• Dobré ráno, kolegovia, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Otto Brixi, Gabriel Csicsai, Andrej Hrnčiar.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 392. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 392a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Dobré ráno, vám všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, stretávame sa teda v druhom čítaní zákona, ktorý som v priebehu posledných hodín niekoľkokrát odôvodňoval. Myslím si, že sa k tomu spätne ešte na chvíľu vrátim aj v spojení s diskusiami, ktoré sme mali medzi prvým a druhým čítaním.

    Mal som včera ešte rozhovor aj s niektorými predstaviteľmi Európskej komisie, ktorá, samozrejme, na nás intenzívne tlačí, aby sme urobili všetko pre to, aby fondy vyčlenené pre Slovenskú republiku sme dostatočne vyčerpali a, samozrejme, sú nám ochotní v mnohých oblastiach podať aj pomocnú ruku. A toto je jeden z nástrojov, ktorými môžme niektoré cesty zlepšiť. Určite to nie je všeliek, ale vrátim sa opäť k tomu, ak sa nepokúsime urobiť všetko pre to, aby sme mali šancu peniaze, ktoré pochádzajú z externých zdrojov a ktoré tak chýbajú našim regiónom, ako aj regiónom, kde je naozaj vysoká nezamestnanosť, je nevyhnutné, aby sme spravili všetko pre to, aby sme tieto peniaze do regiónov dostali.

    Spomínal som, že táto krátka novela má štyri základné pravidlá. To, čo je v podstate na tom najpodstatnejšie, je koncentrácia námietkového konania, kde vidíme naozaj niekoľkotýždňové až mesačné skrátenie lehoty, ktoré doteraz trvali predovšetkým pri špekulatívnych obstarávateľoch. Koncentrujeme teda možnosť podávania námietok do dvoch základných etáp, a to pred vyhodnotením ceny a po nej. Toto bolo naozaj, myslím, pozitívne vnímané nielen podnikateľským prostredím, ale aj mimovládnymi organizáciami, kde dôjde naozaj k jednoznačnému skráteniu a k jednotnému rozhodnutiu vo všetkých námietkach a zároveň nedôjde k prezradeniu ceny medzi jednotlivými konkurentami, čím bude zachovaná férovosť súťaže.

    Druhou časťou je preukazovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, kde sú dve základné pravidlá. Doteraz museli spoločnosti nielen tie základné svoje stavové údaje, ale aj mnohé certifikáty prácne dávať dokopy do celej ponuky. A vy, čo ste niekedy videli súťažné podmienky k väčšiemu tendru, že sú to stovky, stovky strán. Preto chceme, aby nielen náklady, ale aj prístup k súťažiam bol jednoduchší a toto splnenie podmienok sa bude vyžadovať u víťaza súťaže v rámci lehôt, ktoré sú stanovené zákonom.

    To len k tej prvej pripomienke, ktorú včera hovoril pán poslanec Galko. Zákon pozná lehotu v tejto súvislosti a tá lehota platí pre všetky vysvetlenia rovnako, nie je možné ju znížiť. Čiže myslím, že to je v tomto prípade dostačujúce. Môžme ďalšie veci, samozrejme, tak ako sme sa bavili predtým, rozobrať aj v rámci, v rámci novely v druhom čítaní budúci mesiac.

    Rozoberali sme aj tému, ktorú predložil pán poslanec Hlina. To bola otázka pre druhých a tretích. Neriešili by sme tým úplne presný prípad, čo v prípade, že takéto špekulatívne firmy skončia na ďalších miestach, čo je pomerne väčší predpoklad, pretože ak chcú byť iba štatistami v súťaži, nebudú sa snažiť dávať cenu, ktorá by bola blízka víťazovi alebo sa jej aspoň blížila. Myslím, že takisto budeme mať priestor s týmto nápadom popracovať a skúsiť sa nad tým zamyslieť, či vieme dať dokopy ustanovenie, ktoré bude predovšetkým myslieť na tých, ktorí neplánujú pristupovať k súťaži poctivo, tak ako to predkladal pán poslanec Hlina.

    Ďalším hlavným bodom je uzatváranie zmluvy s druhým a tretím, to som viackrát spomínal. Myslím, že každý bol už konfrontovaný so situáciou, kedy víťaz súťaže, či už pri elektronickej aukcii, alebo pri štandardných súťažiach, si pomýlil verejnú súťaž so spoločenskou hrou a po skončení zistil, že vlastne dal cenu, ktorú nie je schopný realizovať, a odmietol podpísať zmluvu alebo od nej priamo odstúpil. Čo za normálnych okolností spôsobovalo nevyhnutnosť nového verejného obstarávania, kde dochádzalo k obrovskému množstvu prepadnutia fondov, ktoré boli v rámci týchto súťaží zapojené.

    Treba si pripomenúť len, že fondy Európskej únie tvorili v uplynulých dvoch rokoch 70 % všetkých investícií, ktoré štát realizoval. Čiže je to drvivá väčšina a je pomerne veľký predpoklad, že v rámci krízového vývoja ekonomickej situácie tento pomer bude ešte narastať, pretože to budú v podstate jediné prostriedky, ktoré budeme môcť v rámci tzv. kapitálových výdavkov alebo investičných prostriedkov používať. Preto je nevyhnutné, aby sme s nimi nešafárili. A nie je to už len dnes akási floskula, že máme problémy s čerpaním eurofondov, ale je to už reálne ohrozenie ekonomického fungovania.

    Možnosť teda uzavrieť zmluvu s druhým a tretím uchádzačom je namieste vtedy, kedy zlyhajú ich predchodcovia. A má to šancu takisto zachrániť mnoho súťaží, ktoré boli inak vedené férovo a transparentne.

    Zavedenie ex ante kontroly má predovšetkým výchovný charakter. Myslím si, že to ustanovenie, ktoré plynúcou dobou bude používané menej a menej, v tých úvodných mesiacoch a rokoch budú predovšetkým obstarávatelia konfrontovaní s názormi Úradu pre verejné obstarávanie tak, aby svoje súťažné podmienky a podklady pripravovali v omnoho vyššej kvalite. Samozrejme, pre každého z nich takáto ex ante kontrola znamená určitú stratu času, na druhej strane ušetrenie času v prípade komplikovaných námietkových konaní.

    V rámci zákona a v rámci jeho čítania vo výbore, v gestorskom výbore po vypočutí ešte niekoľkých pripomienok sme sa rozhodli vyjsť v ústrety niektorým názorom našich kolegov z opozície, kde mali pripomienky v dvoch častiach, a to súviselo jednak s ex ante kontrolou, kde - je to základný princíp ex ante kontroly - po vykonaní kontroly sa nemohli uplatňovať námietky voči takémuto výsledku. Bolo tu niekoľkokrát spomenuté, nepamätám si, pani kolegyňou Mezenskou, pani poslankyňou Žitňanskou, že si nie je istá, či tento postup je v rámci námietkových konaní tým ideálnym riešením. Ja si myslím, že je. Ale zavádzame úplne nový inštitút, ktorý si musí osvojiť aj Úrad pre verejné obstarávanie, aj obstarávatelia. Čiže sme zaviedli aj tú možnosť, aby v prípade skutočností, ktoré vzniknú v rámci ex ante kontroly, bolo možné tieto námietky podávať, i keď ich nepredpokladám, keďže práve Úrad pre verejné obstarávanie ich skontroluje. Ale tú možnosť sme tam dali. Nemyslím si, že tu bude využívaná prax, ale, ako sa hovorí, v rámci určitého kroku ku kompromisu sme tomuto návrhu vyhoveli.

    A takisto platí aj téma, tam, kde sme hovorili o tom, že návrhové konanie, alebo teda návrh na nápravu, ktorú môže podať uchádzač, sa v niektorých prípadoch používa zbytočne, keďže vždy po ňom nasleduje námietka. A tak sme návrh na nápravu v prípade troch konaní, kde ide o vylúčenie alebo zúženie počtu uchádzačov, vylúčili a rovno sme prešli k námietke. Ale pre prípad, že by sa taký našiel, čo teda doteraz tak nebolo, ale takisto od pani poslankyne Žitňanskej táto možnosť padla, je iba teoretická podľa môjho názoru. Ale umožňujeme, aby v rámci námietkového konania mohol samotný obstarávateľ prehodnotiť, že teda mohol som sa mýliť pri tom vylúčení a môžem svoju chybu napraviť. Takže táto možnosť sa mu dáva. I keď takisto nepredpokladám, že by bola využívaná, keďže doteraz sa tak nedialo.

    Všetky tieto prípady majú teda šancu priniesť pomerne veľkú úsporu času pri obstarávaniach a tým pádom zlepšiť nielen naše čerpanie, ale aj v prípadoch bežných súťaží zvýšiť transparentnosť, zjednodušiť prístup podnikateľov a zvýšiť tým pádom počet súťažiacich. Urobili sme teda určitý ústretový krok, aby tie veci, ktoré boli spomínané v rámci prvého čítania, boli aj kompromisným návrhom.

    Ďalšie témy, ktoré sú komplikovanejšie a vyžadujú ďalšie riešenia, ktoré súvisia ale aj s veľkou novelou zákona, budeme riešiť v rámci druhého čítania.

    A ja by som ešte pekne poprosil pánov poslancov, ktorí majú návrhy, to, čo spomínal pán poslanec Galko, že sa dostaneme k tomu návrhu v písomnej podobe, aby sme ho mohli zhodnotiť. A to isté platí o ďalších návrhoch. Budeme pripravovať vlastne pozmeňovací návrh v druhom čítaní, ktorý musí reflektovať aj vypustenie častí, ktoré dneska v návrhu sú a prešli do tejto malej novely. Ale radi by sme niektoré veci, ktoré majú svoje ratio, aj akceptovali v druhom čítaní.

    Ak môžme poprosiť o to, aby sme sa mohli pripraviť do druhého čítania k nasledujúcemu, tak by som privítal, keby sme mohli dostať tieto návrhy písomne, aby sme sa mohli k nim aj seriózne postaviť.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 392), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 392), podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením z 12. februára 2013 č. 467 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 12. februára 2013 č. 169 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. februára 2013 č. 114. Z uznesenia Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. februára 2013 č. 115. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub SaS pán poslanec Ľubomír Galko, za klub KDH Ján Hudacký, za klub MOST - HÍD Gábor Gál. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Jozef Mihál z klubu SaS a pán poslanec Alojz Hlina. Pán Galko pustil poradie pánovi Jánovi Hudackému.

    Takže, nech sa páči, dávam slovo prvému rečníkovi pánovi poslancovi Hudackému.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som tak skôr urobil taký prierez v súvislosti s tým, čo sa tu udialo za, v podstate iba odvčera, pretože sme v skrátenom legislatívnom konaní a to sú záležitosti hodín, nie dní, a myslím si, že takáto téma, ako je novela zákona o verejnom obstarávaní, by potrebovala týždne, aby sme sa dostali k meritu veci a aby sme nastavili konečne systém, ktorý bude efektívny, ktorý bude efektívne vedieť zvládať realizáciu verejných zdrojov a tobôž teda aj ich súčasťou eurofondov, ktoré v podstate získavame v nemalých objemoch, tak ako to bolo aj v období 2007 - 2013, kde máme k dispozícii viac než 11 mld. eur a predpokladá sa, že od doby 2014 až 2020 ich bude ešte viac, cez, hádam cez 13 mld. Takže to nie je záležitosť len teda dočerpania, čo je veľmi dôležité, verejných zdrojov a európskych zdrojov za obdobie 2007 až 2013, ale nastaviť systém verejného obstarávania, efektívny systém verejného obstarávania, aby sme sa už vyhli rôznym problémom, ktoré sa dotýkajú efektívneho využívania či už štátnych zdrojov, alebo európskych.

    Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné.

    Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje.

    Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania.

    Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované.

    Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť.

    Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a...

  • Reakcia z pléna.

  • No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť.

    Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém.

    Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu.

    Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal.

    Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko viac a lepšie na to druhé čítanie, ktoré príde v riadnom legislatívnom konaní, a určite prídem s nejakými pozmeňovacími návrhmi.

    Pre tentokrát musím len povedať, že z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré tu boli povedané z úst ľudí z opozície, ale aj z KDH priamo, keďže zastupujem Kresťanskodemokratické hnutie, musím povedať, že tento predmetný návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko. A pripraví sa pán poslanec Gál.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento vládny návrh zákona nepodporí, nie je totiž kvalitný.

    Včera sme spravili spoločné opozičné politické gesto, svoje vystúpenie v prvom čítaní som prerušil a zároveň nevystúpil už v rozprave ani jeden poslanec opozície na protest proti nedemokratickým praktikám vládnucej strany SMER.

    Tak dôležitý zákon, ako je zákon o verejnom obstarávaní, mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, a nie pokútnym a tajnostkárskym spôsobom, ako je tomu v tomto prípade. Myslím tým, samozrejme, zverejnenie materiálu v podstate na poslednú chvíľu, čo neskutočným spôsobom sťažilo jeho preštudovanie.

    Treba si uvedomiť, že zle, resp. neodborne pripravený návrh zákona, ktorého tvorcovia sa skrývajú za zjednodušenie pre podnikateľov a rýchlejšie čerpanie eurofondov, môže spôsobiť nedozierne škody. Navyše by ma zaujímalo, ktorým podnikateľom tento návrh zjednoduší ich účasť vo verejnom obstarávaní.

    Dnes v druhom čítaní som sa rozhodol vystúpiť a poukázať na najvypuklejšie problémy, ktoré sme stihli k zákonu pripraviť. A spravím aj druhé politické gesto, a síce nepredložím žiadne pozmeňovacie návrhy. Nevidím dôvod, aby sme vylepšovali nejakou nočnou prácou našich odborníkov a našich expertov smerácky zákon, ktorý predkladáte takýmto obskurným štýlom len preto, že bojuje jedno smerácke krídlo na čele s jedným finančným oligarchom voči druhému smeráckemu krídlu na čele s druhým finančným oligarchom.

    Ale o tom vám pravdepodobne viac dnes porozpráva môj kolega Jozef Mihál. Ja sa budem vo svojom vystúpení teraz venovať len odbornej stránke veci. Vystúpenie sa budem tam, kde sa to bude dať, vždy snažiť vysvetliť aj na príkladoch z reálnej praxe. Keďže som včera popísal len problém č. 1 zo štyroch pripravených, tak ten prvý problém pomenujem znova, pretože ho pokladám za mimoriadne dôležitý.

    Takže problém č. 1: Podmienky účasti, prepadnutie zábezpeky, § 32 ods. 8 bod 4 a § 36 ods. 4 bod 7 návrhu zákona.

    V súčasnosti v platnom zákone zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v tom prípade, pokiaľ uchádzač odstúpil od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk. Treba si uvedomiť, že zábezpeka je poskytnutie bankovej záruky za uchádzača alebo zloženie finančných prostriedkov uchádzačom na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zábezpeka nesmie presiahnuť 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a nesmie byť vyššia ako 300-tisíc eur. Podľa návrhu by však zábezpeka prepadla aj v prípade, pokiaľ by uchádzač nepredložil doklady v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom. Návrh zákona sa tu opiera o dokladovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, bod 4, § 32 doplnený odsekom 8, pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti by predložil verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom.

    Nahradiť podmienky účasti len čestným vyhlásením nemusí byť zlým nápadom, čo sa týka zrýchlenia procesu verejného obstarávania. Problémom je tá časť, ktorá hovorí, že verejný obstarávateľ si stanoví čas a spôsob predloženia príslušných dokladov potvrdzujúcich podmienky účasti na základe čestného vyhlásenia verejnému obstarávateľovi zo strany úspešného uchádzača. Návrh zákona však už ďalej nešpecifikuje čas ani spôsob predloženia týchto dokumentov. Pokiaľ by tieto ustanovenia návrhu zákona mali vstúpiť do platnosti, je nutné, aby sa stanovil čas a spôsob predloženia požadovaných dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti uchádzača na základe predložených čestných vyhlásení.

    Tu si dovolím poznamenať, že pán minister v úvodnej reči tvrdil alebo tvrdí, že dátum tam stanovený je a že platí pre všetky prípady. Podľa nášho názoru tam jednoznačne definovaný nie je.

    Čo je ale dôležitejšie a čo v zákone rozhodne nie je ošetrené, je to, že vynucovanie si prepadnutia zábezpeky aj nepredložením príslušných dokladov zo strany uchádzača je veľmi tvrdým krokom voči uchádzačovi, čo v konečnom dôsledku spôsobí nárast verejných obstarávaní so zábezpekou a zníženie počtu súťažiacich vo verejnej súťaži. Toto veru nie je podporením čestnej hospodárskej súťaže tak, ako ju chápe Európska únia prostredníctvom svojich smerníc.

    Zjednodušený príklad. Reálna prax povedie k situáciám, kedy si verejný obstarávateľ stanoví taký čas, poprípade aj spôsob predloženia príslušných dokumentov, ktoré uchádzač nebude vedieť splniť. To následne povedie k prepadnutiu zábezpeky. Potom by do procesu postúpil uchádzač, ktorý by bol druhý v poradí, tu by sa mohlo zopakovať to isté a až žiaduci tretí uchádzač by sa stal konečným víťazom.

  • Reakcia z pléna.

  • Hneď sa k tomu dostanem.

    To znamená, že v prípade nečestného konania verejného obstarávateľa by nezáležalo na tom, kde presne sa jemu vyvolený dodávateľ umiestni, hlavne nech je niekde na prvých troch miestach. V konečnom dôsledku tak verejný obstarávateľ získa do svojho rozpočtu zábezpeku a súťaž vyhrá jemu žiadaný dodávateľ aj s vyššou cenou. V tejto časti uvediem ešte jeden príklad, pretože nie všetci konajú netransparentne, veď koniec koncov na Slovensku je veľa čestných ľudí.

    Súťaž vyhrá uchádzač, ktorý dokladoval osobné postavenie čestnými vyhláseniami. Verejný obstarávateľ stanovil, že odo dňa vyhodnotenia verejnej súťaže musí uchádzač predložiť verejnému obstarávateľovi príslušné dokumenty potvrdzujúce splnenie podmienok účasti, a to osobne na podateľňu, a to najneskôr na 14. pracovný deň do 12. hodiny. Ponuka je kvalitná, cena je veľmi výhodná. Uchádzač pozbiera všetky dokumenty, ale keďže má ešte čas a nechce napríklad z dôvodu vzdialenosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti okamžite doniesť požadované dokumenty, nechá si to na posledný deň. Toto sa bežne stáva. Cestou k verejnému obstarávateľovi však natrafí na dopravnú nehodu alebo na nejakú obchádzku a k obstarávateľovi príde dajme tomu 30 minút po termíne určenom na predloženie dokumentov. Nielenže súťaž nevyhrá, ale príde aj o zábezpeku. Zákon však nehovorí nič o situáciách, ktoré vzniknú nezavinením uchádzača. Zábezpeka však prepadne aj napriek tomu. V takomto prípade musí byť už dostatočne tvrdým trestom to, že súťaž uchádzač nevyhrá a nie ešte aj prepadnutie zábezpeky.

    Dámy a páni, vážená pani predsedajúca, ja som včera na tomto mieste prerušil svoje vystúpenie, aby som oznámil bojkot opozície vzhľadom k nedemokratickým praktikám SMER-u. Tu by som si dovolil tiež prerušiť toto odborné vystúpenie, pretože chcem uviesť jeden taký príklad alebo jednu takú príhodu, ktorá sa mi stala asi pred mesiacom, keď bývalý minister obrany pán Jaroslav Baška niekde v tlači sa vyjadril, že by bolo vhodné, aby ministri silových rezortov absolvovali psychotesty, aby sa ukázalo, či sú schopní znášať stresové situácie. No mám taký pocit, že v prípade, že by sa tieto psychotesty zaviedli, tak váš pán minister vnútra, váš minister vlády istôt pre občanov by neprešiel týmito psychotestmi, pretože on v prvej časti môjho príhovoru nedokázal zvládnuť takú situáciu, keď som povedal, že celé toto divadlo, ktoré tu robíte, je len súboj jednej finančnej skupiny na čele s jedným finančným oligarchom proti druhej finančnej skupine na čele s druhým finančným oligarchom.

    Takže ja som veľmi rád, že v tejto chvíli nejakým spôsobom sa pán minister vracia na svoje miesto a budem môcť pokračovať v odbornej časti mojej rozpravy a pevne verím, že si ju vypočuje.

  • Pán poslanec, pán minister určite bol vzadu v týchto priestoroch a vás počúval.

  • Pani predsedajúca, viem, čo mi tu pán minister povedal, keď odchádzal, nebudem to zatiaľ citovať a budem sa tváriť, že som nepočul vašu poznámku.

    Problém č. 2: Nemožnosť podať námietky, § 140 bod 52 návrhu zákona.

    V súčasnosti v platnom zákone nemožno podať námietky pri zadávaní podprahovej zákazky. Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou a proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk. To, že v návrhu zákona nie je možné podať námietky proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk, je možné iba pochváliť, hodnotiť pozitívne. - No, vidím, že na tomto mieste som vás vlastne pochválil.

    Práve táto časť bola a je častou kritikou zákona o verejnom obstarávaní zo strany súťažiacich, ktorí sa stretli s prinajmenšom nekorektným priebehom elektronickej aukcie a mnohokrát aj podivuhodným či zvláštnym vyhodnotením.

    Problémom tejto časti návrhu zákona sú ale podprahové zákazky. To sú zákazky na tovary a služby od 10 000 eur do 40 000 eur bez DPH a stavebné práce od 20 000 eur do 200 000 eur bez DPH. Doteraz o nich úrad nerozhodoval a práve takýchto zákaziek je najviac a najviac sa netransparentne a najviac sa netransparentné správanie verejných obstarávateľov prejavuje práve pri týchto podprahových zákazkách, pričom sa nejedná o pár eur, a preto by mali byť pod kontrolou. V praxi sa totiž dosť často stretávame s účelovým vyhodnotením, resp. diskriminačným určením podmienok účasti, resp. iných dokumentov, ktoré má súťažiaci predložiť v procese verejného obstarávania. Uchádzač síce môže podať žiadosť o nápravu, čo sa aj pomerne často stáva, ale ešte častejšie sa stáva, že verejný obstarávateľ zamietne žiadosť o nápravu. Následne tak uchádzač nemá žiadnu možnosť nápravy kontroly, resp. nápravy protiprávneho stavu, keďže úrad pre verejné obstarávanie o týchto typoch zákaziek nerozhoduje a nevykonáva nad nimi kontrolu.

  • Reakcie z pléna.

  • Kontrolu môže vykonať iba vnútorný orgán kontroly, a ak by aj postup prešetril, tak len skonštatuje porušenie zákona, ale bez reálneho dopadu. Lenže zásah vnútorného kontrolného orgánu je výnimočný, lebo tieto orgány nie sú spôsobilé na takúto kontrolu, v drvivej väčšine nie sú ani odborne spôsobilými osobami a tejto problematike nerozumejú, preto nevedia relevantne rozhodnúť. Samozrejme, ak by aj rozhodli, tak je to k ničomu, lebo výsledkom je len konštatovanie o porušení zákona, nič viac.

    Proti tomuto môjmu návrhu by sa dalo povedať len to, že Úrad pre verejné obstarávanie na to nemá dostatočné personálne kapacity a že týchto zákaziek je nepredstaviteľne veľa. Lenže my v súčasnosti nevieme, koľko by takýchto námietok prišlo a ani to, či by boli oprávnené. Vieme, že personálne obsadenie Úradu pre verejné obstarávanie sa má v dohľadnej dobe zvýšiť o 39 osôb. Prečo by teda nemohol úrad rozhodovať aj o takýchto typoch zákaziek?

    Navyše pokiaľ sa v rámci podprahových zákaziek prejavuje netransparentné konanie, tak práve tu môže unikať veľa finančných prostriedkov daňových poplatníkov. Proces v súčasnosti prebieha tak, že najprv musí byť podaná žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi a ten, ak tejto žiadosti nevyhovie, tak sa nič nedeje, lebo uchádzač sa už nemá kam obrátiť. Dalo by sa to riešiť súdnou cestou, ale to je diskutabilná cesta. Navyše nepoznáme prípad, že by sa tak stalo. Väčšinou si uchádzači zanadávajú a nechajú to tak.

    Ak by bolo možné podať žiadosť o nápravu na Úrade pre verejné obstarávanie aj v prípade podprahových zákaziek, tak by proces vyzeral tak, že najprv musí byť podaná žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi a ten ak tejto žiadosti nevyhovie, až potom je možné obrátiť sa s námietkou na Úrad pre verejné obstarávanie. Zákon v súčasnosti ukladá povinnosť tomu, kto predloží námietku, zložiť na Úrad pre verejné obstarávanie kauciu, v opačnom prípade sa o námietke nerozhoduje. Takto to prebieha pri podlimitných a nadlimitných zákazkách.

    Pokiaľ sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia budú správať transparentne, ostanú len špekulatívne námietky, ktoré sa dajú vyriešiť ešte na začiatku. To znamená, že Úrad pre verejné obstarávanie by v konečnom dôsledku nemal zasa až tak veľa roboty. Pokiaľ sa však obstarávatelia správajú netransparentne, tak by sa v konečnom dôsledku ušetrili financie na zákazkách, ktoré by boli netransparentné, predražené, nekvalitné, nepodporujúce čestnú hospodársku súťaž a podobne. No a predsa o toto ide. Zároveň by to malo dopad aj na odborne spôsobilé osoby, ktoré by museli pod hrozbou kontroly z Úradu pre verejné obstarávanie pracovať zodpovednejšie. Ak by aj tých námietok bolo veľa, tak by asi bolo efektívnejšie zamestnať pár ľudí na Úrade pre verejné obstarávanie, ktorí by sa venovali len podprahovým zákazkám.

    K tomuto bodu vieme pripraviť aj ekonomickú analýzu.

    Poviem konkrétny príklad. Príklad, ktorý uvediem, je modelovým príkladom, ale takýto postup verejného obstarávateľa si môžete všetci overiť vo Vestníku verejného obstarávania, ktorý je v prípade podprahových zákaziek studnicou príkladov, ako sa obstarávať nemá. Ten, kto sa v tejto oblasti aspoň čiastočne vyzná, si ihneď všimne častokrát diskriminačné podmienky účasti, resp. iné diskriminačné nástroje, ktoré sa tu zvyknú objaviť. Uvažujem, že verejný obstarávateľ si ide obstarať konzultačné služby vo verejnom obstarávaní. Podmienky účasti sú štandardné, zákonné. V časti odbornej spôsobilosti však bude vyžadovať troch expertov na verejné obstarávanie. Prvý expert musí mať desaťročnú prax vo verejnom obstarávaní, vykonaných minimálne desať elektronických aukcií na nadlimitnú zákazku. Druhý expert musí mať minimálne desaťročnú prax a vykonaných minimálne desať nadlimitných obstarávaní. Tretiemu expertovi stačí iba päťročná prax a minimálne desať podlimitných obstarávaní. Predmet obstarávania...

    Mňa to vyrušuje, pani predsedajúca.

  • Prosím vás, pán poslanec Gál, pána poslanca rušíte, takže zachovajte pokoj.

  • Pán minister, počúvajte, bude sa vám to hodiť, ste povedali, že vás zaujímajú dobré návrhy. Musíte niečo zniesť, však v kľude.

    Predmet obstarávania znie: Poskytovanie konzultačných a poradenských služieb v oblasti verejného obstarávania, nie samotný výkon verejných obstarávaní. Obstarávateľ tak požaduje dokladovať prax neprimeranú predmetu zákazky. Toto však samotné až taký veľký problém nie je, väčším problémom je samotná prax požadovaných expertov.

    Tak po prvé, expert č. 1 musí mať prax vo verejnom obstarávaní minimálne 10 rokov, ale zákon platí od roku 2006, a teraz máme rok 2013. Áno, je pravdou, že pred rokom 2006 platil akýsi kvázi zákon o verejnom obstarávaní, avšak ten sa nedal s verejným obstarávaním, aké platí v európskom priestore, ani porovnať. Totižto postupy obstarávania pred rokom 2006 boli diametrálne odlišné od tých po roku 2006. Preto aj po prijatí zákona v roku 2006 došlo v našej histórii snáď k najmasívnejšiemu preškoľovaniu odborných osôb, odborne spôsobilých osôb. Je to, ako keby sme porovnávali dvojplošník s Concordom. Navyše povinnosť vykonávať elektronické aukcie pri nadlimitných zákazkách platí až od 1. apríla 2011, teraz je február 2013. Koľko nadlimitných obstarávaní vyhlásených po 1. 4. 2011 až dodnes sa realizovalo elektronickou aukciou? Veľa toho nebolo. A pokiaľ si pozrieme do Vestníka verejného obstarávania, identifikujeme len veľmi málo, jeden, dva subjekty, čo majú takúto prax. Rovnaké je to aj s expertom č. 2. To znamená, že toto sú veľmi diskriminačné podmienky, ktoré ukazujú na jedného dodávateľa. Pokiaľ by sa však jednalo o podlimitnú zákazku, tak v tomto konkrétnom prípade by Úrad pre verejné obstarávanie nariadil zrušenie celej súťaže.

    Teraz však skúsime opísať postup uchádzača, ktorý si vyžiadal v tomto prípade súťažné podklady. Po zoznámení sa so súťažnými podmienkami vyhodnotil uchádzač, že sú diskriminačné, a poslal verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu v tom zmysle, že poukázal na skutočnosť, že verejný obstarávateľ požaduje dokladovať prax experta desiatimi rokmi a minimálne desiatimi elektronickými aukciami na nadlimitnú zákazku. Uchádzač požadoval od obstarávateľa, aby akceptoval experta s desaťročnou praxou, s vykonanými desiatimi elektronickými aukciami na podlimitnú zákazku. Argumentoval tým, že proces elektronickej aukcie v prípade nadlimitnej a podlimitnej zákazky je rovnaký, nakoľko sa pri ňom uplatňuje § 43 zákona o verejnom obstarávaní a ten je spoločný pre oba postupy. Ďalej uchádzač namietal aj experta č. 2 s tým, že požadoval od obstarávateľa, aby uznal prax 10 rokov a minimálne desať podlimitných zákaziek.

    Totižto podlimitná zákazka sa od nadlimitnej zákazky líši len tým, že sa pri nej vypisuje formulár do európskeho vestníka pre verejné obstarávanie a následne do národného vestníka. Má o troška dlhšie lehoty, ale procesne je prakticky rovnaká.

    Obstarávateľ však námietku uchádzača v plnom rozsahu zamietol a napísal mu, že má využiť kapacity tretej osoby. Uchádzač nemá voči tomuto postupu verejného obstarávateľa opravný prostriedok a nemôže sa ani obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie, nakoľko tento o podprahových zákazkách nerozhoduje. A tak uchádzač, hoci mohol byť lacnejší a aj kvalitnejší, nakoniec nepodá súťažnú ponuku. Postup verejného obstarávateľa bol však príkro diskriminačný.

    Skutočnosť hovorí o tom, že proces elektronickej aukcie je úplne identický pre akýkoľvek postup alebo druh verejného obstarávania a podlimitná zákazka sa od nadlimitnej líši iba vo veľmi malých rozdieloch, ktoré tu ale prezentovať nebudem. V súčasne platnom zákone, ako aj v predloženom návrhu sa však takýto postup verejného obstarávateľa nerieši.

    Pokiaľ by niekoho zaujímalo to bližšie, tak toto nebol teoretický príklad, tento postup je zadokumentovaný a vieme ho celý predložiť. Navyše predmetné obstarávanie nájdete vo Vestníku verejného obstarávania pod číslom, ja to tu odcitujem, 08755WYS vo Vestníku verejného obstarávania č. 141/2012 zo dňa 25. júla 2012, ale podobných príkladov tam nájdete viac.

    Problém č. 3: Žiadosť o nápravu a inštitút námietky, § 33 ods. 11 bod 5 a 6, § 42 ods. 6 písm. c), § 136 ods. 1, 3 a 5 bod 23, 24 a 25, § 138 ods. 3 a 4 bod 29, § 138 ods. 5 bod 30, § 138 ods. 12 bod 37, § 139 ods. 2 bod 48, § 139 ods. 7 až 10 bod 51.

    Inštitút námietky, ako aj inštitút žiadosti o nápravu sú veľmi zložitými časťami v platnom zákone, avšak návrh, ktorý bol predložený, celú situáciu v niektorých častiach ešte jemne komplikuje. Zjednodušene môžeme povedať, že v súčasnosti v platnom zákone môže uchádzač podať žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi, a pokiaľ mu verejný obstarávateľ nevyhovie, resp. vyhodnotí jeho žiadosť o nápravu ako neoprávnenú, má uchádzač možnosť podať námietku, a to prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie. Aby úrad o námietke rozhodol, musí uchádzač zložiť na účet Úradu pre verejné obstarávanie kauciu, inak Úrad pre verejné obstarávanie o námietke nerozhodne. Lehota na vydanie rozhodnutia je 30 dní. Podľa tohto návrhu však uchádzač nebude môcť podať žiadosť o nápravu prostredníctvom verejného obstarávateľa, ale rovno námietku.

    Návrh zákona hovorí, že uchádzač musí podať priamo námietku na Úrad pre verejné obstarávanie proti výberu záujemcov v užšej súťaži proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka a proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov. Uchádzač tak teda nebude môcť v týchto prípadoch využiť žiadosť o nápravu, ale bude musieť podať námietku na Úrad pre verejné obstarávanie s tým, že ak chce, aby úrad o námietke rozhodol, bude musieť zložiť kauciu, ktorá sa v rámci podmienok stanovených v zákone stane príjmom štátneho rozpočtu. Samozrejme, za určitých okolností.

    Uchádzači, resp. možno budúci schopní a kvalitní dodávatelia tak z dôvodu, že nebudú chcieť prísť o finančné prostriedky, námietku jednoducho nepodajú. Tým sa proces výberu dodávateľa vo verejnej súťaži stane menej transparentným, keďže z dvojstupňového revízneho postupu sa stane jednostupňový a navyše podmienený zložením kaucie. Toto by mohlo byť zdrojom komplikácií v budúcich procesoch verejného obstarávania.

    V podstate možno povedať, že aj v prípade navrhnutého postupu námietok ide o zjednodušenie procesu. Tento však nie je úplne v súlade s európskymi pravidlami týkajúcimi sa verejného obstarávania. Ich uplatnením by sa mohlo riskovať zastavenie čerpania eurofondov. Po novom by mohol Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podpise zmluvy i v prípade, že boli vznesené námietky, pokiaľ to tak vyžaduje verejný záujem, a tak obstarávateľovi povoliť podpis zmluvy.

    V rámci tohto návrhu treba povedať, že čo je vyšší verejný cieľ: dodržiavanie čestnej hospodárskej súťaže a transparentnosti vo verejnom obstarávaní alebo čerpanie eurofondov? Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa pochybí v procese verejného obstarávania a Európska komisia takéto pochybenie zistí, bude Slovensko príslušné európske peniaze v budúcnosti vracať.

    Bolo by preto vhodné inštitút žiadosti o nápravu ponechať nezmenený a až v prípade, že by verejný obstarávateľ nevyhovel žiadosti o nápravu, by mohol uchádzač pristúpiť k námietke podanej na Úrade pre verejné obstarávanie. Zároveň odporúčame prepracovať inštitút námietky tak, aby nebol v konflikte s európskymi pravidlami verejného obstarávania.

    Problém č. 4: Preskúmavanie zákonnosti podanej námietky, § 139 ods. 7 bod 51 návrhu zákona.

    V súčasnosti Úrad pre verejné obstarávanie preskúmava v prípade podania námietky celý proces verejného obstarávania, teda vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. To znamená, že kontroluje nielen dodržanie príslušných ustanovení zákona, ale aj použité procesy, ako aj metódy a úvahy, ktoré verejný obstarávateľ v procese verejného obstarávania použil. Týmto úrad zabezpečuje, aby nedošlo k porušeniu nielen zákona o verejnom obstarávaní, ale aj princípov transparentnosti, hospodárnosti, čestnej hospodárskej súťaže a podobne. Častokrát si preto Úrad pre verejné obstarávanie k tomu, aby vedel kvalifikovane rozhodnúť, vyžiada odborné posudky. V navrhovanom znení však Úrad pre verejné obstarávanie bude môcť preskúmať iba zákonnosť kontrolovaného a pri výkone svojej kontroly bude viazaný iba obsahom podanej námietky.

    Veľakrát však pri podaní námietky zisťuje Úrad pre verejné obstarávanie aj iné závažné porušenie zákona, ako aj princípov verejného obstarávania a čestnej hospodárskej súťaže, na základe ktorých následne nariadil súťaž zrušiť.

    Pokiaľ teda obmedzíme činnosť úradu iba na posudzovanie zákonnosti, pričom Úrad pre verejné obstarávanie bude viazaný iba obsahom námietky, stane sa, že skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, zostanú neskontrolované a mnohokrát by práve tieto podmienky mohli byť diskriminačné a mohli by v procese verejného obstarávania navodiť protiprávny stav.

    V praxi sa veľakrát stalo a dokazujú to aj nálezy a rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sú zverejnené na stránkach úradu, že bola zo strany uchádzača podaná námietka, ktorú síce Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil a zamietol ako neodôvodnenú, avšak nakoľko kontroloval celý proces, pri kontrole zistil iné závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní, poprípade princípov čestnej hospodárskej súťaže tak, že v konečnom dôsledku rozhodol o zrušení použitého postupu. Takýto prípad by teda v budúcnosti nemohol nastať, pokiaľ bude táto novela prijatá, a tým pádom sa neodhalí nečestné konanie verejného obstarávateľa.

    Treba však podotknúť, že v prípade čerpania európskych fondov môže pochybenie zistiť aj orgán Európskej únie. A to by malo oveľa horšie následky, ako iba zrušenie súťaže. Mohlo by sa stať, že by Slovensko muselo vracať finančné prostriedky čerpané z európskych fondov. Samozrejme, môže dôjsť aj k opačnému prípadu, kedy podá uchádzač námietku, a keďže po novom bude úrad viazaný pri kontrole len obsahom námietky, vyhodnotí námietku u uchádzača ako oprávnenú a rozhodne o odstránení protiprávneho stavu alebo o zrušení použitého postupu. Pokiaľ by však úrad, tak ako je tomu doteraz, skúmal celý proces vrátane úvah verejného obstarávateľa, mohol by zistiť, že skutočnosti, za ktorých bolo verejné obstarávanie vyhlásené, a úvahy verejného obstarávateľa boli v súlade so zákonom a princípmi podporujúcimi transparentnosť a čestnú hospodársku súťaž, a mohol by dôjsť k názoru, že námietka uchádzača nie je oprávnená, a teda by ju zamietol. A to je už úplne iné hľadisko riešenia problémov procesu verejných obstarávaní.

    Nehovoriac o tom, že námietka by mohla byť vykonštruovaná, avšak bez preskúmania celého procesu a, samozrejme, aj skutočností vedúcich k danému stavu či rozhodnutiu verejného obstarávateľa by úrad nevedel takúto námietku jednoznačne posúdiť. Tak by sa mohlo stať, že by uspel nečestný uchádzač s vykonštruovanou námietkou a v konečnom dôsledku by to boli iba vyhodené verejné zdroje.

    To, že úrad skúma celý proces, je dobré a žiaduce. A potvrdzujú to aj rozhodnutia úradu v konaní o námietkach, ale aj konkrétne prípady riešené prostredníctvom metodických pokynov, rozhodnutí či iných dokumentov, ktoré sú voľne k dispozícii na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie.

    Na túto tému uviesť jednoduchý príklad z praxe je veľmi ťažké, keďže proces posudzovania námietok je veľmi zložitý. Uvediem tu však jedno rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie pod číslom 1470/6000/2012/ON/380, v ktorom bola námietka uchádzača zamietnutá v plnom rozsahu, avšak preskúmaním procesu verejného obstarávania boli zistené skutočnosti, na základe ktorých Úrad pre verejné obstarávanie nariadil súťaž zrušiť. Pre úplnosť uvádzam, že sa jednalo o verejné obstarávanie vyhlásené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v celkovej predpokladanej hodnote 233 108 eur bez DPH. Úrad vydal rozhodnutie 23. januára 2013.

    Na záver len uvediem, že pokiaľ si toto spomínané rozhodnutie preštudujete, zistíte, že keby bol Úrad pre verejné obstarávanie rozhodoval iba o zákonnosti podanej námietky a bol vy viazaný len jej obsahom, došlo by iba k zamietnutiu námietky, a tak by nemohol nariadiť zrušenie celej súťaže, a tým pádom by štát prišiel o spomínaných 233 108 eur.

    Dámy a páni, verejné obstarávanie je zložitá a odborná téma. O to je dôležitejšie, aby pri takýchto náročných témach sme predkladali alebo ste predkladali 100-percentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a, ako som povedal, klub strany Sloboda a Solidarita ho nepodporí.

    Ja viem, že vám poslancom zo strany SMER je lautr fuk, o čom hlasujete, ako hlasujete. To sme dokumentovali aj tým, že ste sa tu bavili, keď som sa vám sťažil vysvetliť chyby, ktoré v zákone sú. Zrejme je pre vás dôležité to, že vám vždy od štátu zabehnú výplaty na účet a o ostatné sa nezaujímate.

    Vy by ste tu odmávali aj 1. máj, keby vám to váš veľký vodca prikázal.

    Avšak poslanci strany Sloboda a Solidarita chcú o zákonoch a o pravidlách, ktoré menia život občanov na Slovensku, rozhodovať tak, že pritom budú mať elementárnu istotu, že rozhodujú o niečom, čo mali čas si naštudovať. A chcú rozhodovať odborne a v prospech ľudí na Slovensku. A túto elementárnu istotu ste vy, pán minister vlády istôt pre občanov, touto hochštaplerskou formou návrhu tak zložitej legislatívy, ako je zákon o verejnom obstarávaní, nielen nám v strane SaS, ale všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dnes vzali.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, podpredseda vlády, aby som vás neurazil, v prvom čítaní sme nevystúpili k tejto malej novele, nazveme to oficiálne, že malá novela zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ten sled udalostí bol taký, že vlastne nebolo ani k čomu.

    V piatok bol, v pondelok bol sprístupnený materiál, vlastný materiál až vo večerných hodinách o desiatej...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Večer. Takže v utorok ráno, keď sme prišli do Národnej rady a prešlo skrátené legislatívne konanie, tak sme sa mohli vyjadriť len ku skrátenému legislatívnemu konaniu, čo sme aj urobili. Povedali sme svoj názor, ale vládna väčšina, samozrejme, nás prehlasovala.

    Ale potom prišlo prvé čítanie, ktoré sme, samozrejme, právom odbojkotovali, ale som zvedavý, že o čom bolo potom to prvé čítanie, lebo neviem si predstaviť, že poslanci za vládny SMER do akej miery mali naštudovaný daný materiál. Či vôbec vedeli, o čom sa hlasuje, že čo je v tých 64 bodoch? Čo obsahuje tých 11 strán?

    Na grémiu sa dohodlo, že výbory zasadnú o ôsmej ráno, dnes. Ani to nebolo dodržané. Sme mysleli, že aspoň budeme mať toľko času, že cez noc to prezrieme a ráno vo výboroch, kde sa má o tom odborne diskutovať, aspoň bude na to priestor. Nie. Tu žiadne dohody z grémia neplatia. Tak tiež sa pýtam, že o čom vlastne tie odborné útvary Národnej rady rokovali, keď hneď po hlasovaní pristúpili k rokovaniu o tomto návrhu zákona?

    Každé skrátené legislatívne konanie, keď je vystavená Národná rada časovému stresu, vyzerá takto, že potom, keď preskúmame daný zákon, aj túto malú novelu o verejnom obstarávaní, tak nájdeme nie jednu mínu, nie jednu rozporuplnosť, a pritom ešte tuná máme tú veľkú novelu v druhom čítaní.

    Ja som robil, čo som mohol, do noci sme robili, zapojili sme nie jedného kolegu, pán poslanec Galko hovoril, že nebude predkladať návrhy, lebo fakt tá práca v noci, to je jednak tak dosť obtiažna a človek, aby nerobil chybu, a jednak takúto "malú" veľkú novelu cez noc preštudovať, spraviť k nemu analýzu a pripraviť pozmeňujúce návrhy, je dosť obtiažne. Predsa len sme pripravili pár pozmeňovákov, ale to je taký základ, nutný základ, ktorý, si myslíme, že treba zmeniť na tejto "malej" veľkej novele.

    Podľa predkladateľov návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní hlavným cieľom tohto návrhu je zjednodušiť revízny postup, odstrániť niektoré administratívne bariéry a zavedenie ex ante kontroly a sankcie zákazu účasti na obstarávaní. No ale práve s prihliadnutím na tieto ciele obsah tejto malej novely zákona o verejnom obstarávaní je rozporuplný a môže zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť prax verejného obstarávania na Slovensku. Vzhľadom na to, že nejde len o legislatívnotechnické úpravy, ale o významné zmeny, bolo by účinné, aby obsah, ešte stále máme na to čas, aby sme hneď nehlasovali, aby sme odložili hlasovanie a aby sme to vedeli viac prezrieť.

    Treba zdôrazniť, že táto malá novela neobsahuje len zmeny, ktoré sú v tej veľkej novele, ale sú tu zmeny, ktoré v tej veľkej novele obsiahnuté nie sú. A nie je ich málo a nie sú tam len také zanedbateľné veci. Pôjdem do konkrétností.

    Preukázanie splnenia podmienok účasti v súťaži čestným vyhlásením. To je zásadná zmena, ktorú prináša táto novela. Preukázať možnosť splnenia všetkých podmienok účasti jedným čestným vyhlásením, to dáva obrovský priestor na machinácie s verejným obstarávaním. Čiže fyzicky ich nebude potrebné predložiť, keď sa prihlásim do súťaže, že spĺňam podmienky, dám čestné vyhlásenie a som okej. No veľmi ľahké je nájsť potom ďalšie firmy, ktoré budú robiť "křoví" vo verejnom obstarávaní, aby vyhrala to verejné obstarávanie konkrétne vybratá firma.

    Podľa mňa toto je šité úplne na mieru, a keďže sa veľmi ponáhľame, tak niečo je vo vzduchu. V tejto malej novele je § 155l Prechodné ustanovenie, že táto novela sa nebude vzťahovať na verejné obstarávania, ktoré prebiehajú, čiže bude sa vzťahovať len na tie, ktoré začnú po 18. februári. No, som zvedavý, že 19., 18. alebo 20. februára aké verejné obstarávanie potom začne.

    Aktuálnym a pretrvávajúcim problémom praxe verejného obstarávania na Slovensku nie je vysoké administratívne zaťaženie potenciálnych uchádzačov o verejné zákazky, ale neustále sa opakujúce prípady, keď sú súťažné podmienky formulované na mieru a tak, že diskriminujú ostatných možných uchádzačov, ostatných možných dodávateľov týchto verejných zákazok.

    Pre porovnanie: napríklad v západných štátoch Európy je bežnou praxou, že verejní obstarávatelia nepožadujú také špecifické podmienky ako na Slovensku. Nie je to tak podrobne rozpísané, že čo všetko sa musí spĺňať. Päťdverový trolejbus alebo autobus, alebo čo bolo v Bratislave. Nie. Práve kvôli tomu v Európe sa to nerozpisuje, aby sa mohlo do súťaže zahlásiť čo najviac firiem, aby súťaž nielenže aby bola transparentnejšia, ale aby sa vysúťažila najlepšia cena, najlepšia dodávka. U nás to robíme opačne. A práve týmto šijeme na mieru.

    Aj v súčasnosti pritom na Slovensku sú k dispozícii možnosti, ako znížiť administratívne zaťaženie uchádzačov vo verejných obstarávaniach. Spoločnosti majú napríklad možnosť nechať sa po splnení, samozrejme, podmienok zapísať do tzv. zoznamu podnikateľov, ktoré vedie Úrad pre verejné obstarávanie, s ktorým je možné riadne preukazovať splnenie predpokladov osobného postavenia. Čiže je to možné, aby som sa vyhol, že stále musím niečo preukázať.

    Navrhovanou úpravou malej novely zákona o verejnom obstarávaní sa však otvorí priestor na to, aby sa verejných súťaží zúčastňovali akékoľvek spoločnosti, ktoré predložia v rámci súťaže čestné vyhlásenie o splnení podmienok. Zdôrazňujem, že podľa malej novely zákona o verejnom obstarávaní komisia pri vyhodnocovaní ponúk môže, no ani nemusí, vyzvať toho uchádzača na predloženie podkladov preukazujúcich splnenie podmienok súťaže. Nie je teda vylúčené, že zákazku potom dostane firma, ktorá vôbec nesplnila kritériá podmienok účasti. Čiže deklarujem, že spĺňam podmienky čestným vyhlásením. Nemusím ich odovzdať. A môžu so mnou podpísať zmluvu aj v prípade, že to vôbec nepredložím. Keď odo mňa to nevyžiadajú, tak to nemusím ani predložiť.

    Podľa našich skúseností nemajú seriózne firmy zásadný problém doložiť verejnému obstarávateľovi tie potrebné osvedčenia, že spĺňajú podmienky. Je to určite náročnejší administratívny proces, no v praxi podľa môjho názoru je nevyhnutné, aby to bolo, aby sme potom nedali priestor na nejaké dolaďovanie pre konkrétneho uchádzača.

    Táto malá novela otvorí aj ďalšiu možnosť pre to, aby sa vo verejných obstarávaniach zúčastňovali účelovo vytvorené spoločnosti. Čiže tie fantómové spoločnosti, ktoré sú, budú len na to, aby do verejného obstarávania sa prihlásil dostatočný počet uchádzačov. A pointa je v tom, že keď sa prihlási dostatočný počet uchádzačov, ktorí kvázi spĺňajú podmienky verejnej obchodnej súťaže na papieri, tak tí, ktorí to nespĺňajú, ale chcú napadnúť to verejné obstarávanie, že je to šité na mieru, a vzhľadom ešte k tomu, že čo pôjde s tou veľkou novelou, tak to je úplne geniálne. Stačí päť takýchto firiem, ktoré dajú čestné prehlásenie, že spĺňajú podmienku, nemusia ich vôbec spĺňať a ten čestný podnikateľ, ktorý to nespĺňa a neprihlási sa do súťaže, ani nebude môcť namietať to, že súťaž bola šitá na mieru, že je diskriminačná, lebo budeme mať ešte aj takú prezumpciu nediskriminačných podmienok. Tak uvidíme, aké kauzy z toho vzniknú, lebo že vzniknú, to je už isté, keď to v takomto znení prejde.

    K bodu 15. Navrhovaná úprava je nesystematická, v zásade kolidujúca s existujúcim ustanovením § 33. V zmysle uvedeného má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinnosť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti, ktoré možno podľa navrhovaného ustanovenia § 32 ods. 8 preukázať aj výlučne čestným vyhlásením. Čiže bude nevyhnutné, aby sa tento paragraf doplnil alebo zmenil, k tomu pôjde aj náš pozmeňujúci návrh.

    Je tu zaujímavý bod 30 a nasledujúce. Neviem, určite mi pán podpredseda vlády potom vysvetlí, že prečo sa menia lehoty z procesných na hmotnoprávne? Čiže v deň už musia byť všetky námietky, všetky pripomienky byť doručené na úrade alebo u obstarávateľa. V deň. A pritom tie lehoty nie sú vôbec nejaké dlhé. Predstavte si, že uchádzač, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je z Madridu, tak rýchlo doletia s jednou obálkou, aby to stihli. No, je to veľmi pofidérne a veľmi otázne, že načo slúži táto zmena a prečo to nenechali v tej veľkej novele, prečo to je také súrne, aby v predstihu, s mesačným predstihom toto bolo zavedené do nášho právneho poriadku.

    Kontrola ex ante, čo sa týka povinného zamietnutia námietok, ktoré smerujú proti dokumentom, ktoré boli predmetom kontroly ex ante. Takáto úprava nemá podľa nášho názoru oporu v európskom práve a príslušné smernice s takouto nemožnosťou namietať prípadný nezákonný postup verejného obstarávateľa ani nepočítajú. Ide pritom o neštandardné riešenie. Pre porovnanie: Určitá forma ex ante kontroly je v Bulharsku aj v Poľsku, no ale ani táto ex ante kontrola, čiže následná kontrola, nevylučuje možnosť podať námietky proti prípadným diskriminačným podmienkam. Čiže keď to kontrolujeme spätne, aj tak ten uchádzač môže namietať, že tá konkrétna verejná súťaž bola šitá na mieru.

    Zdôrazňujem, že v prípade, ak by Úrad pre verejné obstarávanie omylom odobril súťaž, ktorá obsahovala diskriminačné podmienky, nebude možné toto rozhodnutie spochybniť na súde, čím budeme možno mať problémy tiež v Bruseli.

    Chcem zdôrazniť ďalej, že Úrad pre verejné obstarávanie nemá ani také odborné kapacity, aby vedel z vlastnej iniciatívy posúdiť, ktoré zo súťažných podmienok, podkladov môže mať diskriminačný charakter. V praxi verejného obstarávania, aké je na Slovensku, to sú nie raz také technické riešenia, ktoré úradníkovi, ktorý má ekonomické, právnické alebo iné humanitné vzdelanie, nič nehovorí. ÚVO nemá tam nejakých strojných inžinierov, dopravných inžinierov, chemických inžinierov a neviem akých inžinierov, ktorí by vedeli posúdiť, že tá-ktorá podmienka v súťaži je diskriminačná alebo nie je. Proste, de facto ÚVO nebude môcť posúdiť. To budú môcť posúdiť tí konkurenční uchádzači toho daného dodávateľa, že, aha, toto je šité na mieru, lebo tieto podmienky spĺňa len tento a tento uchádzač. Teraz môžu ísť, ak po tejto novele môžu ísť akurát s tým do novín, do médií a upozorňovať na to, lebo nebude tu opravný prostriedok, ktorým by sme takýmto diskriminačným podmienkam zabránili.

    Riadna súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Doplňuje sa § 45 veľmi neurčito, že od úspešného uchádzača požaduje riadnu súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Keď nebude riadne súčinný, tak nemusia s ním uzavrieť zmluvu. Ale nikde pritom nie je napísané, že čo to je "riadne súčinný". Vieme o nie jednej veci, o nie jednom verejnom obstarávaní, kde práve obstarávateľ nebol súčinný práve kvôli tomu, že nevyhrala firma, ktorú on uprednostňoval. Čiže naťahoval čas, aby vypršali lehoty. Teraz tomu dávame zákonný rámec, že keď nebudeš súčinný, tak vypadneš z kola, nemusím s tebou uzavrieť zmluvu. A je to tak naformulované, že to bude veľmi širokospektrálne použiteľné v tých súťažiach, keď náhodou nevyhraje ten kvázi náš, ten najlepší.

    Ďalej je tu sankcia zákazu účasti na verejných obstarávaniach. To je aj v malej, aj veľkej novele, ale treba to vnímať vo vzájomnom kontexte. Ak by bola schválená táto novela a mala byť schválená aj tá veľká novela, tak to vylúčenie by sa netýkalo nielen samotného podnikateľa, že dostane zákaz činnosti, ale zákaz činnosti sa bude vzťahovať aj na všetky ďalšie osoby, ktoré sú vymedzené v uvedenom ustanovení. A toto už bude aj v rozpore s ústavou. Čiže tam minimálne bude treba dotiahnuť tú veľkú novelu do konca.

    Ako sme skúmali, tak sme skúmali, ale jednu vec sme tam nenašli, čo sme po týchto, hmm, nehoráznych peripetiách očakávali, a to, že len to verejné obstarávanie môže byť platné, ktoré bude zverejnené na nástenke, aj to za zatvorenými dverami. To tam nebolo, sa čudujem, ale ostatné veci, na ktoré som upozorňoval, tam sú.

    Konkrétne pozmeňujúce návrhy.

    K bodu 4: Za navrhovaný text § 32 ods. 8 sa na konci dopĺňa veta, ktorá znie: "Lehota na predĺženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní."

    Odôvodnenie: Návrh zákona neobsahoval lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukázal čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava v § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dáva široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určenie takej lehoty na predloženie dokladov, ktoré nie je možné objektívne splniť.

    Pán minister namieta, že je tam iný paragraf. Tento bod zásadne nezhorší postavenie ani z jeho pozície novelu, ale zavádza určité jasné pravidlá...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem. Je 10.30 hod. Máte to ešte viac ako dve minúty?

  • Bod 18. V navrhovanom § 45 ods. 6 sa pred slovo "deň" vkladá slovo "šestnásty".

    Chceme zrýchliť proces, ale aby nemohlo prísť k uzavretiu zmluvy pred šestnástym dňom od schválenia, aby bola tu možnosť námietky podať na súd žalobu. Krajský súd aj tak má problémy. Čiže je to nevyhnutné, aby ten uchádzač, ktorý je ukrivdený, sa mohol obrátiť na súd.

    Posledný je bod 3. V navrhovanom § 138 ods. 12 sa v druhej vete vypúšťajú slová "alebo uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú s úspešným uchádzačom alebo s uchádzačmi".

    To je tiež kvôli tomu, aby sa mohol obrátiť na súd a aby sa mohli spraviť námietky a opravné prostriedky.

    Pre krátkosť času len toto. Máte to písomne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tom bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime podľa dohody k prerokovaniu

    návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Návrh má tlač 390.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Pavla Hrušovského, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka.

    Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som po tretíkrát v krátkom čase predstúpil pred vás ako navrhovateľ uznesenia z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a informoval vás o návrhoch, ktoré boli v termíne, ktorý určil predseda výboru, pán predseda Chmel, na podávanie návrhov, o výsledku rokovania výboru na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Boli podané dva návrhy. Návrh na pána Ing. Mariána Gulu poslancami poslaneckých klubov KDH, SDKÚ a MOST - HÍD. Strana SMER navrhovala pána Dr. Ondreja Krajňáka. Včera bolo rokovanie výboru, na ktorom obidvaja navrhnutí kandidáti predstavili svoj zámer, ako v prípade vyslovenia našej dôvery a zvolenia za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa si predstavujú plniť svoju funkciu. Po vypočutí obidvoch kandidátov a diskusii výbor konštatoval, že obidvaja navrhnutí kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na to, aby sa mohli uchádzať o dôveru našu pri voľbe.

    Preto, pani predsedajúca, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa z dvoch predložených návrhov kandidátov. V prípade, že v prvom kole by nebola voľba úspešná, odporúčam, aby Národná rada vykonala ešte na tejto schôdzi, pokiaľ možno dnes, opakovanú voľbu, do ktorej v prípade nezvolenia v prvom kole postupujú obidvaja navrhnutí kandidáti.

  • Ďakujem. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, prihlásil som sa do rozpravy vlastne z poverenia Nadácie Jána Langoša, ktorá bola založená po jeho smrti jeho rodinnými príslušníkmi a nami, ktorí sme za jeho života boli jeho priateľmi a súpútnikmi. A Správna rada nadácie udeľuje každoročne ceny Jána Langoša zahraničným osobám, aj domácim, za prejavenú občiansku statočnosť v boji za ľudské práva a proti totalite. Správna rada už udelila ceny, ktoré boli akceptované už aj vzhľadom na dávne priateľské a ľudské zväzky Jána Langoša s niektorými prijímateľmi tých cien, už udelila tie ceny takým postavám zo zahraničia, ako bol bývalý maďarský prezident a disident Árpád Göncz, ako je Dalajlama, ako sú kubánske ženy v bielom, ako je, samozrejme, Václav Havel, ako je Karel Schwarzenberg. Všetci títo cenu s vďakou prijali.

    Podobne u nás doma prvá z cien Jána Langoša bola udelená v podstate mučeníckou smrťou zosnulému gréckokatolíckemu biskupovi Gojdičovi. Cenu Jána Langoša dostali dlhoroční bojovníci za slobodu, všeobecne náboženskú slobodu, páni Krčméry a Juko.

    Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Ale myslím si, že toto sú ceny, ktoré by nemohol udeliť Ústav pamäti národa v takej podobe, v akej sa súčasne nachádza, lebo nikto z menovaných, s výnimkou tých nebohých, by nebol z rúk tohto ústavu tú cenu prijal.

    My, ktorí sme v Správnej rade Nadácie Jána Langoša a ktorí si na rozdiel od niektorých tu v sále nemyslíme, že puto s ním diskvalifikuje pre pozíciu predsedu Správnej rady Ústavy pamäti národa, ktorý on zakladal, a, naopak, si myslíme, že je tou správnou kvalifikáciou. Tak sme považovali za potrebné sa k súčasnému stavu Ústavu pamäti národa pred touto voľbou vyjadriť. A myslíme si toto:

    „Členovia Správnej rady Nadácie Jána Langoša považujú za svoju povinnosť verejne sa vyjadriť k činnosti ÚPN počas pôsobenia jeho nasledovníka Ivana Petranského a tiež k okolnostiam voľby ďalšieho predsedu Správnej rady ÚPN na pôde parlamentu.

    Zakladateľ ÚPN, teda Ján Langoš, mal pri zakladaní ústavu na zreteli jediný cieľ – vyrovnať sa s minulosťou fašistickej aj komunistickej totality, ktoré v priebehu 20. storočia tragicky zasiahli do našich dejín. Toto jeho prianie reflektuje aj zákon o Ústave pamäti národa č. 553/2002 Z. z., v ktorom sa píše: „Úlohy zverené ústavu sú najmä vykonávať úplne a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich.“

    Počas pôsobenia Langošovho nástupcu, nominanta Slovenskej národnej strany, o tempora o mores!, Ivana Petranského sa z ústavu stala inštitúcia usilujúca sa o rehabilitáciu pohlavárov fašistickej totality z rokov 1939 až 1945. Ústav sa dokonale spreneveril cieľom, ktoré mal zo zákona vykonávať. Namiesto analýzy fašistickej totality sa stal hlasnou trúbou nacionalistického a neoľudáckeho výkladu dejín, ktoré falšuje históriu a obhajuje fašizmus.

    Šokujúca je aj personálna politika ústavu. Medzi zamestnancami a spolupracovníkmi ÚPN sa ocitli ľudia, ktorí by za Jána Langoša nemohli prejsť ani cez vrátnicu ústavu.“

    To píšeme pri plnom vedomí toho, čo hovorím.

    „Zamestnancom ústavu sa stal napríklad Ján Bobák, ktorý pracoval ako lektor na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Bol dlhé roky komunistickým funkcionárom na pôde Matice slovenskej a po revolúcii v roku 1989 sa stal nacionalistom a obhajcom slovenského fašizmu. Ján Bobák je živým dôkazom Michnikovej tézy, máme na mysli Adama Michnika, poľského disidenta, že „posledným štádiom komunizmu je nacionalizmus“.

    V zozname spolupracovníkov ústavu sa nachádza snáď kompletný zoznam historikov snažiacich sa o revíziu pohľadu na slovenský štát a jeho pohlavárov.

    Nádej demokratickej verejnosti na zmenu proľudáckej orientácie ústavu sa spájali s voľbou nového predsedu Správnej rady ÚPN. Okolnosti výberu nominantov strany SMER – SD na tento post a zdôvodnenie odmietnutia vlastných kandidátov strany SMER ukázali, že podmienkou pripustenia kandidáta do voľby konanej na pôde parlamentu je pozitívny vzťah kandidáta k slovenskému štátu a jeho vodcovi Jozefovi Tisovi.“

    Podotýkam, že toto vyhlásenie vzniklo v čase, keď ešte neboli známi tí dvaja kandidáti, ktorí sú teraz na programe. Ale považujem za svoju povinnosť, aby ste o tomto vyhlásení a o stave Ústavu pamäti národa vedeli.

    „Sme presvedčení, že falšovanie a relativizovanie dejín, ktoré sa deje na pôde ÚPN, neprispieva k vyrovnaniu sa s minulosťou a nie je národným ani štátnym záujmom Slovenskej republiky. Ľudácky pohľad na slovenské dejiny presadzovaný na pôde ÚPN je slepou uličkou. V dlhodobom horizonte sa nemôže presadiť a zákonite sťaží budúcim generáciám vyrovnávanie sa s minulosťou.

    Upozorňujeme slovenskú verejnosť na škandalózne pomery v ÚPN a žiadame politikov aj občanov, aby sa v rámci možností zasadili o objektívny a kritický výklad moderných slovenských dejín.

    Za Správnu radu Nadácie Jána Langoša Gabriela Langošová, predsedníčka, Filip Vagač, tajomník, 13. februára 2013.“

    Ja k tomu dodám len toľko, že nech už dnes zvolíme kohokoľvek, tak jeho úlohou bude dať ten ústav z hlavy naspäť na nohy. Urobiť z neho opäť inštitúciu, ktorá bude rešpektovaná.

    Možno to neviete, ale podobné ústavy, z ktorých jeden bol inšpiráciou pre založenie nášho ÚPN, tzv. Gauckov ústav v Nemecku, ale ďalšie podobné ústavy v Poľsku a v Maďarsku, vytvorili, a v ďalších krajinách, vytvorili proste akési, akúsi organizáciu týchto ústavov, do ktorej ale neakceptovali, vzhľadom na pomery, ktoré na tom ústave vládnu, slovenský ústav. Ten nie je považovaný za ústav hodný proste tohto inak ctihodného spoločenstva.

    Toto som považoval za potrebné, aby sa ctená snemovňa dozvedela pred tým, než prikročíme k voľbe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Prerušujem, hm, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán poslanec ako spravodajca, chcete ešte vystúpiť? Záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Predpokladám, že pán minister, neviem, či sa nachádza v blízkosti rokovacej sály, že by sme pokračovali v prerušenej... Asi, asi nie, takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Aaa, pán minister.

    Takže poprosím pána ministra, že budeme pokračovať v prerušenej rozprave do 11.00 hod., a poprosím aj pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto, a technikov, aby... Ďalší v rozprave vystúpi, myslím si, že pán poslanec Mihál. Pán poslanec Mihál nie je prítomný.

    Teraz poprosím pána poslanca, stráca poradie, pána poslanca Hlinu, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, už len sa pokúsim doplniť to moje včerajšie vystúpenie, bez politických proklamácií zazneli včera.

    Myslím, že pán Galko to spomínal, že či má, alebo nemá význam. Pýtal sa, že či to má význam, alebo nemá význam, asi nemá, dávať ten pozmeňovací. Čiže, pán minister, ale poviem to tak, že to je tak jednoduché, že to ešte by ste aj teraz, a kým dokončím, by ste to, by to vaši stihli, hej. Lebo keď máte teraz § 32, ktorý hovorí, odsek 8, sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie, že treba doplniť čestné vyhlásenie úspešnýho. Tam stačí zmeniť len "predkladajú uchádzači" a vypúšťa sa "úspešný". Čiže to je. Hovorím, to kým skončím, nebudem dlho, tak to môžte mať pripravený ten pozmeňovací. Len otázka stojí, že či si myslíte, že to je správne, alebo nie je správne, hej, že či je to dôležité, alebo nie je dôležité. To už je možno pre niekoho politická otázka, ale podľa mňa je to významová vec, hej.

    Včera som sa tu snažil povedať, že prečo je dôležité, aby, aby niektoré veci platili tak, ako bolo dobrým zvykom, ako sa hovorí, viete, že, ja to pokúsim sa možno na nejakom príklade povedať, hej. Teraz táto novela v tejto časti hovorí, že iba úspešný uchádzač doplňuje to, čo čestne prehlásil. Ostatní nemusia.

    Skúsim to takto povedať, že tí obyčajní ľudia, bežní občania, malí živnostníci, idú si pre 1 000 euro spotrebák do sporiteľne, chudáci, musia to doložiť. A teraz si predstavte, že by to bol precedens, že toto by prešlo, tak oni by možno si, tí ľudia, povedali, že tak aj my chceme, hej, že proste by sa povedalo alebo že idete na sociálku žiadať, nech vám odpustia úroky z omeškania. Tiež to od vás chcú, všetky tieto, ale vy, vy by ste teda po schválení tohto, to bol precedens a ľudia by povedali: Viete čo, ja vám čestne prehlásim, že všetko mám v poriadku, a keď dostanem úver, alebo keď mi odpustíte, tak vtedy vám to doložím. Viete, to by tí ľudia si mohli takto povedať. Však keď to platí pre veľkých, nebotyčné firmy, ktoré idú súťažiť o zákazku, že kto postaví diaľnicu, prečo by to pre nás, bežných občanov, nemalo platiť detto, hej.

    Tak jak sa môže stať, že ja neviem, v ktorej krajine to pálili účty za elektriku, ale tak jak sa môže stať aj v tejto krajine, že keď ľuďom dôjde to, čo by im už mohlo dôjsť, že zaplatili za minulý rok Kmotríkovi 7 mil. eur a Hatinovi 5 mil. eur na účtoch za elektriku, ako keby nemali dosť, hej, tak možno im už raz dôjde, že aj v tejto krajine sa už prestaneme byť tým porobníckym zoskupením v strednej Európe, ale že možno si povieme, že, že dosť, že už čo je veľa, je veľa, tak možno tí ľudia si povedia, že prestanú rešpektovať aj to, že niekto, od nás chcete, že všetko máme doložiť, máme si nohy zodrať po všetkých úradoch, ale tuná je novela, ktorá, to iba ten, kto vyhral, no tak ten toľko tej oštary si musí dať, lebo už keď vyhral, aby to, aby si to obehal. Tí, čo nevyhrali, ale chceli, tak tí už nemusia urobiť nič, pre nich to zhaslo.

    Viete, že to je systémová vec, ktorá v zásade môže spustiť takýto proces tej, pocitu nespravodlivosti, pán kolega, pocitu nespravodlivosti a narábajte s ním opatrne. Keď ľudia v sebe budú živiť pocit nespravodlivosti, že je to nespravodlivé, tak je určitá magická hranica, je to určitá magická hranica aj pri takých porobníckych krajinách, ako sme my, kde si povedia, že čo je moc, je veľa. Niekto by povedal, jak to z tohto môžem nejako, hej...

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • No je to nespravodlivé, lebo od chudáka, ktorý si ide požičať 1 000 euro do sporiteľne...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, čiže čo môže nastať.

    Ale ja ešte absurdnejší prípad spomeniem. Máte tento prípad, že ľudia povedia, ja vám tie potvrdenia nedám, keď mi dáte úver, vtedy vám to doložím. To takto neplatí. Ale takto si to tí ľudia môžu povedať. Ale vy nemôžte súkromnej firme, súkromnej banke, sporiteľni povedať, to si nemôžte, si to upravujú samostatne. Ale možno tej sociálke, hej, že Muňkovi by sa to dalo povedať: Viete čo, pán Muňko, ja vám nič nedoložím, keď mi to odpustíte, tak potom čestné prehlásenie nahradím tým vyhlásením alebo všetkými potvrdeniami, čo odo mňa chcete.

    Ale ja vám spomeniem ešte jeden absurdnejší prípad, ale neviem, či sa mi celkom podarí, nemám to tak teda úplne prerozmýšľané, len, len tak nahlas rozmýšľam. Niečo zmizne, hej.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Tu zmizne, ja neviem, tento mikrofón a budeme tu viacerí podozriví, ale všetci čestne prehlásime, že sme ho nezobrali, ten mikrofón. A týmto pre nás hasne a nič viac nechceme. A teraz čo majú robiť policajti? Majú niekoho z nás vytypovať a povedať tuná na kolegu, že vy ste ho zobrali, a ten už bude musieť, teda nie v zmysle teda tej zásady, že jemu to majú dokázať, ale on sa už bude musieť brániť, nie iba čestným prehlásením, že ja som to nezobral, ale už musí napísať, kde bol vtedy, keď mikrofón zmizol.

  • Reakcia ministra.

  • To je, viete, to je... Ja viem, že to je absurdné, tak jak je absurdné to, že ako sa proste vychádza v ústrety nie-ko-mu. Viete, však ono možno nakoniec by tam stálo zato, že ani nemusí ani ten, kto vyhral, nemusí nič doložiť. Viete, že nakoniec to vytunujte, tak ako sa tu všetko vytunuje v prospech niekoho, že stačí. Veď od takých vážených ľudí stačí len čestné prehlásenie. Viete, že nakoniec zistíme, že aké je to ponižujúce od ľudí, ktorí už raz niečo čestne prehlásili, ešte od nich to chcieť verifikovať, hej. Čiže to možno v tomto štýle, jak tu pracujeme, k tomu sa možno dopracujeme, že aj také tu dôjde, hej, že je to v zásade neúctivé voči tým ľuďom to od nich chcieť, keď už raz čestne prehlásili.

    Ako skončiť? Pán minister, to je, hovorím, nikto sa nezdvihol, ak som povedal, že by ten pozmeňovák pripravil, kľudne to tam mohlo byť, ale ja viem, že nikto z vás nemá ani pocit, ale oceňujem, že ste sa teda nad tým z toho, čo ste hovorili, asi krátko zamýšľali. Viete, že fakt by sa nič nestalo, keby ste tu doplnili "predkladajú uchádzači" podľa ustanovení a v zásade sa nič nemení. Splníte to, čo vravíte, že kvôli čomu to robíte, to znamená, že skracujete to, aby sa prípadne nečakalo na niekoho potvrdenie. To ja môžem plus-mínus s tým súhlasiť, ale následne je potrebné, a obzvlášť, keď vieme, kde žijeme, hej, to čestné prehlásenie verifikovať aj potvrdeniami u tých, ktorí si dali tú prácu a zúčastnili sa tej súťaž. Ja neviem, čo je na tom zlé?

    Čiže toto zjednodušenie, ktoré nevystihuje ten zmysel v tom, že môže nastať to, čo som včera na to sa snažil upozorniť, a to, čo ste vy teda rozviedli. Ja som to len povedal akože taký zúfalý pokus, že aspoň prví traja, ale ono, ja neviem, koľkí sa bežne zúčastňujú, lebo tam sú určite súťaže, kde musia byť traja. V zásade sa nič nestane, keď všetci. Ale ja som už len ako zúfalý pokus to hovoril, hej, aby ste sa toho chytili, že to už je nie správne. Ja neviem, čo je správne, čo nie je správne. Podľa mňa je správne to, čo bolo doteraz, že proste tie potvrdenia niekto následne doručil, obzvlášť, keď chcete od obyčajného živnostníka, aby si to všetko obehal, ale niektoré firmy, proste máte im vyjsť v ústrety, aby ste ich zbytočne nezaťažovali. Keď už chudáci prehrali, ešte aby si dali tú robotu, že to, čo čestne potvrdili.

    Čiže ako ukončiť, ako ukončiť? Myslím si, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak nepodporuje tento návrh zákona, to, čo by mal parlament plniť, to znamená funkciu toho, aby vytváral, nechcem povedať, že zdanie, ale aj, naozaj aj systém, ktorý je ako-tak spravodlivý, práve naopak. A to moje presvedčenie, že tu už slúžite, slúžia niektorí úplne niekomu inému ako, ako ľuďom, ako vytvárania systému akej-takej spravodlivosti, znova toto len posilní, hej. A môže teoreticky nastať, že prahy citlivosti sa budú v tejto krajine, ktoré sú fakt že relatívne vysoko na veci, ktoré sú nespravodlivé, a v iných krajinách by znamenali už silné, silné posuny a pohyby, tak môžme sa k tomu blížiť. Toto som len takú ako malú miernu výtku chcel povedať, ale mám pocit, že nie celkom efektívne.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ďalším písomne prihláseným, pán poslanec Mihál. Pán poslanec, vaše vystúpenie bude dlhšie ako päť minút? Päť minút.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, ja chcem takisto ako môj predrečník sčasti nadviazať na vystúpenie, ktoré som predniesol v tejto snemovni včera v rámci diskusie k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vtedy sme vystúpili včera v tejto diskusii viacerí opoziční poslanci a jeden po druhom sme vznášali svoje námietky k procesu skráteného legislatívneho konania.

    Ja sám som vtedy uviedol, že vidím za snahou vlády o skrátené legislatívne konanie s prijatím novely zákona s účinnosťou od 18. februára snahu o prerozdelenie vplyvu nad eurofondmi, pokiaľ to ešte nie je u pána podpredsedu vlády Vážneho, a boj medzi, akýsi vnútorný boj medzi jednotlivými sponzorskými podnikateľskými skupinami, sponzormi strany SMER.

    Od pána ministra sme sa za to dočkali reakcie, ktorá bola plná urážok, zosmiešňovania, pán minister nám nevedel prísť na meno. A pán minister, ako som sa dočítal následne z monitoringu, vyhlásil, že nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, ja teda údajne neviem, o čom hovorím, keď som hovoril o tom, že ide o tender za 460 mil. eur, ktorý by mal byť vypísaný na ministerstve dopravy, ešte pokiaľ neprejdú eurofondy pod správu pána podpredsedu vlády Vážneho.

    Čiže citujem z monitoringu: "Podľa Kaliňáka nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, pretože diaľnicu nie je možné postaviť za 9 mesiacov. Bavíme sa tu predovšetkým o tých obstarávaniach, ktoré sa týkajú Slovenskej akadémie vied, miest a obcí, ktoré majú šancu použiť peniaze z eurofondov." Argumentoval Kaliňák. To je citácia z médií.

    A ja teraz si dovolím zacitovať takisto z médií, z článku, ktorý bol uverejnený v Hospodárskych novinách 1. februára tohto roku, čiže pred necelými dvoma týždňami: "Minister dopravy Ján Počiatek začal chystať svoju prvú tohtoročnú diaľnicu. Národná diaľničná spoločnosť totiž včera vo Vestníku verejného obstarávania vyhlásila, že v dohľadnom čase chce vypísať tender na viac ako 11-kilometrový úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Štát má podľa odhadov za túto štvorprúdovku zaplatiť viac ako 460 mil. eur. Tender na úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka bude vypísaný v priebehu februára," konštatoval hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík. Koniec citácie z článku uverejneného v Hospodárskych novinách 1. februára 2013.

    Takže to sú fakty a citácie z médií. Čiže vyjadrenie pána ministra zo včerajšieho dňa, jeho reakcia na našu kritiku a fakty, tak ako ich prezentoval hovorca diaľničnej spoločnosti. V priebehu februára má byť vypísaný tender na 460 mil. eur. Nech si z toho urobí záver každý sám.

    Ja som si z toho urobil záver, pán minister, že je absolútne zbytočné, aby sme sa tuto rozohňovali ako opoziční poslanci, či má byť, nemá byť skrátené legislatívne konanie, či má nejaký váš zákon platiť od 1. apríla, 1. júla, alebo 18. februára. Pretože toto prasa ste si upiekli a či ho prerozdelíte medzi túto sponzorskú skupinu, alebo tú sponzorskú skupinu, to je čiste váš problém. My s tým nič spoločné mať nechceme.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Kolegyne, kolegovia, bude 11.00 hod., prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním. A k tomuto vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní budeme pokračovať o druhej. Ďakujem.

  • Pekný deň, dámy a páni. Poprosím vás, aby ste sa všetci vrátili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní programu 14. schôdze.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať podľa schváleného programu, tým je voľba predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    (Pokračovanie v rokovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (nová voľba I.), tlač 390.)

    Najprv vás chcem požiadať o hlasovanie o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa vykonala tajným hlasovaním.

    Poprosím vás, skontrolujte si svoju registráciu v hlasovacom zariadení, aby nedochádzalo k chybám.

    A budeme teraz hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby sme vykonali voľbu tajne.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 76 za, 56 proti, 2 sa zdržali.

    Národná rada schválila návrh skupiny poslancov a vykoná voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa tajným hlasovaním.

    Teraz k nemu pristúpime. Poprosím vás, dámy a páni, aby ste vyjadrili svoj názor na hlasovacom lístku u kandidátov. Poprosím overovateľov...

  • Ruch v sále.

  • Ešte vás chcem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, upozorniť, že po vyhlásení výsledku tajnej voľby budeme pokračovať do 12. hod. v prerušenej rozprave. Ďakujem.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, využil každý pán poslanec svoje právo hlasovať? Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a vyhlasujem krátku prestávku na spočítanie hlasov do pol dvanástej. Potom budeme pokračovať ďalej v rozprave o zákone o verejnom obstarávaní.

  • Prestávka. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

    Poprosím povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 13. februára 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.

    Zo 134 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu

    - Ondreja Krajňáka hlasovalo za 105 poslancov, proti 12 poslancov, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Mariána Gulu hlasovalo 18 poslancov, proti 61 poslancov, 55 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený Ondrej Krajňák.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán overovateľ.

    Konštatujem, že sme zvolili v tajnom hlasovaní pána Ondreja Krajňáka za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • Budeme pokračovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona č. 25 o verejnom obstarávaní, ktorý prerokovávame v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní.

    Poprosím pána podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto, a takisto pán... (reakcia z pléna) ... pán poslanec Bagačka ako určený spravodajca.

    Dávam možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani podpredsedníčka Jurinová, páni poslanci Zajac a pán poslanec Matovič.

    Pani podpredsedníčka.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.

  • Vážený pán predseda, pána ministra ešte stále nemáme, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som v skratke, aby som sa v skratke vyjadrila k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.

    Som rada, keď sa na svoje vystúpenia môžem v kľude pripraviť a mám možnosť si zákon aj poctivo naštudovať. Žiaľ, vláda v tomto prípade zvolila neférový proces. Včera sme o tom celé poobedie rozprávali, ktorý dáva opozičných poslancov do veľmi nepríjemnej situácie. My nemáme k dispozícii ani ministerské právne sekcie, no napriek tomu máme diskutovať o tejto komplexnej a dôležitej oblasti. Zopakujem, že ide o veľmi neférový postup.

    Cieľom tejto malej novely má byť umožnenie rýchlejšieho čerpania eurofondov. Je to dôležitý cieľ, ale čerpanie eurofondov nemôže valcovať všetko ostatné. Rovnako dôležité je, aby verejné prostriedky boli vynakladané efektívne. Obávam sa, že v tejto novele je však zopár ustanovení, ktoré v mene rýchleho čerpania eurofondov môžu vážne ohroziť efektívne používanie našich spoločných peňazí. V krátkosti ich predstavím.

    Predmetom tejto novely je okrem iného aj zjednotenie námietkového procesu. Rozumiem vašej snahe zrýchliť tento proces, ale rýchlosť nemôže ísť na úkor efektivity. Nerozumiem napríklad tomuto ustanoveniu: "Kontrolovaný môže uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi aj pred dňom právoplatnosti rozhodnutia o námietkach, ak to vyžaduje verejný záujem. Proti takémuto rozhodnutiu úradu nemožno podať opravný prostriedok." Ide o novelizačný bod 37.

    Ako presne bude definovať, ako budeme definovať verejný záujem? Kto o tom bude rozhodovať? A je rýchle obstarávanie vo verejnom záujme viac ako transparentné a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami? Znamená zjednotenie námietkového procesu to, že obstarávanie prebehne aj bez rozhodnutia námietok v mene verejného záujmu a neskôr budeme vracať prostriedky späť do Európskej únie? Prípadne prehrávať súdne spory s oprávnenými víťazmi verejných obstarávaní?

    Druhá vec, ktorá ma, ktorá vzbudzuje otázniky vo mne. Čestné vyhlásenia vyzerajú na papieri tiež ako veľmi rozumný nápad. Znížia administratívnu záťaž na poctivých podnikateľov. Ja sa však obávam o tých nepoctivých. "Obstarávanie sa nebude považovať za diskriminačné, ak sa ho zúčastní aspoň päť uchádzačov."

    Povedzme, že niekto naozaj vytvorí diskriminačné kritériá a k tomu dodá štyri fiktívne čestné vyhlásenia a jedného reálneho dohodnutého záujemcu; o tomto tu už tiež kolegovia rozprávali. Obstarávanie prebehne, na prvý pohľad bude vyzerať, že prebehla reálna súťaž, no bude sa jednať o dohodnutý obchod a zneužívanie verejných prostriedkov. Novelizačný bol 39.

    Ďalší bod. Ex ante kontrola je taktiež téma, o ktorej počúvame veľmi dlho. Zaujímala som sa o túto problematiku aj vo svojej interpelácii, ktorú som poslala pani Táborskej, predsedníčke ÚVO. V jej odpovedi sa píše, že ex ante kontrola, tak ako bola upravená vo vtedajšej bývalej, teda predchádzajúcej verzii návrhu novely zákona, bola v rozpore s európskymi smernicami. Okrem toho, že sama povedala, že si nevie predstaviť, ako by ju zatiaľ aspoň v súčasných podmienkach vedeli vykonávať.

    Takže neviem, aký dlhý čas bude potrebný na to, aby sa úrad dostal k tomu, že bude vedieť naozaj vykonávať tieto kontroly.

    Ako vieme, právo na námietku voči postupu obstarávateľa nemôže byť obmedzené. Dúfam, že ustanovenia v tomto návrhu sú v súlade s právom Európskej únie. Lebo ak výsledkom tohto zrýchleného konania majú byť žaloby, tak je to len ďalším dôkazom nesprávnosti a zbrklosti tohto celého procesu.

    Posledným z bodov, ktorý ma v tomto prípade zaujal, je riadna súčinnosť, pojem "riadna súčinnosť". V novele sa píše, že "poskytovateľ musí zabezpečiť riadnu súčinnosť, inak obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu s ďalším v poradí".

    Čo presne znamená tento vágny pojem "riadna súčinnosť"? Odpisovať si maily načas, stretnúť sa na požiadanie? Aká miera problémov v súčinnosti oprávni obstarávateľa vyhlásiť víťaza súťaže za nesúčinného? Ja rozumiem tomu, že naozaj niekedy môže dochádzať k problémom aj v tejto oblasti. A kritériá nesúčinnosti musia byť však dané jasne.

    Pán minister, v tejto krajine už vyhrávajú obstarávania aj štvrtí. Niektoré dokonca najnevýhodnejšie ponuky. Máme tu opakujúce sa škandály spojené s obstarávaním. V čase hospodárskych problémov a uťahovania si opaskov si ľudia zaslúžia kvalitný zákon, ktorý zabezpečí efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami, a obávam sa, že tento zákon tieto očakávania nespĺňa. A preto ho ani nemôžem podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zajac do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď pán minister dneska mal úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona, tak začal tým, že mu záleží na tom, alebo celej vláde záleží na tom, aby sa eurofondy, európske peniaze mohli použiť na rozvoj našich regiónov. A toto skrátené legislatívne konanie a tento návrh zákona má zabezpečiť to, aby sa urýchlil tento proces, aby tieto peniaze boli vyčerpané, aby teda neprepadli.

    S týmto dôvodom by som plne súhlasil. Ale veľmi mi v tom chýba to, že o ktorých eurofondoch, o ktorých operačných programoch sa bavíme. Hádam nie o ROP-ke? O ROP-ke, Regionálny operačný program, ktorý bol vyčerpaný a prečerpaný za prvej vlády Roberta Fica. Do dneska je tá prečerpanosť na úrovni 80, 120 mil.? A je kopu starostov, ktorí cez tento operačný program realizovali nejaké rekonštrukcie a museli si zobrať úvery a do dneska nie je to vyriešené a hľadajú sa peniaze na to, aby sa táto prečerpanosť vyriešila.

    Takže veľmi mi v tom chýba konkrétnosť a poukázanie na to, o ktoré operačné programy ide, o ktoré naše regióny by mohli prísť tým, že sa napríklad novela zákona o verejnom obstarávaní, teraz zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je v normálnom legislatívnom konaní a bude prijatý zhuba o mesiac, čo by sa stratilo, ktoré regióny a o aké operačné programy by boli prišli?

    Možno keby sme to dostali konkrétne, možnože by sme sa k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu stavali inak, ako sa staviame, opozícia. Lebo už pri, keď sme preberali v prvom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, už vtedy som povedal, a opakujem to tu znova: "Najnižšia cena je najlepšie protikorupčné opatrenie." A povedal som, že ak by vláda, pán minister prišli zo zákonom, ktorý by sprísňoval kritériá pre tých, ktorí sú víťazmi súťaže; v niektorých krajinách okolitých som počul o takých kritériách, že keď víťaz súťaže nepodpíše zmluvu, keď nenastúpi na stavbu, dokonca môžu obstarávatelia zadať tak kritériá, že napríklad - budem hovoriť o stavbách - že rozdelia stavbu na niekoľko etáp, a keď víťaz súťaže nesplní niektorú z týchto etáp, okamžite s ním je rozviazaná zmluva a môže nastúpiť druhý, tretí v poradí. Takto, keby to bolo sprísnené, takto by som si to vedel predstaviť aj podporiť.

    Ale o čo tu ide? V dôvodovej správe sa hovorí o tom, aby mohol nastúpiť aj druhý, tretí v poradí. Mám si to predstaviť tak, a teraz použijem dva príklady z minulosti, jeden z prvej vlády Roberta Fica a jeden z posledných týždňov. Prvý príklad je známy výber na dodávateľa elektronického mýta za prvej vlády Roberta Fica, keď najnižšie ponuky boli vyradené zo súťaže a vyhrala najvyššia cena? Takto si predstavujeme aj tento návrh zákona? Alebo z posledných týždňov, určite ste v médiách postrehli, keď na diaľnici D1 na úseku Hubová - Ivachnová podľa zverejnených informácií budú traja s najnižšími cenami vyradení zo súťaže a vyhrá ten štvrtý? Lebo je blízky strane SMER?

    Najnižšia cena je najlepšie protikorupčné opatrenie. Ak vyhrá v súťaži tretí, štvrtý, konkrétne, ak budeme hovoriť o tej Hubovej - Ivachnovej, ak vyhrá Váhostav, konzorcium, tak rozdiel oproti najnižšej cene, pán minister, je rozdiel 20 mil. eur. Oproti druhému, ktorým sú Inžinierske stavby, je rozdiel 12 mil. eur. Samozrejme, keď vyhrá štvrtý v poradí a ten má cenu oproti prvému o 20, oproti druhému 12 mil., tak čo si máme myslieť? Ten rozdiel pôjde kde? Tak isto ako pri tom elektronickom mýte. O niekoľko miliárd drahší projekt vyhral.

    Pán minister, ak to myslí s protikorupčnou témou táto vláda vážne, tak najnižšia cena pri dodržaní všetkých kritérií, ktoré si obstarávateľ zadefinuje, je najlepšie protikorupčné opatrenie. A nielen najlepšie protikorupčné, ale je to aj najlepšie pre verejné financie. Nedajme sa pomýliť tým, že keď to ide z eurofondov, tak je nám jedno, za jakú cenu obstaráme. Veď predsa pri každom projekte z eurofondov je aj spoluúčasť alebo obce, alebo štátu. Tá spoluúčasť začína minimálne na čiastke 5 % a väčšinou je vyššia. Pri veľkých infraštruktúrnych projektoch je to 15 - 20 %? Je nám jedno, z akej čiastky bude alebo 5, alebo 15 %? Našim verejným financiám, keď ideme konsolidovať, keď minister financií hovorí, že po všetkých ministerstvách, po všetkých kútoch hľadá čiastky na to, aby sa mohli nájsť financie, pretože podľa daňovej prognózy 360 mil. už nám bude chýbať. A možnože to bude ešte horšie. Opozícia sa z toho neteší. Pre dobro tejto krajiny by bolo lepšie, aby výber daní bol čo najvyšší. Ale situácia reálna je taká. Takto budeme takýmto verejným obstarávaním prispievať ku konsolidácii verejných financií? Asi nie.

    A pán kolega Mihál dokonca poukázal na jeden prípad, ja tiež teraz neviem povedať, či sa jedná o túto zákazku D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, či kvôli tomu sa teraz musí do 18. februára prijať v skrátenom legislatívnom konaní tento zákon, alebo sú ešte za tým možno nejaké ďalšie zákazky. Samozrejme, v tej rýchlosti, v akej ste nám to predložili, niečo tušíme, nejaké informácie máme. Ľudia, ktorí robia verejné obstarávanie, sami hovoria, že aj to, čo ste predložili v skrátenom legislatívnom konaní, je pomerne dosť zložité a už nám hovorili o prípadoch, ako sa bude dať robiť kartel, ako sa bude dať manipulovať.

    Preto ani ja, ani kolegovia z KDH toto nemôžme podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Matovič... Ešte faktická poznámka, pán poslanec Hraško. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti, keďže som sa nejak nestihol prihlásiť do rozpravy.

    Samozrejme, že tento návrh novely zákona o verejnom obstarávaní má viacero múch, ktoré postrehli aj odborníci. V pôvodnom návrhu zákona, ktorý ide v riadnom legislatívnom konaní, sa navrhovalo v bode 123 ustanovenia vlastne doplniť bod 136 odsekom 9. Teraz vlastne v tomto návrhu sa navrhujú zrušiť ustanovenia v § 136 písm. d) až f) a vlastne tieto sa využívali bežne v procese.

    Je tuná totiž otázka, či náhodou toto ustanovenie, pokiaľ by sa zrušilo, nie je v rozpore s ustanoveniami smernice Európskeho spoločenstva 66/2007 z 1. 11. 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávaných verejných zákaziek. Odporúčal by som pozrieť čl. 2 ods. 1 písm. a) a b) na strane L355/36 a čl. 2a ods. 1, 2 na strane 355/37.

    No a čo sa týka bodu 4 v § 32 s čestným prehlásením, tak tu je možno len také malé podozrenie, že toto ustanovenie smeruje k zadávaniu zákaziek, ktoré sa pripravujú v Národnej agentúre pre sieťové elektronické služby. To sú nadlimitné obstarávania s predmetom zákazky realizácie optických sietí za 213 mil. eur bez DPH v prioritnej osi opis č. 3 Zvýšenie prístupnosti k širokopásmového internetu. No a nehovoriac o zákazkách, ktoré by mali byť realizované na ministerstve dopravy.

    Takže len toľko k tomu. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.

    Takže pán poslanec Matovič do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, ja len krátko. Mňa naozaj mrzí tá forma. Po obsahovej stránke s absolútnou väčšinou vecí, ktoré sú v návrhu aj tohto zrýchleného konania, súhlasím a myslím si, že sú prospešné, a tie veci, ktoré môžu byť diskutabilné alebo kde sa obávame, že to môže zle dopadnúť, tam sa zase až tak neobávam, lebo vlastne paralelne nám beží klasická novela. A ak teda zistíme, že, teda dobre, stupili sme niekde trošku, trošku bokom, tak sa to teoreticky vlastne dá opraviť v tej normálnej novele. Len naozaj ma o to viacej mrzí, že videl som, že minister sa, alebo ministerstvo, alebo kto sa snažili pri tejto veci fakt dať priestor ako dlhodobej diskusii; 1 200 alebo, neviem, veľmi veľa pripomienok, dlhý čas, pol roka alebo možno koľko príprava, trištvrte roka, a teraz urobiť toto nakoniec, myslím si, dosť to pokazilo dojem a zbytočne to vyvoláva otázniky. A možno potom aj ľudia, ktorí si myslia alebo pozerajú na ministerstvo v tejto veci z pohľadu takého, že teda dobre, je tam ten dobrý záujem, tak v tomto prípade sú opatrní. A ja som jeden z nich. Čiže vyvoláva to vo mne otázniky, či naozaj takéto tlačenie na pílu, že či tam náhodou není nejaký iný záujem.

    Ale naďalej zostanem dobromyseľný a, hovorím, spolieham sa na to, že aj keď si schválite, čo nepredpokladám, že si neschválite túto rýchlu novelu, tak keď zistíme v tom medziobdobí, kým bude trebárs druhé čítanie otvorené, že ste urobili chybu, takže autoremedúrou si to opravíte.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Veľmi v skratke. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, bolo tu niekoľko vecných vystúpení, bolo tu niekoľko politických nevecných vystúpení a bolo tu niekoľko snáh upútať na seba pozornosť, keď to nejde inak. Ku tým realistickým zareagujem.

    Áno, pán poslanec Hudacký vystúpil. Ja by som rád povedal, že musím ho trošku poopraviť. Toto sú ustanovenia, o ktorých sa debatuje trištvrte roka. Pre nikoho neboli tajné. Trištvrte roka. To, čo povedal na konci pán poslanec Matovič, áno, ani mňa to neteší, súhlasím, ani mňa to neteší. Faktom však zostáva, že štyri týždne, alebo šesť týždňov, i keď novela mala v pláne platiť od 1. júla, tá veľká, ale mohli sme tam tiež, samozrejme, predsunúť to, dátum účinnosti, môže byť pre realizáciu niektorých vecí rozhodujúce.

    Čo je podstatné, že keď hovoril pán poslanec Hudacký o tom, že stavební podnikatelia sa nevedeli vyjadriť, no päťkrát bolo sedenie, rokovanie so všetkými zástupcami Zväzu stavebných podnikateľov. Netreba zabúdať, že Hospodárska a sociálna rada ustanovenia zákona schválila ako celok. To znamená vrátane Republikovej únie zamestnávateľov aj Asociácie zamestnávateľských zväzov. To znamená so všetkými, ktorých sa to týka, tieto otázky boli prekonzultované a oni teda nevidia to riziko.

    Ak sa tu upozorňuje na kartel, ktorý spomenul pán Hudacký aj pán poslanec Zajac, kartel je vec, ktorá má osobitné konanie v rámci Protimonopolného úradu, a mnohé stavebné firmy už veľké pokuty za to dostali. To ale týmto zákonom vyriešiť nevieme. Kartel nemá za účel riešiť tento zákon. Zákon, ktorý postihuje kartelové dohody, sa volá zákon o hospodárskej súťaži. A o ochrane hospodárskej súťaže má na starosti úplne iný úrad. Takže to je niekde inde.

    To isté platí k pánovi poslancovi Galkovi. Hospodárska a sociálna rada schválila znenie tohto zákona, z ktorého čerpáme aj v skrátenom konaní. To znamená, nemá pravdu, ak hovorí, že nejakí podnikatelia majú pochybnosti.

    A trošku ma pobavilo jeho poznamenanie, že on nebude prispievať k zlepšovaniu zákona. Tak môžem mu na to iba odpovedať, aby vrátil peniaze, lebo za to ich berie, aby vylepšoval legislatívu na Slovensku. Ak teda takto verejne prehlási, že nechce vylepšovať zákonodarstvo Slovenska, tak sa spreneveril vlastnej prísahe, ktorú dával v tejto sieni. Ale to asi už nemôže byť v jeho prípade prekvapivé.

    To, čo ma prekvapilo, je pán poslanec Mihál. No, pán poslanec, pokiaľ som vás v minulosti mal šancu vidieť, ste sa vyjadrovali k sociálnym veciam, keďže ja nesnažím sa byť chrobákom truhlíkom, nerozumiem všetkým agendám, snažím sa dlhodobo, 13 rokov, v politike venovať bezpečnostným a obranným veciam, tak som nevedel posúdiť, nakoľko hovoríte veci zmysluplné alebo nezmysluplné. Po tom, čo ste vystúpili k zákonu, ktorému sa trochu rozumiem, som pochopil, že vašou, vlastne vaším celoživotným dielom je proste si vymýšľať akési fantázie a ich predkladať ako úplné fakty, čo robia deti do 10 rokov. Ak na túto úroveň ste sa chceli znížiť, prosím, ja vás nechcem nejakým spôsobom urážať, ani to neurobím, len vám to poviem v jednotlivých faktoch.

    Keby ste ma počúvali od začiatku, viete, že hovorím o peniazoch, ktoré ste aj vy ako minister nevyčerpali v roku 2011. To znamená v tej časti za rok 2011, a preto im končí možnosť čerpať na konci roku 2013 v rámci pravidla M+2. Čiže v roku 2011 vláda Ivety Radičovej z tohto balíka určených na rok 2011, čo bolo nejakých 1 celá, tuším, 6 miliardy eur, nevyčerpala ani euro. V roku 2012 sa podarilo z tejto sumy vyčerpať asi 400 mil. a do roku 2013 sa preto posunulo zhruba 1,2. Tých prvý 10 mesiacov, o ktorých sa tu tak často hovorí, čo robila táto vláda, sa podarilo, že už teda nejakých 700, zhruba, by mohlo byť plus-mínus v poriadku. A ostáva nám tu visieť ešte niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré potrebujeme, aby boli aj dokončené v tomto roku. Čiže...

  • Reakcia z pléna.

  • A musia byť aj zaplatené v tomto roku.

    Čiže o akých diaľniciach sa bavíme? A vy ste naozaj natoľko neinformovaný, pán poslanec, že neviete, že tendre vypisuje ten, ktorý vlastne robí výzvu, čiže nie centrálny koordinačný orgán? Ministerstvo, súťaž bude vždy vypisovať ministerstvo dopravy. Taká kompetencia predsa na nikoho neprechádza.

    Takže toto vy ale veľmi dobre viete, toto vy veľmi dobre viete, že aj dnes, aj o mesiac, aj o tri roky bude súťaž v súvislosti s diaľnicami vyhlasovať ministerstvo dopravy. A vy absolútne bez problémov začnete tu splietať veci, ktoré sú možno poznačené koníčkom vášho predsedu, ale ktoré potom zatemňujú myseľ.

    To znamená, toto ja nedokážem pochopiť. Ja chápem, keď niekto urobí hyperbolu politickú, že niečo preženie, aby na to upozornil, že je to väčší problém, akoby sa nám na prvý pohľad mohlo zdať, ale naozaj proste bezprecedentne klamať v takejto podobe, že vlastne ani neviem, o čom hovorím, a obviním niekoho cudzieho z nejakých prepojení na rôzne veci. No možno si spomínate, ako bola financovaná vaša strana, že takto ste fungovali, že vám diktovali, kto má čo robiť. Ale mne našťastie nikto nediktuje. Mám teda predsedu, ktorého si rád vypočujem, a bezpochyby je predseda vlády nato, aby ma riadil. Ale všetky ostatné veci sú, samozrejme, adekvátnym nezmyslom a tu som vám to jasne dokázal. Hovoríme tu a od začiatku hovorím o peniazoch, ktoré pochádzajú z roku 2011. O tendri, ktorý sa viaže na peniaze z roku 2012 alebo z roku 2013, v poriadku, ten sa bude čerpať ďalej. Myslím si, že aj ten tender, ktorý ste vy spomenuli, neviem, či ide z peňazí 2011, podľa mňa nie. Pretože na to, aby som tie peniaze mohol účelne použiť, musím ten projekt aj dokončiť.

    To znamená, naozaj ja som mal pocit, že v tej veci, keď máte hádky s našimi kolegami, ktorí sú špecialisti na sociálne veci, že v poriadku, asi je to odborná hádka, ale ak takto naozaj vystupujete aj v tej časti, tak potom si myslím, že moji kolegovia majú pravdu vždy. Lebo to, čo som dneska počul od vás, boli naozaj hrubé nezmysly a myslím, že sa ostro k tomu, samozrejme, ohradzujem.

    Čiže ešte raz všetkým ďakujem za pozitívne príspevky.

    Vrátim sa k tomu v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý schválil hospodársky výbor. Boli ustanovenia, ktoré spomínala pani poslankyňa, pani podpredsedníčka Jurinová, pani poslankyňa Žitňanská aj pani poslankyňa Mezenská, ich spomínali naši kolegovia zo SMER-u, mi toto viackrát naznačovali. Čiže sme urobili úpravy, ktoré vyvracajú akékoľvek pochybnosti. Myslím si, že nikdy tieto úpravy, ktoré sme urobili, použité nebudú, lebo doteraz to nebolo zvykom. Ale prenechávame tam tú možnosť, nijako to nepoškodí, ale som rád, že sme sa zhodli na určitom kompromise, ktorý nakoniec v tomto zákone sa našiel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán spravodajca, chcete? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a o 14.00 hod. budeme pokračovať v rokovaní programu 14. schôdze.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu.

    Máme prerušenú rozpravu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 363.

    Máme tu navrhovateľku pani poslankyňu Gibalovú? Pán spravodajca je tu? Prosím pani poslankyňu, ak je niekde...

  • Reakcia z pléna.

  • Je tu niekto ešte? Priznám sa, že nemám celý návrh, kto tam je ešte podpísaný. Nie je tu nikto? Poprosím, pán podpredseda, kým príde Monika Gibalová, aby sme mohli, pretože pán poslanec Fecko čaká, aby mohol vystúpiť. Pána spravodajcu tu máme, za navrhovateľov je aj podpredseda Národnej rady, takže budeme pokračovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, ospravedlňujem sa, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • To je reakcia, ospravedlňujem sa.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 363.

  • Vážený pán predseda, vážený pán spolunavrhovateľ, pán spravodajca, vážení páni, včera som bol prerušený v rozprave k návrhu zákona o súbehu, o nemožnosti súbehu poberania starobného dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Dovoľte mi, aby som krátko zrekapituloval svoje včerajšie vystúpenie.

    V prvom rade chcem povedať to, že jednoduchí ľudia, ktorí ma zastavujú na uliciach a stretávajú, mi hovoria a vidia to so zdravým gazdovským rozumom, že v tejto republike, v ktorej máme cez 400-tisíc nezamestnaných a máme zadlženosť už viac ako 50 % HDP, keď minister financií oznamuje podľa poslednej daňovej prognózy, že 360 mil. naviac bude chýbať vo výberu daní, že nie je možné, aby ďalej takto tento štát hospodáril.

    A toto je návrh mojich kolegov z KDH, za ktorým si stojím aj ja, aj voliči KDH, aj v mojom najbližšom okolí, ktorí tento zákon plne podporujú. V regiónoch, kde je nezamestnanosť cez 20 % a mladí ľudia, vysokoškolsky vzdelaní ľudia si nemôžu nájsť prácu v súkromnom sektore, nemajú šancu ani v štátnej a verejnej správe si nájsť túto prácu, pretože v nej pracujú úradníci, učitelia, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok.

    Tento návrh zákona som pracovne nazval "Jeden príjem od štátu stačí". Vážení kolegovia, naozaj jeden príjem od štátu pre jedného občana stačí. Naozaj nie je možné, aby niektorí štátni úradníci brali starobný dôchodok, plat v štátnej správe a na druhej strane vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia boli evidovaní na úradoch práce a tam nemajú ani šancu dostať podporu v nezamestnanosti, lebo nemajú odrobené roky, ako sa hovorí, a poberajú podporu v hmotnej núdzi. Samozrejme, v takejto situácii nemôžu reálne existovať, odchádzajú do zahraničia, väčšinou sa nám už nevracajú z toho zahraničia a robia tam práce, ktoré nie sú dôstojné ich vzdelaniu, a my očakávame na Slovensku, že nám bude rásť demografický vývoj, že si mladí ľudia budú zakladať rodiny. Ako? Bez toho, aby mali zamestnanie?

    Preto som aj poprosil včera pána spravodajcu a dal som procedurálny návrh, aby oboznámil premiéra Roberta Fica o tom, že takýto návrh zákona tu je. Že KDH navrhuje takúto konsolidáciu verejných financií. Naozaj, naozaj sa mi veľmi páči, že navrhovatelia v tomto návrhu zákona dávajú na slobodný výber týchto štátnych úradníkov starobných dôchodcov, aby si mohli vybrať, či zostanú naďalej pracovať a nebudú poberať dôchodok, alebo odídu z tohto miesta, a tým uvoľnia miesto pre nových pracovníkov.

    Na jednej strane by sa tým konsolidovali verejné financie v Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca tieto dôchodky, a na druhej strane by sa mohla aspoň čiastočne znížiť nezamestnanosť, ktorá nám rastie a rastie a dosahuje neúmerných čísiel. Sú regióny, kde je nezamestnanosť cez 25 %.

    A preto som poukázal na to, že tento návrh sa mi páči viac, ako toľkokrát spomínaný ten spred roka a pol v Zákonníku práce. Pretože, v skratke, pred rokom a pol bolo navrhované, že musí, teraz je navrhované, že môže, slobodný výber každého jedného, ktorého sa to týka. To sa mi páči, tento slobodný výber viac.

    Preto som prekvapený, že kolega Matovič toľkokrát poukazoval na rozdielnosť hlasovania jednotlivcov v klube KDH pred rokom a pol. Je trošku zvláštne, že klub OĽaNO, ktorý on vytvoril, má vlastne v svojej podstate tieto nezávislé osobnosti, u ktorých očakáva hlasovanie podľa svojho vedomia a svedomia, čo je správne. A rozdielnosť hlasovania aj pri najzávažnejších témach je v klube OĽaNO rôzna. Keď sa tak stane ale u inej politickej strany, napríklad pred rokom a pol, odrazu je to taký problém, že v niekoľkých faktických poznámkach a vo svojom vystúpení to niekoľkokrát zdôrazňuje.

    Naozaj ten návrh je dnes iný, aký bol pred rokom a pol. Naozaj tá sloboda rozhodovania jednotlivcov sa nám aj v KDH naozaj páči. Ale nie je možné naďalej spravovať túto krajinu týmto štýlom. Mrzí ma, že tu nie je viacej poslancov zo SMER-u...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán spravodajca, nechajte ma hovoriť, nedopovedal som ešte ani túto vetu.

    Nepáči sa mi väčšia účasť poslancov zo SMER-u preto, lebo zodpovednosť za vládu tejto krajiny má dnes SMER; 83 poslancov SMER-u o čom rozhodne, tak táto krajina bude spravovaná. Chceli sme, minister vnútra chcel spustiť reformu verejnej správy ESO, už tu máme výsledky. Jednotlivé úrady prešli pod obvodné úrady, neni prepustený ani jeden človek, ľudia sú v tých istých budovách, v akých boli, neusporí sa v štátnom rozpočte nič. Máme tu zákon o verejnom obstarávaní a ten pripúšťa, aby mohol vyhrávať druhý, tretí, štvrtý v poradí, tak ako na diaľnici Hubová - Ivachnová. Troch najlacnejších vylúčime, dáme zákazku štvrtému v poradí, ktorý je o 20 mil. drahší.

    Kde chcete konsolidovať verejné financie? Takouto správou krajiny asi ťažko. V sociálnej oblasti sú tu návrhy od opozície, všetky odmietate. Príďte vy s návrhom v sociálnej oblasti, kde by sa dalo aspoň čiastočne usporiť verejné financie.

    Minulý týždeň zákon o aktivačných prácach, chceli sme s kolegom navrhnúť, aby zmysluplne mohli aktivační pracovníci vykonávať tieto práce. Bol odmietnutý. Príďte vy s podobným návrhom, ako sa dá táto krajina lepšie spravovať. Nie je možné mať 430-tisíc nezamestnaných, 183-tisíc z toho ľudí v hmotnej núdzi, na úradoch len štátnych úradníkov 127-tisíc, ďalších v regionálnom vysokom školstve skoro ďalších 120-tisíc. Nikde sa neprijímajú žiadne opatrenia, a my chceme konsolidovať. Ako?

    Pán minister povedal, že povymetá všetky kúty na ministerstvách. Tu vám navrhujeme návrh zákona, kde nie že povymetáme kúty, ale pri možnosti, ako som aj včera spomínal, navrhovateľka spomínala, ak by z tých 20-tisíc starobných dôchodcov 15-tisíc zostalo robiť na svojich miestach, a aj si naozaj myslím, že väčšina z nich asi zostane robiť na tých miestach v štátnej správe, pretože plat v štátnej správe je vždycky viac ako dôchodok, a časť keby odišla, dajme tomu 5-tisíc, do dôchodku a uvoľnila by miesta pre nezamestnaných, tým by sa znížila nezamestnanosť, tak vyčíslila pani navrhovateľka, a to sú reálne čísla, ak niekto si myslí, že nie, nech sa tu postaví a nech oponuje. Včera som povedal, očakával som oponentúru od poslancov zo SMER-u. Až na pár faktických poznámok som nepočul nič. Vyčíslila to na 86 mil. Tejto krajine nechýbajú desiatky miliónov?

    Takže jeden príjem od štátu stačí. A prosím, informujte o tom premiéra, informujte ministra financií.

    Dovoľte mi, aby som na pár príkladoch ukázal, ako to funguje na niektorých ministerstvách. Nie je tomu ani dva týždne, keď som sa tu nechtiac dostal do drobného sporu s ministrom vnútra, keď som mu povedal, že na samotnom ministerstve vnútra robí 280 ľudí, ktorí poberajú starobný alebo výsluhový dôchodok a zároveň, samozrejme, poberajú plat, a 8 ľudí, ktorí poberajú starobný, výsluhový plus plat. Naozaj som tieto informácie mal spred roka a vlastne sa ani netýkali ministrovania pána ministra Kaliňáka, ale títo ľudia, predpokladám, že tam robia aj naďalej. A keď mi môj asistent doniesol odpoveď z ministerstva vnútra spred roka, tak som to tu naozaj korigoval. Vážení kolegovia, tých ľudí na ministerstve vnútra, na služobnom úrade ministerstva vnútra, áno, pán Kaliňák mi hneď povedal, že pod to spadajú aj obvodné úrady. Dobre, ministerstvo vnútra spolu s obvodnými úradmi bez polície, bez hasičov, aby bolo všetkým jasné, 212 poberovateľov výsluhových dôchodkov, 139 poberateľov starobného dôchodku, a teraz ma počúvajte dobre, 17 poberovateľov výsluhového, zároveň starobného a ľudí, ktorí poberajú aj plat na tomto ministerstve. Zdá sa vám to normálne, keď zadlženosť krajiny je cez 50 %, keď minister financií hovorí, že povymetá všetky kúty a bude hľadať každé euro?

    Poviem vám príklad ešte z ministerstva obrany. Toto je čerstvá informácia. K 1. 1. 2013 174 zamestnancov poberá výsluhový dôchodok, 27 zamestnancov starobný a 2 zamestnanci výsluhový, starobný a, samozrejme, plat. To je, samozrejme, bez armády, to je len pod ministerstvom obrany.

    Ak by vás to zaujímalo, máme takýto údaj aj z ministerstva sociálnych vecí a rodiny, kde 6 zamestnancov poberá výsluhový, 16 zamestnancov starobný a tam nie je ani jeden zamestnanec, ktorý by poberal aj výsluhový, aj starobný, aj plat. To je, samozrejme, bez úradov práce, bez Sociálnej poisťovne.

    To sú konkrétne príklady, ktoré moja kolegyňa Monika Gibalová zhrnula do čísla 20-tisíc starobných dôchodcov v štátnej a verejnej službe. Ale ešte v tom nemala ani zahrnuté výsluhových dôchodcov, ktorých je tiež niekoľko tisíc, povedal by som, že aj niekoľko desiatok tisíc, tých v tomto návrhu zákona nerieši, bude podávať pozmeňujúci návrh k zákonu o výsluhových dôchodkoch, ktoré prešlo prvým čítaním, v druhom čítaní podá takýto pozmeňujúci návrh a veľmi rád sa k tomu pripojím.

    Už včera som povedal, toto nie je debata o tom, že medzigeneračné problémy medzi mladšími a staršími, to nie je o medzigeneračnej solidarite so staršími, ktorá je spomínaná, to je obojstranná záležitosť, to má byť aj medzigeneračná solidarita aj starších ku mladším. Ale o to vôbec nejde. Tu ide naozaj o dobro tejto krajiny, o riešenia, ktoré dokážeme alebo nedokážeme ponúkať. Aj ako opozičná strana, aj včera som povedal, že niektorí tu hovorili, že prečo my pomáhame riešiť situáciu vláde Roberta Fica? Pretože nám záleží na tejto krajine, máme radi túto krajinu.

    A budem pomaly končiť jedným príkladom, ktorý som v tomto pléne už povedal. Niekedy na začiatku volebného obdobia sme volili šéfa NBÚ a už vtedy som sa tu postavil a som povedal, že naozaj verejný funkcionár v štátnej službe by nemal zároveň poberať starobný alebo výsluhový dôchodok. To nebolo o tom, že mám niečo proti pánovi Magalovi. Ale bolo to o tom, že aj na výbore, keď som túto otázku položil, či pán Magala poberá výsluhový alebo starobný dôchodok, tak pán Kaliňák najprv reagoval, veď vlastne on nepoberá, a ešte to nestihol dohovoriť a pán Magala mu ukázal, že poberá, samozrejme, v jeho veku poberá.

    Je to normálne v tejto krajine? Už vtedy sa mi dostalo odpovede od pána Jarjabka a mi povedal, že nemám rád starých ľudí. Povedal mi, že som seniorský rasista. Páni a dámy, a máme, aj ja osobne, aj mi všetci v KDH máme radi ľudí, ctíme si život od počatia až po prirodzenú smrť, ale máme aj radi túto krajinu a pre dobro tejto krajiny je tento návrh zákona. Naozaj nám teraz nezáleží na tom, že teraz vládne vláda Roberta Fica. Naozaj je potrebné konsolidovať verejné financie a tento návrh zákona v sebe skrýva také čaro, že na jednej strane aspoň čiastočne môže riešiť situáciu v regiónoch, kde je nezamestnanosť aj cez 20 %, takže znížila by sa aspoň čiastočne nezamestnanosť. A na druhej strane, ak by tí ľudia zostali robiť v štátnej službe a nebrali by dôchodok, tak výrazne by konsolidovali pomery v Sociálnej poisťovni. Tieto, toto riešenie my ponúkame a zodpovednosť za krajinu má strana SMER.

    Preto, pán spravodajca, som sa obracal na poslancov SMER-u, aby skúsili zvážiť tento návrh a podporili ho.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Zajaca sú, je päť faktických poznámok.

    Nech sa páči Martin Fecko s prvou.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, ja som tiež za to, aby jeden príjem zo štátneho rozpočtu, resp. z verejných financií stačil, ktorý by mali poberať dôchodcovia. A neberte to osobne, beriem to ako "z" s malým "z" , niekedy sa hovorilo, že "práca nie je zajac, neutečie", ale práca na Slovensku zjavne je zajac, uteká nám, nemáme prácu. Takže ja som sa, doplním vás, ja som sa tiež stretol a, samozrejme, stretávam sa s ľuďmi, aj s dôchodcami a tí, ktorí majú nezamestnané deti a vnúčatá, sami hovoria: Martin, rob s tým niečo, robte tam s tým niečo, lebo ani naše decká sa nedostanú na tieto, by som povedal, posty, kde sú tí dôchodcovia.

    Takže som veľmi rád, že takáto novela zákona je tu predkladaná.

    A čo sa týka toho mylného obdobia, no, tak by som povedal, že ja som bol tiež veľmi prekvapený, akým spôsobom sa postavil klub KDH ku návrhu pani poslankyne, a mal som za to, že to mali už prejednané vopred, aká bude podpora, aká nebude podpora, lebo je tu zásadný rozdiel. Vtedy to mohlo byť prijaté a teraz sa bojím, že to prijaté nebude. Takže tu je o tom, či sa tie šance ponúkajú ešte raz, alebo iba raz, že dáš alebo nedáš.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou Jozef Mihál.

  • Ďakujem. Ja by som chcel povedať dve veci.

    Po prvé, tak ako som tu už hovoril minulý nie týždeň, ale vlastne včera, tak ja by som tie dve-tri eurká vsadil na to, že pán minister Kažimír, keď mu to dôjde, keď mu to zapne v jeho, inak bystrej, hlave, tak nebude sa čudovať, že o takého polroka príde on sám s návrhom, ktorý bude kopírovať ideu návrhu poslancov KDH. A veľmi sa potom teším, pán Jasaň, ako budete obhajovať alebo ako nebudete radšej ani v sále, keď sa o tomto návrhu bude hovoriť. Ale tak to je taká vízia, ktorá sa nemusí naplniť.

    Ale to je naozaj 100 mil. eur, ktoré môže štát získať nie tak nepopulárnym opatrením, ako ste schválili v podobe zvyšovania daní, odvodov, ale v podobe relatívne regulérneho opatrenia, ktoré bude mať podporu širokej verejnosti. Lebo skutočne aj môj názor je taký, že ak sa spýtate 10 Slovákov alebo Maďarov žijúcich na Slovensku, čo na to povedia, tak 8 z 10 povie, že je to správny a dobrý návrh.

    Druhá vec. Padlo tu v reči pána poslanca Zajaca meno pána generálneho riaditeľa Muňka, že aj on by bol spokojný s týmto návrhom. Tak ja si myslím, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne by mal byť spokojný s takýmto návrhom, ale pán Muňko s takýmto návrhom spokojný nebude, pretože prišiel by zrejme o svoj dôchodok, pretože postu generálneho riaditeľa by sa zrejme nevzdal.

  • S ďalšou faktickou poznámkou Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budeme reagovať odtiaľto faktickou len na jednu vec, na tú vašu výzvu, to ostatné si nechám na záverečné slovo.

    Mňa nemusíte vyzývať, pán poslanec, aby som o tom informoval pána premiéra. On veľmi dobre vie, čo sa predkladá v parlamente. Neviem, ako bola prax u vás, ale u nás je to tak, že my pred každým rokovaním Národnej rady sa stretneme s premiérom, s našimi ministrami, našimi štátnymi tajomníkmi a preberieme si všetky body programu, ktoré sú plánované na rokovanie Národnej rady. A medzi nimi sú aj tie opozičné. A podrobne si to preberieme. Takže on veľmi dobre vie, o čom sa tu rokuje. Takže neviem, prečo ma vyzývate, aby som ja ho informoval. Ale veľmi rád to urobím znova. Ale opakujem. On veľmi dobre vie, o čom sa tu rokuje, kto, čo predkladá, aj o forme, aj o obsahu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dušan Beblavý s ďalšou faktickou.

  • Bublavý, ale ja som si zvykol. (Reakcia predsedajúceho: "Bublavý. Prepáčte.")

    Keď sa hlbšie zamyslíme nad návrhom v roku 2011 aj s tými všetkými pozmeňovákmi, keď sa vtedy jednalo o Zákonník práce, predsa by sa prišlo skoro k jednakému výsledku. Nesmieme zabudnúť, pán kolega Zajac, že vtedy vo vláde bolo KDH, stačilo len, aby vaši kolegovia hlasovali za. Teraz, keď nevládnete, tak ozaj mi to tým farizejstvom zaváňa. Alebo možno už aj vaši kolegovia, ktorí nadobudli skúsenosti, poopravili svoj názor. Aj to je možné.

    Netreba, pán kolega, miešať volené funkcie so zamestnaním, lebo včera, myslím, že ste to spomínal niekoľkokrát. Lebo keď ste volený a dostanete dôveru od ľudí, môžete mať ix rokov alebo aj ďalšie volené funkcie, ale nezabúdajme, že žijeme v demokratickej spoločnosti. A ak máme teraz dostupnú vyspelú techniku, internet, mobily, tak sa to dá zvládnuť, i keď je to na úkor svojho voľného času.

    Návrh pani poslankyne Gibalovej netreba celkom zatratiť, ale netreba zabúdať, že sú určité špecifické zamestnania, a preto treba na návrhu určite ešte popracovať.

  • Tak to bol pán Dušan Bublavý. Ospravedlňujem sa.

    Nech sa páči, Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. No tak my tento návrh veľmi radi podporíme, lebo si myslíme, že je správy a naozaj s pomerne nízkymi politickými nákladmi a predsa len s dosť veľkými sympatiami obyvateľstva sa dá teda nielen ušetriť 100 mil. eur ročne. A teda keď vidím, ako tie daňové príjmy vypadávajú, tak táto čiastka bude určite dôležitá.

    Ale zároveň aj dá sa zopár ľuďom, bohvie, koľko to nakoniec bude, dopomôcť k práci. Ale tá podstatná vec je, že toto je správna vec a tu by teraz nemalo hrať rolu, že čo je farizejské a čo kedy bolo a nebolo schválené. Naša koalícia jednoducho tiež nedokázala všetko schváliť, čo si zaumienila, ale keď je raz niečo správna vec, tak by to malo byť dosť jedno.

    No a pridávam sa teda tu k Jozefovi Mihálovi, že on teda tie dve-tri eurá by vsadil, ja si tiež myslím, že keď svitne ľuďom na ministerstve financií, takému Martinovi Filkovi, ktorý by najradšej zdanil všetko, čo sa hýbe, že tu má 100 mil. eur pomerne istých, tak tiež si myslím, že ešte tento rok s tým kolegovia zo SMER-u prídu do parlamentu. V tom prípade to my, samozrejme, tiež podporíme.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Pavol Zajac.

  • Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Začnem od konca.

    Pán kolega Sulík, naša koalícia neschválila všetko. No preto som sa toľkokrát aj včera, aj dneska obracal na kolegov zo SMER-u. Nieže by som ich tu počítal, koľkí sú. Ale oni dneska vládnu sami, osemdesiattrojka, môžu to rozhodnúť.

    Pán kolega Bublavý, ja som vo svojom vystúpení aj včera, aj dneska spomínal iba jedného voleného funkcionára pána Magalu a som presvedčený, že keď je teraz zvolený, tak má byť na tom mieste, ale podľa tejto zásady by sa mal vzdať výsluhového alebo starobného, alebo obidvoch dôchodkov.

    Pán kolega Jasaň, no prečo som dal aj ten procedurálny návrh? Ja viem, prečo som ho dal. Pán Robert Fico, keby vedel o takomto návrhu, ktorý mu môže usporiť až 100 mil., tak jednoznačne na klube SMER-u musí povedať, že treba za to dvihnúť ruky. A v druhom čítaní to môžme vylepšiť, možno, a pozrieť sa aj na tie výsluhové dôchodky. Sto percent o tom nevie, o tomto návrhu zákona. Preto som vám to toľko pripomínal. Volajte mu, informujte ho. Aj ministra Kažimíra, ktorý povymetáva všetky kúty, a 100 mil. necháva tak.

    Pán kolega Mihál, áno, máte pravdu. Pri zamestnávaní štát nemá veľa možností na to, ako priamo zamestnávať. Štát vytvára, vy to veľmi dobre, samozrejme, viete, že štát iba vytvára podmienky, aby, a nastavuje pravidlá, daňové, odvodové, aby hospodárstvo mohlo rásť a mohli sa vytvárať pracovné miesta. Ale tuto pri zamestnávaní štátnych a verejných úradníkov má šancu zamestnávať priamo a týmto návrhom môže toto, nezamestnanosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Teraz nasleduje ďalší v rozprave, a to Štefan Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. Chcem v úvode poďakovať aj predkladateľom tohto návrhu zákona a oceniť ich iniciatívu aj tú námahu, ktorú si dali pri tom lustrovaní tých informácií a vyhodnocovaní analýzy, ktoré urobili, a bolo to tu aj pekne odprezentované.

    Keď som dával pozor, ja som si položil takúto otázku: Prečo na Slovensku dôchodcovia pracujú? A prečo až toľko veľa dôchodcov popri dôchodku hádam nielen chce, ale musí pracovať? A na túto otázku som hľadal aj odpovede, ale tie odpovede aj tuná včera odzneli. Jedna z vecí je tá, že zhruba okolo 15-, 14- až 15-tisíc dôchodcov má nižší dôchodok, ako je 200 eur. No dajme si ruku na srdce, či sa dá z takéhoto dôchodku dôstojne žiť a fungovať. No, je to veľmi zložité, je to veľmi ťažké. Dostanem sa postupne aj k tej štátnej a verejnej správe, tam je ten dôchodok iný.

    Priemerný dôchodok na Slovensku je 375 eur. Teda priemerný dôchodca. V štátnej správe to bolo 424 eur. To sú zamestnanci štátnej a verejnej správy. Je zjavné, že tie dôchodky u bývalých štátnych zamestnancov a tých, ktorí pracovali v tej verejnej správe, tak ten priemerný dôchodok je vyšší. Myslím si, že to už je dôchodok pomerne slušný, z ktorého by teda mohli títo zamestnanci aj vyžiť.

    Ako som pochopil návrh zákona a predkladateľov tohto zákona, tak práve sa dotýkajú tejto skupiny, dá sa povedať, z tých troch typov dôchodkov je to najvyšší dôchodok, a sú to práve zamestnanci štátnej a verejnej správy. Myslím si, že dáva to aj logiku a bolo by to aj spravodlivé. Tak ako včera sa tuná to hovorilo, že či niekoho budeme nútiť, aby skončil ten pracovnoprávny vzťah skôr, alebo zamestnávateľ má možnosť ukončiť so zamestnancom, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, že môže skončiť tento pracovný pomer.

  • Zaznel zvuk mobilného telefónu.

  • Pardon, zabudol som si vypnúť telefón. Ospravedlňujem sa, chvíľočku, pardon, som si zabudol zvuk vypnúť. Prepáčte.

    Tak sa to dotýka v podstate skupiny 20-tisíc dôchodcov, takto hovorí tá štatistika, ktorí pracujú v štátnej správe a verejnej správe, kde súčasne berú aj dôchodok, aj plat. Myslím si, že je to spravodlivé, aj čestné, aj dobré. Aj ten návrh zákona vnímam ako pozitívne z tohto pohľadu. Pretože takýto zamestnanec, ktorý dovŕšil ten dôchodkový vek, vek 62 rokov, tak je na jeho slobodnej voľbe a slobodnom rozhodnutí, či bude teda ďalej pracovať, alebo sa rozhodne ísť do dôchodku.

    To súčasné branie aj dôchodku, aj toho platu, no, ak by tá naša krajina naozaj lepšie na tom bola a stála, mohli by sme nad tým privrieť oči. Ale tak, ako to kolegovia tuná spomínali, no, nemali by sme prehliadať, že 100 mil. eur ročne sa tuná ušetrí a pomerne takým jednoduchým a dobrým návrhom zákona.

    Ohýbame tuná pri tomto návrhu o sociálnom poistení viac-menej dôchodcov a ich príjmy, či majú, alebo nemajú pracovať. Pri tejto príležitosti dovoľte mi len málinko odbočím. A ja som si tak, tak som sa aj zamyslel nad takouto skutočnosťou a trošku to tak porovnám, že či len tí dôchodcovia sú tí, ktorým sa najťažšie žije v tejto krajine. Aj keď som spomenul tú skupinu, tú prvú skupinu dôchodcov, ktorí majú ten nižší príjem, ako je 200 eur, čo je veľmi málo, ale skúsme si porovnať viacčlenné rodiny na Slovensku. A vyrátajme ten priemer, ktorý tuná je, ktorý dosahuje takáto rodina na jedného člena, tak zistíme, že nedosahuje ani 200 eur. Nedosahuje to. A je to možno niekedy okolo 150 eur na jedného člena rodiny. A tieto mladé rodiny koľkokrát, aj keď je žena na rodičovskom príspevku, teraz otec rodiny pracuje, tak keď summa summarum ten príjem v tej rodine je, tak nedosahuje ani životné minimum.

    Pri súčasnej miere nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje na úrovni 14,5 %, myslím si, že je dobré zamyslieť sa nad tým, ako vytvoriť, keď aj niekoľko pracovných miest, niekoľko tisíc, to nie je k zahodeniu. Nemám takú ilúziu, že sa to podarí, že 20-tisíc miest sa uvoľní, ale tak ako to bolo spomínané, ak by to bolo 5- alebo 10-tisíc, tak by to bolo dobré. A navyše tieto miesta v štátnej a verejnej správe sú dostatočne zaujímavé aj pre mladých ľudí, ktorí by dokázali zastať celkom aj zodpovedne tieto funkcie aj pozície a šli by pracovať do tej štátnej správy.

    Samozrejme, tá skupina tých dôchodcov v počte 86 641 ľudí, ktorí pracujú popri dôchodku, no, tak veľakrát tak sa chcem zastať aj tých dôchodcov, kde tie dôchodky sú veľmi nízke a na druhej strane aj tie pracovné pozície, ktoré sú a táto skupina ľudí je zamestnaná u tých zamestnávateľov, tak veľakrát vykonávajú prácu, ktorá je buď na čiastočný úväzok, alebo je málo zaujímavá pre ľudí v produktívnom veku a zvlášť pre mladých ľudí. A mnohí mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku by túto pozíciu vôbec neprijali.

    Navrhovatelia okrem iného uvádzajú v tej svojej správe, že bude to mať nepochybne významný vplyv na zníženie nezamestnanosti. Dôjde k úspore dávky v nezamestnanosti, sociálnych dávok a rovnako aj základného fondu sociálneho poistenia. No, mám obavu, tuná trošku predsa len vzniká aspoň v mojej logike alebo v uvažovaní, že či teda naozaj toto, ak by sme prijali tento zákon, či by sa uvoľnili tak razom ako tieto pracovné pozície, aj keď tam pracujú ľudia, ktorí sú teda vo veku od 62 do 86 rokov. Rovnako ako keď sme tuná hovorili, že by sme znížili hranicu odchodu do dôchodku tak, že by sa uvoľnili ďalšie ako pracovné pozície a že by sa ten trh práce ako vylepšil. Aj tu sa obávam, že takýto efekt tu sa nedosiahne v tom slova zmysle, že tí štátni zamestnanci alebo pracovníci, ktorí už takpovediac, by som povedal, rutinne vykonávajú ako tú svoju činnosť a tú svoju prácu, myslím si, že vo veľkej väčšine sa rozhodnú naďalej pracovať, aj keď ten ich dôchodok, ktorý by dostali vo výške tých neviem 400-500 eur, v priemere je to tých 424 eur, tak rozhodnú sa pracovať ďalej, pretože veľakrát tá odmena za tú vykonávanú prácu v tej štátnej službe a verejnej službe je predsa len vyššia, ako je ten dôchodok.

    Teda zdá sa mi, že nejak až tak významne to nebude mať až taký významný vplyv na mieru nezamestnanosti, pretože toto je môj postoj taký asi, že predsa len tí zamestnanci dajú prednosť ako tej práci. Ale na druhej strane je spravodlivé to, ak chceš teda pracovať, môžeš slobodne pracovať, ale aby si duplicitne nebral ten dôchodok. A to je tá, práve tá úspora, ktorá, myslím si, že nemala by byť k zahodeniu a 100 mil. eur nenájdeme na ulici.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca sú dve, tri, štyri, končím možnosť prihlásiť sa, faktické poznámky.

    Jozef Mihál s prvou.

  • Ďakujem. Len maličká poznámka. Pani predkladateľka tu niekoľkokrát opakovala a niekoľkokrát tu zaznelo v tejto diskusii pri tejto skupine dôchodcov, ktorí popri poberaní dôchodku pracujú v štátnej správe, je podľa údajov zo Sociálnej poisťovne priemerný dôchodok 424 eur. Čiže nehovorme pre korektnosť o 200-eurových dôchodkoch, hovorme, keď už, o 400-, vyše 400-eurových dôchodkoch.

  • S ďalšou faktickou Igor Matovič.

  • Ja som ti, Števo, zase vďačný za ten pohľad, že si to zobral trošku zase z inej strany, že proste otázku alebo zodpovedával si otázku, že prečo vlastne tí dôchodci pracujú, a hovorím, že toto je taký, taký trošku iný pohľad, ktorý tu nezaznel.

    Každopádne chcem ešte raz vyjadriť podporu tomuto návrhu, lebo si myslím, že nie je diskriminačný, keďže 430-tisíc ľudí nemá prácu, tak keď akékoľvek pracovné miesta pre týchto ľudí vytvoríme a keď to budú pracovné miesta od ľudí, ktorí už teda majú, ako tu bolo spomenuté, vyše 400 eur v priemere dôchodok a týmto zobereme vlastne teoreticky pracovné miesto a poskytneme ho nezamestnaným, tak je to správny krok a mali by sme ho urobiť. Len obávam sa, že toto plénum tú odvahu nenaberie.

  • Ďakujem. Ja len jednu krátku poznámku. Ja som rád, že ste sa priklonili k tým názorom, ktorí hovoria, že tento návrh zákona naozaj bude mať minimálny vplyv, minimálny vplyv na nezamestnanosť. Pretože ak by sa stalo, že tento zákon by bol schválený, tak ja som len veľmi zvedavý, že koľko tých ľudí, ktorých to oslovíte, tých dôchodcov, pôjdu do dôchodku. No všetci tam ostanú. Všetci. Česť výnimkám. Prečo by menil menej za viac?

    Takže nerozprávajte, že to bude mať zázračný vplyv na zníženie nezamestnanosti. No nebude mať. Neklamme sa.

  • Ďakujem pekne. Štefanovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že ja rozumiem tomu, čo hovoril, a chápem, aj mnohé z tých jeho argumentov sú logické. Len možno aj na tomto príklade tohto návrhu zákona je možné povedať, že, milý Štefan, tak je to niekedy v politike. Neexistuje dobré rozhodnutie pre všetkých, niekedy musíš prijať rozhodnutie pre niekoho dobré a pre niekoho zlé. Len mali by sme sa v takej chvíli, a ty mi budeš veľmi dobre rozumieť, držať pravdy. Držať pravdy. A pravda je možno v tom, že je lepšie, ak bude mať veľa ľudí jeden príjem, ako keď bude mať len niekoľko ľudí dva príjmy. A to je pravda.

    Máme 190-tisíc, keď som dobre čítal štatistiku, mladých ľudí do 29 rokov, ktorí si nevedia v tejto krajine nájsť prácu. Veľa stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Viete, kto je najohrozenejšia sociálna skupina na Slovensku, dámy a páni, milí kolegovia zo strany SMER? Nie sú to dôchodcovia, ale mladé rodiny s deťmi. A teraz si predstavte, že mamička je na materskej a otec nemá prácu. Ako rád by pracoval za 400 euro, veľmi rád by chodil do práce. A aj sa hlási, aj sa snaží nájsť si túto prácu, len ten problém je, že na tej práci pracuje niekto, ktorý zároveň poberá dôchodok. O to tu ide.

    A možno ak naozaj títo ľudia zastávajú iba pozície, ktoré nebudú zaujímavé pre mladých ľudí, lebo sú slabo platené, minimálne tým, že sa zrieknu svojho dôchodku, ušetríme pre zmenu v Sociálnej poisťovni. Čiže toto má aj druhú stranu, táto minca.

    Chcel som len povedať, že tieto rozhodnutia nie sú jednoduché, ale ja si myslím, že pani predkladateľka ide po pravde. A mali by sme to podporiť.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Ďakujem kolegom za ich reakcie. Na úvod chcem ešte raz sa vrátiť ako k tomu, pán Mihál, ja som ten dôchodok priemerný spomenul 424 v štátnej správe a tých 200, to sú tie najnižšie dôchodky a to je tá skupina 14- až 15-tisíc dôchodcov, ktoré majú tie nízke a priemerný je ten 375, hej, priemerný a v štátnej správe priemerný je 424. To znamená, tých 20-tisíc dôchodcov pracujúcich v štátnej správe má ten priemerný dôchodok 424. On nie je nízky. Z tých troch typov je najvyšší, hej.

    Ale cez to všetko si myslím práve to, čo som povedal, že aj tí štátni zamestnanci, keď budú mať ten zárobok vyšší, tak zostanú naďalej pracovať ako v tej štátnej správe. Ak je to dobrovoľný odchod, tak myslím si, že ten odliv až taký markantný nebude. Ja som to chcel ako povedať.

    Na pána Novotného. Áno, ja som to spomínal, aj tie mladé rodiny. Určite, mať dva príjmy je nespravodlivé. A v štátnej správe, a dá sa povedať, že je to aj zaujímavé veľakrát, je to lukratívne miesto, a pritom je tu rodina, ktorá má to životné minimum na jedného člena veľmi nízke.

    Ja som len chcel poukázať na to, že nie je tu len skupina dôchodcov, ktorí majú existenčný a životný problém, určite, mnohí dôchodcovia žijú v biede. Ale je tu skupina naozaj mladých rodín, ktorí sa veľmi málo ozývajú. Dôchodcovia sú viac akční, tí sa vedia ozvať. Ale mladé rodiny nevedia dať sa dohromady a dostatočne sa ozývať, aby ich hlas zaznel. Ale koľkokrát sú situácie také, kde v mladej rodine otec pracuje, matka je na materskej, majú deti a nemajú životné minimum. Nedosahujú životné minimum. Cez to všetko, že ten otec pracuje. Aj nad touto vecou sa treba zamyslieť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Toto bol posledný rečník a výmena ešte po vystúpení. Chcem sa teraz na záver všeobecnej rozpravy, ktorú týmto vyhlasujem za skončenú, spýtať navrhovateľky, či chce ešte doplniť svoje vystúpenie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som vám všetkým, nech ste mali akékoľvek vystúpenia, či pozitívne, alebo z môjho pohľadu negatívne vo vzťahu k tomuto predkladanému zákonu, či už vo faktických poznámkach, alebo vo vystúpení, chcem vám všetkým naozaj veľmi pekne poďakovať. Aj to je taký dôkaz toho, že táto téma rezonovala aj vo vás, v nás všetkých a že určite stojí za to sa zaoberať takýmto návrhom alebo podobným návrhom, už ako vy rozhodnete v strane SMER, ale tiež som presvedčená, že takýto návrh aj z vašej strany v nie ďalekej dobe príde. Ja sa mu iba poteším a ja taký alebo podobný návrh určite podporím.

    Najviac asi, čo tu rezonovalo vo vystúpeniach aj faktických poznámkach, bolo to, že, alebo námietky, že tento návrh eventuelne môže byť v rozpore s európskym právom alebo antidiskriminačným zákonom. Ja som už sa k tomu včera vyjadrila, ale len ešte záverom zhrniem.

    Áno, je veľkým prekvapením pre slovenskú pracovnoprávnu teóriu aj legislatívnu prax, že je široký rámec možností poskytovania oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku, ako vyplýva z čl. 2 aj z čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý priebežne stále potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora.

    V porovnaní s inými dôvodmi zákazu diskriminácie s výnimkou náboženstva a viery európsky zákonodarca podstatne viac rozšíril právny priestor pre oprávnené výnimky zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku. Tým čiastočne reálne zneistil relatívne veľkú časť starších zamestnancov. Je zaujímavé, opakujem, že Súdny dvor Európskej únie sa vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti akoby vyhýbal presnej odpovedi na rozsah reálnej ochrany zamestnancov pred diskrimináciou na základe veku, aj naďalej poskytuje relatívne široký výklad pre posudzovanie oprávnených výnimiek zo zákazu diskriminácie podľa veku.

    Široký právny rámec pre možnosť poskytovania výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku možno v najbližších rokoch privodí aj v slovenskom pracovnom práve zásadnú zmenu v neprospech najmä zamestnancov v dôchodkovom veku. Tomuto nasvedčuje aj súčasná hospodárska kríza, ktorá radikálne zhoršuje podmienky na trhu práce nielen pre starších uchádzačov o zamestnanie, ale aj tých mladších so zodpovednosťou za výchovu maloletých detí. Hroziace riziko sociálneho vylúčenia z dôvodu nezamestnanosti, ktoré ohrozuje v širokom rámci aj vekovo mladších zamestnancov, vytvára všetky právne predpoklady k tomu, aby možnosti formulovania oprávnených výnimiek zo zákazu diskriminácie podľa veku boli využité aj v slovenskom právnom poriadku ako jeden z oprávnených cieľov sociálnej politiky štátu.

    Ja keď som chcela nájsť tieto dôvody, o ktoré by som sa dokázala oprieť, ja by som nevymyslela a nenašla krajšie ako v tejto publikácii "Pracovné právo v európskej perspektíve", ktorej autori a spoluautori sú takí významní, ako je Helena Barancová, Ivica Hodálová, Miloš Lacko, Ján Matlák, Andrea Olšovská, Dana Skičanová a Jozef Toman. Ja som sa opierala aj pri včerajšej argumentácii buď voľným prekladom, alebo priamou citáciou z tejto publikácie, ktorá bola napísaná v roku 2009. To ešte sme si mysleli, že nás nedobehne to, čo nás dobehlo dnes.

    Dámy a páni, pán premiér Fico nás dvakrát týždenne na tlačovkách vyzýva, aby sme predkladali návrhy, ktoré vyriešia konsolidáciu verejných financií, a za každou takouto tlačovkou si neodpustí vetu: "Nič nerobia, iba zle." Je tu návrh, ktorý konsoliduje finančné, verejné prostriedky. A ja súhlasím s vami, pán spravodajca, že nemusí sa stať taký zázrak, že by všetci zamestnanci v štátnej a verejnej správe si uvedomili, že ako mám možnosť si vybrať aj túto alternatívu, že z tej štátnej a verejnej správy odídem. Ale aj v tom prípade, keby ani jeden ten zamestnanec neuvoľnil svoje miesto, pri aplikácii tohto návrhu by sa práve ušetrili v Sociálnej poisťovni finančné prostriedky vo výške 101 mil. eur. To je málo? Ja si myslím, že to je veľmi významná úspora, s ktorou sa hodno zaoberať, a preto si myslím, že stojí zato tento náš návrh posunúť do druhého čítania a pripraviť zmeny podľa vášho vkusu, o ktorých môžeme hovoriť, a pokúsiť sa tento návrh v konečnom dôsledku aj prijať.

    Ja predpokladám, čo sa stane, to, čo som povedala už včera, že tento návrh skončí v parlamentnom koši na nejaký čas, na nejaké obdobie. Ale potom naozaj vo mne sa len utvrdí aj to, že je to aj vďaka tomu, takýto prístup, že sa bojíte pristúpiť aj k ďalším riešeniam, ktoré provokujú aj tento návrh, a to sú riešenia, ktoré musíme mať odvahu prijať, že nemôžu verejní funkcionári mať dva, tri mandáty, štyri funkcie, päť platov a limuzíny. Jednoducho, áno, za týmto bude musieť nasledovať, či chceme, alebo nechceme, aj takýto prístup, aj takáto filozofia, aby sa aj takto usporili finančné prostriedky.

    Máme ambíciu v KDH aj toto navrhnúť, aj takéto zmeny aj vo vzťahu k policajtom, k výsluhovým dôchodkom a prídeme s takýmito návrhmi.

    Ešte raz vás prosím, zvážte, či posuniete tento návrh do druhého čítania, alebo ho odhodíte do parlamentného koša na nejaký čas. Tým, ktorí vyjadrili tomuto návrhu podporu, veľmi, veľmi pekne ďakujem.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, ešte včera som bol rozhodnutý, že viac-menej nebudem reagovať, ale niektoré vystúpenia ma k tomu donútili a trochu som večer porozmýšľal nad tým, že predsa len na niektoré vystúpenia reagovať budem.

    Začnem na pána Kvasničku. Naozaj, vaše vystúpenie je podľa mňa vhodné na dôkladné zamyslenie sa nás všetkých. Absolútne s tým súhlasím. Nastolili ste tam také filozofické otázky, na ktoré je naozaj niekedy veľmi zložité odpovedať jednoznačne. S tým tiež súhlasím. Ale každý z nás si na ne musí častokrát a v tejto ctenej snemovni veľmi často odpovedať sám, pričom, samozrejme, vie, že jeho rozhodnutie nebude vyhovovať všetkým. To asi nikdy. A práve v tomto rozhodovaní sa možno líšime aj pri tomto návrhu zákona.

    Vy ste sa rozhodli tak, ako ste sa rozhodli, a ja to rešpektujem. Ja som sa rozhodol tak, ako som sa, a očakávam, že ho budete tiež rešpektovať, aj keď možno s ním nesúhlasíte. Pretože tak ako vy, aj ja som sa rozhodol na základe mnou získaných poznatkov a skúseností. A ak ma predkladatelia nedokážu argumentmi presvedčiť, tak im nič iné neostáva, len rešpektovať väčšinu, a to bez toho, že by som ich urážal alebo že by som na nich útočil. Tomu sa hovorí demokracia. Ale spôsob a forma vášho vystúpenia, alebo spôsob a formu vášho vystúpenia vysoko oceňujem.

    Kolegyne Tomanová, Vaľová, Janíková, Nachtmannová jasne vysvetlili naše názory na tento návrh zákona. Opakovať nebudem.

    Pán Mikloško, je dobré, že aj v KDH sú iné názory než tie, ktoré tu prezentovali vaši kolegovia. Generačný problém sa dá riešiť mnohými spôsobmi. Vy, vaši kolegovia navrhujú tento jeden tým, že postavíme dve generácie proti sebe. Postavíme mladých nezamestnaných a zamestnaných dôchodcov. Je to správne? Nezdá sa mi to. Ale dobre.

    Súhlasím s vami, pán Mikloško, že treba hľadať také spôsoby riešenia nezamestnanosti, ktoré neberú nikomu právo pracovať, aj keď sú v dôchodkovom veku. Nikomu.

    Môžem vás ubezpečiť, že riešenia, ktoré táto vláda pripravuje, realizuje a bude realizovať, nebude na úkor žiadnej sociálnej skupiny obyvateľov, ale na ich prospech. Verte, že to tak je.

    Ja viem, že takmer nič, o čom hovoríme, že pripravuje a chce realizovať táto vláda, sa opozícii spravidla nepáči, ale našťastie o tom, či rozhodnutia tejto vlády sú úspešné, alebo budú úspešné, našťastie nerozhoduje opozícia, ale občania tohto štátu. A oni vždy dajú vysvedčenie tej-ktorej vláde. Vždy. Aj nám dajú. Aj dali vám, aj dali predchádzajúcim. A bez ohľadu, či sú to mladí, alebo starí.

    Pán kolega Brocka, ten tu síce nie je, ale on okrem iného obhajoval, prečo tento návrh zákona je iný než ten, ktorý predkladala kolegyňa Gibalová pri Zákonníku práce. Áno, je iný. Súhlasím s tým. Ale to, že je iný, ešte neznamená, že je lepší. Pretože aj súčasný, aj predchádzajúci Zákonník práce predsa vytváral možnosti na to, aby vo verejnej a štátnej správe sa riešili tí zamestnanci, ktorí sú v dôchodkovom veku a už možno nie sú takí vitálni alebo možno už nespĺňajú tie predpoklady na to, aby tam pracovali. A nikomu z ministrov alebo štátnych tajomníkov, alebo šéfov úradu nebránilo v tom, si ich pozvať, porozprávať sa s nimi a povedať, že, viete, tak už to nespĺňate, tie kritériá, choďte do dôchodku, dáme vám odstupné, dovidenia.

    A pán Zajac tu spomenul príklady z ministerstva práce, sociálnych vecí, ministerstva obrany, ministerstva vnútra, no, mali ste sa spýtať možno kolegov, ktorí boli vtedy vo funkciách, prečo vtedy neprišli na taký návrh a neriešili tých ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Ja si osobne myslím, že ich neriešili možno aj preto, lebo vedeli, že tých ľudí tam potrebujú, že sú dobrí a možno vymenili iných. To ja neviem, sa spýtajte ich. Boli tam skoro dva roky. Mohli, mohli ich riešiť. Zákonník práce, aj minulý, aj tento, to umožňoval. Mohli to tak urobiť.

    Viete, na záver som si nechal pána Zajaca. Bol by som rád, aby ste to, čo poviem, nebrali osobne, lebo možno niektorý by si to takto vztiahol, ale vaše vystúpenie bola taká názorná ukážka takého frustrovaného politika, ktorý si myslí, že všetky jeho predkladané návrhy sú tie najlepšie, riešia všetky problémy, ale viem, že nemôžem to presadiť, lebo nemám na to silu. Ja vám neberiem vaše presvedčenie, vôbec, ani vaše názory, len vás prosím, ak chcete aj v budúcnosti niečo dobré presadiť, tak argumentujte, presviedčajte, neútočte, neurážajte. To je taká dobrá rada. Pretože vy, a ja som to už viackrát tu spomenul, lebo to tak mnohokrát odznelo, že najprv si kopnem do Fica, do vlády, do SMER-u a potom niečo predkladám.

    Viete, ľudská vlastnosť je aj taká, že no tak prečo by som sa ja mal baviť s niekým, kto ma uráža? No nebudem. Aj keď možno ten návrh nie je zlý. A možno keby pani Gibalová s takýmto návrhom prišla najprv na výbor pre sociálne veci a povedala, že takéto niečo pripravujem, o tomto by sme sa chceli baviť, možno by sme boli našli spolu riešenie. Možno. Ale útok, viete, protiútok. Hovorte si, čo chcete, nebudeme.

  • Reakcie z pléna.

  • Len ešte také otázky, kde ste boli s vašimi návrhmi na zlepšenie nezamestnanosti, keď ste vládli? Veď vtedy ste mohli jednoducho navrhnúť, schváliť, mali ste väčšinu, a realizovať, mali ste svojich ministrov. Mohli ste to urobiť. Nemuseli ste čakať na niekoľko mesiacov po tom, čo nastúpila nová vláda. Vtedy ste nepotrebovali riešiť nezamestnanosť? Vtedy ste nepotrebovali oslovovať niektoré skupiny ľudí, aby vám akože drukovali, vašej politickej strane?

    Respektíve, ja som sa pomýlil, vy ste riešili nezamestnanosť, napríklad keď ste optimalizovali železnice a poslali ste niekoľko tisíc ľudí - šesť a pol? - šesť a pol tisíc ľudí preč a povedali ste: "Nebojte sa, neostanete na úradoch práce, my máme pripravené rekvalifikačné kurzy a všetkým vám nájdeme prácu." No, pán kolega Zajac, čuduj sa svete, ostali na úradoch práce. A ja pochádzam a chodím tam mesačne dva-trikrát do môjho rodného okresu Košice-okolie, kde je veľmi veľa nezamestnaných od 50 rokov a vyššie a, čuduj sa svete, kde pracovali? No aj na železnici. A prečo im nikto neponúkol rekvalifikačný kurz, aby sa mohol zamestnať?

  • Reakcia z pléna a zasmiatie sa v sále.

  • No prečo? To si dávam do taktu, Ľudvo.

  • Rečník počas svojho prejavu zapína a vypína pero.

  • Viete, vy ste sa pýtali, či pán premiér Fico vie o tomto zákone. Ja som vám to vysvetlil. Ja som sa chcel spýtať, či o tom, čo bolo na železniciach, o tých zlatých padákoch a tak ďalej, vedel váš pán predseda, vtedajší minister, že také niečo vôbec pripustil. Možno vedel, ja neviem.

    A na záver možno ešte k tomu generačnému problému, o ktorom hovoril aj pán Brocka, to som si nechal na to, lebo som vedel, že príde, tak aby som to povedal. Viete, ja mám zase iný pohľad na dôchodcu, ktorý celý život poctivo pracoval, možno niekde na ministerstve alebo na nejakom inom orgáne ústrednej štátnej správy, venoval sa tomu, je odborne zdatný, vzdelaný, dožije sa dôchodkového veku a teraz mu povedia: "Vieš, tak vyber si, buď to, alebo to." Ani jedno, ani druhé nie je dobré preňho, ktorý celý život pracoval. A vy chcete týmto ľuďom na sklonku ich profesionálneho života a možno aj osobného znepríjemniť ďalší život? Prečo nemôže pracovať, keď na to má? Prečo nemôže pracovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale aj, aj za ten dôchodok. Prečo nie? Prečo nemusí mať viac peňazí tesne pred tým, než bude končiť svoj život?

  • Reakcia z pléna.

  • Ja vás pozvem na kávu, môžeme ísť.

  • Reakcia z pléna.

  • Viete, my si takýchto ľudí, na rozdiel od vás, vážime a vytvoríme predpoklady na to, aby mohli kľudne svoj profesionálny život, aj osobný, dožiť zaslúžene za to, čo celý život robili, a nebudeme im znižovať ich životné, životné... (reakcia z pléna) ... životné istoty. Presne tak, ďakujem pekne.

    Ešte, viete, a my - vy hovoríte o medzigeneračnej solidarite, ja už som to spomenul - my nikdy nepostavíme proti sebe nezamestnaných mladých a zamestnaných dôchodcov. To nie je riešenie. To nie je riešenie.

    Ešte pár slov k tým nezamestnaným mladým. Určite nie je dobré, keď mladí ľudia nenachádzajú svoju životnú perspektívu po vyučení. Ja sám mám synovca a netere, ktorí, žiaľ, sú vysokoškolsky vzdelaní, žili v Košiciach, v okolí, vyštudovali veterinu a robia v Anglicku. Bohužiaľ. Ale to nie, ani ja to nechcem. Aj viem, že musí byť našou povinnosťou, všetkých, takýmto mladým ľuďom pomáhať, veď mnohokrát im ide o budúcnosť tejto krajiny.

    Ale zamýšľal sa niekto aj nad tým, že prečo máme toľko vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí, ktorí nemajú svoju prácu? Pozreli sme sa, čo vyštudovali? A prečo si vyberali tú ľahšiu cestu k získaniu vzdelania? Prečo je to tak?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán spravodajca, mali by ste vyjadriť svoje názory k prerokovanému zákonu a len vlastne ukončiť.

  • Ja reagujem na vystúpenie. Reagujem na vystúpenie.

  • By ste mali zhrnúť vlastne všetky poznatky z rozpravy.

  • Veď zhŕňam, zhŕňam. Vyjadrujem sa ku každému.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja viem, že som vás rozčúlil.

  • Malo by ísť o zaujatie stanoviska k prerokovanému návrhu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte vo svojom vystúpení.

  • Vždy oslovím toho poslanca, ktorý vystupoval, a reagujem na jeho vystúpenie. Na to mám ako spravodajca právo. A vystupujem práve na vás, ktorý ste hovoril o nezamestnanosti mladých a medzigeneračnom probléme. Ja vysvetľujem, ako ja sa na to pozerám a snažím sa vyvrátiť váš názor.

    Ale dobre, aby som vás zbytočne nedráždil, nebudem ďalej pokračovať. Veľmi rád, chcel som tu ešte pár vecí povedať.

    Ale môj záver je ten, že my, samozrejme, aj na klube budeme zvažovať všetky vystúpenia, ktoré tu sú, a ešte raz sa možno k tomu vrátime. A my sa vždy rozhodujeme na základe našich vlastných skúseností bez ohľadu na to, aby nás do toho niekto vo svojich vystúpeniach tu tlačil.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 364. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 342.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 364.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní, predkladám návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý je veľmi jednoduchý a obsahuje vlastne jedinú zmenu, jedinú relatívne drobnú zmenu, a to je vypustenie jednej z podmienok na získanie tzv. zamestnaneckej prémie.

    Dovoľte mi najprv na úvod vysvetliť tým, ktorí sa touto témou až tak veľmi nezaoberajú, čo to je zamestnanecká prémia.

    Zamestnanecká prémia je fakticky záporná daň. Ako viete, daňovníci dosahujú príjmy, z týchto príjmov platia dane, od príjmov si odpočítajú výdavky, od príjmov si odpočítajú tzv. nezdaniteľné čiastky a základ dane, ktorý po tomto všetkom zostane, sa zdaní sadzbou či už 19, alebo po novom 25 % a daňovník platí príslušnú vyrubenú daň.

    Sú však v tomto štáte, žiaľ, aj takí zamestnanci, ktorých príjem je veľmi nízky. Ktorých príjem je taký nízky, že je nižší ako suma tzv. nezdaniteľnej časti na daňovníka. Tá sa pohybuje na úrovni okolo 3 700 eur ročne. Čiže zamestnanec, ktorého základ dane je nižší ako tzv. nezdaniteľná čiastka na daňovníka, čiže má naozaj veľmi nízky príjem, žiadnu daň neplatí a zamestnanecká prémia je vlastne suma akejsi zápornej dane, ktorou mu štát ako keby do istej miery kompenzuje ten jeho nízky príjem.

    Nejde pritom o nejaké horibilné čiastky. Zamestnanecká prémia bola zavedená od 1. januára 2009 a v tomto roku pri podávaní daňových priznaní za rok 2012 vlastne ide o štvrtý rok po sebe, kedy ju niektorí daňovníci získajú od štátu a za rok 2012 môže byť v maximálnej výške 46 eur, 40 centov; 46 eur, 40 centov, to je suma, ktorú lepšie živený poslanec minie na jedno posedenie v parlamentnom bufete, ale pre týchto ľudí aj tých 46 eur je relatívne veľmi slušná čiastka, o ktorú by rád neprišiel, keby zákon v tomto jednom bode, ktorým sa pokúšam novelou zákona zmeniť, keby mu zákon tú možnosť dal.

    Ešte trošku do histórie. Zamestnanecká prémia bola vlastne zavedená od 1. januára 2009. Bola zavedená ako súčasť balíka opatrení prvej Ficovej vlády, kde prvá Ficova vláda týmto balíčkom rôznych opatrení chcela bojovať proti prvej vlne ekonomickej, hospodárskej krízy, ktorá naštartovala v roku 2008. Čiže týmto opatrením chcela zlepšiť čisté príjmy nízkopríjmových zamestnancov a ten úmysel sa viac-menej aj vydaril, pretože v tom prvom roku existencie zamestnaneckej prémie šlo o sumu až okolo 180 eur a to už bola naozaj zaujímavá pomoc pre tých, ktorí mali nízky príjem. Táto suma zamestnaneckej prémie sa behom štyroch rokov postupne znižuje. Znižuje sa preto, lebo prestalo platiť opatrenie, takisto prijaté počas prvej Ficovej vlády, kedy prvá Ficova vláda ako súčasť boja proti kríze a súčasť zlepšenia podmienok nízkopríjmových zamestnancov, resp. i živnostníkov, zvýšila sumu nezdaniteľnej časti na 22,5-násobok životného minima. Čiže tí ľudia, ktorí pracovali, získali dve výhody. Po prvé nárok na tzv. zamestnaneckú prémiu, ktorá dosahovala až 180 eur, a po druhé zvýšila sa im suma nezdaniteľnej časti. Čiže toto boli dve opatrenia počas prvej Ficovej vlády, ktorými prvá Ficova vláda reálne pomohla tým, ktorí aktívne pracovali, ale ich príjem bol nízky.

    Vyzdvihujem alebo hovorím o tom tak podrobne preto, aby som vám dal do pozornosti kontrast opatrení, ktoré urobila prvá Ficova vláda, s opatreniami, ktoré urobila druhá Ficova vláda v rámci aktuálneho balíčka opatrení. Ono sa to síce dnes nevolá balíček opatrení, ono sa to prezentuje ako výsledok rokovaní dlhých, náročných v Rade solidarity, ale ten výsledok je jednoducho ten, že žiadne výhody, naozaj ja nevidím žiadne výhody, sa nízkopríjmovým zamestnancom nepriznali, nič nové im nikto nevenoval. A práve naopak, napriek neustálym a opakovaným deklaráciám o tom, že tie vyššie dane postihnú len údajných 11 % najlepšie zarábajúcich zamestnancov, realita je taká, že vyššie dane, ale najmä vyššie odvody postihnú nie horných 10-tisíc, ale skôr, ak si dovolím parafrázovať nového českého pána prezidenta, zasiahnu dolných 5 miliónov.

    Prečo? Preto, lebo súčasťou tohto balíčka opatrení nie je len zvýšenie dane na 25 % pre veľmi dobre zarábajúcich ľudí, ale súčasťou tohto balíčka opatrení je zvýšenie odvodov z dohôd a na dohody zarábajú alebo pracujú najmä tí, ktorí sú v ťažkej sociálnej situácii, či už sú to študenti, dôchodcovia, nezamestnaní, ženy, ktoré si privyrábajú popri starostlivosti o dieťa. Ďalej zvýšenie odvodov pre živnostníkov, to znamená, že 300-tisíc živnostníkov platí najmenej o 25 eur mesačne viac, to je o 300 eur ročne viac na odvodoch, 300 eur ročne, to je suma, ktorá drobného živnostníka na východnom Slovensku naozaj citeľne zasiahne.

    Toto sú všetko opatrenia, ktoré v žiadnom prípade nezasiahli horných 11 %. To sú opatrenia, ktoré zasiahli tých dolných 5 miliónov.

    Pokiaľ ide o zmeny v samotnom daňovom zákone, tak chcem ešte pripomenúť napríklad aj to, že sa sťažila možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku. To napríklad znamená, že daňovník, ktorý pracuje a jeho manželka študuje, študuje, čiže z objektívnych dôvodov nemôže pracovať, ak si ju doteraz uplatniť mohol, tak po novom nemôže. To je strata 60 eur mesačne na čistom príjme v prepočte. Manželka, ak vykonáva dobrovoľnícku prácu, napríklad v prospech charitatívnych cirkevných organizácií, manžel si ju po novom uplatniť nemôže. Žijú možno z 500-600-eurového príjmu manžela, ale manžel si túto daňovú úľavu uplatniť po novom nemôže. To je strata 60 eur mesačne. Alebo ak manželka síce pracuje, ale napríklad na dohodu alebo na kratší úväzok a dosahuje naozaj veľmi nízky príjem, ale aj to je určitá pomoc pre jej domácnosť, znova, manžel si nezdaniteľnú časť na manželku uplatniť nemôže.

    Toto všetko sú opatrenia, a nevymenoval som ich všetky, ktoré zasiahnu dolných 5 miliónov Slovákov.

    Vráťme sa k zamestnaneckej prémii. V roku 2009, keď bola zamestnanecká prémia zavedená, v zákone sa stanovilo množstvo podmienok, ktoré musel daňovník splniť na to, aby tento nárok získal. Aby získal od štátu vtedy 180 eur. Jedna z podmienok je, že daňovník zamestnanec musí vykonávať prácu, za ktorú má príjem, najmenej počas doby 6 kalendárnych mesiacov. Tá podmienka má svoju logiku, aby nemohlo dôjsť k zneužívaniu zamestnaneckej prémie a aby skutočne šlo o človeka, ktorý ju dostane od štátu, ktorý bol reálne zamestnancom relatívne dlhší čas. Do tohto časového testu však teda vtedy zákonodarca dal podmienku, že nebudú sa brať do úvahy také mesiace, v ktorých ten zamestnanec má príjmy len na základe dohody. Čiže napríklad máme občana, ktorý by pracoval v pracovnom pomere 3 mesiace a ďalšie 3 mesiace inú prácu nemá, tak pracuje na dohodu, spolu pracuje 6 mesiacov, on tú zamestnaneckú prémiu nezíska, tvrdý zákon do slova a do písmena mu ju neprisúdi, pretože v pracovnom pomere pracoval len 3 mesiace.

    Poviete si, akú to má logiku? Aký rozdiel je medzi tým, či pracuje na dohodu, či pracuje v pracovnom pomere? Zarobí málo, tak by mal od štátu zamestnaneckú prémiu dostať. Logika v roku 2009 bola tá, a preto sa mesiace práce na dohodu nebrali do úvahy, lebo z dohôd sa neplatili odvody. Čiže takýto zamestnanec spolu so svojím zamestnávateľom, priznajme, mal určitú výhodu. Ten čistý príjem bol relatívne vyšší, pretože ten zamestnanec z toho neplatil 13,4 % na odvody. Takže logika tam bola.

    Ale dnes tej logiky niet, pretože vládna väčšina pred pár mesiacmi schválila, a od 1. januára to platí, z dohody sa už odvody platia. Čiže ten logický argument, ktorý mal svoje miesto v zákone od roku 2009 do roku 2012, v poriadku, v poriadku, ale od roku 2013 je situácia úplne iná. Čiže to zdôvodnenie, že mesiace práce na dohodu sa pri tom časovom teste do úvahy neberú, to zdôvodnenie nedáva dnes žiaden zmysel. Tí dohodári sú jednoducho poškodení.

    A nebavme sa, prosím, v intenciách suchopárneho vyjadrenia ministerstva financií, resp. Inštitútu pre finančnú politiku, koľko tým štát stratí, keď bude musieť pár tisíc dohodárom vyplácať 46-eurovú zamestnaneckú prémiu. Samozrejme, že to štát bude niečo stáť. Nie veľa, ale bude to mať nejaký dopad na štátny rozpočet. Lenže na druhej strane štát získa desiatky, možno stámilióny eur z nových odvodov, ktoré tí dohodári platia. A jednoducho je nespravodlivé, keď na jednej strane majú platiť odvody, rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere, a na druhej strane nemajú mať nárok na zamestnaneckú prémiu tak, ako ju inak majú zamestnanci v pracovnom pomere. To jednoducho je nespravodlivé!

    Neriešme teraz, kto je tu z nás sociálnejší a podobne, naozaj, nerobme takúto debatu. Je to jednoducho nespravodlivé, nelogické, nesprávne.

    A ďalej, pokiaľ ide o sumu samotnej zamestnaneckej prémie, už som povedal, na začiatku to bolo 181 eur, v roku 2009, vlani, za vlaňajší rok, za rok 2012 je to suma 46,40 eur, pre rok 2013, to znamená pre rok, ktorý by prichádzal ako prvý do úvahy po prípadnom schválení tohto návrhu, je to suma už len 43 eur. Suma zamestnaneckej prémie sa každoročne znižuje, je to logické, pretože tu sa prejavuje efekt nožníc, v tomto prípade zatvárajúcich sa, pretože priemerné mzdy rastú rýchlejšie ako rastie životné minimum, to znamená nezdaniteľná čiastka. To sú tie faktory, ktoré ovplyvňujú výšku zamestnaneckej prémie.

    Čiže dovoľte ešte raz na záver poprosiť vás, požiadať vás o podporu tohto návrhu. Nejde o nejakú dramatickú sumu, ide o pomerne drobnú zmenu v zákone o dani z príjmov, ktorá niekoľko tisíc ľuďom aspoň symbolicky pomôže a zákon bude z tohto pohľadu spravodlivejší, ako je ten súčasný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol ako spravodajca k predloženému predmetnému návrhu, ktorý máte pod tlačou 364, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Konštatujem, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-technickej stránke všetky náležitosti zákona. Rieši závažnú problematiku a z predloženého návrhu je zrejmý aj jeho účel. Konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj ostatnými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona.

    Na záver konštatujem, že po rozprave odporučím, aby po prvé bol predmetný predložený návrh novely zákona prerokovaný v druhom čítaní a aby bol prerokovaný aj Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnym výborom a výborom pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa poslancov, či sa chcú do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Je to pre mňa trošku sklamanie, že sa do rozpravy neprihlásil nikto z pánov poslancov, či už z radov vládnej strany, alebo z radov opozície. Dovoľte mi ešte raz na záver vás požiadať, a apelujem najmä na poslancov za stranu SMER, o podporu tohto návrhu.

    Ešte raz si dovolím vám pripomenúť. V roku 2008 počas vašej prvej vlády ste v rámci balíčka opatrení nielen brali, ale aj dávali. Dávali ste ľuďom, ktorí majú nízke príjmy. Ešte raz si dovolím zopakovať. Zaviedli ste zamestnaneckú prémiu. To je vaše dieťa, o ktoré by ste sa mali, obrazne povedané, starať a mali by ste tú kvetinku zalievať. Zaviedli ste to, že ste zvýšili nezdaniteľnú časť na daňovníka, to znamená, týmto ste pomohli tým, ktorí majú príjmy nízke.

    A ešte pripomeniem jednu vec, pokiaľ ide o živnostníkov. Tak ako ste v tomto roku zvýšili odvody živnostníkom o tých najmenej 300 euro ročne, tak v roku 2008, 2009 ste, naopak, znížili, pripomeniem tým, ktorí majú krátku pamäť. Vtedy ste znížili na prechodnú dobu dvoch rokov odvody živnostníkov do rezervného fondu na púhe 2 %, čiže tam ste im dali nižšie odvody. Aj to, hoci je to možno symbolická, ale bola to pomoc pre 300-tisíc podnikajúcich ľudí.

    Za desať alebo jedenásť mesiacov druhej vlády Roberta Fica som žiadne opatrenie tohto typu jednoducho nezaznamenal. Pýtam sa vás - prečo?

  • Ďakujem. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť k návrhu. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme nasledujúcim bodom, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uvedený ako tlač 365. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 343.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 365.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som teda uviedol poslanecký návrh zákona o zdravotných poisťovniach č. 581/2004.

    Touto poslaneckou novelou zákona o zdravotných poisťovniach navrhujem zaviesť maximálnu čakaciu lehotu na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach 12 mesiacov a dosť. Navrhujem zaviesť jasné a kontrolovateľné pravidlá na čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Novelou sa navrhuje stanoviť už spomínanú maximálnu hranicu čakania pre pacientov na 12 mesiacov. Ak zdravotná poisťovňa nezabezpečí pacientovi zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov, musí pacientovi preplatiť túto zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v Európskej únii, čo je v súlade s právom Európskej únie.

    Cieľom novely je riešiť neuspokojivý stav s čakaním pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Ako ukázal prieskum nezávislej inštitúcie v lete minulého roku, čakanie na niektoré operácie sa na Slovensku neraz pohybuje rádovo v rokoch. Sú nemocnice, kde sa čaká až 3-4 roky na operáciu bedrových kĺbov.

    V súčasnosti sú zdravotné poisťovne povinné viesť čakacie zoznamy iba na šesť skupín diagnóz a výkonov. Sú to operácie bedrových kĺbov, srdca, umelej šošovky, rázštepu pery a podnebia, mamografické vyšetrenie a liečba rádioaktívnym jódom.

    Pacienti však dnes čakajú mesiace až roky na množstvo ďalších plánovaných operácií v nemocniciach, ktoré evidujú len nemocnice a neplatia pre nich žiadne pravidlá.

    Cieľom zákona je zlepšenie definovania nároku poistenca v oblasti plánovanej zdravotnej starostlivosti. V snahe sprehľadniť proces tvorby a vedenia zoznamov poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť sa navrhujú tieto legislatívne zmeny:

    - Povinnosť zdravotných poisťovní viesť čakacie zoznamy na celé portfólio ústavnej zdravotnej starostlivosti, t. j. nielen pre šesť okruhov diagnóz.

    - Transparentné a flexibilné informovanie poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie, o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poskytovateľov.

    - Povinnosť poskytovateľov bezodkladne po indikácii plánovanej starostlivosti nahlásiť poistenca zdravotnej poisťovni do čakacieho zoznamu.

    - Jednotný formulár pre zaradenie alebo vyradenie poistenca do/zo zoznamu na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

    - Predĺženie lehoty, dokedy poskytovateľ musí informovať poistenca o termíne nástupu na plánovanú zdravotnú starostlivosť z terajších 10 kalendárnych dní na 15 pracovných dní pred nástupom.

    Rozšírením povinného vedenia čakacích zoznamov na celé spektrum nemocničných výkonov sa zvýši transparentnosť pri plánovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zvýši sa zodpovednosť zdravotnej poisťovne za zabezpečenie nároku poistencov.

    Povinnosť zdravotnej poisťovne účtovať technické rezervy na zdravotnú starostlivosť o pacientov na čakacích zoznamoch bude po rozšírení povinnosti viesť čakacie zoznamy viesť k zníženiu hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní, k lepšej a prísnejšej regulácii zisku zdravotných poisťovní a k efektívnejšiemu využitiu zdrojov verejného zdravotného poistenia v prospech poistencov.

    V prípade, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poistencovi plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť do dvanástich mesiacov od indikácie, poistenec môže zdravotnú starostlivosť čerpať aj u nezmluvného poskytovateľa, resp. v členských krajinách Európskej únie, s právom na plnú refundáciu nákladov zo strany zdravotnej poisťovne.

    Čakacie zoznamy sa budú viesť podľa diagnosticko-terapeutických skupín, teda DRG skupín, hoci zavedenie DRG ako prostriedku k spravodlivejšiemu ohodnoteniu výkonu nemocníc je nateraz odložené do roku 2016, DRG je vo svojej podstate klasifikačný mechanizmus.

    Ak sa nevyžaduje väzba na platobný mechanizmus, môže byť využitý aj skôr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už dnes disponuje zoznamom DRG skupín, ktoré obstaralo po preberaní nemeckého DRG systému. Využitím klasifikácie DRG sa vyrieši metodický problém súčasného vedenia čakacích zoznamov, pri ktorom sa kombinujú diagnózy a výkony.

    V tomto poslaneckom návrhu zákona navrhujem aj to, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vždy k 1. júlu aktualizoval zoznam kódov pre jednotlivé DRG skupiny a podľa nich sa potom budú viesť čakacie zoznamy.

    Predložený poslanecký návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, resp. tento vplyv je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.

    Dámy a páni, keď to mám na záver veľmi jednoducho skrátiť, o čom je tento poslanecký návrh zákona. Tento poslanecký návrh zákona je o tom, že rieši dlhé čakanie pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Navrhuje zaviesť jasné a kontrolovateľné pravidlá na čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Novela navrhuje zaviesť čakacie zoznamy na všetky plánované zdravotnícke výkony v nemocniciach, na ktoré sa dnes čaká. Určuje maximálnu hranicu čakania na 12 mesiacov s tým, že pacient bude mať nárok na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti v nemocnici do 12 mesiacov. Ak zdravotná poisťovňa nezabezpečí pacientovi zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov, musí pacientovi preplatiť túto zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v Európskej únii, čo je aj v súlade s právom Európskej únie.

    Novela prispeje k využitiu kladného hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní v prospech pacientov skrátením ich čakania na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

    Dámy a páni, tento poslanecký návrh zákona predkladám s nádejou, že si získa podporu poslancov naľavo aj napravo v našej snemovni, pretože nejedná sa o politický návrh zákona, ale o návrh zákona, ktorým sa pokúšam ponúknuť riešenie na pridlhé čakanie pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

    Skutočne, ktorí ste mali možnosť sa oboznámiť s výsledkami toho prieskumu, ktorý bol urobený v lete minulého roka, v niektorých nemocniciach sa tu čaká na plánovanú zdravotnú starostlivosť, týkalo sa to predovšetkým operácií bedrového kĺba, 3-4 roky. Myslím si, že nemusím ďalej diskutovať o tom, že tento problém je pálčivý. A aj vzhľadom na to, že všetky tri zdravotné poisťovne uzatvárali minulý kalendárny rok s kladným hospodárskym výsledkom, a ja poviem, že chválapánubohu, je priestor na to, aby sme tento kladný hospodársky výsledok vedeli využiť v prospech pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť, tým, že na tých, ktorým nebude poskytnutá táto plánovaná zdravotná starostlivosť v príslušnom kalendárnom roku, budú musieť zdravotné poisťovne tvoriť technické rezervy. Čiže využije sa tento kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní v prospech pacientov. V prospech toho, aby kratšie čakali na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

    Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Ivanovi Uhliarikovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v tlači 365. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom EÚ. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.

    Vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Predložený návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 343 z 11. januára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. (Reakcia spravodajcu: "Hlásim sa do rozpravy ako prvý.") Do rozpravy sa hlási pán spravodajca. Okrem toho páni poslanci nemajú záujem prihlásiť sa do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dnes sme rokovali o závažných problémoch, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky, ktoré trápia firmy. Počuli sme tu rôzne návrhy na zlepšenie verejného obstarávania, akým spôsobom zlepšiť podnikateľské prostredie či akým spôsobom ušetriť peniaze na to, aby sa znížila nezamestnanosť a aby hospodársky rast na Slovensku bol vyšší, ako sú predpovede.

    Tento návrh zákona, ktorý predložil môj kolega poslanec Novotný, hovorí o niečom inom. Hovorí o bežných problémoch ľudí z mäsa a kostí, ľudí v konečnom dôsledku takých, ako sedia v tejto sále, ľudí, ktorí bez ohľadu na to, či sú príslušníci vládnej väčšiny, alebo príslušníci opozície, alebo sympatizanti opozície, sa môžu dožiť vo svojom živote niekedy nepríjemných diagnóz a tieto nepríjemné diagnózy by v ideálnom svete mali byť vyriešené do relatívne dostatočne, do dostatočne dlhej doby tak, aby títo ľudia netrpeli.

    Bohužiaľ, na Slovensku tomu tak nie je a na Slovensku, tak ako sme tu dnes počuli, čakacie doby na rôzne výkony sú niekedy 3-4 alebo aj viac rokov.

    Pre možno nelekárov alebo nezdravotníkov v tejto sále poviem a skúsim predstaviť niektoré diagnózy, ktoré čakacie doby obsahujú, a sú to tzv. diagnózy, ktoré možno neohrozujú priamo život, napríklad výmena kolenného kĺbu alebo výmena bedrového kĺbu, ktoré vás, samozrejme, môžu invalidizovať, ktoré môžu bolestivo predĺžiť nejaké utrpenie jednotlivých nositeľov tejto diagnózy alebo tejto choroby, ale v konečnom dôsledku vás neohrozujú na živote.

    Problémom je, že na Slovensku sa čaká aj na diagnózy alebo na výkony, ktoré vás alebo tých nositeľov ohroziť na živote môžu. A pre nich sú skutočne otázkou života a smrti. Sú to niektoré kardiologické operácie, niektoré náhrady, či už bypassy, alebo stenty, skrátka, niektoré operácie, ktoré môžu ohroziť na živote pacientov, vašich blízkych, prípadne v budúcnosti vás.

    Čakacie lehoty na rôzne výkony sú jedným z hlavných parametrov, na základe čoho aj pacienti sami vnímajú spokojnosť so zdravotníckymi službami. Pacient si ťažko uvedomí, že do žily mu tečie tisíceurová infúzia, ale veľmi, veľmi si uvedomuje to, že nie je vyriešená jeho, nie je vyriešený jeho bolestivý stav. A práve o tom hovorí aj neriešenie týchto problémov na Slovensku.

    Spokojnosť pacientov nielen na Slovensku je výrazne determinovaná práve čakacími dobami. Kapacita poskytovateľov všade na svete, či už v Európe, alebo v Spojených štátoch, a možnosti úhrady zdrojov na plánovanú zdravotnú starostlivosť je v jednotlivých krajinách viac či menej obmedzená a, samozrejme, podľa toho jednotlivé poisťovne určia v jednotlivých krajinách zoznam poistencov čakajúcich na zdravotnícky výkon.

    Samozrejme, musíme povedať korektne aj to B, že nielen na Slovensku sa čaká, čaká sa aj vo vyspelých krajinách západnej Európy, ale problém je, že v týchto vyspelých krajinách západnej Európy majú čakacie listiny jednoznačné a jasné pravidlá, ktoré na Slovenku chýbajú.

    Navyše na Slovensku je situácia neuspokojivá aj tým, že čakacie doby sa neustále predlžujú a spokojnosť pacientov sa tým pádom nelepší. Čo je ale závažnejšie, nelepší sa ani zdravotný stav a niektoré diagnózy, ako som povedal, kardiologické napríklad, obsahujú život zachraňujúce výkony a práve toto je problém pre týchto pacientov, pretože pre nich to znamená otázku života a smrti.

    Čakacie listiny, len pre vašu informáciu, sú ukotvené v zákone 581/2004, pričom ich bližšiu podobu ustanovuje vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 412/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, a jej novela vyhláška 151/2011, ktorou bol rozšírený počet diagnóz, na ktoré môžu byť čakacie listiny vedené.

    Problémom je, že na Slovensku sú nemocnice, kde sa čaká viac ako 3-4 roky a manažovanie pacienta poisťovňami, predovšetkým poisťovňami, je minimálne.

    V súčasnosti, pre vašu informáciu, lekári zaradia pacienta na čakaciu listinu vtedy, ak to jeho zdravotný stav, samozrejme, dovolí a odklad mu neohrozí zdravie a život. Zdravotné poisťovne sú po tej novele v roku 2000, po vyhláške 2011 povinné viesť čakacie zoznamy na šesť skupín diagnóz a výkonov: po prvé operáciu bedrových kĺbov, srdca, umelej šošovky, rázštepu pery a podnebia, ďalej mamografického vyšetrenia a liečbu rádioaktívnym jódom.

    V júli 2011 som ako minister zdravotníctva predložil zákon, ktorý zaviazal poisťovne tým, že ak majú čo i len jedného pacienta na čakacej listine na niektorú z týchto diagnóz, nemôžu si v danom roku vyplatiť zisk. Tento zákon vstúpil do platnosti 1. 8. 2011 a dal základ tomu, aby sa začal zmierňovať dopad čakacích dôb na pacientov. V septembri 2011 boli navyše spustené dva rozvojové projekty, tzv. TEP a KARDIO, ktoré mali za následok zásadné zvýšenie počtu operovaných pacientov a zníženie čakacích dôb.

    Pri operáciách bedrového a kolenného kĺbu sa podrobilo zákroku mesačne vo vybraných zariadeniach o 30 % viacej pacientov, bolo to 283 operácií mesačne, a pri operáciách srdca bol nárast 50-percentný, predstavovalo to 113 operácií mesačne, čo často znamenalo pre týchto pacientov skutočne otázku prežitia.

    Dnes ale situácia sa zhoršila a nie je dobrá. Na operáciu čakalo ku koncu roka 2012 vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni viac pacientov ako v septembri 2012. A to aj napriek verejnému prísľubu, preto hovorím v septembri 2012, pretože jej súčasný šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyslovil v septembri, že nemocniciam poskytne financie na to, aby jej poistenci čakať nemuseli.

    Budem citovať, aby som bol korektný: "Všeobecná zdravotná poisťovňa dáva týmto verejný prísľub zdravotníckym zariadeniam, že im nad rámec zmluvne dohodnutého finančného objemu uhradí všetky operačné zákroky poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorí sú aktuálne zaradení na čakacích listinách. Všeobecná zdravotná poisťovňa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti garantuje, že im uhradí náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške potrebnej na to, aby na čakacej listine do konca roka nezostal ani jeden jej poistenec, ktorý je ku dňu dania verejného prísľubu zaradený na čakacej listine."

    Počujete dobre, ani jeden jej poistenec. V decembri sa tento počet poistencov zvýšil. Prečo september roku 2012? Ako viete, na Slovensku v septembri sa pacienti, alebo do konca septembra sa pacienti môžu prepoistiť medzi jednotlivými poisťovňami. Ani toto, ani tento verejný prísľub nepomohol Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá zaznamenala úbytok poistencov.

    Problém je ten, že riaditeľ štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne reagoval týmto vyhlásením na článok v médiách, že má Všeobecná zdravotná poisťovňa najdlhšie čakacie listiny. To znamená ale, aj napriek tomu prísľubu poistenci všeobecnej čakali dlhšie a bolo ich viac.

    Problém je ale aj to, že pacienti dnes nečakajú niekoľko rokov na oficiálnych zoznamoch, problém je aj to, že pacienti čakajú na zoznamoch, ktoré si vedú jednotlivé nemocnice a ktoré nie sú verejné, ktoré nie sú verejne publikované. A toto, si myslím, že je veľký problém. Vnáša to moment korupcie medzi týchto pacientov, prípadne medzi tento systém vedenia čakacích listín. A tento návrh, ktorý pán poslanec Novotný dal, myslím, že zásadným spôsobom môže práve stransparentniť zoznam, vedenie a zoznam poistencov, ktorí sú na čakacích listinách.

    Stovky pacientov sa už dnes objednávajú na operácie na roky 2015, ale aj - počujete dobre, dnes máme 13. február 2013 - pacienti sa už objednávajú na roky 2017. Ministerstvo zdravotníctva aj po výzvach zatiaľ nemá plán, ako bude riešiť čakacie listiny a čakacie zoznamy, ak sa zlúčia tri poisťovne do jednej.

    Preto tento návrh, ktorý ste dnes počuli a ktorý je predložený, keď si ho prečítate, jednoduchým spôsobom definuje maximálnu čakaciu dobu, ktorá by mala byť maximálne dvanásť mesiacov, a definuje transparentné a flexibilné informovanie jednotlivých pacientov a poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie, prípadne o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poistencov.

    To, čo je výhoda tohoto návrhu, je, že je to zrozumiteľné pre laikov, nielen pre zdravotníkov. Je to zrozumiteľné pre akýchkoľvek pacientov, ktorí naozaj majú aj základné vzdelanie, pretože vedia, že nebudú čakať dlhšie ako jeden rok. Vedia, že môžu si verejne pozrieť svoje číslo, v prípade, že by sa to schválilo, na čakacej listine, ktorá by bola verejne na internete dostupná, a takýmto spôsobom môžu sledovať aj predpokladaný čas v rámci týchto 12 mesiacov, kedy asi na operáciu pôjdu. A, samozrejme, keďže sú to plánované operácie, môžu si takto prispôsobiť aj svoj život, prípadne iný program.

    Podporujem preto tento návrh zákona, ktorý môže zásadným spôsobom zlepšiť zdravotnú starostlivosť a spokojnosť pacientov s našimi zdravotnými službami. Verím, že rovnako podporíte tento návrh aj vy, pretože - ako som na začiatku spomenul - čakacie doby sa môžu týkať každého z nás, bez ohľadu na to, či sme z opozície, alebo z vládnej strany.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Dvaja páni poslanci sa prihlásili s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Bastrnák.

  • Vážený pán poslanec, ja si myslím, že veľmi pekne si vysvetlil, že prečo je to dobrý návrh pána poslanca Novotného. Kvôli tomu, ako si povedal, lebo čakacie doby determinujú spokojnosť pacientov. A predstavte si to, keď nejaký pacient, alebo my, alebo vy, alebo naši príbuzní, keď dostanú dnes termín na rok 2017, tak isteže nemôžu byť spokojní.

    A je to pravda, že financie iste tiež determinujú možnosti, ale to ešte neznamená, že to nemusí byť transparentná metóda. A práve to je ďalším pozitívom tohto návrhu, že stransparentní celý tento proces.

    Takže preto ja si myslím, že jednoznačne my musíme to podporiť, ktorí robíme v zdravotníctve, ale tiež si myslím, že každý, kto chce urobiť niečo pozitívne pre slovenské zdravotníctvo, musí podporiť tento návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela tiež podporiť tento návrh. Veľmi teda chválim prepracovanosť toho návrhu, tú ideu. A teda pokiaľ to, ja nie som moc taký nejaký veľký ekonóm, čiže tým ekonomickým veciam nerozumiem, a tam smeruje aj moja otázka, keby ste mi to dovysvetľovali, takú teoretickú, že čo sa stane vlastne, my teraz rušíme spektrum diagnóz, ktoré budú v tom zozname, a bude teda nutnosť, aby tie diagnózy, aby teda ten zákrok bol vykonaný do jedného roka. Čo sa stane, keď bude tam veľmi veľa tých diagnóz, bude teda tá poisťovňa potrebovať veľmi veľa peňazí, aby to do roka spravila, a teraz nebude mať na to peniaze a bude musieť ten pacient - podľa toho, čo navrhujete - ísť do zahraničia na ten zákrok.

    Takže moja otázka znie, že či tie peniaze potom nebudú chýbať, či nebude v podstate nejaká iná zdravotná starostlivosť týmto trpieť alebo či nehrozí to, že by sa nám zrútil ten zdravotnícky systém. Čiže to by som chcela tak dovysvetľovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Uhliarik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za vaše reakcie.

    Pani poslankyňa, pani doktorka, práve sa môže ten systém zrútiť vtedy, keď sa nič nebude robiť. Pretože myslím, že za rok by mala Slovenská republika prijať transpozíciu európskej smernice, ktorá hovorí, že v prípade, že pacient nedostane starostlivosť vo svojej materskej krajine do určitého času, práve tam je 12 mesiacov, môže požiadať akúkoľvek členskú krajinu, aby ten výkon alebo ten zákrok bol urobený povedzme v Čechách alebo v Rakúsku, alebo v Maďarsku, a materská zdravotná poisťovňa ho musí preplatiť. Musí preplatiť. To je práve ten problém, že v okolitých krajinách sú oveľa drahšie výkony a môže toto ohroziť finančne stabilitu našich zdravotných poisťovní. To je prvá vec.

    A druhá vec je tá, že mnohokrát v jednej nemocnici sú čakacie doby povedzme dlhšie, je tam možno 200, 300 pacientov, ale v druhej nemocnici, keď napríklad zoberieme Košice, Prešov, relatívne dve blízke mestá, a pre vás ako pacienta, ktorý býva niekde na pomedzí, je relatívne jedno, či sa kvalitne vaša diagnóza vyrieši v jednej nemocnici alebo v druhej. Vy potrebujete mať radšej vyriešenú diagnózu, ako čakať 3-4 roky. A práve toto by mala robiť poisťovňa, aby vám povedala v rámci týchto 12 mesiacov, milá pani pacientka, nie je voľné v Košiciach v rámci týchto 12 mesiacov, napríklad, ale je voľné v Prešove alebo ja neviem v Poprade a vy si vyberte, aká nemocnica by to mohla urobiť.

    Čiže toto je zmysel tohto zákona alebo toto je zmysel práve poriadku v čakacích listinách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne, že ste sa do diskusie, myslím, o pálčivej téme slovenského zdravotníctva zapojili. Ja nechcem zbytočne ťahať čas, ale niektoré námietky, ktoré boli pri predkladaní tohto návrhu zákona nielen tu v pléne dnes povedané, ale ktoré zazneli aj vo verejnosti, alebo v médiách by som možno niekoľkými vetami okomentoval a vysvetlil, lebo naozaj ten návrh zákona nie je jednoduchý, a ďakujem aj za pochvalu. Je značne prepracovaný, by som povedal, ale niekedy, keď ho človek číta, nie celkom rozumie tomu, ako to bude v praxi fungovať. Nie je to jednoduchý návrh zákona.

    Chcel by som preto povedať, že ten problém s čakaním na Slovensku je taký, ako povedal aj pán poslanec Bastrnák, že zvyšuje to nespokojnosť pacientov. Pacienti čakajú a sú nespokojní. Samozrejme, že keď ste chorý, chcete zdravotnú starostlivosť hneď. Je ale úplne jasné, že v systéme, kde fungujete s uzavretým koncom, to znamená, že vopred viete, koľko peňazí môžte z verejného zdravotného poistenia minúť na zdravotnú starostlivosť v kalendárnom roku, sa čaká. Čaká sa aj v západnej Európe, čaká sa aj vo Veľkej Británii, čaká sa aj v Spojených štátoch. Čiže čakáte. Ide len o to, ako čakáte a za akých pravidiel čakáte. Či sú tie pravidlá jasné, ako v prípade dnes na Slovensku v šiestich diagnosticko-výkonových skupín, o ktorých sme tu opakovane hovorili, aj pán poslanec Uhliarik ich spomínal, alebo je to čakanie nejasné, keď chcete, neoficiálne.

    Lebo dnes, keď prídete na operáciu kolenného kĺbu alebo hoci len žlčníka, alebo medzistavcovej platničky a budete čakať, lebo ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, viete, akým spôsobom čakáte? V písanke pána primára v jeho šuflíku. On vás zapíše a povie, že teda o dva mesiace, o mesiac, budúci týždeň, o pol roka, neviem kedy, zavolám vám. Vy neviete, či by ste mohli v inej nemocnici čakať kratšie, vy neviete, či niekto vás už medzitým štyrikrát nepredbehol. Vy neviete, skrátka, nič. Ale nevie to ani zdravotná poisťovňa.

    Preto trošku ideme do neistého terénu a na neistú pôdu, ale ísť musíme. Navrhujem preto, aby sme zaviedli jasné kontrolovateľné pravidlá prostredníctvom čakacích zoznamov, ktoré sa budú viesť na všetky plánované zdravotnícke výkony. No ale nejak to viesť musíte, nejak to vykáže jedna nemocnica, nejak to vykáže druhá nemocnica, preto navrhujem, aby sa viedla na jednotlivé kódy v DRG systéme. Jasné, porovnateľné.

    Jeden rok. Jeden rok aj preto, lebo platí právo Európskej únie. Dneska som to vysvetľoval aj v médiách. To nie je preto, ako ma niekto obvinil, že teda chcem vyháňať slovenských pacientov do rúk rakúskych, nemeckých, švajčiarskych, českých či maďarských lekárov. Vôbec nie. Ale občan Európskej únie, teda aj občan Slovenskej republiky, má naozaj podľa platného práva Európskej únie nárok na to, aby zdravotnú starostlivosť čerpal kdekoľvek v členských krajinách Európskej únie. My to budeme musieť implementovať.

    Ja len chcem znovu zaviesť pravidlo, pravidlo 12 mesiacov. Do 12 mesiacov má zdravotná poisťovňa povinnosť zmanažovať tohto pacienta na Slovensku. To znamená, pacient príde k lekárovi, lekár povie, áno, potrebujete plánovanú zdravotnú starostlivosť, operáciu driekovej medzistavcovej platničky alebo kolena. Pacient povie, áno, chcem ju absolvovať v tejto nemocnici. Lekár sa spojí so zdravotnou poisťovňou pacienta a navrhne tohto pacienta do čakacieho zoznamu. Vznikne komunikácia medzi zdravotnou, nejdem do detailov návrhu, samozrejme, môžu byť námietky a tak ďalej, treba upraviť návrh, to už si vyrieši nemocnica s poisťovňou, a poisťovňa oznámi pacientovi, že čakáte v Košiciach na operáciu kolenného kĺbu, predbežný termín 15. jún. Pacient bude vedieť, koľko čaká, kedy mu bude poskytnutá zdravotná starostlivosť. Bude vedieť skontrolovať, ako stojí v poradí a kedy príde na rad. Teraz môže sa 15. júna, 15 dní vopred nemocnica pozve pacienta na operáciu, ale môže sa niečo stať. Pacient má chrípku, pacient má úmrtie v rodine, operatér je chorý, nevedia to urobiť, lebo práve prebieha rekonštrukcia na operačných sálach, pacient nestráca poradie, ale v najbližšom voľnom termíne prichádza, čiže ako keby sa mu držalo poradie, aj keď sa trošku posunie. Zase komunikácia medzi poskytovateľom, poisťovňou a pacientom.

    Len dôležité je, ten moment, že poisťovňa bude nútená týmto zákonom do 12 mesiacov vám zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. To znamená, ona keď bude vidieť, že to nestíha v danom zdravotníckom zariadení, jej povinnosť začať hľadať, píšem to v zákone, hľadať iné zmluvné, ale aj nezmluvné zdravotnícke zariadenie, kde ten výkon vedia urobiť a núkať vám ho. Povedať, že, žiaľ, v tých Košiciach to nejde, ale máme tam Prešov, máme tam nemocnicu Šaca, v Michalovciach vám to vedia urobiť. Ale aj ten Ružomberok, ten by tam bol najskôr.

    A teraz znovu záleží na pacientovi, že povie, nie, nie, ja počkám na Košice, môže čakať aj, to neznamená, že musí do 12 mesiacov to dostať v Košiciach. Môže čakať aj rok a pol, len úlohou poisťovne je zabezpečiť túto zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov, čiže poisťovňa mu to musí ponúknuť dovtedy. Nieže čaká a nevie dokedy, do nekonečna, tri roky, štyri roky možno niekedy.

    Čiže naozaj to posilňuje nárok a trošku pacienta robí pánom v tomto systéme. On platí zdravotné poistenie, zdravotná poisťovňa sa musí oňho postarať a musí hľadať riešenie vyriešiť jeho zdravotný problém na Slovensku do 12 mesiacov.

    A poviem to úprimne, trošku nech je to pre tú poisťovňu aj trest, že keď do 12 mesiacov neráči pacientovi zabezpečiť na Slovensku zdravotnú starostlivosť, tak nech ten pacient teda ide do zahraničia, ak chce, a príde s trikrát väčšou faktúrou, aká by bola na Slovensku. No je to trest pre tú zdravotnú poisťovňu. Musí lepšie manažovať pacientov.

    Počul som dneska aj námietku, že je to nevýhodné pre slovenských poskytovateľov. Práve naopak, je to výhodné pre slovenské nemocnice. Viete, čo je mnohokrát problém v nemocnici? Že vy viete omnoho viacej výkonov urobiť, len zdravotná poisťovňa vám dá limit a povie, viac nezaplatím; 28 ukončených hospitalizácií na tomto oddelení tento mesiac. Vy darmo by ste vedeli urobiť 45, nezaplatí. V tejto chvíli ale bude loptička na strane zdravotnej poisťovne. Ona potrebuje odoperovať plánovanú zdravotnú starostlivosť. Tak nech sa snaží, nech to manažuje.

    Správna otázka od pani doktorky Horváthovej, od pani poslankyne Horváthovej bola, že či ich to nezruinuje, či na to majú dosť peňazí. Začnem tým, áno, počul som tú námietku, prečo sme s tým neprišli skôr. Pán poslanec Uhliarik vo svojom vystúpení to vysvetlil veľmi dobre, aká bola situácia, ale ja to vysvetlím ešte jednoduchšie.

    No, ja som v 2010, aj v 2011 opakovane otvoril tému čakacích zoznamov na výbore pre zdravotníctvo, ktorí tam boli poslanci tohto výboru, to veľmi dobre vedia. Viete, aký problém sme mali? No problém sme mali, že v 2010 končila Všeobecná zdravotná poisťovňa rok v strate 110 mil. eur. Keby sme im ešte zaviedli povinnosť viesť technické rezervy na všetkých, ktorí čakajú, je v cross defaulte. Nedalo sa. Proste nebola na to situácia. No ale dnes počúvame, a ja sa tomu veľmi teším na rozdiel od iných kolegov, že všetky tri zdravotné poisťovne sú v kladnom hospodárskom výsledku. Hurá! No ale využime tento kladný hospodársky výsledok v prospech pacientov. Nie protiústavný zákaz zisku, nie znárodňovať a vyplácať finančné skupiny. Na pacientov, ktorým neposkytnete zdravotnú starostlivosť v danom kalendárnom roku, musíte vytvoriť, ak bude poskytnutá len v budúcom roku a sú na čakacom zozname, technické rezervy. Teda kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní bude nižší o technické rezervy pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

    Keď dnes, a budem hovoriť veľmi v hrubých číslach, je kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní v jednom roku 30 mil. eur, tak je tu priestor na to, aby vytvárali technické rezervy pre čakajúcich pacientov. Bude to málo alebo veľa? Korektná otázka. A ja korektne odpovedám, uvidíme, keď začne systém fungovať, ako sa bude napĺňať a či to bude dosť, alebo málo. Ja si myslím, že by to malo bohato stačiť, lebo sa to bude týkať len pacientov, ktorí prechádzajú z roka na rok.

    Len náš problém je, že dneska, keď sa ma opýtate na štatistické číslo, koľko pacientov dneska čaká s výnimkou tých šiestich diagnosticko-terapeutických skupín na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, viete, čo je moja odpoveď? Neviem. Nievie to ani Štatistický úrad, ani zdravotná poisťovňa. Leží to v písankách primárov, v ich šuflíkoch. Nevieme, koľko čaká pacientov.

  • Reakcia z pléna.

  • No, ale musíme sa do toho pustiť alebo ich necháme čakať, no, nechcem používať škaredé slovo, ale minimálne za netransparentných podmienok? Neviete. Vy neviete nič, či vás niekto predbehol, či prídete na rad 15. júna, vtedy vám zavolajú a v nemocnici povedia, že už to nevychádza, až v júli, ale pán primár je vtedy na dovolenke, neprišli by ste radšej v septembri. Medzitým vás už ale ďalších desať pacientov predbehlo, ktorí neboli v písanke. O ničom neviete. Teraz to bude transparentné. Zdravotná poisťovňa na to sa bude musieť pripravovať.

    Druhá vec je, že veľmi nevymyslíme nič tým, keď sa budeme tváriť, že nech sa na to nepripravuje, pretože keď implementujeme európske právo a smernicu, tak tí pacienti po dvanástich mesiacoch sa zdvihnú a odídu niekde inde. Ja si myslím, že robme všetko pre to predtým, aby peniaze z nášho zdravotného poistenia plynuli do našich nemocníc, pre našich lekárov, sestry a zdravotníkov, aby pacienti boli operovaní na Slovensku. To by mala byť naša ambícia. Tento zákon tomu napomáha.

    Dámy a páni, myslím si, že som odpovedal na všetky otázky, ktoré boli vznesené či už tu v pléne, alebo v diskusii v médiách. Som rád, že táto diskusia začala aj na pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona v prvom čítaní. Znovu zopakujem len, že tento zákon nie je ani ľavicový, ani pravicový, ani červený, ani modrý. Je to zákon, ktorý posilňuje nárok pacientov a plánovanú zdravotnú starostlivosť a využíva kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní v prospech skrátenia čakania našich pacientov.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Viliama Novotného a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač - dobre čítam? (reakcia z pléna) - 366. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 344.

    Teraz dávam opäť slovo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby vládny návrh zákona uviedol, nech sa páči, aby návrh zákona uviedol, ospravedlňujem sa.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 366.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Nie je to, žiaľ, ešte vládny návrh zákona, je to len poslanecký návrh zákona, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.

  • Povedané so smiechom.

  • Tak aspoň som vás trošku zobudil, sme sa zasmiali.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol poslaneckú novelu zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona.

    Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v otázke merania nápravových tlakov a rozmerov ustanovil Policajný zbor Slovenskej republiky ako jediný orgán, v súčinnosti s ktorým je možné vykonávať meranie nápravových tlakov a rozmerov na všetkých pozemných komunikáciách v Slovenskej republike.

    V súčasnom období ale dochádza vzhľadom na častú prepravu nákladov nerešpektujúci ustanovenia o maximálnych povolených hmotnostiach vozidiel, súprav vozidiel či nápravových tlakov k poškodzovaniu ciest a komunikácií v správe samosprávnych krajov, obcí a miest. Tento stav je možný aj preto, že vzhľadom na veľkú vyťaženosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky nie je možné vždy v požadovanom čase a na potrebnom mieste zabezpečiť súčinnosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri meraní nápravových tlakov. Stáva sa tak často aj preto, že prepravca do slova a do písmena čaká, kým príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky neodíde preč, a potom naloží náklad a s týmto nákladom odíde preč.

    Treba si pritom uvedomiť, že sú to často práve samosprávne kraje či obce a mestá, ktoré zabezpečujú údržbu komunikácií a na ich pleciach spočívajú náklady na rekonštrukciu a opravy ciest poškodených práve vďaka preprave ťažkých, limity prekračujúcich nákladov.

    Z tohoto hľadiska považujeme preto za správne, aby takéto kontroly mohli prebiehať v súčinnosti s obecnou políciou, ktorá ako orgán samosprávy má záujem, ale rovnako tak povinnosť zabezpečovať ochranu majetku samosprávy. Navrhujeme preto rozčleniť orgány súčinné pri meraní nápravových tlakov a rozmeru podľa správcov komunikácií. Štátnej polícii sa ponecháva súčinnosť v plnom rozsahu ako doteraz. Umožňuje sa však súčinnosť obecnej polície pri kontrolách na cestách II. a III. triedy a miestnych komunikáciách.

    Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu vyššieho výberu správnych poplatkov a menšieho znehodnotenia komunikácií. Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, právom Európskych spoločenstiev, Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 366. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, na podnikateľské prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať žiadne sociálne vplyvy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 344 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre hospodárske záležitosti, pre verejnú správu a regionálny rozvoj a pre obranu a bezpečnosť v prípade, že prejde do druhého čítania. Za gestorský výbor bol určený výbor, ktorého som spravodajcom.

    Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 367. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 345.

    Pán poslanec Fecko je už na svojom mieste. Poprosím vás, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 367.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyne, kolegovia, znovu tu máme nejaký zákon o pozemkových právach a vysporiadaní vlastníctva k nim, takže dovoľte, aby som stručne odôvodnil môj návrh zákona, teda pozmeňujúci návrh k zákonu č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dúfam, vážení, že sme tu Národná rada Slovenskej republiky, že každý z nás sa vie povzniesť nad to, že je ešte županom, že je ešte primátorom, že je ešte poslancom VÚC-ky, poslancom mestského zastupiteľstva a že zastupujeme tu 5,43 mil. obyvateľov Slovenskej republiky a že zastupujeme územie, ktoré má rozlohu 49,35 kilometrov štvorcových, nato sme tu. Títo občania Slovenskej republiky povedali, že vy ste tí správni, ktorí máte hájiť a najlepšie nakladať s našimi financiami, ktoré tu v štáte sa vyrobia, a máte zároveň ich spravovať tak, aby sme prežili aj do ďalších rokov.

    Okrem financií je to aj majetok, ktorý tento štát, títo občania zverujú do vašej pôsobnosti ako poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, a medzi inými sú to aj štátne pozemky. Pozemky, ktoré momentálne aj zo zákona spravuje Slovenský pozemkový fond. A práve k tomuto správaniu a nakladaniu s tými pozemkami mieni, á, mieri aj moja novela tohto zákona č. 66/2009 Z. z. Neni to veľká novela, ale myslím, že aj mininovely vedia urobiť dobrý zákrok priamo, jak sa hovorí, v teréne na území vlastníckeho práva k pozemkom štátu.

    Dúfam, že všetci viete, že u nás platí duálny spôsob vlastníctva, to znamená, ak ste vlastníkom pozemku, nemusíte byť vlastníkom stavby a naopak, ste vlastníkom stavby, nemusíte byť vlastníkom pozemku. Táto právna úprava sa dostala do nášho Občianskeho zákonníka č. 40/1950 Zb. a prelomila vtedy všeobecne platnú zásadu "superficies solo cedit" (latinsky), "vrch ustupuje spodku" vo význame "stavba je súčasťou pozemku". Avšak pozemky pod takýmito stavbami ostali majetkovoprávne neusporiadané touto úpravou právneho nášho poriadku Občianskeho zákonníka. Vypustenie vyšetrovanej zásady v prípade stavieb znamená, že vlastníkom stavby sa automaticky nestáva vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená, a teda že vlastník môže byť celkom odlišná osoba. Socializmus to ešte zvýraznil napríklad na poľnohospodárskych, hospodárskych a iných dvoroch, kde ani nebolo potrebné majetkovoprávne vysporiadanie pri vybudovaní stavieb, a v súčasnosti je to jedna veľká dilema, ako vysporiadať pozemky aj poľnohospodárskych, nejakých hospodárskych dvorov, kde vlastníci pozemkov sa nevedia domôcť ani nájomného vzťahu, resp. majetkovoprávneho vysporiadania k majiteľom budov.

    Samozrejme, že s touto anomáliou sa snažili vysporiadať aj mestá a vyššie územné celky a obce, a preto bol prijatý zákon, ktorý to kvázi mal riešiť. Pravdou je, že na vyššie územné celky a na obce a mestá prešli stavby v zmysle zákona 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov a zákona 135/1961 o pozemných komunikáciách, resp. zákona č. 446/2001 o majetku vyšších územných celkov. Koľko je tých nevysporiadaných, nechcem hovoriť, je proste v tom neporiadok, niekedy nevieme, koľko tam máme, samozrejme, vlastníkov, tak preto bol prijatý aj tento zákon 66/2009.

    Súčasné znenie tohto zákona umožňuje a je na vôli, dá sa povedať, obce alebo vyššieho územného celku, že môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Je to v § 2 ods. 1 tej 66-ky. V odstavci 2 sa hovorí, že "ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu". Ten osobitný predpis je zákon 330/1991 o pozemkových úpravách. To znamená, že v súčasnosti je na vôli obcí alebo vyššieho územného celku, či ponúkne zo svojho portfólia vlastníckych pozemkov niečo formou zámennej zmluvy na vysporiadanie pozemku pod budovou, alebo keď to neuplatní, tak môže ísť do pozemkových úprav. To znamená požiadať o pozemkové úpravy a tam už hovoríme o štátnych pozemkoch. Tam sa berie už od štátu a to si myslím, že neni správne. Pretože prvý sa mal vysporiadať s vlastným majetkom, ktorý má, a dať náhradný pozemok, až potom siahať na štátny, ktorý je všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Preto moja novela tohto zákona prináša túto zmenu. Konkrétne: Ak vlastník stavby nemá k dispozícií náhradný pozemok, ktorý je adekvátny pre uplatnenie postupu podľa odseku 1, ktorý som pred chvíľou čítal, tak usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav.

    Takže, vážení, dúfam, že uznáte, že máme tú zodpovednosť chrániť aj štátnu pôdu, ktorú nám zverili naši občania, a obce a VÚC-ky si v prvom rade musia uvedomiť, lebo aj štát im tento majetok previedol. Boli to niekedy okresné národné výbory, mestské národné výbory, miestne národné výbory, boli to kraje, aj z tohto majetku vtedy akože štátu socialistickej republiky to prešlo do majetku obcí, miest a vyšších územných celkov.

    Tento návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne výkyvy a nemá iné vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Myslím, vážené kolegyne a kolegovia, že je to naprieč politickým spektrom novela zákona bez nejakého pravého, ľavého, čierneho, bieleho, fialového trička, tak dúfam, že sme tu za občanov, ktorým treba chrániť aj majetok, ktorým je aj štátna pôda, a myslím si, že touto novelou dosiahneme to, aby sa tento štát, táto štátna pôda chránila na úkor miest, obcí, resp. vyšších územných celkov.

    Preto by som vás chcel z tohto miesta poprosiť o jeho podporu, aby sme záujmy štátu a našich občanov aj touto novelou chránili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Igorovi Matovičovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 367), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 14., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 345 z 11. januára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 368. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 346.

    A teraz dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 368.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zmeny zákona o dani z príjmu, v ktorom v podstate sa jedná o zmenu stravného, ktorú si môžu uplatňovať živnostníci pracujúci popri zamestnaní.

    Upravuje sa teda predovšetkým možnosť živnostníkom, aby si mohli uplatniť stravné pri živnostiach, v rovnaký deň si uplatnia nárok na stravné u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere. A ak teda následne po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa odpracujú ďalších 5 a viac hodín, čo je doba, pri ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.

    V súčasnosti sme svedkami toho, že všetkým občanom rapídne rastú dane, odvody, poplatky, zhoršilo sa pracovné právo a tento neradostný stav dopadá negatívne predovšetkým na živnostníkov a malých podnikateľov. Predložená novela je teda ďalšou v rade z tých, ktoré majú pomôcť najmä tejto dôležitej skupine ľudí, ktorí sú naši najväčší zamestnávatelia. Som presvedčený, že je potrebné odstrániť túto diskrimináciu, ktorá v skutočnosti stále existuje.

    Uvedenou novelizáciou sa taktiež sprehľadňuje podnikateľské prostredie a zjednocujú sa pracovné podmienky pre rôzne druhy práce. Odstraňuje sa diskriminácia živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a v súčasnosti si stále nemôžu uplatniť pri živnosti stravné, ak v rovnaký deň si zároveň uplatnia nárok na stravné lístky u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere.

    Navrhovaná právna úprava nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá žiadne nároky na pracovné sily a ani organizačné zabezpečenie.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Miklošovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Sulík. Nie. Pán poslanec Mihál?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre, dobre, rešpektujem to, aj keď ste sa prihlásili.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

  • Podobne ako pri predchádzajúcom zákone, ktorý som predkladal ja, aj pri tomto zákone by som bol rád, keby vážené panie poslankyne a páni poslanci podporili novelu, ktorú predkladajú páni poslanci, a to čiste z dôvodu spravodlivosti a zosúladenia podmienok tak, aby ich mali všetci rovnaké.

    V konkrétnom príklade, ak hovoríme o nároku na gastrolístok, alebo na uplatnenie si týchto výdavkov z pohľadu živnostníkov do nákladov, tak je absolútne spravodlivé, aby tak ako zamestnávateľ za zamestnanca dal si do nákladov výdavky na stravovanie za každý jeden deň, kedy zamestnanec pracuje, aby takisto mal toto právo živnostník a aby to právo nebolo viazané alebo podmienené tým, že v ten deň nemá súčasne zamestnanie.

    Tá logika je totižto v tom, no, je to v Zákonníku práce, ja viem, že tieto detaily málokto pozná, ale tu ide o to, že ak si vezmete občana človeka, ktorý má dve zamestnania a v každom z nich má mierne nadpolovičný úväzok, čiže v každom z nich odpracuje niečo viac ako 4 hodiny denne, tak má vlastne právo na to, aby si to stravovanie, ten nárok a tie náklady uplatnil aj v jednom zamestnaní, aj v druhom zamestnaní. Nikto mu v tom nebráni, zákon to nijakým spôsobom nekomplikuje, neviaže. Čiže tu stojí otázka tak, prečo by takáto podmienka, takáto komplikácia mala byť vo vzťahu k živnostníkom. Ako ak hovoríme o zrovnoprávnení podmienok, tak živnostníkom túto, ani by som nenazval, že úľavu, ale túto vyššiu spravodlivosť jednoducho priznajme.

    A pokiaľ ide o náklady, resp. nie náklady, ale o záťaž na štátny rozpočet, tak samozrejme, že bude to mať negatívne dopady na štátny rozpočet, ale relatívne veľmi nízke, dokonca by som povedal, že ťažko vyčísliteľné. A nemali by sme znovu úzkoprso prihliadať na to, že bude to mať nejaký symbolický výpadok na daniach z pohľadu štátneho rozpočtu. Ale pozerajme sa na to, aby občania tejto krajiny, či sú zamestnancami alebo či sú podnikateľmi, či majú živnosti, mali rovnaké podmienky a mohli si z pohľadu svojich práv a možností uplatňovať rovnaké výhody podľa zákona o dani z príjmov.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec bol jediný, čo sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať za podporu pánovi poslancovi Mihálovi a tie argumenty, ktoré doplnil, sú, samozrejme, veľmi správne. Je otázka tiež nielen nediskriminácie a zrovnoprávnenia podmienok. Ale dovolím si doplniť ešte jeden argument, a to je ten, že keď niekto zamestnáva, tiež platí dane a odvody, a keď je živnostník, tiež platí dane a odvody. Tak z tohto pohľadu ako keby dvakrát je zdaňovaný, ale len jedenkrát si môže uplatniť nárok na stravné. Takže považujem za spravodlivé, aby mali rovnaké podmienky aj tí, čo pracujú ako živnostníci popri zamestnaní.

    A ešte raz si vás dovoľujem, kolegovia, požiadať o podporu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 14. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 370. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 348.

    A teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 370.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, poskytovanie investičnej pomoci, inak nazývanej aj investičné stimuly, má na Slovensku svoju históriu. Počas transformácie našej ekonomiky z plánovanej a riadenej na trhovú v snahe zvyšovať konkurencieschopnosť bolo nepochybne potrebné pritiahnuť investorov, ktorí by boli ochotní poskytnúť chýbajúce investície na dosiahnutie želaných cieľov. Keďže domáci investori veľmi často potrebným kapitálom nedisponovali, resp. neboli ochotní zadlžovať sa nad potrebnú určitú mieru, bolo treba pritiahnuť najmä investorov zahraničných. Aj keď to nemuseli byť vždy zahraniční.

    Za týmto účelom bol stanovený rad opatrení, ktoré sa nazývali investičnými stimulmi. Cieľom okrem dosiahnutia konkurencieschopnosti výroby, v konkrétnej fabrike napríklad, bolo aj zlepšenie súvisiacich ukazovateľov pre ekonomiku krajiny, ako je zamestnanosť, hospodársky rast, vyrovnanie regionálnych rozdielov a podobne.

    Po prekonaní určitého obdobia a po získaní istých skúseností s poskytovaným stimulov sa ukazuje, že tieto neboli vždy prideľované tam, kde to bolo najnevyhnutnejšie potrebné, že ich prideľovanie ovplyvňovali aj iné faktory, než prísne ekonomické kritériá a že ich prideľovanie často môže deformovať či priamo deformuje trh. Jednoducho z dôvodu, že niekto ich dostane a niekto nie.

    Podnikatelia v rovnakom či príbuznom odvetví, najmä tí slovenskí, sa často a oprávnene cítia znevýhodňovaní prideľovaním takýchto stimulov vybraným firmám, ktoré majú tým pádom pôsobenie na trhu jednoduchšie. Proti takejto politike už viackrát protestovali nielen jednotlivé spoločnosti, ale aj reprezentačné organizácie zamestnávateľov. Pri investičnej pomoci, resp. pri poskytovaní stimulov majme na pamäti, že ide o opatrenie hospodárskej povahy, ktoré bežne na zabezpečenie stanovených cieľov realizuje vláda. Dialo sa tak i v minulom volebnom období i vo všetkých predchádzajúcich. V dnešných časoch však už mám za to, domnievam sa, že ide o opatrenie, ktoré by malo byť postupne na ústupe, resp. o opatrenie, ktoré by svojou povahou malo byť skôr výnimočné, ako bežné. Jeho uplatnenie sa čím ďalej viac netýka len samotného prijímateľa, ale ako bolo uvedené predtým, zasahuje i do širších súvislostí podnikania a ovplyvňuje hospodársku situáciu v krajine i konkurenciu v podobných výrobných zariadeniach.

    Dovolím si preto navrhnúť, aby sa o poskytovaní stimulov nerozhodovalo výlučne na úrovni vlády, ale aby takéto rozhodnutia podliehali širšej diskusii, a to nielen odbornej, ale aj politickej. A aby takéto rozhodnutie bolo urobené až po zvážení všetkých dopadov a vplyvov, ktoré môže priniesť, a aby takéto rozhodnutia boli teda robené na základe širšieho dôkladného uváženia. K tomu má pomôcť rozhodovanie nielen na úrovni vlády, ale aj na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky. Na takéto rozhodovanie Národnej rady existujú ústavné, ako aj zákonné podmienky stanovené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pri úvahách o zmene zákona o rokovacom poriadku Národnej rady sme došli k záveru, že na rozhodovanie o poskytovaní investičnej pomoci postačuje ustanovenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, konkrétne § 2 ods. 3 písm. c) a d). Osobitným zákonom, podľa ktorého tak Národná rada Slovenskej republiky bude rozhodovať, je predkladaná táto novela zákona o investičnej pomoci.

    Znenie návrhu je v súlade s ústavou, v súlade s ústavnými zákonmi, zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná, a inými dokumentmi, ktorými sme viazaní.

    Tento návrh nemá vplyv na verejné financie a neznamená negatívny dopad ani na životné prostredie na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni. Nezakladá nijaké potreby vzniku nových pracovných miest vo verejnej správe a nijak neovplyvňuje informatizáciu.

    Kolegovia, tak ako som predkladal pred dvoma dňami zákon o komunálnych voľbách, chcem povedať, že i tento zákon je zákonom, ktorý sa bude týkať, od jeho prijatia, samozrejme, nie retroaktívne, všetkých rozhodovaní v tomto bode. A, samozrejme, tu budú zrejme do budúcnosti rôzne vlády, rôzne zostavené, rôzne farebné, ale domnievam sa stále viac, že je dobré, aby sa pomerne veľké finančné sumy z verejných zdrojov alokovali na základe širšej diskusie.

    Lebo napríklad v školskom výbore, tí, ktorí tam sme, dostávame ako samostatnú kapitolu rozpočet napríklad Slovenskej akadémie vied. A predseda Slovenskej akadémie vied sa prichádza uchádzať o položky mnohokrát rádovo nižšie, ako je suma, ktorá sa bežne alokuje na túto záležitosť. Napriek tomu o tom rokuje Národná rada. A pripusťme, že by niekto namietol, no čo už vieme o tej investičnej pomoci či stimule, či o tom? Hovorím na to, priatelia, keby sme to brali tak, nemusíme rokovať o ničom. Lebo na všetko sú odborníci a čo my k tomu máme povedať? Ja si myslím, že Národná rada je nato, aby rozhodovala o alokácii desiatok miliónov eur z verejných peňazí.

    A, samozrejme, ešte raz hovorím, ten zákon nebude platiť pre vládu SMER-u, ten zákon bude platiť pre budúcnosť rozhodovania o tejto nezanedbateľnej položke a budú o ňom rozhodovať nakoniec, tak ako o rozpočte, poslanci. A ak teda nenamietame, že rozhodujeme o obrovských položkách rozpočtu, i o tejto veľkej položke by sme mali a mohli rozhodovať.

    Robí to, dá sa povedať, službu transparentnosti. Pretože i príslušný rezort, ktorý to bude predkladať, a príslušní príjemcovia budú nasvietení a bude sa musieť verejne v diskusii obhájiť, či táto alokácia bola tá najlepšia. A myslím si, že v čase, keď sa musí hľadieť na každú korunu, resp. na každé euro, a keď je dobré vedieť, kam odteká, tak je táto ponuka rovnako férová pre všetky budúce ministerstvá hospodárstva. Minule ho pokrývala reprezentácia môjho poslaneckého klubu, teda SaS. Teraz ho pokrýva reprezentant SMER-u. V budúcnosti, ktohovie kto? Ale každopádne tie verejné zdroje, ktoré dostane Jožo a nedostane Fero, by mal Jožo dostať vtedy, keď je to zdôvodnené a keď to obstálo v parlamentnej diskusii.

    Samozrejme, parlamentná väčšina ako štandardne a normálne rozhodne o tom, že asi podporí alokáciu, ktorú zvolila jej vláda. Na tom nie je nič zlé. Ale predtým, ako sa tak stane, prebehne o týchto peniazoch diskusia. A to sa mi zdá spravodlivé, bez ohľadu na to, kto bude čo obhajovať a aká vláda tu bude.

    Dovolím si vás preto poprosiť o podporu k tomuto návrhu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 370). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať žiaden vplyv na verejné financie, na podnikateľské prostredie a ani na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti ani žiaden vplyv na sociálny, sociálny teda. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013, je to rozhodnutie č. 348, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Takisto navrhujem za gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky Výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 372. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 350.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jurajovi Drobovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 372.

  • Vážení kolegovia, budem sa snažiť byť stručný a stihnúť všetko do hlasovania o 17.00 hod.

    S kolegom Martinom Chrenom prichádzame s návrhom zákona, ktorý podľa nášho názoru rozširuje slobodu ľudí. Jeho podstatou je zvýšenie kubatúry malých motocyklov z 50 na 125 bez toho, aby bolo potrebné robiť špeciálne vodičské oprávnenia na tieto malé skútre a malé motorky. Inšpiráciou k tomuto návrhu bola smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 206 o vodičských preukazoch a tiež právna úprava, ktorú na základe tejto smernice prebrala a schválila okrem iných krajín napríklad aj Česká republika. Ustanovenie smernice, ktoré ale nie je povinne transponované členskými štátmi, umožňuje držiteľom vodičského oprávnenia na osobný automobil viesť aj motocykel s kubatúrou do 125 centimetrom kubických.

    Dôvody, ktoré nás viedli k tomuto návrhu zákona, je ich niekoľko. Sú pozitívne.

    Prvým je priaznivý dopad na životné prostredie, najmä v ročných obdobiach, kedy sú priaznivé podmienky na jazdu na motocykloch. Nevzniká toľko škodlivých splodín ako z osobných áut.

    Ďalej priaznivý dopad na plynulosť premávky, hlavne v mestských aglomeráciách, hlavne tam, kde v časoch, buď ranných, alebo poobedňajších, špičiek dochádza k dopravným zápcham, kolabuje doprava. Väčší počet jednostopových malých vozidiel na vozovke by tento problém čiastočne riešil.

    Po tretie tieto motocykle zaberajú menej miesta. Teda aj pri využití tohto druhu individuálnej dopravy stále nevznikajú žiadne nároky na parkovacie miesta. Je možné s nimi parkovať všade, kde neobmedzujú dopravu a kde neobmedzujú pohyb chodcov.

    A po d) je to pozitívny dopad na ekonomiku. Príklad máme v susednej Českej republike. Odvolávam sa na oficiálne zdroje, kde mesiac po schválení takejto právnej úpravy v septembri 2012 sa zvýšil predaj v tomto segmente motocyklov o 36 %.

    Aby sme mohli hovoriť o takýchto pozitívnych dopadoch, musí sa k tomu pridať ešte jeden podstatný fakt, ktorý tomu napomôže, získať oprávnenie viesť takýto druh motocykla bez ďalších byrokratických a finančných záťaží. Teda umožniť držiteľom určitého druhu vodičského oprávnenia, v tomto prípade je to oprávnenie typu B, aby mohli viesť aj tento druh motocyklov.

    Slabou stránkou, a to podotýkam úplne otvorene, je, že môže vzniknúť obava o bezpečnosť takýchto vodičov. Máme však za to, že držiteľ vodičského oprávnenia skupiny B je po výcviku natoľko vyspelým vodičom, že môže zvládať aj tento druh motorového vozidla. Navyše osobný automobil v rukách neskúseného vodiča môže byť pre jeho okolie ešte viac nebezpečné ako motocykel s objemom motora do 125 centimetrov kubických.

    Úplne na záver, aj keď nie celkom zanedbateľný fakt, ale pre nás je veľmi dôležitý, tento návrh vedie k rozšíreniu slobôd a možností výberu pre všetkých zodpovedných občanov, v tomto prípade účastníkov cestnej premávky.

    Sám som častým používateľom malého motocykla. Má to naozaj množstvo výhod. Nepodieľam sa na veľmi zlej dopravnej situácii v Bratislave, strašne dlho som nič neplatil za parkovanie a tak ďalej atď.

    Jednoducho doprajme ľuďom trochu viac slobody.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Mariánovi Kovačócymu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokujem v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 350 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní odo dňa prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku za klub strany Sloboda a Solidarita pán poslanec Martin Chren, ale keďže je 17.00 hod., vyhlasujem krátku prestávku do 17.05 hod. a potom budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný podvečer, dámy a páni, budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu. Poprosím pána poslanca Bagačku, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 25 o verejnom obstarávaní, je to tlač 392.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave vystúpili viacerí poslanci. Poslanec Gábor Gál podal pozmeňujúci návrh. Pán predseda, zo spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2 a 3 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 135 bolo za, 5 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Gábora Gála.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Gála.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 23 proti, 56 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj z rozpravy, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 56 proti, 5 sa zdržali.

    Schválili sme novelu vládneho návrhu zákona č. 25 o verejnom obstarávaní.

    Pán poslanec Jasaň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení, je to tlač 363.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 363.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, v rozprave predložil pán poslanec Zajac podľa neho procedurálny návrh, ktorý ale nespĺňa podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, že je procedurálny, preto o ňom nedám hlasovať. Dajte preto, pán predseda, hlasovať o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 55 za, 3 proti, 80 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Kollár uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Jozefa Mihála na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 364.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 364.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 1 proti, 77 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Uhliarik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach, je to tlač 365.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 365.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 4 proti, 75 sa zdržalo 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikuš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Viliama Novotného a Pavla Freša na vydanie zákona č. 135 o pozemných komunikáciách, tlač 366.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 366.)

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 47 za, 2 proti, 91 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Matovič uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Martina Fecka na vydanie zákona č. 66 o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, tlač 367.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 367.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Odporúčam preto, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 55 za, 85 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Ivana Štefanca, Pavla Freša na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 368.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 368.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nepredložil žiaden návrh, o ktorom by sme mohli hlasovať, preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 1 proti, 77 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Přidal uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Petra Osuského na vydanie zákona č. 561 o investičnej pomoci, je to tlač 370.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 370.

  • Pán predseda, v rozprave nikto nevystúpil. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 76 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body.

    Vyhlasujem prestávku do 17.20 hod. a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu poslancov pána Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona č. 8 o cestnej premávke.

    Písomne je do rozpravy prihlásený pán poslanec Chren.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 372.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, ctení kolegovia, 19. januára 2013 vstúpila do platnosti smernica Európskej únie č. 2006/126 ES o vodičských preukazoch, tzv. tretia smernica o vodičských preukazoch. A tá mala za cieľ harmonizovať podmienky a predpisy, za ktorých sú vodičské preukazy vydávané v jednotlivých členských krajinách Európskej únie.

    V pôsobnosti jednotlivých členských štátov, a teda aj Slovenska, však zostala možnosť stanovovania vekových limitov, ako aj možnosť prípadného priradenia menších podskupín k skupine vodičského oprávnenia B. Takto je napríklad na Slovenku dnes aktuálne automaticky priradená skupina AM, to sú dvojkolesové alebo trojkolesové motorové vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou 25 až 45 km za hodinu so zdvihovým objemom valcov a nepresahujúcim 50 centimetrov kubických k skupine B, čo sú klasické osobné autá alebo malé úžitkové vozidlá. Inými slovami, každý, kto na Slovenku zloží skúšky a získa vodičské oprávnenie skupiny B, zároveň získa aj oprávnenie...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, poprosím vás...

  • Zaznievanie gongu.

  • Pokračujeme v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec, prepáčte.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Každý, kto na Slovensku zloží skúšky na získanie vodičského oprávnenia skupiny B, automaticky získava aj oprávnenie na vedenie malého motocykla, napríklad Babetty alebo skútra s veľmi nízkym výkonom, bez toho, aby musel robiť akékoľvek ďalšie skúšky alebo prejsť akýmkoľvek ďalším školením v autoškole.

    Avšak na rozdiel od Slovenka už viaceré európske krajiny v minulosti umožnili držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B viesť aj motocykle podskupiny A1, ktoré majú obmedzenie maximálneho objemu motora na 125 centimetrov kubických a maximálneho výkonu na 11 kW. Táto podskupina vznikla ešte v roku 2001 a aj v slovenskej legislatíve je implementovaná už od roku 2004.

    Medzi prvými krajinami, ktoré takúto možnosť zaviedli, patrili napríklad juhoeurópske krajiny ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko, ku ktorými sa s rôznymi obmenami pridali Veľká Británia, Belgicko, ale aj susedné Rakúsko. Mnohí z nás, ktorí boli niekedy v Taliansku, Španielsku a v týchto juhoeurópskych krajinách, tak vedia, že na skútri tam jazdia obrovské kvantá obyvateľov. Je to jeden z najpoužívanejších dopravných prostriedkov v týchto mestách a je úplne bežné, že dokonca aj Slováci, hoci oprávnenie na takýto skúter automaticky nemajú, ak predložia napríklad v požičovni skútrov svoj vodičský preukaz skupiny B, tak v Taliansku, vo Francúzsku im bez problémov silnejší skúter požičajú.

    Tým, že sa zaviedla nová smernica, ktorú som spomínal v úvode, tak sa ďalej rozrastá počet krajín, ktoré umožňujú svojim občanom po získaní vodičského oprávnenia skupiny B automaticky získať aj oprávnenie na silnejší skúter. Okrem Českej republiky, kde bol takýto návrh prijatý nedávno, tam už patrí aj Maďarsko, ale napríklad aj Estónsko, Litva a Lotyšsko. Dohromady je to teda už 11 európskych krajín, ktoré umožňujú takúto väčšiu slobodu svojim obyvateľom.

    No a zo Slovenska sa nám pomaly stáva určité biele miesto na mape Európy, sme jednou z mála krajín, ktoré neumožňujú svojim občanom pri získaní vodičského oprávnenia skupiny B automaticky získať možnosť jazdiť aj na týchto, nazvem to, normálnych skútroch, aké sú bežné v celej Európe.

    Preto sme sa s kolegom Jurajom Drobom rozhodli predložiť malú novelu zákona, ktorá by umožnila toto rozšírenie zo skupiny AM na skupinu A1, tak ako je to bežné v mnohých európskych krajinách.

    V súvislosti s týmto návrhom by som chcel uviesť aj viacero ďalších podporných argumentov a niekoľko faktov, ktoré, som presvedčený, hrajú v prospech tohto návrhu a ktoré môžu byť naozaj prínosné pre spoločnosť.

    Po prvé. Ide o odľahčenie dynamickej a statickej premávky. Viacero vodičov hlavne počas teplejších dní by rado uprednostnilo na dochádzanie na krátke vzdialenosti ľahký motocykel alebo skúter pred automobilom kvôli jeho nesporným výhodám v jednoduchosti ovládania a parkovania.

    Juraj spomínal vo svojom prvom príhovore, že koľko napríklad v Bratislave ušetrí za parkovanie, keď jazdí na svojom skútri. Faktom je, že na plochu jedného auta v premávke sa podľa zaužívaných kritérií bežne uvažuje s dvoma motocyklami a na jedno automobilové parkovacie miesto pripadajú 3 až 4 motocykle.

    Motocykle kategórie A1 pritom spĺňajú minimálne rýchlostné limity platné na diaľnici v meste, čo je 65 km za hodinu, a aj mimo neho. Čo pri súčasnom trende presídľovania obyvateľstva z mestských aglomerácií do prímestských satelitov môže zohrať rozhodujúcu úlohu v rozhodovaní sa o druhu použitej dopravy. Či ísť do práce autom, alebo na skútri.

    A ja sám ako chalupár z Banskej Štiavnice poznám niekoľko ľudí, hlavne mladých ľudí z Banskej Štiavnice, ktorí využívajú skúter na to, aby dochádzali z mesta z Bratislavy do Banskej Štiavnice a naspäť. Takáto cesta im trvá v priemere 2 hodiny, čiže je to zhruba len o málo dlhšie než bežným autom. No a na margo otázok o bezpečnosti sa naozaj musím na tomto mieste spýtať: O koľko nebezpečnejší je skútrista, ktorý ide po ceste I. triedy rýchlosťou 80-90 km za hodinu, oproti napríklad mladému vodičovi, ktorý už v 18 rokoch môže kúpiť si alebo skôr dostať auto s výkonom napríklad 400 koní a urobí tú trasu z Bratislavy do Banskej Štiavnice kľudne aj za hodinu 15 minút? Čo sa pri priemernej rýchlosti výrazne prekračujúcej maximálne povolenú, naozaj, po diaľnici dnes urobiť dá a mnoho takýchto agresívnych vodičov po diaľniciach aj jazdí. Určite je nebezpečnejší mladý vodič v silnom aute, na ktoré môže vodičák, vodičské oprávnenie v 18 rokoch získať, ako vodič na skútri, ktorý nemôže ani nedokáže ani pri tom maximálnom limite 11 kW prekračovať maximálnu povolenú rýchlosť a, naopak, musí sám oveľa viac kvôli svojej zraniteľnosti dbať na svoju bezpečnosť.

    Ďalšou nespornou výhodou tohto návrhu je zvýšenie plynulosti premávky. V súčasnosti má vodič skupiny B, s oprávnením skupiny B dve možnosti, buď použije automobil, alebo motocykel kategórie AM. AM sú však motocykle s obmedzením maximálneho objemu motora na 49 centimetrov kubických a maximálnou konštrukčnou rýchlosťou 45 km za hodinu. Práve tieto obmedzenia sú veľmi obmedzujúce na reálne použitie v premávke. Motocykel s maximálnou rýchlosťou 45 km za hodinu nedisponuje žiadnou dynamikou a výkonovou rezervou na to, aby sa plynule zaradil do súčasnej premávky, kde je v obci povolená maximálna rýchlosť 50 km za hodinu, nehovoriac už o premávke mimo obce. Takýto malý skúter, keď by som chcel zaapelovať na osobné skúsenosti tých z vás, ktorí pracujú tu v Národnej rade, má naozaj problém dostať sa k parlamentu po Palisádach do toho kopca alebo napríklad na bratislavské Kramáre. Týmto sa však v podstate malé motocykle kategórie AM stávajú nebezpečnými. Každý ďalší účastník cestnej premávky sa ich v reálnom živote snaží predbehnúť a čo v prípade obiehania napríklad nákladným vozidlom je pre toho motocyklistu obzvlášť nebezpečné. Pre držiteľov vodičského oprávnenia skupiny B je preto využívanie takýchto motocyklov súčasnej skupiny AM v skutočnosti neatraktívne.

    Ako som už spomínal, historickým predstaviteľov tejto skupiny motocyklov je známa Babetta, ktorej použitie je smerované a vždy bolo skôr na poľné cesty, cesty III. triedy a podobne.

    Možnosť vykonania samostatného výcviku na vodičské oprávnenie a jeho podskupinu A1 vodiči už s vydaným oprávnením skupiny B využívajú veľmi málo. Nakoľko možnosť jazdiť s touto skupinou motocyklov je skôr príležitostná a absolvovanie výcviku v autoškole je časovo, finančne i administratívne nezaujímavé.

    Ďalším silným argumentom v prospech tohto návrhu je životné prostredie a úspornosť dopravy. Veľká väčšina v súčasnosti vyrábaných motocyklov kategórie AM používa dvojtaktný motor, pričom, naopak, v skupine motocyklov A1 je doménou ekologickejší štvortaktný motor, ktorého priemerná spotreba paliva je okolo 2,5 litra na 100 km, čo pri predpokladanom rozšírení využívania motocyklov podskupiny A1 namiesto automobilov môže priniesť i výrazné zníženie emisného zaťaženia, a to hlavne vo väčších mestách.

    Ďalším z argumentov, o ktorom sa často v súvislosti s týmto návrhom vedú diskusie, je bezpečnosť. Ak však porovnáme bezpečnosť motocyklov v skupine A1 s dnes platnou skupinou AM, popri jednoznačnej vyššej miere aktívnej bezpečnosti, ktorá vychádza z dynamiky a výkonovej rezervy motora, ktorú používajú motocykle v skupine A1, tieto motocykle dnes oproti skupine AM obsahujú i ďalšie bezpečnostné prvky. Ide napríklad o kombinované brzdné systémy, k dispozícii sú už aj modely s ABS, ktoré bude v týchto motocykloch povinné od roku 2016 v celej Európskej únii. Motocykle v skupine AM pritom takéto prvky bezpečnostnej výbavy vôbec neponúkajú.

    Aj preto sa dnes aj pozornosť výrobcov motocyklov sústreďuje najmä na kategóriu A1 a nie na kategóriu AM. Napríklad počet ponúkaných produktov u renomovaných výrobcov je zhruba v pomere 2 : 1 v prospech skupiny A1 oproti skupine AM. A zároveň treba podotknúť, že naozaj vo veľkej väčšine sa nejedná o výrobky, ktoré by boli na tie maximálne motocykle, ktoré by boli na tej maximálnej výkonnostnej hranici, čiže 125 kubických centimetrov objemu motora a 11 kW, ale vo veľkej miere ide o primerané motocykle napríklad s objemom motora okolo 100 kubických centimetrov a s výkonom 6-8 kW.

    A tento zákon by sa dal upraviť aj tak, aby napríklad platil len pre motocykle s automatickou prevodovkou, a to sú už naozaj len skútre, ktoré sú najčastejšie využívané v cestnej premávke v mestách.

    Ďalším argumentom, ktorý hovorí o bezpečnosti, je vek potenciálnych uchádzačov o vodičské oprávnenie a ich skúsenosti z premávky. Minimálny vek na udelenie vodičského oprávnenia podskupiny A1, čiže tých menších motocyklov, je dnes na Slovensku stanovený na 16 rokov. V návrhu na automatické pridelenie tejto kategórie v skupine B sa predpokladá dosiahnutie minimálne 18 rokov, v ktorom už uchádzači majú vyššiu zrelosť a osobnú zodpovednosť. Inými slovami, dnes po zvlášť výcviku už 16-roční mladí ľudia môžu šoférovať tieto silnejšie motocykle a automatické povolenie vo veku 18 rokov, aké je bežné v celej Európe, ide nad rámec súčasne povoleného minimálneho vekového limitu.

    Alternatívnym návrhom, o ktorom sme pripravení diskutovať v druhom čítaní pri tomto návrhu zákona, a to môže byť takým pomerne rozumným kompromisom, môže byť riešenie, kedy po získaní vodičského oprávnenia na skupinu B a po nasledujúcom beznehodovom období dvoch rokov, ktoré by slúžilo na hlbšie zžitie sa vodiča s celou cestnou premávkou a s celkovými pomermi v premávke, by mal vodič právo požiadať o tzv. administratívne rozšírenie vodičského oprávnenia aj na skupinu A1.

    Inými slovami, automatické oprávnenie na motocykle do 125 centimetrov kubických by získal každý vodič, avšak až po tom, čo by absolvoval tú dvojročnú skúšobnú lehotu šoférovania osobného auta bez nehody.

    Týmto prístupom by sa skombinovala vodičská skúsenosť a vek a takýto zvolený prístup by mohol mať aj pozitívny vplyv dokonca na príjem štátneho rozpočtu, aj keď to nie je s kolegom Drobom naším prioritným účelom. Avšak pri takomto administratívnom preklasifikovaní by oproti súčasnému stavu užívatelia motocyklov nemuseli absolvovať drahý a náročný výcvik, hlavne drahý výcvik. A na druhej strane pri administratívnom preklasifikovaní vodičského preukazu by boli nútení zaplatiť správny poplatok. Uľahčil by sa život občanom a zvýšila by sa miera osobnej slobody na Slovensku a zároveň by na tom získal dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu aj štát.

    Opäť zdôrazním, že už dnes majitelia vodičských preukazov skupiny B zo Slovenska, keď sú napríklad na dovolenke v Grécku alebo v Taliansku, tak bez problémov v požičovni sa k takémuto silnejšiemu skútru dostanú, pretože v týchto krajinách vodičské oprávnenie B automaticky platí aj na takéto motocykle. S ohľadom na takúto prax v podstate ide o uplatnenie rovnakého princípu voči slovenským občanom aj u nás doma, nielen v zahraničí.

    Na záver si dovoľujem podotknúť dve veci:

    1. Len také stručné zhrnutie. Ako som preukázal vo svojom vystúpení, využívanie jednostopových motorových vozidiel výrazne napomáha mobilite a riešeniu súčasných problémov v zhustenej premávke najmä v mestách. Motocykle do 49 centimetrov kubických sa dajú využiť len veľmi obmedzene, skôr sa používajú ako náhrada za bicykel, než ako dopravný prostriedok do reálnej premávky. A skúsenosti z už 11 krajín Európskej únie jednoznačne potvrdzujú, že správnou cestou je rozšírenie bezpečných a ekonomických motocyklov do 125 centimetrov kubických s limitom maximálneho výkonu na 11 kW a uplatnenie priradenia vodičského oprávnenia skupiny A1 spoločne so skupinou B, tak ako navrhujem.

    2. Sme otvorení rokovaniam a kompromisom. Jeden, tá dvojročná lehota na vydanie takéhoto oprávnenia, som už predstaviť. V záujme toho rozvoja osobných slobôd si spolu s kolegom Jurajom Drobom vieme predstaviť aj ďalšie kompromisy, aj ďalšie úpravy. Môže ísť napríklad o obmedzenie maximálneho výkonu motora takýchto motocyklov z tých 11 kW na nejakú nižšiu úroveň, môže ísť napríklad o obmedzenie týkajúce sa len motocyklov, ktoré sa vedú ľahšie, pretože majú automatickú prevodovku a podobne.

    Preto si vás dovoľujem, dámy a páni, požiadať o podporu tohto návrhu a o to, aby sme sa naozaj venovali intenzívnej diskusii o tom, ako ho ešte môžeme vylepšiť a upraviť v druhom čítaní.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky páni poslanci Vašečka a Halúz. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja v zásade vítam tento návrh zákona a boli jasne vyjasnené tie pozitíva a prínosy. Ja som si ten zákon študoval a zaujímali ma teda aj reálne veci. Ja by som mal také dve otázky na pána poslanca Chrena, ak stihneš odpovedať krátko.

    Jedna z vecí je bezpečnosť v tom slova zmysle, že keď som si našiel na Youtube niektoré zábery práve o týchto motorkách, tak, alebo teda skútroch, tak boli tam zábery, kde tieto skútre išli 130-140-kilometrovou rýchlosťou. My sme o tom už hovorili, že sú tam určité obmedzenia a dalo by sa to v druhom čítaní upraviť. A mám takú obavu, že či mladý človek, ktorý nemá vôbec žiadne jazdy a žiaden výcvik na tomto motocykli, ak automaticky dostane toto oprávnenie, tak môže nastať určité bezpečnostné riziko.

    Ďalšia vec sa týka takej ekonomickej oblasti. Pozeral som, že koľko asi stojí samostatne si urobiť vodičské oprávnenie na tento druh. Je to asi 170 eur zhruba, čo je v podstate v prípade toho, že by si to robili samostatne títo záujemcovia, a teraz by to mali automaticky, strata pre tie autoškoly, čo predpokladám, že ich prirodzený obranný mechanizmus, nakoľko som teda konzultoval s týmito ľuďmi, by bol taký, že by sa to snažili, tú svoju určitú stratu, si zrovnať povedzme navýšením toho béčka, tej B skupiny, aby sa im to vrátilo, keďže v tom béčku by to bolo automaticky zahrnuté.

    Takže toľko, takú poznámku, ak by ste mohli ešte k tomu zaujať stanovisko. Ďakujem.

  • Pán kolega, ja by som nadviazal na pána kolegu Vašečku. V podstate neviem si predstaviť, ako môže človek jazdiť na motocykli bez toho, že by neabsolvoval kurz. Neviem, či vy ste, či jazdíte na veľkom motocykli, ja osobne jazdím a jazda na motorke je niečo úplne iné ako jazda osobným automobilom. Neviem si predstaviť, že kubatúra 125 centimetrov kubických, ja vám vymenujem už kopec malých športových motocyklov, ktoré naozaj dosahujú výraznú akceleráciu, všetko, a to vnímanie dopravy z motocykla je úplne iné ako na aute.

    Ja tvrdím a dokonca by som ešte aj tú kategóriu AM, ja som by ešte aj tam dal robiť vodičák, keby na mne bolo. Pretože ten pohľad je úplne iný, z toho motocykla je to niečo úplné. Ja som videl veľa nehôd motorkárov, zažil som všeličo na motorkách a naozaj nedokážem, nedokážem si predstaviť, aby som tento návrh zákona podporil.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Chren, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi najprv zareagovať, no, v 11 krajinách Európskej únie si to predstaviť vedia a navyše to tam bez problémov funguje a to ešte sú krajiny, kde keď idete napríklad do Talianska, tak sa tam naozaj jazdí ešte liberálnejšie než na Slovensku.

    A motocykle do 125 centimetrov kubických, a to je odpoveď aj pre pána Vašečku, to naozaj nie sú ešte veľké a silné motorky. A nám s kolegom Drobom prišlo mnoho podporných e-mailov práve od motorkárov, aj od tých veľkých motorkárov, až som bol sám prekvapený, že aj tých skútristov oni berú medzi seba aj do svojej rodiny a považujú ich za svojich. To som si naozaj nemyslel, že niekto na Harley naozaj dokáže uznávať aj niekoho, kto je napríklad na Vespe. Ale je to tak. A dokonca ich deti napríklad začínajú na takýchto motocykloch.

    Dnes už, hovorím, 16-roční si môžu urobiť takéto vodičské oprávnenie na takýto motocykel, ale nebránim sa tomu, áno, debatujeme o bezpečnosti, zjavne v mnohých krajinách to problém nebol, rozšíriť takto vodičské oprávnenie, minimálne v jedenástich, ani v susednej Českej republike, ani v Maďarsku. Debatujme o tom, ak sa chceme vyhnúť tým takým silným motocyklom, pretože prečipovať sa dá napríklad každý motor. Tak, naozaj, upravme to len tam, kde je účel tohto zákona, najmä na mestskú premávku, tým, že zavedieme pravidlo, že sa to týka len motocyklov s automatickou prevodovkou, tak sa to bude týkať len tých bežných skútrov, ktoré naozaj nie sú žiadnymi športovými motorkami, na ktorých by nejaký výmyselníci sa chodili predvádzať nejakou športovou jazdou.

    Na druhej strane hovoríme o miere osobných slobôd. Mňa naozaj v tomto nezaujíma žiadna konkrétna záujmová skupina, či sú to autoškoly, alebo niekto iný. Po prvé výlučne na A1 sa robí minimum vodičákov, keď už, tak sa chodia robiť na tie silnejšie, čiže ten výpadok by bol minimálny. A po druhé ide mi o občanov. Načo ich nútime platiť vyššie poplatky?

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, pretože pán poslanec Chren bol prihlásený písomne. Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete?

    Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, ďakujeme, že ste si vypočuli náš návrh, a ďakujeme za vecné faktické poznámky.

    Na záver chcem povedať pár slov, niekoľko odpovedí vlastne ešte z mojej strany na faktické poznámky a také zhrnutie. Myslím si, že ten, kto chce byť reálny motorkár, tak uvažuje nad kubatúrou 500 a viac, takže, takže tento náš návrh naozaj primárne rieši to, že tí, čo majú doteraz tie 50-ky, tak si možno kúpia trošku väčší motor. Ja to osobne poznám v mestskej premávke, že keď som úplne na začiatku na červenej, tak niekedy s tou 50-kou mám problém zrýchliť tak, aby som unikol autám, ktoré sú rovno za mnou, tie ma potom ohrozia. Čiže je to, je to trošku bezpečnejšie, keď mám na začiatok tú možnosť zrýchliť trošku viac.

    Čo sa týka motoriek, tak je tam jeden zásadný rozdiel medzi automobilom a motorkou. Ten 18-ročný človek, ktorý dostane vodičský preukaz na automobil, tak môže po diaľnici v momente, ako dostane vodičský preukaz, jazdiť 130-kou, takže ak, ak je neskúsený, ak si dovolí jazdiť bez toho, aby sa cítil komfortne, tak je to jeho problém, ale nie je to, nie je to len jeho problém, bohužiaľ. On s tým autom môže spôsobiť omnoho väčšiu škodu. Na motorke je viac-menej každý zodpovedný sám za seba, aj keď, samozrejme, sú prípady, kde motorkár spôsobí zranenia, prípadne, bohužiaľ, aj smrť iným účastníkom dopravnej premávky, ale štatisticky je to výrazné nižšie číslo ako šoféri automobilov.

    My sme pripravení v druhom čítaním, ak nás, teda podporíte tento návrh, ktorý je čisto nepolitický, tak v druhom čítaní sme, samozrejme, pripravení na množstvo kompromisov tak, aby to vyhovovalo viacerým. Jediné, o čo nám ide, je dať viac slobody ľuďom, ktorí sa chcú pohybovať na jednostopových motorových vozidlách prevažne v mestách.

    Myslíme si, že je to rozumný návrh pre životné prostredie, je to návrh, ktorý rieši dopravnú situáciu a dopravnú premávku, je to návrh, ktorý rieši parkovaciu situáciu hlavne v Bratislave, v Košiciach a v ďalších pár veľkých mestách a je to viac slobody pre občana.

    Takže vopred vám ďakujem pri vašom rozhodovaní a pri zajtrajšom hlasovaní.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Jozefa Mihála na vydanie zákona č. 461 o sociálnom poistení, je to tlač 373.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 373.

  • Ďakujem, pán predseda. Opäť prajem pekný, dobrý večer, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi predniesť úvodné slovo k návrhu na zmenu zákona o sociálnom poistení.

    Motiváciou na predloženie tohto návrhu bol vlastne schválený vládny návrh zákona, ktorý bol zverejnený v Zbierke pod č. 252/2012, vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorým sa od 1. 1. 2013 zaviedlo dôchodkové poistenie aj z dohôd. Znamená to, že od 1. 1. 2013 temer všetci tzv. dohodári sú dôchodkovo poistení ako zamestnanci, tí, ktorí majú pravidelný príjem, nie sú študenti, nie sú dôchodcovia, sú aj nemocensky poistení a sú aj poistení v nezamestnanosti.

    Zavedenie týchto odvodov znamená, že uvedeným osobám sa znížil alebo zníži ich čistý príjem, pretože budú musieť ako zamestnanci platiť príslušné odvody spolu so zdravotným poistením potenciálne až do výšky 13,4 % zo svojho príjmu a, samozrejme, zvyšujú sa aj náklady zamestnávateľom, pretože zamestnávatelia budú takisto musieť a platia odvody z dohôd ako zamestnávatelia, čo môže byť až suma do 35 % z odmeny na dohodu.

    Čiže jedna vec je, že čistý príjem týchto osôb sa znižuje, čo má pre nich priame finančné dopady, a ako som už hovoril pri predchádzajúcom návrhu zákona, týmto spôsobom je dotknutých niekoľko stotisíc dohodárov, čiže rozhodne to nie je horných 10-tisíc alebo 11 % najlepšie zarábajúcich zamestnancov, ale, práve naopak, sú to ľudia, ktorí majú často príjem veľmi nízky, symbolický a sú radi aspoň takémuto príjmu, je to vždy lepšie, ako keby žili len zo sociálnych dávok, z podpôr a podobne. Všetka česť a úcta takýmto ľuďom.

    Mnoho týchto dohodárov si nejakým spôsobom privyrába, či už k svojmu trvalému zamestnaniu v pracovnom pomere, k podnikaniu alebo v prípade žien na rodičovských dovolenkách si takýmto spôsobom popri starostlivosti o dieťa privyrobia možno symbolickú sumu niekoľko desiatich eur mesačne, kde častokrát ani tak nejde o ten príjem, ale o to mať kontakt s praxou, resp. zúčastňovať sa, skôr to nazvem, takého spoločenského života, práce v rôznych zariadeniach, napríklad v centrách voľného času, v rôznych záujmových krúžkoch, častokrát pri vedení mimoškolských aktivít detí a mládeže a podobne. Čiže častokrát ide o pomerne symbolický príjem.

    No a tu práve vzniká problém, ktorý nie je priamo viditeľný ani možno mnoho z vás si ho neuvedomilo, keď sa tu v lete rokovalo o tejto dôležitej novele zákona o sociálnom poistení, pretože sú to dopady, ktoré treba vedieť trošku čítať medzi riadkami a, žiaľ, aj ľudia, ktorých sa to týka, si to uvedomia častokrát možno aj neskôr a možno vtedy, keď už bude neskoro.

    Čiže o čo ide? V prvom rade ide o to, matky, ktoré sú na rodičovských dovolenkách, ak majú rodičovskú dovolenku, ak čerpajú rodičovskú dovolenku vo svojom zamestnaní, tak v tejto dobe za nich platí dôchodkové poistenie štát. Štát platí dôchodkové poistenie zo 60 % priemernej mzdy, čo pre rok 2013 znamená sumu 471 eur 60 centov. Čiže takáto mamička, ktorá je na rodičovskej dovolenke, je dôchodkovo poistená, doba rodičovskej dovolenky sa jej započítava do doby poistenia pre vznik nároku na dôchodok a výška príjmu, ako keby mala príjem 471 eur, čiže ten budúci nárok na dôchodok je odvodený zo základu 471 eur. Čiže ako keby ona sama zarábala 471 eur.

    Problém ale od 1. januára je ten, že ak si takáto mamička na rodičovskej dovolenke privyrába pár eur na dohodu, tak od 1. januára má postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a následne v súlade s platným zákonom o sociálnom poistení za ňu štát prestáva platiť dôchodkové poistenie.

    Ak si na dohodu zarobí naozaj symbolických 20, 30, 50 eur mesačne, štát za ňu prestáva platiť, platí si ona sama ako zamestnanec spolu so svojím zamestnávateľom z toho skromného zárobku.

    A to teda znamená, ona to nevie, ona to necíti, pretože to je otázka relatívne ďalekej budúcnosti, ale to vlastne znamená, že keď niekedy v budúcnosti pôjde na dôchodok, tak jej dôchodok bude omnoho nižší, omnoho nižší, ako keby vôbec nepracovala a keby za ňu platil štát.

    Môžte namietať, že zákon o sociálnom poistení sa za tých 20, 30 rokov, kedy pôjdu 30-ročné ženy do dôchodku, ešte stokrát alebo dvestokrát zmení a pravdepodobne budete mať pravdu. V každom prípade je nesporný fakt, že ak táto mamička je sporiteľka v druhom pilieri, tak jej nárast na jej osobnom dôchodkovom účte, ktorý je nesporne a nespochybniteľný zo 471 eur, ktoré platí štát, je reálne, hmatateľne úplne iná suma, je to necelých 19 eur, ako keď si bude platiť sama z 20-eurového zárobku na dohodu 4 %, čo ak dobre počítam, čo ak dobre počítam, až sa mi to nechce veriť, je 80 centov. To znamená, že namiesto 19 eur, ktoré by je pribudli každý mesiac, a to hovorím, samozrejme, pri tom, že máme už iba 4-percentnú sadzbu, bude mať iba 80 centov.

    Štát ušetrí. Fantastická vec! Ale šetrí na nesprávnom mieste.

    Mnoho z vás zrejme dostalo do svojich mailových schránok mail, ktorý tak veľmi populárne sa preposiela a ktorý hovorí o tom, aké majú vysoké dôchodky ženy, ktoré nikdy v živote nepracovali. Že majú dôchodky vyššie ako tie ženy, ktoré 20, 30, 40 rokov pracovali za minimálnu mzdu. Na tom maile je kus veľkej pravdy. A po schválení zákona, tak ako platil 1. januára s tým, že ženy pracujúce na dohodu prestanú byť poistenkami štátu, na tom maile bude ešte viac pravdy, ako si myslí jeho pôvodný autor. Pretože, pretože skutočne žena, ktorá bude 20 rokov poistená ako poistenkyňa štátu, bude mať jednoznačne vyšší dôchodok, jednoznačne vyšší dôchodok ako žena, ktorá vychová dve-tri deti a popri rodičovskej dovolenke sa snaží priniesť do rodiny aspoň tých symbolických pár eur mesačne. Čiže toto je obrovská nespravodlivosť a priamo návod na to: Ľudia, preboha, veď nepracujte, neoplatí sa vám to! Budete mať nižšie dôchodky! To je absolútna nespravodlivosť a nemorálny, nemorálne postavený zákon v tomto bode. S tým treba, vážené kolegyne, vážení kolegovia, niečo urobiť, to nemôžeme nechať tak!

    Druhý problém, ktorý chcem riešiť touto novelou, je problém poistenia v nezamestnanosti a je v podstate v podobnej rovine. Zákon, tak ako platí dnes, hovorí, že ak je žena počas rodičovskej dovolenky ako zamestnankyňa poistená v nezamestnanosti, tak vlastne v tomto období má tzv. prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti, je to logické, pretože je teda doma, nepracuje, poistné si neplatí. Je množstvo prípadov, kedy žena po skončení rodičovskej dovolenky nevracia sa napäť do zamestnania, ale či už nedobrovoľne, alebo dobrovoľne toto zamestnanie opúšťa a ide na úrad práce, registruje sa ako evidovaná nezamestnaná a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku v nezamestnanosti. Túto dávku dostane, pretože zákon na tieto prípady pamätá a zákon hovorí, že nárok na dávku v nezamestnanosti má aj taká žena, ktorá bola na rodičovskej dovolenke, počas ktorej si poistné neplatila, pretože táto doba sa zohľadňuje, ako keby bola poistená. Výška dávky je v takýchto prípadoch vypočítaná z predchádzajúceho príjmu tej zamestnankyne, čiže aký mala príjem predtým, ako nastúpila na tú rodičovskú dovolenku. Pracovala, v zamestnaní mala povedzme 500 eur mesačne, tak dávka bude 50 % z tejto sumy, 250 eur mesačne.

    Problém ale je, že ak počas rodičovskej dovolenky od 1. januára 2013 bude pri dohode s pravidelným príjmom poistená v nezamestnanosti a bude mať nejaký príjem, nejaký vymeriavací základ, povedzme 50 eur mesačne, tak potom dávka v nezamestnanosti nebude vypočítavaná z toho predchádzajúceho príjmu v zamestnaní, povedzme z 500 eur, ale vypočíta sa z toho symbolického príjmu, ktorý má na tú dohodu. Čiže dávka nebude 250 eur mesačne, ale 25 eur mesačne. Ďalšia obrovská nespravodlivosť a absolútne nelogická vec!

    Táto matka na rodičovskej dovolenke platila odvody, síce skromné, ale platila. Žena, ktorá nepracovala počas rodičovskej dovolenky, nič neplatí a taká žena, ktorá nič neplatí, bude mať vyššiu dávku v nezamestnanosti ako tá, ktorá na tie odvody niečo dala. Absolútne nespravodlivé!

    Čiže druhá vec, ktorú chcem zmeniť, a dúfam vo vašu podporu, aby sa zmenil spôsob výpočtu dávky v nezamestnanosti v takýchto prípadoch.

    Je tam ešte tretí bod, ktorý súvisí s nárokom na materské v prípade, že zamestnankyňa pracuje počas materskej na dohodu. Ten bod by tam zrejme byť ani nemusel, je tam kvôli zvýšeniu právnej istoty takýchto žien, aby bolo nespochybniteľné, že nárok na materskú majú, aj keď počas materskej pracujú na dohodu.

    Som otvorený diskusii, ten bod sa môže vyhodiť na základe tvrdenia Sociálnej poisťovne, resp. ministerstva, ktoré tvrdí, že je to nadbytočné. Áno, prax potvrdzuje, že to tam naozaj nemusí byť, nie je problém. Prax skutočne ukazuje, že toto Sociálna poisťovňa rieši pozitívnym spôsobom, takže to je v poriadku.

    Ale tieto prvé dve veci, tu by som vás skutočne poprosil o vašu podporu, pretože inak, inak niekoľko desaťtisíc žien ročne doplatí na to, že počas rodičovskej dovolenky majú skromný, ale majú príjem na základe dohody.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím teraz pána poslanca Brocku, ktorý je určeným spravodajcom za gestorský výbor pre sociálne veci, aby informoval o návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, je to veľmi dobrý návrh, odporúčam ho plénu podporiť, aj keď neviem, či tento opozičný hlas bude vypočutý.

    Dovoľte, aby som ako spravodajca k tomuto návrhu odporučil Národnej rade prerokovať predmetný návrh v druhom čítaní a zároveň odporúčam, aby bol pridelený v druhom čítaní, ak to prejde do druhého čítania, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam lehoty, aby bol prerokovaný v termíne do 30 dní a v gestorskom do 32 dní.

    Pán predseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Neviem, či pán navrhovateľ ešte chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Opäť ako pri prvom návrhu zákona, je mi veľmi ľúto, že nikto z kolegýň, kolegov neprejavil záujem vstúpiť do rozpravy a trošku rozvinúť diskusiu. Škoda. Ale o to viacej verím vo vašu podporu, pretože tu nejde ani o opozíciu, ani o vládu, ale tu ide o logiku, o zdravý sedliacky rozum, o to, aby ľudia boli motivovaní pracovať a aby za to dostali, čo si zaslúžia, a aby to nebolo úplne naopak. A práve v prípade veľmi sociálne citlivej skupiny žien na rodičovských dovolenkách. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca zrejme nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Lucie Žitňanskej, Juraja Miškova a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 374. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 352.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej, Juraja Miškova a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 374.)

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ide naozaj o malú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú predkladáme skôr najmä s cieľom odstrániť niektoré interpretačné problémy spojené s aplikáciou § 5a ods. 2 a 3 tohto zákona, ktoré upravujú zverejňovanie zmlúv alebo informácií o zmluvách, ktoré uzatvárajú právnické osoby zriadené povinnými osobami, to znamená štátom alebo jeho rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, a v ktorých tieto majú aj výlučnú majetkovú účasť.

    Ja sa pokúsim veľmi zrozumiteľne vysvetliť, o čo ide. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ukladá zverejňovať zmluvy aj právnickým osobám a akciovým spoločnostiam, spoločnostiam s ručením obmedzením, kde má 100-percentnú účasť štát alebo samospráva, mesto, obec, s tým, že v tomto prípade zo zverejňovania zmlúv existuje výnimka a tá výnimka sa vzťahuje na okruh zmlúv, ktoré uzatvárajú tieto právnické osoby v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti.

    A keď mám byť úplne zrozumiteľná, tak to poviem na príklade, o čo ide. Zoberme si napr. takú vodárenskú spoločnosť, 100-percentná dcéra mesta zverejňuje množstvo zmlúv. Pri úprave v zákone o slobodnom prístupe k informáciám nám išlo o to, aby napr. vodárenská spoločnosť zverejňovala svoje zmluvy a zverejňovala, keď kupuje nejaký majetok, zverejňovala, keď kupuje autá, zverejňovala, keď kupuje stôl riaditeľovi do kancelárie, ale aby nemusela zverejňovať zmluvy s koncovými odberateľmi alebo s koncovými užívateľmi tej podnikateľskej činnosti, pretože to sú fyzické osoby, a nie je dôvod, za jednotkové ceny sa uzatvárajú tie zmluvy, takže nie je dôvod, aby tieto zmluvy boli zverejnené, nehovoriac o tom, že je tu aj nejaká ochrana osobných údajov na strane spotrebiteľov.

    Tak ako je nastavená dnes tá právna úprava, evidentne formulácia zákona umožňuje veľmi širokú interpretáciu. Pretože sme svedkami, najmä v poslednom období, že proste tento priestor sa štátne akciové spoločnosti, ale aj mnohé mestské podniky snažia využiť na maximálnu možnú mieru a ten pôvodne zamýšľaný priestor zďaleka prekračujú. Plus k tomu musím dodať aj to, že zriaďovatelia a za tejto vlády predovšetkým ministerstvo hospodárstva netlačia na svoje akciové spoločnosti, aby v maximálnej možnej miere zverejňovali zmluvy. Toto chceme vyriešiť malou novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby naozaj zverejňovaniu nepodliehali len tie zmluvy, ktoré sú uzatvárané s konečným spotrebiteľom, ale všetky ostatné museli byť zverejňované.

    A okrem toho navrhujeme aj zverejňovať profesijné životopisy štatutárnych orgánov rozpočtových a príspevkových organizácií, aby sme sa vyhli tých zarážajúcich skutočností, že napr. vláda menuje na pozíciu rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie niekoho a nie je zároveň zverejnený životopis, resp. dokonca vidíme, že v tých materiáloch tieto životopisy sú uvádzané ako materiály dôverné a to je naozaj absurdné. Toto je druhá časť našej malej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorou chceme prispieť k zvýšeniu transparentnosti verejného sektora.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Radoslavovi Procházkovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu poslancov Lucie Žitňanskej, Juraja Miškova a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, je to tlač 374.

    Návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady predmetný návrh zákona zaradil podľa § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze, keďže návrh po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj ďalšie náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona aj z vystúpenia pani predkladateľky je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia predkladajú predmetný návrh novely infozákona s cieľom odstrániť niektoré výkladové nezrovnalosti vyplývajúce z aktuálnej zákonnej úpravy, zamedziť prípadnému obchádzaniu inštitútu povinného zverejňovania zmlúv a tiež s cieľom zvýšiť transparentnosť verejného sektora tým, že rozšíria možnosti o zverejňovaní informácií o osobách, ktoré sa priamo podieľajú na výkone verejnej moci.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    A v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady z 11. januára 2013 č. 352 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhujem aj ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Bratislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z.

    Návrh zákona má tlač 252. Spoločná správa výborov má tlač 252.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Branislavovi Škripekovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

    č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z., tlač 252.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne. Á, pán kolega Vašečka, mohol by som ťa poprosiť, keď zájdeš do poslaneckého bufetu, tak tam mám pripravený taký názorný plagát jeden.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. Vedľa kvetináča som ho zabudol, buď taký láskavý mi ho priniesť.

    Kolegovia, kolegyne, ďakujem za to, že vôbec tento návrh prešiel do druhého čítania, a pocítil som alebo uvedomil som si...

  • Poslanec Vašečka doniesol rečníkovi názornú pomôcku.

  • Zatiaľ to tak otoč spätne, tuto až, ja si to zasa dám. Ďakujem pekne.

    Vnímal som, že mnohým z vás zostalo jasné, prečo je potrebné upraviť, regulovať distribúciu v našej krajine tlačovín, ktoré zobrazujú erotický obsah, alebo obsahujú, teda majú erotické zobrazenia, a prečo je potrebné, aby sme to v spoločnosti riešili, lebo jednoducho nastal s tým problém. A ten problém je vypuklý, je veľmi vážny. Ja som, ako som povedal minule, kvôli tomu zverejnil aj petíciu, ktorú do dnešného dňa podpísalo už 17-tisíc ľudí, a stále mi prichádzajú rôzne podnety od spoluobčanov, ktorí - prečítam jeden alebo dva zo všetkých - ktorí hovoria, že im na tom záleží.

    "Chcel by som len vysloviť stručnú podporu vašej myšlienke ohľadne nahoty v bežnej tlači. Nepovažujem sa za moralistu," píše jeden občan, "faktom však je, že masmédiá sú presýtené touto témou a ja osobne považujem za doslova otravné, trápne a otupujúce množstvo sexu, násilia, vrážd aj iných negatívnych tém, ktoré nás denne obklopujú."

    No, toto sú postrehy ľudí. Ľudia vnímajú, že táto vec je chorá, nejakým spôsobom je to nezdravé u nás a je potrebné, aby sme chránili stav toho, čo v spoločnosti akceptujeme, alebo aby sme chránili túto latku. Latku, aby sme ju jednoducho sprísnili, by som povedal.

    Prečítam jeden mail: "Zdieľam s vami pocit, že dýchame smog amorálnosti a nemravnosti. Verený jazyk je hrubší, idea ľudskej dôstojnosti sa obmedzuje do právne definovaných rámcov. Človek a jeho životný priestor sa stali tovarom. Avšak je práve vulgárnosť či kultúra propagujúca fyziologické potreby nejak špeciálne slovenským problémom?"

    Tento problém tu má svoj konkrétny rozmer, ktorý potrebujeme zmeniť. Ja jednoducho verbalizujem názory tej časti spoločnosti, ktorá tu nechce takýto spôsob vyjadrenia, zobrazenia ľudskej sexuality v tlači.

    Ja som sa pozrel do iných krajín a teraz cez vianočný čas som precestoval trochu zahraničie a musím povedať, že som naozaj nevidel to, čo u nás jednoducho máme akože bežné, a cítil som sa omnoho lepšie. Jednoducho, pretože verejnospoločenský priestor je omnoho viacej plný rešpektu voči spoločnosti, kdežto u nás si majitelia médií asi myslia alebo sú presvedčení, že verejnospoločenský priestor im patrí a my všetci sme povinní akceptovať všetko, čo oni do neho dajú. Alebo čo tu proste predstavia. A tak dochádza k tomu, že my ľudia, ktorí, a to sú tisíce ľudí na Slovensku, ktorí toto nechcú, musia rešpektovať, čo tu je, bez toho, aby sa mohli brániť.

    Našiel som si právne podmienky zobrazovania nahého ľudského tela v printových médiách v iných štátoch. A vôbec to nie je žiadna novinka. Mne už bolo namietnuté niektorými kolegami poslancami, že to nikto neupravuje. Nie je to pravda. Upravujú to konkrétne Spojené štáty americké, Rakúsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Veľká Británia. V každom, ku každému z týchto, z týchto jednotlivých štátov mám taký kratučký rešerš, kde je vyjadrené, akým spôsobom rešpektujú, aby ľudská nahota bola zobrazovaná dôstojným spôsobom. Väčšinou som si všimol, že je tam vyjadrenie, že tieto úpravy presne vymedzujú to, aby nedošlo k nedôstojnému alebo ponižujúcemu zobrazovaniu.

    Napríklad Česká republika: "Neslobodno obsahovať stať alebo vizuálne prezentácie, ktoré narúšajú vo všeobecnosti morálne princípy. Osobitne ľudské telo má byť prezentované s rešpektom voči všetkým divákom."

    A takisto Francúzsko.

    Nemecko hovorí, že "inzeráty so sexuálnymi motívmi môžu byť akceptované, ak nie sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a v jednotlivých prípadoch nie sú obmedzujúce hospodársku súťaž."

    Poľsko má výklad, "riadi sa súdnym výkladom prezentácie ľudských sexuálnych činností. Takýto materiál sa nemôže vnucovať druhým ľuďom, tým, ktorí si to neželajú, a takáto osoba môže byť potrestaná pokutou, trestom obmedzenia slobody alebo odňatia slobody", teda taká osoba, ktorá to vnucuje ostatným.

    Veľká Británia: "Všeobecne povedané, zákony sú určené na zabezpečenie toho, že všetky reklamy sú legálne, dôstojné, úprimné a pravdivé. Pre vysielanie a ostatnú mediálnu reklamu zobrazovania žien, ktoré je nevhodné a neslušné alebo pravdepodobne spôsobí vážne alebo rozsiahle priestupky, sa považuje za nevhodné na reklamné účely."

    Tým chcem poukázať, keď citujem takéto vyjadrenia, že jednotlivé spoločnosti rozumejú tomu, že existuje nejaký morálny kódex, niečo, čo chápeme ako mravnosť alebo morálka, alebo niečo, čo je správne. Čiže ľudia chápu, že sú hranice, ktoré môžu narušovať dôstojnosť človeka v jeho zobrazovaní, zvlášť teda zobrazenie ľudského tela.

    Etický kódex reklamnej praxe. V bode 7, to je náš etický kódex, hovorí: "Reklama nesmie propagovať nadmierne podliehanie sexualite tým, že zobrazuje sexuálne stimuly, poddajnosť a nahotu alebo čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom, a nesmie bez oprávneného dôvodu prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran."

    Ja myslím, že toto sú veľmi vážne vyjadrenia. A máme ich preto, aby sme ich rešpektovali. Nie preto, aby sme ich porušovali. A toto rešpektovanie je dôležité.

    Takže moja novela nič nezakazuje, iba upravuje distribúciu erotiky takým spôsobom, aby sme chránili mravný vývin detí a mládeže, teda ich pekné detstvo.

    Ja znovu prečítam vyhlásenie Národnej rady, v ktorej teraz sedíme a diskutujeme, hovoríme na túto vážnu tému, zo 4. septembra 2001, táto Národná rada sa zaviazala, vyhlásila presvedčenie, že "dieťa potrebuje špeciálnu pomoc a ochranu na naplnenie svojich práv na dôstojný život v mieri, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia".

    Ďalej: "To znamená, že žiadne rozhodnutie ani aktivita nesmie ohrozovať práva našich detí."

    Citujem ďalej: "V politike voči deťom treba podporovať tie kroky a aktivity, ktoré vychovávajú mladých ľudí a deti k občianskemu uvedomeniu, ušľachtilým záujmom a úcte k všeľudským hodnotám."

    Ďalší bod: "Rodina je základom spoločnosti a má prvoradú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ich ochranu. Inštitúcie štátu majú rodičom a rodinám vychádzať v ústrety, aby mohli vychovávať deti v bezpečnom a stabilnom prostredí vo vlastnej krajine. Deti majú byť ochránené pred všetkými formami násilia, sexuálneho zneužívania a pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách. Generácia dospelých musí v maximálnej možnej miere prevziať spoluzodpovednosť za deti a mládež a odstraňovať riziká, ktoré ohrozujú ich zdravotný vývoj a najdôležitejšiu fázu ich života - detstvo."

    Kolegovia toto je vyhlásenie tejto Národnej rady a ja som presvedčený, že táto Národná rada má vytvoriť také legislatívne nástroje, ktoré pomôžu rodičom, desiatkam tisícov rodičov na Slovensku, aby mohli chrániť svoje deti pred takými zobrazeniami vo verejnospoločenskom priestore, ktorý je náš spoločný, pred takými zobrazeniami, ktoré poškodzujú ich vývoj a voči ktorým sú rodičia bezmocní jednoducho preto, že nemôžu zabrániť, aby sa s tým deti stretali.

    Prečítam našu ústavu, čl. 24: "Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie", tým začína čl. 24 bod 1. Potom je tam bod 2: "Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru." Bod 3. Bod 4 hovorí toto: "Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práva a slobôd iných."

    Takže opieram sa o článok ústavy, ktorý hovorí, že máme právo a je správne, aby sme vytvorili zákon, ktorý chráni mravnosť.

    Priatelia, ako som povedal, chodia mi stále maily od ľudí, ktorí ma žiadajú, aby som pokračoval s touto snahou a dosiahol niečo, čo ľuďom pomôže, aby sa mohli brániť.

    Ja som dostal od Legislatívnej rady vlády, potom od médiá, teda, prepáčte, od výboru pre kultúru a médiá a niekoľko ďalších, pripomienky ku mojej novele zákona a ja som ich všetky akceptoval, ja ich všetky beriem do úvahy, a preto som podal aj pozmeňovací návrh, ktorý prednesie môj kolega Richard Vašečka, kde som ich zapracoval práve preto, lebo mi bolo povedané aj poslancami strany SMER alebo aj tými konkrétnymi ľuďmi z legislatívy, že by ten môj návrh bol nevykonateľný alebo že má procesné chyby. No tak ja dúfam, že som to odstránil, zaviedol som ich do toho pozmeňovacieho návrhu a, zdôrazňujem, vyšiel som im v ústrety a záleží mi na tom, aby toto mohlo byť dobre uplatnené.

    Čo chcem povedať touto novelou? Upravujem ňou distribúciu erotickej tlače, takže žiadam a chcem dosiahnuť, aby sme označili, aby na Slovensku bolo potrebné, nutné označovať všetku tlač, ktorá obsahuje erotiku, názvom "erotický" v príslušnom tvare slova, a tým pádom budú podliehať tomu módu predaja, aký sa už doteraz podľa zákona 445 na ne vzťahuje.

    Priatelia, chcem navrhnúť, aby sme akceptovali tú spoločenskú dohodu, tak ako akceptujeme, že deti a mládež nemajú fajčiť ani piť alkohol do 18 rokov. Kolega Hlina navrhuje, aby sme ani nereklamovali alkoholické výrobky až do polnoci, navrhol, aj tabak by sme mohli takto navrhnúť, aby sa nereklamoval až do polnoci. Tak ja navrhujem, aby sme rešpektovali aj takéto označenie erotických zobrazení a tlačovín.

    Kolegovia, ja vám znovu ukážem niečo, čo si myslím, že je naozaj škaredé, ale my na Slovensku to tu rešpektujeme. A ja sa vás chcem opýtať, kolegovia, pozrite sa na toto.

  • Rečník zobral do rúk veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami.

  • Naozaj si myslíte, že toto máme ukazovať tretiakom na základnej škole? Vážne, kolegovia, mužovia, dámy, toto máme ukazovať našim, našim deťom? Toto je titulka spravodajského časopisu na Slovensku. Je to normálne podľa vás? Chcete, aby sme toto ukazovali? Majú byť vo verejnom priestore alebo majú byť zabránené takéto zobrazenia?

    Ja si myslí, že keď niekto na Slovensku nerešpektuje, že toto nepatrí pred oči detí, tak je potrebné, aby mu to Národná rada zakázala. Aby Národná rada povedala, že toto sa robiť nesmie. Pretože toto naozaj, naozaj, ako povie každý odborník na vývin, psychologický vývin detí, povie, že toto deti vystrašuje. Že takéto zobrazenia nie sú normálne ani potrebné, že ich tu nechceme a nemáme mať.

  • Rečník odložil veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami.

  • Kolegovia, my to máme v rukách.

    Kolegovia, viete, všetci vieme, že je tu spoločenská dohoda, ktorou označujeme filmy so sexuálnym, obscénnym alebo vulgárnym obsahom. A to sú iba pohyblivé obrázky, že je to tak? Filmy vieme označiť hviezdičkou alebo zobrazením, že do 18 rokov sa toto nesmie pozerať. Takže vieme označiť, čo sa nesmie. A ja žiadam, aby sme označili statické obrázky tým istým zobrazením, a preto sa pýtam, aký je v tom rozdiel? Je rovnako potrebné, aby sme toto vytesnili z verejného priestoru do daného priestoru, ktorý naše zákony povoľujú - erotický predaj, nech sa páči.

    Takže to je to, čo žiadam, prosím kolegov, aby sme toto rešpektovali, aby sme toto nedávali, takéto zobrazenia vulgárne, hrubé pornografické zobrazenia neukazovali pred oči maloletých detí.

    Keď som sa pozrel do niektorých článkov na túto tému, ktoré uverejňovali naše médiá, tak portál Topky sa pokúsil nejakým spôsobom túto moju tému snáď, možno trošku zosmiešniť alebo zhodiť a uverejnili článok na túto tému a najviac ma pobavil výsledok toho článku. Tam sa oni pýtali, že či teda súhlasia s poslancom Škripekom, či sa má zastaviť to zobrazovanie takým spôsobom, ako ja to navrhujem, tá vulgárnosť a hrubosť. A dali tam anketu. No a víťazoslávne hovorím, že tá anketa preukázala, že 5-tisíc ľudí na ňu zodpovedalo a 74 % ľudí povedali, áno, má sa to zataviť, súhlasíme s tou novelou.

    No a ja som tomu veľmi rád, lebo si dali gól do vlastnej siete, pretože chceli vlastne ukázať, aký je to ten blázon fanatický, stredoveký, ktorý by chcel takéto veci zakázať. Nie. To je dnešné, to je normálne, to je zdravo rodičovské a v žiadnom prípade to nevystupuje proti slobode tlače na Slovensku. Každý mediálny printový magnát môže tlačiť, čo slobodne chce. Žiadam len, aby sme upravili spôsob, akým to zobrazujeme pred oči malých detí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Štefanovi Gašparovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rady Slovenskej republiky uznesením č. 328 zo 7. novembra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predmetný návrh zákona odporučil schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 123 z 20. novembra 2012 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 50 z 13. novembra 2012 bez pripomienok. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá neprijali uznesenie, keďže navrhnuté uznesenia nezískali potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona (tlač 252) neschváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 52 z 27. novembra 2012.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala štyri písomné prihlášky za poslanecký klub KDH Július Brocka, za poslanecký klub OĽaNO Richard Vašečka, za poslanecký klub SaS Juraj Droba a potom je písomne prihlásený Jozef Mikloško.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi za poslanecký klub KDH.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, aj keď som sa prihlásil za klub KDH, tak dovoľte, aby som bol trošku osobný.

    Zákon č. 445/1990, ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť, som v roku 1990 predkladal za Kresťanskodemokratické hnutie ja. Bola to moja prvá poslanecká iniciatíva. Bol som o trošku mladší ako môj kolega predkladateľ dnes, ale, čiže vlastne po takej, by som povedal, neskromnej zvyklosti sa to niekde tak nazýva podľa predkladateľa, čiže tento zákon by sa mohol volať aj Brockov zákon. Ale keďže nás bolo veľa v klube KDH, ktorí sme sa s jeho obsahom stotožnili a sme ho spoločne aj presadili, takže nerobím si takéto nároky.

    Ale spomínam si, vtedy, keď sme o tom zákone v parlamente rokovali, že boli voči nemu podobné výhrady ako teraz. A teda búrlivá diskusia nielen na rozdiel od parlamentu teraz, tak vtedy bola v parlamente veľmi búrlivá diskusia. Aj v médiách hovorili o tom, že ten zákon je síce, ako myšlienka predkladateľov je správna, s tým nemali problém, takmer nikto, ale zákon je nevykonateľný, zle napísaný, ťažko aplikovateľný, sú tam nové pojmy, ktoré naša legislatíva nepozná a nikde ich nedefinujeme. No, jednoducho bolo veľmi veľa argumentov proti tomu návrhu, a pritom každý vedel, že po ´89. roku naša krajina, vtedy ešte Česko-Slovensko, sa stala nielen novým trhom pre tovary, služby zo Západu, ale že naša krajina sa stala aj cieľovou stanicou vecí, po ktorých sme my veľmi v komunistickom režime netúžili, a teda myslím tým na brak, odpad a to, čo nebolo ani vo verejnom záujme. A jednoducho zrazu sme to mali na našich uliciach, v každom novinovom stánku a prekračovalo to medze, ktoré boli v tom čase spoločnosťou akceptovateľné alebo únosné.

    Predsa len si pamätáme, že za komunistického režimu aj sloboda tlače mala svoje isté limity a hranice a, samozrejme, túžili sme po slobode, ale až po takej slobode a svojvôli sme až netúžili, najmä tí, ktorí majú zodpovednosť aj za výchovu svojich detí alebo mladej generácie, lebo dobre vedia, ako bezbrehá sloboda môže napáchať veľa škody.

    Tento návrh zákona prešiel. Tento návrh zákona prešiel v pléne vtedy ešte Slovenskej národnej rady. A dovolím si povedať, že v tom čase čiastočne aj plnil svoju regulačnú funkciu. Teda svoj účel ochrany verejného záujmu, ochrany častí morálnych a etických noriem v tejto oblasti.

    Súhlasím s predkladateľmi, že prešlo veľa vody, pretieklo odvtedy a že si tento návrh zákona vyžaduje teda istú zmenu a reagovať na to, čo sa zatiaľ alebo teraz udialo za ten čas. Čiže súhlasím s tým, že asi v tejto veci treba niečo robiť.

    Keďže ale neviem, ako budú na to reagovať kolegovia vládnej strany, tak v tejto chvíli chcem predkladateľovi povedať, že za poslanecký klub KDH, poslanecký klub KDH tento návrh zákona podporí do druhého čítania, teda resp. bude hlasovať za tento návrh zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Vašečka.

  • Dobrý večer prajem. Pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, chcem podať pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu pána poslanca Škripeka.

    Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vylepšenie jeho znenia formou zapracovania pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj niektorých poslancov a odbornej verejnosti. A to aj v prípadoch, keď to síce nebolo nevyhnutné, ale je snaha prejaviť dobrú vôľu a dosiahnuť širší konsenzus na prijatí návrhu tejto novely zákona, ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Všetky pripomienky uvedených subjektov boli v plnej miere akceptované, a to aj nad rámec pôvodného zámeru predkladateľa.

    Takže znie takto: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k predmetnému návrhu zákona.

    Tento zákon sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bod 1 znie: 1. V § 1 ods. 2 sa za slovom "mravnosť" slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "pohoršenie" sa vkladajú slová "alebo ktorých jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať sexuálne vzrušenie alebo obscénnym alebo vulgárnym spôsobom odkrývať a zdôrazňovať intimitu ľudského tela alebo pohlavného života".

    Tento bod je náležite v predloženom v písomnej forme odôvodnený. Ja prečítam stručný výťah z tohto odôvodnenia k bodu 1.

    Vychádza sa v ústrety odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady a Legislatívnej rady vlády, že nie je vhodné zužovať pojem "ohrozenie mravnosti" len na konanie spojené, zjednodušené s obscénnym alebo vulgárnym zobrazovaním ľudského tela a sexuality. Napríklad aj z dôvodu, že doterajšia terminológia je previazaná s pojmom "dobré mravy" a na tento pojem sa viaže aj judikatúra súdov. Preto sa týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom pojem "ohrozenie mravnosti" nedefinuje, ale pôvodne navrhovaná definícia ohrozenia mravnosti sa dopĺňa do doterajšej definície "tlače a vecí, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť". Čiže dopĺňa sa legálna definícia "tlače a vecí spôsobilých ohroziť mravnosť".

    2. V čl. I bod 2 znie: 2. § 2 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Veci musia byť označené slovom "erotický" v príslušnom tvare osobou, ktorá fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa § 1 ods. 1 tieto veci dodala."

    Bod 2. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, kde sa povinnosť označovania vecí spôsobilých ohroziť mravnosť presúva z odseku 1 § 2 do odseku 3 toho istého paragrafu, aby sa vylúčili pochybnosti týkajúce sa sankcionovania niektorých osôb, ako to vzniesla ako námietku Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky.

    3. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 4 odsek 3 znie:

    "(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obvodný úrad. Obvodný úrad je pri rozhodovaní o priestupku viazaný stanoviskom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") v otázke, či ide o veci podľa § 1 ods. 2, ktoré si vyžiada pred vydaním rozhodnutia o priestupku. Ministerstvo je povinné tejto žiadosti vyhovieť v lehote stanovenej obvodným úradom."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie a vysvetlenie k bodu 3: Niektorí poslanci, ale aj odborná verejnosť namietali, že predložený návrh je nerovnovážny v tom, že v prípade prejednávania správnych deliktov ustanovuje nový režim spojený s vydávaním stanoviska ministerstvom na žiadosť právneho orgánu, zatiaľ čo v prípade priestupkov sa ponecháva doterajší režim. Týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa preto zavádza aj v prípade prejednania priestupkov rovnaký režim ako v prípade prejednania správnych deliktov s tým, že jediným orgánom oprávneným na vydanie rozhodnutia po obligatórnom vyjadrení ministerstva bude obvodný úrad a nie aj polícia, ako tomu bolo doteraz. Polícia však bude môcť vec prešetriť. Nie však uzavrieť a vydať rozhodnutie, resp. uložiť blokovú pokutu.

    4. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 4 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak tento zákon neustanovuje inak".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Vysvetlenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá je nevyhnutná na to, aby správne fungoval systém zavedený v predchádzajúcom bode tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Je totiž nevyhnutné vylúčiť pôsobenie zákona o priestupkoch, aby sa mohlo odchylne od tohto zákona postupovať podľa zákona č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť.

    Už sme v polovici.

    5. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 4a ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "a to aj opakovane".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa ten istý text, ktorý sa pôvodne týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vložil do odseku 3 § 4a, presúva do odseku 1 toho istého paragrafu. Hoci ide o čistú alternatívu, vychádza sa tým v ústrety odporúčaniu, ktoré zaznelo na rokovaní Legislatívnej rady vlády.

    6. V čl. I bode 4 v § 4a ods. 2 sa slová "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "ministerstva", slová "či došlo k ohrozeniu mravnosti v zmysle § 1 ods. 3" sa nahrádzajú slovami "či ide o veci podľa § 1 ods. 2" a slová "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky" sa nahrádzajú slovami "ministerstvo".

    Vysvetlenie a odôvodnenie: Vecne sa mení Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako orgán, ktorý by mal byť príslušný na vydávanie stanoviska k prípadom ohrozovania mravnosti, a to na základe odporúčania ministerstva školstva. Spolu s tým sa navrhuje vykonať aj niektoré legislatívnotechnické zmeny, ktoré súvisia s predchádzajúcimi bodmi tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    7. V čl. I sa vypúšťa bod 5.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Pôvodný bod 5 je potrebné vypustiť, lebo je týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom zapracovaný do iného bodu novely zákona.

    8. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 4a ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak tento zákon neustanovuje inak".

    Doterajší bod sa následne prečísluje.

    Vysvetlenie a odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá je nevyhnutná na to, aby správne fungoval systém zavedený v predloženom návrhu novely zákona. Je totiž nevyhnutné vylúčiť pôsobenie správneho poriadku, aby sa mohlo odchylne od tohto zákona postupovať podľa zákona č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. V praxi sa tým umožní, aby obvodný úrad mohol ministerstvo požiadať o stanovisko a takéto stanovisko bolo v rámci správneho konania záväzné pre rozhodnutie obvodného úradu ako správneho orgánu.

    Predposledný bod.

    9. V čl. I bode 6 v § 4b sa slová "podľa § 2 ods. 1 druhej vety" nahrádzajú slovami "podľa § 2 ods. 3".

    Odôvodnenie, vysvetlenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorú treba vykonať z dôvodu navrhnutia bodu 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    A posledný bod.

    10. V čl. II sa slovo "januára" nahrádza slovom "apríla".

    Vzhľadom na istý časový posun pri prerokovávaní predloženej novely zákona sa týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom navrhuje, aby sa termín nadobudnutia účinnosti návrhu zákona posunul o štvrť roka.

    Ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť. Sú to veci takmer výlučne legislatívnotechnické, ktoré vychádzajú v ústrety tomu, aby tento zákon bol po tejto právnej stránke čistý a vykonateľný.

    Tento návrh podávam v prospech zákona a tiež sa pridávam k podpore tohto zákona.

    Možno preto, že vystupujem za klub, bolo by dobré zdôrazniť, že v rámci nášho klubu v týchto otázkach je sloboda a voľnosť, to znamená, že sa môže naozaj zaujať podpora alebo namietanie voči tomuto návrhu zákona, takže niektorí kolegovia z klubu tento zákon podporia, niektorí nie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Přidal.

  • No, ja by som chcel, pán kolega, povedať, že dúfam, že na rozdiel od vášho klubu, keď asi predpokladáte, že budete hlasovať rozdielne, ja verím, že náš klub teda podporí, všetci členovia klubu KDH podporia tento návrh.

    A ja by som mal problém s tým, ako byť v takom klube, ktorý by mi nepodporil tento návrh, ale to je už vaša vec, že či nemáte s tým problém. Ja by som mal byť problém.

    Ale ja chcel som vás upozorniť a chcel by som sa spýtať, že ako ste vyriešili to, na čo som vás upozorňoval? Jednoducho, bod štyri v tom pôvodnom návrhu je taký, že "obvodný úrad pri ukladaní pokuty je viazaný stanoviskom ministerstva školstva" a tuná vy hovoríte o tom, že "ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu je povinné tejto žiadosti vyhovieť v lehote stanovenej obvodným úradom". Že či ste to zmenili alebo či si naozaj myslíte, že obvodný úrad bude termínovať a úkolovať ministerstvo, dokedy to má dať stanovisko? Viete, to sa mi zdá, že to nie je ani v súlade s kompetenčným zákonom, aby obvodný úrad ako termínoval, termínoval ministerstvo. Teda, neviem, že či to vyriešil ten pozmeňujúci návrh.

    No a, bohužiaľ, zdá sa mi teda, že ten návrh zákona nebol kvalitne pripravený, keď samotný návrh zákona má šesť bodov, ale ja ho podporím, a ten pozmeňujúci váš návrh má deväť bodov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, moji kolegovia z klubu sa už vyjadrili, čiže ja nebudem sa opakovať. Ale ak som zle pochopil, tak sa ospravedlňujem, ale poprosil by som o vysvetlenie.

    Presúvajú sa kompetencie z ministerstva školstva na ministerstvo kultúry. A nie celkom tomu rozumiem. Pretože v zmysle kompetenčného zákona mládež je záležitosť, ktorá patrí ministerstvu školstva. Čiže zdá sa mi to, táto zmena sa mi nezdá ako vcelku v poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som najprv chcel povedať, že ja som úplne spokojný s tým, že som ako nezávislý v poslaneckom klube OĽaNO s prívlastkami "obyčajní" a "nezávislí". Otázka je, že či je všetko v poriadku, keď je poslanecký klub s prívlastkom "kresťanský" a tam sú veci, ktoré nie sú v poriadku, hoci sa za to skrývajú. Takže to by mi bolo viac ľúto. Moje svedomie asi bude veľmi dobré pre nevzbudenie verejného pohoršenia nehovoriť nahlas.

    Ale vrátim sa k tým technickým veciam. Čo sa týka toho vášho, vášho návrhu alebo pripomienky k tomu úkolovaniu ministerstva obvodným úradom. Zobral som to vážne, opýtal som sa nášho právno-legislatívneho tímu, ktorí povedali, že ak sa to tak stanoví v zákone, je to možné. Ja sám nie som právnik, to znamená, že oni to preverili a je to stanovené. Ak, neviem, či vy ste právnici teda, môžme, môžme sa o tom spokojne ešte pobaviť. Ja nie som právnik, vychádzam len z informácií, ktoré som dostal.

    Čo sa týka presúvania z ministerstva školstva a ďalších vecí na ministerstvo kultúry, myslím, že to bolo tiež zdôvodnené práve tými pripomienkami, ktoré dal ten odbor legislatívy a Legislatívna rada vlády, pretože sa im zdalo, že kompetencie, ktoré sa týkajú teda tlače, by mali spadať pod ministerstvo kultúry v tomto prípade, aj keď ide o ochranu maloletých.

    Celý ten pozmeňovák nie je daný tým, že by náš tím neodviedol kvalitnú prácu, ale tým, že v snahe uľahčiť prijatie tohto zákona sme vyšli maximálne aj nad rámec potrebných vecí v ústrety všetkým pripomienkam, ktoré sme z týchto odborov dostali, a aby sme odstránili všetky možné formálne námietky, ktoré by bránili prijatiu tohto zákona, ktorý, predpokladám, že aj reagujúcim kolegom z KDH leží na srdci, aby prešiel.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším, ktorý v rozprave vystúpi, je pán poslanec Droba. Nech sa páči. Áno, preruším vás, pán poslanec.

  • Tak budem sa snažiť to stihnúť, neviem, že či budete mať ešte toľko strpenia, možno budem nadsluhovať nejaké tri minútky.

    Braňo, zaskočil si ma ako, pán kolega, svojou rýchlosťou, takže som si ani sako nestihol ísť zobrať, tak to prišlo rýchlo na poradie.

    Začnem netradične. Chcem sa ti ospravedlniť za blog, ktorý som napísal k tomuto tvojmu návrhu už pred pár mesiacmi. Pochopil som vtedy ho, pochopil som vtedy tvoj návrh nesprávne. Dal som tomu taký veľmi silný ideologický náboj a myslím si, že tvoj úmysel a tvoj zámer je dobrý, aj keď vychádzame z dvoch úplne odlišných hodnotových svetov. Tak minimálne kvitujem to, že tvoj úmysel je teda dobrý a už určite nebudem používať slová ako "tmárstvo" a "stredovek" a "návrat do tvrdého socializmu" a podobne.

    Takže ešte raz prijmi moje úprimné ospravedlnenie.

    Napriek tomu si myslím, že tento návrh jednak je v rozpore s mojím osobným hodnotovým rebríčkom, a čo je ešte dôležitejšie, považujem ho za nevykonateľný. Máš záujem regulovať oblasť, ktorá bola doposiaľ bez väčších problémov riešená rodičovskou výchovou, samoreguláciou a trhom. A ja som fakt zvedavý, že kto a ako bude skúmať účel, ktorého "jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať sexuálne vzrušenie". Čo ak je hlavným cieľom tých necudných obrázkov jednoducho zvýšiť náklad a starať sa o to, aby dané tlačové médium prosperovalo?

    Tvoj návrh sa môže tváriť ako zamyslenie sa nad svetom, v ktorom dnes žijeme. Ten svet je vo veľa prípadoch povrchný, rýchly, nespravodlivý, ale myslím si, že tvoj návrh zasahuje do slobody jednotlivca a zasahuje do slobody podnikania. Nehovoriac o tom, že otvára dvere štátnej šikane voči vydavateľom a taktiež zaťažuje štátny rozpočet, ak by sme sa teda dohodli na tom, že je možné ho nejakým spôsobom vykonať. Čo si stále nemyslím.

    Čo je to mravnosť? Pojem "ohrozenie mravnosti", ktorý sa používa v tvojom návrhu, je veľmi subjektívny, nie je definovaný ani v zákone, ani nikde inde a je naozaj ako "in the eye of the beholder", ako sa povie po anglicky, alebo je to "záleží na uhle pohľadu". To, čo je pre niekoho ešte v poriadku, je pre iného už ďaleko za hranicou. A ak sa to stane, tak potom nastáva ohrozenie čoho?

    Považujeme za ohrozenie mravnosti komiksové postavičky, ktoré sú v obtiahnutých odevoch? Prípadne videozáznam z módnej prehliadky spodného prádla, kde modelky toho viac ukazujú, ako zahaľujú? Nehovoriac o tom, že polonahá slečna v Novom Čase je z hľadiska mravnosti v podstate svätica v porovnaní s tým, čo nájdu neplnoletí na, upozorňujem, na tri kliknutia na internete. Naozaj, stačí zadať konkrétnu stránku, urobiť klik-klik a vidíme tam také veci, čo sa nedejú ani u nás skúsených starých chlapov v spálňach.

    Takže, takže, ja sa pýtam, že kde je ten rozdiel alebo akým spôsobom chceme nechať internet absolútne neregulovaný a zasahovať do toho, čo má alebo nemá byť v dennej tlači alebo v týždennej tlači na Slovensku?

    Zrejme si predstavuješ, že odteraz ženy, aby sme náhodou, náhodou teda neporušili nový zákon, ktorý predkladáš, budú zahalené od hlavy až po päty, aby sme nikdy nemohli byť obvinení z toho, že vyvolávame sexuálne vzrušenie u sexuchtivých mládežníkov.

    V dôvodovej správe ďalej tvrdíš, že terajšia právna úprava "sa javí ako nedostatočná a nepriamo tak podporuje nezdravý, morálny i spoločenský vývoj detí a mládeže, osôb mladších ako 18 rokov". Čím je podložené toto tvrdenie? Kde je nejaký overiteľný údaj, ktorý by dokazoval to, o čom tá dôvodová správa hovorí?

    Za najvhodnejšieho a neomylného arbitra si označil ministerstvo školstva. Ak má ohrozenie mravnosti skúmať ministerstvo školstva pred tým, ako obvodný úrad prípadne uloží sankciu, zákon sa tak stáva len ďalšou byrokratickou barličkou na odôvodnenie držania nadmerného počtu úradníkov na ministerstve v dnešnej dobe. V obci Horná Dolná má ministerstvo naozaj skúmať, že či v tom jedinom stánku s tlačou sú časopisy, ktoré ohrozujú mravnosť, a či došlo, alebo nedošlo k spáchaniu priestupku? A teda mu aj uložiť pokutu, prípadne opakovane tú pokutu ukladať?

    Dôvodová správa ďalej uvádza, "zavedenie tejto povinnosti bude v praxi znamenať aj to, že ak napríklad inzertný časopis bude chcieť pravidelne zverejňovať vo svojom vydaní fotky polonahých žien alebo mužov," to sa týka aj pána poslanca Matoviča, v jeho inzertnom časopise sa takéto fotky objavujú. Čiže sú to výtvory spôsobilé ohroziť mravnosť? A mal by sa v tomto zmysle návrhu zákona premenovať takýto inzertný časopis na erotický inzertný časopis? Myslím si, že nie. A vôbec nemám nič proti podnikaniu pána Matoviča a jeho rodiny, len takisto by ho to bolo zasiahlo v podstate to, čo tuná navrhuješ.

    V prípade, ak bude denník alebo týždenník chcieť zverejniť fotky napríklad z pornofilmu, ako sme aj videli na týchto naozaj nevkusných a nechutných ukážkach, na tom sa zhodneme, že nerád sa na také veci pozerám, ale považujem to za slobodu. A vždy mám na výber, či sa na ne pozriem, alebo nie. V prípade, ak denník alebo týždenník bude chcieť napríklad zverejniť fotky z pornofilmu, mal by v zmysle návrhu zákona výslovne označiť daný výtlačok konkrétny slovom "erotický"? Že dnešný Nový Čas bude Erotický Nový Čas? Absurdné z môjho pohľadu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, máte to na viac ako päť minút, aby ste dokončili?

  • Odteraz do päť minút som hotový.

  • Dobre.

    Vydavateľom sa za posledných dvadsať rokov rôzne politické garnitúry snažili hádzať pod nohy mnohé polená, ale za takýto zákon by určite sa pánu Škripekovi poďakovali ešte viac ako tým, ktorí umožnili politikom vysúdiť u vydavateľov likvidačné sumy.

    Ďalej citujem: "Následne takéto veci, denníky, týždenníky, časopisy a podobne, nebudú môcť byť predajcom v zmysle platných ustanovení zákona o ochrane mravnosti vystavované vo výkladoch a verejne propagované a v súlade s návrhom zákona ani predávané osobám mladším ako 18 rokov. Je vo výlučnej právomoci vydavateľa tlače, akú cestu si v tomto smere zvolí. Ak sa však rozhodne, že súčasťou jeho tlačovín alebo iných vecí budú aj výtvory spôsobilé ohroziť mravnosť, bude musieť strpieť zákonné obmedzenie označiť svoj produkt slovom "erotický" v príslušnom gramatickom tvare tohto slova. Túto povinnosť je spravodlivé uložiť osobe, ktorá predajcovi tlač dodáva, keďže nie je v možnostiach samotného predajcu, aby každodenne zisťoval vo viac ako 3 600 existujúcich tituloch, či sa v nich nenachádzajú výtvory spôsobilé ohroziť mravnosť, a to v tých prípadoch, keď veci, ktoré sú takéto výtvory súčasťou, nie sú označené slovom "erotické"."

    Teraz vyvstáva jedna otázka, nebude to pre konečného spotrebiteľa zavádzajúce? Uvedenie erotických inzerátov nemusí mať s obsahovým zameraním tlačoviny absolútne nič spoločné. Inzercia je nevyhnutnou podmienkou na prežitie tlačových médií. Zamyslel sa predkladateľ tohto návrhu, čo jeho návrh spôsobí podnikateľom v danej oblasti? Má predkladateľ overené, ako to bude zasahovať do ústavného práva šíriť a prijímať informácie?

    Budem sa pýtať teraz otázky:

    Nestačí zákaz predaja vopred definovaných druhov tlačovín, podobne ako je to u cigariet alebo alkoholu, osobám mladším ako 18 rokov? Ja som mal dojem, že to naozaj celkom dobre funguje a všetci vrátane hardlinerov zo strany KDH s tým doteraz vedeli žiť a tvárili sa celkom spokojne, ale očividne to niekomu nestačilo.

    Buďme ostražití, lebo horliví jednotlivci, ktorí majú extrémne názory, jednoducho prepašujú do Zbierky zákonov, napriek svojím naozaj dobrým úmyslom, ktoré nespochybňujem, prepašujú svojím návrhom nezmysly a doplatíme na ňu všetci ako spoločnosť.

    Po tom, ako som hovoril s pár ľuďmi z vládnej strany SMER, tak naozaj začínam mať obavy, že tento absurdný návrh prejde. Myslím si, že excesy, ktoré si tu popísal a ukázal veľmi plasticky na tom, na tej tabuli, sú riešené v tlačovom zákone, konkrétne v týchto prípadoch si myslím, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Nemyslím si, že je potrebné, aby existoval na riešenie tejto situácie nový zákon.

    Vydavatelia žijú naozaj ťažkú dobu, inzertné rozpočty klesajú, pracoval som v tej brandži v minulosti, viem, ako to funguje, naozaj bojujú každý deň o prežitie. Mnohé tituly sú, ako sa hovorí, na odstrel. Niektoré sú dotované, niekoľko rokov už nie sú v zisku a len vďaka svojim rozšafným majiteľom ešte existujú. Potom sú tu takí, ktorí to robia poctivo. Tí majú naozaj problémy dnes prežiť, zaplatiť novinárov, zaplatiť svojich zamestnancov. Chceme im naozaj hádzať takéto polená pod nohy?

    Má to byť, toto si uvedom, prosím ťa, pán kolega, že Slovensko dnes riadi strana, ktorá ovláda v podstate úplne všetko. Chceme im dať do ruky ešte ďalší nástroj na to, aby obmedzovali slobodu tlače, aby robili bu-bu-bu na tých vydavateľov, aby im hrozili, že ak nebudete, tak využijeme tento zákon a pekne vám naložíme a zaplatíte ďalšiu pokutu?

    Vraciam sa k tomu internetu. Na internete, fakt, to, čo sa dnes nachádza, je neuveriteľné, aj keď existujú rôzne ochranné prvky na odlíšenie dospelých od mládeže, tak sexuálny obsah na tom internete je úplne bežný. A jednoducho si myslím, že ten, kto ho nejakým spôsobom chce hľadať, ho vždy nájde. A ak hovoríme o tom, aby sa mládež vyhla, aby nebola exponovaná takýmto obrázkom, tak či chce, alebo nie, tak na tom internete sa s tými obrázkami jednoducho musí stretnúť, a stretne sa.

    Záverom: Mrzí ma, že takýto návrh prešiel do druhého čítania. Ešte viac ma bude mrzieť, ak bude schválený. Začínam mať obavy, že naozaj sa to môže stať, toto bude absolútne absurdná vec v 3. tisícročí. A som znepokojený z toho, že žijem v krajine, kde si väčšina ľudí tak málo váži svoju slobodu.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Prerušujem rozpravu k tomuto zákonu. Pokračujeme zajtra o 9.00 hod.

    A želám ešte všetkým pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.