• Ctení páni poslanci, dámy a páni, pán minister, otváram piaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Otto Brixi, Ján Mičovský a Radoslav Procházka.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Má tlač parlamentu 239.

    Pán minister Jahnátek zaujal miesto pre navrhovateľov, takisto pán Ladislav Kamenický pre spravodajcov.

    V piatok 30. novembra neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený pán poslanec Jozef Kollár, ktorému teraz odovzdávam slovo. Ďalším rečníkom v poradí je potom pán Alojz Hlina.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, je už dnes taký symbolický deň. Pôvodne sme mali podľa pôvodného harmonogramu mali dnes prerokovávať, práve myslím, dnes ráno začať štátny rozpočet na rok 2013. Symbolicky preto, že zisťujeme, že ešte neviem vlastne ani kedy pôjde tento bod na program Národnej rady Slovenskej republiky. Stále čakáme na to, že dnes možno zajtra sa uskutoční mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, na ktorom by pravdepodobne mal byť predložený, keď už nie úplne nový rozpočet na budúci rok, tak určite tak jeho zásadná kľúčová novela, ktorá prinesie množstvo strán a množstvo čísel. Chcem ešte na úvod povedať, že nie je problém hovoriť do plnej sály, v ktorej sedí 700 ľudí. Trošku je problém hovoriť do sály, v ktorej sedí snáď desať poslancov, ale to už je tak a skúsim napriek tomu povedať všetko, čo je v tejto veci povedať treba, pretože prerokovávame jeden z kľúčových zákonov, ktorý sa bezprostredne týka nielen rozpočtu na budúci rok, ale týka sa a výrazne ovplyvní jak podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, tak aj vôbec život všetkých občanov doslova a dopísmena.

    Vrátim sa teda k tomu očakávanému zásahu do štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem veriť tomu, že sa to nestane tak ako na jeseň v roku 2009. Bude si to iste pamätať aj pán minister Jahnátek. Vtedy sedel v prvej Ficovej vláde a potom čo v septembri 2008 podal Lehman Brothers a vypukla svetová hospodárska kríza, približne rok trvalo, kým sa dostala do Európy, kým sa nakazila touto krízou aj Európa, a vtedy, ako si mnohí z vás iste pamätáte, predstúpil pred túto snemovňu vtedajší minister financií Jano Počiatek v novembri, keď sa nemýlim, to bolo začiatkom novembra 2009, s novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. To znamená, približne dva mesiace pred koncom roka sa novelizoval štátny rozpočet na bežný rok 2009. Nebolo by na tom nič zlé. Jednoducho žijeme veľmi turbulentné časy a mám obavy, že ešte turbulentnejšie časy sú pred nami, až na to, že tá novela spočívala v dvoch úpravách:

    Po prvé novela konštatovala znížené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2009 vo výške približne 2 mld. eur, lebo kríza, lebo nižší výber daní ako z príjmu právnických, tak aj fyzických osôb, ale aj nepriamych daní vrátane spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a ďalších. A presne o túto sumu približne 2 mld. eur v tej spomínanej novele rozpočtu, ktorá bola podaná, ak sa nemýlim, dva mesiace pred koncom roka, presne o túto sumu sa navýšil deficit. To znamená konštatovanie znížených príjmov a presne o túto sumu navýšenie deficitu, ktorý sa v tej dobe navyšoval rádovo z 3 mld. eur na 5 mld. eur. Čo bolo veľmi zlým rozhodnutím, že sa neudialo vôbec, ale vôbec nič na strane výdavkov. A tuto toto bremeno vlastne ťahá Slovenská republika bez ohľadu na to, kto je práve pri moci, ľavá-pravá vláda, úplne jedno. Toto ťaháme ďalej a ťaháme to vlastne až do týchto rokov. Neobstojí a budeme to ešte ťahať, samozrejme, aj v budúcnosti, neobstojí tvrdenie, že bola kríza, bolo potrebné také-onaké výdavkové fiškálne stimuly. Skutočne neobstojí. Stačí krátky pohľad, či už raz k susedom do Českej republiky, ale aj hore na sever do Poľska a zistíme, že tieto krajiny na rozdiel do Slovenska naozaj nemali 16 % medziročné prírastky rozpočtových výdavkov, tak ako tomu bolo u nás doma na Slovensku. Aj tak sme cez tie fiškálne impulzy nič výrazne s ekonomickým poklesom neurobili a Slovensko neminula tak či tak recesia v úrovni okolo 4,5 a viac percent HDP.

    Prečo spomínam tento krátky exkurz do, do minulosti? Tu sme si už počuli, vypočuli viacero, a niektoré z nich celkom poučné exkurzy pre mnohých poslancov a dámy poslankyne. Spomeniem celkom úprimne vystúpenie napríklad Fera Šebeja, ktorý nám dal taký krátky exkurz do americkej histórie a prešiel celú genézu skoro všetkých amerických prezidentov, kto ako pristupoval k verejným financiám. A preto som považoval za potrebné sa vrátiť aspoň tie tri roky dozadu, rok 2009, aby sme si všetci občerstvili pamäť, ako sa vtedy minister, vtedajší minister financií Počiatek vysporiadal s dopadmi ekonomickej krízy na slovenskú ekonomiku. Pokiaľ ide o zásahy, korektúry, úpravy štátneho rozpočtu. Spomínam to preto, dámy a páni, pretože mám vážne obavy, že budeme dnes, možno zajtra svedkami úplne identického manévru. Čo sa stane? Zasadne mimoriadny výbor pre financie a rozpočet, príde podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír a predloží pozmeňujúci návrh, ktorý bude na jednej strane konštatovať výpadok príjmov a teraz naozaj celkom objektívne, áno aj v dôsledku toho, že sa celá eurozóna rúti do ekonomickej recesie a Slovensko by som až tak nevynímal, pretože, pretože to vzájomné potľapkávanie sa po pleci, že budeme mať druhý najvyšší hospodársky rast v budúcom roku. To čo veľmi zdatne marketingovo používa, či už premiér Robert Fico, alebo minister financií Peter Kažimír. Treba si uvedomiť, že každý, kto ovláda aspoň elementárne, elementárne základy matematiky, tak vie, že prírastok v nominálnej výške napríklad v tomto prípade 2 %, posledná prognóza 2,1 % HDP. No treba vziať do úvahy, z akého, z akej východzej bázy sa vychádza. Je rozdiel, či máte HDP 100 alebo či máte HDP 1000 a je rozdiel, či k tej stovke pridáte tú dvojku, to máte tiež nárast o dve percentá a keď máte HDP 1000 jednotiek a tam chcete narásť o dve percentá, tak musíte pridať nie dvojku ale dvadsiatku, aby ste narástli tiež o dve percentá. Čiže prirodzene to závisí od toho z akej východiskovej bázy tej ekonomickej úrovne v absolútnom vyjadrení krajina vychádza. Potom platí, samozrejme, aj konštatovanie, že v prípade v podmienkach Slovenskej republiky akýkoľvek hospodársky rast nižší ako 3 % HDP nevytvára nové pracovné miesta. Holý fakt, ktorý overila história aj tá kratšia dozadu, ale aj tá dlhšia dozadu, jednoducho v našich podmienkach hospodársky rast do troch percent nevytvára nové pracovné miesta v ekonomike, takže opäť opakujem, bez ohľadu na to, aby sme sa tu preli a diskutovali o miere vplyvu vonkajšieho prostredia, ktoré áno, je celkom objektívne, ja súhlasím, nevieme a nikdy nebudeme vedieť v malej ekonomike otvoreného typu, akou Slovenská republika je, nikdy ovplyvniť, aká bude úroveň dopytu vo Francúzsku a v Nemecku po našich tovaroch a službách. Čiže áno, súhlasím s tým, že tu sme vlečení vlastne udalosťami a tým, čo sa deje v eurozóne, v Európskej únii, toto nikdy neovplyvníme, ale bez toho, aby sme sa teraz, ako som povedal, preli o mieru vplyvu externých faktorov, ale na strane druhej interných faktorov, ku ktorým sa za chvíľočku vrátim, tak konštatujem, že budeme veľmi opatrný aj s tým potľapkávaním sa po ramenách, že Slovensko bude mať druhý najvyšší hospodársky rast v budúcom roku.

    No a teraz prognózy sa nám vyvíjajú tak, že každá, s každou novou makroekonomickou prognózou prichádza redukcia hospodárskeho rastu na budúci rok smerom nadol. Viete veľmi dobre, že ešte v lete sme tu mali na stole prognózu, ktorá hovorila o 2,5-percentnom raste, najnovšia prognóza hovorí 2,1, Európska komisia už nám prognózuje 2 % a nie je vylúčené, že v budúcom roku budeme svedkami hospodárskeho rastu niekde na úrovni 1,8 % HDP. A teraz k tej dlho očakávanej úprave predloženého návrhu štátneho rozpočtu, teda stane sa to, že znížené príjmy rozpočtové, ktoré už dnes Národná banka Slovenska odhaduje, ten výpadok na úrovni 450 až 500 miliónov eur, tak tá novela rozpočtu skonštatuje tieto znížené príjmy a mám veľké obavy, že na strane druhej dôjde k rozpusteniu fiškálnej rezervy, ktorá je v úrovni približne 513 miliónov eur, pozostávajúca z dvoch častí. Tá jedna časť určená práve na neočakávané externé vplyvy, ktoré by mohli priniesť znížený výber daní a výrazný výpadok príjmov rozpočtovaných a tá druhá časť, ktorá bola pôvodne v rozpočte projektovaná, ak neodíde z druhého piliera vládou očakávaných 60 tisíc poistencov, ten druhý pilier bude otvorený do 31. januára, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, aby sa toto naplnilo, tak aj na tento účel je vytvorená rezerva. No je mi veľmi ľúto, že ešte sme nezačali prerokovávať štátny rozpočet a už s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dôjde k skonzumovaniu spomínanej päťsto, viac ako 500-miliónovej rezervy v návrhu rozpočtu na budúci rok. A tu je teraz vlastne to premostenie s tým úvodným krátkym exkurzom do nedávnej minulosti do roku 2009, čo som spomínal na úvod, že opäť sa skonštatuje výpadok príjmov, rovná sa na strane druhej rozpustenie päťsto miliónovej rezervy. A opäť sa nič nestane s výdavkovou stranou rozpočtu.

    Ak hovoríme teraz o zákone o dani z príjmu, ja by som predsa len ešte pripomenul veľmi, keď som spomínal kolegu poslanca Fera Šebeja, tak aj veľmi trefné vystúpenie kolegu Jula Brocku z KDH a ten jeho kartónový iPad, ktorým tu tak celkom zdatne narábal. Áno, je to, bohužiaľ, tak, je to, bohužiaľ, tak, že pri súčasne platnej legislatíve, ak máme mladú rodinu, kde pracuje len jeden, pripusťme manžel, manželka sa stará o dieťa a uplatňuje si tú odpočítateľnú, nezdaniteľnú časť na manželku, tak vtedy, pri takomto príjme rádovo okolo 700 alebo 740 eur mesačne mal kolega Brocka na tom svojom kartónovom iPad-e, tak tá rodina neplatila žiadne dane, daň manžela jediného, ktorý pracoval v tej rodine a bol zdrojom obživy pre túto rodinu, tak daň z jeho príjmu bola nula. Potom, čo v tomto zákone, ktorý je práve teraz v rozprave otvorený, zrušíte odpočítateľnú položku na manželku a bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupine sa nachádzajú rodičia, tak takáto rodina zaplatí 56 eur mesačne a áno, ak sa to vynásobí dvanástimi, tak tá rodina príde približne o jednomesačný plat, pokiaľ ide o ich ročné príjmy. Tak toto je potrebné úplne nahlas povedať, keďže vo všetkých vystúpeniach mediálnych, v tlačených médiách, v printových, v televízii a všade čelní ekonómovia SMER-u stále opakujú tú mantru, že vaše konsolidačné opatrenia, váš návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, sa nedotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva. No dotkne a opakujem, výrazne. Pri takejto rodine, ktorú som uviedol, jedno dieťa, manželka doma, pracuje len manžel, príjem rádovo niekde 700-750 eur mesačne, táto rodina vďaka opatreniam, ktoré v tomto prerokovávanom zákone o dani z príjmov navrhujete, to znamená zrušenie tej možnosti odpočítateľnej položky nezdaniteľnej časti na manželku, táto rodina príde o takmer jednomesačný príjem na ročnej báze, ich ročné príjmy sa znížia o jednomesačný príjem. A to už nie je pán, aj keď tu zastupuje ministra financií, pán Jahnátek, tak sa budem prihovárať k vám, aby som sa neprihováral neživým predmetom, toto už nie je konštatovanie, že sa nedotknete svojimi opatreniami najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva. Dotknete sa a dotknete sa výrazne. Len tí občania to pocítia až vstupom tohto zákona do účinnosti.

    Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti predložil dva pozmeňujúce návrhy, ten prvý pozmeňujúci návrh poslancov Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 239:

    1. V článku I sa za 11. bod vkladajú nové body 12. a 13., ktoré znejú:

    12. V § 32a sa vypúšťa odsek 2 a doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.

    13. V § 32a odseku 7 sa slová "podľa odsekov 5 alebo 6" nahrádzajú slovami "podľa odsekov 4 alebo 5". A rovnako nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    2. V článku I sa za 13. bod vkladá nový 14. bod, ktorý znie:

    14. V § 36 ods. 9 sa slová "podľa § 32 odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 32a odseku 4". Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.

    3. V článku rímska I sa za 15. bod vkladá nový 16. bod, ktorý znie:

    16. V § 38 ods. 6 sa slová "podľa § 32a odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 32a odseku 4".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Pokiaľ ide aj o odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, tak to by som rád pripomenul, že cieľom tohto návrhu je práve uľahčiť získanie zamestnaneckej prémie aj tým osobám, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnanecká prémia bola v zákone o dani z príjmov zavedená 1. januára 2009, teda počas práve prvej vlády Roberta Fica a je to fakticky záporná daň. Jej cieľom, ak si dobre všetci pamätáme, v tej dobe, keď ste zavádzali túto zamestnaneckú prémiu, bolo zvýšiť čistý príjem zamestnanca s relatívne nízkym príjmom, ak zamestnanec spĺňa zákonom špecifikované podmienky. A jednou z takýchto podmienok je, aby daňovník poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov. Do tohto obdobia sa však podľa platného právneho stavu nezapočítava taký kalendárny mesiac, za ktorý zamestnanec dosiahol posudzované príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To, že sa podľa doteraz platného právneho stavu pri časovom teste spomínaných šiestich kalendárnych mesiacov nezapočítaval mesiac, v ktorom daňovník dosahoval príjmy len na základe dohody, bolo dané tým, že z odmeny za prácu na dohodu zamestnanec neplatil podľa platného právneho stavu odvody. Podľa vtedajšieho úmyslu zákonodarcu tak nebol dôvod, aby sa takýto mesiac zohľadnil a aby bol takýto zamestnanec zvýhodnený nielen neexistujúcimi odvodmi, ale aj nárokom na zamestnaneckú prémiu. Po navrhovanom zavedení platenia odvodov, ktoré práve táto vláda zavádza aj z príjmov na dohody však stráca opodstatnenie doterajší dôvod nezapočítavania mesiaca, za ktorý mal daňovník príjem len na základe dohody do časového testu pre priznanie nároku na zamestnaneckú prémiu. A zároveň sa tak aspoň čiastočne zmierni, ak, dámy a páni z vládneho SMER-u, prijmete tento drobný, maličký pozmeňujúci návrh, tak sa zmierni administratívna záťaž zamestnávateľov pri vystavovaní potvrdení o príjme a posudzovaní nároku zamestnanca na zamestnaneckú prémiu. Toľko pozmeňujúci návrh prvý z mojej strany. Nech sa páči, pán spravodajca.

    A ak dovolíte, druhý pozmeňujúci návrh sa týka sadzieb dane z príjmu právnických osôb. Opäť ho pre poriadok prečítam. Pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon 595/2003 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač, parlamentná tlač 239:

    1. V článku I, v bode 9 sa navrhovaný text § 15 označuje ako odsek 1. Dopĺňajú sa odseky 2 a 3, ktoré znejú:

    "(2) Sadzba dane podľa odseku 1 písmena b) sa znižuje nasledovne:

    a) na 22 %, ak deficit verejných financií klesne pod 3 % v pomere k hrubému domácemu produktu,

    b) na 21 %, ak deficit verejných financií klesne pod 2 % v pomere k hrubému domácemu produktu,

    c) na 20 %, ak deficit verejných financií klesne pod 1 % v pomere k hrubému domácemu produktu a nakoniec

    d) na 19 %, ak bude dosiahnutý vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet verejnej správy.

    (3) Sadzba dane podľa odseku 2 písm. a) až d) sa uplatní pri výpočte daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zníženiu deficitu verejných financií pod hodnoty uvedené v odseku 2."

    Čo sa týka odôvodnenia tohto druhého pozmeňujúceho návrhu, vládnym návrhom sa totižto zavádza nová sadzba dane pre daň z príjmu osôb právnických osôb, ktorá má byť zvýšená o 4 percentuálne body, teda z 19 na 23 %. A tento návrh spočíva v tom, že pokiaľ platí dynamický efekt, ktorý, myslím, že nespochybňuje ani Inštitút pre finančnú politiku a koniec koncov, ani ekonomickí experti SMER-u, ten dynamický efekt spočíva v tom, že skutočne zvýšená sadzba dane zďaleka, ale zďaleka nemusí znamenať väčší objem vybraných daní z príjmu osôb právnických osôb, to znamená, sadzby síce upravujete smerom nahor, ale je mylné očakávať a domnievať sa, že tu zároveň automaticky povedie k zvýšenému celkovému objemu vybraných daní, skôr opak bude pravdou, takéto zvýšenie sadzby dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 % urobí zo Slovenska najhorším miestom na podnikanie minimálne v regióne Višegrádskej štvorky.

  • Krátka pauza.

  • Pardon. O tom niet pochýb, toto je preukázateľné na tvrdých dátach, a práve preto, že urobíte týmito, nielen týmto, ale kumuláciou ďalších opatrení zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, opakujem, minimálne vo Višegráde tomu tak bude, tak práve preto podviažete aj ten mizerný ekonomický rast, ktorý sa dnes odhaduje na úrovni približne 2 % HDP a možno bude ešte nižší. A keď sa zhodneme na tom, že akýkoľvek hospodársky rast nižší ako 3 % nevytvára ani jedno jediné nové pracovné miesto v ekonomike, no tak potom naozaj smerujete Slovenskú republiku k hospodárskemu úpadku. To je tak, ja plne chápem a rozumiem rastúcej nervozite v radoch finančných a ekonomických expertov SMER-u, kto by na vašom mieste pri takejto odvahe robiť takéto fatálne, fatálne zlé a hlúpe opatrenia nebol nervózny, ak k tým interným chybám, ktoré robíte tu doma v ekonomike, ešte pripočítame aj najaktuálnejšie dianie v eurozóne a v Európskej únii. Opakujem, vediete túto krajinu k hospodárskemu úpadku a k vysokému nárastu nezamestnanosti, a preto tento pozmeňujúci návrh, ktorý sa snaží aspoň primäť ekonomických expertov SMER-u k úvahe, že pokiaľ by sa darilo konsolidovať verejné financie v tých úrovniach, ako som uviedol v pozmeňujúcom návrhu, tak pri každom poklese deficitu rozpočtu verejnej správy o jeden percentuálny bod by sa o ten istý bod znižovala sadzba dane z príjmu osôb právnických osôb až do okamihu dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu a v tom prípade by sadzba dane sa vrátila na súčasnú úroveň 19 %. Toľkoto k pozmeňujúcemu návrhu číslo dva a, ak dovolíte, ja ho opäť v kópii odovzdám pánovi spravodajcovi.

    Dovoľte mi na záver, na záver povedať pár poznámok. Ako som spomínal, áno, recesia v Európe a v eurozóne je, bohužiaľ, holou skutočnosťou, holou pravdou, ale o to viac platí, že vzhľadom k tomu, že sa Slovensko tiež veľmi rýchlo dotkne mínusových znamienok, pokiaľ ide o ekonomický rast, v tomto prípade ekonomický pokles, tak o to viac platí, že naozaj nebolo potrebné urobiť ten mix opatrení, ktorý ste namiešali, pripravili, pretože dovedie túto krajinu k hospodárskemu kolapsu. Ja si myslím, že tak ako sledujem posledné návrhy z dielne ekonómov SMER-u, že skutočne pre nás je obrovskou inšpiráciou alebo inšpiračným zdrojom, skrachovaná centrálne plánovaná ekonomika. To opatrenie jedno po druhom, keď si pozriete, ktoré či už zhoršujú flexibilitu trhu práce, mám na mysli teraz socialistický Zákonník práce alebo zrušenie rovnej dane, alebo zásahy do druhého piliera, ja netvrdím, že prvý pilier bol nastavený ideálne a optimálne a nebolo treba v ňom nič meniť, ale zmeny v prvom pilieri ste sa odhodlali robiť až po roku 2017, dokonca niektoré z nich až po roku 2018. Toto všetko, keď si dáme dokopy a naozaj je takmer nemožné kvantifikovať ten druhý dynamický efekt, to znamená, čo súčet takýchto opatrení, ktoré sa vzájomne budú ovplyvňovať a ovplyvňovať s tým mínusovým znamienkom, čo toto prinesie pre ekonomický kolaps krajiny v budúcom roku, toto dneska naozaj nedokáže kvantifikovať nikto, ale všetci ekonómovia mimo tých, ktorý pracujú pre SMER, že tento dynamický efekt bude mať mínusové znamienko. Bez ohľadu na to, že nevie dneska nikto vyčísliť, čo to urobí, ako sa vzájomne bude ovplyvňovať zrušenie rovnej dane, zníženie flexibility trhu práce, nárast nezamestnanosti, zvýšenie priamych daní pre aj fyzické, aj právnické osoby a s tým spojený pokles zamestnanosti, kvantifikovať dynamický efekt vyplývajúci zo vzájomného ovplyvňovania sa týchto faktorov nedokáže naozaj nikto, ale každý, kto si ctí prirodzené zákony, tak dospeje k poznaniu, že takýto dynamický efekt bude mať mínusové, mínusové znamienko. No a čo je veľmi dôležité, v žiadnej úpadkovej ekonomike sa nedarí ani verejným financiám. A toto je práve, toto je práve vzťah medzi makro a mikroekonomikou, čiže ak urobíte na makroúrovni zmeny, ktoré sa chystáte urobiť, nevynímajúc tento práve prerokovávaný zákon o dani z príjmu, tak Slovensko rovná sa najhoršia krajina na podnikanie vo Višegrádskej štvorke, v kombinácii s externými faktormi, ktoré neviete a nedokážete ovplyvniť, rovná sa hospodársky úpadok a vtedy sa nebude dariť na Slovensku ani rodinám, ani korporáciám, ale ani verejným financiám. Preto hovorím, že v úpadkovej ekonomike sa nedarí ani verejným financiám.

    Takže požiadam na záver, aby ste na predsa len zvážili podporu tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som v mojom vystúpení uviedol. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca Kollára je sedem faktickým poznámok. Končím možnosť prihlasovať sa.

    Nech sa páči, s prvou je pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega, hovorili ste vo svojom úvodnom, úvodnej časti vášho vystúpenia, že čaká nás zmena návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, že to bude veľa strán, veľa čísiel, že to príde do rozpočtového výboru. Ja si myslím, že to nebude vôbec veľa strán ani veľa čísiel. Tak, ako sa SMER nenatrápil veľmi s návrhom rozpočtu, ktorý je dnes v Národnej rade, tak sa nebude veľmi trápiť ani s nejakou zmenou. Ja si myslím, že ten hlavný cieľ, ktorý sledovali, už dosiahli. Oni potrebovali trochu zdramatizovať situáciu pri rokovaní so školskými odbormi, chceli ich trošku vystrašiť, aká je vážna situácia, aby nemali neprimerané požiadavky, a myslím si, že to, toto divadielko zapôsobilo, že odbory budú spokojné a budú súhlasiť. Zatiaľ, čo páni zo SMER-u môžu ďalej ošklbávať štát nielen v NDS-ke, nielen v JAVIS-e, ale i v železniciach, myslím na ten škandál, že koľajnice už stihli nakúpiť o 300 % drahšie, ako sú trhové ceny, prosím vás, aká kríza, veď toto je rozprávkový biznis, o akom sa nesnívalo ani vtedy, keď sme mali 8-percentný ekonomický rast.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Ľudovít Kaník.

  • Ešte sa ani dane nezdvihli a už je jasné, že rozpočet je absolútne postavený na vode, že rezerva, ktorá v ňom je, je už preč. Tie ilúzie o vystupovaní ľudí z II. piliera sa absolútne nepotvrdzujú, čo som vedel od samého počiatku a znamená to, že cieľ dosiahnuť deficit pod 3 % je iluzórny. A veľmi rýchlo sa ukáže, že je nereálny, pretože budú chýbať príjmy. Budú chýbať príjmy práve pre zvyšovanie daní a pre celý ten smrteľný koktail, ktorý ste tu namiešali. Nezamestnanosť rastie tak dramaticky ako nikdy. Vám sa darí touto novelou dostať sa temer na úroveň roku 2002. Zaradili ste takú spiatočku, že ideme normálne nepovolenou rýchlosťou, prekračujúcou rýchlosťou smerom dozadu.

    V roku 2002 pred prijatím reforiem sme mali na Slovensku daň 25 %. Teraz už len 2 % nás delia po schválení tejto novely od tejto hranice. Bola to predreformná úroveň pred tými reformami, ktoré naštartovali na Slovensku ekonomický rast a urobili zo Slovenska dynamickú krajinu. Ja len pripomínam, že v tom čase bola na Slovensku úroveň nezamestnanosti 18 %. Aj k tej sa už blížite. Aj k tej smerujete, a keď nezmeníte svoju nekompetentnú hospodársku politiku, tak aj tú dosiahnete.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ladislav Kamenický.

  • Ďakujem. Pán Kollár, som rád, že ste niekoľkokrát priznal, že skutočne je tu hospodárska kríza. Z vašich úst to počujem v takom opakovanom slede po prvýkrát a skutočne ma udivuje jedna vec, najprv tu bol veľký krik, že táto vláda vytvára rezervu práve na takéto neočakávané ekonomické výkyvy vo výške 540 mil. eur a dnes počúvam, že máte obavu z toho, že táto rezerva bude rozpustená.

    Chcel by som len pripomenúť, že dnes pracujeme s vaším rozpočtom, máme tu rovnú daň a máme výpadok výberu 700 mil. eur. Táto vláda si skutočne, myslím, plne uvedomuje, v akej situácii sa Európska únia a eurozóna nachádza a ako ste správne podotkli, očakáva nás v budúcom roku recesia. S recesiou sú skutočne spojené viaceré negatívne vplyvy a to sa týka, samozrejme, aj zamestnanosti a podobne.

    Zmena rozpočtu je nutná práve z dôvodu, že oproti tomu, čo ste naplánovali na tento rok, je realita úplne iná. Je to výsledok zlyhania aj finančnej správy zo začiatku roku, ktorý spôsobila vaša vláda. Pozmeňováky na úpravu dane z príjmu v prípade lepšieho vývoja beriem ako pozitívne, ale myslím, že budeme vedieť tiež zareagovať, keď bude ten vývoj pozitívny, tak budeme na to určite nejakým spôsobom reagovať, aby sme podporili zníženie dane z príjmu tak, ako to už pán minister financií avizoval. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ja len niekoľko slov. Zrušenie rovnej dane, to sme už tu hovorili, nie je dobrou cestou, prinesie to len problémy a príjmy štátneho rozpočtu, naopak, sa znížia a nie zvýšia, rovnako ako aj tá nepriaznivá prognóza hospodárskeho rastu, ktorá je odhadovaná medzi možno 2,1, 2,0 alebo 1,8 %, bude mať za dôsledok to, že nové pracovné miesta nebudú sa tvoriť, nebudú vznikať. Ten hospodársky rast musí byť nad tie 3 %, aby sa mohli tvoriť nové pracovné miesta.

    Je naozaj nevyhnutné aj v pripravovanom zákone o štátnom rozpočte a vôbec aj celkovo, aby sme sa v tom budúcom roku 2013 zamerali alebo aby ste sa zamerali na tú výdajovú časť. Zamerať sa naozaj na výdaje, na to sa veľmi dobre treba pozrieť, aby tie výdaje podľa možnosti sa znížili. Toto by mohla byť jedna z ciest.

    Na pána kolegu Kollára chcem ešte zareagovať na tú piatkovú pripomienku smerom ku mne a tej výhrady voči možno tomu parte, ktoré tú kolega Kaník ako zavesil. Ja som mu to aj povedal, kolegovi Kaníkovi, žiadna symbolika, ani to parte symbolické, že zomrela rovná daň, aby neprekrývalo náš štát, našej národnosti. Ak my budeme šliapať po týchto hodnotách, nebude tu štát, rozvrátime ho vnútorne, nebude nijaké rokovanie o štátnom rozpočte ani o dani z príjmu. Považujem to za veľmi vážnu vec. A či je to kolega Kaník, on sa mi aj ospravedlnil, alebo ktokoľvek, poprosil by som, aby tuná, pri tom rečníckom pulte toto nebolo tuná zakryté. Toľko som len chcel k tomu. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán Jozef Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcel vyjadriť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predložil pán kolega Kollár v mene nás troch poslancov, pokiaľ ide zamestnaneckú prémiu, o sprístupnenie zamestnaneckej prémie aj zamestnancom pracujúcim na dohody. Chcel by som vyzvať vládnych poslancov, aby tento pozmeňovací návrh skutočne podporili, aby si našli sekundu času a zamysleli sa nad jeho podstatou a aby nedošlo k tomu, k čomu došlo v parlamente napríklad minulý týždeň, kedy vaši traja kolegovia, ani jedného tu z nich nevidím, páni Podmanický, Jasaň a pani Vaľová sa podpísali pod veľmi nešťastný poslanecký návrh zákona o sociálnom poistení, ktorým ste zaviedli, verím, že mimovoľky a v nevedomosti novú dieru do zákona o sociálnom poistení, ktorá sa týka dohodárov. Touto vašou chybou ste umožnili, aby sa cez dohody dalo legálne neplatiť sociálne poistenie. Poprosím vás teda, ak ma tu pán Jasaň cez Hospodárske noviny vyzýva, aby som s vami v parlamente diskutoval, aby som vás na tieto chyby upozorňoval, teraz práve ste boli upozornení na ďalšiu chybu, ktorú chcete pripustiť o zákone o dani z príjmov, takže poprosím vás ešte raz, zamyslite sa nad tým, čo robíte a zamyslite sa aj nad tým, aké dávame pozmeňovacie návrhy ako opozícia. Ja som dával napríklad 21 pozmeňovacích návrhov k Zákonníku práce, neprešiel ani jeden a takto potom bude aj vyzerať v ekonomike Slovenska na budúci rok. Nejde len o moje pozmeňovacie návrhy, ale ide o každý pozmeňovací návrh, ktorý je dobrý a ktorý vy z ješitnosti, lebo vy ste predsa vládnuca kasta, odmietate.

  • Ďalšia faktická poznámka, nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem. Ja si myslím, že v prvom rade sa nikto nepotľapkáva, že tu je prognózovaný na budúci rok rast, hospodársky rast vo výške na úrovni povedzme 2,1 %, ale iste je potešujúce, keď v čase, kedy všetky krajine v eurozóne sú v recesii a majú prognózovaný záporný rast HDP, tak z tohto pohľadu je Slovensko svetlá výnimka, aj keď vieme, že tento rast je ťahaný, samozrejme, predovšetkým produkciou automobiliek a ich následným exportom. Čo sa týka tej odpočítateľnej položky na manželku, znovu ste to tu podľa mňa vy marketingovo dvakrát zopakoval a dal ste to do tej roviny, ako keby sa to týkalo každej manželky, ale tam sú predsa podmienky, že pokiaľ sa tá manželka stará o dieťa do veku troch rokov alebo do veku 6 rokov, pokiaľ je to dieťa zdravotne postihnuté alebo pokiaľ je tá manželka registrovaná na úrade práce, tak naďalej tá odpočítateľná položka na tú manželku sa dá uplatňovať. To znamená neplatí to paušálne pre akúkoľvek manželku, ktorá sa stará o dieťa a nepracuje.

    Na druhej strane neviem si predstaviť, že by si v dnešnej ekonomickej situácii veľa rodín mohlo dovoliť, že by jednoducho manžel zarábal relatívne nízky zárobok a jeho manželka by ostala len tak doma.

    A po tretie by som rád zdôraznil, že čo sa týka tej nezamestnanosti, ktorú tu, na ktorú tu všetci apelujete, že naše zmeny spôsobuje zvyšovanie. Dnes v Európe, ale aj vo svete, viaceré významné spoločnosti ohlasujú masívne prepúšťanie. Napríklad IBM v informačných technológiách, ale aj bankové domy ako UBS, Société Générale a tak ďalej, Siemens dnes ohlasuje masívne prepúšťanie, pretože chce v horizonte do dvoch rokov ušetriť takmer 6 miliárd eur, takže pochybujem veľmi, že by aj v týchto spoločnostiach bol socialistický Zákonník práce. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Kollár, váš druhý pozmeňovák je síce podľa môjho názoru zlý, ale aspoň pripúšťa to, že zvýšenie daní pre firmy je dnes nevyhnutnosťou, ak chceme konsolidovať. A to je určitý posun, že bez vyšších daní neufinancujete štát. Konečne toto pochopili aj naši neoliberáli, čo je naozaj posun vzhľadom na tú kapacitu, ktorou disponujú.

    Druhá poznámka. Hovoríte, že najhorším miestom na podnikanie sa stane Slovensko, keď zvýšime daň o 4 %. Viete, v takom Rakúsku podľa tejto logiky nežije žiaden podnikateľ. Žiaden podnikateľ nemôže žiť v Rakúsku, lebo tam sú dane vyššie. Ale očividne tam podnikatelia žijú. Žijú a žijú tam viac, lepšie a majú tam lepšie podmienky. Prečo? Pretože tam majú vyššie dane, práve preto, pán kolega. Vďaka týmto vyšším daniam môžu financovať verejný sektor, ktorý sa opláca aj týmto podnikateľom a pritom je tam aj vyššia kvalita života, ale toto je už asi príliš ťažká logika na také jednoduché skratky, aké používate vy.

    Tretia vec. Nie. Naším vzorom nie je skrachovaná centrálna plánovaná ekonomika ako hovoríte vy, naším vzorom je západná Európa. To je ten rozdiel. My tu sa snažíme inšpirovať západnou Európou, všade sú progresívne dane, všade vo vyspelých štátoch. Viete, kde sú rovné dane? V banánových republikách. V takých štátoch ako je Trinidad a Tobago, Jamajka, to sú vaše vzory. Naše vzory sú v západnej Európe.

    A posledná poznámka. Citujem vás: "Každý, kto si ctí prirodzené zákony." Naposledy o prirodzených zákonoch hovoril Tomáš Akvinský. Obávam sa, že hľadať inšpirácie v stredoveku, to je cesta, ktorá je vašou, ale nie našou. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Jozef Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán Blaha, aká by to bola rozprava, keby ste nevystúpili vo faktickej a neodcitovali od Akvinského až po neviem koho, Rogoffa, ale veľmi ste ma potešili, že ste opäť pripomenuli Trinidad, Tobago a Jamajku, to počúvam už tri štvrte roka z vašich úst a ja sa veľmi teším, dneska budete mať, ak ma tabuľa neklame, tak budete mať dnes svoju premiéru pri rečníckom pulte tri štvrte roka po parlamentných voľbách, sľubujem, že si prídem vaše poučky vypočuť a vy mi zase želajte pevné nervy, aby som to vydržal do konca to vaše vystúpenie.

    Využijem ešte krátky čas, ktorý mám do konca mojej faktickej poznámky. Áno, kolega Brocka hovorí o tom, že neočakávajme nejaký tučný pozmeňujúci návrh, ktorým sa bude snažiť pán Kažimír korigovať štátny rozpočet, súhlasím s tebou, Július, možno sa dočkáme toho, ako som povedal, že bude jeden jediný trojriadkový pozmeňovák, ktorý bude konštatovať výpadok príjmov a na strane druhej skonzumovanie 500 miliónovej rozpočtovej fiškálnej rezervy. Presne toho sa môžme dočkať. Naprosto súhlasím.

    A ešte jedna poznámka. Som presvedčený o tom, dámy a páni, že k hospodárskemu úpadku dovediete túto krajinu aj tým, že plánujete zvýšenie hrubého verejného zadĺženia Slovenska o 50%. Medzi rokmi 2012 až 2015 narastie hrubý verejný dlh Slovenskej republiky z 30 miliárd na 46 a pol miliardy eur. O 50 % na najbližšie tri roky plánujete nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky. Toto je naozaj cesta k hospodárskemu úpadku a pred touto by som chcel varovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Alojz Hlina, týmto mu dávam slovo.

  • Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, človeka núti zamyslieť, že čo má význam, čo má zmysel, tak aj ja si musím vnútorne

    zodpovedať tú otázku, že či to má zmysel, má to zmysel to povedať, aspoň si potom môžete povedať, že urobili ste, čo ste mohli, a nie preto, aby si človek potom dokazoval, že teda akú mal pravdu, ale pre ten vnútorný pocit, že urobil, čo som mohol, ale, samozrejme, nebude sa tešiť z toho, že veľa z toho, čo sa tu povedalo z pravej strany parlamentu, sa potvrdí. To bude taká smutná pravda, ale bude to pravdou, aj k tomu ma k tomu vedie, ja tomu hovorím piatacka fyzika, hej, že koľko človek energie dá, toľko aj dostane naspäť, takže nedalo mi, aby som sa teda neprihlásil aj do ústnej rozpravy a niečo povedal, i keď proste určité námietky tu zo strany kolegov som si všimol, ktorí dokonca hovorili, že treba hovoriť k veci. No nuž ono je pravdou, že ťažko je pracovať v pléne, keď vy hovoríte, že keď zničíte jednu z mála benefitov alebo možno už jediný, ktorý tejto krajine zostane, to znamená potenciál ľudskej sily a pracovnej sily, že keď ho zničíte infikovaným socialistickým génom, že robíte zlo pre ekonomiku a niekto na vás vykrikuje, že: "K veci!" A rozprávajte to, keď tu sedí minister financií a prednáša správu o hospodárskej situácii, no tak to je ťažko pracovať v tejto krajine, to uznám, lebo je to k veci, hej, že to je naozaj, sú veci, ktoré sú k veci, treba povedať mi, v samotnom tomto prejednávanom zákone, ešte niektoré veci, mi nedá, aby som nepovedal a ešte nezjednodušil aj to moje piatkové vystúpenie, ktoré som mal. Skôr ako poviem, treba povedať, pán Duchoň, to veľmi identifikuje, som rád, že to identifikuje, tak jak to povedal, alebo to je aj, taká je aj pravda, hej, že čo nás drží nad vodou. No držia nás nad vodou automobilky, ja som to tu už hovoril, pre istotu poviem ešte raz, drží nás nad vodou, že Číňanom, bohatým Číňanom sa páčia Porsche Cayenne a Q7-ičky. Viete, keď my sme v tak krehučkej ekonomike, že celý rast je postavený na niečom takom, tak musíme byť strašne opatrní, musíme tak zľahka našľapovať, hej, aby sme to nepokazili, že neviem, čo je toho lepším dôkazom. Tak s tým sa stotožňujem, že je to pravda, tak obzvlášť možno preto, že keď aj ako človek ako pán Duchoň, ktorý je priamo vo výbore, toto identifikuje, že prečo aj napriek tomu robíme kroky, ktoré sú, ktoré sú ako bubnovanie alebo plašením, hej, že plašením ľudí, ktorí teoreticky sem môžu prísť. My sme sa tu pred chvíľou rozprávali s predsedom poslaneckého klubu MOST-u - HÍD-u a naozaj, keď to človek zjednoduší, ľuďom, ktorí vedia doniesť alebo vytvoriť, udržať a dať prácu treba, teraz to nechápte zle, ale rozprestrieť červený koberec a ofukovať ich trošku, hej, to je proste princíp, to je princíp, nie z nich urobiť triednych nepriateľov. Smutné je, že vy toto robíte, že nieže červený, brokátový alebo neviem jaký by som povedal, ale svojim vašim vybraným, hejže. Ja už neviem ten Filko, ten, či jak sa volá, on vlastne volá, či Filo z toho Ružomberku, však to je radosť žiť vôbec, hej, v takom nebi, jak on sa nachádza. Hej, že čo on všetko, načo si zmyslí, to dostane, od mýta cez tie, cez tie stimuly, proste on sa ráno zobudí a spomenie si: "Čo by som ešte tak mohol chcieť od tohto štátu a komu zavolám?" Porozmýšľa pri káve a potom zavolá a do týždňa to tu je. Alebo do týždňa všetci sa postavíme do pozoru a ideme v ústrety týmto ľuďom. Ale daňou za to je, že decimujete niekoho iného, decimujete strednú triedu a tá stredná trieda, vážení, či veríte či nie, robí krajinu krajinou, nie zopár bohatých, lebo tí sú do hodiny na letisku, hej, a častokrát ten vzťah k tej krajine je, je, by som povedal, taký nie moc vrelý a vrúcny a kľudne to vedia vymeniť za trópy, kde svieti slniečko, však koniec koncov tu máme príklad človeka, ktorý nebol schopný sa vrátiť z Dubaja, pritom mu padol most, tragédia. Nebol schopný sa vrátiť z Dubaja. Ja neviem, čo je aj väčším príkladom arogancie, obludnej arogancie, a pritom pán minister Richter povie, že tu je socialistická vláda. To ani boľševik by si nedovolil ani za socialistov toto, že by troch dní sa nie je schopný, on si plnil tie štátnické povinnosti na pláži, nebol schopný sa vrátiť, ale ja sa vám čudujem, vážení kolegovia, že vy ste schopní sa na to pozerať, hej, vy, ktorí chodíte do regiónov, hej, idete do ťažko skúšaných regiónov a máte vo vláde ministra, ktorý sa vám opaľuje v Dubaji, spadol mu most, 3 dni sa nevie vrátiť, potom stratil palubný lístok, ono je dosť možné, že ten palubný lístok, nestratil, lebo on neletel možno komerčnou linkou a letel nejako ináč, viete?

  • Ruch v sále.

  • Takého vy máte socialistického ministra vo vašej vláde a vám nechajú robiť tú ťažkú robotu, že v regiónoch máte tým ľuďom vysvetľovať, že prečo sa veci kazia. A takéhoto ministra máte vo vláde. A ľuďom ako Filo, ktorí už od dobroty nevedia, čo robiť, dávate stimuly. A ľuďom, ktorí sa ráno o šiestej zobudia a večer o desiatej zaspávajú s hlavou v smútku, im pošlete penalizáciu z roku 2003 zo Sociálnej poisťovne, teraz mi jedna, z jednej firmy hovoril, že im prišlo doúčtovanie, penále za omeškanie z roku 2003. Firma, ktorá žije, zamestnáva plus-mínus. To je spôsob? Však by ste ich mali ofukovať, všetkých tých, ktorí sú schopní ľuďom dať robotu.

    Aj to tu bolo spomenuté, že existuje a toto teda znova, ale už pri záverečných takých akože k tomuto zákonu, veľkému to zákonu, ktorý sme tu identifikovali preto ma obzvlášť prekvapilo, že jak aj napriek upozorneniu, že môže byť hlasovanie v piatok, nás tu znova bolo ako šafránu, ale nevadí, tak pri tomto veľkom zákone, bolo to tu, odznelo, že je taká magická hranica, kde je, je magická hranica, kde vlastne si, keď ju prekročíte, tak potom si ľudia začnú robiť svoju spravodlivosť. Hej? Obzvlášť, keď im vy budete pomáhať. Obzvlášť, keď im vy budete pomáhať, lebo vy budete naháňať, ja som raz dal kresliť môjmu kamarátovi taký komiks, ako Jurko Malchárek stojí pred jeho najväčším Audicentrum v Európe, rozumiete, čo je to za krajina, ktorá má najväčšie Audicentrum v Európe? Chudoby je tu toľko, že kde sa pozriete od Bratislavy ďalej už radšej tmavé sklá, ale máme najväčšie Audicentrum v Európe. Tak neproporčnú záležitosť. A som mu dal kresliť, že on stojí pred tým jeho Audicentrum a má dútnik a teraz naháňa, štátne orgány naháňajú chudáka "Oprava chladničiek". No presne, jak to dopadlo. Aj on kričí, že: " Chyťte ho, chyťte ho!" Presne toto mi tento obraz mi to niekedy začína pripomínať. Že títo ľudia budú vykrikovať na ľudí, ktorí sa ráno zobudia, večer zaspávajú s ťažkou hlavou, chyťte ho, chyťte ho. Títo ľudia, takto bude mať dútnik, alebo z Dubaja zavolá, chyťte ho, chyťte ho, lebo ešte nám chybuje. Toto robíte a tam potom ten pocit spravodlivosti od tých ľudí nedostanete, lebo oni si potom urobia vlastný, vlastnú spravodlivosť si nastavia. A to tu odznelo to riziko, ktoré treba reálne pomenovať. Ja viem, že sa to nemá, ale život je proste taký. Kopu vecí sa nemá a koľko vecí sa robí. A my čo by sme mali ísť vzorom, máme k tomu ďaleko. Čiže ta o tej tenkej magickej hranice treba rozprávať, obzvlášť, keď hovorím, budete ľudí povzbudzovať v tom, že ako im to vy budete dávať s tým pocitom nespravodlivosti, ktorý budú mať, hej, keď vaši reprezentanti budú tak ľudomilní, ako sú. Ja neviem, v ktorej inej krajine, na rozdiel možno nejakých rovníkových, hej, že proste ten človek nie je schopný sa vrátiť a ešte drzo ide po neviem koľkých dňoch zaniesť kvety a ešte prvé, čo otvorí, povie, že niekto iný je na vine. Ja normálne žasnem. Ja normálne žasnem, že čo je v tejto krajine vôbec možné. Socialistický minister! A akú tylovú obranu dostal. Hej, aby sa ho nikto nedotkol, untouchable, nesmie sa ho nikto dotknúť, tohto nášho Počiatka. Čoho sa chytí to pokazí, ale nikto sa ho nesmie dotknúť a vy, vy ste jeho reprezentanti, no ja vám nezávidím niekde v Sabinove obhajovať Počiatka. No ja vám nezávidím vám, to je nad ľudské sily, ale však si vyškolený, zdá sa tou firemnou kultúrou, ktorú pán Paška nazval, že teoreticky je všetko možné, čiže aj teoreticky je vás možné asi vyškoliť na to, že v Sabinove viete obhájiť niekde, že prečo Počiatek je taký, ako je, a tá arogancia je taká, ako je a že vy s tým nič nemôžte robiť, hej vy ste radi, že ste radi.

    Tu dnes hovoríme o dani z príjmu, ono, tak keď ľuďom zjednodušíte tie veci, to niekedy pomôže. Daň z príjmu je, to znamená, že máte nejaký príjem, a ten niekto zdaní. Nuž viete, keď nebudete mať žiaden príjem, pravdou je, že vám je jedno, aká je daň. A možno aj tu s tým niekto kalkuluje a ja to napr. vidím tú zákernosť aj pri tých zdravotných odvodoch, hej, že vlastne sa to pomaly podsúva ľuďom, že ako tých bohatých človek zdaní, hej, a pritom tých bohatých sa to vôbec netýka, ale tá vnútorná boľševizácia tej spoločnosti prebieha, že vy ste proste socialisti tuná. Počiatek, teda ho len udržiavate, aby ste mali kontakt, a vy vlastne tých bohatých dusíte tak, jak treba. Hej, že akým spôsobom ich dusíte. Ale viete, keď nebude príjem, tak nebude daň, a tým ľuďom, hovorím, tí ktorí nemajú žiaden príjem, tým je to úplne jedno. Ale teraz čo je problém? Problém je u tých ľudí, ktorí majú nejaký príjem, hej, a problém môže nastať a to dobre bolo povedané, myslím, že pán Sulík to povedal, že v zásade ani jedno z tých opatrení, ktoré vy ste sem postupne nosíte, hej, tie častokrát obludnosti, kde do iných parlamentov by vás nepustili cez vrátnicu, by neprešiel, lebo by povedal, že nesie takú hlúposť, tak už ten vrátnik by vedel v tom anglickom parlamente - no prepáčte, ale toto je slušný parlament. Toto sú tu, tu máme nejakú históriu, tradíciu, demokraciu, tu neurážajte. Ani by ho vrátnik nepustil. Tuná normálne prejde, zahlasuje sa.

    Dobre to povedal, že tie jednotlivosti niektoré tie vaše, ktoré keď odseparujem tie obludnosti a bolo ich tu, ale tie plus-mínus opatrenia, tak v zásade nie sú také deštrukčné. Ale ten komplex tých opatrení nakoniec vytvorí to, že z tejto krajiny sa stane smutná krajina, hej. Vy vyšlete tie signály, lebo je svet o reči signálov. Vy vyšlete ten signál do sveta. Dáte ten signál, ja som to tu už spomínal niekde, do Chicaga, do Hongkongu, neviem kde, kde nejakí ľudia ešte sedia, zopár korún majú vo vrecku, že vyhýbaj sa, oblúkom sa vyhni Slovensku, to si nevedel, že taká krajina vôbec existuje, človeče. To by si ani neuveril, že v dnešnej dobe je tam takáto a je a existuje a dokazujeme to opatreniami, ktoré prijímame.

    Takže naozaj že v tom komplexe tých opatrení je to, je to, ten výsledok je hrozný, lebo samotné zvýšenie z 19 na 23 u tých ľudí, ktorí majú príjem, a teraz znova urobím dve kategórie. Ľudia, ktorí majú príjem, ktorých sa to týka, nie tých, ktorí vám aj budú tlieskať, a viete, čo bude paradox? Že vy nájdete ľudí, ktorí vám budú tlieskať, jak ste tých bohatých a neviem koho, lebo tým, čo je to jedno, že koľko je daň, a roztlieskavačom bude Počiatek. No to bude už také absurdné divadlo, a to tu hrozí v tejto krajine, že hlavný hecovač, jak keď hrnce Amway predáva alebo ja neviem kto, čo to predávajú, tak hlavným roztlieskavačom, že na podporu vašich sociálnych opatrení bude Počiatek. Ale vráťme sa k ľuďom, ktorí majú príjem. Ľudia, ktorí majú príjem a majú vzťah k tejto krajine, v jednotlivosti si možno povedať 19, 23, no hryzne si do jazyka, hryzne si do pery, povie: "Čo už." Ale potom máte ľudí, ktorí majú príjem a k tejto krajine nemajú žiaden vzťah. Tých je tu dosť. Obzvlášť vaši tútori majú taký, by som povedal, vzťah odtiaľ-potiaľ, a tým je to jedno v zmysle zásady - do hodiny na letisku, v zmysle zásady investorov - do dvoch týždňov zbalená technológia. Odídu. A ja som už len potom zvedavý, jak tí vaši roztlieskavači na čele s Počiatkom budú v Košiciach stáť na Hlavnom námestí a budú hovoriť: "Go home, Yankee!" Alebo ja neviem, čo budú robiť. Že ešte to bude ten paradox, že to už v tom absurdnom Slovensku sa dočkáme toho, že ešte bude niekto schopný proste vytlieskavať tých amíkov, že konečne z tých Košíc odišli a ešte si bude niekto myslieť, že aké je to dobré opatrenie.

    Ešte postaví niekto slávobránu Rusom alebo Ukrajincom a neuvedomí si to, že Rusovi alebo Ukrajincovi je úplne jedno, či v nejakých Košiciach sa robia nejaké plechy, obzvlášť keď on má svoju železiareň, a táto košická malá mu trošku vadí. Takže, viete to sú také veci, ktoré keď sa človek trošku nad tým zamyslí, tak si povie, že mal by zbystriť svoju pozornosť.Je aj tento zákon, je zákonom, ktorý v konečnom dôsledku silne ovplyvní silne túto krajinu, pomôže miešať kaníkovský koktail, ale pomôže miešať aj sociálny koktail, o ktorom hovorím ja, hej, že keď zmiešate ingrediencie: zlá sociálna situácia, pridáte nespravodlivosť, ktorej tu máte na mraky a trošku počiatkovskej arogancie, tak máte zaručene výbušnú zmes s veľmi krátkou dobou explózie. Miešate úplne "zodpovedne", zodpovedne v úvodzovkách, tento koktail.

    Budem končiť. Na záver chcem ešte povedať, že budem rozprávať ešte o jednom zákone, ktorý teda je, ak je tento dôležitý, tak ten je ešte dôležitejší. Áno, zákon o štátnom rozpočte a tu si nedovolím malú poznámku, lebo tuná bolo nám vyčítané opozícii, že nevieme ani prísť. Nuž, čo som ja zachytil a počul, neviem presne, ktoré výbory, vážení kolegovia, ale niekoľko výborov nebolo uznášaniaschopných, lebo ste si plnili vážne, štátnické a neodkladné povinnosti. Nechcem povedať, že počiatkovské, čiže viete, to je tiež také zaujímavé, ja rozmýšľam, že to aj treba dať aj ako návrh, že ako môžme rokovať o jednak, že už tie chyby, ktoré sám ten rozpočet má, že nebolo to vo výboroch preto, lebo ste neprišli do roboty, niektorí z vás. Čiže vo výboroch, výbory neboli uznášaniaschopné, čiže asi je namieste zamyslieť sa nad tým, že by sa skôr, ako sa začne o tom rokovať, znova zvolali výbory, tie ktoré neprejednávali štátny rozpočet, lebo to je zákon zákonov. Neprejednávali kvôli tomu, že vy ste neprišli do roboty, paradoxne, čo ste vyčítali nám, keď sme sa nevedeli dohlasovať nato, aby prebehla jedna schôdza. Viete jak sa hovorí: "Akú dostaneš, takú vráť, plus 10 %." Čiže ak ste, kolegovia, mali naozaj tie špeciálne, verím, že teda tí, čo neboli prítomní, mali naozaj hrozným spôsobom, štátnické dokonca až povinnosti, že nemohli sa zúčastniť toho výboru, tak teraz sa zúčastnia a tie výbory prebehnú. Ja si myslím, že zákon o štátnom rozpočte si to zaslúži a on si zaslúži aj to, že aby ľudia o ňom vedeli, že to je zákon zákonov, preto už končím tým, že si dovolím upriamiť pozornosť, že prípadne ak by ste prechádzali cez námestie SNP, tak tam bude teraz trojdňová inštalácia veľkorozmerovej obrazovky, kde v štvrtok to najzaujímavejšie z debaty, verím, že aj vy do nej prispejete plodnými príspevkami, pán Blaha, hej, že by sme v štvrtok večer spravili taký zostrih toho najzaujímavejšieho, čo bolo povedané k zákonu zákonov, tak aby si aj ľudia uvedomovali, že o čom sa v tomto parlamente hovorí, a teda okrem teda upútavky na ten štátny rozpočet tam bude aj, je to aj, slúži to, je koniec roka. Viete, keď je koniec roka, treba kupovať nové autá pre niekoho, tak tam bude aj reklama na najväčšie Audi centrum v Európe, ktoré sme na Slovensku postavili, ktovie z akých peňazí.

    Viete, ja to poviem a už tým končím a už sa čiastočne opakujem. Pre tých, ktorí to počuli, sa ospravedlňujem. Keby ste prišli do slušnej krajiny, v slušnej krajine do banky a poviete, že na Slovensku, vieme, aké je Slovensko rozlohou, počtom obyvateľov, výkonom ekonomiky, chcete postaviť najväčšie Audi centrum v Európe, tak vás vysmejú a povedia: "Pán kolega, máte občiansky?" Toto by nejako plus-mínus povedali v normálnej krajine. Samozrejme, na Slovensku nie. Na Slovensku my máme najväčšie Audi centrum v Európe. Tu kolega Štefan Kuffa vie, aká je situácia v Kežmarku ľudí, že jak tam ľudia žijú, jak ťažko sa kde žije, a to nemusím na neho ukázať, na každého. Máme najväčšie Audi centrum v Európe. Viete, neproporčná stavba, proste neproporčné výkonovo. Nemôžte postaviť najväčšie Audi centrum na Slovensku, nepredáte toľko Audi, jak môžte v Nemecku, hej, ale dobre. Môžte postaviť niečo neproporčné v krajine. Alebo niekto si to môže postaviť v Arménsku, zakopne motykou, vykope ropu. Hej, no tak chce to ukázať, že jak zbohatol, no tak postaví niečo neproporčné v Jerevane. Niečo, čo teda vlastne nemá ekonomickú opodstatnenosť. Nemôže to mať ten výkon, ale on má peňazí dosť. Povedzte mi, kde je ropa na Slovensku? Kde je ropa? Ja fakt neviem, ja som nepočul o tom, že by bola na Slovensku ropa. V štátnom rozpočte, v štátnom rozpočte, pokiaľ je pod kontrolou niektorých politikov, boli ľudia, ktorí našli ropu, a takto to dopadlo. To Audi centrum je vizitkou našej krajiny, vizitkou našej banánovitosti, že my sme schopní okolo neho obchádzať a ja nevylučujem, že teraz v decembri sa tam niekto aj od nás, tu z kolegov, možno prešmykne, u Jirka, že aký nový model majú a že či nejaká zľava alebo neviem čo.

    Viete, to je tá absurdita tejto krajiny. To je tá ropa v štátnom rozpočte, v tom štátnom rozpočte, o ktorom budeme za chvíľku rozprávať a ktorý bude mať veľký vplyv na našu krajinu, tak jak má veľký vplyv na našu krajinu zákon o dani z príjmov, lebo daň z príjmu je daň z toho, čo príjmete, ale keď nič nepríjmete, keď nemáte žiaden príjem, vám môže byť jedno, koľko je. Tak, že potom nakoniec to môže kľudne dopadnúť aj 39, ja neviem koľko. To potom je už úplne jedno, keď nemáte príjem. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Brocka, Mihál, Kuffa, Sulík, Štefanec, Osuský, Blaha. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega, veľmi sa mi páčilo vaše vystúpenie, o tom, ako ste hovorili o tých záhadách na Slovensku, ktorými SMER buduje taký svet bohatých alebo taký virtuálny svet bohatých. Mohli by sme pridávať ďalšie tie záhady. Ja som už jednu spomenul, že dnes kupovať koľajnice za ceny o 300 % vyššie, ako sú trhové, to naozaj, to ani v tom Dubaji, tipujem, že sa to nedá. Ale pýtali ste sa, že kde je ropa? A povedali ste: "V štátnom rozpočte." Ja si myslím, že nie pre všetkých, v štátnom rozpočte, ale len pre tých, ktorí sú priateľmi SMER-u, alebo mohol by som to povedať inak, že ropa v SMER-e. Ešte mám minútu, využijem tú minútu na to, aby som odpovedal pánovi ministrovi financií, lebo minulý týždeň sme diskutovali tomto zákone, a on mi prišiel tu vynadať, že klamem, lebo nie každý, kto má 700-eurový príjem, ho bude mať na budúci rok, každý mesiac o 59 eur nižší. To znamená o rok 720 eur menej.

    Áno, pán minister má pravdu, nie každý, kto má 700-eurový príjem, tak ho vláda SMER-u od 1. januára oberie o 59 eur. Iba toho, kto vďaka rovnej dani dnes využíva daňovú úľavu na manželku. To znamená áno, len tí, by som povedal, chudobnejší na budúci rok dostanú menej.

  • Ďakujem za slovo. Oceňujem príspevok pána Hlinu a oceňujem aj tie príklady v úvode, kedy na príklade napr. pána sociálneho ministra Počiatka dokumentoval farizejstvo a falošnosť konania politikov SMER-u vo svojom živote či už osobnom, súkromnom a v tom, ktorý prezentujú v médiách. To sú naozaj veľké rozdiely a tú falošnosť vidíme aj v predloženom návrhu zákona o dani z príjmov, ktorý napr. berie množstvu rodín možnosť daňovej úľavy na manželku. Áno, reagovali sme na túto nehoráznosť pri prvom čítaní výčitkami, prečo sa nezdaniteľná časť na manželku nebude môcť uplatniť napr. v prípade manželky, ktorá poberá invalidný dôchodok. To ste opravili, pán kolega Petrák dáva pozmeňovací návrh. Ale nerozumiem tomu, prečo túto daňovú výhodu nebudú môcť využiť napr. také osoby, ktoré študujú, ktoré študujú, a preto nemôžu pracovať, alebo napr., keď sú tam osoby, ktoré opatrujú príbuzného, prečo medzi tieto osoby ste nezaradili napr. osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu ťažko zdravotne postihnutým osobám. Prečo medzi takéto osoby ste nezaradili tých, ktorí si snažia nájsť prácu, pracujú na kratšie úväzky alebo na dohody. Je to určite lepšie, ako keď sa na to vykašlú a budú len poberať dávky a budú evidovaní na úrade práce ako evidovaní nezamestnaní. Takýmto s vaším návrhom len povzbudzujete ľudí k tomu, aby nepracovali, hoci pracovať môžu, aby neštudovali, aby nerobili napr. dobrovoľnícku prácu, keď si pozrieme, takisto dobrovoľníci, ktorí pracujú pre cirkevné organizácie, pre charitatívne organizácie, nemajú príjem. Nebudú si môcť túto daňovú úľavu uplatniť a to je hanba pre vás.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dovoľte mi niekoľko slov.

    Pán kolega Hlina veľmi pekne to tu zhrnul. Je naozaj pravdou to, že naša ekonomika je veľmi krehká. Automobilky, ak by skrachovali, tak máme obrovský problém ako na Slovensku a to by bol skutočne veľký problém. Ďalšia vec je, aby sme neničili potenciál pracovnej sily, ktorý tuná je. Ľudia alebo zamestnávatelia, keď aj drobní podnikatelia, ktorí vytvárajú pracovné miesta a pracovné pozície, treba ich podporovať a nie ich ničiť. Ľudia, ktorí dokážu vytvárať nové pracovné miesta, treba im pomáhať vytvárať na to pracovné podmienky. Stimuly nemôžu byť na úkor nás všetkých, ale niektorým vybraným firmám tak, ako to bola spomenutá táto firma z Ružomberka, nemôže byť prioritne preferovaná ani zo strany vlády, ani zo strany štátu.

    Daň z príjmu veľmi pekne jednoducho to bolo povedané, ten príjem najprv musíš mať aby si ho mohol zdaniť. A naozaj budú tí, ktorí si zahryznú do jazyka a tých 23 percent budú odvádzať, ale veľmi veľa bude tých, ktorí nezahryznú si do jazyka, ale zbalia tie svoje technológie a odídu preč. 700 firiem odišlo do Maďarska, tieto signály sú tuná.

    Jedna z ciest je aj tá, využívam aj to, že je tu pán minister poľnohospodárstva, drobní hospodáriaci roľníci sú tou kategóriou, ktorí dneska sú tu neviditeľní. Málokto o nich pozná, prišli Francúzi, Švajčiari a pýtali sa na drobných hospodáriacich roľníkov a na ministerstve ani nevedeli, kde takých máme a či vôbec takýchto máme. Aj toto je jedna z ciest, kde by sa mohli tvoriť nové pracovné miesta.

    Slovensko má tento potenciál, aby tie pracovné miesta tvorilo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. No, pán Hlina, veľmi dobre ste to vystihli a pomenovali. Keď si tak človek uvedomí, že ako žijú čelní predstavitelia SMER-u, najluxusnejšie vily, najdrahšie autá, kto má hodinky pod 20-tisíc eur, tak ten sa vlastne ani neráta poriadne a tu v parlamente 83 kolegov musí robiť takémuto luxusnému životu štafáž a nazývať sa, že teda my sme sociálnodemokratická strana, tak to je veru riadna hanba.

    K druhej veci, čo by som chcel povedať, je tá kombinácia tých zlých faktorov. Ono tomu nikto neverí, kto to nezažil, kto sa s tým nezaoberá, kto možno neskúmal nejaké povedzme iné krajiny podrobnejšie, ale je to tak, že keď jeden negatívny faktor spôsobí negatívne dopady vo výške 5 nejakých jednotiek a iný faktor vo výške 3, tak dokopy veľmi ľahko to môže byť viac ako 8, môže to byť 10, môže to byť 15. A dá sa to krásne vidieť na kombinácii zvýšenia daní z príjmov právnických osôb a zavedenia zdravotných odvodov z dividend.

    Daň z príjmov právnických osôb by spôsobila sama osebe nejaký, mala by nejaký negatívny dopad a daň, zdravotné odvody z dividend nejaký iný. Teraz budeme mať možnosť vidieť, čo to spraví v kombinácii. Bude to veľmi nebezpečné. Navyše toto nie je jediná nebezpečná kombinácia, k tomu sa pridá socialistický Zákonník práce alebo iné veľmi zlé opatrenia a nebude to ružovo budúci rok, ale najmä 2014.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Tiež chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Hlinu, pretože poukázal na veci, na ktoré je potrebné poukazovať, najmä v súvislosti s pánom ministrom dopravy, ktorý sa neunúval šesť dní ani len pozrieť na miesto tragédie. V normálnych demokratických krajinách pri takýchto tragédiách ministri dopravy automaticky odstupujú. U nás sa minister dopravy ani len neunúval prvých šesť dní pozrieť sa, čo sa stalo.

    Druhá vec, ktorú chcem oceniť, je poukázanie na investičné stimuly. Všetci vieme, že investičné stimuly na udržanie miest začala rozdávať až dnešná vláda, dokonca firmám, ktoré sú ziskové. Je to nehorázne, aby sa v súčasnej situácii takto rozhadzovali verejné zdroje a aby sa plytvalo na takýto účel. Vôbec politika investičných stimulov je pofidérna, nieto ešte rozdávanie týchto úľav na udržanie zamestnanosti. Dnes, keď v súčasnej situácii odchádzajú firmy zo Slovenska najmä z dôvodu hospodárskej politiky vlády, najmä z dôvodu rušenia rovnej dane, zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, zhoršovania pracovného práva.

    No a v neposlednom rade pán poslanec spomínal aj neochotu poslancov vládnej strany diskutovať.

    Chcel len pripomenúť, že ešte stále v tejto snemovni neprebehla diskusia na tému súdnictva. Na tú tému, ktorú potrebujeme riešiť, pretože súčasná vláda ruší to, čo funguje, ale nezaoberá sa tým, čo nefunguje, a nezaoberá sa potrebami občanov Slovenska. Potreba riešiť stav súdnictva jednou z takýchto potrieb rozhodne je. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vypočujúc si vystúpenie kolegu Hlinu teraz neviem, či je hayekovec, či je friedmanovec, alebo nejaký iný sprepadený neoliberál, alebo je len majiteľ zdravého gazdovského rozumu. Každopádne pravdou je, ale to vyrieši kolega Blaha v následnom vystúpení, takže s tým sa ďalej nebudem zaoberať.

  • Smiech v sále.

  • Pokiaľ ide o platenie daní, to nie je nikde dôvodom na davové ovácie, ale ľahšie sa platia tam, kde za to platci daní dostávajú fungujúci štát. Okrem iného štát, kde je napríklad vymožiteľnosť práva štandardom. Kde sú sudcovia skutočne right honourable, kde sa prokuratúra stará o stíhanie páchateľov trestných činov a menej o zápisy do katastra. Kde sú procesné pochybenia nie poukazom na trvalú dovolenku na doživotie v Belize a kde hlavným objektom vášní justície nie sú novinári, tí neboráci sú chudáci aj tak často analfabeti, ale páchatelia trestných činov. To je štát, v ktorom sa oplatí platiť dane. Závidím Fínom.

  • Pán kolega Hlina, ja mám vaše prejavy, priznám sa, rád, vy ste ako také kindervajce, nikdy neviete, čo z toho vypadne, ale vždy je to niečo milé a malé a fungujete tu ako taká reklamná pauza v dramatických ťažkých diskusiách. V televízii máme reklamné pauzy, ktoré nás trošku odľahčia, je to trošku vtipné, smiešne, vy ste ako taký Noga a Skrúcaný v jednom balení. Ale ak to zoberieme trošku vážnejšie, tak pravdou je, že takéto prejavy, ktoré sú určite dobrou šou, ste dobrý šoumen, to určite áno, ale takéto prejavy Ľudovej platforme, ktorú ste teraz posilnili, ako som počul, asi nepomôžu. Ja vám síce gratulujem k tomu vášmu inauguračnému prejavu k Ľudovej platforme, ale očividne naša zúbožená pravica potrebuje niečo viac ako Hlinu. Potrebuje nie šoumena, ale potrebuje mysliteľa. Inak zostane taká provinčná, akou je dnes. A potrebuje čítať, najmä, pán Osuský, potrebujete čítať, čítať a čítať.

    Ďakujem.

  • 35. S reakciou pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • 35a.

    Ďakujem veľmi pekne. Ja som pôvodne nechcel, ale potom som si uvedomil, že tam je pán Blaha, tak som tušil, že povie niečo, na ktoré by bolo záhodno reagovať.

    Ja som zvykol, kolega, pán kolega, hovoriť, že ja som viac prečítal kníh ako vy novín. Vo vašom prípade som si neni celkom istý. Pripúšťam, že ste toho prečítali možno o niečo viac ako väčšina, ale zase nie až tak veľa. Ono zase sú aj typy vzdelania. Niektoré typy vzdelania alebo takého, by som povedal, amatérskeho sa dovzdelávania môže byť aj škodlivé. Ja nehovorím, že to je váš prípad, ale treba tak dať na to pozor a identifikujem a poznáme to, hej, že niekedy takéto, by som povedal, nekoncepčné vzdelanie, nekoncepčné vzdelanie vám tak roztrhá myseľ, že v zásade neviete, čo hovoríte, ale hovoríte.

    Pán kolega, ja k vám vzdávam určitú úctu, lebo ste boli schopný napísať knihu. A ja napríklad, verte alebo neverte - päť dokonca - tak verte alebo neverte, naozaj vzdávam úctu ľuďom, ktorí sú toho schopní, odhliadnuc od toho, čo tam je napísané. I keď pravdou je, že dneska sa už vydá všeličo, hej, to je zase druhá vec. Ale dobre, pripustime, že ste teda napísali knihu, bola vydaná. Keď vás počúvam a nevylučujem, že aj tu ste v jednej faktickej poznámke mali vec, ktorá nás znova posadila do stoličky, že do toho zostrihu vás dám pre istotu. A viete kvôli čomu? Že aby ste boli takou výstrahou toho, že čo sa môže stať, keď ľudia to pripustia. To znamená, že keď sa nezobudia, nespamätajú, nezdvihnú sa, že čo sa môže stať. Môže sa stať, že človek ako vy s vašimi názormi môže teraz, že sedíte za tým, za tou lavicou v zásade ešte až tak veľa škody nemôžte narobiť, ale hrozí, že sa dostanete do exekutívy a to by bolo pre túto krajinu zničujúce.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, pán minister, nie som ekonóm, keď som ale v piatok počúval rozpravu, jej istú časť so slúchatkami na ušiach, keď som išiel cez mesto, počúval som pána Kaníka a ďalších aj zľava, aj sprava, tak som sa rozhodol, že keď bude príležitosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy, urobím to a teraz poviem aj dôvod prečo. Boli odprezentované dosť intenzívne a dosť rečnícky kvalitné stanoviská k daniam - konkrétne k zákonu o dani z príjmu - pravicové aj ľavicové s dôrazom najmä na ekonomické a sociálne aspekty.

    Len jeden aspekt mi tu chýba a pokladám ho za veľmi dôležitý a je súčasťou riešenia, a možno že je aj samotným riešením, a to je morálny aspekt. Pod morálnym aspektom nemyslím nejaké ideologické, náboženské veci, ale myslím tým samotný fakt platenia daní, akt nevynútenej solidarity, aspekt nejakej pomoci, vzájomnej ochoty si pomôcť. Myslím, že všetci poznáme, nebudem to dopodrobna citovať, výrok Tomáša Baťu, ktorý hovoril o hospodárskej kríze, že jej príčina je v prvom rade morálna bieda. A tak je to aj teraz. Aj naša spoločnosť sa nachádza v morálnej biede, a preto tu musíme riešiť takéto veci. Nemyslím tým nejaké dohady o legislatívnych úpravách a percentách, to je asi súčasť úpravy podmienok, ale myslím si, že je dobré, aby sme o tom hovorili. Jeden z dôvodov je aj to, že máme pána premiéra, ktorý tvrdí, že morálna ho nezaujíma, že on sa zaujíma len o ekonomiku a legislatívu.

    Ale keď som tak počúval tieto rozpravy, musím povedať, že aj sprava aj zľava, aj keď mám bližšie k tým pravicovým formuláciám, tak som nadobudol dojem, že mnohí z tých, ktorí sú dlho v politike a sú naozaj veľmi skúsení v ekonomických, sociálnych, legislatívnych veciach, že sú v skutočností slepí na skutočné riešenia.

    Riešenie udržateľného rozpočtu tejto krajiny totiž nemá v rukách ani pravica, ani ľavica, ale ľud tejto krajiny. Mám taký dojem, že vy s ním už ale vôbec nepočítate. Že je to v duchu hesla: o nás bez nás. My sa dohodneme, poslanci pravice, poslanci ľavice, vládna strana. Ale chcem povedať a som o tom presvedčený a je to presvedčenie mnohých ľudí, že túto krajinu a jej rozpočet nezachráni ani Kažimír, ale ani Mikloš, ani žiaden iný politik. Že túto krajinu a jej rozpočet môžu zachrániť len pracovití občania, ktorí budú chcieť a budú platiť dane. Nie je to riešenie ľahké s ľahko vypočítateľnými výsledkami a prinášajúce odhadnuteľné percentá popularity. A vyžaduje to veľkú pokoru - obrátiť sa na občanov a poprosiť ich o pomoc. Priznať, že riešenie nie je v rukách politikov, že tým môžu len niečo korigovať.

    Viete, mňa vždy fascinovalo, keď som čítal knihy, tak ako pán Blaha, a keď som videl svetových lídrov, čítal som o nich, lebo to bolo ešte predtým, ako som sa narodil, že sa obrátili na ľudí a povedali im: "Situácia je zlá a vás to bude stáť pot a slzy, čo môžte vy urobiť pre túto krajinu?" Že mali tú odvahu a mali tú morálnu autoritu.

    Ďalej, ja mám obavu - nielen tu v parlamente a vo vláde, ale všeobecne vo vysokej politike -, že nám chýba odvaha, možno by som povedal aj, že nemáme alebo nemáte tú drzosť ľudí o to požiadať: "Prosíme vás, pomôžte, naozaj plaťte dane." A nemáte na to ani morálnu autoritu. Mal som kolegu, ktorý hovoril o tom, že keď raz povedal medzi svojimi takzvanými priateľmi, že on je verný svojej žene, tak ho vysmiali a váľali sa po palubovke, že aký je blázon. A mne príde toto také isté, že ak by ste možno vy povedali občanom tejto krajiny, možno svojim kamarátom, že, ľudia, potrebujeme, aby ste platili dane, tento štát potrebuje mať spoločný balík, z ktorého chce zafinancovať školstvo, zdravotníctvo a ďalšie veci, že by vás vysmiali. Za tie roky, čo pozorujem politiku, tak tu vzrastá cynizmus. Ale ten cynizmus je výsledkom dlhoročného ignorovania ľudí, arogancie. A taká samozrejmá vec, ako je požiadať, aby si ľudia plnili morálnu povinnosť platiť dane, tak je dôvodom na výsmech, na odmietnutie.

    Viete - a pán poslanec Hlina to tu hovoril, aj pán poslanec Brocka to spomenul vo faktických poznámkach -, že sa tu dejú veci, ktoré sú naozaj výsmechom. Že dáme žltú kartu ministrovi, ha, ha, ha. Urobte niečo a potom budete môcť naozaj predstúpiť pred občanov a povedať: "Ľudia, je vážna situácia, prosím, prispejte."

    Pamätám si, v piatok hovoril pán poslanec Duchoň o tom, že žiaden podnikateľ nechce platiť dane. To nie je pravda. Možno v súčasnej situácii na Slovensku áno. Ale sú krajiny, kde je to pokladané za česť, za hrdosť, kde sa podnikateľ pochváli, aké zaplatil vysoké dane, lebo si váži svoju krajinu. A to je veľmi dôležité.

    Jeden veľmi dobrý pedagóg, volal sa Ján Bosco, poznáme ho ako svätého don Bosca, hovoril o preventívnom a represívnom systéme. A hovoril, že musia byť obidva, ale že z veľkej miery treba pracovať na tom preventívnom, a tam, kde to nejde, ten represívny.

    Mne sa zdá, keď hovoríme o dani z príjmu, o štátnom rozpočte, tak stále len hovoríme o tom - a dokonca aj z pravej strany politického spektra - o represii. Ako tých ľudí donútiť, aby neušli s tými daňami, ako ich prinútiť?! Prečo my nepočítame s tým, že by tu mohli byť ľudia, ktorí sú hrdí na svoj štát a chcú dať do spoločného balíka peniaze. My s tým už vôbec ani nepočítame. Nám je to už úplne fuk. A myslíme si, že len čísla, ekonomika, sociálne veci, legislatíva. Len represia, zákon, pokuta, zabezpečenie toľko dopredu, pre istotu mu zobrať, aby náhodou, keby podviedol, tak...

  • Krátka pauza.

  • Čestných ľudí to uráža a demotivuje a tým iným je to jedno.

    Spomeniem: situácia na ministerstve školstva. Hovoríme tu o štrajku. Dobre, ja viem, že sa dávajú darčeky a neviem aké veci. Ale ľudí to dráždi, keď počúvajú o neviem akej drahej fľaši alkoholu a akom pere. A toto sú absolútne drobnosti v porovnaní s tým, opakujem znovu - hovoril to pán Brocka - o 300 % predražených koľajniciach a ďalších veciach. O tom, že pán premiér, patrí mu všetka česť ako predsedovi vlády, ale keď povie takú vec, že je to zlé stavať lacné diaľnice, z toho až tak čiší to, že my proste potrebujeme dať niekde peniaze ďalej.

    Túto krajinu naozaj zachráni a pomôže jej, keď ľudia budú vnímať dôveryhodnosť, keď budú vnímať, že je česť platiť dane a že ja chcem dať do spoločného. Ja vám poviem jeden príklad, aby som nehovoril tak teoreticky. Som veriaci kresťan, a keď som sa obrátil v sedemnástich rokoch, to je pred 22 rokmi, tak som sa rozhodol úplne dobrovoľne, že budem dávať tzv. desiatky. Možno to niektorí poznáte z histórie, je to vlastne už v Starom zákone - to znamená 10 % svojho príjmu - dávam ich do spoločnej nejakej pokladnice kresťanského spoločenstva, podporujú sa z nich veci aj náboženské, ale aj charitatívne a tých 10 % som platil dobrovoľne, opakujem: vždy, aj keď som bol učiteľ s manželkou na materskej. Viete prečo? Lebo kresťanské spoločenstvo alebo cirkev je moja rodina a investujem do svojho.

    Viete si vôbec predstaviť ešte, že by sme takto chápali Slovenskú republiku? Žeby som povedal: "Ja chcem zaplatiť dane nie preto, že ma niekto núti, lebo Slovenská republika je moja vlasť a ja chcem dať tie peniaze tam." My sme z toho už úplne rezignovali. A to mi je veľmi ľúto.

    Viete, kto by k tomu mohol vyzvať ľudí? Prezident tohto štátu. Lenže, bohužiaľ, bohužiaľ, hovorím ešte raz, bohužiaľ, je mi to veľmi ľúto, kto by nášho pána prezidenta bral vážne. A vôbec nejde o to, o nejaký brebt. Keby mal morálnu autoritu a povedal by aj nejaký brebt, tak by sme to zobrali, že všetka česť, môže sa staršiemu človeku stať nejaký brebt, nič sa nedeje. Nikto by sa neposmieval.

    Ja vám poviem, mne je veľmi ľúto, že pred pár dňami, myslím, že pred víkendom sa v SME-čku objavila karikatúra pána prezidenta, ktorého vedú dvaja - zdá sa podľa obrázkov - zamestnanci psychiatrie. V akej republike žijem, keď sme už tak cynickí a nevieme sa inak brániť, že zhodíme prezidenta svojej republiky? Lebo si nevieme inak pomôcť, lebo ľudia nemajú pocit, že si môžu inak pomôcť. Lebo on nevymenuje generálneho prokurátora, ktorého potrebujeme ako soľ. On bude kryť rôzne veci. Je mi to veľmi ľúto. Chcem žiť v krajine, kde si budem môcť vážiť svojho prezidenta a kde naozaj budem chcieť platiť dane - tak ako platím už 22 rokov desiatky do svojho cirkevného spoločenstva - dobrovoľne a s radosťou.

    Problém je v tom, a keď som to počul, tak som nadobudol dojem, že sa v tom veľmi vyznáte, že mnohí, možno nie väčšina, ale mnohí sa kamarátite s ľuďmi, ktorým keby ste povedali, počúvaj ma, zaplať plné dane, tak by sa asi váľali po palubovke, vysmiali by vás a prestali by sa s vami kamarátiť. Ale potom o čom to je? Naozaj skásneme len tých, ktorí nemôžu nejak z toho uniknúť? Tých zamestnancov? A povedať ľuďom: "Počúvaj ma, tento štát potrebuje peniaze, ty si ten s tými veľkými príjmami." "Ha, ha, ha!" Chceme, aby tento cynizmus zostal tu v tejto krajine?

    Ďalšia vec je, že toto je výsledok podľa mňa dnešnej demokracie. Populizmus. Vy nemôžte používať skutočné riešenia. Vy hráte mediálne hry. Ja som presvedčený o tom, že pán minister je dobrý odborník na financie a na ekonomiku, určite lepší ako ja, alebo to nie je žiadna pochvala, ale je na svojom mieste. Je to minister financií. Lenže on nemôže, ja od neho nechcem, aby to ani komentoval, nemusí, ale on nemôže použiť tie najlepšie riešenia. Lebo tu sa proste hrajú hry a ja verím a som presvedčený, že ani mnohí pravicoví ministri to nemohli tak urobiť, lebo to už je tak. Ľuďom treba hovoriť toto, treba im sľubovať. Keď im oni sľúbia to, my plus 10 %. Čože na to nemáme!

    Keď pán Blaha hovoril, že obdivujeme západnú Európu a od nej sa učíme ako sociálni demokrati alebo aj ostatní. Podľa mňa neviem, či na tomto svete v súčasnosti je niečo zhnitejšie ako západná Európa. Ešte aj tá Amerika mi pripadá menej zhnitá. A vidno to na mnohých ďalších veciach.

    V katechizme katolíckej cirkvi sa hovorí o takých troch základných prejavoch úcty voči štátu, občana voči štátu. Voliť, brániť krajinu a platiť dane. Ako to vyzerá v súčasnosti v našej krajine? Voliť, pozrel som si posledné voľby, nebolo vyše 40 % oprávnených voličov. Je to 1 800-tisíc ľudí. Prečo? Lebo cynizmus, lebo ľahostajnosť, ktorá sa vybudovala. Chceme byť druhé Švajčiarsko, ale tam sa ľudia zúčastňujú v oveľa väčšej miere. Môžeme povedať je to dané nejakým zákonom, povinnosťou.

    Ďalšia vec. Armáda. Aj v tomto rozpočte, dobre, nemáme, ale je znova, ide percento na armádu dole. Švajčiarsko má financovanú armádu oveľa silnejšie. A ďalšia vec je aj o tom, že či teda keď ich nefinancujeme, či by sme boli ochotní my sami brániť túto krajinu. Či nám za to stojí. Viete, ja keď rozprávam s mladými ľuďmi, tak oni urobia takto... (gesto priloženia si ruky k ústam a hlasného vydýchnutia z nafúknutých líc), keď im poviem, že by mali položiť život za krajinu. Je mi to veľmi ľúto. To je druhá vec.

    A tretia vec je platiť dane. To je základná morálna povinnosť, z ktorej sa tu už každý vysmieva. Ja vám poviem jednu vec. Teraz treba nastaviť rozpočet. Teraz treba upraviť zákon o dani z príjmu, ale úloha politických lídrov tejto krajiny - ja ním nie som - súčasných aj tých budúcich, exekutívy, ale všetkých, ktorí majú nejaký vplyv, je na tomto pracovať. A keď to škodí, tak si zrátať. Dobre, tak to poškodí, poškodí to mojim kamarátom, nejakým skupinám, ale túto krajinu to posúva dopredu.

    Vedieť o najlepších riešeniach a nepoužiť ich v situácii, keď som pri moci, prepáčte, ale mne to hraničí s vlastizradou, aj keď určite nerád používam toto slovo a nemyslím to v trestnoprávnom slova zmysle.

    Ešte by som teraz chcel povedať zopár poznámok k takým tým socialistickým rečiam a riešeniam. Chcem povedať, že socialistický štát a dokonca aj sociálny štát je škodlivý, ak nahrádza rodinu, prirodzené ľudské vzťahy a povedzme aj Boha. A viete prečo? Uvediem vám príklad na vianočných príspevkoch dôchodcom. Všetka česť dôchodcom, moji rodičia sú dôchodcovia, zaslúžia si to. Ale toto riešenie je populistické a škodlivé. A poviem vám prečo. Z jedného dôvodu. Keď mňa skásne štát a zoberie mi tých 50 eur, seba uvádzam ako príklad, ktoréhokoľvek občana, a dá to potom tomu dôchodcovi, čo sa stane? Vznikne nejaká väzba medzi mnou a tým dôchodcom? Ja keď prídem a dám svojej matke, svojmu otcovi 50 eur pred Vianocami a poviem - ďakujem vám, niečo si kúpte - alebo priamo im už niečo kúpim na Vianoce - mám vás rád, vážim si, čo ste pre mňa urobili, som vám vďačný - tak oni budú uctení, budú vedieť, že to s nimi myslím dobre, že si ich vážim a posilní to naše vzťahy. Ale čo sa stane teraz? Zoberieme peniaze a dáme ich ľudom. Je to anonymné, neosobné, chladné. Možno, že sa Ficovi zvýšia nejaké percentá.

    A treba povedať, že sa tomu populizmu sa nestihla ubrániť ani predchádzajúca vláda, pretože naozaj uznávam, zrušiť to je veľmi náročné, aj keď to určite ako pravicoví ekonómovia nepokladali za správne.

    Ako je to v našom štátne? Sú chudobní a sociálne odkázaní ľudia vďační tým bohatým? Že vy vytvárate hodnoty, platíte veľké dane a ja z tých daní môžem byť sociálne zabezpečený? Nie. Ešte viac ich nenávidia, nadávajú na nich. Ak by to bolo tak, že títo ľudia sú vedení k nezištnej slobodnej možnosti podporiť, tak by vznikali lokálne väzby, medziľudské vzťahy.

    Ja by som to chcel celé uzavrieť takým tým apelom. Prosím vás, dobrých ekonómov, zrátajte to dobre, tých, čo pracujete so sociálnou oblasťou, prerátajte, ako to dopadne na ľudí, a snažte sa zmierniť tie dopady. Ale prosím všetkých nás, aby sme nezabudli na to, že táto vec má riešenie, ktoré je morálnou obnovou z tej morálnej biedy, v ktorej sa nachádzame. Ak s týmto nikto nič nebude robiť, tak to nevyriešime ani takou sadzbou dane, ani onakou, ani pravicou, ani ľavicou. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci: Mihál, Kamenický, Duchoň, Kuffa, Fecko, Martvoň, Kéry, Blaha. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Blaha.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za slovo. A takisto oceňujem príspevok pána kolegu, pretože otvoril tu ďalší rozmer. Naozaj ani nie taký ekonomický pohľad a striktne matematický, by som povedal možno aj ja ako vyštudovaný matematik, ale pohľad človeka, ktorý má trošku iné videnie sveta. A takéto videnie sveta určite potrebujeme a som rád, že to zaznelo v tejto snemovni.

    Ale vecne sa znova vrátim, nadviažúc na tento príspevok pána kolegu, k tomu morálnemu rozmeru. No aký morálny rozmer môžem vidieť v zákone, ktorý poskytuje daňovú výhodu tomu, kto nepracuje na rozdiel od toho, kto pracuje? A znova narážam a znova zdôrazňujem nespravodlivo zavedenú daňovú úľavu na manželku touto novelou. Ak manželka bude evidovaná na úrade práce, manžel získa daňovú úľavu v prepočte 60 euro mesačne. Šesťdesiat euro ušetrí na daniach. Keď tá manželka pracovať bude, napr. ako dobrovoľníčka pre charitatívnu alebo cirkevnú organizáciu a nebude evidovaná na úrade práce, tak manžel tých 60 euro mesačne stráca. Keď tam manželka bude chcieť pre rodinu povedzme 100, 200 eur na dohodu, pretože lepšiu možnosť zárobku v danom regióne jednoducho nemá, tak po nových odvodoch stratí čistý príjem z dohody o niekoľko desiatok eur a zase stráca daňovú výhodu 60 eur. No prečo by potom šla pracovať či ako dobrovoľníčka? Prečo by šla pracovať na nejaký kratší úväzok na dohodu, keď radšej zostane doma, má svätý pokoj, bude sa venovať svojim povedzme záľubám a manžel získa bezpracne 60-eurovú úľavu. No toto je skutočne nemorálny návrh podporujúci lajdákov, podporujúci tých, ktorým sa nechce pracovať na úkor tých, ktorí si chcú aspoň čiastočne zlepšiť svoju finančnú situáciu v rodine.

  • Krátka pauza.

  • Pán poslanec Kamenický, ospravedlňujem sa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vašečka, musím povedať, že bolo to jedno z tých pre mňa trošku pozitívnejších vystúpení, ktoré som tu počul zo strany opozície. A skutočne súhlasím s vami, že sú tu aj ľudia, ktorí, nielen tí, ktorí chcú utekať platiť dane niekam do iných krajín, ale sú tu aj skutočne aj poctiví ľudia, ktorí chcú, sú na Slovensku, žijú na Slovensku, povedzme si kupujú aj slovenské výrobky a platia na Slovensku dane.

    Mnohokrát skutočne v tejto snemovni, dokonca som si tu vypočul recepty ako neplatiť dane, ako utekať s tými daňami do iných krajín z dôvodu, že my tu zvyšujeme daň o 4 %, pričom úroveň našich daní je skutočne oveľa nižšia ako vo väčšine vyspelých krajín, a myslím si, že veľa poctivých podnikateľov, skutočne je im česť platiť dane na Slovensku. To skutočne je jeden z tých aspektov, ktorý by som chcel oceniť z toho vášho vystúpenia, aj keď teda s niektorými vecami úplne nesúhlasím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Áno, ja som v piatok povedal, že teda žiaden podnikateľ v princípe nechce platiť dane, ale nemyslel som to určite paušálne. Chcel som takisto poukázať, bohužiaľ, na ten pretrvávajúci jav, že u nás je tým národným športom neplatiť dane, ale nielen u nás. A, samozrejme, toto je vážny problém.

    Na druhej strane pravica v zásade obhajuje tento jav, pretože už vopred poukazuje na to, že tým, že sa teda zdvihne sadzba pre dane z príjmu právnických osôb, tak, samozrejme, že podnikatelia budú mať neochotu platiť tieto dane v ešte väčšej miere. To znamená, že nepriamo v podstate podporuje tento negatívny jav.

    A práve aj preto som veľmi rád, že táto vláda prichádza s mnohými či už legislatívnymi opatreniami, ale aj inými na to, aby sa práve výber daní zlepšil podstatnou mierou. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Milí kolegovia, tak naozaj je to tak, že nielen čísla a zákony zmenia túto krajinu. Ale tak ako to v úvode kolega Vašečka predrečník to hovoril, tak dnes morálne hodnoty, ktoré sú skutočnými morálnymi hodnotami, sú na posmech. Byť verný v manželstve je dnes na posmech. Budú to len plné médiá toho, že aký si zastaralý, že aký si skostnatený. Ty si blázon, lebo ty si verený svojej žene.

    A od toho sa odvíja naozaj celkový ten morálny úpadok, a to je aj platenie potom daní. Ak ty nemáš morálne zábrany v takýchto základných princípoch, ty nebudeš si vytvárať ani vzťah k tomuto štátu, aby si cítil tu povinnosť, že máš zaplatiť daň.

    Spomenuté 300 % predraženie koľajníc, no je to naozaj zarážajúce, už dneska to tu odznelo viackrát. Dovoľte mi, aby aj ja som k tomu reagoval. Ak takto nakúpime o 300 % drahšie koľajnice, a na druhej strane rozvoj regiónov, ktoré je v programovom vyhlásení vlády, tak v skutočnosti na nich nám nezáleží. A to je aj vláčik, ktorý sme tuná hovorili. A to je aj vláčik, ktorý sme tuná hovorili, a to je spojenie severovýchod alebo východu ako Slovenska, nemá pán minister, ja som bol aj osobne na ministerstve dopravy, na to, aby išiel vlak z Popradu do Plavča, resp. zo Starej Ľubovne do Plavča. Je to prepojenie cez Lipany na Prešov. V pondelok pôjde posledný spoj. A o 300 % kúpime, nakúpime drahšie koľajnice. Ja sa pýtam, aký rozvoj regiónu to mali ste na mysli? Čo to má znamenať? Veď nedá sa na to ako vyhovárať.

    A socialistický a sociálny štát, ak okráda rodiny, naozaj nemôže byť spravodlivým systémom. Na jednej strane 59 eur zoberieme rodine, aby sme dali dôchodcom. Nemôžu sa vytvárať väzby medzi staršími...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, ďakujem za váš príspevok. Musíme vzbudiť povedomie u našich občanov, aby sme povedali, že štát sa o nich chce postarať, chce im dať šancu, chce im dať pomocnú ruku.

    Pýtame sa, kde sme to asi dotiahli? Sloboda sa nám zmenila na svojvôľu. Každý si tu robí, čo chce. Samozrejme, aj ja by som rád a myslím, že každý z nás, žil v krajine, na ktorú je hrdý a v ktorej chce aj platiť dane. Cítim to tak, že socialistické heslo, ak neokradneš štát, okrádaš vlastnú rodinu, prešlo v pohode aj do dnešných dní. A prerástlo nám to cez hlavu. Žiaľ, sme cynickí, arogantní, egoistickí, nevieme si vážiť jeden druhého, podať pomocnú ruku. A keď ju dávame ako štát, keď dávame tým vyvoleným, tým, ktorí si to akože zaslúžia, pretože iní na to asi nemajú podľa mnohých názorov tých hore.

    Ak nepodchytíme entuziazmus našich ľudí, bude to veľmi zlé. Nehádžme ich cez palubu. Čo potom sme to za štát? Myslím a verím, že je tu to zdravé jadro, ktoré chce cítiť, že sa štát sa oň postará a priloží ruku k dielu.

    Vážení, mrháme čas, čas tohto národa a dejiny to neodpúšťajú! Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Vašečka, no ja budem reagovať iba na tú časť tvojho vystúpenia, kde si spomínal ohľadom teda hľadania rezerv v armáde. Nemyslím si, že je to správny názor, ani dobrý názor, ako taká armáda je Slovenskej republike potrebná. Okrem toho, že zamestnáva tisícky občanov, ktorí živia svoje rodiny, alebo desiatky tisícov občanov, ktorí živia svoje rodiny, tak netreba zabúdať, že tá naša armáda plní úlohy nielen v čase vojny, ale i v čase mieru.

    Čiže keď sú v podstate nejaké nešťastia, tak armáda alebo ozbrojené sily Slovenskej republiky ako jedna zo základných zložiek civilnej ochrany alebo jedna zo zložiek civilnej ochrany tam ide medzi prvými pomáhať. Čiže hľadať rezervy alebo teda brať financie armáde, aby sa riešili potom problémy, nevidím v tom, aj tak tá naša armáda je dosť podhodnotená.

    Dovolím si však povedať, že cestu, ktorú zvolilo ministerstvo zvýšením teda dane na 23 % pre právnické osoby, je správna. Z toho dôvodu potvrdzuje to aj svetové, teda správa svetového ekonomického fóra, kde Slovensko sa umiestnilo na druhom mieste v počte alebo teda medzi 144 štátmi, kde prevažuje zahraničné vlastníctvo slovenských spoločností, teda zo zahraničia. Čiže tým že sa zvýši daň na 23 %, teda pre právnické osoby, tým sa zvýši nepriamo alebo priamo aj zahraničným spoločnostiam, ktoré to vlastnia na Slovensku. Čiže myslím si, že tá cesta bola dobre vybratá.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Musím oceniť, pán poslanec, že vaše vystúpenie bolo vecné a korektné. Zaujali ma dve myšlienky. Prvá - citoval ste predsedu vlády, že je zlé stavať lacné diaľnice. Túto vetu síce vyriekol, ale nie je to celý výrok. A asi nie celkom pochopený, pretože zmyslom tohto výroku bolo poukázať, že veľmi lacné nemôže byť kvalitné.

    Na druhej strane sa mi páčila vaša poznámka na adresu hlavne opozičných politikov, ktorí v minulotýždňovej rozprave v priamom prenose nabádali a vyzývali slovenských podnikateľov, ako sa vyhnúť plateniu daní. Dokonca im dávali návody tí viacej skúsení.

    Súhlasím s vami, že na našom Slovensku je veľké množstvo podnikateľov, ktorí sú ochotní platiť dane. A som rád, že počas vašej rozpravy ste sa nedržali hesla - čím horšie, tým lepšie -, pretože v súčasnej ťažkej dobe je to dvojnásobne nebezpečné. Ďakujem.

  • Pán kolega, ak som vás teraz správne pochopil, tak vaším odporúčaním je, aby sme si nebrali vzory zo západnej Európy.

    Západ je prehnitý, bezbožný, ó, sladký stredovek! Ako to myslíte vážne? Ako koho odporúčate, Kosovo? To je náš vzor? Irán, Saudská Arábia alebo iné náboženské fundamentalistické režimy?

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, vráťte sa, vráťme sa, podľa vás sa máme vrátiť k náboženskému fundamentalizmu. Tak som vás správne pochopil.

  • Reakcia z pléna.

  • K upaľovaniu bosoriek. Zoberme bičíky a mrskajme sa. To je váš liek, pán kolega. Vráťte sa do 13. storočia, odkiaľ ste prišli. A nechajte nás, aby sme zo Slovenska spravili modernú, otvorenú, európsku spoločnosť. Ďakujem.

  • Ruch a smiech v rokovacej sále.

  • Na vystúpenie pána poslanca s reakciou pán poslanec Vašečka. Nech sa páči. A poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

  • Áno. Keď som si písal poznámky na reagujúcich, tak som myslel, že najviac ma nepochopil pán poslanec Martvoň, ale mýlil som sa. Samozrejme, že pán poslanec Blaha ho prekonal stopercentne. Úplne ma nepochopil. Myslel som iné veci, ale to si vysvetlíme súkromne asi, lebo nič také som netvrdil, ani si nemyslím.

    Pán poslanec Martvoň, ja som práve hovoril, že je zlé, že je armáda podfinancovaná, že je vysoko cenená. Čiže úplne podpisujem vaše slová a asi sme sa nepočúvali, lebo teda vy ste nepočúvali mňa.

    Pán poslanec Duchoň, myslím si, že čo sa týka morálnosti, tak jedna vec je platiť dane, a že je to morálna povinnosť. Ale druhá vec je, že je aj morálne oprávnenie, pokiaľ štát naozaj prekračuje prípustné a normálne hranice, že občania sa nejakým spôsobom môžu brániť. Čiže bolo by nemorálne získavať finančné prostriedky tým, že stiahneme tých poctivých namiesto toho, aby sme radšej viac zabrali a postihli tých nemorálnych, ktorí sa tomu vyhýbajú. Takže nie akékoľvek dane platiť, ale rozumné a spravodlivé.

    A ešte pán poslanec Kéry. Som rád, že ste potvrdili moje slová, že pán premiér to povedal, že nie je dobré stavať lacné diaľnice. Myslím si, že hádzať miliardou sem alebo tam pri súčasnom rozpočte, je veľmi nešťastné a nezodpovedné a určite, ak sa dá niečo postaviť lacnejšie pri porovnateľných kritériách, treba to využiť pre dobro našej krajiny. Ďakujem.

  • 55a.

    A už je pripravený pán poslanec Sulík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pozdravujem kolegov. som rád, že aj pán minister financií prišiel prísť. Teší ma prítomnosť pána poslanca Duchoňa. A, samozrejme, pána Blahu. No a dúfam, že ešte pán Kamenický sa zjaví, nech skupinka je kompletná.

    Úvodom by som rád povedal, a teda ešte ma veľmi teší, že výnimočne je tu prítomných dosť veľa poslancov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, pán poslanec, rokujeme o návrhu zákona o dani z príjmov, takže držme sa prerokúvanej veci, nech sa páči.

  • Ja som pozdravil kolegov, pani Laššáková, či...

  • Obrátenie sa rečníka k predsedajúcej. Reakcia predsedajúcej.

  • Nebojte, nebojte, budem mať, len čo začnem.

    Úvodom by som chcel reagovať na pána poslanca Kamenického a pána poslanca Duchoňa o tom, že niektorí poslanci dávajú recepty, ako unikať pred daňami. Pozrite, jedno, kto to vyriekne, ale keď raz sú v zákone diery, daňovníci ich budú obchádzať. Môžete apelovať na morálku daňovníkov, koľko chcete, ale odporúčam tvoriť také zákony, ktoré jednoducho nebudú deravé. Preto aj akékoľvek výroky či mňa, alebo môjho kolegu Jozefa Mihála, alebo iných poslancov na túto tému berte v dobrom ako upozornenie, ako napraviť chyby a odstrániť tieto diery.

    Pánovi poslancovi Blahovi by som rád povedal, že oceňujem, že sa konečne odhodlal do rozpravy, lebo doteraz mal iba samé pripomienky k všetkému možnému a vždy sa odvolával na niekoho iného, na niekoho iného myšlienky, a navyše teda, pán Blaha, musím povedať, že tie vaše citáty ja zďaleka neviem, neviem všetky vyhodnotiť, lebo bezpochyby ste sčítanejší ako ja, ale dva citáty, ktoré vyhodnotiť viem, môžem teda povedať, že si, tak mierne povedané, vymýšľate.

    Po prvé. Ludwig Erhard určite nebol stúpencom Keynesa a jeho Sociale Marktwirtchaft nemá s Keynesom veľa do činenia.

    A po druhé ste tu minule povedali, že Hayek chcel nechať vyhladovať ľudí. A ja si teraz dovolím prečítať citát, na základe ktorého tento výrok vznikol. Citát má od pána Blahu, za to, za čo mu ďakujem. Citát, originálny citát od pána Hayeka znie: "Morálny konflikt môže vyvstať, keď neprestanú materiálne vyspelé krajiny podporovať a subvencovať rast počtu obyvateľov v takých oblastiach, ako je Saho v Strednej Afrike. Podobné územia totiž nemajú príliš nádejné vyhliadky, že ich súčasná populácia, nieto ešte zväčšená, bude v dohľadnej budúcnosti schopná zachovať svoj počet vlastným pričinením."

    Tak toto je podľa pána Blahu, že nechať vyhladovať ľudí, možno že trochu korektnejšie.

  • Ruch sále.

  • Ruch sále.

  • Hej, hej, to pokračuje. Ja vám to prečítam potom. Ja si myslím, toto je podstatné...

  • Ruch sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale, páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rozprávajú mi do toho. Povedzte im niečo.

  • No, nech sa páči, pán poslanec, v rámci rozpravy hovorte o zákone o dani z príjmu.

  • V rámci rozpravy k zákonu o dani z príjmov. Často sa argumentuje tým, že nezamestnanosť nijak predsa nesúvisí s rovnou daňou.

    A ja by som teraz poprosil, keby mohli kolegovia zapnúť graf, ktorý tu mám už nachystaný a že by sme si najprv pozreli, aký bol vývoj nezamestnanosti. Môžem poprosiť pánov? Pán Vinický? Keď si pozrieme, o chvíľku by sa to malo zjaviť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Premietanie grafov v rokovacej sále.

  • Tá prvá červená čiara, ktorú vidíte, to je zavedenie rovnej dane. A to, čo vidíte, tá krivka, to je vývoj zamestnanosti. Tak dokým zavedená rovná daň nebola, sa zamestnanosť potácala niekde medzi dva a dva celá, 2 milióny a 2 milióny 50-tisíc. Od zavedenia rovnej dane začala zamestnanosť stúpať.

    Poznám síce tú argumentáciu, že no zamestnanosť nestúpala kvôli rovnej dani, zamestnanosť stúpala kvôli tomu, že sme tu mali rast HDP, ale rast HDP nespadol predsa z neba. Rast HDP je niečo, čo tvoria obyvatelia Slovenska na základe pravidiel, ktoré im nastavia politici. A keďže za druhej Dzurindovej vlády boli tieto pravidlá vrátane rovnej dane, vrátane daňového systému nastavené správne, tak došlo k rastu pracovných miest. Došlo k rastu zamestnanosti a k poklesu nezamestnanosti.

  • Ruch sále.

  • Takisto, keď si pozriete tie dve posledné tmavé čiary, aj počas našej poslednej vlády stúpala zamestnanosť, a to, že stúpala nezamestnanosť, tu súviselo len s technickou chybou pri zdravotných odvodoch pre dobrovoľne nezamestnaných. Mimochodom, to je chyba, ktorú idete spáchať aj vy, ctení kolegovia zo SMER-u, preto, lebo nezamestnaní platili nejakú pevnú sumu, tí, ktorí boli dobrovoľne nezamestnaní, platili nejakú pevnú sumu na zdravotných odvodoch, a keďže došlo k zvýšeniu, k citeľnému zvýšeniu, tak veľa dobrovoľne nezamestnaných sa prihlásilo do evidencie nezamestnaných. Tým stúpla nezamestnanosť, ale zároveň stúpala zamestnanosť. Vy idete opäť zdvihnúť odvod, zdravotný odvod pre dobrovoľne nezamestnaných o 7 eur, aj toto prispeje k tomu, že stúpne nezamestnanosť. Upozorňujem vás, kolegovia, čiste administratívnym krokom zdvihnete nezamestnanosť. To bude jeden z faktorov.

    No, inými slovami, nebolo by rovnej dane, nebol by taký silný rast HDP. Možno by Slovensko by malo nejaký rast HDP, možno by sme mali taký rast HDP, aký bol v regióne, čiže v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku, ale my sme mali výrazne silnejší rast HDP a dokonca jednu dobu sme mali najvyšší rast hrubého domáceho produktu v Európskej únii. Toto predsa nespadlo z neba, toto je spôsobené reformami a v prvom rade rovnou daňou. Takisto rástol výnos daní. Výnos daní na Slovensku rástol.

  • Ruch v sále. Obrátenie sa vystupujúceho k predsedajúcej.

  • Mohol by som poprosiť trochu, keby ste kolegov, možno že im povedať, že sa nehlasuje a...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale hlasuje sa. Hlasuje sa. O 11.00 hodine sa hlasuje. Za chvíľu príde pán predseda. Poprosím vás, kolegovci, zachovajte pokoj, aby mohol pán poslanec rozprávať.

  • Tak ale ja môžem, ja rád preruším, keď sa o 11.00 hod. hlasuje.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale ešte, ešte, keď príde pán predseda.

  • Ešte tu nemáte predsedu, hej. Dobre.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Tak keď vám príde predseda. Ďakujem pekne.

    Bol som pri tom, ako rýchlo rástol výnos dane z príjmu a oznamujem, že rástol trikrát rýchlejšie. Rast výnosu dane z príjmu bol po zavedení rovnej dane 3-krát rýchlejší ako napríklad v Čechách.

    Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že u nás bude len dovtedy dobre, dokedy bude Čína odoberať luxusné autá, ako vraví pán Kamenický. Toto sú porazenecké reči. Ľudia, ktorí majú takéto porazenecké reči, nech nevládnu Slovensku! Áno je kríza, ale to neznamená predsa, že založíme ruky a už tu budeme čakať na ten hrmot a zmierime sa s tým, že všetko teda už bude veľmi zlé. Práve keď je v Európe kríza eura, treba proti tomu bojovať, treba robiť opatrenia proti tejto kríze a je to možné. Vždy sú krajiny, ktorým sa darí lepšie, a krajiny, ktorým sa darí horšie. A s porazeneckými rečami to určite lepšie nebude. Bohužiaľ, musím konštatovať, že opatrenia, ktoré robíte, sú veľmi zlé a v podstate dopady nejakej krízy, ktorá tu je, už jedno, aká je, zhoršia, zhoršia situáciu na Slovensku.

    No. Teraz by sme sa mohli pozrieť na odhady a výnosy dane z príjmov právnických osôb. V roku 2003, to znamená, to je posledný rok pred zavedením rovnej dane, sa odhadoval výnos dane z právnických osôb 30 miliárd korún, 29 miliárd korún. Výnos bol taký istý alebo takmer rovnaký: 29,3 oproti 29,1. Rok na to, 2004, to bol prvý rok, kedy bola zavedená rovná daň, bol odhad nižší preto, lebo sadzba išla dole z 25 % pre právnické osoby na 19, logicky, rozumný a opatrný hospodár očakáva nižší výnos. Skutočnosť ale bola taká, že výnos bol trochu väčší, ako rok predtým: 29,7. Už na tomto vidieť, že rovná daň, napriek tomu, že sme znížili sadzbu z 25 na 19 %, nespôsobila nižší výnos dane z príjmu. Garantujem vám, že, naopak, keď zvýšite sadzbu dane z príjmu, môže vám výnos dane z príjmu poklesnúť, určite nenarastie toľko, koľko si sľubujete.

    Druhý rok po zavedení rovnej dane, keďže v roku 2004 bol výnos 29,7 miliardy korún, tak druhý rok, v roku 2000, pre rok 2005 bol minister financií Ivan Mikloš odvážnejší v odhadoch, očakával 30 miliárd korún výnos, ale ten výnos priam explodoval. Bol 42 miliárd korún! Pri odhade 30 bol výnos 42! Na Slovensku v tomto roku rástli výnosy dane z príjmov právnických osôb najrýchlejšie vôbec. Spôsobil to jednak pokles, pokles dane, pokles sadzby dane z 25 na 19 %, ale aj to, že zároveň sme zrušili 15-percentné dividendy. Do konca roku, kto vlastnil firmu, v ktorej zamestnával ľudí a ktorou tvoril hrubý domáci produkt, a keď zarobené peniaze chcel on použiť, musel platiť najprv 25-percentnú sadzbu dane z príjmu právnických osôb v tej firme a následne 15-percentnú sadzbu na dani z dividend. Celkovo došlo k efektívnemu zdaneniu vo výške 36 %. Toto sme znížili na 19 a takto rástol výnos, výnos dane z právnických osôb. V roku 2004 bol na úrovni 30, v roku 2005 bol na úrovni 42.

    Ďalší rok: odhad 36 - výnos 47. Nie je teda pravda, že...

  • Ruch v sále.

  • Vidím, že už tu máte predsedu, ja rád preruším a budem po hlasovaní pokračovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prerušujem pána poslanca v rozprave. Budeme za chvíľočku hlasovať.

  • Dámy a páni, o slovo požiadal podpredseda vlády a minister financií.

  • Ďakujem vám, pán predseda. Dámy a páni, vzhľadom na veľmi búrlivú a širokú rozpravu, ktorá prebehla pri novele alebo pri vládnom návrhu zákona o hazardných hrách, osobitne kvôli rozsiahlemu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bol k článku o správnych poplatkoch prečítaný tu v Národnej rade, dovoľte mi, aby som využil rokovací poriadok, a dovoľte, aby som ešte raz otvoril rozpravu k tomuto zákonu.

    Takže otváram rozpravu k vládnemu návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ďakujem.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234.

  • Dámy a páni, je otvorená rozprava k návrhu. Pán podpredseda vlády svojím vystúpením v zmysle zákona otvoril rozpravu. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Poprosím technikov, dajte preč ten zoznam predchádzajúcej rozpravy.

    Prosím, technici, podpredseda vlády otvoril rozpravu k návrhu zákona o hazardných hrách.

  • Krátka pauza. Ruch v sále.

  • Paľko, chvíľu.

    Dobre, využili všetci možnosť sa prihlásiť do opätovne otvorenej rozpravy? Technici, pán Lipšic je posledný? Takže 9 poslancov, končím možnosť sa prihlásiť.

    Ešte predtým, ako dám slovo pánovi Sulíkovi, pán poslanec Hrušovský. Zapnite, prosím vás, pána poslanca.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja som len chcel poprosiť, aby sme v súlade s rokovacím poriadkom postupovali tak, že vyhlásite 5-minútovú prestávku, aby sa poslanci mohli prihlásiť do rozpravy písomne.

  • Krátka pauza.

  • Dobre. Páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Poprosím, ak máte záujem, tak sa prihláste písomne, je otvorená. Nie je to obvyklé, pán poslanec, ale čo ja pre vás neurobím.

  • Smiech v sále.

  • Takže nech sa páči, 5-minútová, 4-minútová prestávka do 11.15 hodiny. Kto má záujem sa prihlásiť písomne, nech sa prihlási a...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Ešte pán poslanec Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, bolo by dobré stanoviť, kedy má táto rozprava prebiehať, lebo práve je otvorená rozprava k rovnej dani. Ja som moju rozpravu k rovnej dani prerušil, rád by som ju dokončil. Chcem sa teda spýtať, či by sme sa nevedeli možno všeobecným súhlasom dohodnúť na tom, keď skončíme rozpravu k rovnej dani, pokračujme v rozprave o hazarde.

  • Dobre, je všeobecný súhlas, aby sme postupovali týmto spôsobom?

  • Prejav všeobecného súhlasu.

  • Dobre, takže dokončíme rozpravu k návrhu zákona o dani z príjmov a po ukončení tejto rozpravy a prerušení rokovania o tomto bode a medzitým, poprosím, dámy a páni, kto máte záujem, sa prihláste písomne, keďže pán podpredseda vlády otvoril opäť druhé čítanie a rozpravu k návrhu zákona o hazardných hrách. Takže nech sa páči. Ale do 11.15 hodiny, pán poslanec Sulík, 11.15, dobre, budeme pokračovať.

    Budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Sulíka a dokončíme daň z príjmov a pôjdeme.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

    Dámy a páni, poprosím vás o kľud.

  • Len aby sme v tom mali jasno, chápem to správne, to znamená, tieto prihlásenia do rozpravy neplatia, budeme sa prihlasovať písomne a potom sa bude riadne prihlasovať?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Áno, áno, áno, čiže, poprosím vás, kým bude bežať rozprava o dani z príjmov, tí, ktorí máte záujem sa prihlásiť do znovu otvorenej rozpravy písomne, sa napíšte až do začiatku rokovania a potom po, ak budú písomne prihlásení, po vystúpení písomne prihlásených, dám možnosť prihlásiť sa ešte do tejto rozpravy aj ústne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov. Poprosím, pán poslanec Sulík.

  • Krátka pauza.

  • Poprosím pána ministra financií, aby zaujal miesto.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5952003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239.

  • Ďakujem pekne. Tak budem teda pokračovať. Bol som pri výnosoch, ktoré generovala daň z príjmu právnických osôb a poprosil by som graf.

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Ja si počkám, dokým sa usadia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pokračujeme v rozprave. Páni poslanci!

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Tak v roku 2004 bol plánovaný výnos na úrovni 22. Skutočnosť bola 29. Toto bol prvý efekt rovnej dane, daňovej reformy, pri dani z príjmov právnických osôb výnos neklesol.

    Rok na to - rok 2005 - odhadovaný výnos bol na úrovni 30 miliárd korún. Čiže tam, kde sa nachádzal výnos v poslednom roku pred zavedením rovnej dane, ale skutočný výnos bol na úrovni 42. Tu vidieť, ako priam explodovali výnosy dane z príjmov právnických osôb, a nie je pravda, pán Kamenický a pán Duchoň, keď vravíte, že to bol iba jednorazový efekt a že potom už skrátka ďalej nič nenasledovalo.

    Preto, lebo v roku 2006 plán bol 36 miliárd korún, ale výnos bol 47. Čiže naďalej silný rast dane z príjmov právnických osôb.

    V roku 2007 - rátalo sa s 50 miliardami korún na výnose daní z príjmov právnických osôb, skutočnosť bola opäť vyššia: 52. Tu sa už blížime pomaly k zdvojnásobeniu výnosov.

    Rok 2008 - posledný rok pred krízou - rátalo sa s výnosom 58 miliárd korún, skutočný výnos opäť výrazne vyšší, 64. Toto bol aj zároveň aj posledný rok pred zavedením eura: 64 miliárd korún. Rok čo rok rástli niekoľko rokov po sebe prudko výnosy daní z príjmov právnických osôb a behom piatich rokov od zavedenia rovnej dane sa u právnických osôb tieto výnosy zdvojnásobili, viac ako zdvojnásobili.

    Potom prišiel rok 2009. To bol ten rok, kedy už bola kríza, kedy na jeseň 2008 bolo zrejmé, že dôjde k poklesu HDP, ale na ministerstve financií si to vtedajší šéf Ján Počiatek nejak nestihol všimnúť, napriek veľa rôznym upozorneniam odhadoval výnos na 74 miliárd korún. Samozrejme, vtedy už bolo euro. Čiže táto suma je prepočítaná konverzným kurzom. Skutočnosť bola 64. Tu vidieť, tu vidieť, ako sa dá nezodpovedne pristupovať k plánovaniu výnosov z daní, keď jednoducho sa lineárne prepočítajú čísla, A krát B, hotovo, dovidenia, keď sa nezohľadnia dynamické efekty a multiplikačné efekty.

    Ďalší rok neskôr, bohužiaľ, Ján Počiatek sa nepoučil. Rátal síce s nižším výnosom dane z príjmov, a to pre rok 2010 na úrovni 54 miliárd korún, skutočnosť bola výrazne nižšia. Opäť preto, lebo toto je nezodpovedný prístup k rozpočtu. Preto, lebo neboli zohľadnené dynamické efekty, a aj preto, lebo Ján Počiatek nejaký prudký záujem na zodpovednom hospodárení nemal.

    V ďalšom roku 2011 výnos bol síce nižší ako odhad - tento rozpočet robil Ivan Mikloš. Výnos bol síce nižší ako odhad, ale len nepatrne. Tu vidieť rozdiel: keď sa k rozpočtu pristupuje zodpovedne - alebo keď sa k nemu pristupuje: "A tam napíš niečo, veď čo, opravíme, zmeníme, napravíme."

    Rok 2012 - výnos trochu vyšší. Toto je odhad na základe čísel, ktoré boli urobené do konca októbra. Chcel by som však povedať, že výnos dane z právnických osôb k 31. augustu tohto roka je 100,6 % odhadu. Všetky tieto čísla, ktoré vám tu prezentujem, sú zo stránky daňového riaditeľstva. Tam si ich môžte nájsť na www.drsr.sk a treba kliknúť na "Štatistika".

    Pozrime sa, aké boli robené odhady. V roku 2003 odhad na začiatku roka - odhad na konci roka - rovnaký. Takto treba plánovať. To isté v roku 2004, '5, '6, '7, ešte aj '8. Toto sú tie roky, kedy kolegovia zo SMER-u zdedili plnú špajzu a mysleli si, že riadiť štátne financie, že to sa robí vo fajčiarni a tutok medzi cigaretkou tam niečo rozhodneme a dohodneme. Potom nastúpili roky, kde rozpočet robil kozmonaut, kde skrátka tam nechal napísať nejaké hausnumerá. A niečo podobné sa deje tento rok. Preto o tom toľko rozprávam. A na konci roka, to je tá červená čiara, musel byť rozpočet výrazne, výrazne revidovaný, a to konkrétne zo 74 na 63 miliárd korún, samozrejme, v prepočte na eurá.

    O rok neskôr - opäť s veľmi nízkou mierou odbornosti bolo napísané do rozpočtu, že výnos daní z právnických osôb bude 54 miliárd. To zodpovedá nejakej 1 mld. 800 mil. eur. Skutočnosť, skutočnosť bola výrazne nižšia. To je ten červený stĺpček. Takto sa rozpočty nerobia.

    A v roku 2011 opäť nebolo potrebné meniť odhad na začiatku roka a na konci roka. Ďalej tu bolo argumentované tým, že výnos daní rástol preto, lebo rástlo HDP, HDP rástlo preto, lebo to tu spadlo z neba. Tak sa poďme pozrieť, aký je pomer rastu HDP a dane z príjmov právnických osôb. V roku 2003, úplne maličkým, rast HDP bol výrazne vyšší ako rast dane z príjmov právnických osôb. Teda v roku 2004, prepáčte, to je prvý rok po zavedení rovnej dane. Ale už v roku 2005 bol rast výnosu dane výrazne vyšší ako rast HDP. V roku 2006 - detto, 2007 - opäť výrazne silnejší rast výnosu dane z príjmov ako nominálny rast HDP. 2008. 2008 - výnosy daní priam explodovali. Výrazne vyšší ako rast HDP. Toto je tá plná špajza, ktorú zdedila strana SMER. Netreba pod tým rozumieť to, že niekde v trezore ste našli veľa peňazí. Treba rozumieť to, že na ministerstve financií ste našli strojček na tlačenie peňazí a pokazili ste ho. A teraz ho kazíte ešte viac. Toto, toto vám zanechala druhá Dzurindova vláda. Ďalší rok, 2009 - ešte stále výrazne vyšší rast výnosu dane z príjmov právnických osôb ako HDP, ale už sa začína schyľovať na zlé časy a v roku 2010 sa to pokazilo nielen krízou, ale aj neodbornými opatreniami proti kríze, ktoré nieže Slovensko tá kríza postihla, ešte ste riadne v týchto rokoch dali Slovensku zabrať.

    Teraz sa tá situácia začína stabilizovať. A teraz to idete pokaziť druhýkrát.

  • Premietanie grafov v rokovacej sále.

  • Keď si pozriete tento graf, ktorý som tu ukazoval pred chvíľou, tento, pozrite si, prosím vás, prvých 7 rokov tie výnosy rástli. Raz silnejšie, raz slabšie. Potom došlo k výraznému poklesu a teraz opäť tri roky po sebe rastie výnos dane z príjmov právnických osôb. Vy to zabijete. Vy tento jemný rast zabijete. Budúci rok nebude rast dane z príjmov právnických osôb. Samozrejme, Slovensko má ďalších iks daní. Dokopy v daňovom systéme je 9 daní, toto je iba, alebo 10, toto je iba jedna z nich. Ale táto je veľmi dôležitá. Preto, lebo je to, je to silný indikátor pre to, ako bude rásť počet pracovných miest, ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť, ako sa bude vyvíjať HDP a na to je naviazaný verejný dlh a deficit. Na tomto to krásne vidieť možno s polročným, možno s ročným predstihom. Samozrejme, ten, kto o tom niečo vie, na tom niečo vidí. Tri roky po sebe rastie výnos dane z právnických osôb a vy tento jemný rast, páni poslanci zo SMER-u zabijete. Toľko k tým odhadom a k vývoju a k porovnaniu rastu hrubého domáceho produktu a dane z príjmov právnických osôb.

    A teraz niečo špeciálne pre pána Blahu. Poďme sa pozrieť, akú daň platilo najchudobnejších 10 % daňovníkov. V rokoch 2001 - 2003, čiže to je trojročný priemer rokov 2001, '2, '3. Desať percent najchudobnejších zaplatilo 0,5 % všetkých výnosov daní. V rokoch, potom došla daňová reforma a v rokoch 2004, 2005, 2006, čiže 3 roky oproti trom rokom. 10 % najchudobnejších, nieže žiadnu daň neplatili, ešte dostali 2 % všetkých výnosov vrátených. Preto, lebo bol zavedený daňový bonus na deti.

    Najchudobnejších 20 % daňovníkov platilo 3 roky pred zavedením rovnej dane v priemere 2 % všetkých výnosov, 3 roky po zavedení rovnej dane dostali 3,5 % od štátu vrátených.

    Najchudobnejších 30 % - platili 5 % výnosov všetkých daní. 3 roky po zvedení rovnej dane dostali 3 % vrátené.

    A najchudobnejších 40 %, to nie je málo, 40 % ľudí, to je takmer polovica, platili 8 % všetkých výnosov, ale po daňovej reforme neplatili nič. Dokonca dostali trochu vrátené.

    Môže sa stať, že teraz povie pán Blaha, to je síce pekné, ale je to málo, nestačí že 40 % daňovníkov neplatí žiadnu daň z príjmov fyzických osôb. Prosím? K tomu ešte dôjdem. Daň z príjmov fyzických osôb. To je málo. 80 % ľudí nesmie platiť nič. Veď tých 20 % majú dosť. Oni budú platiť. Len títo ľudia majú na to, aby zo systému utiekli. Môžte tu apelovať na morálku, koľko chcete. Ale keď si myslíte, že z nejakého človeka, ktorý je bohatý a bohatý preto, lebo má zrejme, že má dostatočne v hlave alebo má iné schopnosti, alebo vyššie, alebo skrátka viac pracoval v živote. Keď si myslíte, že z tohoto človeka spravíte vola a poviete mu: "Môj milý, ty teraz budeš jednoducho platiť do nemoty," tento človek povie: "Nebudem!" Utečie zo systému. Vy si nemyslíte, že ten systém je vodotesný. On je deravý jak švajčiarsky syr. O tom vám môže Jozef Mihál porozprávať, až budete mať záujem. Títo ľudia vám utečú. Nebude mať tie dane kto platiť. Po internete chodí taká průpovídka - s desiatimi pánmi, ktorí chodili na obedy a delili si ich solidárne, a potom, keď došla zľava, tak zrazu toho najbohatšieho vyhnali od stola a potom zistili, že nemajú za čo obedovať.

    Po zavedení rovnej dane - niekoľkoročnom priemere - platí 7,5 % najbohatších daňovníkov 40 % všetkých výnosov daní z príjmu. 7,5 % platí 40 % všetkých výnosov. Nepodceňujte tento stav. 13 %, to je, toľko daní platila polovica všetkých daňovníkov. 13 %, po novom už iba 4 %. Rovná daň je oveľa solidárnejšia, ako bol predtým progresívny daňový systém. Môžme robiť ešte solidárnejšie systémy. Áno, len to už jednoducho nebudú tí, ktorí to platia, akceptovať. A pri 60 %, vidíte, to sú skoro dve tretiny všetkých daňovníkov platilo 17 % a po novom iba 9,5. To znamená, zvyšných 40 %, najbohatších 40 % daňovníkov platilo 90 % všetkých výnosov. Vy si myslíte, že vy im naparíte ešte viac, že veď to oni znesú. V poriadku. Opäť upozorňujem, títo ľudia vám utečú.

    Na záver môjho prejavu chcem povedať dve veci. Opäť raz chcem upozorniť na nebezpečnú kombináciu faktorov. Na tú dynamiku, ktorú vy si dnes ani neviete predstaviť, ktorú vyvoláte, keď schválite to, čo schváliť chcete. Na jednej strane je to daň z príjmu právnických osôb, ktorú idete zvýšiť z 19 na 23 %. Toto samo o sebe nie je dráma. Horšie zniesla slovenská ekonomika. 4 % naozaj nikoho nepoložia. Ako vy ste to vraveli, pán Kamenický. S tým súhlasím. Zároveň idete zaviesť zdravotné odvody na dividendy. Zdravotné odvody sú daňou. Preto, lebo všetci platia podľa svojho príjmu, všetci dostanú to isté, to je typická daň. Vy idete de facto zaviesť daň z dividend, ale len pre domácich. Čo to je po prvé veľmi nespravodlivé, lebo zahraničným to nezavediete. Zavediete to len domácim. Daň z dividend. Fajn. Idete to vrátiť do stavu pred rok 2003. Teraz nespomínam si presne či vy, pán Kamenický, či vy, pán Duchoň, ako ste, kto z vás argumentoval spôsobom, že, no veď, kde je, veď bol pokles HDP, rovná daň nefunguje, lebo veď v roku 2009 bol pokles HDP. No len pokles, alebo nárast HDP, pán Kamenický, to nie sú absolútne hodnoty, ale relatívne. To je len skrátka tá delta. Tá zmena. Čo ale rovná daň spravila, ona - prvé 3 alebo 4 roky po zavedení rovnej dane rástlo slovenské HDP výrazne rýchlejšie ako české alebo maďarské, alebo keď to spriemerujete, alebo jedno čo. Čiže dá sa pomerne presne odhadnúť efekt zavedenia rovnej dane. Povedzme, že to bolo 12 alebo 15 nominálnych % toho HDP z toho obdobia. Ale nečakajte, že každé štyri roky dostanete 15 %. Veď sme urobili iba jeden krok. Ten priniesol 15 %. To, ako keby ste chceli mať v ruke 5-eurovku a chcete každý týždeň za tú istú 5-eurovku nakúpiť. Urobili sme krok, urobili sme rovnú daň a od roku 2004 do roku 2008 to prinieslo, povedzme tých 15 % HDP. Nejaká suma. HDP bolo vtedy okolo 2-tisíc, 15 %, 300 miliárd korún. Toto je doma. No ale nečakajte, že dostanete každých štyri roky ďalších 300 miliárd.

    V roku 2007 to chcelo spraviť ďalšie úpravy. Vtedy som navrhoval, napr. znížme daň na 16 % a financujme to zrušením tých výnimiek, ktoré tam ešte ostali. A to ma ekonóm všetkých ekonómov označil za avanturistu. Tak to bolo.

  • Obrátenie sa rečníka k podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

  • Mám na mysli Roberta Fica, Peter, aby si náhodou, dobre.

    Keby že spravíme ďalší krok, mohli sme mať ďalšie efekty. Takže nečakajte, že z jedného opatrenia budete, neviem, čo to je vôbec za zmýšľanie. Teraz idete ale spraviť opak. Vy keď to vrátite do stavu pred rok 2004, tak sa vám vráti aj to HDP, aj tie výnosy z daní a vám poklesnú. Poklesnú vám, keď spravíte tieto dve veci. A keby že robíte len tieto dve veci. Vy idete spraviť Zákonník práce úplne socialistickým. Alebo idete zaťažiť odvodmi, daňami, všetko, čo sa hýbe. Tutok, taký expert sedí na ministerstve financií, kolega Filko. Ten by zdanil úplne všetko. Toto zabije hospodársky rast. Zabije. A teraz my sa netvárme, že môžme si to dovoliť, lebo máme rast 8 % alebo 10. A to tu trošku znesieme 2-3 percentá. My máme rast 1,8 alebo 2, alebo 2,2 %. Pri takomto raste ani len nestúpa, nebude stúpať počet pracovných miest poriadne. A tento rast, to je nič. To je maličký zárodok nejakého rastu a toto vy to skrátka sfúknete z povrchu zemského.

    K tým opatreniam, ktoré som spomínal, nepatria len vaše legislatívne opatrenia, ktorých teda je neúrekom. A ešte raz: tá kombinácia je nebezpečná, ten smrteľný kokteil. Ale patria k ním potom aj také individuálne. Minule sme sa tu bavili o tom, že pri DPH treba zložiť zábezpeku minimálne 2-tisíc eur. No ale stáva sa, že jedna firma dostala zábezpeku 350-tisíc eur. 350-tisíc eur. Ja na jednej strane, pán minister, oceňujem to, že ste sa to snažili dostať mimo vplyvu úradníkov a že teda tých 50 kritérií, že skrátka nejaký algoritmus, kde vstupuje 50 kritérií, že je objektívny, toto oceňujem. Ale zároveň upozorňujem na to, že tento algoritmus bol zjavne robený od zeleného stola. V tomto prípade idete, až vás to zaujíma, ja vám, samozrejme, toto môžem dať, úplne z nezmyselných dôvodov je to ani nie daňová pozdlžnosť, tá bola pred desiatimi rokmi vyrovnaná, ale nejaké penále, ktoré boli vtedy nekresťanské: 50 %. A ten človek ich ešte dodnes spláca, tak ste mu naparili 350-tisíc eur zábezpeku - a to ho zlikviduje. Tento človek zamestnáva 77 ľudí. Keď toto nezmeníte, tak máte 77 ďalších nezamestnaných alebo nejakú časť z nich.

    Ale vrátim sa k tým objektívnym kritériám. Je dobre, že máte objektívne kritériá, ale odporúčam v úplne v extrémnych hodnotách, ako je táto, do toho možno vstúpiť na individuálnej báze a, samozrejme, na vysokej, nie úradník, ale možno že na ministerstve niekto by sa mohol pozrieť na to. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

    Úplne na konci sa chcem poďakovať a chcem oceniť, že minister financií otvoril rozpravu k hazardu, aj keď sa to bude opäť okolo hazardu točiť. Ale oceňujem to, že mám možnosť predniesť moje výhrady k pozmeňovaciemu návrhu k poplatkom v stavebnom konaní. Veľmi pekne ďakujem

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických. Áno, pán poslanec Číž, poprosím zapnite. Štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Aj pán poslanec Poliačik? Tak, poprosím, páni poslanci, kto chce reagovať s faktickou poznámkou, prihláste sa. Päť poslancov, šesť poslancov. Posledný, pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Richard Sulík vždycky nám ukáže čísla, ktoré potvrdzujú to, čo my niektorí ostatní hovoríme, a je to veľmi dobre, lebo tie čísla sú proste jasné, a aj tí, ktorí neveria, tak môžu teraz na číslach vidieť, ako to naozaj je. A naozaj jedno jednoznačne vidno. Že zavedenie rovnej dani pomohlo ekonomike. Zvýšilo výnosy a príjmy štátneho rozpočtu, pán Blaha, nie znížilo. Pomohlo tým pádom predovšetkým tým nižším príjmovým skupinám a pomohlo tomu, aby štát mohol financovať aj svoje sociálne programy aj iné záležitosti. Takže vy robíte obrovskú chybu, keď zvyšujete dane pre právnické osoby. Keby ste chceli, že teda potrebujete zvýšiť príjem, ak, nevravím, že by som s tým súhlasil, ale zmysluplné by bolo povedzme, keď by ste už zvýšili pre fyzické osoby, pretože tie ťažko unikajú z toho klepca, ktorý je nastavený, ale zvyšovať pre právnické osoby je naozaj pílením si konáru samým pod sebou. Vy si miešate smrteľný kokteil alebo nám ho miešate pre rast slovenskej ekonomiky.

    Keby ste chceli zvýšiť príjmy, tak bolo by určite efektívnejšie, ale bolo by to odvážnejšie radšej znížiť sadzby dane pre právnické osoby. A dosiahli by ste naozaj to, čo sa dosiahlo po zavedení rovnej dane. Pretože aj na tom vývoji bolo vidieť, že ten rast sa v istom okamihu vyčerpá, pokiaľ nenasleduje ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia a prípadne vízia znižovania daní. A tou ste mohli ísť a boli by ste naozaj ukázali, že ste odvážni, a dosiahli by ste zvýšenie príjmov. Takto si ho dramaticky znížite.

  • Pán kolega Sulík. Najskôr v tom úvode ste spomínali mňa a toho Hayeka. Ja som vám dal naozaj materiál prefotený, kde ste mali presne tu ôsmu kapitolu, kde Hayek hovorí o sociálnom darwinizme a hlási sa k maltuziánstvu. Každý, kto trošku rozmýšľa, tam musí vidieť tú interpretáciu, ktorú som ponúkol ja a ponúkajú ju aj významní autori ako povedzme Apel. Keby ste sa vyznali trošku v tom diskurze filozofickom, tak by ste to tam museli vidieť, lebo to je tak očividné, ale očividne ste, sami priznávate, že toto nie je vaša doména, tak sa k tomu radšej nevyjadrujte.

    Druhá vec. To, že chudobní platia nízke dane, to je fajn. Tak to má byť a to je ok, ale druhá časť tejto rovnice je to, že bohatí majú platiť vyššie sadzby dane. To je progresívna daň. Aby boli ufinancovateľné práve tie verejné služby, ktoré potrebujú tí chudobní. Tomu sa hovorí solidarita. Vám uniká tá druhá strana rovnice a ja tomu rozumiem z vášho pohľadu. Vy proste kopete za pracháčov. Chcete, aby platili nízke sadzby, ok, je to vaša agenda, ale aj tak nerozumiem vášmu znepokojeniu, pretože keby tu prišla vláda a povedala, že chceme tu mať reálne progresný systém ako v západnej Európe, povedzme vo Francúzku, aby platili 75 % sadzbu bohatí. Tak chápem trošku vaše znepokojenie, byť to na mne, je to tak, ale z 19 na 25 alebo z 19 na 23 v prípade korporatívnych daní, to je pre vás téma pán kolega?

    No a posledná vec, troška ste tu načrtli pána Filka. Viete vy, aký rozdiel je medzi vami a pánom Filkom? Pán Filko je ekonóm, vy ste táraj.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Na úvod by som chcel zaujať alebo dať poznámku, čo sa týka tej zamestnanosti, ktorú ste tam hovoril alebo ten graf poukazoval na čísla od roku 2000. Myslím, že to súviselo aj s tým, že v tom čase mnohé segmenty priemyslu, ale aj služieb zažívali ešte nebývalý rast a boom. Napríklad viem, že stavebníctvo v podstate vtedy extrémnym spôsobom expandovalo, ale ak si porovnáme tú situáciu napríklad s dneškom, tak asi všetci uznáme, že dnes prakticky developeri majú opačný problém. Jednoducho to, čo postavia, tak nevedia umiestniť na trh a takisto aj ďalšie oblasti priemyslu, napríklad IT technológie. V tom čase v roku 2000 vrcholila aj internetová bublina. Ja osobne aj poznám spoločnosti, internetových providerov, ktoré sa predávali rádovo za desiatky až stovky miliónov vtedy ešte korún, čo takisto sú dnes spoločnosti, ktoré len veľmi ťažko nachádzajú priestor na dnešnom trhu. Takže určite nárast zamestnanosti súvisel hlavne teda s tým, že mnohé oblasti v tom čase ešte boli vysoko podhodnotené, a prakticky nové spoločnosti, ktoré prichádzali na trh, mali oveľa väčší priestor.

    Druhá vec, ja vo svojom príspevku som sa jednoducho snažil poukázať na to, že ten výber daní, ja uznávam, bol vyšší po zavedení rovnej dane, ale ten najväčší a podstatný vplyv na túto skutočnosť mal to, že jednoducho vo svete a najmä teda v Európskej únii sme sa nachádzali v čase vysokého ekonomického a hospodárskeho rastu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega Sulík, no, ja oceňujem to, že ste prakticky prvý z diskutérov, a to aj v druhom čítaní, ktorý používal čísla. Na druhej strane, pán Sulík, sa vám musím priznať, tá interpretácia bola prečudesná, pretože od roku 2003 ste spomínali tie čísla a ukazovali ste, jak vynikajúco do roku 2008 všetci pripravovali rozpočet a potom už nepripravovali. No prišla kríza, dosť zásadná kríza. Problém je, že lebo naozaj ten dvojminútový príspevok limituje, ale problém je, že tá plná špajza, o ktorej ste hovorili, tak teraz vyzerá, že je to suma 750 miliónov eur. To je tá plná špajza v tom odhade vlády, ktorú ste ešte reprezentovali minimálne v čase prípravy, a vaši ministri boli členmi tejto vlády, ktorá to odhadovala, takže už len tu je zásadný rozpor s tým, čo ste hovorili o nejakej plnej špajze.

    Pán Sulík, rovná daň, to je to, o čom sa bavíme, naozaj o tom rozdiele, o ktorom hovoril Ľuboš pred chvíľou. Rovná daň oproti iným iným európskym krajinám je rozhodne hlboko nesociálny moment. Demonštruje v spoločnosti, že akýkoľvek sociálny štát je ilúziou.

    Vážený pán Sulík, no tretí problém, ktorý chcem spomenúť je, že vy tu prezentujete psychológiu, že buď bude daň taká, ako ju príjmu biznizmeni, a keď nebude, tak v takom prípade nebudú platiť lebo. Pán Sulík, no pravdepodobne iste nemožno jednostranne interpretovať ani jednu z týchto faktorov, o ktorých hovoríme, alebo ani jeden z týchto faktorov, o ktorých hovoríme, ale na druhej strane aj daňový cynizmus, ktorý cítim vo vašich slovách, treba vymýtiť a musíme sa rovnako intenzívne baviť o tom, ako štát dokáže realizovať skutočnú a dobrú daňovú politiku vrátane vymáhania daní. Ďakujem.

  • Richard, mňa vždycky udiví, že napriek tomu, že svoje tvrdenia ohľadom daňového systému dokladáš konkrétnymi číslami, a to aj také vyjadrenia, že ten daňový systém bol spravodlivejší, že ten daňový systém doteraz viac myslel na chudobných ľudí, tak aj napriek tomu proste na druhej strane stále vidím v lepšom prípade teda dobrý načítaný citát alebo v horšom prípade vidím naozaj iba floskule a prázdne vyjadrenia, ktoré sa opakujú cyklicky a stále dookola.

    Jedna vec ale stojí za zvýraznenie a ty si o nej hovoril, a to je presne ten psychologický moment, ktorý sa na ten daňový systém viaže. V daňovom systéme ľudia, ktorí doňho vlejú peniaze, jednoducho musia cítiť zmysluplnosť investovania tých peňazí do niečoho, a keď 90 % pri tejto konkrétnej dani dávajú ľudia, ktorí zarábajú nadpriemerne, teda tí bohatí, preto ich je naozaj jednoduché zmeniť domicio, ísť do inej krajiny, ktorá im poskytne lepšie podmienky.

    Tak podľa mňa by sme mali pri stanovovaní podmienok v tomto systéme myslieť aj na to, akým spôsobom to zoberú, a to nie je otázka ideológie. Pán Paška, to nie je otázka toho, že ako by mal svet fungovať. To je otázka toho, ako on už dnes funguje, a to je presne rozdiel medzi nastavovaním pravidiel pravicou a nastavovaním pravidiel ľavicou. Ďakujem.

  • Pán Poliačik, vopred sa ospravedlňujem, nie je to, nesmiem to robiť, ale to je tak vzácny pojem - daň ako investícia - že to stojí za úsmev a za zmienku.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac, ešte.

  • Vážený pán kolega Sulík, ďakujem vám za to, že neustále poukazujete na to, že kombinácia opatrení, ekonomických opatrení za posledných 7 mesiacov tejto vlády bude znamenať nižší výber daní, bude znamenať vyššiu nezamestnanosť v tejto krajine. Naozaj pri svojom stretávaní sa s podnikateľmi v regiónoch, aj s podnikateľmi, ktorí volia SMER dostávam otázku, či si premiér spolu s ministrom financií uvedomujú v skutočnosti, čo robia. Som presvedčený, že premiér Fico si to neuvedomuje. Naozaj ideológia je silnejšia ako ratio.

    V prípade ministra financií som presvedčený, že vie, že robí zle tejto krajine, pretože aj v rozhovore asi zhruba pred mesiacom sa vyjadril, že pre túto krajinu by predsa len bola lepšia daň okolo 21 %. Naozaj som presvedčený o tom, že podnikatelia, živnostníci, podnikatelia väčší alebo menší zaplatia na budúci rok menej daní. Budú mať menej zákaziek a bude vyššia nezamestnanosť v tejto krajine. Nárast výberu daní vidím iba u nižšie príjmových skupín obyvateľov. Naozaj ten príklad, ktorý tu kolega Brocka niekoľkokrát poukazoval, nemožnosť odpočítateľnej položky na manžela, manželku - bude znamenať to, že títo nízkopríjmoví obyvatelia zaplatia vyššiu daň. To znamená nárast daní bude iba od nižšie príjmových skupín obyvateľov.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Sulík, nech sa páči reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán Blaha, súhlasím s vami. Nevyznám sa do filozofického diskurzu, lebo sa doňho nerozumiem, a preto by som o ňom nemal rozprávať. S tým plne súhlasím. Len nerozumiem, prečo vy sa stále vyjadrujete k daniam? To mi je skutočne záhadou.

    Pán Duchoň síce odišiel, ale argumentoval tu, že vtedy rástli výnosy daní a HDP a neviem čo, lebo bol tu rast a boom, ale ešte raz, odkážte to niekto pánovi Duchoňovi, veď to nepadlo z neba - rast a boom. To nie je dané prírodným zákonom, že to nevieme ovplyvniť. Rast a boom boli možno v celej Európe, ale na Slovensku obzvlášť silný rast a obzvlášť silný boom preto, lebo sa robili správne reformy.

    V mojom, práve som ešte zabudol na pána Číža, ktorý tu minule argumentoval s tým, že banky a bezbrehý finančný neregulovaný kapitalizmus a 28 biliónov a neviem čo, a ešte raz sa pýtam, pán Číž, prečo potom ste súhlasili s podporou, 40 miliárd bolo včera schválených pre súkromné španielske banky. Prečo potom, keď takéto reči?

    Ešte jednu vec k vám, pán Blaha, tunák stále hovoríte, náš vzor je vyspelá západná Európa. Ľudia ako vy 30 rokov dozadu hovorili o tom, že v Európe je zahnívajúci kapitalizmus, v západnej a že teda my sme na tom ďaleko lepšie, a musím teda s nimi súhlasiť, lebo tam to už hodne hnije.

    Úplne na záver, pán poslanec Zajac, ďakujem za, za pochvalu k môjmu prejavu. Chcem však vás doplniť v jednej veci, to je tá odpočítateľná položka, ste tu vystúpili pár dní dozadu a mám dojem, že ste to neuviedli dostatočne správne. Nie je to tak, že ani Mikloš sa neodvážil zrušiť odpočítateľnú položku na dane. Vtedy bola zavedená. On ju práve zaviedol, lebo bola na daňovníka 38-tisíc korún a na manželku 12...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Csicsai do rozpravy. Pán poslanec, máte dlhšie vystúpenie?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak to nechajme tak. Je súhlas, aby sme prerušili rokovanie, aby pán poslanec mohol potom vystúpiť. Takže prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Pán poslanec, budeme o 14.00 hodine pokračovať vaším vystúpením. Dokončíme rozpravu a potom budeme pokračovať v otvorenej, v znovuotvorenej rozprave o hazardných hrách.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 239.

    Nemáme pána ministra, prosím pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály.

    Ale zatiaľ kým teda nedôjde, prerušujem rokovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vítame pána ministra, takže sme radi, že ste zaujali po šiestich minútach svoje miesto.

    A odovzdávam slovo ďalšiemu v poradí, ústne prihlásenému rečníkovi pánovi Gabrielovi Csicsaiovi a pripraví sa pán poslanec Blaha.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239.

  • Dobrý deň prajem.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni kolegovia, pán minister, ja budem trošku stručnejší ako moji predrečníci. Dneska už tu viac-menej bolo povedané všetko a myslím, že trošku vás tu je pomenej, takže budem skôr rýchly. Nejaké state, ktoré čo som si napísal tak rýchlo prečítam a potom sa pozastavím pri tom, kde by som trošku chcel vyzdvihnúť niektoré fakty.

    Takže vlastne predpokladaný zákon o dani z príjmov vlastne modifikuje zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Základným cieľom, jak som to pochopil, má byť získanie dodatočných príjmov do konsolidácie fiškálneho rozpočtu do štátneho rozpočtu až do výšky 375 miliónov eur. Vláda odhaduje tieto príjmy s tým, že pomôžu štátnemu rozpočtu, môj súkromný názor je, že v oblasti dane z príjmov obsahuje opatrenia, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a k následnému rastu nezamestnanosti. Dovoľte mi priblížiť trošku najdôležitejšie zmeny v tomto zákone.

    Zavedením možností uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálne výške 5 040 eur, to znamená, že 420 eur mesačne, a zrušenie možností uplatňovania paušálnych výdavkov pri príjmov z prenájmu. V tomto kontexte sa tiež ruší možnosť uplatnenie paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností a podobne, ale čo je z toho podľa mňa podstatné, to že tento návrh zákona zasiahne zhruba 22-tisíc samostatne zárobkovo činných občanov a podľa všetkého zaťaží ich minimálne o administratívne náklady navyše. Dovolil som si urobiť taký malý verejný verejný prieskum medzi mojimi známymi, tých ktorých sa to najviac týka a vlastne vychádzalo mi to, jednak som zistil, že zase tak ich nemám až tak veľa, takže tie čísla nebudú štatisticky významné, ale predsa len o niečom hovoria. Živnostník, ktorý fakturuje ročne zhruba tých 12 až 15-tisíc eur, táto skupina povedala si, že dobre, čert to ber budem podľa starého ďalej pracovať, ale skupina živnostníkov, ktorí fakturujú alebo plánujú faktúrovať viac ako 15-tisíc, medzi 15-20-25 mali jednoznačný postoj k tomu a dokonca jeden z nich mi povedal, koniec koncov to sa dá aj vypočítať veľmi jednoducho, že podľa starého zákona tých 40 %, čo sa dá stiahnuť to je 10 tisíc plus ešte 2,5-tisíc odvody, takže zostáva zhruba 12,5 tisíca eur z toho, z čoho sa platí daň, kým podľa nového vlastne 5-tisíc sa odrátava a ešte 2,5-tisíc eur takže, tá čiastka z ktorého budú môcť alebo musia platiť daň to je 17 500 eur. Rozdiel v týchto daniach je 950 eur, v jednom prípade je to 2 375 a v druhom prípade je to 3 325. No a teraz vznikne otázka, resp. každý podnikateľ musí s tým rátať, že či obetuje tých tisíc eur alebo neobetuje tých tisíc eur zhruba mesačne.

    A dokonca by som povedal, že bolo im povedané, že to je vlastne o jeden mesiac viac roboty za tú istú mzdu alebo za ten istý príjem, čo bolo doteraz. A teraz vzniká otázka, čo s tým. A takisto som sa pýtal, že čo mienite robiť. Tak hovorí, že mám tu viac možností, a tu by som aj chvíľku podotkol, že bola tu reč o tom, o morálnosti a nemorálnosti platiť dane, neplať dane. Myslím si, že neni to len čiste otázka morálky ale aj otázka peňazí, otázky prežitia, takže tie odpovede, čo som dostal trošku ma aj prekvapili, ale zase vychádzajú veľmi normálne, najviac percentuálne povedali, že východisko čierna práca, že jednoducho, že nepriznajú príjmy, budú žiť ako tak. To ako neprichádza, samozrejme, do úvahy, nedá sa ani to nejak odôvodniť tým, ale, žiaľ, realita je taká, že pravdepodobne uberú sa týmto smerom.

    No ale väčšina ľudí zase povedala, že za tie peniaze sa už oplatí zamestnať nejakého ekonóma alebo účtovníka, ktorý skonsoliduje uzávierku alebo skrátka namiesto daní, čo doteraz platili za normálnych podmienok tých 2,5-tis. eura, tak účtovník zoberie nejakú tisíc eur, dajme tomu, a podnikateľ koncom roka bude platiť okolo tých 300 až 500 eur. To znamená prakticky namiesto tých 2375 eur, čo by za normálnych okolností hocikto zaplatil, štát príde minimálne o 200 stovky či 2 tisícky, daň bude okolo tých 300 až 500 eur a myslím si, že s týmto tento zákon veľmi neráta a rád by som upozornil, že pravdepodobne, dosť veľká pravdepodobnosť, že pôjde týmto smerom, takže tie príjmy, ktoré sa plánujú z toho opatrenia, skôr budú prekvapením, ako zbožným očakávaním.

    Druhá taká časť, alebo druhá časť zákona, zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov. Ide o 168 ústavných činiteľov. Čo ja viem, viem pochopiť, že treba šetriť, súhlasím s tým, ale ja stále si myslím, že toto opatrenie v takej forme, jak je tu, je skôr populistické ako reálne. Lebo či to chcem, či to nechcem, tisne sa mi otázka, že čo s ľuďmi, ktorí pracujú v štátnej správe na čele veľkých podnikov, kde príjmy sú omnoho viac väčšie, ako bolo tu udávaných ústavných činiteľov. Nedávno nemenované noviny priniesli zoznam správnej rady určitého štátneho podniku aj s príjmami a boli mnohonásobne väčšie ako tuto uvádzané príjmy. Takže myslím si, že ak treba šetriť, tak myslím že principiálne šetríme a nie populisticky a nerobme si PR z toho, že teraz ideme znižovať výdavky pre poslancov a ostatných ústavných činiteľov.

    Zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby z 19 % na 23 %, tu niet čo dodať, vláda potrebovala navýšiť daňové príjmy a rozhodla sa, že ich najväčšiu časť získa od právnických osôb. Osobne to nepovažujem za šťastný krok, keďže dochádza k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami, ako napr. Zákonník práce, môžu odradiť potencionálnych záujmov o investovanie na Slovensku. Treba si uvedomiť, že my sme v konkurenčnom boji so štátmi strednej a východnej Európy, to znamená, že keď porovnám v rámci V4 len, Slovensko bude mať najväčšiu daň z príjmov právnických osôb. V súčasnosti Česká republika 19 %, Poľsko 19 %, Maďarsko 10 % do 500 mil. forintov a 19 % nad tým. Myslím, že môže to byť problémom, práve, jak som hovoril, s týmito štátmi najčastejšie súperíme, takže s veľkým záujmom budeme sledovať, že ako dopadne toto opatrenie a či nebude mať predsa len negatívny efekt, na čo už aj moji kolegovia predo mnou tuto upozornili, takže nebudem to nejak rozvádzať.

    Takže na záver by som ešte raz nejak zosumarizoval, vláda naordinovala pre slovenskú ekonomiku, myslím si, nebezpečnú kombináciu zmien v hospodárskej politike, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou povedie k znižovaniu zamestnanosti. Ide o kombináciu zvýšenia daňového zaťaženia a zníženia flexibility trhu práce prostredníctvom novely Zákonníka práce. Deje sa to pritom v takom čase, keď ekonomika zápasí so stagnáciou, dokonca recesiou a k negatívnym vplyvom extrémneho prostredia na slovenskú ekonomiku sa pridajú aj negatívne efekty hospodárskej politiky vlády. Ide o ohrozenie hospodárskeho rastu Slovenska.

    Navrhované zmeny v oblasti daní z príjmov znamenajú zvýšenie zdanenia ekonomickej aktivity. V prípade dane z príjmov fyzických osôb to povedie k demotivácii lepšie zarábajúcich osôb, do skupiny ktorých často patria vysokokvalifikovaní odborníci. Pre firmy budú v tomto kontexte negatívnym dopadom vyššie náklady na kvalifikovanú pracovnú silu. Zvýšenie dane z príjmov právnických osôb povedie k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami môže odradiť potencionálnych záujemcov o investovanie.

    Zvýšenie daňového zaťaženia najviac s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zvýšenej miere daňovej optimalizácie v skupine zasiahnutých fyzických a právnických osôb. To sa môže následne negatívne odzrkadliť na výbere dane z príjmov, čo zvýši tlak na štátny rozpočet, ktorý je už beztak pod veľkým tlakom vzhľadom na potrebu dosiahnuť deficit na úrovni až 3 % v roku 2013.

    Na záver by som ešte raz prízvukoval, že vláda zvolila vzhľadom na ekonomickú situáciu v Európe v rámci konsolidačného balíčku nešťastný mix daňových opatrení. Tieto opatrenia vedú k zvýšeniu daňového zaťaženia ekonomickej aktivity a ku zníženiu investičnej atraktívnosti Slovenskej republiky. Návrhy vlády v oblasti dane z príjmov sú návrhmi, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a následnému rastu nezamestnanosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické, štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, otvorili ste veľmi zaujímavú tému, a to sú platy manažérov v štátnych podnikoch. Fakt, my tu budeme na každej schôdzi nejak upravovať platy, príjmy a ostatné finančné honoráre ústavných činiteľov, ale na manažment v štátnych podnikoch alebo v obchodných spoločnostiach, kde má štát svoj obchodný podiel, na to sme nejako zabudli a zabudlo aj ministerstvo financií. Som bol za tých pár rokov predsedom výboru pre konflikt záujmov, kde sa dávajú majetkové priznania. Musím sa vám priznať, že aj z verejne dostupných zdrojov je tam vidieť, že je obrovský rozdiel medzi platmi ústavných činiteľov a medzi príjmami a platmi, mzdami jednotlivých manažérov v štátnych podnikoch.

    Pán minister, otázka je na vás, či s tým niečo spravíte, či tam necháte 4 až 10-tisícové platy, keď, toľko to vychádza, keď zoberieme odmeny koncoročné pre tých manažérov, alebo idete aj tam niečo zaviesť nejaké to skrátenie, nielen u občanoch napr. s týmto zákonom. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som tiež pripojil pár slov k tomu, čo pán poslanec Csicsai načal, a to sú, to je tá zvláštna 5 % daň pre ústavných činiteľov. Ja tu tiež proste túto časť zákona chápem ako pustý populizmus, ako urobiť tú trpkú pilulku, cez nástroj zvaný škodoradosť, trošku stráviteľnejšou pre všetkých tých, ktorým vlastne finančne tento zákon o dani z príjmu poškodí. Budú sa cítiť lepšie, lebo aj druhým, tým nepopulárnym, neobľúbeným ústavným činiteľom ubudne.

    No a k tomu meritu, špeciálne čo sa týka ľudí, ktorí pracujú ako osoby zárobkovo samostatne činné, ako živnostníci, chcem povedať, že už teraz v tomto okamihu pozorujem, pretože v takom prostredí sa pohybujem mimo politiky, teda medzi ľuďmi, ktorí sa živia svojou vlastnou prácou, nie ako zamestnanci z platu, ale ktorí si sami platia všetky odvody a všetko. Už teraz pozorujem po prvé paniku, po druhé nechuť, po druhé odchod zo živností, čiastočne aj odchod do zahraničných domicilov.

    Viem jedno, že títo ľudia nebudú platiť viac daní, ale v skutočnosti menej, tak ako to povedal pán poslanec Csicsai. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, vašou otázkou, či platiť, resp. neplatiť dane, ste si odpovedali aj sám a to, že výhodou je čierna práca, teda neplatiť. No neviem, či je to výhoda neplatiť. Po zavedení 19 % rovnej dane z príjmov sa čakalo, že sa podniky prestanú vyhýbať plateniu daní. Realita je však iná. Podľa údajov českej agentúry sa napr. počet slovenských podnikateľov, ktorí presídľujú svoje oficiálne kancelárie do daňových rajov, stále zvyšuje a vlani išlo o takmer 3500 firiem. Najsilnejším argumentom pre jej zavedenie bolo, že, a teda aj pre jej zástancov zostáva, že podporuje hospodársky rast a zvyšovanie zamestnanosti. Keby to tak bolo, prečo sa hospodársky rast zastavil, dokonca sa dostal do červených čísiel a v posledných rokoch narástla nezamestnanosť a napriek rovnej dane. Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli špeciálnu 5 % daň pre 180 ústavných činiteľov. Naozaj, keď som sa o tom dopočul, tak ma, prvé čo ma napadlo, tak ma napadlo to, že prečo len 180 ústavných činiteľov. Prečo nie štátni zamestnanci, zamestnanci rozpočtových, príspevkových organizácií štátu, prečo nie zamestnanci akciových spoločnosti so 100 % účasťou štátu, ktorí zarábajú toľko alebo viac ako ústavní činitelia. A naozaj som takýto pozmeňujúci návrh mal pripravený, aj ho mám pripravený, ale keďže som presvedčený o tom, že tá 5 % špeciálna daň pre ústavných činiteľov je čistý populizmus a neprinesie to reálne nejaké reálne vyššie príjmy do štátu, kdežto tento môj pozmeňujúci návrh by priniesol vyššie príjmy do štátu, ale keďže ho považujem za populistický návrh, nechcel som naňho aj ja reagovať ďalším populistickým návrhom.

    Naozaj si myslím, že pred zákonom, aj pred daňovým zákonom by sme mali byť všetci rovní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Chcete reagovať pán poslanec Csicsai? Stlačte ale faktickú. Prosím vás, zapnite pána poslanca.

  • Ja len toľko by som chcel povedať, že čo sa týka, som o tom presvedčený, že hranica daní je práve o tom, práve o tom by mala byť vláda a celý štát, že určitú hranicu, kde normálnym ľuďom, lebo zase nemôžeme povedať si, že každý teraz ide, budeme sa naháňať platiť tie dane, ale aby jednoduchým ľuďom a normálnym ľuďom bola tá hranica ustanovená tak, že aby sa oplatilo platiť tie dane bez toho, že aby mohli dobre spávať. Skrátka tú hranicu treba aj určiť a myslím si 19 % a možno ešte aj nižšie je práve tá hranica, kde ľudia radi zaplatia tú daň, lebo myslia si, že áno, sú solidárni, o tom sme sa rozprávali a zase zvýšenie daní úplne do vysokých percent je kontraproduktívne, lebo vzniká zase otázka, že čo s tými peniazmi. Že koho v rámci štátu, kam sa tie peniaze prerozdeľujú, ktorá skupina dostane, či dostane správne, či nesprávne. Takže ja si myslím, že stále je to o tom, že nájsť tú správnu hranicu, kde presvedčiť ľudí, že áno treba platiť dane. Je to iluzórne si myslieť, teraz každý sa bude hrnúť, hrnúť sa platiť dane, lebo chce byť solidárny. Skrátka taký svet žijeme a buď to budeme sa snažiť z toho vydolovať maximá čo sa dá, alebo budeme sa tváriť na niečo, čo neexistuje. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší prihlásený do rozpravy a posledný je pán poslanec Ľuboš Blaha. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážené pani poslankyne, ak tu vôbec nejakú vidím, páni poslanci, som rád, že v takom hojnom počte sme sa zišli takto popoludní. Blížia sa Vianoce a preto som si povedal, že napriek tomu, že som pôvodne nechcel vystupovať, tak splním tuto darček, urobím darček pre pána kolegu Sulíka, ktorý ma vyzýval k tomu, aby som vystúpil, ale zhodou okolnosti asi kupuje vianočné darčeky, zdržal sa, takže dúfam, že sa predsa len zastaví, ale očividne aspoň jeden zástupca klubu SaS tu je, čo je naozaj výborné.

    Druhá vec je to, že naozaj si myslím, že nejde iba o ekonomickú účtovnícku otázku, keď sa dneska bavíme o rušení rovnej dane. A to je ten omyl účtovníkov, ako je pán Sulík a ďalší. Je tragédiou, že na Slovensku sa ťažké hodnotové otázky, ťažké morálne otázky prenechávajú na riešenie účtovníkom, kalkulačkárom a je ešte horšie, že keď týmto kalkulačkárom bez morálnej fantázie chýba navyše správna kalkulačka. Ale tie ekonomické pojmy alebo ekonomické analýzy prenechám pánovi ministrovi, ktorý bude reagovať. Ja sa skúsim zamerať na tú filozofickú hodnotovú morálnu rovinu, lebo o tom to je a už to viacerí predrečníci nastolili. Tu je proste stret dvoch ideológii, dvoch pohľadov na svet, dvoch svetonázorov. Jeden je ten ľavicový, sociálnodemokratický, ktorý sa opiera o skúsenosť západoeurópskeho typu povojnového, kde fungoval veľmi silný sociálny štát a veľmi silný sociálny zmier, to je prvý model. Potom ho neskôr skúsim bližšie vysvetliť.

    Druhý model, je model neoliberálny, ktorý vychádza z toho, že majme nízke dane, najmä pre bohatých, majme čo najmenší štát, minimálny štát a takto pritiahneme rôznych špekulantov a finančných predátorov a toto má nám zabezpečiť rast. No nie. Takto to očividne nefunguje, a aby som hneď na úvod ukázal, že toto delenie na dva modely má svoje jasné empirické ukazovatele, spomeniem typy štátov, ktoré patria do toho prvého modelu, do toho sociálnodemokratického, do toho modelu, ktorý vychádza zo silného sociálneho štátu, kde je veľmi silná redistribúcia, kde sú progresívne dane oveľa vyššie, aké ide zavádzať na Slovensku naša vláda, a potom to porovnám so štátmi, ktoré majú rovnú daň dneska vo svete. Začnem tými štátmi, ktoré majú rovnú daň dnes vo svete. Pán Sulík, vítam vás. Som rád, že ste si tie darčeky kúpili. Teraz je jeden pre vás ďalší odo mňa.

  • Smiech v sále.

  • Rovnú daň majú vo svete, kolegovia mi vyčítajú, že spomínam iba Trinidad a Tobago, tak spomeniem aj ostatné štáty, ktoré to majú: Abcházsko - a to ešte ani neni štát navyše, Albánsko, Bielorusko, Belize, Bosna, Gruzínsko, Grónsko - páni kolegovia, Grónsko, fantastické - Grenada, Guyana, Jamajka, Kazachstan, Kirgizstan, Macedónsko - wow, to už je niečo lepšie, že? - Madagaskar, Maurícius, Mongolsko -asi obľúbený štát pána kolegu Poliačika. Čo máme ďalej? Čierna Hora, Náhorný Karabach - takisto nie štát, ale na wikipédii sa nachádza v tejto súvislosti - Rusko, Svätá Helena - a že svätci majú rovnú daň - Saudská Arábia, Srbsko, Seychely, Slovensko - poznámka na wikipédii - ktoré zavedie naspäť progresívne sadzby v roku 2013 - chvalabohu - Južné Osetsko, Trans Dnepropetrovsko, Trinidad a Tobago - je to tam, žiaľ, musím to spomenúť znova - Turkmenistan, Tuvalu, Tuvalu

  • Smiech a úškrnok vystupujúceho.

  • a Ukrajina.

    Páni kolegovia, plus, plus spomeniem štáty, ktoré sú v Európskej únii. Áno, Kosovo (povedané so smiechom), nenapovedajte mi. Kosovo, áno, asi zrejme, žiaľ, tiež, neviem, či Kosovo má rovnú daň, ale bolo by to výstižné.

    Spomedzi euroúnijných štátov alebo spomedzi štátov Európskej únie ten výkvet: Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko. Zabudol som na niečo? Kľudne ma opravte, páni kolegovia. Čiže tri malinké pobaltské štáty a Rumunsko, Bulharsko. Toto sú vaše vzory. Obávam sa, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Česi to, sa rozhodli, je to špecifický systém, dajme tam aj Čechov, kľudne je to trošku iné, pán kolega, viete, ale dobre, dajme tam aj Čechov.

    Páni kolegovia, a teraz prečítam štáty, ktoré majú progresívnu daň. Dobre? Zhodou okolností ide o štáty, ktoré tvoria prvé priečky z hľadiska kvality života vo svete a Európe: Švajčiarsko, a budem hovoriť najvyššiu sadzbu dane ako majú najbohatší, Švajčiarsko 40, 5 % platia najbohatší, Nemecko 45 %, Nórsko 55 %, Spojené arabské emiráty - žiadne dane - majú ropu, vybavené, Nový Zéland 45 %, Švédsko 57 %, Kanada 32 %, Dánsko 55, Austrália 28 % - tam som neni celkom istý, myslím, že je to vyššie, Rakúsko 50 %, Holandsko 52 %, Spojené štáty americké, bašta kapitalizmu, 35 %, Japonsko 50 %, Írsko 52 %, Slovinsko 41 % - mimochodom, ďalší z tých z postkomunistických štátov. Francúzsko majú teraz 41 a budú mať 75 %. Izrael som nenašiel presne, aké má, ani som to nehľadal, priznám sa, je na ďalšom mieste. Potom ide Veľká Británia alebo Spojené kráľovstvo 50 %, Portugalsko 46 %, a dvadsiate miesto obsadzujú Španielsko a Belgicko. Španieli majú 52 % a Belgičania 50 %.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni kolegovia, áno, tak aj vyzerajú. Naozaj, mať sa ako vo Švajčiarku, to musí byť úplne najhoršie, čo môže byť. Čiže Švajčiarsko so 40 % nie je pre nás inšpirácia, ale pre nás je inšpirácia tá najpríjemnejšia - ak teda nerátame tie trinidady - Litva. Viete, porovnávať Litvu povedzme so Švajčiarskom, pán kolega Sulík, to je ako porovnávať Valentina Rosiho s Dežom Lakatošom z Dolných Orešian, čo si práve kúpil novú babetu a prechádza po dedine. To naozaj nemôžete ani myslieť vážne, že sa chcete podobať na tieto srandovné štáty. Pri všetkej úcte, štáty, ktoré zďaleka nemajú takú životnú úroveň ako povedzme Švédi, Nemci, Rakúšania a všetky tie štáty, ktoré by sme chceli napodobňovať. Čiže opäť: tento projekt rovnej dane a už som to raz povedal, to je projekt, ktorý oslovil iba banánové republiky a postkomunistické laboratória, kde od zeleného stola veľkí odborníci ako pán Sulík, ktorý ide kupovať ďalšie darčeky, veľkí odborní z Medzinárodného menového fondu, zo Svetovej banky a podobných neoliberálnych inštitúcií zavádzali v 90. rokoch ako tzv. šokovú terapiu. Najviac sa im to podarilo v Jeľcinovom Rusku, kde ľudia umierali od hladu, pretože tým zničili akúkoľvek redistribúciu, akýkoľvek sociálny zmier.

    A keď ešte hovoríme o tej kvalite života. Asi nie je náhodou, že v krajinách, kde sú najvyššie dane pre bohatých, kde funguje naozaj redistribúcia, prerozdelenie od tých bohatých k chudobným, je tá najvyššia kvalita života. Kvalita života je meraná na základe jasných parametrov. Spomeniem niektoré z nich: zdravotná starostlivosť, rodina, komunitný život, bohatstvo, politická stabilita, istoty, klíma, geografia, zamestnanosť, politická sloboda a rodová rovnosť. To všetko majú štáty, ktoré my by sme chceli naozaj napodobniť, západoeurópske štáty, ktoré sú našim vzorom. Vašim vzorom sú banánové republiky. Toľko z hľadiska tých základných empirických dát.

    Ja teraz skúsim vysvetliť lebo očividne tejto diskusii chýbajú základy filozofické, hodnotové, morálne základy. Tu sa naozaj háda pán kolega Sulík a podobní cez technicko-účtovnícke argumenty, ktoré sú navyše nesprávne, ale chýba tu absolútne pochopenie pre morálne základy. Preto, že Slovensko potrebuje sociálny štát a sociálny štát sa nedá odfinancovať tým, že budete brať iba chudobným, a tým, že oslobodíte bohatých od daní. To ste spravili. Oni platili na Slovensku pred rokom 2004 oveľa vyššiu daň ako platia dnes. Oni na tomto kšefte brutálne zarobili. Toto bol kšeft, ktorý vymyslel, teraz neviem, či pán Sulík, pán Mikloš alebo iný babrák. Toto bol kšeft, ktorý tu pomohol jedine bohatým. A oslabil viete koho? Oslabil všetkých ostatných. Pretože bez peňazí od týchto bohatých ľudí nie je možné odfinancovať sociálny štát, nie je možné odfinancovať verejný sektor, nie je možné dať väčšie platy učiteľom, väčšie platy lekárom, väčšie platy zdravotným sestričkám, policajtom, sudcom, atď. Nie je to možné. Keď sa dneska sťažujete na slabú kvalitu verejného sektora na Slovensku, tak sa sťažujete na to, čo spravili títo páni z pravice, pretože oklieštili štát, vykastrovali štát a dneska máme dôsledky týchto javov. Preto je na Slovensku taký zlý život. Preto sa nenachádzame na prvých priečkach kvality života. Preto sa tam nachádzajú štáty, ktoré majú progresívnu daň. Ja som naozaj šťastný, šťastný, že rovná daň bude zrušená a že na Slovensku opäť vraciame sa do Európy k progresívnym daniam. Pamätám si, keď bol rok 2004 a kolegovia neoliberáli z pravice zavádzali rovnú daň. Krútili sme hlavami s kamarátmi, ako môžme napodobňovať banánové republiky a odvracať sa od starého dobrého európskeho sociálneho modelu. Nikto tomu nerozumel. Títo blázni, títo náboženskí, nie náboženskí, ideologickí fanatici tu zaviedli niečo, čo proste nikde nemôže fungovať, lebo štát nie je ufinancovateľný na základe toho, čo títo páni vymysleli. No a prečo chceme sociálny štát? Treba si zodpovedať otázku, čo je to sociálny štát a prečo vlastne vznikol.

    Sociálny štát sa dá definovať na základe troch základných prvkov. Pomôžem si teraz dánskym sociológom Gostom Espingom-Andersenom a ospravedlňujem sa vopred pánovi Sulíkovi, ktorý je veľmi nerád, že sa odvolávam na autority. On všetko vie najlepšie sám. Ja som zvyknutý na vedecké prostredie. A vždy sa odvolávam na autority a na základe toho sa snažím analyzovať, komparovať a vytvárať názory. To, čo vy robíte, pán kolega, je preto, a preto ja považujem za krčmové mudrovanie. Pokiaľ sa neviete odvolať na nejaké analýzy, tak to nemá zmysel. Moja vlastná myšlienka je, že progresívne dane Slovensko potrebuje a ja vám poviem prečo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja vám poviem prečo, pán kolega.

    Základné tri atribúty sociálneho štátu: redistribúcia. To je prvý základný atribút. Redistribúcia prerozdelenie od bohatých ľudí k chudobným. Od tých, ktorí majú najviac, k tým, ktorí nemajú. To je základom. A toto sa deje v mene jednej hodnoty, ktorú má dokonca pán Sulík aj v názve strany, ale ktorej očividne nerozumie. V mene hodnoty: solidarita. Solidarita to je, keď idú peniaze od silnejších k slabším, či už od bohatých k chudobným alebo od zdravých k chorým, alebo od rodín bez detí k rodinám s deťmi, alebo od ľudí v produktívnom veku k ľuďom v neproduktívnom veku, k seniorom. To je všetko je prejavom solidarity. To sa snažíme my na Slovensku zaviesť prostredníctvom progresívneho zdaňovania. A nielen my. Celá západná Európa, ktorá vie, čo robí, na rozdiel od tuná pánov.

    Druhou základnou črtou sociálneho štátu, ktorý tu chceme vybudovať je pojem, ktorý asi nepoznáte, pán kolega, keďže teda si vystačíte s vlastnými myšlienkami a názormi a nečítate, pojem dekomodifikácia. Zapíšte si to: dekomodifikácia. Takisto pojem od Espinga-Andersena. Čo myslíte, čo je koreňom tohto slova dekomodifikácia? Netušíte. Komodita, tovar. Esping-Andersen hovorí, že človek na trhu práce, pokiaľ by neexistoval sociálny štát, ktorý by mu ponúkal nejaké sociálny istoty, by bol čisto tovarom. Tovarom. A fungovalo by to tak, že ten zamestnanec, ktorý je u podnikateľa, by dajme tomu dostal, by sa mu stal nejaký úraz alebo ide do dôchodku, alebo čokoľvek, tak ho proste ako pokazený tovar tento podnikateľ vyhodí. Pochopiteľne, spravil by to, pokiaľ by sa správal trhovo racionálne. Spravil by to. To ako, keď sa vám pokazí doma televízor alebo pračka, tak ho vyhodíte. To by spravil aj podnikateľ so zamestnancom. A jediný spôsob ako mu v tom zabrániť je existencia dobrého Zákonníka práce. Existencia sociálnej redistributívnej siete, ktorá ponúka tomuto zamestnancovi alternatívu. A teda posúva mu, teda pomáha mu tzv. dekomodifikáciou. To znamená, že zbavuje ho statusu tovaru na trhu práce. Ponúka mu alternatívy, dávku, PN-ku, rôzne iné dávky, rôzne iné benefity sociálne, ktoré sa dajú financovať len prostredníctvom daní od bohatých, páni kolegovia. No tým, že zdaníte chudobných, asi nič nedostanete. Jedine prostredníctvom daní od bohatých.

  • Ruch v sále.

  • To je druhý rys sociálneho štátu. Pán Kaník, ukľudnite sa! Prospejete to aj vám, aj mne.

  • Reakcie v sále.

  • Dekomodifikácia sa deje, prepáčte, že vás prerušujem, pán Kaník.

  • Smiech v sále.

  • Dekomodifikácia sa deje v mene hodnoty slobody a to je ďalší pojem, ktorý má pán Sulík v strane, ktorý práve zase odchádza, neobsedí, neobsedí - sloboda - a ktorému takisto nerozumie. Sloboda, aspoň a zase odcitujem nejakého iného autora. Snáď mi to odpustí. Podľa liberála Isaiaha Berlina, britský klasický, pán Poliačik, vy ho dúfam poznáte. Podľa neho sa delí sloboda na pozitívnu slobodu a na negatívnu slobodu. Negatívna sloboda je tzv. sloboda od štátu, od niečoho. To je tá sloboda, nie zákaz. To znamená, nezakazujme ľuďom, aby, dajme tomu, vlastnili veci, nezakazujme im hovoriť, čo chcú, atď. To sú väčšinou tie občianske práva a tie politické práva.

    Ale potom je tu pozitívna sloboda. Aby ste pochopili, čo je to pozitívna sloboda, pán Poliačik, keďže pán kolega Sulík odišiel a komunikujem najmä s ním a pán Kaník, samozrejme, už prestal rozprávať, už počúva.

  • Reakcie v sále.

  • Takže zmyslom slobody pozitívnej alebo zmysel pozitívnej slobody vám vysvetlím na príklade. Predstavte si situáciu bezdomovca pod newyorským mostom. Je slobodným v negatívnom zmysle slova? Je slobodný. Žiaden policajt, žiaden sudca mu nebráni, aby si tam rozprestrel svoj kredenc alebo, čo tam má, krabicu. Nikto mu nebráni, aby vlastnil deku, nikto mu nebráni v ničom. Je z hľadiska negatívneho, to je tá negatívna sloboda, od niečoho maximálne slobodný. Dokonca, keď dostane zápal pľúc, nikto mu nebráni v tom, žiaden policajt, žiaden sudca, aby navštívil nemocnicu. Nikto. Navštívi nemocnicu, vystúpi pekne k ambulancii lekára, zaklope na dvere, môže. Nikto mu nebráni. Je slobodný. A potom pôjde na vyšetrenie a lekár mu povie: " Zaplať." A on nemá čím. Chýba mu pozitívna sloboda. A to je práve to, čo my chceme ľuďom dať. Slobodu pozitívnu. Slobodu, aby mohli reálne využívať svoje možnosti. Vy sa snažíte celú diskusiu o slobode zúžiť na to, aby sme nič ľuďom nezakazovali, ale my im musíme dať príležitosti a šance, aby reálne mohli mať dôstojný život. O tom je sociálna demokracia, páni kolegovia. A o tom je sociálny štát. Čiže hovorili sme o solidarite, o slobode - o strane pána Sulíka určite nie - ale o týchto hodnotách.

    A treťou základnou hodnotou a vlastnosťou každého sociálneho štátu je, že každý sociálny štát sa pokúša napĺňať sociálne práva. A to je ďalší pojem, ktorá zneužíva pravica na Slovensku. Keď sa hovorí o ľudských právach, totižto nemáme na myslí iba občianske práva, aj keď, samozrejme, veľmi si ich vážime a snažíme sa ich napĺňať. My nemáme na mysli iba politické práva, ale máme na mysli predovšetkým sociálne práva, pretože sociálne práva dávajú ľuďom dôstojnosť. Predovšetkým sociálne práva. Ak niekto nemá čo do úst, darmo môže rozprávať niekde v Hyde Parku svoje názory, darmo môže mať formálne právo na vlastníctvo, keď nič nevlastní. On potrebuje aj sociálne práva. To je napríklad právo na bývanie, právo na prácu, právo na dôstojnú mzdu, právo na dôstojnú odmenu za prácu, právo na sociálne zabezpečenie, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, právo na pomoc v chudobe, práva, ktoré mu napĺňajú dôstojnosť. A tieto práva, páni kolegovia, je možno zabezpečiť len tým, že redistribuujeme, len tým, že bohatý sa vzdá časti svojho majetku, aby tu zavládol na Slovensku sociálny zmier. A toto vy práve odmietate. Je zvláštne, že to odmietate napriek tomu, že patríte či už ku konzervatívnemu krídlu, alebo k liberálnemu krídlu pravicového myslenia. Pretože pravica nebola takáto vždy a to vám hovorím ako politológ. A poviem vám prečo.

  • Reakcie v sále.

  • Koncom 19. storočia rok - pán Kaník, kľud, dostanete priestor, dostanete priestor, aby ste obhajovali ten váš gangsterský kapitalizmus - koncom 19. storočia prišiel konzervatívny politik, autoritatívny konzervatívny politik Otto von Bismarck, ktorý nemal ale nič spoločné s ľavicou. Prenasledoval sociálnych demokratov, zatváral ich kade ľahšie, ale prišiel s projektom sociálneho poistenia. Prišiel s projektom sociálneho poistenia. A viete, prečo? Pretože potreboval sociálnu stabilitu. Za oknami sa mu búrili ľudia, štrajkovali, chceli robiť revolúcie, chceli zmeniť tento systém, ktorý bol maximálne nespravodlivý. Bismarck bol natoľko múdry politik, aj napriek tomu, že to bol de facto asociálny, asociálne monštrum, bol na toľko rozumný politik, že prišiel so zákonmi v oblasti sociálneho poistenia. V roku 1883 to bol zákon o úrazovom poistení, potom o zdravotnom poistení a rok 1889 zákon o dôchodkovom poistení. Až prišiel pán Kaník so svojou úžasnou novelou pinochetovskou.

    Dovtedy v Európe fungoval naozaj systém, ktorý stavia na redistribúcii a na pomoci zraniteľným. Ako prvý s tým prišiel konzervatívny politik. Páni kolegovia z KDH, počúvate? Konzervatívny, kresťanský, kresťanstvom ovplyvnený politik. Kam ste došli odvtedy vy, to je mi naozaj ľúto. Ďalší, ktorí zavádzali takéto sociálne reformy, boli viete kto? Britskí liberáli, pán Sulík, liberáli. Opäť: hľadajte inšpirácie tam, kde sa hľadať majú, v knihách, a nie vo vašej hlave, kde sa tvoria nejakým spôsobom, veľmi čudesným, názory. Britskí liberáli na čele s Herbertom Askwithom a Davidom Lloydom Georgom zaviedli tzv. liberálne reformy na začiatku 20. storočia v rokoch 1907 až 1914 a tie zahŕňali sociálnu pomoc, sociálne poistenie a ďalšie progresívne momenty. To všetko zaviedli, páni kolegovia, liberáli, pretože si uvedomovali niečo, čo neskôr vysvetlím, keď budem hovoriť bližšie o jednotlivých ideológiách.

    Ďalší príklad z histórie, ktorým si pomôžem, bude konečne aj zo sociálno-demokratickej dielne. Švédsko, 30. roky 20. storočia. V roku tuším 1932 došla vo Švédsku k moci sociálno-demokratická strana SAP, ktorá vládla ďalších 40 rokov a neskôr ďalších 20. Na čele tejto strany bol švédsky líder Per Albin Hansson, ktorý prišiel s koncepciou folkhemmet. Folkhemmet znamená v preklade domov pre všetkých ľudí. Sa snažil vytvoriť zo Švédska spoločnosť, ktorá sa bude k svojim členom a k jednotlivým občanom stavať ako rodina k svojim deťom, rodina k svojim príbuzným. Pomôže im, keď budú v núdzi. Vytvorí rovnostárskejšie prostredie, aby neexistovala v spoločnosti iba džungľa po ktorej volajú páni kolegovia z pravice. Nielenže zvíťazí lepší, úspešnejší a všetko ostatné je trestanie, ide o to, aby sme vytvorili spoločnosť, v ktorej sa oplatí žiť každému, ktorá je lepším miestom pre život. O to nám ide a o to išlo aj Per Albin Hanssonovi, švédskemu premiérovi v 30. rokoch.

    V roku 1938 - okrem toho, že Per Albin Hansson zaviedol progresívne zdaňovanie, o ktorom sa dneska bavíme, a všetky formy solidarity, ktoré ďaleko presahujú vašu morálnu fantáziu, páni kolegovia - v roku 1938 sa mu podarilo niečo, čo prospelo neskôr aj všetkým ostatným západoeurópskym krajinám. Podarilo sa mu vytvoriť kompromis medzi predstaviteľmi kapitálu a predstaviteľmi práce. V tzv. Salziobádenskej dohode sa podarilo dohodnúť, že zamestnávatelia sú ochotní prijať vyššie dane a na druhej strane im bola garantovaná sloboda podnikania, a tento kompromis potom pretrvával až do, až do dneska pretrváva. Historický kompromis vo Švédsku. Viete, ale viete, vytvoriť takýto kompromis na Slovensku, kde dôjde hocijaký gadžo, dá si reťaz na trh, šušťáky a myslí si, že za, do zajtra zbohatne, je naozaj väčší problém. A preto treba trošku meniť tú spoločnosť. Nemôžete tu obhajovať neustále gangstrov a tváriť sa, že obhajujete podnikateľov.

  • Ruch v sále.

  • Podnikatelia sú na Slovensku slušní ľudia, ktorí takisto vedia, že vďaka solidarite, sociálnemu zmieru a stabilite sa im bude podnikať lepšie. Ale to, keď obhajujete jeľcinovské reformy, neobhajujete podnikateľov, obhajujete gangstrov.

    Teraz vám poviem a ešte by som mohol použiť príklad zase z kresťanskej demokracie, Adenauer po druhej svetovej vojne, už som to hovoril, Nemecko rozbité vojnou, došiel Adenauer, Erhard, pravičiari a prišli s modelom sociálno-trhového hospodárstva. Opäť myšlienka solidarity, opäť redistribúcia, opäť progresívne zdaňovanie, ktoré je dneska v Nemecku na najvyššej úrovni 45 %. Páni kolegovia, čo vám vadí na 25-ich úbohučkých percentách na Slovensku? Ja dúfam, je pre pre podnikateľov, teda pre firmy a pre fyzické osoby najbohatších bude 25. Takže správne? No, čiže, páni kolegovia, v každej civilizovanej spoločnosti západoeurópskej, ktorá naozaj pre nás je vzorom, platí progresívne zdaňovanie. Dúfam, že aspoň toľko uznáte. A že mnohé z tých reforiem, ktoré pomohli zvýšiť kvalitu života v týchto spoločnostiach západoeurópskych, mnohé z týchto reforiem zavádzali aj pravičiari, ale aj pravičiari úplne iného razenia ako ste vy.

    Preto keď vám vyčítam, že vy ste provinční neoliberáli, hovorím o tom, že v Európe sa o flat tax ani nerozpráva. To pre nikoho ani nie je opcia. Keď som sa bavil s pravičiarmi vo Francúzsku alebo v Nemecku, tak sa na mňa pozerali, chytali sa za hlavu, aká rovná daň, však to je absolútny nezmysel, aby platili tú istú sadzbu tí najbohatší a tí najchudobnejší, že to je úplne nezmysel, nonsens. A ja vám vysvetlím prečo.

    Existujú štyri možné ospravedlnenia progresívneho zdaňovania alebo sociálneho štátu ako takého, čiže redistribúcie, prerozdeľovania a tak ďalej. Z toho jedno z nich je otvorenie ľavicové a zvyšné tri využívajú tak pravičiari, ako ľavičiari, čiže bude možno blízke aj kolegom z pravice.

    Prvý, už som ho tu naznačil v jednej faktickej poznámke, utilitarizmus. Utalitiristická argumentácia alebo utilistarické analýzy využíva do veľkej miery aj neoklasická ekonómia aj liberálni ekonómovia ako povedzme možno, ak teda chceme prižmúriť všetky oči, aj pán Sulík. Utilitarizmus je prúd, ktorý vychádza z toho, aby sa v spoločnosti maximalizovali úžitky, pričom žiaden utilitarista neskúma ako tieto úžitky prichádzajú na svet. Pre pána Matoviča je povedzme úžitok to, že si pôjde do opery pozrieť Rigoletto. Pre pána Kaníka možno to, že si poseká záhradu, pre pána Kuffu možno, že sa pomodlí, pre pána Viskupiča možno to, že pôjde na futbal, neviem. Každý má rôzny spôsob, ako dospievať k úžitkom. Utilitaristi, ktorí hovoria, základom je, aby bolo čo najviac úžitku v spoločnosti, koncentrácia úžitku, to znamená, čo najväčšia miera, ale tu je ten preklad naplnenia preferencií ľudí alebo bohatstva, do veľkej miery. Lenže keď sa vychádza z toho, aby sme maximalizovali úžitok v spoločnosti, utilitaristi dospievajú k tzv. princípu klesajúceho hraničného úžitku. Klesajúci hraničný úžitok znamená, že platí, že čím má človek viac majetku, tým klesá úžitok z ďalšieho každého ďalšieho prírastku. Príklad, ktorý vám, ktorý používam aj študentom a odpustia mi, že ho použijem aj tu. Predstavme si, že, a už som to aj naznačoval raz, predstavme si, že zajtra si v lotérii podá lós multimiliardár Bill Gates a povedzme chudobnejší učiteľ na Slovensku. Predstavme si, že obaja zajtra vyhrajú milión eur. Bude mať táto suma pre nich ten istý úžitok, páni kolegovia? Nie, nebude. Chudobný učiteľ si z toho vďaka tomu môže kúpiť ďalšie vzdelávanie, byt, môže do budúcnosti investovať peniaze, sú to pre neho oveľa dôležitejšie významnejšie peniaze. Bill Gates, ten si to ani nevšimne. To bude nejaká ďalšia cifra na jeho účte a on má dneska 60 miliárd dolárov, tých milión euro si hádam ani nevšimne. A tá váha peňazí je rozdielna podľa toho, aký máte majetok, páni kolegovia. A tento poznatok využili utilitárni ekonómovia z Cambridgeskej školy, pán kolega Sulík, zapíšte si, Cambridgeská škola (smiech v sále) a Pigou, Arthur Cecil Pigou, aby som vám ešte trošku pomohol, mali by ste to vedieť, prišli s teóriou rovnej obete, s teóriou rovného bremena. To znamená, že spravodlivé zdaňovanie je vtedy, pokiaľ prináša rovnú obeť daňovým poplatníkom. A rovná obeť daňovým poplatníkom je vtedy, pokiaľ je to zdaňovanie progresívne. Pretože tu je tá logika princípu klesajúcej hraničnej užitočnosti, pretože keď zoberiete chudobnému človeku aj len 200 euro, tak preňho to je veľký zásah do rodinného rozpočtu, ale keď zoberiete bohatému, a ja neviem, 75 %, takému bohatému, ako je Bill Gates, ten si to naozaj, síce všimne a zamrmle si, ale stále vie zvládnuť odfinancovať svoj život ďaleko, ďaleko, ďaleko lepšie ako ten chudobný človek. Preto ak chcete byť reálne spravodliví, tak musíte brať a dávať vyššie sadzby zdaňovania bohatým ľuďom. Ale to nehovoria ľavičiari, to hovorí utilitárna logika, ktorá je využívaná najmä v pravicových, keď už to tak zoberiem hodnotovo, pravicových teóriách ekonomických, či už neoklasická alebo neoliberálna ekonómia. Čiže to bol prvý spôsob ako argumentovať v prospech redistribúcie.

    Druhý spôsob, ako argumentovať v prospech redistribúcie - a tu pán Poliačik zbystrí uši ako liberál - je prostredníctvom filozofie liberalizmu. Liberalizmus má totižto dve podoby. Prvá je tá, ktorej sa hovorí klasický liberalizmus a ktorú kedysi zastávali ľudia, alebo myslitelia, ktorých si mimoriadne vážim, ako John Locke alebo Adam Smith. Tento druh liberalizmu odmieta väčší extenzívnejší sociálny štát a snaží sa apelovať na minimálny štát, na to, aby bolo čo najmenej daní pre bohatých ľudí a aby bolo čo najmenej redistribúcie. Z tohto bola potom neskôr inšpirácia pre neoliberálnych filozofov, ktorí, ako napríklad Friedrich von Hayek alebo Milton Friedman alebo Rothbart a tak ďalej, to už pán kolega Sulík bude vedieť, ktorí takisto dneska apelujú na to, aby v spoločnosti bolo čo najmenej redistribúcie, čo najmenej pomoci pre chudobných a čo najviac sociálneho darvinizmu, a teda aby sa úspešní netrestali a aby neúspešní skapínali bez pomoci ostatných. To je pohľad neoliberálov. Ale je tu aj druhá vetva liberalizmu, tzv. sociálny liberalizmus, ktorý práve apeluje na tú pozitívnu slobodu, o ktorej som hovoril. A najvýznamnejší filozof tejto vetvy, tejto vetvy liberalizmu je John Rawls, o ktorom vám skúsim chvíľku povedať, a pánovi Sulíkovi som to už raz vysvetľoval, verím tomu, že aj vydrží, keď ešte raz to zopakujeme. John Rawls napísal v roku 1971 knižku Teória spravodlivosti. Odvolával sa na metodológiu alebo metódu tzv. spoločenskej zmluvy. To pán Poliačik vie, je typický spôsob argumentovania liberálov, že štát má zmysel a má oprávnenie existovať iba v prípade, pokiaľ je v záujme všetkých. Pokiaľ by boli ľudia hypoteticky schopní a ochotní podpísať spoločenskú zmluvu na jeho zriadenie. Čiže štát sa musí vyplácať naozaj úplne všetkým. John Rawls tento spôsob argumentácie využíva na inú otázku, na to, či by sa prostredníctvom spoločenskej zmluvy a teda všetci členovia spoločnosti boli schopní dohodnúť na tom, čo to je sociálny štát, na tom, ako spravodlivo prerozdeliť alebo rozdeliť statky.

    A John Rawls vychádza z toho, že keby sme tu mali medzi sebou Billa Gatesa a ten by sledoval iba svoje partikulárne racionálne egoistické záujmy, a mali tu medzi sebou toho chudobného učiteľa, ktorý by robil to isté, tak tí dvaja by sa v živote nedohodli. Pretože jeden, samozrejme, si bude hovoriť, načo ja potrebujem štát, načo mám platiť dane. Som Bill Gates, kúpim si políciu, kúpim si súdnictvo, kúpim si vzdelávanie svojim deťom, kúpim si zdravotníctvo, on ten štát naozaj nepotrebuje. On môže žiť vo svojej pevnosti a kúpiť si polovicu sveta. Ale chudobný učiteľ potrebuje práve verejné služby pretože nemá dostatočný príjem. Žiaľ, nemá dostatočný príjem na to, aby mohol odfinancovať zdravotné úkony, aby mohol odfinancovať svoj dôchodok, aby mohol odfinancovať vzdelávanie pre svoje deti, aby mohol odfinancovať svoj dôstojný život. Na to nemá peniaze a na to práve potrebuje kvalitný verejný sektor. Títo dvaja by sa nikdy nedohodli a John Rawls preto hovorí, vytvorme morálnu fikciu, ktorá navodí férové podmienky. Viete, keď ste na súde a dôjde vám tam trojnásobný vrah, takisto sa sudca nespýta trojnásobného vraha, spáchali ste vraždu, on povie nie a on ho pustí. Takto to nefunguje. Vždy tam musí byť ten proces nestranný, férový. A o toto sa snaží aj John Rawls, ktorý hovorí, že aby sme mohli férovo rozhodnúť v tej jeho fiktívnej morálnej spoločenskej zmluve, tak musíme zakryť všetky vedomosti, ktoré majú jednotlivci, tzv. závojom nevedomosti. To znamená, že odrazu, keď ľudia za závoj nevedomosti nebudú vedieť, aké majú kontá, koľko majú peňazí, nebudú vedieť, či sú to černosi, belosi, či sú ženy, muži, či sú talentovaní, netalentovaní, či sú múdri, alebo hlúpi, nebudú to vedieť, tak sa rozhodnú nestranne a férovo. Bill Gates nebude vedieť, že je Bill Gates, a ani chudobný učiteľ nebude vedieť, že je chudobný učiteľ, vtedy môže rozhodovať o tom, čo je a čo nie je spravodlivé, férovo. Keď má niekto konto ako má povedzme pán Sulík, tak pochopiteľne rozhoduje spôsobom, že preferuje bohatých, že kope za pracháčov, čomu hovorím, ale keď je niekto chudobný, tak má úplne iné záujmy.

    Čo myslíte, ako by sa racionálny človek, ktorý nemyslí na nikoho iného, iba na seba, rozhodol v tejto situácii, ktorú Rawls vymodeloval za závoj nevedomosti? No, vžil by sa do situácie toho najznevýhodnenejšieho, toho najchudobnejšieho, logicky, lebo by si nebol istý, či po odkrytí nebude on práve ten najchudobnejší, tamten v najnevýhodnejšej polohe. Čiže, páni kolegovia, takto argumentuje liberál John Rawls. Podľa neho z tohto modelu vychádzajú dva princípy spravodlivosti. Prvý je princíp rovnosti slobody, rovné ľudské práva. V tom sa maximálne zhodneme. Druhý tzv. slávny princíp diferencie hovorí, že spoločenská nerovnosť je prípustná iba pokiaľ prináša čo najväčší možný prospech tým najchudobnejším, tým najmenej zvýhodneným. To hovorí liberál. To znamená, že je nevyhnutná redistribúcia, to znamená, že je nevyhnutné progresívne zdaňovanie. A toto hovorí liberálny filozof, ktorý vychádza z indvidualistického modelu, z individualistického, že ľudia sú sebci, že sú egoisti. Z tohto vychádza a k tomu dospieva, pretože je inteligent.

    Ale dokonca aj iní liberáli - a tu spomeniem Adama Smitha - dokázali nájsť pre redistribúciu a pre spravodlivé zdaňovanie, to znamená, že preto, aby bohatí ľudia platili vyššie dane, argumenty. Adam Smith hovoril, že však títo ľudia majú oveľa viac čo chrániť ako chudobní ľudia. Tak keď máte nejaké obrovské statky, tak asi ich chránite a využívate viacej prostriedkov aby boli chránené a oveľa viac sa vám zíde povedzme ochrana vlastníckych práv ako chudákovi, ktorý nič nemá. Chudobní ľudia ten štát potrebujú z tohto hľadiska menej ako bohatí. Bohatí potrebujú, aby tu štát udržiaval poriadok, ktorý im vyhovuje, ekonomický systém, ktorý im vyhovuje. Čiže boháči by mali bozkávať nohy štátu za to, že vôbec funguje systém, ktorý dovoľuje ich bohatstvo.

    Keynes, takisto to bol liberál, páni kolegovia. John Maynard Keynes, ktorý hovoril o tom, že treba progresívne zdaňovať. Progresívne zdaňovať, áno bol liberál. Pán Sulík, ďalšia informácia, ktorou vás občerstvím, výborne, vy ani neviete, že Keynes bol liberál, tak to už je ťažko o niečom s vami hovoriť. Googlujte a rýchlo. Keynes bol liberál, ktorý hovoril, že jediný spôsob, jediný spôsob, ako zabezpečiť zvýšenie dopytu, agregátneho dopytu a rozhýbať tak ekonomiku, je vytvoriť progresívne zdaňovanie, a to znamená, že motivovať chudobnejších, tí nech majú nižšie dane, aby viacej kupovali, a bohatší, ktorí majú oveľa väčší, oveľa väčšiu motiváciu šetriť a sporiť a nemusia toľko konzumovať, tí, pochopiteľne, tí môžu mať aj vyššie dane, pretože z hľadiska rozhýbania ekonomiky je to výhodnejšie. To bol Keynesov argument. Liberál, áno, pán kolega, liberál. Neuveríte. Dobre. Ďalší prúd, aby som to urýchlil, koľko hovorím?

  • Reakcia z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Ďalší argument, ktorý, alebo ďalšia ideológia, o ktorej budem hovoriť, sa nazýva komunitarizmus. Nie komunizmus, komunitarizmus. To je konzervatívna ideológia. Konzervatívna ideológia, aby ste si to neplietli s komunizmom. Komunitarizmus. Komunitarizmus hovorí, a tu so mnou možno budú súhlasiť kolegovia z KDH, ktorí by mali byť inšpirovaní práve týmto druhom filozofovania, komunitarizmus hovorí, že darmo sa budeme odvolávať na rôzne liberálne konštrukcie racionalistické, aké používajú práve, alebo by mali používať práve kolegovia zo SaS, ktorí ich ale systematicky nepoužívajú, budeme sa radšej, musíme sa radšej odvolávať podľa komunitaristov na to, čo je každej kultúre vlastné. Na to, čo je medzi ľuďmi typické. Keď medzi ľuďmi funguje vzájomnosť a organická solidarita, keď si chcú naozaj vzájomne pomáhať, tak jedine toto môže byť základom nejakého širšieho projektu sociálneho štátu. Pokiaľ ľudí nebude, nebude nejakým spôsobom morálne viesť k tomu, aby pomáhali svojim blížnym a aby sledovali nejaké cnosti, tak v živote sa žiaden projekt sociálneho štátu nepodarí.

    Podľa komunitaristov, ako napríklad Michael Walzer však v celej ľudskej histórii neexistoval, neexistovalo spoločenstvo ľudí, ktoré by nechalo umrieť od hladu svojich členov. Ľudia v sebe majú chuť vzájomne si pomáhať. A dokonca a tu odporúčam knižky od Petra Kropotkina všetkým tým, ktorí obhajujú sociálny darwinizmus a ktorí hovoria o tom, že si máme navzájom súťažiť, súťažiť, súťažiť a tí najsilnejší zvíťazia. Človek a vôbec ľudská rasa alebo ľudský druh víťazí, alebo dokáže prežiť len vďaka spolupráci, len vďaka vzájomnej spolupráci. Nebyť toho, že by sme spolu nespolupracovali, tak také niečo, akože človek dokáže skrotiť leva alebo tigra neexistuje, to sú silnejšie zvery. Ale my vďaka spolupráci, vďaka tomu, že sme rozumné bytosti, iba vďaka spolupráci a deľbe práce sme pánmi tvorstva, ako takto povedať. Iba vďaka tomu. A tá spolupráca, tá deľba práce sa musí predsa vyplácať všetkým. To je pointa sociálnej demokracie, že nie je možné, aby, povedzme, dneska keď trh vyhodnotí, že bude dobré, keď niekto, IT - ja neviem - manažér alebo čokoľvek, tak ten teraz bude zarábať 5-tisíc, 6-tisíc, 7-tisíc, 10-tisíc euro mesačne a keď dneska trh vyhodnotí, že zdravotná sestrička má zarábať tristo euro, tak tá bude zarábať 300 euro. "Ako je možné, že v rámci deľby práce neexistuje férové rozdelenie zdrojov?" pýtajú sa komunitaristi. Ako je to možné? Ako môžte s týmto žiť, páni kolegovia? Že sestrička, ktorá celé dni naozaj tvrdo maká, zarába 300 euro a že takisto, nech, predstavme si, že nejaký IT takisto celé dni maká a zarobí 300 alebo 3-tisíc euro alebo ďaleko viac, 13-tisíc euro povedzme.

    Deľba práce musí byť férová. A ako to vyzerá, keď to prestane baviť tie chudobnejšie zložky obyvateľstva, to vidíte vždy, keď sú štrajky. Tam si zrazu uvedomíte, ako veľmi ste aj vy, bohatší, na nich závislí. Uvedomíte si, že keď sú už učitelia v uliciach, vy nemáte kam dať svoje deti, že keď sú lekári v štrajku, vy nemáte sa kde ošetriť. Ale vy závisíte na týchto ľuďoch, pretože vy, keby nebolo deľby práce, pán Poliačik, vy by ste sa museli naučiť, ako je to operovať, vy by ste si mali nájsť čas pre vzdelávanie svojich detí, vy by ste si museli nájsť čas na všetko, čo dneska zabezpečuje deľba práce. Ale ako je možné, že nie ste ochotní pustiť, no vy konkrétne asi nie, ale že tí bohatší kolegovia nie sú ochotní pustiť zo svojich peňazí, aby odfinancovali práve tieto služby, ktoré tak nevyhnutne potrebujú. A tvária sa, že mňa to nezaujíma. Sociálny darwinizmus, ja som úspešnejší, nechoďte ma trestať. Toto je proste absurdné.Takže toto je argument komunitaristov, že tu funguje v spoločnosti niečo, ako vzájomná ľudská pomoc a bez toho sa každá spoločnosť rozpadne a bude tu nestabilita a tá nestabilita neprospeje ani tým podnikateľom.

    Čudujem sa predstaviteľom, aby som sa neobracal stále iba na SaS-ku, predstaviteľom kresťanskej demokracie. To je práve spôsob argumentácie, ktorú využívajú aj komunitaristi, odvolávať sa na nejakú kultúru alebo na náboženstvo. Sociálna náuka cirkvi vyprodukovala toľko pápežských encyklík, že je vôbec ťažké si ich zapamätať, ktoré všetky do jednej tvrdia, že ľudia si majú pomáhať, že štát má byť na strane slabších. To je slávna zásada a priorita práce nad kapitálom, ktorú v encyklike Laborem Exercens tlačil Ján Pavol II., že štát má pomáhať v práci zamestnancom, pretože kapitál, tí bohatí si vedia pomôcť sami. To bol jeho argument. Čítajte Rerum novarum, čítajte Quadragesimo anno, čítajte Laborem Exercens, Centesimus annus, pán kolega Kuffa, sme sa o tom veľakrát bavili.

    Sociálna náuka cirkvi je absolútne proti neoliberalizmu. Čokoľvek si prečítate od Jána Pavla II. a verím tomu, že vy autoritu Jána Pavla II. uznávate o dosť viac, než ja ako ateista. Čítajte ho a zistíte, že tento človek ale nikdy nesúhlasil s takými zverstvami, ako je zastavenie redistribúcie prostredníctvom flat tax a podobne, to je proste niečo, čo tu nemá čo robiť. Podľa kresťanstva to tu nemá čo robiť.

    No a posledná, posledná ideológia, o ktorej budem hovoriť a ktorá je naozaj ľavicová, je neomarxizmus.

  • Neomarxizmus, ktorý obhajujem vo svojej knižke Späť k Marxovi, a preto, aby som neprezradil pointu práve v dnešnom príhovore, nechám na vás, aby ste si ju prečítali, pán kolega Sulík vám ju s radosťou požičia, keďže ju má na polici a nečíta ju, ako ma informoval.

  • Reakcia z pléna.

  • V knižnici, výborne.

    Neomarxizmus každopádne veľmi silne pripomína moderný liberalizmus a tú rawlsiánsku argumentáciu, len dôležité je, čo hovoria marxisti a to je opäť to, na čo chcem upozorniť, že ľudia sú podľa marxizmu rozdelení na triedy, na skupiny ľudí, alebo na sociálne skupiny podľa príjmu a podľa ich spoločenského a ekonomického najmä postavenia. A tým pádom ľudia, ktorí sú chudobnejší, majú celkom iné objektívne ekonomické záujmy, ako ľudia, ktorí majú povedzme biznis a ktorí sú bohatší. Podľa neomarxistov platí, a to je absolútne legitímna téza z hľadiska všetkých významných západoeurópskych a amerických univerzít, podľa neomarxistov platí, že objektívne záujmy zamestnávateľov sú také, že chcú znižovať náklady, že chcú čo najnižšie dane pre zamestnancov, aby ušetrili a tak ďalej, aby mali čo najvyšší zisk. Objektívne záujmy zamestnancov je mať čo najväčšiu ochranu práce, čo najvyššie mzdy a tak ďalej. Logicky sa tieto záujmy nedokážu samy od seba vyriešiť, preto tu existuje niečo ako kolektívne vyjednávanie a tak ďalej.

    Čo hovoria neomarxisti je, ale to je tá kľúčová myšlienka, že pokiaľ sa sami ľudia, pokiaľ sa sami zamestnanci, pokiaľ sa sami chudobní ľudia nepostavia za svoje záujmy, tak im nikto nič zadarmo nedá. Preto existujú rôzne nátlakové akcie. Preto existuje rôzny spôsob politickej reprezentácie, aby niekto pomohol aj týmto chudobným, a má to robiť sociálny štát. Pán Sulík to v živote sám od seba nespraví. Ale nielen preto, že má málo morálnej fantázie, ale aj preto, lebo jeho objektívne záujmy, záujmy podnikateľa, biznismena sú úplne iné, ako záujmy chudobných ľudí. Žiaľ, je to tak. Bez sociálneho štátu, bez politikov títo ľudia nikdy nič nedostanú. A jediný, kto im môže niečo dať, je sociálna demokracia. Pravica im nikdy nič nedá. Tá myslí iba na podnikateľov.

    Čiže, páni kolegovia, tým chcem demonštrovať, že ani pravica, ktorú reprezentujete, zďaleka, ani tá pravica zďaleka nie je taká antisociálna, akú ste ju spravili vy na Slovensku. To, čo vy reprezentujete, je takzvaný prúd novej pravice, ktorá vznikla zhruba od 80. rokov a takými najznámejšími predstaviteľmi bola Margaret Thatcherová a Ronald Reagan. To bolo práve to krídlo, ktoré, alebo to krídlo pravice, ktoré dalo vzniknúť dvom subkategóriám, a to neoliberalizmu a neokonzervativizmu. A či už neoliberalizmus tu obhajujú kolegovia zo SaS a teraz to naozaj nemyslím ako nejakú nadávku, neoliberalizmus je normálny politologický termín, alebo kolegovia z SDKÚ alebo či neokonzervativizmus tu reprezentujú tu kolegovia z KDH, žiaľ, keďže je európska kresťanská demokracia niekde inde, to všetko patrí pod takzvanú novú pravicu.

    A áno, nová pravica, jej základné kréda sú: minimalizácia štátu, liberalizácia, deregulácia a privatizácia. A áno, to ste robili. A robili to aj ďalšie banánové republiky. Ale nerobil to nikto na vyspelom Západe. To je práve tá pointa.

    Vy ste tu vytvorili, aby som povedal, použil nejaký ekvivalent tomu, že kedysi existoval v Amerike takzvaný divoký západ, vy ste tu vytvorili divoký východ, že sa tu naozaj oplatí, oplatí podnikať gangstrom, ale nie slušným ľuďom. Že tu je veľmi malý, malá miera redistribúcie, ktorá nás vyčleňuje z toho základného mainstreamu, ktorá nás vyčleňuje z európskeho sociálneho modelu. A práve preto ja vás budem vždy kritizovať. A toto nie je naozaj iba otázka toho, že potrebujeme nazbierať peniaze do štátneho rozpočtu. Áno, potrebujeme aj konsolidovať, to je jeden z druhov argumentácie. Ja osobne by som trval na progresívnych daniach a na oveľa vyššej miere redistribúcie a podpory verejného sektora na Slovensku, aj keby sme nepotrebovali konsolidovať. Slovensko to bude potrebovať vždy, aby sa ľudia na Slovensku mohli mať lepšie, aby žili dôstojne. A teraz nemyslím iba pár, jedno percento vyvolených, ale všetci ľudia na Slovensku. A to je rozdiel medzi vami, pravicou a nami, sociálnou demokraciou.

    Ale opakujem, toto je projekt, ktorý je výhodný aj pre podnikateľov. Ono to asi nie je náhodou, že podnikatelia sa majú sami oveľa lepšie v Rakúsku, Nemecku, Belgicku a v týchto štátoch a takisto sa nehrnú do Rumunska, Bulharska alebo do Trinidadu. Podľa vašej logiky by mali byť teraz všetci podnikatelia z Rakúska už nasťahovaní v Bratislave. No nie sú. V Rakúsku fungujú podnikatelia a dobre vedia, že sa im to viacej vyplatí fungovať v Rakúsku. A viete prečo? Pretože ten štát ich zbavuje obrovských externých nákladov. Štát im postaví diaľnice, ktoré by si v živote sami nepostavili. Štát im zabezpečí produktívnu pracovnú silu cez vzdelávanie, cez zdravotnú starostlivosť. Ono sa im to brutálne oplatí. A vy sa sťažujete, že na Slovensku my nevieme zabezpečiť taký kvalitný verejný sektor, kvalitné školstvo, zdravotníctvo. No za čo? Chcete spraviť Hollywood za 3,50? To sa nedá. Musíte najskôr zozbierať peniaze od bohatých, aby ste ich mohli potom využiť a vytvoriť kvalitný sociálny sektor.

    Čiže, páni kolegovia, je tu naozaj stret ideológií. Na jednej strane je tu džungľa, ktorú obhajujete vy - silnejší víťazia, slabí nech skapú. A na druhej strane je tu sociálna demokracia, ktorá obhajuje víziu, ktorú kedysi pomenoval Per Albin Hansson folkhemmet, aby sme tu vytvorili domov pre všetkých ľudí, pre každého, aj pre tých slabších, aj pre tých menej úspešných, pre zamestnancov, pre učiteľov, pre lekárov, pre všetkých, ktorí dneska doplácajú na váš gangsterský kapitalizmus, opäť to poviem.

    Páni kolegovia, naozaj chceme, aby na Slovensku bolo lepšie miesto pre život a aby sa Slovensko raz dostalo do prvých priečok kvality života, ale ubezpečujem vás, že inak, ako progresívnym zdaňovaním a redistribúciou to nepôjde. A preto na záver zopakujem iba to, čo som povedal na úvod. Ja som naozaj šťastný, že Slovensko ruší rovnú daň. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami, poprosím technikov, posledný, štrnásť? Pätnásť poslancov. Posledný, pán poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť faktických poznámok, prihlásiť sa.

    Pán poslanec Kaník.

  • Práve sme videli vystúpenie jedného ideologického fanatika. V prvom rade, pán poslanec Blaha, vyprosím si, aby ste o mne hovorili, že obhajujem gangstrov. Vyprosím si to a žiadam vás, aby ste povedali, akých, ktorých gangstrov ja obhajujem. A ak nebudete vedieť povedať, ktorých gangstrov ja obhajujem, žiadam vás, aby ste sa mi ospravedlnili.

    Pán Blaha, vy žijete vo svojej, vo svojej, vo svojich predstavách, vo svojom svete niekde v 18., 17., možno ešte hlbšie v histórii, pretože opisujete svet, ktorý už dávno neexistuje. Opisujete ho tak, ako keby to bol súčasný svet. Vy ste úplne, úplne niekde inde. Ľudia vášho typu, pán Blaha, ľudia vášho typu vytvorili experimenty typu komunizmus so všetkými následkami, ktoré to malo, aj s tými zavraždenými miliónmi ľudí, aj s tým utrpením a hladomorom, ktoré takéto hlúpe experimenty, ktoré si mysleli, že tým, že povedia, že takto to bude fungovať, že zoberieme bohatým a potom nás tu čaká nebo na zemi, tak výsledok bol komunizmus. Jednoducho tieto veci nefungujú. Keď vy voláte po redistribúcii, aby som išiel po tých vašich bodoch, veď práve rovná daň - sa tu ukázalo na číslach - priniesla do štátneho rozpočtu viac peňazí, to znamená, redistribúcia mohla byť väčšia. To, že človek nie je tovarom, je zabezpečené dávno cez celý systém zákonov a sociálneho poistenia, ktoré tu dávno máme. Nežijeme v praveku, pán Blaha. A slobodu vy chcete ľuďom zobrať práve tým, že ich zväzujete...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia z pléna.

  • No, pán Blaha, všetko, čo viete, ďakujeme za tento, tento prehľad teórie. V podstate všetko, čo viete, máte načítané. Žiadne osobné skúsenosti, žiadne osobné zistenia, žiadna osobná zodpovednosť, lebo celý život sa niekde na SAV-ke a teraz v parlamente zašívate a viete akurát citovať iných ľudí. To je síce pekné, ale ten reálny život je iný. Hovoríte, že slovenská pravica nie je skutočná. No môžeme sa baviť o tom, že či slovenská sociálna demokracia, čo to vlastne je, lebo pre veľa ľudí sú to zlaté hodinky na ruke a najnovšie Porsche pre pani manželku.

    Spomínali ste Bismarcka, že zaviedol projekt sociálneho poistenia. Áno, zaviedol dôchodkové poistenie, ktoré platilo od 75 rokov, pričom priemerný vek dožitia bol 47 a veku 75 rokov sa dožilo 3 % obyvateľstva. A toto je pointa. My liberáli, nevravíme, že treba všetko zrušiť, ako vy nám to tu podsúvate. Ide len o tú správnu mieru. Keď si pozriete knižku Odvodový bonus, nielen vy ste nejakú napísali, aj ja som sa zmohol na knižku, tak tam nájdete, že práveže sme presvedčení o tom, že štát by mal garantovať základnú mieru zdravotnej starostlivosti a životné minimum pre všetkých ľudí. Mal by sa o nich postarať. Ale o svoje osobné šťastie sa musí v prvom rade snažiť každý sám. Hovoríte o tých výnosoch daní. No tak ja som tu pred tým na základe čísel ukazoval, ale neviem, či ste tu asi neboli, 2,2-násobok stúpol výnos dane z právnických osôb do 5 rokov po zavedení rovnej dane. To je fakt. Vy môžte rozprávať, koľko chcete, ale ten výnos daní stúpol práve pri rovnej dani.

    A úplne na záver, hovoríte teda, že v Rakúsku platia dane, lebo majú diaľnice. Možno že aj my by sme mali diaľnice, keby váš stranícky šéf neposielal peniaze do Grécka.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega ma nahriakol trošku, že nie som mysliteľ. Nič v zlom, pán kolega, lebo ak vy ste mysliteľ, tak ja fakt nie som mysliteľ.

  • Smiech v sále.

  • A dovoľte mi povedať jednu vec, že ja neviem, nepoviem, čo povedal Hansson, Johansson, Locke, ale ja vám poviem, čo si myslí Lojzo Hlina z Oravy, dobre?

  • Smiech v sále.

  • Že táto sociálna demagógia, čo ste tu predviedli, bola, spôsobila hrozné nešťastia. A ja vám poviem, za akú spoločnosť sa oplatí zabojovať, nie o tú vašu demagogickú a tie sociálne hlúposti, čo ste tu prednášali, ale o takú, kde najlepší vyhrávajú, tí, čo nevyhrali, môžu skúsiť ešte raz a tí, čo sú bezvládni a nemohúci, tak im dobrá spoločnosť umožní prežiť dôstojný život. O takú spoločnosť sa oplatí zabojovať a nie takú, ako hovoríte vy, a nehovorí to ani neviem aké anglické znejúce meno, ale hovorí to Lojzo Hlina z Námestova.

  • Dobre?

    A pán kolega, ešte k tomu, čo tu tak strieľate napravo, naľavo od tých mien, čo sme tu počuli, vy ste vytvorili, alebo vy ste aj pomohli vytvoriť kastu nedotknuteľných ľudí, ktorí tu majú podnikateľské nebo, ľudia, ktorí našli ropu v štátnom rozpočte, ľudia, ktorí nepotrebujú byť najlepší, na čo by aj boli, na čo by mali chcieť byť najlepší, nemusia. Stačí, že majú správne číslo v telefóne. A pán kolega, vy ste teda boli na mňa osobný, budem aj, pozriem, či nepoviem nejakú hlúposť, počkajte, že to čo ste povedali alebo to, čo ste vedeli ste povedali za, to, čo ste vlastne vôbec všetko kedy naštudovali, ste tu dnes povedali za 39 minút, či koľko to trvalo, teraz už treba doštudovať, ísť medzi ľudí, to vám ináč odporúčal aj pán Sulík a s tým sa stotožňujem, podať im ruku a počúvať ich príbehy a o pol roka príďte zas a uvidíte, že čo nám poviete. Aby ste mali aj nejakú sociálnu skúsenosť.

  • Pán kolega Blaha, ja nebudem sa teraz snažiť ani vás zosmiešniť, ani potupiť, pretože ja mám úctu k akademickej výkonnosti. A zrejme keby som sa bol býval viacej učil a viacej čítal aj na filozofií, tak by som bol býval skončil ako vy.

  • Smiech v sále.

  • Ale osobne som rád, že som popri škole viedol mimovládku, že som si vypísal tých svojich pár faktúr a že som sa ponoril do toho účtovníctva, že som strávil noci nad tým, že som sa snažil na zmysluplné veci od vtedajšej vlády či už pravicovej, alebo ľavicovej vydrankať peniaze na to, aby sa deti mohli vzdelávať inak, a som rád, že som si aj prešiel kus sveta a že som niečo v ňom videl a na základe toho môžem sa vo svojom živote rozhodovať.

    Podľa mňa, ak vy chcete ostať úprimný k tomu, čo ste tu predviedli, tak do pol roka zo strany, ktorú reprezentujete, vystúpite von. Pretože ak chcete týmto kvetnatým spôsobom naozaj obhajovať stranu, ktorá v minulosti odovzdala celé súdnictvo Mečiarovi a doteraz sa plandáme s tým, že vymožiteľnosť práva je tu jeden z najväčších problémov, ak chcete týmto kvetnatým spôsobom obhajovať a mlžiť to, že strana SMER, s. r. o. tu v prvom rade slúži svojim vlastným finančným mocipánom, tak vám sa z toho jedného pekného dňa musí zdvihnúť žalúdok a ak chcete byť poctivý, tak z rovnej zelenej lúky začnete budovať niečo, čo sa možno v budúcnosti bude môcť nazvať sociálnou demokraciou, lebo strana SMER ňou nie je. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja som celkom rád, že tuná parlamentní kolegovia ťa vydurili z toho miesta a zúčastnil si sa parlamentnej rozpravy a mohol si nám odhaliť prehľad vnútorného sveta Ľuboša Blahu. Ja som čítal tvoje knižky, teda doteraz dve, jedna z nich sa volala že Matrix kapitalizmu a tá, toto, čo som tu teraz počul, je zavádzaním matrixu a môžem ho nazvať až matrixu neomarxizmu a možno, že z tvojho pohľadu to ani nie je zlé. Len mám odkaz, keďže sa tu bavíme o daniach a táto filozofická debata sa trošička posunula, mám odkaz, alebo zopár otázok a to je to, čo hovoríš o tej rovnej dani, tak ja by som chcel vedieť, že odpovedz mi aspoň na to, čo vlastne chceš povedať? Čím by sme mali napodobňovať to Švajčiarsko a to Švédsko. Myslíš daňovými systémami? Nemali by sme ich najprv a nebola rovná daň zavádzaná preto, že nám tu chýbali tí bohatí a chceli sme ich sem prilákať? Ja by som chcel vedieť, že či tá rovná daň nebola náhodou nastavovaná na to, aby sem tí podnikatelia prišli, aby tu zamestnali ľudí a zároveň potom platili aj tie znížené dane, ktoré doma nemajú. To, čo rozprávaš, je pre mňa určitou mierou záhady, pretože celý trend, tak ako ti Rišo Vašečka alebo hovoril tuná kolegom, celý trend je o znižovaní daní a ty sám sa bojíš začiatku tzv. pretekov ku dnu. Ja ti len chcem oznámiť, že preteky ku dnu dávno začali a my máme len možnosť sa im nejakým spôsobom prispôsobiť alebo sa ich zúčastniť takým spôsobom, že budeme v nich vyhrávať tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo a zároveň aj pánu kolegovi za vystúpenie, trošku môžem aj ja zas naňho reagovať. Doposiaľ mohol, mal tú príležitosť. Bolo to veľmi zaujímavé. Je vidieť, že sú tu veci ako naštudovanie. Aristoteles hovoril o troch typoch vzdelávania. To je to klasické, čo tuná pán kolega Blaha nám tuná predviedol, ďalšia vec je logické uvažovanie a životná skúsenosť. Ja by som to tak odporúčal aj všetkým študentom, aby pri vzdelávaní zapájali aj svoju vlastnú hlavu a uvažovali nad tým, čo študujú. Nemôžem ja všetko len tak naslepo prijímať, ale musím nad tým logicky naozaj uvažovať a prehodnocovať mnohé veci. Životná skúsenosť to je tá, ktorú ty nadobudneš, ak žiješ skutočný život. Ak ho nepremárniš. Ale ak ty ho vo svojom živote premárniš, no tak nezažiješ tú skúsenosť, hej, ak si v delíriu a opilosti a podobne, tak človek nemá tie zážitky.

    K tomu bezdomovcovi pod tým mostom. To som sa chcel ako vyjadriť a dovolím si s tým nesúhlasiť, že to je jeho slobodné rozhodnutie, lebo žije ako pred mostom. Bezdomovec nie je slobodný človek. Ja som to jednému človeku tiež tak povedal, že prečo tu žobreš pred hypermarketom, prečo natŕčaš ako dlaň, hovorím sú tu aj sociálne zariadenia, kde by si mohol ísť. Ale vieš, ja som taký slobodný človek a ja milujem slobodu. A ja hovorím, ty nie si slobodný človek, ty si otrok ulice a mnohí bezdomovci sa stávajú takýmito otrokmi ulice.

    Páčil sa mi ten výrok, aj to Švédsko, ktoré bolo ako spomenuté a tuná ten premiér z toho roku 1932, hej, domov pre všetkých. Ale ten domov pre všetkých, to nemôžme, že kto si postaví a vytvorí ten domov, ja ho musím budovať cez svoje srdce, cez svoju vlastnú rodinu a musí ma to stáť niečo, aj moje vlastné úsilie, nemôže to byť len štát, ktorý sa postará o tento domov. Predovšetkým, aby sme my mali tú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. No veľmi som sa od rána tešil, vlastne už od piatku minulého týždňa, pán kolega Blaha, na avizované vaše vystúpenie a chcem vám najskôr celkom úprimne poblahoželať k vašej premiére takmer tri štvrte roka po voľbách za týmto rečníckym pultom, pretože vždy je v živote človeka niečo po prvýkrát a čím je človek mladší, tak tých pocitov zažíva viac a viac. Celkom prirodzene chápem, že aj s veľkým vzrušením zažíva niečo, keď sa v živote stane po prvýkrát, takže chápem mieru vášho vzrušenia po dnešnom vystúpení, po tejto premiére.

    Musím ale konštatovať, že priniesli ste naozaj spleť dvoj-, trojvetných definícií, takmer všetkých hlavných prúdov filozofie a ekonómie a toto sa, pán kolega Blaha, nehodí ani ako prednáška na obchodnú akadémiu. Z toho by museli byť aj študenti obchodnej akadémie naozaj zmätení, čo ste tu predviedli. Ak by som mal jednou jedinou vetou charakterizovať vaše vystúpenie, tak si pomôžem jednou vetičkou z románu, ktorý sa volá Egypťan Sinuhet, napísal ho Mika Toimi Valtari a tam je taká krásna veta, že "Vaše slová mi znejú v ušiach ako bzučanie múch." Toto bol môj taký úplne autentický vnem z toho vášho 45-minútového vystúpenia.

    Nakoniec ešte chcem podotknúť, že nič, ale nič z toho, čo ste tu, pán kolega Blaha, predviedli, sa nehodí na obhajobu sociálnodemokratickej politiky, ale skutočne nič, snáď len jedna veta. Švajčiarsko nemá, pán kolega Blaha, blahobyt, pretože má progresívnu daň, ale preto, že nebudovalo 45 rokov ani komunizmus, ani štátnou doktrínou Švajčiarska nikdy nebol neomarxizmus, ktorý vy tak vyznávate. Toto je príčina úspechu blahobytu vo Švajčiarsku, nie progresívna daň. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán Blaha, za prednášku, ktorú si opozícii dal, fakt sa im zišla. Keď sa pozerám v podstate na to, čo tu predvádza pán Kaník na ako reakciu na tvoje vystúpenie, tak ma napadajú iba dve otázky. Prvá, že kam odišiel cirkus? A druhá, prečo práve pána Kaníka ponechali tu v Národnej rade?

    To, že tvoje vystúpenie malo úspech, svedčí vystúpenie pána Kollára, ktorý spomína obchodnú akadémiu, že sa to tam nehodí. No, samozrejme, na obchodnú akadémiu by tvoje vystúpenie sa nehodilo, lebo je príliš odborné.

  • Smiech v sále.

  • Aj pre pána, samozrejme, Kollára.

    Čo sa týka ale jeho vystúpenia vo vzťahu k tvojej osobe, tu sa mi tiež natíska jedna otázka, že má vlastne potom tá škola a parlament spoločné? No, myslím si, že má, a to dvíhanie rúk, pričom v škole sa žiak hlási vždy, keď niečo vie, na rozdiel od pána Kollára v Národnej rade.

  • Milý kolega, alebo, neviem, ako by som ťa mal teraz osloviť, ale taktiež som sa celkom tešil na tvoje vystúpenie. Ako musím povedať, že keď ťa človek nepočúva a pozerá iba to, čo vlastne tú gestikuláciu a to oduševnenie, ktorým to rozprávaš a keď sa vôbec tomu nerozumie, tak si povie, že má pravdu, že však to je vlastne náš budúci Fico. A ale potom ako keď sa možno trošku viacej do toho započúva niekto a spája si to, čo všetko hovoríš, a tie slovíčka a slovné hračky, ktoré tam pomedzi to povieš a kde obviníš opozíciu, že vlastne opozícia tým, že bojuje za zachovanie rovnej dane, tak vlastne bojuje za gangstrov, lebo poctiví podnikatelia chcú platiť vyššie dane, tak vlastne zistí, že to je naozaj taká znôžka naštudovaného textu a kopu hlúpostí pomedzi to.

    Povedal si, že sociálna demokracia má cieľ, aj tým, čo robíte, aj teda predloženým zákonom chcete vybudovať lepšie miesto pre život zo Slovenska a chcete zo Slovenska urobiť domov pre všetkých ľudí. Ja tieto dve vety alebo tieto dva vaše úmysly s tebou zdieľam. Alebo keď toto je sociálna demokracia, tak sa k tomu hlásim. Ja tiež chcem, aby tu bolo lepšie miesto pre život a domov pre všetkých ľudí, ale myslím si, trošku matematiky nám k tomu chýba, lebo vy si naozaj myslíte, že si zoberiete kalkulačku, pero, papier, naškrkáte pár čísiel a čím vyššia daň, tým vyšší výber peňazí v rozpočte a bude čo rozdávať a budeme stavať diaľnice. Ale toto, bohužiaľ, tak nefunguje a toto ti chýba. Chýba ti dotyk s reálnym životom, kde keď niekoho príliš zatlačíš do kúta, tak ten človek hryzie. A v takomto prípade to bude to, že keď príliš zatlačíš podnikateľov do kúta, jednoducho nedajú štátu viac peňazí. A síce pekná teória a tým pádom realita bude krutá a, bohužiaľ, všetci na to doplatíme.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Blaha, ja som sa veľmi netešil na vaše vystúpenie, ale očakával som. Ešte tak trošku zrýchliť kadenciu slov a prekonáte určite pána kolegu Číža, čo už je, ja som to, to by som nepredpokladal. Ale ak som dobre stihol počúvať a pochopiť, čo hovoríte, tak všetci tí liberálni, socialistickí, konzervatívni a neviem akí ekonómovia, filozofi, politici, pápeži v minulosti a, samozrejme, aj vy, hovorili, vy ste dokonca povedali, že ste šťastní, že dnes končí rovná daň, hovoria o tom a odhadujem, že to tak bude o dva-tri roky u nás, že budeme mať silnejší štát, čo sa týka množstva vybratých peňazí, tým pádom lekári a učitelia budú mať určite vyššie platy, chudobných bude menej, bohatí budú radi, že budú môcť platiť vysoké dane, lebo na Slovensku bude sociálny zmier a ľudia budú vlastne hrdí na svoj štát, že tu môžu žiť.

    Nuž, pán kolega, nie ste pánmi tvorstva, ale ste pánmi minimálne tejto snemovne, máte vládu a nik vám nezabráni, aby ste ten blahobyt na Slovensku vybudovali. Ja sa len teším ako sa o tie dva, tri roky pozriete tým spomenutým sestričkám do očí, keď im budete zdôvodňovať ich platy.

  • Ďakujem pekne. Nuž, pán kolega, hovorili ste o tých najchudobnejších, koľko majú problémov, ale stále tu pre nich nemáte reálne riešenie. Zvýšenie daní bohatým nepomôže chudobným. Pomôže len štátu, ale ten nezlepší podmienky chudobným alebo teda pre tých chudobných. Vaše navrhované zvýšenie dane pre bohatých

    pôjdu pravdepodobne len ako stimuly vašim pochlebovačom, vašim nominantom, a toto je, by som povedal - parafrázujem teraz vaše slová - gangsterský socializmus. Trendy technického vývoja smerujú k automatizácii väčšiny ľudských činností, takže ľudskej práce bude pravdepodobne ubúdať a bude stále menej. Ako chcete do budúcnosti zabezpečiť pre chudobných dostatok práce? Z čoho budú potom odvádzať oni dane a hlavne akú prácu budú mať.

    Urobte kroky v prvom rade na to, aby sa ľuďom umožnilo odpojiť sa od systému, teda byť na systéme čo najmenej závislým, potom im bude "lautr putna", koľko daní odovzdávajú bohatí. Vy však robíte veci trošku opačne. Už sa to bolo tu, teda už bolo viackrát povedané, ale vy ste na míle vzdialení a odtrhnutí od reality, ako aj vám Lojzo Hlina povedal, vráťte sa do reality a počúvajte ľudí, tých ktorých akože chránite, lebo toto nie je ani sociálne, ani demokratické.

    No a hovorili ste o redistribúcii. No pokiaľ sa bude tuná v tomto štáte kradnúť a rozkrádať to, čo sa odvedie na tých daniach, tak asi nebudú radi podnikatelia odovzdávať dane tomuto štátu, takže najprv zabezpečte to, aby sa prestalo rozkrádať to, čo je spoločné, a potom sa možno bude aj rado redistribuovať. No a pokiaľ chcete podporiť skutočne progresívnu daň, tak tuná vám pripomínam návrh Igora Matoviča, toto je progresia.

  • Rečník berie do rúk plagát a ukazuje ho.

  • Nie to, keď vyzdvihnete jednu daň na druhú úroveň. To nie je progresívne. Takže ak chcete, som zvedavý ako budete za toto hlasovať. Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, som ochotný na východnom Slovensku dať dokopy 50 podnikateľov, ktorí zamestnávajú niekoľko stoviek zamestnancov a vy im prídete túto marxistickú teóriu vysvetliť, ako vyššími daňami budú mať väčší hospodársky rast a vyššiu zamestnanosť. Ak presvedčíte ich, potom presvedčíte aj mňa. Viackrát ste spomínali sociálnu náuku cirkvi. Na tú sociálnu pomoc blížnym najprv musí niekto vyrobiť. Naozaj podnikatelia dneska majú menšie objednávky. Spotreba domácností klesá, v Európe je hospodárska kríza. Asi ťažko vyššími daňami budú mať väčší rozvoj.

    Spomínali ste rovnú daň. Ja vám poviem, kde prvýkrát bola rovná daň spomínaná. V starom zákone, keď ľudia platili desiatky aj tí chudobnejší, aj bohatší. Ale vráťme sa na Slovensko. Aj dneska ešte platí na Slovensku rovná daň, ktorá ale, pán kolega, nie je rovná. Najchudobnejší cez odpočítateľné položky neplatia žiadnu daň alebo minimálnu daň. Práve naopak v tomto návrhu zákona im možnosťou odpočítateľnú položku použiť na manžela alebo manželku beriete túto možnosť a najchudobnejší budú platiť najväčší prínos dane na budúci rok. Tí najbohatší odídu do iných štátov.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milý Ľubo, ale kľudne by som mohol povedať: vážený pán profesor Blaha, lebo to, čo si tuná povedal týmto pravičiarom, to si skutočne zapamätajú veľmi dlho. Doteraz nestačia zavrieť tie otvorené ústa, v rámci tej argumentácie, ktorá je tu viac ako trápna, skutočne nevedia, čo majú povedať. Mne sa najviac páči, že ty ako ateista si im jasne ukázal, kde Boh býva. To je veľmi zaujímavé pre mňa. Skutočne veľmi zaujímavé preto, lebo oni naozaj sú úplne bezmocní, a tá problematika tej bezmocnosti sa prejavuje napr. u pána Sulíka, ktorý musí sa napájať nejakým červeným bulom ako vždy, ale on je zvyknutý na všeličom fičať, takže je to úplne normálne len preto, aby mohol nejakým spôsobom argumentovať v tejto snemovni, čo sa mu vlastne niekedy darí lepšie, niekedy horšie. No teraz sa mu to celkom nepodarilo a predpokladám, že dnes sa mu to opäť dariť celkom nebude.

  • Reakcia v sále.

  • Vzhľadom na to ako stále vykrikuje z tohto miesta.

    Čiže ako naozaj myslím si, že ten tvoj príhovor jasne tuná všetkým ukázal aj tie reakcie vyplývajú, aká netolerancia existuje k iným názorom, ako má táto pravá strana alebo podľa môjho názoru aj pseudopravá, preto, lebo oni sa len tvária ako pravičiari. V podstate, keď o niečo iné ide, tak myslia len a len a len na seba. Takže ďakujem ti veľmi pekne, Ľubo, bolo to naozaj veľmi poučné a myslím si, že tak skoro na to títo páni nezabudnú.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, vy ste nazvali tých, ktorí zaviedli rovnú daň, teda aj mňa, ale aj ďalších, babrákmi a bláznami. Na základe vášho tohto vystúpenia, ale aj iných vystúpení by som vám vedel veľmi stručne povedať, za čo považujem ja vás, ale dovoľte, aby som to povedal trošku kvetnatejšie. Vy ste vzácny, doslova krištáľovo čistý typ človeka, ktorý je vzdelaný až za hranicu svojho intelektu.

  • Smiech v sále.

  • Ten problém toho, čo ste tu predvádzali je totiž v tom, že vy aj vedome klamete. Dnes vám s vážnou tvárou hovorím, vy vedome klamete, pretože, keď som vám pred časom, pred niekoľkými týždňami, keď som vás upozornil, že zavedením rovnej dane sa zvýšila miera progresivity, tak ste neveriaco krútili hlavami. Dnes vám to tu Richard Sulík ukázal na číslach. Ešte raz: zavedenie rovnej dane zvýšilo mieru progresivity, pred zavedením rovnej dane 60 % najnižších príjmových skupín platilo 17 % dane. Po zavedení rovnej dane platí 9,5 % daňových výnosov dane z príjmu fyzických osôb.

    Dnes po zavedení rovnej dane 7,5 % najbohatších daňovníkov platí 40 % celkove výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Čiže celé vaše vystúpenie bolo založené na téze, že rovnou daňou sme zastavili redistribúciu prostriedkov. Je to lož, je to klamstvo, presný opak je pravdou a vy to viete. Viete to už minimálne niekoľko týždňov, napriek tomu ste založili svoju argumentáciu na tejto lži, preto nielenže vaše vzdelanie je za hranicou vášho intelektu, ale svedčí to aj o vašich charakterových vlastnostiach, pretože vedome klamete.

  • Takže ďakujem pekne pánom kolegom za tie hodnotnejšie aj menej hodnotné, ako bol ten posledný.

    Poznámky. K pánovi Kaníkovi - tak teda ospravedlňujem sa za tých gangstrov, nie neobhajujete gangstrov, obhajujete gorily. Vy ste taký banskoštiavnický Pinochet, vy tu nehovorte nič o vraždení. Vy ste zobrali invalidom invalidné dôchodky, vy sa tu neozývajte, pán kolega.

    Ďalšia vec. Na koho by som reagoval? Pán kolega Kollár, vy ste počuli bzučanie múch. Vôbec sa nedivím, vôbec sa nedivím. Vy ste museli počuť jedine to bzučanie múch.

    Kolegovia mi vyčítajú, že nemám za sebou prax. No, vy ste tu očividne veľkí praktici, podnikatelia, ok. Vráťte sa k podnikaniu. Očividne vám chýba odborná zdatnosť na to, aby ste tu sedeli a dokázali argumentovať, lebo to neboli argumenty. To boli nezmysly, to boli nezmysly a každý ste sa oháňali nejakými skúsenosťami v rámci vášho života. Niektoré boli naozaj až na zaplakanie a niektoré boli tak trošku buranské, páni kolegovia.

    No a k tomu poslednému, pánovi Miklošovi. Viete, to neboli argumenty. Na budúce skúste krochkať, to bude poučnejšie.

  • Ruch v sále.

  • O možnosť vystúpiť v rozprave požiadal spravodajca. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Pán poslanec Kaník, nevykrikujte. Páni poslanci, nevykrikujte, počúvajte sa navzájom, ale hlavne pána spravodajcu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Páni poslanci, ja by som chcel poprosiť všetkých, keby sme to trošku ukľudnili tú situáciu, takže nebudem sa snažiť byť veľmi konfrontačný a zhrniem to, čo by som chcel povedať.

  • Ruch v sále.

  • Sme si tu veľa hovorili. Myslím, že celá tá debata, o ktorej sa tu bavíme, všimnite si, že posledné dni a všetky tie rozpravy, stále sa točíme len okolo dane z príjmu právnických osôb. Ja skutočne chcem sa vrátiť úplne na začiatok a povedzme ľuďom, že 99 % ľudí tu bude mať stále 19-percentnú daň a iba 1 % nad 3300 euro bude mať 25 %. Stále tu, ja mám pocit, že všetci tu majú asi veľa firiem, alebo čo sa tu deje, lebo strašne sa, strašne tak bojujú za tú nižšiu 19-percentnú daň, ako keby sa to všetkých osobne týkalo.

    Ja som tiež podnikal, ja viem, o čom sa tu bavíme, a viem, aká je situácia. Keď si pozriete, áno, firmy strácajú zákazky a strata zisku firiem je dnes veľmi, veľmi, by som povedal, jednoduchá, nakoľko ak z desiatich zákaziek stratíte jednu, tak možno váš zisk je preč a povedzme si otvorene, keď nebudete mať zisk, či budete mať 19, alebo 24 %, niečo zdaníte ale...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán spravodajca. Pán poslanec Gál, pán poslanec Přidal, nech sa páči, poslanci z Trnavského kraja môžu debatovať aj mimo sály.

  • Môžem pokračovať, páni? Chcel by som, skutočne ja som rešpektoval kľud, tak chcel by som, aby ste aj vy mňa trošku počúvali. Čiže nemyslím si, že základný, a to myslím, aj pán Sulík dneska priznal, že nie je to o tom, plus-mínus 4 %, o ktorých sa tu bavíme. Skutočne základnou úlohou, ktorú má táto vláda a minister financií, je, aby sa dodržal deficit, a poviem, vy nám to pekne sťažujete. My sa tu stále bavíme o minuloročnom rozpočte, ktorý, a máme tu stále rovnú daň a máme výpadok daňových príjmov 700 mil. euro. Takže ja sa pýtam, o čom sme sa tu celý deň dneska bavili? Je tu skutočne ten pokles daňových príjmov je daný aj spotrebou. Jasné, ľudia sú šetrnejší, menej majú spotrebu a firmy sa správajú racionálnejšie. Ako to bude v budúcom roku, bude skutočne záležať od toho, ako sa bude vyvíjať Európska únia, všeobecne ekonomická situácia v Európe. Vieme, že je tu narysovaná recesia do budúceho roku a tváriť sa tu, že to sa nedotkne Slovenska, to je asi veľmi, veľmi naivné.

    Ľúbilo sa mi tu dnešné vystúpenie, keď pán Vašečka tu hovoril, a je to, je to predstaviteľ opozície, ale hovoril tu skutočne o tom, že tu je móda na Slovensku neplatiť dane. A ja pevne verím, že existujú ľudia, ktorí sú skutočne, sú dve skupiny aj ľudí aj podnikateľov, ktorí sú rozdelení na tých, ktorí dane chcú odvádzať na Slovensku a na tých ktorí ich, nie že nebudú odvádzať na Slovensku, tí ich už dávno na Slovensku neodvádzajú. To, čo tu hovorila kolegyňa, že veľa firiem odchádza do daňových rajov, však to neni, neni kvôli tomu, že nastúpila do vlády SMER - sociálna demokracia. Je to, to sa dialo, preboha, za vašej vlády a dialo sa to minulý aj predminulý rok. Ten nárast tu bol enormný, ale sú to presne firmy, ktoré nechcú platiť dane, a tie už sú dávno v tých daňových rajoch, o ktorých sa tu bavíme. Ony neodídu teraz, ony sú už tam dávno.

    Dneska som počul, že máme obavy, že sa tu bude rozpúšťať rezerva, ktorú si vytvorila vláda. Keď si tú rezervu 540 mil. vláda vytvorila obozretne na práve na takéto prípady, ktoré sme mysleli, že budeme riešiť budúci rok. Ale žiaľ, aj vďaka vám ich riešime už tento rok, tak tuto všetci kričali, na čo vám je tá rezerva? Keď prišla realita, ktorá vyplýva z vášho rozpočtu, tak zrazu všetci kričíte, máme obavy, že sa bude rozpúšťať táto rezerva. To sa mi zdá trošku nefér. Chcem ešte poukázať na jednu vec, že skutočne, myslím, že o tej redistribúcii, o ktorej sa tu bavíme stále, trošku by som sa chcel dotknúť celosvetovej situácie. Viete, že skutočne to rozdelenie bohatstva vo svete sa stále viac a viac nejak polarizuje a skutočne malá hŕstka ľudí tu vlastní väčšinu bohatstva. Tie veľké firmy, povedzme si otvorene, to sú, nebudem ich menovať, aby sa na mňa nikto neurazil, ale efektívna miera zdaňovania týchto firiem je 2 % s obrovskými ziskami. Tak ja sa pýtam, že či tí bohatí, ktorí majú väčšinu majetku, on si nekúpi desať, jak on ich nepotrebuje. On si kúpi jednu a na ostatných peniazoch bude sedieť a tí chudobní, ktorí tie peniaze nemajú, tak proste nemajú ako naštartovať ekonomický rast a vy to všetci dobre viete. Ako môže sa naštartovať ekonomický rast, ak tu nebude spotreba? Ak si ľudia nebudú kupovať tovary, lebo si ich nemajú za čo kupovať? To je, myslím, hlavná podstata toho, čo sa momentálne vo svete deje.

    Myslím, že to je to, čo som vám chcel povedať, takže ďakujem vám všetkým za pozornosť a chcel by som odovzdať slovo pánu ministrovi.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja už si myslím, že je čas ukončiť to trápenie, lebo ja som ráno začínal takou ešte, s takou entuziazmom, že má to zmysel, nemá to zmysel? Nemá to zmysel pre túto chvíľu, pre tento zákon, lebo po tom všetkom, čo tu zaznelo, tu vystúpi pán Blaha s tým, s čím vystúpi. Nemá to zmysel, skončime to. Zahlasujte si za to a čakajte.

  • Hovorené so smiechom.

  • Ja už neviem, čo na to viac povedať.

    A, pán Podmanický, vy ste tiež tým začali, ja som to nestihol dopovedať.

    Pokiaľ nedáte... (reakcia z pléna), pardon, pardon, ospravedlňujem sa, pán Kamenický. Pokiaľ nedáte vy spolu s pánom Blahom návrh na odvolanie pána Počiatka, prosím vás, nespomínajte nikde, ale naozaj nikde, obzvlášť pán kolega Blaha, že ste nejaká sociálna vláda a že máte či chcete redistribuovať a chcete byť spravodliví. Naozaj to vyznie úplne absurdne, čo ja teda sa tomu moc nevenujem, absurdnému divadlu, ale tak boli veľkí tvorcovia, ktorí, ale to by ste, predbehnete aj ich, úplne ľavou zadnou, takže pokiaľ ho nedáte, naozaj opatrne narábajte s týmito pojmami, lebo vyznie to naozaj zvláštne. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.

    Dámy a páni, začali sme rozpravu k tomuto bodu programu vo štvrtok, pamätám si aj ten časť, lebo som ho naschvál podčiarkol, bolo to 16 hodín 10 minút. Takže vyzerá, že to stihneme presne na minútu po niekoľkých dňoch, a ja priznám, priznám, že úplne chápem dĺžku tej rozpravy a je namieste hovoriť dlho a k veci, pretože týmto zákonom meníme daňový systém na Slovensku. To treba proste priznať, je to tak. K rozprave všeobecne, ak sa mám vyjadriť viac-menej som, prepáčte, ale pozorovateľ vo vašom dome, a musím povedať, že sčasti bola korektná, sčasti aj z hľadiska použitia čísel, argumentov z jednej strany, z druhej strany. Mala dokonca aj svoj intelektuálny náboj, aj keď niektorí s tým nebudú súhlasiť.

    Mňa len mrzí, že v časoch, keď nemáme inú možnosť, ako len sa vzájomne počúvať a niekedy naozaj ťahať za jeden povraz, tolerancia k vzájomným a pohľadom na svet stále tu nie je. Ona možno aj je, je oveľa väčšia, ako sa javí z hľadiska verbálnych prejavov jednotlivých táborov, ale nie je to dobrá vizitka o politickom systéme ako takom. Nechcem, nemám právo sa vyjadrovať, samozrejme, k výrokom niektorých poslancov a k osočovaniu a k podobným záležitostiam. Dokonca aj mne sa stalo, že som sa dostal do konkrétneho súboja s predsedom SaS Sulíkom, ale myslím, že sme si to navzájom potom vysvetlili. Takže vzrušená a dlhá debata a je na mieste.

    Ja sa musím pozastaviť pri niektorých bodoch a pri niektorých veciach, ktoré musíte mi, kolegovia, hlavne z opozície, prepáčiť, podľa mňa ich prekrúcate a vedome, vedome si proste pripravujete pozíciu veľkých kritikov v priebehu budúceho roka, pretože veľmi dobre viete čítať a viete aj dobre odčítať z prognóz Európskej komisie a medzinárodného fondu, čítať Financial Times a vnímate aj realitu či už z hľadiska vlastných skúseností, vlastného podnikania, alebo najbližšieho okolia. Veľmi dobre viete, že rok 2013 zatiaľ napĺňa všetky atribúty roku 2009, bohužiaľ, to tak je. Bohužiaľ, to tak je, to znamená toľkokrát teoretikmi zaklínané takzvané "W" hospodárskeho poklesu sa nám blíži, pretože, pretože všetky čísla, ktoré hovoria o vývoji reálnej ekonomiky v našom okolí, v našom bezprostrednom okolí, od ktorého sme my, viete veľmi dobre, bytostne závislí. Hovoria o tom, že zvyšok Európy je v recesii a Slovensko síce v recesii nie je vďaka automobilovému priemyslu a vďaka aj stimulom toľkokrát preklínaným, pretože tie automobilky tu sú a dokonca niektoré z nich mali šťastie z hľadiska výrobného programu a z hľadiska šikovnosti, samozrejme, aj našich ľudí ale aj manažérov týchto firiem sa im darí vyvážať do ekonomických zón, ktoré sú v inej časti ekonomického cyklu.

    To že máme 2 % rast, stále ešte sa ho držíme, lebo to hovoria aj oficiálne prognózy, všetky inštitúcie aj rezortu financií, aj Národnej banky. Na jednej strane sa z neho môžeme tešiť, na druhej strane si dovolím povedať, že tejto rast kamufluje reálny stav našej reálnej ekonomiky, pretože ďalšie čísla, ak si rozbijeme skutočné prírastky rastu hrubého domáceho produktu, ako sa vyvíja domáca spotreba, ako sa vyvíjajú investície, všetky ďalšie parametre, ktoré sú mozaikou, sú jednotlivými kamienkami v mozaike rastu, hovoria o tom, že Slovensko sa zastavilo ekonomicky. A ten proces, samozrejme, mnohí z vás sa snažia nalepiť na výsledok parlamentných volieb, ale musím vás upozorniť tak, ako to musím často robiť vo verejných debatách s mojimi oponentmi, ten pokus je smiešny. Všetky čísla hovoria o tom, že k prepadávaniu reálneho ekonomického rastu s dopadom na skutočné príjmy, k tomuto javu začalo prichádzať už v polovici minulého roku.

    Veď si spomeňte, ako ste, ako ste vy museli narýchlo meniť takisto štátny rozpočet na konci minulého roku a tá zmena bola ovplyvnená, samozrejme, aj konkrétnymi číslami, ale aj politickou, vnútropolitickou turbulenciou, ktorá prišla na základe rozhodnutí jedného z koaličných partnerov, veľmi nezodpovedných rozhodnutí, musím povedať.

    Takže ten jav tu je od polovice minulého roku a, samozrejme, má súvis aj s vývojom daňových a odvodových príjmov v tomto roku. A toľkokrát opakované číslo 700 miliónov eur, 1 % hrubého domáceho produktu, toto 1 % hrubého domáceho produktu, o toľko sa nám znížili príjmy, ktoré boli plánované v súlade, uznávam, s prognózou Výboru pre daňové a odvodové prognózy a ktorý sa postupne prepadával až do toho čísla, ktoré máme na stole dnes, ale toto je realita, s ktorou sa v podstate od apríla, od prvého dňa, čo sme nastúpili na rezort financií, musím zaoberať a musíme sa proste s týmto javom popasovať so snahou čo najviac udržať, samozrejme, deficit na uzde z pohľadu deficitného cieľu 4,6 %.

    Neprijímam však, neprijímam však tú falošnú hru, ktorú sa tu snažíte podsúvať, a je mi jasné, že s touto hrou budete pokračovať celý budúci rok, že tento výpadok je spôsobený opatreniami, rétorikou, zákonmi, ktoré sme do parlamentu priniesli. Neexistujú na to žiadne, žiadne dôkazy. Opak, čísla, konkrétne čísla, napr. dane z príjmov právnických osôb za rok 2011 a 2012 hovoria o tom, že tá báza klesala. Pre konštrukciu, pre vôbec prípravu štátneho rozpočtu na budúci rok bolo obrovským sťažujúcim faktorom to, že sme sa až v septembri dozvedeli to, že daň z príjmov právnických osôb v minulom roku bola o 97 miliónov nižšia, ako bola skutočne zapísaná do výkazov štátneho rozpočtu. Veď následne sme museli prestúpiť pred Eurostat a nájsť na základe jesennej notifikácie, dokonca upraviť deficit za rok 2011 o ďalšie desatinné miesto, na 4,9 %. No a ja musím sa tu trošku pozastaviť, lebo to sú, to sú veci, ktoré sa tu kamuflujú a v takej simplifikácii sa proste podsúvajú verejnosti, ale aj jednotlivých poslancom, ktorí nemusia detailom rozumieť.

    Ale štátny rozpočet je naozaj prognóza - v tomto sa, v tomto sa zhodneme aj s mojim predchodcom Ivanom Miklošom. Ale pravdou je, že príjmy naozaj určuje a okrúhlu pečiatku na príjmy dáva výbor pre daňové a odvodové príjmy, výbor pre daňové a odvodové príjmy v štáte. Takýto výbor zasadá aj v týchto hodinách a hneď potom, čo odhlasuje parlament novelu zákona o dani z príjmov, takisto potvrdí, potvrdí výšky príjmov rozpočtu na rok budúci.

    Problémom ale je, že keď pracujete s prognózami, tak pracujete vlastne s realitou minulých rokov, pretože odhadované príjmy sú odhadované na základe nejakého makroekonomického vývoja, na základe zmeny legislatívy a na základe skutočných vybratých daní, ak to tak chceme nazvať.

    Tým, že poklesla báza povedzme napríklad dane z príjmov právnických osôb v roku 2011, tým pádom, samozrejme, ovplyvnenej, aj odhadovaná skutočnosť za rok 2012, tým pádom to ovplyvňuje aj prognózu výberu dane z príjmov právnických osôb na budúci rok vrátane legislatívnych zmien.

    Pán predseda Sulík, vy hovoríte o tom, že akí babráci nám narátali, to zvyknete hovoriť, akí babráci vám narátali príjem z legislatívnych zmien. No ja vás ubezpečujem, že všetky legislatívne zmeny sú posudzované členmi výboru pre daňové prognózy, a to sú aj nezávislé osoby, to sú, samozrejme, analytici komerčných bánk, zástupca Slovenskej akadémie vied, zástupca Národnej banky Slovenska, dokonca po novom aj zástupcovia fiškálnej rady - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Takže tie čísla sa postupne znižovali. Veď ak ste videli prvý návrh zákona o dani z príjmu s doložkou, tak ten dopad tam bol vyše 400 miliónov. Dneska sme na základe aj makroekonomického vývoja, aj na základe prepadu bázy výberu daní právnických osôb za rok 2011 a 2012, na niekde čísielko 275 miliónov eur. Čiže z tohto pohľadu nám nemôžte vyčítať kamufláž, narátavanie nejakých hausnumer.

    Ja sa tiež, dúfam, že oceňujete korektný prístup z toho pohľadu, ja nehovorím o hausnumerách minulého roku a mohol by som sa sťažovať, pretože nie je normálne, aby sme dozvedeli v septembri o tom, aká bola skutočnosť v roku 2011. Normálne sme sa to mali dozvedieť niekedy v máji, v júni tohto roku. Ale viete, prečo sa to tak stalo? Pretože chaos, bordel, kolaps na finančnej správe. Môže sa vám to zdať, že je to nekonečná výhovorka z našej strany. Ale proste pravdou je, že výkazníctvo za rok 2011 neexistovalo niekoľko mesiacov, to je skutočná pravda.

  • Ruch v sále.

  • Takže, takže ak hovorím, a to hovoríme len o dani z príjmov právnických osôb. Čiže dnes, dnes začiatkom decembra roku 2012 je pokles daní z príjmov právnických osôb pre tento rok o 170 miliónov eur. A ten prepad nie je len daný skutočne znížením ekonomickou aktivitou našich firiem. Je daný tým, že o 100 miliónov klesla báza z roku 2011. To znamená, ten výber daní začal klesať už v roku 2011. A tam snáď uznáte aj vy, pán Sulík, že v roku 2011 nikto z podnikateľov ešte nemohol tušiť, ako dopadnú parlamentné voľby a že vy sa rozhodnete skopnúť svoju bývalú vládu niekam do minulosti.

    Takže, takže to je reálny fakt. V tomto prostredí žijeme. Ak hovoríme o dani z príjmov fyzických osôb, ten má, tá má relatívne stabilný vývoj. Ten pokles pri poslednej prognóze je len o nejakých 8 miliónov dole, čo je, ale hrozivé je, je daň z pridanej hodnoty. Tam je ten pokles rádovo v stámiliónoch eurách a to je, to je kľúčový problém. A viete veľmi dobre, že tam sú tie dôvody dva, jednou je naozaj vnútorná, skutočný stav reálnej ekonomiky a recesia vo všetkých ostatných častiach ekonomického života okrem automobilového priemyslu a daňové úniky. A daňové úniky.

    A pristavme sa pri daňových únikoch. Môžte donekonečna opakovať ciele rovnej dane alebo jej úspech v rokoch 2004, '5, '6. Pravdou je, že fungovanie nášho daňového systému v čase, keď sme sa dostali do problémov spojených s ekonomickou, finančnou, hospodárskou krízou, že tento zázrak prestáva fungovať, že prestal fungovať.

    Ľudia odmietajú, odmetali platiť dane. A tie skúsenosti musíte mať každý, každý z vás musí mať skúsenosť, že sa to deje. Problémom je, že sa to spoločensky toleruje. Problémom je, že každý z nás z času na čas proste pripustí, že nedostane doklad z registračnej pokladnice, že urobí tichý biznis s nejakým remeselníkom, na to, že dostane nejakú službu bez, bez dokladu. Problém je, že sa nám začnú zamotávať do karuselových obchodov, do vyhýbania sa fakturácie aj stredné a veľké firmy.

    Dôkaz sme doniesli minulý týždeň. Naozaj, naozaj jeden z obchodných reťazcov, kľúčových, jeden z kľúčových obchodných reťazcov na južnom Slovensku sa formou organizovanej skupiny zamontoval do karuselového obchodu s kryštálovým cukrom rádovo v miliónoch eur. Ale to je proste signál rozvratu, to je signál, signál istého odporu, signál o tom, že veľká časť podnikateľskej obce, alebo kľúčovo hovoríme o podnikateľoch, nehovoríme o ľuďoch práce, pretože tí sa majú minimálny priestor, majú minimálnu možnosť vyhýbať sa dani, ktoré platia za závislú činnosť. Ale všetko to ostatné hľadá všetky cestičky na to, aby tieto dane neplatil. No ale odpoveďou na tento jav nemôže byť ten, že znížime sadzby, alebo že proste, že akýmkoľvek spôsobom rezignujeme na ten stav, ktorý sa tu udial.

  • Ruch v sále.

  • Ak to, dobre, existuje tu, berte to ako moju politologickú úvahu, mám ju po 6 rokoch v politike právo aj na politologickú úvahu, aj keď nie v rozsahu ako kolega Blaha, ale to, že sa, to, že sa niečo deje so spoločnosťou môže byť dané, samozrejme, aj tým, čo sa udialo začiatkom roka a je to aj chybou. Jedna je vec zlyhanie projektu, druhá vec je, že sa to odialo v čase predvolebnej kampane a všetko sa vytrúbilo na verejnosť a každý jeden človek v tejto krajine vedel, že finančná správa, daňový úrad nevie o tom, kto zaplatil a nezaplatil dane. Stalo sa to predmetom aj predvolebnej kampane za účasti opozície, niektorých koaličných strán. Je to pravdou.

    Pravdou aj je, že finančná správa sa z tohto nevie dodnes dostať, z tohto nánosu. Proste zrejme stále ešte vo verejnosti funguje ten pocit, že platenie daní je beztrestná vec a že v podstate, že niet toho, kto by na nich zasvietil. Ten pocit tu je. A druhá vec je, samozrejme, oveľa zložitejšia a tá je spojená, tá téma je, samozrejme, pre pravicu nepríjemná, a to je tá sebazničujúca volebná kampaň, ktorá bola poznačená aférami ako sú Gorila, Sasanka a ďalšie proste ako veci. Veci, ktoré by mohli navádzať v spoločnosti pocit, že sa tu proste drancoval štátny majetok celé, celé desaťročia. Celé desaťročia.

    Ak hovoríme o rušení rovnej dane, tak viete, že sú to dva rozmery.

    Jeden rozmer je zavedenie progresívneho zdaňovania pre fyzické osoby. A viete veľmi dobre, že sme s týmto, s týmto programom išli aj do volieb. A viete, že máme na to legitimitu z hľadiska počtu hlasov, ktoré sme pre tento krok získali.

    Ak hovoríme o zvyšovaní sadzieb pre dane z príjmov právnických osôb, to je druhá kategória tohto opatrenia. A ja musím povedať, že ja pristupujem s plným rešpektom. S plným rešpektom k tomu, čo dnes momentálne robíme. Ale my máme minimálne možnosti konať inak. Máme minimálne možnosti, pretože kľúč, ku ktorému sme proste sa my zaviazali, je to, že nebudeme zvyšovať ceny formou zvyšovania dane z pridanej hodnoty.

    Ak hovoríte o zázraku rovnej dane, tak musím povedať, že celkom zámerne vynechávate jeden fakt. Celý projekt zavedenia rovnej dane bol postavený na tzv. fiškálnej neutralite. To znamená, že štát nevyberal celkovo menej. A podľa informácií, ktoré mám, tak naozaj v prvom roku zavedenia rovnej dane došlo k rozšíreniu základnej dane z príjmov právnických osôb, z celkového príjmu o 3,4 mld. korún, ale rovná daň zároveň odniesla v podobe nižších sadzieb pre hlavne vyššie príjmových a aj cez odpočítateľnú položku pre nižšie príjmových ďalších 10,6 mld. korún. Ale ak mala byť zachovaná fiškálna neutralita, tak tieto peniaze museli byť niekde inde získané. No a kde boli získané? A o tom vy už nehovoríte. To už proste nie je pravda. Bola zvýšená sadzba predsa dane z pridanej hodnoty. Zjednotili sa sadzby DPH. Ešte si mnohí pamätajú, že potraviny nemali 19 a teraz 20 % sadzbu DPH. Pamätajú si to. Pamätajú si to takisto pri elektrickej energii a proste pri mnohých, mnohých ďalších položkách. Takže ak vy hovoríte, áno, vy sa opierate o to, že samotná rovná daň z hľadiska zdaňovania dane z príjmu zachovala progresivitu, dokonca bola progresívnejšia cez odpočítateľnú položku. Ale musíte sa pozrieť na daňový systém ako celok. Veď vy ste urobili opatrenia. Zvýšili ste spotrebné dane na benzín o 25 %, na naftu o 23, na vykurovací olej o 33 %, spotrebné dane na pivo o 66 %, cigarety takmer o 50 % z roka na rok. To znamená, toto boli všetko opatrenia, ktoré ale, ale to bol naozaj flat prístup, lebo tento prístup cez spotrebné dane a cez daň z príjmu, cez DPH sa dotkol, cez princíp regresivity, pretože spotrebné dane majú, sú typom regresívnej dane, to znamená vo väčšej miere dopadajú na ľudí s menšími príjmami. Čiže ja vám nevyčítam obhajobu čísiel z hľadiska dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb. Ja vám vyčítam, že celkom zámerne zatajujete ten druhý krok, ktorý bol z hľadiska cieľa fiškálnej neutrality nastolený, a to bolo zvýšenie spotrebných daní a zvýšenie dane a z toho, a nepriamych daní ako takých a kľúčovo zjednotenie sadzieb DPH. Veď si pozrite debatu v Českej republike na túto tému, kde sa pravica rozčesla skoro na týchto opatreniach, ktoré majú vážne sociálne dopady.

    Problémom je, že cesta späť je veľmi problematická, pretože platí pravidlo, že každé zvýšenie DPH sa prenáša do cien vo veľkej miere. Ale pravidlom zároveň je, že nie každé zníženie DPH sa prenáša do cien. O tom by sme tiež spolu vedeli hovoriť na mnohých príkladoch a niektorých krokoch, ktoré sme urobili aj my počas roku 2006 až 2010.

    Ak hovoríme k jednotlivým pozmeňovacím návrhom alebo k jednotlivým ďalším opatreniam, ktoré v návrhu zákona sú uvedené. Odpočítateľná položka pre manželku. Opäť, pán predseda Sulík určite potvrdí, že jedno z jeho kľúčových opatrení a návrhov, ktoré ako poradca ešte ministra financií Počiatka zosumarizoval, bolo rozširovanie daňového základu. Súčasťou toho bolo aj rušenie odpočítateľných položiek. Odpočítateľná položka pre manželku, pán Sulík, bola na prvom mieste. Bola na prvom mieste. Teraz z radov SaS počujem štuchance o tom, teda ako sa chcete nejakým spôsobom vnútiť do priazne kresťanských demokratov, ktorí si z toho teda urobili momentálne svoju nosnú tému. Problémom je - a tak ja som to pánovi Brockovi veľmi osobne povedal - že nehovoria pravdu, resp. ako to tak zvyknú robiť, hovoria polopravdu, pretože zrušenie odpočítateľnej položky pre manželku alebo manžela, keby sme ju úplne zrušili, tak by to donieslo do rozpočtu 80 mil. eur. To je obrovské číslo. Návrh zákona v tejto podobe má pozitívny dopad na rozpočet okolo 6 mil. eur. Prečo? Pretože my pripúšťame odpočítateľnú položku pre manželku a manžela, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov, ktorý sa stará o dieťa zdravotne postihnuté do šiestich rokov, pre manžela, manželku, ktorí sú alebo budú evidovaní ako nezamestnaní, pre manžela, manželku, ktorí sa starajú ako opatrovníci o ďalšieho člena rodiny, a po novom - ak prejde ďalší pozmeňovací návrh, aj na základe upozornení zo strany opozície - sa to rozširuje aj o manžela, manželku, ktorí sú zdravotne postihnutí.

    Keby tá odpočítateľná bola zrušená ako taká: dopad 80 miliónov, v tejto podobe: 6 miliónov. Je vám snáď jasné, aká bude aj distribúcia tohto dopadu. Zásadne rádovo, rádovo menšia. Takže odmietam, odmietam výkriky z horných lavíc o tom, že učitelia, lebo to bolo spojené presne, sa musíme s témou platov učiteľov, na jednej strane teda dostanú niečo od vlády a na druhej strane im všetkým bolo povedané, všetkým zoberieme 60 eur. To nie je pravda. Ide o konkrétnu životnú situáciu, o ktorej sa každý môže alebo nemôže rozhodnúť sám. Kľúčové je, aby dotyčný partner mal prekážku v práci. Tak vnímame dneska odpočítateľnú položku pre manželku.

    Tie ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli hlavne z radov opozície, tak musím povedať, že niektoré z nich neboli z nášho pohľadu ani kvantifikovateľné, napr. odpočítateľná položka, resp. výdavkový paušál pre remeselníkov, lebo definícia, o ktoré remeslá by malo ísť, nebola na mieste. Ale tu sa musím tiež pristaviť. Ja chápem, že ste ako frustrovaní z toho, že ste sa pokúsili robiť odvodovú reformu takto pred rokom a že ste si postavili voči sebe pred voľbami celý živnostnícky stav vďaka aj rétorike, aj vďaka opatreniam, ktoré boli konkrétne na stole, ktoré boli čierne na bielom v zákone, ktorý otváral sto ďalších zákonov. Si to veľmi dobre pamätáme. Tento zákon od schválenia delilo päť, päť rokovacích dní, len predtým padla vláda.

    To znamená, aj vy ste navrhovali obmedzenie výdavkového paušálu. Preto kritika, nebotyčná kritika o tom, ako chceme teda zničiť život živnostníkov, nie je na mieste. Namieste je podčiarknuť to, že sa nám podarilo dohodnúť so živnostenskými zväzmi. Namieste je to, že sme nekomunikovali so živnostníkmi ako, odkazujem, s parazitmi, ktorí teda, ktorí žijú na úkor ľudí práce, ale že sme s nimi hovorili ako s ľuďmi, ktorí pri terajšom systéme si nie sú schopní nasporiť na žiadnu penziu a že sú alebo budú odkázaní na hmotnú núdzu, ak sa tento systém nezmení ako taký.

    K návrhu, ktorý prišiel z lavíc OBYČAJN-ých ĽUD-í. Navrhujete selektívne zdaňovanie. Selektívne zdaňovanie, ktoré sme dočasne, dočasne do legislatívy zaviedli aj my, ale s obmedzenou platnosťou. Podľa prepočtu, ktorý mám na mieste, tento návrh má negatívny dopad oproti nášmu pôvodnému návrhu 30 mil. eur, ale hlavne posilňuje selektívnosť zdaňovania. To ani nie je progresivita v tom pravom slova zmysle, lebo ide o vybrané sektory a vybrané firmy, ktoré podnikajú, ktoré áno, dnes platí zákon a už tieto konkrétne firmy platia konkrétny odvod, ale platia ho na veľmi obmedzené obdobie do konca budúceho roku a dokonca tento odvod je pre nich aj nákladovou položkou.

    Ja môžem nakoniec povedať len to, že ešte sa pristavím, pristavím sa pri jednom mojom zážitku z ECOFIN-u z 2007, keď na stretnutí ministrov ešte nie eurozóny, ale ministrov financií vtedajšej EÚ 27-ičky. Týmto ministrom prednášal jeden z profesorov z Bolonskej univerzity, meno si nepamätám, lebo takisto nemám takú pamäť ako niektorí kolegovia, ale veľmi si dobre pamätám výsledok dvojhodinovej debaty o rôznych daňových systémoch v Európe a vo svete. V rámci tejto debaty, musím to povedať, lebo to tak bolo, sa rovnej dani venoval dotyčný predstaviteľ akademickej obce Talianska možno dve minúty ako konceptu, ktorý nie je veľmi presvedčivý a overený, ale to je, je to základné odporučenie, ktoré z tej akademickej pôdy šlo smerom k ministrom financií, bolo, bolo jedno, že vždycky je lepšie mať čo najširší základ na zdaňovanie a mať nižšiu sadzbu. Toto je, toto je asi základné odporučenie, ktoré vedeli akademici dať ministrom financií Európskej únie.

    Ak hovoríme o šírke daňového základu, viete veľmi dobre, že vyznávame rovnaké princípy a že držíme túto líniu a nesnažíme sa tento základ znižovať. Ak hovoríme o sadzbách, musím to povedať veľmi otvorene. Pokiaľ v našej spoločnosti bude tolerované boom daňových únikov, pokiaľ ľudia budú tolerovať, podnikatelia, občania, politici budú tolerovať masové miliardové, stámiliónové v eurách daňové úniky, pokiaľ justičný okruh na to nebude patrične reagovať, pokiaľ nebudeme schopní, prepáčte mi to slovo, na námestí popraviť konkrétnych jednotlivcov, ktorí sa, ktorí sa zapodievajú touto kriminálnou činnosťou, tak si budeme musieť vypomôcť vo verejných financiách aj vyššími sadzbami, napr. dane z príjmu právnických osôb.

    Povedal som to niekoľkokrát a opakujem to opäť. Akonáhle vývoj vo výbere daní a odvodov v najširšom slova zmysle dovolí, to dovolí, tak sa vrátime k nižšej sadzbe dani z príjmov právnických osôb.

    Ja som sa vrátil dnes ráno zo zasadania Euroskupiny a jedným z bodov bolo v podstate hodnotenie procedúr nadmerného deficitu a vôbec hodnotenie fiškálnych politík jednotlivých členských krajín eurozóny. Priemerný deficit v roku 2011 v eurozóne bol vyše 4 %, priemerný deficit v roku 2012 bude vyše 3 % a predpokladaný priemerný deficit eurozóny alebo členských krajín eurozóny v budúcom roku by mal poklesnúť na 2,6 %. Zlou správou je, že ani v jednom z týchto troch rokov, týchto troch rokov Slovensko sa na tento priemer nedostalo. Samozrejme, je to spojené, samozrejme, je to spojené s reputačným rizikom, samozrejme, že je to spojené s nárastom dlhu a s hrozbou fungovania, zapnutia sankčných mechanizmov nášho ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A, samozrejme, že je to spojené aj s nevyhnutnosťou akejkoľvek vlády, ktorá by tu bola, doručiť, doručiť projekt ozdravenia verejných financií tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. A toto, tento zákon je tou časťou práce na strane príjmov a viete veľmi dobre, že nemáme inú možnosť, nemáme ďalšie možné zdroje, ako ísť ďalej a plniť fiškálny kompakt napriek tomu, ku ktorému sa hlásime, ako ísť ďalej so znižovaním štrukturálneho deficitu o pol percenta v rokoch '14, '15, '16 až na dosiahnutie strednodobého cieľu bez toho, aby sme načreli do troch základných oblastí.

    Tou prvou sú daňové úniky, to znamená vyššie príjmy bez zmeny daňovej legislatívy. Tou druhou je zmena výdavkových politík a hlavne, hlavne zmena vo fungovaní aparátu štátu, s akýmikoľvek bolestivými následkami sa budeme musieť potýkať na tejto ceste.

    A tretia je veľká inventúra v oblasti vzťahov štátu a samosprávy, to znamená tzv. audit samosprávy, na ktorom sme sa dohodli ešte aj v závere tohto volebného obdobia.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A vystúpením podpredsedu vlády a ministra financií k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, sa otvorila rozprava znova v druhom čítaní. Teda prosím pána ministra Petra Kažimíra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Takisto zostáva aj pán spravodajca pán poslanec Ladislav Kamenický.

    Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili za poslanecké kluby Sloboda a Solidarita Richard Sulík, za KDH Pavol Zajac, za OĽaNO Igor Matovič.

    Ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú pán poslanec Martvoň, Kuffa, Lipšic a Kaník.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Sulíkovi. Nie je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac. Stráca poradie.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa po tretíkrát vyjadril ku navrhovanému zákonu o hazardných hrách a takisto aj ku zákonu o správnych poplatkoch.

    Začnem tým zákonom o správnych poplatkoch. Pozmeňujúcim návrhom pani kolegyne Zmajkovičovej sa v podstate otvorila taká nepriama novela zákona o správnych poplatkoch, ktorý sme len nedávno pred dvoma mesiacmi v tejto snemovni prijímali.

    Už vtedy opozícia a ja osobne sme kritizovali rýchlosť prijatia takej veľkej novely o správnych poplatkoch, kde naozaj od overenia k podpisu až po tú evidenciu áut sa niekoľkonásobne, v prípade evidencie áut až stonásobne dvíhali správne poplatky.

    Naozaj sme boli presvedčení a sme presvedčení o tom, že v časoch hospodárskej krízy, dvíhania daní, odvodov, takto dvíhané správne poplatky by nemali byť. Naozaj, dobrý hospodár, akými sú napríklad obce a mestá, zodpovedne dvíhajú poplatky, dane o niekoľko percent alebo o niekoľko desiatok percent a nie niekoľkonásobne alebo, zase podotýkam, v prípade evidencie toho najsilnejšieho auta stonásobne.

    Takisto aj vtedy, aj dneska pri pozmeňujúcom návrhu mne osobne, ale aj ďalším kolegom chýba alebo chýbalo v tomto návrhu sociálny a regionálny rozmer. Naozaj je to zvlášť komické, keď sociálna demokracia do takéhoto návrhu zákona o správnych poplatkoch nezahrnie napríklad sociálny rozmer. Taký istý poplatok platí dôchodca. A taký istý poplatok za určité činnosti platí podnikateľ, napríklad overenie podpisu. To je ten možno ten najdrobnejší poplatok, ktorý tam je, ktorý sa mimochodom dvihol z pol eura na, mal sa dvihnúť na 2 eurá, a dvihol sa na 1,5 eura, ale nie v prospech občana. Nie v prospech občana, pán minister.

    Takže sme presvedčení o tom, že takto tie poplatky nemali byť dvíhané. Takisto ten regionálny rozmer. Veľakrát a musím povedať objektívne, že všetky vlády si radi dajú do svojho programového vyhlásenia, aj strana SMER, podporu regionálneho rozvoja.

    Ale prijímame zákon o správnych poplatkoch. A ten poplatok, a môžeme si hociktorý zobrať, platíme na východnom Slovensku v Prešovskom kraji a v Bratislave rovnaký. V Prešovskom kraji je priemerný plat v hospodárstve 600 eura, v Bratislave tisíc eura. Je to spravodlivé, alebo to nie je spravodlivé? Regionálne, sociálne. Podľa mňa nie.

    Pani kolegyňa Zmajkovičová si na seba zobrala neľahkú úlohu vylepšiť pôvodný návrh ministerstva dopravy, regionálneho rozvoja a výstavby. Tá časť, ktorú pripravovalo ministerstvo pred dvoma mesiacmi, naozaj bola tá časť, tá časť bola robená od stola, povedal by som, narýchlo. Česi tomu hovoria, že "práce chvatná málo platná".

    Naozaj týmto pozmeňujúcim návrhom sa snaží pani kolegyňa, alebo ministerstvo cez ňu, vylepšiť tento nedobrý návrh. Cez to všetko, aj ňou navrhované zmeny v tomto zákone, idú nad rámec toho pôvodného návrhu zákona a výška poplatkov sa zvyšuje. Preto s ním nemôžeme súhlasiť.

    Ale dovoľte mi niekoľko poznámok aj k tejto novele, ktorú predložila pani kolegyňa. Dosť zásadným spôsobom sa menia poplatky pri stavbách, pri stavebných povoleniach a pri kolaudáciách. Z pôvodných návrhov, kde sa platilo za obstavaný priestor, metre kubické, sa to mení na hodnotu tej-ktorej stavby podľa čiastky od 50- tisíc eur do 10 mil. eur. Považujem tento princíp za spravodlivejší, ako platiť poplatky za obstavaný priestor. Naozaj vila pod Slavínom, ktorá má toľko kubíkov ako dom v Ubli, ktorý má takisto toľko kubíkov, tak nie je správne, aby ten správny poplatok bol taký istý. Naozaj tá hodnota vily pod Slavínom môže byť 3 až 10 mil., v Ubli možno 10-tisíc eur.

    Na druhej strane musím ale upozorniť, že tieto projekty, ktoré idú do stavebných povolení, nadoceňujú veľakrát projektanti, architekti, ktorí nie sú stavebnými rozpočtármi, a pomáhajú si pri výpočte hodnoty diela tým obstavaným priestorom, tými kubíkmi. To znamená, stavbári zoberú, architekti, projektanti, zoberú obstavaný priestor, zoberú určitý koeficient v tom ktorom kraji a z toho im vyjde cena diela.

    Málokde sa stane, že stavbu nadcení stavebný cenár, a toto už ide do stavebných povolení. Aj to býva niekedy nepresné, pretože aj to, čo nacení stavebný cenár, môže stavebný dodávateľ postaviť o polovičku lacnejšie alebo dvakrát drahšie, záleží od toho, čo si investor, dodávateľ nechá do tej stavby namontovať. Takže pri stavebnom povolení povedať, aká bude výsledná cena stavebného diela, je niekedy diskutabilné.

    Keď sme už pri správnych poplatkoch, ktoré vychádzajú z hodnoty stavebného diela, tak nedá mi, aby som nepoukázal na to, ako bolo to so správnymi poplatkami pri prvej evidencii osobných automobilov. Naozaj tam táto filozofia neplatila. Naozaj ministerstvo navrhlo, aby sa správne poplatky platili od kilowattov, od výkonu motora, mohli by sme povedať, od kubatúry motora alebo od výkonu motora.

    Aj u nás vo výbore, aj tu v pléne viackrát zaznelo, prečo neplatiť správne poplatky pri evidencii áut podľa ceny automobilu. Myslím si, že pri automobiloch by to bolo oveľa jednoduchšie nadceniť to auto, ako nadceniť stavbu.

    Človek by doniesol na Policajný zbor faktúru, za ktorú kúpil auto, a podľa toho by platil správny poplatok. To sme považovali za spravodlivejšie. A poukazovali sme tu na to, že veľakrát viacdetné rodiny si kupujú väčšie autá, bezpečnejšie autá, ktoré majú väčší výkon. A keďže tieto viacdetné rodiny veľakrát nemajú veľký príjem, tak si to auto dokážu zaobstarať dajme tomu v Nemecku. Dovezú si ich dajme tomu za 6-7-tisíc eur, a potom z toho má zaplatiť 500 alebo tisíc euro poplatok, to sme nepovažovali za spravodlivé ani za sociálne. Takže pri stavbách sme prešli naspäť na oceňovanie podľa hodnoty, pri autách sme zostali pri tej kubatúre.

    Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril ku regulácii hracích automatov, alebo hazardných hier. Keďže som k tomu už dvakrát vystupoval, skúsim len stručne. Pán minister, po mojom vystúpení v stredu a štvrtok sa mi ozvalo veľmi veľa ľudí. Aj tu v pléne Národnej rady, na chodbách, v bufete, prišli za mnou a hovorili, že odborné stanoviská, ktoré som tu prezentoval, ktoré neboli z mojej hlavy, ale ktoré som si vyžiadal od odborníkov, že boli správne. A takisto aj v mojom regióne sa na mňa obrátilo veľmi veľa ľudí a žiadalo ma o to, aby tá regulácia hazardu bola čo najväčšia.

    Naozaj som tu vo svojom vystúpení v štvrtok poukazoval na veľmi pozitívne príklady z mesta Sabinov, z mesta Podolínec, z mesta aj Humenné, nevidím tu kolegyňu Vaľovú, ale aj ona sa predsa vyjadrila v médiách, že sociálna situácia v meste Humenné sa zlepšila a že je spokojná.

    Pán kolega Petrák predniesol pozmeňujúci návrh, kde predniesol návrh, aby podmienkou rozhodovania sa obecného zastupiteľstva pri prijímaní VZN-ka bola petícia, a nie ako v pôvodnom návrhu referendum.

    Naozaj petícia je vylepšením toho referenda. Petícia 30 % občanov, ktoré môžu takto vytvárať tlak na obecné a mestské zastupiteľstvo. Osobne som presvedčený, že v tomto návrhu zákona, tak ako bolo v pôvodnom návrhu zákona, nebolo treba dávať žiadnu podmienku, ale dobre. Petícia je lepšia ako referendum.

    Na druhej strane v tejto sále ešte ani raz nezaznelo, že ani petícia, ani referendum nemôže automaticky znamenať prijatie takéhoto VZN-ka. To VZN-ko musia prijať poslanci dvoma tretinami svojho množstva. Takže nechcem tu uvádzať zlé príklady, ale môže sa stať, že aj prípadná úspešná petícia, alebo aj referendum, ktoré aj dneska je prípustné, občania majú právo zvolať referendum, nemusí znamenať automaticky, že také VZN-ko bude prijaté. Ak sa nájde viac ako jedna tretina poslancov, ktorí si to nebudú želať, aby bolo zrušené hracie automaty, tak sa také VZN-ko neprijme. To, ako si oni aj na komunálnej úrovni svoju zodpovednosť ponesú, a ako dopadnú v ďalších voľbách, to je, samozrejme, na ich svedomí, a toho ako ďalej chcú pôsobiť v tej-ktorej obci alebo meste.

    Ale chcel som požiadať, keď už tu viacerí kolegovia hovorili o tom, že tá petícia je pomerne prijateľná, ešte o jeden závažný bod, pán minister, ktorý by sme potrebovali pri regulácii hazardu uskutočniť.

    Najprv prečítam z odborného stanoviska doktora Benkoviča, primára psychiatrického oddelenia z Prednej Hory, ktorý sa touto problematikou zaoberá. Zopakujem to, čo som tu už čítal, ale naozaj iba malú časť. A potom poukážem na ten problém.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister. Aj tí najmladší gambleri zatiaľ tvrdia, že ich začiatky boli v miestnych pohostinstvách či reštauráciách s hracími automatmi. Až potom, ako sa stali skutočnými patologickými hráčmi, začali navštevovať herne.

    Ďalej pán doktor poukazuje na odbornú štúdiu v časopise Závislosti, kde sami abstinujúci patologickí hráči píšu alebo navrhujú takéto opatrenie. V sledovanom súbore okrem iného, viac ako 50 % respondentov malo prvú skúsenosť s gamblingom ešte pred svojím 18. rokom života, až 12 % dokonca ešte pred dovŕšením 15. roku. To znamená, v detskom veku.

    Je teda zrejmé, že v tomto smere je síce na svete zákon o povolenom veku hrať hazardné hry, tento sa však málokedy dodržiava. Naši respondenti jednoznačne hodnotia hustotu prevádzkovaných hazardných hier ako príliš veľkú a sú jednoznačne za ich redukciu. Sú za to, aby odstránením hracích automatov z periférií pohostinstiev a reštaurácii, a s ich lokalizáciou len do herní.

    Dovoľte mi poukázať na to, že viacerí moji kolegovia, ale aj ja, sme predložili pozmeňujúce návrhy, myslím si, že to bol pán kolega Beblavý, myslím si, že aj pani Žitňanská. Ja som takýto pozmeňujúci návrh dal, myslím si, že pani podpredsedníčka Jurinová alebo aj ešte niekto z OBYČAJN-ých ĽUD-í. Tento návrh, aby hracie automaty zostali len v herniach, by napomohol tomu, že regulácia hazardu, nie jeho odstránenie, ale regulácia hazardu by bola skutočná. Naozaj snaha a ochota kolegov zo SMER-u pri schválení takého pozmeňujúceho návrhu, tým by ukázali, že chcú naozaj regulovať hazard. Ak kolegom zo SMER-u vadí to, že takéto pozmeňujúce návrhy sme dali my, viacerí opoziční poslanci, tak im navrhujem, aby v rozprave pri hracích automatoch vystúpili, my im ponúkneme tento pozmeňujúci návrh, môžu ho predložiť ako svoj návrh a my ho podporíme. Naozaj ak hazard bude poslaný do herní, kde sú stavebne oddelené, čo je dobré v tomto návrhu novely zákona, keď budú zrušené reklamy, jackpoty na verejnosti, keď bude dozor v herniach, tak keď ich herne, teda keď hracie automaty dostaneme ešte z tých krčiem a pohostinstiev, kde sami abstinujúci hráči hovoria, že tam začínali, až neskôr prešli do herní, tak toto bude skutočná regulácia hazardu. Chcem poprosiť svojich kolegov zo SMER-u, ktorí sú komunálnymi poslancami, starostami, primátormi, aby takýto pozmeňujúci návrh alebo podporili náš, alebo aby skúsili takýto návrh predložiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško a pán poslanec Érsek.

    Nech sa páči pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Celoslovenské združenie kresťanských seniorov, ktorého som predsedom, 1 z 32 organizácii, ktoré sú združené v tzv. Fóre kresťanských inštitúcii. Týchto 32 organizácii apeluje na poslancov, bol som nedávno na ich schôdzi, aby tento návrh zákona o hazardných hrách v takomto znení neprijali. Viaceré z týchto organizácii poznajú zo svojej činnosti zlo, ktoré prináša jednotlivcom, rodinám i širšiemu okoliu hráčska vášeň. Odhaduje sa, že na Slovensku je asi 50-tisíc takýchto praktizujúcich hráčov, ktorí často ničia svoje rodiny, seba a aj spoločnosť. Nemá význam asi opakovať známe dôvody o všetkých týchto problémoch, raste kriminality, zruinovaní rodín, ale títo, 32 organizácii na nás apelujú, aby sme mali na zreteli dobro svojich občanov a snažili sa vytvárať také podmienky, ktoré minimalizujú možnosti na šírenie tohto zla. Navrhovaný zákon konštatujú de facto, zväzuje samosprávam ruky a umožňuje úzkemu okruhu takzvaných podnikateľov profitovať z ľudskej slabosti a biedy a preto v závere svojej žiadosti vyzývajú Národnú radu, aby tento zákon v tomto znení, ktorý je proti občanom tejto krajiny, neprijala. Skončil som.

  • Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti. Poplatky za stavebné konanie a som veľmi rád, že sa to vrátilo, aj keď treba povedať, že ten zákon bol v platnosti od 1.10. Dúfam, že tí, ktorí mali preplácať teraz to povolenie, dajú si na tom záležať, že to podajú neskôr. Ale na druhej strane, nevšimol som si a to mi chýba v tom zákone, viete za socíku, keď sme niekedy stavali dom, tak sme ho stavali viac-menej pre vlastné účely, ako by som povedal, individuálne čiže svojpomocne, a to mi chýba v tom zákone, že ľudia, ktorí, ktorým by sme pomáhali týmto spôsobom za svojpomocnú výstavbu rodinného domu pre seba, nie ako developerovi, mne tam chýba trošku úľavy v týchto poplatkoch, pretože keď developer vie, samozrejme, stavia bytovky, stavia radové domy, tak vie ohodnotiť, že koľko bude stáť jasne jeho výstavba. Ale kto stavia svojpomocne a to ešte v obciach funguje, takže tam by som videl ešte možnosť niekde tie poplatky zmierniť. Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem obidvom kolegom za pripomienky. Naozaj, pán kolega Érsek, to je ten sociálny a regionálny rozmer, na ktorý som poukazoval, že mi chýba v návrhu zákona aj v pôvodnom, aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, kde by sa dalo rozlíšiť, aké úľavy má dôchodca, aké úľavy má ten, čo stavia svojpomocne, aké úľavy má ten, ktorý stavia na východe Slovenska v Prešovskom kraji, oproti tomu, ktorý stavia v Bratislave. Naozaj, to tam nenachádzam. Ďakujem.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Matovičovi za poslanecký klub OĽaNO.

    Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, idem taktiež vystupovať k tomuto zákonu už opakovane, ale ono sa hovorí, že so zlom musíte bojovať dovtedy, dokedy ho neporazíte a hazard považujem za zlo. Sú v tejto sále určite aj ľudia, ktorí sú za jeho zavedenie na Slovensku aj zodpovední osobne a medzičasom sa možno stali z nich veľkí bojovníci proti hazardu. Každopádne za 23 rokov, už medzičasom uplynulo od revolúcie, sme hazardu vytvorili na Slovensku podmienky na to, aby sa nám na Slovensku krásne rozrástol. Pred približne rokom aj kúsok prišla iniciatíva, ktorá mu pristrihla krídelka. Medzičasom zase prišla iniciatíva, ktorá mu chcela uvoľniť priestor späť, až som sa zľakol, že pán minister chce lobovať za prevádzkovateľov hazardu na Slovensku, ale som bol potešený tým, že nakoniec bol ústretový a zaznel v prvom-druhom čítaní, zaznel pozmeňujúci návrh pána poslanca Petráka, ktorý zjemňuje podmienky, a teda už nebudeme vyžadovať od ľudí, hlavne v mestách, nikdy neuskutočniteľné referendum a na základe ktorého by sme sa hazardu v meste zbaviť mohli, no ale bude to len petícia, podotýkam, len "petícia", v úvodzovkách a trošku s povzdychnutím, ale stále ľudia budú mať omnoho väčšiu šancu takýmto spôsobom podpisy vyzbierať, lebo je dosť zásadný rozdiel, ak povieme jeden termín a vyžadujeme v jeden deň, aby prišlo 50 % obyvateľov na referendum, čo nikdy nie je možné, a teda rozdiel, keď to urobíme petíciou, kedy tí ľudia, ktorí sa za túto tému oduševnia a povedia si, že budú zbierať dovtedy, dokedy nevyzbierajú 30 % podpisov, tak môžu zbierať mesiace, možno aj roky niektorí. Každopádne, z tohto miesta viem povedať, že budeme sa snažiť týmto ľuďom maximálne pomôcť, ktorí sa rozhodnú hazard zo svojho mesta a obce vykynožiť.

    Takže beriem to ako sťaženie podmienok na vykynoženie hazardu voči súčasnému stavu. Na druhej strane chápem teda určitú opatrnosť ministerstva financií v tom, že mohli by sme byť vystavení nie práve príjemným súdnym sporom s prevádzkovateľmi hazardu, ak by sme ich vykynožili nie práve legálnym a čistým spôsobom.

    Takže ak toto je čistejší spôsob alebo teda ak ministerstvo považuje predošlé spísanie petície za čistejší spôsob, OK, vôľa Božia a my sa prispôsobíme a ľudia, všetci, ktorí si myslia, že hazard na Slovensko nepatrí, dúfam, že naberú spoločne odvahu, zomknú sa a spoločne budú po Slovensku zbierať podpisy za petície a možno takto za rok budeme oslavovať, že Slovensko sme hazardu zbavili.

    Takže odporúčam aj pánovi ministrovi, aby s týmto parametrom rátal do rozpočtu a keď ráta s nejakými peniažkami, ktoré do hazardu dnes legálneho sa ešte prikotúľať môžu, tak toto bude taký trošičku protivietor, že tie peniažky sa budeme snažiť uchrániť, aby zostali vo vreckách tých ľudí, ktorí takýmto spôsobom do štátnej kasy prispievajú, ale koniec koncov, ako to sú iba také tie jedny čísla, ja zase pevne verím, že aj keď v tej jednej položke tie peniaze chýbať budú, tak v tých druhých položkách, ktorými liečime zo štátnych peňazí dôsledky hazardu a neblahého vplyvu hazardu na rodiny, tak zase tam sa nám to nejakým spôsobom zase vráti. Takže myslím, že to bude rozpočtovo neutrálne, aj keď ten hazard vykynožíme, alebo som o tom presvedčený.

    Každopádne, tento návrh zákona, vzhľadom na to, že sťažuje podmienky, ako hazard z obcí a miest vykynožiť, nedokážem podporiť, ale hovorím, akože vítam aspoň tento posun, ktorý zavádza petíciu a nie naozaj to nereálne referendum, ktoré tam je pôvodne vlastne napísané.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň, písomne prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Vážená predsedajúca, vážené kolegovia, kolegyne, vzhľadom na to, že bol v druhom čítaní opätovne teda otvorené teda tento zákon, dovolím si predložiť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, teda mňa a kolegu Petra Šucu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 171/2005 o hazardných hrách a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 234. V súlade s ustanoveniami zákona NR SR o rokovacom poriadku predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Jeho znenie je:

    K čl. I. V čl. 1, bode 46, § 58i, ods. 2 sa slová "31. decembra 2013" nahrádzajú slovami "30. júna 2013". Navrhujeme skrátiť túto ročnú lehotu platnosti doteraz prijatých všeobecne záväzných nariadení na pol roka kvôli tomu, že polročná lehota by mala postačiť na prípravu prípadných nových všeobecne záväzných nariadení obcí riešiacich problémy v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier. Ide teda o skrátenie lehoty na zosúladenie VZN-iek samosprávy s touto novelou zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami: pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Matovič, pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, prečo nepodporím tento pozmeňujúci návrh, pretože ja si myslím, že tá lehota, ktorá bola daná zákonom alebo tou novelou jeden rok, bola lepšia pre tie obce, ktoré už dnes majú platné VZN-ka zakazujúce hazard na svojom území. Obávam sa, že polročná lehota na to, aby vyzbierali potrebné podpisy, najmä v tých väčších mestách, že bude problém, preto ja by som naozaj poprosila kolegov aj z vládnej strany, aby, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili, aby tá lehota, ten jeden rok tam bola, aby naozaj, opakujem, v tých väčších mestách, kde bude problém alebo väčší problém získať 30 % obyvateľov nad 18 rokov, aby mali na to čas, aby prijali poriadne VZN-ko tak, aby ten hazard mohol aj naďalej byť zakázaný. Ďakujem.

  • Kolega Martvoň, prepáč, ale toto mi tak, tento návrh pripadá taký, taká predĺžená ruka nejakého prevádzkovateľa hazardu, ktorý sa nevie dočkať, kedy sa späť môže vrátiť k biznisu, zarábaniu na nešťastí druhých. V podstate takýmto presunutím alebo skrátením lehoty z roka na pol roka vlastne si vykopal takú časovú vojnu, kedy ľudia, ktorý ten hazard v tej svojej obci nechcú, tak rýchlo budú musieť dostať nohy a možno už cez vianočné sviatky rýchlo začať dopredu zbierať podpisy pod petície, aby stihli tvoj limit polročný, ktorý im takýmto spôsobom dávaš. Ako dávaš im nôž na krk, lebo inak sa im hazard do mesta vráti. No ale beriem. Jednoducho vládnete, je to vaše právo a pevne verím, že ľudia sa prispôsobia, a toto právo alebo táto možnosť, na ktorú sa niekto spolieha z prevádzkovateľov hazardu, že ani nedostane možnosť ho využiť.

  • Vážený pán kolega Martvoň, to bol lobing prevádzkovateľov hracích automatov ako vyšitý. Ako par excellence. Pán Matovič ma predbehol, ale to je neskutočné niečo. Nielen cez Generálnu prokuratúru, ale aj cez poslaneckú snemovňu. Poďme rýchle skrátiť lehoty obciam, aby, aby nemali čas vyzbierať tie podpisy. Aby tam, kde to už zakázali, aby naspäť mohli nabehnúť do toho Podolínca, Sabinova, do Humenného, sú už netrpezliví, naozaj ani rok nemôžu vydržať bez toho, aby to tam prevádzkovali. Hanba.

  • S reakciou, pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Najskôr mi dovoľte zareagovať na pána poslanca Zajaca a Matoviča. Páni poslanci, vy ste to trošku zobrali z toho opačného pohľadu. Z pohľadu nejakých prevádzkovateľov hazardných hier. Vy si vôbec neuvedomujete, že práve toto môže pomôcť obciam a mestám, kde tie hazardné hry sú prevádzkované, skôr zmeniť to všeobecne záväzné nariadenie alebo ich to donútiť skôr zmeniť to a zosúladiť to s príslušnou novelou a zakázať ten hazard cez tú petíciu. Myslím si, že pol roka - a tým budem zase reagovať na pani poslankyňu Žitňanskú - pol roka aj vo väčších mestách musí stačiť a bohate stačí na takú petíciu.

    V malých obciach s tým vôbec nie je problém získať potrebný počet podpisov pod takúto petíciu a vo väčších mestách za pol roka, myslím si, keď dokážu iní pri vzniku alebo pri iných veciach získať pod petíciu podpisy za tri mesiace, tak v tomto prípade, keď ide alebo by malo ísť všetkých o niečo, čo nechcú, tak to problém nebude. Samozrejme, keď to budú chcieť tí ľudia, mať to v tej obci alebo meste, tak sa nebudú pod tú petíciu podpisovať. Ale tu je to práve, čo má byť, slobodné rozhodnutie sa každého občana obce alebo obyvateľa obce alebo mesta, že či to tam chce mať, alebo nechce. Preto ja si myslím, že tá polročná lehota plne bude postačovať, odhliadnuc ešte aj toho, že tam množstvo žalôb na štát aj na obce ako také vo vzťahu k práve k tomuto problému, a to je, ktorým je teda hazard.

  • Pán poslanec Kuffa ďalší písomne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milá kolegynka, dovoľte mi niekoľko slov. Hneď v úvode, som to tak neplánoval. Viete, to tak vychádza koľkokrát z tej skutočnej reality. To je ten život, ktorý tuná sa žije. Ale dovolím si osloviť vás, pán minister, teraz tento pozmeňujúci návrh, ktorý podal ako pán kolega, ja vás vyzývam k tomu, aby ste ho nepodporili. Nepodporte tento pozmeňujúci návrh, lebo naozaj, ja mám to, dúfam, že pán kolega Anton Martvoň mi to odpustí, keď sme kamaráti, ale nemôžem s tým ako súhlasiť. Naozaj nechajte tú jednoročnú lehotu, neskracujte tieto lehoty, aby to tuná, aj to podozrenie na kolegu nepadlo, že naozaj lobuje tuná za hazard a za hracie automaty a za tento lobing, ktorý tu naozaj silný je. Prosím vás, pán minister, aby ste tú lehotu 31. december 2013 ponechali. Bol to dobrý návrh. To vás chcem povzbudiť aj pochváliť.

    Dovoľte mi ešte hneď v úvode, to viete, tie zákony tuná tak ako súvisia, aj o štátnom rozpočte, aj o dani z príjmov. Ale vrátim sa k niektorým, len tak naozaj, len tak okrajovo. Keď tuná na tomto rečníckom pulte kolega tuná dal: "Zomrela rovná daň." Poprosil by som nás všetkých, aby sme to nezakrývali, tento rečnícky pult. Daj si to na svoju lavicu, ak chceš čosi demonštrovať a reprezentovať alebo drž si to na kolenách alebo tak, jak pán kolega Brocka to dal na ten kartón a to takto demonštroval. Celkom to beriem, ale je tu znak Slovenskej republiky. Ani nápis alebo parte na ktorom je napísané, že zomrela rovná daň na Slovensku, nemá tento znak tuná prekrývať. Ak zomrie naša štátnosť, ak zomrie tento štát, tak nebudeme rozprávať už o nijakom zákone o dani z príjmu ani o štátnom rozpočte, ani o ničom. Zachovajme si takúto úctu ako aj voči tejto sieni. Toľko na okraj.

    Už keď kolega to tak načal ako to zomieranie, tak dovoľte mi trošku tak málinko odbočím od toho, ale ono to súvisí aj s tými hracími automatmi aj s tým všetkým. Zomieranie nie je také jednoduché, jak to by si si len napísal na to svoje parte, lebo zomrela rovná daň. Raz, keď budeš naozaj reálne a fyzicky zomierať, zomieranie je drámou. A budeš zomierať a to si zapamätaj, mám s tým skúsenosť, s tým skúsenosť, nezomieral som ešte, ale aj zomieral som už aj. Aj takúto skúsenosť mám, hej. Ale veľmi často pri zomierajúcich ľudoch som bol aj som, aj budem. A to zomieranie je veľmi tak dramatické a tak zložité a práve zomierať budeš vtedy, keď budeš mať najväčšiu chuť žiť. Najväčšiu chuť do života. Tak, myslím si, že by sme nemali tak ako zachádzať možno aj v tom parte zomrela rovná daň. No už, každý máme nejaký iný vkus. Ale to zomieranie, áno, tak nabudilo aj mne takúto myšlienku, aby nezomierala naša vlasť skrze naozaj aj tieto hazardné hry a zomieranie ako našej rodiny. Ja som to už spomínal.

    Mať závislého hráča v rodine je to, je tou jednou z najväčších drám, ktorú ktorá rodina môže prežívať. Taký gambler, ten prehrá všetko. Či je to manžel, otec rodiny, syn, dcéra, to je jedno. On je tak závislý a tak ho to ťahá to hráčstvo patologické, že on bude potajme kradnúť, on sa bude zadlžovať, nehľadí naľavo, nehľadí napravo. Skutočne to je sebazničujúca cesta. A veľakrát vyúsťuje v mnohých prípadoch a veľmi častých prípadoch, nemám tieto štatistiky, ale poznám konkrétne skúsenosti. Nám sa konkrétna takáto udalosť, musím sa tak priznať, v tom širšom rodinnom kontexte aj stala. Aj sa stala. Nebudem presnejší, aby som to tak neidentifikoval, ale ten muž sa obesil. Obesil sa, skončil ako samovrah. Prežil ešte nejaké tri-štyri dni alebo podobne. Viete, ono je veľmi, veľmi ťažké a traumatizujúce pre takúto rodinu, kde prichádzajú o toho otca. Keď si spomínam, na tom pohrebe som bol, to bol patologický hráč a vyslovil som úprimnú sústrasť jeho manželke, tak tá manželka bola úžasná. A to si, kolegovia, zapamätajte. To je skutočný príbeh lásky a to je tá skutočná láska, ktorá nekončí smrťou, ale ide aj za hranice smrti. A ona mi to povedala tak, dodnes tak rezonujú mi v ušiach tieto slová. A hovorí, že Števko, ďakujem ti za všetko - nebudem konkrétny tu v tejto veci - a hovorí o svojom manželovi: "Každý si môže hovoriť o ňom, čo chce. Aj môžu ho zaradiť, kde chcú, ako mnohí títo ľudia. Ale bol to najskvelejší muž, s ktorým som sa vôbec v živote mohla stretnúť." Teda tá milujúca manželka mu odpustila aj tú slabosť, aj tú skratovú situáciu, kedy on sa obesil a cez to všetko neubralo to ani na ich láske, ani tá láska neskončila smrťou manžela, ani tými výčitkami. A to bolo to skutočné vyznanie lásky. Na druhej strane zostali štyri deti. Štyri deti a táto žena. A to nebolo všetko, že len štyri deti a táto žena zostáva tuná, ale dlžoby na krku. Títo gambleri zanechávajú po sebe kopec dlžôb. Samozrejme, tí, ktorí sú napojení na tie hracie automaty a na tých gamblerov, zároveň fungujú ako výpalníci. Zároveň fungujú ako výpalníci.

    Pán minister spomenul tu, ešte pri tom prvom čítaní, keď si tak spomeniem, že právo na hazard alebo právo na gambling. No to sú trošku ako také silné slová a tak celkom tak nesúhlasím s tým. Dovolím si nesúhlasiť, pretože takýto závislý hrá, viete, tam sa už sloboda úplne stráca, je otrokom, otrokom vášne. To jak keby sme hovorili, že úžera je tu legálna alebo sa zastávali tej úžery. Patologické hráčstvo alebo ten gambling a hazard to sú akoby dve také sestry. Úžera a to patologické hráčstvo. Veľmi úzko je to prepojené. Polícia by vedela o tom svoje rozprávať. Ak by sme zliberalizovali tento zákon, tak sa naozaj zvýši ten tlak na naše rodiny. Na naše slovenské rodiny. Naozaj skutočnosťou je to, že väčšina bežných ľudí a veľakrát sú to veľmi často chudobné rodiny, veľakrát sú to ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálne podpory, v ťažkých podmienkach žijúci a práve z týchto rodín a títo ľudia sa stávajú závislými na hrách. Prečo? No, takýto jednoduchý človek rozmýšľa tak svojsky a po svojom a stále si myslí, teda keď sme chudobní, a tá méta, ktorú by som chcel dosiahnuť toho bohatého alebo super bohatého, no tak vidí to práve v tom, že vsadím v tých hrách a vyhrám a budem aj ja taký bohatý. On vsádza dovtedy, až kým nevsadí tam svoju manželku a svoju rodinu a prehrá aj toto všetko. A prehrá nakoniec v konečnom dôsledku aj svoj vlastný život.

    Ja by som poprosil, pán minister, a zároveň vám chcem aj naozaj úprimne poďakovať, že ste otvorili túto rozpravu. Tak je to aj vidieť, že beriete aj tento zákon ako veľmi, veľmi vážne, ale aby ste aj skrze tie pozmeňovacie návrhy aj svoje vlastné postrehy, máte celý ansámbel tam na ministerstve, aby ste prijali taký zákon, ktorý chráni naše rodiny, ktorý chráni naozaj chudobných. Minule som to povedal, poviem to znova. Áno, sú tu skupiny, ľudia, možno aj z nás ako kolegovia sú tu takí, ktorí lobujú za ten hazard, hej. A je tu silný lobing. Ja som tiež povedal, aj ja reprezentujem určitý ten, určitú túto skupinu a lobingu a je to lobing chudoby a tých chudobných ľudí, bežných slovenských rodín na Slovensku.

    Keď dovolíte, ešte by som sa vrátil k návrhu, pozmeňovaciemu návrhu pani kolegynky Zmajkovičovej, ktorá dala tuná pozmeňovací zákon 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Neviem, či sa pomýlila, ale asi áno, lebo teraz aj do lavice znova som dostal. Ale keď som dával pozor, tak ten bod 2 ods. 1, alebo ktorý to je, znejú:

    "V sadzobníku správnych poplatkov v časti 5 stavebná správa v položke 59 písm. a) v 1. bode sa suma 6,50 eura nahrádza sumou 40 eur."

    Keď som počúval kolegynku Zmajkovičovú a pozrite si to v laviciach, máte tam 40 eur. A teraz ja neviem, či to je tlačová chyba v našich týchto pozmeňovákoch, alebo sa pomýlila kolegyňa, keď to čítala. Len nemyslím si, že sa pomýlila, lebo povedala, že znižuje sa ten poplatok. A to predsa nemôže byť zníženie. 6,50 je predsa menej ako je 40 eur, hej. A správne by to malo byť. Ona to prečítala 0,40 eura, hej. Teda je to 40 centov. Kolegynka prečítala 40 centov, ale v návrhu máme 40 eur. Tak teraz ja neviem, že ako to môže byť? Niektoré také vstupy, ktoré som si tuná dovolil cez faktické poznámky...

  • Reakcie v pléne. Prerušenie vystúpenia rečníkom.

  • Prosím? Aha, že tak pán minister nech sa pozrie, ale nedával pozor teraz, čo som hovoril. Tak už neviem, tak mu to hádam povedia.

    No ale chcel som povedať ešte takú inú vec, že tie správne poplatky, ktoré sú tuná ako zavedené pri tých stavebných povoleniach, dodatočných stavbách, stavbách, ktoré sú už ukončené, spevňovaní plôch, rôznych stavebných úprav, malých drobných stavieb a tak ďalej. Ak by sa to dotýkalo právnických osôb, prosím. Nemal by som nejaké veľké výhrady. Ale tu je to rozdelené na právnické a fyzické osoby. K tým fyzickým osobám by som to chcel tak, a ja by som tak aj rozdelil, keby to chceli ste naozaj úprimne a spravodlivo ako rozdeliť, aby sme rozdelili mesto a vidiek, hej. Aj to sú dve rozdielne veci. Ja by som to videl to delenie asi zase také. Viete, dneska keď si postaví nejaký prístrešok na drevo na vidieku, na nejakej dedine, nejaký gazda. On ani nevie, že porušil zákon o správnom poplatku alebo nejakú ohlasovaciu povinnosť, ktorú tam má a do 25 štvorcových metrov postaví si nejaký prístrešok, za ktorý má zaplatiť ešte 25 eur. Myslím si, ja to vnímam ako nespravodlivú vec, hej. Mnohé z tých poplatkov by som aj zrušil. Okrem iného pre fyzickú osobu, ktorá robí nejaké terénne úpravy. No ja už si neviem predstaviť, že by nejaká fyzická osoba, ktorá stavia domček zrobila alebo má už zrealizovaný ten dom, robila nejaké extrémne veľké terénne úpravy. To možno by bol extrém alebo by to bolo skôr ojedinelé ako čosi také bežné a za terénne úpravy platiť ešte správny poplatok. Tak ja som sa pýtal, že teda už teraz v jeseni porýľujem záhradu a prevrátim tú zem ako naopak. Tak čo? Zaplatím správny poplatok 25 eur alebo 20 eur za to, že som si porýľoval záhradu? A sú to terénne úpravy, alebo nie sú to terénne úpravy? Aby sme nešli až do takýchto extrémov, kde vlastne ten dosah na tú rodinu a na tú fyzickú osobu je taký, že platíme za všetko. Kolegovia, jak to tuná tak...

  • Krátka pauza.

  • Tam mi to tak ušlo, prepáčte, takto pomenovali, že je to zavedenie akoby ďalšej dane, tých poplatkov. Tuná nejde len o samotný poplatok, kolegovia. Ale možno aj, sú tu starostovia, primátori miest a obcí a majú tých svojich úradníkov na tých stavebných úradoch, to je jeden aspekt, hej, že musím zaplatiť, hej. Za všelijaké drobnosti, ktoré by sa nemuselo platiť. Ja by som tuná naozaj odporúčal mnohé veci vypustiť. To vás nebudem s tým otravovať. Je toho veľa tuná. Ale najväčšou vecou, ktorá tuná je a sa stáva veľmi častým ako takým zjavom, je, že veľakrát sa z takého návrhu zákona alebo zákonom tak sa zhostia tí úradníci na tých obecných a mestských úradoch, že šikanujú našich občanov. To je šikan veľakrát, hej. Kde sa vyhrážajú pokutami, likvidáciou, hej. Tak on si ledva postaví tú dreváreň, prístrešok na drevo a úradníci hneď prídu a taká sankcia a taká pokuta a kopec byrokratických prekážok. Toto považujem ešte za oveľa, oveľa väčšiu, negatívny teda dopad na tú rodinu a na toho bežného ako človeka, ako je zaplatenie samotného poplatku. K tomu hazardu sa ešte len, ešte trošku len úplne okrajovo vrátim a skončím. Nebudem už pred hlasovaním nejak tak otravovať. Aby ten hazard nebol tým zákonom, kde sa profituje na ľudskej slabosti. Štát nemal by sa správať ako slaboch. Ak sa bude správať ako štát, keď sa bude správať ako slaboch, tak bude ako slaboch zarábať na slabochoch. A to nie je dobrá cesta. Takýto štát slabošský, aký je to potom štát? Ak na tomto by zarábal. Nie je to správne, nerobte to! Aj pri tom hlasovaní. Všetkým vás kolegov vyzývam, aby ste zvážili, či stlačíte tlačítko za, alebo proti.

    Ten pozmeňovací návrh kolegu Petráka aj mne sa celkom tak pozdáva, aj keď som to tak povedal. Pripadám si úplne ako pokrytec, keď vylepšujeme niečo, čo je zlé. My vylepšujeme pozmeňovacími návrhmi niečo, čo je zlé. Naozaj to úplne celé by bolo dobré to prehodnotiť. Pánovi ministrovi som to hovoril. Bolo by vhodné predložiť prípadne aj ústavný zákon, ak máme problém s nálezom generálnej prokuratúry. Ta petícia je naozaj lepšou formou, ako je to referendum a to kvórum 30 %, aj keď aj ja sám sa sa nad tým zamyslel nad tou skutočnosťou, že keď aj zozbieram 30 % podpisov proti hazardu v tej obci a pôjdem za starostom obce a obrátim sa trebárs na to obecné alebo mestské zastupiteľstvo, zastupiteľstvo môže a nemusí prijať v podstate všeobecným záväzným, nariadením to, že či ten hazard bude, alebo nebude.

    Pán minister, keď teraz nedávate pozor, by som ešte vás poprosil, keby ste zapracovali pri tej petícii možno takúto vec, že keď teda tá petícia je prijatá, to kvórum tých 30 %, aby všeobecným záväzným nariadením prijalo a bola povinnosť toho mestského alebo obecného zastupiteľstva, aby hazard, teda zakázali. Aby to bolo povinnosťou, aby to nebolo zase len na ľubovôli. Lebo teraz sa ľudia namáhajú, vyzbierajú 30 % podpisov, predložia petíciu a zastupiteľstvo to teraz hodí, lebo tam budú zase len niektorí ľudia, jednotlivci, ktorí budu lobovať za tento hazard. Aj v mestských, aj v obecných zastupiteľstvách sú tam takíto ľudia. Ale zarábať na slabosti niekoho druhého, aj pre obec, aj pre to mesto, je tou najväčšou slabosťou ktorá v ťa v živote môže postihnúť. Myslím, že je 17.00 hod., bude hlasovanie.

    Prepáčte mi, keď som trošku možno emotívnejšie rozprával. Odpustite mi to tak. Nekričal som, zatiaľ som sa tu s vami tuná nevadil. Ja si vážim každý názor aj váš ako kolegov. Aj kolega Blaha, keď tu Luboš ako vystupoval. Ja som ho veľmi pozorne počúval. A vážim si aj iný názor aj chcem si vážiť ako iný názor. Ako mám ho ja. Ten môj názor môžem si ho silne presadzovať, nemusíš s ním súhlasiť. A my môžme aj v tom hlasovaní, aj v tom rozdielnom hlasovaní na tu istú vec, že sa dívame ako rozdielne. To je to dobre. To nie je pozitívne, že by sme unifono, unisono teraz všetci rovnako tuná hlasovali. Teraz je návrh zákona a slepo aj ľavica, aj pravica. Ale veľakrát práve to ťa posúva dopredu, že máš aj iný názor.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Hlasovať budeme o 17.05 hodine. Dávam teda krátku prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po krátkej prestávke.

  • Vážený pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH a MOST - HÍD dávam procedurálny návrh zaradiť nový bod do rokovania prebiehajúcej 11. schôdze - uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Petícii občanov za zachovanie vernostných systémov v lekárňach. Ďalej navrhujem predradiť tento bod pred body 22 a 23 programu: vládny návrh zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov a vládny návrh zákona o liekoch; a všetky tri body prerokovať ako posledné body 11. schôdze Národnej rady.

    Odôvodnenie:

    Pred dvoma týždňami bola do Národnej rady doručená petícia za zachovanie vernostných systémov v lekárňach. Petíciu v krátkom období podporilo viac ako 65-tisíc občanov. Občania vyjadrili svoj nesúhlas s návrhom zákona o liekoch, nakoľko obsahuje ustanovenia, ktoré zakazujú lekárňam poskytovať zľavy, a žiadajú, aby Národná rada pri prerokovaní návrhu zákona zobrala do úvahy pripomienky verejnosti.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Zapnite ešte pána poslanca, aby mohol dokončiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Navrhujeme preto prerokovať túto petíciu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, aj keď nemá potrebných 100-tisíc podpisov pred návrhmi liekových návrhov, lebo s nimi úzko súvisí. Ďalej navrhujeme petíciu aj návrhy zákonov prerokovať až na konci schôdzi, aby sa tak vytvoril dostatočný priestor pre Kanceláriu Národnej rady preskúmať petíciu a prideliť ju výborom na prerokovanie.

    Poprosím o podporu tohto procedurálneho návrhu.

  • Budeme hlasovať o návrhu.

    Ešte pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada zaviazala predsedov výborov, ktoré nerokovali, pretože neboli uznášaniaschopné, o štátnom rozpočte, aby predtým, ako začneme rokovať o štátnom rozpočte, bolo zvolané opätovné výbory a rokovali na tú tému, nakoľko zákon o štátnom rozpočte je natoľko dôležitý, že by mal prebehnúť výbormi, a nemôžme za to, že poslanci SMER-u niektorí si neplnili svoje povinnosti a neboli fyzicky zúčastnení na rokovaní. Ďakujem.

  • Budeme hlasovať.

    Najprv o návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 1 proti, 79 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Mali by sme hlasovať o návrhu pána poslanca Hlinu. Využijem, pán poslanec, to, že ste otvorili otázku štátneho rozpočtu, a dávam návrh na zmenu programu, aby sme o štátnom rozpočte rokovali štvrtok o 9.00 hodine.

    Takže budeme, o vašom návrhu nemám čo dať hlasovať, pretože výbory prebehli, spoločná správa k rozpočtu je, dávam návrh na zmenu programu, aby sme rokovali štvrtok 9.00 hodine o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 86 bolo za, 2 proti, 43 sa zdržalo, 10 nehlasovali.

    To znamená, urobili sme zmenu v programe a o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte budeme rokovať vo štvrtok od 9.00 hodiny ráno.

    Dámy a páni, budeme teraz hlasovať o jednom prerokovanom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 239.

    Poprosím pána Kamenického, aby uviedol hlasovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec potom, dobre, po hlasovaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 27 poslancov Národnej rady, pričom podali dohromady 14 pozmeňujúcich návrhov. Pán predseda, keďže niektoré z pozmeňujúcich návrhov boli podané dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 93 bolo za, 49 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca. Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, v rozprave som podal návrh vyňať bod č. 17 na samostatné, nie, pardon.

    Pán predseda, budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 16, 18 až 20 a bode č. 22 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Ďajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 16, 18 až 20 a bod 22. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 bolo za, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, v rozprave som podal návrh vyňať bod č. 17 na samostatné hlasovanie. Rieši to môj pozmeňovací návrh. Gestorsky výbor odporúčal schváliť.

  • Hlasujeme o bode 17, ktorý navrhol spravodajca vyňať na samostatné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, za bolo 12, 79 proti, 51 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • O bode 21 nebudeme hlasovať, lebo sme schválili bod č. 22.

    Odhlasovali sme body zo spoločnej správy.

    Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. Ako prvý ich podal pán poslanec Štefanec, pričom požiadal, aby sme o každom hlasovali osobitne.

    Pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcim návrhu, ktorý podal poslanec Štefanec.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 82 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • O druhom, treťom a štvrtom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Štefanec hlasovať nemôžeme, nakoľko sme schválili bod č. 5, 8, 15 a 16 zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Chvíľočku, chvíľočku. Pán poslanec, je to v poriadku? Dobre, ideme ďalej.

  • Pán predsedajúci teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Hudacký.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podal v rozprave pán predseda výboru Hudacký.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 76 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh poslanca Matoviča, dajte o ňom, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, len 13 bolo za, 119 bolo proti a 10 sa zdržali.

  • Návrh nebol schválený. Ruch v sále.

  • Ako ďalšie v rozprave boli podané 2 pozmeňujúce návrhy poslanca Petráka, ktorý požiadal o hlasovanie o každom osobitne.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Petráka.

  • Hlasujeme o návrhu poslanca Petráka, je to jeho prvý návrh.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 106 bolo za, 36 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Petráka.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 103 bolo za, 1 proti, 38 sa zdržalo.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • V rozprave bol ako ďalší podaný môj pozmeňujúci návrh, dajte o ňom, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán spravodajca.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 bolo za, 1 proti. Návrh sme schválili.

  • Ako ďalšie v rozprave boli podané 2 pozmeňujúce návrhy poslanca Brocku, avšak o prvom pozmeňujúcom návrhu už hlasovať nemôžme, nakoľko sme schválili pozmeňujúci návrh poslanca Petráka.

  • O druhom budeme hlasovať. Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Brocku.

  • Reakcia v pléne.

  • Námietka? Dobre, tak hlasujeme o námietke pána poslanca Fronca.

  • Reakcie v pléne.

  • Áá, Brocku, prepáčte, pardon.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 58 bolo za, 79 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Námietku sme neprijali a budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Brocku.

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Brocku, ktorý zaznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 60 za, 79 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Galko.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Galka.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 80 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal poslanec Duchoň.

    Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Duchoňa.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 11 proti, 50 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Dajte teraz hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Duchoňa.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 bolo za, 11 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal poslanec Kollár.

    Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Kollára.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 79 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte teraz hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Kollára.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 79 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme o pozmeňujúcich návrhov poslancov, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • (Hlasovanie). 141 prítomných, 81 bolo za, 55 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona oko celku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 bolo za, 60 proti, 1 sa zdržal.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 595 o dani z príjmov.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca. Bol to jediný prerokovaný bod, dámy a páni. Procedurálne návrhy nie sú. Vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny a budeme pokračovať v rozprave o...

  • Ruch v sále.

  • Pán Hlina, chcete? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Hlinu.

  • Pán predseda, budem zmierlivý. Vo viacerých výboroch sa naozaj nerokovalo o štátnom rozpočte, nakoľko neboli uznášaniaschopné a neboli uznášaniaschopné preto, lebo niektorí vaši poslanci neboli prítomní.

    Môj návrh je, aby tie výbory, ktoré nerokovali o štátnom rozpočte, rokovali o štátnom rozpočte, nakoľko je to tak dôležitý zákon, že by mal prebehnúť rokovaním vo výbore. To je celé. Prosím vás, zabezpečte, aby v tých výboroch, ktoré nerokovali o štátnom rozpočte, rokovanie prebehlo. Rokovanie o štátnom rozpočte máme vo štvrtok, zajtra je času dosť. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, neuveríte, výkon mandáta poslanca je slobodný, či na výbore, či v pléne a o tom, kde sa bude rokovať, v akom výbore, rozhodujem ja. Takže vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny.

    Budeme pokračovať v rozprave, o štátnom rozpočte budeme rokovať vo štvrtok 9.00 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o hazardných hrách, poprosím, pána ministra tu máme, pán spravodajca tu je, Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

    Pán minister, poprosím vás.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

    č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234.

  • Ďakujem, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa rád vyjadril k dvom veciam.

    Po prvé tu rozsiahly pozmeňujúci návrh pani poslankyne Zmajkovičovej, ktorý sa týka témy, ktorá nijako nesúvisí s novelou zákona o hazardných hrách. Pamätám si, bol to tuším rok 2004 alebo 2005, pán predseda, vy ste vtedy boli tiež poslancom (obrátenie sa rečníka k predsedajúcemu), keď sa, bol, bola, bol zámer vtedajšieho ministra vnútra novelizovať zákon o cestnej premávke v zákone o horskej službe. Vyvolalo to obrovskú polemiku zo strany najmä poslancov SMER-u, teraz sa vlastne situácia opakuje úplne rovnako. Vy ste pokazili zákon o správnych poplatkoch vo vzťahu k stavebníctvu pred mesiacom možno - tak sa tvorí legislatíva dnešnej vlády - a teraz to idete opravovať cez pozmeňovací návrh, ktorý nijako nesúvisí s predmetnou matériou, to je, myslím, že úplne, úplne zrejmé. Čiže by som len poprosil, ako sa striedajú koalície a opozície, o minimálnu mieru konzistentnosti vo vyjadrovaní, to znamená, že poslanci, ktorí budú hlasovať za ten pozmeňovací návrh alebo ministri, ktorí s ním súhlasia, pre budúcnosť by si mali dávať pozor s kritikou, s kritikou nesúvisiacich pozmeňovacích návrhov k návrhu vládnych zákonov. Bol by som veľmi opatrný v takom prípade už.

    Po druhé chcem sa vyjadriť ešte k právnej otázke, ktorou sa zmienil pán minister v predchádzajúcej rozprave, že sa snaží napraviť potenciálne ústavné úskalia - zatiaľ nevyslovené Ústavným súdom, ani konanie nezačalo - platného zákona v tom, že môže VZN-ko upravovať alebo limitovať právo na podnikanie. Chápem tom tak, že vznikla akási dohoda v rámci vládnej koalície, v rámci, pardon, vládnej strany, že sa zmení návrh tak, aby bolo možno prijímať VZN-ko na základe petície 30 % oprávnených občanov.

    A teraz moja otázka je: A kde je ten právny rozdiel? Lebo ak je problém ústavný - ja si to celkom nemyslím - v tom, že nemôže VZN-ko zasiahnuť do práva na podnikanie - ak to požiada v petícii 30 % oprávnených obyvateľov - už môže? Tam ústavný ani právny rozdiel nie je absolútne žiaden, ale absolútne žiaden. Jediné, že sa akékoľvek čo len potenciálne ústavné riziko neodstraňuje týmto návrhom, s tým asi všetci súhlasíme. Jedine, čo sa s tým robí je reálne, že sa sťažujú možnosti prijatia VZN-ka, lebo bude závislé na petícii 30 % oprávnených občanov a vo väčších mestách to, samozrejme, že bude logistický problém.

    Čiže neriešime absolútne ústavné alebo potenciálne ústavné výhrady, ak nejaké sú, reálne alebo domnelé a len sťažujeme prijatie VZN-ka, ktoré limituje hazard. My právne nič v tomto návrhu neriešime. Neriešime ani to, čo spomínala pani poslankyňa Vaľová, ktorú tu vítam v snemovni, že budú dávať prokuratúry protesty, budú dávať rovnako protesty, aj keď to budú VZN-ká na základe petície občanov, rovnaké.

    To znamená, že myslím si, že ak tento návrh bude prijatý, tak jediným jediným výsledkom toho návrhu novely zákona bude, že bude sťažená možnosť zastupiteľstiev limitovať hazard v meste alebo v obci. Nič iné tým nedosiahneme a žiadne, opakujem, domnelé alebo reálne právne riziká tým neodstraňujeme, len sťažujeme možnosť limitovať hazard.

  • Pán poslanec Kaník do rozpravy, nie je prítomný, stráca poradie.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ctení kolegovia, ešte raz by som chcel oceniť, že táto oprava bola, táto rozprava bola druhýkrát otvorená, a preto sa bude týkať môj príspevok iba zmien v zákone o stavebnom konaní.

    1. októbra vstúpila do platnosti novela o správnych poplatkoch, ktorá zvyšovala poplatky v niektorých prípadoch až 50-násobne, 50-krát. Evidentne tento zákon bol po odbornej stránke zlý a unáhlený. Bol zlý preto, že je to rozhodnutie, ktoré vyháňa zo Slovenska investície, keď niekomu zvýšite poplatok za stavebné konanie z 300 eur na 16-tisíc, tak je to evidentne mimoriadne zlý signál pre potenciálnych investorov. To ako keby ste im povedali: "Nechceme vás tu!" Za niekoľko mesiacov socialistickej vlády SMER-u sme tu už mali všeličo, vyššie dane, ako sme práve pred chvíľou zažili, ktoré boli v tejto snemovni odsúhlasené, vyššie odvody, poplatky, ale nárast miestami až o 50-násobok bol zrejme veľa aj na kolegov zo SMER-u veľa a na jednej strane pripájam sa ku kritike Daniela Lipšica, že takýmto spôsobom sa to robiť nemá, SMER to tiež kritizoval, na druhej strane evidujem snahu o nápravu tohto zlého prístupu a evidujem takisto, že pani podpredsedníčka Renáta Zmajkovičová vystúpila s 5-stranovým pozmeňovacím návrhom, kde ide naprávať práve poplatky o stavebnom konaní, bohužiaľ, dosť nešťastne v zákone o hazardných hrách.

    Dobre, rozprava je otvorená, nechajme chvíľu, že sú to hazardné hry a každopádne je možnosť teraz odstrániť tie chyby, ku ktorým došlo. K tomu návrhu, ktorý predložila pani Zmajkovičová, mám, máme ešte stále tri výhrady a jednu z nich by sme chceli napraviť pozmeňovacím návrhom, ktorý dnes, teraz predložím, a dúfam, že bude prijatý.

    Prvá výhrada - tá, ktorá je pre nás najdôležitejšia - je rozdielna výška niektorých poplatkov za rovný úkon pre právnické a fyzické osoby. Toto považujeme za nespravodlivé. V pôvodnom zákone, ktorý platil do konca septembra t. r. to obsiahnuté nie je. To znamená, že doteraz fyzické a právnické osoby za jeden a ten istý úkon platili rovnako a toto je aj správne preto, lebo pri poplatkoch ide o platbu, s ktorou je spojená nejaká protihodnota. Tá protihodnota, samozrejme, spôsobuje nejaké administratívne náklady, a preto je s týmito nákladmi, tie sú zohľadnené v nejakom poplatku. Za jeden a ten istý úkon štátna správa nemá vyššie náklady, keď ich robí pre právnickú osobu, ako keď ich robí pre fyzickú osobu a práve takéto rozlišovanie je diskriminačné a vnáša do tohto systému stavebných poplatkov distorziu.

    Chcem pripomenúť, že právnické osoby, to nie sú len tí "hnusní podnikatelia", aha, pán Blaha tu nie je, takže právnické osoby, to nie sú len podnikatelia, to sú aj mimovládne organizácie...

  • Reakcia v pléne. Reakcia rečníka: "Prosím? Aha"...

  • Právnické osoby, kto nie sú len podnikatelia, to sú aj mimovládne organizácie, ktoré budú takto diskriminované tým, že budú platiť stavebné poplatky za niektoré úkony, nie za všetky, až trojnásobne vyššie. To zvýšenie je 2,5 až 3-násobné, čiže nie je to nejaká maličkosť. A zároveň, ale nie je to na všetky poplatky, za vydanie stavebného povolenia je poplatok rovnaký, ale za zmenu stavebného povolenia je už trikrát vyšší. Chcem tu apelovať na kolegov zo SMER-u a toto nie je že ľavicové, pravicové a ideológia marxistická alebo liberálna, toto je, jednoducho že vnášame veľký neporiadok do systému a nebude to robiť dobre. Preto sme my v strane Sloboda a Solidarita presvedčení o tom, že tie poplatky pre právnické a fyzické osoby by mali naďalej ostať rovnaké.

    Druhá výhrada je k tomu, už k tomu návrhu, ktorý predložila pani podpredsedníčka Zmajkovičová, že tie poplatky sú neprimerane vysoké. Niektoré stúpnu až 5-násobne, to len upozorňujem, či teda je toto potrebné, zvyšovať poplatky 5-násobne, ale je to určite lepšie ako 50-násobne a vnímame to ako výhradu, ale na druhej strane vnímame to aj ako legitímnu politiku strany SMER a treba aj povedať, že nedá sa dlhodobo počas veľa, veľa rokov tie poplatky vôbec nezvyšovať, preto lebo ony sú tým že sú fixnou sumou a máme nejakú infláciu, tak ich za nejaký poplatok, samozrejme, je možné robiť rok čo rok menej tých administratívnych úkonov. Preto chápeme, že musí dôjsť k nejakému zvýšeniu, len otázka, či práve až 5-násobné zvýšenie je vhodné a obzvlášť tu. Totižto stavebníctvo potrebujeme ako soľ, my predsa chceme, aby firmy investovali, nechceme práve, aby investovali tak, že príde sem, niečo si tu prenajme, je tu chvíľku a potom odíde. My chceme, aby investovali natrvalo... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia rečníkom. Obrátenie sa rečníka k predsedajúcemu: "Prepáčte, ruší ma to. Ďakujem.")

    My chceme, aby investovali natrvalo, aby si tu stavali svoje budovy, svoje zázemie, svoje výrobné haly a nebude to už síce taký dramatický signál ako 50-násobne, ale 5-násobne, si myslím tiež, že stálo by to za úvahu. K tomuto však nebudem predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, toto je na tom, ako sa strana SMER rozhodne, ale práve stavebníctvo je sektor, ktorý dokáže pomôcť k vytvoreniu pracovných miest a nemali by sme ho zaťažiť vysokými poplatkami.

    V Českej republike, kde teda tie administratívne náklady nie sú o moc nižšie, je napr. poplatok za skupinu stavieb, za ktorý sa u nás bude platiť tisíc eur, tak v Čechách je to v prepočte 120. Čiže bol by som tu opatrný.

    Tretí problém je taký celkom čarovný, keď sa jednoducho veci neriešia komplexne, resp. keď sa neriešia podľa nejakých princípov. Tým, že sme zvýšili poplatky, môže v niektorých prípadoch dôjsť k tomu, že poplatky za stavebné konanie budú viac ako 5-tisíc eur, napr. pri nejakom súbore stavieb, keď je viacero stavieb s objemom kubických metrov nad nejakú, nad nejaké číslo, je to asi 1000 kubíkov, tak môže sa stať, že poplatok za stavebné konanie, za vydanie stredného povolenia bude viac ako 5-tisíc eur. Zároveň však je zakázané platiť v hotovosti viac ako 5-tisíc eur a stavebné úrady nie sú schopné inkasovať inak ako v hotovosti. Nevedia vydať nejaké rozhodnutie, ale niečo, na základe čoho človek ide do banky a zaplatí. Stavebné poplatky sa dodnes, ako pred dvesto rokmi, platia v hotovosti. A my predsa nemôžme, nie je možné platiť na stavebných úradoch kartou a my nemôžeme predsa spraviť to, že na jednej strane dáme poplatky viac ako 5-tisíc eur a na druhej strane umožníme platiť len v hotovosti a na tretej strane alebo po tretie zakážeme viac ako platby viac ako 5-tisíc euro v hotovosti. Čiže nehovorím teraz, že sa to stane pri každom druhom stavebnom konaní, ale toto sa môže stať, upozorňujem na to, bolo by dobre to, toto nejak vyriešiť, možno tak, že nech je sa povie maximálna výška poplatkov za akékoľvek konanie, môže byť 5-tisíc eur, to by bolo napr. riešenie.

    Nebudem dlho rečniť, chcem k tej prvej výhrade, ktorú som hovoril, to znamená že zavádzame rozdielne poplatky pre právnické osoby a pre fyzické osoby, pre právnické budú 2,5 až 3-krát vyššie, a to po prvé. A po druhé právnické osoby sú aj neziskové organizácie a po tretie nie, nie pri všetkých poplatkoch to bude platiť, naozaj vnášame chaos do systému a k tomu teda chcem predniesť pozmeňujúci návrh. A ja som ich tak až veľa neprednášal, chcem sa spýtať pána predsedu, teraz prečítam celý pozmeňujúci návrh, ktorý prednášam?

  • Obrátenie sa rečníka k predsedajúcemu.

  • Ďakujem.

    Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Richarda Sulíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, to sme už mali, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Čiže ide o ten zákon o správnych poplatkoch.

    V čl. II sa na začiatku vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:

    1. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa v položke 59 písm. a) znie:

    "Návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby alebo rozhodnutia o využití územia alebo rozhodnutia o zmene územného rozhodnutia 40 eur."

    2. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa položka 60a znie:

    "a) Žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia 30 eur.

    b) Ohlásenie jednoduchej stavby 20 eur.

    c) Ohlásenie drobnej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác 10 eur.

    d) Ohlásenie stavby elektronickej komunikačnej siete, jej prízemnej stavby a výmeny a doplnenia telekomunikačného zariadenia 80 eur.

    e) Žiadosť o potvrdenie pasportu stavby, ak sa nezachovala pôvodná dokumentácia stavby 10 eur.

    f) Žiadosť o uložení opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe 30 eur.

    g) Žiadosť o predĺženie termínu dokončenia stavby 10 eur."

    Oslobodenie. Od poplatku sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkých zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

    3. V sadzobníku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa v položke 62 písm. a) druhý bod znie:

    "Na odstránenie stavby (poplatok sa vyberá za každý objekt) 20 eur."

    Doterajšie znenie čl. II sa označuje ako bod 4.

    Predtým, ako dôjdem k odôvodneniu, ktoré je krátke, všetky sumy, ktoré som teraz tu čítal, sú prevzaté z návrhu pani podpredsedníčka Zmajkovičovej, tam sme žiadne nové čísla nedopĺňali. Jediná a podstatná zmena tohto návrhu je, že odstraňuje diskriminácia medzi právnickými a fyzickými osobami, to znamená, ostatnú len tie poplatky, tie, ktoré ste zvýšili pre fyzické osoby, a tie, ktoré sú síce ešte vyššie pre právnické, ale diskriminačné, tak tie sa rušia a všetci budú platiť tieto poplatky pre fyzické osoby.

    Odôvodnenie teda tohto návrhu:

    Pozmeňujúcim návrhom chceme zjednotiť výšku správneho poplatku rovnako pre fyzické osoby a právnické osoby. Výška poplatkov, ktorú sme stanovili, pokrýva náklady na vydanie rozhodnutí v stavebnom konaní.

    Keďže pre krátkosť času, ako som teda aj vravel, až dnes bola otvorená rozprava, jednoducho pre krátkosť času nebolo tu možné sa dohodnúť či už s ministrom financií, alebo kto to u vás rieši, a teda nejak to zákulisne riešiť, ostáva mi len tu vás presvedčiť v tejto, ako tu sedíte, tak dúfam že toto príjmete. Nespravíte dobre, keď budete zavádzať túto diskrimináciu a len niekde, nie všade, len niekde, postihnete aj neziskové organizácie. Môžem teda len dúfať, že aspoň takýto návrh si osvojíte. A preto, pán predseda, keď sa bude hlasovať o návrhu pani Zmajkovičovej a následne o mojom, keďže on hovorí o tom istom, tak budem žiadať o, budem teda žiadať o, jak sa to hovorí, o hlasovaní aj o mojom návrhu s tým, že až by mal byť odhlasovaný, tak prebije tieto tri body pani poslankyne Zmajkovičovej. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Navrhujem, samozrejme, riešiť to s ministrom, aby on posúdil, ktorý návrh vecne zodpovedá riešeniu, ktoré nám predstavujú.

    Faktická poznámka pani poslankyňa Vaľová a pani poslankyňa Žitňanská.

    Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi krátko rozprávať. Ja by som možno pre vysvetlenie, pán kolega Sulík, keď ste povedali, že zvyšujeme pred dokončením stavby, ak je zmena, právnickým osobám vyššie poplatky.

    Ja by som možno povedala taký príklad z praxe, čo sa deje. Väčšinou, musím to povedať, že nie fyzické osoby, lebo v rodinnom dome nezatajíte, že je to rodinný dom alebo nerobíte tak nejaký iný zámer, ale práve väčšinou právnické osoby prídu s tým, že zataja mestu zámer, možno aj kvôli tomu, v akej lokalite stavajú. Ja mám taký prípad, a zasa budem, ja budem vždycky iba praktická z toho, čo sa už v živote stalo. Ja mám taký prípad, že mi požiadal o vydanie stavebného povolenia podnikateľ, ktorý povedal, že postaví v centre mesta centrum domácich majstrov a zrazu sa dozvedám, že tam ide stavať nočný klub, že tam ide stavať obrovskú diskotéku na poschodí, atď. Samozrejme, že povedal: "Že no a čo? Dám si zmenu pred dokončením stavby a je to." A mesto tomu nezabráni, pretože ak dodržal, dali sme tam síce štátny stavebný dozor, ale mesto tomu nezabráni. Čiže možno niekedy treba zvážiť aj to, že naozaj ak staviame stavbu, tak musíme vedieť zámer, máme projektovú dokumentáciu a že niekedy skutočne tí podnikatelia účelovo, účelovo menia a zavádzajú, ak idú dokončiť stavbu. Tak aj tu by som trošku podľa mňa možno niekedy sa zamyslela nad tým, že vlastne prečo možno aj taká rozdielna sadzba pred dokončením stavby, pretože sú to niekedy aj také zámery, ktoré potom mestu spôsobia problémy a myslím si, že nie je to nič príjemné, takže ten podnikateľ, ktorý si dáva stavebné povolenie, musí vedieť, na čo tú stavbu ide použiť, nepotrebuje zmenu pred dokončením stavby a ak robí niekedy takú kamufláž, tak ju naozaj potrebuje. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, ja mám pocit, že, jáj, podchvíľou mi to pripadá trošku absurdné, že rokujeme už veľmi dlho o zákone o hazardných hrách a popritom už veľmi dlho o stavbách a zákone o správnych poplatkoch ,a myslím si, že ten základný problém je, že proste tu v druhom čítaní prišiel jeden naozaj obrovský pozmeňujúci návrh, ktorý je nad rámec pôvodnej predlohy predloženej vládou a proste diskutujeme tu úplne od veci, mimo rámca toho, čoho sa týka samotná novela zákona o hazardných hrách a tento spôsob robenia legislatívy zdá sa mi naozaj, parafrázujúc, trošku nešťastný a môže prinášať len chyby, o čom svedčí aj to, že naraz tu mám na stole dva pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Zmajkovičovej, ktoré v tlačenej podobe sú rovnaké, akurát že majú rôzny zoznam podpisov od poslancov zo strany SMER, a pre mňa je toto nič iné len chaos, ktorému ste mohli vy zabrániť, pán minister, pretože keby ste pred hlasovaním ešte, keď nepoviete, že súhlasíte s tým, aby sa nad rámec zákona doplňoval pozmeňovacím návrhom tento zákon, pretože, áno, dotýkame sa tu bodov, ktoré nie sú vašom návrhu otvorené, tak by sme vôbec túto debatu nemuseli mať. A naozaj toto je dobrý spôsob ako robiť zlú legislatívu. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán? Nech sa páči pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Najprv k pani poslankyni Vaľovej. Ja s vami súhlasím. To, samozrejme, nie je dobré, keď niekto chce stavať neviem čo a potom je zrazu z toho nočný podnik. Tomu treba zabrániť. Keď nemáte správne nástroje, tak ich treba vytvoriť. Aj na to ste tu v parlamente, aby ste navrhli primerané opatrenie. Toto by nemalo byť. Ale nemyslite si, že toho vášho podnikateľa, ktorý tam zo záhradkárstva zrazu spraví nočný podnik, že jeho odradí nejaký trikrát vyšší poplatok za zmenu stavby pred dokončením. To sa nestane. Ten poplatok možno narobí problémy nejakej neziskovej organizácie, nejakému, ja neviem, centru voľného času, ktoré si potrebuje niečo, čo aj vaše mesto uzná a tým naparíte trikrát vyššie poplatky. Pani Vaľová, čiže ja s vami súhlasím, len tvrdím, že toto nie je správny nástroj na to, aby sa riešili takéto problémy. To po prvé. A po druhé snáď kvôli jednému podnikateľovi teraz postihnúť iks stoviek neviem akých subjektov po celom Slovensku, to asi nie je správne.

    No a k pani poslankyni Žitňanskej. Ja s vami súhlasím, je to chaotické. Nemalo by to byť. Len treba si uvedomiť, že tak ako sú tie poplatky dnes nastavené, tak normálne sa stáva, že firma, ktorá tu investuje, tak platí a platila reálne povedzme 20-tisíc eur poplatok za niečo a toto, keď, toto musíme čím skôr meniť. A teda v tomto momente, už keď je to takto ďaleko pokročilé a keď to nemá byť v štýle, že čím horšie, tým lepšie, tak jednoducho treba aspoň, aspoň takýto návrh predložiť, ktorý aspoň tej diskriminácii zabráni.

    Tak dúfam teda, že kolegovia zo SMER-u aspoň nad týmto sa zamyslia a možno teda aj to odhlasujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám. Pre poriadok veci, pani poslankyňa Žitňanská, nie je to nad rámec zákona, pretože zákon o správnych poplatkoch je v článku ako súčasť návrhu. To, že nebol predmetom novely, ale z hľadiska legislatívnej praxe to nie je nad rámec. Je to jednoducho zákon, takže to len na upresnenie. Tým pádom, že sme otvorili zákon a kde to tam je. To asi by sme historicky by museli riešiť potom.

  • Krátka pauza. Reakcia v pléne.

  • Môžme o tom viesť.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, no máme tu dva zákony de facto. Takže najprv k tej stavebnej časti.

    Ako som už povedal, keď sa tu objavil ten pozmeňovák, poslanecký pozmeňovák, svedčí to o naozaj nekvalitnej práci príslušného ministerstva, ktoré dodalo tento materiál na ministerstvo financií a svedčí to o neporiadku a neprofesionalite tejto vlády. Zopakujem to, čo som povedal vo faktickej poznámke vtedy. Hanbil by som sa na mieste premiéra, že tu poslankyňa Zmajkovičová musí prednášať 15 minút pozmeňujúce návrhy, ktoré pri normálnej štandardnej práci sa mali ocitnúť v texte novely. To je základný zárodok potom chýb, omylov, nezmyslov, ktoré vznikajú, na ktoré doplácajú ľudia. To, že a ešte by som k tomuto celku povedal, že rozdeľovať, rozdeľovať veci a poplatky na fyzické osoby a právnické osoby, to je relikt minulosti. To tu tak fungovalo naozaj za socíku, kedy bolo, že štátne podniky majú iné podmienky, občania majú iné podmienky. Potom bolo: zahraniční majú iné podmienky, domáci majú iné podmienky. Naozaj čistý relikt minulosti, ktorý nijako neviete logicky odôvodniť. A to, čo pani poslankyňa Vaľová hovorila naozaj s tým nemá nič spoločné, či niekto zaplatí o niečo viac, že či tam spraví niečo iné, ako na čo požiadal stavebné povolenie. A dokonca by som povedal, že ten nástroj v rukách je predsa požiadať o zmenu stavby pred dokončením, je opäť stavebné konanie, ktoré má predsa v rukách mesto. Nemusí to povoliť, nemusí s tým súhlasiť. Určite tie nástroje sú, ale zdôvodniť tak úplne nezmyselný a nelogický spôsob stanovenia poplatkov, to je naozaj mimo, účelovo.

    Tiež sme sa v tej následnej diskusii, ktorá týmto bola takýmto predložením pozmeňováku vyvolaná, dozvedeli, že vlastne tieto poplatky nie sú ani rozpočtované, lebo ich nikto nevie presne odhadnúť a nikdy rozpočtované neboli. Tak vidíme, že toto je naozaj taký bonus k tomu rozpočtu a uvidíme, koľko pritečie, uvidíme, koľko sa vyberie. Ale to tiež nie je dobré takýmto spôsobom zaťažovať aj podnikateľskú sféru, aj obyvateľstvo a zároveň je to priznaním aj tej chyby na začiatku, ktorá sa stala. Nevidím na tom nič dobré, nič pozitívne a svedčí to o zlom prístupe k tvorbe legislatívy.

    A teraz k tej druhej časti, k tomu hazardu. Toľko sa už o ňom porozprávalo, že už naozaj netreba ísť od Adama, ale dovoľte mi, aby som sa zamyslel nad takouto súvislosťou. Máme tu vážny sociálny problém, najmä na východnom Slovensku, juhu stredoslovenského kraja alebo stredného Slovenska, máme tu oblasti s koncentrovanou chudobou, ktorá stále rastie. Máme tu obrovské komunity, ktoré fungujú len zo sociálnych dávok. Sociálny systém, tak ako je nastavený dnes, ich v tom podporuje. Sociálny systém je vlastne istým katalyzátorom alebo istým motorom rastu toho, aby tá chudoba bola stále väčšia a väčšia a početnejšia, pretože motivuje k tomu, aby sa ľudia správali tak, ako sa správajú. Aby nám rodili už deti a privádzali na svet deti, aby nijakým spôsobom neboli motivované k tomu, aby sa správali v normách, ktoré rešpektuje každá alebo väčšinová slušná spoločnosť. Keď prichádzajú návrhy na zmenu, ktoré by odstránili tento problém, sú odmietané zo strany vládnucej väčšiny. Sú zaznávané, odmietané. To znamená pokračuje tu proces rozrastania chudoby podporované za peniaze daňových poplatníkov. Jeden z veľkých alebo jeden z najväčších, možno najväčším žrútom týchto prostriedkov, ktoré by mali pomáhať ľuďom v zlom sociálnom postavení, ale vzhľadom k nastaveniu podporujú rast sociálnych odkázaných. Jeden z najväčších žrútov sú herne a hazard, jednoduchý automatový hazard, ktorý vôbec nemá koncentráciu v nejakých bohatých centrách. Žiadne Las Vegas ako v Amerike, kde sa zlietajú boháči, aby si vyhadzovali z kopýtka. Ale najväčší počet takýchto zariadení alebo takých herných automatov na jedného obyvateľa nájdete práve v tých najchudobnejších oblastiach. Práve preto, že tam rovno z pošty, kde sa vyzdvihnú sociálne dávky, sa ide rovno do herne, aby sa tam utápali a utrácali tieto peniaze, ktoré majú slúžiť na niečo úplne iné. Ku prospechu to slúži len tým prevádzkovateľom. A naozaj také mestečká ako Podolínec alebo Sabinov sú naozaj smutnými dôkazmi, ako tieto negatívne aspekty rast chudoby podporovaný zle nastaveným sociálnym systémom a podpora hazardu, ktorý vyciciava ešte aj od týchto ľudí peniaze, ako vzájomne v symbióze fungujú. Keď je tu po dlhom boji, keď je tu nastavená legislatíva, ktorá umožňuje tej slušnej väčšine, ktorú takýto spôsob existencie alebo legislatívy, ktorá vytvára takúto realitu, ktorá umožňuje im zabrániť takýmto negatívnym javom, keď sa podarí takýto zákon presadiť, tak prichádza vládny návrh zákona, ktorý to opäť vracia späť pod rôznymi zámienkami.

    A teraz naozaj sa teraz spýtať: Koho zastupujete, tí, ktorí chcete hlasovať za zmiernenie reštrikcií voči takémuto typu hazardu? Lobby majiteľov herní? Sú tu asistenti poslancov, ktorí, podľa toho, čo sa tu rozpráva, prevádzkujú herne. A tí poslanci predkladajú pozmeňujúce návrhy, ktoré napomáhajú tomu, aby sa zákon zmäkčoval, aby pomáhali majiteľov herní. Však, pán poslanec Martvoň? Toto je to, čo je, čím je charakteristická sociálna demokracia? Toto je ten ľavicový prístup, ktorý vraj má ochraňovať slabých a nízkopríjmových? Však ich oberá týmto o peniaze. Podporuje chudobu zle nastaveným sociálnym systémom a bráni sa zubami nechtami, aby sa tu urobil v tomto smere poriadok a podporuje mäkký prístup ku hazardu, ktorý vyťahuje peniaze práve z vreciek tých najchudobnejších. Keby tie herne boli v Bratislave, v bohatých centrách, mne vôbec nevadí, ja som v tomto smere nie tak konzervatívne naladený ako možno niektorí moji kolegovia, ale ja vidím práve tie súvislosti, že tie herne, tie automatové herne sa koncentrujú práve tam, kde poblíž sú veľké komunity, osady odkázané na sociálne dávky a vytvárajú začarovaný kruh, špirálu narastania chudoby.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby ste sa postavili pred voličov a vysvetlili im, a hlavne v tých oblastiach, ktoré sa toho dotýkajú, že koho tu záujmy sa hája a keby ste podporili všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu priniesli moji kolegovia a kolegyne, ktoré smerujú k tomu, aby sme neliberalizovali zákon o hazarde takým spôsobom, ktorý nás vráti tam, kde sme boli a kde sa občanom už podarilo nebyť, a to je, aby v malých mestečkách boli desiatky hracích automatov, ktoré privádzajú alebo zväčšujú chudobu a nešťastie tých ľudí, ktorí sú tými najjednoduchšími a najnižšie príjmovými. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na prvú vec, ktorej ste sa dotkli, pán poslanec, čo sa týka stavebných povolení, príklad, ktorý som uviedla, je, nehovorím, že je to jeden, áno jeden som uviedla zo svojej praxe, ale určite nie je ojedinelý. A, pán poslanec, hovorí z vás neskúsenosť z vydávania stavebných povolení, pretože ja ich podpisujem tie stavebné povolenia a som často pri tom, aj ako sa posudzujú stavby. A musím povedať, že nikdy sa neposudzuje zámer, žiadne a mala som tu aj kolegu Hrnčiara, tak povedal to isté. Nemáme žiadne páky, ale ak ideme opätovné posúdenie stavby pred dokončením, tak ideme posúdiť, či sa stavba stavia podľa projektu. Takže ten projekt môže byť dodržaný. Čiže tu z vás naozaj hovorí neskúsenosť, ale nehovorím, že toto je ten jediný a najlepší liek, ale myslím si, že to je takým aj určitým krokom k tomu, aby sa tie stavby nemenili, aby tí podnikatelia vedeli, čo podávajú.

    Čo sa týka hazardných hier, možno nie som so všetkým stotožnená v tejto sále, ale som určite s jednou vecou uzrozumená. A zase budem hovoriť z praxe, pretože mnohí rozprávate o hazarde možno len za rečníckym pultom, ale ja som tá, ktorá mám osobnú skúsenosť a ktorá som nabrala odvahu, a nielen ja, ale aj poslanci, ktorí zahlasovali za zrušenie hazardu. Neviete si predstaviť, čo ako ma naháňala prokuratúra, ako naháňa dodnes celé mesto, ako sa mi vyhrážajú, že budú dávať súdne procesy na celé mesto. Čiže skutočne zákon z dielne KDH bol nedokonalý a ja stále hovorím, že treba nájsť nejaký spôsob, aby mestá a obce potom nemali finančnú ujmu, aby mestá a obce nemuseli zamestnávať veľa právnikov, pretože aj tí právnici sú drahí, ak nechcete mestu urobiť škodu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. V podstate ja by som chcel iba pánovi poslancovi Kaníkovi vysvetliť jednu takú vec, lebo zrejme niekto, kto mu podsunul informáciu, nedal úplnú informáciu alebo dal mu chybnú. Je pravda, že mám asistenta, ale môj, žiaden z mojich asistentov nemá licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. To, že má môj asistent nejaké reštaurácie, kde niečo je a prevádzkuje alebo licenciu má na to niekto iný, to je už iná vec. Kebyže ideme podľa vašej premisy, tak potom vy by ste sa vôbec nemohli vyjadrovať k ničomu, čo sa týka hoteliérstva, nakoľko vaši rodinní príbuzní alebo možno aj vy v minulosti ste boli hoteliérmi, nemohli by ste sa vyjadrovať vôbec k podnikaniu, nakoľko ste v minulosti podnikali a, samozrejme, vôbec by ste sa nemohli potom vyjadrovať ani k sociálnej demokracii, lebo váš bývalý alebo tuším terajší asistent poslanca je bývalý mladý sociálny demokrat, ktorý odišiel od nás, mladých sociálnych demokratov potom, čo sa mu nevyhovelo v niečích, v nejakých podnikateľských zámeroch. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • K pani poslankyni Vaľovej. Ako áno, ako ste sama povedali, toto naozaj nie je liek. Veď tie problémy určite sú a až sú veľké, tak treba na ne nachádzať lieky. A to, že zvýšite poplatok niekomu viac ako inému, toto naozaj nie je liek na to, čo ste vy pomenovali.

    A v tom boji proti hazardu, tomu negatívnemu hazardu vám len budem držať palce, ale zasa, tento zákon vám asi veľmi nepomáha, tak treba hľadať lepšie cesty.

    Pán poslanec Martvoň, ja som povedal takú všeobecnú úvahu a vaše meno som, tam len položil otázku, že však, pán poslanec Martvoň. A som rád, že ste sa prihlásili k tomu, ako sa vraví, trafená hus zagága, a že vieme, že váš poslanecký asistent má pohostinské alebo reštauračné zariadenia, kde sú automaty a naozaj vieme teda, že predloženie vašeho poslaneckého návrhu je čistý jasný lobing v prospech toho, aby tým automatom sa tam darilo. To je vaše priznanie, ktoré ste urobili. A ja keď budem navrhovať alebo navrhujem čokoľvek v oblasti, nazvime to cestovného ruchu, tak to otvorene navrhujem preto, aby sa tomuto odvetviu darilo, pretože to je jedno z najdôležitejších a najperspektívnejších odvetví pre rast zamestnanosti v Slovenskej republike, pre rast príjmov štátneho rozpočtu, je veľmi nedocenené a zaznávané všetkými vládami, všetkými, sebakriticky poviem a určite sa za to nikdy nebudem hanbiť. Tak, keď vy sa nehanbíte za hracie automaty, tak sa k tomu priznajte, že ste lobista za hracie automaty, aby nám to bolo jasné.

  • Pán poslanec Kaník bol posledný, ktorý bol posledný prihlásený. Teraz pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne?

  • Krátka pauza. Ruch v sále.

  • Nie, sa otvorila písomná, predseda parlamentu povedal, že otvára sa najprv písomne, čiže sa prihlási, teraz sa prihlásili ústne pán poslanec Náhlik, Viskupič, Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa úste.

    Pán poslanec Náhlik, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Renáty Zmajkovičovej, nakoľko pani poslankyňa je predsedajúca.

    Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení, a som pod ním, samozrejme, aj podpísaný, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač č. 234.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V názve návrhu zákona sa za slová v úvodzovkách "a ktorým sa" vkladajú slová "mení a".

    Odôvodnenie. Názov návrhu zákona je potrebné upraviť v súvislosti s navrhovaným pozmeňujúcim návrhom.

    2. V článku II sa na začiatku vkladajú nové body 1 až 7, ktoré znejú:

    1. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa v položke 59 písm. a) prvom bode sa suma "6,50 eura" nahrádza sumou "40 eur".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava výšky poplatku pre fyzické osoby za vydanie územného rozhodnutia tak, aby sa správny poplatok pokryl, aby správny poplatok pokryl náklady správneho orgánu za jeho vydanie.

    2. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa položka 60 vrátane oslobodenia a poznámok znie:

    "Položka 60

    Žiadosť o stavebné polenie alebo na zmeny dokončených stavieb (nadstavba, prístavba) a na zmeny stavieb pred dokončením (za každú samostatnú stavbu)

    a) na stavby na bývanie

    1. na stavbu rodinného domu 50 eur,

    2. na stavbu bytového domu 200 eur,

    b) na stavby na individuálnu rekreáciu, napríklad chaty, rekreačné domy alebo na zmeny dokončených stavieb (nadstavba a prístavba) a na zmeny týchto stavieb pred dokončením

    1. ak zastavaná plocha nepresahuje 25 25m2 eur,

    2. ak zastavaná plocha presahuje 25 m2 50 eur,

    c) na stavebné úpravy dokončených stavieb vyžadujúce stavebné povolenie

    1. rodinných domov a stavieb na individuálnu rekreáciu 35 eur,

    2. bytových domov 100 eur,

    d) na stavby, ktoré sú súčasťou alebo príslušenstvom rodinných domov alebo stavieb na individuálnu rekreáciu

    1. garáže s jedným alebo dvoma miestami 30 eur,

    2. na prípojky na existujúcu verejnú rozvodnú sieť 30 eur,

    3. na vodné stavby, napríklad studne, vsaky nad 5 ,m2 malé čistiarne odpadových vôd, jazierka 30 eur,

    4. na spevnené plochy a parkoviská 30 eur,

    5. na stavby s doplnkovou funkciou k týmto stavbám, napríklad letné kuchyne, bazény, sklady 30 eur,

    e) na stavby, ktoré sú súčasťou alebo príslušenstvom k bytovým domom a ostatným budovám

    1. garáže s jedným alebo dvoma miestami 50 eur,

    2. na prípojky na existujúcu verejnú rozvodnú sieť 50 eur,

    3. na vodné stavby, napríklad studne, vsaky nad 5 m2, malé čistiarne odpadových vôd, jazierka 50 eur,

    4. na spevnené plochy a parkoviská 50 eur,

    5. na stavby s doplnkovou funkciou, napríklad prístrešky, sklady 50 eur,

    f) na zmeny dokončených stavieb a na zmeny týchto stavieb pred dokončením podľa písmena d) a e) 20 eur,

    g) na ostatné neuvedené stavby a na zmeny týchto dokončených stavieb a na zmeny stavieb pred dokončením pri predpokladanom rozpočtovom náklade

    do 50 000 eur vrátane 100 eur,

    nad 50 000 eur do 100 000 eur vrátane 200 eur,

    nad 100 000 eur do 500 000 eur vrátane 400 eur,

    nad 500 000 eur do 1 000 000 eur vrátane 600 eur,

    nad 1 000 000 eur do 10 000 000 eur vrátane 800 eur a

    nad 10 000 000 eur 1 000 eur,

    h) na stavby dočasných objektov zariadení staveniska, ak sa vydáva samostatné stavebné povolenie na stavby 50 eur."

    Oslobodenie

    1. Od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny dokončených stavieb na bývanie sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

    2. Oslobodenie od poplatku tu platí obdobne ako pri položke 59.

    3. Od poplatku za vydanie stavebného povolenia podľa písmena g) tejto položky je oslobodená Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

    Poznámky

    1. Ak stavebné povolenie zahŕňa stavbu viacerých samostatných objektov, vyberie sa súhrnný poplatok za všetky samostatné objekty uvedené v stavebnom povolení okrem prípojok (písm. a) a b)).

    2. Hotelové a iné ubytovacie zariadenia sa posudzujú ako nebytová výstavba.

    3. Garáže a s viac ako dvoma miestami sa posudzujú ako samostatné stavby.

    4. Podľa tejto položky spoplatňujú stavebné povolenia stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady, vojenské a iné stavebné úrady podľa ustanovení § 117, 120 a 121 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa upraviť neprimeraná výška správnych poplatkov. Navrhovaná právna úprava upúšťa od koncepcie počítania správnych poplatkov podľa m3 obstavaného priestoru a nahrádza ju koncepciou počítania správnych poplatkov podľa predpokladanej výšky rozpočtových nákladov stavby, (ktorá bola používaná do 30.9.2012) a to bez ďalšieho zvyšovania.

    Po 3. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa v položke 60a písmená a) až g) znejú:

    "a) Žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia pre

    1. právnickú osobu 100 eur,

    2. fyzickú osobu 30 eur.

    b) Ohlásenie jednoduchej stavby pre

    1. právnickú osobu 50 eur,

    2. fyzickú osobu 20 eur.

    c) Ohlásenie drobnej stavby, stavebných a udržiavacích prác, pre

    1. právnickú osobu 30 eur,

    2. fyzickú osobu 10 eur.

    d) Ohlásenie stavby elektronickej komunikačnej siete, jej prízemnej stavby a výmeny a doplnenia telekomunikačného zariadenia 80 eur.

    e) Žiadosť o potvrdenie pasportu stavby, ak sa nezachovala pôvodná dokumentácia stavby 10 eur.

    f) Žiadosť o uložení opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe 30 eur.

    g) žiadosť o predĺženie termínu dokončenia stavby 10 eur.

    Oslobodenie

    Od poplatku sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom."

    Odôvodnenie: Právna úprava sa dopĺňa o chýbajúce správne poplatky pre fyzické osoby, navrhuje sa úprava výšky správnych poplatkov za najčastejšie vykonávané stavebné úpravy v bytoch a bytových domoch, ktoré vyžadujú vydanie stavebného povolenia.

    4. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa v položke 62 písm. a) prvom bode sa vypúšťajú slová "o vydanie stavebného povolenia".

    Odôvodnenie. Navrhované znenie precizuje text.

    5. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa v položke 62 písm. a) druhý bod znie:

    "2. na odstránenie stavby (poplatok sa vyberá za každý objekt) pre právnickú osobu 50 eur, fyzickú osobu 20 eur."

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa nová úprava výšky správnych poplatkov pre právnické osoby a pre fyzické osoby.

    6. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa v položke 62 písm. a) štvrtý bod znie:

    "4. terénnych úprav pre právnickú osobu 100 eur,

    fyzickú osobu 20 eur."

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa úprava výšky správnych poplatkov pre právnické osoby a pre fyzické osoby tak, aby boli pokryté náklady na vydanie rozhodnutia v stavebnom konaní.

    7. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa položka 62a vrátane oslobodenia a poznámok znie:

    "Položka 62a

    Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia

    po a) na stavby na bývanie a na zmeny dokončených stavieb na bývanie

    1. rodinný dom 35 eur,

    2. bytový dom 120 eur,

    b) na stavby na individuálnu rekreáciu, napríklad chaty, rekreačné domy alebo na zmeny dokončených stavieb (nadstavba, prístavba)

    1. ak zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 25 eur,

    2. ak zastavaná plocha presahuje 25 m2 50 eur,

    c) na stavebné úpravy dokončených stavieb, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie

    1. rodinných domov a stavieb na individuálnu rekreáciu 25 eur,

    2. bytových domov 50 eur,

    d) na stavby, ktoré sú súčasťou alebo príslušenstvom rodinných domov alebo stavieb na individuálnu rekreáciu

    1. garáže s jedným alebo dvoma miestami 20 eur,

    2. na prípojky na existujúcu verejnú rozvodnú sieť 20 eur,

    3. na vodné stavby, napríklad studne, vsaky nad 5 ,m2 malé čistiarne odpadových vôd, jazierka 20 eur,

    4. na spevnené plochy a parkoviská 20 eur,

    5. na stavby s doplnkovou funkciou k týmto stavbám napríklad letné kuchyne, bazény, sklady 20 eur,

    e) na stavby, ktoré sú súčasťou alebo príslušenstvom k bytovým domom a ostatným budovám

    1. garáže s jedným alebo dvoma miestami 30 eur,

    2. na prípojky na existujúcu verejnú rozvodnú sieť 30 eur,

    3. na vodné stavby, napríklad studne, vsaky nad 5 m2, malé čistiarne odpadových vôd, jazierka 30 eur,

    4. na spevnené plochy a parkoviská 30 eur,

    5. na stavby s doplnkovou funkciou, napríklad prístrešky, sklady 30 eur,

    f) na zmeny dokončených stavieb podľa písmen d) a e) 20 eur,

    g) na ostatné neuvedené stavby a na zmeny týchto dokončených stavieb pri predpokladanom rozpočtovom náklade do 50 000 eur vrátane 60 eur

    nad 50 000 eur do 100 000 eur vrátane 120 eur,

    nad 100 000 eur do 500 000 eur vrátane 250 eur,

    nad 500 000 eur do 1 000 000 eur vrátane 400 eur,

    nad 1 000 000 eur do 10 000 000 eur vrátane 530 eur,

    a nad 10 000 000 eur 660 eur."

    Oslobodenie

    1. Od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb na bývanie sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

    2. Na oslobodenie od poplatku tu platí obdobne ako pri položke 59.

    3. Od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia poľa písmena g) tejto položky je oslobodená Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

    Poznámky

    1. Ak kolaudačné rozhodnutie zahŕňa stavbu viacerých samostatných objektov, vyberie sa súhrnný poplatok za všetky samostatné objekty uvedené v kolaudačnom rozhodnutí okrem prípojok písm. a) a b).

    2. Hotelové a iné ubytovacie zariadenia sa posudzuje ako nebytová výstavba.

    3. Garáže s viac ako dvoma miestami sa posudzuje ako samostatné stavby.

    4. Podľa tejto položky spoplatňujú kolaudačné rozhodnutia stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady, vojenské a iné stavebné úrady podľa ustanovení § 117, 120 a 121 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie:

    Navrhovaná právna úprava nadväzuje na úpravy vykonané v položke 60. Doterajšie znenie návrhu zákona sa označuje ako bod 8.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca, nie sú žiadne.

    Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, ja by som len chcela povedať, že prečo pán poslanec Náhlik, keďže je podpísaný za poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, prečítal, keďže ja predsedám a chcela som povedať, tento pozmeňujúci návrh, aby som precizovala a legislatívne urobila čistý ten pozmeňujúci návrh. Pomýlila som sa v jednej položke a odbor legislatívy odporúča len prečítať pozmeňujúci návrh, že chcem upraviť a urobiť opravu v mojom pozmeňujúcom návrhu, ale myslím si, že legislatívne čistejšie je prečítať celý pozmeňujúci návrh.

    Pán poslanec Sulík, procedurálny? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel vás teda požiadať o to, aby bol pri hlasovaní, aby bolo pri hlasovaní zachované správne poradie, lebo teraz sa to premenilo, a ten môj návrh, môj pozmeňovací návrh bol tak koncipovaný, že vychádzam z toho, že váš bude schválený a následne môj. A teraz je to práve naopak, čo by už nedávalo zmysel. Tak chcem vás požiadať o to, aby bolo pri hlasovaní zachované poradie, že najprv bude predložený na hlasovanie návrh kolegu Náhlika a následne až môj. Ďakujem.

  • Ďakujem, poprosím spravodajcu, aby si zapísal toto poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Budem sa usilovať, aby to bolo rýchle. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milí kolegovia, neponáhľam sa, no dobre, kolega ma upokojil tak úplne v pohode. Veď do 19.00 hodiny rokujeme.

    No ono s tými predkladanými pozmeňovákmi a návrhmi, tak to je guláš teda dobrý, lebo ja som teraz naozaj pred chvíľou nevedel, že čo to čítame opätovne, zákon o správnych poplatkoch a z akého dôvodu. Dovolil som si takto osloviť tuná tak familiárne pána ministra, ktorý mi podal vysvetlenie, že prečo to je, ale pani podpredsedníčka, neviem, či tam neboli dve chyby, keď ste to prvýkrát čítali.

  • Reakcia z pléna.

  • Hej, jedna bola pritom tých 0,40 alebo 40 a druhá bola, keď ste pri jazierkach, studniach a v sakoch, tak ste tam čítali 5 m2 a neviem, pri studniach ste čítali 50 m3, ale tuná, v tom návrhu, nikde som to, čo, aspoň čo som mal ja na stole, tak som to nikde nevidel, že by to tam bolo napísané, tak som tiež nevedel, že či máte iný vy návrh, ako my máme v laviciach. Tak ja len tak na upresnenie.

    Ja už to nechcem zamotať viac, ale pána ministra som chcel aj poprosiť a ja využijem práve tú motanicu, lebo všetko je zlé na niečo dobré, pán minister, a to je to, že by ste naozaj stiahli tento zákon o hazardných hrách celkom úplne z tohto rokovania, tak ako som to aj navrhol už.

  • Reakcia z pléna.

  • No dúfam, môžte sa vrátiť, pán minister, jak to hovoríte. Príďte s ústavným zákonom, to by bolo super, my to podporíme, ak bude naozaj dobrý zákon, tak ho podporíme.

    Ale prečo to hovorím? Stiahnite tento zákon, lebo z toho je naozaj veľká motanica. A bude to veľmi trápne ako vyzerať a tie stavebné úrady, tuná Janka kolegynka, prepáčte, také familiárne oslovenie, no ale tak už mi to hádam odpustíte.

  • Smiech v sále.

  • Je už tak, nevedel som si rýchlo, pani Vaľová, vaše meno, priezvisko spomenúť. To krstné si pamätám ako dobre, tak mi to prepáčte, ale bude mať problém aj na tom stavebnom úrade, lebo bude vydávať rozhodnutie o správnom poplatku a bude sa odvolávať na hazard, o hazardných hrách. Veď to bude motanica. Pán minister, to je nedôstojné pre vás. Ja si vás vážim.

    A viete, keď tak budú vydávať ako tieto správne poplatky a budeme sa odvolávať na hazard a teraz, ja som to minule povedal, pán Sulík to tak, to pripomenul, tak som sa ja usmial popod nos, ale aby nebolo hazardom stavať rodinný dom. Ale v dnešnej dobe je asi všetko možné, hej? No áno, ja si viem predstaviť, že aj rodinný dom začať stavať, môže byť hazardom, že som nezodpovedný, nemám na to, nemám dostatok prostriedkov, nemám dostatok síl a tak ďalej, zle si to rozrátam, môže to byť hazard. Vtedy, v tom prípade by to malo to svoje opodstatnenie, aj ten zákon o hazardných hrách, že si hazardér, keď staviaš dom a nie si schopný ho ani dokončiť. Ale naozaj, je to veľmi, veľmi zlé, a keď tí úradníci na tých stavebných úradoch budú vydávať ako tieto rozhodnutia o stavebných povoleniach alebo teda hej, aj odvolávajúc sa na tie správne poplatky a budú tam citovať zákon o hazardných hrách, no je to maximálne trápne. Myslím si, že neni je to ani vhodné a neni je to ani dôstojné, že by sme to tak ako robili.

    No.

  • Povzdych. Krátka pauza.

  • K tomu, ktomu návrhu, ktorý tuná pani podpredsedníčka Zmajkovičová, teraz ako kolega to prečítal, tak ja som si už všimol to predtým, keď to čítala, tak áno, aj ja som to pozitívne hodnotil, keď predtým boli tie poplatky za tú, možno tú obstavanú, obstavaný priestor, nie plochu, alebo obstavený priestor, teda v m3 a teraz je ten správny poplatok zavedený na základe tej investície. Zdá sa mi to také prehľadnejšie, možno aj spravodlivejšie. Pán Sulík si dal tú námahu, že to porovnával, tie poplatky predtým a teraz, ja som to nestihol porovnať, ale tak verím mu, že to tak hovoril, že sú aj tie správne poplatky teraz, myslím, že nižšie a znížené. A dáva to aj logiku, keď ten investičný náklad, ja neviem, tam sú spomínané rôzne ako sumy 50-tisíc eur a podobne, mám to tuná, ale však to nebudem vás tak otravovať, 50, od 50 do 100, od 100 do 500, od 500 do milióna a podobne, takže myslím si, že toto by mohlo byť ako spravodlivejšie, neviem, ja zase, sledoval som síce vonku pána kolegu Sulíka, ktorý on hovoril, že by bolo nespravodlivé rozdeľovať právnické a fyzické osoby. Ja, naopak, si dovolím povedať, že bolo by to spravodlivejšie, nech tie fyzické osoby majú nižší ten poplatok. Je to dobré, je to v tom návrhu, ale ja som to už aj spomínal, dokonca ten správny poplatok tie fyzické osoby aby vôbec nemali. Niežeby ho mali nižší, ale aby vôbec ho nemali, lebo sa mi zdá veľakrát ako to veľmi nelogické.

    Aj keď na druhej strane môže to byť, áno, tento problém, ktorý je tuná a to je ten tretí sektor, kedy sú tu neziskovky a majú nejaký ten investičný náklad a veľakrát tie peniaze a finančné prostriedky zohnané vôbec na realizáciu tej stavby sú veľakrát krvopotne. Je to na základe ako tých darov a podobne a ešte sa má zaplatiť taký vysoký správny poplatok. Ale mohlo by to byť tak, že ten tretí sektor alebo tie občianske združenia, aby tiež nemali ten správny poplatok, aby neplatili, hej? Však robí verejnoprospešnú službu pre nás, pre ľudí, pre občanov, pre tento štát. Nech tento správny poplatok vôbec nemá. A keby mal aj miliónový náklad pri realizácii tej stavby, tak nech by to nemal.

    K tomu hazardu už len trochu, však už aby sme sa tak nejak aj dopracovali ku koncu, no ešte máme 18.37 hodín. No ja som to pánu ministrovi rozprával, však odznelo to tu už aj tak opakovane. Viete, toto je minister financií, ráta to, ako ten príjem z toho hazardu, že zhruba okolo tých 90 až 100 miliónov eur bude príjmom štátneho rozpočtu. Predpokladám, že to v tom aj návrhu štátneho rozpočtu sa to tam aj premietne, aj ten predpokladaný príjem z toho hazardu. Ale naozaj si tu nenahovárajme, že to je to, čo sa oplatí ako nám, ako tomuto štátu. Určite nie. Šesťnásobne väčší výdaj je. Ty euro získaš, 6 vydáš. Keď, ja neviem, máš ten príjem sto miliónov, tak 600 miliónov máš ten výdaj zase ako naspäť.

    Toto je také, úplne až také schizofrenické, lebo je to taký paradox, kedy zarábame na jednej strane na chudobných a na nešťastí ako tých druhých. Paradoxne je to veľakrát na tých najchudobnejších skupinách. A zase, tie isté peniaze, ktoré vyberieme, tak aby sme sa tak pokrytecky správali, prepáčte mi za výraz, tak zase to povieme, že to tým chudobným vrátime, aby sme im pomáhali v núdzi. A to už v rôznej núdzi, či to je sociálne alebo kultúrne aktivity, zdravotníctvo. V tej dôvodovej správe, pôvodnej dôvodovej správe, ktorú pán minister ako predkladal ako k návrhu zákona, tak je to tam ako spomenuté. Toto, odpusťte mi, ale je to naozaj čosi úplne choré, čosi zvrátené. Na jednej strane, od tých chudobných, od tej najväčšej chudoby vyberiem tie peniaze a aby som to takou nálepkou zakryl, takou krásnou, nádhernou, tak zase, ale však tej chudobe to zase vrátime aj na vzdelávacie aktivity, aj pre tých chudobných, aj pre tie sociálne projekty a takto. Nerobme to, skutočne, zamyslime sa nad tým a ten hazard, najlepšie by bolo, keby ten pán minister ten návrh zákona to stiahol.

    Pán kolega Kaník vyjadril sa tuná, tiež ma to napadlo, aj mňa teda okrem iného táto podobná myšlienka, ako to hovoril, že je zle nastavený sociálny systém. Ľudia nepracujú. No áno, toto treba prehodnotiť, lebo človek, ktorý je v práci, je vyťažený a naozaj keď aj, či už tá fyzická práca, alebo veľakrát aj tá intelektuálna práca, príde domov, je vyšťavený. Ale keď je doma ako nezamestnaný, dostáva podporu, no tak nevie sa vpratať do kože, má veľa času možno na hlúposti a na premýšľanie o hlúpostiach, nie o logických veciach a nie to, že čo ja zajtra v práci, čo ma čaká, ale vlastne tá nečinnosť je veľmi zlá.

    Pán Brocka dneska tuná spomenul, spomínali, tak si dovolím aj ja povedať, keď to spomínali pri zákone o daniach z príjmu, tak ja to tak pripomeniem, bol to jeden, pokladám ho za jedného veľkého učiteľa, pedagóga 19. storočia, konca 19. storočia a on pekne to povedal a to bolo pri tej záhaľke: "Rob, čo chceš", on to povedal tak nábožensky, "len nehreš." Inými slovami, svetskou rečou: "Rob, čo chceš, len nerob zle." Hej? Tak by som to asi tak preložil. A naozaj ty keď si zamestnaný, vyťažený, mladí ľudia možno keď športujú, hej, alebo vykonávajú zmysluplnú prácu a my dospelí, ako otcovia rodín, matky rodín, my pracujeme, aby sme zabezpečili rodinu. Ak ty pracuješ, naozaj nemáš na to ani priestor, ani ten čas na to, aby si ty kdesi utekal a bokom a míňal prostriedky na ten hazard.

    Jedna z ciest by bola, ale to sa netýka pána ministra financií, ale pána ministra Jahnátka, ktorý tuná bol, a jedna z ciest pre Slovensko mohla by byť naozaj, trošku si tak dovolím, ale súvisí to s tým, to sú tí súkromne hospodáriaci roľníci. Tú pôdu máme všade na Slovensku. O mne médiá písali v prvej rozprave, v ktorej som vystúpil, že Kuffa posiela Slovákov, aby pásli ovce alebo kozy. Za pastierstvo a za súkromne hospodáriacich roľníkov a za dobrých, poctivých, spravodlivých gazdov sa my nemusíme hanbiť.

    Ja som sa stretol ako s tými roľníkmi. Naozaj kopec pôdy je nevyužitej. Tam je tá práca, tam ju máme pod nosom. Všade v regiónoch leží nám tá práca pod nosom. Aj keď tí ľudia budú vyťažení, aj v tejto poľnohospodárskej činnosti a v poľnohospodárskej práci, no nepôjdeš ty hrať! Lebo ak ty budeš mať naozaj tam pri tej čriede tých oviec, budeš od rána do večera, no tak kedy prídeš ku tomu kasínu? Taký budeš zmordovaný, že najväčšou odmenou pre teba bude ani nie tie eurá, ktoré dostaneš, ale najväčšou odmenou bude to, že môžeš jak taký podťatý strom ísť večer spať, unavený, vyčerpaný, hej, tak zdravo vyčerpaný. Takže sa tak nesmejme. Ale Krásna Hôrka by nezhorela, ľudia, znova to zopakujem. Nebyť našej nezodpovednosti. Ja som tam bol rok predtým s manželkou, sme sa tam zastavili, tak ešte som sa na to pozrel a hovorím: "Ty, Evka, kukni tuná na to", prepáčte mi za ten výraz, že kukni, "pozri sa na to", po slovensky aby som rozprával, "pozri sa, tu len keď by niekto len špak hodil, zhorí všetko, aj celá Krásna Hôrka." Rok na to zhorela, hej, to ja som úplne zíral, že naozaj to vyhorelo, to, čo som len ako povedal. Vidíte, akú má slovo.. (reakcia z pléna.), pán Sulík, vidíte akú má slovo silu. Slovo má silu, ale ja to tak poviem, kolegovia, že kým to slovo zostáva tu, v tom parlamente a my sa ešte tuná tak doťahujeme, aj pán minister sa pekne tak nenápadne ospravedlnil vám, pán Sulík, neboli ste akurát tu, hej, že tie emócie niekedy sú väčšie, hej? Ale keď je tá slovná prestrelka tu, ja som bol akurát hore, na tom balkóne, je to vždycky dobré. Je to vždy lepšie, ako keď máme my štrajkujúcich a manifestujúcich v uliciach našich miest a v uliciach našich obcí.

    Ja som išiel, koľko, pár dní je to dozadu, k tým učiteľom, aj k tým štrajkujúcim deťom a som sa ich pýtal, že čo vlastne chcú? A teraz, keď ich človek osloví, tak sa tí učitelia zľaknú, lebo aby nebola téma spolitizovaná. No a ja sa pýtam, no dobre, položil som si otázku, a načo ste prišli pred ten parlament? Tak choďte, štrajkujte si pred školou alebo, ja neviem, do Dunaja kričte. Nemusíte tu hulákať pred, pod tým parlamentom.

    Neviem, teraz tí učitelia, keď ma tak vidia, však ja si tiež myslím, že by mali ako dôstojnú prácu aj adekvátne ohodnotenú, lebo si myslím, že táto práca nie je dostatočne ohodnotená a práca učiteľa nie je len tou prácou. Naša mamička, moja mamička bola učiteľka a učila vyše 40 rokov, nejakých 45 alebo 47 rokov, ale práca učiteľa je zároveň povolaním. To nie je len naučiť sa tam tie heslá, čo som čítal na tých transparentoch, že bez vzdelania môžeme sa stať len akurát tak politikmi. No viete, to sme dostali vyznamenanie. Na takom kartóne som si to prečítal, alebo v tom duchu nejako to heslo bolo tak napísané, hej, no tak aby to naozaj to nebolo, aj my, že by sme tak nevyzerali, že sme naozaj takí hlúpi a že sme bez vzdelania, alebo teraz, no, hej, tak mi to tak prepáčte, trošku som asi tak zašiel ďalej. Pán minister, hádam mi to odpustíte.

    Ale spomeniem tu ešte, keď dovolíte, kolega tu spomínal, hej, že obetovať život za vlasť. Zdá sa to veľké ako vlastenecké a je to super a bolo to tiež v predchádzajúcich rozpravách, ale my nie sme schopní a my nie sme ochotní obetovať svoj život za vlastnú rodinu. Ty pustíš celý ten, sociálnu dávku, alebo celý aj ten plat, možno, hej a tak nezodpovedne sa správaš ako otec rodiny alebo ako matka rodiny a prehráš všetko. Ty nie si schopný priniesť tú obetu pre vlastnú rodinu. Zomierali by sme za vlasť a nevieme pritom postupne sa spaľovať za svoju rodinu. Ty si jak taká svieca, môžeš naozaj obetovať celý ten svoj život, aj tú svoju orientáciu naozaj ako za rodinu. Takže to sa tu zdalo také, no. Zomieranie nie je jednoduché, ja som to už tak hovoril, aj ísť na istú smrť, no, neni to, hej. Pán Boh nech ochraňuje túto krajinu aj celú našu Európu od vojny, ale nemáme k nej možno ďaleko, lebo tie nepokoje, ktoré sú, za chvíľu budú upratovačky, ktoré budú štrajkovať, ale tie sa nedajú dokopy, pán minister, nemusíte sa báť, lebo tie nepôjdu do ulíc, lebo tie sa nevedia tak dať dohromady, ale bude tu kopec ďalších iných nespokojných skupín, ktorý každý bude chcieť mať viac.

    Staré rímske právo hovorí: "Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí." Aj učiteľovi, aj lekárovi, aj zdravotnej sestre, ale aj tuná, aj pánu ministrovi, aj poslancovi, aj upratovačke, aj komukoľvek, aj tomu bačovi pri tom košiari, aby dostal spravodlivú mzdu, každý aby dostal spravodlivú mzdu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci.

    Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja zareagujem krátko na podporu toho, čo prezentoval kolega pán Kuffa. V prvom rade chcem vysloviť aj svoju nespokojnosť s tým, že sa spájajú do jedného návrhu dva nesúvisiace zákony. Spôsobuje to problémy vo výkonnej aplikačnej praxi.

    Takže dovolím si na toto upozorniť, aby sme tak to, čo vytvoríme, potom naozaj, aby sme tým, čo vytvoríme neznemožňovali vymáhať či už právo, alebo konať či už advokátom, alebo tým, ktorí sa prostredníctvom týchto zákonov potrebujú kryť. No a v druhom rade ja som zatiaľ nevystupovala k otázke hazardných hier, ale počas celej tej diskusie, a to nadväzujem aj na to, čo prezentoval pán Kuffa, mne nebolo zodpovedané, na čo my potrebujeme ďalej pestovať alebo rozvíjať hazard, ak všetko, čo tu bolo spomenuté, súvisí len s negatívnymi prejavmi. Ak nám to robí toľko zla, na čo to potrebujeme ďalej rozvíjať? Táto otázka mi nebola zodpovedaná, pán minister, ak by ste mohli vlastne mi to zodpovedať, lebo naozaj nevidím zmysel toho, aby sme napríklad aj týmto zákonom konsolidovali verejné financie. Pretože konsolidácia verejných financií, ak týmto spôsobom zvyšujeme príjmy, zvyšujeme len ich z toho, čo vydávame vlastne na ľudí, ktorí žijú zo sociálnych dávok alebo z podpory v nezamestnanosti. Takže neviem do akej miery a čím vlastne zvyšujeme príjmy štátu. Ďakujem.

    Ešte možno, ak mám chvíľku čas, tak viem si predstaviť, že by sa vlastne diferencovane vyhodnotili hazardné hry, ktoré sú v pohostinstvách, a potom tie, ktoré sú napríklad v luxusnejších hoteloch, lebo tam ten filter je. Do luxusného hotelu si nedovolí ísť niekto len tak, kto je nemajetný, kto nemá dostatočný príjem a kto tam napríklad nejde za tým hazardom alebo do kasína cielene. Takže tá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kuffa, chcete reagovať? Nie.

    Pán poslanec Viskupič v rozprave.

    Ďakujem za ústretovosť pánovi poslancovi Kuffovi.

  • Aj ja. Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, skúsil by som možno predložiť, aby sme tento bod, keďže som posledný v rozprave, uzavreli ešte dnes a tak budem sa snažiť byť veľmi krátky, a keď prípadne pán minister - dúfam, že tu bude všeobecný súhlas, aby mohol vystúpiť v závere a zhrnúť prípadne rozpravu - alebo pán spravodajca.

    Ja mám dve výhrady a keďže som bol pri otváraní tejto debaty, ešte predtým ako ste druhýkrát, ako si druhýkát otvoril debatu, pýtal som sa na začiatku: "Pán minister, bolo ti to treba?" Mám pocit aj podľa tohoto výrazu, že nie je celkom šťastný, aj keď nie som veľmi právny purista a nie celkom šťastné zahrnutie dosť hutného pozmeňováka, pozmeňujúceho návrhu pôvodne, pani podpredsedkyne parlamentu Zmajkovičovej a následne teraz ešte aj nejakým spôsobom upravený pánom Náhlikom, ktorý súvisí nie celkom s prejednávaným bodom, kde nám vzniknú pri poplatkoch možný chaos alebo neistota, ako spomínala Helenka Mezenská. Ja v tomto by som si dovolil podotknúť, že napríklad daň nie za výherné hracie, o ktorých sa bavíme, ale daň za nevýherné hracie prístroje a automaty je riešená v zákone 582/2004 Z. z. a volá sa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Čiže nevýherné hracie automaty aj podľa súčasného platného stavu, kedy vznik a zánik daňovej povinnosti pri takýchto, prevádzke týchto zariadení podľa legislatívy do roku 2012 aj po, podľa legislatívy platnej od 1. 12. 2012 vzniká dňom, prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, v ktorom sa nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať. Jediná zmena, ktorá nastala v tomto režime, je za celú platnosť tohto zákona v tom, že sa upravuje platnosť nie v danom mesiaci, kedy vznikla povinnosť, ale následne. Ja by som chcel iba týmto upozorniť na predkladateľa, že možno nebude mať chuť sa tejto téme venovať a tlačí nás nielen nevýherné hracie automaty, nielen hazard, ale obrovská téma online gamblingu alebo témy online hazardu, kde - a tu by som chcel upozorniť - Európska únia, myslím, že je to niekde zo stredu októbra tohto roku, ústami pán Michela Barniera povedala, že jeden z najprudšie rastúcich trhov v Európe, internetový trh s hazardnými hrami, nebude zatiaľ predmetom legislatívnych úprav zo strany Európskej únie, čo vlastne uviedol vo svojej správe eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier. Podľa dnešnej úpravy európskeho internetového denníka EUobserver ide o trh s každoročným nárastom okolo 13 miliárd eur. Eurokomisár Barnier počas utorňajšieho stretnutia v októbri uviedol, že EÚ momentálne neplánuje podriadiť tento sektor reguláciám na komunitárnej úrovni. To ale nebráni jednotlivým členským krajinám EÚ, aby prijímali tvrdšie legislatívne opatrenia alebo legislatívne opatrenia nejaké na národnej úrovni v snahe ochraňovať spotrebiteľov a predchádzať niektorým operáciám, prepieranie špinavých peňazí, alebo nekalým praktikám pri dohodách, športových výsledkoch a podobne. Online gambling u nás nemá veľmi legislatívny právny rámec, minulá vláda nie veľmi šťastne, to priznávam, keďže je to v gescii ministerstva financií, prikročila k nejakej predstave úpravy on line gamblingu na národnej úrovni a ja túto správu z úrovne Európskej únie nevnímam veľmi pozitívne. Reguluje hocičo, ale tam, kde sa dá upraviť a budeme musieť byť odkázaní minimálne na europriestor, ak nie na globálny priestor, aby sme s online gamblingom niečo urobili.

    Na konci tejto rozpravy, a pritom že sa tu naakumulovali rôzne témy, by som chcel možno ponúknuť nejakú spoluprácu, aby sme sa na tento problém pozreli, pretože cesta, ako sa to snažila riešiť minulá exekutíva, kde chcela operátorom, či už internetovým, zaviazať ich montážou nejakých technických zariadení, aby sa dalo nejakým spôsobom dohladať, kde sa on line gambling deje a kde nie a zároveň aby webové sídla niektorých, napríklad pri tom návrhu tej legislatívy by sa pod toto dal subsumovať napríklad aj Facebook, ktorý ak by daňové riaditeľstvo napríklad v Bratislave rozhodovalo, ktorý z webových sídiel teda prevádzkuje nejaké operácie, ktoré sa dejú finančne, tak podľa toho predchádzajúceho návrhu by to mohol byť napríklad aj Facebook. Je to treba z národnej úrovne, si myslím, že máme veľmi obmedzené možnosti a je to asi na takom príklade, ako keby sme chceli v Golfskom prúde vyárendovať 100 x 100 metrov a tam nejakým spôsobom chrániť, napriek tomu by sme, chrániť ten trh vnútorný, napriek tomu by sme mali pristúpiť možno po dohode a začať na V4, možno eurozóna, možno Európska únia, aby sme prikročili k nejakému opatreniu, ktorý reguláciu v sieti online gamblingu pri takomto obrovskom raste a úniku peňazí našich obyvateľov, ktorí sa týmto zaoberajú, mimo územie Slovenska, mimo územie Únie, mali sme nejaký relevantný nástroj. Iba tuto upozorňujem, aby sme neprikročili zas k nejakým veľmi cenzúrnym opatreniam a zvýšili možno alebo boli obviňovaní následne z cenzúry internetu. Ponúkam v tomto možnú nejakú spoluprácu, aby sme našli riešenie.

    Späť k tomuto zákonu. Jediné, čo ma v tejto rozprave vyrušilo, bol návrh poslancov Antona Martvoňa a Petra Šucu ohľadom skrátenia, neviem, či ju nazvať legisvakačnou, ale ohľadom skrátenia lehoty z 31. decembra 2013 na jún 2013. Kolegov ctených upozorňujem na tento pozmeňujúci návrh, ktorý je v laviciach, kde navrhujú skrátiť ročnú lehotu platnosti doteraz prijatých všeobecne záväzných nariadení obmedzujúcich prevádzkovanie hazardných hier, pretože polročná lehota by mala byť postačujúca na prípravu prípadných nových všeobecne záväzných nariadení v obci riešiacich problém v súvislosti s prevádzkovaním hazardnej hry. Týmto to odôvodňujú a ja si myslím, že pôvodný návrh ministerstva je dostačujúci a nemali by sme skracovať túto lehotu a keďže aj pán Martvoň tu už nie je, ale nemyslím si, že v tejto snahe je celkom bez konfliktu záujmov, je to ten spomínaný asistent a aby toto, neviem teda, možno, že pán minister sa v záverečnej reči vyjadrí k tomu, či tento návrh podporuje alebo nie a tak, že len s tým odkazom, aby sme sa zamerali aj na, a táto debata vás nevystrašila natoľko, aby sme nepohli aj parametre a nastavovanie pravidiel v omnoho závažnejšom a do budúcna závažnejšom probléme, ktorý online gambling a hazard prináša aj našim občanom.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pani podpredsedníčka, keď ste mi tak pekne pred chvíľou poďakovali, tak mi ešte dovoľte tuná, mne vypadli ako niektoré tie slová, ale kolega to tu spomenul.

    Pán minister, ešte som vás chcel osloviť, ak dovolíte, ak tento zákon nestiahnete, čo ste mi záporne pokrútili hlavou, tak nechajte účinnosť tohto zákona podľa toho pôvodného návrhu dátumu, ktorý ste hovorili, to jest od 31. 12. Možno tento zákon nikdy nenadobudne účinnosť, pán minister, a to by bolo super, ale poprosím vás, dajte ten dátum na toho 31. 12. aspoň a dovtedy dáme ešte aj konkrétne, možno aj návrhy zákona, budeme mať naozaj čas, aby sme si premysleli tieto veci, ja kolegu Antona Martvoňa nechcem podozrievať z nejakých takýchto lobingových týchto, ale dajme tú účinnosť od toho 31. 12. 2013. Myslím si, že to bude dostatočný čas na to, ešte aby sme možno niečo vymysleli. Lebo ja vám to ešte tak, pán minister, možno takto spomeniem, na hazarde, ja vás stále oslovujem pán minister a vy ste aj pán podpredseda vlády, tak mi to tak aj prepáčte, že na hazarde naozaj nezarobíte, ale prerobíte, hej? Vy síce ten príjem budete mať reálny, ktorý rátate, tých 100 miliónov eur do štátneho rozpočtu, ale ten výdaj cez tie ďalšie rozpočtové kapitoly, či to už je sociálna, hej, no nie sociálna, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo zdravotníctva a ďalšie tieto rezorty, polícia a tak ďalej, ministerstvo vnútra, súdy koniec koncov, tak my tieto eurá 6-násobne stratíme ako pri tejto veci a nehovoriac o nešťastí a tragédiách mnohých jednotlivcov a rodiny.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za, áá, pán poslanec Viskupič, prepáčte, reakcia s faktickou? Dve minúty. Zapnite, prosím vás pána poslanca. Nie?

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

  • Reakcia v pléne.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ja keď som otvoril tú rozpravu medzi druhým a tretím čítaním, bol som si vedomý, že mnohým zapáleným rečníkom dávam mikulášsky darček trochu predčasne a aj sa tak stalo.

    Chcem pánovi Viskupičovi, Jofovi, poďakovať za ten príspevok, pretože to je úplne k veci, to je proste tá kľúčová vec, na ktorú by sme sa mali zaoberať v najbližších mesiacoch, rokoch a prepáčte mi, a ja nechcem, samozrejme, tým pádom nejako podceňovať zvyšok tej debaty, aj k tej sa vyjadrím, ale kľúč je naozaj ten, že, a je to ináč aj dôkaz o tom, že nestačí, nestačí proste vyhlásiť svätý džihád voči nejakému ľudskému správaniu, v danom prípade gamblingu, pretože ten je cezhraničný. A trend internetového hrania je fenomén, ktorý jednak je absolútne mimo kontroly a je dokonca mimo kontroly aj z hľadiska dodržiavania povedzme vekových hraníc. Vy ako nemáte šancu, pán Kuffa, páni ostatní, pán Zajac, ktorý tu už nie je. Nemáte šancu pri internetovom gamblingu nejakým spôsobom napríklad regulovať vekovú hranicu, kto sa k tomuto gamblingu dostáva. A viete veľmi dobre, že my nie sme generácia internetových hráčov, ale ani užívateľov, ale naše deti už sú. Proste vyrástli a rastú na internete ako takom. Čiže toto je absolútna budúcnosť, ktorá sa týka, samozrejme, nielen príjmov obcí a štátneho rozpočtu a takých tých pochybných peňazí, o ktorých ja nebudem spochybňovať túto oblasť debaty, ale druhou stranou je, tak ako to aj pán Viskupič tu naznačil, že riešení je strašne málo a ten priestor na národnej úrovni je veľmi obmedzený, a áno dá sa vydať cestou blokovania webových stránok. Dokážu to arabské krajiny, moslimské krajiny z hľadiska nejakých prístupov, dokážu to čínski komunisti, tak sa to určite technicky dá zrealizovať.

    Ja môžem len potvrdiť, že na ministerstve financií stále vlastne pracuje komisia, skupina ľudí aj z vonku, aj z vnútra, aj z legislatívy, ktoré sa touto témou zaoberá. Bez problémov, každého kto, či je z vládnej strany alebo z opozície, tam proste privítame ale tých možností je naozaj veľmi málo. Súčasťou toho problému je aj kartový biznis, pretože na internetovom gamblingu sa platí kartami a svetové kartové spoločnosti nie sú veľmi európskeho pôvodu alebo minimálne, väčšinou sú euroatlantického pôvodu, čiže pokiaľ sa nám nepodarí, presne tak ako hovoril pán Viskupič, urobiť na úrovni Európskej únie nejakú dohodu ohľadom blokovania platieb týmto spôsobom, tak nemáme šancu nejak zásadne toto ovplyvniť. Jedna z možností je, ak sa to nepodarí, tou represívnou cestou, druhou cestou, je tiež veľmi diskutabilná liberalizácia, lebo dnes internetový gambling je štátny monopol, prevádzkovaný Tiposom, nie veľmi úspešný, to si proste priznajme, čiže jeden zo spôsobov by bol liberalizovať, umožniť internetové hry aj iným spoločnostiam ako štátnej firme. No ale to už si viem predstaviť, čo to tu bude za debatu, nejak s takýmto návrhom sem prídem, lebo z istého pohľadu to bude zase liberálny postoj. Ale toto sú témy a možno cesty, akou sa môžme vydať. Pravdou je, že internetový gambling je oveľa nebezpečnejší, lebo je tichý, deje sa proste za zavretými dverami a aj tá závislosť je potom nepozorovateľná, lebo tých ľudí nemáte šancu ani odsledovať v herniach alebo pohostinstvách. To sa môže diať v detských izbách. To sa deje v detských izbách a viete, že proste deti nemáte stále pod kontrolou, takže nemáte šancu stále ich mať. To sa môže diať v školách, v učebniach a pod. No a, samozrejme, to má zdrvujúci dopad aj na príjmy, hovorím obcí, rozpočtu a dokonca ja na príjmy toľko preklínaných firiem.

    K správnym poplatkom. Vždy je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty. Ja môžem na záver povedať, došlo k omylu pri tom pôvodnom návrhu vládnej novely. Už som tu vysvetľoval dôvody, nechcem sa ja do nekonečna vyhovárať ako predkladateľ, môžem len povedať, že mi je to ľúto, že nám je to ľúto a že sa za tú chybu ospravedlňujeme a snažíme sa ju proste napraviť. Robíme to legitímnym spôsobom, lebo vás musím všetkých upozorniť, že tento zákon bol otvorený vo vládnom návrhu novely z titulu hazardu, lebo aj tam je vzťah so správnymi poplatkami, čiže nie je tu nasilu, neotvára sa tu nový článok nejakého zákona v rozpore s tým, čo je vo vládnej novele. Obsahovo, súhlasím s vami, je to navyše, ale viete, že proste každý v dnešnej dobe pracuje s plnými zneniami zákonov, čiže pán Kuffa, nebude sa musieť obecné zastupiteľstvo zaoberať zákonom o hazarde a hľadať tam nejaké sadzby, ale bude pracovať s plným znením. Bohužiaľ, každý rok, každá vláda donekonečna mení zákony, nie sú to plné znenia. Plné znenia už nám potom poskytujú tí ďalší, ktorí s tým pracujú a celkom dobre na tom zarábajú, na tom legislatívnom zmätku, ktorý sa v krajine deje.

    Čiže toľko k tomu. Ten pozmeňovací návrh zo strany pána Sulíka bude zvážený, neviem momentálne k tomu zaujať postoj, lebo odborné stanovisko naozaj musí poskytnúť ministerstvo dopravy, som spomenul, odkiaľ to prišlo.

    Zákon nestiahnem, lebo jak som tu bol povedal, pokiaľ len trochu budem môcť, už s týmto zákonom neprídem do Národnej rady v tomto volebnom období, lebo nebudem dvakrát opakovať tú istú chybu a nehovorme donekonečna o peniazoch. Áno tento zákon nesie so sebou doložku dopadov na štátny rozpočet. Je plánovaný dopad pozitívne 8 mil. eur, nie na úkor ľudí v tom prvom slede, ale na úkor prevádzkovateľov, oni majú platiť vyššie odvody. Všetko ostatné, všetko ostatné, mi dovoľte, ja sa nechcem stať fackovacím panákom medzi právnikmi legislatívnej rady vlády, medzi prokurátorov, medzi generálnou prokuratúrou a expertami typu pán Lipšic, Žitňanská a ostatní. Ako ja toto proste nemienim sa stať predmetom fackovania medzi právnikmi. Viete, ako to je, že aj dvaja právnici majú rôzny, majú štyri názory minimálne. Čiže postoj predkladateľa a rezortu financií k prokuratúre bol tvrdý, taký ako bol odporúčaný, to znamená nezobrali sme na vedomie ich zásadnú pripomienku, ale legislatívna rada vlády a tá môže, 18 tuším právnikov z rôznych oblastí, ktorých snáď nemôžte podozrievať z nejakej politickej náklonnosti k tej, alebo k inej časti politického spektra, sa vyjadrili, že s tým pôvodným znením zákona v oblasti VZN je problém. Nič iné sa nesnažíme riešiť, len to, aby sme sa vyhli možným ďalším budúcim sporom v oblasti narušenia práva podnikania, hlavne z titulu už vydaných licencií.

    Neviem, či ste si všimli, ale prejde, dúfam, pozmeňovací návrh, kde navrhujeme skrátiť trvanie licencií z 10-tich a 5-tich rokov na 2. Uvedomujete si, čo to spôsobí za cirkus, ak to mám teda povedať jak to presne je, práve mimo tejto budovy, práve u týchto prevádzkovateľov. Akú mieru neistoty oni zase cítia z hľadiska toho opakovania a žiadosti o vydania licencie, pritom podotýkam, že tie licencie sú nárokovateľné, čiže nie je tam žiadna snaha rezortu financií dostať niekoho pod kontrolu z hľadiska subjektívneho rozhodovania, ty áno a ty nie. Ale nevidím, nevidím, no škoda, pán Kuffa, len tu sa treba obrátiť na kolegov, čo sú momentálne v partii s vami, lebo niekto tu pred nejakými rokmi, vrátane tých najhorlivejších, rozhodol o tom, že sú nárokovateľné tie licencie, že o nich nerozhoduje samospráva ako v minulosti alebo rezort financií. Ale, že sú nárokovateľné. No ale takto tu je roky a takto schválili aj ľudia, ktorí sa dnes stavajú, ako keby proste spadli z Marsu. A čo ja považujem za nefér, ja som hazard nevymyslel, nepestujem ho, neteším sa nejak z tých príjmov, ale na druhej strane, lebo to je otázka aj osobných atakov ako na rezort, momentálne reprezentovaný mojou osobou.

    Vidíte, že sa snažíme o nejakú vyváženosť. Ak tam je podmienka dodatočne daná petíciou, je daná preto, lebo bolo vznesené podozrenie z protiústavnosti z hľadiska zákazu nejakého druhu činnosti podnikania.

    Bolo povedané, už som to tu niekoľkokrát hovoril, že na také VZN by malo byť dané nejaká predchádzajúca podmienka, preto tá podmienka bola v pôvodnom návrhu viazaná na referendum, ale nie k otázke zákazu činnosti hazardu, ak to ľudovo pomenujeme, ale k narušeniu verejného poriadku. Aj tá petícia je takto smerovaná. Pretože máme nejakú ústavu, máme nejaký výklad právneho prostredia a nehnevajte sa, ja som tu pánovi Lipšicovi do očí spomínal prípad, ktorý momentálne riešime s rezortom spravodlivosti, máme na stole vykonateľný rozsudok vo výške 2,3 mil. eur, kde dedičom jedného exekútora ideme vyplatiť za to, že pán Lipšic ako minister spravodlivosti mu vtedy odobral licenciu exekútora. Možno to urobil v najlepšej viere, ale asi to neurobil dobre, pretože ideme zaplatiť 2,3 mil. eur dedičom nejakého konkrétneho exekútora, ktorý už nie je medzi nami. A preto to šibrinkovanie, také to ľahké narábanie sa s tým, no tak nech sa súdia, nech to skúsia. Veď sme nahlas povedali, viete veľmi dobre, kto na druhej strane toho biznisu je. A viete v akom prostredí právnom sa proste pohybujeme. Neistom. A štát skoro spravidla prehráva všetky spory práve z titulu napr. legislatívnych krokov. Veď sme sa museli nedávno chrániť voči tomu, aby parlament nebol žalovaný. Riešil to predchádzajúci predseda parlamentu, terajší. Takto proste, ak máme vedomosť, tak vedome by sme nemali pokračovať v neistom právnom prostredí, ktoré nám môže vyvolať ďalšie škody. Čiže všetky tieto, to, čo vy nazývate liberalizácia, zjemňovanie alebo ústretovosť voči biznisu, je motivované dnes pripomienkami zo strany ľudí, ktorí sa v správnom práve vyznajú a moje zásadné rozhodnutie som dokonca nehovoril ani po debate s legislatívnou radou vlády, ale po debate s Radom Procházkom, to rešpektujem z hľadiska jeho pohľadu na ústavné právo. A ktorý bol dokonca pri tej pôvodnej novele a ktorý, bohužiaľ, sa verejne nevyjadril, ale rozhovor prebehol ako medzi nami, takže následne sme preto formulovali ten zásadný pozmeňovací návrh, ktorý tu potom Ľubomír Petrák čítal. Takže snaha o konsenzus tu je a čo sa týka poslanca Martvoňa, ten pôvodný návrh bol formulovaný na referendum, a preto na rok. Pretože referendum naozaj úspešné, neúspešné, predpokladá nejaké kroky. Súčasťou referenda dokonca mohla byť aj petícia, čiže to miestne referendum má tú techniku, buď ho zvolá niekto sám, alebo ľudia na základe petície a následne referenda. Preto ten rok. Teraz sme zmenili, idúc, ida cestú (hovorené so smiechom) sme zmenili ten návrh na petíciu, ktorý je jednoduchší z hľadiska organizácie a ktorý môže skrátiť tú lehotu neistoty, pretože pol roka alebo rok to len hovoríme o tom, ako dlho sa ešte budeme hýbať v tom prostredí, ktoré navodila predchádzajúca novela a ktorý vytvára možnosť niektorým subjektom sa brániť cez prokuratúru alebo Ústavný súd z hľadiska obmedzenia ich práva na pokračovanie v licencii, ktorú dostali v nejakom inom právnom prostredí. To je celé. To je celé, čo k tomu môžem povedať.

    Ale musím povedať, že k tomuto pozmeňovaciemu návrhu ja dávam absolútnu, ja nemám dávať čo voľnú ruku, ale proste je to otázka, ako ju, naozaj poslancov, ako sa rozhodnú. Ten dôvod je tu ten, skrátiť to obdobie neistoty a možného právneho napádania štátu a legislatívy na čo najkratšie obdobie.

    To je celý dôvod a myslím si, že tým som asi vyčerpal aj možné stanoviská, aj sám som sa vyčerpal a tým by som asi aj skončil. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, končím 5. rokovací deň 11. schôdze Národnej rady, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Pekný večer ešte vám želám, všetkým.

  • Krátka pauza. Reakcia z pléna.

  • Aha, zajtra budeme pokračovať návrhom súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011.

  • Prerušenie rokovania o 19.15 hodine.