• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Miroslav Beblavý, Martin Fronc, Augustín Hambálek, Peter Náhlik, Radoslav Procházka, Viera Šedivcová, Magdaléna Vášáryová.

    Pokračujeme teraz v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 (tlač 176).

    Pán podpredseda vlády a minister financií zaujal svoje miesto, takisto aj pán spravodajca poslanec Daniel Duchoň zaujal svoje miesto.

    V piatok 7. decembra neukončil svoje vystúpenie poslanec Ľudovít Kaník, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. A teraz, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. A pripraví sa, poprosím, nasledujúci, pán poslanec Mihál, keďže pán poslanec Fronc tu nie je. Ďakujem.

  • Dobré ráno všetkým želám. No je také zložitejšie nadväzovať po prerušenej rozprave alebo prerušenej reči, ale tak sa nejako napojíme. Takže začnem len takým veľmi krátkym záverom, aby sme mali načo nadviazať.

    Až sa dobre pamätám, ten záver mojej reči bol, myslím, o tom, akým spôsobom vlastne by mala fungovať tá zamýšľaná alebo uvažovaná v rámci odbornej diskusie rozvíjaná minidaň, ktorá by umožnila znížiť odvodové zaťaženie o minimálne 10 %, kde by sme mohli zvažovať, ktoré odvody zrušíme, či zrušíme odvody do fondu nezamestnanosti, nemocenské, garančný fond, rezervný fond solidarity a ďalšie alebo napríklad či zrušíme zdravotné odvody. Každopádne by nám objem zhruba jeden a pol miliardy, pravdepodobne v budúcom roku aj vyšší, umožnil ísť takýmto spôsobom veľmi dramatickým spôsobom znížiť odvody. A to by určite Slovensku pomohlo významne. Pomohlo by to rastu zamestnanosti, pomohlo by to podnikateľskému prostrediu, znížilo by to odvodové zaťaženie všetkým, v tomto prípade je to plošné opatrenie, takže absolútne, absolútne všetkým. Ale zároveň nahradenie odvodov takouto minidaňou by zmenilo váhy dopadov odvodového a hlavne daňového zaťaženia na rôzne skupiny obyvateľov. Výrazne by si tak polepšili zamestnanci, všetci zamestnanci, to znamená ľudia, ktorých príjem pochádza z platu a ktorí nepodnikajú. Tí by na tom jednoznačne profitovali v objeme niekoľkých percent, pretože 0,1 % na minidaň z obratu za bezhotovostné transakcie by ich nezasiahlo takmer nijako, pretože za platenie alebo kupovanie si tovarov alebo služieb oni neznášajú túto minidaň. Táto minidaň by sa prejavila na príjme tých, ktorí poskytujú tovary a služby. A takisto by to veľmi výrazne pomohlo malým a stredným podnikom a podnikateľom a firmám. Ten väčší negatívny dopad by bol na finančný sektor, to znamená sektor, ktorý veľmi často obracia kapitál. A tým, že by tieto obraty boli zaťažené touto uvažovanou 0,1 %, tak, samozrejme, tam by to daňové zaťaženie narástlo. A treba zvážiť, či je to dobrá cesta alebo má táto cesta svoje riziká, ktoré by nás mohli viesť k tomu, že by sme sa touto cestou nevydali. Každopádne až chceme ísť cestou výrazného zníženia, výrazného zníženia, znova zdôrazňujem, daní a odvodov, neviem, či nájdeme inú cestu ako nahradenie súčasného spôsobu zdaňovania či z časti alebo výrazne iným spôsobom zdaňovania.

    Dotkol som sa už DPH, ktorú vidíme tak, že s ňou máme veľké problémy, skoro najväčšie v rámci Európskej únie. Ale keby sme aj nemali také veľké problémy a boli by sme niekde v strede z hľadiska schopnosti vyberať túto daň a nemať také veľké daňové úniky, každopádne vždy bude platiť, že táto daň je tak komplikovaná, že vždy bude zvádzať a nielen zvádzať, lebo vždy budeme čeliť tomu, že tu budú daňové úniky, budú pokusy o daňové úniky, nielen o úniky, a to je možno na tejto dani najhoršie, ale o vykrádanie tejto dane, pretože keby sme bojovali len s tým, že niekto sa vyhne plateniu, tak to je taký trvalý síce boj, ale menej nebezpečný ako to, že bojujeme s tým, že existujú dnes nie desiatky, ale stovky, možno tisíce firiem, ktoré vyťahujú peniaze z tejto dane, ktorých „podnikateľská činnosť" spočíva v tom, že vystavujú fiktívne alebo fingujú podnikateľskú činnosť a na základe toho vyťahujú prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z daňovej správy prostredníctvom tejto dane. A s týmto boj bude trvalý a ťažký a, určite sa zhodneme na tom, veľmi nákladný. Tento boj je veľmi nákladný. Žiada si veľké kapacity, veľké množstvo ľudí, obrovský aparát. A nikdy nebude absolútne úspešný. Vždy bude čiastočne úspešný.

    Nedá mi teraz, aby som sa jedného konkrétneho prípadu nedotkol a zároveň aj nepoložil otázku pánovi ministrovi. Nedávno sme počuli a určite sme sa všetci potešili, že mali sme ďalší úspešný prípad toho, ako daňová správa odhalila veľmi rozsiahly daňový podvod alebo únik z tejto dane, do ktorého sú už zapletené, ako pán minister povedal, aj seriózne firmy, veľké firmy, potravinárske firmy, ktoré, myslím, že s cukrom sa to spájalo, takisto vyťahovali z tejto dane prostriedky. A tá moja otázka spočíva v tom, že pokiaľ tie informácie, tak ako aj boli zverejnené, sú, že tak znamená to, že na jednej strane sa tu veľmi dôkladnou a dobrou a asi aj dlhodobou mravenčou prácou ľudí, ktorí sú v tom zapojení aj na daňovom úrade, aj na polícii, aj na všetkých príslušných zložkách, podarilo rozkryť veľmi negatívnu činnosť a podarilo sa aj zaistiť ľudí, ktorí túto činnosť páchali, ako vníma to, že prokuratúra do 24 hodín zrušila všetky obvinenia, stiahla ich. A to je to, nad čím by sme sa mali zamyslieť. Kroky vykonané absolútne korektne v zmysle zákona a v súčinnosti s prokuratúrou vyústia do odhalenia veľmi závažnej trestnej činnosti alebo podozrení z veľmi závažnej trestnej činnosti, ktoré vyústi zadržaním príslušných osôb, a, hop, do 24 hodín prokuratúra zmení názor, stiahne všetky obvinenia, tieto osoby sú prepustené. Ale opravte ma, až sa mýlim. Ale to, že prokuratúra stiahne obvinenia, znamená, že všetky zhromaždené dôkazy, ktoré sa zhromaždili v rámci tej činnosti, ktorá viedla k tomu záveru, ktorý som spomenul, sa nedajú použiť, sa nedajú použiť v trestnom konaní. A teraz z toho vyúsťuje to hrozné, s čím sa stretávame tu na Slovensku. A opýtal by som sa, čo to máme za prokuratúru, ako tu môžu ľudia očakávať nejakú spravodlivosť, keď sú svedkami takéhoto konania? Príslušní ministri, policajný prezident a všetci ostatní zvolajú tlačovku, aký sa podaril kúsok perfektný a ako sa odhalilo niečo hrozné, a prokuratúra zastaví trestné stíhanie osôb, ktoré túto činnosť spáchali.

    Takže zároveň vidíme, kam to vedie, keď nemáme vymenovaného prokurátora už vyše roka, ktorý bol riadne zvolený. A opäť sú to len trpké plody teraz nie ekonomických, zlých rozhodnutí, ale zlých politických rozhodnutí, ktoré vedú k tomu, že prokuratúra potom funguje tak, ako funguje, alebo tak, ako som teraz popísal. A je to naozaj alarmujúce. A bol by som rád, keby sa v záverečnej reči k tomu vyjadril aj pán minister, lebo to sa nás dotýka všetkých. Určite to nikoho neteší.

    Ďalšou oblasťou, ktorá nás neustále trápi, je, a často sa aj diskutuje v parlamente o nej, keď potrebujeme na niečo peniaze. Posledná taká veľká diskusia bola, že stoja skoro denne učitelia pred Úradom vlády alebo pred parlamentom alebo na námestí a už asi tretí týždeň, až sa nemýlim, žiadajú zvýšenie platov. Stále odpoveď je: „Viac sa nedá.“

    A zároveň sme konfrontovaní s tým, že sa vynakladajú problematicky z nášho pohľadu niektoré plnenia alebo niektoré výdavky. Tak ja spomeniem z nich aspoň tie, ktoré zatiaľ dostali najväčšiu publicitu.

    Poskytovanie dotácií na udržanie pracovných miest veľkým, silným firmám, ktoré ide do desiatok, stoviek miliónov. A nebudem to už teraz rozvádzať, či sa to malo, nemalo. No nemalo sa to jednoznačne podľa mňa. Určite skôr to zaváňa nejakou prihrávkou alebo rozdávaním peňazí spriazneným kamarátom alebo spriazneným firmám. Ale prečo sa doteraz nezamyslela vláda nad tým, že keď sa už rozhodne, že štát poskytne v takom veľkom rozsahu súkromnej firme prostriedky za akýmkoľvek titulom, nie je namieste, aby štát zároveň uvažoval, aby mal kontrolu nad týmito prostriedkami, a to nielen kontrolu nejakú ex post na základe nejakej správy alebo takéhoto nejakého dodatočného informovania, akým spôsobom sa naložilo s týmito prostriedkami, či naozaj išli na to, na čo to bolo deklarované, a vôbec ako tá firma funguje, keď potrebuje takéto ohromné dotácie z pohľadu štátu, ale prečo neuvažujeme nad tým, že priamo do štruktúr tejto firmy, do jej dozornej rady alebo iných orgánov nie sú nominovaní zástupcovia štátu, ktorí by mali za úlohu kontrolovať a dohliadať na to, ako sa peniaze daňových poplatníkov používajú? Veď to sú desiatky, stovky miliónov z daní občanov tým, že sa utiahli opasky inde, že sa nedá napríklad teraz na zvýšenie platov učiteľov, niektoré konkrétne osoby sú obdarované. A to sa mi zdá veľmi, veľmi šlendriánsky prístup k tomu, že takto dáme šmahom ruky peniaze a potom už to necháme tak, že však je to vybavené, peniaze odišli a dej sa čo dej. To je jedna poznámka.

    A druhá poznámka s tým súvisiaca, je to nesprávne, a mnohokrát na to poukazujeme, míňanie prostriedkov v rámci sociálneho systému. Naozaj, na tom sa zhodne nielen celé politické spektrum, ale aj určite skoro celé Slovensko, že v rámci sociálneho systému máme zle nastavený sociálny a dávkový systém, že nepomáha tak, ako by pomáhať mal tam, kde je pomoc naozaj potrebná. Ale, naopak, tam, kde to motivuje k úplne zlému spôsobu života, zlým motiváciám, zlým spôsobom vedenia života, tie peniaze naďalej poskytujeme. A to si nežiada nejakú strašne zložitú a dramatickú prestavbu sociálneho systému. To si žiada len zakomponovanie prvkov do jednotlivých zákonov, ktoré v časoch, keď sme začínali takéto prvky presadzovať, sme označili jednou jedinou vetou: „Celý systém má byť nastavený tak, aby posielal signál, že pracovať sa má oplatiť, pracovať sa má oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky a žiť len z poberania sociálnych dávok.“ Napriek tomu, že toto bolo povedané tisíce razy a zdôvodňované takisto, stále sa s tým boríme. A kebyže sa len s tým boríme, lebo máme tu niektoré systémové, chybné, choré prvky, ktoré priam podporujú to, aby ľudia nemali motiváciu pracovať, nevolili cestu „radšej práca ako sociálne dávky“. Ale je to naopak. A tak musím pripomenúť, že máme tu, začnem od toho najmenšieho, protiústavnú dávku, ktorá odmeňuje časť ľudí na základe sociálneho postavenia za to, že chodí do školy, za to, že plní zo zákona povinnú školskú dochádzku, a míňame na to veľké milióny, máme tu systém rodičovského príspevku a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý je nastavený tak, že motivuje aby trinásťročné, štrnásťročné deti začali mať deti a aby získavali takto zdroje pre rodinu a komunitu a takýmto spôsobom takto pokračovali ďalej, systém, ktorý motivuje k tomu, aby žiaci akonáhle dovŕšia príslušný vek, boli svojou rodinou sťahovaní z učňovských škôl, na ktorých prípadne aj sú, a zaraďovaní do sociálneho systému ako poberatelia sociálnych dávok. A pritom treba jednoducho len upraviť zákony. Tie návrhy tu boli na stole. Vládnou väčšinou boli odmietnuté. A tieto návrhy by priniesli také úspory, ktoré boli veľmi konzervatívne odhadnuté, takže možno tie úspory by boli omnoho väčšie, že keby sme ich mali, tak pán minister by vôbec nemusel napríklad hovoriť o tom, že nie sú peniaze na rast platov učiteľov v zmysle ich požiadaviek, pretože sa jedná o úspory v rozsahu 60 mil. až 100 mil. eur ročne. Ale tu nejde prioritne o úspory, to by som chcel veľmi zdôrazniť, pretože keby sme išli naozaj do dôsledkov, tak by sme vedeli vyčísliť, že úspora na celospoločenských nákladoch, ktoré nám vznikajú tým, že takto podporujeme rozrastanie chudoby, že takto podporujeme tie kroky a tie javy, ktoré som tu spomínal, sú omnoho, omnoho vyššie a idú do stoviek miliónov, pretože sa to reťazí na poberaní sociálnych dávok, na tom, že títo ľudia vypadajú z tvorby hodnôt, z platenia daní a že zostávajú len príveskom na sociálnej úlohe štátu a sú len tými, ktorí sú pasívnymi poberateľmi a spoločnosti nič nepridávajú.

    Nedá mi, aby som sa nedotkol takisto oblasti zdravotníctva. Teraz je táto oblasť naozaj mimoriadne aktuálna. Mnohokrát sme to kritizovali ešte za prvej vlády Roberta Fica, pretože tam sú korene dnešných problémov, nielen v oblasti zdravotníctva, ale vo všetkých oblastiach, pretože tie problémy, ktoré dnes riešime, len dohnali súčasnú vládnu väčšinu. A svoje korene majú v prvej vláde Roberta Fica.

    Tak aj súčasný dnešný aktuálny problém, ktorý je, je vyjadrený prehratou arbitrážou za zákaz zisku so zdravotnými poisťovňami, ktorý opäť bude odčerpávať prostriedky zo štátneho rozpočtu, je len výsledkom neodbornej, ba, by som povedal, babráckej politiky a babráckeho prístupu k legislatíve zo strany prvej vlády Roberta Fica, pretože toľko kritizovaný zákaz alebo, tak, aby som sa posunul do optiky vládnej väčšiny, toľkokrát nastoľovaný zákaz zisku zdravotných poisťovní v tomto slovnom spojení sa možno hodí na nejaký transparent na míting strany SMER alebo na rozhovor s priaznivcami strany SMER, aké to je zlé, ale určite sa nehodí do serióznej a odborne pripravenej legislatívy, pretože na základe takéhoto babráckeho spôsobu uplatnenia a realizácie tohto zámeru v zákone sme dospeli k tomu, že Slovensko prehralo arbitráž a pravdepodobne prehrá ďalšie súdne spory, ďalšie arbitráže a nebude to o 40 miliónoch spolu so súdnymi trovami, ktoré dnes máme na stole, ale bude to o mnohonásobne vyššej čiastke. To vyčíslenie, ja ho zopakujem, je z médií známe, už ho povedali viacerí moji kolegovia, presahuje 800 miliónov. A teraz som zvedavý, kde budeme hľadať tie peniaze, ale hlavne kto to spôsobil. Jednoznačne to spôsobil zle aplikovaný úmysel pristúpiť k tomu, aby zdravotné poisťovne nemohli vyťahovať nad rámec toho, čo je nevyhnutné, s primeraným ziskom na prevádzku prostriedky zo zdravotného poistenia.

    Ja bez problémov poviem, že je úplne normálne, aby bol systém financovania akejkoľvek starostlivosti, či už zdravotnej, dôchodkovej alebo inej, zabezpečovaný transparentne, to znamená, aby sme presne a jasne vedeli, čo je určené na náklady plus primeraný zisk pre subjekty, ktoré spravujú tento systém a zabezpečujú tento systém, aby sme presne vedeli, koľko prostriedkov má byť použitých na príslušný účel, v tomto prípade na zdravotnú starostlivosť. A ja už som to tu viackrát povedal, keď tu bola pani Zvolenská. A som sa jej spýtal, nedostal som od nej odpoveď, ja stále nerozumiem tomu, ako je možné, že takýto problém nemáme napríklad pri dôchodkových správcovských spoločnostiach, ako je možné, že dôchodky, ktoré sú takisto zabezpečované prostredníctvom viacerých súkromných správcovských spoločností, čo je v prenesenom význame, princípe to isté ako zdravotná poisťovňa, len zabezpečujú iný účel, prečo takýto problém nemáme pri dôchodkových správcovských spoločnostiach. No je to jednoducho preto, pretože zákon je postavený tak, že dôchodkové správcovské spoločnosti majú jasne definovaný zdroj svojich príjmov, správne poplatky, ktoré sa skladajú z dvoch zložiek a dosť. A dôchodkové správcovské spoločnosti vedia, že toto je ich príjem, v rámci toho si musia tvoriť zisk a to ostatné je majetkom sporiteľa. Prečo takýmto spôsobom nie je postavený zdravotný systém? Prečo tu nemáme jasne definovaný správny poplatok, nech je zložený a vytvorený akokoľvek? Nebudem hovoriť dneska, ani to nemám v úmysle, o číslach, pretože to je o primeranom nastavení a dosť. A tým pádom by sme to mali jasné.

    Ale hlavné, čo som chcel povedať, je ten rozdiel medzi odborným, neodborným, politickým a naozaj odborno-legislatívnym prístupom k problému, pretože keby bol takýmto spôsobom nastavený alebo takýmto spôsobom aj vykonaný zásah do systému financovania zdravotných poisťovní, tak by sme dnes podľa môjho názoru nečelili arbitrážam, pretože ani by to nebolo v rozpore s ústavou, ani by to nijakým spôsobom nezakladalo dôvod na arbitrážne konanie. Ale keď sa ideme škrabať okolo hlavy takto

  • Názorná ukážka zo strany rečníka.

  • , tak potom jednoducho to dopadne tak, ako to dopadne, že sa do legislatívy vnášajú politické názory, túžby a predstavy, ktoré sa hodia skôr na mítingy ako do znenia zákonov, a ťažkými miliónmi Slovenská republika za to bude platiť, nie vláda Roberta Fica, ale Slovenská republika. A preto by bolo namieste, keby tieto náklady, ktorým pravdepodobne sa nebude dať vyhnúť, si zobrali na svoje bremená, na svoj chrbát predstavitelia strany SMER, keď ta vedeli napínať svaly, že keď sa chcú zdravotné poisťovne súdiť, tak ech sa skúsia súdiť so štátom. Takto vystupoval svalnato pán vtedajší premiér a súčasný premiér pán Robert Fico. A machroval pred národom, ako sa on ničoho nebojí. Tak keď sa teraz ničoho nebojí a keď je chlap, tak nech povie, okej, tak ja na toto zoženiem peniaze tou svojou vlastnou hlavou, ako to dokázal už v minulosti. To by bolo férové. Ta zmenená rétorika, ktorá tu zaznieva, alebo upravená, posunutá rétorika, ktorú sme mali cez víkend možnosť počuť od premiéra aj od predsedu parlamentu pána Pašku, že no, áno, ale zarobili sme na tom vyše 200 miliónov, takže to v zásade sme v pluse, je nepriamym priznaním, že platiť sa bude. Ako inak si to mám vysvetliť, keď sa povie, že síce áno, je tu nejaká prehratá arbitráž, ale ten náš výnos z toho za tie dva roky, čo to trvalo, bol vyše 200 miliónov? Jednak je morálne absolútne neprípustné takýmto spôsobom pristupovať k legislatívne a jednak máme len prvú prehratú arbitráž. A ďalšie arbitráže sú otvorené. Keď to bude rásť do tých niekoľko stámiliónových rozmerov, tak potom čo urobíme?

    Takže aby sme sa zasa dostali do všeobecnej roviny a aby som sa mohol dostať k záveru svojho vystúpenia, ešte predsa len sa dotknem 2. piliera a dôchodkového systému. Ja s veľkým potešením som zaznamenal vyjadrenia pána ministra tu sediaceho počas víkendu, že tie objavujúce sa úvahy o tom, že keď sa bude rozpočet rozsýpať ako domček z kariet, čo bude, že už sa nebude uvažovať o tom, že sa siahne na ten zvyšok prostriedkov, ktoré v 2. pilieri sú. Nech sa na mňa pán minister nenahnevá, veľmi si to cením, že to povedal, aj mu verím, že to tak myslí, ale viem, že keď na to príde, nebude on ten, kto o tom bude rozhodovať.

    Takže teraz by som chcel apelovať na všetkých, aby sme jednak si spomenuli a išli tou cestou, ktorá tu viackrát zaznela aj z úst súčasného premiéra, že poďme sa dohodnúť na ústavnom zákone, ktorý by fixoval pozíciu 2. piliera a nalinkoval tam nejakú cestu do budúcnosti vo väzbe na ekonomickú kondíciu krajiny, ktorá bude. A apelujem týmto aj na kolegov z opozície, aby som to teraz zovšeobecnil. Toto si žiada naozaj istý nadhľad, istú štátnickú múdrosť a nielen teda také vzájomné politické hry, kto z koho a kto koho viac a kedy dobehne. Ale naozaj tu sa musíme pozrieť cez prah desiatok rokov dozadu, keď tu už nebude ani SMER, ani pán premiér Fico, ani pán minister Kažimír, ani ja, ani nikto možno z tejto snemovne. Ale po nás môže zostať stabilný a dobre vybudovaný základ dôchodkového systému vo svojich princípoch. Tie detaily určite budú podliehať zmenám a budú reagovať na konkrétny vývoj, ktorý vtedy bude, ale tie základy sú naozaj najdôležitejšie, pretože bez dobrých základov nemôže byť vybudovaná žiadna stavba, teda dobrá stavba, ktorá má mať trvalý charakter. Takže apelujem na to, aby sme na tom pracovali, aby sme sa touto cestou vybrali, aby sme nečakali na to, keď naozaj bude rozpočet v koncoch a keď tu predstúpi pán premiér Fico, ako on nemá problém, a pod akým akýmkoľvek dôvodom, ktorý práve vtedy si už či vyfabrikuje, vymyslí, vytvorí alebo ja neviem, čo s ním urobí, nám prednesie, ako je nevyhnutné a ako je dôležité, dočasne určite, by sa vtedy povedalo, dočasne siahnuť na prostriedky aj tie zvyšné, ktoré idú do 2. piliera, pretože inač nesplníme to, čo sme sa zaviazali splniť v rámci Európy, že znížime rozpočet pod 3 %. A to, si myslím, bude reálny problém, znížiť rozpočet na základe tohto rozpočtu alebo ani nie na základe rozpočtu, lebo rozpočet len odráža kroky, hospodárske kroky vlády, a tie sú zlé, takže na základe tohto to bude veľký problém, naplniť tento cieľ, a preto nečakajme, kým sa dostaneme do tejto situácie, lebo už bude neskoro, a robme kroky rýchlo, rokujme a dohodnime sa na tom, aby sme predložili ústavný zákon a ho aj schválili.

    Takže keď zrekapitulujem všetko, čo sme si tu povedali, tak by som to mohol zhrnúť asi takto. Dane sa nevyberú v takom rozsahu, ako sú zahrnuté v štátnom rozpočte, budú výrazne chýbať príjmy, čomu nasvedčuje všetko, čo sa okolo nás deje.

    Nezamestnanosť stúpa dynamickým tempom. Dovolím si povedať poznámku na margo toho, že je tu kríza a že tak je to aj v iných krajinách. Pozrite si okolité krajiny, či už V-4. Alebo pozrite si Rakúsko a Nemecko. A pozrite si, ako rýchlo tam stúpa nezamestnanosť. A pozrite si, ako rýchlo stúpa nezamestnanosť na Slovensku. Všetci čelia zhruba tomu istému ekonomickému prostrediu v rámci Európskej únie. Ale na Slovensku dynamika rastu nezamestnanosti je obrovská. A ten dôvod, prečo je taká vysoká dynamika rastu u nás, je jediný, vládne opatrenia, zmeny zákonov, Zákonník práce a po novom roku rast odvodov, rast daní a všetky veci, ktoré sme tu mnohokrát pomenovali. Ženiete nezamestnanosť hore, ženiete ju smerom k 18 %, kde sme ju začali stláčať ako v roku 2002, vraciame sa späť a vraciame sa raketovou rýchlosťou.

    Takisto si nemyslím, že sa podarí udržať výdavky na uzde, tak ako sú naplánované v štátnom rozpočte. To bude ďalší negatívny faktor. Dohoda so samosprávami je pekná vec, ale neverím tomu, že sa ju podarí naplniť. Plus sú tam ďalšie a ďalšie riziká, ktoré budú spôsobovať, že neverím tomu, že sa podarí udržať výdavky tak, ako štátny rozpočet predpokladá. Vychádza mi z toho, že štátnemu rozpočtu bude chýbať na naplnenie jeho cieľov 500 miliónov až 1 miliarda v závere roka alebo a už v druhej polovici roka a to spôsobí, že ten plánovaný zámer dostať sa tu na 2,9 % bude nenaplnený, pokiaľ sa neprijmú ďalšie drastické opatrenia. A toho sa ja najviac obávam, pretože ďalšie drastické opatrenia znamenajú ďalšie spomaľovanie rastu, ďalší nárast nezamestnanosti a v tom najhoršej variante aj ďalšie vykrádania špájz, súkromných špájz, ďalšie zoštátňovanie príjmov v 2. pilieri, ďalšie negatíva. Už dnes viaceré inštitúcie začínajú hovoriť o tom, že Slovensko nielen spomaľuje, ale že vo veľmi blízkej dobe pravdepodobne zastaví, teda v rámci hospodárskeho rastu. A to je tá najhoršia správa, ktorú hospodárska politika socialistickej vlády Roberta Fica prináša. Ja myslím, že vláda bude rada, keď sa jej podarí v budúcom roku uzavrieť rozpočet tak, že tu bude pod 4 %, nie pod 3 %.Takže takúto ja vidím veľkú dieru v štátnom rozpočte. A to je len preto, lebo sa odkladajú tie pozitívne opatrenia, ktoré by mohli pomôcť rozpočtu, pretože vás brzdí ideológia alebo ješitnosť, aby ste prijali návrhy zo strany opozície, a na druhej strane sa prijímajú veľmi zlé opatrenia voči hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, voči podnikateľskému prostrediu a voči zamestnávaniu a voči zamestnanosti.

    A ešte by som na jednu vec zabudol. To je upozornenie pre vládnu stranu. A opäť to súvisí s učiteľmi, ale je to veľmi dôležité, aby som to povedal. Bol tu predložený pozmeňujúci návrh, ktorý mení to, čo, už to viete, zmeniť treba. My sme poukázali už na to, že v tom pozmeňujúcom návrhu, konkrétne v § 5 ods. 2, je napísané, že stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 nedohodne inak. Keď si preložíme tento text, naozaj to znamená, že keď učitelia nepodpíšu s vládou kolektívnu dohodu o tých 5 %, tak zo zákona podľa tohto pozmeňujúceho návrhu budú mať 0-percentné navýšenie. Ja viem, že ste od tohto zámeru, alebo aspoň ste to tak jasne a viacerými ústami povedali, odstúpili, že vláda rozhodla o tom, že sa navýšia o 5 % tarify. Ale upozorňujem, vy to máte v návrhu zákona, v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, keď schválite, tak ten je viac ako to, že na tlačovej konferencii niečo niekto povie. Takže keď chcete, aby platilo to, že zvýšite tie tarify o 5 %, tak musíte zmeniť pozmeňujúci návrh. Z toho pozmeňujúceho návrhu musí vypadnúť ten odsek 2, pretože, keď nevypadne, bude platiť tá nula, pokiaľ nedôjde k podpisu kolektívnej zmluvy. Proste tak to je, či sa vám to páči alebo nepáči. Takže ja vás vyzývam, pretože nie je možné pozmeňujúcim návrh zmeniť pozmeňujúci návrh, je možné len tento pozmeňujúci návrh stiahnuť a podať nový pozmeňujúci návrh, v ktorom tento odsek nebude, až to nespravíte, tak zafixujete tú nulu, ja to vidím takto, a upozorňujem vás na to, je na vás, ako s tým naložíte, ale určite ste o tom vedeli a určite keď na to príde, tak budeme vedieť, kto ako konal.

    Vážené dámy, vážení páni, tento rozpočet je, ako som povedal, zrkadlom toho, čo vláda už urobila, a bude ďalej zachytávať a odzrkadľovať to, čo ešte urobí inými zákonmi vo svojej hospodárskej politike. Zatiaľ tieto zmeny sú negatívne a budú znamenať, že rozpočet nebude naplnený, tak ako je predložený. A preto zaň, samozrejme, nebudem ani hlasovať, pretože si myslím, že len odráža to, že Slovensko spomaľuje, na Slovensku rastie nezamestnanosť, na Slovensku sa zhoršujú podmienky pre podnikanie. A to, že tomu tak je, spôsobuje vláda svojimi zákonmi, ktoré pretláča cez Národnú radu. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán Kaník, vy skutočne ste tu rozobrali asi všetko, čo vás napadlo, veľmi svojským spôsobom. Ja nebudem na to zatiaľ reagovať, nakoľko vystúpim k viacerým veciam, teda čo sa týka vystúpenia opozičných poslancov potom v rozprave.

    Chcel by som skôr reagovať na ten váš návrh tej minidane, ktorú sme tu spomínali. A mám taký pocit, že zakaždým, keď vám niekto niečo povie, tak vy si nájdete nejaké riešenie. A celý ten koncept váš úplne nie je kompletný a nie je ucelený. Rád by som skutočne videl nejaký komplexný návrh a nielen to, že povie sa, ideme zdaniť všetky bezhotovostné platby, a neuvedomujete si vôbec niektoré dôsledky, ktoré to znamená.

    Pri tých kreditných kartách by som chcel skutočne poznamenať, že ten obchodník, ako ste hovorili, ktorí akože to zaplatí, tak ten to nezaplatí. Keď si pôjdete kúpiť tú kávu, tak hovoríte o nejakom 1 %, ak tá káva stojí 1 euro. Tak on si kávu nenavýši o 1 cent, ale o 10 centov. A pri hotovostnej platbe zaplatíte 1,1 eura takisto. A on si to strčí do vrecka. Takže viete, že to bude znova znamenať len zdražovanie. Dotkne sa to bezhotovostnej platby medzi podnikateľmi, medzi občanmi a podnikateľmi, vždy niekto zaplatí overnighty. Zakaždým, keď uložíte peniaze, zaplatíte túto daň.

    Ja by som rád videl skutočne taký komplexný návrh, ktorý by nám aj objasnil vaše myšlienkové pochody. Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Áno, ďakujem. Ja by som teda začal od konca vášho prejavu, čo sa týka učiteľov. Áno, ten prvý pozmeňujúci návrh bol podaný tak, ako ste ho citovali. Podstatné je ale to, že v tomto pozmeňujúcom návrhu bola zákonným spôsobom vytvorená možnosť na to, aby sa vôbec mohli platy učiteľov zdvihnúť. Samozrejme, je pravda, že pokiaľ by nedošlo k podpísaniu kolektívnej zmluvy, čo nikto nepredpokladal, tak by to navýšenie bolo nula. Preto je tu pripravený druhý pozmeňujúci návrh, ktorý presne definuje navýšenie platov učiteľov o 5 % do taríf.

    Čo sa týka tej dynamiky rastu nezamestnanosti, ja stále sa snažím zdôrazňovať, že prvoradé, čo vplýva na rast nezamestnanosti, je prepad tržieb, je prepad výnosov spoločnosti. Dostanem sa potom k tomu v rozprave detailnejšie. A poukazuje na to, ako miera nezamestnanosti rástla, či už prvý polrok tohto roku, ale aj minulý rok, to znamená ešte predtým, než sa zavádzali opatrenia novej vlády.

    Posledná vec, zdravotníctvo, s tým súvisiaca arbitráž. Ja principiálne nesúhlasím s tým, aby jednoducho zákonom bolo nariadené, aby ľudia povinné odvody odvádzali do súkromných spoločností. A toto sa týka jednak zdravotných poisťovní, ale, samozrejme, aj dôchodcovských správcovských spoločností. Jednoducho myslím si, že je nesprávne, aby toto prikazoval akýkoľvek zákon. Pokiaľ chceme vytvárať trhové prostredie, tak spoločnosti by mali na dobrovoľnej báze súťažiť o to, aby boli firmy alebo ľudia ochotní platiť na ich súkromné účty, odvádzať odvody, navyše ak podľa môjho názoru súkromné zdravotné poisťovne neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu oproti štátnej zdravotnej poisťovni. Nevidím rozdiel medzi poistencom, povedzme, Dôvery, Unionu a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, vy si dovoľujete napádať tú výšku nezamestnanosti, vy, ktorý ste zanechávali túto vládu na takej nezamestnanosti, aká tu za posledných 6 rokov nebola, vy, ktorý, prosím vás pekne, ste odo dňa nástupu do vlády len zvyšovali mieru nezamestnanosti, a to aj v čase sezónnych prác? Myslím si, že to je úbohé. Takže bolo by dobré, keby ste sa zamysleli nad svojimi krokmi a pozreli sa na to, že ste nechali viac ako 15-percentnú mieru celkovej nezamestnanosti a viac ako 13,6-percentnú mieru evidovanej nezamestnanosti. A môžete používať štatistiky, pokiaľ budete tak hovoriť, ako ja hovorím neustále o číslach z úradov práce, tak by ste sa držali asi jednej línie.

    Samozrejme, pokiaľ ide o obchod, ktorý ste nastavili 2. pilierom v roku 2004, tak, samozrejme, tento obchod bol nastavený výlučne v prospech tých šiestich finančných spoločností, aby na ňom zarobili. A výlučne bol garantovaný úspech iba pre ich hospodárenie, pretože neriskujú vôbec nič, iba investujú peniaze cudzích ľudí. A oni berú iba poplatky. A okrem tých, ktoré sú v zákone uvedené ako skutočne reálne, berú aj rôzne skryté poplatky.

    Pokiaľ ide o hmotnú núdzu, dovoľte mi pripomenúť, pán Kaník, že ste ju nastavovali vy v roku 2004. Ak ju niekto pokrivil, pretože hneď vystúpite a poviete, že som ju pokrivila ja, hovorím, nie, pokrivili ste ju vy, pretože v roku 2006 v prvom polroku ste prijali zákon č. 310/2006 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o sociálnom poistení. A v rámci tohto zákona ste zakotvili, že je potrebné u starých ľudí. A začínala skúmanie Sociálna poisťovňa. Sa skúmalo u množstva ľudí, u viac ako 60 000 ľudí, celkové náklady boli viac ako 3 milióny korún na začaté konanie, z ktorého pre starších ľudí z hľadiska hmotnej núdze neplynulo nič. Pán Kaník, skutočne váš...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kaník.

  • Pán poslanec Kamenický, ja som viackrát povedal, že je potrebné otvoriť odbornú diskusiu, ale odbornú, lebo to k niečomu môže viesť. To, čo ste vy zase zopakovali, naozaj odborné nie je, pretože, ad jedna, ja hovorím o 0,1 %, vy zasa ste hovorili o 1 %. To je desaťnásobne viac, to, dúfam, viete.

    A tvrdenie, že to znamená, že keď niekto zaplatí kartou, tak že zaplatí viac, je nezmysel. Keď sa zaviedli platobné karty, začali ľudia platiť viac za svoje nákupy v obchode alebo za tú kávu? To je aký nezmysel? A z tej karty si pritom dnes banka sťahuje 1 až 2 %. A ja tu hovorím o 0,1 %, ktoré sa bude strhávať z tejto platby. Takže nezavádzajte, lebo to nebude odborná diskusia, to bude politické bludárčenie.

    K pánovi Duchoňovi. No vidíte, že som mal pravdu, lebo teraz som dostal na stôl ten návrh ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý toto rieši. Takže ďakujem, že ste si to vypočuli alebo ste rozmýšľali podobne, pretože keby to zostalo tak, ako som ja na to upozornil, tak by učitelia dostali veľkú nulu. Takže, áno, týmto ďalším pozmeňujúcim návrhom napravujete to, čo ste mali v úmysle urobiť, pretože ste sa zľakli. Zľakli ste sa toho, že sa vám na to prišlo, že tuto takto akože rokujete, ale vlastne chcete im dať poriadne po hlave, aby si nabudúce rozmysleli štrajkovať, možno nie vy, ale pán premiér Fico.

    Nezamestnanosť. No, viete, z mesiaca na mesiac stúpla o 10 000, to je 0,4 %. To je tak dynamický nárast, aký nie je nikde. A to je veľmi vážne varovanie. A to bolo len za október. Nemyslím si, že v novembri, v decembri to bude výrazne iné.

    A to, čo ste povedali aj spolu s pani Tomanovou, je ideológia. Vy priznávate lásku k zoštátňovaniu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave mal vystúpiť pán poslanec Fronc, ale keďže je ospravedlnený z rokovacieho dňa, vystúpi pán poslanec Mihál a pripraví sa pán poslanec Miškov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, pardon, spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, milí hostia, je tu koniec roka, je tu zákon roka, zákon o štátnom rozpočte, je tu príležitosť, aby sme si zhrnuli, čo vláda Roberta Fica dokázala za tých niekoľko mesiacov svojho vládnutia.

    Ak dovolíte, zameriam sa na oblasť, ktorej sa venujem či v parlamente, či v iných profesionálnych oblastiach svojho života. A to sú zmeny, ktoré táto vláda a tento parlament valcom 83 hlasov presadil, pokiaľ ide o odvody, dane, podnikateľské prostredie, Zákonník práce a podobne. Sú to všetko zmeny, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia život ľudí na Slovensku po 1. januári. To, čo ľudia len dnes počúvajú z médií a kdesi možno klopkajú na čelo, o čom sa tí politici handrkujú, o čom to v tom parlamente debatujú, že veď ten parlament treba zrušiť, že je to tu na nič, po 1. januári pocítia na vlastnej koži, vo svojich peňaženkách, na znižovaní svojej životnej úrovne, na strate zamestnania. No lepšie to jednoducho nebude, nemá to byť prečo lepšie.

    Poďme k témam, ktoré som avizoval.

    Tento parlament na popud vlády prijal dve novely Zákonníka práce, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o sociálnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o zdravotnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, a napokon dve novely zákona o dani z príjmov, ktoré budú účinné od 1. januára. Čiže z týchto štyroch veľmi dôležitých zákonov, ktoré sa dotýkajú ľudí v prvom rade, ale zároveň aj všetkých zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO, každý má po dve novely, ktoré platia od 1. januára. To je spolu osem noviel, ktorými sa výrazným spôsobom mení prostredie, či podnikateľské, či pre zamestnávanie, či daňové, odvodové prostredie na Slovensku. Ak ma dobre počúvate, hovorím, osem vážnych zmien zákonov v tejto oblasti naraz je nestráviteľných aj pre koňa, nieto ešte pre nejakú mzdovú účtovníčku v nejakej malej firme, ktorá toto všetko musí absorbovať a ktorá musí správnym spôsobom po januári počítať tie vyššie dane, vyššie odvody a tak ďalej a tak ďalej a dodržiavať Zákonník práce, samozrejme, ktorý sa výrazným spôsobom zmenil.

    Mám za sebou asi 30 prednášok, ktoré som od augusta absolvoval po celom Slovensku, stretol som sa asi s 3 500 drobnými podnikateľmi, ekonómami, personalistkami, mzdovými účtovníčkami. A snažil som sa im vysvetliť, čo všetko ste zmenili, čo všetko ste schválili a aké hlúposti ste porobili. Môžem vám s dôverou povedať, že nestretol som sa s ani jedným jediným pozitívnym ohlasom na tieto výsledky vašej „práce“, všetci sa chytali za hlavy, všetci si ťukali na čelo, všetci nechápali, prečo ste to vlastne urobili. Nechápu, nevedia, akým spôsobom si poradia po novom roku. Bude ich to stáť viac energie, viac peňazí. A, samozrejme, bude sa prepúšťať. To sú dôsledky vašich zmien. Poďme si ich teda rozobrať trošku podrobnejšie.

    Vaším Zákonníkom práce ste pokazili podnikateľské prostredie. Je absolútne zbytočné sa tu handrkovať či tento Zákonník práce prinesie alebo neprinesie stratu alebo zisk pracovných miest. Ten, kto má trošku oči otvorené a chodí medzi ľudí, tak vie, čo to bude znamenať.

    Vy sa veľmi radi oháňate tým, že ste týmto vaším Zákonníkom práce zlepšili podmienky zamestnávania pre ľudí, že ste ho vyvážili v prospech zamestnancov. Tak ja vám teda poviem tri veci, ktoré ste pohnojili v novom Zákonníku práce.

    V prvom rade neumožňujete rozvrhnúť nerovnomerným spôsobom pracovný čas v niektorých firmách na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. V menších firmách nebude môcť zamestnanec, aj keby to akokoľvek chcel, pracovať napríklad na dvanástky, pretože ste mu to jednoducho zakázali. Ďalej, v menších firmách nebudú môcť využívať tzv. konto pracovného času, čo je veľmi flexibilná forma pracovného času umožňujúca firmám prežiť súčasné turbulentné obdobie. Menšie firmy to nebudú môcť zaviesť. Menšie firmy pôjdu do krachu. Menšie firmy budú musieť prepúšťať. Ďalej, ste fakticky zakázali dobrovoľné nadčasy. Ak nejaký zamestnanec si chce v týchto ťažkých časoch, keď je každé euro dobré, privyrobiť v nadčasoch, ktoré sám iniciuje, sám chce pracovať nejakú tú hodinu naviac, tak jednoducho nemôže, pokiaľ tam nie je tzv. prechodná, naliehavá zvýšená potreba práce. Buď to bude musieť obchádzať, tak aby inšpektor práce, ktorý môže prísť, bol spokojný, alebo jednoducho si privyrobiť cez nadčasy nemôže, pretože ste mu to zakázali, pretože práca je zrejme škodlivá.

    Ďalej, pokiaľ je to veľmi populárne, ako ste fantasticky zlepšili zamestnancovi podmienky pri skončení zamestnania, lebo ste zaviedli súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Áno, zaviedli ste ho, ale zároveň ste znemožnili zamestnancovi, aby sa sám rozhodol, aký spôsobom si skutočne uplatní výpovednú dobu, či si ju celú vyčerpá alebo či časť z nej zamení za ďalšie odstupné. Takéto právo totižto za toho môjho zlého Zákonníka práce zamestnanec mal, za toho vášho vynikajúceho Zákonníka práce ho už nemá. Toto právo zamestnanec jednoducho stratil, čím ste oslabili jeho postavenie.

    A, naviac, pripomeniem tým, ktorí nevedia, ako vyzerá nový Zákonník práce, a to je, predpokladám, väčšina vašich poslancov, nárok na odstupné má zamestnanec len vtedy, ak ide o výpovedný dôvod, rušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti alebo nadbytočnosť zamestnanca alebo zlý zdravotný stav zamestnanca. Len vtedy má nárok na odstupné. Ak dostane výpoveď napríklad preto, pretože neuspokojivo plní pracovné úlohy, alebo preto, lebo nespĺňa podmienky na výkon práce dané osobitným predpisom, respektíve interným predpisom zamestnávateľa, tak nárok na odstupné nemá. Tam ste mu žiadny nárok na odstupné nepridali, ale práve, naopak, aj v týchto prípadoch, keď podľa starého Zákonníka práce má nárok na výpovednú dobu jeden alebo dva mesiace, ste mu zobrali právo rozhodnúť sa vlastnou hlavou a tak, ako on to potrebuje, či si tú výpovednú dobu naozaj využije alebo či si ju zamení pri skoršom odchode za odstupné. Toto právo zamestnanec stratil. Čiže v takýchto prípadoch takejto výpovede na tom bude horšie ako doteraz. To je výsledok, keď Zákonník práce robia diletanti a odbory, ktoré, s prepáčením, k živému robotníkovi ani nepričuchli.

    Poďme na ďalšiu tému, 2. pilier. Snažíte sa zlikvidovať 2. pilier. Z vašej rétoriky je to úplne zrejmé, pred pár minútami sme počuli z úst pána Duchoňa, čo si o 2. pilieri myslí. A nie je to len on, ktorý sa takýmto spôsobom prejavuje. Znížili ste príspevky z 9 % na 4 %. To v prepočte na absolútnu sumu znamená, že sporitelia si na Slovensku našetria každoročne asi o 500 miliónov eur ročne menej. A 500 miliónov eur použijete v štátnom rozpočte na bohvieaké výstrelky namiesto toho, aby si to sporitelia šetrili na svoju starobu, na horšie časy, na to, keď nebudú vládať pracovať.

    Naviac, okrem tejto očividnej hlúposti, ktorá veľmi poškodí mladšiu a strednú generáciu, pretože ten tzv. štátny dôchodok im nikdy nevynahradí, to, čo by mali v 2. pilieri, a to, že im to nevynahradí to, priznávate, veď vy sami ste iniciovali, schválili a podporili zmeny v 1. pilieri, napríklad zvyšovanie dôchodkového veku, napríklad zoslabovanie priemerného osobného mzdového bodu pre nadpriemerne zarábajúcich, napríklad ste podporili a sami navrhli nižšiu valorizáciu, sami priznávate, že 1. pilier je v dnešnej podobe neudržateľný a tak ako sa urobili zmeny teraz, tak sa budú musieť zmeny robiť aj v budúcnosti a nebudú to zmeny príjemné.

    Ale vrátim sa k tým ďalším zmenám. Pán premiér Fico neustále argumentuje tým, že 2. pilier je nevýnosný, že v 2. pilieri je zhodnotenie veľmi nízke. Poprosím všetkých, ktorí majú momentálne zapnutý internet, aby si otvorili webovú stránku Národnej banky Slovenska www.nbs.sk, tam si našli sekciu Dohľad nad finančným trhom, Dohľad nad dôchodkovým sporením, tam si pozreli na grafe, akým spôsobom sa vyvíja hodnota dôchodkovej jednotky, pokiaľ ide o správcovské spoločnosti a pokiaľ ide o novozavedené indexové fondy. Ak si dáte tú námahu a pozriete sa tam, aký je vývoj v indexových fondoch, tak zistíte, že za osem mesiacov od mája, za osem mesiacov existencie indexových fondov najúspešnejší indexový fond za osem mesiacov dosiahol prakticky 15-percentné zhodnotenie na osemmesačnej báze, podotýkam, nie na ročnej, za osem mesiacov o 15 % zhodnotil majetok sporiteľov a ten najmenej úspešný fond sa zhodnotil o vyše 4 % za osem mesiacov. To je v prepočte na celý rok približne 6 % pre ten najmenej úspešný indexový fond. A 6 % je omnoho viac ako inflácia, aj tých 6 %. Chcete silou-mocou zničiť tento spôsob sporenia. A nepriamo sa snažíte aj o to, aby indexové fondy boli zrušené. Ja osobne som do indexového fondu vstúpil okamžite, ako sa to dalo. A toto svoje rozhodnutie, samozrejme, neľutujem. A odporúčam to aj vám, mladí priatelia, ktorí ste na balkóne, pretože rozumné dôchodkové sporenie s dobre manažovaným vedením vám naozaj dokáže zabezpečiť omnoho lepšie dôchodky ako Sociálna poisťovňa. Taký je, bohužiaľ, život, bohužiaľ, pri vedení tejto vlády.

    Poďme na ďalšie zmeny, ďalšie zákony, zákon o zdravotnom poistení, dve jeho novely. Tá druhá novela, ktorú ste schválili pred približne týždňom v tejto snemovni, to je úplná katastrofa, to je právny paškvil. A verím, že pán prezident túto novelu nepodpíše. Je to doslova a do písmena právny paškvil, je to nevykonateľné, je to nezrozumiteľné, zavádza to právnu neistotu. Prečo? O podieloch na zisku poviem potom, to sme tu už preberali, ale chcem vás upozorniť, vážení kolegovia a kolegyne, na to, že bola schválená novela, podľa ktorej štát bude platiť poistné za poistencov štátu len v prípade, ak nemajú príjem, resp. ak majú príjem najviac do výšky 15-násobku platného životného minima. To je pre budúci rok sumu niečo cez 2 900 eur. Čo to znamená? Znamená to napríklad, že ak nejaká osoba, ktorá je dnes poistencom štátu, napr. študent, zarobí na budúci rok nejakým spôsobom viac ako 2 900 eur, tak štát za neho poistné platiť nebude. Tu potom vzniká otázka, kto za tohto študenta bude platiť poistné, keď to nebude štát. No odpoveď je v § 11, ak nie je niekto zamestnancom, ak niekto nie je SZČO, ak niekto nie je poistencom štátu, tak sa stáva samoplatiteľ. To znamená, podľa tejto dikcie novely, ktorú ste schválili, študenti, ktorí majú tú drzosť, že si zarobia cez 2 900 eur, že sú aktívni, budú si musieť doplatiť ako samoplatitelia zdravotné poistenia. To isté napríklad je s dôchodcami. Pri dôchodcovi, ktorý sa bude snažiť si privyrobiť napr. na dohodu a zarobí za rok viac ako 2 900 eur, to je, prosím, pekne 250 eur mesačne, čiže nie je to nejaká horibilná suma, tak vzniká otázka, čo teda v prípade, že štát za neho poistné platiť nebude. Odpoveď je podľa zákona, je samoplatiteľ, bude si musieť doplatiť zdravotné poistenie sám. Iný príklad poviem. Čo čaká dôchodcu, na to sa ma pýtal napríklad pán Korda včera na našej tlačovej besede, čo čaká jeho, keď je živnostník a zároveň poberá už dôchodok. Tak som mu povedal: „Pán Korda, dobrá správa aj pre vás je, ak zarobíte, ak budete mať vymeriavací základ zo živnosti vyšší ako 2 900 eur, štát za vás poistné platiť nebude, ste len SZČO a budete si musieť poistné doplatiť v ročnom zúčtovaní z minimálneho vymeriavacieho základu.“ Čiže namiesto tých súčasných 20 alebo 30 eur, ktoré pán Korda platí, resp. chystá sa platiť mesačne, bude platiť na zdravotné poistenie 55 eur mesačne, čiže temer dvakrát toľko. A v tom, samozrejme, nie je len pán Korda, ale aj tisíce živnostníkov, ktorí poberajú dôchodok, či starobný alebo invalidný, a majú tú drzosť, že dokážu zarobiť v podobe vymeriavacieho základu viac ako 2 900 eur ročne. Takýto paškvil ste schválili pred týždňom, vážení kolegovia, to už ani nehovorím, čo znamená zavedenie z vyšších odvodov z podielov na zisku. Ja som to tu už niekoľkokrát opakovane povedal, tvorivý Slovák si poradí, nemá s tým žiadny problém, obíde to ľavou zadnou. Lenže takýto zákon, ktorý znamená sedemnásobné zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku pre tých skutočne úspešných, je negatívny signál von ku každému potenciálnemu investorovi, ktorý zvažuje, či príde na Slovensko, alebo či pôjde napríklad do Maďarska, do Čiech, do Poľska, do Rumunska a tak ďalej, Slovensko aj kvôli takýmto zákonom obíde.

    Poďme k zákonu o dani z príjmov. Zaviedli ste vyššie dane, zrušili ste pre väčšinu osôb možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti na manželku a to všetko s cieľom, aby ste získali viac zdrojov do štátneho rozpočtu. Znovu tu platí to isté, čo už tu bolo povedané nielen z mojich úst, ale aj z úst výlučne kolegov z opozičných lavíc. Takéto zvýšenie daní vôbec nemusí priniesť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, ale práve, naopak, bude mať pravdepodobne úplne opačný efekt.

    Ale zameriam sa na jeden detail. A to je odpočítateľná položka na manželku. Viacerí opoziční poslanci sme ešte v prvom čítaní upozorňovali, že takéto sprísnenie podmienok uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku je nespravodlivé a diskriminujúce voči mnohým rodinám, ktoré sú v ťažkej sociálnej situácii, a zobrať im túto možnosť daňovej úľavy pre ne bude prakticky znamenať o 60 eur mesačne nižší čistý príjem. Pripomeniem, teda schválený zákon umožňuje uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku len v štyroch prípadoch: Prvý prípad je, keď sa manželka stará o malé dieťa vo veku do troch rokov, poberá naň rodičovský príspevok. Druhý prípad je, keď manželka poberá príspevok za opatrovanie, čiže opatruje nejakú blízku osobu, napr. svojich rodičov. A potom máme tretí prípad, keď je tá manželka evidovaná na úrade práce. A k tomu pribudol cez pozmeňujúci návrh, ktorý ste vy podali, my sme ho podporili, prípad, keď manželka je invalidná, resp. poberá invalidný dôchodok.

    Pán minister, upozorňovali sme vás, že bolo by dobre rozšíriť túto možnosť na aj ďalšie osoby, napríklad študentky. Prečo má byť potrestaná rodina o 60 eur nižším čistým mesačným príjmom, ak manželka študuje? Ak raz študuje, tak to nie je tzv. Počiatkova manželka, ako sa o tom hovorilo ešte niekedy pred rokom, keď sa snažil zľudovieť takýto výraz, skrátka študuje, preto nepracuje, lebo študuje. Prečo ju chcete takto potrestať, prečo chcete potrestať takto túto rodinu?

    Ďalej pripomínam, že máme aj také osoby, ktoré síce nie sú evidované ako uchádzači o zamestnanie na úrade práce, ale z titulu nízkeho príjmu majú nárok a poberajú dávky v hmotnej núdzi. Čiže manželku, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi, to znamená, že asi tá rodina je sociálne odkázaná, ale z nejakého dôvodu nie je evidovaná v evidencii nezamestnaných, resp. nebude tam evidovaná, pretože podľa nového zákona pána Richtera bude vyradená, ak si dovolí zarobiť 3 centy na dohodu, tak takúto manželku si tiež nebude môcť manžel uplatniť z pohľadu tejto daňovej úľavy. Prečo, preboha, trestáte takúto rodinu? Toto je sociálne?

    Ďalej, sú aj také osoby, ktoré vykonávajú dobrovoľnícku prácu. To znamená, sú hrdé tie osoby na to, čo robia, nie sú evidované na úrade práce, nepotrebujú to. Vykonávajú dobrovoľnícku prácu pre rôzne charitatívne organizácie, pre cirkevné organizácie. To sú tisícky ľudí. Nemajú nárok na tých 60 eur mesačne v podobe daňovej úľavy, žiaľ.

    A poslednú skupinu osôb spomeniem, na ktorú ste zabudli, osôb, ktoré síce nepoberajú príspevok na opatrovanie, ale poberajú príspevok na osobnú asistenciu. To je z pohľadu ľudí v podstate to isté, ale z vášho pohľadu to nie je to isté. Čiže osobám, ktoré poberajú príspevok na osobnú asistenciu, ste tento nárok zobrali.

    Takže toľko na dokreslenie toho, ako vládne sociálne cítiaca vláda.

    Poďme k zákonu o sociálnom poistení a poďme k tomu, čo všetko ste tuná povymýšľali, dolátali, posplietali. Je to jedna katastrofa. A korunku na to ste nasadili tým tzv. poslaneckým návrhom zákona o sociálnom poistení, ktorý tu bol schválený 25. novembra, teda presne pred dvoma týždňami. Skúsim to vysvetliť. A, prosím vás, teraz naozaj dávajte pozor, vážení kolegovia zo strany SMER, pretože pán Jasaň ma cez médiá upozornil, že predsa nevysvetľujem dostatočným spôsobom, aké sú chyby v tých zákonoch, ktoré navrhujete a ktoré schvaľujete. Takže poprosím, vážení kolegovia, aj pán Jasaň, pustite si to, prosím vás, zo záznamu, keď tu nie ste prítomní. A pozorne ma tu počúvajte teraz, pretože teraz vám naozaj veľmi pokojne a systematicky vysvetlím, aké chyby ste napackali do zákona o sociálnom poistení, pokiaľ ide o odvody z dohôd.

    Po prvé. Množstvo ľudí nieže bude mať nejaký výnos alebo nejaký prospech z toho, že budú platiť odvody z dohôd, budú poistení. Tak z toho im predsa plynú nejaké nároky na nejaké dávky, veď to je dobre, tak argumentujete, veď budú mať vyšší dôchodok, budú mať vyššie tieto a tieto dávky. Takže, po prvé, tie osoby, ktoré majú niekoľko rokov do dôchodku, nemajú riadne zamestnanie, to znamená, nie sú SZČO, nemajú zamestnanie v pracovnom pomere s nejakým slušnejším príjmom a sú nútené prijať prácu na dohodu s relatívne nízkym zárobkom, cením si to, že pracujú, je lepšie, ako keby sedeli doma, frflali nad celým osudom a nerobili nič, resp. brali sociálne dávky, je vždy lepšie, keď pracujú aspoň na tú dohodu, takéto osoby, ktoré niekoľko rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku pracujú na dohodu, zarobia 100 – 200 eur mesačne, a vy ste im zaviedli odvody na dôchodkové poistenie, tak nebudú mať vyšší dôchodok, práve, naopak, v mnohých prípadoch budú mať dôchodok nižší. Je to preto, lebo dôchodok je vypočítaný ako súčin počtu rokov dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu a dôchodkovej hodnoty. Je síce pravda, že tým poistením z dohody takejto osobe pribudnú roky dôchodkového poistenia, ale na druhej strane priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa vypočítava ako priemer ich osobných mzdových bodov za jednotlivé roky poistenia počnúc rokom 1984, pre tieto ročníky sa nezahrnie do toho výpočtu celá ich pracovná kariéra, povedzme, od roku 1970, keď začali študovať alebo pracovať, ale až od roku 1984, tak tento priemerný osobný mzdový bod si takýmto nízkym zárobkom znížia a výsledkom bude nižší dôchodok, než keby nepracovali vôbec.

    Druhá chyba v zákone, ktorá poškodí ľudí, ženy, ktoré sú na rodičovských, materských dovolenkách a za ktoré dnes platí dôchodkové poistenie štát. Ak sa pozriete do zákona o sociálnom poistení, zistíte, že za niektoré osoby platí dôchodkové poistenie štát. Napríklad, a to je naozaj veľká skupina, to je asi 150 000 žien, ak sa nemýlim, za ženy, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do 5 rokov a počas tejto doby starostlivosti o dieťa nie sú poistené ako zamestnankyne alebo ako SZČO, čiže sú tzv. na rodičovskej dovolenke, platí dôchodkové poistenie štát, a to z vymeriavacieho základu daného ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. To znamená pre rok 2013, že štát za takéto ženy bude platiť dôchodkové poistenie zo základu 471,6 eura a z toho potom následne im bude plynúť príslušný nárok v budúcnosti na dôchodok, resp. ak si sporia v 2. pilieri, tak 4 % zo sumy 471 eur si viete vypočítať. To je suma, ktorá im ide na osobný dôchodkový účet každý mesiac. Ak takáto žena z dôvodu, že si chce zlepšiť finančnú situáciu, či pre seba, pre dieťa, pre rodinu, bude po novom roku pracovať na dohodu, zarobí na tú dohodu, povedzme, 100 eur mesačne, tak jednoducho bude dôchodkovo poistená ako zamestnanec. To ste schválili. To znamená, tým pádom štát za ňu nebude platiť dôchodkové poistenie. Bude si platiť dôchodkové poistenie ako zamestnanec sama z príjmu, povedzme, tých 100 eur. A teraz si, prosím vás, skúste porovnať na jednej strane 470 eur, z ktorých by platil štát, a na druhej strane 100 eur, z ktorých si to bude platiť sama. To vlastne znamená, že päťkrát menej si bude platiť na dôchodkové sporenie, ak je sporiteľka, to znamená, že bude mať päťkrát nižší nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne za takéto obdobie. Toto je sociálne?

    Ďalej. Znova, ženy, ktoré sú na rodičovskej dovolenke a pracujú na dohodu, ak budú mať tzv. pravidelný príjem, budú aj poistené v nezamestnanosti. Poviete si, to ste schválili fantastickú vec, lebo keď stratí zamestnanie, bude mať aj predsa pri dohode po skončení dohody nárok na dávku v nezamestnanosti. Áno, vynikajúce, ale poďme sa pozrieť na tú dávku. Súčasný, ešte pár dní platiaci zákon hovorí to, to je zmena, ktorú som presadil ja hneď po nástupe do funkcie, že žena ak je zamestnaná, ale v zamestnaní má rodičovskú dovolenku, stará sa o dieťa, je doma a po skončení rodičovskej dovolenky sa chce vrátiť do práce, ale medzitým zamestnávateľ napríklad zanikol alebo je nadbytočná, čiže okamžite z rodičovskej dovolenky ide na úrad práce, tak v takýchto prípadoch sa posudzuje jej nárok na dávku v nezamestnanosti nasledovne. Štandardne zákon hovorí, že nárok na dávku v nezamestnanosti je v prípade, ak príslušná osoba za posledné tri roky pred požiadaním o dávku v nezamestnanosti bola poistená v nezamestnanosti aspoň dva roky, žena, ktorá je na rodičovskej dovolenke, má v zamestnaní počas tejto doby prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti, čiže vlastne poistená počas rodičovskej dovolenky nie je. Čiže tá otázka, či bola za posledné tri roky poistená aspoň dva roky, má odpoveď nie, nebola za posledné tri roky najmenej dva roky poistená. Lenže presne v týchto prípadoch platí pravidlo, podľa ktorého sa aj doba rodičovskej dovolenky považuje za dobu poistenia. Čiže v takomto prípade jej predsa len nárok na dávku vzniká a výška dávky sa určí podľa príjmu, ktorý mala predtým, ako na tú rodičovskú dovolenku šla, resp. z pravdepodobného príjmu, ktorý by dosahovala, keby normálne pracovala. Čiže napríklad ak v tom zamestnaní má príjem 600 eur hrubého, tak nárok na dávku po rodičovskej dovolenke mať bude a bude vo výške 300 eur mesačne. Lenže od 1. januára ak si počas rodičovskej dovolenky bude privyrábať na dohodu a privyrobí si, povedzme, 100 eur mesačne a bude z toho poistená v nezamestnanosti, tak v takom prípade Sociálna poisťovňa jej situáciu vyhodnotí tak, že počas tej rodičovskej dovolenky bola aktívne poistená v nezamestnanosti, nárok mať bude na dávku, ale v takomto prípade sa tá dávka vypočíta nie z toho príjmu, ktorý mala v tom riadnom zamestnaní, ale vypočíta sa z príjmu na tú dohodu. Čiže keď na tú dohodu zarobí 100 eur mesačne, tak dávka 50 % z toho bude 50 eur mesačne. Čiže odmenou za to, že si platila poistenie v nezamestnanosti, bude namiesto 300 eur dávky v nezamestnanosti 50 eur, šesťkrát menej. A to som bol ešte priateľský, keď som povedal, že bude mať na dohodu 100 eur. Čo keby mala na dohodu 20 eur mesačne? Potom by mala dávku v nezamestnanosti 10 eur mesačne, tridsaťkrát menšiu.

    Ďalej, trošku sa ešte vrátim k zákonu o dani z príjmov. Aj po novom roku tu bude platiť jedna veľká nespravodlivosť voči tým, ktorí pracujú na dohodu, a to, že dohodári nebudú mať nárok na zamestnaneckú prémiu v zmysle zákona o dani z príjmov. Je to problém, ktorý som pánovi ministrovi do očí hovoril, keď sme boli v prvom čítaní pri zákone o dani z príjmov. A keďže nijakým spôsobom na to nereagoval nejakým pozmeňujúcim návrhom cez spoločnú správu a podobne, tak som si dovolil spolu s kolegyňou Nicholsonovou a kolegom Kollárom predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by takéto právo na zamestnaneckú prémiu priznal aj dohodárom. Žiaľ, kolegovia zo strany SMER tento pozmeňujúci návrh odmietli. Hlasovali proti nemu. Čiže ste proti tomu, aby si túto výhodu pri zdanení mohli uplatniť dohodári. Naozaj tomu nerozumiem. To sú jednoducho vaše klapky na očiach, že ale veď to je váš problém.

    Poďme ďalej k tomu, čo čaká zamestnávateľov, ale aj jednotlivé osoby, pokiaľ ide o vyššie administratívne, byrokratické povinnosti, ktoré sa zavádzajú od 1. januára 2013 pri prácach na dohodu. Keďže väčšina z dohodárov bude dôchodkovo poistená, budú sa musieť vo firmách pre nich viesť evidenčné listy dôchodkového poistenia. Je to jedno tlačivo, ktoré je pomerne komplikované. A žiadna mzdárka nemá nejakú veľkú radosť, keď ho musí zamestnancovi po skončení zamestnania, po tých dvoch, troch, piatich rokoch, keď zamestnanie končí, vypĺňať. Je s tým relatívne veľa roboty. No a teraz si predstavte, že na Slovensku je množstvo, desaťtisíce dohodárov, ktorí majú dohodu uzatvorenú na jeden jediný deň, pretože ide o nejakú naozaj maličkosť, ktorá sa zmluvne kryje cez dohodu. Je to výhodné z hľadiska nízkej administratívy. Tak po novom tá mzdová účtovníčka v tej firme bude musieť za ten jeden jediný deň trvajúcu dohodu vystavovať komplikovaný evidenčný list dôchodkového poistenia. Poviem z vlastnej praxe ako funkcionár futbalového klubu Inter Bratislava, na dohodu „zamestnávame" usporiadateľov alebo rozhodcov pri rôznych futbalových turnajoch, ktoré usporadúvame pre našich žiačikov, a rozhodca príde ráno na deviatu, odpíska niekoľko zápasov na tom turnaji pre tých našich žiačikov, o druhej skončí, teda pracuje, píska päť hodín, robí to na dohodu o vykonaní práce, no naša mzdová účtovníčka bude musieť za tých päť hodín jeho práce, dostane za to 10 eur, nejakú symbolickú odmenu, hodinu vypĺňať evidenčný list dôchodkového poistenia, pretože z tých 10 eur sa bude platiť dôchodkové poistenie. A podľa Zákonníka práce pribúdajú ďalšie povinnosti zamestnávateľom pri týchto dohodách. Je to napríklad povinnosť evidencie pracovného času. Čiže my na to futbalovom turnaji budeme musieť mať takú písanku, dochádzku, knihu dochádzky a tam tomu rozhodcovi zapíšeme, že pracoval od deviatej do štrnástej. A dokonca nový Zákonník práce zakazuje dohodárom pracovať nadčas. Čiže ak ten futbalový turnaj neskončí podľa toho predpokladu o štrnástej, ale budú sa kopať ešte nejaké jedenástky alebo sa niečo nejako predĺži a bude sa hrať do tretej, tak on sa o tej druhej musí vlastne zbaliť a odísť, pretože my mu nemôžeme nariadiť, aby zostal do tej tretej, pretože mal dohodnuté, že bude pracovať do druhej, a tá hodina nadčas, to je jednoducho zakázané. To niekto múdry vymyslel do Zákonníka práce, lebo chceme ochraňovať dohodárov. Ďakujem pekne.

    Súčasťou tej ochrany dohodárov v Zákonníku práce je napríklad aj to, že keď dohodár mal v nejaký deň pracovať, ale nepríde do práce, pretože šiel k lekárovi, tak získava tzv. ochranu, aby ho zamestnávateľ nejako nepotrestal za to, že bol u lekára. A bude to mať ako ospravedlnenú neprítomnosť, ako prekážku v práci, ako tzv. paragraf. To je skvelé, potešia sa zamestnávatelia, aj tí dohodári. Ale keďže ten dohodár bude dôchodkovo poistený, podľa § 26 zákona o sociálnom poistení bude musieť ten zamestnávateľ oznámiť, nahlásiť na príslušnom tlačive do Sociálnej poisťovne tzv. prerušenie povinného dôchodkového poistenia na ten jeden deň. To je úžasná vec, úžasná vec. K ničomu to nevedie, len k zvyšovaniu administratívy.

    No a úplnou bombou je to, čo vymysleli v súlade s tým novým zákonom o zdravotnom poistení na ministerstve zdravotníctva. Teraz ma, prosím, pozorne počúvajte a skúste sa nesmiať. Skúste zachovať vážnosť, ktorá náleží tejto poslaneckej snemovni. Podľa usmernenia ministerstva zdravotníctva sa pri dohodároch, ktorí budú zdravotne poistení, a to bude z nich väčšina, má postupovať tak, že majú sa prihlasovať ako zamestnanci do zdravotnej poisťovne na tie dni, keď skutočne vykonávajú prácu, a v dňoch, keď prácu nevykonávajú, majú byť zo zdravotnej poisťovne odhlásení. U väčšiny dohodárov, ktorí majú tú dohodu uzatvorenú na aspoň trošku dlhší čas, to funguje tak, že nechodia do práce každý deň, ale iba občas, podľa toho, ako to majú dohodnuté, resp. ako ich ten zamestnávateľ potrebuje. Tak si, prosím, predstavte, že nejaká osoba, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, bude mať dohodnuté, že chodí do práce na dve hodiny denne, a to vždy v pondelok, stredu a v piatok, iný príjem táto osoba nemá. Čiže z pohľadu zákona o zdravotnom poistení je samoplatiteľ. Po novom roku, keďže z tej dohody sa bude platiť zdravotné poistenie, bude zároveň aj akýmsi zamestnancom a bude to fungovať takto. V pondelok príde do práce, zamestnávateľ ho v pondelok ráno prihlási do zdravotnej poisťovne, v utorok do práce nepríde, zamestnávateľ túto osobu v utorok odhlasuje zo zdravotnej poisťovne, táto osoba je v utorok samoplatiteľ, čiže v utorok sa prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ a platí si za ten utorok ako samoplatiteľ, v stredu príde do práce, čiže v stredu ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa v stredu zároveň odhlasuje ako samoplatiteľ, štvrtok do práce nepríde, čiže zamestnávateľ ju vo štvrtok odhlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa vo štvrtok prihlasuje ako samoplatiteľ, v piatok príde do práce, čiže v piatok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ, v sobotu, nedeľu nepracuje, čiže zamestnávateľ ju na ten víkend odhlasuje ako zamestnanca, ona sa na sobotu, nedeľu prihlasuje ako samoplatiteľ. A ideme do ďalšieho týždňa. V pondelok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ. V utorok ju zamestnávateľ odhlasuje ako zamestnanca, ona sa prihlasuje ako samoplatiteľ, v stredu,... a tak ďalej a tak ďalej, až kým nepomreli.

  • Takže toľko, nazvime to, k perličkám, ktoré ste, vážení kolegovia, schválili, pod ktoré ste sa podpísali, ale ktoré, dúfam, nepodpíše pán prezident. Mám na to ešte čas, aby sa správne rozhodol a takéto legislatívne paškvily svojím podpisom nepodporil a vrátil tieto paškvily sem to tejto snemovne.

    Na záver by som ešte rád spomenul tie slávne diery v zákone, za ktoré pán štátny tajomník Burian mi odkazuje cez médiá vyhrážky, že ma dá trestne stíhať, že na mňa podá trestné oznámenie.

    Takže poďme si ešte povedať aké ďalšie hlúposti ste schválili v zákone o sociálnom poistení.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ja vás len chcem upozorniť, že rokujeme o zákone o štátnom rozpočte, nie o sociálnom poistení.

  • Presne tak, pani podpredsedníčka. A preto je dôležité, aby zákony, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, neboli deravé a aby na to, čo ste si naplánovali, ste získali väčšie peniaze od ľudí, ktorí pracujú na dohodu, aby ste to naozaj aj splnili a aby tam tie diery neboli. Takže ak dovolíte, uvediem trošku edukatívnej ešte prednášky pre vašich kolegov a možno aj pre vás, aby ste vedeli, čo vlastne v tom zákone je.

    Takže k tej prvej diere, o ktorej som hovoril ešte minulý týždeň. Ak sa dohoda o pracovnej činnosti napríklad uzatvorí na neurčitý čas, a to Zákonník práce umožňuje, podľa Zákonníka práce je dohodu o pracovnej činnosti možné uzatvoriť s otvoreným koncom na neurčitý čas, a zároveň sa pri tejto dohode dohodne tzv. nepravidelný príjem, to znamená, že odmena bude vyplácaná napríklad raz štvrťročne, a nie každý mesiac, tak v takom prípade podľa zákona, ktorý ste schválili, sa odvody do Sociálnej poisťovne budú platiť až po skončení dohody. Čiže tá dohoda ak bude trvať polroka, tak to bude po tom polroku, ak bude trvať rok, tak potom to bude po roku, ak bude trvať päť rokov, tak to bude po tých piatich rokoch, ak bude trvať pätnásť rokov, tak to bude po tých pätnástich rokoch. A tak by sme mohli pokračovať.

    Ďalšia diera súvisí so zavedením nemocenského poistenia, ktoré ste zaviedli pri dohodách s pravidelným príjmom. Tu sa môže stať napríklad to, že dohodár, ktorý bude mať pravidelný príjem, napríklad pre to, lebo zamestná sa 29. januára, s dohodou skončí 5. februára, bude teda trvať cez dva mesiace, odmena bude nejaká vyplatená aj za január, aj za február, bude to odmena relatívne symbolická, v prepočte 13 eur na jeden kalendárny deň, tak po skončení tejto, povedzme, 7 – 8 dní trvajúcej dohody, po skončení zároveň povinného nemocenského poistenia bude tento bývalý dohodár v tzv. ochrannej lehote. A keď počas tejto ochrannej lehoty ochorie, čo sa môže stať, tak bude mať nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne od prvého dňa trvania práceneschopnosti a tá nemocenská dávka sa vypočíta z tých trinástich eur, ktoré zarobil, tá dávka je 25 % prvé tri dni, 55 % ďalšie dni až do skončenia PN-ky, možno až rok, to znamená, že v prepočte, aby som vám uľahčil to počítanie, poviem, takýto dohodár, bývalý dohodár na nemocenskom získa zo Sociálnej poisťovne v prepočte okolo 200 eur mesačne.

    Tretia diera, ktorá súvisí so študentmi. Mimochodom, nechápem logiku, prečo je odvodovo zvýhodnená dohoda pri študentoch vo veku do 18 rokov do 66 eur, pri študentoch vo veku medzi 18 a 26 rokov je to zrazu 155 eur a študent, ktorý je starší ako 26 rokov, napríklad doktorand alebo taký, ktorý začal študovať neskôr, žiadne odvodové zvýhodnenie nemá. Akú to má logiku? Dobre, takže študent, ktorý bude pracovať na takzvane odvodovo zvýhodnenú študentskú dohodu, napríklad 20-ročný vysokoškolák bude zarábať, povedzme, 150 eur mesačne, bude teda zarábať menej, ako je ten limit 155 eur, tá dohoda potrvá, povedzme, 3 mesiace, zarobí spolu 450 eur, 150 mesačne, nebude dôchodkovo poistený, pretože neprekročil ten stanovený limit. Zákon hovorí, že ak sa takémuto študentovi až po skončení dohody s nejakým mesačným, dvojmesačným odstupom dodatočne vyplatí nejaká odmena, tak táto odmena sa spätne zodvoduje za dobu dôchodkového poistenia. Lenže, vážení kolegovia, tento študent počas tých troch mesiacov trvajúcej dohody nebol dôchodkovo poistený, pretože jeho príjem nepresahoval 155 eur. Čiže z tejto odmeny, ktorá sa mu doplatí po skončení dohody, sa žiadne odvody platiť nebudú.

    Tieto diery v zákone ak tam necháte, tak nepochybujem, že ich budú ľudia využívať, či vedome alebo nevedome.

    A k tomu, čo ste si naplánovali získať, tie desiatky, stovky miliónov z dohôd a z ďalšieho zvýšenia odvodov. Ak necháte v tom Titanicu jednu malú dieročku, tak cez ňu začne sršať najprv malý pramienok. Ale sa postupne samospádom bude zväčšovať, zväčšovať tá dieročka, ten pramienok, až nakoniec vám ten Titanic pôjde ku dnu. Máte približne tri týždne na to, aby ste v skrátenom legislatívnom konaní tieto diery a tieto poškodenia zákona, o ktorých som hovoril (napríklad ženy na rodičovskej dovolenke), urýchlene opravili.

    Dúfam, že pán Jasaň nebude po tomto mojom príspevku ďalej tvrdiť v médiách, že som na tieto diery dostatočným spôsobom v snemovni neupozornil. Ďakujem, pán minister, za vašu pozornosť. Ďakujem páni kolegovia, pani kolegyne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Číž a pán poslanec Duchoň. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Ale predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Čížovi, chcem len pripomenúť, že dneska o 11.00 hodine bude poslanecké grémium ale schôdzu neprerušíme a budeme pokračovať v rokovaní ďalej.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, nepochybne rešpektujem, že v hodnotovom systéme, v ktorom sa pohybujete, pravdepodobne vnímate dostatočným spôsobom problematiku sociálnej sféry. Nie je jednoduché vás počúvať predovšetkým v tom zmysle, že už v druhom vystúpení nielen môj krajan Ľudo Kaník, ale aj vy sa staviate do polohy, akože vy chránite ľudí. A do toho celého potom, samozrejme, nesmelým bonmotom sa pridáva blahosklonný úsmev pani Vášáryovej a podobných pánov. Problém je, že SDKÚ sa už ani netvári, aspoň tí korektnejší z nej sa už ani netvária, že oni ochraňujú nejakých ľudí, oni ochraňujú bohatých a aj strednú triedu, pokiaľ tam bola pani Vášáryová, už tam nie je tá stredná trieda, menej, ale teraz SaS je dokonca už ochrancom ľudu. Tá kritika zľava sa občas objavuje v politickom mechanizme len. A veľmi radi by sme sa porozprávali na túto tému o hodnotách, pán kolega, problém je, že je známe, že schválenie rozpočtu indikuje finančným trhom nejakú situáciu u nás a že to má asi význam. Takže hlavnou úlohou našou je, aby sa rozpočet schválil.

    Pomer k hlavným problémom rozpočtu toho že ste nám tu 30 minút rozoberali dohodárov a možné diery, ktoré tam nie sú pevné, verím, že sa s tým naši odborníci vysporiadajú. Ale obávam sa, že tie hlavné problémy, o ktorých potrebujeme hovoriť, sme vo vašom vystúpení nepočuli.

  • Ďakujem. Podľa mňa tá vaša rozprava mala tiež skôr patriť do toho času, keď sa novelizoval zákon o dani z príjmov alebo sa menil Zákonník práce.

    A pristavil by som sa iba pri tom zhodnotení, ktoré ste teda tu popisovali, že aké veľmi slušné zhodnotenie dosahovali indexové fondy. Áno, ale v tom je práve tá, by som povedal, aj zradnosť finančného trhu, pretože zhodnocuje sa. A najmä teda to platí pre dôchodkové fondy. Berie sa tam veľmi dlhodobý horizont. Poukazovať to na zhodnotenie za niekoľko mesiacov, pokiaľ si sporitelia sporia svoje peniaze rádovo desiatky rokov, je asi nie úplne celkom namieste. Takže treba poukázať na ten dlhodobý horizont.

    A ja stále dnes si myslím a tvrdím, že najmä dnes finančný trh je, by som povedal, jedno veľké kasíno, po prvé. Neviem, či vôbec viete, že napríklad na kapitálových trhoch už dnes neobchodujú ľudia, ale tieto obchody vykonávajú počítače. A na základe práve aj takýchto obchodov sa dosahuje manipulácia s cenou. Takže stále si myslím, že zhodnocovanie v dôchodkoch na finančných trhoch je z dlhodobého hľadiska veľmi, veľmi riskantné. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem, pán kolega Duchoň. Ja teda budem reagovať na vašu námietku, že tu som komentoval osemmesačné zhodnotenie vo výške 4 až 15 % indexových fondov nie celkom korektne, lebo je to len osemmesačná báza, dobre. Všetky dostupné materiály hovoria o tom že z hľadiska sledovania dlhodobej výkonnosti indexových fondov za obdobie 10 – 20 rokov dozadu sa dlhodobo indexové fondy zhodnocujú na úrovni 4 až 5 % ročne v priemere. Opakujem, teraz hovorím o dlhodobom sledovaní na báze 10 až 20 rokov. Na webe je k tomu dostatok informácií.

  • Pán poslanec Miškov, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prispieť do tejto širokej diskusie o zákone o štátnom rozpočte na rok 2013, ktorý nám predkladá vláda Roberta Fica v zastúpení pána ministra financií.

    Viacerí moji kolegovia, páni poslanci predrečníci, a aj Jozef Kollár za poslanecký klub SaS veľmi podrobne rozobral predkladaný návrh, jeho silné, slabé stránky, upozornil na rôzne úskalia tohto návrhu. Preto sa vo svojom príspevku nebudem venovať siahodlhým detailom. Pokúsim sa o veľmi krátky pohľad, ktorý mi je blízky ako človeku, ktorý dlhé roky podnikal a zamestnával ľudí, preto môj pohľad na tento rozpočet bude pohľad zhora a bude to možno skôr taký pohľad manažérsky.

    Vážené dámy, vážení páni, minister nám odchádza

  • Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií Kažimíra.

  • , neodchádza, dobre, minister nám predkladá deficitný rozpočet, deficitný, nie prebytkový, nie vyrovnaný, ale deficitný rozpočet. Už len tento samotný fakt by mal byť pre akéhokoľvek finančného riaditeľa vo firme diskvalifikujúci. A pán minister financií je v podstate finančným riaditeľom, ktorý spravuje naše peniaze. Aspoň pamätám si na ministerstve financií za ministrovania pána ministra Mikloša si tam mal: verejné financie = naše peniaze. Ja si nepamätám alebo neviem, či to náhodou neodstránila táto vláda. Ale pokiaľ to tam stále je, tak jednoducho minister financií spravuje naše peniaze nás všetkých. Je finančný riaditeľ tejto krajiny. Preto si myslím, že by mal mať minister financií ambíciu predkladať rozpočet, ktorý z princípu nebude deficitný, pretože finančný riaditeľ nepredkladá rozpočet, ktorý je z princípu deficitný. Žiaľ, ale to je kritika všetkých doterajších vlád, pretože ak ma pamäť neklame, viem, že počas našej krátkej existencie Slovenskej republiky sa nenašiel ani jeden minister financií, ktorý by predložil vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet. A ja sa, pochopiteľne, pýtam, prečo sme si zvykli na to, že ministri financií predkladajú z princípu deficitné rozpočty a naše diskusie sú len o tom, či má byť ten deficit 2, 3, 5 alebo 8 %.

    Dámy a páni, keď to dokáže Estónsko, malá krajina, ktorá má 1,7 milióna obyvateľov, ktorá hospodári dlhodobo s prebytkovým rozpočtom a má najnižší celkový dlh v Európskej únii pre nás nepredstaviteľných 6 % pri priemere 8 – 10 % v Európskej únii, prečo to nedokážeme my? Dovolím si uviesť iba pár ďalších čísel, pretože táto krajina z hľadiska konsolidácie verejných financií, čo je momentálne akési zaklínadlo tejto vlády, naozaj konsoliduje ukážkovo. V roku 2007 malo Estónsko prebytok 2,5 % HDP, ešte raz opakujem, prebytok. V krízovom roku 2009 pri 14-percentnom prepade HDP mali mierny deficit, 1,7 %. Čiže neprekročili Maastrichtom stanovený strop 3 %, ale už v roku 2010 mali opäť prebytkový rozpočet pri priemernom ročnom raste HDP 8,4 % v roku 2011 a aktuálnej miere nezamestnanosti, tento údaj mám z augusta, ktorá je 5,9 %. Prečo toto nedokáže Slovensko, vážené dámy, vážení páni. Prečo toto nedokáže Slovensko, pán minister? Dovolím si odpovedať za vás. Je to preto, že Estónsko je založené na dlhodobej fiškálnej disciplíne, kde občania a politici považujú za vrcholne nezodpovedné zadlžovať budúce generácie. Je to preto, že Estónsko bolo počas krízy pripravené drasticky zatiahnuť ručnú brzdu výdavkom, znížilo platy vo verejnom sektore až o 40 %, znižovalo dôchodky, ba dokonca vypínalo verejné osvetlenie po dvadsiatej druhej hodine, nakoľko skutočne šetrili. Je to preto, že Estónsko namiesto toho, aby dane zvyšovalo, znížilo rovnú daň z 21 na 18 % v roku 2010. Odmenou za to, bol hospodársky rast 8,4 % v roku 2011. Toto sú, pán minister, opatrenia, ktorými sa ozdravuje ekonomika. Toto sú opatrenia, ktorými sa štartuje hospodársky rast v krajine.

    Vy idete presne, ale presne opačným smerom, pán minister. Predkladáte návrh rozpočtu, ktorý nemá žiadne ambície na výdavkovej strane, ba, naopak, výdavky v roku 2013 porastú. A ešte k tomu ho máte založený na zbožných optimistických prianiach a očakávaniach na strane príjmovej. Čo urobíte, pán minister, keď bude na budúci rok nulový hospodársky rast, ako ho predpovedá analýza VÚB banky, ktorej doteraz tie predpovede akosi vyšli? Čo urobíte, pán minister, ak od firiem dostanete po iracionálnom zvýšení dane z príjmu právnických osôb na 23 % darček v podobe nižšieho výberu daní ako v roku 2012? Váš marxistický kolega pán poslanec Blaha mal síce mentálny orgazmus po schválení tohto zvýšenia, ale ja sa stretávam s podnikateľmi a väčšina podnikateľov má pre vás pripravený iný darček. Tým darčekom bude vztýčený prst. A ja vám hovorím, že to nebude ukazovák, ale bude to prostredník. Vy jednoducho nevyberiete, pán minister, 400 miliónov navyše. Vy jednoducho nevyberiete ani toľko, koľko vyberiete v tomto roku. Čo urobíte, pán minister, ak nezamestnanosť v dôsledku zákonov, ktoré ste prijímali tento rok, porastie alebo stúpne k rekordným 15 %, pretože dynamika rastu nezamestnanosti sa výrazne, ale výrazne zrýchlila? Pán minister, keby ste boli mojím finančným riaditeľom vo firme a prišli by ste za mnou s týmto návrhom, tak by som vám asi ukázal dvere a povedal by som vám, aby ste si napísali výpoveď. Byť na vašom mieste by som podal radšej demisiu dnes, išiel by som od toho a vyhol sa tak hanbe, ktorá vás nevyhnutne čaká, vami predkladaný rozpočet patrí do knižnice na poličku žánru science-fiction a podobných fantazmagórií, a nie určite do parlamentu.

    Ale dovoľte mi byť aspoň v jednej veci konkrétny. A to sú moje obľúbené štátne hmotné rezervy, resp. rozpočet štátnych hmotných rezerv na rok 2013. V kapitálových príjmoch štátnych hmotných rezerv alebo Správy štátnych hmotných rezerv v kapitole tejto organizácie alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy sú uvedené naviac príjmy plus 100 miliónov eur. Mňa ten fakt zaujal. A na základe toho som požiadal kolegov z výboru pre hospodárske záležitosti, aby sme si pozvali pána predsedu štátnych hmotných rezerv, aby nám vlastne vysvetlil, čo idú štátne hmotné rezervy predávať, pretože kapitálové príjmy sú tvorené z predaja hmotného alebo nehmotného majetku. Nuž a hodinu, naozaj hodinu sme sa pokúšali dostať odpoveď od vášho nominanta na Správe štátnych hmotných rezerv a my sme sa to nedozvedeli. Po hodine jej pán predseda bol spotený a bľabotal niečo o tom, že dostal úlohu, ktorá je hodna Nobelovej ceny. Tak sa chcem opýtať, koľko takýchto úloh na Nobelovu cenu, pán minister, ste svojim kolegom, ministrom, prípadne ďalším šéfom ústredných orgánov štátnej správy rozdali? Pýtam sa na to, pretože pokiaľ je to naozaj tak, že rozpočet, ktorý predkladáte, je postavený na úlohách hodných Nobelovej ceny, tak ja si myslím, že nomináciu na Nobelovu cenu si zaslúžite vy, pán minister, za najderavší rozpočet. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kamenický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán Miškov, myslím si, že vôbec ten tón, ktorý ste zvolili, trošku je veľmi kontroverzný. A ja by som ho volil trošku miernejšie, určite.

    Z hľadiska prebytkového deficitu skutočne je to asi cieľ každého hospodára, ale myslím si, že v momentálnej situácii je veľmi postavený na nereálnych predpokladoch. Určite v budúcnosti by Slovensko chcelo teda raz dosiahnuť prebytkový rozpočet. Ale nedosiahli ste ho ani vy počas svojej vlády. Tak by som skutočne bol opatrný v tom, ako radiť, ako urobiť prebytkový rozpočet.

    Z hľadiska toho, čo ste hovorili o Estónsku, no predstavme si, že receptom na to, ako udržať verejné financie, je znížiť platy v štátnej správe o 40 %. Tak myslím si, že to by asi znamenalo ďalšie demonštrácie tuto pred týmto parlamentom. A myslím, že to nechcete ani vy, ani my. Takže nemali by sme sa skutočne riadiť heslom: Čím horšie, tým lepšie. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, zákon o štátnom rozpočte, to je už taká okrídlená fráza, je v každej krajine a v každom čase zákonom roka, pochopiteľne, aj legislatíva, ktorá tento zákon sprevádza. Na úvod preto by som chcel povedať, že sa možno aj patrí vysloviť isté porozumenie pre fakt, že takýto zákon sa nezostavuje ľahko, osobitne v tých vonkajších podmienkach, ktorými dnes žijeme. V podmienkach výziev, ktorým čelí nielen Európska únia, ale vlastne celá globálna ekonomika, zrejme zostaviť štátny rozpočet nebolo jednoduché.

    Vyslovujúc toto porozumenie by som chcel aj oceniť to základné, čo nepochybne z dokumentu vyplýva. A to je snaha konsolidovať. O tom niet pochýb. Som rád, že sa Slovensko nerozhodlo pre nejaký hazard, len že sa rozhodlo urobiť to, čo je urobiť vo verejných financiách potrebné. Avšak to konsolidovanie je, samozrejme, podmienka nutná, myslím, ale nie postačujúca. Koniec koncov zdôrazňujú to aj mnohí lídri, ktorí hovoria o tom, že aj rozpočty, aj ten európsky, o ktorom sa dnes živo diskutuje a ktorého súčasťou je aj Slovenská republika, majú ambície vplývať na to kľúčové a podstatné, aby sa zastavil úpadok, aby sa zastavilo v našich krajinách prepúšťanie, aby sa obnovil hospodársky rast, alebo aby sa zrýchlil tam, kde ešte funguje, a aby ľudia mali prácu. Myslím si, že aj toto je alebo býva ambíciou národných rozpočtov, ale, ako hovorím, aj rozpočtu, ktorý budeme schvaľovať v Európe na roky 2014 až 2020.

    Ja sa teda chcem pozrieť na štátny rozpočet na rok 2013, ale aj na tie ďalšie roky, aj z pohľadu kľúčových nástrojov hospodárskej politiky vlády, samozrejme, v kontexte relevantných zákonov, tak ako hovorili napríklad už aj dnes moji predrečníci. Rozpočet by teda nemal byť iba hrou čísel, ale aj nástrojom, ktorý spolu s ďalšími zákonmi budú formovať zmysluplnú hospodársku politiku. Nemusím pripomínať, že je to prvý rozpočet novej vlády. Preto je celkom namieste otázka, akú víziu alebo potom konkrétnejšie aký projekt chce vláda na Slovensku presadzovať, aké Slovensko chce vo volebnom období, ktoré sme nedávno začali, presadiť a aké výsledky cez tento projekt chce dosiahnuť. A tu už osobne vidím problém. Návrh štátneho rozpočtu, ale aj v kontexte relevantných zákonov svedčí o tom, že hospodárska politika vlády je nejasná, je málo čitateľná až nečitateľná, až sa tlačí povedať, že vláda nevie, čo v najbližších rokoch so Slovenskom. Možno je to tiež trošku pritvrdý výrok, preto sa ho pokúsim podložiť čo najkonkrétnejším porovnaním.

    Začnem asi tak, že sa domnievam, že môžem vyhlásiť, že v prvej dekáde nového storočia Slovensko malo čitateľnú hospodársku politiku. Iste, nemusel s ňou každý súhlasiť, ale myslím, že jej základné piliere boli viac ako zreteľné. Uvediem ich šesť. Bola to dôsledná liberalizácia cien a ich formovanie výlučne trhovými nástrojmi. Bola to mohutná reštrukturalizácia nášho bankového sektora tak, aby úvery boli dostupnejšie. Spomeňte si, že v roku 1998 si malí, strední podnikatelia požičiavali za 24, 25, 26 %, ak vôbec mali šancu získať úver. Tretím takým pilierom bola mohutná privatizácia, potom sa ešte k tomu vrátim. Štvrtým bolo postupné spružňovanie pracovného trhu, napríklad zmenami Zákonníka práce tak, aby náš pracovný trh bol podstatne pružnejší. Ako piaty pilier spomeniem postupné znižovanie priamych daní. Opäť, iste si mnohí pamätáte, že v roku 1998 najvyššia sadzba dane z príjmu bola 42 %. A v prvom kroku sme išli na 25, po nejakom čase na 19 % zavedením rovnej dane. Samozrejme, treba dodať, že súbežne s tým sme aj zjednotili sadzby dane z pridanej hodnoty na vyššej úrovni. No a napokon spomeniem ešte šiesty pilier. A to boli, dovolím si povedať, mohutné štrukturálne reformy, či už to bola reforma zdravotníctva, reforma dôchodkového systému alebo reforma verejnej správy vrátane fiškálnej decentralizácie, alebo mnohé ďalšie, na ktoré si dnes už tak nespomíname, ale nepochybne mali svoj veľký význam, reforma armády alebo železníc a viaceré ďalšie. Zámerne som hovoril o prvej dekáde nového storočia, zámerne nehovorím o tom, že to boli naše vlády, tieto vlády alebo táto vláda, hovorím o období rokov 2001 – 2010.

    Hovorím o tom aj preto, že v zásade aj prvá vláda Roberta Fica vykonávala hospodársku politiku podobného charakteru. Opäť pripomeniem, zachovala rovnú daň, hoci pred voľbami sme počúvali, že ju zruší, zachovala pluralitu zdravotného poistenia vtedy, hoci sme počúvali v roku 2006, že to zruší, zachovala dôchodkovú reformu, hoci sa vyhrážala pred voľbami v roku 2006, že ten 2. pilier nalomí omnoho viac. A napokon si myslím, že aj Zákonník práce bol zmenený v prvej vláde pána Fica iba nepodstatne. Koniec koncov nespomínam si, že by bola znárodnila alebo znárodňovala to, čo sme my privatizovali, aj keď si spomínam na zrušenie privatizačných rozhodnutí o Cargu a o letisku. Tak trošku vo mne čertík mi šepká, že celkom by som bol zvedavý na otvorený názor, či to bolo dobré rozhodnutie, keď lietam často a lietam stále z Viedne, neviem, ako pán minister, keď vidím aké nové haly vznikli na Schwechate, aj vzletová a pristávacia dráha, o koľko peňazí sme prišli a hlavne o aké obchody sme na Slovensku prišli a tam, samozrejme, tým pádom aj o tržby alebo príjmy do štátneho rozpočtu. Ba povedal by som, že doposiaľ ani nekritizovala také aktivity alebo akvizície, akou bol vstup alebo príchod amerického investora U. S. Steel do Košíc, aj keď teraz pán premiér v súvislosti s touto akvizíciou hovorí ako o zbesilej privatizácii. Ale to, sa domnievam, mu ušlo, že mal na mysli privatizáciu v období tretej vlády pána Mečiara.

    Aj vďaka týmto skutočnostiam, kolegyne, kolegovia, pripomínam, že malo Slovensko ešte v roku 2007 bezmála jedenásťpercentný hospodársky rast. A aj dnes treba povedať, že Slovensko sa teší hospodárskemu rastu. A keby som chcel byť veľmi prívetivý, tak by som povedal, že Slovensko sa teší, že patrí medzi krajiny s najvyšším, ak nie vôbec najvyšším hospodárskym rastom v eurozóne alebo Európskej únii, hoci, samozrejme, hovoriť o prvenstve alebo o jednotlivých priečkach, keď sa pohybujeme v mantineloch jedného, dvoch, troch percent, je tu trošku diskutabilné.

    Hospodárska politika, ktorú som popísal a ktorú Slovensko, poviem to tak, forsírovalo v prvej dekáde tohto nového storočia, viedla, myslím si, k celkom pekným výsledkom. Myslím si, že viedla k tomu kľúčovému, že sme zásadne znížili mieru nezamestnanosti, že sme dokázali na Slovensko dostať mnohé výrazné investície. Opäť pripomeniem, boli to nielen U. S. Steel, ale aj ďalšie významné akvizície, ako KIA – Hyundai v Tepličke pri Žiline. Peugeot v Trnave, Delphi v Senici, ale, povedzme, aj také významné investície ako INA Berg Schäffler v Kysuckom Novom Meste alebo, keď chcete, John Johnson Controls v Lučenci. Celé Považie bolo posiate novými fabrikami. Teším sa, že Honeywell napokon trafil aj do Prešova. Myslím si, že výpočet týchto investícií by bol pomerne dlhý, ale to kľúčové sa dá zhustiť do jedinej vety, na Slovensku v tom období vznikli tisíce, desaťtisíce nových pracovných miest. A toto bolo rozhodujúce. A, pochopiteľne, tieto pracovné miesta viedli aj k postupnému rastu životnej úrovne.

    Veľmi dobre chápem, že vonkajšie okolnosti dnes sú iné, ako boli, povedzme, na začiatku tejto dekády alebo v jej prvej polovici. Chápem aj to, že možno stanoviť víziu pre Slovensko a potom aj konkrétny projekt bolo v tom čase jednoduchšie. Chceli sme vstúpiť do OECD, chceli sme vstúpiť do aliancie, chceli sme vstúpiť do Európskej únie, ba napokon sme sa rozhodli, že chceme vstúpiť aj do eurozóny. A to nepochybne pomerne jednoznačne formovalo projekty, o ktorých som hovoril. Zároveň ale treba povedať aj B, a síce, že všetky tieto skutočnosti platili aj pre ďalšie transformujúce sa krajiny a Slovensko v tejto súťaži obstálo, dovolím si povedať, zo všetkých transformujúcich sa krajín najlepšie. Nemusím vynaložiť veľké úsilie, aby som tento odvážny výrok podoprel. Spomeniem len také parametre, ako je napríklad najvyšší priemerný hospodársky ročný rast v tom desaťročnom priereze. Počúvam, že bol na Slovensku 4,8 % HDP ročne v priemere, pričom v Európskej únii bol niečo pod 2, asi 1,8 %. Teda ľudovo by som mohol povedať, že Slovensko v prvej dekáde tohto storočia bežalo trikrát rýchlejšie, ako bežal priemer Európskej únie.

    Myslím si ale, že sú aj ďalšie ukazovatele, ktoré svedčia o tom, že Slovensku sa vtedy veľmi darilo, zmienený dramatický pokles nezamestnanosti. Možno mi pomôže pán minister alebo niektorý z vás, ale nespomínam si, že by sa krajina dostala z 20-percentnej miery nezamestnanosti na 8-percentnú mieru v rozpätí takéhoto krátkeho času. Sme jedinou krajinou z Vyšehradskej štvorky, a ak sa nemýlim, iba Slovinsko nás predbehlo z krajín bývalého komunistického bloku, ktorí sme boli schopní splniť podmienky a teda začleniť sa do priestoru spoločnej európskej meny, do eurozóny. No a napokon dovolím si povedať, že vďaka všetkému tomu, možno aj tomu, čo som nespomenul, získalo Slovensko punc najreformnejšej krajiny zo všetkých postkomunistických štátov.

    Hovorím o tom preto, aby sme si uvedomili, že aj dnes, hoci tie podmienky sú ťažšie, zrejme ťažšie, ako boli vtedy, ale sú rovnaké, sú rovnaké pre všetky krajiny, ako boli vtedy, sa presadí iba ten, kto nájde patričný recept a podľa môjho názoru objaví to kľúčové, to podstatné, a síce odvahu, aby ten recept uviedol do života. Myslím si, že toto bude rozhodovať o tom, ktoré krajiny sa v tomto ťažkom čase pozviechajú a ktoré krajiny sa napokon prepadnú. Jean-Claude Juncker to povedal, neviem, či ste pri tom boli alebo neboli, ja som to počul sprostredkovane, už na začiatku krízy, že aj vieme, čo treba urobiť, len nám chýba odvaha, aby sme to chceli urobiť a aby sme to potom urobili.

    Dámy a páni, zhrniem to teda a poviem, že legitímnou, ale podľa môjho názoru aj kľúčovou otázkou dnes teda je, akú hospodársku politiku forsíruje nová vláda, akú víziu Slovenska, aký projekt a akú hospodársku politiku podporuje tento kľúčový zákon, tento kľúčový dokument nielen pre rok 2013, ale de facto pre celé volebné obdobie, teda zákon o štátnom rozpočte. A znovu zopakujem, že tu mám jednoducho problém, pretože takáto politika sa z tohto dokumentu vyčítať nedá. Jediné, čo z toho dnes vieme vyčítať celkom konkrétne, sú štyri veci, po prvé to, že sme zvýšili priame dane, po druhé to, že sme znížili pružnosť Zákonníka práce, po tretie to, že premiér hovorí, že „neodvolateľne zrušíme pluralitu zdravotného poistenia", a po štvrté to , že pokračuje oslabovanie 2. piliera dôchodkového zabezpečenia. To sú jednoducho fakty bez ohľadu na to, či sa budeme na ne pozerať zľava alebo sprava. Dovolím si ale povedať, že tieto opatrenia atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia nezvyšujú, ale znižujú. A tým pádom aj konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, a to je kľúč pre budúcnosť, tieto opatrenia neposilňujú, ale zoslabujú. A preto nástojčivou otázkou podľa môjho názoru je otázka, čo bude ťahať slovenskú ekonomiku v budúcich rokoch.

    Obávam sa, že nepríjemných signálov je veľa a že tieto nepríjemné signály, žiaľ, pribúdajú. Už som sa krátko zmienil o pnutí alebo napätí, ktoré prichádza z východného Slovenska, z toho, čo sa deje, trošku nejasne, netransparentne okolo U. S. Steel v Košiciach. Mám zoznam podnikov. Prepúšťa sa tu sto ľudí, tu dvesto ľudí, tu tristo ľudí. Delphi do Senice prišla celkom nedávno a čítam, že vyše 500 ľudí už ide odtiaľ preč. Čítam, že za posledný mesiac máme o desaťtisíc ľudí viac na úradoch práce, že celkovo je nezamestnaných už 410 000 ľudí. Tie prognózy nevyzerajú dobre ani pre budúci rok. V rámci týchto informácií čítam, že do konca roka má v našom podnikateľskom sektore prísť o prácu 12 000 ľudí ďalších a že počet živnostníkov sa ku koncu novembra znížil o 14 400 ľudí. Sú to znepokojujúce signály.

    Keď som otvoril ten dokument aj v písomnej forme a keď som sa doň začítal, tak hneď na štvrtej strane som prečítal takú povzbudzujúcu vetu, že slovenská ekonomika si v druhom kvartáli tohto roka polepšila o 0,7 % a v rebríčku najrýchlejšie rastúcich ekonomík eurozóny skončila na prvom mieste, čo je zrejme pravda. A potom je tam aj druhá veta, že ekonomický rast bol totiž ťahaný výlučne čistým exportom, ktorému výrazne pomohol najmä rastúci export áut podporený spustením novej výroby v automobilovom priemysle.

    Dovoľte mi, s tým najlepším úmyslom, aby som chvíľu sa stal advokátom diaboli a položil možno trošku nepríjemnú otázku. Ale nemali by sme utekať pred takýmito nepríjemnými otázkami, ako dlho budeme môcť písať takéto optimistické konštatovania alebo, ešte trošku tak drsnejšie, ako dlho sa bude dariť automobilovému priemyslu na Slovensku? Nemali by sme sa báť klásť si takéto otázky. Dvanásť rokov U. S. Steel bol super podnik. Nikoho to nevyrušovalo, ani pána premiéra. Tak prosím, dnes, keď fičia naše automobilky, sa treba pýtať, dokedy to tak bude, pretože vy, SMER, ste sformulovali, že Slovensko nesmie zostať montážnou dielňou Európy. Vy ste sformulovali, že nie je žiadnym víťazstvom, keď sem príde investor kvôli lacnej pracovnej sile a že chceme vyššie mzdy, čo je normálne. Preto dnes sa domnievam, že rovnako treba si túto otázku smelo postaviť, o to viac, keď sa dozvedám v poslednom období, že dokonca aj daňové prázdniny alebo stimuly, ktoré sme poskytovali, boli zlou vecou. Dobre, dá sa to akceptovať, ale treba odpovedať na otázku, čo namiesto toho, čo robíme a čo budeme robiť, aby sme si tieto automobilky udržali a hlavne akú máme alternatívu, keď pôjdu za konkurencieschopnejšou pracovnou silou. Je to legitímna otázka? Toto ma znepokojuje. A priznám sa, že som hľadal odpovede na tieto otázky, či už priamo alebo aj nepriamo v návrhu štátneho rozpočtu.

    Pán predseda vlády, všimol som si, odkedy je nová vláda sformovaná, hovorí s obľubou: „Opozícia nemá alternatívu. Opozícia len kritizuje a nepovie, ako by to urobila inak.“ Myslím si, že dá sa prijať aj takáto výzva a vždy popri kritike, ktorá je písmenom A, povedzme, sa zamýšľať nad tým, čo by mohlo byť riešením, a teda ako by mohlo vyzerať to B. Ja sa nazdávam, že odpoveďou na túto kľúčovú otázku by mohla a azda by aj mala byť orientácia Slovenska na poznatkovú spoločnosť, na vzdelanostnú ekonomiku. Pán minister financií stopercentne vie, že v roku 2005 na ministerstve financií sa zrodil a potom aj vo vláde bol schválený projekt vzdelanostnej ekonomiky alebo poznatkovej spoločnosti pod názvom MINERVA. Preto som so zvedavosťou a možno aj s istou nádejou si pozrel rozpočty školstva, osobitne vysokoškolského, ale aj rozpočty vedy a výskumu. Tie čísla, tých bude iba šesť, preto vám uvediem, pričom vždy to bude rozpočet na rok 2012 a plán na rok 2015, školstvo 2,43 miliardy 2012 a 2,14 miliardy 2015, vysoké, 450,7 milióna 2012 a 450,5 milióna 2015, veda a technika 584 miliónov 2012 a 409 miliónov 2015, teda citeľný pokles pri školstve, nepatrný, ale pokles pri vysokom školstve a dramatický pokles pri vede a technike.

    Chcem hneď úplne jasne povedať, že nikto rozumne a triezvo uvažujúci nemôže očakávať zásadné zmeny v rozpočtových kapitolách z roka na rok. Ale v priebehu jedného volebného obdobia by som takúto ambíciu očakával. Teda zopakujem, ak Slovensko nechce byť montážnou dielňou, ak Slovensko nechce byť krajinou, kde sa predáva lacná pracovná sila, ale zároveň rezignujeme na poznatkovú spoločnosť a vzdelanostnú ekonomiku, tak sa chcem opýtať: Aké Slovensko chceme mať o štyri roky? Aké projekty chceme podporovať, aby sa Slovensko menilo a aby sa menilo k lepšiemu, akú hospodársku politiku forsírujeme a chceme forsírovať, aby sa tá vízia a projekty, ktoré skrze tú víziu chceme dosiahnuť, realizovali?

    Ja verím, že sa pán minister neurazí, lebo toto nie je mojím cieľom a, myslím si, ani celkom jeho biznisom, keď vyhlásim, že dokument, ktorý som si prečítal, je skôr technický alebo rýdzo technický, je hrou čísel, a zrejme aj presných čísel, možno príliš optimistických odhadov. Počúval som o štátnom rozpočte, diskusiu doposiaľ pomerne pozorne. Viem, že mnohé očakávania sú zrejme už dnes nereálne, že bude ich treba zreálniť. Ale aj tak ma trápi niečo úplne iné, a síce, že ten dokument je iba technický, že nie je to dokument s jasnými politickými prioritami, že to nie je dokument, ktorý by hovoril, ako sa bude Slovensko v najbližšom období vyvíjať.

    No a celkom na záver. Skončím s tým, čo som povedal pred chvíľou, a síce, že myslím, že každý vie, že v konečnom dôsledku je rozpočet, tak ako aj v rodine, záležitosťou dvoch strán váh, a síce príjmov a výdavkov.

    Nebudem opakovať, na strane príjmov čo hovorili mnohí predo mnou o tých rizikách, ktoré vyplývajú z takého vývoja ekonomiky, aký sa očakáva. Chcem ponúknuť novú informáciu. Nebude celkom nová, lebo myslím si, že okrajovo som to tu už začul. Ja by som chcel len prispieť do tej diskusie informáciou z októbrového rokovania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde okrem mnohých vzrušujúcich politických dokumentov sme prerokovali možno menej vzrušujúci politický dokument, ale vážny ekonomický, a síce pôsobenie OECD v rokoch 2011 – 2012. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, kde je teda 47 štátov, a sme tam taký mišung, aj pravica, aj ľavica, pomerne výrazne schválilo rezolúciu, z ktorej si dovolím, je to z tých 19 bodov, prečítať iba jednu vetu, a to z bodu 5: „Aktívna politika na trhu práce a reforma daňová zameraná na znižovanie úrovne zdanenia práce a presmerovanie zdaňovania na spotrebu a ochranu životného prostredia môžu mať relatívne rýchly účinok na zamestnanosť a podporu investícií.“ To je teda názor OECD, ale aj Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Netvrdím, že musíme vždy ísť po prúde, len skromne pripomínam, že sme teda zrejme jedna z mála výnimiek, ktorá sa rozhodla ako krajina ísť proti tomuto, dovolím si povedať, dnes v tom elitnom klube OECD jednomyseľne alebo jednoznačne akceptovanom odporúčaní znižovať skôr priame dane a, ak treba, zvyšovať skôr tie, ktoré zaťažujú životné prostredie alebo dane spotrebné.

    A na záver výdavky. Ten problém podľa mňa je kľúčový v tom, že to podstatné, čo by mal štátny rozpočet podľa mňa obsahovať, neobsahuje. A to je zásadné šetrenie, problémom výdavkov je šetrenie iba veľmi, veľmi nepatrné, temer žiadne, hoci vzhľadom na okolnosti, aj to, že je nová vláda a že sa ľahšie prijímajú tvrdé opatrenia po voľbách ako pred ďalšími voľbami, ale aj vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, v Európe, sa domnievam, že k tomu bolo potrebné pristúpiť razantne. Dovolím si teda skonštatovať, že vláde zjavne chýba odvaha šetriť, pristúpiť k razantnému šetreniu, pretože som presvedčený, že v jednotlivých rezortoch takýto priestor je. Uvediem dva veľmi dielčie príklady. Jeden z nich som už začul tu v snemovni, a síce, že z roka na rok dochádza k zvýšeniu počtu pracovníkov v ústrednej správe. Ja som si tie čísla odpísal. Je to zo 155 212 roku 2012 na 162 397 v roku 2013, teda bezmála o 7 000 ľudí viac.

    No ale celkom na záver som si nechal čriepku, ktorá môže vyzerať ako čriepka. Ja som ju pošepkal na výbore aj vášmu štátnemu tajomníkovi pánovi Hudákovi. Ale myslím si, že je to viac ako čriepka, pretože nemusí byť výnimočnou. Mrzí ma, že v období, ktorého imperatívom je šetriť, vláda aj zjavne rozhadzuje. Mierim na novú administratívnu budovu, ktorú ide rezort zahraničných vecí postaviť na Pražskej ulici hneď vedľa budovy ministerstva zahraničných vecí. Ja to považujem aj za istý hazard, aj za výsmech. Tá budova je nielen pekná, nielen historická, ale aj veľká, pán minister, vy to zrejme poznáte. Aj Palugyayov palác je pomerne aj historická, ale aj pekná veľká budova, ale máme aj SÚZA. No a nakoniec by som si dovolil povedať, možno s trošku populistickým nádychom, takú rečnícku otázku: To naozaj máme málo administratívnych budov? To kvôli tomu, že v roku 2016 budeme šesť mesiacov predsedať Európskej rade, Európskej únii, ideme naozaj vyhadzovať peniaze? Považujem to za veľmi, veľmi zlý symbol. Povedal som štátnemu tajomníkovi, že napriek tomu, že ten rezort milujem, mám ho rád, sa mi zdá, že takéto veci by sa v období tak ťažkom, aké prežívame, nieže nemali, ale nesmú diať. Počúvame, že do rezortu sa vrátili tí istí ľudia, ktorí si mýlili rezort zahraničia so súkromnou realitnou kanceláriou. Ja to pripomeniem. Keď som prišiel do rezortu, tak som našiel tu neďaleko na Mudroňovej tú Lettrichovu vilu zmodernizovanú za šialené peniaze, s bazénom, neviem s čím všetkým, pekne vybavenú. Len sme nevedeli, čo s ňou. A sme si išli zodrať topánky, kým sme tam dostali kohosi z arabského sveta. Neviem, či to pokrýva náklady. Počúvam, že tí istí ľudia teraz sa zase na takúto súkromnú realitku začali hrať. Kto si neváži malé peniaze, tomu utečú aj veľké, a preto som presvedčený, že keď sa dobre váš rezort, pán minister, pozrie nielen do toho, o čom hovorím, ale aj do ďalšieho, že priestor na šetrenie tu je. A osobne sa domnievam, že v priebehu budúceho kalendárneho roku k takémuto zásadnému a ťažkému šetreniu bude musieť dôjsť.

    Takže, kolegyne, kolegovia, z úcty k tomu, že rokujeme o štátnom rozpočte, som si dovolil zapojiť sa do diskusie aj ja.

    Na záver by som chcel skončiť podobne, ako som začal, jednou dobrou a jednou možno menej dobrou správou. Tou krátkodobo dobrou správou je, že Slovensko bude mať štátny rozpočet. Bude ho mať, vláda sa teší väčšine, pevnej väčšine. A nepochybne je omnoho lepšie, keď krajina štátny rozpočet má, ako keď ho nemá. No ale horšou správou je to, čomu som venoval podstatnú časť môjho vystúpenia, a síce, že vidím, cítim, pozorujem, že vláda nemá pre Slovensko víziu, nemá konkrétny projekt, a preto sa veľmi obávam toho vývoja, ktorý v nasledujúcich rokoch môžeme očakávať aj z pohľadu rozpočtu verejnej správy na rok 2013 a roky nadchádzajúce. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Slabý potlesk.

  • Pán poslanec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy.

    Na jeho vystúpenie s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Kaník, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Sulík, pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Pán poslanec Dzurinda bol naozaj veľmi jemný a veľmi milostivý vo svojom príspevku. Ja až taký nemôžem byť v tejto faktickej poznámke.

    Zaujalo ma tam najmä to hodnotenie prvej Ficovej vlády, ktoré bolo po faktickej stránke dobré, keď sa konštatovalo, že sa nedotkla tak tých reforiem, ktoré boli. Ja len si dovolím poukázať, prečo sa tak stalo, jednoducho preto, lebo bolo dosť peňazí, bolo z čoho brať, bolo z čoho rozdávať, bolo z čoho kšeftovať. Preto nebolo nutné ísť do toho, aby sa menili reformy. Táto situácia už teraz taká nie je, a tak peniaze treba brať tam, kde sú, a to je u ľudí, zobrať ľuďom peniaze, zmeniť reformy, zmeniť zavedené systémy, obrať ľudí o sporenie na dôchodok, pretože inak by táto vláda nemala z čoho rozdávať, nemohla by z čoho sa zavďačiť svojim sponzorom. Takže tam je ten dôvod, nie tam, že by tá vláda nejako prvá, si myslím, chcela pokračovať alebo naväzovať na to. Jednoducho mala prestretý stôl a bohato z neho rozhadzovala a zadlžovala. A preto si myslím, že dnes ju to brutálne doháňa, dnes sama rieši tie problémy, ktoré vytvárala a ktoré zakladala.

    A naozaj ukazuje sa, a to je tá druhá poznámka, že len poctivou politikou a poctivými reformami sa dokáže úspešne vybojovať boj s nezamestnanosťou, pretože naozaj to bol svetový rekord, ktorý sa podaril vtedy Slovensku, že z tých 18 – 20 %, ako sme začínali v roku 2002, súborom dobre nakombinovaných reforiem sme dokázali stlačiť nezamestnanosť pod 10 %. Dnes SMER ide presne opačným smerom, vraciame sa späť.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Dzurinda presne hovoril o príjmoch aj výdavkoch. Upozorňujem, tak ako on pripomenul, že najväčšia položka pri konsolidácii je zníženie príspevkov do 2. piliera, teda zobratie ľuďom na ich dôchodky, menej peňazí pre ľudí tých, ktorí si šetria na svojich účtoch v 2. pilieri. To je charakteristické pre celkový obraz súčasnej konsolidácie, nešetrenie na vládnych výdavkoch, ale šetrenie na strane ľudí.

    Čo sa týka hospodárskej politiky, tiež oceňujem ten prehľad, ktorý tu bol poskytnutý za posledné roky, prehľad o tom, ako bola stavaná hospodárska politika, osobitne so zameraním na daňovú politiku. Je evidentné, že zníženie priamych daní aj na úkor daní nepriamych pomohlo Slovensku rásť, pomohlo Slovensku tvoriť pracovné miesta. Táto filozofia, ktorú dlhodobo presadzujeme, sa ukázala úspešná nielen u nás, ale aj v iných krajinách. A dovolím si pripomenúť, že to nehovorí dlhodobo len opozícia, hovoria to medzinárodné inštitúcie ako Európska komisia, Medzinárodný menový fond. A naposledy sme to našli aj v správe OECD, jednoducho fakt ako odporúčanie Slovensku, aby znížilo dane na aktivity, dane na prácu na úkor daní environmentálnych, na úkor daní majetkových. Myslím si, že toto je cesta aj do budúcna pre Slovensko, najmä z ohľadu počtu pracovných miest, pretože stále najväčšie riziko, ktoré budúci rok hrozí na Slovensku, je riziko zvyšovania nezamestnanosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Bolo to veľmi pekne povedané, pán Dzurinda. A myslím si, že neuškodí pripomenúť súdruhom zo strany SMER, čo boli tie hlavné faktory, ktoré naštartovali ekonomiku počas vašej druhej vlády. Boli to odvážne reformy s jasne vytýčeným cieľom. Ten cieľ sa dá opísať, ako spraviť Slovensko najlepším miestom pre podnikanie. A takto to aj fungovalo. Bohužiaľ, musím aj ja konštatovať, že tejto vláde chýba vízia, že si myslia, že nejakým verklíkovaním sa dá dlhodobo fungovať. A dá sa to možno, keď sa zdedí plná špajza. Ale riešenia z verklíkovania nevzniknú. Nemci majú na toto výraz, ktorý sa volá durchwursteln. A presne tak mi to aj teraz pripadá, o vízii ani chýru, ani slychu, je to akurát nárek: „Veď je tu kríza, čo my, chudáčikovia, máme robiť.“

    A po druhé. Jednoducho celá naša zahraničná európska politika je držať sa Nemcov. To je všetko, žiadne predstavy, žiadne plány, žiadne riešenia v zmysle, že my vieme, ako potiahnuť Slovensko von z tohto nedobrého obdobia, ako zvýšiť životnú úroveň ľudí. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Chcela by som poďakovať pánu poslancovi Dzurindovi za ten prehľad, ktorý sme dostali. Ono totižto tento zákon roka nielenže je technický a neobsahuje, ako on sám dobre dokázal, víziu alebo projekty do budúcnosti, ale dotkol sa aj veľmi dôležitých bodov, ktoré sa budú meniť počas prvého roku alebo prvých dvoch rokov tejto vlády. A to sú určité strategicko-bezpečnostné piliere vnútri nášho štátu. To je napr. aktivita U. S. Steel v Košiciach. Čím to chce nahradiť táto vláda, podnikateľom s nejakým pozadím z Ukrajiny? Z SPP prečo odchádzajú Francúzi a Nemci? No preto, že pred štyrmi dňami podpísali zmluvu, a tak definitívne začali stavať South Stream, naše obrovské rúry budú prázdnejšie, počítať s výnosmi z týchto rúr je veľmi odvážne. A sú to ďalšie a ďalšie investície. Kto bude v SPP, ČEZ s pánom Křetínským? Prečítajte si občas niektoré články v českých novinách. Myslím si, že to bude veľmi zaujímavé čítanie, prečo asi pravdepodobne títo českí partneri, toto konzorcium chce vstúpiť do nášho SPP. Takže z tohto zákona roka potom sa budú odvíjať aj mnohé iné strategické priority. A v tomto, obávam sa, vláda tiež nemá vôbec žiadne plány a bude brať to, čo bude prichádzať.

  • Pán poslanec Dzurinda, nechcete reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • O slovo požiadal pán spravodajca. Nech sa páči, dávam mu slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vystúpil aj ja opätovne k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Ešte predtým, než podám pozmeňujúci návrh, by som rád zaujal stanovisko k niektorým veciam, ktoré tu zazneli či už dnes alebo vo štvrtok, resp. v piatok.

    Prvý taký postreh je, že opozícia sa nedokáže zjednotiť ani na číslach, čo sa týka napr. nárastu výdavkov, v tomto návrhu štátneho rozpočtu, pretože pán predseda Figeľ komunikoval na tlačovej besede niekedy okolo 20. novembra o tom, že dochádza k nárastu výdavkov o 700 mil. eur. Potom pán Štefanec tu hovoril vo štvrtok o náraste 1,7 mld. eur, teraz nedávna tlačová konferencia strany MOST – HÍD hovorila o náraste 500 mil. eur. To znamená, aj tu je vidieť nejednotnosť opozície a jednoducho neschopnosť komunikovať o rovnakom čísle. A keby sme aj pripustili, že teoreticky jeden z nich má pravdu, to znamená, že tí ďalší dvaja zákonite musia klamať.

    Čo sa týka veľakrát spomínaných problémov v súvislosti s prijatím či už Zákonníka práce alebo aj novely zákona o dani z príjmov, o čom sme tu viackrát komunikovali, firmy, spoločnosti prepúšťajú najmä z dôvodu toho, že jednoducho v dnešnej hospodárskej situácii dochádza k poklesu výnosov, k poklesu tržieb týchto spoločností. Samozrejme, túto situáciu musia riešiť tým, že znižujú svoje výdavky, najmä mzdové náklady, ktoré tvoria podstatnú časť výdavkov spoločnosti. Ako príklad by som uviedol spoločnosti ako Slovak Telekom, ktorý mal za prvý polrok roku 2012 pokles výnosov o 8 %, v Slovnafte to bolo mínus 7 % za prvý polrok 2012, v SES Tlmače to bolo mínus 4 % takisto za prvý polrok 2012, Hornonitrianske bane ho mali za to obdobie mínus 14,8 %. Ale je tu aj dlhodobý prepad tržieb v agrosektore, rádovo 5 % od roku 2009, takisto zásadný prepad stavebnej produkcie za prvých deväť mesiacov tohto roku, je to až mínus 15,3 %, takisto významná potravinárska spoločnosť IDC Holding, kde je to od roku 2010 na úrovni 4 %, Tesla Liptovský Hrádok, kde je to za prvých deväť mesiacov roku 2012 mínus 5 %. To znamená, že spoločnosti, áno majú oveľa väčší problém v súvislosti aj s nárastom konkurencie predovšetkým z ázijských trhov, ale vôbec z celkovo vyplývajúcej nadprodukcie v rámci Európy alebo celého sveta umiestňovať svoju produkciu na svetových trhoch. A tomuto zodpovedá pokračujúci trend poklesu výnosov. To znamená, nie je to Zákonník práce, nie je to ani avizovaný nárast daní, ktorý primárne podmieňuje to, že sa prepúšťa, spoločnosti, ktoré neexpandujú, zákonite musia hľadať svoje vnútorné rezervy. A jednou z nich je tá, že redukujú svojich zamestnancov. Ja pripúšťam to, že Zákonník práce môže toto rozhodnutie urýchliť, ale, hovorím, primárnym a rozhodujúcim faktorom tu je to, že dochádza k poklesu tržieb a výnosov viacerých významných spoločností v celom spektre priemyslu.

    Ďalšia vec na ktorú by som rád reagoval, je vystúpenie pána poslanca Štefanca, kde vo štvrtok hovoril o tom, že budúci rok pri rastúcej spotrebe sa plánuje výber DPH-čky o 290 miliónov eur menej. Áno, je to tam, ale treba si povedať naozaj tie príčiny, ktoré k tomu vedú alebo ktoré spôsobujú, že je ten výber na DPH-čke menší. Je to jednak veľakrát spomínaná téma finančnej správy a chaosu, ktorý tam vznikol. A, samozrejme, dôsledok je ten, že mnohé podnikateľské subjekty, bohužiaľ, toto zneužili. A výsledok je ten, že ten výpadok na DPH-čke je už v tomto roku významný a tak isto to bude pretrvávať do budúceho roku.

    Ale ďalšia závažná téma sú, samozrejme, daňové úniky, ktoré sú rádovo v miliardách eur. Ale už sme tu hovorili predsa, že postupné legislatívne zmeny, či už v zákone o DPH, v Trestnom zákone, v Obchodnom zákonníku, prispievajú alebo budú prispievať k tomu, aby ten výber bol väčší. Musí sa, samozrejme, zvýšiť aj kontrolná činnosť, kde takisto pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol minulý týždeň predložený, navýši počet kontrolných osôb z 1 500 na 9 500, čo tak isto významnou mierou prispeje k tomu, aby sa daňové subjekty mohli kontrolovať intenzívnejšie. Ale aj napríklad zamedzenie nakladania s hotovosťou v spoločnostiach nad 5 000 eur alebo u fyzických osôb nad 15 000 eur prispeje k tomu, aby sa nedostávali čierne peniaze do spoločností, aby sa nerobili rôzne fiktívne prevody cez pokladňu a podobne.

    Potom ste hovorili, že v zdravotníctve oproti tomuto roku o 0,42 %, školstve bez rezervy o 0,68 %, neviem, odkiaľ tieto čísla ste zobrali, ale celkové výdavky kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu bez započítania očakávaného päťpercentného zvýšenia platov rastú, v roku 2013 o 1,24 %, to je 30 miliónov eur, oproti schválenému rozpočtu na rok 2012. Ak tam započítame aj to 5-percentné navýšenie platov, ktoré pôjde priamo do školstva, tak celkové výdavky školstva rastú o 3,2 %.

    Čo sa týka kapitoly ministerstva zdravotníctva, síce rastie len o 0,42 %, ale samotná kapitola sa na verejných zdrojoch plynúcich do zdravotného sektora podieľa iba 34 %. A hlavnou časťou verejných zdrojov sú odvody od ekonomicky aktívnych osôb.

    Ďalej ste tam potom hovorili o tom, že vláda si na budúci rok namaľovala, že vo verejnej správe bude mať viac o 5 000 ľudí, ale nie učiteľov. Ak vás to zaujíma, odporúčam, je to tam na strane 42.

    Takisto neviem, odkiaľ tie čísla ste zobrali, pretože hovorili ste v jednej vete o verejnej správe, ale následne ste hovorili o raste zamestnancov v rámci samotnej štátnej správy, to znamená, porovnávali ste dve neporovnateľné veci. Aj tam ste pritom zaokrúhľovali, keď ste hovorili pri hasičoch o 300 osobách, pričom je ich tam 230, a podobne.

    To znamená, vidíme to, že s tými číslami sa dosť zásadne manipuluje a veľakrát sa porovnávajú rôzne základne.

    Pán poslanec Kollár hovoril o náraste hrubého verejného dlhu. Áno, je to takisto pravda s tým, že treba tam zdôrazniť, že jedna tá zložka, ktorá sa podieľa na celkovom náraste verejného dlhu je aj to, že sa dofinancoval dlh z roku 2011, keď predchádzajúca vláda sa nebola schopná financovať na dlhopisových trhoch. Vieme, z akých príčin to bolo, bola to rozhádanosť, nejednotnosť a tak ďalej.

    Rád by som sa pozastavil aj pri téme U. S. Steel, VSŽ. Myslím si, že je absolútne neadekvátne argumentovať, že U. S. Steel odchádza z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré tu pripravujeme. Treba si uvedomiť, že takisto v dôsledku globálnej krízy klesá spotreba ocele. Na druhej strane sú tu rôzne environmentálne predpisy, ktoré robia VSŽ-ku (alebo teda U. S. Steel) menej konkurencieschopnú v porovnaní s Ukrajinou, s Indiou a inými krajinami, kde napríklad takáto záťaž nie je. A, samozrejme, tým pádom môžu produkovať oceľ za výhodnejších a lacnejších podmienok. Ale súhlasím s tým, že tá privatizácia VSŽ-ky bola, môžeme to nazvať, aj zbesilou, a to z toho pohľadu, že netreba hovoriť len o podmienkach, za akých bola privatizovaná, lebo si myslím, že sa treba zamyslieť aj nad spôsobom, akým bola privatizovaná. A rád by som zdôraznil, že tu bola aj ponuka napríklad spoločnosti Ispat, kde je to, myslím, Mittal Steel, ktorý cenu za jednu akciu ponúkal štvornásobne vyššiu ako VSŽ-ka. A druhá otázka, prečo sa napríklad z VSŽ-ky oddelila oceliarska časť, ktorá je, samozrejme, zaujímavé aktívum, a ten zbytok sa nechal Pente, ktorá si z toho možno povyťahovala niektoré lukratívne pohľadávky, a ten zbytok zostal neviem kde. Takže čo sa týka tej privatizácie VSŽ-ky, naozaj ten spôsob nebol, by som povedal, úplne výhodný pre Slovenskú republiku. Zároveň otázka je, koľko napríklad U. S. Steel napríklad investoval do technológií za celé do obdobie, pokiaľ VSŽ-ku vlastnil, a ďalšie veci.

  • Hlas z pléna.

  • Je to k rozpočtu, pretože kolegovia z opozície tu k rozpočtu hovoria veľakrát o VSŽ-ke.

    Čo sa týka zdravotníctva, ktoré tu, myslím, dosť podrobne rozoberal pán poslanec Novotný, ktorý venoval nejakú časť tomu, že nemocnice by sa mali za každých okolností stať akciovými spoločnosťami a že toto by bol ten liek, ktorý by aj ozdravil verejné zdravotníctvo. Takisto nesúhlasím s týmto názorom, pretože znovu sa vrátim k Vojenskej nemocnici, kde som rok a pol pôsobil, ktorá sa transformovala na akciovú spoločnosť. Ale výsledok bol ten, že päť najlukratívnejších oddelení sa prenajalo súkromnej zdravotníckej spoločnosti a vo Vojenskej nemocnici nastal taký paradoxný stav, že vo Vojenskej nemocnici boli vlastne dve nemocnice a samotní pacienti ani nevedeli, či sú v tej štátnej Vojenskej nemocnici alebo sú v privátnom oddelení, nehovoriac o tom, že tie zmluvy boli postavené tak, že nemocnica, tá štátna, znášala náklady súvisiace so servisom a opravami tých oddelení, ktoré patrili súkromnej spoločnosti. To je prvá vec. Ďalšia vec, bola to akciová spoločnosť, ale boli tam zmluvy, napríklad servisná zmluva na softvérové zabezpečenie, kde náhodne desiatky tisíc korún ešte vtedy odchádzali na servis nejakého softvéru, pritom tá spoločnosť sa tam ukázala možno raz, dvakrát za mesiac. To znamená, akciové spoločnosti, nemocnice, to sa nerovná tomu, že jednoducho dôjde zákonite k tomu, že tie nemocnice budú hospodáriť lepšie. Druhý poznatok je, že nemyslím si, že by fakultné nemocnice mali byť akciové spoločnosti, pretože nemocnica nemá len ten biznisový rozmer, ale má aj ten etický rozmer. A predsa pacient na ARO nesie so sebou podstatne viacej nákladov, ako je mu schopná zdravotná poisťovňa preplatiť. To znamená, ak by sme sa mali pozerať len cez prizmu zisku a efektívnosti, tak potom by sme napríklad z tých nemocníc museli poškrtať všetky tie nákladové oddelenia, ktoré tam sú, napríklad to ARO, a zostalo by tam možno pár zaujímavých oddelení, ktoré by ale už neboli schopné sa komplexne postarať o pacienta. A toto najmä platí pre fakultné nemocnice. Ale súhlasím s tým, že nemocnica musí byť riadená zodpovedne, musia tam byť vytvorené kontrolné mechanizmy na to, aby tam nedochádzalo k rôznym únikom a aby jednoducho ten manažment zodpovedne pristupoval k správe tej nemocnice.

    Ak sa ešte bavíme o zdravotníctve, tak sú tam aj iné javy, o ktorých podľa mňa je potrebné hovoriť, ako sú či už predražené nákupy rôznych technologických zariadení alebo napríklad aj také skutočnosti, že niektorí lekári operujú v štátnych zariadeniach, ale doliečujú toho pacienta už vo svojich privátnych ambulanciách, samozrejme, už za cashovú platbu za túto starostlivosť, nehovoriac o tom, že mnohí lekári majú rôzne úväzky. Je to neprehľadné. Sám som nevedel, kedy toho lekára, ktorý má úväzok 0,1 v tej danej nemocnici, mám v tej ambulancii hľadať. Takže poukazujem len na to, že transformácia nemocníc na akciové spoločnosti nie je tým všeobecným liekom, ktorý by pomohol riešiť stav nemocníc v zdravotníctve. Je to jednoducho tak. A poukazujem na to na konkrétnych skúsenostiach a konkrétnych príkladoch.

    Pán poslanec Beblavý tu hovoril o tom, že my zdaňujeme všetko, čo sa hýbe, alebo niečo v tom zmysle. Ale, kolegovia z SDKÚ, vy ste zašli ešte ďalej, pretože vy ste svojím návrhom chceli zdaňovať už aj virtuálny priestor, pretože platby, ktoré sa uskutočňujú v bankách, sú vlastne virtuálne, to znamená, vy ste v tomto smere ešte išli ďaleko, ďaleko viacej, nehovoriac o tom, aké by to bolo škodlivé či už pre bankový sektor alebo že by sa zdaňovali peniaze už niekoľkokrát zdanené u ľudí, ktorí by si napríklad poslali na svoj druhý účet v banke peniaze alebo by poslali svojim príbuzným nejakú časť finančných prostriedkov.

    Dobre, čo sa týka učiteľov, a teda k toľko diskutovanému pozmeňujúcemu návrhu, mám na mysli teraz ten prvý pozmeňujúci návrh, rád by som sa ohradil voči tomu, čo tu pán poslanec Beblavý povedal o mafiánskych spôsoboch. Jednoducho je to úplná nehoráznosť. Ten prvý pozmeňujúci návrh vytvoril legislatívne predpoklady na to, aby vôbec k tomu navýšeniu mohlo dôjsť. Zároveň vytvoril rezervu vo výške 68 miliónov eur, ktoré zodpovedajú práve tomu päťpercentnému navýšeniu.

    A teraz mi dovoľte, aby som teda predniesol druhý pozmeňujúci návrh, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 (tlač 176).

    V súlade s ustanoveniami zákona č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:

    § 5 znie:

    Odsek 1: „Platové tarify6) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa7) na rok 2013 nedohodne inak.“

    Odsek 2: „Stupnica platových taríf8) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013, s výnimkou stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z., ktorá sa od 1. januára 2013 zvýši o 5 %, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa9) na rok 2013 nedohodne inak.“

    Odsek 3: „Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby10) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.“

    Odsek 4: „Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov11) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od. 1. januára 2013.“

    Odsek 5: „Hodnostné platy profesionálnych vojakov12) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.“

    Odsek 6: „Ak sa podľa odseku 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov

    policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov13).“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú: „6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, 8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z., 9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, 10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, 11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, 12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. V snahe predísť novelizovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v prípade, že sa Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú

    podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre štátnych zamestnancov uzavrie po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a boli by v nej dohodnuté iné podmienky, ako sú navrhnuté v zákone, t. j. 0-percentná valorizácia platov zamestnancov s výnimkou pedagogických a odborných zamestnancov odmeňovaných podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre ktorých sa navrhuje 5 % od 1. januára 2013, navrhuje sa doplniť text ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 predmetného zákona. Súčasne sa upravuje a dopĺňa ustanovenie týkajúce sa možnosti zvýšenia platov v roku 2013 aj u ostatných štátnych zamestnancov – policajtov, colníkov, profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v prípade dohody o zvýšení platových taríf v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre štátnych zamestnancov v priebehu roku 2013.

    V pôvodnom pozmeňujúcom návrhu vynímam bod dva na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Faktické poznámky majú deviati páni poslanci.

    Ešte kým dám možnosť pánom poslancom vystúpiť vo faktických, poprosím všetkých tých, ktorí majú záujem ešte vystúpiť v rozprave a chcú sa prihlásiť ústne, aby počkali v sále, pretože po skončení faktických poznámok dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Takže, nech sa páči, pán predseda výboru Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda. Len si dovoľujem pripomenúť členom zahraničného výboru, že o 12.00 hodine bude zasadnutie zahraničného výboru v miestnosti č. 183. Ďakujem.

  • Prepáčte, pán predseda, ja sa ospravedlňujem. Takže s faktickou je pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Duchoň, skúsim to ešte raz vysvetliť presne, aby sme sa rozumeli. Ja som hovoril v rozprave, tak ako vám chcem povedať ešte raz, že výdavky štátneho rozpočtu budúci rok oproti minulému roku stúpnu o 1,723 mld. To sú vaše čísla. Môžete si nájsť na stránke štátneho rozpočtu, minulý rok výdavky v skutočnosti dosiahli úroveň 15,278 mld., budúci rok po vašom pozmeňujúcom návrhu máte naplánované výdavky na úrovni 17,001 mld. Čiže rozdiel je 1,723 mld. To je to číslo, o ktorom som hovoril. Keďže nemáme skutočnosť tohto roku, uviedol som skutočnosť minulého roku a ten rast je skutočne zarážajúci.

    Som rád, že ste uznali skutočnosť, čo sa týka dane z pridanej hodnoty, že budúci rok klesá oproti minulému roku, opäť oproti realite, o 290 miliónov. Pripomínam, že spotreba domácností stúpa za dva roky o 8,2 %, tento a budúci rok, opäť podľa vašich údajov, o plus 8,2 %, ale pri DPH je to mínus 6,1 %.

    Pán poslanec, pri takomto vývoji vyhovárať sa na vplyv minulej vlády považujem nielen za nedôstojné, ale aj za bezradné. Veď vy predkladáte do parlamentu zákon roka, zákon o štátnom rozpočte, kde hovoríte, že DPH-čka vám uteká pomedzi prsty, a nehovoríte vôbec o opatreniach, akými to chcete napraviť.

    A keď hovoríte o manipuláciách s číslami, ja sa tomu budem venovať vo svojom ústnom vystúpení, pretože tie údaje, na ktoré som upozornil, tak som zistil, sú momentálne na stránke Národnej rady zmenené.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Duchoň, mať tak vaše problémy, že opozícia je alebo nie je jednotná len kvôli tomu, že rôzne čísla boli predostreté. Máte rozpočet, ktorý je postavený na vode a vás tu trápi opozícia.

    Ale iné by som chcel povedať. Tá vaša argumentácia, ona nesvedčí v nejaký vysoký prospech, teda nejakej vysokej odbornosti z vašej strany. Vy tu nariekate, že Slovnaft má pokles tržieb a je dlhodobý prepad v agresektore a prepad v stavebníctve. A vy si myslíte, že to padlo z neba? Jediný dôvod, ktorý ste schopný uviesť, no je to preto, lebo je tu konkurencia z Ázie. Tak preto, lebo je tu konkurencia z Ázie a veľké firmy na Slovensku teda majú prepad v tržbách, vy idete zhoršovať podnikateľské prostredie? To je, ako keď vám zviažem ruky, hodím vás do bazéna a vy sa utopíte, lebo nemôžete plávať, a potom budem konštatovať, že ste sa utopili, lebo bola vysoká voda. Áno, to môže byť dôvod, ale určite nie tá podstata, tá podstatná príčina. A práve keď firmy z Ázie sú silnou konkurenciou, práve tu treba proti tomu bojovať tak, že zlepšíte podnikateľské prostredie, aby naše firmy vedeli lepšie konkurovať. Ale vy im idete dvíhať dane, dvíhať poplatky za stavebné povolenia, tam ich ešte aj diskriminujete voči fyzickým osobám, naparíte im socialistický Zákonník práce, majiteľom firiem naparíte zdravotné odvody- úplne nezmyselných 14 % z mimoriadne veľkého základu dane, spravíte množstvo protipodnikateľských opatrení a potom tu konštatujete: „No, mrzí nás, áno, rozpočet je na vode a máme veľké výpadky.“ Ale veď tým firmám idú dole tržby. Ja vás nechápem, ako môžete...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • No niekoľko poznámok.

    Už na začiatku bolo vidieť, že vy máte stále tú optiku „len veľké firmy“. To mnohokrát kritizujem. Vy vôbec nič neviete o tých malých, stredných, vy vôbec neviete, ako žijú, a vôbec nepoznáte ich problémy. Ignorujete fakt, že to sú najväčší zamestnávatelia, že bez nich by sme boli úplne, úplne v mínuse. A konštatujete, že situácia je zlá. A reagujete na to svojimi zákonmi tak, že im podrezávate hrdlo tej ekonomiky, že im púšťate žilou, a potom konštatujete, že situácia sa zhoršuje. Veď všetkými svojimi zákonmi vy vrážate nôž do chrbta, vy páchate ten atentát na slovenskú ekonomiku a potom skonštatujete, že situácia sa nevyvíja dobre. No veď práve preto a aj práve preto sa nevyvíja dobre. A keď sa nevyvíja dobre, tak vy ju ešte sťažujete, nielen veľkým, ale aj malým firmám. Na tých veľkých ste to zdokumentovali, ale tie malé firmy sú na tom ešte, ešte omnoho horšie.

    A zarážajúce je, že vy tu máte jednoznačnú väčšinu, aká tu asi ešte nikdy nebola, jednou stranou vôbec nie, a vy ste absolútne bezradní. Vy len glosujete vývoj ekonomiky a zhoršujete situáciu. Vy len komentujete ten negatívny vývoj, nijako ho pozitívne neovplyvňujete. A vidím na vás stále väčšiu a väčšiu depresiu z toho, že to nezvládate, že vám naozaj nateká do topánok a neviete, čo bude ďalej.

    A posledná vec. Dotkli ste sa aj tej minidane, o ktorej nevdojak sme tu hovorili, ako keď sa prepošle z jedného účtu na druhý, tak 0,1 % by tam pripadalo. No jednu vec vám len poviem. No keď voči tomu ušetrí ten človek niekoľko percent na odvodoch, to znamená, že mu o 5 až 10 % vzrastie čistý príjem, no vykašle sa na 0,1 %, pretože jeho bilancia bude významne plus 5 až 10 %, ktoré získa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Duchoň, pán predseda výboru, musím povedať, že ma vaše vystúpenie veľmi nepríjemne prekvapilo, preto, že vás považujem za veľmi korektného človeka, tak vediete aj naše výbory, čo veľmi oceňujem, aj za človeka, ktorý sa snaží posudzovať veci racionálne, preto ma vaše vystúpenie veľmi, veľmi nepríjemne prekvapilo. Ale musím povedať, že aj spôsob, akým ste ho prednášali, svedčí o tom, že nie ste stotožnený s vecami, ktoré hovoríte. Takže to vás chcem poľutovať naviac ešte.

    Čo sa týka rôznych čísiel, pán predseda výboru, ako už bolo povedané mojimi kolegami, vy sami meníte čísla, dokonca v priebehu schvaľovania. Vždy môžete šermovať, šibrinkovať takým alebo onakým číslom, ale podstatné je jedno, že konsolidujete z 80 až 85 % zvyšovaním daní, že neznižujete výdavky. Podstatné je, že zhoršujete podnikateľské prostredie. Podstatné je, že robíte skoro všetky kroky, ktoré robíte, zhoršujú naše vyhliadky ako z hľadiska zdravých verejných financií, tak aj z hľadiska zdravej a konkurencieschopnej ekonomiky.

    Stále, a už to sledujem, už sa na to asi musíme pripraviť, sa budete vyhovárať na krízu. To ste robili v roku 2009, roku 2010, teraz sa budete zase vyhovárať na krízu. Áno, aj kríza zhoršuje situáciu, ale práve v reakcii na krízu by bolo potrebné a nevyhnutné, aby ste robili opačnú ekonomickú politiku, akú robíte. Ak neveríte nám, tak si prečítajte Hospodárske noviny, ako predseda výboru ich máte na výbore. Hospodárske noviny robili prieskum medzi dvadsiatimi štyrmi, myslím, včera to bolo zverejnené, firmami na Slovensku a veľká väčšina z nich povedala, že ide znižovať zamestnanosť a výrobu v reakcii, nie na krízu, ale na konkrétne vládou prijaté opatrenia, či už je to Zákonník práce alebo sú to opatrenia v oblasti daní. Takže my si nevymýšľame. A vy sa nevyhovárajte stále na krízu, práve v kríze potrebujeme robiť opak toho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, no musím vám povedať, že v oblasti poľnohospodárstva, keď sa vyjadrujete, tak by ste si mali niektoré veci aj dočítať a doplniť, pretože I. D. C. Holding má problém s financovaním a s poklesom tržieb, čo je spôsobené tým, že na Slovensku základnú surovinu cukor nakupujú o 50 % drahšie ako kdekoľvek v iných členských krajinách Európskej únie. Je to výsledok rozhodnutia zo začiatku prvej Ficovej vlády, vďaka ktorému dnes v Dunajskej Strede už cukrovar neexistuje. Darovali ste cukrovaru a jeho zahraničným majiteľom viac ako 1 mld. korún tým, že dostali pridelenú kvótu na to, čo štát nemusel.

    Na druhej strane musím povedať, že moji predrečníci v dostatočnej miere už poukázali na to, čo v skutočnosti robí táto vláda a kam smeruje s týmto rozpočtom.

    Musím povedať, že nie je úplne len pravdou to, že zvyšujete dane pre občanov. A nechcete sa podieľať na konsolidácii tým, že utiahnete opasok aj vo vláde, aj v štátnom aparáte. Vy robíte ešte jednu horšiu vec, vy dávate bohapusto svojim sponzorom také výhody ako SCP Ružomberok dvadsaťpäť miliónov, keď ich ani nepotrebujú. Dávate im lacnejšie drevo, to je tá ďalšia výhoda. A mohol by som tu menovať všetkých ďalších sponzorov.

    Dohnali ste Slovenskú republiku na arbitráž, ktorú sme prehrali. Teraz staviate Slovenskú republiku pred ďalšiu arbitráž, keď urobíte s poisťovňami to, čo plánujete. A budeme musieť zase platiť my všetci.

    Ale pritom treba povedať, že sa tvárite, ako keby každý jeden volič tejto krajiny volil politickú stranu SMER, dostali ste právo sotva od 25 % voličov Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda výboru, vážený pán poslanec Duchoň, z toho vášho vystúpenia mi vychádzajú jedna zlá správa pre vás a jedna dobrá správa pre vás, ale, bohužiaľ, pre Slovensko dve zlé správy.

    Tá zlá správa pre vás je, že ste priznali, že je čierna a šedá ekonomika, u nás bude na budúci rok podstatne viac bujnieť, ako bujnela alebo aká bola doteraz, lebo pokiaľ nám rastie spotreba a klesá vám výber DPH, znamená, že sú to nezdanené peniaze. A znamená to, že to naráža na ten limit, o ktorom sme sa tu bavili od leta, že pokiaľ zrušíte rovnú daň, pokiaľ zhoršíte podnikateľské prostredie, tak priamo ľudí vyháňate do šedej a čiernej zóny. Tu to máte priamo vo vašich číslach naprojektované. A myslím si, že všetky tie opatrenia, ktoré ste vymenovali od tých policajných cez daňové, by mali aspoň udržať výber DPH, nieto že DPH bude klesať. Inými slovami, tá zlá správa teda je, že šedá a čierna ekonomika na Slovensku bude bujnieť.

    Tá pre vás dobrá správa je, že vám podnikateľské kruhy uverili. Uverili vám, že zhoršíte podnikateľské prostredie, že zvýšite dane, že naozaj aj ohrozíte strednodobé financie, napríklad atakom na 2. pilier. Uverili vám a zariadili sa podľa toho, jednoducho odchádzajú, rušia pracovné miesta, idú tam, kde tento problém nemajú.

    Samozrejme, to je zlá správa pre Slovensko, ale, bohužiaľ, vy ste sa týmto zámerom netajili, dlho ste sa držali na uzde ešte v rokoch 2006 – 2010, ale v tejto chvíli ste popustili všetky stavidlá. A uverili vám, že naozaj táto vláda nebude inú politiku robiť ako politiku proti zamestnanosti.

    Je mi veľmi ľúto, že stále sa nedokážete poučiť už z tohto vývoja, ktorý je, ale hľadáte vinníka niekde inde. Ja vás ubezpečujem, že ten vinník stál tam za tým rečníckym pultom pár minút dozadu a boli ste to vy a vaša strana. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Duchoň, vo svojom príspevku ste hovorili o zdravotnom poistení, ktoré bude za svojich poistencov platiť štát. No ja sa čudujem, že tu je tak podozrivo ticho z pohľadu poslancov vašej strany, pamätám si, pokiaľ šlo o tieto súboje, koľko mal platiť štát za svojich poistencov, ako ste navrhovali, či by to nemalo byť 5 % a podobne. Tak vy ste vlastne presadili, aby štát platil za svojich poistencov 4,25 %. Keď pozerám do histórie, ako to bolo v minulosti, tak, je to najmenej za dlhých päť, šesť rokov dozadu, bude štát najmenej platiť za svojich poistencov. A, naviac, ste presadili tú zmenu, o ktorej som už hovoril v rozprave. To znamená, že štát nebude platiť za inak svojich poistencov, ktorí budú mať tú trúfalosť, že zarobia nejakým spôsobom viac ako dvetisícdeväťsto eur ročne, čo je v prepočte necelých dvestopäťdesiat eur na mesiac. Čiže štát dá ruky preč, povedzme, od aktívnych dôchodcov, či už starobných alebo invalidných, štát dá ruky preč od aktívnych študentov. A sú ďalšie osoby, ktoré si privyrábajú nejakým spôsobom pri svojej pozícii. A týmto spôsobom, nielen cez znížené percento, ale aj takýmto trikom vlastne štát ušetrí na úkor zdravotníctva. Ale to je len toľko, aby vaši kolegovia vedeli, o čom sa vlastne bavíme, keď sa bavíme o kapitole zdravotníctva, a aby aj verejnosť vedela, akým spôsobom teda vy napĺňate rozpočet zdravotníctva pre budúci rok.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda výboru pre financie, vy ste ekonóm a dneska som sa dozvedel, že ste boli aj v Predstavenstve Nemocnice svätého Michala, akciovej spoločnosti. No ako argument, prečo je model akciových spoločností horší, hovoríte, že táto nemocnica prenajala päť lukratívnych oddelení inej súkromnej spoločnosti. Predpokladám, keďže ste tam boli vo vedení tejto spoločnosti, že ste dali trestné oznámenie, pretože to by mala byť povinnosť aj ako občana, nielen ako predstaviteľa tej spoločnosti.

    Hovoríte o tom, že nie iba prizma zisku by mala byť v zdravotníctve na Slovensku. A to je lepšie prizma straty, a trikrát väčšej straty, ako sme sa dnes dočítali v médiách, že štátne nemocnice sa trikrát rýchlejšie zadlžujú ako v minulosti? Kde sú tie peniaze, ktoré aj SMER svojimi zákonmi viac vyberá do zdravotníctva cez zdravotné odvody občanov? Kde je centrálne obstarávanie, eHealth, kde je prísne hospodárenie, ktoré pani ministerka zdravotníctva po svojom nástupe oznámila? Namiesto toho sa pani ministerka pravdepodobne sústreďuje na vyplatenie stoviek miliónov eur pre svojich bývalých zamestnávateľov a akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, čo položí slovenské zdravotníctvo v budúcom roku na kolená. My sme plánovali, a vy ako ekonóm to viete, akciové spoločnosti preto, pretože tých pár, ktoré máme, fungujú vyrovnane alebo s prebytkom a riešia špičkové a drahé výkony. Dnes riaditelia vedia, že hospodárenie v červených číslach a predražené nákupy im nič nehrozí a nemocnice sa zadlžujú ďalej. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dzurinda, faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pán poslanec, k U. S. Steel štyri poznámky.

    Po prvé, stotožnili ste sa s výrokom pána premiéra, že šlo o zbesilú privatizáciu. Pripájam sa, len to dopovedzme spolu, šlo o zbesilú privatizáciu pána Mečiara, ktorý nepredal, ale dal Rezešovcom, ktorí doviedli VSŽ do cross defaultu.

    Po druhé, veľmi ma prekvapila vaša dezinformácia, že Ispat dal štyrikrát lepšiu ponuku. Vyzývam vás pán poslanec, aby ste zverejnili zdroj tejto dezinformácie. Popri tejto výzve len pripomínam, keďže som tu viedol finálne rokovania, že to je totálna dezinformácia. A pripomínam, že vtedy štát vlastnil niečo vyše štvrtiny akcií a veľké a významné slovo malo konzorcium 28 európskych bánk. Pán poslanec, viete si predstaviť, že by sme nechceli najvyššiu cenu? Štyrikrát lepšia ponuka a ste boli dvanásť rokov ticho všetci, aj pán Fico, ktorý už vtedy sedel v parlamente, veľmi pekne vás prosím, pán poslanec, nemám s vami skúsenosti, zverejnite pôvod tejto šialenej dezinformácie.

    Tretia poznámka, pán Fico že teda nemôže s tými železiarňami nič robiť, zákony ekologické. Pán poslanec, rokoval pán premiér s vrcholovým vedením U. S. Steel v Pittsburghu? Odpovedzte, prosím vás, na túto otázku.

    A napokon, po štvrté, my sme chceli serióznu rozpravu tu v Národnej rade. Veď ide o desaťtisíce pracovníkov, pán poslanec, ako ste hlasovali? A ako budete hlasovať, keď budeme žiadať takúto pokojnú rozpravu opäť tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky?

  • Dobre, k tej VSŽ-ke a k tej cene. Dá sa to dohľadať. Určite to...

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, páni poslanci, o kľud. Pán spravodajca, reagujte na faktické poznámky.

  • Dobre, samozrejme. Cena Ispatu bola zverejnená, to dodám, doložím.

    Čo sa týka toho, akým spôsobom bola VSŽ-ka privatizovaná. Tam ja som hovoril o ďalších veciach, prečo tam bola vyňatá iba tá oceliarska časť a to ostatné zostalo niekde bohviekde. Takže, nie je to len o cene. To je prvá vec.

    Druhá vec. Pán poslanec Uhliarik, ja som nehovoril o tom, že nemocnica sa má alebo nemá pozerať iba cez prizmu zisku, respektíve, samozrejme, ten zisk tam je dôležitý, ale nie je tam na prvom mieste, lebo som hovoril, že nemocnica popri svojich viac ziskových oddeleniach, má aj stratové oddelenia. A keby sme sa pozerali iba cez zisk, tak tieto stratové oddelenia jednoducho škrtneme a tá nemocnica už by neplnila tu funkciu, najmä fakultná, takú, akú má. A nechcem sa ja vo všeobecnosti vyjadrovať k zdravotníctvu, pretože nie som odborník ani sa nepokladám za odborníka v zdravotníctve, iba hovorím zo svojich skúseností z pôsobenia v akciovej spoločnosti Vojenská nemocnica.

    Čo sa týka komentárov od pána poslanca Sulíka. Zase, nehovoril som že iba je tu nejaký problém v konkurencii v Ázii. Spomenul som to iba ako jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje súčasný stav. A ja sa najmä snažím poukázať na to, že vy nás tu dávate do pozície, že v dôsledku prijatia legislatívnych zmien v Zákonníku práce alebo na dani z príjmu jednoducho všetky spoločnosti začali kvôli tomuto prepúšťať alebo že toto je to, čo spôsobuje, že spoločnosti tu majú prepad výnosov a tržieb, poznajú už...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán spravodajca vystúpil v rámci svojho oprávnenia, predtým pán poslanec Dzurinda bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený, takže dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 ústne. Poprosím, technika, môžete mi ukázať koľko poslancov sa prihlásilo do rozpravy ústne? Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Posledný je tam pán poslanec Mihál, dvadsiaty? Ešte pán poslanec Jarjabek je tam. Takže sa hlási ústne do rozpravy 28 poslancov nakoniec, 29 poslancov, neváhajte, 30 poslancov. To je ako elektronická aukcia. Naozaj končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Myslím, že všetci, ktorí chceli sa prihlásiť do rozpravy, tak sa do nej prihlásili. Takže 30 poslancov sa hlási ešte do rozpravy.

    Prerušujem rokovanie o tomto...

  • Reakcia z pléna.

  • Veď to stále roluje tam.

    Technici, vytlačte, prosím vás pre tých, ktorí chcú, ten zoznam.

    Prerušujem teraz rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, ja do rozpravy som toto...

  • Aha, dobre, tak pán predseda výboru Jarjabek a potom pán predseda výboru Duchoň.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja len také procedurálne upozornenie pre pána kolegu Mičovského mám. Pán kolega, naozaj, v dobrom, ako kolega kolegovi, zo zákona je zakázané robiť reklamu akejkoľvek firme. Ja viem, že vy to myslíte inak, ale aspoň keby ste tam dole napísali či „dobré“ alebo „zlé“, lebo takto to naozaj vyzerá tak, ako keby ste boli platený za to, že robíte tejto firme, ktorú tam máte napísanú, reklamu. A to je zo zákona zakázané. Len v dobrom, toľko, nič iné som nechcel povedať.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže nasleduje obedňajšia prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 12.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dočkáme ešte na navrhovateľa vlády, aby sme mohli začať v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Je to tlač číslo 176. Takže, pán minister, nech sa páči, vitajte.

    Pán spravodajca je takisto prítomný.

    Pokračujeme vlastne blokom ústne prihlásených rečníkov.

    Dávam teraz slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, pripraví sa po ňom pán Štefan Kuffa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády minister financií, vážené dámy, vážení páni, dáma, vážení páni, milí kolegovia, na rozpočet verejnej správy na budúci rok som naozaj čakal nedočkavo aj preto, že na tom sa všetci určite zhodneme, že je to dôležitý dokument, že je to zákon roka, ako sa mu hovorí, ale aj preto, že som predpokladal, že tento dokument naznačí, akým smerom chce vláda vedená stranou SMER Slovensko viesť.

    Nadviažem na začiatku v tomto na vystúpenie môjho kolegu poslanca Dzurindu, ktorý tiež o tomto hovoril, a považujem to za zásadne dôležité, o čom svedčí aj to, že som sa tomu v istom zmysle venoval už v diskusii o programovom vyhlásení vlády Roberta Fica. Možno si niektorí z vás spomenú, že som vtedy vlastne hovoril, že vláda Roberta Fica, druhá vláda Roberta Fica, bude vlastne prvýkrát v situácii, aj keď Robert Fico už vládne druhýkrát, keď bude musieť naozaj vládnuť, naozaj vládnuť v tom zmysle, že už nebude stačiť nič nerobiť a tešiť sa najskôr z rastúcej ekonomiky, rastúcich príjmov a neskôr, keďže ekonomika počas krízy prepadla, tak ďalej pokračovať v rozdávaní na úkor dlhu a deficitu. Ale situácia je iná v tom, že dobré časy sú za nami, ale aj sú vyčerpané rezervy, rezervy ďalšieho zadlžovania a ďalšieho deficitného financovania, čo je dané aj prísnymi európskymi pravidlami, aj prísnymi domácimi pravidlami, schváleným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Ale nakoniec najviac je to dané stavom na finančných trhoch, ktoré by veľmi rýchlo nečinnosť vlády v konsolidácii a znižovaní deficitu vytrestali. Preto si dovolím povedať, že tento rozpočet je dôležitý aj v tom zmysle, že je to prvý skutočný rozpočet oboch vlád Roberta Fica, v tom zmysle skutočný, že je to prvýkrát rozpočet, ktorý musí konsolidovať.

    Pán Počiatek, predchodca pána ministra Kažimíra, ktorý bol v čase ministrovania pána Počiatka štátnym tajomníkom, bol omnoho šťastnejší minister financií alebo mohol byť omnoho šťastnejší minister financií, pretože on to konsolidovať nemusel a ani to nerobil. Za 2,5 roka vládnutia prvej vlády Roberta Fica boli príjmy vďaka reformám a rekordnému rastu enormne vysoké, vyššie ako rozpočty. V krízových rokoch zase vláda Roberta Fica rekordne rýchlo zadlžovala Slovensko, o čom najlepšie svedčí fakt, že verejné výdavky v rokoch krízy vzrástli na Slovensku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky.

    Pri programovom vyhlásení vlády som upozornil na to, že programové vyhlásenie nedáva odpoveď na otázku, akým smerom chce vláda na čele so stranou SMER vlastne krajinu smerovať, akú víziu má, ako chce, aby krajina vyzerala po štyroch, možno aj viac rokoch vládnutia tejto strany. Poukázal som najmä na rozpor medzi na jednej strane sľubmi, ktoré programové vyhlásenie vlády sľubovalo, kde programové vyhlásenie vlády sľubovalo všetko všetkým, a zároveň záväzkom konsolidovať, teda znížiť deficit verejných financií. A povedal som, že jednoducho obe tieto veci sa robiť nedajú a že čas ukáže čo vlastne vláda robiť bude a že tá hodina pravdy príde pomerne rýchlo.

    Rozpočet predložený vládou, o ktorom teraz diskutujeme, je dôležitý v tom, že vlastne nastala hodina pravdy, že tento rozpočet ukazuje, či to vláda konsolidovať chce alebo nie, ale aj to, ako to chce vláda robiť. A naznačuje, aj keď to neukazuje veľmi jasne, ale to naznačuje, ako bude Slovensko v budúcnosti vyzerať a akým spôsobom chce viesť Slovensko vláda Roberta Fica v budúcnosti. A ten obraz, žiaľbohu, nie je radostný a nie je pozitívny.

    Ja som spomenul aj citát pána ministra Kažimíra, nebudem to citovať teraz úplne presne, ale v zásade budem parafrázovať, kde povedal na rokovaní výboru k programovému vyhláseniu vlády: „Povedzme si konečne otvorene, na čo štát má a na čo štát nemá, čo budeme financovať a čo nebudeme financovať.“ Ja som veľmi ocenil tento výrok. A čakal som, keďže to bolo povedané ešte pri programovom vyhlásení vlády na jar a keďže taká ambícia tu bola, že tento rozpočet nám to napovie, čo teda budeme alebo nebudeme v situácii obmedzených zdrojov financovať. No, tá odpoveď tu čiastočne je, ale len čiastočne, ale zároveň je dosť smutná a nie veľmi povzbudzujúca.

    Takže by som prešiel k veci z hľadiska toho, že tento rozpočet čo nám ukazuje a čo nám neukazuje o budúcom smerovaní Slovenska.

    Najskôr to, čo je pozitívne, lebo sú v ňom aj veci pozitívne, na ktoré treba poukázať a ktoré treba vyzdvihnúť. Je dobré, že rozpočet potvrdzuje záväzok vlády ešte z programového vyhlásenia, že chce konsolidovať verejné financie, že chce znížiť deficit verejných financií pod 3 % v roku 2013. Pozitívne je aj to, že ten rozpočet v zásade, aj keď sú tam isté výnimky, je transparentný a je v súlade aj s tými požiadavkami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale zároveň treba povedať, že tým sa tie pozitíva vlastne takmer vyčerpávajú.

    Chcem byť a budem korektný. Postavím to na číslach samotného rozpočtu a na citáciách z vládnych materiálov, aj keď musím spomenúť hneď na začiatku, že keď som sa pripravoval na toto vystúpenie, tak som si v rámci tej prípravy prečítal aj vystúpenia k rozpočtom predchádzajúcim, najmä k tomu poslednému z nich. A viete, že som ich tu predkladal pomerne veľa. Šesť rozpočtov som predkladal v tejto sále. A bol som ešte pri viacerých z nich. A bolo by dnes veľmi ľahké a možno aj atraktívne dnes citovať z vystúpení či už dnešného pána premiéra Fica alebo pána dnešného ministra Počiatka alebo pána dnešného ministra financií Kažimíra z ich vystúpení o rozpočte na rok 2012 alebo aj o tých predchádzajúcich rozpočtoch. Bolo by to dokonca až pikantné v niektorých oblastiach. Ale to nechám na záujemcov, nech si to prečítajú, nech si to pozrú.

    Takže k tomu, čo považujem za zlé v rozpočte.

    Podľa môjho názoru najväčším a zásadným nedostatkom rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je to, že síce ide uskutočniť zníženie deficitu verejných financií, ale veľmi zlý je spôsob, akým to ide urobiť, pretože spôsob, akým tento rozpočet navrhuje konsolidovať verejné financie, je neudržateľný, poškodzuje a ohrozuje našu konkurencieschopnosť, konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ohrozuje budúci rast slovenskej ekonomiky, ohrozuje rast zamestnanosti a životnej úrovne.

    Vláda navrhla taký rozpočet na budúci rok a na ďalšie roky, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou síce zníži deficit pod 3 %, ale aj to je dnes riskantné, rizikové a bez prijímania ďalších dodatočných opatrení to nebude možné, ale ten spôsob je v rozpore so všetkým, čo navrhuje väčšina renomovaných ekonómov, ale aj všetky významné svetové ekonomické a finančné inštitúcie.

    Budem napríklad citovať závery z najnovších štúdií OECD a Medzinárodného menového fondu, ktoré sa venovali problematike fiškálnej konsolidácie, rozpočtovej konsolidácie a ktoré zhrnuli tie skúsenosti z doterajších takýchto operácií, ale aj z teoretického výskumu z hľadiska toho, ako by tá úspešná konsolidácia, zdôrazňujem, mala prebiehať.

    Prvý zásadný záver a odporúčanie týchto inštitúcií je, že pri konsolidácii by sme sa mali sústrediť na znižovanie deficitu omnoho viac na strane úspor výdavkov, ako na strane rastu daní, odvodov a poplatkov. Realita rozpočtu vlády Roberta Fica je presne opačná. Vyhodnotím toto aj na základe čísiel.

    Druhé odporúčanie týchto inštitúcií je, že politiky fiškálnej konsolidácie by mali posilňovať dôveru v budúci rast a mali by prispievať k budúcemu rastu. Realita slovenského rozpočtu je presne opačná, už to môžeme vidieť aj v reakcii podnikateľského sektora a aj v zhoršujúcich sa prognózach, ktoré sa zhoršujú nielen z dôvodu zhoršovania vonkajšieho prostredia, ale aj z dôvodu zhoršovania vnútorného prostredia, či už je to Zákonník práce, alebo sú to zmeny v daniach, odvodoch a podobne.

    Ďalej, fiškálne konsolidácie boli úspešné vtedy, keď sa odohrávali prevažne na výdavkovej strane. To je teda nielen teoretický záver tých štúdií, ale aj vyhodnotenie skúseností mnohých krajín, ktoré porovnávali rôzne typy fiškálnej konsolidácie v minulosti. A ukázalo sa, že vždy tie, ktoré boli úspešné, tak boli založené na tom, že viac vláda šetrila, ako zvyšovala dane.

    A ďalší záver . A ja súhlasím, že v našom prípade sa nedalo vyriešiť všetko na výdavkovej strane a bolo nevyhnutné aj zvyšovať niektoré dane. Teda záver týchto štúdií je, že ak je už nevyhnutné zvyšovať dane, mali by byť takéto opatrenia len doplnkové a radšej by mali byť zvyšované nepriame ako priame dane. Realita tohto rozpočtu, je to presne naopak. Mimochodom, tieto závery potvrdil minulý týždeň aj osobne generálny tajomník OECD na návšteve Slovenska.

    Takže môžeme konštatovať, že návrh rozpočtu verejnej správy je v jednoznačnom rozpore s týmito odporúčaniami, a teda ohrozí budúcu konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, a teda aj našu úspešnú budúcnosť.

    Mimochodom, len zase na ilustráciu. Minulý týždeň som bol vo Washingtone a sledoval som rokovanie Spoločného ekonomického výboru Kongresu a Senátu, kde si tento výbor prizval dvoch renomovaných amerických ekonómov. A diskutovali o spôsobe, akým ich ide konsolidovať americká exekutíva, Obamova exekutíva. Obama navrhuje pre budúci rok mix týchto opatrení, zhruba fifty-fifty, zhruba 50 % opatrení cez znižovanie výdavkov a zhruba 50 % cez zvyšovanie daní, či už je to priame zvyšovanie daní alebo rušenie tých daňových výnimiek, ktoré boli dočasné. Ale ekonómovia neboli rovnakého razenia, jeden bol bližší k vládnej politike, bol tzv. keynesiánec, druhý bol kritickejší, ale aj ten, ktorý mal bližšie k vládnej politike, považuje takýto pomer 50 na 50 v Spojených štátoch amerických za zlý, za taký, ktorý ohrozuje ekonomický rast. A podľa neho by ten pomer mal byť taký, že by mali byť dve tretiny toho znižovaním výdavkov a jedna tretina toho zvyšovaním daní. Ten druhý ekonóm, ktorý bol ešte kritickejší, tvrdil, že podľa jeho názoru by ten pomer mal byť taký, že by to malo byť 8 % na strane znižovania výdavkov a 15 % cez zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov.

    Hovorím to aj preto, aby sme si uvedomili, aký fatálne zlý je tento mix opatrení návrhu slovenského rozpočtu na budúci rok, pretože tento pomer v našom prípade je len 17 % cez znižovanie výdavkov a 83 % cez zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov.

    Naviac, je problém aj ten, že aj keď sa pozrieme na štruktúru tých daní, odvodov a poplatkov, ktoré sa zvyšujú, tak vidno, že je porušené ďalšie pravidlo, na ktorom sa zhodnú aj medzinárodné finančné inštitúcie, aj väčšina renomovaných ekonómov. A to je to, že keď už dane musíme zvyšovať, tak by sme mali zvyšovať nepriame dane, čiže spotrebné dane, majetkové dane, environmentálne dane, alebo daň z pridanej hodnoty. Ako to vyzerá zase v rozpočte na budúci rok? Vyzerá to tak, že až 80 % daňových opatrení sa udeje alebo dosiahne zvyšovaním priamych daní a odvodov, ktoré zaťažujú aktivitu. Čiže až z 80 % vláda plánuje získať vyššie zdroje zvýšením zlých daní, zlých v tom zmysle, že sú to dane, ktoré obmedzujú a ohrozujú rast, obmedzujú a ohrozujú konkurencieschopnosť.

    V ďalšom svojom vystúpení budem dosť často porovnávať roky 2011 a 2013. Budem porovnávať tieto roky najmä z toho dôvodu, že rok 2011 bol prvým aj posledným celým rokom vládnutia vlády Ivety Radičovej a rok 2013 bude prvým celým rokom druhej vlády Roberta Fica. Pretože porovnávať rozpočty, kde sa v strede roka mení vláda, je dosť ošemetné, pretože ta vláda, ktorá príde, môže, samozrejme, svojimi krokmi tie čísla dosť zmeniť presúvaním napríklad príjmov alebo výdavkov z jedného roka do druhého. Ale myslím si, že porovnanie rokov 2011 a 2013 je v tomto prípade úplne, úplne korektné.

    Naviac, v prospech vlády Roberta Fica pri tomto porovnaní hovoria dve veci. Prvá je tá, že vláda Roberta Fica mala viac času na prípravu rozpočtu na rok 2013, ako ho mala vláda Ivety Radičovej na rok 2011, pretože vláda Roberta Fica do úradu prišla, ak sa dobre pamätám, začiatkom apríla. Vláda Ivety Radičovej prišla do úradu začiatkom júla. Teda vláda Roberta Fica mala viac času na prípravu rozpočtu. Zároveň výhoda vlády Roberta Fica bola tá, že ide o vládu jednej strany, kde dosahovanie dohody, na tom, ako to konsolidovať, nie je také komplikované, také zložité, ako to bolo v prípade vlády Ivety Radičovej.

    No a pozrime sa na to teda, ako porovnanie týchto dvoch rokov vychádza, čo nám z neho vychádza, pretože si myslím, že je to veľmi ilustratívne a veľmi poučné a že to dokazuje aj to, že tá konsolidácia je síce naplánovaná, ale je zároveň naplánovaná spôsobom, ktorý nie je dobrý, ktorý svedčí do značnej miery o bezradnosti, ale aj o neudržateľnosti navrhovaných riešení.

    Najskôr si povedzme, čo budeme porovnávať.

    Kľúčový ukazovateľ, o ktorom by sme mali hovoriť, je tzv. konsolidačné úsilie, pretože, v médiách sa zvykne porovnávať všeličo, ako sa zníži deficit v roku 2013 oproti roku 2012. A môžeme to porovnávať s tým, ako to bolo v roku 2011 oproti roku 2010. Aj tu by nám vyšlo, že omnoho výraznejšie zníženie bolo dosiahnuté v roku 2011.

    Ale je potrebné porovnávať konsolidačné úsilie, lebo konsolidačné úsilie očisťuje zmenu deficitu v tom-ktorom roku o tri podstatné veci, o dlhovú službu, o cyklické vplyvy a tiež o jednorazové opatrenia. Prečo je to dôležité? Dlhová služba a cyklické vplyvy sú mimo zodpovednosti vlády, najmä novo nastúpenej vlády, pretože dlhová služba znamená, to sú výdavky, ktoré sú dané tým, ako v minulosti boli tvorené deficity a aký dlh má vláda na krku, cyklické vplyvy sú zase šťastnejšia vláda, v boome keď vládne, tak, samozrejme, môže mať znížený deficit vďaka rastúcej ekonomike, ako to bolo napríklad na Slovensku v rokoch 2006, 2007, 2008. Čiže to preto treba očistiť, aby sme zistili, aký je príspevok vlády k tomu, že sa mení deficit verejných financií.

    Čo sa týka toho tretieho opatrenia, o ktoré sa to očisťuje, to sú jednorazové opatrenia. Jednorazové opatrenia sú z deficitu očisťované, resp. zo zmeny deficitu, z konsolidačného balíka sú očisťované preto, že jednorazové opatrenia vám síce pomôžu teraz v tom najbližšom roku, ale zároveň vám pomáhajú neudržateľným spôsobom. Zároveň vám nevytvárajú podmienky na to, aby sa nielen verejné financie ozdravovali v budúcom roku jednorazovými opatreniami, ale aby to boli opatrenia, aby to bola konsolidácia, ktorá bude trvalejšia, ktorá prinesie naozajstné ozdravenie verejných financií.

    No a pozrime sa teda na to, ako vychádza konsolidačné úsilie tejto vlády v roku 2013 nielen oproti konsolidačnému úsiliu v roku 2011, ale najmä oproti vlastným záväzkom, ktoré si táto vláda, vláda Roberta Fica, sama stanovila v Programe stability. Takže, čo sa týka toho konsolidačného úsilia, zase platí, že máme viacero čísiel, vydáva niektoré čísla tá inštitúcia, niektoré iná inštitúcia. Budem používať čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré sú, mimochodom, takmer totožné s číslami Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií len s tým rozdielom, že ten inštitút už začal vydávať od istého času aj čísla, ktoré sú s dôchodkovou reformou a bez nej, kde už sa zneprehľadňuje veľmi tá situácia, čiže úplne porovnateľné čísla. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Inštitút finančnej politiky hovoria, že konsolidačné úsilie v roku 2013 v prvom roku vlády Roberta Fica bude až trojnásobne nižšie, ako bolo konsolidačné úsilie v roku 2011. Konkrétne poviem, aby som bol konkrétny, tak podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo konsolidačné úsilie v roku 2011, teda konsolidačné úsilie vlády Ivety Radičovej, 3,3 % HDP, kým konsolidačné úsilie podľa tohto rozpočtu, o ktorom diskutujeme bude 1,3 % HDP a podľa Inštitútu finančnej politiky to bolo 3,4 % v roku 2011, neskôr revidovali toto číslo na 3 % a v roku budúcom to bude 1,5 %. Čiže tie čísla sú naozaj veľmi blízko pri sebe.

    A záver je, že podľa týchto inštitúcií, nie podľa mňa, ale podľa týchto inštitúcií, je konsolidačné úsilie vlády Roberta Fica v roku 2013 len zhruba tretinové oproti roku 2011. Inými slovami povedané, príspevok vlády k tomu, ako sa udržateľným spôsobom ozdravujú verejné financie v budúcom roku, bude len tretinový oproti príspevku vlády Ivety Radičovej v roku 2011. A ako som už spomínal, je to nielen v rozpore s tým, čo potrebujeme, a ilustruje to nielen nedostatočné úsilie, ale je to aj v rozpore so záväzkom vlastnej vlády Roberta Fica, ktorá 27. apríla 2012 schválila a do Bruselu poslala Program stability, v ktorom sa uvádza, dva citáty dovoľte mi povedať, po prvé: „Základným cieľom fiškálnej politiky Slovenskej republiky je dosiahnuť také zlepšenie fiškálnej pozície, ktoré vytvorí podmienky pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.“ To bol prvý citát. Druhý citát na strane 21 toho istého materiálu, toho istého dokumentu hovorí: „Konsolidačné úsilie dosiahlo v roku 2011 hodnotu 3,4 % HDP,“ ďalej, „naplnenie stanoveného cieľa na rok 2013 si vyžiada v najbližších dvoch rokoch kumulatívne konsolidačné úsilie vo výške 2,7 %.“ Teda samotný dokument schválený vládou Roberta Fica hovorí, že v rokoch 2012 a 2013 by sme mali dosiahnuť (za tie dva roky) konsolidačné úsilie 2,7 %. K tomu treba dodať, že v tomto roku 2012 bude predpokladané konsolidačné úsilie 0,1 %. Čiže logicky tento záväzok znamená, že vláda by mala predložiť taký rozpočet, ktorý pre budúci rok prinesie konsolidačné úsilie 2,6 % . Tá realita je 1,3 % podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 1,5 % podľa Inštitútu finančnej politiky.

    Ergo záver je, že konsolidačné úsilie, teda priamy efekt toho, čo vláda pre ozdravenie verejných financií robí, je tretinové v roku 2013 oproti roku 2011 a len polovičné oproti tomu, k čomu sa sama vláda zaviazala a čo naša ekonomika do budúcna potrebuje.

    Takže prvým vážnym problémom predloženého rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je, že znižovanie deficitu je vo veľkej miere, v prevažujúcej miere z takmer piatich šestín dosahované na strane zvyšovania daní a odvodov, a nie na strane znižovania výdavkov, a tiež to, že je dosahované jednorazovými nesystémovými opatreniami, ktoré nezabezpečia dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Opakujem, svedčia o tom samotné čísla ministerstva financií, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a záväzky, ktoré si vláda dala v oficiálnom dokumente, ktorý sama schválila 27. apríla a poslala do Bruselu. Teda prvý problémom sú jednorazové opatrenia, ktoré nezabezpečia udržateľnosť verejných financií.

    Druhý zásadný problém je prevažná väčšina opatrení na strane zvyšovania daní a len ich malá časť na strane výdavkov, ktoré ohrozia budúci ekonomický rast a našu konkurencieschopnosť.

    Čo sa týka tej úspory verejných výdavkov, tak k tomu sa dostanem ešte podrobnejšie, ale faktom je, že úspora sa robí len tromi spôsobmi, plošným znižovaním bežných výdavkov a mzdových výdavkov, to je to, čo už sme nechali nakoniec navrhnuté aj vo východiskách rozpočtu na tento rok, a ďalej znižovaním výdavkov v takých oblastiach, ktoré sú často nereálne, ako je napríklad zníženie výdavkov v samosprávach na úroveň, ktorá, si dovolím tu povedať, nebude dodržaná, každý to vie, alebo ako je nedofinancovanie zdravotníctva a tvárenie sa, že k žiadnym dlhom tam dochádzať nebude, alebo ako sú aj ďalšie položky, ku ktorým sa dostanem o chvíľu.

    Tretí problém, ako som už naznačil, je v tom, aké dane sa zvyšujú. Aj pri programovom vyhlásení vlády som povedal, a môžem to zopakovať aj dnes, že šetriť dnes na výdavkoch je ťažšie, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch, pretože ten priestor na nejaké také bežné šetrenie sa do značnej miery vyčerpal, a že bude treba robiť aj štrukturálne zmeny a reformy vo fungovaní verejného sektora, aby k zníženiu výdavkov mohlo dôjsť, a že teda bude nevyhnutné, keďže priestor na šetrenie je ťažší a menší, aj zvyšovať dane. No problém ale je v tom, že tento návrh štátneho rozpočtu z 80 %, keď sa bavíme o štruktúre daňových príjmov, ktoré sa zvýšia, pôjde cez zvyšovanie takých daní, ktoré ohrozujú ekonomickú aktivitu, a teda našu konkurencieschopnosť, teda cez zvyšovanie priamych daní a poplatkov a odvodov a len z 20 % cez zvyšovanie nepriamych daní.

    Ďalším zásadným problémom, ktorý by som teda chcel rozobrať podrobnejšie, je, že vláda nevie šetriť. Mali sme možno aj ja, možno aj iní pomerne veľké očakávania z hľadiska toho, čo prinesie tento štátny rozpočet vo výdavkovej strane aj preto, že takéto šetrenie, takáto konsolidácia je lepšia pre ekonomiku, ale aj kvôli tomu, že vláda vyhlasovala, mala veľmi silné vyhlásenia v tejto oblasti. Premiér Robert Fico napríklad vyhlásil: „Chystáme nevídané šetrenie vo verejnom sektore.“ Minister vnútra ohlasoval najzásadnejšiu reformu verejnej správy od roku 1989 a predložil tu aj zákon, ktorý isté zmeny navrhuje. No len problém je v tom, že štátny rozpočet svedčí o opaku, a nie o šetrení, napríklad spotreba celého verejného sektora stúpne v roku 2013 o 1,1 % HDP, len na ilustráciu, spotreba verejného sektora v roku 2011 klesla o 3,5 % HDP. To je šetrenie a to je znižovanie výdavkov, čiže na jednej strane pokles o 3,5 % HDP v spotrebe verejného sektora, na druhej strane jej nárast o 1,1 %. Pritom v roku 2011 pribudlo na Slovensku 38 500 pracovných miest. V roku 2013 ich pribudne len 1 800, a to aj to len vďaka zvyšovaniu zamestnanosti vo verejnom sektore. K tomu budú čísla o chvíľu. Počet zamestnancov vo verejnom sektore stúpne v budúcom roku o 4 945 ľudí, o takmer 5 000 ľudí. V roku 2011 to isté číslo kleslo o 4 563. Takže vo verejnom sektore bude nárast o takmer 5 000 ľudí. Pritom celkový nárast počtu zamestnancov v národnom hospodárstve bude 1 800 a nebyť nárastu vo verejnom sektore, tak máme, samozrejme, celkový pokles. Na výbore pán minister argumentoval tým, že to je ale nie chyba vlády a zodpovednosť vlády, ale že to sa deje v samospráve a v tých oblastiach, ktoré štát priamo nemá pod kontrolou. No nie je to tak, pretože čísla vo vašom rozpočte, pán minister, hovoria, že čo sa týka zmeny počtu zamestnancov financovaných priamo zo štátneho rozpočtu, tak tam dôjde dokonca k ešte vyššiemu nárastu ako za celý verejný sektor ako taký. Zase porovnám dve čísla. V roku 2013 stúpne počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu o 5 676, kým v roku 2011 klesol ich počet o 6 444. Výdavky na mzdy vo verejnom sektore tak síce klesnú o 28 miliónov v roku 2013, ale v roku 2011 klesli o 74 miliónov a zároveň v roku 2011 klesali počty zamestnancov. Čiže čo sa udeje v roku 2013? Stúpne nám počet zamestnancov vo verejnom sektore a zároveň nám klesnú mzdy. Takže, áno, budeme mať viac horšie platených zamestnancov, ako sme ich mali doteraz. Takto šetrenie určite nevyzerá alebo aspoň by vyzerať nemalo.

    Čo sa týka ďalších vecí, ktoré súvisia s výdavkami a aj s rizikami rozpočtu, prejdem zrejme k ďalšej položke.

    Ale ešte dovoľte teda, aby som sa vrátil k tomu citátu pána ministra Kažimíra, ktorý som privítal, keď povedal niekedy na jar, že mali by sme konečne si povedať, na čo máme a na čo nemáme, z verejných rozpočtov čo chceme financovať a čo nechceme financovať. Tak som predpokladal, že tento rozpočet nám to ukáže, že začne napĺňať túto pozitívnu ambíciu, ktorú vyslovil. Len čo nám ukázal tento rozpočet? Ukázal nám, že síce nemáme na platy učiteľov, ale máme na investičné stimuly pre pána Fiľa v Ružomberku, dokonca pre zamestnancov, ktorých neprepustí. Ukázal, že nemáme na mnohé potrebné veci, kde štát má povinnosť ich financovať, ale že máme na to, aby sme odkupovali a vyvlastňovali zdravotné poisťovne. Takže jedna vec je ambícia, zámer, druhá vec je, ako sa tá ambícia, ten zámer napĺňajú.

    Čo sa týka ešte školstva, keď už som ho spomenul. Tam by som chcel niečo povedať, lebo vo faktickej poznámke určite nebudem mať dosť priestoru na to, aby som reagoval, ak pán minister teda bude reagovať, o čom neviem, či bude, ale viem už z niektorých jeho reakcií z diskusie vo výbore, ako na niektoré veci reagoval a aj v médiách, keď napríklad povedal: „No, dobre, my sme šetrili tak, že sme dávali nereálne predpoklady do rozpočtu, napríklad že sme naplánovali menej o 5 000 učiteľov v roku 2012.“ Tak k tomu by som rád využil príležitosť a povedal, ako to teda bolo a ako to je. Áno, faktom je, že po dlhej debate sme do rozpočtu napísali predpokladané zníženie počtu učiteľov o 5 000, čo by znamenalo, že ak by sa naplnil tento predpoklad, ale k tomu sme došli po diskusii aj s odbormi, tak v roku 2012, teraz hovorím o tomto roku, koľko sme tam dali, by, ak by sa naplnila táto ambícia, sme po tom znížení o 5 000 mali taký istý počet žiakov na učiteľa, aký sme ho mali v roku 2009. A zároveň, a to je veľmi dôležité, sme v roku 2012 pre tento rok pridali do rozpočtu na platy učiteľov 60 miliónov eur, čo znamená, že ak by aj nedošlo k zníženiu počtu učiteľov ani o jedného, tak aj tak v tomto roku došlo k zvýšeniu miezd a platov učiteľov o 6 %. Ak by došlo k zníženiu počtu učiteľov, tak tento nárast by bol omnoho, omnoho vyšší, v tej miere vyšší, v akej miere by sa napĺňal tento predpoklad. A dnes, keď počujeme kritiku zo strany pána ministra, tak je to zaujímavé, lebo oni argumentujú takisto pri vyjednávaniach s učiteľmi slovami: „Je vás príliš veľa, lebo demografia je taká, tak keď znížite počty učiteľov, budete si môcť zvýšiť aj platy. Ale faktom, pán minister, je, že ten nárast zdrojov roku 2012 bol vyšší, ako ste ho naplánovali vy, a možno zhruba taký, k akému sa nakoniec dopracujete po tých protestoch a štrajkoch, ktorým dnes musíte čeliť. Takže to je len na vysvetlenie, aký typ argumentácie predpokladám a očakávam aj od pána ministra možno v diskusii.

    Ďalšia vec, o ktorej chcem hovoriť, je dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Vláda, ako som teda už citoval z textu Programu stability, sa zaviazala, že chce tak robiť fiškálnu konsolidáciu, aby to zabezpečilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Vysvetlil som, že to nerobí. Najlepšie je to vidieť, že to nerobí, na dvoch veciach.

    Prvá vec je, aký je pomer jednorazových opatrení, keďže celková konsolidácia, ktorú vláda predpokladá, je zhruba vo výške 2,4 % HDP, ale len 1,3 až 1,5 % HDP je konsolidačné úsilie. Čiže z toho vám jasne vyplýva, že zhruba z toho, čo robí, tretina až polovica je vyrobená jednorazovými opatreniami, ktoré nezabezpečujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

    Druhá vec je dôvod, prečo je dlhodobá udržateľnosť verejných financií ohrozená. Volá sa to zdecimovanie 2. piliera. Na prvý pohľad je to trošku zložitejšie. A určite pán minister bude argumentovať tým, že vlastne ono to zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, lebo tým, že štát dlhodobo bude musieť vykrývať vzniknutú 2. pilierom o polovičku menšiu tú dieru, deficit bude o 500 miliónov eur ročne menší znížením príspevkov do 2. piliera, tak vlastne tým zvyšujeme udržateľnosť verejných financií. A ono to vidno čisto technicky vzaté, keď si pozriete aj čísla. Tak do nejakých rokov 2045 – 2050 to naozaj aj platí. Len problém je, že potom sa to dramaticky zhorší. A ten problém je aj v tom, a nakoniec na to stačí zdravý sedliacky rozum, ak najsilnejším konsolidačným opatrením vlády je, že každý rok minie navyše 500 miliónov eur, ktoré by inak nemala, pretože by si ich ľudia sporili na svoje dôchodky a na svoje účty, tak je evidentné, že to musí zhoršovať v skutočnosti dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A faktom je, že najsilnejším konsolidačným opatrením vlády je zdecimovanie 2. piliera. Na budúci rok chce vláda získať 700 miliónov eur týmto, 500 miliónov eur tým, že už budú príspevky len 4 %, nie 9 %, a vyše 200 miliónov si naplánovala od tých ľudí, ktorí vystúpia z 2. piliera. No ukazuje sa, že, chvalabohu, neplatí to, že by ľudia masovo odtiaľ vystupovali. Čiže ani táto rezerva sa zjavne nevytvorí, ale čo je evidentné, je, že vláda od budúceho roka bude míňať o 500 miliónov eur každoročne viac oproti stavu, keby sa nemenili parametre 2. piliera. Inými slovami, tieto peniaze by nemala vláda k dispozícii, ale mali by ich na svojich účtoch ľudia, kde by sa im zhodnocovali a kde by im takto zabezpečovali ich budúce dôchodky. Znamená to, že vláda by musela konsolidovať viac inými opatreniami najmä na výdavkovej strane, čo nerobí. Čiže, povedané ešte inak, vláda si pomáha zdecimovaním 2. piliera a získava peniaze, ktoré minie hneď, ktoré by minuté byť nemali a mali by sa usporiť.

    Ešte poznámka k tomu pomeru výdavkov a príjmov, teda pomeru opatrení na výdavkovej strane, kde vláda nešetrí, a na strane zvyšovania daní, kde, naopak, dane zvyšuje hlava-nehlava. Možno budú k tomu diskusie, lebo už v diskusii v reakcii pána predsedu výboru boli spochybňované také čísla, onaké čísla, a určite sa bude šibrinkovať všelijakými číslami.

    Takže by som aj toto vyjasnil ešte predtým, ako budem mať menej priestoru vo faktických poznámkach. Vláda si do rozpočtu nakreslila, že môže interpretovať alebo mohla, už ani nemôže, ale mohla interpretovať tieto čísla tak, že to nie je tak, že to bude 83 % zvyšovaním daní a len 17 % znižovaním výdavkov, a že podľa nej to bude tretina, čiže zhruba 33,34 %, úsporami na výdavkoch a dve tretiny na zvyšovaní daní. No len tento pomer by platil len vtedy, keby rezerva, ktorú si vláda naplánovala, nebola minutá. Ale už sama vláda pri aktualizácii prognózy jednu časť tej rezervy rozpustila a druhá časť rezervy, ktorú si chce vytvoriť z peňazí od ľudí, ktorí odídu z 2. piliera, tá sa zjavne tiež nenaplní alebo naplní v omnoho, omnoho menšej miere. Takže ak tvrdím, že ten pomer medzi tým, ako vláda vie šetriť sama na sebe a ako zvyšuje dane, odvody a poplatky, je taký, aký je, že len z jednej šestiny vláda šetrí na sebe a z piatich šestín to vláda rieši zvyšovaním daní, odvodov, je korektne pravdivý a je v zásadnom rozpore s tým, čo hovoria všetky relevantné ekonomické autority.

    A ešte spomeniem jednu vec, pretože faktom je, že zmenami, ktoré sme schválili v 1. pilieri tu v Národnej rade na návrh vlády, sa zlepšila dlhodobá udržateľnosť verejných financií oproti stavu, keby sa to nebolo urobilo. Pripomeniem, tie zmeny spočívali v troch veciach, ak si pamätáte, zmenil sa spôsob indexácie dôchodkov z toho švajčiarskeho na dôchodcovskú infláciu, zvýšila sa miera solidarity tým, že sa zastropovali najvyššie dôchodky, a, po ďalšie, zaviedol sa vzorec na automatické predlžovanie veku odchodu do dôchodku podľa demografie, ale neschválila sa štvrtá vec, ktorá bola pripravená ešte vo vláde Ivety Radičovej. A to je stanovovanie hodnoty dôchodkového bodu podľa demografie. A len chcem upozorniť, ilustrovať, akým spôsobom funguje vláda Roberta Fica. Týmito zmenami sa bude teraz hrdiť, ale, samozrejme, len v tej makroekonomickej oblasti, lebo to znižuje riziko dlhodobej neudržateľnosti. Ale v programovom vyhlásení sa k ničomu takému neprihlásila. A v prvom Programe stability, ktorý poslala do Bruselu, to ani nebolo. Len Brusel povedal: „Vážení, ale to nemyslíte vážne. Ak neurobíte zmeny v 1. pilieri, tak ten systém vám krachne.“ Pod tlakom Bruselu schválili Doplnok k Programu stability. A v tom doplnku už to je. A potom v októbri to schválili, aj keď v tom neboli všetky štyri opatrenia, ale len tri z tých štyroch opatrení. Kto tomu neverí, nech si pozrie na stránke Úradu vlády rokovania vlády, rokovanie prvýkrát o Programe stability a potom o niekoľko týždňov doplnkové ďalšie rokovanie o Programe stability, kde to už bolo. A, mimochodom, to sú opatrenia, ktoré vláda Ivety Radičovej mala pripravené. Vo vláde boli tie zákony už schválené, len už potom nestihli byť schválené v Národnej rade. Takže my sme ich pripravovali a schvaľovali, nie preto, že by nás k tomu dokopal Brusel, ale preto, že si myslíme, že je dôležité, aby sme nezadlžovali budúce generácie, aby sme verejné financie riadili tak, aby to bolo udržateľné aj z dlhodobého hľadiska.

    No a ďalšia vec, predposledná, pri ktorej sa chcem podrobnejšie zastaviť, sú riziká tohto rozpočtu, ktoré by som rozdelil na dve skupiny. Nazvem ich v prvej skupine objektívne riziká a v druhej skupine subjektívne riziká.

    Za objektívne riziká, za tie ani minister, ani vláda nemôže, tie sú dané vývojom v Európe, v eurozóne, vo svetovej ekonomike. A fakt je, že ten vývoj nie je jednoduchý. Na druhej strane ale treba povedať, lebo už to sledujem, ako jednotliví predstavitelia vlády začínajú s obľubou viac a viac používať slovo kríza a všetky problémy, ktoré tu existujú, hádzať na krízu, áno, situácia nie je jednoduchá. Zároveň platí ale, že aj po znížení prognózy rastu na budúci rok budeme mať najvyšší alebo jeden z najvyšších ekonomických rastov v Európskej únii. A čo by takí naši susedia ako napríklad Česko alebo Maďarsko dali za taký rast, aký prognózujeme, aj keď je malý. Čiže tá situácia nie je jednoduchá. Ale zas vyhovárať sa na ňu nie je namieste. No a sú tie objektívne riziká. Teda tam musím vládu pochváliť v tom zmysle, že reaguje pružne a že keď sa ukázalo, že ten vývoj je horší, tak sa aktualizovala prognóza a predložila vláda dodatočné opatrenia, aj keď spočívali v zásade len v rozpustení rezervy, ale na rozdiel od minulosti, keď si spomenieme na rok 2009, keď už bolo jasné, že kríza zasiahla na jeseň celý svet, padol Lehman Brothers, padali finančné trhy, prelievala sa do reálnej ekonomiky a vtedy odmietla vláda Roberta Fica meniť rozpočet a fungovali sme podľa absolútne nereálneho rozpočtu, chcem pochváliť pána ministra v tom, že ministerstvo reaguje pružne a že vlastne koriguje tieto odhady.

    Už ale nemôžem ministerstvo ani pána ministra, ani vládu pochváliť za tú druhú skupinu. A to sú tzv. subjektívne, teda ja ich tak nazývam, riziká, ktoré v rozpočte sú nie z objektívnych dôvodov ja neviem vonkajšieho ekonomického prostredia, ale z toho, že ten rozpočet je jednoducho pripravený zle. Už som spomenul dve veci, nakoniec, spomína ich aj v poslednom stanovisku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Sú to samosprávy a je to zdravotníctvo.

    Napriek tomu, že rok 2013 bude predvolebným rokom, vláda predpokladá zníženie oproti realite roku 2011 o 150 miliónov eur pre samosprávy, pričom vláda nemá žiadnu nejakú konkrétnu efektívnu páku, ako by samosprávam zabránila, aby jednoducho svoje výdavky zvýšili. Takže ja si dovolím povedať, že realita bude taká, že samosprávy zvýšia tento deficit a že sa nenaplní predpoklad rozpočtu v tejto oblasti.

    Zdravotníctvo detto. Nebudem to podrobnejšie rozoberať, potvrdzuje to aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Ale sú tam aj ďalšie zaujímavé veci, takže dovoľte, aby som spomenul tie, pretože sa tak často o nich nekomunikovalo doteraz.

    Rozpočet predpokladá, že Slovenské elektrárne odvedú zhruba 20 miliónov eur vďaka spusteniu novej Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Dovolím si povedať, že zrejme všetci na Slovensku okrem ministerstva financií vedia, že Jadrová elektráreň Mochovce v roku 2013 spustená nebude.

    Ďalej, rozpočet si polepšuje 19,5 mil. eur splátkou úveru od Carga, pričom ale Cargo je stratová spoločnosť a ministerstvo a vláda musí vedieť, že to nie je reálny príjem a ak Cargo takéto peniaze odvedie, tak o to zvýši viac svoju stratu, ktorú bude musieť verejný rozpočet v budúcnosti hradiť. Ide, mimochodom, o podobnú fintu, akú urobila prvá vláda Roberta Fica, keď dala nemocniciam a železničným spoločnostiam peniaze, ktoré formálne deklarovala ako úver. Pritom každý vedel, že sú v takej kondícii aj nemocnice, aj železnice, že nikdy tieto peniaze vrátiť nebudú vedieť. A potom to do deficitu spadlo nám v roku 2011, pretože Európska únia až spätne, samozrejme, keď overovala tie veci, tak na túto kamufláž prišla. A dala tieto peniaze do výdavkov v roku, keď na to prišla, čiže bolo to v roku 2011, nie v roku 2009, keď to urobila vláda Roberta Fica. A na to, že to bola kamufláž, sme upozorňovali už vtedy, keď to vláda urobila. A potvrdilo sa to o dva roky neskôr. Znovu, pri príjmoch z Carga ide o niečo podobné,

    Pri Cargu by som vám ešte chcel pripomenúť, že ak by prvá vláda Roberta Fica nebola zrušila privatizáciu tohto podniku, tak by mohol štátny rozpočet získať obrovské peniaze. A zároveň by ten podnik bol súčasťou medzinárodnej siete, pretože záujemcom bolo rakúske Cargo, ktoré potom vstúpilo do maďarského Carga. Rakúsko po zrušení tejto privatizácie odkúpilo maďarské Cargo, samozrejme, presmerovalo všetky toky dopravné, ktoré predtým aj išli cez Slovensko, cez svoju firmu, teda cez Maďarsko. A aj preto podnik bol v takej a je v takej zlej situácii, v akej je.

    Pritom vám chcem tiež pripomenúť, že dnes keď ho už budete nútení privatizovať, to budete nazývať inak, lebo táto vláda je veľmi kreatívna aj vo vymýšľaní nových názvov. Neviem, či ste si všimli, ale aby nemuseli použiť slovo privatizácia, tak neviem, ktorý génius to bol, ale niekto vymyslel, že oni to budú volať zámena aktív. Napríklad keďže potrebujú peniaze na vyvlastnenie zdravotných poisťovní súkromných a tie peniaze nevedia získať inak ako napríklad predajom Telekomu, ale aby nemuseli priznať, že ten Telekom predávajú alebo niečo podobné s ním robia, tak to tak vymysleli ako názov zámena aktív. Takže takýto newspeak nám tu vzniká, čo je veľmi, veľmi milé.

    Ďalej, nie je jasné, a to je ďalšie riziko rozpočtu, ako je možné, že pri niektorých monopoloch sa predpokladá napriek špeciálnemu odvodu v roku 2012 a napriek tlaku na ceny to, keď pán premiér neustále vyhlasuje, že nedovolí, aby sa ceny zvyšovali, ale v štátnom rozpočte predpokladáme, že odvedú viac, ako boli doterajšie odhady, keď sme robili rozpočet my, alebo ako bol pôvodný návrh ešte pána ministra.

    Takže takýchto rizík je tam, žiaľbohu, omnoho viac, a teda musím konštatovať, že ten rozpočet, nakoniec, konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hovorí, bez dodatočných ďalších opatrení nebude možné ten zámer znížiť deficit pod 3 % naplniť. A to pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť robila svoje stanovisko ešte pred aktualizáciou prognózy, na základe ktorej sa rozpustili všetky rezervy. Takže ak to platilo pred mesiacom, alebo neviem, kedy presne vyšlo stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak dnes to platí o to viac, že v rozpočte sú pomerne významné riziká a že bez ďalších dodatočných opatrení nebude možné naplniť tento rozpočet.

    No a posledná oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, súvisí znovu s tým, akým smerom bude vláda strany SMER viesť alebo smerovať Slovensko do budúcna. Vrátim sa k tomu, začal som tým a považujem to za úplne najdôležitejšie.

    O prvej dekáde tohto storočia, tisícročia a o tom, či Slovensko úspešné bolo alebo nie, si môžete myslieť, čo chcete, a môžete to interpretovať, ako chcete, ale neodškriepiteľný fakt je, že Slovensko v ekonomickej oblasti v tejto dekáde úspešné bolo, bolo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi EÚ 27, čo okrem iného znamená, že sme sa dokázali výrazne dotiahnuť na Českú republiku v ekonomickej úrovni, a za ekonomickou úrovňou postupne ide aj životná úroveň, a že sme dokázali napríklad predbehnúť Maďarsko počas tej dekády, keď vlastne hospodársku politiku určovali dve vlády Mikuláša Dzurindu a nezrušila toto smerovanie ani prvá vláda Roberta Fica. Ja by som bol trošku menej zhovievavý možno, ako bol môj kolega Mikuláš Dzurinda, k tomu čo vlastne prvá vláda Roberta Fica robila alebo nerobila, ale faktom je, že s ním úplne súhlasím v tom, že ona smerovanie krajiny nezmenila. Ona vlastne v tomto zmysle nerobila nič. Ani nepokračovala ani neprehlbovala tie reformy, ale ani ich nerušila. Ani to robiť nemusela, na začiatku 2,5 roka enormný nárast peňazí, stačilo rozdávať z toho, čo prinášala ekonomika, a výnos daní, dva posledné dva krízové roky pokračovanie v takom istom rozdávaní cez zadlžovanie, cez rekordné deficity a dlh.

    Spomínal som to už, že v krízových rokoch malo Slovensko za Ficovej vlády najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Aby som to povedal možno ešte výstižnejšie alebo porovnateľnejšie, priemerný nárast verejných výdavkov v Európskej únii v rokoch 2006 až 2010 oproti predchádzajúcim štyrom rokom bol 18 %. Na Slovensku bol tento nárast 35 %, na Slovensku vzrástli celkové verejné výdavky počas štyroch rokov prvej vlády Roberta Fica dvojnásobne rýchlejšie, ako vzrástli v priemere za Európsku úniu v rokoch 2006 až 2010 oproti rokom 2002 až 2006.

    Teraz je, samozrejme, situácia iná. Preto som už pri programovom vyhlásení vlády povedal, že bude veľmi zaujímavé, z programového vyhlásenia sa to nedalo vydedukovať, vidieť, ako si vlastne SMER predstavuje budúce Slovensko. Predpokladal som, že sme to nevideli z programového vyhlásenia vlády, tam sa sľúbilo všetko všetkým, pán premiér z tohto miesta povedal, že to programové vyhlásenie vlády je skvelé, lebo bolo prediskutované asi na 100 pracovných rokovaniach so zamestnávateľmi, odbormi, cirkvami, NGO-čkami. Áno, a so všetkými sa dohodli, áno, lebo všetkým všetko sľúbili. A do toho programového vyhlásenia to aj napísali. Akurát zároveň realita alebo aj zámer znižovať deficit verejných financií a ozdravovať verejné financie, samozrejme, nepustia. A bolo jasné, že takéto programové vyhlásenie vlády je absolútne nereálne.

    Preto som so záujmom očakával, čo nám prinesie tento rozpočet. Teraz prišla hodina pravdy v tom zmysle, aké Slovensko budeme mať, akú ekonomiku budeme mať, ako budeme konkurencieschopní, a tuto je najhoršia správa, ktorú nám rozpočet posiela, pretože, verejné financie v roku 2013, ale aj v ďalších budúcich rokoch nebudú závisieť len od toho, aký rozpočet tu odhlasuje parlamentná väčšina, ale predovšetkým od toho, ako sa bude v budúcnosti dariť našej ekonomike, či bude naša ekonomika úspešná v globálnej konkurencii, ktorá sa zostruje, alebo či úspešná nebude. A v tomto zmysle je ten rozpočet a nielen rozpočet, ale aj veci, ktoré s ním súvisia, veľmi zlou správou, pretože hovorí o tom, že krajina sa pod vedením strany SMER vydala opačným smerom, opačným smerom, ako by sme potrebovali. Prečo?

    Čo sú nevyhnutné predpoklady na to, aby sa zvyšovala naša konkurencieschopnosť a aká je realita, skúsme si porovnať tie najdôležitejšie veci. Je to, po prvé, dobré a stále sa zlepšujúce podnikateľské prostredie, realita je, že zhoršuje sa. Je to, po druhé, dobrá a zlepšujúca sa vymožiteľnosť práva, transparentnosť. Zlepšuje sa alebo sa zhoršuje? Dovolím si povedať, že je úbohá a určite sa nezlepšuje, ak sa nezhoršuje. Flexibilita trhov, najmä flexibilita trhu práce je ďalšia nevyhnutná podmienka konkurencieschopnosti. Otázka je: Zlepšuje sa situácia v tejto oblasti na Slovensku alebo sa skôr zhoršuje? Myslím, že je to jednoznačné, zhoršuje sa. Ďalej, nevyhnutný predpoklad konkurencieschopnosti je prostredie, ktoré motivuje investovať, vyrábať, pracovať a vzdelávať sa. A zmeny, ktoré vláda prijíma, zvyšujú motiváciu investovať, zvyšujú motiváciu pracovať, zvyšujú motiváciu vzdelávať sa alebo je to skôr naopak? Ďalší nevyhnutný predpoklad úspechu budúcnosti je efektívny verejný sektor, efektívna verejná správa, ktorá za málo peňazí dáva kvalitné dobré verejné služby. Aká je situácia v tejto oblasti? Myslím, že odpoveď je zjavná. Ďalší predpoklad konkurencieschopnosti je kvalitné a zlepšujúce sa školstvo, vzdelanie, veda, výskum, vedomostná ekonomika, to, aby sme nemuseli byť teda, lebo ani nebudeme môcť tým byť, navždy montážnou dielňou. Robert Fico v minulosti rád kritizoval našu hospodársku politiku a hovoril o nej, že vlastne vytvára zo Slovenska montážnu dielňu. No len dnes treba povedať, že keby sme neboli tou montážnou dielňou, tak už dnes sme v recesii, lebo jediné, čo dnes drží slovenskú ekonomiku mimo červených čísiel, sú automobilky a ich subdodávatelia a investície, ktoré sem prišli počas reforiem a vďaka reformám a prípadne po reformách, keď ešte ekonomika bežala a fungovala.

    Mimochodom, minule som si uvedomil, my máme stále ambíciu myslieť, a zaznelo to tu v predchádzajúcej diskusii, o konkurencii z Ázie, lebo najmä konkurencia z Ázie, ale aj z iných tých nových emerging markets zostruje globálnu konkurenciu. Ale Čína napr. už dávno nie je krajinou, kde sa vyrábajú len lacné odevy, hračky a športové potreby a lacná podradná spotrebná elektronika, tento rok je tam prelomový napr. v tom, že prvýkrát v tomto roku sa stala najväčšou IT firmou na svete čínska firma Huawei. Táto firma, ktorá bola založená pred 25 rokmi v roku 1988, je privátna a založená bývalým armádnym dôstojníkom. Táto firma dnes zamestnáva 140 000 ľudí. Dosahuje obrat 38 mld. dolárov. Investuje do vedy a výskumu 3,8 mld. dolárov ročne. A zo 140 000 zamestnancov, ktorých táto firma má v 140 krajinách sveta, 46 % pracuje vo výskume a vývoji. Tým chcem len ilustrovať, že ten svet sa hýbe, svet nestojí. Mimochodom, pozrite si rebríčky napr. šanghajskej kvality zahraničných univerzít, ale pozrite si ich aj vo vývoji za posledné roky, a tak zistíte obrovský nástup a vzostup čínskych, ale aj iných ázijských univerzít z hľadiska kvality. Svet nestojí, svet nestojí a my sme sa rozbehli v protismere na čele so stranou SMER. To je ten zásadný problém, to je tá zásadná zlá správa, ktorú tento rozpočet vysiela.

    Takže dovoľte, aby som uzavrel svoje vystúpenie tým, že tento rozpočet nie je dobrým rozpočtom, aj keď má svoje pozitíva, o ktorých som hovoril, ale tie negatíva výrazne, výrazne tu prevyšujú. Sú v ňom obrovské riziká. Spôsob, akým sa ide dosiahnuť konsolidácia verejných financií, je zlý a škodlivý pre našu konkurencieschopnosť. Tento rozpočet je jasným dôkazom toho, že vláda nevie šetriť, vie len zvyšovať dane a odvody. A v zásade je dôkazom toho rozpočet, ale spolu s ďalšími vecami, o ktorých som tu hovoril najmä v závere, jasným dôkazom toho, že vláda nie je schopná riadiť krajinu tak, aby to bolo v prospech našej úspešnej budúcnosti. Vláda, samozrejme, má úplnú legitimitu, získala dôveru voličov a tým pádom, samozrejme, má legitimitu prijímať opatrenia, aké prijíma, prípadne aj iné. Ale zároveň treba veľmi jasne a otvorene povedať, že silná legitimita neznamená aj kompetenciu.

    A ja musím konštatovať, ja som to spomenul už počas prvej vlády Roberta Fica, že to, čoho sme svedkami, je taká kombinácia podľa môjho názoru odbornej nespôsobilosti a aj istej ideologickej obmedzenosti v tom zmysle, že odmietame vidieť realitu, odmietame vidieť čísla a fakty. Diskusia o rovnej dani to predviedla v neuveriteľne krištáľovo čistej podobe. Argumentácia od niektorých poslancov vládnej koalície typu, že progresívna daň zrušila redistribúciu, znížila progresivitu a tak ďalej, bola proste lživá a nepravdivá. A ja to pripisujem najmä tej ideologickej obmedzenosti, ktorá ale v kombinácii s odbornou nespôsobilosťou je veľmi, veľmi nebezpečným elixírom pre budúcu úspešnosť Slovenska.

    A, viete, ten rozdiel je dnes v tom, že za prvej vlády Roberta Fica v dobrých časoch, keď svetová ekonomika rástla, slovenská ekonomika rástla, to nebolo až tak vidieť, tie dôsledky takéhoto spôsobu vládnutia neboli až tak viditeľné a neboli tak rýchlo viditeľné. Len dnes je situácia iná, nielenže svetová ekonomika je v omnoho horšej situácii, ale aj sa vyčerpali rezervy, rezervy z rýchleho rastu, ktorý bol daný reformami, vstupom do Európskej únie, vstupom do eurozóny. A dnes ten zásadný rozdiel je v tom, že dnes dôsledky takejto nekompetentnej politiky, takejto neschopnosti riadiť krajinu budú omnoho rýchlejšie viditeľné. Mám obavu, že budú viditeľné už v priebehu nadchádzajúcich týždňov a mesiacov. A problém je, že tento rozpočet je len ďalším z radu dôkazov, že je to tak. A preto môžem za seba, ale aj za klub SDKÚ – DS povedať, že tento rozpočet určite nepodporíme. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem za to, ako ste takým aj vtipným spôsobom odhalili, povedal by som, firemnú kultúru strany SMER, že sa neštítia ani evidentných hlúpostí, len aby nestratili priazeň svojich oddaných ovečiek. Myslím tým na to, ako idú privatizovať a keďže vedia, že privatizácia, to je slovo a výraz s pejoratívnym významom v ich chápaní, tak vymysleli názov „zámena aktív“. A to mi pripomína jednu z detstva takú milú príhodu, že jedno dievča nevedelo povedať r, a preto, aby nemuselo používať také slová, tak vymýšľalo miesto nich ekvivalenty a hovorilo rebríku vylezón. Ale teraz vážne, dámy a páni, najmä teda kolegovia zo strany SMER, myslím, môžu všetci banovať, teda okrem tých piatich, ktorí tu v sále teraz sedeli, že keby tu sedeli, mohli by sa veľa dozvedieť o stave verejných financií a aj sa poučiť. Ja sa ospravedlňujem pánovi kolegovi Miklošovi, že som si myslel, že rozprava o štátnom rozpočte už mala svoj vrchol, lebo aj ja už som v nej vystúpil, ale teda som veľmi rád, že som zostal aj po vrchole, lebo aj ja som sa veľa zánovného dozvedel a tiež poučil.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Mikloš veľmi jasne deklaroval na príkladoch, v čom je rozpočet zlý, ale osobitne cenné bolo jeho vystúpenie aj v tom, že odhalil chyby prvej Ficovej vlády, ktoré momentálne súčasnú vládu jednej strany dobiehajú. Nebol to len dvojnásobný rast výdavkov oproti priemeru výdavkov v krajinách Únie, ale boli to aj ideologické rozhodnutia, ktoré teraz sa ukazujú ako chybné, osobitne čo sa týka zrušenia privatizácie Carga, zrušenia privatizácie letiska. Evidentne vláda nevie, čo s tým. Evidentne vláda na to dopláca. Mimochodom, upozorňujem, že práve dlhy Železníc spolu s dlhmi nemocníc zhoršili deficit verejných financií minulý rok.

    Vláda nevie, ako ďalej. A práve tým, že nestanovuje priority na budúci rok a vidí rozpočet len v horizonte jedného roku, správa sa k tomu rozpočtu, ako keby bol budúci rok koniec sveta. Len ten koniec sveta našťastie nebude, o tom som presvedčený, kolega mi tu hovorí, že bude o dva týždne, verím, že ani o dva týždne to nebude. Ale je potrebné sa pozrieť do budúcna, je potrebné zlepšovať našu konkurencieschopnosť. Ja chcem upozorniť, vážené kolegyne, kolegovia, v konkurencieschopnosti za 6 rokov sme sa prepadli z 37. priečky na 71. priečku. To je z veľkej časti obraz prvej Ficovej vlády. Bohužiaľ, nič nenasvedčuje tomu, že by sme sa mali po týchto opatreniach a po tomto rozpočte zlepšiť. Aj rozpočet veľmi prispieva k tomu, aké sú vyhliadky krajiny, či budeme investovať viac do vzdelania, či budeme zlepšovať podnikateľské prostredie, či budeme vytvárať nové pracovné miesta. Tento rozpočet k tomu neprispieva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa dotknem len tej časti vystúpenia pána kolegu poslanca Mikloša, kde hovoril o náraste výdavkov za prvej Ficovej vlády. No realita je, pán poslanec, taká, že tam sa prejavilo práve víťazstvo ideológie nad ekonomikou. To znamená, prejavila sa tam v rokoch 2008 a 2009 obrovská viera, že vlastne tou spotrebou, ktorú udržíme na úver, budeme čeliť kríze. Ja upozorňujem na to, že aj tento rok bol plán, že ďalších 300 mil. pôjde na rozvojové impulzy. Niečo podobné sa chystá na budúci rok. To všetko, samozrejme, kvôli kríze padlo. Ale aj tento rok sme svedkami toho, keď ideológia víťazí nad ekonomikou. A to je práve v tom, že sa tu zvyšujú dane, ktoré brzdia konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest, že sa tu sťažuje zamestnávanie nových ľudí prostredníctvom Zákonníka práce a že sa tu ohrozuje rovnako aj strednodobé financovanie alebo strednodobé financie cez vlastne branie úspor z 2. piliera. Čiže my stále narážame na to, že darmo tu vedieme takúto ekonomickú debatu, darmo tu dokonca už dokazujeme z vlastnej praxe strany SMER, že nie je správne povyšovať ideológiu nad ekonomiku, stále sa s tým stretávame aj pri tvorbe tohtoročného rozpočtu. A myslím si, že stále menej počujem, a to je pre mňa také povzbudivé, tých ideologických hlasov ich tu obhajovanie, že je to viacej v takej silnej defenzíve. Nepočul som veľa zástancov tohto rozpočtu, ktorí obhajovali, že tento rozpočet na ideologickej báze spolu so všetkými týmito opatreniami vyvedie krajinu z krízy. Skôr tu cítim také napäté očakávanie, kedy príde ďalšia rana, kedy príde ďalšia zlá prognóza a čo s tým vlastne budeme robiť a ako so všetkými tými rezervami, ktoré si aj ty popísal, resp. rizikami, mimochodom, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich popísala, budú nakladať ďalej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nie všetko som počul, ale k tomu, čo som zachytil, len takú drobnú poznámku poviem. Som rád, že pán Mikloš pripomenul, že Čína, to nie sú len predavači sandálov. To je dobre. A je dobre, keď prípadne to odkážete aj kolegovi, ktorý je pod vami. A mne prišlo úplne zbytočné politické gesto neprijatia čínskeho veľvyslanca v tomto kontexte. A ešte jednou drobnou poznámkou si dovolím na záver povedať, že ja som ten posledný, ktorý by boľševika či už čínskeho alebo hocijakého obhajoval. Ale tie zvláštne paradoxy, ktoré sme mali možnosť aj vidieť v novinách, ako tá diaľnica obchádzala ten jeden dom, to je taký režim, ako tam je. Ja si neviem predstaviť, kto by sa tu vzoprel nieže štátnej moci, kto by sa tu vzoprel jednej firme. Však by nestihol ani dvere zatvoriť. Čiže to sú také tie zvláštne paradoxy, ale naozaj to som chcel teda oceniť, že si všímam to, že Čína sa mení a nie sú to predavači už len sandálov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Zaujal ma jeden bod, ktorý sa týka motivácie. A chcel by som sa vyjadriť možno z viacerých tých pohľadov, ktoré ste povedali, pán poslanec, kde stále tvrdíme, že z piatich šestín, ako bolo veľmi dobre spomenuté, si pýta SMER od občanov nové peniaze, v rámci konsolidačného úsilia viac peňazí od občanov. Konsolidačné úsilie tým pádom sa netýka vlády, ale deje sa na chrbtoch ľudí živnostníkov, podnikateľov, všeobecne občanov Slovenskej republiky. A v tomto momente to zvýraznenie tej motivácie investovať, pracovať, vzdelávať sa a vôbec snažiť sa je pre mňa aj pri čítaní a pozeraní si parametrov tohto rozpočtu takisto otázne. Vôbec snaha o zlepšenie postavenia občana v krajine, ktorá by mala stáť na ňom samom, pre mňa zostáva záhadou, ak sú kolegovia pána ministra financií takí, ktorí ohlasujú v rozhovoroch pre rôzne denníky tú motiváciu 40- až 75-percentných daní. Pri tom istom sledovaní médií som zachytil, že aj pôvodne francúzsky a známy herec Gérard Depardieu sa stal Belgičanom, pretože 75-percentné dane boli moc aj na neho. Takže z hľadiska motivácie by sa malo aj ministerstvo zamyslieť, aby nie z piatich šestín to konsolidovalo na úkor občanov, ale aby sa zameralo na šetrenie, ktoré ohlasujete často aj vy.

  • Pán kolega Mikloš, škoda, že tu nesedel pán poslanec Blaha počas vášho príhovoru. Ja verím tomu, že z tohto vášho, ako on to pejoratívne povedal, krochkania by si veľmi veľa zobral, aj keď obávam sa, že on je voči faktom ako teflón. Jednoducho po ňom stečú a nič sa neprichytí. A minulý týždeň som mal diskusiu s pánom Kukanom, aj s pánom Geistom, aj s pánom Karpišom o budúcnosti Európskej únie. A popri nej sme pozerali film o stave v Grécku. A ako som ho tak pozeral, tak som si uvedomil, že vlastne to, čo tam tí Gréci pomenovávajú ako základ súčasnej krízy, znamená príliš veľa populizmu. To, že sa sľúbilo viac než štát reálne mohol dať, to, že je tam prebujnený verejný sektor a že sa neriešili ozdravné programy v ekonomike, tak to sú presne veci, ktoré my zažívame teraz. A keď sa pozrieme, akým spôsobom sa pritom zadlžujeme, keď sa pozrieme na to, že kríza všetky tieto procesy urýchľuje, tak sa bojím toho, že ak bude Slovensko pokračovať pod vedením tejto vlády rovnako ako doteraz, tak to, čo Grékom trvalo možno tridsať, možno štyridsať rokov, my sme schopní zvládnuť za pätnásť rokov. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne kolegom za ich príspevky a vyjadrenia. Doplnil by som ich o jednu vec, ktorú som zabudol povedať v rozprave a ktorá mi pripadá dôležitá, pretože vláda sa tvári, ako keby sa naozaj šetriť nedalo. Tak chcem ponúknuť údaje. OECD vydalo teraz nedávno analýzu fiškálnych systémov členských krajín. A OECD odhaduje mieru neefektívnosti a plytvania v slovenskom zdravotníctve vo výške 2,7 % HDP, čo je, mimochodom, až takmer dvakrát toľko, ako je odhad v iných okolitých krajinách. Je to v Poľsku 1,5 %, v Česku 1,3 % a v Maďarsku 1,7 %. Inými slovami, za peniaze, ktoré do zdravotníctva idú, ak by sa využívali efektívne, tak by sa dalo ten istý výsledok zdravotníctva dosiahnuť s úsporou 2,7 % HDP. To je len na margo toho, ak by minister alebo vláda tvrdila, že vlastne niet kde šetriť, že sa ťažko šetrí. Len čo ide vláda v tom zdravotníctve robiť? Čiže je evidentné, že v zdravotníctve sú obrovské rezervy, obrovské plytvanie, ale aj tu sa vláda vydala presne opačným smerom. Pokiaľ ide o zrušenie transformácie nemocníc, či sa vám to páči alebo nie, transformované nemocnice znižujú dlh a zvyšujú efektívnosť. Či sa vám to páči alebo nie, konkurujúce si zdravotné poisťovne vytvárajú tlak na vyššiu efektívnosť a nižšie náklady. Takže nielenže nerobíte to, čo by bolo treba, a sú tam rezervy obrovské, odhadnuté OECD vo výške 2,7 % HDP, ale vy dokonca aj tu idete presne opačným smerom. Žiaľbohu, neteší ma to, ale je to tak.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kuffa, pripraví sa pán poslanec Přidal.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, zároveň podpredseda vlády, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov povedať, podobne ako moji predrečníci povedali k štátnemu rozpočtu. No nebude to ľahké rozprávať po dvojnásobnom premiérovi a dvojnásobnom ministrovi financií, ale predsa len nejaký ten pohľad trošku bude taký iný. Možno začnem tak netradične, nemal som to tak v úvode, ale tu už nám horí druhá adventná svieca a ten veniec nedá sa nazvať inak ako veniec alebo nejaký ten pás, ale naozaj symbolizuje ten advent. Ja chcem pánu ministrovi poďakovať predovšetkým za to, že zostalo nám v tom štátnom rozpočte na ten adventný veniec, ale nielen na ten, ale aj na vianočný stromček, lebo v Bruseli už nemajú ani na ten vianočný stromček. Takže chcem sa aspoň touto cestou takto poďakovať.

    Keď som dával pozor ešte minulý týždeň, pán minister keď tu vystúpil a predložil štátny rozpočet. Jeho úvodné slová boli také, že predkladá ambiciózny štátny rozpočet. Ja som si ten štátny rozpočet aj pozeral, aj počúval som aj kolegov. Niektorí kolegovia hovoria, že je to zákon zákonov. Ja som si stále myslel, že zákon zákonov je ústava, a nie štátny rozpočet. Ale je to zákon roka. No myslím si, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, tak ako to už aj bolo spomenuté, že štátny rozpočet je veľmi dôležitým zákonom a môžeme ho označiť za zákon roka.

    K tej ambícii mi dovoľte môj taký pohľad, ktorým sa na to pozerám. Ja som to tak spomínal aj rozprával. No pre mňa osobne, aj keď nie som ekonómom ani ministrom financií, ani nikdy ním nebudem, ja naozaj nazvem štátny rozpočet ambicióznym, ktorý bude predložený v tejto Národnej rade, ktorý bude minimálne vyrovnaný, resp. taký, ktorý bude plusový. Cez tie mínusy a tie schodky štátneho rozpočtu vytvoril sa tu už nejaký dosť veľký mínus, tak myslím si, že treba naozaj konsolidovať tie verejné financie s plnou vážnosťou.

    Naozaj, nepopierateľná je aj tá skutočnosť, že vláda bude musieť vládnuť zodpovedne a bude musieť aj skutočne vládnuť, naplniť aj tento štátny rozpočet v tak ťažkej situácii, tak aj teraz signalizovala, že je kríza vôbec v Európe a vo svete, rovnako ani nás táto kríza nemíňa.

    Keď človek si tak odmyslí tých ďalších deväť čísiel za tým, tak ani nie sú také veľké tie čísla, ale znie to dosť hrozivo: Príjmy sú 13,916 mld. a výdavky sú 17,001 mld., zhruba takto, čo pri predpoklade, že sa naplní tento štátny rozpočet, tak deficit štátneho rozpočtu by zostal na úrovni kdesi 3,085 mld., čo by malo predstavovať 3,94 %.

    Dovoľte mi taký môj osobný pohľad uviesť, ja keďže som si tak pozrel ten štátny rozpočet. A v prílohe č. 4, tam sú výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády Slovenskej republike a časti programov vlády Slovenskej republike na rok 2013. To je položka 01, 02 Kancelária Národnej rady, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a 03 Úrad vlády Slovenskej republiky. Som sa tak na to pozrel a porovnal som si tie čísla. Toľkokrát sú tu pertraktovaní aj v médiách, aj vo verejnosti poslanci Národnej rady, prepáčte mi za výraz, keď ja to poviem tak hovorovo, ako to aj ľudia hovoria, akí sme darmožráči a pohlcovači štátneho rozpočtu. Ale mne z toho vychádza, že sme najlacnejší, a to niekoľkonásobne. Najdrahšia je z toho Kancelária prezidenta Slovenskej republiky. Ja som urobil ten prepočet na počet tých ľudí. Pána prezidenta máme jedného a jeho rozpočet je 4 258 904. Ak by sme to vynásobili 150 poslancami vychádza to viac ako pol miliardy, to by bol náklad na poslancov alebo Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky. Tak pozrite sa, koľkonásobne sme lacnejší. Teda najlacnejší sme my poslanci alebo Kancelária Národnej rady, po čom nasleduje Úrad vlády v prepočte na členov vlády a tak je to potom Kancelária prezidenta Slovenskej republiky. Ja som nedokázal rozanalyzovať toľko tých čísiel, koľko ich tam je. Verím, že pán minister ich vie analyzovať. A on aj v skutočnosti, myslím si, možno jeden z mála ľudí v tejto republike je, ktorý aj vie, čo v skutočnosti skrývajú tieto čísla, samozrejme, aj tie plusy, aj tie mínusy. Dovolím si povedať, že sú tam aj rezervy, kde by sa dalo aj škrtať na tých výdajoch, možno aj tá príjmová časť aby sa dala naplniť. Nebudem tak sa viac nejako hlbšie týmto veciam venovať.

    Tak ako to už aj predrečníci spomínali, tak naozaj v tom štátnom rozpočte je potrebné, však aj v budúcnosti, aj v minulosti bolo potrebné sa zamerať na to šetrenie. Šetrenie, to je to, čo by pomohlo ozdraviť aj tie verejné financie.

    Jedna z vecí, ktoré si tu neodpustím podotknúť. Takisto sme mali tuná takú šnúru zákonov navrhovaných, zákon o dani z príjmov, kolegovia tu spomínali Zákonník práce, ďalšie veci. Ja tu spomeniem jeden zákon, ktorý tu nebol spomenutý, zákon o hazarde, sme v podstate prijímali tiež ten zákon ešte pred prijatím zákona o štátnom rozpočte, pretože sa ráta z hazardu zhruba ten príjem okolo nejakých 90 mil. eur. No myslím si, že ten skutočný výdaj v tom kontexte toho celého hrubého rozpočtu, ktorý tu máme predložený, nebude 90 mil., resp. 100 mil. eur, ale 600 mil. Cez čo? Cez jednotlivé kapitoly tohto štátneho rozpočtu, ktoré sú tuná, t. j. ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, možno ministerstvo školstva, výchovy, vzdelávania a športu. Tam budú tieto výdaje, kde budeme musieť riešiť dopady a negatívne veci, ktoré z toho budú plynúť.

    Jedna z vecí, ktorá tiež tu bola spomenutá, aj mňa to tak zarazilo, je, že celkový nárast štátnych zamestnancov alebo zamestnancov vo verejnej správe pre rok 2013 má nárast v celkovom počte o 7 000. To, si myslím, by bolo veľmi, veľmi veľa. Naopak, v tej verejnej správe, myslím si, sú tiež veľké rezervy, kde by sa dalo šetriť, prijímať teda aj racionálne opatrenia, prípadne tie personálne audity. Tu by som skôr odporúčal ísť cestou znižovania zamestnancov vo verejnej správe ako cestou toho navyšovania. Dobrý štátny rozpočet je ten, ktorý motivuje podnikateľské prostredie, občanov, živnostníkov, ale aj zamestnancov práve aj v tej verejnej a štátnej správe.

    Štátny rozpočet má byť spravodlivý. Spravodlivý štátny rozpočet je taký, ktorý ja osobne považujem za taký, keď je minimálne vyrovnaný, resp. mal by byť ten štátny rozpočet taký, ja viem, že sa to ľahko hovorí a ťažko sa napĺňajú tieto skutky, no tak prepáčte, alebo potom taký, ak by sme ho dokázali vytvoriť prebytkový.

    Dovolím si povedať, napriek tomu, že aj mnohí tu v tejto sále so mnou nebudete súhlasiť, jedna z prvých slovenských vlád tu bola, nastupovala po roku 1989, taká, že bola miera nezamestnanosti viac ako 20 %. Bola tu taká vysoká miera nezamestnanosti. Napriek tomu vláda Slovenskej republiky aj predložila vyrovnaný štátny rozpočet. Mala tú ambíciu. Toto je naozaj tá zodpovednosť. A to je tá ambícia, ku ktorej by sme mali smerovať, nie tá, či ten deficit bude 3 mld. alebo 4 mld., alebo koľko, ale tá, aby bol minimálne vyrovnaný ten štátny rozpočet.

    Zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov vplýva negatívne na hospodársky rast, ale aj na rodiny a naše domácnosti. Kolega Dzurinda spomínal tú možnú hrozbu nepokojov na východom Slovensku, ak by U. S. Steel skončil, resp. ak bude prepúšťať v týchto Východoslovenských železiarňach, resp. U. S. Steel zamestnáva skutočne veľmi veľa ľudí. A prevažná drvivá väčšina sú tam práve východniari. Sú to občania východného Slovenska. Malo by to veľmi negatívny vplyv práve na región východného Slovenska, samozrejme, aj na tie rodiny, tak ako to hovorili aj iní, že, samozrejme, sú tam napojení ďalší subdodávatelia. Zvyšovanie daní vytvára práve opačný efekt, znižuje sa príjem do štátneho rozpočtu, zvýšením daní sa sťažuje už dosť ťažké podnikateľské prostredie a mnohé firmy aj na Slovensku u nás už zareagovali na to odchodom z našej krajiny do susedných krajín. Spomínali sme to aj v predchádzajúcich diskusiách, debatách. Padlo tu aj konkrétne číslo, 700 firiem odišlo do susedného Maďarska.

    Naopak, treba vytvárať podmienky, aby nerástli skupiny ľudí, ktoré budú závislé od dávok, ktoré zaťažujú štátny rozpočet. Áno, je to taká obyčajná vec, ale tým, že sa tvoria nové pracovné miesta, tak znižuje sa výdaj štátneho rozpočtu a zvyšuje sa jeho príjem. Je to síce obyčajná vec, ale na druhej strane veľmi náročná, veľmi ťažká vec. Vláda nie je tá, ktorá bude, alebo parlament nie je ten, ktorý bude vytvárať nové pracovné miesta. Toto nie sú tie očakávania. Ale aj od vlády, aj od parlamentu sa očakáva, že budú vytvárať podmienky na tvorbu nových pracovných miest. A to je tvorba nových pracovných miest tak, že nielen zamestnancov firmy budú prijímať, ale že sa aj mnohí ľudia rozhodnú podnikať, živiť seba samého, to sú tí živnostníci respektíve, živiť svoje vlastné rodiny.

    Rozpočet by mal byť hlavne zameraný na tie výdaje, to sme tu už spomínali.

    Ak v podstate skrze tento štátny rozpočet cez zvyšovanie daní a odvodov poplatkov to zaťaženie je tu 83-percentné, čo je dosť značné, tak mnohé podnikateľské subjekty v podstate, ako som to spomínal, reagujú negatívne a odchádzajú od nás.

    Chýbajú rozvojové impulzy, impulzy pre občanov, ktorí chcú tvoriť hodnoty, ktorí chcú a majú chuť pracovať, vytvárať tie podmienky, kreativita, ktorou si človek vytvára prácu pre seba, ale i ďalších ľudí, ktorých človek zamestná, impulzy poskytovať finančné, ale i odvodové stimuly pre tvorbu nových pracovných miest. To nie sú len finančné, stimuly ale aj tie odvodové stimuly pre tvorbu nových pracovných miest. To nie sú len finančné stimuly ale aj tie odvodové stimuly, ktoré tiež pomáhajú vytvárať nové pracovné pozície a pracovné miesta.

    Stúpajúca miera nezamestnanosti je veľmi zlým signálom. Za október sú tuná informácie, a teda i štatistiky, že stúpol počet nezamestnaných zhruba o desaťtisíc občanov, čo je veľmi zlým ukazovateľom. Tú prognózu tu pán Dzurinda predkladal. Tak hovoril o možnom náraste do konca roka 2013 o ďalších 12 000 ľudí zamestnancov občanov a 14 000živnostníkov skončí so svojou živnosťou, a teda taký je odhad a predpoklad, že toto by malo do konca roka takto skončiť. Dúfajme, že to také nebude. Prognóza je taká.

    Čo bude ťahať v budúcnosti slovenskú ekonomiku. Spomínané boli tuná tie automobilky, automobilový priemysel, U. S. Steel, Delphi a podobne. No aj bolo tu spomínané, aby Slovensko nebolo len nejakou montážnou dielňou. Kým by bolo Slovensko ešte montážnou dielňou, to by nebolo to najhoršie, čo by mohlo postihnúť túto krajinu, len aby sme neostali montážnou dierou, montážnou dierou takou, kde naozaj skrze zhoršujúce sa podnikateľské prostredie firmy sa rozhodnú odísť z tejto krajiny, demontovať stroje, zariadenia, technológie. A nebudeme už tak montážnou dielňou, ale montážnou dierou.

    Rovnako keď som mal možnosť počuť pána kolegu Daniela Duchoňa, tak som bol tak pozorný. A bol som prekvapený, že spomenul vo svojom vystúpení, že v budúcnosti alebo v budúcom roku 2013 nás čaká, že Slovensko bude sa uberať v podstate tou čiernou a šedou ekonomikou, teda spomenul to tak, že čierna a šedá ekonomika bude rásť, čo by bol veľmi zlý signál. A to je zamyslenie nad spätnou väzbou, prečo to tak je alebo prečo sú tieto signály. Obyčajne je to cez to, že sa vytvárajú nie dobré a priaznivé podmienky na to.

    Rovnako tiež aj ja som zachytil informáciu, že 24 firiem oznámilo útlm, respektíve pozastavuje nejako rozvoj, plánuje prepúšťať, čo súvisí s nie s krízou ktorá je tu toľkokrát pertraktovaná, ale s opatreniami vlády a zákonmi, ktoré sme prijali, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie na Slovensku.

    Spolu s eurovalovými záväzkami sa očakáva rýchly rast verejného dlhu, ktorý bude podľa Medzinárodného menového fondu v roku 2012 na úrovni 37,4 mld. No raz príde a musí prísť generácia, ktorá sa bude musieť vyrovnať aj s dlhom, ktorý my teraz vyrábame. Za posledné roky a obdobia sme vytvárali dlh. Ten dlh ktosi bude musieť raz zaplatiť. Znova sa zopakujem, že je potrebné čo najrýchlejšie sa dostať na úroveň toho vyrovnaného rozpočtu. Ale to je nedostačujúce. Naozaj treba, aby ten rozpočet bol v plusových číslach.

    Na záver by som chcel len tu tak parafrázovať pána ministra, ktorý ešte minulý týždeň vystúpil a hovoril v súvislosti so štátnym rozpočtom, poznačil som si tú vetu, veľmi ma tiež tak zaujala, že bude to náročné a vzrušujúce, bude to ťažké a so šťastím to šťastne prežijeme, hovoril v množnom čísle, aj tento štátny rozpočet dotýka sa nás všetkých, nedotýka sa to len ministerstva financií alebo vlády, ale aj tohto parlamentu, aby sme aj my všetci priložili ruku k dielu a možnosti, ak je predkladaný tento štátny rozpočet s deficitom 3,9 %, tak aby Pán Boh dal, aby sa to podarilo dosiahnuť, aby ten deficit do budúcna alebo teda v tom roku 2013 nebol ešte väčší. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    V tejto chvíli vystúpi pán poslanec Přidal, ktorý je prihlásený ústne do rozpravy, a pripraví sa pán poslanec Uhliarik.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedníčka, ja by som vás chcel poprosiť, keby ste boli taká dobrá a zavolali pána ministra, ja som ho prosil aby tu bol pri mojom vystúpení, lebo ja nebudem hovoriť dlho, aby počul, čo chcem povedať. Ja predpokladám na to 5 – 6 minút. Naozaj by som mu bol veľmi vďačný, keby tu bol. Peťko, keď ma niekde počuješ, tak, prosím ťa, príď do sály. Naozaj sa chcem len na teba obrátiť. No tak sa budem na opozičných poslancov teda obracať, keď tu nie je pán minister.

    Vážené dámy a páni, dávam boľševikovi rok, maximálne dva roky. Poznáte túto vetu? Niektorí si myslia, že táto veta je vrcholná veta z filmu Pelíšky. A ona zľudovela, ľudia si ju rozprávajú. Ale ja si nemyslím, že je to vrcholná veta. Je tam ešte jedna, ktorá je ešte lepšia, hneď sa k nej dostanem.

    A chcel by som začať epizódou z tohto filmu, ktorý súvisí s tým, o čom tu dnes hovoríme. Tá scéna je taká, že žiaci sú v škole, v triede, je tam príslušník Zboru národnej bezpečnosti súdruh kapitán a diskusia je o Zbore národnej bezpečnosti a žiaci spia, samozrejme, a učiteľ, ktorý chce, aby ich to zaujalo, tak hovorí: „Súdruh kapitán, vy ste určite plný napínavých príbehov, povedzte nám nejakú dobrodružnú históriu, nejaký dobrodružný príbeh.“ Ale ten kapitán na to hovorí: „To je všetko len taká mravenčia práca, papierovačky.“ A nechce sa dať chytiť. No tak učiteľ sa tak obráti na žiakov a hovorí, naznačuje im, aby ho prosili. A tí žiaci teda hovoria: „Prosíme vás o to, soudruhu. A on sa na to chytí a začne rozprávať jednu historku: „Dostali jsme rozkaz zlikvidovat diverzanta na motorce, muže s koženou brašnou na zádech. Zaujali jsme pozice v jedný nepěhledné zatáčce a zkryli jsme sa u rybníka na skále. To mohlo bejt tak kolem půl třetí. A k nám přijíždí motorka a na ní muž s koženou brašnou.“ A teraz je prestrih, zaznie dávka. A ten muž na motorke padá mŕtvy. Zdesený učiteľ chce nejako zachrániť situáciu, chce to nejako zľahčiť a hovorí: „Jistě to byl narušitel a nejspíš vrah. A s takovými se musí jednat bez milosti. To není jako práce s buzolou, děti.“ No ale ten príslušník to nepochopí a pokračuje ďalej a hovorí: „Jen co dozněly výstřely, ozval se další motocykl a na něm muž s koženou brašnou. Rozkaz ten zněl jasně, nesmí projet za žádnou cenu! Nebyl čas lámat si hlavu, kdo je kdo.“ A učiteľ úplne zhrozený ostane ticho a otočí sa na súdruha kapitána a hovorí: „Chceš říct, soudruhu kapitáne,...?“ Potom je chvíľa ticha a ten kapitán hovorí: „Jo, dvě dávky, no tak já už musím běžet, služba je služba.“ No a v tomto príbehu je tá vrcholná veta tohto filmu, nie o tom boľševikovi, aj keď tá je dobrá, ale tá vrcholná veta je že rozkaz ten znel jasne.

    A keď som ja bol minule 29. novembra na schôdzi hospodárskeho výboru, tak jednoducho vystúpenie šéfa, predsedu Správy hmotných rezerv mi pripomenulo túto epizódu z filmu. Pán minister, už to hovoril pán poslanec Miškov, jednoducho vy máte takéhoto úradníka alebo takéhoto šéfa orgánu ústrednej správy, ktorý je pripravený plniť rozkazy. Na mimoriadnom rokovaní hospodárskeho výboru sme sa ho hodinu pýtali všetci, dolovali sme z neho, aby nám povedal, ako chce jednoducho zabezpečiť plánované kapitálové príjmy, ktoré ste mu vy predpísali, aký hmotný alebo nehmotný majetok plánuje predať. On nám povedal, že o predaji hovoríme my, že on nepredá nič, ale úlohu, ktorá znie jasne, on splní. Tak ja som sa ho opýtal: A keby vám pán minister predpísal, že to má byť nie 101,15 milióna eur, ale 150 miliónov eur, splnili by ste tú úlohu? A on tak povedal, že no keby to bola úloha, tak no. Jednoducho ja som sa nestačil čudovať. Pán predseda, na tom by možno ani nebolo nič, zlé, ale on povedal, že tá úloha je taká ťažká, že si to zaslúži Nobelovu cenu. To povedal on, nie my. No tak my sme sa pýtali, že kto ho bude navrhovať na tú Nobelovu cenu. No teraz pán premiér Fico išiel prevziať Nobelovu cenu, možno o rok pôjde preberať tú Nobelovu cenu pán predseda Správy správnych hmotných rezerv. Ja neviem, kto ho bude na ňu navrhovať. Ale, opakujem, všetci opoziční poslanci sme sa snažili vydolovať z neho, aby nám povedal, ako získa tie peniaze. Dokonca pán predseda hospodárskeho výboru sa tak rozčúlil, že mu hovorí: „No tak keď nič nepredáte, tak povedzte, pôjdete ukradnúť tie peniaze a prinesiete ich do štátneho rozpočtu? Mlčal ako partizán. Ja som myslel, že ho obmäkčí aspoň žena pani kolegyňa Mezenská. No tá sa ho pýtala, či chce teda predať ropu, ropné zásoby. A jeho odpoveď bola taká, že no je to dobrá otázka, ale že rope na Slovensku rozumejú až 4 – 5 ľudia, a teda naznačil, že sa on o rope rozprávať nebude. Pán minister, opoziční poslanci na výbore, my sme navrhovali uznesenie, aby nám šéf Štátnych hmotných rezerv do hlasovania prezradil alebo povedal, ako získa 3 miliardy slovenských korún alebo teda 100 miliónov eur. Ale boli sme prevalcovaní, boli sme prevalcovaní jednoducho poslancami strany SMER, ktorí uznesením z toho 29. 11. uložili predsedovi výboru požiadať Kajetána Kičuru, predsedu Štátnych hmotných rezerv, aby podal poslancom výboru informáciu o tom, ako chce teda správa zabezpečiť objem prostriedkov, ktorý predpokladá v položke kapitálové príjmy. Ale dali mu na to termín do troch mesiacov. Ja si myslím, že budeme hlasovať o rozpočte nie o tri mesiace, ale teda, počítam, skôr, o tri dni. Takže ja verím, že vám to ten pán predseda prezradil, že vy to viete, čo chce spraviť. Ale strašne rád, aby som mal všetky informácie, by som vedel, čo tento pán, ktorý bude zrejme nositeľ Nobelovej ceny za Slovenskú republiku, hodlá učiniť. A keď mi to prezradíte vo vašom záverečnom slove, tak vám budem veľmi vďačný, pán minister. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja milujem české filmy, také romantické. Ale jednu scénu aj mne to vybavilo, ako nás aj vníma verejnosť. To je z filmu Slovácko sa nesúdi, kde Krónera poslali strážiť kurín a sa z kurína vrátil do tej krčmy a tam tí kolegovia mu vyčítajú: „Šak čo nestrážiš?“ A on povie na to: „Šak kto by kradel, šak sme šetci tu.“

  • Smiech v sále.

  • Niekedy sa bojím, aby sme aj my takto nedopadli. Ďakujem.

  • Pán poslanec... (Reakcia navrhovateľa) V zmysle rokovacieho poriadku dávam slovo pánovi ministrovi, podpredsedovi vlády. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Lojzo Přidal, ja som si myslel, že máš lepšiu češtinu, ale myslím si, že vždy budeme radšej mať šéfa Štátnych hmotných rezerv s Nobelovou cenou ako šéfa Štátnych hmotných rezerv, ktorého vyšetruje prokuratúra napríklad kvôli platinovým sitkám. Ďakujem.

  • Vystúpi teraz v rozprave pán poslanec Uhliarik.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, dáme možnosť pánovi poslancovi Přidalovi na faktickú. A uzatváram možnosť faktických poznámok na vystúpenie pána ministra.

  • Pán minister, Peter Kažimír, prepáč mi moju teda češtinu, naozaj nie je excelentná. Nuž, čo, pokúsim sa ju zlepšiť. Jednoducho asi budeme mať šéfa, ktorý sa bude uchádzať o Nobelovu cenu. A keď sa dozviem, ako vyrieši ten problém, tú úlohu, ktorú si mu predpísal, keď to nebudeš ty alebo pán premiér, ktorý ho bude navrhovať na tú Nobelovu cenu, tak sa zaväzujem, že sa pokúsim navrhnúť ho na ňu ja. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Uhliarik, pripraví sa pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prejdem k zdravotníctvu od filmu. Budem sa snažiť hovoriť po slovensky.

    Pán minister, vždycky som oceňoval vecnú diskusiu, v ktorej sme pri zdravotníckych zákonoch, vy ako v opozícii a ja ako vtedajší minister zdravotníctva, hovorili. A naozaj boli ste jeden z mála z tých, ktorí ste práve veľmi vecne o zdravotníctve a, myslím si, veľmi triezvo diskutovali.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril teraz k návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo. A nedá mi nezačať vetou, že pre zdravotníctvo, teraz nehovorím o financiách alebo ministerstve financií, ale pre zdravotníctvo a zdravotníkov na Slovensku je to skutočne najhorší rozpočet, a to minimálne za posledných desať rokov. Prvá vláda aj druhá vláda Roberta Fica pripravili totiž zdravotníctvo naozaj o stovky miliónov eur. Následky týchto vlád a tejto politiky budú pociťovať pacienti ešte dlhé roky. A smutné je, že sa to ešte neskončilo. A podľa ohlasovaných zámerov ministerky zdravotníctva naozaj si myslím, že to najhoršie nás ešte len čaká.

    Začnem aktuálnou témou, ktorá s rozpočtom úzko súvisí. Minulotýždňové rozhodnutie arbitrážneho súdu v Holandsku asi prekvapilo len stranu SMER, pretože zákaz zisku zdravotných poisťovní bol protiústavný aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky a arbitráž pravdepodobne nemohla dopadnúť inak ako prehrou Slovenska alebo výhrou súkromnej zdravotnej poisťovne Union. Spolu s nákladmi právnikov, možno ste si to prečítali v novinách, nás doteraz tento spor stál niečo viac ako 40 miliónov eur. Vieme, že strana SMER vyhrala voľby, vieme, že takmer miliónom voličov. A preto jej zo štátneho rozpočtu prislúcha suma zhruba 24 miliónov eur. No ak sa sponzori poskladajú dať, 40 miliónov eur by možno pre SMER nemalo byť problémom. Ak sa to nepodarí vládnej strane, treba otvorene povedať, že občania a pacienti sa budú musieť na toto poskladať za to, že sa porušili slovenské zákony a že sa porušili medzinárodné zmluvy.

    Vláda Ivety Radičovej, pôjdem možno do takej krátkej minulosti, a ministerstvo zdravotníctva, ktoré som viedol, našťastie vtedajšiu chybu strany SMER opravilo. A upravili sme zákon tak, aby od 1. augusta v roku 2011 zdravotné poisťovne si mohli vyplatiť zisk len za prísne stanovených podmienok, dokonca tento zisk bol nezdanený. Čiže od 1. augusta 2011 si zdravotné poisťovne v prípade, keď majú vyplatený zisk, ho musia, samozrejme, zdaniť. Ak by sme to neurobili, Slovensko by možno neprehralo 22 miliónov, ale dvojnásobok.

    Mám za to, že vládnej strane SMER, a opakovane sme to navrhovali aj ja, aj moji kolegovia, že skutočne teraz nič nebráni tomu, aby tento zákon bol ďalej sprísnený, aby sa sprísnili podmienky vyplácania zisku zdravotných poisťovní. A potom aj následné vyvlastnenie alebo teda následná suma, za ktorú štát by zaplatil za zdravotné poisťovne, bude, samozrejme, nižšia. Určite ako ja, tak aj mnoho mojich kolegov poslancov by takýto zákon o sprísnení zisku nemalo problém podporiť. Chápem však, že o toto pravdepodobne strane SMER nejde, pretože nepočul som vo vyjadreniach ministerky Zvolenskej ani žiadnych predstaviteľov strany SMER o zámere sprísnenia vyplácania zisku zdravotných poisťovní, pravdepodobne preto, že by nikto na tom nezarobil.

    Ako lekár si dovolím povedať, že po prehratej arbitráži snaha o vyvlastnenie zdravotných poisťovní a vyplatenie akcionárov je, prepáčte mi to expresívne vyjadrenie, čisté šialenstvo, ktoré Slovensko bude musieť rozdýchavať niekoľko desaťročí. Skutočne nebudeme vedieť zvládnuť túto obrovskú sumu. V prípade vyvlastnenia a následnej arbitráže Slovensko neprehrá dvadsať miliónov eur, ale stovky miliónov eur. A z toho sa naši pacienti, prípadne občania nemusia dlhé roky spamätať.

    Štátny rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2012 ma však vzhľadom na politiku strany SMER a ministerky zdravotníctva neprekvapil. V rozpočte nie je ani jedno euro naviac pre nemocnice či peniaze na platy zdravotníkov, lekárov. Práve, naopak, keď si pozriete čísla, a tie čísla sú v každom vašom počítači, uvidíte, že v rozpočte je menej peňazí za štát, pre poistencov štátu. Možno SMER a ministerka zdravotníctva robia všetko pre to, aby našli peniaze na vyplatenie akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, ale veľmi málo pre pacientov. V čase, keď som bol ministrom zdravotníctva, SMER sľuboval občanom odvod za poistencov štátu vo výške 5 %. Veľmi dobre si pamätáme tie protesty lekárov minulý rok, veľmi dobre si pamätáme aj tú mantru, ktorú lekári stále a zdravotníci opakovali, že len 5 % za poistencov štátu sa podarí zastaviť takýmto spôsobom zadlžovanie nemocníc. Súčasný návrh rozpočtu ale hovorí o percente 4,25 za poistencov štátu. Poviete si, je to viac ako 4 %, ktoré sú v zákone, je to viac, ako dávala vláda Ivety Radičovej za poistencov štátu, väčšie percento. No ale keď si lepšie pozriete rozpočet, tak uvidíte, že je to len preto, že SMER upravil počet poistencov štátu, to znamená, celkové číslo sa vydelilo menším počtom ľudí. Samozrejme, keďže sa celkové číslo vydelí menším počtom ľudí, tak percento je vyššie, ale keď sa vezme rozpočet a počet peňazí, ktoré štát vydáva na poistencov štátu, ide do slovenského zdravotníctva alebo je sem plánované na rok 2013 o takmer 70 miliónov eur menej, ako dala vláda Ivety Radičovej.

    A aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že riziko rozpočtu je práve v zdravotníctve. Budem citovať jej vyjadrenie: „Z hľadiska sektorových politík sa vynárajú otázniky najmä v súvislosti s reálnosťou predpokladov v oblasti zdravotníctva.“

    Rozpočet pre zdravotníctvo kritizujú lekári, sestry, lekárnici, odborové organizácie a ostatné sektory v oblasti zdravotníctva.

    Už som to raz povedal a zopakujem to, že ministerka zdravotníctva by okrem ovce, plyšovej ovce, ktorú si jedno ráno zobrala na rokovanie vlády, mala nosiť na vládu aj čarovnú paličku, ktorou by presvedčila pána ministra financií a premiéra Roberta Fica, že pri takto nastavenom rozpočte môže naše zdravotníctvo skôr či neskôr skolabovať. Pacienti nebudú čakať na operácie mesiace, ale roky, sestry nebudú čakať na svoje platy do rozhodnutia Ústavného súdu, ale až dovtedy, kým nepríde možno niektorá budúca vláda.

    Keď vieme, že tento parlament zvýšil firmám zdravotné odvody a dane zhruba o 4 %, kam idú tieto peniaze, keď je to zvýšenie zdravotných odvodov? Na jednej miske váh je suma, štát dáva menej na poistencov štátu o 70 miliónov, na druhej strane má alebo chce mať vyšší výber poistného zo zdravotných odvodov. Čiže kam idú tie peniaze, keď nejdú do zdravotníctva?

    Potvrdilo sa aj to, že ministerka zdravotníctva nemá silné slovo vo vláde pri rokovaní o peniazoch, nedokázala presvedčiť ministra financií, aby dal zdravotníctvu viac. A preto som presvedčený, že takto nastavený rozpočet spolu s nerealizovanými opatreniami na prísne hospodárenie v štátnych nemocniciach ako ohlasované centrálne obstarávanie, ohlasované elektronické zdravotníctvo, prísne hospodárenie štátnych nemocníc, budú viesť k ďalšiemu zadlžovaniu, ktoré zaplatia opäť občania.

    My vieme, takisto to bolo teraz v médiách, že to zadlžovanie štátnych nemocníc je trikrát rýchlejšie, ako bolo v minulosti. No je to naozaj tak, pretože tie prísne opatrenia, ktoré sme pripravovali, dobre, zákon o transformácii na akciové spoločnosti, dnes sme sa už ľahko toho dotkli, bol neschválený, čo rešpektujem. Ale prečo potom tie ohlasované prísne rozpočtové pravidlá, ktoré ohlásila ministerka zdravotníctva po svojom nástupe, tu zatiaľ za niekoľko mesiacov jej ministrovania nie sú. A dôsledky už môžeme vidieť teraz.

    Z úst ministerky zdravotníctva často zaznieva fakt, že do zdravotníctva pôjde v absolútnej hodnote viacej peňazí na hlavu. Opakujem, treba povedať aj B, a to, že administratívne sa znížil počet poistencov štátu o 200 000 ľudí, väčšinou to sú pracujúci dôchodcovia, ľudí, ktorí si popri svojom nízkom dôchodku privyrábajú. A takouto matematikou môžeme očakávať, že ak napríklad štát prestane platiť za ženy na materskej dovolenke, pretože sú vlastne na dovolenke, podarí sa zvýšiť platbu a percento za poistencov štátu znova. Môžeme ako štát prestať platiť za deti, administratívne znížiť počet poistencov štátu, napríklad nezamestnaných, a percento nám vzrastie. Ale cítime, že toto asi nie je tá politika, ktorú by akákoľvek vláda alebo akýkoľvek štát mal, samozrejme, robiť.

    Ale vy viete, mnohí z vás ste zdravotníci, mnohí z vás poznajú zdravotníctvo, či už ako zriaďovatelia, vidím tu županov, či už ako profesionálov v zdravotníctve, že faktúry v zdravotníctve sa neplatia percentami, že faktúry v zdravotníctve sa platia peniazmi, eurami.

    A porovnajme si konkrétne čísla. Páni poslanci, skutočne, pozrite sa do prílohy, do tabuľky ministerstva financií, ktorá jasne hovorí, že v roku 2012 išlo za poistencov štátu 1,351 mld. eur, v roku 2013 je to 1,281. Je to o 70 miliónov eur menej. Spolu s opatreniami, ktoré sme tu minulý týždeň alebo sa tu minulý týždeň schválili, pretože opozícia za ne nezahlasovala, prípadne opatreniami, ktoré sa schválili v minulom období, myslím, že to bolo koncom leta, zrušenie koncových nemocníc alebo teda znovuzavedenie koncových nemocníc, zrušenie vernostného systému, kde poisťovne profitovali z tohto, z týchto systémov, zrušenie tej druhej najlacnejšej ceny v Európskej únii, budú to ďalšie peniaze, ktoré budú chýbať v zdravotníctve. Ja nehovorím, že to budú miliardy eur, ale každý milión eur v zdravotníctve, ktorý chýba, skutočne je veľmi cítiť. A veľmi to cítia hlavne pacienti, ktorí možno nečakajú tri-štyri mesiace, ale rok na svoju operáciu.

    Čiže chcem sa opýtať pána ministra, prípadne pána spravodajcu, akým spôsobom chce vláda, aby sa zdravotníctvo konečne ozdravilo, keď dáva menej peňazí napriek tomu, že takto pred rokom poslanci strany SMER, vtedajšej opozičnej strany SMER, hovorili o tom, že nie je možné, aby štát dával menej, ako 5 % za poistencov štátu. Zrazu je situácia iná?

    A tým, ktorí sa chystajú do faktickej poznámky s tým, že ani vláda Ivety Radičovej nedávala viac, ako 4 %, pripomínam jedno číslo. Spomeňte si, že vláda Ivety Radičovej v septembri v roku 2011 oddlžila zdravotníctvo sumou 300 miliónov eur. V prípade, že by ste pripočítali, lebo to bol tiež štát, ktorý dal svoje peniaze na oddlženie štátnych nemocníc, tieto peniaze k percentu poistencov štátu, vyšla by vám takmer suma alebo číslo takmer 5 %.

    Ak by predsa niekto pochyboval, že na rok 2012 sme rozpočtovali menej, tak si pozrite opäť čísla ministerstva financií, ktoré sú publikované na jeho stránke, v roku 2012 očakávaná skutočnosť bola o 195 miliónov viac ako v roku 2011 a aj rozpočet bol v roku 2012 o 182 miliónov eur väčší alebo vyšší, to znamená, že ten výber poistného bol vyšší.

    Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti je také slabé, aké naozaj nebolo ešte nikdy v histórii. Ešte nikdy sa nestalo, že by išlo do zdravotníctva menej peňazí ako v predchádzajúcom roku a zároveň by sa prijímali zákony, ktoré idú proti pacientom. Inak sa nedajú nazvať ani nedávne zákony alebo novely zákonov proti liekovej reforme. Práve na liekovej reforme, sa mi ministerka zdravotníctva priznala, šetrí štát asi 4 milióny eur mesačne. A tieto zákony ministerstvo zdravotníctva pod tlakom pravdepodobne farmaceutických firiem zrušilo, či zrušilo iné pozitívne nastavenia financií, ktoré plynuli do zdravotných poisťovní alebo šetrili zdravotným poisťovniam ďalšie prostriedky.

    Ja chápem, pán minister, že máte veľmi ťažkú situáciu, a chápem to, že naozaj v súčasnej dobe udržať fiškálnu ako keby neutralitu alebo udržať dokonca rozpočet do 3 % je veľmi ťažké. No na druhej strane, prečo potom ministerke zdravotníctva schválite zákony, ktoré odoberajú peniaze poisťovniam? Ja tomuto nerozumiem. A keď si poviete, že schválite to preto, že odoberajú peniaze súkromným zdravotným poisťovniam, nechápem to aj tak, pretože je ohlásený zámer vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, štátnej. To znamená, tieto zákony budú v budúcom roku v prípade, že bude jedna zdravotná poisťovňa, odoberať peniaze štátnej poisťovni. Takže nerozumiem naozaj, prečo je to tak.

    Pacient je pre ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne na poslednom mieste. Na predposlednom sú preň asi sestry a iba kúsok pred nimi lekári, pretože ako inak nazvať situáciu, keď poradca premiéra pre zdravotníctvo Milan Dragula napadol zákon o sestrách, ktoré tak nemôžu dostávať plat, na ktorý majú nárok. To naozaj cieľom vládnej strany SMER je to, aby 40 000 sestier zarábalo v priemere okolo 500 eur? SMER má všetky možnosti na to, aby sestry dostali to, čo si zaslúžia. V parlamente som však nevidel ani jeden návrh zákona, ktorý by bol v prospech sestier. Tento návrh štátneho rozpočtu je len ďalším klinčekom do ich pomyselnej rakvy. Z toho totiž, čo chcete do zdravotníctva poslať, nebude tento štát schopný garantovať ani tú starostlivosť, ktorú mal predtým, pretože ide naozaj zo štátneho rozpočtu na poistencov štátu oveľa menej peňazí. Takže pravdepodobne sa asi nemôžeme baviť o nejakom zvyšovaní platov alebo zlepšovaní podmienok pre zdravotníkov a pacientov. Nebudem prekvapený, a srdečne si to neprajem, pretože sám som zažil nie ľahké chvíle práve pri štrajku, ak si v priebehu roka vyskúšajú možno sestry alebo iní zdravotní pracovníci ostrý štrajk, aby tak ukázali, že bez nich zdravotníctvo fungovať nemôže.

    Pochopil by som, ak by sa ministerka obhajovala tak, ako chcela. Ja nehovorím, že v programovom vyhlásení vlády alebo v jej zámeroch niečo, niektoré veci neboli dobré. Chcela zaviesť centrálne obstarávanie, ktoré bolo pripravené na ministerstve. Chcela dokončiť eHealth, chcela dokončiť DRG, chcela nastaviť prísne hospodárenie nemocníc. A dnes aká je situácia? Opakujem, zadlžujú sa oveľa rýchlejšie, ako to bolo v minulosti. Keby pripravila sériu zákonov, ktorými skutočne šetrí, tak aj opozícia alebo aj zdravotníci by tieto argumenty nemali a neobávali by sa takto budúcnosti, keďže zdravotnícky rozpočet alebo teda peniaze za poistencov štátu sú naozaj nižšie. Pravdepodobne má plnú hlavu starostí s tým, ako vyplatiť akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, ale ak sa nechce stať symbolom krachu teraz, myslím, ministerka zdravotníctva, slovenského zdravotníctva, tak by mala rýchlo prehodnotiť svoje priority.

    Na záver mi dovoľte povedať jedno. Blíži sa koniec roka a ľudia si zvyknú okrem šťastných a veselých Vianoc, sviatkov priať aj zdravie. Zdravie je základ pre všetko ostatné. a je nám jasné, že ak nebudú učitelia zdraví, nebude mať kto učiť, ak nebudú stavbári zdraví, nebude mať kto stavať diaľnice alebo domy, ale ak nebudú lekári a zdravotníci zdraví, nebude mať kto liečiť.

    Zdravie, vieme, stojí peniaze a je stále drahšie. Dožívame sa stále vyššieho veku, máme nové a moderné lieky, ktoré sú drahšie, máme nové moderné zdravotnícke prístroje, ktoré sú drahšie, a máme sestry, ktoré robia za 400 – 500 eur mesačne. Zdravotníctvo potrebuje viacej peňazí, väčšiu efektivitu, a nie menej a žiadne reformné zákony. Ste prvá vláda, ktorá chce dať do zdravotníctva menej peňazí, ako išlo na poistencov štátu minulý rok alebo v predchádzajúci rok. Chcem vás preto požiadať, aby ste prehodnotili rozpočet pre zdravotníctvo, lebo budúci rok budú občania Slovenska nielen nezamestnaní a nešťastní, ale aj chorí. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť hlásiť sa s faktickými.

    Pán poslanec Pavol Zajac.

  • Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste sa pýtali, aké opatrenia urobilo ministerstvo zdravotníctva na ozdravenie, zefektívnenie fungovania zdravotníctva. A keďže zo strany SMER sa neprihlásil ani jeden poslanec, tak skúsim sa ja zahrať na koaličného poslanca a povedať vám, že pani ministerka zdravotníctva predsa do siedmich, myslím, pracovných dní vymenila všetkých riaditeľov fakultných nemocníc na Slovensku a povedala, že to potom budú tí manažéri, ktorí budú prísne strážiť výdavky fakultných nemocníc.

    Bohužiaľ, ako opozičný poslanec musím povedať, že dnes sa tieto štátne nemocnice zadlžujú takým tempom, že sú už v stave ako pred rokom a pol pred oddlžením. To znamená, dlhy sú pomaly v takej výške ako pred rokom pred oddlžením. To je veľmi zlá správa pre slovenské zdravotníctvo, veľmi zlá správa pre tie tisíce, desaťtisíce sestier, ktoré ste spomínali, ktoré pracujú za hrubú mzdu aj menšiu ako 500 eur, aj za 400 eur na východnom Slovensku pracujú mesačne. Je to veľmi zlá správa, pretože keď sa nebude v zdravotníctve šetriť, tak ako to spomínal aj pán Mikloš vo svojom vystúpení, tak nebude na zvýšené mzdy ani zdravotných sestier, ani lekárov. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhliarik hovoril o tom, ako je naprojektovaný rozpočet pre zdravotníctvo, ako vyzerajú disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda tie peniaze, ktoré sa budú reálne v praxi míňať na zdravotnú starostlivosť, a k tomu percento za poistencov štátu. Ja som o tom hovoril dosť zoširoka v piatok, len by som rád podčiarkol, že 4,25 %, ktoré bude štát platiť z priemernej mzdy predminulého roka za poistencov štátu, nie je nič iné, ako kamufláž. Veľmi dobre vieme, že toto číslo naozaj vzniklo tým, že štát znížil počet poistencov štátu o 200 000 tým, že sa spolieha na to, že dôchodcovia a študenti, ktorí budú pracovať na dohodu a budú mať príjem vyšší ako nejakých 250 eur mesačne, si budú z tohto príjmu platiť zdravotné odvody a tým pádom už prestanú byť poistencami štátu, ale budú ako keby fyzické osoby ekonomicky aktívne. Je to naozaj kamufláž, lebo môžeme my tu šibrinkovať percentami. Hovorme o reálnych číslach. Faktom je, že štát zaplatí o 70 mil. eur menej za svojich poistencov, ako zaplatil štát za vlády Ivety Radičovej. A to nás naši kolegovia zo strany SMER veľmi vehementne kritizovali.

    Rád by som ešte upozornil pána ministra financií, ale aj pána poslanca Uhliarika, že bude to o to väčší problém, lebo zrejme ten smrteľný kokteil a ten atentát na ekonomiku, ktorý tu namiešala strana SMER, povedie k tomu, že bude pribúdať nezamestnaných, to znamená, že bude pribúdať poistencov štátu. A to znamená, že pán minister Kažimír si musí pripravovať ešte viac peňazí do ročného zúčtovania zdravotného poistenia za poistencov štátu. Takže ten účet ešte nie je konečný. Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou Juraj Blanár.

  • Vážený pán bývalý minister zdravotníctva, pán poslanec, ja som stále premýšľal nad tým, či naozaj po tom vašom pôsobení na pozícii ministra zdravotníctva budete mať takú odvahu, a nechcem to ešte nazvať ináč, a vystúpite v tejto snemovni s takým prejavom, s akým ste vystúpili. Množstvo riešení, ktoré ste tu predniesli, ste mali možnosť predkladať a schvaľovať ešte predtým. A pokiaľ mám informácie, môžem povedať, že boli ste jeden z najšťastnejších ministrov, keď ste sa dozvedeli, že budú predčasné voľby, pretože keby to išlo ďalej, tak by ste to asi nedokázali uniesť.

    Ale dovoľte mi, aby som vám pripomenul zopár vecí, ktoré ste sa snažili tak trošku zahmlievať. A jedna z tých vecí je, že hovoríte o zisku zdravotných poisťovní, zrazu ste tými, ktorí ste obhajcami, že sa treba vysporiadať s tým ziskom. Prečo ste to neurobili, keď ste boli v spoločnej vláde, ešte v tej pravicovej, keď ten zisk bol normálne povolený? A bez akýchkoľvek problémov ste za to vtedy hlasovali. A ste sa v priamom prenose teraz pred všetkými občanmi vyjadrili, že v podstate ste za zisk v zdravotných poisťovniach. Nuž my hovoríme jednoznačne, že sme proti nemu. Je nemysliteľné, aby niekto si odvádzal zisk za to, že jednoducho zo zákona niekto musí odviesť verejné peniaze na zdravotníctvo.

    No a hovoríte o nejakom čistom šialenstve. Viete, čo je najväčšie čisté šialenstvo? Pôsobenie pravicových vlád, ktoré urobili zo zdravotníctva biznis. A vy ste tomu rovnako prispeli.

    Chválite sa tým, že ste oddlžili nemocnice. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že napríklad na nemocnice, ktoré sú rovnako verejné v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ste nedali ani cent a vytvorili ste dve kategórie občanov, tých, čo dostali, a tých, čo nedostali oddlženie. To je váš výsledok.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, pán Uhliarik.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky.

    Ak dovolíte, pán poslanec Blanár a súčasný župan. Viete, vy ste síce povedali, že sme boli za zisk, alebo že sme za zisk, no ale zatiaľ váš zákaz zisku stál slovenských občanov 44 miliónov eur, ktoré bude musieť každý vrátane vás zaplatiť. Buďte proti zisku, ale robte to tak, aby sme nemuseli potom zaplatiť to z vlastných vreciek. Buďte proti tomu zisku, ale buďte korektní proti zisku. Ja nemám s tým problém. Ako som povedal, od 1. augusta 2011 sme sprísnili jeho vyplácanie. Pozrite si ten zákon.

    A čo sa týka nemocníc vyššieho územného celku, hovoríte o odvahe, Pán poslanec, majte konzistenciu aspoň v horizonte niekoľkých mesiacov, SMER teraz v lete zavádzal znovu koncové nemocnice a viete, že vaša argumentácia na VÚC-karské nemocnice bola: „VÚC-karské nemocnice sú rovnako dobré ako štátne. Lekári a sestry sú tam rovnako kvalitní ako v štátnych nemocniciach.“ A na mňa bola vtedy otázka: „Prečo máte iný meter pre štátne a iný meter pre VÚC-karské nemocnice?“ Prečo nemáte tú odvahu a teraz sa nespýtate ministerky zdravotníctva a svojej strany SMER, prečo znova robí tento rozdiel, prečo znova zvýhodňuje štátne nemocnice? A prečo nemáte odvahu spýtať sa teraz vášho ministra financií, koľko peňazí do VÚC-karských nemocníc chystá sa dať alebo dal. Ďakujem pekne.

  • Ďalším v rozprave podľa poradia je Ján Hudacký. Nech sa páči, dávam mu týmto slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte aj mne teda, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona roka, ako sa o ňom hovorí, teda k zákonu o štátnom rozpočte.

    Začnem možno trochu zoširoka s tým, že zrejme všetci si uvedomujeme, že Slovensko je otvorenou ekonomikou, a teda, či chceme alebo nechceme, je súčasťou globálnych ekonomických procesov. Tá situácia je momentálne možno viac ako zložitá, nielen v Európe, nielen vo svete, ale, samozrejme, aj na Slovensku. Už dávno nie sme v období, keď sme sa mohli spoliehať na globálny ekonomický rast, na veľký prílev zahraničných investícií, a teda aj na zvyšovanie životnej úrovne našich občanov.

    V uplynulých rokoch sme boli zvyknutí na vyšší rast HDP. A musím povedať, a určite to musí uznať každý súdny človek, že to bolo spôsobené aj našimi reformami, ktoré neboli ľahké, a teda aj vrátane už teraz zrušenej rovnej dane. Tie časy sú však nenávratne preč, nachádzame sa v situácii, keď mnohé členské krajiny Európskej únie, eurozóny, sú v hlbokých problémoch, zadlžené, a teda musia nejakým spôsobom čeliť problému refinancovania svojho dlhu. Preto aj my, a to kvitujem aj v súvislosti s touto vládou, sme sa odhodlali znížiť deficit verejných financií pod 3 %, čo je, ako som spomínal, pozitívny krok na jednej strane. Na druhej strane je ale otázne, či takto navrhnutým rozpočtom a všetkými predchádzajúcimi opatreniam budeme schopní tento cieľ aj zvládnuť.

    Súčasné obdobie krízy môže byť napriek tomu, že je vážna, zároveň aj novou výzvou a šancou na vybudovanie viac konkurencieschopnej ekonomiky. A to sa týka aj Slovenska. Tu však, pán minister, berieme do úvahy vaše opatrenia, ktoré predchádzali aj návrhu štátneho rozpočtu, môžeme povedať, úplne zlyhávate. Opatrenia, ktoré ste doteraz urobili, sa podobajú zle pripravenej pôde, ale aj sejbe, v ktorej je viac kúkoľa ako samotného zrna, lebo inak sa nedá nazvať v podstate celý daňový a odvodový systém, s ktorým ste prišli, takisto zmeny v Zákonníku práce, mraky poplatkov, ak nie kúkoľ, ktorý nielenže nerodí zrno, ale zároveň ešte aj zabíja zdravé zrná, z ktorých je ťažké potom, pán minister, niečo žať, ak teda to nemá byť samotný kúkoľ. Ak k tomu prídu aj iné nepredvídané okolnosti, ako je, nedajbože, pokles dopytu po autách, mnohé odchody významných investorov, ktoré sa javia už aj teraz, nechcem spomenúť čisto len U. S. Steel, ale aj ďalšie, počúvame o Slovalcu, podobných investoroch, možno potom budeme musieť zabudnúť, pán minister, rátať s deficitom nižším ako sú 3 %.

    Občanom Slovenska ste sľúbili istoty, to je všetko v poriadku, vo voľbách vám uverili, aj keď, teraz to vnímame, boli zrejme jednoznačne zavedení.

    A čo sa týka vládneho programu, ktorý bol dosť nejasný, to už je dosť ďaleko od tých samotných istôt, tak sme sa dozvedeli, že tie by mali prísť cez hospodársky rast a zamestnanosť. Aká je realita dneška? Hospodárstvo tejto krajiny funguje už 8 mesiacov, dá sa povedať, len zotrvačnosťou, nie sú žiadne nové impulzy, žiadne nové programy, nejaké významné projekty. Asi najviac je to badateľné na rezorte dopravy. Tých doteraz, žiaľ, nezobudila ani každému známa tragická udalosť. Ako som mal aktuálne možnosť nahliadnuť do návrhu ďalšej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a tiež rekonštrukcie ciest I. triedy, v spánku hodlajú vytrvať ešte zrejme veľmi dlho. Inak si neviem vysvetliť odsúvanie úsekov stavieb na obdobie po roku 2014. Týka sa to hlavne rýchlostnej cesty R4 so severným obchvatom Prešova, ale aj rýchlostnej cesty R7, už nehovoriac o tom, že sa do tohto programu nezaradila ani rýchlostná cesta R9, ktorá by významným spôsobom vylepšila sociálno-ekonomický rozvoj Prešovského kraja, respektíve jeho severovýchodnej časti.

    Páni a dámy zo strany SMER, skutočne prijalo rozhodnutie minimálne vaše ministerstvo, ktoré úplne bude paralyzovať rozvoj Prešovského regiónu.

    Teraz sa už ale vrátim k navrhovanému rozpočtu a hlavne k tým, ktorí by mali, pán minister, doniesť vami požadované finančné zdroje a zároveň aj zamestnanosť, prácu pre ľudí tejto krajiny. Aké stimuly prinášate pre týchto ľudí, aby vás vypočuli, aby vám skutočne doniesli viac, toľko, koľko očakávate do štátneho rozpočtu? Od tých, ktorým ste zvýšili daň na 23 %, očakávate viac o 212 miliónov eur. To ste matematicky možno zrátali dobre, pán minister, ale tu priama úmera obyčajne v týchto prípadoch neplatí. So svojím „sociálnym cítením" ste nezabudli ani na malých podnikateľov a živnostníkov. Tým okrem zvýšenia odvodov ste naordinovali aj tzv. progresívnu daň. Veď tí zbohatlíci živnostníci, rozumej tí, ktorí si dovolili mať vyšší príjem, si predsa nemôžu len tak dovoliť rozvíjať svoju firmu, nakupovať nové technológie či zamestnávať nových ľudí. Alebo viete im, pán minister, poradiť, odkiaľ majú zobrať úvery, respektíve nejaké pôžičky na to, aby mohli rozvinúť firmu, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie? Nie sú tí odkázaní okrem krytia vlastných potrieb a krytia potrieb rodiny z týchto zdrojov, reinvestovať zdroje do rozvoja ich živnosti? Túto možnosť im skutočne vašimi opatreniami beriete. A opäť vaše očakávanie od tejto skupiny malých podnikateľov, živnostníkov, je o 30 miliónov eur viac. Som si takmer istý, že výsledkom bude rušenie živnosti, v lepšom prípade ešte väčší dôraz na obchádzanie zákonov cez využívanie medzier a optimalizácia výšky príjmu, vďaka ktorému zaplatia tomuto štátu ešte menej ako doteraz.

    Čo sa týka výnosu daní z pridanej hodnoty, konštatujete, že v nasledujúcich rokoch by mal rásť pomalšie ako spotrebné výdavky, už niekto tu povedal, že rast spotreby domácností je 8,2 %. Tie dôvody vidíte najmä v daňových únikoch. Plánovaný nižší výnos na DPH v porovnaní s rokom 2011 o 290 miliónov eur dokazuje, že v prípade boja proti únikom na DPH už dopredu rezignujete a v podstate priznávate, že vaša daňová politika je vysoko demotivujúca.

    Dovoľte mi vyjadriť sa aj ku konkrétnym rezortom v rámci predpokladaného rozpočtu.

    Ako predseda výboru pre hospodárske záležitosti sa chcem viac dotknúť predovšetkým rezortu hospodárstva a rezortu dopravy.

    Ako je zrejmé, celý rozpočet je len o naivnom zvyšovaní príjmov, a nie o znižovaní výdavkov, a teda šetrení. V prípade rezortu dopravy a hospodárstva to platí dvojnásobne. Veď plánované zníženie personálnych a administratívnych výdavkov oboch rezortov je ďaleko nižšie ako personálne a administratívne výdavky pre nového podpredsedu vlády a jeho zbor. Paradoxom na tom je to, že tento nový aparát zbytočne supluje riadenie investorských zámerov oboch spomínaných ministerstiev. A teda nešetríme v konečnom dôsledku, ale ešte zvyšujeme náklady na osobné a administratívne zabezpečenie týchto ministerstiev, respektíve nového útvaru, pričom zdroje, ktoré sú takto zbytočne vyhodené, by mohli slúžiť ako dobrá investícia napríklad do mikropôžičkového programu pre malé firmy a živnostníkov, ktorý ste, mimochodom, v roku 2009 zastavili a doteraz nespustili, nehovorím už o objeme zdrojov do podporných vzdelávacích a poradenských programov pre malé a stredné podniky, ktoré realizuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Tie sú síce etablované, ale z dôvodu nízkeho objemu zdrojov sú takmer nefunkčné. Myslím si, že ani vyššia suma ako navrhovaných 9 miliónov eur na samotné investičné stimuly, ktoré sú, mimochodom, nastavené len na pochybné udržiavanie pracovných miest v niektorých vybraných spoločnostiach, nemôže prekryť odkaz, ktorý ste vyslali existujúcim alebo potenciálnym investorom. A ten odkaz pre nich je jasný: vyššie korporatívne dane, mimoriadne odvody, nové dane pre regulované subjekty, lavína poplatkov a komplikované pracovné právo. To je ten signál, to je ten odkaz, to vás čaká, milí investori, na Slovensku. To je zlá správa pre Slovensko, ale možno dobrá správa pre konkurenčné okolité ekonomiky.

    Ak som hovoril o naivnom očakávaní vyšších príjmov, nemôžem opomenúť jeden do očí bijúci príklad, už to povedal môj kolega Miškov aj môj kolega Přidal. Ale skutočne to je tak do očí bijúci príklad, že tento rozpočet je na vode, pán minister, keď jeden predseda konkrétnej inštitúcie, Správy štátnych hmotných rezerv nevie povedať, odkiaľ zoberie 100 miliónov eur. Ako vy môžete potom rátať, ako tento rozpočet môže vychádzať z nejakých reálnych predstáv? Nejde mi o to, čo tu hovoril môj kolega Přidal, ktorý to trošku v podstate odľahčoval, hovorili ste tu o Nobelových cenách a podobne, je to pre mňa jednoducho nepredstaviteľné. Keď som sa ho pýtal, aby mi povedal, teda už len vo výbore, ako sa môžeme vyjadriť seriózne k návrhu rozpočtu, ak nevieme povedať, či tých 100 miliónov bude alebo nebude alebo odkiaľ bude, už ma dostal do situácie, keď som sa opýtal: Tak asi ich budete musieť ukradnúť, pravdepodobne? Nevedel povedať, čo idú predať. Ja som tiež odľahčene povedal, že platinové sitká už došli, a teda som sa opýtal: „Na akú komoditu by ste radi prešli?“ No ale ani na to nevedel zareagovať.

    Pri pohľade na kapitoly rozpočtových organizácií oboch rezortov je zrejmé, že tie už viac slúžia skôr represívne na výber úctyhodného počtu poplatkov a pokút ako na plnenie systémových úloh. Je tiež dokonca aj otázne, či aj tieto príjmy budú reálne naplnené.

    V rezorte dopravy je potrebné opätovne spomenúť veľkú záťaž na strane výdavkov, ktorá je výsledkom PPP projektu rýchlostnej komunikácie R1. Ide o výdavky za dostupnosť v rámci koncesnej zmluvy na R1 vo výške 130 miliónov na 30 rokov. Neviem si predstaviť, pán minister, ak by ste museli plánovať výdavky rozpočtu za dostupnosť v rámci vami pôvodne plánovaných ďalších dvoch predražených PPP projektov, teda balíkov na D1, v celkovej výške takmer 800 mil. eur po dobu 30 rokov. Skutočne neviem si predstaviť, kde by sme hľadali tie zdroje. Ak by sme išli vašou cestou, zrejme by sme museli nastaviť dane z príjmov možno dvojnásobne podľa vašej logiky tak, aby sme vedeli vykryť takéto diery v rozpočte. Nie je preto prekvapujúce, že potom chýbajú zdroje na výstavbu, údržbu či rekonštrukciu ďalšej dopravnej infraštruktúry, predovšetkým ciest I. triedy, ale tiež na bytovú výstavbu, po ktorej ľudia takto volajú.

    Na záver mi dovoľte, pán minister, povedať na rovinu, tento rozpočet skutočne stojí na hlinených nohách. V rozpočte hádam neexistuje jediná významná položka, hlavne na strane príjmov, ktorej naplnenie by nebolo vysoko rizikové. Obávam sa, že dokonca aj tie smiešne úspory na strane výdavkov bude veľmi ťažké naplniť, veď z objektívnych dôvodov „prečo nie“ sa zrejme nájde dosť.

    Mňa ste, pán minister, týmto návrhom rozpočtu skutočne nepresvedčili, ale čo je dôležitejšie, je, že nepresvedčili ste tých, od ktorých očakávate, že tento rozpočet naplnia, teda podnikateľov. Ja som mal možnosť rozprávať sa s plejádou či už malých podnikateľov alebo väčších podnikateľov, zástupcov veľkých podnikov. A títo majú veľké obavy. A dokonca sa ani netajili tým, čo tu viackrát odznieva z úst predovšetkým opozičných poslancov, že budú sa snažiť optimalizovať, že budú sa snažiť hľadať úniky, ako nezaplatiť vyššie dane. A čo sa týka malých živnostníkov, tých, pokiaľ nebudú schopní nejakým spôsobom zoptimalizovať túto situáciu, a teda, povedzme, príjmy, tak pravdepodobne budete vidieť v radoch na úradoch práce.

    Nechcem tu trhať tento návrh štátneho rozpočtu, ako to urobili niektorí moji kolegovia, ja sa obávam, pán minister, že tento návrh, resp. tento rozpočet, ktorý pravdepodobne alebo s veľkou pravdepodobnosťou schválite, budete musieť párkrát roztrhať asi vy osobne. Želám vám, aby tých trhaní bolo čo najmenej, už len kvôli ľuďom tejto krajiny. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    S prvou faktickou je Daniel Duchoň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa vyjadriť iba k dvom veciam.

    K prvej veci, k tej toľko opakovanej DPH-čke. Treba si naozaj uvedomiť, že to číslo sa tam neocitlo náhodne, ale kopíruje ten negatívny vývoj výberu DPH, ktorý bol tento, resp. aj minulý rok, a nikto tu nerezignoval na lepší výber daní. Ako sme už viackrát uviedli, vláda naozaj pripravuje razantné opatrenia na to, aby ten výber daní bol lepší, či už spomínaným zvýšeným počtom kontrolných osôb z 1 500 na 9 000, zamedzením nakladania s hotovosťou, resp. jeho obmedzením a tak ďalej a tak ďalej, zmenami v zákone, DPH, tie fakty tu už boli spomínané.

    Čo sa týka samotnej kapitoly dopravy, zdroje, čo sa cestnej a železničnej infraštruktúry, v rámci rezortu dopravy budú v roku 2013 v sume viac ako 2 mld. eur, čo je tu najvyššia absolútna suma od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Je to medziročný nárast týchto zdrojov 8,1 %. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že pán minister trhať rozpočet nebude. Ale si tak pamätám, vo štvrtok hovoril, že možno si to bude vyžadovať to riadenie týždenné, mesačné a, dovolím si povedať, možno takmer aj denné. Vidíme tu aj pozmeňujúce návrhy, ktoré tu sú. Je to dokument, ktorý sa predkladá, v priebehu aj roka 2013 určite sa bude meniť. A to sa mi celkom aj tak páčilo, že pán minister má tú ambíciu sledovať to podrobne, pod drobnohľadom má ten štátny rozpočet. Tak to je úplne super.

    A na predrečníka ešte som chcel reagovať. Spomínal tu tých hospodáriacich roľníkov, kúkoľ, tú burinu. Možno také inšpirujúce, ak dovolíte, k tým roľníkom by som spomenul, naozaj je tu taká skupina ľudí súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí majú ambíciu pomáhať tejto krajine, nechcú byť záťažou pre štátny rozpočet, naopak, nechcú nič, chcú tvoriť hodnoty, chcú mať vytvorené podmienky. Toto by sa mohlo naozaj dosiahnuť aj prípadne dobrou legislatívou, ani nie v štátnom rozpočte. V štátnom rozpočte by ste si mohli odrátať výdaje. Aké výdaje? Výdaje tých roľníkov, ktorí budú sa starať a živiť seba samých a svoje vlastné rodiny. Aj toto by mohla byť jedna z ciest pre Slovenskú republiku a slovenskú krajinu. Aj pani ministerke zdravotníctva však som to aj tak spomínal, zdravá výživa, aj to je jedna z ciest, ako znížiť aj výdaje, teda rozpočtové kapitoly pre rezort zdravotníctva. To nie je len o tom, liekmi napchávať tých ľudí, ale aj o tom, aby sme sa zdravo stravovali. To nie je to, čo všetko nám dnešný svet a hypermarkety ponúkajú, že aké je to super, v akých akciách je to, ale to, aby sme mali kvalitné naše slovenské výrobky. Poprosil by som, keby sme sa aj na to viac zamerali. Aj vládu by som teda poprosil, aby sme sa na to orientovali. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Pavol Zajac.

  • Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli úseky rýchlostných ciest R4, severný obchvat Prešova a R7 Bratislava – Dunajská Lužná, ktoré boli odsunuté na výstavbu až po roku 2014. Neviem, či to bude v roku 2015, 2016, 2017 alebo 2018, ale aj ďalšie úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré (všetky) boli odsunuté minimálne o rok. Činnosť alebo skôr nečinnosť ministerstva dopravy a jej akciovej spoločnosti NDS za posledných týchto osem mesiacov tejto vlády vyzerá tak, že mimo obchvatu Žiaru nad Hronom neotvorili ani jeden úsek diaľnice a rýchlostnej cesty. Tie financie, ktoré sú poukázané na budúci rok z eurofondov, sú všetky na úseky diaľnic, ktoré boli spustené ešte za ministrovania pána Figeľa. Takto konsolidácia verejných financií nemá vyzerať. My máme vyčerpať všetky prostriedky z európskych fondov z operačného programu Doprava. Ale tým, že NDS-ka, ministerstvo dopravy nebude otvárať tieto úseky diaľnic, asi ťažko vyčerpáme tento operačný program. Takže odsunieme všetky diaľnice po roku 2014, mimochodom, aj rekonštrukcie ciest I. triedy. Odsunieme to všetko na výstavbu po roku 2014. To už bude po prezidentských voľbách a ktovie, ako to tu bude vyzerať, potom nech sa o to stará niekto iný, podľa súčasnej vlády. Pripomínam, severný obchvat Prešova (R4) mal byť spustený do výstavby v marci 2014. Takisto aj cesta R7 mala byť spustená do výstavby v roku 2014. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Ján Hudacký.

  • Ďakujem pekne za reakcie tým kolegom, ktorí sa vyjadrovali.

    K pánovi poslancovi Duchoňovi. Ja teda by som rád uveril, že máte záujem bojovať proti daňovým únikom, predovšetkým v súvislosti s DPH-čkou. Potom sa nebojte to aj kvantifikovať v tomto návrhu rozpočtu. Ak sa nebojíte kvantifikovať, explicitne šupnete 100 mil. eur z predaja Štátnych hmotných rezerv, a bojíte sa kvantifikovať potom lepší výber daní na DPH, tak potom tam niečo nie je v poriadku, potom akosi si nedôverujete s tým lepším výberom daní, predovšetkým teda DPH.

    Pán poslanec Kuffa, no určite je dobré, aby sme vytvorili čo najlepšie podmienky aj pre poľnohospodárov, len, bohužiaľ, toto, čo platí pre živnostníkov, platí aj pre poľnohospodárov. Čiže tie zle nastavené podmienky zrejme nebudú motivovať ani poľnohospodárov k tomu, aby riešili svoju situáciu. Určite je dobrá nová legislatíva. A ako sme vlastne už aj v médiách oznámili, v podstate pripravujeme návrh zákona o rodinnom podnikaní, kde budú riešené rodinné farmy.

    Čo sa týka pána poslanca Zajaca, určite len sa zhodujeme v pohľade na situáciu okolo výstavby či už rýchlostných ciest alebo diaľnic. Myslím si, že ministerstvo dopravy v tomto zložení, ako teraz funguje, nie je schopné aktuálne zabezpečovať program, ktorý bol nastavený a ktorý bol reálne nastavený. Ďakujem pekne.

  • Ďalším v poradí s vystúpením je poslanec Jozef Mikuš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, tak ako v závere každého roka, aj dnes máme na stole rozpočet na nasledujúci rok a s výhľadom na ďalšie obdobie.

    V prvom rade musím uznať pánovi ministrovi predkladateľovi, že si naozaj dal prácu. Ministerstvo financií pripravilo dokument, ktorý z hľadiska transparentnosti znesie vysoké kritériá. Ten, kto chce, v tomto dokumente si nájde prakticky každú informáciu, pretože ministerstvo išlo s kartami von. O to viac zdieľam s ministrom financií Petrom Kažimírom účasť s jeho neľahkou úlohou dosiahnuť cieľ, ktorý si vytýčila už aj predchádzajúca vláda, znížiť budúci rok schodok verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu a v nasledujúcich rokoch pokračovať v jeho poklese. Tu musím povedať vetu, ktorú používam asi osem rokov pri každom rozpočte, že každý deficit je žitie na dlh, a preto musíme smerovať k vyrovnanému či prebytkovému hospodáreniu. Je to veľmi dôležitá snaha, pretože keď si uvedomíme, že v nasledujúcich rokoch stúpne dlh verejnej správy vysoko nad 50 % hrubého domáceho produktu, okrem iného to bude znamenať, že náklady na obsluhu štátneho dlhu budú každým rokom narastať a v roku 2015 sa dostaneme do situácie, keď na obsluhu dlhu budeme musieť vynaložiť 1,7 mld. eur, čo je viac ako 10 % alebo bude viac ako 10 % zo všetkých výdavkov štátneho rozpočtu. Preto budem vítať každý rozumný krok, ktorý zastaví špirálu zadlžovania a posunie nás do stabilnejšieho prostredia.

    V úvodných vetách však musím konštatovať a zdôrazniť, že nesúhlasím s mnohými opatreniami, ktorými sa vláda podujala konsolidovať verejné financie už tento rok či v nasledujúcich rokoch. Na mnohých z nich je aj podpis pána ministra. Z jeho pohľadu ide o pochopiteľné správanie. On si v prvom rade musí konať svoju prácu, ktorou je ozdravovanie verejných financií, čo sa najjednoduchšie dosahuje mechanickým zvyšovaním sadzieb alebo vymýšľaním nových povinností pre daňovníkov, preto sa dá z jeho pohľadu pochopiť, že siaha po vyšších daniach a poplatkoch a podporuje zmeny poistného do štátnej dôchodkovej schémy. No na druhej strane sa mu dá vyčítať nedôslednosť alebo slabá pozícia, že nežiada u iných kolegov z vlády, ministrov reformy, ktorými by mohli znížiť svoje výdavky.

    Takže celkovo súhlasím s tým, že vláda sa rozhodla konsolidovať verejné financie a hoci mnohými rozpačitými krokmi, ale predsa sa snaží vytvoriť zo Slovenska plnohodnotného a spoľahlivého člena eurozóny. Skutočne v našej situácii ani niet inej cesty. Napokon k tomu sa vláda Roberta Fica prihlásila už pri jednom z prvých rokovaní v apríli tohto roka, keď síce ešte neschválila návrh Miklošových východísk k rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ale naznačila, že bude pokračovať v konsolidačnom úsilí svojej predchodkyne.

    Ministerstvo financií predložením tohto materiálu na rokovaní vlády pripustilo, že sa musí držať pôvodnej politiky, ktorú presadzovala vláda Ivety Radičovej. Neskôr po drobných úpravách materiálu z dielne svojho predchodcu podklad Petra Kažimíra vo vláde sa schválil a stal sa východiskom na ďalšie roky. Tým sa zreálnili, ba, dá sa povedať, pochovali politické sľuby strany SMER – sociálna demokracia z predvolebnej kampane. Tie síce boli pretavené do programového vyhlásenia vlády, ale už dnes sa ukazujú ako vágne sľuby.

    Možno mi budú predstavitelia vlády a vládni poslanci vyčítať, že hodnotiť plnenie programového vyhlásenia v prvom roku pôsobenia vlády je priskoro a že si mám počkať až na záver celého štvorročného obdobia. Ja však vidím už teraz, že nejaké zásadné zmeny v prístupe nemožno očakávať, lebo máme na stole materiál, ktorý z hľadiska budúcich východísk v reálnej politike je kľúčový.

    Opakuje sa situácia z funkčného obdobia prvej vlády Roberta Fica, keď sa jeho kabinet snažil riešiť všetky problémy cez štátne peniaze, a neschopnosť riešiť problémy po nástupe svetovej, finančnej a hospodárskej krízy sa preukázala napr. aj spustením enormnej štátnej podpory pre také oblasti, ako bola napr. podpora predaja nových automobilov, a, samozrejme, v priebehu dvoch rokov 16-percentný prepad rastu HDP, resp. jeho pokles. Dôsledky tohto zadlžovania pociťujeme na schodkoch štátneho rozpočtu a nebývalom raste zadlžovania dodnes. Nič to nemení na veci, že chod štátu stále dominantne určoval štátny rozpočet, presnejšie povedané, vládny rozpočet. Od tejto akoby nemennej axiómy sme sa stále neodklonili a iba pokračujeme v technokratickom pohľade na štát, na úlohu vlády a jednotlivých ministerstiev, všetko počítame cez príjmy a výdavky. Tento spôsob zmýšľania sa preniesol smerom nadol, do všetkých oblastí spoločnosti. A všade sú napäté pomery vo financiách a vyhovára sa na ne pomaly každý. Či navštívite štátny úrad, školu alebo nemocnicu, nikde niet dosť peňazí. Pritom kritickí ekonómovia tvrdia opak, že hlavným problémom súčasného sveta je príliš veľa peňazí a mrhanie nimi privádza do kolapsu celé štáty a rovnako sa stáva aj hlavným problémom Slovenska.

    Nechcem sa púšťať do odbornejších, dokonca filozofických úvah ako niektorí moji kolegovia, chcem len naznačiť, že prešľapujeme na okraji priepasti a problémy sa snažíme riešiť starými metódami, ktoré postupne strácajú účinnosť. Bilancujeme príjmy a výdavky, počítame deficity, zoraďujeme ich do tabuliek, medziročne vyhodnocujeme. Spoliehame sa na to, že suché počty nám umožnia vyliečiť sa alebo, ako sa hovorí, čísla nepustia.

    Len veľmi krátko sa vrátim do posledných dvoch rokov vlády Roberta Fica. V priebehu dvoch rokov táto vláda zadlžila Slovenskú republiku o 5 % hrubého domáceho produktu. Ako ľahko bolo zadlžovať a ako ľahko je teraz konsolidovať. A len pripomínam zaťaženie občanov, podnikateľov, zamestnávateľov, živnostníkov na znížení deficitu o 3 % HDP za vlády Ivety Radičovej a aké je zaťaženie týchto ľudí, občanov Slovenskej republiky, zamestnávateľov, podnikateľov, živnostníkov pri súčasnom konsolidovaní o necelé 2 %. A čo bude ďalej? Ešte stále žijeme nad pomery dobre cez 2 miliardy eur, a to ešte sme na vyrovnanom rozpočte, ak ho niekedy dosiahneme. Zabúdame však na oveľa dôležitejšiu vec, ktorá je týmto problémom nadradená a ktorá ich azda ako jediná dokáže vyliečiť. Mierim tým na ucelenú štátnu hospodársku politiku, ktorá by zohľadnila náš potenciál, vzala do úvahy svetové trendy a použitím cielených nástrojov sa uplatňovala. Hovoril o tom moji predrečníci dvaja, aj Mikuláš Dzurinda, aj Ivan Mikloš, a to o tom, aká bola hospodárska politika vlád, hlavne druhej vlády Mikuláša Dzurindu na začiatku tejto dekády. Viem, že v minulosti aj za vlády Roberta Fica boli pokusy vytvoriť čosi takého, pretože táto vláda vykonala jeden neúspešný pokus. A to, že sa nakoniec nič nekonalo, svedčí o tom, že tieto pokusy nemali pevný základ a nezohľadňovali prednosti Slovenska, nebrali do úvahy svetové trendy a nakoniec ani nedokázali osloviť.

    Dovoľte mi, keď som povedal A, povedať aj B, pretože občas sa hovorí, že opozícia len kritizuje. Tak skúsim byť aj konštruktívny. Moji kolegovia predrečníci tu už dva týždne rozoberajú to, že súčasná vláda kazí to, čo je funkčné, fungujúce, a tie problémy, ktoré nefungujú sa nesnaží riešiť. Nebudem hovoriť o zhoršujúcom sa podnikateľskom prostredí v súvislosti s pracovným právom, zvyšovaním daní, poplatkov, odvodov a nebudem hovoriť ani o tom, že ak chce byť spoločnosť úspešná, musí mať jedny z priorít vzdelanie, vedu, inovácie. O tom tu tiež už hovorili niektorí moji kolegovia.

    Myslím si, že existuje ešte minimálne jedna oblasť a chcel by som ju povedať ako jeden z príkladov, na ktorú by malo Slovensko staviť a kde má veľkú perspektívu. Všetci vieme, že je problém v zamestnanosti na vidieku, všetci vieme, že poľnohospodári majú problém, všetci vieme, že od energetickej bezpečnosti sme závislí do budúcnosti. A tým chcem povedať, že nejde o nič nové. V mnohých štátoch vyspelého sveta to už pochopili. A keď niekedy sa chceme vyrovnávať štátom Európskej únie, hlavne tým vyspelým, tak netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť neďaleko za hranice, kde štáty ako Nemecko, Rakúsko, Dánsko stavajú na politike dôsledného uplatňovania politiky využívania rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Hovorím to preto, pretože mám informácie, že v krátkej dobe máme riešiť, aj tu v parlamente možno, zhoršenie podmienok pre obnoviteľné zdroje energie. Tieto krajiny vo využívaní rozvoja a rozvoji obnoviteľných zdrojov to myslia úplne vážne. Veď si len zoberme príklad Nemecka, priemyselnú veľmoc a lídra svetového exportu. O desaťročie tam prestane fungovať posledná jadrová elektráreň. Tým nechcem povedať, že by sme mali ísť týmto rapídnym smerom, pretože v Nemecku sa o tomto hovorí a rieši sa to už takmer desaťročie. Pritom táto husto obývaná, urbanizovaná, priemyselná krajina je od energetických zdrojov bytostne závislá, nedisponuje žiadnymi ropnými poliami, nemá žiadne dostatočne významné zdroje uhľovodíkových palív. Napriek tomu odstaví celý jadrový program.

  • Podobný krok by napríklad susedné Francúzsko úplne zdecimovalo.

  • Prečo si to môže dovoliť? Lebo svoju ekonomiku postupne preorientováva na obnoviteľné zdroje. Prečo by sa touto cestou nemohlo uberať aj Slovensko? Riešeniu problémov, ktoré máme, riešenie rozvoja obnoviteľných zdrojov môžu veľmi pomôcť. Možno niekto povie, že na to nemáme zdroje, technológie, skutočné predpoklady. Tvrdím však úplný opak, máme tu všetko. Sme napríklad jedna z najviac zalesnených krajín Európy. V lesoch nám hnije obrovské množstvo biomasy, ktoré sa často berie ako odpad po ťažobnej činnosti. Podobne je to v poľnohospodárstve, kde sú biologické zvyšky z hospodárenia na poliach a v maštaliach zväčša stále iba príťažou, hoci by mohli byť dôležitou surovinou na ďalšie spracovanie, a to nehovorím o nevyužívanej pôde, o trvalých trávnatých porastoch, ktoré zarastajú, mulčujú sa, užívateľ zoberie platbu na plochu a nie je z toho žiadna pridaná hodnota. Dnes už existujú úspešne odskúšané a čoraz širšie používané technológie vo svete, napríklad v neďalekom Bavorsku či Rakúsku, ktoré dokážu z lesného poľnohospodárskeho odpadu vyrábať metán. Je to presne ten istý plyn, ktorý za veľké peniaze dovezieme plynovodmi, väčšinou z Ruska. Od odborníkov mám prepočty, že ak by sme v nasledujúcich rokoch začali využívať technológie na spracovanie biologických zložiek do vnútornej siete, mohli by sme dodávať toľko biometánu, ktorým by sme mohli nahradiť celý súčasný dovoz zo zahraničia bez ohrozenia poľnohospodárskej bezpečnosti či už obyvateľstva alebo živočíšnej produkcie. Toto všetko sa dá prepočítať na peniaze, koľko nás napríklad stoja dodávky zemného plynu z Ruska a koľko by namiesto toho mohli získať naši ľudia na vidieku. A len si predstavme tie pracovné miesta. Nemôže všade viesť diaľnica, nemôžu všade vznikať priemyselné parky.

    Podobne sa dá uvažovať aj o využívaní slnečnej energie. A teraz nemyslím na ten nešťastný pokus vybudovať na Slovensku slnečné elektrárne. Tento pokus vytrhnutý zo šľachetného úmyslu rozšíriť zachytávanie slnečnej energie dopadajúcej na našu krajinu mu urobil skôr medvediu službu, lebo veľkorysou podporou štátu pre investorov neúmerne zdražil elektrickú energiu a zbytočne zabral mnohé úrodné polia. Mierim skôr na masové zachytávanie slnečnej energie na nevyužívaných plochách, napríklad na strechách budov. Využitie slnka má úžasnú perspektívu, o tom sa už hovorí všade, snáď len nie na Slovensku. A nejde tu o žiaden fantastický scenár. Spomeniem len asi pred mesiacom publikovanú informáciu, že v Spojených štátoch už úspešne beží výroba automobilov na elektrický pohon, ktoré si po stovkách prejdených kilometrov nenatankujú benzín do nádrží, ale nabíjajú si baterky na slnečných staniciach. A je po nich obrovský dopyt, ktorý už začína byť aj v Európe.

    Aké majú tieto moje slová súvislosť s rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015? Myslím si, veľký. Namiesto toho, aby sme prijali nejakú líniu, akou sa budeme v tomto štáte uberať, aby sme navrhli konkrétne kroky a opatrenia s časovým harmonogramom a jednotlivými úlohami pre rezorty a tomu prispôsobili financovanie, ideme na to úplne z opačného konca. Opäť len porovnávame, ktorý rezort dostane medziročne o koľko peňazí viac alebo menej, pohádame sa a niečo schválime, ale podstata sa nemení, i keď sa to začína vzletnými slovami pri programovom vyhlásení vlády. Takto prešľapujeme z roka na rok a necháme sa zavievať medzinárodnými pomermi dohôd, kde sa naša závislosť stále len zvyšuje. Z roka na rok, stále častejšie spomíname, ako sa rast bohatstva tohto štátu odvíja od exportu, a nie od domácej spotreby. Je to preto, že nemáme analýzu, čím disponujeme, z čoho môžeme vychádzať a kde môžeme byť lepší ako ostatní. Donedávna jedinou takouto čitateľnou líniou bola lacná a kvalifikovaná pracovná sila. Dnes to už prestáva platiť, Slovensko začínajú opúšťať investori a ani našim ľuďom sa nepáči, že zárobkami len pomaly dobiehajú ľudí na Západe. Potrebujeme inú doktrínu alebo víziu, ako chcete, tak to môžeme nazvať, a tejto vízii prispôsobiť reálnu ekonomickú politiku a štátny rozpočet urobiť iba nástrojom, ktorý by ju podporoval.

    A ešte sa obrátim konkrétnymi poznámkami k predloženému materiálu.

    V podstate súhlasím s hodnotením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá oceňuje nastavenie jeho cieľov a poukazuje na jeho transparentnosť v pozitívnom zmysle, pozitívne hodnotím makroekonomické východiská, ale aj triezvo hodnotím riziko príjmov, ktoré naznačuje, že problémy môžu vzniknúť pri očakávanej optimalizácii daňových povinností právnických osôb, živnostníkov a pracovníkov na dohodu, ktorí budú zaťažení vyššími sadzbami. O tom tu hovorili takmer všetci moji predrečníci.

    Problémy vidím v nepredvídateľnom vývoji v zdravotníctve, v školstve a v hospodárení samospráv, veľkou neznámou ostáva, čo sa bude diať so zdravotnými poisťovňami a ako sa budú ďalej v stagnujúcom systéme zadlžovať nemocnice.

    Vývoj v sociálnom systéme je ďalšou hádankou. Nevedno, ako budú ľudia opúšťať už tak okrájaný 2. pilier a ako si s novým vankúšom v podobe prílevu zvýšených príspevkov do 1. piliera poradí. Sociálna poisťovňa, obce a vyššie územné celky síce podpísali cez svojich sprostredkovateľov s vládou memorandum o tom, že pri spravovaní verejných financií sa budú správať zodpovedne a ušetria 5 % na mzdách a 10 % na nákupe tovarov a služieb, hoci si ministerstvo financií vyčlenilo v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa rezervu na otvorenie 2. piliera v objeme 229 miliónov eur a rezervu na možný zhoršený vývoj ekonomiky v roku 2013 v objeme 313 miliónov eur, ktorú sme už prakticky rozpustili, teraz nie je to len nedostatočné, ale je to v podstate úplne rizikové.

    Sekery môžu vzniknúť aj vyššie, čo bude v prípade úprimnosti snahy vlády dosiahnuť konečný rozpočtový deficit verejnej správy pod 3 % hrubého domáceho produktu viesť k novým opatreniam. Sám sa neodvážim hádať, nakoľko zasiahnu tieto opatrenia príjmy alebo výdavky štátneho rozpočtu. Toto je pomerne ťažké odhadnúť aj z navrhovaného materiálu v súčasnej forme. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počítala, že konsolidácia by sa mala dotýkať zo 65 % na strane zvýšených príjmov a 35 % na šetrení vo výdavkoch verejnej správy. Ak vláda pod vplyvom meniacich sa okolností siahne ešte viac po zvýšených príjmoch, únosnosť opatrení nebude znepokojujúca, ako je to dnes, ale doslova likvidačná, a z tohto pohľadu nesie rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 obrovské riziká a aj preto ho nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, Mikuláš Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem, že kolega Mikuš upozornil na stále naliehavejší problém rastúceho dlhu. Nie je jediný a nie je prvý a zrejme ani posledný, kto na túto fatálnu skutočnosť našu snemovňu upozornil. Ale myslím si, že týchto upozornení a týchto varovaní nie je nikdy dosť, aby sme sa neuspokojili s tým, akí sme úspešní v reštriktívnych opatreniach, keďže tento fatálny problém, táto časovaná bomba tiká ďalej a nech robíme čo robíme, stále sa tento problém zhoršuje. Je to veľké memento aj do budúcnosti. Zároveň je to aj dôvod, aby sme sa zamysleli nad tým, ako tento problém nastal. Je iste veľmi tesne zviazaný aj s kritikou jadrovej energetiky, ktorú tuná postuloval.

    Oceňujem aj to, akú cestu, aké východisko pre našu energetiku pán poslanec Mikuš predostrel, avšak ja by som ešte väčší dôraz kládol na energetické úspory, lebo v nich zaostávame ešte viac možno ako vo využívaní obnoviteľných zdrojov. Je známe, že čo sa týka energetickej náročnosti, tak naše národné hospodárstvo je stále niekoľkonásobne menej efektívne vo využívaní energie a surovín, ako je to v najvyspelejších krajinách sveta.

    A taktiež s predrečníkom súhlasím v tom, že ak by sme mali zhoršovať podmienky pre producentov energie z obnoviteľných zdrojov, bola by to opäť cesta späť a opäť cesta v protismere. Ďakujem.

  • S ďalšou poznámkou pán Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som reagoval na vašu tú pasáž, v ktorej ste hovorili, že určité rastlinné zvyšky sú vraj záťažou pre pôdu či už lesnú alebo poľnohospodársku. No nesúhlasil by som veľmi s týmto tvrdením, pretože pôda je živý organizmus a nesmieme zabúdať, že to čo, z nej vezmeme, musíme do nej aj dať, najlepšie v prirodzenom stave, aby sme tam nemuseli dávať chemikálie. A pôda, samozrejme, má svoj potenciál, to, myslím, nemusím nikomu hovoriť. Najlepšie je, keď sa využíva ten jej pôvodný prirodzený potenciál. Vo Francúzsku sú úplne najnovšie informácie, že tam odskúšali takúto, by som povedal, drancovačku pôdy, pričom zistili, že pri určitom množstve dodávaných živín pôda už nereaguje, je sterilná prakticky a vytvára, dá sa povedať, nevyužiteľnú pôdu. Takže dúfam, že do takého štádia sa nechceme dostať. Samozrejme, treba to využívať, ale s mierou. Takže to je iba toľko k tým obnoviteľným zdrojom energie z poľnohospodárskej a lesnej výroby. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi niekoľko slov povedať. Okrem iného bolo tu predrečníkom spomenuté, že hlavným problémom nie je nedostatok peňazí, ale príliš veľa peňazí. No je to naozaj tak vyslovené filozoficky. Ale súhlasím s tým. Problémom je nie nedostatok, ale veľa peňazí a v nespravodlivom prerozdelení týchto finančných zdrojov.

    Múdre rozhodnutia sú skryté v jednoduchých veciach. To už platilo aj platí to. Nemecko opustí ten jadrový program na budúci rok. Tak je to naozaj dobrá cesta. Sú to aj múdre rozhodnutia. Na druhej strane, tak ako to spomínal predrečník, Francúzov by to totálne zničilo, veď oni majú takmer za každým kopcom jadrovú elektráreň.

    Ale jednou z možných ciest rozvoja ekonomiky, to je práve to, čo načrtol tu pán kolega Mikuš. A to je tá cez tie obnoviteľné zdroje, či cez lesné hospodárstvo alebo poľnohospodárstvo, alebo podobné. Tu je určite veľmi veľa jednak možností a príležitostí na tvorbu nových pracovných miest. Spomínal som tých drobných hospodáriacich roľníkov. Ale aj slovenská krajina je pokrytá z veľkej časti lesmi. A práve toto sú pracovné príležitosti pre nízko kvalifikované pracovné skupiny. A to by mohol byť aj ten rozvoj regiónov na mikroúrovniach. Cesta obnoviteľných zdrojov, to je tá najlepšia cesta, ktorá môže byť.

    Spomínal predrečník tie fotovoltaické články. Súhlasím aj s tým, aby nezaberali tú poľnohospodársku pôdu. Ale je tu naozaj veľmi veľa striech, ktoré sú zneužité. Ja by som aj dal návrh zákona, aby tie fotovoltaické články, ak sa budú budovať, tak nech je to práve len na strechách alebo vo veľkých parkoviskách. A využívať takto tieto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, Richard Vašečka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Mikušovi, ktorý naznačil také veľmi dobré smerovanie, že veci, ktoré potrebujeme dovážať a vieme si vyrobiť, to je ten smer, ktorý možno podporí naše hospodárstvo a že naozaj na tomto treba systematicky pracovať, nezaspať ten trend práve preto, že to veľmi potrebujeme. A toto smerovanie by aj zároveň postupne oslabovalo tú našu krehkosť a závislosť od dovozu. Takže ďakujem, pán poslanec.

  • S reakciou na faktické Jozef Mikuš. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať kolegom, ktorí zareagovali faktickou poznámkou. A skúsim veľmi krátko reagovať.

    Pán Huba, ďakujem za faktickú poznámku. A, samozrejme, šetrenie energií je momentálne prioritnou úlohou, aj ktorou sa zaoberá Európska komisia. A predpokladám, že v najbližšej dobe príde aj nejaký príslušný impulz pre krajiny alebo teda národné štáty.

    Nechcel som ísť do veľkej šírky, takisto som nedoplnil možné problémy, ktoré vzniknú v blízkej budúcnosti z hľadiska aj energetických zdrojov, to, čo sme tu hovorili aj v súvislosti s U. S. Steelom, teda v súvislosti s ekologickými investíciami, ktoré budú nutné, aby bola splnená európska norma po roku 2016 alebo po roku 2015.

    Martin Fecko, samozrejme, pôda musí dostať to, čo jej patrí. Ale to je nie o využívaní energetických zdrojov alebo zdrojov, ktoré môžu vzniknúť v poľnohospodárstve. Dúfam, že uznáš, že platba na plochu, ktorá je relatívne vysoká, za jedno mulčovanie v priebehu roka, kde je náklad na hektár minimálny, nie je cesta. Ak by tá produkcia napríklad na trvalých trávnatých porastoch a využitie tej mulčovanej trávy alebo toho sena boli, povedzme, na energetické účely, to je cesta, ktorú som naznačoval.

    Samozrejme, pána kolegu Kuffu chcem doplniť. Samozrejme, je to o riešení nezamestnanosti hlavne tých dlhodobo nezamestnaných alebo veľmi nízko príjmových v oblastiach, kde ťažko nájdeme zamestnanie, povedzme, cez medzi trh práce, cez aktivačné práce, pretože inak sa nezamestnajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada vyžiadala od vlády Slovenskej republiky správu o všetkých sporoch týkajúcich sa tzv. zákazu zisku zdravotných poisťovní a s ním spojených nákladov, ktoré sú priame,...

  • ... a s týmito spormi spojených nákladov, ktoré sú priame, nepriame, ktoré už vznikli alebo o ktorých vieme, že vzniknú alebo hrozia.

    Odôvodnenie. V týchto dňoch sme sa dozvedeli, že sme prehrali arbitráž v hodnote desiatok miliónov vrátane zastupovania. Na to, aby sme vedeli ďalej posúdiť, čo budeme robiť so zdravotnými poisťovňami, môžu mať obrovský vplyv práve tieto prebiehajúce arbitráže, nakoľko sa vláda vážnym spôsobom zaväzuje, že ich bude vyvlastňovať. Myslím si, že Národná rada o takto obrovských sumách má viesť diskusiu. A myslím si, že to patrí na toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím vás, dámy a páni, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať jednak o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec. Je to v mene troch klubov, áno, ktorých klubov?

  • Reakcia poslanca.

  • Poprosím vás, aby ste sa zaregistrovali vo svojom hlasovacom zariadení a budeme najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Freša, ktorý žiada, aby vláda predložila správu o arbitráži a sporoch, ktoré súvisia so zákazom zisku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 73 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o niektorých prerokovaných bodoch.

    Prvé hlasovanie bude o návrhu uznesenia o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 8. novembra 2012.

    Je to tlač 272.

    Dávam teraz hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 79 bolo za, 1 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Bolo to jediné hlasovanie o prerokovanom bode.

    Dovoľte mi, aby, tak ako som aj avizoval na poslaneckom grémiu, som navrhol niekoľko zmien v programe prebiehajúcej schôdze.

    Je to najmä zaradenie do programu nového bodu, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Je to tlač 333. Prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona je 334 tlač. Navrhujem, aby sme tento vládny návrh prerokovali po rokovaní o vládnom návrhu novely zákona o vysokých školách, o ktorom budeme rokovať po tom, ako schválime štátny rozpočet. Ak Národná rada vysloví súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhu, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k jeho prvému čítaniu. Takže hlasujeme teraz o návrhu zaradiť skrátené legislatívne konanie, tak ako som to navrhol.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 59 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh na zmenu programu sme schválili.

    Dámy a páni, zajtra sme mali od 9.00 hodiny ráno rokovať podľa pôvodne schváleného programu o návrhoch rozpočtov inštitúcií. Vzhľadom na to, že ešte stále prebieha rozprava o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte, doporučujem, aby sme tieto body presunuli na budúci týždeň na utorok 18. decembra na 9.00 hodinu. Dávam návrh na hlasovanie o tejto zmene.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Ešte chcem požiadať potom členov hlavne vedenia poslaneckých klubov, aby, tak ako som navrhol na poslaneckom grémiu, sme ešte si najprv na stretnutí upresnili...

  • Reakcie z pléna.

  • Zajtra ráno, dobre. Čiže zatiaľ zostávame, tak ako sme hovorili na grémiu, v tejto podobe.

    Takže budeme teraz rokovať o

    návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Je to tlač 331.

    Chcem vás informovať, že mám požiadavku v zmysle zákona skupiny poslancov, ktorá žiada, aby sa voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Chcem vás ešte raz poprosiť vzhľadom na to, že musíme ešte hlasovať o tomto návrhu, aby ste sa hneď nerozbehli pred vykonaním tajnej voľby k miestnosti, kde prebieha voľba, lebo po skončení rozpravy musíme ešte hlasovať o návrhu na vykonanie tajnej voľby.

    Takže poprosím teraz pána poslanca Duchoňa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol stanovisko Výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 331).

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 309 z 3. decembra 2012 určil voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa bude konať na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dňa 28. novembra 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady spoločný návrh na kandidáta poslaneckých klubov Národnej rady za stranu Sloboda a Solidarita, SDKÚ - DS, KDH, stranu MOST – HÍD a stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí tak navrhujú Ing. Vladimíra Klimeša.

    Návrh na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 7. decembra 2012.

    Výbor pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 6. decembra 2012 a prijal k nemu uznesenie č. 131. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaného kandidáta a posúdil, že návrh kandidáta bol podaný v súlade s článkom 2 volebného poriadku v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahuje požadované náležitosti na voľbu predsedu NKÚ.

    Na rokovanie výboru bol prizvaný kandidát na voľbu predsedu NKÚ, aby predstavil zámer svojho pôsobenia vo funkcii.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 132 zo 6. decembra 2012 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Výbor určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru a poveril ho predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tohto stanoviska.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave ústne. Pán poslanec Matovič, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, nechcem zdržovať, ale chcel by som sa krátko vyjadriť k voľbe, ktorá nás teraz čaká.

    Post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu považujem osobne za najkľúčovejší post v Slovenskej republike v prípade boja možno proti korupcii alebo v inštitúcii, ktorá má dohliadať vo verejnej správe na čistotu a transparentnosť použitia verejných zdrojov.

    Mrzí ma, že nebol na tento post zvolený Kamil Krnáč, to chcem povedať na začiatok, lebo si myslím, že by bol inak správny človek na správnom mieste.

    Zároveň ale by som chcel povedať postoj nášho klubu alebo informovať o tom postoji. Rešpektujeme dohody. A teda sme hlboko presvedčení, že človek na takýto post by mal byť vyberaný nie na základe dohody politických strán, ale odbornou verejnosťou. Napriek tomu rešpektujeme politickú dohodu, že sa opozícia dohodla na tom, že vlastne bude nominovať strana SaS kandidáta na tento post. Ale zas na druhej strane nechceme donekonečna naťahovať túto voľbu. A chcem teda vyjadriť z tohto miesta postoj, ktorý sme už prednedávnom v médiách avizovali, že táto voľba, kde je kandidátom Vladimír Klimeš je zo strany nášho hnutia a poslancov nášho hnutia posledná, kde budeme rešpektovať takúto dohodu v rámci opozície, a do ďalšej voľby sme ochotní podporiť za opozíciu iba takého kandidáta, ktorý bude vybraný vo verejne prístupnom výberovom konaní, kde budú mať polovičné zastúpenie opozičné strany a polovičné zastúpenie ľudia z fachu, ktorí sa dlhodobo zaoberajú bojom za transparentnosť a čistotu verejného prostredia.

    Obišiel som si každého jedného poslanca v našom klube s tým, že som chcel vedieť ich postoj k tejto voľbe, a ani od jedného som nedostal avízo, že by mal problém s Vladimírom Klimešom v tejto voľbe, ktorá teoreticky môže mať dve kolá. Takže v jednom aj v druhom kole, ak by nebol v prvom kole zvolený, ho všetci poslanci nášho hnutia podporia. To hovorím iba z preventívnych dôvodov preto, ak by nejaké hlasy náhodou chýbali, v našom klube to nie je.

    Na druhej strane, nehnevajte sa, poslanci vládnej strany SMER, trošku mi to pripadá také hranie sa mačky s myšou. Viete, že nemáme dostatočný počet hlasov v opozícii, a mohli by ste byť väčší grandi a naozaj dodržať ten váš sľub, že budete rešpektovať opozičného kandidáta. Ďakujem.

  • Faktické poznámky majú pani poslankyňa Žitňanská a páni poslanci Abrhan a Poliačik. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si krátko zareagovať, ale využiť tento priestor, aby som povedala aj svoju pozíciu. Som presvedčená o tom, že demokracia nie je len sprostá vláda väčšiny, ale demokracia vyžaduje aj rešpekt, rešpekt k právam menšín.

  • Výkriky a piskot v sále.

  • Vyspelé demokracie v minulosti pochopili, že pre funkčnosť demokracie má svoj význam, že niektoré pozície sú vyhradené pre opozíciu. A vtedy funguje aj demokratický systém. Neschovávajme sa za odborníkov, prihlásme sa k tomu, že sme politici, a prihlásme sa k tomu, že demokracia funguje vtedy, keď opozícii sú garantované jej kontrolné práva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vládny SMER odkázal opozícii, aby sa zjednotila, aby predstavila jedného kandidáta. Opozícia tak urobila. Teraz bude na vás, páni poslanci, zo strany SMER, či tohto kandidáta schválite alebo nie.

    A ďakujem pánovi poslancovi Matovičovi, že nás už informoval o ďalšom postupe, ako bude rokovať so stranou SMER o voľbe nového predsedu NKÚ. Ďakujem pekne.

  • No pán poslanec Matovič v podstate teraz rozčeril opäť akúkoľvek istotu o tom, že by mohli platiť politické dohody na Slovensku, ako keby už vopred vedel, ako voľba dopadne. Myslím si, že je to smutné. Keď sa pozrieme naspäť na voľby iných funkcionárov, ktoré prebehli Národnou radou, tak vidno, že nominanti strany SMER, ktorí aj v tomto volebnom období boli navrhnutí na základe širokej politickej dohody, získali viac ako sto hlasov, stodvadsať niekedy, pretože jednoducho opoziční poslanci rešpektovali dohody. A keď bol niekto dohodnutý ako spoločný kandidát, tak ho podporili.

    Mne je veľmi ľúto, že už mesiace a mesiace sa tu hráme na to, že opozícia má na niečo právo, a SMER okato šliape po mandáte každého jedného poslanca, keď hovorí: „My dáme toľkoto hlasov, dáme toľkoto hlasov a presne toľkoto hlasov.“ Presne tie isté reči, ktoré tu boli mesiace a mesiace pri voľbe generálneho prokurátora, alebo kandidáta na generálneho prokurátora, teraz vidíme v priamom prenose, keď dokáže predstaviteľ strany SMER povedať: „My dáme presne osem alebo presne desať hlasov v tajnej voľbe v Národnej rade.“ Dúfam, že toto divadielko sa skončilo a bude dnes rešpektovaná široká politická dohoda a zvolíme navrhnutého kandidáta, keďže má plnú podporu opozície, tak ako ste si to, páni a dámy, v strane SMER želali. Ďakujem.

  • Pán poslanec Abrhan, viete, ono my to robíme preto, aby sme vás prinútili konečne sa správať tak, ako to pred kamerami prezentujete. Pred kamerami ste schopní vo vašej ľudovej platforme vystúpiť a bratať sa, mojkať sa, ale v skutočnosti keď môžete tajne hlasovať, tak jednoducho realizujete svoje vlastné predstavy.

    Vy konkrétne osobne ste človek, ktorému nehnevajte sa, neverím ani v tom, čo dýcha.

  • Smiech v sále.

  • Presne toto je typ ľudí, ktorí dokážu niečo povedať a nejako inak konať.

    V našom klube je dovolené vyjadriť slobodne vlastný názor. A napriek tomu, že je nám dovolené aj nehlasovať za vášho kandidáta, bez najmenších problémov vám ho podporíme, lebo chceme naozaj aj my zistiť, ako ste jednotní. Nestačí iba prezentovať vašu jednotu, ale treba ju aj takýmto spôsobom dokázať.

    Keď Martin Poliačik hovorí, že akoby som vopred vedel, ako voľba dopadne. No vzhľadom na to, ako Ľudová platforma doteraz alebo vy štyri pravicové strany ste dokázali ukázať nám, ako ste jednotní, tak, áno, môžem sa na základe nedávnej histórie domnievať, ako voľba dopadne. Podrazia vás vaši vlastní. A nečudujem sa v tomto prípade strane SMER, že hrá takúto hru, hoci na druhej strane je mi to ľúto, lebo naozaj to považujem za dôležitý post.

    Zároveň by som chcel pánovi predsedovi Paškovi odkázať, že v prípade ak teda kalkulujete alebo hráte takúto hru, neviem, ako to mám nazvať, piškvorky a chcete teda dodať presne ten počet hlasov, koľko ich opozícii chýba, chcem povedať, že chýba nám Mária Ritomská, ktorá, bohužiaľ, je momentálne mimo. Takže poprosím o jeden žetón navyše.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nechcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Dobre.

    Takže prikročíme k tajnému hlasovaniu.

    Najprv budeme hlasovať o návrhu, aby sa voľba vykonala tajne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za, 57 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili, aby sme hlasovali tajne.

    Poprosím teraz skrutátorov, aby zaujali svoje miesta a, samozrejme, aby odvolili ako prví.

    A upozorňujem pani poslankyne, páni poslanci, aby ste si dali pozor na to, ako označujete volebný lístok.

    Takže pristúpime k hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Dámy a páni, chcem sa opýtať, či každý využil svoju možnosť zúčastniť sa tajnej voľby.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže pravdepodobne áno.

    Vyhlasujem tajnú voľbu predsedu NKÚ za ukončenú.

    Poprosím skrutátorov, aby spočítali volebné lístky a vyhlásili výsledok.

    Po vyhlásení výsledku budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže poverený skrutátor už má zápisnicu o výsledku hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, informujte nás o výsledku hlasovania v tajnej voľbe na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu, tak ako bola podpísaná členmi hlasovacej komisie alebo teda skrutátormi, o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 11. decembra 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky 136 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.

    Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 59 poslancov, proti návrhu 31 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený pán Vladimír Klimeš.

    Overovatelia poverujú svojho člena Jána Mičovského oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky. Tak sa aj stalo. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní nezvolila Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Budeme pokračovať teraz v rozprave o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Matovič. Nie je v sále.

    Pán poslanec Hraško, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán zastupujúci minister, vážená pani podpredsedníčka jedna, druhá, milé kolegyne, milí kolegovia, škoda, že vás tu toľko nezostalo, ako vás tu bolo na hlasovaní pred chvíľkou. Ale nevadí. Budem pokračovať v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu. Mám trochu chorý hlas, lebo od minulého týždňa som voľajaký zabrhlený. Ale som tu a zatiaľ rozprávam, tak hádam ma bude dostatočne počuť. Myslím si, že za pár dní, ktoré sme už tuná absolvovali pri rozprave k návrhu štátneho rozpočtu alebo respektíve k návrhu rozpočtu štátnej správy na rok 2013 a možno aj tie ďalšie roky, sme si už vypočuli mnoho argumentov pre návrh i proti návrhu.

    Ja musím povedať, že tento návrh rozpočtu je veľmi ambiciózny, je skvelý, je primeraný, je, skrátka, fajn, ale len pre vládnu stranu, žiaľ. A to je celé moje kladné konštatovanie ku tejto problematike, pretože už odteraz nebudem vôbec pozitívny, pretože niet k čomu byť pozitívny.

    Hovorilo sa tuná o tom, že vládna strana už za svojich osem mesiacov stihla napáchať dostatok škôd, no a tie sa už pomaličky odzrkadľujú. To, čo sme hovorili v rozpravách, už sa pomaly začína stávať realitou. Živnostníci odovzdávajú živnosti, ľudia pracujúci na dohody prestávajú pracovať. Vychádza nám väčšia nezamestnanosť. Však ono to z toho logicky vyplýva. Ono to možno nemusí byť ani tak, pretože ľudia húfne odchádzajú do zahraničia, aspoň podľa mojich informácií. Takže budú vylepšovať hrubý domáci produkt niekde úplne inde ako tuná, na našom Slovensku. Je to dosť smutné. No ale, žiaľ, je to realita. Tak ako som tu stál na začiatku pri schvaľovaní alebo teda vyslovení dôvery vláde a pri programovom vyhlásení a hovoril som, že uvidíme, či sa dá dôverovať vláde, ktorá tu už vládla zo nejaké štyri roky, počas ktorej sa stihlo čosi rozkradnúť, čosi rozpredať, čosi sprzniť, tak takisto mám pochybnosť o tom, že tento štátny rozpočet je v prospech občanov Slovenska. Je ambiciózny v tom, že sa snaží dodržať fiškálny pakt, fiškálnu zmluvu, zmraziť deficit, no ale ako sme tu už viackrát počuli, najlepší rozpočet je taký, ktorý je vyrovnaný, prípadne taký, ktorý počíta s prebytkom. Žiaľ, taký sme tu za posledných x desiatok rokov nemali, ani sa na to nepamätáme. A uvidíme, ako skoro sa k nemu dopracujeme.

    Spomínal som teda tých živnostníkov. Stávajú sa z nich nezamestnaní, vracajú sa živnosti. To znamená, že sa opäť viacej zaťažuje sociálny systém, pretože ľudia, ktorí prinášali, aj keď sa môže povedať, že to bolo málo, lebo platili málo daní, ale platili si odvody do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, tak odvádzali tam zdroje a neboli od sociálneho systému závislí, tak títo sa v súčasnosti stávajú závislými od sociálneho systému, a teda už sa stávajú poberateľmi dávok akýchkoľvek z toho sociálneho systému. Čiže už v súčasnosti zaťažujú rozpočet tejto republiky namiesto toho, aby boli prispievateľmi, aby ich bolo čo najviac. Tak, žiaľ, bude ich menej. A stáva sa ich viacej závislými.

    Bolo tu spomínané zdravotníctvo. Takisto má svoje medzery. Máme tuná odborníkov i menej odborníkov, babrákov

  • Úsmev rečníka.

  • . Každý z nich má svoje za ušami, ale, žiaľ, zdravotníctvo má strašne veľa medzier. No a ako sa hovorí, kde je čo, tam ešte stále sa dá zobrať. No a uvidíme, koľko sa podarí nabrať ešte z toho nášho zdravotníctva. Odtiaľ aj prostredníctvom arbitráží nám odtečú peniaze, bude to aj prostredníctvom odkúpenia. A pritom sa to dá spraviť úplne elegantným spôsobom a takým, na ktorý sú prístupní, už sme počuli aj poslancov opozície. Stačí len prísť s takým návrhom, ktorý bude rešpektovať úplne všetko, a máme vyriešený problém zdravotných poisťovní. Ale, hovorím, uvidíme, koľko ešte zo zdravotníctva odtečie smerom mimo neho, namiesto toho, aby tieto peniaze išli skutočne na zdravotnú starostlivosť. Už som to povedal viackrát, pretože každý občan tohto štátu je povinne zdravotne poistený. A tým pádom jeho peniaze odchádzajú na zdravotné poistenie. A za to by mal dostať, samozrejme, adekvátne služby v oblasti zdravotníctva.

    Bolo tu spomínané školstvo, ktoré je takisto podhodnotené, poddimenzované z rôznych kútov, z rôznych končín, z rôznych smerov. Samozrejme, ide tu o prenesený výkon štátnej správy, tu ide o originálne kompetencie, niečo sa mieša, niečo ešte stále nie je jasné. No ale zatiaľ to nesmeruje k tomu, že by sa mala situácia v školstve finančne zlepšiť a že by si mali učitelia prilepšiť. Ale zatiaľ len vidíme to, že si prilepšujú športovci. To na druhej strane nemusí byť zlé, pokiaľ to sú športovci, ktorí sa venujú deťom a mládeži, pretože týmto sa nám treba venovať čo najviac, nie aby vrcholový tréner našich futbalistov bral taký plat, o ktorom sa môže snívať mnohým ľuďom na mnohých obciach okrajových, ktorí živoria za minimálnu mzdu a podobne. Takže môžeme podporovať šport, už sme to povedali minulý týždeň v rozprave, keď pán Galis tuná vystupoval a hovoril o tejto problematike. A súhlasil som vtedy s ním, že šport treba podporovať. Áno, ale v prvom rade to musí byť šport, ktorý sa dokáže venovať mládeži, mladým ľuďom, pretože tam je ten potenciál. A ten dospelý šport pokiaľ má sponzorov, tak si ich nájde určite aj v budúcnosti a má ich aj v čase krízy. Tak si myslím, že pokiaľ sa situácia stabilizuje, tak tých sponzorov bude určite viacej.

    Čo ma tu však trošku tak nejako akože zarazilo. Dal som si do súvislostí samosprávu v rámci ZMOS-u ako reprezentačnej ustanovizne, ktorá rokuje s vládou. Pritom si myslím, že je to úplne zbytočné, pretože tu máme kopec kolegov poslancov, ktorí sú starostami, primátormi miest. Takže v podstate je zbytočné, aby ešte niekto iný rokoval s vládou, keď ich majú tu v parlamente. Ale, dobre, budiž, ZMOS sa veľmi rýchlo dohodol na pomoci v rámci dodržania fiškálnych dohôd a v rámci znižovania deficitu, no bodaj by nie, keď sa im peniaze vrátia v rámci financovania školstva, pretože ich nebudú musieť vynakladať na to, na čo by mali, centrá voľného času nebudú fungovať, bude na ne čoraz menej peňazí. Peňazí dostanú však viacej, pretože sa schválil zákon o financovaní škôl a školských zariadení. To isté platí pre školské kluby detí, ktoré sa upravovali cez iný zákon. Takže opäť financie pôjdu do samosprávy. Takže prečo by samospráva nesúhlasila s tým, že časť financií teda nechá sa ukrátiť, keď sa z nich časť vráti v rámci financovania školstva.

    Ďalšou témou, ktorá je taká dosť závažná, a takisto sa o nej hovorilo, hovoril pred chvíľkou aj pán Mikuš o nej, je poľnohospodárstvo. Áno, máme jeden veľký problém. Stávame sa závislými od dovozu odpadu zo Západu. A myslím, že je to tak tendenčne riešené na úrovni Európskej únie. Žiaľ, zrejme máme slabých ministrov, ktorí im to nedokážu povedať priamo do očí, že si z nás spravili odpadisko druhotného odpadu potravinárskeho priemyslu vyspelých krajín, ktoré si aj napriek tomu potrebujú stopercentne dotovať poľnohospodárstvo a poľnohospodársku výrobu. A, žiaľ, my nemôžeme si podporovať naše poľnohospodárstvo, lebo to nie je v našom záujme, my potrebujeme dotovať úplne iné veci, aby mali dostupnú infraštruktúru, aby sa k nám mohli ľahšie s tými svojimi kamiónmi dostať, aby nám mohli tuná zahltiť trhy odpadom potravinárskej výroby, niektoré výrobky s iným zložením pre Západ, s iným zložením pre Východ. Myslím si, že máme dostatočne inteligentných ľudí, ktorí sú na to, aby pochopili, že to, čo sa dováža ku nám, je skutočne druhotriedna kvalita. No a v prvom rade by sme sa mali sústrediť na to, skutočne aby sme podporili našu vlastnú poľnohospodársku výrobu, a to nielen prvovýrobu, ale aj spracovateľské kapacity. Ako už bolo spomínané, s týmto sa v rozpočte nejako nepočíta. A myslíme si, že aj tam je naozaj veľa rezerv, pretože ak získame zamestnanosť v poľnohospodárstve, kde sú naozaj neskutočné kapacity, pretože minimálne domáca výroba alebo teda rodinné farmy by mohli samozamestnať neskutočné kvantum ľudí na svojich rodinných pozemkoch, ktoré sa dajú obhospodarovať, ktoré dneska ležia ladom a nie sú využívané na poľnohospodársku výrobu takú, ktorá skutočne produkuje potraviny alebo minimálne krmoviny pre živočíšnu výrobu, tak tam je obrovský potenciál, aby sa opäť znížil počet závislých od sociálneho systému a stali sa ľudia nezávislými a ešte sa stali aj prispievateľmi vo forme daní do štátneho rozpočtu. Takže ono to všetko ide voľajako tak akože naopak, by som povedal, aj v rámci tohto navrhovaného rozpočtu.

    Bola spomínaná energetika, podporovanie zavádzania slnečných alebo teda solárnych elektrární. Už som to hovoril dávnejšie, myslím si, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali vybrať. Okrem toho je to aj jedna z podmienok Európskej únie, že do nejakého roku musíme mať pokryté istým percentom využívanie obnoviteľných zdrojov energie ako napríklad slnečnej, o ktorú máme, chvalabohu, na niekoľko sto miliónov rokov postarané. Nás to už síce zaujímať nemusí, ale tých pár desiatok rokov nám určite vystačí. A mohli sme sa samozásobiť elektrickou energiou a nebyť opäť závislí od niekoho iného alebo prípadne nemuseli sme stavať vodné elektrárne tam, kde by sa stavať nemali a nedefraudovali tak prírodné prostredie.

    Ďalšia spomínaná oblasť, ktorá bola v rámci rozpočtu, je 2. pilier. Už som niekoľkokrát vystúpil v rozprave s tým, že defraudovať 2. pilier nie je veľmi pozitívny signál pre tých, ktorí sa snažia a naučili sa starať sami o seba a starajú sa o seba tým, že si odkladajú svoje financie na svoje vlastné účty, ktoré potom v prípade, že sa náhodou toho dôchodku nedožijú alebo bude ten dôchodok oddialený tak, že už sa ho ani nedočkáme, tak aby ho mohli dostať ich dedičia, teda ich potomkovia, deti, a nemuseli sa doprosovať nejakej Sociálnej poisťovni o nejaké sirotské, ak by naň ešte mali vôbec nejaký nárok. Takže skutočne idú sa oberať tí ľudia, ktorí sa snažia starať sami o seba. Ja som už viackrát vyhlásil, že bolo by treba zrušiť sociálny systém, ľudia nech sa starajú sami o seba. No ale keďže musíme byť naozaj tí solidárni, musíme sa postarať o tých, ktorí sa sami o seba postarať nevedia, tak musíme istým spôsobom mať sociálny systém v akej takej podobe, ako ho máme. Už tuná, samozrejme, bolo spomínané, že v takejto podobe je neudržateľný a zase sa ho vládna strana SMER snaží dohnať do takej situácie, keď bude ešte neudržateľnejší. No ale, ako sme už povedali viackrát, všetko ukáže čas. Žiaľ, naprávať chyby po takýchto precedensoch bude omnoho ťažšie, ako by sa dali urobiť kroky teraz. Prirovnávali sme to k tomu bežcovi, ktorému dáme nohy do betónu a povieme mu: „Na, utekaj, skús vyhrať závod.“ On si ich doláme, chudáčik. Že? My mu ich vysekáme a teraz je otázne, či ešte vôbec bude bežať, hojój, či ešte vôbec bude chodiť potom niekedy. To je otázne.

    No a v prvom rade oblasť, ktorá zaujíma mňa, je oblasť kultúry. No a pokiaľ som si študoval rozpočet, a študoval som si teda aj rozpočty za predchádzajúce roky a hlboko za predchádzajúce roky, môžem povedať, že aj napriek tomu, že je schválená Koncepcia ochrany tradičnej ľudovej kultúry, samozrejme, aj s jedným bodom, ktorý ešte stále nie je vysporiadaný v rámci tejto koncepcie, a to je financovanie...

  • Na zdravie, je to pravda, ďakujem, pán Blanár.

  • , takže ešte stále to nie je vysporiadané, a vyzerá to tak, že ani v tomto štátnom rozpočte to nebude dobre vysporiadané, a ktovie kedy vôbec to bude vysporiadané, tuná by som dal do súvisu len niektoré problematiky. Treba, samozrejme, podporovať aj menšinové kultúry, aj iné, ale by som povedal, že ich treba podporovať teda v pomere, v akom sú zastúpené, a nie tak, že na podporu kultúry menšín idú väčšie finančné prostriedky ako na kultúru bežných miestnych tradícií. A toto je pálčivý problém, ktorý mňa už tlačí veľmi dlhú dobu. A, žiaľ, ani tuná v tomto rozpočte nie je napravený. Tradičná ľudová kultúra totižto absolútne nie je financovaná žiadnym priamym spôsobom. Jediný spôsob financovania tradičnej ľudovej kultúry a jej prejavov u nás je cez grantový systém ministerstva kultúry. Aj to je otázne, pretože aj tento som už dosť často kritizoval, pretože za pár šušňov, ako ja tomu hovorím, za smeti, ktoré sa odovzdajú v komisii na projekty, ktoré majú rozpočty desaťtisícové sa dostane pár šupov, čo je pár stoviek. Vydokladovať sa pritom musí ďaleko viacej Je otázne, či sa to vôbec týmto združeniam alebo organizátorom oplatí. Ale každý chce, aby sme mali kultúru, každý sa chce prísť zabaviť na nejaký ten festival, dať si tam pivko, vypočuť si dobrú hudbu a podobne. No ale, žiaľ, nedá sa to robiť za pánboh zaplať. No a keď nemáte sponzorov, lebo to nemáte veľké športové podujatie, kde sa môžete ukázať, tak máte figu borovú, a nie sponzorské príspevky. Takže opäť tradičná ľudová kultúra je na okraji záujmu tak ako kopec iných častí v rámci tohto navrhovaného rozpočtu.

    Ako som spomínal, stávame sa čím ďalej, tým viacej závislými od systému, závislými od Európskej únie, závislými od dovozu namiesto toho, aby sme sa stali sebestačnými. A pritom sme nimi boli. No ale, žiaľ, robili sa postupné kroky na to, aby sme sa stali vazalmi niekoho iného, však slovenský národ bol vždy zvyknutý, že bol v područí niekoho iného, zvykli sme si na šibenicu, zvykneme si aj na horšie veci. Že? No ale je otázne, dokedy to tak bude, pretože vždycky slovenský národ v pravý čas dokázal povstať, aj keď niekedy to bolo možno pripravované tendenčne, cielene a zase len skupinka, ktorá sa okolo toho točila, sa dostala k moci. Všetko je to o zákone, príčine a dôsledku. To znamená, aké príčiny nastavíme, taký dôsledok nás postihne. Ak nastavíme dobré podmienky na to, aby skutočne tento štát fungoval racionálnym spôsobom, tak môžeme očakávať aj plody, ktoré nám prinesú všetkým úžitok. Žiaľ, ako som hovoril, tuná sa robí všetko naopak, opačne sa postavia podmienky pre živnostníkov, podmienky pre podnikateľov, na zamestnávanie ľudí, úplne opačne celý zdravotný systém starostlivosti (už zvrátený), starostlivosť v nemocniciach a tak ďalej. No a potom sa nemôžeme čudovať, že odtiaľ nám ľudia utekajú, sa odhlasujú, ostávajú na nezamestnaneckom a spoliehajú sa, že opäť tento štát, ktorý nevie poriadne hospodáriť, sa o nich v budúcnosti postará. Mám pre všetkých občanov zlú správu. Nepostará sa o nich, pretože vidíme, ako sú niektorí ľudia zodpovední.

    Je načim spomenúť aj veľkú možnosť, ktorú dostala, s ktorou prišla táto vláda, Program ESO (reforma štátnej správy). Mali sme predstavených prvých pár dielčích bodov, aj zákonník jeden, ktorý bol už prijatý, o redukcii istých štátnych útvarov na krajskej úrovni. No ale zatiaľ sa akosi po tejto reforme zaľahla zem. Neprišlo nič nového. No a ako sme spomínali, že to je len kozmetická úprava, ktorá síce môže priniesť niečo pozitívneho, nejakých pár desiatok miliónov bubákov, tak dúfajme, že to skutočne prinesie. Ale myslíme si, že pokiaľ by sa spravila poriadna reforma aj v rámci sľubovaného auditu, už sa mohli naštartovať procesy, ktoré by viedli skutočne k racionalizácii výdavkov na štátnu správu a takisto aj samosprávu. A toto sú tie rezervy, ktoré, si myslím, táto vláda už mohla zohľadniť aj do tých budúcich rokov. Žiaľ, ešte stále nevedia, kde sa dá šetriť, kde sú tie miesta a kde sú tie možnosti.

    Tu už som hovoril o zatínaní sekery, tak ja budem iba parafrázovať to, čo ma napadlo, že som sedel v lavici a počúval o tom, že treba dávať pozor, že ak zatíname sekeru, treba dávať dobrý pozor, kam a ako ju zatíname. Ak ju zatnete do tvrdého, vráti sa vám naspäť. Ak ju zatnete slabo, môže vám spadnúť na hlavu. Treba ju zaťať buď poriadne a do mäkkého, aby vám tam zostala. Ale je otázne, či potom nespadne aj s celým trámom na vás. Takže zaťať sekeru nikdy nie je pozitívnym krokom.

    No a teraz sa dostávam k meritu veci, kvôli čomu som si vlastne pripravoval takú malú prednášočku, pretože sa hľadajú aj rôzne alternatívy, a teda vládna strana stále chce, aby sme ukázali tie možnosti, kde ešte sa dá šetriť.

    Tak skúsme sa nad tým spoločne zamyslieť. Nazvem to slovami "národné centrá pre hojdacie koníky", "národné agentúry pre mŕtve dážďovky". Áno, hovorím o rozpočtových organizáciách našej štátnej správy, a teda ministerstvách, ktorých máme neúrekom. V rámci ESO bolo sľubované, že by sa mali redukovať v rámci rozpočtových kapitol, že by sa ich počet mal zredukovať zhruba na nejakú desatinu toho počtu, ktorý máme dneska. Zrejme už vieme, že sa to nebude dať až teda takým spôsobom, pretože niektoré organizácie sú skutočne fundované a je cítiť ich potrebu. Ale, žiaľ, máme veľa rozpočtových organizácií, kde mnoho ani sami zamestnanci nevedia, na čo sú a na čo slúžia. Len hlavne, že tam sú, poberajú svoj plat. No a ako som sa pozeral na rozpočty jednotlivých rozpočtových organizácií a na priemernú výšku platu, tak vidno, že nemajú sa za čo hanbiť. Ale byť nimi, tak ani sa nepozriem do očí ľuďom, ktorí pracujú mnohokrát za minimálnu mzdu alebo za skutočne, ako sa hovorí, pánboh zaplať, pretože dostávajú mzdu skutočne tak, aby prežili z ruky do úst. Takže tu sú tie rezervy. Väčšina týchto rozpočtových organizácií sídli v centre Bratislavy, mnohokrát v lukratívnych bonitných budovách, ktoré ak sú v majetku štátu, je to super, treba ich presťahovať a štát môže na nich začať ryžovať tým, že ich prenajme za lukratívne ceny, nie zase svojim pohlavárom, svojim prisluhovačom, ale skutočne za obchodných podmienok. A vtedy sa dá začať zarábať na týchto budovách. To je prvá vec. Pokiaľ nepatria štátu tieto budovy, tak ich treba presídliť do takých, ktoré patria štátu, ale sú na okraji Bratislavy, a nie v centre, pretože tam bude určite iný nájom ako v centre Bratislavy. To, si myslím, uzná určite každý, pretože to je jednoduché pravidlo. Takže toto je prvá záležitosť, kde sa dá ušetriť.

    No a druhá časť, kde sa dá ušetriť v rozpočtových organizáciách, ako sme už mnohokrát počuli, je v mnohých prezamestnanosť. Mnohokrát ľudia ani nevedia, na čo tam sú. Občas tam možno niečo napíšu, niekomu pošlú, občas tam príde niekto na jednanie. Skutočne je veľa takých rozpočtových organizácií, kde je veľa ľudí, kde nemajú čo robiť. No ale tu sa treba zamyslieť nad tým, na čo vlastne slúžia. Niektoré slúžia ako odkladisko svojim ľuďom, však vieme to všetci. keď nie, tak ja to ešte raz zdôrazním. Mnohé rozpočtové organizácie skončia alebo teda slúžia na to, že sú odkladiskom pre straníckych funkcionárov, ktorí sa nedostali do parlamentu alebo do iných vyšších pozícií. Takže tu sú tie rezervy, na ktorých sa dá ušetriť, dá sa ušetriť na platoch.

    No ale keď hovoríme o tom, že niekde je prezamestnanosť, tak, naopak, na druhej strane v niektorých rozpočtových organizáciách je poddimenzovanosť. No a to zase svedčí o nefundovanosti vedenia jednotlivých ministerstiev, jednotlivých rezortov, pretože sa absolútne nerozumejú problematike, absolútne nemajú potuchy, tieto organizácie na čo slúžia a na čo práve majú slúžiť a prečo by tam mal byť potrebný iný počet zamestnancov, ako tam je. Môžem konkrétne hneď zobrať jednu organizáciu, ktorou je URBION. Neviem, či niekomu z vás, kolegovia z vládnej strany, to niečo hovorí. Nemáte o tom ani šajnu. Že? Aj som si to myslel. Je to organizácia, ktorá má na starosti územných plánovačov a nielen ich, ale aj celé územné plánovanie aj s priľahlými odbornými inštitúciami, ustanovizňami, ktoré majú napomáhať územný rozvoj Slovenska. No a táto organizácia má päť pracovníkov, z toho tuším dvaja sú len organizační, alebo resp. sekretárky. Tak, žiaľ, na takúto organizáciu je to málo, takže táto organizácia by potrebovala minimálne desať-pätnásť tvrdých pracovníkov, odborníkov, ktorí majú makať na problematike, aby územní plánovači v mestách, obciach, resp. tí, ktorí fungujú na územnom plánovaní pre mestá a obce, mali na základe čoho stavať, pretože potrebujú odborné stanoviská a štúdie, posudky na to, aby sa vedeli zorientovať v danej problematike a podľa toho spracovávať územnoplánovaciu dokumentáciu.

    Naopak, sú organizácie, kde je po 50, 60, 80, 100 zamestnancov. A tiež by ma zaujímalo to, čo tam robia. Zoberme si takú Slovenskú agentúru pre cestovný ruch. Je to síce taká moja obľúbená organizácia, pretože ma zviditeľňovať Slovensko vo svete. No ale keď si zoberieme na počet pracovníkov, čo tam urobili pre to naše Slovensko, tak si myslím, že urobili dosť málo na to, koľko ich tam je. A zaujímalo by ma, čo v súčasnosti pripravujú okrem toho, že niektorí spravili veľké filmy za veľké prachy, ktoré mali veľmi malú pridanú hodnotu. Zaplatil sa z toho veľký prenájom budovy v Londýne, ale zaujímalo by ma koľko výsledkov biznisu sa odtiaľ prinieslo pri rokovaniach a kto sa vôbec do tej budovy dostal. No ale to sú vedľajšie veci. Samozrejme, SACR je nevyhnutná inštitúcia, pretože ak chceme profitovať v budúcnosti z turistického ruchu, tak potrebujeme organizáciu, ako je SACR, ale myslím si, že treba zefektívniť jej chod, pretože pri takom stave zamestnancov a pri tých výsledkoch je to asi neadekvátne v percentuálnom vyhodnotení. Takže toto sú ďalšie také perličky, na ktorých sa dá ušetriť.

    No a v neposlednom rade, keď sa zoberú všetky inštitúcie, a teda všetky rozpočtové organizácie. V rozpočte už majú plánované odmeny. Ak si zoberieme priemernú výšku platu, ktorá sa pohybovala od 1 100 do závratných výšok až niekoľkých pár tisíc eur v niektorých rozpočtovkách, čo je veľmi zaujímavé, tak si povedzme, že už majú dopredu plánované odmeny. Za čo sú plánované tie odmeny? No potom si povieme, no však tak neplánujme akože za to, čo odviedli, alebo teda za to, čo ušetria. Veľmi jednoduché je, akým spôsobom sa dá v rozpočtovej organizácii ušetriť. Nuž naplánujem si niektoré opatrenia také, o ktorých viem, že sa rozpočtovo nenaplnia. To znamená, že ich môžem vykázať ako ušetrené peniaze. No a z ušetrených peňazí sa už potom dá vyplatiť odmena. Však? Takže je to veľmi jednoduchý systém.

    No pokiaľ by takéto veci nenastávali ja neviem len v rozpočtových organizáciách, ale aj v iných štátnych inštitúciách, v iných organizáciách, ktoré sú spravované štátom, viete, koľko prostriedkov by sa dalo takýmto spôsobom ušetriť? Bolo by ich naozaj veľa takých, ktoré by sa vyšplhali do desiatok, možno až stoviek miliónov, ktoré sú prepotrebné na konsolidáciu financií a nášho rozpočtu.

    Takže skutočne je otázne, či tento rozpočet je nastavený tak, aby dokázal pomôcť tomuto národu alebo dokázal pomôcť len vybranej skupinke, ktorá je momentálne pri moci aj, samozrejme, tým, ktorí im boli nápomocní v tom, aby vyhrali voľby, aby sa dostali do inštitúcií na teplučké miestečká a tam si v pohode sedeli dovtedy, až kým ich opäť ďalšia vláda nevymení.

    Takže toto sú tie rezervy, ktoré by ste mohli zohľadniť pri návrhu ďalšieho štátneho rozpočtu, pretože tento si schválite v takej podobe, v akej ste si ho navrhli. A potom my sa už budeme len so smútkom v očiach pozerať, ako sa nenapĺňa daňová pokladnica, ako sa defraudujú peniaze v štátnych inštitúciách a ako sa opäť prehrávajú arbitrážne súdy na vopred prehratých konaniach. Ďakujem vám veľmi pekne za takýto rozpočet, neprosím si ho.

  • Ďakujem pekne.

    Na vaše vstúpenie registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Janíková, hlásite sa s faktickou?

  • Odpoveď poslankyne.

  • Nech a páči, zapnite, prosím, pani poslankyňu Janíkovú.

  • Pán poslanec, ja by som chcela len k tým centrám voľného času povedať, že nebudú fungovať, neviem, kde ste to zobrali, lebo naozaj chcem povedať, že doteraz boli zneužívané systémom. A si dobre pamätám, pred dvomi mesiacmi sme zmenili zákon, kde akurát sa zabráni zneužívaniu toho, preto je tam ten rozpočet taký, aký je.

    Ďalej, dotkli ste sa poľnohospodárstva. Súhlasím s vami, výroba nie je na Slovensku, ale, nahnevajte sa, nemôže za to rozpočet na budúci rok, ktorý ideme schvaľovať, ale roky 2000 až 2005, ktoré sú tie, ktoré položili poľnohospodárstvo, naše výrobky, jasné, okolo 40 % na trhu v porovnaní s Čechmi, ktorí majú toho 80 %, v Poľsku je to 92 %, súhlasím s tým. Ale pozrite si roky dozadu a uvidíte, naozaj ľahké je komentovať rozpočet na budúci rok, keď za nejaké tie katastrofy a situáciu na Slovensku môžu hlavne rozpočty minulých rokov a celá tá politika, ktorá tu bola či už v školstve, v zdravotníctve alebo v iných oblastiach.

    A takisto by som chcela povedať, rozpočtové organizácie, ktoré ste komentovali na konci, že sú odkladiskom štátnej inštitúcie. Ako poslanec Národnej rady určite máte právo ísť pozrieť sa do nich a pozrieť sa koľko zarábajú. Ja vám to môžem povedať za úrady práce, kde som bola dosť dlho riaditeľkou. Odmeny, som sa náhodou dneska na to pýtala, budú mať 80 eur na osobu. Sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia s minimálnou praxou 15 rokov a robia od nevidím do nevidím. Priemerný plat je tam 620 eur. Čiže až viete o takých inštitúciách, budem veľmi rada, kde sa zneužívajú, rada by som presunula 80 eur na osobu napríklad na tieto úrady, ktoré patria pod ministerstvo sociálnych vecí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, že si tu spomenul aj to ESO, ktoré sa tu pripravuje. A tak ako aj ja som povedal v rozprave k tejto pripravovanej reforme, je potrebné urobiť audit náplne práce jednotlivých štátnych úradov. A tu by sme mali a vedeli ušetriť nie malé financie. Mnohé sa dajú stopercentne skumulovať, zracionalizovať. Ale hlavne dá sa ohodnotiť tých, ktorí pracujú. Len stále sa to hovorí, príde jedna vláda, druhá vláda, tretia vláda a stále je to o tom istom, o tých trafikách, o tých odkladiskách, ako si spomínal.

    Ale stále nám tu chýba ešte jedna vec. A to je zodpovedná kontrola, zodpovedná kontrola, ktorá by mala byť pravidelná a nie taká, že Ďuro je kamarát s Ferom, Fero je kamarát s Janom, tak už tam nejdeme, ale pravidelná, ísť z čerešne dole a všetkých kontrolovať naraz a dôsledne, úprimne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Hraško veľmi presne hovoril o tom, aké sú rezervy vo výdavkoch, najmä keď spomínal príklady rozpočtových organizácií. Dovolím si pripomenúť, že máme takmer 1 000 rozpočtových a príspevkových organizácií, čo je stále veľký priestor pre šetrenie, pre zlučovanie, rušenie týchto organizácií. Máme stále inštitúcie, ktoré nepotrebujeme, ako Fond národného majetku. Vláda hovorí, že nechce privatizovať, ale Fond národného majetku stále existuje podľa mňa úplne, úplne zbytočne. Ten stav sa potom tak prejavuje, že čo sa týka počtu ľudí, tak v rozpočte na tento rok bolo naplánovaných vo verejnej správe 344 218 zamestnancov, na budúci rok je to 349 612, čiže bez 6 ľudí je to o 5 400 nárast. Je to o 5 400 ľudí nárast, čo sa týka zamestnancov verejnej správy. Čiže akékoľvek reči o tom, že vláda chce šetriť, že pripravuje reformu, sú len prázdnymi rečami, keď vidíme čísla v rozpočte najmä, čo sa týka počtu zamestnancov. Toto je najlepší dôkaz toho, že vláda sa šetriť nechystá, pričom na výdavkovej strane rozpočtu sú stále veľké a veľké rezervy. Často opakujem ten fakt. Ale oproti minulému roku v budúcom roku vláda vo výdavkoch štátneho rozpočtu plánuje minúť o 1,7 miliardy viac. To je obrovské číslo, ktoré sa z veľkej časti míňa aj neefektívne. A zatiaľ nevidíme žiadny náznak šetrenia. Takže priestor pre konsolidáciu je predovšetkým stále na výdavkovej stránke rozpočtu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No neviem, kto z prítomných si pamätá na október 2006, keď sa vláda pod vedením Roberta Fica uzniesla, takéto uznesenie vlády z tej doby naozaj existuje, zdá sa mi, že je to uznesenie č. 852, kde sa uzniesla na tom, že počet úradníkov sa zníži o 20 %. Každý šéf rezortu mal teda predložiť, ako zníži počet úradníkov vo svojom rezorte o 20 %. Je to úloha C. 15 v tomto konkrétnom uznesení. No nielen Robert Fico, ale aj jeho celá vláda vtedy zistili, že tak jednoduché nie je len zoškrtať výdaje a už, resp. počet zamestnancov, a to už vonkoncom nie plošne, lebo, áno, uznávam sú určité inštitúcie, ako aj pani poslankyňa Janíková vravela, skrátka, kde majú ľudia roboty nad hlavu, ale otázka je, či robia zmysluplné veci. A práve preto, aby sa mohol znížiť počet úradníkov, je ako prvé nevyhnutné zjednodušiť procesy. A tu ma obzvlášť mrzí, že práve reformu odvodov, ktorá bola, už prešla aj prvým čítaním, a vlastne bola v súlade s projektom UNITAS, ktorý aj prvá vláda Roberta Fica realizovala, ste, ctení kolegovia zo strany SMER, zastavili. To nebolo ľavicové, pravicové, to bolo, skrátka, o zjednodušení. A keby došlo k výraznému zjednodušeniu toho systému a hlavne tých procesov, tak potom je aj možné znížiť stav úradníkov. A takto napriek tomu, že máte plné ústa rečí o šetrení, len dochádza k tomu, že počet úradníkov navyšujete. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne kolegom za ich reakcie.

    Veľmi dobre pán Sulík povedal, treba zjednodušiť procesy. To je to, čo je nevyhnutné. A to je v rámci toho auditu verejnej správy, ktorá stále ešte nie je ani rozbehnutá, ani, by som povedal, veľmi nevyhnutná.

    Pán Štefanec hovoril o náraste zamestnancov v štátnej správe. Tuná vidíte presný opak, tak ako som hovoril, všetko naopak. Namiesto toho, aby sa znižoval počet rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorých máme na mrte, tak sa, naopak, navyšuje počet zamestnancov. Takže to je, super, ďalší dobrý krok.

    No a čo sa týka tej zodpovednej kontroly, o ktorej hovoril Martin Fecko, tak to je práve to, čo nám vládni poslanci neumožňujú, pretože pokiaľ sa my snažíme o to, aby bol zvolený predseda NKÚ, tak oni ho nezvolia, pokiaľ sa my snažíme o to, aby poslanec mohol ísť na samostatný poslanecký prieskum, tak oni nám to v zákone neumožnia. Takže toto je ten systém vašej kontroly, vládni poslanci.

    No a, pani kolegyňa Janíková, že odkiaľ som zobral to, že CVČ-čka nebudú poriadne fungovať? No už je to zo súčasnej reality. Už mám totižto ohlasy, že decká sa tam odhlasujú a že centrá voľného času nebudú mať na budúci rok z čoho fungovať. No a že sa zneužívali? Ja sa opýtam ešte raz: Nedostal som po trikrát odpoveď od pána ministra ani od ďalších pracovníkov z ministerstva školstva, koľko bolo zrušených týchto inštitúcií, ktoré zneužívali systém, a koľkým z nich boli uložené aké vysoké pokuty? No však ale tak, samozrejme, keď to porušovala sama starostka, ktorá je v predsedníctve ZMOS-u, no tak nemôžu predsa jej tam zrušiť centrum voľného času. To je pritom niekto iný. Že?

    No a čo sa týka toho poľnohospodárstva, áno, za to môže každý rozpočet, že sa takto robilo, áno, má to históriu už dávno. Ale, žiaľ, môže za to aj tento rozpočet, že sa tá situácia nezlepší, a, samozrejme, aj zákony, ktoré by sa v tomto období mali prijať.

    Mňa by ešte zaujímalo, kto robí taký skvelý priemer v tých rozpočtovkách, že potom sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Želiezka, ktorý sa v sále nenachádza, to znamená, že stráca poradie. Za pánom poslancom Želiezkom nasleduje v rozprave pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, debatujeme tu už tretí deň o návrhu rozpočtu na rok 2013, ktorý je predložený spolu s výhľadom do roku 2015. A evidentne podľa všetkých vystúpení opozície, ktoré majú spoločný menovateľ, je zrejmé, že rozpočet je stále na vode. Problémom je, že čísla rozpočtu sa stávajú nielen viac a viac nereálnymi, problémom je aj to, že vláda sa sústredila len na rok 2013, ako keby potom už Slovensko neexistovalo. Vláda za každú cenu chcela dosiahnuť čísla v roku 2013. Bohužiaľ, dosahuje to tým spôsobom, že ničí podnikateľské prostredie, ničí pracovné miesta, čo sa prejaví nielen v ďalších rokoch 2014 a 2015, ale už aj v roku 2013. Boli sme toho svedkami už aj pri prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý pán spravodajca pán šéf finančného výboru Duchoň predložil ako prvý v rozprave. Tento pozmeňujúci návrh zmenšuje príjmy rozpočtu na budúci rok o 260 miliónov eur. Je to jasný dôkaz toho, že vláda si priznala svoje chyby a spochybňuje svoje vlastné čísla. Boli sme svedkami ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, mimochodom, ktorý už riešil tento pozmeňujúci návrh nie v číslach, ale obsahovo.

    A pretože tieto zmeny považujem za zásadné, chcem predložiť pán spravodajca dva procedurálne návrhy.

    Ten prvý procedurálny návrh je, aby o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duchoňa to je ten, ktorý bol predložený ako prvý, rokovali všetky príslušné výbory parlamentu, teda všetky výbory, ktoré sa zaoberajú rozpočtom. Bohužiaľ, totiž, ako sme počuli pri spravodajskej informácii, nielen tento pozmeňujúci návrh, ale ani základný návrh rozpočtu neprešiel cez všetky výbory, pretože tri z nich neboli uznášaniaschopné.

    Ako odôvodnenie teda chcem podporiť tento návrh tým, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený a ktorý znižuje príjmy rozpočtu o 260 miliónov, výrazne zasahuje do celého štátneho rozpočtu budúci rok. Chcem teda, aby sa ním zaoberali všetky príslušné výbory.

    Keďže nemám ilúziu o hlasovaní vládnej strany, chcem predložiť aj druhý procedurálny návrh, ktorým chcem, aby tento pozmeňujúci návrh prešiel aspoň výborom pre financie a rozpočet. Pán spravodajca, hovorím o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste predložili ako prvý, dobre.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán spravodajca hovorí, že to počul, že rozumel tomu.

    Takže sú tie pozmeňujúce návrhy dva.

    Prvý návrh je, aby všetky výbory, keď nie všetky, tak aspoň výbor pre financie a rozpočet sa ním zaoberal, pretože je to základný zásah do štruktúry rozpočtu.

    Len pripomínam, že sa znížili príjmy o 260 miliónov eur, ktoré boli vykryté z veľkej časti z rezervy vo výške 213 miliónov, z malej časti šetrením na výdavkovej stránke zhruba 21 miliónov a z ďalšej časti navýšením deficitu o 26,6 milióna eur. Čiže pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, zvyšuje deficit štátneho rozpočtu. Aj to je ďalší dôvod, ktorým odôvodňujem tieto procedurálne návrhy, pretože nie je možné, aby takéto zásadné návrhy neprešli výbormi parlamentu, osobitne gestorským výborom.

    Prečo považujem rozpočet na budúci rok za zlý. Veľa už bolo o tom povedané, padlo veľa rozumných argumentov zo všetkých strán aj po jednotlivých oblastiach štruktúry rozpočtu, ale ten základný problém je v tom, že vláda sa pustila do konsolidácie najmä na strane príjmov, z piatich šestín na strane príjmov a len z jednej šestiny na strane výdavkov. Ten nárast výdavkov je skutočne taký obrovský, ja to zopakujem ešte raz, 1,723 miliardy je nárast výdavkov oproti skutočnosti minulého roku. V minulom roku boli výdavky štátneho rozpočtu na úrovni 15,278 miliardy eur, budúci rok vláda po pozmeňujúcom návrhu predpokladá ich úroveň 17,001 miliardy eur. Čiže ten rozdiel je 1,723 miliardy. Považujem to za neúmerný nárast na výdavkovej stránke, ktorý najlepšie vidíme v tom, o čom sme hovorili, počte zamestnancov. Tie počty sú skutočne až do očí bijúce.

    Dovoľte mi, aby som to zopakoval. Za rok 2010 je to 350 056 ľudí, o rok na to 2011 je to 345 493 ľudí, čiže zhruba o 4 500 menej ľudí v roku 2011 oproti roku 2010. Vieme, že okrem toho klesli mzdové výdavky vo verejnom sektore o 10 % a celkové výdavky štátneho rozpočtu klesli v absolútnej hodnote v roku 2011 oproti roku 2010. Prejavilo sa to aj na tom počte ľudí. V roku 2012 to bol počet ľudí 344 218, očakávaná skutočnosť tu dokonca bola nižšia, 343 501, ale na budúci rok to má byť 349 612 ľudí. Čiže len oproti rozpočtu bez šiestich ľudí je to o 5 400 zamestnancov nárast. A táto úroveň sa predpokladá aj v ďalších rokoch 2014 – 2015, kde je v roku 2014 to číslo 349 007, v roku 2015 to číslo 348 382. Teda evidentne vidíme, že vláda nemá záujem o šetrenie. Na budúci rok je rapídny nárast tohto počtu ľudí a potom udržanie tohto stavu. Je to zlý signál nielen pre štátny rozpočet, je to zlý signál aj pre samosprávy, pre verejnosť, pretože vláda hovorí, že nemá záujem šetriť.

    Aké sú riziká rozpočtu. Už samotný pozmeňujúci návrh hovorí o dvoch rizikách, ktoré priznáva. Sú to výber dane z príjmu a výber dane z pridanej hodnoty. Pri dani z príjmu právnických osôb mení odhad o 164 miliónov eur smerom nadol. Pripomínam, že zvýšením daní z príjmu na najvyššiu úroveň medzi krajinami V-4 a rušením rovnej dane vláda očakávala od firiem dostať 300 miliónov eur. Teraz sama priznáva, že väčšiu časť toho nedostane, že so 164 miliónmi eur vlastne nepočíta, čo z veľkej časti z toho nárastu už hovorí o ilúzii.

    Daň z pridanej hodnoty, to je ešte smutnejší príbeh. Pozmeňujúci návrh hovorí, že ten výber budúci rok bude o 75 miliónov eur nižší. Ale čo je ešte zarážajúcejšie, je, že oproti skutočnosti minulého roku budúci rok je predpoklad, že vyberieme na dani z pridanej hodnoty o 290 miliónov eur menej, dámy a páni, 290 miliónov eur menej. Pritom spotreba domácností rastie, v pôvodnom návrhu rástla spotreba domácností za tento rok a budúci rok dokonca o 8,2 %.

    Je zaujímavé, že keď som minulý týždeň v rozprave na túto tému hovoril a upozornil na tieto čísla, tak aj na webovej stránke Národnej rady boli tieto čísla zmenené. Čiže vláda ich mení za pochodu, niečo, dala pozmeňujúci návrh, neprešlo to výbormi. A dokonca sme svedkami manipulácie s údajmi takými, ktoré boli spochybnené.

    Minimálne upozorním na tri prípady, o ktorých som hovoril.

    Ten prvý prípad je už zmienená spotreba domácností. Jej rast za tento a budúci rok o 8,2 % bol zmenený na úroveň 7,5 %. Stále to ale znamená, že ten základný fakt a ten základný nepomer je nasledovný. Spotreba domácností nám stúpa, aj keď teraz už vláda to redukovala na 7,5-percentnú úroveň. Výber dane z pridanej hodnoty nám klesá o 6,1 % oproti minulému roku, a to 290 miliónov eur. Vláda vlastne týmto spôsobom hovorí, že rezignovala na výber dane z pridanej hodnoty, rezignovala na jednu zo svojich základných povinností. Keby sa zlepšil výber dane z pridanej hodnoty, tak nemusí zvyšovať dane, nemusí hádzať ťarchu konsolidácie na ľudí, čiže zvyšovať dane, odvody, poplatky, ale, bohužiaľ, realitou je to, že vláda ruší to, čo funguje, najmä v podnikateľskom prostredí, a na druhej strane nerieši to, čo nefunguje a čo by riešiť mala najmä v oblastiach školstva, zdravotníctva, súdnictva. Aj preto sa snažíme o to, aby sme o týchto kľúčových veciach pre Slovensko hovorili. Vláda nerieši to, čo má riešiť, ale, bohužiaľ, ruší existujúce vzťahy a existujúce prostredie trebárs pre podnikanie tým, že zvyšuje dane, neúmerne zvyšuje odvody, zvyšuje poplatky, zhoršuje Zákonník práce. A tým, či si to už chce priznať alebo nie, vyháňa prácu zo Slovenska. Tá skutočnosť, že v októbri sa nám objavilo na úradoch práce o takmer viac než 10 000 nezamestnaných viac, je alarmujúca. Nikoho to neteší. Ale tento stav, bohužiaľ, je už aj výsledkom opatrení súčasnej vlády. A to nehovoríme len my z opozície, dámy a páni, to hovorí oficiálne Národná banka Slovenska, to hovoria ekonomickí analytici, to hovoria už aj medzinárodné inštitúcie.

    Mimochodom, keď si prečítame správu OECD, ktorá bola zverejnená minulý týždeň. Tak sa v nej dočítame, že vláda by sa mala sústrediť na výber daní. Dočítame sa v nej, že vláda by mala znížiť zdanenie práce, osobitne nízko kvalifikovanej práce, znížiť zdanenie aktivity na úkor environmentálnych daní a na úkor majetkových daní, že presne tá istá filozofia, ktorú opakujú medzinárodné inštitúcie, v tomto prípade OECD, opakuje to Európska komisia, opakuje to Medzinárodný menový fond, to je presne ten základný rozpor medzi nami a vládou jednej strany. My totiž od začiatku hovoríme: Nerušte rovnú daň, nezvyšujte priame dane, pretože toto je zabijak, toto je ten smrteľný kokteil, toto je ten atentát na ekonomiku, ktorý sa prejaví v tom, že na Slovensku bude menej práce.

    Ďalší dôsledok týchto opatrení je, že odchádzajú slušní. To nie je len hrozba odchodu U. S. Steel a v posledných dňoch, ako sme svedkami Gaz de France a E. ON Ruhrgas. Zrazu sú šumy okolo Slovalca, zrazu sú šumy okolo ďalších firiem. Slušní seriózni zamestnávatelia zvažujú odchod zo Slovenska. Ale kto prichádza do SPP? Finanční špekulanti. To je skutočne zarážajúce.

    A okrem veľkých zamestnávateľov je dôležitejší ešte ten fakt, že najviac tieto zmeny sa dotknú tých, ktorí to pocítia najbolestivejšie. Malí podnikatelia, živnostníci, tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí na Slovensku, tí, ktorí si nemôžu optimalizovať svoje daňové základy presunom fakturácie do iných krajín, tí, ktorí poctivo podnikajú na Slovensku, poctivo platia dane a odvody, tak tí na tieto opatrenia doplatia, bohužiaľ, najviac. To je smutný dôsledok opatrení súčasnej vlády, ktorá zhoršila naše prostredie raketovou rýchlosťou za menej než jeden rok.

    A, mimochodom, keď sme pri počte nezamestnaných. Tu je druhá kamufláž a jedno z najväčších rizík, osobne považujem úroveň nezamestnaných na budúci rok za najväčšie riziko rozpočtu. Jednoducho ten počet, obávam sa, bude rásť. A opäť to bude vytvárať len a len tlak na verejné zdroje. Keď som na túto skutočnosť minulý týždeň upozornil, tak vyjadril som obavy, že budúci rok zrejme číslo 13,7 %, ktoré bolo uvedené ešte minulý týždeň ako úroveň nezamestnanosti počas celého roka u nás, je nízke. Vyjadril som obavu, že zrejme vláda ten súčasný stav neudrží. Dnes tam máme číslo 13,9 %, dámy a páni, opäť v priamom prenose počas prejednávania štátneho rozpočtu sa menia údaje, ktoré sa objavujú pri týchto dokumentoch na stránke Národnej rady. Čiže nezamestnanosť máme 13,9 %, no bodaj by to nebolo horšie. Všetci by sme si želali, aby zamestnanosť rástla, aby sme tento trend zvrátili. Ale, upozorňujem, už dnes niektoré banky a finančné inštitúcie hovoria o nezamestnanosti nad 14 % dokonca, 14,5 % u nás na budúci rok. Takže tu vidím ďalšie riziko osobitne pre schopnosť štátneho rozpočtu zvládnuť to.

    Do tretice. Tretia kamufláž s číslami sa udiala pri dividendách zo štátnych podnikov. Upozorňoval som na to, že bol rozdiel medzi súčasným výnosom zo štátnych podnikov a ich výnosom na budúci rok viac než 200 miliónov eur. Dnes sa to scvrklo na 64 miliónov eur, ale aj tak je to stále menej. Inými slovami, vláda hovorí, že budúci rok bude horšie v štátnych podnikoch hospodáriť o 64 miliónov eur ako v tomto roku. Je to takisto do neba volajúce, keď niekto si kladie takéto ciele. Vláda zvyšuje dane, odvody, poplatky. Len na daniach z príjmu fyzických osôb chce dostať zhruba 50 miliónov. Ale o 64 miliónov zhoršuje hospodárenie štátnych podnikov. Niečo tu nehrá.

    Tá zásadná zmena, čo sa udiala je v dividendovej politike SPP, kde sa zmenilo číslo zo 162 miliónov na 300 miliónov eur.

    Čiže minimálne tri zmeny. Je zaujímavé, že sa to udialo po tom, čo som na to upozornil, ale zaujímavejšie je, že sa to udialo počas našej rozpravy. Aj to je ďalší dôvod, prečo o týchto číslach potrebujeme hovoriť vo výboroch, prečo si štátny rozpočet zaslúži podrobnejšiu analýzu, pretože obávam sa, že je postavený na vode nielen z hľadiska príjmovej stránky.

    Hovoril som o tom, že drvivá časť konsolidácie je predovšetkým na príjmovej stránke. Je to evidentné, pretože najväčšia suma sa berie z 2. piliera, najväčšou položkou konsolidácie je suma, ktorú vláda berie sporiteľom z 2. piliera a o ktorú teda oberá ľudí z ich budúcich dôchodkov. Je to priamy vplyv na ohrozenie udržateľnosti nielen dôchodkového systému, ale aj celých verejných financií. Čiže ak hovoríme o tom na koho to dopadne, rozhodne to je nie 10 %, ani 12 % najbohatších ľudí, ale v prvom rade sú to sporitelia v 2. pilieri, ktorých je, vieme, 1,5 mil. a ktorí prídu zhruba o 500 mil. eur ročne. Sú to dohodári, ktorých je viac ako 600 000 a ktorí majú prispieť 140 mil. eur ročne. Sú to zamestnanci a živnostníci, ktorí majú cez vymeriavacie základy prispieť 130 mil. eur ročne. Sú to samostatne zárobkovo činné osoby, pri ktorých vláda počíta s vyššími daňami a odvodmi, so 71 mil. eur ročne. Sú to všetci pracujúci, ktorí cez obmedzenie odpočítateľnej položky na manžela či manželku majú byť ľahší o 5,6 mil. eur ročne. Sú to aj všetci majitelia nových áut s výkonom nad 80 kilowattov, ktorí majú zaplatiť zhruba 30 mil. eur ročne. Prispejú sem tiež fajčiari cez spotrebné dane zhruba 8 mil. eur ročne. Ale, samozrejme, na to doplatia aj všetci ľudia, ktorí pracujú vo firmách, ktoré majú cez vyššie dane zaplatiť o 350 mil. eur ročne. Naviac, ako už som upozornil, musíme mať na pamäti, že najväčšími zamestnávateľmi sú práve malé firmy. Tie na to doplatia najviac. No a v neposlednom rade doplatia na to aj klienti bánk a regulovaných firiem, ktorí pocítia mimoriadne odvody budúci rok vo výške 170 mil. eur ročne.

    Hovoril som o rizikách, ktoré skrýva rozpočet. Dovoľte mi zdôrazniť stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá tu vidí nie menej ako 11 rizík.

    Osobne vidím najväčšie riziko ja, ako som spomínal, v nezamestnanosti, ale takisto v situácii v zdravotníctve a najmä v jeho príjmovej stránke, ktorú, mimochodom, už sami spochybňujete najmä cez znížený príjem daní z príjmu právnických osôb, ale, bohužiaľ aj cez znížený príjem dane z pridanej hodnoty.

    Čo sa týka zdravotníctva, mimochodom, úroveň zadlženia sa dostala na úroveň spred oddlženia a momentálne nemocnice dlhujú len Sociálnej poisťovni 50 mil. eur. Čo k tomu teda hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Hovorí, že riziká pre naplnenie rozpočtových cieľom sú nasledovné. Sú to na prvom mieste negatívne vyhliadky ekonomického vývoja z dôvodu zhoršovania externého prostredia. Síce hovorí o tom bez kvantifikácie, ale tvrdí, že je na to rezerva 313 mil. eur. To bola pravda, keď prišiel rozpočet sem do parlamentu, vieme, že išlo 213 mil. eur na vykrytie klesajúcich príjmov a ďalšia časť rezervy, ako sama vláda priznala, zhruba 68 mil. eur, na zvýšenie platov učiteľov. Čiže podstata tejto rezervy je fuč. Okrem toho rezerva 229 mil. eur na tých, ktorí by mali vystúpiť alebo nevystúpiť z 2. piliera, je tiež pofidérna, pretože vieme, že ľudia nedávajú zadarmo, pochopiteľne, svoje peniaze vláde, nemajú na to dôvod, vedia, že keď odtiaľ odídu, tak prídu o všetky svoje úspory. A preto nevystupujú z 2. piliera. Čísla vlády boli optimistické, preto skutočne aj táto rezerva, som presvedčený, sa rozplynie.

    Späť k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Druhým je vplyv legislatívnych zmien na správanie daňovníkov a následne na daňové príjmy. Tu je to bez kvantifikácie, ale samotný vládny pozmeňujúci návrh, ktorý pán spravodajca predniesol hovorí o kvantifikácii 260 mil. eur, o ktorý poklesnú celkové príjmy rozpočtu.

    Po tretie, ambiciózne úspory samospráv bez efektívnej možnosti ich vynútenia. Rada tu hovorí o výške 150 mil. až 200 mil. eur.

    Po štvrté, podhodnotenie nákladov na verejné zdravotníctvo, nerozpočtovanie záväzkov, riziko 100 mil. eur.

    Po piate, legislatívne nedoriešený spôsob odpredaja ropných hmotných rezerv, 25 mil. eur.

    Po šieste, pravdepodobná valorizácia platov učiteľov, minimálne 60 mil. eur. Tu vieme, že už sa spomína 68 mil. eur z rezervy.

    Po siedme, nerozpočtovanie alebo oddlženie výdavkov na likvidáciu jadrových zariadení, 20 mil. eur.

    Po ôsme, riziko nenaplnenia nedaňových príjmov Národného jadrového fondu, 15 mil. eur.

    Po deviate, nerozpočtovanie výdavkov na zelené projekty z príjmov predaja emisných kvót, 20 mil. eur.

    Ďalej, pravdepodobné sanovanie straty Železničnej spoločnosti Cargo, a. s., 20 mil. eur.

    A v neposlednom rade nerozpočtovanie DPH platby súvisiacej so splácaním PPP projektu, 6 mil. eur.

    To sú dodatočné riziká, na ktoré upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Nuž aké sú riešenia.

    Pretože keď je väčšina konsolidácie na príjmovej stránke, evidentne je potrebné povedať, a hovoríme to pravidelne, len treba počúvať, kde by sme na to zobrali. Hovoríme, že keby ste len zachovali ani vôbec nezlepšovali výber DPH, nemuseli ste brať ľuďom z 2. piliera.

    Po druhé, keby ste nešli hore s výdavkami tak ako napr. predchádzajúca vláda, ktorá v roku 2011 dokázala stlačiť výdavky štátneho rozpočtu medziročne, v roku 2011 boli nižšie než v roku 2010, nemuseli by ste zvyšovať dane a odvody.

    Po tretie, keby ste nebrali nových ľudí, nevytvárali pre nich nové miesta ako pre pána nového vicepremiéra, pre 6 nových štátnych tajomníkov v porovnaní s minulou vládou pre 5 000 nových pracovníkov vo verejnej správe, nemuseli by ste ľuďom trebárs znovu zavádzať koncesionárske poplatky, pretože tu hovoríme o minimálnej sume 75 mil. eur.

    Hovoril som o spravovaní štátnych podnikov. Tu je suma po súčasnej oprave 64 mil. eur. Budúci rok chcete vybrať na dividendách zo štátnych podnikov o 64 mil. eur menej ako v tomto roku. Zhruba to sedí s tým, čo chcete dať na platy učiteľov. Čiže stačilo by len spravovať podniky tak ako doteraz, mali by ste aj na platy učiteľov.

    Keby ste začali šetriť v sociálnom systéme a prijali len naše návrhy, ktoré boli len prvotné, za 50 mil. eur, nemuseli by ste zvyšovať odvody a zhoršovať život živnostníkom.

    Pripomínam, že nezávislé analýzy hovoria, že v sociálnom systéme je priestor pre škrty až do výšky 350 mil. eur.

    Treba spomenúť aj investičné stimuly na udržanie pracovných miest. To je precedens, ktorý sa tu doteraz neobjavil. Vlády, ktoré boli na Slovensku doteraz, dávali stimuly, ale len na vytvorenie pracovných miest, vy ste začali dávať stimuly na udržanie pracovných miest, dokonca firmám, ktoré sú ziskové. Považujem to za škandalózne, dávať peniaze z verejných zdrojov firmám, ktoré sú ziskové, pretože to je obyčajné vydieranie. Keby ste napr. túto sumu, ktorú ste alokovali vo výške 45 mil. eur, vyčlenili trebárs na podporu podnikania a podporu zamestnanosti u malých podnikateľov trebárs len výškou 1 000 eur na jedno miesto, vytvorilo by sa 45 000 pracovných miest.

    Summa summarum, teda keby vláda dokázala zachovať úroveň výberu DPH, zachovala úroveň výdavkov, nebrala nových ľudí, nezhoršovala výkonnosť štátnych podnikov a začala aspoň minimálne riešiť sociálny systém a nerozdávala stimuly na udržanie pracovných miest, nemuseli by poctiví občania ako zamestnanci, živnostníci, dohodári, ale aj zamestnávatelia platiť budúci rok obrovské milióny. Určite sa to dá robiť aj ináč, netreba chodiť pre príklady ďaleko. Moji kolegovia takisto spomínali iné krajiny, spomínali už viackrát citované Estónsko, nielen kvôli rovnej dani, ale najmä kvôli zodpovednému hospodáreniu z verejných zdrojov. Takže som presvedčený, že priestor na zlepšenie tu stále je, bohužiaľ, tento rozpočet tak ako je predložený, nám šancu na to, že sa budeme mať lepšie v budúcom roku, nedáva. Preto budeme hlasovať proti nemu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie vidím dvoch prihlásených do faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, nakoľko nás je už len pár v rokovacej sále, aj tak vám ďakujem za vaše slová. Len, ako sa hovorí, sú volaním do prázdna alebo spoveďou do bútľavej vŕby. A aj tak slová nikdy nebudú vypočuté, ako som už spomínal vo svojom príspevku. Darmo môžeme hovoriť, darmo môžeme rozprávať, rozpočet bude schválený tak, ako si ho vládna strana navrhla, a nikoho absolútne nebude trápiť to, že ten rozpočet nie je dobrý a že nepovedie skutočne Slovensko smerom dopredu. Ale sa kedysi hovorilo, že Japoncov nedobehneme, ani keby nám bežali oproti. Tak dnes už o tom môžeme len snívať, že vôbec za nimi niekedy môžeme začať bežať.

  • Ďakujem pekne. Zase len vidím, ako meníte tie čísla počas prvej rozpravy, druhej rozpravy. V tej štvrtkovej rozprave ste napr. hovorili o tom, že vláda si nakreslila do štátneho rozpočtu, že zo štátnych podnikov dostane o 200 mil. eur menej. Dnes ste už hovorili o čísle, myslím, 68 mil. eur. Takže je to badateľný rozdiel. Ale ten dôvod je tam, áno, je tam pokles dividend z SPP, ktorý dnes je v privátnych rukách.

    Potom ďalšia poznámka k tomu porovnaniu tých výdavkov. Myslím, že korektné by bolo porovnať rozpočet roku 2012, keď boli výdavky navrhnuté alebo schválené vo výške 17,299 mld. eur a rozpočet na rok 2013 po tom pozmeňujúcom návrhu počíta s výdavkami 17,015 mld. eur. To znamená, je tu vidieť pokles výdavkov oproti týmto dvom rozpočtom.

    Ale dotknem sa aj toho, prečo v tom rozpočte v roku 2011 bol ten pokles. Ten rozdiel v tých výdavkoch je z toho dôvodu nečerpania eurofondov v roku 2011 oproti roku 2013.

    A posledná poznámka týkajúca sa toho prvého pozmeňujúceho návrhu. Tak ako som už predtým uviedol, bol daný z dôvodu toho, aby rozpočet naozaj reálne zobrazoval stav a vývoj ekonomiky Slovenska. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne pani, podpredsedníčka. Pánovi poslancovi Duchoňovi chcem povedať, no, áno, ja beriem, že ste upravovali rozpočet, čo sa týka jeho reálnosti. No len problém je v tom, že tá reálnosť zohľadňuje už aj vaše opatrenia, že ten nižší príjem štátneho rozpočtu, nižší výber daní je aj dôsledkom tých zlých opatrení, tej zlej hospodárskej politiky vlády. Toto je opatrenie. Toto je ten problém.

    Keď ste hovorili o iných číslach. Ja som zámerne to vysvetlil, ste tu neboli celý čas, ale chcem len upozorniť, že minulý týždeň som hovoril o tom, že ste mali v štátnom rozpočte o 200 mil. eur menej z dividend štátnych podnikov. Upozornil som na to, že ste to premaľovali. A teraz je tam už len o 64 mil. eur. Práve to premaľovanie je z dôvodu zmeny v SPP, ale to premaľovanie nie je z našej strany, pán poslanec, to premaľovanie je zo strany predkladateľa. To považujem za do očí bijúce, že počas rozpravy o štátnom rozpočte sa menia údaje na stránke Národnej rady.

    No a v neposlednom rade tie výdavky. Áno, ja to porovnávam so skutočnosťou roku 2011, pretože skutočnosť roku 2012 zatiaľ ešte nemáme. Tak preto sa odrážam od skutočnosti roku 2011. Môžeme si zobrať medziročný vývoj, môžeme sa na to pozrieť z rozpočtového hľadiska, ale je najkorektnejšie porovnávať skutočnosť poslednú, ktorá tu bola. A tá bola v roku 2011. Nie je pravdou, že to bolo len z dôvodu nečerpania eurofondov, aj keď, samozrejme, aj táto časť k tomu prispela, ale najväčším vplyvom tam bol práve pokles výdavkov štátneho rozpočtu, najmä čo sa týka počtu ľudí a čo sa týka ich mzdových prostriedkov, čo, bohužiaľ, vy nerobíte, práve idete opačným smerom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prerušujem teda rokovanie deviateho dňa 11. schôdze Národnej rady. Ráno budeme pokračovať v prerušenej rozprave o štátnom rozpočte. Do rozpravy je ústne prihlásená pani poslankyňa Jana Žitňanská.

    Pekný večer prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.