočný. Hovoria o akýchsi kvázi stratégiách, kvázi investíciách, ale, bohužiaľ, bez výsledkov, bez žiadnej zodpovednosti za narábanie s verejnými zdrojmi, bez akejkoľvek zodpovednosti za veci verejné. Nie je to veselé konštatovanie, ale je to konštatovanie, ktoré je určite namieste, o tom som presvedčený, totiž že vláda, aj keď jej predseda obdivuje údajne Jánošíka, ku ktorému sa hlási, tak sa správa antijánošíkovský, pretože chudobným berie a bohatým, najmä tým svojim, rozdáva, rozdáva teplé miesta, rozdáva napríklad dotácie na udržanie pracovných miest, čo sme tu v minulosti nemali za žiadnej vlády. Preto považujem tento zákona za zbytočný lebo už funkcia vicepremiéra vlády je zbytočná.

    Dovolím si preto, dámy a páni, navrhnúť podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Daniš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, hneď úvodom chcem zdôrazniť, že na rozdiel od vás podporujem predložený návrh. Tak ako to uviedol pán minister Počiatek, je to najracionálnejší návrh. Koordinačné centrum má byť na vláde v pôsobnosti podpredsedu vlády pre investície. Som presvedčený, že postavenie tejto funkcie a nominácia Ľubomíra Vážneho na ňu je správnym riešením v dobe, keď treba razantnejšie hľadať cesty, ako pomôcť zvýšiť prepotrebný hospodársky rast, bez ktorého, ako dúfam, všetci vieme, sa zásadne nezlepší stav v oblasti zamestnanosti. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi za faktickú. Nuž stav zamestnanosti sa nezlepší, pán poslanec, keď sa budú predkladať také zákony, ktoré presadzuje vaša vládna strana. Presadili ste zrušenie rovnej dane, zvýšenie daní odvodov, zhoršenie Zákonníka práce a logickým výsledkom je nárast nezamestnaných. Veď len za december, za posledný mesiac, keď boli zverejnené čísla, odišlo zo Slovenska 13 500 pracovných miest. To je, ako keby jedno stredne veľké mesto odišlo zo Slovenska. Ten stav je skutočne zarážajúci. Treba riešiť nezamestnanosť. My sme to viackrát navrhovali, aby o nezamestnanosti sa hovorilo. Ale nezamestnanosť nevyriešime tak, že vytvoríte nový štátny úrad a budete hádzať krabičkami z jednej strany na druhú. Bohužiaľ, práve neefektívnosť vo verejnej správe podporovaná takýmito úradmi znižuje dôveryhodnosť vlády a je výsmechom slušným ľuďom, ktorí platia vyššie dane, odvody, poplatky a musia sa skladať stále väčšími a väčšími čiastkami na túto vládu.

    Ja si dokonca myslím, že výsmechom je aj nominácia pána vicepremiéra Vážneho, ktorý má priamu zodpovednosť za neslávne predražený tender elektronického mýta, že nielen táto funkcia, ale aj nominácia pána Ľubomíra Vážneho je niečo, čo sa vám skutočne nevydarilo. A na vašom mieste by som na to naozaj nebol hrdý. Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dáma a páni, bola tu povedaná genéza toho, ako boli koordinované eurofondy, že to bolo najprv na ministerstve výstavby, potom logicky na ministerstve dopravy. Teraz je návrh, aby to bolo pod Úradom vlády. Na prvý pohľad by sa mohlo povedať, je skoro jedno, kto to riadi, hlavná vec, aby sa tie eurofondy riadili čo najlepšie a aby naša republika čo najviac vyčerpala jednotlivé operačné programy, aby naše hlavne zaostávajúce regióny boli čo najviac podporované z fondov Európskej únie. O to vlastne ide. Na prvý pohľad sa to zdá, že to je jedno, kde to je. Ale nie je to celkom jedno. A vôbec už nie je jedno, kto to robí. Ak by premiér Fico zobral túto právomoc ministerstvu dopravy, pánu ministrovi preto, že sa má viacej venovať tomu, aby na Slovensku sa rýchlejšie budovali diaľnice a rýchlostné cesty, ak by to bolo preto, aby zintenzívnil svoju prácu v tejto oblasti, bol by som za to.

    Ale aké sú výsledky za desať mesiacov ministerstva dopravy? Ani jeden začatý úsek diaľnice a rýchlostnej cesty. Jedenásť mesiacov máte na stole ponuky na diaľnicu D1 pri Ružomberku, sedem mesiacov máte ponuky na tunel Višňové, nič nie je uzatvorené.

    Zastavili ste prípravu R deviatky na východnom Slovensku. Namiesto toho bude sa stavať R osmička. Pred chvíľou tu bol primátor zo Sniny, pani primátorka z Humenného sedí v tejto sále medzi nami, momentálne tu nesedí, ale nehovoria nič k pozastavenej R deviatke ani len k jej príprave. Intenzita dopravy je obrovská, niekde sme začuli, že mala by sa namiesto R deviatky zásadne preložiť cesta I/18, ktorá ide v súčasnosti súbežne cez Vranov, Humenné, Sninu. Ale v programe výstavby ciest I. triedy a rekonštrukcie týchto ciest som nenašiel preložku cesty I/18, pán minister, takže ani pri preložke cesty I/18, ani R deviatke ani len nezačneme prípravu, aby sme mohli v budúcnosti postaviť tam rýchlostnú cestu.

    Tohto týždňa vyšla správa, že ministerstvo bude prehodnocovať alebo zastavilo súťaž na projektovú dokumentáciu na R štvorku modrý variant. Pán minister, v decembri vláda Roberta Fica prijala Plán výstavby a prípravy diaľnic a rýchlostných ciest. Tam tento variant je v decembri. Je január a už to pozastavujete. O čo tu vlastne ide? ide o to, že pri červenom variante R4, ktorý, mimochodom, nie je tak výhodný pre celý tento región, má niekto nakúpené pozemky? Ide tu o kšefty? Viete veľmi dobre, že pozastavenie projektovej prípravy oddiali možnú výstavbu tejto veľmi dôležitej rýchlostnej cesty, ktorá prepája východné Slovensko zo severu na juh. Doprava medzi Slovenskom, Poľskom a Maďarskom, ktorá za posledné roky je taká intenzívna a ničí cesty I. triedy, je veľmi veľká. A táto R štvorka je veľmi dôležitá. Dokonca pred troma týždňami pán premiér Fico bol v Poprade, kde sa rozhodlo alebo nerozhodlo o možnej príprave olympijských hier, o kandidatúre Slovenska spolu s Poľskom. A tam bolo spomínané, že infraštruktúra by sa mohla v tomto regióne viacej rozvíjať, a táto R štvorka tam bola vyslovene povedaná tak, že táto kandidatúra by mohla napomôcť tomu, že výstavba tejto R štvorky by sa urýchlila. Prejdú tri týždne pán minister a vy pozastavíte projektovú prípravu.

    Poďme teraz k podpredsedovi vlády pre strategické investície. Na čo bola táto funkcia dobrá? Moji predrečníci viacerí povedali, že je nepotrebná. Pre tento štát, pre občanov tejto krajiny je, samozrejme, nepotrebná, ale pre určitú finančnú skupinu akcionára strany SMER je potrebná. Predsa aj táto skupina ľudí potrebuje jedného ministra. Jedna finančná skupina si dosadila za ministra vás, pán minister.

  • Reakcia ministra.

  • Neviete, ktorá to je? Tá, na jachte ktorej ste boli, kde ste dojednali kurz slovenskej koruny voči euru, v novinách som to vyčítal, áno. A ďalšia skupina si potrebuje dosadiť pána Vážneho za podpredsedu vlády pre strategické investície. Ale čo by tam robil? Tak mu prihráme eurofondy, koordináciu eurofondov. Tak to v tejto krajine ide. Nie prvýkrát z tohto miesta hovorím, že v tejto krajine majú väčšiu moc finančné skupiny ako volební zástupcovia občanov v tejto Národnej rade. A to tu treba donekonečna opakovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, hovoríme o zákone o organizácii činnosti vlády, keby ste nerozoberali finančné skupiny, ale vyjadrovali sa k zákonu. Ďakujem pekne.

    Zajac, Pavol, poslanec NR SR

    Pani predsedajúca, veď práve o tom hovorím. Funkcia podpredsedu vlády nechýbala nikomu, mimo finančných skupín alebo jednej finančnej skupiny, alebo akcionára strany SMER. Takže pánu Vážnemu pridelíme eurofondy, áno, je to ten najvhodnejší človek na koordináciu eurofondov, tak si povedzme, aké skutky vykonal, keď bol ministrom dopravy, v súvislosti s eurofondmi, pani podpredsedníčka, aby ste vedeli...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nechcem sa s vami škriepiť, ale prvé čítanie je o cieľoch a zámeroch k predkladanému návrhu, nie o tom, aby ste tu rozoberali pána podpredsedu vlády Vážneho. Poprosím vás, buďte konkrétny.

    Zajac, Pavol, poslanec NR SR

    Pani podpredsedníčka, pán podpredseda vlády Vážny bude koordinovať eurofondy. O tom sa tu bavíme. Že? Takže ja hovorím, že pán Vážny ako minister dopravy mohol postaviť R jednotku, 46 km cesty medzi Nitrou a Banskou Bystricou, z eurofondov. A zaujímavé je, že to bolo postavené cez PPP projekt. Pri rozpočte na rok 2013 som to tu povedal a musím to tu zopakovať, veľa ľudí tu nebolo, tento úsek diaľnice sa dal postaviť zhruba za 400 mil. eur. Pri použití eurofondov by to túto krajinu stálo možno 80 mil., možno 100 mil. rozložených na tri roky, do roku 2012 je to trikrát po 30 mil., už by bola tá cesta splatená. Využil by sa pritom operačný program Doprava. A na rok 2013 sme mohli mať diaľnicu a minister financií nemusel hľadať v rozpočte 130 mil. ako splátku za R jednotku. A ďalších 30 rokov každý jeden minister financií bude musieť nájsť 130 mil. za túto cestu. Veď aj malé decko by rozumelo 80 mil. alebo 30 krát 130 mil. Skúste si to niektorí spočítať.

    Ďalší PPP projekt, ktorý pán exminister Vážny podpísal na D jednotku medzi Žilinou a Prešovom. Tam by tá cena, ktorú by štát platil za jeden rok krát 30 rokov, bola zhruba okolo 670 mil. To znamená, všetci ministri, ak by sa tento úsek staval cez PPP projekt, by museli nájsť v nasledujúcich tridsiatich rokoch 670 mil., spolu s R jednotkou je to 800 mil. eur ročne. Bolo dobré, že to pán minister Figeľ zastavil. A staviame to dneska z eurofondov. No asi to bolo dobré.

    Ak by v minulosti pán podpredseda vlády Vážny takto pristupoval k eurofondom, tak dneska by moja dôvera, ale dôvera aj ďalších kolegov aj z KDH, aj z celej opozície voči nemu bola taká, že by sme povedali, áno, je to jedno, nebude to riešiť minister dopravy, bude koordinovať eurofondy pán podpredseda vlády Vážny. Ale túto minulosť a skúsenosť tu máme. To nie je nič osobné proti podpredsedovi vlády Vážnemu.

    Ešte tu bolo spomínané elektronické mýto. Elektronické mýto bolo vytendrované za ministrovania Vážneho tak, že dvaja uchádzači, ktorí ponúkali skoro polovičnú cenu za elektronické mýto, boli vyradení zo súťaže a najdrahší uchádzač vyhral. Dneska NDS-ka platí ročne 100 mil. eur za toto elektronické mýto. Boli by sme všetci radšej, keby sme za to platili len polovičku? Asi áno. Plus máme na krku súdny spor s Európskou úniou, možno to bude riadením osudu, že práve za prvej vlády Roberta Fica keď sa toto elektronické mýto takto vytendrovalo, druhá vláda Roberta Fica bude musieť znášať súdne spory a penále, ktoré bude musieť vyplatiť. A exminister Vážny ako podpredseda vlády bude pri tom. Takže v zásade proti presunu by sme nemali nič, keby podpredseda vlády exminister Vážny nemal takúto minulosť a takéto skúsenosti s eurofondmi. Tam, kde mohol použiť eurofondy, išiel do PPP projektov. A eurofondy dneska aj v operačnom programe doprava budeme musieť pomaly vracať naspäť do Bruselu. Urobíme takto z capa záhradníka. A je to výsmech všetkým občanom Slovenska. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Simon a Choma. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, no vy ste to pomenovali pomerne presne. A ja s vami súhlasím, že keď onen podnik nefunguje, tak nie nábytok, ale personál sa vymieňa. Toto je jasný príklad, že sa vymieňa nie personál, ale nábytok.

    Dnes Slovenská republika má mizerné čerpanie eurofondov, ešte mizernejšie čerpanie alebo stiahnutie peňazí z Bruselu. To nie je len chybou ministra Počiatka, ale v každom prípade aj ministra Kažimíra, pretože nepredkladáme súhrnnú žiadanku o platbu z Bruselu a už máme meškanie, mali by sme ju mať už štvrtú a máme ju len prvú. Celé toto nastavenie nastavila prvá Ficova vláda. Dnes vidíme, že toto čerpanie je nízke, preto, lebo to bolo zlé nastavené. Som presvedčený, že táto zmena nepomôže k lepšiemu práve z tých dôvodov, ktoré ste aj vy sám pomenovali. A v plnej miere s vami súhlasím, že eurofondy je v prvom rade potrebné v maximálnej miere využiť, ale to sme neurobili.

    Aj s tým súhlasím, že tento návrh má asi jediný cieľ, samovláda strany SMER musí naplniť asi svoje sľuby s koaličným partnerom, ktorým sú finančné skupiny.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja v prvom rade chcem povedať, že ste sa nevenovali téme a venovali ste aj iným veciam. A v tejto súvislosti mi nedá nereagovať na tie sprostosti, ktoré ste tu porozprávali, pretože to naozaj vychádza z vašej absolútnej neznalosti problematiky výstavby diaľnic.

    Viete, ak hovoríme o fondoch, a to je teraz vaša téma, tak treba zdôrazniť jednu vec, PPP projekty boli nastavené na to, aby bola D jednotka dnes už v štádiu dostavovania, čiže mali byť hotové úseky v roku 2012 bez tunelov, v roku 2014 aj s tunelovými úsekmi. A všetky ostatné úseky ciest D trojky, R dvojky boli pripravené na čerpanie fondov, boli zároveň pripravené absorpčné plány. Ja som to už raz vysvetľoval, možno sa na to dobre pamätáte. A vidím, že nepadli na úrodnú pôdu absorpčné plány na úplné vyčerpanie eurofondov. Ale dôsledky tých vašich rozhodnutí dnes vidíme. Konkrétne presne v tej situácii, ktorá sa týka diaľnic na Slovensku, ste to úplne rozvrátili, rozhasili. Takže sú nedočerpané fondy, padajúce mosty z titulu nereálne nízkych cien. Ja som o tom hlboko presvedčený, že ceny, ktoré ste nastavili, a dohnali ste dodávateľov do nejakých takýchto cien, to sú prvé dôsledky. Je to ten padajúci most alebo teda padajúca opora, padajúce lešenie, debnenie, nech to nazveme akokoľvek, čo úzko súvisí s nereálne nízkymi cenami. A toto sú dôsledky príkazov vášho laického veliteľa Figeľa pri riadení výstavby diaľnic. Nedá sa nič robiť.

    A keď hovoríte o mýte, ešte sa krátko k tomu zmienim. Všetky súdne spory na slovenských súdoch sme vyhrali vrátane Najvyššieho súdu o tom že sme postupovali korektne, správne. Len pre vašu informáciu, NDS-ka mala zaradeného aj najlacnejšieho uchádzača, ale Úrad pre verejné obstarávanie ho vylúčil. A my sme všetky súdne spory dodnes vyhrali a takisto vyhráme aj súdny spor na európskom súde. O tom som presvedčený. A sme vzorom pre Európsku komisiu, čo sa týka mýta.

  • Ďakujem pekne predrečníkom. Musím reagovať na kolegu Chomu. Som rád, že vy ste sa držali témy, a ste rozprávali o tom, kedy mali byť postavené diaľnice do Košíc. Myslím si, že ste spomenuli rok 2012. Ja si pamätám na vyhlásenie pána Roberta Fica ako premiéra prvej vlády, kde povedal, že v roku 2010 bude diaľnica bez tunelov v Košiciach. Do roku 2010 ste vládli, diaľnica nie je dodnes v Košiciach. Tak si upresnite trošku termíny. Nebudem tu s vami rozoberať a zneužívať mŕtvych ľudí na diaľnici moste v Kurimanoch na tejto schôdzi, ešte máme správu o Kurimanoch, tam v tej rozprave sa môžeme o tom rozprávať, ale verte tomu, že cena, ktorá bola vytendrovaná serióznou stavebnou slovenskou firmou, ktorá sa zúčastnila seriózneho tendra, kde dobrovoľne ponúkla cenu, za ktorú je ochotná tam stavať, toto je pre občanov Slovenska najlepšia cesta, ako stavať čo najlacnejšie. Ak máte záujem stavať čo najdrahšie, tak to povedzte, len potom by ma zaujímalo, kde majú ísť rozdiely medzi tou čiastkou, za ktorú sa stavalo za Figeľa, a tou čiastkou, za ktorú sa malo stavať cez PPP projekty. Toto treba povedať občanom tejto krajiny, kde a do čích vreciek mal ísť ten rozdiel. Ďakujem.

  • Toto boli písomne prihlásení páni poslanci do rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem pána poslanca Chrena. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne veľmi stručne vystúpiť s takým krátkym politickým stanoviskom k tomuto predloženému návrhu zákona. To stanovisko je politické kvôli tomu, že aj predložený návrh je čisto politickým riešením, ktorý nie je založený na nejakom odbornom zdôvodnení alebo odbornom rozhodnutí, ale je o politickom rozhodnutí, na ktoré, samozrejme, máte právo, tak ako my máme právo pýtať sa, čo za ním bolo a čo k nemu viedlo.

    Tento zákon by sme naozaj, ako naznačili už aj kolegovia, mohli nazvať lex Vážny, lebo jeho jediným cieľom je urobiť zákon pre nového pána vicepremiéra Vážneho, ktorému pán premiér vymyslel teplé miesto na Úrade vlády. On však nemá pod sebou žiaden rezort. A štatút podpredsedu, ktorý schválila vláda, je naozaj objektívne málo. Prenáša sa teda koordinácia eurofondov naspäť na Úrad vlády.

    Dovoľte mi pripomenúť, že na Úrade vlády už koordinácia eurofondov bola pol roka do konca roku 2010. Bola tam presunutá z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja po škandáloch počas vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010. Od januára 2011 do tejto zmeny je Centrálny koordinačný orgán na ministerstve dopravy. A teraz sa opäť dostáva na Úrad vlády v predloženej novele zákona. No a je naozaj otázne z odborného hľadiska, či sú takéto časté presuny prínosom pre takú citlivú a pre takú problematickú oblasť, akou je koordinácia využívania fondov Európskej únie na Slovensku.

    Keď sa na tento zákon pozrieme a keď si ho prečítame. Politicky je úplne jasné, že sa pán premiér rozhodol mať takúto citlivú agendu pri sebe. A zároveň, a mne je to veľmi ľúto, z tohto návrhu vlastne vyplýva, že pánu ministrovi dopravy bola v tomto vyjadrená veľká nedôvera. Je to o to okatejšie, že sa táto zmena, tento presun neudial pri veľkej novele kompetenčného zákona, s ktorým prišla vláda Roberta Fica hneď po svojom nástupe. O to viac to však, žiaľ, vrhá nedobré svetlo na vzťah medzi premiérom a jeho ministrom dopravy. Skutočnosť je však aj tak nakoniec taká, že hoci je tento návrh návrhom lex Vážny, veci nebude mať až tak v rukách podpredseda vlády, pretože jeho postavenie vo vláde je veľmi slabé. Na čele Úradu vlády ako ústredného orgánu štátnej správy totiž nestojí jeho vicepremiér, ale vedúci Úradu vlády. Vedúci Úradu vlády je štatutár, pán Federič, a on bude podpisovať všetky zmluvy a formálne teda robiť všetky rozhodnutia. Pán vicepremiér Vážny bude teda vicepremiérom, človekom, ktorého postavenie bude skôr ako postavenie vykonávateľa z niečej cudzej vôle. Ten skutočný výkon má a bude mať v rukách niekto iný. Podstatný tu bude, samozrejme, pán premiér a jeho výkonný človek, teda pán vedúci Úradu vlády Federič. Možno by teda stálo za to, na záver môjho vystúpenia naozaj vás požiadať o to, aby ste odborne skúsili zdôvodniť, prečo sa Centrálny koordinačný orgán v skutočnosti, a odborne podložiť, naozaj presúva na Úrad vlády. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Zareagujem len krátko. Je fakt, že témy sa tu držalo málo rečníkov, najviac asi posledný rečník, tak začnem asi odzadu.

    V skutočnosti tá genéza toho, prečo sa to presúva, má, samozrejme, hlboké odborné rácio. Vo veľa krajinách je tento orgán centralizovaný. A tá centrálnosť znamená, že úplne najvhodnejšie je zastrešiť to na najvyššej úrovni. A tá logika je nespochybniteľná, pretože celkovo eurofondy sú nadrezortné. A viete sám, že je tam toľko rôznych oblastí, že konkrétne ministerstvo nechápe až tak agendu iného ministerstva, je vhodné, aby to bolo zastrešené na najvyššej úrovni. Je na to veľa príkladov, ale nechcem sa teraz tým zapodievať, možno sa k tomu vrátim v ďalších čítaniach.

    Faktom zostáva, že ten inicializačný impulz na ten presun bol z mojej strany, nie zo strany ani premiéra, ani exministra Vážneho. Takže máte mylné informácie, tak ako som videl stav, v akom som zdedil tento Centrálny koordinačný orgán, ako úplne bez mocnú inštitúciu. A vy sa tu hlásite k niečomu. Pozrite sa, ako ste vy zdokonalili to čerpanie, aký žalostný stav ste nám zachovali v eurofondoch. Že vôbec nemáte tú hanbu niečo rozprávať. Sú to pozastavené operačné programy, proste absolútny bordel, aký svet nevidel.

    Takže aj vzhľadom na to, že som zdedil túto inštitúciu ako úplne bezmocnú, bezzubú, ktorá len veľmi ťažko sa dostáva do toho systému s tým svojím, by som povedal, synchronizačným efektom, bude treba ešte strašne veľa práce na tom urobiť, vzhľadom na rozsah tej agendy, ktorá je na ministerstve dopravy, čo tiež bol prilepený tento inštitút podľa môjho názoru veľmi nesystémovo. Čiže keď sa tu bavíme o tom, kde to systémovo má byť, tak sa potom pýtam, či bol podľa vás systémový krok vraziť CKO na ministerstvo dopravy. Tak to by som rád počul ja zase vašu odpoveď, pretože to určite systémové nebolo. Oveľa systémovejšie je to mať na Úrade vlády. A toto bol môj nápad, aby sa to tak stalo.

    To, k čomu vy už tu ďalej elaborujete až po úroveň finančných skupín, to už je absurdné, ale o odbornej úrovni pána Zajaca sa tu nemusíme ani baviť podľa toho, čo povedal. Nechce sa mi to tu ani čítať, tie poznámky, čo tu mám, kde všade sa vy mýlite. A vlastne vôbec nemáte ani pravdu a nemáte ani doštudované niektoré veci.

    Mimochodom, vláda napríklad ten plán výstavby diaľnic ešte ani neschválila. Takže vy tu hovoríte, že už sa to schválilo, ale ešte sa to neschválilo. No ale k tomu sa všetkému dostaneme inokedy.

    Alebo napríklad taký úplne odborný pohľad, že my sme zastavili výstavbu Filiálky. Vy ste vysúťažili Filiálku bez toho, aby ste mali istotu, že bude preplatená z eurofondov, pretože ste nemali štúdiu uskutočniteľnosti. A viete, že tá nevyšla. Vy ste vysúťažili niečo, čo by nám nikdy Únia nepreplatila. A vy tu idete niečo rozprávať o eurofondoch.

    Takže zhrniem to asi tak. Myslím si ja osobne, a je na to veľa dôkazov, že je najracionálnejšie, aby Centrálny koordinačný orgán už z tohto titulu, že je centrálny, bol umiestnený na centrálnej úrovni. A to je vláda, Úrad vlády. A čaká nás veľká výzva. A to je dorokovanie partnerskej dohody s Úniou, kde vy ste nám zanechali čistý stôl, nulovú pripravenosť a ani čiarku nezanechali. A treba to celé vynegociovať, čo je pomerne rozsiahla agenda. Myslím si, že je to tak rozsiahla agenda, ktorá si vyžaduje samostatné riadenie, nie ako nejakú piatu, šiestu, alebo siedmu agendu konkrétneho ministerstva. Ďakujem, skončil som.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nechce.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Vzhľadom na to, že som dostala informáciu, že pán minister o chvíľu príde, tak dávam krátku prestávku do 14.45 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, pán minister je už prítomný.

  • Ďakujem pekne za potlesk.

    Pán spravodajca je tiež pripravený.

    Takže pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z.

    Vládny návrh zákona má tlač 341, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 331.

    Prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ruch v sále.

  • A vás, páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále, pán poslanec Jarjabek.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najsamprv prosím o ospravedlnenie, že som trošku meškal.

    Dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ako iniciatívny materiál.

    Návrh zákona sleduje tri hlavné ciele, ktoré sa prejavia v procesnej oblasti uznávania dokladov vo vzdelávaní. Je to reakcia na aplikačnú prax. A musíme naozaj na to zareagovať tak, aby sme boli vo vyváženom vzťahu aj k smernici Európskeho spoločenstva a, samozrejme, aby sa tie problémy, s ktorými sme sa stretali alebo stretávame, mohli jednoduchšie riešiť.

    Najdôležitejšou oblasťou návrhu zákona je úprava ukladania kompenzačných opatrení. Aplikačná prax poukázala na nedostatky a značné problémy pri uplatňovaní kompenzačných mechanizmov ako náhradných opatrení odstraňujúcich prípadné rozdiely vo vzdelaní alebo v odbornej príprave žiadateľa. Návrh zákona preto spresňuje predmetné ustanovenia určením konkrétnych podmienok, kedy je možný kompenzačný mechanizmus uložiť, a ako aj náležitosti spôsobu jeho uskutočnenia.

    Po druhé, z hľadiska prepracovania kompenzačných mechanizmov sa nanovo upravuje aj samotný proces uznávania dokladov o vzdelaní a dokladov o odborných kvalifikáciách, cieľom je odstrániť nejednotnosť v konaniach a dosiahnuť zjednotenie a sprehľadnenie právnej úpravy.

    Napokon, po tretie, vzhľadom na prijatie zákona o výchove a vzdelávaní tzv. školského zákona, ako aj vzhľadom na zmeny v zákone o vysokých školách sa návrhom zákona zosúlaďujú jednotlivé druhy dokladov o vzdelaní preukazujúce stupeň vzdelania. Predmetnou úpravou sa taktiež odstraňujú aj neaktuálne úpravy.

    Aby som zopakoval obligatórnu vetu. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Dovolím si len ako doplňujúcu informáciu povedať, samotný zákon predstavuje transpozíciu smernice 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií a novela tohto zákona bola uskutočnená s ohľadom na túto smernicu a potreby aplikačnej praxe.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu novely zákona v prvom čítaní. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi, aby podal spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z., ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 54 z 29. januára 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 331 z 10. januára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie, konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitostí podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som svoju informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcem len veľmi krátko povedať, že je to viac-menej zákon, ktorý je technického charakteru. A uznávam, že aj tá aplikačná prax ukázala, že viaceré veci treba upresniť. Nemali sme v minulosti s tým skúsenosť. A postupne sa to zavádzalo. Čiže v tomto smere má tento zákon moju podporu.

    Akurát na jednu vec by som rád pána ministra upozornil. Občas sa stáva, a nie je to tak zriedka, že ľudia potrebujú uznať svoje doklady. A takpovediac niektoré inštitúcie vnímajú že nie sú na to kompetentné. Vráti sa to nazad. A niekedy to veľmi dlho trvá. To je, samozrejme, sporné, pretože tie vzdelávacie systémy v rôznych krajinách sú rôzne. Poznal som prípad v Kanade, kde žiadali potvrdenie od absolventa o tom, i keď to bol absolvent našej školy, pedagogickom vzdelaní, akože je učiteľ a podobne. To je, chápem, problém vydať. Ale zdalo by sa mi rozumné, aby v tom zákone boli dané termíny na vykonanie istých úkonov istým spôsobom a aj tým, hlavné termíny keď tá inštitúcia tie úkony nevykoná, pretože sa nepokladá za kompetentnú. Čiže toto je môj návrh a o tomto zrejme aj budeme diskutovať vo výbore, aby sme takéto niečo urobili, aby sme ľuďom jednoducho zľahčili fungovanie. To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto s faktickou poznámkou.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja by som chcel, vážené dámy, vážení páni, poďakovať pánovi exministrovi a poslancovi za postrehy, lebo my sa s týmito problémami, ktoré on, samozrejme, pozná aj z vlastnej praxe, stretávame. A naozaj tie jednotlivé rôzne prieťahy veľmi negatívne vplývajú na tých žiadateľov. A dovolávajú sa skutočne rýchlejšieho procesu. Ja, samozrejme, ak niečo navrhne sa vo výbore v druhom čítaní, ktoré to umožní, aby to bolo vyvážené aj z hľadiska aplikačnej praxe, aby sme tieto veci ešte lepšie skvalitnili, nemám žiaden problém, pretože, ako to povedal aj pán predrečník, pán poslanec Fronc, ten zákon je vlastne, ako povedal, nejako technického charakteru, ale môže vytvoriť lepšie podmienky pre to odbyrokratizovanie, s čím sa či už stretávajú títo žiadatelia v zahraničí alebo stretávame my v zahraničí. Viem, že aj niektoré veci, ktoré musíme teraz upravovať v rámci medzivládnych dohôd napríklad medzi Cyperskou republikou a Slovenskou republikou, to sú všetko dôsledky toho, že reagujeme na konkrétne veci. A nikoho som nevinil a nikoho neviním ani vo vzťahu k minulosti. Bolo to priekopnícke a priekopnícka časť skutočne, ktorá sa robila. Tí ľudia, ktorí sa touto problematikou zaoberali na ministerstve, sú na ministerstve. A veľmi často chodievali a riešili tie veci v rámci tých smerníc aj v rámci Európskej komisie, Európskej únie. A urobíme všetko pre to, aby skutočne sa tie veci odstraňovali.

    Naviac, chcem pripomenúť, že je čoraz väčší nárast tých žiadateľov. Keď zoberieme len rok 2011, tak vidno, že bol obrovský. A vidíme to aj z toho dôvodu, koľko študentov nám študuje v zahraničí, že ten nárast bol okolo roku 2001 v počte 8 969. To máme z OECD. Tá analýza je z roku 2010. A v roku 2008, nepoznáme ďalšie tie výsledky, tie merania, už ten počet bol 26 995. A ten nárast je čoraz väčší najmä vo vzťahu k Českej republike, sčasti Maďarskej republike, Nemeckej spolkovej republike, Rakúsku a Veľkej Británii a sčasti aj Spojeným štátom americkým. Ten nárast cítime. A, samozrejme, to uznávanie tých dokladov je veľmi dôležité. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom rokovania je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 352, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 337.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa transponuje smernica 2011/51, na základe ktorej sa rozširuje okruh osôb, ktorým možno udeliť dlhodobý pobyt, o azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

    Ďalším cieľom navrhovaných zmien v zákone o pobyte cudzincov je odstránenie jeho legislatívnotechnických nedostatkov a zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli z jeho doterajšej aplikácie od 1. januára 2012 a predovšetkým problémov, ktoré sa dotýkali pobytu zahraničných Slovákov na území Slovenskej republiky. Pomerne významne sa mení udeľovanie prechodného pobytu Slovákom žijúcich v zahraničí. Odbúravajú sa takmer všetky administratívne povinnosti, ktoré sa na nich vzťahujú v súčasnosti. Upravuje sa, ďalej, obnovovanie prechodného pobytu za účelom podnikania, výkon asistovaných dobrovoľných návratov alebo vydávanie dokladov o pobyte s elektronickým čipom.

    V Občianskom súdnom poriadku sa zavádza osobitný druh konania v rámci správneho súdnictva, a to konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, keďže ide o obmedzenie osobnej slobody a podrobnejšia úprava preskúmavania súdneho konania v súčasnosti absentuje.

    V zákone o Policajnom zbore sa navrhuje zlúčenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície do jednej služby, a to služby hraničnej a cudzineckej polície.

    Terminológia používaná v zákone o Policajnom zbore a týkajúca sa ochrany štátnej hranice sa zosúlaďuje s Kódexom schengenských hraníc a spresňuje sa okruh cudzincov, ktorým možno snímať identifikačné znaky.

    V nadväznosti na navrhované zmeny pri vydávaní dokladov o pobyte sa upravujú aj príslušné poplatky obdobným spôsobom, ako je tomu napríklad pri vydávaní občianskych preukazov pre našich občanov, zavádza sa možnosť zrýchleného vydania dokladu za vyšší správny poplatok a možnosť doručenia dokladu na adresu na území Slovenskej republiky. V záujme zatraktívniť Slovensko pre študentov a výskumníkov a vysokoškolských učiteľov zo zahraničia, a tak podporiť študijnú mobilitu a vedomostnú ekonomiku novela upúšťa od vyberania správnych poplatkov za overenie pozvania pre túto kategóriu štátnych príslušníkov tretej krajiny a od vyberania poplatku za určité druhy prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti.

    Ďakujem pekne a ďakujem za podporu.

  • Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Vladimírovi Matejičkovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 352). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 337 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Evidujem jedného pána poslanca, pána poslanca Fronca. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko len pánovi spravodajcovi dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol zaradený na rokovanie aj do výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Dôvod je jednoduchý, istým spôsobom to tu aj pán minister naznačil, že je snaha istým spôsobom zjednodušiť, aby sa mohli dostávať sem študenti. Ale dlhodobo to registrujem ako problém, ktorý istým spôsobom Slovensko ukrátil, a to, že sme mohli za rozumných podmienok získať mimoriadne kvalifikovaných ľudí ako vysokoškolských pedagógov, profesorov z Ruska, povedzme, z Ukrajiny a podobne, a to renomovaných. Žiaľbohu, často práve toto bol jeden z problémov. Čiže je to pokus a návrh. Navrhujem teda, aby to bolo zaradené do tohto výboru na rokovanie. Ďakujem, to je všetko.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, pán podpredseda?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie, poznačil si váš návrh, o ktorom budeme hlasovať.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 353, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 338.

    Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Slovensko je dlhodobo konfrontované so systémom osobitného zabezpečenia ozbrojených zborov, budem sa o tom snažiť hovoriť v takejto generálnej podobe. A osobitne v roku 1998 bol zavedený nový systém, ktorý sa snažil predovšetkým zvýrazniť a zatraktívniť toto povolanie, ktoré je mimoriadne náročné.

    Väčšina výpočtov a prognóz, ktoré boli v súvislosti s týmto návrhom spred pätnástich rokov vykonávané popri tomto zákone, samozrejme, predpokladala plynulý vývoj či už zamestnanosti v jednotlivých rezortoch a zložkách, ale predovšetkým nemohla nikdy počítať a nepočítala so zásahmi vlád, najmä do rozpočtov jednotlivých rezortov, ktoré sa asi najviac podpísali pod tým, že v pravidelných vlnách boli jednotlivé systémy viac či menej destabilizované.

    Pamätám si situáciu, keď som nastupoval do svojho prvého funkčného obdobia ministra vnútra, keď som na osobitnom účte sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov našiel stratu vo výške 450 miliónov starých slovenských korún, teda viac ako 15 miliónov eur, a počas štyroch rokov sme sa snažili robiť také zmeny, ktoré by umožnili tento systém stabilizovať. To sa nám aj podarilo a vo vláde sme končili s prebytkom osobitného účtu 1,2 miliardy slovenských korún alebo dnes 40 miliónov eur, čo malo predovšetkým garantovať určitý bezpečnostný vankúš, ktorý mal pri ďalšom náraste pomeru medzi dôchodcami a služobne zaradenými policajtmi do momentu, keď sa urobí takzvaný životný cyklus, ktorý je približne 25 rokov od roku 1998, znieť, aby ten systém bol už definitívne samofinancovateľný. A vlastne už akceptoval všetky zmeny, ktoré boli, aby prví policajti nastúpení prvý rok do služby v roku 1998 priemerne odslúžili tých 25 rokov a mohli sa vlastne už dostať do takéhoto klasického systému, že „ako som si dlho platil, tak vlastne mám v pláne aj dlho čerpať“.

    Najmä posledné zásahy spôsobili, že systémy sa ocitli na krízovej a kritickej hranici. A v zásade bez toho, aby sme urobili akúkoľvek úpravu, mohli sme tieto systémy ešte zhruba dva roky dotovať, ale v roku 2016 pre prípadnú novú vládu my sme predpripravili celkový deficit už na úrovni 500 miliónov eur, čo už je suma presahujúca racionálnu akceptáciu zlého hospodárenia na osobitných účtoch. A preto bolo nevyhnutné, aby sme pristúpili k zmene a zachovali istotu pre všetkých tých, ktorí slúžia, že budú môcť nielenže dokončiť svoj služobný pomer, ale aj nasledujúcich ďalších dvadsať rokov využívať tento osobitný systém a osobitný systém, ktorý motivuje civilistov vstupovať do ozbrojených zborov všetkého druhu. Najpodstatnejšie teda je vypočítať udržateľnosť tohto systému práve na úroveň zhruba 45 rokov, pretože ak zajtra vstúpi nový policajt, nový vojak, nový príslušník Slovenskej informačnej služby, nový colník, nový príslušník Národného bezpečnostného úradu do svojej služby, tak by mal vedieť priemerne odpracovať v tomto systéme 25 až 30 rokov a ďalších 20 rokov mohol v kľude tieto svoje dôchodky aj užívať. Čo je veľmi dôležité povedať, to je, že v mnohých krajinách, kde podcenili takéto úpravy, došlo k razantným škrtom či už tým, že boli dôchodky znižované o 30 až 50 %, kde bol systém úplne zrušený, a tým bol v podstate úplne destabilizovaný systém s obrovským odchodom odborníkov, alebo rôznymi inými zásahmi, ktoré boli veľmi tvrdé.

    Opatrenia, ktoré sme my teraz predložili, sú vlastne po dohode s odborovými organizáciami, so zástupcami, kde odbory nemajú, čo je armáda, teda napríklad so zväzom vojakov a aj, samozrejme, vyslúžilcov, kde sa urobili také zmeny, ktoré dnes garantujú, a som rád, že prvýkrát v histórii aj ministerstvo financií ako inštitúcia to potvrdilo, udržateľnosť osobitných účtov jednotlivých ozbrojených zložiek práve na to obdobie 45 rokov, o ktorom hovorím, ktoré má garantovať to, že nielenže tieto štyri roky počas našej vlády môžu dostávať dôchodky, ale že garantujeme prvýkrát aj historicky dlhý cyklus, ktorý pri nastavení toho systému, ktorý dnes je, bude fungovať dlhodobo. To je presne tá istota 45 rokov, ktorú chceme poskytnúť, pretože aj ten, čo dnes slúži čo i len deň, musí mať garantované, že bude v osobitnom účte dostatok prostriedkov na jeho vyplácanie dôchodku, keď bude mať o tých 45 rokov šesťdesiat a viac rokov.

    Z tohto dôvodu sa robí niekoľko úprav, ktoré nie sú vždy iba o čistých peniazoch, ale aj o motivácii pracovať čo najdlhšie v ozbrojených zboroch. V druhom čítaní, predpokladám, môžeme rozobrať dopodrobna jednotlivé úpravy, ale v tom prvom čítaní sa obmedzím iba na tie hlavné úpravy, ktoré spočívajú predovšetkým v predĺžení minimálneho služobného veku z 15 na 25 rokov.

    Potom je to veľmi dôležité ustanovenie, ktoré hovorí predovšetkým a vysvetľuje, prečo majú vojaci, policajti a ostatné ozbrojené zložky vyššie dôchodky, ako je to v bežnom civilnom sektore. Je to predovšetkým preto, že aj dnes, ale od účinnosti tohto zákona zásadnejšie viac si budú prispievať na svoje vlastné dôchodky. Ak dnes v civilnom sektore si prispieva na svoj budúci dôchodok zamestnanec 4 % a jeho zamestnávateľ 14 %, tak vo vojenskom a ozbrojenom sektore to bude 7 % na strane poistenca, čiže takmer dvakrát viac alebo o tri percentuálne body viac, ako to bolo doteraz, čiže namiesto tých 4 % v civilnom sektore to bude 7 % v tom pracovnom. A, samozrejme, zamestnávateľ bude platiť potom 20 %, čo je takisto väčšie číslo, ktoré nám garantuje to, aby sme práve spojením všetkých opatrení, ktoré ďalej v zákone sú, aj mnohého ďalšieho garantovali stabilizáciu tejto situácie na dlhé roky dopredu.

    Verím, že sa k tomuto zákonu nebudeme musieť viacej vracať, pretože je to pravidelná téma, ktorá vždy otvorí problém stability, ale som veľmi rád, že po otvorenej diskusii, ktorá prebiehala od leta minulého roku, sa podarilo vytvoriť zároveň aj rekord v najmenšom počte odchodov do civilu z radov ozbrojených zborov, najmä v Policajnom zbore, o tom viem, samozrejme, exaktne, keď odišiel od marca 2012 najmenší počet policajtov za posledných 15 rokov. To je veľmi dobrým znakom nielen toho, že rozumejú tej novele, pretože tá je všeobecne známa od leta, ale aj toho, že rozumejú predovšetkým nie krátkozrakej potrebe na posledné štyri roky alebo na štyri roky, ktoré sú pred nami, lebo to sa bez problémov dalo urobiť, aby sme vydotovali tie účty ešte do roku 2016. „A, nová vláda, urob si s tým, čo chceš.“

    Preto považujem túto reformu dôchodkového systému ozbrojených zborov za veľmi zásadnú. A hlavne umožňuje prvýkrát od vzniku Slovenskej republiky poskytnúť udržateľný sociálny systém pre ozbrojené zbory, ktorý je takou nevyhnutnou súčasťou toho, aby pri tej službe, ktorú vykonávajú pre Slovenskú republiku príslušníci ozbrojených zborov, ktorá je aj dostatočne dobre známa, mali možnosť byť po tomto náročnom povolaní aj adekvátne sociálne zabezpečení, nehovoriac o tom, že si, samozrejme, platia ďaleko viacej na svoj vlastne osobitný účet ako pracovníci v civilnom sektore.

    Samozrejme, tento zákon má aj zásadný dopad pre zníženie dotácie do osobitných účtov, ktoré do roku 2015 by mali predstavovať až 193 miliónov eur, čo je, samozrejme, bezmála veľmi zásadná úspora, keď sa bavíme, že v čase krízy má štát predovšetkým sa snažiť získavať prostriedky zo svojho vlastného prostredia, aj táto novela nám vlastne dáva k dispozícii ušetrenie ďalších stoviek miliónov v najbližších rokoch.

    Takže verím, že bude mať tento zákon všeobecnú podporu v tejto snemovni, a vopred ďakujem za podporu. V druhom čítaní, samozrejme, môžeme tú diskusiu zásadnejšie rozšíriť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Petrovi Šucovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, podpredseda vlády Slovenskej republiky, ctené panie poslankyne, ctení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 338 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomné prihlášky z troch klubov. Hlásia sa tak za SaS Ľubomír Galko, za KDH Július Brocka a za SDKÚ – DS Martin Fedor.

    Prvý v poradí je pán poslanec Galko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv by som zareagoval tak aktuálne na to vytešovanie sa, pán minister, že vám neodchádzajú policajti kvôli tomu, že rozumejú tomuto zákonu. No tak kam by asi tak išli v dnešnej dobe, keď nemajú kam ísť? Tomu zákonu veľmi dobre rozumejú, hlavne tí aktívni. A ja sa k tomu ešte vo vystúpení dostanem.

    Hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub strany SaS nepodporí tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a niektoré súvisiace zákony.

    Nebudem sa venovať tomu, čo je dobré a čo je odborne správne v zákone, je tam toho dosť, nakoniec.

    Zákon rieši zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov. Nikto z nás nespochybňuje, že neustále sa prehlbujúci deficit na osobitnom dôchodkovom účte vojakov a policajtov je potrebné riešiť. Mali sme to v pláne aj my v našej vláde. A chcem z tohto miesta oceniť, že ste sa na to podujali. Dokonca si myslím, že aj to, ako ste technicky spracovali základné zmeny, je celkovo dobré. Mám na mysli predĺženie služby potrebnej na dosiahnutie výsluhového dôchodku z 15 na 25 rokov, takisto predĺženie služby potrebnej na získanie výsluhového príspevku z 5 na 10 rokov, doplnenie ustanovení o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti, zmenu zisťovania základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, zvýšenie poistného plateného policajtmi aj vojakmi, ako aj poistného plateného služobným úradom a tak ďalej a tak ďalej. Ako som povedal, sú to zmeny, o ktorých by sa možnože dalo niekde ešte diskutovať, ale s ktorými v zásade by sa po technickej stránke dalo a dá súhlasiť.

    Prvý nedostatok, ktorý ale chcem spomenúť v súvislosti s týmto zákonom, je to, že vôbec neriešite zúženie okruhu poberateľov výsluhových dôchodkov. To znamená, že výsluhový dôchodok bude aj naďalej. Aj v budúcnosti ho budú poberať napríklad policajti, ktorí vykazujú všetky znaky civilného zamestnanca, napríklad policajti niekde v laboratóriách alebo dámy za pultmi vydávajúce nejaké dokumenty občanom. Alebo uvediem ešte lepší príklad: Je normálne, aby výsluhový dôchodok poberal právnik, z ktorého si vojenský hodnostár urobil „svojho asistenta", a tento právnik z kancelárie 25 rokov nevystrčí nos? Ten bude mať naďalej rovnako nárok na výsluhový dôchodok, ako naň bude mať nárok vojak na misii v Afganistane. Asi všetci cítime, že to nie je správne a že to nie je v poriadku a že s tým treba niečo spraviť.

    My sme tieto disproporcie chceli odstrániť tým, že by sme v budúcnosti prijímali vojakov pri pozíciách, kde nie je odôvodniteľný a logický nárok na výsluhový dôchodok, na krátkodobé päťročné kontrakty, ale o tomto by vedeli už pri nástupe. A vedeli by tak, že nárok na výsluhový dôchodok mať nebudú. A za týchto podmienok by do ozbrojených síl vstupovali. Podotýkam, že by to bolo len pre nových vojakov. A to by bolo fér. Podobne sa to dá realizovať aj u policajtov, u hasičov a u ďalších. Výrazne by sme tým zúžili počet príslušníkov ozbrojených zborov, ktorí by systém dôchodkového zabezpečovania zaťažovali. Viem, že mi odpoviete, že mnoho z tých pozícií je už v súčasnosti scivilnených, ja vám však na to hneď odpoviem, že ešte množstvo tých pozícií scivilnených stále nie je.

    Chápem, že na ministerstve obrany sa zaoberajú inými činnosťami, ako je napríklad kúpa dvoch nepotrebných malých lietadielok za 10 mil. eur, ktoré sú dobré akurát na to, aby si pán minister obrany na svojich cestách po Slovensku a okolitých krajinách v nich vyvážal svoju maličkosť. Rozumiem aj tomu, že sa na ministerstve obrany zaoberajú tak dôležitými vecami, ako je plnenie vreciek smeráckych verných, ako je napríklad bývalá hovorkyňa strany SMER, ktorá bude inkasovať ľúbezných 960 eur mesačne za absolútne nepotrebný monitoring pre bytovú agentúru rezortu ministerstva obrany, pričom kľúčových slov, ktoré budú monitorovať, je až neuveriteľných dvanásť. No zostáva len dúfať, že sa im pri tom toľkom monitorovaní nezaparia počítače od toľkej roboty. Napriek tomu, že sa na ministerstve obrany venujú v súčasnosti hlavne kšeftom s rôznymi lietadlami, monitoringmi, ale aj kšeftom so zbrojárskymi podnikmi, mám na mysli VOP Nováky, ale teraz už máte na rane aj Letecké opravovne Trenčín, ktoré chcete speňažiť, tak ešte stále je na rezorte dostatok fundovaných odborníkov z radov úradníkov, ktorí by takéto zúženie poberateľov výsluhových dôchodkov tak, aby to bolo spravodlivejšie nielen voči samotným vojakom, ale aj voči celej spoločnosti, vedeli v legislatívnej podobe bez problémov pripraviť. Všetkých totiž minister Glváč ešte nevyhodil. Len to chce trošku viac sa venovať legislatíve a menej kšeftom aj u samotného pána ministra.

    Ale druhá vec je oveľa, oveľa závažnejšia, pán minister: Bum! Viete, čo to bolo? To bola ďalšia rana istoty, ktorú ste tentokrát uštedrili terajším vojakom a policajtom a, samozrejme, aj ostatným, hasičom, colníkom, pracovníkom justičnej stráže, horským záchranárom, pracovníkom ozbrojených zborov v Národnom bezpečnostnom úrade či v Slovenskej informačnej službe. Mám na mysli tých teraz slúžiacich. Pán minister, toto je ďalšia smerácka rana istoty, ktorú uštedrujete svojim voličom. Z nich obrovské množstvo vás totiž volilo. A to je verejne známe. A toto obrovské množstvo ste sprosto oklamali. Pripomeniem vám, pán minister, jeden výrok: „To ako si predstavujete, páni, že v jednej hliadke budú dvaja policajti, z ktorých každý jeden bude mať nárok na výsluhový dôchodok, a pritom bude naň mať nárok jeden po 15 rokoch a jeden po 25 rokoch?" Viete, kto to povedal? To ste povedali vy. Boli to slová, ktoré ste rozhorčene z opozície adresovali nám, keď sme aj s kolegom Lipšicom pripravovali analýzu sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov. A v snahe zastabilizovať dôchodkový systém príslušníkov ozbrojených zborov sme avizovali zmeny, podobné, ako teraz navrhujete vy. Ale podotýkam, že my sme ich avizovali len pre úplne nových vojakov a nových policajtov. A zároveň keď hovorím o nových, tak zdôrazňujem, že to mali byť výlučne tí vojaci a policajti, ktorí by nastúpili do služby v ozbrojených silách, do Policajného zboru a podobne až po nadobudnutí účinnosti novej legislatívy. Aktuálne slúžiacich vojakov, ani policajtov by sa daná legislatíva nedotkla.

    Ako som už povedal, vy ste svojím klasickým smeráckym spôsobom vojakov, policajtov a všetkých ostatných príslušníkov ozbrojených zborov oklamali. Pred voľbami ste mali plné ústa rečí, ako sa nedotknete ich terajších sociálnych výhod. Sľubovali ste im istoty. A na tie sladké rečičky vám, žiaľ, naleteli. Dnes, respektíve veľmi skoro na vlastnej koži aj vojaci, aj policajti ucítia, ako tie vaše istoty v praxi vyzerajú.

    Aj ja sa dnes môžem spýtať, pán minister, teda aj vášho kolegu pána Glváča, aby som bol spravodlivý, nielen otázkou: To ako si teraz predstavujete, páni, že v jednej hliadke budú dvaja policajti, z ktorých každý jeden bude mať nárok na výsluhový dôchodok, pričom bude mať naň nárok jeden po 15 rokoch a jeden po 25 rokoch? Alebo ešte lepšie sa spýtam: Na misii v Afganistane budú medzi nástražnými výbušnými systémami operovať jedenásti vojaci, z ktorých bude mať nárok na výsluhový dôchodok jeden po 15 rokoch, jeden po 16 rokoch, ďalší po 17 rokoch a tak ďalej, až posledný po 25 rokoch?

    Viete, dámy a páni, často na internete kolujú také názory, že voliči strany SMER sú menej inteligentní, že sú menej vzdelaní. Dokonca stretol som sa už aj s tak radikálnymi názormi, teraz citujem, že „sú to ovce". Chcem povedať z tohto miesta, že nesúhlasím s týmito názormi, pretože medzi voličmi rôznych strán sú rôzni ľudia. Ale druhým dychom musím dodať, že vy ich za tie pomyselné ovce, za hlupákov, ktorých opijete rožkom, asi pokladáte. Minimálne príslušníkov ozbrojených zborov, o ktorých je tu reč, pokladáte za hlupákov. Ako si inak môžem vysvetliť to vaše divadlo, ktoré ste tu zohrali vy, pán minister, spolu s ministrom obrany Martinom Glváčom. A prizvali ste si ešte ako komparzistu ministra financií Petra Kažimíra. Šaškovali ste tu najprv s 19-percentným zdaňovaním výsluhových dôchodkov, neskôr s 10-percentným zodvodňovaním alebo odvodom výsluhových dôchodkov, predvádzali ste tu hru na dobrého a zlého policajta, naoko ste sa tu akože pretláčali, strašili ste vojakov, policajtov, postupne ste sa tvárili, že jeden druhému ustupujete. Najprv ste sa tvárili, že to bude platiť zároveň, potom že už bude platiť len jedna z týchto dvoch alternatív. Robili ste to s jediným cieľom, aby ste oklamali a uchlácholili tých, ktorých sa táto pripravovaná rana istoty, a síce aktívnych príslušníkov ozbrojených zborov, týka. Vy už 5 minút po voľbách ste vedeli, že tú ranu istoty súčasným vojakom a policajtom zasadíte. Ja som dokonca presvedčený, že ste to vedeli už pred voľbami. No musím vám povedať, po prvé, vy máte vládnuť a nemáte hrať divadlo, máte navrhovať a schvaľovať zákony tak, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie. Ak ste chceli hrať divadlo, mali ste sa dať k ochotníkom, a nie na politiku. A, po druhé, ste mizerní herci, pretože ani vojaci, ani policajti, ani ostatní vám na toto úbohé divadielko neskočili. Môžem vás o tom ubezpečiť, lebo si priamo s mnohými z nich píšem a mám dlhodobo presne takúto spätnú väzbu. Konkrétne citácie mailov alebo odkazy cez sociálnu sieť vám tu citovať nebudem, lebo by mi ich mikrofón zrejme vypípal.

    Dámy a páni, vláda strany SMER sa k terajším vojakom, policajtom, hasičom a všetkým ďalším príslušníkom ozbrojených zborov, ktorí nastupovali na službu našej vlasti za určitých podmienok, nezachovala fér. Idete meniť podmienky podrazáckym spôsobom za pochodu. Ale koniec koncov všetko zlé je aj na niečo dobré. Oklamať sa totiž dá len raz. A vy, dámy a páni z vládnej strany SMER, terajším vojakom, policajtom a ďalším, ktorí sú ochotní položiť to najcennejšie, čo majú, svoje životy za Slovensko, to idete urobiť práve v tejto chvíli. Pevne verím, že na to, že ste ich oklamali, nikto z nich nezabudne a že vám tento podraz v najbližších voľbách spočítajú. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Galka je jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán kolega Baška.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len na jednu vec budem reagovať z vášho príhovoru, pán poslanec Galko. A to sa týka poznámky, ktorú ste povedali na margo toho, kam by tí vojaci, policajti v súčasnosti išli, keď ostali na pozíciách policajtov, vojakov. No kde v tom roku 2010 odišlo 700 vojakov, ktorí na jeseň 2010 odišli z ozbrojených síl? Takisto, v priebehu necelých dvoch rokov odišlo takmer 3 000 policajtov z Policajného zboru. A myslím si, že to bolo spôsobené len jednou vecou, tak, ako ste komunikovali od začiatku zle, ako idete zmeniť systém sociálneho zabezpečenia týchto ľudí, ktorí pracujú v ozbrojených zboroch a v ozbrojených zložkách. Tu je jeden veľký rozdiel. Tak ako sa pripravovala táto novela, tak bola odkonzultovaná nielen s odbormi, s policajnými odbormi, ale aj s ďalšími organizáciami profesijnými, ktoré majú blízko k týmto ozbrojeným zložkám. A to, čo povedal aj minister vnútra, je naozaj pravda. Napriek tomu, že po marcových voľbách 2012 sme hovorili, že tento systém treba nielen zastabilizovať, ale aj motivovať súčasných ľudí, ktorí pôsobia v týchto ozbrojených zložkách, tak povedal, že od marca 2012 odišlo naozaj najmenej policajtov v histórii z Policajného zboru. A to je naozaj čo povedať. Čiže je to o komunikácii, tak ako to bolo odkomunikované, súhlasili s tým policajné odbory aj ďalšie profesijné organizácie. Ja si myslím, že tento systém je nastavený naozaj dobre.

  • S reakciou na faktickú poznámku, nech sa páči, pán Galko.

  • Áno, ďakujem pekne. No, pán kolega Baška, však vy ste potvrdili v podstate moje slová. Ja neviem presne, koľko odišlo vojakov za vás, viem to, že vy ste ich poslali kade ľahšie. A bolo ich viacej ako tisíc. Neviem, či sa to nešplhalo až niekde k dvom tisíckam.

    Ale vy ste vlastne potvrdili to, čo som ja povedal. My keď sme nastúpili do vlády, tak sme vojakom, policajtom a všetkým príslušníkom ozbrojených zborov hovorili pravdu, hovorili sme im, že systém bude treba zastabilizovať, že bude treba prijať zásadné zmeny. Ale zároveň sme druhým dychom vždy dodávali, že všetky zmeny sa budú týkať len nových vojakov, nových policajtov, ktorí nastúpia službu vlasti až po tom, keď začne platiť nová legislatíva. Vy ste ich sprosto oklamali, pán kolega Baška. Ja vám nájdem x vašich vyjadrení, kde ste vykrikovali na mítingoch a do médií, že žiadne zmeny sa súčasných vojakov ani policajtov nebudú týkať. Samozrejme, vám na to naleteli. To, že teraz neodchádzajú, je kvôli tomu, že nemajú kam ísť. Ale ja som presvedčený, že si toto, tento podraz, ktorý im idete spraviť, veľmi dobre zapamätajú. Ďakujem pekne.

  • Ďalším rečníkom v rozprave za kluby poslancov je Július Brocka. Týmto mu dávam slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, pán minister, pripravil som si niekoľko poznámok, ktoré považujem za dôležité povedať k tomuto návrhu zákona. Ale pozorne som vás počúval, aj keď ste ho uvádzali.

    A chcel by som v úvode hneď zareagovať na vaše slová, aby som na to nezabudol. Hovorili ste o tom, že chcete garantovať istoty policajtom a vojakom na 45 rokov. Zdá sa mi, že sú to veľmi, veľmi silné slová. Pán minister, my sme tu pred mesiacom schvaľovali rozpočet, 17 miliárd eur na tento rok, z čoho 8 miliárd si Slovensko musí požičať na výdavky tohto roka. A 8 miliárd zo 17 miliárd je takmer 50 %. To, že už sme si požičali na finančných trhoch, že sme už vydali štátne dlhopisy a že teda ich máme na tri štvrte roka alebo na koľko, tak to fajn. Ale toho, že sa mení situácia napríklad, sme svedkami. Každý polrok je to takmer, lebo žijeme v takých turbulentných časoch, že si musíme požičiavať. A keď nám jednoducho iní nepožičajú 8 miliárd, tak poviem, aby sme rozumeli, máme na pol roka prostriedky v priebehu roka.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, samozrejme. Čiže hovoriť o tom, že tu idete garantovať na 45 rokov, pán minister, ja si myslím, sú to príliš odvážne slová. Dobre. To, čo je isté a nespochybniteľné, tak to je smrť, niekde aj daniari, ale možnože aj u nás to tak bude, ale toto sú istoty, o tom ostatnom sa dá polemizovať, ale, prosím, čiže je to príliš odvážne. A dokonca ste tento materiál alebo návrh nazvali reformou dôchodkového zabezpečenia policajtov a vojakov. Tiež si myslím, pán minister, že na reformu sú to takisto príliš silné slová. Vy, a by som to správne nazval, vylepšujete súčasný neudržateľný stav. Vylepšujete ten stav. A poviem neskôr, ako to je ďaleko od reformy.

    Ale súhlasím s vami, že naozaj treba s tým niečo robiť, lebo je to neudržateľný stav. Ja dokonca si vážim odborníkov, na ministerstve obrany sú tí, ktorí robia alebo v minulosti robili, predpokladám, že aj teraz to tak bolo. Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov robia experti v armáde. A naozaj ja ich uznávam ako špičkových odborníkov, ktorí to vedia veľmi dobre pre seba urobiť. Dôchodkové zabezpečenie vojakov a policajtov pre vojakov a policajtov bolo dobre urobené pre nich. Ale veď preto sme sa v minulosti viackrát pokúšali urobiť univerzálny dôchodkový systém, lebo tých odborníkov na dôchodkový systém u nás nie je veľa. A keby sa títo odborníci z armády pridali k Richterovým odborníkom na ministerstve sociálnych vecí, tak možno by sme dôchodkový systém mali dnes lepší, alebo teda bolo by to aj z hľadiska udržateľnosti celého dôchodkového systému lepšie, lebo, veď to poznáte z vlastnej skúsenosti, aj vo vojenských nemocniciach a vôbec v armáde proste sú ľudia, ktorí robia s vecami a spôsobom, ktorý do toho civilného sektora ide možno neskôr. Ale v prípade dôchodkového zabezpečenia naozaj vedeli to pre seba dobre urobiť, ale urobili to tak, že všetci ostatní na to môžu len so závisťou pozerať s tým, že keby tak bolo aj v univerzálnom dôchodkovom systéme, ako to majú oni, tak by to bolo super alebo oveľa lepšie.

    No čiže to bolo ako na úvod.

    Čiže zatiaľ sa nebavíme o reforme. A už aj preto to hovorím, lebo tu je pán Vagačka, ktorý si myslí, že čítame dopredu pripravené vystúpenia. A ja sa priznám, že niekedy sa najlepšie pripravujem hodinu, dve hodiny pred tým bodom, keď sa človek tak dobre naladí, aj má takú správnu prevádzkovú teplotu, ale dal som si tú námahu, že som si vytlačil teraz aj programové vyhlásenie vlády, aj nejaké iné dokumenty, ktoré sa týkajú tohto a osobitne vašich prísľubov.

    A tak som si našiel v programovom vyhlásení vlády, je o tom len jedna veta, ktorú si dovolím zacitovať, toto: „Vláda presadí stabilizáciu sociálneho systému policajtov a príslušníkov ostatných ozbrojených zložiek tak, aby boli dlhodobo ich pevnou oporou, s cieľom posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania.“ Keď sme rokovali o programovom vyhlásení vlády, nevenoval som tomu pozornosť a mal som pocit, že tej vete rozumiem. Teraz už som sa hlbšie zamyslel nad tým. A porovnával som to teda aj s tým, o čom rokujeme. A musím vám povedať, že tejto vete nerozumiem. A keby tu bol pán poslanec Hlina, ktorý si všíma aj gramatickú úpravu a skladbu viet, tak by vám určite povedal, že tu sú nejaké chyby logické, lebo keby som ju opäť prečítal, tak by vyznelo, že tam jednoducho buď nemalo byť slovo „boli“ alebo malo byť slovo „bola“. No proste táto veta nemá zmysel. Ale to je detail. Naozaj, odložím programové vyhlásenie vlády, áno. Pán minister, nechcem sa teda o detailoch a v tejto chvíli o nepodstatných veciach baviť.

    Ale spomeniem ešte jeden materiál, ktorý som si tiež vytlačil. A mám tu na to aj svedka. Je tu predseda KDH. Je to list, e-mail, ktorý dostal predseda KDH. Je tam uvedené: „Bratislava, 18. júna 2012, od predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.“ To je list s prílohou z návrhu ozdravného balíčka ministerstva financií na roky 2012 a 2013. Tých bodov je 22 o tom, ako ste chceli ešte pred pár mesiacmi ozdravovať verejné financie. A zmienim sa tu len o jednom bode, ktorý sa týka tejto problematiky, ktorú prerokúvame. Trinásty bod je tam zámer Ficovej vlády: „silové zložky – zdanenie výsluhových dôchodkov vyplácaných pred dovŕšením dôchodkového veku, účinnosť 1. január 2013.“ A ešte jednu vetu k tomu poviem, ak dovolíte, to je zdôvodnenie Robertom Ficom, prečo toto chcú urobiť, zdaniť výsluhové dôchodky od 1. januára, už to vlastne malo byť: „Výsluhové dôchodky sú relatívne vysoké v porovnaní s univerzálnym systémom a priznávané v produktívnom veku 35, 40 rokov,“ to je vek tých mužov alebo žien, ktorým je priznaný výsluhový dôchodok, „pričom po odchode zo silových zložiek jednotlivci naďalej pracujú ako klasickí zamestnanci v súkromnom alebo verejnom sektore, s cieľom znížiť štedrosť výsluhových dôchodkov vzhľadom na existenciu súbehu poberania dávok a inej zárobkovej činnosti.“ Keď sme toto čítali na KDH, keď sme toto dostali od Roberta Fica, tak ja som, priznám sa vám, povedal, tak za toto klobúk dolu, ak toto v strane SMER urobia, tak musíme ich verejne pochváliť, lebo naozaj teda to je guráž. A dokonca som tak hovoril, veď majú 83 hlasov, tak nemusia sa ani so Slotom alebo s nikým iným kompromisy robiť alebo radiť, že to presadia. Dámy a páni, dnes je 30. januára, darmo by ste takýto ozdravný zámer v tomto návrhu hľadali, jednoducho tam nie je. Čiže je mi to ľúto, chcel som vás pochváliť, ale teda máte naviac, aj pán minister, aj vy v strane SMER.

    No a teraz ešte, pán Vagačka, ďalšie moje poznámky, ktoré som si napísal teda dnes k tomuto zákonu. Neodbočím, keď poviem, že KDH sa usiluje už dlhšie o presadenie princípu „jeden mandát stačí“. Hovoríme o tom, hľadáme na to spojencov aj v opozícii, aj medzi vami, pretože naozaj keby tento princíp u nás na Slovensku existoval dôsledne, tak mnohých problémov sa zbavíme alebo mnohé problémy budú oveľa menšie. Je síce pravda, že rekordmanom v porušovaní tohto ešte, by som povedal, neuplatňovaného princípu sú smeráci. Ja som to už niekoľko razy hovoril, vždycky si spomeniem na pána poslanca Chomu alebo na pani poslankyňu Vaľovú, ale je ich tu viacej takých, o ktorých som vedel, že majú štyri mandáty, štyri plno platené mandáty. A možnože to preto tak aj vyzerá, lebo pán Choma veľmi často nevystupuje, pani Vaľová keď nemala toľko mandátov, tak ju tu bolo viac počuť. Ale teraz sa chcem spýtať: Nie je náhodou pán Choma ešte aj výsluhový dôchodca? Nebol policajt alebo niečo podobné? Neviete to náhodou, pán minister? Alebo pani Vaľová má také razantné vystupovanie. Ale ak by aj nimi boli, je tu päť platených mandátov. Prosím vás, toto musí poraziť tých prostých ľudí, keď vy hovoríte, lebo máte to uvedené všade, to, čo tu hovoril kolega Galko, že ste vláda sociálnych istôt. Vy to máte uvedené v každom druhom odseku programového vyhlásenia vlády a zatiaľ to je viac o istotách vyvolených papalášov, skupín tak ako pri tom PPC.

    Ale vrátim sa späť.

    Tento princíp má aj svoje morálne opodstatnenie. Pozrite sa, veď sme ho už uplatnili na Slovensku v prípade predčasných dôchodkov. Pani Tomanová to môže dosvedčiť. My sme prišli v dôchodkovej reforme s návrhom možnosti predčasného dôchodku preto, lebo sme si uvedomovali, že sú tu ľudia, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce, napr. muži, ženy po päťdesiatke, a že si ťažko hľadajú prácu, a preto sme v dôchodkovom systéme umožnili, že keď niekto naozaj nemá možnosť inak, aby bol zabezpečený príjmom, tak aby mohol požiadať o predčasný dôchodok, ktorý sa mu ale veľmi tvrdo redukoval, krátil. To znamená, my sme nepodporovali, aby ľudia chodili húfne do predčasného dôchodku. Čo sa nestalo? Na Slovensku je taká disciplína športová, že veci sa ani nie tak využívajú, ale skôr zneužívajú. A predčasné dôchodky sa stali takým hitom, že ľudia, ktorí boli rok, dva roky pred dôchodkom a mali isté zamestnanie, požiadali o predčasný dôchodok, Sociálna poisťovňa im ho vyplácala a oni ďalej pracovali. To je úplne na hlavu postavené, tí ľudia mali zrazu dva príjmy a Sociálna poisťovňa prichádzala neviem možno o desiatky miliónov eur. Proste naozaj toto sme nechceli, a preto sme to zmenili. To znamená, sme zrušili súbeh predčasného dôchodku a zároveň príjmu zo zamestnania. Koľko bolo kriku tých, ktorých sme sa dotkli? Ale naozaj dnes neexistuje možnosť poberať aj predčasný dôchodok a zároveň mať príjem zo zamestnania. A je zároveň jedno, či ste vo verejnom alebo v súkromnom sektore, čo teda je trošku na pováženie. Súkromný sektor, si myslím, je trošku v inej polohe, ale nie je to možné. Takto sme sa museli my, zodpovedné vlády, správať. No a teraz je to správne, lebo nemáme na to, nielen preto, že sme tak zadlžení, že si polovicu peňazí na naše výdavky musíme požičiavať, ale aj preto, že Sociálna poisťovňa no proste nemá na dôchodky, nemá toľko peňazí. Nevyberie sa ich toľko za celý rok, koľko ich treba vyplatiť. Také sú veľké tie záväzky, že musí vláda zháňať peniaze, aby ich tam každý rok naliala. Neodbočím k 2. pilieru, nebojte sa.

    Súbeh predčasného dôchodku a príjmu z iného zamestnania je solidarita naruby. Predstavte si, a to teraz poviem, no tak šesťdesiatročný učiteľ, robotník alebo robotníčka alebo štátny zamestnanec sa zo svojich daní aj odvodov skladá na tridsaťpäťročného mladého muža, ktorý má výsluhový dôchodok, a ten ďalej pracuje. Ako rozumiete tomu, tejto absurdnosti? Však to je do neba volajúca nespravodlivosť. A keď s týmto niečo urobíme, potom to môžeme nazvať zásadnou, čo zásadnou, potom to môžeme nazvať reformou. Dokonca, pozrite sa, teraz je na to priaznivá doba, veď je kríza. A spomínate to jeden, druhý, tretí minister, predseda vlády veľmi často. Keď na to nemáme, naozaj dôchodkový systém policajtov a vojakov aj po tejto novele bude stále neudržateľný, neudržateľný. Vy hovoríte, že si budú viacej platiť. Áno, zo svojho príjmu si bude zamestnanec, teda policajt, vojak platiť nie 5 ale 7 %, pričom zamestnávateľ bude platiť nie 17, ale 20 %. Zamestnávateľ, to tak odborne znie, to je služobný úrad, ale služobný plat, prosím vás, veď to je štát. Oni sú štátni zamestnanci. Vy ste touto fintou urobili to, že kým ostatným sa platy zmrazili a nezvyšovali, tak týmto opatrením ste jedným razom všetkým vojakom a policajtom zvýšili platy o 3 %.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Akože som demagóg? Prepáčte, platy sa zvyšujú čisté alebo hrubé? Ja som prvý raz počul, že sa čisté zvyšujú. Pán minister, počúvajte ma pozornejšie.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím vás, nerušte ma a nechytajte ma za slová, áno, o 3 % automaticky sa zvýšili hrubé platy, správne.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán minister, môžete na mňa reagovať, ovládajte sa, poprosím vás, potom reagovať môžete, budete mať dosť priestoru na to.

    A tak som sa prepracoval teda k modifikácii princípu „jeden mandát stačí“ na princíp „z verejných zdrojov jeden príjem stačí“. Pozrite sa, už som vysvetlil, že tak to funguje pri predčasných dôchodkoch. Tak sme to museli urobiť. Proste musíte si vybrať vy, ktorí máte vek 58, 59 rokov, či chcete predčasný dôchodok alebo príjem zo zamestnania. A výsluhový dôchodok je v podstate zase pre bežného smrteľníka predčasný dôchodok pre policajtov a vojakov. V tridsaťpäťke, v štyridsiatke oni dostávajú predčasne dôchodok. Niekto povie, že je to podľa zákona. No však, samozrejme, je to podľa platných zákonov. Ale pre 35-ročného muža s dôchodkom, ak to nie je baletka, páni, ktorý tu potom pracuje v štátnej a vo verejnej službe, no proste na to naozaj nemáme. Čiže ja hovorím o princípe, ktorý znamená solidaritu, nie solidaritu naruby.

    Výraz, no veď tú vetu som tu prečítal z toho listu pána Roberta Fica. Popri poberaní nemalého štedrého výsluhového dôchodku poberajú ďalší príjem z verejných zdrojov. Je to nefér, na to nemáme. Ja viem, že je to nepopulárne, ale ste vo vláde, proste toto je cena za to, že ste vo vláde, musíte prijímať aj zodpovedné rozhodnutia, ktoré sú nepopulárne, o to viacej, že dnes zápasíme s obrovskou nezamestnanosťou. A tá nezamestnanosť bude už roky vysoká. Pozrite sa na globálny svet, dnes je najväčším problémom zmysluplne vyrábať, nie na kšeftoch zarábať, to sa bude vždycky dať, keď budú podvodníci pri moci. Ale dnes každý zodpovedný človek rozmýšľa o tom, čo chýba, čo treba vyrábať, aby sa ľudia mohli pri tom zamestnať. Dnes sa to tak robí, že každý sa snaží uchmatnúť si nejaký kus toho koláča, ktorý tu je, aby mal nejaký príjem. To, že vy tu zastupujete policajtov a vojakov, teda tak to je v poriadku, ale ja hovorím o porovnaní s tými ostatnými. A ja si myslím, že je povinnosťou každého ministra nakladať s verejnými financiami, nielen uchmatnúť alebo riešiť len svojich. Proste vy nemáte svojich, vy ste člen vlády a pre vás je celá krajina, by som povedal, priestorom. Musíte pomáhať aj tej armáde 430 000 nezamestnaných. A tam aj ten návrh je o tom, 150 sa ich chystáte zamestnať za milióny. No, prosím vás, to je teda bomba, hodinová tlačovka v priamom prenose. No, naozaj, máte naviac.

    Ja vám ponúkam jeden návrh, ktorý tu je na programe tejto schôdze. A navrhuje to malé KDH, to malé Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré navrhuje, že keď toto urobíte, tak ušetríte sto miliónov eur v Sociálnej poisťovni. Zároveň ušetríte v štátnom rozpočte možno 15 mil. eur na dávkach alebo na podpore v nezamestnanosti, na tej ušetríte ešte viacej, ak ten princíp, že naozaj keď niekto dovŕši istý vek, tak musí si vybrať, či chce ďalej pracovať a mať príjem zo zamestnania alebo či chce byť dôchodca. Ale jedno i druhé vám teraz komplikuje situáciu. Potom musíte zvyšovať dane, potom musíte špekulovať, ako zohnať peniaze, aby bolo dosť na dôchodky, na ktoré nemáte.

    Takže tento návrh od reformy je ďaleko. Dokonca na začiatku som mal pocit, že máte väčší reformný potenciál, že máte ťah na bránku, ale sa mi zdá, že vyprchal zápal zachraňovať túto krajinu, že ste sa sústredili na iné veci, chcete to tu zakamuflovať rôznymi teda návrhmi, ale zostáva to proste, nezmenili ste sa. A je mi to teda úprimne ľúto, a preto vám chcem povedať, že poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie nepodporia tento návrh zákona preto, lebo majú väčšiu guráž ako vy, navrhujú veci, ktoré sú nepopulárne, ale ktoré vám ukazujú, kde máte rezervy. Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Brocku je séria faktických poznámok, šesť. Končím možnosť prihlásiť sa s nimi.

    Nech sa páči, prvou je pani Tomanová Viera.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, mne skutočne niekedy...

  • Hlas v pléne.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán minister, budete mať možnosť tu vystúpiť. Prosím o pokoj.

    Pani Tomanová.

  • Poprosila by som o plný čas, pán predsedajúci, keby to bolo možné.

  • Znulujte tú časomieru.

    Ešte raz, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, nehnevajte sa, ale nedá mi nezareagovať na to, čo tu hovoril pán Brocka. Viete, bolo by veľmi zaujímavé, kto ten zákon č. 328/2002 Z. z. v roku 2002 prijímal. Ja viem, kto ho predkladal, aj viem, ako bol spracovávaný. Ale bola to vláda pána Dzurindu. A vtedy aj KDH bolo vo vláde, hoci je pravdou aj to, že ste potom neskôr z vlády vystúpili.

    Ale v tejto chvíli musím povedať jedno. Bolo v tom zákone a v reforme, ktorú pripravoval pre vás pán Kaník, niekoľko nezmyselností, nielen predčasný starobný dôchodok. Áno, je dobré, a chceli ste riešiť obrovskú mieru nezamestnanosti aj týmto spôsobom, aby ľudia, ktorí si nevedeli nájsť prácu, mohli odísť do predčasného dôchodku. Ale priznať predčasný dôchodok ľuďom od 43. roku veku života popri práci bol totálny nezmysel. A všetky veci, ktoré sa tu teraz snaží minister vnútra akýmsi spôsobom upravovať vo vzťahu k vojakom a k policajtom, povedzme si to, k silovým rezortom, ktoré sú upravené v zákone č. 328/2002 Z. z., jednoznačne ste prijímali vy. Vy ste ich prijímali, vy ste ich tak nalinkovali, ako tu sú nalinkované. A teraz to kritizujete, keď sa snaží robiť minister vnútra a minister obrany aké také kroky v tomto rezorte. Vy si nemyslite, že neviem, aká sekera je zaťatá práve do týchto systémov týmto zákonom.

    Jednoznačne je nevyhnutné, aby sa k týmto zmenám postupne prispelo. A ja si myslím, že konečne dozrel čas na to, aby sa opozícia nejakým spôsobom vedela dohodnúť so súčasnou vládou, aby sme hľadali spoločné riešenia vzhľadom na to, že reforma v roku 2004 aj vôbec zákon o sociálnom poistení, sociálnom zabezpečení vojakov v roku 2002 sú skutočne nevyhovujúce.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán Ľubomír Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, jednu poznámku aj jedno upozornenie by som si dovolil povedať. Tá poznámka sa týka toho vášho takého nejakého návrhu, z ktorého som tak nejako vyrozumel, že by vojaci a policajti si museli vybrať, či budú poberať výsluhový dôchodok alebo plat zo zamestnania, alebo teda ďalší verejný príjem. My sme sa týmto zaoberali už počas našej vlády. Viem, že tam boli rôzne výklady, bolo tam mnoho výkladov, kde to vyzeralo na to, že to môže naraziť priamo na ústavu. Osobne by som sa tomu nebránil pri nejakom prechodnom období, pretože dobrých analytikov alebo dobrých zbrojárov je veľmi, veľmi ťažké si vychovať. A pokiaľ my nemáme pustených civilistov na vojenské školy a nevychováme si ich z radov civilov, tak práve tam v prípade, že by tí vojaci odišli pri takomto pravidle naraz, tak by mohli ozbrojené sily skolabovať.

    Rád by som vás ale upozornil, aby ste v budúcnosti tak nejako trochu vážili slová alebo rozmýšľali nad tým, čo poviete, lebo vy ste tu nášho pána ministra tak rozčúlili, ja som to nezachytil presne, čím to bolo, že sa môže naozaj stať, že on nebude vedieť nejakým spôsobom tu diskutovať ďalej, a aby sa nestalo ešte niečo horšie, pretože kde by potom smeráci hľadali takého ministra, do ktorého boli všetky vojačky a policajtky zamilované, až pokiaľ nedošiel s týmto zákonom, lebo teraz už, samozrejme, zamilované nie sú.

    Takže o toto by som vás prosil nabudúce. Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja by som ani teraz nevystupovala, pretože nie je to môj odbor, ale keď ste ma vyzvali, že som predtým vystupovala viac, tak poviem vám, ja vystupujem k tomu, čomu rozumiem, to je pre mňa dôležité a podstatné, nie k tomu, čo vy si predstavujete ako to, či vystupujem málo alebo veľa.

    Čakala som, že ako bývalý minister viete napočítať do troch. Ale vy neviete napočítať do troch, pretože ja štyri mandáty nemám a neberiem ani žiadne iné nejaké, ako ste vraveli, či už dôchodkové zabezpečenie. Myslím si, že ešte na to nie som zrelá, že celkom dobre vyzerám. Takže aj dobre sa cítim. Tak nepotrebujem brať žiadne dôchodkové zabezpečenie. Ale vy by ste mi to hneď už prifarili, pretože mne sa zdá, pán kolega, a dôjdem aj k tým podstatným veciam, že vy už ste tak dlho v tom parlamente, že viete, že čím ste tu dlhšie, tak tým ste viac osobný, jedovitý, manipulatívny, a rovnako viete, že pôsobenie v jednej veci a odtrhnutie od reality je veľmi vážna vec. Tak trošku by som vám skutočne, spôsobuje to vyhorenie, dopriala ísť do reality.

    A teraz sa vrátime k tej realite. Nezabudnite na to, ja sa nebudem vyjadrovať k poisteniu vojakov, keď ste tam dali slová, čo sa týka tých reforiem, že my nemáme tú odvahu. No my tú odvahu máme, pretože my ideme do tých reforiem. A nezabudnite na to, aké sekery ste urobili v roku 2005 zavedením 2. piliera (88 miliárd slovenských korún), ktoré ste síce nahradili, ale bolo to iba do roku 2009. Čiže k tým veciam, ktoré ste spôsobovali, ja sa nechcem vracať, ale musíme niekedy nastaviť spätné zrkadlo, aby ste sa doň pozreli. Dnes ten minister toto všetko musí opravovať a naprávať. A ja si myslím, vy ste boli rok a pol pri vláde, že vy ste neurobili žiadnu reformu. Tak nehovorte o potenciáli alebo nehovorte, na čo ste vy nemali, ale postavte sa k tomu tak, na čo máme my. A možno keby ste mali reálne návrhy, tak by prešli aj tie vaše. Možno by sme ich podporili, pretože my reálne chceme dať všetky veci aj v Sociálnej poisťovni, ale aj v poistení vojakov do poriadku tak, aby mohli brať dôchodky.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán Pavol Zajac.

  • Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli zásadu, ktorú presadzuje KDH, „jeden mandát stačí“, čo by sa dalo preložiť v zásade „aj jeden príjem od štátu stačí“. To znamená, človek ktorý dosiahne dôchodkový vek alebo má výsluhový dôchodok, by sa musel rozhodnúť, či zostane pracovať v štátnej a verejnej správe a nebude poberať dôchodok alebo či bude poberať dôchodok alebo výsluhový dôchodok a nebude pracovať v štátnej a verejnej správe, pretože ho tam platí štát. Jeden príjem od štátu stačí. Svojho času pred niekoľkými mesiacmi, to ešte nebol na ministerstve pán Kaliňák, ale pán Lipšic, som si nechal podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám vytiahnuť informáciu, koľko výsluhových a starobných dôchodcov robí na ministerstve vnútra len v samotnej budove. Dámy a páni, bolo z toho 280 výsluhových dôchodcov. Z toho ôsmi boli takí, ktorí poberali aj starobný dôchodok, aj výsluhový dôchodok a ešte brali plat od ministerstva vnútra. Takýchto ľudí v štátnej a verejnej službe máme 20 000 až 30 000, ktorým štát platí aj dôchodok alebo výsluhový dôchodok a ešte plat na tej-ktorej pozícii. Jeden príjem od štátu stačí. Máme desaťtisíce mladých vzdelaných vysokoškolských ľudí, ktorí sa nemôžu a nemajú šancu zamestnať v štátnej správe. A v štátnej správe zamestnávame dôchodcov. Títo ľudia ak by si vybrali, že budú naďalej pracovať pre štát, nepoberali by dôchodok. Ale to nie je možné, aby sme mladým ľuďom na úradoch práce a v štátnej správe vyplácali aj dôchodok, aj príjem od štátu. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou je Jaroslav Baška.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Brocka, časť z vášho vystúpenia ste venovali agende Kresťanskodemokratického hnutia. To je „jeden mandát a dosť“. Ja mám na to opačný názor. Ak sú ľudia zvolení do viacerých funkcií verejných, nech sú tam zvolení. Tie funkcie im zabezpečili hlasy občanov. A ak tento človek zvolený do tej alebo do tej verejnej funkcie nevykonáva túto funkciu dobre, tak tí ľudia mu to naozaj v tých ďalších voľbách spočítajú. Takže myslím si, že „jeden mandát a dosť“ nie je dobrá vec a naozaj tým voleným zástupcom dávajú hlasy občania. Ak nie sú spokojní, tak im to vrátia v ďalších voľbách.

    Viete, ja si myslím, že všetko sa nedá zaškatuľkovať do jedného univerzálneho dôchodkového systému. A bolo to tu spomínané už viackrát aj pánom poslancom Galkom, aká je náročná práca či už policajtov, vojakov alebo iných ozbrojených zložiek. A práve tento korporátny dôchodkový systém, ktorý majú ozbrojené zložky, si myslím, je namieste. A tento systém len treba určitým spôsobom doladiť.

    Hovorili ste, že systém aj po týchto zmenách, ktoré sa schvália v parlamente, bude neudržateľný. On bude neudržateľný vtedy, ak nebudú znova priberaní do týchto ozbrojených zložiek či už za hasičov, za policajtov, za vojakov noví záujemcovia, ak nám zostanú prázdne tabuľky a nebude mať kto napĺňať tieto osobitné účty, tak ako to bolo možno teraz za posledné dva roky, keď odišlo naozaj veľmi veľa vojakov alebo policajtov. Bude udržateľný vtedy ten systém, keď naozaj u tých, čo odídu, sa aj naplnia. Potrebujeme, hovoríme viackrát o...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Táto debata ukazuje, aké je veľmi škodlivé, keď sa nevyhnutné veci odkladajú. Zmeny v dôchodkoch silových zložiek bolo potrebné a zrelé už dávno vykonať. Tu majú veľký dlh všetci ministri silových rezortov niekoľko vlád dozadu. Vtedy, keď sme robili reformu dôchodkového systému ako takého, vtedy bolo dobré neodkladať aj reformu dôchodkov silových zložiek, pretože problém je ten, že nie je udržateľný, lebo to je jeho hlavný problém. To, či rovnaký ako univerzálny systém má byť alebo nemá byť, to je diskusia. Ale myslím si, že bolo by dobré, keby bol čo najbližší k tomuto systému. A hlavne nesmie tvoriť deficit, musí si vedieť na seba zarobiť a zároveň musí vytvárať predpoklady na to, aby bol spravodlivý.

    Tie nezmysly pliesť to s 2. pilierom, túto debatu s tým odvolávaním sa na nejaké deficity, ktoré nie sú a ktoré sú vymyslené, pretože 2. pilier len zachraňuje existenciu dôchodkového systému ako takého, to beriem ako folklór.

    Ale treba sa venovať tomu a treba jednoducho si všeobecne uznať, že s týmto systémom, dôchodkovým systémom silových zložiek, treba niečo urobiť a že si tu nevystačíme s tým, že ten zemiak posunieme ďalej, lebo tak guľa sa len nabaľuje a problémy sa budú len a len zväčšovať. Toto riešenie je také, aby sme niekoho nenahnevali a aby sme niečo urobili. Škoda, že sa s tým a s podstatne zásadnejším riešením a aj s podstatne premyslenejším riešením neprišlo už dávnejšie.

  • S reakciou na faktické poznámky pán Július Brocka.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem aj za to, že páni poslanci Kaník a Zajac ma doplnili v mojom vystúpení.

    Pani poslankyňa Vaľová, ja som o tých štyroch mandátoch hovoril u pána Chomu. Ale spomenul som, že aj vás som v minulosti spomínal, že tiež máte viac mandátov. Pozrite, naozaj táto schôdza bude trvať tri týždne. To znamená, budete u vás v meste chýbať minimálne teda tým kolegom, ktorí tam musia pracovať. A možno máte miesto toho niekoho iného plateného, aby za vás tam pracoval. Ale ja viem, že vám je táto téma nepríjemná, ale považoval som to za dôležité povedať. A som sa pýtal ministra, či náhodou neberie pán Choma aj výsluhový dôchodok, či náhodou nie je bývalý policajt alebo vojak.

    To, čo ma zaujalo, tak to bola tá informácia pána poslanca Zajaca, že na ministerstve vnútra je 280 ľudí ako výsluhových dôchodcov. Pán minister, je to pravda? Odpovedzte mi na otázku. Bol by som rád, keby ste na to zareagovali. Alebo opýtam sa vás to v interpeláciách, či na ministerstve vnútra robí 280 ľudí, ktorí berú výsluhový dôchodok, štedrý výsluhový dôchodok, a popritom vysoký plat. No to by naozaj zaujímalo nielen mňa, ale určite aj verejnosť.

    Pán poslanec Galko, pán poslanec Zajac už vysvetlil, ako som to myslel, ako to KDH myslí, keby bol jeden príjem z verejných zdrojov zo štátu. A ak by na to bola potrebná zmena ústavy, tak viem si predstaviť, že KDH vám pridá tie hlasy, ktoré by chýbali na zmenu ústavy. Ale hlasy na zmenu ústavy pre ochranu dôchodkového systému alebo 2. piliera, ako o tom hovorí SMER, prosím vás, to je jedno obyčajné divadlo. Vy ste zdecimovali 2. pilier a vy tu idete rozprávať, že ste záchrancovia ústavným zákonom dôchodkového systému.

    A k pani Tomanovej. Áno, pani Tomanová, ja sa nedištancujem od dôchodkovej reformy. Len my keď sme ju zavádzali, bola 18-percentná nezamestnanosť, a keď sme prišli na to, že sa zneužívajú predčasné dôchodky, sme to zmenili. A to chcem aj od vás.

  • Posledný prihlásený v písomnej časti do rozpravy je pán poslanec Martin Fedor.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, počas mnohých mesiacov som dostával dva druhy podnetov na tému novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ten prvý druh podnetov boli viacnásobné hromadné e-maily väčšinou o tých, ktorí zastupujú záujmy súčasných poberateľov dôchodkov, teda väčšinou od bývalých príslušníkov ozbrojených síl či policajtov, išlo o silný lobing za zachovanie súčasného stavu, za zachovanie status quo, druhý typ podnetov potom boli individuálne podnety a upozornenia od aktívnych príslušníkov ozbrojených zborov. A tí sa pýtali: „V poriadku, systém potrebuje zmeny, ale prečo všetky majú ísť na úkor nás slúžiacich?“

    Tento návrh zákona prerokovávame v prvom čítaní. A v ňom diskutujeme, či takýto zákon byť má alebo nemá. Ja som rád, že aspoň nejaký návrh z vlády na túto tému prichádza. Problém s osobitnými účtami a osobitnými sociálnymi benefitmi naozaj potrebujeme riešiť. Počúvame, že sa zhodujeme na tom, že tento systém je finančne do budúcna neudržateľný a z toho dôvodu už dnes implicitne nespravodlivý. Prečo? Lebo je jasné, že čím dlhšie sa tento systém nezmení, tým viac v ňom budú narastať deficity a tým väčší problém budeme mať s vyplácaním akýchkoľvek výsluhových dôchodkov v budúcnosti pre dnešných aj budúcich príslušníkov bezpečnostných zložiek.

    Nebudem používať rétoriku, ktorá sa často používa, že vládny SMER sľuboval ľuďom istoty, že pred voľbami SMER vysielal signály, ako na sociálne výhody príslušníkov ozbrojených síl a iných určite nesiahne. A to robil dlhodobo a roky.

    Samozrejme, nedá sa robiť v tomto systéme reforma tak, aby sa nikoho nedotkla. Toto sa tvrdiť ani nedá. Bez toho sa nedajú znižovať vysoké deficity celého tohto systému, budem sa ale pýtať, či všetky navrhované zmeny z pohľadu hospodárenia osobitných účtov budú aj znamenať reálne úspory z pohľadu verejných financií, koľko tak reálne štát ušetrí a koľko výdavkov sa tým len administratívne presunie.

    Pokiaľ ide o riešenie deficitov na osobitných účtov, tak skutočné úspory sú oveľa menšie ako miera nespravodlivosti, ktorá sa týmto návrhom zväčšuje. Prečo? Lebo náklady na znižovanie deficitov osobitných účtov sa plnou mierou presúvajú zo súčasnosti do budúcnosti, a to na úkor dnešných slúžiacich vojakov a policajtov a, samozrejme, aj iných príslušníkov bezpečnostných zborov záchranárskych a, samozrejme, tiež na všetkých tých, ktorí sa zajtra alebo pozajtra rozhodnú vstúpiť do týchto bezpečnostných zložiek. Ale toto nepovažujem ani za spravodlivé a ani za prezieravé.

    Vláda podľa môjho názoru nepripravila takú reformu, ktorá náklady rozloží spravodlivejšie, teda medzi súčasných poberateľov sociálnych benefitov a tých, ktorí dnes pracujú alebo budú pracovať zajtra v službách Slovenskej republiky. A na tom sa zhodneme, že v mnohých prípadoch robia nebezpečnú, psychicky aj fyzicky náročnú prácu. Pravdaže ťažko môžu očakávať, že im dnes nastavený systém poskytne také benefity, ako ich poskytol ich predchodcom. Ani sa nemôžu brániť tak ako občania v civilných povolaniach vzhľadom na svoje špecifické postavenie. Toto ale nespravodlivosť voči nim neznižuje. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, budem súhlasiť s tým, že od leta tu prebieha silný lobing výsluhových dôchodcov aj aktívnych slúžiacich príslušníkov bezpečnostných služieb. Súhlasím aj s tým, že bolo alebo je nutné urobiť reformu tohto systému. Asi súhlasím aj s tou myšlienkou, že niečo iné sa sľubovalo a niečo iné sa robí. Ale ja by som sa takto nepriamo chcel pána ministra opýtať na jednu vec, či to vie tu vyhlásiť, že tým je zažehnaná myšlienka zdaňovania a rôznych odvodov z výsluhových dôchodkov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú sa pán poslanec nehlási.

    Takže žiadam poslancov, ktorí majú záujem, aby sa prihlásili do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán poslanec Hlina a pán poslanec Baška.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán minister, chcete teda vystúpiť teraz?

  • Odpoveď navrhovateľa.

  • Až v závere chcete vystúpiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, k tejto téme krátko chcem niečo povedať. A myslím si, že môj vnútorný pocit je, že aj je to dôležité povedať. Vieme, čo všetci vieme, nič nie je lepšie ako dobrý policajt, nič nie je horšie ako zlý policajt. Ja som to tak do histórie neskúmal. To, že tento parlament prijatým zákonom urobil z policajtov baletky, to nech si spytujú tí, ktorí to urobili. Systém práce je vždy taký, že ľahšie je dať a ťažšie je brať, hej. Čiže sa s tým vysporiadajte. Ja som tu už viackrát avizoval, ja to tu nikde nevidím, dokonca ťukajú na čelo, že o čom rozprávam, systém nejakej komparácie je veľmi dobrý. Čiže ja neviem kľudne by to stálo možno za to, pán minister, vedieť, či sú baletky aj v iných krajinách, teda trebárs ako v iných krajinách, v akom veku, po akej dobe sa odtiaľ odchádza. A pre nás by to mohlo byť takým vodidlom na to, hej, aby sme stratili tú ambíciu, ktorú často v sebe máme, že sme tu najmúdrejší a my to všetkým ukážeme. Žiaľ, nedarí sa nám to. Čiže aj do budúcna bolo by naozaj vhodné, aby sme skúsili, ako to trebárs robia inde po akej dobe a prípadne aj to, čo tu zaznelo, lebo naozaj je rozdiel či nejaký bojovník a neviem výsadkár alebo niekto, kto je fakt v zóne, ide odtiaľ po nejakej dobe. A, nič v zlom, tá pani za okienkom, ja proti nej nič nemám, často je dosť nepríjemná. Ale ona riskuje takisto ako pani v Tescu, hej. Čiže tam nevidím v zásade dôvod, prečo by to malo byť tak. A ušetrené by zase mohlo byť použité pre tých, ktorí sú tu podľa mňa naozaj často vo veľkom riziku. Ale to je vec, s ktorou sa treba popasovať.

    Ja poviem taký jeden príbeh, s ktorým som sa ja stretol v mojej doterajšej činnosti, nechcem povedať, v kariére, to nejaká kariéra nebola. Ja, ináč, som tak akože podozrievavý, keď niekto príde a povie, že koľkých policajtov pozná, pokiaľ sám nie je policajt. Mne sú títo ľudia dosť podozriví, lebo v zásade nemáte prečo poznať policajtov, hej, tak plus-mínus. A zas keď ich niekto pozná strašne veľa, nie som celkom s tým konformný. Čiže ja ich poznám minimum. Ale, žiaľ, z tých, ktorých poznám, je veľa zlých príkladov toho, ako to dopadlo, hej. A ako to dopadlo, to poviem na jednom príklade, na ktorom chcem modelovať ten môj návrh, pán minister, pre vás, ktorý potom dávam na vaše zváženie, keby ste teda mali ambíciu byť spravodlivý, čo je kľúčový moment v práci aj ministra, aj poslanca. Tak na tomto príklade to skúsim nejako namodelovať. Tak proste stalo sa to, čo sa stalo, že človek, ktorý bol v Policajnom zbore, si zrazu rozmyslel, že kariéra v zločineckej skupine je preňho ďaleko atraktívnejšia, a zablúdil do jednej prevádzky, s ktorou zhodou okolností som niečo mal. Ale proste tento človek požíval napriek tomu, že odišiel odtiaľ, až pre mňa prekvapujúcu podporu tohto Policajného zboru, bol som z toho zhrozený, podporu v type, ako zmariť rekogníciu, podporu typu, že teda aby sa rekognícia odkladala. Tak maródky vypísal policajný lekár. Ja v tom čase som normálne pozeral, či dobre vidím, či dobre počujem. Ale, ináč, aj oproti mne čo ľudia stáli, sa ma pýtali, či dobre rozmýšľam, lebo sa ma pýtali viacerí: „A vy neviete, koho sú?“ Boli úplne zhrození, či si to neuvedomujem, čo robím, a to je zaujímavé, od policajtov cez prokurátora až sudcu. A na súde som povedal tomu sudcovi po troch rokoch, tri roky trvalo to trápenie: „Pán sudca, ja som prežil veľa času za Kaukazom a v takých možno nie celkom štandardných krajinách, ale, verte alebo neverte, ja som sa narodil a chcem aj umrieť v strednej Európe a civilizačne je stredná Európa omnoho ďalej ako Kaukaz, ale je aj ďalej ako Byzancia. Čiže naozaj si myslím, že niektoré veci sú nemysliteľné, i keď si niekto myslí, že si to môže dovoliť. Chvalabohu, ten sudca to pochopil. Čiže po tých troch rokoch sa doznalo spravodlivosti a tomu človeku bolo jasne povedané, že niektoré veci sa nekonajú. Ale, viete, nič viac sa neudialo. Až nakoniec pri mimoriadne atraktívnom zásahu vrtuľníkmi tí ľudia teraz aktuálne sedia, hej. Ale okrem iného poviem, že ono je iné mať za sebou Policajný zbor a vrtuľníky a týchto ľudí pozbierať a iné je stáť sám. A koľko je takých príbehov, kde ľudia zápasia s tým a nemajú oproti sebe len zbojníka, ale majú oproti sebe aj kooperujúci Policajný zbor. To je zvrátené. A zvrátené je aj to, čo tu funguje niekde, niekedy, taký pakt o neútočení medzi možno policajtmi, politikmi a aj zbojníkmi. Je to zvrátené, tam by to malo byť absolútne nekompromisné.

    A vrátim sa k tej veci. Čiže tento človek, ktorý takto ponúkol svoje služby v inej oblasti, ale bol vyškolený aj za moje peniaze, aj za vaše peniaze, to znamená, bol vyškolený štátom, mal za štátne streľby, ja neviem ubytovanie. A všetky tieto náklady s tým spojené asi nie sú malé, hej. To znamená, ja by som na to chcel upozorniť, ja by som si vyprosil, alebo mali by sme aj my tu spoločne zabojovať proti tomu, aby štát vychovával, nehovorím, stane sa to, zbojníkov alebo ľudí, ktorí ponúknu následne svoje služby vagabundom. A keď sa to stane, tak sa im nič nestane. Ale to rieši pravdepodobne iný predpis.

    A teraz sa blížim k tej pointe. Pointa by mala byť tá, ocenil by som, keby ste otvorili ten predpis, ktorý toto rieši, že v prípade, že by sa stalo, že bývalý príslušník alebo aj existujúci príslušník Policajného zboru keby bol minimálne v rozsahu násilnej trestnej činnosti odsúdený, tak nielenže, no škoda, chytili by ho, hej, ale mal by teda vrátiť školné alebo možno o tom debatovať, akú pokutu by mal vrátiť. Ono nad tým človekom bude trošku visieť a bude preňho taký ten Damoklov meč. A bude si vedieť povedať, že risk je o niečo väčší.

    A teraz sa vrátim k vášmu predpisu, ktorý vy tu máte, lebo aj iná absurdná situácia nastáva, že tento mladý dôchodca často pri rozmýšľaní, do akej kariéry sa pustí po ukončení kariéry v Policajnom zbore, zvolí si možno kariéru a ponúkne svoje služby zbojníkom, hej, vagabundom. A znova možno sa stane chyba, niečo sa žvejkne, chytia ho a znova sa nič nestane. Ja som si tú informáciu overoval aj u vašich, ktorí s tým majú skúsenosti. A ja si myslím, že to je to nespravodlivé. Pokiaľ by ste mali v sebe to pnutie o spravodlivosti, tak je to nespravodlivé, lebo ak je už niekto na dôchodku po nejakej relatívne krátkej dobe, pokiaľ ten dôchodok je o niečo vyšší ako štandard, pokiaľ on vyškolený a zaplatený štátom spácha niečo a nič sa mu nestane, myslím, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, že to je nespravodlivé.

    A teraz to stojí na tom, či ste pripravený vy alebo niekto z vašich v druhom čítaní dať pozmeňujúci návrh, že v prípade, že by takýto dôchodca ponúkol svoje služby v takejto oblasti, ktorá ničí zdravú občiansku spoločnosť, tak okrem toho, že by ho chytili a naďalej by sa škeril, čo sekundárne by znamenalo, že tých statočných policajtov by to enormne demotivovalo, že tento zbojník sa im škerí naďalej a ten dôchodok poberá, tak by mohol o ten dôchodok prísť. V akom rozsahu a akým spôsobom? Nikto asi nemôže niekoho obrať alebo zobrať niekomu niečo. Ale ja som čítal ústavu. Ale otázka stojí, ako to naformulovať. A teraz nemôžeme ísť dozadu, tomu rozumiem aj ja a som chlapec z Oravy. Ale takisto viem aj to, že nie je možné niekomu vyplácať rádovo viac dôchodok nadštandardný s inými požitkami, ktoré nie sú štandardné oproti tomu, keď spraví nejakú čarabaru. To znamená, že nemá s tým nič spojené. Čiže ja nehovorím, že sa má stať z neho človek s nulovým príjmom. Ale určite aj ústava dovolí to riešiť tak, že v prípade, že bude usvedčený z trestnej činnosti, hovorme minimálne v rozsahu násilnej trestnej činnosti, lebo tá je podľa mňa enormne ničiaca občiansku spoločnosť, čoho sa ľudia najviac boja, hej, keď sa vám postaví stokilový vytrénovaný chlap a bude vám hovoriť, že príde ešte raz a príde zajtra, viete, tak minimálne v tomto rozsahu pôjdeme rozprávať o tom, ja nikomu ho nezávidím, však kopa z nich si to zaslúži, v prípade, že urobí chybu a šliapne vedľa a chytia ho, čo v tejto krajine nie vždy sa darí, ale možno štatisticky sa niekde to podarí, tak o tú časť toho požitku príde. Ja myslím, pán minister, pokiaľ máte v sebe, tretí raz a posledný raz to opakujem, pnutie, že by to malo byť spravodlivé, je to riešiteľné pozmeňujúcim návrhom. Keby chýbala odvaha, ako chýbala pri nejakom inom návrhu, ja sa pod ten pozmeňujúci návrh podpíšem. A verím, aj statoční policajti to ocenia, že aj to pre nich bude motivujúcejšie, ako keď budú vedieť, že nič sa neudeje. A oni si vtedy viac uvedomia, že štát ocení tú ich službu takým spôsobom, ako ju oceňuje, teda, musíme priznať a povedať, mierne nadštandardnejšie oproti oceňovaniu iných skupín obyvateľstva. Čiže o tento nadštandard by v prípade pochybenia mali v určitej časti a miere prísť. Ja verím, pán minister, že v tomto by sme sa mohli zhodnúť.

    A nakoniec, lebo tu je taká tendencia vybrať niečo, ja na záver poviem, že si vážim prácu policajtov, je medzi nimi naozaj veľa statočných ľudí. A práve tým treba pomôcť aj takýmto spôsobom, že budú vedieť, že keď sa medzi nimi tá čierna ovca nájde, tak sa im o niečo neskôr nebude škeriť, že nič sa nestalo, že budú vedieť, že to pochybenie bude mať ďalekosiahle dôsledky, a im to pomôže, i keď sa to na prvú chvíľu tak nezdá. To, že je tam tá štatistická chyba, že nie všetci sa vydaria, ktorých vytrénujeme za štátne a ktorí strieľajú za štátne, to je tiež logické. A stáva sa to aj v lepších rodinách, aj v lepších krajinách. Žiaľ, zdá sa, že v našich krajinách štatisticky to nám trošku ubehlo. Budeme, verím, robiť všetko pre to, aby sa to nestávalo. Ale keď tam tá vsuvku bude a v tom Pezinku na tej akadémii im to povedia, že hrozí takéto niečo, tak je to vcelku zapamätateľné a vcelku prijateľné, čo je dôležité a najkľúčovejšie a, tým skončím, spravodlivé. Pán minister, som zvedavý na váš krok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja len chcem krátko reagovať tu na predrečníka pána Hlinu. Ja takisto som ochotný sa podpísať pod takýto pozmeňujúci návrh. Totižto aj mňa tu napadlo jedno z vecí. Aj keď si vážim prácu vojakov, rovnako aj policajtov a je medzi nimi veľmi veľa čestných a charakterných ľudí, ale veľakrát sa stáva, a to vidíme aj zo správ a médií, že veľmi často medzi násilnými trestnými činnosťami práve figurujú osoby, ktoré boli v ozbrojených zložkách alebo v polícii. Ak by mali takúto hrozbu, že teda, ak spáchajú takýto násilný trestný čin, za ktorý sú odsúdení, tiež by som bol za to, aby bol krátený ten dôchodok. Ja by som ho odňal. Treba nájsť taký spôsob, ako to nájsť, aby to bolo aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, hovorím o predčasnom a výsluhovom dôchodku, ako to kolega tu spomenul, ak tým policajtom, keď ich budeme vzdelávať v rámci systému a na tej Policajnej akadémii, sa povie: „Ak ty teda sa takto necháš zvrhnúť, a teda budeš v službách teda zbojníkov, tak jednoducho vrátiš ešte aj to školné, aby sme tu nevychovávali do budúcna gaunerov.“ Cez to všetko chcem zároveň aj poďakovať mnohým tým, ktorí sa statočne stavajú k tomu svojmu povolaniu, k tejto práci, a povedať, že nie je to jednoduché, je to ťažká práca. Ale zas na druhej strane má to byť elita, ktorá má byť zároveň aj istým spôsobom naším vzorom. Teda keď si tou elitou, tak buď ňou do dôsledku vo všetkom. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Neregistrujem reakciu na faktickú poznámku.

    Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Baška.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ktorý príde o chvíľku, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem naozaj rozprávať dlho, pretože sa jedná o prvé čítanie. Vrátim sa len k meritu veci. A potom možno v priebehu druhého čítania, respektíve na výbore, kde je naozaj vhodná pôda, ak budú nejaké dobré návrhy na pozmeňujúce návrhy, tak môžeme o nich debatovať.

    V celej tejto rozprave sa v prvom rade hovorilo o tom, že novelou tohto zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa v prvom rade idú stabilizovať vysoko deficitné osobitné účty.

    V prvom rade chcem povedať, že novelou tohto zákona sa sledujú aj iné veci, nielen stabilizácia týchto osobitných účtov. Ale je to aj určitá motivácia tých, ktorí pôsobia v ozbrojených zložkách, či už sú to policajti, vojaci, hasiči a ďalší, ktorí pod tento zákon spadajú. Všetci dobre vieme, koľko nás stojí vychovať policajta, hasiča, vojaka. Sú to naozaj nemalé finančné prostriedky. A práve aj jedným z tých opatrení je to, aby mali motiváciu takíto ľudia, ktorí vstúpia raz do ozbrojených zložiek, ostať v týchto zložkách čo najdlhšie, aby naozaj za tie finančné prostriedky, ktoré štát do nich vloží, aj nejakým spôsobom pre ten štát odpracovali dlhšiu dobu, ako je v súčasnosti pätnásť rokov. Po týchto pätnástich rokoch majú nárok na výsluhový dôchodok. Čiže je to nielen stabilizácia týchto osobitných účtov, ale je to aj naozaj v prvom rade motivácia tých, ktorí majú záujem tam vstúpiť a hlavne teda zotrvať v týchto ozbrojených zložkách, či už sú to policajti, hasiči alebo vojaci.

    Ja som veľmi rád, a bolo tu spomenuté v rozprave na moje margo, že som hovoril, že tento systém sociálneho zabezpečenia potrebuje kľud. Ja si za tým stojím, že ten kľud naozaj potrebuje. A som veľmi rád, že tá zmena, ktorú pripravuje v súčasnosti minister vnútra, bola prerokovaná aj s odborármi, aj s ďalšími profesijnými zväzmi. A potvrdzuje to aj to, že to bolo v kľude vyrokované.

    Len vraciam sa k tomu, čo povedal minister vnútra, že od marca 2012 odišlo najmenej policajtov v porovnaní s jeseňou 2010, respektíve s rokom 2011, keď odišlo na jeseň 2010 viac ako sedemsto vojakov a za tie dva roky takmer tritisíc policajtov do výsluhového dôchodku. To boli naozaj také výkyvy, kde podľa mňa celé to bolo spôsobené tým, že sa o tom komunikovalo naozaj veľmi nešťastne a potom aj tí vojaci, policajti a hasiči a ostatní boli naozaj znepokojení, a preto radšej odišli do výsluhových dôchodkov.

    Ja som rád, že tu je takýto návrh zákona, ktorý zabezpečí naozaj to, aby tieto osobitné účty ozbrojených zložiek boli zastabilizované minimálne teda na tých štyridsaťpäť rokov.

    Hovorilo sa tu o nejakom univerzálnom dôchodkovom systéme. Ja som to spomínal, podľa mňa nie je dobré a nie je ani možné všetko zaškatuľkovať pod jeden univerzálny systém, pretože naozaj títo ľudia, ktorí pracujú v týchto ozbrojených zložkách, si zaslúžia naozaj iný prístup ako možno iné civilné zamestnania. Preto sú tu zvlášť osobitné účty. A tieto korporátne systémy, dôchodkové systémy sú tu naozaj potrebné.

    Hovorilo sa tu, že ten systém bude aj tak neudržateľný. Ja si myslím, že ten systém bude udržateľný, len treba splniť jednu podmienku. A tá podmienka je to, že keď nám odíde určité množstvo vojakov, policajtov, hasičov, tak títo musia byť aj nahradení.

    Podľa informácií, ktoré mám aj od ministra vnútra, tento rok by malo prísť do Policajného zboru takmer šesťsto nových, možno viac ako šesťsto nových príslušníkov Policajného zboru, čo bude mať tiež veľmi pozitívny vplyv na osobitný účet na ministerstve vnútra.

    Vrátim sa ešte jednou vetou k deficitu osobitného účtu vojakov, čiže na ministerstve obrany. V roku 2002, keď bola prijatá táto tristodvadsaťosmička (zákon č. 328/2002 Z. z.) o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ja si myslím, tak sa pristúpilo až moc štedro k tým, ktorí vlastne odchádzali a mali možnosť odísť po prijatí tohto zákona. Ale bolo to spôsobené tým, že sme vstupovali do Severoatlantickej aliancie. Tie tabuľkové počty boli naozaj veľmi vysoké. A musela sa potom urobiť reforma. Čiže takýmto spôsobom sa to zabezpečilo. Ja tu ani nechválim, ani nehaním, ale možnože ten systém vtedy, ako bol nastavený, nemusel byť taký štedrý.

    Ešte raz, na záver. Teším sa potom na ďalšiu diskusiu. Ak budú nejaké dobré pozitívne zmeny a návrhy k tomuto zákonu predložené, tak si myslím, že máme dobré miesto na výbore pre obranu a bezpečnosť tieto návrhy prediskutovať. A budú to len, dúfam, také návrhy, ktoré pomôžu jednak zamotivovať záujemcov o službu v ozbrojených zložkách, a, samozrejme, zastabilizovať tieto systémy osobitného zabezpečenia. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, musím povedať, že som veľmi prekvapený. Zaznamenal som v rozprave aj nejaké náznaky vecných pripomienok. No, bohužiaľ, je to pre mňa veľkým prekvapením, veľká časť rozpravy sa viedla v hrubom demagogickom tóne. No ja som o to pôvodne nemal záujem, pretože to nepovažujem za podstatné. Ale keď tak veľmi po tom volajú niektorí poslanci opozície, ja im rád ich zážitok z ich vlastného hospodárenia sprostredkujem.

    Dôvod, a na svojom stanovisku vôbec nič nemením, prečo predkladáme tento zákon, sú práve istoty, pretože málokto dokáže za dva roky tak zničiť osobitný účet sociálneho zabezpečenia, ako sa to podarilo práve vám. A pán minister Galko bývalý je toho živým príkladom. Vy ste zvládli za dva roky minúť pätnásť miliónov eur z toho osobitného účtu bez toho, aby ste tam čo i len euro naliali. A tento deficit, ktorý už predtým bol veľký, ste rozšírili o ďalších štyristopäťdesiat miliónov korún. To sa predsa nedá vysvetliť. Vy ste si ani v rozpočte pri súboji s ministerstvom financií nedali ani trochu roboty, aby ste sa posnažili o to, aby ste tento deficit vyvrátili. Ja keď som odchádzal z ministerstva vnútra, na osobitnom účte tam bolo plus 1,2 miliardy korún. Čiže osobitný účet sociálneho zabezpečenia Policajného zboru bol plus štyridsať miliónov. Keď som prišiel naspäť, bol mínus takmer pätnásť miliónov eur. Čiže kde sa stratilo päťdesiatpäť miliónov za necelé dva roky? To je nejaké zodpovedné vládnutie, nejaké zodpovedné hospodárenie? Čiže ja som mohol urobiť veľmi jednoduchý technický trik, a to presunúť účtovne peniaze z jednej tabuľky do druhej a tri roky nechať nedotknutý tento systém. Táto vláda by ho bez problémov prežila. Bez problémov by sme udržali tie deficity na nejakej úrovni. Platilo by sa. Bolo by to vybavené. Ale keby nová vláda v roku 2016 mala stáť pred otázkou už v tom čase zhruba odhadovaného päťstomiliónového deficitu už v eurách, už to teraz nehovorím v korunách, to znamená pätnásť miliárd starých korún, tak už riešenie by bolo iba jedno, iba to, ktoré museli robiť v iných krajinách, kde ten systém naozaj vôbec nezvládli. To znamená, jednak, pán poslanec Galko, idete presne proti stanovisku svojich ľudí, pretože nie vy ste toho dôkazom, lebo vaši ostatní diskutujúci boli dôkazom toho, čo ste chceli v skutočnosti urobiť s týmto systémom, že ste ho chceli zničiť alebo zrušiť. Veď všetky stanoviská boli jasné k tomuto.

    Jedinú obranu som nepočul a mali ste dva roky na to, keď chcete k tomu vystupovať, aby ste niečo spravili. Ja som tu jediný návrh zákona z vašej dielne za dva roky nevidel. Ja si nemyslím, že dva roky je to málo. Za dva roky dokázali veľa aj vojaci na základnej vojenskej službe, nič ste v tejto veci neurobili. Návrhy, koncepcie, komisie, to všetko každý môže robiť, ale návrh som nevidel. Tento návrh po troch mesiacoch, odkedy sme nastúpili do vlády, je v pripomienkovom konaní, širokom, možno rekordnom, spolu so zákonom o verejnom obstarávaní. Všetky skupiny boli vypočuté. A dnes všetci majú svoj kompromis. To znamená, kritiku, kde, samozrejme, ste hlavne útočili na ministerstvo obrany, považujem za proste naozaj populistickú, demagogickú, pretože vám všetci vaši kolegovia z koalície potvrdili, že oni to vidia úplne inak. Oni to vidia ako návrh zrušiť súbeh, zrušiť dôchodky, zrušiť tu všetko. Ja teda nerozumiem tej kritike.

    A protirečíte si dokonca s pánom Brockom ako odborníkom na sociálne zabezpečenie, lebo vy tvrdíte, že sa to zmenšuje. A on tvrdí, že sa to zväčšuje. On teraz pred chvíľou povedal, že sa zvyšujú vlastne tie platy. Tak ako môžete povedať vy, že niekto je ukrátený, keď pán Brocka tvrdí, že sa zvyšujú. Tak sa skúste dohodnúť medzi sebou, aby ste teda mali aspoň jednotné stanovisko, po ktorom tak strašne voláte.

    Toto je ten problém, že ja nemám problém s kritikou ani so všetkými vecami. Ja rád budem s vami v druhom čítaní konfrontovaný so všetkými svojimi stanoviskami, aj s tým, kto je koľko v službe a kedy slúžia dvaja policajti s rozdielnym počtom rokov, ktoré majú do dôchodku, bez problémov.

    Toto slovo všetko platí po tom, že som odchádzal z ministerstva, keď tam bolo 1,2 miliardy korún na účte. Kde ste ich minuli za dva roky, tomu ja naozaj nerozumiem. A ja viem, kde je hlavný vinník. A teraz budem nie demagóg, keď poviem, že ste ním iba vy a iba predchádzajúci minister vnútra. A vidím hlavný problém na ministerstve financií, ktoré nepochopilo situáciu, ktorú je potrebné na silových zložkách riešiť. A to vlastne urobilo škrty, ktoré sa nikdy nenaplnili. Nepoužívam tú istú demagógiu, lebo myslím, že hlavná vina bola tam, pretože práve neodhadnutím tejto situácie a plošným škrtom, že vy ste mali neuveriteľné množstvo voľných tabuliek na ministerstve obrany, ktoré ste nemohli obsadiť, lebo ste jednoducho na ne nemali mzdy, to znamená, že títo ľudia neprispievali do systému a napríklad na ministerstve vnútra, to opravím pána poslanca Bašku, nebolo to tritisíc, a tritisícsedemsto ľudí odišlo za dva roky. To znamená, takmer 20 % celkového Policajného zboru opustilo svoje rady. A prakticky nikto tam nebol prijatý. A keď som prišiel na ministerstvo, bolo tam dvetisíc ďalších voľných tabuliek, ktoré do toho systému proste neprispievali, lebo na ne nemali platy, čiže absolútny kolaps systému, ktorý sa pripravil škrtmi, ktorým nerozumiem, ktoré dnes je potrebné riešiť. A ja ich riešim spôsobom, ktorý je prijateľný pre všetkých, lebo s tým súhlasím. Nakoniec sa našlo aj to, a neviem, kto to tu spomínal, ohľadne 19-percentného zdaňovania dôchodkov. To bolo podstatné, že to nebola hra, to nebolo divadlo. Vy si to pamätáte zrejme zo svojej vlády, že ste nejaké divadlá hrali v tom čase.

    Ministerstvo financií malo rovnaký záujem ako váš predchodca. Na rozdiel od vás sme sa mu ale nepodvolili, ale zabojovali sme. A nakoniec sme dokázali predstaviť systém, ktorý aj bez toho, aby sa zdaňovali dôchodky, je schopný byť nadlho udržateľný na štyridsaťpäť rokov, pretože bol daný aj pod stress testy. Aj boli vlastne vytvorené diagramy, ktoré presne kalkulovali s tým, s nejakou mortalitou, s tým, ako sa budú zvyšovať, znižovať platy, aké budú príjmy, koľko tabuliek ostane voľných, kde je fluktuačné pásmo, koľko nám pravidelne ročne odchádza dôchodcov do dôchodku a podobne. To znamená, tentokrát naozaj nejde o návrh, ktorý je populistický.

    My sme jeden návrh v roku 2008 urobili. Vstúpil do platnosti. Tento systém počítal s tým, že nikto nie je taký samovrah, aby prepustil viac ako 5 % zo svojho stavu svojich ľudí, ktorých potrebuje nevyhnutne na výkon, ktorí prestanú platiť. Preto ten vankúš, ktorý sme vytvorili v tej sume 1,2 miliardy, nemal byť taký, že bude zarábať ten systém. Ale ten vankúš, čo sa vytvoril vlastne v prvých rokoch, vydrží postupne vyklesávať do nuly, keď sa spoja vlastne dve krivky v tom cykle životnom, o ktorom som hovoril, v počte dôchodcov.

    Čiže ja nechcem používať demagógiu a obviňovať z toho vás alebo bývalého ministra vnútra. Ja hovorím, viem, kde sa tá chyba stala, kde je príčina. Ale podstatné je na ňu reagovať dnes a ničím sa neodlišujeme od istôt, pretože práve, naopak, ja dnes som schopný garantovať, že policajt, ktorý vstúpi do systému, ten svoj dôchodok o dvadsaťpäť rokov dostane, pretože tak je nastavené to platenie, príjem do toho systému, že ho bude môcť dostávať. Prečo ten systém je? Ako tu môžeme diskutovať s niekým, kto nerozumie možno dôvodom, ako vyzerá práca v silových zložkách? To znamená, to nebolo úplne fér. V každom prípade, taký veľký odchod policajtov a vojakov, ako bol v posledných dvoch rokoch, naozaj historicky si nikto nepamätá, s výnimkou prepúšťania práve po profesionalizácii armády, čo spomínal pán poslanec Baška.

    Vrátim sa aj k vecnej časti, ktorú ste mali, lebo ste ju mali.

    To možno vysvetlím bližšie, pracovníci labákov, rozumejme, Kriminalisticko-expertízneho ústavu, to je zrejme to, čo ste mali na mysli, sú ľudia v teréne. Pravidelne vyrážajú v noci o druhej, o tretej ráno na miesta, ktoré nie vždy sú bezpečné, na miesta činov. Tam odoberajú vzorky, tam hľadajú stopy. Oni sú tí, vďaka ktorým s novým systémom DNA sme schopní usvedčovať páchateľov v dennú, nočnú hodinu bez ohľadu na nadčasy. Tam musia byť dovtedy, dokiaľ nezaistia miesto činu. Tisíckrát sa nám podarilo, že spod desaťcentimetrovej vrstvy betónu vydolovali proste DNA, čo nakoniec pomohlo usvedčiť páchateľov. To je práca, ktorá je priamo na bojisku, pretože látky, ktoré im nosia, veci, ktoré sú často niekoľko desiatok rokov staré hnilé, akékoľvek, to je rizikové miesto.

    Máte pravdu v tom, čo sa týka pani za okienkom, ktorá vydáva doklady. Ale tam už žiadny policajt nie je. Bývalo to v minulosti, preto je to taký stereotyp. Ale dnes na vydávanie dokladov sú všetko civilní zamestnanci, pretože aj to sú civilné miesta. Viem to presne preto, lebo majú naozaj tiež veľmi nízke mzdy, ktorými sa musíme tiež posnažiť, aby sme ich prácu vylepšili, hlavne preto, že sa ukázali ako veľmi obetaví v čase, keď prišli dovolenky a malé deti sa prvýkrát dávali do pasov. Museli mať vlastné pasy kvôli tomu, aby sa znížilo riziko únosov detí. Tak naozaj robili nadčasy, mimoriadne náročnú prácu, keď 5 dní v týždni boli vlastne po 12 – 16 hodín v práci bez toho, aby ich mohol niekto na tejto zmene nahradiť. Čiže to sú ale dneska civilné miesta. Ak na ministerstve obrany existujú miesta, ktoré by mohli byť scivilnené, ja som za to, minister obrany bezpochyby tiež je za to, treba to identifikovať, možno poznáte presne tie miesta, ktoré treba identifikovať, a, nech sa páči, do nich. U policajtov, chcem povedať, neexistuje klasická kancelárska práca, pretože niekto povie, ja vám poviem ešte lepší príklad toho, čo je na policajnom oddelení a vydáva zbrojné preukazy a registruje zbrane. Ale práve ten priebeh kariérneho postupu je, že u nás je jasná podmienka, každý, kto vstúpi do Policajného zboru, musí ísť najprv na chodník. To znamená, musí byť súčasťou základného útvaru Policajného zboru. Po dvoch rokoch podľa špecializácie a odbornosti sa potom môže začať klasifikovať na vyšetrovateľov, kriminalistov a ďalšie stoličky, ktoré sú vyššie. A na takéto miesto sa nemá šancu dostať po dvoch, troch, piatich rokoch. To znamená, každý policajt zažil svoj reálny výkon na chodníku, kratší, dlhší. Niekto je tam celý život. Je tu presne úvaha, kde sa rokuje práve s odborármi o zvýhodňovaní určitého koeficientu medzi tými, ktorí boli nejakú väčšiu dĺžku svojho času v pohodovejšej alebo neboli v zmenovej prevádzke a niekým, kto v tej prevádzke bol. Niektoré krajiny tu majú, práve tu narážam na pána poslanca Hlinu, naozaj rozdielne veci. Niekde je od nejakého veku zakázané slúžiť nočné, pretože už sú tam starší a podobne. Sú pritom, samozrejme, rozdiely. V druhom čítaní, keď si to budete vyžadovať, skúsime urobiť rešerš, aby ste mali o tom všeobecnú informáciu, treba však povedať, že náš systém patrí medzi seriózne. Čiže to patrí k tým scivilňovaným miestam v rámci ministerstva obrany, kde určite všade ešte nejaké rezervy môžu zostať.

    Čo ma ale teda najviac prekvapilo. Prekvapil ma pán poslanec Brocka. A veľmi ma mrzí, že tu nie je a nechce so mnou diskutovať, napriek tomu, že toľko vecí povedal.

    Od človeka, ktorý sa 20 rokov vydáva za odborníka pre sociálne veci, som také naozaj až nezmysly nepočul, že odvody zamestnávateľa sú súčasťou hrubej mzdy. Ako súčasť politickej diskusie to je na vrátenie diplomu, skutočne. Jednoducho aj tu je ten rozpor, ktorý si môžu kolegovia vysvetliť, keď jeden povie, že sa im berie, a druhý povie, že sa im pridáva. To je pre mňa nepochopiteľný skrat, o ktorom neviem, z čoho vyplýva. Ale vyplýva možno z toho, že je nedostatok argumentov.

    A druhá vec, ktorú by som rád pripomenul pánovi Brockovi, je to, že vojaci a policajti, ktorí v roku 1998 odišli do sociálneho systému, nechali všetky svoje dovtedajšie platby zo SP v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa nedala ani korunu na osobitné účty. Aj z toho tak trochu pramení deficit. Aj v prvých rokoch osobitných účtov, keď vytvárali vysoké nadhodnoty tieto osobitné účty, všetky peniaze odchádzali do rozpočtu, neostávali súčasťou osobitného účtu. A dneska by tá situácia mohla vyzerať trochu inak, pretože tiež v úvodných rokoch si vytvárali ten bezpečnostný vankúš na to, ktorý keby tam bol ostal a nebol by odobratý preč do štátneho rozpočtu, dneska by sme boli v iných číslach, pretože ten životný cyklus toho osobitného účtu je 25 rokov a dnes ho máme v životnosti len 15 rokov. Preto hovorím, že musíme vlastne prekonať celú tú krivku na to, aby sme sa dostali do podoby. Je pre mňa neprijateľné hovoriť o univerzálnom systéme v prípade policajtov a vojakov. Mojou úlohou je, tak ako pred piatimi rokmi, tak aj teraz, aby som vytvoril právnu úpravu, ktorá bude garantovať každému policajtovi a vojakovi a všetkým ozbrojeným zborom adekvátne sociálne zabezpečenie v starobe. A práve preto ten zákon taký napísaný je.

    Čo sa týka tých súbehov, no to je druhý kardinálny omyl. Policajný, vojenský a akýkoľvek iný dôchodok platený v ozbrojených zboroch nie je predčasným dôchodkom. To je regulárne po odpracovaní rokov, ktoré zákon stanovil. To nie je predčasný dôchodok. Preto tam nie je absolútne žiadne miesto pre tento štýl úvah. Iste, boli tu návrhy, boli tu názory, keď sa hovorilo o tom zákaze, vec je však taká, že tu už musíme diskutovať o tom, že dnes sme schopní ten systém udržať takýmto spôsobom. V mnohých prípadoch ide o zamestnania, na ktoré by civilisti za tie peniaze nešli. Poznám jeden taký prípad, odborník, právnik, pôsobí na právnom oddelení, ale za 500 eur hrubého. Tak skúste nakúpiť právnika s 15-ročnou praxou za 500 eur na mesiac a môžete mu potom to miesto kľudne dať. To znamená, nehovoriac o bezpečnostných službách a rôznych ďalších iných zamestnaniach, kde môžu fungovať, čiže to je nepomer a je to nie úplne férový argument, ktorý sa do tej diskusie dáva.

    A čo by som rád pánovi Brockovi pripomenul. Ešte dva dôležité fakty sú.

    Keď tak hovorí o tej zmysluplnej výrobe, že každý uvažuje, čo zmysluplne vyrobiť, ja by som sa ho rád opýtal, čo za 20 rokov on zmysluplné vyrobil. Dvadsať rokov je platený z tohto parlamentu a nepamätám si jeden zmysluplný výrobok od neho.

  • Ak chce poučovať mňa alebo kohokoľvek iného o tom, že máme niečo zmysluplne vyrobiť, môžeme si kľudne v tejto disciplíne to rozdať, ako sa hovorí, a ja sa budem veľmi tešiť na jeho zmysluplný výrobok. Ale som presvedčený o tom, že po dvadsiatich rokoch v parlamente už mohol stratiť niektoré spôsobilosti na takéto vyrábanie. A to isté platí aj o policajtoch. Akékoľvek vzdelanie všeobecné policajt nadobudne na strednej alebo vysokej škole po dvadsiatich alebo pätnástich rokoch práce na čisto policajnej práci, ktorá je nepoužiteľná v civilnom sektore, nikto z policajtov nemôže použiť svoje skúsenosti z policajnej práce v civilnom sektore, pretože takéto veci v civilnom sektore sa nerobia. Preto vlastne je vymyslený osobitný systém sociálneho zabezpečenia, nielen preto, že je to mimoriadne náročné povolanie z oblasti riskovania života, z nárokov na zdravie, na to, akým spôsobom vyzerajú po týchto rokoch ich fyzické schránky, ale aj preto, že jednoducho po dvadsiatich piatich rokoch práce sa v civilnom sektore uplatňujú mimoriadne ťažko, pretože už nikdy z nich nebudú jadroví fyzici, aj keď to možno študovali na fakulte matematiky, fyziky, a už nikdy z nich nebudú teológovia alebo kňazi, aj keď mnohí z nich majú teologické vzdelanie. To znamená, z tohto pohľadu sa treba na to pozrieť.

    A posledná vec, ktorú by som rád pripomenul. Mimoriadne ma zabáva kázanie človeka, ktorý bol súčasťou 10 rokov výkonnej moci, 10 rokov mal možnosť predložiť zákon, ktorý by to zmenil.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to o pánovi poslancovi Brockovi, pýta sa tu pán poslanec Hrušovský, o kom to hovorím. Pán poslanec Brocka tu hovoril o tom, prečo to nezmeníme, a dneska dáva nejaké návrhy. Desať rokov mal tú jedinečnú možnosť. Ja si len pamätám, že stratu, ktorú som prebral v roku 2006 vo výške zhruba nejakých 400 mil. – 450 mil., sa nám podarilo otočiť do zisku. Ale za dva roky bola spotrebovaná. A to je dôvod, pre ktorý tu dnes stojíme a snažíme sa tento zákon dať do poriadku. A naozaj to nie je odvážne, to je reálne tvrdenie, pretože práve tento návrh absolvoval práve testy aj na Inštitúte finančnej politiky, práve vo vzťahu na svoju udržateľnosť. To bola jediná podmienka ministerstva financií a to je aj odpoveď pánovi poslancovi Nagyovi. Pán poslanec Nagy, to je odpoveď na vašu otázku. Práve podrobným testovaním ministerstva financií sa potvrdilo, že upustili od svojej podmienky 19-percentného zdanenia, keďže sme preukázali, že týmito opatreniami sme schopní urobiť udržateľnosť systému. Práve preto bolo možné od toho upustiť, ale museli sme s ministrom obrany Glváčom vykonať kus práce, aby sme pripravili také opatrenia, ktoré vygenerujú stabilitu a de facto nulovú nákladnosť, že v určitom časovom horizonte, nie úplne najkratšom, ale v každom prípade prijateľnom tento systém bude naozaj nulový. A to je podstatné pre nás všetkých, že sa už nebudeme musieť týmto zákonom viackrát v tomto parlamente, verím, zaoberať. Držme si všetci palce a ešte raz ďakujem za podporu a za ešte podnety.

    Pán poslanec Hlina, už dnes existuje takáto časť, keď sú postihovaní predovšetkým na iných benefitoch popri samotnom dôchodku, ktorý je ústavou garantovaný. Každý má nárok na primerané zabezpečenie, ale predovšetkým sú tu ďalšie veci ako odchodné a ďalšie platby, ktoré boli. Tie sú vždy krátené po úmyselnom trestnom čine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 359, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 339.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte nám vládny návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona o verejnom obstarávaní.

    Tak ako sme pred dlhším obdobím vyhlásili, je nevyhnutné urobiť vo verejnom obstarávaní poriadok, pretože sme boli konfrontovaní jednak s jeho nefunkčnosťou a mnohými katastrofálnymi, nepochopiteľnými a absurdnými rozhodnutiami, napríklad aj Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré boli zapríčinené naozaj často veľmi nezrozumiteľnými ustanoveniami tohto zákona.

    Hlavnou časťou zákona, ktorý tiež popri zákone o sociálnom zabezpečení mal prakticky najdlhšie pripomienkové konanie za posledné obdobie, v podstate bol predstavený v júli minulého roku. A niekoľko mesiacov prebiehali naozaj veľmi podrobné diskusie, tisícky pozmeňujúcich návrhov, tisícky zmien, ktoré sa snažili vypiľovať tento zákon naozaj do kvalitnej a zásadnej širokej novely.

    Dovoľte mi teda, aby v prvom čítaní, predtým než pristúpime k tomuto návrhu v druhom čítaní, v rozsiahlej a odbornej a podrobnej diskusii som povedal pár hlavných téz, ktoré tento zákon sprevádzajú.

    Tento zákon bezprecedentne rozširuje zverejňovacie povinnosti v súvislosti s obstarávaním. Po zavedení tohto zákona nebude možné, aby prebehlo čo i len jedno obstarávanie bez toho, aby sa o ňom dopredu nevedelo. To tiež znamená, že bude mať možnosť každý byť informovaný, ale nebude možné uzatvárať rôzne tajné obstarávania, ktoré vyjdú na povrch až po niekoľkomesačnom plnení, teda každý jeden obstarávateľ bude mať vlastný profil a budú sa u neho sústreďovať všetky obstarávania, ktoré bude mať.

    Čo je veľmi dôležité. V rámci týchto zverejňovacích povinností bude zverejňovaný celý životný cyklus zákazky, teda od prvej objednávky, od samotného priebehu súťaže až po poslednú faktúru a dodací list, ktorý bude uzatvárať súťaž, lebo sa nám veľakrát stalo, že niečo bolo vysúťažené, niečo bolo zazmluvnené a niečo úplne iné bolo dodané.

    Podnikatelia, a to je podľa mňa jedno z najdôležitejších opatrení v rámci zverejňovania, nebudú len ustavične prehľadávať všetky weby jednotlivých obstarávateľov a vyhľadávať po internete prípadnú možnosť nejakej súťaže, ale budú v momente, akonáhle sa prihlásia raz do systému Úradu pre verejné obstarávanie, aj aktívne notifikovaní o všetkých súťažiach, ktoré sú v ich odbore a ktoré ich zaujímajú. Čiže aktívne štát nebude len uverejňovať, ale bude aj vyzývať jednotlivých podnikateľov na účasť v súťaži, čo jednoznačne zvýši prítomnosť a súťaživosť v jednotlivých tendroch, čo znamená, samozrejme, väčšinou aj výhodnejšiu cenu a kvalitnejší tovar pre štát, čo je asi to najpodstatnejšie, o čo sa v novom zákone snažíme. Vopred sa vlastne budú zverejňovať všetky zákazky od 1 000 eur, čo je, myslím si, hranica, ktorá je veľmi, veľmi prijateľná.

    V nadväznosti na to preto dochádza aj k zrušeniu rokovacieho konania bez zverejnenia. Ostáva v systéme, kde sú určité výnimky, ktoré platia, kedy môžete uzatvárať zmluvu, pretože ide o autorskú prácu, pretože ste v časovej tiesni, ale vždy musí byť dostatok času na to, aby bolo dopredu zverejnené, že takéto obstarávanie ide byť. To znamená, je možné, že vždy bude ešte účastník, ktorý môže sa prihlásiť s rovnakým riešením a, samozrejme, s výhodnejšou cenou.

    Zavádzame prísny zákaz dodatkov. Dodatky, ktorými sa zvyšuje cena alebo ekonomicky zvýhodňuje dodávateľ, bude možné uzatvoriť len so súhlasom Rady Úradu pre verejné obstarávanie. To je veľmi dôležité. Tu došlo k určitej zmene oproti pôvodnému návrhu, kde mal byť ten, kto bude rozhodovať, súd. Podnikatelia, ale aj obstarávatelia sa zhodli na tom, že toto bude omnoho flexibilnejšie riešenie.

    Princíp negatívneho floatingu. To je vec, ktorá v podstate je zmiernená, ale stále hovorí o tom, že vždy musí dochádzať k rokovaniu o prípadne zníženej cene, ak medzičasom došlo k zníženiu ceny aj na samotnom trhu. To, samozrejme, bude predovšetkým riešiť elektronické trhovisko, ku ktorému sa dostanem za chvíľu.

    Posilňujeme princíp ekonomicky najvýhodnejšej ceny. Posilňujeme princíp klasického slovenského porekadla, nikto nie je taký bohatý, aby si mohol kupovať len to najlacnejšie, pretože ho to bude stáť neskôr viac. Sú tisícky prípadov, keď hodina napríklad opravy v servise bola, samozrejme, iba 30 eur, ale najdrahšie oleje v rámci svetového rekordu stáli 2 000 eur, aby si tú cenu z tej hodiny nejako navrátili. A keď sa spočítal celý servisný cyklus takejto zákazky, bola podstatne drahšia ako u toho, kto síce ponúkal vyššiu hodinovú sadzbu, ale už v nej mal započítané aj niektoré ďalšie práce, respektíve výmeny napríklad olejov v autách.

    Zjednotenie príprav úpravy pre podlimitné zákazky, príliš komplikovaný systém, ktorý často doniesol až také absurdity, že úrad prijal rozhodnutie, kedy nebolo treba nakupovať len od najlacnejšieho, ale zároveň zaviazal obstarávateľa, aby kupoval taký istý počet od najlacnejšieho ako aj od najdrahšieho. Takéto rozhodnutie som mal v rukách. A neveril som, že je niekto schopný takéto rozhodnutie vydať. Ale komplikovanosť toho zákona, ktorý bol doteraz, to pravdepodobne umožňovala.

    Hovoríme o zavedení systému referencií kvality, aby iba tí, ktorí sa osvedčili, ktorí službu dodali načas, bez zvýšených cien mali práve právo prednosti súťažiť aj v ďalších súťažiach, pretože poskytovali svoju službu kvalitne.

    Zavádzame takzvané ex ante kontroly, to znamená kontroly dopredu, keď úrad vyhodnotí, či sú podklady správne, aby nebolo nevyhnutné neustále čakať a vracať podklady späť na kontrolu do úradu. Ak raz úrad dá pečiatku, že tieto podklady sú správne, súťaž bude pokračovať.

    Zavádzame zjednodušenie revíznych postupov, aby sa rozhodovalo o všetkých námietkach na jednom mieste, pretože doteraz bolo neustále prerušované akékoľvek obstarávanie tisíckami námietok, hlavne toho, kto nevedel poskytnúť kvalitný tovar, ale mal pocit, že dokáže takejto súťaži zabrániť.

    Práve pre takých, ktorí špekulujú a nechcú seriózne podnikať a dodávať seriózny kvalitný tovar, budú fungovať aj takzvané sankcie zákazu účasti, ktoré budú v dvoch kategóriách, či už pri zle dodanom tovare alebo pri podvádzaní pri jednotlivých dokladoch, či už to sú nejaké bankové záruky, skúsenosti, prax a podobne.

    Kontrolu vzťahov so subdodávateľmi, identifikáciu majoritných subdodávateľov, 50 % pri bežných, 30 % pri zákazkách nad 10 miliónov eur, to posilňujeme, aby sme jasne mohli vedieť, kto je skutočným dodávateľom jednotlivých prác, aby sme nemali len agentúrne firmy, ktoré majú zamestnaných len právnikov alebo len pracovníkov a odborníkov na verejné obstarávanie, ale aj tých, ktorí reálne vykonávajú prácu, a aby sme nemuseli byť konfrontovaní s takými momentmi, že vlastne nevieme pri moste v Kurimanoch, ktorá vlastne presne firma kde bola, pretože medzi tým konečným dodávateľom betónu a objednávateľom a staviteľom stavby boli štyri firmy. To je vec, ktorá by sa nemala v budúcnosti, samozrejme, opakovať.

    To isté platí aj o aukciách, po tom, čo sme boli svedkami aukcie, ako boli platinové sitká. Myslíme si, že tu je naozaj problém. Ja naozaj nechcem, aby moje deti jedli najlacnejšie kuracie mäso dovezené z Poľska. To určite nechcem. A takisto nechcem, aby si musel občan kúpiť iba najlacnejší bedrový kĺb, ktorý má k dispozícii. Jednoducho sú komodity, ktoré nie je možné takýmto spôsobom vysúťažiť. Ale bude to musieť byť jasne odôvodnené.

    Práve, naopak, zavádzame globálne aukcie práve vo forme elektronického trhoviska, ktoré bude tým najtransparentnejšie, že každý presne bude vidieť, čo si ide kúpiť, a bude mať dostatok času, aby reagoval cenou, presne ako na trhovisku ste mohli vyjednať najlepšiu cenu za najvyššiu kvalitu. To je práve tá vec, ktorú tento nový zákon aj prináša.

    Samozrejme, často sa stávalo, že vyhral súťaž niekto, kto si nespočítal, o čo vlastne súťažil, nakoniec zhodnotil, že nie je schopný zákazku dodať. A potom bolo potrebné robiť súťaž nanovo. Takže bude možné uzatvárať zmluvu v prípade odstúpenia od zmluvy prvého s druhým alebo tretím. To boli prípady, keď často bolo Slovensko v prípade fondov a iných problémov vystavené riziku vracania finančných prostriedkov práve preto, že nemali možnosť uzatvárať zmluvu s druhým a tretím a veľmi prísne pravidlá, ktoré budú fungovať práve pri zákazkách nad 10 miliónov eur, kde bude veľmi dôležité, aby sa preukazovali nielen subdodávatelia, ale už, samozrejme, aj štruktúra majiteľov jednotlivých subdodávateľov, aby bolo úplne jasné, kto na Slovensku vyhráva jednotlivé zákazky a kto sú tu skutoční majitelia.

    To sú veci, ktoré prispejú asi k najzásadnejšej reforme verejného obstarávania smerom k zvýšenej transparentnosti, verím, tento zákon práve preto, že tri štvrte roka bol vo veľmi intenzívnej diskusii s mimovládnymi organizáciami, s podnikateľmi, s odborármi, so ZMOS-om, so zamestnávateľmi. A som veľmi rád, že zamestnávatelia, tak Republiková únia zamestnávateľov, ako aj Zväz zamestnávateľov Slovenska podporili túto novelu aj v rámci rokovania Hospodárskej a sociálnej rady. Čiže tento zákon má naozaj širokú podporu tak verejnosti, tých, čo sa uchádzajú o zákazky, lebo majú pocit, že vedia byť v omnoho väčšom množstve pri zákazkách, vedia v omnoho väčšom množstve vysúťažiť seriózne ceny a kvalitu s tým, aby sme dali konečne zbohom zbytočne predraženým tendrom.

    Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Bagačka je spravodajcom. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať žiaden dopad na verejné financie, podnikateľské prostredie, nepredpokladajú sa žiadne sociálne vplyvy a ani vplyv na životné prostredie, predpokladá sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 339 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Skončil som, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sú za poslanecké kluby prihlásení poslanci takto: za SaS pán poslanec Galko, za SDKÚ – DS pani poslankyňa Žitňanská, za MOST- HÍD pán poslanec Gál. Potom ešte mám písomné prihlášky do rozpravy od pána poslanca Beblavého a Hrnčiara.

    Pán Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento vládny návrh zákona v prvom čítaní nepodporí, nie je totiž kvalitný. Pozrime sa teda na najvypuklejšie problémy, ktoré sa budem tam, kde sa to bude to dať, vždy snažiť vysvetliť aj na príkladoch z praxe.

    Problém číslo jeden, výnimky z postupov verejného obstarávania, § 1 ods. 3, písm. c) návrhu novely zákona. Doterajšie výnimky z postupov verejného obstarávania nezahrnovali činnosť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Súčasný návrh novely do toho ešte zahrnul aj obstarávanie služieb, prác a tovarov, ktoré sú určené na oficiálnu rozvojovú pomoc, medzinárodnú humanitárnu pomoc alebo logistickú podporu ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Odôvodnenie výnimky pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí pokladáme za logické, ostatné však nemá veľké opodstatnenie, keďže sa jedná o verejné zdroje, pričom vo väčšine prípadov sa o týchto prostriedkoch a o tom, ktorý dodávateľ ich zabezpečí, rozhoduje na území Slovenskej republiky. Dám zjednodušený konkrétny príklad. Je plánovaná rozvojová pomoc pre určitú krajinu a obstarávateľ sa rozhodne, že zmluvu podpíše s konkrétnou firmou, ktorej majiteľ mu nejakým spôsobom je blízky alebo niečo podobné. Výsledkom toho môže byť dodávka nákladných automobilov trebárs pre Somálsko v hodnote milión eur bez vykonania postupov verejného obstarávania. A možno, teda nie možno, ale celkom určite by tie automobily vedel dodať aj niekto iný v rovnakej kvalite, avšak za nižšiu cenu. Bohužiaľ, podľa predloženého návrhu nebude to môcť urobiť, nedostane šancu.

    Problém číslo dva, finančné limity a bežná dostupnosť na trhu, § 4 ods.1 až 3 a § 9 body 6 a 16. V podstate ide o to, že pokiaľ je tovar, služba alebo stavebná práca bežne dostupná na trhu, ja sa k pojmu bežne dostupná na trhu ešte vrátim potom neskôr, a hodnota je vyššia ako tisíc eur bez DPH, jedná sa o podlimitnú zákazku, ktorú treba obstarať prostredníctvom elektronického trhoviska v prípade, ak je obstarávateľom organizácia podľa § 6 ods. 1 písm. a). Pokiaľ nie je bežne dostupná na trhu, dochádza k zmene finančných limitov. Navyše sa rušia podprahové typy zákaziek a zákazky s nízkou hodnotou, čo evokuje zjednotenie postupov vo verejnom obstarávaní, avšak, a to si ešte vysvetlíme, až také jednoznačné to, čo sa týka transparentnosti, nie je. Podlimitnou zákazkou by po novom v prípade nie bežnej dostupnosti na trhu malo byť dodanie tovarov, služieb v hodnote vyššej ako 20 tisíc eur okrem potravín, stavebných prác v hodnote vyššej ako 30 tisíc eur a potravín v hodnote nad 40 tisíc eur. Postup podlimitnej zákazky je zložitejší ako postup v navrhovanej novele podprahovej zákazky. Avšak to nie je zlé. Rozdelenie limitov v spojitosti s bežnou dostupnosťou na trhu je problém, a to z hľadiska transparentnosti určite. Limity by som preto navrhoval znížiť, k tomu sa tiež ešte vrátim.

    Teraz sa vráťme ale k tomu pojmu bežne dostupné na trhu. Toto je veľmi zaujímavá úprava, ktorá je veľmi nejasne definovaná. A preto si môžeme položiť otázku, čo je vlastne pojem bežne dostupné na trhu. Ak sa na príslušnú úpravu zákona pozrieme detailne, zistíme, že bežne dostupné na trhu je to, čo nie je vyrábané na základe špecifických a pre daný prípad jedinečných požiadaviek, čo je ponúkané v podobe bez väčších úprav a zároveň je používané na uspokojovanie bežných potrieb verejného obstarávateľa. A sú to najmä služby a tovary spotrebného charakteru, čo môže byť aj všetko alebo aj nič, podľa toho, ako sa na to pozrieme. Opäť si tu môžem pomôcť praktickým príkladom. Toaletný papier s 200 útržkami nie je štandardný, pretože bežne je dostupný so 400 útržkami. A teraz je alebo nie je bežne odstupný na trhu toaletný papier s 200 útržkami? Takže ho budeme môcť obstarávať klasickou metódou? Ja som presvedčený, že bude táto nejasná definícia pojmu bežne dostupné na trhu dôvodom na špekulácie na strane verejných obstarávateľov, a tým aj priestor na netransparentné a nehospodárne konanie. Koniec koncov mám s viacerými geniálnymi obstarávateľmi ešte z čias prvej vlády Roberta Fica na ministerstve obrany svoje skúsenosti. Keď som ministerstvo obrany od nich vyčistil, tak teraz sa zasa objavili niekde inde. Jeden z nich je tuším v TIPOS-e.

    Ale aby som neodbiehal, prestanem sa tváriť špekulatívne a môžem si teda dovoliť tvrdiť, že bežne dostupný tovar na trhu je vlastne „všetko“, čo dokážem kúpiť, keď sa len tak vyberiem do mesta a nezáleží na type verejného obstarávateľa. No ale potom, jednoducho povedané, bežná dostupnosť na trhu je iba zbytočným pojmom v tejto novele zákona a jej priamou úlohou je vlastne naplnenie vybudovania elektronického trhoviska, aby to, čo niekto vyhlási za bežne dostupné, sa dalo „kúpiť“ cez jednotný portál ministerstva vnútra. Som jednoznačne presvedčený, že v návrhu zákona chýba exaktná definícia bežne dostupného na trhu.

    Problém číslo tri, centrálny obstarávateľ, § 10a bod 17. Postavenie centrálneho obstarávateľa nie je zle definované až na to, že v prípade nadlimitných zákaziek zadávaných štátom a jeho organizáciami bude centrálnym obstarávateľom ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom financií. V prvom rade je potrebné sa zamyslieť nad odbornosťou takéhoto tímu, ktorý by logicky musel vzniknúť. Na riešenie takéhoto množstva obstarávaní nadlimitným spôsobom by bol potrebný minimálne desaťčlenný skúsený odborný tím. To, bohužiaľ, zatiaľ ministerstvo nemá. Ale to neznamená, že si ho nevybuduje. Alebo si môže na to obstarať firmu, ktorej po novom stačí mať v predmete činnosti poskytovanie poradenstva a poskytovanie konzultačných činností. V roku 2012 sa práve takéto obstarávanie na poskytovanie služieb spojených s verejným obstarávaním a poradenské a konzultačné činnosti vo vestníku verejného obstarávania veľmi rozmohli. A čo je zvláštne? Až 90 % takýchto prípadov sú štátne organizácie, teda obstarávatelia, podľa § 6 ods. 1 písm. a), a nie ostatné subjekty, ako je samospráva a organizácia verejnej správy. Zaujímavé je to, že organizácie štátnej správy, ktoré takéto služby obstarávali, majú zamestnané svoje vlastné odborne spôsobilé osoby. Z právneho hľadiska ide zákon nútiť samostatné právne subjekty k pripojeniu sa k centrálnemu obstarávateľovi, a teda k ministerstvu vnútra. Každá organizácia je pritom samostatnou právnou jednotkou, ktorá je povinná zo zákona nakladať so svojimi prostriedkami hospodárne a efektívne. Pokiaľ v prípade nadlimitných zákaziek presunieme procesy mimo organizácie, kto zaručí, že boli postupy hospodárnosti dodržané?

    Čo sa týka odborného hľadiska, podlimitné zákazky, ktoré treba obstarávať postupmi verejného obstarávania, nebudú centralizované na ministerstve vnútra. Ešte by som rád doplnil, že sa to týka tých podlimitných zákaziek, ktoré sa nebudú obstarávať cez elektronické trhovisko ministerstva vnútra a ktoré nebudú bežne dostupné na trhu. Tu logicky vyvstáva otázka, čo chce ministerstvo robiť s nadlimitnými zákazkami. Nadlimitné zákazky sa posielajú do európskeho vestníka obstarávania a môže sa do nich zapojiť ktokoľvek v rámci Európskej únie. Je vari dôvodom toho, že potrebuje ministerstvo vnútra upravovať priebeh verejného obstarávania? Totižto logický dôvod na takéto scentralizovanie absolútne neexistuje, keďže to všetko sa zverejňuje a ide cez vestník verejného obstarávania, národný aj európsky. Proces nadlimitného obstarávania je jednoznačný. Nevylučujem, že niektorí chcú podvádzať dnes, ale na to tu máme kontrolný orgán alebo skôr celú sadu kontrolných orgánov a navyše máme inštitút žiadostí o nápravu a námietky. Poloha centrálneho obstarávateľa mohla byť zadefinovaná inak. A na to by stačila aj súčasná zákonná úprava centrálneho obstarávania. Opäť si pomôžem konkrétnym príkladom. Ministerstvo vnútra ide obstarávať pečivo, osloví organizácie, ktoré sa chcú do toho zapojiť, a následne vykoná nadlimitné obstarávanie spôsobom centrálneho obstarávateľa a zapoja sa doň len tí, ktorí to potrebujú a ktorí na to nemajú kapacity. V tomto prípade je to flexibilné, transparentné a v konečnom dôsledku sa usporí množstvo finančných zdrojov. Veľmi dôležité je, aby účastník postupu centrálneho obstarávania nemal povinnosť odobrať vysúťažený predmet zákazky v tom prípade, pokiaľ si ho vie sám obstarať lacnejšie.

    Problém číslo štyri, dodatky k zmluvám, § 10a ods. 5 bod 18. Kvitujeme zmenu, že k návrhu dodatku sa podľa tejto zmeny nebude musieť vyjadrovať súd. Bude o tom rozhodovať rada na Úrade pre verejné obstarávanie. To je fajn, ale lehota je tam 3 až 90 dní. A je to dlhá lehota, náš návrh je, že je vhodnejšie dať lehotu 33 až 30 dní. Opäť použijem konkrétny príklad. Verejný obstarávateľ obstará rekonštrukciu strechy, podpíše zmluvu, dajme tomu, na konci augusta a počas rekonštrukčných prác sa prejavia skryté vady, napríklad statickej povahy, ktoré si vyžiadajú použitie iných technológií, respektíve iných materiálov, a chcel by podpísať dodatok, ktorým dôjde k úprave ceny o 20 % a k zmene ukončenia realizácie diela, na dodatku sa verejný obstarávateľ dohodne v septembri, rada sa k návrhu dodatku vyjadrí kladne, avšak urobí tak až v lehote 90 dní a to už bude december. Následkom takéhoto rozhodnutia síce môže verejný obstarávateľ dodatok podpísať, avšak potreboval by opätovne oproti plánovanému dodatku navýšiť cenu, pretože bude musieť stavbu zakonzervovať a potrebuje predložiť lehotu jej výstavby. Bohužiaľ, v našich geografických podmienkach nie je veľmi reálna rekonštrukcia strešného telesa v zimnom období vzhľadom na poveternostné podmienky. Ak by aj napriek tomu vykonal tieto rekonštrukčné práce, môže tým vyvolať konštrukčné vady, čo by malo za následok dielo, ktoré by po technickej a bezpečnostnej stránke nemuselo vyhovovať, a zo strany verejného obstarávateľa by išlo o zbytočne vyhodené finančné prostriedky.

    Problém číslo päť, požiadavka na výšku obratu uchádzača, § 27 ods. 1 písm. d) bod 33. Po novom sa stanovuje požadovaný obrat maximálne do výšky 3-násobku predpokladanej hodnoty zákazky vypočítanej na obdobie 12 mesiacov. Toto môže byť diskriminačné, pretože dobrý a kvalitný dodávateľ pokiaľ by nemal dostatočný obrat, tak bude zo súťaže vylúčený z dôvodu nesplnenia podmienok účasti, ak teda verejný obstarávateľ zadefinuje požiadavku na obrat v maximálnej hranici. Je pravdou, že zákon uvádza, že pokiaľ tieto podmienky splní najmenej 5 uchádzačov, tak to nemožno považovať za diskrimináciu. Napriek tomu náš návrh je posunúť hodnotu obratu na maximálne 1,5-násobok hodnoty predmetu obstarávania, aby sa umožnila účasť v súťaži väčšiemu okruhu záujemcov. Opäť uvediem praktický príklad. Je ním nákup klávesníc pre verejného obstarávateľa a jeho organizáciu v zriaďovateľskej pôsobnosti, nákup plánovaný na 25 tisíc eur. Verejný obstarávateľ tak bude môcť požadovať teoreticky od záujemcu obrat 75 tisíc eur. A menšie počítače spoločnosti sa teda nebudú vedieť do zákazky zapojiť. Pritom by mohli ponúknuť tovar lacnejšie a mnohokrát aj kvalitnejšie. A takýchto spoločností je určite viacero.

    Problém číslo šesť, postupy podlimitných zákaziek, § 91 až § 102 bod 95. V prvej časti vystúpenia som sa venoval tomu, čo sú to podlimitné zákazky, teda ich hodnoty. V ďalších častiach zákona je to usmernené viac, pričom keď to zhrniem, tak nám vyplýva z toho, že štátne organizácie od 1 000 eur budú obstarávať cez elektronické trhovisko, to znamená od hodnoty 1 000 do približne 200 tisíc eur bez DPH pri tovaroch a službách a zhruba 4,2 mil. pri stavebných prácach. Hraničná hodnota medzi podlimitnou a nadlimitnou zákazkou je určovaná každoročne, preto neuvádzam presné čísla, tie sú doteraz v platnom zákone. Ostatní verejní obstarávatelia, napríklad samospráva, obchodné spoločnosti a podobne, budú obstarávať klasickou metódou, teda podlimitne, avšak za použitia nových limitov. To znamená tovary a služby od 20 tisíc eur, stavebné práce od 30 tisíc eur a potraviny od 40 tisíc eur bez dane z pridanej hodnoty. Doterajšie limity boli pre tovary a služby vrátane potravín do sumy 10 tisíc eur a stavebné práce do 20 tisíc. eur. Následne nad týmto limitom bola podprahová zákazka, ktorá sa svojím postupom z časti podobala podlimitnej zákazke. Jednoznačne to bolo transparentnejšie. Ale k tomu sa ešte vrátim neskôr. Myslíme si, že by bolo optimálne znížiť limity pre novonavrhovaný postup nasledovne pri dodržaní návrhov, ktoré ešte uvediem, tovary a služby od 15 tisíc eur, stavebné práce od 20 tisíc eur a potraviny od 20 tisíc eur.

    Problém číslo sedem, elektronické trhovisko, § 92 až § 99 bod 95. Všetky navrhované zmeny zákona vyúsťujú priamo alebo nepriamo do elektronického trhoviska, ktoré sa bude dotýkať síce len štátnych organizácií, ale aj to je viac než dosť. Podľa tejto legislatívnej úpravy všetko od 1 000 eur do 200 tisíc eur bez DPH pre tovary a služby a od 1 000 eur do zhruba 4,2 mil. eur bez DPH pri stavebných prácach bude spadať do pôsobnosti elektronického trhoviska, pokiaľ to bude bežne dostupné na trhu, tak ako som to už vysvetlil v prvej časti vystúpenia.

    Návrh elektronického trhoviska má veľa záporov, ale teraz a tu sa budem zaoberať len tými najhoršími.

    V prvom rade je to absolútna kontrola nad procesom verejného obstarávania zo strany ministerstva vnútra. Tento systém bude ovládať politická špička, ktorá si pri troche fantázie bude môcť „robiť čo len chce“. Nebude kontrolovateľný zvonka. A to dáva možnosť so systémom robiť to, čo bude treba, nehovoriac o definícii ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktorá je tiež nešťastná, nakoľko medzi hodnotiacimi kritériami je medzi iným aj lehota dodania a podobne. A to sú hodnotiace kritéria, ktoré boli v minulosti veľmi zneužívané, nakoľko často na ich základe vyhrali dodávatelia, ktorí dokázali dodať síce niečo do 24 hodín, avšak verejný obstarávateľ to nepotreboval tak rýchlo. Ale aby predmet obstarávania dodal žiadaný dodávateľ, tak sa to tak dohodlo. Príklad o chvíľku uvediem. V minulosti jednoducho to nebolo transparentné, tak prečo by to malo byť transparentné teraz. To slovo transparentnosť je síce dnes moderné, ale často je len moderné. Tá lehota dodania medzi hodnotiacimi kritériami je absolútne neopodstatnená. Systém by malo ministerstvo sfunkčniť približne za polrok, pričom vraj nie je známe, čo to bude stáť. To je buď nezmysel alebo už je to proste vybraté, pretože vývoj a nasadenie takéhoto robustného systému bude trvať prinajmenšom 12 mesiacov a cena sa bude pohybovať odhadom od 50 tisíc eur vyššie. Podľa posledných informácií z vestníka verejného obstarávania už začalo ministerstvo vnútra súťaž návrhov na tento systém. Rozumné a logické by bolo, keby prevádzkovanie takéhoto portálu mala na starosti iná organizácia ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odborne by to spadalo do portfólia Úradu pre verejné obstarávanie.

    Ale vrátim sa znova k tomu, že je potrebné presne definovať, čo je to bežne dostupné na trhu, napríklad exaktným vymenovaním v prílohe zákona. Veď Úrad pre verejné obstarávanie napokon prevádzkuje aj systém elektronického verejného obstarávania, ktorý dokonca obsahuje aj modul elektronickej aukcie a kompletný systém elektronického verejného obstarávania, a to všetko zadarmo pre verejných obstarávateľov aj obstarávateľov. Tento systém má v súčasnosti z časti určité črty elektronického trhoviska, pokiaľ toto tvrdenie berieme v prenesenom význame slova. Aká je však situácia dnes? Prevažne väčšina verejných obstarávateľov a obstarávateľov systém nevyužíva, nakoľko v zákone nie je táto povinnosť uložená. A tí, čo ho nepoužívajú tvrdia, že nie je funkčný. Ale, schválne, ak si otvoríte tento systém a pozriete sa koľkí, naopak, cezeň obstarávajú, tak zistíte, že nie je ich málo. Preto tvrdenie, že nie je funkčný, neobstojí, pretože ak niekto v nejakom systéme nevie robiť, tak to predsa neznamená, že systém nefunguje. Je to len skrytie vlastnej nevedomosti a nešikovnosti.

    Kritérium lehota dodania alebo výstavby, § 35 ods. 8 bod 49. Stanovenie relatívnej váhy každého kritéria, najmä pri necenových kritériách, býva najčastejším terčom žiadostí o nápravu a najčastejším terčom námietok týkajúcich sa kritérií. Napríklad pri stavebných prácach býva nezriedkavé, že k ekonomicky najvýhodnejšej ponuke plánuje verejný obstarávateľ dospieť kombináciou cenového kritéria a kritéria lehoty výstavby. Pokiaľ určí váhu kritérií tak, že v lehote výstavby a podobným kritériám pridelí príliš vysoký podiel z celkového bodového ohodnotenia, povedzme, 50 %, musí mať dostatočne zdôvodnené a podložené, akým spôsobom danú váhu stanovil. Inak riskuje nielen zrušenie súťaže, ale aj manipulatívne cenové ponuky zo strany uchádzačov a vysúťaženie takej ponuky, ktorá bude v konečnom dôsledku ekonomicky menej výhodná ako ponuka ďalších uchádzačov v celkovom poradí. V novele zákona je navrhnuté, aby takéto kritériá, kritériá súvisiace s plnením po dodaní, respektíve v súvislosti s dodaním dosahovali maximálnu hodnotu 30 % zhodnotenia. Zákon však nešpecifikuje, koľko takýchto kritérií môže verejný obstarávateľ zadať. To by mohlo v praxi spôsobiť špekulatívne konanie, v ktorom by verejný obstarávateľ zadal napríklad nasledovné hodnotiace kritériá, opäť si pomôžem príkladom: kritérium jedna = lehota dodania 30 %, kritérium dva = technická pomoc 30 %, kritérium tri = pozáručný servis 30 % a kritérium štyri = cena 10 %. A v tomto prípade zákazku by vyhral dodávateľ, ktorý by dodal predmet do 24 hodín, pričom verejný obstarávateľ by to potreboval o týždeň, technickú pomoc by vedel poskytnúť dodávateľ do 12 hodín, pričom verejnému obstarávateľovi by to stačilo do 24 hodín, a pozáručný servis by poskytol dodávateľ v trvaní troch rokov, ale verejnému obstarávateľovi by na to stačili dva roky, lebo aj tak po dvoch rokoch dochádza k zmene technológie. Cena by v tomto prípade prakticky nerozhodovala, riešením je buď definovať, že takéto kritériá nesmú presiahnuť 50 % kritérií, alebo zaviesť kvalitatívne kritériá, poprípade zadefinovať použitie len jedného kritéria súvisiaceho s plnením po dodaní, respektíve v súvislosti s dodaním a ostatné dať kvalitatívne, napríklad typ materiálu, hustotu a podobne. Tým sa zabezpečí primeraná kvalita aj výhodná cena.

    Problém číslo osem, akreditácia a certifikácia, § 116 a §117 bod 112. Novela prináša ďalšiu zaujímavosť, ktorá je prinajmenšom zvláštna. Ide o akreditáciu, a by som to troška vysvetlil, dnes máme systém odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie, ktoré za proces zodpovedajú, týchto osôb je zhruba 7 700. Všetky z nich, samozrejme nerobia verejné obstarávania a mnohé z nich sú neaktívne a takisto sa medzi nimi ako v každej skupine nájdu aj nečestní ľudia. Hlavnou výhodou je tu, že tieto osoby boli za procesy zodpovedné aj keď len v prenesenom význame, lebo za proces verejného obstarávania zodpovedá verejný obstarávateľ, ale boli pravidelne školené, učili sa, pri zmene zákona boli preškoľované a podobne, takisto rôzne firmy a agentúry či združenia pôsobiace v oblasti verejného obstarávania museli mať zodpovednú osobu, ktorá bola odborne spôsobilou osobou, avšak po schválení tejto novely sa to má diametrálne zmeniť. Z viazaných živností má byť verejné obstarávanie vyškrtnuté. Inštitút odborne spôsobilých osôb má zaniknúť. Verejný obstarávateľ už podľa novely nebude musieť procesy verejného obstarávania vykonávať prostredníctvom na to školenej a odborne pripravenej osoby, školenia, skúšky, preskúšania, to všetko zanikne, verejný obstarávateľ nebude musieť využiť pri procese verejného obstarávania akreditovanú osobu, a to právnickú alebo fyzickú, akreditáciu bude udeľovať Úrad pre verejné obstarávanie tak právnickej, ako aj fyzickej osobe. Avšak táto akreditácia je značne zle nadefinovaná, nie je tam vôbec nič konkrétne, žiadna prax, žiadne skúšky, len nejaké dokumenty, ktoré nie sú ani definované. Voči rozhodnutiu o tom, či záujemcu Úrad pre verejné obstarávanie akredituje alebo nie, sa nebude dať ani odvolať. To navodzuje myšlienku, či nie je cieľom znížiť počet akreditovaných na minimum a možno len na tých vyvolených, na tých blízkych, ktorí si to zaslúžia. Avšak za správnosť procesov, transparentnosť a hospodárnosť v konečnom dôsledku bude zasa ručiť organizácia ako celok, a teda verejný obstarávateľ. Ak je problém s týmito odborne spôsobilými osobami, navrhli by sme skôr sprísnenie pre získanie osvedčenia a tvrdšie sankcie, ako aj ich vyššiu zodpovednosť. Bolo by to jednoduchšie a oveľa efektívnejšie. Rovnako je to aj v prípade akreditácie elektronických aukcií. Je to ten istý problém, výsledkom bude len zopár prevádzkovateľov elektronickej aukcie. Ale je otázka, či títo zrovna nebudú tí správne naladení a správne sfarbení.

    Navrhli by sme, aby pôvodná úprava zákona ostala zachovaná a aby Úrad pre verejné obstarávanie preveril odborne spôsobilé osoby a tie, ktoré nevykonávajú činnosti vo verejnom obstarávaní, aby vyškrtol. Ďalej by bolo vhodné, aby za celý proces verejného obstarávania niesla zodpovednosť odborne spôsobilá osoba, a nie verejný obstarávateľ ako organizácia. Súčasná úprava zákona síce definuje aj postupy voči odborne spôsobilým osobám v prípade porušenia zákona, no je to nedostatočné. Poprípade je možné aj zaviesť povinnú certifikáciu a akreditáciu, ale s tým, že je potrebné jasne stanoviť čo a aké postupy, aké dokumenty či činnosti sa budú certifikovať, čo v navrhnutej novele nie je jednoznačne definované. A ten, kto splní certifikáciu, bude na základe žiadosti akreditovaný. Všetky postupy vo verejnom obstarávaní by sme navrhli zastrešiť tak, že ich bude môcť vykonať iba akreditovaná osoba, a to aj v prípade elektronického trhoviska či predkladania zákaziek pod limitom. Takto by sa dala vyvodiť jednoznačná a osobná zodpovednosť akreditovanej osoby, a nie človeka čiže štatutára organizácie, ktorý tomu aj tak nerozumie a nepozná postupy používané vo verejnom obstarávaní.

    Problém číslo deväť, zákazky pod definovaným limitom, § 4 body 6 a 9 ods. 9 bod 15. Hovoríme tu o zákazkách, ktoré sú pod limitmi, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení a na ktoré sa nevzťahuje postup podlimitné zákazky, či už v prípade využitia elektronického trhoviska, alebo v prípade verejnej správy, samosprávy a obstarávateľov, ktorí nie sú štátnymi orgánmi. Zjednodušene to opíšem asi tak, že sa jedná o zákazky od 0 do 1 000 eur v prípade štátnych organizácii. Avšak toto sú menej zaujímavé čiastky, a teda nie sú až také podstatné, lebo tu ide o drobné nákupy, napr. pier, benzínu a podobne. Navyše novela tu do sumy 1 000 eur bez DPH umožňuje priamy nákup. Pri týchto je efektívnejšie priame zadanie, a teda odbehnutie do obchodu a operatívna kúpa, kde iný postup by bol určite neefektívny, o efektívnosti, hospodárnosti a transparentnosti má zmysel hovoriť len v tom prípade, pokiaľ by ten, kto takto ide niečo kupovať a si zistí, v ktorom obchode sú lacnejší za dodržania rovnakej kvality, kúpil by to tam.

    Ja sa však chcem zamerať na druhú časť. A to sú zákazky s limitmi do 20 000 eur za tovary a služby, do 30 000 eur za stavebné práce a do 40 000 eur za potraviny. V prvom rade by bolo treba definovať rozumnú sumu, do ktorej je možné vykonať priamy nákup, priame zadanie tak, aby to bolo pre obstarávateľa efektívne a hospodárne. Podľa nášho názoru by bolo priame zadanie efektívne do sumy 2 000 eur.

    Teraz však k tomu, čo hovorí zákon. Na tieto zákazky v limitoch, ktoré som uviedol, platí, že verejný obstarávateľ má povinnosť zabezpečiť, aby vynaložené náklady na obstaranie boli primerané jeho kvalite a cene. A ešte, aby som nezabudol, pripomeniem, tri dni pred zadaním zákazky je povinný zverejniť zadávanie takejto zákazky. No to je zaujímavá transparentnosť a podpora čestnej a hospodárskej súťaže. Obmedzím sa teraz iba na príklad stavebnej zákazky, ale tovary, služby či potraviny sú na tom rovnako. Predstavme si obec, ktorá potrebuje rekonštrukciu strechy materskej škôlky. Jej predpokladaná hodnota je 25 000 eur bez DPH. Takže starosta to urobí takto: Ide za Janom. Ten mu to nacení na 25 000 eur a starosta v profile verejného obstarávateľa to 3 dni pred zadaním zverejní a po troch dňoch podpíše zmluvu alebo objednávku s Janom a obidvaja sú v pohode. Potom Jano dôjde za starostom, obdrží obligátnych 10 až 20 % z ceny ako všimné a obaja sa smejú, ako dobehli a obtiahli daňových poplatníkov. Niekto by mohol namietnuť, že tri dni je dosť dlho na to, aby sa do takéhoto zadania zapojil aj niekto iný, kto si takto vyhlásené zadanie v profile verejného obstarávateľa prečíta. Netvrdím, že čisto teoreticky to nie je možné, avšak prakticky je lehota 3 dni nedostatočná na vypracovanie celej ponuky, ponuky služieb prác alebo tovarov. A finančný limit v tomto prípade, ktorý som spomenul, je dosť vysoký.

    Ešte sa vrátim k potravinám. Nie je dôvod na to, aby mali výnimku. Vedia to obstarávať v celej Európe a u nás nie. Z praxe sú známe prípady aj obstarávania pre školské jedálne a šlo to. V predstihu aj dotyční obstarávatelia ušetrili a navyše zabezpečili kvalitné potraviny. Čiže stále je to len o ľuďoch. A, samozrejme, sú známe aj prípady z opačnej strany, keď školské zariadenia alebo sociálne zariadenie vyhlásilo verejné obstarávanie, ktoré mu síce zabezpečilo obstaranie kvalitných potravín, avšak štatutárny zástupca verejného obstarávateľa nechcel vybraného dodávateľa, nakoľko bol o tom dohodnutý s iným dodávateľom, ktorý však nevyhral. Následne tak víťazovi robil prieťahy v rámci celého zmluvného vzťahu počas dodávok a distribúcie. Často sa vtedy objavili obvinenia, že sú dodávané nekvalitné potraviny, myslím, že ste aj o tom hovorili, pán minister, potraviny po lehote spotreby a podobne. Ale potom, keď sa urobila námatková kontrola, nič sa nepreukázalo a navyše dodávateľ vydokladoval dodávanie kvalitných potravín.

    Okrem toho si treba uvedomiť, že vďaka financovaniu škôl, školských zariadení, domovov dôchodcov, domovov sociálnych služieb urobila táto vláda zásadné zmeny, ktoré majú za následok nedostatok financií v školskom sociálnom a zdravotnom systéme. Preto si dovolím tvrdiť, že práve tieto zariadenia nemajú finančné prostriedky na to, aby si zaplatili osobu, ktorá im vie vykonať kvalitné a správne verejné obstarávanie bez toho, aby boli zbytočné prieťahy v konaní, nehovoriac o tom, že táto vláda dáva v tejto oblasti tak málo finančných prostriedkov a že vlastne núti týchto verejných obstarávateľov k nákupu nekvalitných potravín. Veď si otvorene priznajme, že všetko niečo stojí a žiadny obchodník nebude predávať kvalitný tovar pod jeho reálnu cenu.

    Jednoznačne sme presvedčení o tom, že toto je veľmi netransparentný postup, nehovoriac o tom, že nepodporuje čestnú hospodársku súťaž. Preto by bolo dobré, aby tieto postupy boli síce skrátené, avšak aby sa do systému na Úrade pre verejné obstarávanie dostali informácie prostredníctvom akreditovanej osoby minimálne sedem pracovných dní pred plánovaným zadaním zákazky dodávateľovi alebo zhotoviteľovi s tým, že by boli spracované súťažné podklady a predložená súťažná ponuka, ktorá by bola následne aj vyhodnotená. Tým by sa skrátili lehoty a bolo by to transparentné a podporilo by to čestnú hospodársku súťaž.

    Problém číslo desať. menej ako 3 ponuky, § 46 ods. 2 bod 74. V súčasnosti to funguje tak, že pokiaľ v procese verejného obstarávania nie je predložená žiadna ponuka alebo ani jedna z ponúk nevyhovuje z hľadiska kritérií, obstarávanie sa zruší. Po novom sa zruší aj v tom prípade, pokiaľ neboli predložené viac než dve ponuky. Často sa však obstarávajú služby, tovary alebo práce, na ktoré veľmi nemá kto predložiť ponuku. Napríklad pri komunálnych vozidlách na zvoz smetí s rotačným lisovaním neexistuje na Slovensku viac ako jeden dodávateľ. Zákon síce umožňuje, ak verejný obstarávateľ nezruší súťaž s jednou ponukou, to odôvodniť, ale nie je skôr zámerom to, že ak by z dvoch ponúk mala vyhrať ponuka toho dodávateľa, ktorý by nemal byť víťazom, tak to dá šancu verejnému obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie a začať ho nanovo?

    Na záver sa ešte vyjadrím k pripomienkam Transparency International Slovensko, s ktorými sa stotožňujeme. A je ich jedenásť. Je to, po prvé, ponechať povinnosť vykonávať elektronické aukcie tak, ako je to definované v súčasnom znení zákona, to znamená povinne na všetky tovary, nielen na bežné tovary, ako to navrhuje novela, po druhé, zrušiť možnosť, aby kritériom hodnotenia ponúk bol aj počet novovytvorených miest, resp. ich počet spomedzi nezamestnaných, toto je veľmi špekulatívne kritérium hodnotenia, po tretie, jasne v zákone uviesť, že pri centrálnom obstarávaní je odber nepovinný, ak sa preukáže nižšia cena, po štvrté, zmäkčiť definíciu mimoriadne nízkych ponúk na aspoň 50 % menej ako priemer ostatných ponúk a 20 % menej ako druhá najnižšia ponuka a zrušiť pomer k predpokladanej cene, tak ako to definuje návrh novej smernice Európskej únie, v Slovenskej novele sú tie percentá 30, 15 a 15, po piate, zaviesť otvorený výberový proces pre výber predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a upraviť jeho postup, po šieste, zúžiť dôvody odvolania predsedu, v súčasnosti sú široko definované, konkrétne navrhujeme vypustiť nasledujúci dôvod, § 111 ods. 2 (zákona o verejnom obstarávaní) písm. e), úrad neplní úlohy podľa tohto zákona, zníži to politický tlak na vedenie Úradu pre verejné obstarávanie, po siedme, zaviesť povinnosť zverejňovať všetky rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, navrhovaná novela plánuje utajiť zápisnice z rokovania rady, teda aj hlasovanie jej členov, po ôsme, zadefinovať prieskum trhu a poveriť Úrad pre verejné obstarávanie definovaním podrobnejšej metodiky jeho vykonávania, po deviate, definovať postup výberu členov rady, upraviť dôvody odvolania člena rady priamo v zákone, vypustiť členstvo vedúceho úradu Úradu pre verejné obstarávanie v rade, po desiate, neobmedzovať riešenie námietok len na zákonnosť postupov, ale aj na vecnú správnosť rozhodnutí, po jedenáste, v kompetenčnom zákone stanoviť ústredný orgán štátnej správy, ktorý bude mať zodpovednosť za problematiku verejného obstarávania.

    Vážené dámy, vážení páni, nezapieram, že v zákone sú aj dobré veci, sú to napríklad referencie na dodávateľa, to je dobrá vec, aj keď dnes ešte teda nie je vôbec jasné, ako sa budú tieto referencie zisťovať a získavať, ale nie je našou úlohou ich tu vymenovávať alebo nejako bližšie popisovať. Verejné obstarávanie je mimoriadne zložitá a mimoriadne odborná téma. O to je dôležitejšie pri takýchto náročných témach predkladať stopercentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a, ako som uviedol, klub strany SaS ho v prvom čítaní nepodporí, čím nevylučujem, že ho podporíme v druhom a v treťom čítaní, pokiaľ bude odstránených oných desať problémov, ktoré som uviedol a zároveň bude zohľadnených aj jedenásť vymenovaných pripomienok Transparency International Slovensko, s ktorými sme sa my v strane Sloboda a Solidarita stotožnili. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako ďalší do rozpravy požiadal o slovo pán podpredseda Národnej rady Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, pán vicepremiér, ctené kolegyne a kolegovia, vláda návrhom novely zákona, zmeny zákona o verejnom obstarávaní prichádza s mnohými potrebnými zmenami, ale, žiaľ, nie so všetkými sa dá súhlasiť, respektíve návrh samotný má aj slabé, ba negatívne alebo rizikové miesta. Už tu bolo veľa povedané a tiež by som rád vyzdvihol dôležitosť zlepšenia referencií vo verejnom obstarávaní, úsilia o lepšiu a silnejšiu orientáciu na ekonomicky výhodné obstarávanie, na zverejňovanie alebo otvorenosť štruktúry, majetkovej štruktúry obstarávateľov. Ale sú mnohé súvislosti, ktoré vnímam kriticky, a nie preto alebo možnože aj preto, lebo predsa politika a zároveň istá deľba či zodpovednosti alebo toho, čo znamená verejný záujem, viac očakávala otvorenosť, to časté, čo premiér spomínal, že Úrad pre verejné obstarávanie patrí do rúk opozície, ale aj to, že veľa noviel znamenalo postupný nárast oblasti, ktorá z pôvodne možno tridsiatich paragrafov narástla na stotridsať, ďalej sa zahusťuje. Za tie roky pribudli obrovské možnosti, ale aj zodpovednosť voči spoločnej Európe, eurofondy na úrovni miliárd a miliárd eur. No a pán minister vnútra to všetko berie pod svoj plášť popri iných agendách, popri napríklad aj rómskej problematike. Je to neobvyklá koncentrácia moci a vplyvu, len aby sa to zvládalo. Skôr to vidím kriticky. Nechcem dlho hovoriť, pán kolega Galko mnohé veci vymenoval, až príkladmo alebo s konkrétnosťami.

    Tiež by som rád podčiarkol zámer, či výhrady alebo návrhy a očakávania, Transparency International Slovensko. Ale celkovo to volanie po väčšej otvorenosti, transparentnosti, profesionalizácii, predvídateľnosti rozhodnutí, štandardizácii krokov, mechanizmov by malo náš systém verejného obstarávania v podstate, keď to poviem zjednodušene, europeizovať. Stredná Európa je súčasť jedného veľkého trhu, kde sa pohybuje medzinárodné podnikateľské prostredie. A nám ako užívateľom to dáva nielen lepšie záruky, ale aj kvalitnejšie, dostupnejšie služby, tovary a ďalšie výsledky.

    To, čo vnímam kriticky, je vytvorenie centrálnej obstarávacej organizácie na ministerstve vnútra, ktorá má po novom obstarávať všetky nadlimitné zákazky na tovary a služby bežne dostupné na trhu. To okrem otáznika okolo definícií môže a logicky aj znamená nárast počtu zamestnancov ministerstva vnútra, ba možno paradoxne ale predsa predĺženie doby obstarávaní. Už v minulosti pri centralizácii nákupov za prvej vlády strany SMER bolo vidieť, že to môže viesť aj k drahším nákupom toho istého tovaru, ako je jeho cena v obchode. Snaha centralizovať verejné obstarávanie môže dokonca viesť v niektorých prípadoch aj k ochromeniu samotnej služby, respektíve potrieb štátnej správy.

    Po druhé. Za najväčšie korupčné riziko považujem práve vytvorenie Rady Úradu pre verejné obstarávanie, do ktorej dve tretiny členov bude nominovať, menovať vláda. Táto rada bude pritom rozhodovať len nadpolovičnou väčšinou, nadpolovičnou väčšinou a jej rozhodnutia nebudú predmetom preskúmavania súdu. SMER tejto rade dokonca dáva právomoci schvaľovať dodatky, dodatky, ktoré môžu zvyšovať zmluvné ceny, čo doteraz bolo zakázané. A štát, to znamená spoločnosť, môže takýmto predražovaním zmlúv cez dodatky prichádzať o desiatky, ba i stovky miliónov eur.

    Po tretie. Posúva sa tu hranica na zákazky s nízkou hodnotou z desaťtisíc na dvadsaťtisíc eur. Pritom pri tomto type dochádza najčastejšie k priamemu dohadzovaniu zákaziek vyvoleným firmám, a to takmer bez súťaže. Preto sme znížili ich limit z tridsaťtisíc na desaťtisíc eur. Po novom tak mnoho zmlúv na ministerstvách zrazu bude mať hodnotu blízku 19 000 alebo 19 990, prípadne aj nejakých drobných. Tento krok vyzerá ako zvýšenie priestoru na korupciu v štátnych organizáciách a zároveň ako istá náplasť za centralizáciu veľkých zákaziek.

    My sme navrhovali, keď sme boli oslovení predsedom vlády, aby sme ponúkli, poskytli naše pohľady a riešenia na konsolidáciu verejných financií, konkrétne námety. A jedným z nich v tejto súvislosti bol benchmarking, konsolidačné opatrenie cez verejné obstarávanie vo forme benchmarkingu, teda porovnávania cien vysúťažených tovarov s cieľom ich postupného znižovania a šetrenia. Toto nebolo prijaté ani vtedy pred rokom, ani dnes. Mne je to len ľúto. Zároveň to potvrdzuje to, čo som na úvod hovoril: neochotu šetriť, skôr pripravenosť míňať. A, samozrejme, to vytvára priestor pre nehospodárnosť, ba až korupciu.

    Ctené dámy, vážení páni, tu nejde o drobné, ide, samozrejme, o často detailné návrhy v jednotlivých paragrafoch, ale v rozsahu a obsahu hovoríme o miliardách eur ročne, ktoré vďaka lepšiemu systému budú lepšie využité, pričom každý zlomok takejto hodnoty má už sám osebe obrovský význam pre nielen konsolidáciu, ale aj pre občanov. Môže to viesť a má to viesť nielen k hospodárnosti, ale aj k väčšej zodpovednosti za každé euro, ktoré nepatrí vláde, nepatrí štátu, ale patrí občanom, daňovým poplatníkom. Chcem kriticky nielen tieto body, ale aj ďalšie spomenúť práve preto, lebo neeuropeizujú naše pomery v tých slabých, negatívnych miestach, ale, naopak, môžu vytvárať problémy aj vo vzťahu k Bruselu a k Európskej únii. Za KDH tento kriticky postoj znamená nemožnosť podporiť takéto znenie zákona, dokiaľ nedôjde k úprave tých spomenutých slabých alebo rizikových negatívnych miest. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu nie sú žiadne faktické poznámky.

    V tejto chvíli požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady pani Jurinová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán minister, niekde prítomný, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu ďalší z dôležitých zákonov, ktorý môže zohrávať veľkú úlohu v otázkach šetrenia v štátnej správe aj samospráve, ktorý vedie k transparentnosti, protikorupčnému zameraniu, samozrejme, za predpokladu, že to predkladateľ skutočne myslí úprimne.

    S prípravou tohto zákona boli spájané obrovské očakávania odbornej i širokej verejnosti. V čase konsolidácie verejných financií, v čase, keď nemáme dosť prostriedkov na základné veci ako zvýšenie platov učiteľov či lekárov, nemôžeme verejnosť dookola traumatizovať nezodpovedným nakladaním s verejným majetkom. Šetrenie je to, čo od nás ľudia očakávajú, nielen zvýšený výber daní a odvodov, ale aj to, že dohliadnete a budete garantom uprednostňovania transparentnosti.

    Myslím, že nie som odkázaná na to, zvoziť pod čiernu zem tento zákon len preto, že to je pre mňa možno politicky výhodné. Ale neurobím to preto, lebo v ňom vnímam aj veľa pozitívnych a dobrých ja neviem ustanovení. V prípade zákona o verejnom obstarávaní sa chcem pozerať na jeho ustanovenia jedine cez tieto základné otázky: Prinesie zákon zmenu úspory vo verejných financiách? Zabezpečí zákon transparentný a férový prístup k verejnému obstarávaniu? Zjednoduší zákon život obstarávateľov a súťažiacich? Toto sú základné parametre, cez ktoré by sme sa na túto normu mali pozerať.

    Pán minister sa snažil o dlhú diskusiu k zákonu. Ostatne aj preto je predkladaný s istým zdržaním, avšak napriek tejto dlhej diskusii v zákone zostali body, ktoré podľa môjho názoru výrazne znižujú jeho kvalitu.

    Za veľký krok späť považujem zrušenie povinnosti používať elektronické aukcie na všetok tovar, nielen bežný. A rovnako vnímam ako krok späť vyňatie obcí a obecných firiem z elektronického trhoviska. A práve tieto body vnímam ako veľký lobing ZMOS-u. Je preukázateľné, že zvyšovanie súťaživosti vo verejnom obstarávaní prináša znižovanie ceny. Veľká časť našich verejných prostriedkov sa nachádza práve v inom ako bežnom tovare a v našich samosprávach. A práve odtiaľto berieme efektívny nástroj na znižovanie nákladov, často len preto, že je náročnejší. Častým argumentom v prospech vami volaných opatrení je údajná komplikovanosť a nákladnosť elektronických aukčných systémov. Tu mi však príde, že ide len o nevyužitie všetkých možností, ktoré môžeme použiť. Aukčné systémy si môžu obce zdieľať či prenajímať. Nie je to teda v peniazoch. A namiesto toho, aby sme skúšali kreatívne pracovať s dobrými nástrojmi, ktoré máme, zahadzujeme ich, ba priam sa ich vzdávame.

    Na druhej strane som rada, že minister ustúpil, od priameho zadávania strategických štátnych zákaziek. To by bol inak priam prešľap, ktorý bol možno aj keď pôvodne dobre mienený, ale zrejme ťažko obhájiteľný.

    Zadefinovanie najnižšej ponuky na úroveň o 30 % nižšie ako priemer ostatných ponúk je príliš úzke nastavenie oblasti, kde sa nebude môcť dostatočne prejaviť možná konkurenčná výhoda, podobne i stanovenie hranice ceny o 15 % nižšej ako druhej najnižšej ponuky. Bolo by dobré sa nastaviť v tomto prípade na kopírovanie európskej smernice a napríklad i zrušiť pomer k predkladanej cene.

    Ďalšia z často kritizovaných častí súčasného zákona je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, čo si mnohí zamieňajú s najnižšou cenou bez presnejších špecifikácií ďalších parametrov zákazky. Tu vidím jednoznačne zlé čítanie zákona. Ak sa nad tým zamyslíme, vyvstáva otázka: Nestačilo by azda regulovanie elektronickej aukcie alebo rozumné metodické usmernenie, ktoré by malo ísť z Úradu pre verejné obstarávanie? Viem však, aká situácia na úrade existuje. Najnižšia cena by mala byť vo väčšine prípadov hlavným kritériom hodnotenia ponúk, ale určite nie jediným. Preto napríklad nerozumiem tomu, ak dávame prednosť centrálnemu obstarávaniu a po čase zistíme, že vieme tovar kúpiť len lacnejšie inde, prečo musí zostať povinnosť odberu, prečo nemôže zmluva obsahovať pri centrálnom obstarávaní aj nepovinný odber. Stále treba mať na pamäti, že ide predsa o verejné zdroje. Pravdou však je, že podobne ako pri mnohých iných oblastiach legislatívy nastaviť pravidlá môžeme najlepšie, ako vieme, ale pokiaľ nebudeme mať kvalitného strážcu ich dodržiavania, táto diskusia je v podstate zbytočná.

    V prípade ÚVO má tento prípad dve dimenzie, zabezpečenie jeho nezávislosti a poskytnutie dostatočných prostriedkov, ktoré umožnia dobré plnenie všetkých jeho úloh.

    Začnime tou prvou rovinou. Napriek tomu, že došlo k istým obmenám vo výbere šéfa tohto úradu, stále sa jedná o „dobrú“ voľbu politikov, ktorá by ďalšej voľbe šéfa úradu nemusí byť prítomná. ÚVO je presný druh úradu, ktoré by nemal patriť jednej či druhej strane, ale mal by byť obsadzovaný nezávislým odborníkom, ktorý dokáže riadiť úrad mimo akýchkoľvek politických tlakov. Rovnakým spôsobom by sme mali pristupovať k voľbe členov rady, ktorá po prijatí tejto novely bude mimoriadne vplyvným orgánom. Skrátka, čelní predstavitelia Úradu pre verejné obstarávanie a členovia jeho rady musia byť odborníci, a nie nositelia farebných tričiek. Tento úrad nemá patriť ani opozícii, ani koalícii, ale občanom, ktorých budú zastupovať najlepší odborníci. Preto vás žiadam o zavedenie otvoreného výberového konania na predsedu ÚVO a v podobnom duchu prehodnotiť rozšírenie dôvodov na odvolanie predsedu, pretože inak to vyvoláva obavy zo svojvôle a politického tlaku na osobu predsedu. Budete si ho tak držať pekne v hrsti.

    Ak sa už ideme rozprávať o skutočnej transparentnosti, prečo nezavediete povinnosť zverejňovania všetkých rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie? Interpelovala som predsedníčku ÚVO, rozprávala som sa s ňou o problémoch, ktorým čelí na úrade. Otázka je, či máme skutočnú ochotu riešiť kvalitu na ÚVO, kde však bez finančnej podpory ťažko zabezpečíme správny chod úradu a všetky jeho kompetencie.

    Vážení kolegovia, začnime diskusiu o tom, ako nastaviť pravidlá, ktoré budú najlepšie chrániť záujem odbornosti a politiku, naopak, potlačia. Netvrdím, že nastavenie týchto pravidiel je jednoduchá a jasná záležitosť, ale naša demokracia by ukázala dostatočnú vyspelosť, keby mala politikov, ktorí sa dobrovoľne vzdajú vplyvu v niektorých oblastiach.

    Druhou lavínou problémov, ktorú vnímam v súvislosti s ÚVO, je slabé finančné a personálne zabezpečenia úradu. Rozumiem potrebe konsolidovať a šetriť, ale negatívna stránka, priškrcovanie verejného sektora sa ukazuje práve v prípade tohto úradu. Ak máme úrad, ktorý nedokáže plniť svoju kontrolnú funkciu, nedokáže včas reagovať na námietky vo verejnom obstarávaní a absolútne rezignoval, ale niežeby zámerne na nejakú výskumnú či metodickú činnosť, máme jasný problém. Úrad má skrátka nedostatok finančných prostriedkov vzhľadom na úlohy, ktoré od neho očakávame. Je nemysliteľné, aby zásadné rozhodnutia v procese verejného obstarávania robili čerství absolventi škôl bez skúseností. Skratka, iných si momentálne úrad nevie dovoliť zamestnať. Je nemysliteľné, aby pracovné miesto na tomto úrade bolo dobré len ako štartovacia línia pre ambicióznych. Je veľkou otázkou pre nasledujúce premýšľanie o štátnom rozpočte, ako pristúpime k financovaniu tohto úradu.

    Vážení kolegovia, dobrý systém verejného obstarávania je jeden zo základných nástrojov boja proti korupcii. Bola by som veľmi rada, ak by si vláda vypočula všetky dobre mienené návrhy k zákonu, ktorých cieľom bude vylepšenie. Verím, že v nasledujúcich týždňoch sa nájde aj priestor na konštruktívnu diskusiu o návrhoch, ktoré pripravíme, avšak, opakujem, táto téma si vyžaduje aj vážnu diskusiu o parametroch úradu, ktorá presahuje hranice tejto upravovanej normy. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú.

    Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, je to také paradoxné, že dnes zhodou okolností pomerne v krátkom slede za sebou prerokovávame v tejto snemovni dva možno zdanlivo technické zákony, ktoré ale majú v sebe aj isté politikum. A ak platí, a ja si myslím, že platí stále, že moc má ten, kto má peniaze, tak táto snemovňa hlasovaním o novele kompetenčného zákona a hlasovaním o novele zákona o verejnom obstarávaní spraví z podpredsedu Vážneho a tu z prítomného ministra Kaliňaka mocných mužov, z nich tak jeden dostane eurofondy, druhý bude mať kontrolu nad dosť významnou časťou verejného obstarávania na Slovensku. Musím povedať, ak by som bola ministrom financií v tejto vláde, tak aj začnem byť trošičku nervózna.

    Ale poďme od politiky preč a možno pár čísiel poviem, aby sme si boli naozaj vedomí, o čom sa rozprávame, keď sa rozprávame o novele zákona o verejnom obstarávaní. V roku 2012 sa na Slovensku uskutočnilo 6 800 tendrov v objeme viac ako 3,9 miliardy eur. Hovorím o viac ako 3,9 miliardy preto, pretože tých 3,9 miliardy je zhruba to, čo bolo obstarávané tak, že to bolo publikované vo vestníku verejného obstarávania, to znamená, to predstavujú všetky nadlimitné, podlimitné a podprahové zákazky, ale neobsahuje to všetky malé tendre, to znamená, pokiaľ ide o tovary a služby do 10 tisíc a pokiaľ ide o stavebné práce do 20 tisíc. Čiže opakujem sumu 3,9 miliardy eur. Pre porovnanie, aby sme mali predstavu, čo to znamená, pretože spravidla, keď povieme veľké číslo, tak si za tým nevieme veľa predstaviť, uvediem, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2012 predstavujú podľa zákona o štátnom rozpočte 17,3 miliardy. To znamená, keď sa rozprávame o tomto zákone, rozprávame sa o tom, ako bude distribuovaná suma, ktorá zodpovedá sume zhruba 22,5 % štátneho rozpočtu. Samozrejme, to nie sú prostriedky len štátneho rozpočtu, to sú aj prostriedky verejných financií. A predstavuje to z prostriedkov verejných financií 14 % verejných financií. Čiže, dámy a páni, 3,9 miliardy je suma, ktorá predstavuje skoro štvrtinu objemu štátneho rozpočtu a na verejných financiách predstavuje okolo 14 % verejných financií. O tom sa rozprávame, keď sa rozprávame o tomto zákone. A cítila som za potrebné to povedať, pretože je to zákon zákonov svojím spôsobom.

    A keď si zoberieme, že sme v časoch krízy, tak máme v zásade tri zdroje šetrenia. Z toho jeden zdroj šetrenia je naozajstná reforma verejnej správy, druhý zdroj šetrenia je efektívne verejné obstarávanie, tretí veľký zdroj šetrenia sú daňové úniky. Za dva obrovské zdroje šetrenia prevzal zodpovednosť minister Kaliňák. Ministrovi Kažimírovi ostalo už len bojovať s tými daňovými únikmi. Ale len bojom s daňovými únikmi to nespraví. Takže tu je ten, kto rozhodne o tom alebo ktorého práca rozhodne o tom, či dobre šetriť budeme alebo nie. Takže tu je náš minister, od ktorého veľa závisí.

    O to viac sa treba dobre pozrieť na novelu zákona o verejnom obstarávaní, a to o to viac, že kontrolné mechanizmy v tomto štáte sú už dlhé mesiace bez účasti opozície, bez účasti verejnosti. Áno, hovorím o tom, ako bol obsadený Úrad pre verejné obstarávanie, kde pôvodne to bola pozícia, ktorá bola ponúkaná opozícii. Ale dopadlo to inak. A hovorím o NKÚ, kde terajší predseda NKÚ presluhuje už niekde okolo roka. Je to pozícia, ktorá patrí opozícii, ale zásluhou poslancov strany SMER táto pozícia dodnes nebola obsadená. A je to o to vážnejšie, že väčšina verejných obstarávaní dnes v tomto štáte na úrovni štátneho aparátu, na úrovni samospráv je v rukách alebo pod kontrolou jednej politickej strany, a to strany SMER. Ja rešpektujem výsledky volieb. A len musím upozorniť na to, že väčšina verejných obstarávaní je pod kontrolou jedného politického subjektu bez náležitej kontroly zo strany ÚVO a NKÚ, kde opozícia nemá riadne páky na to, aby mohla efektívne kontrolovať verejné obstarávanie pod kuratelou jednej politickej strany.

    Tretí fakt, ktorý potvrdzuje to, že musíme sa dobre pozrieť na novelu zákona, ktorá je predložená, sú čísla. Podľa zverejnených údajov Transparency priemerná súťaživosť v druhom polroku roku 2012 klesla z 3,22 uchádzača v jednom tendri na 2,85 uchádzača v jednom tendri. Je to malý posun trošku, ale ja si myslím, že dosť na to, aby sme to pozorovali, ako sa nám tieto čísla budú vyvíjať z jedného jediného dôvodu. Súťaž znamená aj vyššiu efektívnosť, nižšiu cenu a súťaž znamená aj konkurenciu a predpoklad efektívnejšieho použitia verejných zdrojov. Tak musím povedať v tejto situácii, ešteže zverejňujeme zmluvy vďaka vláde Ivety Radičovej.

    K samotnému zákonu, ostanem, samozrejme, vo všeobecnej rovine, pretože sme v prvom čítaní, ja to poviem úplne férovo, pretože je to tak, áno, novela zákona o verejnom obstarávaní obsahuje aj zmeny, ktoré sú potrebné, ktoré môžu uľahčiť verejné obstarávanie, odstrániť časť byrokracie. A to sú zmeny, ktoré treba uvítať.

    A musím povedať aj to, že pán minister Kaliňák ustúpil v rámci pripomienkového konania z niektorých naozaj veľmi kontroverzných návrhov, ktoré boli veľmi kritizované aj nami, aj verejnosťou, aj koniec koncov kolegami vo vláde pána ministra. A vypustil napríklad ten kontroverzný návrh strategických zákaziek, i keď musím poznamenať, keď sa pozerám na vypísané tendre na informačné systémy na ministerstve vnútra, tak vlastne vidím, že kreatívnosťou ministerstva vnútra pod vedením pána ministra Kaliňáka vlastne sa možno, ak budeme akceptovať tieto spôsoby, dopracujeme k tomu, že právnu úpravu strategických zákaziek ani nepotrebujeme, pretože už ich máme v praxi v podobe, ktorá asi vyhovuje tým istým zámerom, aké boli spojené s so strategickými zákazkami.

    Ako som povedala, táto novela má aj dobré zmeny, ale, pochopiteľne, ja som opozičná poslankyňa a mojou povinnosťou je, aj vzhľadom na tie riziká, ktoré som pomenovala, upozorniť na všetky diery, ktoré novela vytvára, pomocou ktorých budú môcť politici alebo úradníci objednávať tovary a služby u tých, u ktorých oni chcú, a nie u tých, ktorí dajú naozaj najlepšiu ponuku.

    A rovnako musím upozorniť na všetky diery, ktoré obmedzujú alebo rozvracajú kľúčové zlepšenia, ktoré boli zavedené za vlády Ivety Radičovej v tomto zákone. A boli, o čom svedčí minimálne fakt, že výrazne sa zvýšila miera súťaživosti vo verejných obstarávaniach na základe novely zákona, ktorú koniec koncov táto snemovňa schválila. Boli to aj novely tu prítomného pána poslanca Beblavého a Krnáča.

    Pre verejné obstarávania sú v našich podmienkach asi dve kritériá naozaj dôležité, cez prizmu ktorých sa musíme na každú novelu zákona o verejnom obstarávaní pozrieť, a síce či novela znižuje korupčný potenciál, pretože všade tam, kde je nerovnováha medzi ponukou a dopytom, a vždy bude väčší dopyt po verejných zdrojoch ako ponuka, tak všade tam je korupčný priestor, a naším cieľom musí byť aj pri novele zákona o verejnom obstarávaní, aby sa tento priestor zužoval čo najviac, ako sa dá, a, druhé kritérium, či znižuje neefektívnosť alokácie zdrojov alebo, preložím to, či znižuje neefektívnosť používania peňazí z verejných zdrojov. Tvrdím, a to, áno napriek dobrým veciam, ktoré v novele sú, že celkovo na obe tieto kritériá odpovedám tak, že skôr by som povedala „nie“, naopak, novela ide opačným smerom. Vychádzam z toho, ako sa novela vysporadúva s hlavnými problémami verejného obstarávania, ktoré na Slovensku máme. Tým jedným hlavným problémom je, že sa nakupuje aj to, čo netreba. To vlastne nie je o procese verejného obstarávania, to je o tom, čo sa deje predtým. Ale môže na to reagovať aj zákon o verejnom obstarávaní tým, že bude klásť nejaké požiadavky na verejných obstarávateľov, aby sa vysporiadali s touto otázkou. To znamená veľký problém, či sa nakupuje to, čo naozaj treba, s týmto sa novela nevysporadúva, hodnotiace kritériá sú v praxi často stále ešte nastavované tak, aby, zjednodušene povedané, mohla byť zákazka ušitá na mieru rôznymi spôsobmi. Musím povedať, že ani tento problém novela zásadne nerieši. A, naopak, tak ako sú nastavené možnosti použitia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, skoro by som povedala, tuto sa ten priestor až rozširuje.

    Nízka miera konkurencie je stále ďalším problémom verejného obstarávania na Slovensku. A tu musím povedať, že, áno, nebudem vymenovávať všetko, rušia sa napríklad elektronické aukcie v podobe povinnosti, čo je, myslím, chyba, pretože práve elektronické aukcie výrazne zvýšili mieru súťaživosti pri verejných obstarávaniach. Áno, fajn zavádzame elektronické trhovisko, určite to kvitujeme, zároveň ale musím povedať, že aj to by sa dalo robiť možno iným spôsobom, a síce elektronické trhovisko by nemuselo byť v štátnom monopole, pretože mohlo by to byť zorganizované inak. Ale poviem aj príklad spoločného verejného obstarávania. Keď ostane, tak ako je nastavené bez možnosti jednotlivých obstarávateľov zapojených do spoločného verejného obstarávania, nakúpiť aj mimo spoločného verejného obstarávania, pokiaľ by bola výhodnejšia ponuka, tak sa podmienky skôr zhoršujú, ako zlepšujú.

    A ďalším problémom verejného obstarávania na Slovensku sú nedostatočné kontrolné mechanizmy. A ja som hovorila o obsadzovaní pozícií na ÚVO a NKÚ. Ale vôbec vieme všetci, ktorí už sme s verejným obstarávaním mali niečo dočinenia, že dnes možno najväčším problémom verejného obstarávania na Slovenku nie je ani tak zákonná úprava, ale skôr zle fungujúci Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý nezvláda svoju metodickú rolu a nezvláda ani svoju kontrolnú rolu, tak ako by ju zvládať mal. A musím povedať, že neočakávam po tejto novele výrazné zlepšenie. musím povedať, ja, prívrženec rady, pretože mám pocit, že na Protimonopolnom úrade sa osvedčila, tak ako je dizajnovaná rada ÚVO, keď touto novelou mi neposkytuje žiadne garancie náležitej kontroly procesov verejného obstarávania.

    Takže ak to zhrniem. Tak napriek niektorým pozitívnym zmenám v celosti novela zákona o verejnom obstarávaní pre mňa alebo vo mne vyvoláva tento dojem: Po prvé, máme tu fakt, že štátna kasa je prázdna, koniec koncov to povedal premiér Fico učiteľom, kontrolné mechanizmy sú nedostatočné, to je fakt, a zákon ale v tejto v situácii, žiaľ, má vážne diery, ktoré umožnia naďalej politikom úradníkom nakupovať u tých, u ktorých nakupovať chcú, a nie u tých, ktorí ponúkajú vo verejnom obstarávaní najvýhodnejšie ponuky. Znovu si len dovolím upozorniť, hovoríme o sume, ktorá predstavuje vo svojom objeme sumu rovnajúcu sa 22,5 % štátneho rozpočtu. Ja, samozrejme, v rámci druhého čítania budem mať pozmeňujúce návrhy a konkrétne výhrady, ale to v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem za veľmi osviežujúci prejav, ktorý mal asi veľmi dobre uchopenú ambíciu trafiť klinec po hlavičke. A ja si myslím, že o peniaze ide, ako sa hovorí, vždy až v prvom rade, a teda aj peniaze znamenajú moc.

    Mám pocit, že, tak ako ste spomínali vo svojom prejave to, že pokračuje ambícia vlády neumožniť opozícii kontrolovať vládnu moc preto, že je veľmi dobré, že pán premiér Fico nesľúbil opozícii tesne po voľbách viacej kontrolných úradov, či už sa jedná o spomínané ÚVO alebo NKÚ, v tomto duchu aj včerajšieho priebehu voľby do ÚPN napríklad, tak keby bol premiér Fico po voľbách sľúbil viacej kontrolnej moci alebo kontrolnej úlohy pri jednotlivých úradoch, tak asi by na Slovensku existovalo množstvo kľúčových úradov bez riadneho vedenia. Toto považujem za absolútne chorý stav. A myslím si, že čím viac na to budeme poukazovať, tým to bude lepšie aj v duchu obsadzovania ÚVO, kde opozičným predstaviteľom vypálil rybník tým, že nakoniec tú hru obrátil úplne proti nim. A nevieme sa dopracovať k tomu, aby sme mohli aj verejné obstarávanie reálne a efektívne kontrolovať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú sa pani poslankyňa nehlási.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, pekný večer vám prajem. Veľa vecí, ktoré som tu mal poznačené, už bolo povedaných, ale dovoľte, aby som v mene klubu strany MOST – HÍD aj možno zopakoval niektoré pripomienky mojich predrečníkov a upozornil na to, čo už tu tiež bolo povedané, že čo sa týka verejných financií, tento zákon asi po štátnom rozpočte je najdôležitejším zákonom nakladania s verejnými finančnými prostriedkami.

    Už v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol tento zákon vystavený ostrej kritike, keď si vezmeme, že tam bolo tých 1 200 pripomienok a tie pripomienky boli vecné, zásadné. SMER si asi predstavoval to, že zmenia verejné obstarávanie podľa svojho gusta a podľa toho tu budú štyri roky gazdovať. Samozrejme, majú oni tiež nejaké mantinely, nejaké limity.

    Bolo tu povedané nie raz, nie jeden poslanec opozície to povedal z tohto miesta, že zákon má pozitíva. Má značné pozitíva. Ale vždy tam to „ale“ je. Ja ako advokát vždy si poviem, že keď som na druhej strane barikády, čo by som robil, čo by som vymyslel. A tu je pes zakopaný, že aj tie pozitívne zmeny, napríklad pán poslanec Galko spomenul systém referencií, aj tie pozitívne zmeny už teraz vidíme tak, že ukrývajú v sebe možnosti subjektívneho rozhodovania, subjektívneho posudzovania vecí. A v konečnom dôsledku aj tie pozitívne zmeny môžu byť pod taktovkou úzkeho okruhu ľudí, ktorých nebudeme môcť kontrolovať, veľmi ľahko využiteľné pre prospech ľudí, ktorých tu niektorí ministri alebo poslanci pretláčajú, začali sme tým asi najkontroverznejším zákonom. Keď sa tu opovážia taký zákon, aký bol o podpore obnoviteľných zdrojov, dať do pléna, tak vieme si dobre predstaviť, aké sú možnosti niektorých, keď zákon o verejnom obstarávaní prejde v takejto podobe, v akej je.

    Zákon má nedostatky, musíme to zmeniť. Však aj predchádzajúca novela, a to poviem z úprimného srdca, mala za cieľ, aby sme všetky nedostatky odstránili. Vždy sa nájdu spoločnosti, firmy, jednotlivci, ktorí vedia nájsť v zákone dieru alebo vedia vytvoriť systém, ktorým tento zákon obídu. Firmy á la jeden bager, jeden náklaďák a 20 právnikov, poznáme to. Nevedeli sme tento systém a tento zabehnutý systém nejako opraviť. Dúfam, že tento zákon má náznaky, že by to mohlo pomôcť, dúfam, že to bude dostatočné, pán minister.

    Zákon by mal sledovať dva ciele, stransparentniť celý proces verejného obstarávania a zefektívniť využívanie finančných prostriedkov, ktoré cez verejné obstarávanie míňa buď štát, alebo samospráva, proste aby verejné financie boli využité čo najefektívnejšie. V časoch tých najväčších finančných nedostatkov v štátnom rozpočte vidím tu veľké rezervy v tom, aby tento zákon mohol slúžiť týmto dvom cieľom.

    Ja tam vidím, zopakujem to, pán minister, aj v tých mechanizmoch, v tých inštitútoch, ktoré upravujete nanovo, nebezpečenstvo toho, ako je tento systém nastavený, ako prebiehajú verejné obstarávania, že môžeme sa dostať ešte k horším výsledkom, čo sa týka verejného obstarávania, aké máme teraz.

    Viacerí kritizovali to, že elektronické aukcie, to nie je tiež všeliek. Zďaleka to nie je všeliek, lebo nie jedno verejné obstarávanie sa skončilo tak, že vypadol server, odišla elektrina, pokazil sa monitor. Tak načo je nám také verejné obstarávanie cez elektronickú aukciu, keď to takto jednoducho niektorí obstarávatelia alebo uchádzači verejného obstarávania obídu? A práve aj táto novela vytvára právny rámec na to, aby niektorí jednotlivci, obstarávateľ, verejní obstarávatelia alebo aj samotný úrad mohol pár vyvolencom pomôcť. Je tu systém v tejto novele k tomu zabudovaný.

    Z tých veľa pripomienok ste pán minister vo svojom rezorte akceptovali viac. Zapracovali ste ich. Ale to je taká vaša známa a veľmi dobrá taktika. Na nás a na mňa určite to neplatí, že nasuniete do nejakého zákona obrovský bordel, čo, samozrejme, kritizujú médiá, opozícia, odborná verejnosť, a potom tie najväčšie odstránite a zostanú vám také, ktoré chcete vy. To poznáme. Aj v tomto prípade sa to tak stalo, strategické zákazky odtiaľ vypadli, ale sú tam veci, ktoré určite chcete, aby tam aj zostali. Nie sú dobré, pre vás sú dobré, podľa mňa pre spoločnosť nie sú dobré. To sme vedeli, ja som aj s pánom poslancom Hrnčiarom sa stavil, že strategické zákazky vypadnú, to sme už povedali ešte na jeseň, to je taká návnada. A aj sa tak stalo.

    No aby som išiel do nejakých konkrétností. Pán poslanec Galko tu to rozvinul do absolútnych detailov, ja nechcem po ňom všetky veci zopakovať, ale tie hlavnejšie, o ktorých sa mi zdá, že treba na ne upozorniť, pripomeniem.

    Takou vecou je, že ryba vždy smrdí od hlavy. Tak tejto rybe teraz dáme radu, deväťčlennú radu. Tam budú traja ľudia z Úradu pre verejné obstarávania, predseda, ktorý je na návrh volený Národnou radou, podpredseda, ktorý na návrh predsedu úradu je vymenovaný vládou, a vedúci služobného úradu, ktorý už určite bude taký najnezávislejší človek tam. A potom je to šesť členov, ktorých bude menovať vláda. Čiže dnes aký je stav? Všetkých deväť členov bude vymenovávať vládna väčšina strany SMER, ktorá bude mať aj vplyv na obsadenie rady. A kým budete vo vláde, samozrejme, ani tá rotácia na tom nič nezmení. Takže na Slovensku namiesto skupiny sedem statočných bude deväť poslušných podľa mňa, pán minister, a veľmi sa toho obávam.

    Samozrejme, sú tu ďalšie konkrétnosti, ktoré z tohto úradu môžu vytvárať aj úrad mlčanlivosti, nebudú sa zverejňovať, kto ako hlasoval, každý sa bude volať, že je kolektívny orgán, je muzikant. Na vláde, samozrejme, zostane najväčší tromf v rukách. A to je, že vládna väčšina môže hocikedy odvolať šéfa ÚVO, lebo v § 111 ods. 2 písm. e) je to tak všeobecne povedané: „... úrad neplní úlohy podľa tohto zákona.“ Čo to je. A tento bod určite potom navrhnem vyňať v druhom čítaní zákona o verejnom obstarávaní.

    Diskriminačný charakter zavedenia systému referencií, je to krok k lepšiemu, áno, oproti pôvodnému návrhu, čo ešte bol na jeseň známy, je to určite prepracovanejšie, je to lepšie. Ale ja tam vidím aj možnosť, ako vylúčiť niektorých uchádzačov z verejného obstarávania alebo uprednostniť nejakých uchádzačov verejného obstarávania. Áno, uznávam, že vylúčiť niektorých uchádzačov á la firma jeden bager, náklaďák, 20 právnikov, je veľmi dobré, ale to, kto bude zárukou toho, že sa nevylúčia aj také firmy, ktoré by vedeli zabezpečiť úspory na verejných financiách, to už nikto nezaručí.

    Veľmi šalamúnsky je riešené napr., že čo potom, keď verejný obstarávateľ dá alebo nedá tomu uchádzačovi, ktorý to dielo dokončil, nejaké referencie. Keď ich nedá, môže sa obrátiť na ÚVO. Ten dá príslušný počet bodov. Ale keď ten verejný obstarávateľ tie referencie dá a dá ich zle, pán minister, tam už...

  • Reakcia z pléna.

  • No ale ak nedostanú toľko bodov, koľko im patrilo, tam už náprava podľa zákona nie je možná, to si pozrite, pán minister, nie je možná. Ja síce môžem namietať, že som dostal zlé referencie, ale keď verejný obstarávateľ mi nedá za pravdu, jednak to odignoruje, tam už reparácia nie je možná. A takému verejnému obstarávateľovi ani nemožno uložiť žiadnu sankciu. Čiže keď niekoho chcem poškodiť, tak recept na to je jednoznačne daný. A, samozrejme, tie referencie môžu mať veľmi negatívne výsledky ako tri verejné obstarávania za sebou a zákaz činnosti na dobu jedného roka.

    A je tu ešte jedna vec. Novela v tomto prípade Úradu pre verejné obstarávanie nenechá žiadnu mieru voľnej úvahy, lebo namiesto slov „môže tú sankciu uložiť“, už je tam tá sankcia, už je tam to slovo „uloží“. Čiže ja nemôžem namietať, že neprávom sa ma to dotýkalo, no úrad mi to uloží a hotovo. Čiže celkovo takto tento systém referencií prinesie do praxe verejného obstarávania podľa mňa viac škody ako úžitku. Kebyže fungujeme v čisto sterilnom prostredí, by som povedal, budiž, môže to tak byť, ale žijeme na Slovensku, máme tu veľmi šikovných verejných obstarávateľov a veľmi šikovné firmy. Však kvôli tomu musíme zmeniť zákon, je to kvôli tým špekulantom, a nie kvôli tým statočným a čestným ľuďom, firmám, ktoré nemajú šancu v niektorých zabahnených verejných obstarávaniach obstáť.

    Je tu ďalšia taká problematická vec. A to je prezumpcia nediskriminačných podmienok, keď sa navrhuje zaviesť pravidlo nevyvrátiteľnej domnienky nediskriminačnej povahy podmienok účasti. Čiže podľa tejto novely, keď sú podmienky súťaže dané tak, že môže sa tam prihlásiť dostatočný počet uchádzačov, napr. päť, tak už nemôžem namietať, že podmienky boli nastavené diskriminačne, že boli ušité na mieru niekomu. Ale, pán minister, na Slovensku nájsť ďalšie štyri firmy, ktoré mi budú robiť křoví, to je otázkou asi hodiny. Čiže s týmto rátajte, že táto nediskriminačná zásada bude veľmi ľahko obídená a bude to vlastne cez nastrčené firmy aj v praxi tak zavedené.

    Úprava príslušných lehôt. Neviem, prečo sa skracujú. Sme ešte v prvom čítaní, ale tuto vidím trošku taký problém, lebo s lehotami aj tak niektorí, ktorí nie sú informovaní dopredu, čo sa bude diať, ako sa bude diať, tak sú v značnej nevýhode. A to tiež môže vyvolať také subjektívne výhody pre uchádzačov, ktorí sú v kurze, ktorí sú mecenášmi, ktorí budú mať informácie dopredu.

    Uzatváranie dodatkov k zmluvám. Čo rada povie, to bude Písmo sväté. Čiže keď po povolení uzatvorenia dodatku k zmluve, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech uchádzača, bude hlasovať rada, tá keď povie, že je v poriadku, tak to bude v poriadku a šľahačka na torte. Nie je možné napadnúť na súde toto rozhodnutie, nie je napadnuteľné na súde.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ale ak som to vedel, mohol som to napadnúť?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • V poriadku, veľmi rád s vami o tom podiskutujem aj mimo mikrofónu. Pán minister namieta, že teraz to nebolo možné. Dobre, tak keď to nebolo možné, pán minister, prečo ideme my v týchto intenciách, že 9 smerákov v rade povie, že tento dodatok bude schválený, a navýši sa cena a ten uchádzač, ktorý išiel možno nižšou cenou, ako je konečná cena po dodatku, prečo by to nemohol napadnúť na súde? Prečo nechceme skontrolovať túto transparentnosť? Prečo?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Podnikatelia určite boli proti tomu, veľmi mohli byť proti tomu.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Čítame.

    Identifikácia vlastníckej štruktúry, čo je veľmi potrebné na Slovensku, aby sme vedeli, kto sa zapája do verejného obstarávania, kto stojí za mýtnym tendrom a ďalšími takými zvláštnymi verejnými obstarávaniami. No táto vaša úprava nám tak akurát prezradí to, že za firmou x je firma y a za firmou y je firma xz.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán minister, však ste právnik, ste advokát. Toto je taký formálny ústavný zákon, však tam nastrčím tam firmu a už o ďalšom vlastníkovi nikdy sa nedozviem.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Tak, viete, keď chcem niečo riešiť, tak neriešim to kvôli tomu, aby som vyfajkol úlohu slovami, no veď je to tam v zákone. Môžem to tam dať, aby som ten problém vyriešil, postavil som sa k tomu chlapsky, a poviete, pán minister, že neviem to vyriešiť. Nie je to ľahká záležitosť, samozrejme, ale takto ide to pod vašu úroveň, pán minister. Hlavne keď ide o to, že pri zákazkách do 10 mil. je to fakultatívne až nad 10 mil. to je povinné, no uvidím, koľko zákaziek bude takých, že bude to stáť 9,990 mil. Doteraz to nebolo, ale...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, doteraz to nebolo, ale to vás neospravedlňuje z toho, keď poviete: „Doteraz to nebolo a ja to idem riešiť.“ Nebudete geroj, keď ten zákon bude bezzubý aj na toto. Riešme to, sme v prvom čítaní, času máme dosť na to.

    Takže, pán minister, treba si vyhrnúť ešte rukávy, my vám veľmi radi pomôžeme z opozície, sme tu viacerí, ktorí sa zaoberáme verejným obstarávaním, kľudne sa na nás môžete obrátiť, aj s takými vecami, ako je nemožnosť podávania námietok pri niektorých obstarávaniach alebo vybrúsenia tej hrany ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

    A by som nepokračoval ďalej, mám tu toho dosť, ale bolí ma hlava a v druhom čítaní si to povieme. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Dobrý večer, dámy a páni, dobrý večer, pán minister. Máme pred sebou návrh zákona, o ktorý sa začalo bojovať dokonca ešte aj pred voľbami Už pred parlamentnými voľbami budúci predseda vlády Robert Fico dával najavo svoje úmysly voči tomuto zákonu. A odvtedy už neskôr poverený pán minister Kaliňák, ale aj s podporou predsedu vlády sa snažia manažovať zmenu tohto zákona s talentom, ktorý je im vlastný a ktorý je v oblasti politiky a komunikácie naozaj úctyhodný.

    Tí z nás, ktorí sledovali tento proces, vedia, že celý proces začal ešte pred voľbami a najmä po voľbách takzvaným vypúšťaním balónikov, kde sa skúsia veci od úplných hlúpostí po celkom vážne myslené a sleduje sa reakcia médií, na čo sa chytí opozícia a na čo sa chytia analytici.

    Myslím si, že tí z nás, čo sa v tomto naozaj pohybujeme, nikdy nezabudneme na nesmrteľný nápad pána predsedu vlády o povinnom vyškrtnutí najvýhodnejšej ponuky zo zákona, ktorý ste vy, pán minister, neskôr označili za politickú skratku. A teda chceli ste nám vysvetliť, že to vlastne nebolo tak vážne myslené. A môžeme vám garantovať, že tak ako to váš predseda vlády formuloval, to v žiadnom normálnom zákone o verejnom obstarávaní neexistuje a ani existovať nemôže.

    Následne sme boli svedkami toho, že už hotový návrh pán minister nedal do pripomienkového konania, kde by sa neprajní analytici či opozícia mohli opierať do toho, čo je tam naozaj napísané. Ale zvolal si novinárov, zvolal si aj iných ľudí a prezentoval im tento návrh. Cieľ bol, samozrejme, veľmi dobrý z jeho hľadiska, aby ovládol mediálny priestor pri predstavení zákona. Dokázal kľúčové slová dostať do médií skôr, než sa druhá strana zorganizuje, než vôbec môže vidieť, čo tam je napísané, a potom už nech neskôr skuvíňajú kritici, keď už to nikoho nebude zaujímať, keď už v novinách a najmä v televíziách bude niekoľkokrát povedané, že novela je v prospech transparentnosti a lepšieho obstarávania. Dnes môžeme konštatovať, že tento cieľ, hoci cieľ bol celkom dobre najprv vykonaný, sa nepodaril. Za ostatné roky pochopilo v tejto krajine mnoho ľudí, že verejné obstarávanie je kľúčovým miestom v boji o efektívne využívanie verejných zdrojov. A táto nudná téma narástla na dôležitosti natoľko, že viacerí ľudia si tú novelu naozaj zobrali do ruky a dokázali aj pomerne rýchlo byt oponentmi návrhu aj predtým, než bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a aj po tom, čo bol už formálne predložený o niekoľko týždňov neskôr do medzirezortného pripomienkového konania. Preto sme boli svedkami detailnej a vecnej kritiky návrhu aj zo strany niektorých poslancov z opozície, aj zo strany nezávislých inštitúcií. Táto kritika ministra neodradila.

    Musím konštatovať, pán minister, že to, čo ste hovorili v úvodnom slove, z môjho pohľadu nie je pravda. Nezapracovali ste doň tie kľúčové kritiky zo strany či už nás. Ale aj keď nás neuznávate, hoci v parlamente ste nám priznali, že v tomto zákone sme mali aj v mnohom pravdu, asi pred pár mesiacmi, napriek tomu ste z našich pripomienok zapracovali len jednu, a to tú, ktorú ste sám pred tým označili za bieleho slona. Ale k tomu sa ešte vrátime. Ale ani väčšinu pripomienok ostatných, by som povedal, serióznejších kritikov, Aliancie Fair-play alebo Transparency International, ste nezapracovali do dnešného dňa azda napriek tomu, že boli predkladané opakovane. Takže z tohto pohľadu musím povedať, že zatiaľ tá novela je veľmi blízka stavu, v ktorom ste ju pôvodne predložili, a na tých niekoľko vylepšení, ktoré ste medzi tým do nej dali, je aj niekoľko zásadných zhoršení, o ktorých budem ešte hovoriť.

    Jediná významne pozitívna vec, ktorú vám priznávame, je vyradenie strategických zákaziek z návrhu, ale, ako som už spomenul, tu ste vy sám označili v jednom rozhovore za v podstate takú provokáciu, na ktorú sa majú všetci chytiť, a potom vy ju slávnostne pustíte a zvyšok vám prejde, to, keď ste povedali v rozhovore pre TREND, pán minister, môžeme si to vyhľadať spoločne, ak chcete, váš jazyk je dobrý, ostrý ale niekedy možno až príliš rýchly. Takže to sa aj stalo a možno sa to stalo aj práve preto, že dnes už viete, že strategické zákazky sa naozaj môžu vyskúšať aj znásilnením metódy súťažného dialógu, čo je to, čo práve pilotne skúšate na ministerstve vnútra. Takže naozaj načo ísť do veľkého súboja, keď si to vy urobíte potichu?

    Viacerí kolegovia už skonštatovali, že tento zákon neobsahuje len negatíva. A dokonca problém s tým návrhom nie ani to, že by zákon nepotreboval zmeny. Ten zákon zmeny potrebuje, aj keď musím povedať, že odborná obec, s ktorou ja komunikujem, sa zhoduje, že funkčnosť Úradu pre verejné obstarávanie je dnes oveľa dôležitejšia pre verejné obstarávanie na Slovensku ako zmeny v zákone. Ak sa pozrieme na nedávno robený výskum o fungovaní ÚVO, kde boli dopytovaní obstarávatelia a dodávatelia, tak najväčší problém je neistota oboch strán o tom, ako ÚVO interpretuje zákon v konkrétnych situáciách, ktorá sa nedá odstrániť nekonečnou precizáciou tohto zákona, inak by mohol mať 1 500 strán a aj tak by nám nové situácie nevyriešil.

    Problém ÚVO je naozaj personálny stav, rozpočet, kvalita riadenia a mnohé iné veci, ktoré sa ťahajú dlhé roky. To teraz nie je vôbec nejakým spôsobom niečo, čo by som hádzal na vašu hlavu, pán minister, len sa snažím upozorniť na to, že zmena tam by mala oveľa väčšie účinky ako zmena zákona a zároveň bez zmeny tam akákoľvek zmena zákona, či už táto alebo oveľa lepšia, veľa neprinesie. Napriek tomu zákon môže veci významne vylepšiť. A tento zákon to aj v mnohých konkrétnych veciach robí. Pripomína mi to však situáciu, keď niekto ide predať svoje dcéry do otroctva a zároveň im dá opraviť zuby a potom hovorí že je to tak fifty-fifty, urobil pre ne jednu dobrú vec a jednu zlú vec, tak je to také vybalansované.

  • Reakcia z pléna.

  • A ešte si aj zvýši kúpnu cenu. Takže toto je to, o čo tu ide.

    Problém je v tom, že popri týchto konkrétnych technických vylepšeniach zákon vytvára naozaj vážne diery, ako už hovorila kolegyňa Žitňanská, ktoré umožňujú objednávať nie u tých, ktorí dávajú najlepšie ponuky, ale u tých, ktorých si vyberiete vy alebo iní ľudia pri moci, ako napísal nám nijako nenaklonený komentátor Hospodárskych novín Arpád Soltész ešte v júli, keď ste predstavili zákon: „Robertom Kaliňákom avizované zmeny vo verejnom obstarávaní by naozaj mali zabrániť škandálom, akým bol nástenkový tender či predaj emisií. Druhá Ficova vláda nastaví pravidlá tak, aby sa pochybné obstarávanie mohlo stať legálnou normou. Toto by si rozhodne zaslúžilo čestný titul oligarcha roka.“ To bolo na vašu adresu, pán minister. Takže musím konštatovať, že táto charakteristika spred pol roka sa nijako významne nezmenila v tom texte, ktorý dnes máme. A vidím aj teraz v praxi pri prvých problematických tendroch vašej vlády, ktoré sa začínajú rojiť, musím povedať, ako huby po daždi, že používanie formulky „nie je to v rozpore s textom zákona, zákon to umožňuje“ začína byť natoľko časté, že text zákona musí byť pre nás ešte viac ako obvykle zásadnou otázkou.

    Čo je dlhodobým problémom verejného obstarávania na Slovensku, opäť, kolegyňa Žitňanská už to spomenula. Je to nedostatočná súťaživosť. My máme jednu z najnižších účastí v súťažiach vôbec v Európe, a predtým, než nastúpila Radičovej vláda, sme boli takmer na úplnom konci. To sa potom zmenilo. Ja použijem tie isté čísla, ktoré použila kolegyňa Žitňanská, a dám trošku dlhší časový rad, roku 2009 posledný plný rok vašej vlády priemerná súťaž mala menej ako dvoch uchádzačov (1,89). To znamená, že vo väčšine čiže vo veľkej časti súťaží bol len jeden uchádzač. To je posledný rok vašej vlády. Roku 2010, kde už je to pol na pol, je to 2,11. Roku 2011, je to rok Radičovej vlády, plus už aj efekt zákona, 2,78. Prvý polrok minulého roka je to 3,22, ale v druhom polroku už to potom kleslo na 2,85. A som zvedavý, kam sa dostaneme v prvom polroku tohto roku. To znamená, že stačila zmena vlády, aby súťaživosť začala klesať, ale tento text sa snaží túto situáciu zaklincovať.

    Aby som nebol všeobecný, prejdem aj konkrétne na najdôležitejšie inštrumenty, ktoré na to v zákone používate. Prvý, o ktorom neviem, či tu dneska zaznel, snažil som sa buď osobne alebo cez monitor sledovať tú debatu detailne, ale je možné, že mi to uniklo, je vaša snaha obmedziť zásadným spôsobom možnosť Úradu pre verejné obstarávanie zastaviť neférové súťaže. Vy hovoríte, že v tom návrhu zákona je uvedené, že Úrad pre verejné obstarávanie už nebude môcť kontrolovať nič okrem zákonnosti postupu z hľadiska technického a procesného okrem prípadov, keď postup obstarávateľa je, tam citujem, „celkom zjavne mimo rámcov zákona".

    Povedzme si, v praxi čo to znamená.

    Váš nominant zo strany SMER v Dopravnom podniku Bratislava teraz kupuje trolejbusy, kde má 20-percentné kritérium päťdverových trolejbusov, ktoré zhodou okolností má len jeden výrobca, ktorý tu funguje v okolí, a ostatní proti tomu namietajú, nehovoriac o tom, že to bodovanie je robené veľmi zvláštnym spôsobom. Dnes Úrad pre verejné obstarávanie môže, ak tento tender začne skúmať, rozhodnúť, že to je neprimerané kritérium, respektíve obstarávateľ nebol schopný zdôvodniť, prečo práve päťdverový trolejbus mu vyšiel. Podľa vášho zákona ÚVO už nebude mať na to žiadnu jurisdikciu.

    Takisto vám poviem príklad z vášho vlastného rezortu, to vás možno zaujme viac. Pred Vianocami ste vypísali užšiu súťaž na dodávku hardvéru, v podstate veľkú rámcovú zmluvu s neurčenou sumou na dodávku na, myslím, šesť alebo sedem rokov, možno to viete vy presnejšie z hlavy, všetkých možných hardvérových dodávok pre váš rezort, od počítačov, samotných monitorov ale aj rôznej techniky až po fotoaparáty, ja neviem čo všetko, skenery aj kopírky, na obrovský tender, na obrovský objem techniky. A v tejto súťaži ste dali kritérium 60 % ceny a 40 % rýchlosti dodania. To znamená, že až o polovicu drahší bude môcť byť dodávateľ, ktorý dokáže zabezpečiť to, že vám bude túto techniku počas 6-ročnej plánovanej rámcovej zmluvy schopný dodávať, povedzme, o niekoľko dní neskôr. Je to veľmi, veľmi zvláštne kritérium. A je to napríklad kritérium, ktoré z toho, o čom som komunikovall v minulosti dávno predtým, než ste takúto súťaž vypísali, s Úradom pre verejné obstarávanie, by úrad bez veľmi jasného zdôvodnenia určite zrušil, pretože, samozrejme, takéto kritérium je pochopiteľné, ak riešite nehodu alebo ak si robíte nejaký rezervný kontrakt na krízové situácie alebo na iné, kde naozaj rýchlosť dodávky musí byť úplne základ. Ale pri štandardnom niekoľkoročnom obrovskom, tak asi pravdepodobne v korunách miliardovom kontrakte na hardvér, aby mohol ten kontrakt byť o 40 – 50 % drahší len kvôli tomu, že to bude o niekoľko dní skôr dodané, to je veľmi, veľmi spochybniteľné. A v normálnej situácii dnešnej to Úrad pre verejné obstarávanie môže skontrolovať. Podľa vášho návrhu už ÚVO nebude môcť v tomto pohnúť ani prstom. Bude musieť povedať, sorry, je to mimo našej jurisdikciu.

    Druhá vec, ktorú tam robíte, je, že zároveň si poisťujete kontrolu nad ÚVO cez už spomínanú radu, myslím, že sa tu zhodli všetci vystupujúci vrátane, myslím, aj vás, pán minister, že odvolací orgán je v princípe v poriadku a všetky vlády ostatné, teda dve, myslím, tá predchádzajúca a táto hovoria o tom, že treba nejako lepšie prerozdeliť tie kompetencie v ÚVO, aby tam bola lepšia kontrola rozhodovania. Problém je však v tom, že vy tú radu chcete menovať vládou, bez nejakých oddelených funkčných období, bez možnosti nominácií zo strany nejakej inej verejnosti, spôsobom, ktorý umožní vláde sa teda, by som povedal, zaistiť, že keby náhodou ten úrad nesprávne rozhodol, tak má ešte nad ním radu, ktorá rozhodne správne. Zároveň navrhujete utajovať zápisnice rokovania rady, aby ani nikto nemohol skontrolovať, ako kto hlasoval a ako kto rozhodoval. Musím povedať, že tieto dve veci spolu sú tak negatívne, že dokonca aj jeden pozitívny vývoj zriadenia rady, ktorý aj tak podporujem, je v mojich očiach viac, než negujem.

    Tretí bod, ktorý už tu spomínali viacerí kolegovia, je rušenie povinnosti obstarávateľov robiť elektronické aukcie. Dovolím si vám odcitovať jedno číslo: „Elektronické aukcie vykázali v roku 2012 v priemere extra úsporu 5 % oproti klasickým postupom verejného obstarávania. Pri celkovom objeme aukcií v roku 2012 zo 732 miliónov eur to znamená 37 miliónov eur navyše úsporu. To je viac ako miliarda korún. Teda minulý rok tento postup preukázateľne ušetril tejto krajine.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Preukázateľne, tie čísla tak môžete...

  • Reakcie z pléna.

  • Všetky štatistiky, ja neviem, či sú scestné, ale tieto vychádzajú z čísiel ÚVO. A ak mi vysvetlíte, v čom sú scestné, rád sa dám poučiť, ale musím sa priznať, že porovnávame to s klasickými postupmi...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Inak, ja rád s vami vediem dialóg, pani podpredsedníčka, mne to nevadí, s pánom ministrom tu viesť dialóg naživo. Nie, porovnávate klasické metódy s elektronickými aukciami. Máte veľmi jednoduché štatistiky, pán minister.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, je 19.00 hodín, môžete diskutovať s pánom ministrom po 19.00 hodine.

    Ukončujem dnešný...

  • ... rokovací deň. Budeme pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine.

    Všetkým želám pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.