• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci.

    Otváram šiesty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Blanár, Fedor, Choma, Podmanický a pani poslankyňa Vášáryová.

    V rokovaní pokračujeme

    návrhom súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011.

    Návrh má tlač 283 a spoločná správa výborov má tlač 283a.

    Návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dobré ráno, páni a dáma. V júni tohto roku Národná rada po prvýkrát prerokovala a schválila návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 v novom obsahu a v novej štruktúre ustanovenými zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom od 1. marca tohto roku.

    Dnes rokujeme o ďalšom dokumente, ktorý vláda predkladá na základe novelizovaného znenia uvedeného zákona, a to o historicky prvej súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky. Ten dokument, ktorý vám predkladáme, je naozaj dokument, ktorý má formát, ale aj vypovedaciu schopnosť podobne ako výročná správa firiem. A od budúceho roku by táto výročná správa mala byť už opatrená aj výrokom audítora, ktorý bude preukazovať dôveryhodnosť týchto údajov. Tým, že obsahuje aj súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky zostavenú k 31. decembru 2011, poskytuje tento dokument prezentáciu jej celkového ekonomického stavu a vývoja v sledovanom období tak, ako sa prejavil nielen v príjmoch a výdavkoch subjektov verejnej správy, ale aj v takých ekonomických kategóriách, ako sú náklady, výnosy, záväzky, pohľadávky, dlhodobý majetok a podobne.

    Ja by som chcel ešte pripomenúť, že do tohto dokumentu je už premietnutý aj formát záverov zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti týkajúcej sa napríklad čistého bohatstva. A takisto je to vlastne zavŕšenie niekoľkoročného, asi šesťročného alebo sedemročného projektu štátneho výkazníctva a účtovníctva, kde rezort financií v priebehu niekoľkých vlád edukoval a v podstate aj zaviedol jednotné výkazníctvo dokonca na konsolidovanej báze v súlade celej verejnej správy, to znamená nielen za zložky štátu, kde tiež bol celé roky veľký neporiadok, ale aj za zložky samosprávy.

    V rámci takzvanej jesennej notifikácie Eurostat potvrdil a 22. októbra tohto roka zverejnil definitívne údaje o schodku a dlhu verejnej správy v metodike ESA 95. Podľa týchto údajov hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2011 so schodkom 4,9 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. 12. roku 2011 dosiahol 43,3 % HDP. Oproti jarnej notifikácii sa podiel schodku na HDP zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu, a to predovšetkým v dôsledku spresnenia časového rozlíšenia daňových príjmov a sociálnych príspevkov a úpravou zaznamenania splátky návratnej finančnej výpomoci vo výdavkoch obcí.

    Tu chcem podotknúť a vrátiť sa k mojej záverečnej reči včera pred hlasovaním o zákone o dani z príjmov. To kľúčové zhoršenie naozaj spočíva v akruálnom prehodnotení daňových príjmov plynúcich z dane z príjmov právnických osôb.

    Slovenskej republike patrí hodnotou 4,9 % z hľadiska podielu deficitu verejnej správy na hrubom domácom produkte v rámci krajín Európskej únie 11. miesto, v rámci eurozóny 7. miesto, z hľadiska podielu dlhu na HDP 43,3 % v rámci krajín Európskej únie 19. miesto, v rámci eurozóny 15. miesto, to znamená miesto v podstate druhé, tretie odzadu z hľadiska dobrého výsledku, ten dlh je stále na dobrej úrovni, teda relatívne v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny. Takisto, ako som včera spomínal, priemer eurozóny z hľadiska deficitu bol vyše 4 % ku 4,1 %. Tento výsledok je, samozrejme, horší ako priemer.

    Súhrnná účtovná závierka verejnej správy predstavuje dokument zostavený na základe princípu konsolidácie prevzatého z medzinárodných účtovných štandardov pre verejnú správu. Bola vypracovaná na základe konsolidovaných, respektíve individuálnych účtovných závierok ústrednej správy obcí, vyšších územných celkov, ostatných subjektov verejnej správy a právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Spolu ide o údaje za takmer osemtisíc subjektov štátnej správy a samosprávy. Z týchto údajov vyplýva, že celkový majetok verejnej správy k 31. decembru 2011 dosiahol takmer 53,5 mld. eur. V rámci neho najvýznamnejšími položkami boli dlhodobý hmotný majetok vo výške 36 mld. eur, dlhodobý finančný majetok vo výške 6,1 mld. eur, finančné účty vo výške 4,2 mld. eur, pohľadávky vo výške 3,4 mld. eur a zásoby vo výške 1,8 mld. eur. Na strane pasív, ktoré boli v rovnakej výške, 53,5 mld. eur, boli najvýznamnejšími položkami záväzky vo výške 30,5 mld. eur, bankové úvery a výpomoci vo výške 6,9 mld. eur, časové rozlíšenie vo výške 5,8 mld. eur a vlastné imanie vo výške 7,1 mld. eur. Sú to zaujímavé čísla, prvýkrát vlastne aj verejne komunikované.

    Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy má súhrnná výročná správa obsahovať aj údaje ustanovené ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

    Zámerom zákona, ktorý bol prijatý absolútnou väčšinou, je nastaviť také pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti, aby sa dosiahla dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, podporila jej dlhodobá konkurencieschopnosť a posilnila transparentnosť a efektívnosť vynakladania jej verejných prostriedkov, a to s prihliadnutím na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami.

    Tento zámer je transformovaný do viacerých konkrétnych sociálno-ekonomických ukazovateľov, z ktorých jedným je koncept čistého bohatstva, ktorý by sa mal stať významným indikátorom hospodárenia krajiny. Vzhľadom na to, že súhrnná výročná správa hodnotí obdobie roku 2011, teda pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, viaceré požadované údaje vrátane čistého bohatstva ešte neobsahuje, respektíve uvádza sa len ich odhad pod čiarou.

    Záverom chcem povedať, že som presvedčený, že tento dokument, to smerovanie naštartované predchádzajúcimi vládami a tá iniciatíva, v ktorej musia pokračovať ďalšie vlády, je správna, pretože smeruje k väčšiemu poriadku vo verejných financiách, k vypovedateľnosti jednotlivých údajov a, samozrejme, zamedzuje aj snahy o kreatívne účtovníctvo, o pohľady kdesi pod stôl.

    Treba povedať, že nie sme na konci cesty, že hlavne prvky, na ktorých sme sa dohovorili v rámci ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude, ešte treba metodicky rozpracovať, a to aj v spolupráci s členmi Rady rozpočtovej zodpovednosti, ale aj v spolupráci s členmi finančného výboru. Mnohé veci nie sú jasné. V mnohých veciach sme pionieri aj v rámci Európskej únie. To znamená, ten definitívny a jasný a konečný pohľad na tieto veci nemusí byť definitívny. Ale veľmi dôležité je, aby v takej atmosfére, v akej vznikal aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pokračovali aj debaty na odbornej úrovni ohľadom tých ďalších odborných parametrov, ako je čisté bohatstvo, ako sú implicitné dlhy a ďalšie a ďalšie veci. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Jaroslava Demiana, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania správy k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011.

    Návrh súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 258 zo 6. novembra 2012 výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s termínom prerokovania do 23. novembra 2012. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady správu k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 prerokovali výbor pre financie a rozpočet 15. novembra 2012, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko bol neuznášaniaschopný.

    Predloženú správu výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade správu k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská.

    Gestorský výbor určil mňa, teda poslanca Jaroslava Demiana za spravodajcu výboru. Poveril ma predniesť správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Návrh na uznesenie k tomuto bodu je prílohou tejto správy.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy so nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dobré ránko. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja by som to bol vybavil aj v krátkej faktickej, ale podľa procedúry teda ide rozprava.

    Dve poznámky.

    Po prvé, chcem sa tiež prihlásiť k tomu, čo tu urobili predchádzajúce vlády, používam zámerne množné číslo. A som veľmi rád a chcem uvítať, že tento proces sa pomaličky chýli ku koncu. A keď v tejto súhrnnej finančnej správe za rok 2011 by sa nemal, tak verím, už v tej nasledujúcej by sa mal objaviť aj nejaký prvý draft čistého konceptu, čistého bohatstva štátu. A v tejto súvislosti ja teda chcem povedať, že uvítame všetky iniciatívy, že v tejto oblasti budú pokračovať ďalej, spolupráca finančného výboru, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a rezortu ministerstva financií.

    A v tejto súvislosti, a tým zároveň končím, jedna otázka osobná na pána ministra, aký je, pán minister, váš osobný odhad v prípade, teraz modelujem, že sa naplní, že bude schválený váš navrhovaný štátny rozpočet na budúci rok, a ešte uvažujeme modelovo aj, že by sa naplnili aj čísla, ktoré sú predkladané v rozpočte verejnej správy pre roky 2014 a 2015. A tu je teraz tá otázka: Aký je váš odhad, čisté bohatstvo štátu 31. decembra 2015 sa oproti roku 2011 zvýši alebo zníži? Ja tomu rozumiem, že je množstvo nepredvídateľných externalít. Ale opakujem ešte raz, že to má byť za predpokladu, že bude schválený vami navrhovaný rozpočet a že sa aj naplnia čísla na strane príjmov a výdavkov verejnej správy pre roky 2014 a 2015. Čisté bohatstvo štátu 31. decembra 2015 pri splnení týchto predpokladov bude vyššie alebo nižšie ako v roku 2011? Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenia pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko a odpovedať na otázku položenú pánom poslancom?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Veľmi krátko. Najprv musí byť dohoda, naozaj jasná dohoda, odborná, vo veci konceptu metodiky výpočtu čistého bohatstva, lebo ono sa to zdá jednoduché, ale ono to jednoduché vôbec nie je z hľadiska jednotlivých detailov. Potvrdiť vám tú náročnosť môžem aj v tom, že my si vážime stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, naozaj. Napríklad ako teraz minister, ktorý predkladá svoj prvý rozpočet, ktorý je, samozrejme, predmetom kritiky opozície a ktorý je vystavený reálnej skúške a bude vystavený reálnej skúške v budúcom roku, ja by som mal rád v ruke od Rady rozpočtovej zodpovednosti hodnotenie rozpočtu na rok 2012. No nemám ho, lebo táto rada vtedy ešte neexistovala. Ale som presvedčený, že tie ťažkosti, ktoré sa prejavili a prejavujú v rozpočte za rok 2012, by boli už zachytené aj rozpočtovou radou a v jej stanovisku, no ale súhlasili sme s týmito pravidlami. Čiže štartujeme od tohto roku. A už to bude fér voči každému ďalšiemu ministrovi financií a každej ďalšej vláde, ktorá príde.

    A musím povedať, že napríklad tá náročnosť tej metodiky spočíva aj v tom, že nemáme napríklad zhodu v meraní konsolidačného úsilia, čo je tiež predmetom už aj politických šarvátok. Ale asi veľmi dobre viete, že podľa metodiky, ktorú si zvolila Rada rozpočtovej zodpovednosti, naše úsilie je niekde na úrovni 1,3 % HDP ešte s niektorými spornými položkami, o ktorých môžeme hovoriť. Napríklad bankový odvod nebol zahrnutý do úsilia, pretože pohľad rozpočtovej rady je taký, že ak opatrenie trvá dlhšie ako päť rokov, tak nie je dlhodobo udržateľné. Podľa nás ale je vyjadrením udržateľnosti tá regresia, aj ten cieľ miliardy do rezolučného fondu, teraz odbieham k bankovému odvodu. A rozpočtová rada ale znížila, musím povedať, férovo aj úsilie za rok 2011 niekde pod hodnotu 3 %, ale tie isté parametre sú Európskou komisiou merané úplne inak (2,1 % v roku 2011, 1,9 % na rok 2013) a rezort financií sa na to díva podobne ako Európska komisia, to znamená 1,9 % na rok 2013, na rok 2011 náš pohľad je 1,9 %. Je to o tom, ako sa na to pozrieme. Čiže ja neviem dať na to základnú odpoveď, najprv sa musíme dohodnúť naozaj na metodike.

    Viete veľmi dobre, že aj pri rokovaní o zákone o rozpočtovej zodpovednosti jednou z kľúčových pripomienok strany SMER bolo uvedomenie si a jasné zdôraznenie identifikovania implicitných dlhov, ktoré ani dnes nie sú pomenované. A ja vám jeden z nich pomenujem, o ktorom viem. A hlavne o ňom vie minister životného prostredia, každý minister životného prostredia v každej vláde, že máme miliardový záväzok z hľadiska odkanalizovania, predvstupový záväzok odkanalizovania našej krajiny. No je to záväzok, ktorý ale nie je nikde uvedený v účtovných knihách. Pýtam sa: Znižuje aj zvyšuje čisté bohatstvo?

    Takže ja viem len odpovedať, pán poslanec Kollár, že tie ďalšie tri roky budú veľmi ťažké, teda hlavne rok 2013 bude ťažký a všetko kľúčovo závisí od vývoja externého prostredia, od hospodárskej politiky, od schopnosti všetkých prvkov reálnej ekonomiky pozbierať sily a vzoprieť sa tomu trendu, ktorý už trvá, bohužiaľ, tri-štyri roky a je vyčerpávajúci. Teraz mám na mysli reálnu hospodársku krízu, ktorá vyčerpáva, samozrejme, aj tých všetkých, ktorí sú účastní na trhu práce, ale, samozrejme, aj na strane zamestnávateľov. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A tak ako bolo oznámené a včera sme si odhlasovali, že bod 18, ktorým je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013, prerokujeme zajtra, t. j. 6. decembra, o 9.00 hodine, preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 236, spoločná správa výborov má tlač 236a.

    Pán podpredseda vlády, prosím, o uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, predkladaným návrhom zákona sa ruší Kompetenčné centrum finančných operácií, ktoré ako preddavková organizácia napojená na rozpočet Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zabezpečovalo administratívnu a informatickú podporu. Rád by som dodal, že aj zväčša nezabezpečovalo, bohužiaľ, informatickú podporu orgánov Finančnej správy. A jeho kompetencie sa presúvajú na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V súvislosti s týmito zmenami sa navrhujú zmeniť aj vybrané právne predpisy.

    Ďalej sa navrhuje presunúť sídlo Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky do Banskej Bystrice, rozšíriť územnú pôsobnosť daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na celé územie Slovenska a presunúť Správu informačných systémov finančnej správy na ministerstvo financií.

    Rovnako sa navrhuje zrušiť zákon o finančnej správe s cieľom posúdiť opodstatnenosť zlúčenia daňových úradov a colných úradov. Mám na mysli úplne zlúčenie týchto dvoch inštitúcií.

    Obsahom pozmeňujúceho návrhu schváleného vo výboroch, ktorý som zachytil, bolo hlavne rozšírenie kompetencie colníkov odhaľovať trestné činy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, a to nielen pri dovoze. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Štefanovi Hrehovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 282 z 23. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 109 zo dňa 15. novembra s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 147 zo dňa 20. novembra 2012.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 126 z 23. novembra 2012.

    Výbor určil poslanca Štefana Hrehu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, opäť budem stručný ako pri predchádzajúcom bode.

    Chcem sa opýtať: Existuje, pán minister, cost-benefit analýza sťahovania finančnej správy z Bratislavy do Banskej Bystrice? Vedeli by ste nám predložiť, čo nám to prinesie a čo nám to vezme na strane druhej, čo to bude stáť a aké benefity pre okruh verejnej správy to prinesie.

    Krátky exkurz do histórie. Bol som pri tom, keď vtedajší premiér Vladimír Mečiar mal takú chimerickú predstavu, že vybuduje v Banskej Bystrici finančné centrum Slovenskej republiky. Vtedy som ho ja osobne presviedčal, nech to nerobí. Možno aj viacerí z vás si pamätajú, že vtedy sme mali na Slovensku veľtrh finančných a bankových inštitúcií v Bratislave. Ten sa volal FINEX. Potom bol truc podnik, bol podobný veľtrh v Banskej Bystrici, ten sa volal FINEP, ak sa nemýlim, a podobné truc podniky, ako to na Slovensku býva zvykom. A silou-mocou sme chceli administratívnym zásahom vybudovať z Banskej Bystrice finančné centrum Slovenskej republiky. Pôsobilo to vtedy, história mi dala za pravdu, že to je čistá potemkinovská dedina. Ja chápem, že sú krajiny na svete, kde finančné centrum nie je totožné s hlavným mestom krajiny. Typický príklad sú Spojené štáty americké, hlavné mesto Washington. Finančné centrum je v New Yorku. Iný príklad je z Európy. Finančné centrum v Nemeckej spolkovej republike je vo Frankfurte nad Mohanom, hlavné mesto krajiny v minulosti bolo Bonn, teraz je to Berlín po zjednotení Nemecka. Čiže toto je úplne v poriadku, no len dva rozdiely sú obrovské. Prvý je ten, že tie finančné centrá v spomínaných Spojených štátoch amerických alebo v Nemeckej spolkovej republike vznikali prirodzeným spôsobom, nie rozhodnutím žiadnej vlády ani žiadneho ministra, ani ničím podobným, jednoducho, historicky vzaté, tam, kde sa usídlili burziáni. To bol New York. Následne tam vznikli finančné inštitúcie, investičné banky. A tak sa z New Yorku stalo finančné centrum, a to nielen v Spojených štátoch amerických, lebo je aj jedno z finančných centier sveta. Podobný princíp teda nejakého prirodzeného výberu alebo prirodzenej koncentrácie kapitálových trhov, finančných trhov, peňažných trhov, je, že proste sa to skoncentrovalo na inom bode, ako je hlavné mesto krajiny. V prípade Slovenska mi to príde naozaj ako sťahovanie krabíc v potemkinovskej dedine. Ak sa nemýlim, bolo to zhodou okolností alebo možnože vôbec nie zhodou okolností, ale vedomý proces za prvej Ficovej vlády, keď sme už raz sťahovali finančnú správu, vtedy to bolo Daňové riaditeľstvo, neexistovala ešte finančné správa, tiež do Banskej Bystrice. Potom sa to vrátilo do Bratislavy. Teraz ideme s tým znova do Banskej Bystrice. No poviem takú jednu na záver na odľahčenie vetu. Dúfam, že to nie je preto, lebo štátny tajomník Pellegrini pochádza z Banskej Bystrice.

    Čiže bolo by naozaj dobré vedieť, aké sú náklady a výnosy čisto tejto operácie, že sa takto zdvihnú krabice a presťahujú sa v prípade finančnej správy z Bratislavy do Banskej Bystrice. Príde mi to trochu nešťastné hlavne v tejto dobe, keď hľadáme každý cent, každé euro v rozpočte, raz na platy učiteľov, inokedy na niečo iné záslužné a potrebné. Takže pýtam sa, čo je toho dôvodom a čo to prinesie, lebo predpokladám, že keď o takejto transakcii ste sa rozhodli, takže tie benefity by mali výrazne prevýšiť náklady. V opačnom prípade je to opäť jeden z prapodivných nevysvetliteľných krokov.

    Druhá otázka, čo sa týka zrušenia Kompetenčného centra finančných operácií. Ja som to povedal aj verejne pred voľbami a nemám problém to povedať aj tu, všetko, čo sa udialo na finančnej správe v posledné mesiace pred parlamentnými voľbami, bolo jasným, nielen manažérskym, ale aj politickým zlyhaním vtedajšieho ministra Ivana Mikloša. Nemám problém mu to povedať, ako som uviedol, som mu to povedal vo viacerých aj televíznych debatách. Je to proste holý fakt. O tom niet pochýb. A teraz nejde provokatívna, ale úprimná otázka: Ak ste zrušili Kompetenčné centrum finančných operácií, otázka znie: Kto bude mať kompetencie, ale vzhľadom na symetriu aj súčasne politickú zodpovednosť za ďalší vývoj informatizácie, poviem to zjednodušene, vo finančnej správe, bude to priamo ministerstvo financií alebo to bude pod pánom Imreczem, prezidentom, myslím, že má titul prezident alebo generálny riaditeľ, to je jedno, finančnej správy? Pýtam sa na to preto, lebo v tejto oblasti existuje naďalej množstvo problémov, ktoré sa ťahajú práve z toho spomínaného zlyhania na sklonku roka 2011 a začiatku roka 2012. Ja som už pomenoval, koho ja považujem za zodpovedného za toto zlyhanie. Čiže tu, myslím, nemáme nejaké názorové rozdiely, ale pravdou je že odkladá sa teda v rámci projektu UNITAS spojenie daňovej, colnej správy o ďalší jeden rok.

    Zatiaľ nie sú nejaké detailné informácie ani o tom, čo sa udeje v oblasti informatiky, vieme, že ste zapli naspäť starý systém, vypli ste nový. A teraz neviem, či tým koncovým riešením bude niečo opäť na báze SAP a či to bude, nebude fungovať. Vieme veľmi dobre, že veľké otázniky na tvárach nie politikov, ale podnikateľov tu vyvoláva aj fungovanie, respektíve chystajúce sa vypnutie, čiže, tiež poviem, skôr nefungovanie toho iPortálu, teda elektronickej komunikácie daňovníkov. Hlavne hovorím teraz o korporáciách, o firmách, ich komunikácii s finančnou správou. Čo bude ďalej v tejto oblasti, ako bude pokračovať ďalej tento proces? Pýtam sa, pretože niekoľko tisíc subjektov sa napojilo do tohto procesu. A naučili sa komunikovať elektronickou formou s daňovými úradmi, čo je rýchlejšie, jednoduchšie, flexibilnejšie, ľahšie a zároveň lacnejšie a tak ďalej. A teraz som počul, že tento spôsob elektronickej komunikácie sa má opäť vypnúť. Neviem, či dočasne alebo trvalejšia záležitosť to bude.

    Chcem len proste povedať, že v oblasti IT na finančnej správe ešte zďaleka, zďaleka nie je vec v nejakom cieľovom optimálnom stave a čaká nás ešte beh na dlhé trate. Možnože by som aj navrhol, predpokladám, že ma poslanci strany SMER vo finančnom výbore podporia pri tomto návrhu, vykonať niekedy po schválení rozpočtu aj poslanecký prieskum na finančnej správe, nehľadať, opakujem ešte raz, nejaké politické body ani pre jednu, ani pre druhú stranu, ale skutočne, keďže parlament má aj tieto kontrolné funkcie, tak vedieť, čo ďalej v oblasti fungovania nielen finančnej správy, celého projektu UNITAS, a pod tým aj dielčích problémov, ako je napríklad spackaná informatizácia v nedávnej minulosti, aby sa takéto stavy jednak neopakovali, pričom jednak to bude mať obrovský prínos aj, myslím, na dosiahnutie cieľového stavu s projektom UNITAS a v rámci toho aj informatizácie. Môže to byť výraznou pomôckou pri zamedzovaní daňových únikov. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kollár, ja vám musím poďakovať za ten príspevok, lebo naozaj dlhodobo my nemáme rozdielne pohľady na to, čo sa udialo na finančnej správe. A myslím si, že nemôžeme mať ani rozdielne pohľady na to, ako by sa situácia finančnej správy mala ďalej vyvíjať.

    Ja absolútne súhlasím s návrhom na zvolanie poslaneckého prieskumu v mesiacoch január, február, povedzme, keď by mali v rezorte financií, ale aj poslanci, ktorí sa venujú dohľadu nad týmto rezortom, mať voľnejšie obdobie a priestor na takú tvorivejšiu prácu, nielen na takú bežnú agendu. Takže to podporujem.

    Podporujem aj to, aby sme na rokovaní finančného výboru ešte možno aj do konca roka, keďže stále čakám na to, keď sa nájde jedna obedňajšia prestávka počas rokovania pléna, zrejme po rokovaní o rozpočte mohli odprezentovať spolu s pánom Imreczem, šéfom finančnej správy, s pánom Gašparom, šéfom Policajného zboru úspechy a problémy v oblasti boja proti daňovým únikom, lebo sme si sľúbili, že urobíme taký odpočet toho balíka legislatívy, prvej časti. Mám na mysli akčný boj proti daňovým únikom. A v nadväznosti na to by sme mohli sa venovať aj fungovaniu finančnej správy dovnútra. Ja budem povďačný takejto iniciatíve, pretože nesmie sa opakovať to, čo sa stalo v závere roku 2011, aby sa to nestalo. To je, samozrejme, otázka nastavenia manažérskeho riadenia a takých tých bodov kontroly. A súčasťou toho by mal byť aj výbor a parlament. Nič v tejto oblasti nie je tajné, nie je predmetom nejakého skrývania, nejakých zámerov. To, čo prebieha dnes aj v tomto návrhu zákona, ale aj v ďalšom, o ktorom budeme hovoriť, daňový poriadok nie je nič iné, len upratovanie po tom, čo sa stalo na prelome rokov 2011 a 2012. Ja viem, že pre niektorých kolegov osobitne z SDKÚ , ale to nie je plošné, pre ľudí, ktorí do tohto boli zapletení, je to iritujúca téma. Ja som si aj včera všimol, že exminister Mikloš, bývalý minister, rozhadzoval rukami, keď som hovoril o daňových únikoch, ale je to tak proste, bohužiaľ. Dokonca tie škody sú oveľa, oveľa hlbšie. Ťažko si ich vieme zvonku predstaviť. Ja vám chcem len opísať tú situáciu.

    Projekt UNITAS, na ktorom bola zhoda naprieč politickým spektrom, nie je nič iné ako reforma inštitúcií. Proste to nie je reforma v legislatívnej oblasti, zmena zákonov, sadzieb, rovná daň, progresívna daň. Je to normálny manažérsky projekt, ktorý, bohužiaľ, v štátnej správe je ojedinelý z hľadiska aj úspešnosti, aj celého projektovania. A ide o reformu inštitúcií. V danom prípade ide o zlúčenie a reformu inštitúcií, ako bola daňová správa a colná správa, kde dohromady bolo kedysi dvanásťtisíc ľudí. Do toho má prísť veľká časť organizácie Sociálnej poisťovne. Treba si uvedomiť, že sú to inštitúcie typu z deväťdesiatych rokov. Treba si to uvedomiť, že v takomto prostredí tieto inštitúcie stále budované boli. A urobiť zásadnú zmenu s priemernými platmi, ktoré sú v týchto organizáciách, aj s kvalitou ľudí, aj s motiváciou tých ľudí je veľmi zložité. Ak chcete robiť nejakú zásadnú zmenu, potrebujete si ako v každej firme na tú zmenu ľudí získať. No čo sa ale stalo začiatkom tohto roku. Tí ľudia, ktorí pracovali v daňovej a colnej správe, boli úplne, ale úplne rozčarovaní a sklamaní z procesov, ktoré nastali. A najlepšou vizualizáciou toho problému bolo to, že daňová úradníčka na výbore, ktorý viedol vtedy predseda výboru Kollár, sa postavila proti svojmu ministrovi a proti svojim šéfom na finančnej správe a usvedčila všetkých týchto potentátov, že kráľ je nahý. To sa normálne nestáva. Veď si uvedomme, že sú to proste ľudia, ktorí slúžia štátu celé desaťročia, za veľmi nízke platy. Čiže aj tá odvaha vystúpiť voči svojim predstaveným je limitovaná, ale tam nastalo také zúfalstvo, také sklamanie nad procesmi, ktoré sa udiali v prvých týždňoch tohto roku, že nastala vzbura. No ale tá vzbura sa, samozrejme, preniesla do letargie, ktorá pokračovala až do leta tohto roku. A ono to má absolútny súvis aj s vývojom verejných financií a naozaj aj s daňovými únikmi. Ale to, čo je pred nami, je veľmi piplavá robota a náročná rekonštrukcia v podstate toho prostredia. A ten tím je tam daný, je tam deväťtisíc ľudí. My sme sa pokúsili a urobili sme zmeny v manažmente. Dúfam, že budú ocenené. Viete, že v podstate za šéfa finančnej správy sme ustanovili odborníka úplne bez akéhokoľvek politického vplyvu, nejakej politickej minulosti a dokonca aj odborníka z nadnárodnej IT firmy, pretože ten kľúčový problém je naozaj v IT dnes. Aj vznikol v tejto oblasti. No a ten tím ďalej formujeme. A predpokladám, že aj pre ten tím bude veľmi podnetné, ak bude o to aj záujem z parlamentu a konkrétnych ľudí, ktorí dokonca majú aj historickú pamäť a vedia veľmi presne, čo sa udialo a kde sú tie kľúčové problémy. Takže na všetky tieto otázky, samozrejme, radi odpovieme. A dokonca si radi aj necháme na rokovaní výboru alebo na rokovaní poslaneckého prieskumu poradiť.

    Ak hovoríme o rušení kompetenčného centra a napríklad presune správy informačných systémov na ministerstvo financií. No je to návrat naspäť. Ja vám môžeme povedať len to, čo sa stalo v roku 2010, čomu doteraz nerozumiem, lebo za tým nemôže byť politika, za tým môže byť len buď nejaký čudný iný záujem alebo hlúposť. To, čo sa udialo po prechode vlády v roku 2010, bola totálna decentralizácia procesov projektu UNITAS. Projekt UNITAS je naozaj nadrezortný projekt, ktorý má ako súčasť ďalších dvadsaťtri podprojektov, ktorý má vzťah na rezort zdravotníctva, rezort práce, inštitúcie, ktoré som už spomínal. No a projektový tím bol rozbitý, ľudia boli odvolaní. Jedným z tých bol Marek Lendacký, ktorý sa stal potom poradcom pána ministra Mihála. Teraz je poradcom takisto na rezorte práce. Proste tento človek bol odídený z nejakých dôvodov. Informačné systémy boli decentralizované na daňovú správu. To znamená, boli prevedené na inštitúciu, ktorá sa má reformovať. No sú to absolútne nezmysly. A, samozrejme, záveru sme sa dožili. Kompetenčné centrum bolo umelo vytvorenou jednotkou pre konkrétneho človeka s konkrétnymi kompetenciami, veľmi dobre viete, o kom hovorím, umelým, autonómnym samosprávnym prvkom, ktorý niekde zvonku sa montoval. A sa teda aj domontoval svojím spôsobom z hľadiska správy informačných systémov tak, že dneska sú na stole dve trestné stíhania. Z nich jedno je podané ešte bývalou šéfkou finančnej správy pani Machovou na základe záverov Najvyššieho kontrolného úradu, pretože bolo tam podozrenie, že sa vstupovalo do živých databáz. Viete si predstaviť, čo je to za podozrenie, vstupovanie do živých databáz z hľadiska bývalej daňovej správy? To je podozrenie o tom, že niekto sa so svojím šraubovákom, s prepáčením, montoval do dát ako otázok typu: „Zaplatili ste dane? Aké máte nedoplatky? Aké máte preplatky? Aké máte sankcie? No je to niečo neskutočné. Takže toto je jedno trestné stíhanie. A druhé trestné stíhanie je, samozrejme, z hľadiska hospodárneho vynakladania prostriedkov, pretože celá táto hra, táto zábava v objeme fakturácie má cenu desať miliónov eur. A viete veľmi dobre, že tri milióny eur stále nie sú preplatené, lebo ich preplatiť odmietame. A to je ten súboj aj s niektorými médiami, v ktorých sa usadili niektorí aktéri. A teraz nám proste vypisujú KONS, kontra, SAP a všetky tieto záležitosti. Všetko je z tohto pohľadu otvorené. Radi získame podporu na tieto procesy.

    Ale to, čo treba dať do poriadku, je naozaj centralizovanie projektu UNITAS. Jeden z kľúčových argumentov napríklad na zavedenie adresnosti sociálnych dávok je fungovanie UNITAS-u, je zber dát na testovanie príjmov rodín. Čiže ja mám málo protiargumentov proti ministerstvu práce dnes, ktoré povie: „Áno, sme pripravení testovať a pripraviť koncept adresnosti sociálnych dávok. Ale najprv musia fungovať aspoň základné prvky UNITAS-u, aby sme vedeli bez nejakej dodatočnej administratívnej náročnosti testovať príjmy rodín.“ A mne je, samozrejme, ľúto, že celý projekt UNITAS sa posúva o dva roky. Ale posúva sa v rámci tohto volebného obdobia. To znamená, ten odpočet budem musieť dať na stôl. A ja pevne dúfam a verím aj v svoje schopnosti a schopnosti svojich spolupracovníkov, že to nedopadne tak ako začiatkom tohto roka. Ale ten projekt má kľúčovú hodnotu, on má hodnotu pre podnikateľské prostredie. Môžeme tárať, rozprávať donekonečna o znižovaní administratívnych bariér, ale pravdou je, že z hľadiska nastavenia našich daňových a odvodových zákonov zaťažujeme prostredie registráciami, výkazmi, komunikáciou, ktorá padá alebo je cez nejaké zaručené podpisy. Proste toto je marazmus, ktorý sa potom premietne v rámci rebríčka, povedzme, Doing Business, na miesto 100, niekde za Sudán, v oblasti jednoduchosti alebo náročnosti daňového systému. To je proste pravdou. A na to, aby sme preskočili nejakých 60, 70, 80 priečok v tomto rebríčku, potrebujeme sa pohnúť práve v tomto projekte. No, bohužiaľ, tie škody sú na oboch stranách, sú naozaj v oblasti verejných financií z hľadiska vynakladaných prostriedkov vo forme straty času, vo forme odloženia toho kľúčového z hľadiska odľahčenia podnikateľského prostredia. A to ďalšie kľúčové sú daňové úniky. Veď snáď si nemyslíme, že bez elektronickej podpory daňoví kontrolóri s tužkami a kalkulačkami sú schopní dneska naháňať sofistikovaných daňových podvodníkov. Takže absolútne povedal som kľúčový projekt nielen rezortu financií, ale aj niekoľkých rezortov, ale aj vlády.

    Posledná vec, presun z Bystrice do Bratislavy a z Bratislavy do Bystrice. Veľmi dobre si pamätáte, ja nie som nejaký lokálpatriot, že som verejne vystupoval ako opozičný poslanec proti tomu presunu z Bystrice do Bratislavy, nie z dôvodu, či to bude mať Bystrica, Bratislava, Košice, Poprad, ale z toho dôvodu, že sme nepovažovali za prvoradý problém riešiť premiestnenie toho sídla.

    Pán poslanec Kollár, určite si dobre pamätá, ako sme šticovali vtedajšieho štátneho tajomníka Ďurajku práve z hľadiska pripravenosti takéhoto sťahovania. A viete, pán poslanec Kollár, že v septembri minulého roku nebolo jasné vôbec nič. Viete, že neexistovala žiadna cost-benefit analýza, dokonca neexistovala ani myšlienka, že to sídlo v Bratislave kde bude sedieť, kde bude umiestnené. Dostal som veľmi sofistikovanú odpoveď od vtedajšieho štátneho tajomníka, že to proste nie je presne taká vážna vec, veď stoličky a stoly sa proste nájdu. No aj tak to dopadlo so stoličkami a stolmi. A za sídlo bola stanovená budova, prilepená na budovu Národnej banky, bývalý takzvaný Mýtnik, ktorý bol prenajatý za nie lacné peniaze od Národnej banky Slovenska. A na tejto budove síce dodnes visí tabuľka, ale nikdy tam nijaký prezident finančnej správy vrátane tých slávnych a potom aj pani Machovej alebo terajšieho predsedu nesedeli. Čiže to, čo vám viem garantovať, je minimálne ušetrenie toho, že táto budova bude vrátená, a už je to aj oznámené, Národnej banke Slovenska.

    A dôvody tej zmeny toho sídla sú naozaj aj v oblasti signálov dovnútra tej firmy, ak nazveme finančnú správu firmou, pretože jeden z ťažkých zhoršujúcich sa faktorov celej krízy okolo finančnej správy bol rozvrat vnútorného prostredia a napríklad aj vnútorné rozbroje medzi Bystricou, bývalým centrom, a Bratislavou, ktoré sa, samozrejme, tým kolapsom ešte znásobili. Čiže z nášho pohľadu ten návrat do pôvodného stavu nie je návrat do čias prvej Ficovej vlády. Pán Kollár, tam sa mýlite, Daňové riaditeľstvo je oveľa, oveľa dlhšie v Banskej Bystrici. To bolo naozaj rozhodnutie ešte tých vlád z rokov deväťdesiatych. Pravdou je, pán Kollár, že 100 miliónov korún sa investovalo do budovy Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici v rokoch 2009 a 2010. Bola to kompletná rekonštrukcia. Čiže cost-benefit analýza by mala hovoriť teraz o tom, že teda keď niekto sa presunul do Bratislavy, do Mýtnika za nájomné 4,5 alebo koľko za meter štvorcový, tak to veľmi nevychádza. Takže ale kľudne požiadajte si o ňu. Mne bolo garantované, že žiadne dodatočné prostriedky si to nevyžiada a fungovanie života vo finančnej správe bude z hľadiska formálneho tak ako dodnes. To znamená, aj dnes je fungovanie manažmentu finančnej správy delené na Bratislavu a na Banskú Bystricu, na Banskú Bystricu z logistických dôvodov. Je tam skoro 500 ľudí alebo 600 ľudí, ktorí sa nikdy odtiaľ neodsťahovali a nikdy neboli ani prepustení a venovali sa tým kľúčovým činnostiam.

    A druhá vec je logistika z hľadiska polohy Banskej Bystrice vo vzťahu k ďalším krajským centrám finančnej správy. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som s tou zmenou súhlasil. To znamená upokojenie situácie vnútri finančnej správy a žiadne dodatočné náklady. Naozaj momentálne bol by veľký luxus investovať nejakú vlčiu energiu práve do tejto problematiky 500 – 600 ľudí v Bystrici kompetentných a zvyšku ľudí v Bratislave, ktorí sú takisto kompetentní a majú síce z hľadiska percent výberu oveľa väčší podiel na tom svojom balíku ako všetci ostatní, ale riadiť finančnú správu treba ako celok. Čiže ani by som to nehyperbolizoval, ani to nie je nejaká zásadná prekážka toho ďalšieho rozvoja a v Banskej Bystrici zostane v podstate takáto významná inštitúcia ako taká, aj keď, samozrejme, dúfam, že som nezacítil vo vašom slove nejakú iróniu z hľadiska finančného centra, lebo to nie je o ambícii, samozrejme, ďalšieho finančného centra na Slovensku. Ďakujem.

  • Chce zaujať stanovisko spoločný spravodajca.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.

    Vládny návrh zákona má tlač 237, spoločná správa výborov má tlač 237a. Opäť vás, poprosím pán podpredseda vlády a minister financií, o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona sa predkladá v súvislosti s implementáciou smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní a prijatím smernice sa rozširuje poskytovanie požadovania a prijímania medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní, v dôsledku čoho je nevyhnutné nahradiť v súčasnosti platný zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.

    Predkladaným návrhom zákona sa rozširuje vecný rozsah súčasnej úpravy, a to na dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá ktorýkoľvek z členských štátov Európskej únie, s výnimkou spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty, cla, odvodov do sociálneho zabezpečenia, poplatkov vyberaných orgánmi verejnej pomoci.

    V rámci medzinárodnej pomoci o spolupráci pri správe daní sa zavádza nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, ustanovujú sa lehoty na vybavenie žiadostí a výmenu informácií, lehoty na poskytovanie informácií bez žiadostí, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie bude vykonávaná elektronickými prostriedkami prostredníctvom štandardného formulára, ktorého náležitosti a formu ustanoví Európska komisia. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 283 z 23. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 110 zo dňa 15. novembra 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č.. 148 zo dňa 20. novembra 2012.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1 až 10 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 127 z 23. novembra 2012.

    Výbor určil mňa, poslanca Vladislava Petráša za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ ani pán spravodajca nechcú určite zaujať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 238, spoločná správa výborov má tlač 238a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister financií, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže ďalší a ďalší zákon, ktorý má priamy súvis s bojom proti daňovým únikom.

    Predkladaný návrh zákona upravuje niektoré ustanovenia daňového poriadku tak, aby sa zefektívnila správa daní a zabezpečil sa účinnejší výber štátnych príjmov. Aj na základe podnetov podnikateľskej verejnosti, ako aj na základe poznatkov finančnej správy sa tiež novelizujú niektoré ustanovenia zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Ukladajú sa ďalšie povinnosti podnikateľom, napríklad povinnosť predkladať správcovi dane prehľadovú uzávierku a tiež povinnosť archivovať pokladničné doklady pri dodatočnom zaevidovaní údajov z vyhotovených paragónov vydávaných pri poruche pokladnice, aby tieto nemohli byť nezákonne použité iným podnikateľom. Tiež sa ustanovuje, aby sa neukladala pokuta pri zistení rozdielu pokladničnej hotovosti do výšky 20 eur. To je prípad toho známeho sprepitného.

    S cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému sa navrhuje posunúť účinnosť niektorých ustanovení daňového poriadku a zákona o účtovníctve v súvislosti s registrom účtovných závierok. To má zase súvis s témou, o ktorej sme hovorili pred chvíľou.

    K obsahu pozmeňujúcich návrhov, ktoré zazneli vo výboroch. Členovia prijali zrušenie povinnosti správcov dane oznamovať súdnym exekútorom čísla bankových účtov daňových subjektov a s touto úpravou súvisí aj novela Exekučného poriadku. V ďalšom je to rozšírenie podmienky pre vydávanie súhlasu správcu dane so zápisom v obchodnom registri po zohľadnení nedoplatkov na cle a úprava lehoty pre vydanie tohto súhlasu z troch na päť dní, pretože to reálne za tie tri dni, hlavne v Bratislave, naozaj nestíhame. Potom je tam doplnenie oprávnenia colných úradov kontrolovať elektronické registračné pokladnice. To je kľúčová vec, pretože de facto navyšujeme počet kontrolórov o 700, z hľadiska agendy, ktorú doteraz mali colníci, a tej novej, ktorú budú mať. Potom je tam ustanovenie zákazu vydávať kupujúcemu doklad o prijatí tržby, ktorý nemá náležitosti pokladničného dokladu. To sú tie známe prípady z prepadových kománd z colnej a finančnej správy z hľadiska napríklad obchodného centra Eurovea, alebo v Košiciach, alebo v Banskej Bystrice. Ide o tie známe predbežné doklady, ktoré často zákazníkom niektoré zariadenia vydávajú. A potom je to novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja z dôvodu transpozície vykonávacieho rozhodnutia Komisie, na základe ktorého bude colnými úradmi kontrolovaná aj preprava prídavných látok na zlepšenie vlastností motorového benzínu a motorovej nafty. Ide o veľký zdroj únikov takzvaného primiešavania rôznych olejov do pohonných hmôt, čo podľa nás môže byť aj jeden z kľúčových dôvodov poklesu výberu spotrebnej dane z pohonných hmôt, ktorý je signifikantný. A v ďalšom je tu ešte novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa spresňujú ustanovenia týkajúce sa fakturácie, navrhuje sa, aby zjednodušenou faktúrou bol aj doklad, ktorý je vydaný tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, pretože tie samoobslužné pumpy, neviem, ako by som to nazval, vydávajú doklady, ale tie doklady nemôžu byť dneska uplatnené v účtovníctve ako výdavok.

    Chcel by som ešte povedať, že jeden z pozmeňujúcich návrhov smeroval napríklad k našim úplne posledným odhaleniam v oblasti manipulácie s dokladmi, ktoré sú vydávané registračnými pokladnicami. A musím povedať, že tu sprísňujeme pokuty v podstate z týždňa na týždeň. A chcem vám to priblížiť. V podstate ak tento pozmeňujúci návrh prejde, tak ak podnikateľ poruší zákon o elektronickej registračnej pokladnici tým, že nebude používať na evidenciu prijatých tržieb pokladnicu, tak uloží sa mu pokuta 330 až 3 300 eur. Ak sa opätovne dopustí rovnakého správneho deliktu druhýkrát, tak potom je to 660 až 6 600 eur, no a na tretíkrát už je tu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia. Hej, takže z tohto pohľadu to naozaj musíme sprísniť, lebo, neviem, aké sú vaše skúsenosti, moje osobné sú s tým veľmi zlé. Posledné ich mám z nedele z vianočných trhov v Bratislave. Takže poprosím každého jedného aj z vás, ak tú možnosť máte, aby ste sa touto vecou zaoberali. Nemôže nám to byť jedno. Ďakujem.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Jaroslavovi Demianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o správe daní (daňový poriadok) vo výboroch Národnej rady.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada svojím uznesením č. 284 z 23. októbra pridelila vládny návrh zákona o správe daní týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o správe daní žiadne stanoviská poslancov.

    K uvedenému návrhu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčajú pre Národnú radu návrh schváliť výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 111 zo dňa 15. novembra s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 149 zo dňa 20. novembra.

    Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy, preto ich nebudem čítať. Páni poslanci ich majú pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov uvedených v spoločnej správe hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1 až 20 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správe daní (daňový poriadok) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 128 z 23. novembra tohto roku.

    A výbor určil týmto uznesením mňa, poslanca teda Jaroslava Demiana za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Duchoň ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Daniela Duchoňa a Antona Martvoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    Po prvé. V článku III sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: „9. § 16a sa dopĺňa písmenom af), ktoré znie: „af) v rozpore s týmto zákonom zmení údaje v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname"." Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2013, čo sa premietne do ustanovenia doterajšieho článku V. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie. Doplnenie správneho deliktu sa navrhuje nadväzne na to, ak by predávajúci alebo servisná organizácia v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname vykonali neoprávnený zásah, a to zmenili akýmkoľvek spôsobom údaje súvisiace s evidenciou tržieb.

    Po druhé. V článku III sa za doterajší bod 9 vkladajú nové body 10 a 11, ktoré znejú:

    „10. V § 16b sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) § 16a písm. af) 2 000 eur".“

    Odôvodnenie. Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa ustanovuje pokuta.

    „11. V § 16b sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) § 16a písm. af) 2 000 eur"."

    Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013, čo sa premietne do ustanovenia

    doterajšieho článku V. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie. Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa ustanovuje pokuta, ak sa tohto deliktu dopustí servisná organizácia.

    Po tretie. V článku III sa za doterajší bod 10 vkladajú nové body 11 až 16, ktoré znejú:

    „11. V § 16b sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) § 16a písm. af) 4 000 eur".“

    Odôvodnenie. Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa ustanovuje pokuta aj za opakované porušenie.

    „12. V § 16b sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) § 16a písm. af) 4 000 eur.".

    Odôvodnenie. Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa ustanovuje pokuta aj za opakované porušenie, ak sa tohto deliktu dopustí servisná organizácia.

    „13. V § 16b odseky 5 a 6 znejú:

    Odsek 5: „Daňový úrad a colný úrad sa o zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až u) a af) vzájomne informujú.“

    Odsek 6: „Spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a) až d), ae) a af) sa považuje za

    osobitne závažné porušenie tohto zákona. Daňový úrad, colný úrad alebo daňový úrad servisnej organizácie a) po prvom opakovanom zistení spáchania správnych deliktov podľa § 16a písm. a) až d) a ae) môže namiesto uloženia pokuty podľa ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. b) podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia, b) pri prvom zistení spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. af) uloží pokutu podľa ods. 1 písm. d) alebo ods. 2 písm. c) a môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia, c) pri opakovanom zistení spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. af) uloží pokutu podľa ods. 3 písm. d) alebo ods. 4 písm. c) a podá podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia.“.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že za porušenie ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice budú ukladať pokuty aj colné úrady, je potrebné, aby sa o zistení porušenia zákona vzájomne informovali tak, aby nedochádzalo k výkonu miestneho zisťovania u jedného podnikateľa naraz daňovým úradom a aj colným úradom.

    Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa navrhuje aj túto skutočnosť klasifikovať ako osobitne závažné porušenie zákona, za ktoré môže alebo bude okrem pokuty podaný návrh aj na zrušenie živnostenského oprávnenia.

    „14. V § 16b ods. 7 a 9 sa slová „1 až 5" nahrádzajú slovami „1 až 4".“

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnu úpravu s prihliadnutím na vypustenie odseku 5 z § 16b.

    „15. V § 16c sa slová "Daňový úrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokuty podľa § 16a písm. e) až ad), alebo colný úrad na účely spotrebných daní v prípadoch, v ktorých ukladá pokutu podľa § 16a písm. e), f), k) a p)“ nahrádzajú slovami „Daňový úrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokuty podľa § 16a písm. e) až ad), alebo colný úrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokuty podľa § 16a písm. e) až u)".“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby aj colné úrady ukladali pokuty za porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, a to nielen na účely spotrebných daní, je potrebné upraviť aj ukladanie pokút v blokovom konaní. Rovnako, ako aj pri bežných pokutách, colné úrady nebudú ukladať pokuty v blokom konaní servisným organizáciám.

    „16. V § 17 ods. 1 sa nad slovom „predpisu“ odkaz 20 nahrádza odkazom 19. Poznámka pod čiarou k odkazu 20 sa vypúšťa.“

    Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013, čo sa premietne do ustanovenia doterajšieho článku V. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie. Zmena poznámky pod čiarou sa navrhuje z dôvodu, aby pri kontrole povinností vyplývajúcich zo zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa mohli využívať všetky kontrolné postupy, nielen miestne zisťovanie.

    Bod 19 zo spoločnej správy prosím vyňať na osobitné hlasovanie. O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca nie sú prihlásení žiadni poslanci.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chcete, pán minister, zaujať stanovisko k rozprave. (Reakcia navrhovateľa) Nie.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 224, spoločná správa výborov má tlač 224a.

    Poprosím pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona zavádza spravodlivejšie metódy stanovovania cien v Slovenskej republike zohľadňujúce ceny liekov v iných členských štátoch Európskej únie a zmeny výmenných kurzov. Cena liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by nemala byť vyššia, ako je priemer troch najnižších cien v Európskej únii. Ďalej sa z osobitného spôsobu úhrady vypúšťajú lieky určené na povinné očkovanie, čoho následkom bude, že vakcíny už nebudú obstarávané priamo v lekárni, ale vydávané pacientom v lekárni na základe lekárskeho predpisu. Určovanie osobitného spôsobu úhrady lieku taktiež sa nevzťahuje na lieky určené na nepovinné očkovanie a depotné antipsychotiká. Predmetný vládny návrh zákona precizuje jednotlivé ustanovenia z hľadiska ich zjednodušenia a minimalizácie administratívnej záťaže.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Jozefovi Ježíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín (tlač 224a).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Obidva výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. Uvedené pripomienky sú v časti IV spoločnej správy.

    Gestorsky výbor prerokoval dňa 27. novembra 2012 túto správu a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť, ako aj schváliť všetky pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Hlásia sa tak pán poslanec Viliam Novotný a pán poslanec Ivan Uhliarik.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň, dámy a páni. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som svoje postrehy, názory a svoj postoj k predloženému návrhu zákona o rozsahu povedal aj v druhom čítaní. Záverom potom predložím aj konkrétne pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože spolu so zákonom o lieku, ktorý budeme prerokovávať ako druhý v poradí v tomto bloku zdravotníckych zákonov, považujem tieto zákony za zlé zákony. Sú to zlé zákony pre občanov tejto krajiny. Sú to zlé zákony pre verejné zdroje v zdravotnom poistení. A sú to zlé zákony aj pre pacientov, pre chronicky chorých, pre dôchodcov, ktorí užívajú veľa liekov. Výsledkom oboch týchto zákonov, ktoré nie je možné oddeliť, je veľmi ťažké diskutovať o jednom zákone a nehovoriť zároveň o druhom, aj keď sa o to pokúsim vo svojom vystúpení, k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože ony spolu úzko súvisia, a o chvíľu vám ukážem, že spolu úzko súvisia, aj prostredníctvom spoločných správ, sú skoro neoddeliteľné, je, že oba tieto zákony nesú pečať lobistov. Mrzí ma to, že to musím hovoriť v pléne Národnej rady. Mrzí ma to, že sa to týka zákonov, ktoré predkladá socialistická vláda. Mrzí ma to aj preto, lebo sa pamätám, ako vášnivo sa tu diskutovalo v roku 2011 o vládnom návrhu zákona o liekoch a o vládnom návrhu zákona o rozsahu, ktoré predkladal za vládu Slovenskej republiky vtedajší minister Uhliarik. Pamätám sa, ako nás SMER vtedy osočoval, že sme agentmi Penty, že sme agentmi farmaceutických firiem, že nám ide len o zisk, že chceme liečiť pacientov cukrovou vodou, a podobnými nezmyslami. No, dámy a páni, ak sa trošičku len rozumiete liekovej politike, a naozaj stačí na to zdravý sedliacky rozum, pochopíte, že dnes prerokujeme v druhom čítaní dva lobistické návrhy zákonov. Tieto návrhy zákonov sú v prospech ziskov farmaceutických firiem, farmaceutické firmy na tom zarobia, lebo lieky zdražejú, sú v prospech záujmov niektorých lekárnikov, ktorým sa neráči dávať zľavy, aj keď pointa bude možno práve naopak, pretože ak prejde pozmeňujúci návrh, ktorý je práve v spoločnej správe k zákonu o rozsahu, tak miesto transparentného a fungujúceho systému zliav, ktorý máme dnes na Slovensku, nastúpi netransparentný systém zliav, mačka vo vreci. Nevieme, ako to bude fungovať. A nevieme, ako sa s tým vysporiadajú lekárnici. Predpokladám, že to bude skôr špekulatívne ako v prospech pacientov. Preto veľmi pokojne konštatujem, že vláda strany SMER sa chystá zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov a zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach. A to je určite zlá správa aj v súvislosti so smrteľným kokteilom, použijem výraz pána poslanca Sulíka, ktorý nám namiešal pán minister Kažimír pred pani ministerkou Zvolenskou.

    Vo svojom vystúpení nebudem diskutovať o bodoch 3 a 4 spoločnej správy. Body 3 a 4 spoločnej správy totižto obsahujú pozmeňujúci návrh, ktorý oznámila pani ministerka Zvolenská, ktorý predložil pán poslanec Raši na výbore pre zdravotníctvo. A týka sa netransparentného systému zliav. Budem totižto o tom veľmi intenzívne diskutovať pri ďalšom zákone o lieku, keď rozanalyzujem a porovnám vernostný systém a zľavy v lekárňach, ktoré fungujú doteraz, a to, čo navrhuje SMER. Každopádne by som ale chcel vyňať body 3 a 4 spoločnej správy v zákone o rozsahu na samostatné hlasovanie s mojím vlastným odporúčaním ctenej snemovni tieto body 3 a 4 zo spoločnej správy k zákonu o tomto rozsahu neschváliť.

    Zároveň predkladám procedurálny návrh vrátiť návrh zákona o rozsahu na prepracovanie ministerstvu zdravotníctva, nielen preto, že zdražuje lieky, ale aj preto, lebo sa dostal do opačného postavenia so zákonom o lieku. Ministerstvu zdravotníctva sa vydarila naozaj zaujímavá vec, keď v zákone o lieku argumentuje pani ministerka v dôvodovej správe, prečo treba zrušiť zľavy, že ide obnoviť zdravotnícky charakter lekární a posilniť zdravotnícky charakter lekární. A zároveň v zákone o rozsahu v spoločnej správe dávajú poslanci za SMER pozmeňujúci návrh, ktorým spúšťajú systém netransparentných zliav, ktorý môže zdražiť lieky pre zdravotné poisťovne, ktorý môže vyvolať špekuláciu farmaceutických firiem s cenami liekov, ktorý môže reálne v praxi viesť aj k vyšším doplatkom pre pacientov, ale hlavne ktorý zneistí pacientov, pretože pacienti nebudú vedieť, kde kedy a na akú zľavu vlastne to majú nárok. Budú chodiť po Bratislave s receptami a pýtať sa, kto im dneska dáva tú 50-percentnú, 30-percentnú, 20-percentnú zľavu.

    Ale budem o tom diskutovať v zákone o lieku, a preto sa vrátim do obsahu vládneho návrhu zákona o rozsahu, ktorý mení pravidlá určovania cien liekov.

    Od 1. 12. 2011 máme na Slovensku zavedené určovanie cien liekov, tzv. referencovanie cien liekov na úrovni druhej najnižšej ceny v Európskej únii, predtým sa ceny na Slovensku určovali referencovaním na úrovni priemeru šiestich najnižších cien v Európskej únii. Z nižších cien liekov logicky profitujú ako zdravotné poisťovne, ktorých zdroje sa šetria. A môžu ich minúť radšej na skracovanie čakacích lehôt na operácie, na nákup nových a kvalitnejších liekov alebo na vyššie platby pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nemocnice a ambulancie a, keď to chcete už tak socialisticky, populisticky, tak poviem, aj na lepšie platy pre lekárov a sestry, pretože ak budú zdravotné poisťovne schopné platiť viac pre poskytovateľov, zároveň budú vedieť títo poskytovatelia dať lepšie mzdy okrem iného aj lekárom, sestrám a ostatným zdravotníkom. Je preto pre nás nesmierne dôležité, koľko vydávajú zdravotné poisťovne na lieky. Priatelia, je to jeden z kľúčových problémov zdravotníctva. Je to nie počet zdravotných poisťovní, nie pseudotémy o tom, ako vytvorením jednej zdravotnej poisťovni sa zisky vrátia do systému a vyriešime problémy. Dokonca kľúčovým problémom nie je ani percento, ktoré platí štát za svojich poistencov. Možno o tom diskutovať budeme pri štátnom rozpočte. Jeden z kľúčových problémov slovenského zdravotníctva je, koľko vynakladáme na lieky a ako sú tieto peniaze efektívne minuté, a druhým kľúčovým problémom je, prečo je neefektívny náš systém, prečo sa večne zadlžujú štátne nemocnice, prečo sa strácajú finančné prostriedky v predražených verejných obstarávaniach. To sú reálne problémy slovenského zdravotníctva. A týmto zákonom riešime prvý z nich, prečo a koľko budeme vydávať na lieky. Nedá sa, samozrejme, oddeliť zdražovanie liekov od doplatkov, ktoré pacienti budú platiť za lieky. Ak lieky zdražejú, pacienti budú doplácať viac.

    Fandím pani ministerke, vypočul som si jej odpoveď na hodine otázok na moju otázku, keď povedala, že chce sociálnu liekovú politiku. Je to trošku zaujímavý pojem, veľmi ho ešte nepoznám. Som veľmi zvedavý, ako sa to prejaví, lebo to, čo je predložené v parlamente, chráni zisky farmaceutických firiem a časti lekárnikov, ktorí nechcú dávať zľavy. Neviem, či to je ta sociálna lieková politika. Ale keď vychádzam z tohto pojmu, rozumiem pani ministerke, že chce, aby pacienti doplácali menej. To len znovu, keď zdražejú lieky, priatelia, a chcete, aby pacienti doplácali menej, tak to, skrátka, budú musieť zatiahnuť zdravotné poisťovne. A z čoho, videli ste rozpočet? O chvíľu o ňom budeme diskutovať. Aký je nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní medziročný? Štát dá za svojich poistencov o 70 miliónov menej a predpokladá, že ekonomicky aktívni zaplatia o 220 miliónov eur viac. Predpokladá rôznymi zaujímavými manévrami, o ktorých sme tu diskutovali aj s kolegom Hlinom pri zákone o zdravotnom poistení. A keď sa to nenaplní, tak budú zdravotné poisťovne fungovať zhruba s rovnakým objemom peňazí ako tento rok. Chceme, aby dali na vyššie platy, chceme, aby dali viac nemocniciam, chceme, aby pomohli zastaviť zadlžovanie v slovenskom zdravotníctve, a zároveň im ešte pošleme Jóbovu zvesť, že za lieky vydajú viac finančných prostriedkov, lebo budú drahšie. Už dnes míňame na lieky obrovský koláč z verejného zdravotného poistenia, jedna tretina peňazí z verejného zdravotného poistenia ide na lieky.

    Veľmi zaujímavé je aj prečítať si dôvodovú správu. Viete, očakával by som, že keď ministerstvo zdravotníctva príde s návrhom zmeniť spôsob určovania cien liekov na Slovensku miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na priemer troch najnižších cien v Európskej únii, tak že predloží dopadovú štúdiu. Patrilo by sa to. Že by sa to patrilo? Viete si predstaviť, že za predchádzajúcej vlády by minister predložil zmenu spôsobu určovania cien liekov a minister financií by od neho nepožadoval, aký to bude mať dopad na verejné zdroje? To je nepredstaviteľné. Pamätám si, ako sme predkladali v parlamente zákon o rozsahu a zákon o lieku. Pamätám si na túto diskusiu o tom, koľko ušetríme z generickej preskripcie, koľko sa očakáva šetrenie na výdavkoch zdravotných poisťovní, aký to bude mať dopad na pacientov. Dnes nič z toho nie je, nepotrebujeme dopadovú štúdiu, nie je to vyčíslené, Kažimíra to nezaujíma, koľko minú zdravotné poisťovne z verejného zdravotného poistenia na lieky, stačia naozaj veľmi sofistikované a odborné argumenty z dôvodovej správy. Dovolím si ich prečítať, lebo nesmierne ma oslovili. Citujem: „Ceny liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie.“ „By aj naďalej mali zostať,“ to je dopadová štúdia. Čo poviete, čo to je? Zbožné prianie, vianočná túžba, list Ježiškovi? Nevieme, koľko to bude, nemáme vyčíslené, ako to vyzerá, v októbrových číslach porovnanie, ako by vyzerala dopadová štúdia, keby sa cena nepočítala ako druhá najnižšia, ale priemer troch pri 5 200 kategorizovaných liekoch. „Mali by asi ostať,“ tak nám to vychádza.

    Musím povedať, že ma prekvapila aj skutočnosť, a na záver to aj poviem, keď sme si tento prepočet urobili my ako opoziční politici. Vôbec by sme to nemali robiť. Úlohou opozície nie je prepočítavať vládne návrhy zákonov. To je úlohou vlády, aby dodala dopadovú štúdiu. Ale, nech sa páči, keď sme to urobili, tak ministerstvo na to nereagovalo. Tvrdilo, že, samozrejme, nemáme pravdu, že sa bude zdražovať, ale nereagovalo. Viete, kto reagoval, že to nie je pravda?

  • Pani ministerka ten argument aj rada používa.

  • Asociácia farmaceutických spoločností, tam tvrdia, že lieky budú lacnejšie, že pre nich je to nevýhodné

  • Rozumiete tomu paradoxu?

  • , farmaceutické spoločnosti, pre ktoré je nastavený tento zákon, ktorý povedie k zdražovaniu cien liekov, ktoré budú mať väčšie zisky. Čo myslíte, čo povedia, že „nechajte druhú najnižšiu cenu“, keď už počítajú, o koľko budú mať lepšie zisky? Tak oni odôvodňujú, oni hovoria, ako to vlastne bude vyzerať podľa ich prepočtov. Ministerstvo zdravotníctva si zbožne praje, že približne by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie, nevieme, či viac alebo menej, ale na jednej z najnižších úrovní. Dámy a páni, chcem vás, žiaľ, uistiť, že zmena regulácie cien povedie k zvýšeniu cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Táto zmena regulácie je nevýhodná pre verejné zdroje v zdravotnom poistení a je nevýhodná aj pre pacientov, pretože logicky pri minimálnom náraste verejného zdravotného poistenia nebudú vedieť tento nárast v celom rozsahu vykryť zdravotné poisťovne, a tak budeme svedkami v roku 2013 ďalšieho zdražovania liekov z pohľadu pacientov, teda nárastu doplatkov za lieky. Táto zmena je naozaj nevýhodná pre ľudí v tejto krajine. Výhodná je len pre farmaceutické firmy, tie budú mať vyššie zisky. Veď, prosím, keď sa s nimi dohodla vláda, keď je toto sociálnou liekovou politikou, nech sa páči. len v čase krízy, keď minister financií namiešal smrteľný kokteil, keď zaťažuje ľudí, ktorí pracujú a dávajú prácu, ešte aj zdražovať lieky chorým a dôchodcom a takto plytvať verejnými zdrojmi, to je nezodpovedné. Prepáčte, je to nezodpovedné. V tejto chvíli takýto zákon si nemôžeme dovoliť v tejto krajine. Jednoducho si to nemôžeme dovoliť. Nemáme na to zdroje. A nemôžeme si dovoliť chorých ľudí, pacientov, dôchodcov, ktorí užívajú veľmi veľa liekov, lebo už tých diagnóz za život nazbierali takýmto spôsobom dosť, zaťažovať. To je nepochopiteľné.

    Ministerstvo zdravotníctva neodôvodnilo, prečo je doterajšia cenová regulácia zlá, prečo ju treba zmeniť, v čom bude nová cenová regulácia lepšia, ako to bude vyzerať, koľko ušetríme alebo o čo bude drahšia, alebo o čo bude viac inovatívnych liekov. To je jedno. Niečím by mali takúto závažnú zmenu odôvodniť. Žiadne takéto odôvodnenie neexistuje.

    Dokonca si dovolím povedať, že v tejto súvislosti, čo hovorím aj ja, na mňa pôsobí priam sarkasticky veta v dôvodovej správe že návrh predpokladá spravodlivejšie stanovovanie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Chýba už len dodať, pre koho to má byť spravodlivejšie. Pre farmaceutické firmy? Nemali by sme tu chrániť a hájiť verejný záujem a, ako lekár poviem, aj záujem chorých ľudí, pacientov? Pre koho je to spravodlivejšie? Pre pacientov nie ani pre verejné zdroje.

    Chcem ešte poukázať aj na to, že návrh zákona je podľa môjho názoru aj v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. V programovom vyhlásení vlády sa totižto vláda zaviazala podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu a tiež konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu. Som presvedčený, že zvýšenie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín nie je v súlade s ani jedným z týchto záväzkov vlády, ktoré vláda deklarovala v programovom vyhlásení vlády.

    Ja si myslím, že by sme o tom mohli diskutovať ešte dlhšie a presviedčať sa a hovoriť argumenty, viem, že chce vystúpiť ešte pán poslanec Uhliarik so svojím príspevkom k tomuto vládnemu návrhu zákona, ale, zas, aby som nezostal len v takej všeobecnej rovine, aby ste ma z toho neobvinili, ja si dovolím povedať teraz niekoľko konkrétnych čísiel. A očakávam, že pani ministerka v okamihu, keď povie, že nemám pravdu, povie konkrétne čísla z dopadovej štúdie ministerstva zdravotníctva, lebo to je fér diskusia, a potom by sme ešte mohli poprosiť nezávislých odborníkov, aby povedali, kto sa tu mýli. Ja prijmem takto hodenú rukavicu, ale neprijmem diskusiu, keď my hovoríme o tom, že lieky zdražujú, a hovoríme o konkrétnych číslach a ministerstvo povie, že to nie je pravda, lebo farmaceutické firmy tvrdia, že vraj zlacnejú. Tak toto nie je diskusia s orgánom štátnej správy.

    Takže SDKÚ – DS si urobila analýzu toho, aký bude mať reálny dopad tento návrh zákona na ceny liekov. Zmena regulácie cien liekov a určovania cien liekov miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na priemer troch najnižších cien v Európskej únii bude mať negatívny dopad na ceny liekov v zmysle, že zdražejú. Samozrejme, robili sme to v októbri, to znamená, metodika bola taká, že sme porovnali ceny 5192 kategorizovaných liekov ako druhú najnižšiu cenu, ktorú máme kategorizovanú v mesiaci október v roku 2012, porovnali sme si ich s priemerom troch najnižších cien v Európskej únii, sme porovnávali tieto ceny a dospeli sme k takémuto záveru: Z 5192 kategorizovaných liekov by pri zmene spôsobu určovania cien liekov pri 1 037 liekoch došlo k zmene ceny. Čiže ak by v októbri nebola určovaná cena ako druhá najnižšia v Európskej únii, ale priemer troch najnižších cien v Európskej únii, tak z 5 200 kategorizovaných liekov by 1 037 liekov malo inú cenu, 222 liekov by bolo lacnejších a 815 liekov by bolo drahších. Keď sme si zdraženie týchto 815 liekov premietli do celoročného rozmeru, ja viem, že mi poviete, že ono sa to môže zmeniť o mesiac v kategorizácii, lebo môžu byť iné ceny v Estónsku, Lotyšsku a Bulharsku, ale toto je len štúdia, toto je len predpoklad, že by októbrové ceny boli celý rok, tak týchto 815 liekov by bolo v celoročnom premietnutí drahších, čiže ceny liekov by narástli o 92,5 milióna eur. Toto je správa, ktorú som chcel povedať, že lieky zdražejú, 815 liekov zdražie o 92,5 milióna eur v celoročnom premietnutí. O tomto čísle sa dá diskutovať. Áno, každý mesiac sa môžu meniť ceny liekov. Je zaujímavé týchto 92,5 milióna sa ako premietne v zmysle, ako sa to rozdelí medzi zdravotné poisťovne a pacientov, z toho koľko budú doplatky pacientov, koľko budú doplácať zdravotné poisťovne. Toto určí kategorizácia. Pani ministerka zmenila vyhlášku. V priebehu budúceho roku sa to bude inak kategorizovať. Čiže táto diskusia je namieste a toto číslo môže byť už dnes iné. Faktom ale je, že v okamihu, keď prišiel návrh zákona do parlamentu do prvého čítania, my sme povedali, ako sa premietne v cenách liekov, že lieky zdražejú pri tom, že sme vychádzali z októbrových cien. Od ministerstva zdravotníctva budete márne pýtať takéto číslo a čakať naň. Ja verím, že ho pani ministerka predloží.

    Toľko teda k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Dovoľte mi, tak ako som povedal na záver, aby som podal aj tri konkrétne pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).

    Z článku I návrhu zákona sa vypúšťajú body 1 až 3.

    Odôvodnenie. Obsahom bodov 1 až 3 návrhu novely zákona č. 363/2011 Z. z. je zmena spôsobu tzv. referencovania cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Podľa návrhu ministerstva zdravotníctva sa európska referenčná cena, teda cena, ktorú nemôže prekročiť výrobca lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny pri predaji na slovenskom trhu, navrhuje zmeniť z druhej najnižšej ceny spomedzi cien v štátoch Európskej únii na priemer troch najnižších cien spomedzi cien v štátoch Európskej únii. Neexistujú žiadne objektívne dôvody na zmenu doterajšej cenovej regulácie. Aplikácia zákona v navrhovanom znení zvýši ceny liekov, doplatky pacientov a bude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

    V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcem vypustiť tie novelizačné body, ktoré menia spôsob určovania cien liekov na Slovensku, ešte dopĺňam k tomu, čo som povedal pánovi spoločnému spravodajcovi, že navrhujem vyňať bod 1 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Čiže navrhol som vyňať bod 1, ale aj body 3 a 4 na samostatné hlasovanie. Ďakujem pekne.

    Ďalší pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).

    Za bod 28 sa vkladá nový bod 29, ktorý znie: „29. V § 91 odsek 3 znie: „Každý z poradných orgánov podľa ods. 1 písm. a) a b) má jedenásť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister tak, aby v jeho zložení boli zastúpení a) traja členovia z najmenej šiestich kandidátov navrhnutých samosprávnymi stavovskými organizáciami, inými odbornými spoločnosťami a organizáciami pacientov, b) piati členovia z najmenej desiatich kandidátov navrhnutých zdravotnými poisťovňami, c) traja členovia navrhnutí ministerstvom.“.“ Doterajší bod 29 sa označuje ako bod 30. Následne sa mení označenie bodov.

    Odôvodnenie. Jedným z najväčších problémov, ktorý trápi pacientov v slovenskom zdravotníctve, je výška doplatkov za lieky predpísané na recept. Pacienti sa podieľajú na vytváraní finančných zdrojov pre zdravotníctvo, nemajú však zákonnú možnosť zúčastňovať sa procesu kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok, špeciálnych zdravotníckych materiálov a dietetických potravín. Navrhuje sa preto ich začlenenie do kategorizačných komisií a kategorizačných rád pre lieky, zdravotnícke pomôcky, špeciálne zdravotnícke materiály a dietetické potraviny.

    Uvedomujem si, že tento pozmeňujúci návrh ide nad rámec novely zákona o rozsahu, ale úzko s ním súvisí. Pamätám sa na kritiku, ja som si vytiahol aj vystúpenia kolegov poslancov zo strany SMER v minulom funkčnom období, na kritiku zákona o rozsahu, kde nás vtedy kritizoval menovite hlavne pán poslanec Raši, že teda sme vylúčili pacientov z kategorizačných komisií a že to nie správne, že by tam mali byť. Vtedy ministerstvo argumentovalo tým, že tá transparentnosť je zabezpečená zverejňovaním, ale pacientske organizácie sa naďalej dožadujú toho, že by chceli mať v kategorizačnej komisii zastúpenie. Preto si myslím, že tento pozmeňujúci návrh by nemal byť veľkým problémom ani pre opozíciu, ani pre vládny SMER. Je to úplne prirodzené, aby tí, ktorí vynakladajú finančné zdroje v zdravotníctve, vedeli, ako sa tieto finančné zdroje míňajú.

    Tretí pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).

    Za bod 29 sa vkladá nový bod 30, ktorý znie:

    V prílohe č. 2 časť A) NEUROCHIRURGIA znie:

    „1. Systémy na terapiu hydrocephalu,

    2. Systémy na intrakraniálny monitoring,

    3. Systémy na terapiu kraniotraumy,

    4. Programovateľné neurostimulátory mozgu,

    5. Programovateľné neurostimulátory miechy,

    6. Implantovateľné infúzne liekové pumpy programovateľné,

    7. Implantovateľné infúzne liekové pumpy neprogramovateľné,

    8. Stimulátory nervus vagus.“

    Doterajší bod 30 sa označuje ako bod 31.

    Odôvodnenie. Navrhovaným doplnením prílohy č. 2 o nový bod 3 „Systémy na terapiu kraniotraumy“ sa vytvára zákonný rámec na úhradu špeciálnych zdravotníckych materiálov nad rámec úhrady za ukončenú hospitalizáciu. Do tejto kategórie sa zaraďujú náhrady dury, mikrodlažky a materiály na kranioplastiku. Dosiaľ to nebolo explicitne v legislatíve zakotvené. Dopad na rozpočty zdravotných poisťovní je odhadovaný na 50 000 eur ročne.

    Čo sa týka posledného pozmeňujúceho návrhu, ide takisto nad rámec vládneho návrhu zákona. Je jeho len detailným vylepšením. My v prílohe, o ktorej hovorím, máme vymenované, ktoré sú to špeciálne zdravotné materiály, ktoré sa využívajú v neurochirurgii, som neurochirurg, tak sa veľmi ospravedlňujem, a sú hradené nad rámec úhrady za ukončenú hospitalizáciu. Žiaľ, práve tieto systémy na terapiu kraniotraumy tam ako si vypadli, takže potom sa to vždy presúva z jedného bodu do druhého. Vysvetlím to veľmi prakticky. Využíva sa to pri úrazoch hlavy, keď potrebujete nahradiť tvrdú plenu resp. potrebujete použiť titánové, platinové mikrodlažky na zafixovanie kostí. Nejdem do detailov, aby som tu neprezrádzal nejaké medicínske postupy. Myslím si, že je to na prospech pacientov. Komunikoval som o tomto pozmeňujúcom návrhu aj s príslušnými odbornými orgánmi ministerstva zdravotníctva.

    Poprosil by som vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhom.

    Na záver len zopakujem pre pána spravodajcu, že som vyňal na samostatné hlasovanie body 1, 3 a 4 a dal som procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona na prepracovanie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou. Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem kolegovi Novotnému za takéto podrobné zdôvodnenie. A myslím, že zdravotníctvo je naozaj vďačná téma na to, ako hľadať, aby systém fungoval lepšie a aby sme v ňom míňali menej peňazí.

    A nedá mi, aj keď to nie je úplne pri tomto zákone, ale so zdravotníctvom to vždy súvisí, aby som nespomenul tú nezmyslenú snahu o odkúpenie zdravotných poisťovní, ktoré bude stáť nemalé prostriedky všetkých daňových poplatníkov, a zároveň to zdôvodňovanie, aby sme zabránili tomu, aby sa zisk odčerpával zo zdravotníctva.

    A ja sa už dlhšie zamýšľam nad tým, prečo vôbec zdravotné poisťovne fungujú, tak ako fungujú. Prečo v tom nespravíte zmenu, pani ministerka, prečo nie je možné, aby zdravotné poisťovne fungovali z hľadiska financovania ich činnosti podobne ako dôchodkové správcovské spoločnosti, že jednoducho majú určený správny fond, a bodka, a skončia sa debaty o odčerpávaní ziskov, skončí sa problém s ústavnosťou tohto kroku? Mne je veľkou záhadou, prečo sa doteraz takáto jednoduchá zmena neurobila, prečo sa škriabeme okolo ucha, prečo systém riešime úplne komplikovane a nefunkčne. A toto je vlastne len zdôvodnenie toho, aby sa urobil jeden veľký kšeft okolo predraženého nákupu zdravotných poisťovní. Takže by som bol veľmi rád, keby mi niekto odborne a rozumne zdôvodnil, prečo sa nespraví jednoduchá úprava, fungujú tak všetky dôchodkové správcovské spoločnosti, Sociálna poisťovňa, všetky poisťovne, majú správny fond, a bodka. Prečo to tak nemôžu mať aj zdravotné poisťovne?

  • Pán poslanec Novotný, áno, nech sa páči, s reakciou.

  • Áno, ďakujem pekne za tento podnet. Naozaj si myslím, že súčasná vláda nerieši problémy slovenského zdravotníctva, práve naopak, zabávame sa tu diskusiou o jednej zdravotnej poisťovni, tak ako to veľmi dobre pomenoval pán poslanec Kaník, miesto toho, aby sme riešili reálne problémy. A reálnym problémom je naozaj to, koľko míňame z verejných zdrojov na lieky, koľko míňame v systéme na predražené verejné obstarávanie, prečo sa nám stále zadlžujú štátne nemocnice, prečo nevieme systém nastaviť lepšie, prečo neohodnotíme prácu lekárov a sestier spravodlivejšie, ale aj nemocníc a ambulancií spravodlivejšími úhradovými mechanizmami. Miesto toho sa zabávame témou, ktorá nie je dôležitá. Počet zdravotných poisťovní nezlepší fungovanie slovenského zdravotníctva, skôr, si myslím, naopak, bude menej komfortnejší pre pacientov, ktorí budú dlhšie čakať.

    Áno, myslím, že pán poslanec Kaník dobre pomenoval aj to, čo asi najviac trápi súčasnú vládu a z čoho urobila trošku mantru už aj prvá Ficova vláda. A to sú zisky zdravotných poisťovní. Naozaj, ak vám vadia zisky, poďme diskutovať o tom, aby mali zdravotné poisťovne menšie zisky. Ja predložím aj konkrétny návrh zákona v budúcom roku, ako to urobiť. Už sa tu niečo urobilo v predchádzajúcom funkčnom období, poďme o tom ďalej diskutovať. Ale to, aby zdravotné poisťovne nemali zisky, to rieši tým, že sa vláda chystá z peňazí všetkých občanov vyplatiť stovky miliónov eur finančným skupinám a zahraničným investorom na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, po čom zdravotníctvo nebude fungovať lepšie, len nás to bude stáť stovky miliónov eur, je podľa mňa odpútavanie pozornosti od reálnych problémov slovenského zdravotníctva.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Uhliarik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka parlamentu, vážená pani ministerka, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Na úvod naozaj podobne, ako hovoril môj predrečník, mi dovoľte povedať, že nerozumiem prečo SMER a ministerstvo zdravotníctva v súčasnej dobe mení fungujúci zákon alebo fungujúci nastavený systém, ktorý aj slovami pani ministerky šetrí poisťovniam, a teda systému v zdravotníctve milióny eur, a navyše nerozumiem tomu, prečo teraz ministerstvo zdravotníctva ide v tomto zákone alebo v tejto novele aj proti zdraviu pacientov. Nebojím sa to povedať, pretože rád to vysvetlím. A myslím si, že každý aj laik nelekár toto moje vysvetlenie pochopí.

    Kľúčovým bodom tejto novely je zmena paragrafu, ktorý hovoril, že lieky na Slovensku by mali byť na úrovni druhej najlacnejšej ceny v Európskej únii. Viete, že v prvom čítaní sme ani ja, ani pani ministerka, ani pán predseda výboru práve tie matematické prepočty neurobili úplne najsprávnejšie, ale nemusí byť nikto expert na matematiku alebo ekonomiku, aby pochopil, že keby ministerstvo zdravotníctva skutočne chcelo znížiť ceny liekov, tak zníži ich na úroveň najnižšej ceny liekov v Európskej únii, a nie priemeru akéhokoľvek počtu cien liekov. Akákoľvek iná zmena totiž znamená, že ceny liekov na Slovensku, samozrejme, zdražejú.

    To, čo je negatívum tohto kroku, je to, že nepocítia toto iba občania, ale aj zdravotné poisťovne, ktoré, ako iste viete, vo väčšine prípadov hradia okolo 90 % z ceny lieku. Samozrejme, to je dobré, pretože potom ten dopad na občanov je nižší, ale v skutočnosti to teda znamená, že pri tejto novele zdravotné poisťovne budú platiť za lieky viac a menej peňazí zostane na preplácanie výkonov nemocniciam, na zdravotnú starostlivosť či platy lekárov a sestier.

    Za lieky na Slovensku zaplatíme zhruba ročne 1,3 miliardy eur, je to nepredstaviteľné číslo. Len keď si spomenieme na roky zhruba 5 rokov dozadu, 2006, 2007, keď spotreba liekov bola zhruba za 400 miliónov eur nižšia. Samozrejme, dožívame sa viac rokov. Tým, že ľudia žijú dlhšie, dožijú sa aj skôr svojich chorôb, a preto musia, samozrejme, užívať nejaké lieky. Ale úlohou regulátora a v tomto prípade ministerstva zdravotníctva by malo byť, aby spotreba liekov sa udržala, samozrejme, na určitej úrovni, ale hlavne aby ceny liekov pre systém, pre štát, pre zdravotné poisťovne boli čo najnižšie. Nikto nepochybuje o tom, že tých 1,3 miliardy eur musí niekto zaplatiť. Pomerom je to zhruba tak, že 1,1 miliardy zaplatia poisťovne a zhruba 200 miliónov eur zaplatí pacient alebo zaplatia pacientky, pacienti formou doplatkov. O tom, že 1,3 miliardy eur, je dobrý biznis, takisto nikto z nás nepochybuje. A preto aj si možno spomínate na list siedmich veľvyslancov európskych krajín, ktorí tvrdo napadli práve tento systém nižšej ceny liekov za minulej vlády Ivety Radičovej. Keď hovoríme o zisku alebo o dobrom biznise, hovoríme naozaj o miliónoch eur v prospech farmaceutických firiem a v neprospech pacientov, pretože, opakujem ešte raz , niekto to musí zaplatiť. Ak tento zákon prijmeme alebo táto Národná rada prijme, znamená to, že naozaj tu ide o to, aby sa zisky súkromných farmaceutických firiem zvyšovali, a nie aby pacienti a slovenské zdravotníctvo platilo menej peňazí.

    Hovoríme o tom, že budú lieky pri tomto nastavení systému čiže v priemere troch najlacnejších liekov v Európskej únii lacnejšie. Alebo aspoň hovoria o tom farmaceutické firmy v tom liste, ktorý tu bol spomínaný. A hovoria o tom, že sa boja, že budú lieky lacnejšie. Viete, pani ministerka, keďže pôvodný návrh z dielne Richarda Rašiho ako ministra bol priemer šiestich najnižších cien, neviem, či vy viete, ale naozaj na ministerstve aj potom systém toho stanovovania a dokazovania, čo je priemer tej danej ceny, bol veľmi ťažký, preto sa zaviedla v minulej vláde Ivety Radičovej do novely podmienka, že musí byť cena liekov na určitej úrovni, pretože len tak je to istota tej najnižšej ceny a nemôže nikto potom špekulovať, dokazovať z hľadiska farmaceutických firiem a z hľadiska ministerstva, či táto cena je správna alebo táto cena je nesprávna.

    Pani ministerka zdravotníctva sama v médiách povedala, že moja lieková reforma šetrí zdravotníctvu zhruba 4 milióny eur mesačne. Žiaľ, táto zmena bude znamenať pravý opak. A o rok budeme všetci hovoriť o tom, koľko peňazí stála táto zmena slovenských pacientov. Žiaľ, ale to už bude neskoro, pretože ten rok 2013 každý z nás zaplatí.

    To, že v dôvodovej správe, ako hovoril predrečník, o dopade alebo šetrení nie je ani slovo, skutočne je pravda. Pozrite sa, páni poslanci, do dôvodovej správy, nie je tam ani slovo o tom, koľko táto zmena ušetrí peňazí či už pacientom alebo zdravotným poisťovniam.

    Už to našťastie tak nepočuť v médiách, ale ja som veľmi rád, že ministerstvo zdravotníctva prestalo strašiť občanov tzv. reexportom liekov. Je pravda, že reexport liekov na Slovensku ojedinele bol a pravdepodobne aj bude, pretože v rámci Európskej únie platí voľný pohyb tovaru a služieb a žiadny pohyb tovaru a služieb sa na 100 % žiadnej krajine nepodarí a nedarí zastaviť. V žiadnom prípade, chcem povedať, nejde o masový jav, ale o výnimočné prípady, ktoré, súhlasím s tým a súhlasím aj s touto časťou tejto novely, treba monitorovať . Farmaceutické firmy totiž dodávajú na trh toľko liekov, koľko sa tu zhruba spotrebuje, žiadne veľké skladové zásoby sa nerobia. Ak sa náhodou rýchle míňa daný liek a, povedzme, v danom roku je na nejakú vzácnu chorobu 500 pacientov, to znamená, 50 krát 12 mesiacov je nejakých 6 000 balení liekov, a v danom roku sa objedná na Slovensko napríklad 20 000 balení liekov, okamžite farmaceutická firma zastavuje dodávku, prípadne prísne kontroluje, prečo takýto obrovský nárast chorobnosti v tomto prípade alebo obrovský nárast spotreby liekov bol. Samozrejme, nie je to absolútne logické. Keď máte dlhodobo určitý počet pacientov roky, nemôžete mať zrazu, keď nevybuchne Fukušima alebo nestane sa nejaké masové nešťastie, z 500 pacientov 2 000 pacientov. Nejde to. A práve toto farmaceutické firmy kontrolujú. A práve toto kontrolujú farmaceutické firmy preto, pretože keď je v Nemecku alebo v Anglicku drahší daný liek, no jednoducho nepredajú ho na Slovensko za menej peňazí, keď za tento istý liek môžu utŕžiť väčšie peniaze v Nemecku alebo v Anglicku, alebo v inej krajine sveta. A toto je princíp reexportu.

    Ak sa liek náhodou rýchle míňa, firma vie, že ak niekto liek skupuje na reexport, jej to nevyhovuje. A buď to zastaví, alebo sama nejakým spôsobom nedodá daný liek danej distribučnej spoločnosti. Preto si firmy reexport prísne strážia. Každá farmaceutická firma aj vie, že keby na Slovensku nebol daný liek, a v zákone č. 363/2011 Z. z., ktorý prijala vláda Ivety Radičovej, to tak bolo, keby sa minul, tak firma, ktorá ho zaregistrovala, by zaplatila veľké pokuty a veľké sankcie na tom, že ten liek na Slovensku nie je. Trh s liekmi tak podlieha čiastočnej samoregulácii, čo je žiaduce.

    Nemám problém s tým, ako som povedal pred chvíľkou, aby bol reexport zaevidovaný. Zabrániť sa mu však nedá vzhľadom na voľný pohyb tovaru a služieb, ako som povedal. Dôležité ale je, treba si zapamätať, že reexport nikdy nebol a ani nebude masový, pretože farmaceutické firmy by takto prišli o milióny eur v globálnom pohľade európskeho trhu. Preto skutočne na tento argument treba pri stanovovaní cien liekov rýchlo zabudnúť.

    A teraz poviem o tom, prečo ide táto novela zákona proti pacientom. A skutočne je to zaujímavé pre vás všetkých, páni poslanci, ktorí majú deti alebo ktorých deti majú deti. To znamená, že máte vnúčatá. Ministerstvo zdravotníctva ide pacientov opäť nútiť, aby si kupovali vakcíny v lekárňach alebo teda na základe receptu, aby si vakcínu z lekárne vzali a prenášali ju k lekárovi, kde túto vakcínu aplikujú dieťaťu, prípadne, samozrejme, dospelému človeku. Uznáte sami, že injekčné lieky do rúk pacientov nepatria. Vakcína je väčšinou injekčný liek, je špeciálne liečivo, ktoré podlieha prísnym pravidlám prenášania a skladovania. A vo všetkej úcte a vo zvyšujúcom sa povedomí zdravotníctva našich pacientov a mamičiek nepatrí do rúk laikom. Porušenie chladového reťazca pri prevoze a skladovaní môže pri niektorých typoch vakcín, tzv. živých vakcín, poškodiť zdravie dieťaťa. A skutočne toto, verím, nikto z nás si na svedomie nezoberie. Zodpovednosť za poškodenie zdravia dieťaťa nenesie len v tomto prípade ministerka zdravotníctva, ktorá to navrhuje, ale aj každý poslanec z tejto snemovne, ktorý túto novelu podporí. Prioritou pre nás by mal byť občan, a nie časť lobistov, časť lekárov, ktorí lobujú za svoje maximálne pohodlie. Toto je naozaj jediný dôvod, prečo toto časť lekárov odmieta. Nechce sa lekárom, časti lekárov, podotýkam, starať sa o možno trošku zvýšenú administratívu pri objednávaní týchto vakcín, ale, podotýkam, pacienti sú inak oveľa bezpečnejšie liečení.

    Chcem upozorniť aj na tie časté možno pripomienky lekárov, že nemajú na to peniaze, že lekári nepotrebujú žiadnu hotovosť, pretože poisťovne im vyplácajú preddavky, keď o to požiadajú. Dnes pani ministerka pri uvádzaní tohto zákona povedala, a ja to budem citovať, ak dovolíte, že vakcíny budú vydávané pacientovi v lekárni na základe lekárskeho predpisu. Pani ministerka, prosím vás, odpovedzte mi v reakcii na moju pripomienku jedinou odpoveďou, akým spôsobom zabezpečíte, aby sa zabezpečil chladový reťazec vakcíny, keď vakcína sa vydá pacientovi do ruky a on potom bude musieť ísť na druhý koniec Bratislavy, napr. si to dať aplikovať svojmu dieťaťu? Toto potrebujem vedieť. Ak toto zariadite, keďže v tejto novele hovoríte o tom, že na základe receptu, aj ráno ste to povedali, dostane v lekárni pacient vakcínu, dúfam, že nechcete, aby každý pacient si nosil chladničku v aute, alebo nechcete prikázať pacientom, aby si pri vyzdvihnutí v lekárni túto chladničku v aute museli zabezpečiť.

    Zopakujem aj záver, ktorý som povedal v prvom čítaní. A je to už záver, pani predsedajúca, lebo stále platí. V dôvodovej správe tohto zákona, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva, sa píše, že navrhované úpravy nijakým spôsobom nemenia pôvodný zámer zákona, ktorý spočíval najmä v sprísnení regulácie cien liekov, pomôcok a dietetických potravín a tiež v zadefinovaní osobitného spôsobu a procesu rozhodovania vo veciach kategorizácie vrátane zavedenia elektronickej formy komunikácie. Vzhľadom na to, že aj podľa ministerstva nejde o žiadne zásadné zmeny, žiadam vás pani ministerka, aby ste tým pádom zbytočnú novelu stiahli z rokovania, z Národnej rady, pretože skutočne by bolo lepšie, aby sa ministerstvo zdravotníctva sústredilo na to, ako ďalej šetriť na liekoch, a nie na to, ako zvyšovať zisky farmaceutickým firiem a preniesť zodpovednosť za vakcíny z lekárov na pacientov. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Uhliarik to veľmi dobre vysvetlil a veľmi dobre vyargumentoval, aká bola hystéria aj zo strany veľvyslancov, ale aj farmaceutických firiem, keď predchádzajúca vláda mala tu odvahu zísť na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii. A dneska okrem toho, že farmaceutické firmy veľmi logicky argumentujú, že sa „boja toho", že lieky budú ešte lacnejšie, žiadne podobné reakcie nepozorujeme. Je úplne jasné, že keď lieky zdražejú a farmaceutické firmy budú mať väčšie zisky, tak, samozrejme, že nebudú bojovať proti tomu, aby vláda túto zmenu urobila, aby tá regulácia zostala na druhej najnižšej cene v Európskej únii. Ale, samozrejme, argumenty farmaceutických firiem nemôžeme brať v tejto chvíli ako rozhodujúce. Keby to bolo naozaj tak, ako to navrhuje ministerstvo, že to povedie k lacnejším liekom, znovu mi chýba list veľvyslancov, znovu mi chýba hystéria vo verejnosti, nič také neprebieha. Dokonca ministerstvo zdravotníctva nepredložilo ani žiadnu dopadovú štúdiu, ako som hovoril vo svojom vystúpení, iba konštatuje, že by ceny mali zostať na jednej z najnižších úrovni v Európskej únii. To je všetko „mali by zostať“. Nehovorí nič o tom, či budú drahšie alebo lacnejšie.

    Chýba mi odôvodnenie v tomto zákone, na ktoré upozornil aj pán poslanec Uhliarik, prečo vlastne ministerstvo zdravotníctva robí zmenu spôsobu určovania cien liekov a v čom bude nová zmena cien liekov výhodnejšia pre slovenských pacientov, pre verejné zdroje v zdravotnom poistení. Nič také neexistuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Uhliarik, možno to myslíte dobre, ale skúste, prosím vás, aspoň rok nehovoriť o zdravotníctve, aby sme mali možnosť zabudnúť na to všetko, čo sa udialo za vás, keď ste boli ministrom zdravotníctva, aby sme mohli jednoducho zabudnúť na to, a potom určite vás mnohí budú brať vážnejšie. Bolo to také zlé, že ani vtedajší pán poslanec Novotný vás nevedel obhájiť, teraz už, áno, obhajuje vás. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán kolega, pán poslanec Uhliarik, dobre som rozumel, že tento vládny návrh zákona je proti pacientom, je proti občanom a je v záujme farmaceutických firiem? Zároveň sa pritom pýtam, pani ministerka, vážne vy tu týmto návrhom zákona zastupujete biznis farmaceutických firiem?

  • Pán poslanec Uhliarik s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za podporné argumenty. Ja len naozaj veľmi krátko budem reagovať. Pán poslanec Jarjabek, ja som veľký milovník vážnej hudby a vás si veľmi vážim ako operného speváka a skutočne ako človeka, ktorý v slovenskej kultúre znamená veľa. Viete, ale keď chýbajú argumenty, nastupuje demagógia. A ja veľmi rád, robím v zdravotníctve vyše 20 rokov, si s vami sadnem kedykoľvek na kávu alebo tu vzadu a budem sa rozprávať s vami o tom, čo, ktoré konkrétne veci v zdravotníctve boli zlé alebo ktoré konkrétne veci skutočne išli proti pacientom alebo proti zdravotníctvu tak, ako to v súčasnosti v niektorých zákonoch pani ministerka navrhuje, či je to vyplácanie stoviek miliónov eur na úkor slovenských občanov súkromným firmám alebo akcionárom súkromných poisťovní, či je to skutočne krok proti pacientom.

    A v tomto prípade ešte raz chcem povedať aj poslancom strany SMER, každému poslancovi, ak chceme podporiť túto novelu, vedzte, že aj vaše deti budú očkované vakcínami, ktoré nebudú mať pod kontrolou lekári. Som si absolútne istý, že pri výbere vakcíny málokto z vás má v aute chladničku, a tak do tejto chladničky si tú vakcínu dá a potom ide k lekárovi. Ak je toto podľa vás v poriadku, vedzte, že naozaj berieme a beriete zodpovednosť za každé dieťa, ktoré napriek vakcinácii ochorie. Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni dám ešte teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a potom preruším rokovanie a budem hlasovať a budeme pokračovať potom v rozprave po hlasovaní. Takže, nech sa páči, kto má záujem ešte vystúpiť v rozprave? Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy, do ktorej sú prihlásení páni poslanci Kuffa, Mikloško a Bastrnák. Takže potom po hlasovaní budeme pokračovať v rozprave.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste odložili hlasovanie o zákone o správe daní (tlač 238) na poobedňajšie hlasovanie. Čakal som, že poslanci strany SMER dajú pozmeňujúci návrh, aby sa zrušila Počiatkova výnimka. Predavači kaprov, vianočných stromčekov musia mať pokladňu, lekári, J & T, Kollár nemusia mať pokladňu. V Národnej rade sú poslanci, ktorí sú pripravení dať pozmeňujúci návrh, aby sa táto nespravodlivosť upravila. Od vás poslancov strany SMER sa očakáva len odvaha za to zahlasovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Budeme hlasovať o návrhu preložiť hlasovanie. Neviem síce, pán poslanec, čo by sme tým dosiahli. Treba rozpravu na to, aby sa mohol podať pozmeňujúci návrh. Rozprava bola dostatočne dlhá.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 49 bolo za, 7 proti, 69 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať teraz o prerokovaných...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ – DS, KDH, MOST – HÍD, vás žiadam, aby ste zaradili nový bod do rokovania prebiehajúcej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to s názvom uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k petícii občanov za zachovanie vernostných systémov v lekárňach. Pred dvoma týždňami bola do Národnej rady doručená petícia za zachovanie vernostných systémov v lekárňach. V krátkom období ju podporilo viac ako 65 000 občanov. Občania vyjadrili svoj nesúhlas s návrhom zákona o liekoch, nakoľko obsahuje ustanovenia, ktoré zakazujú lekárňam poskytovať zľavy. A žiadajú, aby Národná rada pri prerokovaní návrhu zákona zobrala do úvahy pripomienky verejnosti. Navrhujeme preto prerokovať túto petíciu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, aj keď nemá potrebných 100 000 podpisov. Ďakujem pekne.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec v mene troch poslaneckých klubov.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 4 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte pani podpredsedníčka Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Sťahujem svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím spravodajcu, aby to vzal na vedomie.

    Ešte pán poslanec Valocký.

  • Vážený pán predseda, sťahujem podpis pod prvým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Petráka k tlači 234. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, takisto pripájam sa, sťahujem svoj podpis pod prvým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Petráka k tlači 234. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, rovnako sťahujem svoj podpis pod prvým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Petráka.

  • Ďakujem pekne. Takisto by som chcela stiahnuť svoj podpis pod prvým pozmeňujúcim návrhom pána Petráka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Pán poslanec Kamenický uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 234.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, po opätovnom otvorení rozpravy v rozprave dohromady vystúpilo 19 poslancov, pričom bolo podaných 18 pozmeňujúcich návrhov.

    Bol podaný procedurálny návrh pánom poslancom Vašečkom, aby sa podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie. Dajte najprv hlasovať o tomto návrhu, prosím.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 78 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • V rozprave bol podaný ďalší procedurálny návrh poslancom Kuffom, aby sa ďalej o predloženom návrhu zákona nerokovalo podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, budeme teraz hlasovať o bode zo spoločnej správy 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 99 za, 1 bol proti, 38 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Odhlasovali sme body zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Ako prvý bol v rozprave podaný pozmeňujúci návrh podpredsedníčky Zmajkovičovej, ale ona ho stiahla.

    Pán predseda, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 51 za, 77 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalšie v rozprave boli podané dva pozmeňujúce návrhy poslanca Petráka. Avšak nakoľko poslanci Košútová, Varga, Valocký, Rošková stiahli svoje podpisy spod tohto návrhu, tento návrh už nespĺňa náležitosti pozmeňujúceho návrhu, a preto o ňom hlasovať nebudeme.

    Budeme teda hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Petráka.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 1 proti, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ako ďalšie v rozprave boli podané pozmeňujúce návrhy poslanca Lipšica.

    Dajte teda, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, poslanca Lipšica.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 38 za, 78 proti, 23 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Lipšica.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 45 za, 77 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o piatich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal poslanec Zajac. A žiadal, aby sme o každom pozmeňujúcom návrhu hlasovali zvlášť.

    Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 50 za, 63 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte teraz hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 50 za, 62 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 47 za, 68 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte teraz hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 48 za, 65 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Dajte teraz hlasovať o piatom pozmeňujúcom návrhu poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 48 za, 65 proti, 24 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ako ďalší v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh pani podpredsedníčky Jurinovej. Dajte o ňom, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 50 za, 28 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili

  • Pán predseda, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Vašečka.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 49 za 74 proti, 14 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Záhumenský.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 2 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • V rozprave bol ako ďalší podaný môj pozmeňujúci návrh. Dajte o ňom, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 109 za, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Martvoň.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 45 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ako ďalší v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh poslanca Sulíka. Avšak tento navrhol, aby sa o jeho pozmeňujúcom návrhu hlasovalo až po odhlasovaní následného pozmeňujúceho návrhu poslanca Náhlika. Musím ale upozorniť, že podľa § 37 rokovacieho poriadku sa o pozmeňujúcich návrhoch hlasuje v poradí, v akom boli podané. Dajte teda najskôr, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Sulíka.

  • Reakcie z pléna.

  • Zapnite, prosím vás, pána poslanca Sulíka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dovolím si v krátkosti zrekapitulovať, čo sa vlastne udialo. V zákone o hazarde pani Zmajkovičová predložila pozmeňujúci návrh k poplatkom v stavebnom konaní. Ja som reagoval na tento pozmeňujúci návrh mojím návrhom. On vychádza z toho, že návrh pani Zmajkovičovej bude schválený. Lenže teraz sa stalo to, že po tom, ako ja som predložil môj návrh, ona ten svoj stiahla a prišiel pán Náhlik s tým istým návrhom, ale až po mojom návrhu. Rozumiete, čo vám chcem povedať. Jednoducho toto nedáva zmysel. Čiže môj procedurálny návrh znie, aby bolo otočené to hlasovanie, nech sa hlasuje najprv o pozmeňujúcom návrhu pána Náhlika a potom o mojom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Dobre, takže pán spravodajca budeme najprv hlasovať...

  • Takže pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Náhlik. Nejde mi zariadenie. A už ide.

  • Hlasy z pléna: „Je problém s hlasovaním.“

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Poprosím, technici, budeme hlasovať ešte raz, toto hlasovanie je neplatné.

    A budeme ešte raz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Náhlika. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 90 za, 5 proti, 39 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Sulíka.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 42 proti, 38 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcich návrhoch poslancov, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 76 bolo za, 58 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 86 za, 49 proti, 4 sa zdržali.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a návrh novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Demian uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011.

    Je to tlač 283.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto bodu vystúpil pán poslanec Kollár, no nepodal žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu na uznesenie, preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Hreha uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 236.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Kollár, ktorý nedal žiadny pozmeňujúci návrh, pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 6 proti, 50 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Hlina, hlásite sa do rozpravy?

  • Reakcia poslanca.

  • Máte návrh na legislatívnu úpravu?

  • Smiech v sále.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto, prosím.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 16 proti, 44 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

    Pán poslanec Petráš uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.

    Je to tlač 237.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 131 bolo za, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválil.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 bolo za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Schválili sme vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.

    Chvíľočku vás poprosím, dámy a...

    Dámy a páni, máme pochybnosť, či znenie pozmeňujúceho návrhu v tlači 238 bolo v poriadku. Pán predseda výboru ho v pléne prečítal správne, len máme pocit, že došlo k prepisovej chybe. Navrhujem, aby sme o tomto zákone hlasovali až o 17.00 hodine, aby sme to preverili, aby nedošlo zbytočne ku chybe. Takže ďakujem. Je to tlač 238, je to vládny návrh zákona o správe daní, novely zákona č. 563/2009 Z. z. Takže budeme až o 17.00 hodine o ňom hlasovať. Hlasovali sme o všetkých dosiaľ prerokovaných bodoch programu.

    Ešte vás chcem požiadať, dámy a páni, o súhlas s ďalším priebehom v programe. Včera sme odsúhlasili, že o zákone o štátnom rozpočte budeme rokovať zajtra o 9.00 hodine, a ako bod 28 je zaradený návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery. Ešte máme asi päť návrhov zákonov, ktoré treba prerokovať. A ťažko odhadnúť, aký bude priebeh rozpravy. Preto navrhujem, aby sme o bode 28, bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať program, rokovali až po štátnom rozpočte. Je s tým súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Vyhlasujem...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Len pripomínam členom osobitného výboru pre kontrolu činnosti NBÚ, že zasadanie máme dnes o 12.15 hodine v miestnosti č. 71. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem pripomenúť váženým poslancom a poslankyniam v mene predsedu zdravotníckeho výboru, že zajtra 6. decembra od 10.00 do 16.00 hodiny bude prebiehať zdravotnícka akcia v priestoroch zdravotníckeho výboru, kde vám vyšetria srdcovo-cievny systém. Všetkých tam pozývame. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Zvolávam výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny hneď teraz do miestnosti č. 32. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nasleduje krátka prestávka do 11.45 hodiny a potom budeme pokračovať v rozprave.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Poprosím pani ministerku zdravotníctva, aby zaujala svoje miesto, pán spravodajcu, aby zaujal svoje miesto.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi povedať niekoľko slov k navrhovanému zákonu aj k tomu, čo tu odznelo z úst predrečníkov, ktorí tu prezentovali svoje názory. Takže ak dovolíte, budem mať trošku iný názor ako názor, ktorý tu bol odprezentovaný.

    A začal by som s tou vakcináciou, ktorá tu bola pertraktovaná. Pani ministerka to predniesla, pán kolega to skritizoval, ako to je zlé. No je to také čudné. Teraz kde je pravda a čo je dobré? Ja keď som mal možnosť, ale aj využil som príležitosť a komunikoval som s lekármi a keď bola táto zmena vakcín nasmerovaná tak, že tí lekári si museli kupovať tieto vakcíny a až tak ich aplikovali, tak narazilo to na veľkú nevôľu. A to boli hlavne lekári prvého kontaktu. Kde sú pediatri, tam je drvivá väčšina tých očkovacích látok. A potom sú to, samozrejme, obvodní lekári, ktorí v menšej miere prevádzajú tieto očkovania. Ale cez to všetko, keď ich mali teda realizovať, tiež sa sťažovali na tú zmenu zákona predchádzajúceho, že to nebolo dobré. No to pani ministerka teraz tu naniesla. Keď niektorí ste počúvali a bolo programové vyhlásenie vlády, viete, že ja som to okrem iného, pani ministerka, už tam spomínal, že by sa to mohlo zmeniť. Ak dovolíte, tak ja by som vám chcel za to, naopak, zase poďakovať. Čo kolegovia kritizujú, dúfam, že mi odpustia aj teda aj iný názor. Ale myslím si, že je to naozaj lepšie.

    Ja odpoviem aj kolegovi pánu Uhliarikovi na tú otázku, ktorá smerovala k ministrovi. Pani ministerka, však, samozrejme, mi to potom upresníte a povedzte vy ten svoj postoj, zaujmite ho, ale na to existuje úplne jednoduchá odpoveď, aby sme neargumentovali tým a možno nestrašili mamičky tým, že lekár predpíše recept vakcinácie a teraz tá mamička pôjde do lekárne si to zobrať s tým, aby išla s chladničkou a podobne. V Bratislave možno by to chcelo nejako inak možno aj nad tým sa vážne zamyslieť, aby nedošlo k takým situáciám, keď tá očkovacia látka, nebodaj, pôjde domov, nebude v chladničke, lebo má to byť chladené. Teda sú tam tie podmienky také, aby boli zachované. Ale v menších obciach a mestách funguje to tak, že lekár síce predpíše ten recept pre tú matku na tú vakcínu, ale nedá ten recept matke do ruky, aby išla do tej lekárne a vybrala tú vakcínu, ale pošle tam svoju zdravotnú sestru. Zdravotná sestra, ktorá je na oddelení na obvode, tak to je tá, ktorá ide, zoberie tie očkovacie látky, má aj tú chladničku, má všetky tie podmienky, donesie to na ambulanciu, dohodnú si to očkovanie toho dieťaťa alebo tých detí a je po probléme. Lekári zase hovorili, že ten pôvodný spôsob očkovania bol lepší.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ma rozumiete, táto zmena, ktorá teraz tu nastáva a je tu predložená, je lepšia. Toto si chválili tí lekári. No tak to je len toľko na vysvetlenie aj v reakcii na tie možné riziká, ktoré by tu eventuálne mohli vzniknúť. Áno, nie je to jedno, akú očkovaciu látku aplikuje ten lekár, ale si musia naozaj tí lekári ustriehnuť tieto veci. Prípadne, ja neviem, pýtam sa, či by to bolo možné pozmeňujúcim návrhom alebo nejako do zákona to dať, aby pre ten predpísaný liek očkovacej látky šla tá zdravotná sestra, kde vybrať tú očkovaciu látku ona pôjde s chladničkou aj s tým chladiacim zariadením a je po probléme. A nepôjdu priamo tie matky vyberať tie lieky. Ale tento spôsob ja, naopak, chcem podporiť. A je dobrý. No tak, kolegovia, viete, sme z opozície a máme rôzne názory. Ale tak už čo teda?

    No pár poznámok mám tu napísaných. Je to taká čmáranina. Ja tu nemám taký ten text. Dúfam, že to tak aj súvisle sa mi podarí povedať.

    No táto dnešná spoločnosť je naozaj, žiaľ, nastavená na konzumáciu liekov. Je to úplne strašné, keď vnímam ten farmaceutický priemysel. Naozaj, na jednej strane tu je tak silný, že ani pani ministerka sa tomu neubráni. A ešte ten tlak je na to ministerstvo aj na toho ministra, to je jedno, ktorý je tam minister, tak silný. No ja ti poviem, no dneska pacient nie je pacientom, ale je klientom. My nazývame dnešných pacientov klientmi. No aj z toho komerčného hľadiska no fakt je to asi aj ten správny pojem, ktorý, si dovolím povedať, dehonestuje človeka, ktorý naozaj potrebuje zdravotnú pomoc a ktorý je chorý. A teraz lekár alebo zdravotnícke zariadenie akékoľvek pacienta keby nazvalo, že je klient, a to nazýva farmaceutický priemysel, že to sú klienti, no tak to zoberiem, hej, lebo sú to klienti. A asi ten klient je vtedy dobrý a vtedy je najlepší, čím viac liekov spotrebuje.

    My sme taký prepočet spotreby liekov s pánom doktorom tak robili. Ja nie som lekár, tak som tak na to ešte povedal, ako to bolo povedané, že tí dôchodcovia dneska sa dožijú tých chorôb, pán kolega to tu spomínal. Ja všetkým dôchodcom želám, aby sa dožili zdravia a dlhého veku, a nie chorôb aby sa dožili, ale, naopak, zdravia, no teraz tá spotreba liekov je naozaj tak, že my sme to tak vyrátali, že jedného pacienta sme analyzovali. To boli dve hrste denne. A teraz tí špecialisti ako lekári predpíšu ten svoj vlastný liek. No farmaceutický priemysel, ten sa tomu teší, to je úplne super, lebo to majú konzumenta, to majú klienta, hej, spotrebného. A my sme to prerátali. To bol normálne kufor liekov na mesiac, ktorý skonzumoval, nie spotreboval, ale skonzumoval ten pacient. To nie je cesta, vážení kolegovia, to nie je cesta.

    Ak dovolíte, ja tu trošku vnesiem aj iný ako medicínsky pohľad. A to bude filozoficky. Ale tak dúfam, že mi to aj prepáčite. Aby som nerozprával len tak do vetra, možno to bude tak na posmech niektorým a možno, keď tí novinári niektorí to zachytia, tak ma zase len poprekrúcajú a zosmiešnia, dajú mi také bubliny v tých novinách, čo som povedal, pričom v skutočnosti som to nepovedal, človek sa nepozná, ako šetriť tie lieky a naozaj dnes šetriť aj tú rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva aj zároveň to, čo tu odznelo, tie zisky farmaceutických firiem, aby neboli také, alebo proste aby aj tieto veci sa korigovali, aby tu nebol len biznis na liekoch a biznis na úkor nášho zdravia, poviem, jedna z ciest je takou obyčajnou cestou a to je cesta zdravej výživy, zdravých potravín. A tie hypermarkety, odpusťte mi, ako to poviem, to nie sú potraviny, to sú otraviny. A to sú onkologickí pacienti. My si vyrábame onkologických a ťažko chorých pacientov. A zase však, samozrejme, ten farmaceutický priemysel je ten, ktorý si mädlí ruky, lebo zase len na tých liekoch zarobí. A onkologickí pacienti sú veľmi nároční z hľadiska financovania. Tie onkologické lieky sú naozaj veľmi drahé. Aj v ruke som videl ten liek. Bola to malá škatuľka. Aj dokonca som držal onkologický liek, nepamätám si už, ako sa volal, pani doktorky som sa pýtal, či to je ten zázračný liek proti rakovine. Cez ministerstvo zdravotníctva sme špeciálne pre pacientku zomierajúcu vybavovali takýto liek. Bola to 48-ročná mladá žena, ekonómka, ktorá mala veľkú chuť žiť. A my sme takisto jej tu držali palce, aby naozaj mohla tu medzi nami byť. Žiaľ, zomrela, už je to dozadu pár rokov, nejaké štyri roky. A teraz ten liek prišiel. Ministerstvo zdravotníctva dalo tú výnimku a ten liek v korunách ešte stál 280 000 korún. Bola to taká malá škatuľka. Myslím, že tá pacientka, môžem jej meno krstné povedať, ale to nie je ani podstatné, ani nestihla ten liek upotrebiť všetok. A zomrela skôr, ako v podstate tie lieky doužívala. Tak ja som si tiež tak položil otázku: Komu tu o čo ide? No tak vymyslime nejaký liek. A to sú také hypermarketové ťahy, ako sú v potravinách, ako ja neviem akcie. Kde všade máme akcie potom už aj na tie lieky? A liek bude stáť 500 000 ja neviem korún, hej, v korunách to hovorím. A teraz, však jasné, pre ten farmaceutický priemysel je to úplne super, ale všeliek alebo všeliek na všetko a liek proti rakovine zatiaľ sme nevymysleli a všeliek na všetko takisto nemáme ešte.

    Ja som si poznačil ten pojem, ktorý kolega Ivan Uhliarik tu už spomenul, alebo citoval pani ministerku, sociálna lieková politika, že je to zaujímavý pojem. Aj pre mňa je to zaujímavý pojem. A verím, že to pani ministerka myslí aj úprimne, aj vážne. Keby sa človek s tou pojmológiou pohral, tak naozaj dá to veľmi zaujímavý výrok. Ale viem si to predstaviť, že by bola tu zdravá sociálna lieková politika, aby tu neboli ľudia tí, ktorí naozaj kupujú drahé lieky. A väčšinou sú to, áno, však, chvalabohu, poviem to, hej, starší ľudia, lebo keď už sú mladí ľudia chorí, tak to je zlé. Ale dnes aj stredná generácia, aj deti, aj mladí ľudia sú chorí a dokonca zomierajúci.

    Táto spoločnosť je aj somaticky chorá. My nie sme chorí, len proste sme chorá spoločnosť. Viete, to je zase taký filozofický pojem. Táto spoločnosť je chorá, lebo braky nazývame hodnotou a po hodnotách skutočných šliapeme. Tak v tomto zmysle sme chorí. Ale ani psychiatrické lieky tu nepomôžu. Ale naozaj je tu to, aby sme si nazreli sami do vlastného srdca, takisto aj ja som jeden z tých, zvlášť my tu v parlamente aby sme sa pričinili o to skutočné zdravie. Antická doba poznala taký pojem kalokagatia, to je súlad medzi, človek krásny telom i dušou. No dneska sa pozrime, ako my vyzeráme. Aké je naše, aké je tvoje vnútro, aké je moje vnútro. Pozri sa na seba, ale pozri sa aj na svoj vlastný vzhľad, ako vyzeráš aj fyzicky, somaticky, pozri sa na to. Antické sochy a amfory sú. Tak ten človek je naozaj zobrazený aj na tých sochách nádherný. To boli atléti, vyšportované telá. Ale oni mali aj to vnútro zocelené, hej. A to ťa musí čosi stáť. A čo ťa nič nestojí, za nič nestojí.

    Pani ministerka, chcem vám povedať takúto vec, že ani zdravotníctvo nie je zadarmo, aj keď my to máme v ústave zaručené, hej, že je tá služba. Ale zadarmo nie je nič. Nič v živote nie je zadarmo. A či je zadarmo niečo? Tak ja takú jedinú vec nepoznám, ktorá by bola zadarmo. A ak by taká vec bola, tak za nič nestojí. Všetko ťa čosi stojí. A tá cena nie je len vyčíslená v peniazoch. Pani ministerka, mali sme možnosť tak aj rozprávať, keď už som položil tú otázku, keď také dievčatko malé sa ma pýtalo na adopciu. A teraz prišli za mnou so slovami: „Pán Kuffa, dali by ste nám Viktorku na adopciu?“ A teraz ja sa pýtam: „No a vy si myslíte, že ja o tom rozhodujem?“ A ona, tá mamička, adoptívna hovorí, že, áno, ja o tom rozhodujem. Tak ja som vyrástol, s myslením, páni moji, tak to už človek akú moc má. A ja som tak úsmevne hovoril: „Dobre. A koľko za ňu dáte?" Tak som bol tak naštartovaný. Pani ministerka bola pohoršená z toho, keď som položil túto otázku, že to bolo také až morbídne, ale tá matka povedala cenu. A povedala tú cenu takú, keď som si ja uvedomil, že toto by bola najvhodnejšia adoptívna matka. Ani tá fyzická matka nebola taká dobrá ako tá potenciálna adoptívna. A ona povedala cenu, z fleku ju povedala: „Dám za ňu celý svoj život.“ Čo by mohla dať viac? To nie je vyčíslené všetko len v eurách a v korunách. Viete, všetko má svoju cenu, všetko má svoju hodnotu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, je po 12.00 hodine, chcete dokončiť svoje vystúpenie?

  • Hej. Len dokončím to. Toho je už málo.

    No ešte mám tu tak len úplne naozaj krátko povedať, už nebudem tak zdržiavať. Nič nie je dobré to, čo je proti občanovi, čo je proti človeku.

    V tomto zdravotníctve, pani ministerka, by som vás takto veľmi pekne chcel poprosiť zamerať sa aj na to, lebo my hovoríme o liekovej politike, možno o nemocniciach, o poskytovateľoch služieb v zdravotníctve, o liekoch, aké sú kvalitné a super. Ale to nie je len v tej liečbe, to nie je to, čo ten lekár pre toho pacienta urobí, kde lekár je kdesi vysoko, vysoko na piedestáli a ten pacient, pozerám sa dole, či tam vôbec nejaký je, ten červík tam dole. To je ten môj pacient? Treba, aby toto tuná nebolo, ale aby tuná bola dôstojnosť zachovaná, úctivo sa správať k tým ľuďom. A čím si vážnejšie chorý, keď si nevyliečiteľne chorý a zomierajúci, ak raz budeš ležať na tom lôžku, zažiješ to, aké to je. A keď my s tým človekom narábame len tak ako s nejakým kusom polena a odmerane sa správame k nemu, tak čo to je za spôsob? A veľa na to netreba. A tú Matku Terezu som tu spomínal. A ona to tak aj hovorila v tej službe, v ktorej slúžila, v tej Kalkate. Tak ona si sama uvedomila, že všetkým pomôcť nemôže, ona robila zdravotnú službu, sanitnú službu. Všetkým síce pomôcť nemôžeme, ale milovať môžeme všetkých. Nemyslím ani v perverznom slova zmysle to milovanie, lebo dneska človek keď aj povie slovo milovanie, veď to sa všetko úplne zvrhlo. Ja keby som teraz povedal, že mám priateľa, tak na mňa pozerajú, že som asi opačne orientovaný. No a mám priateľa. A keď poviem, že mám priateľku, no tak zase mi povedia, no tak že som neverný svojej manželke. No nie je to tak, lebo priateľstvo je úplne čosi iné. A tým je chorá tá spoločnosť. Aký je liek na to? Ale my poslanci máme byť vzorom tejto krajiny. Tak keď je tu tá vzorka 150 poslancov, však ja nechcem niekoho uraziť, a to som aj ja, aj ja sa koľkokrát hanbím, hej, že toto je tá vzorka tejto našej krajiny, však skúsme sa sami seba prehodnotiť a pozrieť si naozaj predovšetkým do vlastných sŕdc a do vlastných duší. Pán Boh vám žehnaj všetkým. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky majú páni poslanci Baláž a Hraško. Končím možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Baláž.

  • Ďakujem, pán predseda. Drahý kolega Kuffa, vy ste to úplne perfektne zakončili potom, lebo ste to povedali, tak ako to je v kostole, lebo to tak asi aj vyzerá. To sú zmätené tie veci všetky, o ktorých hovoríte. Viete, ja vás rád počúvam. Ale to nevedie k ničomu. Treba sa pripraviť na to a rozprávať, ak chcete rozprávať o liekoch, o kvalite pridaného života, koľko to stojí, ako to vidieť, čo sa vlastne deje v tom. Ale vy máte len také pocity z toho celého života, ktorý popri vás plynie. Máte, povedzme, dobrý, správny zmysel pre život, ale nevidíte ten problém, vlastne mu absolútne nerozumiete. A to je tá katastrofa tých vystúpení potom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Štefan, ty si náhodou veľmi dobre povedal o tom, že zdravotníctvo je služba. A je to služba občanom v rámci zachovávania zdravej populácie, pretože len zdravá populácia nám dokáže dosiahnuť nejaký ekonomický rast a blahobyt a to, aby sme sa tuná mali všetci dobre. Preto v rámci aj liekovej politiky by sa nemalo zabúdať na to, že zdravie a zdravotná starostlivosť by nemali byť obchodom, ale v prvom rade službou a odbornosťou, pretože pokiaľ budú zdravotné služby poskytovať odborníci, a je jedno, či sú to lekári, doktori, zdravotné sestry alebo aj lekárnici, tí, ktorí vydávajú lieky tým pacientom, tak vtedy to bude dobre. To znamená v prvom rade odbornosť a nehľadieť na to, aký si kto z toho chce urobiť obchod sám pre seba alebo už pre nejakú skupinu. Takže v prvom rade na toto by sme sa mali zamerať, aby zdravotníctvo nebolo obchodom, ale v prvom rade službou pre občana a zabezpečované odborníkmi. Ďakujem pekne.

  • Tak ja len krátko. Zdravotníctvo nemôže byť o biznise, ale o službe. Lekár, to nie je zamestnanec, zdravotná sestra, to nie je len zamestnanec, to je služba tomu druhému, to je tá služba chorému, ťažko chorému a zomierajúcemu. Možno pán profesor alebo pán docent nemusí so mnou súhlasiť, ja si uvedomujem, že aj v tejto sále veľakrát hovorím len do betónu a do prázdnych lavíc a veľakrát ja sám ťažko hľadám tieto slová, lebo keď aj mnohé veci, poviem, zle sa porozumejú aj zle sa pochopia, to beriem, ale veľakrát sa cielene prekrúcajú, to už je horšia vec. Ak to cielene prekrúcaš, to je tvoje svedomie, to je hlas tvojho srdca. No ale človek, ktorý je prázdny, a sud, ktorý je prázdny, tak ten najviac duní. Človek, ktorý je naplnený aj životnou skúsenosťou, nebude dunieť len ak taký prázdny sud. Ja len toľko k tomu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Želám dobrú chuť a budeme pokračovať o 14.00 hodine v rozprave.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 11. schôdze v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

    Je to tlač 224.

    Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Ježíka a pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spoločného spravodajcu, už sa tak stalo.

    A odovzdávam slovo ďalšiemu rečníkovi v poradí z ústne prihlásených, a to Jozefovi Mikloškovi. Pripraví sa pán poslanec Tibor Bastrnák.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážená Národná rada, páni poslanci, ktorí majú záujem o zdravotnícku problematiku, vítam vás poobede. Moje úvodné poznámky budú, povedal by som, otrasné, pretože z viac ako 200 000 občanov Slovenska užíva každý viac ako 10 liekov. V roku 2011 občania vrátili do lekární 97 ton liekov, ktoré išli takto prakticky do koša. Napriek tomu sa naďalej lieky masovo predpisujú s nádejou, že ich niekto zaplatí.

    Nedávno som čítal v nemeckých novinách, niekde ich mám, že v investovaní do zdravotníctva v roku 2000 až 2009 alebo 2010 vzhľadom na HDP bolo Slovensko vysoko najlepšie zo všetkých štátov Európskej únie. Tú tabuľku môžem zohnať. Je to pravda? Konštatujem, že zdravotníctvo je čiernou dierou rozpočtu nielen u nás. Ak doň dáme desaťkrát viac ročne financií, bez problémov to minie, pretože stále máme viac drahších a presnejších prístrojov, stále máme novšie a drahšie lieky, napr. chemoterapeutiká, ale aj mnohé iné.

    Podotýkam, že niektoré zamestnania sú povolania, nie zamestnania. Určite medzi ne patrí vedec, lekár, učiteľ, kňaz, vychovávateľ. U nich nemôže byť kritérium zisk. Vo vede napr. platí výrok, voľne ho citujem, otca kybernetiky Norberta Wienera, ktorý asi do dnešnej spoločnosti moc nepatrí, ale ten výrok je takýto: „Opravdivý vedec by mal byť hnaný takým neodolateľným tvorivým pudom, že by mal byť ochotný aj sám platiť za tú prácu, aby ju mohol vykonávať.“

    Pred pár dňami som videl, tuším na kanáli Film+, americký film známeho režiséra Moora, silnejšieho chlapíka s čiapkou. Veľmi silno kritizoval zdravotnícky systém Ameriky, ktorý je zameraný na biznis, na tých, čo sú poistení, s minimálnou snahou pomôcť tým, ktorí sa nemôžu poistiť a ktorých potom nevyliečených z nemocnice dávajú do taxíka a vyhodia na zasneženú ulicu. Porovnal to so situáciou vo Francúzsku, kde zistil a dokumentoval, že tamojší zdravotnícky systém je bezplatný a dokonca aj s bezplatnými nočnými návštevami u pacientov, so štátom zaplatenými ženami, ktoré chodia pomôcť vyprať a vyžehliť mladým matkám a tak ďalej a tak ďalej. Neviem, či môžem tomu veriť, ale vrcholom bolo, že v USA na toľko oslavovaných hrdinov z 11. septembra, hasičov, záchranárov a tak ďalej, ktorí tam stratili zdravie, po rokoch sa už zabudlo, aj ťažko chorí nemajú veľa nárokov na terapiu a na liečenie. Hlavný gól bol v tom, a už skončím s týmto filmom, pozrite si ho, že keď ten režisér Moore zobral týchto ľudí a loďkami odišli na Kubu, kde ich vyšetrili, stanovili diagnózu a nasadili lieky, jedna veľmi vážne chorá záchranárka si potom kúpila liek, ktorý v USA stál 120 dolárov, a tam zaň zaplatila 5 centov teda. Nechcem provokovať systémom, teda bezplatným v zdravotníctve, celkom, lebo všetko niečo stojí, ani Kubu, ale isteže je pozoruhodné, že takéto systémy existujú. A my, keď nám ide o sociálny štát a o ľudí a ich istoty, tak by sme mali nad týmto porozmýšľať.

    Teraz sa vrátim k našej situácii. Niekoľko otázok som pri prvom čítaní, pokiaľ sa pamätám, položil, odpovede som sa vtedy nedočkal. No takže na zajtra som pani ministerke na hodinu otázok pár z týchto otázok položil, už neviem, či na mňa dôjde rad, ale chcel by som konštatovať, že farmakologický biznis je dnes tretím najväčším biznisom na svete, po zbrojárstve a drogách.

    Poslanec Uhliarik povedal, že občania Slovenska dávajú ročne 1,3 mld. eur na lieky. Zaujímali by ma štatistiky od roku 1993, ako je to v porovnaní s inými štátmi Európskej únie, čo sa týka výdajov na lieky. Z televízie som sa tiež dozvedel nedávno, že máme príliš veľa lekární, že na jednej ulici sa našli aj štyri lekárne. Koľko ich teda máme na obyvateľa, ako je to v iných štátoch a koľko z nich je sieťových a kto je ich majiteľom?

    Kolísanie cien liekov sa mi tiež zdá náhodné, to som tiež už raz tu povedal. Zaujímalo by ma, ako tá komisia pracuje, aké sú jej kritériá, z čoho vychádzajú, aký je možný lobing u nich. Minule som spomenul liek Detralex, na žily. Bol voľakedy na recept, teraz je voľný a krabička stojí 17,60 eura, tuším. Prečo tak naraz sa to zmenilo a už si ho možno kúpiť voľne, aj keď je dosť drahý?

    Tiež upozorňujem na seniorov, asi 18 000 z nich má penziu menšiu ako 200 eur. Priemerná penzia je dnes u nás 375 eur, ten priemer pomaly stúpa, najmä preto, že ľudia s malými penziami, staropenzisti vymierajú. Čo by sa dalo pre týchto ľudí urobiť, aby liekový systém bol viac senior friendly, pri úvahe ich malých penzií a vyšších nárokov na lieky? Končí Európsky rok aktívneho starnutia. Ešte by sme za štyri týždne mohli niečo v tomto smere urobiť, ale aj budúci rok budeme mať Európsky rok občianstva, takže akosi usilovnosti sa medze nekladú ani v ďalšom roku.

    No tiež sa chcem opýtať, ako to je s prevenciou. Iste je byť lepšie zdravým ako chorým. Koľko dávame do prevencie, napr. do alternatívnej medicíny bez chémií, do propagácií zdravej výživy a zdravého spôsobu života, do športu?

    Treba pochváliť pána poslanca Rašiho, ktorý tu teraz nie je, sa na to chystám dosť dlho, za jeho preventívne prehliadky pre poslancov aj personál Národnej rady. Zajtra budú tuším o cukrovke, ešte šťastie, že to nebude po večeri, keď dostaneme od Mikuláša balíky.

    Aké sú dnes možnosti lobovania farmafiriem u nás? Majú priamy prístup k lekárom, za akých podmienok?

    Záverom toľko diskutovaný zákaz vernostných systémov, dostali sme k tomu veľa listov, je nesprávny. Je iba v prospech niektorých lekární. A napadá mi, prečo by sme nemohli zakázať vernostné systémy aj napríklad na benzínových pumpách alebo v obchodných reťazcoch zakázať akcie. Je ich dosť a sú v prospech ľudí. Prečo by aj lekárne nemohli mať nejaké akcie pre seniorov? Napríklad zoberú si dva ibuprofény, tretí dostaneš zadarmo, ale to som, myslím, už povedal voľakedy.

    Uvedomme si, že tieto otázky sú skôr pre prvé čítanie, ale snažiť sa o pozmeňujúci návrh, ktorý aj tak neprejde, si myslím, je v tomto smere zbytočné. Teším sa, že som mal možnosť povedať aspoň týchto niekoľko myšlienok. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Nasledujúcim rečníkom v rozprave je Tibor Bastrnák. Nevidím ho v sále, takže týmto sme vyčerpali zoznam všetkých aj ústne prihlásených rečníkov, vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľka, pani ministerka?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi rada by som sa vyjadrila možno aspoň k niektorým z bodov.

    Som rada, že tu bola ponúknutá aj pre kolegov poslancov možnosť sadnúť si na kávu a vydiskutovať si od pána poslanca Uhliarika veci o týchto zákonoch, ktoré predkladáme. Ja som pevne verila, že túto možnosť budem mať na zdravotníckom výbore, tak ako nám to prináleží. Bohužiaľ, páni poslanci v ten deň neprišli do práce, takže o túto možnosť som bola ukrátená.

    Rada by som sa vyjadrila na začiatok k niečomu, čo skutočne, ako povedal pán poslanec Novotný, sa prelína aj potom s nasledujúcim zákonom, ktorý predkladáme, a to k možnostiam poskytovať zľavy pre seniorov, možno preto takto na začiatok, pretože, áno, bolo to práve, prepáčte, pre seniorov, pre pacientov, pretože boli to ale práve seniori, na základe stretnutia s ktorými vznikla u nás tá koncepcia, tá myšlienka. A na základe stretnutia s nimi aj s ostatnými pacientskymi organizáciami, kde sme hovorili veľa o tom, aký je rozdiel medzi poskytovaním zľavy a zavedením vernostných systémov, tak si stále myslím, po týchto stretnutiach, a potvrdili sme si to spoločne aj na našom valnom zhromaždení, som sa zúčastnila valného zhromaždenia Jednoty dôchodcov, že skutočne teraz je potrebné riešiť akútny problém, ktorý vznikol.

    Musím povedať, že, áno, všetko nepoznané prináša vždy ľudstvu určité obavy. A tu predkladáme legislatívu, ktorá je určená len naozaj jedným a pacientom. A jej zmyslom má byť skutočne len pomôcť im tam, kde to potrebujú, v ich peňaženkách teraz. Je to pre vás pravdepodobne nová nepoznaná vec, páni poslanci, ale určite keď si na to zvykneme, tak legislatíva v prospech pacientov nebude naďalej vzbudzovať obavy.

    Musím povedať, že nezvyknem, iste ste si to všimli, využívať nejaké expresívne výrazy. V tejto chvíli smerom k cenám liekov a k predkladanej legislatíve vzhľadom na to, že poznám vzdelanie aj informácie, ktorými disponujú vystupujúci poslanci, musím jednoznačne povedať, že klamete. Ceny liekov nestúpnu, tie lieky nezdražejú. Lieky zlacnejú a okrem toho sme zaviedli takisto aj preventívne opatrenie, kde v prípade, že by posun ceny liekov išiel hore, je obmedzenie na 2 až 3 %.

    Stále sa tu hovorilo o tom, že predchádzajúce opatrenia a systém, ktorý je podľa prezentovaných vystúpení funkčný, priniesol úspory, „priniesol úspory,“ citujem, „systému, štátu, poisťovniam", neviem dokedy, pretože výsledkom takto nastaveného systému boli skutočne drakonické doplatky liekov. Zbytočne budete hovoriť našim pacientom, ktorí doplácali po posledných opatreniach, ktoré boli ešte zvyškovými na základe systému, ktorý bol zavedený, aj 250 eur na lieky, že lieky vlastne zlacneli, pretože priniesli úsporu systému, štátu a poisťovni. Sú poznatky, ktoré máme zo stretnutí s pacientmi, skúste sa s nimi niekedy porozprávať. Podliečený pacient sám si v tejto chvíli kupuje nie plnú dávku, nekupuje si dve krabičky, ale iba jednu krabičku liekov. Dáva si buď ich polovičnú dávku, alebo užíva lieky každý druhý deň, pretože aktuálne v tom momente nemá na celý doplatok. Kde sa nám to objaví? V poškodení zdravia, ktoré z tohto plynie. Jednoznačne sa tak znova predraží systém, nehovoriac o dopadoch na tých jednotlivcov, ktoré naozaj tí pacienti nemuseli mať. Sú to tie následky.

    Toto isté je k očkovaniu. Bola som udivená, že ste vôbec otvorili tému očkovania, pretože si všetci ešte veľmi, veľmi pamätáme, čo sa stalo. Zmenil sa systém, ktorý fungoval dlhé roky. A výsledkom toho boli nápisy na ambulanciách lekárov: „Neočkujeme.“ Výsledkom toho je 40-percentný pokles zaočkovanosti detí.

    Vy sa ma pýtate, ako chceme zabezpečiť chladový reťazec. Prepáčte, pán poslanec, táto vec je vyriešená od roku 2005, keď vo Vestníku vyšiel výnos ministerstva, ktorý jasne túto vec upravuje. Vzhľadom na to, že vám ste ho zrejme opomenuli, tak pri zmene, ktorú ste robili, je naďalej účinný a platný. Môžeme ho dodať. Jasne upravuje práve aj situáciu, ktorú uvádzal pán poslanec Kuffa. Takže je to upravené, postupy sú metodicky upravené a výsledkom je, že znova naše deti sú u svojich lekárov očkované. Ten dopad bol reálny. My sme sedeli s odbornými spoločnosťami. Nie je pravda, že je to nátlak nejakej časti lekárov, ktorým sa nechce pracovať alebo ktorým sa nechce. Im sa nechce byť obchodníkmi s liekmi. A menili ste vec, ktorá roky a roky fungovala. A skutočne sme sa venovali otázke, za celé tie roky neprišlo k jedinému poškodeniu zdravia v dôsledku nedodržania chladového reťazca.

    Čo sa týka reexportu, skutočne uznávam, že je len veľmi málo ľudí v zdravotníctve, ktorí sa v reexporte vyznajú tak ako pán poslanec Uhliarik, to je pravdou. Nie je však, bohužiaľ, pravda, že táto situácia je až taká bezpečná pre slovenských pacientov. Určite nie je na škodu, že to budeme monitorovať. A pri skutočne nízkych cenách zabezpečíme a vytvorili sme si možnosť zabezpečiť, aby našim slovenským pacientom lieky nechýbali, aby naozaj neboli predmetom špekulácií. Práve tá skutočnosť, ktorú uviedol pán poslanec, že firmy si monitorujú a nepodporujú túto vec, je dôsledkom toho, že sa vyvážajú lieky, ktoré nie sú nadbytočné, ale ktoré by mohli byť práve v tom momente potrebné pre našich pacientov.

    Myslím si, že asi toto by možno aj stačilo. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 225 a spoločná správa z výborov má tlač 225a.

    Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom predloženého návrhu je prebratie Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83, ktorou sa stanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o predchádzanie vstupu falšovaných liekov do legálneho dodávateľského reťazca.

    Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú doterajšie ustanovenia o výrobe humánnych liekov, veľkodistribúcii humánnych liekov a výdaji humánnych liekov za účelom zabránenia prieniku falšovaných liekov do legálneho dodávateľského liekového reťazca.

    Navrhujú sa aj ďalšie zmeny, ktoré prispejú k sprehľadneniu a skvalitneniu procesov zaobchádzania s humánnymi liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, najmä v rámci poskytovania lekárenskej starostlivosti.

    V článku II sa dopĺňajú správne poplatky za nové činnosti stanovené v návrhu zákona.

    A v článku III sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Zámerom je spresnenie a úprava platného zákona a jeho zosúladenie s terminológiou zákona č. 362/2001 Z. z.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona o lieku (tlač 225).

    Predseda Národnej rady pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre zdravotníctvo.

    Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rady návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    V časti IV spoločnej správy sú uvedené jednotlivé pripomienky.

    Gestorský výbor rokoval o návrhu dňa 27. novembra 2012 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť, ako aj schváliť všetky pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej by som sa prihlásil ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram teda rozpravu. Do rozpravy som dostal prihlášky písomne prihlásených pánov poslancov Novotného, Uhliarika a Bastrnáka.

    Na základe vašej požiadavky, pán poslanec, ako spravodajcovi, nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Prednášam pozmeňujúci návrh, môj pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 225).

    V čl. I bode 88 § 60 ods. 6 sa slová „držiteľom povolenia na výrobu liekov“ nahrádzajú slovami „držiteľom registrácie humánneho lieku“.

    Zdôvodnenie. Predmetom úpravy ustanovenia § 60 ods. 6 je držiteľ registrácie humánneho lieku.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Tak ako je to aj na tabuli, dávam teraz slovo v poradí pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda vystúpil k novele zákona o lieku aj v druhom čítaní.

    Na úvod len možno dve krátke poznámky k záverečnému slovu pani ministerky.

    K zákonu o rozsahu, keďže pani ministerka nevystúpila v rozprave, tak nemohli sme na ňu reagovať faktickými poznámkami. Chcem uistiť pani ministerku, že my sme v ten deň, keď pani ministerka bola na výbore 20. novembra, boli v práci, zúčastnili sme sa rokovania pléna Národnej rady. Žiaľ, naši kolegovia zo strany SMER sa nezúčastnili rokovania pléna Národnej rady, a tak znefunkčnili mimoriadnu schôdzu na odvolanie ministra spravodlivosti. Následne sa ale zjavili naši kolegovia zo strany SMER na výbore pre zdravotníctvo, kde sme prišli aj my, podpísali sme sa a na protest proti tomu, že SMER blokuje parlament, sme odišli z tohto výboru. Takže uisťujem pani ministerku, že som nebol ani v Dubaji na pláži, ani doma s deťmi v Košiciach, ani som nehral tenis, aj keď hrám tenis veľmi rád, bol som v práci v Národnej rade Slovenskej republiky, len opozičný poslanec má právo využívať to, čo mu umožňuje rokovací poriadok. Koniec koncov včera nám to tu vysvetlil predseda Národnej rady pán Paška, že právom poslanca je byť v práci a nezúčastniť sa rokovania. Myslím, že odpovedal pánovi kolegovi Hlinovi. A je to naozaj tak.

    K tej druhej poznámke. Pani ministerka, ste šarmantná dáma. A ja chcem byť džentlmen a zachovať svoje džentlmenstvo aj v týchto vážnych chvíľach liekovej politiky a v slovenskej legislatíve. Tak hovoríte teda, že klamem, keď hovorím, že lieky zdražejú. Pani ministerka, ktoráže to veta dôvodovej správy jedného alebo druhého zákona nás uisťuje o tom, že zlacnejú? Ja som ju nenašiel. No len boli by ste taká láskavá nám ju prečítať? Prípadne boli by ste taká láskavá povedať, keď klamem, že lieky zdražejú, a hovorím konkrétnu cifru prepočítanú podľa októbrových reálnych cien liekov v Európskej únii, o koľkože to tie lieky zlacnejú? Prosím, dali by ste nám k dispozícii dopadovú štúdiu ministerstva zdravotníctva, ktoré prepočítalo pozitívny dopad na verejné financie a zníženie doplatkov na pacientov? O koľko zlacnejú lieky? Tak na to odpoveď nemáme, dámy a páni. Pani ministerka bola vrcholovým manažérom, keď to dobre počítam, troch zdravotných poisťovní vo svojej kariére. Ale myslím si, že generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne, ktorému by šéf jeho odboru liekovej politiky prišiel oznámiť, že s veľkou pravdepodobnosťou budúci rok zlacnejú lieky a asi vydáme menej na ne, a on by sa ho opýtal, o koľko to bude, a on by povedal, že to síce nevie, ale asi by ich mali vydať menej, tak by ho vyhodil tak, že by letel dole schodmi prepočítať tieto čísla. My tu v Národnej rade schvaľujeme zákon, ktorý by asi mal zlacnieť lieky, asi, nevieme síce, o koľko by to malo byť, ale veríme tomu, napíšeme list Ježiškovi, pani ministerka ho podpíše a Ježiško je dobrý. Čo keď nám zlacnie lieky na budúci rok? Takže chcem to trošku obrátiť na humor a nechcem používať ťažké výrazy ani nikoho osočovať.

    Ale poďme teda k novele zákona o lieku, lebo veď k nej som chcel vystúpiť, aj keď znovu na úvod poviem, že keď budem plynule prechádzať do zákona o rozsahu, ono sa to oddeliť nedá, o to viac, že pozmeňujúci návrh týkajúci sa výmeny existujúceho vernostného systému za akýsi nový netransparentný spôsob zliav v lekárňach je v spoločnej správe zákona o rozsahu, ale vernostný systém sa ruší v zákone o lieku. Čiže naozaj sa to nedá oddeliť.

    Dámy a páni, vláda zdraží lieky pre chorých a dôchodcov od 1. januára, ale na dôvažok ešte aj zruší fungujúci systém zliav. Miesto toho ponúka mačku vo vreci, systém zliav, ktorý je netransparentný, a nevieme celkom presne povedať, ako bude fungovať. Oba zákony, o ktorých rokujeme dnes, sú zákony lobistické, sú v prospech ziskov farmaceutických firiem a časti lekárnikov, v neprospech verejných zdrojov, zdravotných poisťovní, ako aj v neprospech pacientov, ktorí budú doplácať za lieky viac.

    Keď sa pozrieme do tohto návrhu zákona, nedá mi, aby som nezačal témou, o ktorej sa toľko nehovorí, lebo väčšinou diskutujeme len o vernostnom systéme, a to, že tento zákon potichu znovu navracia možnosť farmaceutickým firmám korumpovať lekárov. Jedným z najvážnejších výsledkov zákona o lieku z roku 2011 bolo, že obmedzil možnosť reprezentantov farmaceutických firiem navštevovať a motivovať lekárov. Samozrejme, tieto opatrenia boli najprv prijaté s veľkou nevôľou, s veľkým krikom, s veľkou nespokojnosťou, aj tu v pléne Národnej rady, mám veľmi dobrú pamäť, neskôr ale s dosť veľkým pochopením. A dneska väčšina všeobecných a špecializovaných lekárov na špecializovaných ambulanciách vám povie, že, chvála pánubohu, už nechodia klepkať a neotravujú, pretože máme dôležitejšiu prácu v robote. Tento zákon veľmi opatrne vracia túto možnosť, nie tak, aby chodili v ordinačných hodinách, ale keď to tam hľadáte, naozaj to tam nájdete, že farmaceutické firmy chcú navštevovať lekárov, chcú s nimi diskutovať, chcú im pomôcť sponzorovať rôzne podujatia, prípadne ich akýmsi spôsobom motivovať. A tie formulácie v tom zákone nájdete. Napríklad súčasťou odborného podujatia môžu byť sprievodné aktivity, ktorých časový rozsah neprekročí 20 % podujatia, v prvom čítaní sme počuli, že vraj to je obed. No priznám sa, že 20 % podujatia som ešte neobedoval, ale môže to byť taký väčší obed alebo nejaké iné zaujímavé podujatie v sobotu doobeda, prípadne v piatok večer. Čítate to v tomto zákone, tak nenápadne, jemne, ale zrozumiteľne napísané. Alebo čo poviete na formuláciu, že sa zavádza povinnosť držiteľa registrácie humánneho lieku vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účel jeho poskytnutia? Prečo by mala farmaceutická firma niekomu dávať peňažný príjem a potvrdiť účel jeho poskytnutia? Tomu celkom nerozumiem. Rozumiem ale tomu, že sa tým výrazne búra to, čo sa snažil zákon z roku 2011 zaviesť, to, o čom tu stále niekto priebežne informuje, že takéto nekalé praktiky, žiaľ, existujú v slovenskom zdravotníctve.

    No poďme už konečne k meritu veci a k tomu, čo je takou nosnou témou tohto návrhu zákona, a to je zrušenie fungujúceho systému zliav v lekárňach, keď chcete, zrušenie vernostného systému. Zrušenie fungujúceho systému zliav v lekárňach ministerstvo zdravotníctva odôvodňuje tvrdeniami, ktoré nie sú objektívne.

    Tým prvým vážnym argumentom, prečo ministerstvo navrhuje zrušiť zľavy v lekárňach je, že, teraz citujem: „Zrušením vernostného systému sa posilní zdravotnícky charakter verejných lekární.“ Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza, že vernostný systém oslabuje odborný charakter lekárenskej činnosti. A záverom predkladateľ konštatuje, že konkurenčný boj o pacienta sa má viesť na odbornej úrovni. Je to účelovo použité a spájame tu hrušky s jablkami. Totiž lekáreň je zdravotníckym zariadením, súhlasím s pani ministerkou aj s tým, ako mi odpovedala na hodine otázok, a musí zdravotníckym zariadením aj zostať. Lieky, aj keď sa to nebude niekomu páčiť, sú tovarom, nie sú jesenným lístím ani dobrou náladou. Sú tovarom so špeciálnym určením. A zdravotnícke zariadenie menom lekáreň je miesto, kde sa s týmto tovarom špeciálneho určenia narába, kde sa dáva rada pacientovi, kde sa vysvetľuje užívanie tohto lieku. Zdravotnícky charakter lekárne, požiadavky na kvalitu a odbornosť lekárne sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak chce ministerstvo posilniť, zvýšiť zdravotnícky charakter, nech zmení príslušné všeobecne záväzné nariadenie. Chcem vás uistiť, dámy a páni, že vernostný systém fungujúci systém zliav v lekárňach nijako neohrozuje a nesúvisí so zdravotníckym charakterom. Zdravotnícky charakter definuje všeobecne záväzné nariadenie a lekáreň ho musí splniť, či poskytuje zľavy vo vernostnom systéme, či neposkytuje zľavy vo vernostnom systéme, lebo ináč stratí povolenie na prevádzkovanie.

    Druhým argumentom, ktorým ministerstvo zdravotníctva odôvodňuje zrušenie fungujúceho systému zliav vo vernostnom systéme, je, citujem, „na najvyššiu možnú mieru odstrániť praktiky vedúce k zvyšovaniu spotreby liekov vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis". Znovu sa tu miešajú hrušky s jablkami, pretože očakával by som, že ak stúpa spotreba liekov, ministerstvo zdravotníctva to vydokladuje číslami. To je reálna diskusia. A potom by som hľadal kauzálnu súvislosť, že ak stúpa spotreba liekov, či na to má nejaký vplyv fungujúci systém zliav, vernostný systém. Dámy a páni, logicky nemôže ho mať. Lieky predpisuje lekár, nie lekárnik. Lekárnik nevie ovplyvniť to, čo má predpísané pacient na recepte. Lekárnik nerozhoduje o diagnóze ani o príslušnej liečbe, ani o liekoch, ktoré potrebuje pacient na liečbu danej diagnózy. O tom rozhoduje len a len lekár. Keď ministerstvu zdravotníctva vadí, že sa na Slovensku predpisuje veľa liekov, a pán kolega Mikloško má pravdu, že sa predpisuje veľa liekov, tak to treba riešiť tam, kde sa lieky predpisujú, u všeobecných lekárov a špecialistov, a nie v lekárni. Lekárnik to nevie ovplyvniť, že príde k nemu pacient s dvoma alebo so štyrmi receptami.

    Čo sa týka voľnopredajných liekov, aj tu počujem argument, že teda stúpa spotreba voľnopredajných liekov. No faktom ale je, že žiaden z novelizačných bodov vládneho návrhu zákona o liekoch neprináša žiadne opatrenia, ktoré by mali znížiť predaj voľnopredajných liekov alebo spotrebu voľnopredajných liekov. A keďže ministerstvo zdravotníctva si nedalo tú námahu, aby vydokladovalo tieto svoje tvrdenia reálnymi číslami, tak som si dal tú námahu ja. A zobral som si údaje z Národného centra zdravotníckych informácií, aby to tak zas nebola nejaká opozičná štúdia. Myslím, že Národné centrum zdravotníckych informácií by malo mať najkorektnejšie čísla a túto autoritu by sme mali rešpektovať, vládna strana aj opozícia.

    Tak ako reálne vyzerá vývoj spotreby liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis? Počet vydaných balení liekov za rok 2010 je 94,5 mil. vydaných balení liekov, za rok 2011 je 90,5 mil. vydaných balení liekov, za prvý kvartál 2012 je 20,5 mil. vydaných balení liekov. Posledné prenásobme štyrmi, aby sme mali odhad na rok 2012, a sme pri 82 mil. vydaných balení liekov. Čiže je to za tie roky 94,5 mil., 90,5 mil., 82 mil. Je vydávaných liekov viacej alebo menej? Stúpa alebo klesá ich spotreba? Zavedenie vernostného systému 1. decembra 2011 zvýšilo ich spotrebu alebo nemá vplyv na ich spotrebu. Neznížilo ju, ale nemá vplyv na ich spotrebu. Pletieme tu hrušky s jablkami, argumentácia je nepresná, je zavádzajúca.

    Vývoj spotreby voľnopredajných liekov. Počet vydaných balení liekov za rok 2010 je 36,5 mil., za rok 2011 je 39 mil., za rok 2012 to nemám zatiaľ k dispozícii. Ak bude stúpať to číslo, vtedy by sme mohli hovoriť o tom, že niečo sa nám deje v tomto segmente, ale trend tu nie je stúpajúci ani po zavedení vernostného systému.

    Čiže toľko k číslam z Národného centra zdravotníckych informácií.

    Mohol by som vás ešte informovať o úhrade zdravotných poisťovní za lieky predpísané na recept a o doplatkoch pacientov, ale chcem vás uistiť, že v perspektíve rokov 2010 až 2012 klesajú. Nejdem vás zabávať číslami.

    Takže o čo vlastne ide v tom vernostnom systéme, prečo to tak strašne ministerstvu zdravotníctva vadí? Pravda je totižto niekde úplne inde. Je to fungujúci systém, dôchodcovia a chorí ľudia, lebo predovšetkým pre tých, ktorí užívajú veľa liekov, je vernostný systém zaujímavý. Vedia, na akú zľavu majú nárok, vedia, kde tú zľavu dostanú. Odkedy sa zaviedol vernostný systém, od 1. decembra 2011 za osem mesiacov do konca júla 2012, prostredníctvom neho chorí a dôchodcovia ušetrili na doplatkoch za lieky 2 mil. eur, za osem mesiacov ušetrili chorí ľudia 2 mil. eur. Zároveň sa zdravotným poisťovniam vrátilo 1 mil. eur, pretože systém je nastavený tak, že ak chce lekáreň poskytovať zľavu, musí to oznámiť príslušným zdravotným poisťovniam, že ich poistenci budú dostávať zľavu, musí to zverejniť na internete, za akých podmienok bude zľava poskytovaná a aké sú podmienky poskytnutia zľavy, musí to byť zverejnené v danej lekárni. A z každej zľavy, a to je veľmi dôležité, chcem to podčiarknuť, ktorú dostane pacient, 50 % dostane aj zdravotná poisťovňa. Čiže zdravotnej poisťovni sa vrátia finančné prostriedky. Preto keď pacienti ušetrili za osem mesiacov 2 mil. eur, zdravotným poisťovniam sa vrátilo 1 mil. eur. Dobre, poviete, že je to možno málo peňazí. Ja ale chcem povedať, že sú to veľmi významné peniaze, hlavne čo sa týka doplatkov chorých a starých ľudí, ktorí najviac užívajú lieky a majú najviac predpisovaných liekov. Z pohľadu zdravotných poisťovní to má ale jeden veľmi dôležitý iný moment. Zdravotná poisťovňa má presný prehľad o tom, kde dostávajú jej poistenci zľavy. Vedia to skontrolovať. Vedia dokonca presne vyčísliť, akú zľavu dostal poistenec v tej-ktorej lekárni, pretože 50 % dostanú aj oni.

    Ja som naozaj od začiatku, odkedy prišla vláda s týmto návrhom zákona, nerozumel tomu, prečo vláde, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna, pán minister Richter povedal slovo socialistická, ale tiež sa mi to páči, nuž nech je socialistická, vadí, že chorý človek, že dôchodca, ktorý užíva veľa liekov a má do mesiaca tri-štyri predpísané recepty, môže vo vernostnom systéme ušetriť päť-šesť eur. Dámy a páni, komu to vadí? Nestúpa tým spotreba liekov. Neohrozuje to zdravotnícky charakter lekárne, akurát človek, ktorý užíva veľa liekov, vie ušetriť pár eur. Vieme, aké majú dôchodky naši dôchodcovia, vieme, aké príjmy majú zdravotne postihnutí, invalidi, chronicky chorí ľudia, komu toto vadí? Jediná odpoveď, ktorú viem na to poskytnúť a ponúknuť, pani ministerka určite ponúkne inú, je, že vláda jednoducho podľahla lobingu, časti lekárnikov, ktorí si jednoducho neprajú dávať zľavy. A vadí im ich konkurencia. No veď to je ich konkurencia. No, samozrejme, napr. v Michalovciach, ma minule informoval môj priateľ, je dvadsaťšesť lekární, no tak iste že si konkurujú v tých Michalovciach, je to úplne prirodzené. Tak, skrátka, lekárnikom, ktorí si nechcú znížiť svoj zisk, vadí to, že konkurencia takúto zľavu tomu dôchodcovi, tomu chorému človeku jednoducho dá. To je celé. Nič iné za tým nehľadajte, len lobing Slovenskej lekárnickej komory. Veď lobing je legitímna vec. Veď, samozrejme, lobujú za svoje záujmy. Nič mimoriadne na tom nie je. Problém je, že vláda by mala stáť na strane chorých dôchodcov, najslabších, ktorí dokážu prostredníctvom fungujúceho systému zliav ušetriť pár eur mesačne, a nie na strane lobingu firiem, ktorým ide o zisk, lekární, ktorým ide o zisk. Je to podľa mňa pomerne logické a sociálne cítiacej vláde sľubujúcej istoty by to malo byť priam jasné, že bude stáť na strane ľudí, ktorí môžu ušetriť na doplatkoch.

    Potom prišla do Národnej rady petícia, pod ktorú sa podpísalo šesťdesiatpäťtisíc občanov, ktorí vyjadrujú nesúhlas s návrhom zákona o lieku a so zrušením fungujúceho systému zliav v lekárňach, ak chcete, vernostného systému, a chcú aby Národná rada Slovenskej republiky pri prerokovaní návrhu zákona zobrala do úvahy pripomienky verejnosti. Nuž, dámy a páni, nezoberie do úvahy Národná rada Slovenskej republiky tieto pripomienky. Predpokladám, že väčšina mojich ctených kolegov, ktorí budú v pléne hlasovať za tento vládny návrh zákona, ani nevie, aké sú to pripomienky, pod ktoré sa podpísalo šesťdesiatpäťtisíc občanov. Ja som sa snažil zaradiť túto petíciu ako bod na rokovanie tejto schôdze, lebo si myslím, že strana SMER? ktorá hovorila o istotách pre ľudí a o tom, ako jej veľmi záleží na sociálnych istotách, si aspoň vypočuje názor šesťdesiatpäťtisíc občanov. Nie nevypočuje si ho, zato si vypočula názor lobistov, ktorí nechcú zľavy vo vernostnom systéme, lebo im to znižuje zisk. A veď je to jednoduché. No len, priatelia, život by bol v tejto chvíli jednoduchý.

    A ja už by som pomaly aj skončil, aby som zbytočne veľa nerozprával, no len, priatelia, život je plný nástrah, učil ma môj profesor na neurochirurgickej klinike, a tu, ajhľa, došlo k tak prudkej zmene, že zaskočila aj lobistov. Dňa 20. novembra pani ministerka ráno urobila tlačovku. Následne kolegovia za strany SMER, menovite pán poslanec Raši predložil pozmeňujúci návrh do zákona o rozsahu, pozor, sme v zákone o lieku, ale neviem to oddeliť. A v tom zákone o rozsahu umožňuje zľavy v lekárňach, a to, keď to veľmi jednoducho poviem, asi takým spôsobom, že, skrátka, ten lekárnik sa rozhodne, či z toho doplatku dá, alebo nedá zľavu. A môže dať zľavu až do výšky 50 % doplatku, bodka. Žiadne oznámenie zdravotnej poisťovni, internet, vyvesenie na nástenke, zľava poskytnutá zdravotnej poisťovni, no proste sa rozhodne, a dá to. Pani ministerka to minule vysvetlila na hodine otázok veľmi čarovne, že teda bude sa môcť ten lekárnik rozhodnúť, viete, pri tom okienku. Teraz nie som si celkom istý, či to bude podľa zúboženého výzoru dotyčného s receptami, alebo podľa farby kabáta. Neviem si celkom predstaviť, ako to bude fungovať, ale som si istý, že to bude i neuveriteľný chaos, hlavne netransparentnosť.

    No, priatelia, ale neutekajme od merita veci, lebo toto naozaj stojí za hlbšiu analýzu, dokonca aj niektoré medicínske odbory by sa týmto vedeli už zaoberať, ja som neurochirurg, ja len operujem, ja tomu nerozumiem, ale, ešte raz, do 20. novembra nám to bolo jasné, SDKÚ – DS chce zľavy v lekárňach pre chorých a dôchodcov, SMER to nechce, SMER si vykonštruoval nejaké argumenty, a tie tvrdí, a 20. novembra, pozrite sa, stoosemdesiatstupňový obrat, SMER síce nechce fungujúci systém zliav v lekárňach, ale chce iné zľavy v lekárňach. Prosím, už naozaj sa bojím opýtať, ale ticho by som poznamenal, to už neohrozuje zdravotnícky charakter lekárne? Už teraz nevadí, že ten lekárnik teda sa rozhodne, že pán Hlina, to je poslanec, ten môže platiť plný doplatok, Kuffa, to je milý človek, bude mať 50-percentnú zľavu, pani Žitňanskej, mám ju rád, 30-percentnú ju dá, ona ju 50-percentnú nedostane? To neohrozí zdravotnícky charakter lekárne. Priatelia, ja už som videl veľa v tomto parlamente, ale tento obraz z 20. novembra bude pre mňa pamätný. A ja sa stále učím a stále ma niečo dokáže prekvapiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Kto chce väčšiu zľavu, Béla?

  • Smiech v sále.

  • Maďarom tu nebude daná žiadna zľava.

  • S humorom povedané.

  • Priatelia, dovoľte, aby som sa venoval svojmu vystúpeniu. Čiže pokračujem ďalej. A teraz sa už budem držať merita veci. Čo je problém tohto systému? Je netransparentný. Po prvé, môže viesť k zdražovaniu liekov. A prečo? Môže viesť k zdražovaniu liekov preto, lebo farmaceutické firmy nebudú musieť tlačiť na to, aby im kategorizačná komisia určila čo najnižšiu cenu. Jasné, budú musieť byť v priemere troch najnižších cien, ale kategorizácia je o tom, že firmy, ktoré ponúkajú liek s rovnakou účinnou látkou, súťažia aj cenou. To je aj zámerom kategorizačnej komisie a ministerstva zdravotníctva, aby tá cena bola čo najnižšia. To je v poriadku zatiaľ. Len teraz, sledujte, nemáte inú možnosť, iba tlačiť na čo najnižšiu cenu. Keď máte čo najnižšiu cenu v konkurencii ostatných farmaceutických firiem, môže sa vám stať, že dokonca budete mať liek bez doplatku, lebo celý ho uhradí zdravotná poisťovňa, a v každej ATC skupine musí byť jeden liek bez doplatku, alebo len s minimálnym doplatkom. V tejto chvíli ale môžete byť odvážnejší a mať trošku drahší liek. Áno, bude vyššia úhrada zdravotnej poisťovni a vyšší doplatok pacienta. Potom sa už len treba dohodnúť s dostatočne veľkým počtom lekární, aby dali 50-percentnú zľavu, a odbyt tak bude zabezpečený. Na to doplatí ale zdravotná poisťovňa, pretože jej časť úhrady narastie. Tento návrh totiž ruší niečo, čo je v slovenskej legislatíve zakotvené niekde od roku 2004. A volá sa to veľmi ľudovo fixný doplatok. Všetky vlády to rešpektovali. Ten je o tom, že keď farmaceutická firma, lekáreň, ktokoľvek zníži cenu lieku, tak to zníženie sa rozdelí v takom pomere medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta, aký je pomer úhrady na cene lieku. Čiže keď zdravotná poisťovňa platí 80 % a pacient 20 %, keď dáte zľavu, tak v pomere osem ku dvom sa táto zľava rozdelí medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta. Bolo to zavedené preto, aby farmaceutické firmy nemohli špekulovať a umelo nezvyšovali cenu a potom odpustili zľavu pacientovi a zvýšili tak odbyt svojho drahšieho lieku. Lenže tento systém zliav to ruší. Vyvolá možnosť špekulovať farmaceutickým firmám. Môže zdražiť reálne lieky a môže zvýšiť náklady zdravotných poisťovní na úhradu liekov predpisovaných na recept. Vyvolá nekalú súťaž medzi lekárňami. Viete, dneska keď lekáreň chcela dávať zľavy, musela to oznámiť zdravotnej poisťovni, musela povedať, akú zľavu dá. Musela to mať na internete. Musela to mať vyvesené v predajni, respektíve v prevádzke, keď chcete, v lekárni. Skrátka, musela to mať vyvesené. A všetci museli reálne vedieť o tom, za akých podmienok ponúka zľavy. Pozor, 50 % zľavy, ktorú dostal pacient, dostala aj zdravotná poisťovňa, vrátilo sa jej to. Čiže dneska vám zdravotná poisťovňa vie úplne presne na centy povedať, kde a akú zľavu na predpísané lieky dostali jej pacienti. No ale v novom systéme, ako to bude fungovať, keď pán lekárnik pozerajúc cez okienko sa rozhodne, či dá zľavu 20, 30 alebo 50 %? To budú lekárne súťažiť spôsobom, že dneska u nich je Corvaton za polovičný doplatok alebo v piatok medzi druhou a treťou happy hour? Naozaj, posilňujeme zdravotnícky charakter lekární, skutočne. Ale viete, čo je na tom najhoršie? V skutočnosti na to doplatí pacient. Lenže ten, ktorý užíva veľa liekov a ktorému nie je jedno, koľko za to doplatí, nebude vedieť vôbec nič, nebude vedieť o tom, kde dostane zľavu, nebude vedieť, kedy dostane zľavu, a nebude vedieť na akú zľavu na liek má vlastne nárok. Čiže keď ministerstvo chcelo posilniť zdravotnícky charakter lekárne, tak teraz sa to naozaj týmto pozmeňujúcim návrhom podarí, pretože pacient, ktorý má predpísaných veľa liekov, vojde dnu a prvá vec, čo urobí, potom je, že predloží recepty a spýta sa pani magistry, koľko bude doplácať. A ona povie 17,60. A on povie: Počkajte, ale na námestí boli o euro lacnejší.“ Tak o tom je tento pozmeňujúci návrh, dámy a páni. Je to o stoosemdesiatstupňovom obrate, to som už hovoril.

    Záverom mi teda dovoľte k tejto časti povedať len toľko, že vláda zdražuje lieky pre chorých a dôchodcov a ruší fungujúci systém zliav. Miesto toho ponúka mačku vo vreci, na ktorú doplatia predovšetkým pacienti, lebo nebudú vedieť kedy kde a na akú zľavu vlastne to majú nárok.

    Dalo by sa, samozrejme, o tomto návrhu zákona ešte dlho diskutovať, mohol by som diskutovať o generickej preskripcii. Tí, ktorí ste boli v parlamente, pamätáte sa na vehementný boj strany SMER proti generickej preskripcii. Konštatujem, že generická preskripcia až na malé kozmetické zmeny zostáva tak ako ju nastavila predchádzajúca vláda. A gratulujem strane SMER, že aj keď to bolo trošku neskôr, ale pochopili význam a fungovanie generickej preskripcie. Sú tam aj opatrenia, ktoré napríklad predlžujú potrebu odbornej praxe pre odborného zástupcu v lekárni z troch na päť rokov, ktoré rušia sieť lekární. Rozumiem, že lekárnici tu lobovali veľmi intenzívne. A nesie to pečať záujmov niektorých lekárnikov, ktorí takýmto spôsobom chcú vybaviť konkurenciu tak ako pri vernostnom systéme, tak aj pri predlžovaní odbornej praxe, aj pri zrušení siete lekární.

    Viete, sieť lekární, to je taká milá téma, aj o tom by sa dalo pomerne dlho diskutovať, lebo jediné, čo tým dosiahnete, keď zrušíte sieť lekární, je, že ten, kto to prevádzkuje, si bude na každom musieť zriadiť vlastnú eseročku. Absolútne nič sa tým nevyrieši, budú fungovať naďalej, tak ako fungovali predtým, kým boli zakázané v zákone. A mal som veľmi šarmantné rozhovory s už minulým šéfom lekárnickej komory pánom Valjanom. A keď som mu povedal, že, pán prezident, dones ten pozmeňujúci návrh, ktorým zabránime tomu, aby v slobodnej krajine ten, kto chce podnikať, si mohol založiť päť eseročiek a na každú prevádzkovať jednu lekáreň, tak toho nebolo, vždy sme boli v tej rovine virtuálnych diskusií.

    Ale, priatelia, ja rešpektujem, že SMER vyhral voľby, ja rešpektujem, že má veľkú väčšinu v tejto snemovni a schváli čokoľvek, rešpektujem, že chcete predĺžiť potrebnú odbornú prax na získanie licencie na prevádzkovanie lekárne, ja rešpektujem, že idete zrušiť tie siete, lebo ste to sľúbili, ja rešpektujem aj to, že chcete umožniť farmaceutickým firmám, aby tak potichučky niečo sem-tam zasponzorovali. Je to vaše legitímne právo. Získali ste mandát od občanov, tak to urobte. Len, pre boha živého, dámy a páni, prečo chcete zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach, vďaka ktorému môže chorý človek alebo pacient ušetriť 5 – 6 eur mesačne, a namiesto toho ponúkate mačku vo vreci? Nebolo by už lepšie ponechať fungujúci systém zliav tak, ako je, keď už ste urobili ten obrovský myšlienkový posun 20. novembra, že ste prišli na to, že vlastne tie zľavy v lekárňach by aj mohli byť a neohrozí to zdravotnícky charakter lekárne?

    Na záver mi dovoľte ešte predložiť jeden jediný procedurálny návrh. V zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť predložený návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.

    Dôvod na to je jednoduchý. Dôvodová správa, ktorá hovorí o tom, prečo treba zrušiť zľavy v lekárňach, je v ostrom nesúlade s tým, čo snemovňa schváli v zákone o rozsahu. Nech si ministerstvo zoberie oba tieto zákony a nech si to aspoň dá do súladu, aby sme vedeli, čo vlastne chcete, či chcete netransparentné zľavy alebo transparentné zľavy, ktoré zľavy to vlastne posilňujú a ktoré zľavy to oslabujú zdravotnícky charakter lekárne. Naozaj chcem poprosiť, aby si ministerstvo aspoň v týchto základných veciach urobilo poriadok. A preto vás chcem požiadať o podporu tohto procedurálneho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Novotného sú faktické poznámky dvoch pánov kolegov. Končím možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán Ivan Uhliarik.

  • Ďakujem pekne, chcem reagovať na predrečníka svojou faktickou poznámkou. Naozaj, nebudem sa vyjadrovať k zavádzajúcim tvrdeniam pani ministerky o tom, že nezdražejú lieky, ja chcem len podporiť to, čo povedal pán poslanec Novotný, číslami, ktoré publikovalo NCZI, čiže Národné centrum zdravotníckych informácií. A som veľmi rád, že taký bonmot povedal na konci predchádzajúceho dopoludnia, predchádzajúceho vstupu pán poslanec Kuffa, ktorý hovoril, že prázdny sud duní najviac, to znamená, keďže nie je nič v tomto sude, tak skutočne duní najviac. A v tomto prípade pani ministerka asi naozaj nemá dobré informácie. Budem citovať z NCZI: „Ceny liekov za rok 2010 boli 963 miliónov eur, za rok 2011 boli 897 miliónov eur, za prvý kvartál roku 2012 boli 198 miliónov eur, pričom keď si posledné číslo vykrátime zhruba krát štyri, vyjde nám zhruba suma 800 miliónov eur. Je alebo nie je toto znižovanie cien liekov? A doplatky za rok 2010 sú 162 miliónov eur, za rok 2011 sú 175 miliónov eur, za prvý kvartál roku 2012 sú 39 miliónov eur, krát 4 zhruba 120 miliónov eur. Je alebo nie je toto znižovanie doplatkov za lieky? Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, áno, spomínali ste, že urobilo už niekoľko obratov teda nielen ministerstvo, ale aj samotní poslanci vládnej strany. Podľa mňa úlohou štátu by malo byť v prvom rade hájiť záujmy svojich občanov, a teda poistencov, ktorí sú dnes, ako vieme všetci, povinne zdravotne poistení. To znamená v prvom rade zaručiť nízku cenu lieku na vstupe, akonáhle ten liek prichádza do našej krajiny alebo sa už nachádza v našej krajine, čiže keď vstupuje do systému obchodného, no a potom, samozrejme, následne na to zaručiť, aby ten pacient mal čo najnižší doplatok. To znamená, že musí sa ušetriť v prvom rade na verejných zdravotných odvodoch, z ktorých potom, pokiaľ ušetríme na liekoch, môže ísť na inú zdravotnú starostlivosť a následne, aby občan na to nedoplácal, samozrejme, veľa. Ak zaručí štát toto, potom si myslím, že nebude treba žiadne zľavové systémy, žiadne špeciálne zľavy dávať, pretože každý bude mať garantovanú najnižšiu cenu lieku. No a, samozrejme, lekárne si potom z toho odnesú to svoje.

    Spomínali ste ešte predlžovanie praxe lekárnikov. Ja ich nazvem pseudolekárnikmi, pretože pokiaľ niekto má mať zaručenú vlastne len prax, respektíve o niekoho odbornosti bude hovoriť jeho prax, kdesi v nejakom zariadení, tam si môže nabúchať ktokoľvek koľkokoľvek štempľov, akých chce, a nebude to adekvátne odbornosti lekárnika, podľa mňa tu treba dbať na to, aby skutočne len odborná špecializácia s adekvátnym vzdelaním garantovala odbornú starostlivosť zdravotnícku v lekárňach, to znamená, že neexistuje, že niekto bude viesť lekáreň, kto má len nejakú pseudoprax niekde v nejakom zariadení, kde mu hocikto môže dať hocijaký štempeľ o tom, že to absolvoval, a pritom nemusí to byť absolútne prax spoločná s lekárnictvom, takže len odborníci nech vedú lekárne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne.

    K pánovi poslancovi Uhliarikovi len toľko, že áno, tie čísla sú tvrdé. Tvrdé dáta jednoznačne hovoria o tom, že po zavedení vernostného systému žiadna spotreba nestúpla. A ministerstvo zdravotníctva jednoducho nemá pravdu, keď to hovorí, pretože to nie je podložené žiadnymi dátami. Naozaj, je taký čas, treba položiť na stôl čísla. Ak sú čísla, niet o čom diskutovať. A tie čísla sú práve opak, ako tvrdí ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe.

    Čo sa týka pána poslanca Hraška, takisto mu veľmi pekne ďakujem za jeho reakciu. Súhlasím, naozaj, lekáreň je zdravotnícke zariadenie. Lieky, je to tovar, tovar špeciálneho určenia, ktorí sa kupuje a predáva, z ktorého sa vyplácajú marže. Na ich vývoji zarábajú farmaceutické firmy. A zdravotnícky pracovník lekárne, lekárnik, musí byť odborne erudovaný na to, aby vedel poskytnúť správnu zdravotnícku lekárnickú radu, aby vedel správne vykonávať zdravotnícku lekárnickú prax, o tom niet žiadnych pochybností. Ale nesúvisí to s tým, či bude mať väčší alebo menší zisk z výdaja liekov predpísaných na recept alebo voľnopredajných liekov. A mám taký pocit, že ministerstvo zdravotníctva po 20. novembri akosi priznalo, že zľavy do lekárne patria. A teraz by bolo fér diskutovať o tom, ako to má fungovať, aby to bolo transparentné, aby to bolo skontrolovateľné, aby to nepredražilo lieky, aby pacienti vedeli, na akú zľavu to vlastne majú nárok, a aby to nevyvolalo nekalú súťaž medzi lekárňami. A obávam sa, že dnes fungujúci systém zliav je omnoho lepší ako mačka vo vreci, čo navrhuje ministerstvo zdravotníctva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Uhliarik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, na úvod naozaj, keďže sme nemohli reagovať na pani ministerku, veľmi krátko poviem, vo všetkej úcte, pani ministerka, rozumiem, že nie ste politička a spôsoby politickej obštrukcie sú vám cudzie. A naozaj, tak ako povedal aj predrečník, po prezentovaní sa na výbore sme na protest proti tomu, že SMER nedodal potrebný počet poslancov na zahájenie mimoriadnej schôdze, čiže my sme v práci boli. Ale hovorím, toto je len ako poznámka.

    Čo sa týka vášho zavádzajúceho tvrdenia, že klameme, ja naozaj vás mám rád, lebo však pracovali ste ako generálna riaditeľka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ešte keď som bol vo funkcii ministra. A chcel by som vám to naozaj vysvetliť trošku aj z pohľadu matematiky a nielen vypichnúť určitú cenu, ktorá momentálne možno vyskočila doplatkom, lieku. My vieme a všetci tí, čo sú v sále, viete, že základná matematika prvého ročníka základnej školy je, že 1 + 1 = 2. Ministerstvo práve tými svojimi tvrdeniami častými, že stúpli doplatky, sa snaží verejnosti dokázať, že 1 + 1 = 3. A ja vysvetlím, prečo to tak je. V úhrade liekov, keď máte kombináciu liekov, napríklad lieku proti vysokému tlaku, tak keď je takzvaná fixná kombinácia liekov zložená z dvoch, tak normálne v štandardných európskych krajinách je úhrada zdravotnej poisťovne za jednotlivé súčasti tejto kombinácie úhradou spolu. To znamená, že, povedzme, za jednu molekulu je úhrada 10, za druhú molekulu je úhrada 10, dohromady vo fixnej kombinácii je úhrada 20. No, žiaľ, na Slovensku to ale takto nebolo historicky, firmy na základe rôznych lobingových aktivít dosiahli to, bolo to dávnejšie, na začiatku rokov 2002, 2003, 2004, že úhrady za tieto kombinácie boli oveľa vyššie ako súčasti jednotlivých zložiek tejto kombinácie. To znamená, v tomto analogickom prípade úhrada, dajme tomu, 10 + 10 nebola 20, ale 30. No odpovedzte mi, keď vy všetci platíte odvody do zdravotnej poisťovne, je toto normálne, je toto spravodlivé pre systém zdravotného poistenia? Podľa mňa nie. V Českej republike, dokonca pani ministerka, verím, to vie a keď to nevie, spýtajte sa na to pána ministra Hegera, išli dokonca ďalej, že fixné kombinácie hradia nižším koeficientom, čiže nie 1 + 1 = 2, ale 1 + 1 =, hovorím príklad, aby ste ma nechytili za slovo, 0,9. Čiže skutočne ide o to, aby sme si nevytrhli si z kontextu, že nejaký liek išiel hore, keď vieme, že sú to v drvivej väčšine fixné kombinácie liekov. Mám tu zoznam liekov, pani ministerka, môžeme si to pozrieť. A dajte mi jediný príklad iný. Aj vám poviem, prečo, a keď mi dáte...

  • Reakcia ministerky.

  • No nič, môžeme sa potom rozprávať o tom.

    Poďme k zákonu č. 362/2011 Z. z. Som rád, skutočne, že ministerstvo zdravotníctva pod vedením pani ministerky a SMER sa rozhodli zachovať zľavy pre pacientov v lekárňach. O tom, že tu nastala zmena o 180 stupňov, nebudem opakovať po mojom predrečníkovi, práve, naozaj je to zázračný premet. Ale hoci to chvíľu trvalo, verím tomu, že aj práve táto petícia občanov, a na to petície sú, ich presvedčila, že vernostné systémy alebo že zľavy na lieky v lekárňach sú dobrým nástrojom a v žiadnom prípade nezvyšujú spotrebu liekov, hoci som o tom od začiatku hovoril. Argumenty, ktoré pôvodne ministerstvo používalo, boli neodborné, prípadne zle pripravené. Len pripomeniem, že ministerstvo ide meniť zľavy na lieky na predpis, nie na voľnopredajné produkty. Od začiatku tak bolo logické, že žiadna spotreba nemôže rásť a len a len lekár rozhoduje o predpísaní lieku. Kto z vás, je nás tu málo, bol uplynulý mesiac u lekára? V prípade, že ste náhodou u neho neboli, pani doktorka tu sedí, tak ona asi u lekára je každý deň, ale pravdepodobne mi dáte za pravdu, že žiadny pacient nepríde za lekárom a nepovie: „Pán doktor napíšte mi miesto jedného ampicilínu dva ampicilíny, pretože dostanem v lekárni vyššiu zľavu na dva.“ „Nenapíšte mi desiatku nejakého antihypertenzíva, ale dvadsiatku, pretože za to dostanem vyššiu zľavu.“ Toto je niečo, čo je nepredstaviteľné. A je to urážka nielen nás lekárov v poslaneckej snemovni, ale aj lekárov, ktorí liečia ľudí. Pravdepodobne pani ministerka, vo všetkej úcte, naozaj len vaše právnické vzdelanie vás na toto oprávňuje a ospravedlňuje vás, pretože takto, si myslím, lekár by nezareagoval nikdy. Hovoriť o tom, že zvyšuje sa spotreba liekov, skutočne nie je namieste.

    Smutné je, že snaha o zmenu vernostných systémov za každú cenu, pretože naozaj bola daná pod pozmeňujúcim návrhom pána Rašiho a bola pravdepodobne urobená veľmi narýchlo, vedie ministerstvo zdravotníctva k paškvilu. Vysvetlím to. Tým paškvilom je to, že teraz na rozdiel od pôvodného návrhu ušetrí pacient, to je fajn, ale zdravotná poisťovňa neušetrí ani cent, tak ako je tomu dnes. Poisťovňa tie peniaze, ktoré ušetrila, len pri jednej sieti to bolo okolo 1 mil. eur za to trvanie zákona, distribuuje späť do zdravotníctva, podľa, samozrejme, zdravotníckych zákonov. Poisťovňa ušetrené peniaze môže použiť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Vy ako bývala riaditeľka Všeobecnej zdravotnej poisťovne to viete. Môže použiť na zvýšenie, povedzme, limity v nemocniciach a tie následne na zvýšenie platov lekárov, sestier a tak ďalej. Hovoril som, že len v jednej sieti sa ušetrilo okolo 1 mil. eur. Ja nič iné si nemôžem myslieť, len asi to, že pre SMER je 1 mil. eur hore-dole. Ale pre zdravotníctvo, pani ministerka, veď vy to viete, každý skutočne peniaz je cenný. Viete sama, že za milión vieme zoperovať množstvo pacientov. Za milión vieme skutočne aj zvýšiť či už platy, prípadne ohodnotenie lekárov. Ja nerozumiem tomu. Na jednej strane Slovensko vie, že chcete urobiť jednu zdravotnú poisťovňu, a zdravotníci plačú, že nemajú peniaze. Máme pacientov na čakacích listinách s ohľadom na to, že nemá poisťovňa peniaze na to, aby boli zoperovaní v danom mesiaci. A vy nechcete od „zlých sietí" peniaze, ktoré v podstate vyberú a ktoré dajú do zdravotného poistenia. Nerozumiem tomu, prečo nechcete peniaze do zdravotného poistenia, keď v súčasnosti štát na poistencov štátu dáva o 70 mil. eur menej v absolútnej hodnote. Budeme sa o tom rozprávať pri rozpočte. Povedzte mi jediný dôvod, prečo nechcete, aby poisťovne na tom neprerábali? Zmena vo vernostných systémoch tak ide nielen proti pacientom, ale aj proti lekárom, proti sestrám či nemocniciam. Ak by ste vernostné systémy nemenili, štát by nič nestratil, ba, naopak, mal by viac peňazí práve tým, čo som teraz povedal, pretože súčasné vernostné systémy zaručujú to, že peniaze idú aj zdravotným poisťovniam. Preto tejto zmene nerozumiem. A nerozumiem tomu, prečo je SMER proti ľudom. Za rok fungovania vernostných systémov ušetrili v tejto podobe pacienti asi 2,4 mil. eur len v jednej sieti lekární. Ak by SMER urobil novelu, ktorá by ušetrila pre ľudí ešte viac, určite by som ju podporil.

    Ďalšou dôležitou navrhovanou zmenou v zákone, a zdôrazňujem to, že je tá zmena zlá, je snaha umožniť farmaceutickým firmám sponzorovať výlety lekárov alebo sponzorovať im voľnočasové aktivity, aby som bol presnejší. Je to presne to, čo sme zakázali. Viete, že pôvodný zákon o lieku hovorí o tom alebo zakazuje návštevy farmaceutickým reprezentantom počas ordinačných hodín, lebo sme mali za to, a naozaj sme mali množstvo podnetov od pacientov, že v čase, keď sa má lekár venovať pacientovi, nemá čo prijímať reprezentanta farmaceutických firiem. Mnohí lekári skutočne si to pochvaľujú a mnohí lekári majú viac času na svojho pacienta. Po pracovnej dobe je to fajn.

    A druhým opatrením, ktoré v tomto zákone bolo, je, že akékoľvek voľnočasové aktivity mimo vzdelávacích aktivít boli pre lekárov zakázané. Viete, že roky sa hovorilo o uplácaní farmaceutickými firmami, o rôznych sponzorovaných výletoch a naozaj o takej šedej ekonomike. A myslím si, že existovala a existuje stále drvivá väčšina poctivých lekárov, ktorí boli radi, že pôvodným zákonom, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radičovej, sa tento tieň podozrenia z korupčných praktík podarilo zásadným spôsobom znížiť. Už teraz skutočne mohli sa pozrieť do očí komukoľvek, aj pacientom, pretože nemohli farmaceutické firmy sponzorovať žiadne voľnočasové aktivity. A v prvom čítaní, div sa svete, pani ministerka zdôvodnila 20-percentné povolenie voľnočasových aktivít farmaceutickými firmami obedňajšou prestávkou. Takže skutočne si myslím, že je to dosť zásadná vec. A, ako sa ľudovo hovorí, je to noha medzi dverami pre farmaceutické firmy, aby mohli zase v skrytej podobe mať možnosť nejakým spôsobom ovplyvňovať preskripciu lekárov. Ak tomu dobre rozumiem, keďže 20 % je explicitne povedané, do 20 % je to možné. Ak tomu dobre rozumiem, pani ministerka, päť dní keď trvá kongres, tak štyri dni sa vzdelávam a celý deň teoreticky, opakujem, teoreticky môžem ležať na pláži alebo sa lyžovať alebo ja neviem lietať v balóne za peniaze farmafiriem. V rebríčku korupcie je zdravotníctvo stále na vrchole. A niet sa čo čudovať, ale táto novela ho na tomto rebríčku určite udrží, väčšina pacientov si totiž myslí, že lekári predpisujú konkrétny liek, lebo sú motivovaní farmaceutickými firmami, ktoré ich vyrábajú. My sme to zakázali. Krajiny okolo nás, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, skutočne zavádzajú veľmi tvrdé opatrenia, ktoré naozaj môžu znížiť, nehovorím o zastavení, rast, ale znížiť zásadne rast spotreby a ceny liekov. A vy to idete povoliť. Nechápem to, keď niekto chce ísť lyžovať počas kongresu, prečo by mu to mala zaplatiť farmaceutická firma? Nič proti vzdelávaniu lekárov nemám. A práve zákon o lieku, ktorý som do tejto Národnej rady pred niekoľkými mesiacmi dával, to zaručoval. Ale obhajovať sa tým, že nie je čas na obed, a preto tam dávam 20 % voľnočasových aktivít, sa mi zdá veľmi neprimerané. A hovorím to čisto vecne, bez akéhokoľvek pátosu, práve pre to, čo ste spomínala vo svojom komentári, že mám nielen ako lekár, ale aj ako vo svojej profesionálnej praxi skutočne s týmto dlhoročnú skúsenosť.

    Rovnako ministerstvo vychádza v prospech farmafiriem aj pri klinických štúdiách. Nechcem byť príliš expresívny, ale skutočne Slováci sa môžu opäť stať pokusnými králikmi pre farmaceutické firmy. Ak liek, ktorý dnes je skúšaný, spôsobí problémy pacientom aj v inej oblasti, jeho testovanie zaplatíme všetci. V pôvodnom zákone to bolo tak, že v prípade, že nejaká farmaceutická firma skúša ešte neregistrovaný liek u nás na Slovensku, čo je legitímne, a v prípade, že pacientovi alebo často aj dobrovoľníkom, možno máte aj vy známych alebo dokonca v rodine študentov, ktorí dobrovoľne sa zapíšu na klinické skúšanie liekov, by tento liek, ktorý nie je registrovaný, spôsobil nežiaduce účinky, pôvodná novela zabezpečila to, aby farmaceutická firma zaplatila všetky takéto následky. Teraz to nepochopiteľným spôsobom budeme musieť platiť všetci. Dnes musia spoločnosti platiť celé náklady na liečbu pacientov, po novom budú platiť len lieky, ktoré pacientom podávajú. Všetku ostatnú terapiu, prípadne nejaké diagnostické testy alebo metódy bude musieť zaplatiť štát alebo teda daná nemocnica. Firmy si zasa vylobovali to, čo ušetria, a štát to zaplatí.

    Táto novela, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je skutočne zlá pre pacientov a dobrá pre farmaceutické firmy. Pri hlasovaní sa ukáže, kto koho záujmy zastupuje. To, čo ste dostali všetci vrátane poslancov strany SMER alebo teda súčasnej opozície, je list od Slovenskej lekárnickej komory. Nebudem citovať celý list, len možno skutočne z neho malú časť, ktorú spomenula pani ministerka 20. októbra 2012. a citujem: „Priestor pri cenotvorbe liekov vidím jednoznačne v tom, že treba znížiť cenu lieku pre všetkých užívateľov, a nie riešiť to čiastkovými zľavami, ktoré v konečnom dôsledku siahajú do vrecka pacientom a sú iba marketingovým ťahom.“ Týmto aj skončím, pretože podľa mňa je práve táto novela a práve tento pozmeňujúci návrh za zachovanie zliav v lekárňach iba pre pacientov a nie aj s profitom pre zdravotné poisťovne pre pacientov zlým.

    Preto, pán spravodajca, žiadam o zaradenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý je veľmi krátky, k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    A text znie: „V článku I sa vypúšťajú novelizačné body 65 a 66.

    Znamená to, že sa zachovávajú tie vernostné systémy, ktoré boli v pôvodnom zákone. To znamená, že tá zľava sa nepočíta alebo nejde len pacientovi, ale aj zdravotnej poisťovni.

    Pozmeňujúci návrh bol rozdaný, pán spravodajca, môžem vám ho, samozrejme, dať.

    A zároveň vás prosím o vyňatie bodu 23 na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec Uhliarik, za to, čo ste hovorili o tej prudkej zmene, aj za to, že ste zacitovali z listu, ktorý napísala Slovenská lekárnická komora, lebo ono naozaj, ja sa som sa snažil na to upozorniť vo svojom vystúpení, ale, myslím si, že je miesto to možno aj viackrát zopakovať, to, čoho sme boli svedkami 20. novembra, je prekvapivý jav, pretože dovtedy bolo pomerne jasné, že teda ministerstvo zdravotníctva zaujalo také stanovisko, aké ste vy prečítali. Je, skrátka, proti tomu, aby boli poskytované v lekárňach akékoľvek zľavy, lebo, skrátka, lekáreň je zdravotnícke zariadenie a chcú posilniť zdravotnícky charakter lekárňam. Tam, skrátka, zľavy nepatria. Odborné argumenty, ktorými to ministerstvo podložilo v dôvodovej správe, sú veľmi riedke a sú podľa mňa zavádzajúce.

    A zrušením vernostného systému sa vôbec nerieši to, čo by chcelo ministerstvo posilniť a riešiť. Ale tomu sa dá rozumieť, ministerstvo zdravotníctva je proti zľavám v lekárňach. No ale to, čo v súčasnosti ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom poslancov strany SMER navrhlo na výbore, je nielenže mačka vo vreci, ale až priame popretie toho, čo ministerstvo do 20. novembra tvrdilo, skrátka, zľavy do lekárne nepatria. A 20. novembra prišlo ministerstvo s tým, že ale vlastne ten lekárnik by mohol dať 50 % zľavy z doplatku, keď tak uzná za vhodné.

    Rozdiel medzi tými oboma systémami je ešte aj v tom, že kým vernostný systém ponúkal tieto zľavy za transparentných podmienok, ktoré sa dali kontrolovať, a reálne už ušetril finančné prostriedky, to, čo momentálne je v spoločnej správe zákona o rozsahu, je mačka vo vreci, na čo doplatia v konečnom dôsledku pacienti.

  • Pán poslanec sa nehlási s reakciou na faktickú.

    Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Bastrnák. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi reagovať na tento vládny návrh zákona.

    Samozrejme, okrajovo musím sa dotknúť aj predchádzajúceho návrhu zákona kvôli tomu, lebo tieto zákony súvisia. Prepáčte mi, keď budem aj trošku politický, ale sľubujem vám, že budem veľmi krátky kvôli tomu, lebo moji predrečníci, dá sa povedať, už všetko povedali o tomto zákone. Ja len vypichnem niekoľko bodov, lebo možnože sa potvrdí, že opakovanie je matka múdrosti.

    Takže v poslednom čase sme si mohli zvyknúť na skutočnosť, že vláda, súčasná parlamentná väčšina, spoločným úsilím ruší inovácie posledných rokov v najrôznejších oblastiach života. V rámci prerokovania tohto zákona sa môžeme presvedčiť o tom, že tento zámer sledujú aj novelizáciou zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Je to zarážajúce, hlavne z toho dôvodu, že súčasná vláda permanentne vyhlasuje svoje sociálne cítenie smerom k občanom, resp. k sociálne slabším vrstvám spoločnosti. Sociálne cítiaca vláda s novelizáciou predchádzajúceho zákona zmení účel cien liekov, čo povedie k zdražovaniu liekov pre chorých a dôchodcov, a pri tomto návrhu zruší fungujúce zľavy v lekárňach.

    V doterajšom systéme vďaka zľavám na doplatkoch vo vernostných systémoch pacienti získali prístup k lacnejším liekom a ušetrili aj poisťovne, čo bolo preto dôležité, lebo takto zostalo viacej peňazí v systéme. Musím zopakovať slová, ktoré už odzneli tu na pôde Národnej rady, že za doterajšie obdobie fungovanie vernostného systému chorí a dôchodcovia ušetrili viac ako 2 milióny eur, to znamená, o 2 milióny eur zaplatili zo svojej peňaženky menej na doplatkoch za lieky.

    Nie som prvý ani jediný, kto vyhlasuje, že vláda novelizáciou týchto dvoch zákonov otvorene bojuje v prospech lobistických skupín, chystá sa zdražovať lieky pre chorých a dôchodcov a zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach.

    Je nepochopiteľná aj ďalšia skutočnosť vernostného systému. Plánuje ich vláda zrušiť pre receptové lieky, zachovať sa však majú pre voľnopredajné lieky.

    Je vhodné na zamyslenie sa, že ak ministerstvo zdravotníctva chce znižovať spotrebu liekov, novelou nezrušia všetky vernostné systémy. Súčasný vernostný systém má svoje jasné pravidlá a profitujú z neho aj zdravotné poisťovne takisto ako občania.

    Ako som už hovoril, to, že zdravotné poisťovne z toho profitujú, je preto dôležité, lebo zostane viac peňazí v systéme, naopak, nový systém zliav v lekárňach bude absolútne netransparentný, môže viesť k zdražovaniu liekov, môže spôsobiť nekalú súťaž medzi lekárňami, ktoré už časť zľavy nemusia poskytnúť poisťovniam, takže nebude ich mať kto kontrolovať. Poškodení však budú najmä pacienti, ktorí nebudú vedieť, na akú zľavu a kde majú nárok, nebude to na internete ani vyvesené v lekárni.

    Zároveň v rámci novely vláda a ministerstvo zreteľne znovu pripúšťajú možnosť reprezentantom farmaceutických firiem návštevu lekárov. To je jednoznačným záujmom farmaceutických reprezentantov, aby sa vedeli dostať bližšie k týmto lekárom. Otázne je však, či je to aj v záujme lekárov, ktorí si radšej prajú pokojné a nerušené podmienky v práci.

    O jasných zámeroch tohto návrhu si môžeme vytvoriť obraz aj prečítaním formulácie o povinnosti držiteľa registrácie humánneho lieku vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu, čím sa podľa môjho názoru legalizuje možnosť zákonného skorumpovania.

    Podobný efekt prináša aj umožnený rozsah tzv. sprievodných aktivít na odborných podujatiach. Veď novelou umožnených 20 % času na tento účel je skôr pre farmaceutických reprezentantov ako lekárov.

    Na základe uvedených skutočností môžem konštatovať, že touto novelou zákona vláda len potvrdzuje farizejský prístup k niektorým citlivým otázkam našej spoločnosti a neguje mnohé svoje vyhlásenia z obdobia parlamentných volieb. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Pán Bastrnák nie sú na vás žiadne faktické poznámky, v tejto chvíli otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Páni poslanci Mikloško, Ježík, Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, je to skôr faktická poznámka, len sa týka pani ministerky, tak som sa prihlásil znova do rozpravy. Podotýkam, že aj ja som dostal list od lekárnikov, z ktorého by tu bolo rado niečo citovať. Zaujímavé je, že sme všetci asi dostali aj knižku Gorila. Neviem, ako to všetko súvisí, keď si to všetko prečítam, budem múdrejší.

    Ako poslanec a senior chcel som aj v tomto druhom zákone o liekoch vlastne položiť niektoré ďalšie otázky na pani ministerku. Ale keď na mojich asi desať konkrétnych a konštruktívnych otázok k predchádzajúcej téme, myslím, korektných a dobre mienených, som nedostal žiadnu odpoveď, tak som rezignoval a už tu nebudem klásť žiadne otázky. Okej, v poriadku, ale starý politik myslí o krok dopredu. Vie, ako to dopadne. A preto všetky tieto otázky som ešte pred mojím vystúpením do 12.00 hodiny formuloval písomne na zajtrajšiu hodinu otázok. A moja otázka bola vylosovaná ako č. 4, takže sa veľmi teším na zajtra na písomnú odpoveď pani ministerky na moje otázky, ktoré rád zverejním aspoň na stránke facebooku.

    Svoje predchádzajúce otázky som zvažoval, konfrontoval so štatistikami a číslami a snažil som sa ich formulovať férovo a priateľsky. Odpoveď od pani ministerky bola príliš stručná. A ja by som vlastne povedal to jedno slovo „klamete“. Neviem, koho sa to všetko týkalo. A to sa mi zdá trošička silný tabak.

    Tiež to, že pani ministerka povedala že rokovala iba so zástupcami Jednoty dôchodcov, sa mi zdá málo. Jednota dôchodcov je dôležitá, prvá organizácia u dôchodcov, má asi 70 000 členov podľa nich. To je asi 5 % seniorov Slovenska. Máme však aj Radu vlády pre seniorov, máme Komisiu pre seniorov, máme komisiu pre prípravu zásadného materiálu Národný program aktívneho starnutia. Bol som jej predsedom, keď som sa stal poslancom, vzdal som sa jej. Teraz ju vedie pán Nemeček za Združenie kresťanských seniorov. V príprave toho materiálu je skutočne zdravotníctvo jednou z hlavným tém. Tam sú zástupcovia nielen Jednoty dôchodcov a Združenia kresťanských seniorov, ale aj mnohých iných organizácií, ktoré ten materiál pripravujú. Slovensko doteraz nemá takýto materiál, ktorý by hovoril o Národnom programe ochrany seniorov a vízii do budúcnosti.

    Teda podotýkam ešte, že aj druhé najväčšie združenie seniorov existuje na Slovensku. Volá sa Združenie kresťanských seniorov, som jeho predsedom. A snažím sa seniorov, nielen kresťanských, ale všetkých tu reprezentovať. Občas sa aj nás treba niečo opýtať. Máme sieť po celom Slovensku a ročne stovky akcií v prospech seniorov, z ktorých sa mnohé týkajú aj zdravotníctva.

    Upozorňujem, že okrem týchto dvoch združení už na Slovensku neexistuje žiadne celoplošné združenie alebo organizácia seniorov. Takže ak sú nejakí reprezentanti, tak sú v týchto dvoch združeniach. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloška nie sú.

    Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Ježík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, dovoľte, aby som predniesol ešte jeden pozmeňujúci návrh. Ide čisto o legislatívnotechnickú úpravu. Čiže predkladám pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Ježíka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 225).

    V čl. I bode 143 § 143b ods. 2 sa vypúšťajú slová „a 9“.

    Ide čisto o legislatívnotechnickú úpravu. Ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pani ministerka

  • Reakcia z pléna.

  • , to slovo vážené som tam zabudol doplniť, vážení kolegovia, poviem aj ja k tomuto zákonu niečo.

    Som trpezlivo počúval, o čo vlastne v tejto veci ide. A zistil som, o čo v tejto veci ide. Nuž a poviem to aj tak, aby tomu aj my sme rozumeli, aby trebárs aj ľudia tomu rozumeli, že v zásade tie veci, ktoré sa javia ako relatívne zložité, sú v princípe veľmi jednoduché. To, čo tu je teraz, je taký istý, ak nie horší brutál, ako ste sem doniesli minule.

    Tie sociálne poisťovne. Ja už naozaj rozmýšľam, ako je to vôbec možné, čo je toto za krajinu, čo je toto za štát, že s týmito vecami tu takto prechádzate cez tie dvere, že vás nikto v tej ceste nevie zastaviť. Ja naozaj som už na hranici mojej predstavivosti, v čom to je. Snažím sa to pochopiť, ale neviem. Toto, čo je tu, pani ministerka, inak poviem, aby sme rozumeli tomu aj my, ktorí neoperujeme ako pán Novotný. Čiže to, čo tu bolo doteraz, ten systém zliav a to, ak to fungovalo, bol taký soft, taký ľahký lobistický nástroj na to, ako ovládnuť nejakú oblasť. Ale to, čo ste vy doniesli, sa už na nič nehrá. To už nie je ani soft, to nie je okľukou, to už je priamo a natvrdo, aby bolo jasné, kto je tu pánom. Ja som sa venoval tomu, čomu som sa venoval predtým. A sú rôzne taktiky a stratégie. A jedna z takých sa volá teória spálenej zeme. To je proste to, ako sem prišlo Tesco alebo niekto, proste to je systém, ktorý vám hovorí, že vy keď niekde prídete, tak spálite zem vôkol, pričom kým to začne znova rásť, tak všetky náklady, ktoré ste vynaložili na to, kým ste spálili zem vôkol, tak sa vám vrátia v období, kým sa tá zem pozbiera. To je princíp, ktorý v podnikaní bežne funguje. Môžeme polemizovať, či je morálny, nie je morálny. V podnikaní to funguje. Ale tento princíp nemôže fungovať v zdravotníctve. Na tomto biznise so zdravím, ktorý tu vy ponúkate, ja sa odmietam zúčastniť. Ja nie som odporca podnikania, práve naopak, ale biznis so zdravím je odporný. Je odporné obchodovať so zdravím a využívať to. Mne je to proti srsti. Mňa to uráža, že niekto sem s tým príde. Teória spálenej zeme hovorí o tom, zjednodušene keď to poviem, my sme sa niekedy tak bavili, keď sme začínali, že treba vydržať, nezarábať. A my, keď sme začínali, tak sme položartom a polovážne hovorili, že dva týždne bude pršať a sme tam, kde sme nechceli byť, lebo my nevydržíme nezarábať. Ale firmy, ktoré majú naakumulovaný kapitál generačne, nemali tu boľševika, vydržia nezarábať dlho. Čiže je im veľmi ťažké konkurovať. To je princíp, s ktorým vlastne ste museli rátať. A museli ste teda nad nimi vyhrať a uspieť, čo robíme teraz.

    Vážení, toto, že vy umožníte poskytovať zľavy, už nie teraz na šampóny, čiže okľukou, ale vy to umožníte na to, čo ten človek potrebuje na to, aby sa dožil ďalšieho rána, na to dáte niekomu zľavu. A čo urobí Penta? Viete, koľko vydrží Penta nezarábať? Penta vydrží nezarábať strašne dlho, garantujem vám, rádovo viac ako nejaký prevádzkovateľ lekárne niekde vo Svidníku, alebo ja neviem v Trebišove alebo kde. Pentu hlava z toho nebolí obzvlášť, keď im pomáhate, ako im pomáhate. To znamená, to, čo vy tu teraz urobíte, že im umožníte dať zľavu na niečo, na čo je človek odkázaný, tá informácia pôjde rýchlosť blesku. Optokáble nemajú takú rýchlosť, ako je rýchlosť toho, že ten penicilín alebo ampicilín, alebo neviem čo vám u Dr. Maxa dajú bez doplatku. To je rýchlosťou optokábla. Presne tak to dopadne. Všetko pôjde tam. Ja sa nečudujem tej lekárnickej komore, že tu boli a doniesli tú knihu. Pánovi Mikloškovi to vysvetlím, o čo ide. Tí chudáci prevádzkovatelia jednej možno dvoch lekární nevydržia nezarábať. Nemajú šancu to vydržať. Penta vydrží nezarábať. Dobre vieme, prečo, kde našli ropu. Tým to nebude robiť problém. Oni budú happy z toho. To, pre čo teraz išli cez Košice nadlho, na šampónoch sa museli trápiť, tak teraz to dostanú normálne, úplne, otvorene, jasne. Koľko to bude trvať? Ja neviem, pani Zvolenská, nič v zlom, o tom premiér vie, že toto tu je v parlamente? Rozmýšľa tam niekto tak, ako svet ide, alebo tam ste v nejakej slonovej veži a tam bývate a tam sem-tam niekto vám zaklope, áno, zrazíte ho? Ja tomu nerozumiem. Toto, čo robíte, je odporný biznis so zdravím. V konečnom dôsledku zmonopolizujete lekárne, nebude to trvať dlho. A čo bude robiť monopol lekárnický potom, keď spáli vôkol zem, keď sa nikto neodváži si otvoriť lekáreň, však nikto nemôže sa postaviť Pente? To znamená, že nikto neotvorí lekáreň, zem bude spálená, na trhu budeme mať jednu skupinu, ktorá bude robiť lekárne. A čo bude tá s nami robiť? Pani Zvolenská,...

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste ma nevyrušovali. Ja sa pýtam, páni, rečnícky, čo bude potom, keď sa to podarí, lebo o to ide? To je aj v tej knižke, Gorile, že dostať pod kontrolu to zdravotníctvo. Čo potom ten monopolný dodávateľ zdravia pre slovenskú populáciu urobí? Viete, keby sme my boli v tom, že to je Charita svätej Alžbety, tak môžeme ešte apelovať. Ale čo urobí Penta, kde podľa vyhlásenia tej knižky, ktoré tá lekárenská komora sem doniesla pre jedného z predstaviteľov, je demokracia tá, ktorú ja si ctím a vážim, mali by sme si ju všetci ctiť a vážiť? No demokracia je h..., dokončite si to. Čo urobia, keď to budú mať všetko pod kontrolou? Ako vás budú cvičiť? Však vás nepustia už ani na to ministerstvo. Potom, keď sa im podarí to, že zmonopolizujú celú tú činnosť lekárnickú, tak budú kráľmi. Nechápete to? To je princíp v podnikaní. V podnikaní to funguje, Tescu sa to podarilo. Tesco zlikvidovalo všetko vôkol, všetko dedinské, neviem aké, všetko zlikvidovalo. Spálili zem a diktujú podmienky. V poriadku, aká je krajina, také je to... Nechcem moc ubiehať. V inej krajine by im to nedovolili. V tejto krajine je všetko možné. Ale toto je zdravotníctvo, čiže chcete dovoliť v zdravotníctve to, aby niekto monopolizoval činnosť lekární. A dávate im tento zákonný nástroj. Ináč, to je sofistikovaný útok na zdravotníctvo. Viete, to už nie je ten systém takého hrubokrkého zastrašovania, že pošleme niekoho niekam, to je jemnučké ťahanie sofistikované cez zákony a neviem čo. Ale ja rozmýšľam, kde je ten malý spodný šuplík, ktorého sila je v tom. Raši s tým došiel.

    Vážení kolegovia, však pre vás to ide. Ja neviem vám to niekto takto nerozkryl, o čo vlastne ide? Ono to znie fakt akože pomaly ľúbivo, všetci že dostanú zľavy a ja neviem čo. Nemôžete obchodovať so zdravím. Tak nájdite systém. Presne to urobíte, že ten prevádzkovateľ zmonopolizuje činnosť lekární a potom si bude robiť, čo chce. Vy sa tu potom môžete stavať na zadné, na predné, dozadu, doľava, doprava a nič vám to nepomôže, lebo tam bude dobehnutie strašne dlhé, kým sa to vráti. Všetky tie peniaze, ktoré teraz oni

  • Čo tam po pár korunách?

  • vydržia nezarábať, všetko sa im rádovo vráti späť. Tohto sa chcete zúčastniť? Na toto je parlament? Na to sme robili parlament, aby sme tu niekomu zarábali peniaze? Ja tomu normálne nerozumiem. Sme porušili všetky možné princípy. To, čo sa vedelo 2000 rokov dozadu, komu patria dane, tak to meníme,. My sme tu a neviem nejaký inkubátor podnikateľskej činnosti pre vybrané firmy? Ja to nechápem. My ideme pomôcť niekomu, aby vyhral rýchlejšie? Táto soft metóda cez šampóny bola tiež dôležitá a fungovala. Ale bola náročná, bola na dlho. Dalo sa možno ešte s nimi uhrať. Aj my sme uhrali veľkých hráčov. Dajte ľuďom šancu uhrať, dajte tej farmaceutickej prevádzke, tej lekárni šancu vyhrať, nezlikvidujte ich. Tým, že o piatej zahlasujete za toto, tak spravíte nomen – omen nad všetkými prevádzkovateľmi lekární, ktoré nepatria pod nich. Normálne tu, nie tým, čo pán Kaník dal, dáte ďalší úmrtný list, independentný, nezávislým prevádzkovateľom lekární. Kto by to doňho povedal, však? Na prvý pohľad to tak nevyzeralo. V čom je tá sila tých ľudí, že prinútia k tomu pána Rašiho? Čo vyparatil? Čo ste vy vyparatili, čo na vás majú, že to sem nosíte? Ja to nechápem. Prečo to sem nosíte, prečo nás urážate, prečo mňa urážate? Prečo sem nosíte veci, o ktorých som si v živote nepomyslel, že niekto donesie do tohto parlamentu.

    Vieme už to, čo sme teda tušili. Ale máme to aj potvrdené, to máme z úst pána ministra Richtera, že toto je socialistická vláda. Socialistická vláda pripraví zákonné úpravy tak, aby na konci monopolizovali činnosť konkrétneho finančného a podnikateľského subjektu. Toto robí socialistická vláda? Ideológa tu nemáte. Však sa ho spýtajte, či toto ona robí. Ja to nechápem. Vy popierate všetko, čo dakedy platilo, je to ako v tej reklame, že už tu nič neplatí. Však tu už naozaj nič neplatí. Ja tomu nerozumiem, fakt, však nerobte si z tých ľudí srandu. A ešte ich tu lakujete tým, o čo ide. No ide o to, že niekto zmonopolizuje činnosť lekární. O to ide, pani ministerka, toto je ten zákon, ale vy to tak nepoviete, vy to budete ponúkať tak, že ľuďom chcete dať zľavu. A v tom je to zákerné, tento odporný, nechutný biznis so zdravím je zákerný. Aj som to k tomu minulému hovoril, čo ste sem doniesli, že vyjadrujem aspoň malé presvedčenie, že premiér o tom nevie, lebo ak by o tom vedel, tak by vedel, že politicky sa to nedá ustáť, keď to niekto rozkryje. Veď vás niekto rozkryje na konci tým, čo robíte. A povie ľuďom pravdu, čo sem nosíte, ako to bude fungovať. Trošku hanby, ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Dodo, vnímam tvoj zápal a hnev, ktorý ťa postihol. A keďže si sa viackrát možno rečnícky pýtal otázkou, no čo sa stane, tak ja mám obavu, že sa stane to, že niekto potom, ako nastane táto praktika spálenej zeme, si sadne, vyloží nohy a dá si kokakolu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, ty si pomenoval niekoľko skutočností, ktoré skutočne môžu viesť takýmto smerom naše zdravotnícke lekárnické zariadenia, a teda aj výdaj liekov.

    Pokiaľ sa týka toho, že skutočne by malo dôjsť k monopolizácii lekární nejakými subjektmi, ktoré vlastnia finančné skupiny, skutočne to pochová lekárne, ktoré sú na míle vo vzdialenejších kútoch Slovenska v menších mestách a podobne, pretože tie veľké si budú môcť bez problémov dovoliť dať zľavy na lieky, pretože dodávateľ im to v rámci množstevných zliav a rabatov umožní. Ale, žiaľ, ten malý si to dovoliť nemôže, aby dokonca prežil, takže preto to môže byť likvidačné pre tieto malé lekárne. A tým pádom, ako si povedal, už si, po hlasovaniach sa to teda schváli, vypíšu úmrtný list. Dejú sa paradoxy a najbližšie máme hneď tu našich južných susedov v Maďarsku, kde nastáva teda veľa zmien najmä v lekárenstve, kde potrebujú zamedziť liekovým chybám a stabilizáciu vidieka. Samozrejme, máme tam aj nový prístup do centrálnej databázy, posilnenie generickej substitúcie. No a maďarský paradox je v tom, že v Maďarsku je situácia paradoxná z toho dôvodu, že aj keď boli roky totálnej liberalizácie lekárenstva socialistickou vládou, tak sa vlastne teraz toto reguluje. Vláda pravicová a rad opatrení je pritom teda veľmi radikálny. Takže treba si dať skutočne pozor. Ja som už na to upozornil dopredu, aby sa z výdaja liekov nestal biznis, nestal obchod pre nejakú úzku skupinu, pretože je to služba občanom. A treba si skutočne dať pozor na to, aby to ostalo službou, pretože je to platené z verejných zdrojov verejného zdravotníctva, z povinných odvodov každého občana Slovenskej republiky, ktorý je povinne zdravotne poistený. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán Hlina, už je to váš druhý prejav vo veľmi krátkej dobe, môžem povedať, veľmi dobrý a zaujímavý. Chcem teda dúfať, že pani ministerka si aspoň niečo z toho zoberie k srdcu. Ďakujem.

  • Ďakujem všetkým, čo reagovali. Ale naozaj na to, aby sme urobili zadosť a aby nás to napĺňalo ráno sem prísť a mať chuť sem prísť, ten apel by mal byť napravo odo mňa. Vážení kolegovia, prosím vás pýtajte sa, pýtajte sa na podstatu zákonov. Naozaj je to dôležité. Oni vás majú za nič. Ja keby som sedel pri vás, som urazený, lebo ma to uráža, že niekto so mnou tak manipuluje. Vy sa musíte sebe nabudiť a musíte povedať, že nie ste už ochotní ďalej robiť takúto štafáž niekomu a niečomu, kde na konci je utrpenie a nešťastie. Tej pani vo Svidníku, kde zostane iba Dr. Max alebo neviem kto, to na konci tak bude. Rozryte to, pýtajte sa, o tom to je. Tá parlamentná práca je o tom. Nemusíte to robiť navonok, aby ste ukazovali signály. Ja o to nestojím. Ale dovnútra si ukážte silu a povedzte, že nie ste v tomto smere ochotní. Váš kolega hovorí odtál-potál, ale nie všetko. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ďakujem veľmi pekne. Napriek tomu, že mi to neuveríte, z môjho hľadiska niečo rozkrývať, áno, máte pravdu, základom je, aby neprišlo k monopolizácii tohto systému lekární. Preto si myslím, že tá vražedná kombinácia je práve v kombinácii „siete a vernostné systémy“. Likvidácia sietí nie je len o tom, či ich bude na konci dňa v nejakej inej právnej forme niekto vlastniť, lebo ide aj o kontrolu. Lieky a lekárne sú záležitosťou, ktorá má následnú nadväznosť aj nielen k pacientom, ale, bohužiaľ, v tej časti napríklad aj pri psychotropných a iných látkach až k možno nejakým kriminálnym veciam. Čiže skutočne je potrebné, aby tá lekáreň bola individuálnym subjektom aj z pohľadu kontroly, aby bolo možné dosledovať tie lieky a odhaliť nekalé praktiky ako či už reexporty, či už nejaké falšované lieky na trhu alebo použitie liekov na iné ako liečebné účely. Vernostné systémy pre mňa stále nie sú totožné so slovami „zľava pre pacienta". Vernostné systémy sú naozaj marketingovým nástrojom a práve pomáhajú v monopolizácii. Nechceme mať na konci dňa skutočne ľudí pripútaných k tej lekárni zľavovou kartičkou, ktorému chýbajú ešte tri body na šampón. Ale práve, naopak, snažili sme sa vyriešiť aj akútnu situáciu, pretože naozaj tu je. Ja som ju spomínala, ľudia sú v ťažkej hospodárskej situácii a majú reálny problém v tej danej chvíli kúpiť lieky, zaplatiť doplatok. Nie je v tom nič iné ako možnosť práve, aby aj menšie lekárne zvážili svoje možnosti. Ony poznajú svoju klientelu. Základ celej tej koncepcie je práve na tom, aby zdravotnícke zariadenie, lekáreň mala individuálny prístup k svojim pacientom, aby zároveň tak, ako má každá z tých lekární rovnakú maržu, vedela zvážiť, do akej miery a ako aby vedela flexibilnejšie práve narábať s tým, že vie ponúknuť niečo práve svojej klientele. Vernostný systém je vhodný, áno, pre veľkú, silnú, finančne zabezpečenú sieť. A to nie je do budúcna správne, prináša to riziká.

    Ja som k tejto téme hovorila aj k predchádzajúcemu zákonu, ale veľmi rada by som sa vrátila k niečomu, čo tu bolo spomenuté a čo sa neprekrýva. A naozaj cítim potrebu sa k tomu vyjadriť.

    Na začiatku chcem poďakovať, pán poslanec, že ma máte rád, aj keď mám len právnické vzdelanie, nie vy, pán poslanec Uhliarik, vy ste ešte nepovedali, že ma máte rád.

  • Smiech v sále.

  • Chcela by som sa vrátiť napr. k veci, ktorú by som veľmi rada objasnila. A to sú klinické štúdie. Podľa toho, čo tu odznelo, by vlastne všetci európski občania boli pokusné králiky, pretože my sme posunuli klinické štúdie na európsku úroveň, a to z dôvodu, aby bola prístupná práve tá inovatívna liečba. K tomu rozdielu, ktorý je v tom, dám taký príklad. Napríklad diabetik s vysokým tlakom ochorie na onkologické ochorenie, áno, firma bude hradiť jeho onkologickú liečbu. To, že je diabetikom a že má zároveň vysoký tlak, naďalej zostáva v úhrade jeho zdravotnej poisťovne. Čiže sú to pridružené náklady. A takto to je európskym štandardom. Pevne veríme, že toto práve ešte viac posilní tú časť, že naši občania sa budú môcť skoro dostávať k inovatívnej liečbe, ktorá je často, najmä, bohužiaľ, v oblasti onkológie väčšinou ich poslednou nádejou.

    Rovnako by som sa, aj keď už som sa k tomu vyjadrovala v prvom čítaní, rada, prosím, vrátila k lobingu farmaceutických firiem a k tým 20 % a návštevám. Práve, naopak, táto novela zákona posilňuje ten status, aby skutočne táto taká návštevná politika farmafiriem po ambulanciách bola monitorovaná a obmedzovaná. Dali sme farmafirmám povinnosť, aby hlásili po jednotlivých odbornostiach počty návštev, ktoré realizujú, pokiaľ ich realizujú aj počas mimopracovných hodín, tak ako to zostáva. Musím povedať, že 20 % áno, lebo úplne presný výpočet bol, myslím, 19,79 % aj niečo. Prosím vás pekne, to sa nesčítava. Naozaj je to podiel na dve bežné hygienické prestávky a obed, nehovoríme o tom, že to platí farmafirma. Je tam možnosť vykonávať tieto aktivity, nie si ich dávať. Pokiaľ by ste chceli lyžovať na účet z farmafirmy, na účet ani nie, ale v tom čase, museli by ste tých 5 dní byť bez obeda a bez týchto prestávok a bez večere, tam sa to nesčítava. Skutočne my máme záujem na tom, aby naďalej platili reštrikčné opatrenia práve z dôvodu, aby boli chránení aj lekári vôbec pred nejakým podozrením z takýchto pohnútok pri preskripcii liekov. Ale prichádzame aj v tejto chvíli do situácie, keď zákon v snahe postihnúť všetko nemôže postihnúť celú realitu a prichádzajú paradoxné situácie. Skutočne na jednodennom kongrese, pokiaľ trvá od rána od tej 9.00 hodiny do večera do 18.00 hodiny, nebolo možné, aby bola prestávka a obed, inak by sa musel prerušiť a bol by to nový kongres. Čiže skutočne sme sa o to snažili a je to úprimná snaha len reagovať na toto. Nedá sa za 5 dní sčítavať 20 % a potom niekde lyžovať a už vôbec nehovoríme o úhrade, hovoríme o tom, že je to stále ešte odborné podujatie, ktoré je súčasťou vzdelávania našich lekárov, aj keď sa medzi tým naobedovali, išli na kávu a na toaletu.

    K ostatným veciam som sa, myslím, vyjadrila už v predchádzajúcom vstupe, takže asi by som sa neopakovala, aj keď možnože je to účinné. Ale naša snaha je o tom, aby sme v tejto chvíli pomohli naozaj pacientom k tomu, aby mali na lieky, a zároveň zabránili práve monopolizácii, ktorú nepovažujeme za dobrú, a umožnili jednotlivým lekárňam prispôsobiť práve túto politiku svojim možnostiam. A na druhej strane je podstatné, aby naozaj pri tom, že niekto užíva lieky, tá zľava slúžila na to, že si ich môže dovoliť kúpiť, nie na to, že bude zberať kdejaký doplnkový tovar. Skutočne tou snahou bolo, aby tie peniaze zostali po odchode z lekárne, kde si kúpil plnú dávku tých liekov, ktoré potrebuje, v peňaženke toho pacienta vtedy. Takže ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za to, že ste sa prihlásili do rozpravy. Reagoval by som iba na niektorých. Niektorí podali procedurálne návrhy iba. Ale to už musím teraz reagovať.

    K pánovi poslancovi Mikloškovi. Som rád, že hovoril veľmi krátko. A on sa častejšie vyjadruje k zdravotníckym zákonom. Ale keby to bolo dlhšie, by som asi nevydržal psychicky. To je celé.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Hlina, nevyrušujte ma, keď hovorím. Pán poslanec Hlina, „rozkrývate“, ešte prednedávnom ste „rozkrývali“ SDKÚ, teraz už začínate „rozkrývať“ SMER, neviem, koho ešte budete naháňať a „rozkrývať“ po parlamente možno. Ale prednedávnom ste „rozkrývali“ už aj SaS. Takže „rozkrývame“, „rozkrývate“. Pozrite sa, poviem vám úplne, ako vy hovoríte, laicky a úprimne, čo sa deje v tomto parlamente.

    Vernostné systémy, zľavy pravice, tie vám nevadia? Tam sú práve tie monopoly. Tam sú práve monopoly. To je typu kartičky benzínovej pumpy. Za tie body si potom nakupujete niečo. A to práve sme nechceli dovoliť. Keď nás pravica kritizuje, má iný postoj ako my. Oni chcú tieto vernostné zľavy, my sme nechceli vernostné zľavy. A práve preto prišiel pán Raši, nie z titulu lobingu nejakých spoločností, ale s touto individuálnou zľavou nie na body nakupovania šampónov a podobne do 50 %, viete to, ak ste si to dobre prečítali, z marže, ktorá je nad cenu lieku.

    Dobre, čiže to by som len chcel vysvetliť. Ďakujem vám všetkým za pozornosť. Budeme o 17.00 hodine hlasovať. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 228, spoločná správa výborov má tlač 228a.

    Teraz prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám opäť, už v druhom čítaní, predstavil vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania.

    Ako už bolo uvedené v prvom čítaní pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, pri rezorte školstva pôsobia v súčasnosti dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom, Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Tento vládny návrh zákona navrhuje tieto dva fondy zlúčiť do jedného neštátneho účelového fondu, Fondu na podporu vzdelávania.

    Hlavnou činnosťou fondu bude poskytovanie pôžičiek v dvoch pôžičkových schémach, v pôžičkovej schéme pre študentov a v pôžičkovej schéme pre začínajúcich pedagógov. Návrhom sa rozširujú možnosti získať pôžičku aj pre študentov doktorandského štúdia, odborným zamestnancom v regionálnom školstve, lebo tu nemáme len pedagogických, ale aj odborných zamestnancov, ale aj iným pedagogickým zamestnancom ako len začínajúcim.

    Aj keď dochádza k zlúčeniu oboch fondov, zo zákona sa kapitál v súčasnosti určený na poskytovanie pôžičiek študentov zachováva pre využitie výhradne na pôžičky pre študentov a kapitál, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov, sa ponecháva na pôžičkovú schému pre pedagógov. Je to akási bezpečnostná poistka súvisiaca so zlučovaním fondov, ktorú je možné v budúcnosti prehodnotiť.

    V prípade, že požiadavky žiadateľov o pôžičku prekročia možnosti fondu na ich poskytnutie, zákon určuje základné pravidlá výberu žiadateľov, ktorým sa pôžička poskytne prednostne. Ide primárne o študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda poberateľov sociálnych štipendií, alebo študentov so špecifickými potrebami, zdravotne postihnutých a tak ďalej a tak ďalej, ktorých výdavky počas štúdia môžu byť vyššie. Zohľadňuje sa tým skutočnosť, že pôžičky sú súčasťou sociálnej podpory študentov vysokých škôl, a teda majú odstraňovať ekonomické bariéry v prístupe ku vzdelaniu. V prípade pôžičkovej schémy pre pedagógov sa budú uprednostňovať začínajúci pedagogickí zamestnanci.

    I keď oba doterajšie fondy vykazovali štandardne kladný hospodársky výsledok najmä za posledné obdobie a plnili si svoj účel, predsa len existujú isté ustanovenia v doterajších právnych predpisoch, ktoré komplikovali existujúce pôžičkové schémy. Napríklad v prípade pôžičiek pre pedagógov sa nastavuje systém tak, aby sa pôžička poskytla v priebehu niekoľkých týždňov, a nie ako v súčasnosti, keď od podania žiadosti po uzavretie zmluvy zo zákonných dôvodov musí uplynúť viac ako rok. Návrh zákona súčasne umožňuje rade fondu určiť výšku pôžičky, ktorú bude fond poskytovať, ako aj podmienky zábezpeky, ktoré bude v danom prípade vyžadovať. Kým doterajšia výška pôžičky pre študentov bola zákonom limitovaná, vo vládnom návrhu zákona sa umožňuje fondu reagovať na aktuálny dopyt zo strany študentov a ich potreby, čím očakávame, že pôžičky pre študentov sa stanú ešte atraktívnejšie ako v súčasnosti. Výrazným prvkom tam budú v maximálnej miere tiež zastúpení okrem tých manažérov pri posudzovaní aj zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl.

    Návrh zákona bol predmetom rokovania vo viacerých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, myslím, že sa nám podarilo v problematickom bode o určovaní nájsť vhodný kompromis, keď na jednej strane zostáva pohyblivá úroková sadzba pre nových klientov fondu a súčasne sa navrhuje určiť aj horný strop v hodnote 4,5 %.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedol som základné charakteristiky vládneho návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Opakujem, naším cieľom je zachovať to pozitívne z doterajšej skúsenosti a na všetko pozitívne aj z posledného obdobia nadviazať, pretože fungovanie a stabilita týchto fondov aj vo vzťahu k budúcnosti si vyžaduje taký personálny stav, ktorý budú mať tí ľudia, ktorí majú skúsenosti, teda najmä z posledného obdobia, a tí, najmä zo Študentskej rady vysokých škôl, povedzme, a mladí učitelia, aby do tohto správneho orgánu vstúpili.

    Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pani poslankyni Ľubici Roškovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) vo výboroch v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2012 č. 269 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 94 z 15. novembra 2012 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 141 z 20. novembra 2012 odporučili návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 43 z 13. novembra 2012 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme uvedené v IV. časti spoločnej správy, spolu štyri. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto návrhoch v bodoch 1 až 4 spoločne a tieto schváliť.

    Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorského výboru z 27. novembra 2012 č. 52.

    Výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania o návrhu, o stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky za poslanecké kluby. Hlásia sa písomne do rozpravy za poslanecký klub SDKÚ – DS pán poslanec Miroslav Beblavý a za poslanecký klub MOST – HÍD pán poslanec Érsek Arpád.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Pokúsim sa byť stručný, myslím, že ešte bude dosť vystupujúcich v tejto Národnej rade.

    Tento zákon, ako sme už v prvom čítaní o ňom diskutovali, je príkladom zákona, pri ktorom, myslím si, nie sú zásadné ideologické rozpory medzi jednotlivými parlamentnými stranami. Jednak je to preto, že samotný ten zákon sa týka skôr technickej záležitosti, ako poskytovať najlepšie pôžičky učiteľom a študentom, nie ideologických záležitostí, či ich poskytovať vôbec a podobne. To znamená, že je to pomerne technický zákon. Berie dva existujúce fondy, dva existujúce pôžičkové programy a tie zlučuje do jednej inštitúcie. Dokonca aj na tomto technickom riešení je široká zhoda. Hovorili sme už o ňom dávnejšie. Myslím si, že ani to nikto nespochybnil, aspoň pokiaľ som sledoval rozpravu v prvom čítaní, že naozaj je lepšie tieto dva fondy mať v jednej inštitúcii. Ony tak de facto aj fungovali v mnohom, ale bolo to právne oddelené a často zbytočne predražené. Z týchto dôvodov sa aj sťažovala verejná kontrola. Takže vo všeobecnosti na myšlienku tohto zákona asi nejaké zásadné námietky v tejto snemovni nezazneli. A nechcem kolegom prejudikovať, čo povedia ešte v rozprave, ale predpokladám, že asi nezaznejú.

    Tá otázka, ktorá je pred nami, či táto konkrétna podoba návrhu zákona je vhodná, či je vhodná pre študentov, či je vhodná pre učiteľov, či je vhodná pre spoločnosť ako takú. Ja chcem oceniť to, že pán minister ešte v pripomienkovom konaní predtým, než tento zákon sem prišiel, bol ochotný akceptovať niektoré z pripomienok, ktoré sme ako individuálni opoziční poslanci predkladali. A ten návrh, ktorý tu je, má svoje chyby, mohol by som o nich aj dlhšie hovoriť, ale vo všeobecnosti si myslím, že je to asi najbližšie, ako sa vieme dostať k zhode pri takýchto veciach.

    Napriek tomu musím povedať, že je tam jedna vec, ktorá má trápi, a je tam jedna vec, kde by som chcel požiadať kolegov o podporu, aby sme tento návrh ešte zmenili. A pokúsim sa to vysvetliť.

    Ako už sme diskutovali v prvom čítaní, tento návrh zákona zdražuje pôžičky pre študentov, pre učiteľov de facto zatiaľ nie. Robí to tým, že dnes v zákone je úrok z týchto pôžičiek ustanovený na 3 % pre študentov zo zákona a 4 % pre učiteľov zo zákona. Tento návrh zákona hovorí, že už sa nebudú tieto úroky určovať fixne zo zákona, ale budú vychádzať z úrokov pre štátne dlhopisy. Táto filozofia v zásade je skôr takou technokratickou otázkou odbornou, s ktorou asi nie je zásadný problém, ale prináša svoje riziká a nevýhody. Už v prvom čítaní sme upozornili na to, že môžu byť študenti aj učitelia výrazne postihnutí, ak štát nedokáže dobre hospodáriť alebo sa zhorší situácia na svetových finančných trhoch a úroky môžu začať špirálovite rásť pre tieto skupiny. A chcem oceniť, ak si pamätám, že výbor správne jednomyseľne podporil môj pozmeňujúci návrh, kde sme urobili strop na tento úrok vo výške 4,5 %. To znamená, že myslím si, že jedno hlavné riziko tej zmeny sme spoločne odstránili.

    Druhá vec, ktorá ma tam ešte trápi v tejto súvislosti, je, že my študentom významne teda zdražujeme tú pôžičku už aj dneska, lebo namiesto 3 % úroku budú platiť podľa odhadu ministerstva 4 % a vyššie, ale teda je to zastropované na 4,5 %. Takže povedzme, že to odhadujeme, v najbližších rokoch medzi 4 a 4,5 % že sa to bude pohybovať. Nemyslím si, že ide o nezvládnuteľnú zmenu, ale predsa len to je zvýšenie o minimálne tretinu úrokového bremena pre študentov, ktorí si tú pôžičku zobrali. A otázka je, či chceme teda študentom za to niečo ponúknuť alebo odstrániť možno niektoré nespravodlivosti a nesprávne veci, ktoré dnes v tom fonde sú alebo či jednoducho to berieme ako vhodný nástroj, ako trošku viac oholiť študentov v rámci tohto, inak, technického návrhu zákona.

    Osobne si myslím, že by sme mali túto príležitosť využiť na to, aby sme odstránili, naopak, z fungovania fondu jednu zlú vec, ktorú sa snažíme, a opäť musím povedať, že to nie je ideologické, odstrániť aj v celkovom finančnom systéme. A to sú tzv. poplatky za úverové účty. Tí z vás, čo pozornejšie sledujú dianie v tejto oblasti, vedia, že banky na Slovensku aj Študentský pôžičkový fond a Fond na podporu začínajúcich pedagógov účtujú tým, ktorí majú u nich pôžičku, aj špeciálny poplatok za tzv. úverový účet. Tento úverový účet však nie je účtom, ktorý by si dobrovoľne zriadil ten, kto pôžičku má. Nakáže a prikazuje mu to finančná inštitúcia, v ktorej tú pôžičku má, že musí posielať svoje splátky presne na tento jeden účet. Nemôže ich posielať na nejaký všeobecný účet s variabilným symbolom, musí mať každý svoj vlastný účet. To by bolo v poriadku, pokiaľ by banky a iné inštitúcie za takýto úverový účet nechceli peniaze, ale ich aj chcú. Priemerne sa to pohybuje niekde vo výške niekoľko eur mesačne. A najmä pri menších pôžičkách to môže i znateľne predražovať. Pred mesiacom sme tu diskutovali o návrhu zákona, ktorý by jasne ustanovil, že toto je protizákonné. A vychádzali sme aj z toho, že podľa európskej smernice je veľmi pravdepodobné, že to patrí medzi tzv. neprimerané obchodné podmienky. Najvyšší nemecký spolkový súd sa už tak vyjadril. V Čechách sa to už tiež hýbe. A dokonca i na Slovensku je pravdepodobné, že dospejeme k tomuto výkladu. Chceli sme to vyriešiť s pani kolegyňou Žitňanskou novelou, ktorá by to zakázala všeobecne. Táto novela nebola podporená poslancami strany SMER v prvom čítaní. Ale ak som zachytil správne vyjadrenie, tak viem, že to bolo nie preto, že by vecne nebol s ňou súhlas, ale preto, že, myslím, aspoň pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková sa vyjadrila, ministerstvo financií pripraví komplexné riešenie vo vzťahu k bankám v tejto veci. Odvtedy komunikujeme s pánom ministrom financií, ako sa to dá komplexne vyriešiť v prípade bánk.

    Vrátim sa však od bánk k Fondu na podporu vzdelávania. Môj návrh by bol, aby sme vyriešili pre tento fond túto otázku, lebo ak sa môžeme baviť o tom, či je správne, že banky pravdepodobne teda v rozpore s európskych právom žiadajú od klientov tento poplatok, ktorý navyše môžu kedykoľvek meniť a zvyšovať, tak si myslím, že je neprijateľné, aby štát týmto spôsobom holil svojich klientov, teda študentov, ktorým sa snaží pomôcť v tom, aby dosiahli vysokoškolské vzdelávanie, alebo teda prípadne učiteľov, ktorým sa snaží pomôcť v tom, aby boli stabilizovaní v rezorte školstva. Preto si myslím, že výmenou za to, že zvyšujeme úrokové sadzby, že zvyšujeme platby, ktoré študenti budú musieť platiť po absolvovaní školy do tohto fondu, by bolo veľmi vhodné fondu teda zakázať takéto poplatky žiadať.

    Vo výbore som tento návrh podal aj spolu s návrhom na to, aby sme zakázali fondu požadovať poplatky za predčasné splatenie úveru, pretože obidva pokladám za nesprávne. A dokonca ten poplatok za predčasné splatenie sme už bankám samotným zakázali vyžadovať v tejto snemovni. Ale tá otázka poplatku za predčasné splatenie sa ukázala byť politicky kontroverzná a pán minister s ňou nesúhlasil. Aj sa vyskytli o tom nejaké debaty.

    Takže v snahe teda, keďže tento zákon naozaj, mám pocit, môže dospieť ku konsenzuálnemu riešeniu, si dovolím predkladať ten pozmeňujúci návrh, tentokrát už len vo vzťahu k úverovým účtom, aby sme sa vyhli tej kontroverzii o poplatkoch za predčasné splatenie.

    Dovoľte mi ten pozmeňujúci návrh predniesť.

    Po prvé. § 17 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie: „Fondu sa od dlžníka zakazuje požadovať odplatu za zriadenie, vedenie, správu alebo zrušenie účtu, ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia pôžičky.“

    Po druhé. § 23 sa dopĺňa odsekom 22, ktorý znie: „Ustanovenie § 17 ods. 16 sa vzťahuje na všetky zmluvy o pôžičke uzavreté Študentským pôžičkovým fondom a Pôžičkovým fondom pre začínajúcich pedagógov pred účinnosťou tohto zákona.

    Zmysel tejto zmeny som sa pokúsil vysvetliť. Naozaj fond bude mať výrazne vyšší príjem z titulu zvýšených úrokových príjmov a výnosov od študentov, od absolventov. Takže môžeme túto zmenu urobiť, jednak preto, že je správna, a jednak preto, že je v súlade s európskym právom a je pravdepodobné, že skôr či neskôr si ju európske právo aj tak vynúti. A zároveň môžeme tak dať signál študentom, že zmysel tohto nového zákona nie je ich lepšie holiť, ale naozaj zlepšiť fungovanie fondu aj pre nich finančne neutrálnym spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Rošková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcela poznamenať, že o tomto s pánom poslancom polemizujeme už dlhšie. Ale myslím si, že Fond na podporu vzdelávania nie je typickým komerčným fondom. Nemôžem s tým súhlasiť, čo tu teraz pán poslanec povedal. Už sme o tom viackrát debatovali, lebo vedenie účtu, stav na účte pri splácaní pôžičky je, myslím si, dôležitý pre obe strany, lebo ja ako dlžník sa nebudem chcieť spoliehať len na údaje poskytnuté fondom, ale budem chcieť priebežne sledovať tento stav. A tým, že ho priebežne sledujem, tak aj pre fond vyplývajú určité povinnosti. Správnosť vedenia je tým lepšie kontrolovateľná, keď obe strany to kontrolujú. A prípadné nezrovnalosti potom nie sú len na pleciach dlžníka, aby si ich vypočítal na základe zmluvy svojej alebo o poskytnutí pôžičky alebo preukazovaním tej výšky splátky výpisom zo svojho účtu.

    Domnievam sa, že aj vzhľadom na výšku tejto pôžičky, ktorá podľa nového zákona je omnoho vyššia, a aj tým, že počas štúdia nie je úročená, už to vytvára určitý bonus jej zvýhodnenia. A ja sa domnievam, že malo by to byť takto zachované. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec chce reagovať. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za vašu faktickú poznámku, ale musím vás opraviť, o tomto sme nerokovali, my sme rokovali vždy o tom poplatku za predčasné splatenie. O tomto, sa priznám, od vás počujem vyjadrenie prvýkrát. Ale to asi nie je také dôležité, len aby to tu zaznelo.

    Pokiaľ ide o samotnú vecnú podstatu, naozaj, neskúšajme hmlou slov zabrániť jednoduchým faktom, jednoduchý fakt je, že týmto zákonom zvyšujete výrazne úrokové bremeno na študentov. A otázka stále je, či teda ideme odstrániť poplatok, o ktorom vaši vlastní ministri priznali, že je pravdepodobne v rozpore s európskym právom pre všetkých klientov vrátane aj tohto fondu alebo či budeme čakať na to, kým sa aj študenti a klienti tohto fondu začnú súdiť s týmto fondom na náklady oboch strán. A zdá sa mi naozaj lepšie pre všetky zúčastnené strany, ak by sme túto príležitosť využili.

    Ja chápem, že fond, ktorý aj vám poskytuje podklady, využije každú príležitosť ako každý subjekt, aby zdôvodnil akýkoľvek poplatok a príjem pre seba. Ale my sa na to musíme naozaj pozrieť z hľadiska verejného záujmu. A z hľadiska verejného záujmu sa veľmi ťažko odôvodní, prečo by mal študent platiť poplatok za niečo, čo on nechce, čo on nepotrebuje. Ak naozaj by preňho bolo tak výhodné mať ten osobitný účet, tak, samozrejme, takú možnosť by mu mal fond poskytnúť aj za poplatok, ale fond mu takú možnosť nedáva. Fond mu dáva takú povinnosť a spoplatňuje to povinne. To znamená, môžeme sa dohodnúť, ak chcete, a ja na to rád pristúpim, že dáme možnosť takéhoto úverového účtu pre fond dobrovoľne a aj s poplatkom. Ak to bude kompromis, ja vám na to rád pristúpim. My len nechceme, aby klienti fondu museli platiť za niečo, čo je v rozpore s európskym právom, aby museli platiť za niečo, čo nechcú, čo si nikdy neželali, čo im neposkytuje žiadnu hmatateľnú službu a čo im fond vnucuje. Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Érsek, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomu sa nebudem vyjadrovať, čo sme prebrali už na komisii, takže v krátkosti mi dovoľte len pár poznámok povedať.

    Aktivitu ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zlúčiť doteraz existujúce dva fondy, Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, na vytvorenie jedného fondu, Fondu na podporu vzdelávania, vo svojej podstate môžem podporiť. A môžem veriť, že tento fond nebudú sprevádzať kauzy, ako tomu bolo v nedávnej minulosti.

    Materiál prináša zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti poskytovania pôžičiek študentom a pedagógom. Tiež to vnímam pozitívne.

    Na druhej strane, priznám sa, mám trochu zmiešané pocity z toho, že do okruhu osôb, ktoré môžu využívať, resp. v budúcnosti využiť možnosti, ktoré fond ponúka, patria aj pedagógovia. Niežeby som bol proti tomu, určite nie, ale myslím si, že danú situáciu doviedli ad absurdum. Potom tam môžu vznikať aj pôžičkové fondy pre lekárov, zdravotníckych pracovníkov, štátnych zamestnancov a iné osoby, ktorých prácu zamestnávateľ ocení len napr. výškou minimálnej mzdy. Bankový sektor na trhu poskytuje množstvo pôžičiek, úverov a iných produktov na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie občanov Slovenskej republiky. O ich výhodnosti či nevýhodnosti nie je teraz potrebné diskutovať.

    Aká je finančná situácia v odmeňovaní pedagogických pracovníkov, vieme všetci dobre. A práve prebiehajúci štrajk učiteľov nám to v súčasnom období názorne dáva najavo. Na zvýšenie platov učiteľov nie sú v štátnom rozpočte prostriedky. Školstvo ako také dlhodobo zápasí s nedostatkom prostriedkov, nie sú zdroje na podporu širšieho spektra aktivít mládeže a nie sú dostatočné zdroje pre šport a ostatné potreby, čo sa týka v konečnom dôsledku školstva. Máme tu materiál, ktorý je premaľovanie fasády existujúceho, ktorý síce prináša určité vylepšenia, ale pre mňa osobne je aj posolstvom súčasnej vlády pre štrajkujúcich učiteľov: „Na vaše platy nemáme, tak nedáme.“ Ale môžeme si zobrať výhodnú pôžičku z vylepšeného fondu?

    Dovoľte mi pripomenúť slová súčasného premiéra vlády Slovenskej republiky, ktorý tiež ako premiér v slovenskej vláde v roku 2007 povedal, že na vianočné dôchodky bude, aj keby mal predať budovy Úradu vlády aj s pozemkom. Takže možnože, pán minister, nemáme niečo na predaj, aby sme mohli učiteľom prilepšiť? Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja asi nepoviem nič nové oproti tomu, čo som povedal o návrhu v prvom čítaní. Ale opakovanie je matka múdrosti. Skúsim niektoré veci povedať.

    Faktom je, a to by som mohol takisto potvrdiť, že nevnímam tento návrh zákona ako sporný, a myslím, že to zlúčenie ukáže život, či pomôže, skôr by som povedal, že áno. Len mal som vtedy dve výhrady a aj teraz ich mám. A tie pokladám za dôležité povedať.

    Prvé je to, že sa sprísňujú podmienky na tento fond a že sa naň pozerá podľa tých podmienok ako na štátny fond. S tým by som sám osebe nemal problém. Problém mám v tom, že súčasne toto je neštátny fond. A neštátny fond, ja viem, dnes je to nereálne, nemôže sa dostať k peniazom istým spôsobom. Ako sa vôbec dostal tento fond k peniazom? A tu sa vrátim trošku do histórie, pretože vznikol tento fond najprv ako Študentský pôžičkový fond. A z Fondu národného majetku tam išli prostriedky. Potom sa ročne navyšovali. Vždy sa o to, samozrejme, zápasilo, bolo to o nejakých 50 mil. korún. V zásade Študentský pôžičkový fond sa stal obrátkovým. To znamená, že to, čo dostával nazad, v podstate zapĺňalo viac-menej požiadavky na pôžičku od študentov. A tu sa mi to nezdá, tak trošku to vnímam ako mačkopsa. To je výhrada, ktorú vidím. Ale, dobre, tá ešte stále nie je prekážkou, len som to potreboval pripomenúť. Je to rozpor, v tomto smere názorový rozpor.

    Ja stále mám problém s tým, a o tom sme diskutovali aj na výbore, aby študent nemohol predčasne vrátiť pôžičku bez akýchkoľvek sankcií. Ja si myslím, že je predsa len čosi iné tento pôžičkový fond ako bežná pôžička v banke. A isté výhody by tu mali byť. V tej diskusii, ktorá bola, zaznievalo to, že ak študent predčasne vráti pôžičku, že budú aj špekulatívne pôžičky a potom ich budú vracať. Nechcem to vylúčiť, len treba povedať dve veci: Po prvé, tie pôžičky sa nebudú dávať a nedávajú každému, kto si o ne požiada, ale dávajú sa na základe splnenia istých podmienok a v prvom rade pre tých, ktorí to naozaj potrebujú z hľadiska sociálneho. Čiže predpoklad, že on zrazu bude mať peniaze a vráti to, tak to nie je veľký. Po druhé, to pokladám za dôležité, tým vrátením vlastne vytváram priestor na ďalšie pôžičky pre druhých. A toto je dôvod, pre ktorý sa mi táto vec nepáči. V tom sa názorovo rozchádzame, musím povedať. A je to aj v tom, že ja si myslím, že je to fond, ktorý by mal mať trošku viditeľne lepšie podmienky ako tie podmienky, ktoré dostávajú, povedzme, študenti na pôžičky. Áno, dá sa požičať dneska na všeličo v banke, ale banky sú tvrdé. A ja si myslím, že práve toto je v istom zmysle cieľom toho fondu. Čiže to som chcel tuná zopakovať, aby to jednoducho sme si pripomenuli.

    A na záver len toľko, že s týmto zákonom osobne ja inak nemám problém. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi krátky. Myslím si, že pán poslanec a exminister Fronc povedal pravdu, pretože pozná celú genézu. A ja si pamätám, ešte keď som bol poslancom Národnej rady v rokoch 2002 až 2006, ako sa tie problémy tam riešili. A tie isté obavy môže mať každý aj z jednej, aj z druhej strany, či sa to nebude zneužívať alebo či nedáme lepšiu šancu tým mladým ľuďom. A preto sme nastavili tie kritériá teraz tak, ako sme ich nastavili. Ale to ešte neznamená, že ak by prichádzalo k takýmto veciam, lebo hovoríme, že nepríde k týmto veciam tak, že to bude ošetrené, že to bude štandardný a výhodný fond pre študentov. Teraz hovorím o Študentskom pôžičkovom fonde pôvodnom, lebo tam sa, samozrejme, akékoľvek predčasné splatenie a tak ďalej zvažuje. Viete, Slováci, Slováčikovia sú veľmi veľkí výmyselníci, a my to poznáme aj v iných oblastiach, o ktorých sme spolu často hovorili, že by to vedeli zneužívať a zneužívali by študentov.

    Ja som tento Študentský pôžičkový fond robil za prítomnosti členov Študentskej rady vysokých škôl. A ten návrh, ktorý bol predložený, bol odobrený Študentskou radou vysokých škôl. A ja si myslím, že reprezentácii študentov, ktorá má pravidelné stretnutia, má svoje jednotlivé orgány, ktoré to hodnotia, ja plne dôverujem, a to, že tie veci, ktoré tam boli pripravené aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol potom vo výbore jednomyseľne schválený, od pána poslanca Beblavého, sú možné, pretože naozaj treba jasne stanoviť nejakú hranicu, aby to nešlo do nekonečných úrokov vysokých. A to by bolo už neprijateľné.

    Čo sa týka začínajúcich učiteľov, to by som chcel pánovi Érsekovi povedať, je to jedna významná pomoc začínajúcim učiteľom. Samozrejme, je to fond, ktorý tu vznikal tiež v istom období a reagoval na to, že ten začínajúci učiteľ, ktorý prichádzal do školy, potreboval si niečo zariadiť, potreboval si nejaký štandard pripraviť. A pri tých platoch, ktoré mal a má, to si nemohol dovoliť. Tak na základe toho dostal túto pôžičku, aby sa nejakým spôsobom mohol stabilizovať v tom meste alebo v tej obci, aby mohol učiť. Čiže nevidel by som to nejako problémovo. Vidím v tom, samozrejme, jedno z veľkých pozitív, že ten revolving, ten otočný fond, najmä ktorý sa týka čisto najmä Študentského pôžičkového fondu, je dobre nabehnutý. A ten ani nechceme meniť, ani nebudeme meniť. A tam, čo sa týka začínajúcich učiteľov, samozrejme, v budúcnosti to je môj cieľ hľadať zdroje, ktoré by to trošku posilnili, je možno istá strata, pretože vieme, že tam dávame, odpúšťame, pokiaľ sa zaviažu učiť toľko a toľko rokov v školstve tí mladí učitelia, nejakú čiastku. Čiže zrejme tam budeme musieť tieto zdroje navýšiť. A by som to spresnil, tak ako ste aj vy hovorili, v minulosti to bolo tak priebežne 50 mil. slovenských korún. A najmä v tejto oblasti, pokiaľ sa to dobre rozbehne a pokiaľ ten manažment tej správnej rady bude dobre pracovať a bude skutočne pracovať transparentne a efektívne, tak pevne verím, že od 1. januára bude tento fond na podporu vzdelávania našich ľudí, to znamená začínajúcich učiteľov a študentov, veľmi prospešný. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.

    Vládny návrh je pod tlačou 223, spoločná správa výborov má tlač 223a.

    Opäť odovzdávam slovo ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorý predkladáme v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, podporuje skvalitňovanie prípravy absolventov. Samozrejme, v mnohých oblastiach vychádza z toho, čo už bolo niekedy pripravené. A ja to aj veľmi pozitívne beriem z minulosti, aby sme to zužitkovali. A na druhej strane reaguje na výzvy doby. A celkom prirodzene tento návrh, ktorý predkladáme, musím povedať váženému poslaneckému zboru, keď som predkladal na Legislatívnu radu vlády, je to dosť rozsiahla novela, tak musel som prisľúbiť, že je to posledná takáto novela a že sa bude pripravovať nový vysokoškolský zákon a 26 noviel jedného zákona od 1. apríla 2002, jeho platnosti si vyžaduje aj túto zmenu. A tá zmena, a to znovu chcem podčiarknuť, nebude jednorazová. Na základe vyhodnotenia Koncepcie vysokého školstva za roky 2000 až 2010 a jej plnenia, v nadväznosti na to sa pripravuje nová koncepcia, ktorá by mala byť za prítomnosti všetkých relevantných zástupcov pripravovaná. A až po prijatí tejto koncepcie by sme mali pristúpiť k príprave nového vysokoškolského zákona. Takéto je stanovisko zástupcov akademických združení alebo predstaviteľov vysokých škôl, či je to Slovenská rektorská konferencia, či je to Rada vysokých škôl alebo či je to Študentská rada. Naviac je to aj veľmi konzultatívne prerokovávané, aj s predstaviteľmi Akreditačnej komisie.

    Chcel by som znovu zopakovať, keďže som to už teraz v úvode povedal, že je to prvý krok na ceste k novému vysokoškolskému zákonu, ktorý bude pripravený v tomto volebnom období. A pevne verím, že v ňom nájdeme veľa zhody, ale nielen tuná doma na Slovensku, ale aj s mojím kolegom Českej republiky pánom Fialom, lebo sme si niektoré body stanovili, on pripravuje novelu, že by boli niektoré znenia podobné, pretože máme spoločný priestor, máme spoločnú tradíciu a v mnohých veciach môžeme nájsť zhodu, a to nielen vo vzťahu k tým odporúčaniam Bolonskej konvencie, ale, samozrejme, aj iným veciam, na ktorých by sme vedeli nájsť spoločnú zhodu.

    Zmeny, ktoré táto novela zákona o vysokých školách prináša, sa dotýkajú takmer všetkých častí zákona, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Ja viem, že mnohé veci, ktoré sme tam navrhli, sa nemusia hneď odraziť. Niektoré veci sú prechodne navrhnuté. Tak sme to konzultovali aj so Slovenskou rektorskou konferenciou, Študentskou radou vysokých škôl a Radou vysokých škôl. Ale, samozrejme, týka sa to tých troch hlavných oblastí. A to je oblasť personálna, oblasť organizácie štúdia a oblasť riadenia a kvality.

    Iste, máme rôzne názory na to, čo je kvalita. Lepšie je merateľná na vysokých školách ako na stredných a základných školách. To je celkom prirodzené, tam sú iné kritériá, aj medzinárodne už vypracované, hodnotiace. Ale chceme ísť touto cestou. V oblasti organizácie štúdia ide o predlženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme o jeden rok. Ale to je teraz vyriešené takým spôsobom, aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré odzneli vo výbore Národnej rady, aby sme to robili v kontinuite v tom, aby sme dobre nabehli na part-time studies, na ten čiastkový čas štúdia, ktorý je možné rozložiť teda na viac rokov, aký pozná Európska únia a aký odporučila aj Bolonská konvencia. Toto opatrenie súvisí s novým prístupom k externej forme štúdia. Jasne sa stanovuje, že tie kritériá by mali všade byť rovnaké. To znamená, ak je, povedzme, určené 125 kreditov absolvovať za celé štúdium, či už je to bakalárske a potom magisterské v dennom štúdiu, tak tých 125 kreditov musí byť absolvovaných aj na externej forme s tým, že si to môže študent v budúcnosti rozložiť, to poznáme všade v Európe, na dlhší čas. Ale v našom prípade sme ho nezaťažili finančne, lebo tie podmienky na zaplatenie budú rovnaké, ako, povedzme, má ich aj v súčasnosti. Čiže sa to rozkladá na dlhšie obdobie. Dávame šancu, nie každý je schopný možnože za tri roky si urobiť bakalárske štúdium v externej forme, môže si to v prípade možnosti študent rozložiť na viacej rokov, to znamená štyri roky.

    Ďalšia taká úloha, ktorú tu riešime v súvislosti s organizáciou štúdia. Novela zavádza rozdelenie bakalárskeho štúdia na študijné programy orientované profesijne, študijné programy orientované akademicky. Toto opatrenie sleduje cieľ programového vyhlásenia vlády na plnohodnotné uznávanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa praxou. Osobitne musíme to doriešiť aj s ministerstvom práce a sociálnych vecí vo vzťahu, ako sa to bude uznávať. A, po druhé, to bude vyžadovať aj od váženého akademického zboru na našich vysokých školách, aby to trojročné bakalárske štúdium nastavili tak, aby bolo plnohodnotné v tom zmysle, že je to plnohodnotné vysokoškolské štúdium, najmä na tie profesie, ktoré si to vyžadujú a ktoré to akceptujú nielen z hľadiska medzinárodného, ale aj z hľadiska domáceho tu v týchto podmienkach Slovenskej republiky. My sa často divíme, koľko vysokoškolákov študuje v zahraničí. A tie čísla uvádzajú najmä anglosaské krajiny alebo anglosaské štáty. A tam je to len preto, že bakalárske štúdium to trojročné je ako plnohodnotné štúdium. A, samozrejme, u nás je to tak, že často bakalárske štúdium je rozpracované, pripravené, ale už sa automaticky čaká, že ten dotyčný bude v tej rozloženosti štúdia pokračovať v tom študijnom odbore aj ďalšie dva roky v rámci magisterského štúdia.

    V oblasti personálnej ide o zamedzenie lietajúcich profesorov. Hľadali sa isté možnosti, aby to bolo konsenzuálne prijaté, ale aby sme nastolili predovšetkým poriadok. Mňa jedna vec teší, že pri diskusiách okolo tých tzv. lietajúcich profesorov, pán predseda výboru to nemá veľmi rád, že hovoríme o lietajúcich profesoroch, ale je to taká hantírka, ktorá bola prevzatá z cudziny na Slovensko, už začali si robiť poriadky sami rektori. A to je pre mňa dôležité, že rektori vstúpili do tohto procesu a že povedali: „Ty si príslušníkom našej materskej alma mater, ty tu študuješ, ty tu pracuješ, ty tu sa máš starať o našich študentov, musíš v maximálnej miere využívať tie úlohy, ktoré platia pre túto školu, a nemôžeš cestovať hore-dole po Slovensku a neplniť si svoje základné povinnosti.“ Pre mňa je to o to dôležitejšie, že ja potrebujem dosiahnuť to, aby tomu študentovi, ktorý sa pripravuje či už na ročníkovú, bakalársku alebo magisterskú prácu, sa plnohodnotne venovali jeho školitelia, aby často niektorých profesorov, boli také príklady, nemuseli zastupovať na prednáškach ich doktorandi. A toto všetko sú skutky, na ktoré nás upozornila Študentská rada vysokých škôl z jednotlivých univerzít. Poukázala na tieto nedostatky, a preto sme sa snažili aj v tejto oblasti veci riešiť.

    V oblasti riadenia a kvality ide o zavedenie vnútorného systému zabezpečenia kvality, ktorý bude vysoká škola vypracovávať vo forme vnútorného predpisu na základe noriem a smerníc na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré v rámci Bolonského procesu vypracovala európska sieť na zabezpečenie kvality vo vysokom školstve. Implementácia vnútorného systému sa má stať v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy rozhodujúcim pre existenciu vysokej školy. Viete veľmi dobre, že teraz je na programe schvaľovanie nových akreditačných kritérií. Od toho dňa a od toho mesiaca, ak budú schválené tak v Slovenskej rektorskej konferencii, ako aj ďalšími váženými akademickými zástupcami, bude mať každá vysoká škola, teraz hovorím o verejných vysokých školách, rok na prípravu, aby ich mohla splniť. A potom pristúpime k tomu, že všetkých 20 verejných vysokých škôl bude prechádzať v jednom roku komplexnou akreditáciou. Mnohé rozhodovania sa týkajú aj akreditačného procesu. Ja, samozrejme, smerujem k tomu, aby sme sa skutočne nastavili v budúcnosti na to, že nebudeme mať menovaných profesorov, ale budeme mať výberové konania na miesta profesorov na jednotlivých vysokých školách. To by mal priniesť ten nový zákon. To je, že to, čo je v Európe normálne, aby bolo aj v prostredí Slovenska samozrejmé, že budeme aj v iných oblastiach prijímať tie podnety, ktoré pozná kvalitné školstvo, aj vysoké školstvo, univerzitné školstvo všade v zahraničí, najmä v tých vyspelých štátoch, aby sa to konečne dostalo aj do našej reálnej praxe.

    Novela zákona napokon reaguje aj na podnety z praxe, ako súčasný zákon niektoré situácie nerieši. Prípadne ak súčasné riešenie niektorých situácií je príliš rigidné, teda striktné, tak treba, samozrejme, tie veci jasne zadefinovať, aby sme nepostupovali vyslovene nejakým príkazníckym spôsobom, ale tak, aby tie veci boli riešené konzultatívne. Ide najmä o ustanovenie týkajúce sa orgánov vysokých škôl.

    Návrh zákona zohľadňuje tendencie európskeho vysokoškolského priestoru, ktoré kladú väčší dôraz na zodpovednosť vysokých škôl za svoje konanie. A preto podrobnosti niektorých úprav ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy.

    Napokon článkom II novela reaguje na závery komplexnej akreditácie činnosti Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika. A navrhuje sa zmena jej začlenenia medzi tzv. nezačlenené vysoké školy, nakoľko v rámci komplexnej akreditácie činnosti nesplnila kritériá na začlenenie medzi univerzitné vysoké školy Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toľkoto moja úvodná reč. A, samozrejme, pozorne budem počúvať vašu rozpravu. A teším sa na diskusiu. A pevne verím, že tento návrh novely vysokoškolského zákona schválite. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov.

    Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2012 č. 268 sa uzniesla prerokovať vládny návrh v druhom čítania a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K vládnemu návrhu zákona (tlač 223) zaujali výbory nasledovné stanoviská.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť na schôdzi výboru dňa 20. novembra 2012 o uvedenom materiáli nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Ústavnoprávny výbor v uznesení zo dňa 20. novembra 2012 č. 140 prijal stanovisko.

    Výbor pre zdravotníctvo v uznesení zo dňa 20. novembra 2012 č. 31 prijal stanovisko, ktoré je v spoločnej správe, v časti IV.

    Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením zo dňa 13. novembra 2012 č. 42 prijal takisto stanovisko.

    Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny v uznesení č. 40 zo dňa 15. novembra 2012 po prerokovaní návrhu prijal stanovisko.

    A všetky výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy.

    V časti IV spoločnej správy sa celkom nachádza 24 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vyplývajú z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v bodoch 3 až 10, 12, 14, 15, 17 až 24 spoločne a tieto schváliť, o návrhoch v bodoch 11 a 16 samostatne a tieto schváliť, o návrhoch v bodoch 1, 2 a 13 spoločne a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach v III. časti tejto správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona (tlač 223) vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 20. novembra 2012 pod č. 51.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Ľubomíra Petráka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pani predsedajúca, skončil som so spravodajskou informáciou, prosím, otvorte rozpravu.

    A využívam ustanovenia rokovacieho poriadku a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Evidujem to. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A teraz budem informovať poslancov, ako sú písomne prihlásení. Otváram teda rozpravu a do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecké kluby a ďalšie písomné prihlášky. Hlásia sa písomne do rozpravy za poslanecký klub SDKÚ – DS pán Miroslav Beblavý, KDH Martin Fronc, strany MOST – HÍD Érsek Arpád, strany Sloboda a Solidarita Peter Osuský. Ďalej sú do rozpravy prihlásení písomne pani poslankyňa Gibalová, Horváthová, pán poslanec Bastrnák, pán poslanec Susko a pán poslanec Martvoň.

    Ale ako prvý sa prihlásil spravodajca. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona o vysokých školách.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I bode 141 § 74 odsek 4 znie: „Vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník a umelecký pracovník môže mať najviac tri pracovné pomery s vysokými školami sídliacimi na území Slovenskej republiky alebo pôsobiacimi na území Slovenskej republiky uzavreté na výkon práce vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka, pričom najviac v jednom z nich môže vykonávať prácu v ustanovenom týždennom pracovnom časex)." Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: „x) § 85 ods. 8 Zákonníka práce."

    Odôvodnenie. Zmierňuje sa obmedzenie navrhnuté v novele zákona tak, že sa vypúšťajú dohody o prácach mimo pracovného pomeru a zároveň sa upravuje navrhnuté obmedzenie 69 hodín. Takto upravené znenie sleduje rovnaký cieľ ako pôvodný návrh, avšak zvyšuje sa vlastná zodpovednosť vysokej školy pri dohadovaní pracovných pomerov na kratší týždenný pracovný čas. Návrh umožňuje niekoľko kombinácií pracovných pomerov, jeden na plný úväzok a k tomu žiaden, jeden alebo dva na čiastočný úväzok, prípadne žiaden na plný úväzok a k tomu jeden, dva alebo tri na čiastočný úväzok; rozhodujúci je teda celkový počet pracovných pomerov. Zamestnávanie mimo akademickej pôdy v iných pracovných pozíciách zostáva naďalej v právnom režime Zákonníka práce.

    Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný písomne.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 149 znie: „149. V § 77 ods. 1 tretia veta znie: „Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte."." A vypúšťa sa štvrtá veta.

    Odôvodnenie. Zosúlaďuje sa normatívny text s odôvodnením, ktoré je vo vládnom návrhu zákona.

    Ctené dámy a páni, k tomuto sa mi žiada dodať krátky komentár. To, čo je vypustené, alebo to, čo sa upravuje týmto ustanovením, je to, že je povinnosť vysokých škôl a fakúlt zverejňovať všetky výberové konania na stránke určenej ministerstvom školstva a na druhej strane sa vypúšťa povinnosť zverejňovať tieto výberové konania formou inzerátov v dennej tlači.

    Toľko k mojim pozmeňujúcim návrhom. Poprosím o ich podporu. Ďakujem za slovo.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, teraz dávam slovo pánovi poslancovi Beblavému za stranu SDKÚ – DS. Máte to na dlhšie?

  • Reakcia poslanca Beblavého.

  • Musím rešpektovať predsedajúcu, odpustite mi to, kolegovia. Takže, dovoľte mi vystúpiť s...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Aspoň vás budú všetci počúvať teraz.

  • Pre mňa je to len pozitívum, len kolegovia protestujú.

  • Takže, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tejto novele zákona.

    Predchádzajúci zákon, ako sme, myslím, všetci povedali, je pomerne konsenzuálny, hoci sa môžeme líšiť aj v niektorých dôležitých veciach. Bolo to skôr v odlišnosti, ako najlepšie riešiť tú situáciu. Musím povedať, že môj postoj k tejto novele, ktorú prerokovávame teraz, vysokoškolského zákona je o dosť odlišný a, musím povedať, o dosť kritickejší, takže bude to asi menej konsenzuálne, menej zhodné medzi nami.

    A dovoľte mi zároveň povedať, že, ako sme už tiež viackrát debatovali, máme ten dnes tak nie veľmi presne naformulovaný ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý hovorí, že ten, kto má nejaký osobný záujem na určitom zákone, by to mal deklarovať predtým, než vystúpi. Tak sa priznám, keďže som aj vysokoškolský učiteľ, som sa zamyslel nad tým, ako ovplyvní táto novela môj život, či mám v nej nejaký záujem o to, že mi v niečom zásadne pomôže, či už na plate alebo na iných, menej materiálnych výhodách, alebo, naopak, uškodí. Musím sa priznať, že nevedel som prísť na to, že by nejakým zásadnejším spôsobom ovplyvnila môj život ako vysokoškolského učiteľa, čo možno je z niekoho pohľadu plus. Z môjho pohľadu je to skôr mínus, lebo myslím si, že vysoké školy na Slovensku zmenu potrebujú, ale táto novela ju zatiaľ neprináša.

    Táto novela, ako pán minister spomenul v úvodnom slove, vychádza z novely, ktorú pripravil ešte pán minister Jurzyca, na ktorej som aj ja osobne mohol spolupracovať a kde bolo veľa zmien, ktoré boli konsenzuálne prijaté vysokoškolskou reprezentáciou a ktoré by znamenali, ak by boli správne realizované, aj zásadnejšie zmeny v slovenskom vysokom školstve. Bohužiaľ, musím konštatovať, že tie najdôležitejšie zmeny boli z tohto návrhu vypustené pánom ministrom. Ak som to pochopil správne, nebolo to nutne z antagonizmu k nim samotným, ale z dôvodu teda, že chcete ich prijať neskôr alebo ešte o nich diskutovať a vrátiť sa k nim. Čo je na jednej strane dobrá správa, že môžeme, budeme mať šancu o tom diskutovať a budeme mať šancu možno tie zmeny ešte v tomto volebnom období presadiť. Ale priznám sa, že to potom vyvoláva otázku zmysluplnosti tejto novely, ak naozaj neprináša nejakú zásadnejšiu zmenu.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, poprosím vás, preruším vás. Páni poslanci, prosím vás pekne o pokoj v rokovacej sále, pán poslanec vystupuje v rozprave, takže, nech sa páči, poprosím vás, pán poslanec, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne za ochranu a pomoc. Dovoľte mi pokračovať. Takže ak boli z návrhu vypustené tie kľúčové zmeny, ktoré sa týkali zásadnej reformy akreditácie, ktorá má zabezpečiť to, že naozaj nebudeme otvárať študijné programy tam, kde na to nie je personálne zabezpečenie, ktoré je medzinárodne porovnateľné, teda kvalitní ľudia, ak cieľom bolo reformovať kariérnu cestu, aby na jednej strane sa docentmi a profesormi nemohli stať tí, ktorých nepoznajú za hranicami ich dediny, ale aby sa zároveň profesormi mohli stať pomerne rýchlo medzinárodne uznávaní ľudia, ktorí len sú možno nie súčasťou slovenských vysokých škôl, ale sú či už v Slovenskej akadémii vied, v praxi alebo v zahraničí, tak obidve tieto kľúčové zmeny, ktoré mohli zdynamizovať a doniesť ale aj tvrdú latku nášho vysokého školstva, boli zatiaľ vypustené. Na druhej strane pán minister do zákona vložil niekoľko zmien, ktoré z jeho vlastných slov chápal ako kľúčové. A to bola, by som povedal, jeho pečať, ktorú chcel nechať touto novelou na vysokom školstve. A musím povedať, že po tom, čo sa o týchto návrhoch rokovalo vo výboroch, tá pečať vyzerá značne naštrbene až zdeštruovane.

    Dovoľte mi byť konkrétny.

    Najčastejšie hovorilo sa o troch zmenách, ktoré pán minister presadzoval.

    Prvá tá zmena bolo limitovanie počtu prijatých študentov na niektoré študijné odbory. To znamená, pán minister chcel, aby jednoducho tam, kde podľa názoru štátu zastúpeného ministerstvom nie je dostatočný dopyt na trhu práce po absolventoch, bolo možné takéto študijné odbory limitovať a aby teda sa sústredili študenti skôr do odborov, kde podľa štátu záujem trhu práce je aj väčšia perspektíva.

    Nebudem teraz riešiť tú otázku, do akej miery štát v skutočnosti toto vie dobre spraviť, o tom sme už aj odborne diskutovali, ale dovolím si povedať, že vo výsledku to skončilo úplne inak, a to z dvoch dôvodov.

    Jeden ten dôvod je taký, ak si predstavíte situáciu, keď sa zistí, že v hypermarketoch niektorých sú hnusné a skazené potraviny, situáciu, keď zistíme, že z desiatich podnikov, ktoré vyrábajú napríklad autá alebo aj antivírové programy, sú niektoré veľmi slabé a v niektorých celkovo vládne nadkapacita a možno aj tá prispieva k tej nekvalite. Asi nikomu by nenapadlo riešiť to tým, že povieme, že nech všetci zostanú na trhu, ale zoberme každému kúsok. Ale to je presne to, čo novela navrhuje. Tá novela hovorí, že ak štát povie, že je priveľa sociológov, politológov, študentov masmediálnej komunikácie, tak nebude mať možnosť urobiť nejakú súťaž alebo na základe hodnotení, ktoré sú napríklad komplexné akreditácie, povedať, že títo a títo idú z kola von, tých už štát financovať nebude, ale namiesto toho povie, že všetkým vezmeme rovnako. To, si myslím, je veľmi nešťastný prístup, pretože práve v tej najnekvalitnejšej škole sú najčastejšie odbory veľkokapacitné liahne, to znamená, tí ani nepocítia to, keď prídu o nejakú možnosť expanzie, ale, naopak, malé a najkvalitnejšie katedry to môžu významne pocítiť.

    Druhý dôvod, ktorý ale toto všetko relativizuje, je fakt, že nakoniec to konečné znenie je v skutočnosti úplne bezzubé, pretože to konečné znenie hovorí, ak som ho správne pochopil, že ministerstvo vlastne nebude mať ani moc škrtať tie odbory, ktoré sú podľa neho predimenzované, ale bude môcť len spomaľovať ich nárast. To znamená, že nebude môcť povedať, že máme priveľa masmediálnych študentov, ale bude môcť len povedať, že už to nemôže ďalej rásť viac, ako, povedzme, o 1 – 5 % na ďalší rok, čo znie umiernene, ale je to tak umiernené, že až to stráca zmysel, pretože ak si pozrieme počty študentov na verejných vysokých školách, ktoré štát financuje a ktorých by sa toto týkalo, tak vidno, že za posledné tri roky klesli zo 194 000 na 172 000. To znamená, o viac ako 20 000 študentov dnes študuje menej na vysokých verejných školách ako pred štyrmi rokmi. A ja, priznám sa, ani neviem o nejakých odboroch, kde by dochádzalo k masovému nárastu záujmu. A hlavne to boli masové odbory. Teraz neviem o nejakých odboroch, kde je sto študentov dokopy na Slovensku. To znamená, otázka je, pán minister, čo týmto zlimitujete, čo týmto dosiahnete. Mne sa zdá, že nič a keby náhodou sa to aj podarilo, tak vlastne zoškrtáte všetkých rovnako, to znamená, že každému useknete rovnaký kus.

    Druhá téma, ktorá v tom zákone bola riešená pomerne hlasne, bola otázka takzvaných lietajúcich profesorov, teda učiteľov, ktorí učia na viacerých vysokých školách, kde pán minister chcel, aby teda bol každý pedagóg limitovaný pôvodne na 1,5 úväzku, ak si to pamätám správne. Opäť, môžeme debatovať o tom, či práve úväzky a ich limity sú to, čo je na Slovensku najväčší problém, či to nie je skôr reakcia na nedofinancovanie vysokého školstva a nedostatočný tlak na výskumné výsledky, keď niekto, kto nemusí vlastne publikovať, rozmýšľať, môže naozaj učiť aj na x školách. Ale nechajme to bokom a akceptujme na chvíľu logiku pána ministra, že toto treba limitovať. Problém je v tom, že stranícki kolegovia pána ministra vo výbore takým spôsobom, by som povedal, rozstrihali toto ustanovenie, že stratilo akýkoľvek zmysel, pretože podľa toho finálneho textu, možno povedať, ak som to pochopil správne, bude môcť mať každý pedagóg jeden celý a dva čiastkové do ľubovoľnej výšky úväzky, čo znamená, myslím, že pán exminister Fronc to spočítal, že 119 hodín týždenne bude teda ten zákonný limit. Otázka je, aký má zmysel takéto ustanovenie, či teda potrebujeme likvidovať tých štvornásobných profesorov, ktorí, priznám sa, ani neviem, či tu sú, lebo zatiaľ som zachytil najviac tých trojnásobných, ale, opäť, to je skôr otázka na vás.

    Rovnaký problém sa opakoval pri externom štúdiu, kde sa debatovalo o tom, či nepredĺžiť externé štúdium ako nástroj kvality. Opäť je to téma na zložitú vecnú diskusiu, lebo ja osobne si myslím, že ak by sme skutočne sprísnili kvalitatívne kritériá, tak predĺženie externého štúdia je téma, o ktorej má význam debatovať, pretože schopnosť mnohých týchto odborov vyhovieť skutočne náročným kritériám je otázna. Ale v okamihu, keď tá reforma akreditácie vypadla, tak či len samotné predĺženie externého štúdia má zmysel, je pre mňa otázka. Ale, opäť, rešpektujem názor pána ministra, ktorý to chcel predložiť aj bez toho. Len ak si pozrieme to, čo opäť vyšlo z výboru, tak vidno, že sa to opäť snaží maskovať fakt, že v skutočnosti sa nič nezmení, pretože namiesto natvrdo povedaného ustanovenia, kde sa povedalo, že štandardná dĺžka štúdia sa predlžuje z x rokov na x + 1, ako to bolo pôvodne, vaši stranícki kolegovia presadili, že sa to mení na rozpätie, ktorého súčasťou je aj dnešný stav. Teda chcem sa spýtať, pán minister, či očakávate, že čo i len jedna škola využije to rozpätie na to, aby predlžovala externé štúdium, lebo koniec koncov školy, samozrejme, sú spokojné a lobovali, a veľmi tvrdo, aby sa nič nemenilo. To znamená, opäť sa mi skôr zdá, že to, čo vyšlo z výboru, je len simulácia akejkoľvek zmeny. Za týchto okolností...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Aby som už nenaťahoval čas, kolegovia, bude to minúta. Za týchto okolností je naozaj namieste otázka, načo je nám tento zákon dnes, ktorý neprinesie zmenu ani tým smerom, ktorý si predstavovala bývalá vláda, ale, treba povedať, ani tým smerom, ktorý si predstavoval súčasný pán minister, keď ten návrh predstavoval. Jednoducho budeme mať predstieranie zmeny bez akéhokoľvek účinku. A osobne si myslím, že slovenské vysoké školy si zaslúžia viac, ako len predstieranie zmeny bez reálnej zmeny. Ďakujem veľmi pekne.

  • Slabý potlesk.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, o slovo požiadal podpredseda vlády a minister financií pán Peter Kažimír. Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dobrý večer. A dovoľte mi v zmysle rokovacieho poriadku na základe požiadavky niektorých poslancov či už z vládnej strany alebo aj poslancov alebo poslanca opozície otvoriť rozpravu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Otvorili ste svojím vystúpením rozpravu. Dávam možnosť sa opätovne prihlásiť ústne v druhom čítaní do rozpravy k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Dvaja páni poslanci sa hlásia do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán predseda výboru Duchoň, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, najprv by som teda rád vystúpil k tomu rannému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som ráno predniesol.

    Takže k môjmu prednesenému pozmeňujúcemu návrhu by som chcel uviesť, že v návrhu pod číslom tri v bode 13, v ktorom navrhujem nové znenie § 16 b ods. 5 a 6 ide o nové znenie odsekov 6 a 7 súčasne platného znenia § 16b a navrhovaná zmena v bode 14 sa vykoná v odsekoch 8 a 10 súčasne platného znenia § 16b zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní registračnej pokladnice.

    Teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 238.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    V článku III sa za doterajší bod 11 vkladajú nové body 12 a 13, ktoré znejú:

    „12. V § 17 ods. 1 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona sú oprávnení vykonávať colníci a štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu na Finančnom riaditeľstve, daňovom úrade alebo colnom úrade."

    „13. V § 17 ods. 1 v druhej vete sa slová „daňový úrad a colný úrad postupujú" nahrádzajú slovami „sa postupuje".

    Odôvodnenie. V záujme rozšírenia orgánov, ktoré sú oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z., navrhuje sa doplniť, aby kontrolu boli oprávnení vykonávať všetci zamestnanci finančnej správy, to znamená daňové úrady, colné úrady aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, čím sa zvýši počet osôb oprávnených kontrolovať elektronické registračné pokladnice.

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2013, čo sa premietne do ustanovenia doterajšieho článku V.

    Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Pán poslanec Hlina do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť znova v tejto rozprave kratučko, nechcem to nejako zoširoka komentovať predniesť tento pozmeňujúci návrh vecne, aby sme vedeli, o čom rozpráva. Rozpráva, poviem to zmierlivo, o určitom nedostatku, ktorý sa pri robote stane, hej, že sa proste nejakým spôsobom zabudlo začleniť medzi tých, ktorí sú povinní používať elektronickú registračnú pokladnicu, aj tých, čo prevádzkujú vleky a lanovky. To sa stalo, takže týmto pozmeňujúcim návrhom to upravujeme. Ono dôvodom údajne bolo to, že v zime môže dochádzať k výpadkom. Ale zabudlo sa napríklad na chudákov predavačov kaprov, ktorí tiež v zime predávajú. A oni tú povinnosť mali. Takže teraz robíme to, čo tu máme robiť v tejto sále, to znamená, prijímame spravodlivé zákony. Čiže bude to spravodlivé. Bude to spravodlivé v tom, že pokiaľ predavač kaprov, pokiaľ predavač stromčekov a iní ľudia ambulantne používajú RP-čku, tak aj ľudia, ktorí už dávno nesedia vonku, ale vo vyhriatych búdkach na lanovkách, budú mať povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu. Som rád, teším sa tomu, že to takto narýchlo vzniklo aj že sa zabezpečí časť sezóny.

    Vznikla pri predkladaní tohto pozmeňujúceho návrhu dosť neštandardná kombinácia predkladateľov, mňa a pána Duchoňa. Vzhľadom však na operatívu toho, a teda verím, že pri hlasovaní bude to aj úspešné, je pre túto chvíľu namieste, ale nič viac neznamená.

    Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Daniela Duchoňa a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 238).

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:

    V článku III sa za doterajší bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „12. V prílohe č. 1 sa za službu označenú kódom 45.20 vkladá služba označená kódom 49.39 a znie: „49.39 Ostatná osobná pozemná doprava i. n., a to len pri prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov, ak nie sú súčasťou mestských, prímestských alebo veľkomestských prepravných systémov.“

    Odôvodnenie. Rozšírenie služieb, ktoré podliehajú evidencii prijatých tržieb na elektronickej registračnej pokladnici, o prevádzku lyžiarskych vlekov sa navrhuje z dôvodu toho, aby nedochádzalo pri poskytovaní týchto služieb zo strany podnikateľov ku kráteniu prijatých služieb, ako aj z dôvodu ochrany spotrebiteľa, t. j. aby zákazník dostal pri zaplatení relevantný pokladničný doklad.

    Zároveň sa z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na zaobstaranie pokladníc a ich uvedenie do prevádzky navrhuje, aby táto povinnosť podnikateľom vznikla až od 15. 2. 2013.

    Tento bod nadobúda účinnosť 15. februára 2013, čo sa premietne do ustanovenia doterajšieho článku V.

    Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, budete reagovať?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že pán poslanec Hlina veľmi jasne uviedol podstatu svojho pozmeňujúceho návrhu. A za predkladateľa podporujem prijatie tohto návrhu.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu predneseného pánom poslancom Duchoňom, chcem vysvetliť, že podľa dnes platného zákona pri kontrole elektronických registračných pokladníc sa mohli využívať kontrolóri finančnej správy v počte 1 500, ak bude prijatý tento pozmeňujúci návrh, zvyšujeme počet týchto kontrolórov na 9 460. To znamená, každý, kto bude mať služobný preukaz pracovníka finančnej správy, či už je daniar alebo colník, bude môcť kontrolovať výstupy z registračných pokladníc, čiže zvyšujeme počet kontrolórov o 8 000. A bol by som veľmi rád, keby to verejnosť zaregistrovala a zaregistrovali to všetci majitelia reštaurácií a všetkých zariadení, kde sa registračné pokladnice používajú, pretože garantujem, že týchto 8 000 kontrolórov navyše bude v uliciach cítiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete reagovať?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Dobre.

    Dámy a páni, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu, ktorý prešiel opakovanou rozpravou.

    Pán poslanec Demian, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, po opätovnom otvorení rozpravy vystúpili v rozprave dvaja poslanci, pán poslanec Duchoň a pán poslanec Hlina. Obidvaja podali pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Duchoň súčasne navrhol vyňať bod 19 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie.

    Pán predseda, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 116 bolo za, 1 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 18 a 20 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 18 a o bode 20. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 bolo za, 59 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bode zo spoločnej správy 19, ktorý poslanec Duchoň navrhol vyňať na samostatné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 1 bol za, 106 proti, 29 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy a teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Duchoň s opravou, ktorú predniesol v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 125 bolo za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Duchoňa sme schválili.

  • Teraz dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duchoňa, ktorý predniesol pán poslanec Duchoň.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 116 bolo za, 17 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Hlina.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 130 bolo za, 3 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcich návrhoch poslancov, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 bolo za, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem ju rozpravu skončenú.

    A budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 bolo za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh novely daňového poriadku.

    Pán poslanec Ježík uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 224.

  • Pán predseda, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpilo päť poslancov. Pozmeňujúce návrhy predniesol iba pán poslanec Novotný, predniesol tri pozmeňujúce návrhy a jeden návrh procedurálny.

    Keďže to boli všetky návrhy, ktoré boli prednesené, navrhujem teraz, aby sme hlasovali ako o prvom o procedurálnom návrhu pána poslanca Novotného vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 bolo za, 77 proti.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Takisto pán poslanec Novotný dal návrh, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie bod 1 a body 3 a 4. Takže teraz dávam hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 1. Odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 76 za, 45 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz dávam hlasovať spoločne o bodoch 3 a 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 3 a 4. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 74 bolo za, 53 proti, 8 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • A ďalej dávam hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 85 bolo za, 3 proti, 47 sa zdržalo.

    Aj tento bod sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých bodoch zo spoločnej správy a pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch predložených dnes, dávam najskôr hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada vyslovila súhlas so skrátením lehoty.

  • Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Novotného.

    Keďže sme schválili bod 1 zo spoločnej správy, tak nemôžeme hlasovať o jeho prvom pozmeňujúcom...

  • Pán poslanec namieta. Hlasujeme o námietke pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 76 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Námietku sme neodsúhlasili.

    Budeme hlasovať.

  • Takže teraz dávam hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Novotného, ktorý zaznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 60 za, 75 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • A teraz dávam hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 60 za, 76 proti.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a takisto návrhoch z gestorského výboru a, pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovaného návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za, 47 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, gestorský výbor odporúča schváliť tento zákon.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za, 58 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

    Pán poslanec Valocký uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 225.

  • Vážený pán predseda, k predmetnému zákonu vystúpilo šesť poslancov.

    Pán poslanec Novotný podal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Novotného, aby sa zákon vrátil navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 77 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu zo spoločnej správy. Pán poslanec Uhliarik vyňal bod 23 na samostatné hlasovanie.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 22, 24 až 74 spoločne s návrhom schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 22, 24 až 74. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 61 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 23 zo spoločnej správy s návrhom schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 23. Odporúčanie výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 56 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o spoločnej správe.

    Keďže sme schválili bod 23, tak je bezpredmetné hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Uhliarika.

  • Máte námietku, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca Uhliarika.

  • Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Uhliarika. Ďakujem.

  • Dobre, čiže hlasujeme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 52 bolo za, 76 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Námietku sme neprijali.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich ďalších návrhoch, ktoré boli predložené dnes, dávam návrh, pán predseda, aby sme hlasovali o skrátení lehoty v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 122 bolo za, 17 sa zdržalo.

    Máte súhlas.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý som predložil ja.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 1 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ježíka.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Ježíka.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 90 za, 49 sa zdržalo.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Vyčerpali sme hlasovanie o všetkých návrhoch z rozpravy, pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovaného zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 51 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, hlásite sa do rozpravy?

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, chcem v treťom čítaní navrhnúť opravu jednej legislatívnotechnickej chyby. Predpokladám, že sa stala. Pán Raši pri pozmeňujúcom návrhu uviedol zľavu 50 %. Predpokladám, že myslel zľavu 5 %, lebo to ešte by sa dalo zniesť. A pán Lebocký mi tvrdil ako spravodajca, že sa tam pokúša dovolať. Ale nedovolal sa mu. Čiže ja by som bol rád, keby sme prijímali zákony, aby sme si verifikovali skutočnosti. Ja si nemyslím, že predseda zdravotníckeho výboru môže dať návrh, ktorý spôsobí monopolizáciu lekární. Čiže ja budem zmierlivý a myslím si, že pán Raši spravil chybu, spravil preklep a miesto 50 % myslel 5 %. Aj to je za uši pritiahnuté, ale dá sa s tým žiť. Túto skutočnosť práve po mne potvrdzujem aj tým, že pán Lebocký mal záujem to riešiť.

  • Smiech v sále.

  • Ospravedlňujem sa, pán Valocký sám mi tlmočil, že sa mu pokúšal dovolať, no nedovolal sa mu. Čiže naozaj by som bol rád, aby sme prijímali zákony s plným vedomím toho, že sa nestala chyba. Čiže myslím si, že som na mieste, vystupujem v treťom čítaní. Predpokladám, že sa stala chyba, že nie je možné predložiť takýto zákon...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, to stačilo. Dobre? Ja vás poprosím, aspoň si dajte náležite urobiť, urobte si poriadok aj u seba. Vy hovoríte o niečom, čo sme už odhlasovali. Dobre? Ten návrh bol v predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý sme už prerokovali. Každopádne vám ďakujem.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme, nech sa páči, pán spravodajca,...

  • Áno, pán predseda, ďakujem. Keďže sme ukončili rozpravu v treťom čítaní, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 bolo za, 56 proti, 4 sa zdržali.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Pani poslankyňa Rošková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania.

    Je to tlač 228.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh.

    Najprv, pán predseda, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 4 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 2 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že dnes v rozprave boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte prosím, pán predseda, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 132 za, 1 proti, 4 sa zdržali.

    Máte súhlas .

  • V rozprave vystúpil najskôr pán poslanec Beblavý, podal jeden pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o oboch návrhoch pána poslanca Beblavého.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 bolo za, 62 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, schválili sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 120 bolo za, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

  • Ďakujem. A teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Otváram rozpravu, nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz budeme hlasovať.

  • Prepáčte. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 109 bolo za, 29 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body, vyhlasujem krátku prestávku.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Trošku ma už začína hnevať tá vaša snaha ma zosmiešniť za každú cenu. Pán predseda, navrhujem, aby sme si spravili spoločné školenie z rokovacieho poriadku. Ja som nemal inú možnosť vystúpiť k tomu pozmeňujúcemu návrhu, iba v tom treťom čítaní. Ja neviem o inej možnosti, ak viete o inej možnosti, tak rád sa o nej dozviem. Takže naozaj už ma to trošku prekvapuje. Ďakujem.

  • Vyhlasujem prestávku.

    Ja vám rád poskytnem školenie k tomu rokovaciemu poriadku, pán poslanec.

    O 17.50 hodine budeme pokračovať v rozprave.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.

    Pán minister, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    A poprosím spravodajcu Ľubomíra Petráka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    A druhým prihláseným do rozpravy, za klub Kresťanskodemokratického hnutia, je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Kolesík, nezdržujte pána ministra. Nech sa páči pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže v tomto komornom prostredí budem sa snažiť o to, aby som povedal podstatné veci a nie aby tuná bolo hodinové rečnícke cvičenie.

    Vcelku poviem, že vnímam ako fakt, že v niektorých veciach, ktoré boli pripravované už za predchádzajúcej vlády, pán minister pokračoval, prebral ich. A vnímam to pozitívne. Ja si nemyslím, že s nástupom každého nového ministra má sa všetko meniť a byť inak. Čiže ja som tu už aj pri svojom vystúpení v prvom čítaní povedal, že sú to veci, ako napríklad členstvo v senáte študentov, ktoré sa len pozastaví, alebo tie, čo sa týka získavania kreditov za štátne záverečné skúšky a tak ďalej.

    Súčasne som v tom svojom vystúpení povedal aj niektoré výhrady. A tri som z nich uviedol ako podstatné výhrady. Ja sa vrátim k nim, pretože to pokladám za dosť dôležité.

    Prvá ale najprv ešte predtým poznámka sa týka spájania bakalárskeho a magisterského štúdia do jedného celku, čo vo výnimočných prípadoch môže existovať, len ak to bude takto formulované v zákone. Obávam sa, že možno pán minister odolá tlaku záujmov, ale neverím, že každý minister mu odolá. Jednoducho toto bude cesta pre niektoré študijné odbory úniku z Bolonského procesu.

    Druhá poznámka sa týka, a to bola podstatná, štandardnej dĺžky externého štúdia, ktorá sa predlžuje v bakalárskom aj v magisterskom štúdiu. Upozorňovali sme na to a upozorňovali nakoniec aj mnohí študenti externého štúdia, ktorí písali určite aj vám e-maily, na to, že tým sa to štúdium predraží.

    Na výbore som navrhol, aby výbor schválil, aby pán minister podal správu písomne, ako to vyzerá s navýšením tých poplatkov. Musím povedať, že v tej správe je uvedené, že tie poplatky sa dohromady nenavýšia. Ale takisto poviem, že ja, pri všetkej úcte k tvorivosti vysokých škôl a pri nedostatku finančných prostriedkov, tomu nedôverujem. Ale je to takto uvedené. Tú správu sme si odložili a čas je najvyšší sudca. Takže nám dá na to odpoveď.

    Potom tu je jedna výhrada. K tej dám aj pozmeňujúci návrh. Ja sa domnievam, že registre, ktoré sú robené za peniaze daňových poplatníkov, by mali byť podľa možností dostupné verejnosti. Keď hovoríme o registri študentov, dobre, sú tam údaje, ktoré sú zo zákona chránené údaje, ale ak sú dostupné inými niektoré údaje, tak si myslím, že aspoň časť údajov z registra študentov by mohla byť dostupná. A rešpektujem to, že v prípade študentov vojenských a policajných vysokých škôl tam platí istý iný mechanizmus.

    Takže prvý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského.

    V bode 139 § 73a ods. 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: „Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska a rodného priezviska študenta, názvu vysokej školy a názvu fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje.“

    Ja naozaj nevidím dôvod, aby tieto údaje neboli verejne dostupné, hlavne keď sa poskytujú dokonca inštitúciám, ktoré napríklad zabezpečujú pôžičky, financie, bankám a podobne. To sú údaje, ktoré minimálne v tomto rozsahu by mali byť dostupné. Čiže, pán spravodajca,... ale nevidím ho tu. Je tu, pán spravodajca?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán spravodajca, prosím, zaujmite svoje miesto, nech sa páči, pán spravodajca, alebo dajte si nejakého náhradníka, pán poslanec Fronc ide predložiť pozmeňujúci návrh. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • No, pán spravodajca, idem predložiť pozmeňujúci návrh, aby som dodržal procedúru.

    To je prvý pozmeňujúci návrh, ktorý som dal. Nech sa páči.

  • Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.

  • Takisto sa domnievam, čo sa týka určovania počtu študentov, že toto je zásah do akademických slobôd. Ale chcem byť istým spôsobom aj politicky ústretový s tým, že k tomu sa možno v budúcnosti vrátime a nebudem to teraz ďalej rozvíjať.

    Ale čo pokladám za vážne, a to bude aj druhý pozmeňujúci návrh, kľúčový, závisí aj od toho náš postoj, to sa týka takpovediac by-passového zavedenia platenia na nielen, ako to doteraz bolo zavedené, na externej forme štúdia, ale aj na dennej forme štúdia. Tomu dôvodu, ktorý sa často uvádza, ja vcelku rozumiem. Uvádza sa to, aby mohli školy legálne vyberať peniaze, ktoré dnes vyberajú nelegálne v rozpore s právom Európskej únie, od študentov, ktorí sú zo zahraničia, teda nie od občanov Slovenskej republiky. A keďže právo Európskej únie hovorí o tom, že ku každému občanovi Európskej únie je krajina povinná správať sa rovnako, tak pokiaľ to vyberá od študentov, povedzme, z Nemecka, Francúzska alebo podobne, tak porušuje v tomto prípade vysoká škola právo Európskej únie. Čiže tam môže kedykoľvek vzniknúť problém, ale musím povedať, že je to krok, ktorý nepokladám za korektný, pretože je to zboku zavedenie, tak ako sa to urobilo za prvej vlády pána Roberta Fica, že sa to zaviedlo v externej forme, akože to časť študentov platí a časť študentov neplatí. Teraz sa to zavádza takýmto spôsobom v dennej forme. A nechcem sa vracať do minulosti, že to bola takpovediac vlajková loď zápasu politického o tom, či to študenti majú platiť alebo nemajú platiť, alebo aspoň istú spoluúčasť na nákladoch na vysokoškolské štúdium tu majú mať. Ja som presvedčený, že áno. Ale to, ak budú platiť, treba súčasne riešiť i s ďalšími vecami, ktoré pokladám za mimoriadne dôležité, a to aby sme nezabránili prístupu alebo neobmedzili prístup k štúdiu študentom, ktorí pochádzajú z nemajetných rodín. Čiže som presvedčený, že takéto niečo keď sa robí, musí byť urobené ruka v ruke aj s istými kompenzačnými opatreniami, čo sa týka štipendií, motivačných štipendií, čo sa týka pôžičiek, ktoré by podľa mňa v tom prípade nemali byť v podstate úročené alebo by mali byť len minimálne úročené, ktoré by mali byť tak postavené, že ak študent skončí vysokú školu a zostane celý čas na úrovni veľmi nízkeho príjmu, tak tú pôžičku aj nesplatí. V tom prípade, si myslím, by to bolo oprávnené.

    Čiže pokladám toto za krok, ktorý je z pohľadu trvalého riešenia nie dobrý ani nie korektný, a preto navrhujeme, a to je druhý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského, bod 181 z textu návrhu zákona vypustiť.

    To je celý bod, ktorý sa týka týchto platieb.

    A tuná vcelku priamo a otvorene deklarujem, že pokiaľ dáte návrh taký, že to bude riešené so všetkými dôsledkami aj kompenzačnými krokmi pre nemajetných študentov, a, samozrejme, nie taký, že to bude v plnej výške, lebo toto je v plnej výške, ale taký, aby to bolo len percentuálne, aby to bola len časť z nákladov, pretože, ja si myslím, napriek tomu, že naša ústava hovorí o tom, že vysokoškolské štúdium môže byť platené aj v plnej výške, nemyslím si, že to je dobrý krok. Dobrý krok je spoluúčasť študentov, aby cítili zodpovednosť a istým spôsobom aj záväzok za to, že majú možnosť študovať, aby to nebolo úplne zadarmo. S tým ja sa plne stotožňujem. Ľudia sme takí, že čo je zadarmo, to si nevážime, mimochodom, a potom sa to aj často zneužíva. To takto funguje.

    Čiže pokiaľ to takto urobíte, bude to mať aj našu podporu.

    Čiže to je druhý pozmeňujúci návrh. Prečítal som ho, odovzdám ho pánovi spravodajcovi. Nech sa páči.

  • Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi. Reakcia spravodajcu.

  • Odpoveď spravodajcu.

  • Nie, nie sú rozmnožené tie návrhy, ale však určite máme na to čas, pretože dneska to celkom iste neuzavrieme.

    Čiže toľko som chcel povedať vo svojom vystúpení.

    A na záver budem rád, ak sa pánovi ministrovi podarí nový vysokoškolský zákon, aby to neboli zase už len novely, ale zákon, ktorý ale nájde takpovediac odbornú minimálne zhodu v akademickej komunite, pretože, musím povedať, prijať vysokoškolský zákon v akademickej komunite nie je jednoduché. Keď sme ho prijímali v roku 2002, tak som dvakrát obišiel všetky vysoké školy, aj tak bola ešte stále kopa problémov. Ale ak to prospeje veci a vysokoškolskému štúdiu, tak celkom iste hovorím: Áno. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som, pán kolega Fronc, dokonca išiel v tom zmysle ďalej, že ak sa na štúdium budúcich vojenských letcov alebo kriminalistov skladá daňový poplatník, nevidím zatiaľ dôvod, prečo by malo byť tajné, že Jožo Múranica študuje vojenskú leteckú školu. Takže nevidím dôvod dokonca ani pre utajenie týchto skupín študentov, pretože sú proste študenti študujúci za peniaze verejných poplatníkov presne tak ako budúci neurochirurgovia, archeológovia alebo sinológovia.

    A k tomu druhému a obľúbenej téme, nakoľko majú študenti z Európskej únie u nás študujúci niečo platiť. No pravda je taká, že kedysi, keď sme zaviedli na lekárskej fakulte, a boli sme v tom jedni z prvých, v roku 1992/1993 výučbu v angličtine, tak sme vyberali peniaze s pevným presvedčením, že keby k nám prišiel študent z Grécka, ktorý vie slovensky, tak by sme považovali aj neskôr, keď sme už boli v Európskej únii, za primerané, aby študoval bezplatne, lebo je občan Európskej únie. Ale ak neštuduje za podmienok občana Slovenskej republiky, a štúdium v angličtine nie je "za podmienok občana Slovenskej republiky", prijal by som argumentáciu o bezplatnom štúdiu študentov Európskej únie po anglicky v Bratislave vtedy, keby sa francúzsky daňový poplatník zložil na to, aby Slovák na Sorbone študoval po slovensky, a rakúsky daňový poplatník na to, aby na Majestas Rudolfina Wiener Universität študoval po slovensky. Pokiaľ oni tam študujú za podmienok domácich študentov, teda vo francúzštine, resp. v nemčine, musia u nás bezplatne študenti takisto študovať za podmienok domácich študentov. A, samozrejme, ak vedia po slovensky a študujú v slovenčine, neexistuje, aby sme inkasovali.

  • S reakciou na faktickú poznámku, nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Áno, na to prvé najskôr budem reagovať. Samozrejme, ani ja by som nemal problém, aby to bolo aj v prípade vojenských a policajných vysokých škôl. Ale očakával som, že tuná narazíme na problém. Tak pokladám za rozumnejšie a priechodné, možno menej ak sa dosiahne, ako viac ak sa nedosiahne.

    A čo sa týka tých študentov zahraničných vysokých škôl, to je všetko fakt. A s tým, že majú platiť, ja súhlasím. Ja nesúhlasím s tým, aby to bolo takto riešené. A časom sa to dotkne aj študentov, a dotýka sa to aj študentov, Slovákov, ak budú študovať program, ktorý je v inom ako slovenskom jazyku. Čiže je to také by-passové zavedenie platenia za vysokoškolské štúdium. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne je pán Arpád Érsek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, veľa vecí sa už o tomto zákone povedalo. Ja nezvyknem byť dlhý, ani teraz nebudem, sľubujem vám, lebo už asi tu veľa ľudí nevydržalo.

    Ale chcel by som povedať k tým „lietajúcim profesorom“, že mám z toho taký pocit, a to som povedal aj pri prvom čítaní tohto zákona, obmedzíme profesorov v tom smere, aby tí najlepší možno nemali možnosť učiť na niektorých iných školách, alebo niektorých iných študentov, ktorí priamo neštudujú, pretože nebudú mať na to hodiny, nebudú mať na to čas. Myslím si, že na tom sme sa zhodli, že pravdepodobne túto vec by mal posudzovať dekan tej príslušnej fakulty, ktorý ich zamestná alebo dá im zmluvu o tom, aby tam mohli vyučovať, pretože, inak, ukracujeme študentov o možnosť prijať medzi seba najlepších profesorov alebo tých pedagógov, ktorých fakt nemáme na Slovensku veľa. A preto asi ja z tohto dôvodu nevidím to dosť úspešne, že nejakým spôsobom my im ukracujeme čas. Aj v zahraničí, myslím si, majú profesori tí, ktorí chcú na rôznych univerzitách vo svete vyučovať, možnosť vyučovať toľko, koľko si oni uznajú za vhodné. Alebo ich dekan nejakým spôsobom, samozrejme, spod kontroly, vie zaujať k nim stanovisko. Na druhej strane, dajme si ruku na srdce, koľko sedí tu v parlamente ľudí, ktorí majú dve funkcie na plný úväzok? Sú to starostovia, riaditelia, poslanci Národnej rady. Oni všetko stíhajú, tak ako majú? Ich kto kontroluje? Kto im berie túto možnosť? Keď schôdza Národnej rady bude trvať štyri týždne, tak pravdepodobne ten poslanec by tu mal byť štyri týždne. A jeho ďalšie zamestnanie, z ktorého berie takisto plný úväzok, to nikomu nevadí? Je to asi preto, lebo sú volení ľudom? Myslím si, že za to by sme a nemali schovávať.

    Ale na záver. Už nebudem to rozoberať. A ide mi o to, aby sme našej mladej generácii, študentskej generácii mali možnosť odovzdať najlepšie vedomosti, a to práve cez týchto profesorov a vysokoškolských pedagógov, lebo to je veľmi dôležité. A potom možno ten rating našich vysokých škôl nebude taký zlý, aj keď niekedy hovoria len čísla, klamú, ale asi nemáme najlepšiu reputáciu v Európe.

    Preto mi dovoľte, aby som podal pozmeňujúce návrhy k tejto novele zákona č. 131/2002 Z. z.

    Pozmeňujúci návrh.

    V článku I za pôvodný bod 50, ale sú technického typu tieto pozmeňujúce návrhy, musím povedať, sa vkladá nový bod 51, ktorý znie:

    51. V § 41 odsek 4 znie: „Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje a) rozpočet verejnej vysokej školy a b),“ to tam chceme vsunúť, „výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy.“

    Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.

    Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava.

    V § 41 je upravená pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy, chýba tam však ustanovenie o schvaľovaní správy o hospodárení verejnej vysokej školy, pôsobnosť vyplýva z ustanovenia § 16a ods. 9. zákona.

    Cieľom navrhovanej zmeny je doplnenie chýbajúcej pôsobnosti v § 41 v súlade s ustanovením § 16a ods. 9 zákona.

    V zmysle ustanovenia § 3 písm. h) výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä... h) návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3).

    V zmysle ustanovenia § 16a ods. 9 rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa uskutoční po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok

    akademickým senátom verejnej vysokej školy podľa § 9 ods. 1 písm. k) a správnou radou verejnej vysokej školy.

    Toto je prvý pozmeňujúci návrh.

    A druhý pozmeňujúci návrh, to sú štyri pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa môže hlasovať naraz.

    Takže ďalší pozmeňujúci návrh je:

    Bod 1. V článku I za pôvodný bod 21 návrhu zákona sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. V § 15 ods. 1 sa vkladá nové písmeno l), ktoré znie: „l) vnútorný predpis upravujúci vnútorný systém kvality a podklady na jeho uplatňovanie“." Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k). Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.

    Bod 2. Bod 23 (pôvodného návrhu zákona) znie: „23. V § 15 odsek 3 znie: „Vnútorné predpisy uvedené v ods. 1 písm. a) a l) registruje ministerstvo.".“ Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.

    Bod 3. V čl. I (pôvodnom) bode 174 § 87a ods. 8 prvej vete sa za slovo „lehotu“ vkladajú slová „v trvaní najmenej jedného roka".

    Bod 4. V čl. I (pôvodnom) bode 214 § 113af sa vkladá nový odsek 15, ktorý znie: „Postup § 87a ods. 8 druhej vety možno uplatniť najskôr na základe výsledkov komplexnej akreditácie po zavedení a uplatnení vnútorného systému kvality po celú dobu hodnotenú v rámci komplexnej akreditácie.“ A doterajší odsek15 sa označuje ako odsek 16.

    Mám tu aj odôvodnenie, ale myslím, že toto bude v tom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Na vystúpenie pána poslanca Arpáda Érseka sú niekoľké faktické poznámky, konkrétne dve. Končím možnosť.

    Prvým prihláseným s faktickou je pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem reagovať na tú prvú časť, lebo to už aj viackrát tu zaznelo. No ten problém s profesormi na viacerých vysokých školách alebo fakultách existoval. A ja nebudem menovať jedného pána profesora, už je nebohý, bol to vážený človek. V tom čase, keď bol ministrom Milan Ftáčnik, tak mal štyri plné úväzky a 80 rokov. Ale ja si takisto myslím, že toto je vec, ktorú naozaj má riešiť v prípade vysokej školy alebo v prípade fakulty príslušný rektor alebo dekan. A v konečnom dôsledku chcem kolegu Érseka uistiť, že, tak ako som zaregistroval návrh pána spravodajcu Petráka, a predpokladám, že ten návrh prejde, tak to obmedzenie naozaj je v tejto chvíli naozaj minimálne. Takže niet sa čoho obávať. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou Štefan Kuffa.

  • Ďakujem. Ja len krátko k tým lietajúcim profesorom. Osobne si myslím, a som o tom aj presvedčený, že je to potrebné nechať na tú akademickú obec, ako sa ona rozhodne. Slovensko je tak malá krajina, máme tak málo naozaj dobre fundovaných a kvalifikovaných profesorov, že týmto obmedzením obávam sa, môže kvalita niektorých študijných odborov sa aj zhoršiť.

    A ďalšia vec, ktorá tuná môže byť problémom, to sú tie konkrétne študijné odbory, kde sú garantmi mnohí títo profesori, tak toto bude pre niektoré vysoké školy, resp. univerzity alebo fakulty problémom. Teda skôr som chcel vyjadriť ten názor, že tí lietajúci profesori alebo vysokoškolskí profesori na viacerých vysokých školách, myslím si, tak ako to bolo doposiaľ, tak to bolo dobré a nebolo by vhodné, že by štát, resp. ministerstvo a pán minister školstva to nejako reguloval obmedzovali sme to cez zákony. Nech dekan a rektor tej konkrétnej vysokej školy sa rozhodne, či ten univerzitný profesor je dostatočne fundovaný a kvalifikovaný a s ním pracovnoprávny vzťah uzatvorí alebo neuzatvorí. Ďakujem, ja len toľko som chcel povedať.

  • Nepredpokladám, že pán Érsek chce reagovať.

  • Reakcia poslanca.

  • Reakcia ministra.

  • Takže, pán minister, nech sa páči, na základe rokovacieho poriadku máte slovo.

  • Ja len skutočne vás chcem poprosiť, aby ste pochopili, prečo sa to robilo a prečo sa to robí a prečo sa to bude sprísňovať.

    Ja neberiem si žiadne možnosti a povinnosti, aby som do toho mohol zasahovať.

    Tým, že po apríli sa o tom otvorila diskusia, to bolo predtým na Slovensku tabu, začali si rektori robiť svoje poriadky a začali si robiť svoje poriadky dekani. Nerobili si predtým tieto poriadky. Nevedeli to a nechceli pochopiť, že nejde mne len o kvalitu pána profesora, ale mne ide predovšetkým o kvalitu vzdelávania. A ten pán profesor, ktorý je na tej univerzite alebo na tej vysokej škole, prioritne sa musí venovať aj vede, lebo potom nie je profesor, a veda si vyžaduje, by som povedal, veľký čas, aby to bola kvalitná veda, musí aktívne sa zapájať do rôznych medzinárodných podujatí, medzinárodných tímov a musí predovšetkým venovať pozornosť svojim študentom nielen na prednáškach, ale, opakujem, aj pri príprave ich ročníkových, bakalárskych, magisterských prác. Čo myslíte, prečo bol úspešný profesor Rapant, prečo mal svoju školu? Len preto, že sa venoval každý deň, aj cez prázdniny, svojim študentom. Doslova ich pripravoval. Chodil s nimi do archívov. Toto je pre mňa dôležité, aby ten profesor, ktorý má tú svoju vlastnú alma mater, tam v maximálnej miere strávil čas, pričom ak chce prednášať, ja v tom nikomu nebránim, ak má výberové prednášky a ďalšie prednášky, ak je to v zahraničí, o to viac sa budem tešiť, a keď bude hosťovať na nejakých iných vysokých školách, musí dostať, samozrejme, aj súhlas rektora. Tak je to aj v zahraničí. Tam to takto normálne funguje. Ale pre mňa je dôležité, aby ten profesor sa venoval konečne a opakovane svojim študentom, aby niesol plnú zodpovednosť za ich kvalitu práce, či už bakalárskej alebo magisterskej, alebo doktorandskej, aby sme nebili študentov, že majú zlé práce, že niekedy falzifikujú alebo robia v podstate plagiáty, ako sa to často tu hovorí. Za to nesie zodpovednosť jeho školiteľ, jeho profesor a konkrétny oponent tejto práce. Toto chceme dosiahnuť. Ja to robím predovšetkým pre študentov, nielen pre pánov profesorov. Toľkoto z mojej strany.

  • Na vystúpenie pána ministra je faktická poznámka pána Štefana Kuffu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za upresnenie. Dotkli ste sa naozaj takej bolestivej stránky na Slovensku a zvlášť v posledných možno desiatich, možno až pätnástich rokoch kvalita vzdelávania naozaj sa zhoršila u nás. Veľmi výrazne sa zhoršila.

    A vytvára sa pri diplomových a bakalárskych prácach plagiátorstvo, mnohokrát diplomové práce mnohých študentov nedosahujú ani úroveň ŠVOČ-iek stredoškolákov, ktorí sú v maturitných ročníkoch, alebo sú na úrovni tretiakov na strednej škole. Žiaľ, musím povedať, tí študenti, ktorí sú absolventmi mnohých vysokých škôl a študijných odborov, majú veľmi nízke vzdelanie. Niektorá stredná škola skutočne presiahne svojou úrovňou aj kvalitou aj tú vysokú školu. Z tohto pohľadu beriem tieto argumenty, aby aj ten univerzitný profesor mal viac času sa venovať trebárs tým študentom. Ja som len chcel povedať to, že nemáme dostatok tých kvalifikovaných univerzitných profesorov. Navyše, tí univerzitní profesori majú aj svojich asistentov. Nechcem teraz zase preklápať tú prácu a to gro činnosti na svojich asistentov, lebo je rozdiel naozaj, keď sa univerzitný profesor venuje kvalifikovane svojim študentom, ako keď to prehodí len na tých svojich asistentov.

    Rovnako aj doktorandské štúdium v zahraničí. Mám s tým osobné skúsenosti aj skrze tých študentov, ktorí v zahraničí študujú. To je úplne iné café, ako je u nás, hej. To nie je to, že vychodím si vysokú školu, vychodím si doktorandské štúdium, ale tvrdo si to musím odmakať, odštudovať.

    A takisto aj prax, ktorú absolvuje vysokoškolský študent, musí absolvovať vysokoškolský študent nielen tak, že dostane pečiatku a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nasledujúcim rečníkom v rozprave je pán Peter Osuský. Nech sa páči. Dávam mu slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážená tradične nabitá snemovňa, všímame si, že absentuje kolega predseda parlamentného výboru pre školstvo. Nechcem súdiť, prečo to tak je. Ale zhodou okolností sme mali o téme, ktorou zneli posledné z vystúpení, niekoľkominútovú akademickú debatu na výbore, čiastočne ju tu možno zopakujem.

    Začal by som ale pozitívnou reminiscenciou. Pred troma dňami som bol ako hostiteľ – vicestarosta Starého Mesta – v Zichyho paláci pozvaný na oceňovanie bystrých mladých matematických hláv študentov stredných škôl. Na počudovanie sa úlohy zorganizovať európsku súťaž matematikov stredoškolákov podujala Turecko-slovenská spoločnosť. Dialo sa to teda pod okrem iného egidou tejto spoločnosti za účasti tureckej veľvyslankyne. A ja som sa pri tej príležitosti stretol so svojimi kolegami, spectabilis profesorom Masarikom, dekanom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a pánom kolegom docentom Jánom Pekárom, prorektorom pre pedagogiku mojej univerzity. A vo vystúpení, ktoré tam mal, kolega Masarik povedal, že ho v tomto roku potešil výrok pána ministra školstva, v ktorom povedal, že treba podporovať matematiku, starať sa o ňu, venovať sa jej. V tomto zmysle sme s pánom ministrom zhruba takmer z jedného brehu. Medicína sa považuje za vedu biologickú a akože tvrdú. Ale pripusťme, že medicína, môj odbor dermatovenerológia a tobôž archeológia pána ministra sú na inom brehu ako matematika. Obidvaja zdieľame názor, že táto spoločnosť zrejme potrebuje menej sociálne vzdelaných a politologicky vzdelaných a o to viac vzdelaných v tvrdých vedách. A tak ma trochu potešil optimizmus pána profesora Masarika, ktorým teda prezentoval ministrov postoj.

    Všeobecne, za minulých osemnásť mesiacov predchádzajúceho volebného obdobia sme v našom výbore hovorili pomerne v pracovnej a nekonfrontačnej atmosfére o mnohých veciach, ktoré, keď pán minister nastupoval do úradu, sa ozývali z jeho názorov. A ja som to bral ako istý prísľub, podobne ako kolega Masarik jeho výrok o matematike. Napriek tomu, a tu sme zhodou okolností u lietajúcich profesorov, postupne môj optimizmus o pevnosti línie a postojov pána ministra trochu opadáva. A budem to ilustrovať na pozmeňujúcom návrhu a vývoji práve bodu, ktorý by sme mohli jednoducho nazvať lietajúci profesori. Historici športu vedia, že existovali ešte iní lietajúci učitelia. A tých doslova volali lietajúci učitelia. Keď vznikla česko-slovenská celoštátna futbalová liga, tak Podkarpatskú Rus veľmi úspešne reprezentovali učitelia z povolania, ktorí hrávali za tím Rusj Užhorod a boli jediným tímom, z ktorého v zásade vzhľadom na geografickú polohu museli už vtedy využívať služby Československých aerolínií, keďže chodili hrávať až do Česka a na Moravu. A boli to teda prví lietajúci učitelia, lietajúci profesori.

    Keď pán minister prišiel s víziou redukcie rozsahu neobmedzených dovtedy, ten príklad s tým osemdesiatročným a štyrmi, ten je skutočne unikátny, o tom som ani nevedel, ale redukciou možných úväzkov, tak prišiel s číslom, vážená snemovňa, päťdesiatosem hodín. Moji priatelia v senáte Univerzity Komenského vrátane môjho rektora sa vtedy sami prihovárali za to, že tých päťdesiatosem je teda tvrdé číslo a že môže sa uvažovať o zvýšení na šesťdesiatdeväť. Šesťdesiatdeväť sa im nezdalo veľmi dobrým číslom a tešilo ma že si ho pán minister osvojil. Teraz ale, a domyslieť vždy treba i matematickú rovnicu, do konca, sa tých päťdesiatosem skokom na šesťdesiatdeväť vyvinulo nasledovne. Čo hovorí pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol v kooperácii spravodajcu kolegu Petráka a predsedu výboru pre školstvo? Pedagóg môže mať jeden plný a dva čiastočné úväzky. Vážení priatelia, ak je plný úväzok štyridsať hodín, už tridsaťdeväť a pol hodiny je čiastočným úväzkom. A ak máš teda nárok na dva čiastočné úväzky, tak máš dvakrát tridsaťdeväť a pol hodiny. My, čo sme v matematike aspoň priemerní, vieme, že to je spolu sedemdesiatdeväť. Ak k tomu prirátame tých základných štyridsať, kde si garantom, tak sa dostávame k číslu stodevätnásť. Stodevätnásť hodín pracovného úväzku týždenne môže mať profesor vysokoškolský pedagóg bez toho, aby porušoval súčasné znenie budúceho zákona pri prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý zrejme väčšina prijme. A ja tu vidím, a nerád to hovorím, pretože sme, dá sa povedať, priatelia s pánom ministrom, vyprázdnenie pozície najprv z päťdesiatosem na šesťdesiatdeväť, ktoré by som bol ešte podporil, a teraz ústup, ako keď Wehrmacht ustupoval na ruskom fronte a sťahoval sa do vopred pripravených pozícií, na stodevätnásť. Došli sme z päťdesiatich ôsmich na stodevätnásť a budeme hovoriť, že je to "vec dekanov".

    A tu vám, priatelia, ako advocatus diaboli poviem, ako je to s tými dekanmi. Áno, je vysoko cenným posunom, že človek môže byť garantom len na jednej škole, len tam, kde má ten jeden plný úväzok. Vďakabohu, za to. Ale čo ďalej? Ak sa chcem popýšiť, a teraz nechcem hovoriť a urážať plošne, ale na univerzite, ktorá vznikla pod vŕbou, a taká je na Slovensku nejedna, že tam učí profesor, doktor vied, práva, filozofie toho alebo onoho, tak je absolútne v záujme toho dekana, aby ho v ročenke mohol mať uvedeného, aby ho mohol hrdo vyvesiť ako najväčší kanón svojho "mužstva" na, dá sa povedať, reklamný materiál, kto u nás všetko učí. A, samozrejme, tomu dekanovi na škole priemernej, eufemicky povedané, úrovne je strašne cenné mať profesora na 39,5-hodinový úväzok týždenne pri plnom vedomí, že pán profesor, keď dobre pôjde, tam príde na dvakrát dve hodiny prednášok a možno ešte v čase nejakých výstupov na nejaké ďalšie hodiny venovania sa študentom. A nebudeme si hádam klamať do vrecka tí, čo do toho trošku vidíme, a akademická obec do toho vidí, pričom je známe, že na slušnej univerzite majú byť otaxované potreby kontaktnej výučby, konzultačnej výučby a tak ďalej, tak si hádam nebudeme klamať, že ten človek na tej svojej druhej a tretej univerzite bude fyzicky v múroch univerzity viac ako desať hodín týždenne. A presne preto sme nemali problém s tým posunom z päťdesiatosem na šesťdesiatdeväť, lebo to je ešte v medziach, povedal by som, matematickej slušnosti, áno. Reálna možnosť stodevätnásť hodín je ďaleko za touto medzou, ale podotýkam, žiaden dekan utisnutý na "meno" vo svojej ročenke mu to neodoprie, pretože ten mu povie: „Chceš ma mať? Tak ma maj za 39,5 hodiny, za 95-percentný úväzok.“ A zaplatí ten dekan, sklopí uši, zrazí opätky, z peňazí daňových poplatníkov 79. a ten tretí 119. hodinu v týždni úväzku toho profesora. Samozrejme, ak si profesor na MIT a je o tvoju prednášku z fyziky záujem na Caltech, tak, samozrejme, si ťa zavolajú, zaplatia ti letenku, najmú ti hotel, aby si ťa dve hodiny vypočuli, áno, a dajú ti k tomu kráľovský honorár, lebo ťa chceli vypočuť. Problém je, že aj tam, aj tam to nie je bezpodmienečne z peňazí daňových poplatníkov. To znamená, Harvard má takú nadáciu, že nie je vôbec odkázaný, ak si zavolá laureáta Nobelovej ceny z Nemecka, že mu platí hotel a letenku a všetku starostlivosť a honorár za peniaze daňových poplatníkov. Takže v tomto zmysle je pre mňa prejavom dobráckej povahy alebo možno aj veľkého tlaku, že pán minister sa v tomto bode "vyvinul" z päťdesiatich ôsmich na stodevätnásť hodín. No nemá to ľahké, ja mu to uznám. A tlaky sú veľké. Je možné sa zaťať, je možné sa nezaťať, nechcem súdiť.

    Takže toľkoto ku kapitole lietajúcich profesorov, pretože poznám vysoko kvalifikovaných pedagógov, ktorí prijali úväzok za hranicou, za riekou Moravou, a miestny dekan, za plný úväzok, za štyridsať hodín týždenne ich slušne požiadal, aby boli takí láskaví a prišli na jeho univerzitu na jeden deň týždenne. A to nie je žiadna zlá škola, to nie je žiaden zlý odborník, ale to je presne normálne doba, v ktorej profesor v priamej kontaktnej výučbe môže splniť to, čo sa od neho očakáva. Predstava, že profesor na vysokej škole má štyri hodiny prednášok denne ako fyzikár na ZDŠ, je mimo realitu. Pán profesor z akéhokoľvek odboru príde do styku s prednáškovou sálou na niekoľko hodín týždenne, a to v prednáškovom období.

    Tak len toľkoto k tomu, že tých 39,5 budú daňoví poplatníci platiť 366 dní do roka v priestupnom roku, áno, prázdniny-neprázdniny, stále.

    Nemyslím si, že Slovensko má dostatok výborných pedagógov. Logicky ho nemôže mať, pretože nerastú na stromoch. A ak táto krajina pred dvadsiatimi rokmi mala šesť vysokých škôl, ktoré sa mohli nazývať vo vtedajších pomeroch univerzitami, a dneska ich má tridsaťpäť, tak je aj matematicky potom vylúčené, aby vyrástol 5,5-násobný počet pedagogických kapacít, ktoré môžu poskytovať skutočne vrcholné vzdelávanie. Logicky potom sa to vzdelávanie niekde poskytuje v duchu toho nemeckého „Diplommühle (mlyn na diplomy), kde proste nahádžem platby a z druhej strany vylezie pre toho čakateľa diplom v rúre, ktorý si zoberie, kvôli čomu tam prišiel. A to je skutočne problém. Iná vec je, že úpadok školstva, úpadok vôle mladých ľudí, ťažko študovať a na sebe tvrdo pracovať je stav, ktorý začína od základných škôl a ktorý rozhodne nie je len výsledkom lietajúcich profesorov. Môj ctený kolega bývalý dekan Matematicko-fyzikálnej informatickej fakulty UK pán docent Boďa povedal celkom verejne, že učia jeden až dva semestre študentov to, čo v matematike, čo pred 20 rokmi vedeli študenti, keď prišli prvýkrát do dverí tej fakulty.

    Takže toľkoto k tomu, čo je príčinou a čo je následkom. Ale i toto je jeden z bodov, kde sa podľa mňa zo sľubných predstáv pána ministra nakoniec vycúvalo.

    Inou vecou kvalitných škôl je kvalitná práca Akreditačnej komisie, ktorá by nemala pracovať na princípe, že vieme, ktorá univerzita ešte musí byť nad čiarou a my preto musíme dať akreditáciu všetkým až po ňu. To je jeden háčik a druhý háčik na tom je potom to, že keď už Akreditačná komisia nájde nejakú univerzitu, ktorá neznesie pri čestnom pohľade do očí reality názov univerzita, tak jej tento názov nepochybne svojím výrokom navrhne odňať. Ale my sa dočítame v pozmeňujúcom návrhu, že tá univerzita ho môže naďalej používať. Pre mňa je toto v zákone normálny návod na zavádzanie klienta. Toto by nemalo prísť do zákona o obchodných reťazcoch a nemalo by to prísť tobôž v zákone o vzdelávaní. Inými slovami, a ten príklad zopakujem, čo sa dá robiť, lebo sa mi zdá výstižný, ak existoval kedysi hotel, ktorý v blahých časoch minulého obdobia mal štyri hviezdičky a volal sa interhotel, ale medzitým sa nám postupne deterioroval tak, že v ňom behajú potkany a šváby a keď si dáte ruské vajce, máte do šiestich hodín salmonelózovú hnačku, tak môžem síce povedať, že teda stratil všetky hviezdičky, ale zároveň v zákone to mať, ale môžeš ich mať na hlavičkovom papieri, môžeš ich mať na internetovej stránke a môžu ti v neóne svietiť na nočnej oblohe, to je zavádzanie klienta. Ak sa rodič má orientovať aspoň trochu, lebo je pravda, že rodič nebude študovať závery Akreditačnej komisie, na aké to vzdelávanie má poslať svoje dieťa, tak sa, preboha, nemôže v zákone klamať. A my máme štyri školy, o ktorých Akreditačná komisia vyriekla svoj ortieľ. A, pán minister, dobrý človek, mi povedal na ostatnom školskom výbore, ale že je veľmi ťažké tie názvy meniť, tie sú v zákone. No ja som sa dozvedel, že, samozrejme, nemôžeme teraz urobiť malú novelu, kde v jednej novelke na jednom lístku papiera zrušíme štyri názvy. Ale to, čo môžeme spraviť, je, že otvoríme štyri zákony o štyroch univerzitách, ktoré stratili hviezdičky a kytičky, a zmeníme v novele, keď budú celé zákony otvorené, len jeden bod, názov. Milí priatelia, ktorých je 83, a teraz bez urážok a nejakých osobných mien, jednoducho pre vás je to malá operácia. A ja osobne som sľúbil pánu ministrovi svoju podporu a 84. hlas, a zaručene klub SaS dodá všetky hlasy, pretože sa tým urobí jedna vec, zákon neumožní legálne klamať. A, samozrejme, je s tým trošku ceremónia, musia sa tie zákony sem doniesť, musí sa otvoriť rozprava a tak ďalej. Neviem, kto by sa v nej hádal, keby išlo o navrátenie pravdy do názvu školy. A v priebehu krátkeho času i cez výbor, i cez všetkých povinných to prejde. A my budeme aspoň nie "na štíru", ako sa hovorí česky, s pravdou. A, opäť, my vlastne v tejto novele, a pritom pôvodne u pána ministra bola evidentná snaha byť prísny, ísť po kvalite, umožňujeme tým menej kvalitným verejne sa tváriť, že sú kvalitní. No ak je toto normálne, tak ja už neviem, ale mne sa toto nezdá vôbec možné v zákone.

    V tejto súvislosti si dovolím podať svoj prvý pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 223, kde v bode 5 § 2 ods. 16 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Názov vysokej školy, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, obsahuje slovné spojenie „vysoká škola“," teda už nie univerzita. O tom, prečo by to tak malo byť, som, myslím, povedal dosť. A nezdá sa mi, že toto je politikum, nezdá sa mi, že toto by malo deliť ľudí na pravičiarov a ľavičiarov. Skôr by takáto zmena mala deliť ľudí na pravdomluvných a zatĺkačov.

    Druhý pozmeňujúci návrh je tiež k téme, ktorá rezonuje. Pán minister si nepochybne i mentálne osvojil to, že mechanické predĺženie dĺžky štúdia nie je garanciou ničoho. Ak my teda sa rozhodneme, že externista bude chodiť o rok dlhšie na bakalariát a o rok dlhšie na magistratúru a neurobíme nič s tým, že je to flákareň, tak je to nič, tak je to vytretie očí a zas je to nepravda. Tu prítomná pani profesorka Horváthová ma ubezpečila a nemám dôvod neveriť mojej kolegyni, že u nej majú externisti absolútne na hrbe naložené tie isté povinnosti a záťaže ako štandardní študenti. To je cesta. Cesta teda nebude podľa mňa v tom, že sa mechanicky otvorí možnosť a budú tam chodiť o dva roky dlhšie, presne vzaté. Zhodou okolností, ako vieme, v rámci podľa mňa niekedy až trošku spornej interpretácie niektorých európskych pravidiel sme zaviedli vysokoškolské vzdelávanie pre zdravotné sestry. Celý život som pracoval so sestrami ako každý doktor. A musím povedať, že boli mnohé vynikajúce. A bolo pre mňa aj radosťou a trošku možno iróniou, pretože vedeli všetko, čo sestra vedieť má, keď som sestry vo veku 48 či 49 rokov ako prorektor Univerzity Komenského slávnostne promoval, aby mohli byť "plnohodnotné zdravotné sestry", no boli to, ako spieva Lucie Bílá, mámy vod dětí a niekedy pomaly už „báby od vnoučat“. I vtedy existovali viaceré opcie. Existovala cesta cez Lekársku fakultu Univerzity Komenského, ale aj cez iné inštitúcie. Bolo všeobecne známe, že u nás to nebola celkom sranda, ak zohľadníme aj to, že 48-ročná žena, mama z rodiny, ktorá na krku má oddelenie a prácu na oddelení a nočné služby, už nemá 19, celkom reálne nám jej mne už zďaleka tak nepáli, ako keď sme mali 19. Ale napriek tomu prešli týmto prešom. Zažili biochémiu môjho vzácneho a najdrahšieho priateľa Braňa Líšku, ktorý nedaruje ani vlastnej materi nič. Toto všetko prešli. A existovala škola, kde bolo skôr dôležité zaplatiť, občas prísť. A bolo to "také isté", bolo to síce drahšie, ale pre niektorých to stálo za to. To znamená, pokiaľ budú také, ako je Horváthová a ako je docent Líška, už dnes dôchodca, a pokiaľ budú tie druhé alternatívy, tak nijaký mechanický časový posun v zákone zázrak neurobí. Takže i tu sa s dovolením prihováram za to, aby vec ostala pri starom a aby sa dbalo na kvalitu tej výučby v čase, aký je pre 46-ročnú sestričku primeraný, teda aby nechodila 7 rokov na tú magistratúru, 5 rokov je tu pre ňu bohato dosť. Domnievam sa teda, že len skvalitnenie a evidentné skontrolovanie toho, čo sa tam deje v rámci zaplatenej výučby, lebo to sú platiace dievčatá a chlapci, to je cesta k zlepšeniu.

    A ešte musím povedať k tomu jedno. Ono to externé vzdelávanie, samozrejme, je spoplatnené, samozrejme, deje sa, celkom logicky, keď sa pozerám na sestričky kožnej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, cez víkendy. A, samozrejme, ak jednoducho pridám kvantu študentov rok na bakalariáte a rok na magistratúre, tak ich niekto ďalšie soboty alebo v ďalšej miestnosti ďalší bude musieť učiť. Dozvedám sa, že ich to nebude stáť o nič viac. A ja sa pýtam s Králickou bibliou, či je hoden "dělník mzdy své". Teda nielenže tá dotyčná uchádzačka bude musieť sadnúť na autobus a ísť do mesta, kde je tá škola. A tomu pedagógovi čo dá dekan za ďalšie hodiny, ďalšiu sobotu od rodiny? Ruku mu podá? Alebo dá mu čestné uznanie? Alebo ho vyvesí na stenu pochvál ROH ako zaslúžilého pracovníka? Teda, inými slovami, ak sa toto nepokryje mzdovými nákladmi, tak si neviem predstaviť dekana, ktorý toto niekomu pridá k práci v sobotu, 4 hodiny prednášať ošetrovanie ja neviem vredov predkolenia. Ako? Ako grátis? Neexistuje bezplatný obed, neexistuje bezplatný pedagóg, ktorý v sobotu príde niekoho učiť bez toho, aby nevznikli náklady. Ale tie náklady vzniknú, a ony reálne musia vzniknúť. Kto ich uhradí, ak na to nedostane tá škola presne na osobohodinu normované peniaze? A ak ich dostane, kto ich dá? "Rein theoretisch" by ich mal dať študent. Ale toho to vraj nemá nič stáť. Tak sa pýtam. Z ničoho nič nepochádza, neexistujú peniaze padajúce z neba. Preto si dovoľujem k parlamentnej tlači 223 dať návrh, v ktorom v článku I sa vypúšťajú body 99 až 106, následné body sa primerane prečíslujú.

    Tu sme pri žiadostiach, a prípadne ich zamietnutí, o vyučovanie daného študijného programu. Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý, sa dá povedať, klasickým výrokom kedysi môjho kolegu poslanca Romana Kováča, nenásobí ani nedelí. Nie je to žily trhajúci pozmeňujúci návrh. Ale podľa dikcie zákona je v rukách ministra, a keďže ministri sa menia, tak takmer aj dvoch ministrov tri- až šesťročná úložná doba na vyriešenie uznania študijného programu a udeľovania akademického titulu a tak ďalej. Ak dôjde k situácii, že to škola možnosť nemá alebo stratí, tak si myslím, že tri roky je bohato času na to, aby to vyriešili. To znamená, ak dávajú šesť rokov na to, tak už hádam medzitým ozaj škole vyrastie z trávy nový profesor a nový garant a nové všetko.

    To znamená, šesť rokov sa nám zdá veľmi veľa, a preto si dovolím navrhnúť tretí pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 223, v bode 166 § 83 ods. 11 sa slová „až šesť rokov po rozhodnutí ministra podľa závažnosti zistených nedostatkov" nahrádzajú slovami „roky“, rozumie sa „tri“, lebo to je predchádzajúce číslo, ktoré sa nemení, len sa tam dávajú tie roky.

    No, vážená snemovňa, nakoniec, keď som vybavil povinné cviky v podobe pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať jednu vec. Áno, bolo 26 noviel vysokoškolského zákona. Je tu minister, ktorý nepochybne má hádam celkom jasné kontúry toho, odkiaľ a kam chce ísť. Zatiaľ je ten výsledok veľmi hmlistý. A je samozrejmé, že bude treba "komplexné riešenie". Ja sa priznám, že, inak, nemám veľmi rád slová o komplexnom riešení, lebo je to najlepšia šmykľavka, ako niečo poslať do stratena. Moji priatelia zo strany MOST – HÍD tu navrhovali trošku neohrabaný návrh na to, aby olympionici medailisti dostávali k dôchodku prilepšenie. I v mojom klube pravicovej strany SaS to vyvolalo rôzne názory. A ten návrh, tak ako bol postavený, bol postavený veľmi široko, v čase nedobrej ekonomickej situácie, finančne príliš náročne, ale dalo sa s ním pracovať. Dal sa obmedziť, dal sa zúžiť a dal sa z neho spraviť akceptovaný zákon, ktorý takto funguje v Maďarsku i v Poľsku. Spomínam ich, aby som hovoril o susedoch, medzi ktorými Slovensko leží a ktorí majú olympijských víťazov veľa, oveľa viacej ako my, oveľa viacej medailistov, lebo na rozdiel od Slovenska sú to športové veľmoci, menovite Maďarsko. Ale musím povedať, že moji ctení kolegovia na čele s mojím kolegom z výboru a tím, ktorý tu zastupuje športsmanov, teda kolegom Galisom, vystúpili. A všetci, ako by ich jedna mater mala, vystúpili v duchu toho krásneho nemeckého "im Prinzip ja, aber nein". Teda v zásade sú všetci za to, ale v zásade nemôžu byť teraz za to a povedali, že to treba riešiť komplexne. A preto nemám rád komplexné riešenia vo veci, ako je dôchodok pre osemdesiattriročného Antona Urbana alebo Antona Švajlena, strieborných medailistov z olympiády v Tokiu, a pre Janka Zacharu, zlatého medailistu z olympiády roku 1952 v Helsinkách, pre ktorého je "komplexné riešenie" veniec na hrob. Pánboh mu daj dlhý život, áno. To znamená, nemám všeobecne rád komplexné riešenia, mám rád riešenia problémov vtedy, keď sa dá, vtedy, keď sa riešia, vtedy, keď sa rieši výška úväzkov, vtedy, keď sa rieši názov vysokej školy podľa pravdy a Akreditačnej komisie a vtedy nech sa urobí to, čo sa dá urobiť. Čo sa nedá, to sa nedá. A preto si myslím, že vzhľadom na to, a to vám môžem len závidieť, pán minister, že máte 83 hlasov, a, ako som vám povedal, môj k tomu navrch, ten vám bude veľmi platný, ale máte ho, sa dalo ísť hlbšie ku kosti, sa dalo odolať, sa dalo akýmsi spôsobom urobiť viac, aby ten podľa mňa vo vašej hlave nie apriórne zlý a pokrivený zámer mohol mať uchopiteľnejšie kontúry a mohol byť lepší.

    Môžem nakoniec vysloviť len nádej, že tá komplexná novela, po prvé, bude, lebo aj to nie je zas tam celkom einfach, a, po druhé, bude komplexná a dobrá.

    Školstvo by nemalo byť len pravicovo-ľavicovou politikou. Okrem toho podobne ako kolega Fronc sa domnievam, že to, čo má mať nejakú cenu, musí niečo stáť. A to, o čom sme my uvažovali ako o takzvanom spoplatnení štúdia, nebolo spoplatnením štúdia. Znova zdôrazňujem, že výučba stomatológa stála viac ako 200 000 – 250 000 slovenských korún ročne. A my by sme v tom čase neplánovali brať od študentov viacej ako 19 000 Sk, teda jednu dvanástinu toho, čo to v skutočnosti stojí. Od nikoho by sa nebralo to, čo to stojí, ale oveľa menej. Ale umožnilo by sa to. Stále sa hovorí, že keby sa platilo, tak by chudobní, talentovaní nemohli študovať. Znova a znova hovorím, existujú hlavy, na ktorých musí existovať štátny záujem, aby vyštudovali, a to nieže mu dám len nejaké sociálne štipendium. Existujú proste zrejme bohatí i chudobní talentovaní, nie je ich veľa, podotýkam, hladko by sme tých pár udržali, ktorí nieže majú len dostať sociálne štipko a nejaký internát. Poznám taký jeden prípad kolegu môjho syna, ktorý vyštudoval teoretickú fyziku. A ten chlapec je, myslím, niekde v Amerike. Ale keď prišiel do školy do prvého ročníka na mat-fyz, tak sa ráno napchal šiestimi suchými rožkami a napil sa vody z umývadla v posluchárni, pretože na iné nemal, otec bol asociál. A on sa tam vďaka obrovskému talentu nielen dostal, ale aj udržal. Ale tomu chlapcovi treba z peňazí vybratých od bežných študentov nieže zaplatiť sociálne štipendium, ale kúpiť gate, oblek na imatrikuláciu, kravatu, košeľu a dávať vreckové, a každý týždeň na pivo či diskotéku, aby aj on normálne žil, lebo aj to je zmysel starostlivosti o ozaj talentovaných študentov.

    A teraz budem možno neúprosne v tomto smere pravicový. Svet, tobôž v školstve a vo vede, pohne prvých 5 až 10 %. Potom je široká skupina tých, ktorí sú potrební, aby liečili, aby učili, aby vykopávali Púchovskú kultúru a Pustý hrad. A potom sú tí, ktorí študujú, ale ktorí študujú s takým "nasadením", že si dovolím odcitovať moju obľúbenú političku barónku Thatcherovú, ktorá povedala v inej súvislosti: „Posledných 20 % ma nezaujíma,“ možno sa to nedá povedať o občanoch štátu, ale o študentoch sa to teda povedať dá, „posledných 20 % ma nezaujíma.“ Ak nemajú vôľu a schopnosť na štúdium, nech neštudujú, tento štát pôjde na jednej nohe skackajúc ďalej aj bez ich študovania. Takže metóda je spoplatniť štúdium, cielene podporovať chudobných a talentovaných oveľa lepšie ako teraz, oveľa lepšie, lebo oni skutočne často sú v situácii, že aj bežné, takzvané bezplatné štúdium s nákladmi na všetko ostatné je pre nich takmer nedostupné. A tá stredná časť, tá študuje predovšetkým, vravím celkom otvorene, pre svoje lepšie budúce spoločenské uplatnenie, z ktorého má výhodu aj spoločnosť, samozrejme. Ale nie je to one-way route. Aj oni z toho majú výhodu. A preto je finančné prispenie celkom normálne v dnešnej trhovej spoločnosti, ktorá už je iná ako kedysi. Niekto mi povie: „A ty si ako vyštudoval za doktora? Tebe kto platil?“ No áno, vtedy, keď som nastúpil ako doktor, tak som mal tretinový plat baníka a moji rodičia platili celý život dane, takže mne to zaplatili oni, nie Vasil Biľak, a, musím povedať, tiež mali doktorské platy, v tom čase také, aké boli, to znamená, dnes sú v tomto zmysle iné časy, dnes sa všetci skladajú na štúdium hordy právnikov na všetkých možných súkromných, ešte súkromnejších a najsúkromnejších školách, tým, ktorí potom, keď sa Jožo Múranica pôjde rozvádzať so svojou ženou, tak budú od neho chcieť za advokátske zastúpenie pár stoviek korún na hodinu. Ale to budú zároveň tí, ktorým sa Jožo Múranica, drevorubač, skladal na štúdiá.

    Takže, prosím vás, v tomto zmysle to nie je ľavicové a pravicové, v tomto zmysle je to o elementárnej spravodlivosti. Je samozrejmé, že spoločnosť potrebuje všetkých dopravných inžinierov, metalurgov, biochemikov a nanotechnológov. Ale pre nich zároveň je titul ich väčší prospech, lepšie spoločenské, ekonomické a iné uplatnenie, a preto je dôležité vyvážiť to v budúcnosti spravodlivo keď už nie pre nič iné, tak preto, aby som mal na podporu toho chudobného teoretického fyzika vo vyššej miere, ako mám na to teraz. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Osuského je jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. To akurát stíhame do 19.00 hodiny. Pán kolega Osuský, v zásade o platoch alebo o počte hodín vysokoškolských pedagógov sa dá diskutovať. Ja sa ale chcem spýtať, a pôjdem do odboru, v ktorom ste vy absolútne doma, do medicíny, trošku z iného pohľadu alebo pozrieť na tento problém z iného pohľadu. Lekár, ktorý učí na lekárskej fakulte, musí vykonávať klinickú prax na klinike. Má jeden plný pracovný úväzok na klinike, má plný pracovný úväzok na lekárskej fakulte. A môže mať neobmedzený počet úväzkov v zásade v súkromných ambulanciách. Súkromných ambulancií môže mať, koľko v zásade chce. To je znovu pohľad iný na vec. Môžeme sa baviť o tom, či majú byť z verejných prostriedkov hradené jeden úväzok, dva alebo koľko úväzkov. Ale tá otázka tu zaznela aj od pána kolegu Érseka. Ak sa budeme pozerať na vysokoškolských pedagógov, no tak sa potom musíme pozrieť aj na iné profesie. To znamená, tú debatu nemôžeme obmedziť len na vysokoškolských pedagógov a na túto sféru, ale poďme sa baviť o tom, ako majú byť míňané verejné prostriedky. A to je už celkom iná debata. Ale ak ideme vytrhávať z kontextu len vysokoškolských pedagógov, ktorých povinnosťou je odovzdávať vedomosti, často bohaté vedomosti, ktoré majú, je to o niečom inom. Ak budeme hovoriť o zaujímavosti vysokoškolských pedagógov, tak zaujímaví boli profesori predovšetkým vtedy, keď mohli garantovať študijné odbory na viacerých vysokých školách. A tým, že sa to obmedzilo, tak tá zaujímavosť klesla. Tu už sa dostávame opäť do úplne inej polohy.

  • Chceli by ste reagovať, predpokladám.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. Tak zapnite pána Osuského.

  • Ďakujem. No špeciálne k tej medicíne vám to poviem na základe životných skúseností. Moja manželka pracuje na kožnej klinike ako lekárka nepedagóg. Ja som bol pedagógom. Ale pravda je taká, že až na prednostov kliník nikto z pedagógov, asistentov, docentov nemá dva úväzky. Každý z nich má úväzok, ktorý má, a ak je pedagóg, tak má 20, 25, 30 % úväzku zdravotníckeho. To znamená, že nemá 100 % ďalších. Na to dám hlavu, že medzi tridsiatimi kolegami ani jeden 100 % nemá. Takže to je pravda na túto tému.

    Druhý bod. Keď človek chce čokoľvek robiť v rámci vlastnej brandže, potrebuje na to v Univerzitnej nemocnici v Bratislave súhlas riaditeľa. Moja manželka pracujúca vo venerologickej oblasti pracovala pre Inštitút (v Berlíne) infekčnej medicíny na celoeurópskom projekte týkajúcom sa venerických ochorení. Jednalo sa o spracovávanie dotazníkov, vyšetrovanie pacientov, ich sledovanie po liečbe. Na to, aby toto mohla robiť v ambulancii, boli to slovenskí pacienti platení, samozrejme, poisťovňou, bola to ich liečba, i tak ten výskum musela mať schválený riaditeľom, pričom zaň v zásade nič nedostávala. Potom bola pozvaná na prezentáciu výsledkov. To znamená, chcem len povedať kvôli čestnosti toľko, že neexistuje, aby som si ja ako lekár a pedagóg mohol bez súhlasu riaditeľa v konkurenčnom projekte robiť bez toho, aby on o tom vedel. On mi to môže povoliť, možno mi to aj povolí, ale nemôže to byť "ohne weiteres". A podotýkam, v tej súkromnej ambulancii to neplatí daňový poplatník cez poistenie.

  • Ďakujem pekne.

    To bolo v podstate záverečné slovo v rozprave dnes večer. Končím dnešné rokovanie Národnej rady, pokračovať v rokovaní budeme ráno.

    Chcem vám zaželať pekný, príjemný mikulášsky podvečer alebo vigíliu. Nezabudnite si vyčistiť a položiť topánky a čižmy. Všetko dobré.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.