• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Hufková, pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Obrimčáková. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Oľga Nachtmannová.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Máme to ako tlač 239.

    Pán minister zaujal svoje miesto a spoločný spravodajca Ladislav Kamenický takisto je na svojom mieste.

    O slovo sa prihlásil pán spravodajca, nech sa páči.

    A potom bude pokračovať pán poslanec Brocka písomne prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja sa ospravedlňujem kolegovi, ale využil by som svoje právo. Chcel by som vás všetkých pozdraviť na začiatok tohto rokovacieho dňa.

    V súvislosti s tým, čo tu bolo včera aj povedané ohľadne, prebehli určité rokovania s neziskovými organizáciami ohľadne asignácie dane. Preto boli tu nejaké návrhy, ktoré už prebehli výbormi, a včera nastal určitý pokrok v rokovaniach a chcem len vyjadriť nejaký svoj skutočne pozitívny postoj k neziskovým organizáciám. A ministerstvo financií sa dohodlo na určitých zmenách, ktoré by som chcel predstaviť vo svojom pozmeňujúcom návrhu.

    Najprv by som chcel predložiť novú informáciu spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).

    Zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní vynímam na osobitné hlasovanie bod č. 17. Preto aj predkladám svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady.

    V tomto pozmeňujúcom návrhu v podstate ponechávame pôvodné podmienky pri asignácii dane a posúvame účinnosť o jeden rok. Je tam, samozrejme, postupné znižovanie asignácie, pričom by až do konca budúceho roku platila podmienka, keď organizácia zo zaplatenej dane poskytne dar 0,5 %, môže asignovať naďalej daň vo výške 2 %. Ak tento dar neposkytne, tak môže asignovať 1,5 % s tým, že sa to bude postupne znižovať s posunom o jeden rok. Takže dovolím si prečítať celé znenie pozmeňujúceho návrhu.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    V čl. I:

    1. Za doterajší bod 23 sa vkladajú nové body 24 až 26, ktoré znejú:

    24. V § 52i ods. 1 sa číslo "2012" nahrádza číslom "2013".

    25. V § 52i ods. 2 sa slová "2013 až 31. decembra 2015" nahrádzajú slovami "2014 až 31. decembra 2016".

    26. V § 52i ods. 3 sa číslo "2016" nahrádza číslom "2017".

    Doterajšie body 24 a 25 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava v postupnom znižovaní asignácie dane zmierňuje dopad krízy pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa neziskovou činnosťou zabezpečujúcou verejnoprospešné služby. Zámerom tejto úpravy je cez pomoc tretiemu sektoru zabezpečiť hlavne lepšie životné, vzdelávacie a športové aktivity pre sociálne slabšie skupiny ľudí, chorých ľudí a mládež.

    Ďakujem, skončil som.

  • Na vystúpenie pána spravodajcu nie sú žiadne faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Dobré ráno, dámy a páni. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ráno o deviatej som chcel navrhnúť, žeby sme sa mohli zaoberať novelou rokovacieho poriadku, lebo som si tak uvedomil, že minúta okolo jedenástej má cenu aj 50 minút ráno o deviatej. Proste, keď tu nikto nie je alebo je tu málo ľudí, tak áno, tak je to aj v reklame, myslím. A keď je tu pán minister životného prostredia, tak ma to zasa povzbudilo, lebo teda my, ekonomické kapacity parlamentu, sme tu všetci.

  • Smiech v sále.

  • A to, čo chcem hovoriť, a by som rád, aby to vedeli aj iní ministri, nielen minister Kažimír, lebo on niektoré veci už počul aj odo mňa, aj od vás. A keďže to je v takomto čase, teda že vystupujem takto nezvyčajne skoro ráno, tak som sa rozhodol, že aj svoje vystúpenie budem ladiť tak nekonfrontačne.

  • Reakcia ministra.

  • Povedané so smiechom.

  • Ja som si pripravil, tak ako aj iní kolegovia, na dnes aj nejaké pomôcky, iPad, môj iPad.

  • Reakcia z pléna.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • ... keď ste vo vláde schvaľovali zákon o daniach z príjmov, tak váš predseda povedal, že bežných ľudí sa to nedotkne. A ja si myslím, že to nesedí, nie je to pravda a chcel by som tento mýtus vyvrátiť, že, naopak, ja mám pocit, že ten zákon sa viac dotkne bežných ľudí, dokonca chudobných ľudí, ako tých bohatých, lebo tí bohatí si vedia poradiť. Už aj moji predrečníci včera hovorili, ako sa budú správať po prijatí tohto zákona bez zmien. Len ukážem vám, pán minister, lebo bol tu taký mladý kolega zo SMER-u, ktorý stále bije do rovnej dane, pamätáte si. Ako sa volá?

  • Reakcia z pléna.

  • Blaha, Blaha.

    Tak, dámy a páni, vďaka rovnej dani človek, ktorý má hrubý príjem 700 eur, 700 eur (rečník drží v rukách kartónovú názornú pomôcku s údajmi), toto je výhoda môjho iPadu (smiech v sále), že človek s príjmom, hrubým mesačným príjmom 700 eur vďaka rovnej dani, ak je ženatý, ak je ženatý a ak uplatňuje dnes nezdaniteľné minimum na manželku, tak jeho daň je nula. Zo 700-eurového mesačného príjmu neplatí žiadnu daň.

    Keď Robert Fico alebo vláda zruší nezdaniteľné minimum na manželku, napríklad na takú, ktorá sa stará o dieťa, ktoré má tri alebo päť rokov, to znamená, už nepoberá rodičovský príspevok alebo nemá materskú, jednoducho, keď zrušia nezdaniteľné minimum na manželku, tak zrazu tento človek s príjmom 700 eur mesačne bude mať mesačne takúto daň: 59 eur mesačne. Pán minister, 59 eur mesačne zvýšite. To nie je, ako keď niekto navrhoval, že zvýšte DPH a porastú aj ceny. Jednoducho tomuto človeku so 700-eurovým príjmom mesačne zoberiete 59 eur. Za rok to je viac ako jeho jeden mesačný hrubý príjem.

    Ja som si tu pripravil aj inú pomôcku. Dostali ste to všetci, teraz to letí, Slovensko sa tento týždeň nesie v znamení štrajku učiteľov a ten odborový zväz ich nám poslal takýto letáčik, v ktorom píše, že ich, že toto nie je naše mobilné číslo, ale 662 eur je ich hrubý mesačný príjem. Tak tento učiteľ, tento mladý učiteľ, ktorý má tie dve deti a možno manželku, ktorá si zbytočne hľadá prácu, lebo jej niet, tak tomu zoberie 52 eur za mesiac, krát 12 je 624 eur. Ak by to tí učitelia, podľa mňa to nevedia, keby to vedeli, tak ich motivácia štrajkovať bude tak silná, že prídu sem, nie na Trnavské mýto. Prosím vás, naozaj to ako poznámka k tým odborárom, mne tam niečo nesedí, to budú nejaké zaspaté štruktúry. Veď predsa na Trnavskom mýte sa už nedemonštruje už od novembra ´89.

  • Smiech v sále.

  • Veď tam už, veď tam kedysi bolo sídlo tých odborov komunistických, ale veď už dnes sa demonštruje pred Úradom vlády, pred parlamentom, čiže len im posielam tento odkaz, že nie na Trnavskom mýte, ale sem treba prísť alebo pred Úrad vlády.

    Čiže 52 eur zoberú tomuto učiteľovi. A keby aj vyrokovali tie odbory predsa len, že zvýši Robert Fico alebo vláda pridá, ak nieže 5 %, keby im 8 % pridali, keby tomuto učiteľovi, pán minister, 8 % ste zvýšili od 1. januára plat, tak jemu sa čistý príjem nezmení ani o cent. On bude pri 8 % dostávať toľko, čo dostáva teraz. Ale to nevieme, ako dopadne štrajk, ale vieme, ako dopadne tento zákon, že vy ho schválite a že jemu zoberiete 52 eur za mesiac. To sa mi zdá byť teda veľmi silná káva.

    Prosím vás, keby to navrhoval niekto, teda by som povedal, z pravej strany, nebudem, prepáčte, prepáčte, ale teda keby to navrhoval ktokoľvek iný, nejakí bezcitní neoliberáli alebo pravičiari, alebo, iné mi nenapadajú ďalšie výrazy, ktoré tu často zaznievajú, ale od sociálnej demokracie proste to nikto by nečakal, ani ja a určite to nikto ani nečaká.

    Ale ukážem vám ešte, ako na tom budú tí, čo teda viac zarábajú, teda ktorých, Robert Fico hovorí, že tí budú viac platiť. Ešte raz ten môj iPad.

  • Rečník drží v rukách kartónovú názornú pomôcku s údajmi.

  • Prosím vás, ten, čo má príjem, keďže ideme zvyšovať daň z 19 na 25 % od 3 300, ja som tu napísal 3 311, lebo po rokovaní vlády všade v novinách bolo, že od 3 311, tak aby to nemýlilo médiá alebo niekoho, tak používam to isté číslo. Tomuto zamestnancovi, ktorý má mesačný hrubý príjem 3 311 eur, tak zvyšujeme daň po prijatí tohto zákona o nula eur. Nula. Pán minister, vám sa zvýši daň o nula, ale tomu pánovi s tými 700 eurami mesačne o 59.

    Čiže toto je ten príklad, ako sa - ešte tu mám aj iné číslo. Ten, kto má príjem 3 500 eur mesačne, tak tomu sa zvýši o 47 eur. Čiže tomu sa mierne zvýši. Ale stále to nie je toľko ako ten, čo zarába päťkrát menej.

    No buď máte zlé kalkulačky, alebo slabých expertov. Nepovažujem to za dobrý návrh. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý ja, ale ani poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie nebudeme hlasovať za ten návrh.

    Je síce v zákone, že ak sa tá matka, ak bude mať status alebo štatút opatrovateľky, že sa bude o niekoho starať ešte, alebo bude evidovaná na úrade práce, tak môže mať ten jej zamestnaný manžel túto daňovú úľavu. No len keď sa tak budú správať tieto mamičky alebo aj otcovia, lebo aj otec, keď, naopak, on využíva nezdaniteľné minimum a manželka pracuje, ale keď sa všetci zaevidujú na úrade práce, tak týmto opatrením, keď už nezvýšite daň týmto chudobným, tak si zvýšite nezamestnanosť. Keď očakávate výnos vyšší 6 mil. eur, tak to je 8,5 tisíca ľudí viac v evidencii úradov práce. Takže tá nezamestnanosť porastie alebo neporastie? No porastie a, samozrejme, ešte viacej.

    Čiže vy aj zvyšujete nezamestnanosť, beriete ľuďom chudobným a tí bohatí, tým sa bude zasa dariť. Ja mám aj dva pozmeňovacie návrhy. Ak by ste dovolili, by som ich predniesol, sú krátke.

    Ten prvý, že chcem navrhnúť, aby to nezdaniteľné minimum na manželku v našej legislatíve zostalo. Ja som sa sústredil na túto jednu vec, lebo naozaj, keď niekomu zoberiete 59 eur za mesiac, mladému učiteľovi, ktorý má dve malé deti, hypotéku na krku, no tak veď oni sa ohlásia, ja predpokladám. Čiže navrhujem, aby sme v čl. 1 vypustili bod 6. To je ten § 11 ods. 4, ktorý ruší tú daňovú úľavu na manželku. Pán spravodajca, nech sa páči.

    A druhý môj návrh je obdoba návrhu, ktorý tu podávajú aj iní kolegovia z opozície, som zaregistroval aj z SDKÚ, aj myslím, neviem, no všetky som ešte nestihol prečítať, ale odznejú tu. A to je návrh, že keď sa preukáže na budúci rok, že naozaj vy škodíte ekonomike, že nezamestnanosť porastie, tak vráťte sa späť k tým osvedčeným nápadom, ktoré tu boli z predchádzajúcich vlád, teda tam, kde sme aj my boli spolu. Urobili sme to tak aj pri DPH, že sme ju síce zvýšili, ale podmienili sme to tým, že keď sa zníži deficit verejných financií pod 3 %, tak takisto sa zníži aj táto daň.

    Ja navrhujem, je to návrh môjho kolegu Miloša Moravčíka, to je náš podpredseda pre ekonomiku v KDH, on vyzval na tlačovke predsedu vlády, aby to tak urobil. A keďže on nemôže dávať pozmeňovacie návrhy, tak ja som si ho osvojil.

    Ten návrh znie: V čl. I v bode 24 v novom § 52t doplniť odsek 3 nasledovného znenia:

    "(3) V prípade, že vzrastie nezamestnanosť na Slovensku meraná Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa výberového zisťovania pracovných síl v 3. štvrťroku 2013 oproti 3. štvrťroku 2012, tak sa sadzba dane z príjmov právnických osôb zníži od 1. 1. 2014 na 19 %."

    Páči sa. Zdôvodnil som to predtým.

    Dámy a páni, je to v podstate všetko, čo som chcel povedať. Chcel som vyvrátiť mýtus, že nie je pravda, že SMER je priateľ chudobných. Nie je. Nevytrhne to ani vianočný príspevok. Dokonca ani rodinná politika nie je prioritou SMER-u. SMER berie chudobným a bohatým sa bude dariť. A to je veľká škoda.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, som veľmi rád, že aj vy narábate s modernou technikou, s iPadmi, a takto prezentujete naše myšlienky.

    Ale teraz vážne, naozaj. Povedal som to po prvom čítaní, poviem to aj dneska. Prorodinná politika štátu, aby manželia mohli byť posudzovaní pred daňovým úradom spoločne, to znamená, aby mohli si uplatniť odpočítateľnú položku spolu. Prorodinná politika štátu, na to mi pán minister povedal vtedy, po prvom čítaní, že a čo na to tí, ktorí žijú ako partneri, prečo nemôžu byť posudzovaní? No tak nech sa zoberú. Prorodinná politika štátu.

    Sme tu všelijak označovaní ako neoliberáli a podobne, ale ani pán minister Mikloš za prvých dvoch vlád pána Dzurindu si to nedovolil urobiť, ani za prvej vlády Roberta Fica sa to nestalo a teraz odrazu sociálnodemokratická vláda Roberta Fica ide robiť politiku proti rodine. Nie je to normálne v tomto štáte.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec nechce reagovať. Pokračujeme ďalej. Dávam slovo pánovi poslancovi Kaníkovi písomne prihlásenému do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Musím si to pripraviť najprv, takže malé strpenie poprosím.

  • Reakcia z pléna.

  • Rečník na rečnícky pult pripol papier s textom.

  • Vážená, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán zastupujúci minister, vážená Národná rada, dúfam, že všetci dobre vidíte, kto nie, nech si dá okuliare alebo vysvetlím vo svojom príspevku, samozrejme, o čo tu kráča.

    Pán minister dostane na záver aj so sebou, aby mohol odovzdať pánu ministrovi financií a pánovi premiérovi.

    Dnes pokračuje atentát na slovenskú ekonomiku, ktorý započal namiešaním toho smrteľného kokteilu, ktorý sme tu viackrát spomínali, to jest kombináciou tých najhorších opatrení pre rast slovenského hospodárstva. Kombináciou zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, vytváranie bariér pre hospodársky rast, schvaľovanie zákonov, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, ktoré zhoršujú prostredie pre tvorbu pracovných miest a ktorých ovocie už zbierame teraz. Všade okolo nás každým dňom prichádzajú ďalšie a ďalšie správy, ktoré hovoria o ďalších prepúšťaniach, ďalších rušeniach pracovných miest, o presunoch firiem do zahraničia, o strate práce slovenských občanov a o obrovských daňových výpadkoch, ktoré toto všetko prináša. Toto je, toto sú plody, toto sú tie trpké plody, ktoré tieto zmeny prinášajú.

    Je škoda, že tu nie je pán minister, ktorý predkladá tento návrh zákona, pretože som chcel nadviazať aj na niektoré slová, ktoré on vyriekol včera pri prerokúvaní tohto zákona, ale poviem to, samozrejme, aj tak.

    Na to, aby sme pochopili celú tú obludnosť tejto operácie a to, že naozaj sa jedná o klince do rakvy slovenského hospodárstva, je dobré sa zasa trošku retrospektívne vrátiť a spomenúť si, popísať si, ako sa vyvíjal slovenský daňový systém, aké to prinášalo reakcie, plody, trpké alebo sladké pre slovenskú ekonomiku. Není to tak veľmi dávno, kedy sme mali dane, ktoré boli až na hranici 50 %. Myslím, že 46 % bola tá horná sadzba a to bola tá slávna progresívna daň, ktorá stanovovala jednotlivé hranice pre daňové pásma podľa toho, koľko človek, koľko sa mu podarilo zarobiť počas roka.

    K čomu to viedlo? To najväčšie bremeno, ktoré znášali, alebo tí najpočetnejší platcovia, ktorí platili túto daň, boli tí ľudia s nízkymi príjmami. Tí, ktorí platili dane z nízkych príjmov. Pretože to sú zväčša tí bežní občania, ktorí nemajú dostatok možností ani času, ani znalostí a poznatkov k tomu, aby sa dokonale dokázali vyhýbať daniam, aby si ich vedeli optimalizovať. Tí, ktorí zarábali veľa, tí spravidla neplatili žiadne dane, pretože vždy, v každom daňovom systéme v globalizujúcom sa svete z roka na rok viac a viac je množstvo možností, ako sa vyhnúť plateniu daní. Ako si preniesť daňový domicil do krajiny, kde je to výhodnejšie. Každým rokom je na to potrebné vynaložiť menšie a menšie náklady. Takže, samozrejme, už v relatívne dávnejšom čase, ale nie tak veľmi dávnom, toto tí, ktorí skutočne peniaze väčšie a zaujímavé zarábali, využívali. A bremeno financovania štátu ležalo na pleciach tých bežných, obyčajných ľudí. Tých, ktorých socialistická vláda SMER-u, ľavicová socialistická vláda hovorí, že chce chrániť, že chce prijímať také zákony, aby títo ľudia netrpeli, aby neznášali väčšie bremená ako doteraz.

    Už tá minulá prax jasne ukázala, že je to presne naopak, že slová sa vždy rozchádzajú s činmi. Či už to je úmyselné a vedomé, alebo nevedomé, ale tak funguje svet a život. To, že tu niečo nalinkujeme a podporíme nejakými dobre znejúcimi vyhláseniami, ešte vôbec neznamená, že to tak bude aj v reálnom svete fungovať.

    Pán minister včera spomínal, že zaznamenávali tendencie k presunom firiem do krajín s nižšími daňami, do legálnych daňových rajov aj v čase, keď rovná daň fungovala. Áno, samozrejme, pretože daňová konkurencia funguje. Pretože pokiaľ existujú krajiny, kde je výhodnejšie, kde sú výhodnejšie daňové sadzby, a tie budú existovať vždy, vážené dámy a vážení páni, keď existujú krajiny, kde sú lepšie podmienky aj z hľadiska vymožiteľnosti práva alebo jednoduchosti legislatívy, či už daňovej, alebo akejkoľvek inej, vždy bude existovať čoraz jednoduchšia a jednoduchšia cesta, ako preniesť firmu do týchto domicilov, tak, samozrejme, táto možnosť tu je. A pokiaľ krajina nereaguje, pokiaľ nereaguje na to, že jej pribúda daňová konkurencia, tak tento proces, samozrejme, vo väčšom alebo menšom rozsahu pokračuje. Pretože zavedenie rovnej dane vo výške 19 % určite nemal byť konečný krok. Určite to nemala byť konečná a určite to nie je jediný bod, ktorý treba dosiahnuť a už je všetko v poriadku.

    Bolo treba pokračovať zlepšovaním predovšetkým ďalších oblastí vymožiteľnosti práva, zlepšovaním vymožiteľnosti práva zjednodušovaním celej podnikateľskej legislatívy, odstraňovaním prebytočnej, prebujnelej administratívy, ale to po roku 2006 už skončilo. V roku 2006 nastúpila prvá vláda Roberta Fica. Všetky tieto procesy, ktoré vlády Mikuláša Dzurindu rozbehli a naštartovali, boli useknuté. Zákonník práce padol na oltár týchto ľavicových zlých zmien ako prvý a nasledovali ďalšie a ďalšie zákony. Rovná daň ešte držala stále zaujímavosť slovenského prostredia pre zamestnávanie veľmi dlhú dobu, pretože tá odolávala. Ale ako som povedal to, stávala sa čoraz viac a viac ostrovom, ktorý zalievalo more byrokracie, bariér, ktoré neustále vyrastali, zhoršovania podnikateľského prostredia a Slovensko sa prepadalo. Postupne sa prepadalo v rebríčku konkurencieschopnosti o desiatky a ďalšie a ďalšie miesta dozadu.

    V roku 2006, keď nastupovala prvá vláda Roberta Fica, sme boli na 37. mieste. Dnes sme na 71. Sme tretí od konca v rámci Európskej únie. Za nami je už len Rumunsko a Grécko. Už sme to hovorili viackrát, ale to súčasnej socialistickej vláde nestačí. Súčasná ľavicová socialistická vláda pokračuje v tejto, v tomto atentáte na slovenskú ekonomiku, ktorý započala už v roku 2006, ďalej. Mieša svoj smrteľný kokteil. Zhoršenie Zákonníka práce, rast odvodov a dnes dokonávané zvýšenie daní a likvidácia rovnej dane spôsobí, že sa Slovensko prepadne úplne na chvost.

    A nech mi niekto vysvetlí, ako chce Slovensko konkurovať, ako chce priťahovať investície, ako chce priťahovať investorov, ktorí tu budú vytvárať pracovné miesta pre slovenských občanov, ako chce vytvárať pre slovenských zamestnávateľov dobré podmienky pre ich rast, keď bude posledné v rámci Európskej únie v rebríčku konkurencieschopnosti jednotlivých krajín? Na to by človek musel byť skutočný nie kúzelník, ale čarodejník, Merlin najmenej, aby dokázal prevrátiť túto nevýhodu na niečo zaujímavé. Keď sme raz poslední, dnes sme tretí od konca, ale ja vravím, že budeme veľmi skoro poslední, tak je jasné, že budeme aj poslední z hľadiska záujmu o našu krajinu. Z hľadiska záujmu ľudí vytvárať pracovné miesta, z hľadiska záujmu šikovných a schopných ľudí zostať na Slovensku a podnikať na Slovensku a tu zamestnávať ľudí. Pretože Slováci nie sú zápecníci, ktorí už nevedia vyjsť za hranice, ktorí keď tu budú mať zlé podmienky, tak zostanú plakať niekde doma a nič nepodniknú. Jednoducho všetko to šikovné odíde preč. Má dostatok možností a je čoraz viac a viac príkladov, ako sa šikovní, talentovaní naši občania úspešne presadzujú vo svete. Za nimi budú odchádzať ďalší. A všetky krajiny robia presný opak. Snažia sa vytvoriť čo najideálnejšie podmienky pre svojich občanov a ešte priťahovať aj tých najtalentovanejších a najšikovnejších zo sveta.

    Socialistická vláda SMER-u so svojou katastrofálnou hospodárskou politikou robí presný opak. Vyháňa, vyháňa prácu zo Slovenska. Vyháňa pracovné miesta. Všetkým dáva jasný odkaz, my potrebujeme len vyžmýkať všetkých, ktorí ešte zostali tu, všetkých, ktorí nemajú možnosť uniknúť, pretože potrebujeme zaplátať diery, ktoré sme sami vytvorili, myslím prvú vládu Roberta Fica. Pretože ešte dnes, ešte dnes splácame, celá krajina, dlhy a platíme za zlú hospodársku politiku, ktorú robila prvá vláda Roberta Fica, ktorou zvýšila zadlženie Slovenska, ktorou znížila zamestnanosť, vytvorila obrovskú nezamestnanosť a dnes ju všetky tieto negatíva dobiehajú.

    Pán minister Kažimír včera povedal v reakcii na pána Sulíka aj to, že rovná daň zahynula v noci pri odvolávaní vlády. Ja som v týchto jeho slovách aj vnímal istý smútok, ktorý on ako ekonóm cíti a vie, aj keď ako súkolie tejto ľavicovej socialistickej vlády nemá šancu s tým nič robiť, že naozaj páchate atentát na slovenskú ekonomiku, že vy veľmi dobre viete, že si pílite konár pod sebou, že vy veľmi dobre viete, že zvýšenie daní, ktoré teraz robíte, vôbec nebude znamenať zlepšenie, ale zhoršenie situácie. Ale vaša ideológia, vaša zaslepenosť ľavicovou ideológiou, vaše mantinely a pasca, do ktorej ste sa vohnali dlhoročnou kritikou týchto modernizačných smerov, ktoré slovenskú ekonomiku potiahli dopredu, ktoré svojho času zo Slovenska spravili naozaj úspešnú, hospodársky veľmi dynamicky napredujúcu krajinu, že z tejto pasce a z týchto múrov, ktorými ste sa obohnali, neviete vykročiť. Pretože už by ste to nevedeli vysvetliť svojim voličom, ktorých ste dlhé roky ohlupovali tým, že nízke zdanenie a rovná daň je to, čo pomáha predovšetkým nízkym príjmových skupinám. Týmto pomáha najviac, pretože vďaka týmto nástrojom Slováci majú viac možností zamestnať sa. Slovenskí občania majú možnosť pracovať za vyššie platy, pretože v čase, keď tieto efekty a tieto nástroje fungovali, tak tu dynamicky rástli platy. Rástla zamestnanosť. Ľudia si mohli vyberať, kde pôjdu pracovať. Dneska sú radi, keď vôbec majú šancu zobrať hocijakú prácu.

    Ale vy ste im stále tvrdili, že rovná daň je dobrá len pre bohatých, a dneska nemôžte povedať, že, hmm, trošku sme sa pomýlili, trošku sme vás klamali, pretože sme potrebovali vyhrať voľby, pretože sme potrebovali vytvoriť obraz nepriateľa, pretože sme sa potrebovali vrátiť k tej ilúzii Marxovho triedneho boja, niekde do 18. storočia, a takýmito spôsobmi vás dokonale namotať na tzv. istoty. Dnes tie istoty vidia všetci okolo seba. Strácajú prácu, pracujú za čoraz horších podmienok.

    Použijem jeden číselný údaj, aktuálny, zo včera. To všetko, o čom tu hovoríme, sa odráža, samozrejme, aj v počte firiem, ktoré vznikajú a ktoré končia svoju činnosť. Takže v roku 2010 bolo založených 7-tisíc firiem, sú to, samozrejme, okrúhle čísla. V roku 2012 k údaju, ktorý bol známy, je to počet menší ako 3-tisíc. Vidíte ten rozdiel? Zo 7-tisíc na 3-tisíc. A túto pán zastupujúci minister poznamenal, že je kríza. A kedy nebola za tieto roky? Kríza tu je už od roku 2008, až sa dobre pamätám. Keby aj 2009, je to úplne jedno. V roku 2010 bolo založených 7-tisíc firiem. V tomto roku 3-tisíc. To už je jasný odkaz toho, ako reaguje podnikateľské prostredie a tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, na ten smrteľný kokteil, ktorý táto socialistická vláda mieša.

    Takisto sa zväčšuje počet firiem, ktoré zatvárajú svoje brány. Verejnosť už je oboznámená s údajom, že 700 firiem odišlo len do susedného Maďarska. Takže táto vláda alebo možno len jej premiér, premiér Fico, získa v nejakom príhodnom čase, možno na výročie svätého Štefana, možno maďarské štátne vyznamenanie za významnú pomoc pre rast maďarského hospodárstva a za napĺňanie štátneho rozpočtu Maďarskej republiky. Pretože zabezpečiť, aby zo Slovenska odišlo 700 firiem do Maďarska, tak to si naozaj, to by si pán Orbán mal skutočne všimnúť a oceniť pána Fica. Veď minule, sa myslím, objímali a mojkali veľmi vzorovo, takže zrejme sa už k tomu pomaly schyľuje.

    A tento proces nekončí, samozrejme. Tento proces, to zatiaľ reagovali len tie firmy, ktoré vnímajú a všímajú si, kam to smeruje. Ale množstvo tých malých a stredných firiem nemá ani čas, aby vnímalo slovenskú politiku. Nemajú ani čas nato, aby si dokonale uvedomovali, čo ich čaká, a zrazu len budú vystavení šokovej terapii, ktorá od januára príde. A tomu budú vystavení nielen teda firmy, ale ich zamestnanci predovšetkým, keď zrazu zistia, že im klesli čisté príjmy. Keď zrazu zbadajú, že obálky výplatné sa stenčili, že zaplatili viac odvodov, že zaplatili viac daní, že sa všetci majú horšie, že toto sú tie istoty, ktoré im priniesla Ficova socialistická vláda.

    Tento trend bude ďalej pokračovať. Odsun firiem bude naďalej pokračovať. Práca zo Slovenska bude odchádzať. Pracovné miesta budú zo Slovenska odchádzať, vláda bude zaznamenávať stále nižšie a nižšie daňové príjmy. To, čo dnes už eviduje, to je opäť už predzvesť toho, čo príde, pretože opäť ľudia už reagujú s predstihom. Už sa vytvorila istá atmosféra, ktorej výsledky vidíme. Vyplácajú sa, masovo sa vyťahujú z firiem peniaze a vyplácajú sa dividendy v nadnormálnom rozsahu, pretože logicky ľudia sa chcú ochrániť pred nadmerným zdanením, ktoré ich čaká po Novom roku. A tieto peniaze by inak zostali v podnikových zdrojoch, financiách, boli by pravdepodobne z veľkej časti alebo z významnej časti používané na investície do firiem, na obnovu technologickú. A to, že sa dnes vyťahujú a budú nejakým spôsobom iným použité, na to doplatia samotné firmy, že sa obmedzia investície v budúcom roku a v ďalších rokoch, že sa obmedzia zdroje, ktorými bude podnikateľská sféra disponovať. A to sa prejaví ako v počte vytváraných pracovných miest alebo skôr v raste počtu rušených pracovných miest a v ďalších negatívnych tendenciách. Až toto nevidíte, tak ste slepí.

    Ale ja si myslím, že mnohí z vás to vidia. Len nemôžete, ako som už povedal. Len musíte ísť tou svojou ideologickou koľajou vyjazdenou a škodíte tak Slovensku. Naozaj páchate atentát na slovenskú ekonomiku a dnes jej vystavujete úmrtný list.

    Ja sa obávam, že výsledkom toho bude už za pár mesiacov, po Novom roku, že pán minister financií príde do Národnej rady a povie: Je problém, musíme naplniť náš záväzok voči Európskej únii - znížiť deficit pod 3 %. Ale nedá sa, nevychádza to, chýbajú nám príjmy. Všetko, čo sme predpokladali, sa vyvíja inak. Samozrejme, že vy poviete, že kríza, zhoršila sa situácia, padajú objednávky. Nie, že naša hospodárska katastrofálna ľavicová politika, ale kríza poviete. Ale nebude to pravda. Vy tu krízu podnecujete alebo zvýrazňujete, vy jej dopady zvýrazňujete týmito opatreniami.

    A pán minister povie, no musíme, nedá sa nič robiť, musíme nájsť ďalšie zdroje. A kde budete hľadať tie ďalšie zdroje? Koho budete ďalej žmýkať? Komu ešte zoberiete peniaze? Pretože vy šetriť neviete. Vy jednoducho budete zasa hľadať ďalšie zdroje a ja sa obávam, že tým prvým terčom, ktorý bude na rane, bude opäť druhý pilier, budú to opäť úspory občanov, ktorým ste už zobrali, zobrali ste im 55 % z budúcich úspor a znížili ste im tak budúce dôchodky. Všetci vieme, ako negatívne sa vyvíja demografický vývoj, ako starne slovenská populácia.

    Pani poslankyňa Tomanová, vy sa smejete, ja viem, vás sa to už týkať nebude, ale za 30, 40 rokov sa to bude týkať tých, ktorí dnes sú v aktívnom veku, a tento súčasný systém nebude schopný poskytovať dostatok prostriedkov. A keď ste vy ten alternatívny, ktorý iný neexistuje, a to, že si každý sporí na dôchodok, zosekali o 55 %, tak to je prúser, to je veľký problém pre celú generáciu ľudí, ktorí majú menej ako 50 rokov dnes a budú to, budú to, veľmi negatívne pociťovať. Ja verím, že si na túto ľavicovú vládu a na ich katastrofálnu politiku vtedy spomenú a budú spomínať, ako verili istotám a ako veľmi-veľmi sa sklamali.

    Ale keď sme sa už dostali k tomuto, aby sme neboli jednostranní, musím podotknúť, že nie je jednoduché z tejto pasce vybŕdnuť. Ten systém súčasný má svoje limity. Keď ten pán minister povedzmeže, a ja si myslím, že príde s takýmto problémom do Národnej rady, naozaj bude mať vážny problém. Pretože vy viete, že zvýšením daňových sadzieb už nevyžmýkate podstatne viac, naopak, ešte, ešte to zhoršíte. To zvýšenie, ktoré robíte dnes, vám už neprinesie peniaze, skôr znížite svoje príjmy štátneho rozpočtu, ako zvýšite, a ďalšie zvyšovanie daní už takisto nebude nič prinášať.

    Zároveň treba povedať, že klamali by sme, keby sme povedali, že je jednoduché znižovať dane v súčasnej situácii, že je jednoduché povedať, že znížime dane o významnú položku 5 % alebo viac bez toho, aby sa menil systém. A preto ja otvorene hovorím, že tento daňový systém má už svoje limity, smerom nahor aj smerom nadol. Že keby sme chceli výrazne znižovať dane o mnohé percentá, čo podľa mňa by bolo veľmi dobré, keď chceme podporiť rast slovenskej ekonomiky, chceme podporiť tvorbu pracovných miest a chceli by sme zostať nedotknutý systém zdaňovania, ktorý tu dnes máme, tak by sme museli výrazne znižovať služby, ktoré štát dnes občanom poskytuje. A to sa obávam, že politicky je nemožné a nepriechodné v danej situácii alebo aj v akejkoľvek inej.

    O zvyšovaní daní som už hovoril doposiaľ, netreba sa k tomu špeciálne vracať. Každé zvyšovanie daní prinesie menej peňazí do štátneho rozpočtu, nie viac, a poškodí slovenskú ekonomiku.

    Preto naozaj je najvyšší čas začať seriózne hľadať alternatívne možnosti úpravy daňového systému. Nahradiť maxidane a maxiodvody iným spôsobom, možno aj mikrodaňou alebo minidaňou, ako som už o nej niekde hovoril. Ale treba o tom seriózne diskutovať. Treba hľadať spôsoby, ktoré odľahčia bežných občanov, malé a stredné firmy, ktoré znížia zaťaženie práce, ktoré umožnia škrtnúť odvody, významné percentá v odvodoch, možno 10 % odvodového zaťaženia, a ktoré niekde ale musia vytvoriť náhradu za príjem, ktorý takýmto spôsobom bude zrušený.

    Nemienim teraz ani nič navrhovať, ani nič konkretizovať, ale hovorím, že v budúcnosti je treba k tomu seriózne začať odbornú diskusiu a prácu na posudzovaní vplyvov hľadania takýchto možností. Pretože tento daňový systém už má svoje limity. A môžme sa tu ideologicky prestreľovať sprava doľava, kde my budeme hovoriť, že nízke dane sú výborné, čo je svätá pravda, a pomohlo by to, na druhej strane musíme si uvedomovať, že výrazné zníženie daní by vytvorilo veľké výpadky, ktoré musíme vedieť niečím zakryť, pokiaľ nechceme výrazne znižovať služby, ktoré štát poskytuje občanom.

    Šetriť je nesporne treba a sú tu určite mnohé výdavky, ktoré by nemuseli byť, a mnohé výdavky, ktoré by mohli byť použité efektívne. Ale keby sme zrejme naozaj zoptimalizovali všetko, čo sa dá, napravili zákony, ktoré sú zle nastavené, urobili sociálny systém efektívnym a nerozhadzovali peniaze v ňom, tak ako sa to robí dnes, aj tak by sme získali len stovky miliónov. Ale my potrebujeme miliardy nato, aby sme výrazne zmenili systém alebo daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku. A to je ten limit, ktorý musíme vedieť prekročiť a na ktorý musíme sa pokúsiť, neviem, či sa nám to podarí, ale musíme sa pokúsiť nájsť odpovede.

    Vráťme sa teda ale k tomu, čo sa dnes prejednáva, úplne konkrétnemu, a to je zvýšenie daňového zaťaženia občanov, zamestnancov a predovšetkým firiem, ktoré vytvárajú pracovné miesta. Použijem jeden príklad, pretože mne mnoho ľudí píše, s mnohými ľuďmi sa stretávam, chodím po Slovensku a počúvam, čo mi hovoria. A je niekedy pozoruhodné, ako tie najjednoduchšie príklady od veľmi jednoduchých a prostých ľudí najlepšie vystihujú tú chybnú ľavicovú politiku, ktorú vy vykonávate.

    Jeden starý pán na dedine, keď sme sa bavili o tom, čo sa dnes deje, že vláda zvyšuje dane, firmy odchádzajú do zahraničia, je tu stále menej a menej práce, tak tento pán oprel sa o vidly, ktorými kydal hnoj, a povedal, že: Viete, keď som dakedy ešte chodil s volmi na pole a tento hnoj som tam vozil a tie voly nevládali, tak som zosadol z voza a tlačil som ten voz, aby sa tie voly na to pole dostali. Ale vy čo robíte, alebo to, čo robí táto vláda, je to, že vy na ten voz si sadáte ďalší a ďalší.

    Je logické, že takto sa dobrá hospodárska politika nerobí. Vy pridávate ďalšie a ďalšie závažia na potápajúcu sa loď slovenskej ekonomiky. Vy neplátate diery, vy ich zväčšujete. Vy loď, ktorá ide ku dnu, nenadľahčujete, ale vy do nej nahadzujete ďalšie a ďalšie olovené závažia. Toto je vaša ľavicová socialistická hospodárska politika. A tie plody vidíme všade okolo seba.

    Darmo krútite hlavou, pán poslanec. Neprepúšťajú ľudí na Slovensku? Nestúpa nezamestnanosť na Slovensku? Neodchádzajú firmy do zahraničia?

  • Reakcie z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Vy sa nepamätáte, keď bola zavedená rovná daň, keď bol prijatý Zákonník práce, ako klesla nezamestnanosť z 18 % až pod 10 %? Pozrite si štatistiky.

  • Reakcie z pléna.

  • Pozrite si štatistiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Čísla neklamú, čísla nepustia.

    Vy teraz budete hovoriť o tom, že za Radičovej vlády, Radičovej vláda tu bola rok aj kúštik, stihla niečo zaplátať, niečo ponaprávať, znížiť deficit, ktoré za štyri roky predchádzajúceho bašovania vytvorila prvá Ficova vláda, a skončila, žiaľbohu. A vás dobiehajú vaše hriechy, to, čo ste narobili za prvej Ficovej vlády, už som o tom hovoril. A teraz si s tým neviete poradiť. A reagujete na to úplne rovnako, ako reagovala na krízu prvá Ficova vláda: zvyšovaním výdavkov, nezmyselnými opatreniami - a to je kolotoč, to je špirála smrti, ktorá smeruje nadol. Toto vy robíte.

    Vážené dámy, vážení páni, zrušenie rovnej dane, zvýšenie daní, lebo to je, o to tu ide, vy zvyšujete dane, je ďalším klincom do rakvy slovenskej ekonomiky, je to zavŕšenie atentátu, a preto jej naozaj môžme vystaviť úmrtný list, tak ako tu vidíte pred sebou. A keďže to, čo vám ide najlepšie, je zatĺkanie klincov do rakvy slovenskej ekonomiky, tak mám tu ešte jeden darček pre pána ministra, aby mu to išlo naozaj dobre. Pretože to klincovanie rakvy je to jediné, čo sa vám zatiaľ podarilo.

    Takže dovolil som si mu ten symbolický klinec do rakvy (rečník drží v ruke dlhý klinec), ktorým zatĺka túto rakvu slovenskej ekonomiky, priniesť, a aj keď tu nie je prítomný, ale ja si na neho počkám, hádam sa ešte objaví a potom aj jemu osobne takýto klinec odovzdám. Ale zatiaľ poprosím pána ministra Žigu, aby prevzal túto záležitosť a odovzdal pánovi ministrovi Kažimírovi, alebo pánovi premiérovi, záleží na vás.

  • Rečník odovzdal ministrovi dlhý klinec.

  • A takisto dovoľte, aby ste nielen tu, čo je tu zavesené, ale odovzdám vám aj tento úmrtný list, ktorý ste vystavili slovenskej ekonomike, nech sa páči.

  • Rečník odovzdal ministrovi hárok papiera s textom.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca páni poslanci Hlina, Matovič, Duchoň, Štefanec, Kuffa, Kamenický, Tomanová, Sulík, Blaha, Šuca, Martvoň, Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. To znamená 12 pánov poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, pokiaľ si pamätám, bol prvý.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, viete čo, priznám sa, ja som vás vôbec nepočúval, liezol mi na nervy ten plagát. Ale ani nie tak kvôli tomu, čo tam bolo napísané, ale kvôli tomu, že kde ste ho nalepili. Možno pracujete systémom Komenského škola hrou, ale tu nie sme v škole. Ja som si všimol takú módu, že všeličo tam nosiť, lepiť, prekrývať a neviem čo.

  • Reakcia poslanca.

  • V poriadku. Častokrát to je jediné, čo si človek zapamätá z toho vystúpenia. Ale, kolega Kaník, vy nie ste na to odkázaný, hej, vy častokrát si nemusíte ani zvýrazňovať pozornosť, že niečo sa z toho dá zapamätať.

    Takže ja som len chcel poprosiť, aby sme niektoré skutočnosti rešpektovali do budúca, že, naozaj, keď to trošku zjednoduším, že ritualizovaním niektorých činností, pridávaním významu k určitým symbolom vznikali aj civilizácie. Je to fakt, treba to rešpektovať. A to by som naozaj poprosil. Kolega Droba tu minule aj prekryl ten nápis a štátny znak dúhovou vlajkou, kolega Kaník teraz úmrtným listom.

    Prepáčte, ale mám výhrady. Nie preto, že som nejaký hejslovák, ale preto, že to považujem za elementárnu štábnu kultúru, aby sa toto nerobilo. Naozaj by som poprosím aj do budúcna, že keď si niekto bude nosiť takéto kvázi učebné pomôcky, aby neprekrýval štátny znak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za upozornenie. Ja si myslím to isté a mohla by byť taká dohoda, aby sa štátny znak neprekrýval, je to náš symbol.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Priznám sa, Ľudo, zase mne sa páčilo aj toto názorné zobrazenie a vyjadrenie toho, čo nás čaká. Ako zo začiatku ja aj myslím si, že ostatní, alebo teda mnohí ľudia tuto, ktorí videli, čo tam vlastne lepíš, tak sme sa smiali, ale potom som si, čím ďalej, čím viac som ťa počúval a som si uvedomoval vlastne, že smejeme sa na ničom, čo možno je v skutočnosti pravda a SMER to zistí možno tak za rok, keď bude počítať peniažky v štátnej kase a zistí, že tie peniaze tam nemá.

    Ja osobne si myslím, že na hrubú dieru hrubú záplatu. A ak tu vládna moc podľa môjho názoru takisto ide pochovať ekonomiku, tak maličkosť, či prekryjem štátny znak, ktorý má osem centimetrov, s nejakým papierom a upozornením na to, že niekto tu ide demontovať celú republiku, je naozaj iba maličkosť.

    A myslím si, že skutočné vlastenectvo poslanci v tejto sále by mohli prejavovať skorej tým, že namiesto toho, že si pomaly kúpia aj toaletný papier z Číny, tak budú si kupovať slovenské výrobky, a nie pozerať na nejaké maličkosti, či tu niekto prekryje štátny znak, ktorý má osem centimetrov.

    Hore nad nami je päťmetrový štátny znak a stále tu svieti a nikto ho neprekryje.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, váš prejav hodnotím - veľa rozsahu, ale absolútne málo obsahu. Proste plné rôznych demagogických vyhlásení, fráz a iných žvástov. Strašne málo čísel, konkrétnych údajov. Možno jediný, čo sa týkal konkurencieschopnosti. Ale mám tu pred sebou tú správu a to hodnotenie konkurencieschopnosti bolo zamerané na hospodársky rast, nato, ako sme schopní tvoriť nové inovácie, meniť v podstate prostredie z pohľadu toho, že sme doteraz stále výrobná dielňa, meniť na ekonomiku s väčšou pridanou hodnotou. A toto je dlhodobý problém, ktorý sa tu týka nie iba jednej vlády.

    Po druhé, čo sa týka toho atentátu, ktorý tu veľakrát zdôrazňujete, ja už som vám predtým povedal, že jediný atentát, ktorý ste, bohužiaľ, úspešne vykonali vy, bolo vaše pôsobenie na finančnej správe. Jej dôsledky tu žneme dodnes. Bohužiaľ, negatívne dôsledky, samozrejme.

    A po tretie, ak sa pozrieme na to, s čím prichádzate konkrétne vy, nedávno váš predstavený návrh, kde ste chceli zdaňovať všetky platobné operácie cez banku, je absolútne nezmyselný. A myslím si, že aj sami ste si uvedomili, aký je to nezmyselný návrh, pretože ste ho veľmi rýchlo stiahli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som presvedčený, že pán poslanec Kaník veľmi presne pomenoval dôvody, ktoré vedú k súčasnému neradostnému stavu na Slovensku. Ten neradostný stav je vyjadrený predovšetkým počtom nezamestnaných.

    Dámy a páni, chcem upozorniť, že zverejnené čísla zo Štatistického úradu hovoria o tom, že na Slovensku máme najvyššiu nezamestnanosť od roku 2004. Nielen my, ale už aj nezávislé inštitúcie, ako Národná banka Slovenska, hovoria, že to nie je vplyv recesie, ale je to aj vplyv opatrení súčasnej vlády. Najmä Zákonníka práce a najmä takých zákonov, ktoré majú vplyv na vyháňanie pracovných miest, ako sú rušenie rovnej dane, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, zvyšovanie poplatkov.

    Tento mix, bohužiaľ, vedie k tomu, že práca zo Slovenska odchádza, ako ho presne pomenoval pán Kaník. Firmy sa preregistrovávajú do iných krajín. Len za posledný mesiac prišlo o robotu takmer 10-tisíc ľudí. A tieto čísla prekvapili aj analytikov, aj nezávislé inštitúcie.

    Bohužiaľ, nie sú to radostné skutočnosti, ale toto už je výsledok krokov súčasnej vlády. Je to logický výsledok, na ktorý sme upozorňovali od začiatku týchto opatrení, odkedy boli predkladané do Národnej rady.

    Pokiaľ socialistická vláda nezmení kurz, pokiaľ nezmení stále tento tlak na prenášanie ťarchy konsolidácie len na ľudí, len na zamestnancov, len na zamestnávateľov, tak iný výsledok ani očakávať nemôžeme.

    Ďakujem.

  • Pozdravujem všetkých kolegov, kolegyne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ono je to, sme to tu už toľkokrát hovorili, ale každé zvyšovanie daní prináša menej peňazí do štátneho rozpočtu. Je to už aj osvedčené nielen v našej krajine, ale aj v iných krajinách a aj v minulosti tomu tak bolo. Vždycky, paradoxne, zníženie daní prinieslo vždy viac peňazí do Štátnej pokladnice. Nebude tomu ani teraz tak.

    Pracovné miesta, naozaj už aj je to vidieť, že odchádzajú do susedných krajín, do susedných štátov, čo je veľmi tiež zlým signálom. A strata 10-tisíc pracovných miest na našom Slovensku je takým aj veľkým drastickým zásahom do našej ekonomiky. Tým pádom ani nebudú tie príjmy do štátneho rozpočtu prichádzať tak, ako sa očakávalo. Včera aj pán minister však sám to aj rozprával, aj predvčerom, a bol aj z toho nervózny. Nezávidím mu tú situáciu.

    Rovnako ja si viem predstaviť, že je možné znížiť aj služby štátu za nezmyselné služby, ako tu to bolo aj predložené včera, tie správne poplatky za nezmyselné predlžovanie platnosti stavebných povolení, ohlásenie drobnej stavby, stavebných úprav, udržiavacích prác a už aj právnické a fyzické osoby. Tam je to viac, tak nechcem sa tomu tak venovať, ale vedel by som stadiaľ povyhadzovať tie služby, ktoré štát by naozaj nemusel poskytovať a zároveň aj vyberať tieto peniaze. Za chvíľu budeme naozaj, zavedieme poplatky za to, že si ľudia nielen terénne úpravy, ale porýľujú záhradu.

    A v krátkosti chcem povedať aj podporiť pani predsedajúcu, aby sme naozaj tuná štátny znak nezakrývali, tak ako to bolo prednedávnom, tu bola dúhová vlajka, teraz úmrtný list. Tak keby to bol aj úmrtný list premiéra či prezidenta, nemá to tu čo robiť.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som si skutočne pozorne vypočul pána Kaníka a vôbec ma neprekvapil svojím vystúpením. Tak ako už povedal pán Duchoň, pán poslanec Duchoň, bola to znôška demagógie.

    Ja sa stále divím, že pravica tu stále omieľa čísla, ktoré musím, fakt sú to čísla, ktoré boli v čase konjunktúry. To sú čísla, ktoré tu hovoríte, to je z roku 2004 až 2008. Mali sme tu niekoľko prednášok. A stále sú to tie isté čísla.

    Musím povedať, že rovná daň už po jej zavedení nevybrala viac daní vo vzťahu k HDP, hej. Lebo vy sa tu stále oháňate nejakými absolútnymi číslami. A jak tu všetci avizujete, že už máme dôsledky toho, čo tu ešte vlastne sme nezaviedli. Tak chcem vám pripomenúť, že dneska tiež platí rovná daň a máme výpadok mínus 276 mil. eur. Takže o čom tu hovoríte?

    Čo sa týka, pán Kaník, vašej mikrodane, tak vy sa stále tu pasujete do pozície nejakého ochrancu strednej vrstvy. A myslím, že aj tá stredná vrstva používa napríklad platobné karty a podobne a táto vaša mikrodaň ich tak zdaní, že sa budú všetci čudovať, tí, ktorých vy sa snažíte akože veľmi ochraňovať. Takže za každú jednu transakciu, ktorú spraví kreditnou kartou, zaplatí daň. A keď si ju stanovíte, krútite hlavou, ale stanovíte si tú nejakým spôsobom, tak zrazu zbadáte, že tí vaši voliči, ktorých tu chránite pred vysokými daňami, nakoniec zaplatia tých daní oveľa viacej. Takto aspoň vedia, koľko budú platiť.

  • Reakcia poslanca.

  • Ja tomu rozumiem veľmi dobre.

    Pripomeniem, pripomeniem, že 99 % obyvateľstva bude naďalej zdaňovaných, to sa týka fyzických osôb, bude zdaňovaných devätnástimi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Pán Kaník, ja si dovolím upozorniť, že smiech, o ktorom hovoríte, je skôr smiech cez slzy z mojej strany, pretože nikdy by som si nedovolila sa usmiať nad vývojom dôchodkového systému, do ktorého, mimochodom, ste vy zaťali, a to vychádzajúc z nedobrých analýz a pripravenej reformy, zaťali sekeru 88 800 mil.

    Pán Kaník, pripomínam vám, ak tu niekto je hrobárom, tak hrobárom systému sociálneho zabezpečenia ste vy, pán Kaník.

    Dovoľte mi ešte povedať jednu vec k znižovaniu nezamestnanosti. Áno, znižovali ste nezamestnanosť. Akým spôsobom? Tým, že ste každému úradu práce jednotlivo rozpisovali percentá, o koľko majú znížiť percento predovšetkým vyradením uchádzačov z evidencie pre nespoluprácu. A keď takýto list uzrel svetlo sveta, ste dokonca prepustili zamestnankyňu, cez ktorej ruky sa dostal tento list na verejnosť.

  • Ďakujem pekne. No, súhlasím s pánom poslancom Duchoňom, že Ľudo Kaník uviedol málo faktov, ale o to viac sa snažil opísať situáciu, kam tento vývoj speje a kam to ženiete. A myslím si, že tých faktov existuje dosť.

    No a, pán Duchoň, keď chvíľku vyčkáte, až ja budem na rade, tak ja vám budem rád prezentovať len fakty. Nebudem zakrývať ani štátny znak, ani klinec nebudem mať v ruke.

    Takisto, pán Kamenický, vravíte, že rovná daň nepriniesla po jej zavedení viac ako HDP, tak dúfam tiež, že vás čísla presvedčia.

    A v jednej veci by som ešte rád Ľuda Kaníka doplnil, a to je ten sociálny aspekt SMER-u. Do konca roku 2003 si mohol daňovník na seba odrátať 38 760 korún, keď mal nepracujúcu manželku, tak si mohol odrátať ďalších 12-tisíc korún, čiže niečo menej ako tretinu tej sumy, ktorú si mohol odrátať na seba.

    Od januára 2004 stúplo nezdaniteľné minimum. Pre daňovníka z 38-tisíc na 80-tisíc korún. To preto, aby sa kompenzovala najnižšia sadzba dane z 10 % na 19, ale na manželku stúplo nezdaniteľné minimum z 12-tisíc korún tiež na 80-tisíc korún, na nepracujúcu manželku. Toto bola podpora rodiny. A tu si ja pripisujem takú drobnú zásluhu, že sa toto podarilo pretlačiť, keď som pre Ivana Mikloša pripravoval koncepciu rovnej dane. Aj toto idete zrušiť.

    A KDH je síce známe tým, že teda oni najviac bojujú za rodinu, ale na druhej strane aj socialisti, aj liberáli, aj všetci v podstate chápeme, že keď sa rodinám nebude dariť, tak to s našou spoločnosťou dobre vyzerať nebude.

  • Pán kolega Kaník, ak teda sa vyhnem tým vašim banálnym hodnoteniam, tak z politologického hľadiska ste správne poukázali na to, že sú tu dva modely. Jeden je sociálnodemokratická ľavica a druhý je neoliberálna pravica.

    My sme zástancovia, áno, tej sociálnodemokratickej ľavice, ktorá vychádza z toho, že tu treba mať silný, kvalitný verejný sektor, ktorý sa financuje vďaka redistribúcii, ochrana práce väčšia, väčšia stabilita, sociálny zmier. A tento model vyhovuje. A o to nám ide, tak jednej, aj druhej strane. Aj zamestnancom, ktorí majú dôstojné životné podmienky, aj zamestnávateľom, ktorí takisto potrebujú mať stabilitu a stabilné podmienky na podnikanie. A slušným podnikateľom toto nemôže vadiť. Toto je model, ktorý je odskúšaný v Nemecku, vo Švédsku a vo vyspelých štátoch.

    Potom máme ten neoliberálne pravicový model. To je model, kde sú nízke dane pre bohatých a pre biznis. Tým pádom je tu minimálny štát, veľmi nekvalitný a slabý verejný sektor. Sociálna nestabilita, chudoba a nezamestnanosť, exklúzia rastie a kvalita života je rapídne nižšia; samozrejme, pre väčšinu spoločnosti, pre tých najbohatších nie. Zamestnanci majú z toho nevýhodu, že majú rôzny život. Ale aj tí slušní podnikatelia sú neustále ohrozovaní štrajkami, neustále ohrozovaní nestabilitou, väčšou kriminalitou a tak ďalej. Čiže ani pre nich to nevyhovuje. A tento model taký typický je pre jeľcinovské Rusko, Kazachstan, ale bol dlho aj u nás vďaka vám.

    Obávam sa, že keď sa nad tým zamyslíme aj z pohľadu tých slušných podnikateľov, o ktorých stále hovoríte, tak tento model je prijateľnejší aj pre nich. Vy strašíte, že odídu, keď sa trošku zvýšia dane. Odídu do vyspelejšieho sveta. Kam? Do Albánska? Do Bosny a Hercegoviny? Lebo to sú štáty, kde majú tieto rovné dane. To sú štáty väčšinou rozvojové. Ak pôjdu do vyspelejšieho sveta, tak budú platiť vyššie dane, ako sú Nemecko a tak ďalej.

    Ten zásadný rozdiel, pán kolega, je tu medzi civilizovaným svetom, to je ten sociálnodemokratický, a gangsterským kapitalizmom, ktorý tu presadzujete vy. Gangsterský kapitalizmus - surový, nechutný, brutálny, hrozný a pre ľudí absolútne nevýhodný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, zvyknete používať rôzne personifikácie, plagátiky, transparenty. Páči sa mi ten úmrtný list, aj to, keď ste povedali to o tom smrtiacom, namiešanom smrteľnom kokteile pre slovenskú ekonomiku.

    Ja som presvedčený, že úmrtný list slovenskej ekonomiky a smrtiaci kokteil ste namiešali vy. Práve vy za druhej vlády pána Mikuláša Dzurindu, keď ste rozpredali štátne podniky. Rozpredali za cenu, za akú ste ich predali. Potom ste kvázi išli oživiť slovenské banky, ktoré ste nakoniec oživili, a zase ste ich predali, tak ako ste ich predali, vonku. Toto je ten smrtiaci kokteil, ktorý na Slovensku začala podávať vaša vláda, v ktorej vy ste boli v čase najväčšej slávy minister práce, sociálnych vecí.

    Použili ste takú skazku o tom roľníkovi, o tom volovi, ktorý naňho nakladal, nakladal, potom dal dole. Tak ja vám poviem inú skazku. V Poprade existuje človek, ktorý sa osem rokov súdil so Sociálnou poisťovňou v čase, keď vy ste boli minister práce, sociálnych vecí. Jeho otec bol po mozgovej mŕtvici. Mama spod neho, spod svojho manžela, brala plienky a on sa oňho staral tak, že mu dával tekutú stravu cez hadičku. Tomuto človeku, keď ste boli minister práce, sociálnych vecí, ste zrušili plný invalidný dôchodok. Po ôsmich rokoch ten človek vyhral spor.

    Ja si myslím, že nie táto vláda mieša smrteľný kokteil, ale začali ste ho miešať vy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, v podstate, čo sa týka toho úmrtného listu, ja som to pochopil ako úmrtný list vašej odbornosti. Prečo? O chvíľku poviem.

    Zopár faktov. Uvádzali ste úspešný rok 2010 vo vzťahu k firmám a ich registráciám. Pozabudli ste, že prvý polrok toho roku 2010 sme vládli aj my, teda SMER. Taktiež ste uvádzali negatívny rok 2012, kde bola polovičná hodnota. Zasa ste pozabudli, že prvý polrok roku 2012 ste vládli vy, teda aj SDKÚ.

    Čo sa týka vašej správy o globálnej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky a na ktorú ste poukazovali, že teda kam to speje a ako to hrozne vyzerá na rok 2012, 2013. Znova. Niekto vám to zle pripravil, ako je zvyklé v SDKÚ.

    Viete prečo? Vy ste si totiž nevšimli, že kedy bolo tzv. štatistické zisťovanie pre túto správu. Štatistické zisťovanie pre túto správu bol druhý polrok 2010 a rok 2011. Čiže vláda Ivety Radičovej, vaša vláda. Čiže vy poukazujete faktami proti nám niečo, čo sa zisťovalo za vašej vlády. Čiže, pán poslanec Kaník, vy dokonca nielen tárate, ale ani teoreticky nedokážete si naštudovať tú predmetnú správu o globálnej konkurencieschopnosti. Žiaľbohu, je to v angličtine, tak možno asi máte problém, ale my v SMER-e vieme aj po anglicky. Takže toľkoto asi k vašej odbornosti.

    Áno, sú to zlé výsledky, ale výsledky Ivety Radičovej vlády a vaše.

  • Ďakujem pekne. Nadviažem na svojho predrečníka, teda za rečníckym pultom, kolegu Kaníka v tom, ako hovoril o rizikách možných príjmov v súvislosti s prijatím tohto zákona. Včera sme na mimoriadnom zasadnutí výboru pre hospodárske záležitosti riešili naplánované ministerstvom financií pre štátne hmotné rezervy, kapitálové príjmy, teda v príjmoch nešpecifikovanú položku vyše 100 mil. eur. To je, to je relatívne dosť vysoká suma nato, aby dnes ministerstvo financií vôbec nevedelo a ani Śtátne hmotné rezervy, z čoho budú naplnené. Je to pokladať možné za riziko? Samozrejme, možno to patrí viacej k rozpočtu. Ale pán Kaník povedal niečo o tom, že keď sa nenaplnia príjmy v budúcom roku, povieme, že to nebolo, samozrejme, touto daňou, nebude to niečím iným, ale bude to, bude to povedzme diktátom z Bruselu. Aj Mečiarova vláda, keď privatizovala, zdôvodnila to, že pre ekonomiku je nutné vytvoriť slovenskú kapitálotvornú vrstvu.

    Ja nerozumiem, prečo rušíme niečo, čo funguje a k čomu sa vyjadrujú negatívne tí, ktorí sa k tomu na Slovensku majú najväčšiu, najväčšiu právomoc alebo aj kompetenciu vyjadriť, napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Národná banka Slovenska, ktoré nekritizujú konkrétne kroky, ale kritizujú riziká, ktoré z týchto jednotlivých krokov môžu vzniknúť.

    Čiže podstata: nerozumiem, prečo fungujeme, rušíme niečo, čo funguje, pretože ideme do obrovského rizika práve v nie dobrých časoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem všetkým, ktorí zareagovali.

    Pán poslanec Hlina, ospravedlňujem sa, nabudúce to dám nižšie, aby tam ten znak bolo vidieť.

    Pán poslanec Duchoň, no, ten rebríček konkurencieschopnosti sa zostavuje na základe mnohých faktov, vidím, že tu není pán poslanec.

  • Reakcia poslanca.

  • Aha, pardon. Takže všetky fakty sú tam zahrnuté a každý má svoju váhu. A je to súbor faktov alebo súbor vecí, ktoré na to vplývajú.

    Aj k pánovi Kamenickému, aj k vám, vy ste spomínali tú odbornú debatu, ktorú ja privolávam, o mikrodani. To nie, že sa z karty budú navyšovať platby kartou o nejakú daň. Vy keď platíte kartou v obchode, banka si nestrhne za to poplatok? Strhne, že? Ani o tom neviete. Platíte kvôli tomu viac? Neplatíte. Takže takto by to fungovalo. Tak nemotajte hlavy ľuďom, že sa tu budú navyšovať nejaké dane. Ľuďom sa nebude navyšovať nič. Naopak, prudko, prudko by im kleslo daňové zaťaženie.

    Pani Tomanová, no viete, druhý pilier, ktorý, ako s vami naozaj nečakám, že sa posunieme niekde ďalej, tak len jeden fakt. Zavedenie druhého piliera dalo ľuďom do ich osobného vlastníctva viac než 5 mld. eur. Vy ste im rozhodnutím a zmenou zobrali 55 %, čiže každý rok im beriete viac než pol miliardy. Vlastníctvo, ktoré by inak bolo ich, ste im zobrali, znárodnili ich budúce úspory. Takto to je.

    Pán Blaha má vždy ten svoj ideologický a filozoficko-ideologický postoj, že, viete, problém je, pán Blaha, v tom, že aj utópia je pekne napísaná o tom, aký krásny svet tu zavládne, keď sa nastolí takýto komunistický utopistický poriadok, a vieme, že to nefunguje. To, čo je problém, na ktorý každý ekonóm poukazuje, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo. Pripraví sa pán poslanec Mikuš.

    Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, myslím si, že táto debata sa posúva pomaly z toho, čo si predstavujeme, do toho, čo máme dnes realitou. A my máme dnes realitu za sebou niekoľko mesiacov práce tohoto parlamentu a už vtedy sme hovorili na samých začiatkoch, keď si spomeniete, pri špeciálne druhom pilieri, pri Zákonníku práce sme hovorili, že pokiaľ sa vyberieme proti kríze tým, že začneme zhoršovať prostredie pre tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, takže tá kríza nás ďaleko hlbšie zasiahne a budeme sa musieť, budeme sa musieť nakoniec vrátiť z kratšej cesty.

    Myslím si, že všetky tie opatrenia, ktoré tu prejednávali sme doteraz, skutočne majú na sebe takúto korunu a to je rušenie rovnej dane. Čiže dostávame sa do situácie, kedy sme prvou krajinou, ktorá rovnú daň ide zrušiť, sme prvou krajinou, ktorá mechanizmus, ktorý vyslovene znásobil oproti, oproti ostatným krajinám aj daňový príjem, ideme zrušiť preto, lebo ho považujeme za nesprávny v čase krízy. Myslím si, že to je hlboký, hlboký omyl a práve tento hlboký omyl nás bude stáť to, čo naozaj v čase krízy nemáme. To znamená peniaze a čas. Ja by som chcel upozorniť na to, že každé dva-tri mesiace sa prognóza zhoršuje. Pevne verím, že to pre Slovensko nebude tak zlé, jak to vyzerá v tejto chvíli, a že k ďalšiemu zhoršovaniu nedôjde.

    Ale nemôžem sa nepodeliť s vami o svoje veľmi silné presvedčenie, že pod časťou zhoršenej prognózy a pod časťou správania sa podnikateľského sektora a sektora tých, ktorí zamestnávajú, sa už podpisujú vaše opatrenia a hlavne vaše vízie o týchto opatreniach. Veď treba brať vážne vládu, ktorá má 83 poslancov ako väčšinu. Treba ju zobrať vážne, keď hovorí, že chce zdaniť a výrazne zdaniť tých, ktorí hodnoty vytvárajú. Treba brať vážne vládu, ktorá strednodobé financie zhoršuje tým, že si privlastní to, čo si myslí, že jej nepatrí, to znamená časť druhého piliera. Treba brať vážne vládu, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie v tom zmysle, že mení Zákonník práce tak, aby sa zhoršovalo zamestnávanie ľudí. A treba vážne brať vládu, ktorá navrhne, a sme v druhom čítaní, že sa zruší rovná daň a ktorá tento návrh pretláča napriek tomu, že to je, že to je škodlivé pre celú ekonomiku ďalej.

    Ja som presvedčený, že tá debata veľmi skoro spozná svojho víťaza, ale viem, kto bude určite porazený. Viem, že proste naša republika na tomto utrpí. Čiže budeme na strane tých, ktorí neprejdú víťazne cez krízu samotnú. To už nie je len o tom, čo si tu medzi sebou porozprávame, to je hlavne o tom, akým spôsobom krízu zvládneme.

    Tu by som chcel apelovať aj na to, čo som hovoril včera, na nejaké zvyšky zdravého rozumu. Nerušme to, čo tu máme ako funkčné. Nerobme najvyššie možné zaťaženie zo všetkých okolitých krajín. Neničme to, čo bolo majákom pre investorov a zostáva majákom pre investorov, zmeňme rétoriku, urobme otočku, urobme, zaraďme spiatočku a nechajme ekonomiku fungovať tak, ako je pre ňu prirodzené. Nerobme tie zásahy, ktoré zjavne nevedú k cieľu.

    Keď už nedáte na to, čo vám hovorí opozícia, nech sa páči, pozorne si prečítať to, čo hovorí fiškálna rada. Je to tam napísané politicky neutrálne, je to tam napísané nijakým alebo nejako, by som povedal, zrozumiteľne, ale nie nejako útočne voči vláde, ale tie riziká sú tam zjavne vymenované. Takisto pozrite si svoje posledné makroekonomické prognózy. To, čo sa vyparilo, o čom tu nehovoríte, vážené kolegyne, kolegovia, poslanci zo SMER-u, je pôvodná 300-miliónová a na budúci rok by zase mala byť ďalšia injekcia, ktorou ste chceli rozhýbať hospodárstvo. Vaše socialistické videnie sveta. Nič takého nemáte. Nemáte ani euro, nemáte ani cent na vaše rozhýbanie sveta. No tak keď nemáte euro ani cent na to, aby ste rozhýbali tento ekonomický svet a uviedli ho vlastne do chodu, tak si to priznajme a aspoň týmto nepriamym spôsobom, zmenou legislatívy, neničte podnikateľské prostredie.

    Ja rozumiem tomu, že sa tu pomaly, úplne jasne pred očami kryštalizujú dve protichodné vízie. Jedna hovorí o silnom štáte, ktorý z peňazí, ktoré zozbiera od ľudí, ktorí tvoria hodnoty, potom svojimi impulzmi bude riadiť ekonomiku a tvoriť ekonomiku. A druhá hovorí, že radšej tento štát urobme taký, aby bol priateľský pre tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Radšej sa starajme do posledného dychu o tých, ktorí sú tvorcami a nie spotrebiteľmi toho, čo dáva štátny rozpočet, a radšej tým, že vytvoríme toto prostredie, vytvárame nové pracovné miesta, nechávajme uchovať tie pracovné miesta, ktoré tu už dnes máme. Neohrozujme veľkých zamestnávateľov a hlavne neohrozujme tých, ktorí ľudí zamestnávajú, a neohrozujme ich pracovné miesta. A tieto dve koncepcie sa začínajú veľmi hlboko biť aj tu v rokovacej sále. Sú možno ešte iné alternatívne návrhy, ale tie budú stále viacej vo väčšej a väčšej menšine.

    Lebo keď sa raz pustíme na cestu silného štátu, ktorý bude ešte zdaňovať viac, tak tá cesta naozaj má len pokračovanie, buď otočka, ale potom prijať ako to, že musíme na sebe v podstate šetriť tak napríklad, ako to urobilo Estónsko, alebo potom budeme naozaj zdaňovať aj tak ako v Maďarsku, každý meter potrubia, každý meter kábla, lebo nám už nič iného nezostane.

    Preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, na to upozorňujem, ešte dnes sme na výhybke, kedy môžme zastaviť tento proces. Akonáhle ho budeme posúvať ďalej a ďalej, no tak dôvera v to, čo je podnikateľské prostredie, dôvera zamestnávateľov v túto krajinu bude klesať. Tá dôvera sa bude obnovovať veľmi-veľmi ťažko. Verte mi a aj si spomeňte na to, ako ťažko sa obnovovala dôvera v Slovensko po ére mečiarizmu. Koľko rokov to trvalo, než sa obnovila politická dôvera, a koľko rokov trvalo, než sa obnovila ekonomická dôvera.

    Ak môžem povedať, ja len do tej histórie zájdem, tak také plné obnovenie ekonomickej dôvery začalo až niekde po roku 2004, po tom, čo sa dokončili tie hlavné a kľúčové reformy. Nehovorím to len kvôli tomu, že SDKÚ - DS bola ich motorom, ale hovorím to preto, lebo nás to isté čaká aj na základe dnešných rozhodnutí. Aj dnešné rozhodnutia budú smerovať k tomu, akú dôveru ekonomickú bude Slovensko požívať medzi, medzi ostatnými krajinami. A nielen smerom z vonkajších investorov, ale aj tých, ktorí sú tu vnútri. Veď čo ponúknete človeku, ktorý príde o prácu? Čo ponúknete človeku, ktorému povedia, že od marca, od apríla končí? No tak jediné, čo mu môžte zmysluplné ponúknuť, keďže inú prácu nemáte a žiadne, ani cent na nejaké rozvojové impulzy nemáte, no tak mu môžte akurát tak ponúknuť, že sa budete snažiť mu vytvoriť prostredie, v ktorom on sám bude môcť istým spôsobom prežiť, a to je prostredie práve pre tvorbu pracovných miest, resp. podnikateľské prostredie ako také.

    Čiže tie rozhodnutia, ktoré tu robíme za posledný polrok, sú vážne. Ja považujem toto rozhodnutie za asi najvážnejšie, ktoré tu máme na stole, lebo viem si predstaviť, že po nejakom čase sa vrátime k tomu, že budeme si strednodobo sporiť do druhého piliera tak, ako sme si sporili na 9 %. Viem si predstaviť, že aj Zákonník práce upravíme, veď to je jedno hlasovanie. Ale neviem si celkom dobre prestaviť, že keď zrušíme rovnú daň, ktorej každý rozumel a podľa ktorej si nastavoval dlhodobo svoje aktivity, že sa k nej vrátime veľmi rýchlo a bude všetko tak, akoby sa nič nestalo.

    Veď aj minister financií pripúšťa, že by možno potom, keď bude lepšie, prišlo k jej zníženiu, tej hornej sadzby. No ja si myslím, že nečakajme na to, až bude horšie, až budeme musieť naozaj urobiť túto otočku, tento návrat, začnime dnes šetriť na sebe, ale nerušme to, čo dnes funguje. Nebuďme prvou krajinou, ktorá zruší rovnú daň.

    A skutočne neberme túto debatu ani ako ideologickú, berme túto debatu ako faktickú. To znamená, keď vám odíde sedemsto krajín niekde možno do Maďarska, niekde možno ďalej, aby zdaňovali tam, keď vám odídu tieto krajiny, no tak to berte...

  • Reakcia z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, sedemsto firiem, v rámci tejto krajiny do iných krajín, no tak to berte vážne. Berte to ako signál vlastnej politiky. To nemá žiadny pravo-ľavý náter. To je jednoducho holý fakt. Firmy opúšťajú váš daňový systém, lebo sa to dá. Lebo sa to dá, tomu nezabránite, samozrejme, ste členmi Európskej únie, hlásite sa k tomu. Takže nedá sa proste firmám zabrániť, aby odišli a zdaňovali niekde inde. Ale berte to ako signál a reakciu na vlastnú hospodársku politiku. Nečakajte, až to bude len otázka toho, že presunú si sídlo, ale nečakajte na to, až si potom presunú aj zamestnancov. Veď to už potom bude iný problém, keď sa začnú aj pracovné miesta strácať.

    Takže upozorňujem na to, že môžme zísť z tej kratšej cesty. Nesnažme sa nejak teraz sa tváriť, že keď konsolidujeme, tak sa vlastne ináč nedá, len zvyšovaním daní. Dá sa. Dá sa viacej šetriť na sebe, dá sa urobiť debata o nepriamych daniach, ale hlavne musíme mať vôľu a vedieť, kam smerujeme. A toto mi pripadá ako jedno veľmi zúfalé snaženie sa vyhrabať smerom von, ktoré každou prognózou sa ukazuje, že nie je správne. Ja vám to neželám, lebo to dopadá na Slovensko ako krajinu. Čiže to nedopadá na vašu stranu. To mi je úplne jedno, jak to dopadne na to, čo, jaká vaša strana sa bude cítiť, jaké bude mať preferencie, akým spôsobom bude fungovať. Ale dopadne to na Slovensko, celé tieto rozhodnutia, ktoré dnes prijímame, a celé tieto zmeny smerovania tejto krajiny, ktoré dnes zažívame.

    Vážené dámy, vážení páni, budeme sa baviť o dvoch alternatívach aj pri rozpočte samotnom, kde na to bude ďaleko, ďaleko širší priestor. Povieme si pár príkladov nielen z histórie, ale aj z prítomnosti, ako skúšali vyriešiť krízu a ako úspešní boli pri riešení kríz ktorýmikoľvek postupmi. Či tým vaším socialistickým, ktorý hovorí, že štát vezme viac peňazí ľudom a rozdá ich a hneď bude po kríze, alebo tým, ktorý považujeme za zdravý rozum, kedy sa opierame o tých, ktorí hodnoty tvoria.

    Chcel by som ešte raz apelovať na to, že zídime z kratšej cesty, počúvajme, čo sa vlastne okolo nás deje, sledujme už na základe toho, čo máme, na základe tých siedmich mesiacov, ktoré sme tu, sledujme, ako reaguje krajina, ako reaguje okolie na naše konanie, a nenechajme dôjsť to tak ďaleko, aby Slovensko malo najvyššie daňové zaťaženie z okolitých krajín. Nenechajme to dôjsť tak ďaleko, že sa budú rušiť pracovné miesta kvôli tomu, že sa nevieme spratať do kože a že nevieme naozaj ponúknuť niečo atraktívne pre ľudí, ktorí hodnoty tvoria. A nerobme to, že tie chyby, ktoré robili iní, že potom ďalším a ďalším špirálovitým zdaňovaním budeme veci šróbovať až za únosnú hranicu. Aj tak sa z tejto cesty budeme musieť vrátiť, aj tak budeme musieť nakoniec Slovensko priviesť na cestu prosperity znova. No tak to urobme kratšou cestou. Nerobme tento hlúpy krok, nerušme to, čo funguje. Radšej sa zamerajme na to, čo môžme ešte ušetriť, radšej sa zamerajme na iné typy daní, keď už teda skutočne musíte zdaňovať.

    Ale nevidím, nevidím žiaden zmysel v tom, aby rovná daň bola či z ideologických, alebo krátkozrakých ekonomických dôvodov zrušená. Inak sa tu budeme baviť každé tri mesiace o tom, akú ďalšiu možno daň zavediete, aké ďalšie opatrenie budete musieť prijať. Už teraz je jasné, že tie, ktoré ste prijali, nebudú stačiť. A, mimochodom, váš predseda povie, že sa to neodrazí nijako na daniach. No to mohol urobiť aj predtým, mohol to urobiť aj predtým, že dane nemusel zvyšovať, keď sa to ani teraz neodrazí.

    Takže poprosím o také isté zvyšky zdravého rozumu, poprosím o chovanie sa racionálne v tejto kríze a poprosím o zamietnutie tohoto návrhu a podporenie tých pozmeňovacích návrhov, ktoré vedú k tomu, že rovná daň zrušená nebude.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sedem poslancov, sedem poslancov. Ukončujem prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Mezenská, osem.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Frešo vyjadril veľmi presne to, čo je rozdiel medzi politikou súčasnej vlády jednej strany a medzi predstavami opozície. Je to v zdaňovaní, je to v odvodoch, je to v pružnom pracovnom práve, je to v administratívnom zaťažení. Je zrejmé, že výsledky posledných dní nám ukazujú, čo je dôsledkom opatrení ako rušenie rovnej dane, zvyšovanie daní, zhoršenie Zákonníka práce. A to je obmedzenie rastu, väčší počet nezamestnaných a výpadky v štátnom rozpočte. Bohužiaľ, rušenie rovnej dane znamená nielen menej práce na Slovensku, ale aj menej peňazí v štátnej kase.

    Všetko so všetkým súvisí. Aj my sa budeme zaoberať budúci týždeň zákonom roka, teda zákonom o štátnom rozpočte na budúci rok, a tá téma bude opäť rovnaká: ako naplniť štátnu kasu, ako pomôcť hospodárskemu rastu, či cez znižovanie zaťaženia daňami a odvodmi, alebo naopak. Nielen história a skúsenosti, ale aj priame kontakty s ľuďmi nám ukazujú, že to, čo funguje, je vždy jasné pravidlo: menšie dane, menšie odvody a pružnosť v rozhodovaní. Bohužiaľ, súčasná vláda sa vydala inou cestou a tie výsledky vidíme aj dnes a tie výsledky budeme vidieť aj budúci rok, kedy je ohrozený nielen štátny rozpočet, ale najmä to najcennejšie - pracovné miesta v našej krajine.

    Ďakujem.

  • By som ešte zvýraznil možno to, čo zaznelo aj vo vystúpení pán poslanca Freša. Naozaj firmy budú odchádzať do okolitých krajín. Keď sa ich predtým pýtali, že kam? Či do Albánska? Nie do Albánska. Do Maďarska sedemsto firiem už odišlo, do Česka budú odchádzať, do Poľska. Všade sú a budú nižšie dane.

    Takže naozaj pán premiér Fico je významný kandidát na maďarské štátne vyznamenanie najvyššieho stupňa, pretože takto pomáhať svojej maďarskej ekonomike sa ešte nikomu na Slovensku nepodarilo, ako to robí teraz pán premiér.

    A dnešné údaje, ktoré NBS-ka okomentovala alebo zanalyzovala, sú varujúce. Z mesiaca na mesiac stúpne nezamestnanosť desaťtisíc ľudí. Je to presne to, čo sme hovorili a hovoríme. To je ten smrteľný kokteil, ktorý robíte a ktorým vraždíte slovenskú ekonomiku. A to bude pokračovať. To bude, v novembri to bude pokračovať, v decembri tiež. To je váš Zákonník práce. To už sú následky toho. Teraz prídu následky týchto zvyšovaní daní a odvodov. Ako vy ženiete túto krajinu do hospodárskej katastrofy.

  • Pán kolega Frešo, ja len k pojmu štát, lebo tu je očividné nedorozumenie. Vy zle politologicky chápete tento pojem. Podsúvate verejnosti, ako keby štát to bol nejaký, nejaký úradnícky moloch a pár poslancov a pár politikov. Štát, to sú platy učiteľov, to sú platy lekárov, platy zdravotných sestričiek, policajtov, sudcov, to sú platy tých, za ktorých sa teraz pokrytecky staviate, keď hovoríte, zvýšte platy učiteľov, ale na druhej strane chcete, aby tento štát bol minimálny. To bola vaša, vaša téza: majme tu malý štát. Tak z čoho chcete z malého štátu financovať učiteľov, sestričky, lekárov a tak ďalej? Vy máte kľúčový paradox vo vašom vyjadrení. Vy máte absolútne nedomyslené tú vašu víziu.

    Tak potom povedzte: Osekajme platy učiteľom, osekajme platy lekárom, osekajme platy zdravotným sestričkám a majme malý štát. Ale povedzte to na rovinu a nehrajte na tu na demagóga. Tak buď to máte z čoho financovať, alebo nemáte.

    Ďalšia vec: zdravý rozum. Pojem, ktorý podľa definície, zoberte si hociktorú politologickú učebnicu, teraz najnovšie Andrew Heywood, každý ideológ má v zásade v definícii napísané, že sa odvoláva na zdravý rozum. Pretože, logicky, každý ideológ chápe tú svoju ideológiu ako takú presvedčivú pre seba, že si myslí, že to je zdravý rozum. Vy ste jeden slabučký, chabučký ideológ.

  • Reakcie z pléna.

  • No a čo sa týka SDKÚ. Viete, keď toto bol príhovor predsedu SDKÚ, ja mám pocit, viete, je mi strašne ľúto tejto strany. Vy ste tak vyhoretí, vy ste tak vyhoretá strana, bez nápadov, tu všelijaký rasizmus, všelijaké orbánovské zdaňovanie transakcií, všelijaké kokteily a tak ďalej. Ste bez alternatívy, iba neoliberálne floskule(floskuly). Vy ste tak padli na dno, páni kolegovia, že vy už radšej choďte preč z toho parlamentu, lebo sa budete ďalej len strápňovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Ja by som chcel využiť svoj čas a by som chcel ako vstúpiť do tejto debaty.

    Pán poslanec Frešo, myslím si, že aj vy si uvedomujete, v akej situácii momentálne Európa sa nachádza. Prognóza Európskej komisie na budúci rok je recesia mínus 0,4 %. Firmy strácajú objednávky, nakoľko sme veľmi otvorenou ekonomikou, a vy viete veľmi dobre, že všetky európske krajiny dnes, nevynímajúc Slovensko, majú a možno aj budú mať problémy so zamestnanosťou. To je logické vyústenie toho, čo sa dnes deje.

    My sme prevzali tú zodpovednosť a snažíme sa robiť opatrenia, ktoré Európska únia chváli, a vy tu stále rozprávate, ako keby sme robili niečo zlé, a pritom z vonkajšieho prostredia počujeme samé chvály na to, čo sa tu deje. Povedzme si, glorifikujete rovnú daň, ktorá je skutočne z hľadiska tých investorov na určitej, možno piatej, šiestej, priečke tej dôležitosti. Dnes táto vláda sa sústredí skutočne na deficit, ktorý je úplne najzákladnejší nato, aby sme, jak ste hovoril o tej ekonomickej a politickej stabilite a o vôbec dôvere v Slovensko, aby sme túto dôveru udržali v tejto zlej situácii.

    Takže nezneužívajte to, že celá Európa sa tu borí s problémami. A mne je jasné, že vaša politika sa snaží ukázať na to, že všetkému sme na príčine my. Ale to tak nie je. A možnože aj ten stav v tej pravici, ja by som povedal, možno by bolo treba doniesť desať tých veľkých klincov, aby ste si zatĺkli do tej svojej rakvy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Frešo, vy ste výborne hovorili, že v tejto súčasnej situácii v prvom rade treba šetriť a nie okrádať ľudí zvýšenými daňami. Ja na rozdiel od toho kolegu Blahu, ktorý je politologický teoretik a ekonomický mág za stranu SMER, ktorý vie teoreticky perfektne popísať zdravý rozum, ale asi mu trošku chýba, tak na rozdiel od neho teda poviem, že skutočne šetriť sa dá a sú tu ešte priestory. Ak si pozriete návrh nového rozpočtu, je tam mnoho rozpočtových organizácií, kde ľudia berú nadštandardne nadpriemerné platy, a dokonca sú im aj plánované už aj odmeny pre nich. Ja by som povedal, že to je úplný, totálny výsmech ľuďom do očí z vašej strany.

    Takže to, čo ste pomenovali vy, dá sa šetriť, ale strana SMER nechce. A prečo by aj? Veď sú to všetko jeho ľudia, ktorých potrebuje zaplatiť, ktorých si potrebuje odložiť na horšie časy. Veď všade sú politické nominácie, ktoré stále kritizujeme, a nedajú si povedať. Takže prečo by mali šetriť, keď môžu okrádať obyčajných ľudí?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Zrušenie rovnej dane naozaj skomplikuje podnikateľské prostredie mnohým ľudom a zvlášť malým, drobným podnikateľom bude sa ťažko podnikať. Bude to administratívne zaťaženie, zníži sa počet pracovných miest, spomalí sa tvorba nových pracovných miest. Ekonomická dôvera ľahko sa stratí vo svete, vieme to veľmi dobre, má táto krajina túto skúsenosť, ale táto ekonomická dôvera sa veľmi ťažko ako prinavracia naspäť. Firmy, či už stredné, alebo veľké firmy, ak odídu z tejto našej krajiny, ťažko ich budeme dostávať naspäť.

    Tristo miliónov eur na rozvojové stimuly niet, ani nebude. Môžno sa treba zamyslieť aj nad inými stimulmi a hľadať možnosti, ako túto krajinu naozaj dostať dobrým smerom. Sme mali jedno stretnutie včera so súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Títo roľníci nepotrebujú veľmi veľa nejak peňazí na to, aby tvorili hodnoty. Táto krajina potrebuje zamestnanosť takú a prácu takú vytvárať, ktorá je zmysluplná a tvorí tieto hodnoty. Dorábať chlieb na poli je zmysluplnou prácou. Tú prácu máme v celom našom chotári, v celej tejto našej krásnej Slovenskej republike a skutočne človek, keď sa pozrie na mnohé lány, ktoré sú neobsiate a neobrobené, a my skučíme, že nemáme prácu pre ľudí, to je úplne absurdné. To nemôže byť len riešenie drobných obecných služieb a podobne, takto riešiť zamestnanosť na Slovensku. Toto není cesta. Určite to nie je cesta, lebo týmto spôsobom len mnohých ľudí kazíme.

    A dovolím si takú malinkú odbočku. Odvolávať sa tu na zdravý rozum, viete, dejiny ľudstva už toto poznali, je to veľmi nebezpečná cesta. Nech sa nevyvyšujeme nad to, že aký máme zdravý rozum.

  • Ďakujem. Skutočne ma zaujal ten prístup vymenovania veľkého strachu, dokonca reálne čísla ohľadom odchodu firiem na základe zmeny, ktorá sa chystá. Zároveň by som však možno aj rozšíril o možný príchod firiem, keďže pravidlá, ktoré sa idú zmeniť, ohrozujú aj to, že aké investície na Slovensko môžu prísť. Keďže súčasný stav nie je veľmi utešený a firmy odchádzajú, tým pádom strácajú zamestnanci prácu.

    Ja by som sa chcel spýtať, či sa niekto zamýšľa nad tým, koľko firiem možno zvažovalo príchod a preinvestovanie nejakých finančných prostriedkov a o koľko týmto pádom Slovensko prichádza? Kto to zráta? A chcel by som vedieť, čo teda budeme ponúkať okrem tej slabunkej, okrem toho slabého odmeňovania, ceny, alebo slabej ceny práce, ktorú máme ako alternatívnu výhodu oproti štátom, ktoré sú tu okolo nás? To, že sme tu mali fungujúci systém rovnej dane a pravdepodobne budeme prvým štátom, ktorý ju zruší, toto bolo jedným z možných vyjednávacích pozícií pri tom, ak sme ponúkali možné investície ľudí, ktorí, alebo firiem, ktoré u nás investovať chceli. Zabiť to, čo funguje, to robí malý štát. To, čo reálne prináša peniaze aj v súčasnej situácii do štátnej kasy a zabezpečuje tie platy lekárov a učiteľov, je podľa mňa veľká miera rizika a veľká nezodpovednosť. A pri debate o malom a veľkom štáte sa mi zdá ako veľmi neúprimné, ak z ideologických hľadísk hovoríme o tom, že veľký štát alebo iný výber zabezpečí táto zmena. Myslím si, že to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Tak dovoľte, aby som aj ja predniesla v krátkosti svoj postoj k tomu, čo povedal pán Frešo. Ja jeho prejav a prezentáciu považujem za pragmatickú. Ako to tu počúvam, tak rovnako si prajem a čakám na tu chvíľu, kedy konečne dve protichodne proti sebe stojace strany sa zamyslia nad tým, ako prepojiť dialóg. Ako očistiť budúce vízie o dani od toho, čo sa v praxi ukázalo a osvedčilo ako dobré, a vynechať to, ako tie opatrenia alebo tie nástroje, ktoré, naopak, sa neosvedčili.

    Ja na tejto celej vzájomnej výmene názorov a postojov sa nemôžem stotožniť s tým konfrontačným duchom, v ktorom sa vedú, a s tými útokmi, s ktorými je sprevádzaný vlastne tento dialóg. Naozaj to považujem za patologický prejav a mám vážne obavy, že ak takýto patologický duch pri tak vážnych otázkach bude ďalej vládnuť v tomto parlamente, ak naďalej budeme týmto odtrhnutí od reality a od skutočných potrieb občanov, tak to môže nakoniec zahubiť aj samotný parlament. Tento parlamentný manažment vôbec nie je spôsobilý a schopný prepojiť komunikáciu, postaviť sa hlavne v situácii, kedy je krízová situácia, k veciam tak, ako sa očakáva.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pôjdem veľmi stručne po rade, ale prvé, pani Menzenská, tak ja sa skúsim držať, pani poslankyňa, presne toho, čo vy hovoríte, a budem sa snažiť teda viesť aj trochu dialóg.

    Za prvé, čo hovoril pán poslanec Štefanec, pán poslanec Kaník. Áno, je tam hrozba reálnej špirály, to znamená toho, že budeme stále navyšovať dane a vyberieme v skutočnosti menej, ako sme čakali.

    Pán poslanec Blaha, tam mám naozaj dve odpovede. Ak to myslíte vážne, tak tým učiteľom, a veríte v tento váš socialistický model, nech sa páči, tým učiteľom dajte rovno 10 %. Musí byť úspešný. Dokážte svoje tvrdenia konkrétnym konaním. Zariaďte 10 % učiteľom, keď veríte, že váš socialistický model bude funkčný, že zvýšením daní tuná bude lepšie prostredie, budete vyberať viacej, bude viac zamestnaných. Keď nie, tak vás poprosím, naozaj túto ideológiu nedávajte do tejto fázy ako rozpravy, lebo toto je naozaj vážne o ľuďoch, nie o tom, čo vy si predstavujete, a nie o tom, čo vy síce poviete, ale neviete dodržať.

    Pán Kamenický, vám chcem povedať jednu vec. Tou prvou časťou vášho príhovoru, ja ju aj podpíšem, máte presne pravdu. Len to, čo sa rozdelí, je práve v tom závere, ktorý hovoríme. To znamená, hovoril som aj o iných častiach, ktorými zhoršujete podnikateľské prostredie, nielen o rovnej dani, a tam dochádza k multiplikačnému efektu. To znamená, ľudia si to prenásobia medzi sebou všetky vaše zhoršenia a odchádzajú odtiaľto. A to je áeálna hrozba. Vy vyberiete menej. A všimnite si, že každá ďalšia vaša prognóza je len negatívna. Čiže podpisujete sa pod to aj tým, že tam sedíte, aj tým, že za to dvíhate ruku.

    A keď som apeloval na zdravý rozum, no apeloval som na to, že nie je pravda, že kríza je niečo, čo nemôžme ovplyvniť vlastným konaním. Môžme. Robíme to dnes, keď rušíme rovnú daň, a robíme to negatívne. Pán poslanec Kamenický, robíme to negatívne a uvádzal som konkrétne príklady, nie do budúcnosti, už za vašej vlády. Preto: zdravý rozum, otočka a poďme na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, pripraví sa pán poslanec Šebej.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Príjemný dobrý deň všetkým. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca teraz odišiel, chcel by som povedať pár myšlienok na to, kým prejdem k meritu svojho vystúpenia, k tej poslednej debate a výmene názorov rečníkov a pána spravodajcu.

    Porovnanie rovnej dane s tým, že aj teraz je rovná daň a máme nižší výber a že nie rovná daň a reformy za druhej Dzurindovej vlády, ale konjunktúra v Európe spôsobila tie vysoké rasty na Slovensku, znižovanie miery nezamestnanosti. Keď druhá Dzurindova vláda odovzdávala vláde SMER-u Slovenskú republiku, tak jej dávala plnú špajzu, prosperujúcu ekonomiku a prvé dva a pol roka to fungovalo bez problémov. Nuž, tie reformy spravili to, a aj rovná daň, že naša ekonomika rástla rýchlejšie ako okolité ekonomiky. Zhruba 3-4 percentá v roku 2008 sme mali, alebo 2009 sme mali, 11-percentný rast. Okolité krajiny, Česko malo 5,5, Poľsko malo tiež nejakých 6. To spôsobili reformy.

    Po nástupe Ficovej vlády prvé dva roky to fungovalo bez problémov, lebo sa žilo v eufórii, a keď sa blížila svetová finančná kríza a my sme na ňu upozorňovali, tak pán premiér skonštatoval by the way, tá prejde popri nás, nás sa nedotkne. Pod eufóriou vysokých rastov.

    No a teraz to príde. Rovná daň spôsobila, že sme mali prepad 16 %, medziročný, pán kolega, 16-ročný(pozn. red.: správne má byť "16-percentný") prepad, z 11,5 na mínus 4. Neexistoval taký prepad v Európe. A to nespravila rovná daň. To spravila zlá ekonomická, ekonomické riadenie a hospodárska politika štátu.

  • Reakcia z pléna.

  • No, samozrejme, veď hovorím. Všetko to, čo štát robil v rámci daného stavu.

    Potom prišla Radičovej vláda a teraz opäť môžem povedať, nielen rovná daň, ale aj rovná daň spôsobila, že za jeden rok, v čase tej istej krízy, aká beží teraz, zhruba hore-dole, znížila deficit verejných financií o 3 %, to je 60 mld. korún, s tým, že 40 % toho šetrenia vytiahla od ľudí a 60 % šetrila sama na sebe.

    Keď sa tento návrh zákona schvaľoval vo vláde, tak pán premiér ohlasoval, že sa dotkne len 25 % obyvateľov a tých najbohatších. Nuž, myslím si, že vystúpenie Jula Brocku dnes vyvrátilo tento omyl, alebo v tom čase možno nevedomosť pána premiéra, alebo jednoducho ideologicky odôvodnenie tohto návrhu zákona. Stručne opíšem, čoho sa tento návrh zákona, ktorého sme dnes svedkami rozpravy, sa týka:

    - Zavedenia možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 400 eur, resp. 420 eur mesačne, a zrušenie možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov pri príjmoch z prenájmu.

    - Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane pre manželku atď.

    - Zavedenie možnosti uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku len z tzv. aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnosti atď.

    - Zavedenie progresívneho zdanenia fyzických osôb s nadštandardnými príjmami.

    - Zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov.

    - Zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby.

    - Oslobodenie príjmov z baníckych deputátov, komisií atď. a zdravotných a niektorých skupín, maličkých, obyvateľstva.

    - A zdanenie podielov dane na zisku z dividend, teda vyplácaných z nerozdeleného zisku spred roku 2004 sadzbou vo výške 15 %.

    Nuž, ak si odmyslím vystúpenie Jula Brocku, ktorý vybral určitý malý segment, ale ako príklad to bolo veľmi rukolapné, toto určite nie je 20 %. Len toto, čo som prečítal. Ale najväčší problém je, že v súvzťažnosti alebo v súčinnosti s tými inými zákonmi, ktoré už táto vláda prijala, resp. ide prijať, môžem tento návrh hodnotiť len tromi slovami: zlý, zlý, zlý.

    Ja sa skúsim pozrieť na túto novelu z pohľadu tých, ktorí tvoria hodnotu, tých, ktorí tvoria vlastne príjmovú zložku štátneho rozpočtu, a to sú zamestnávatelia, drobní podnikatelia, podnikatelia všeobecne a živnostníci. Ich názor už tu bol spomenutý niekoľkokrát, ale poteším pána predsedu výboru, budem presný v číslach.

    Takže podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršuje. Z kvartálu na kvartál. To už nie je o Radičovej vláde, to je o súčasnosti. Pretože index podnikateľského prostredia sa meria porovnaním kvartálov. Takže v porovnaní tretieho a druhého kvartálu tohto roka sa index podnikateľského prostredia znížil o 3,73 %. Toto negatívne varovanie podnikateľov vlastne prišlo ešte predtým, ako schvaľujeme tento zákon. To sú tie zákony, ktoré sme schválili už, resp. tie, ktoré už bolo jasné, že sa schvália. V treťom štvrťroku v tej celej položke hodnotenia podnikateľského prostredia najvýraznejší pokles zaznamenala položka legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície. O rekordných 11,1 %. Podnikatelia veľmi citlivo reagujú na zvyšovanie daní hlavne vtedy, pokiaľ štát im nedá nejakú adekvátnu náhradu. Napríklad znižovanie administratívnej náročnosti alebo lepšou vymožiteľnosťou práva, ale v tomto štát nerobí zatiaľ nič. V niektorých veciach, naopak, ešte-ešte zhoršuje. S tou vymožiteľnosťou práva tu už bolo tiež niečo povedané.

    Zníženie ziskov však spôsobí to, že bude pôsobiť demotivujúco k ďalším investíciám. Čiže tie obavy, ktoré sa tu hovoria o tom, že noví podnikatelia ťažko budú vznikať, pretože, alebo nové pracovné miesta, pardon, pretože investície budú veľmi obmedzené znížením, teda zvýšením daní a odvodov, samozrejme, a poplatkov aj pre podnikateľov.

    Druhé najnegatívnejšie hodnotenia podnikatelia pripísali položke legislatíva upravujúca odvody. Rating tejto položky klesol na úroveň 68 %, 68,1 bodu, čo je zníženie o 10,2 %. Už počas diskusie k pripravovanej novele zákona o sociálnom poistení podnikatelia upozorňovali na negatívne dôsledky zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia, ktorého výška je dlhodobo jednou z hlavných príčin pri tvorbe nových pracovných miest.

    Treťou najnegatívnejšou hodnotenou položkou, aktuálnou, porovnanie tretieho a druhého kvartálu, je položka pracovnoprávna legislatíva. To je Zákonník práce. Tiež už tu dlhodobo alebo viackrát, viackrát spomínaný.

    Ak takéto hodnotenie vystavuje podnikateľský sektor, zamestnávatelia, živnostníci, Živnostenská komora, aj keď tento index, samozrejme, tieto štatistiky robí Podnikateľská aliancia Slovenska, ale všetky tieto inštitúcie, ktoré spomínam, a aj tie, ktoré som nespomenul, sa negatívne vyjadrovali k pripravovaným zákonom. A súbežne podnikatelia vedia, a pre nich je to veľmi dôležité, aby verejné financie boli konsolidované. Nechápu však, prečo takýmto spôsobom.

    Prečo hovorím na túto tému alebo prečo sa dívam z tohto postoja? Pretože práve podnikatelia, zamestnanci, zamestnávatelia, živnostníci, zamestnávatelia sú tí, ktorí môžu hovoriť o tom, či štát bude silný, alebo slabý, čo hovorí pán Blaha. Nie štát o tom rozhodne, či bude silný, alebo slabý. Hospodárstvo, ekonomika, vízie, vzdelaní ľudia, elity, všetci rozhodujú o tom, aký bude silný štát. Jedinec rozhoduje o tom, aký silný bude štát. Pretože keď budeme mať veľmi silných, možno aj bohatých jedincov, budeme mať aj silný a bohatý štát.

    Vie, položím ešte raz tú otázku rečnícku, čo povedali mnohí moji predrečníci, ozaj či vie vláda Roberta Fica, či si úplne uvedomuje, čo robí. A teraz nemyslím na statické výpočty s predpokladanými zvýšenými príjmami pre rozpočet verejnej správy, ktoré vyznievajú tak priaznivo, že nadobúdajú dojem zbožného želania.

    Stačí sa pozrieť na aktuálny vývoj na pracovnom trhu. Napriek nadpriemernému rastu hrubého domáceho produktu v rámci Európskej únie sa nám zvyšuje nezamestnanosť. Prečo taká disproporcia? Položili si vládni činitelia takú otázku? Viaceré štúdie totiž ukazujú aj z minulých rokov, v minulosti, že Slovensko na rozdiel od svojich susedov sa príliš spolieha na pár veľkých zamestnávateľov a zaostáva v aktivitách v malom a v strednom podnikaní. Ide o veľmi citlivú oblasť. Ľuďom sa nedá prikázať, aby podnikali, ale keď sa im vytvoria podmienky, tak podnikať budú, ale ak sa im budú klásť polená pod nohy, tak podnikať nebudú. Čo sa potom stane, ak náhodou jeden, dvaja alebo viacerí z tých veľkých podnikov alebo podnikateľov padnú?

    Podnikanie nie je život na voľnej nohe. Nemôžem si robiť, čo chcem, ak to, samozrejme, myslím poctivo. Živnostník si svoje problémy berie do postele, žije s nimi 24 hodín denne a to o tom, ako má tá jeho živnosť vyzerať, ako má tá jeho práca vyzerať, aké má dodávateľsko-odberateľské vzťahy zabezpečené. Ak mu ešte štát bude robiť problémy a on má rozmýšľať o tom, ako bojovať so štátom a s daňami a s výkazmi, s byrokraciou, administratívou, ako vlastne chceme, aby to Slovensko vyzeralo za 5, za 10 rokov? A nemôžeme sa spoľahnúť na to, že toto zariadi za nás niekto iný. Práve takých nadšencov, ktorí chcú zamestnať seba, a klobúk dole ešte väčší pred tými, ktorí chcú zamestnať druhých, by si mal štát vážiť, mal by ich motivovať a mal by im na to vytvárať adekvátne podmienky.

    Preto súhlasím s tými mojimi predrečníkmi, ktorí hovorili, že nerozumiem tomu. Vláda si sama píli konár pod sebou. Robí kroky, ktoré budú viesť k obmedzeniu pracovnej činnosti, k obmedzeniu novej tvorby pracovných miest. V konečnom dôsledku to bude k poklesu životnej úrovne. A pán Blaha, ak ma počúva, "k menšiemu štátu", pretože ten štátny rozpočet bude menší.

    A nie sú to iba výmysly opozície, Podnikateľskej aliancie Slovenska, Živnostenskej komory, Republikovej únie zamestnávateľov a ďalších.

    Tak si zoberme našu globálnu konkurencieschopnosť z dielne Svetového ekonomického fóra. Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o dve miesta, skončila na 71. mieste zo 144 krajín. Ide historicky o najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumuni, 78. miesto, a Gréci 96., Česká republika klesla o jedno miesto, je 39., naďalej však je z V4 lídrom, Poľsko si udržalo 41. miesto a Maďarsko je 60.

    No a dovoľte mi, aby som teraz zase z iného pohľadu, nie slovenského, vysvetlil možno ten smrteľný kokteil, ktorý tu spomínali moji viacerí predrečníci, ktorý mieša táto vláda svojimi zákonmi a tento zákon bude taký, čo bude mať tú arómu v tom kokteile možno najväčšiu. Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum nízku vymožiteľnosť práva. Budem hovoriť čísla a opäť asi poteším pána predsedu. 140. miesto zo 144. Nasleduje vysoká miera klientelizmu: 138, mimoriadna nízka dôvera verejnosti voči politikom: 136, vysoké administratívne zaťaženie podnikania: 132. Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo strany štátu na podporu podnikania: 130. A nasledujú nedostatočný záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších produktov: 127, slabý vplyv slovenských producentov na medzinárodnú distribúciu: 126, príliš orientácia zákazníkov na cenu a nie na kvalitu: 125, zaostávajúca letecká infraštruktúra: 124. Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do zahraničia: 122, nekvalitný systém vzdelávania: 120, netransparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami: 120.

    A budem hovoriť, tam, kde sme najlepší, ako najlepšiu mieru máme, najlepší rebríček: povaha konkurenčných výhod, ktoré sú postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technológiách: 115, a neefektívna štruktúra verejných výdavkov: 112.

    Nuž, čo by povedal rozumný politik v rozumnej vláde, keď mu takéto vysvedčenie vystaví Svetové ekonomické fórum? Nesnažil by sa tie rebríčky alebo tie podmienky, ktoré by nás stavali vyššie, meniť tak, aby sme išli vyššie? Samozrejme, že sú tam veci, ktoré sú dlhodobé a ich náprava je dlhodobá, ale to je jedno. Dôležitý je trend. Či v tých všetkých rebríčkoch, v ktorých nám vyčíta Svetové ekonomické fórum, by sme nemali robiť opatrenia, to znamená z našej strany, zo strany vlády zákony, aby sme postupovali vyššie? Tak opäť to moje nechápanie, páni kolegovia z vlády, nechápem, prečo robíme opatrenia, ktoré nás budú tlačiť nižšie?

    Takže ak už vláda nedá na názory opozičných politických strán, nech zoberie do úvahy, prosím, aspoň súdy medzinárodných renomovaných inštitúcií. Sú naozaj varovné a nastavujú objektívne zrkadlo, čo sa deje v našom štáte v porovnaní s okolitým svetom. A tak ako som citoval správu zo Svetového ekonomického fóra, pripomínam len, že je tu dostatok odporúčaní aj zo Slovenska. Spomínaná rozpočtová rada či Rada pre rozpočtovú disciplínu, Národná banka Slovenska.

    Je tu nutnosť konsolidovania verejných financií. Na tom sa zhodneme určite všetci, ale nie na úkor podväzovania ekonomických aktivít. A nechcem byť až taký tvrdý ako môj kolega Kaník, že vystavovať úmrtný list slovenskej ekonomike. K tomuto, bohužiaľ, táto novela smeruje a pravdepodobne spôsobí, že v tých rebríčkoch, kde sme dosť hlboko, budeme ešte hlbšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Kaník, Kamenický, Martvoň, pani poslankyňa Vášáryová, Tomanová, Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Všetko svedčí naozaj, všetky údaje hovoria o tom, že sa to vyvíja zle a je úplne zarážajúce, tá ignorancia tých nezvratných faktov. Pretože sa to bude vyvíjať stále horšie. A teraz tu už zaznievajú čísla. Niekto tam vyčítal, že málo čísiel. Načo vám hovoriť čísla, keď ste číslami zahŕňaní zo všetkých strán?! Vám možno to treba vysvetľovať, čo tie čísla znamenajú. Pretože ako keby ste ich nechápali. Alebo keď ich chápete, tak prečo robíte to, čo robíte? Veď to postráda logiku. Postráda to logiku. Veď vidíte, že sa rútite úplne proti betónovému múru, o ktorý ale nie vy si rozbijete hlavu, aj vy, ale to by nás nemuselo až tak mrzieť, ale slovenská ekonomika si rozbije hlasu a s ňou tie tisíce zamestnaných ľudí, ktorí prídu o prácu. To je ten problém.

    A keď sa tu hovorí o tom, že to je svätá pravda, že tými vašimi opatreniami vyberiete menej prostriedkov do štátneho rozpočtu, to znamená, dosiahnete presný opak toho, čo hovoríte, že chcete zabezpečiť služby. Lenže vy nielenže akože zmenšíte štát, no vy to nespravíte, vy si požičiate potom. Zadlžíte túto krajinu, aby ste naďalej ten štát zväčšovali, ale nebudete mať na to zdroje. Takže vlastné zdroje sa budú zmenšovať, vy to logicky, pretože ste socialisti, ktorí nepozeráte na dôsledky a na budúcnosť, po nás potopa, budete zadlžovať túto krajinu a naďalej pokračovať pravdepodobne v tej katastrofálnej ľavicovej politike, ktorá zmenšuje silu slovenskej ekonomiky.

  • Ďakujem. Pán Mikuš, musím zatlieskať. Znelo to veľmi vierohodne. Skutočne som, sám by som vám uveril. To, čo ste hovorili, aj ste sa tu usmieval, veď dokonca vám kolegovia z MOST-u - HÍD zatlieskali.

    Musím povedať, ja som si správu Svetového ekonomického fóra takisto prečítal. Aj to, že je nedôvera v politikov, že sa zhoršila na 136. miesto, aj to, že sme stratili dve miesta. Vy ste si zabudli pozrieť jednu vec, kedy to bolo vydané. Bolo to v apríli 2012. To znamená, keď sme my boli asi tak v parlamente asi jeden mesiac, hej, čiže čo tam bolo hodnotené? To bolo hodnotené, to sa vždycky hodnotí rok voči roku. Ja viem, že vy mi tu budete rozprávať, že vy ste boli iba 18 mesiacov alebo koľko vo vláde a podobne. To bolo hodnotenie vášho vládnutia.

    Takže super vystúpenie, až nato, že myslím, že ste si nakydali do vlastného hniezda.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Znova to zopakujem, to, čo som povedal pánovi poslancovi Kaníkovi, ktorý na mňa nereagoval. Doplním vystúpenie môjho predrečníka pána Kamenického.

    Presne tak. Tá správa bola publikovaná v apríli, alebo teda tá správa je z apríla 2012, ale štatistické zisťovanie údajov, údaje pre túto správu boli zisťované 2. polrok 2010 a rok 2011. Teda vláda Ivety Radičovej a vaša vláda, vás expertov z SDKÚ. Čiže vy ste nasmerovali ten vlak našej ekonomiky rovno do múru a, samozrejme, padla vaša vláda a vlak išiel ďalej oproti tomu múru.

    My zo SMER-u sme prišli, a pokiaľ sme nechceli, aby ten vlak priamo nabúral do toho múru, tak sme zaradili výhybku, aby sme našu ekonomiku zachránili.

    Čiže tú správu, čo ste citovali, gratulujem, ale citovali ste výsledky vašej práce, vás expertov z SDKÚ a vašej vlády Ivety Radičovej. My sa to tu pokúsime iba zachraňovať a zachrániť celú republiku pred vašimi reformami a nasmerovaním vlaku našej ekonomiky proti múru.

    Toľko z mojej strany.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • No, nadviažem, a keď bude odchádzať U. S. Steel z Košíc, tak ja dúfam, že ju budete smerovať, vážení kolegovia, ale kam a s kým?

    Pán poslanec Mikuš hovoril o malých a stredných podnikateľoch, ale musíme si uvedomiť, že zamestnanosť na Slovensku aj vďaka komunistickému dedičstvu ešte stále držia veľké firmy. Vrátila som sa teraz z Bruselu, prečítala som si veľmi negatívne správy, čo sa týka veľkých investícií v našej časti strednej Európy.

    Takže keď už teda sa tu budeme hrať o číselká a podobné veci, skúste sa zamyslieť na geopolitickom, strategickom a bezpečnostnom kontexte toho, kam budete smerovať Slovenskú republiku. To je totiž to kľúčové. A postihne to hlavne tých ľudí, ktorí tam teraz sedia, pretože aj oni a vo zvýšenej miere na to doplatia.

    Takže toto nebezpečenstvo postkomunistického myslenia, ktorého sme teraz svedkami, ja to nezazlievam tým mladým ľuďom, ktorí tu medzi vami sedia, oni nemajú žiadne životné skúsenosti, ešte ich život neprefackal, to ešte príde všetko. Ale to presvedčenie, že víťaz berie všetko, čiže idea, ktorá bola už kritizovaná a zmenená v polovici 19. storočia, vy teraz tu budete dokazovať, že proti všetkým logickým argumentom, keďže ste víťazi, tak budete robiť všetky iracionálne kroky? To snáď nie je pravda.

  • Pani poslankyňa Tomanová. Zapnite, prosím, pani poslankyňu Tomanovú.

  • Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Je neuveriteľné, vážení kolegovia z opozície, ako dokážete hádzať vaše chyby, nedostatky, liknavosť na hlavu súčasnej vlády.

    Pán kolega, skutočne, keď sme odchádzali z vlády v roku 2010, zanechávali sme vám klesajúcu mieru nezamestnanosti. Samozrejme, mesiac jún sa prejaví, ja to plne chápem, a september prílivom absolventov. Ale to, čo ste dosiahli za 2. polrok 2010 a 2011 a 1. štvrťrok 2012 v oblasti nezamestnanosti, bol len a len nárast, a to aj v čase sezónnych prác. Skutočne, pán kolega, sľubovali ste v roku 2009, keď tu bola kríza, 2010, 1. polrok, čo všetko urobíte, ako budete riešiť nezamestnanosť. Čo ste urobili? Iba ste ju zvýšili.

  • Ďakujem pekne. No, je to tak s tými rebríčkami, ktoré spomínal rečník pán poslanec Mikuš, že vždy tam je nejaké oneskorenie, preto ja s vami súhlasím, pán Kamenický. Keď vyjde nejaký rebríček v apríli 2012, tak nijak to nemôže byť následok konania strany SMER. A neplatí to len pre tieto rebríčky. Platí to napríklad aj pre deficity, pre HDP. Skrátka, ten vývoj má vždy nejaký dobeh. Tie opatrenia sa, samozrejme, neprejavia zo dňa na deň. Aj preto si tu v podstate my, čo sme z opozície a venujeme sa ekonomike, dávame toľko námahy, aby sme vám vysvetlili, že vy dnes robíte nejaké rozhodnutia, chystáte sa niečo spraviť, ale tie efekty sa premietnu, ja teda odhadujem, že dopady týchto zmien, ktoré vy robíte dnes, v plnom rozsahu pocítime v roku 2014. Vy to pocítite, vy budete mať vyššie deficity a nebudete mať peniaze či už na vaše sociálne programy, alebo na čokoľvek iné. A vtedy sa ukáže aj nezamestnanosť, ktorá narastie.

    A za našej vlády síce vzrástla nezamestnanosť, ja by som to rád vysvetlil, lebo stále dokola-dokola najmä pani Tomanová to omieľa nepravdivo, stúpla zamestnanosť za našej vlády o konkrétne 50-tisíc zamestnancov. To, že zároveň stúpla nezamestnanosť, je spôsobené nešťastným nastavením odvodov pre nezamestnaných, ktoré sa zvýšili, to bolo určite zlé rozhodnutie našej vlády, ktoré sa zvýšili, neviem, z 35 na 46 eur mesačne a množstvo ľudí sa prehlásilo medzi nezamestnaných, aby nemuseli tieto odvody platiť. To nebolo skutočné zvýšenie alebo zníženie počtu pracujúcich, ale zamestnanosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Mikuš, vaša reakcia, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegom za faktické. Som rád, že sa pán Martvoň vrátil.

    Takže, pán Martvoň a pán Kamenický, ja som vôbec nepovedal, že tie rebríčky boli dôsledkom vlády Radičovej alebo Fica. Ak ste ma dobre počúvali, ale pán Kamenický, neviem, povedal, že viem, čo mi poviete. No asi neviete, čo vám teraz poviem. Lebo ja som to, čo ste vy povedali, nepovedal. Ja som povedal, sme v rebríčku Svetového ekonomického fóra na tomto mieste a nerozumiem, prečo teraz robíme opatrenia, ktoré nás v tom rebríčku budú tlačiť dole. To bola moja kritika.

    A, samozrejme, hodnotenia sú v rámci jedného roku, ale pôsobenie v danom štáte. To nie je len, že 1. januára tuto sa zmení vláda, alebo 4. apríla, a okamžite sa menia niektoré veci alebo nemenia. Tam jednoducho tie dôsledky zotrvačnosti fungovania platia ďalej.

    Ale pointa môjho vystúpenia nebola o kritike. Ja som kritizoval tento návrh, ktorý nás v tom rebríčku ekonomického fóra bude tlačiť dole v tom rebríčku. To bola a to bola aj podstata môjho vystúpenia.

    Pani Tomanová, áno, zvýšili sme nezamestnanosť, ale v mojom vstúpení ste počuli, že som povedal, že zo 60, cca, necelých 60 % zníženie deficitu o 3 % bolo v dôsledku šetrenia. Čiže aj šetrenia v štátnej správe, čiže aj šetrenia na zamestnaných. Viete, čo je ale dôležitejší ukazovateľ? Ale ten nepoviete. Že v roku 2011 vzniklo, v 2012 vzniklo, 2011, pardon, vzniklo 40-tisíc nových pracovných miest. Čiže tá nezamestnanosť zvýšená vnikla aj tým, že napríklad bolo prepustených 25 % colníkov, ale aj kopu ľudí zo štátnej správy. A ďalší dôvod spomenul pán Sulík, z ktorého vznikla navýšená miera nezamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegovia, keďže nie som ekonóm ani odborník na dane, ale čosi viem o histórii, tak som sa rozhodol, že vystúpim v tejto debate a poviem rovno, že naša debata v danej chvíli nie je ničím nová, toto je stará, stará-prastará diskusia o tom, že aký je vzťah medzi príjmami štátu z daní a daňovou sadzbou. A vedome sa pri tom, čo budem hovoriť, vyhnem Slovensku, budem hovoriť väčšinou o Spojených štátoch amerických a celkom vedome nebudem nikoho nálepkovať a ani mu nebudem nadávať. Ja len vysvetlím na metafore, na historických, na sérii historických príkladov, prečo si myslím, že v danej chvíli zvýšenie daní naozaj nie je dobrý nápad.

    Mňa na tom návrhu upútalo okrem teda, myslím, na návrhu zákona, ktorý prerokúvame, upútala, upútala dôvodová správa, v ktorej sa píše, že: "Predkladaný návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorého cieľom je aj konsolidácia verejných financií so zámerom zníženia deficitu verejných financií pod 3 % HDP v roku 2013. Vláda sa pri plnení tohto cieľa zaviazala zamerať na opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti."

    No, domnievam sa, že tento návrh zákona práve, práve v týchto veciach bude mať úplne opačné dôsledky. Ale, ale začnem dvomi citátmi. Jeden, jeden ten citát je paradoxne z toho, čo napísal John Maynard Keynes, guru, by som povedal, mnohých ekonómov 20. storočia, ktorého, ktorého v podstate filozofia, ako zvládať krízy, bola, bola postavená na tom, že štát má jednoducho vydávať viac peňazí, aby stimuloval hospodársky rast, má ho, má ho stimulovať proste výdavkami. Na druhej strane ale hovoril, že v súlade s tým hneď je treba aj v čase krízy znižovať dane, a poviem presne, ako sa k tomu vyjadril: "Ak sa tomu dá dostatok času," to už je citát z Keynesa, "aby to prinieslo ovocie, zníženie zdanenia bude mať lepšiu šancu než jeho zvýšenie na to, aby sa vyrovnal rozpočet. Mať opačný názor dnes pripomína výrobcu, ktorý keď má straty, rozhodne sa zvýšiť svoje ceny, a keď jeho klesajúci predaj ešte zväčší jeho stratu, tak sa, použijúc jednoduchú aritmetiku, rozhodne, že obozretnosť žiada, aby teda ešte zvýšil ceny, a ktorý, keď už je jeho posledný účet na nule, ešte stále presvedčený vyhlasuje, že by to bol nezodpovedný hazard znížiť ceny, keď už aj tak robí stratu." Toľko Keynes.

    A ten druhý citát pochádza od moslimského historika a filozofa zo 14. storočia, volal sa Ibn Chaldún. Ibn Chaldún v 14. storočí napísal: "Na začiatku každej dynastie veľké daňové príjmy sa získali z malých príspevkov, ale na konci dynastie malé daňové príjmy sa získali z veľkých príspevkov." Nejaký Ibn Chaldún v 14. storočí už čosi tušil.

    A teraz k tomu príbehu, čo som chcel porozprávať. Je to americký príbeh. Nikto si už dnes nespomína na depresiu hospodársku, na prepad v roku 1920 v januári. Bolo to počas posledného roku prezidentovania slávneho prezidenta Woodrowa Wilsona a treba povedať, že, že hrubý národný produkt, ktorý spadol o 17 % v Spojených štátoch, a nezamestnanosť vyletela zo 4 na 12 %, treba si uvedomiť, že to bola prvá časť 20. storočia a že teda v Spojených štátoch ešte ako dôsledok vojny sa vyberali brutálne vysoké sadzby daní, proste vojnové dane.

    Po Wilsonovi nastúpil zaujímavý prezident Warren Harding, ktorý, ktorý okamžite znížil dane pre všetky vrstvy obyvateľstva a pre všetky, pre všetky teda daňové okienka a zároveň teda zrazil na minimum federálne výdavky a vyrovnal rozpočet. Dlho pred neoliberálnymi alebo akými tu koľvek teóriami Harding totižto sa neriadil žiadnou teóriou, pravdepodobne ani žiadnu ekonomickú teóriu nepoznal. Nasledoval ten už tuná spomínaný zdravý rozum a zaoberal sa federálnym rozpočtom tak, akoby sa zaoberal rodinným rozpočtom. Povedal toto: "Keď sú časy ťažké, zrazte výdavky a vyhýbajte sa dlžobám." Harding okrem toho ešte mal súcit so svojimi spoluobčanmi a povedal, že: "Keď ľudia prechádzajú ťažkými časmi, vláda má zmenšiť ich bremeno a znížiť daňové sadzby." To povedal Harding v roku 1920.

    Po ňom nasledoval prezident Calvin Coolidge, ktorý pokračoval v Hardingovej daňovej politike nízkych daní. Nezamestnanosť v roku 1922 padla na 6,7 %, v roku 1923 na 2,4 %, dneska nebývalé čísla, a nastalo to, čo sa volá v Amerike "rolling twenties", proste hučiace 20. roky, čas obrovskej prosperity, stabilných cien a nekonečného optimizmu.

    No a potom udrela veľká depresia, veľká kríza. Burza spadla z úplne iných dôvodov. Finančné trhy spadli, ale z úplne iných dôvodov, to nemalo nič ani s daňami, ani s ničím, ale zrazu mala Amerika problémy.

    No a po Coolidgeovi prišiel americký prezident Herbert Hoover, ktorý jednoducho zrušil všetko to, čím sa zaoberali Harding s Colidgeom, zvýšil daňové sadzby z 25 na 63 % v tých okrajových oblastiach, zaviedol protekcionizmus a, počúvajúc dobré rady Johna Maynarda Keynesa, zvýšil výdavky vlády o 47 % a hlboko zadlžil Ameriku. Tie jeho činy ešte zhoršili krízu. Vtedy sa postavila aj slávna Hooverova priehrada, mimochodom, čo je veľký pamätník teda veľkého prezidenta, úžasná priehrada, ale je to zároveň výdavok, ktorý do dneska kričí teda, ako, ako, ako dôkaz radostného míňania štátnych peňazí.

    Po ňom prišiel ďalší veľký Franklin Delano Roosevelt, ktorý tiež veril na Keynesove recepty, ovšem nie na tú časť jeho receptu, ktorá kázala znižovať dane, iba zvyšovať výdavky. A ďalej žmýkal z amerických podnikateľov a občanov dane. Franklin Delano Roosevelt prišiel s politikou New Dialog, o ktorej si niektorí myslia, že pomohla Amerike z krízy, opak je pravdou, krízu prehĺbila. Predĺžila tú krízu. Nezamestnanosť stúpla na katastrofálne úrovne. Jednoducho aj preto, že Roosevelt, ak vám to nič nepripomína, spôsobil, že najímať ľudí do zamestnania sa stalo jako naozaj neúnosne drahou záležitosťou.

    V máji 1939, čiže 10 rokov po tom, ako udrela veľká kríza, zúfalý a ináč veľký človek, Rooseveltov minister financií, Henrich Morgenthal povedal parlamentnému výboru: "Vydávame viac, ako kedykoľvek Spojené štáty vydávali viac, ale nefunguje to. Chcem, aby ľudia dostali zamestnania, chcem, aby som videl ľudí, ako majú dosť čo jesť, ale nikdy sme svoje sľuby nesplnili. Po ôsmich rokoch tejto vlády máme takú nezamestnanosť, akou sme začínali. A k tomu ešte aj enormné dlhy."

    Potom prišla 2. svetová vojna a mnohí ľudia si myslia, že vytrhla Ameriku z veľkej krízy. Nevytrhla. Jediné, čo 2. svetová vojna urobila, že zobrala z pracovného trhu takmer 12 mil. mladých mužov, a tým pádom vyriešila nezamestnanosť. Na druhej strane ešte znaky poškodenej ekonomiky pretrvávali aj počas vojny. A samozrejme, že prezident Roosevelt a aj jeho nasledovník v Bielom dome Harry Truman, tiež veľký prezident, mimochodom z iných dôvodov, chceli zachovať vojnové brutálne daňové sadzby a chceli pokračovať vo veľkých výdavkoch a zadlžovaní štátu. Našťastie to americký Kongres nedovolil a nadiktoval vlastne brutálne zníženie daní. Výsledkom bola obrovská prosperita, koniec 40. a začiatok 50. rokov, vďaka zníženiu daní.

    No ale potom prišla recesia. Keď sa dostal v roku 1961 alebo v roku 1960, myslím, do Bieleho domu John Kennedy, ďalší veľký americký prezident, mimochodom demokrat, nie republikán, tak pred ekonomickým klubom v decembri 1962 povedal toto: "Je paradoxnou pravdou, že daňové sadzby sú príliš vysoko a daňové príjmy štátu príliš nízko a najrozumnejší spôsob, ako zvýšiť príjmy z daní štátu v dlhodobej perspektíve, je zraziť daňové sadzby teraz dolu. Zmysel zníženia daňových sadzieb teraz nie je vyliečiť rozpočtový deficit, ale dosiahnuť viac prosperujúcu, expandujúcu ekonómiu, ktorá môže priniesť rozpočtový prebytok." To boli slová Johna Kennedyho, ale aj jeho, samozrejme, že to zaviedol a pokračoval v tom paradoxne aj jeho nasledovník Lyndon Baines Johnson. A Kenedyho zavraždili, ale tie zníženia daní Johnson podpísal v roku 1964 a výsledok bol, že sa osobné príjmy ľudí zvýšili o 7 %, hrubý národný produkt narástol zo 628 mld. na 672 mld., nezamestnanosť sa znížila na 4,2 % a podobne.

    V 70. rokoch potom prišla znovu recesia. Začala počas Nixona a potom pokračovala počas Geralda Forda a potom aj počas Jimmyho Cartera. Treba poznamenať, že republikán Gerald Ford aj Jimmy Carter, demokrat, boli vášniví stúpenci keynesianizmu, ale nie znižovania daní, čiže neboli verní Johnovi Maynardovi Keynesovi, iba na tej výdavkovej strane boli verní. A Reagan si musel, Ronald Reagan, ďalší americký prezident, si musel počkať na svoju šancu, ešte musel prežiť, hoci už vtedy vedel, čo treba robiť, ešte musel prežiť tzv. stagfláciu v roku 1980 za Jimmyho Cartera, keď ekonomický rast bol pomalý a bol spojený teda s obrovskou infláciou a vysokou nezamestnanosťou.

    Prišiel Ronald Reagan a poučený tými predchádzajúcimi americkými skúsenosťami opäť dramaticky znížil dane, výsledkom, teda zo 70 %, až ktoré tie dane dosahovali vo svojej najvyššej sadzbe, na 28 % a jeho syn Michael Reagan o tom napísal knižku, v ktorej uvádza toto: "Daňové škrty vytvorili 4 mil. pracovných miest iba v roku 1983, až 16 mil. pracovných miest počas celého Reaganovho prezidentovania. Nezamestnanosť medzi Afroameričanmi, teda čiernou populáciou, spadla z 19,5 % v roku 1983 na 11,4 % v roku 1989. Inflácia klesla z 13,5 na 3,2 za asi tri roky" atď. To bolo naplnenie tej paradoxnej pravdy.

    Ja teraz nechcem zachádzať ďalej k ďalším americkým prezidentom. V Amerike sa počas Billa Clintona darilo, pretože plus-mínus sa držal rozumného zdanenia. A kto sa vrátil paradoxne ku keynesianizmu, bol tentokrát republikánsky prezident George Bush, ktorý postupne opustil túto filozofiu a prišiel s obrovskými finančnými stimulmi a Amerika začala skĺzavať dole. Barack Obama v tom len pokračoval, ale toto už nechcem ďalej rozvádzať.

    Ale z týchto všetkých skúseností urobil ekonóm Arthur Laffer dokonca graf, ktorý je známy ako Lafferova krivka. A ten graf vyjadruje vzťah medzi úrovňou zdanenia a daňovými príjmami štátu. Má tvar obráteného zvona, teda zvona. Do istej úrovne, keď stúpa daňová sadzba, tak stúpajú aj príjmy štátu. Potom ale dosiahnu nejaké plató, a keď sa dane zvyšujú viac, tak príjmu štátu z daní klesajú. Táto krivka je proste produkt opakovaného empirického poznania z hospodárstiev rôznych štátov, prejavila sa všelikde, vrátane Ruska. Ale zdá sa, že viera v štátne výdavky alebo v moc zvýšených daní proste je niečo, čo je nehynúce.

    Ja si uvedomujem, že v situácii, keď je potrebné zvýšiť príjmy štátu a sanovať štátny rozpočet a znížiť deficit, že predstava, že to dosiahneme tým, že znížime dane, ako znie paradoxne, ale, bohužiaľ, tá história, o ktorej som tuná hovoril, a schválne som nehovoril o Slovensku, hovorí presne toto.

    Takže, dámy a páni, skončím tým, že domnievam sa, vychádzajúc z tohto historického exkurzu, že možnože by bolo lepšie v danej chvíli buď zachovať tie sadzby dane, ktoré máme, alebo ich dokonca znížiť. A to presne preto, prečo hovorí dôvodová správa k tomuto návrhu zákona, že ich zvyšujete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca páni poslanci Blaha, Sulík, Duchoň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, táto vaša interpretácia, historická, Spojených štátov amerických je tak pritiahnutá za vlasy, že mám pocit, že aj váš ideológ Paul Johnson by zaplakal, ale neberiem vám váš pohľad idealistický na prezidentov Hardinga a Hoovera. Súhlasím s vami plne, že Harding ani žiadnu ekonomickú teóriu nepoznal, on to bol tak jednoduchý človek, že hádam jednoduchší už bol len Ronald Reagan, hollywoodsky herec, ale to sú očividne vaše vzory. V poriadku.

    Ja vám poviem iné príbehy, alternatívne. Švédsko, rok 1929, veľká hospodárska kríza, v tom čase bolo Švédsko jednou(jedným) z najchudobnejších štátov sveta. Švédi chodili do Ameriky, kamkoľvek, len proste aby získali prácu. Došli k moci sociálni demokrati, strana SAP prišla práve s keynesianským štátnym intervencionizmom, s progresívnymi daňami, s tzv. konceptom folkhemmet, Švédsko rozhýbali a pozrite sa, kde dneska je Švédsko.

    To isté, rok 1945, Nemecko rozbité vojnou, došiel k moci, ale teraz naozaj nie ľavičiar, Konrad Adenauer a Ludwig Erhard, čite konzervatívci, ale zaviedli koncept sociálnotrhového hospodárstva s intervencionizmom, s keynesianizmom. Opäť, pomohlo to Nemecku, pozrite sa, kde je dneska Nemecko.

    Čiže príkladov by ste mohli mať veľmi veľa, ale obávam sa, že odvolávať sa na takých zúfalcov, ako bol Harding a Colidge, nikam nevedie. Hádam jediná vec, ktorá vo vašom prejave bola taká občerstvujúca, bolo, že sa odvolávate na učencov zo 14. storočia, čo mi už len potvrdzuje to, že vy ste človek, alebo nie vy konkrétne, ale tieto pravicové recepty sú recepty stredoveku.

    No aj ja si z histórie beriem iné ponaučenie. Vždy, keď bol kapitalizmus bez štátnych intervencií, tak viedol ku krízam, k nerovnosti, k chudobe, k nezamestnanosti a nakoniec k vojne. Keynes bol liberál a chcel zachrániť kapitalizmus, vy ste neoliberáli a kapitalizmus pochovávate.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, Fero, pekný exkurz ako obvykle a vždy veľmi rád počúvam tieto tvoje prejavy, lebo človek sa z histórie, z dejín, kadečo dozvie, i keď, ako sme práve počuli pána Blahu, tak existujú vždy rôzne interpretácie, ale každopádne veľmi zaujímavé, čo si hovoril.

    Ja by som si dovolil jednu krátku poznámku k tomu Nemecku, Adenauer, Erhard. Pán Blaha, ja veľmi oceňuje to, že máte skutočne veľa načítané a ovládate teóriu, ale neskúšajte to zneužívať, lebo občas sa vám stane, že niekto vie o niektorých veciach trochu viac ako vy z nejakého úzkeho výseku.

    Veď, Fero, teda tebe chcem povedať, ani aby ty si nezneužíval, prosím ťa, lebo teda keď si, Fero, doteraz nevedel, tak Erhard určite s Keynesom ani s intervencionizmom nič nemal.

    A ešte jednu vec ti chcem, Fero, povedať úplne na záver, že máme tu takého mladého kolegu, ktorý tam z jedného kúta hore vždy len šteká v dvojminútových poznámkach, ale nenaberie tú, ale nielen to, ale vždy sa na niekoho odvoláva, vždy len niekoho cituje, ale nenaberie tú odvahu, aby sa postavil za pult a v nejakej súvislej reči odôvodnil nejak, že, a teraz to bude nevídané, nie pre teba, Fero, ale pre toho kolegu, že svoj názor, že svoje pozorovanie, svoje myšlienky, svoje skúsenosti. Vy nám tu stále len citujete z nejakých knižiek, pán Blaha. Však naberte odvahu a neštekajte tam v dvoch minútach. A to by som napríklad povedal, Fero, ja v tvojej záverečnej dvojminútovke, keď budeš reagovať na faktické poznámky, ale nieže by som ti chcel do toho príliš hovoriť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Kolegyne, kolegovia... Pán poslanec Jarjabek, kultúra nadovšetko.

    Pán poslanec Duchoň.

  • Áno, ďakujem. Ja by som rád poukázal na skutočnosť, že nízka sadzba daní, sa ukázalo, že fungovala, ale iba v období vysokého hospodárskeho rastu. Jasne to dokazujú čísla rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku od roku 2004 do roku 2007, kedy bol, najmä teda v roku 2007 bol absolútne najvyšší hospodársky rast na Slovensku od histórie samostatnosti Slovenska. To znamená, že neplatí tá téza, že jednoducho zavedením nízkej sadzby dane automaticky bude vždy za každých okolností dochádzať k vyššiemu výberu daní. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šebej, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem. S istou dávkou zlomyseľnosti poznamenávam, pán kolega Blaha, že Ronald Reagan mal skončenú ekonómiu na Univerzite Yale. Akú školu ste skončili vy?

    A k Hardingovi a Colidgeovi sa nebudem vyjadrovať.

    Čo sa týka Johna Maynarda Keynesa, tak pripomínam to, čo som povedal v jeho citáte, áno, on bol advokátom vládnych výdavkov na stimuláciu ekonomiky, ale zároveň hovoril o daňových škrtoch, nehovoril o zvyšovaní daní, práve naopak.

    No a pánovi kolegovi Duchoňovi, no tak ja neviem, aký je, áno, rast a daňová sadzba sú vo vzťahu, ale ja si myslím, že ten kauzálny vzťah medzi nimi je opačný, že nízke daňové sadzby spôsobujú hospodársky rast. Ale to je otázka na polemiku.

    Ďakujem, kolegovia, za pripomienky.

  • Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Mihál, ktorý tu nie je, je ospravedlnený z rokovania, takže stráca poradie.

    Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vzhľadom k tomu, že je otvorený zákon o dani z príjmov, splniť svoj individuálny predvolebný sľub, ktorý som dal vojakom a policajtom pred poslednými parlamentnými voľbami. Prečítam svoj pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).

    1. V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:

    2. Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie: "16) § 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 169 až 173 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Dámy a páni, v krátkosti vysvetlím, o čo ide. Zásadné zmeny pri výstavbe ozbrojených síl sa udiali 1. januára 1998, kedy bol zákonom č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe zrušený výraz "vojak z povolania", ktorý nahradil nový názov "profesionálny vojak". Počas platnosti tohto zákona vstúpila Slovenská republika 29. marca 2004 do vojenskej aliancie NATO. 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vytvoril legislatívne podmienky pre prechod na úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Historicky ojedinelý jav nastal 1. januára 2006, kedy zanikla základná vojenská služba. Týmto dňom sa ozbrojené sily Slovenskej republiky stali plne profesionalizovanými a začali novú etapu vo svojej existencii.

    Príspevok na bývanie bol zavedený od 1. januára 2003 a neskôr boli pravidlá jeho prijímania upravované od 1. júla 2007. Motívom jeho zavedenia bolo to, že zatiaľ čo v minulosti sa štát o bývanie vojakov pri ich častom odvelení mimo miesta trvalého bydliska postaral. To znamená, buďto dostali služobný byt, alebo bývali v kasárňach, tak prechodom na zoštíhlenú profesionálnu armádu sa od tejto praxe upustilo. Byty nie sú. Kasárne z čias socializmu spolu s ďalším množstvom prebytočného nehnuteľného majetku sa odpredali, lebo boli nevyužité a ich správa by bola pri tej štíhlej armáde neefektívna, a príspevok na bývanie odvtedy slúži vojakom na zabezpečenie si ubytovania alebo bývania v mieste výkonu služby individuálnou formou.

    Do 31. 12. 2010 sa príspevok na bývanie nezdaňoval. Pri novelizácii zákona o dani z príjmov v lete v roku 2010 sa vo vyššie uvedenej poznámke pod čiarkou vypustilo jediné slovíčko "napríklad". Toto spôsobilo taxatívnu výnimku, pod ktorú už nebolo možné aplikovať príspevok na bývanie pre vojakov. Ja som presvedčený, že to bolo nedopatrením, aj keď to ministerstvo financií vtedy nikdy nepriznalo. Bodaj by to aj priznalo, lebo výsledkom toho bolo, že sa vybralo do štátneho rozpočtu viac daní. Som o tom presvedčený aj z toho dôvodu, že to slovo vypadlo nedopatrením, lebo nikto ten zákon vtedy nepripomienkoval. Nikto si to jednoducho nevšimol. A vieme napríklad, koľko pripomienok bolo teraz, keď sa zamýšľalo zdaňovať výsluhové dôchodky. To boli stovky pripomienok zo strany jednak individuálnych osôb, ako aj zo strany organizácií alebo rôznych združení.

    Príspevky na bývanie sa nezdaňovali až do augusta 2011, ako som povedal, dovtedy si to nevšimli ani na ministerstve financií, ani na ministerstve vnútra, ani na ministerstve obrany. Boli to až moji úradníci v tom čase, ktorí si v lete roku 2011 uvedomili túto skutočnosť vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmeny, požiadali o metodický výklad a príspevky na bývanie sa začali vojakom aj policajtom zdaňovať a zdanili sa im dokonca spätne od 1. januára 2011. Spravili sme to na splátky, lebo za tých osem mesiacov sa toho nazbieralo dosť.

    Už vtedy som ako minister obrany sľúbil, že navrhnem návrat do pôvodného stavu a túto zmenu sme v spolupráci s vtedajším ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom, keď bol opäť otvorený zákon o dani z príjmov, skutočne aj pripravili. Žiaľ, skôr ako bol tento zákon prerokovaný v legislatívnom procese, padla vláda a počas obdobia od tohto času až do volieb v marci 2012 vláda už fungovala, čo sa týkalo legislatívnych zmien, len v obmedzenom režime.

    Návrat k nezdaňovaniu príspevku na bývanie pre vojakov a policajtov pokladám za spravodlivé riešenie, pretože ten príspevok je v prvom rade na to, aby si vojaci mohli zaplatiť prenájom bytu, ak slúžia ďaleko od svojich domovov. Aj v civilnom živote, keď idete na služobnú cestu, tak vám zamestnávateľ preplatí hotel celý. Dokonca máte nárok aj na diéty. Nikto vám tie peniaze, ktoré máte použité na to ubytovanie, nikto vám ich nezdaní. Vojaci oproti civilným zamestnancom sú navyše v tej nevýhode, že princíp mobility, to znamená, jeden deň sa zbaliť, alebo teda povinnosť jeden deň sa zbaliť a od druhého dňa už pôsobiť na opačnom konci republiky, majú priamo zakotvený vo svojom záväzku pri službe vlasti, ku ktorej sa zaviazali. A takéto sťahovanie nie je ničím neobvyklým ani dnes.

    Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto môjho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcia poslanca.

  • Takže nech sa páči do rozpravy, pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ja asi začneM veriť v tie znamenia. Ja prisudzujem veľký význam znameniam, aj som to tu hovoril, aj symbolom. Ale akurát to tak na mňa vyšlo, že vonku je fakt veľa mladých ľudí a dali mi do ruky tento otvorený list, tak ho prečítam. Majú aj nejaký dôvod, že tu sú, pán minister, súvisí to aj s vami.

    Ale skôr, ako to prečítam, poviem aj meritórne k tejto veci. Dúfam, pán predseda, že ma nezastavíte, keď budem čítať ten otvorený list. (Smiech v sále. Reakcia predsedajúceho: "Vy môžte, pán poslanec.") By ma to mrzelo, že sme sa tu, lebo tu už toľko iných hlúpostí zaznelo, že keby som toto...

  • Povedané so smiech a smiech v sále a samotného rečníka.

  • Nie. Kolegovia, ja som chcel povedať to, že pri toľkých hlúpostiach, čo tu zazneli mimo misu, tu môže kľudne zaznieť aj tento otvorený list, i keď vecne nesúvisí s prejednávaným zákonom. (Reakcia z pléna: "To nie je hlúposťou.") To nie je hlúposťou, to určite nie. Ja som len povedal, že toľko hlúpostí, čo tu zaznelo, a to myslím, že sa v tomto zhodneme, že ich tu zaznelo dosť z úst viacerých našich zvolených predstaviteľov.

    Pán predseda, som rád ináč, že je tu pán predseda Paška a včera takú filozofickú úvahu povedal, že teoreticky je všetko možné. Lebo ja som sa pýtal, či je to teoreticky možné. On mi kontroval, že je. A ja si dovolím nesúhlasiť, že teoreticky je všetko možné. Lebo pokiaľ vy teda máte nastavenie u vás vo vašej strane nejakú firemnú alebo stranícku filozofiu, že teoreticky je všetko možné, tak potom teoreticky je možné, že toto, čo tu predkladáte, vám bude fungovať. Ale skôr, ako to dopoviem, to firemné nastavenie, alebo taká že, tomu sa hovorí, firemná kultúra. To bol taký ten guru akvizícií, ktorý, a teraz neviem, či to meno správne poviem, Jaloka (pozn. red.: fonetický zápis), alebo tak, americký, a on vyhodnocoval pri akvizícii tri základné ukazovatele: hodnota firmy, program a firemnú kultúru. A ja som to čítal možno dvadsať rokov dozadu a som sa čudoval, že prečo dáva na roveň, a dokonca on potom v tom ďalšom texte hovoril, že to je preňho absolútne, tá firemná kultúra. Niečo tak, čo sa mne zdalo ako v tej chvíli málo podstatné, pomeriavať s hodnotou firmy.

    A toto je fakt a naozaj kľúčové, že firemná kultúra je mimoriadne dôležitá, čiže aj tá vaša. Ja sa snažím zistiť, aká je tá vaša stranícka, v tomto prípade, kultúra. A pokiaľ je to nastavenie také, že prijímate filozofiu pána predsedu, že teoreticky je všetko možné, tak potom teoreticky je všetko možné a tam bude aj zakopaný ten pes. Lebo teoreticky to, čo tu predkladáte, všetky tie súbory zákonov a opatrení, ale aj samotný štátny rozpočet, teoreticky to vyjde, aby ste dodržali ten záväzok, ktorý naša krajina má, aby udržala ten deficit. Teoreticky to vyjde. Papier znesie veľa.

    A keby som skúsil hľadať na tom niečo, že pripúšťam teda, že vy robíte takéto grécke účtovníctvo kvôli tomu, že aby ste pre túto chvíľu, pre tie náročné jednania, ktoré sú v Bruseli a neviem kde, doniesli niečo, čo teoreticky predpokladá, že to môžte, v rámci toho gréckeho systému to prejde, tie náročné jednania, nevyhodia nás stade. Ale hneď, ale hneď, hneď a okamžite proste sa vrátite z tej teórie do praxe, lebo to, čo teoreticky myslíte, že funguje prakticky, a myslím, že aj vy, pán minister, viete, hej, lebo ja sa snažím nájsť poľahčujúcu okolnosť na predkladanie tých niektorých. Čiže ja ako by som videl aj možno túto zložitú konštrukciu za tým, že taký ten úkrok bokom nato, aby sme sa potom vrátili k tomu, že naozaj, že ten svet funguje tak, ako funguje.

    To už tu, ja sa nechcem opakovať, ja mám ambíciu priniesť niečo nové, dúfam, že sa mi to podarí, minimálne ten list bude nový, ten tu nezaznel, že v celej tej diskusii, nechcem sa opakovať. Čiže ja by som možno toto hodnotil, ako pre túto chvíľu je to také, prísne vzaté, politicky silne účelové, ale vybočíme nabok, teoreticky, ale potom rýchlo sa vrátime k tomu. Len otázka stojí, že či nebude neskoro. To dávam na zváženie.

    Lebo keby som to trošku zjednodušil a skúsil spraviť takú tú SWOT-ovú analýzu našej krajiny, tak je to dosť bledé. Ale však to tu už zaznelo veľakrát, som sa, nechcem odpovedať, ja to poviem na skonštatovaní takých, není tu môj kolega, ktorý mi tu vyčítal, že som viezol toaletný papier z Číny, že čínskych obchodníkov, že najviac zarobíte, keď v tejto chvíli nerobíte nič, hej. Že proste sa do ničoho nepustíte, že sú v tom vyčkávacom móde, hej, že ako tie veci nejakým spôsobom budú fungovať.

    Lebo keby sme, to není dobrou vizitkou, keď som ešte pokračoval, možno v ďalšej veci poviem, že v rámci tej SWOT-ovej analýzy okrem tých ekonomických, aj také iné ukazovatele, ktoré sú dôležité nato, aby človek si povedal, že zrovna do tejto krajiny idem a nejakých päť korún tu nechám, či už miniem niekde, alebo ich tu zainvestujem.

    Podnikatelia vyčkávajú, nevedia presne, ako sa to bude vyvíjať. Lebo aj to sa inde hovorí a zvykne sa hovoriť, že "predávaj, keď hrá kapela, kupuj, keď je krv v uliciach", hej. Na Slovensku to už všetci dávno vieme, už kapela dávno nehrá, chvalabohu, ešte nie je krv v uliciach, ale hazardujeme. A to chcem aj tu povedať, ten apel, hazardujeme s tým, že proste tie určité nepokoje môžu nastať. A teraz znova, keby som bol moc až paranoidný, takže či teda to možno nie je úkrok bokom, ale iných ľudí, lebo aby, keď teda tie nepokoje budú, tak potom začnú nakupovať a vždycky sa nakupuje, lebo to preto sa nakupuje vtedy v uliciach, keď je krv, lebo vtedy je všetko lacné. A to vplyvní a bohatí ľudia dlhodobo vedia. Čiže to je už mierne paranoidné a verím, že to určite teda není náš prípad, nedajbože.

    Ale to, že tu miešame, a ja som tých teórií a tých kokteilov tu už počul veľa, ktoré sme miešali. Niektoré sú chutné, niektoré menej, niektoré sa vôbec nedajú piť. Ale poviem aj ja jeden recept na kokteil, ktorý je zaručene funkčný. Funkčný, hej, keď hovoríme o funkčnosti. Čiže keď niekto vypije kokteil s nejakým úmyslom, tak tento zaručene funguje a má na konci proste účinok nešťastia až tragédie. A to je, ja vám poviem, z čoho ho namiešate.

    Ingrediencie sú veľmi jednoduché. Zoberiete zlú sociálnu situáciu, nezamestnanosť, de facto to, čo je teraz a čo sa bude prehlbovať, do toho primiešate nespravodlivosť. Nespravodlivosť typu kovboj Kočnér, nespravodlivosť typu 24-hektárový pozemok pod oknami parlamentu, ale tých iných nespravodlivostí je strašne veľa, tých trápení ľudí niekde, kde cítia tú nespravodlivosť obrovskú, je strašne veľa. Máte dve základné ingrediencie a do toho, keď to chcete zrýchliť, aby ste dlho nečakali, aby to vybuchlo, tak šupnete trošku arogancie a lá Počiatek, hej. A lá Počiatek, a lá ešte možno aj nejaký iný.

    Viete, to je to, ja sa k tomu, mám dlho na jazyku a chcem to povedať kolegovi Počiatkovi, už tu není, keby tu bol, by som to hovoril jemu, ale jemu padajú mosty, havarujú lietadlá, jemu nefunguje pošta, ale on nepreruší svoje štátnické povinnosti na pláži v Dubaji.

  • Smiech v sále.

  • Viete, to je tak absurdné! Existujú typy inteligencií, hovorí sa, že existuje emočná, sociálna. Existuje že tzv. sociálna inteligencia. To znamená, že vy máte určitú empatiu a vnímate, že čo by ste teoreticky mali urobiť, keď vám to už niekto neporadí.

    Takže vyhodnocujúc tie fakty, že kolega Počiatek sa z ôsmich spojov, ktoré boli, nebol schopný z Dubaja vrátiť späť, tak ma to oprávňuje prehlásiť, že ten človek má nulovú sociálnu empatiu. Nulovú! A je to prípad jasného, á, jasného, jasnej arogancie a toho, že to je pomýlené a že toto dávno nie je to, čo tu povedal pán Richter, i keď z jeho úst by som to možno aj čiastočne veril.

    Pán Richter tu pred dvoma dňami, a to som bol dosť prekvapený, povedal, pred dvoma dňami, ja som si to aj poznačili, že kedy, myslím si, že bolo nejak 13.10 alebo je to 13.10, že socialistická vláda. To som bol dosť prekvapený, pretože ja som mal pocit, že ste sociálna vláda. Ale vy ste nakoniec, teda tu z úst ministra bolo povedané, bola odkrytá pravda, ma dosť zarazilo po tých 23 rokoch, že socialistická, hej. No ale už dobre, však vy môžte povedať aj komunistická, však to nevadí, však to všetko v demokracii funguje, my sa môžme len čudovať, že aká vlastne vláda ste.

    Ale čo tam robí pán Počiatek? Proste s tými arogantnými manierami, ktoré má, ktoré nevníma, že robí základnú ingredienciu výbušného kokteilu, ktorý nakoniec buchne. Dávam na zváženie, naozaj, že či tento, tento kokteil ako či nepreháňame.

    K tomu ešte teda poviem, že k tej SWOT-ovej analýze, že ja by som sa nečudoval, však keby som ja mal ísť, s prepáčením, tuná, hej, do tejto krajiny a teraz si pozrem, že len tak zľahka, hej, lebo tu to odznelo, že čo je dôležitým kritériom nato, že niekde zopár korún zoberiete a idete ich minúť, že či tam platí právo. No, tak viete, pokiaľ existuje niekde krajina a není to v rovníkovej Afrike, hej, ale je to dokonca v strednej Európe, v ktorej, ja neviem, čo to je, či predseda, či čo to je ten, Najvyššieho súdu je proste osobný priateľ šéfa mafie. Pokiaľ máme zástupcu generálneho prokurátora, ktorý proste má svoju kovbojskú spravodlivosť, hej, pre ktorého neplatí spravodlivosť súdu, ale má on svoju vlastnú, kovbojskú, a ktorou to on rieši. Pokiaľ tu je krajina, kde vlastne sme zničili daňový systém tak, jak sa historicky vyvíjal, a že dane, to už vedel aj Ježiš Kristus, hej, že čo je cisárovi(cisárovo), cisárovi a čo je Bohu(Božie), Božie(Bohu), alebo takto, že proste to už vtedy dávno povedal, my, tu boli vyššie ambície aj od kolegu Počiatka či, pardon, od kolegu Poliačka nato, aby sme menili to, čo bolo dávno povedané. Ale tu sa to podarilo v jednom ustanovení, hej, čiže keď dane patria štátu a vie sa to dlho, tak tuná sa to mení, hej, tuná vás štát donútil platiť dane súkromnej zdravotnej poisťovni.

    Čiže znova v tom porovnávaní, že kto by tu šiel, preboha, kto by tu šiel a čo by tu robil?

    A to už len posledný cukrík a bonbónik poviem, že ešte tam majú aj prezidenta, kvôli ktorému zasadne branno-bezpečnostná rada OSN a odoberú mu pas, lebo je schopný spôsobiť konflikt, hej, že proste viete, že Európa sa po dlhom čase dostala do situácie, kde ako-tak tie krehké vzťahy fungujú a proste existuje niekde prezident jednej krajiny, ktorý je schopný svojimi neuváženými konaniami konflikt spôsobiť.

    Teraz pôjdem, pán minister, ešte k tej vašej, k vášmu návrhu, ktorý tu predkladáte. V zásade, keď nejdete tým, to, čo som, myslím, možno aj kvôli tomu, že úkrok vbok a potom sa vrátite naspäť, zvážte, lebo potom týmito návrhmi povzbudzujete iné návrhy, ktoré sú častokrát na úrovni obskúrnych návrhov, žiaľ, musím s ľútosťou skonštatovať aj tuná s prezentovanými, hej, že proste ideme z extrému do extrému, hej, že proste tu potom sa zjaví niekto s návrhom typu dane na úrovni 39 %. Čiže to sú veci, ktoré v zásade sú nebezpečne, hej, a ono to funguje naozaj ako spojitá nádoba, teraz to skúsim takto zademonštrovať, že jak funguje spojitá nádoba, a úplne dokonale.

  • Rečník to demonštruje rukami.

  • Na jednej strane je schopnosť, resp. neschopnosť štandardných politikov a na druhej strane nárast alebo nenárast, by som povedal, jedných extrémisticko-populistických alebo neviem akých riešení. Úplne dokonale to funguje ako spojitá nádoba.

    Čiže, pán kolega, že naozaj je kľúčový moment pre nás, ktorí sa radíme medzi štandardných politikov, pripravovať také riešenia, aby nikto nehľadal spásu a riešenia v absolútnych obskúrnych nápadoch a extrémistických riešeniach. To je pre nás veľká výzva.

    A teraz, ak dovolíte, by som sa vrátil aj k tomu, čo som hovoril, k tomu listu. A skôr ako teda poviem, vnímam, je ináč, ja som veľký priateľ odborov není, vy ste skôr priateľ odborov a vidíte, jak sa vám to vypomstilo, proste vy obcujete s odbormi, hej, a vlastne toľko ľudí v uliciach (povedané so smiechom) nedokázal dostať ani Michael Jackson. Čiže proste to je, ono nie vždy sa s mečom bojuje, mečom padne. Čiže dávam na zváženie, či tie taktiky robíte dobre. A ja z taktického hľadiska vyhodnocujem teda veľa chýb, ktoré robíte okrem obcovania s odborármi, robíte aj chybu napríklad, aj keď spomeniem a už sa len potom vrátim k tomu, k tomu Zákonníku práce.

    No však viete, ono keby ste aj neboli prijali ten Zákonník práce, tak či tak by sa prepúšťalo, hej, ale však vy ste dali...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie tak veľa, samozrejme, hej, hovorme o miere. Ale, ale čo oni nám umožnili? Nám zjednodušili život, hej, lebo my môžme povedať, uznáte, že môžme, hej, však kvôli vášmu Zákonníku a naozaj to všetko padá na vás, hej. Čiže sa ťažko bude objektivizovať ten ukazovateľ, že kedy to je naozaj, sú to iné vplyvy a kedy to je ten vplyv, ktorý určite je objektívny, hej, že ten Zákonník má objektívny vplyv na to, že sa prepúšťa, ale miera není absolútna zase, to s tým nebudem súhlasiť, hej. Ale my to môžme v tej mediálnej skratke alebo v tej politickej skratke zjednodušiť, že je to len a len kvôli vášmu Zákonníku práce. Ďakujeme, s tým sa dá dobre dlhodobo pracovať. Takže tých chýb je tam naozaj dosť, ktoré robíte, však to nás povzbudzuje do ďalšej činnosti.

    Čiže k tým ľudom, ktorí sú teraz v uliciach, a vám to hustne, hej, nedá sa pomaly prejsť cez ulice, to tiež na zváženie, hej, že čo s tým mienite robiť, ako to mienite ukľudniť. Tak zrovna tých učiteľov, keby som, a tu pánovi kolegovi, keby tu bol, by som znova povedal a poviem mu to pri novele, čo ja predkladám, aj učiteľom, ak vám chýba tých 5 %, tak to tuná radím pánovi ministrovi, ktorému poradím, že kde sú.

    Pán minister Počiatek tu minule doniesol taký zákon, že inteligentné dopravné systémy. V normálnych, slušných krajinách v tom znení, ako to tu doniesol, by ho nepustili do parlamentu, by mu zobrali občiansky, hej, ale tuná, na Slovensku, úplne v pohode prešiel, dokonca mu za to kolegovia zo SMER-u zahlasovali. Okrem iných absurdít a hlúpostí, čo tam sú a že čo vlastne bude chcieť ten zákon v konečnom dôsledku robiť, tam je vo vnútri zakryptovaných cca 40 mil. eur. Štyridsať miliónov eur na ten zákon, ktorý tu bol prezentovaný, zjednodušene, keď to trošku zhyperbolizujem, bude znamenať to, že budú niekde dve maringotky a v nich štyri obrazovky. A to bude stáť tento štát tých 40 mil. eur. Tento štát kľudne bez tých štyroch obrazoviek v dvoch maringotkách vydrží. Čiže, pán minister, keby ste chceli pomôcť učiteľom, hej, ale ja to nehovorím, že ja som priateľ odborárskych združení, lebo nie som, len vám snažím sa pomôcť riešiť tú zlú situáciu, ktorá je v uliciach, tak 40 mil. eur máte u Počiatka, ktoré by mali byť investované do...

  • Reakcia ministra.

  • Ráta sa s nimi, sú tam, ako v tom návrhu zákona boli, že zaťaženie štátneho rozpočtu na budúci rok bude v tejto výške, tak jak potom asi čítame iné materiály. Sú tam, bez tých štyroch maringotiek či dvoch maringotiek kľudne vydržíme. Čiže poprosím, keby sa bolo možné k tomu vrátiť a dať to učiteľom. Konkrétny návrh je, aby nikto nepovedal, že tu len tak všeobecne mudrujem.

    Teraz, dovoľte, prečítam, je mi cťou, je mi cťou prečítať tento list a som rád, že to zrovna vyšlo na mne(mňa), a verím, že hociktorého iného kolegu, ktorého by to chytilo, že zrovna jemu vyjde to, že akurát vystupuje, keď vonku sú, tak by to s radosťou prečítal. A nielen preto, že je v opozícii, ale preto, že sa teší. A ja vám poviem, z čoho ja sa teším. Ja sa teším, že ľudia sú v uliciach zatiaľ takým spôsobom, akým sú, ak to nepokazíte. Lebo dvíhajú chrbty, dvíhajú hlavy, chcú sa priamo pozerať, ak mám pocit, že konečne si povedali: dosť. Že konečne prestali byť ochotní sa pozerať na vášho kolegu Počiatka, ako sa nechcel vrátiť z Dubaja, a kopu iných vecí, ktoré už, viete, keď naložíte moc, tak už si ten človek potom povie: vážení nie! Aj keď je to na Slovensku. Lebo v iných krajinách, v hrdých demokratických krajinách by to už dávno bolo na poriadku všetko. To len Slovensko musí teda, samozrejme, mať trošku dlhší dopad, ale predsa len to tu dôjde aj ku nám.

    Takže s radosťou ho prečítam: "Otvorený list zamestnancov Gymnázia, Ulica Ladislava Sáru v Bratislave, prezidentovi, vláde, predsedovi," predpokladám, parlamentu "a poslancom NR SR."

    Vidíte, pán predseda už odišiel, takže to by bol, fakt keby ma prerušil, že je to aj jemu.

    "Kvalitné vzdelávanie - priorita vlády?

    Vážení ústavní činitelia, so znepokojením prijímame Vaše vyjadrenia, odmietate sa seriózne zaoberať požiadavkami zamestnancov školstva a katastrofálnou situáciou v školstve. Obávame sa, že ste nepochopili vážnosť situácie. Kto je zodpovedný za tento stav a komu vyhovuje? Kto je kľúčovým hráčom tohoto zápasu? Je to žiak? Učiteľ? Rodič? Alebo vláda?

    Deklarovanie školstva ako priority všetkými doterajšími vládami zostáva bez jeho reálnej podpory na úrovni nesplneného predvolebného sľubu. Nebojujeme proti niečomu, ale za niečo. Za nový vzťah spoločnosti k vzdelaniu a vzdelávaniu. Investície do vzdelania považujeme za investície do budúcnosti našej spoločnosti. Odďaľovanie riešenia týchto problémov znižuje konkurencieschopnosť absolventov našich škôl v integrovanej Európe.

    Štrajk chápeme ako krajné riešenie. Vyjednáva sa už viac ako rok a pol bez výsledku. Odkladanie vážneho rozhodnutia o vízii a smerovaní školstva pácha nenapraviteľné škody na budúcich generáciách a traumatizuje celú spoločnosť. Adekvátne ohodnotený učiteľ si nemusí hľadať ďalšie zamestnanie a môže sa intenzívnejšie venovať žiakom a svojmu odbornému rastu. To je kľúčový predpoklad zmeny vzťahu spoločnosti k vzdelávaniu.

    Naďalej žiadame nielen zvýšiť tarifné platy o 10 %, ale najmä

    1. garantovať každoročný nárast financií do školstva a do platov učiteľov z verejných zdrojov, aby sme sa vyrovnali priemeru štátov EÚ a OECD,

    2. zabezpečiť podmienky, ktoré vytvárajú kvalitné a dôstojné vzdelávacie prostredie pre žiakov aj učiteľov a

    3. sprístupniť diskusiu o budúcnosti školstva širšej odbornej aj laickej verejnosti.

    Pokiaľ zostane zatvorená jediná škola, ak zostane prázdna jediná trieda, znamená to, že vy, vláda a volení zástupcovia, nezvládate svoju úlohu pri riadení spoločnosti.

    Súčasnú nepriaznivú situáciu sme nezavinili my, zamestnanci školstva, ale dôsledky jej neriešenia znášame v plnom rozsahu. Vy ste dostali mandát a dôveru, vy nesiete zodpovednosť za riešenie problémov a budúcnosť tejto spoločnosti. Nie je našou, ale vašou úlohou hľadať zdroje na financovanie školstva.

    Prostredníctvom tohto listu zároveň vyjadrujeme vďaku za širokú podporu zo strany rodičov našich žiakov a verejnosti. Vyzývame aj ďalšie školy, aby zotrvali v presadzovaní našich spoločných oprávnených požiadaviek.

    Bratislava 29. 11. 2012."

    A ešte tu mám na druhej strane jednu výzvu.

    "My zamestnanci bratislavských gymnázií sa, podobne ako väčšina účastníkov štrajku, cítime zneužití vedením Odborového združenia pracovníkov školstva a vedy, ktorý nás vtiahol do svojej hry a potom prerušením neobmedzeného štrajku bez splnenia základných požiadaviek, pre ktoré sme sa zriekli našej mzdy, diskvalifikoval našu podporu a pred očami našich žiakov, rodičov a celej verejnosti znevážil učiteľský stav."

  • Pokračuje to: "Preto sa necítime byť viazaní rozhodnutím vedenia školských odborov a pokračujeme v časovo neobmedzenom štrajku.

    Zároveň vyzývame všetkých nespokojných pedagogických i nepedagogických pracovníkov na Slovensku, aby sa do štrajku znova zapojili a svoj nesúhlas vyjadrili na organizovaných stretnutiach. Prvé sa uskutoční dňa 30. 11.", to je vlastne to dnešné, "o 10.00 hod. pred Úradom vlády Slovenskej republiky a následne", ako sme teda niektorí boli svedkom, sa presunuli až ku nám. Dokonca tak, že pán minister mal problém, čo vôbec sem dôjsť.

    Takže to bol list a to bolo moje vystúpenie k zákonu, o ktorom momentálne prejednávame.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie sa prihlásil s faktickou poznámkou pán...

  • Reakcia z pléna.

  • Takže pokúšajte sa ešte. Pán poslanec Duchoň a pán poslanec Poliačik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne, ja iba k jednej veci. Spomínali ste tie inteligentné dopravné systémy aj napriek tomu, že viackrát vám boli vaše tvrdenia vyvrátené, tak stále opakujete to isté. Ak sa dobre pamätáte, schvaľovali sme za prvé rámcovú zmluvu. To znamená, jej plnenie môže byť odložené alebo aj rozložené na niekoľko rokov. Ak si pozriete budúcoročný rozpočet, tak čo sa týka inteligentných dopravných systémov, tam nie je ani euro. A po tretie, inteligentné dopravné systémy by sa podstatnou mierou mali financovať z eurofondov. Ďakujem.

  • Ja len veľmi stručne. Ďakujem, Alojz, že si prečítal v podstate požiadavky protestujúcich pred vládou aj pred Národnou radou, ktorí dneska prišli. Som veľmi rád, že to, čo predtým bolo uzavreté v úzkom kruhu pána alebo pánov ministrov a odborárov, sa naozaj mení na občiansku iniciatívu, v ktorej učitelia, rodičia aj študenti spolu formulujú podmienky pre to, aby sa veci v školstve zmenili k lepšiemu. A ešte raz vyjadrujem plnú podporu. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • Pánovi Duchoňovi, tak ja neviem, v tom, z ministerstva dopravy je všetko možné, však vidíte, však čoho sa chytia, všetko pokazia. Ale to je materiál, ktorý bol, vlastne bol, na internete to je ešte aj stále, je v dôvodovej správe, je tam návrh, že zaťaženie rozpočtu pre rok budúci a ten ďalší. A však to tu aj sám pán Počiatek priznal, je niekde na úrovni 40 mil. eur. Takže je to tam, je to na internete, treba si to pozrieť. Pripúšťam, že možno z ministerstva dopravy vzhľadom na okolnosti, o ktorých vieme, že to je ministerstvo neschopnosti a arogancie, tak je možné, že poslali nejaký aušus, ale ja za to nemôžem. To je na oficiálnej stránke NR SR, je to tam ešte stále, treba si to pozrieť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Martvoň, ktorého nevidím v pléne. Ďalší je pán poslanec Mihál, ktorý tu takisto nie je. Takže obaja stratili, ak sa nemýlim, už druhýkrát poradie. To znamená, že sme vyčerpali písomne prihlásených do rozpravy.

    Prosím vás teraz, kto máte záujem, aby ste sa prihlásili do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Takže do rozpravy sa písomne prihlásili, pán poslanec, ústne prihlásili, pán poslanec Duchoň, Číž, Poliačik, Kaník, Štefanec, Viskupič, Kollár, Jurinová, Csicsai.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, áno, pardon, takže pán poslanec Hlina tam ešte bol, Sulík a Csicsai. Ešte raz vás poprosím od začiatku: pán poslanec Duchoň, Číž, Poliačik, Kaník, Štefanec, Viskupič, Kollár, Jurinová, Hlina, Vašečka, Sulík, Csicsai.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Samoreflexia. Ďakujem pekne. Takže poprosím, ešte pána Blahu, prosím vás, prehoďte ako prihláseného do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som takisto zaujal stanovisko k pripravovaným zmenám, čo sa týka zákona o dani z príjmu právnických, resp. fyzických osôb.

    Po prvé by som rád upriamil pozornosť na stav, v akom sa nachádza slovenská ekonomika, no ale aj stav, ktorý dnes zažíva Európska únia, resp. eurozóna, aké sú ďalšie vyhliadky.

    Všetci môžme konštatovať a si uvedomujeme, že prebiehajúca recesia v eurozóne výrazným spôsobom zasahuje do nášho vnútorného ekonomického prostredia, a to najmä z pohľadu budúceho rastu hrubého domáceho produktu a od toho sa odvíjajúceho aj ďalšieho prostredia, či už z pohľadu tvorby pracovných miest, resp. reálneho nárastu miezd a tak ďalej.

    Samozrejme, pokračujúca recesia má, ako som už povedal, fatálne dôsledky na ekonomiku Slovenska, najmä ak konštatujeme a viackrát sme povedali, že naša ekonomika je otvorenou ekonomikou, kde export tvorí 85 % hrubého domáceho produktu.

    Napriek teda pokračujúcej recesii na Slovensku na budúci rok je odhadovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni niekde okolo 2,1 % s tým ale, že teda tento rast je prevažnou mierou tvorený exportom, tak ako som povedal, a tu treba otvorene povedať, že ten export predovšetkým ťahajú automobilky, ktoré tu na Slovensku pôsobia. A, samozrejme, je to podmienené tým, do akej miery ešte bude schopný ázijský trh, predovšetkým Čína, absorbovať tento export automobiliek, najmä luxusných modelov, ktoré sa produkujú, či už napríklad vo Volkswagene tu, v Bratislave.

    Samozrejme, že dnes firmy aj prepúšťajú, aj teda niektoré, bohužiaľ, končia svoje pôsobenie, ale zase ten hlavný determinant a ten kľúčový faktor, ktorý toto spôsobuje, je, že už naďalej práve v dôsledku vplyvov tohto externého prostredia nedokážu či už konkurovať, alebo nedokážu ďalej pôsobiť, pretože sa im znižuje, znižujú sa im ďalšie možnosti ich odbytov, znižujú sa im ďalšie možnosti ich expanzie.

    Ak si aj otvoríme Hospodárske noviny, tak dennodenne čítame, že firmy očakávajú ďalší prepad tržieb, svojich tržieb, oproti minulému roku alebo predchádzajúcemu obdobiu. Ale toto je naozaj spôsobené tým, že firmy buď nie sú už konkurencieschopné voči firmám, ktoré pôsobia napríklad v Ázii alebo aj inde, a ťažia z iného externého prostredia a jednoducho tieto spoločnosti nedokážu ďalej zvyšovať svoj odbyt.

    To znamená, že nemôžeme my jednoznačne konštatovať, že vplyv nárastu daní alebo vplyvy, alebo zmeny v Zákonníku práce sú iba tým jediným faktorom, ktoré spôsobujú to, že sa prepúšťa alebo že tu končia firmy. Toto tvrdenie jednoducho nie je pravda. Samozrejme, že podnikatelia budú poukazovať na to, že tu boli robené zmeny v Zákonníku práce a toto spôsobuje prepúšťanie. Ale ja tvrdím, že tie spoločnosti by prepúšťali tak či tak, len toto je proste moment, ktorý možno niektorým umožňuje pripravované prepúšťanie zvaliť na zmeny v Zákonníku práce.

    Ak hovoríme o tom, že Európa sa nachádza v recesii, tých príčin je, samozrejme, niekoľko. Ale ak si zoberieme dlhodobý trend, tak v Európe prakticky výrobná sféra sa rapídne redukovala a práve z toho dôvodu, že Ázia svojou lacnou pracovnou silou, veľakrát nehumánnym pracovným prostredím, nedodržiavaním životného prostredia, dokáže produkovať výrobky s takými nízkymi nákladmi, že Európa so svojím aj sociálnym systémom, aj so svojimi nárokmi na životné prostredie tomuto absolútne nedokáže konkurovať. Toto je proste kľúčová záležitosť a Európa v tomto smere do istej miery zaspala vývoj. Pretože Európa bola kedysi technologická veľmoc, ale táto jej konkurenčná výhoda sa, samozrejme, stratila.

    Ak si všímame vyjadrenia niektorých eurokomisárov, tak takisto konštatujú tieto tvrdenia v tomto smere, a preto prichádzajú aj rôzne iniciatívy alebo výzvy na to, aby sa v Európe znovu, aby Európa nebola jednoducho iba spotrebným miestom, ale aby takisto začala viac produkovať, aby sa začala zameriavať na oblasti s vyššou pridanou hodnotou, aby začala viacej investovať a smerovať svoje zdroje do rozvoja výskumu a vedy.

    Ďalšia kľúčová otázka: Prečo dochádza teda k nárastu daní na budúci rok? Veľakrát už sme komunikovali a, samozrejme, ten dôvod je taký, že jednoducho je tu cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 %. Je to, samozrejme, obrovská výzva a tomuto treba prispôsobiť daňovú politiku, treba tomu prispôsobiť takisto budúcoročný rozpočet a ďalšie faktory. Samozrejme, že tie nástroje sa môžu rôzniť, ale ak si dobre pamätáme, tak opozícia nedokázala prísť s rozumnými návrhmi, nedokázala prísť s takými návrhmi, ktoré by umožnili naplniť tento cieľ. A to, že je tento cieľ absolútne kľúčový, si nemusíme zdôrazňovať, pretože od toho sa odvíja množstvo ďalších vecí.

    Asi najdôležitejšia vec je to, aby sme boli, splnením tohto cieľa, aby sme dokázali byť schopní sa financovať na finančných trhoch. Pretože, ako si dobre pamätáme, napríklad počas roku 2011, kedy teda vládla opozícia, sa táto schopnosť stratila. Jednoducho, Slovensko nebolo možné, nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch za prijateľných podmienok. Aj preto dnes musíme sanovať ešte deficit spôsobený v roku 2011.

    Takže cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 % je absolútne kľúčový a tomuto sa podriaďuje aj daňová politika. Preto teda dochádza k nárastu daní či už u právnických osôb, alebo teda u fyzických osôb, u tých, ktorí zarábajú viac ako 3 300 eur mesačne. Dochádza k nárastu sadzby dane s tým, že cieľom bolo a zostáva, aby podstatnou mierou na konsolidácii sa podieľali či už bohatšie spoločnosti, alebo teda nadštandardne príjmové skupiny obyvateľstva. A myslím, že toto dôsledne napĺňame. Pretože ak sme zaťažili banky špeciálnym odvodom alebo ak sme teda rozšírili bankový odvod aj o vklady obyvateľstva, tak tým dokazujeme to, že banky sú práve tie spoločnosti, ktoré mali nadštandardné príjmy alebo vykazujú nadštandardný zisk, takže chceme, aby sa, samozrejme, tieto inštitúcie väčšou mierou podieľali na konsolidácii verejných financií.

    Takisto bol zavedený špeciálny odvod pre regulované spoločnosti, kde spoločnosti, ktoré majú teda zisk nad 3 mil. a obrat z regulovanej činnosti majú viac ako 50 %, tak boli zaťažené sadzbou 0,3 %.

    Čo sa týka výpadkov dane z príjmov, tak chcem poukázať na tú skutočnosť, že to, čo tu stále opozícia tvrdí, že pokiaľ je zavedená rovná daň, tak sa vyberá viacej daní. Tak toto vôbec neplatí. Pretože ak si zoberieme tento rok a zoberieme si ten vývoj od začiatku tohto roka, je to, samozrejme, rozpočet, ktorý tvorila opozícia, a konštatujeme, že platila rovná daň, tak ten výpadok na daniach a odvodoch bol už vo februári mínus 125 mil., v júni mínus 197 mil., v septembri mínus 363 mil. a dnes je to kumulatívne...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Takže február mínus 125, jún mínus 197 a september mínus 363.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže...

    Takže je to výpadok, ktorý mimo iného je určite spôsobený tým atentátom, ktorý naozaj spôsobilo SDKÚ svojím pôsobením na finančnej správe a, bohužiaľ, tie následky, tie negatívne následky tu naozaj žneme dodnes. Jednoducho ten chaos a ten absolútny rozvrat finančnej správy spôsobil to, že spoločnosti využili tento stav a logicky mali tendenciu či už nepodávať daňové priznania, alebo možno nejakým spôsobom využívať, využívať ako daný chaos.

    S týmto súvisí aj ďalšia vec, na ktorú by som rád upriamil pozornosť, a to je, že my sa musíme naozaj veľmi intenzívne zaoberať vyšším výberom daní. To je naozaj kľúčová vec, ktorú, si myslím, že konštatuje aj opozícia, len pointa je v tom, že opozícia v tomto smere doteraz naozaj nespravila nič a my tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi. My tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi, ktoré majú zamedziť daňovým únikom a ktoré majú zlepšiť výber daní, či už sú to schválené zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty, alebo aj včera schválený zákon o obmedzení platieb v hotovosti, kde ma trochu zarazili výstupy, ktoré práve túto oblasť kritizovali. Pretože naozaj asi každý sa možno stretol s tým, že spoločnosti si fiktívne dotovali pokladnice, pokladne v spoločnostiach cez príjmové bločky alebo si posielali fiktívne hotovosť, ale reálne k plneniu...

  • Reakcia z pléna.

  • Benefit je ten, že pokiaľ sa obmedzí platba v hotovosti, tak, samozrejme, si to budú, reálne si to budú musieť posielať ako cez účet. Ale dobre, nebudeme tu viesť dialóg teraz.

    Ďalším, samozrejme, opatrením v boji proti daňovým únikom bol vznik špecializovaného útvaru Daňovej kobry, ktorá, si dovolím konštatovať, že už dnes má reálne výsledky, už dnes odhaľuje závažné trestné činy daňových únikov. Nakoniec včera, aj keď som to ja nesledoval, myslím, že bola tlačová konferencia, ktorá oznamovala odhalenie ďalších závažných daňových únikov, myslím, že na dani z pridanej hodnoty.

    Takže neberiem žiadnu kritiku z tohto pohľadu, pretože naozaj dnes vidíme, že táto vláda reálne začína bojovať s daňovými únikmi. A v tomto smere naozaj je to veľký priestor, pretože tie čísla na daňových únikoch, najmä na dani z pridanej hodnoty, sú obrovské, hovoríme tu o rádovo miliardách eur.

    Ak ale často tu počúvame teda, že týmito zmenami vláda spôsobí odchod firiem do zahraničia alebo spôsobí vyššiu mieru nezamestnanosti, alebo pokles HDP, tu by som chcel naozaj konkrétne poukázať na to, že aj počas platnosti zavedenia rovnej dane rástla nezamestnanosť. Respektíve ak si pozrieme konkrétne čísla o nezamestnanosti od roku 1993 do roku 2009, tak napríklad v roku 1994 bola miera nezamestnanosti 14,8 % a potom, keď teda neplatila rovná daň, mierne klesala, nasledujúce roky 1995, 1996, až sa ustálila niekde na úrovni 12,5 v roku 1997, neplatila rovná daň. Potom síce narástla na 15,6, až na 19,2 v roku 1999, ale potom znovu klesla na 17,6 v roku 2000, neplatila rovná daň. Potom narástla a potom, samozrejme, potom klesala, od roku 2002 klesla do roku 2006, resp. 2007 až na úroveň 8 %, v období 2004 bola zavedená rovná daň. Ale od roku 2004 do roku 2007 bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu na Slovensku...

  • Reakcia z pléna.

  • Bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu, ale od roku 2007 do roku 2009 obrovsky narástla nezamestnanosť, pretože nastala recesia, bola to aj plynová kríza, narástla z 8 na 12,7 a platila rovná daň. A platila rovná daň.

  • Reakcia z pléna.

  • A platila rovná daň. Potom od roku 2010 do roku 2012, prakticky dodnes, takisto z roku 2010, kedy bola 12,5, narástla na takmer 14 % z roku 2011, platila rovná daň. Z roku 2011 narástla, nie, pardon, poklesla na 13,7 dnešných.

    To znamená, nie je tu vzťah medzi tým, že je tu nízka daň, automaticky nezamestnanosť klesá. Myslím si, že čísla to jasne preukázali.

    Poďme sa pozrieť na hrubý domáci produkt. Takisto môžme si zobrať od roku 1994 po dnešok. Rok 1994 6,2 %, potom v 1995 nárast na 7,9, neplatila rovná daň. Potom bol pokles, v roku 1999 bol nulový nárast HDP. Ale potom od roku 1999 do roku 2003 to rástlo 1,4, 3,5, 4,6, 4,8, neplatila rovná daň. A potom, čo ja stále sa snažím tvrdiť alebo zdôrazniť, že potom dochádzalo, áno, bola zavedená rovná daň, tam dochádzalo k nárastu HDP. Ale naozaj nárast HDP bol spôsobený externým prostredím. Proste vo svete bola konjunktúra, akú sme dovtedy nezažili, a myslím si, že už ani nezažijeme. Takže toto spôsobil, toto bolo spôsobené, teda týmto externým prostredím bol spôsobený nárast hrubého domáceho produktu. A potom z roku 2007, kedy už platila rovná daň, na 2008 prepad z 10,5 na 5,9, platila rovná daň, napriek tomu nedochádzalo k rastu HDP.

  • Reakcia z pléna.

  • No ale, veď to je to, čo tu ja hovorím. Pretože sme boli zasiahnutí finančnou a hospodárskou krízou. Na Slovensku potom do toho bola ešte aj plynová kríza. Tam potom došlo k obrovskému prepadu v roku 2009 mínus 4,9, mínus 4,9, a platila rovná daň. A potom bol znovu nárast.

    Ďalšia vec. Priame zahraničné investície. Takisto tvrdenie, ktoré tu opozícia podmieňuje nízkou sadzbou dane. Nie je to tak. V roku 2000, pardon, 1999 tu bol celkový objem na úrovni 402 mil. eur a v roku 2000, kedy neplatila nízka sadzba dane, jednotná daň, tak tu bol nárast 2 089 mil.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, bolo to spôsobené privatizáciou, ale nie rovnou daňou. To znamená, konštatovať, že pokiaľ tu nebude rovná daň, tak sem nepríde žiadna priama zahraničná investícia, je takisto ako, nie je to pravda jednoducho.

    A naopak, od zavedenia rovnej dane tie investície, priame zahraničné investície tu stagnujú. Ale prečo stagnujú? Pretože firmy, pokiaľ sa nachádzajú v recesii, tak logicky ako sa sústreďujú na svoju domácu činnosť a samozrejme, že obmedzia aj svoje zahraničné investície do iných krajín. To je absolútne priama prepojenosť.

    Takže záverom by som chcel naozaj skonštatovať, že ten fetiš rovnej dane, ktorý ste tu vytvorili, sa v praxi ukázal ako neúčinný. Fungoval iba vtedy, kedy bola konjunktúra. Fungoval iba v dobrom ekonomickom prostredí. Toto je to, čo treba zdôrazniť.

    A ako som už predtým povedal, neviem, ktoré kapacity z SDKÚ pripravovali návrh na zdanenie všetkým bankových prevodov, ale myslím, že ste si veľmi rýchlo uvedomovali, že toto asi nie je ten správny recept, toto asi nie je to správne riešenie, kedy by sme si mali zdaňovať to, že si posielame peniaze, napríklad svojim deťom ako vreckové, lebo by to malo fatálne dôsledky aj na medzibankový trh.

    Takže naozaj opozícia je bezradná a jednoducho z pohľadu konsolidácie verejných financií nepredložila žiaden rozumný návrh.

    A teraz mi dovoľte predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Prvý je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Antona Martvoňa, Daniela Duchoňa a Mariána Kéryho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    V súlade s ustanoveniami zákona č. 350 o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    V čl. I bod 1:

    1. V doterajšom bode 24 v § 52t odsek 2 znie:

    "(2) Ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. január 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 3."

    2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

    "(3) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet

    a) súčinu priemernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a

    b) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka 2013 do konca zdaňovacieho obdobia sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do konca zdaňovacieho obdobia.

    (4) Ustanovenie § 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013."

    Odôvodnenie: Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok so začiatkom do 31. decembra 2012, bude základ dane znížený o daňovú stratu rozdeľovať pomerne podľa počtu mesiacov na časť, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, a na časť, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného do 31. decembra 2012, t. j. 19 %. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného od 1. januára 2013, t. j. 23 %.

    Osobitná sadzba dane sa použije na tie podiely na zisku (dividendy) vykázané za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2013, ktoré budú vyplatené len v priebehu roka 2013.

    Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    V čl. I bod 1:

    1. Za doterajší bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie:

    V § 12 ods. 3 sa slová "Národný úrad práce" nahrádzajú slovami "Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť" a slová "Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Fond na podporu zahraničného obchodu" sa nahrádzajú slovami "Rozhlas a televízia Slovenska".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie: "Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti."

    Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje vymedzenie daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania z dôvodu zmeny názvu daňovníka, zrušenia daňovníka a zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, úplne úvodom, pán Duchoň, spomínali ste teda, že pri výpadku daní, určite sa pod výpadok daní, sa určite podpísal aj chaos alebo rozvrat vo finančnej správe, ako ste to nazvali, dá sa s vami len súhlasiť. Určite sa tam podpísalo, môžme filozofovať, že do akej miery, ale tam tento argument je určite správny.

    Zároveň ale si myslím, že nie je správne, keď vy všetky dane a odvody hodíte do jedného koša a potom poviete, že je výpadok a je zlý odhad. Ja si myslím, že treba, pokiaľ naozaj chceme nájsť príčiny a dôvody, tak treba to rozlíšiť po minimálne nejakých tých základných skupinách. A to napríklad, čomu som sa ja venoval v mojom prvom vystúpení, to bola daň z príjmu právnických osôb, lebo tam idete napáchať úplne najväčší hriech, nie tie 4 %, ako pán Kamenický povedal, že veď to nemôže nič byť, to 4 % ako naozaj neznamenajú svet. V kombinácii s ďalšími štrnástimi na zdravotných dôvodoch, čo je de facto daň na právnické osoby, tak tým to zabijete.

    Ale keď si pozriete daň z príjmov právnických osôb - výnos, tak keď idete na stránku Daňového riaditeľstva drsr.sk a otvoríte si príjem Prehľad o plnení daňových, nedaňových príjmov k 31. augustu - augustu, to je prednedávnom - tohto roku, tak plnenie dane z príjmov právnických osôb bolo na 100,63 %. To je uvedené priamo na štatistike.

    Tak to by možnože stálo za to si pozrieť každú jednu daň, že kde dochádza k výpadkom. Ale keď sa bavíme o právnických osobách, tam k výpadku do konca augusta nedochádzalo, teraz je tam nejaký výpadok. A môžme sa baviť o tom, že či je spôsobený už vašimi opatreniami, lebo veď to už je niekoľko mesiacov, čo vládnete, alebo ešte inými.

    Škoda, že na tú druhú vec mi už neostal čas, tak nabudúce, na to HDP a daň z príjmu.

    Ďakujem.

  • Ja by som chcel poukázať ešte na jednu súvislosť, že vy stále nevnímate tú komplexnosť a vzájomnú prepojiteľnosť jednotlivých hospodárskych opatrení. Keď ste zdôvodňovali, že v roku ix bola rovná daň, ale nemalo to taký vplyv. No vtedy, keď bola prvá Ficova vláda, áno, rovná daň bola, ale zároveň už ste dokaličili Zákonník práce, a to omnoho horším spôsobom ako dnes, takže preto tá nezamestnanosť prudko rástla, preto my hovoríme, a ďalšie protikrízové opatrenia, preto hovoríme o smrteľnom kokteili. Kokteil znamená, že sa skladá z viacerých zložiek. Preto to je kokteil.

    A toto je toto, čo vy robíte a neuvedomujete si tie súvislosti, keby napríklad dneska ste, vymyslím si, znížili dane a prijali Zákonník práce, ktorý ste prijali, tak by sa to rozchodilo, pretože by nedošlo k tej smrteľnej kombinácii. Ale vy všetko, čo meníte, meníte k horšiemu a to vytvára ten negatívny mix. A to si treba uvedomiť. Potom by ste našli správne odpovede. Takto ich nikdy nebudete nachádzať.

    Pozrite sa do sveta. Veď Litva napríklad, ja som to hovoril pri prvom čítaní, tak v ústnej sa k tomu vrátim, tá je príkladom toho, že najprv išla vašou zlou cestou. Zistila, že to je úplne cesta do pekla. Došlo k veľkým výpadkom. A potom sa vrátila k tomu, že vysoké zdaňovanie je zlé. Znížili dane a dosiahli presný opak.

    Takže vy dosiahnete presne to, čo si pán Blaha myslí, že nedosiahnete. Dosiahnete zníženie príjmov štátneho rozpočtu, logicky dosiahnete nízky štát, akurát, že vy potom zadlžíte túto krajinu, aby ste svojim sľubom učinili zadosť, tak budete financovať na dlh ten váš veľký socialistický štát.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Duchoň, pozorne som vás počúval ako predsedu výboru pre financie a rozpočet a svojimi odbornými argumentami ste sa snažili naozaj rozsalámovať argumenty, ktoré kritizujú tento predložený zákon, a najmä teda zvyšovanie daní. Konštatujete, ale bez vízie a dokonca aj v mene Európskej únie, bez vízie, bezvýchodiskovú situáciu hospodárstva a jednoducho poukazujete na to, že iné riešenie proste nie je, treba zvyšovať na príjmovej strane, teda príjmy štátneho rozpočtu, na to je ako jediná možnosť, alebo najefektívnejšia možnosť navýšiť dane. A bez ohľadu nato a tie efekty, na ktoré upozorňujeme, že zvyšovaním dane vlastne budeme odradzovať, budeme zhoršovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko chcem reagovať. Pre žiadnu vládu nemôže byť výzva deficit akýkoľvek, aj keď by bol stlačený pod 3 %, tak ako to bolo odprezentované. Výzvou pre každú vládu by mal byť vyrovnaný rozpočet. Vyrovnaný rozpočet, to je skutočná tá výzva. Ak hospodár hospodári tak, že tvorí dlžoby alebo stratu, je to zlý hospodár. Ak štát takto hospodári, je zlým hospodárom. Ak firma tak hospodári, skrachuje. Ak rodina by tak hospodárila, môže sa rozpadnúť. Takže výzvou pre každú vládu, opakujem, je, naopak, vyrovnaný rozpočet a nie deficit v akejkoľvek podobe. Ďakujem, ja len toľko.

  • Ďakujem za slovo. No, vedieme tu siahodlhé diskusie o, podľa môjho názoru, veľmi jednoduchej veci, čo do obsahu, ale čo do dôsledkov a následkov možno naozaj katastrofálnych rozmerov. A ja by som to možno zjednodušil do jednej otázky podľa mňa zásadne, ktorú by som vám rád ako predsedovi finančného výboru položil, veľmi pragmatickej. Že ak by ste mali podnik, ktorý produkuje zisk, ktorý je, samozrejme, závislý od výšky daní alebo daňového zaťaženia, a mali by ste možnosť prísť alebo odísť, alebo sa rozhodnúť, či pôjdete do krajiny s vyšším, alebo s nižším daňovým zaťažením, do ktorej krajiny pôjdete? Ak žiadne iné obmedzenia, najmä teritoriálne, v zásade neexistujú?

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    K pánovi poslancovi Kadúcovi. Tam ste to nejak tak formuloval, že ak by ste mali spoločnosť, ktorá je akože závislá od zisku?

  • Reakcia poslanca.

  • Tak akože logicky, samozrejme, každá spoločnosť sa vytvára nato, aby, teda s cieľom dosiahnuť maximálny zisk, to je ako logické.

  • Reakcia poslanca.

  • Od daní. Zase. Ktorý podnikateľ povie, že chcem platiť dane? Asi žiaden. Je úplne prirodzené a logické, že každý podnikateľ by chcel mať nízke dane. Ale ja stále som poukazoval na jednu zásadnú skutočnosť, že tu nie je priama úmera medzi tým, že tu bude rovná daň alebo nízka sadzba dane a jednoducho tu bude dochádzať k hospodárskemu rastu, bude tu dochádzať k výraznému poklesu nezamestnanosti. Všetko toto je naviazané na externé prostredie, ktoré, všetci vieme, v akom dnes žijeme. A preto tvrdím, že každá spoločnosť, ktorá má, ktorá by mala mať expanziu do budúcnosti, to znamená, že by sa jej rozširoval odbyt, to znamená, že by sa jej do budúcna rozširovali výnosy, tak bude zamestnávať, bude prijímať nových ľudí, bude aj platiť dane, pretože má víziu ďalšieho hospodárskeho rastu. Ale toto je podmienené naozaj tým, do akej miery sa v dnešnej situácii ešte dokáže expandovať. A, bohužiaľ, tá situácia externá je natoľko zlá, že toto je ten základný determinant, ktorý spôsobuje to, že tržby sa prepadávajú. To, že jednoducho tie firmy prepúšťajú. Ako toto je tá základná vec, na ktorú som sa snažil vo svojom príspevku upozorniť.

    A druhá je tá, že, tak ako som povedal, ten, proste tá modla tej nízkej sadzby dane sa ukázala, že jednoducho ako nefungovala.

    To asi aj k ostatným kolegom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší do rozpravy prihlásený - pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • 106.

    Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, sme svedkom opäť už niekoľko hodín trvajúcej...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia rečníka na otázku z pléna.

  • ... trvajúcej diskusie o progresivite daní, aby som to zhrnul, kde už sme úplne prestali registrovať, že náš rokovací poriadok má tri čítania. V prvom čítaní sa hovorí o filozofických, ekonomických, spoločenských podmienkach, legislatívnych otázkach, či je potrebné meniť legislatívu a podobne. V druhom čítaní sa zaoberáme potom už vlastným textom zákona, bavíme sa o navrhnutých pozmeňujúcich návrhoch. A v treťom čítaní potom už iba opravujeme prípadné gramatické chyby. My ale už pokračujeme naďalej v prvom čítaní. Diskutuje sa opäť a diskutuje sa opäť veľmi všeobecne a diskutujú sa teda predovšetkým hodnoty.

    Vážení kolegovia z opozície, som veľmi rád, že tí najviac zaslúžilí bojovníci tu sedia, takže môžem s nimi trošku popolemizovať. Už len z toho dôvodu sa mi zdá, že je potrebné zareagovať na túto diskusiu, keď tu existuje, a obávam sa, že už racionalita ani zďaleka nie je tou najviac sledovanou hodnotou. Už len potrebujem demonštrovať verejnosti teda, že ten odpor je masívny a my v opozícii sme urobili všetko, čo sa dá, a naťahovali sme to, ako sa to len naťahovať dá.

    Dobre. Skúsme teda k tým niektorým základným hodnotám. Znovu, vážení kolegovia, zostanem v pozícii, že nebudem citovať ani nejak dramaticky ľavicové pramene, ani ľavicovo vyhranených autorov, ale budem sa snažiť interpretovať to, ako ja vidím prebiehajúcu diskusiu a ktoré faktory považujem za dôležité.

    A keďže opakovanie je matka múdrosti a nič nám to nepomáha, tak mi dovoľte znovu opäť zacitovať z jedného článku, ktorý bol uverejnený pravdepodobne nie v ľavicovom denníku, volá sa SME, a bol tam napísaný tento titulok: "Vystrašení lídri hľadajú budúcnosť kapitalizmu." Dokonca organizátori aj zrušili tradičný panel o predpokladanom vývoji ekonomiky počas roku, ale nahradili ho iným panelom v Davose, ktorý nazvali "Zlyháva kapitalizmus 20. storočia v 21. storočí?". Zakladateľ tohto fóra pán, tuším, Scheuble v danom svojom príhovore na tomto fóre povedal: "Kapitalizmus v dnešnej podobe už nesedí do súčasného sveta." Takže necitujem fóra, kde prichádza 3-, 4-tisíc účastníkov, ktorí sú pandantami tohto davoského fóra a kde ľudia hovoria o biede, o nespravodlivej majetkovej diferenciácii a o tom, že ten tradičný koncept pre spoločnosť sa dramaticky vyčerpal a v konečnom dôsledku necítia v svojom okolí pokrok, ale, naopak, deštrukciu.

    Nesledujeme, že by sme sa s týmto zaoberali, nesledujem a ako počúvam kolegov z opozície, ale absolútne, ani o centimeter, v ich vystúpeniach sa hodnotovo nezmenilo nič. Klasický, čistý neoliberalizmus. Preboha, len nie dane! Lebo tých nadšených budovateľov pracovných nových miest tým zneistíme, znechutíme, odídu, ujdú. Nehovoríme principiálne o nejakej etike, nehovoríme principiálne o spoločnosti, že tá ekonomika prebieha a je súčasťou nejakej spoločnosti, že už máme špecializáciu, že podnikať môže v spoločnosti maximálne 20 %. Ale napriek tomu licomerne tí, ktorí podnikať nemôžu a ktorí v tom mojom príklade, o ktorom som hovoril, že po desiatich rokoch priemerne úspešný podnikateľ, ktorý zarobí ročne 2 mil. korún, a učiteľ so 600 eurami po desiatich rokoch sú v dramaticky odlišnej situácii, tak teraz nesmierne podporujete ono plytvanie verejnými peniazmi, a treba naliať do učiteľov a podobne. Licomernosť, principiálna nehodnotovosť a len chrániť ich záujmy, ktorý preukázateľne likviduje spoločnosť. Neviem to už inak povedať. Preukázateľne likviduje spoločnosť. Takže toto hovoria v Davose.

    Skúsim ešte nejako inak. Vyšla taká jedna kniha, dovoľte mi z tej knihy zacitovať, lebo hodnotovo o tom čistom trhu a o tom všetkom, čo tu pán kolega Kaník, pán kolega Sulík atď. narozprávali, tak skúsim, čo povedal spisovateľ, ktorý v českom nakladateľstve Akadémia vydal knihu, to znamená v nakladateľstve, ktoré neoverené texty nepublikuje, a kniha vzbudila relatívne veľký ohlas v odbornej verejnosti. A hovorí autor Cassidy, ktorý je pravidelným dopisovateľom New Yorkeru, newyorského časopisu, známeho celosvetovo. "Poňatie finančných trhov ako racionálnych a samosprávnych mechanizmov je vynálezom posledných 40 rokov, predtým väčšina ekonómov sympatizovala s Charlesom Mackayom, novinárom a niekdajším kolegom Charlesa Dickensa, ktorého kniha Neobyčajne populárne bludy a šialenstvá davu z roku 1841 prirovnávala špekulatívnu posadlosť ako tulipánomániu, ktorá zachvátila Holandsko v 30. rokoch 17. storočia, ekonomickú bublinu v Obchodnej spoločnosti Južné more (South Sea Company) v Londýne v 20. rokoch 18. storočia, k čarodejníckym procesom a k ďalším príkladom kolektívneho šialenstva. Hovorili, že: "Prechod od Mackayovho pesimistického pohľadu na financie k optimistickému pohľadu Greenspanovmu", nemusím kolegom hovoriť, kto to je, "trval dlho a aspoň čiastočne sa zakladal na nesprávnej interpretácii teórie tzv. neviditeľnej ruky, ktorú Smith nemal nikdy v úmysle aplikovať na financie. Tento prechod začal iróniou osudu v 30. a 40. rokoch 20. storočia, kedy sa zdalo, že kapitalizmus stagnuje, a tak mnohí ekonómovia sa dívali dokonca priaznivým pohľadom na nahradenie cenového systému centrálnym plánovaním," tvrdí autor. Má pravdu, nemá pravdu?

    Čo je ešte ale zaujímavejšie ďalšie pre vás, kolegovia, keďže zvlášť SaS ako strana podporuje Hayekovu spoločnosť a má pocit, že proste to je guru európskej ekonomiky a hodnoty dokonca ani nie modifikovať, ale absolútne aplikovať, lebo podľa nich tým pádom je to záruka šťastného rozvoja spoločnosti. Pozrieme sa, čo hovorí tento autor v tejto jeho knihe. "Keď som začal počiatkom 80. rokov"...

  • Reakcia z pléna.

  • Cassidy: "Prečo trhy zlyhávajú", sa volá tá kniha.

    A píše tento autor toto: "Keď som začal začiatkom 80. rokov v 20. storočí študovať ekonómiu na Univerzite v Oxforde," aby sme si rozumeli, "Hayek bol všeobecne vnímaný ako pravicový pomätenec. Iste, v roku 1974 získal Nobelovu pamätnú cenu, avšak to v ekonomickej brandži sa bralo ako politická náhrada, lebo ju obdržal spolu s Gunnarom Myrdalom, švédskym ľavicovým ekonómom. Myrdal dokonca neskôr povedal, že by ocenenie nebol prijal, keby bol vedel, že sa o túto cenu má deliť s Hayekom. Hayekove návrhy na oslabenie odborov, privatizáciu odjakživa sa zdali bizarné. Bol pokladaný skôr za libertiánskeho politického filozofa, nie za praktického ekonóma. Svoje univerzitné a postgraduálne štúdiá som zdarne ukončil," píše autor, "hoci som ani jeden z jeho článkov nikdy nečítal a nebol som sám. Až donedávna zmieňovalo Hayekovho meno iba veľmi málo učebníc ekonómie a jeho vedecký životopis nebol k dispozícii vôbec."

    To píše teda zrejme absolvent Oxfordu z 80. rokov a ponúka nám to v knihe, ktorú vydalo české nakladateľstvo Akadémia.

    Vážení kolegovia, ja netvrdím, že to je pravda, len tvrdí to autor, ktorý je vnímaný ako veľmi zaujímavý autor, minimálne, aby som povedal.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže toľko to k tým vašim východiskám, ale to by až taký problém nebol. V tých 90. rokoch sme naozaj boli dosť málo pripravení na ten transformačný proces a vtedy sa zdalo, že "Cesta do otroctví", Hayekova, že je nesmierne nádherná kniha, aj ja som ju s veľkým zaujatím čítal a Ježekove potom české reinterpretácie tejto knižky, a to, akým sa stávala vlastne čímsi, čo predtým marxizmom a inými teóriami vychovávaných ľudí, ako vytvorilo u nich predstavu, že toto je to, čo je ten skutočný kapitalizmus.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ale od roku 1989 už máme za sebou 22 rokov. Je neuveriteľné, že nenastal ani najmenší posun, a to dokonca v situácii, keď sa nachádzame vo vleklej kríze a k prehodnocovaniu základných hodnôt dochádza v celosvetovom pomere. Skúsme, aké autority v danom prípade, okrem teda tých davoských, ak by nestačili.

    Chcel by som sa zmieniť o autoritách cirkevných, pretože v našom parlamente, teraz už nehovorím k váženým kolegom zo SaS-u, ale máme tri strany, ktoré majú v názvoch, že sú strany kresťanské: maďarská SDKÚ, slovenská Kresťanskodemokratická strana atď. Ja som zaregistroval, že v roku 2011 v novembri, existuje tam taký inštitút, ktorý sa volá Pápežská rada. Je Pápežská rada pre rodinu, pre solidaritu a jedna z nich je pre pokoj a solidaritu a táto vydala nótu k reforme svetového finančného systému. A teraz pozrime sa, že čo teda komentár v postoji v klasickom kresťanskom periodiku k tomuto dielu uvádza: "Za najnaliehavejšiu oblasť politiky bola označená politika týkajúca sa sociálnej spravodlivosti, finančná a menová politika, ktorá nepoškodzuje slabšie krajiny, politika zameraná na realizáciu voľného a stabilného trhu, ale aj politika zameraná na spravodlivé rozdeľovanie svetového bohatstva aj prostredníctvom doteraz ešte neznámych globálnych foriem daňovej solidarity."

    Vážené kolegyne, kolegovia aj zo SaS-u, aj z Obyčajných ľudí, ako v tejto diskusii môžme identifikovať zvlášť v ťažko neoliberálnych vystúpeniach pána Brocku, neviem, do akej miery reprezentujú celý klub KDH, jak aspoň náznak záverov tejto rady možno postihnúť? Zákonník práce, ktorý likviduje pracovné prostredie, ľudia, ktorí žijú dlho v poddimenzovaných mzdových podmienkach, chceme im ešte znížiť, lebo budeme nekonkurenční. Ktovie, nemôžme už dneska robiť žiadnu domácu hospodársku politiku, lebo nemôžme, no tak v takom prípade musíme byť investorovi každému, ktorý sem príde, absolútne vďační a vytvoriť absolútne podmienky a v danom prípade, aby sme prežili, netreba na sa ľudí vôbec pozerať, na to, ako žijú.

    Kde sú tie nádherné hodnoty, ktoré kedysi kresťanská sociálna politika postulovala spolu, mimochodom, so sociálnou demokraciou, ako napríklad ľudská dôstojnosť, právo na dôstojný život? Na jednej strane plné ústa rodinnej politiky, na druhej strane jediné, čo ponúkate ľuďom, aby sa rozbehli po svete, aby chodili za prácou, neviem, stovky kilometrov a podobne, ale jedným dychom rovnako treba rodinnú politiku, treba, aby sme rodinu podporovali, lebo je to nesmierne dôležité.

    Veď tam sú tak zásadné protirečenia, ale ani to by nebolo tragické. Tragické je to, že je nulový posun. Ja naozaj, ja s kolegami mám možnosť vás počúvať už šesť rokov. Tragédia je, že pokiaľ nezareagujete na tieto veci a nie ste schopní aspoň trošku vnímať vážne reálie, v ktorých sa spoločnosť nachádza, obrovské príjmové nožnice, ktoré sa roztvárajú, obrovské množstvá nezdaneného kapitálu, veď som tu rozprával o 28 biliónoch amerických dolárov, ktoré sú v daňových rajoch. Jak sa tam dostali? Sú to zdanené peniaze? Veď len malá úvaha o tom, že 20-percentné zdanenie 28 biliónov amerických dolárov, v preklade je to 5 alebo 6 biliónov amerických dolárov, je to viac ako hrubý domáci produkt Francúzska a Nemecka dokopy. Veď to sú obrovské peniaze!

    O aké prekvapkávanie, že ktoré ako príde a ľuďom sa zlepší situácia? Keď celá Británia je dneska v obrovskej diskusii na tému, že zisťujú, že obrovské koncerny, už som tu niekoľkokrát rozprával, ako je Starbucks a podobne, neplatia dane. Murdockovi vyrátali, že celý jeho koncern zaplatil 2,7 %, už ani nehovoria o internetových a iných firmách, ktoré ale absolútne unikajú zdaneniu. Veď odkiaľ tých 28 biliónov amerických dolárov zobralo v tých daňových rajoch?!

  • Ale na druhej strane plné ústa toho, ľudia sa musia ešte viacej uskromniť, dôchodcovia, nedá sa nič robiť, musia dožiť v tých absolútne neserióznych podmienkach, kde nemajú dokonca peniaze ani na lieky podľa elementárnych modelov, ktoré si vytvoríme, čo urobíte s 300- až 400-euro pri dôchodku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, kde je, ako môžme čo len trošku polemizovať a komunikovať s kresťanskou sociálnou náukou, keď tu není ani náznak nositeľov tejto politiky?!

    Proste, možno sa k tomu vyjadríte, možno to my dobre nevidíme, ale som presvedčený, že je to tragické, ak to na Slovensku vyzerá takto, a keď ani napríklad tie dva symboly, ktoré som citoval, davoské fórum a Pápežskú radu pre pokoj a solidaritu, ktorá vysiela veľmi vážne posolstvá, posolstvá do sveta, že to nemá ani nulovú reflexiu vo vašich vystúpeniach. Ani nulovú!

    Vážené kolegyne, kolegovia, ale dôsledkom potom je, že sa dostávame do tej situácie, ktorú vidíme. Nič iné nerobíte, len vlastne ste v permanentnej obštrukcii. Nejdete do serióznej diskusie. A prečo nejdete do serióznej diskusie? Vystavil vám zrkadlo jeden pán, ktorého som ja čítal, ale som vždy bol dosť výrazne psychicky konsternovaný po tom, čo som čítal, volá sa pán Breiner, je to náš významný hudobný skladateľ. Odišiel predčasom do Spojených štátov alebo do Kanady, kde žije. Teraz vydal v SME jeden veľmi zaujímavý článok, kde síce teda není ani za Obamu, ani za Mitta Romneyho, ani za socializmus, ani nesocializmus. Napriek tomu tak kritické, kritické slová na tému existujúceho neoliberalistického konceptu ťažko nájdete pomaly ešte aj v lavicovej literatúre, vážené kolegyne, kolegovia. Len taký malý citátik, jeden, mi dovoľte z neho, opäť, to není ľavicový autor, je to človek, ktorého možno poznáte a viete, o čom rozprávam, že čo nám tento človek ponúkol, že čo všetko zistil v Amerike.

    Hneď to bude, len trošičku...

  • Rečník listuje v papieroch. Reakcia z pléna.

  • O Obamovej Amerike. No, veta typu, že všetci naši lídri našich kresťanských strán vyjadrili v našej tlači, všetci sme to videli, nesmiernu ľútosť, že nebol zvolený Mitt Romney, lebo že to by bol ten správny kandidát. No pán Braidner hovorí, že Romney (reakcia z pléna), Breiner, pardon, ďakujem.

    "Romney bol najnormálnejší zo všetkých republikánskych kandidátov. Znamená to ale akurát to, že bol najlepší z kŕdľa psychicky vážne narušených mimozemšťanov s názormi stredovekých inkvizítorov."

  • Toho Mitta Romneyho, ktorý nebol zvolený, bol okrem iného nezvolený aj preto, že ďalší miliardár, meno som zabudol, ale nie je podstatné, keďže podporoval ďalšieho, ako tvrdí teda pán Breiner, toho inkvizítora Gingricha z toho minulého storočia ešte, tak vyrobil proti Romneymu polhodinový dokument. Ja zaujímavé, že naše médiá o tom absolútne neinformovali, pričom zohrával v americkej tlači, v americkej kampani veľmi zásadnú úlohu. Na a tam zrazu v tom dokumente hovoril jeden z robotníkov v papierni, že, no áno, donútili nás postaviť 12-metrové pódium, na ktoré sa postavil pán Romney a hovoril, že musím zlikvidovať vašu firmu s 12-tisíc zamestnancami, ale nebojte sa, všetci dostanete zlaté padáky. A ďalej hovoril v tom dokumente, čo natočil ten pravicový miliardár, na prospech toho Gingricha, že teda úplne náhodou, úplne náhodou pán Romney zarobil na tom 100 mil. amerických dolárov, z ktorých hneď zdanil dokopy maximálne 14 % v tom období, pretože zvyšok prehnal pre svoju nekresťanskú mormonskú nadáciu, ktorú má. To hovorí pán Breiner, ako vyzerá ten kapitalizmu.

    Ale aby som už ďalej nehovoril, ja chcem skončiť. Len, vážení páni, naozaj verte to, že som už starší človek, mocem sa tu 20 rokov a vážne trošku počúvajte a odpustite mi to slovo, lebo mám s mnohými z vás priateľské vzťahy, nestrápňujte sa už tak. Vážne, nerobte to, skúste sa pozrieť na reálny súčasný stav, jak to vyzerá.

    Tvrdí opäť teda Breiner, ale, no: "Mzdy manažmentu sa popri znižovaní nákladov zvýšili 6- až 10-krát. Hovoríme o miliónoch, nie o fazuľkách", aby som citoval. "A čo je vrchol, pri likvidácii firmy a prepustení 18-tisíc zamestnancov si chce manažment ako súčasť likvidačného plánu vyplatiť špeciálne odmeny vo výške 1,750-tisíc dolárov. Čiže to je ten nádherný mechanizmus, nezdaňujme, žiadne progresívne dane. Zlikvidujete podnikanie, zlikvidujete vyrábanie nových pracovných miest. Kto číta trošku štatistiky o tom, ako dramaticky sa zvýšili platy manažmentov, obrovsky, a aké vážne autority kritizujú zásadným spôsobom tento jav, mimochodom, prezident Obama hovorí o obludnosti v tomto zmysle, vážené kolegyne, kolegovia. Hovorí o obludnosti, o bankách, ktoré sme sanovali peniazmi daňových poplatníkov, teda Spojených štátov, ktoré si vzápätí kupovali za 45 mil. amerických dolárov lietadlá a podobne a vyplácali si stomiliónové odmeny, vážené kolegyne, kolegovia.

    Tiež to bolo s tým - rozmach pracovných miest. Príklad dám: prekvapká bohatstvo od tých veľkých z tých daňových rajov, odkvapká okamžite medzi ľudí a ľudia sa budú mať dobre. Deštruovali sme celosvetovú spoločnosť týmito hlúposťami z tej neoliberálnej, neoliberálneho konceptu, našťastie si to zatiaľ uvedomujú iba reprezentanti občianski, jak ja hovorím. Ak je to do istej miery kresťanská cirkev, ktorá prelomila bariéru nepolitickosti a nevstupovania do ekonomiky, pretože cíti, že tie procesy, ktoré fungujú vo svete, pokiaľ nebudú normálnym spôsobom regulované, tak môžu pôsobiť vážne zničujúco. Vážne zničujúco.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pokračujte, pán poslanec, nech sa páči.

  • Áno. Takže ešte poslednú, posledný taký citát pre vás, vážené kolegyne, opäť z tohto, z tohto centra.

    Americká daňová odbočka pre onoho šéfredaktora s inštinktom, takto: "Dane boli v Spojených štátov zavedené pred 100 rokmi," píše Breiner, "pretože verejnosť bola extrémne pobúrená veľkými majetkovými rozdielmi. Navyše daňová sadzba v Spojených štátoch v rokoch ´40, ´50, vyše 90 %." Tam autora opravím, v čase vojny v rokoch ´42 až ´45 bola až 94 %, potom začala klesať. Ale ďalej: "Najvyššia daňová sadzba pri príchode Ronalda Reagana k vláde bola 70 %," vážené kolegyne, kolegovia, "najvyššia daňová sadzba pri Reaganovej daňovej revolúcii", keď teda odchádzal, "bola 28 %."

    A teraz píše autor: "Štátny dlh pri príchode Reagana", teda ešte pri 70 percentách dane, "bol 930 mld. amerických dolárov. Po odchode Reagana", po daňovej revolúcii, "bol štátny dlh 2 600 mld. dolárov." Neznamená to nič?

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás pekne, som presvedčený, že v konečnom dôsledku u vás prevládne politický cit a pozitívna motivácia. Skúste nejak túto vládu zmysluplne vládnuť. Buďte naozaj konštruktívnou opozíciou a kritizujte všetko, čo má zmysel, pomôže to. Ja osobne na rozdiel od vás verím v kolektívny rozum. Verím v tom, že pokiaľ vytvoríme skutočne dobré prostredie a budeme sa korektne, zmysluplne a vecne prieť o hodnotách, o ich poradí, ako si ich zostavíme, tomuto národu pomôžeme.

    Pokiaľ skončí náš vzťah z vašej strany čisto na obštrukčnom a nezmyselnom konfrontačnom princípe, nám bude zbytočne škodiť a obávam sa, že ani vy si politicky nepomôžete.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca je osem faktických, desať faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Július Brocka.

  • Poslanec Číž, ja sa pokúsim vás vrátiť z Ameriky na Slovensko. Pán poslanec, hovorili ste ešte vo svojom vystúpení, že nenašli ste v kresťanských, v slovenských kresťanských politických stranách nič z kresťanskej sociálnej náuky. No tak niečo vám pripomeniem, vy ste pravdepodobne neboli ráno v sále, keď ja som vystupoval a mal som aj také pomôcky pre názornosť. Tak teraz, prosím vás, pozerajte, pán poslanec.

  • Rečník drží v rukách kartónovú názornú pomôcku s údajmi.

  • Zamestnanec, to znamená aj učiteľ, ktorý demonštroval pred Národnou radou pred pár hodinami, ktorý má hrubý príjem 700 eur, tak dnes vďaka politike kresťanských strán na Slovensku má dnes nulovú daň. Tento zamestnanec so 700-eurovým mesačným príjmom má nulovú daň, pán kolega. Ale za vás, keď schválime tento zákon o daniach z príjmov, tak tento učiteľ bude mať mesačne 59-eurovú daň. To znamená, vy, pán Číž, alebo Fico, alebo minister financií, mu každý mesiac zoberiete 59 eur. Za rok je to viac ako jeho mesačný hrubý príjem. Ale tomu milionárovi, ktorý bude mať 3 300 eur mesačne, tak tomu nezvyšujete daň ani o cent.

    Pán Číž, je to zrozumiteľné, aký je rozdiel medzi kresťanskou sociálnou náukou a politikou SMER-u, ktorá berie, zodiera chudobných a bohatým dáva?!

  • Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Ľuboš Blaha.

  • Pán kolega Brocka, vy s tým transparentom jedným chodíte asi aj spávať, dokola to tu otáčate ako nejaký prací prášok v reklame. No dobre.

    Ďakujem pekne kolegovi Čížovi za to, že nastavuje zrkadlo týmto našim mimoriadne limitovaným a provinčným neoliberálom. Svet je naozaj o niečom inom. Pán Kaník predtým hovoril: Pozrite sa do sveta, pozrite sa do Litvy. No tak, pán kolega Kaník, Litva nie je svet, svet je o niečom inom.

    A je dobré, že ste spomenuli Hayeka. Hayek naozaj bol vnímaný a dodnes je vnímaný ako extrém, ako niečo, čo je v serióznej literatúre opomínané a marginálne. Pretože Hayek je naozaj neoliberálny extrémista. Keď napísal Cestu do otroctva, čo je mimoriadne povrchná knižka, tak bolo očividné, že sa jedná o neoliberálneho pomätenca, ale zašiel ďalej. Neviem, pochybujem silne, že ste čítali vôbec niečo od Hayeka.

    V ďalšej knižke Právo, zákonodarstvo a poriadok, ktorú som si takisto veľmi poctivo naštudoval, tento autor obhajuje obmedzenie demokracie, čiže sa nejedná len o neoliberála, ale aj autoritatívneho filozofa.

    A v Osudovej domýšľavosti v 90. rokoch viete, čo odporúča, ako odporúča riešiť chudobu s treťom svete? Odporúča týchto ľudí vyhladovať. Toto je váš vzor, takýto jeden sociálny darvinista a, dá sa povedať, odpudivý, odpudivý neoliberál.

    Ale napriek tomu si ho vážim, vážim viac ako vás, páni kolegovia, pretože sa aspoň snažil argumentovať. Vy tu dokola točíte len vaše floskuly bez nápaditosti, bez argumentov. Ani len vlastných autorov nečítate. Pán kolega Sulík, aspoň tú moju knižku si konečne prečítajte.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kaník Ľudovít.

  • Ja som rád, že Miro Číž sa podujal, aspoň vystúpil, lebo tu ako poslanci SMER-u nevystupujú, len naozaj si tak niečo hlesnú cez faktickú poznámku. Tak klobúk dole. To je vždy zaujímavé počúvať, ja to veľmi rád počúvam, tie citáty, aj keď vytrhnuté z kontextu väčšinou a nepochopené. Hlavne tá interpretácia je nepochopená. Takže buďme konkrétni.

    Úplne súhlasím s tým citátom, že kapitalizmus v dnešnej podobe už nesedí do súčasného sveta. Áno, pretože kapitalizmus v dnešnej podobe sa dávno vzdialil od toho, čo kapitalizmus naozaj má byť. Socializmus ho prerástol skrz naskrz. Privatizujú sa zisky, socializujú sa straty. A to je prúser súčasného tzv. kapitalizmu, ktorým je západná Európa presiaknutá. Takže tam, naozaj, to není naša cesta, pretože toto ani Hayek, ani Smith neodporúčali, ani o tom nepísali. A to, čo musí byť základnou súčasťou, je morálka. Pretože ani, samozrejme, neviditeľná ruka trhu nefunguje, keď nefunguje morálka. To musí byť prepojené a o tom by sme mali hovoriť.

    To, čo vy tu presadzujete a navrhujete, naozaj nie je sociálna spravodlivosť. Pretože sociálna spravodlivosť znamená, že sa ľudia budú mať lepšie. Tí, ktorí majú nízke príjmy. Budú sa mať horšie, pretože budú menšie príjmy štátneho rozpočtu, budú menšie zdroje na sociálne programy. A hlavne tí ľudia budú mať menej práce. Viac ľudí bude nezamestnaných. Čo je na tom sociálneho? Čo je, aká to je sociálna politika, keď príde desať tisíce, stá tisíce ľudí o prácu? Čo je na tom sociálneho?! Ja to neviem, neviem skutočne pochopiť.

    O ďalších veciach, lebo dve minúty mi nestačia, samozrejme, tak potom v ústnej rozprave sa k tomu dostanem.

  • S ďalšou faktickou pán Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán Číž, patríte k mojim obľúbeným rečníkom a to myslím teraz úplne vážne. A tiež veľmi vaše prejavy veľmi rád počúvam. A dokonca súhlasím a plne súhlasím s vašou kritikou bankového systému, ktorý v podstate napáchal veľké škody a vlastne preto, lebo to bolo spôsobené bezbrehou liberalizáciou bankového alebo finančného sektoru. V tom sa určite zhodneme.

    A čo je úplne najväčší vrchol drzosti a nesprávneho konania, tie banky, ktoré napáchali obrovské škody a zadlžili sa po uši, keď majú byť daní, z peňazí daňovníkov zachraňované. Preto sme my proti záchrane súkromných španielskych bánk. Vy ste spomínali iba americké, ale presne toto platí aj pre napríklad tie súkromné španielske banky. A vy, strana SMER, idete zachraňovať z peňazí slovenských daňovníkov jednou miliardou eur súkromné španielske banky. Toľko k tým bankám.

    Hovorili ste o tom pánovi Breinerovi a jeho kritike neoliberalizmu. A ja v podstate chápem, že vy máte iný pohľad na svet, a myslím si, že v tomto je žiaduca a aj zdravá tá polemika, že ktorá ideológia je lepšia. A ja vám tú vašu ideológiu neberiem, pán Číž, a preto napríklad aj moja kritika nie je, nesmeruje tam, že vy ste zdvihli daň, chcete zdvihnúť daň z príjmov fyzických osôb nad nejakou hranicou. To, si myslím, je legitímny váš cieľ, to ste oznámili vo voľbách. To tu to nie je primárny predmet kritiky. Ja vám len hovorím z mojich osobných skúseností a vedomostí z daňového systému, z daňovej teórie, že to, čo idete robiť teraz po remeselnej stránke, vám napácha škody a stratíte si do kolena.

    A ešte vás chcem poprosiť, keby ste pánovi Blahovi niečo odkázali, nabudúce potom.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Číž, dovolím si povedať, že váš plamenný a opäť guľometný prejav socialistickej demagógie nemá z deväťdesiatich percent absolútne nič spoločného s predkladaným zákonom, deštrukčným zákonom o dani z príjmov. Takže väčšina vášho prejavu bola takmer na nepočúvanie.

    Ale hovorili ste opäť o diskusii, že my nechceme diskutovať. Už som vám to vytýkal minule. My sa snažíme o nejakú diskusiu. Chceme diskutovať, konštruktívne hlavne, ale vy to nepočúvate. Nikto z vašich straníckych kolegov a ľudí na ministerstvách nechce absolútne o diskusii počuť. Vy ste predsa tí najmúdrejší, ktorí ste požrali všetku múdrosť sveta, a tvárite sa, že pripravujete tie najlepšie zákony. A potom si ich tuná sami po sebe musíte opravovať, pretože zistíte, že ste opäť pripravili paškvily. A takisto ako aj tento zákon, aj tie predchádzajúce.

    Takže najprv si porozmýšľajte trošku, čo rozprávate, a skúste si aj spätne vypočuť vaše príhovory, že o čom vlastne rozprávate, pretože to skutočne nemá potom hlavu a pätu.

    No a už dneska vidíme, že vaše opatrenia majú už negatívny dopad, už teraz, v súčasnosti, tie, ktoré sa už schválili pred pár mesiacmi. Takže skúste aj nad tým trošku porozmýšľať, aké dopady bude mať opäť pripravovaný zákon o dani z príjmov.

  • S ďalšou faktickou pán Jozef Mikloško.

  • Ja by som tiež chcel pochváliť pána Číža v tom, že si ho vážim a vždy mi hovorí excelencia, tak dúfam, že bude aj naďalej. Ale vo svojich vystúpeniach vždy je objektívny, snaží sa povedať pravdu, ale potom, keď dôjde na hlasovanie, tak potom už plní inštrukcie a už si nedovolí nikdy vystúpiť trošička z radu.

    Priateľu, excelencia, prepáč, že to túto hovorím, no. Bol napríklad Zákonník práce, kde sa sto aj pozitívnych návrhov dalo z opozície, ale všetko ste zmietli zo stola, ani jeden jediný ste vlastne nezobrali. No, čiže takto sa tiež dá opozično-koaličná politika ťažko robiť, no.

    Citoval si pána Breinera. Ja osobne jeho články som čítal. Už ho dávno nečítam. Skutočne, on nadáva, tak ako Soros už teraz nadáva, keď sa svojím spôsobom nabalil, ale vždy sa vracia domov a vždy pekne využíva to, čo tam má. Na Slovensko veľmi nadáva, na všetko kresťanské veľmi nadáva. Čiže tá citácia na neho nebola celkom dobrá.

    Justicia et Pax sa volá tá inštitúcia vo Vatikáne, ktorá dala veľmi pozitívne vyhlásenie, čo sa týka špekulácií, derivátov a vôbec stavu kapitalizmu. No len dala ho tiež troška neskoro. Ja som do tejto komisie veľmi často chodieval s rôznymi aj americkými odborníkmi. Schovali sa pred nami. A toto prijali už až vtedy, keď už bolo všetko veľmi-veľmi jasné. Ich šéf, vietnamský kardinál Van Thuan, bol môj dobrý priateľ, trinásť rokov bol v samotke, on nás jediný prijímal a bral to, ale, bohužiaľ, umrel a bez jeho beatifikatia, s týmto to nesúvisí.

    Proste celý svet je dnes v svrabe, loď sa potápa, na palube sa ešte tančí, všetci žijú na dlh, nad pomery, a teda to, že pri daňovom zákone sme akurát toto povedali, je celkom zaujímavé, aj keď reči boli o daniach.

    Takže dúfam, že budeš aj naďalej takýto, ako si, ale občas zahlasuješ aj podľa zdravého rozumu.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Pavol Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Číž, na úvod svojho vystúpenia ste nás poučili o prvom čítaní a o čom je treba diskutovať v prvom čítaní, v druhom čítaní a potom v treťom čítaní. Ale potom ste pokračovali a ste nás poučovali o daňových mechanizmoch v Spojených štátoch amerických, ale k meritu veci, žiaľ, v rámci druhého čítania zákona o dani z príjmov som ani od vás sa nedozvedel nič. Tak dúfam, že aspoň vo vašej reakcii niečo k tomu zákonu, ktorý prerokovávame, poviete. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Číž, vy sa odvolávate vo vašom vystúpení na sociálnu spravodlivosť. Nuž chcem vás upozorniť, že dnes máme najvyššiu nezamestnanosť od júla 2004. Nepovažujem za sociálne spravodlivý stav, keď je najviac ľudí bez práce.

    Vy hovoríte takisto o potrebe sociálneho zmieru, ale stačí sa pozrieť tento týždeň do ulíc na Slovensku, čo sa dialo. Stačí sa pozrieť pred parlament dnes. To nie sú prejavy zrovna sociálneho zmieru. A pripomínam, že už viac než osem mesiacov vládnete. Vládnete tak, že nezamestnanosť stúpa za posledný mesiac o takmer desaťtisíc ľudí viac, ktorí prišli o prácu. A už nielen my, už nielen zamestnávatelia, už aj nezávislé inštitúcie vám hovoria, kvôli čomu to je. Kvôli tomu, akú politiku robíte so Zákonníkom práce, s daňami, s odvodmi.

    Takže výsledok vašej politiky, vášho ponímania sociálnej spravodlivosti je väčšia nespravodlivosť, ktorá sa dotýka najmä tých, ktorí sú najzraniteľnejší.

    A takisto to platí aj o tomto zákone o dani z príjmov. Nedoplatia na to len tí, ktorí sú najbohatší, ako často s obľubou hovoríte, ale dotkne sa to takmer všetkých občanov Slovenska.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou József Nagy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Číž, vidím, že vás povzbudili vyhlásenia z Davosu o konci kapitalistického systému. Súhlasím s názorom ale Ľuda Kaníka, že sa to stalo práve pre socialistický systém korporátneho kapitalizmu. Preto nemyslím si, že budeme sa vracať k centrálnemu plánovaniu. A keď v medzinárodnom meradle, keď porovnáme, kto je dnes úspešným, lebo ten úspech je relatívny, tak nevidím tam práve tie centrálne organizované, socialisticky zamerané krajiny.

    Hovoríte o nekonštruktívnom postoji opozície, ale ja vidím tu vládu, ktorá nerobí konštruktívnu, ale deštruktívnu hospodársku politiku. A tú deštruktívnu hospodársku politiku robí najmä lokálnu pre Slovenskú republiku. A musím povedať, že, bohužiaľ, aj vo vašom vystúpení nenachádzam víziu ani globálnu, ani tu lokálnu, aspoň krátkodobú pre tú Slovenskú republiku.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, ja by som chcel vyzdvihnúť vaše vystúpenie. Myslím si, že bolo oveľa lepšie ako vystúpenie pána poslanca Šebeja, ktorý taktiež mal iba prejav o Amerike. Vy ste to krásne spojili aj s Európu, aj s Amerikou, ako to vlastne je a ako to vlastne vidia iní odborníci a iní experti.

    Ja by som chcel povedať ešte jednu takú vec, nič si z toho nerobte, čo nám tu oni, teda niektorí kolegovia z SDKÚ, vykrikujú, že sa nesnažíme argumentovať. A otázka znie: Na čo máme argumentovať? Doobeda sme si tu mali možnosť vypočuť argumenty pána poslanca Kaníka, ktorý tu točil stále o správe o globálnej konkurencieschopnosti Slovenska za roky 2012 - 2013, a keď som poukázal na to, že išlo o správu, kde sa štatistické zisťovanie dialo za vlády Ivety Radičovej, tak automaticky všetky argumenty skončili.

    Čiže chcem sa spýtať: Na aké argumenty my máme vlastne reagovať? Máme reagovať na argumenty týkajúce sa vlády Ivety Radičovej, ako to tam nefungovalo? No myslím si, že nie!

    Tak preto ja aj vítam toto vaše vystúpenie a vyzdvihujem ho.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán Číž.

  • Ďakujem pekne. No, chcem predovšetkým poďakovať za nezvyčajne korektné reakcie, pretože uznám, trošku som bol aj útočný a trošku aj osobný, a cielene. Ale hodnotím to pozitívne, že naozaj trošku cítime, či už priamo, alebo nepriamo, že začať sa treba baviť seriózne. K jednotlivým kolegom.

    No, pán kolega Nagy, Kaník, aj Štefanec čiastočne, taký španielsky autor má takú jednu vetu, že: "Prečo krv narieka a skala vraví?" Neviem k tomu nič povedať.

    K pánovi Nagyovi len toľko, že vy chcete odo mňa víziu. Pánovi Hraškovi sa zdá zas, že rozprávam tu neuveriteľné blaboly. Kolega z výboru pre kultúru Paľko hovorí, že som nehovoril k druhému čítaniu, hoci som povedal, že práve chcem reagovať na doteraz uskutočnenú diskusiu k tomuto zákonu. Takže tam by to bolo asi logické.

    Na záver len posledný malý citát od toho pána Breinera, ktorý som zabudol a ktorý patrí k esenciám toho, o čom tu rozprávame: "Správa Výskumného centra Kongresu zo septembra 2012" - ešte raz, Správa Výskumného centra Kongresu zo septembra 2012 - "o štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí o tom, že zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve."

    Symptomatické, správa bola zo Senátu stiahnutá.

    Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim rečníkom v rozprave je pán Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán Číž, dúfam, že neodídete, naozaj veľmi dúfam.

  • Reakcia poslanca.

  • Lebo tiež sa odpichnem od spomínaného pána Breinera, lebo jednu vec, ktorú ste nespomenuli, a on v podstate končí ten svoj článok touto vecou, je, že žije síce v New Yorku a nie v Pchjongjangu, ale "ľudská hlúposť, chamtivosť a zloba sa infiltrujú aj do toho najlepšie vyšpekulovaného systému". Aby teda skončil optimisticky, vidí, že sa proti tomu začínajú organizovať priamo demokratické iniciatívy, ale vidí ich ako nedostatok jednak komunistického systému, v ktorom prežil polku života, a jednak toho kapitalistického, ktorý žije dnes v Spojených štátoch amerických.

    Pri mne nie je veľkým tajomstvom, že aj v radách(pozn. red.: správne má byť "radoch") strany SaS mám oveľa bližšie k niektorým ľavicovým témam než mnohí moji kolegovia. Možno je to tým, že som neprišiel do SaS ako úspešný podnikateľ. Prišiel som do SaS ako chudobný učiteľ, a teda sa na svet pozerám trochu inak, ale dlhé roky, už ako stredoškolský študent, aj keď som, aj keď som trénoval u študentov akademickú debatu, aj keď som sa snažil s mnohými múdrymi ľuďmi rozprávať o tom, že akým spôsobom nastavovať rôzne politiky na svete, tak som vždy došiel k jednému, resp. väčšinou som došiel k jednému a tomu istému záveru. A aj napriek tomu, že intuitívne som sa snažil prikladať k tým, prikláňať k tým ľavicovým riešeniam, tak v momente, keď mi ich niekto rozobral na drobné, tak som zistil, že dlhodobo nie sú udržateľné a tá pravicová rétorika a niekedy až technokratické rozoberanie vecí do detailu je užitočná(užitočné), pretože dlhodobo funguje.

    Pán kolega Číž povedal, že za posledných šesť rokov sa v rétorike pravice nič nezmenilo a stále prichádza s tými istými nápadmi. To nie je pravda. Keď sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej alebo napríklad na volebný program strany SaS z roku 2010, tak dôležité prvky...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Číž fajčí.

    Dôležité prvky, ktoré predtým sme v slovenskej politike nemali a dnes ich tam máme a mali by sme o nich rozprávať, je kombinácia, sú kombinácia základného príjmu a negatívnej dane. A toto nie je neoliberálny technokratický koncept. To je koncept, ktorý by si v modernej Európe veľmi ľahko osvojil aj progresívny ľavicový politik. Je to koncept, ktorý je založený na tom, že v dnešnej civilizovanej spoločnosti naozaj nemôžme nikoho nechať na ulici, že každý človek by mal mať základný štandard zdravotnej a sociálnej starostlivosti a že každý príjem by mal byť zdanený a zodvodovaný rovnako. Rovnako.

    Takisto to hovorí o tom, že nepotrebujeme napríklad minimálnu mzdu v prípade, že akýkoľvek príjem človeka dokážeme do určitej hranice dorovnať. Toto sú nové veci, to nie sú myšlienky, ktoré tu boli pred šiestimi rokmi, to sú myšlienky, ktoré sem prišli spolu so stranou SaS a obohatili pravicovú ekonomickú agendu. Ale nepočúvame žiadnu diskusiu, nepočúvame žiadnu odbornú kritiku, ktorá by s nimi polemizovala, nepočúvame ani od strany SMER niečo, čo by poprelo užitočnosť tohto nápadu spomenutého v knihe Odvodový bonus.

    Častokrát pán kolega Blaha, ktorý už tu nie je, hovorí, nám dáva za príklad škandinávske krajiny s obrovským, s obrovskou mierou prerozdeľovania verejných prostriedkov a hovorí o tom, že tam, kde je životná úroveň najvyššia, sú vysoké dane, vysoké, vysoké odvody a že dobre zarábajúci ľudia veľkú časť svojich príjmov vracajú naspäť spoločnosti. Lenže my nemôžme zobrať len ekonomické parametre iného systému, my sa musíme pozrieť naozaj na to, o čom hovoril aj pán kolega Číž, a to je morálka a právo. Lebo ľavicová agenda sa nedá pretláčať proti podnikateľom a proti dobre zarábajúcim. Ľavicová agenda sa aj v škandinávskych a iných západných krajinách dá presadiť len v spolupráci s nimi. A spolupráca s nimi znamená, že ten človek, ktorému zrazu naparíme vyššie dane, ktorý zrazu musí platiť viacej odvodov, má právo vyžadovať od spoločnosti niečo viac. A čo by mal vyžadovať na Slovensku? Vyššiu vymožiteľnosť práva, menej byrokracie pri zakladaní a riadení firiem, menej byrokracie pri tom, akým spôsobom sa musí vyrovnávať s každodennou realitou podnikateľského prostredia. A potom, pán Blaha, sa môžme dočkať toho, že aj podnikatelia uznajú, že, áno, tento štát mi vytvára také podmienky pre život a pre podnikanie, že dáva zmysel, že mu zaplatím viac. Lenže v tej situácie nie sme.

    Z podnikateľa je tu robený nepriateľ, z podnikateľa je tu robený vykorisťovateľ, a napriek tomu, že väčšinu peňazí, ktoré užívame ako predstavitelia štátu, vygeneroval práve on, tak budeme robiť všetko pre to, aby sme mu skomplikovali život. Takže ak máme začať brať vôbec ľavicovú rétoriku v akomkoľvek ohľade vážne, tak by sme mali v prvom rade sa pozerať na to, čo ide ponúknuť ľavicová vláda tomu podnikateľovi ako protihodnotu, pán Blaha?

    Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby bola vyššia vymožiteľnosť práva? Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby väčšina ľudí na Slovensku nepovažovala sudcov a ich vedenie za mafiu? Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie? Bude odstraňovať byrokratické bariéry, aby každý podnikateľ nemusel naháňať 150 papierov, len aby založil firmu?

    Lebo v momente, keď začnú slovenskí podnikatelia hovoriť áno, naša spoločnosť nám o toľko zlepšila prostredie pre život, že už dokážeme pochopiť, že máme platiť, že máme platiť vyššie dane, tak vtedy začne byť vaša argumentácia relevantná a prestanú to byť akademické blaboly. Dovtedy môžete mať 150 citátov alebo aj klamlivých interpretácií Hayekových výrokov, ale stále, stále to bude iba na úrovni akademickej debaty.

  • Ruch v sále.

  • Takže zhrniem to jediným, jednou jedinou vecou. Je legitímne a je súčasťou európskej aj svetovej tradície, že ľavicové a pravicové myslenie prichádzajú do konfliktu a každé prichádza so svojím vlastným, so svojím vlastným videním sveta. Ale sú veci, na ktorých by sa aj jedni, aj druhí zhodnúť mali, a to je potláčať hlúposť pri spravovaní štátu, potláčať zbabelosť a vyžadovať právo. V momente, keď sa zhodneme na tom, že korupcia by nemala byť pracovným nástrojom, keď sa zhodneme na tom, že lož by nemala byť pracovným nástrojom, a keď sa zhodneme na tom, že keď budeme každý jeden druhému priať skôr to lepšie, než to zlé, tak potom bude možno aj jedno, či je pravicová, alebo ľavicová vláda, lebo občan bude cítiť, že štát pre neho niečo robí.

    Ospravedlňujem sa, že som nepovedal nič k zákonu, ale šírku diskusie nastavili rečníci predo mnou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky, pán poslanec Blaha a Faič. Končím možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, ja len k tej poznámke, ktorá smerovala na mňa. Hovoríte o klamlivých interpretáciách. Ja som pánovi Sulíkovi teraz dal prefotené, ten citát od Appela, ktorý naráža na knižku Hayeka "Osudová domýšlivost". Dal som vám dokonca citát Hayeka, ktorý presne vychádza z tohto vnímania sveta ako sociálneho darvinizmu. Čiže, ale ja, viete, nie je vám trápne, že ja vás tu musím vyučovať o vašich vlastných intelektuálnych guru? To asi ako keby vy by ste mi rozprávali o Habermasovi alebo Marxovi, ja by som sa cítil trápne. Vy ste pravičiar, vy ste liberál, vy by ste to mali mať načítané, vy by ste to mali vedieť naspamäť a čítať to tu ako, ako, ako telefónny zoznam. To je proste pre mňa, pre mňa nepochopením, že ako sa s takouto slabou výbavou chcete púšťať do týchto intelektuálnych diskusií. To je, to je proste nonsens na západe. No, dobre.

    Ďalšia vec, keď hovoríte o tej Škandinávii, viete, to je ako ten starý známy problém: Čo je skôr, vajce alebo sliepka? No tak keď nemáme peniaze na verejný sektor, tak ťažko môžte očakávať, že verejný sektor bude dávať také isté služby ako povedzme v Škandinávii. Ale momentálne tie peniaze nemáme. Najskôr ich musíme nazbierať a zvýšiť mieru redistribúcie, aby sme mali dosť peňazí i na verejný sektor. Vy ste ho zhumpľovali. Vy ste tu zanechali práve ten stav súdnictva, stav v polícii, stav v školstve, no, neoliberáli na Slovensku, Dzurindova vláda, či konkrétne vy, pán kolega, ja neviem, čo ste vtedy vy robili, zrejme ste boli niekde robiť toho šamana. Ale ja mám na mysli Dzurindovu vládu neoliberálov, ktorí tu robili paseku na Slovensku a dneska sa vy sťažujete na to, v akom stave Slovensko je. No my sa ho snažíme zmeniť. A zmeníme ho.

  • Potlesk. Reakcia poslanca Poliačika.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Faič.

  • Reakcia poslanca Poliačika.

  • Budete mať možnosť reagovať.

    Nech sa páči, pán Faič.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Poliačik, zaujala ma jedna vaša myšlienka, ktorú ste vyjadrili, že vás, že intuitívne, keď sa bavíte o niektorých veciach, že vás to ťahá k ľavicovým riešeniam, ale že pri konkrétnom posudzovaní a takom, takom s konzekvenciami, že sa potom rozumom alebo rozumovo, alebo teda intelektuálne priblížite skôr k tomu pravicovému, pretože ho vidíte ako dlhodobo platné a dlhodobo udržateľné.

    Chcel by som vás poprosiť o vysvetlenie nejakého kritéria tej dlhodobosti, ktorá ma ale presvedčí o tom, že není žiadna finančná ani dlhová kríza, že sa neopakujú cyklicky krízy, že nie je vo svete chudoba. Pretože ak by to bolo tak, ako hovoríte, tieto javy by na svete určite neboli. Ale sú.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Martin Poliačik.

  • Pán Blaha, ja sa netajím tým, že mám medzery, a už som niekoľkokrát uznal, že čo sa týka akademických kvalít, tak uznávam vašu, vašu kvalifikáciu a veľmi rád sa niečo doučím. S tým nemám problém. Ale sú tiež diela, ktoré som nečítal a na základe toho, čo som vedel doteraz, tak tá interpretácia, teda to, o čom ste hovorili pôvodne, nebol priamo Hayekov výrok, ale bolo to vytiahnuté z interpretácie, ktorú o Hayekovi povedal niekto iný. Na to som reagoval.

    A, pán Faič, no, ono je to veľmi jednoduché. Ono sa hovorí, že kto do tridsiatky nebol ľavičiarom, nemá srdce, a kto po tridsiatke ostáva ľavičiarom, tak nemá rozum. A v podstate ono je to tak, že tie ľavicové riešenia tým, tou svojou ako keby jednoduchosťou a proklamovanou ľudskosťou intuitívne naozaj niekedy prídu sympatickejšie, ale keď sa pozrieme na to, že ony zákonite znamenajú zvyšovanie dlhov, že znamenajú nezodpovedné hospodárenie, že znamenajú veci, ktoré potom sa musia poctivo škrtaním a šetrením znovu naprávať, tak mi príde oveľa jednoduchšie naozaj radšej dlhodobo sa správať tak, aby tie rozpočty boli vyrovnané a dajme tomu aby sa zavádzali aj tie myšlienky znižovania, resp. zvyšovania distribúcie bohatstva medzi ľudí. Ale musí to byť robené na základe, na základe zodpovedného hospodárenia. A ja teda neviem o žiadnej socialistickej vláde, ktorá by za sebou v prvom rade nezanechávala dlhy.

  • Reakcia z pléna.

  • Švédsko teraz, Švédsko teraz je jedným z lídrov v zavadzaní pravicových reforiem, pán kolega, no.

  • Pokojne. Nech sa páči, ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ľudovít Kaník, dávam mu týmto...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je prítomný? Takže stráca poradie.

    Pán Ivan Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, pán minister, milí hostia, dovoľte mi pár poznámok, keďže už som raz vystúpil v druhom čítaní k tejto téme, skôr aby som reagoval na to, čo povedali kolegovia, uviedol to na správnu mieru, tak ako sa nedá v rozsahu dvoch minút vo faktickej poznámke.

    Zaujal ma výrok kolegu Blahu, ktorého teraz tu nevidím, o tom, že my to dávame do poriadku. To sa mi, to sa mi teda zapáčilo, že toto je dávanie do poriadku. Nuž tak dovolím si, dámy a páni, ešte raz zdôrazniť skutočnosť, že v tomto čase máme najvyššiu nezamestnanosť od júla 2004. To nepovažujem za dávanie vecí do poriadku, keď nezamestnanosť rastie. To, že rastie nezamestnanosť, vieme, že je aj z dôvodu zmien Zákonníka práce, z dôvodu zvyšovania daní, odvodov, z dôvodu rušenia rovnej dane. A na druhej strane aj z dôvodov neriešenia vecí, ktoré riešiť musíme.

    Druhú poznámku mám pre pána poslanca Martvoňa, ten tu je v sále, ktorý sa odvolával takisto na správu o globálnej konkurencieschopnosti, v ktorej, ako už bolo povedané, v roku 2006 sme boli na 37. mieste v rámci konkurencieschopnosti pomedzi všetkých krajín hodnotených na celom svete, v roku 2012 na 71. Ak to neviete, pán poslanec, zber údajov bol robený za tejto vlády v druhom kvartáli tohto roka, čiže nie je pravdou, ako ste vy uviedli, že to bolo za minulej vlády, bolo to za tejto vlády. Môžete si to overiť u ľudí, ktorí robili zber. Za Slovensko to boli predstavitelia Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorí sú partneri Svetového ekonomického fóra pre Slovensko od začiatku tohto indexu.

    Tento index je zostavený z mnohých položiek. Napríklad pracovné právo tvorí takmer pätinu celkovej konkurencieschopnosti, preto je tak dôležitý Zákonník práce. A tento index je tvorený predovšetkým ukazovateľmi, ktoré vyjadrujú budúcu konkurencieschopnosť. Ani nie tak súčasný stav prostredia na Slovensku, ale to, čo sa v krajine má diať, aké sú očakávania a aká je pozícia krajiny z hľadiska budúcnosti. Či dokáže sa starať lepšie o pracovnú silu, či dokáže lepšie využiť know-how, či dokáže zabezpečiť nezávislosť súdnictva, či dokáže reagovať na zmeny, ktoré sa dejú vo svete, aký je daňový odvodový systém, aké sú očakávania. A tento zber údajov bol robený po programovom vyhlásení súčasnej vlády, za dnešného vášho vládnutia. Aby sme si boli len na čistom aj v tejto otázke.

    A to je verejne prístupná táto informácia, takisto ako aj všetky ukazovatele, z ktorých, mimochodom, Slovensko sa prepadáva práve kvôli tomu, čo je neriešené. Osobitne, už som to raz zdôraznil, súdnictvo a jeho nezávislosť je najhoršia v Európskej únii. Sme najhorší, sme za africkými krajinami, ďaleko-ďaleko za rozvojovými krajinami. Aj to je pozícia, ktorá ovplyvňuje celkovú konkurencieschopnosť. Aj to je vplyv na naše postavenie vo svete, že jednoducho ľudia, ktorí sem prídu, tak sa nemôžu dovolať práva. Aj tí, čo tu žijú. Jednoducho tie zákony, na jednej strane sa ich snažíme robiť čo najlepšie, verím, že všetci s čo najlepším úmyslom, ale na druhej stane, keď sú nevykonateľné, no tak to je veľmi zlý signál pre tých, ktorí tu fungujú, či už tvoria pracovné miesta, alebo sú zamestnanci, alebo pracujú vo verejnej správe, či sú to učitelia, lekári a podobne. Všetci, ktorí sa poctivo živia a živia aj tento štát.

    Čo sa týka toho výroku, ktorým som začal, že to dávate vraj do poriadku, nuž, bohužiaľ, vy ste to dali do poriadku tak, že ste odovzdali za vašej prvej vlády krajinu s 8-percentným deficitom. Čiže to, čo sa deje dnes, tá vaša konsolidácia, ktorú majú zaplatiť Ien a len občania tejto krajiny, je spôsobená predovšetkým vaším nehospodárením za prvej Ficovej vlády. Taká je realita. A realita je taká, že minulá vláda Ivety Radičovej sa snažila konsolidovať. Konsolidovala z dvoch tretín na strane výdavkov, teda šetrila. To je zásadný rozdiel medzi tým, čo sa deje teraz. Pretože nevidíme ani jeden náznak šetrenia, nevidíme ani snahu a týka sa to vymenovania nového postu vo vláde pána vicepremiéra Vážneho, týka sa to šiestich nových štátnych tajomníkov, týka sa to stále trebárs úradov, ktoré fungujú a už by mohli byť dávno zrušené, ktoré vy hovoríte, že nepotrebujete. Napríklad Fond národného majetku a tak ďalej a tak ďalej. Týka sa to nových ambasád, ktoré idete otvárať, novej budovy na ministerstve zahraničných vecí. A môžme pokračovať. Tých priestorov pre šetrenie je spústa.

    Takže dovoľte mi zdôrazniť, že už som to raz pri tomto zákone povedal. Rovná daň znamenala nielen jednoduchosť, znamenala nielen prácu pre Slovensko, ale znamenala nakoniec aj vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Na túto tému tu bola takisto dosť obsiahla debata, ale skutočnosť sa nedá vyvrátiť. Sú to fakty, že za päť rokov po zavedení rovnej dane sa dane z príjmu právnických osôb v štátnom rozpočte viac ako zdvojnásobili. Jednoducho bola tu win-win situácia.

    Keď som počul argumenty na druhej stane, že to bolo aj externým vplyvom, určite áno. Samozrejme, že aj externé prostredie hralo úlohu a samozrejme, že najmä vstup na najväčší spoločný trh na svete, na európsky trh, takisto od roku 2004 mal svoju pozitívnu úlohu. Ale najsilnejším argumentom, prečo rovná daň zafungovala, je porovnanie s okolitými krajiny, ktoré tiež vstúpili do Únie v tom čase. A vieme, že štátny rozpočet z daní z príjmu, z rovnej dane profitoval na Slovensku viac ako v krajinách, ktoré rovnú daň v tom čase nemali, napríklad v Česku. Ten nárast bol celkove len pri firemných daniach 3,5-násobný v porovnaní s Českom.

    Takže je jednoznačné, že tento systém zafungoval. A čo považujem za osobitne dôležité, zafungovala filozofia znižovania priamych daní, aj keď na úkor nepriamych, aj v tom roku 2004. Zafungovala tá filozofia tak, že všetky okolité krajiny do jednej tento model skopírovali. Všetky krajiny po Slovensku znížili priame dane. Taký bol silný vplyv rovnej dane a silný vplyv filozofie, ktorá presadila nižšie zdaňovanie aktivity a nižšie zdaňovanie práce. Stalo sa to v takých krajinách, kde to bolo predtým nepredstaviteľné, napríklad v Rakúsku. Ďalšia krajina, ktorá nasledovala túto filozofiu, bolo Nemecko.

    Čiže ten vplyv bol skutočne nielen symbolický, ale veď ten vplyv mal veľký význam v celom stredoeurópskom priestore. Preto Slovensko tak zaujalo a preto je o to čudnejšie, že týmto krokom si dávame na Slovensku vlastný gól. Dávate ho vy tým, že rušíte rovnú daň. Nie je to len symbol, je to filozofia, ktorá znamená zjednodušenie, prácu a nakoniec aj väčší príjem štátneho rozpočtu.

    Preto keď sme tu veľakrát počuli reči o silnejšom, slabšom štáte, nuž ale keď zvýšite dane, dámy a páni, tak, samozrejme, všetci vieme, a to už vám hovoria takisto mnohí ľudia, nielen my z opozície, že tie príjmy v štátnom rozpočte nebudete mať, že nakoniec ten silný štát nebudete mať. Skôr cestou k lepšiemu fungovaniu štátu, k jednoduchšiemu, prehľadnejšiemu systému je práve systém rovnej dane. Taká je realita a taký je stav, v ktorom sa momentálne nachádzame.

    Čo je ďalej treba ešte povedať v súvislosti s porovnaním s inými krajinami. Tak ako som hovoril, v roku 2004 klesla sadzba daní z príjmu zavedením rovnej dane na Slovensku z 25 na 19 %, bola to vtedy najnižšia sadzba dane z príjmu v regióne. A nadlho aj zostala. Dnes zvyšovaním daní na 23 % sa dostávame na najvyššiu úroveň v krajinách V4, teda s porovnateľnými krajinami, s ktorými súťažíme o nové pracovné miesta. Čiže jasné znevýhodnenie pozície Slovenska v súťaži o nové miesta, ale jasné aj zhoršenie pozície pre ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Zhoršenie pozície pre malých podnikateľov, ktorí najviac vytvárajú pracovné miesta, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi a ktorí veľmi ťažko si optimalizujú svoje dane na rozdiel od medzinárodných firiem v širšom priestore. Takže najviac doplatia na to tí, ktorí sú v tomto prípade slabší. Platí to aj o rôznych príjmových skupinách, ako tu bolo diskutované. Bohužiaľ, tento zákon sa netýka len najsilnejšej príjmovej skupiny, len 10 % najbohatších, týka sa to takmer, takmer všetkých.

    Je to otázka fungovania, je to otázka filozofie, zjavne vládna strana a opozícia má na túto otázku rozdielny názor. Ale čo je aj zjavné a čo treba zdôrazniť, tak ten vývoj je nespochybniteľný. Vývoj, ktorý nikoho z nás neteší, ale ktorý hovorí o tom, že rastie počet nezamestnaných, firmy odchádzajú. Nie je to len tých sedemsto firiem preregistrovaných do Maďarska, ktoré jednoducho nezanikajú, ale fungujú v inom priestore. Firmy idú do priestoru, kde dokážu lepšie zhodnotiť svoj kapitál. To je úplne prirodzené. Keď im ten priestor nevytvoríme na Slovensku, prídeme o pracovné miesta.

    Je nespochybniteľné, že situácia v Európe nie je jednoduchá. Je nespochybniteľné, že klesajú zákazky našim firmám. Aj toto má vplyv. To každý súdny človek musí potvrdiť. Ale o to je dôležitejšie, aby sme na Slovensku vytvárali dobré pracovné prostredie, aby sme na Slovensku vytvárali prostredie, ktoré ešte nezhoršuje tento vývoj, ktorý v Európe nie je priaznivý, ale ktorý dokáže prilákať nových investorov, ktorí našim domácim zamestnávateľom vytvorí lepšie podnikanie, aby vytvorili viac pracovných miest. O tom je tento zákon, tento kľúčový zákon, ako aj pán minister na začiatku správne ho uviedol, a o tom je podstata aj debaty, ktorá, si myslím, bude pokračovať celé volebné obdobie, pretože to nie je len o jednom zákone.

    Osobne ma celkom mrzí, že síce tento zákon bol uvedený ako kľúčový zákon, ale doteraz o ňom v rozprave vystupovali predovšetkým poslanci opozície. Výnimkou boli dvaja predstavitelia vládnej strany. Čiže záujem riešiť veci, evidentne podľa tejto rozpravy, majú viac poslanci opozície.

    Dámy a páni, aj keď rozhodnutie je na dosah, ja verím ešte, že stále bude o čom, nielen pri tomto zákone, bude o čom hovoriť na tému zlepšovania prostredia pre pracovné miesta. Pretože to považujem za najdôležitejšie práve pre ďalší vývoj, ktorý nie je jednoduchý, ale práve, keď chceme hovoriť o tom, aby sme toto prostredie zlepšovali, aby sme ľudom uľahčovali život, tak nesmieme im hádzať polená pod nohy napríklad takýmto zákonom, ktorý ruší rovnú daň, zavádza viac sadzieb, zvyšuje dane, a tým vyháňa prácu zo Slovenska.

    Preto, samozrejme, takúto formu zákona, takýto zákon a vôbec zvyšovanie priamych daní podporovať nemôžem.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Štefanca sú faktické poznámky: pán poslanec Martvoň, Číž a Kuffa. Končím možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefanec, v podstate ja si dovolím upozorniť na to, že neviem, aké informácie zasielali vaši kamaráti Svetovému ekonomickému fóru, ale ja vychádzam zo zverejnenej správy na webovej stránke Svetového ekonomického fóra, kde to štatistické zisťovanie v tej správe je uvedené v tých rokoch, teda kedy bola vláda Ivety Radičovej. Potvrdzuje to aj to, že bolo to vyhotovené, teda nehovorím, že štatistické zisťovanie bolo robené v roku 2012, ale vyhotovená tá správa bola až teda v 1. polroku 2012. Ale štatistické zisťovanie je tam uvedené v tých rokoch.

    Čo sa týka vášho ďalšieho argumentu, že v roku 2006 sme boli na nejakom 37. mieste, pokiaľ si dobre pamätám. Znova si dovolím poukázať na to, že v roku 2006 práve sme boli aj my strana SMER pri vláde. Tam sme nastúpili a práve tá zverejnená správa bola, teda bola zverejnená v čase našej vlády. Čiže je to, myslím si, fajn, keď ste nás pochválili, že sme boli v tom čase na 37. mieste. No a mňa mrzí, že za vašej vlády, teda vlády Ivety Radičovej, ste sa dostali, alebo teda ste dostali Slovenskú republiku až na 71. miesto.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán kolega Číž.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, prepáčte, že som osobný, len zúfalo som sa snažil nájsť, čo ste v tomto prejave povedali, čo ste tu už nespočetnekrát nepovedali. Ale hlavne dokonca ten rozdiel, čo tu ste povedali, čo predtým tu už pred vami neodznelo. Nenašiel som, odpustite mi, principiálne nič.

    Druhá vec. Ak by teda to malo byť, keďže kritizujete, že my sa nezapájame, že by to mala byť výzva k diskusii, tak niečo sme predsa len povedali. Jak sa vám zdá, tie naše vystúpenia ploché, tak predsa len to, čo my tu hovoríme, je súčasťou a zásadnou súčasťou verejného diskurzu. Z desiatich dní, ktoré ja registrujem, na ekonomickú tému, o ktorých sa tu bavíme, osem kritických v súčasnej situácii. Takže som očakával, že na to zareagujete. Principiálne nie.

    Ešte raz vám poviem, že čo som vám citoval, čo ste asi nezaregistrovali. Správa Výskumného centra Kongresu z 20. septembra 2012 v Štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí: "Zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve."

    Predsa len som očakával, keď teda znova ste vystúpili, že teda napríklad k tomuto zaujmete stanovisko. Ale jedine rovná daň, ktorá je vynikajúca, čo v slušnej spoločnosti v mediálnom prostredí, ktoré sledujem ja, a neviem teda, aké iné existuje, sa už takto hovoriť nesmie, aby sa človek nezdiskreditoval.

    Naozaj, poďme k zmysluplnej a konštruktívnej práci. Takéto zdržovanie je iba obštrukciou a nevedie úplne k ničomu.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Štefan Kuffa.

  • Máte pravdu, pán kolega, dneska by sme už mali skončiť, už je toho veľa. To je naozaj fakt pravda.

  • Povedané s úsmevom.

  • Ale ja to len tak potvrdím, že tá rovná daň bola dobrou daňou, dobrým, dobrou daňou a dôkazom je toho aj to, že okolité krajiny naozaj nasledovali ten náš príklad. My budeme práve prvou tou krajinou, ktorá zruší tú rovnú daň. Ak by to naozaj bolo také zlé doposiaľ, tak tie ekonomické ukazovatele by to aj dokazovali. Ale to, že rastie aj počet nezamestnaných, áno, môžme hovoriť, že či to je teraz na vine ten súbor všetkých tých opatrení, ktoré sú tuná, okrem iného aj Zákonník práce, že táto nezamestnanosť stúpa, alebo by stúpala aj bez týchto reštrikčných opatrení.

    Ale ďalším faktom je aj to, že ak tých 700 firiem odišlo do susedného Maďarska, je to minimálne ako hodné zamyslenia. To nielenže tie firmy odišli, ale s nimi aj tie pracovné miesta a pracovné pozície. A to je to na tom zlé. Ak nebudú mať ľudia prácu, naozaj sa budú búriť. To nebudú len učitelia, ale pridajú sa aj ďalší do toho štrajku. Myslím si, že to nechceme nikto v tejto krajine, aby ľudia sa búrili, ale, naopak, aby boli pokojní. Ale aby boli pokojní, potrebujú na to prácu, za túto prácu spravodlivú odmenu, mzdu, aby boli schopní uživiť svoje rodiny. Ak táto proporcionalita tu vyvážená nebude, no tak budú možno ešte aj horšie veci ako štrajk. Ja tu nechcem tuná tak strašiť, ale naozaj, keď prichádzame aj o tie základné prostriedky, tak tá nespokojnosť len graduje v nás všetkých a s ňou aj agresivita.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Martvoň, vy hovoríte, doslova použijem vaše slová, "vaši kamaráti". Ja to považujem za váš problém, že vy nerešpektujete realitu. Tou realitou je, že to nehovoria nejakí kamaráti niekoho, tou realitou je, že to hovoria tvorcovia pracovných miest, z ktorých žije celý štát. To hovoria tvorcovia pracovných miest. Myslím tým index globálnej konkurencieschopnosti. Ten zber údajov, ak to neviete, tak prebieha tak, že je to anonymný dotazník, do ktorého sa zapájajú tvorcovia pracovných miest.

    Ale som rád, že ste si priznali aspoň v tom chybu, keď ste hovorili o zbere v 1. polroku. A ja som vám povedal, ešte raz vám to zopakujem, že to bol druhý kvartál tohto roku. Čiže za vašej vlády. Je to tak a som rád, že ste to potvrdili. A keď ste hovorili o roku 2006, tak to bolo tiež za prvej, za 1. polrok. Ak to neviete, tak SMER začal vládnuť od júla 2006, pán poslanec.

    Čiže zdedili ste Slovensko na 37. mieste na svete, dnes je 71. Áno, svoju časť tam mala aj vláda Ivety Radičovej, ale takmer 5 rokov z tohto 6-ročného obdobia vládol SMER. Toto je vaša vizitka. Vaša vizitka, že krajina ide dole.

    Pán poslanec Číž, ja vám to vždy rád zopakujem. Aj keď sa vám to ťažko počúva, vždy vám rád zopakujem, že rovná daň znamená spravodlivosť, znamená prácu a znamená aj vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Môžete mať na to hocijaký iný názor, ale realitou sú fakty, ktoré toto opatrenie prinieslo na Slovensko a na tento fakt vás budeme upozorňovať stále.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Podľa včerajšej dohody budeme pokračovať do 15.00 hod. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Jozef Viskupič. Je tam? Stráca poradie. Nech sa páči, Jozef Kollár.

    Pani Erika Jurinová, nech sa páči.

  • Prajem vám príjemné piatkové popoludnie, tí, ktorí máte výdrž. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť povedať pár poznámok v súvislosti s predkladanou novelou.

    Kladiem si otázky, že čo sa to tu vlastne deje. Počúvam takmer celý týždeň o hazarde v rôznych významoch, hazard so spoločnosťou, v spoločnosti, o atentáte, o usmrtení. Nebudem to nazývať sama takýmito výrazmi, pomenujem to oveľa jednoduchšie. Jasné je zatiaľ len jedno: bude sa žiť ťažšie a bude oveľa menej práce na Slovensku. Nielen kvôli vašim zásahom, ale i kvôli situácii vo svete. Jednoducho by som povedala, že pomáhate alebo dopomáhate vytvoriť duble zhoršujúci systém.

    O čo nám všetkým ide? Alebo otázka je, že či máme vôbec spoločný cieľ. Všetci chceme, aby sme raz došli do stavu, že nebudeme zvyšovať štátny dlh, že ho začneme znižovať a všetci sa na to tešíme. Len sa veľmi nezhodujeme v spôsobe a ceste, ako to dosiahnuť. Prijali ste za svoje znižovanie deficitu, ale idete na to systémom, ktorý nespĺňa, bohužiaľ, ani vaše, vami samými zadané ciele.

    Kde sú teraz vaše predvolebné sľuby, že zvýšite dane len bohatým firmám? Kde je vaše programové vyhlásenie vlády, v ktorom hovoríte, zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby? Máte tam slovo, že "zvýši sa progresivita". A čo vlastne robíte? Rozhodli ste sa ubrať nielen tým, ktorí majú, ale aj tým, ktorí nemajú a budú mať ešte menej. Na prvý pohľad vyzerá, že výška dane pre obyčajných ľudí, zamestnancov sa nemení. Ale vy sami viete, že k tomu sa nabaľujú aj iné opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku prinesú zníženie príjmu všetkých ľudí, dokonca i slabších, o ktorých už hovorili mnohí kolegovia predo mnou.

    Navrhujem vám, aby ste si zmenili názov svojej strany, pretože nie ste ani sociálni, ani demokratickí v tom, že zavádzate svojich vlastných, tých, ktorí vás podporili.

    Často sa tu bavíme v súvislosti s konsolidáciou, ako je potrebné zvyšovať na jednej strane výber, príjem štátu, na druhej strane všetci kričia, že opatrenia, ktoré, bohužiaľ, budú čochvíľa skutočnosťou, spôsobia presný opak. Nielen preto, že sú zlé, ale i preto, že svet nám ukazuje, že ekonomika bude ešte viac pokrivkávať. Akoby ste boli hluchí a slepí k všetkému, čo sa deje okolo vás. Možno aj my by sme vnímali vaše opatrenia v inom svetle, i keď môžeme o tom pochybovať, ak by bola záruka lepšieho ekonomického rastu. Darmo nás tu budete nazývať kapitalistami, bohužiaľ, alebo možno Bohu vďaka, pretože ja som si to sama nikdy neodskúšala, ba práve naopak, pozerám sa len na súvislosti okolo nás a na to, ako sa tvárite, že žijeme v kukle, ktorá si žije svoj život.

    Na jednej strane sa schovávate za Európsku úniu, na druhej strane nevnímate súvislosti, ktoré, verím, že počúvate i od mnohých svojich ekonómov, ktorých máte okolo seba. Ale vy ste stále hluchí a slepí k všetkému, čo sa deje a čo sa hovorí okolo vás.

    Ste to vy, ktorí ste si predsavzali, že budete podporovať drobné a stredné podnikanie. A ako, prosím vás? Ako chcete ľudí motivovať k tomu, aby sa stavali sami na nohy? Veď vy im ukazujete spôsob, ako sa prilepiť na štát, a dávate im návod, ako naučiť nenávidieť tento štát. Je to kruté, ale zopakujem to. Bojím sa, že budete pre nich návodom, ako znenávidieť tento štát.

    Nestačila len úprava odvodov živnostníkov, idete aj napriek silnému nesúhlasu ďalej. Žiadne prehodnocovanie. Živnostníci vracajú svoje živnosti a zamestnanci strácajú prácu. A vaša reakcia? Zvýšime vám dane, zrušíme benefity.

    Aj keď máte v programovom vyhlásení vlády skutočne výbornú stať o postavení rodiny a jej podpore, i týmto zákonom ju úplne diskvalifikujete. A bojím sa, že budúci rok prídu i ďalšie zákony, ktoré to len potvrdia.

    Aké máme východisko na Slovensku? Kedy pochopíte, že podkladať polená všetkým, ktorí majú snahu a ochotu ešte aj dnes postaviť sa na vlastné nohy, sa mi zdá scestné. Aké chystáte stimuly pre tých, ktorí stratia prácu vašou zásluhou? Ako sa postaráte o armádu nezamestnaných, ako upravujete legislatívu, ktorá ochraňuje slabých v zmysle starých a chorých?

    S radosťou som však prijala správu v stredu na obed, že sa pán minister financií dohodol so zástupcami MVO-čiek na odsunutí mechanizmu, ktorý odkladá znižovanie asignovanej dane, 2 % o rok, teda do roku 2014. MVO-čky si môžu zatiaľ na rok vydýchnuť. Tieto vo veľkej miere suplujú činnosti štátu, ktoré nie sú schopné vykonávať, ktoré nie je schopné vykonávať štát. Dve percentá sú však nielen životne dôležité pre MVO-čky, ale sú takou energiou, ktorá môže možno rozpohybovať ďalšie a ďalšie pracovné miesta. Môže byť stimulátorom práve pre vznik pracovných miest.

    Keď sa za predchádzajúcej Ficovej vlády dohadoval mechanizmus postupného znižovania asignačnej dane, malo to ísť ruka v ruke s výchovou ľudí alebo firiem k darcovstvu. Ale kam sme sa dostali po tých pár rokoch? Pán minister mi včera povedal, mali by sa konečne aj ony viac snažiť hľadať, oslovovať, mali by vyvíjať viac aktivity. Rada by som povedala pánovi ministrovi, že rozprávala som sa s viacerými ľuďmi z tejto oblasti a každý jeden mi potvrdil, že vyžiť z dvoch percent a rovnako nájsť firmu, ktorá by si vás ochočila alebo ktorú by ste si vy ochočili v tomto prípade, aby vám tie 2 % poskytla, nie je jednoduché, ale je to čím ďalej tým ťažšie. Oveľa náročnejšie, ako to bolo pred pár rokmi, kedy sa dohadoval práve takýto mechanizmus. A získavať financie napriamo, to znamená, že spoľahnúť sa na to, že ľudia sa za tých pár rokov naozaj naučili a vychovali sa k darcovstvu, je často nad ľudské sily. Bohužiaľ, 40 rokov bývalého systému v nás takéto niečo akoby, neviem, sa z nás vytratilo. Ide to ťažšie.

    Nehovoriac o náročnej administratíve v priamej úmernosti so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou. Tak, ako sa môžu tieto organizácie spoliehať, že sa im podarí presvedčiť viac ľudí, firiem, keď vy pre firmy pripravujete takéto ťažké opatrenia, po ktorých veríte tomu, obávam sa, že sami nie, nebudú mať nielen chuť darovať, ale ani možnosť darovať. Pretože možno nebudú mať ani z čoho.

    Druhá vec, ktorá sa týka tejto témy, pán minister, prečo rovnako ako vychádzate v ústrety pozmeňováku, ktorý podávajú vaši poslanci, o nezdaňovaní pri predaji a prenájme nehnuteľností v majetku samospráv a VÚC, prečo nehľadáte možnosti, ako definovať peniaze na verejnoprospešné činnosti, ktoré by bolo možné hádam aj oslobodiť od dane? Že vraj sme, no áno, sme vraj v okolitých štátoch jedinou výnimkou. Veď nevytvárajú zväčša hmotné statky, ale práve duchovné. Stretávate sa s týmito ľuďmi a verím, že v tomto volebnom období nezdieľate názory, ktoré mala vaša vláda vo vzťahu k MVO-čkám za prechádzajúcej vašej vlády. Komunikujete s nimi, tak práve preto sa pýtam, či vôbec budete uvažovať týmto smerom, keď jednej skupine, ktorá funguje takisto z našich daní, samosprávy, robíte ústupky, tak upravte systém aj pre tých, ktorí sa starajú o biednych a chorých, a odbremeňte tieto organizácie od platenia daní. Aj to je stimul a možnosť prežitia.

    Druhá vec je, akým spôsobom máme stanovené samotné projektové riešenie. Nie je možné zjednodušiť celé schémy? Zaujímavé je, že organizácie dostanú na organizovanie konferencií, v ktorých zaplatia 100 obedov, ale na samotnú činnosť organizácií, ktorej hlavnou náplňou je skutočná pomoc, nevedia získať takmer nič. Každopádne zopakujem, že vítam gesto o odklade účinnosti mechanizmu aspoň o rok.

    Pán minister, verte, že MVO-čky tvoria zväčša ľudia, ktorí svoju prácu robia pre prácu a robia často záslužnú činnosť. Aj keď všade sa nájdu takí, ktorí vedia, ako systém zneužiť. Nedajte sa, prosím, ovplyvniť v nazeraní na nich, že sú nato, aby odčerpávali financie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, táto vášnivá debata, ktorá tu prebieha už druhý deň, sa mi veľmi zle počúva, pretože výstupy niektorých kolegov sú ako britva, štipľavé, ukričané, sarkastické, ale často vychádzajú z opačného vnímania situácie. Je to tak, že máme naozaj rozdielne názory, ale som si istá, že každý chceme počúvať to, čo môže zlepšiť situáciu.

    A tak chcem poprosiť, aby sme boli vnímaví a vyseparovali si z toho množstva slov práve to, čo úprimne nabáda nad zamyslením sa nad mnohými vašimi opatreniami a pomáha niektoré veci riešiť. Riešiť tie, ktoré podľa mnohých skutočne zhoršia stav nielen v našej ekonomike, ale hlavne v životoch ľudí. Plňte si, prosím vás, svoje predvolebné sľuby, dokonca svoje programové vyhlásenie vlády, a nepretvárajte si ich. Sú to vaše oficiálne dokumenty, ktoré, predpokladám, že nechcete trhať pred nami.

    Chcem vás tiež požiadať, aby ste boli citliví aj na výber daní, a učte ľudí dane platiť. Ale obávam sa, že na to nebudete mať odvahu, lebo to by ste museli pred ľudí prísť naozaj s veľkou pokorou a skrúšenosťou a požiadať ich o to, lebo v našej kultúre sa toto, bohužiaľ, nenachádza. Ako tu bolo povedané, každý chce mať nízke dane, chce ich platiť čo najnižšie, ale aby sa to uskutočnilo aspoň vo zvýšenej miere, naozaj musíte asi pokoriť sami seba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani podpredsedníčky Jurinovej je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, očakával som od všelikoho nejaký útok a kritiku odpustenia daní z predaja majetku obcí. Vy si vôbec neuvedomujete, za vlády, v ktorej ste boli v koalícii aj vy, sa naozaj taká krivda, aká sa na samosprávu uskutočnila, nemala obdoby. Obce a mestá, ktoré žijú z daní a čakajú ako, takpovediac, kura na sopeľ na finančné zdroje, ktoré nabehnú obciam a mestám na účet, aby mohli zveľaďovať obce, aby mohli udržiavať, opravovať infraštruktúru, aby sa mohli postarať aj o tých ľudí, ktorých ste spomínali aj vy, aj postihnutých. Lebo všetci občania, čo sme v štáte, sme občanmi obcí a miest. A obce nesú najväčší kríž na chrbtoch a naozaj aj ich zásluhou štát funguje. A aby ste kritizovali to, že ide o nápravu krivdy, aby obce naozaj nemuseli platiť daň z príjmu z predaja majetku, ale aby to mohli použiť na opravy škôl, na opravy čohokoľvek, aj domovov dôchodcov, lebo o všetko sa obce starajú, by ste mala byť vďačná, že táto vláda naozaj napravuje krivdu, ktorú urobila vaša skrachovaná vláda. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktickú, nech sa páči, pani Erika Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán poslanec, za vaše slová. Ale tuná sa stáva pravidlom, že buď páni poslanci nepočúvajú dostatočne, alebo nechcú počúvať, neviem. Ale znova ste si vytrhli niečo, čo som vôbec nepovedala. Ja som nekritizovala, že prijímajú takýto pozmeňovák alebo že sa to páči vašim poslancom. Povedala som, že ak prijmete takýto pozmeňovák, prečo sa nezamýšľate aj nad inou skupinou ľudí, ktorá takisto pracuje vlastne za naše dane alebo prispievajú svojimi daňami na tú činnosť? Prečo neuvažujeme naozaj aj v SMER-e pomôcť MVO-čkám, ktoré žijú teraz z 2 %, aby ich príjmy neboli zdaňované? To bola možnože len taká, navodenie paralely.

    To, že minulá vláda urobila chybné rozhodnutia, to pripúšťam, ale v každom prípade si myslím a som o tom presvedčená, že týmto zákonom dôjde k takým škodám, ktoré neviem, za aký dlhý čas sa bude zase schopná republika dať naspäť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán Alojz Hlina. Nie je v sále, stráca poradie. Pán Richard Vašečka nasleduje, takisto nie je v sále. Richard Sulík, stráca poradie. Gabriel Csicsai, takisto stráca poradie. Ľuboš Blaha. Pán poslanec Sulík. Takže ďalším je Ľudovít Kaník, tiež stráca poradie, to už je druhýkrát, takže je mi ľúto. Jozef Viskupič, takisto druhýkrát. Nech sa páči. Nechcete uplatniť právo? Nech sa páči.

    Jozef Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, môžete. Vážený pán spravodajca, vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, tým, že tu zasa prichádza k nejakému čudnému rolovaniu na prihlásenej (pozn. red.: správne má byť "prihlasovacej") tabuli, sa dostávam k slovu.

    Som rád, že preberáme opäť za náš klub tú štafetu, ktorá hovorí o tom, aby sme sa mohli vyjadrovať k niektorým otázkam, ktoré nás v nastavovaní pravidiel, ktoré v tomto prípade prichádza z dielne ministerstva financií, a to, že bavíme sa o niečom, čo už v druhom čítaní do obrovskej miery ohrozuje stabilitu v našej krajine. Myslím si a takisto ako mnohí kolegovia z nášho klubu a takisto mnohí kolegovia z opozície, že nemali by sme riskovať v oblasti tak citlivej, ako sú nastavovanie ekonomických parametrov a nastavovanie a menenie čohosi, čo funguje v dobe, kedy čelíme obrovským výzvam z hľadiska toho, že funguje v spoločnosti a v ekonomickej oblasti je obrovská kríza.

    Chcel by som povedať, že to, ak naozaj máme reálny funkčný mechanizmus výberu daní, ktorý na jednej strane v určitej miere zabezpečuje požiadavky na prerozdeľovanie a zabezpečuje ho v tom mechanizme, aký je nastavený, a zároveň čelíme tomu a sami od ministerstva financií cez všetkých ekonomických odborníkov, ktorí vravia o nedostatočnom výbere a neschodnosti výberu daní, na druhej strane je spôsob menenia daného mechanizmu - minimálne a veľmi korektne povedané - rizikom.

    Sme obviňovaní z toho, že chceme, ako keby nejakým spôsobom rovnú daň stavať na nejaký piedestál, ktorý si nezaslúži. Ja si myslím, že podľa skutočne tabuľkových vysvetlení si v dobe, kedy zavádzaná bola, aj v dobe následnej, zaslúži minimálne takú pozornosť a takú obhajobu, aby v dobe, kde čelíme tomu, že všetky iné mechanizmy, na ktoré by mohla naša otvorená ekonomika sa spoliehať, krachujú. Je práve jeden mechanizmus jednoduchej, rovnej, relatívne nízkej dane, ktorá zabezpečuje dostatočný výber finančných prostriedkov, skutočným riskovaním. A myslím si, že ak sa len pozrieme nie do širokogeopolitického, ani nie širokoceloeurópskeho, ani nie do oblasti štátov Európskej únie združených do Európskej únie a ani nie do štátov, ktoré sú združené do eurozóny, ale iba do štyroch štátov, ktoré môžeme volať V4 alebo Vyšehradská štvorka, tak sa pripravujeme o jednu obrovskú výhodu pri rokovaniach o možných investičných výhodách, alternatívnych výhodách, ktoré v okolitých krajinách sme doteraz mali, a to bola výhoda rovnej dane a to bola aj samotná sadzba dane.

    Myslím si, že pripravovať sa o túto jednu výhodu v celej ale plejáde všetkých opatrení, ktoré sa na nás hrnú z vlády a z toho, čo predstavitelia vládnej strany prichádzajú, v celom tomto balíku sa deje jeden fakt a dovolím si ho povedať aj ja, pretože pochádzam z podnikateľského priestoru a predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady, som bol podnikateľom. A to je ten hlavný fakt, že ak nám v celej tej plejáde vypadne ďalšia výhoda, prečo sem tie investície prechádzali, prečo naše organizácie venujúce sa možno predaju našej republiky ako investičného priestoru, ako priestoru, kde sa oplatí investovať v širokom spektre celého globálneho sveta, keď nám toto vypadne, tak sa naozaj stane nielen to, že nám firmy odtiaľto odídu, ale nám sem ani žiadne investície prichádzať nemusia. Nebudem hovoriť, že nebudú, pretože to súvisí s mnohými inými parametrami, ktoré tu sú skloňované už niekoľkými mojimi predrečníkmi, jednak písomne a následne aj ústne prihlásenými. A preto si myslím, že nie je skutočne, ak by sme sa mali spoliehať na nejakú zmysluplnú a dobrú a rozumnú zákonodarnú iniciatívu, nemyslím si, že sme sa vydali správnym smerom.

    Tuná kolega Matovič predstavil jedno z možných riešení, ktoré by sa možno s určitou mierou vtipu a nadsádzky dalo nazvať zaútočením na stranu SMER zľava. Pozerám na plagát, kde je škrtnutá 23-percentná miera s označením pre všetkých, kde je rozdelená sadzba dane do dvoch polí, a to je do 30 mil. euro a nad 30 mil. eur. Podľa mojich informácií a podľa toho, čo bolo prezentované aj Igorom Matovičom, 39 % daň nad pre firmy, ktoré majú nad 30 mil. eur, sa dotýka 25, 30 subjektov, kdežto to tá 19-percentá, zachovanie tej 19-percentnej dane, hovoril o sume asi 150-tisíc, alebo v sume 150 tisícov podnikov, ktorých by sa toto zvýšenie nedotklo.

    Možno je tento návrh sporný, ale z pohľadu opozičného politika, a ak sa dá vnímať ako to, akým spôsobom funguje možný ľavicový moment prístupu k rozdeleniu medzi tých, ktorí sú bohatí, a tých, ktorí naozaj vytvárajú nejaké pracovné miesta a robia to v malom, tak toto je to, čo tu ohlasujú ideológovia strany alebo, neviem, ako ich nazvať, možno aj toto je riešenie. Je to riešenie na diskusiu. Môj osobný názor k tomuto je, že jedna z výhod rovnej dane je tá, že je skutočne rovná a jej výhoda je tá, že je jednoduchá a práve zavádzanie rôznych sadzieb nemusí byť to riešenie. Ale v rámci útoku na SMER zľava je toto naozaj na zamyslenie, keďže tuná premiér krajiny hovoril o tom, že niektoré alebo všetky opatrenia, ktoré sa budú venovať konsolidácii, sa dotknú nejakých 12 %. A tuná od pána poslanca Brocku, začínajúc, cez ostatných hovoria, že, nie, nedeje sa to v 12-percentných najvyšších vrstvách, najvyšších príjmových vrstvách spoločnosti, ale deje sa to práve na úkor tých najchudobnejších a deje sa to na úkor napríklad 700-eurového príjmu, kde ak zmizne odpočítateľná položka jedna z mnohých, tak príde 700 eur zarábajúci človek o 59 eur, čo v sume v rámci roka je takmer jeden čistý alebo hrubý príjem pre tohoto človeka a zamestnanca. Kdežto na druhej strane 3 311 eur zarábajúci človek, jeho súčasne predkladaný návrh sa nedotkne vôbec nijak.

    Myslím si, že je skutočne povinnosťou každého jedného zákonodarcu sa zamýšľať nad tým, či podmienky naozaj zlepšujeme alebo či podmienky skôr zhoršujeme a budeme pripravovať ľudí o prácu. Pri tomto momente by som sa chcel zastaviť a bol by som veľmi nerád, ak by sme skĺzli v tej debate na to, že neohrozuje toto opatrenie tvorbu pracovných miest. Ak by sme sa teda zamerali nie na konsolidačné úsilie iba z hľadiska úzkej skupiny, úzkeho uhla pohľadu, a to sú stav verejných financií, ale aj ten moment, ktorý tu často sa snažíme vniesť, že v plejáde pripravených riešení, ktoré niektoré môžu ísť v línii programového vyhlásenia vlády a niektoré mu odporujú, tak tuná si neberme do rúk rukojemníkov ľudí pracujúcich, kde sú závislí od množstva investícií a od toho, či tieto firmy buď sem prídu, alebo zostanú. To, že je v súčasnom stave ohlásených niekoľko tisíc zamestnancov, ktorí budú v hromadných prepúšťaniach, ktorí prídu o svoju prácu, to, že sa pred Úradom vlády organizujú protesty priamo tých zamestnancov z firiem, ktoré ohlasujú, že budú musieť prepúšťať, je dôsledok aj toho, že sú niektoré veci zatiaľ iba ohlásené. My sa zatiaľ iba bavíme o druhom čítaní, o tomto návrhu, o pochovávaní, ak to možno troška expresívne nazveme, o pochovávaní rovnej dane, a preto by som bol veľmi rád, ak by možno ministerstvo napriek tomu obrovskému tlaku na udržateľnosť verejných financií nerušilo tú výhodu, ktorú doteraz podnikatelia na území Slovenska majú.

    Chcel by som teda požiadať, aby sme sa ešte v čase, ktorý nám zostáva a ktorý možno strávime nad tým, či toto bude a prejde touto snemovňou, aby sa poslanci naozaj zamysleli nad tým, či niekto neoprávnene zbožťuje nejaký inštitút alebo či tento inštitút zabezpečil na obdobie, odkedy bol zavedený, skutočný, reálny, nárast výberu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.

    To, že to, že sme možno na inom ako ľavicovom, inej ako ľavicovej strane spektra nedokázali dostatočne možno zabezpečiť tlak na to, aby sa nám to do snemovne nedostalo, je, zdá sa, chybou, a to, že sme v druhom čítaní pri tejto téme, pre mňa teda zdvíha varovný prst a skúsim apelovať, dokiaľ sily poslancovi stačia, aby sme sa výhody, ktorú nám rovná daň a 19-percentná sadzba dane doteraz poskytovala, aby sme to nejakým spôsobom a zásadným spôsobom nemenili.

    Ja by som chcel možno požiadať...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Ďakujem, aj keď som vás celkom nerozumel, kolega. Ďakujem za vašu poznámku a oceňujem, že keďže tu vy dlho trávite čas alebo ty tu dlho tráviš čas, pán poslanec, tak možnože by som, že by si sa tu mohol objaviť a bolo by dobré počuť aj tvoj názor k tejto téme a nemuseli by sme sa baviť iba v kuloároch.

    Posledným bodom okrem ochrany alebo možného zachovania výhody, ktorú náš daňový systém poskytoval investorom, a teda zároveň ochrany pracovných miest, ktoré títo investori a podnikatelia podnikajúci na našom území mali pri jednoduchom daňovom systéme, ktorý toto zabezpečoval, je možno posledný rozmer a to je, keďže sa tu diali viaceré apely na zdravý rozum, aby sme sa skutočne nestali prvými, ktorí tento inštitút zrušia. Zdá sa mi to, zdá sa mi to troška také symptomatické pre Slovensko, že dokážeme v niektorých oblastiach byť pápežskejší ako pápež a v niektorých mať také čudné vízie, že sa zbavujeme reálne fungujúcich systémov možno s cieľom naozaj ich vylepšiť, ale toto by sme nemali robiť.

    Ja sa pýtam možno rečnícky na záver svojho vystúpenia, že či fakt stojí zato rušiť nejaký systém, ktorý doteraz fungoval, a či fakt stojí zato posúvaním sadzby o 4 % riskovať odchod investorov, riskovať pracovné miesta našich zamestnancov a púšťať sa do síce akademických debát, ale široko spektrálnych debát pri tom, že môžme si odpovedať na úplne jednoduchú a bazálnu otázku veľmi jednoducho, a to je tým, že nerušme to, čo reálne funguje.

    S týmto apelom by som si dovolil skončiť a požiadať o nepodporu tohto návrhu aj poslancov vládnej strany SMER.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Viskupiča sú tri faktické poznámky. Končím možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho jasné stanovisko, pretože úprimne, keď to predložil váš šéf, tak som to predpokladal za stanovisko vášho klubu. Z tohto pohľadu je tento postoj o to cennejší, ktorý si tu predviedol, a jasnejší.

    Ja si tiež nemyslím, že jednu neprávosť by sme mali nahradzovať inou neprávosťou a vnášať do systému chaos. Myslím si, že vždy Slovensku pomohlo, keď sme mali jasné, jednoduché pravidlá, a týka sa to aj sadzby dane.

    Dnes vláda navrhuje až štyri daňové pásma oproti jednému daňovému pásmu v tomto zákone, vytvára sa tým chaos, vytvára sa tým len ďalší priestor pre špekulácie. Nemôžme teda jeden chaos nahrádzať druhým chaosom a skôr by sme mali hľadať spôsoby, ako zákony zjednodušiť, sprehľadniť a ako podporiť a motivovať aktivitu, takže z tohto pohľadu je toto vysvetlenie v práve prednesenom prejave veľmi jasné a ešte raz ho oceňujem.

    Ďakujem.

  • Ďalšia faktická, nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež chcem povedať teda, že oceňujem, že kolega si zobral na seba to ťažké bremeno povedať niečo k tejto veci.

    Ja len k tomu takú malú poznámku, že ešte budúci týždeň budeme mať štátny rozpočet a nášho ministra tu budeme mať stále a on by mal byť najzaneprázdnenejším ministrom a fakt, že pre blaho tejto krajiny. Mne teda aj pri mojom vystúpení, mne vôbec nebude vadiť, keď tu bude sedieť Počiatek, dokonca to bude dobré, lebo aspoň nič nepokazí, a minister financií by sa, v mojom prípade kľudne, nebudem s tým mať nijaký problém, venoval štátnemu rozpočtu tam v tej jeho budove.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, Jofo, načal si jednu tému, o ktorej sa doteraz tu nediskutovalo, čiže ďakujem za tento kvázi typ a rád by som doplnil, čo si vravel.

    V čase zavedenia rovnej dane na Slovensku v roku 2003, resp. teda k 1. januáru 2004, existovalo na svete 33 krajín, ktoré mali systém rovnej dane alebo systém veľmi blízky rovnej dani. Veľmi blízky znamená, že napríklad Hongkong nemal úplne rovnakú daň, mal 15 % pre právnické osoby, 16 % pre fyzické, čiže bola to kvázi rovná daň. 33 takýchto bolo krajín vtedy, dnes je týchto krajín vyše 40. Ani jedna z týchto vyše 40 krajín okrem Slovenska nezrušila svoj daňový, svoju rovnú daň alebo kvázi rovnú daň. Naopak, keď sa tie zmeny robili, tak viedli buď k tomu, že sa znížila sadzba alebo že sa zbližovali sadzby, keď existovali dve. Napríklad v Estónsku mali 24 % pre všetky príjmy a 10 % pre dôchodky, tam tiež zbližujú tieto sadzby atď. Slovensko je jedinou krajinou na svete, ktorá pôjde opačným smerom. Ja si myslím toto, aj z tohto dôvodu tento experiment nemôže skončiť dobre.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Snažil som sa osvetliť aj iniciatívu, ktorá prišla pozmeňujúcim návrhom z nášho klubu. Pre teba, Ivan, na to dovysvetlenie k tomu a skutočne ten návrh, ktorý tu majú kolegovia rozdaný v laviciach, vnímam a myslím si, že je to "útok zľava". Je to to, aby ak teda SMER hovoril o nejakých veciach, tak možno pri hlasovaní o tomto návrhu sa presne ukáže, akým spôsobom to myslia a či naozaj chcú hovoriť o rozvŕtaní, ak už ju rozvŕtavajú, tú rovnú daň, takým spôsobom, že sa zamerajú na 25 alebo, neviem, koľko tých subjektov je, to číslo je možno sporné, ktoré zarába nad 30 mil. a do 30 mil. zachovajú 19-percentnú daň, sadzbu dane.

    K poznámke o 33 štátoch od Riša Sulíka, je to presne tak a myslím si, že by sme sa nemali vzdávať niečoho, čo je funkčné a čoho sa vo svete nikto nevzdal. Práve to, že je asi boľavé zaviesť rovnú daň a možno bolí v niektorých parametroch, je zbavovať sa tohoto systému a tohto jednoduchého systému pre podnikateľov a pre ľudí, ktorí následne získavajú vytváraním, nimi vytváraných, pracovnými miestami svoje uplatnenie, je skutočne podľa mňa až, nebojím sa povedať, cesta do pekla. A štáty, ktoré sú v situácii ako Slovensko, by sa zamýšľali a boli v situácii ako Slovensko, ak pristúpili k nej, tak iba na tom zarobili. Prečo sa toho zbavujeme, je pre mňa nepochopiteľné, nechápem to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave podľa poradia je pán Jozef Kollár. Týmto mu dávam slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na úvod vyslovil svoje osobné očakávanie, že moje hodnotenie, že nie som si tak celkom istý, či budúci týždeň a kedy vôbec začneme prerokovávať rozpočet na rok 2013. Viem o tom, že sa chystá mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, chápem, že z veľkej miery aj pre objektívne príčiny, ktoré nespôsobil SMER - sociálna demokracia, ale je tam aj veľké množstvo subjektívnych chýb a omylov a pokusov.

    A len tak pre občerstvenie pamäte, teraz sa prihováram k pánovi ministrovi financií, si spomínate, keď ste sedeli v opozícii a boli ste členmi výboru pre financie a rozpočet, tak ste veľmi-veľmi ťažko predýchavali a s veľkým odporom ste prijímali taký ten tučný, veľký, možno 60-stranový pozmeňovák vtedajšieho tajomníka, štátneho tajomníka na ministerstve financií, Vlada Tvarošku, že to sa nikdy v histórii Slovenskej republiky nestalo, aby sa takýmto hrubým pozmeňujúcim návrhom menil návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. Odvtedy uplynulo niekoľko málo mesiacov a história vás dobehla. A niekto to tu už v rozprave povedal, neviem, či to nebol Alojz Hlina, že akým mečom bojuješ, takým mečom zhynieš. Ja vám neželám to B, aby sa stalo, ale proste dobehla vás tá realita. A očakávam, že nech už zasadne mimoriadny výbor pre financie a rozpočet kedykoľvek, či to bude v utorok, stredu, štvrtok alebo či vôbec budúci rok, na budúci týždeň, pardon, v každom prípade platí, že opäť urobíte korektúru v štátnom rozpočte na budúci rok rovnako tučným a možno aj tučnejším pozmeňujúcim návrhom, ako bol vtedy z dielne Vlada Tvarošku. No, hold, je to tak, inak sa ten zákon o štátnom rozpočte opraviť nedá.

    Počúval som veľa otázok aj od novinárov, či sa opozícia chystá podať nejaké pozmeňujúce návrhy k rozpočtu na rok 2013, myslím, že niektoré už aj odzneli, nie je ich veľa a myslím, že aj z našej dielne ich veľa nebude, tých pozmeňujúcich návrhov. Zdôvodnenie je celkom jednoduché: ten rozpočet je tak zlý, že pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi nie je opraviteľný. To je holý fakt. To nie je proste návrh zákona, kde môžte dať dva-tri pozmeňováky. Keď sa vládna strana SMER kopne v zákone o poplatkoch, príde návrh pani podpredsedníčky parlamentu Zmajkovičovej a zistí, že niektorý z poplatkov treba 10-násobne, 50-násobne znížiť, lebo je naozaj úplne mimo reality, tak vtedy pripúšťam, že sa dá takouto normálnou korektúrou chyba, ktorej sa dopúšťa každý z nás, všetci sme omylní, všetci sme ľudia, dá sa opraviť. Ale tento rozpočet na rok 2013 je tak zlým rozpočtom, že nejakými drobnými pozmeňujúcimi návrhmi je neopraviteľný.

    A preto celkom úprimne sa teším, s akým, koľko stranovým pozmeňujúcim návrhom príde na mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet pán podpredseda vlády Kažimír a čo všetko hlavne v tom návrhu nájdeme. Už ste avizovali, pán minister, že nevidíte ani vy už ďalší priestor pre zvyšovanie daní, čo je vcelku chvályhodné, že predsa len istá štipka sebareflexie vo vás ešte prežíva a pretrváva naďalej, že už ste naozaj tú maticu prišraubovali extrémne pri tých zvyšovaniach daní a ten priestor ďalší nie je. No a potom ostáva už len to B, že ten priestor chtiac-nechtiac, ktorý ste mohli a nevyužili ste ho pri návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, budete musieť tú Pandorinu skrinku otvoriť práve v tom tučnom pozmeňujúcom návrhu a budete musieť siahnuť na výdavkovú stranu rozpočtu. Inej cesty asi v súčasnej situácii niet.

    Ja chcem na úvod povedať, že v jednej veci sa s pánom podpredsedom Kažimírom zhodujem, a to je v konštatovaní, že makroekonomické prognózy sa v ostatných rokoch stali lotériou, že môžme takmer každej makroekonomickej prognóze prideliť mieru pravdepodobnosti 50 : 50, či sa naplní, alebo nie, ako keď si v kasíne vsadíte žetóny a dáte celé svoje žetóny na čiernu alebo na červenú, tak pravdepodobnosť, že o ne prídete alebo že, naopak, zinkasujete výhru, je takisto 50 : 50. Tak to vyzerá aj s makroekonomickými prognózami. Ešte v lete tohto roku, ak si všetci pamätáte, bola makroekonomická prognóza na budúci rok, že nám HDP porastie o 2,5 %. Najnovšia, posledná v poradí, prognóza hovorí o tom, že ten rast ekonomiky Slovenska bude len 2,1 %. Európska komisia nám prognózuje 2-percentný rast. Ja sa domnievam, že ak ten rast bude niekde na úrovni okolo 1,8 % HDP na budúci rok, budeme všetci radi. Skôr si myslím, že je vyššia miera pravdepodobnosti, že ten rast bude pod úrovňou 1,8 % HDP.

    Takže, áno, máme prognózy, ku ktorým môžem prideliť rovnítko, rovná sa lotéria, to je holý fakt. Ale súčasne platí, že pokles makroekonomickej prognózy, ktorá hovorí o náraste HDP o 1 percentuálny bod, ak k takémuto poklesu pri ďalšej a ďalšej aktualizovanej prognóze dôjde, tak každý ten stratený percentuálny bod na HDP nás stojí približne 100 mil. eur na príjmovej strane, teda pri výbere hlavne daní a odvodov. S tým nič nenarobíme, to je proste realita, ktorá sa dá odvodiť od súčasného výkonu slovenskej ekonomiky, od objemu vyberaných daní, od schopnosti brániť daňovým únikom. Čo je zhruba, každé to percento na HDP rovná sa 100 mil. mínus na príjmovej strane rozpočtu.

    A tu je veľmi dôležité povedať, že už aj bankoví analytici hovoria o tom, že výpadok v štátnom rozpočte na rok 2013 bude niekde na úrovni 450 až 500 mil. eur.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, teraz sa budeme všetci usmievať, lebo nás...

  • Smiech rečníka.

  • Áno, ďakujem ti, pán predseda, túto vložku som neočakával na záver celého týždňa.

    Chcem povedať, že v rozpočte na budúci rok očakávam dva veľmi nebezpečné dynamické efekty, bohužiaľ, s mínusovým, nie s plusovým znamienkom. O tom jednom pojednáva aj samotná dôvodová správa, tá 148-stranová hrubá biela kniha k rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorá priamo tam v texte v jednom odstavci konštatuje, že sú tu určité kumulované efekty, opakujem, s mínusovým znamienkom, ktoré sa môžu dostaviť práve z toho celého súboru fatálne zlých opatrení, ktoré sa budú navzájom ešte aj ovplyvňovať. Boli tu už veľakrát dneska vymenované, tak len si pripomeňme: zvyšovanie daní, poplatkov, odvodov, socialistický Zákonník práce, zmeny v druhom pilieri a takisto zlý mix konsolidačných opatrení.

    Keď sme pri tých konsolidačných opatreniach, tak tu by sme sa našťastie mohli prvýkrát v histórii Slovenskej republiky prestať sporiť o to, koľko percent konsolidačných opatrení, percent HDP, sa nachádza na príjmovej strane a koľko na výdavkovej strane, pretože už tu máme našťastie nezávislú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá toto všetko exaktne spočítava. A pamätám si zo svojej praxe v bankovníctve, že keď sme chceli merať výkonnosť pracovníkov v komerčnej banke, tak ten performance measurements ste mohli urobiť u predajcu, lebo ste vedeli presne spočítať, koľko ten account manager na prepážke predal denne hypotekárnych úverov, koľko otvoril bežných účtov, koľko predal nových vkladných knižiek a koľko nových terminálnych vkladov otvoril. Ale keby ste mali merať výkonnosť právnikov alebo merať výkonnosť ja neviem oddelenia HR, oddelenia ľudských zdrojov, no tak tam už ste trošku na tenkom ľade, tam sa na tvrdých číslach už tá výkonnosť tak jednoducho zmerať nedá.

    Preto do prijatia zákona o ústavnej brzde, dlhovej brzde, oficiálne zákona o rozpočtovej zodpovednosti, boli naozaj never-ending story, nekonečné hádky o tom: naša vláda, vaša vláda, koľko konsolidačných opatrení je na príjmovej, na výdavkovej strane. Tentokrát opakujem, prvýkrát v histórii Slovenskej republiky by mohli predsa len - a v tom sa možno druhýkrát zhodneme s ministrom financií - prestať tieto spory, pretože tu máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ľudovo povedané, fiškálnu radu, máme tu spomínaný zákon a táto autorita, táto nezávislá autorita vie na tvrdých faktoch presne zmerať vaše konsolidačné úsilie.

    No a keď to takto odmeriame a koniec koncov to konštatujete vy priamo v spomínanej dôvodovej správe, tak zistíme, že na tej príjmovej strane je konsolidačné úsilie v úrovni 1,8 % HDP, na tej výdavkovej strane v úrovni 0,6 % HDP. Čiže zhodou okolností sú to aj deliteľné čísla, to prvé je deliteľné tým druhým, a to máte presne v pomere 3 : 1; 1,8 verzus 0,6, to je pomer 3 : 1, alebo ak chcete, 75 % konsolidačných opatrení sa odohráva na príjmovej strane a 25 % konsolidačných opatrení na výdavkovej strane rozpočtu.

    Prečo to spomínam? Spomínam to hlavne z toho dôvodu, že plne sa podpisujem pod konštatovanie autorov spomínaného kľúčového odstavca v tej 148-stranovej bielej knihe, ktorá sa volá Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorý práve hovorí o tom nebezpečenstve kumulovania sa viacerých opatrení a takmer do nohy všetky z týchto opatrení s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou podviažu ekonomický rast na budúci rok.

    Všetci máte určite v čerstvej pamäti takéto teatrálne gesto, keď premiér Robert Fico na tlačovej konferencii roztrhal rozpočet na tento rok, že to je zdrap papiera. No a teraz, keby sme boli trošku vybavení ešte väčšou mierou sebareflexie, pán minister, tak tento rozpočet, ktorý ste predložili do parlamentu a ktorý ste schválili alebo prvý návrh bol na svete, ak sa nemýlim v auguste, tak ten by ste nemali roztrhať na tlačovej konferencii, ako to urobil Robert Fico, ten by ste nemali vôbec mať odvahu tomuto parlamentu ani len predložiť. A to, že tento výrok je pravdivý, jasne dokumentuje skutočnosť, že organizujete na budúci týždeň mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, že sa tam chystáte s jedným velikánskym, tučným, 60-, možno, -stranovým pozmeňujúcim návrhom a že cez ten pozmeňovák sa budete snažiť napraviť všetky tie čísla v rozpočte, o ktorých vy veľmi dobre viete, že už dnes sú nereálne.

    Ale budem objektívny, z veľkej miery sú tie čísla nereálnymi už aj preto, čo sa deje s ekonomickým rastom, presnejšie povedané, s recesiou v eurozóne. Ale veď na tej istej tlačovej konferencii, na ktorej Robert Fico roztrhal rozpočet na rok 2012, to bolo naozaj veľké teatrálne gesto, ja chápem, že politika je aj o vizuálnych efektoch, preto mnohí moji kolegovia tu vždy niečo zavesia alebo tu niečo položia, alebo tu a potom sa tu namiesto diskusie o vecných argumentoch diskutuje o faktických poznámkach, kto prekryl štátny znak, kto ho neprekryl a či tam ten plagát patrí alebo nepatrí.

    Ja vás mám, pán kolega Kuffa, naozaj veľmi rád, s vaším bratom som chodil na gymnázium a to, čo on dneska robí v regióne, myslím, konkrétne Žakovciach, je veľmi-veľmi záslužná práca. A myslím si, že človečensky sa pochopíme teraz, to, čo idem povedať. Ak vám prekáža, že tu niekto nejakým plagátom zakryl štátny znak, ja sa pýtam, tie plagáty, ktoré dneska máte vy vo vašich laviciach, ktoré takto dole visia, že podporujeme učiteľov a 23 % všetkým, 19 % do 30 mil. a 39 % nad 30 mil., to čítam preto, lebo kamery nemôžu tieto vaše plagáty z balkóna vidieť, tak ešte vám robím reklamu teraz, že prečítam vám to, čo na tých plagátoch máte - toto je v poriadku?

    Čiže nemali by sme sa sústreďovať v tak závažnej téme, ako je téma rozpočtu na budúci rok, lebo slovenská ekonomika vpláva do veľmi ťažkých ekonomických a neistých vôd. Vie to minister Kažimír, viem to ja, viete to určite všetci, ktorí aspoň trošku sa zapodievate ekonomikou, už ani nemusíte ekonómiou, ale stačí tou reálnou ekonomikou, tak sa zhodneme na tom, že náš čakajú ťažké časy. A čo je úplne najhoršie na tomto konštatovaní, že to nepotrvá rok. To môže byť jedna celá dekáda. Američania mali na to taký výraz, že lost generations. To môže byť naozaj, ideme do obdobia jednej stratenej generácie bez toho, aby sme sa teraz preli o to: naša vláda, vaša vláda, vy ste urobili, my sme hento urobili. A tuto kolega Blaha už to pre dnešok zabalil, taký citát a taký výrok hentakého nositeľa Nobelovej ceny, onakého. Toto nie je dobrá a správna cesta vedenia odbornej diskusie. Mne chýba aj v odbornej verejnosti tu na Slovensku jedna kvalifikovaná odborná diskusia na tému, ako efektívne spravovať štíhly fungujúci štát. Takáto odborná diskusia mi chýba.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Áno, vidím, sledujem, pán predsedajúci, čas, ktorý práve vypršal.

    Takže vám všetkým ďakujem za pozornosť a potom sa uvidíme v utorok ráno.

    Ďakujem pekne.

  • Rozumiem tomu, že chcete pokračovať v rozprave? (Reakcia rečníka. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie schôdze, pokračovať budeme v utorok o 9.00 hod. Prajem všetkým pekný, príjemný víkend. Vďaka.

  • Prerušenie rokovania o 15.00 hodine.