• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Ivan Mikloš a Svetlana Pavlovičová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Miroslav Kadúc.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 176 a je súčasťou Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. Spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 176a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 (Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015), tlač176.)

  • Vystupujúci pobavene reaguje na poslancov MOST - HÍD.

  • Oceňujem, oceňujem. Dobré ráno, dámy a páni. Dobré ráno, pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť s návrhom zákona o štátnom rozpočte.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oznamujem vám, že do Národnej rady Slovenskej republiky predkladám rozpočet, ktorého hlavným prívlastkom je pojem ambiciózny. Táto ambícia je schovaná v jednom jedinom čísle - deficit verejných financií na rok 2013 predstavuje 2,94 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že sme ani o milimeter neupustili od cieľa a teda aj od ambície, ktorú sme si stanovili, keď sme nastupovali do vlády.

    Faktom je, že ambície sú prirodzené. Sú prirodzené v súkromnom, pracovnom, aj v hospodárskom živote. Táto je však o to vzácnejšia, že sa tvorí v období, keď krajiny eurozóny, krajiny, na ktorých sme vzhľadom na otvorenosť našej ekonomiky tak bytostne závislí, všetky tieto krajiny padajú do recesie. Naozaj žijeme v kríze od konca roku 2008. Štyri roky života v kríze. Bohužiaľ, ani ten budúci rok sa nezdá, že by mal byť iný. Pri tejto smutnej skutočnosti sa ešte zastavím, ale pred tým si dovolím ešte jednu myšlienku. Verím, že tak ľavica, ako aj pravica sa zhodnú na tom, že toto číslo 2,9 % je správne. Len takýto prístup k správe verejných financií nám dáva možnosť zostať v klube, v klube s takými krajinami, ako sú napríklad Nemecko, Fínsko, alebo Francúzsko. Na čom sa však ťažko zhodneme, sú kroky, či opatrenia, ako sa k nemu dopracovať. My volíme cestu, aby sme čo najmenej brzdili hospodársky rast. A ak je to čo i len trochu možné, , neochudobňovali ešte viac nízkopríjmové skupiny. Toto je naša základná filozofia, ktorej účet bude vystavený po uplynutí roku 2013.

    Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 sa síce z časového hľadiska začína 1. januára budúceho roku, ale v praxi ho nemožno odtrhnúť od minulosti a to hlavne od roku tohto, od roku 2012. Situácia v eurozóne, ale aj vo svete, vývoju rozpočtu určite nepomáhala. Ale čo je omnoho smutnejšie, že my, niektorí Slováci sme mu ešte ublížili, ešte viac. Zdevastovanie daňovej správy "odborníkmi" z SDKÚ, ktorého výsledky a dôsledky pretrvávajú až dodnes, sa možno zapíšu aj do učebníc hospodárskych dejín Slovenska ako obrovský trapas. A nielen to. Zabudli ste napríklad zakomponovať do rozpočtu výdavky na desiatky, stovky miliónov eur. Zabudli ste na päť tisíc učiteľov, ktorí dodnes čakajú na svoje očakávané a v rozpočte napísané priemerné platy. Na príjmovej stránke rozpočtu je ešte väčšia diera - jedno percento hrubého domáceho produktu.

    Viete, pri akejkoľvek výmene vlád som presvedčený o tom, že existuje akási technokratická dôvera v základné dáta, základné údaje. Keď sme nastupovali v apríli, tak sme pracovali s východiskami rozpočtu na budúci rok, ktoré odhadovali potrebu konsolidácie, teda úsilia na zníženie deficitu pod 3 % v objeme 1,2 mld. eur. Dnes sú to 2,2 mld. eur. Takto sme sa na základe týchto čísel, ktoré sa, bohužiaľ, ukázali ako úplne nekorektné a nereálne, sme sa dostali z 1,2 na 2,2 mld. eur.

    Áno, je pravdou, že aj my prichádzame tak trochu netradične s pozmeňovacím návrhom k štátnemu rozpočtu v čase, keď ešte rozpočet, ktorý sme pripravili, je len na začiatku schvaľovacieho procesu v pléne tejto Národnej rady. Ale prečo tomu tak je? Jednoducho preto, aby sme čo najviac zreálnili čísla štátneho rozpočtu ešte pred tým, než tento rozpočet vstúpi do platnosti. Je to fakt, ktorý nám nastavil vývoj zhmotnený v daňovej prognóze. To len potvrdzuje tú skutočnosť, že chceme hrať férovú hru so všetkými, s vami, ale hlavne s občanmi tohto štátu. V súčasnosti ponúkame verejnosti viac informácií, ako mal vlani sám minister financií.

    Ak už hovorím o občanoch, rád by som v krátkosti odprezentoval aj filozofiu rozpočtu. S cieľom ochrániť výdavky podporujúce ekonomický rast je v rozpočte na rok 2013 zreteľná jedna základná priorita vlády a to je dopravná infraštruktúra. Okrem toho je viditeľná výrazná podpora aktívnej politiky zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Disponibilné zdroje rozpočtované na cestnú a železničnú infraštruktúru v rámci rezortu dopravy budú v roku 2013 v sume viac ako 2 mld. eur, čo je najvyššia absolútna suma od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zároveň to predstavuje medziročný nárast zdrojov o 8,1 %, to je zo 152 mil. eur.

    Samozrejme medzi priority vlády patrí aj vzdelávanie. Celkové výdavky ministerstva školstva rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 o 3,2 %, čo predstavuje nárast o 78 mil. eur, ak započítame aj pozmeňovací návrh, ktorý je pripravený a ktorým sa majú pokryť zvýšené platové nároky učiteľov a nepedagogických pracovníkov. Rastú výdavky na jedného žiaka v regionálnom školstve. Rovnako rastú výdavky na jedného študenta vysokej školy. Rast celkových výdavkov zatiaľ nezahŕňajú prostriedky, ktoré vyplývajú z rokovaní medzi vládou a školskými odborármi. Naozaj sa týmto budeme zaoberať v najbližších hodinách. Ale ak sa to podarí, ak sa podarí dohodnúť navýšenie platov, tak to predstavuje dodatočných vyše 68 mil. eur. Chcem podotknúť, že v rámci týchto, alokácii týchto dodatočných zdrojov v takomto prípade stúpne priemerný plat pedagogického zamestnanca v školstve na 934 eur a očakávaná skutočnosť v roku 2012 je 840 eur v tejto kategórii zamestnancov. Čiže ak sa to podarí, tak ten nárast bude o 11,2 %, medziročný nárast priemernej mzdy pedagogických pracovníkov v školstve. To je tá skutočná ponuka, ktorá je naozaj na stole.

    Na podporu rozvoja bývania cez dotácie pôjde v budúcom roku o 6,9 % viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako tomu bolo v schválenom rozpočte na tento rok. Tieto prostriedky sú nasmerované do výstavby a obnovy bytového fondu, výstavby náhradných nájomných bytov, ale aj na štátny príspevok k hypotekárnym úverom a štátnu prémiu k stavebnému sporeniu. Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má aj Štátny fond rozvoja bývania, ktorého celkové zdroje v roku 2013 dosiahnu v porovnaní so schváleným rozpočtom tohto roku až o 12,4 %, to je skoro o 20 mil. eur viac.

    V rámci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa pre rok 2013 na politiku zamestnanosti rozpočtuje 265 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti schválenému rozpočtu na tento rok o 83,5 %, o 121 mil. eur viac. Tieto prostriedky budú slúžiť na podporu politiky zamestnanosti, financovania nástrojov aktívnej politiky trhu práce a na príspevky na novovytvorené pracovné miesta. To sú všetko agendy, ktoré tak potrebujeme vzhľadom na situáciu, v ktorej sa náš trh práce nachádza vzhľadom na počet nezamestnaných a na hroziacu recesiu aj v budúcom roku. Vláda zároveň v pripravenej novele zákona o službách zamestnanosti sprehľadňuje systém poskytovania príspevkov aktívnej politiky trhu práce tým, že ruší vybrané opatrenia. Mení charakter poskytovania príspevkov na fakultatívny a sprísňuje podmienky ich poskytnutia, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády a zároveň môže to naozaj napomôcť presunu disponibilných zdrojov na tie nástroje politiky vlády v oblasti zamestnanosti, ktoré sa ukážu ako najefektívnejšie v danom období.

    Objem verejných zdrojov do oblasti zdravotníctva dosiahne budúci rok výšku 4,1 mld. eur, čím dochádza k rastu použiteľných verejných zdrojov o 3,3 %, o 130 mil. eur oproti schválenému rozpočtu tohto roku. A všetky tieto prostriedky môžu byť naozaj využité na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.

    Prioritou vlády Slovenskej republiky v nasledujúcom roku budú štrukturálne opatrenia na strane príjmov aj výdavkov. Na strane príjmov to bude najmä zvýšenie daňovej disciplíny, ktoré patrí medzi najdôležitejšie témy najbližšieho obdobia. Práve preto sme už zaviedli niektoré opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré majú zabrániť daňovým únikom a zneužívaniu daňového systému ako takého. Vláda Slovenskej republiky zavedie aj ďalšie opatrenia na zabránenie možnosti páchať daňové podvody a na účinné potrestanie týchto aktivít.

    Kľúčovou témou na strane výdavkov bude ich efektívnosť. Priestor na ich plošné znižovanie je naozaj vyčerpaný. Dôležitým projektom v tomto smere je projekt ESO - komplexná reforma verejnej správy, od ktorej očakávame aj lepšie vynakladanie prostriedkov z verejných zdrojov. Cielene chceme zlepšiť všetky oblasti verejných výdavkov, ako zdravotníctvo, trh práce a ďalšie, tak, aby sme čo najviac prispeli k ekonomickému rastu, rastu zamestnanosti, ale aj kvality života obyvateľstva.

    Situácia v Európe, dámy a páni, je naozaj vážna, keď sa budúci rok očakáva v krajinách eurozóny recesia a očakáva sa len pomalé zotavovanie z tejto recesie. Navyše zúri aj dlhová kríza. Slovensko ako malá otvorená ekonomika výrazne podlieha vplyvom vonkajšieho prostredia. To všetci veľmi dobre viete. OECD znížilo odhad rastu európskej ekonomiky pre budúci rok. V nasledujúcom roku OECD očakáva recesiu šiestich krajín eurozóny a výrazne znížila rast aj nemeckej ekonomiky, od ktorej sme kľúčovo závislí. OECD predpokladá v budúcom roku mierny pokles hrubého domáceho produktu, blízky stagnácii. Hovorí sa o zápornom raste mínus 0,1 % a nízky rast pre krajiny OECD ako celku, do ktorej patria naozaj aj krajiny mimo Európy, tam je to číslo 1,4 percenta. Recesia v eurozóne by mala pokračovať aj v závere tohto roka. Ekonomika nášho najväčšieho obchodného partnera by mala po poklese v štvrtom kvartáli tohto roku opäť začať rásť v priebehu roka budúceho a rast hrubého domáceho produktu Nemecka dosiahne v roku 2013 len 0,6 percenta. Najväčší prepad hrubého domáceho produktu čaká dlhovou krízou poznačené Grécko o 4,5 %, Španielsko, ktoré by malo poklesnúť podobne ako tento rok o 1,4 %, a pokles hrubého domáceho produktu očakávajú aj krajiny ako Portugalsko alebo Taliansko.

    Naše makroekonomické predpoklady sú postavené na prognóze, ktoré bola prezentovaná na 28. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy 12. septembra tohto roku. Na základe tejto prognózy ministerstvo financií očakáva v budúcom roku rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,1 % HDP, a to vrátane vplyvu konsolidačných opatrení vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu. Tu len pripomeniem, že konsolidačný balík minulej vlády na rok 2011 pôsobil negatívne na rast vo výške okolo 1 % HDP.

    Tvorba rozpočtu na budúci rok bola poznačená viacerými skutočnosťami, ako som už bol spomínal. Kolaps na finančnej správe spôsobený, vážené dámy a páni z opozície, vašimi nominantmi a vďaka tomu sme údaje, ktoré k príprave k rozpočtu sú za normálnych okolností známe v priebehu letných mesiacov, sme mali naozaj k dispozícii koncom jesene. Toto je fakt, ktorý je neodškriepiteľný a ktorý samozrejme poznačil prípravu rozpočtu na rok budúci. V rozpočte na tento rok, ktorý ste, dámy a páni z opozície, schválili, neboli uvedené výdavky za stovky miliónov eur, ktoré sme museli zaplatiť na jednej strane, a na strane príjmov sa do posledného dňa tohto roku potykáme s neuveriteľnými problémami. Tri daňové prognózy v tomto roku odhalili výpadky na príjmovej stránke rozpočtu vo výške takmer 700 mil. eur. To je jedno percento hrubého domáceho produktu. Jedno percento HDP. Tieto makroekonomicky významné diery nespôsobili naše tento týždeň schválené zmeny, ale vaša nečinnosť a neúprimnosť.

    K spochybňovaniu našich plánov? Áno, budúcnosť je neistá a predpovede musíme my aj ostatní často revidovať. Väčšinou, bohužiaľ, k horšiemu. Prognózy daňových a odvodových príjmov boli prerokované na zasadnutí výboru pre daňové prognózy v pondelok tento týždeň. To sú najčerstvejšie čísla, ktorými disponujeme. Všetci členovia výboru, ktorý je zložený z členov mimo ministerstva financií, posúdili prognózu ako realistickú, opakujem, ako realistickú. V tejto súvislosti by som sa rád spýtal kolegov z opozície, či majú pre svoje odvážne tvrdenia, že po daňových zmenách vyberieme nakoniec menej, než by sme vybrali bez nich, podporu nejakého ekonometrického modelovania. Alebo aspoň kľúčových ekonómov, ktorí sa vyjadrujú k prognózam, ktorí sa v tom naozaj vyznajú. Alebo ide len o naivné a nepodložené, politicky motivované tvrdenia? V takejto situácii je preto dôležité, aby bol pripravený transparentne a férovo rozpočet, ktorý využíva najnovšie prognózy. Bolo by od nás nezodpovedné, ak by sme k zmene rozpočtu v týchto hodinách nepristúpili, ak máme naozaj údaje o tom, že príjmy v budúcom roku budú nižšie.

    V porovnaní s prognózou zo septembra očakávame v roku 2012 daňové a odvodové príjmy verejnej správy nižšie o 231 mil. eur. Hlavným dôvodom je spomalenie plnenia daňových príjmov, nižšie efektívne daňové sadzby od posledného septembrového daňového výboru. Schválenie druhej časti konsolidačného balíka viac než vymedzuje zníženie efektívnych daňových sadzieb spôsobených vývojom v roku 2012, kvôli čomu očakávame v budúcom roku v porovnaní so septembrovou prognózou vyššie príjmy o 171 mil. eur vrátane naozaj aj prijatej legislatívy. V tomto roku máme aj po započítaní časti balíčka, ktorý sme museli urýchlene schvaľovať, k dispozícii až o 440 mil. eur menej. Menej, než obsahoval vami, kolegovia, vami schválený rozpočet na tento rok. Tohtoročný výpadok len na dani z pridanej hodnoty je 381 mil. eur, na dani z príjmov 226 mil. eur. Celkový výpadok sa na porovnateľnej báze šplhá naozaj k 700 mil. eur, k 1 % hrubého domáceho produktu.

    Z titulu zníženia odhadu daňových a odvodových príjmov sme až teraz pri predkladaní rozpočtu nútení reagovať pozmeňovacím návrhom k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. A okrem toho, že do rozpočtu premietame nižší odhad príjmov, vytvárame priestor na zvýšenie platov zamestnancov v školstve a zároveň kvôli tomuto dôvodu pristúpime aj k zníženiu výdavkov niektorých kapitol. Ten pozmeňovací návrh bude bezprostredne po mojom vystúpení prednesený v pléne a bude hovoriť o tom, že tá pôvodne kalkulovaná rezerva vo výške 313 mil. eur bude znížená o 266 mil. eur z dôvodu tej uvedenej novej prognózy a ten zvyšok sa bude akumulovať ako zdroj pre navýšenie platov učiteľov vo výške 46,8 mil. eur. No ale na tých, na to navýšenie o 5 %, ktoré je momentálne na stole, potrebujeme vyše 68 mil. eur. Takže budeme ešte musieť znížiť výdavky niektorých kapitol, niektorých ministerstiev, a to v celkovom objeme 21,5 mil. eur. A skrátka prídu ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií a ministerstvo kultúry. To sú kapitoly rezortov, ktoré sa vyzbierajú na zvýšenie platov pedagógov a nepedagógov v školstve.

    Plnenie rozpočtového cieľa v oblasti deficitu verejnej správy na rok 2013 až 2015 si pri realizácii konsolidácie verejných financií vyžiadalo aj prijatie konsenzu s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia samosprávnych krajov SK8. V memorande o spolupráci bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015. V oblasti výdavkov samosprávy kvantifikácia objemu potrebnej konsolidácie v budúcom roku vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu. Podobné princípy ako pri štátnom rozpočte. Mám na mysli hlavne úsporu osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na tento rok. Samozrejme, tieto podmienky sú modifikované na podmienky samosprávy, vo výdavkoch VÚC návrh rozpočtu verejnej správy rešpektuje ich spôsob premietnutia úspor v štruktúre výdavkov. To znamená, nie sú povinne viazaní alebo nie sú zaviazaní len na tieto dva zdroje. Mám na mysli výdavky bežné alebo osobné. A vo výdavku obcí sa uvedené zníženie premieta vo vzťahu k obciam s počtom obyvateľov nad 2000. Osobné výdavky a výdavky na tovary a služby u obcí s počtom obyvateľov do 2000 sú v návrhu rozpočtu premietnuté na úrovni roku 2012, to znamená, sa zmrazujú.

    No ak za predpokladu, že bude prijatý pozmeňovací návrh, ten zásadný pozmeňovací návrh, ktorý premieta negatívne dopady poslednej prognózy príjmov, tak celkové výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v roku 2013 v objeme vyše 17, alebo skoro presne 17 mld. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur. To znamená, pokles o 1,7 percenta. Ak od celkových týchto výdavkov ale odpočítame nasledovné tituly, to je rezerva na otvorenie druhého piliera v objeme 229 mil. eur - viete veľmi dobre, tak isto neistá rezerva, bude veľmi záležať na tom, ako sa rozhodnú ľudia v januári budúceho roku a na túto rezervu nie sú zatiaľ viazané žiadne konkrétne výdavky - ak z týchto celkových výdavkov odrátam výdavky z titulu metodické zmeny spôsobu výberu príspevkov od prevádzkovateľov jadrových energetických zariadení, ja mám na mysli poslednú novelu zákona o Národnom jadrovom fonde, tam je to vlastne neutrálnych 58 mil. eur, ak ešte od týchto celkových výdavkoch, 17 mld. mám na mysli, odrátam medziročný rast výdavkov z rozpočtu Európskej únie v objeme 480 mil. eur, tak potom, potom naozaj klesajú celkové výdavky štátneho rozpočtu medziročne o 6,2 %, čo predstavuje viac ako jednu miliardu eur.

    Hovorím o tom preto, pretože kritika vo vzťahu k rastu výdavkov štátneho rozpočtu je absolútne neopodstatnená, neodôvodnená a ne-kom-pe-ten-tná. Nekompetentná naozaj, pretože o týchto číslach hovoríme.

    Medziročným porovnaním návrhu rozpočtu verejnej správy za oblasť zamestnanosti dochádza v roku 2013 k nárastu zamestnanosti vo verejnom sektore o 4 945 osôb oproti rozpočtu na tento rok. Ale zamestnanosť v klasických štátnych rozpočtových organizáciách v návrhu rozpočtu na budúci rok oproti minulému roku klesá, podotýkam, v rozpočtových organizáciách napojených priamo na štát, počet tabuľkových miest klesá.

    Medziročný nárast zamestnanosti v rozpočte verejnej správy je spôsobený nárastom počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb a zamestnancov územnej samosprávy o 3 807 osôb. Dôvodom týchto nárastov je najmä zreálnenie počtu zamestnancov verejných vysokých škôl, ako aj zreálnenie počtu zamestnancov regionálneho školstva oproti tomuto roku, keď, a to je taká, taký nechutný príbeh, keď boli počty pedagogických zamestnancov v návrhu, ale aj v skutočnom štátnom rozpočte na tento rok umelo znížené o 5 000 hláv. To je náš osobný príbeh, ale je to čierne na bielom, medzi rokmi 2011 a 2012 niekto, niekto zabudol, niekto naschvál vyškrtol, vykopol, môžete si povedať, použiť slovo, aké chcete, 5000 pedagógov. V porovnaní zamestnanosti vo verejnom sektore v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2013 k rozpočtu 2005, v ktorom sa prvýkrát, v tom roku 2005, sa prvý raz komplexne rozpočtovala a hodnotila zamestnanosť celého verejného sektoru, vychádza z tohto porovnania roku 2013 a 2005, že rozpočtovaná zamestnanosť sa za toto obdobie znížila z 380 000 osôb na 344 000 osôb, čiže je to menej o skoro 31 000 osôb.

    Keď uvádzam návrh štátneho rozpočtu, musím samozrejme spomenúť aj reakcie Európskej komisie alebo medzinárodných inštitúcií, ktoré majú právo sa vyjadrovať samozrejme k našej hospodárskej politike, k našim výsledkom, a sú veľmi pozorne sledované, samozrejme, a hlavne medzinárodnými finančnými trhmi, ktoré vedia znepríjemniť život každej krajiny. Misia Medzinárodného menového fondu, ktorá sa uskutočnila v máji tohto roku, a bola týmto predstaviteľom tejto misie, boli im predstavené kroky vlády, potvrdila správnosť nastavenia hospodárskej politiky slovenskej vlády. Správa OECD zverejnená naozaj dnes 6. decembra, potvrdzuje, že Slovensko bude aj v nasledujúcom období jednou z najvýkonnejších ekonomík zoskupenia. Odporúčania OECD vítame ako inšpiráciu na posilnenie domácich zdrojov rastu. Obe inštitúcie vyzdvihli naše konsolidačné plány, spôsob znižovania deficitu vnímajú ako realistický, ako aj zámery v ďalších oblastiach, ako je zásadná reforma štátnej správy, zmeny v školstve, na trhu práce a inde.

    Návrh rozpočtu bol po prvýkrát hodnotený aj Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Radou, ktorú sme si ústavným zákonom sami v závere minulého obdobia schválili, navrhli a schválili. Táto rada hodnotí veľmi pozitívne, že v návrhu rozpočtu je jednoznačná deklarácia kľúčového cieľa pre rok 2013, to znamená, zníženie deficitu verejných financií pod 3 percentá. A tvrdí, že kľúčové a podstatné aj pre budúce generácie je, že vládny návrh rozpočtu verejných financií na toto budúce obdobie smeruje k zlepšeniu dlhodobej pozície verejných financií. To znamená, na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Okrem toho hodnotí aj lepšiu transparentnosť a väčšiu informovanosť rozpočtu, ktorý máte na stole. Podľa v novembri zverejnenej správy Európskej komisie o makroekonomických nerovnováhach je Slovensko jednou z deviatich krajín Európskej únie, v ktorých Európska komisia nevidí riziko neudržateľného makroekonomického vývoja. Tak isto veľmi dobrá správa, analýza vychádza z hodnotenia 11-ch indikátorov, verejný, súkromný dlh, cez platobnú bilanciu, export, konkurencieschopnosť, zadlženie, zahraničné investície a podobne. Naozaj nie sme vnímaní ako problémová krajina.

    Šéfka misie Medzinárodného menového fondu Daria Zakharová povedala, že "opatrenia, ktoré plánuje nová vláda, považujeme za dostatočné na splnenie plánu zníženia deficitu verejných financií pod 3 percentá v budúcom roku". To je citát. Nemecký minister hospodárstva a technológií, šéf nemeckých liberálov, Philipp Rösler povedal: "Slovensko môže ísť príkladom ostatným krajinám eurozóny." Tak zhodnotil snahu Slovenskej republiky konsolidovať verejné financie.

    Slovensko dokázalo v roku 2012 financovať dlh bez akýkoľvek problémov pri vysokom dopyte v aukciách a bezprecedentne najnižších sadzbách v histórii. Situácia na finančnom trhu znamenala pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov, na sekundárnom, na historicky najnižšiu úroveň pod 2,5 percenta. Tento stav využila naša agentúra pre riadenie dlhu na výrazné predzásobenie, ktoré pokrýva potreby štátu na podstatnú časť budúceho roka. Okrem výrazného dopytu v aukciách sa podarilo dosiahnuť aj historicky najnižšie úrokové sadzby. Za zmienku stojí napríklad emisia 12-ročného, to je výnimočne dlhý štátny dlhopis, s výnosom 3,42 percenta per anno.

    Dámy a páni, ja by som v závere chcel zdôrazniť jednu vec. Rozpočet na rok 2013 má svoje riziká. To kľúčové riziko spočíva vo vývoji externého prostredia. Naozaj práca s týmto s rozpočtom, ak ho schválime v Národnej rade, nebude taká, ako sa to obvykle deje s rozpočtami v dobrých časoch. To znamená, nevrátime sa k nemu niekedy na jar a v polroku a nebudeme ho vyhodnocovať takto o rok. Rozpočet na budúci rok si bude vyžadovať riadenie verejných financií a realizáciu štátneho rozpočtu na týždennej až mesačnej, maximálne mesačnej báze. Aj z hľadiska vnímania výberu príjmov a tým pádom aj možného púšťania a financovania výdavkov. Čiže je úplne jasné, že vzhľadom na to, čo sa na našu krajinu a na Európu valí, budeme musieť vo veľmi krátkych časových intervaloch vyhodnocovať reálnosť tohto rozpočtu, hlavne zo stránky príjmovej. A keďže podstatnou časťou konsolidácie je naozaj aj úsilie, ktoré bude vykonané na strane samosprávy, je to otázka. A je to ťažký partner na dohodu. Máme dohodu, máme ju podpísanú, som presvedčený, že sa myslí smrteľne vážne. A musím opäť a opäť podčiarknuť, že bez pomoci, bez podanej ruky samosprávy by sme neboli schopní postaviť v tomto období takto ambiciózny rozpočet.

    Na druhej strane budeme musieť naozaj monitorovať ten vývoj hneď v prvých mesiacoch budúceho roku z hľadiska prijímania rozpočtov v jednotlivých obciach a mestách, z hľadiska vývojov príjmov a výdavkov vo vyšších územných celkoch. Bude to náročné, bude to, bude to aj vzrušujúce.

    Ja musím povedať, že bude to ťažký rok, rok 2013, ale s dávkou odvahy, s dávkou šťastia, pri zdravom rozume a s istým nadhľadom ho prežijeme v zdraví a bez ujmy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz požiadam pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského, aby uviedol

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k Návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2013,

    ktorý je pod tlačou 284.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, páni podpredsedovia vlády, páni ministri, dobrý deň aj ja. Stanovisko k Návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2013 je vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám ho v súlade s § 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V tomto stanovisku sme overili Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v kontexte Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, za správnosť zostavenia ktorých zodpovedá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Týmto overovaním sme získali primeranú istotu na vyjadrenie tohto stanoviska s cieľom prispieť k rozumnému a zodpovednému riadeniu fiškálnej politiky v záujme dosiahnutia jej stability a udržateľnej perspektívy v strednodobom a dlhodobom horizonte.

    Pri analýze makroekonomických predpokladov východiskového fiškálneho rámca a samotného návrhu štátneho rozpočtu sme dospeli aj k viacerým rizikám. Tak ako po minulé roky, najvýznamnejšie riziko pri vývoji reálnej ekonomiky Slovenska v roku 2013 vidíme v možnom poklese rastu exportných trhov Slovenska a v prehĺbení recesie Európskej únie v dôsledku dlhovej krízy. V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme vytvorenie, aj keď zníženej, rezervy na možný zhoršený vývoj ekonomiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pretože podľa prognóz Európskej komisie a OECD sa v roku 2013 očakáva zhoršenie vývoja vonkajšieho prostredia.

    S cieleným znížením podielu schodku verejnej rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte na úroveň 2,9 % v roku 2013 sú však spojené aj ďalšie riziká. V prvom rade ide o riziko v odhade daňových príjmov, ktoré podľa nášho názoru vyplýva z kľúčovej otázky: Aká bude reakcia ekonomických subjektov na úsilie vlády Slovenskej republiky pokračovať udržateľným a kumulatívnym spôsobom v konsolidácii verejných financií, pre ktorú sú charakteristické rozsiahle a vzájomne prepojené legislatívne zmeny? V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme tiež aktualizáciu odhadu daňových a odvodových príjmov, v ktorom je premietnuté zhoršenie vývoja najmä preddavkov na daň z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty v druhom polroku 2012.

    Pre vyjadrenia tohoto názoru máme v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi dostatok údajov a informácií, pretože Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa stal aj pozorovateľom vo Výbore pre daňové prognózy, ktorý je v zmysle zákona č. 493 poradným orgánom ministra financií. Očakávame, že sledovanie vývoja daňových a odvodových prímov a aktualizácie ich odhadov bude aj naďalej jednou z priorít Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to aj z dôvodu predpokladaného zhoršenia vonkajšieho prostredia. Vysvetlením tohoto očakávania je súčasné zhoršovanie vývoja plnenia daňových príjmov, čo sa stáva tiež jednou z priorít našej kontrolnej činnosti. Nepôjde len o zjednotenie výberu daní, ciel a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS s cieľom zvýšenia úspešnosti výberu daní a ich vymožiteľnosti, ale aj odhaľovanie rezerv a posilňovanie mechanizmov na zamedzenie obchádzania daňovej povinnosti, tzv. daňových únikov. Aj z tohoto dôvodu pozitívne hodnotíme a vyjadrujeme podporu prijatiu Akčného plánu boja proti daňovým únikom z 1. októbra 2012, k plneniu ktorého chceme prispieť nielen svojou kontrolnou činnosťou, ale aj skúsenosťami z pôsobenia v medzinárodných zoskupeniach najvyšších kontrolných inštitúcií.

    Ďalšie riziká naplnenia hlavného fiškálneho cieľa v roku 2013 vidíme na strane verejných výdavkov, a to z dôvodu zložitej situácie nielen v školstve, zdravotníctve, v dôchodkovom a sociálnom zabezpečení, ale aj v ďalších sektoroch a subsektoroch verejnej správy. V tejto súvislosti vítame snahu vlády Slovenskej republiky hodnotiť viaceré politiky a ich mechanizmy s cieľom postupného znižovania rozpočtových tlakov a vytvárania fiškálneho priestoru pre financovanie projektov s významnejším hospodárskych a sociálnym vplyvom. Očakávame, že vláde Slovenskej republiky v súčinnosti so zástupcami hospodárskych, sociálnych a regionálnych partnerov sa bude dariť znižovať rastúce rozpočtové tlaky a vytvárať fiškálny priestor pre reformné opatrenia s hospodárskym a sociálnym vplyvom.

    V tejto oblasti si uvedomujeme aj našu zodpovednosť a v strategickom zameraní nášho úradu plánujeme na základe výsledkov kontrolnej činnosti vydávať konkrétne správy o verejných politikách, ktoré by mali prispieť k prevencii a rozhodnutiam pre zodpovedné riadenie verejných financií.

    Tradičným fiškálnym rizikom je aj indikatívny návrh rozpočtu územnej samosprávy, ktorý zostavuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Jeho plnenie v roku 2013 má pozitívne ovplyvniť spoločné memorandum o spolupráci vlády Slovenskej republiky, Združenia samosprávnych krajov a Združenia miest a obcí Slovenska, ale nemôžeme nevidieť, že plnenie jeho záväzkov nie je záväzné. To však neznamená, že plošné zníženie osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % v roku 2013 nie je v podmienkach územnej samosprávy nesplniteľné. Rozpočtových a fiškálnych rizík je, ako každý rok, samozrejme viac. Ich riešenie si vyžiada operatívnosť zo strany vlády Slovenskej republiky a tak ako doteraz aj jej spoluprácu a súčinnosť s hospodárskymi, sociálnymi a regionálnymi partnermi. A k tejto spolupráci sa, samozrejme, hlásime aj my. Len tak sa dá v podmienkach procedúry nadmerného deficitu dosiahnuť zníženie rozpočtovaného deficitu na úroveň 2,9 % z hrubého domáceho produktu a vyhnúť sa hroziacim sankciám zo strany Európskej únie.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje o posilnenie svojho postavenia v oblasti transparentnosti a zodpovednosti fiškálnej politiky. Významnými prínosmi posledných týždňov v tejto oblasti je podpísanie memoranda o spolupráci medzi Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tiež pozícia pozorovateľa vo Výbore pre daňové prognózy a príprava rovnakej pozície aj vo Výbore pre makroekonomické prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Tieto kroky vzbudzujú zaslúžený obdiv v medzinárodných zoskupeniach najvyšších kontrolných inštitúcií, kde sme získali aj predsedníctvo jedného výboru svetovej organizácie INTOSAI. Sú základom nielen pre prístup k relevantným údajom a informáciám, ale predovšetkým pre skvalitnenie kontrolnej činnosti úradu, ktorá tak môže výraznejšie prispievať k posilňovaniu zodpovednej, bezúhonnej a transparentnej fiškálnej politiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona o štátnom rozpočtu na rok 2013 je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a záväzkami, ktorými sú Slovenská republika a jej vláda viazané. Nemáme k nemu zásadné pripomienky, a preto odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za prednesené stanovisko. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Danielovi Duchoňovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 (tlač 176).

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 243 zo dňa 12. októbra 2012 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom Národnej rady, okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorému výbory podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady, ktoré boli uznášaniaschopné a ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte pridelený, ich prerokovali v stanovenom termíne.

    Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 Národná rada prerokúva ako informáciu a berie ho na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013.

    K výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 odporučili Národnej rade schváliť príslušné výbory nasledovne:

    A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre európske záležitosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre sociálne veci s tým, že príjmy sa rozpočtujú sumou 14 176 483 302 eur, výdavky sa rozpočtujú sumou 17 235 214 564 eur, schodok štátneho rozpočtu sa určuje sumou 3 058 731 262 eur.

    B. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami nedali žiadne výbory a teda neboli žiadne pripomienky.

    C. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    D. Platné uznesenie nebolo prijaté, čiže výbor nehlasoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný v nasledujúcich výboroch: výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť.

    2) K návrhu rozpočtov kapitol.

    Návrhy rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol boli prerokované výbormi nasledovne:

    A. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v rozpočtových kapitolách gestorskými výbormi schválené kapitoly - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, zahraničný výbor, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti SIS a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    B. Schválené kapitoly s pripomienkami, zmenami alebo odporučeniami neboli v žiadnom výbore.

    C. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru k rozpočtovým kapitolám. Neprijal ho žiadny výbor.

    D. Platné uznesenie nebolo prijaté, výbor nehlasoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný v nasledujúcich výboroch: výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol, a to: 1) návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly, 2 ) návrh na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol, 3) návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol, neprijal žiadny výbor.

    Nasledovné výbory - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a média, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre európske záležitosti, výbor pre sociálne veci -odporúčajú, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2013. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať nasledovne: o bode spoločnej správy z časti IV hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 120 z 23. novembra 2012.

    Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša a Jaroslava Demiana za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2013.

    Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu s tým, že sa ako prvý hlásim do rozpravy. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Prihlásil sa spravodajca, ktorý bude vystupovať ako prvý. Za poslanecké kluby - SDKÚ - DS vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec, za MOST - HÍD László Solymos, za stranu Sloboda a solidarita Jozef Kollár, Za KDH Július Brocka, za OĽaNO Igor Matovič. Ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú nasledovní rečníci: páni poslanci Miroslav Beblavý, Ivan Švejna, Ľubomír Petrák, Alojz Hlina. U pána Brocku, ktorý sa prihlásil aj za klub, ešte raz aj písomne do rozpravy, chcem poznamenať, že sme v podstate pri Zákonníku práce si túto otázku vyriešili, nevylučuje to, aby ste sa prihlásili aj ústne, takže budete vystupovať za klub.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka. Zapnite ho!

  • Pani podpredsedníčka, áno, rešpektujem tú dohodnutú zásadu. Ja som sa najprv prihlásil do riadnej rozpravy, ale dnes som sa prihlásil za klub, takže platí to prihlásenie za klub.

  • Dobre. Dobre. Potom ďalej pán poslanec Hudacký, pán poslanec Jozef Mikloško, Ľudo Kaník, Martin Fronc, Pavol Abrhan, Jozef Mihál, pani poslankyňa Monika Gibalová, pán poslanec Martin Fedor, pán poslanec Dušan Galis, pán poslanec Juraj Miškov, pán poslanec Zsolt Simon, pán poslanec František Šebej, pán poslanec Rudolf Chmel, pán poslanec Mikuláš Dzurinda - u pána poslanca Kollára, ktorý je tiež písomne prihlásený, platí to isté, takže nie je ako písomne prihlásený do rozpravy, môže sa prihlásiť ústne - pán poslanec Gabriel Csicsai, pán poslanec Viliam Novotný, pán poslanec Pavol Zajac a pán poslanec Mikuláš Huba. Zaznačili ste všetkých? Áno, dobre. Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Duchoňovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za klub strany SMER - sociálna demokracia vystúpil k návrhu zákona o štátnom rozpočte s tým, že pán minister uviedol vo svojom úvodnom vystúpení všetky podstatné fakty, preto budem vo svojom vystúpení určite stručnejší.

    Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je vypracovaný v intenciách programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom jednou z kľúčových úloh vlády Slovenskej republiky je konsolidovať verejné financie tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod 3 % HDP, pričom vláda sa vo svojich konsolidačných opatreniach zamerala na také opatrenia, ktoré nebudú mať výrazný vplyv na spomalenie ekonomiky a zároveň sa podstatnou mierou nedotknú najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Tento cieľ sa ale napĺňa v čase recesie a neistoty na globálnych trhoch. Vieme, že prognóza Európskej komisie, ako aj závery Medzinárodného menového fondu konštatujú zhoršujúce sa ekonomické prostredie v eurozóne v budúcom roku. Čo sa týka samotnej eurozóny, na budúci rok sa odhaduje prepad 0,4 percenta. Príčiny sú, už viackrát aj boli konštatované, predovšetkým v strate konkurencieschopnosti, dlhodobo deficitnom hospodárení jednotlivých krajín, prasknutých realitných bublín, ale aj daňových únikov, korupcie a podobne. Dôsledky pre eurozónu sú výnimočné nepriaznivé. Dochádza k nárastu nezamestnanosti, prepúšťanie ohlasujú najväčšie firmy v sektore služieb, stavebníctva, informačných technológii, ktoré sa podieľajú na výkone celého odvetvia a tým aj ekonomiky eurozóny. Tieto skutočnosti majú zásadný vplyv na hospodárenie a ekonomiku Slovenska. Najmä v pomeroch malej proexportne orientovanej ekonomiky dochádza k nárastu nezamestnanosti, firmy konštatujú prepad tržieb a pristupujú k redukcii zamestnancov a iným úsporným opatreniam. Znovu chcem zdôrazniť pokračujúci trend tohto negatívneho javu bez ohľadu na nami prijímané opatrenia v daňovej a sociálnej politike.

    Aj napriek týmto konštatovaniam je pre slovenskú ekonomiku prognózovaný rast v roku 2013 na úrovni 2,1 %, čo je po Estónsku najrýchlejšie rastúca ekonomika v eurozóne. Ale keďže je tento rast tvorený predovšetkým exportom automobilového priemyslu, v skutočnosti dochádza k spomaleniu domácej spotreby a redukovaniu investícií a podobne. To má vplyv na prepad reálnej ekonomiky a s tým súvisiaci výpadok daňových a odvodových príjmov v kumulatívnom vyjadrení 700 mil. eur v tomto roku. Ak k tomu pripočítame skutočnosť, že v septembri tohto roku sme sa dozvedeli, aký bol výber daní z príjmov právnických osôb za minulý rok z dôvodu nefunkčnej daňovej správy, bolo nevyhnutné vykonať korektúry v predloženom návrhu štátneho rozpočtu tak, aby čo najviac zdôrazňoval realitu, v akej sa nachádza slovenská ekonomika.

    Samotný rozpočet na rok 2013 vychádza z momentálnych možností, ktoré Slovenská republika má. Je to rozpočet, ktorý garantuje Slovenskej republike miesto v jadre Európy, a to najmä preto, lebo sme sa jasne zaviazali, že v roku 2013 bude deficit nižší ako 3 % HDP. Na nasledujúce roky sú stanovené deficity na úrovni 2,4 % HDP v roku 2014 a 1,9 % HDP v roku 2015. Takto stanovená výška deficitu má pozitívny vplyv na dlhopisové trhy, na ktorých sa v súčasnosti financujeme za veľmi priaznivých podmienok, na rozdiel od situácie spred roka, kedy sa Slovenská republiky vplyvom politickej nestability nebola schopná financovať vôbec.

    Základnými predpokladmi pre stanovené deficity je prijatie konsolidačných opatrení zo strany vlády a dosiahnutia konsenzu s predstaviteľmi ZMOS-u a Združenia samosprávnych krajov SK8 ohľadne spoločného memoranda o spolupráci, v ktorom bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na rok 2013 až 2015.

    V oblasti výdavkov kvantifikácia objemov potrebnej konsolidácie v roku 2013 vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu, t. j. úspor osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na rok 2012 modifikovaných na podmienky samosprávy.

    Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2013 po zapracovaní zmien v pozmeňujúcom návrhu sa rozpočtujú v objeme 17 001 500 000 eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur, t. j. o 1,7 percenta. Celkové príjmy sa rozpočtujú vo výške 13 916 196 302 eur, deficit je plánovaný vo výške mínus 3 085 308 530 eur. V návrhu rozpočtu dochádza v porovnaní so schváleným počtom zamestnancov na rok 2012 k poklesu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu o 223 osôb. Na tomto poklese sa podieľalo zníženie počtu zamestnancov v kapitolách ministerstva obrany, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstva vnútra, Národného bezpečnostného úradu, Správy štátnych hmotných štátnych rezerv, Štatistického úradu. K poklesu dochádza napriek skutočnosti, že v rozpočte je zabezpečené zvýšenie počtu zamestnancov v kapitole ministerstva spravodlivosti. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 dochádza k zreálneniu počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb, ako aj k zreálneniu počtu zamestnancov regionálneho školstva.

    Pokiaľ hovoríme o výdavkových kapitolách jednotlivých ministerstiev, spomeniem tie, ktoré sú z pohľadu priorít budúceho rozpočtu najdôležitejšie. Na ministerstve školstva rastú výdavky oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 1,24 %, na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dochádza k medziročnému nárastu zdrojov o 8,1 percenta. Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pre rok 2013 dochádza k nárastu zdrojov zo štátneho rozpočtu o 57,2 mil. eur v dôsledku vyšších rozpočtových výdavkov na dávky a príspevky sociálnej inklúzie.

    Na záver mi ešte raz dovoľte konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu pre rok 2013 vychádza v skutočnosti z reálneho stavu, v akom sa dnes Slovenská republika nachádza, a zohľadňuje aj aktuálne závery výboru pre daňové prognózy.

    A teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Jaroslava Demiana a Milana Mojša k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Je to tlač 176. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:

    1. V § 1 ods. 1 sa suma „14 176 483 302 eur“ nahrádza sumou „13 916 196 302 eur“ a suma „17 235 214 564 eur“ sa nahrádza sumou „17 001 504 832 eur“. V § 1 ods. 2 sa suma „3 058 731 262 eur“ nahrádza sumou „3 085 308 530 eur“.

    Odôvodnenie: Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmien v daňových príjmoch a úprav limitu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe nových údajov o hotovostnom plnení daňových príjmov, nových informácií z daňových priznaní a indikácií o ochladzovaní zahraničného prostredia pristúpilo k revízii prognózy daňových príjmov verejnej správy na roky 2012 až 2015. Hlavnými faktormi pre zníženie odhadu daňových príjmov štátneho rozpočtu sú daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov právnických osôb. Vývoj týchto daní v roku 2012 nie je v súlade s makroekonomickým vývojom. Počas roka ich plnenie zaostáva za očakávaniami Ministerstva financií Slovenskej republiky. Aktuálny odhad daňových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2013 je v porovnaní s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 nižší o 260 287 tis. eur. Daňové príjmy obcí sú nižšie o 1 720 tis. eur a vyšších územných celkov o 551 tis. eur.

    2. Paragraf 5 znie:

    㤠5

    (1) Platové tarify odkaz 6) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, odkaz 7) na rok 2013 nedohodne inak.

    (2) Stupnica platových taríf odkaz 8) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa odkaz 9) na rok 2013 nedohodne inak.

    (3) Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby odkaz 10) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.

    (4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov odkaz 11) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.

    (5) Hodnostné platy profesionálnych vojakov odkaz 12) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.

    (6) Ak sa podľa ods. 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov. Odkaz 13)“.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú:

    „6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z..

    9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

    Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: V snahe predísť novelizovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v prípade, že sa Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre štátnych zamestnancov uzavrie po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a boli by v nej dohodnuté iné podmienky (percento valorizácie a termín účinnosti), ako sú ustanovené týmto zákonom, navrhuje sa doplniť text ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 predmetného zákona. Súčasne sa upravuje a dopĺňa ustanovenie týkajúce sa možnosti zvýšenia platov v roku 2013 aj u ostatných štátnych zamestnancov – policajtov, colníkov, profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v prípade dohody o zvýšení platových taríf v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre štátnych zamestnancov v roku 2013.

    Bod 3. Príloha č. 1 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013 znie:

    Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013 (v eurách)

    Ukazovateľ Príjmy spolu 13 916 196 302

    A Daňové príjmy 8 912 036 000

    A.1 Dane z príjmov a kapitálového majetku 2 365 499 000

    v tom: daň z príjmov fyzickej osoby 237 612 000, v tom: zo závislej činnosti 226 014 000, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu 11 598 000, daň z príjmov právnickej osoby 1 943 302 000, daň z príjmov vyberaná zrážkou 184 585 000.

    A.2 Dane za tovary a služby 6 481 542 000

    v tom: daň z pridanej hodnoty 4 462 971 000, spotrebné dane 2 018 465 000, dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti 106 000.

    A.3 Dane z medzinárodného obchodu a transakcií 47 233 000

    v tom: podiel na vybratých finančných prostriedkoch 47 233 000.

    A.4 Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom 17 762 000

    B. Nedaňové príjmy 984 666 422

    C. Granty a transfery 4 019 493 880

    Tuzemské granty a transfery 455 837 429

    Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 3 563 656 451

    Výdavky spolu 17 001 504 832.

    Prebytok / Schodok mínus 3 085 308 530

    Odôvodnenie: Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu výpadku daňových príjmov a zníženia rezervy na možný zhoršený vývoj ekonomiky vo výdavkoch kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Úpravy v paragrafovom znení zákona sa zároveň premietajú aj do Prílohy č. 1 „Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013“. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa vytvárajú zdroje v objeme 68 273 416 eur na 5-percentné zvýšenie platových taríf pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, s výnimkou vysokého školstva a pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013. Uvedené zdroje zároveň umožňujú zvýšenie platov zodpovedajúce výške 5-percentného tarifného platu pre všetkých nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení a nepedagogických zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013.

    Bod 4. V prílohe č. 3 v kapitole ministerstva vnútra sa suma výdavkov celkom „902 570 100“ nahrádza sumou „899 570 100“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „902 570 100“ sa nahrádza sumou „899 570 100“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „47 541 984“ sa nahrádza sumou „44 541 984“.

    V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „314 166 599“ nahrádza sumou „311 166 599“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „314 166 599“ sa nahrádza sumou „311 166 599“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „18 123 000“ sa nahrádza sumou „15 123 000“.

    V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „661 550 986“ nahrádza sumou „659 550 986“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „366 057 999“ sa nahrádza sumou „364 057 999“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „19 686 750“ sa nahrádza sumou „17 686 750“.

    V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „188 746 958“ nahrádza sumou „187 246 958“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „188 746 958“ sa nahrádza sumou „187 246 958“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „15 000 000“ sa nahrádza sumou „13 500 000“.

    V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „2 288 121 084“ nahrádza sumou „2 276 175 815“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „1 404 214 152“ sa nahrádza sumou „1 392 268 883“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „379 826 104“ sa nahrádza sumou „367 880 835“.

    V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov celkom „3 461 052 932“ nahrádza sumou „3 248 788 469“ a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „3 461 052 932“ sa nahrádza sumou „3 248 788 469“.

    V riadku „Spolu“ sa suma „17 235 214 564“ nahrádza sumou „17 001 504 832“, suma „13 671 558 113“ sa nahrádza sumou „13 437 848 381“ a suma „530 882 304“ sa nahrádza sumou „509 437 035“.

    Odôvodnenie: Z dôvodu úpravy daňových príjmov sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa znižuje rozpočtovaná rezerva na možný zhoršený vývoj ekonomiky s cieľom dosiahnutia schodku rozpočtu verejnej správy na rok 2013 na úrovni 2,94 % HDP.

    Zároveň sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa vytvárajú zdroje vo výške 68 273 416 eur na 5-percentné zvýšenie platových taríf pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, s výnimkou vysokého školstva a pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013. Uvedené zdroje zároveň umožňujú zvýšenie platov zodpovedajúce výške 5-percentného tarifného platu pre všetkých nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení a nepedagogických zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013.

    Z dôvodu zabezpečenia finančných prostriedkov na vytvorenie uvedených zdrojov sa znižujú výdavky v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o 3 000 000 eur, v kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o 3 000 000 eur, v kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky o 2 000 000 eur, v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o 1 500 000 eur a v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o 11 945 269 eur.

    Bod 5. V prílohe č. 4 sa v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky suma výdavkov spolu za kapitolu „902 570 100“ nahrádza sumou „899 570 100“ a suma výdavkov na program 06V Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti „751 326 229“ sa nahrádza sumou „748 326 229“.

    V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „314 166 599“ nahrádza sumou „311 166 599“ a suma výdavkov na program 070 Väzenstvo „154 583 604“ sa nahrádza sumou „151 583 604“.

    V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „661 550 986“ nahrádza sumou „659 550 986“ a suma výdavkov na program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií „101 007 526“ sa nahrádza sumou „99 007 526“.

    V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „188 746 958“ nahrádza sumou „187 246 958“ a suma výdavkov na program 08T Tvorba a implementácia politík „57 514 257“ sa nahrádza sumou „56 014 257“.

    V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „2 288 121 084“ nahrádza sumou „2 276 175 815“, suma výdavkov na program 053 Cestná infraštruktúra „1 075 256 998“ sa nahrádza sumou „1 063 311 729“ a suma výdavkov na prvok 0530309 ŠR mimo spolufinancovania – MSF + NN OPD (nad GAP) „189 083 187“ sa nahrádza sumou „177 137 838“.

    V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma „3 461 052 932“ nahrádza sumou „3 248 788 469“.

    Odôvodnenie: Zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu sa premietajú aj do prílohy č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 „Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a častí programov na rok 2013“.

    Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    S faktickými poznámkami dvaja poslanci, na vystúpenie pána spravodajcu, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. No, tento pozmeňovací návrh je zaujímavý tým, že je to také priznanie, že návrh rozpočtu sa rozsýpa, ešte ani nebol schválený a že odpláva do minulosti a že naozaj už väčšiu cenu, veľkú, veľmi, ako to, ten papier, na ktorom je napísaný, nemá. A jedna z tých vecí ma zaujala tak špecificky. A to je pokles očakávania výberu dane z pridanej hodnoty. Čo to znamená? Pre mňa logicky len to, že vláda úplne rezignuje na to, že daňové úniky na DPH sa budú znižovať. Skonštatuje, že bude pokračovať nárast únikov na DPH. Takže to je veľmi neambiciózny cieľ. A myslím si, že to celkovo symbolizuje bezradnosť tohto rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som, ešte nie k rozpočtu, ale skôr k procedúre. Mne je úprimne ľúto, že sme tento pozmeňovák neprebrali na finančnom výbore, hoci sme, tu mám napísané v programe. A robíte to takýmto spôsobom, pretože tam sme si mohli skôr vyjasniť na odbornejšej úrovni, prečo je až taký veľký výpadok. Takže, žiaľbohu, mikulášsky darček som dostal, tento pozmeňovák takýmto spôsobom a nemal som možnosť si to vydiskutovať s pánom ministrom alebo proste na finančnom výbore, že prečo je až takýto výpadok.

    Takže ďakujem.

  • Pán poslanec, pán spravodajca, chcete reagovať? Áno.

  • Ďakujem pekne. Čo sa týka pána poslanca Kaníka a teda tej prvej poznámky, kde teda hovorí, že ten rozpočet nemá ani cenu papiera, na ktorom je vytlačený, dovolím si poznamenať, že aj preto bol daný pozmeňujúci návrh, pretože ako sme počuli aj v úvodnom vystúpení pána ministra, jednoducho v priebehu, už od minulého roka konštatujeme neustály prepad výberu daňových príjmov, ale aj odvodových, a samozrejme je tu veľakrát zdôrazňovaný vplyv externého prostredia. A preto bolo nevyhnutné zreálniť súčasný stav ekonomiky Slovenska tak, aby návrh rozpočtu čo najlepšie odrážal skutočnosti, realitu.

    Čo sa týka samotnej dane z pridanej hodnoty, veľmi dobre viete, že práve táto vláda začala intenzívne bojovať s daňovými únikmi, či už viacerými krokmi alebo realizáciou zmien v legislatíve. Boli tu predsa, bol novelizovaný zákon o dani z pridanej hodnoty, ale aj Trestný zákon, Obchodný zákonník, bola zriadená špeciálna jednotka na boj s daňovými únikmi. A asi musíme uznať, že je ťažké v tejto chvíli presne vyčísliť, čo tento boj prinesie z hľadiska budúceho výberu daní z pridanej hodnoty. Na druhej strane všetci dobre vieme, že reálne klesá spotreba domácností, čo sa v skutočnosti premieta aj do...

  • Hlasy z pléna.

  • V rozpočte na budúci rok je plánovaný nárast, ale ten reálny stav, ktorý tu dnes je, je jednoducho taký, že ľudia naozaj zvažujú všetky svoje výdavky. A tá neistota, ktorá panuje z externého prostredia, sa premieta aj do správania.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal podpredseda vlády a minister financií. Nech sa páči.

  • No, veľmi rýchlo, aby sme sa dostali tam, kde chcete, aby sme sa dostali, kolegovia z SDKÚ. A ja som teda, s námahou som hľadal záznam z vašej včerajšej tlačovej konferencii, tak potom sa niekde objavil. A je to drzosť! Je to drzosť, to, čo odkazujete, aj pán poslanec Kaník, s plechovými ústami. Drzosť!

    Ja vám prečítam vývoj príjmov v tomto roku. Prognóza februárová, robená ešte vašimi ľuďmi, pokles o 125 mil. eur. V júni kumulatívne 196 mil. eur, v septembri kumulatívne 363 mil. eur. V novembri a následne Výbor pre daňové prognózy, ktorý dal výrok včera, mínus 639 mil. eur. Hovoríte o rozsýpaní a hovoríte o tom, že rezignujeme na výber dane z pridanej hodnoty. Nemôžete to myslieť vážne! A ak to myslíte vážne, vôbec nerozumiete tomu, ako sa konštruuje rozpočet. Rozpočet sa konštruuje na základe skutočnosti alebo očakávanej skutočnosti predchádzajúceho roku, teda v danom prípade tohto roku. Čiže, bohužiaľ, aj keby sme prijali teraz trest smrti za daňové úniky na DPH, tak žiadny prognostik, žiadny prognostik, žiadny analytik vo Výbore pre daňové prognózy, na ktorom sme sa zhodli, že rešpektujeme jeho výroky, nám nepretransformuje takúto legislatívu, takéto opatrenia do zvýšeného príjmu. Mne je to ľúto. Ja som vám to niekoľkokrát vysvetľoval. Bohužiaľ, sme sa dozvedeli kvôli bordelu na finančnej správe niekedy v júni, že vratky DPH, ktoré mali patriť do roku 2011, neboli vyplatené do konca marca, tým pádom znižujú celkovú bázu, celkovú bázu výberu DPH v roku 2011.

    To ešte bude vzrúšo s Eurostatom v apríli, pretože ešte možno raz budeme musieť opravovať deficit za rok 2011, tak ako to bolo v prípade dane z príjmov právnických osôb. A v ďalšom samozrejme klesá báza výberu dane z pridanej hodnoty v celom tomto roku. Ten fakt, na ktorý poukazujete, je pravdivý, ale je kľúčový a zodpovedá výberu už roku, koncu roku 2011 a v celom roku 2012.

    To znamená, rastie nám domáca spotreba, ale oproti tomu nám poklesol v absolútnom čísle výber dane z pridanej hodnoty. Dokonca priznania, teraz nehovorím o skutočnom kešovom výbere, objem daňových priznaní na DPH nám klesá. To je fakt. Ale veď s týmto faktom chodíme stále a stále na verejnosť! S týmto. Aj z tohto dôvodu sme včera na poslednú chvíľu ešte prijímali pozmeňovací návrh, ktorým umožňujeme kontrolovať registračné pokladnice všetkým, každému jednému zamestnancovi finančnej správy. To znamená, nie 1 500 kontrolórom, ale 9 500 zamestnancom finančnej správy. Preto robíme tlačové konferencie s prezidentom Policajného zboru, preto sa snažíme zverejňovať, jasne vyzualizovať, že boj s daňovými únikmi berieme vážne. Preto doručujeme legislatívu, ktorá sčasti sťažuje podnikanie všetkým tým, ktorí dane platia. Ale je mi ľúto, dostali sme sa do tej situácie, v ktorej sme, a to je náš spoločný problém. To je proste problém kultúry platenia daní a odvodov. Je to ten tichý konsenzus, ten tichý zabijak medzi ľuďmi a podnikateľmi, že si proste nepýtajú registračné doklady, že si nevypýtajú faktúry, že to všetko, proste to všetko prebieha v keši. To je jeden z dôvodov, prečo sa snažíme limitovať aj hotovostné operácie v obchodnom aj v neobchodnom styku.

    Pokles dane z pridanej hodnoty v tomto roku oproti vášmu plánu a vašej prognóze je 396 mil. eur. A vy my chcete hovoriť o tom, že rezignujeme?! My rezignujeme?! My, nám sa rozsýpa rozpočet?!

    Viete, čo ste robili, pán Kaník, minulý rok? Minulý rok sa vám zhoršila prognóza, takto pred rokom. Čo ste urobili? Preniesli ste celú, celé toto zhoršenie ste preniesli na zvýšenie deficitu. Pamätám si tú nechutnú trápnu tlačovú konferenciu, jedna z posledných, chvalabohu, v tej bývalej koaličnej rade, kde bývalá premiérka vyšla na tlačovú konferenciu okolo polnoci a povedala: Dohodli sme sa, dámy a páni, pripomínam vám, dohodli sme sa na tom, že žiadny z koaličných poslancov nepodá v parlamente návrh na zníženie deficitu. Pamätáte si to, pán Matovič? Tak to bolo. Absolútny svetový unikát. Nieže vy nebudete dávať návrhy, normálne je sa dohodnúť v koalícii, poslanci nebudú dávať návrhy na zvyšovanie deficitu. Vy ste sa dohodli, že nebudete dávať návrhy na znižovanie deficitu, aby ste sa navzájom neusvedčovali. To je svätá pravda. A to je svätá pravda a svätý dôkaz o hanbe, tej neschopnosti a bezmocnosti a alibizmu, ku ktorému ste pristúpili pri príprave rozpočtu na tento rok. Z plánu 4,6, z plánu, ktorý sa my zubami-nechtami snažíme udržať a za ktorý ste nás vy, každý, s drzosťou, s plechovými ústami ste ochotní sa proste niekam postaviť a hovoriť, že to je úplne inak. Vy ste schopní tvrdiť, že ste nevykopli, nevymazali päťtisíc učiteľov zo štatistík rozpočtu, z knihy, ktorá je čierna na bielom?! Na strane 36?!

    Vy ste to schopný, pán Štefanec, hovoriť vo verejnoprávnej televízii! Však vy klamete s otvorenými očami. Hanbite sa za to!

  • S faktickými poznámkami, štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Tak, pán minister financií, tak nadviažem na to vaše vystúpenie. Nechutná a trápna tlačová konferencia. Viete, čo to bolo? To bolo v lete, keď váš pán premiér vstal a roztrhal rozpočet. To bola nechutná a trapná tlačová konferencia, lebo vy ste ho práve teraz usvedčili z toho, že to robil úplne, úplne zbytočne a neoprávnene. Práve teraz svojím vystúpením ste ho z toho usvedčili. To znamená, dovolávali ste sa analytikov, dovolávali ste sa externého prostredia a usvedčili ste vlastného premiéra, že sa strápnil na nechutnej tlačovej konferencii. To je to, o čom bolo vaše vystúpenie v tejto chvíli.

    Po druhé, vás veľmi pekne poprosím, toto je parlament, Národná rada Slovenskej republiky je náš najvyšší zákonodarný orgán. Slovo "bordel" tu nemá čo robiť, slovo "bordel" je slovo, ktoré, ak, tak, tak v nejakom bulvári si prečítame, ale to nie je normálne slovo, ktoré by som chcel počuť na pôde parlamentu. A neverím, že niekto normálny z voličov by si prial, aby sa tu rozprávalo vulgárne.

    A to úplne posledné, čo chcem povedať. Teraz hovoriť o tom, kto komu čo s plechovými ústami rozpráva a kto tu koho klame. Veď vy ste umožnili to, aby ten rozpočet prešiel touto Národnou radou minulý rok, tak sa netvárte, že za to nie ste nijakým spôsobom zodpovedný.

    A po druhé. Nie je žiadna hanba si priznať, pán minister, ešte stále máte na to šancu, že aj pod týmto zníženým výberom je podpísané negatívne očakávanie celého sektora zamestnávateľského voči vašim opatreniam, ktoré ste tu pripravili a ktorými ste odmietli konsolidovať tak, aby sa zachovávali pracovné miesta, ale išli ste do toho, aby sa išlo proti pracovným miestam. A o tom je vlastne to, že stále tu máte negatívne a negatívne prognózy. Nikto súdny na svete vám neprizná, že pomáhate tvorbe pracovných miest týmto rozpočtom. A o tom je aj táto dnešná debata.

  • Pán minister, no ja viem, že tá nervozita z vašej strany bude rásť a že adekvátne tomu budú prichádzať silné vyjadrenia o plechových tvárach a o neviem čom všetkom možnom, ale jednoducho fakt je, že tie výpadky, na ktoré sa odvolávajú, sú už teraz vyvolané tými zlými opatreniami, ktoré ste už presadili. A je to logická odpoveď celej zamestnávateľskej sféry, ktorá prispôsobuje sebazáchovnými opatreniami svoju činnosť tomu, čo ste na ňu nachystali. Ten smrteľný kokteil, ktorý ste namiešali a ktorý bude ničiť slovenskú ekonomiku nielen celý budúci rok, ale dokiaľ tieto opatrenia a tieto zmenené zákony budú platiť.

    Máte tu, či sa vám to páči alebo nie, zákonitý rozpor napísaný v tom štátnom rozpočte. Očakávate rast spotreby, očakávate rast zamestnanosti. No nedostaví sa rast zamestnanosti. To je absolútna ilúzia. Dostaví sa prudký nárast ne-za-me-stna-nosti. Takže už východiská sú postavené absolútne na ilúziách a spôsobili ste si tú zmenu tých východísk sami. A preto všetky tieto negatívne očakávania.

    Ale keď hovoríte o opatreniach, ktoré tu prijímate. Veď aj my sme hlasovali za tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sprísňujú veci, aby sa zabránilo daňovým únikom. Ale vy im zrejme neveríte, že budú účinné, keď stále hovoríte, že napriek týmto opatreniam bude klesať výber dane z pridanej hodnoty. Napriek tomu, že bude rásť spotreba, že sa predá viac tovarov, že sa predá viac služieb, že budú väčšie tržby, aj keď nebudú, tak ako vy očakávate, pretože vy potápate slovenskú ekonomiku. A je podľa mňa dosť, dosť si nepamätám a dosť sa mi zdá nezmyselné to, čo ste tu popísali, že nejaká, niekedy...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, no nedá mi, aby som nereagoval na vaše vystúpenie a povedal, že: Viete, čo je drzosť? Za drzosť sa určite dá považovať to, že si vláda a vy kúpite vašu vlastnú pochvalu od sponzora SMER-u za 25 mil. eur. Keď sa vo včerajších novinách dočítam, že majiteľ SCP Mondi Martin Filo v samostatnom zvýšení dane problém nevidí. No, bodaj by videl, keď dostal 25- miliónovú daňovú úľavu na budúce roky!

  • Pritom všetky vaše opatrenia na odvody a zvyšovanie dane sa dotknú jednoduchých ľudí. Obyčajný človek v tejto krajine bude zodratý z kože a dostane sa na dlážku len preto, lebo ste prijali takýto smrteľný koktail, ktorý ste urobili. Pritom už dnes hovoríte, že za zachovanie zamestnanosti už nedáte nikomu žiadnu podporu, ale SCP Ružomberok dostal. A nielen to, ale ďaleko viac.

    Takže to je drzosť, keď za takýchto podmienok minister financií vystúpi a dokáže kritizovať predchodcov, ktorí šetrili na samých sebe rovnako, ako na tom, že zvyšovali dane alebo odvody, ktoré sme boli nútení. Ale my sme rovnakým dielom šetrili aj na výdavkovej stránke štátnej správy, čo vy nerobíte.

  • Pán minister, osobne sa domnievam, že jediná šanca pre Slovensko, teraz nemyslím pre vládu, pre stranu SMER, ako vlastne zachrániť budúcoročný rozpočet, tak je nabudiť na Slovensku atmosféru, že ľudia, ktorí neplatia dane, sú nepriatelia štátu. A keď chceme toto dosiahnuť, tak si myslím, že by sme tu mali hľadať skôr cestu okrem, alebo teda nie cestu takéhoto vystúpenia a obviňovania možno tej opozície, ale prísť, postaviť sa a povedať: Poďme spoločne, koalícia, opozícia, všetci, poďme všetci politici, ktorí na Slovensku sme, poďme dosiahnuť spoločne stav, aby každý, kto platiť dane štátu má, aby dane platiť platil. Lebo ak to bude naďalej o tomto, že možno teraz si vládna moc povie, že sama vymyslí riešenie, ako vlastne zabezpečiť to platenie daní a nevyužije možno ten potenciál, ktorý podľa mňa určite je v tej opozícii, tak možno ľudia iba na to doplatia tým, že takto za rok znova budete zvyšovať dane. A to asi ani vy, ani my nechceme.

    Takže je v záujme aj opozície, aj vládnej moci, aby sme sa spoločne dohodli na ceste, ako naozaj dosiahnuť stav, že každý, kto má platiť dane, dane aj platiť bude. Potom to je cesta aj k tomu, že do budúcna možno omnoho skôr, ako by ste chceli, alebo ako teraz aj predpokladáte, by sme dokázali prípadne aj dane znižovať a nielen zvyšovať.

  • V rozprave vystúpi ďalší písomne prihlásený, pán poslanec Štefanec, ktorý vystúpi za poslanecký klub SDKÚ - DS.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa za náš poslanecký klub SDKÚ - DS vyjadril k predloženému návrhu zákona roka.

    Osobne mi je veľmi ľúto, že prejednávame zákon roka a nevidím tu ani premiéra, ani ďalších členov vlády. To nebývalo zvykom, dámy a páni. Považujem to za ignoráciu. A vôbec, predloženie tohto rozpočtu je kombináciou ignorácie a neschopnosti. Demonštroval to už proces prípravy rozpočtu, kedy pán spravodajca začal rozpravu o tom, že zásadným spôsobom zmenil príjmy rozpočtu na budúci rok.

    Demonštroval to proces, kedy sám pán spravodajca povedal, že tri výbory neboli uznášaniaschopné.

    Dámy a páni z vládnej strany, veď vy ignorujete parlament. Vy ignorujete parlamentnú demokraciu. Vy ste predložili rozpočet bez toho, aby to prešlo výbormi. Ony neboli uznášaniaschopné. Stačilo, pán minister? Veď si ma vypočujte.

  • Reakcia z pléna.

  • Stačilo? Pán minister, máme zákon roka.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, to nie je teraz dialóg. Nech sa páči, vystupujte v rozprave. Otázky môžete klásť na hodine otázok. Takže nech sa páči. Pán minister vám bude, môže odpovedať potom v rozprave. Takže nech sa páči, pán, pokračujte v rozprave.

  • Pani podpredsedníčka, toto je ďalší prejav arogancie. Vystupuje prvý zástupca opozície v rozprave a pán minister demonštratívne odchádza. Tu to máme v priamom prenose.

  • Hlasy z pléna a potlesk.

  • Tu to máme v priamom prenose. Takto sa správa vláda k parlamentu. Nezaujíma ju, povedal pán minister. Dobre, berieme na vedomie. Verím, že verejnosť to zaujíma, aj všetkých tých, čo sledujú túto rozpravu.

    Dámy a páni, je to ozaj hanba, to, čo tu predvádza vládna strana, pretože sama trhá rozpočet, ktorý predložila

  • Vystupujúci si odkašľal.

  • , pardon, ktorý do parlamentu predložila. Nie je to tak dávno, čo predseda vlády pred kamerami teatrálne trhal rozpočet.

  • Vystupujúci si odkašľal.

  • No, pardon. Dnes sme v situácii, kedy rozpočet poslal do parlamentu a roztrhal ho ešte predtým, ako o ňom poslanci začali rokovať. Vláda si v rozpočte nakreslila nereálne čísla, ktoré už aj sama spochybňuje. Roberta Fica dobiehajú vlastné chyby z konca jeho prvého vládnutia, kedy vytvoril takú dieru v štátnej kase, že ešte teraz nie je zaplátaná. Jej plátanie ale na rozdiel od minulej vlády nerobí šetrením na sebe a svojich ministroch, práve naopak, vláda vytvorila post nového vicepremiéra, nových šiestich štátnych tajomníkov, ale len na úkor ľudí, zvyšovaním daní, odvodov, poplatkov.

    Logickým dôsledkom takýchto opatrení, ku ktorým sa pridáva zásadné zhoršenie Zákonníka práce, je len a len menej pracovných miest v krajine. O rovnakých dôvodoch vyháňania práce zo Slovenska už nehovorí len opozícia, ale aj ekonomickí analytici či Národná banka Slovenska. Vláda sa nesústreďuje na zlepšenie výberu daní, ako sme už počuli, na DPH plánuje vybrať menej. V porovnaní s rokom 2011 je to dokonca o 290 mil. eur menej.

    Dámy a páni, v porovnaní s tým, čo sa vybralo na DPH minulý rok, vláda chce budúci rok vybrať o 290 mil. eur menej, pritom stúpa spotreba. Aspoň to pán minister priznal, pretože pán predseda rozpočtového výboru povedal, že spotreba klesá. V rozpočte je uvedené, že spotreba domácností stúpla minulý, stúpla tento rok o 4,3 %, na budúci rok 3,9 percenta. Čiže za dva roky nám ide hore spotreba domácností o 8,2 % a DPH klesá o 6,1 percenta. No kde je tá logika? To je najlepší dôkaz toho, že vláda rezignovala na daňové úniky. A vyhovárať sa na minulú vládu, no, nepoznám väčší prejav bezradnosti, ako odôvodňovať a obhajovať rozpočet deväť mesiacov, pritom je vláda pri vládnutí a vyhovárať sa na minulú vládu. Vláda neobhajuje zatiaľ svoje čísla. Nepočul som, že by hovorila o budúcom roku, o ďalších troch rokoch, tak, ako nám to predložila, ale sama poslala do parlamentu pozmeňovák, ktorým spochybňuje svoje vlastné čísla a vyhovára sa na minulosť. To je trápne a bezradné.

    Keď bude menej práce a platiteľov daní, dôsledkom je len a len menší príjem v štátnej kase, to vieme všetci. Vláda očakávala z vyšších daní od firiem 300 mil. eur, dnes už sama priznáva výpadok 164 mil. eur. Rozpočet je tak ilúziou a nie zákonom roka. Ten trhací kalendár z neho urobil sám predkladateľ, dámy a páni.

    Dovoľte mi sa pristaviť pri tom pozmeňovacom návrhu, ktorý sme dnes počuli, pretože je charakteristický pre dnešnú dobu. Je charakteristický pre dobu, keď na Slovensku máme menej práce, stúpa nezamestnanosť, za október takmer desaťtisíc nových nezamestnaných nám pribudlo. A vláda ďalej ide zvyšovať dane, ruší rovnú daň, zvyšuje dane, odvody, poplatky a hovorí, že týmto spôsobom sa posunieme dopredu. Nuž, stále hovoríme od začiatku, dámy a páni, už po koľkýkrát, že tie príjmy v štátnej kase nebudú takýmto spôsobom. Naplánovali si 300 mil. eur len na dani z príjmu právnických osôb a týmto pozmeňovákom ho znižujú o 164 mil. eur. Veď už sama vláda dnes priznáva, že: Ups, kde udělali soudruzi z NDR chybu? Veď nedostanú ani polovicu z toho, čo si naplánovali na dani z príjmu právnických osôb. DPH som už spomínal, absolútne kľúčové.

    Hovoril som a ešte raz to zopakujem, spotreba domácností stúpa, za dva roky o 8,2 %, DPH klesá o 6,1 % budúci rok pri rastúcej spotrebe o 290 mil. eur menej ako minulý rok na DPH. Keby sme vyberali DPH len na úrovni minulého roku a vývoj DPH by kopíroval spotrebu, dámy a páni, 680 miliónov. Máme 680 mil. eur a nemusíte kradnúť ľuďom z druhého piliera. A takto vám ukážem, že všetky opatrenia, ktoré robíte, sú chybné a idú proti ľuďom len preto, že nešetríte a nerobíte svoju prácu.

    Celkom je úsmevné, že pán minister vo svojom vystúpení, kedy odôvodňoval rozpočet, hovoril, že tieto opatrenia najmenej brzdia rast, a potom príde pán predseda výboru a zníži príjmy rozpočtu o 260 mil. a sám hovorí o tom, že je to kvôli rastu. Tak sú to opatrenia, ktoré brzdia rast, alebo nie?! No samozrejme, že brzdia rast, vytvárajú nezamestnanosť na Slovensku a vytvárajú aj problémy v štátnom rozpočte.

    Ďalšou ilúziou je, že tieto opatrenia sa nedotknú nízkopríjmových skupín. No a tí sporitelia v II. pilieri, to sú tí najbohatší? Tí živnostníci, to sú tí najbohatší? Tí, čo platia poplatky, tí všetci ľudia, to sú tí najbohatší? A tí, čo prichádzajú o prácu dnes, to sú tí najbohatší? Práve tí najzraniteľnejší na to trpia.

    Pozrime sa na štruktúru rozpočtu, kto je víťazom. Je to tiež zaujímavé. Hovorí to čosi o prioritách rozpočtu. Myslíme si, že zdravotníctvo a školstvo, dámy a páni? Zdravotníctvo dostáva oproti tomuto roku o +0,42 percenta. Školstvo, bez rezervy o 0,68 percenta. To sú údajné priority. Kozmetické úpravy. Ale je zaujímavé pozrieť sa, že ktoré inštitúcie si celkom slušne polepšili. Jednou z najúspešnejších inštitúcií je Generálna prokuratúra +7,7 percenta. Inštitúcia, ktorá 16 mesiacov nemá svoje vedenie, dostala +7,7 percenta. Najvyšší súd, pán Harabin +7 percent. Kancelária Ústavného súdu +2 percentá. A tak ďalej a tak ďalej. Vidíme z tohto rozdelenia, kde sú priority.

    Kde sú riziká? Je ich skutočne veľa, ale predtým, než začnem ich podrobne rozoberať, dovoľte mi uviesť čísla, o ktorých hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, orgán, ktorý sme vytvorili práve pre tieto účely, aby upozorňoval na riziká rozpočtu, takže Rada pre rozpočtovú zodpovednosť o rizikách pre naplnenie rozpočtových cieľov hovorí:

    1. Negatívne vyhliadky ekonomického vývoja z dôvodu zhoršovania externého prostredia. Bez kvantifikácie krytie rizika 313 miliónov. To bolo predtým, než tu bol tento pozmeňovák, lebo z toho ide 213 mil. na krytie výpadku. Mimochodom, mimochodom, to šetrenie je kozmetické, menej než 21 mil. eur, ale deficit sa navyšuje o 26,6 mil. eur. Čiže vy nešetríte, ale zvyšujete deficit kvôli tejto zmene a používate na to vytvorenú rezervu, z ktorej už takmer nič nezostalo, lebo

  • Vystupujúci si odkašľal.

  • , pardon, podstatnú časť tej rezervy, ktorá tam zostala v objeme 68 mil. sami priznávate, že dávate na platy učiteľov. A vrátim sa aj k tomu.

    Pokračujem v rizikách. 2. Vplyv legislatívnych zmien na správanie daňovníkov a následne na daňové príjmy. Čiže aj rozpočtová rada hovorí to, čo my, ale bez kvantifikácie. 3. Ambiciózne úspory samospráv bez efektívnej možnosti ich vynútenia, 150 až 200 miliónov. 4. Podhodnotenie nákladov na verejné zdravotníctvo, 100 miliónov. 5. Legislatívne nedoriešený spôsob odpredaja ropných hmotných rezerv, 25 miliónov. 6. Pravdepodobná valorizácia platov učiteľov, minimálne 60 miliónov. 7. Nerozpočtovanie alebo odloženie výdavkov na likvidáciu jadrových zariadení, 20 miliónov. 8. Riziko nenaplnenia nedaňových príjmov Národného jadrového fondu, 15 miliónov. 9. Nerozpočtovanie výdavkov na zelené projekty z príjmov predaja emisných kvót, 20 miliónov. 10. Pravdepodobné stanovovanie, sanovanie straty Carga, 20 miliónov. 11. Nerozpočtovanie DPH, platby súvisiace so splácaním PPP projektu, 6 miliónov. Čiže spústa rizík, ktoré vidí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Pristavím sa pri jednom, ktoré považujem za dôležité, a to je zdravotníctvo. Znepokojuje ma práve preto, lebo dlhy nemocníc sa vracajú na úroveň pred oddlžením. Je to verejná informácia. Pred rokom dostali štátne nemocnice 300 mil. eur, ale nepomohli. Nemocnice ani po vlaňajšom oddlžení nezačali platiť načas faktúry. Dlhy podľa niektorých dodávateľov už začínajú dosahovať výšku ako pred oddlžením. Samotní veritelia hovoria, že úroveň dlhu sa opäť blíži k hladine pred oddlžením. Nemocnice napríklad len jednej z energetických firiem dlhujú asi 4 mil., priemerné lehoty, za ktoré platia faktúry, sú štyri roky. Sociálnej poisťovni nemocnice nezaplatili už vyše 50 mil. eur. Považujem to za výstražné a považujem v tejto súvislosti odmietnutie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, ako sme to navrhovali, za dôkaz nezáujmu o riešenie situácie v zdravotníctve a nezáujem o upchávanie dier.

    Ďalším z rizík po nenaplnení daňových príjmov, ktoré priznávate už aj vy pozmeňovacím návrhom, po zdravotníctve ja považujem predovšetkým úroveň nezamestnanosti, dámy a páni. Úroveň nezamestnanosti dosiahla 13,7 percenta. Už som spomínal, že len za október takmer desaťtisíc ľudí prišlo o prácu, pričom v rozpočte sa táto úroveň plánuje po celý budúci rok. Čiže ako keby sme zastagnovali túto úroveň. Je to nereálne. Bohužiaľ, prial by som si, aby to tak nebolo, ale všetci realisti vieme, že práve vplyvom vašich opatrení, roboty na Slovensku bude menej, nezamestnaných pribúdať bude. A práve preto, práve preto je nezamestnanosť a jej výška jedným z rizík rozpočtu.

    Aké sú problémy? Po dani z príjmu, už som spomínal, že vláda priznala nižší výnos o 164 mil., o väčšiu polovicu z toho, čo si naplánovala z dane z príjmu právnických osôb, že nedostane, je spomínaná DPH aj tiež výkonnosť štátnych podnikov. Na budúci rok si vláda nakreslila do štátneho rozpočtu, že zo štátnych podnikov dostane o 200 mil. eur menej ako v tomto roku. Nuž, inými slovami, keby na budúci rok fungovali štátne podniky minimálne tak ako tento rok, tak s platmi učiteľov nie sú problémy. Máme aj na 10-percentné pokrytie. Spravovanie štátneho majetku považujem za problematické. Dnešná vláda sa k tomu správa laxne a číslami v štátnom rozpočte dokazuje, že nezodpovedne spravuje majetok občanov.

    Kde sa dá šetriť? Tých úspor je stále veľa. Spomínal som už počty ľudí. Začnem s pánom vicepremiérom Vážnym, ktorý sa vyjadril, že vlastne ani o tú pozíciu nemal záujem, ale pán premiér mu ju vytvoril. Máme šesť nových štátnych tajomníkov, čo je dohromady, samozrejme, sedem aparátov, sedem limuzín, sedem administratívnych kancelárií. Máme takmer tisíc príspevkových a rozpočtových organizácií, mnohé z nich sa môžu zlúčiť, mnohé z nich sa môžu zrušiť. Máme Fond národného majetku, ktorý stále existuje a stále živíte, aj keď tvrdíte, že nechcete privatizovať. Nuž, a k počtu ľudí. Pán minister povedal, že vraj my sme namaľovali päť tisíc ľudí dole, no tak som mu to chcel vysvetliť. Aj preto považujem jeho útek za zbabelý, pretože vysvetlím to aspoň vám, pán minister, dúfam, že mu to tlmočíte. Predovšetkým pán minister by mal poznať svoj rozpočet, odvoláva sa na str. 36, pričom je to na str. 46. Viete, s tými číslami má evidentne problém. Má problém aj s tým, že vraj sme zrušili päťtisíc učiteľov, pričom, keď sa pozrie do svojho rozpočtu, vidí, že áno, pokles učiteľov je menší tento rok, ale presne to číslo je tritisíc dvesto sedemdesiatpäť, žiadnych päťtisíc. Stále sa odvoláva na počet učiteľov, ale zabúda na to, že naša vláda zvýšila platy učiteľov o 5,7 percenta. A najlepší dôkaz toho, že to bolo reálne, je, že sa to premietlo do taríf. Môžete sa učiteľov opýtať, dámy a páni, veď to je do taríf premietnuté.

  • Výkrik v sále.

  • Aké hókusy-pókusy? Normálne premietnutie týchto čísiel do taríf. A že sa znižuje počet učiteľov? Znižuje sa. Ale veď ho znižujete aj vy! Keď sa pozriete do vašich čísel, zistíte, že o dva roky ste si sami naplánovali, že bude o dvetisíc učiteľov menej. Klesá počet žiakov, postupne klesá aj počet učiteľov. Takže to, čo tu bolo predvedené, je bohapustá demagógia a klamstvo.

    Pritom je zaujímavé, že vláda hovorí o projekte reformy verejnej správy, o projekte ESO. Ale na budúci rok si, si namaľovala, že vo verejnej správe bude mať päťtisíc ľudí viac, ale nie učiteľov. Ak vás to zaujíma, je to na str. 42. O dvetisíc tam bude viac policajtov budúci rok oproti súčasnému stavu, o tisíctristo vojakov, o štyristo viac colníkov, o tristo hasičov. Žiadnych učiteľov nedáva naspäť, učiteľov práve dáva dole o dvetisíc o dva roky. Ale vytvára ďalšie nové miesta o päť tisíc budúci rok a tvrdí, že ide reformovať verejnú správu. No, niečo tu nesedí. Jeden občan mi povedal, že ESO znamená: Enem smeráci ostanú. Že to je taká reforma.

  • Smiech a potlesk.

  • Myslím, že nie je to k pravde ďaleko.

    Nuž, žiadny náznak šetrenia. Žiadny náznak šetrenia. Viete, koľko je nárast výdavkov oproti minulému roku? Jedna celá 7 desatín mld. eur. Minulý rok vláda Ivety Radičovej stlačila výdavky pod úroveň predchádzajúceho roku, v roku 2011 sme mali nižšie výdavky než v roku 2010. Na budúci rok, keď to porovnáme oproti minulému roku, 1,7 mld., dámy a páni, 1,7 mld., ktoré vy míňate viac. No, len niekde to treba zobrať.

    Takže komu to asi tak berieme? Žiadnym najbohatším, žiadnym najbohatším. Päťsto miliónov zoberieme sporiteľom v druhom pilieri, ktorých je jeden a pol milióna. No ak máme jeden a pol milióna najbohatších, tak by sme boli celkom fajn krajina. Vieme, že to sú normálni, bežní občania, ktorí si zodpovedne, poctivo sporia na svoj dôchodok. Zoberieme dohodárom, tých je viac ako šesťstotisíc, tí prispejú 140 mil. eur. Zamestnanci a živnostníci, ktorí cez vymeriavacie základy prispejú 130 mil. eur. Samostatne zárobkovo činné osoby, pri ktorých vláda počíta s vyššími daňami a odvodmi za 71 mil. eur. Všetci pracujúci, ktorí pre obmedzenie odpočítateľnej položky na manžela či manželku majú byť ľahší o 5, 6 mil. eur ročne. Všetci platitelia koncesionárskych poplatkov, my sme to zrušili, vy to zavádzate, 75 mil. eur. Všetci majitelia nových áut s výkonom nad 80 kilowattov prispejú 30 mil. eur. Zložia sa aj fajčiari 8 mil., ale aj všetci ľudia, ktorí pracujú vo firmách, ktorí majú cez vyššie dane zaplatiť od 350 mil. eur ročne.

    To bolo v pôvodnom návrhu. Teraz už viac než polovicu priznávate, že z toho nedostanete. Chcete len zdierať ľudí. Aj klientov bánk a regulovaných firiem, ktorí pocítia mimoriadne odvody, pretože na nich ste uvalili výšku 170 mil. eur. Zas to pocítia ľudia len vo zvýšených poplatkoch.

    Už som spomínal výkonnosť štátnych podnikov. Žalostné, 200 mil. eur dole, z toho najväčšiu časť Slovenský plynárenský priemysel. Práve v týchto dňoch sa dozvedáme o podozrivých obchodoch a veľmi radi si na túto tému osobitne pohovoríme. Pamätáme si, ako súčasný premiér kritizoval privatizáciu SPP, dnes realizuje sám túto privatizáciu. Jednak ju posvätil a pokračuje v tejto privatizácii ďalej. Teším sa na túto debatu.

    Chýba mi pán minister financií. Aj preto, pretože som mu chcel pripomenúť jeho slová. Pred rokom, 7. 12. 2012 pán Peter Kažimír, v tom čase opozičný poslanec, v debate k rozpočtu povedal: "Rozpočet, ktorý máme pred sebou, ja osobne považujem za ďalší pracovný variant." Myslím si, že bol jasnovidec a hovoril ako keby o rozpočte o rok dopredu, pretože všetko, čo povedal, to sedí na tento rozpočet, ktorý predložil. Hovorí o spochybnených príjmoch, hovorí o problémoch so železničiarmi, mimochodom tento týždeň ste oznámili v Cargu, že šesťsto ľudí bude prepustených. Hovorí o zdravotníctve, ktoré sa zhoršuje najmä vplyvom zadlžovania. Hovorí o výsledku vplyvu inflácie a poklese reálnych miezd. Dámy a páni, ak to neviete, tento rok klesli reálne mzdy na Slovensku. To nie je výsledok minulej vlády, to je výsledok vášho vládnutia. Je pravdou, že klesli aj minulý rok, ale hlavný dôvod bol práve prepúšťanie vo verejnej správe o viac ako päťtisíc ľudí a pokles mzdových prostriedkov vo verejnej správe o 10 percent. To ste nerealizovali tento rok. Ak sa odvolávate na ceny energií, tak vám pripomínam, že od roku 2006 je na čele regulačného úradu, ktorý robí cenové návrhy a posudzuje cenové návrhy s konečnou platnosťou, nominant SMER-u. A tento rok klesli reálne mzdy, to, čo kritizoval pán Kažimír pred rokom. O zamestnanosti ani nehovorím. To som už spomínal. Takže všetko to, čo ste hovorili pred rokom, platí na tento rozpočet. Bohužiaľ, doplatia na to len a len ľudia.

    A zosumarizujem vám, ako by sa to dalo robiť ináč. Radi stále sa pýtate, či existuje alternatíva a že či by ste mali vôbec inú voľbu. Nuž, samozrejme, predovšetkým ináč sa to dá robiť tak, že by sa šetrilo na výdavkoch, že by konečne ste zodpovedne spravovali peniaze občanov, tak ako to urobila minulá vláda. Zdedila rozvrátené verejné financie, 8-percentný deficit, stlačila to pod úroveň 5 %, na úroveň 4,6. Vy konsolidujete len na príjmoch, všetko to hádžete len na ľudí. Tým, že zvyšujete dane, odvody poplatky, rušíte rovnú daň, zhoršujete Zákonník práce, vyháňate prácu zo Slovenska a robíte problémy aj štátnej kase. Rozpočet je toho dôkazom, najmä pozmeňovák a hanebný proces.

    Takže summa summarum, keby ste len zachovali a vôbec ani nezlepšovali výber DPH za posledné dva roky - a vy tvrdíte, že bojujete s daňovými únikmi, že idete zlepšovať - keby ste to len zachovali, tak by ste mali 680 mil. eur. Nemusíte vôbec brať ľuďom z druhého piliera. Keby ste nešli hore s výdavkami, keby ste udržali výdavky štátneho rozpočtu len na úrovni minulého roku, vôbec by ste nemuseli zvyšovať dane a odvody. Hovoríme o čiastke zhruba pol miliardy, 500 mil. eur. Keby ste zakonzervovali výdavky tak, ako to urobila minulá vláda, dane, odvody nemusíte zhoršovať. Nemusíte vyháňať prácu zo Slovenska, nemusíte zvyšovať daň z príjmu na úroveň najvyššiu v regióne. Keby ste riadili štátne podniky tak, ako boli riadené doteraz, mali by ste 200 mil. a bolo by aj na 10-percentné zvýšenie platov učiteľov. Keby ste začali šetriť v sociálnom systéme a prijali naše návrhy, len naše návrhy za 50 mil. eur, pričom tam je príležitosť na šetrenie väčšia, nemuseli by ste zvyšovať odvody živnostníkom a zhoršovať ich život.

    No, investičné stimuly, už tu bola jedna faktická, kamarátom. Keby ste nerozdávali investičné stimuly na udržanie pracovných miest a teraz nehovorím na tvorbu, na udržanie, pretože to žiadna vláda doteraz nerobila, na udržanie pracovných miest a keby ste podporili malých podnikateľov, najväčších zamestnávateľov len tisíc eurami na vytvorenie pracovného miesta, máme 45 tisíc nových pracovných miest.

    Čiže summa summarum, keby vláda zachovala úroveň výberu DPH, zachovala úroveň výdavkov, nebrala nových ľudí, nezhoršovala výkonnosť štátnych podnikov, začala aspoň minimálne riešiť spravodlivosť v sociálnom systéme, nemuseli by poctiví občania, zamestnanci, živnostníci, dohodári, ale aj zamestnávatelia, platiť na budúci rok 1,5 mld. eur. To je suma, ktorú hádžete na občanov. Dá sa to aj ináč, práve som vám dal podnety. A vyzývam vládnu stranu, aby začala konečne spravovať veci verejné a nezhoršovala život občanov.

    Dámy a páni, zruinovali ste rovnú daň, zruinujete ekonomiku, ruinujete pracovné miesta na Slovensku. Viete sami, že viac daní nevyberiete. Už ste si to aj začali priznávať pozmeňovákmi. Rozpočet je preto len a len ilúziou a zdrapom papiera. V tomto jediné, čo sa dá robiť, s tým vládnym návrhom, je skutočne len ho roztrhať po vzore vášho premiéra.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, piati páni, šesť, sedem, osem, ôsmi páni poslanci. Pán poslanec Frešo, Beblavý, Duchoň, Nachtmannová, Vašečka, Kaník, Kuffa a Mikuš.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, tak prvá poznámka, ako prvú časť poznámky by som venoval tomu, že pána ministra financií prestriedal pri nástupe opozície pán minister obrany. Príde mi to také symbolické. A príde mi to hlavne ale aj také zvláštne, z takého praktického hľadiska, lebo máme kopu iných ekonomických ministrov, pána ministra dopravy, pána ministra hospodárstva či pôdohospodárstva, ktorí sa tomuto môžu venovať, ale keď nasadzujete do obrany pána ministra obrany, tak asi ten rozpočet nebude stáť za veľa.

    A teraz k tomu najvážnejšiemu, čo zaznelo v príspevku pána poslanca Štefanca. To najvážnejšie bolo, že napriek tomu, že prijímate konsolidačné opatrenia, tak bude horšie. Sami to priznávate pri dani z príjmov. A ja to chcem len podčiarknuť, že behom dvoch mesiacov vám vypadlo 50 % navýšenia tejto dane, ktoré ste si sľubovali od toho, že ju zvýšite, že zrušíte rovnú daň. O 50 % tento účinok klesol. To isté, ten obrovský rozdiel, ktorý máte medzi daňou z pridanej hodnoty, ktorá klesá, a spotrebou, ktorá má stúpať.

    Upozorňujem na to preto, lebo toto už nie je o vonkajších okolnostiach, toto je o prostredí, ktoré vytvárate. Jednak sa v ňom nedajú poriadne vyberať dane a jednak sami zavádzate alebo rušíte rovnú daň a zároveň teda predpokladáte, že sa vám daňové príjmy znížia oproti tomu, čo ste hovorili, keď tú daň ste rušili. Celé to, bohužiaľ, zaplatia ľudia, sporitelia v druhom pilieri, živnostníci a hlavne ľudia, ktorí by boli bývali zamestnaní a budú nezamestnaní práve kvôli týmto opatreniam. Tento rozpočet naozaj Slovensku veľmi nepomôže, ale to, čo mu naozaj poškodí, sú tie opatrenia, ktorého ho sprevádzali, bohužiaľ. A, bohužiaľ, treba povedať, že ani na základe týchto čísel ste sa nepoučili.

  • Ďakujem pekne. Ivan, ďakujem ti za síce voči vláde kritický, ale musím povedať, že pomerne precízne vyargumentovaný príspevok. Aj za reakciu na ten dnes ráno narýchlo predložený dodatok k rozpočtu.

    Musím ťa však upozorniť, že si zabudol na jednu veľmi významnú vec, ktorá v tom návrhu je, podľa § 5 ods. 2 toho pozmeňovacieho návrhu sa vláda zjavne rozhodla, že vo svojom spore s učiteľmi treba pritvrdiť, lebo tento návrh hovorí o tom, že ak učitelia nepodpíšu kolektívnu zmluvu s vládou, nedostanú od 1. januára 5 %, ktoré im už vláda sľúbila, dostanú nula percent.

    To znamená, že vláda sa rozhodla ísť, by som povedal, spôsobmi mafie a nie vlády demokratickej krajiny. A chcem ťa na to upozorniť, lebo si myslím, že by si to určite bol býval spomenul, keby si mal čas za tú chvíľku, ktorú nám na to vládna strana a koaličná strana dala čas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte raz, znovu by som rád zdôraznil, že aj pozmeňujúci návrh, aj konštatovanie, že dochádza k nižšiemu výberu daní je spôsobené jednak, po prvé externým prostredím. A po druhé, stále sa tu vraciame k tomu, čo ste naozaj zanechali na tej finančnej správe. Jednoducho... Ale to nie je na smiech! To je, bohužiaľ, na zaplakanie, pretože niekoľko mesiacov nefunkčná finančná správa spôsobila to, že jednak sme sa dostávali k podstatným informáciám oveľa, oveľa neskôr, to je absolútny fakt. A druhá vec, že samozrejme, že to, bohužiaľ, zneužili viaceré podnikateľské subjekty. Jednoducho, keď nefunguje finančná správa, tak aj ten daňový subjekt má sklon k tomu, aby to daňové priznanie nepodal. A výsledok je taký, ktorý tu jednoducho je.

    To znamená, ešte raz, došlo k zreálneniu skutočného výberu prognóz na budúci rok, zreálneniu ekonomického stavu v súčasnosti.

    Tam ste povedali jedno číslo, že dochádza k nárastu výdavkov 1,7 miliardy? Dobre som...? Oproti...

  • Hlas z pléna.

  • Tak to by som rád počul to vysvetlenie, kde ste takéto číslo zobrali.

    A posledná poznámka, čo tu stále zdôrazňujete, ešte raz, Zákonník práce, jeho novela bola spôsobená, ale výsledok mal byť ten a je ten, aby sa znovu Zákonník práce dostal na štandardnú európsku úroveň. Odstránili sa tam viaceré vady, ktoré tam predchádzajúcou novelou boli zavedené.

    Konsolidačné opatrenia vo vzťahu k zmenám daňových sadzieb, áno, boli vykonané, pretože samozrejme to konsolidačné úsilie, ktoré tu na budúci rok treba urobiť, vyžadovalo aj takéto zmeny a muselo sa zasiahnuť do zmien daňových sadzieb.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec Štefanec, to, čo ste teraz predviedli vo svojom vystúpení, ma prekvapilo. K tým vašim výpočtom keby, keby. Ešte ste zabudli dodať, keby ste hospodárili tak ako my, mohli ste si zabezpečiť osobný blahobyt, viď reforma finančnej správy, o ktorej pred chvíľočkou hovoril predseda výboru.

    Kritizujete rozpočet a my len zreálňujeme to, čo ste vy naplánovali v rozpočte v minulom roku. A k vašej intelektuálnej vsuvke spojenej so slovíčkom "enem", dovolím si túto vsuvku doplniť: Enem demagógia v SDKÚ nás môže zachrániť. O tom bolo celé vaše vystúpenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. K obsahu vystúpenia pána Štefanca niekoľko poznámok. Chcel by som ešte pripomenúť, ako už spomínal aj pán poslanec Beblavý, že vláda vlastne hovorí o piatich percentách, pričom sa objavujú návrhy, ktoré hovoria o 7,5 percentách. To len ukazuje realitu, že v skutočnosti do školstva nepôjde viac peňazí, aj keď sa snažia uspokojiť požiadavky štrajkujúcich učiteľov, tie sa však netýkajú len platov. Teda vlastne do školstva nepôjde viac peňazí, ale časť z nich sa pretransformuje na iné, iné účely.

    Ďalšia vec, keď tak počúvam, po prvýkrát vo svojom živote ako člen parlamentu, rozpravu o štátnom rozpočte, tak je mi ľúto, že zväčša tu ide o politický marketing a že vlastne nie sme schopní alebo ochotní hovoriť ľuďom pravdu. Pán poslanec Štefanec odhalil niektoré konkrétne čísla, ktoré možno pán minister financií nerád počuje, nerád by o nich hovoril, pretože vyznievajú dosť nepríjemne. Ale pokiaľ vlády, či už táto, alebo akákoľvek iná, budú ľudí zavádzať, budú im manipulatívne podsúvať interpretáciu rôznych čísel, tak to nebude dobré.

    A ešte by som chcel nesúhlasiť s pánom poslancom Štefancom v tom, že on povedal, že urobil to, čo premiér. Ja si myslím, že pán premiér urobil inú vec. Pretože on roztrhal právoplatne Národnou radou schválený zákon, ktorý bol platný na území Slovenskej republiky. Pán Štefanec zatiaľ roztrhal len návrh zákona, čo je vyjadrením jeho nesúhlasu, ku ktorému sa pridávam.

    Ďakujem.

  • No v tom návrhu, v tom pozmeňovacom návrhu, čím viac ho budeme študovať, tým viac budeme nachádzať ďalšie a ďalšie skutočne škandalózne veci, ktoré sa tam objavujú. No to, na čo upozornil pán Beblavý, je donebavolajúca drzosť. Ako takýmto spôsobom vydierať počas prebiehajúceho protestu učiteľov, že jednoducho položiť nôž na krk, ak nebudete súhlasiť, dostanete figu borovú, dostanete nulu, tak to naozaj, to tu ešte nebolo. Teraz ako vláda ukazuje tvrdú ruku, buď budete poslúchať a budete držať, s prepáčením, hubu a krok, alebo nedostanete nič. Toto je naozaj ďalší prelom, ďalšie podupanie demokracie, ďalšie pošliapanie nejakej kultúry politického dialógu. A na smiech otáča tie vyjadrenia o tom, že rešpektujeme právo učiteľov na štrajk. Rešpektujeme, ale dáme im veľkú nulu, až nebudú ticho.

    Takže až veľmi rád by som počul vyjadrenie ministerstva školstva, čo si o tomto návrhu myslí. Či o ňom vie. Ak o ňom vie, tak je to jednoznačne na odvolanie takéhoto ministra.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. O poklese pracovných miest hovorí aj Národná banka, aj analytici. Je to naozaj veľmi zlý signál, keď sa dostávame kdesi na úroveň 13,7 percent. A tento rozpočet, návrh teda rozpočtu ráta na budúci rok, že táto úroveň sa má kdesi zafixovať na tejto úrovni.

    Pán kolega Štefanec to hovoril, že to by bolo veľké šťastie. Ja to nevnímam ako veľké šťastie, lebo tá úroveň by mohla byť naozaj pod 10 % nezamestnanosti. Ale naozaj tie opatrenia, ktoré tu boli prijaté skrze tieto zákony, vyháňame prácu aj pracovné príležitosti do zahraničia, čo mi je naozaj veľmi ľúto.

    Pán kolega tu spomenul veľmi veľa vecí. Tak len ešte k niektorým. Rovnako aj to zdravotníctvo a nemocnice, ktoré boli oddlžené minulý rok a stálo nás to 300 mil. eur. A zase tie nemocnice sa zadlžujú a dostávajú sa na tú istú úroveň, to je veľmi zlý signál. Veľmi zlým signálom je tiež, aj keď tie zdravotnícke zariadenia nie sú schopné platiť faktúry a majú štvorročné omeškania.

    Tiež veľmi zlou správou je aj tá skutočnosť, že v priebehu mesiaca október pribudlo nám takmer desaťtisíc nezamestnaných.

    Na záver som len chcel ešte povedať toľko, pánu Štefancovi chýba pán minister, celá vláda. A mne osobne chýba pán kolega Číž, môj priateľ, ktorý tu už toľko signalizoval a rozprával o štátnom rozpočte, aký je veľmi, veľmi dôležitý. Ak ma počuje, rokujeme o štátnom rozpočte, nech teda príde do tejto rokovacej sály. Avizoval to už pred mesiacom, pred dvoma týždňami. A nie je tu, žiaľ.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pre ďalšiu diskusiu len chcem povedať, že hovoríme o štátnom rozpočte na budúci rok a tam problémy s finančnou správou na začiatku tohto roka budú irelevantné. Ak tam nejaké budú, tak to, budú dôsledkom vládnutia tejto vlády.

    Nadviažem na kolegu Štefanca v tej časti, kde hovoril, že príjmovú časť štátneho rozpočtu prakticky naplnia väčšinou, ten rozdiel, ktorý potrebuje vláda získať na zníženie deficitu, všetci občania Slovenskej republiky. Čiže nie je to len tých proklamovaných 20 % najbohatších, o ktorých hovoril predseda vlády, ale prakticky všetci. Rovná daň totiž nebola rovná, nikdy nebola rovná a spolu s odpočítateľnými položkami najviac na nej "zarábali" najnižšie vrstvy obyvateľstva. Dnes sa čudujem, že vláda práve znižuje deficit na základe rušenia odpočítateľných položiek, ktorým sa zaťažia práve tie nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

    Minister financií veľmi správne povedal, že sme kontinuálne štyri roky v zlých časoch hospodárskej krízy. Nuž chcem ale povedať, že medzitým vládla aj vláda Ivety Radičovej, a tá znížila deficit za jeden rok z 8 na 5 percent, o 3 percentá, čo je cirka 60, pardon, 60 mld. korún alebo 2 mld. eur. Napriek tomu, že znižovala ten deficit sama na sebe šetrením takmer zo 60 percent, a napriek tomu, že neznížila tak dramaticky, ako sa tu hovorí, hospodársky rast, pretože vzniklo 40 000 nových pracovných miest. A dnes môžem povedať len toľko, že mne v tomto rozpočte chýba, oproti tomu, že sa tu len čachruje s púho-púhymi číslami, akákoľvek hospodárska politika alebo vízia, skadiaľ chcú, alebo chceme nabrať v budúcnosti príjmy štátneho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj všetkým kolegom za pripomienky. Osobitne tým, ktorí podporili moje vystúpenie.

    Pán poslanec Beblavý, pán poslanec Kaník hovorili o tej nule v pozmeňováku. Považujem to tiež za výkričník v tom zmysle, ako jedná vláda s odborármi. Je to spôsob jednania, ktoré, upozorňujem, že nie je v súlade, určite, so vzťahmi, ktoré vláda nastolila. Pripomínam, že odborári podpísali dohodu o spolupráci so stranou SMER, a dnes vidíme, čo z toho je. Výsledkom tohto politikárčenia je dnes sociálne napätie. Toto je výsledok tejto zmluvy. Sociálne napätie a vytváranie tlaku na učiteľov, tak ako bolo povedané, kladiete im nôž pod krk, ak toto neprijmete, nebude nič. Tá nula je veľavravná.

    Stačilo by, ako som hovoril, keby ste hospodárili so štátnymi podnikmi tak ako doteraz. Máte 200 mil., máte habadej peňazí aj na 10-percentné navýšenie platov.

    Pán Duchoň sa pýtal, ako som dospel k 1,7 mld. v roku 2011 oproti budúcemu roku. Pán Duchoň, jednoducho plus-mínus. Verejne prístupné informácie na stránke ministerstva financií, 1,7 mld. budúci rok vyššie výdavky ako v roku 2011.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, viete, keď chcete hovoriť o demagógii, musíte to podoprieť číslami. Ja som o tých číslach hovoril, aj keď sa vám zle počúvajú, tie čísla vás usvedčujú z toho, že vaše spravovanie vecí verejných je len a len nešetrenie a vyššie zdaňovanie ľudí, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Solymos, do rozpravy, za klub MOST - HÍD.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dnes ráno pán minister Kažimír veľmi pekne pozdravil náš poslanecký klub. Ceníme si to, ale napriek tomu hneď na začiatku by som chcel vyhlásiť, že predložený rozpočet verejnej správy na rok 2013 nemôžeme podporiť. Súhlasíme len s tým, že treba pokračovať v konsolidácii verejných financií. To plán rozpočtu nepochybne robí. Problém je s tým, že konsolidáciu chcú dosiahnuť pre nás absolútne neprijateľnými nástrojmi. Tieto nástroje zabrzdia ekonomický rast, budú demotivovať ľudí a podniky, ktorí tvoria chrbticu tejto spoločnosti, lebo pracujú, respektíve vytvárajú pracovné miesta, tvoria hodnoty a platia dane a odvody, čiže v zásade živia tento štát.

    Rozpočet na rok 2013 ako by vyhlásil týmto ľuďom a podnikom vojnu, ako by chcel zlomiť chrbticu tejto krajiny, a toto nemôžeme podporiť. Konsolidáciu tejto vlády odmietame, lebo zvyšuje len príjmy, ale v skutočnosti nechce znižovať výdavky. Odmietame, lebo zvyšuje najmä daňové a odvodové zaťaženie práce. Odmietame, lebo najväčšiu časť konsolidácie tvorí absolútne nezodpovedné zosekanie druhého piliera. Odmietame, lebo vážne ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska a tak aj životnú úroveň našich občanov. Odmietame aj preto, lebo úplne ignoruje bohaté medzinárodné skúsenosti rozpočtových konsolidácií. A odmietame aj preto, lebo vysiela ten najhorší signál smerom k aktívnym pracujúcim a podnikom, odkazuje im, že sa neoplatí pracovať, čestne odvádzať dane, odvody, zodpovedne sporiť na svoj vlastný dôchodok a investovať do tvorby pracovných miest. Neoplatí sa, lebo zvyšujeme dane a odvody všetkým, čo to robia, a popri tom ešte vytvárame neustále nové bariéry, napríklad nový Zákonník práce.

    Vláda SMER-u ešte nikdy nedokázala znížiť verejné výdavky a neplánuje to urobiť ani teraz. Počas prvej polovice prvej Ficovej vlády výdavky mohli rásť vďaka tomu, že SMER zdedil prestretý stôl od predošlej pravicovej reformnej vlády. Zdedili rýchly rast ekonomiky, zamestnanosti a aj príjmov do verejných rozpočtov. Už tu sa objavila ich nezodpovednosť v míňaní. Nedokázali prijať vyrovnaný rozpočet ani vtedy, keď ekonomika rástla viac ako 10-percentným tempom v roku 2007. Otázku môžeme položiť aj tak, že aký rýchly rast potrebuje táto vláda na to, aby mala aspoň vyrovnaný rozpočet, keď ani 10 % nestačilo? Dvadsaťpercentný? Alebo viac? Prišli však horšie časy, dorazila kríza, ale oni napriek tomu pokračovali vo zvyšovaní výdavkov. V druhej polovici volebného obdobia jednoducho žili na úkor budúcnosti, zvyšovali výdavky, ako keby nebolo krízy, a podarilo sa im vytvoriť obrovskú sekeru v rozpočte na úrovni okolo 8 % hrubého domáceho produktu, čiže okolo 5 mld. eur v rokoch 2009 a 2010.

    Ľavicová vláda nikdy nedokázala šetriť a neplánuje to ani teraz. Za jej vládnutia verejné výdavky vždy rástli a nikdy neklesli. Výdavky verejnej správy v budúcom roku sa majú zvýšiť o viac ako 500 mil. eur voči očakávanej skutočnosti na tento rok. Zdravý rozum nám káže, že šetrenie a úspory znamenajú, že v budúcnosti budeme míňať menej než teraz. V prípade tejto vlády úspory a šetrenie znamenajú, že slovenský štát v budúcom roku bude míňať viac, čiže môžeme hovoriť o konsolidácii verejných financií, o znižovaní deficitu, ale určite nie o šetrení a úsporách, lebo vláda zvyšuje výdavky a ide míňať viac.

    Stredopravé reformné vlády už dokázali ozajstne šetriť, napríklad počas vládnutia koalície s účasťou MOST - HÍD, v roku 2010 na rok 2011 verejné výdavky poklesli o viac ako 500 mil. eur, približne o toľko, o koľko teraz budú rásť. Toto je ozajstné šetrenie a nie navyšovanie výdavkov, ako to robí táto vláda.

    Keďže nebudú žiadne úspory, naopak, vláda ide míňať viac, celá konsolidácia prebehne na strane príjmov. Vláda v budúcom roku chce vybrať na daniach a odvodoch a rôznych poplatkoch od občanov tejto krajiny o 2,1 mld. eur viac než v tomto roku. To znamená, že v priemere od každého občana vrátane bábätiek a starých ľudí chcú vybrať o 390 eur viac než v tomto roku. Drvivá väčšina má prísť z osekaného druhého piliera a z väčšieho zaťaženia pracujúcich a podnikov, ktoré vytvárajú pracovné miesta. Je to najhorší možný spôsob z viacerých dôvodov.

    Po prvé, skoro polovica konsolidačného balíčka, približne 700 mil. eur má prísť z absolútne nezodpovedného okresania druhého piliera. Vláda tak trestá zodpovedných ľudí, ktorí šetria na svoje budúce dôchodky, a vlastne znemožňuje im nasporiť dostatok peňazí na slušný dôchodok.

    Po druhé, Slovensko bude prvou krajinou medzi postsocialistickými novými členskými štátmi Európskej únie, ktorá najprv jednotnú daň úspešne zaviedla, a teraz to ide zrušiť. Tým zničíme marketingový efekt pre investorov zaujímavej krajiny. Slovensko s plánovanou 23-percentnou sadzbou dane z príjmu právnických osôb bude mať najvyššiu sadzbu medzi všetkými novými členskými krajinami Európskej únie, od Estónska až po Bulharsko. A ešte k tomu prísnejší Zákonník práce a najvyššie efektívne daňové zaťaženie bánk v celej Európskej únii. Investori prestanú prichádzať na Slovensko. Veď to vyzerá ako by sme ich chceli odstrašiť.

    Po tretie, rozpočet ráta s viac ako šesťtisíc novými štátnymi úradníkmi. V ospevovanom projekte ESO ubudne 90 úradov, ale na druhej strane pribudnú úradníci.

    Po štvrté, predložený rozpočet je vzhľadom na situáciu až nadpriemerne optimistický. Minimálne v niektorých bodoch. Tento názor mimochodom zdieľa aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad v hospodárení samospráv sa ráta až s takmer zázračným skokom z mínus 96,5 mil. eur v tomto roku na plus 151,4 mil. eur, a to v roku, keď na lokálnej úrovni prichádza koniec volebného obdobia, čo zvyčajne znamená vyššie, a nie nižšie, výdavky samospráv.

    Po piate, kolegyne a kolegovia, už teraz viete, že budú prichádzať výdavky, ktoré nie sú kryté. Rozpočet s nimi vôbec neráta. Vyššie mzdy pedagógov, lekárov, sestier, nehovoriac o odkúpení súkromných zdravotných poisťovaní a megalomanských projektov typu širokorozchodná železnica. Kedy, kde a odkiaľ to chcete financovať, keď ste to nezahrnuli do rozpočtu? Už teraz ste nútení prijímať dodatočné opatrenia, lebo vám nevychádzajú ani naplánované príjmy a výdavky, nehovoriac o tých, ktoré neboli do rozpočtu ani zahrnuté. Plánujete predať ropné hmotné rezervy, ale nerozpočtujete náklady na nákup novej ropy. Príjmy z predaja emisných kvót chcete využiť na konsolidáciu rozpočtu. Nič z toho sa nedostane na environmentálne projekty.

    Predpokladáte mierny rast zamestnanosti. Podľa mňa po prijatí Zákonníka práce a konsolidačných opatrení nemusí vzniknúť ani tých mizerných 1 800 pracovných miest, s ktorými počítate. Niekoľko menších položiek v rozpočte narástlo bez bližšieho vysvetlenia. Vyvoláva to prinajmenšom otázniky. Keď všetky zdroje rozpočtových organizácií v pôsobnosti ministerstva školstva stagnujú alebo klesajú, prečo výrazne narástli aj administratívne náklady? Našli sa peniaze aj na nárast osobných výdavkov ministerstva práce o 9,2 mil. eur, ale aj na ústredie práce o ďalšie 4 mil. eur. Nikdy som netušil, nikdy, že rybné hospodárstvo je tak dôležité, že v ťažkej finančnej situácii štátu sa musí zvýšiť jeho dotovanie o skoro 2 mil. eur. Ministerstvo financií má navýšené výdaje na informatizáciu o 150 mil. eur, ale nie je jasné, prečo treba opäť vyhodiť celý daňový informačný systém, vrátane fungujúcich prvkov, aby sa mohol nakúpiť zase úplne celý nový.

    V časoch šetrenia aj dvojnásobné navýšenie administratívnych nákladov na ministerstve životného prostredia, teda na ústredný aparát, sa mi zdá skutočne nezmyselným rozhadzovaním. Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že úspešné boli tie fiškálne konsolidácie, zníženie deficitu a dlhu, kde škrtanie výdavkov a zvyšovanie príjmov bolo aspoň v pomere 2 : 1, číže prevažovali úspory a nie zvyšovanie daní.

    Ako to robí táto vláda? Výdavky neznižuje vôbec, vyššie príjmy jej majú zabezpečiť 100 % konsolidácie. Už teraz je to učebnicový príklad neúspešnosti. A keďže naplánované príjmy sa pravdepodobne nepodarí realizovať, Slovensko sa dostane do začarovaného kruhu, vláda bude nútená zaviesť ďalšie opatrenia, ktoré ďalej znížia ekonomický rast.

    Kvôli čomu budú potrebné ešte väčšie opatrenia? Vláda sľubovala občanom istoty, ale takto vytvára obrovskú neistotu. Potrebuje naplniť štátnu kasu. A čo urobí? Zavedie novú sadzbu dane z príjmu, vyššiu korporátnu daň, ešte vyššie dočasné selektívne dane pre niektoré odvetvia, ešte viac zoseká druhý pilier a tak ďalej.

    Čo sa stane, keď SMER bude potrebovať ďalej konsolidovať a napĺňať štátnu kasu? Kto zaručí, že nezavedú ešte vyššie sadzby daní, že druhý pilier osekajú ešte viac, že dočasné dane sa nestanú permanentnými a že extra dane nebudú platiť aj ďalšie odvetvia? Ekonomickí aktéri budú štyri roky v tejto neistote, nikdy, nikto nebude vedieť, či nedostanú ďalšie náklady na krk od vlády.

    Vážené dámy, vážení páni, Winston Churchill raz povedal, že: "Niektorí ľudia si myslia, že podnikatelia sú prašiví vlci, ktorých treba zniesť zo sveta. Niektorí si myslia, že sú to kravy, ktoré treba podojiť. A len málokto v nich vidí kone, ktoré ťahajú za sebou svoju káru." Rozpočet na budúci rok vypovedá o tom, že politici SMER-u vidia v pracujúcich a podnikateľoch najmä tie dojné kravy, ktoré chcú ešte viac podojiť. Problémom je, že väčšina aktívnych ľudí a firiem je už teraz na hranici svojich možností a tak nemusia prežiť túto konsolidáciu. Otázne ale je, že kto bude potom za sebou ťahať tú káru? Kto bude ťahať slovenskú ekonomiku?

    Vláda s vyššími verejnými výdavkami to nedokáže, iba ešte viac zadlží túto krajinu. Dokázali by to iba podniky a pracujúci ľudia, ale len vtedy, keby im vláda nezvyšovala náklady a nezhoršovala podmienky. Lenže vláda aj vo svojom rozpočte na rok 2013 práve toto robí. Chce ešte viac priškrtiť, podojiť a ošklbať tých, ktorí živia tento štát, aby nemusela robiť ozajstné úsporné opatrenia.

    MOST - HÍD v tejto politike nemôže byť partnerom, a preto rozpočet nepodporíme.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kaník.

  • By som chcel veľmi oceniť hlavne tie príklady a tie citáty, ktoré pán poslanec dal, ale aj celý obsah tohto príspevku, lebo veľmi dobre vystihol podstatu veci. Naozaj, až nám ide o ľudí, až nám ide o to, aby ľudia mali prácu, nesmieme nikdy zabudnúť, že nie je ani jeden zamestnanec bez svojho zamestnávateľa. Celá politika socialistického vládneho SMER-u je orientovaná proti zamestnávateľom tým, že dramaticky zhoršuje podmienky na tvorbu a udržanie pracovných miest. Tým je priamo namierená proti zamestnancom. Proti ľuďom, ktorí sa živia prácou. Ale jednoducho nemôže fungovať spoločnosť, ktorá nemá zamestnancov, ktorá nemá zamestnávateľov, pretože nemá kto odvádzať dane. Nedá sa vytvoriť systém, kde všetci žijú na sociálnych dávkach.

    Vy sa úspešne, vy úspešne idete touto cestou. Budú rasť ľudia, ktorí budú závislí na sociálnych dávkach, a keďže nebudete mať príjmy, ktoré budú pokrývať tieto náklady, budete ďalej zadlžovať túto krajinu a hnať ju gréckou cestou. Toto je veľmi nebezpečné. A ja pripomínam, že zvýšením daní, ktoré ste uskutočnili, ktoré ste už uskutočnili, sme sa dostali takmer na tú istú úroveň daňového zaťaženia, aké bolo v roku 2002, pred tým, ako sa Slovensko vydalo na cestu reforiem, ktoré z nej spravili úspešnú a ekonomicky rastúcu krajinu.

    A pripomínam, že vtedy bola úroveň nezamestnanosti 18 percent. Vy sa touto politikou, ktorú odráža aj tento štátny rozpočet, idete touto cestou k dosiahnutiu tejto méty nezamestnanosti na úrovni roku 2002.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.

    Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Kollár za poslanecký klub SaS.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi na úvod začať politické hodnotenie predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 trošku z iného uhla. Odznelo tu dnes od rána množstvo čísiel, faktov, argumentov. Vypočul som si pozorne, aj keď som nebol v sále, vystúpenie kolegu Štefanca, kolegu Solymosa, ale aj veľmi emotívne vystúpenie podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra.

    Nechcel by som byť, priznám sa celkom objektívne, v jeho koži a ten nával jeho negatívnych emócií celkom chápem. Ja byť na jeho mieste by som tiež nemal pokojné noci a sny, pretože slovenská ekonomika naozaj ide do veľmi zlých časov. A čo je veľmi zlé, zlou správou pre Slovensko, že tieto zlé ekonomické časy nebudú otázkou jedného, dvoch alebo troch rokov. Mám vážne obavy, že to bude jedna celá dekáda potápania sa v hospodárskom úpadku a v problémoch. A teraz si, prosím vás pekne, všimnite, že v túto chvíľu nerobím jednoznačne vinníkom za to, čo nás čaká nasledujúcu dekádu, ani dopyt vo Francúzsku a Nemecku po našich výrobkoch, ani túto vládu, ani predchádzajúce vlády. Konštatujem holý fakt, že celá Európa a celý svet sa rúti do jednej obrovskej hospodárskej krízy, ale i krízy a predovšetkým krízy morálky.

    Chcem povedať na úvod, že pripravili ste rozpočet tak, aby Slovensko dodržalo medzinárodno-právne záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali. Zaviazali hneď v dvoch významných dokumentoch. Tým prvým bol revidovaný Pakt stability a rastu, kde máme úplne jasný záväzok, keďže Slovenská republika, to málokedy zaznieva, sa stále nachádza v tzv. procedúre nadmerného deficitu. A v zmysle revidovaného Paktu stability a rastu máme záväzok do roku 2013 znížiť deficit štátneho rozpočtu pod 3 percentá.

    Druhý, ešte významnejší dokument, ktorý aj z pohľadu práva stojí nad revidovaným Paktom stability a rastu, je to, čomu sa ľudovo hovorí fiškálny kompakt, alebo, ak chcete, európska fiškálna zmluva, alebo zmluva o spolupráci, riadení a koordinácii, ktorú budeme zhodou okolností práve na tejto schôdzi, niekde myslím medzi bodmi 30 a 40, tiež prerokovávať, ratifikáciu tejto medzinárodnej fiškálnej zmluvy. V nej sa takisto jednoznačne konštatuje, že je tu jasný medzinárodno-právny záväzok dodržať deficit v roku 2013 pod 3 percentá a do roku 2016 dosiahnuť vyrovnaný alebo dokonca prebytkový štátny rozpočet. Stalo by sa tak po prvýkrát v doterajšej histórii samostatného Slovenska.

    Takže konštatujem, že prihlásenie sa socialistickej strany SMER-u k týmto dvom vážnym medzinárodno-právnym záväzkom skutočne vítam. Ale súčasne musím konštatovať, že ak ste predložili rozpočet, ktorého deficit na budúci rok má dosiahnuť 2,94 %, tak konštatujem, že aj vaše úsilie v tom roku 2015, a ešte aj za týmto horizontom, ktorý bude stále ešte vnútri tohto volebného obdobia, keďže voľby, ak sa nič mimoriadne nestane, budú v roku 2016, tak tam máte jasný záväzok sa dopracovať k vyrovnanému alebo dokonca prebytkovému štátnemu rozpočtu. A konštatujem, že vyrovnaný štátny rozpočet nedosiahnete nikdy. A robíte tak len a len preto, že to robíte z donútenia, lebo to robiť musíte.

    Vrátim sa do minulého roku, keď bol počas vládnutia ešte vlády Ivety Radičovej prijatý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ľudovo povedané, zákon o ústavnej dlhovej brzde. A pre objektivitu musím dodať, že vtedy ten zákon získal podporu aj vtedajšej opozičnej strany SMER - sociálna demokracia. Ak si dobre pamätám, zo stoštyridsaťtri vtedy prítomných poslancov v sále dvihlo ruku za tento zákon stoštyridsaťtri poslancov. To znamená, do nohy a do písmena všetky dámy a páni, ktorí sedeli v sále.

    No ale skúsme trošku demaskovať tú politickú podporu SMER-u pre ústavnú dlhovú brzdu. Ekonómovia socialistického SMER-u totižto správne a vo veľmi správny čas vycítili, že ak raz pôjdu do vlády, to vtedy ešte netušili, že sa to stane čo nevidieť, tak vycítili, že spomínaný zákon im uľahčí odolávať tlaku vlastných ideológov, ktorých majú v strane. A ten tlak vlastných ideológov strany SMER je na rozdávanie verejných, rozumej cudzích peňazí.

    A preto som chápal vehemenciu, s ktorou sa vtedy opoziční poslanci, či už to bol Jano Počiatek, Peter Kažimír, ktorí sa zúčastňovali pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená na výbore pre financie a rozpočet, prečo sa s takouto vehemenciou prihlásili k ústavnej dlhovej brzde. Pretože si vytvárali dopredu predpolie k tomu, aby až raz sa dostanú do vlády, mohli odolávať, opakujem, tlaku vlastných ideológov v strane SMER.

    Než už je to tak alebo onak, slúži im ku cti, že de jure je to holý fakt, že tento zákon o ústavnej dlhovej brzde podporili. Chcem podotknúť, že podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 štátny dlh - pre tých z vás, ktorí nepoznajú definíciu pojmu štátny dlh, to nie je hrubý verejný dlh Slovenskej republiky, štátny dlh je bez príspevkov do eurovalu a bez ostatných zložiek verejnej správy, Fond národného majetku a ďalšie a ďalšie zložky, vrátane miest a obcí, vyšších územných celkov - tak tento štátny dlh porastie. Nieže ja to prognózujem čiernymi okuliarmi, ale tak je to zapísané v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorý schválila vláda, tak tento štátny dlh porastie zo 48,4 % HDP, čo je očakávaná skutočnosť na sklonku tohto roka, na 51,4 % v roku 2015. To je nárast štátneho dlhu o tri percentuálne body.

    O chvíľočku uvidíme pointu, prečo to hovorím. Platby do oboch eurovalov, do dočasného a trvalého eurovalu však budú na konci roka 2015 tvoriť príspevok k hrubému dlhu Slovenskej republiky 3,2 percentuálneho boda. Z toho, aby som bol úplne presný, 2,4 % HDP pôjde na vrub dočasného a 0,8 % na vrub trvalého eurovalu, spolu 3,2 percentuálneho boda narastie hrubý verejný dlh.

    A teraz si skúsme dať do pomeru tieto dve spomínané kľúčové čísla. Nárast hrubého zadlženia Slovenskej republiky vygenerovaný čistým príspevkom vnútorného, vnútroštátneho, ak to tak môžem zjednodušiť, deficitného hospodárenia, to je preto, že stále viacej spotrebovávame, ako vyrábame, ako sú príjmy v rozpočte, tak čistými domácimi deficitnými príspevkami do roku 2015 narastie hrubý verejný dlh Slovenskej republiky o tri percentuálne body. A nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky vďaka príspevkom do dočasného a trvalého eurovalu je 3,2 percentuálneho boda HDP.

    Inými slovami, príspevky do oboch eurovalov dnes je jasné, že vytvoria v horizonte nasledujúcich troch rokov do roku 2015 vyšší prírastok hrubého dlhu Slovenska ako domáce deficitné hospodárenie, ako výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách, výdavky na obsluhu verejného dlhu, výdavky na platy učiteľov a ďalších tristopäťdesiat tisíc ľudí vo verejnej správe.

    Toto, táto inverzia, alebo tieto nožnice, ktoré sa takto preklopili, že naše záväzky k eurovalom sa budú podieľať väčšou mierou na náraste verejného dlhu ako domáce deficitné hospodárenie, tak to sa stáva po prvýkrát v novodobej histórii Slovenskej republiky. A keby aj išlo všetko podľa predstáv autorov návrhu štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtu verejnej verejnej správy na roky 2013 až 2015, tak potom hrubý dlh Slovenska v roku 2015 dosiahne, a teraz dobre počúvajme, spolu 56 percent HDP.

    Sedia tu v laviciach mnohí noví poslanci, ktorí v uplynulom volebnom období neboli v parlamente, tak celkom pokorne len chcem pripomenúť, že ešte ja pri vstupe do politiky v roku 2010 si pamätám, že náš hrubý verejný dlh bol 28 percent HDP. Viete, aký bude v roku 2015? Päťdesiatštyri percent HDP. Prognózujete ho dokonca po započítaní práve príspevkov do eurovalu na úroveň 57 % HDP.

    Zadlženosť Slovenska vzrastie za štyri roky, to znamená, od začiatku tohto roka 2012 do konca roka 2015, zadlženosť Slovenska vzrastie, a teraz poviem absolútne čísla, kde je to ľahšie predstaviteľné, ako vyjadrené len v percentách HDP, tak hrubý verejných dlh Slovenska vzrastie z 29,9 mld. eur, pre ľahkosť si to zaokrúhlime na 30 mld. eur k 1. 1. 2012, na 46,5 mld. eur k 31. 12. 2015. Z tridsať miliárd eur na štyridsaťšesť a pol miliardy eur.

    Dámy a páni, to je viac ako 50-percentný nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky. Viac ako 50-percentný nárast. A to, ešte podotýkam, všetko za predpokladu, že sa reálna ekonomika v rokoch 2013 až 2015 bude vyvíjať tak, a na tie predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet verejnej správy, že sa to všetko bude vyvíjať tak, ako si to autori rozpočtu nalinkovali v uvedenom dokumente.

    Možno všetci tušíme a cítime bez ohľadu na to, či sme z ľavého, pravého, stredového spektra politickej mapy Slovenska, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vývoj reálnej ekonomiky bude výrazne horší, ako sú predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet.

    Takže zadlžujete generácie na Slovensku, ktoré prídu po nás, a dvíhate dlh Slovenska z 30 na 46,5 mld. eur. Viete, čo je, dámy a páni zo SMER-u, veľmi nebezpečné na tom, čo robíte? Že toto jasne dokumentuje, ako rýchlo sa dá dostať z relatívne dobrých čísiel, váš premiér Robert Fico často opakuje, veľmi marketingovo zdatne, vo všetkých reláciách, že Slovenská republika, včera to naposledy hovoril ráno minister Peter Kažimír, že Slovenská republika v úrovni hrubého verejného dlhu je na tom celkom dobre, že porovnávajúc nejaký priemer eurozóny, porovnávajúc na priemer dvadsaťsedmičky Európskej únie, sú to čísla veľmi dobré, že sme druhí od konca. V tom dobrom slova zmysle. Že lepšie od nás je už len Estónsko a podobne. Ale tieto čísla, ktoré som teraz uviedol, nárast hrubého dlhu za štyri roky o 50, viac ako 50 percent, alebo v absolútnom vyjadrení, ak chcete, o 16 mld. eur, čo sú ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak tu vidíte jasne, že ako rýchlo sa môže ekonomika, výkon ekonomiky a jej záväzky voči veriteľom v priebehu troch, štyroch rokov, v priebehu veľmi krátkeho obdobia dostať z tých relatívne pozitívnych konštatovaní do úrovní, ktoré už sú naozaj tou nastavenou výhybkou, a nech to neznie, prosím vás pekne, ako floskula, na grécku cestu. Toto je holý fakt. A bolo by veľmi dobré, keby si to čo najskôr začali uvedomovať aj ideológovia strany SMER.

    Ekonómovia zo SMER-u, aj Peter Kažimír, aj Jano Počiatek, aj ďalší si to určite, určite veľmi dobre uvedomujú. Sú, bohužiaľ, uzatvorení v akejsi kazajke, že keď sa vypnú kamery a odídete z relácie, tak vám títo páni vedia potvrdiť, že áno, sú si všetkých týchto nebezpečenstiev a hrozieb, ktoré pred Slovenskou republikou stoja a ktoré povedú Slovensko do hospodárskeho úpadku a do brutálneho nárastu nezamestnanosti, toto všetko si uvedomujú. Ale okrem medzinárodno-právnych záväzkov, o ktorých som hovoril v úvode, je tu aj nejaká potreba ideologickej integrity.

    A je mi ľúto, že takou tou úplne klasickou paradigmou, najzákladnejšou paradigmou vašej ekonomickej politiky a nad tým stojacích vašich ideológov, je rozdávať verejné peniaze. Verejné, podčiarkujem, znamená alebo rozumej, cudzie peniaze. Rozdávate peniaze, ktoré ste nezarobili vy, ktoré nepatria vám, ktoré sú peniazmi všetkých platcov daní v Slovenskej republike. A robíte veľmi nebezpečnú hru, keď organizujete jedno výjazdové zasadnutie vlády za druhým. Raz ste na východe Slovenska, raz ste v Dolnom Kubíne, alebo kde ste boli tento týždeň. A rozdávate aj tam na týchto výjazdových zasadnutiach mikulášske balíčky. Tam sľúbite 200 000 eur, tam sľúbite milión eur, tam sľúbite 5 mil. eur. Rozdávate cudzie peniaze. Ja tomu rozumiem, že z rezervy vlády, alebo z rezervy predsedu vlády, to je všetko fajn, ale tým niekoľko málo desiatkam ľudí na takomto výjazdovom zasadnutí zalepíte oči a zabudnete dodať a povedať čestne a korektne sa postaviť pred kamery a povedať občanom Slovenska, že do roku 2015 zvýšite zadlženie Slovenskej republiky o 16,5 mld. eur. To sú ročné príjmy štátneho rozpočtu. Ako keby táto ekonomika rok nič neprodukovala a nič nevyrábala. Takto zvýšite záväzky Slovenskej republiky.

    A preto chcem teraz objektívne povedať, že to eurovalové kasíno skôr či neskôr dobehne všetkých eurovalových nadšencov. Všetkých. A teraz dúfam, že cítite medzi riadkami, že sa neprihováram touto vetou len k politikom SMER-u. Je to holý fakt.

    Poznámka č. 2. Chcem skonštatovať, že socializmus ešte žiadnu krajinu na svete nepriviedol k prosperite. To sú také tie prestrelky, ktoré sme tu zažívali v uplynulých dňoch, keď Richard Sulík k môjmu potešeniu v pozitívnom slova zmysle vyprovokoval poslanca Blahu, aby nevykrikoval trištvrte roka tam zhora zo svojej lavice a nehádzal v dvojminútových faktických poznámkach jeden citát za druhým. Raz cituje Stiglitza, potom Kruegera, potom takého, onakého nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ale aby mal odvahu sa postaviť k tomuto pultu a v normálnom dvadsať-, tridsaťminútovom vystúpení povedal súbor konzistentných vlastných úvah a vlastných myšlienok na ľubovoľnú tému.

    Veď ja tomu rozumiem, že niekto je odborník na jadrovú fyziku, niekto je odborník na lesníctvo. To je úplne normálne. Veď teda žijeme v takej komplikovanej dobe, že sa nemôže nikto z nás profilovať na univerzálneho politika, ktorý sa vyzná vo všetkých témach od jadrovej energetiky až po, ja neviem, silové zložky a zahraničnú politiku a Líbyu a Irán a Sudán a neviem čo podobné. Takže toto celkom akceptujem a tak je to správne, pretože žijeme v takom návale informácií, že aj keď sa orientujete na jednu jedinú tému, tak máte problém si tie informácie stráviť, prefiltrovať a štrukturovať tak, aby ste naozaj prenikli do podstaty témy, ktorej sa venujete. A preto hovorím, že to nemusí byť oblasť ekonómie, ale nech príde pán poslanec Blaha tu za tento rečnícky pult a nech prednesie poslancom súbor, podotýkam, vlastných myšlienok. Bohužiaľ, to, čo predviedol, a veľa z vás, ktorí tu teraz sedíte, ste boli svedkami jeho príhovoru, to bol opäť, to bola znôška nesúrodých dvoj-, trojvetných definícií všetkých filozofických smerov od Aristotela po súčasnosť, všetkých smerov ekonómie, neoklasicizmus, monetarizmus, taký, onaký, a všetko takto krásne v dvoch, troch vetách skombinoval až po súčasnosť, skončil a odišiel.

    Ja sa pýtam, kedy začnete nosiť vlastnú hlavu na vlastnom krku? Kedy začnete v tej hlave používať aj ten mozog? V dobrom slova zmysle, ja skutočne nepatrím medzi ľudí, ktorí zvyknú používať osobné invektívy a urážky, ale verte mi, že jedného dňa musí prestať nadvláda ideológie, ľavicovej ideológie SMER-u nad ekonomickým ratiom, nad, nad ignoranciou základných, prirodzených zákonov ekonómie, pretože 16,5 mld. eur bude vždy 16,5 mld. eur. To bude vždy tá istá suma, o ktorú zvýšite zadlženie Slovenskej republiky do roku 2015. A to ešte stále musím podotknúť, druhýkrát, za predpokladu, že vývoj pôjde nasledujúce tri roky podľa vašich predpokladov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, vaše vystúpenie zrejme bude trvať dlhšie.

  • Veľmi správne.

    Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Takže je 12.00 hodín, prerušujem teraz rokovanie, aj vaše vystúpenie a budeme pokračovať 14.00 hodine.

  • Ďakujem pekne. Teším sa o 14.00 hod. na druhý diel.

  • O 14.00 hod. budeme pokračovať ďalej hodinou otázok.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta. Budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým je

    hodina otázok,

    potom interpeláciami poslancov. Poslanci položili 12 otázok na pána premiéra a 8 otázok na členov vlády. Poradie vyžrebovali overovatelia.

    Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.

    Z informácií, ktoré mám k dispozícii, je neprítomný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ale nie sú na neho postavené žiadne otázky. Rovnako sa ospravedlňoval aj prítomný ešte stále pán minister spravodlivosti, ktorý odchádza vo večerných hodinách na pracovnú cestu.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ako boli vylosované.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda vlády, máte 15 minút.

    Prvá otázka je od pána poslanca Gogu: "Vážený pán predseda, pri vašich rokovaniach v Bruseli o podobe budúceho rozpočtového programu EÚ bolo Slovensko úspešné. Čo všetko sa podarilo vyrokovať a ako je Slovensko v tomto kontexte vnímané?"

  • Ďakujem pekne aj za otázku. Chcem pripomenúť, že podobnú otázku som obdržal na ostatnom rokovaní Národnej rady vo štvrtok, preto sa sústredím iba na niekoľko základných faktov, ktoré by som zopakoval. Hlavným cieľom mimoriadneho rokovania Európskej rady 22. - 23. novembra bolo dosiahnutie dohody o rozpočte Európskej únie na roky 2014 - 2020. Aj keď rokovania nedospeli k záveru, teda nepodpísali sme a nedohodli sme sa politicky, môžem konštatovať, že sa niesli v dobrom duchu a výrazne pokročili. Tak, ako sa predtým objavovali rôzne vyhlásenia typu, že niektoré krajiny budú vetovať toto rozhodnutie, skôr sa hovorí iba o podmienkach, za ktorých sú jednotlivé členské štáty pripravené pristúpiť k politickej dohode všetkých členských štátov Európskej únie. Ja verím, že dohoda bude dosiahnutá začiatkom budúceho roku a Slovenská republika k tomuto prispieva všetkými možnými prostriedkami.

    Predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Európskej komisie dostali mandát, aby pokračovali v konzultáciách s individuálnymi členskými štátmi. Musíme si naozaj uvedomiť, že v situácii, v akej sa dnes nachádza Európska únia a eurozóna, si rokovania vyžadujú dlhší čas. Možno by som rád zopakoval dnešné slová generálneho tajomníka OECD, ktorý povedal, že situácia okolo Slovenska, teda nielen u našich susedných štátov, ale aj v celej Európe a na celom svete, je mimoriadne vážna a kritická. A práve nový rozpočet má fungovať v tomto ťažkom období. Má zabezpečiť fungovanie Európskej únie na zostávajúcu časť desaťročia, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za rozhodujúce pre oživenie hospodárskeho rastu. Napriek tomu, že dohoda ešte nebola dosiahnutá, dovoľte mi prezentovať na základe individuálnych konzultácií a návrhov, ktoré sú predložené, niektoré závery.

    Zatiaľ posledný predložený návrh predsedu Európskej rady počíta s celkovým objemom rozpočtu na roky 2014 - 2020 v objeme 972 mld. eur, čo je približne jedno percento HDP Európskej únie. Toto je rozpočet, ktorý už bol zoškrtaný o 76 mld. eur. Avšak krajiny, ktoré sú takzvanými čistými prispievateľmi do rozpočtu Európskej únie, začínajú požadovať ďalšie redukcie, ďalšie škrty, a to vo výške 135 až 150 mld. eur. Na druhej stane sú krajiny, ako je Slovensko, ktoré sa združili do skupiny priateľov kohézie - odstraňovania regionálnych rozdielov a ktoré na jednej strane rešpektujú nutnosť škrtov, ale bojujú za to, aby tieto škrty nešli na úkor práve fondov odstraňujúcich regionálne rozdiely, teda fondov, ktoré sú pre nás tak dôležité.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval o konkrétnych výsledkoch, ktoré priniesli posledné rokovania pre Slovensko. Vo výdavkovej kapitole ekonomická, sociálna a teritoriálna súdržnosť, kde patria štrukturálne fondy a kohézny fond, je navrhovaný objem 320 mld. eur, čo síce predstavuje pokles oproti návrhu Európskej komisie o 19 mld., ale v konečnom dôsledku ide o nárast oproti návrhu pred samitom o 10,6 miliardy. Navrhované zmeny v oblasti kohéznej politiky ukazujú, a budeme všetko pre to robiť, aby to tak bolo, že v rokoch 2014 až ´20 by Slovensko mohlo dosiahnuť približne o desať percent vyšší objem prostriedkov oproti súčasnému obdobiu rokov 2007 až 2013. Je potrebné zdôrazniť, že aj pri celkovom znížení prostriedkov na kohéznu politiku, by mala Slovenská republika patriť k malej skupine členských štátov, ktorým sa prostriedky oproti predchádzajúcemu rozpočtovému obdobiu zvýšia. Dokonca, ak tento návrh bude zrealizovaný, ako je pripravený, mali by sme mať druhú najvyššiu intenzitu kohéznej pomoci na obyvateľa zo všetkých členských štátov. Ak si pamätám, na prvom mieste by malo byť Estónsko.

    Pre Slovensko je tiež dôležitý aktuálny vývoj podmienok pre úspešnú implementáciu prostriedkov kohéznej politiky, pretože fondy sú čosi, s čím žijeme na Slovensku. Určite mi budete rozumieť, o akých veciach sme diskutovali. V tejto oblasti sa rokovania vyvíjajú tak, že úroveň spolufinancovania pre menej rozvinuté regióny a kohézny fond bola zvýšená zo 75 na 85 %, zvýšila sa úroveň predfinancovania z 2 na 4 %, bola pridaná oprávniteľnosť DPH. Európskeho sociálneho fondu sa však toto týka len čiastočne. Otvorenou zostáva otázka oprávnenosti DPH, ktorá v súčasnom návrhu nezahŕňa miestne samosprávy. Budeme sa snažiť, aby sme dosiahli súčasnú úroveň oprávnenosti DPH, pretože práve toto, oprávnená DPH, znižuje potrebu spoluúčasti z národných verejných zdrojov.

    Oceňujeme, a hovorím to v mene celej vlády Slovenskej republiky, že sa pohol dopredu proces vyrovnávania priamych platieb pre poľnohospodárov. Návrh Európskej komisie na zníženie rozdielov v priamych platbách je síce krokom správnym smerom, ale z nášho pohľadu tempo približovania je veľmi pomalé. Oproti návrhu pred samitom bol zvýšený objem prostriedkov pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky na takmer 278 mld. eur a alokácia pre druhý pilier sa nemení. Za úspech považujem aj to, že nám bol navrhnutý, zatiaľ nie schválený, zvýšený objem prostriedkov na odstavovanie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Ide o takmer 100-percentné navýšenie sumy, zo 105 mil. eur na 200 mil. eur.

    Chcem zdôrazniť, že budeme naďalej presadzovať naše tri základné priority. Prvá priorita je, aby Slovensko dostalo viac peňazí na kohéziu. Aby sa škrty nerealizovali len na úkor kohézie, ale na úkor všetkých politík, ktoré sú financované v Bruseli. Druhá priorita, vyššie tempo približovania priamych platieb pre poľnohospodárov. Tretia priorita, udržať návrh na zvýšený objem finančných prostriedkov pre odstavovanie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. V tomto duchu urobíme všetko pre to, aby v rámci ďalších rokovaní o rozpočte Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 vláda Slovenskej republiky zabezpečila dostatok prostriedkov, ktoré budú prispievať k hospodárskemu rastu.

    Chcem informovať súčasne členov parlamentu, že veľmi intenzívne rokuje vláda teraz o návrhu, koľko operačných programov by sme mali mať, aké alokácie by do týchto operačných programov mali byť, kde sa bude nachádzať centrálna koordinačná jednotka. Po komunikácii s Európskou komisiou sa zdá, že najvhodnejšie miesto na umiestnenie centrálnej koordinačnej jednotky bude Úrad vlády. Teraz rozhodujeme iba o okamihu, kedy tento presun nastane. Máme rovnako názor, že by mal byť podstatne menší počet operačných programov, ako bol doteraz. Teraz máme 11, my navrhujeme menej. A verím, že prídeme aj s rozumným návrhom na alokáciu zdrojov. Podmienka je čo najviac peňazí minúť doma na Slovensku, čo najviac peňazí minúť tu, nepoužívať peniaze Európskej únie na nákup prioritne drahých technológií v zahraničí. A súčasne si myslím, že prioritou využívania európskych fondov na Slovensku musí byť podpora hospodárskeho rastu. Keď bude tento návrh vlády definitívne vykonzultovaný, zvolám ešte do konca tohto roka Radu pre partnerskú dohodu, kde sú zastúpené všetky významné inštitúcie, ktoré majú čo povedať do čerpania fondov, a verím, že dôjde k dohode a budeme môcť požiadať nášho hlavného vyjednávača, podpredsedu vlády, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby začal v mene Slovenskej republiky vyjednávať s Európskou komisiou podmienky, a pokiaľ možno tak, aby sme mohli predložiť definitívnu verziu našej partnerskej dohody v prvom polroku roku 2013.

    Toľko, pán predseda, k prvej otázke. Iba som chcel doplniť niektoré údaje, pretože na túto tému som vystupoval v Národnej rade pred týždňom.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Chcete položiť ešte doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie.

    Takže ďalšia otázka je od pána poslanca Náhlika: "Vážený pán premiér, viete si v rámci šetriacich opatrení v súčasnej dobe ekonomickej a sociálnej krízy predstaviť bližšiu kooperáciu jednotlivých rezortov Slovenskej republiky a Českej republiky. Ak áno, ktorých?"

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, zdá sa, že malo veľký význam zorganizovať spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády 29. 10. v Uherskom Hradišti a v Trenčíne pri príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky a vzniku Českej republiky. Mali sme možnosť si urobiť inventúru, ale najmä spoločne aj s českým premiérom vytvoriť politický tlak na členov vlád, na to, aby spolupráca rezortov a vlád bola ešte intenzívnejšia.

    Nebudem, pán poslanec, hovoriť o spolupráci v Európskej únii, pretože tá je úplne zrejmá. Sme vo V4, V4 sa pravidelnej stretáva pred samitmi, snažíme sa koordinovať svoje postupy a na mnohé otázky v zahraničnej politike máme rovnaké názory. Pokiaľ ide o koordináciu rezortu napríklad zahraničných vecí, tak existuje pri vzájomnom zastupovaní vo vízových a konzulárnych otázkach a zdieľaní priestorov zastupiteľských úradov. O tomto slovenská verejnosť podľa všetkého veľa nevie. V súlade s dohodou, ktorá bola podpísaná 4. decembra minulého roku, Česká republika zastupuje Slovenskú republiku pri vydávaní víz na svojich úradoch v Alžíri, Islamabade, Akre, Ulánbátare, Manile a po vybudovaní vízového pracoviska aj v Kábule. Slovenská republika zase zastupuje Českú republiku na zastupiteľskom úrade v Nairobi. Dohoda zabezpečuje pokrytie vízovej činnosti v tých krajinách, kde Slovensko a Česko nemajú svoje diplomatické, respektíve konzulárne zastúpenia. Česká republika navrhuje aj spoločné zdieľanie úradov v Kišiňove, v Addis Abebe a Slovenská republika pre zmenu ponúka priestory v Sofii. Ministri zahraničných vecí dali impulz k prehĺbeniu tejto spolupráce na spoločnom rokovaní vlády v Uherskom Hradišti a myslím si, že to má veľký význam.

    Veľký potenciál vidíme v oblasti obrany a obranného plánovania. Od obyčajnej spolupráce by sme chceli vykročiť k reálnemu zdieľaniu kapacít, začínajúc výcvikom cez vzdelávanie až po bojové jednotky. Ministri obrany už podpísali vykonávací protokol k dohode v oblasti zabezpečenia vojenskej letovej prevádzky, ktorý v rámci vytvoreného cezhraničného vzdušného priestoru umožňuje plnenie úloh v rámci NATO, spoločný výcvik a prípadnú asistenciu v núdzi. Ešte ďalej by sme chceli ísť, ale niekedy narážame na generalitu obidvoch krajín. Preto mám dohodu s českým premiérom, že budeme naozaj tlačiť na ministrov obrany, aby ešte viacej sme sa pokúsili využiť tento obrovský potenciál, ktorý by zabezpečoval, že podstatne lacnejšie by sme niektoré činnosti, ktoré musíme vykonávať tak či tak, mohli vykonávať.

    Nie menej perspektívna oblasť, kde sa črtajú možnosti spolupráce, je energetika. Máme silný priemyselný potenciál, obidve krajiny, a bez bezpečných a cenovo stabilných dodávok elektrickej energie sa nezaobídu. Slovensko aj Česká republika majú suverénne právo sa rozhodnúť pre svoj vlastný energetický mix. A na Slovensku si bez jadrovej energetiky nevieme predstaviť zaistenie energetickej bezpečnosti. A zdá sa, že vláda Českej republiky má rovnaký názor na úlohu jadra pri zabezpečovaní energetiky. Dohodli sme sa, že vlády Českej republiky a Slovenskej republiky budú v oblasti jadrovej energetiky spoločne postupovať vo vzťahu k Európskej únii, aby táto téma nebola jej inštitúciami politizovaná, ale ponechaná v odbornej rovine. Nechcem sa teraz rozoberať v tzv. testoch, ktoré boli realizované na jadrových zariadeniach na Slovensku a v Českej republike, a ako sa snažia niektoré krajiny, ktoré sú proti jadru, za každú cenu tieto testy predlžovať a vyvolávať spochybňovanie.

    Máme možnosť optimalizácie prevádzkových nákladov pri zastúpení našich obchodno-investičných celkov v tretích krajinách. Hovorili sme o spoločnej obchodnej značke a dohodli sa poveriť príslušné organizácie s cieľom identifikovať záujmové krajiny. Mohol by som ísť ďalej, ďalej a ďalej. Dokonca sme hovorili, čo by významne pomohlo slovenskej futbalovej lige, o možnosti spojiť českú a slovenskú futbalovú ligu. Je to ťažký cieľ, ale prinajmenšom zo strany politikov tento cieľ má plnú podporu.

    Keďže sa mi vyčerpal čas, nemôžem ďalej pokračovať, ale je evidentné, že Česká a Slovenská republika sú si tak blízko, ako nikdy v histórii neboli.

    Ďakujem pekne.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Budeme pokračovať teraz otázkami, ktoré položili panie poslankyne a páni poslanci ministrom.

    Prvá je od pána poslanca Blahu a je pre pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, Miroslava Lajčáka a znie: "Ako hodnotíte čoraz častejšie sa objavujúce signály z Veľkej Británie, že Briti by mali vystúpiť z Európskej únie?"

    Máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v žiadnom prípade nesignalizuje zámer vystúpiť z Európskej únie. Naopak, minister zahraničných vecí William Hague ma vo svojom liste zo septembra tohto roku ubezpečuje o odhodlaní jeho vlády konštruktívne diskutovať o budúcnosti Európskej únie a členstvo Veľkej Británie v nej nijakým spôsobom nespochybňuje.

    Súčasná britská vláda schválila tento rok proces revízie rovnováhy vzťahov medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, ktorej výsledky by mali byť zverejnené v roku 2014. Revízia má obsahovať vecné, expertné závery bez odporúčaní a prezentovať bázu pre tvorbu politických pozícií vo voľbách v roku 2015. Táto iniciatíva je určitým auditom právomocí Európskej únie, či už ide o výlučné, zdieľané alebo podporné právomoci. Má prispieť k prehĺbeniu porozumenia Veľkej Británie o charaktere vzťahu s Európskou úniou a jeho vývoja, lepšiemu definovaniu a dolaďovaniu pozícií. Bude britským príspevkom k verejnej diskusii v Európe o možnosti reformovania, modernizácie a zlepšenia.

    Dobre vieme, že postavenie Británie v Európskej únii, no nielen Británie, má svoje špecifiká. Napríklad Veľká Británia nie je členom Schengenu, eurozóny, v rozpočte Európskej únie aplikuje tzv. britský rabat, čo však nijakým spôsobom nespochybňuje Veľkú Britániu ako plnohodnotného člena Európskej únie.

    Áno, určité trendy je možné vypozorovať v náladách obyvateľov, čo je však v súčasnej dobe príznačné nielen pre Veľkú Britániu. Práve otázka demokratickej legitimity a politickej zodpovednosti je jednou z kľúčových tém, ktoré Európskej únii musíme adresovať. Je na politikoch, aby s občanmi komunikovali a európske témy verejnosti pomáhali približovať vecným a objektívnym spôsobom.

    Pán predseda, skončil som.

  • Pán poslanec nechce položiť doplňujúcu otázku. Pristúpime....

    Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.

    Pristúpime k druhej otázke, ktorú položil poslanec Richard Vašečka ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pánu Jánovi Počiatkovi. A otázka znie. "Vážený pán minister, poinformujte, prosím, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o stave zisťovania príčin kolapsu nosnej konštrukcie na stavbe diaľnice D1 pri Kurimanoch a o vyvodení zodpovednosti a ovplyvnení časového harmonogramu výstavby predmetného úseku D1. Ďakujem."

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte na otázku a zároveň oznámte aj ukončenie svojej odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, nešťastie, ktoré sa stalo pri stavbe diaľničného mostu č. 206 v katastri obce Iljašovce sa ešte stále vyšetruje a o priebehu vyšetrovania zo svojej pozície ako ministra dopravy nemám a ani nemôžem mať podrobné informácie, kým nebude ukončené. Preto vám ani ja dnes nemôžem povedať, čo bolo skutočnou príčinou tejto katastrofy tak, ako bude vyhodnotená podľa vyšetrovateľa.

    Niektoré veci však môžem povedať už dnes. Druhého novembra sa zrútila nad bezmenným potokom v katastri obce Iljašovce počas betónovania mosta č. 206 dočasná podperná konštrukcia. Nešťastie si vyžiadalo štyri ľudské životy a deväť pracovníkov bolo zranených. Okamžite po tomto nešťastí som vydal pokyn zastaviť všetky stavby na tomto úseku diaľnice. Navyše som vydal pokyn, na základe ktorého nechala Národná diaľničná spoločnosť preveriť všetky rozostavané mostné konštrukcie, aj podperné konštrukcie, ako aj bezpečnosť práce na diaľničných stavbách. Okrem úsekov na D1 Janovce - Jablonov NDS skontrolovala aj 28 mostov na stavbe D1 Dubná Skala - Turany a 15 mostov na stavbe D1 Fričovce - Svinia. Výsledky týchto kontrol má NDS samozrejme k dispozícii, ale konštatuje, že na žiadnom inom diaľničnom moste nebol použitý tento konkrétny typ podpernej konštrukcie, ktorý bol použitý počas výstavby mostu 206.

    Napriek tomu ďalšie opatrenie, ktoré sme prijali, bolo, že všetky dočasné podperné konštrukcie budú zhotovitelia predkladať, ktoré budú používané, musí zhotoviteľ predkladať na to posúdenie nezávislého statika ako autorizovaného odborníka. Zároveň Národná diaľničná spoločnosť na môj pokyn požiadala aj Váhostav ako lídra zhotoviteľského konzorcia, aby prehodnotil rozdelenie realizácie jednotlivých objektov v rámci združenia a zvážil, či do momentu ukončenia vyšetrenia havárie na mostnom objekte nie je vhodné realizovať výstavbu mostných objektov lídrom združenia. NDS obdržala odpoveď od lídra združenia, že o tejto veci bude rokovať s druhým členom združenia a definitívne stanovisko zašle v čo najkratšom možnom čase.

    Ministerstvo dopravy rovnako ako aj Národná diaľničná spoločnosť v plnej miere spolupracujú s vyšetrovateľom. V spolupráci s vyšetrovateľom teraz prebieha odstraňovanie sutín, z ktorých časť je dôkazovým materiálom. O ďalšom postupe pri výstavbe na tejto konkrétnej stavbe, tým myslím mostný objekt 206, s konečnou platnosťou rozhodne až vyšetrovateľ. Preto dnes nie je možné povedať, o koľko a či vôbec sa zdrží odovzdanie celého úseku. Robíme samozrejme všetko preto, aby sme dodržali pôvodný termín výstavby.

    Na zvyšných úsekoch D1 Jánovce - Jabloňov I. etapa doteraz prebiehali iba povolené zabezpečovacie práce, ktoré mali zabezpečiť to, aby na týchto stavbách nevznikali škody. Najnovšou informáciou zo včera je, že Národná diaľničná spoločnosť poslala zhotoviteľovi list, v ktorom na zvyšných stavebných objektoch úseku D1 Jánovce - Jabloňov I. etapa povolila pokračovanie vo výstavbe.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči.

    Zapnite pána poslanca!

  • Ďakujem za slovo, ďakujem aj pánu ministrovi za pripravenú odpoveď. Ja by som chcel zdôrazniť, že je to vážna vec a ide tam o ľudské životy a aj potom o následky pre cestnú infraštruktúru, takže by som nerád teda politizoval, alebo nerád na vás osobne útočil.

    Ale chcem sa opýtať napríklad na takú vec, keď sme hovorili o osobnej zodpovednosti, že prečo pre zabezpečenie objektívneho vyšetrovania neboli odvolaní členovia predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti zodpovední za investičnú výstavbu? To je jedna doplňujúca otázka.

    A ďalšia vec je aj otázka, opakujem znova, nie osobnej, ale politickej zodpovednosti vás osobne, ako sa na to pozeráte? Či si nemyslíte, že zodpovedný postup bolo zvážiť svoje zotrvanie, prípadne, čo sa týka už toho pertraktovaného vášho osobného návratu z vašej dovolenky.

    A keby som si dovolil aj takú možno osobnú otázku, že čo je s tým palubným lístkom, keď ste sa vracali?

    Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči, odpovedzte.

  • Vtipné, že ste začali s tým, že nechcete túto tému politizovať, ale dostali ste sa do takého úplne najnižšieho levelu primitívneho bulváru. Ale keď chcete, ja napríklad ten palubný lístok mám, samozrejme, ale ja neviem, či toto je teda vaša hlavná parlamentná agenda. Ale obdivujem, že toto je teda hlavná téma vašej politickej práce. Najmä, keď ste použili túto otázku v súvislosti s takou vážnou tragédiou, ako sa tu stala. Takže ja len zopakujem, že ma mrzí, že ste na takejto nízkej úrovni bulvárnych otázok. Obzvlášť v súvislosti s takouto naozaj vážnou vecou, ktorá sa tu stala.

    A čo sa týka vyšetrovania, prebieha vyšetrovanie, keď budú známe závery vyvodia sa z toho aj dôsledky.

    Ďakujem, skončil som.

  • V poradí tretiu otázku položila pani poslankyňa Hufková, je tu prítomná, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, konečne mnohé firmy nebudú využívať práce na dohodu preto, že je to pre nich lacnejšie, ako by zamestnali daného pracovníka na pracovnú zmluvu. V súčasnosti zamestnávatelia platia za dohodárov len úrazové a garančné poistenie. Vysvetlite výhody pre dohodárov od 1. 1. 2013. Ďakujem."

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Tak isto, pani poslankyňa, ďakujem za otázku, za dôveru, s ktorou ste sa na mňa obrátili s touto témou, i keď musím hneď podotknúť, že trochu vedľa, lebo je to téma, kľúčovo, ktorá sa týka rezortu práce. A ja na rozdiel od mnohých svojich predchodcov si naozaj nemyslím, že rozumiem všetkému na tomto svete, ale pokúsim sa odpovedať aj na túto otázku.

    Pravdou je, že postavenie ľudí zamestnaných na dohodu, tzv. dohodárov rieši zákon o sociálnom poistení, ktorý je v zmysle kompetenčného zákona v pôsobnosti pána ministra práce, ako som bol spomínal. Povinnosť platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bola zavedená zákonom č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a tak isto bola upresnená potom ešte poslaneckými návrhmi práve vašich kolegov pána poslanca Jána Podmanického, Vila Jasaňa a Jany Vaľovej. A týmto nadobudol tento zákon terajšiu podobu, lebo sa tak posledne dialo v podstate na konci novembra tohto roku.

    Vyššie uvedenými novelami sa rozšíril okruh príjmov, ktoré podliehajú plateniu poistného o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Cieľom zavedenia platenia poistného z dohôd je zrovnoprávnenie, naozaj to slovo je dôležité, zrovnoprávnenie postavenia tzv. dohodárov so zamestnancami v pracovnom pomere a zabezpečenie ich sociálnych istôt vo forme dávok sociálneho poistenia, teda dôchodkových dávok, nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti. Do konca tohto roku platí zamestnávateľ z každej dohody uzatvorenej so zamestnancom poistné na úrazové a garančné poistenie, ale od 1. januára budúceho roku bude zamestnávateľ platiť okrem poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie spolu so zamestnancom aj poistné na dôchodkové poistenie, ak ide o nepravidelný príjem z dohody, alebo poistné na dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie a tak isto poistenie v nezamestnanosti, ak ide o pravidelný mesačný príjem z dohody. Okrem platenia poistného na sociálne poistenie bude zamestnanec a zamestnávateľ platiť aj poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré však nie je súčasťou toho sociálneho poistenia, ako ho poznáme.

    Výnimky z platenia poistného boli zavedené pre poberateľov starobného dôchodku a výsluhového dôchodku. Samozrejme, ak takýto poberateľ dovŕšil dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení. Tak isto sú výnimky pre poberateľa invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku a zároveň aj pre študentov, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o brigádnickej práci študenta.

    Poberatelia invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a poberatelia zase starobného dôchodku a výsluhového dôchodku a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti a invalidné poistenie.

    Takže vidíte, že ten systém sa síce do veľkej miery zjednocoval, ale stále sú tu výnimky na niektoré kategórie ľudí, ktorí sú špeciálne ohrození z hľadiska aj prístupu na trh práce.

    Študenti a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. A študent si však môže určiť jednu dohodu najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody ani povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu. Pre študenta do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, bude maximálna suma mesačného príjmu, ktorá nebude podliehať plateniu uvedených poistných, vo výške najviac 66 eur a pre študenta od nasledujúceho mesiaca, to znamená, keď dovŕšil 18. rok a viac, až do 26. roku veku to bude najviac 155 eur. Ďalšie otázky s dôverou smerovať na môjho kolegu Jána Richtera.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pani poslankyňa nechce položiť doplňujúcu otázku.

    V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško pre ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Zvolenskú, ktorú zastúpi v odpovedi pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.

    Otázka znie: "Aké sú štatistiky rastu nákladov občanov Slovenskej republiky na lieky od roku 1993? Koľko máme v Slovenskej republike lekární, aké je porovnanie v ich počte so štátmi Európskej únie? Koľko percent je sieťových lekární v Slovenskej republike a komu patria? Prečo ceny liekov stále kolíšu? Aká je možnosť lobingu na komisiu, ktorá rozhoduje o cene liekov? Ako možno pomôcť seniorom, najmä tým, ktorí majú nízke penzie, pri nákupe liekov? Čo robí ministerstvo v prospech prevencie osôb, alternatívnych medicín, v propagácii zdravej výživy, športu? Ak zakážeme vernostné systémy v lekárňach, prečo ich nezakážeme aj na benzínových pumpách, v obchodných reťazcoch, pri predajných akciách? Aké sú pravidlá lobingu farmafiriem na lekárov?"

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte, ako aj oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, pokúsim sa vám sprostredkovane odpovedať na vašu otázku za moju kolegyňu, i keď celkom iste ju nemám šancu nahradiť, ale pokúsim sa zodpovedať v intenciách toho, ako odpoveď jej ľudia, odborníci na ministerstve pripravili.

    Na Slovensku máme momentálne viac ako 2000 fungujúcich verejných lekární. Približne 15 % lekární tvoria tzv. sieťové lekárne.

    Počet lekární na stotisíc obyvateľov vo vybraných krajinách OECD, dovolím si ponúknuť niektoré štatistické čísla tak, ako bola vaša otázka postavená. Začnem asi priemerom OECD, ten predstavuje priemer 28,4. V rámci Európskej únie sa pohybuje ten priemer od 77,7, čo je Grécko, až po 8,4, čo predstavuje priemer Dánska. Pre vašu informáciu, priemer Slovenska je 27,8. Z našich susedov - Poliaci 29,6, Maďarsko 27,5, Česká republika 22,9, Rakúsko 26,5. Dá sa to scharakterizovať, že sa nachádzame cirka v strede toho rebríčka a sme veľmi blízko tomu číslu OECD.

    Cenotvorba liekov je presne zadefinovaná v legislatíve Slovenskej republiky, v zákone o cenách, v zákone o rozsahu úhrady za lieky a zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pri stanovovaní cien sa presne riadi podľa ustanovení vyššie spomenutých noriem. Celý proces cenotvorby je verejne dostupný na internete, webovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Proces, akým, čo, kedy má byť zverejňované, je opísaný vo vyššie uvedenom zákone v plnom jeho rozsahu.

    Cenotvorba liekov na Slovensku je jednoznačne jedna z najtransparentnejších v rámci celej Európskej únie. Možnosť lobingu vzhľadom na úpravu legislatívy je vylúčená. Terajšie vedenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s odbornou verejnosťou upravilo vyhlášku o tzv. klastrovaní, ktorú váš kolega pán poslanec Uhliarik pripravil bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi, čoho výsledkom sú neskutočne vysoké doplatky za lieky. Úpravou vyhlášky sa jednoznačne znížia doplatky za lieky, čo bude mať pozitívny benefit najmä pre chronicky chorých seniorov s nízkymi dôchodkami. Priznám sa, pán poslanec, že mňa táto informácia ako ministra práce a sociálnych vecí aj osobne veľmi potešila.

    Zároveň včera parlament schválil novelu vyššie uvedeného zákona o rozsahu, ktorej súčasťou je aj možnosť zliav na doplatkoch za predpisované lieky, zdravotnícke pomôcky na poukaz či dietetické potraviny, seniorov v tejto oblasti nevynímajúc. Táto zmena je za posledných desať rokov asi najpozitívnejšou správou pre slovenského pacienta, ktorá jednoznačne bude pacientovi šetriť jeho peniaze.

    Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pravidelne pripravuje národné programy zdravia, ktoré zahŕňajú aj vami spomínanú oblasť prevencie a propagácie zdravotného životného štýlu, zdravého životného štýlu. Veľmi aktívnym programom je kardiovaskulárny národný program, či onkologický program. V tomto kontexte Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky aktívne komunikuje aj so seniormi, tak ako aj s inou laickou verejnosťou a bude tak robiť aj v budúcnosti.

    V súčasnosti prebieha diskusia s odborníkmi aj s pacientskou verejnosťou a organizáciami ohľadom tvorby Národného diabetologického programu. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je rovnako aj odborným garantom mnohých celoslovenských projektov, za všetky spomeniem aspoň jeden "Výživa ako liek".

    Vernostný systém je marketingový nástroj, ktorý do zdravotníctva podľa nás nepatrí. Lekáreň je zo zákona definovaná ako zdravotnícke zariadenie a nie ako obchodná prevádzka. Lekárnik nie je predajca či obchodník, ale zo zákona je definovaný ako zdravotnícky pracovník, ktorého hlavnou úlohou je odborné poradenstvo pre pacientov. Vernostný systém sa na prvý pohľad javí ako šetriaci systém prospešný pre pacientov. Nie je tomu ale tak, pacient si v rámci vernostného systému zbiera za svoje nákupy v lekárni tzv. vernostné body na svojej vernostnej karte, za ktoré pri svojom ďalšom nákupe v sieti lekární, ktorá mu danú kartu vydala, nakúpi častokrát doplnkový sortiment, ktorý v mnohých prípadoch ani nepotreboval. V konečnom dôsledku pacient v takejto lekárni minie viac a je nútený navštevovať iba tú jednu konkrétnu lekáreň. Pacient si príde po radu aj do malej lekárne, kde sa mu personál, je pripravený viac odborne venovať, a následne kvôli pleťovému mlieku či vernostným bodom ide do svojej sieťovej lekárne. Tržby a zisky siete lekární tak stúpnu na úkor pacienta. Dôsledkom sú podliečení pacienti, najmä seniori s vernostnými bodmi či pleťovými mliekami.

    Pravidlá lobingu farmafiriem na lekárov sú definované ustanoveniami zákona o lieku a majú celkom jednoznačný charakter. Rovnako včera schválená novela tohto zákona prináša povinnosť pre farmaceutické spoločnosti hlásiť každý mesiac počet návštev zdravotníckych pracovníkov vrátane lekárov, počet lekárenských zástupcov - reprezentantov, ktorí tieto stretnutia absolvovali. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky tieto údaje bude zverejňovať na svojej webovej stránke. Toto opatrenie má prispieť k zvýšeniu transparentnosti vo vzťahu farmaceutických spoločností a zdravotníckych pracovníkov.

    Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcete doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tieto otázky som položil vlastne včera, mnohé iné, no a pani ministerka na ne odpovedala, by som povedal, vyhlásila dosť neférové slová. K tomu sa nechcem vracať.

    Odpoveď, v podstate som s ňou spokojný. Len som poukázal včera, že naozaj zdravotníctvo nie je senior-friendly a že mnohí si dnes nemôžu dovoliť mnohé zdravotné stránky. A to, že lieky sú dnes tretím biznisom vo svete, po zbrojárstve a po drogách, by Slovensko nemalo prijať. Hoci ho prijíma, u nás dvestotisíc ľudí berie viac ako desať liekov, 1,3 mld. eur sa minie na lieky ročne. Do lekární sa 100 ton liekov vracia každoročne do koša. Čiže svojím spôsobom plytváme, v tom je vinné aj zdravotníctvo, aj ľudia. Proste predpisujeme, niekto to zaplatí. Tento moment, systémový, mi v tej odpovedi chýba, aj keď na moje otázky tu bolo zodpovedané.

    Poznámka, že zdravotníctvo je čierna diera, do ktorej keď dáme desaťkrát viacej, vždy to rado minie, je pravda. Je to predsa len povolanie, aj zdravotníctvo, aj lekárnictvo, tak ako je povolanie kňaz, tak ako je povolanie učiteľ, tak ako je povolanie vedec. V tomto smere by zdravotníctvo nemalo byť biznis. K tomu by sme sa my, ako sociálny štát, ktorým chceme byť, mali približovať.

    Ďakujem.

  • Nepoložili ste žiadnu doplňujúcu otázku. Chcete konšt...

  • Prerušenie vystúpenia ministrom.

  • Pán poslanec, budem vašu reakciu tlmočiť pani ministerke.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšiu otázku, v poradí piatu, položil pán poslanec Ľuboš Blaha podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi. Pán poslanec, poprosím, na pána ministra je položená otázka, dobre?

    A otázka znie: "Ako hodnotíte nedávno medializovaný návrh z dielne SDKÚ - DS, aby sa na Slovensku zaviedla daň z každej finančnej transakcie?"

    Prosím o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne. Medializovaný návrh SDKÚ - DS, o ktorom som práve hovoril s pánom Beblavým, s cieľom zavedenia dane zo všetkých finančných transakcií uskutočnených na území Slovenskej republiky hodnotíme ako nie veľmi šťastné. A to hlavne z dôvodu negatívneho dopadu zavedenia predmetnej dane na obyvateľov Slovenskej republiky.

    Je iste pravdou, že v súčasnosti podporujeme posilnenú spoluprácu vybraných členských štátov na čele s Nemeckom a Francúzskom v zavádzaní dane z finančných transakcií, tzv. FTT, avšak cieľ a rozsah tejto dane sa podstatne líši od predloženého návrhu zo strany SDKÚ-DS.

    Hlavným motívom na zavedenie FTT, to znamená, zdaňovania finančných transakcií na úrovni eurozóny, alebo tých skupín tých krajín, ktoré sa hlásia do posilnenej spolupráce, tak cieľom je generovať nový zdroj príjmov. A ide o prenesenie záťaže na aktivity s negatívnymi externalitami, ako je vysokofrekvenčné obchodovanie, extrémne špekulatívne finančné transakcie, rôzne derivátne obchody s derivátmi s cieľom zabezpečiť, aby finančný sektor spravodlivým dielom prispel na náklady riešenia finančnej krízy takouto formou dane, keďže od začiatku vypuknutia krízy ťažil z týchto obchodov. Dokonca tento sektor bol zachraňovaný zo zdrojov verejných rozpočtov a našich krajín.

    Na rozdiel od tohto návrhu ten z dielne SDKÚ má skôr jediný cieľ, a tým je výrazné zvýšenie zdrojov v štátnom rozpočte, v danom prípade do veľkej miery na úkor bežných občanov a dokonca aj podnikateľského sektora.

    Rozsah navrhovanej pôsobnosti FTT na európskej úrovni je veľký a úmyslom tejto dane je pokryť transakcie vzťahujúce na všetky typy finančných nástrojov vykonávaných finančnými inštitúciami, ktoré pôsobia ako strana finančnej transakcie, buď na vlastný účet, alebo na účet klienta. Treba podotknúť, že sme stále len v úvodnej fáze, dokonca len v procesnej fáze posilnenej spolupráce. K skutočnému konceptu tejto dane sme sa ešte detailne nedostali, to znamená, že tam bude kľúčové práve rozhodnutie o tom, čo bude daňová prípadná báza, aká sadzba, ako zamedziť presúvaniu tých operácií potom do krajín, kde takáto daň nebude.

    Daň by sa mala týkať, ak hovorím o tom FTT, týkať finančných nástrojov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu, čiže malo by ísť aj o akcie a dlhopisy, nástroje peňažného trhu s výnimkami platobných nástrojov, podiely v podnikoch kolektívneho investovania, vrátane hedžových fondov a derivátových transakcií. Ale opakujem, to je len teoretický koncept, lebo sú krajiny, myslím si, že by sme sa mali k nim pridať, kde by predmetom zdaňovania nemali byť napríklad operácie, ktoré vykonávajú penzijné fondy, lebo následne by sme vlastne znižovali výkonnosť týchto fondov.

    S cieľom zabrániť negatívnym vplyvom na možnosť refinancovania finančných inštitúcií alebo vo všeobecnosti na menovú politiku sú z rozsahu pôsobnosti tohto typu dane vylúčené transakcie s Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami. Z tohto rozsahu sú tiež vylúčené transakcie v rámci EFSF, to znamená dočasného eurovalu, a iných medzinárodných orgánov a transakcie súvisiace s verejnými pôžičkami.

    No a prvým zásadným rozdielom tej dane z finančných transakcií na európskej úrovni v porovnaní s tým, ktorý vyšiel z tej dielne SDKÚ, je vylúčenie všetkých transakcií vykonávaných ritelovými bankami vo vzťahu k občanom, to v tom európskom koncepte vôbec nie je. Tak isto sa v európskom koncepte vylučuje, operácie sa vylučujú so súkromnými domácnosťami a s malými a strednými podnikmi. Sem patria všetky finančné transakcie, ako sú napríklad pôžičky, hypotéky spotrebiteľské úvery, uzatváranie poistných zmlúv, platobné transakcie, samozrejme s výnimkou transakcií nákupov alebo predaja akcií a dlhopisov, z ktorých by tá európska daň, FTT, mala byť odvádzaná.

    Navrhnutým modelom zavedenia FTT zo strany SDKÚ by malo byť zdanenie všetkých uskutočnených bezhotovostných transakcií, vrátane tých, ktoré sa uskutočnia medzi občanmi a podnikateľskými subjektmi pri uspokojovaní svojich základných existenčných potrieb. To znamená, že navrhovaná FTT zo strany SDKÚ by sa vzťahovala na každý jeden bezhotovostný nákup napríklad potravín, spotrebiteľských tovarov a služieb pri platbách v reštauráciách, kúpe pohonných hmôt a dokonca aj pri prevode prostriedkov medzi účtami jednej domácnosti alebo firmy.

    Z pohľadu rezortu financií zavedenie tej "modrej" FTT by mohlo výrazne oslabiť kúpyschopnosť obyvateľstva krajiny a mohlo by spôsobiť dodatočné zvýšenie nákladov na podnikateľské subjekty

  • Výkrik z pléna: Naopak, pán minister, naopak!

  • a ich prenos na každého občana, ktorý uskutočňuje finančnú transakciu. Takže ako posun správnym smerom z pohľadu súhlasu so zdaňovaním finančných transakcií, len tá základňa je v tomto momente príliš široká. Ja tu nie som na to, aby som zosmiešňoval ten koncept ako taký. Ja si myslím, že je to stále iba nejaká myšlienka, len ten dopad z hľadiska tej šírky má podobné parametre ako povedzme pri nepriamych daniach. To znamená, je to príliš široké a z tohto pohľadu aj tá regresia na dopady rodinných účtov s nižšími príjmami mohla byť väčšia. Ale však pán poslanec sa určite citlivo opýta ešte dodatočne k tomu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Áno. Zapnite pána poslanca Blahu.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Ja som rád, že ste upozornili na ten zásadný rozdiel, aký je medzi FTT, medzi daňou z finančných transakcií, ktorú ponúka Európska únia, ktorá sa dotýka najmä bánk a finančných skupín, a týmto experimentom našej slávnej pravice, ktorý má dopadnúť na ľudí.

    Inak z hľadiska politologického je veľmi zábavné, že tie inšpirácie pre našu pravicu chodia od takých strán, ako je Fidezs a ako je Viktor Orbán, ktorý takéto niečo podobné zaviedol v Maďarsku. Čiže očividne SDKÚ má kde sledovať svoje inšpirácie.

    Moja otázka znie: Očividne ide o nejaký druh nepriamej dane a teda pravdepodobne by viedol k zdražovaniu. Môžete mi túto intuíciu potvrdiť?

    Ďakujem.

  • No asi logickým dôsledkom, totiž každá daň, ktorá, ak sa má, ak dokonca tie prognózované alebo zamýšľané objemy mali byť v stámiliónoch v eurách, ak sa teda nemýlim, takže tieto peniaze sa samozrejme nikde nemôžu narodiť na strome. Čiže mohlo by to byť len zo strany, teda jednej strany tej operácie alebo tej druhej. To znamená, buď toho platiteľa, alebo prijímateľa, alebo v prípade dokonca pasívnych operácií, keď je to len medzi účtami, tak potom na strane toho, kto tú operáciu technicky zabezpečuje, čiže, čiže banky.

    No ja si samozrejme pamätám veľmi búrlivú debatu práve zo strany autorov tohto, tohto návrhu, kde zvýšený odvod z vybraných pasív, z vybraných pasív bánk mal spôsobiť a má teda podľa predstaviteľov SDKÚ spôsobiť armageddon práve v oblasti úrokov, napríklad navýšenia úrokov, zvýšenia poplatkov a podobných vecí. Takže ja by som toto argumentárium rád vrátil teda aj s úrokmi kolegom, lebo samozrejme hýbeme sa v tej istej oblasti a z tohto s oveľa väčšími dopadmi. Lebo tu musím pripomenúť, že bankový odvod je konštruovaný ako, ako odvod, ktorý, ktorý je nasmerovaný do rezolučného fondu presne v súlade s európskou smernicou o krízovom manažmente, je presne pomenovaný a je degresívny z hľadiska z postupného napĺňania tohto zdroja. Tu by to asi mohlo mať iný, iný život.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    V poradí šiestu otázku položila podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi. Tu je pani podpredsedníčka.

    Otázka znie: "Vážený pán minister, akým spôsobom budete reflektovať kritické vyjadrenia verejnej ochrankyne práv v Správe o ochrane práv maloletých detí občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov, v práci vášho rezortu?"

    Prosím o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny bola doručená Správa verejnej ochrankyne práv o ochrane práv maloletých detí občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov, dňa 28. novembra 2012. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov ministerstvo v zákone stanovenej lehote oznámi svoje stanovisko verejnej ochrankyni práv. Ale vzhľadom na to, že si vás vážim, by som nerád skončil touto odpoveďou, pokúsim sa k tomu niečo viacej povedať, lebo to nie je len o kontrole, ktorá tu bola vykonaná, ale možno treba aj niektoré širšie súvislosti. I keď ja predpokladám, že v krátkej dobe sa zídeme na výbore pre ľudské práva, kde budem informovať komplexne o veci.

    V prvom rade mi však dovoľte, pani podpredsedníčka Národnej rady, pripomenúť, že som ministrom práce od apríla t. r., to znamená, že vaša otázka smeruje, rovnako ako aj správa pani ombudsmanky, do obdobia pred mojím nástupom do funkcie. Inými slovami, o celej tejto téme je reč najmä v období činnosti, prípadne nečinnosti aj vašich minulých straníckych kolegov zo strany SaS, ktorí boli za činnosť ministerstva ako aj Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže samozrejme zodpovední.

    Keďže vyžiadané spisy minulých prípadov, ktoré nazývame presne, týkajúcich sa maloletých detí, ktoré sa ocitli v cudzine bez starostlivosti rodičov, boli pred časom sprístupnené kancelárii pani ombudsmanky, očakávali sme celkom prirodzene a minulý týždeň aj zverejnenú záverečnú správu z tohto skúmania. Jedná sa o rozsiahly dokument, ministerstvo sa ním podrobne zaoberá. Predbežný pohľad ministerstva, respektíve Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí na výsledky vyplývajúce z tejto správy poznám. Rovnako však bude dôležité následne porovnanie týchto zistení s výsledkami mojej ministerskej kontroly k činnosti centra, ktorú som ešte v októbri, mimochodom ako prvý minister po 20. rokoch nariadil vykonať. Netýka sa len týchto spisov, ale i ďalšej stovky spisov, pretože pani ombudsmanka sa zaujímala hlavne o oblasť tzv. britských detí.

    O jej výsledkoch budem môcť informovať Výbor Národnej rady pre ľudské práva, ale aj verejnosť už v najbližších dňoch. Zároveň však musím podotknúť, že nejde o kontrolu toho istého, keďže verejná ochrankyňa práv sa venovala výlučne spisom detí odobratých z Veľkej Británie. Témy však prirodzene veľmi úzko súvisia. Do tohto systému kontrol a previerok je potrebné zaradiť aj poslanecký prieskum, ktorý vykonal príslušný výbor Národnej rady pod vedením podpredsedu Jánoša, to znamená, celý tento komplex výstupov bude predmetom rokovania výboru, aj zhrnutia výsledkov, ktoré ponúkne ministerstvo práce a sociálnych vecí.

    Čo je možné však už teraz k tejto téme povedať a pokladám to za veľmi dôležité, v správe z pohľadu úplnosti a objektívnosti absentuje vyjadrenie k činnosti zahraničných strán. Verejná ochrankyňa práv sa v maximálnej miere venuje slovenským orgánom samozrejme, čomu rozumiem, ale obchádza to zahraničie. Pričom sa s našimi zahraničnými partnermi zhodujeme vždy na základnom princípe, a síce, že Dohovor o právach dieťaťa a nariadenie Rady platí pre všetky zainteresované strany rovnako a v žiadnom prípade nemôže byť riešený jednou stranou, pretože je to absolútne vylúčené. Vždy sú a budú partnerské orgány na obidvoch stranách.

    Toľko k správe pani ombudsmanky. Ešte raz, komplexne sa vyjadrím potom, keď budem mať podklady z jednotlivých odborných sekcií. Samozrejme, že kompletné stanovisko ministerstva bezodkladne oficiálne oznámim v prvom rade samotnej verejnej ochrankyni práv a následne verejnosti.

    Chcem však ešte na túto chvíľu možno dať do istej pozornosti hlavne kroky ministerstva a samotného Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže pod mojím vedením. Všetci sa zhodujeme, že problematika ochrany práva detí je prvoradá a neznesie odklad. Jedna vec sú kontroly, vyhlásenia a dokumenty, my však od začiatku konáme. Konáme nielen od stola ako niektorí tí, ktorí boli pred nami, ale v lepších prípadoch ale aj priamymi osobnými intervenciami v zahraničí, vrátane vycestovania riaditeľky centra a príslušných kompetentných pracovníkov. Za všetko hovoria už dosiahnuté výsledky nového vedenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré dostalo moju dôveru začiatkom tohto leta.

    V procese je uzatváranie dohôd s ústrednými orgánmi cudzích krajín. Už teraz sa pripravuje aj dohoda medzi sociálnymi pracovníkmi u nás a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá tu veľmi vážne absentovala. Túto dohodu sa v posledných troch mesiacoch podarilo dosiahnuť nielen našimi rozhodnutiami, ale aj za výdatnej pomoci a chcem aj z tohto miesta poďakovať môjmu kolegovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Miroslavovi Lajčákovi za súčinnosť.

    Problémy detí v Británii, ako je známe, vrcholili a boli absolútne aktuálnymi už viac ako pred rokom. Ten známy prípad detí Borových vznikol v júli 2010, opakujem, v júli 2010. Preto som si dovolil na začiatku povedať to, čo som povedal, a možno by som si mohol dovoliť aj citovať niektoré postoje terajších opozičných poslancov na príslušnom výbore, že by sa mal niekto zamyslieť nad sebou a možno vrátiť neoprávnene prijaté prostriedky za prácu, ktorú nevykonal. Ale ja to nechcem, túto problematiku politizovať, pretože je príliš vážna téma. Chcem povedať asi toľko, my sme len tí, ktorí tu dodatočne zachraňujú to, čo niekto pred nami zbabral. O to viac nás tešia dosiahnuté úspechy. A som pevne presvedčený, že v krátkej dobe premietnuté aj do návratu viacerých britských detí na Slovensko.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pani podpredsedníčka, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď. Som rada, že ste sa problému zhostili aktívne. Moja otázka možnože skôr smerovala, že či máte nachystané opatrenia, aby sa naozaj zamedzilo tomu, čo hlavne pani ombudsmanka kritizuje, a to je nesúčinnosť orgánov, ktoré v podstate sedia v jednej budove. To je dosť na zamyslenie. A že či ste pripravený, či máte možno nejakú víziu krízového manažmentu, keď sa naozaj udeje, aby každý vedel, čo má robiť. Lebo najväčší problém, ktorý nastal, tak bolo možnože to, že neexistoval žiaden komunikačný kanál medzi jednotlivými zložkami. Tak keby ste mi na toto aspoň stručne mohli odpovedať. Ďakujem pekne.

    A ešte to chcem povedať, že aj si uvedomujem, že ten problém naozaj nastal za predchádzajúcej vlády. A neviem sama o obviňovaní, ale vravím, že beriem ako plus, že sa aktívne do toho dávate.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za tú doplňujúcu otázku. Dovolím si veľmi stručne ešte raz, v maximálnej miere sa chcem vyhnúť politizovaniu toho problému. To si tie deti nezaslúžia. Ten problém je niekde inde. Jeden z výsledkov mojej kontroly...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Necháme ešte pána ministra, aj keď uplynul čas. Pán minister. Necháme ho odpovedať.

  • ...vrátane záverov správy pani verejnej ochrankyne práv bude spočívať v troch rozmeroch opatrení. Po prvé, k prehodnoteniu teraz platnej legislatívy, po druhé, vnútorných opatrení vrátane komisie, ktorá rozhoduje o medzinárodnej adopcii detí, aby to nebolo postavené len na ľudí z ministerstva a z centra, aby v tejto komisii boli zahrnutí aj ľudia z mimovládnych organizácií a najmä odborníci, psychológovia a ďalší, ktorí v tomto smere môžu objektívne posúdiť tieto veci. A tretí rozmer je, ideme osloviť všetky detské domovy a následne na základe licencií všetkých organizácií krajín Európskej únie, ktoré sú registrované v Haagu, budú oslovené všetky agentúry, ktoré tú licenciu majú a ktoré majú právo sprostredkovávať medzinárodné adopcie detí. Som presvedčený, že tento systém a kolos opatrení by mal v maximálnej miere pomôcť transparentnosti a problémom, ktoré v minulosti boli, aby sme sa im v budúcnosti vyhli. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vzhľadom na to, že uplynul čas určený na hodinu otázok, končím tento bod programu.

    A nasledujú

    písomne odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 8. novembra 2012,

    ktoré máte ako tlač 272.

    Z dôvodu prehľadnosti, prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 272 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásili žiadni páni poslanci. Chce sa do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného zákona, teda chcem dať do pozornosti ustanovenie § 129 ods. 1 a 2. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie neprihlásil nikto, nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či niekto z poslancov sa hlási ústne v rámci tohto bodu programu.

    Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Moja interpelácia je na ministra školstva Slovenskej republiky Dušana Čaploviča vo veci výzvy v rámci operačného programu vzdelávanie, ktorá bola vyhlásená agentúrou ministerstva školstva pre štrukturálne fondy s cieľom zvýšiť vzdelanostnú úroveň príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít, ďalej budem používať skratku MRK.

    Táto výzva bola, vážený pán minister, táto výzva bola vyhlásená dňa 31. 10. 2012. Špecifické ciele a opatrenia, na ktoré sa výzva viaže, sú: podporovať sociálnu inkluzívu príslušníkov MRK prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k formálnemu vzdelávaniu a získaniu zručností potrebných na trhu práce, vzdelávať príslušníkov MRK, ako aj osoby pracujúce v oblasti ich integrácie do spoločnosti. Oprávnenými aktivitami pre projekty sú podpora prístupu príslušníkov MRK k vzdelávaniu a podpora individuálneho prístupu a rozvoj alternatívnych foriem a nástrojov vyučovania. Suma určená na túto výzvu je 7 mil. eur, finančné rozpätie pre projekty je od 150 000 do 300 000 eur. Je teda predpoklad, že sa schváli približne 30 projektov.

    Pre zrozumiteľnosť nasledujúcich informácií uvádzam skutočnosť, že oprávnené výdavky projektov, teda aj celej výzvy, sa rozdeľujú na priame a nepriame. A po analýze oprávnených výdavkov pre projekty v rámci tejto konkrétnej výzvy je zrejmé, že z celkových výdavkov určených na výzvu, nariadenia, administráciu projektov pôjde cca 20 % z priamych výdavkov, to znamená, že približne 16,66 % prostriedkov určených na výzvu celkove, vo finančnom vyjadrení ide o 1 166 000 eur, je určených na riadenie projektov. Priamych výdavkov je približne 30 %, môže byť určených na zariadenie, vybavenie, didaktické pomôcky vo finančnom vyjadrení 1 750 000 eur. Dodávky na priame výdavky projektu - realizácia vzdelávacích a iných hlavných aktivít projektu, napr. tvorba metodík, učebných osnov, vzdelávacích programov, vzdelávacie činnosti, preklady, analýzy, štúdie, posudky prostredníctvom vzťahov, ktoré majú odberateľsko-dodávateľský charakter, dodávky na priame výdavky projektu do výšky maximálne 30 % oprávnených priamych výdavkov rozpočtu. Tu sa teda bude realizovať ďalších približne 1 750 000 eur. Päť percent z alokovanej sumy je určených ako riziková prirážka, približne 350 000 eur a ďalšie priame oprávnené výdavky tvoria spolu 600 000 eur.

    Ako je vidieť, pán minister, z týchto údajov vidieť, na proces samotného vzdelávania rómskych žiakov, teda na ich aktívne zapájanie a samotný proces ich vzdelávania, je určených približne 1 400 000 eur, čo je 20 % prostriedkov určených pre výzvu. Preto mám tieto zásadné otázky:

    1. Koľko elokovaných pracovísk je už zriadených v súčasnosti a aký je predpoklad, koľko elokovaných pracovísk sa zriadi prostredníctvom tejto výzvy?

    Koľko žiakov, študentov navštevuje elokované pracoviská a aký je predpoklad, o koľko sa tento počet zvýši?

    Pokladáte rozloženie výdavkov za primerané situácii, v ktorej sa žiaci, študenti nachádzajú? Nebolo by vhodné rozloženie výdavkov nastaviť tak, aby najmenej 50 % z alokovaných prostriedkov bolo určených na prácu so žiakmi, priamo, a študentmi, v teréne, teda aj v elokovanej triede by mali z toho osoh?

    Nemyslíte si, že na tvorbu metodík, plánov, metodických príručiek bolo už v minulosti vynaložených dosť prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu? Nebolo by zmysluplnejšie alokované finančné prostriedky realizovať práve aktívnou prácou s rómskymi žiakmi a študentmi v priamom kontakte?

    A nakoniec moja najdôležitejšia otázka: Ako je zabezpečená dlhodobá udržateľnosť týchto elokovaných pracovísk? Projekty môžu byť realizované maximálne 18 mesiacov, ich postupné ukončovanie sa predpokladá koncom roka 2014 a začiatkom roka 2015. Plánujete v štátnom rozpočte po ich implementácii s finančnými prostriedkami pre ich ďalšiu neudržateľnosť?

    Ďakujem pekne.

  • Chcem sa spýtať pána ministra, či chce reagovať bezprostredne. Áno, áno, rozumiem, že písomne. Podľa zákona o rokovacom poriadku odpoveď na interpelácie má byť dodaná poslancovi písomne, a to do 30 dní. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, budeme pokračovať v rokovaní siedmeho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok.

    Je to tlač 176.

    Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a spoločného spravodajcu pána predsedu Daniela Duchoňa podobne zaujal miesto určené pre spravodajcu. Nech sa páči.

    Pán minister chce aj vstúpiť do rozpravy. Potom bude nasledovať vystúpenie pána Jozefa Kollára.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja, naozaj, iba dve vety. Ja by som vám chcel vysvetliť moju neúčasť v priestoroch Národnej rady medzi 11.00 a 12.00 hodinou, lebo už som zachytil podráždené reakcie niektorých kolegov z opozície. Ten dôvod nebol preto, že by som odišiel na siestu, ale preto, že som odišiel na stretnutie s generálnym tajomníkom OECD, s ktorým som sa zúčastnil prezentácie ekonomického prehľadu Economic Surveys takzvaného, ktorý sa robí raz za dva roky, a generálny tajomník OECD ho dnes na pôde ministerstva zahraničných vecí prezentoval pred verejnosťou za mojej účasti. To bol skutočný dôvod mojej neúčasti medzi 11.00 a 12.00 hodinou. Bol som plne zastúpený členom vlády v zmysle rokovacieho poriadku, takže žiadam o pochopenie v tejto veci.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem aj ja za dovysvetlenie, respektíve budeme pokračovať tak, ako je ohlásené, prerušeným vystúpením pána poslanca Jozefa Kollára. Je prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SaS. Dávam mu týmto slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Július Brocka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vrátim sa ešte jednou vetou k tomu prerušenému dopoludňajšiemu vystúpeniu pre tých z vás, ktorí tu neboli, aby sme predsa len objavili istú kontinuitu s týmto druhým popoludňajším dielom.

    Naozaj len dve-tri vety. Doobeda som hovoril o tom, že čo mi je najviac ľúto, že hrubý verejný dlh Slovenskej republiky narastie medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2015 o 16,5 mld. eur. O viac ako 50 percent. Zvýši sa z 30 mld. na 46,5 mld. eur. Toto je dôležité, aby si uvedomili nielen poslanci z opozície, z koalície, nielen odborná, ale predovšetkým aj laická verejnosť, že Slovensko sa veľmi rýchlo v priebehu štyroch rokov môže dostať do dlhového útesu, alebo, ak chcete, do dlhovej pasce. Presne do takého dlhového útesu, v ktorom sa na sklonku tohto roka objavia Spojené štáty americké, a toto možno bude prvý charakteristický znak slovenskej ekonomiky, v ktorom sa budeme veľmi podobať na Spojené štáty americké v tom negatívnom znamienku.

    Ja súhlasím so všetkými argumentmi typu, že slovenská ekonomika je závislá od exportu, je závislá od rastu alebo poklesu dopytu, predovšetkým vo Francúzsku, Nemecku, po našich tovaroch a službách. O tom niet pochýb. Ale práve preto a o to viac platí, že bolo fatálnou chybou v tých ťažkých ekonomických časoch, do ktorých sa Slovensko rúti, a hovoril som dopoludnia o tom, že to nebude otázka roka, dvoch, že to môže byť jedna celá stratená dekáda a môžeme mať na Slovensku to, čomu sa hovorí v Spojených štátoch amerických, lost generation, čiže jednu stratenú celú generáciu mladých ľudí. A práve preto, že nás čaká, bohužiaľ, takýto vývoj a vývoj, ktorý vo veľkej miere nedokáže ovplyvniť žiadna vláda, ani tá naľavo, ani tá napravo, o to viac platí, že nebolo potrebné, naopak, bolo to fatálnou chybou robiť kroky, ktoré ešte viac ekonomický rast na Slovensku podviažu, ktoré povedú ešte k väčšiemu rastu nezamestnanosti, úbytkom pracovných síl a povedú túto krajinu, a to nie je o ideológii, to je o tvrdých číslach, k hospodárskemu úpadku.

    Ja chápem, že premiér Robert Fico utešuje vo svojich verejných vystúpeniach slovenskú verejnosť falošným upokojovaním, ak tvrdí, že Slovensko bude mať na budúci rok druhý najvyšší ekonomický rast v Európskej únii. Áno, na číslach je to presne tak. Aj keď je pravdou, že tak ako sa objavuje jedna makroekonomická prognóza za druhou, tak stále odhad na budúci rok, pokiaľ ide o ekonomický rast, klesá a klesá. Ešte v lete makroekonomické prognózy hovorili o tom, že slovenská ekonomika porastie tempom 2,5 percenta. Ostatná najnovšia prognóza hovorí o raste 2,1 % HDP. Európska komisia už nám prognózuje na budúci rok rast iba na úrovni 2 percent. A ja očakávam, že ak naša ekonomika porastie v budúcom roku o 1,8 %, že to bude skôr ten optimistickejší scenár. To znamená, že bude ešte horšie.

    Súhlasím s podpredsedom vlády a ministrom financií Petrom Kažimírom v tom, že makroekonomické prognózy sa skutočne stávajú viac lotériou ako prognózami. No ale opätovne pripomínam, že ak sa na tomto vieme zhodnúť, že je to vývoj, ktorý nie je ani vo vašich, ani v našich rukách, ktorý neviete ovplyvniť, to je ten negatívny vývoj externalít, negatívny vývoj externého prostredia, o to viac platí, že nebolo potrebné na Slovensku rušiť to, čo funguje, nebolo potrebné rušiť rovnú daň, nebolo potrebné robiť ideologické zásahy a vytvoriť socialistický Zákonník práce, nebolo potrebné takýmto razantným štýlom otvárať a viac-menej deštruovať druhý pilier, nebolo potrebné takýmto tempom zvyšovať priame dane, či už dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb.

    Pre krátke pripomenutie by som rád uviedol, že premiér Robert Fico ešte v lete povedal, skrátim tie jeho výroky, "máme stabilnú vládu, máme rozpočet, ktorý nepostihuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov". A po tretie, povedal: "A nikto nebúcha po stole." Aká je skutočnosť niekoľko málo mesiacov po týchto troch výrokoch nášho premiéra?

    Takže výrok č. 1, "máme stabilnú vládu". Ja hovorím, že práve naopak, stabilite je na Slovensku koniec. Pretože pod stabilitou ale skutočne nerozumiem kvantitatívnu prevahu rúk v parlamente. Ak by sme takto chápali stabilitu alebo definíciu stability, tak potom najstabilnejšou vládou v histórii Slovenska, vtedy ako súčasti Československa, bola komunistická vláda, pretože tam tá prevaha tých rúk bola absolútna. Ja pod stabilitou rozumiem predovšetkým ekonomickú stabilitu, sociálnu stabilitu. A pod stabilitou predovšetkým rozumiem dlhodobo udržateľný ekonomický rast. Aj keby som tu s tým slovíčkom "rast" teraz narábal veľmi, veľmi opatrne, ak niekto z vás študuje originály dokumentov, ktoré chodia z Bruselu, a to je jedno z akej úrovne, či je to Ecofin, Eurogroup, ECB, Európska komisia, všade nájdete donekonečna sa opakujúce slovné spojenia "long sustainable growth", čiže dlhodobo udržateľný rast. Bolo by dobré, ak by si aj na úrovni európskych štruktúr v Bruseli lídri uvedomili, že je to naozaj jedna veľká mantra. V tých časoch, ktoré nás čakajú, o ktorých hovorím ako o jednej stratenej celej dekáde, sa musíme naučiť pracovať skromne a s pokorou so slovíčkami "ekonomický cyklus". To znamená, musíme sa naučiť zmieriť s tým, že raz budeme smerom hore, budeme rásť, potom pôjdeme dole, potom pôjdeme do mínusových čísel, čiže padneme do recesie, potom znova dôjde k nejakému oživeniu, nejakej recovery a znova budeme rásť. Proste, naučme sa radšej hovoriť nielen ľuďom na Slovensku, ale predovšetkým sami sebe pravdu, že ak niekto narába s tým, že ekonomika eurozóny, ekonomika Európskej únie má pred sebou dlhodobo udržateľný rast, to znamená, že tá krivka bude vždy nad tou osou "x" a stále pôjde hore, bude to len otázka toho, o koľko percent je to bohapustá čistá lož, ktorá už neobstojí ani ako politický marketing.

    Takže ak si takto zadefinujeme stabilitu, teda nie ako prevahu, kvantitatívnu prevahu rúk v parlamente, ale stabilitu - znamená: spokojnosť ľudí, sociálnu stabilitu, stabilitu ekonomickú a predovšetkým udržateľnosť nie ekonomického rastu, ale zvyknutie si na ekonomické cykly, teda rast a pokles, a pod tou stabilitou ešte doplňme k tejto definícii aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Mám obavu, mám vážnu obavu o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ak konštatujeme, že nám narastie hrubý verejný dlh. A teraz pán minister, dúfam, že ma pochopí, nerozoberám vôbec vaša vláda, naša vláda, predchádzajúca vláda, Mečiarova vláda, toto nechajme teraz bokom a držme sa čisto len ekonomických faktov, ak nám narastie hrubý verejný dlh o 16,5 mld. eur, z 30 na 46,5 mld. eur medzi rokmi 1. január 2012, keď bol dlh 29,9 mld. eur, a do 30. 12. 2015, keď má byť, aj to len za predpokladu, že reálny vývoj ekonomiky pôjde v tých intenciách, na ktorých je postavený predpoklad rozpočtu verejnej správy na roky 2013 a 2015, tak ten verejný dlh narastie o viac ako 50 percent.

    Ak hovoríme o tom, že mám obavu o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak vychádzam predovšetkým z toho, že bude stále klesať ekonomická výkonnosť, ekonomická sila Slovenskej republiky. A ten verejný dlh nám ide hore, hore, hore. My sa zhodneme v tom, pán minister, že z verejného dlhu sa dá aj vyrásť. No len to by sa dalo len v prípade, ak už je teda stále pomerovaný k HDP, ak by sme skutočne, skutočne rástli.

    Ak budeme hovoriť ale o hospodárskych rastoch na úrovni okolo 2 %, možno bude realitou 1,8 % budúci rok, tak to je ekonomický rast, ktorý nevytvára na Slovensku nové pracovné miesta. Je to len hra s číselkami, s politickým marketingom a uisťovaním, falošným uisťovaním ľudí, že na Slovensku bude druhý najvyšší ekonomický rast zo skupiny európskej dvadsaťsedmičky. Takže toľko k stabilite, ak okomentujem teda ten výrok: "Máme stabilnú vládu." Ak prijmeme túto definíciu stability, tak potom stabilite je koniec.

    Druhý výrok Roberta Fica, niekoľko málo týždňov dozadu, keď povedal: "Máme na stole rozpočet, ktorý nepostihne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov." Všetci sme svedkami toho, že každý druhý deň agentúry prinášajú správy o hromadnom prepúšťaní. Viete veľmi dobre, že v rozpočte máte integrované ekonomické zákony, novely zákonov, ktoré napríklad postihujú aj drobných živnostníkov, ale áno, aj mladé rodiny, mám na mysli zrušenie nezdaniteľnej časti alebo odpočítateľnej položky na manželku a ďalšie a ďalšie, opatrenia, o ktorých budem o chvíľočku hovoriť, tak sa konečne prestaňme tváriť, strhnime si z tváre tú masku a netvrďme, že "máme na stole rozpočet, ktorý nepostihne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov".

    No a tretí výrok premiéra Fica, nie z rokov 2006 - 2010, teraz z nedávnej minulosti, niekoľko málo týždňov dozadu, keď povedal: "A nikto nebúcha po stole." No búcha! Práve v týchto dňoch, paradoxne práve v dňoch, keď schvaľujeme návrh rozpočtu na budúci rok, búcha po stole, momentálne je to skupina učiteľov, nevieme, aký bude ďalší vývoj. Ani ja osobne si neželám, aby vyšli do ulíc ďalšie skupiny obyvateľstva, fakt si to neželám, ale tvrdím, že sa po stole búcha a búcha sa po stole stále hlasitejšie. A neželajme si nikto tu z prítomných, aby to nabralo na obrátkach, aby tento vývoj ďalej eskaloval. Takže ani jedno z tvrdení premiéra Fica nie je tvrdením pravdivým.

    A tu by som chcel ešte pripomenúť ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, že návrhom rozpočtu verejnej správy v tom tvare, v akom ho predložil, vlastne potvrdil vlastné presvedčenie, že ani za nasledujúce tri roky nebude možné zvýšiť produktivitu práce a intenzitu práce vo verejnom sektore. A teraz už sa nejdem sporiť s ministrom financií o tom, či minister Mikloš zabudol, nezabudol štyritisíc učiteľov do nejakých tabuliek započítať. Platí, naďalej platí, že ak v tomto roku pracuje vo verejnom sektore približne 350 000 ľudí, v roku 2015 bude pracovať rovnakých presne 348 000 ľudí. Čiže nič významné sa v tejto oblasti neudeje. Preto si myslím, že by sem mohli na Slovensko začať chodiť manažéri zo Švajčiarska, Nového Zélandu, Nórska a učiť sa, ako sa riadi a ako funguje efektívna verejná správa.

    Vy ste dosiahli, pán minister, to, čomu sa v ekonomickej teórii hovorí paretovské optimum. Paretovské optimum znamená, že predstavte si vrstevnice na mape, ktoré spájajú body s rovnakou nadmorskou výškou, a čím je ten nárast toho sklonu alebo toho kopca prudší, tak tým sú tie vrstevnice tesnejšie vedľa seba, a čím je ten pokles toho kopca dole miernejší, tým sú tie vrstevnice od seba vzdialenejšie, a paretovský optimum znamená, že každá tá vrstevnica predstavuje nejakú kombináciu výrobných faktorov, práce, kapitálu a financií, a táto kombinácia výrobných faktorov nám prináša nejaký ekonomický "auput". Napríklad v podobe HDP, alebo v podobne ročného obratu korporácie a tak ďalej, alebo, ak chcete, ročného príjmu domácnosti. A tým, ako vy zvyšujete efektívnosť riadenia domácností, korporácií alebo štátu, tak sa na tých pomyselných vrstevniciach posúvate stále vyššie a vyššie a vyššie, až dosiahnete na tom kopci nejaký pomyslený bod, ten triangulačný bod, alebo ako sa to volá v geografii. A ten bod znamená, že už ľubovoľná zmena kombinácie výrobných faktorov vás už môže posunúť len smerom nadol. Čiže ste dosiahli paretovské optimum, takú kombináciu výrobných faktorov, práce, kapitálu, financií, že už nie je možné preskupovaním, reorganizovaním, zintenzívňovaním práce a tak ďalej sa posunúť nikam vyššie, ste dosiahli vrchol. Gerlachovský štít, 2655 metrov nad morom, alebo koľko má presne. Dvetisíc šesto šesťdesiatpäť, nie? Dvetisíc šesto päťdesiatpäť, ďakujem veľmi pekne.

    A teraz sa vrátim k počtu zamestnancov vo verejnom sektore, tristopäťdesiattisíc zamestnancov dnes, tristoštyridsaťosemtisíc zamestnancov na konci roka 2015. Tak týmto pán minister financií potvrdil, že sme dosiahli paretovské optimum, že vo verejnej správe už nie je možné zvyšovať produktivitu práce, ani intenzitu práce, že 350 000 ľudí, mnohí z nich si vykonávajú určite čestnú, záslužnú a užitočnú činnosť a prácu, ale že všetci títo ľudia sú celých 255 dní, pracovných dní v roku vyťažení na 100 %, že neexistujú prekrývania v náplni práce ani pracovníkov v rámci jednej inštitúcie, ale že neexistujú žiadne tie "overlappingy", tie prekrývania činnosti práce, ani medzi inštitúciami navzájom. Proste, povedali ste jednoducho tým, že ste si zapísali do rozpočtu 348 000 úradníkov verejnej správy do roku 2015, ste povedali, že všetkých 350 000 ľudí je vyťažených na 100 % každý deň v roku, už nie je možné zvyšovať ani produktivitu práce, ani intenzitu práce a že nedochádza k žiadnym prekrývaniam pracovných náplní, činností, ani v rámci inštitúcie, ani medzi inštitúciami navzájom, keďže za týmto číslom je potrebné si predstaviť radovo niekde okolo 800 rozpočtových a príspevkových organizácií. Ja som zažil, keďže sa snažím naozaj držať hlavne argumentačnej úrovne, som zažil jednu takú, neviem teraz pomenovať, či veselú, či smutnú, skúsenosť z jednej z koaličných rád, kedy sa diskutovalo o nejakom, o nejakej inštitúcii, o nejakom úrade, a trvalo asi trištvrte hodiny, kým koaličná rada zistila, v rezorte ktorého ministra ten úrad vôbec pracuje, tá inštitúcia. Je to naozaj tak, je to proste holý fakt.

    A vidíte, že opäť dávam úplne bokom témy, vaša vláda, naša vláda, proste takto to funguje. Mňa len prekvapuje a prekvapuje ma to s negatívnym znamienkom, že minister financií nemal žiadnu ambíciu, rezignoval na ambíciu zmeniť stav vo verejnej správe. A prečo o tom hovorím? Za tým netreba vidieť len 348 000 stolov a stoličiek a krabíc a ľudí, za tým teba vidieť 4,5 mld. eur, ktoré sa vynakladajú na mzdové prostriedky vo verejnej správe. Štyri a pol miliardy eur, ak chcete, je to približne 16,5 % výdavkov rozpočtu verejnej správy. A teraz sa pýtam, je to výrazný potenciál na úspory? No je. Čo sa ide udiať v týchto dňoch s korekciou rozpočtu? Ideme opäť skonštatovať, že nám poklesli príjmy, že dôjde k výpadku hlavne daňových príjmov, a na strane druhej proti tomu ideme rozpustiť významnú časť fiškálnej rezervy. A to je všetko.

    A preto sa pýtam na tomto mieste, kedy bude mať minister financií, ale i celá táto vláda ambíciu prísť do parlamentu s rozpočtom, v ktorom nám ukáže výraznú, ale výraznú redukciu výdavkovej strany rozpočtu? Ak som si pozorne prečítal pozmeňujúci návrh, ktorým sa má rozpočet korigovať, nejdem teraz do diskusie, či je to štandardné, či je to málo štandardné, je to menej štandardné, ja tomu rozumiem, že myslím zo zákona má prezident republiky 15 dní na to, aby rozpočet podpísal, z toho jednoznačne vyplýva, že 15., najneskôr 16. decembra ráno ho musí mať na stole, ak má zákon o rozpočte verejnej správy vstúpiť do platnosti k 1. januáru budúceho roka. Čiže ste pod časovým tlakom, a preto sa pokúsim nechať bokom teraz argumentačnú úroveň, že toto je fakt neštandardný postup, jedným pozmeňovákom takto upraviť rozpočet verejnej správy. Bolo by oveľa poctivejšie a úprimnejšie to predložiť do mimoriadneho výboru pre financie a rozpočet a ďalej o tom rozpočte diskutovať.

    Veď opäť ste si zhodili sami masku, falošnú masku z tváre, keď ste nie tak dávno, pán premiér Fico rozposlal listy na lídrov všetkých opozičných strán a povedal, no keď tak opozícia mudruje, tak chcem do zajtra do rána do 9.00 návrhy, kde sa dá ešte urobiť inak konsolidácia verejných financií. A potom to boli siahodlhé výroky o všetkých verejných diskusiách v médiách: Veď pozrite sa, veď iná alternatíva nie je! No ja tvrdím, že iná alternatíva je. Ale nepostupujte týmto už veľmi priehľadným spôsobom, že zadávate opozícii úlohy ako malým deťom v škôlke, termínované úlohy do zajtra do 9.00 hodiny. Veď máte mandát. Máte milión stotridsaťštyritisíc voličov. Všetko, čo robíte, môžeme mať na to názory pozitívne, negatívne, je úplne jedno, máte na to tú spomínanú stabilitu, máte 83 hlasov, všetko vám prejde. A tvrdím, že všetko, čo robíte, je úplne legitímne, ale nie nevyhnutné, a už vonkoncom nie to, čo hovoríte o vlastnom návrhu rozpočtu, že je to jediná alternatíva konsolidácie verejných financií. Žiadna iná podľa vyjadrení aj ministra financií, aj premiéra neexistuje. Respektíve tí školáčikovia z opozície si tu termínovanú úlohu do zajtra do 9.00 hod., ako to bolo uvedené v tých listoch, nesplnili.

    Teraz som ukázal jeden obrovský priestor, kde je naozaj reálny potenciál na redukciu výdavkov verejnej správy, nie o 20 miliónov, tak ako ste to uviedli v spomínanom pozmeňujúcom návrhu, ktorým chcete korigovať rozpočet. Ak si teraz k číslam o nezamestnanosti priradíme ešte aj konštatovanie alebo fakt, že dochádza na budúci rok k zmrazeniu reálnych miezd, to znamená, reálne mzdy v ekonomike neporastú, tak potom mi z toho vychádza celkom jednoznačný záver, že ľudia doplatia na hospodársku politiku SMER-u výrazne viac ako v prípade zvýšenia dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod, výrazne viac.

    Ja som to myslím už pri iných zákonoch spomínal, že považujem naozaj za neúprimné, nečestné a nepoctivé výroky premiéra, keď povie verejnosti, že my nebudeme hyeny, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, lebo sa potom zvýši každý rohlík, každý oblek, každé auto, každý prací prostriedok sa zvýši o násobne viac, lebo keď sa pečie rohlík a zvýšite daň z pridanej hodnoty na percento, tak pôjde hore cena múky, cena vody, cena elektrickej energie a na konci to pečivo bude nie o jedno percento drahšie, o 4 % drahšie. A toto už je aj zlyhanie základných znalostí elementárnej matematiky a hlavne princípov, ako funguje daň z pridanej hodnoty, keďže všetky vstupy, ktoré v tom výrobnom reťazci - múka, voda, elektrická energia, nájomné, mzdy tých ľudí v tej pekárni, sú všetky tieto vstupy, lebo sú na výrobné účely, očistené o daň z pridanej hodnoty a tú daň z pridanej hodnoty na konci toho zaplatí konečný spotrebiteľ, ktorý si to pečivo kúpi. A je preukázané na číslach štatistického úradu, že zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod viedlo k cenovému nárastu približne o 1,4 percenta. Tak kde sú potom tie hyeny, o ktorých hovoril premiér Fico, že my nebudeme hyeny, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, nebudeme postihovať najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva?! No postihujete ich!

    Celkom výstižne to uviedol vo svojom príklade Július Brocka na tom svojom kartónovom iPade, ktorý tu takto predostrel. To bolo veľmi trefné, podpisujem, matematicky veľmi presné a bez akejkoľvek logickej chyby. Postihnete rodiny, Július ma možno opraví, ktoré zarábajú 745, 750 eur mesačne. Ja to rád zopakujem, lebo pri tvojom vystúpení, kolega Brocka, možno neboli všetci tí istí poslanci, to nebola tá istá množina ľudí v sále. Tak týmto ľuďom práve preto, že ste zrušili odpočítateľnú položku na manželku, s čím by som nemal žiaden problém, pokiaľ by ste to zavesili aj na jednotlivé tabuľky príjmových skupín obyvateľstva, to znamená, ak zrušíte odpočítateľnú položku na manželku a zarába len manžel a zarába 750 eur mesačne, tak pokiaľ, ak to odvodíte od príjmových skupín a týmto postihnete tie najvyššie príjmové skupiny, budem vám aplaudovať a takýto návrh určite schválim aj ja. Ale vy ste to urobili bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupina sa tá rodina nachádza, a tým pádom, ak táto rodina doposiaľ mala daň nula, pretože mali sme tu takzvanú tú nezdaniteľnú časť aj toho príjmu toho manžela, plus tá odpočítateľná položka na manželku, tak takáto rodina platila nula doteraz, tak po novom bude takáto rodina platiť - Július, 56 eur? - 59 eur, ďakujem, mesačne. Vynásobte si to dvadsiatimi, na daniach zaplatí 59 eur, vynásobte si to dvanástimi, pardon, mesiacmi, tak táto rodina príde o jednomesačný príjem per anno, v rámci roka príde o jednomesačný príjem rodina s jedným jediným príjmom, kde zarába jeden jediný člen domácnosti, manžel, pripusťme, a manželka je doma na materskej s deťmi.

    Tak sa pýtam: Postihujete najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva? No postihujete! Holý, nevyvrátiteľný fakt. Ale áno, ja chápem, že by to stálo spústu roboty a takej tej mravenčej práce, ak by ste to chceli fakt zavesiť na jednotlivé príjmové skupiny obyvateľstva. Ono to nie je jednoduché, chce to veľa úsilia. No načo by sme sa do toho púšťali? No tak jednoducho paušálne takto zasiahneme všetky mladé rodiny a v televízii budeme vykrikovať, že my len 12 % najbohatších postihujeme.

    Viete, aj v tom vašom takom úsilí, ako postihnete najbohatšie firmy, najbohatších, fyzické osoby, aj tam ste úplne na omyle. Pretože napríklad tá tzv. milionárska daň, to znamená, že keď začína klesať odpočítateľná položka, u nás začína klesať už pri 1881 eur mesačne a postupne klesá a vyklesá až na nulu pri tom príjme 3229 alebo koľko mesačne, o ktorom hovoril pán premiér, že toto je tých 12 % najlepších príjmových skupín obyvateľstva a len ich idete postihnúť. Nie, vy budete postihovať aj ľudí, ktorí zarábajú 1881 eur mesačne, lebo už tam začína pomaličky vyklesávať tá nezdaniteľná časť a vyklesá až na nulu pri tom príjme 3200, myslím, -29 eur mesačne.

    Takže všetko sú to holé nezmysly, ale klobúk dole, ako hovoria priatelia v Českej republike, smekám klobouk, dámy a páni zo SMER-u, ako to dokážete marketingovo svojim voličom predať. Ale ten volič vás dobehne, ten volič vás dobehne skôr alebo neskôr. A viete kedy? Nie keď bude počúvať vyhlásenia vašich lídrov v médiách, ten volič vás demaskuje vtedy, keď prvýkrát otvorí budúci rok peňaženku a zistí, čo sa to vlastne stalo. Keď tá mladá rodina prvýkrát zistí, že zatiaľ čo som doteraz neplatil žiadnu daň, tak po novom budem platiť 59 eur mesačne krát dvanásť, prídem o celý jednomesačný plat v horizonte jedného roka. Vtedy vás budú demaskovať, lebo tam už potom nepomôžu žiadni komunikační poradcovia, ani marketingové stratégie, ani nič podobné. Jednoducho tá peňaženka nepustí. Ten manžel a tá manželka si tú peňaženku otvoria a tam zistia, čo sa to vlastne s tou socialistickou vládou stalo. Čo nám táto vláda vlastne na ten stôl položila.

    Vrátim sa ešte k tej spomínanej dani z pridanej hodnoty. Ak sme ju upravili o jeden percentuálny bod smerom hore, tak to znamenalo zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu v úrovni 175 mil. eur. Zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod z 19 na 20.

    Aké bolo konsolidačné úsilie Radičovej vlády v roku 2011? Jedna celá sedem desatín miliardy eur bolo konsolidačné úsilie Radičovej vlády pre rok 2011, ak to chcete počuť v absolútnych číslach. Ak to chcete počuť v percentách HDP, konsolidačné úsilie pre rok 2011 bolo v úrovni 3,3 percenta HDP.

    Aké je konsolidačné úsilie vašej vlády pre budúci rok? Jedna celá jedna desatina percenta HDP. To netvrdí KDH, to netvrdí SDKÚ, to netvrdí OĽaNO, to netvrdí SaS, toto tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Som veľmi rád, že konečne by mal nastať pokoj zbraniam a konečne demagógia, opäť typu vaša vláda, naša vláda, a my máme iné čísla, a to je zo Štatistického úradu, ale Eurostat hovorí niečo iné, a proste tieto nekonečné rozprávky by mali skončiť. Máme tu po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska fiškálnu radu, ľudovo povedané, oficiálne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tá to dala na papier, 3,3 % konsolidačné úsilie pre rok 2011 Radičovej vlády, a 1,3, potom to korigovala niekde medzi 1,1 a 1,3 % HDP, konsolidačné úsilie vašej vlády pre rok 2013. Inými slovami, takmer trojnásobne vyššie konsolidačné úsilie minulej vlády v pomere k HDP, inými slovami, bez zvyšovania priamych daní, daní z príjmu právnických a fyzických osôb. A to, čím nás takými prívlastkami vyznamenáva premiér Fico, keď hovorí, že to oni boli hyeny, my nebudeme, my nepôjdeme touto cestou, my nebudeme hyeny, my nebudeme zvyšovať daň z pridanej hodnoty, tak tento konsolidačný krok sa podieľal niečo málo cez 10 % na celkovom konsolidačnom balíku Radičovej vlády - 175 mil., som hovoril, bol výber, vyšší výber dane z pridanej hodnoty, 175 mil. verzus 1,7 mld. eur celkového konsolidačného balíka.

    Takže skúsme takto raz diskutovať o číslach a faktoch, skúsme sa vzájomne počúvať. Neklamme ľuďom do očí, že nepostihnete najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Postihnete, len chvíľočku ešte počkajte, pár mesiacov, až pootvárajú tie peňaženky a zistia, čo sa vlastne stalo. Počkajte do 31. marca 2014, keď budú podnikatelia a živnostníci predkladať daňové priznanie za rok 2013, to sú ich pomyslené peňaženky, keď zrazu zistia, o koľko viac platia na daniach a odvodoch.

    Počúvam tiež veľmi často, že, výčitky z vašej strany, že aj minulá vláda mala nachystanú reformu, veľkú reformu odvodovú. Kolegovia zo stredopravých strán, ktorí vtedy boli účastníkmi koaličných rokovaní, mi potvrdia, že celá odvodová reforma Jozefa Mihála mala netto pozíciu pre štátny rozpočet, a teraz počúvajte dobre, mínus 60 mil. eur. Inými slovami, po realizácii takejto odvodovej reformy by štátny rozpočet mal o 60 mil. eur menej a o rovnakú sumu by mali viac živnostníci a ďalšie subjekty, ktorých sa odvodová reforma mala týkať. Tak opäť, skončime s nejakými nálepkami, vy ste hyeny, vy ste zdražovali rohlíky, lebo ste dvihli DPH. Ja tomu rozumiem, že to je pre ľudí, pre laickú verejnosť celkom zrozumiteľná marketingová téza, ale varujem vás pred tým, že budete veľmi rýchlo demaskovaní tými peňaženkami fyzických osôb a tými daňovými priznaniami právnických osôb alebo aj samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov. Už nehovorím o ďalších, o dohodároch a o ďalších skupinách, o mladých rodinách.

    Takže skúsme sa zhodnúť na tom, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude musieť socialistická vláda SMER-u v budúcom roku prísť s ďalším konsolidačným balíkom. A vy sa jedného dňa nevyhnete tomu, že budete musieť urobiť ale dramatickú zmenu vo výdavkovej strane rozpočtu. Teraz sú to všelijaké účtovné kreativity, získavate obrovské stá milióny eur, lebo ste znížili odvody do druhého piliera. Opakujem, je to legitímne, fajn, s tým sa nedá nič robiť, vyhrali ste voľby, máte tu stabilitu v podobe definície Roberta Fica, teda tú kvantitu, tu máte 83 hlasov. Všetko je okej, ale je to naozaj cesta do pekla, tá realita vás dobehne. Ja si nechcem predstaviť o tri, o päť rokov, keď niekto bude musieť na Slovensku, možno vás sa to už nebude potom týkať, robiť po vás poriadok a niekto bude musieť oznámiť ľuďom, že sa idú znižovať dôchodky o 20 %, že sa idú znižovať platy vo verejnej správe. Jedného dňa, ak to ďalej pôjde týmto tempom, toto bude musieť niekto ľuďom povedať otvorene do očí.

    Aj preto ste si načasovali zmeny v prvom pilieri, teraz hovorím o prvom pilieri, o dvoch významných zmenách, jednak je to nastavenie veku odchodu do dôchodku na tzv. strednú dĺžku života a druhá zmena, ktorá sa týka medziročných úprav samotných dôchodkov, že sa má prejsť na tú spomínanú dôchodcovskú infláciu, ktorá lepšie vystihuje ten spotrebný kôš, štruktúru spotrebného koša penzistu, a že sa už nepôjde tou súčasnou metódou, 50 % má váhu nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve a 50-percentnú váhu inflácia tak, že prechodom na dôchodcovskú, ten dôchodcovský spotrebiteľský kôš, dôchodcovskú infláciu. Tieto dve zmeny máte naplánované, ktoré obidve sú dobré a sú hodné podpory bez ohľadu na ľavicové, pravicové videnie sveta, ale k týmto zmenám ste sa odhodlali po roku 2017 a roku 2018, za horizontom volebného cyklu, lebo po nás potopa. Tieto dve zmeny ale výraznou mierou na strane jednej zvýšia udržateľnosť penzijného systému na Slovensku, hlavne prvého piliera, na strane druhej ale budú veľmi, veľmi bolestivé a budú veľmi, veľmi nepopulárne hlavne pre príjemcov týchto sociálnych dávok, čiže pre slovenských dôchodcov. A preto opäť jedna, jedno demaskovanie: niet lepšej cesty, lepšieho marketingu, ako takéto nepopulárne zmeny odsunúť za horizont volebného politického cyklu, na roky 2017 alebo 2018. Robíte to skutočne marketingovo veľmi zdatne.

    Čo mi je obzvlášť ľúto, že k tým súborom vašich opatrení, už tu padli všelijaké definície, smrteľný mix, rany istoty, nechoďme po povrchu, poďme k podstate veci, vy urobíte z týchto, týmito opatreniami zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, minimálne v regióne Višegrádskej štvorky. To je holý fakt. A môžete sa tu búchať do pŕs o tom, ako budete zdaňovať bohatých a chrániť najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Nie, vy naopak, likvidujete strednú príjmovú skupinu obyvateľstva. Každá vláda na svete, ktorá pristúpi k tomuto kroku, si strieľa do vlastného kolena. Pretože, ak sa zhodneme na tom, že ekonomický rast je možné zabezpečiť len dvoma spôsobmi, buď je ten rast ťahaný exportom a ten nevieme ovplyvniť, ten dopyt vo Francúzsku a v Nemecku, alebo je ten ekonomický rast tlačený domácou spotrebou, ja sa pýtam: kto bude na Slovensku spotrebovávať, ak zničíte strednú príjmovú skupinu obyvateľstva?

    A nespoliehajte sa na bohatých, pretože daňovo postihnúť najbohatšie korporácie sa už desiatky rokov nedarí ani podstatne fungujúcejším demokraciám. Poviem príklad zo Spojených štátov amerických, opäť. Viete, aká je efektívna miera zdanenia spoločnosti Google? Dobre počúvajte, 1,4 % je efektívna miera zdanenia spoločnosti Google. Ak sa pozriete na efektívnu mieru zdanenia ďalších spoločností podobných rozmerov a trhovej kapitalizácie ich hodnoty, teda na burze ocenenej, trhovej ceny ich základného imania, ich akcií, tak zoberte si Yahoo, zoberte si Apple, akékoľvek ďalšie spoločností, efektívna miera zdanenia týchto spoločností cez optimalizačné procesy sa pohybuje v úrovni medzi 1,4 až 2 percentá. Ak to nedokázali Američania desiatky rokov, zdaniť tých bohatých, až jedného dňa prišiel Warren Buffett a povedal: "Ja dobrovoľne ponúkam prezidentovi Spojených štátov amerických, že si želám, aby ste mi viacej zdvihli dane." A prídu a možno prišli viacerí takíto s takýmto nápadom. To je jasný dôkaz toho, že nedokážu to ďaleko, ďaleko efektívnejšie fungujúce vlády, ktoré dokážu krajinu spravovať ďaleko, ďaleko efektívnejšie, tak sa netvárte a nerobte si ambície.

    Nemci majú také krásne príslovie, ktoré hovorí, že táto košeľa mu je o jedno číslo väčšia. Táto vaša ambícia, zdaniť bohatých, ktorí vám aj tak všetci poutekajú a budú sa možno blížiť úspechom Googleu a Appleu, je opäť táto ambícia, to je košeľa, ktorú máte na sebe, o jedno číslo väčšiu. To je holý fakt. Ale opäť marketingovo to vyzerá v poriadku. Veď na toto volič SMER-u počúva, zdaníme bohatých.

    Škoda, že tu nesedí pán minister financií, ale človečensky chápem jeho povinnosti vo vzťahu ku generálneho sekretárovi OECD Gurriovi, alebo myslím, že v týchto chvíľach práve zasadá mimoriadna vláda, takže to plne chápem, ale škoda, že tu nesedí. Veľmi rád by som sa ho opýtal, aký je jeho osobný odhad daňových príjmov na budúci rok. Pracujeme tu s dvoma veľmi nebezpečnými dynamickými efektmi, obidva dynamické efekty sú s mínusovým znamienkom. Ten prvý negatívny dynamický efekt je, že zvýšenie daňovej sadzby vôbec, ale vôbec nemusí viesť k zvýšenému objemu celkovo vyberaných daní. O tom sme už tu počuli v uplynulých dňoch veľa. A druhý negatívny dynamický efekt je, a ten konštatuje dokonca priamo tá 148-stranová biela kniha, kto ju z vás čítal, rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, že jednotlivé opatrenia v svojom súčte, v svojej kombinácii môžu opätovne priniesť ďalšie výpadky na príjmovej strane rozpočtu. Raz je to zmena v Zákonníku práce, inokedy dvihnuté dane a vôbec všetky opatrenia, ktoré som doposiaľ vo svojom vystúpení spomenul a ktoré povedú k tomu, že zo Slovenska bude najhoršie miesto na podnikanie. S tým je spojená strata pracovných miest, s tým je spojený vyšší tlak ľudí, väčší počet ľudí, ktorí sa budú hlásiť na úradoch práce, s tým je spojený odchod firiem zo Slovenska, keď sa toto nasčíta. To nekonštatujem ja, to konštatuje jeden krásny odstavec priamo vo vašom návrhu štátneho rozpočtu, že "tieto negatívne dynamické efekty nie je možné vyčísliť". Som rád, že si ich aspoň uvedomujete. Niekedy mám vážne podozrenie, že to je veta, ktorá sa tam dostala z pera Inštitútu pre finančnú politiku. Menej som náchylný veriť tomu, že takéto riziká si uvedomuje predseda vlády.

    Dovoľte mi v ďalšej poznámke uviesť opäť jedno nutné demaskovanie, pretože obzvlášť laická verejnosť potom môže fakt aplaudovať až do toho okamihu, kým neotvorí tú spomínanú peňaženku, alebo podnikateľ nevyplní to daňové priznanie. Minister Kažimír ešte 15. novembra tohto roku povedal: "Slovensko si požičalo za 12, teda na 12 rokov (boli to dvanásťročné dlhopisy, vládne bondy) za historicky najnižší úrok 3,4 %, lebo máme stabilnú vládu." No, úprimne aj mňa teší, že úrok a z toho vyplývajúce potom aj nižšie náklady na obsluhu verejného dlhu je naozaj historicky najnižší. Ale nepodľahnime, prosím vás pekne, klamu, že to je preto, lebo vládne SMER, že to je preto, lebo máte 83 hlasov v parlamente. Veď rating Slovenskej republiky nikto, žiadna z ratingových agentúr nezvýšila.

    Čože sa to stalo, že si požičiavame za historicky najnižšie sadzby 3,4 percenta? No úplne nulová korelácia s vašou definíciou stability a stabilnej vlády.

    Tak teda dvihnime tú pokrievku a pozrime sa do toho hrnca, čo sú hlavné dva dôvody, prečo si Slovensko požičiava za historicky najnižšie úrokové sadzby. A povedal som na úvod, že samotný fakt teší aj mňa. Pretože aj mňa teší, že budúci rok nebudú náklady na obsluhu verejného dlhu 1,5 mld. eur, ale možno 1,3 mld. eur. Miliarda tristo miliónov, to nás musí všetkých tešiť, lebo o to viacej zdrojov ostane na platy učiteľov.

    Prvý dôvod, prečo si Slovenská republika požičiava za historicky najnižší úrok, je, že Európska centrálna banka natlačila do komerčných bánk, a teraz dobre počúvajte, dvakrát 500 mld. eur. Komerčné banky v Európskej únii dostali injekciu takú, ktorej sa hovorí v Spojených štátoch amerických quantitave easing, lebo to je kvantitatívne uvoľňovanie, spustíme rotačky a budeme tlačiť, tlačiť, tlačiť a budeme púšťať do obehu pomyselné bankovky, ono sú to elektronické peniaze v podobe zápisu na účtoch. Tak v rámci takéhoto kvantitatívneho uvoľňovania Európska centrálna banka pustila dvakrát 500 mld. eur komerčným bankám na tri roky za jedno jediné percento. Za túto sadzbu by si iste aj kolega Škripek a ďalší požičali veľmi radi, pokiaľ by išlo o hypotéku na rodinný dom, že?

    Očakávania Európskej centrálnej banky boli, že komerčné banky tieto peniaze práveže vrhnú do reálnej ekonomiky, že sa zvýši objem úverovania firiem, firmy budú viacej vyrábať, teda budú viacej zamestnávať, klesne nezamestnanosť a tak ďalej a tak ďalej. Toto boli originálne pôvodné očakávania Európskej centrálnej banky. Ale viete, čo sa stalo v skutočnosti? Komerčné banky nesúc na svojom chrbte už dostatočne veľké bremeno, bremeno také, ďakujem pekne

  • Reakcia na podaný pohár vody.

  • , že na záchranu európskych komerčných bánk bude potrebných približne 700 mld. eur. Dobre počujete. Sedíme na jednej obrovskej časovanej bombe, ktorá tiká a ktorej chod sa nedá zastaviť žiadnym politickým dekrétom.

    Ktosi raz povedal, neviem teraz, či to bol Hugo Chaves alebo kto, že do ústavy dá článok, že zruší infláciu. No, tak ani tikanie tejto, tejto bomby, dámy a páni, sa nedá zastaviť. Ona tiká, či si to uvedomujete alebo nie, či sa premiér volá Robert Fico alebo akokoľvek inak. To je úplne jedno. To je niečo, čo sa deje mimo sféry vplyvu politických lídrov v Európe. Ja sa bojím, keď táto bomba vybuchne, kde Európa zoberie 700 mld. eur na záchranu vlastných komerčných bánk. Upokojujeme sa tým, že to nestiahneme hneď priamo do eurovalu a vybrakujeme celý euroval, a propos, ktorému už medzičasom klesol výrazne rating a bude mu klesať ďalej. Tak ako budú klesať ratingy Talianska, Španielska, Francúzska, tak bude prirodzene klesať aj celkový rating eurovalu. Lebo čím je menej trojačkových krajín v eurovale, tak tým ide dole aj rating celého eurovalu. A s klesajúcim ratingom eurovalu, to nie je nejaká marketingová sranda, že tlačová konferencia a Moody´s alebo Standard & Poor´s vyhlási, že klesol rating eurovalu. Pokles ratingu eurovalu súčasne bude znamenať výrazné zníženie úverovej kapacity eurovalu. To znamená, že to pokrytie vlastnými zdrojmi, pomer vlastných zdrojov eurovalu a tých peňazí, ktoré môže požičať krajinám, ktoré sú v problémoch, sa bude zhoršovať tento pomer. Čiže buď budete dodávať ďalší kapitál do eurovalu, fresh money, nové peniaze, vrátane slovenských peňazí, alebo bude klesať úverová kapacita spomínaného eurovalu s poklesom ratingu.

    Takže sme utešovaní európskymi lídrami: "Don't worry!" Sedemsto miliárd síce, to je, pravda, číslo nie ktoré, o ktorom hovorím ja, o ktorom hovorí správa OECD. Ale viete, v prvom kole nastúpia priamo akcionári bánk a veritelia bánk, tí zaplačú ako prví, v druhom kole by mali nastúpiť verejné financie štátov, na území ktorých sa spomínané banky v problémoch nachádzajú. Vidíme, ako nastúpili verejné financie španielske na záchranu vlastných bánk. No tak, že dvihli telefón a požiadali euroval. A opäť sa neutešujme tým, že to bolo pôvodne 100 mld. a teraz je to len 49. Veď tak, ako prebiehali stress testy v európskych bankách, tak tiež boli najprv čísla nejaké, a potom sa urobili stress testy o pol roka neskôr a tie čísla boli dvojnásobné. Takže tým sa, prosím vás, nech nikto neutešuje. A ja osobne tomu neverím, do akej miery budú ochotné verejné financie, krajiny, na území ktorej sa banka v problémoch nachádza, nastúpiť a zachraňovať vlastné banky. Veď Španieli povedali jasne: linka do Luxemburgu, tam sedí rada guvernérov eurovalu, chceme peniaze.

    Čo urobili ako prvé Íri? My chceme Equal Treatment, chceme rovnaké zaobchádzanie s Írskom ako so Španielskom. Keď je euroval ochotný požičať súkromným španielskym bankám, prečo sme si my v ostatných rokoch zachraňovali vlastné banky tak, že deficit Írska sa vyšplhal v jednom roku na 32 percent? Deficit, lebo zachraňovali vlastné banky. Tak si povedali, tak my chceme rovnaké podmienky.

    A v tretej fáze by sa na záchrane týchto bánk, ako takzvaná inštancia poslednej záchrany, mal podieľať euroval. A preto sa vrátim k tomu kvantitatívnemu uvoľňovaniu, o ktorom som hovoril dvakrát, 500 mld., ktoré Európska centrálna banka dala komerčným bankám. To pôvodné očakávanie, pôvodný úmysel bol vynikajúci. Pustíme to, tie komerčné banky to pustia do reálnej ekonomiky, budú požičiavať korporáciám, porastie zamestnanosť, bude proste dobre, bude ten dlhodobo udržateľný rast. Klesne nezamestnanosť mladých ľudí a tak ďalej. No, len čo sa stalo v realite? Komerčné banky, ktoré sú si vedomí, vedomé toho bremena, o ktorom som hovoril, stále im rastie v bilanciách objem klasifikovaných úverov, alebo ten work out, to znamená, už úvery, ktoré sa nebudú nikdy splácať, ktoré jednoducho musí tá banka odpísať, tak tieto banky si povedali, no way, my nebudeme požičiavať peniažky do reálnej ekonomiky, a vrátili tieto peniaze buď naspäť do centrálnej banky za úrok vyšší, za aký si požičali, čiže ešte na tom diferenciáli úrokovom môžu pekne zarobiť, alebo vstúpili práveže na trh dlhopisov, vládnych bondov a začali tie peniaze, ktoré mali končiť v korporátnej sfére, v komerčných úveroch alebo aj v privátnej sfére spotrebných úverov, v hypotékach, začali tieto peniaze viac investovať na trhu vládnych dlhopisov.

    To je prvý dôvod, prečo v Európe výrazne klesla úroková miera. Nie kvôli stabilite SMER-u v Slovenskej republike. Nedajme sa opiť rohlíkom. Takže aj túto masku treba sňať z tváre.

    No a druhým dôvodom, prečo tak vyklesali dramaticky úrokové sadzby, opäť, samotný fakt ma teší, je ten, že investorom, finančným investorom na trhoch chýba alternatívne a bezpečné umiestnenie svojich investícií. Boja sa dávať investície do výrobnej sféry. A to je jedno, stavebníctvom počnúc a začína pomaličky kolabovať, našťastie ešte nie na Slovensku, aj automobilový priemysel. Vieme, v akých problémoch sú automobilky v západnej Európe, tak jednoducho, chýba tým investorom nejaká alternatíva. Tak sú radi, ak môžu umiestniť tieto peniaze, dokonca pri záporných úrokových sadzbách. A tak sa stalo, že v tomto roku si prvýkrát vláda Spolkovej republiky Nemecko požičala od investorov pri mínusovej úrokovej sadzbe. To znamená, Nemecko bude platiť, pardon, investori budú platiť do nemeckého štátneho rozpočtu za to, že mohli v Nemecku zaparkovať svoje peniaze, že tam mohli zaparkovať a kúpiť si, kúpiť si staatsschuldscheine, teda štátne dlhopisy Spolkovej republiky Nemecko.

    Ak teda sa zhodneme na týchto dvoch argumentoch, tak verí ešte niekto v sále, z vás, tomu, že si Slovensko požičalo za historicky najnižšiu úrokovú sadzbu 3,4 %, lebo máme na Slovensku stabilnú vládu SMER-u? Veď naozaj dvihnime pokrievky, pozrime sa do toho hrnca! A kto aspoň trošku rozumie, ako fungujú finančné trhy, tak takýmto výrokom nemôže nikdy uveriť. Uveril by som takémuto výroku, že to je vďaka stabilite vlády, len vtedy, ak by medzičasom došlo k zvýšeniu sovereign risk, teda ratingu suverénneho rizika na Slovenskú republiku. Vtedy by som tomu veril. Prečo nie? Aj trojačkové Fínsko si požičiava ešte za nižší úrok ako Slovenská republika. Aj trojačkové Nemecko si požičiava ešte za, dokonca za mínusový úrok, áno? Že keby sa niečo udialo medzičasom s ratingom Slovenskej republiky, potom smekám ten pomyslený klobouk a poviem: Výborne, Slovensko má stabilnú vládu SMER-u, a preto si požičiava za historicky najnižšie úrokové sadzby.

    Chcel by som vás preto veľmi úprimne poprosiť, dámy a páni zo SMER-u, aby ste skúsili občas povedať ľuďom pravdu, akokoľvek pravdu nepopulárnu, pravdu, z ktorej mrazí, pretože čím neskôr ľuďom túto pravdu poviete, tým ten pocit bude mrazivejší. A mám obavu, že potom budeme všetci na jednej lodi.

    Chcem vás zároveň poprosiť, aby ste prestali so socialistickými experimentmi, s citáciami Stiglitza, Rogoffa a trojvetnými definíciami všetkých filozofických smerov. Toto štátnemu rozpočtu nepomôže a z toho sa naozaj ľudia na Slovensku nenajedia. Namiesto toho príďte do snemovne a položte na stôl pozmeňujúci návrh, ktorý bude korigovať štátny rozpočet na budúci rok, ale tak, že minimálne o 300 až 400 mil. eur okrešete verejné výdavky medzi rokmi 2012 a 2013. Toto bude zodpovedné, toto bude poctivé, uveriteľné. A potom za takýto rozpočet zahlasujem aj ja. Bohužiaľ, nie je tomu tak, a preto konštatujem, že klub strany Sloboda a Solidarita tento štátny rozpočet nepodporí.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem osem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Kollár, ja naozaj nemám potrebu na vás nejako obsiahlo reagovať, ale vy máte očividne obsesiu sa do mňa navážať, takže keď ste dopoludnia, ešte keď ste začínali dávno, dávno, tak ste hovorili niečo o mojej hlave, mozgu a potom, že sa odvolávam, citujem, "na Štiglitza a Kruegera". Pán kolega, Joseph Stiglitz je americký nositeľ Nobelovej ceny, Američan, nie Štiglitz, ale Stiglitz. A Krueger, to ste mali na mysli Paula Krugmana, nositeľa Nobelovej ceny, Krueger, to bol Freddy Krueger, to bola hororová postavička. Pliesť si hororovú postavičku s nositeľom Nobelovej ceny, očividne vy, keď hovorím o týchto nositeľoch Nobelovej ceny, počujete iba to bzučanie múch. Teraz na konci namiesto Rothbarta ste použili Robokopa, či jak ste to? No, koniec sveta!

    Pán kolega, samozrejme, rozumiem tomu, že sa nedá vo všetkom vyznať, to máte pravdu. Ale ja si pamätám, v Bratislave bol Martin Schulz, o ktorom váš kolega Sulík tu hovoril, že nemá vzdelanie a tak ďalej. Ja som s Martinom Schulzom hovoril a spomínal som Jürgena Habermasa, jedného z najvýznamnejších mysliteľov dneška, a Martin Schulz okamžite reagoval. Bavili sme sa o jeho knihách, bavili sme sa o jeho teóriách. Martin Schulz vedel, o čom rozprávam. Pre neho to nebolo bzučanie múch. Pre vás to očividne bzučanie múch je.

    Viete, váš prejav je dôkazom toho, že byť v politike, a politika je, žiaľ, aj o hodnotách, žiaľ, pre vás, je aj o rozdeľovaní hodnôt. Byť v politike, na to nestačí byť priemerným účtovníkom. Viete, dnes chcete byť predsedom SaS. Keď si budete pliesť Krugmana a Kruegera, tak obávam sa, že SaS nemá príliš veľké šťastie, ak by vás získala ako predsedu. No ale toľko iba k vašej hlave a k vášmu mozgu.

    Ja iba spomeniem na koniec, keď ste spomínali Buffetta, že ten žiadal amerického prezidenta, aby mal vyššiu daň, 35 percent. Tak viete, čo by ste spravili vy? Vy by ste ho prehovorili na 19. To je vaša ideologická zaslepenosť.

    Ďakujem.

  • Mám chuť zareagovať na pána Kollára, ale môj predrečník ma vždy tak vyvedie z konceptu, že je umenie sa držať toho, čo som teda chcel povedať. Ale predsa le, budem hovoriť k predrečníkovi Kollárovi.

    Pán poslanec, máte pravdu, ten návrh rozpočtu je nielen nereálny, ale aj sociálne nespravodlivý, lebo SMER berie chudobným. Ja som to už niekoľko razy, aj tým svojím iPadom vysvetľoval a ukazoval, že SMER berie aj človeku, ktorý má mesačný príjem možno 500 - 600 eur. Je živiteľom, jediným živiteľom možno štvorčlennej alebo päťčlennej domácnosti. A tomuto človeku idete zobrať päťdesiatdeväť, 60 eur za mesiac. Ale dá sa to, naozaj, dá sa zrušiť daňový bonus na manželku. Ak ste to chceli zobrať bohatým, tak je to veľmi jednoduché. Ja už som to hovoril aj pánu predsedovi rozpočtového výboru. Napíšte, že na daňový bonus na manželku nebude mať nárok ten, kto má daňovú sadzbu z príjmu 25 percent. Jednoduché! A bude to spravodlivé. Ale tým, že vy na jednej strane bohatým pridávate a chudobným beriete, to považujem za vrcholne nespravodlivé.

  • Ďakujem za slovo. Ja môžem povedať, že som veľmi rád, že môžem byť počúvajúcim na prednáške pána Kollára a že ma uspokojila táto prednáška viac ako prednáška iného prednášajúceho, pána Blahu, ktorú som si tiež vypočul, ešte myslím v piatok, áno, k dani z príjmu. Áno, v piatok, nie k dani z príjmu, bol... To je jedno. Ale chcel by som také dve krátke faktické poznámky.

    Jedna vec, ktorú pán Kollár hovoril, že povedzte pravdu. Ja chápem, že situácia je zlá. A mne to, čo mi naozaj nevyhovuje na politike, je to, že sa robia všelijaké zahmlievania a snaží sa vysvetliť niečo nejak inak, než to v skutočnosti je. Prihováram sa aj ja, povedzte pravdu.

    A jedna taká možno malá poznámočka. V niektorých firmách dávajú 13. a 14. plat, dokonca v niektorých organizáciách. Tak ja som vlastne pochopil pri prednáške pána Kollára, ktorý nadväzoval na pána Brocku, že vy vlastne ľuďom garantujete 11. plat a 12. im zoberiete. Tak to je zaujímavý prístup. Namiesto toho, aby ste ponúkli 13. a 14. plat, tak niektorým ponúknete 11. plat a dvanásty im zoberiete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja si tiež rád vypočujem prednášku pána Kollára, aj keď z môjho pohľadu tá prednáška nie je úplne korektne podaná.

    Začal by som od konca, keď pán poslanec Kollár vysvetľoval, prečo teda dosahujeme dnes tak extrémne výhodné financovanie nášho štátneho dlhu. A zdôvodňoval to tým, že jednak je prebytok likvidity na trhoch, ECB-éčka to zaplavila likviditou. Ale rád by som poukázal na tú skutočnosť, že ECB-éčka prvýkrát dodávala likviditu niekedy v marci 2008, potom jún 2009, december 2011. Chcem tým poukázať na tú skutočnosť, že už pred rokom, kedy bola vo vláde opozícia, bol takisto prebytok likvidity, takisto mnoho investorov naozaj nevedelo, kam má umiestniť peniaze, a napriek tomu predchádzajú vláda nebola schopná sa financovať, dôsledok čoho je aj ten, tam zase pokračujem k tomu, čo ste na úvod tu spomínali, že narastá celkový hrubý verejný dlh. Tak naozaj je pravda, že narastá, ale jedna zložka, ktorá tvorí tento nárast, je práve to, že sa musel tento rok ešte dofinancovať dlh z roku 2011, ktorý sa financoval zo štátnych aktív. A to práve z toho dôvodu, že predchádzajúca vláda nebola schopná sa nieže za priaznivých, vôbec nebola schopná sa financovať na dlhopisových trhoch.

    Potom viackrát spomínaný daňový bonus, alebo teda odpočítateľná položka na manželku. Aj v relácii s pánom Brockom som teda konštatoval, že áno, tú odpočítateľnú položku na manželku stráca, manželku, ktorá je teda dobrovoľne nezamestnaná, ale pokiaľ je registrovaná na úrade práce alebo sa stará o dieťa do troch rokov alebo o dieťa do šiestich rokov zdravotne postihnuté, tak samozrejme túto odpočítateľnú položku si ten manžel môže nárokovať. Takže nie je pravda, že by to paušálne táto manželka, ktorá je doma, strácala. Viac už nestihnem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja som chcel zareagovať tiež na koniec vystúpenia pána Kollára, tiež som si ho pozorne vypočul. Takisto ja by som sa vyjadril k tomu druhému bodu, ktorý ste spomínali, prečo si tak lacno požičiavame. A tu by som chcel fakt poukázať, tu ste sa v podstate sám usvedčili v niektorých veciach alebo v tom, o čom sa tu stále bavíme. Sám ste povedali, že prvýkrát sa stalo v histórii, že boli investori ochotní investovať do nemeckých dlhopisov so záporným úrokom. Toto je presne to, čo vysvetľuje ekonomickú podstatu a situáciu v Európskej únii. Čiže prečo investori nie sú ochotní investovať do priemyslu? Prečo nie sú ochotní investovať do stavebníctva? No, lebo je tu silná stagnácia v týchto odvetviach.

    A to, čo tu všetci, celá pravica kričí, že bude nezamestnanosť vyššia a pod., no áno, toto sú dôsledky, ale to nie sú dôsledky opatrení SMER-u. Pozrime sa, však dnes je tá realita taká, aká je. A keď tí investori investujú so zápornými úrokmi, tak je to asi preto, lebo sa boja rizika. Oni nechcú investovať do toho stavebníctva, ktoré aj na Slovensku sa prepadá v dvojciferných číslach. Toto je dôvod, prečo je tu nezamestnanosť. A poviem otvorene, snažme sa tu skutočne ukľudniť situáciu a nevyzývajme. Ja tu počúvam, dajme ľuďom 12., 13. platy, zvyšujme platy. Viete, to sa mi zdá trošku nejaké protichodné, tie tvrdenia. Tuto mne to proste nedáva nijakú logiku.

    Ďakujem pekne.

  • Ja, naopak, si dovolím váš prejav, pán poslanec, považovať za dostatočne súrodý, vecný, ucelený, zároveň aj konkrétny. Bol prednesený naozaj s poskytnutím množstva faktov, faktických údajov, logických údajov.

    Ja rovnako aj pánovi Štefancovi chcem poďakovať za to, že mne ako novo nastupujúcej poslankyni dávajú predpoklad na to, aby som si vytvorila vlastný pohľad a vlastný názor na vystavanie rozpočtu, čo sa týka príjmov aj samotných nákladov. Pritom chcem krátko uviesť, že ja rovnako ako vy, pán poslanec, zastávam názor, že v navrhovanom rozpočte nebol vôbec adekvátne zohľadnený reálny potenciál na redukciu nákladov verejnej správy. Oba prejavy, či už pána Štefanca alebo aj váš, pán Kollár, považujem za argumentačne silné a za prejavy, ktoré bez priamej reakcie predkladateľa návrhu rozpočtu budem považovať za prejavy so silnou vypovedacou schopnosťou a za objektívne predložené a odprezentované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Chcem povedať, že som znepokojený. Možno, že je v tom aj sila kultivovaného prejavu pána Kollára. Možno, že je v tom aj to, že nie všetkému som dostatočne porozumel. Možno nás je tu takých viac, ale znepokojenie, ktoré vyvolal vo mne jeho prejav v rozprave, si myslím, že je oprávnené. A budem úprimný, počul som kedysi, že najlepšie prognózy sú tie, ktoré sa nikdy nesplnia, a veľmi by som si želal, aby prognóza alebo skôr predpoklad blízkeho vývoja pána poslanca Kollára bola natoľko dobrá, že sa nenaplní.

    A možno aj prianie vám, pán minister financií, aby ste boli tiež dobrý prognostik a aby tá vaša prognóza bola ešte lepšia, ako bola prognóza pána Kollára. Ja si to želám naozaj úprimne bez nejakej zlomyseľnosti, lebo sa cítim byť občanom tohto štátu, nielen poslancom. A predovšetkým by som to želal ozaj všetkým, ktorí nemajú také možnosti ako my, aby tá vaša prognóza bola veľmi, veľmi dobrá. Ale obávam sa, že množstvo tých faktov, ktoré pán Kollár tak elegantne a myslím, že veľmi kultivovane povedal, bolo také silné, že ak nedokážete na to zareagovať spôsobom, ktorý bude aspoň na tejto úrovni, tak sa bojím, že moje znepokojenie bude pretrvávať.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja chcem úprimne poďakovať všetkým kolegom, kolegyniam, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Vážim si vaše reakcie.

    Ale teraz na odľahčenie, práve preto, že nás čaká snáď ešte niekoľkodňová ťažká diskusia, ťažký maratón k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem len, pán Blaha, vám povedať, že Warren je "bafet", nie "bufet" ako ste ho nazvali vy. Bufet je tu, pod týmto poslaneckým balkónom, viete, tak tu je bufet a Warren je "bafet". Skúsme sa takto dohodnúť, dobre?

    Ale vy ste celkom prijateľný diskutér, ja vás mám skutočne rád, ako neberte to osobne. Ja naozaj vás úprimne mám rád, tak, že celkom spôsobíte zábavu a také odľahčenie. Samozrejme, že som hovoril o Paulovi Krugmanovi, veď to je jasné. No, ale ďakujem, bola to z vašej strany veľmi trefná a vtipná poznámka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som vystúpil v rozprave s jednou malou korekciou môjho predchádzajúceho, teda ranného vystúpenia v rozprave. V závere môjho vystúpenia pri prednášaní môjho pozmeňujúceho návrhu, som prečítal v kapitole Miniterstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pri sume výdavkov prvok 0530309 ŠR mimo spolufinancovania – MSF + NN OPD (nad GAP) „189 083 187“, avšak v písomnom vyhotovení je to suma "189 083 107". Išlo o moju chybu, platí to, čo je uvedené v pozmeňujúcom návrhu v jeho písomnej podobne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Ďalší písomne do rozpravy prihlásený, poslanec pán Brocka.

  • IPet som si dnes nezobral, niektorých sklamem, ale pokúsim sa vystačiť si aj bez neho, aj keď mal som veľké pokušenie, lebo predsa len sa mi zdá, že raz vidieť je viac, ako niekoľko razy počuť. A chcel by som aj vo svojom vystúpení k štátnemu rozpočtu opäť hovoriť o daňovej úľave na manželku. Ale tým, o tom by som neskôr.

    Rád by som zareagoval a zaujal pozornosť pána poslanca Kamenického, sa mi zdá, že teraz tu nie je v sále. On hovoril pred chvíľkou, že sme nespravodliví voči vám, zo SMER-u, keď rastúcu nezamestnanosť pripisujeme opatreniam SMER-u. No, je to aj vaším pričinením, že na Slovensku v posledných mesiacoch nielen rastie nezamestnanosť, ale aj v ďalších mesiacoch bude naďalej rásť. Spomeniem len tri opatrenia.

    Jedno opatrenie, Zákonník práce. Prosím vás, naozaj ste to nepotrebovali. Naozaj ste mohli počkať s takou zmenou Zákonníka práce, lebo jej výsledkom je, že v novembri o desaťtisíc nezamestnaných na úradoch práce je viac. A je to preto, lebo zamestnávatelia využili Zákonník práce súčasný, ktorý je pre nich priaznivejší, a znižujú si náklady, tak to urobili teraz.

    Druhé opatrenie, to sme rokovali o zákone o daniach z príjmov. Dámy a páni, naozaj, keď Slovensko v tomto regióne bude krajinou s najvyšším daňovým zaťažením, tak nebude to magnet pre investorov, to znamená, práce bude na Slovensku menej. Nakoniec reakciou na to je aj to číslo, ja ho mám len z tlače, veď uvidíme v nasledujúcich dňoch a týždňoch, že 700 firiem zo Slovenska odchádza. To neznamená, že to sú zahraniční podnikatelia. To sú možno mnoho razy slovenské firmy, pre ktoré, veľmi rýchlo si zrátajú, to stačí len presunúť sídlo firmy a už budú platiť menej. Len mňa mrzí, že budú platiť cudzím a nie do nášho štátneho rozpočtu.

    A posledné tretie opatrenie, to je práve s tou daňovou úľavou na manželku, ktoré bude zvyšovať nezamestnanosť. Áno, ten manželský pár, tá rodina, ktorá bude chcieť využívať túto daňovú úľavu, tak manželka, ktorá sa stará síce možno o jedno, o dve deti alebo o tri alebo o viac, a už nebude poberateľkou rodičovského príspevku a chce, aby manžel, ktorý pracuje a mal túto úľavu takmer 60 eur mesačne, tak sa pôjde zaevidovať na úrad práce. A ja už som pri daniach z príjmov vysvetľoval, že z toho výnosu, ktorý vy očakávate, tak mi vychádza, že takto novo evidovaných na úrade práce z tohto opatrenia bude rádovo asi desať tisíc ľudí.

    Takže keď to takto nasčítate, len z troch opatrení, dámy a páni, no nemôže ísť nezamestnanosť dolu, lebo veď ľudia majú zdravý rozum a budú sa správať tak, ako to je pre nich výhodné. Čiže niekedy a v tomto poslednom prípade bude pre nich výhodné, keď manželka nemôže nájsť prácu a bude sa evidovať na úrade práce. Týmto som chcel zaujať pána poslanca Kamenického, ale neviem, či sa mi to podarilo.

    Teraz sa pokúsim zaujať pána ministra financií. Pán minister, vy ste uvádzali dnes návrh štátneho rozpočtu okrem iného slovami, že tento návrh je výrazná podpora vzdelávania, výrazná podpora zdravotníctva. Pozrite, ja si myslím, že ako je tento návrh rozpočtu výrazom podpory vzdelávania lepšie hovorí postoj učiteľov v týchto dňoch. Ak vy chápete zdravotníctvo, že to je Penta, tak potom platí, že ide o výraznú podporu zdravotníctva.

    Pán minister, ja si myslím, že tento návrh rozpočtu je za prvé, nereálny, že tento návrh rozpočtu na budúci rok nie je sociálne spravodlivý. Že je nereálny, tak ukazuje aj dnešný deň, že vlastne v priebehu dneška sme rezervu, ktorú ste v pôvodom návrhu vytvárali, tak je fuč. Z toho jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu predniesol predseda rozpočtového výboru, tak máte polovicu rezervy fuč. Tá druhá bude fuč na konci januára, podľa mňa, lebo sa nesplní to očakávanie, že z druhého piliera odíde toľko ľudí, ako ste očakávali. Že je nesociálny, k tomu sa dostanem.

    Samozrejme, že my teraz rokovaním o štátnom rozpočte schválime ako definitívne to, čo vy ste už schválili v predchádzajúcich dňoch. Čo ste schválili v Zákonníku práce, čo ste schválili v daniach z príjmov, čo ste schválili napríklad aj pri zákone o hazarde, čo ste schválili pri zdravotníckych zákonoch. A pritom si myslím, že ste neurobili dobre. Pretože napríklad pri tých zdravotníckych zákonoch ste zrušili fungujúci systém zliav pre pacientov, ktorý povedie, teda ten váš návrh, alebo to, čo ste schválili, povedie k zdražovaniu liekov. Budú zbytočne odčerpávané zdroje zdravotných poisťovní. Je síce pravda, že podporíte tým zdravotníctvo, ak zdravotníctvo je Penta, ale zdá sa mi to nefér, pretože vláda by mala byť správcom verejných financií v prospech všetkých občanov a nielen určitých vybraných prominentných skupín.

    Ja by som vám pán minister odporučil, keby ste sa nechali inšpirovať dobrými príkladmi aj z našej slovenskej reality. Pozrite sa napríklad, ako gazdujú v niektorých samosprávach. Veľmi rád to spomeniem, že napríklad mesto Trnava, teraz verím, že zaujmem pozornosť pána poslanca Hambálka, nielen na budúci rok, hoci sú ťažké časy, ale hospodária, bude hospodáriť s prebytkových rozpočtom, ale tam je to takmer pravidlo. Tam je to takmer pravidlo. Čiže dá sa to, dá sa to. Ako sa vy správate k samosprávam, keby som použil len jeden príklad z týchto dní alebo z predchádzajúcich dní, tak to je váš postoj k hazardu. To, ako skôr samosprávam hádžete polená pod nohy, ak ony sa chcú správať zodpovedne a šetriť peniaze, ktoré ony spravujú od svojich občanov. Zo strany tých obcí to považujem za zodpovedné, z vašej strany to považujem za nezodpovedné.

    Chcel by som zbúrať teda, usilujem sa o to už niekoľko dní, pomaly týždňov, že nie je pravda, že SMER berie bohatým a dáva chudobným. Nie je to pravda, pretože v zákone o daniach z príjmov, teraz myslím tým najprv fyzické osoby, lebo pri právnických osobách už o tom hovorili aj moji predrečníci, firmy sa vedia správať tak, že keď niečo je pre nich nevýhodné, tak nakoniec robia to aj jednotlivci, ale máme takúto skúsenosť z minulosti na Slovensku, že čím boli dane vyššie, tak tým bola ochota platiť dane nižšia.

    Ale ako je to pri tých fyzických osobách? Tak zvyšuje sa 19-percentná daň pre tých, ktorých príjem je vyšší ako 3310-11 eur, budem to zaokrúhľovať, je to jednoduchšie, na 3300 eur. Ten príklad toho učiteľa alebo toho rodiča, ktorý mesačne zarobí priemerný plat 600, 662 eur, a zhodou okolností jeho manželka už nemá to šťastie, že sa stará o dieťa do troch rokov, alebo je opatrovateľkou, tak tejto osobe, tomuto zamestnanému manželovi beriete mesačne takmer 60 eur. Ale tomu, kto zarába 3300, tomu nezvyšujete daň ani o cent, ani o cent. A pritom je to naozaj také jednoduché, že môžete rušiť daňové úľavy pre bohatých, aby to bolo spravodlivé, aby to bolo sociálne spravodlivé. Stačí, aby ste do zákona napísali a tak schválili, že daňovú úľavu na manželku nebude mať ten, kto platí daň z príjmu 25 percent. To sa nedá zneužiť. Ale vy týmto opatrením vôbec nepostihnete manželku pána ministra Počiatka, alebo teda niekoho, o kom hovoríte, že keď manžel má dobrý príjem a jeho manželka využíva náš daňový systém a úľavu a im nepatrí.

    A na druhej strane, aké sú rezervy, a to je tak isto výrazom, že ten náš sociálny systém, aký je nespravodlivý, že keď sa tomuto pánu ministrovi narodí ďalšie dieťa, druhé alebo tretie, tak on dostane 830 eur, lebo bez ohľadu na príjem. Ale tomuto chudobnému živiteľovi rodiny, tomuto 720 eur zoberiete, a pritom jeho príjem na osobu je možno 150 eur na mesiac, možno menej. A na druhej strane vianočný príspevok dostane dôchodca, ktorý má aj 470 eur mesačne. Prosím vás, veď to je naozaj aj do neba volajúca nespravodlivosť. Veď táto rodina by si zaslúžila štyri vianočné príspevky! A naopak, vy im nedáte ani cent, ani na Vianoce, ale od nového roka im 60 eur zoberiete. To, že ešte o tom oni nehovoria, lebo mnohí to nevedia. Ja pozorujem, ako sa to postupne šíri aj medzi kolegov poslancov.

    Máme iné rezervy sociálnom systéme. Ale teraz budem hovoriť o tom, že, alebo, keďže nechcem čítať, čo som si pripravil, ale radšej diskutujem teda formou, ktorá vás zaujme, tak ďalší príklad toho, že tento rozpočet je nereálny, je, že na dávky v hmotnej núdzi na budúci rok bude o 0,7 % menej ako tento rok. To znamená o 2,09 mil. eur bude menej. To znamená, vy počítate s tým, že na budúci rok bude menej ľudí odkázaných na dávky v hmotnej núdzi, pán Pollák? Alebo máte predstavu, že sa budú dávky v hmotnej núdzi redukovať? Len preto, lebo ja z toho rozpočtu som vyčítal, že na budúci rok na rozdávanie alebo na pomoc ľuďom v hmotnej núdzi bude menej, a pritom je evidentné, že nezamestnanosť bude vyššia. Vy budete o tom tiež rozhodovať. A je to agenda, ktorej by ste sa mali viac ako iní venovať.

    Čiže na jednej strane čisté plytvanie. V tomto návrhu rozpočtu čisté plytvanie, že niekto dostáva dávky, štátne sociálne dávky bez ohľadu na výšku príjmu. A teraz nemyslím tým, že dostáva niekto bohatý prídavok na dieťa. Prídavok na dieťa je osobitná suma, lebo nie sú také vysoké a ich testovanie na základe príjmu by viedlo možno k tomu, že to, čo sa ušetrí testovaním, že by sa minulo na administratíve, to znamená, efekt z toho by nebol žiaden. Ale jeden neoprávnene poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa milionárovi alebo bohatému človeku, to je prídavok na dieťa na 36 mesiacov, na tri roky. To znamená, keď v opodstatnenom prípade minister Richter zastaví, samozrejme, že to musí cez zákon, tak ušetrí prídavok na jedno dieťa na tri roky. Čiže rezervy máme, len by bolo treba trošku na tom popracovať. A pritom pán minister Richter hovorí, že máme záujem podporovať rodiny s deťmi. No z tohto návrhu rozpočtu to veľmi zrejmé nie je.

    Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie návrh rozpočtu na budúci rok nepodporí z dvoch zásadných dôvodov, že ten návrh je nereálny a že ten návrh rozpočtu na budúci rok je sociálne nespravodlivý.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Ja len také tri krátke poznámky.

    Pán kolega Brocka, tie čísla a údaje, ktoré sú v štátnom rozpočte uvedené, si každý prečíta po svojom. Vy ste si tu to prečítali po svojom, ale verím, že budúcnosť ukáže, že nie správne.

    Druhá poznámka o tom prepúšťaní. Pán kolega, podnikateľ, ktorý má odbyt na svoje výrobky alebo služby, tak nemá dôvod prepúšťať. Ten, kto nevidí perspektívu vo svojom podnikaní z dôvodu nezáujmu o jeho služby alebo výrobky, tak ten ľudí musí prepustiť bez ohľadu na to, aký je Zákonník práce. A tí, ktorí teraz tvrdia, že to robia kvôli Zákonníku práce, tak len účelovo využívajú, respektíve zneužívajú znenie Zákonník práce, a oni by tých ľudí beztak prepustili.

    Viete, pozrite sa aj na tie firmy, ktoré to teraz prepúšťajú, a zistíte, že to nie je kvôli Zákonníku práce, tak ako tvrdia, ale preto, že nevidia perspektívu vo svojom podnikaní. Ja chápem, že vy tomu veľmi rozumieť nemôžete, lebo ste nikdy neboli zamestnávateľom, nedokážete sa vžiť do role zamestnávateľa, ale ani zamestnanca, takže tu len teoretizujete, pretože v parlamente sedíte už dosť dlho a ten reálny život je trošku niekde, niekde inde.

    Skúste si možno založiť eseročku, zamestnávať nejakých ľudí, hľadať pre nich prácu, hľadať, aby ste im mohli dať každý mesiac výplatu, aby ste mohli odviesť odvody, a potom hovorte niečo o Zákonníku práce, lebo zatiaľ to iba, iba teoretizujete. Ono je to, je to veľmi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Brocka, vy kritizujete našu vládu za to, že sa nespráva zodpovedne voči samosprávam. Ja si veľmi dobre uvedomujem, čo je to samospráva, ale ja musím na oplátku pripomenúť, že ak niekto spáchal na samospráve smrteľný hriech, tak to bolo v minulom období, keď sa uvalila daň z predaja majetku na obce a na mestá. A za toto by ste sa mali kajať a ospravedlniť mestám a obciam, že sa takéto niečo mohlo uskutočniť. A terajšia vláda Roberta Fica toto musela napraviť. A napravila tým, že sa tento zákon zrušil.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hrušovský, vy ste neboli prihlásený. Uzatvorila som mená, naozaj, neboli ste tam.

  • Hlasy z pléna.

  • To by som bola zaregistrovala. Pán technik! Boli ste tam?

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, to som si nevšimla.

    Nech a páči.

  • O to budem kratší, stručnejší a konkrétnejší. Chcem len vyjadriť poďakovanie kolegovi Brockovi za kvalifikované, jednak, odborné, politické postoje k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Ale prepáčte, ja mám trošku v hlave procedurálny zmätok. Snažil som sa počúvať aj predrečníka kolegu Kollára, teraz pána poslanca Brocku a neviem, k čomu diskutujete preto, lebo na začiatok diskusie o návrhu zákona o štátnom rozpočte vystúpil s veľkým procedurálnym návrhom predseda výboru pre financie, ktorý zásadným spôsobom mení vládny návrh zákona o štátnom rozpočte. Teda čo máme brať za základ tejto diskusie?

    Chcem sa opýtať, pán minister, či vláda s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý predložil pán predseda výboru, súhlasí. Alebo nesúhlasí? Preto, lebo potom by som odporúčal, keby sa zišiel okamžite k tomu výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a povedal nám všetkým poslancom, že vlastne, o čom rokujeme, alebo, o ktorom z tých dvoch návrhov budeme v Národnej rade rozhodovať ako o základnom.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega Jasaň, nie všetci poslanci majú ten istý podklad alebo taký podklad ako vy. My zo sociálneho výboru sme sa zaoberali osobitne kapitolou ministra Richtera. A naozaj v rozpočte sociálnych vecí na strane 3, je to textová časť k rozpočtu, je informácia alebo údaj o tom, že na dávky v hmotnej núdzi na budúci rok bude o 2,09 mil. eur menej, to znamená o 0,9 %, ako tento rok. Pán kolega Jasaň, ja neprekrúcam, ja som použil údaj z materiálu ministra Richtera. A z toho usudzujem alebo položil som otázku: Myslíte si, že na budúci rok bude menej ľudí nezamestnaných, menej ľudí odkázaných na dávky v hmotnej núdzi?

    A preto hovorím, že je nereálny. On samozrejme je nereálny aj z toho prvého hlavného dôvodu, že rezervu, ktorú ste vytvorili, vlastne nemáte. Ale to, že je sociálne nespravodlivý, tak argumentujem už niekoľko dní. A na toto ste nikto nereagovali od vás. To, že sú tam podmienky, na základe ktorých ten zamestnaný manžel túto úľavu môže mať, tak to povedie k tomu, že nezamestnanosť na Slovensku bude vyššia, lebo naozaj, predsa ak tí manželia nevyužijú túto možnosť, že manželka zostane doma pri deťoch, no tak budú mať o 60 eur menej. A keď nebudú chcieť mať menej, tak pôjde na úrad práce. A keď bude na úrade práce, bude nezamestnaná. Bude v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie. To znamená, že nezamestnanosť bude vyššia. A vy peniaze na vyššiu nezamestnanosť v rozpočte nemáte.

  • Ďalší písomne prihlásený poslanec do rozpravy, pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé dámy a milí páni, ja by som sa chcel trošku iba zapojiť do tej debaty, čo tu pán, síce vlastne oni teraz naďalej diskutujú, ale ja som, potom keď dodiskutujú, potom im niečo k tomu poviem.

    Tak trošku z iného konca. Možno ste si na stole dnes ráno našli jabĺčka. Tie jabĺčka sme vám dali takého symbolického Mikuláša, ale v prvom rade sme si dali záležať na tom, aby to boli slovenské jabĺčka, lebo kolegyňa, ktorá ich hľadala, tak prešla pár obchodov, musela prejsť pár obchodov, kým našla slovenské jabĺčka. To by som zároveň tak trošku od konca chcel povedať jedno z dvoch kľúčových podľa mňa opatrení, ktoré nám môže pomôcť v situácii, v ktorej sa nachádzame, a to je to, aby sme mali radi Slovensko, aby sme mali radi svoju vlastnú krajinu, aby sme nekupovali vtedy, kedy nemusíme, zahraničného výrobky, ale aby sme kupovali svoje vlastné slovenské, svoje vlastné slovenské jabĺčka napríklad. Čiže možno aj taká táto symbolika tam bola aj v tento deň, kedy sa prerokováva rozpočet.

    Čo som chcel pánovi Jasaňovi povedať k tomu, ku kritike pána Brocku, hovorili ste mu, že nikdy neskúsil podnikať. Ja vám zase z pozície človeka, ktorý skúsil podnikať, poviem, že firmy sa nachádzajú veľakrát v situácii, a sú také firmy, takej hraničnej, aj ten podnikateľ, kedy rozmýšľa nad tým, či ešte to má zmysel, alebo nemá zmysel. Veľa rokov zamestnával nejakých ľudí, ale vidí, že ten biznis alebo konkurencia ho tlačia tak, alebo kríza, ho tlačia do situácie, kedy si dáva otázku, či ten obchod zavrie, alebo ho nezavrie. A toto sú práve tie hraničné situácie, kedy zvýšenie odvodov alebo zavedenie v podstate de facto z prvých 100 000 eur, ktoré zarobí podnikateľ, zavedenie 37-percentnej dane, čo ste teraz urobili, v posledné dni, že ste zaviedli 14-percentný zdravotný odvod na sumu prvých 100 000 eur zisku eseročky, a zároveň zvýšenie dane z príjmu právnických osôb, tak toto sú parametre, a popri tom možno Zákonník práce a ostatné, toto sú parametre, kedy si povie: A stačilo!

    A o toto práve ide. Na Slovensku dva milióny ľudí robí, a keď iba 5 % z týchto dvoch miliónov ľudí bude pracovať vo firmách, ktoré takto rozmýšľajú, a zavrú tie svoje firmy, tak na budúci rok nemáme štyristotisíc nezamestnanosť, ale máme päťstotisíc nezamestnanosť. A to už nás bude trošku viacej bolieť. Takže na to netreba možno ani priamo podnikať, ale to dá zdravý rozum, že jednoducho sú firmy v hraničných situáciách, pre ktoré takéto operácie, možno aj relatívne malé, môžu znamenať to, že sa rozhodnú z trhu odísť.

    Pán minister, keď predstavoval štátny rozpočet, medzi prvými slovami povedal, že je ambiciózny. Áno, je ambiciózny. A ja úprimne držím palce, aby vám to vyšlo, aby ste dokázali spraviť 2,94 %, len naozaj, zase úprimne sa obávam a na rovinu hovorím, že bojím sa, že to nedokážete, lebo idete proti prúdu. Vy ste to aj tak povedali, že vlastne je ambiciózny preto, lebo situácia v Európskej únii sa vyvíja tak, ako sa vyvíja, a keď dnes vlastne vy už, ešte predtým, ako rozpočet vlastne začne platiť alebo pred budúcim rokom, na ktorý tento rozpočet je šitý, rozpúšťate rezervu, vlastne už nemáte žiadnu rezervu, tak urobili ste z rozpočtu auto, ktorému ste odmontovali na jazde dole kopcom brzdy. Ako to môže dopadnúť, vieme všetci. Jednoducho vieme, čo nás čaká budúci rok, vieme, že sa rútime dole kopcom a my sme odmontovali brzdy. Nemáme na ňom nič a rútime sa dole kopcom. Ja sa naozaj obávam toho, ako to dopadne.

    A preto z tohto miesta vám chcem ponúknuť to, čo som možno povedal prvú vec, ale hlavne tú druhú, a na tú chcem upriamiť pozornosť, že my musíme v priebehu tohto roka vyvinúť extrémne spoločné úsilie na to, aby sme zamedzili daňovým únikom. To je jediná cesta podľa mňa, ako sa dokážeme zachrániť pred tým, pred tým, aby sme na konci nenabúrali do toho múru, ktorého jediné riešenie by bolo, že prídete na budúci rok a zrušíte už druhý pilier úplne definitívne po vzore Orbána a prídete a poviete, že nebude stačiť 25 %, ale bude 29, a jednoducho pôjdeme, už úplne budeme robiť zúfalé kroky, lebo zistíme, že kasa je prázdna.

    Ja som vám, pán minister, priniesol aj taký symbolický, takého symbolického Mikuláša. Našiel som to u nás na klube. A je to taký symbolický štátny rozpočet. Sú tu nejaké dukáty zlaté. A bol to, videl som, že niekto si z neho už bral, že vlastne je deravý, že má aj také klasické dierky, ktoré sú také normálne, ale cez tie sa tie dukáty vybrať nedajú. Ale sú tu aj také veľké diery, cez ktoré už jednoducho niekto tie korunky odtiaľ alebo tie dukáty vyberal. A chcel som, že idem kúpiť taký čerstvý balíček, plný. Ale nie, toto si myslím, že omnoho lepšie vyjadruje stav nášho rozpočtu. A toto je vašou úlohou, že tieto obrovské diery a riziká, ktoré tu máme, aby ste vy ako minister financií dokázali nejakým spôsobom zaplátať.

    A ja si naozaj myslím, že jediný spôsob, jediný spôsob je minimalizovať daňové úniky a naučiť a prinútiť všetkých ľudí, ktorí majú platiť dane, že dane musia platiť, či sú to spotrebné dane, DPH, dane z príjmu. Jednoducho, ak nedonútime podvodníkov platiť dane, dovtedy môžeme si písať akékoľvek číselka na papier, žiadne čísla nám neprinesú peniaze do rozpočtu.

    Tak trošku aj zase symbolicky, a nebol to úmysel, ale keď som si pozrel, kde to bolo vyrobené, tak je to vyrobené v Nemecku. A zase to je to, čo hovoríte, že náš štátny rozpočet alebo jeho plnenie závisí od toh, ako sa Nemec vyspí, plus - mínus. Takže máte taký, taký symbolický štátny rozpočet. A pochutnajte si. Ale tak snažte sa v prvom rade tie diery tam zaplátať.

  • Vystupujúci práve podáva Mikuláša predkladateľovi.

  • Čo ma mrzí, je ten rozpor medzi predvolebnými sľubmi, že naozaj to, čo Robert Fico aj po voľbách, neviem, na čo to už vlastne po voľbách bolo dobré, že tak prízvukoval, že hovoril, že keď budete robiť aj tie opatrenia, ktoré budete robiť, nepopulárne, tak dotknú sa iba 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Od leta rúbete na každej jednej schôdzi tri, štyri zákony, ktorými sekáte aj tých najchudobnejších. Ani nemá zmysel to vymenovávať. Kolegovia predo mnou to vymenovali a ešte dvadsaťpäť ľudí, či koľko, je do rozpravy. Jednoducho viete, viete to sami. A je to naozaj dosť slušný zoznam. Zďaleka nepostihujete 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Postihujete, vaše opatrenia postihnú všetkých ľudí na Slovensku. A toto ma mrzí, že vlastne doslova pošliapavate svoje predvolebné sľuby.

    Tiež mám taký trošku pocit, pán minister, že áno, toto treba, treba predložiť návrh zákona, lebo taká je nejaká zákonná procedúra, a treba prísť a obhajovať ho pred parlamentom, pred poslancami a potom ho možno po troj-, štvordňovej, päťdňovej diskusii schváliť. Ale ja si myslím, že naozaj predkladáte niečo, čomu už ani sám neveríte. A toto je tiež, trošku mám také deja vu, myslím si, že bol to rok 2008, kedy ste tiež hovorili o tom, že kríza sa Slovenska nedotkne, alebo teda premiér Fico to hovoril, a neviem, možno aj vy ste po ňom opakovali, hovorili ste o tom, že budeme v rozpočte v pluse. A nakoniec sme boli presne opačne. Také číslo, ako ste hovorili, že budeme v pluse, tak presne také číslo sme boli v mínuse. Pomaly aj to, čo ste hovorili, že budeme rásť, tak presne rovnako sme išli do mínusu. Takisto dopadol aj náš rozpočet. A ja dnes si myslím, že naozaj predkladáte niečo, čomu už aj sám neveríte. A je to vlastne iba preto, lebo musíte. Ale hovorím, na druhej strane chápem, je dosť bezvýchodisková situácia, keď vieme, že všetok vietor fúka proti nám.

    Preto ešte raz si dovolím, nechcem naťahovať ten čas a rozprávať veci, ktoré tu povedané boli, ja chcem jedno jediné, aby sme, aby z vašej strany vyšla iniciatíva aj voči opozičným stranám, aby sme naozaj spoločne si všetci sadli, aby všetci ľudia na Slovensku, ktorí vedia, akým spôsobom možno zalepiť diery na tej spoločnej loďke, na ktorej plávame, zalepiť diery proti vykrádaniu vlastne štátneho rozpočtu tým, že niekto, jednoducho kto platiť dane má, ich platiť neplatí, alebo si hľadá cestičky, ako to obísť. Aby sme možno zavolali aj pána Mihála, ktorý radí podnikateľom, ako dane neplatiť a ako teda obchádzať zákony, aj takýchto ľudí, a s nimi sa spoločne poradiť a urobiť niečo naozaj spoločne v prospech Slovenska a donútiť ľudí platiť dane.

    Aj v Biblii sa píše, čo je božie, dajte Bohu, a čo je cisárove, dajte cisárovi. A viem, že ľudia pozerali na toho cisára v Izraeli ako na nejakého okupanta, na nejakého človeka, ktorého nemali radi, autoritu, ktorú neuznávali, a keď im Ježiš povedal, že áno, urobte to, tak necítili sa dobre. Ale myslím, že stojíme pred tou situáciou, kedy musíme ľuďom povedať, že nie je, nemôže byť už ďalej moderné dane neplatiť, ale dane musia platiť všetci, ktorí ich majú platiť. A išiel by som aj ďalej. Možno niektorí, ja som to navrhoval vlastne pred dvomi rokmi, ešte keď sme chceli do programového vyhlásenia vlády, predošlej vládnej koalície, ktorá sa k nám stavala ako k takým nejakým nechceným deťom, tak sme im vlastne predložili 44 nejakých opatrení, ktoré sme chceli, aby boli zahrnuté. Boli to vlastne naše predvolebné sľuby, s ktorými sme sa prekrúžkovali do parlamentu, a medzi nimi boli aj opatrenia o tom, aby sme umožnili v podstate ľuďom, ktorí ohlásia či korupciu, ktorí ohlásia daňové úniky, aby sme im dali anonymitu, aby sme im dali ochranu, aby sme ich možno prípadne aj odmenili za to, že to urobia, lebo my túto pomoc potrebujeme.

    To, čo ste napríklad včera urobili, a bolo mi to sympatické, že ste zahrnuli do možnosti vykonávať daňové vlastne kontroly, alebo teda vydávanie registračných bločkov, všetkých pracovníkov Finančnej a colnej správy. Je samozrejme úplne iný kaliber, keď ma kontrolujú kontrolóri, ktorých všetci v meste poznáme, ktorých síce kedy-tedy presťahujeme z jedného mesta do druhého, ale o ktorých jednoducho viem, že ako vyzerajú, a už dám si pozor, aby som ten bloček vystavil, a je ich v podstate veľmi malý počet. A je úplná iná situácia, keď ste urobili to, čo ste včera urobili, aspoň minimálne ten prvý krok, že ste nasadili do boja deväťtisíc ľudí. A ja si myslím, že do boja treba nasadiť štyri milióny dvestotisíc dospelých ľudí, ktorí majú volebné právo, a týchto štyri milióny dvesto ľudí, týmto treba vysloviť a požiadať ich o podporu: Ľudia, pomôžte nám odhaľovať daňové úniky, podvodníkov, korupciu! Aj politikov, to je jedno. Jednoducho treba pozerať aj možno tomto prípade aj do vlastných radov alebo medzi vlastných nominantov, všetkým treba pozerať na prsty. A toto je jediná šanca, ktorá nás vlastne vie zachrániť pred tým, aby sme nenarazili do útesu.

    Chápem, že takéto opatrenia, alebo keď opatrenia na zabránenie daňových únikov, chápem tú kritiku z vašej strany, že keď aj my sme vám to hovorili, aj za naše hnutie, že je toto návrh, že vlastne kde máme daňové úniky, a tuto by sme mali loviť. A ponúkali sme vám to ako alternatívu. A chápem ten váš postoj, že ste hovorili, že áno, že toto je niečo, kde tie peniaze sú, ale na to, aby sme odtiaľ peniaze získali, potrebujeme nejaký čas. Beriem, urobili ste kroky také, aby ste, ktoré považujete za správne, ale nepremrhajme tento čas, tento možno rok, ktorý pred nami je, aby sme takto za rok nemuseli spoločne zase sa tu, my vám vyčítať, že zvyšujete dane na 29 %, a vy zase, aby ste pred kamerami nemuseli lamentovať, že ľudia dane neplatia.

    Ja si myslím, že treba využiť maximálne najbližšie mesiace na to, aby tvrdé rázne opatrenie proti neplateniu daní spoločne sme vymysleli a spoločne, pevne verím, absolútnou väčšinou hlasov v tejto sále aj presadili.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, musím uznať, fakt zaujímavé vystúpenie. Nemyslím si však, že prirovnávať rozpočet k balíčku s nejakými dierkami, že je šťastné. Samozrejme, chápem to symbolicky, ale asi trebalo by konečne prejsť od tých čokoládových mincí k realite ako takej.

    Dolu kopcom, dá sa povedať, to tu na Slovensku pustila vláda Ivety Radičovej. Práve ona nastavila rozpočet na rok 2012 tak, že ku koncu roka vyskočil ten deficit, aký vyskočil. My, o čo sa snažíme, snažíme sa proste o to, aby to, čo bolo pustené dolu kopcom v rámci rozpočtu Slovenska za Radičovej, aby sme to dostali na rovinu. Na rovinu to aj pán minister práve pokúša sa dostať týmto rozpočtom. On už dávno lepí diery. Podľa toho, čo ste povedali, lepí to práve aj tým, že vyšiel do boja proti depeháčkarom, proti bločkárom, proti ľuďom, ktorí proste robia podvody a neplatia dane.

    V súčasnosti, dá sa povedať, na Slovensku každý poctivý občan platí tie dane alebo snaží sa platiť. Ja ako to vidím, vidím to, že samozrejme pán minister nemá ľahkú situáciu, ale nastavil to takým spôsobom, že myslím si, že po odbornej stránke urobili a robia pre ten rozpočet, aby bol v poriadku, alebo teda čo najlepší, všetko čo sa dá.

    Pokiaľ chcete pomôcť, samozrejme treba dávať návrhy a podávať pomocnú ruku, ale zasa niektoré veci sú vyslovene odborného charakteru. A myslím si, že v tomto prípade pán minister dobre vie, čo robí, prečo to tak nastavil. A hlavne, v akom stave nám to tu nechala teda bývalá vláda Ivety Radičovej a pán poslanec Mikloš, ktorý tu ani nie je. Ak si všimnete, pán poslanec Mikloš ani pri rozpočte nie je, lebo bojí sa, že by sa mu do očí povedalo, že práve tento stav, aký je, zavinil on. A on práve toto takto dobabral.

  • Reakcie na faktickú poznámku, pán poslanec Matovič.

  • Tóno, hovoríš, že vlastne problém je to, lebo nastavila to Radičovej vláda. A teda tá nasmerovala autíčko dole kopcom, ale myslím si, že príliš úzkoprso alebo príliš krátkozrako sa na to pozeráš.

    Ja si myslím, že treba sa pozrieť na to, že máme deficit alebo deficit verejný dlh, alebo dlh, teda hrubý dlh Slovenskej republiky približne 50 percent HDP. Čiže približne 35 mld. eur. To je na starú menu skoro 1 100 mld. korún. A toto spáchali všetky vlády, ktoré tu za posledných dvadsať rokov vládli, či to boli pravé, ľavé, zelené, červené, modré, fialové. Jednoducho, všetky prispeli do toho svojím dielom. Niektoré väčším, niektoré menším, ale každopádne všetky tieto vlády, až kým neprišla kríza, Slovenskú republiku zadlžovali.

    Aj tento rok naďalej sa vlastne zadlžujeme, takže myslím si, že sme v tom všetci. Všetci sú v tom vinní. A nemá nejaký veľký zmysel si teraz vykrikovať, že kto viac alebo kto menej. Možno iba politici, ktorí menej do toho mohli prispieť a menej boli pri moci, tak tí asi majú menší podiel na hriechu, ale pán Brocka, ktorého som sa pred chvíľkou zastal, tak asi má trošku väčší, lebo je tu dvadsaťdva rokov.

    Takže je to, myslím si, že takto je dobré sa na to pozerať, trošku spravodlivejšie, že nie všetko iba Radičovej vláda urobila zle. Všetci sme si zaviazali na krk veľký mlynský kameň, ktorý nás dnes ťaží, a kvôli tomu sa dnes musí šetriť. Úplne inak by sa nám žilo, ak by sme dnes mali zadlženie Slovenskej republiky tak, ako majú Estónci, nejakých päť alebo sedem percent HDP, kašleš na to jednoducho, či máš deficit tri alebo štyri percenta, lebo ťa to nemusí zaujímať.

    Nás v tejto situácii, kedy máme Damoklov meč nad krkom, sme si vlastne sami namontovali nejakú gilotínu nad krk, nás to veľmi musí zaujímať. A za to zodpovedajú všetci politici, ktorí za posledných dvadsaťtri rokov na Slovensku vládli.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Beblavý.

  • Vážená pani, vážený pán predsedajúci, podľa toho, kto je momentálne už aktuálne na tej stoličke, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu.

    Mali sme tu už vystúpenia zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, ktorí predstavili svoj politický pohľad na vec. A myslím si, že sme naozaj vďaka rôznorodosti opozície mohli vidieť aj to, aké rôzne uhly pohľadu sa politicky dajú k rozpočtu povedať. Dovoľte mi preto mať možno trochu kratší, taký sústredenejší prejav, ktorý má dve časti. V tej prvej časti by som si dovolil najmä citovať určité materiály, ktoré hovoria o tom, aký ten rozpočet je, materiály nezávislých autorít. A potom by som na konci z toho vyvodil, čo nás naozaj čaká.

    Treba povedať, že predseda vlády po schválení rozpočtu povedal, že tento rozpočet je absolútne reálny, ale dnes už vieme, ale vedeli sme to už aj pred niekoľkými týždňami, ešte skôr, než to vláda ohlásila, že to tak nie je. A vedeli sme to nielen my, ale vedeli to aj tí, ktorí sa rozpočtom venujú a nemajú žiadnu politickú motiváciu klamať, ani tieto veci deformovať. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom stanovisku k návrhu rozpočtu povedala, že okrem veľkej neistoty v makroekonomickom prostredí a možných efektov zmeny správania sa subjektov z dôvodu prijatých konsolidačných opatrení sú tam riziká vo viacerých oblastiach. Ja sa k nim aj dostanem. Najväčšie sa týkajú samospráv a verejného zdravotníctva. A rada zároveň povedala, že na to, aby sa dosiahol cielený deficit, bude potrebné prijímať ďalšie operatívne alebo systémové opatrenia.

    Európska komisia, ktorú asi neobviníme tiež z nejakej ideologickej zaujatosti, vo svojej predpovedi predpokladá deficit na budúci rok nie 2,9 % HDP, ale 3,2 % HDP. To znamená, že ten rozpočet, dokonca aj pred tým, než došlo k revízii daňovej prognózy zo strany vlády, bolo jasné, že nie je úplne reálny.

    Chcem zdôrazniť, že toto tvrdenie neznamená, že ide o rozpočet, ktorý je nejakou fikciou, povedzme v takej miere, v akej bol rozpočet na rok 2010. Ide o rozpočet, ktorý je v zásade technicky tam, kde má byť, ale treba zároveň povedať, že už má v sebe vo svojom prvopočiatku zakódovanú dieru.

    Konkrétne, aby sme boli konkrétni, prvá diera spočíva v oblasti samospráv, kde vláda, ako vieme, podpísala so zástupcami samospráv memorandum o tom, že budú šetriť spôsobom, akým ešte nikdy nešetrili. Čo je možno ešte zložitejšie, je fakt, že samotné memorandum nemá ani žiadnu právnu silu, ani vláda neprijala žiadne právne nástroje na to, aby toto memorandum bolo vymáhateľné. To znamená, závisí to nielen od dôveryhodnosti ZMOS-u ako celku, ale na ochote každého jedného primátora, každého jedného zastupiteľstva dodržať niečo, čo bolo podpísané ich zástupcami. A to v situácii, keď ten záväzok, ktorý bol podpísaný, je veľmi, veľmi ambiciózny z historického pohľadu. Toto považuje za zásadné riziko rozpočtu napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Takisto v zdravotníctve rozpočet predpokladá, že výdavky do zdravotníctva budú v nominálnom vyjadrení približne na úrovni tohto roku. A zároveň predpokladá nulové zadlžovanie nemocníc. To aj napriek tomu, že platy lekárov a sestričiek boli v 2012-om ešte nie zvýšené počas celého roka. Optimistický odhad hovorí, že zadlžovanie nemocníc zvýši deficit oproti rozpočtu aspoň o 100 mil. eur. To je ďalšia významná rezerva.

    Nebudem, nepôjdem takto ďalej a ďalej, ale dovolím si povedať, že rozpočet obsahuje ďalšie nereálne položky. Príjmy z dôvodu spustenia Jadrovej elektrárne v Mochovciach, hoci je už dnes konsenzus, že Jadrová elektráreň v Mochovciach sa v 2013-om, nespustí. Dvojité započítavanie príjmov z hľadiska ropných rezerv. Veľmi významné príjmy zo štátnych monopolov, dividendových, napriek tlaku na ich ceny, ktorý inak podporujeme, a aj zároveň špeciálny odvod. To znamená, že predpokladá sa, že sa z nich vyťaží nepomerne, nepomerne viac. Toto všetko znamená, že rozpočet roku 2013 už dnes vieme, že nie je úplne reálny. Nie je ani katastroficky nereálny, ale nie je ani úplne reálny.

    V roku 2014 tento trend pokračuje, kde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že návrh rozpočtu neobsahuje vierohodný scenár, ako dosiahnuť rozpočtové ciele v horizonte dvoch až troch rokov. Európska komisia hovorí, že bez ďalšej zmeny politík, bude v 2014-om už dosiahnuté len malé zlepšenie a nedosiahne potrebné konsolidačné úsilie. Zároveň rozpočet v roku 2014 predpokladá nominálny pokles výdavkov verejných financií, čo sa za vlád Roberta Fica ešte nikdy nestalo. Teda vláda Roberta Fica ešte nikdy nedokázala medziročne znížiť objem výdavkov, ale v 2014-om to plánuje. A má na tom postavený celý svoj návrh.

    "V roku 2015 a 2016 nám ďalej pokračuje tendencia, kde rozpočet neobsahuje skutočne vierohodný scenár ako dosiahnuť rozpočtové ciele", hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A zároveň, "keby sa aj náhodou dosiahli tie ciele ktoré si vláda stanovuje, tak vývoj verejného dlhu dosiahne úroveň, pri ktorej už bude dochádzať k viazaniu výdavkov v štátnom rozpočte vo výške troch percent podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A v roku 2016 by už dokonca nemalo vôbec dôjsť k nárastu výdavkov vrátane fondov sociálneho zabezpečenia".

    Toto sú suché slová ekonomických odborníkov, ktoré, ako tu povedal v inom kontexte jeden kolega, znejú väčšine ľudí ako bzučanie múch. Dovoľte mi preto skúsiť to na záver preložiť do úplne ľudského jazyka a povedať, čo vlastne ten rozpočet a jeho hodnotenie nezávislými autoritami znamená.

    V roku 2013 tento rozpočet zdaňuje všetko, čo sa zdaniť dá, hýbe a ešte nebolo zastavené touto vládou, a napriek tomuto, vyťahuje to všetky rezervy, ktoré existujú v štáte, na ktoré vláda stačí, a napriek tomu to nebude stačiť na dosiahnutie cieľov, ktoré si vláda dala. To je prvý fakt.

    Moja interpretácia, a to už je vec interpretácie, je, že ten sociálny výbuch, ktorý by vláda zaznamenala, keby naozaj išla po svojich cieľoch dôsledne, sa odkladá na obdobie po prezidentských voľbách. V 2014-om budú prezidentské voľby a potom, nech už to Pán Boh a Robert Kaliňák ratuje, keď Robert Fico už nebude predsedom vlády. To je tak, ako ja čítam tento návrh štátneho rozpočtu. Je to prezidentský alebo odkladací rozpočet, nazvite to, ako chcete. My ostatní, ktorí sa však nepresťahujeme z jedného paláca do druhého paláca niekedy počas prvého polroka roku 2014, tu však budeme aj v týchto rokoch. A je možné, že tu bude aj pán minister financií a bude to musieť naďalej riešiť.

    Pozrime si, čo ho teda čaká, ešte raz ľudskou rečou, v roku 2014 a 2015. Tie návrhy, ktoré ste nám predložili na tie ďalšie dva roky, sú reálne len v situácii, keď sa zásadne obnoví hospodársky rast, a bude pomerne slušný a veľmi slušný, a zároveň keď budete schopní napriek tomu výrazne sekať výdavky štátu v tom, najmä v roku 2014.

    Ja myslím, že dnes nepoviem nič veľmi polemické, ak poviem, že ak nepríde zázrak, tak pri vašej hospodárskej politike zásadný ekonomický rast očakávať krátkodobo, ani strednodobo nemožno. Vláda neprijíma prorastové opatrenia. Ruší rovnú daň, zvyšuje odvody, zvyšuje zásadné zodvodnenie dividend pre malých a stredných podnikateľov, Zákonník práce. Dá sa pokračovať. A myslím, že túto debatu sme tu už mali.

    A to, čo ja vám vyčítam, a to, čo som vám vyčítal pri rovnej dani, nie je len to, že toto robíte, ale to, že ste zatiaľ neponúkli žiadnu dôveryhodnú a presvedčivú alternatívu, čím iným dosiahnete zvyšujúcu sa prosperitu a hospodársky rast pre túto krajinu. Lebo áno, vy máte právo a legitimitu presadiť svoju predstavu hospodárskej politiky, ale nemá podľa mňa nikto právo presadzovať hospodársku politiku, ktorá povedie len k trvalej bolesti a k nezvyšovaniu životnej úrovne v tejto krajine. Ako som už dokumentoval, sekať výdavky ste zatiaľ nikdy nedokázali, ale obidvaja vieme, že bez hospodárskeho rastu to ani nie je cesta, permanentne len sekať výdavky. Preto musím povedať, že akékoľvek sľuby, ktoré dnes vláda dáva učiteľom, ale aj ktorejkoľvek inej skupine obyvateľstva, o tom, že vydržte a bude lepšie, v 2014-om už to bude iné, v 2016-om to bude super, nie sú čestné. Viem, že ste navrhovali učiteľom 15-percentné zvýšenie platov v roku 2014. A chcem sa spýtať, ako je to možné navrhovať, keď zároveň plánujete nominálne zníženie výdavkov verejných rozpočtov v roku 2014? To sa týka aj ostatných profesií - lekárov, úradníkov a kohokoľvek ďalšieho.

    Z tohto podľa mňa vyplýva jeden jednoznačný záver, že pri tomto poňatí hospodárskej politiky nečelíme jednému krízovému roku 2013, ale každý rok bude krízový, kým sa nezmení hospodárska politika tejto vlády. A čelíme politike permanentnej bolesti.

    Aby som bol korektný, veľa z tej bolesti by muselo prísť tak či tak. Európa nie je v dobrom stave. Európska ekonomika nie je v dobrom stave. O tom to nie je. O čom to je? Čo robí vláda pre to, aby naozaj na konci dňa aj vysvitlo slnko a aby sme sa mohli z tejto diery dostať? A ja musím konštatovať na záver, že tento rozpočet neobsahuje opatrenia, ale ani sa nespolieha na už prijaté opatrenia alebo neopiera sa už o prijaté opatrenia, ktoré by takéto niečo zabezpečovali.

    Z tohto dôvodu, pán minister, oceňujem, že oproti rozpočtu, ktorý predkladal váš kolega Počiatek v roku 2009 na rok 2010, naozaj treba byť korektný, váš rozpočet nie je fikciou. Môžeme sa naozaj baviť o tom, a myslím si, že je to zdokumentované aj nezávislými autoritami, že má také malé prvky únikovosti, eskapizmu, od reality, ale tie prvky nie sú také veľké, aby sme vás mohli obviniť z toho, že ste autor beletrie, nie autor literatúry faktu, ale dovolím si vás obviniť z toho, že vaše dielo, aj keď je na 90 percent literatúrou faktu, je hororom. Nie cestou riešenia aj za cenu ťažkých obetí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Pán poslanec Švejna, do rozpravy.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež prispieť do tejto diskusie o štátnom rozpočte. Na úvod by som si dovolil jednu takú zásadnú poznámku, že mi je strašne ľúto, že aj napriek tomu, že 4. decembra v programe sme mali, že bod 18, to jest vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, napísané, že sa prerokuje po opakovanom prerokovaní v gestorskom výbore, tak sa tak nestalo. A dnes sme vlastne dostali do lavíc pozmeňujúci návrh, samozrejme, ktorý zásadným spôsobom mení tento rozpočet, a nám je skutočne ľúto, že to nebolo vo finančnom výbore. Ani nie tak kvôli tomu, že by som bol nejaký ješitný, ale kvôli tomu, že na tom finančnom výbore predsa len tie emócie nie sú také a dajú sa tie, tie otázky vydiskutovať, popýtať sa, akým spôsobom, prečo, čo ako sa stalo, ale v pléne samozrejme už, už, už to, už to jednoducho takto nejde, pretože už je to, kamery sú namierené a už ťažko sa takto dá, dá komunikovať. A dúfam teda, že dúfam, že sa to v budúcnosti nestane a skutočne to, ten finančný výbor jednoducho nebude takýmto spôsobom obídený, ako bol.

    Takže poďme k meritu veci. To bolo k procedúre. Ja som sa niekoľkokrát vyjadroval aj v médiách, aj v rozprave v prvom čítaní, a keď som použil nejakým jednoduchým spôsobom alebo jednou vetou okomentoval rozpočet, alebo povedzme zmena daňového a odvodového systému, lebo de facto to je zásadná zmena, čo súčasná vláda robí, tak som to jedným slovom povedal, demotivačný. Demotivačný, ja to samozrejme teraz vysvetlím, ale použijem, budem teda, nepoužijem, nebudem používať emócie, ale použijem správu, ktorú vlastne už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť publikovala, a ktorá, ktorá mi dáva v mnohom za pravdu. Ja samozrejme teraz, treba jednu vec povedať, že ja oceňujem, že teraz, odteraz de facto táto rada bude sa vždy vyjadrovať aj k tomu ďalšiemu rozpočtu. Oceňujem, dokonca musím povedať veľké pozitívum, že v kútiku tak duše som trošku sa obával, že ako bude vyzerať tá prvá správa. Pretože viete, my neriešime problémy vznikom inštitúcie, ale vždy je to v ľuďoch. A určite by som nechcel teda, nechcel, aby, aby sme túto radu spolitizúvavali a aby sme povedali, však vy by ste povedali, však to sme tam, on povedal to, čo ja tvrdím, zase ja, to čo, čo proste tvrdíme. Samozrejme, ona má, má svoju, svoj veľký význam. A musím povedať teda, že po tejto správe zatiaľ, zatiaľ si myslím, že je, aj keď nemusím a nesúhlasím so všetkým, ale zatiaľ je veľmi kvalifikovaná. A som rád, že ju máme. A som rád, že sme sa na tom dohodli. A som rád, že vlastne spolu sme zaviedli ešte v minulom období také prísne kritéria, ktoré, ktoré skutočne akákoľvek budúca vláda bude mať problém s tým, tieto prísne kritéria dosiahnuť.

    Takže ja zacitujem niektoré veci, niektoré veci z tejto správy a potom to okomentujem. Je to dôležité preto, lebo snažím sa, snažím sa proste urobiť to, aby, aby som skôr vysvetlil, že v čom vidím problém, prečo je ten rozpočet taký, aký je. Takže "odhady daňovo-odvodových príjmov boli pripravené v rozpočte opatrne, počínajúc aj s vplyvom z titulu možných zmien v správaní sa subjektov". Takzvané dynamické efekty, používajú slovo "dynamické efekty", ja to hovorím, o tom, že, že motivácie, motivácie tých, ktorí platia dane a odvody, po týchto zmenách, budú zásadne iné ako pred týmito. Rada hovorí o takzvaných dynamických efektoch: "To de facto znamená, ako však uvádza samotný návrh, veľké množstvo legislatívnych zmien v tejto oblasti a ich vzájomný vplyv je veľmi ťažké odhadnúť, a preto tieto zmeny predstavujú riziko naplnenia prognózy. Z pohľadu na nárast v daňovom zaťažení je potrebné počítať s významnými dynamickými efektmi, predovšetkým u samostatne zárobkovo činných osobách, dohodárov a právnických osôb s cieľom minimalizovať nárast daňového zaťaženia." Ja s tým plne súhlasím a stále to hovorím, len inými slovami, že tie motivácie platiť dane a odvody sa zmenia. A vláda, ja som hlboko presvedčený, že podcenila, podcenila tieto dynamické efekty. A podcenila aj psychologické efekty. Keď hovorím o psychologickom efekte, tak hovorím o tom, že ten podnikateľ vidí, že súčasne, obrazne povedané, v ten istý moment, keď vláda schváli vo vláde nárast daní pre niekoho, súčasne odpustí dane niekomu. Jednoducho to je strašne psychologický efekt. A samozrejme ten podnikateľ potom na verejných konferenciách hovorí, že: Hm, tak nám podnikateľom nezáleží až tak na zvýšení daní. No tak bodaj by! Takým podnikateľom by nezáležalo, ani keby bola 100-percentná daňová sadzba. Ale jednoducho to bude mať zásadný psychický, proste, efekt, hej? Proste psychológia tých ľudí, a hlavne na Slovensku, proste bude, bude, bude negatívna, bude mať negatívny, veľmi negatívny dojem.

    Takže celá tá vlastne správa, správa, aby som, aby som nezdržoval zase, k týmto motiváciám chcem ešte jednu povedať. Že podľa tejto správy je, "alarmujúci je vývoj verejného dlhu na strednodobom horizonte. Pokiaľ by sa naplnil načrtnutý scenár v rozpočte" - to znamená, že to, čo sa načrtlo - "tak v roku 2015 by už bolo dosť k viazaniu výdavkov v štátnom rozpočte vo výške 3 percentá a návrh rozpočtu na rok 2016 by už nemal obsahovať nominálny nárast výdavkov vrátane fondov sociálneho zabezpečenia". To hovorí o tom, že vláda de facto počíta, počíta s tým, že aj verejný dlh, verejný dlh sa radikálne, ale radikálne zvýši. Dokonca v tejto správe je povedané explicitne, že "rozpočet predpokladal pri splnení stanovených cieľov nárast dlhu z úrovne 43,3 percenta HDP v roku 2011 na úroveň 56 percent HDP v roku 2015, čo je zvýšenie ukazovateľov o takmer 30 percent". Za štyri roky zvýšime verejný dlh o 30 percent.

    Na záver mi ešte dovoľte povedať z tejto správy, že, potom už nebudem citovať, ale aby som bol explicitný. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií správa konštatuje, že "najvýznamnejšou zmenou v rozpočte z pohľadu dlhodobých projekcií je zmenená legislatíva dôchodkového sporenia. Napriek tomu, že tieto zmeny krátkodobo zlepšujú saldo verejných financií, z dlhodobého hľadiska vytvárajú aj dodatočné nároky na verejné financie. Ich výsledný efekt závisí od toho, do akej miery sa využijú prostriedky na dlhodobú konsolidáciu". Takže ďalšia veta, ktorá je explicitná: "Čo sa týka návrhu rozpočtu, preto nie je možné nazvať konsolidáciou zníženie odvodov do druhého piliera ani presun nasporených aktív do príjmov u ľudí, ktorí vystúpia z kapitalizačnej schémy."

    Jasné, nikdy nebude žiaden rozpočet ideálny, každá vláda, každá opozícia bude kritizovať rozpočet. Je to samozrejme téma, ktorá, ktorá nás bude rozdeľovať, lebo každá vláda, alebo strany majú rôzne priority, kapitoly a tak ďalej. Ale moja zásadná výčitka teda, aby som to zhutnil do jednej vety, nie je ani v tom, že sa zaviedla progresívna daň. Teraz niežeby som bol za. Ale tá zásadná myšlienka je v tom, že tie dane a spolu s odvodmi ste zvýšili príliš, to znamená, to je ako s presolením polievky. To znamená, že keď to jednoducho príliš presolíte, zvýšite, lebo ten podnikateľ alebo niekto bude porovnávať tú situáciu, čo som zaplatil minulý rok štátu, a v porovnaní s tým, čo musím zaplatiť teraz, tak tam je enormné navýšenie. A jednoducho to už si povie alebo mnohí ľudia, mnohí ľudia, mnohí podnikatelia, si povedia, že nie, to už je príliš.

    A keby som bol urobil tých, ten top rebríček z hľadiska ekonóma najhorších opatrení, tak ja vám poviem, že na prvom mieste, paradoxne, možno sa budete čudovať, ale je to zákon o zdravotných odvodoch, kde sme zvýšili tým podnikateľom zdravotné odvody - mimochodom, vôbec je diskutabilné, či zdravotné odvody by sa mali platiť z dividend, ale to nechcem teraz riešiť - vymeriavací základ z trojnásobku na desaťnásobok. A plus ste samozrejme zvýšili sadzby, hej, a tým, že priemerná mzda, lebo to sa vypočíta od priemernej mzdy, stále rastie, to je ďalší faktor, jednoducho, to je už totálne presolené. Takže tie podniky proste, ktoré, tie malé podniky, malé eseročky, ktoré nezarábajú veľa, tak jednoducho pre nich to už bude, nechcem povedať slovo likvidačné, pretože oni sa nezlikvidujú, to, to, to samozrejme sa nestane, ale vymyslia a podľa mňa už vymýšľajú rôzne iné spôsoby, akým spôsobom proste optimalizovať. Ja nebudem hovoriť, aké možnosti sú, pretože aby to nevyzeralo, že navádzam na to, to určite nie, ale viem, že sú.

    Takže tá veta spočíva teda v tom, že tie dane a odvody, celkové platby ste zvýšili príliš. A na to ja nebudem hovoriť, že koľko vyberiete, lebo faktom zostáva to, že nikto nevie, koľko sa vyberie. Nepoviem ani vetu, že vyberiete menej ako doteraz, ani to nepoviem. Ale som presvedčený, že vyberiete menej, ako ste si naplánovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Aj predrečníkovi. Tiež sa mi zdá, že taký vážny dokument, ktorý bol tak proklamovaný tu toľko dopredu, akým je štátny rozpočet a pozmeňovací návrh, ktorý sme dostali dnes do lavíc, tak sa to neprebralo na tom finančnom výbore. Tak, ako to kolega spomínal, v tých výboroch je menej emócii, viac je toho ratia. Myslím si, že malo to prejsť týmto finančným výborom, a zaoberať sa tým.

    Ďalšia vec, ktorú kolega spomenul tuná, ja to tiež vnímam ako nespravodlivú vec, keď na jednej strane je tu skupina podnikateľov alebo ľudí, občanov, ktorým dane zvyšujeme, a zase sú tu niektorí, ktorým tieto dane zvyšujeme. Mohlo by to byť aj spravodlivé, viem si to predstaviť, ak by naozaj tomu, ktorý je bohatý, ako to, sa tu často to proklamuje, tak, že by sme jeho znevýhodnili. Ale keď práve ten, ktorý má a je bohatý, a boháčovi práve, boháč je ten, ktorému odpúšťame ešte aj dane, tak túto vec nepovažujem za spravodlivú. A tak ako to aj spomenul kolega, že žiaden rozpočet nebude ideálny, ani tento rozpočet nie je ideálny. A vždy bude predmetom kritiky, ale to je naše šťastie, lebo kritické, to neznamená, že to je len všetko zlé. Ale aj skutočná kritika je tá, ktorá zhodnocuje klady aj mínusy.

    Ďalšia vec, ktorá myslím si, že môže mať naozaj negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, tak to je to zvýšenie a prílišné zvýšeniedaní z DPH, to jest z tých 19 na 23 percent. A obávam sa, že ten príjem štátneho rozpočtu aj z tohto titulu práve sa zníži. Uvidíme, ako to dopadne.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, pán minister, dovoľte, aby som v krátkosti zareagoval na predložený návrh rozpočtu na rok 2013 a výhľad na roky 2014 a 2015.

    V rozprave odznelo viacero vystúpení, ktoré spochybňovali príjmy rozpočtu, poukazovali na diery rozpočtu a obviňovali svojím spôsobom pána ministra z toho, že ten rozpočet nie je urobený korektne. Ja práve chcem oceniť to, že pán minister predložil rozpočet, ktorý pomenováva všetky problémy, ktoré sú. Pred nikým ich neskrýva a vo svojom úvodnom vystúpení vrátane predstavenia pozmeňujúceho návrhu poukázal na všetky možné výpadky, ktoré sú v štátnom rozpočte na roky 2013, a poukázal aj na riziká, ktoré môžu byť ešte väčšie, ako je samotný dnes prognózovaný vývoj.

    Ak by som zareagoval na slová pána poslanca Beblavého, že nezažil za pôsobenia Ficovej vlády nejaké škrty, tak ja sa znovu opriem o vystúpenie pána ministra dnes ráno a môžem to znovu odcitovať. V kapitole Všeobecná pokladničná správa v súvislosti s riešením problémov školstva došlo k nasledovným škrtom: ministerstvo dopravy 12 mil. eur, ministerstvo vnútra 3 mil. eur, ministerstvo spravodlivosti 3 mil. eur, ministerstvo financií 2 mil. eur, ministerstvo kultúry 1,5 mil. eur. Toto je prvý krok, ktorý poukazuje na to, že dnes, v záujme zachovania deficitu alebo dodržania deficitu 2,9 percenta alebo pod hranicou 3,3 percenta HDP, je táto vláda pripravená urobiť aj ďalšie škrty, lebo to považuje za významný medzinárodný záväzok, ale považuje to i za významný ekonomický prvok. Lebo v prípade, že by sme nedodržali deficit na hranici 3 percentá HDP, si predražíme dlhovú službu štátu v budúcich obdobiach a v zásade akékoľvek prognózy a hranie sa na čokoľvek budú čistou chimérou, lebo dlhová služba štátu nám všetky tieto peniaze zje.

    Ak dovolíte, tým, že som aj v predchádzajúcich obdobiach predovšetkým vystupoval k rozpočtom obcí a miest, tak by som povedal pár čísel z tejto oblasti. Celkové príjmy obcí v roku 2013 oproti rozpočtu verejnej správy na rok 2012 sú vyššie o 4,3 percenta, a to z dôvodu nárastu grantov a transférov o 6,4 percenta, nedaňových príjmov o 3,5 percenta, príjmov z finančných operácií o 19,2 percenta. Ale na druhej strane treba povedať regulárne aj to, že sa prognózuje pokles daňových príjmov o 0,3 percenta.

    Ak by sme sa pozreli na ďalšiu oblasť, ktorá sa týka obcí a miest, tak musíme konštatovať nasledovné zmeny, pokiaľ ide o dotácie:

    Celková výška dotácií zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov je medziročne vyššia o 7 percent, napriek škrtaniu výdavkov štátneho rozpočtu. Medziročne vzrastú dotácie na projekty a iné úlohy štátnej správy, ktoré majú zabezpečiť obce. Napríklad v oblasti náhradného nájomného bývania, kde dochádza k nárastu 13 percent. Dotácie na prenesený výkon v štátnej správe 0,9 percenta, ale prepad znamenajú napríklad na originálne kompetencie financované z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, a to v celkovom zhrnutí mínus 17,7 percenta. V tomto čísle 17,7 percenta sa predpokladá, že nebudú v roku 2013 poskytované dotácie na individuálne potreby obcí a na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok.

    V tejto súvislosti sa mi žiada spomenúť ešte možno dve, tri čísla a potom nejaký taký pohľad troška späť. To, čo predovšetkým zaujíma obce a mestá, je ten hlavný príjem. A to je daň z príjmu fyzických osôb, teda podielové dane, kde daňové príjmy sa v roku 2013 očakávajú, celkové daňové príjmy obcí vo výške zhruba 1,735 mld. eur a z toho daň z príjmu fyzických obcí, teda podielové dane, zhruba vo výške 1,257 mld. eur, čo je približne rozpočtované vo výške tak, ako bol rozpočet na rok 2012. Ak by sme hovorili o realite roku 2012, tak očakávaná skutočnosť oproti rozpočtu 2012 je mínus 60 mil. eur.

    Bolo tu povedané, že samosprávy boli nejakým spôsobom atakované, poškodzované, zámerne im bolo ubližované. Myslím, hovoril to pán kolega Brocka. No ale, pán kolega, aj keď tu nie ste, tak dovolím si povedať, toto nie je absolútne pravda a ten rozdiel je absolútne, absolútne zásadný. Ja si pamätám na rokovania pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2012, ktoré viedol vtedy minister Mikloš, ktorý prišiel na rokovanie Rady ZMOS, povedal, tu je návrh zákona, berte, alebo neberte, alebo nedostanete nič. V roku 2013 prišiel na rokovanie pán minister financií Kažimír, sadol si za rokovací stôl, oboznámil s východiskami a povedal, takéto sú reálne možnosti na rok 2013, viem, že dochádza, alebo neuspokujeme všetky potreby, ktoré by samospráva mala a oprávnene ich má, ale som pripravený si sadnúť za rokovací stôl a prijať iné legislatívne opatrenia, ktoré samospráve v ďalšom období pomôžu. Tie legislatívne opatrenia sú premietnuté vo forme memoranda, ktoré ZMOS podpísal s vládou. A už prvý pozmeňujúci návrh bol podaný, pokiaľ ide o zdaňovanie predaja majetku obcí a miest.

    Opätovne poukážem, keď sme v predchádzajúcom období neboli u vlády Ivety Radičovej za ministrovania pána Ivana Mikloša schopní dosiahnuť ani to, aby od dane z príjmu boli oslobodené príjmy z prenájmu sociálnych bytov, tak dnes sme schopní, v čase krízy, ten, tú náruč alebo ten kôš otvoriť omnoho, omnoho viacej.

    Toto je ten zásadný rozdiel v tom, akým spôsobom sa robí, akým spôsobom sa komunikuje. Prestala fungovať arogancia, ktorá tu bola za predchádzajúceho obdobia, ber, alebo neber, a začalo sa rokovať o tom, aké sú reálne východiská, či sa dá, alebo sa nedá, a ak sú reálne problémy s napĺňaním príjmovej stránky rozpočtu, tak sa hľadajú všetky možné opatrenia na to, aby došlo aj k zmenšovaniu počtu kompetencií z vytvárania legislatívnych podmienok pre lepší výkon verejnej správy a tým ďalšej pomoci obci.

    Takže ak hovoríme o štátnom rozpočte, nemôžeme pravdepodobne skĺznuť len do úrovne čísel, ale musíme hovoriť o tom, aj ako prebieha samotný proces. Preto si dovolím za, myslím si, že väčšinu primátorov a starostov, poďakovať za ústretový prístup pri zostavovaní rozpočtu na rok 2013. A ja verím, že kolegovia tie záväzky, ktoré sú spomenuté v memorande, že prebytok hospodárenia obcí a miest bude v roku 2013 zhruba vo výške 137 mil. eur, sa aj podarí naplniť. Nie som o tom celkom presvedčený, vidím v tomto čísle riziko, ale stále si myslím, že prevládne aj v oblasti samospráv dostatočná zodpovednosť na to, aby sme si uvedomili všetky riziká vyplývajúce z nezodpovedného postupu a dodržali záväzky, ktoré sme uzatvorili s vládou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Prosím ďalšieho rečníka prihláseného písomne do rozpravy.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolega Šuca sa ma pýtal, že či budem dlho.

  • So smiechom.

  • Nebudem dlho, budem krátko, však veľa už bolo povedaného, že nie je ani čo pomaly povedať tak, že... Ale pán minister veľa z toho nepočul, tak niečo mu pre istotu zopakujem.

    K tomu, ako to pán minister financií uviedol, celý ten zákon o štátnom rozpočte, začiatok bol, použité slovo ambiciózny. A to ja mám rád, keď sú ambície. Je ešte lepšie, keď ambície stíhajú schopnosti, lebo častokrát to býva naopak. Že častokrát sú ambície, predstihávajú alebo sú väčšie ako schopnosti. Ale to, nehovorím, že teda platí absolútne pre tento rozpočet. Ale mne je sympatické to slovo, že si dať vysoký cieľ. A pán minister ho predstavil, že celý ten rozpočet je ambiciózny v tom ukazovateli, že chcú, čo chceme všetci, hej, aby proste ten deficit bol tam, kde bol. To mi bolo naozaj sympatické. A ja v zásade poviem tak, ako poviem, že mne, by som bol aj rád, keby vám to, keby nám to vyšlo. Ja nepracujem systémom čím horšie, tým lepšie, hej. Treba pracovať systémom čím lepšie pre krajinu, tým lepšie pre nás. Ale, samozrejme poraziť vás treba, hej. Čiže to je úplne samozrejmé, ale nie za cenu toho, že poškodím,e krajinu. Takže tento systém práce mne celkom vyhovuje.

    Ale k tým ďalším veciam, keď poviem, čo teda potom, ako pokračoval pán minister, neodpustím si predsa len takú drobnú poznámku. Pán predseda to nemá rád, ale mne to nedá. Ja nemám s tým problém, hovoriť aj do betónu. Ináč v tomto prípade je betón akože betón, ale aj skutočný betón. Ja naozaj, v tých mojich aktivistických eskapádach sme častokrát mali akciu, kde sa hovorilo do betónu, to znamená, nikomu. Ale to je tiež takou skúškou toho, že čo zvládnete. A vo vašom prípade niekedy mám ten pocit, že je to tu betón, ale z pohľadu toho, že človek teda skúša, pokúša sa, a nič to nerobí. Ale tuná pán kolega točil dobrú reklamu v dávnych časoch, ktorá aj vyhrala, aj myslím nejakú cenu, čo teda treba oceniť. Ja ju nebudem popisovať, však nie celkom sa hodí. Ale proste výsledkom je, že aj betón sa dá zlomiť drobnou prácou,pokiaľ nie je z jednej firmy, hej. Ale tak, dobre. Čiže naozaj to chcem povzbudiť aj sám seba, preto sem ráno chodím, ale aj tak všeobecne, že má zmysel aj do betónu, v tomto prípade aj k vám rozprávať, hej. Lebo niekedy je ten betón, názorový a myšlienkový, pre mňa predstavujete. Lebo mám pocit, že niekde možno trošku sa bude odškrabovať, tak narúšať a budete kritickejší a neviem čo.

    Ale tá poznámočka teda je v tom, že nevadí mi to, mne to nevadí, že tu je toľko ľudí, ako je. Dokonca som prekvapený, relatívne dosť. Mne vadí to, že ako k tým veciam pristupujeme. Lebo naozaj všetci vieme, však to sme sa naučili, že toto je zákon zákonov. A ja, čo som to nevedel, si to rýchlo osvojím.

    A čiže k nejakému zákonu, ktorý je zákonom zákonov treba prejaviť patričnú úctu, hej. A to mne príde také ako, proste niekedy nenáležité. Nenáležité mi to prišlo v tom, čo sme teda predviedli aj pred tým, ako sa ten zákon zákonov dostal sem. To znamená, neprešiel výbormi, lebo neboli uznášaniaschopné. Tam sme vám to vrátili. Samozrejme to, tých, akú dostaneš, takú vráť, plus desať percent sme vám dali. Ale to ma zarazilo, že ako pán predseda parlamentu povedal, že to nevadí. To ma mrzí, že "to nevadí". No, lebo podľa mňa to vadí, hej. Lebo ja som počul, keď som niekedy namietal, že nie som celkom komfortný s tým, že koľko ľudí si plní a ako svoje poslanecké povinnosti, tak mi bolo povedané, ale ja ináč som si to už osvojil. Ja už, sa ma spýtajú ľudia, že: čo ja? Vravím: Občania, nebojte sa! Nebojte sa, kým sme tam my, kým pracujeme, môžete kľudne spávať. Ale žartom. Ale mne bolo povedané, že poslanec pracuje teda, aj keď nesedí v sále, vo výboroch. To bolo hneď jedným dychom dodané, hej. No, ale viete, to bola tá názorná ukážka toho, že ako tie výbory pracujú. A naozaj, ja to poviem tak, mňa to mrzí, že v zásade je ešte to formálnejšie pomaly ako v pléne. Niekedy mám pocit, že úlohou výborov, že hlavným zadaním na výbore je skončiť čo najrýchlejšie, hej. Že proste ten boj o čas

  • Vystupujúci sa smeje.

  • je úplne urputný, že všetci sa strašne niekde ponáhľajú. Lebo ono je taká doba, to je pravda. Treba povedať, že dnes, keď sa neponáhľate, ste podozrivý a vyzeráte, že nemáte čo robiť, hej. Že taký ťuťmák. Že vidíš, nikde sa neponáhľa. Čiže častokrát sa ľudia ponáhľajú, aj keď sa neponáhľajú, lebo aby vyzerali dôležito, hej. Čiže ale mne to v tých výboroch naozaj príde ešte formálnejšie pomaly ako v tom pléne. A dokonca už aj tak to odignorujeme, že zákon zákonov v pléne neprešiel, lebo však výkon poslanca je slobodný a nikoho nemôžeme nútiť, aby si šiel do výboru sadnúť a rokoval v kľude, v úzkom kruhu odborníkov, čo som sa dozvedel, že vo výboroch sú odborníci, konkrétne nad jednotlivými kapitolami, hej. A tak teda zodpovedne, aby v tom pléne to šlo o niečo kratšie, hej, aby sme nemuseli mať toľko rečníkov.

    Ale viete, to bolo popreté pri zákone zákonov, hej. Mňa sa ľudia, vyjdem vonku, sa ma spýtajú, a ja už som, teda hovorím spola žartom, že nebojte sa, ale tým potom, keď to pokračujeme ďalej, im poviem, že nemám z toho dobrý pocit, hej. Naozaj nemám z toho. Ale ja nechcem byť nejaký, roznášať nejakú skepsu a depresiu a zlú náladu. To nie. Ja som vždy veril, že veci môžu byť lepšie, keď sa o to pričiníme. Čiže to naozaj, ale z tejto práce trošku mám, hej.

    Čiže mňa to mrzí, že podľa mňa aj z toho pohľadu štábnej kultúry sme to mohli, pán predseda, predsa len, tie výbory, aby to teda nebolo tak, ako to bolo. Lebo tak to prebehlo, že to neprebehlo, hej. No. Takže poslanci v tých výboroch pracujú, tak ako pracujú. A mňa to mrzí, lebo aspoň pri tom zákone zákonov sme si mohli dať pozor.

    Ale teraz poviem k tomu, čo pán minister tu hovoril, aj ako pokračoval, a to je tiež pre mňa dôležité, že priorita. Lebo to aj ja sa tak zamýšľam, hej, že musíte si dať nejaké priority. Tak nie svetový mier, ale tak také akože, keď to prestal, dopovedal dobre, a ja som teda ju zachytil. Ja som si to aj poznačil. Čiže jedna priorita, teda absolutná dokonca alebo prvá, je dopravná infraštruktúra. A druhé bolo, moment, som si to tu poznačil, to bola myslím politika zamestnanosti. Áno, to boli, ale silnejšie akcentoval dopravnú infraštruktúru. V zásade ja sa s tým stotožňujem. Už keď pre nič iné, lebo viete, zase dopravná infraštruktúra znamená to, že teda cez tú krajinu preletíte rýchlo, hej.

  • Vyslovené so smiechom.

  • Čiže možno výsledkom bude, že cez túto, dúfam, že nie smutnú krajinu, hej, tí, čo vlastne musia cez ňu prejsť, lebo idú, majú to v štreke, to preletia. A aby ta depresia ich náhodou neopantala, v ktorej my tu budeme, hej. Otázka, zadanie je iné, že ako urobiť, aby z tej diaľnice zišli a tú chvíľku zotrvali.

    Ale dobre, keď sa stotožníme s tou prioritou, a to je presne to, čo napríklad je dôležité pre mňa, že kto je nositeľom priority, hej, alebo, že vlastne, aj to je tak dosť dôležité. Lebo častokrát veľa úst vám vie rozprávať, na čo si spomeniete, a keď sa pozriete, kto to rozpráva, tak samozrejme sekáte význam a pravdivosť a vôbec plnohodnotnosť tých slov rádovo. Nuž, pokiaľ nositeľom absolútnej priority štátneho rozpočtu pre budúci rok bude pán Počiatek, tak, ako viete, ja som to tu už avizoval, nie raz, ja mám určitý problém s pánom Počiatkom. Nie osobný ako, ale z jeho výstupov, ktoré on nejakým spôsobom dáva navonok. A príde mi ako nositeľ absolútnej priority pre štátny rozpočet, pre túto krajinu, na budúci rok, ako veľmi problematický.

    Čiže to je taká moja, povedal by som, že veľká výhrada, obava z toho, že ako to celé bude pokračovať. A nechcem tu hovoriť, že v čom. Možno aj viete, alebo krátko si to môžeme aj zopakovať. Keby človek, neviem, či má, alebo nemá, ale viete, to sa hovorí aj súbor náhod, možno nám aj nejaká vyššia moc odkazuje, že čosi nie je správne, lebo pán Počiatek mal takú absolútnu šnúru, že by to človek nenakombinoval, keby chcel. Hej? V stredu sa mu zrazili vlaky, v pondelok mu spadol most, o týždeň neskôr mu havarovalo lietadlo na letisku...

  • Výkrik z pléna.

  • Proste... Ale tesne takto. Ale pokračujem v tom výpočte, hej. Čiže to je taký súbor tých náhod, možno pre niekoho, povie nejaký fatalista, že znamenie pomaly, hej. Čiže všetko, čo sa mohlo, sa pokazilo. Ešte pokračujem teda, padlo to lietadlo mu, ešte sa, chvalabohu, nič nestalo, potom ani pošta nefungovala, hej. Čiže to je taký súbor tých náhod, ktorý si povie: Fíha, čosi nie je v poriadku. A ja nehovorím, že za to ergo pán Počiatek môže, hej, to fakt, treba byť korektný. Ja netvrdím, že za to môže. Ani netvrdím, že má za to odstúpiť, ale to si dovolím zopakovať a to teda budem rád, keď to narúšanie betónu v tomto, že to u vás bude, že to, čo urobil, respektíve to, čo neurobil, hej, že proste kľudne si plnil štátnické povinnosti na pláži v Dubaji a mal tu tragédiu, ktorú mal.

    To nie je moje vytĺkanie kapitálu.

  • Ruch v sále.

  • To je akcentovanie toho, čoho vy ste účastníkmi, vážení.

  • Výkrik z pléna.

  • Ja hovorím o rozpočte. Hovorím o človeku, ktorý je nositeľom absolútnej priority rozpočtu tejto krajiny na budúci rok, pán kolega. Vy vždy tu idete na mňa vykrikovať. Tu minule pán župan na mňa vykrikoval, keď som hovoril, že, pánovi ministrovi, nech neničí jediné aktívum, ktoré v tejto krajine zostalo, v podobe akej-takej, ľudského potenciálu, pracovnej sily, infikovaním socialistického génu, a vykrikoval na mňa k rozpočtu. Tu sa ťažko robí v tomto pléne. Toto je k rozpočtu. Toto je nositeľ absolútnej priority rozpočtu, o ktorom hovorím. A hovorím o tom, že už by nemal byť nositeľom absolútnej priority rozpočtu pre 2013. To hovorím. To je k tomu. Lebo ústa rozprávajú, človek koná. To, čo sa niekde napíše. A keď to nedáte vy tu, pán, ohnivý výstup všetkého, čo kde kedy čítal, pán Blaha. A proste, keby chcel byť plnohodnotný v tom, čo hovoril, tak on mal byť tu, on mal medzi nami chodiť a zbierať, neviem koľko treba, či to vlastne takto funguje, aby toho pána Počiatka odvolali. Lebo to je popretím všetkého toho, čo vy tu predstavujete. Alebo snažíte sa nám tu predstaviť. Chcem povedať, nedá mi to nepovedať.

    Druhé absolútne... Ale nič v zlom. Ako to je, viete, taký je život.

  • Vyslovené pobavene.

  • Taký je život, vážení, a to už vedeli starí Rimania, že vy nemôžete pracovať systémom, nehnevajte sa, tej arogancie, ktorú... Vy ste nepočuli ten môj recept na sociálno-výbušný kokteil? Absolútne zaručený, funguje, stopercentnú garanciu poskytujem.

  • Poznámka adresovaná ministrovi financií.

  • Dáte nezamestnanosť, chudobu, prilejete nespravodlivosť a počiatkovskú aroganciu a máte výbušnú zmes. Absolútnu. Tá arogancia, proste vám to urýchli, skatalyzujete deje. A to chcete? Nechceme. Teda verím, že ani vy. Dobre.

    Čiže k tej druhej veci, k tej druhej priorite, ktorá tu bola predstavená, politika zamestnanosti. Zase sa ja stotožňujem aj s tým, neviem, kto to teda písal, ale tiež sa s tým dá len súhlasiť, hej, že to je fakt vec, ktorá naozaj trápi túto krajinu. Čiže s tým sa viem, len trošku ma obchádza mráz, keď si predstavím, že čo všetko si niekto pod tou politikou zamestnanosti predstavuje. Viete, to ma naozaj obchádza mráz. Lebo tu sú po väčšine zlé skúsenosti s tým, že čo si kto pod tým predstavuje. Kto, čo, aký podnik vytvorí, sociálno-nesociálny, kde je aký náklad na pracovné miesto. Že z toho obchádza človeka, ktorý je z praxe, mráz, hej. Stane sa možno napríklad to, čo tu už avizovali alebo vyhodnocovali viacerí moji kolegovia, že už udržiavané miesta, nieže ktoré sa vytvorili, ale ktoré sú vytvorené, u ľudí, ktorí to nepotrebujú, u ľudí, ktorí si to len vyskúšajú, že či ešte aj toto mi dajú. Áno, pán predrečník to tu spomínal. A to, ja to poviem, aj kto to povedal. To potom. Vás to nebolí, že tá daň z príjmu, ktorú sme tu my mali. Potom, to je presne, že viete, vás nebolí daň z príjmu, aká je, keď nemáte príjem, alebo potom vás nebolí, a to som zabudol v tom mojom, potom vás nebolí, keď ste prípad pána Fiľu, hej. Lebo on na nejakom seminári povedal, že zvýšenie daní nie je problémom tejto krajiny. No však jasné, že nie je problémom

  • Vystupujúci sa smeje.

  • , lebo on má odpustené dane. Viete, že to sú tie absurdity, s ktorými potom my sme tu konfrontovaní, ale posilňuje ten pocit u ľudí tej nespravodlivosti. A na to upozorňujem, že s tým sa nedá dlho robiť. Nedá. To na konci tých ľudí, majú takú určitú hranicu a potom to už ide hrozne ťažko, respektíve veľmi rýchlo, hej. Že na to treba naozaj upozorniť.

    ===Čiže dobre, politika v zamestnanosti, tiež s tým nemám problém. Nech, nech, nech to je, ale nech naozaj, aby sme sa potom nedozvedali, že čo všetko ste si vy predstavovali pod politikou zamestnanosti. Aby to nebolelo a aby to aj neurážalo tých ľudí, ktorí naozaj majú problém, majú problém si za čo kúpiť a neviem čo. A potom sa dozvedia, že kto všetko na čo a akým spôsobom dal peniaze. To je ináč, to je hrozné, viete, to hrozne irituje tých ľudí. Aj keď rátate alebo možno niekto ráta a kalkuluje s tým, že Slovač oči vypleští, chrbát zohne, veľký pluh zober, nič sa nestane, ale aj, aj ale tu už možno niekedy raz to už potom ta tenká hranica možno tých ľudí, ku nej dôjdete.

    Keby som chcel, čo nechcem sa zamotať a ako obťažovať s tým, že čo s tým, ale mať aj taký pozitívny výstup k tomu. Ja teraz, čo som povedal na začiatku, platí. Ja fandím, aby to teoreticky, čo vám teoreticky vychádza, aby vyšlo aj prakticky. Som k tomu skeptický, hej, ale pre dobro tejto krajiny vám v tom fandím. Kde však identifikovať, alebo kde ešte môžeme hľadať tie možnosti, aby sme to nepokazili načisto? Že apelovať a možno aj pripomínať a verím, že pre niekoho, pána Daniša to už nebaví, aj opakovať, hej, niektoré skutočnosti, ktoré sú fakt dôležité, že čo, čo je, čo robí túto krajinu zaujímavou. Viete, že keď teda aj vypracujeme tú dopravnú infraštruktúru a niekto preletí cez túto krajinu, raz natankuje, dá si kávu a zje dve bagety, viete. No veľký úžitok z neho nebude, hej. Čiže, že čo urobiť, alebo ako dosiahnuť, aby zišiel z toho exitu, prípadne tu chvíľku zostal, alebo o niečo dlhšie, prípadne tu aj nejaké peniaze nechal. No a to je veľký problém, hej.

    A tam tá reč signálov, ktoré vy tu vysielate intenzívne, teraz sme boli úplne v strašnom nábehu, tak ste vyslali. A možno je dobre, že to vystrieľať naraz, a je svätý pokoj, hej, že možno, ja hľadám na veciach, aj zlých, to pozitívne. Čiže už ste vypálili všetko, čo sa dalo, a ste to dali ako takú súbornú dávku negatívnych signálov. Čiže ste to tak zahltili, že ľudia ani nerozkryli, že ktoré vlastne, a teraz už by to, možno lepšie, ako keby ste to dávkovali postupne. Čiže naozaj tejto krajine veľa nechýba, aby si tú dávku šťastia, ktorú dostala, vyminula. Tak nehazardujeme s tým, že naozaj nemáme toho veľa, že s čím by sme sa mohli pochváliť, hej, s čím by sme mohli zaujať, hej. Tá naša hospodárska atraktivita, ktorá tu možno bola. Ale ja tu nevyhodnocujem absolútne, že možno bola v rovnej dani, ale nie je to absolútnym kritériom. Možno bolo vo výške daní, ale tiež to nebolo absolútnym kritériom, ale bolo pomocným kritériom, hej, že tieto prvky hospodárskej atraktivity tejto krajiny postupne sme zdecimovali. A ja zase, keby som už len fakt bol triezvy a nehral sa tu na niečo, že čo sme a nie sme, lebo to tu častokrát identifikujem, že sa snažíme niečo ponúkať, čo vôbec nie je, tak ešte jediné plus-mínus, čo ešte by tejto krajine zostalo, že pokojný život a čistá príroda. To ešte by možno mohol byť ešte jeden z takých záverečných sloganov, ktorý by v tejto krajine mohol zostať. Ale aj ten začíname naburávať, hej, a dosť silno, hej.

    Takže pokojný život je nepokojný. Preto spôsobí tlak ekonomický, ktorý tu je, ale aj inými externými faktormi, o čistej prírode už ani nehovorím. Bojím sa, hrozím sa toho, toho frontálneho nástupu sociálnej demagógie, toho, že prečo je potrebné lúhovať, hej, naozaj, toho sa bojím. A príde to sem, budú vás lámať, hej, pána Senku budú lámať. Keď, chudák, stál na pódiu v Detve, že nesúhlasí s tým, ale budú ho lámať. Nakoniec budeme chcieť, budete chcieť lúhovať na Slovensku. V tom je to zákerné, hej, že teda, že aké sú podmienky toho lúhovania a toho prístupu tých ľudí, toho afrického alebo takého španielskeho, že čo nám tu potom nechajú. Čiže aj tento druhý prívlastok, ktorý by sme ešte možno mohli mať v tejto krajine, to znamená, čistá príroda, mám pocit, že začneme silne nabúravať. No a potom už je, potom už je, už nie je nič. No! Takže tam už toho naozaj veľa nie je. To tak všeobecne.

    A teraz jednu predsa len, aby ste nepovedali, že rozprávam len všeobecne. Ja si jednu konkrétnu položku rozpočtu vyberiem a naozaj ma aj zaujíma, a i keď možno si niekto povie, že nie je až taká zaujímavá pre túto spoločnosť, ale ja si myslím, že je zaujímavá, a neprezradím žiaden údaj, lebo však som si teraz pozrel, že je to verejný údaj, to znamená, a ja neviem, proste to tam figuruje, ale rozpočet tajnej služby SIS na tento rok. A to je presne to, že ja som si to uvedomoval, že za to obdobie, keď približne bol v nejakej výške, že aké hrozné peniaze ročne, ale vlastne aj v celom tom období, stála činnosť tajnej služby túto krajinu, a keď si na druhú stranu misky váh položíme výstupy. Samozrejme, tam sú výstupy, ktoré nie sú vizibilné, sú kryptované. To je všetko v poriadku. Ale, ale sme tam, kde sme. A ešte aj to, čo sme sa od nich dozvedeli, v zásade sme sa nemali dozvedieť, ešte aj tam bola chyba, že toto je naozaj pre mňa mimoriadne vyrušujúce, že použitie týchto peňazí. No použitie týchto peňazí, pokiaľ sú v rozpočte a sú v rozpočte a sú v sume, ktorá by mohla pomôcť niekde inde, keby. Ale ja nehovorím, že nemá mať toľko tá tajná služba, ale z tej správy aj z toho môjho krátkeho pobytu vo výbore, z ktorého som ináč bol vyletený ako prašivý pes, hej.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, na základe zákona ste odišli z toho výboru, lebo ste odišli z poslaneckého klubu, do ktorého vás volili občania.

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Pán predseda, ja som bol z výboru pre kontrolu SIS vyhodený ako prašivý pes. A ja vám poviem prečo. Ja som, pán predseda, kandidoval ako nezávislý, bol som zvolený ako nezávislý, ako nezávislý som bol aj zvolený do osobitného kontrolného výboru. Kandidoval som za stranu, ktorá podľa slov ich predstaviteľov vytvorila platformu na to, aby nezávislí mohli kandidovať do parlamentu. To som presne ja učinil. Tak ja to nehovorím ako výčitku vám. Tak potom sa čudujem, že ako je možné, že ma členovia tohto klubu odvolali, keď ja som nič zlé neurobil. Ja som nič zlé neurobil.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, neuveríte, ale platia tu zákony v tejto republike.

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Tento zákon s tým nemá nič spoločné. Ja som z výboru na kontrolu SIS nemal odísť. Keby to prísne vzato si niekto zobral, nemal. Ale to je na svedomí ľudí, ktorí ste tu. Ak si všimnete hlasovanie, všetci ste hlasovali za. Ja som bol jediný, ktorý som sa zdržal. Mal som palec na tlačidle, že sa prihlásim, že či to myslíte vážne alebo nie. Social proof, to znamená, tá skúška davom prešla. Všetci ste hlasovali za, ale ste nerozmýšľali nad tou podstatou. Mne nejde o to tam byť. Mne išlo o to, čo sa stalo, ako ste ma stade stiahli. Ale to nechcem vás tu zaťažovať pri štátnom rozpočte. Ja hovorím, ja som bol jeden z mála, bolo mi to povedané, jeden z mála, ktorý sa na tom výbore aj pýtal. A ja hovorím, že to je dôležité, sa aj pýtať, lebo kto sa pýta, sa aj dozvie. A pokiaľ miliardu dvesto, 1,2 mld. starých slovenských korún, mne sa to predsa len ľahšie ráta v tých starých peniazoch, tá činnosť tajnej služby stojí túto krajinu, tak holt by som chcel výsledky, hej. A výsledky také, že niektoré veci sa nestávajú také, čo sa tu v tejto krajine bežne stávajú. Čiže to je moja konkrétna výtka k rozp... A nieže výtka, ja budúci rok, však toho dožijem hádam, budúci rok bude ďalšia správa a tam si chcem pozrieť, tu už budem mať možnosť to porovnať. Ja sa nechcem hrabať v histórii a oprašovať staré kostry a kostlivcov pre tento rok. Lebo kým som tam bol, v tom výbore, kým ste ma z neho nevyhodili, tak som dal dva návrhy, čo si myslím, že by mala robiť tajná služba a nerobila, tak pri tom ďalšom, o rok, si to pozriem. A vtedy možno budem mať aj ja ten pocit, že pre niečo tie peniaze stáli, že neboli zbytočne vynaložené.

    Čiže túto vsuvku som si dovolil preto, aby niekto nepovedal, že som nerozprával o štátnom rozpočte. Máte chuť niečo povedať, pán kolega?

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.

  • Takže toto som mal chuť povedať k téme štátneho rozpočtu. Samozrejme, toho je, čo by sa dalo o štátnom rozpočte povedať, viac, ale to by k tomu musela byť taká atmosféra, že vás to vyprovokuje, že chcete k tomu povedať viac.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Kuffa, končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Ja tak k tej úvodnej reči by som sa chcel vyjadriť, tak ako to kolega spomenul a rovnako aj pán minister.

    Ja som si to tiež všimol, že je to ambiciózny rozpočet, no ja si viem predstaviť ešte aj väčšiu ambíciu, ako je deficit 2,9 %, ale držme si palce, aby sme aj toto dostihli a udržali ten deficit štátneho rozpočtu na úrovni 2,9 percenta. Ako to kolega aj spomenul.

    Na druhej strane síce ambícia je tuná, aj to milo vtipne povedal v tom úvode, ten záver bol trošku dramatickejší, samozrejme, že ale zvíťaziť treba. Držme si palce, ale aby nebolo všetko vyhorené. Teraz, že ideme, chcem zvíťaziť, ale na tom ihrisku všetko vypálim a všetko zničím, všetko zdevastujem.

    Vážnou vecou, ktorú tu spomenul, je naozaj aj tá skutočnosť, že zákon zákonov neprešiel výbormi. Toľkokrát sme to tu už pertraktovali, že aký je to dôležitý dokument, zákon o štátnom rozpočte, avšak skutkom je to, že neprešiel výbormi, čo tiež považujem za nie dobrý signál.

    A tak ako to bolo spomenuté, že prioritou je dopravná infraštruktúra a zamestnanosť. Tá dopravná infraštruktúra je naozaj veľmi zlá. Diaľnica stále nám chýba, hoci ja si pamätám, že mala byť skončená do konca roku 2010, stále ju ešte dokončujeme. A pán minister dopravy, naozaj jeden deň sa zrazia vlaky, potom padne most, havaruje lietadlo a v nedeľu zruší vláčik, ktorý smeruje z Popradu - Tatier do Plavča

  • Hlas z pléne.

  • , áno, presne tak a od pondelka je skutkom to, že...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy, áá, pani podpredsedníčka, dámy majú prednosť aj na základe rokovacieho poriadku.

    Pani Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne opäť prispieť pár vetami.

    Začala by som možno tým, čím končil kolega Lojzo, a teda podarilo sa mu kopnúť si pekne do nás. Lojzo, keby to tak bolo, ako hovoríš, tak už by si nebol podpredsedom výboru, teraz neviem akého, ale už by si tam nebol, hej. Takže, prosím ťa, pozri si zákon, ako znie, a potom sa takto navážaj.

    No k tejto téme, o ktorej sa bavíme, bolo povedané skutočne veľa, ale rada zopakujem niektoré fakty, lebo si myslím, že opakovanie môže byť matkou múdrosti. Po toľkých týždňoch diskusií, kde ani jedna strana už teraz nemá záujem veľmi počúvať a v podstate všetci už len odrátavame dni do Vianoc, ťažko hovoriť o oduševnenosti diskutujúcich. Vždy pristupujem k práci otvorene so snahou hľadať konštruktívne riešenia. Ale spôsob, akým tento parlament v poslednej dobe fungoval, mi túto chuť zásadne uberá. Obdobie, je pravda, že nie je príliš žičlivé, a sám pán minister tvrdil, že toto je jeden z najkomplikovanejších rozpočtov, ktoré boli kedy predložené, a aj mu verím. Nerozumiem však tomu, že v týchto ťažkých časoch nie sme schopní vymeniť marketing za hľadanie najlepších riešení. Tento tón sľuboval sám premiér na začiatku volebného obdobia, je to jeho zodpovednosť. A zatiaľ mám, žiaľ, pocit, že zostalo len pri slovách.

    Prejdem však k samotnému materiálu. Nie som ekonóm, a preto nebudem tvrdiť, že je to zdrap papiera, ako som to počula pred viac ako rokom, dokonca aj dnes, aj keď v ňom je určite veľa chýb. Ale aj keby som tým ekonómom bola, netvrdila by som, že je v rozpočte všetko zbabrané a my by sme určite všetko robili inak. To skrátka nie je pravda a nemá zmysel hrať takéto divadlo. Aj keď je viac ako isté, že mnohé opatrenia, ktoré by viedli ku konsolidácii, by boli úplne iné. Ale obávam sa však, že divadlo naďalej hrá vládna strana. Hrala ho pred voľbami a hrá ho aj teraz. Pán premiér je skvelý politický komunikátor. Jeho volebný výsledok bol hviezdny a môže byť naň hrdý. Alebo, lepšie povedané, mohol by naň byť hrdý. Pán premiér pred voľbami a tesne po nich tvrdil, že prináša vládu istôt. Toto sme tu už tak isto tisíckrát počuli. Ale rada to budem opakovať, vládu, ktorá nebude robiť nepopulárne opatrenia pre obyčajných ľudí, vysporiada sa s krízou a všetci budú vlastne spokojní. Zásadné problémy našej krajiny vyriešite bezbolestne, alebo keď, tak si to odnesú veľké firmy, banky a bohatí.

    Máte pravdu v tom, že ľudia vám dali mandát robiť takúto politiku, ale vy takýto mandát neplníte. Oklamali ste ich. Zvýšenie daní sa dotkne každej jednej firmy, aj malého pekára od nás z Oravy, ktorý je na pokraji ziskovosti, aj každého jedného dohodára, ktorý sa snaží privyrobiť pomocnými prácami, aj študentov, čo chcú pomôcť rodine popri štúdiu, a ak by sme chceli byť veľmi cynickí, aj zamestnancov v chránených dielňach, ktorým chcete radikálne siahnuť na podporu. A v úplnom konci aj gamblerov na úplnom sociálnom dne, ktorým dáte k alkoholu v pohostinstve ešte ako bonus výherný automat. Áno, k alkoholu.

  • Reakcia na poznámku predkladateľa.

  • Nie, nie, nie, pán minister, treba počúvať. Opakujem, že vám nevyčítam všetky ťažké opatrenia, ktoré tuná prednášate, ktoré ste museli podniknúť, i keď mnohé z nich sú skutočne cynické. Mne nesmierne vadí, že ľuďom naďalej tvrdíte, že plníte svoje sľuby. Ak má byť politika o tomto, že pred voľbami sa urobí krásna kampaň, nasľubuje sa nemožné a po voľbách sa urobí pravý opak, ale prekryje sa to dobrým marketingom, tak sme na tom potom veľmi, veľmi zle. Pán premiér potom môže organizovať koľko len chce výjazdových rokovaní. Môže organizovať zúrivé tlačovky o zlých energetických monopoloch, ale obyčajný základný fakt, že robíte radikálne veci inak, ako ste sľúbili pred voľbami alebo v programovom vyhlásení vlády, neprekryjete.

    Toto má byť zákon, základom úspešnej politiky na Slovensku?

    Ďalšia vec, ktorá mi celkom nesedí na tejto vláde, je neexistencia akejkoľvek vízie - predstave o budúcnosti. Iba nám predstierate, že vláda Slovensko niekam aktívne vedie, ale skôr nadobúdam pocit, že iba zahmlievate to, čo všetkých občanov čaká. Bojíte sa im otvorene povedať, že ťarcha konsolidovania sa dotkne i slabých, i chudobných. Pán premiér často aj oprávnene vyčítal, že predchádzajúca vláda bola rozhádaná, avšak podľa tejto logiky by som si predstavovala akcieschopnú dynamickú vládu, ktorá vo svojom prvom rozpočte predloží rozpočet, z ktorého budú jasné opatrenia na naštartovanie ekonomiky a riešenie zásadných problémov tejto krajiny. Namiesto toho máme k dispozícii mix nových politík, ktoré nám pomôžu prežiť ďalší rok, ale vyzerá to tak, ako keby ste sa už nestarali, čo bude o päť alebo o desať rokov. Čo chcete urobiť pre to, aby sa neopakovali protesty učiteľov? Čo urobíte pre to, aby na Slovensku začali rásť pracovné miesta aj bez miliónových investičných stimulov pre veľké firmy? Čo urobíte pre znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľov vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému? Alebo čo urobíte pre rozvoj malého a stredného podnikania?

    Všetko sú to veci z vášho programového vyhlásenia vlády. Máte možnosť robiť zásadné veci pre zlepšenie života v tejto krajine. Konajte! Alebo nám ukážte takéto veci vo vašom rozpočte!

    Čo sa týka rozvoja Slovenska, je to veľmi smutný pohľad. Vláda akoby absolútne rezignovala na svoju úlohu aktívne tvoriť politiku. Budúcnosť tejto krajiny je jedine v ľuďoch a v dobrom hospodárskom prostredí. Máme však ministra školstva, proti ktorému protestovali učitelia ešte pred tým, než nastúpil do svojej funkcie, o ministrovi hospodárstva počuť veľmi málo a očividne jeho agenda je podriadená určitým iným cieľom, a veľké investičné projekty a stratégiu rozvoja tejto krajiny bude mať na starosti minister, ktorý bol zodpovedný za Ski Tool.

    Vláda však dookola opakuje, musíme zostať v prvej skupine členských štátov Európskej únie, sme priatelia kohézie a keď všetko pôjde dobre, tak bude balík peňazí dostatočne veľký na dobrosrdečné rozdávanie peňazí pre spriaznené obce a skupiny občanov. A tohoto sa práve bojíme. V tomto momente mi napadá, že pomaly môžeme byť radi, že nám Európska únia hovorí, čo máme robiť, a my ako poslušní žiaci poslúchame, lebo inak by naša politika bola naozaj o prázdnych heslách a istotách a výjazdových rokovaniach vlády. Na Slovensku ako keby zastal čas. Jediná vec, ktorú musíme robiť, je nájsť dosť peňazí na prerozdeľovanie.

    Jemne by som sa pozrela aj na kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Človek by si povedal, že v tejto oblasti bude radosť pozerať sa na plány tohto rezortu na najbližší rok, ale opak je pravdou. Vláda tento rok spravila niekoľko opatrení, ktoré radikálne zaťažia prácu vo všetkých oblastiach. Hovorím samozrejme o daniach a odvodoch. Som na druhej strane rada, že oblasť nezostala zasiahnutá uberaním zdrojov, ba práve dochádza k ich navyšovaniu. Čo síce hovorí o dôležitosti tohto rezortu, no na druhej strane sa obávam efektívnosti využitia prostriedkov, ktorými si vláda často dala za cieľ také méty, ktoré môžu zostať len na papieroch práve preto, že nevedno odmerať ich efektivitu, alebo kvôli už uskutočneným zmenám v daňovom a odvodovom systéme budú niektoré projekty ťažko udržateľné.

    Sledujem, aké zákony sa chystá vláda v nasledujúcom roku otvárať a so záujmom budem sledovať, akým spôsobom ich budete i uzatvárať. Už teraz môžem len dúfať, že opatrenia, ktoré pôvodne mala zámer vláda robiť v oblasti služieb zamestnanosti, konkrétne chránených dielní, ktorá môže veľmi ťažkým spôsobom zasiahnuť do života handicapovaným ľuďom, či pôjdete v trende až likvidácie chránených dielní alebo prideľovania financií komisiami, v rukách ktorých budú osudy týchto ľudí. Tak to by bolo totálne likvidačné a smerujúce opäť len ku klientelizmu a uprednostňovaniu.

    Vo všetkých troch najdôležitejších oblastiach tohto ministerstva dochádza k navýšeniu zdrojov, teda rodina, inklúzia, zamestnanosť. Je to spolu o 8,77 %, čo súvisí určite s vašou snahou uspieť v politike zamestnávania mladých a vyučených, ale pre mňa to nie je zárukou, že máte úprimnú snahu o zlepšenie životnej úrovne občanov po prijatých daňovo-odvodových opatreniach. V rodinnej politike rozpočtovo zostávate približne na rovnakých sumách. Dokonca počítate i s valorizáciou. Druhý pilier ste okresali, ako sa len dalo a tým je vízia slušných dôchodkov do budúcnosti takmer žiadna. Ale aspoň terajší dôchodcovia budú mať Vianoce. Zdroje z Európskej únie v tejto oblasti sú veľmi vysoké. Až mám dojem, že ak by neboli, nebolo by čo rozdeľovať. V oblasti inklúzia je takisto nárast takmer o 2,5 percenta. Ide o všetky dávky a kompenzácie. Tu pripravujete len malé kozmetické úpravy zákonov, aj keď skutočnou reorganizáciou by sa mohlo ušetriť na iné oblasti.

    Program pomoci v hmotnej núdzi sa rozpočtuje v súvislosti s predpokladom o 2,07 mil. eur nižšie. A chcela by som v tom vidieť skutočne adresnosť dávok, i keď poslednými úpravami zákona to určite nedosiahnete.

    Ďalej ste zabudli, páni ministri, že je viac ako isté, keďže i z vašich úst sme to veľakrát počuli, že ekonomická situácia budúci rok bude veľmi ťažká, tak zabudli ste na predpoklad, že zamestnanosť bude stúpať a že pravdepodobne príde k zvýšeniu nezamestnanosti. Z akých zdrojov chcete túto oblasť pokryť, to tak isto neuvádzate. S týmto ste jednoducho nerátali. Finančne to nemáte nijako kryté. Mám pocit, že až príliš sa spoliehate na presun financií na politiku zamestnanosti. Politika zamestnanosti predpokladá nárast o 83 percent, veľmi veľký. A zopakujem, bude záležať, ako nastavíte parametre na prerozdeľovanie týchto peňazí, aby sa neminuli účinku. Aby to nebolo len o tom, že to bude náhrada za dávku bez aktívneho uvedenia na trh práce alebo aktívneho vytvorenia pracovného miesta.

    Pán minister, kolegyne, kolegovia, rozumiem, že prostredie je nesmierne ťažké. Dnes ste sa stretli so šéfom OECD, tak ako nám premiér a pán minister hovoril. A všimli ste si, aký bol titulok v novinách? Citujem názov článku "Šéf OECD radí Ficovi: musíte zmeniť dane". Sám vás upozorňuje, na čo sa máte zamerať. Upozornil však aj na štruktúru daní, ktorá by sa mala zmeniť tak, aby bola menej škodlivá pre ekonomický rast. To je všetko citát. "Všade vo svete sa totiž pristupuje skôr k nižšiemu zaťažovaniu, zaťažovaniu práce a vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku. Prispieva to totiž k vytváraniu nových pracovných pozícií, ktoré sú potrebné pre ekonomický rast. To všetko je potrebné si dať do perspektívy, aby sme dokázali rozmýšľať do budúcnosti v dlhodobom horizonte," dodal Gurria. Toľko k dnešnému stretnutiu.

  • Výkrik v sále.

  • Nemáte! Vy zaťažujete najmä prácu, zaťažujete najmä prácu. Asi by o tom nebol zbytočne rozprával. Takže som rada, že slová terajšej opozície potvrdil aj šéf OECD.

    Vy sám nás kritizujete od A po Z, pán minister alebo pán premiér, keď ste boli, kritizovali ste nás, keď ste boli v opozícii, keď ste vy boli v opozícii. Teraz, keď sme my v opozícii, tak sme skutočne očakávali, že vaša radikálna kritika a zdanlivé jasné poznanie toho, čo treba robiť v kombinácii s výraznou väčšinou v parlamente, bude základom pre úplne iné výkony vlády.

    Uznávam, je to prvý rok, ste len v úvode svojho vládnutia. Tento rozpočet a celkovo vaše plány ďalšieho roka, ktorých tento rozpočet je základom, zatiaľ hodnotím ako veľké nenaplnenie očakávaní a divadlo pre voličov. Ak však budeme aj o rok v úplne rovnakej situácii, bude to absolútnym zlyhaním sociálnej demokracie. Podčiarkujem, že vami pripravený rozpočet je absolútne nereálny. A najhoršie na tom je, že vy to viete. Preto nemôžem podporiť tento návrh.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie neuplatnená faktická poznámka.

    Pán poslanec Hudacký je chorý, takže aj týmto stráca poradie. Ďalším v poradí je pán poslanec Jozef Mikloško, nevidím ho. Ďalším potom Ľudovít Kaník, tak isto nie je v sále. Pán Martin Fronc tiež tu nie je.

    Tak Pavol Abrhan, nech sa páči, ak sa to dá za desať minút, bolo by dobré. Desať minút, tak ideálne. Alebo sa vzdáš? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Fronc, teším sa, že ste prišli.

    Niekoľko poznámok k štátnemu rozpočtu. Teším sa, že tu za predkladateľov sedí pán minister, i keď som čakal, že to bude, keďže je štátny rozpočet, pán minister financií, lebo som sa ho chcel opýtať, ktorý rozpočet on vlastne obhajuje a ktoré čísla obhajuje. Lebo ten, čo schválila vláda, evidentne už dospel k zmenám, a ten je neplatný a my by sme mali rokovať o návrhu, o vládnom návrhu, ale dnes som si našiel v lavici pozmeňujúci návrh pána poslanca Duchoňa, Kamenického, Demiana, Mojša, ktorý už hovorí o úplne iných číslach v štátnom rozpočte. Tak teraz neviem, či budeme diskutovať o poslaneckom návrhu štátneho rozpočtu alebo či budeme diskutovať o vládnom návrhu štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ by sme hovorili o vládnom návrhu štátneho rozpočtu, tak to, čo mňa najviac prekvapilo, a škoda, že veľmi nemám s kým z vládnych poslancov diskutovať, lebo ich tu je pomenej, ja som vás len chcel upozorniť, že tá časť tej rezervy predsedu vlády narastá neuveriteľným spôsobom. A ak som to dobre čítal, tak tam bolo 500 mil. eur. Ak budete tatko ďalej pokračovať, tak už zrušíme na konci tohto volebného obdobia všetky kapitoly a všetky finančné prostriedky budú len v rezerve a sám predseda vlády bude rozhodovať a vy budete spokojní.

    Ak tá veľká čiastka má byť aj preto, že môžu vzniknúť nepredvídateľné okolnosti, tak stále som presvedčený, že aj o tých, o rozdelení takejto veľkej čiastky finančných prostriedkov môže rozhodovať parlament. Veď vždy vláda môže prísť s návrhom prerozdelenia a to prerozdelenie finančných prostriedkov môže byť aj so súhlasom parlamentu. Proste nie je potrebné neúmerne zvyšovať túto finančnú čiastku alebo rezervu predsedu vlády a tým sa vy sami zbavujete toho, toho rozhodnutia. Podívajte sa, my ako opoziční poslanci určite nebudeme hlasovať za tento štátny rozpočet. Ak sa vás budú ľudia pýtať, alebo ak sa nás budú ľudia pýtať, že akým spôsobom tie finančné prostriedky boli použité, no tak my budeme hovoriť, že my sme za tento rozpočet nehlasovali. A bolo to vaše rozhodnutie a vy budete musieť zdôvodňovať, že prečo ste takú veľkú sumu nechali na svojvoľné nakladanie predsedu vlády s takou veľkou sumou finančných prostriedkov. Kdežto máte o tom rozhodovať vy. Alebo mali by sme o tom rozhodovať spoločne a mali by sme tu o tom diskutovať. Čiže to bola druhá poznámka vlastne k tomu rozpočtu.

    A tretia, ktorú by som chcel povedať a ktorá má vcelku ako zaujala, že celá diskusia dnes v rozpočte prebieha o tom, že je potrebné šetriť. A nikto to nespochybňuje, vieme, že máme prijatý ústavný zákon šetrenia, že aj táto vláda v priebehu budúceho roka musí dostať rozpočet a ozdraviť verejné financie, aby sme sa dostali pod 3 percentá hrubého domáceho produktu.

    Ja by som len v tomto chcel len upozorniť, že keď končila druhá Dzurindova vláda, tak schodok štátneho rozpočtu bol 3,6 percenta HDP, 3,6 percenta HDP. Keď končila prvá vaša Ficova vláda, tak schodok štátneho rozpočtu bol 8 percent. Vaše riešenie vtedajšej krízy bolo v zadlžení tohto štátu. Keď končila po osemnástich mesiacoch vláda Ivety Radičovej, schodok štátneho rozpočtu bol 4,7 percenta, za 18 mesiacov z 8 na 4,7. A teraz vy máte 8 mesiacov tohto roku a 12 mesiacov budúceho roku na to, aby zo 4,7 ste sa dostali pod 3 percentá. Čiže v tomto si myslím, že nemá význam vyplakávať, tá súťaž bola. A úlohou nás opozície, tá súťaž bola pred voľbami, a vy ste sľúbili istoty voličom, na základe ktorých ste získali dôveru, a teraz úlohou opozície je vlastne kontrolovať, či tieto sľuby aj dokážete naplniť.

    A ja vám želám, aby ste sľuby a istoty, ktoré ste sľúbili učiteľom, ktoré ste sľúbili lekárom, ktoré ste sľúbili zdravotným sestrám, železničiarom, dôchodcom, živnostníkom, aby ste naplnili. Ale som presvedčený, že takto postaveným štátnym rozpočtom aj tak tie sľuby nenaplníte, lebo nemáte ani príjmovú čiastku, a budeme sa tu v priebehu roka 2013 znovu stretávať a znovu diskutovať, akým spôsobom zabezpečiť naplnenie príjmovej čiastky štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len doplnil pána poslanca Abrhana v tom, keď hovoril o tej neuveriteľne veľkej rezerve 500 mil. eur, ktorá tu ešte nikdy nebola, že tie nástroje, ktoré má aj podľa platnej legislatívy vláda v rukách, sú zase dostatočne veľké, aby taká rezerva nemusela byť, pretože vláda môže viazať výdavky v jednotlivých kapitolách, dokonca ministerstvo financií môže do istého percenta presúvať tie výdavky a podobne. Čiže ten priestor vlády je a aj v minulosti v ťažkých situáciách sa využíval.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán Daniel Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Chcel som sa len vyjadriť k tej rezerve, lebo vy ste ju pán poslanec Abrhan pomenovali, že to je rezerva predsedu vlády, tých 500 mil., ale to tak nie je. To je tá rezerva, o ktorej sme už viackrát hovorili, že sa skladá z dvoch častí, a síce 313 mil., ktoré sa sčasti práve použijú na vykrytie toho budúcoročného výpadku, a potom je tam rezerva vo výške, myslím, že 229 mil. na odchod ľudí z druhého piliera. To znamená, nie je to rezerva predsedu vlády, tá je štandardná vo výške, neviem rádovo teraz, či už 1,5 mil. eur alebo podobne. Takže to sú úplne iné položky, o ktorých sme sa tu bavili. Nie je to, 500-miliónová rezerva nie je rezerva predsedu vlády.

    Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec ale v každom prípade sa plénum Národnej rady zbavuje tej možnosti, že o tejto čiastke bude rozhodovať hlasovaním. Ale rozhodne o tom s veľkou pravdepodobnosťou vláda, ako tieto finančné prostriedky využije. Ja som na to chcel poukázať, že sme o týchto prostriedkoch mali rozhodovať v rámci rozpočtu, aj keď nastane krízová situácia, tak takýto pozmeňujúci alebo takýto návrh mohol tu byť predložený na využite týchto finančných prostriedkov. To je všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže je takmer 18.30 hod., čo je aj podľa pozvánky čas rozsvietenia vianočného stromčeka, spolu s pánom predsedom vás pozývame na túto slávnostnú udalosť. Je tam aj ponuka pozdraviť sa pohárom vianočného punču. Platí to aj pre poslancov. Myslím, že aj pre hostí.

    Pán predseda, chceš niečo dodať?

  • Odpoveď predsedu NR SR Pavla Pašku: Nie.

  • Takže končím dnešné rokovanie, pokračujeme zajtra v prerušenej rozprave. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.30 hodine.