• Vážení páni poslanci, pristúpime teraz k prvému, otváram jedenásty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom...

  • Reakcia z pléna.

  • Môžem vás poprosiť, pán poslanec Viskupič, aj keď nás je tu tak málo, takže poprosím vás, vyrušujete ma.

    Na dnešnom rokovacom dni poprosili, požiadali o uvoľnenie pán poslanec Arpád Érsek, pán poslanec Pavol Frešo, Monika Gibalová, Andrej Hrnčiar, Mojmír Mamojka, Richard Sulík a Marian Záhumenský.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša, Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 258. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 241.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 258.)

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedkyňa, vážená, ctená Národná rada, cieľom tohto návrhu, ktorý predkladáme, je úpravou Exekučného poriadku zabezpečiť, aby ľudia pre malé pohľadávky neboli zaťažovaní pri ich vymáhaní formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si častokrát ako odmenu účtujú exekútori.

    Súčasná právna úprava totiž vytvára stav, kedy aj pri malých sumách vymáhanými exekútormi výška konečnej sumy častokrát výrazne presahuje výšku pôvodnej pohľadávky. Je to neproporcionálne a neadekvátne. Preto novela zákona navrhuje takú právnu úpravu, ktorá znemožní, aby odmena exekútora presiahla hodnotu samotnej dlžoby, ktorá je vymáhaná. Odstráni sa tým stav, na ktorý občania dlhodobo poukazujú a ktorý je nevyvážený, neprimeraný a taktiež nespravodlivý.

    Návrh zákona tiež upravuje situáciu, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením exekútora a v tom prípade mu odmena vôbec neprináleží.

    Cieľom tohto návrhu je taktiež odstrániť zlý a nespravodlivý stav, ktorý vytvára súčasná právna úprava, na základe ktorej sú ľudia, ktorí sú poberateľmi dávok a príspevkov v hmotnej núdzi a nemajú iný oficiálny príjem, vylúčení z predmetu exekúcie. A tým pádom sa vytvára priestor na to, aby sa mohli vyhýbať plateniu svojich pohľadávok. Veriteľ sa stáva v tejto situácii bezmocný a títo sociálne odkázaní dlžníci si často ani nehľadajú prácu, ktorá by im priniesla oficiálny príjem, pretože by sa vystavili tomu, že v takom prípade by už neboli chránení pred exekúciami a už by sa týmto exekúciám nemohli vyhnúť. Takže táto situácia prispieva k tomu, že týchto ľudí, de facto pre týchto ľudí vytvárame situáciu, ktorá im znemožňuje prijať prácu, aj keby taká práca existovala a keby takúto prácu prijať mohli.

    Pre riešenie tejto situácie novela navrhuje takú právnu úpravu, ktorá stanovuje za predmet, ktorý podlieha exekúcii, aj dávky a príspevky, a to do výšky jednej tretiny priznanej sumy týchto dávok a príspevkov.

    Tento návrh zákona súvisí s návrhom, ktorý som predkladal asi pred dvoma dňami, ktorý sa dotýkal priestupkov, a spolu s ním vytvára nový stav, ktorý naozaj ruší priestupkovú imunitu, ktorý ruší ten systém, ktorý dnes je nefunkčný a nie dobrý a ktorý by pomohol vrátiť všetkých občanov tejto krajiny pod jeden právny režim a ktorý by zabezpečil to, aby sme všetci si boli pred zákonom rovní.

    Samozrejme, je možné diskutovať v rámci druhého čítania o tom, či tento princíp z hľadiska toho taký, ako je navrhnutý, či jedna tretina je veľa, alebo nie je veľa, naozaj to nie je podstatné a pre nás ako predkladateľov rozhodujúce, či to je jedna tretina, alebo to bude menej. Jedná sa o samotný princíp, ktorý hovorí o tom, že nikto by nemal byť absolútne zbavený povinností, ktoré má z hľadiska zákona, z hľadiska toho, čo svojím životom koná. Takže tam, samozrejme, je možné diskutovať o inom nastavení a určite sa tomu nebudeme brániť, pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania.

    Myslím, že podobným spôsobom uvažuje aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity, pretože tento problém treba riešiť, a bol by som veľmi rád, keby sa tie návrhy objavili už konečne v tejto Národnej rade, lebo stále odkladanie a neriešenie tohto problému daný stav len a len zhoršuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi, nech sa páči.

  • Dobré ráno prajem, ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Predkladám správu v prvom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 20. novembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Navrhovatelia predkladajú návrh zákona so zámerom, aby exekúcii podliehali aj dávky a príspevky v hmotnej núdzi, a to do výšky jednej tretiny priznanej sumy dávok a príspevkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. októbra 2012 č. 241 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete ešte vystúpiť? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca, predpokladám, že tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 285. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 288.

    Dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 285.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi 20 mil. eur ročne by mohla ušetriť verejná správa v Slovenskej republike, ak by mestá a obce presunuli z komerčných bánk do Štátnej pokladnice viac ako 600 mil. eur pochádzajúcich najmä z podielových daní. Tieto peniaze každoročne skončia ako výnosy, resp. zisk komerčných bánk. Ak by účty miest a obcí boli v Štátnej pokladnici, o túto sumu by sa napríklad mohlo znížiť daňové zaťaženie občanov Slovenska.

    Pri analýze možných úspor a zároveň súčasnej neefektivity verejnej správy narazí každý záujemca o túto problematiku na zaujímavý fakt. Kým štát, ale aj mestá a obce si požičiavajú za sadzby často okolo 4 %, priemer nových úverov je 3,25 %. Na účtoch miest a obcí v komerčných bankách leží aktuálne 660 mil. eur, čo sú verejné financie. Takmer celá suma, 90 % z tejto sumy, je uložená na neúročených alebo veľmi biedne úročených bežných účtoch, teraz za sadzby okolo 0,2 %. Tento úrokový rozdiel, tzv. diferenciál, v hodnote cez 3 % eur zodpovedá približne 20 mil. eur ročne.

    Je to podobné nehospodárne správanie, ako keď si v banke A požičiate spotrebný úver v hodnote 500 eur za 4 %, pričom v banke B máte bežný účet, na ktorom máte rovnakých 500 euro úročených 0 %. Má to logiku? Nie. Teda v prípade, ak nie ste dobrovoľný sponzor komerčného bankového sektora. Ak by ste podobne postupovali v súkromnom sektore, zrejme by ste obratom prišli o svoje miesto. Vo verejnej správe to ale takto zjavne nefunguje.

    Verejná správa má dve zložky, dve dominantné zložky: štátnu správu a samosprávu. Obe majú podobnú obdobnú úlohu: efektívne spravovať naše dane a náš spoločný majetok a poskytovať nám dohodnuté služby. Kým ale jedna časť, štátna správa, sa s týmto problémom úrokového diferenciálu vyrovnala jednoducho a bez problémov zákonom prikazujúcim štátnym inštitúciám viesť účty v Štátnej pokladnici, v samospráve straty z úrokového diferenciálu pretrvali a pretrvávajú. Štátna pokladnica je pritom pre mestá a obce otvorená a pár lastovičiek, napr. Turčianske Teplice, v nej svoje účty má.

    Štátna pokladnica totiž má aj výhodu, ktorú komerčné banky neponúkajú. Okrem spomenutej úspory pre verejné financie ponúka aj unikátnu ochranu pred exekúciami a o týchto problémoch s exekúciami mnohé mestá, niekedy aj nezákonnými exekúciami alebo veľmi problémovými exekúciami, mnohé mestá niečo vedia, či Banská, alebo Považská Bystrica. Takže kde je problém s presunom týchto verejných financií do Štátnej pokladnice?

    Pri výmene názorov zo Združení miest a obcí Slovenska dokázala Štátna pokladnica vyvrátiť všetky uvádzané argumenty ZMOS-u. Osobne vidím možno jeden jediný vecný argument, hoci neuvádzaný ZMOS-om, aktuálne limitujúci presun vkladov miest do Štátnej pokladnice. Banky totiž zvyknú podmieňovať poskytnutie úverov tým, že mestá k nim presunú svoj platobný styk, resp. občas mestám uvádzajú, že to zlepšuje ich bonitu. Umožňuje to bankám zarábať viac nielen na samotnom úvere, ale aj na vkladoch a prevodných príkazoch a tiež ľahšie vymáhať a inkasovať splátky úverov. S bonitou mesta ako klienta z pohľadu úverového rizika to ale nemá nič spoločné, iba s bonitou pohľadávky. Odhliadnuc od faktu, že takýto bundling, teda podmieňovanie poskytnutia jednej služby využitím inej služby, je zo strany bánk na hrane súladu s platnými európskymi legislatívnymi snahami. Argument úplne padne pri porovnaní so štátom. Ten si požičiava mnohonásobne viac, pričom platobný styk realizuje iba vo svojej banke, teda v Štátnej pokladnici.

    Teda stačí v zákone rozšíriť takúto úpravu zo štátu na celú verejnú správu a problém bude vyriešený. Akékoľvek podmienky tohoto druhu v úverových zmluvách by museli ustúpiť zákonu a ušetrených 20 mil. eur, čo je zisk súkromných bánk, by si štát a komunálna sféra mohli spravodlivo rozdeliť a najlepšie o túto sumu znížiť dane občanom.

    Čiže otázka znie, či nestojíme o 20 mil. eur. Naviac nová makroprognóza prináša zhoršenie pre štátny rozpočet vo výške vyššej ako 200 mil. eur. Na nereálnosť štátneho rozpočtu, ktorý bol v tejto snemovni schválený v decembri, bolo poukazované už v čase jeho schvaľovania. Dokonca sme pánovi Ficovi poslali v júni minulého roku aj návrh opatrení na sanáciu rozpočtu v podobe zamedzení alebo výrazného limitovania podvodov na DPH a reformy verejnej správy.

    Toto je ďalšia možnosť, ako ozdraviť alebo pomôcť ozdraveniu verejných financií. Registrujem, že mesiac, dva, ten návrh bol podaný niekedy v októbri, novembri, svoje aktivity vyvíja aj ministerstvo financií. Myslím, že by bolo dobré prijať tento zákon teraz a nečakať pol roka, ďalšiu lehotu polročnú po neschválení tohoto návrhu zákona len preto, že ide o návrh poslanecký a opozičný. Pretože buď nám ide o vecné riešenia, o snahu sčasti sanovať štátny rozpočet, alebo, práve naopak, o politikárčenie, a to, samozrejme, ukáže až následné hlasovanie.

    Preto si vás dovoľujem požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto návrhu novely zákona.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • V tejto chvíli dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Miklošovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpiť k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 285), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené zákonom o rokovacom poriadku.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, je to prvé čítanie o návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 296/2012 Z. z. o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 291. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 289.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 296/2012 Z. z. o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov, tlač 291.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol dôvody predloženého návrhu na zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a zmenu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu.

    Svoje vystúpenie by som chcel rozdeliť do dvoch častí. V prvej časti budem hovoriť o vecných dôvodoch, ktoré ma viedli k predloženému návrhu, a v druhej časti by som sa potom sústredil na dôvody politické, ktoré sú snáď v tomto prípade ešte dôležitejšie, ako tie dôvody technické a vecné.

    Takže, ak dovolíte, začnem tými prvými vecnými dôvodmi, prečo takýto návrh je predložený. Myslím, že on bol predložený už na decembrovú schôdzu Národnej rady a postupne sa to posúvalo, až sme sa dostali do februára.

    Predmetný návrh v tom svojom úplnom jadre a v svojej podstate počíta so zriadením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre záležitosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Národná rada by volila predsedu a členov tohto Výboru pre záležitosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ľudovo povedané, parlamentný výbor pre euroval, na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období. Inými slovami, princíp fungovania a zriadenia a kreovania tohto parlamentného výboru pre Európsky mechanizmus pre stabilitu by bol úplne adekvátny, ako sú princípy kreovania ktoréhokoľvek iného parlamentného výboru.

    Čo by však bolo hlavným poslaním takéhoto novozriadeného parlamentného výboru? Jednalo by sa predovšetkým o schvaľovanie stanovísk zástupcu Slovenskej republiky, ktoré prednáša v Luxemburgu v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Také kompetencie tohto výboru by sme mohli zostručniť do nejakých piatich základných oblastí:

    Tou prvou oblasťou je schvaľovanie stanovísk zástupcu Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu, pokiaľ ide o výzvy na úhradu akcií splatných na požiadanie alebo splatných na vyzvanie.

    Chcem upozorniť, že záväzok v tejto oblasti, záväzok Slovenska pristúpením k zmluve o Európskom mechanizme pre stabilitu, predstavuje 659 mil. eur. Väčšiu časť z tejto sumy už Slovensko v hotovostnej podobe, v kešovej podobe, do Luxemburgu poslalo.

    V súčasnej legislatíve je schválenie takejto výzvy na doplnenie tohto kapitálu, pretože zatiaľ je to 659 mil. eur, ale podotýkam, že celkový záväzok Slovenskej republiky má hodnotu 5,7 mld. eur; 5,7 mld. eur. Pre porovnanie, kto nepracuje so štátnym rozpočtom a s číslami v štátnom rozpočte, tak pohybujeme sa na úrovni približne jednej tretiny ročných výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    A teraz sa vrátim ku konštatovaniu, že podľa v súčasnosti platnej legislatívy ďalšie platby do Luxemburgu, hotovostné platby, až do tej výšky celkového záväzku 5,7 mld. eur schvaľuje kolektívny orgán - vláda Slovenskej republiky. V predloženom návrhu sa počíta s tým, aby takáto výzva na doplnenie hotovostného kapitálu bola schvaľovaná v spomínanom parlamentnom výbore pre Európsky mechanizmus pre stabilitu.

    Po druhé. Takýto výbor by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky týkajúce sa zmeny podmienok, ktoré sa vzťahujú na výzvy na úhradu príspevkov podľa predchádzajúceho bodu. Pretože aj v tejto oblasti ešte existuje otvorená hra a nikto nevie v túto chvíľu predvídať, čo všetko v budúcnosti si Rada guvernérov zmyslí, rozhodne, aké ďalšie podmienky pri splácaní spomínanej výzvy na úhradu kapitálu budú v budúcnosti platiť.

    Viete veľmi dobre, že aj ten záväzok 659 mil. eur poslať do Luxemburgu v hotovosti bol pôvodne plánovaný na päť rokov, potom na tri roky, v troch splátkach, v piatich splátkach, tie podmienky sa ustavične menia. A domnievam sa, že ide o tak závažné a tak obrovské záväzky, pokiaľ ide o celkovú výšku, do ktorých Slovenská republika vstúpila ratifikáciou Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, že je naozaj najvyšší čas sa zamyslieť nad tým, aby takéto akty schvaľoval parlamentný výbor pre euroval.

    Tretí bod. Snáď najvýznamnejší je, že tento výbor by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky v eurovale, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutí o udelení finančnej pomoci pre konkrétneho člena Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Skúsme si to preložiť do zrozumiteľnej reči, čo to v praxi znamená. Pripusťme, že o pomoc eurovalu požiada, a nie je to vôbec vylúčené, naopak, je to vysoko pravdepodobné, napr. Španielsko alebo v budúcnosti Taliansko, alebo Cyprus, ktorý, ak sa nemýlim, už o takúto pomoc požiadal. Tak opäť podľa súčasne platnej legislatívy o tomto rozhoduje v súčasnosti na Slovensku jeden jediný človek a ten sa volá Peter Kažimír, podpredseda vlády a minister financií. To znamená, že rukou jedného jediného človeka sa podpíše takýto záväzok Slovenskej republiky, zúčastňovať sa na finančnej pomoci pre jednotlivé členské krajiny Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Po štvrté. Novozriadený parlamentný výbor pre euroval by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky týkajúce sa rozhodnutí o vytvorení dodatočných nástrojov bez toho, aby došlo k zmene celkového objemu záväzkov. Ešte raz podotýkam, celkový objem v tomto prípade je 5,7 mld. eur a je pravdou, že opäť v tejto oblasti sa vytvára široké pole možností, ktoré môže Rada guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu uviesť do života. Viete veľmi dobre, že ešte neutíchli celkom diskusie o možnom pákovaní eurovalu.

    Pákovanie eurovalu by znamenalo, že sa nalejú to tohto mechanizmu súkromné zdroje. Pripusťme, že by to boli súkromné zdroje Číny, pretože Klaus Redling, šéf Európskeho mechanizmu pre stabilitu, už Čínsku ľudovú republiku navštívil a už prebehli rokovania o prípadnom naliatí súkromných peňazí Čínskej ľudovej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu. No a v takomto prípade to pákovanie by znamenalo, že celkový objem peňažných prostriedkov, ktoré môže tento mechanizmus nalievať do jednotlivých krajín na riešenie ich dlhovej krízy by výrazne narástol, opakujem, aj pri nezmenenej výške záväzku Slovenskej republiky.

    Ale v čom je skrytý diabol? Ako už býva zvykom, diabol je vždy skrytý v detailoch. V takomto prípade by síce nenarástol náš celkový záväzok 5,7 mld. eur, ale výrazne by sa znížila pravdepodobnosť návratnosti našich peňazí, ktoré sme do tohto mechanizmu investovali. A preto takýto parlamentný výbor pre euroval by schvaľoval už spomínané stanoviská zástupcu Slovenskej republiky, pokiaľ ide práve o vytváranie dodatočných nástrojov bez zmeny celkového objemu financovania.

    No a nakoniec piatou kompetenciou takéhoto výboru, novozriadeného parlamentného výboru, by bolo schvaľovanie stanovísk opäť zástupcu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú skutočnosti, ktoré majú vplyv na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich práve z členstva v Európskom mechanizme pre stabilitu.

    Keď hovoríme o tých podmienkach, opäť v tejto oblasti dnes nikto nevie predpokladať, čo všetko schváli Rada guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Napríklad opäť sa veľmi hlasito diskutuje v Bruseli o tom, že takýto mechanizmus by sa mohol v budúcnosti zmeniť na finančnú inštitúciu podobnú, ako poznáme vo svete v prípade zaisťovacích spoločností.

    Takou najväčšou určite v Európe, ak sa nemýlim, aj na svete zaisťovacou spoločnosťou je Münchener Ruckversicherungs, čiže tá Mníchovská zaisťovacia spoločnosť, zaisťovacia preto, pretože táto spoločnosť poisťuje riziká poisťovní. Čiže poistiť sa môže nielen občan, ktorý si chce poistiť majetok, poistiť sa môže nielen firma, ale poistiť sa môže aj poisťovňa. Preto hovoríme týmto spoločnostiam, že to sú zaisťovacie spoločnosti, ktoré poisťujú riziká poisťovní.

    Ak by sa jedného dňa Európsky mechanizmu pre stabilitu transformoval na takúto zaisťovaciu spoločnosť, tak sa to pokúsim vysvetliť veľmi zrozumiteľnou nebankovou a nefinančnou terminológiou, tak v takomto prípade, predstavte si, že by sa prijal napríklad, prijalo pravidlo, že riziko investorov, ktorí nakupujú toxické štátne dlhopisy predĺžených krajín, opäť poviem príklad Španielska a Talianka, takže takéto riziko súkromného investora by bolo poistené do výšky 20 %.

    Čo by to znamenalo v praxi? Objem záväzkov, do ktorých by mohla takáto zaisťovacia spoločnosť, na ktorú by sa Európsky mechanizmus pre stabilitu pretransformoval, by sa späťnásobil. Pretože základné imanie, ktoré tento mechanizmus dnes má a ktoré je 780 mld. eur, by znamenalo poistenie rizika súkromných investorov, ktorí nakupujú toxické štátne papiere predĺžených nezodpovedných krajín, do výšky 20 % by bolo to riziko kryté, tým pádom by sa reálna kapacita tohto mechanizmu späťnásobila. To znamená, že by bola vo výške 780 mld. eur krát päť.

    Čo to znamená? V takomto prípade by opäť celkový objem záväzkov Slovenskej republiky sa nenavýšil, ostal by na úrovni 5,7 mld. eur, ale konštatujem, to treba stokrát podčiarknuť, miera návratnosti našich investícií do tohto mechanizmu by sa výrazne, výrazne znížila.

    A preto sa domnievam, že aj takéto v budúcnosti pripravované zmeny by nemala schvaľovať ani vláda Slovenskej republiky, už vonkoncom nie jeden jediný človek jedným jediným podpisom vlastného plniaceho pera - minister financií, ale už spomínaný parlamentný výbor pre Európsky mechanizmus pre stabilitu, čiže výbor pre euroval.

    Toto bolo stručne vymenovaných päť základných kľúčových kompetencií, ktoré by takýto parlamentný výbor mal mať.

    Ak dovolíte, spomeniem dve základné výhrady, ktoré v tejto oblasti spomína ministerstvo financií. Ja som hľadal politickú podporu pre schválenie takéhoto návrhu, hľadal som ju priamo osobne u ministra financií Petra Kažimíra a boli uvedené v týchto vecných diskusiách, naozaj vecných, kde nešlo o politiku, boli uvedené dve základné výhrady. Dovoľte, aby som obidve tieto výhrady teraz poprel alebo negoval.

    Prvá výhrada bola tzv. záväzok mlčanlivosti. To znamená v praxi, že ako keby nebolo možné takto závažné skutočnosti schvaľovať v parlamentnom výbore, pretože ak sú veľké turbulencie na finančných trhoch, Európsky mechanizmus pre stabilitu musí konať veľmi rýchlo, musí byť veľmi akčný, častokrát do niekoľko hodín. No a že pokiaľ by takéto zasadnutie výboru prebiehalo aj v prítomnosti napríklad, ako je to bežná prax, ten best practices, ktorý je vo všetkých parlamentoch sveta, že na výbory chodia aj médiá, takže by to vlastne v koncovke znamenalo neúčinnosť takto schválených opatrení, pretože tie finančné trhy by sa mohli veľmi rýchlo situácii prispôsobiť. A veľmi rýchlo by mohli reagovať svojimi operáciami, robustnými operáciami na finančných trhoch na takto pripravované, diskutované a schvaľované opatrenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Dovoľte mi na tomto mieste uviesť, že, tak takú krátku spomienku z nedávnej minulosti, keď sme v roku 2011 počúvali aj z ľavice, aj z pravice, z obidvoch strán politického spektra, reči o tom, že držme sa my len pekne Nemecka. Tak sa ho teda držme. Držme sa toho spomínaného Nemecka práve aj v tejto oblasti.

    A tu by som chcel pripomenúť, že Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko v Karlsruhe práve v tejto oblasti prijal uznesenie alebo skonštatoval, že zástupcovia Spolkovej republiky Nemecko v Európskom mechanizme pre stabilitu nebudú musieť byť viazaní klauzulou mlčanlivosti. Jednoducho, jednoducho nie. A dôvod, prečo nie, konštatuje spomínaný Ústavný súd z Karlsruhe, ten dôvod je ten, že parlamenty v každej civilizovanej krajine sveta majú práveže nielen možnosť, ale do slova a do písmena ústavnú povinnosť vykonávať kontrolnú funkciu.

    Ja sa pýtam, ako majú parlamenty túto kontrolnú funkciu vykonávať, ak majú mlčať zástupcovia členských krajín v eurovale? Tak potom nemôžte kontrolovať nikdy nikoho. A to sa nehráme teraz o drobné, nehráme sa o mince, nehráme sa o centy, ale hovoríme v prípade Slovenskej republiky o miliardách eur, ktoré môžu mať z dlhodobého hľadiska, nerád používam silné slová, ale v tomto prípade je to, bohužiaľ, tak, devastačný, deštrukčný charakter až v podobe rozvratu slovenských verejných financií.

    A pracujeme s klauzulou mlčanlivosti. Zástupcovia jednotlivých členských krajín v Európskom mechanizme pre stabilitu sú viazaní v zmysle Zmluvy o ESM mlčanlivosťou. No toto už bola tak silná káva, že tomu už nemohol bezprizorne a pasívne sa prizerať ani Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko.

    Teda sa pýtam, ak platí téza, že držme sa my len pekne toho Nemecka, prečo sa ho teda nedržíme aj v tejto oblasti? Čo chceme skrývať, pred kým to chceme skrývať? Pred volenými zástupcami ľudu? Chceme opäť potopiť tento návrh pre zriadenie parlamentného výboru pre Európsky mechanizmu pre stabilitu, aby si Národná rada Slovenskej republiky mohla plniť svoju základnú povinnosť a to je práve kontrolná funkcia voči exekutíve.

    Druhý argument ministerstva financií, tváriaci sa, že prečo tento návrh celkom v praxi by nebol vykonateľný, je slovíčko, také magické slovíčko, že "rýchlosť". Opäť. Ak sa niečo deje na finančných trhoch, ak sú veľké turbulencie, rumor, treba konať rýchlo, rastú nám rizikové prirážky, rastie úročenie štátnych dlhopisov. Krajiny, ktoré emitujú tieto dlhopisy, už dávno nie sú schopné splácať nielenže istinu, ale už ani úroky z týchto robustných verejných dlhov. Tak treba konať rýchlo, pretože by hrozil kolaps, hrozil by bankrot viacerých členských krajín eurozóny. V takomto prípade treba konať v priebehu minút, v priebehu hodín, a teda rýchlosť.

    No ako predkladateľ tohto návrhu na zriadenie parlamentného výboru pre euroval som, prirodzene, pamätal aj na tento celkom objektívny fakt, a preto tento návrh počíta s tým, že v odôvodnených prípadoch môže minister financií podať takémuto parlamentného výboru správu o zaujatí svojho stanoviska na rokovaní Rady guvernérov v Luxemburgu aj ex post, to znamená po zasadnutí Rady guvernérov. Ale opäť nie hlavu do piesku ako pštros, tichučko po "pěšinke", veď sa to nedozvedia volení zástupcovia ľudu, nedozvie sa to nikto z občanov Slovenskej republiky, čo sa tam schválilo, ako sa to schválilo, za akých podmienok sa to schválilo. Pretože nezabúdajme na jednu kľúčovú vec, ak sa schvaľujú finančné pôžičky pre jednotlivé predĺžené krajiny, tak sa schvaľuje súčasne, keďže pomoc má byť podmienená, tak sa schvaľuje aj tzv. Memorandum o porozumení. A v tom Memorande o porozumení príslušná krajina, Grécko, Portugalsko, Írsko a v budúcnosti ďalšie, sa zaväzuje, že vďaka tomu, že tieto, alebo odplatou za to, že získa takúto pomoc z eurovalu, tak bude táto krajina dodržiavať striktný program makroekonomickej rovnováhy, obnovenia makroekonomickej rovnováhy. To je to Memorandum o porozumení, kde sú všetky tieto podmienky uvedené.

    Nemusím hovoriť o tom, že v drvivej väčšine prípadov podmienky Memoranda o porozumení tými dlžníckymi krajinami dodržiavané nie sú a nie sú dodržiavané vo výraznej miere.

    A preto hovorím, že ak platí, že bolo potrebné konať v rozsahu hodín, nebodaj minút, tak tento návrh počíta s tým, že minister financií ex post bude informovať takýto parlamentný výbor pre euroval o tom, čo náš zástupca v Luxemburgu odhlasoval, v akých objemoch, pre aké členské krajiny bola poskytnutá pomoc a hlavne za akých podmienok. Či tie podmienky boli vizibilné, alebo nevizibilné. Či boli splniteľné, alebo nesplniteľné. A či ohrozujú, alebo neohrozujú návratnosť finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika v takýchto prípadoch vynaloží.

    Chcem ešte povedať, že keď som u tých vecných alebo spomínaných technických dôvodov, ktoré ma viedli k predloženiu tohto návrhu, že úplne analogicky postupuje už dnes Národná rada Slovenskej republiky aj v ostatných záležitostiach Európskej únie. Máme predsa od vstupu do Európskej únie v roku 2004 tiež novozriadený výbor pre európske záležitosti, ktorý rovnako schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky raz ministra financií, inokedy premiéra vlády Slovenskej republiky, ktoré tieto stanoviská prednáša či už v prípade minfinu na zasadnutiach ECOFIN-u, na zasadnutiach Eurogroup, teda skupiny 17 ministrov financií eurozóny, alebo v prípade premiéra na jednotlivých európskych samitoch, alebo na zasadnutiach Európskej rady, jedno z posledných sa konalo práve minulý týždeň vo štvrtok a v piatok.

    Tak ak to vieme takto riešiť v prípade ostatných záležitostí Európskej únie a Výbor pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky udeľuje svojím hlasovaním o návrhu uznesení súhlas alebo nesúhlas so stanoviskom vlády, so stanoviskom premiéra, so stanoviskom ministra financií, tak potom sa pýtam, čo bráni úplne v presnej, rovnakej analógii takto postupovať aj v prípade k Európskemu mechanizmu pre stabilitu?

    Je tu ešte jedno, jedno veľké, jeden veľký mýtus, ktorý sa šíri, a poviem to celkom otvorene, ak dodržíme tú rovinu vecnej diskusie, ale šíri sa z radov súčasnej vládnej strany, že čo to vlastne tá SaS-ka chce? Veď premiér chodí pravidelne na výbor pre európske záležitosti, informuje členov výboru, čo hodnotím veľmi pozitívne. Uskutočnilo sa už viacero spoločných zasadnutí výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet a na týchto zasadnutiach sme diskutovali všetky kľúčové témy, napríklad zásadný materiál na ceste k pravej ekonomickej a menovej únii. Neviem, prečo pravej, ako keby tá doterajšia bola nepravá, falošná. Diskutovali sme otázky bankovej únie, diskutovali sme otázky fiškálnej únie, otázky vydávania spoločných európskych dlhopisov, otázky dane z finančných transakcií. Všetky tieto kľúčové veci sú síce diskutované, ale to stanovisko, ktoré v koncovke prijme výbor pre európske záležitosti, ostáva naozaj len v polohe výmeny informácií. Bohužiaľ, nemá to charakter a nemá to podobu ani po právnej stránke vymožiteľnosti, inými slovami, aby zástupca Slovenskej republiky bol takýmito stanoviskami viazaný. A toto všetci cítime, aký je rozdiel medzi záväzkom a obyčajnou výmenou informácií.

    Takže toľkoto k prvej časti, ktorú som sľuboval na adresu vecných a technických dôvodov, ktoré ma viedli k predloženiu spomínaného návrhu.

    A teraz dovoľte tie dôvody, ktoré sú výrazne, výrazne zásadnejšej povahy, a to sú dôvody politické. Už som hovoril o tom, že ak sa teda máme držať Nemecka, no tak sa ho držme. A nielen pokiaľ ide napríklad o vyviazanie zástupcu Spolkovej republiky Nemecka z klauzuly mlčanlivosti, o ktorej rozhodol nemecký Ústavný súd, ale napríklad držme sa Nemecka aj v tom, že ak by sme dnes pri hlasovaní aj schválili tento môj návrh na zriadenie výboru pre euroval, tak Nemecko je v tomto kroku ešte o stupienok ďalej. A v prípade Nemecka o takýchto záväzkoch krajiny rozhoduje priamo rokovanie v pléne Bundestagu a Bundesratu, čiže v pléne obidvoch komôr nemeckého parlamentu. Čiže sú ešte o krok ďalej.

    Rovnako sa pýtam, prečo nepostupujeme presne rovnako ako Fínsko, prečo nepostupujeme rovnako ako Rakúsko? Obidve krajiny som nemenoval náhodou. Obidve krajiny už takýto parlamentný výbor pre Európsky mechanizmus pre stabilitu zriadený dávno majú. Tak sa stačí pozrieť tu 55 km od Bratislavy, stačí sa pozrieť, ako to rieši Österreichische Nationalrat, teda rakúsky parlament, ľudovo povedané. Oni takýto výbor pre euroval majú. Pýtam sa, tí politici v Rakúsku a vo Fínsku sa mýlia, ak postupujú presne analogicky s mnou predloženým návrhom? Pýtam sa, nie je to náhodou tým, že práve spomínané krajiny, ako je Fínsko, Nemecko, Rakúsko, sú v pozícii tzv. čistých prispievateľov, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, o rozpočet Európskej únie? A práve preto už dochádza trpezlivosť nielen voličom vo Fínsku, v Rakúsku a v Nemecku, ale začína sa ten semafor, tá červená začína blikať, ten warning, proste to výstražné svetlo začína blikať aj v hlavách zodpovedných politikov vo Fínsku, v Nemecku a v Rakúsko. A preto Fínsko a Rakúsku takýto výbor už zriadený má a Nemecko, opakujem, je ešte o krôčik ďalej a rozhoduje o týchto stanoviskách zástupcov krajín v Európskom mechanizme pre stabilitu nie parlamentný výbor, ale priamo plénum obidvoch komôr nemeckého parlamentu.

    Chcem ešte sa oprieť o ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky, ktoré hovorí o tom, že právomoc schvaľovať štátny rozpočet Slovenskej republiky je zverená Národnej rade Slovenskej republiky, a to priamo ústavou. Inými slovami, ak schvaľujeme zákon roka, ak schvaľujeme v tejto snemovni štátne rozpočty každý rok na jeseň alebo na sklonku roka, tak hovoríme vždy o sumách v prípade štátneho rozpočtu 13 až 16 mld. eur, príjmy, výdavky. V prípade rozpočtu verejnej správy sa pohybujeme niekde na úrovni 22, 24 mld., každý rok sú tie sumy iné, spravidla sa navyšujú. A ak platí, že toto právo, schvaľovať štátny rozpočet, je zverené Národnej rade Slovenskej republiky priamo Ústavou Slovenskej republiky, pýtam sa, prečo o použití finančných prostriedkov v podobných objemoch má rozhodovať jeden jediný človek - minister financií, a v niektorých ďalších dielčích otázkach kolektívny orgán - vláda Slovenskej republiky? Pýtam sa, kde je tu vecná, kde je tu logika? To postráda akúkoľvek logiku. A to sa opierame teraz o Ústavu Slovenskej republiky. Ak Národná rada schvaľuje rozpočet a na strane druhej záväzky Slovenskej republiky v týchto mechanizmoch, a teraz nehovoríme len o eurovale. Veľmi často sa zabúda na angažovanosť, obrovskú angažovanosť v týchto záchranných projektoch riešenia európskej dlhovej krízy aj zo strany Medzinárodného menového fondu, aj zo strany Európskej centrálnej banky, aj zo strany priamo Európskej komisie. A Slovenská republika vo všetkých spomínaných inštitúciách, vo všetkých spomínaných entitách má svoje podiely. Podieľame sa priamo na základnom imaní Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom, podieľame sa priamo ako Slovenská republika na základnom imaní Medzinárodného menového fondu vo Washingtone. Ak si zoberieme ešte aj tieto peniaze, ktoré sú ohrozené tým, že tieto inštitúcie sa výraznou mierou involvujú do riešenia dlhovej krízy v eurozóne, tak potom platí, že suma všetkých našich záväzkov, nielen hotovostných platieb, ktoré už odišli a najbližšie dva roky odídu do Luxemburgu, do eurovalu, ale suma aj našich vystavených neodvolateľných a bezpodmienečných záruk, čo je najvyššia forma záruky, ktorú pozná finančný svet, tak ak toto všetko dáme takto na jednu zlatú misu, tak sa dostávame k sume, ktorá výrazne prekračuje ročné výdavky štátneho rozpočtu. Preto hovorím o tom, že ak jedného dňa všetky tieto naše záruky budú uplatnené, tak skutočne to môže mať deštrukčný charakter na celý okruh verejných financií Slovenskej republiky.

    A pýtam sa teda, ak o štátnom rozpočte hlasuje plénum Národnej rady a táto kompetencia je daná Národnej rade priamo Ústavou Slovenskej republiky, prečo o takýchto a väčších objemoch peňazí má rozhodovať jeden jediný človek? Vám to, dámy a páni, neprekáža, že si nemôžte plniť nielenže svoje základné ústavné právo, ale dokonca povinnosť, ste boli tu zvolení do tohto zastupiteľského zboru občanmi a je vašou povinnosť plniť aj v tejto oblasti kontrolnú funkciu.

    Dovoľte mi ešte upozorniť na jeden dôležitý moment, že všetky tieto naše spomínané záväzky prekračujú jedno volebné obdobie. Viete veľmi dobre, že dočasný euroval mal fungovať tri roky, preto mal vo svojom názve dočasný, potom sa ukázalo, že tá kríza nie je lastovička na jednu jar, na jedno leto, ale že to bude bolestný proces, ktorý potrvá možno jednu celú dekádu, potrvá desať rokov a viac, tak sa z dočasného eurovalu stal trvalý euroval. Spomínalo sa obdobie, že sa predpokladá, že bude fungovať dvanásť rokov. Aké je jedno volebné obdobie? Štyri roky. A už sme doma. To znamená, že tieto naše záväzky budú aktuálnou témou nie jedno, nie dve, ale možno tri a viac volebných období. A preto by sme mali dať v tejto téme naozaj bokom ľavicovo-pravicové videnie sveta. Mali by sme dať bokom všetky naháňania politických bodov a nech to stojí akékoľvek politické náklady.

    A začína to už cítiť aj premiér Robert Fico, ktorý síce v iných súvislostiach, ale neraz spomínal v médiách, že my si v SMER-e uvedomujeme, že nás to bude stáť politické náklady, ale konsolidujeme verejné financie, čo je chvályhodné samo osebe. Len sa teda pýtam, prečo máme ten krátkodobý štvorročný politický kalkul, aby tá každá strana, majúc pred očami stále hlavný ústredný cieľ, a to byť v každých parlamentných voľbách opätovne zvolení, prečo tento krátkodobý cieľ neodhodíme bokom a nepozeráme sa na vec nie očami nezodpovedného politika, ale očami zodpovedného ekonóma, zodpovedného hospodára? A tak ako každý z vás sa snaží zodpovedne hospodáriť s vlastnými financiami, predpokladám, doma, pokiaľ ide o rodinný rozpočet, tak rovnako zodpovedne a priori by ste sa mali všetci, dámy a páni, správať k verejným rozpočtom. To sú peniaze nás všetkých. A keď prekračujú tieto záväzky horizont dvoch-troch a viacerých volebných období, tak sa skúsme naozaj pozrieť na vec výlučne z logiky, z povahy prírodných zákonov a dajme bokom politické témy.

    Dovoľte ešte úplne na záver jeden aktualizačný, aktualizačný moment. Myslím, že práve včera vyhlásil francúzsky premiér, že je veľmi málo pravdepodobné, že Francúzsko splní na tento rok stanovený záväzok rozpočtového deficitu, ktorý je v tomto prípade, presne taký ako v prípade Slovenskej republiky, pod 3 % HDP. Včera vyhlásil francúzsky premiér, že tento rok tento záväzok nesplnia.

    Prečo to spomínam? Predseda Účtovného dvora, čo je niečo podobné ako novozriadená fiškálna rada na Slovensku, tak tento predseda Účtovného dvora vo Francúzsku odporúča uprednostniť reformy, ktoré budú znamenať skutočné úspory. No, zodpovedný prístup podobného útvaru, ako je u nás fiškálna rada, ale vládna ľavicová strana vo Francúzsku napriek tomu netrvá na striktnom dodržiavaní Paktu stability a rastu. Proste oznámili, že deficit nebude 3 %, bude vyšší, lebo pokles ekonomického rastu. Na strane druhej vieme veľmi dobre, že požiadalo o výnimky z európskej fiškálnej zmluvy, to znamená, aby tiež nemuseli dodržiavať medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o tempo znižovania deficitu verejných financií. O takéto výnimky požiadalo už aj Španielsko. Čiže Francúzsko to už verejne deklarovalo, na schválenie tejto výnimky čaká Španielsko. Prídu aj ďalšie veľké ekonomiky, kľúčové ekonomiky v Európe.

    A ja sa teda pýtam, čo sa nám to deje vlastne v tej eurozóne a v Európskej únii? Nedajme sa učičíkať, "ukolébat" tým súčasným zdanlivým pokojom na finančných trhoch, lebo naozaj tesne pred sviatkami a tesne po Novom roku sa relatívne situácia na finančných trhoch upokojila. Nenaleťme na také tie sladké reči, ktoré pramenia len z totálnej neznalosti základných ekonomických zákonov. Ak premiér Slovenskej republiky Robert Fico povie občanom, no, dlhová kríza v Európe je zažehnaná, lebo krížový kurz eura voči doláru posilnil (povedané so smiechom), to znamená, euro posilnilo voči americkému doláru. Myslím, že sa to učí, Ľudo Kaník prikyvuje, myslím, v prvom semestri na Ekonomickej univerzite, že krátkodobé volatility, krátkodobé výkyvy výmenných kurzov nemajú nič, ale do slova, do písmena nič spoločné s reálnymi ekonomickými fundamentami. Nemajú nič spoločné s výkonnosťou ekonomiky, nemajú nič spoločné s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. To je proste dôsledok vo veľkých objemoch sa odohrávajúcich krátkych špekulatívnych operácií na finančných trhoch. Niektorí hráči, ktorí hrali na pokles výmenného kurzu, pootvárali si pozície a potom videli, že trhy idú proti nim, tak tie pozície pozatvárali. Alebo trhy išli presne podľa ich predpokladu, no tak si vyzdvihli zisky z týchto krátkodobých špekulatívnych operácií. A toto je zásadná príčina krátkodobej volatility v rámci dňa napríklad, tzv. intraday, v rámci dňa keď si pozriete výmenný kurz eura voči doláru, tak vidíte proste, že ten graf naozaj takto lieta hore-dole.

    Ak toto niekto označí za dôkaz, že dlhová kríza v Európe je takmer vyriešená, v druhom polroku bude na Slovensku už dobre, opäť citujem premiéra Roberta Fica, v druhom polroku už bude dobre, vydržme ešte tento prvý polrok, toto všetko je ťažká fatamorgána. Je to ťažký optický klam, ktorému naletia, a celkom prirodzene naletí tomu veľká časť obyvateľstva predovšetkým z dôvodu neznalosti základných ekonomických zákonov. Ale nemalo by byť v povahe politika klamať ani v týchto veciach, pretože sa nám to môže veľmi v krátkej dobe škaredo vymstiť.

    Ak dovolíte, ešte ďalší aktualizačný moment pri príležitosti schválenia viacročného finančného rámca Európskej únie, teda rozpočtu EÚ na roky ´14 až ´20. Český štátny tajomník pre záležitosti Európskej únie, volá sa Vojtěch Belling, zorganizoval, myslím, že na Úrade vlády Českej republiky stretnutie so zastupiteľskými úradmi v Prahe, čiže s veľvyslancami, ktorí sídlia v Prahe. A tam práve konštatoval, že pri plnom rešpektovaní princípu solidarity je nutné dodržiavať aj základnú mieru férovosti.

    A teraz k prekvapeniu možno viacerých z vás, ja potvrdím, že áno, princíp solidarity je kľúčový, je bázický. Na tomto princípe je vystavaná celá Európska únia od svojho vzniku, na princípe solidarity. Úplne v poriadku. Ale prosím vás pekne, nezamieňajme si nikdy solidaritu s férovosťou. To sú dve rozdielne kategórie.

    Prečo o tom hovorím? Opriem sa teraz o jedno konštatovanie bývalého ministra financií Ivana Mikloša, ktorý v roku 2010 povedal: "Záchranný mechanizmus", a vtedy sme sa bavili o dočasnom eurovale, "znamená solidaritu zodpovedných s nezodpovednými, znamená solidaritu chudobných s bohatými a znamená solidaritu daňových poplatníkov s vlastníkmi bánk."

    Tak ja sa teda pýtam, ktorá z týchto troch definícií zodpovedá princípu férovosti? Pýtam sa, je férové, ak chudobný solidarizuje, musí byť solidárny s bohatým? Je férové, ak zodpovedný má byť solidárny s tým nezodpovedným? Je férové, ak daňový poplatník Európskej únie má byť solidárny so súkromným vlastníkom komerčných bánk? No asi nič spoločné s férovosťou tieto tri definície solidarity nemajú.

    A hovorím to práve z toho dôvodu, že plne si uvedomujem, že zo zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu Slovenská republika vystúpiť nemôže. Z týchto spomínaných záväzkov, ktoré sú v robustných objemoch, ktoré v súčte už prekračujú ročné výdavky štátneho rozpočtu, z týchto záväzkov sa vyviazať nemôžme. To je konštatovanie holého faktu.

    A preto len chcem upozorniť na jednu jedinú vec. Ešte raz, nedajme sa učičíkať tichom pred búrkou. Nezaspime proste na tých klamstvách, ktoré hovoria, že v druhom polroku už bude dobre. Tie dlhy Španielska a Talianska nikto dodnes neodpísal. Dlhy Španielska a Talianska sú tu a každým dňom, každou hodinou, každou minútou ďalej rastú. Sú to krajiny, ktoré častokrát už majú problém splácať nielen istinu, ale aj úroky zo svojich verejných dlhov. Proste tá snehová guľa je tu a ona zo dňa na deň narastá, aj keď ju mnohí nevidíme, ale ona je tu.

    A preto chcem povedať, že zodpovedný politik by si mal uvedomovať deficit demokracie, na pozadí ktorého sa všetky tieto mechanizmy poschvaľovali a na pozadí ktorého, toho princípu deficitu demokracie, sa teraz spomínané peňažné prostriedky budú čerpať a budú poskytované predĺženým krajinám.

    Ak si toto neuvedomíme, že sa to všetko odohráva na pozadí deficitu demokracie, tak si súčasne podpisujeme naozaj ortieľ smrti sami nad sebou, že takéto mechanizmy v takýchto obrovských finančných objemoch schvaľované pri deficite demokracie z dlhodobého hľadiska povedú k jasným odstredivým tendenciám v Európskej únii.

    Chcete dôkaz? Britský premiér David Cameron začal úplne nahlas uvažovať o vypísaní referenda o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. To sú holé fakty.

    Odstredivé tendencie znamenajú aj to, že schválenie viacročného finančného rámca na roky ´14 až ´20 neznamenalo len úspech. Ja tomu rozumiem, že každý premiér, keď sa vráti domov, tak v tej domovskej krajine potrebuje ten pobyt na Európskej rade predať svojim voličom ako úspech.

    Ja si plne vážim a vždy si budem vážiť skutočnosť, že sa podarilo Slovenskej republike získať o 100 mil. eur viac na krytie nákladov na likvidáciu Jaslovských Bohuníc. To je naozaj dobré a tešme sa tomu všetci. Ale chcem podotknúť, že za oponou týchto procesov schvaľovania viacročného finančného rámca na roky ´14 až ´20 sa odohrávala ťažká ruvačka, ťažký boj jednotlivých členských krajín o svoje vlastné finančné pozície, kto bude ako veľkým čistým prispievateľom, kto bude ako veľkým alebo malým čistým poberateľom peňazí z rozpočtu Európskej únie.

    Takže situácia, uviedol som tieto dva príklady, atmosféru schvaľovania viacročného finančného rámca a úvahy Davida Camerona o vypísaní referenda o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. A ešte poviem jeden príklad tu spoza rieky Moravy. Česká republika pred odchodom premiéra Nečasa na Európsku radu, ktorá bola vo štvrtok a piatok minulý týždeň, úplne nahlas konštatovali, že použijú právo veta. A tu už končí tá hra o tom, že my malí nikdy nič nezmôžeme, my malí sa len držme tých veľkých. Nie. Aj Česká republika v porovnaní s Nemeckom, Francúzskom je malou krajinou, malou ekonomikou a úplne hlasito a oficiálne pred odchodom na Európsku radu ústami premiéra Petra Nečasa konštatovala možné použitie práva veta, ak nedosiahne to, čo dosiahnuť chce a očakáva pri schvaľovaní viacročného finančného rámca.

    Takže situácia v eurozóne a v Európskej únii vôbec nie je jednoduchá. Vôbec nie je pravda, že už bude len dobre. Vôbec nie je pravda, že dlhová kríza je zažehnaná. Toto všetko je len tikajúca bomba, ktorá jedného dňa vybuchne.

    O to viacej platí, a tým končím svoje vystúpenie, že zodpovední politici sa nebudú ďalej pasívne prizerať deficitu demokracie a odsúhlasia tento predložený návrh na zriadenie parlamentného výboru pre európsky mechanizmus pre stabilitu.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 zákona o rokovacom poriadku do programu tejto schôdze, keďže návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Navrhovateľ predkladá návrh zákona so zámerom, aby rozhodnutia zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskeho mechanizmu pre stabilitu vopred schvaľoval špeciálny Výbor Národnej rady pre záležitosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu, a to vzhľadom na vplyv záväzkov z európskych finančných stabilizačných mechanizmov na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 289 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, zahraničný výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Pán predseda tu nie je, pani podpredsedníčka teda otvorí rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, nechcete zaujať stanovisko asi, ani pán spravodajca, lebo nie je k čomu.

  • Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.

  • K spokojnosti kolegov z MOST-u - HÍD vrátane Bélu Bugára využijem toto právo a budem hovoriť ďalších 45 minút a je mi veľmi ľúto, že aj pani podpredsedníčka Laššáková postavila otázku, že "nechcete, pán predkladateľ, zaujať stanovisko"...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Je to k čomu?

  • Je mi veľmi ľúto, aj, Béla, aj toho, ako, je mi veľmi ľúto aj toho, ako sa správaš k tejto téme, pretože hovoríme o miliardách, z ktorých nás raz bude bolieť hlava. Tak predpokladám, že keď som o tom hovoril 44 minút (potlesk), takže to naozaj všetci prežijeme. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, mali ste vystúpiť v rozprave a si to takto vyriešiť. Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz sa vrátime k poslednému bodu, a to k prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja, rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť.

    Pán poslanec, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov, a tiež spoločného spravodajcu určeného z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Štefana Gašparoviča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    A do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Jozef Mikloško, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z., tlač 252.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a vážení kolegovia, vážené dámy, ktoré, pokiaľ vidím, sú tu tri, pani podpredsedníčka, potom pani Hufková, tá minule pekne hovorila o rodine, a ešte je tu pani Mezenská a tá sa stará o spotrebiteľov. Treba dámy nejako dnes dvihnúť, pretože je Valentína, ešte to tuším nikto nepovedal, ale keď povedal, tak sa ospravedlňujem, no...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec, za všetky dámy.

  • Tak ešte zavinšujem vám, ale (potlesk) v prvom rade by som chcel povedať, že nakoniec život není až taký škaredý, jak sa nám zdá. Slovan včera postúpil do Play off, tenisky vyhrali, Madrid hral výborný futbalový zápas, nemohol som sa ani na toto pripraviť, lebo som pozeral...

  • Zasmiatie sa v sále.

  • A tak ďalej. Takže ešte mnoho zaujímavých udalostí beží, ktoré môžu rozradostiť nás aj Slovensko.

    Je to téma teraz o zákone pána Škripeka. Iste, treba na úvod povedať, že nič nie je krajšie ako žena, neexistuje krajšia architektúra, neexistuje obetavejšia osoba, ako je žena, a teda všetkým treba zaželať veľa radosti zo života, krásy, dobroty, trpezlivosti, obety a, samozrejme, Božieho požehnania, aby tento svoj mnohostranný údel vedeli ďalej niesť.

    Valentín ako taký zákon nie veľmi uznáva, lebo je v tom veľa komercie, prišlo to z Ameriky, tam je to úplne hrozné, ale zase za chvíľu budeme mať aj Medzinárodný deň žien, ten som tiež neuznával, ale keď som bol v Ríme, tak som videl, že má to svoje čaro, keď 8. marca všetkým ženám nosia mimózy, vtedy už dávno tam kvitnú, takže odvtedy ho uznávam, ale máme aj Deň matiek a treba si na ženy spomenúť. Tak vlastne troška to súvisí aj s tým zákonom, ktorý teraz dávame.

    Som presvedčený, že napriek mnohým nefér kritikám tohto návrhu novely zákona č. 445/1990 Zb., že táto novela je určite potrebná. Dvadsaťtri rokov sa vlastne s týmto nesmelým, povedal by som, symbolickým zákonom z roku 1990 Zb., č. 445, sa vlastne nič nedialo. Odvtedy sa situácia podstatne zmenila, pričom prakticky neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by napríklad chránili mládež pred takýmito nežiaducimi vplyvmi.

    V tomto zákone ide v podstate o obrázkové reportáže, o články v novinách, v časopisoch, aj keď je to téma širšia a určite sa k tomu musíme vrátiť v nejakých ďalších novelách alebo aj zákonoch do budúcnosti. Napríklad obrovské bilbordy, ktoré mnohých tiež urážajú, letáky v dopravných prostriedkoch, plagáty na zastávkach, nehovoriac už o internete, ktorý je absolútne prakticky bez kontroly. Už včera niekto povedal, že na tri kliky sa dá všade dostať, ja by som povedal, že aj na dva sa dá, keď ste šikovný. Proste, všetko toto by malo mať nejakú reguláciu a nejaké pravidlá hry, najmä v súvislosti s ochranou mládeže.

    Minule sa ma vnúčik, párročný, opýtal, že, dedko, čo to je diabolská erekcia?

  • Smiech v sále.

  • Tak pozeral sa na veľký bilbord, kde nejaký čert s nejakými tabletkami sa tam usmieval, no tak som to ťažko vedel vysvetliť, ale...

  • Smiech v sále.

  • Proste ide o odderatizovanie, pardon (smiech v sále), oderotizovanie našej spoločnosti, no.

  • Dobre. A už teraz vážne, vážení. Prepáčte.

    Ešte k jednému bodu chcem povedať, ale hneď prídem aj k zákonu, ale to súvisí hlboko s týmto zákonom. Mám doma materiál farmafirmy, ktorý hovorí o hormonálnej antikoncepcii. Je to 20-stranový komiks obrázkový pre dievky 14-15, tínedžerky, a celkom dobre sa to číta. Pekné dievčatká si žijú (smiech v sále) a chodia s chlapcami občas. A jedna sa raz mame prizná, podľa toho komiksu, že teda s tými chlapcami nechodia iba guľky hrávať, ale že sa občas aj tam všeličo deje.

  • Smiech v sále.

  • Mamička sa troška zjastrí, ale je rozumná, zoberie dievčatko, ide s ňou hneď ku gynekológovi na druhý deň...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ale držme sa radšej zákona, dobre? Ja viem, že to všetkých zabáva, ale...

  • Ruch v sále.

  • Hovorené zároveň s predsedajúcou.

  • Prepáčte, prepáčte, pani, nejako mi to ušlo, no, ale už...

  • Smiech v sále.

  • Nie. Ale toto je vážna vec v tomto, že tento materiál sa zadarmo rozdáva ako propagácia farmafiriem a patrí presne pod takéto tlačoviny. Proste uzáver je takýto. Mamička ide k lekárovi, lekár hneď, najprv zistí, či nie je v druhom stave, okej, fajn, potom predpíše nejaké tabletky, hormonálnu antikoncepciu. A dieťatko je zachránené, mamička mu to dá do kabelky, večer ide na rande. Mamička je spokojná. Všetko je happy. Dobre.

    Našiel som si také vyjadrenie českej gynekologičky Heleny Máslovej, ktorá povedala, že hormonálna antikoncepcia pre mladých je zverstvo. Je to najväčšie zverstvo, pretože sa vôbec nehovorí o možných rizikách. Ona napríklad zistila, že stránka, kde sa to reklamuje, nechcem ju propagovať, jej pilierom sú práve tieto hormonálne tabletky pre dievky a antidepresíva. A v superlatívoch sa o tom hovorí, vôbec sa nehovorí o vedľajších účinkoch. Masovo sa to dneska predáva bez brania na zreteľ zvyšujúci sa počet nádorových ochorení prsníkov a tiež ďalších problémov, ktoré s týmto vyplývajú. Toto všetko, citujem tú pani Helenu Máslovú.

    Podávané hormóny vyradia z činnosti jej vlastný systém a nahradia ho cyklom umelým. Presne tieto dievčatá sú typickými kandidátmi na neplodnosť a stretávam sa s nimi vo svojej ordinácii, píše pani Maslová. V pätnástich začne s antikoncepciou, v dvadsaťosmičke ju vysadí a v tridsiatke sa lieči na neplodnosť a o ďalšie dva roky ide na umelé oplodnenie.

    Už nechcem toto ďalej hnať, ale pani Máslová upozorňuje na veľmi nezanedbateľné riziko trombózy, nedávno aj v našich novinách bežali články s tými tabletkami Diana, naraz, hurá. No a teda toto sú tiež tlačoviny nebezpečné pre mládež, takisto nebezpečné pre spoločnosť, lebo proste zaťažujú zdravotníctvo. A tu sa už nikto nepýta, že tie firmy, ktoré takto predávajú vo veľkom svoje pilulky, potom neplatia na všetky dôsledky tých chorôb, ktoré týmito pilulkami zapríčinia. No, je to troška iná téma, ale je to tiež tlačovina. Ja to tu môžem doniesť, mám to doma, nevedel som to nájsť teraz, lebo včera bol ten futbal, som sa pozeral, neviem, kde to mám, v ktorej škatuli.

    Ale ja som tiež ten pozmeňovák, ktorý pán Vašečka navrhol, podpísal. Je to spresňujúce, pozmeňujúce a akceptujú sa všetky námietky Legislatívnej rady. A teda budem za neho hlasovať.

    Takže prepáčte za maličký úlet, ale na Valentína som si to mohol dovoliť.

  • Povedané so smiechom.

  • Bolo to také osvieženie, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Chren, pán poslanec Fronc... Páni poslanci, aby sme skončili do 11.00 hod. Pán poslanec Chren, Fronc, Viskupič, Matovič, Hlina, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte aj mne v prvom rade zaželať vám v dnešný valentínsky deň veľa lásky a dokonca, možno sa to niekomu nebude páčiť, ale aj lásky medzi politikmi, aby sa tie naše vzťahy ďalej trošku zlepšovali.

    Budem naozaj veľmi stručný dnes. Chcem sa len tak filozoficky, pretože mnohí predrečníci, či už Juraj Droba včera, alebo Jofo Viskupič v prvom čítaní, veľmi dobre zhrnuli všetky vecné výhrady voči nevykonateľnosti a nezmyselnosti tohto navrhnutého zákona.

    Ja by som sa naň však chcel pozrieť aj trošku z inej stránky. Z takej stránky filozofickej a položiť pánu predkladateľovi Škripekovi možno pár takých zásadných otázok, ktoré ma trápia.

    Viete, filozofia, ale aj politická veda, vôbec ono to tak je, rozlišuje medzi dvoma zásadnými kategóriami: medzi etikou a medzi morálkou.

    Etika hľadá odpoveď na to, čo je správne a čo je nesprávne, keď chceme dosahovať nejaké spoločenské ciele. Etika je teda objektívna. Na druhej strane oproti etike stojí morálka.

    A morálka dáva odpoveď na to, čo je dobré a čo je zlé. A je teda subjektívna. Morálka je iná spoločnosť od spoločnosti, morálka je iná krajinu od krajiny, morálka je iná národ od národa. Morálka v islamských krajinách je zadefinovaná úplne inak ako morálka v kresťanských krajinách a úplne iná ako morálka v krajinách, ktoré stoja povedzme na iných náboženstvách alebo na iných hodnotách.

    A tá moja otázka je, ak je morálka naozaj subjektívnou kategóriou, ak sa morálka dokonca mení v čase a vyvíja sa, je správne konzervovať morálku formou legislatívy? Zvlášť ak, to nie je prípad konkrétne tohto zákona, ale mnohých iných iniciatív, ktoré vyšli z podobného košiara, ak je tá morálka založená na nejakom dokonca náboženskom presvedčení?

    Viete, ja si veľmi vážim vieru, ale viera je pre mňa vec čisto osobná. A tu sa musím spýtať, nie je dokonca prízemné robiť z takých vážnych a osobných vecí, ako sú veci duchovné, predmet svetskej politiky? A takým spôsobom ich devalvovať a znehodnocovať?

    Človek je tvor, ktorý má slobodnú vôľu. Môžme diskutovať o tom, možno ani nie tak so mnou, ako s niektorými ďalšími kolegami, že či tá slobodná vôľa mu bola daná od Boha, alebo od prírody a že či to nie je to isté, ale každopádne má slobodnú vôľu. A vďaka tomu, že má tú slobodnú vôľu a povedzme, že tá slobodná vôľa mu bola daná Bohom, tak môže konať morálne aj nemorálne. Môže konať dobro, tak ako môže konať aj zlo. Na to, na to je tá slobodná vôľa, aby sa každý z nás mohol rozhodnúť, či bude konať dobro, alebo zlo.

    A chcem sa spýtať, ak človeku zamedzíme konať zlo, ak mu v tom zabránime, môžeme o ňom potom ešte hovoriť, že keď koná dobro len preto, že mu nič iné nezostáva, že je ešte stále morálny?

    Toľko k tej filozofickej debate.

    Viete, normy a právne normy, ktoré sú založené na subjektivite, na subjektívnom pohľade na svet a na subjektívnom pohľade na to, čo je dobré a čo je zlé, a nie na objektívnom pohľade na to, že čo je správne a čo je nesprávne, napáchali strašne veľa zla. V minulosti to boli práve takéto normy, ktoré viedli k tomu, že bol upálený Giordano Bruno za to, že si dovolil v nesúlade s vtedajšou morálkou tvrdiť, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru. Boli to práve takéto subjektívne právne normy, ktoré zakotvovali morálku v danom čase, ktoré viedli k páleniu bosoriek a k páleniu kníh.

    A dnes tento zákon opäť, aj keď sa zakrýva dobrým úmyslom, a ja mám vždy strašný odpor k tomu, keď príde nejaký politik a hovorí, že ja vám chcem dobro. Ja chcem vaše dobro, ľudia. Vtedy mi vždy napadne, že nedajte si ho vziať, ľudia. Zvlášť, ak niekto berie deti ako rukojemníkov pri argumentovaní o svojom návrhu zákona.

    Už aj v prejave zástancov bolo priznané, že tento zákon nikam nepovedie, že tento zákon jednoducho nezmení to, čo je dostupné na internete, a môžme debatovať o tom, či na dve alebo na tri kliknutia, že tento zákon nezmení to, že sú veci jednoducho hocikomu na Slovensku prístupné. Tento zákon, keby platil pred 20 rokmi, kedy ešte internet nebol taký rozvinutý, by nezmenil to, že aj tak sa vždy mladí ľudia dostali k tomu zakázanému ovociu a v tom danom veku aj tak si možno nejaké obrázky pozerali.

    Bez ohľadu na to, že koľko je podporovateľov toho, že si myslia, že ten ich pohľad na svet je správny, chcem zakončiť svoje vystúpenie otázkou. Nie je to v skutočnosti tak, že tak ako sa morálka naozaj v spoločnosti vyvíja, si predkladatelia tohto zákona neuvedomili, že tá morálka na Slovensku sa posunula opäť o kúsok ďalej, opäť o kúsok liberálnejším smerom? Samotný dôkaz toho, že v predaji sú také tituly, aké sú, a že to, čo v nich je zverejnené, dokonca zvyšuje ich náklad a predaj, znamená, že spoločnosť sa posunula do iného štádia a oni by veľmi radi tento vývoj zastavili a zvrátili zákonom, ktorý bude nefunkčný, nevykonateľný a reálne otvára hrozbu nástupu cenzúry tlače na Slovensku.

    Som presvedčený, že toto jednoducho nie je správne riešenie. Preto, tak ako moji kolegovia, budem hlasovať proti a prosím aj všetkých ostatných kolegov a kolegyne, aby si uvedomili, že my politici sme boli zvolení na to, aby sme robili to, čo je správne pre krajinu, a nie to, čo si subjektívne každý z nás myslí, že je dobré alebo zlé, v rozpore s tým, aký je na toto celospoločenský názor, jednoznačne demonštrovaný tým, čo ľudia dobrovoľne a sami nakupujú, ako dobrovoľne sami konajú a ako sa tie morálne normy v spoločnosti za posledný čas vyvinuli.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem len dať jeden technický návrh. Samozrejme, predkladateľ pozmeňujúceho návrhu musí s tým súhlasiť. Totižto aby bod 6 pozmeňovacieho návrhu pána kolegu Vašečku bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Pokladám to za zlý návrh, ten bod 6, pretože presúva kompetencie a zodpovednosť z ministerstva školstva na ministerstvo kultúry. Ak má posudzovať niekto ohrozenie mravnosti a podobne mládeže, tak si myslím, že to má zostať na ministerstve školstva, kde aj podľa kompetenčného zákona, aj vecne, aj obsadením ľudí je to ministerstvo, ktoré to tam má. Čiže toto je môj návrh. Všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vystúpil som aj pri prvom čítaní ohľadom tohto, tohto zákona a snažil som sa zhrnúť niektoré vtedy, keďže bolo prvé čítanie a bolo to o filozofii zámeru, viac-menej ten, ten filozofický rozmer, ktorý mi na predkladanom návrhu vadil. Keďže tento návrh postúpil do druhého čítania, čím si získal pozornosť aj množstva kolegov z opozície, ako to vnímam, najmä z klubu KDH a SaS, mám pocit, že si otvoril, pán kolega, otázku, ktorá pravdepodobne trápi obrovské množstvo ľudí.

    My sme absolvovali niekoľkohodinových rozhovorov ohľadom mnohých tém, ktoré formujú našu spoločnosť, dokonca viem o jednej spoločnej aktivite, ktorú z hľadiska tzv. druhej opony a veľmi čudesného postupu ministerstva kultúry, keďže druhú oponu zavádza už na tretíkrát a mení jej účinnosť z januára 2013 na február 2013 a po tlaku, ktorý sme spoločne vyvinuli s tým, že pod rúškom zavádzania druhej opony sa retransmisná rada alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla masívne pripomienkovať daný návrh ministerstva. Ministerstvo návrh nakoniec stiahlo, a teda ďalšíkrát posunulo účinnosť tohoto na 1. 4. teraz. Uvidíme, čo bude ďalej. My sme ministerstvu v spoločnom konaní navrhovali postup ten, že otázka zavedenia druhej opony by nemala byť riešená vyhláškou alebo jej zmenou, ale normálnou, štandardnou cestou, a to je zmenou zákona o vysielaní a retransmisii.

    Tu však pri tomto návrhu zákona napriek zmenám, ktoré tu predniesol kolega z klubu Richard Vašečka, mám výhrady. A tá najdôležitejšia výhrada, ktorá hovorí o tom, že tento inštitút, ktorý chcete zaviesť do distribúcie tlače, aby sme vedeli, o čom hovoríme, môže byť zneužitý a stále zostáva.

    Pozmeňovací návrh, ktorý predniesol Richard, okrem bodu, ktorý vyňal na osobitné hlasovanie pán kolega Fronc, je pre mňa podstatný aj bod 3. Tento váš návrh, a teda zmenený Richardom, sa snažil v bode 6., ktorý vyňal pán poslanec Fronc na osobitné hlasovanie, vecne zmeniť ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu na ministerstvo kultúry, ktorý by mal byť príslušný na vydávanie stanoviska k prípadom ohrozenia mravnosti, a to na základe odporúčania ministerstva školstva.

    Takže dozorom nad mravnosťou, a tu upozorňujem, ako to hovoril Martin Chren, jedná sa o kategóriu subjektívnu, nie sme na pôde etiky, ktorá môže z hľadiska pravidiel, ktoré v spoločnosti pôsobia, vnímať posudzovanie dobrého z objektívneho pohľadu. Mravnosť je proste subjektívny pohľad ľudí. Čiže o tomto bode budú rozhodovať v tom procese, ktorý navrhujete, dve zainteresované ministerstvá.

    A čo mám teda výhradu potom aj v bode 3, je, a možnože v záverečnej reči by bolo dobré sa dotknúť, kto je vlastne zodpovedný, ak teda podľa dobrozdania alebo výsledkov skúmania komisií na ministerstve kultúry a po odobrení, pardon, ministerstvom školstva a po odobrení ministerstvom kultúry vydajú, čo na Slovensku mravné je a čo mravné nie je.

    Upozorňujem na to, že akákoľvek komisia zasadne, musela by byť tak široká, že aby sa dohodli na nejakom móde, čo na Slovensku mravné je a čo nie je, že by sme tam pravdepodobne mali byť zastúpení všetci, nájsť nejaký spôsob, konsenzus na to, čo ohrozenie mravnosti spôsobuje, a čo nie. Komisie ministerstiev v tejto otázke ja vnímam veľmi skepticky.

    Ďalší bod, ktorý nejakým spôsobom z úrovne kompetencií mi vadí, je, že ako keby obvodné úrady, a je to takisto v zákone, a aj po zmene, ktorú vy predkladáte a tentokrát v bode 8, alebo predkladá pán poslanec Vašečka, a ja odcitujem: "V praxi sa umožní, aby obvodný úrad mohol ministerstvo žiadať o stanovisko a takéto stanovisko bolo v rámci správneho konania záväzné pre rozhodnutie obvodného úradu ako správneho orgánu."

    Čiže nejakým spôsobom sa zavádza mechanizmus, že príde, alebo teda potom by som poprosil to dovysvetlenie, príde k tomu, že niekto, kto distribuuje tlač, má skontrolovať, či obsah z hľadiska závažnosti, alebo z hľadiska porušenia mravnosti porušuje alebo neporušuje mravnosť. Ak sa mu to zdá, tak obvodný úrad žiada dotknuté ministerstvá o vysvetlenie. A ak sa tak stane, tak obvodný úrad v rámci správneho konania, ktorý ste pozmenili pozmeňujúcim návrhom, udeľuje pokutu.

    Ja sa pýtam, kto sú tie subjekty teda distribúcie, ktoré budú? Čiže v rámci 3 600 titulov, ktoré sa môžu dostať na stánky, kto bude posudzovať alebo kto bude ten zodpovedný, ktorý ten subjekt teda je z úmyslu zákonodarcu zodpovedný a bude pokutovaný, ak nenaplní tie parametre, ktoré si bude predstavovať občan, ministerstvo školstva a aj ministerstvo kultúry?

    Toľko k otázkam k možnej vykonateľnosti.

    Na záver, skôr než budem obvinený z nejakých nestrategických a nepolitických krokov, obávam sa, že skutočne môže byť tento inštitút, ak ho zavedieme, zneužitý otvorením Pandorinej skrinky pri nastavovaní pravidiel u nás, myslím si, celkom slušne fungujúcom tlačovom trhu. Tlač zohrala na Slovensku obrovskú úlohu, čo sa týka v boji proti neprávostiam, ktoré tu napáchali, nechcem povedať, režimy, ale vládne garnitúry, ktoré predchádzali aj túto. A myslím si, že akýkoľvek prvok, ktorý sa v ohlasovacej povinnosti, akou je teraz naša tlač jediným momentom, nazvem to, že regulovaná, čiže aj niekto má úmysel čosi vydávať, tak ohlási kompetentným orgánom a môže teda vydávať, je viazaná na prvky subjektívnych kategórií morálnych dobrozdaní jednotlivých ministerstiev, veľmi podľa mňa pofidérna až ohrozujúca. A nechcem používať slovo cenzúra, lebo by som mohol byť spochybnený, ale v širšom kontexte to môže byť brané aj z tohoto pohľadu.

    Mám však, ako sme sa pri tých debatách dostali, jednu nádej, a to je to, že sme sa spoločne dostali k linku, ktorý u nás veľmi som to nezachytil ani na internetových fórach, ani v tlači, obraz pohybu s touto témou v krajinách, ktoré od roku 1970, krajina pôvodu tých obrázkov je Anglicko, a na základe toho, že šéfredaktor jedného časopisu v Anglicku mal dovolenku a jeho podriadený si dovolil dať na tretiu stránku dievča, ktoré nebolo oblečené, a odvtedy tu máme tzv. treťostránkovú nahú dievčinu v bulvárnej tlači, sa pohli spôsobom tým, že moderná doba si vyžiadala, že identifikovateľnosť so značkou by mohla tento moment práve nejakým spôsobom diskvalifikovať. A samotní vydavatelia pristupujú k tomu, aby nie na základe tlaku zákonodarcov alebo niekoho v Anglicku, alebo v iných pristupujú k tomu, že by toto nemalo byť obsahom ich novín. A toto je podľa mňa tá správna cesta.

    Správna cesta je, že ak teda si to, ak to ubližuje samotnej téme, ktorú by vydavatelia, napriek tomu, že vydávajú bulvár, a by mala byť, tak na základe tlaku spoločnosti by ustupujú z pozícií, že robiť s prvkom nahoty iba pre ňu samu je nedobré. A sami pristupujú k tomu a otvárajú diskusiu, že na ich stránkach ich časopisov sa obsah, ktorý by mohol v tomto prípade, ako to ohlasuješ, ktorý by mohol ohrozovať mládež, pretože im aj toto môže prinášať pokles predajnosti, sami pristupujú k tomu, že sa to nebude vyskytovať v takom rozsahu a v takom množstve, ktorý vadí asi obrovskému množstvu ľudí aj u nás.

    Toto je ten moment, ktorý sme zachytili, predpokladám, alebo keď si dobre pamätám, asi pred týždňom a ani v jednej, či francúzskej, alebo anglickej, krajine nepristupovali k tomuto momentu nastavovaním pravidiel komisií, ministerských komisií, ktorí budú posudzovať, ale samotní vydavatelia pristupujú k tomu, že otázku zobrazovania nahoty budú nejakým spôsobom do budúcna korigovať. Ten článok sa volal "Bulvár ustupuje z pozícií zobrazovania nahoty. Čo ho nahradí?". Čiže je možnosť doštudovať aj túto problematiku z otázok možnej samoregulácie.

    Úplne poslednú poznámku a možno aj v duchu vystúpenia, ktoré tu síce bolo zobrané troška komicky, ktoré hovoril pán kolega Jozef Mikloško. To, že jeho vnúčik zachytil nejaký text pri bilbordoch, tento návrh zákona sa, samozrejme, tohoto celkom netýka. Ale že musel vysvetľovať svojmu vnúčikovi moment erekcie alebo diabolskej erekcie, je presne výrazom toho, čo prináša súčasná doba. Keď to nebude bilbord, bude to internet a práve toto prináša nová doba, ktorá mení matricu výchovy novej generácie a to, čo by sme mali ako rodičia urobiť, je predchádzať možným šokovým momentom, ktoré prinesie omnoho skorej v konfrontácii s nahotou, či už pod médiom internetu, bilbordov, alebo akýchkoľvek iných, ako zodpovedný rodič by každý mal pripraviť na to svojho potomka. Pretože nezakrývajme si oči pred tým, že to naozaj príde. Naozaj tým, že médium, ktoré je veľmi silné a stačí mať akékoľvek elektronické zariadenie, nástupom smartfónov a telefónov je ich čím ďalej viacej, kde ten obsah, ak niekto má, si nájde, a tým pádom kde urobíme najviac pre túto tému, je to, že tú mladú generáciu pripravíme na to, čo je zlé, aby vedel, čo ho môže šokovať, a tým pádom vysvetľovať, pripraviť, odpovedať na mnohé otázky, kde rodič bol doteraz pripravený na to, že to nastupuje s vyšším vekom, možno, a prichádzajú tieto otázky. Tak čím viacej sa o tomto v rodinách s deťmi budeme baviť, tým viac budú pripravení na to, že niekde niekto zbadá bilbord alebo naňho skočí nejaký nepremyslený pop-up na nejakej stránke alebo si tú stránku mladý človek a dieťa vyhľadá samo.

    Takže z dôvodov možnej obavy z otvorenia Pandorinej skrinky v miere regulácie a zavedenie možno aj iných parametrov, ktoré po označení tlače, v tomto prípade erotická, môže prísť ďalšia iniciatíva, ktorá bude mať za to, že toto poslanecké plénum môže deformovať mládež, tak budú musieť byť články predávané pod témou politická, pretože aj tu sa požívajú napríklad vulgárne výrazy a hádky, ktoré ohrozovať mládež môžu. A toto je reálnym problémom, ktorý môže ohrozovať morálku a ktorý, môžu zasadnúť vládne, ministerské komisie a posúdiť to, že politické debaty kazia mládež omnoho viacej, preto by mala byť tlač označovaná za politická, preto by mala byť vytesnená do kútov.

    A toto je proste obrovské riziko, ktoré som sa aj v prvom čítaní snažil naznačiť a snažil som sa držať palce v tom, aby rozhovory, ktoré, viem, že prebehli s vydavateľmi mnohých denníkov, by mali byť príslušné v tejto debate. A to, čo zobrazujú na stránkach časopisov, by malo zostať v ich kompetencii. Mali by sa zbadať, že obrovské množstvo spoločnosti to nechce, a nezakrývať sa iba nejakou úzkou skupinou predajnosti a hovoriť o tom, že štatisticky to, že tieto obrázky sa v tlači nachádzajú, im zvyšuje predajnosť. Pretože na úkor peňazí by nemal byť ohrozený vývoj mládeže. Ale mali by sme to nechať na tlaku verejnosti voči vydavateľom.

    Tuná ja vidím ten moment zákonodarcu veľmi skepticky z dôvodu, ktorý, hovorím, hlavne z dôvodu otvorenia témy, že kam tá regulácia až môže ísť.

    Toľko k tomuto druhému návrhu a ja sa pri ňom, ako som avizoval, zdržím.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, hlavne pri tejto téme, a milí kolegovia. Nepovedal som milí? Chcel by som na začiatok citovať ústavu, keďže sme sieň zákonnosti, ako Janko Mičovský hovorí, ktorá hovorí v čl. 26 v dvoch odsekoch, v odseku 3 a 4, o veciach, o ktorých tu dnes hovoríme.

    Čl. 3 hovorí, že "cenzúra sa zakazuje". To hovorím hlavne liberálom, aby som ich potešil, lebo strašia tu tým, že Braňo tu zavádza nejakú cenzúru.

    Ale čl. 4 hovorí, "slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie", šíriť informácie je práve tlač, "možno obmedziť zákonom," čiže možno obmedziť zákonom, liberáli naši, "ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných," nielen dospelých ľudí, ale aj detí, liberáli naši, "bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti" nakoniec. Čiže možno obmedziť slobodu šírenia informácií, "ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných a na ochranu mravnosti", v tomto prípade detí.

    Obávam sa, že tým, ako sme pochopili kapitalizmus po novembri ´89, a tým vôbec ani najmenej nesnívam o komunizme alebo socializme, ktorý sme zažívali predtým, sme trošku veci nepochopili. Príliš sme sa vrhli do úplne, úplne bezbreho voľnomyšlienkarstva, voľného trhu, bez akýchkoľvek regulácií a akúkoľvek reguláciu automaticky odsudzujeme, že je zlá.

    Hovoríme, že úlohou štátu nie je starať sa do nás a treba nám dať iba voľné pole pôsobnosti a my sa najlepšie zariadime. Toto bolo krásne vidieť, keď tu kolega Chren vystupoval, kedy povedal, že žiadne nejaké takéto regulácie netreba, však ľudia sú slobodní, voľní, veď my im neformujme morálku, lebo keď im nejakými nariadeniami budeme formovať morálku, tak vlastne nedáme priestor k tomu, aby dali priestor k tomu, aby ukázali, ako sú vlastne oni samotne morálni. Tým pádom vlastne povedal, že štát nepotrebuje žiadne zákony, nechajme, neodcudzujme vlastne vrahov, že niekoho zabijú. Nechajme, keď je to v ňom, nech zabíja slobodne na ulici, lebo to je morálne, lebo to je jeho vlastná morálka.

    To je podľa mňa, páni liberáli, zvrátenosť a nie morálka! Keď chceme, vy máte svoju základnú poučku, že "sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého". Ale vy vždy iba ochraňujete slobodu vašu, slobodu dospelého človeka, a slobodu dieťaťa v tomto prípade maximálne potierate.

    Rovnaký postup máte pri interrupciách, kde váš kandidát do europarlamentu sa vyjadril, v kľúčovom rozhovore dva dni pred eurovoľbami sa vyjadril, že podľa neho úplne bez problémov by mohli byť interrupcie aj do 9. mesiaca tehotenstva. Toto je to, čo vás, alebo do 8., mi Juro Droba ukazuje, toto je tá vaša zvrátená morálka. Toto je váš liberalizmus, bezbrehé voľnomyšlienkarstvo, ktoré devalvuje hodnotu ženy, devalvuje hodnotu dieťaťa, devalvuje hodnotu štátu a úlohu štátu a hovorí, všetko zariadi slobodná vôľa jednotlivca. Je normálne, keď kandidát za SaS sa vyjadrí, že je, v pohode súhlasí s tým, aby ženy mohli chodiť na interrupcie do 8. mesiaca tehotenstva? Nie je to normálne. Takisto nie je morálne, keď dnes poviete, že však dieťa je slobodné, lebo hovoríte, že však človek je slobodný, naschvál nehovoríte o dieťati, ešte hovoríte Braňovi a mu vyčítate, že zneužíva deti na to, aby presadil nejaký návrh. Je normálne a je morálne, keď poviete, že vlastne dieťa je slobodné, ono samé dokáže posúdiť, že či je niečo pre jeho výchovu vhodné, alebo nie?! Ako 7-8-ročné dieťa, ktoré bez problémov sa dokáže dostať k dennej tlači, možno už k tej, ktorú kúpi otec, okej, je to sprostredkovanie cez jeho rodičov, ale aj samé v stánku, lebo žiaden zákon nezakazuje, aby si dieťa mohlo kúpiť dennú tlač v stánku, ako toto dieťa dokáže posúdiť, čo je pre jeho vývoj dobré a čo nie?

    Vaše myslenie voľnomyšlienkarské, tým, že nemá žiadne hranice, prešlo už hranicu normálnosti, a tým pádom sa stáva zvrátené. Povedal som ten príklad, 8. mesiac interrupcie pred, alebo teda to, čo vlastne hlásal váš kandidát pred eurovoľbami, a toto je ďalší príklad vašej zvrátenosti.

    Mrzí ma, že vlastne tým, čo sme za 23 rokov na Slovensku dopustili, devalvujeme hodnotu ženy. Devalvujeme hodnotu ženy, matky v očiach svojich vlastných detí. Robím... (zlyhanie hlasu rečníka), robíme zo ženy, matky len púhy objekt sexu, ktorý je krásny len vtedy, ak má veľké prsia, sexi boky a botoxové pery.

    Mrzí ma, že médiá z Braňa urobili idiota (zlyhanie hlasu rečníka), ktorý chce zakázať zverejňovanie nahého ľudského tela. Braňo nikdy nechcel zakazovať zobrazovanie...

  • Zlyhanie hlasu rečníka vzhľadom na prerokúvanú tému.

  • Ťažko sa mi hovorí, prepáčte, ale keď vidím, že niekto úprimne bojuje...

  • Opätovné zlyhanie hlasu rečníka.

  • Môžem poprosiť o prestávku? (Reakcie z pléna: "Áno.") Minútovú, ja to rozdýcham.

  • Krátke odmlčanie rečníka.

  • Mrzí ma, keď ktokoľvek je presvedčený o svojom názore a úprimne za neho bojuje a médiá z neho urobia idiota iba preto, lebo sa rozhodli ho premaľovať z bieleho na čierny. V tomto prípade sa to stalo Braňovi a myslím, si, že aj viacerí z vás ste to zažili.

    Braňo Škripek nikdy nechcel zakázať zverejňovanie zobrazovania nahého ľudského tela. Chce zakázať vulgárne zobrazovanie nahého ľudského tela.

  • Opätové zlyhanie hlasu rečníka.

  • Braňo Škripek nikdy nechcel označovať tlač, ktorá zobrazuje nahé ľudské telo ako pornografickú, ale ako erotickú. To je veľmi veľký rozdiel.

    Dovolím si citovať z dnešného SME, kedy SME v článku "Škripekov návrh o ochrane mravnosti podporí KDH", v prvej zvýraznenej vete hovorí: "V pravidelných periodikách, ktoré nie sú označené ako pornografické, by sa podľa Škripekovej novely nemali vyskytovať zobrazenia nahého ľudského tela."

    Toto je spôsob, ako komunikujú, bohužiaľ, médiá Braňov návrh. Hrubo ho skresľujú a úmyselne skresľujú to, čo v skutočnosti chce urobiť.

    Braňo Škripek nechce označovať nič za pornografické. Žiadnu tlač nechce označovať za pornografickú, chce ju označiť ako erotickú. A nie vtedy, kedy zobrazuje nahé ľudské telo, kde je zobrazená žena, aby si samovyšetrila prsník, ale vtedy, kedy je žena zobrazená vulgárnym, znevažujúcim spôsobom. To je obrovský rozdiel voči tomu, ako to médiá, bohužiaľ, prezentujú. Médiá vo väčšine prípadov vyslovene liberálne, voľnomyšlienkárske, ktoré sa nedokážu stotožniť s tým, že každé správanie človeka by malo mať nejaké medze a práve s tou vašou ideou, že "sloboda jednotlivca končí tam, kde narušuje slobodu druhého".

    A je mi veľmi ľúto, že liberáli v tomto prípade vidia iba slobodu dospelých ľudí. Vôbec nevidia to, že práve možno zvrhlosť, ktorú vyžadujú niektorí čitatelia od médií, spôsobuje to, že do médií sa dostane také zobrazenie ženského nahého tela, niekedy aj, niekedy aj teda chlapského, ako ukazoval Braňo, že sa dostane v takej podobe, že ohrozuje slobodu práve tých detí. Ale pre vás tie deti zrejme nič neznamenajú, keď ich chcete potratiť do 8. mesiaca tehotenstva.

    A toto si myslím, že ak by ste boli naozaj úprimní liberáli, tak v tom prípade by ste chránili aj slobodu tých detí a nielen slobodu zvrhlých dospelých, ktorí vyžadujú vulgárne zobrazovanie nahoty v médiách.

    Čiže ešte raz, Škripek nechce zakázať zverejňovanie zobrazovania nahého ľudského tela. Ak je účelné, ak zobrazí médium ženu, kde ukazujú návod pre ženy, pre dievčatá, aby si samy vedeli vyšetriť prsník...

  • Rečníkovi bol podaný pohár s vodou.

  • Ďakujem. Na to, aby predchádzali rakovine prsníka, tak to nie je samoúčelné zobrazovanie ľudského tela, toto v žiadnom prípade Braňo Škripek zakázať nechce. Bohužiaľ, médiá to prezentovali, že Braňovi vadí akýkoľvek prsník, ktorý sa zobrazí v médiách.

    Braňo Škripek nechce zobrazovať, nechce označiť takúto tlač, ktorá by zobrazovala vulgárnym spôsobom ženu, nechce označiť ako pornografickú, chce ju označiť ako erotickú a chce, aby bola tým pádom k dispozícii na predaj iba ľuďom nad 18 rokov, čiže dospelým ľuďom, o ktorých sme sa všeobecne dohodli spoločenskou zhodou, že sú schopní posudzovať to, čo im ublíži a čo im neublíži.

    Braňo Škripek nezavádza cenzúru tlače. Nechce nikomu zabraňovať, aby niečo mohol a nemohol uverejniť, ale v prípade, ak sa nejaké médium rozhodne uverejniť vulgárnym spôsobom zobrazenie ženy, v tomto prípade iba chce, aby toto médium malo jedno jediné slovíčko navyše vo svojom názve, a to erotický. A v tomto prípade, aby predavačka v stánku vedela, že túto tlač predáva iba dospelým ľuďom, a nie deťom.

    Chcem si zároveň dať tú otázku, že aký rozdiel je v tom, keď pri televízii, je, myslím si, že aj v tomto pléne spoločenská zhoda, že je správne, aby sme povedali, že niektoré filmy, niektoré relácie sa môžu vysielať po ôsmej a niektoré po desiatej. Že je spoločenská zhoda, aby sme označili jedným číselkom v rohu, označili, vlastne na televízii jedným číselkom napísali tam 12, 15, 18 a určovali vlastne takýmto spôsobom, pre aký vek dieťaťa je daný film alebo relácia vhodná. Na tomto sme sa všetci zhodli a hovoríme, že to je v poriadku.

    Ale zrazu pri pohyblivých obrázkoch je to v poriadku a pri statických obrázkoch v tlači to nie je v poriadku. Pri statických obrázkoch zrazu naši liberáli tvrdia, že to je cenzúra. To nemá nič spoločné s cenzúrou, to má iba niečo spoločné so zdravým rozumom a chránením si práve záujmov tých zraniteľných, tých, ktorých práva, bohužiaľ, musí chrániť niekto iný, keď ich nechránia ich vlastní rodičia.

    Mrzí ma, že sme urobili zo Slovenska konzumnú spoločnosť, kde duchovný rozmer lásky muža a ženy potláčame vulgárnym zobrazovaním nahoty a kde naše deti vychovávame v tom, že naši chlapci si budú hľadať to dievča, to je pre nich vzor krásy a nežnosti ženy, ktorá má najväčšie prsia a tie botoxové pery. Zvrátili sme a zvrhlým spôsobom vychovávame naše deti a meníme vlastne a formujeme ich ponímanie morálky a ponímanie krásy ženy.

    Krásny príklad je aj to, čo nastalo v Anglicku. Najznámejší bulvárny denník, ktorý svojho času zaviedol kvázi tretiu stranu v Novom Čase v Anglicku, The Sun sám sa v posledných dňoch rozhodol, že ruší zobrazovanie nahoty žien vo svojich médiách, lebo si sami uvedomili po tých štyridsiatich rokoch, že to bola chyba a zlým spôsobom vplývali na vývoj spoločnosti a hlavne na vývoj detí.

    Keď sme pri ekonomickej kríze uznali, že vlastne ekonomická kríza prišla preto, lebo, alebo je vlastne dôsledkom krízy morálky, ja pevne verím, že raz príde doba, že aj v týchto veciach uznáme, že nebolo správne, keď sme zo ženy urobili iba objekt sexuálneho chtíča, a že uznáme, že musíme v týchto veciach urobiť 3-4 kroky späť a nadstaviť nejaké mantinely, kde sa spoločnosť v týchto veciach, pokiaľ by mala byť liberálna.

    To, čo dnes tu naši liberáli prezentujú, že vlastne morálka, ak by sme takéto niečo zaviedli, tak vlastne prenášame nejaké náboženstvo do politiky a prenášame vlastne nejaké náboženské cítenie do politiky, je takisto hrubá, vulgárna lož z vašej strany, bohužiaľ.

    Vaša liberálna morálka, vaše liberálne manželstvo nám pokazilo vnímanie ženy. Vy ste tu odrazu cez svojich ľudí v médiách urobili zo ženy handru, ktorú môžete kedykoľvek zobraziť s roztiahnutými nohami, a vám sa to páči. Ale keď sa to vám páči, mne sa to nepáči. A som rád, že sa to nepáči mnohým ľuďom na Slovensku.

    Keď tu niektorí liberáli hovoria, že však spoľahnime sa na samoreguláciu médií, veď ony samé sa zregulujú a ony samé uznajú, že však vlastne niekedy nejakým spôsobom to asi prehnali a samé sa upracú do normálu, tak si myslím, že to je naivné. Lebo práve tým, že sme nerešpektovali alebo nevyžadovali sme rešpektovanie zákona za posledných 23 rokov, kedy mnohé zobrazenia nahoty v denníkoch boli porušením zákona, práve tým, že sme nerešpektovali a nevyžadovali dodržiavanie zákona, sme správanie a ponímanie morálky médií pokrivili a je našou úlohou, aby sme ho napravili.

    Ale ešte raz hovorím, to nebude cenzúra, to bude iba ochrana našich detí, ktoré sú našou budúcnosťou, a pevne verím, že nám všetkým na tom záleží.

    Dnes je Valentína, priznám sa, príliš tento amerikanizmus neuznávam a dúfam, že mi to odpustí aj moja manželka, a je to v podstate taký takisto presun, presun nejakého takého, takej inej kultúry do našej kultúry. Je to jednoducho prvok, ktorý je Slovensku cudzí, hoci teda dobre, okej, pre niekoho je možno, možno príjemný. Ja priznám sa sám za seba, ja mojej manželke nekupujem kvety ani na narodeniny a kupujem jej ich vtedy, kedy to cítim za správne a kedy idem okolo peknej, peknej kytičky, tak jej ju kúpim. A vtedy má omnoho väčšiu radosť z toho, jak keď jej to kúpim vtedy, kedy musím, takže...

    Ale napriek tomu si myslím, že by to bol veľmi sympatický darček od všetkých mužov v tejto sále, ak by sme dnes na Valentína našim ženám tento návrh zákona schválili.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Nicholsonová, Jarjabek, Viskupič, Droba, Hraško, Miškov, Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A, pán poslanec Škripek, máte procedurálny?

  • Reakcia poslanca.

  • Tiež faktickú. Dobre, ale bude 11.00 hod., až dovolíte, do 11.00 hod. vyhlasujem prestávku a odhlasujeme prerokované body a potom budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné dopoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím pána poslanca Kovačócyho, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona č. 8 o cestnej premávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 372.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil pán poslanec Martin Chren, avšak tento nepodal žiadny návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 127 bolo za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Brocka uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Jozefa Mihála na vydanie zákona č. 461 o sociálnom poistení.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 373.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona postúpime do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 4 proti, 74 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Procházka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankyne Lucie Žitňanskej a poslancov Juraja Miškova a Miroslava Beblavého na vydanie zákona č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám, je to tlač 374.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej, Juraja Miškova a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 374.)

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k tomuto návrhu zákona nevystúpil nikto. Čiže vás prosím, aby ste dali hlasovať, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 1 proti, 77 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Gál uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kaníka, Freša a Novotného na vydanie zákona č. 233 o súdnych exekútoroch, je to tlač 258.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 258.)

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 73 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Daniela Lipšica na vydanie zákona č. 291 o Štátnej pokladnici, tlač 285.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 285.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte, pán predseda, o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 42 za, 5 proti, 89 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Poliačik uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, je to tlač 291.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 296/2012 Z. z. o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov, tlač 291.

  • Moment. Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 37 za, 76 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu. Navrhujem, aby sme pokračovali v prerušenej rozprave k ostatnému bodu programu 14. schôdze aj po 12.00 hod. s tým, že o tomto ostatnom bode budeme hlasovať 12.50 a 13.00 začne ďalšia, 15. schôdza, ktorú som zvolal na základe požiadavky skupiny poslancov. Je všeobecný súhlas alebo budeme....

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Chcem poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sme sa teraz ihneď stretli. Ale chcem aj požiadať pani podpredsedníčku, aby viedla schôdzu, aby mohla bežať prerušená rozprava. Ďakujem pekne. Takže poslanecké grémium.

    Ešte pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som pripomenul členom výboru pre vzdelávanie, že zasadnutie výboru sa uskutoční dnes o 12.30 hod. v miestnosti výboru.

  • Ďakujem pekne. Ja pripomínam členom európskeho výboru, že výbor bude o 12.00 hod., tak ako sme sa dohodli, v miestnosti č. 149 ako vždy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja len pripomínam členom pracovnej skupiny pre novelizáciu ústavného zákona o konflikte záujmov, že máme stretnutie teraz hneď. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z., tlač 252.

  • Poprosím poslancov, ktorí nechcú zostať v rokovacej sále, aby ju opustili, aby sme mohli dať priestor faktickým poznámkam.

    Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi Matovičovi za veľmi dojemné vystúpenie a za obhajobu žien, teda ktorej sa dopustil takto dojemne. Obhajoval ženy v tom, že ich hodnota by nemala byť devalvovaná fotkami nahých žien v médiách. Ja musím povedať sama za seba, že ja som sa teda nikdy necítila byť devalvovaná ako žena tým, keď som sa pozrela na nahé telá v bulvárnych plátkoch. A podľa mňa toto je len falošná obhajoba toho, čo sa chystáte urobiť, a to je násilne a nedemokraticky cenzurovať médiá.

    Mňa ale zaráža iná vec. Mňa zaráža to, ako sa pánovi Matovičovi odrazu zdajú byť odporné liberálne hodnoty, ako sa napríklad naváža do kandidáta za SaS, ale ja by som mu chcela len pripomenúť, že za týchto okolností je pre mňa veľmi zvláštne, že keď sám kandidoval na kandidátke SaS, tak vtedy sa mu tie liberálne hodnoty nezdali až také odporné. Ja toto považujem za taký morálny schizofrenizmus.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja, práve naopak, by som chcel podčiarknuť to, čo hovoril pán poslanec Matovič ohľadne tej regulácie printových a elektronických médií. Jedno je pravda, že je veľký rozdiel medzi, to je škaredé slovo, regulácia, ale je veľký rozdiel medzi zákonmi, ktoré fungujú pre printové médiá, ktoré fungujú pre elektronické médiá. Ono je to spôsobené aj tým, že zákon o vysielaní a retransmisii bol prijatý v inom období ako ten tzv. tlačový zákon. Hoci tieto dva zákony boli na programe prijatia zhruba v jednom čase. Nestalo sa tak. A tak vlastne elektronické médiá sú regulované, opäť to škaredé slovo, iným spôsobom ako printové médiá.

    Kým pri Rade pre vysielanie a retransmisiu nikto nemá nejaké vážne rozpory s tým, keď rada vyhlási v tomto zmysle čosi pre elektronické médiá, či už verejnoprávne, alebo súkromné, u printových médiách táto regulácia neexistuje. Tlačový zákon tieto veci rieši, ako vidíme aj z návrhu tohto zákona, len čiastočne.

    A ďalší problém, ktorý je, že dnes ponímaná regulácia určite takou reguláciou nebola pred 5, 7, 10 rokmi. Jednoducho to slovo sa mení aj obsahovo. To, čo ešte pred tými 10 rokmi sa nám zdalo ako prirodzené, že teda istým spôsobom mohlo a malo byť regulované, resp. usmernené, dnes to považujeme často za dokonca nedemokratické, dokonca spôsobuje to vážnu traumu tým, ktorí hovoria o slobode slova a tak ďalej atď., t. j. veľmi sa tento pojem relativizuje. V každom prípade...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Jeden bod, ktorý v rámci toho, aby som aj voľne pokračoval ako predseda výboru Jarjabek, najprv si, Igor, povedal v rozprave, že samoregulovaný svet v Anglicku a denník sám pristúpil k tomu, že nejakým spôsobom bude moment, ktorý zaviedol do printových médií, obmedzovať a pristúpi k tomu, že obrázky, ktoré v 1970. roku v tomto médiu prišli, bude sťahovať. Hneď následne ale, čiže na základe ich rozhodnutia, rozhodnutia vydavateľa, nastáva nejaká korekcia. Na druhej strane hovoríš, že tuná by mal štát vykonať, lebo nejaký zlí liberáli tu zdeformovali prostredie natoľko, že zo ženy urobili handru.

    Ja by som chcel vo vývoji celej politickej situácie od ´89. byť veľmi skeptický v tom, čo mohli liberáli urobiť, lebo buď boli v menšine, alebo v parlamente takéto zoskupenie nebolo, ale napriek tomu si myslím, že, tak ako hovoril teraz pán predseda, bude to pokračovať a príde nejaká komisia, ktorá bude mať ambíciu regulovať tlač podobne ako, alebo rovnako ako politicky obsadzovaná Rada pre vysielanie a retransmisiu. Toto je to riziko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, mňa takisto veľmi mrzí degradácia ženy, ale úprimne povedané, mne vadí tá filozofia tohto návrhu. A aby diktoval to, čo je morálne, a to, čo je správne Škripek, tak, prepáčte, žijeme v roku 2012 a nie v roku 1212 (reakcie z pléna), 2013, už ´13, pardon, a ak chcete plakať, plačme nad tým, akí sú ľudia na Slovensku v ťažkej životnej situácii z hľadiska ekonomických nastavení, v sociálnej ťažkej situácii, nad tým by som plakal ja, ale nie nad tým, že nie sme krajina stredoveku. Nad tým určite nie.

    Pán kolega, viete, na jednej strane tieto veci má riešiť občianska spoločnosť. Štát nemá diktovať ľuďom, ako sa majú správať v spálni. Štát nie. Toto má riešiť občianska spoločnosť. Toto pán Škripek môže riešiť v kostole, môže to riešiť doma, môže to riešiť na ulici, toto nemá riešiť štát. Štát by mal vytvárať priestor, ale nemal by rozhodne prikazovať a zakazovať ľuďom, ako sa majú správať.

    Mňa v podstate mrzí to, že dneska tu riešime to, kto je ako bigotný, lebo pán Škripek očividne je viac bigotný, ako som ja, ale toto máme riešiť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky? Nie. Nemyslím si.

    Rozdiel medzi liberálmi a konzervatívcami je naozaj v tom, že sa líšia v tom, že či sa má starať štát do ľudí a ako sa má starať do ľudí. Liberáli hovoria: štát, nestaraj sa do ľudí. Konzervatívci hovoria: štát, staraj sa do ľudí. Viete, čo hovoria socialisti? Nejde o to, či sa má štát starať do ľudí, ale má sa starať o ľudí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Droba. Pán poslanec nie je v sále. Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakuje ti, Igor, že si to takto všetko pomenoval a názorne vysvetlil, pretože od začiatku predloženia tohto návrhu zákona sa tento zákon dezinterpretuje. To znamená, že každý si ho vysvetľuje po svojom a, samozrejme tak, ako mu vyhovuje, vrátane médií, a preto aj z Braňa urobili to, čo si povedal, a snažia sa to urobiť aj z viacerých ďalších.

    Je rozdiel, nemyslím si na rozdiel od pani Nicholsonovej, že nie je rozdiel v tom, ako je tá nahota v tých médiách zobrazovaná alebo teda v printových médiách. Je rozdiel, či ja vidím naozaj sporo odetú ženu vo vnútri alebo sporo odetú ženu tú istú, ale s obojkom na krku. Vy v tom nevidíte rozdiel? Ja hej. A pokiaľ máme teda tie rozdiely chápať, tak si myslím, že má byť obmedzené to, aby k takýmto obrázkom mali deti prístup.

    Tuná nejde o to, cenzurovať alebo že diktovať niekomu, čo môže, čo nemôže, pretože tí, ktorí o tom rozhodujú, už stratili dávno súdnosť a im nejde o morálku, im ide o čistý biznis. O nič iné. O čistý biznis! A preto ho robia na úkor morálky, a preto tam zobrazujú to, čo tam zobrazujú. Takisto si nemyslím, že môže byť sporo odetý chlap kľudne uvedený na stránke, to mi nevadí, ale ak sú dvaja chlapi zobrazení v istej póze, tak aj pre mňa je to nechutné.

    Takže ja súhlasím s Braňovým návrhom a súhlasím, Igor, ako si to ty interpretoval, aby to nedezinterpretovali ďalší.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, čo ešte všetko chcete regulovať? Vy prinášate do parlamentu jeden zákon za druhým, ktorý má niečo regulovať, niečo nariaďovať. Určovať ľuďom, ako sa majú správať, čo majú robiť, čo nesmú robiť, veď to nechajte na slobodné rozhodnutia tých ľudí, prepánajána. Chceme regulovať, pán Viskupič, koľko sa má hrať slovenskej hudby v rádiách, tu chceme regulovať, akým spôsobom majú byť vydávané noviny, časopisy, čo bude ďalej? S čím ešte prídete?

  • Kolegyňa Nicholsonová, je tu? Není tu. Ale hovorila si, že ťa zaráža, prečo mi liberálne hodnoty SaS nevadili alebo liberálne kroky, návrhy nevadili pred voľbami v roku 2010. No a, Lucka, ja ti z tohto miesta poviem, že práve ty si bola tá, ktorá si spustila voči mne a voči našej prítomnosti na konci vašej kandidátky doslova inkvizičný liberálny proces. A ja toto verejné tvoje prezentovanie, že sa čuduješ, považujem za odsúhlasenie toho, aby som celú túto e-mailovú inkvizičnú komunikáciu mohol zverejniť. Takže len povedz, kedy si to praješ a v akom médiu, bez problému to zverejním a myslím si, že ľudia si urobia veľmi dobrý obraz o SaS-ke.

    Vtedy som sa práveže ohradil voči vašim liberálnym návrhom a prezentoval som naše rozdielne pohľady na svet, ktoré boli konzervatívne, a sme sa vyhradzovali v letákoch, ktoré sme distribuovali do schránok. A ty si, práveže ti to veľmi vadilo a spustila si vnútorný mailing všetkým členom SaS, potom mi to Richard Sulík posunul, ja som sa do toho zapojil, kde sa teda prekvapivo tvárila, že ako je to možné, že takýchto konzervatívcov niekto dovolil zobrať na kandidátku a jak ty si s tým není stotožnená, tak teraz sa netvár, že ty nevieš o tom, že som niekedy voči tomuto bojoval. Voči vašemu zvrátenému, veľakrát, liberálnemu pohľadu na svet.

    Interrupcie v 8. mesiaci tehotenstva, nehnevaj sa, jednoducho ja som väčšiu zvrátenosť ešte nevidel. A toto dokázal vyprodukovať jediný politik na Slovensku a to bol váš kandidát do eurovolieb.

    Kolega Blaha, mrzí ma, keď to poviem tak obrazne, že v podstate si za misku šošovice chceš predať tradičné slovenské hodnoty. Mrzí ma to. A keď hovoríš, že teda starajme sa teraz o to, že čo ľudia budú jesť. Áno, vy ste sľúbili istoty, starajte sa, ale takisto si nenechajme zobrať konzervatizmus...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, keďže je nemám natrénovaný slzotvorný spúšťač, moje vystúpenie bude trošku menej emotívne, ale chcem niečo k tomuto povedať, k tejto problematike a že čo možnože, keď budeme hľadať aspoň niečo dobré na tom zlom.

    Ja si z pohľadu taktiky myslím, že tuná vládna strana použila pána Škripeka ako také kladivo, ako také baranidlo, ako takú výstrahu pre niekoho. Využila, možno expresívnejšie by sa dalo povedať, že zneužila, aby si prípadne dokázala, že keby veci nefungovali tak, ako by mali fungovať, tak zobudíme Škripeka ako Golema, Škripek príde s návrhom a je dosť možné, že prejde. Čiže túto hru podľa mňa, preto to prešlo do druhého čítania a v tomto druhom čítaní môj odhad súkromný je, že sa to utopí, lebo účel to splnilo.

    Ak by malo byť ale aspoň niečo pozitívne na tom, tak už teraz to hodnotím vcelku pozitívne. To znamená, že existuje tu takáto kvázi hrozba, hej, že keď utečieme z miery a utekáme z miery, pritom si neuvedomujeme, že miera človeka sprevádza, tak je tu taká možnosť, že zobudíme Škripeka. Takže na konci, keď bude to, že to tu existuje a sa to zlepší, hej, že by sme naozaj nemuseli byť konfrontovaní nie my, ale naše deti s takýmto niečím, tak toto všetko malo svoj dokonca dobrý význam.

    Ale ešte takú drobnú poznámku chcem povedať k tým častokrát obrovským, poviem expresívnejšie, hlúpostiam, ktoré tu zazneli, ale dokonca tu bol pokus o nejakú filozofickú úvahu zo strany liberálov. Tá ambícia, ja mám rád ambicióznych ľudí, už som to tu hovoril, ale tam to treba doštudovať trošku viac a hlbšie. Skúsim to takto povedať, že kedy, kde končí, ako končí. Tam sú také klišé, sa používajú, kde koho sloboda kedy končí. Keď začali tie reality šou Big Brother, tak ja som na taký veľký bilbord napísal, že "Nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre" a pod tým že "rodina Hlinová". Pravdou však je, že stalo sa to, že všetci teda to pozerali, aj v škole spolužiačky a spolužiaci mojich detí, hej, čiže to bola tá ďalšia low, s ktorou som sa ja musel vysporiadavať, lebo moje deti sa stávali outsidermi. To znamená, nemali sa cez prestávku o čom rozprávať, lebo ony to nepozerali, hej. A ja som ich musel teda posilňovať v tom, že prečo je dôležité, že my to teda v rodine nepozeráme a tak.

    Čo tým chcem povedať? Stálo to ináč kus námahy, dúfam, že som to zvládol, ten proces, hej, že sa necítia nejak zakomplexovaní kvôli tomu. Ale to chcem povedať, že to sú tiež fenomény, sociologické fenomény, ktoré do toho vstupujú. Čiže nedá sa to takou akože ľavou zadnou otočiť s takým cynizmom, však je to zodpovednosť rodiča, je to sloboda prístupu, sloboda k informáciám. Viete, to je presne, jak ja som tu stiahol pre istotu, lebo by ste to utopili jak mača, ten zákon o reklame na alkohol. Poviem teda tak, ako je pravdou, mne niekoľko Vianoc ako dieťaťu pokazil alkohol, a preto je to pre mňa dosť kľúčová agenda do budúcna. Lebo ja som teraz cez Vianoce pozeral, nie že som fanúšik, teraz som pozeral sem-tam noviny a ja som mal pocit, že to je festival chlastu, pardon za výraz, hej, že po tej desiatej, čo sa spustila tá spŕška, to bolo horšie jak operátori. A naozaj si myslím, že tam znova sme ušli z miery a moc sme ušli z miery, hej. A ten cynizmus, ktorý sa vráti, keď ho budem predkladať, tak jak teraz, že sloboda podnikania, sloboda názoru bude mať takú trpkú chuť. To chcem kolegov upozorniť, že aspoň doštudujte, prosím vás, o niečo hlbšie a viac, aby sme sa potom prípadne mohli tým veciam venovať zodpovednejšie.

    Takže čo chcem povedať? Chcem povedať, že misia pána Škripeka je dobrá misia aj v tomto parlamente a tu nejaké pochybnosti kolegu študovaného o nejakej integrite Braňa Škripeka, odporúčam, musí pozrieť dokument na STV, kde kolega Braňo Škripek si osvojil chorého chlapca. Už minimálne z úcty k tomu kolega Blaha by mal byť opatrnejší vo svojich vyjadreniach. A ja si myslím, že práve kolega Škripek má plné právo takéto zákony sem predkladať.

    A skončím, a keď si nedajú povedať tí, čo si majú dať povedať, že budú zverejňovať také veci, ako zverejňujú, tak keď to Braňo Škripek znova predloží, tak ja mu to podporím.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Chcem povedať, že dve výborne odhalené veci, s ktorými úplne súhlasím. K prvej. Návrh pravdepodobne neprejde, ale predseda výboru pre kultúru a médiá ohlásil, že čosi bude nasledovať. No a ja som teda zvedavý, ako vznikne potom regulačná rada, ktorú ohlasoval už niekoľkokrát, čo ja som zachytil, myslím, šesťkrát, na reguláciu tlače. No a potom to už nebude opozičný poslanec, ale príde nejaký orgán, ktorý pravdepodobne tak ako retransmisnú radu volí toto plénum, tam zasadnú múdri ľudia a títo ľudia budú regulovať tlač. No tak v tomto prípade som veľmi nadšený, musím povedať, neni.

    Druhá vec, reality šou bol výborný príklad toho, akým spôsobom zafungovalo to, že napríklad aj tvoja rodina odmietla tieto reality šou pozerať. Je to jeden z mála príkladov, kedy samotné televízie museli tento formát na Slovensku stiahnuť, lebo, čuduj sa svete, tak ako tvoja rodina zareagovalo obrovské množstvo ľudí na Slovensku a televíziám neklesol podiel vysielanosti medzi nimi navzájom, ale klesol ako taký, celý. Ľudia proste odmietli sledovať vo veľkom, je to daný fakt, štatistický údaj, odmietli, klesla sledovanosť televízií ako takých, pretože to prepálili, pretože reality šou krabicového formátu, ako si ty spomínal Big Brother a neviem, ako sa volali, odmietli ľudia sledovať vo veľkom, tým pádom tento formát zmizol. Samozrejme, sofistikovanými metódami sa prerobil do iných a tam možno zábavnejších a stále ten boj pretrváva. Ale jeden moment krabicových šou z našich televízií zmizol.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Podmanický. Poprosím technikov, zapnite pána poslanca Podmanického.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja súhlasím s pánom poslancom Hlinom, že zásada "všetko s mierou" je správna zásada, a myslím si, tak ako som si to myslel, aj keď pán poslanec Škripek predložil návrh zákona do prvého čítania, myslím si to stále, že je to zákon, ktorý pomáha nájsť tú mieru v tom verejnom priestore. Lebo ja sa nemôžem pozerať na to, čo sa vo verejnom priestore deje, ako je zašpinený, zahumusený. Je to doslova katastrofa, je mi z toho zle. Takže ja vítam túto dobrú misiu pána poslanca Škripeka a podporím ju.

    Pán poslanec Škripek vždy, keď vystúpil v tomto parlamente, hovoril bez nenávisti, hovoril zo svojho pohľadu ako kresťan a nehanbí sa za to. A mne to bolo sympatické, že ukázal, ako sa má robiť kresťanská politika, teda politika bez nenávisti, aj preto podporím jeho návrh.

    Uznávam konzervatívne hodnoty, ktoré aj on tu reprezentuje, to neznamená, že som dokonalý človek, práve možno naopak, ale sám cítim, že tieto hodnoty, tieto hodnoty sú osvedčené hodnoty, tieto hodnoty vnášajú pokoj do života, a preto to podporím a verím, že nebudem sám.

  • Pán kolega Hlina, ďakujem za vecný príspevok. Ja som od začiatku deklaroval a bol za to, aby táto téma bola ponímaná vecne. Na našej strane sme sa úplne zbavili emócií, to hovorím za seba aj za kolegu Chrena.

    Mrzí ma, že dnes jeden z rečníkov v rozprave nevynechal jedinú príležitosť na to, aby si otrel ústa o našu stranu, asi osemkrát spomenul nerelevantné veci, ktoré sa SaS vôbec netýkajú, keďže sa nejedná ani o jej člena.

    Ale ak sa vrátim k pánovi Hlinovi, tak ja si myslím, že základný problém, a ako som včera povedal, ja dokonca takisto ako pán Škripek si neužívam možno pohľad na niektoré z tých vecí, ktoré médiá produkujú, ale táto debata by sa mala vrátiť na ihrisko - ihrisko s názvom sloboda tlače. To je, začíname vstupovať na veľmi nebezpečné územie, akonáhle začnete schvaľovať takéto zákony, tak sa ani nenazdáme a sloboda bude na Slovensku ďalej viac a viac okliešťovaná.

    Čo sa týka obsahu toho návrhu, tak myslím si, že je to naozaj vec rodinnej výchovy a predovšetkým toho, ako sa rodičia postavia k výchove detí. Namaľujme si tu nejakú ilúziu, že keď sa nám podarí zredukovať alebo zregulovať printové médiá, tak tie nechutnosti jednoducho nebudú nachádzať mladí ľudia a deti niekde inde. Ja som hovoril o troch klikoch na internete, kolega Mikloško ma opravil, že on už dokonca aj na dva kliky to zvládne, on je známy tým, že je dobrý v internete.

    Takže naozaj sa nesnažme tuná hádzať polená pod nohy vydavateľom, keď tu máme jedno obrovské médium s názvom internet, kde sa stokrát horší obsah nachádza absolútne voľne bez akejkoľvek zákonnej ochrany. Dobre, ten zákon jednoducho je nevykonateľný, tak ako je predložený.

  • Kolega Hlina, mrzí ma, že si si takým podľa mňa dosť nedôstojným spôsobom cez "slzotvorný spúšťač", či ako si to nazval, do mňa buchol v tom, že, áno, neudržal som emócie. Jednoducho ja som nešiel tam s tým a som taký človek a stalo sa mi to asi trikrát v politike, že keď raz cítim nejakú krivdu, a aj keď si poviem, že musím udržať tie emócie, tak ich neudržím. Ja viem, že u teba to možno funguje, že si povieš, teraz idem hrať takéto divadlo, tak potom také divadlo hráš a jednoducho tie emócie u teba, bohužiaľ, asi nehrajú rolu a asi tej slzy by sme sa v tvojej chladnokrvnej politike nedočkali. Ale z mojej strany je to vždy o tom, že neudržím tie emócie, aj kebyže ich udržať chcem. Ale ja si myslím, že to nie je o slabosti politika, ale možno o sile politika, keď aj emócie do samotného výkonu politiky donesie.

    Mrzí ma ale aj to, keď si potom hovoril o nejakom cynizme a kritizoval si druhých z cynizmu a zároveň povieš, že mne niekoľko Vianoc pokazil alkohol, a zároveň vieš sám, že si si postavil biznis na predaji alkoholu mladým ľuďom. Ak by mne niekoľko Vianoc alkohol pokazil, nikdy v živote by som sa nesnažil pokaziť Vianoce druhý ľuďom.

  • Pán poslanec Škripek. Pán poslanec faktickú, pán poslanec, z miesta.

  • Áno, ďakujem, pardon. Ja chcem zareagovať na pána Blahu.

    Pán Blaha, nie ja...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, vy nemôžete reagovať teraz s faktickou poznámkou, na vystúpenie v rozprave pána poslanca Hlinu. Môžte potom, môžete potom v rámci záverečnej reči alebo keď vystúpite v rozprave. Alebo keď vystúpite v rozprave. Nemôže reagovať. Reaguje teraz faktickou na vystúpenie pána poslanca Hlinu.

  • Dobre. Takže nemám faktickú, tak môžem teda teraz pristúpiť k rozprave a povedať pár slov?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, nechcete reagovať faktickou. Takže, pán poslanec, chcete reakciu na faktické? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ako povedať tak, aby som sa nepridal do rodiny tých, ktorí to nezvládajú. Skúsim tak zľahka, no, čakal som, kolega Matovič sa sám pochválil, lebo ho nikto, sme si to nevšimli, nikto ho nepochválil, tak sa pochválil nakoniec sám, že ako to vníma. Možno raz príde návrh, že treba bustu robiť. Nevadí.

    Ale čo chcem povedať, čakal som, že kto to povie, kto tú úbohosť povie a nedomyslí to do konca. Áno, vážení kolegovia, ja som prvý poslanec a možno nadlho aj jediný poslanec, ktorý by prijatím v zmysle tejto logiky, čo pán Matovič povedal, by sa mu znížili výnosy. Čiže som prvý a jediný blbec v tejto sále, ktorý tu donesie zákon taký, ktorého prijatím, keď v zmysle tejto, opakujem, sa mu znížia výnosy. Všetci tu nosia, aj kolega Matovič vie, čo tu nosí, kde mu to zvyšuje. Ja som prvý a jediný blbec asi nadlho, keď budeme pokračovať v tejto logike. Viete, ťažko, veľmi ťažko, ja som si hrýzol-nehrýzol, nechcem sa už hlbšie k tomu a pre túto chvíľu vypúšťam, naozaj.

    Ku kolegovi Drobovi. Juraj, ťažké témy sú ťažké témy od veľa kníh, niekedy treba doštudovať a ja vidím veľké rezervy vo vašich formuláciách a ich hĺbke. A vôbec že vnímaní tej hĺbky, hejže. Ja viem, že dneska sa dá aj rýchlo vyštudovať všeličo, aj ja som bol na rýchlokurze rýchločítania, ale k niektorým témam, pokiaľ chcete teda byť takí, by som povedal, že hlbokí, tak trošku času tomu venovať. Ono ako status Facebooku neni filozofická úvaha, to sú dosť hrubé knihy. Takže naozaj toto by som ocenil, keby ste k tomu takto nejako pristúpili.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť v rozprave?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Lebo v zmysle rokovacieho poriadku môžete vystúpiť v rozprave kedykoľvek. Nech sa páči, máte slovo. Prepáčte, pán predkladateľ.

  • Okej. Ďakujem veľmi pekne.

    Tak dovoľujem si predsa zareagovať, ale ja vám chcem ukázať aj niečo iné. A naozaj, dnes je Valentína. Kolegovia, dnes, tento týždeň je aj Národný týždeň manželstva, tak si dovolím povedať, že pri tejto citlivej téme, a ja na ňu nepoukazujem náhodičkou, ja sa s týmto zaoberám už desať rokov v našej spoločnosti. Predtým ako občiansky aktivista som brojil proti tomu, aby sme na Slovensku pozerali na bilbordy, na ktorých po celej republike sú ponižujúcim, sprostým spôsobom ukazované holé ženy a nápis je "Každá desiata je zadarmo", a to jedna firma predávala tehly, prosím pekne. Ja si myslím, že toto je naozaj na osprostievanie spoločnosti a porušovanie hodnoty toho, ako sa máme pozerať na ľudí, na seba navzájom. Kolegyne, ja si myslím, že nie je v poriadku, aby sme toto povzbudzovali v spoločnosti, a preto sa tu o toto snažím.

    Pán kolega Blaha, takže zdôrazňujem, okrem toho, že je deň Valentína, ktorý teda, aj keď je to tak skomercionalizované, zdôrazňuje krásnu lásku medzi mladými ľuďmi predovšetkým, kedy spolu chodia, tak je aj Národný týždeň manželstva a ja vás povzbudzujem všetkých mužov, zoberte svoje manželky na obed alebo večeru, zaplaťte im nejaký pekný darček a budú veľmi rady, že ste si ich všimli. A to je iný pohľad na ženu, a preto to naschvál hovorím.

    Pán kolega Blaha, to nie ja diktujem svoju bigotnosť, už 17-tisíc ľudí s tým súhlasí. Nemyslím si, že je to málo. Takže odvolávam sa minimálne na mojich 17-tisíc podpisov a chcem získať viacej.

    A nič tu nediktujem, pán Chren a pán Blaha, spoločne ste povedali, že to, to my tu tak vlastne chceme v tej našej spoločnosti. Ja tvrdím, že toto je iba svojvoľný prejav tlačových magnátov, ktorí sa tu spupne chovajú. A my to máme proste baštiť?!

    Kolegovia, dnes vyšiel jeden spoločenský časopis, ktorý má najvyššiu čítanosť, a vydal brožúrku (rečník drží v rukách uvedenú brožúru), ktorou porušil zákon, ktorý už dnes je, pretože toto je prudko erotická brožúra, ktorá sa dnes bude povaľovať po celej republike, všade je k dispozícii deťom a toto je upravené zákonom, že sa to nesmie. Táto brožúra má byť distribuovaná podľa platných zákonov Slovenskej republiky vo vymedzenej sekcii. A ak si myslíme, poslanci, že toto je v poriadku, ak chceme tvrdiť, že toto nie je porušenie zákona, tak sa táto republika vážne mýli, alebo my sa mýlime v tom, čo jej chceme povedať.

    Dnes vydal najpredávanejší časopis na Slovensku erotickú brožúru, ktorá je voľne dostupná deťom. Nie je to v poriadku. Na to tu tie zákony boli schválené. A potom ďakujem pánovi Brockovi, že takúto vec v roku 1990 predložil.

    Potom sa musím opýtať vás, kolegovia z liberálnej strany, či naozaj chcete povedať, že toto je tá samoregulácia trhu? Keby tu bola, tak ja to nebudem podávať, nemám o čom hovoriť! Keby tu bola, tak 17-tisíc ľudí sa mi nebude vyplakávať na internete a na podpisoch. Keby tu bola normálna samoregulácia, tak sa nebudeme zaoberať. Tu je naozaj omnoho ťažších problémov v tejto krajine - nie je to tak? Ekonomika, niektorí ľudia nemajú čo jesť, vieme, že je to tak. Ale keby tu bolo slušné správanie, citujem vám, že sedem krajín Európy, minimálne, a viem o ďalších, ktoré nemám ešte naštudované, ktoré majú zákony, ktoré hovoria o slušnosti, mravnosti, dodržiavaní všeobecných princípov slušnosti. Viete čo, nemajú to definované na piatich A4, lebo to nie je potrebné. Lebo pokiaľ nestratíme svoj normálny, ľudský, morálny barometer, tak nemusíme mať vydefinované, ako mi jeden pán kolega zo SMER-u hovoril, že "my keď ale neviem, pán Škripek, čo je to tá mravnosť".

    Viete, mravnosť je v nás. Pán kolega Viskupič, pred časom ste mi hovorili, že v starovekom Grécku jeden filozof bol perzekvovaný za to, že sa správal nemorálne, lebo cez obed nepracoval. Práve to je dobrý príklad. My nemôžme totiž použiť staroveké merítka mravnosti na dnešok, ale dnešné. Takže on keď vtedy porušoval mravnosť, no tak sa dopúšťal niečoho, čo spoločnosť vtedy neprijímala. Spoločnosť vtedy prijímala, že pracuje sa od svitu do mrku. A on prejavoval lenivosť, on bol súdený za lenivosť, že? Alebo za to bol napádaný. Viete, že to bolo v poriadku v tej dobe. Pretože vtedy spoločnosť chcela mať mládež pracovitú a nechcela preukazovať takýto príklad lenivosti. Tak ho súdili, to bol vtedajší stupeň morálnosti alebo mravnosti, ktorý vtedy oni prijímali.

    My dneska tu máme také, ktoré sú tu, sú tu v ľuďoch, a máme tu niekoľko bohatých jedincov, ktorí vlastnia veľkú sieť časopisov, publikujú, čo sa im tu zľúbi, a my to budeme papať ako oslíkovia seno?! Nie! Pretože sme rodičia, sme zodpovední ľudia, záleží nám na tom, aby nám mladí mužovia a ženy nevyrástli do dospelosti, alebo už od 15 do 20 začínajú formovať svoje intímne vzťahy, a aby to nechápali takýmto spôsobom. Aby to nechápali, že toto je normálne! Kolegovia, je to normálne pre dospelého človeka, ktorý tomu rozumie.

    Tento plagát nie je normálny (rečník zobral do rúk veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami), aby sme to dávali na verejnosť a nechať to pozerať trojročné deti, no, prepáčte, tretiakom na základnej škole. To nie je v poriadku. Toto nie je v poriadku!

  • Rečník odložil veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami.

  • A my to nemôžeme pochopiť? Viete, nebola by potrebná legislatíva na všetko, to máte pravdu, kolegovia. Všetci, ktorí hovoríte, nezavádzajme zbytočne zákony. Je to tak. To je tá správna zásada takej primeranosti, nezavádzajme zákony, ktoré sú zbytočné. Ale tu sa nemajú rodičia o čo oprieť. Napíšu nám, napíšu mi, dospelá žena, matka piatich detí, povie: prečo si môj chlapec otvorí cestovný poriadok na internete - teraz, pozor, ja viem, ako to chcem ukončiť - a tam sa mu otvorí ikonka "Ženy radia, ako do nás vniknúť". Prepáčte, toto je hrubosť, sprostosť! Prečo? Toto je nemorálnosť. Prečo si to tam má piatak na základnej škole čítať? Patrí mu to v jeho vývojovom období správnym spôsobom podané, to k tej príšerke. K tomu internetu. Práve preto, kolegovia, a práve preto, že si to dneska, a nemáme to ošetrené, mobilní operátori predajú 15-ročnému chlapcovi sim kartu s paušálom a on si už tam naťuká nejaké pornostránky, lebo to není pomaly ani blokované. Práve preto, že je to v mobiloch, že je v každom počítači, práve preto to už musíme obmedziť tam, kde sa to dá. Žime aspoň v tejto krajine slušnejšie!

    Kolegovia, cestujete, vy všetci ste poslanci Národnej rady, ja som si istý, že ste scestovali svet. Toto ste videli v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Anglicku, v Amerike? Kde ste to videli, povedzte mi, to, čo vidíme na Slovensku? Toto by nevyšlo ani v Spojených štátoch, čo vyšlo dneska, táto brožúrka.

    A ten nezmyselný spôsob dneska zo všetkého robiť nejaký zázrak. Dnes ten časopis vydal kámasútru v modernom znení. Lenže viete, čo je Kámasútra v Indii? To je len jeden chrám alebo jeden smer náboženský, ktorý toto neťahá, oni nemajú postavené chrámy Oslaviteľa a okrem toho čistejším spôsobom, než my to tu zvrhlo chápeme, a majú to na každom kroku, na každej ulici, v každom meste - nie je to pravda. To je jeden špecifický prúd! Okrem toho je to veľmi duchovná krajina. My sme tu z toho urobili hrubo telesnú erotiku, to je ten rozdiel, kolegovia. Prepáčte mi, že som zvýšil hlas.

    Mne sa absolútne nepáči zamieňanie pojmov. Jednou z prvých rečí, ktoré som tu povedal, som hovoril, že tento parlament vyprázdňuje obsah slov. Vyprázdňuje obsah slov! My hovoríme slová a ony nemajú obsah. Je to ako mlátenie slamy. Ja by som chcel, aby sme dávali slovám ten obsah, ktorý im patrí.

    Kolegovia, nepreháňajme to. Nejdeme regulovať všetko teraz od tej chvíle. Viete čo? Tu je, spoločenský barometer tu je, len sa ľudia nemajú o čo oprieť. Tu sa nestane to, že zavedieme teraz takýto zákon a, bohužiaľ, že ho vôbec musím poukázať, že to treba, a od tej sekundy tu nastane cenzúra celej spoločnosti, umrieme tu, lebo už nebudeme vedieť, čo je dovolené a čo je zakázané!

    Prepáčte, ja poukazujem na to, že výrazy ako mravnosť, slušnosť, všeobecne prijímané hodnoty, to, čo hovorí Hlina, miera, kolegovia, normálna ľudská miera v nás - iba to chcem.

    A, bohužiaľ, že to sa stratilo, že vôbec tu sa s týmto zaoberáme, kolegovia, to je strácanie času, to by tu nemuselo byť toto. Zákon 495/1990 hovorí, že "erotické veci", a tou je táto brožúrka, "sa majú predávať len v schválených priestoroch". Keďže tento vydavateľ neráči rešpektovať zákony Slovenskej republiky - čo máme urobiť, rešpektovať to? Veď ak odtiaľto nevyjdú zákony alebo postoje, alebo upozornenia, alebo poukázania, čo sa má alebo nemá, tak táto krajina tým trpí. To sa týka úplne všetkých zákonov. Mne je ľúto, že toľkoto dlho sa venujeme takejto veci. Tento parlament má čo iné na práci? Kopec iných vecí by mal urobiť pre túto krajinu.

    Chcel som povedať toľko, pán Blaha, že to nie je moja bigotnosť. Sedemnásťtisíc ľudí je potom bigotnejších ako ja alebo hlúpejších, alebo akých? To vy zhodnotíte teda, pán kolega (povedanie so smiechom), ja si váš vážim, ste veľmi príjemný človek a tento názor mi pripadá poloprázdny.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Matovič.

  • Vážim si každého politika, ktorý robí veci z presvedčenia a možno ani nie podľa toho, koľko ľudí ten daný jeho návrh podporuje alebo ten jeho názor podporuje.

    Ja si uvedomujem, že, Braňo, máš veľmi veľa odporcov v tejto veci, ale chcem ťa uistiť, že nielen tých 17-tisíc ľudí, ktorí ti podpísalo petíciu, tento tvoj návrh a tvor názor podporuje. V tej súvislosti možno poviem takú zaujímavosť, na Topkách, na portáli, na ktorom by sme možno neočakávali príliš konzervatívneho čitateľa, keď dali článok o tom, že Braňo chce zakázať a tak trošku možno aj teda to bolo skreslené, že chce zakázať zverejňovanie nahého ľudského tela v médiách, tak napriek tomu v ankete pod týmto článkom z 5-tisíc ľudí 75 % ľudí, čitateľov vlastne Topiek, podporilo Braňov návrh, aj keď bol prezentovaný vlastne trošku ešte tvrdšie, ako v skutočnosti vlastne Braňo myslí.

    Takže nie je len tých 17-tisíc ľudí, státisíce ľudí určite stoja za tebou, jasné, státisíce ľudí stoja proti tebe. A ja pevne verím, že sa nájde naozaj rozumná parlamentná väčšina, ktorá v tejto veci povie dosť a nadstavíme pravidlá tak, kde mali byť nadstavené ešte pred 23 rokmi.

  • Ďakujem pekne. Pokúsim sa, aj keď neviem, či sa mi to podarí, zostať iba čisto v odbornej rovine, i keď je paradox, že práve na Valentína práve tu rozoberáme takúto tému.

    Pán poslanec Škřipek (pozn. red.: správne má byť "Škripek"), keď ja sa pozriem na ten návrh zákona, práve to, čo si poukázal a ukázal si tú brožúrku z určitého denníka, tak v zmysle toho, ako to je naformulované v § 1, alebo teda v bode 1 návrhu, tak práve ten vydavateľ tlače by obišiel tvoj návrh zákona. Máš tam uvedené okrem toho všeobecného, že "ohrozením mravnosti sa rozumie" teda niečo, "ktorého jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať" a všetko to tam máš popísané.

    No v tomto prípade ten vydavateľ môže jasne argumentovať, že jeho jediným cieľom toto nebolo, jeho hlavným cieľom, môže tvrdiť, bolo vzdelávanie v oblasti povedzme času, lebo ja som si pozrel tú brožúrku, pozeral som si ju z toho obsahového hľadiska, lebo tie fotky, no, tá žena je tam dosť škaredá, ale v každom prípade budú to argumentovať, že to je na vzdelávacie účely. A tu práve nastáva problém, že tak ako je to naformulované, by to viaceré denníky alebo viacerá tlač vedela obísť.

    Tu potom asi zostáva otázka, či neuvažovať nad zavedením inštitútu k deťom alebo mládeži prístupnej tlače, alebo deťom alebo mládeži neprístupnej tlače a priamo to zadefinovať, že kde už pri predaji alebo šírení tej tlače alebo kníh by bolo jasné, či to vôbec môže dieťa alebo mládež zobrať do ruky a študovať.

    Čiže myslím si, že s myšlienkou, s ktorou prichádzaš do parlamentu a s ktorou si prišiel, tá myšlienka ja zaujímavá, dobrá, je pravda, že v zahraničí sa takto bežne, teda vo vyspelých európskych krajinách, s takýmto nestretávame. No na druhej strane, tak ako je to urobené, ja osobne z toho právneho hľadiska myslím si, že budú to vedieť jasne, krásne obchádzať práve cez inštitút vzdelávania a šírenia povedzme nejakých teda iných myšlienok a iných cieľov.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Škripek, aby sme si rozumeli, ja som rovnako ako vy znechutený z konzumnej spoločnosti, napísal som o tom viacero publikácii. Ale môj názor je, že riešením nie je to, aby štát teraz zakazoval, prikazoval a nastavoval to, čo si ľudia majú myslieť, to je ten rozdiel medzi nami.

    My sa zhodneme v tom, že degradácia ženy je zlá, my sa zhodneme v tom, že konzumná spoločnosť je zlá, poďme robiť všetko pre to, aby to bolo inak. Ale toto je sféra občianskej spoločnosti a nie sféra nejakého štátu, ktorý, ak by toto chcel robiť, by bol podľa mňa do veľkej miery, by hazardoval s totalitným myslením.

    Celý stredovek a novovek bol plný rôznych šialených mníchov, ako Torquemada, Savonarola, ktorí hovorili o totalitných spoločnostiach, o tom, že všetci si majú myslieť to, čo chcú oni. A ja sa bojím toho, že začne to zákazmi nahoty v médiách a skončí to tým, že budete prikazovať ľuďom, aby každý z nás mal kríž v spálni a podobne. Toto ja odmietam.

    Ja si osobne myslím, že naša morálka medzi nami dvoma je veľký rozdiel. Vaša morálka je morálka konzervatívna, to sa zhodneme. Moja morálka je liberálnejšia. Ale podľa mňa priestor pre štát je v tom, aby vytváral priestor pre porozumenie medzi nami, pre toleranciu, a nie preto, aby sa zasadzoval za to, aby vaša morálka zvíťazila a diktovaná bola všetkým ostatným ľudom. V tom je ten rozdiel.

    A preto hovorím, štát má ľuďom pomáhať ekonomicky, aby si mohli kupovať veci, ktoré si chcú kupovať, to má štát robiť, ale nie prikazovať im, čo si majú kupovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Presne ten moment, ktorý si povedal, je veľmi dôležitý. To, čo bolo niekedy v Grécku, neplatí dnes a dnes tu máme nárast elektronických médií, máme matrice, ktoré začínajú v spoločnosti fungovať, a musíme sa k nim akosi postaviť. Právo hovorí to, čo má byť. Ty chceš - tuná právnici hovoria, že obíditeľným spôsobom dokonca - nainštalovať, betónovať čosi, čo má riešiť etika a morálka. My by sme nemali dnes popravovať ľudí za to, že niekedy v stredoveku sa rozhodlo všeobecné zákonodarstvo, že obedná prestávka by mala byť potrestaná trestom smrti. Veď o tom sa bavíme. Robiť zákony, ktoré následne pôsobia v spoločnosti, to je železobetón proste. A my sa pohybujeme na veľmi jemnej pavučine toho, čo si kto myslí, a toho, čo si má kto myslieť a akým spôsobom sa morálka tejto krajiny. A ja sa pýtam a druhýkrát sa to pýtam, kto je vykladač? Úradníci ministerstva školstva a ministerstva kultúry majú takú tvoju dôveru, že vyložia, čo je v tejto spoločnosti morálne a čo nie? Čo je morálne u Blahu, Drobu, Hlinu, Matoviča, Škripeka alebo u mňa? To nemôže predsa robiť úradník!

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Áno, Braňo, tak ako si povedal, že v parlamente dochádza k vykladaniu obsahu významu slov a mnoho trepania prázdnej slamy.

    Ja sa pýtam, že prečo v Slovenskej republike si slobodu meníme za svojvôľu? Veď to je nonsens! Predsa nemôže byť hlavným cieľom biznis. A jemu podriadime všetko? Všetko podriadime biznisu?! Tak ako povedal pán Mečiar, že tu robí finančnú anarchiu Slovensku? A na nič iné nebudeme pozerať, že hlavné gro je to euro, tá koruna, tí milionári, tí miliardári. Veď sa spamätajme!

    Veď predsa každý zákon, ktorý sa tu prijíma, niečo reguluje. Keby sme išli iba podľa Desatero Božích prikázaní, tak nemusíme mať žiadny zákon! No nejdeme takto. To znamená, musíme mať zákony, aby sme naučili ľudí žiť, ako možnože majú žiť. Lebo sami a samoregulácia nefunguje. Vyzerá, že nefunguje.

    Takže dúfam, že náš zákonodarný zbor nebude schádzať z rozumu a budeme vedieť prijať to, ako by sme ten národ chceli do budúcna kreovať, lebo my sme tí zákonodarci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, taká paradoxná situácia, lebo nikdy som si nepomyslel, že v tejto snemovni budem súhlasiť s kolegom Blahom (smiech v pléne), je to, je to (zasmiatie sa rečníka) presne tak, ako on hovoril.

    Pán kolega Škripek, všetko nezakážete. Nedá sa fungovať takýmto spôsobom. Ja mám dve dievčence, jedná má 18 rokov, druhá má 21 rokov, ony také stránky nepozerajú, ony také noviny nečítajú. Viete prečo, pán kolega Škripek? Lebo sme sa im od malička aj s manželkou venovali. Jedna je dvojnásobná majsterka sveta v akrobatickom rokenrole, obidve, jedna študuje na vysokej škole, druhá, verím tomu, že sa tam dostane. Len preto, lebo sme sa im celý život venovali. Nie preto, že by sme im niečo zakazovali a už obzvlášť nie preto, že by im štát mal nejakým spôsobom vstupovať do toho, čo si budú niekde čítať alebo čo si budú pozerať.

    Ja musím podčiarknuť to, čo tu povedal alebo čo tu naznačil kolega Jozef Mihál, nedá sa fungovať spôsobom, že budete to, čo nefunguje, budete prikazovať a budete zakazovať. Nedokážeme sa presadiť v slovenskej hudbe? Bum! Prikážeme, aby 30 % alebo viacej percent bolo hraných v rádiu slovenskej hudby. Nedokážeme dostať slovenské potraviny na stôl? Bum! Prikážeme obchodníkom, aby tam mali nejaké bilbordy a tam aby museli vypisovať, ktoré slovenské, to, čo kolega Matovič posledne tu navrhol. Najbližšie počítam, že dôjde ďalší zákon, ktorý prikáže obchodníkom presne, aký počet slovenských potravín majú v obchodoch.

    A presne tak je to aj s vaším zákonom. Ja mám podozrenie, že mnoho z tých rodičov, ktorí tvrdia, že deti sú trebárs outsideri, lebo nepozerajú Big Brother, si nejakým spôsobom, pán kolega Škripek, chce len ospravedlniť to, že sa svojim deťom nevenovali.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Škripek, po tom všetkom, čo tu odznelo, a myslím si, že ani netýka sa toho, čo vy navrhujete, mi dovoľte, aby som povedal zopár slov ako rodič, aby tu vôbec neboli nejaké tie liberálno-politické a neviem aké postavenia. Ako rodič, ktorý má deti a má záujem, aby sa deti vyvíjali podľa mňa v základných princípoch slušnosti a všetkého, čo k tomu patrí, vyznávajúc hodnoty. Ako rodič, ktorý urobí všetko, čo môže v rámci možností, ale nemôže byť stále so svojimi deťmi, a napriek tomu jednoducho už bezmocný urobil všetko možné, a napriek tomu dieťaťu sa dostávajú práve v období, kedy by to ešte nemalo byť, do rúk veci, ktoré nemá k dispozícii mať.

    A ako rodič zároveň musím povedať, že má to rovnako trápi. Tak ako vás. A uvedomujem si, že možnože ten návrh, ktorý predkladáte, nie je úplne dokonalý. Ale kto je a čo je úplne dokonalé? Ale zároveň viem, že médiá urobia všetko pre to, aby nejakým spôsobom využili aj túto časť na marketing a na predávanie svojich produktov. Preto si myslím, že ani váš návrh nie je nejakým obmedzujúcim, je regulujúci, pretože jasne hovorí, ak chcete niekto takéto niečo robiť, tak máte formu, ale musí to byť takto a takto označené.

    Čiže ako rodič si myslím, že je to konečne aspoň trošku krok dopredu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Škripek, s reakciou? Pán poslanec, s faktickou môžte z miesta, hej.

  • Ďakujem za poznámky aj ocenenia. A tieto výtky, viete čo, toto tu stále prebieha.

    Aj pán Blaha, aj pán Galko. Nie zákaz, už, prosím vás, nikto nepoužime ten výraz. Naozaj nič nezakazujem. Ja som si plne vedomý, to mi, kolega Viskupič ma tak vyškolil za desať mesiacov, že ako si treba ctiť tú slobodu na Slovensku, som si to toľkokrát veľmi dobre rozprával, Jofo, a som tomu veľmi rád, pán kolega.

    Ale práve preto teraz zdôrazňujem, ja som nezaviedol, neprinášam zákaz, žiadam dôslednejšiu reguláciu. Veď na to ma upozorňujú právnici, Jofo tisíckrát mi to prezdôrazňoval, že čo si to dovoľujeme. Ale, pozor, teraz súhlasím, to, čo teraz hovorím týmito slovami, naozaj súhlasím. Veď my nemôžme zakazovať. Aj keď si myslím, že na Slovensku sme to už prehnali, v tej postkomunistickej dobe sa klaniame teľaťu slobody neskutočným spôsobom, aby sme náhodou, aby sa nás niečo nedotklo. Veď len skúste v Spojených štátoch, viete, čo som videl, pred pár mesiacmi som tam bol a boli tam Slováci, pár sme sa stretli, a jeden chalanisko si normálne odskočil ku stromu, vedľa cesty, že sa tam, že sa vymočí. A naši slovenskí Američania, čo tam žijú teda, tak sa zdesili od strachu, že čo ide robiť. A začala naňho kričať miestna slovenská Američanka, že: "Toto si nedovoľuj, toto sa nesmie!" A on povedal: "Čo," prepáčte za výraz, "vyčurať sa na verejnosti do lesa? Akože sorry, že čo by sa nesmelo?" A ona naňho kričala: "Nesmie! Nerob to, prosím ťa, nerob to, z toho bude veľký prúser!" A on hodil rukou, a teda vymočil sa tam. Ona ho zbalila do auta a pálila preč od strachu. A ja som sa pýtal mojej sestry, ktorá tam žije pár rokov, že, prosím ťa, tiež mi to pripadá také trošku zábavné, že vymočiť sa niekde pri strome, niekde v prírode, "nou" problém. A ona mi povedala: "Braňo, tu sú tak vážne zákony..."

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kuffa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi tiež niekoľko slov. Niektoré veci tak si dovolím aj zhrnúť, keď sa vám to bude zdať, pani podpredsedníčka, že som od veci, tak potom moji predrečníci boli tiež kdesi ako mimo, lebo chcem takto zhrnúť, faktickými som nereagoval.

    Pojem slobody je veľmi často a zvlášť v dnešnej dobe veľmi prekrúcaný. Veľmi. Sloboda bez zodpovednosti neexistuje. Zapamätaj si, sloboda bez zodpovednosti neexistuje. Neexistuje. Nie je to možné.

    Poviem vám jeden takýto príbeh, ak dovolíte, že spomínal sa tu vek 7 rokov, 9 rokov, tretiaci, piataci, a deťom, hej, či dať, alebo nedať slobodu. Naši susedia chceli urobiť radosť svojmu krstnému dieťatku, tak zobrali bratového synčeka a vybrali sa na výlet do Tatier. A keďže tie Tatry sú veľké a chceli aj to tak spojiť aj tú turistiku a možno aj s lanovkou a so zážitkami, vybrali sa na Solisko. Tento 7-ročný chlapec, ktorý išiel so svojimi krstnými rodičmi, veľmi sa tešil. A na konečnej zástavke, keď vystúpili, tak ten chlapec slobodný bol, slobodný, vidíte, a to je tá sloboda, a to som chcel aj na pána Chrena ako reagovať, hej, hovoriť o slobode, že človek má slobodu. Ale predovšetkým musí mať rozum, aby tú slobodu vedel užívať. Ak nemá rozum, hej, a to je ten dar ďalší, nemôžem to ja vynechať a nechať len tú slobodu. Ale to je aj ten rozum. Keď ty ten rozum nemáš, no ja ťa musím aj v tej slobode obmedziť. No musím. A čo sa stalo tuná v tomto prípade? Zoberte si takúto vec, on slobodne vyskočil na konečnej zástavke, tej stanici na Solisku, odbehol, kým sa oni stihli ako obzrieť, chlapca nebolo. Hľadali ho pol hodinu, niet ho, hodinu, nebolo ho. Po dvoch hodinách boli veľmi nervózni a znervózneli ako z toho. Samozrejme, keď ho už po dlhom čase nemohli nájsť, ohlásili to Horskej službe. Začalo sa pátranie po chlapcovi. Nevinne to začalo - slobodou. Slobodou to začalo a radosťou, ktorú chceli urobiť tomuto dieťaťu. Hľadala ho celá Horská služba večer, podvečer. V nočných hodinách chlapca našli a dolu strmou stenou, žľabom zletel dole chlapec, kde sa zrútil mŕtvy. Viete si to predstaviť, aká to bola tragédia?

    To je tá sloboda. To je to prekrúcanie tej slobody. Chesterton, resp., áno, Chesterton hovorí, to bolo tuná tak spomínané: "Ako sa my chceme dohovoriť v dnešnej spoločnosti, keď pod tými istými pojmami každý si myslí čosi iné?" Keď my budeme slobodu takisto chápať každý inak a prekrúcať to, a teraz keď to tak by nás niekto sledoval ako na verejnosti, no tak kde je vlastne pravda? Veď tí ľudia musia byť naozaj zblbnutí z toho všetkého. Kde je tá pravda?

    Tak keď je to, raz sa dohodne spoločnosť, že biela farba je toto (rečník berie do rúk čistý hárok papiera), tak je to biela farba. Nemôže tu prísť poslanec ďalší, ktorý bude tvrdiť, že to je čierna farba. Keď sa takto spoločnosť na tom dohodla. A to je ten problém, ktorý tuná v podstate tkvie. Chesterton mal naozaj pravdu ako v tomto, lebo to je aj potom prekrúcanie veľakrát pravdy.

    Pierre Teilhard de Chardin je ďalší z filozofov, ktorý naozaj pekne to tak hovorí: "Azda najťažšie sa vidí práve to, čo najviac bije do očí." Pozrite sa, kolegovi Škripekovi tuná sa vyčíta, že či ten zákon je dobrý, alebo nedokonalý. Ja som tu krátko v tom parlamente, ale mne to pripadá tuná ako veľakrát ako také preteky, kto viac pozmeňovákov podá. Je tu návrh zákona, či je vládny, alebo poslanecký, a preteky poslancov nás, kto koľko pozmeňovákov tuná podá. Tak to sú preteky! No tak povedzte mi jeden zákon v tomto štáte, jeden jediný, ktorý je taký dokonalý? Pozrite sa, tu ešte ani len, ešte je len návrh zákona a koľko pozmeňovákov je. A však to je jedno, či je to vládny návrh zákona, alebo poslanecký návrh zákona.

    A ja ho chcem ospravedlniť v tomto smere. Aj on, ktorý zákon tuná predkladá, on sa nepredkladá tuná ako nejaký dokonalý muž alebo dokonalý predkladateľ ako zákona. Ak máme konkrétne veci, ktoré chceme vylepšiť, túto vec, tu ide v podstate o myšlienku, o pointu, ktorá tu je, ide: chceme chrániť právnosť našich detí. A keď my budeme spochybňovať to, čo je morálne a čo je nemorálne, no tak kam speje táto spoločnosť?

    Ako kolega tuná Chren to spomenul, naozaj, kontext európskej kultúry, kresťanskej kultúry je iný, ako je kontext ázijskej. To, čo je u nás morálne, to, čo je kultúrne, to, čo my považujete za správne, tak pre nich je to možno čosi, čo je pohoršujúce. Ale tuná sa nedoťahujme na týchto veciach! Veď tu platia stáročia veci, ktoré sú morálne, alebo môžme povedať, že tisícročia. Prečo to tak prekrúcame a prečo to tak spochybňujeme?

    Pozrite sa, ja vám to chcem takto povedať, no, kolegynka mi tuná zašepkala, že tá žena, alebo ja neviem, kto to povedal, že je škaredá ako na tých obrázkoch. Ja som nestretol vo svojom živote škaredú ženu. Len keď ty ju vykreslíš a práve v takej nevhodnej póze alebo v takej neúctivej, to je to, čo robí ženu škaredou. Žena škaredá není. Prepáčte mi, ale neviem, či to môžem tak spomenúť, ale Boh by sa pomýlil vo svojom stvoriteľskom pláne, že by stvoril ženu škaredú. To všetko, čo pokazil, v úvodzovkách to hovorím, na mužovi, keď stvoril Adama. To nádherné dobrúsil práve na tej žene. A žena nemá byť nejakým len predmetom a len nejakým kusom alebo len nejakou tou handrou. To je tá dehonestácia toho ľudského tela.

    Pozrite sa, možno tí, ktorí pracujete v zdravotníckych zariadeniach, nie sú tuná lekári teraz, ale určite sa stretávajú, á, sú, pardon, ospravedlňujem sa, Milka s Vladom, prepáčte, áno, ste lekári. A ako lekári stretávate sa s ľudskou nahotou. Milka, pozri sa, ty ako sa budeš chlipne pozerať na muža, ktorého ako neurologička dáš vyzliecť? No nebudeš sa. Záporne. Vlado, ty keď operuješ vo svojej ambulancii, vo svojej nemocnici teraz pacienta, čo mi len vystrihneš tú len nejakú dieru, lebo ku slepáku sa potrebuješ dostať? No tak som v tej nahote. A to je ten rešpekt a to je práve tá úcta, ktorú si zaslúži tento človek. A sú rôzne situácie a vy ako lekári, dvaja ste tu len lekári, vy viete veľmi dobre, koľkokrát ľudské telo je znetvorené chorobou. Či je to, ja neviem, onkologický pacient, tí sú takí príznační, lepra u nás nie je. Malomocenstvo, ale malomocenstvo je zjavné. Toto keď by sme tiež tak ako prezentovali tuná cez tieto médiá, by sme sa tvárili, že však dobre, to je okej. Ale ak ty píšeš v odbornej literatúre, v odbornom článku, ja neviem, medicínskom, sestry vydávajú, a trebárs aj to vyšetrenie, to preventívne vyšetrovanie toho prsníka a je tam ako návod aj popis a možno aj záber, no normálny človek, však to sa nepohoršujeme ako nad tým. Teda to je ten podstatný rozdiel. S úctou pristupovať k tomu ľudskému telu.

    Ja tiež sa stretávam aj som sa stretával s pacientmi, môžte mi to potvrdiť alebo vyvrátiť, ale napríklad len taká obyčajná rakovina kože je jedna z najťažších. Je jedna z najťažších. Keď sú tie záverečné štádiá, ten človek, jednak sa mu rozpadáva koža, hnisá, mokvá, ale sprievodným javom nie je len ten hnis, nie je len to zobrazenie, ale vnímaš ho aj cez čuchové vnemy. Zapácha tento človek. A teraz ja čo? Budem pohŕdať takýmto človekom? Nie. S úctou máš pristupovať k ľudskému telu vždycky. A v tom je ten rozmer, v tom je to, čo sa nevieme dohodnúť.

    Ani žena, či už je zobrazená naho, alebo oblečená, no nie je škaredá, je pekná. Ale tá perverznosť, ktorá sa tu vznáša, to je to zlé, ktoré tuná je.

    Samozrejme, ako kolega tuná to spomenul, že, áno, títo vydavatelia si nájdu zase fintu a to bude tak, že do novín dajú túto brožúrku, ktorú povedal tuná kolega Škripek, že ju tam vložia v takýchto perverznostiach. No ak toto vieme, že tuná to je a citoval tuná aj zákon, ktorý tuná bol aj konkrétny ako paragraf, tak orgány činné v trestnom konaní majú konať v tejto veci. Veď tuná jednoducho zákon je. Ale v tom je ten problém. My tie zákony máme, my ich máme. Ale to je národným športom, ešte zákon je len horúco, ešte sa len vydáva, alebo ešte je len v tlači, tak už sú experti, ktorí ako to obchádzať, ako ho nedodržiavať, ako ho oklamať. No kde my sa v tejto spoločnosti dopracujeme?!

    A zas na druhej strane nemôžme povedať, že slobodu chápať tak, lebo tie zákony nás obmedzujú a tak. No tak zrušme všetky zákony. Zrušme aj najvyšší zákon v tomto štáte, a to je Ústava Slovenskej republiky, lebo my chceme mať slobodu. Zákon ti dáva mantinely. My keď tie mantinely nemáme, a to máš zľava a sprava, jednoducho my sa správame bezbreho a my nevieme sa vpratať do kože. Nato sú tie zákony!

    Preto aj návrh tohto zákona, ktorý tuná je, ja ho oceňujem, aj keď si myslím, že nie je dokonalý a nie je perfektný, aj tak ako ste to možno mnohí kolegovia tuná to pripomienkovali, ja vás všetkých prosím, lebo ide o nás všetkých. O nás všetkých, ako sme tuná v tomto pléne. Ale to by bolo len, to by bolo predsa len málo, lebo to je len "150 ľudí", 150 poslancov. Ale ide o tento ľud, o tento národ. A nenechajme sa takto tuná prekrúcať, že čo je morálne, a spochybňovať, čo je morálne a čo je nemorálne, čo je etické a čo je neetické. Jednoducho je tu aj zvykovosť, aj zvykovosť či už v práve, či v etike, alebo v morálke, alebo krásne, čo je pekné, čo je škaredé a čo platí tuná v tejto spoločnosti.

    Od veky vekov sa viedli tieto dilemy a boje o tom, čo je pekné a čo je škaredé. Ale tuná, myslím si, tento návrh zákona, ktorý tuná je, myslím si, že treba oceniť jednak aj toto úsilie. Samotný predkladateľ tohto návrhu zákona, myslím si, že dosť si vytrpel aj zo strany médií, ako ho tuná zosmiešňovali.

    Chcem tuná len tak ešte na záver ako spomenúť to, že tá poznámka tuná kolegu, ktorý spomenul, že "spúšťač sĺz". Pozrite sa, každý ten náboj tej emócie, ktorý v sebe má tu, či už pri tomto rečníckom pulte, alebo možno v poslaneckej lavici, tak každý má ten prejav nejaký iný. Jeden ten hlas zvýši, ďalší možno búcha tuná po tomto rečníckom pulte, niekomu sa tlačia slzy do očí, inému sa chveje hlas. Sami viete veľmi dobre, keď tuná stojíte pri tomto rečníckom pulte, že to nie stále jednoduché, tuná sa postaviť a vystúpiť tu. Dneska ja mám taký komfort, musím vám poďakovať, kolegovia, lebo ste boli veľmi slušní a tolerantní voči mne, a chcem vám veľmi pekne poďakovať. Ale nie je ľahko tuná tiež rozprávať, keď rečník tuná rozpráva, no a my mu tak do toho vykrikujeme. Občas aj ja si neviem odpustiť tú poznámku, ale snažím sa reagovať ako k tej veci. Sedím tuná tak blízko. Aj ja patrím k tým, ktorý občas to povie. Ale sú tuná ľudia takí, ktorý zámerne to bude takto to robiť, bude ťa zosmiešňovať, bude ti tu hrešiť, bude ti tu nadávať a podobne reagovať. Toto by som poprosil, aby sme naozaj boli vzájomne voči sebe tolerantní. Môžeš mať iný názor, ale správaj sa slušne.

    Nebudem viac hovoriť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Povzdych rečníka.

  • Štefan, nebudem ani plakať, ani búchať po pulte. Chcem povedať jednu a zásadnú vec, ktorú si veľmi dobre povedal a možno si ani neuvedomuješ, ako sám ideš proti sebe.

    Tento papier, hovoril to Aristoteles, je biely, pretože má znaky bieleho, a nie preto, že si my myslíme alebo tuná sa my dohodneme, že je biely. Tá logika platí aj naopak. Ak by ste sa tu dohodli, že tento papier je čierny a odhlasovalo to 76 ľudí, tento papier, pretože má znaky bieleho, zostane bielym, aj keď zákony tejto krajiny si budú pre ten prípad myslieť, že sú čierne.

    To isté platí s vývojom morálky. Mýliš sa. Morálne a etické hodnoty neplatia rovnako stáročia a tisícročia. Zaznamenali, a mnohí ľudia, ktorí sa touto otázkou zaoberajú do hĺbky, zaznamenali obrovský vývoj, to sme sa s Braňom vlastne dotkli. Pretože grécka morálka v starovekom Grécku a slovenská morálka teraz sa zmenila. Mení sa s vývojom, mení sa s nástupom externých okolností, mení sa pod vplyvom možno aj v súčasnosti najviac teda tým, že nastúpili elektronické prostriedky, ktoré sflexibilňujú ľudský kontakt a prinášajú obsahy do verejného života, na ktoré musíme reagovať. Len nie, preboha, železobetónovým tvorením noriem, ktoré sú z mnohých interpretácií nevykonateľné a betónujú daný stav. Betónujú to, že niekto si teraz niečo myslí a nechce hovoriť o tom, že niekto si môže myslieť aj niečo iné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.

    Štefan, hovoril si tu o etike tela a veľmi často si spomínal morálku. Ja som presvedčený, že je ozaj málo poslancov, ktorí majú takú osobnú skúsenosť, takú intímnu a takú silnú skúsenosť s ľudským telom, s jeho etikou, s pohľadmi na ľudské telo v situáciách, ktoré obyčajne sa nedostávajú nie na titulné, ale na žiadne stránky časopisov, pretože sú to pohľady, ktoré určite by nezvyšovali nič iné, iba remitendu. A preto si myslím, že polemizovať v oblasti etiky ľudského tela tvojou skúsenosťou na túto tému sa vlastne ani nedá, lebo mne tá skúsenosť chýba. A ja si veľmi vážim, že vlastne je tu niekto, kto dokáže povedať o etike ľudského tela niečo, čo má toľko zmyslu a konkrétnych skúseností za slovami, ktoré vyslovuješ, ako to môžeš urobiť ty.

    Ale chcem sa možno dotknúť viacej toho druhého slova, ktoré si tiež často, a myslím, že aj správne, používal, a to je otázka morálky. A nebudem debatiť na tému zákona, ktorý je teraz predmetom Braňovho návrhu, ale chcem povedať to tak, ako to cítim, a to je taký leitmotív, ktorý by som ja k tejto téme chcel povedať.

    Otázka morálky je skutočne prioritnou otázkou tejto siene zákonnosti, tejto spoločnosti, týchto 150 poslancov aj tých 5 mil. občanov Slovenskej republiky. A som hlboko presvedčený, že ak chceme tejto téme pomôcť a ak chceme skutočne slovu morálka, tak ako Braňo krásne hovorí, dať mu obsah, aby nebolo vyprázdnené, aby bolo naplnené, tak verte, je to moje hlboké presvedčenie, že to nespočíva v tom, aké obrázky sa budú povaľovať v našich vlakoch, autobusoch, domoch, na obrazovkách, aj keď chápem tie súvislosti, o ktorých rozprávate, a nenachádzam ani ľahké protiargumenty, ale som presvedčený, že dať náplň slovu morálka...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Mieru vo všetkom, to je potrebné mať pred očami a tak aj skutočne treba žiť. A s tým s kolegom Štefanom naozaj musím súhlasiť. A keď sa zamyslíme nad dnes, čo spomínané periodikum vydalo, tak naozaj tú mieru prestrelilo. A to je fakt.

  • Pán poslanec Kuffa s reakciou na faktické. Nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za faktické poznámky a ich reakcie, aj keď niektoré so mnou neboli teda súhlasné.

    Chcem na pána kolegu Viskupiča reagovať len toľko. Aj v antickej dobe vražda bola vraždou a nasledoval trest. Krádež vždy bola klasifikovaná ako krádež. A bola to antická doba. Je to 3 000 rokov dozadu a jednoducho to takto platilo. Platilo to aj vtedy a platí to aj dnes. A to je ten vývoj, ktorý tuná je. A za stáročia, naozaj, čo chceme spochybňovať, že vražda je vraždou, krádež je čo? Že to je len prehadzovanie z vrecák do vrecák?

    Dneska, áno, naozaj je to tak, že v tejto krádeži, poprosím, keby si mi zboku tuná do toho nehovoril, ale to je rovnako, je to aj tak, že presne to je to prekrúcanie tých pojmov pri tejto krádeži, pri súčasných krádežiach a všelijako to nazveme, len nie krádežou. A to je problém dnešnej doby. A to je to prekrúcanie tých pojmov.

    A keď my tieto pojmy budeme neustále prekrúcať, nikdy sa nezhodneme na tom, čo je naozaj správne a čo nie je správne.

    Sloboda naozaj nemôže byť iba svojvôľou. Ja si nemôžem robiť to, čo chcem. To nie je slobodný človek, sa stávaš otrokom. Lebo, áno, môžeš aj slobodne piť bez miery, môžeš byť narkomanom bez miery a ty si myslíš, že si slobodný človek, lebo môžeš hektolitre alkoholu piť, môžeš užívať drogy, lebo máš slobodu. Ale ty si ani neuvedomuješ, že práve skrze túto závislosť stávaš sa otrokom! Stávaš sa otrokom vlastného ja, stávaš sa otrokom vlastného tela.

    Poprosím, aby sme naozaj neprekrúcali tieto pojmy.

    A predkladateľovi chcem poďakovať za návrh tohto zákona. Ďakujem.

  • Vyhlasujem v tejto chvíli rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak pokúsim sa zosumarizovať vec, na ktorej mi skutočne záleží. Budem reagovať na mnohé povedané.

    Najviac ma trápi, že si poslanci Národnej rady mýlime to, či naozaj a vážne táto krajina by nepotrebovala zmenu, naša krajina zmenu v tom, čím zahlcujeme náš verejnospoločenský priestor. Je rozhodujúce, že keď sa tu budeme stretávať, kolegovia, povedzte, keby sme tu videli celé mesiace poovešaných, povešaných ľudí, keby len na plagátoch, keď nie skutočných, lebo to už je absolútne sadistické povedať, že obesených ľudí, ale keby sme tu mali niekoľko mesiacov na bilbordoch obesencov, ja myslím, že všetkým vám bude menej chutiť. Veď je predsa úplne vážne, čo v našom verejnospoločenskom priestore zo-bra-zu-je-me. A všetky krajiny, vyspelé krajiny, to vážne regulujú. Veď na tom záleží. Ja som si nevymyslel niečo, že mne sa to páči zrovna. Minimálne 17-tisíc ľudí s tým súhlasí, s mojou petíciou, kde som ju formuloval veľmi všeobecne. Povedal som, že sme bezbreho zaplavovaní a už nám to vadí, sme zaplavovaní nevhodným zobrazovaním ľudského tela.

    Ja sa znovu odvolám na list ministra kultúry. Pán minister Maďarič pred niekoľkými týždňami, už je to dlhších pár týždňov, vyzval poslancov, vyzval mienkotvorných ľudí, vyzval cirkví, členov cirkví, vyzval Radu pre vysielanie a retransmisiu, teda množstvo ľudí a vplyvných inštitúcií, aby sme sa zamysleli nad tým, čo on nazval "bezohľadný útok proti kultúre a proti všetkému normálnemu, ľudskému, čo je v nás".

    Kolegovia, chcete, aby som priniesol dve A4 napísané, že čo je útok proti kultúre a čo je normálne a ľudské v nás? To by sme chceli zadefinovať na papieri? To sa nedá, kolegovia.

    Tak jak pred časom sa tu preberali otázky registrovaných partnerstiev a mimo iné sa ozvalo zo strany SaS, že však vlastne tým zákonom by sme im chceli prisúdiť úctu. A ja hovorím, že to sa nedá. Veď my si musíme ctiť človeka. Nemôžeme napísať zákon, že ctime si človeka.

    Takže ani minister Maďarič nemôže definovať, čo je normálne a ľudské v nás. Ďalej hovorí: "Tento trend vulgarizácie bude mať ďalekosiahly negatívny vplyv na celú našu spoločnosť a špeciálne na mladú generáciu."

    Čo sú to čudné výrazy? Veď to sú zrozumiteľné vety. Veď to je niečo normálne. A ja tvrdím a spolu so mnou niekoľko tisíc ľudí a ja verím, že omnoho viacej, mnoho tisíc ľudí to bude tvrdiť, že to, čo tu dneska máme, je marazmus, niečo, čo nepotrebujeme predkladať mladým ľuďom. My potrebujeme chrániť tú najzraniteľnejšiu časť spoločnosti a potrebujeme ju chrániť takým spôsobom, aby bola sformovaná vo svojom vývoji, psychickom vývoji, detskom, aby bola sformovaná do zocelených mladých ľudí, ktorí majú pekné hodnoty.

    No akým spôsobom to dosiahneme? Takým, že im budeme ukazovať tie najzákladnejšie ľudské prejavy, tu najzákladnejšiu ľudskú nahotu a budeme tvrdiť, že: no tak nech si to vyreguluje ten trh. No ale ako si toto má trh vyregulovať? Čo je trh nejaká živá osoba? No nie je. Ľudia nám chodia do práce, sú preťažení robotou, nestíhajú sa starať o to, čo sa deje po uliciach. Tam máme plagáty, bilbordy, vystavené časopisy v stánkoch, jednoducho všetko, voči čomu rodičia nevládzu sa brániť.

    A potom nech im dávajú pekné príklady, tak deti práve preto, že sme zahltení internetom a ešte všemožnými inými spôsobmi, ktoré, alebo prístupmi k tomu, čo ich deformuje, čo im deformuje hodnoty, rodičia ich nevládzu. Takým pekným spôsobom, ako kolega Galko hovoril, aj ja sa venujem svojim chlapcom čo najviac. Ale je tu množstvo, tisíce rodičov, ktorí skutočne nemajú čas, ako vyformovať tie svoje detičky do čo najlepšej formy, pretože ich formuje toľko škaredých a zlých vplyvov, že oni to nezvládajú.

    A ja hovorím, že lepšie regulujme to, že tu niekoľko svojvoľných, snáď až spupných, magnátov tlačových sa správa tak, že ešte, ja tvrdím, že aj tu kolegovia poslanci tvrdia, že: To sa zhoršuje, tá morálka, no však čo máme robiť, však ona sa zhoršuje. No však my sme úplne bezbranní, lebo sa zhoršuje, no tak ju necháme zhoršenú. Lebo, prepáčte ako, čo je to za postoj? Veď práve my môžme povedať, že toto nie je správne a regulujeme len to, akým spôsobom je to na verejnosti prítomné.

    Takže list ministra kultúry, sa odvolám naň, že reagoval, pretože tu hovorí o tom, čo je ľudské v nás, že to je vulgarizácia, že to má negatívny vplyv na spoločnosť. Tak hádam to nechceme definovať desiatimi technickými popismi na A4, že čo to vlastne je.

    Ďalej zdôrazňujem, že my musíme prejaviť, čo je zodpovedná sloboda. Sloboda nemôže byť bez zodpovednosti, teda aj naša sloboda tlače a prejavu. To, čo sa dneska stalo, že po celej krajine sú rozhádzané, budú rozhádzané erotické brožúrečky a budeme hovoriť, že: No ale nebol hlavný význam vyvolávať sexuálne vzrušenie, hlavný význam bolo vzdelávať.

    Prepáčte, to je hrubo erotický materiál, nič viac. Hrubo erotický materiál. A toto je to obchádzanie zákona, vyprázdňovanie slov a to je ten problém, že potom na Slovensku nikto nevie zodpovedne povedať, toto ste si nemali dovoliť urobiť, a preto na vás spadá sankcia. Preto sú u nás ešte neni odsúdené toľké zločiny, lebo každý vlastne povie: A toto by som ako zadefinoval, aby ma nikto nenapadol a aby to vlastne bolo priechodné? To je to vyprázdňovanie obsahu slov. My sa tu nevieme na ničom dohodnúť a skončíme ako, neviem, ako banánová republika, častokrát sme to tu povedali.

    Ja si myslím, že potrebujeme navrátiť tejto krajine morálny barometer, ktorý nebude definovaný zákonom. A keby tu bol ten morálny barometer, tá samoregulácia, tak by sme toto nerobili.

    My však máme povinnosť ochraňovať deti a mládež. A je to právo rodičov na ochranu. Takže ide mi o rodičov. A ide mi aj o deti a mládež. Takže tento návrh, táto legislatívna úprava bude chrániť tisíce ľudí na Slovensku, lebo oni sa nemajú na čo odvolať, bohužiaľ, keďže... A ďalšiu, ďalšiu otázku mám. No ako sa ubráni tá verejnosť, keď len niekoľko súkromných majiteľov produkuje takéto veci na Slovensku? Ako som sa ja mal ubrániť tejto brožúrke? Ako sa majú ubrániť riaditelia škôl, učitelia, že brožúrka z dnešných novín bude všade? Ako sa tomu ubránia?

    Na to treba legislatívnu úpravu, na to, kolegovia, treba, kolegovia liberáli, teda, lebo vy ste najviac proti a hovoríte, že netreba. Alebo pán kolega Blaha, na to treba. A to nie je zákaz. Môžu to opublikovať v dnešný, tá brožúrka dneska mohla vyjsť, ale predávaná smie byť, smie byť iba podľa zákonnej úpravy predaja erotickej tlače. To je celé. Takže nehovorme o cenzúre. Hovoríme len a len o zákonnej úprave regulácie. To je celé.

    Napublikovať si môžte najhnusnejšiu vec, akú na Slovensku chcete, keď sa vám to páči, tak si to predajte, ale predávať ju budete zakrytú podľa zákonných nariadení Slovenskej republiky v špeciálnom oddelení v stánku, do ktorého nemajú prístup deti do 18 rokov. Tak sa to má predávať.

    Takže ja jednoducho hovorím týmto všetkým výzvu: Neotravujte erotikou ľudí, čo ju nechcú. Kto chce erotiku, nech si ju nájde a nech si ju kúpi. Nám všetkým ostatným dajte pokoj! Nechceme to tu! To navrhujem a to hovorím, tlačte si teda, čo chcete.

    Túto celú vec, ktorú ja som podal pred pár týždňami, médiá zavádzali, že ide o pekné modelky, ktoré ja chcem zakázať. Nie. Tu ide o maštaľnú erotizáciu spoločnosti. To vôbec nie je pravda. Tvrdím, že takéto zobrazovanie spôsobí v myslení mladých ľudí deformáciu v náhľade na ľudské vzťahy, na ich vlastné vzťahy. Tie vzťahy budú ťažko vytvárať, ťažko vstúpia do pevných zväzkov a budú sa im rozpadať tie vzťahy. A preto tu budú ďalšie a ďalšie problémy, lebo spoločnosť, ak nemá pevné vzťahy medzi jednotlivcami a nevie vytvoriť dobrú bunku, akou je rodina, tak preto nastáva množstvo problémov v tej najzákladnejšej bunke, a preto my tu máme ďalšie problémy ekonomické, zvyšuje sa kriminalita, hrubne spoločnosť a okrem toho, vážení, to má dopad na nás dospelých, toto všetko, ľudia sú hrubší, sprostejší, vulgárnejší, prejavuje sa to viacej v umení. Jednoducho toto má dopad na celú spoločnosť.

    A ďakujem veľmi pekne za ten argument, ktorý bol tu spomenutý, že pohyblivé obrázky cenzurujeme, označujeme, vieme, čo je nevhodné do 18 rokov a nesmie sa to vysielať, a statické obrázky zrazu nevieme vôbec povedať, že tiež by to tak malo.

    Čomu ja hovorím: Nie nahote v spravodajskej tlači. Nehovorím, že nesmieme ju zobrazovať, vôbec nie, to je, to je klamstvo. Môžeme tu všetko zobrazovať. Ale povedzte mi, prečo v spravodajskej tlači, ako je normálne, noviny, kde chcem čítať o bankovníctve, hospodárstve, športe, o čomkoľvek, čo je v krajine dôležité, sa stretneme s erotikou? Veď to je partizánština, to je podvod! Niekto začal dávať do normálnych novín erotiku! A erotika je upravená zákonom 445/1990 v tejto republike. Nemôže sa to strkať do normálnych novín.

    A na Západe, to, čo tu spomenul kolega Matovič, že ľudia už toho majú dosť, tak naozaj vzniklo hnutie, ktoré hovorí: Nechceme viacej stranu 3! No more page three! A to hovorí, že nechceme tam tú holú ženu na tretej strane, neželáme si to. Je to dehonestujúce, je to hlúpe.

    Liberálny argument. Keď sa zakážu letáky, teda keď sa tento zákon zavedie, tak nesmieme ani len zverejniť letáky o samovyšetrení prsníka. Alebo nerozumný výrok pána Múdreho, ktorý je, ktorý je niekto zo Slovenskej informačnej a tlačovej agentúry, ktorý povedal: "Škripek chce zakázať deťom vstup do múzeí, lebo aj tam sú umelecké diela zobrazujúce nahotu." Prepáčte, nerozumný výrok, pán Múdry! Skutočne nerozumný.

    Pretože aj deti vedia rozlíšiť, aj mladý dospievajúci človek dobre vie, aký je v tom rozdiel. A takýto nerozumný argument liberála nejakého, ktorý povie, že také letáky by nemohli byť produkované, to je naozaj zavádzanie toho obsahu slov. To nie je pravda.

    Okrem toho v mojej dôvodovej správe bolo uvádzané, že, citujem, citujem bod 1: "Základ pojmu ohrozenie mravnosti", takže on existuje v našej legislatíve, "je odvodený z odbornej literatúry venujúcej sa problematike erotiky a pornografie a jej vplyvu nielen na spoločnosť ako na celok, ale aj na jednotlivcov a osobitne na zraniteľné osoby, medzi ktoré predovšetkým patria osoby mladšie ako osemnásť rokov. V tejto súvislosti je treba upozorniť na dva aspekty. Prvým je skutočnosť, že umelecké diela nepatria do tejto kategórie." Ďalej nebudem pokračovať.

    Podstatné je, že ja nevychádzam z nejakej mojej predstavy bigotnosti, ale z toho, že toto sú odborné postoje alebo postoje odborníkov.

    Ďalej som poukázal na to, že viaceré štáty majú pojmy o mravnosti, slušnosti a ďalšie neuchopiteľné vyjadrenia. Ako pán minister kultúry povedal, že "všetko normálne a ľudské, čo je v nás". No ako to chceme definovať? My proste musíme vedieť, čo to je to normálne, ľudské v nás. A to je v nás, lebo máme vnútorné hodnoty. A tie hodnoty sa tu predsa normálnym spôsobom musia vedieť zachovať.

    A pretože je tu pár drzých jednotlivcov, ktorí majú v rukách veľa, veľa tlačovín a peňazí a trieskajú to do verejnospoločenského priestoru, čo len chcú, my budeme proste hovoriť: No čo, my za to môžme?

    A naše deti nám hrubnú, mládež sa správa podľa vzorov, ktoré vidí. Citoval som tu jednu pani psychologičku, keď som to prvýkrát podával. A mládež sa potom sama správa podľa zobrazenia hodnôt, ktoré ju deformujú, a my sa potom čudujeme, čo nám tie deti robia. Uvádzal som tu extrémny príklad dvanásťročného chlapca, ktorý dokopal, zbil, poškodil dievča a potom ju znásilnil. A pri vyšetrovaní uviedol, že tak to videl v krátkom dvanásťminútovom filme a myslel si, že ju to baví a že ju to teší. Pretože v tom filme, tie krátke filmy sú produkované tak, pretože ich niekto kedysi za to napadol, tak na konci tá herečka s hercom, ktorý ten výkon tam podali, sa rozprávajú s nejakým moderátorom, oni hovoria: Bolo to perfektné, vôbec ma to nebolelo, vôbec to nebolo zlé. Ten chlapec pod vplyvom tej lživej, toho lživého filmu si myslel, že toto je normálny vzťah ku tomu dievčaťu a takto sa choval.

    Kolegovia, toto je tá strašná vec, voči ktorej vystupujem a navrhujem reguláciu a nie zákaz.

    Pán kolega Droba tu povedal strašnú vec. Uviedol, že "kolega Škripek, ale noviny potrebujú tú inzerciu", viete, lebo ja útočím na tú erotickú inzerciu v dennej spravodajskej tlači. Mne tam vadí, naozaj tam nemá byť. Volali mi občania, ktorí povedali, že prečo je v automobilovom inzertnom časopise niekoľko strán sexuálnych erotických inzerátov? Tak dajte si to do erotickej inzertnej tlače a označte ju, že je erotická inzertná tlač, v poriadku. Máme, to je dovolené v našej krajine. Ale rodičia sa nemôžu už tomuto všetkému ubrániť.

    Takže, pán kolega Droba, vy chcete povedať, že, "pán Škripek, ale však tie noviny potrebujú tú inzerciu na prežitie". No a tak teda to musíme uznať. Tak teda my tu budeme poškodzovať deti, my tu budeme zhoršovať to morálne prostredie Slovenska len preto, aby nejaký denník prežil?! No tak nech neprežije, mňa to vôbec nebude trápiť! Vôbec ma to nebude trápiť, keď takýto denník, ktorý sa nevie nejako serióznou žurnalistikou uživiť a musí sa uživiť erotickými inzerátmi, tak nech tu nie je, prepáčte, nepotrebujeme ho tu vôbec.

  • Ďakujem.

    Kolegovia, viete o tom, spomeniete si, že my máme v zákone Slovenskej republiky, že sexshopy nesmú byť umiestnené do konkrétnej vzdialenosti od školy, školských zariadení, autobusových zastávok a od kostolov? Prepáčte, teraz presne neviem koľko metrov, ale my to máme v zákone určené. No prepáčte, tak čo je toto za cenzúra? Veď keď sme to tu schválili v tejto Národnej rade, tak je to potrebné. A je to v každej krajine zavedené, že takéto zariadenia predaja takýchto vecí erotických, teda sexshopy, nesmú byť v konkrétnej vzdialenosti umiestnené bližšie ako tých niekoľko sto metrov od škôl. A prečo to tu máme? No, lebo to treba, kolegovia. Pretože tí majitelia by boli takí bezohľadní, cynickí a hrubí, že by si to kľudne dali rovno vedľa školy! A to si buďte istí, že by im tam tie deti chodili kupovať tie veci. A im by, jediné, čo by ich zaujímalo, no len však nech si to kúpia tie vaše detičky a hneď by sme počúvali vyjadrenia, že: A čo to vari vadí, no však nech si tí mladí ľudia, nech sa vzdelávajú, nech si kúpia umelé penisy, nech si kúpia nejaké erotické, no však nech si kúpia. A keď im rodičia dajú peniaze, aký je problém?

    No tak presne takto by to vyzeralo, kolegovia. A my sa tu potom budeme hádať, či tu treba, alebo netreba? Nie. Máme to v zákone a tak to máme regulované.

    A toto nevyrieši samoregulácia trhu, toto musí byť určené. Prečo? Pretože tie najnižšie pudy človeka naozaj priťahujú, a keď nie sú pekným spôsobom vyformované, to znamená vychované od malička k hodnotám, tak potom sa budú aj v dospelosti prejavovať hrubým spôsobom. Viete, jak veľmi by, keby sme neregulovali, keby sme nechali všetko bezbreho plávať na samoregulácii trhu, tak tu budeme mať mnoho poškodených ľudí, ktorí sú potenciálnymi deviantmi a jednoducho neskôr v dospelosti sa budú venovať nejakým sexuálnym deliktom, pretože tak ich to nejako priťahuje. Aj o tom je zákon, aby sa takýmto veciam zabránilo v budúcnosti. Keď nepodporíme alebo nepodnietime to, že v niekom je nejaká vec deformovaná alebo deviovaná, tak môže byť uchránený ten človek pred tým, aby sa dopúšťal ťažkých kriminálnych prečinov, alebo teda činov.

    Kolegovia, toto nemôžu riešiť rodičia, je tu potrebná úprava. Musí to tak byť, lebo to nedokážu rodičia sa tomu ubrániť. A práve preto, že je toho priveľa, práve preto je treba sa tejto problematickej oblasti venovať.

    Takže v mojej dôvodovej správe, vám zacitujem, že je tu podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, "má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktorá môže byť ohrozená alebo narušená aj tým, že si kúpi alebo je mu sprístupnená tlač alebo iná vec, o ktorej mohol za normálnych okolností predpokladať, že nenaruší jeho dôstojnosť alebo neohrozí mravnosť jeho samotného, vrátane jeho blízkeho okolia, najmä osôb mladších ako osemnásť rokov". Ústava Slovenskej republiky, prosím vás, tá hovorí, že nesmieme narúšať aj dôstojnosť kupujúcich. Takže naozaj je partizánštinou, aby v dennej spravodajskej tlači sme sa stretávali s vecami, ktoré narušujú dôstojnosť, ktoré pohoršujú deti, ktoré zaskočia ženy a mužov, ktorí si toto neželajú. Takže sa odvolávam na ústavu.

    Takže erotika v dennej tlači je podvod, je to partizánština a ja, bohužiaľ, týmto spôsobom chcem dosiahnuť spoločenskú dohodu, aby sme prestali s tým. Aby sme to zregulovali na Slovensku tak, ako je uzákonené, že nesmieme predávať tabak a alkohol deťom alebo teda mládeži pod 18 rokov.

    Takže tvrdím, že v mene slobody tlače neslobodno zdeštruovať vývoj detí, lebo z toho budú poškodení dospelí. Budeme mať uvoľnené mravy, narastie kriminalita, hrubosť a vulgarizmy. Potom sa budeme čudovať, že sa zamestnanci v práci cítia zle, že ženy sa cítia zle, lebo na nich stále sú nejaké sexistické narážky, lebo stále ich niekto bude zhadzovať, lebo niekto ich bude považovať za tovar. A to bude aj preto, že ten mladý chlap je tak vychovaný od malička, lebo my sme neboli schopní, zákonodarci, povedať, že nemôžu sa mediálni magnáti správať, ako sa im zľúbi. My musíme povedať, môžte produkovať, čo chcete, podľa zákonných úprav sa to bude regulovať, aby to nepoškodilo spoločnosť.

    A v konečnom dôsledku mi ide o dôstojnosť zobrazovania ženy, pretože ona je naozaj Bohom stvorená ako krásna bytosť, je do nej vložená táto krása a tá krása nemá byť devalvovaná hrubým prístupom cynických samcov, pretože neverím, že to, čo je dnes produkované na Slovensku, produkujú nejaké zvrhlé ženy. Ja tomu neverím. Ja si myslím, že to sú hrubí, nevychovaní chlapi, ktorí škaredým spôsobom podnecujú najhrubšie pudy a produkujú biznis na báze erotiky a chcú nám vtlačiť, že je to normálne. Nie je to normálne!

    Ďalej my máme v našich zákonoch, neviem ho teraz presne citovať, nemám tu číslo, ale je zakázané našimi zákonmi, aby sme navádzali deti a mládež na mravnú spustlosť. Kolegovia, to neni jedným presným zákonom, my to máme niekde široko vkoncipované do našeho zákonodarstva a my to musíme rešpektovať.

    Najstrašnejší argument, ktorý sa tu ozval, je, že - znovu liberálni naši kolegovia - vraj pripravme takýmto propagovaním, teda nechajme to voľne ísť, deti pripravme na to, čo je vlastne zlé, aby sa v tom zorientovali. No výborne! No výborne. Tak ich naučme trebárs aj správnym spôsobom odrezať hlavu zajacovi, aby raz vedel, že aj dospelému sa to dá, ale nemal by to robiť. Čo toto je za nezmyselný argument?! Takže aby sme im to dobre vysvetlili, deťom. Nie, toto nepotrebujeme.

    Liberáli mi povedia, neformulujme morálku zákonmi. Kolegovia, a čo vrahovia? A prečo to máme v zákonoch? Prečo chceme dosiahnuť niečo, čo sa striktne nemá v spoločnosti robiť? Veď to sa týka morálky, áno, týka sa to morálky. Len, dobre. Žiadne zákazy takým spôsobom, že budeme obmedzovať slobodu do nejakých extrémnych prejavov. Ale zákony regulujú slobodu každého človeka.

    Kolegovia, takže ešte raz prosím, nie zákaz, nezavádzajte moje slová, nie je to tak, hovoríme o regulácii. Nenapádame slobodu, pretože sloboda tu je posvätná na Slovensku, ale buďme tými, ktorí zodpovedne pristupujú k tejto spoločnosti, a zodpovedná by mala byť Národná rada Slovenskej republiky, ktorá keď vidí, že je nejaký problém v spoločnosti, treba na to reagovať. A naozaj máme dosiahnuť a, bohužiaľ, že sme sa na tomto nemohli zhodnúť omnoho, omnoho skorej, že je treba nejakým spôsobom ochrániť spoločnosť.

    Takže ľudia tu žiadajú, na Slovensku je množstvo morálnych ľudí, ktorí žiadajú, aby sme toto chránili a nie aby sme boli vydaní napospas zopár ľuďom, ktorí nerešpektujú nič normálneho, slušného, pekného v nás, tak ako to povedal pán minister Maďarič.

    Kolegovia, ja si všímam, že pravdepodobne to nie je dobre pripravené, ten zákon, alebo že by ho trebalo ešte nejako vycizelovať. Ja vás veľmi prosím, aby táto moja snaha a snaha ďalších a žiadosť a prosba tisícov ľudí na Slovensku, aby bola podporená, aby bola vami ctená, zákonodarci, a aby sme si iba uvedomili, že my, práve my túto spoločnosť potrebujeme, musíme, je to naša zodpovednosť, aby sme jej, v nej vytvárali tie správne hodnoty.

    Jasné, a nezavádzajme to už viacej, že nie zákonmi a prikazovaním a zakazovaním, my tu ctíme slobodu, to je v našej ústave, ale zároveň hovoríme, akým spôsobom sa to tu má sformovať. A to je tá správna regulácia.

    Ja vám ďakujem, že ste toto dokázali všetko absolvovať. Bol by som radšej, aby to bolo ukončené skorej, ale povzbudzujem Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme naozaj vedeli ctiť krásne hodnoty.

    A opäť vyzývam mužov, aby ste tento týždeň, kedy je Národný týždeň manželstva, galantným spôsobom pozvali svoje ženy na večeru, povedali im, že si ich ctíte, vážite, že oceňujete všetko, čo pre vás robia, manželky pre manželov a partnerky pre partnerov, a ony budú veľmi rady.

    A jedným z prejavov by mohlo byť aj to, že budeme chrániť to bezbrehé erotizovanie Slovenska, už aby to tak nebolo, aby sme tomu dali ďaleko lepší, zdravší, morálnejší, krajší, hlbší, etickejší, aký ešte, jednoducho zdravší rámec.

    Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a dávam prestávku do 12.50 hod., kedy budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme hlasovať o ostatnom prerokovanom bode z programu 14. schôdze.

    Poprosím pána poslanca Gašparoviča, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Škripeka na vydanie zákona č. 445, ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače. Je to tlač 252. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo 10 poslancov. Pán poslanec Vašečka predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má desať bodov. Nakoľko spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Vašečku. Pán poslanec Fronc navrhol bod 6 pozmeňujúceho návrhu pána Vašečku vyňať na osobitné hlasovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o všetkých bodoch poslanca Vašečku spoločne.

  • O pozmeňujúcom návrhu, ktorý včera odznel v rozprave a podal ho pán poslanec Vašečka.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, o všetkých desiatich návrhoch.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, je to návrh pána poslanca, ktorý odznel v rozprave, vtedy má, to nie je zo spoločnej správy. To znamená, návrh na vyňatie jednotlivého bodu nie je možné, mal tak urobiť pán Vašečka ako predkladateľ. Takže hlasujeme o všetkých desiatich bodoch. Takže hlasujeme teraz o bodoch, všetkých bodoch, tak ako ich navrhol pán poslanec Vašečka v rozprave včera.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 31 za, 11 proti, 86 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tieto návrhy sme neschválili.

    Pán spravodajca...

  • Spravodajca chcel odísť od rečníckeho pultu.

  • Ak to boli jediné návrhy, ktoré odzneli v rozprave, tak navrhnite hlasovať o prerokovaní v treťom čítaní ihneď. Boli ešte nejaké iné návrhy v rozprave? Neboli. Tak budeme hlasovať o tom, že prerokujeme...

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme hlasovali o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 104 za, 13 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.

    A záverečné hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Reakcia z pléna.

  • Aké je odporúčanie gestorského výboru?

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 29 bolo za, 22 proti, 77 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh novely zákona č. 445.

    Dámy a páni, prerokovali sme schválený program 14. schôdze.

    Ďakujem vám za spoluprácu. Vyhlasujem 14. schôdzu za skončenú.

    Poprosím o prestávku do 13.05 hod. napriek tomu, že ďalšiu schôdzu som zvolal na 13.00 hodinu, ale potrebujeme nastaviť systém, takže o 13.05 hod. budeme sa prezentovať, aby sme otvorili schôdzu, ktorú som zvolal na základe žiadosti skupiny poslancov.

  • Rokovanie 14. schôdze NR SR sa skončilo o 12.58 hodine.

  • Po skončení rokovania 14. schôdze NR SR a krátkej prestávke sa začalo rokovanie 15. schôdze NR SR.