• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, želám pekné popoludnie. Otváram 14. schôdzu Národnej rady. Chcem vás požiadať o prezentáciu, aby sme zistili uznášaniaschopnosť.

  • Prezentácia.

  • 114 prítomných. Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na tejto schôdzi overovateľmi bude pani poslankyňa Anna Vitteková a pán poslanec Jozef Viskupič. Ich náhradníkmi sú páni poslanci Pavol Goga a Jozef Mikloško.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadala pani poslankyňa Mária Janíková a páni poslanci Peter Polák a Richard Sulík.

    Navrhnutý program 14. schôdze máte, dúfam, rozdaný vo svojich laviciach.

    Teraz vás poprosím, všetkých tých, ktorí máte

    návrhy na zmenu alebo doplnenie programu,

    aby ste sa prihlásili, a potom postupne nechám odznieť jednotlivé návrhy.

    Deviati páni poslanci. Začneme návrhom pána Podmanického.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky Správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie s termínom do 31. marca 2013.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vidím, že naozaj koalícia začala sčasti pracovať. Ak veľmi pekne poprosím, vzhľadom na ten alarmujúci stav nezamestnanosti, poprosiť pána premiéra, zaviazať Národnú radu, aby doniesol správu, ale nie do marca, ale do 15 dní, tak ako to najkratšie možne ukladá rokovací poriadok. Ja myslím, že netreba nič zdôvodňovať. Jednoducho, keď sa nezamestnanosť medziročne zvýši skoro o 1%, tak to je dôvod na to, aby sem celá vláda napochodovala aj so správou a obhájila, čo vlastne robí, nota bene, keď jeden z jej ministrov hovoril, že opatrenia, ktoré táto vláda prijíma, nebudú mať negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť. Čiže myslím si, že vyžiadať si takúto správu, ale do 15 dní tak, aby sme ju stihli prerokovať už na tejto schôdzi, aby ľudia jednoducho vedeli, na čom sú, vrátane opatrení, aby vedeli, do čoho idú, a hlavne, či vôbec táto vláda nezamestnanosti istým spôsobom dokáže čeliť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán predseda výboru pre životné prostredie, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dámy a páni, v týchto dňoch je jednou z najviac medializovaných tém avizovaná kandidatúra Slovenska na zimné olympijské hry 2022, a to bez adekvátnej komplexnej analýzy, ktorá by takýmto vyhláseniam mala logicky predchádzať.

    Preto navrhujem, aby sme prijali nasledujúce uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie súhrnnej správy obsahujúcej komplexnú analýzu avizovanej kandidatúry Slovenskej republiky na zimné olympijské hry 2022 s dôrazom na ekologicko-enviromentálne dopady, dlhodobú udržateľnosť vybudovaných zariadení a zdroje financovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Žiadam doplniť program 8. schôdze o bod Správa o vyhlásení chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy, ktorú prednesie minister životného prostredia pán Peter Žiga. Dôvodom požadovanej správy sú okolnosti schvaľovania zaradenia časti bývalého priestoru vojenského obvodu Javorina po jeho zrušení do sústavy chránených území.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dávam návrh uznesenia, aby ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky predložila Národnej rade Správu o aktuálnej situácii vo Fakultnej nemocnici Žilina a okolnostiach výberu ozdravného plánu pre túto nemocnicu. V ostatných dvoch týždňoch vo verejnosti rezonovala kauza kotolníkovho ozdravného plánu. Riaditeľ nemocnice kúpil ozdravný plán od firmy, ktorej konateľom je kotolník, ktorý je zároveň susedom riaditeľa nemocnice. Objavili sa tiež informácie, že ozdravný plán, za ktorý nemocnica zaplatila 10 000 eur, sa nápadne podobá na materiál, ktorým riaditeľ uspel vo výberovom konaní. Napriek opakovaným výzvam pani ministerka nezaujala jasné stanovisko ku kotolníkovmu ozdravnému plánu. Naopak, na novinárku, ktorá na kauzu upozornila, podá riaditeľ nemocnice trestné oznámenie. Navrhujem preto požiadať pani ministerku, aby predložila správu a zaujala jasné stanovisko k tejto kauze.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže sme znepokojení nielen rapídne rastúcou nezamestnanosťou, ale aj úvahami kľúčových investorov o odchode zo Slovenska, žiadam, aby do programu bol zaradený bod Informácia predsedu vlády o stave rokovaní s U.S. Steel. Taktiež žiadam, aby predseda vlády predložil písomnú správu s tým istým obsahom.

    Ďakujem

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja mám tri návrhy. Budem sa snažiť, ak by som to nestihol, poprosím, aby ste mi dali čas.

    Prvý návrh, chcem poprosiť, aby správa o Gorile, ktorá je v programe zaradená vo štvrtok ráno o deviatej, aby bola presunutá na neskôr z čisto technických príčin, na nejakú šestnástu alebo pätnástu, respektíve po hlasovaní.

    Druhý návrh, ktorý chcem dať, chcem poprosiť, my sme ukončovali minuloročnú schôdzu tým, že sme hovorili, že prečo sme nepomohli chudobným na tento a budúci rok, a chceme otvárať schôdzu brutálne lobistickým zákonom. Najskôr kvôli nejakej symbolickej rovine dávam návrh, aby sme ako prvý bod prerokovali niečo iné, len nie tento, keď sa tu už zjavil.

    A tretí návrh, ktorý si dovolím dať. Máme na túto schôdzu tri alkoholové zákony, tak ich ja pracovne nazývam. Jeden je môj, kde hovorím, že to, čo bol festival chľastu cez vianočné sviatky, tak aby sa zmenilo. Tak chcem dovoliť si navrhnúť, aby môj zákon...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Zapnite, prosím vás, pána poslanca Hlinu.

  • ...aby bol spolu prejednávaný s návrhmi mojich kolegov, ktorí v zásade tiež riešia problematiku alkoholu, a to kvôli tomu, aby ľudia, ktorí rozumejú alkoholu, a sú tu takí, aby to mali v jednom lote, to znamená, v jednej, v jednom čase. Myslím, že pre potreby toho, aby sme k tomu pristúpili zodpovedne a komplexne, je to dôležité.

  • Pán poslanec, môžete definovať, prosím vás, čísla bodov v programe, ktoré, kde chcete zlúčiť rozpravu, ak som tomu dobre rozumel?

  • Nie zlúčiť rozpravu, ale návrh by bol taký, aby išli tie body po sebe, hneď po sebe, to znamená, aby boli zaradené vedľa seba. Môj bod o tom, aby neboli reklamy na alkohol už od desiatej, čo je úplne logické.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dobre, rozumieme, chcete, aby... Len body mi povedzte, prosím vás, máte pred sebou program.

  • Však už ich hľadám, moment. Ten bod je môj, 74, preradiť ku pani Žitňanskej, ktorá je 49.

  • Ešte raz, pán poslanec, prepáčte, nepočul som.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ...a navrhujem ho preradiť k bodu pani poslankyne Žitňanskej, ktorý je pod bodom 49. To sú dva rôzne zákony, len aby išli vedľa seba. Kvôli tomu aby, to je zmysel práce, on tu to niekto vysvetľoval, že tu sedia ľudia, ktorí danej problematike rozumejú, to znamená, aby ľudia, ktorí rozumejú problematike alkoholu a jeho používania a užívania, aby v ten daný moment si vyhradili čas a boli tu. Aby sme to nerozbíjali.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Národnej... Čiže 44, 49 a 74?

  • Sedemdesiatštyri priradiť hneď po bode 49, zaradiť.

  • Dobre. Dobre.

    Pán podpredseda Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení kolegovia, kolegyne, môj návrh smeruje k dvom bodom. Tie prvé dva predniesli kolegovia pán Podmanický a pán Frešo. Predpokladám, že väčšina parlamentu bude inklinovať k termínu o správe o nezamestnanosti a opatreniach na koniec marca, ale považujem to za jednak odklad, jednak príliš veľa času na urgentnú tému. Tridsaťdňová lehota je spravidla v tomto parlamente rešpektovaná a považujem ju za v tejto súvislosti aj potrebnú, ak nebude vôľa podporiť tú kratšiu pätnásťdňovú. Teda navrhujem tú správu tak, ako bola predložená v prvom alebo druhom bode, požadovať do konca februára.

    A po druhé, bod 77 hovorí o správe o opatreniach ministerstva dopravy po páde diaľničného mosta v Kurimanoch, tlač 336. Pán predseda, navrhujem, aby tento bod mal fixne určený, pevne určený termín prerokovania.

  • Nechávam na vaše zváženie, podľa programu.

  • Osem poslancov z piatich opozičných strán podalo návrh na prijatie uznesenia k prenasledovaniu Falun Gong v Číne. Do programu schôdze sa to nedostalo, pretože najprv to muselo ísť do výborov. V zahraničnom výbore sa uznesenie prijalo, schválilo sa, že sa najprv požiada Európska únia, pani Ashfordová, čo oni robia v prospech tejto problematiky. Aj keď sme už vtedy mali stanovisko ministerstva zahraničia, ktoré hovorilo, čo vlastne oni robia, nie mnoho. Druhý výbor, ľudskoprávny, tam sa to vyhodilo z programu, pretože, z dôvodov, že tento bod nebol zaradený do programu tejto schôdze. Takže desať mesiacov už pracujeme a v celom svete ľudskoprávny problém vrie a my sme ešte neschválili žiadne uznesenie v tomto smere. Čiže nežiadam tento bod zaradiť do tejto schôdze, len upozorňujem, že po odpovedi pani Ashfordovej budem znova žiadať v mene tých poslancov, ktorí dali ten návrh, aby schôdza takéto niečo prejednala.

  • Pán predseda, z obdobného dôvodu ako poslanec Hlina, chcel by som poprosiť o presunutie môjho návrhu č. 73 alebo bodu 73, ktorý rieši financovanie politických strán, za návrh Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorý takisto rieši tú istú problematiku. Je to bod č. 55. Čiže bod 73 za bod 55.

  • Ďakujem pekne.

    Odzneli návrhy na doplnenie a zmenu programu 14. schôdze, budeme teraz o návrhoch hlasovať.

    Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán predseda výboru pre sociálne veci, pán Podmanický. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 91 bolo za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Frešo podal návrh, ktorý bol identický, len žiadal o lehotu 15 dní. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 81 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Pán predseda výboru pre životné prostredie žiada vládu o predloženie komplexnej analýzy environmentálnych dopadov pri realizácii projektu zimných olympijských hier 2020. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 56 za, 4 proti, 84 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Gibalová žiada správu od ministra životného prostredia o vyhlásení chráneného územia.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 1 proti, 80 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Novotný žiada ministerku zdravotníctva o správu o aktuálnej situácii v nemocnici Žilina.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 10 proti, 70 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Štefanec žiada správu o rokovaní vlády o stave rokovaní vlády s U.S. Steelom.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 4 proti, 77 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hlina mal tri návrhy. Prvý, žiadal presunúť bod, ktorý sme fixne určili na siedmy rokovací deň, to je štvrtok budúci týždeň, na 9:00 hod., ešte na predchádzajúcich schôdzach, na poobedňajšie hodiny. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 46 za, 74 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý návrh dal, aby sme nerokovali ako o prvom bode 14. schôdze a nepokračovali v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 309.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 37 za, 78 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    A tretí návrh bol, aby bod č. 74 bol zaradený na rokovanie po rokovaní o bode č. 44. Dobre? Je to tak? Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme schválili.

    Pán podpredseda Národnej rady žiadal správu, o ktorej sme už hlasovali pri návrhu pána poslanca Podmanického aj pána poslanca Freša, s tým, že navrhol ale iný termín, a to je koniec februára. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 za, 81 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán podpredseda mal ešte návrh, aby sme pre rokovanie o bode pod č. 77, je to tlač 336, určili fixný termín, ktorý nestanovil. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 81 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloško návrh nepodal.

    Posledný bol návrh pána poslanca Matoviča zaradiť bod č. 73 na rokovanie za bod č. 55.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 134 za, 7 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím vás, dámy a páni, budeme hlasovať teraz o návrhu programu 14. schôdze aj so schválenými zmenami.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 83 za, 8 boli proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme program 14. schôdze.

    Otvoríme ho bodom, kde budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie.

    Ešte predtým vás chcem informovať, že o 16:30 hod. prerušíme rozpravu, aby sme mohli prerokovať návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa a po prednesení návrhu a skončení rozpravy by sme vykonali voľbu. O ostatných prerokovaných návrhoch budeme vždy hlasovať o 11:00 hod. a o 17:00 hod., pokiaľ sa nedohodneme počas priebehu schôdze inak.

    Poprosím pána ministra, aby zaujal miesto, aj pán spravodajca.

    Písomne zostalo prihlásených ešte dvadsaťšesť poslancov. Ako prvý požiadal o slovo pán spravodajca.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 334.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán spravodajca.

    Dámy a páni, poprosím vás, budeme už rokovať o programe.

  • Zaznievanie gongu.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, tomuto zákonu aj vzhľadom na búrlivú diskusiu, ktorá bola začatá na minulej schôdzi a pokračuje na 14. schôdzi, bola venovaná veľká pozornosť tak zo strany ministerstva, predkladateľa, ako aj zo strany spravodajcu. Okrem mnohých stretnutí, kde sme diskutovali tento návrh zákona s ministerstvom a s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, bola minulý týždeň zvolaná energetická komisia, ktorá pracuje pod Výborom pre hospodárske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky. A na základe týchto výstupov podávam pozmeňujúci návrh poslanca Maroša Kondróta k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač č. 334.

    Po prvé, v čl. I sa vypúšťa bod 7 a bod 29. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    V prípade schválenia tejto zmeny sa táto premietne do ustanovenia o účinnosti v čl. II.

    Odôvodnenie: Ustanovenie má za cieľ vypustiť navrhované rozšírenie podpory poskytovanej podľa § 3 ods. 3 zákona pre zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW, ak je elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

    Po druhé, v čl. I sa dopĺňa nový bod 8, ktorý znie:

    "8. V § 3 ods. 4 písm. f) sa vypúšťajú slová "ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40 % z využiteľného tepla".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. V prípade schválenia tejto zmeny sa táto premietne do ustanovenia účinnosti v čl. II.

    Ustanovenie vytvára predpoklady pre efektívnejšie využívanie vysoko účinnej kombinovanej výroby tým, že podmienkou nebude podiel tepla dodaného na technologické, respektíve komunálne účely, nakoľko využitie tepla na rôzne účely nebude limitovať jeho využívanie a reálna dodávka tepla zo zariadení kombinovanej výroby v závislosti od klimatických podmienok v priebehu roka sa mení.

    Po tretie, v čl. I sa dopĺňa nový bod 10, ktorý znie:

    "10. V § 3 sa za ods. 6 vkladajú nové odseky 7 a 8, ktoré znejú:

    "(7) Rekonštrukcia alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom.

    (8) Ak náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcov elektriny poľa § 3 ods. 6 sú nižšie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej, porovnateľnej technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny, okrem zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s inštalovaným výkonom do 2 MW, tak doplatok podľa ods. 1 písm. c) sa znižuje nasledovne: po a) v rozsahu menej ako 50 % do 40 % vrátane, najmenej o 20 %, po b) v rozsahu menej ako 40 % do 30 % vrátane, najmenej o 40 %, po c) v rozsahu menej ako 30 % do 20 % vrátane, najmenej o 60 %, po d) v rozsahu menej ako 20 % do 10 % vrátane, najmenej o 80 % a po e) v rozsahu menej ako 10 % o 100 %.".

    Doterajšie ods. 7 až 11 sa označujú ako ods. 9 až 13. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    V prípade schválenia tejto zmeny sa táto premietne do ustanovenia o účinnosti v čl. II.

    Odôvodnenie: Ustanovenie stanovuje podmienky preukázania rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Ustanovenie zároveň upresňuje rozsah podpory pre rekonštruované a modernizované zariadenia výrobcov elektriny, kde sa rozsah podpory prostredníctvom ceny elektriny stanovenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 6 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov zužuje v závislosti od vynaložených investičných nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

    Po štvrté, v čl. II sa slová "1. januára 2013" nahrádzajú slovami "1. marca 2013" a slová "1. apríla 2013" nahrádzajú slovami "1. júla 2013".

    Odvôvodnenie: Ustanovenie upravuje dátum účinnosti navrhovaného zákona.

    Dovolím si ešte navrhnúť vzhľadom na to, že už máme rozdanú spoločnú správu, ktorá bude prečítaná na konci diskusie, aby sme o bodoch zo spoločnej správy hlasovali osobitne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Pán poslanec Lipšic do rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, k tomu, čo predniesol pán poslanec Kondrót, by som navrhol procedurálny návrh, aby sme vrátili do výborov návrh zákona. Prečítal tu pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh. Bývalo vždy zvykom, že pokiaľ je taký rozsiahly pozmeňujúci návrh, tak sa k tomu výbor ešte vyjadrí.

    Lebo veľmi otvorene hovorím, aj keď bod 7 sa vypúšťa, pán poslanec, po tom, čo tu bolo pred Vianocami, ja vám neverím. Neverím, že to nebude nejaký ďalší gaťafalš. Pred Vianocami ste všetci obhajovali, teda v zásade aj pán minister, že bod 7 je fantastická vec, ktorá zachráni slovenskú energetiku, a preto si myslím, že váš pozmeňovací návrh, ktorý, dúfam, bude rozdaný čoskoro aj písomnou formou, by mal byť predmetom diskusie s odborníkmi. Aby tam zase nebolo niečo zašité, ako bolo v tej pôvodnej novele, lebo keby sme na to neupozornili v decembri, dnes je novela s bodom 7, s bodom 9 schválená a účinná.

    Dovoľte mi ale predsa len pár poznámok na tému tohto zákona a najmä toho, že bol šitý na mieru jednej, jednému subjektu, a to paroplynovému cyklu. Napriek mnohým vyjadreniam, skôr všeobecným, aj pána ministra najskôr, že to nie je len kvôli PPC, nebol nikto schopný povedať, akej inej firme by tento návrh pomohol, okrem bratislavského PPC. Bol šitý na mieru bratislavskému PPC a finančnej skupine Penta, ktorá bratislavské PPC vlastní.

    Dnes minister vnútra na výbore pre obranu a bezpečnosť predniesol správu o stave vyšetrovania Gorily. Ale to boli len veľmi formálne informácie, pretože skutočnou správou o stave vyšetrovania Gorily je tento návrh novely zákona. Pán minister vnútra dnes povedal pred médiami, že kauza Gorila je kauzou čisto a výlučne druhej Dzurindovej vlády. Z veľkej miery áno, ale zdá sa, že je kauzou aj pána Fica, ktorý dodnes neodpovedal, či bol alebo nebol v konšpiračnom byte finančnej skupiny Penta. Tento návrh novely zákona je svedectvom o tom, že Gorila zo Slovenska neodišla, len sa presťahovala z Vazovovej na Súmračnú.

    Robert Fico bol pred niekoľkými dňami na kontrolnom dni na ministerstve hospodárstva. Súdny človek by očakával, že tam išiel odvolať ministra Malatinského. Minister totiž nesplnil zadanie a očakávanie vlády. Vláda a premiér od neho očakávali, že stihne vybaviť v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní vianočný darček pre Pentu - dotáciu vo výške 30 mil. eur ročne počas pätnástich rokov pre paroplynový cyklus. Zabezpečiť to mala práve novela zákona, o ktorej rokujeme, potichu a bez rozpravy. Potom však prišiel minister Malatinský do parlamentu a pokúsil sa zákon, novelu zákona v skrátenom konaní presadiť. Takmer mu to vyšlo. Nebyť nášho varovania, by už dávno otvárali v Digital Parku šampanské.

    Týždeň po prekazení oslavy finančných žralokov začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre moje rok staré výroky a postup pri vyšetrovaní kauzy Gorila. Týždeň po tom, 20. decembra bolo začaté trestné stíhanie. Čo bude nasledovať teraz? Aké ďalšie uznesenie vydá polícia týždeň po rokovaní o tejto novele zákona? O vznesení obvinenia? To, čo v tejto kauze urobila Generálna prokuratúra a snaživý vyšetrovateľ, je smutným svedectvom doby, ktorú teraz žijeme. Namiesto toho, aby boli v defenzíve tí, ktorí boli priamymi aktérmi Gorily, je v defenzíve akoby tá druhá strana, tí, ktorí Gorilu vyšetrovali a tlačili na to, aby vyšetrovanie prebiehalo zákonne a rýchlo. Tento krok polície a Generálnej prokuratúry je snahou zastrašiť, možno ani nie tak mňa, ale ďalších ľudí, vyšetrovateľov, ale aj novinárov, aj aktivistov, aby vedeli, že keď si začnú čokoľvek s mocnými v tomto štáte, s finančnými skupinami majúcimi podporu tejto vlády, tak voči nim bude postupované. Budú zastrašovaní, šikanovaní a buzerovaní.

    Považujem to za smutné, že sme sa dožili v tomto čase takéhoto stavu veci verejných. Ale ubezpečujem vás, že to nie je trvalý stav. A na mieste tých, ktorí dnes ako kriminálne biele goliere rozhodujú o tom, kto má byť a nemá byť trestne stíhaný, by som si dal pozor, veľký pozor, lebo doba sa môže zmeniť. A veľmi rýchlo. Aj sa zmení.

    Po predaji akcií SPP finančnej skupine J&T, po 20-miliónovej dotácii pána Fila z Mondi SCP mala byť novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie ďalším darčekom pre spriaznených veľkopodnikateľov. Paroplynovému cyklu v rukách Penty totiž už tento rok končí exkluzívna zmluva, ktorou jej Slovenské elektrárne zabezpečujú slušný zisk. Koncom tohto roka by PPC muselo prejsť na trhové podmienky. Čo s tým? Vláda nám ponúkla jasnú odpoveď. Súkromnej firme, finančnej skupine Penta ponúka pomocnú ruku. Paroplynovému cyklu ide zabezpečiť 30 mil. eur ročne od malých odberateľov, alebo aj veľkých, elektriny. To bolo, a obávam sa, že stále je, jediným cieľom návrhu novely zákona, o ktorej budeme v najbližších dňoch rozhodovať.

    Počas rokovania v decembri som hovoril s mnohými poslancami vládnej strany, ktorí priznali, že majú s týmto návrhom novely zákona problém. On sa nedal nijako inak vysvetliť. Jediná argumentácia, ktorá prišla zrejme zo Súmračnej, bola: Ale veď vy ste sprivatizovali PPC! Trošku mi to pripomína Rádio Jerevan. Keď sa pýtali Rádia Jerevan z Ameriky, aká je priemerná mzda sovietskeho robotníka, odpoveď bola: A vy vykorisťujete černochov! Akú má logiku, ak bolo PPC nezákonne sprivatizované, teraz zabezpečovať ďalší kšeft, 30 mil. eur ročne, práve pre paroplynový cyklus? Myslel by som si, že ľudia, ktorí kritizujú privatizáciu PPC, budú mať záujem zmierniť dôsledky chybného rozhodnutia, nie ich posilniť a zabetónovať. To mi žiadnu logiku nedáva.

    A preto verím, že, rád by som veril, neverím, sa musím priznať, ale rád by som veril, že tie úprimné vyjadrenia mnohých poslancov strany SMER sa prejavia aj v hlasovaní. Ale obávam sa, že sa neprejavia, že nakoniec charaktery budú zlomené a návrh novely zákona v parlamente prejde. Malo to byť na Vianoce, vďaka opozícii sa tak nestalo. Bude z toho nakoniec darček na Valentína? Z lásky premiéra Fica k Pente by sa to možno aj hodilo. Chcem však predsa len, napriek mojej skepse, z tohto miesta úprimne požiadať kolegov zo SMER-u, ktorým to prekáža, a viem, že takí medzi vami sú a je vás viac, aby zastavili PPC, tento paroplynový cirkus.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Hudacký do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážení kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie som pripravil na ten pôvodný návrh zákona, ktorý sme prerokovali ešte, ešte v decembri. Na druhej strane už aj skrz môjho kolegu a podpredsedu hospodárskeho výboru pána poslanca Kondróta máme tu pozmeňovací návrh, ktorý skutočne radikálne mení podmienky návrhu tohto zákona a ktorý by zrejme bolo treba prerokovať v hospodárskom výbore vzhľadom na to, že je jednak rozsiahly, ale na druhej strane má množstvo ďalších referencií, ktoré je veľmi ťažko momentálne zanalyzovať a povedať, aký to bude mať dopad na celkový návrh zákona a koho a akým spôsobom bude ovplyvňovať a či teda vôbec bude pozitívnym riešením pre oblasť obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla.

    Ja začnem skôr tak komplexnejšie posudzovať ten návrh zákona z pohľadu celkovej energetickej politiky na Slovensku, či už sa to dotýka aj bývalých vlád, ale predovšetkým súčasnej, a čo hovorí o tom, že na Slovensku momentálne nemáme jasnú energetickú politiku, nemáme jasnú koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výbory elektriny a tepla. A skôr operatívne, flexibilne, lobisticky, neviem ešte, akým spôsobom to môžem nazvať, vláda reaguje na potreby, či už oprávnené alebo neoprávnené, trhu a teda samozrejme energetických spoločností. Ak by som teda mal hovoriť o celom trhu, tak ono sa zdá, naoko, že je to aj pre koncových spotrebiteľov, či už domácnosti a podniky, ale ono to nie je celkom tak. Čiže, ako som hovoril, v tomto procese absolútne absentuje jasná vízia, jasná koncepcia rozvoja energetiky tak v strednodobom, ako aj v dlhodobom horizonte.

    Už pri predstavovaní vládneho programu v rámci rozpravy som aj upozorňoval, či už pána ministra priamo alebo vôbec svojím spôsobom až premiéra, sprostredkovane teda, aby sa pripravila jasná koncepcia rozvoja energetiky, pretože energetická bezpečnosť samozrejme spolu s potravinovou bezpečnosťou je to najdôležitejšie, čo na Slovensku by sme mali urobiť tak, aby Slovensko mohlo konštatovať, že žiadna kríza nás nepoloží na kolená a žeSlovensko bude nejakým spôsobom životaschopné aj v prípade takýchto ohrození. No, nestalo sa tak. Predpokladal som, že ministerstvo príde s koncepciou rozvoja obnoviteľných zdrojov, a ak chcete teda aj zároveň kombinovanej výroby elektriny a tepla, a následne od toho, samozrejme, že táto koncepcia prejde všetkými relevantnými subjektmi a odborníkmi, ktorí budú reagovať a budú vedieť zanalyzovať dostatočne, že toto je skutočne to, čo Slovensko potrebuje aj s ohľadom na to, čo sa deje v okolitých krajinách, keď už hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, akými skúsenosťami prešli takí priekopníci obnoviteľných zdrojov, ako sú Nemci, ako sú v podstate Česi. Tu skôr narážam na obnoviteľné zdroje, ktoré sa dotýkajú práve fotovoltaiky, čiže využívania slnečného zdroja energie, potom veterných zdrojov energie a podobne.

    Samozrejme aj systém dotácií, ktorý naštartovali, a po čase zistili, že absolútne tento systém dotácií je nedobrý, deformuje to trhové prostredie, do určitej miery nenapomáha k optimálnej cene za energie, svojím spôsobom robí problémy v oblasti prenosu, ale aj v distribúcii. V každom prípade to všetko sa transformuje do nákladov, ktoré zvyšujú v konečnom dôsledku ceny energií, a je treba, aby sme sa učili alebo poučili z týchto pochybení týchto jednotlivých okolitých krajín. A samozrejme aj v súlade potom s nejakou európskou stratégiou rozvoja obnoviteľných zdrojov a s rôznymi cieľmi, ktoré si dala Európa 20-20-20 napríklad, že máme do roku 2020 dosiahnuť métu 20 % podielu obnoviteľných zdrojov na spotrebu a podobne.

    My sme svojím spôsobom len akosi zľahka oprášili, tak ako, bohužiaľ, to robili aj niektoré vlády dozadu, oprášili energetickú koncepciu, oprášili koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov, ale absolútne sme nerešpektovali, akým vývojom sa uberá oblasť energetiky. Nenastavili sme si jasné zrkadlo, aký potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku máme, čo z toho môžeme urobiť. Akú dotačnú politiku nastavíme tak, aby firmy, spoločnosti, ktoré sa venujú, a teda jednotlivci samozrejme, ktorí sa venujú využívaniu obnoviteľných zdrojov, aby boli dostatočne motivovaní, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme tými dotáciami nedeformovali podnikateľské prostredie, teda to trhové prostredie v rámci snahy aj Európskej únie, aj ostatných teda zákonov, ktoré sme prijali, energetické a podobne, keď sa snažíme liberalizovať energetický trh. To znamená, že nechať väčší priestor ďalším hráčom tak, aby tu bola dostatočná konkurencia, aby bol tlak na ceny. Jednoducho, aby skutočne fungovalo trhové prostredie, aby sme nemuseli deformovať trhové prostredie prehnanými dotáciami, netransparentnými dotáciami, a v konečnom dôsledku opäť vytlačíme menších hráčov, ktorí sa na tomto trhu podieľajú. A preto návrh zákona vyzerá tak, že je tu veľká kritika, oprávnená, možno menej oprávnená, niektoré veci povedzme nie sú celkom zlé aj v tomto návrhu, ale zásadné veci sú nie dobre nastavené. Prehnala sa tu kritika. Určite, že množstvo podozrení priniesol ten návrh sám, že ide v skrátenom legislatívnom konaní, čo som tak isto sám presvedčený, že bolo to šité na mieru jednej či viacerých spoločností, ale to už sme dostatočne prebrali aj pri rozpravách, ktoré súviseli práve pri predložení tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, v prípade v prvom čítaní. Takže nechcem sa už k tomu v podstate vracať.

    Ten fakt je jasný, že potom lepíme všetky možné pozmeňovacie návrhy k tomuto návrhu zákona a na poslednú chvíľu, tak ako sa to udialo aj teraz, keď pán poslanec Kondrót priniesol síce, myslím si, že naoko aspoň minimálne, ja som to pri tom počutí celkom akceptoval, ale hovorím, je ťažké ich okamžite nejakým spôsobom vedieť zanalyzovať, vedieť, aké, čo všetko a čo s tým súvisí. A preto hovorím, tá kritika je namieste. A najoptimálnejšie by bolo, ak by takéto pozmeňovacie návrhy boli ešte prerokované vo výbore pre hospodárske záležitosti, pretože takýto dôležitý zákon si to určite zaslúži.

    Ja sa teraz predsa len dotknem niektorých konkrétnejších vecí, aj keď už teraz budem mať zrejme problém a budem narážať na tento pozmeňovací návrh, ktorý už bol prednesený. Takže zrejme niektoré veci, a keďže samozrejme som si takmer istý, že tento pozmeňovací návrh bude aj schválený minimálne väčšinou poslancov vládnej strany, takže už teraz budem trošku improvizovať, čo sa týka, ako to bolo a ako to možno bude. Začnem možno tak všeobecnejšie.

    Vy, pán minister, tak isto aj predseda ÚRSO, stále pri argumentácii, prečo tento zákon je takto nadstavený, obyčajne argumentujete, že sledujete zníženie koncovej ceny energií a že toto môžu vlastne zabezpečovať predovšetkým zdroje, ktoré majú vyšší výkon a teda môžu vyrábať efektívnejšie. Samozrejme, že vo všeobecnosti to do určitej miery môže aj platiť alebo minimálne na prvý pohľad, ak teda nezoberieme do úvahy, že takéto zariadenia, energetické zariadenia, sa veľmi štedro dotujú, a my ako keby sme nevnímali celú tú bilanciu tých vstupov, čiže finančných nákladov, samozrejme, čo súvisí aj s dotáciami, a kdesi na konci cena ponúkaná pre koncových spotrebiteľov. Čiže v konečnom dôsledku sú to verejné zdroje, sú to zdroje našich daňových poplatníkov a tieto vstupujú do celého toho systému, čiže bilancia je jasná. Tá bilancia je jasná, že zdroj energie, ktorý je takto štedro dotovaný, a možno až prehnane dotovaný, v konečnom dôsledku zaťažuje cenu tejto energie, aj keď možno koncoví zákazníci si myslia, že tá cena je prijateľná. Nie je to celkom tak. Nie je to celkom tak. Samozrejme, potom tie zdroje chýbajú kdesi inde, či už povedzme v zdravotníctve alebo v ďalších sférach, ale nechcem už okolo toho veľmi špekulovať.

    Návrhom zákona znižujete podporu rozvoja fotovoltaiky tak, aby sa podporovali iba zdroje s inštalovaným výkonom do 30 kW namiesto súčasných 100 kW. Tu samozrejme potom prichádzajú rôzne otázky a stretávam sa s mnohými ľuďmi, a prečo potom nie 20 kW, prečo nie 50 kW. Obyčajne sa to obhajuje tým, že je to pasované na priemerný výkon, na priemerné plochy na strechách či už nejakých prevádzkarní, rodinných domov a podobne. Všetko je to skutočne veľmi subjektívne. A tu opäť bolo treba urobiť ďaleko širšiu diskusiu k tomu, ako napasovať výkon. Sú to dosť chabé argumenty. A opäť sme vlastne len pri tom, čo som hovoril na začiatku, že chýba tu jasná koncepcia aj podpory obnoviteľných zdrojov a teda samozrejme okrem toho, že ktoré z týchto zdrojov budú ešte podporované s nejakou prioritou.

    Čo sa týka bodov 17, 18, čiastočne bod 7, cielená podpora spaľovania zemného plynu ako takého v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla so zameraním na generovanie elektriny. Pričom v týchto väčších zdrojoch, síce sa hovorí, že sme o tých 300, do tých 300 MW, respektíve teraz už je to v tomto spoločnom návrhu alebo v spoločnej správe v podstate už neobmedzené, ktoré sa po novom majú vlastne zaradiť do podpory podľa tohto zákona 309, sa neuplatňuje podmienka 20 % podielu OZ na tomto palivovom mixe. V bode 9 v podstate priznávate doživotnú podporu vo forme garantovanej ceny a prevzatia zodpovednosti za odchýlku pre zdroje do 1 MW, na ktoré sa vzťahuje opäť podpora z tohto zákona. Tak isto, čo ma trochu trápi, aj keď už teraz je to vylepšené týmto pozmeňujúcim návrhom, to je pozícia alebo postavenie ÚRSO v celom tom procese, ktorý subjektívne bude rozhodovať o tom, ktoré existujúce zdroje obnoviteľných zdrojov alebo paroplynové cykly, čiže kombinovaná výroba s inštalovaným výkonom, teda už neobmedzeným teraz, ktoré prešli rekonštrukciou alebo modernizáciou, spĺňa podmienky na priznanie podpory podľa tohto zákona.

    My keď sme mali energetickú komisiu, sme o tom rozprávali. Teraz sa to týmto pozmeňovacím návrhom už samozrejme ďaleko lepšie vylepšilo, že už sú explicitne jasne uvedené, akým spôsobom bude postupovať ÚRSO, ale toto už mohlo byť viac-menej na začiatku. Veď aj tam viacerí na komisii vystúpili, že je treba brať do úvahy, keď už teda nechceme brať do úvahy nejaký ten objem investície, a podľa toho, aj keď už v tom pozmeňovacom návrhu to odznelo, takže ako posudzovať ďalšie parametre, či už je to účinnosť, inovatívnosť a podobne. Samozrejme všetko by toto mohlo viesť potom aj k vyšším výkonom, pretože inovatívne technológie a podobne môžu zabezpečovaťzvýšenie výkonov za lepšej účinnosti ako povedzme staré technologické zariadenia. Čiže povedzme nejakým spôsobom toto sme doriešili, ale opäť sa musím len vrátiť k tomu, že na poslednú chvíľu a takýmto priplátaním, čo určite nedáva nijaký kredit, bohužiaľ, ministerstvu a svojím spôsobom potom ťažko brať celkový návrh nejak seriózne.

    Potom, čo sa týka toho nešťastného bodu č. 7, tu už hovoríme teda o neobmedzenom výkone. A keby sme teda pripustili, že, že je aj spoločenským záujmom podpora veľkých zdrojov, ktoré majú fungovať efektívnejšie, a teda i zvýšenie hranice, ja ešte operujem s 300 megawattmi, ale otázkou ostáva, prečo majú byť zdroje podľa tohto paragrafu 3 ods. 3 zvýhodnené voči zdrojom inštalovaním výkonu do 200 MW alebo, alebo nižším, a ktoré nemusia vykázať podiel obnoviteľných zdrojov palív vyšší ako 20 percent. Súčasne je tiež otázkou, prečo ste sa rozhodli vložiť do návrhu nejasné ustanovenie, podľa ktorého sa bude zo zdrojov, teda už teda neobmedzených, vykupovať elektrina v prípade, ak bude jej cena nižšia, ako je cena elektriny vykupovanej so zariadením do 125 MW súhrnného inštalovaného výkonu alebo zariadení do 200 MW s podielom 20 % obnoviteľných zdrojov na palivovej zložke. Ak sa toto ustanovenie začne uplatňovať z vlastných zdrojov už teraz neobmedzených, ale hlavne tých vyšších výkonov, môže mať vlastne alternatívu, ako odpredať elektrinu buď trhovým spôsobom, alebo v prípade nepriaznivej ceny, tej trhovej ceny, potom sa môže rozhodnúť pre garantovaný výkup prostredníctvom systému podpory za cenu, ktorá môže byť len o málo nižšia ako výkupná cena elektriny z menších zdrojov. Čiže toto sú otázky, ktoré samozrejme trápia možno tých vlastníkov, tie energetické zdroje, ktoré, ktoré sa týmto samozrejme cítia byť diskriminované, a do určitej miery aj oprávnene.

    Ale opäť musím len potvrdiť ten fakt, že ak by sme mali skutočne dobrú koncepciu, ak by sme išli, pripravovali legislatívu skutočne serióznym procesom tak, ako sa má, čiže aj mimorezortným pripomienkovým konaním, využitím takéhoto inštitútu, ako máme pod hospodárskym výborom, teda energetickej komisie, som presvedčený, že ten zákon mohol byť pripravený na ďaleko lepšej úrovni a určite by sa k tomu zákonu prihlásilo mnoho ľudí. A potom by sme mohli povedať, že rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku má budúcnosť, má perspektívu a len na základe jasných kritérií, jasných podmienok aj čo sa týka podpory zo strany štátu, aj čo sa týka potenciálu, ktorý tu máme.

    V tejto chvíli musím, bohužiaľ, konštatovať, že to tak nie je. Máme tu zákon, ktorý, som presvedčený, že bol pripravovaný účelovo, potom už neskôr sa to prehuplo, že už jednoducho v tom skrátenom legislatívnom konaní to prešlo do nejakého kvázi normálneho procesu, ale ani to sa takto nedá nazvať, tak sa postupne vylepšuje cez také, hovorím, prilepené pozmeňovacie návrhy.

    Na záver, čo môžem odporučiť, pán minister, ešte sa teda rozhodnúť, či nestiahnuť tento návrh zákona a pripraviť niečo, čo by malo skutočne hlavu aj pätu a vychádzalo by z jasnej koncepcie, ktorá by bola odobrená všetkými relevantnými subjektmi na Slovensku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kondrót, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán predseda výboru, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ja by som len zareagoval na to tvrdenie, ktoré už zaznelo aj z úst pána poslanca Lipšica, aj tvoje, že sa jedná o neviem aký rozsiahly zákon, respektíve rozsiahly pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh má 20, respektíve 21 riadkov, takže keď vypustíme odôvodnenie jednotlivých bodov a keď vypustíme čarovné formulky, že nasledujúce body sa prečíslujú, ak tieto riadky vypustíme, tak má 20 riadkov alebo 21, čiže podľa mňa rozsiahly pozmeňovák vyzerá ináč.

    Po druhé, má štyri body, kde prvý bod sa týka toho, že sa vypúšťa bod 7 a bod 29, tam je to jasné, tie body sú naviazané, je to to, čo už tu zaznelo v rozprave, v návrhoch tak na výbore, ako aj v rozprave v pléne Národnej rady. Štvrtý bod posúva účinnosti, pretože 1. januára sme už nestihli, a body 2 a 3 sú podľa mňa veľmi jasné, tak nevidím dôvod, aby sme to vracali na rokovania výborom, ako to navrhoval v procedurálnom návrhu pán poslanec Lipšic, ako si to navrhol aj ty. Ja si myslím, že zákon je čistý. A jasne, že nebol ešte rozdaný, pokiaľ som ho ešte čítal, že ho rozdali dievčatá teraz. Takže ak si ho prečítate, myslím, že už viac takéto veci požadovať nebudete. Má 21 riadkov.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou, nech sa páči, pán predseda výboru Hudacký.

    Zapnite, prosím vás, pána poslanca!

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za pripomienku. Ale myslím si, že on nemusí byť rozsiahly počtom slov. Skutočne sú tam dosť dôležité zmeny, ktoré by si zaslúžili určitú rozpravu, debatu, diskusiu. Škoda, že napríklad tento návrh, ak tento pozmeňovací návrh nezaznel aj na tej energetickej komisii. Myslím si, že bolo by to určite bývalo o niečo lepšie, ak teda už by sme ho nemali vracať do, čo som si istý, že aj tento procedurálny návrh neprejde, ale určite by stálo za to, ak by sme boli mali priestor na tejto energetickej komisii, ktorá je veľmi dobre obsadená. A práve sa čudujem, že takýto inštitút, takúto skupinu expertov v oblasti energetiky nevieme lepšie využiť, a tak isto, ktorí by mohli participovať, ako som už spomínal, aj na príprave jasnej koncepcie, či už celej energetickej koncepcie alebo v prípade expertov na obnoviteľné zdroje práve na oblasti obnoviteľných zdrojov, a určite by sme sa boli vyhli tým všelijakým problematickým bodom aj v návrhu tohto zákona a mohli by sme byť ďaleko spokojnejší s výsledkom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za udelené slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, pokúsim sa byť krátky, lebo utekám na jeden výbor obhajovať to, že, čo som údajne povedal, pritom som to nepovedal, ale toto je dôležitá vec, ktorá mi nedá, aby som aktuálne, podotýkam, vystúpil. Čiže není to mesiac starý prejav, práve naopak, teraz som si to nejakým spôsobom, tie poznatky k tomu urobil.

    Ja mám takú, aj pre mňa je to taká pomôcka, taká barlička, aby tomu človek rozumel, hej, ono v zásade, aby človek tomu rozumel, že o čo v tomto prípade ide. Tak ide o to, že teda máme sa báť, že tej elektriky bude málo, a tak keď sa bojíme, tak robíme tak, aby sme jej mali dosť, hej. Čiže, a tam sú aj niekde múdrejší ako my, tak Európska únia, Komisia a všetky, a však ani človek nevie, ako sa všetci poriadne dokopy volajú, dala jeden prípis v 2001., ktorý sa volal a mal logiku, hovoril o tom, že o podpore obnoviteľných zdrojov energie. To je vec, pri ktorej sa oplatí pristaviť a hovoriť o nej. To znamená, že áno, obnoviteľné zdroje energie, nechcem ja tu robiť prednášku, ani na to nemám, ale tak plus-mínus vieme, určite nie je obnoviteľným zdrojom energie zemný plyn. To bolo v 2001-om. Potom samozrejme zistili, že nie všetko funguje tak, ako by si predstavovali, alebo fungovalo, tak Európa v zmysle svojich najlepších tradícií z vnútorného socializmu, ktorý v sebe má a ktorý bude aj pri jej konci, navrhla ďalšie, proste systém kogeneračných jednotiek a vysoko účinnej kombinovanej dopravy.

    No mňa ide rozhodiť, lebo ja som si nebol istý, že z ktorej geniálnej hlavy toto vyplynulo, že či v našej slovenskej, ale som rád teda, že, že teda v tých európskych. V zásade hovorí to o tom, že my ideme podporovať niekoho, kto robí efektívne a účinne. Viete, no tak to je úplne zvrátené! Hej. Čiže keď robíte dobre, efektívne, vysoko účinne, tak za to dostanete odmenu. V zásade je to tak, ako by sa malo robiť, hej. Čiže to je to, čo vlastne, čoho sme svedkom, že pomaly si ľudia kupovali dovolenky na splátky, tak to sme tiež svedkom tých určitých by som povedal nelogičností, ktoré dobehnú tú Európu, že vlastne ona podporuje niekoho, kto robí vysoko účinne. No však to je úplne logické. Čiže to je taký malý exkurz do toho, že, že, že čo sa stalo. A samozrejme neboli by sme to my Slováci, hej, aby sme tento, túto bázu, ktorú sme dostali, nevytuningovali do detailu a do absolútnej, absolútneho vrcholu, čo v praxi teda, čo znamenalo. Ináč v tých vyhláškach Európskej komisie sa hovorí jasne, relatívne jasne, čo teda zas treba na druhej strane aj oceniť, že odmena za podporu má byť primeraná a nemala by byť, nemôže, dokonca je tam exaktne uvedené, nemala by byť dupľovaná alebo duplicitná.

    Avšak našim nie je nič sväté. Čiže keď sa niekde povedalo primeraná odmena, ako sme to mi vytuningovali. No vytuningovali sme to, vážení, tak, že, tu mám jednu tabuľku, ktorá hovorí, že pán Kmotrík dostane 7 mil. eur za minulý rok a pán Hatina 5 mil. eur za minulý rok. Neviem, či poznáte týchto dvoch pánov, hej. Sú to páni, ktorí sú relatívne známi. A ja proti nim nič nemám. A vôbec ja nemám ani nejaký boľševický tento, práve naopak, ja sa im ani nečudujem. Konečne, by som povedal, že ja by som sa aj čudoval, keby to nevyužili. Oni to využili, to, čo ste vy, ja som s tým nič nemal, ani s týmto nechcem nič mať, to, čo ste vy schválili. Čiže pán Kmotrík dostane 7 mil. eur za minulý rok a pán Hatina dostane 5 mil. za minulý rok, dotáciu, doplatok. To sú krásne peniaze! To je radosť žiť, radosť žiť, radosť podnikať! To je to podnikateľské nebo.

    A nebolo by to podnikateľské nebo, keby niekto nepovedal, však aj ja, ja tam chcem ísť, na mňa ste zabudli. A to je ten boj, že o čo vlastne ide v tomto. To tu, na konci to skúsim povedať, že kde je ten boj, že jak je to lukratívny biznis, a bol by blbec, keby tam, do neho nešiel každý. Však môj Jano bača to zvládne! Investície na "pépecéčko" sú niekde na úrovni od 50 do 70 mil. eur. No však vám to ten štát za desať rokov zaplatí. On vám štát za, na dotáciách, a nie štát, pozor, to ešte k tomu prídeme, vy dostanete cenu za to a ešte predáte teplo ľuďom, ešte predáte elektriku. No však to je radosť žiť. Povedzte mi, je niečo krajšie, je niečo, nejaký dokonalejší biznis v tomto, v tejto krajine?! Dostanete dotáciu, ktorá do desiatich rokov zaplatí cenu, predáte ľuďom teplo, predáte ešte elektriku. A keby tam aspoň robilo päťtisíc ľudí! Ale však tam robí 50 ľudí, 60 ľudí. Viete, to není nejaký významný zamestnávateľ, že neviem čo. Tam dokopy nikto nerobí. Čiže toto nenecháva spať nikoho, toto nikoho nenecháva ľahostajným, táto, táto lákavá korisť. No kto by nešiel?! Hovorím, však môj Jano zo salaša by šiel. Však to je radosť robiť, však nič neriskujete.

    Toto sú vytuningované zákony v slovenských pomeroch. To znamená, že Európska únia povie, že teda podporte, aby teda sme mali dosť elektriky, a to by sme neboli my, keby sme nepodporili tak, že to je radosť žiť. Ale chyba lávky je v tom, vážení, a to treba aj tým ľuďom povedať, pre tých to má význam, pre vás to nemá význam tu rozprávať, ak to niekto pozerá, že to, ja som sa pomýlil, to nezaplatí štát, to zaplatia ľudia v tých účtoch za elektriku. V tom to zaplatia. Čiže, vážení moji zlatí, voliči, nevoliči, voliči SMER-u, neviem koho, mne je to úplne jedno, zaplatíte Kmotríkovi za minulý rok 7 mil. eur, Hatinovi 5. A chlapci z J&T a z Penty sa chystajú, lebo však oni tiež si chcú hryznúť. Však nebol by to pes v tom, nebol by to čert, keby si nechceli hryznúť, však to je radosť. Čiže to, že niekto ráno sa bojí otvoriť schránku, aký tam má účet za elektriku, tak to je aj preto, že takéto zákony tu prijímame. To je tá hanba, to je tá hanba týchto našich zákonodarcov, ktorí toto urobili, ktorí upravili zákony tak, že to nechajú tú chudobu zaplatiť.

    Ja som to hovoril, tuná sú ľudia, ktorí našli ropu v štátnom rozpočte, žiaľ, na nemilosť ľudí, ktorí si na to zvykli, došli, došli peniaze, došli zdroje, lebo teraz už idete do podstaty, do bielkoviny, jak sa hovorí. No tak, kde sú ďalšie? No však od chudoby, od ľudí, od občanov! Vyberte, dajte nástroje! A čo robíme? Čo robíte? Presne to robíte. Našli ste nástroje, ako vybrať peniaze od normálnych občanov a zaplatiť niekomu paroplynový cyklus za desať rokov. Však tí ľudia nič neriskujú, však to je radosť žiť. Presne to sme urobili, presne tí ľudia v tom účte za elektriku to tam majú. To znamená, oni tam majú ten podiel, ktorý platia. A ja nemám, opakujem, z tohto pohľadu sa nečudujem ani Kmotríkovi, ani Hatinovi, ani neviem komu, nečujem vôbec. Však by boli blbí, keby to neurobili! Však to je radosť! Dostať 7 mil. eur za minulý rok, veď to je krásne! Čiže toto je celé.

    A viete, keď je to taká lákavá korisť na konci, tak vzniknú okolo toho také určité trenice, hej, že teda, čo s tým, však aj my by sme chceli a neviem čo, a takéto celé ohľadom toho, prešlo, neprešlo. Že prečo skupina J&T mala taký strašný záujem o Eustream, hej, to je vlastne premenované PPC, distribúcia, ale ja, ja pripúšťam, že sa možno niekde mýlim. Ja som si to zľahka naštudoval tým mojím sedliackym rozumom, že mali taký zálusk. Však bodaj by nemali, lebo keď vy chcete niečo urobiť, aby sa vám to za desať rokov vrátilo, nieže vrátilo, aby ste na tom krásne zarobili s podporou štátu, tak potrebujete mať prístup k rúre. To znamená, niekto prístup k rúre dostal, lebo darmo budete mať PPC, keď nemáte plyn, k tomu plynu vás musí niekto pustiť, hej. A keď niekto získaval kontrolu nad plynom, tak možno druhému sa to nepáčilo. Možno z pohľadu vyvažovania síl bolo povedané, dobre, my budeme mať rúru, vám skúsime pustiť aspoň toto. Vyzerá, že sa idú veci meniť, hej, ja neviem, do tej taktiky až tak nevidím. Ale ide o to, že my týchto paroplynových, a to chcem ľudí upozorniť, ktorí ráno sa boja otvoriť schránku, aký majú účet za elektriku, to chcem týchto ľudí upozorniť, my týchto paroplynových, cyklus, ako je v Považskej Bystrici, ako je v Leviciach a neviem kde, budeme mať viac. To znamená, tých dotácií bude viac, to znamená, elektrika nemôže ísť nižšie. Prečo by sme my mali platiť takú elektriku? Existuje taký inštitút, že energetickej chudoby. Však my sme tohto, vo vyhodnotení tohto inštitútu sme najchudobnejší štát úplne s obrovským predstihom v Európe, hej, že pomer výdavkov na energie a pomer plynu, absolútne najchudobnejší. No prečo?! Lebo však potrebujete zaplatiť za ,,pépecečká", potrebujete, ešte budete musieť platiť! Však o to ide, to je celé. A potrebujete na to zákon, aby nikto nemohol povedať, že je to moc okaté. No tak potrebujete zákon, tak budete mať zákon, tak čo už, hej.

    Ja som začal, že ten pamätný deň, tú poznámku si neodpustím predsa len, hej, že vlastne tu ste chudobu, ste poslali minulý rok úplne. Čo tam, však tá chudoba, čo nás vôbec niekto obťažuje s nejakými chudobnými a že nedostali a nedostanú?! Čo koho po tom, nie?! Však čo koho po tom, nie? Nám je dobre, nie?! Čo sa my tu budeme trápiť, nie?! S ľavou zadnou správu sme zobrali na vedomie, i keď som upozorňoval, že to je nefér, a chceli sme pokračovať. Ale dneska pokračujeme tak, áno, symbolicky, 2013, prvú schôdzu, prvý bod v novom roku začíname krásnym, brutálne lobistickým zákonom. Však to je také, viete, že, niekto by si mal dať pozor, aby to teda aspoň nejakú fazónu malo. Vám už ani na tej fazóne nezáleží.

    Viete, ja nehovorím, že svet je čierny alebo biely. Nie je. Ale niekto povie stvoriteľ, niekto povie príroda, niekto povie, niekto dal veciam mieru. Ale keď ubehnete z miery, tak na konci môžete byť neviem ako geniálni, určite je nešťastie, je určite problém. Preto by ste mali mať tendenciu byť v miere. Nemať v sebe ten pocit, ono sa k nemu častokrát ľudia dopracujú so sebastrednosťou a tak, že teda tou neohrozenosťou, že sa mi nič nestane, že z tej miery uletia. Ale to je mimoriadne nebezpečné. Miera sprevádza život človeka od nepamäti. Neurobte tú chybu, že uletíte z miery, lebo aj s mojím, mojím nejakým, s existenciou iks ľudí hazardujete a pripravíte túto krajinu, že na konci bude v nejakom riziku tak, ako som bol v Afganistane, kde vlastne som pristal, prvýkrát som pristal v nejakej krajine, kde odo mňa nechceli pas, to je zaujímavé, a pritom neviem o tom, že by bol Afganistan v Schengene. Viete to je to, pokiaľ predstavujete pre niekoho bezpečnostné riziko, pokiaľ ste to nezvládli, no tak potom sa nečudujte, že budete chodiť cez oplotené turnikety pol kilometra, cez štyri röntgeny. A my tu touto, a teraz nechcem byť zlým prorokom, my tu touto našou geniálnou politickou prácou, tou ignoráciou skutočných problémov na východe, to, že tam to tiká, a my sa tu tvárime, ako keby život išiel ďalej, to, že tu na úkor chudobných a bežných občanov proste vytvárame ľudí, ktorí vlastne už ani nemajú mieru o čase a o hodnote, tak na konci môžeme to tak rozvrátiť, že my budeme pre niekoho to bezpečnostné riziko predstavovať. Ja toho, nechcem byť toho účastný. Ale to už hovorím fakt extrém. Ale ja mám pocit, že niekedy sa k tomu úplne zľahka blížime. To, čo tu niekto donesie, tie brutály, normálne to je bez kúska hanby. Zvolenská, bohvie s čím dôjde ešte za chvíľku, ja neviem. Že sochy máme im platiť, alebo ja neviem ešte, s čím ešte, viete, že aby sme sa čoho ešte dožili.

    Viete, nič v zlom, za tie dotácie a všetko, čo tí Levičania alebo kde by mali mať to teplo zadarmo, normálne by im mali kúriť zadarmo, lebo však štát im to doplatí. Ale oni to nemajú zadarmo, viete, to je to, hej. Aj vaši voliči sú v Leviciach, nie? V Považskej, ja neviem čo. Mám tam ja chodiť rozdávať letáky?! Ja si to obehnem, všetky tie činžiaky, kde vykuruje Hatina, kde dostane 5 mil. eur za minulý rok, a ešte od tých ľudí, ktorí v tom činžiaku sedia, možno im príde 280 eur dôchodok, a ešte od nich chcú za teplo neviem koľko. Ja si dám tú robotu, ja to tam prejdem po tých činžiakoch, keď to vy neurobíte. Ale vy by ste tam mali byť.

    Ja si myslím, nič v zlom, nie je tu, tak iného. Ale ja som mal tak, že pani Obrimčáková nerozumie energetike, no však, hej, ale aj kopu iných kolegýň nerozumie energetike. Ani ja sa nepasujem za odborníka na energetiku, hej? Ja len sa snažím si pozrieť v dobe internetu a googleu, to je ináč čarovné, hej, že veľa veci sa dá zistiť, i keď priznávam, že nemusíte to mať všetko úplne na 100 %, a tak si to jednoducho porovnáte, že na čo, alebo cui prodest, v čí prospech, prečo vlastne, na čo vlastne, hej? A nakoniec zistíte, no však na to vlastne, aby ste to niekomu zaplatili. A kde sú peniaze? Však už nie sú peniaze. Sú, čoby neboli! Vieš, koľko majú ľudia v tých panelákoch v Považskej? Vieš, koľko ešte od nich vydrieš? Vieš, čo je tam peňazí? Akože nie sú? Sú! A my, socialisti, ti pomôžeme. Však to robíte, toho sa zúčastňujete. To treba ľuďom povedať. Aj toto je zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, aj toto je zákon o obnoviteľných zdrojoch energie.

    To je to vytuningovanie všetkého, čo možno tá Európska únia na začiatku myslela dobre, hej. Ja nemám, nechcem ju rozporovať, i keď ten socializmus toho, že ide podporovať niekoho. Veď to je nelogické, že vy podporujete niekoho, že robí vysoko účinne. Však to je bláznovstvo, to je bláznovstvo. A ešte hovorí tá vyhláška Európskej komisie, že nemáte byť duplicitní v podpore. No, vážení, a teraz ma prípadne opravte, my sme tu boli svedkom ústretového konania voči podnikateľovi v Ružomberku, ktorý vlastne, teraz tu máme všetci zraziť opätky a tešiť sa, ako ide postaviť veľký kogeneračný, alebo neviem aký kotol, RK3, v Ružomberku, kde bude páliť smeti z celého Liptova, hej. To Liptákom nepovie, ale tak páliť smeti z celého Liptova, treba povedať, dostane daňovú úľavu, smrdieť tam bude rovnako, ako tam smrdí doteraz, a ešte dostane doplatok. A to je možno, čo by stalo za to.

    A mám si to ja dať tú robotu? Ja nechcem robiť žalobabu. Veď ja som už povedal, že ja budem žalovať na Jahnátka, že kvôli neschopnosti sme chudobní, nedostali z Európskej únie. Mám aj toto žalovať? Alebo mám, čo to mám niekde napísať, že nie je to náhodou neoprávnená duálna pomoc? Že pomôžete im raz, že im odpustíte daň, a potom im pomáhate druhýkrát, že to, čo postavia, za tú odpustenú daň, že to im ešte zaplatíte?! Však to je radosť žiť! No, kto by nerobil? No, však každý by robil, nie?! Prečo nie? Však to je Ružomberok. Pán minister, a smrad im zostane v Ružomberku. A ešte smrad po všeličom inom im tam zostane. Viete, to je to, lebo vy tam nie ste. Ale ja som nad rozmýšľal, že ako urobiť tak, aby si človek vedel predstaviť, ja chodím medzi ľudí, verte alebo neverte, chodím, a ja som rozmýšľal. Ružomberok, lebo ja mám rodinu na Liptove, teda prechádzam cez Ružomberok, a teraz smrdí, nesmrdí, a vy neviete možno jak smrdí v Ružomberku. A ja vám to zabezpečím, ja som sa na to pýtal, je to technicky možné. Dá sa proste ten rozsah sírovodíka alebo akej určitej látky, čo vytvára ten zápach, sa dá vtesnať do nejakej fľaše. A ja vám to budem chodiť púšťať na vaše ministerstvo. A keď nepomôže, lebo ja nebudem robiť nič zlé, môžete prípadne na mňa zavolať políciu, ale to bude ten istý smrad, ktorý je v Ružomberku, presne ten istý, budem púšťať vašim úradníkom, aby ste vedeli, ako smrdí v Ružomberku a ako im pomáhate, ako je niekomu radosť žiť a akí ste vy socialisti.

    Popierate všetko, čo niekedy, kedy platilo.

  • Výkrik v sále.

  • Už dávno nemuselo, kolegyňa, už dávno nemuselo. Ale načo by sa niekto trápil, že smrdí?! Však on sa nebude trápiť s tým, že smrdí, keď vie, že nemusí. Čo tam niekto kričí, že smrdí? Však tu, kým to do Bratislavy dôjde, sa trikrát preriedi a na konci vonia. Povedia, to sa vám zdá, to je subjektívne, že či smrdí.

    Kolegovia, končím. Čo k tomu ešte povedať? Schváľte si, však schválite si, čo chcete. Ach, jaj, no, povzdychnete si, ach, jaj, no jak ťažko! No tak ste tu ani nemuseli byť! No, čo teda, no tak. Viete, ja niekedy sa bojím, že čo je vaším zmyslom, že čo je zmyslom byť poslancom. A teraz preženiem, možno, a možno ani nie, a bojím sa to povedať, to číslo, 90 % z vás si myslí, že byť tu aj druhýkrát. Ale, vážení, ja vás vyvediem z omylu, to nie je zmyslom byť poslancom, to, aby ste vy tu boli druhýkrát. A keď to bude znamenať lízať, tak lížem, keď to bude znamenať držať, tak držím. Nie, to nie je zmyslom. Zmyslom je pomôcť, chcieť pomôcť, zanechať nejakú stopu, mať v sebe nejakú hrdosť a povedať: a ja som urobil, čo som myslel, že je spravodlivé. To je zmyslom byť poslancom, nie je zmyslom, pán kolega, takto sa usmievať a tak zľahka. Nie to je zmyslom byť poslancom, nie tu byť aj na budúce, direkt bez vás by, mám pocit, že tento parlament kľudne fungoval aj ďalej, bez urážky. Aj bezo mňa, áno, ja viem. Viete, to je to, to je zmyslom byť poslancom. Čiže keď chcete byť skutočným poslancom, tak si nechajte rozriediť, nechajte si vysvetliť, čo je vlastne tento zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Prečo necháte tých chudákov z Považskej Bystrice zaplatiť Kmotríkovi jeho "pépecečko"?! Ja to nechápem. Prečo? Prečo čím zhrešil, čo zlé urobil? Prečo to potrebujete urobiť tak? Prečo im nepomôžete? Prečo? Áno, veď musíte byť spravodliví, napravo, naľavo, nemôžete to preklopiť úplne. Nefunguje to. Naozaj na konci, keď ujdete z miery, na konci je nešťastie, na konci je zlé, na konci je problém, a všetkých, pre nás všetkých.

    Ja nechcem chodiť cez turnikety ako v Afganistane, nechcem! Že tu je neschopná vláda, ktorá nevie ľudí zabezpečiť. To, čo sa deje na východe, že tu, čo spravila so zákonmi. Ja nechcem, preto na to upozorňujem. A tu nejaký kolega bude krútiť hlavou nado mnou. Budem na to upozorňovať stále. Pri tomto zákone špeciálne na to upozorňujem. Nerobme to! Je to neslušné voči ľuďom, všeobecne to je neslušné voči týmto ľuďom. Nie je to neslušné, pán minister, voči ľuďom tejto krajiny? Však majú už dosť! Nie? To Majský hovoril, však toľko salámy nezjem. Viete, to ja neviem, to nezje nikto toľko salámy. To nejde o to, to je, s jedlom rastie chuť, ale není...

    Viete, obdivujem, ja obdivujem ľudí, ktorí niečo vymyslia, vytvoria, nejakú hodnotu. A skloním pred nimi zrak, aj skloním klobúk, keby som ho mal. To je hodné obdivu. Ale nie je hodné obdivu vydrať, vydrancovať štátny rozpočet a nechať si naformulovať zákony tak, aby mi to zaplatili, čo som nevymyslel, čo som zobral a zmanipuloval tak, aby sa mi... No Jano Bača by to dokázal. To je prínos? To nie je nikde prínos. Dajte mi tu príbeh niekoho, kto vytvoril niečo, nejakú hodnotu! Poďme ich, na nich poďme modelovať situáciu! A nie na takýchto príbehoch absolútneho zvráteného vycuciavania štátneho rozpočtu, a keď už není v štátnom rozpočte, tak poďme na chudobu, na biedu, na stredných, na podnikateľov, od týchto vyberieme. My sme mohli mať najnižšiu elektriku v Európe. Jasné, že sme mohli mať. Prečo nie? Ale nemáme, my sme energeticky najchudobnejší. Prečo sme energeticky najchudobnejší? Bo budeme dotovať niekomu "pépecečko", aby sa mu vrátilo. Máme tu dosť štátnych, volených a neviem akých zástupcov, ktorí sa nehanbia, nemihnú brvou a s ľahkosťou sú za.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, pán poslanec Daniš, pán poslanec Kondrót. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Daniš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, dovoľte mi tiež zopár poznámok. Je skutočne škoda, keď sa nezaoberáme filozofiou zákona z pohľadu technického, ale doteraz prevládajú "argumenty" a rôzne podozrenia. Rozhodne našou snahou by malo byť znižovať cenu elektriny, ktorá sa následne premieta do cien všetkých tovarov a služieb. O tomto by sme mali predovšetkým diskutovať.

    Plne preto súhlasím s názorom pána ministra Malatinského, že je potrebné podporiť vo väčšom rozsahu vysoko účinnú výrobu. Je preto správne, že predložená úprava nabáda vlastníkov alebo prevádzkovateľov, aby zdroje modernizovali alebo rekonštruovali a tak dosiahli vyššiu účinnosť, nižšie emisie a vôbec lepšiu hospodárnosť prevádzky a v konečnom dôsledku aj nižšiu cenu elektriny.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kondrót, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, ako dobre, že ste sa ponáhľali na ten výbor, lebo to bolo len 20 minút toho, čo vám slina na jazyk priniesla. No tak, dobre sa to počúva, ja vás ako rád počúvam, ako nič v zlom, len teda občas je to, alebo veľmi často je to mimo témy.

    Pár takých malých poznámočiek. To, v čí v prospech je cui bono, v čí prospech. Eustream určite nie je premenovaná PPC distribúcia. Asi ste chceli povedať SPP distribúcia, ale ani to nie je pravda, lebo SPP distribúcia existuje, a Eustream je niečo iného. To len taká drobnosť, možno v zápale reči to preskočilo.

    Bača Jano sa nepustil do vybudovania PPC systému, ani to také jednoduché nie je, dokonca ani, ani veľký nehynúci poslanec Hlina sa do toho nepustil. A keď pochopil, že to je sveta žiť, to rýchlo vráti. Sú ľudia, ktorí sa do toho pustili, vybudovali niečo, investovali, no a časom sa im to vráti. Vám sa zdá desať rokov veľa. Koľko? Tridsať rokov, štyridsať, päťdesiat sa má vracať nejaká investícia? Je možné, že by do nej nikto nešiel. To len tak na úvahu.

    Okrem toho, že sme sa dozvedeli, čo bolo v Afganistane, minule sme sa dozvedeli, čo ste videli v 18. poschodí v Hong Kongu, a kto bol najväčší hlupák na Orave, keď nemal vybavenú brigádu. No však dobre, to patrí k takejto možno, obveseleniu, len poprosím, držme sa radšej témy. Tak pár poznámočiek.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hlina, s reakciou, nech sa páči.

  • No naozaj niektorých mojich kolegov musím, nič iné, len, jak by moji bratia kazatelia povedali, len milovať, lebo sú to dietky božie. Ale, vážení kolegovia, ináč, mimochodom, cui prodest je v čí prospech, pozrite si to, hej. Ale, ale to by ste museli o niečo viac, pán kolega, ja som prečítal viac kníh ako vy novín. Takže, prosím vás, neopravujte ma, dobre? Nechajte to na mňa. Cui prodest je v čí prospech, dobre? To nechajme tak, to nechajme bokom. Keď máte pocit, že chcete urážať, urážajte.

    Ja len úplne s láskou sledujem, pán kolega Daniš, jak vy sa viete, teda tak vecne zaujať stanovisko k tomu, o čom sa hovorí. Ja vám garantujem, že tak jak je to nastavené, aj keby nebola dotácia, tak tie "pépecečká" by vznikali, lebo je to radosť žiť. A to, že ony vznikajú a teraz je o to bitka, to je preto, lebo je to tak veľkoryso nastavené, a tá bieda, tá chudoba v tých považských, v tých panelákoch z tých Levíc im to zaplatí. No tak, prečo by to nerobili?! Garantujem vám, keby nebola tá dotačná politika tak nastavená, ako je, keby bola štvrtinová, tak aj tak vzniknú, nič sa nestane. A to v zásade popiera absolútne to, čo ste vy povedali. Viete, niekedy mám pocit, že to sa tak hovorí, že vy o koze a ja o voze, ale niekedy už ani toto mi tu už pre túto, pre tento prípad nesedí.

    No, čo ešte k tomu povedať? Ťažko k tomu niečo povedať. Však hnevať sa nemusíme, ale môžme si niektoré veci dovysvetľovať. Ja som sa naozaj snažil vám povedať, že i keď kolega Kondrót nepochopil, že čo je podstatou, hej, podstatou je to, že sme vytuningovali možno dobrý zámer niekoho, aby sme sa nebáli, či bude elektrika. Ale my sme to dopracovali do geniálnosti, do absolútnej geniálnosti, aby ľudia, ktorí sú bohatí, boli ešte bohatší. No celé.

  • Do rozpravy sa prihlásil v súlade s rokovacím poriadkom pán minister.

    Nech sa páči, pán minister.

  • 56.

    Ja by som chcel na toto reagovať, nechcem tu moc zdržovať, je tu prihlásených strašne veľa odborníkov. Každopádne treba povedať, že vysoko účinná kombinovaná výroba sa práve preto podporuje, aby bola uprednostnená pred jednoduchou výrobou elektriky, čo je jasné. Preto sa to do tých zákonov dostalo. A tá podpora samozrejme pri súčasnej klesajúcej cene by bola pod rentabilitou výroby.

    Ja nechcem tvrdiť, že optimálne nastavenie je vždy optimálne a že nie je v prospech toho výrobcu, ale stáva sa aj to, že podpora nepokryje náklady výrobcu, a potom sa takéto zdroje odstavujú a nepracujú. Takže aby sme si jednoznačne nezamieňali, že teraz chceme to všetko dávať na plecia občanov. Hľadáme ten správny optimálny model na jednej strane podpory, aby to bolo ešte rentabilné, na druhej strane nezaťažovať tých všetkých, aby na to, aby na to doplácali. Aj v tomto zákone sú paragrafy, ktoré majú zastaviť a umožniť, aby sme nepreháňali dotačnú politiku v niektorých obnoviteľných zdrojoch.

    A v druhej časti toho zákona, k tej investícii, ku ktorej je tu pozmeňovací návrh: presne stanovujeme, keď niekto zainvestuje a dosiahne vysokú účinnosť pri menšej investícii, tak bude tá jeho podpora primerane krátená. Nechcem dlho zdržovať, ale toto bol zmysel aj toho pozmeňovacieho návrhu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som v skrátenom legislatívnom konaní 13. decembra vystúpil ako druhý po Danielovi Lipšicovi a položil som pánovi ministrovi dve zásadné otázky, čakal som, že na nich bude zodpovedané. Prešiel mesiac a pol a tie dve zásadné otázky, prečo tento zákon máme v parlamente, nie sú zodpovedané.

    Pán minister, pýtal som sa vás už vtedy, prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo v čase, keď Národná rada mala ešte okolo 35 bodov na prerokovanie, pred Vianocami, po troch týždňoch rokovania, odrazu tento zákon? Pre koho je dobrý tento zákon?

    Stále si myslím, že nie je dôvod, aby novela išla v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky skrátené legislatívne konanie môže byť uplatnené za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Obyvateľom Slovenskej republiky nehrozí podľa súčasného znenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov priame nebezpečenstvo ani štátu hospodárske škody. Nie je to vyčíslené ani v doložke vplyvov. Slovenskej republike nehrozí arbitráž ani iné konanie Európskej únie vo veci porušenia zmluvy. Jediným zmyslom skráteného legislatívneho konania je naozaj podpora "pépecečka" finančnej skupiny Penta, ktorej končí zmluva na podporu takto vyrobenej energie.

    Druhá zásadná otázka bola, skúste si na to spomenúť, kto priniesol tento zákon do Národnej rady? Pýtal som sa vás vtedy, ste to vy, je to pán Holienčík alebo premiér Fico, alebo finančné skupiny, mecenáši, akcionári SMER-u? Prešiel deň a váš tlačový hovorca povedal, že tento zákon nebol pripravovaný na ministerstve hospodárstva. Prešiel deň a premiér Fico cez médiá odkázal predsedovi parlamentu, že požiadal predsedu parlamentu, aby sa odložilo hlasovanie o tomto zákone. Aká pozornosť od premiéra vlády Slovenskej republiky o tento zákon. Prečo sa takto zaujímal? Veď sme mali okolo 80 bodov programu a ani o jeden zákon sa takto živo nezaujímal premiér. Kto je za týmto zákonom? Ste len nosičom tohto zákona v tomto pléne?

    Pán minister, keď ste boli nominovaný do vlády Roberta Fica ako nestraník, ako nečlen SMER-u, tak sme sa viacerí nádejali, že ste tam odborníkom a budete napĺňať programové vyhlásenie SMER-u, v ktorom sa niekoľkokrát opakuje ako zbožné prianie hospodársky rast. Naozaj, ak by ste svojou činnosťou v tejto vláde napĺňali toto programové vyhlásenie, hospodársky rast Slovenskej republiky založený na znižovaní nezamestnanosti, tak by sme boli všetci veľmi radi. Bolo by veľmi vhodné, aby ste kolegom, straníckym funkcionárom, ktorí sú ministrami, vysvetlili na rokovaní vlády, že zvyšovať dane a odvody, keď sa to robí, tak nenastane zvýšenie hospodárskeho rastu. Ak ste odborník a chlap na svojom mieste, mali by ste im to vysvetľovať a nie nosiť takéto návrhy zákona o tom, aby štát podporoval jednu finančnú skupinu. O tom je skrátené legislatívne konanie tohto zákona, inak by tento zákon mohol ísť v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortných pripomienkových konaní, mohli by sa k ním vyjadrovať všetci odborníci a všetci zúčastnení. Z toho by sa vycibrilo to najlepšie, to by prišlo do Národnej rady a k tomu by sa potom vyjadrovali poslanci. A nie takto pozmeňujúcimi návrhmi, ako predložil dneska pán Kondrót. Mimochodom, pozmeňujúci návrh pána Kondróta ešte nie je schválený, takže tí vystupujúci, ktorí budú hovoriť o tom, že už nie je 300 MW, ale 200 MW, nie je schválený. Ja viem, že v tejto Národnej rade je tak, že s čím príde poslanec SMER-u, je to okamžite schválené. Ale táto Národná rada je a mala by byť o nejakej diskusii, z ktorej budú vyplývať čo najlepšie riešenia.

    Takže, pán minister, vaša činnosť ako ministra hospodárstva by mala byť o tom, aby sme na Slovensku znižovali nezamestnanosť, o ktorej sme už tu dneska toľko hovorili, ktorá sa takto rapídne dvíha medziročne, a ľudia to veľmi pociťujú. A o tom, aby hospodárstvo nám rástlo. Lebo bez toho nebudeme znižovať nezamestnanosť.

    Skúsim teraz trošku odborne predsa len o tomto zákone niečo povedať. Na jednej strane tento zákon znižuje podporu obnoviteľných zdrojov, to znamená solárnych elektrární, vodných elektrární. Na druhej strane podporuje viacej fosilné palivá, medzi ktoré patrí aj zemný plyn. To už len je podpora obnoviteľných zdrojov! Na jednej strane podnikatelia kričia, že majú vysoké ceny elektriky, a na druhej strane vládny návrh včleňuje do podpory ďalšie zdroje, ktoré predražia ceny elektriky. Vysvetlím, citujem z dennej tlače, denník Pravda, článok "Elektrika firmám stúpla skokovo", 19. január 2013, budem citovať: "Zástupcovia podnikateľov žiadajú zníženie poplatkov za elektrinu, ktoré inkasujú monopolné spoločnosti. Napríklad firmám na strednom Slovensku v novom roku stúpli poplatky za prenos elektriky o 14 percent. Firma s ročným odberom 300 megawathodín si tak priplatí takmer 3000 euro. V roku 2012 bola tarifa za prevádzkovanie systému," na to chcem upozorniť, lebo tomu sa ešte budem ďalej venovať, takže "tarifa za prevádzkovanie systému bola asi 21,5 eura za megawathodinu, po novom roku je to 27,8 eura, čiže poplatky sa zvýšia asi o 6,3 eura," spresňuje Tibor Gregor z Klubu 500, v ktorom sú združení najväčší zamestnávatelia na Slovensku. Najviac stúpla tarifa za prevádzku systému, prostredníctvom ktorej všetci odberatelia prispievajú na podporu pre slnečné elektrárne, na ťažbu uhlia na Hornej Nitre či paroplynové cykly.

    Podľa šéfa energetickej sekcie Slovenskej obchodnej priemyselnej komory Roberta Zelenaya by takýto vývoj mohol spôsobiť zatváranie priemyselných fabrík na Slovensku. "Bolo by dobré podporu v blízkej budúcnosti obmedziť alebo zastaviť, lebo jej výška je na dostatočnej úrovni a pravdepodobne spĺňa aj tak naše záväzky voči Európskej únii," navrhuje Zelenay. Časť viac ako 6-eurového nárastu pokrylo vlaňajšie zlacnenie elektriky, ktoré sa udialo na medzinárodných burzách. Cena klesla zhruba o 4 eura za megawathodinu. Napriek tomu však podnikatelia varujú, že elektrina na Slovensku je pre vysoké regulované poplatky zrejme najdrahšia v Európskej únii. Slovenský priemysel spotreboval veľké množstvo elektriky. "Byť konkurenciaschopný pri týchto cenách je viac ako ťažké," dodáva Tibor Gregor.

    Súčasné ceny elektriky sa nepozdávajú ani podnikateľom združených v Americkej obchodnej komore v Slovenskej republike. Zástupcovia komory preto na včerajšom stretnutí požiadali ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby spoločne našli opatrenia, ktorými by sa dali ceny elektriny pre podniky znížiť. "Vnímame ceny elektrickej energie ako veľký problém. Veríme, že sa nájdu nejaké riešenia," povedal agentúre SITA po stretnutí s ministrom hospodárstva predseda energetickej komisie Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike Milan Veselý."

    Dovoľte mi, dámy a páni, spomenúť analýzu, ktorá bola schválená vo vláde 1. júna 2011, Analýza systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a návrh na jeho prehodnotenie. Všetkým, ktorí by mali záujem sa hlbšie vzdelávať v tejto problematike, by som odporúčal, aby si túto analýzu, a návrhy riešenia a prehodnotenia, naštudovali túto analýzu. Nebudem ju čítať celú, ak by bolo potrebné, pred Vianocami som to bol pripravený, má asi 20 strán, ale teraz len z toho chcem vypichnúť veci, ktoré som pred chvíľou spomínal. A to je, napríklad na strane 10 je graf, ktorý znázorňuje zložky taríf za prenos elektriky na Slovensku, a porovnáva to s ostatnými krajinami Európskej únie. Čuduj sa svete, máme tento prenos elektriky najdrahší v Európskej únii. Najdrahší v Európskej únii. Vysoké poplatky za prenosové služby sú ovplyvniteľné vysokými nákladmi na systémové služby, konkrétne nákladov na krytie nákupu podporných služieb kvôli zachovaniu stability, bezpečnosti a spoľahlivosti prenosovej sústavy. Podporné služby nakupuje SEPS, a. s., od poskytovateľov podporných služieb. Aj keď ÚRSO náklady na nákup týchto služieb každoročne znižuje, stále zostávajú niekoľkonásobne vyššie ako napríklad v Belgicku, ktoré má podobne ako Slovenská republika vysoký podiel elektriny vyrobenej z jadrovej energie. Samozrejme, na konci tejto analýzy sú aj návrhy na riešenie alebo na prehodnotenie systému podpory. Jedným z týchto bodov je stanovenie výkupných cien, rešpektujúce minimalizáciu dosahu na cenu elektriny, tam má, samozrejme, nezastupiteľnú ÚRSO. Ale jedna veta z toho dokumentu: "Preto je potrebné, aby ÚRSO zodpovedne pristupovalo k stanoveniu výkupných cien."

    Ale druhý bod z tohto návrhu na opatrenia by som spomenul, ktorý tu ešte nebol spomínaný, a to sú aukcie. Aukcie: "Vysoký záujem investorov o výstavbu zdrojov na využitie veternej, slnečnej energie, teda zdrojov, ktoré sa vyznačujú fluktuáciou výroby, môže pri realizácii zámerov bez primeranej regulácie spôsobiť problémy v elektrikačnej sústave. Preto sa navrhuje opatrenie, pri ktorom sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie, a investori sa budú uchádzať o výstavbu týchto elektrární. Výber projektov bude fungovať na princípe reverznej aukcie. Reverzná aukcia predstavuje model s dynamickým klesajúcim oceňovaním s orientáciou na kupujúceho. Na začiatku aukcie je stanovená dĺžka trvania aukcie s maximálnou cenou, ktorú je kupujúci ochotný zaplatiť za obstaranie." Tým kupujúcim je, samozrejme, štát. "Vyhlasovateľ aukcie určí maximálnu inštalovanú kapacitu pre daný rok pre zdroje s fluktuáciou výroby tak, aby bola v zhode s očakávanými príspevkami výroby, ktoré sú uvedené v národnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov. Investori podávajú svoje ponuky na výstavbu elektrární, pričom vedia, že budú uspokojení tí, ktorí podajú najnižšie požadované výkupné ceny energie.

    To znamená, že počas aukcie je vytváraný tlak na minimalizáciu výkupnej ceny. Vyhlasovateľom aukcie bude jeden z nasledujúcich subjektov, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. A už to množstvo inštalovanej kapacity bude známe dopredu a určí ho ministerstvo hospodárstva v spolupráci so SEPS-om, a. s., tak, aby boli naplánované ciele v národnom operačnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrikačnej sústavy."

    V tomto dokumente sa ešte píše o preskúmaní zmeny hraníc podpory: "Z dôvodu vytvorenia podpory rekonštruovaným zariadeniam s inštalovaným výkonom nad 30 MW, v situácii, keď táto podpora nie je nevyhnutá, je náležité preskúmať možné spôsoby zníženia týchto nákladov. Vzhľadom na pôvodný zámer zákona o podpore obnoviteľných zdrojov podporovať decentralizované," podotýkam decentralizované, "a nové zdroje na výrobu elektriny je vhodné zvážiť zníženie hraníc podpory tak, aby sa zefektívnili náklady na dosiahnutie cieľa obnoviteľných zdrojov. Zmena systému podpory nebude mať dopad na už existujúcu garantovanú podporu veľkých vodných elektrární, pretože podmienky podpory pred zmenou legislatívy zostanú zachované."

    Dámy a páni, pýtam sa, o čo vlastne vláde Roberta Fica pri predkladaní tohto návrhu zákona ide? Ja som sa v programovom vyhlásení vlády nedočítal, že vláda ide podporovať výrobu elektriny z fosílnych palív. V pôvodnom návrhu zákona ešte pred vaším pozmeňujúcim návrhom, ktorý pravdepodobne bude prijatý, bolo, že ideme podporovať ešte s vyšším výkonom, ako je 200 MW. Pritom v tom dokumente, o ktorom som pred chvíľou, z ktorého som čítal, v tej analýze sa písalo o tom, že treba zvážiť práveže zníženie hraníc podpory. Presne o tom, o čom hovoril Alojz Hlina, že tí veľkí, silní, ktorí vysoko účinne vyrábajú, prečo tí by práve mali byť podporovaní. Chceme donekonečna podporovať rekonštrukcie týchto veľkých výrobcov, aby sme majiteľom pravidelne garantovali ich zisky? Chceme mať v elektrikačnej sústave taký nadbytok zdrojov, aby sa doň nezmestili dokončované bloky v Mochovciach? Alebo táto vláda rezignuje na dokončenie Mochoviec? Mali by sme, ešte raz podotýkam, obmedziť výstavbu a rekonštrukcie veľkých zdrojov. Mali by sme povedať, čo vlastne chceme, a nezakrývať to občas v debatách o tom, že ideme podporovať U.S. Steel týmto spôsobom. Myslím si, že U.S. Steel, či zostane na Slovensku alebo odíde preč, tak toto nie je preňho kľúčové. Mimochodom U.S. Steel Košice má inštalovaný výkon 188 MW.

    Myslím si, že doterajšie znenie zákona sa snažilo podporovať decentralizáciu zdrojov aj pri stanovení hranice 125, respektíve len v presne vymedzenom prípade, keď bola podpora vyššia, tak bola hranica obmedzená 200 MW. Zvyšovať v žiadnom prípade nie, skôr decentralizovať a znižovať.

    Preto na záver mi dovoľte, na záver prečítam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynie z toho, čo som hovoril. Ale ešte raz by som veľmi rád zopakoval, ak by tento zákon išiel v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortného pripomienkovania, ku ktorému by sa mohli vyjadrovať odborníci a všetci dotknutí, tam by sa vyprecizovali tie všetky problémy, na ktoré dneska narážame. Preto by som vám odporúčal, pán minister, stiahnite tento návrh zákona a choďte do normálneho legislatívneho procesu, ktorý je naplánovaný v legislatívnych úlohách vlády.

    Takže na záver mi dovoľte, aby som prečítal návrh pozmeňujúceho návrhu, ktorý vyplýva z predchádzajúcej debaty.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jana Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 334).

    1. V čl. I sa text v bode 7 nahrádza novým textom:

    "V § 3 ods. 3 v písm. a) sa číslo ,,125" nahrádza číslom ,,30" a v písm. b) sa číslo ,,200" nahrádza číslom ,,50"."

    Odôvodnenie: Návrh novely zákona chce podporovať nové alebo existujúce zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW, ak je elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ide o novú podporu, pretože doteraz hranica bola obmedzená na 200 MW. Zvýšenie podpory bude znamenať aj zvýšenie cien elektriny. Obnoviteľné zdroje, rovnako aj kombinovaná výroba, sú o decentralizácii zdrojov, teda o nižších výkonoch. Správny prístup je znižovanie hraníc podpory, lebo aj už súčasná hranica 200 MW je skôr o centralizácii zdrojov ako decentralizácii.

    Dňa 30. 11. 2012 bola zverejnená štúdia SEPS, ktorá zhodnotila ďalšie využívanie slnečnej a veternej energie. Táto štúdia hovorí, že nie je možné stavať ďalšie zdroje, teda ani zdroje na kombinovanú výrobu z fosílnych palív, aby sa mohli aspoň čiastočne rozvíjať obnoviteľné zdroje. Uvádza sa v nej, že vzhľadom na reálne vysoké tranzity cez prenosovú sústavu Slovenskej republiky je potrebné poukázať na fakt, že súčasná skladba zdrojov plus plánovaná výstavba zdrojov s platným osvedčením od ministerstva hospodárstva plus plán inštalovania zdrojov obnoviteľných v súlade s Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov dostáva elektrikačnú sústavu Slovenskej republiky do stavov, kedy nie je možné plniť základné bezpečnostne kritérium N-1, resp. v ktorých je potrebné obmedzovať výrobu, resp. odstavovať v súčasnosti už postavené a prevádzkované zdroje. Z tohto dôvodu je potrebné odporučiť ministerstvu hospodárstva prehodnotiť postup pri vydávaní osvedčení pre výstavbu nových zdrojov elektriny a tiež prehodnotiť už vydané platné osvedčenia ministerstva hospodárstva na stavbu nových zdrojov elektriny tak, aby bolo možné naplniť hodnotu inštalovaných obnoviteľných zdrojov stanovené v Národnom akčnom pláne a splniť tak záväzok Slovenskej republiky ako člena Európskej komisie.

    Predložený pozmeňujúci návrh znižuje súčasnú hranicu podpory na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW na novú hodnotu do 30 MW a ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 % z doterajšej hodnoty do 200 MW na maximálnu hranicu do 50 MW.

    2. V čI. I sa vypúšťa bod 9. Ostatne body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Návrh vládnej novely ruší hranicu minimálnych 15 % investícii, konkrétne, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriky musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti. To je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú viacerí kolegovia vrátane Alojza Přidala.

    3. V čl. I sa vypúšťa bod 11. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Návrh novely dopĺňa, čo sa nepočíta do využiteľného tepla. V dôvodovej správe sa uvádza, že uskutočnenie upresňuje, že teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu po výrobe bioplynu, ktoré vlastne predstavuje technologickú vlastnú spotrebu zariadenia, sa za využiteľné teplo nepovažuje a do dodávky využiteľného tepla sa nezapočíta. Technologickú vlastnú spotrebu zariadenia to však nepredstavuje, pretože je na každom výrobcovi bioplynu, či zvyšok odpadu energeticky spracuje alebo nie. Teda nejde o nevyhnutný proces súvisiaci s výrobou bioplynu. Veď ak niekto chce vyrábať brikety z tohto odpadu, tak je tam určitá pridaná hodnota, teda ide o zužitkovanie využiteľného tepla. Navyše táto zmena bude účinná od 1. januára 2013, teda aj pre rozostavané bioplynové stanice.

    Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam spravodajcovi.

    Ešte raz vás chcem poprosiť, pán minister, stiahnite návrh zákona a nech tento návrh zákona ide do štandardného legislatívneho procesu.

    Ďakujem za pozornosť..

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Viskupič, ktorý nie je prítomný, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Takže, vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, vážený pán minister, pán predkladateľ, no neodpustím si a hneď v úvode by som chcela naozaj ja oceniť tento mierny politický ústup, ktorým ste poznamenali úvod rokovania k tomuto zákonu. Ale rovnako tak chcem vlastne vyjadriť svoj názor a postoj, že tak, ako som to prezentovala na hospodárskom výbore, naďalej zotrvávam na základe ďalších pádnych a vecných dôvodov, naďalej zotrvávam pri svojom postoji, aby tento zákon, tak ako to zdôrazňoval aj môj predrečník, bol stiahnutý. Bol stiahnutý preto, čo sa budem snažiť pomenovať aj v mojom pripravenom prednese.

    Myslím si, že tak kľúčový zákon, akým nesporne zákon o obnoviteľných zdrojoch je, má nadväzovať na jednoznačnú, jasnú energetickú koncepciu, ktorá sa má tvoriť ako strategický dokument na čo najširšej odbornej, ale aj laickej platforme, do ktorej majú byť zainteresované aj všetky skupiny, či už zástupcovia výrobcov energií z fosílnych palív, alebo sú to zástupcovia a producenti energií z obnoviteľných zdrojov.

    Ja som naďalej znechutená z toho, čo prebieha k tomuto zákonu v parlamente, pretože tak čistý ideový rozmer návratu k symbiotickému vzťahu ľudstva s využívaním dostupných a nevyčerpateľných prírodných zdrojov, zákon, ktorý má do legislatívy a praxe premietnuť progresívne vývojové, energetické technológie, takýto zákon je znehodnotený a pošliapaný, ako sa len dá. Zíva prázdnotou po obsahovom zameraní na to, čo priamo nesie vo svojom vlastnom názve, vo svojom vlastnom nápise.

    Zákon, ktorý má vyplývať z jasne stanovených priorít energetickej koncepcie naznačujúcej perspektívy a trendy budúceho trvalo udržateľného rozvoja, sa stal kvôli neoblomnému a nepretržitému, skutočné motívy zastierajúcemu tlaku naozaj, ako sme toho boli svedkami, škandalóznym návrhom. Škandalóznym sa tak stal ako po stránke politickej, tak po stránke morálnej, vecnej, environmentálnej, hospodárskej a koncepčnej. Stal sa návrhom, ktorý namiesto potrebnej stability a všeobecného konsenzu v jasne nastavených potrebách, naopak, vniesol do parlamentu a spoločnosti napätie, rozpor a nepokoj. Na pozadí tohto rozporu sa tak v plnej nahote odkrýva, ako som už uviedla, nielen politická, ale aj vecná nezrelosť a nedopracovanosť predloženého kontroverzného návrhu. Ba čo viac, odkrýva ďaleko zraniteľnejšie miesto, akým nesporne je lobing a presadenie vybraných záujmov energetických gigantov. Tými prioritami, tou prioritou je nevymedzená, chýbajúca energetická politika Slovenska.

    Rozsiahla a konfrontačná rozprava v parlamente bola a asi aj bude iba dôsledkom jej absencie. Absencie jednoznačného nastavenia priorít pri tvorbe energetickej koncepcie. A ak by sme aj pripustili, že takáto koncepcia v našej krajine je, stav v parlamente svedčí o jej nekoncepčnosti, neintegrovanosti, nekonzistentnosti, nepoužiteľnosti a nesúladnosti s potrebami novodobého a aktuálneho vývoja a praxe.

    Pokiaľ v otázkach pre krajinu tak podstatných, ako je energetika, nedôjde k nadstraníckej parlamentnej dohode, k ujednoteniu rôznorodých pohľadov dotknutej odbornej a možno aj vedeckej obce, v konštruktívnom rozvoji energetiky sa nepohneme z miesta. V takomto chaose živelnosti a zmätku každý nový rozvojový program a možno aj zákon bude iba negovať pôvodné investičné náklady a význam pôvodných predošlých zavádzaných procesov. Tak budeme iba prešľapovať z nohy na nohu a takéto zákony budú aj do budúcna iba ďalším zdrojom nezhôd a napätia. Ťažké bude vôbec k niečomu konštruktívnemu dospieť.

    Energetickej koncepcii v našej krajine okrem iného podľa mňa chýba preklopenie všeobecne známych celosvetových a európskych trendov zameraných na diverzifikáciu energetických zdrojov, vývoj technológií a podporu čo najintenzívnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov pri výrobe energií. Pre každú krajinu je energetická politika strategickým a kľúčovým pilierom politiky štátu a svojím rozumným nastavením sleduje zvyšovanie energetickej sebestačnosti a nezávislosti štátu. Pritom environmentálne hľadiská v našej krajine už dlhodobo upozorňujú na zaostávanie a akútnu potrebu prechodu na využívanie obnoviteľných zdrojov, zdôrazňujú význam dosahovania energetických úspor, zvyšovania efektivity a racionalizácie pri zabezpečení zdrojov a dodávok energií.

    Sledujúc výrazné zaostávanie v napĺňaní potrieb doby, nevyužívania stále nových a nových energetických technológií, ale aj účasťou na niekoľkých energetických, odborných a spotrebiteľských fórach, som ja sama nadobudla presvedčenie, že prerokovaný zákon nestojí na vykomunikovanom a široké potreby a záujmy reprezentujúcom základe.

    Mnoho sporných otázok a oprávnených podnetov energetických subjektov ostalo naďalej nezodpovedaných. Napriek tomu je tento zákon stále v parlamente. Tento zákon nevytvára potrebný a rovnocenný priestor pre rovnovážny rozvoj všetkých perspektívnych energetických odvetví. Napríklad v zamedzení možnosti, prejavuje sa to napríklad v zamedzení možnosti pripojenia do miestnych distribučných sietí. Tam proste vyznieva tento zákon diskriminačne voči výrobcom z obnoviteľných zdrojov energií. Vyznačuje sa nekompatibilitou a nejednoznačnosťou výkladov pre samotnú aplikačnú prax. A v tej už naozaj zavládol dnes značný zmätok. Zavládne o to viac, ak zákon, ako to bolo na pôde ministerstva hospodárstva naznačené, v marci prejde ďalšou novelou. Opakované účelové vstupy do zákonov nie sú znamením systematickej a uvedomelej práce ani autorov zákona, ani ich zadávateľov, ba ani tých, čo tento zákon schvália.

    Ja vo vrcholovej politike síce nie som dlho, ale dobre viem, že prijímanie tak strategických zákonov si vyžaduje komplexný, koncepčný a systémový prístup, celospoločenský konsenzus. Príprava strategických návrhov len z optiky najlacnejších riešení a pod zásterkou zachovania najnižších cien je populistickým prežitkom. Dnes už nezaberie. A tentokrát je taká snaha, takýto pokus už naozaj veľmi priehľadný. Som presvedčená, že správnym nastavením riadených vstupov a výstupov pri investíciách do obnoviteľných zdrojov dokážeme spotrebiteľské ceny energií udržať a stabilizovať na požadovanej úrovni.

    Opakovane chcem zdôrazniť, že tendenčné a prvoplánové opakované vstupy do zákona nie sú dobrým zrkadlom práce parlamentu a vždy sa vrátia ako bumerang v podobe legislatívneho zmätku a znova nastolených zmien a úprav tak, ako sa tomu, kto bude zase pri moci, zachce.

    Z vecnej podstaty je zákon rovnako kontroverzným, pretože namiesto toho, aby odrazil primárnosť zavádzania podporných mechanizmov pre vyšší level energetického zabezpečenia cez nevyčerpateľné obnoviteľné zdroje, ich udržanie a rozvoj neguje v prospech nevyváženého zamerania na vyčerpateľné zdroje a na fosílne palivá. Z vecného vývojového hľadiska, ale aj z hľadiska bezpečnosti a ochrany prírody a zdravia ľudí, z pohľadu dosahovania nezávislosti v zahraničnopolitickom priestore a z pohľadu zaostávania vo využívaní progresívnych technológií sa mi tento zákon javí ako zaostalý. Posledné rokovania na ministerstve hospodárstva so zástupcami odboru energetiky, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zástupcov výroby energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj zasadnutie energetickej komisie na širokej energetickej platforme vecne a logicky preukázali, že zákon nie je dobre pripravený a je nastavený spiatočníckym smerom. A ja doteraz chcem veriť, že celý tento vír, ktorý sa rozkrútil, ktorý zákon vyvolal v parlamente a v spoločnosti, nie je iba pre bezhlavé a nekompromisné presadenie niečích individuálnych záujmov. Za takéto zištné a okolie poškodzujúce chúťky naša spoločnosť už priniesla dosť obetí, zaplatila vysokou sumou. Viac sa takéto prístupy v tvorbe zákonov nedajú tolerovať.

    Nechajme si teda pre prípravu tohto vážneho a koncepčného zákona dostatočný kľudový priestor pre vyjasnenie všetkých otázok, vzájomné prepojenie perspektívnych odvetví, pre posúdenie predpokladaných kvalitatívnych a kvantitatívnych dopadov na život jednotlivcov, ich bezpečnosť, ochranu zdravia a súlad s prírodou. Pripravujme koncepciu abstrahujúcu od všetkých nátlakov a atakov dominantných energetických subjektov tak, aby účelne a prakticky tento zákon mohol slúžiť k úžitku všetkých.

    Ďakujem za vypočutie.

    Ešte, ak dovolíte, tak predsa len prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bol nanajvýš aktuálny v atmosfére toho predvianočného rokovania o tomto zákone, dnes teda je atmosféra v poslaneckej sále predsa len poznamenaná istým uvoľnením. Takže ešte chvíľočku strpenia, prečítam tento pozmeňujúci návrh.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:

    Pod bodom jedna v čl. I sa vypúšťajú body 8 a 10. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Zdôvodnenie: Dôvodom pre vypustenie uvedených bodov je, že hranica 30 kW je neopodstatnene nízka, keďže pre výrobné podniky, ktoré by takúto inštaláciu chceli využiť, je 30-kilowatová hranica zanedbateľným číslom. Ak si výrobný podnik chce zefektívniť svoju energetickú spotrebu pri navrhovanej zníženej hodnote, už nebude mať takúto možnosť. Pre porovnanie, 30-kilowatová je spotreba približne troch až štyroch rodinných domov. Možno konštatovať, že výrobné podniky, ale aj obchodné centrá a priestory takto nezmyselne prichádzajú o možnosť správať sa zodpovedne k budúcnosti a životnému prostrediu. S určitosťou týchto niekoľko inštalácií, ktoré budú realizované v nadchádzajúcom období, neohrozia bezpečnosť hospodárstva, ani neovplyvnia ceny energií. Túto skutočnosť opierame aj o fakt, že v tomto roku sa podarilo nainštalovať len tri percentá fotovoltaických zariadení oproti minulému roku.

    Z uvedených dôvodov navrhujeme novelizované body vypustiť a ponechať súčasnú úpravu, v ktorej je uvedená hodnota 100 kW.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie.

    Ďalším prihláseným v rozprave je pán Ján Mičovský. Nevidím ho tu, stráca poradie. Takže nastúpi pán Martin Fecko.

    Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pán spravodajca, zastupujúci, kolegyne, kolegovia. Samozrejme, že nie som odborník na energetiku, ale chcem aspoň trošku povedať niekoľko slov aj k tomuto zákonu.

    V prvom rade, či sa to dá, alebo nedá, musím sa vrátiť k forme, akou bol tento zákon predkladaný, to znamená, vlastne k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Dovolím si doplniť kolegu Zajaca, ktorý už tu citoval znenie § 89, kedy vlastne skrátené legislatívne konanie je možné. Tak dovoľte mi ešte aj ods. 2, že "o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydaného podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona". Pýtam sa, zasadala Bezpečnostná rada OSN a poverila našu vládu prijatím takéhoto zákonného opatrenia? Nedostalo sa mi do uší, takže neviem, prečo to skrátené legislatívne konanie. A myslím si, že každý súdny človek, ktorý túto rozpravu našu sleduje a trošku sa zaujíma, urobí si úsudok sám. Nerád by som bol, aby sa to opakovalo na každej schôdzi, nejaké skrátené legislatívne konanie, pretože tie národohospodárske škody, pán minister, nehnevajte sa, proste nehrozili, ani OSN nezasadalo, takže viac-menej neviem, ako sa to má vysvetliť obyčajným ľuďom v obyčajnej reči národa slovenského.

    Pán kolega Hudacký predniesol niektoré veci týkajúce sa hlbšej diskusie, ktoré boli po odbornej stránke rozobraté z jeho strany. Myslím si, že, tak ako povedal, ak nemáme jasnú koncepciu, energetickú stratégiu rozvoja, žiaľ, ja musím konštatovať, že nám chýba cieľ. A nie iba v rezorte hospodárstva alebo energetiky. Nám chýba cieľ tejto republiky, kam chceme kráčať v jednotlivých rezortoch. Pretože ja vidím, že my každé štyri roky to otáčame, opozícia mení zákony bývalej koalície, a naopak. A tak sa predsa žiť nedá. Vážení, národ stráca čas. Ten nevrátime. Ten nevrátime a ja by som bol veľmi rád, keby sme si konečne to uvedomili a v každom rezorte si určili cieľ, ku ktorému sa chceme dostať, aj v energetike, ako to chceme. A myslím si, že jedine takto môžeme prežiť v tých historických búrkach, celosvetových, ktoré na nás, na slovenský národ číhajú. A to je jedno, či je to ekonomické, mravné, hospodárske a neviem aké.

    Dovoľte mi iba jednu otázku, by som povedal, z odbornejších kruhov, prípadne na zamyslenie predkladateľovi zákona. Bol tu pozmeňujúci návrh, ku ktorému som mal tiež určité body, ale vyzerá, že bolo to, tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol dneska predložený pánom Kondrótom, bolo to vysvetlené, takže zostal mi na menšie pripomienkovanie, respektíve na jednu takú menšiu otázku pre pána ministra. A síce bod 20 v § 5 ods. 7 v druhej vete sa slová "trhovú cenu" nahrádzajú slovami "cenu najmenej vo výške ceny elektriny na straty podľa § 6 ods. 1 písm. b)". Je otáznym bodom, je vlastne tá povinnosť predaja elektriny, ktorú distribučná spoločnosť podľa zákona 309/2009 Z. z. povinne vykupuje na krytie strát v sústave za minimálne rovnakú cenu, ako je cena elektriny na straty v prípade, že distribučná spoločnosť povinne vykúpi viac elektriny, ako reálne potrebuje na krytie strát. Elektrická energia sa totiž nedá skladovať a tak otázka ostáva, ako distribučná spoločnosť naloží s prebytkom elektrickej energie povinne vykúpenej na straty, ak bude cena na spotrebnom trhu aktuálne nižšia, ako je stanovená cena elektriny na straty.

    Pre ilustráciu iba uvediem, že pre rok 2013 stanovil ÚRSO cenu elektriny na straty vo výške 49,054 eur/MW/h. Treba zdôrazniť, že prekup elektriny na straty sa za ostatné roky stal bežnou realitou vďaka zvyšovaniu inštalovaného výkonu zdrojov, ktoré sa podporuje v rámci zákona č. 309/2009 Z. z.

    Takže to možno na zamyslenie, ako to vlastne s tým bude. A nakoľko tiež nemôžem súhlasiť s takýmto predkladaným vládnym návrhom, tak navrhujem, aby bol zákon vrátený predkladateľovi späť na prepracovanie, pán spravodajca.

    Ďakujem pekne za pozornosť, všetko z mojej strany.

  • Na vystúpenie pána poslanca Fecka je jedna faktická poznámka, končím možnosť.

    Nech sa páči, pán Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Kolega Fecko, ja na rozdiel od teba si myslím, že energetická koncepcia vo vládnej strane a vo vláde Slovenskej republiky existuje. Existuje asi preto, lebo PPC doteraz, každému bolo jasné, že bude raz musieť investovať peniaze na modernizáciu. Odkedy sa sprivatizovalo, je tomu tak. Každý vedel, že aj predajná cena vychádza z toho, že táto fabrika musí prejsť touto modernizáciou. Dnes Penta si vytvorila zisk.

    Nie je táto koncepcia energetická v hlave pána ministra a predsedu vlády v tom, že zabezpečí týmto zákonom pre nového investora, ktorý chce kúpiť od Penty paroplynový cyklus, ďalšie financovanie na úkor všetkých nás?! Ja si myslím, že táto energetická koncepcia vychádza z tejto úvahy alebo tomuto podobnej úvahy, ako zabezpečiť financovanie alebo modernizáciu takýchto stavieb. Toto, keby tento zákon neprešiel, tak Penta zo svojich ziskov, som presvedčený, že by musela investovať do modernizácie PPC preto, lebo by sa nenašiel ani jeden blázon v tejto krajine, ani v Európe, ktorý by takýto podnik kúpil, keď potrebuje do toho investovať a bez toho nebude fungovať.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku, nech sa páči, Martin Fecko.

  • Áno, pán kolega, ďakujem za doplnenie faktickou. Ja som to bral naprieč existenciou Slovenskej republiky, aby sme si ujasnili, kam sa chceme dostať, aký je náš cieľ. Takže to, že jedna vláda si to po svojom vysvetľuje, druhá zase po svojom, to mňa nenapĺňa odpoveďou na otázku, k akým cieľom a k akému jasnému cieľu smeruje táto republika v jednotlivých oblastiach.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy podľa poradia je Igor Hraško. Nie je prítomný v sále. Po ňom nasleduje Štefan Kuffa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja len krátko, niekoľko slov. Hneď v úvode by som chcel aj poprosiť pána ministra, ale zároveň aj to, aj urobiť v zmysle rokovacieho poriadku, aby návrh tohto zákona bol stiahnutý z rokovania v zmysle § 73 ods. 3 písm. b). A jednoducho ani ten pozmeňovací návrh Maroša Kondróta, ktorý tu bol predložený, je to naozaj tak narýchlo, tak, ako to bolo povedané, aby to bolo prediskutované ešte aj s odbornou verejnosťou, pán minister, môže byť aj časový priestor ešte väčší. Naozaj, 33 mil. eur niekomu pravidelne ročne dohadzovať do vrecka, myslím si, že nie je to seriózne a nie je to ani správne. Ja len toľko k tomuto návrhu zákona.

    Ak máme na mysli naozaj chudobných ľudí a ten inštitút energetickej chudoby, nemôže to byť tak, že občania tejto republiky, ale to sme my všetci, či sme chudobní alebo bohatí, aby sme skrz poplatky za elektrickú energiu platili nejakým nezodpovedným ľuďom. Jednoducho tento návrh zákona treba stiahnuť. A ak zostane, tak ja ho osobne nepodporím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Martin Poliačik. Nie je v sále. Július Brocka, nie je v sále. Lucia Žitňanská takisto nie je prítomná. Ľubomír Galko, nie je prítomný. Ivan Švejna, neprítomný. Martin Chren, neprítomný. Daniel Krajcer nie je v sále. Richard Vašečka nie je prítomný. Arpád Érsek, neprítomný. Miroslav Beblavý, neprítomný. Jozef Mikloško, nech sa páči, ten je prítomný.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, nejako rýchlo som sa dostal k mikrofónu a mrzí ma to, že som vás chvíľu zdržal vás hľadaním si potrebných papierov.

    Ja by som tak povedal, že objavili sa tu nové námety, ktoré samozrejme nemám preštudované a samozrejme neviem, ako nakoniec dopadnú, čiže ja skôr niekoľko takých zásadných vecí, ktoré možno už budú aj nad rámec toho, čo sa navrhlo najmä pánom poslancom Kondrótom. Chcel by som sa podiviť na tom, že vlastne situácia je taká, že na základe zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla vlastne ÚRSO určí vo svojej vyhláške cenu za elektrinu vyrobenú u nás. Po vydaní rozhodnutia ÚRSO-om už konkrétnemu výrobcovi elektriny, alebo priznanie tejto ceny je cena garantovaná po dobu 15 rokov a celých 15 rokov sa jej hodnota nemení. To znamená, výrobca má 15 rokov garantovaný každoročný výnos za elektrinu a nezaujíma ho vôbec, aká je trhová cena elektriny. Ceny elektriny sú v regulačnej vyhláške nastavené výrazne nad trhové ceny elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny.

    Systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tento systém generuje náklady, ktoré sú v plnej miere prenesené na odberateľov elektriny a nie na štát, ako sa to často interpretuje v médiách, a to cez tarifu za prevádzkovanie systému. Táto tarifa sa objaví na každej faktúre za elektrinu. Odberatelia elektriny, ktorí takto platia podporu týmto obnoviteľným zdrojom energie, sú napríklad dôchodcovia, rodiny, školy, detské domovy, knižnice, nemocnice, obecné úrady a mestské úrady, živnostníci, obchodné spoločnosti, jednoducho všetci tí, ktorí majú elektromer. Je to akýsi nový druh výberu dane, ináč by sme ťažko zdanili dôchodcov, verejné inštitúcie a školy na podporu obnoviteľných zdrojov.

    Podľa údajov, ako som si našiel na internetovej stránke ÚRSO, tak odberatelia elektriny podporili v roku 2011 napríklad viac ako tisíc subjektov. Uvediem veľmi rýchlo 11 subjektov, z ktorých každý bol podporený doplatkom v eurách za rok 2011 v hodnote viac ako 2 mil. eur. Sú to rádovo od 4, 5, 6 mil., napríklad Slovintegra Energy 4,1 mil., BIOENERGY Topoľčany 2,6, TEPLÁREŇ Považská Bystrica, žilinská tepláreň, martinská, zvolenská tepláreň cez 3,5, Mondi SCP 3,8, Slovenské elektrárne a vodná energia 2,3, Tepláreň Košice 5,7, Bioenergy Bardejov 4,5, Bukocel, a. s., 3,04 mil. a tak ďalej.

    Je zaujímavé, že tarifa za prevádzkované systémy rástla veľmi prudko. Napríklad je to tarifa lomeno megawatty za hodinu, v 2009 to bolo 2,72, v 2010 už 6,3, v 2011 14,85, v 2012 15,7 a v 2013 je to 19,88. Čiže vzhľadom na rok 2009 je to nárast o 630 %, 630 percent. Z tejto tarify ide podpora na obnoviteľné zdroje energie a na tie vysoko účinné kumulované výroby elektriny a tepla, je to takto: 2009 - 0,46 eura, 2010 - 3,10, 2011 - 11,04, 2012 - 13,3, 2013 - 16,19. Čiže ten nárast je o 3 387 %, čiže obrovský nárast. Je to podľa rozhodnutia ÚRSO.

    Takto budú náklady na podporu pre všetky podporované zariadenia v roku 2013 asi 390 mil. eur, v 2013, čo zaplatia odberatelia elektriny na Slovensku, aby podporili výrobcov obnoviteľných zdrojov. Tento obrovský medziročný nárast týchto taríf za prevádzkovanie systému v rokoch 2010 a viacej spôsobil ÚRSO pod vedením svojho predsedu pána Holienčíka. A je to v nastavení prehnane štedrých cien elektriny na prvý rok účinnosti nového zákona. Je to príklad nezodpovednosti a nekompetentnosti ÚRSO, takéto nastavenie cien elektriny pre fotovoltaické elektrárne napríklad na rok 2010, a to 430 eur za MW/h pre malé elektrárne a 425 pre veľké elektrárne. Pritom výrobcovia, ktorí dostali tieto ceny v rozhodnutí úradu, ich budú mať nezmenené 15 rokov až do roku 2025 a tým budú 15 rokov neprimerane dotovaní odberateľmi elektriny z celého Slovenska. Poznamenávam, že v Nemecku boli v roku 2010 ceny elektriny, podpora fotovoltaických elektrární v rozmedzí 230 až 250 eur/MW, čiže podstatne menej. Podpora tak znamená v roku 2013 35 % ceny komoditnej elektriny pre domácnosti, čo je neúnosné pre domácnosti, ako aj pre podnikateľské subjekty, ktoré ohlasujú stratu konkurencieschopnosti svojej produkcie na otvorených trhoch.

    Teda mám tu teraz niektoré konkrétne kritiky novelizačného bodu 7, novelizačného bodu 12 a novelizačného bodu 19, ale nechcem vás nimi zaťažovať, pretože o nich sa už veľa hovorilo, a aj tak isto novelizačného bodu 29. Takže mne sa zdá serióznejšie si radšej doma ešte raz preštudovať to, čo sa už dneska navrhlo, alebo o čom sa hovorilo, a prípadne sa ešte k tomu zajtra znova vrátiť. Ja som z tých dôvodov, ktoré som chcel prečítať, ale je to na dve, tri strany, navrhoval, aby body 7 a 29, novelizačné body, sa vypustili. A tak isto som navrhoval znenie novelizačného bodu 9 tak, aby v § 3 ods. 6 znel, že "podpora podľa ods. 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky. Podpora podľa ods. 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do jedna megawatt po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny". Teda navrhujem z § 3 ods. 6 vypustiť ustanovenie o podpore pre rekonštruované alebo modernizované zariadenie výrobcov elektriny preto, keď už majú odberatelia elektriny na Slovensku dotovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, nech dotujú len nové zariadenia a nie stále dookola staré zariadenia, ktoré majú, alebo robia iba minimálne rekonštrukčné zásahy.

    Opakujem, že tie závery a moje návrhy sú pravdepodobne už dané aj inými, aj ja som nejaké podpísal, napríklad poslancovi Přidalovi a ďalším, takže k tomu, či sa k nim ešte vrátim, sa rozhodnem po podrobnejšom preštudovaní materiálu a návrhoch, ktoré dnes padli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Branislav Škripek, nie je tu, stráca poradie. Ďalší, Miroslav Kadúc, je tu? Ivan Štefanec, neprítomný, Martin Fronc, neprítomný, Jozef Viskupič, neprítomný. Takže už definitívne z rozpravy, to už je vlastne druhé kolo tých, ktorí neboli. Ján Mičovský. Nech sa páči, ďalším, ktorý má šancu vystúpiť, je Igor Hraško.

    Máte slovo, pán poslanec.

    Takže pán Mičovský už je mimo zoznamu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslel som, že si ešte skúsim preniesť z druhého počítača podklady, ktoré som mal do tejto rozpravy. Nestihol som to, lebo veľa ľudí tuná nebolo, takže stratili poradie. V každom prípade aspoň niečo z toho, čo si teda pamätám.

    Dosť hovoríme o tom v parlamente, že sa vláda snaží pomáhať ľuďom. V tomto, ale aj v iných prípadoch mi to však pripadá skôr tak trošku opačne, že sa nesnaží vláda pomáhať ľuďom, ale skôr veľkým firmám. A, žiaľ, tí ľudia to v konečnom dôsledku zaplatia zo svojho. V každom prípade ja som sa chcel vo svojom príspevku sústrediť na trošku inú vec, ale predsa ide len o podporu, pretože o tej hovoríme. Pokiaľ chceme ľuďom uľahčiť život, tak je síce pekné, že podporíme firmy, ktoré budú efektívnejším spôsobom vyrábať elektrickú energiu, teplo a tak ďalej, ale prečo nedáme túto šancu aj obyčajným alebo teda jednoduchým ľuďom. Úplne každému. Pretože každý, si myslím, že má nárok na to, ak sa dá, tak aby si vyrobil tieto energetické vymoženosti sám pre seba, či už elektrickú energiu alebo teplo, pokiaľ to je samozrejme ekologické a výhodné.

    Nedávno, teda ešte v decembri, keď sme rokovali o tomto zákone, som si stiahol všetky články z denníka SME, ktorý sa tejto problematike venoval viacej. Jednalo sa o problematiku podpory solárnych panelov. Bolo tam niekoľko období, keďže sa menili vlády odvtedy, ako sa začalo hovoriť o podpore solárnych panelov a solárnych článkov pre domácnosti, pozor, nie Klondajk pre firmy, ale pre domácnosti, a bolo tam rôznych, teda viacero rôznych období, kedy sa začala vlastne taká malá podpora. Potom bol nezáujem, potom bol veľký záujem, ale už neboli financie. V poslednom článku som čítal vyjadrenie, že táto vláda neplánuje podporovať takýto typ získavania elektrickej energie pre domácnosti. Ja si práve, naopak, myslím, že práve takýto typ by sme mali podporovať, teda nie my, ale vláda a ministerstvo, pretože tým dokážeme najviac pomôcť ľuďom. Nie tým, že budeme podporovať a dotovať efektivitu výroby elektrickej energie veľkých firiem, ktoré z toho budú ryžovať, pretože koniec koncov tú elektrinu si zaplatia tí ľudia a pôjde to do vrecka niekomu inému. Skutočne skúsme dať šancu ľuďom, aby si dokázali postaviť za výhodnejších podmienok na svoje strechy domov solárne panely a dovyrobiť si nejakú tú energiu, pokiaľ ju samozrejme nespotrebujú, respektíve určite ju spotrebujú viacej, tak ten zvyšok budú odoberať klasicky zo siete, ale aby mali možnosť si toto urobiť. A tak isto aj na panelákoch máme nevyužité strechy, ktoré by sa dali využiť tým, že by sa na ne postavili tak isto solárne panely, ale ktoré by vyrábali elektrickú energiu pre obyvateľov tých panelákov a tým im vlastne znižovali cenu elektrickej energie, ktorú musia odoberať z verejnej siete. Toto si myslím, že by mali byť riešenia, ktoré by mali pomáhať v rámci energetiky zlepšovať prístup k elektrickej energii a samozrejme k jej ekologickému získavaniu.

    Takže myslím si, pán minister, ja som vám to už párkrát povedal, že toto by mala byť cesta, ktorou by ste sa mali uberať, pretože tým budete pomáhať ľuďom, a nie tým, že budeme podporovať klondajky získavania elektrickej energie, kedy za výhodných podmienok si niekto zriadil solárne, ja tomu poviem, že plantáže na poľnohospodárskej pôde, ktorá sa dala využívať omnoho iným spôsobom, efektívnejším a prirodzenejším, a ešte k tomu aj špatia územie. U nás v okrese, alebo teda v okolí Martina som napočítal minimálne tri takéto solárne plantáže a, žiaľ, veľmi nechutným spôsobom zasiahli do krajiny. A skutočne je to príroda, kde sa preháňa jelenia zver, zajačia zver a tak ďalej, takže jednak im tam zabránili v prechode, pretože práve na tom mieste bola jedna z ich ciest. No tak oni obchádzajú, hej, ale už predsa je to zásah do prírody. Takže skutočne namiesto podpory veľkých by som začal podporovať malých. By som začal podporovať domácnosti a spoločenstvá vlastníkov bytov, ktoré majú možnosť si na svoje strechy osadiť solárne panely. Toto by mala byť cesta.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie.

    Ďalším podľa poradia je Martin Poliačik, neprítomný. Nasleduje Július Brocka, prítomný, chce vystúpiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dnes by som mohol byť spokojný a nemusel by som emócie vyvolávať, pretože my ako opozícia sme boli úspešní, relatívne úspešní. Vy ste to chceli cez vášho ministra, tento paškvil, také názvy alebo také nálepky tohto zákona tu odznievali, schváliť ako posledný zákon minulého roka. Prešiel takmer jeden a pol mesiaca, keď sme sa znovu zišli, nebude to posledný zákon minulého roka, možno to bude prvý zákon tohto roka, ale je tu aj iná zmena.

    Vy ste prišli s pozmeňovacím návrhom a hovoríte tomu, že zásadný pozmeňovací návrh. No, neviem, či to je zásadný pozmeňovací návrh.

  • Oponujúci hlas spravodajcu.

  • Pardon? Váš predseda, predseda parlamentu hovoril o tom, že poslanci SMER-u predložia pri rozprave, tak som predpokladal, keďže iný za SMER nevystúpil, iba vy, pán spravodajca, tak predpokladám, že toto je ten zásadný návrh na zmenu. No veď sa to dozvieme, čo je tá zásadná zmena. Zatiaľ z toho, čo je v tom pozmeňovacom návrhu, tak to vyzerá tak, že kradnúť sa nebude cez jeden kanál, ale cez možno niekoľko, alebo niektorí iní, a bude ich viacej, ktorí sa namastia pri tomto zákone.

    Ale skúsim to inak. Ja som čakal, dámy a páni, že dnes, keď začneme rozpravu, pán kolega, keď sme dnes začali rozpravu o tomto bode, tak som čakal, že vystúpi minister Malatinský a tak nám prehovorí do duše a nám povie, aké škody sme to napáchali, že sme ten zákon neschválili v skrátenom konaní toho 14. alebo 15. decembra, lebo to bol dôvod, pre ktorý sme mali o tom rokovať v skrátenom konaní. Je 29. januára, ja by som poprosil ministra, že by nám vyčíslil, má na to aparát, aké škody, komu sa tá škoda stala? Štátu? Pán Fecko pekne povedal, že bezpečnostná rada nezasadala, čiže stav núdze alebo vojny nie je, takže druhý dôvod, veľké národohospodárske škody, ja by som bol zvedavý, aké sú to tie škody, ktoré Národná rada spáchala, že sme ten zákon v skrátenom konaní neschválili. Čiže čakám, že pán minister vystúpi.

    Pre mňa bola milá zmena, že pán minister dnes v rozprave vystúpil. Ale musím povedať, že, pán minister, vy nie ste vtipný. Tou vašou poznámkou, že nebudete hovoriť dlho, lebo je tu prihlásených ešte veľa odborníkov, vy ste neboli vtipný. Pán minister, vašou poznámkou vy ste boli drzý. Vy ak ste chceli diskutovať s odborníkmi, tak ten zákon mal ísť do riadneho pripomienkového konania a počuli by ste názor odborníkov. Ja sa nemám za odborníka v tejto oblasti a je mi ľúto, že musím strácať čas a hľadať aj v tomto pozmeňovacom návrhu, čo je podstata tej lumpárne, aj keď ju už šípim, aj keď ju už šípim, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadria aj odborníci. To znamená, ak vy ste chceli diskutovať s odborníkmi, tak odborníkov v prvom rade vy neobchádzajte. My sme Národná rada, ja som poslanec Národnej rady, mňa sem poslali moji voliči a ja mám kontrolovať vládu, ja mám kontrolovať ministrov, ktorí chcú zneužívať cez našu legislatívu štát a zarábať na štáte. Alebo kryť tých, ktorí chcú zarábať na chudobe. Vy ste ministrom sociálnodemokratickej strany, ktorá sľubovala ľuďom vo voľbách istoty. A zatiaľ to vyzerá tak, že na tie vaše kšefty sa budú skladať tí činžiakoví chudobní ľudia, ktorí budú odoberať energie, či elektrickú alebo inú.

    Pán minister, takto sa veci majú. A ak ten pozmeňovák, v ktorom vy akože ukazujete dobrú vôľu, že ustupujete, neustupujete. To, že nebude zarábať ten, čo má paroplynový cyklus, na dotácii za investície, že Hatina na tom nezarobí cez túto položku, tak zarobí cez inú, lebo ona aj pri minime investície bude mať garantované na 15 rokov, že distribučná sieť bude od neho odoberať energiu za ceny, pri ktorých on dobre zarobí.

    A moja druhá otázka, aby som povedal, žiadosť na ministra, aby to, čo tu povedal poslanec Hlina, či je pravda, že páni, Hatina za minulý rok dostane 5 mil. eur, pán Kmotrík 7 mil. eur, a keď tento zákon schválime, že tak to budú dostávať a budú sa mastiť pätnásť rokov. Ak to je pravda, pán minister, tak naozaj si myslím, že vy nemáte právo sedieť na stoličke, na ktorej sedíte. Zatiaľ som toto považoval za potrebné povedať.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Brocku sú faktické poznámky, jeden, dva, tri, traja kolegovia, končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, aj predrečníkovi. No naozaj poslanci, my nie sme, pán minister, odborníci na všetko, ani aj, možno veľakrát to tak vyzerá, že sa tak tvárime, ale nie sme. A keď ste naozaj chceli diskutovať s odborníkmi, bol tuná priestor aj možnosť, aby ste týchto odborníkov oslovili.

    Kto bude na tejto chudobe zarábať? No tak jednotlivci, tak ako to bolo tuná spomenuté. Ak nie teda, pán minister, nech sa páči, vysvetlite nám to, ako to aj predrečník povedal, aké národohospodárske škody boli doposiaľ spáchané alebo aké ešte hrozia?

    No ja si myslím, že žiadne, lebo všetky tieto peniaze, hej, sa vyzbierajú od jednotlivých ľudí, ktorí naozaj bývajú na tých chudobných sídliskách alebo v domoch, a to zaplatíme my všetci.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou, pán poslanec Michal Bagačka.

  • Ďakujem za slovo. Ono, keď ja ako vás tak počúvam, ono je to jedno, či by sme boli dali pozmeňovací jeden alebo desať, musím znova zopakovať to, čo som zopakoval pred sviatkami, že v podstate prejavy boli pripravené, bolo to tu nejako naštartované. Takže aj keď teraz sa to trošku tak okresalo v niektorých prípadoch, ale musíme si spraviť nejaké tie politické body a tie politické vystúpenia musia ísť, pretože toto tiež nemalo nič spoločné s odbornosťou a beriem to len ako nejaké také politické vystúpenie. A čo sa týka niektorých vyjadrení, také dosť drzé a trápne.

    Ďakujem.

  • Ďalšia faktická, Alojz Přidal.

  • Pán kolega Brocka, ono je to tak, že teraz zákon v tom pozmeňováku pána Kondróta bude môcť regulovať doplatok, a to v závislosti od rozsahu rekonštrukcie, ale táto regulácia sa netýka hlavnej zložky výkupnej ceny, a to ceny energie na straty, ktorá bude vyplácaná v plnej výške. Pre paroplynky, ktoré predávajú za trhové ceny a ktoré sú 2,3, na dve tretiny dňa nižšie, ako je ročne fixovaná cena energie na stratok, doplatok môže byť kľudne aj nulový. Hlavne, že budú mať fixovanú predajnú cenu za 24 hodín denne, 365 dní v roku, čo by pre nich znamenalo zlatú baňu, navyše istú, ďalších pätnásť rokov.

    Ja si naozaj myslím, pán kolega Brocka, že tento zákon treba stiahnuť a dať ho do riadneho pripomienkovacieho konania, pretože v priebehu mesiaca najprv bola podpora obmedzená do 300 megawattov, potom bola podpora neobmedzená. Teraz sa zase vraciame, ten bod vyhadzujeme, ostáva tam len tá pôvodná podpora.

    Vôbec ešte nevieme analyzovať, prečo je tam zahrnutý bod 2, nikto nám to nevysvetlil. Jednoducho takto sa nedá robiť, že nás tu stále staviate pred nejaký pozmeňujúci návrh. Jeden je oproti tomu pôvodnému o 180 % otočený. Ako nerobte z nás naozaj hlupákov! Stiahnite ten zákon, dajte to do riadneho legislatívneho procesu.

    Pán poslanec Kondrót, vy ste chceli tento návrh predstaviť na energetickej komisii, takú som mal informáciu. Prečo ste ho nepredstavili tam, aby sa tí odborníci mohli k nemu vyjadriť? Jednoducho ja tomuto nerozumiem a hľadám za tým len ďalšiu lumpáreň.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Július Brocka.

  • Ďakujem pekne aj kolegovi Přidalovi za to, že doplnil moje, by som povedal, také ľudovou rečou zrozumiteľné vystúpenie odborným dovysvetlením.

    Pán kolega Bagačka, ja, teda vy ste poslanec Národnej rady a vystupovali ste tak politicky ako ja. Ako o tom, že dopredu pripravené vystúpenia? Môžem vám dať svoje poznámky, ktoré som si písal, ako sme začali rokovať a dokonca som ich ani nepoužíval, lebo ani to nebolo potrebné. Ale, pán kolega, ja by som rád s vami diskutoval. Naozaj, vystúpte v rozprave a odpovedzte na moje otázky, ktoré som položil ministrovi, a ani potom nemusí minister vystupovať. Ale odpovedali ste vy na niektorú z otázok, ktoré sme tu položili? Ak je pravda, že Hatina a Kmotrík za minulý rok dostanú 12 mil. eur doplatok a že sa na to poskladajú ľudia v tých bytoch, činžiakových, v Leviciach a v iných mestách, kde odoberajú tú energiu, a budú ďalších pätnásť rokov odoberať, teda dostávať takéto doplatky, pätnásť rokov, ak schválime zákon v tomto znení, prosím vás, veď to je vážna vec.

    Keď s tým prišiel do parlamentu minister Malatinský, bola to jeho zodpovednosť. Keď ste to vy schválili hlasovaním a posunuli do druhého čítania, už je to aj na vás. Ale teraz už je to na Ficovi, naozaj, toto je lúpež desaťročia. Tí odborníci vám to vysvetlia, ak teda tomu vy nerozumiete a budete počúvať, v čom to spočíva. Ale naozaj je to o tom, že niekto bude dojiť štát, ale v konečnom dôsledku tých ľudí, čo platia energie. Tí chudobní, ktorým ste sľubovali istoty, pán kolega. Naozaj, ak sa vám to nezdá byť odborné, čo hovorím, ale ja som tu na to, aby som to hovoril tak, ako mi to zo srdca ide.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pokračujeme v rozprave. Podľa poradia by mala vystúpiť Lucia Žitňanská, nie je tu. Ľubomír Galko, nie je tu. Ivan Švejna takisto nie je. Martin Chren, nie je. Daniel Krajcer, neprítomný. Richard Vašečka, neprítomný. Arpád Érsek, neprítomný. Miroslav Beblavý, neprítomný. Branislav Škripek takisto. Miroslav Kadúc, neprítomný, Ivan Štefanec, neprítomný. A takisto Martin Fronc nie je v sále. Tým sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených rečníkov v rozprave.

    Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, jeden, pán poslanec Daniel Lipšic, končím možnosť prihlásiť sa. Takže pokračujeme v rozprave ústnou časťou.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám len pozmeňujúci návrh, lebo som ho zabudol predniesť v rámci môjho vystúpenia, keď som bol písomne prihlásený.

    Pozmeňujúci návrh sa týka čl. I, vypustenia bodov 7 aj 9. Zdôvodnenie: Navrhuje sa zrušiť navrhovaná dotácia najväčším výrobcom elektriny, keďže cena elektriny na Slovensku je už v súčasnosti jedna z najvyšších v Európskej únii. Naviac, navrhované ustanovenia vyvolávajú podozrenie, že jej účelom je dotovať konkrétnu energetickú spoločnosť z prostriedkov všetkých odberateľov elektrickej energie. Dám to pánovi spravodajcovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto sme vyčerpali aj ústnu časť rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa teraz spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Pán minister, nech sa páči.

  • 86.

    Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, predsedajúci schôdze, vážené dámy poslankyne, poslanci, chcel by som zareagovať na tie vystúpenia, ktoré tu boli. Celá kritika zákona sa nesie samozrejme v tom, že je šitý rýchlou ihlou a rieši len parciálne problémy a nie komplexnú problematiku obnoviteľných zdrojov.

    My sme sa ani netajili, že to tak je, pretože riešime v tomto zákone podnety, ktoré máme z Úradu pre reguláciu sieťových SRodvetví, aby sme im vytvorili priestor na prijatie opatrení, ktorými by sa práve, aj v niektorých vašich príspevkoch spomínané vysoké tarify dokázali znížiť. A tieto tarify sa dokážu znížiť tak, že sa pripraví smernica, ktorá začne platiť v mnohých prípadoch až v roku 2014. To znamená, že my by sme stratili čas urobiť tieto opatrenia. A na tú tarifu sme boli veľmi upozorňovaní pri diskusii s odborníkmi, diskusii s priemyslom. Nakoniec ten článok, ktorý to v Pravde spomínal, myslím, že ho citoval pán poslanec Zajac, že chýba energetická koncepcia, to je pravda, tá chýba vždy. My ju máme dnes platnú z roku 2008 a pracujem na tom, aby sme v roku 2013 prijali novú.

    Tá nová stratégia vyžaduje niektoré analytické dokumenty, ktoré sa v súčasnosti dokončili, a niektoré sa dokončujú, a my začneme diskutovať s odborníkmi, aby sme túto stratégiu vedeli predložiť, aby bola do konca roku schválená. Ona si samozrejme vyžaduje aj environmentálny pohľad, to znamená, že keď to budeme mať v rozpracovanej fáze, určite s tým prídeme na verejnosť, a to by som chcel povedať, že určite aj po tejto stratégii, po takom dôslednom preverení prídeme s návrhom zákona o obnoviteľných zdrojoch, ktorý bude komplexnejší a ktorý nebude riešiť problémy, ktoré sme my teraz potrebovali rýchle riešiť.

    Tie opatrenia, ktoré sme spravili aj po diskusii, a diskutovali sme s odborníkmi, pán poslanec Brocka, aj v tom čase, keď sme mali schôdzu prerušenú, takže sme si našli ten priestor, a nakoniec aj tento návrh, ktorým by sa tento zákon mohol pozmeniť, vychádza z toho. Čiže tie body, 7 a 9, ktoré tu navrhovali viacerí, aby sa vypustili, reagujeme na to podobne, akurát, že ten bod 9 upravujeme trochu ináč, aby sme dovolili aj rekonštrukcie pod 50 % alebo pod 50 % hodnoty toho zdroja, pretože za ten čas, ako bola účinnosť takto zákona, tak nikto si to neuplatnil. A myslíme si, že ak príde niekto s efektivitou, ak príde niekto so zvýšenou výrobou v nastávajúcom zdroji, tak to je pre celú energetickú filozofiu správne. Je to lepšie, ako keby sa staval nový zdroj.

    To, že niektorí tí páni, ktorí tu boli citovaní, sú niekde vlastníkmi elektrární, ktoré takéto podpory dostávajú, podpory dostávajú zo zákonov, ktoré tu boli odsúhlasené, a tou filozofiou, ako som ja tu povedal, keďže bez podpory by takáto kombinovaná výroba nebola trhovo uznateľná, tak sa uznáva. Nie je to len u nás, je to všade v Európe, kde majú takúto legislatívu prijatú.

    Niektoré veci, ktoré nesúvisia celkom so zákonom, myslím, že sa nemusíme k tomu nejako vracať. Ja ešte k tým otázkam.

  • Po chvíľke ticha.

  • Myslím, že všetko, čo bolo podstatné, som povedal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Žiada si v rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz, dámy a páni, k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako parlamentná tlač 329. Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 311.

    Prosím teraz pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dôvodom na vypracovanie nového návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola nutnosť reagovať na problémy aplikačnej praxe, ktoré neboli pôvodným zákonom č. 181/2011 Z. z. dostatočne vyriešené. Týmto novým návrhom zákona ministerstvo navrhuje zefektívnenie systému poskytovania dotácií a zavádza nový druh dotácie pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií.

    Ministerstvo hospodárstva SR, ako správca rozpočtovej kapitoly, podľa pôvodného zákona poskytovalo dotácie na podporu baníctva a odstránenie následkov banskej činnosti, na podporu rozvoja malého a stredného podnikania, na podporu využívania biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla, na podporu ochrany spotrebiteľa a v neposlednej miere na podporu rozvoja priemyselnej výroby a služieb.

    Tieto typy dotácií ostávajú aj v novom návrhu zákona. Predloženým návrhom ministerstvo rozširuje dotácie v oblasti baníctva a dotácie na úhradu sociálnych vplyvov útlmu banskej činnosti, ktoré však neznamenajú zvýšený vplyv na štátny rozpočet, pretože budú riešené z rozpočtu ministerstva.

    Zavádza nový druh dotácie na podporu výskumu, vývoja a inovácií. Tento druh dotácie považuje ministerstvo za vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor.

    Predloženým návrhom sa ďalej vymedzuje okruh osôb, upravuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií, kedy je možné poskytnúť finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva, a rovnako sa vymedzuje i okruh oblastí, na ktoré dotácie nie je možné poskytnúť.

    Okrem toho sa týmto návrhom ustanovuje pôsobnosť ministerstva na poskytovanie dotácií, upresňuje sa vzťah zákona k osobitným právnym predpisom, zavádza sa povinnosť zverejňovať na internetovej stránke ministerstva zoznam žiadostí o poskytnutie dotácie, zoznam poskytnutých dotácií a ich výšku, zoznam neposkytnutých dotácií s uvedením dôvodu zamietnutia žiadosti, ako aj evidencia uzavretých zmlúv.

    Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, bude mať pozitívny sociálny vplyv a vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na životné prostredie a podnikateľské prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, tlač 329.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecnými, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predpokladaný návrh nebudem mať žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny vplyv, pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmena c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. decembra 2012 č. 311 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram týmto všeobecnú rozpravu.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Do rozpravy sa prihlásili dvaja pána poslanci, pán poslanec Mikuš, pani poslankyňa Mezenská.

    Nech sa páči, pán Mikuš, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prerokovávame vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Na prvý pohľad ide o prepísaný a nie veľmi upravený existujúci zákon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Takýto predpis je určite potrebný, pretože stanovuje pravidlá, podľa ktorých udeľuje ministerstvo hospodárske dotácie vo svojej pôsobnosti. Zásadná otázka však znie, kam budú viesť zmeny, ktoré navrhol predkladateľ v novom predpise, a podľa ktorého bude v budúcnosti postupovať.

    Najskôr treba uznať, že tvorba zákona zahrnula do okruhu podpory dve nové oblasti. Osobitne si všíma výskum, vývoj a inovácie, kde vytvoril úplne novú kategóriu. Výzvou v tejto oblasti ostáva, ako dokážu potenciálni príjemcovia využiť ponúknutú pomoc a ako sa im podarí prejsť slalomom na splnenie všetkých podmienok stanovených ministerstvom hospodárstva.

    Druhá nová vec v zákone je veľkorysejší postoj voči samosprávam. Štát im ponúka širšiu pomoc, všíma si podporu nielen v nových projektoch, ale aj v rekonštrukciách existujúcich zariadení v oblasti sieťových odvetví. Ponúka pomoc pri odkupovaní objektov vhodných na vytváranie priemyselných miest na pritiahnutie investorov.

    V ostatných oblastiach, ak odhliadneme od zatiaľ neznámej výšky celkového balíka, pravdepodobne ostáva pomoc na doterajšej úrovni.

    Mňa osobitne najviac zaujíma časť venujúca sa podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie. V tomto prípade využívania kotlov na biomasu a slnečných kolektorov. Tu sa nemení nič. Azda až na to, že rok 2012 vláda vynechala a bez toho, aby to zdôvodnila, neudelila žiadne dotácie. Pokračovať sa má až v tomto roku, pričom si môžeme položiť otázku, koľko žiadostí a v akom objeme dokáže vybaviť. Mrzí ma stále, a bolo to tu prerokovávané niekoľko dní, že vláda stále nemá jasno v tom, aký prístup zaujme k využívaniu vyčerpateľných fosílnych palív a ako sa postaví k nevyhnutnému prechodu na masívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva mohol dať aspoň čiastočnú odpoveď na túto dilemu. Nedal, všetko ostáva po starom. Nevieme, kam smerujeme.

    Nevieme, či nastúpime trend preorientúvania našej energetiky na obnoviteľné zdroje, ako to už spustili v Nemecku, v Dánsku, či v Rakúsku. V predloženom zákone šípim jednu výnimku, ten si viac všíma naše hnedouhoľné baníctvo. To významnou mierou prispieva k vytvárajú uhlíkovej stopy, ktorú za sebou zanecháva tento štát. Vyzerá to tak, že sa chystáme na zatváranie našich hnedouhoľných baní. Na viacerých miestach sa v zákone spomína pomoc pre baníkov, ktorí v nešpecifikovanej budúcnosti prídu o prácu. Tvorca zákona sa odvoláva na smernicu Európske únie č. 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie. Zároveň spomína, že sa bude postupovať podľa útlmového programu schváleného vládou Slovenskej republiky.

    Tak sa teda pýtam, aký bude tento útlmový program, ktoré bane a kedy sa budú zatvárať?

    Už neplatí koncepcia prvej vlády Roberta Fica, podľa ktorej sa malo ťažiť uhlie na Hornej Nitre ešte dvadsať rokov?

    Pýtam sa aj preto, lebo spomínaná európska smernica hovorí o pláne zatvorenia baní do konca roka 2018. V členských štátoch sa má postupovať podľa plánov, ktoré poskytnú Európske komisii. Takže opäť sa pýtam: aký bude útlmový program súčasnej vlády Roberta Fica, ktorý poskytneme Európskej komisii?

    Oceňujem starostlivosť vlády o uvoľnených baníkov, na ktorých sa má použiť schéma vytvorená v tomto zákone. Chýbajú však ostatné dôležité veci. Chýba koncepcia, čo bude vláda robiť s naším energetickým hospodárstvom, či bude naozaj rýchlo ustupovať od domácej ťažby hnedého uhlia, či podporí jeho nedostatok dovozom zo zahraničia, či mieni meniť postoj k hnedouhoľným elektrárňam, či zastaví dotácie elektrickej energie vyrobenej z hnedého uhlia. A akú alternatívu ponúkne nezamestnaným baníkom? A napokon, aký postoj zaujme k využívaniu biomasy ako alternatívnemu zdroju na výrobu energií?

    Oceňujem pána ministra, ktorý na energetickej komisii minulý týždeň povedal, že veľmi rád otvorí diskusiu k novej energetickej koncepcii v polovici budúceho roka. Ale už sme dnes prerokovali zákon, mrzí ma, že som nestihol...

  • Hlas predkladateľa.

  • Pardon, pardon, áno v polovici tohto roka, pardon, ospravedlňujem sa. Na ale dnes sme skončili rokovanie a už sa bude len hlasovať o veľmi dôležitom zákone, ktorý by bolo načim prijať až po tom, ako schválime tú koncepciu, alebo vláda schváli.

    S udeľovaním dotácií súvisia ďalšie veci, ktoré sa týkajú rozhodovacieho procesu. Ako som už spomenul, rozširuje sa okruh podpory pre samosprávy a pribudli dotácie na vedu, výskum a inovácie. A posudzovanie týchto projektov má mať na starosti trojčlenná komisia. Chcem veriť a bol by som rád, keby posudky tejto komisie, ako aj záverečný verdikt ministra hospodárstva boli nestranné. Ide hlavne o takú citlivú oblasť, ako je samospráva.

    Samosprávu totiž riadia volení zástupcovia občanov, ktorí väčšinou zvíťazili vo voľbách ako politickí nominanti. Apelujem na ministra, aby vstupenkou na získanie finančnej pomoci zo strany vlády nebola blízka politická orientácia poslancov a šéfov samospráv. Aby to nedopadlo ako napríklad v septembri 2008 za prvej vlády Roberta Fica. Podobné obavy ma napĺňajú aj v oblasti budúcej priamej majetkovej účasti ministerstva hospodárstva pri podpore projektov malého a stredného podnikania.

    V návrhu zákona sa viackrát spomína vytvorenie združenia právnických osôb s účasťou ministerstva. Rád by som od predkladateľa zákona počul odpoveď na otázku, do akých projektov a akým spôsobom hodlá v budúcnosti vstupovať? A ako sa pri tom chce vyhnúť politickým nomináciám a či priamemu presadzovaniu politických záujmov v takýchto sférach podnikania?

    Na záver som si nechal posledný nezodpovedaný bod. Ideme rokovať o štátnej pomoci zo strany ministerstva hospodárstva. Návrh je plný vznešených zámerov. No nevedno, ako sa ich podarí naplniť z hľadiska objemu finančných zdrojov. Rád by som vedel, o akých veľkých prostriedkoch sa bude rámcovo v týchto projektoch rozhodovať, ak pán minister bude vedieť v záverečnom slove, budem rád počuť. A tiež do akej miery môžu tieto podporné programy zdeformovať podnikateľské prostredie. Odpoveď na takéto, na otázky takéhoto druhu, ako je, odpoveď takého druhu, ako je v doložke vplyvov, že dopad na verejné rozpočty a na podnikateľské prostredie nebude žiaden, je v tomto prípade dosť neprijateľná. A až po zodpovedaní nastolených otázok a zakomponovaní ucelených riešení do predloženého návrhu zákona budeme môcť o ňom rozumne rokovať ďalej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, zaujala ma jedna vec, a to podpora výskumu a vývoja. V minulosti každý rezort podporoval výskum a vývoj a jednoducho peniaze sa vynakladali naozaj častokrát na to isté. V roku 2004 po prijatí zákona o APVV jednoducho bola snaha a postupne sa išlo zjednocovať, aby výskum a vývoj bol podporovaný a gestorovaný z jedného rezortu. Toto je krok späť, ktorý si myslím, že nie je dobrý.

    Ďakujem.

  • Nebudeme reagovať. Takže nech sa páči, pán minister, chcete? Na záver? Dobre.

    Tak pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím si zapojiť sa do rozpravy k tomuto zákonu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva aj ja a to na základe vlastných skúseností, keďže som to aj niekoľkokrát deklarovala, že sama vediem organizáciu, ktorá sa zaoberá ochranou spotrebiteľa, a som priamym svedkom, akým spôsobom nie celkom správne ošetrený zákon a na to nastavené konkrétne kritériá môžu blokovať, alebo aj konzervovať činnosť organizácií, respektíve subjektov žiadateľských organizácií, ktoré vykonávajú takpovediac všetko v súlade, či už so zákonom, alebo aj nastavenými kritériami.

    Za také vážne opatrenia, systémové opatrenia, ktoré navrhujem zaviesť do tohto zákona na základe vlastných skúseností, ale aj aplikačnej praxe, je návrh, aby sa ustanovenie, ktoré je najdôležitejšou súčasťou a informáciou pre to, aby žiadateľ bol pripustený do dotačnej povinnosti, považujú vysporiadané finančné záväzky so štátnym rozpočtom. K tomu chcem uviesť, že viem minimálne o dvoch takýchto spotrebiteľských organizáciách, voči ktorým, a to si dovolím povedať, sa tendenčne vysporiadavalo s týmto inštitútom, a to tak, že bez konkrétnej náplne, bez vecných argumentov, vďaka tomu, že príslušná komisia označila túto organizáciu pri hodnotení čerpania finančných prostriedkov, že ich využívala teda neoprávnene, táto organizácia alebo organizácie neboli pripustené do ďalšieho schvaľovacieho procesu pre ďalší rok. A možno v zásade by to ani nevadilo, pokiaľ by takmer celý ďalší rok ministerstvo, alebo teda príslušná komisia, ak aj nevzniesla nejaké konkrétne argumenty, nepodnietila a neiniciovala nejaké správne konanie, alebo možno aj podanie na súd, aby takéto vážne zhodnotenie, takéto vážne zdôvodnenie, ktoré zablokuje činnosť z niektorých žiadateľských subjektov, nebolo preukázané.

    Takže teraz pre to nie je priestor, aby som ja predniesla konkrétny pozmeňujúci návrh s konkrétnym obsahom, ale verím, že aj prostredníctvom tohto môjho vstupu, aj prostredníctvom zaznamenaných podnetov z dotknutých organizácií, ktoré dnes pomáhajú desiatkam, stovkám spotrebiteľov, a to na kolene, bez akejkoľvek pomoci, len kvôli tomu, že takáto podmienka, akou je vysporiadanosť finančných záväzkov so štátnym rozpočtom, nemá konkrétny obsah. Tie organizácie, ktoré sa na základe toho nevedia vecne brániť, aby takýmto spôsobom mali právny inštitút, a aj ministerstvo, príslušná komisia bola viazaná riadnym procesom, kedy sa preukáže opodstatnenosť vznesených argumentov aj nepripustenia k predloženiu projektu a poskytnutiu dotácie pre budúci rok.

    Okrem toho chcem ešte uviesť a dať do pozornosti, že za zváženie stojí, žeby sa prezentácie projektov, prostredníctvom ktorých tieto žiadateľské organizácie o pomoc alebo dotáciu žiadali, aby sa takéto prezentácie uskutočňovali verejne. Máme s tým dobrú skúsenosť. Takáto vec alebo takýto proces bol zastavený, ak sa nemýlim, v roku 2009 a odvtedy naozaj, čo sa týka transparentnosti rozhodovacích procesov, aj čo sa týka samotných rozhodnutí poskytnutia dotácií pre žiadateľské organizácie, okolo toho je značná hmla, nespokojnosť, vystávajú mnohé podnety a otázniky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Takže ja navrhujem, aby k tomuto zákonu boli pripravené systémové opatrenia, ktoré by procesne stransparentnili rozhodnutia o poskytnutí dotácií na základe predložených projektov, a súčasne aby takéto verejné prezentácie boli aj po zavŕšení a realizácii týchto projektov.

    No a samozrejme, ako som už uviedla, za systémové opatrenie budem používať, ak formulke o vysporiadaných finančných vzťahoch dáme konkrétny merateľný obsah. Takže k tomuto zákonu s týmito návrhmi sa prihlásim aj v druhom čítaní s konkrétnymi návrhmi.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem.

    Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.

    A o slovo požiadal pán minister. Teraz v rámci rozpravy? Takže uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. A chce sa vyjadriť ako navrhovateľ pán minister.

  • Ďakujem. Vážená podpredsedníčka, vážené poslankyne, poslanci, ja k tomu chcem povedať, že tie finančné prostriedky, na ktoré sa tu pýtal pán poslanec Mikuš, všetky, ktoré máme v rámci, a k tomu sme prerozdelili aj tie, ktoré majú byť pridelené na tie inovácie, nazývame to inovačné vouchre, proste budú v tomto roku veľmi, veľmi malé, bohužiaľ, lebo tam sa viac prostriedkov nenašlo. Ale ten mechanizmus je nový, odskúšame si to. Tam nebude viac ako pol milióna eur, možno. Keď sa nám podarí to navýšiť na milión eur, boli by sme veľmi šťastní.

    To, čo povedal pán poslanec Fronc, my si práve myslíme, že tie inovačné vouchre majú byť tým nástrojom, ktorý je u podnikateľov a dáva sa podnikateľom, pretože podnikateľ ho má použiť do výskumnej, vývojovej, akademickej praxe. A tam prostredníctvom toho vlastne prídu tie peniaze. Na jednej strane ho to núti len takto použiť v podstate ten voucher. A my potrebujeme, aby sa naučili vzájomne tieto inštitúcie spolu komunikovať, spolu fungovať. A vychádza nám to ako nástroj, ktorý sme nevymysleli tu na Slovensku, ale ešte ho tu nemáme, a ešte nám mnoho takých podobných nástrojov chýba.

    K tomu, či sa chystá nejaký útlmový program alebo podobne, to ešte nie je, samozrejme, predmetom debaty, ale v prípade, že by sa takýmto spôsobom bolo potrebné o to zaujímať, že by niektoré programy v banskom priemysle museli byť utlmené, tak máme mechanizmus, ako to riešiť. Tým sa samozrejme neruší tá filozofia, že určite, pokiaľ je možné a pokiaľ to má svoju opodstatnenosť a efektivitu, využívame banský priemysel a hnedouhoľné baníctvo na Hornej Nitre.

    K tej poznámke pani poslankyne Mezenskej, určite vítam každú transparentnosť, a ak ešte do zákona môžeme spresniť predkladanie tých žiadostí a dokladov tak, aby boli jednoznačné, určite sami máme záujem o to, aby sme znižovali administratívnu záťaž, a nechceli by sme administratívnu záťaž ani pre prijímateľov takejto dotácie. Často ide o podnikateľské subjekty, takže bola by to škoda. Ja myslím, že toľko k tomu.

    Ďakujem pekne.

  • Chce zaujať stanovisko aj pán spravodajca?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 340, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 330.

    Opäť vás poprosím, pán minister Malatinský, o uvedenie vládneho návrhu.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, predkladám s cieľom spresniť niektoré ustanovenia platného zákona, reagujúc tak na poznatky aplikačnej praxe.

    Predloženým návrhom ministerstvo hospodárstva precizuje niektoré ustanovenia platného zákona, ktorých výklad je nejednoznačný, a definuje nové pojmy ako: spotrebiteľ energie, obchodná energetická spoločnosť, montážna prístupnosť a veľká budova. Oproti pôvodnému zneniu ministerstvo mení napríklad § 2, ktorého zmenu si vyžiadala aplikácia zákona v sektore pôdohospodárstva. Tento paragraf sa dopĺňa tak, aby sa pri energetickom audite do celkovej spotreby energie nezapočítala spotreba energie na pohon motorových vozidiel a zvláštnych motorových vozidiel.

    V záujme dôslednejšej kontroly postupu pri výkone energetického auditu vykonávaného energetickým audítorom sa v § 8 uvádza povinnosť poskytnúť písomnú správu z energetického auditu prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, pričom táto kontrola nebude zameraná na povinné subjekty, t. j. spotrebiteľov, ale výlučne na odborné osoby a kvalitu ich práce. Návrh zákona súčasne upravuje termín, ktorý stanovuje vlastníkovi alebo správcovi veľkej budovy povinnosť vyregulovať vykurovaciu sústavu a rozvody teplej vody, a to z pôvodného termínu do konca roka 2013 na koniec roka 2015.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne s právom Európskej únie. Schválenie návrhu zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálne vplyvy.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z. Je to tlač 340.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne s právom Európskej únie. Z doložky vybraných vplyvov je zrejmé, že predkladaný návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona a návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. januára 2013 č. 330 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od jeho prerokovania, teda tohto návrhu zákona, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite svoje miesto.

    Otváram teda všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto nevyužil možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. A pán spravodajca? Vyzerá, že nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokovaniu

    návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Návrh má tlač 347 a sú v nej uvedení ako kandidáti Juraj Kalina a František Mikloško. Chcem vás informovať, že klub poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia dnes doručil predsedovi Národnej rady list, ktorým berie späť návrh na voľbu kandidáta Juraja Kalinu za predsedu Správnej rady. Kandidátom v tejto voľbe je teda František Mikloško.

    Ďalej vás chcem informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním. O tomto návrhu poslancov budeme hlasovať po skončení rozpravy.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pána poslanca Pavla Hrušovského, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny o rokovaní výboru k prerokovávanému bodu programu návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Národná rada na svojej 11. schôdzi v novembri ani v opakovanej voľbe nezvolila z vtedy dvoch navrhnutých kandidátov na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa ani jedného, preto pán predseda Národnej rady spolu s predsedom výboru pre ľudského práva vyhlásil novú voľbu a stanovil termín, aby do 15. januára poslanci, respektíve poslaneckého kluby, navrhli svojich kandidátov.

    Aj sa tak stalo. K termínu rokovania výboru do 22. januára boli podané dva návrhy, tak ako spomenula pani podpredsedníčka, poslanecké kluby KDH, SDKÚ, MOST - HÍD, SaS a OĽaNO navrhli spoločného kandidáta Františka Miklošku. A poslanecký klub za stranu SMER navrhol pána Juraja Kalinu.

    Výbor návrhy prerokoval a konštatoval, že obidvaja navrhnutí kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na voľbu za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Chcem informovať a potvrdiť to, čo pani podpredsedníčka pri uvádzaní bodu programu uviedla, že navrhovateľka pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková v zmysle § 5, pardon, čl. 5 volebného poriadku vzala späť návrh na voľbu pána Mgr. Juraja Kalinu. A jediným kandidátom v tejto chvíli na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zostáva kandidát František Mikloško.

    Chcem informovať ešte, z hľadiska ďalšieho procesného postupu pri voľbe, že ak v prvom kole voľby nebude zvolený navrhnutý kandidát, opakovaná voľba sa nekoná. Takto sme prijali návrh volebného poriadku pri voľbe funkcionárov, ak je kandidát len jeden.

    V tom prípade, ak nebude zvolený, zostane miesto predsedu ústavu, správnej rady neobsadené, a postup budeme musieť zopakovať.

    Pani podpredsedníčka, skončil som a chcel by som aj vzhľadom na túto skutočnosť poprosiť poslancov, aby podporili návrh kandidáta Františka Mikloška.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala štyri písomné prihlášky. Za klub SaS pán poslanec Osuský. Za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Žitňanská. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fronc a pán poslanec Abrhan.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, personálne návrhy v politicky rozdelených štruktúrach môžu predstavovať problém. Mám pocit, že tento personálny návrh je z tej vzácnej kategórie tých, ktoré by nemali byť chápané ako kontroverzné.

    Je pre mňa, priam poviem, cťou, že môžem vystúpiť, a to reprízovo, lebo už som tak urobil minule, s tým, že si dovolím požiadať ctený poslanecký zbor, aby podporil kandidáta Františka Mikloška.

    Hovorím to i ako jeden z tých, ktorý ako druh svojho zvečnelého priateľa Jána Langoša presadzoval tento zákon v nie celkom jednoduchej koaličnej situácii časov, keď vznikol. Ku cti niekoľkých poslancov HZDS musím povedať, že prezidentom Schusterom vetovaný zákon, pomohli svojimi hlasmi prejsť. Bol to rozlúčkový moment parlamentu 1998 - 2002 na poslednej schôdzi. S Jánom Langošom sme vtedy usporiadali, my dvaja, niečo, čo by som nazval dvojčlennou mexickou vlnou. Nebola to veľká mexická vlna, ale vznik Ústavu pamäti národa bola podľa mňa veľmi vážna a dôležitá vec, medzník na našej ceste odniekadiaľ niekam.

    To, aby sme nezabudli, odkiaľ sme vykročili, a čo by nám malo byť majákom, svietiacim na cestu, kam pôjdeme, je Ústav pamäti národa. Tragická smrť Jána Langoša bola nielen stratou priateľa, ale aj momentom, keď sa na prvý aj na druhý pohľad nad Ústavom pamäti národa začali zbíjať temné mračná. Pravda je, že vzdialené hrmenie ústav nezničilo. Pravda je, že ústav žije, i keď na jeho dielčie výkony môžeme mať rôzne názory. Hovorím nahlas, vďakabohu, že je tu. A teraz stojíme pred voľbou osoby. Neverím na špiritizmus, ani na spojenie s druhým svetom, ale som hlboko presvedčený, že Ján Langoš by navrhnutého kandidáta odobril. A odobril by ho proste preto, že ako pri takmer žiadnej inej voľbe osoby na Slovensku, niet pochyby, že niet kandidáta, ktorý by lepšie napĺňal zmysel a poslanie Ústavu pamäti národa. Kandidáta, ktorý ako verný katolík sa dokázal ako jeden z prvých stať iniciátorom ospravedlnenia tým, ktorých naši predkovia ako svojich spoluobčanov vyviezli na cestu smrti.

    Ako človek, ktorý sa v danej chvíli pre nás možno takmer až nepochopiteľne vybral na pohreb Gustáva Husáka. Ako človek, ktorý bol nad mnohými vecami, ktoré sa pri pohľade z prachu, zo žabej perspektívy zdali možno až nepochopiteľné.

    Fero Mikloško je, celkom otvorene priznávam, môj priateľ, ale mám veľa priateľov, a nie každého by som navrhol a podporil a volil ako predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Myslím si, že toto je tá voľba, na ktorej by sa, ako hovoria bratia Rusi, na "poľzu déla", "Vo vyššom záujme", ako znie názov jednej pozoruhodnej poviedky Alexandra Solženicyna, mali spojiť obidve krídla snemovne. A myslím si, že ak sa tak stane, bude to svetlý moment v tej jej zatiaľ krátkej histórii. A budem rád, ak ho budú nasledovať ďalšie. Ak ale tento svetlý moment zhasneme skôr, ako bude môcť vzniknúť, bude to pre túto snemovňu hanba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem faktickú poznámku od pani poslankyne Nicholsonovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Ja sa chcem poďakovať Petrovi Osuskému a podporiť to, o čom hovoril, a požiadať ctených pánov kolegov zo SMER-u, aby podporili Františka Mikloška ako teraz už jediného kandidáta do ÚPN. A to o to viac, že váš exkandidát pán Kalina, keď sme mali hearing na ľudsko-právnom výbore, sám povedal, že si ani nedovolí sa porovnávať s protikandidátom Františkom Mikloškom. Takže veľmi otvorene hovoril o kvalitách pána Mikloška. A ja musím povedať, že pán Kalina si ma získal touto úprimnou ľudskou odpoveďou. O to menej rozumiem tomu, prečo ho nakoniec SMER stiahol, ale to je o niečom inom.

    Takže veľmi pekne vás žiadam, páni kolegovia zo SMER-u, aby ste podporili kvalitného kandidáta pána Františka Mikloška.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy za klub SDKÚ - DS, pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, za klub SDKÚ - Demokratickú stranu môžem povedať to, čo je známe, SDKÚ - DS aj v tejto voľbe podporuje kandidatúru Františka Mikloška, lebo je to jednoducho dobrý kandidát. A nebudem hovoriť viac o osobe Františka Mikloška, pretože to už povedal aj môj predrečník. A predpokladám, že sa vyjadria aj ďalší.

    Dôvodom môjho vystúpenia sú pre mňa, priznám sa, znepokojujúce informácie, ktoré sprevádzajú stiahnutie kandidatúry Juraja Kalinu zo strany SMER-u. A obraciam sa, alebo chcem sa obrátiť týmto mojím krátkym vstupom predovšetkým na poslancov strany SMER, ale musím zároveň povedať, nielen na poslancov strany SMER.

    Dámy a páni, ja vnímam od začiatku ako hlavnú ideu, s ktorou bol zriadený Ústav pamäti národa, v tom, aby boli sprístupnené, zverejnené fakty o našej totalitnej minulosti. Úlohou ÚPN nebolo a nie je interpretovať dejiny. Zverejňovať fakty. Sprístupnenie faktov o našej totalitnej minulosti, a buďme konkrétni, sprístupnenie faktov o tom, ako pracuje totalitná moc, ako vydiera totalitná moc, čím vydiera totalitná moc, ako dokáže lámať charaktery a tým sa udržiavať pri moci, je nesmierne dôležité pre pochopenie toho, ako fungujú totalitné moci, a zároveň je to dôležitá prevencia, aby sme sa do budúcnosti poučili a vyhli sa opakovaniu takejto skúsenosti.

    Ja to považujem za dôležité nielen preto. Ale aj preto, aby sme pochopili mnohé problémy, ktoré máme dnes. Pretože mnohé problémy, ktoré máme aj dnes, máme práve preto, že priestor, v ktorom žijeme, prešiel niekoľkými totalitami. A pravda je taká, že naše správanie nie je usmerňované len písanými pravidlami, nielen zákonmi, ale naše správanie aj dnes je dané historickou skúsenosťou tohto priestoru, v ktorom žijeme. Je dané neformálnymi pravidlami, kultúrnymi vzorcami správania sa, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, a odráža sa v tom, v týchto kultúrnych stereotypoch, všetko to, čo tento priestor a my v ňom sme prežili aj počas jednej totality, aj počas druhej totality. A preto som presvedčená, že poznanie faktov, teda v prvom rade a najskôr zverejnenie faktov a sprístupnenie faktov je dôležité pre našu budúcnosť. A pre našu budúcnosť je dôležité poznať našu minulosť.

    Prečo to hovorím? Ja to hovorím preto, pretože mám pocit, že to, čo sa tu odohráva v súvislosti s touto voľbou a v súvislosti s kandidatúrou kandidáta SMER-u pána Kalinu, je to, čo by som nazvala súboj politikov o interpretáciu dejín. Súboj politikov o tom, ktorá politická interpretácia dejín bude mať svoje zastúpenie na pozícii šéfa ÚPN. A ja som presvedčená o tom, že politici nemajú ovplyvňovať to, ako budeme interpretovať naše dejiny, od toho sú iní. A som presvedčená preto, že vo vzťahu k Ústavu pamäti národa sme povinní urobiť všetko pre to, aby Ústav pamäti národa plnil tú svoju základnú funkciu, a síce sprístupňoval a zverejňoval fakty. Tú interpretáciu už niekto urobí. Ale vraciam sa k tomu, ten súboj alebo súťaž alebo politické, politické súboje aj vo vnútri SMER-u o to, kto bude šéfom ÚPN, sú o tom, že niekto očakáva od Ústavu pamäti národa viac.

    Preto mojím apelom je, nechajme Ústav pamäti národa sprístupňovať fakty, zverejňovať fakty, historikom nechajme interpretáciu a zvoľme na pozíciu predsedu Správnej rady ÚPN človeka, ktorý je garantom, že ÚPN túto funkciu bude so cťou plniť. Preto sa obraciam aj na poslancov strany SMER, umožnite zvolenie Františka Mikloška do pozície šéfa ÚPN.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku, uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská povedala dve zásadné veci. Prvá vec je, že pokiaľ nebudeme vedieť fakty o našej minulosti, nebudeme vedieť, kam ideme. To tak je a mnohokrát sme sa o tom presvedčili aj za posledných šesťdesiat rokov, ktoré som napríklad ja na svete. Druhá vec je, že neustále voľby a neobsadzovanie základných organizácií tohto štátu, základných inštitúcií, niečo hovorí o nás. Hovorí o tom, že my jednoducho nekonáme v štátnom záujme, že konáme len v parciálnych, prípadne osobných záujmoch. A ak teda máme dvadsať rokov Slovenskú republiku, mali by sme sa konečne naučiť, aby sme konali v štátnom záujme. To je to, prečo tu všetci sedíme a prečo vznikla Slovenská republika.

    Pamätám si presne okamih, keď prišiel pán Langoš do Varšavy a býval u mňa týždeň, aby zistil, ako funguje poľský ÚPN. Slovenský ÚPN nevznikol presne ako odraz poľského ÚPN, naopak, všetky chyby, ktoré urobili Poliaci pri inštalovaní ÚPN, tomu sme sa vyhli, nemáme prokurátorskú časť ÚPN a podobne. Naozaj tento ústav je na to, aby nám priblížil všetky dokumenty, všetko nám odkryl, aby tie kostry vypadali z našich skríň, aby sme sa s tým už my nemuseli zaoberať. A hlavne generácie, ktoré idú za nami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy, pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ústav pamäti národa je o našej histórii, o našej minulosti, ale o tej temnej histórii, ktorou sa určite nemôžeme chváliť a hrdiť, skôr nás musí mrzieť a možno viacerí za ňu sa aj hanbíme. Ale si myslím, že takýto ústav je potrebný aj preto, že sa hovorí, že národ, ktorý si nepamätá svoju minulosť, je odsúdený ju prežiť znova. Pochybujem, že by niekto chcel prežívať znova mnohé tie veci, ktoré sa diali za komunizmu, alebo keď sme vyviezli do plynových komôr našich spoluobčanov za Slovenského štátu.

    A k osobe Františka Mikloška veľmi krátko. Aj v tých kuloárnych diskusiách som občas počul, že sa ho niektorí obávajú. No musím povedať, že keby mal byť predsedom Ústavu pamäti národa niekto, kto vidí tú minulosť takpovediac ako červené súkno, tak by som za neho nehlasoval, ho nepodporil tiež, i keď mám osobné, nie dobré skúsenosti s komunizmom, ale o tom nechcem hovoriť. Ja si myslím, že v prípade Františka Mikloška to určite tak nie je. Je to človek, ktorý má za sebou istý príbeh, isté jasné vyhranené postoje a ktorý aj vzhľadom na svoje skúsenosti, ale aj na svoj vek, už nehľadí na veci z pohľadu časnosti zajtrajška a nejakých tých politických bodov, ale už z trochu iného pohľadu.

    A druhá vec, ktorú pokladám za veľmi dôležitú, i keď tá je dôležitá aj pri iných pozíciách. Viete, príbeh Františka Mikloška a jeho schopnosť stáť za svojimi názormi a postojmi, i keď to bolelo, je vec, ktorá je vážna. Nie vždy, ja vnímam, ani ja som sa s ním vždy nezhodol, dokonca viete, že sme sa politicky rozišli, ale táto vlastnosť je mimoriadne cenná. František Mikloško určite nie je trstina klátená vo vetre. Myslím si, že je to dôstojný reprezentant na túto pozíciu.

    A chcel by som poprosiť kolegov z vládnej strany, aby zvážili svoje rozhodnutie pri hlasovaní a podporili návrh Františka Mikloška na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Takže dávam priestor poslednému písomne prihlásenému poslancovi, pánovi Abrhanovi.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, stojíme pred voľbou predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Zákon ukladá, že štatutárneho zástupcu a predsedu Správnej rady má voliť plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Preto by som sa chcel na kolegov obrátiť s prosbou, aby sme ustanovenia zákona naplnili. Aby sme dodržiavali zákon. Štatutárnym predstaviteľom Ústavu pamäti národa nemá byť podpredseda Správnej rady, ktorého si zvolí Správna rada, ako to pripravujete. Štatutárnym zástupcom má byť predseda Správnej rady, ktorého volí Národná rada Slovenskej republiky. Preto po tom, čo nebola úspešná voľba v novembri, bola opakovaná voľba. Ak ste páni poslanci SMER-u mali predstavu o svojom kandidátovi, mali ste možnosť ho predstaviť. Prosím, aby ste v hlasovaní neupierali toto právo Národnej rade zvoliť štatutárneho zástupcu, aby sme neobchádzali zákon, aby štatutárnym zástupcom ani na krátke obdobie nebol podpredseda volený Správnou radou, lebo toto právo patrí vám, každému jednému z vás, patrí nám, ako tu sedíme. Môžeme mať rôzne názory, môžeme sa nezhodnúť, ale toto právo by mala naplniť Národná rada Slovenskej republiky a nie Správna rada Ústavu pamäti národa. Preto sa na vás obraciam, aby sme toto ustanovenie zákona naplnili svojím hlasovaním.

    Hovoriť o Františkovi Mikloškovi, predstavovať ho v tejto sále, možno ľuďom na balkóne, ale ani verejnosti, nemá význam. Je to všeobecne známa osoba z obdobia pred 89. rokom, každý a mnoho ľudí hlavne tu, v tejto sále, jeho životný príbeh pozná. To, čo je možné zvýrazniť a využiť pre jeho pôsobenie v Ústave pamäti národa, je to, že o veľkej časti totality z našej minulosti si pamätá a sám zvádzal tieto zápasy. Tento jeho životný príbeh ho predurčuje ako dobrého kandidáta, ako dobrého predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, pretože si nielen ten zápas pamätá, ale aj ho osobne zvádzal a po 89. vedel byť tak veľkorysý, že ľuďom, ktorí mu život znepríjemňovali, dokázal odpustiť. Na jednej strane dokáže odpustiť, ale dokáže aj pripomínať a pamätať si udalosti preto, aby sme sa v budúcnosti s takýmito udalosťami nikdy viac nestretli. Preto vás opätovne prosím o podporu kandidáta Františka Mikloška.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, myslím si, že predpoklady Františka Mikloška na túto funkciu sú nespochybniteľné a nikto ich vlastne nespochybnil. Ak je kandidát, ktorý svojim životným príbehom potvrdzuje, že by dôstojne túto funkciu zastával, tak je to práve František Mikloško. Vládna strana má v parlamente väčšinu. Ak by ju chcela naozaj využívať dôstojne, tak k tomu patrí aj nejaká miera veľkorysosti. Toto nie je žiadna mocenská pozícia, to je viac symbolická pozícia pre štát.

    Ale myslím si, že vládnej strane SMER veľkorysosť chýba, čo sa ukáže aj na tejto voľbe o niekoľko minút. Možno strana SMER príde s nejakým lepším kandidátom, lebo jeden, ktorý sa javil byť celkom kvalifikovaný, tak z príčin, nie celkom známych, ho strana stiahla. Kandidátov je viac. Možno by sa na to nechal nahovoriť. Možno pán kotolník zo Žiliny, alebo možno pán Machala by prišiel. On sa vyzná v tom, ako funguje Štátna bezpečnosť, len obávam sa, že okrem nedostatku veľkorysosti už potom z toho bude fraška.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Abrhan, chcel by som iba jednu vec povedať, samozrejme, že je pochopiteľné že obhajujete tak povediac svojho kandidáta. My sme na našom výbore mali možnosť si ho opakovane vypočuť. A chcel by som vás opraviť len v jednej veci, že my dodržujeme zákon, dodržujeme rokovací poriadok a my sa zúčastnime tajnej voľby, hej. Lebo som celkom dobre nerozumel, ste nás vyzývali, aby sme sa zúčastnili volieb. Áno, my sa normálne riadne zúčastníme, tak ako káže rokovací poriadok, myslím si, že celý klub strany SMER - sociálna demokracia. To, ako kto bude voliť, myslím si, že je na jeho najlepšom vedomí a svedomí. Prirodzene, že vy obhajujete svojho kandidáta, ale nerozumel som tomu a to by som rád, keby ste mi vysvetlili, že ako ste to vlastne mysleli. My sa voľby zúčastnime ešte raz.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Abrhan, nepochybne František Mikloško je kvalitný politik, aj veľmi významný človek, ale nemyslím si, že by mal chodiť zo siedmeho poschodia, teda zo siedmeho levelu, keď kandidoval na prezidenta Slovenskej republiky, znova naspäť dole, na piaty level, aby kandidoval na predsedu Ústavu pamäti národa. Zároveň je prírodovedec a nie historik, čiže myslím si, že on je kvalitný kandidát a veľký kandidát na prezidenta, nie na ÚPN.

  • Ďakujem.

    Pán, pán Abrhan, s reakciou na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Pán poslanec Martvoň, mám tomu tak rozumieť, že ho chcete navrhnúť ako kandidáta na prezidenta?

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Jánoš, strana SMER má nadpolovičnú väčšinu v Národnej rade. Bez vás, či sa to niekomu páči alebo nie, nie je možné zvoliť nikoho. Darmo sa vy zúčastníte volieb, ak nebudete voliť ani jedného kandidáta. Mali ste možnosť predložiť kandidáta. Vy ste ani to neurobili. Alebo ste predložili a potom ste kandidáta stiahli. A v tom si myslím, že porušujete zákon. Lebo znovu opakujem, štatutárom na základe zákona má byť predseda Správnej rady, ktorý je volený v Národnej rade, v pléne Národnej rady. A nemá byť štatutárom podpredseda Správnej rady, ktorého volí Správna rada Ústavu pamäti národa. Čiže k tomuto som vás len vyzýval, pokiaľ ste mali, tak ste mali predložiť kandidáta, za ktorého by ste hlasovali. Ak nie, tak aby sme naplnili literu zákona a zvolili dnes na zasadnutí predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa tak, ako to zákon od Národnej rady vyžaduje.

  • Ďakujem.

    Tým sme vyčerpali všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Ja si neodpustím iba jednu takú malú poznámku smerom k poslancom SMERU, že ja som naozaj po dlhom čase, po tom, ako ste predstavili vášho kandidáta Kalinu, naozaj som začal váhať a som rozmýšľal, že ako teraz ten problém vyriešiť, že keď som vlastne dopredu dal prísľub, že budem voliť pána Mikloška, a odrazu SMER predstavil kandidáta, ktorého považujem osobne možno v tejto veci za lepšieho odborníka, a normálne som mal dilemu. Ale teda vy ste túto dilemu za mňa vyriešili, že ste ho stiahli. A je mi to o to viac ľúto, že konečne som mohol prvého vášho kandidáta podporiť.

  • Ďakujem.

    Uzatváram týmto rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Aha, pardon.

    Dávam slovo spravodajcovi, navrhovateľovi.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ten termín prvý deň 11. schôdze nie je vybratý náhodne. Funkčné obdobie terajšieho predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa končí 31. januára. Ústav pamäti národa nemá zvoleného svojho podpredsedu, ale keby aj mal zvoleného svojho podpredsedu, v zmysle zákona o Ústave pamäti národa v § 10 ods. 4 je presne definované, kto je štatutárom Ústavu pamäti národa. Jediným štatutárom, ktorému dáva zákon oprávnenie na všetko, v mene ústavu konať, podpisovať, nakladať a hospodáriť s majetkom, je jedine predseda. Dámy a páni, ak dnes nezvolíme predsedu, Ústav pamäti národa zostane bez svojho štatutára. Na toto pravdepodobne chcel upozorniť aj pán poslanec Abrhan vo svojom vystúpení. Ja som to len chcel trošku jednoduchšie vysvetliť, že prečo ten apel na to, aby sme zvolili.

    A rovnako aj pani podpredsedníčka Laššáková niekoľkokrát hovorila, že je termín najvyšší, preto aj SMER navrhol svojho kandidáta na voľbu za predsedu na túto parlamentnú schôdzu, lebo sami si uvedomujete, že je to posledný možný termín, aby sme ústav nepriniesli do absolútneho zmätku a anarchie. Dneska som sa dozvedel, že údajne v stredu má zasadnúť Správna rada, ktorá má zvoliť svojho podpredsedu. No a čo keď ho nezvolí? Teda uvedomme si aj my svoj podiel zodpovednosti. Už tu viacerí povedali, že nejde o inštitúciu, ktorá by vyhlasovala iným vojnu. Ale z hľadiska nášho, tých, ktorým záleží na tom, aby sme odkryli históriu a minulosť, záleží na tejto funkcii rovnako ako na každej inej, a považujeme preto za dôležité, aby Národná rada svoju zodpovednosť na seba prevzala a toto rozhodnutie dnes za, Františka Mikloška za predsedu zvolila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz vyhlasujem krátku prestávku do 17.08 hod. a potom pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu a potom budeme hlasovať v tajnej voľbe, voľbe predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní ako tlač č. 334.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby hlasovanie uvádzal.

    Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Nech sa páči, dávaj hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 334.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V spoločnej správe sa pod časťou IV nachádzajú dva body, doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, o ktorých som navrhol dať hlasovať jednotlivo. Najskôr ale musíme, myslím si, hlasovať o procedurálnych návrhoch.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Áno, nech sa páči.

  • Takže predtým, ako prihlásim hlasovanie o bodoch spoločnej správy a o hlasovaní o návrhoch z rozpravy, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Lipšica, ktorý navrhol vrátiť návrh novely do výborov a prerokovať pozmeňujúci a doplňujú návrh poslanca Kondróta vo výboroch. Dajte, prosím, o tomto bode hlasovať.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh hlasovalo 58, proti 77, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší procedurálny návrh.

  • Ďalej odznel procedurálny návrh pána poslanca Fecka vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných poslancov, 56 za, 75 proti, zdržali sa 3, nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh uvádzajte.

  • Pán poslanec Kuffa podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných poslancov, za 59, proti 79, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovalo 0 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 0, proti 81, zdržalo sa 79 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 79, proti 34, zdržalo sa 25 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, pani predsedajúca, prosím, hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Přidala.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale ešte, pán spravodajca, by sme mali hlasovať o skrátení lehoty vzhľadom na to, že boli podané dneska pozmeňujúce návrhy. Dobre, takže ideme hlasovať o skrátení lehoty.

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 88, proti 36, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, predkladajte ďalší návrh.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o prvom návrhu poslanca Přidala.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 58, proti 78, zdržali sa 4.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Přidala.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 55, proti 78, zdržalo sa 6 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Přidala.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 59, proti 78, zdržali sa 3.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh som predložil ja a navrhujem hlasovať o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 80, proti 42, zdržalo sa 17 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Zajaca, ale o jeho prvom bode hlasovať nemôžeme, pretože bol schválený môj pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa bod 7, preto, prosím, dajte hlasovať o bodoch 2 a 3.

  • Máte námietku, pán poslanec? Má námietku.

    Budeme hlasovať o námietke pána poslanca. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných poslancov, za návrh 62, 77 proti.

    Námietka sa neprijala.

    Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 2 a 3 návrhu pána poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 60, proti 79.

    Neschválili sme návrhy.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Mezenskej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 60, proti 76, zdržali sa 4.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh.

    Nech sa páči, ďalej pokračujeme.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Lipšica, ktorý navrhoval vypustiť body 7 a 9, ale vzhľadom na to, že bod 7 už je vypustený, dohodli sme sa, že budeme hlasovať o návrhu v podobe vypúšťa bod 9. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Lipšica.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 58, proti 78, zdržali sa 3.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte v rámci tretieho čítania, môžete opraviť len chyby, takže nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto krásnemu zákonu v treťom čítaní. A som si vedomý toho, čo v treťom čítaní môžem, respektíve nemôžem doplniť. Trošku mi je ľúto, drobnú poznámku, že to tak rýchlo zbehlo. Očakával som väčší fight, nefightujeme, akceptujeme. Ja vám urobím chabý pokus. Predsa len mi nedá, pozrel som si pozmeňovací návrh pána Kondróta, ktorý tu zmastíme dneska, ani nepovieme ľuďom v Leviciach a v Považskej, že okrem toho, že zaplatia za teplo, ešte aj dotujú.

    Tuná je napísané v bode 7 "rekonštrukcia, modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť technologické zhodnotenie zariadenia", pokračuje ďalej. Ja sa priznám, ja som v slovenčine nikdy nevynikal, nechám si od vás poradiť. Ale nič v zlom, ja pána Rekonštrukciu nepoznám. Neviem, kto je pán Rekonštrukcia. Čiže moja obava je v tom, možno nie namieste, sú tu právnici, mi poradia, že toto môže byť aj nevykonateľné. Čiže správne by to malo znieť: "rekonštrukciou alebo modernizáciou technologickej časti zariadenia musí byť zabezpečené technické zhodnotenie". Čiže toto je ten návrh, ktorý predkladám, aby sa to takto gramaticky správne podľa môjho názoru upravilo.

    Ďakujem.

  • Ale, pán poslanec, mali by ste to mať ako pozmeňovací návrh s príslušnými podpismi. Takže keď si prečítate rokovací poriadok, nestačí, že ste takýto návrh predniesli. Takže nemám o čom dávať hlasovať.

  • No nehnevajte sa na mňa, to bolo predložené dneska, to ma byť váš problém, nie môj. Ja len upozorňujem na to.

  • Pán poslanec, ale, ale rokovali sme aj o skrátení lehoty. Fakt je, že je potrebné takýto návrh predložiť aj s príslušnými podpismi. Takže nemáme o čom hlasovať.

  • Ja si dovolím tvrdiť, že minimálne môžeme o tom hlasovať, lebo ja si myslím, že teoreticky podľa môjho názoru toto ustanovenie môže byť nevykonateľné, čo v zásade môže znamenať, že keď je nevykonateľné, tak nemusí ani rekonštruovať. A tak či tak, ale ja nehovorím, že to tak je, pán kolega, ale ja pána Rekonštrukciu nepoznám. Možno vy poznáte, ja som sa s ním v živote nestretol, i keď som už pri nejakých rekonštrukciách bol. Je možné rekonštrukciou niečo zabezpečiť, ale vyveďte ma z omylu, presvedčte ma, že je to v poriadku. Keď už robíme zlé zákony, nech sú aspoň dokonalé po technickej stránke.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nepredložili ste návrh s podpismi, nemám o čom dávať hlasovať. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Nech sa páči, pán spravodajca, dajte návrh na hlasovanie.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 80, proti 57, zdržali sa 2 poslanci, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 39/2009 (Pozn. red.: správne má byť - "č. 309/2009") Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie.

    Teraz nasleduje hlasovanie

  • Hvizd a piskot v sále.

  • v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,

    ktoré máme ako tlač 329.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Mikuš a pani poslankyňa Mezenská. Nebol predložený žiadny nový návrh. Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 80, proti 0, zdržalo sa 61.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    A teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na rokovanie výborom, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárke záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 111 poslancov, proti 1, zdržalo sa 28, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, tlač 340.

    Prosím spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Alojza Přidala, aby uviedol hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z., tlač 340.)

  • Vážená pani predsedajúca, môžem konštatovať, že v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 80, proti 0, zdržalo sa 61 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho pridelenie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárke záležitosti, a to, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že prítomných je 140 poslancov, za návrh hlasovalo 109 poslancov, proti 1, zdržalo sa 28, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa vykonala tajným hlasovaním.

    Prosím prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 56 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada schválila tajné hlasovanie.

    A teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta označíte túto alternatívu, za ktorú hlasujete, za, proti, zdržiavam sa. Hlasovací lístok je neplatný, ak nie je voľba označená, alebo ak je hlasovací lístok menený a doplňovaný. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Teraz pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

  • Tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 347.

  • (Akt tajného hlasovania.)

    Pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Ešte pán poslanec Frešo, pán podpredseda Figeľ, pán podpredseda Kvasnička. Počkám.

    Keďže využili svoje právo všetci páni poslanci, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a vyhlasujem prestávku, dokiaľ overovatelia spočítajú hlasy. Predpokladám, že to bude. Vyhlasujem prestávku do 18:00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Za chvíľu je 18.00 hodín. Keďže overovatelia vykonali sčítanie hlasovacích lístkov, poprosím teraz povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi informovať o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo dnes 29.1. 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci prevzali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných.

    Zo 134 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - o návrhu na voľbu Františka Mikloška za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa hlasovalo za 63 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa hlasovania 34 poslancov.

    Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol František Mikloško zvolený za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Keďže nebol zvolený predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vykoná sa nová voľba. Overovatelia poverujú svojho člena, mňa, Jozefa Viskupiča, oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky, čo som práve urobil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za podanú informáciu.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila v tajnom hlasovaní Františka Mikloška za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, a teda vykoná sa nová voľba s novo navrhnutými kandidátmi.

    Teraz nasleduje prvé čítanie, pán minister, tlač 340? Tristoštyridsať, áno? Či...

  • Hlas z pléna: 356.

  • Tristopäťdesiatšesť, dobre. Ďakujem pekne za upozornenie.

    Takže budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 356, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 333.

    Nech sa páči, pán minister hospodárstva, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • 133.

    Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (tzv. puncový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je odstrániť problémy aplikačnej praxe, upraviť: skúšanie výrobkov z drahých kovov, identifikáciu drahých kameňov, práva a povinnosti výrobcov, obchodníkov a dovozcov výrobkov z drahých kovov alebo drahých kameňov, ako aj dohľad štátu nad touto činnosťou. Ďalej definovať, čo sa považuje za výrobky z drahých kovov, upraviť zákonnú rýdzosť pre zlatý, strieborný, platinový tovar, vymedziť pôsobnosť Puncového úradu Slovenskej republiky, upraviť výkon kontroly dodržiavania zákona a tiež vymedziť priestupky a iné správne delikty za porušenie jednotlivých ustanovení zákona.

    Navrhované úpravy si vyžadujú zmeny niektorých súvisiacich právnych predpisov, a to zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 98/34/ES z 22. júla 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, v rámci ktorého neboli k návrhu uplatnené žiadne pripomienky zo strany Európskej komisie alebo členských štátov Európskej únie.

    Prijatie navrhovanej právnej úpravy bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážení poslanci, poslankyne, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán minister, zaujať miesto pre navrhovateľa.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Viliamovi Holevovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov (tlač 356). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvov je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 333 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu týmto za skončenú. Nepredpokladám, že by sa chceli ešte znovu vyjadrovať ani navrhovateľ, ani spravodajca. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, ďalším bodom programu je prvé čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 357, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 334.

    Prosím teraz pána ministra Malatinského, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol.

  • 137.

    Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, upravuje všeobecné podmienky na poskytovanie investičnej pomoci, ktoré musí žiadateľ o poskytnutie tejto pomoci splniť, ďalej spôsob a postup pri schvaľovaní zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj povinnosti prijímateľov pomoci a príslušných orgánov verejnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci, pričom zachováva kontinuitu poskytovania investičnej pomoci. S cieľom vytvoriť predpoklady na poskytnutie investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov a tým motivovať podnikateľské subjekty, aby sa aktívne zapájali do riešenia lokálnej zamestnanosti a spolupodieľali sa na zmierňovaní dopadov globálnej, finančnej a hospodárskej krízy minimálna výška oprávnených nákladov pre investičné zámery v oblasti priemyselnej výroby sa navrhuje znížiť, konkrétne zo 14 mil. eur na 10 mil. eur, resp. zo 7 mil. eur na 5 mil. eur alebo z 3,5 mil. eur na 3 mil. eur, a to v závislosti od miery nezamestnanosti v danom regióne, v ktorom sa má investičný zámer realizovať. Investičnú pomoc bude možné poskytnúť iba za predpokladu, ak investičný zámer bude viesť k čistému nárastu nových pracovných miest. V prípade, že investor uvažuje s rozšírením výroby v existujúcom podniku, nárast výroby v hodnotovom alebo v objemovom vyjadrení musí byť minimálne o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri finančné roky, ktoré bezprostredne predchádzajú finančnému roku, v ktorom bol investičný zámer doručený ministerstvu. Zároveň, nárast pracovných miest nesmie byť menší ako 15 % oproti priemeru za posledných dvanásť mesiacov, kedy bol investičný zámer doručený na ministerstvo, pričom však nesmie byť menší ako štyridsať zamestnancov.

    V predloženom návrhu zákona sa tiež zvyšuje podmienka percentuálneho podielu zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním v technologickom centre zo súčasných 60 % na 70 %, pri centrách strategických služieb zo súčasných 30 na 70 percent. O poskytnutie investičnej pomoci na nový investičný zámer môže ten istý prijímateľ požiadať až po skončení investičného zámeru, na ktorý mu bola schválená investičná pomoc. Opakovanú investičnú pomoc v priemyselnej výrobe a v cestovnom ruchu bude možné poskytnúť iba vo forme úľavy na dani z príjmu.

    V čl. II návrhu zákona sa taktiež navrhuje v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upraviť výpočet pomernej časti základu dane na uplatnenie nároku na úľavu na dani. Vypúšťa sa koeficient 0,8. Návrh zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. apríla 2013, obsahuje aj legislatívno-technické úpravy, ktoré vyplynuli z doterajšej aplikačnej praxe.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný materiál má nepriamy vplyv na štátny rozpočet a verejné financie, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Zároveň nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Andrejovi Kolesíkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561 z roku 2007 o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 357). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvov je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať pozitívny, ale aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a predpokladajú sa aj pozitívne sociálne vplyvy. Neočakávajú sa žiadne vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 334 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Mikuš, Mihál, Simon, Miškov. Končím túto možnosť, teda túto fázu prihlasovania.

    Nech sa páči, pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister, je známe, že vždy som tvrdo kritizoval rozhodnutia vlády, ktoré viedli k poskytnutiu neoprávnených investičných stimulov. Posledný príklad je z októbra minulého roka, keď vláda Roberta Fica schválila poskytnutie investičnej pomoci pre 10 firiem v celkovej hodnote prevyšujúcej 121 mil. eur. Tento počin ukázal, ako bolo udeľovanie investičnej pomoci v podmienkach súčasnej vlády zdeformované. Ministerstvo hospodárstva nesledovalo pri svojich návrhoch znižovanie nezamestnanosti v najviac postihnutých okresoch alebo regiónoch, pretože väčšina navrhnutých investičných stimulov smerovala do regiónov s relatívne vysokou zamestnanosťou. Konkrétne, ak započítame Kechnec do blízkeho okolia k mestu Košice, ktoré má nízku nezamestnanosť, potom v objemovom vyjadrení až takmer 90 percent pomoci smerovalo do okresov s nezamestnanosťou, ktorá bola pod priemerom Slovenska. Takmer 40 percent z podporených pracovných miest neboli nové pozície, ale firmy sa iba zaviazali, že zachovajú súčasný počet miest.

    To bol precedens, lebo podobný verdikt doteraz Slovensko nezažilo.

    Ďalším osobitným znakom navrhovanej pomoci bolo, že sa zamerala výlučne na poskytovanie úľavy na dani z príjmu. To znamená, že vláda sa rozhodla podporovať vysoko ziskové firmy, čo ešte viac zvýšilo ich konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Už dlhodobo upozorňujem, že udeľovanie investičnej pomoci je opodstatnené, ak prináša pracovné príležitosti do okresov s vysokou nezamestnanosťou, prispieva k vyrovnávaniu vnútroštátnych rozdielov a zabezpečuje všeobecný rast zaostalých regiónov. Pri vlaňajšom hanebnom verdikte som vyzval vládu, aby investičné stimuly neprideľovala subjektívnym spôsobom pre spriaznených uchádzačov a neznevýhodňovala ich v konkurenčnom prostredí. Zároveň som ju vyzval, aby sa zamerala na plošné skvalitnenie podnikateľského prostredia, pretože to je najlepším nástrojom na to, ako dlhodobo udržateľne a zdravým spôsobom prispievať k vytváraniu nových pracovných miest v Slovenskej republike. Ak už mieni pokračovať v poskytovaní investičnej pomoci, potom sa tento proces musí riadiť jasnými pravidlami, ktoré minimalizujú subjektívne rozhodovanie.

    Teraz máme na stole novelu zákona o investičnej pomoci a novely o dani z príjmov. Ambíciou ministerstva hospodárstva vlády Slovenskej republiky je vniesť do tohto procesu jasné pravidlá. Majú sa podporovať ozaj iba regióny s vysokou nezamestnanosťou a pomoc má byť viazaná iba na vytváranie pracovných miest, nie na ich zachovávanie. Hneď na začiatku musím povedať, že ide teda pekne o farizejský záväzok. Niečo iné teraz vláda tvrdí a úplne inak postupovala minulý rok. Doteraz sa nedištancovala od hanebného schvaľovania rozšafnej investičnej pomoci v čase tvrdého šetrenia a prenášania dopadov konsolidácie verejných financií na celý podnikateľský stav. Ťažko veriť, že prípadným prijatím tohto zákona sa jej prístup zmení. Stať sa tak môže iba v tom prípade, že svojich vyvolených už vlaňajším rozhodnutím uspokojila, alebo ich stihne ešte douspokojovať do konca marca tohto roka, keď sa bude podľa tvorcu tejto novely postupovať podľa starých pravidiel a teda asi aj podľa pôvodného prístupu.

    Napriek tomu na predloženom návrhu zmeny zákonov nachádzam niekoľko pozitívnych zmien. V prvom rade ide o to, že podmienky schvaľovania, poskytovania a sledovania využívania investičnej pomoci sa spresňujú. Malo by sa tak do budúcnosti predísť k zneužitiam a omylom. Ďalej sa vymedzuje, že pomoc má smerovať skutočne do koncentrovaných miest, kde je miera nezamestnanosti vysoká. Ďalej sa vymedzuje, že pomoc má smerovať... Pardon. Posadnutosť s vytváraním nových pracovných miest je pre tvorcu novely príznačná, vsúva sa do každého ustanovenia, kam sa len dá. Ostáva veriť, že to nie je len sypanie popola na hlavu za predchádzajúce verdikty, ale ide o úprimnú zmenu myslenia.

    Odvrátenou stranou spresňovania podmienok poskytovania pomoci je zvyšovanie byrokracie a administratívnej záťaže pre uchádzačov a prijímateľov pomoci. Tak isto sa oslabujú právomoci žiadateľov, ktorí už nebudú môcť napadnúť verdikt vládneho ministerstva o zamietnutí pomoci. Inými slovami, miera subjektivizmu štátnych úradníkov pri rozhodovaní klesne, no zvýšia sa ich právomoci pri rozhodovaní o kontrole a využívaní pomoci. Celkovo som však v avizovanej novele o zmysluplnom využívaní investičných stimulov zo strany vlády Roberta Fica skeptický. Ako som už spomenul, neverím, že jedným šibnutím čarovného prútika sa dá prístup razom zmeniť.

    Skôr si myslím, že vláda bude taký prísny zákon obchádzať a bude hľadať cesty, ako pomôcť vybraným podnikateľom iným spôsobom. Príklad U.S. Steelu je príznačný. Ak to nejde cez investičné stimuly, hľadajú sa iné kamufláže, napríklad cez pomoc prostredníctvom účelového zmenenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V minulosti sa zas pre kórejského investora pri Voderadoch ústretovo postavil diaľničný privádzač, ktorý dodnes zíva prázdnotou. Sú to však postupy, ktoré deformujú podnikateľské prostredie a škodia všetkým účastníkom trhu. Aby som sa jasne vyjadril k železiarňam v Košiciach, iste si všetci prajeme, aby výroba a spracovanie ocele vo východoslovenskej metropole ostali zachované. V tomto SDKÚ - DS svoj postoj nezmenila. Podobne ako pred trinástimi rokmi, keď vláda priviedla do krachujúcich hút amerického investora, aj teraz nám leží na srdci osud východoslovenskej fabriky. Nástroje sú v rukách súčasnej vlády. Doteraz ich vhodne nepoužívala a U.S. Steel nie je jediný veľký investor, ktorý hlási odchod zo Slovenska. Je ich viac, hlavne v energetike. Nie je to náhoda. Po niekoľkých mesiacoch pôsobenia vlády Roberta Fica sa podnikateľské prostredie na Slovensku výrazne zhoršilo a teraz žneme prvé plody.

    Preto neverím v čarovnú moc investičných stimulov pri vytváraní nových pracovných miest. Vláda jednou rukou siaha na kvalitu podmienok podnikania a druhou, tou chce napraviť cielenou pomocou pre vyvolených, a nakoniec na to dopláca celá krajina. Deformuje sa konkurenčné prostredie, rastú povinnosti, administratívne povinnosti, daňové a odvodové zaťaženie. Preto nie je div, že nezamestnanosť, ktorá sa toľko skloňuje v predloženej novele, stúpa a začína atakovať historické rekordy. Nie som proti zmenám v zákone o investičnej pomoci, pán minister, určite nie, a nie som ani proti spresneniu pravidiel, podľa ktorých sa má v tejto oblasti postupovať. Jedným dychom musím však dodať, že oveľa dôležitejšie, a vy to viete určite najlepšie, keďže ste boli v aliancii zamestnávateľských zväzov, je skutočne vykonať nápravu v celom podnikateľskom prostredí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším prihláseným je pán Jozef Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte pár slov k predloženému zákonu o investičnej pomoci, k jeho novele.

    Pán minister, týmto zákonom, touto novelou chcete zlepšiť podnikateľské prostredie. To je taká kamufláž, ako Ficova vláda predvádza od začiatku. Týmto spôsobom sa chce zlepšiť podnikateľské prostredie, ktoré ste tak pokazili, ako sa už viac možno ani pokaziť nedá. Podnikatelia, ktorí zistili, že pán premiér si vás vybral ako ministra hospodárstva, sa pravdepodobne v tom apríli potešili, že rezort hospodárstva bude mať kompetentného šéfa, ktorý ako prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení bude naozaj brániť záujmy podnikateľov, ktorý bude robiť také opatrenia, aby ekonomika Slovenska šla dopredu, aby prosperovali nielen firmy, ale následne aj ich zamestnanci, drobní živnostníci, skrátka všetci občania na Slovensku, aby ste ich potiahli dopredu. Namiesto toho sa dejú kroky, ktoré sa dejú vlastne s vaším tichým súhlasom. Ja aspoň teda nikde neregistrujem nesúhlas, ktorý by ste prejavili pri prijímaní takej legislatívy, ktorá je naozaj zásadná pre podnikateľské prostredie.

    A akým spôsobom sa novelou zákona o investičnej pomoci zlepší prostredie, zlepšia podmienky pre podnikanie tristotisíc drobným živnostníkom? No jednoducho žiadnym. A akým spôsobom sa zlepšia podmienky pre desaťtisíce malých podnikov, ktoré zamestnávajú dvoch, troch zamestnancov? No jednoducho žiadnym. Tu možno niekoľko vyvolených dostane nejaké výhody, daňové úľavy alebo iné nejaké bakšišné, aby boli akože spokojní, aby ste si urobili čiarku, že ste niečo urobili pre podnikateľov. Ale veď to nikoho nezaujíma! Podnikatelia potrebujú úplne niečo iné. A vy, ja viem, že vy to dobre viete, dobre to viete, veď ste boli rešpektovaným prezidentom asociácie. Ja tak isto ako bývalý minister práce, s vami sa vždy výborne rokovalo, rozumeli sme si, vedeli sme, čo hovoríme, bol tam súlad, vedeli sme, že podnikateľské prostredie sa zlepšuje napríklad tým, že urobíme dobrý Zákonník práce, že nepripustíme nejaké razantné zvyšovanie daní ani v tejto ťažkej krízovej dobe, zvyšovanie odvodov a podobne. Čiže toto všetko, toto všetko je odrazu preč, sadli ste si do kresla a s vaším tichým súhlasom Ficova vláda podniká kroky, ktoré likvidujú podnikateľské prostredie.

    Čo je toto, zákon o investičnej pomoci? Komu to pomôže? Tristotisíc živnostníkom, ktorí budú platiť o 300 eur ročne vyššie odvody? Dohodárom, ktorí strácajú aj to biedne pracovné miesto na dohodu, respektíve, ak si ho udržia, tak budú mať nižšie príjmy? Nešťastní nejakí študenti, dôchodcovia, ktorí stratia možnosť si privyrobiť a ďalší?

    Chodím po Slovensku od začiatku roka dodnes, dnes som prišiel z Banskej Bystrice. Od začiatku roka dodnes som sa stretol s tisíc ľuďmi, s ľuďmi z firiem, naposledy Banská Bystrica, Košice. Hovoril som to v televíznej diskusii pánovi ministrovi Richterovi. Hovoríme o tých veciach, o tých zmenách, ktoré ste schválili, ktoré schválila vláda SMER-u a poslanci SMER-u v tejto snemovni, a všetci vás spomínajú, ale v zlom, všetci na vás neuveriteľne nadávajú. Ja som ešte nikde nikdy na prednáškach nepočul toľko jedu, toľko naštvaných, sklamaných ľudí. Rušia sa pracovné miesta. Vy, zdá sa, budete prvou hlavou, ktorá padne vo Ficovej vláde, pretože na vás si premiér Fico zgustne, vás hodí ako obeť za zvyšujúcu sa nezamestnanosť, pretože vaše zákony typu investičná pomoc nepomôžu zlepšiť nezamestnanosť. No samozrejme, že nepomôžu, to je každému, kto aspoň trošku rozumie ekonomike, je to úplne jasné.

    Nezamestnanosť na Slovensku ničí nielen kríza, ktorá je v Európe, vo svete, ale ničia zlé zákony, ktoré ste už stihli prijať. Nový Zákonník práce, ten ešte len prinesie pokles pracovných miest. Kto tomu nerozumie, nech si, prosím, nalistuje, že výpovedné doby trvajú dva, tri mesiace. Ak niekto dostal ešte po starom tú lacnejšiu výpoveď v decembri, tak úrad práce navštívi až vo februári, v marci, v apríli. Čiže ten nápor nezamestnaných, ktorí stratili prácu kvôli novému Zákonníku práce, kvôli tomu vynikajúcemu Zákonníku práce, ktorý chráni zamestnancov, ten nápor nezamestnaných príde ešte len teraz o mesiac, o dva. Čiže tie počty nezamestnaných ešte len stúpnu.

    Zákonník práce, ktorý pomôže uspokojiť nejaké záujmy odborárskych bossov v odborárskych centrálach, ale nie radových zamestnancov, ktorí prichádzajú o robotu. Ja som sa dnes v tej Banskej Bystrici ľudí pýtal, respektíve hovoril som príklad, ak od 1. januára zamestnáte nového zamestnanca, tak potom, a všetci sa pustili do rehotu. My že by sme zamestnali od 1. januára nového zamestnanca? Snívate, pán Mihál? Kde? V týchto časoch nikto neprijíma žiadnych nových zamestnancov, možno tých pár firiem, ktoré dostanú tú investičnú pomoc, aby ste mohli potom robiť propagandu, že ako to pomohlo, vytvorilo sa 300 pracovných miest v nejakej fabrike, ale medzitým tridsaťtisíc ľudí prišlo o robotu.

    Čiže aby som to zhrnul, aby som vás neunavoval, takýto zákon je jednoducho psovi mucha. Podnikateľské prostredie potrebuje úplne niečo iné. Podnikateľské prostredie, podnikatelia dostali darček na Vianoce, zvýšenie daní na 23 percent, zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie zo zisku. Kto sem už len príde investovať na Slovensko v takýchto podmienkach?! Zamestnanci prichádzajú o prácu, dohodári prichádzajú o prácu, živnostníci platia vyššie odvody, rušia živnosti, to je dôsledok, nezamestnanosť ešte len narastie.

    Som zvedavý na váš ďalší osud, pán minister. Bohužiaľ, bohužiaľ, asi to dobre nedopadne ani so slovenskou ekonomikou a obávam sa, že ani s vami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Viete, pán kolega Mihál, no nedá mi, lebo čo vy ste tu všetko navykladal o pánovi ministrovi, že je nekompetentný, že zle všetko spravuje a tak ďalej.

    Ja som strašne prekvapená o tom, čo rozprávate, pretože myslím si, že môže to byť váš subjektívny názor, ale nemusí to byť určite názor ľudí, občanov, ktorí možno prejavujú svoje názory v prieskume verejnej mienky, a je to taký nejaký hmatateľný alebo nejaký, nejaký overiteľný fakt. A keď sa pozriete na prieskum verejnej mienky partaje, v ktorej vy sedíte, tak ja neviem, s kým sa vy stretávate v tej Banskej Bystrici. Možno s piatimi SaS, ktorí od rána chrlia síru, ktorí jednoducho rozprávajú, nadávajú tak, ako ste povedali, bez toho, aby sa snažili niečo riešiť.

    Ja musím povedať, že naša vláda a pán minister je v kresle deväť mesiacov. Vy ste boli vyše roka a pol. A ako teraz kvetnato rozprávate, čo všetko my máme urobiť. Veď nechajte pánovi ministrovi čas! Veď už ho nedávajte dole z kresla! Lebo asi je to vaše zbožné pranie. Ja si myslím, že aj tie investičné stimuly pomôžu firmám. A v minulosti pomohli. Veď predsa určite sa naštartovali niektoré firmy. Aj v Humennom, hoci malú investičnú pomoc, ale dostala firma nemecká, ktorá zamestnávala dvesto až tristo ľudí. Je to skutočne obrovský problém dostať vôbec do priemyselných parkov firmy, a to z toho dôvodu, že vidíte, že do Vranova napr. vôbec nikto nechce ísť investovať. Tak ja si myslím, že tie stimuly majú určitý, určitý, určitý význam a určitý podnet na to, aby sme ľudí zamestnali. Ja neviem, čo robíte v Banskej Bystrici, kde taká, keď nezamestnanosť v Prešovskom kraji je omnoho vyššia. A rozprávate o tom a sypete síru, že ako my tu ideme zle robiť zákon. A dokonca ste mali byť v parlamente dneska, nie v Banskej Bystrici, ale dobre, tak prácu sa každý predstavuje inak.

  • S reakciou na faktickú poznámkou, nech sa páči, Jozef Mihál.

  • Pani kolegyňa Vaľová, ja vám kašlem na vaše prieskumy a je mi jedno, či SaS má 6 % a vy máte 40 percent. Pre mňa je dôležité, že napr. v tej Banskej Bystrici mi dnes šesťdesiat ľudí, napr. aj ľudia z fabriky pána Sotáka, hovorili to, čo som už povedal za týmto pultom. Nikoho nezamestnávajú, práve naopak, prepúšťajú ľudí, prepúšťajú aj dohodárov, ľudia prichádzajú o prácu, ľudia sa dostávajú do biedy. A to všetko je výsledok vašej zlej politiky.

  • Ďalšie vystúpenie podľa poradia je na Zsoltovi Simonovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som úvodom môjho vystúpenia zareagoval na výmenu názorov medzi kolegom Mihálom a pani Vaľovou. Prieskumom verejnej mienky verím tak, ako preukázali voľby. Pred voľbami prieskumy verejnej mienky v tejto krajine preukazovali, že v tomto parlamente má svojich zástupcov aj strana "99 %". Dnes tu nevidíme ani jedného z nich. To znamená, že nie je pre mňa relevantné, čo dneska ukazujú prieskumy verejnej mienky, pre mňa je relevantné to, či každý deň je viac a viac ľudí zamestnaných, alebo každým dňom je viac a viac ľudí bez práce a majú problém vo vyživovaní svojich rodín.

    Pre mňa je problém aj to, či tento zákon a všetky zákony, ktoré idú v tomto parlamente, či napomáhajú stierať regionálne rozdiely. Lebo naberme si odvahu a povedzme si, že v Slovenskej republike máme regióny úspešné a máme regióny, ktoré sú určené na to, aby boli označené ako rezervát, ako hladové doliny, a všetci ostatní, aj každý jeden Bratislavčan zo Žiliny si bude musieť platiť tie regióny, skade som aj ja, aj kolega Bagačka, kde máme vysokú mieru nezamestnanosti, pretože tam investičný stimul nepríde.

    Keď sa bavíme o investičných stimuloch a vytváraní pracovných miest, nemôže nikto vytýkať pánovi ministrovi hospodárstva, že donesie návrh, ktorým sa to chce, ktorým to chce zmierniť. Ja mu ho ani nevytýkam. Preto vystupujem v prvom čítaní a apelujem naňho, aby chyby, ktoré vidím, aby odstránila vládna väčšina, pretože musí byť nám jasné, že vládna väčšina bude tá, ktorá schváli tento návrh zákona. Je veľmi zlé, že každý zákon, ktorý je v tomto parlamente schválený, ľudia vnímajú, že to schválil parlament. A skutočná tvár? Schválila ho politická strana SMER. Skúsme pomenovať vinníkov alebo nevinníkov za prijímané zákony!

    Pán minister, doniesť takýto návrh zákona, kde sa snažíte zrovnoprávniť zahraničných a slovenských investorov, je chvályhodné, aj to kvitujem. Ale povedať, dať investičné stimuly niekomu aj za to, keď zníži počet pracovných miest, ako SCP Ružomberok, pretože on nemusí, to, čo ste im dali minulý rok, on nemusí de facto mať, ani zachovať to, čo dnes má, môže ešte znížiť, niekoľko sto ľudí môže prepustiť, a má daňovú úľavu 25 mil. eur. Ba čo viac, vy ste za ostatné obdobie, pán minister, odkedy ste im schválili 25-miliónovú daňovú úľavu, tak ako prvá Ficova vláda im podpísala zmluvu na dodávku dreva do roku 2014, tak už táto Ficova vláda stihla im podpísať zmluvu do roku 2020. Staré tetky kupujú palivové drevo dnes na Slovensku, lebo máme toľko spaľovní na biomasu, že cena pre biomasu je 50 eur, keď stará tetka na dedine chce kúpiť kubík dreva, tak ho kúpi za 50 eur. Vy pritom schvaľujete, že SCP Ružomberok za to isté drevo, len v celých dĺžkach, zaplatí 36 eur. Keby ste to predali za reálnu trhovú cenu, tak dnes v štátnom rozpočte štátny podnik vie odviesť 13,5 mil. eur.

    Dnes sa tvárime, že štátne lesy nevedia vyprodukovať, ja hovorím, že štátne lesy sa nesprávajú tak, ako by sa mali správať. Práve preto máme tu aj s kolegami mnohokrát rozdiely, či vedia odvádzať peniaze alebo nie. Ja si myslím, že dlhodobo, tak ako sme to mali naplánované, a minulý rok do štátneho rozpočtu prišlo 20 mil. eur. Na tomto jednom konkrétnom príklade ukazujem, že je tam priestor na 13,5 mil. eur. Pričom SCP Ružomberok tú investičnú pomoc ani nepotrebovalo, pretože on potreboval viac surovinu. Zbytočne ste vyhodili zo štátnej kasy 25 mil. daňových úľav. A pritom im ešte dáme aj drevo lacnejšie, ročne o 13,5 mil. eur.

    Pán minister, viete, aký mal hospodársky výsledok SCP Ružomberok v roku 2011? Cez 50 mil. eur mal zisku. Pýtam sa, na čo potrebuje takýto podnik plus investičný stimul v čase, keď už investícia pri investoroch bola schválená?

    Investičné stimuly by mali ísť a mali by riešiť regionálne rozdiely. Regionálne rozdiely sa dajú vyriešiť tak, že budem motivovať investora, aby išiel do regiónu s vyššou mierou nezamestnanosti. Vidíme, že na Slovensku istá miera flexibility na pracovnom trhu existuje, ale v tých regiónoch, kde máme dlhodobo vysokú mieru nezamestnanosti, tá flexibilita cestovania za prácou nefunguje, resp. funguje u mladých. Ale tie regióny zostávajú na starých, na neprispôsobivých, tých, ktorí za prácou cestovať nebudú. A keď nedonesieme prácu pre nich tam, štát nezabezpečí, že tam bude práca, tak týchto ľudí bude musieť dotovať z iných regiónov. A riešenie, ktoré vy tu predkladáte, že v týchto regiónoch stačí im nižšia miera investovania na získanie investičného stimulu, nepostačí.

    Riešením podľa mňa a podľa strany MOST - HÍD by bolo jednoznačne povedať, že tie investičné stimuly idú len do tých regiónov v Slovenskej republike, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Treba stanoviť hranicu 20 %, alebo otvorme širokú diskusiu. Tam, kde je viac ako 20 %, smerujme to tam, ale nenastavme pravidlá tak, že môžeme rozdeliť aj do dobrých regiónov. Nerobme si ilúziu, že investor pôjde do Rimavskej Soboty, pôjde na Spiš alebo inde, kde je vysoká miera nezamestnanosti, vysoká koncentrácia neprispôsobivých občanov, keď si môže vybrať, že bude stavať pri Trenčíne na rovine alebo na Žitnom ostrove alebo pri Bratislave. Nikto nevyužije možnosť znížiť alebo robiť investíciu na nižšej úrovni. Preto tento návrh zákona, v tejto podobe nie je možné ho podporiť, pretože nevytvára, alebo nestiera regionálne rozdiely v tejto krajine.

    Investičný stimul by mal byť efektívne využitý, to znamená, že len v tých prípadoch, keď skutočne vieme vytvoriť nové pracovné miesta. V tých prípadoch, keď pracovné miesta môžeme zachovať iným prístupom, inými zákonmi, tak ako hovoril pán kolega Mihál, tak ho môžeme urobiť v regiónoch, tu chceme. Minulý rok ste rozdali investičnú pomoc v objeme 121 mil. eur, ale investičný program, ktorý predchádzajúca vláda vám ho nechala, tvorba pracovných miest na vidieku, ktorú premiér pri kontrole na ministerstve pôdohospodárstva chcel recyklovať, bavili sa o tom, tak v štátnom rozpočte minulý rok v kapitole ministerstva pôdohospodárstva figuruje veta, že na túto pomoc vyčlenené peniaze neboli. Tak potom chceme pomôcť a chceme vytvárať pracovné miesta aj pre tých, ktorí sú najviac na to odkázaní?! Asi nie.

    Preto ja si nemyslím, že investície alebo tvorbu pracovných miest minister hospodárstva môže vytvoriť len jedným zákonom, ale musí to byť komplex opatrení zo všetkých rezortov tak, aby vytváral kumulatívny efekt tvorby pracovných miest. Ale Zákonník práce, zákony, ktoré sa prijímajú v oblasti pôdohospodárstva, či už hospodárstva alebo ekonomiky, spoločne pôsobia presne kontraproduktívne. Takéto návrhy zákonov, ako je aj tento, v tejto podobe, je len medovým motúzom. Medovým motúzom pred jednoduchým pospolitým ľudom v tejto krajine, že ideme vám vytvárať pracovné miesta. Ale som presvedčený, že z tohto návrhu zákona ani jeden občan Slovenskej republiky sa nikdy nenaje, nikdy nenaje, nanajvýš sa vedia nabažiť sponzori politickej strany SMER, ktorí sú veľkými investormi. Lebo to nie sú malí živnostníci, ktorí sa môžu uchádzať o túto podporu. To sú veľkí investori a tí, ktorí sú dnes na sponzorskej listine strany SMER.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na pána Simona je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Ján Mičovský.

  • Dobrý podvečer. Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Chcem len veľmi stručne zareagovať na dve časti vystúpenia pána poslanca Simona. Čo sa týka lesov a Ružomberku, je to skutočne temná kapitola cenového vývoja alebo toho, čo sa cenami nazýva, pretože myslím si, že mnohokrát práve produkt, ktorý lesy predávali za niečo, čo nazvať cenou človek môže len pri trocha veľkej obrazotvornosti, pretože to mnohokrát bola vysoká podcena. Ale to je známa kapitola.

    A skôr sa mi žiada povedať to, čo už som tu spomínal viackrát, jednoznačne by som veľmi poprosil bývalého pána ministra, súčasného pána ministra pôdohospodárstva, ale aj všetkých, ktorí prídu za ním, aby sme si osvojili to, že preteky v odvodoch zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky alebo vôbec preteky v mimoriadnych odvodoch z lesníctva do štátneho rozpočtu, síce z politického hľadiska im rozumiem, ale že sú to veľmi zlé preteky, ktoré vážne poškodzujú budúcnosť tejto krajiny. Hovoriť o tom, že tento podnik a tieto podniky, ktoré produkujú nielen drevo, majú ozaj veľkú hodnotu pre nás všetkých, som tu už to spomínal viackrát. Veľmi pekne vás prosím, páni ministri, bývalí, budúci, nerobte tieto preteky, sú skutočne zlým posolstvom pre obyvateľov Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, musím povedať, že to nie sú preteky, to je zodpovedný prístup k správe majetku štátu. Štát spravuje svoje, svoje pozemky cez dve inštitúcie, cez Slovenský pozemkový fond poľnohospodársku pôdu a cez štátne lesy lesnú pôdu. Keď Slovenský pozemkový fond dokáže zabezpečiť do štátneho rozpočtu pravidelný príjem 9 mil. eur, tak sa nazdávam, že aj iný subjekt, ktorý spravuje lesný majetok štátu, by mal takým istým hospodárskym spôsobom pristupovať.

    Tento príklad, ktorý som uviedol s cenami pri SCP, je len svetlým príkladom, ako sa nehospodárne správa štát. Prečo v iných krajinách dokážu mať oveľa vyššie zisky štátne podniky? Dnes najväčším problémom štátneho rozpočtu je aj to, že štátne podniky neodvádzajú to, čo by mali do štátneho rozpočtu. Zoberme si príklad Transpetrolu, stavia ropovod v Rakúsku, kúpili sme alebo investovali sme do Rakúska 8 mil. eur, ktoré mohli byť v štátnom rozpočte, a vláda rozhoduje o tom, že budeme štátny podnik. Akciová spoločnosť môže naďalej vynakladať peniaze do tohto projektu. Prečo? Sme natoľko bohatí?

  • Posledným prihláseným do rozpravy je Juraj Miškov, týmto mu dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Pekný podvečer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, nebudem dlhý, lebo chceme ísť domov. A rád by som možno len povedal, že pánovi ministrovi vôbec nezávidím tému investičných stimulov. Je to téma, nad ktorou sa nedá vyhrať, sám som si to vyskúšal. Jednoducho investičné stimuly sú téma, ktorá je mimoriadne kontroverzná, vyvoláva obrovské a vášnivé polemiky kdekoľvek prídete a všetci majú pocit, že téme investičné stimuly rozumejú, od politikov až cez občanov, ktorí sa o investičných stimuloch bavia v krčmách.

    Ja by som chcel pochváliť, pochváliť by som chcel pána ministra za to, že v predkladanej novele zákona odstraňuje nedostatok, ktorý ukázala aplikačná prax zákona o investičnej pomoci, a tým je zamedzenie poskytovania investičnej pomoci na udržanie pracovných miest. Bohužiaľ, ten zákon, alebo tvorcovia zákona pri kreovaní tohto zákona nemysleli na to, že sa nájdu investori, ktorí budú požadovať investičnú pomoc nie na novovytvorené pracovné miesta, ale na udržanie existujúcich pracovných miest. A keďže nás skúsenosti alebo nedávne skúsenosti presvedčili o tom, že takáto prax je možná, je dobré, že minister a ministerstvo hospodárstva zapracovali do novely zákona o investičnej pomoci podmienku, vďaka ktorej bude môcť byť udelená investičná pomoc iba na novovytvorené pracovné miesta. Takýto návrh sme predkladali niekedy pred koncom roka aj s poslancom Chrenom ako poslanecký návrh zákona, nebol schválený, ale ministerstvo sa vtedy vyjadrilo, že pripravuje vlastnú novelu, kde táto podmienka bude zapracovaná. Teda ja som veľmi rád, že zapracovaná je.

    No nebudem možno, alebo nepôjdem možno do detailov, pretože chceme predložiť nejaké pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Takže možno len v krátkosti spomeniem to, čo sa investičným stimulom vo všeobecnosti vytýka a čo, bohužiaľ, nie je riešené v tejto novele. A je to škoda, pretože aj osemdesiattri vládnych poslancov a tak isto možnosť jednoliateho celku červeného monolitu strany SMER umožňuje schváliť tieto zmeny v zákona. A je škoda, že v tom zákone nie sú.

    Takže prvý argument proti investičným stimulom, ktorý zaznieva všade, od východu až na západ, je ten, že investičné stimuly zvýhodňujú iba zahraničných investorov. Ja som už niekoľkokrát aj tu v pléne a tak isto, keď chodím po konferenciách, vysvetľujem, že to jednoducho nie je pravda, pretože nie je možné udeľovať tieto investičné stimuly takým spôsobom, že sú zvýhodňovaní iba zahraniční investori. Tak ako všetky ostatné zákony na Slovensku platia, či pre domácich alebo zahraničných investorov, tak takisto aj zákon o investičnej pomoci platí pre všetkých investorov bez rozdielu.

    V tomto zákone nie je nejakým spôsobom, v tejto novele nie je nejakým spôsobom riešené to zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, pretože ono riešené v skutočnosti byť nemôže v samej podstate. V tomto zákone je stanovená hranica 40 nových pracovných miest. Neviem, ako dospel predkladateľ k navrhovanému číslu, prečo to nie je 30 pracovných miest, prečo to je 40 pracovných miest. A chcem sa možno opýtať, ale to je na zamyslenie, či možno považovať vytvorenie 40-ch pracovných miest v západoslovenskom kraji za adekvátne alebo rovnocenné vytvoreniu 40-ch pracovných miest napríklad v Hnúšti alebo v Rožňave alebo v Rimavskej Sobote. Čiže možno mi chýba v tom predkladanom návrhu aj odstupňovanie minimálnej výšky počtu pracovných miest v závislosti od regionality, alebo povedzme od parametra výšky nezamestnanosti, ktorý si myslím, že by bol asi najlepším parametrom.

    Počas našej vlády sme mali v zákone o investičnej pomoci, alebo v novele, ktorú sme predložili v predchádzajúcom období, dva fókusy.

    A prvým fókusom bol práve fókus na regióny s najväčšou nezamestnanosťou a snažili sme sa umiestňovať investície do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, respektíve motivovať investorov, aby prichádzali do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou, a podľa toho bola odstupňovaná aj výška investičnej pomoci. To znamená, že investor, ktorý prišiel alebo chcel ísť do regiónu s najvyššou nezamestnanosťou, dostal 100 % investičnej pomoci, v prípade nižšej nezamestnanosti, bola tá investičná pomoc percentuálne znížená a podobne. Čiže takýmto alebo obdobným spôsobom by možno bolo možné rozdeliť tú výšku pracovných miest v závislosti od, od regiónov a nezamestnanosti v regiónoch.

    Čo považujem za najväčší problém, a nielen ja, ale teda aj podnikatelia, tak je selektívnosť investičných stimulov, to znamená, že investičné stimuly dostávajú niektorí a nedostávajú ich všetci. Napriek tomu, že nárok na poskytnutie investičného stimulu má každý investor, ktorý splní podmienky uvedené v zákone, je iba na rozhodnutí vlády, ako vláda rozhodne, či investorovi stimul udelí, alebo nie. Toto považujú živnostníci, malí a strední podnikatelia za výsostne nespravodlivé a majú, a celkom oprávnene, majú pocit, že investičné stimuly dostávajú iba tí veľkí investori.

    My sme tak isto navrhovali s mojím kolegom a poslancom Chrenom odstránenie tejto selektívnosti investičných stimulov jedným poslaneckým návrhom, kde sme navrhovali, aby každý investor, ktorý vytvorí minimálne 30 pracovných miest v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou, tie boli definované ako regióny so 150 % priemeru nezamestnanosti na Slovensku, ak si dobre pamätám. Išlo vtedy o 12 okresov, teraz neviem, či by tých okresov, zrejme by bolo viac, pretože nezamestnanosť nám veľmi rýchlo stúpa, tak investori v týchto okresoch by si mohli nárokovať na daňové úľavy bez toho, aby o týchto daňových úľavách rozhodovala vláda. Toto bolo opatrenie, ktoré ja naozaj považujem za silne prorastové opatrenie, a opatrenie, ktoré je, ktoré je, alebo ktoré motivuje, motivuje k vyššiemu nárastu zamestnanosti práve v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou. Bohužiaľ. A to som sa naozaj veľmi divil, lebo toto je z môjho pohľadu veľmi sociálny návrh, tak takýto návrh schválený v tomto pléne nebol.

    Možno ešte na záver, lebo veľmi veľa vecí tu odznelo, či od kolegu Jožka Mikuša, ale tak isto aj kolega Jožko Mihál a koniec koncov aj Zsolt Simon spomínali niektoré veci, ale nedá mi na záver nepovedať, že podpora podnikateľov sa nerobí cez dotácie a stimuly, ale zlepšovaním podmienok na podnikanie. Ja si myslím, pán minister, že tebe to vôbec nemusím hovoriť. Ale mám taký obľúbený bonmot, keď sa ma pýtajú, čo hovorím na investičné stimuly, tak všetkým podnikateľom hovorím, že najlepší investičný stimul je kvalitné podnikateľské prostredie. A preto by som z tohto miesta apeloval na to, aby vláda a ministerstvo, ktoré riadiš, robilo maximum pre zlepšenie podnikateľského prostredia, pretože to je to, čo nám všetkým na Slovensku pomôže, a to je to, čo podporí tvorbu nových pracovných miest, a tebe pomôže splniť úlohu, ktorú si dostal od predsedu vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    To bol posledný rečník prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • 157.

    Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, ja by som na to zareagoval. Samozrejme, že k tomuto zákonu tá rozprava bola širšia. Je určite naším cieľom, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, na druhej strane určité zákony, ktoré boli prijaté, či už ako programová povinnosť voči voličom, alebo povinnosť voči konsolidácii verejných financií, ktoré sú istým spôsobom záťažou, tak sa budeme snažiť a ministerstvo to bude robiť, aby sme prichádzali s návrhmi opatrení, ktoré pomôžu zamestnanosti, pomôžu podnikateľom sa na Slovensku etablovať.

    Ja som tento zákon striktne rozšíril len, alebo teda ako ho predkladám z návrhu ministerstva, o to, že spresňujeme veci, ktoré ste aj spomínali. Nie celkom súhlasím s tým, že by sme mali poskytovať stimul len do regiónov, ktoré majú nejakú hraničnú nezamestnanosť, pretože sú veľmi zaujímavé zamestnanecké možnosti pri rozširovaní výrob, vytváraní pracovných miest, kde aj tá hranica nezamestnanosti je možno trošku nižšia. Ale keďže umožnia vzniknúť veľkému počtu pracovných miest, tak určite tam môžu aj pri trošku migrácii pracovnej sily nájsť niektorí ľudia, prípadne nezamestnaní prácu. Takže ja si myslím, že takto striktne by sme to nemali oddeliť.

    Boli tu samozrejme spomenuté aj odchody investorov. Musím povedať, že aj keď tu to spomíname v energetike, nie je to len fenomén Slovenska, nie je to podľa mňa možné viazať na fungovanie tejto vlády. Mnoho investorov zahájilo svoje rokovania o svojom odchode ďaleko skôr, ako táto vláda nastúpila. A sledujem v okolitých krajinách taktiež správanie tých investorov. e kríza a mnoho podnikov sa z rôznych strategických dôvodov sťahuje, predávajú svoje podiely. Ja si myslím, že na toto si budeme musieť zvyknúť a budeme musieť vytvárať podmienky, aby investori, ktorí odtiaľto odišli, aby namiesto nich prišli podobní dobrí a kvalitní, aby zostala na Slovensku zachovaná zamestnanosť a zachovaný tento pozitívny trend.

    K odstupňovaniu spodnej hranice. Uznávam, že môže byť diskusia. My sa takisto zamýšľame nad tým, že vytvoriť pracovné miesta v nižšom počte by bolo treba iným opatrením, ktoré by si nevyžiadalo celú túto procedúru, aká je v tomto zákone spomenutá. Takže ministerstvo má v programe venovať sa aj tvorbe pracovných miest pri nižších počtoch, ale chceme to urobiť trochu iným mechanizmom, ako je tento zákon, pretože tento zákon má ten schvaľovací proces a túto procedúru nejakým spôsobom predpísanú. A aby sme neurobili veľkú zmenu tak sme doňho až takto nezasahovali. Toľko možno k zákonu a k tým poznámkam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa vyjadriť ešte pán spravodajca? Nie je tomu tak, oceňujem. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a aj dnešný deň týmto završujeme. Pokračujeme zajtra podľa schváleného programu.

    Pekný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.