• Vážení páni poslanci, iba páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyne Bibiána Obrimčáková, Magdaléna Vášáryová a na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Oľga Nachtmannová.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 226).

    Vidím, že už zaujala svoje miesto pani ministerka zdravotníctva Zvolenská, takisto aj pán spravodajca.

    A svoje vystúpenie neukončil 27. novembra písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Jozef Mihál. Nie je tu.

    Takže pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Novotný, pán poslanec Novotný ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči.

  • Dobré ráno dámy a páni. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som s niektorými poznámkami aj postrehmi vystúpil v druhom čítaní k zákonu o zdravotnom poistení, ktorý prerokujeme dneska v pléne Národnej rady. V prvom čítaní som nevystupoval k tomuto zákonu. A počúval som názory a postrehy mnohých mojich kolegov. Mnohé postrehy, ktoré tu odzneli, boli zaujímavé. Mnohé postrehy boli, povedal by som, trošku aj kritické k predloženej novele zákona o zdravotnom poistení. Je pravidlom, že vždy prerokúvame novelu zákona o zdravotnom poistení pred návrhom štátneho rozpočtu, lebo väčšinou potrebujeme upraviť niektoré ukazovatele, ktoré sa potom prejavia v návrhu štátneho rozpočtu. A nie je tomu inak ani v tomto roku.

    Ak dovolíte, rád by som k zákonu o zdravotnom poistení povedal niekoľko myšlienok k dvom zmenám, ktoré obsahuje táto novela. Jednak zvyšuje maximálne vymeriavacie základy, z ktorých budú fyzické osoby platiť odvody do zdravotného poistenia. Dnes platná legislatíva upravuje maximálne vymeriavacie základy na úrovni trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vláda navrhuje päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Rozumiem, že je to v súlade s politikou, ktorú Ficova vláda razí, o ktorej opakovane hovorí, že jednoducho bohatší ľudia alebo ľudia, ktorí majú vyšší príjem, by mali viacej solidarizovať. Jednoznačne treba povedať, že zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve preložené do slovenského jazyka znamená, že to jednoducho zaplatí stredná vrstva, ľudia, ktorí pracujú, tvrdo pracujú a zarábajú, či už v súkromnom sektore, či už v štátnej správe, či už ako samostatne zárobkovo činné osoby, ako podnikatelia alebo ako ľudia, ktorých práca má vysokú nadhodnotu a ktorí teda majú lepší príjem. Jedným slovom, je to dodanenie iným spôsobom strednej vrstvy ľudí, ktorí ťahajú ekonomiku, ktorí produkujú veľkú časť hrubého domáceho produktu a ktorí sú motorom a stabilitou každého štátu. Je to v súlade s politikou tejto vlády. Ja s tým ale nesúhlasím. A v závere vám aj poviem, čo je môj problém, prečo nesúhlasím s takýmto zvyšovaním vymeriavacích základov.

    Rozumiem aj tomu, že keď som si pozrel návrh štátneho rozpočtu, potom som si pozrel schválený návrh štátneho rozpočtu. Tak zistíte, že platba za poistencov štátu, ktorú každý rok platí štát za tých ľudí, ktorí nepracujú, za mamičky, ktoré sú na materskej dovolenke, za deti, za dôchodcov, skrátka, za ľudí, ktorí nevedia platiť zdravotné poistenie sami, je o 70 miliónov eur nižšia, ako bola platba za poistencov štátu v minulom roku. Napriek tomu ste určite všetci zachytili informáciu o tom, že číslo, o ktorom stavovské organizácie, ale aj zdravotníci každý rok radi rozprávajú, teda percento, ktoré zaplatí štát za poistencov štátu do fondov zdravotných poisťovní, sa zvýšilo. Čiže štát bude platiť 4,25 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka za každého poistenca štátu. No a teraz ako to ide dokopy. Tu niečo nesedí logicky. Tak naozaj by bolo treba sa na tie čísla znovu lepšie pozrieť. A musím povedať, že udial sa tu jeden veľmi zaujímavý manéver. Jednoducho sa nám znížil počet poistencov štátu o 200 000. Viete, v pondelok ich bolo o 200 000 viac, vo štvrtok ich už bolo o 200 000 menej. Nechcem sa tomu vysmievať, len konštatujem fakt. No a keď danú sumu peňazí predelíte nie číslom 3 350 000, lebo toľko malo byť pôvodne poistencov štátu, ale číslom 3 150 000, lebo toľko poistencov štátu nakoniec odhaduje vláda v budúcom roku, za nich chce platiť poistné, tak darmo dáva vláda o 70 miliónov eur za poistencov štátu v absolútnom čísle menej ako v tomto kalendárnom roku 2012, čiže o 70 miliónov eur zaplatí štát menej v kalendárnom roku 2013 ako v kalendárnom roku 2012. Logicky keď dané číslo rozdelíte menším počtom poistencov štátu, tak to percento narástlo na 4,25. Je to fiškálny manéver. A je postavený na úvahe, že dohodári, či už študenti alebo dôchodcovia, budú si platiť poistné z týchto dohôd, a teda akože prestanú byť poistencami štátu.

    Chcem povedať, že číslo 4 %, 4,5 %, 5 % je mýtus v slovenskom zdravotníctve. Opakovane sme o tom hovorili, že toto číslo sa stalo akýmsi fetišom. A všimnite si, že všetky stavovské organizácie pri schvaľovaní rozpočtu, pri diskusii od rozpočtu, už od augusta začínajú posielať nám aj vám, všetky dámy a páni kolegovia, listy o tom, ako je potrebné dať 5 %, 5 % sa stalo takým mýtom za poistencov štátu, lebo ak pôjde 5 % za poistencov štátu, všetky problémy slovenského zdravotníctva sú vyriešené, razom prestanú. Nie je to pravda, samozrejme, to nie je pravda. Pravdou je ale fakt, že môžeme sa my tu hrať s percentami, môžu to byť 4 %, ako navrhol Ivan Mikloš v rozpočte na rok 2012, môže to byť 4,16 %, ako je realita minulého roku po rozpustení 50-miliónovej rezervy, môže to byť 4,32 %, aká je realita za druhý polrok tohto roku, keď počítame, že rezerva 50 miliónov eur bola rozpustená v zdravotnom poistení len v druhom polroku, čiže môžeme sa s týmito číslami hrať, môže to byť pravda, čo navrhol pán minister Kažimír pôvodne v návrhu rozpočtu, keď počítal, že počet poistencov štátu bude 3 350 000, že sú to len 4 % v roku 2012 alebo po tejto veľmi milej fiškálnej úprave 4,25 %, viete čo, môžeme sa s týmito číslami hrať, vôbec nie sú dôležité. Ale viete, čo je dôležité? To, že štát bude platiť za poistencov štátu v roku 2013 o 70 miliónov eur menej ako v roku 2012. To je podstatný údaj.

    No, samozrejme, keď sa pozriete na tie čísla v rozpočte ďalej, a ja to budem veľmi podrobne analyzovať pri návrhu štátneho rozpočtu aj v súvislostiach, zistíte, že disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda tie peniaze, ktoré budú mať na míňanie na zdravotnú starostlivosť, na nákup zdravotnej starostlivosti, na financovanie zdravotnej starostlivosti, vyberte si, ktoré slovo alebo spojenie sa vám viacej páči, narástli. Ako je to možné? No je to možné tak, že vláda plánuje od ekonomicky aktívnych vybrať o 220 miliónov eur viac ako v roku 2012.

    Už sa štátnemu rozpočtu nejdem venovať, lebo na to máme samostatný bod v našom programe, nejdem vás tým zabávať, vrátim sa k návrhu zákona o zdravotnom poistení. Ale súvisí to spolu. Nedá sa jedno oddeliť od druhého, lebo na to schvaľujeme novelu zákona o zdravotnom poistení, aby sa to prejavilo v návrhu štátneho rozpočtu. Čiže zhrniem to. Vláda dá v roku 2013 za poistencov štátu o sedemdesiat miliónov eur menej, ako v roku 2012 dala vláda Ivety Radičovej. Je to tvrdé číslo. A môžeme sa tu hrať s percentami a balamutiť sa. To je fakt. Faktom je aj to, že vláda chce v roku 2013 vybrať od ekonomicky aktívnych ľudí o 220 miliónov eur do zdravotného poistenia viac. No ako ich vyberie? No práve touto novelou, ktorú dnes prerokúvame, a napríklad aj tým, že zvýši maximálne vymeriavacie základy z trojnásobku priemernej mzdy na päťnásobok priemernej mzdy a jednoducho zaťaží strednú vrstvu, ľudí, ktorí pracujú, ktorí platia dane a teraz budú platiť viac zdravotných odvodov.

    Ďalšia časť tejto novely sa venuje zdravotným odvodom z dividend. Tu budeme mať možno trošku odlišný názor od môjho kolegu pána poslanca Hlinu, ktorého som veľmi pozorne počúval v prvom čítaní. A s niektorými jeho úvahami, prepočtami môžem súhlasiť, niekde mám možno iný názor. Tak dovoľte mi, aby som ho teda povedal. Vláda chce zvýšiť zdravotné odvody z dividend. Treba povedať, že zdravotné odvody z dividend zaviedla vláda Ivety Radičovej v úrovni 10 %. Čiže odvody boli na úrovni 10 % z trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, maximum vymeriavacieho základu. Ja si osobne myslím, a tu sa budem líšiť od môjho kolegu pána poslanca Hlinu, že odvody z dividend sú správna vec, pretože zachovávajú odvodovú neutralitu. Sú správna vec preto, aby sme zabránili špekuláciám, ako je jednoduchá špekulácia, spoločník vo firme bude platiť, bude dostávať len minimálnu mzdu v priebehu celého roka, dvanásťkrát dostane minimálnu mzdu a na konci roka si vyplatí veľké dividendy, čiže tú mzdu si zoberie jednorazovou formou dividend. Zaplatí z nich dane, samozrejme, ale nie zdravotné odvody. Čiže pre príjmy zdravotného poistenia je to problém. Koniec koncov ak tieto dividendy idú fyzickej osobe, ak sú príjmom fyzickej osoby, táto fyzická osoba by z nich mala zaplatiť zdravotné odvody. Ak má byť odvodová neutralita zachovaná, podmienky a pravidlá na zaplatenie odvodov z dividend by mali byť rovnaké ako na zaplatenie odvodov zo mzdy, z príjmu fyzickej osoby. Vtedy je odvodová neutralita zachovaná.

    Treba povedať, že ani Iveta Radičová a jej vláda nezachovala celkom odvodovú neutralitu, lebo síce zachovala, aby maximálny vymeriavací základ bol trojnásobok priemernej mzdy, ale výška zdravotných odvodov z dividend bola len 10 %, nie 14 %. Mala byť 14 %. No ale to, čo sa chystá urobiť súčasná vláda, je pre mňa neprijateľné, pretože odvodovú neutralitu ak by zarovnala, tak by som povedal, je to veľmi veľa, aby to bolo 14 % z päťnásobku priemernej mzdy ako z maximálneho vymeriavacieho základu. Je to veľmi veľa. Je to znovuzaťaženie strednej vrstvy, ľudí, ktorí pracujú a ktorí produkujú nadhodnoty.

    Faktom ale je, že vláda chce úplne iné pravidlá pre zdravotné odvody z dividend, ako sú pravidlá pre zdravotné odvody z príjmov fyzických osôb. Maximálny vymeriavací základ, maximálny strop tu navrhuje desaťnásobok priemernej mzdy, nie päťnásobok priemernej mzdy, výška, sadzba bude 14 %. Prosím, o tom sme už pred chvíľou diskutovali. Ale čo je najhoršie, je, že zdravotné odvody, ktoré zaplatíte z týchto príjmov, sa spočítavajú s odvodmi z iných príjmov. To znamená, že úplne najhoršia kombinácia môže nastať, keď v eseročke je spoločník eseročky, môže byť malá eseročka, dáva prácu piatim ľudom, zároveň zamestnancom tejto eseročky, čiže má mzdu, eseročke sa darí, má aj dividendy. Jemu sa naozaj môže stať, že bude platiť namiesto 14 % z trojnásobku priemernej mzdy (dnešný strop) možno až 14 % z 15-násobku priemernej mzdy, lebo päťnásobok priemernej jeho mzdy, jeho príjmu ako fyzickej osoby sa sčítava s desaťnásobkom vymeriavacieho základu odvodov z dividend, čiže 14 % z 15-násobku priemernej mzdy. Dámy a páni, vždy som podporoval solidaritu v zdravotnom poistení a nikdy odo mňa nebudete počuť nič iné, napriek tomu, že sú aj iné názory v tejto spoločnosti na fungovanie zdravotného poistenia, verejné zdravotné poistenie musí zostať solidárnym, len musí mať svoje parametre, musíme vedieť, na čo máme nárok z verejného zdravotného poistenia, a netváriť sa, že máme nárok na všetko, len to dostane niekto za mesiac a niekto za tri roky.

    A to druhé, čo je dôležité, je, že miera solidarity musí mať hranice. Ja sa vás naozaj reálne chcem opýtať, ten človek, ktorý dáva prácu druhým ľuďom, pracuje šestnásť hodín denne a zaplatí zdravotné odvody 14 % z 15-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, keď si vyplatí dividendy, ja sa vás chcem naozaj opýtať, čo dostane za to v slovenskom zdravotníctve. Táto vysoká miera jeho solidarity sa ako prejaví? Preto, dámy a páni, solidarita vo verejnom zdravotnom poistení je potrebná, ale musí mať mieru aj spodnú hranicu, aby sme vedeli, kto má na čo nárok a kto za koho koľko zaplatí. A jedným dychom treba povedať, že štát by nemal platiť za poistencov štátu menej, ako platia priemerne ľudia, ktorí zarábajú, povedzme, priemernú mzdu, platia vždy menej. Jednoducho si to nevieme dovoliť. Ale je to problém. Čiže mal by mať solidaritu na spodnej hranici, ale aj na tej hornej hranici. Štrnásť percent z trojnásobku priemernej mzdy je niečo, čo sa tu zaužívalo a s čím sme vždy vedeli počítať. Vláda nemá peniaze, za poistencov štátu chce dať o sedemdesiat miliónov eur v budúcom roku menej, tak jednoducho dodaní dodatočnou zdravotnou daňou strednú vrstvu, ľudí, ktorí pracujú, dávajú prácu, poctivo platia dane a odvody. Len miera tejto solidarity, dámy a páni, je neúnosná.

    A viete, ako sa to prejaví? No každý bude rozmýšľať, ako to obísť. Jednoducho každý normálny človek, ktorý pracuje šestnásť hodín denne a zistí, že keď si vyplatí dividendy v tom mesiaci, by mohol zaplatiť 14 % z 15-násobku priemernej mzdy za zdravotné odvody, bude rozmýšľať o tom, ako to urobiť ináč. A to je ten problém s číslom 220 miliónov od ekonomicky aktívnych ľudí.

    Preto, dámy a páni, ja nepodporím tento návrh zákona. Rozumiem vláde, že v tomto návrhu zákona pretavila to, čo dlhodobo hovorí, že jednoducho bohatí majú platiť viac, len chcem upozorniť na to, že solidarita musí mať svoju mieru a pri peniazoch, ktoré platíte do zdravotného poistenia, by ste mali vedieť, na čo máte nárok a čo za to dostanete. Tieto dve pravidlá budú v prípade schválenia tejto novely zákona porušené. A preto si myslím, že to v praxi nebude fungovať a očakávanie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, že sa im podarí to, čo nevedia zaplatiť za poistencov štátu, vybrať od ekonomicky aktívnych ľudí, dostáva vážne trhliny a nebude celkom tak fungovať, ako si to páni ministri predstavujú. Preto nepodporím tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Novotný, ako ste povedali, zdravotné odvody sú daňou preto, lebo všetci dostávajú rovnako, a síce tú istú zdravotnú starostlivosť, či dobrú alebo zlú, ale platia podľa svojich príjmov a platiť musia. Keď teraz strana SMER zavedie zdravotné odvody vo výške 14 % z dividend a v podstate so zvlášť vymeriavacím základom, čiže nesčítava sa to s vymeriavacím základom, povedzme, z príjmov zo závislej činnosti, a navyše ešte v takejto výške, bavíme sa o 100 000 eur ročne, tak pre prvých 100 000 eur to pre vlastníka firmy znamená, že dodnes platil 19 %, čiže 19 000 eur, a oddnes bude platiť 23 %, čiže 23 000 eur, plus 14 % z toho zvyšku a jeho daňová povinnosť sa fakticky zdvojnásobí. Ľudia sa tomuto budú vyhýbať. To je len naivná predstava ľudí, ktorí v živote nepodnikali a v živote nikoho nezamestnávali, že toto majitelia firiem platiť budú. Nie, budú sa tomu vyhýbať. Na to existuje desať možností minimálne, keď nie päťdesiat. A výsledok bude taký, že štát nielenže nedostane tie zdravotné odvody z dividend, ktoré si sľubuje, že ich dostane, ale navyše nedostane ešte ani tú samotnú daň z príjmu. A výpadky budú tak ešte väčšie. Toto berte, kolegovia ctení zo strany SMER, ako holý fakt. Vy sa pripravujete o peniaze. Vy to len nevidíte. A už dnes minister financií musí zápasiť s výpadkom či 250 miliónov, či 400 miliónov. Presne toto som písal pred mesiacom v článku Hospodárskych novín. A tie výpadky budú ešte väčšie. Vy si pílite konár pod sebou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja len zopakujem to, čo som povedal minule. Slušné krajiny majú daň z dividend a lumpenkrajiny tu predvádzajú toto, čo my teraz.

    Ja chcem povedať ešte jednu vec. O milisekundu som to nestihol, aby som vystúpil, je mi to ľúto. Ale využijem tú príležitosť aspoň takýmto spôsobom. Pani ministerka, mňa tu niekto zvolil, dokonca niekto za mňa aj krúžkoval a neviem kto kde vás dosadil, ja som vám napísal list. Mne odpovedala nejaká tridsiata piata sekretárka zo štyridsiateho piateho odboru. A ja sa vás pýtam a chcem vedieť, vážená pani ministerka, povedzte mi, či prijatím tohto zákona sa zmení bilančná hodnota zdravotných poisťovní...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Novotného, môžete dať otázku, keď je hodina otázok, toto nie je otázka pre pani ministerku, o 14.00 hodine.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, no zníženie odvodov o sedemdesiat miliónov za poistné, ktoré má zaplatiť štát, myslím si, nie je to dobrá cesta, tak ako tu už kolegovia aj spomínali, že nadmerné zvyšovanie odvodov alebo daní naozaj vyvoláva úplne opačný efekt. Aj zamestnávatelia, ľudia sa budú správať, ako nezaplatiť. Neúmerné zaťaženie vyvoláva práve to, že ľudia nezaplatia vôbec. A to je ten problém. Naozaj ide o to, aby sme aj my vám, ak vôbec o to stojíte, tak poradili, aby ste nešli touto cestou. Toto nie je cesta. Tá solidarita sa vytvára naozaj iným spôsobom. Za jedných štát nezaplatí alebo zaplatí menej a druhých zaťažíme neúmerne viac, nebudete mať ani jedno, ani druhé. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa takto po ránu reagovali.

    Súhlasím s pánom poslancom Sulíkom. A bojím sa toho istého. Preto som chcel vystúpiť. A to som sa snažil povedať. A ešte raz to zopakujem. Tá moja obava spočíva v tom, že ak vláda nastaví neúmerne vysokú solidaritu, nebude to fungovať. Bude menej zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. A to ma vôbec neteší. Aj keď som z opozície alebo z koalície, alebo kde som, v ktorej pozícii, nemôže ma tešiť, keď vláda neúmerne vysoko nastavenou solidaritou reálne môže ohroziť príjmy do verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívnych.

    Čo sa týka pána poslanca Hlinu, je to jeho názor, ja mu ho neberiem. Ale ja naozaj na základe toho, čo poznám a viem zo zdravotníckej ekonomiky, tvrdím, že mala by existovať odvodová neutralita. Ta odvodová neutralita spočíva v tom, že pravidlá, ktoré sú pre príjmy fyzickej osoby, teda pre mzdy, by mali byť zachované aj ako pravidlá pre odvody z iných príjmov fyzických osôb. Čiže ak dnes je to 14 % z trojnásobku priemernej mzdy ako maximálny vymeriavací základ a pri dividendách je to 10 % z trojnásobku priemernej mzdy, vedel by som sa dohodnúť s pani ministerkou, aby aj pri dividendách to bolo 14 % z trojnásobku priemernej mzdy. Ale to, čo navrhuje vláda, 14 % z päťnásobku priemernej mzdy pri mzde a 14 % z desaťnásobku priemernej mzdy pri dividendách, čo sa ešte dokonca môže spočítavať, čiže nie je ani vylúčené spočítavanie, znamená, že v najhoršom prípade môže niekto zaplatiť 14 % z 15-násobku priemernej mzdy. A to nie je odvodová neutralita, ale zlodejstvo.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pani ministerka, chcete zaujať k rozprave stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Dobrý deň. Dovoľte mi asi nie ku všetkým, ale aspoň k zásadným bodom predloženého návrhu povedať pár slov.

    Možnože trošku sme aj odbočili smerom aj k štátnemu rozpočtu a to, myslím si, nie správnou cestou, pretože nie je pravdou, že štát bude platiť za svojich poistencov menej. To percento, ktoré možno naozaj je príliš glorifikované v zdravotníctve, ale znamená určitý zásadný prístup k tomu, koľko sa platí a koľko sa vypočítava za poistencov štátu. Dvestotisíc znamenalo úpravu, ktorá nebola správna, pretože nie je to o ľuďoch, ktorí budú platiť, sú to ľudia, ktorí platili aj predtým. A jednalo sa o skupinu ľudí, ktorí mali aj iný príjem, platili zdravotné poistenie a zároveň štát za nich platil príjem.

    Musím povedať, že čo sa týka počtu poistencov štátu, toto je ošetrené, a pán poslanec to určite vie, zúčtovaním za poistencov štátu. Čiže v konečnom dôsledku sa skutočná realita oproti odhadu vždy zhmotní v tom, že štát riadne na konci obdobia poistenie zúčtuje a za svojich poistencov zaplatí.

    Musím povedať, že čo sa týka odvodov z dividend, jednoznačne si myslíme, že je nutné zosúladiť a zrovnoprávniť tieto sadzby, takže 14 % tak, ako je aj z ostatných príjmov.

    Rovnako čo sa týka stropu, určite o jeho výške sa môžeme baviť od nuly až po vysoký strop, či už obmedzuje hospodárske prostredie, podnikateľské, alebo nezasahuje správne vrstvy, myslíme si, že je navrhnutý správne. A musíme povedať, že je stanovený pre všetky príjmy podliehajúce zdravotným odvodom. Strop je stanovený u nás od roku 1994, pôsobí kontinuálne a nikto ho nikdy nezmenil.

    Rovnako by som sa možno aj nad rámec vyjadrila k tomu, o čo ste ma žiadali. Rozhodne zrovnoprávnením daňového odvodu za dividendy v žiadnom prípade to nemá v našom ponímaní nijaký súvis s témou zdravotných poisťovní. A považujem to za veľmi zvláštnu konštrukciu, ktorú musím skutočne odmietnuť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel povedať len pár poznámok k vystúpeniu diskutujúcich v tejto rozprave. Je teda naozaj zarážajúce, že vlastne tento spôsob odvodov z dividend vlastne zaviedla predchádzajúca vláda, je to pravda, teda vo výške 10 %, teraz sa to zvyšuje na 14 %. Na začiatku hneď sme povedali, že vlastne ide o zákon, ktorý navyšuje mieru solidarity. To sme povedali na začiatku a takto to je.

    Ja si myslím, že netreba hovoriť o tom, že vlastne týmto sa nič nezmení, a podnecovať ľudí, aby sa vyhýbali nejakým odvodovým povinnostiam. Je to skutočne také, si myslím, nemiestne, aby poslanec Národnej rady tuná v pléne v Národnej rade nabádal podnikateľov, aby sa vyhýbali odvodovým povinnostiam. Skutočne zle sa to počúva. Ale možnože to zaberie a vlastne niektorí naozaj sa budú tomu vyhýbať. Však naozaj vidíme, koľko vlastne príjmov do štátneho rozpočtu tým, že neplatia sa dane, chýba. Takže ja si myslím, že treba sa na to pozrieť nejako tak normálne.

    Aj v minulom období v zdravotníckom výbore sme o tom hovorili a vlastne pán minister Uhliarik tiež mal snahu navýšiť to percento platieb štátu za poistencov, za ktorých platí štát, až na to, že teda potom keď sa diskutovalo vlastne s ministrom financií, ktorý chcel stiahnuť rozpočet kvôli tomuto, tak to neurobil. Vtedy všetci solidárne vo výbore bez rozdielu politických tričiek aj pán poslanec Novotný ako predseda výboru hovorili, že áno, toto navrhneme, zahlasujeme za to. No nakoniec z toho nič nebolo.

    Takže netreba mať prázdne reči a málo skutkov. Tak naozaj treba radšej viacej skutkov a keď to myslíte vážne, tak treba naozaj potom aj to predložiť a hlasovať za to. Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov(tlač 234).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby zaujal svoje miesto, a pána poslanca Ladislava Kamenického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Včera neukončil svoje vystúpenie ako písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Pavol Zajac. A ja mu v tejto chvíli odovzdávam slovo a pripraví sa pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, včera, keď som vystúpil k zákonu o hazardných hrách, hovoril som o skúsenostiach z mesta Sabinov, ktoré zrušilo hracie automaty, hovoril som o skúsenostiach duchovného otca Martina Majdu z Lomničky, ktorý má takisto obrovské skúsenosti s tým, akú neplechu im hracie automaty robili predtým, kým tento zákon pred dvoma rokmi bol prijatý, a obecné zastupiteľstvá dostali možnosť zrušiť výherné hracie automaty. Rozprávali sme s pánom ministrom, dokončili sme ešte debatu z prvého čítania, kde KDH bolo napadnuté za to, že sa správame inak, keď sme v koalícii, inak, keď sme v opozícii. Vyjasnili sme si, že to nie je pravda, KDH je za prísnu reguláciu hazardu. Ale povedal som, že v mojom vystúpení sa opriem aj o odborné stanoviská ľudí, ktorí majú skúsenosti s liečbou patologických gamblerov, a na základe týchto konzultácií predložím pozmeňujúce návrhy, ktoré môžu tento návrh zákona značne vylepšiť a regulovať tak, ako sme včera hovorili.

    Takže včera som začal s tým, že som oslovil doktora Jozefa Benkoviča, primára oddelenia drogových závislostí z Odborného liečebného ústavu psychiatrického v Prednej Hore. A položil som mu niekoľko otázok, ktoré vám prečítam, samozrejme, aj s odpoveďami.

    Prvá otázka. Koľko je na Slovensku patologických hráčov odhadom a koľko z nich sa lieči? Odpoveď bola: „Na túto otázku nie je vôbec jednoduché odpovedať. Známe čísla vo svete uvádzajú, že počet patologických hráčov vo svete kolíše od 0,5 do 5 % podľa kontinentov či štátov. Pokiaľ sa týka Slovenska, tieto údaje nie sú presne číselne známe. Televízia Markíza dňa 3. 11. 2011 vo večerných správach uviedla, že za jeden rok sa odliečilo v Slovenskej republike niečo viac ako 600 patologických hráčov.“ Pán doktor podotýka: „Nie je mu známe, či je toto číslo validné. Obecne sa však viacerými odborníkmi tvrdí, že tých, ktorí už spĺňajú kritériá pre patologické hráčstvo a ešte sa nevyliečili, existuje mimo liečby, teda na ulici niekoľkonásobne viac ako tých, ktorí sa práve liečia alebo už sa liečili.“

    Druhá otázka. Akú má tendenciu počet ľudí, ktorí trpia hazardom, máte pocit že v čase ekonomickej krízy sa zvýšil alebo znížil počet závislých ľudí od hazardu? Odpoveď bola: „Ekonomická kríza negatívne dolieha aj na finančnú situáciu občanov Slovenska, pričom pri náraste počtu nezamestnaných a sociálne odkázaných jedincov sa u nich zvyšuje aj tendencia hľadať si finančné zdroje zabezpečenia aj tou najjednoduchšou, teda bezprácnou cestou, cestou hazardu. Zdá sa, že oproti rokom 2006 a 2007 v súčasnosti, to znamená roky 2010 a 2011, existuje nárast patologických hráčov v našom zariadení asi o 40 až 50 %. Avšak to môže byť spôsobené aj tým, že psychiatrické oddelenie v Banskej Bystrici ukončilo liečbu patologických hráčov, a teda istým množstvom zastrešujeme aj my zariadenia Prednej Hory, ich bývalé kapacity.“

    Tretia otázka. Aké sú ročné výdavky štátu z verejného zdravotného poistenia na liečbu patologických hráčov? Odpoveď bola: „Aj k tejto otázke TV Markíza 3. 11. 2011 vo večernom spravodajstve uviedla isté ročné číslo finančných výdavkov zdravotných poisťovní na liečbu patologických hráčov. Zväčša však zdravotné poisťovne, resp. krajiny, kde sa prevádzkujú hazardné hry, tieto údaje bežne neuvádzajú, pokiaľ som mal možnosť o týchto údajoch sa dozvedieť viac, tak v niektorých odborných prácach v Kanade, aj to iba v niektorých provinciách Kanady, kde pri porovnaní zisku z hazardu a finančných strát týkajúcich sa liečby patologických hráčov sa jednalo o menej ako 5 % z investícií investovaných do liečby oproti skutočnému zisku z hazardu. Avšak podobne ako u nás pri porovnávaní ziskov a strát sa zabúda na rozpadnuté rodiny patologických hráčov, zabúda sa na jedincov, ktorí často prichádzajú v dôsledku hazardu o prácu. Keďže dlhy ich nútia zarábať mesačne vysoké sumy, buď to definitívne v živote vzdajú a riešia to dokonanými samovraždami, alebo zväčša odchádzajú otročiť za prácou niekde do zahraničia. Zabúda sa taktiež na najčastejšiu trestnú činnosť gamblerov, krádeže, podvody, sprenevery, kvôli nedostatku financií. A ich pobyt vo väzbe v konečnom dôsledku platíme my, daňoví poplatníci. Vôbec sa tiež nerozpráva o deťoch patologických hráčov, aký majú život, že zväčša vyrastajú v rozvrátených rodinách, až dvakrát častejšie sa pokúšajú o samovraždu, ako ich zdraví vrstovníci, a omnoho častejšie sa stávajú samy gamblermi ako ich vrstovníci. Pokiaľ sa týka výdavkov zdravotných poisťovní, tak jeden deň liečby v zariadení Prednej Hory je okolo 41 eur na deň, teda pri dĺžke liečby 60 dní sa jedná o čiastku 2 460 eur na jedného liečeného pacienta. Pridávam k tomu niektoré údaje o finančných ziskoch z hazardu, lebo hazardné hry sú vo väčšine vyspelých krajín považované za šedú ekonomiku týchto krajín. V roku 1994 Slováci celkovo utratili v hazarde 3,5 miliardy slovenských korún. V roku 1995 to bolo len na hracích automatoch 3,5 miliardy slovenských korún. V roku 1998 boli celkové tržby z hazardu 5,7 miliardy slovenských korún. Len malá perlička k týmto číslam v závere je, 8 liečených pacientov v skupinovej terapii v našej liečebni v Prednej Hore v októbri 2012 bolo zadĺžených 120 000 eur, teda v priemere na jedného patologického hráča pripadala len aktuálna suma dlhu 15 000 eur, avšak ich dlhy v hráčskej kariére sú zväčša niekoľkonásobne väčšie.“

    Štvrtá otázka. Z akej sociálnej vrstvy je väčšina gamblerov medzi vašimi klientmi, ktorí podľahli klasickému hazardu, alebo tých, čo sa podrobujú liečbe? Odpoveď bola: „Z doposiaľ realizovaných zistení hlavne publikovaných výskumom a odborných prácach v našom zariadení nám vychádza, že najčastejšie sa stretávame s patologickými hráčmi mladšími mužmi, ktorí majú stredoškolské vzdelanie. Potom ďalšou početnou skupinou sú gambleri s učňovským vzdelaním. A za nimi je skupina vysokoškolákov. Najmenej pacientov je len so základným vzdelaním. Prevažujú hlavne muži, len malé percento liečených v našom zariadení, to znamená iba 5 %, zatiaľ tvoria ženy gamblerky.“

    Piata otázka. Aký percentuálny pomer je medzi vašimi klientmi, ktorí podliehali klasickému hazardu (hracie automaty, kasína, stávkovanie), a tými, ktorí podľahli hazardu z internetu? Odpoveď bola: „Medzi našimi liečenými patologickými hráčmi zatiaľ prevláda klasický hazard na hracích automatoch. To je zatiaľ najrozšírenejší hazard u našich pacientov. Potom je to stávkovanie, tipovanie často v kombinácií s hrou na hracích automatoch. Percentuálne je to menej. Teda je najmenej novodobých internetových gamblerov. Je to len jeden alebo dvaja gambleri z desiatich klasických gamblerov na hracích automatoch. Aj tí najmladší gambleri zatiaľ tvrdia, že ich začiatky, a to chcem zvýrazniť, boli v miestnych pohostinstvách, reštauráciách s hracími automatmi. Až potom, ako sa stali skutočnými patologickými hráčmi, začali navštevovať herne. Pokiaľ sa však týka internetových gamblerov, sú to hlavne mladí, počítačovo zväčša dobre zdatní ľudia.“

    Šiesta otázka. Aký je váš názor, čo a aké opatrenia by mohli znížiť patologické hráčstvo na Slovensku? Odpoveď bola: „V roku 2011 sme publikovali v odbornom časopise „Závislosti“ menšiu štúdiu, kde sami liečení patologickí hráči, ale aj viacroční abstinenti navrhli nasledujúce opatrenia, ktoré by mohli u patologických hráčov znížiť problémy patologického hráčstva v Slovenskej republike. Tu sú jednotlivé návrhy od týchto abstinujúcich hráčov.

    Prvý návrh. V sledovanom súbore okrem iného viac ako 50 respondentov malo prvú skúsenosť z gamblingom ešte pred 18. rokom života. A 12 % ich bolo dokonca ešte pred dovŕšením 15. roku života, teda v detskom veku. Je teda zrejmé, že v tomto smere je síce na svete zákon o povolenom veku hrať hazardné hry, ale tento sa málokedy a málokde dodržiava.

    Druhý návrh. Naši respondenti jednoznačne hodnotia hustotu prevádzkovaných hracích hier ako príliš veľkú a sú jednoznačne za ich redukciu odstránením hracích automatov z periférií, z pohostinstiev a reštaurácií ich lokalizáciou len do herne.

    Tretí návrh. Sú tiež za obmedzenie prevádzky hazardu v herniach napríklad od 15.00 hodiny, a ďalej doktor píše, do 22 hodiny. Aj obmedzenie hracieho času by podľa našich respondentov mohlo niekedy zabrániť patologickým hráčom prehrávať neúmerne vysoké čiastky financií.

    Štvrtý návrh. Sú tiež za striktné dodržiavanie záväzného prehlásenia gamblerov patologických hráčov o ich zákaze hrania hazardných hier, čo by mali rešpektovať aj prevádzkovatelia hazardu, alebo prísnejšieho obmedzujúceho súdneho nariadenia, ktoré by hazard priamo patologickými hráčmi zakazovalo, čo by museli majitelia herní rešpektovať.

    Piaty návrh. Respondenti sú tiež zásadne za zákaz reklám o hazarde. Napríklad sú to vysvietené jackpoty aktuálnych finančných súm výhier, ktoré priamo gamblerov lákajú ku hre a sú pre patologických hráčov silným nutkaním ísť hrať, teda jednoznačne spúšťačom ku hre.

    Šiesty návrh. Vážnym problémom je rodina patologického hráča, ktorú žiaden zákon nechráni, v prípade neúmerných dlhov patologického hráča, napríklad živiteľa rodiny, ktorý svoj problém, samozrejme, do poslednej chvíle tají. Keď už nevie dlhy pomôcť splácať ani blízky príbuzný, nastúpia exekútori a manželka s deťmi sa ocitá v sociálnej sieti alebo na ulici.

    Siedmy návrh. Veľkým problémom sú tiež rýchle pôžičky gamblerom z nebankových subjektov s neúmerne vysokými úrokmi, ktoré sú často nútení títo ľudia splácať do konca svojho života.

    Na základe týchto odporučení odborníkov na problematiku nelátkových závislostí a patologického hráčstva, ako aj samotných liečených som pripravil nasledujúce pozmeňujúce návrhy. Pán spravodajca, bude ich 5 a žiadam o nich hlasovať ako o každom samostatne. Už aj pán minister tu hovoril, že tento systém čítania pozmeňujúcich návrhov komplet, aj pani predsedajúca má s tým skúsenosti, je trošku zastaraný, ale náš rokovací poriadok je taký.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 234).

    Pozmeňujúci návrh č. 1. V článku I sa text v bode 11 nahrádza novým textom: „V § 10 odsek 5 sa dopĺňa písmenami e a f), ktoré znejú: „e) vykonáva vopred neohlásenú kontrolu dozoru prevádzkovateľa hazardnej hry podľa § 5 až § 8. Ak zistí porušenie zákona § 35 ods. 6, ods. 11 alebo ods. 22, uloží prevádzkovateľovi pokutu podľa § 55 ods. 2 tohto zákona, f) schvaľuje prevádzkový čas herne, ktorý si prevádzkovateľ určí v časovom rozsahu od 16.00 do 4.00 hodiny nasledujúceho dňa“.“

    Odôvodnenie. Nebudem ho čítať celé, máte ho v pozmeňujúcom návrhu, ktorý som dal, ale len chcem zvýrazniť, žiadame zachovať kontrolu pre daňový úrad a, naopak, rozšíriť kontrolnú úlohu dozoru na obec.

    Taktiež prostredníctvom schvaľovania prevádzkového času herne pozmeňujúci návrh dáva obci nástroj na reguláciu a vytlačenie hazardných hier do neskorších poobedňajších až nočných hodín. Z toho, čo som predtým čítal, odpovede pána doktora, primára z Prednej Hory, jednoznačne osoby mladšie ako 18, 15 rokov, myslím si, navštevujú tieto herne veľakrát cestou zo školy, myslím si, posunutie prevádzkového času na neskoršie hodiny by napomohlo tomu, aby sa znížil možný výskyt týchto detí, mládeže v herniach. Takisto som presvedčený o tom, že ľudia, ktorí si idú prevziať na poštu sociálne dávky, by aspoň trošku tak boli odklonení na neskoršiu hodinu a nemohli by rovno z tej pošty navštevovať hracie herne.

    Pozmeňujúci návrh č. 2. V článku I sa v bode 12 vypúšťa text „ak v súvislosti s hraním hazardných hier dochádza k narúšaniu verejného poriadku v obci“.

    Pozmeňujúci návrh č. 3. V článku I sa vypúšťa bod 13. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh vypúšťa ustanovenie, že VZN-kom je možné obmedziť prevádzkovanie hracích hier iba z dôvodu vážneho narušenia verejného poriadku v obci. Taktiež ruší ustanovenie, že o tejto skutočnosti o rušení alebo nerušení verejného poriadku rozhodnú obyvatelia obce v miestnom referende.

    Pojem verejný poriadok, o ktorom sa v návrhu tejto novely hovorí a ktorý aj svojím pozmeňujúcim návrhom pán kolega Petrák žiada upraviť nie referendom miestnym, ale petíciou, je v našom právnom poriadku definovaný. Nebudem to tu čítať, máte to v tlači. Ale povedzme si úprimne, sú patologickí hráči, ktorí navštevujú herne, pôsobia na verejnosti narúšaním verejného poriadku, dochádza k tomu vôbec? Nedochádza k narušeniu verejného poriadku veľakrát tým, že obec schváli prevádzku diskoték? Patologickí hráči, ktorí sa neúmerne zadlžujú, na verejnosti nepôsobia nejako extra negatívne. Hracie automaty sú tichým zabijakom spoločnosti a rodín. Naozaj ak petíciou alebo v miestnom referende bude prijaté, že dochádza k narušeniu verejného poriadku, nedopracujeme sa k tomu, že následne nás Generálna prokuratúra bude vyšetrovať, či naozaj došlo alebo nedošlo k narušeniu verejného poriadku? Prečo podmieňujeme rozhodnutie mestského, obecného zastupiteľstva referendom alebo petíciou? Už včera som povedal, o čo je prevádzka hracích automatov výnimočnejšia ako prevádzka spaľovne, skládky komunálneho odpadu, solárnej elektrárne, pohostinstva. Prečo to vyvyšujeme tak, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva musí byť podmienené referendom alebo petíciou? Odpoveď je iba jedna. Prevádzkovatelia hracích automatov majú také finančné zdroje, povedal to včera tu aj pán minister, že si dokážu takéto extra prístupy vymôcť.

    Na druhej strane tento pozmeňujúci návrh rešpektuje novelou upravené znenie zákona, podľa ktorého v záujme predchádzania možného selektívneho prístupu obce pri využívaní tohto nástroja navrhuje prevádzkovateľ, aby prijaté VZN-ko platilo na celé územie obce.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. V čl. 1 bode 24 sa prvá veta nahrádza textom: „Prevádzkovatelia hracej hry môžu prevádzkovať výherné prístroje, terminály videohier alebo technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi iba v herni podľa § 2 písm. o)."

    Odôvodnenie. Predkladaný návrh podmieňuje prevádzkovanie výherných prístrojov alebo terminálov videohier iba v herniach.

    Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, určite všetci chodíte do zahraničia, do vyspelých krajín, navštevujete reštaurácie, penzióny, nikdy ste tam nevideli hracie automaty, ako je možné to, že u nás je možné prevádzkovať hracie automaty v krčmách, pohostinstvách, kde si idú chlapi v lete posedieť na pivo a potom tam počujú občas zvuk padajúcich mincí a po treťom pive toho človeka napadne, že aj on tam hodí nejaké mince a že možno vyhrá.

  • Reakcia ministra.

  • Pán minister, nechajte ma dohovoriť.

  • Hlas ministra.

  • Pán minister, nemá to úroveň. Naozaj aj z odborných stanovísk som vám čítal aj z abstinujúcich patologických hráčov som vám čítal, že začínali tak, že na perifériách krčiem a pohostinstiev, tam začínali a dokonca niektorí z nich nemali ani 15 rokov.

    Piaty pozmeňujúci návrh. V článku I za 45. bod sa vkladá nový bod 46, ktorý znie: „V § 55 ods. 2 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie: „c) od 330 eur do 3 300 eur za konanie prevádzkovateľa v rozpore s § 35 ods. 6, 11 alebo 23“." Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Naozaj ak obec schváli prevádzku hracích automatov, podľa môjho názoru má mať právo kontrolovať to, či tam sa zúčastňujú hráči mladší ako 18 rokov. Má právo to kontrolovať a ten, kto má právo kontrolovať, mal by mať právo udeľovať aj sankcie. Inak to nejde. Takže navrhujeme tieto sadzby od 330 do 3 300 eur.

    Na záver mi dovoľte povedať, o čom vlastne tu dneska budeme rozhodovať. Hlasovaním o tejto novele zákona o hracích automatoch alebo hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch budeme hlasovať o tom, či samospráva, volení zástupcovia ľudu, poslanci, starostovia majú právo a kompetencie riadiť život v tej danej obci. Myslím si, že už tým, že sa to volá samospráva, tak by mali mať dostatočný mandát a kompetencie na to, aby si ten život v obci mohli riadiť. Viacerí kolegovia zo strany SMER sú tu starostovia, poslanci, obecní, mestskí. Veľmi dobre vedia, o čom hovorím. Naozaj, neberme im toto právo rozhodovať, nezakrývajme to tým, že títo prevádzkovatelia, cez ten lobing prevádzkovateľov hracích automatov, ktorí sa zľakli, lebo pár desiatok obcí zakázalo za rok a pol prevádzku hracích automatov, sa odrazu zľakli, tak si to dokázali vybaviť cez Generálnu prokuratúru. Tretíkrát hovorím, na Generálnej prokuratúre asi chýba hlava, pevná ruka, právoplatne zvolený generálny prokurátor, ktorý nie je vymenovaný. Aj udalosti posledných dní, keď si na Generálnej prokuratúre dokážu vybaviť finančné skupiny väčšie alebo menšie prevody budov, ukazujú to, kto tu vlastne v tejto krajine rozhoduje. Rozhodujú tu finančné skupiny, ktoré si možno cez súdy, Generálnu prokuratúru možnože sú schopné dosadiť aj svojich ľudí do vlády Slovenskej republiky. Kto tu rozhoduje, oni alebo volení zástupcovia občanov v demokratických voľbách? Myslím si, že poslanci strany SMER by sa mohli nad tým zamyslieť, pretože ich skúsenosti z komunálnej politiky by mali byť také, že obce a mestá sú kompetentné na to, aby sa vedeli správne rozhodnúť a vedeli si to zodpovedať pred občanmi. Kto rozhoduje v tejto krajine? Aj včera, nesúvisí to s hracími automatmi, ale súvisí to s rozhodovaním kolegov zo strany SMER, volili sme šéfa Ústavu pamäti národa. Ponúkli sme vám človeka, ktorý je ikonou boja proti totalitnému režimu?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, naozaj hovorte k zákonu o hazardných hrách.

  • Pani predsedajúca, hovorím o tom, ako kolegovia zo strany SMER sa budú rozhodovať pri hlasovaní o hazardných hrách, a poukazujem na príklad aj zo včerajška. Myslím si, že to spolu súvisí.

  • Kolegovia zo strany SMER sú naozaj svojprávni a vedia, ako majú hlasovať a rozhodovať tak, že vás poprosím, aby ste...

  • Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, myslím si, že od vás to vyznie trošku komicky. Naozaj to spolu súvisí. Dneska hlasovaním budeme rozhodovať o tom, či majú moc väčšiu menšie alebo väčšie finančné skupiny v tejto republike alebo volení zástupcovia ľudu v tejto sále, sále ústavnosti, alebo na komunálnej úrovni v obciach a mestách. A súvisí to s tým, ako sa včera hlasovalo, súvisí to s tým, že Fero Mikloško (ikona boja proti totalite) nedostal od strany SMER ani jeden hlas. Ja som stopercentne presvedčený, že medzi tými 83 poslancami strany SMER sa nájdu takí, čo si myslia, že Fero Mikloško by mal byť šéf Ústavu pamäti národa. A určite by ste sa za to nemuseli hanbiť ani na Slovensku, ani nikde vo svete. Mohli ste si to pridať ako svoju veľkodušnosť. Nič by sa hrozné nestalo, tak akoby sa niekedy nestalo nič hrozné, keby pri hlasovaniach o návrhu zákona opozície či pozmeňujúcich návrhoch alebo zákonoch sa niekedy naši kolegovia zamysleli nad tým, čo predkladáme.

    Dneska nám chýba podľa posledných informácií pána ministra, mimochodom, ho nevidím, mal by tu sedieť, 700 miliónov, v lete to bolo 500 miliónov. Myslíte si, že to, čo sa tu deje od apríla do dneska, je len tak, že hospodársky rast, ktorý ste nalinkovali do programového vyhlásenia príde, pretože ste ho tam napísali? Myslíte si, že podnikateľský trh si nevšíma to, čo sa deje? Myslíte si VSŽ-ka odchádza zo Slovenska len preto, že na budúci rok má platiť nejaké vyššie emisné kvóty? Veď Američania sú diplomati, nebudú tu spomínať vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, najhorší index podnikateľského prostredia za posledných desať rokov. A klesá a klesá. Myslíte si, že to je z prsta vycucané? Všetky zákony, ktoré sme tu od apríla schválili, zhoršujú život na Slovensku aj život podnikateľom. Podnikatelia zamestnávajú ľudí, je 400 000 nezamestnaných. Takže žiadam vás o to už len preto, že polovička poslancov strany SMER ste starostami, primátormi, poslancami obecných zastupiteľstiev, aby ste boli trošku hrdí na to a svojím hlasovaním potvrdili to, že viete sa správne rozhodovať na území svojej obce a ste dostatočne kompetentní na to, aby ste sa rozhodli. Žiadam vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mohli vylepšiť regulovať hazard v tejto krajine. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Kuffa, Martvoň, Fecko, Brocka, Viskupič, pani podpredsedníčka Zmajkovičová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca chcem vás pochváliť, že dneska máte taký zmysel pre humor. A nielenže máte zmysel pre humor, ale aj dneska ste tak vyfintená. Ale všetky tri podpredsedníčky tak švihácky ste oblečené. To je úplne super.

    Ale chcel som hovoriť o tom hazarde. A o hazarde hovoriť ako základnom ústavnom práve je úplne absurdné a zavádzajúce. Čím je tak výnimočné toto podnikanie v hazarde? Viete, tu už bol spomínaný lobing aj včera aj dnes, ja ten lobing tiež spomeniem. A musím sa priznať, že aj za mnou je lobing tu v tomto prípade. A tým lobingom je lobing chudoby. Lobing chudoby je táto cesta.

    A tvrdiť, aké budeme mať veľké príjmy, aby sme nešli cestou naozaj štátneho výpalníctva, tým vypálime mnohé slovenské rodiny, mnohé slovenské rodiny budú skrachované.

    Tak ako kolega to tu spomínal, v každej sociálne odkázanej rodine je jeden gambler. Tu čítal tieto štatistiky veľmi podrobne. A naozaj je to tak. To nieže tí, ktorí majú prebytok peňazí, nechajú ich tam v tých hracích automatoch. Ale práve sú to veľakrát ľudia z chudobných rodín, lebo si myslia, že veľmi rýchlo zbohatnú. A to je veľmi zlá cesta.

    Martin Majda, ktorý bol spomínaný už včera a takisto aj dneska, je kaplánom v Lomničke. Sú tam dvaja statoční kňazi Martin Majda a Jano Záhradník, ktorí sa venujú rómskej problematike celou dušou i celým telom, ale toto je jedna z vecí, ktoré im veľmi zhorší ich prácu. Ale nestihnem to dopovedať.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, v podstate moje vystúpenie bude v dvoch rovinách, budem sa snažiť byť v jednej v odbornej rovine, v druhej v politickej.

    V rámci odbornosti. Ja som osobne podľa toho, čo ste povedali, aj tej štúdie, čo ste prezentovali, alebo tie názory, názoru, že možno by to aj pomohlo, ak by v prípade, že jeden z manželov je gamblerom, tak by to mohlo byť jedným z dôvodov na rozdelenie BSM-ka. Možno takto aspoň by sa nepriamo aspoň trošku pomohlo tým rodinám, ktorým mnohokrát tí otcovia v podstate prehrajú celý majetok.

    Samozrejme, teraz prejdem do tej politickej roviny. Je naivné trošku si myslieť, že krčma je miesto bez hriechu. Dovolím si poukázať na to, že už od stredoveku alebo možno ešte skôr sa vždy v krčmách hrávali kartové hry. Dokonca dovolím si povedať, že hry ako také alebo gamblerstvo má korene už v staroveku niekde v Ríme, kde boli tie rôzne gladiátorské alebo rôzne iné zápasy, poprípade turnaje ako také. Ja som toho názoru, nechať ľudí sa slobodne rozhodovať. Neobmedzujme to takým spôsobom, že jednoducho im to budeme zakazovať alebo budeme to dávať úplne do takej roviny, že budeme obmedzovať slobodnú vôľu len tým spôsobom, že obec nejako by mala prísť o veľké kompetencie bez toho, že by sa ľudia rozhodli. Tak ako je to nastavené, myslím si, je to fajn, že keď sa na obci rozhodnú, cez tú petíciu alebo cez to referendum, že to tam nechcú, tak to tam mať nebudú. Je to slobodná vôľa obce ako takej. Dovolím si dokonca poukázať na to, že v Spojených štátoch amerických dokonca obce regulujú ešte aj predaj alkoholu na ich území. Čiže otázka znie, či pôjdeme až do takejto cesty, že obce ešte aj predaj alkoholu alebo cigariet na ich území regulovať budú alebo nie. To je skôr otázka budúcnosti. Ale určite by som nešiel do tej roviny zákazu automatov v krčmách. Keď niekto ide do tej krčmy, vždy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zdieľam ten váš názor, ktorý síce bol trošku mimo, ale myslím, že všetko so všetkým súvisí, že kto nám tu vlastne vládne. Sú to finančné skupiny? Pýtam sa: Štát, kde máš tých najlepších právnikov, advokátov na obhajobu štátnych záujmov, záujmov ľudí. Ja by som si to takto predstavoval, že tí najlepší by mali obhajovať štát a ľudí, ktorých tento štát zastupuje. To by mala byť hlavná úloha, ktorú by sme si mali dať aj my, poslanci, aby nás doslova nemohli vydierať zástupcovia tých, ktorí tu už boli spomenutí, finančných skupín.

    Čo sa týka hazardných hier, pre mňa byť nemusia, ja som za maximálne obmedzenie hlavne hier, kde sa hrá o peniaze. Takže som za to, aby sme to maximálne sprísnili. Ďakujem pekne.

  • Ja by som chcel reagovať na kolegu Zajaca. Ale by som bol rád, keby to počúval aj pán minister, lebo síce reagujem na predrečníka, ale všetko to je vlastne určené predkladateľovi návrhu zákona.

  • Hlasy v sále.

  • Môžem vás poprosiť, pán Kuffa, o pokoj?

    Súhlasím s pánom ministrom, že by nás nemal rozdeľovať problém hazardu, hovoril o tom môj kolega, pretože patologické dôsledky hazardu idú naprieč celým Slovenskom, opozícia, koalícia, naprieč mnohými rodinami, je to náš spoločný problém. A tak by sme sa mali ním aj zaoberať. Mne je ľúto, že minister tu vystupuje v role obhajcu hazardu. Je to veľmi teda nepríjemná situácia, lebo minister chce, aby bolo dosť peňazí v rozpočte. A potrebuje ich stiahnuť odvšadiaľ, kde sú. Ale je mi ľúto, že jeho kolegovia poslanci v strane SMER, osobitne teraz myslím na pána Martvoňa, ktorý sa tu angažuje, by som povedal, v otázke liberalizácie hazardu, v tejto chvíli ako keby zaskakovali poslancov z liberálnej SaS. Ale pritom poslanec Zajac hovoril o vašich zástupcoch zo samosprávy. Primátor zo Sabinova je zvolený s vašou podporou. A on sa obracia na nás zákonodarcov, na poslancov Národnej rady, aby sme neliberalizovali hazard, proste že, naopak, majú pozitívne skúsenosti z toho, keď sa sami rozhodujú a vedia veľmi dobre, čo na území ich mesta alebo ich obce je pre nich lepšie. Čiže nezväzujme im ruky. Jednoducho nepovažujme ich za nesvojprávnych, oni vedia mnoho razy viac o tom ako iní. Veď ste tu mnohí z vás starostovia, možnože niektorí z vás nemáte tú skúsenosť ako ten primátor v Sabinove, ale vypočujte ich hlas, to sú vaši ľudia.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Skúsim takisto reagovať na predrečníka, ktorý vo svojom príhovore v rozprave načrtol mnohé problémy tejto spoločnosti od ovládania verejného priestoru finančnými skupinami cez voľbu a neúspešnú voľbu, ktorá mrzí aj mňa, pri predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa až po to, že chce a svojimi pozmeňujúcimi návrhmi v podstate trvá na tom, aby neprebiehala či už liberalizácia alebo možno nejaké uvoľnenie podmienok pri prevádzkovaní hazardných hier na území obce.

    Ja mám pocit po tejto rozprave, ktorá tu prebieha, že sa tu rysuje riešenie, ktoré nebude vyhovovať úplne nikomu, čo znamená, že sa nám asi podarí prijať veľmi dobrý kompromis. Nastavenie pravidiel vykonaním referenda pravdepodobne nebolo správne.

    A veľmi sa teším a upozorňujem aj pána predkladateľa na to, že pozmeňujúci návrh pána Petráka si zaslúži pozornosť, pretože hovorí o 30 % ľudí, ktorí sa musia zúčastniť petície, a toto by mohlo byť tým kompromisným riešením na to, aby sme tento jav zregulovali do tej podoby, že sa budú môcť ľudia, ktorí žijú na území obcí, vyjadriť v petícii, či automaty na území obce chcú mať alebo nechcú mať. Ako obhajca priamej demokracie ja tento krok vítam. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Zmajkovičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja sa dotknem len jednej témy. Vy ste tam spomínali patologických hráčov, ktorí písali. V tejto chvíli vám poviem, že KDH sú pokrytci. V rokoch 2002 – 2006 jeden čerstvo abstinujúci patologický hráč a alkoholik požiadal niekoľkých poslancov, myslím si, skoro všetkých, o pomoc, a boli to aj poslanci KDH, aby mu pomohli vydať knihu. A nikto mu nepomohol. Ja som sa s tým človekom stretla. Dve tie knihy sme vydali. A viete, kde chcel tú knihu krstiť? V kasíne. My sme krstili tú knihu „Já, hráč“ v kasíne. A tie ďalšie knihy sme rozdali medzi stredoškolákov. S tým človekom som chodila na stredné školy, kde sme hovorili o probléme hazardu. Toto je, myslím si, tá pomoc a to nie je pokrytectvo. Ten človek založil občianske združenie a pomáha ďalším ľuďom, aby sa dokázali postaviť na nohy. Čiže, viete, pán kolega, jedna vec, je tu aj váš pán poslanec, a vážim si ho, pán poslanec Hrušovský, tu včera hovoril o hazardných hrách, ako je to nebezpečné, ale nepodal tomu človeku tú pomocnú ruku a nepomohol tou prevenciou tým ďalším mladým ľuďom otvoriť oči, aké riziko sú hazardné hry.

    A potom ešte na margo toho, že poslanci strany SMER nepodporia pozmeňujúce návrhy. Predchádzajúce volebné obdobie, keď sme tu sedeli ako opoziční poslanci, ani jeden pozmeňujúci návrh, ani jeden zákon nebol podporený koaličnými poslancami. Vaše pozmeňujúce návrhy, takisto aj vaše zákony schvaľujú poslanci strany SMER, takže by som zvážila slová.

  • Ďakujem všetkým za pripomienky k môjmu vystúpeniu.

    Pani Zmajkovičová, začnem vami. Prispieť na vydanie knihy je veľmi záslužný čin, vo vašom prípade, ja vás veľmi za to chválim. Prečo by to malo byť pokrytectvo KDH, keď ste povedali, že boli tým oslovení všetci poslanci? Vydať knihu, sponzorovať knihu znamená mať finančné prostriedky na to, aby sme ich poskytli tomu, kto ju chce vydať. Takže je to o dostatku finančných prostriedkov. A vy ste ich mali, vy ste ich poskytli, je to dobre, fajn.

    Pán Martvoň, krčmy, miesto bez hriechu. Ja som vám tuná vo vyjadreniach abstinujúcich hráčov poukázal na to, že začínali v tých krčmách na perifériách, začínali už ako deti pred 15. rokom života, začínali ako mladiství pred 18. rokom života. Tu nejde o to, že ja žijem v ideálnom svete a chcel by som mať krčmu, miesto bez hriechu, o to tu vôbec nejde. Tu ide o praktické kroky. Ak by sme to v tých krčmách zrušili, tak by sme obmedzili to, aby deti chodili hrať tie hry. Skúste sa na to spýtať niektorých vašich kolegýň, keď nemáte s tým skúsenosť, vysoko postavenej kolegyne zo strany SMER, ktorá má v rodine obrovský problém s patologickou hráčkou, alebo kolegyne Vaľovej, ako sa zlepšil život v Humennom sociálne odkázaných skupín po zrušení hracích automatov. To nie je len o Sabinove, to je aj o ďalších príkladoch.

  • Ďalej písomne prihlásená do rozpravy je pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k tomuto zákonu, ktorý je opäť jedným z tých, ktorý tu rozprudzuje veľmi zaujímavé diskusie. Všetci sme si vedomí toho, ktorí tu sedíme, že ide naozaj o špecifický druh služieb, alebo špecifické odvetvie, ktoré, už všetci vieme, je regulovaným odvetvím, aj keď možno na prvý pohľad sa nám nezdá. Ale mne sa zdá čudné, že chceme naozaj toto odvetvie odregulovávať alebo zliberalizovávať, aj keď možno jemne, ale ten jemný zásah, ktorý zostane aj po tých zmenách, ktoré sú tuná vypovedané, a vieme že budú mať podporu, zostane predsa len dostatočne veľký na to, aby to spôsobilo opäť rozruch v našich rodinách a v životoch ľudí.

    Zopakujem to, čím som začínala aj svoje prvé vystúpenie. Teda vychádzala som z dôvodovej správy, kde sa hovorí, že týmto zákonom sa určilo, že príjmami z odvodov odvádzaných prevádzkovateľmi hazardných hier do verejných rozpočtov sa zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb. Táto veta má pobúrila, keď som si ju na začiatku dôvodovej správy našla a prečítala, vtedy a rovnako aj teraz, lebo opäť mi to pripomenulo, že my sanujeme svoje vlastné svedomie alebo svedomie niekoho tým, že z nečistých peňazí alebo z peňazí, ktoré poškodzujú našu spoločnosť, budeme napravovať krivdy, ktoré sami týmto zákonom spôsobujeme.

    V čase, keď konsolidačné opatrenia na stabilizáciu štátneho rozpočtu siahnu hlboko do vreciek všetkých slovenských rodín, máme opäť ďalší lákavý darček, a to možnosť skúšať svoje šťastie zrejme vo výherných automatoch. Tým chcem povedať to, že nechávame výherné automaty v krčmách, hovorí sa o tom stále dookola. Ale cítim potrebu to opäť zopakovať, pretože ja vnímam práve tento problém ako najzásadnejší.

    Veľmi chválim účasť pána ministra v debate o tom, ako zjednodušiť systém zakázania, zákazu hazardných hier v mestách alebo v samosprávach. Som rada, aj keď s tým mnohí kolegovia nesúhlasia, že bude prijatý kompromis vo forme petície. Možnože to nie je to najlepšie riešenie, ale verím, že je to oveľa lepšie riešenie, ako nechať tam moment tvorby, nie tvorby, ale uskutočnenia referenda, ktorý, ako všetci viete, by bol oveľa problematickejší. Preto som veľmi rada, že ministerstvo ustúpilo v tejto svojej požiadavke a veľmi konštruktívne sa k tomu pridalo, aj keď si myslím, zdieľam aspoň v niečom ten názor, že by mohlo stačiť aj VZN-ko na to, aby sa mohol hazard v samospráve zastaviť. Ale nie som právnik, takže dôverujem právnikom, ktorí povedali že najlepším riešením je petícia. V tomto som s predkladateľmi alebo s tými, ktorí predkladali pozmeňujúci návrh, zajedno.

    Druhá vec, ktorú vítam v tomto návrhu zákona, je určité spresnenie, sprísnenie a ja neviem technické zdokonalenie hlásení a proste všetkých vecí, správnych poplatkov, ktoré sa týkajú hazardu. Toto je takisto pozitívum.

    Ale ako veľmi veľké negatívum zostáva pre mňa to, čo som už povedala, a to, že nechávame výherné automaty v krčmách a ešte sa aj tvárime, že ide len o dva. Toto nesúhlasí alebo nesúvisí s tým, čo som opäť počula v dôvodovej správe alebo čo som si čítala, že v rámci prevencie a boja proti závislosti a tak ďalej nechávame len dva výherné automaty. Rodiny sú práve tie, ktoré najviac trpia. Práve na rodiny ako na základ tejto spoločnosti má hazard najhorší dopad. Závislosť od hazardných hier sa často zmení na ťažký psychický a sociálny problém. Hazard má za následok výrazne ujmy na ľudských hodnotách a sociálnych, materiálnych a rodinných záväzkoch. Myslím, že sme tu mali dostatočne siahodlhú prednášku, by som to až nazvala, od pána Zajaca, ktorý nám naozaj vysvetlil jednotlivé aspekty patologického hráčstva, a preto súhlasím so všetkým, čo povedal, a pridávam sa k tomu. Všetci poznáme mnohé príbehy rodín, ktorých živitelia prepadli hráčskej vášni a zničili tak život nielen sebe, ale aj manželkám a deťom. Poznáme mnohých mladých ľudí, ktorých život zničila hráčska vášeň.

    SMER hovorí veľa o svojom sociálnom cítení, no tento zákon pomôže mnohým rodinám do ešte ťažšej sociálnej situácie. Naozaj sa treba spýtať, či uprednostňujete plnšie vrecká hazardnej loby, ktorá, vieme, okolo niektorých kolegov sa točí pred občanmi tejto krajiny? Ja tu naozaj apelujem na vás, aj na pána ministra, ktorý mi, keď som sa pýtala, či je šanca, aby sa automaty vytratili z krčiem, odpovedal jednoznačne, že nie je toto pre neho tá dôležitá otázka, čo ma prekvapilo.

    Takže dovoľujem si predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Štefana Kuffu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    Prvý bod. V čl. I bode 24 § 35 odsek 22 znie: „Výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a terminály videohier môžu byť prevádzkované iba v herni.“

    Odôvodnenie. Cieľom navrhovanej úpravy je vylúčiť možnosť návratu výherných prístrojov a terminálov videohier do prevádzok, ktoré nie sú na účel prevádzkovania hazardných hier vhodné. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vládny návrh“) odôvodňujúc prevenciou a bojom proti závislosti od hazardných hier umožňuje umiestňovať výherné prístroje a terminály videohier aj v prevádzkach, ktoré nie sú herňou. Aj keď sa navrhuje obmedziť počet týchto zariadení na najviac dve v prevádzke, nie je takéto opatrenie možné považovať za opatrenie v rámci prevencie a boja proti závislosti od hazardných hier, ako uvádza dôvodová správa k danému ustanoveniu. Uvedený návrh totiž opätovne umožní návrat výherných prístrojov a terminálov videohier do prevádzok, ktoré nie sú na tento účel vhodné, a to napríklad do pohostinstiev alebo krčiem.

    Výskyt výherných prístrojov a terminálov videohier umiestnených mimo herní sa podarilo odstrániť zákonom č. 228/2001 Z. z., ktorým...

    Ja by som, pani podpredsedníčka, poprosila, aby prišiel pán minister.

  • Pán minister, prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

  • A ospravedlňujem sa teda za krátku prestávku.

    Každopádne kým budem pokračovať potom v čítaní, je to veľmi krátke, tak ja by som naozaj chcela apelovať na všetkých zúčastnených, ktorí sú tu, aby sa zaoberali týmito návrhmi. Viem, že nie som sama, ktorá má takúto pohnútku, viacero pozmeňujúcich návrhov je v podobnom duchu. Takže keďže ste jednu námietku, ktorá bola veľmi silná, vedeli zmeniť a upraviť tak, aby vyhovovala aj vám, verím, že by sa to mohlo podariť aj v tomto prípade, ak by ste sa možno viac zamýšľali nad tým, čo robíte, naozaj, aby ste potom neboli obviňovaní s tým, že sa okolo vás točia ľudia, ktorí vám určujú, čo máte robiť a ako sa zachovávať pri hlasovaní o zákone o hazardných hrách. Ďakujem, pán minister.

    Takže výskyt výherných prístrojov a terminálov videohier umiestnených mimo herní sa podarilo odstrániť zákonom č. 228/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predloženým poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Janou Žitňanskou, Radoslavom Procházkom a Pavlom Hrušovským. Predmetný zákon presadil povinnosť sústrediť výherné automaty, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry výlučne do herní. Takto koncipovaná právna úprava okamžite priniesla svoje výsledky, čo sa odrazilo najmä v obmedzení prístupu mladých ľudí k hazardným hrám. Zavedením možnosti prevádzkovať výherné prístroje a terminály videohier aj mimo herní by sa tak zmarila pôvodná snaha zákonodarcov o zavedenie istej regulácie v oblasti prevádzkovania hazardných hier a tiež snaha napomôcť účinne bojovať so závislosťou od hazardných hier a s tým spojeným negatívnym dopadom na spoločnosť, na jednotlivé ľudské životy.

    Ďakujem vám pekne za vypočutie.

    A ešte by som chcela pochváliť, že naozaj ste sa pustili aj do stavebných úprav, ktoré možno lepšie špecifikujú herne, v ktorých by mali zostať výherné automaty.

    A ešte raz si dovolím apelovať na pána ministra, aby sa predsa len zaoberal aj tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré hovoria o tom, že automaty patria kvôli tomu, aby sme ešte viac nevytvárali väčšie sociálne napätie, len do herní, a nie do krčiem, kde máme prístup k alkoholu, cigaretám, teda k podporným prostriedkom na hráčstvo. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Martvoň, Hraško, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, dovolím si na tomto mieste povedať, že ja inštitút rodiny plne uznávam. Chcem to zdôrazniť. Taktiež si dovolím uviesť to, že som mal gamblera v rodine. Ale nebudem s vami súhlasiť, s tým, že práve gambling je to najhoršie, čo rozvracia rodinu. Najväčší dosah na rozvrátenie rodiny ako takej má alkohol. A práve alkohol býva prvým krokom ku gamblerstvu.

    Zároveň by som chcel vyvrátiť tú chiméru alebo to, čo tu bolo prezentované, že gamblerstvo začína v krčme alebo pohostinstve. Myslím si, že je naivné si to myslieť. Gamblerstvo ako také podľa môjho názoru začína na ulici alebo dokonca doma. Dám typický príklad. Sú rôzne hazardné telefonické hry, ktoré deti vidia v televízii. A volajú na tie telefónne čísla v domnení, že môžu niečo vyhrať. Na ulici to gamblerstvo začína tiež v detskom veku, mnohokrát práve tým, že sa hrá o rôzne cvočky alebo pigiguľky, ktoré si potom musia tie deti kupovať od tých, čo to vyhrávajú, alebo od obchodníkov ako takých. Čiže k čomu sa chcem dostať? Pokiaľ to gamblerstvo je v rovine nejakého relaxu, myslím si, že je to v poriadku. Pokiaľ je to v rovine takej, že nachádza sa to v mieste, ktoré vždy bolo miestom hriechu (teda krčma a pohostinstvo), myslím si, že je to v poriadku. Nebolo by to dobré, kebyže výherný automat by bol ako taký, povedzme, v kostole. To by nebolo dobré. Ale myslieť si, že starostovia majú recept na to, čo správne v obciach je alebo nie je, s tým úplne nesúhlasím. A tu budem súhlasiť s pánom poslancom Viskupičom (tá priama demokracia), že občania by mali sami vedieť, čo je pre nich najlepšie. A práve tak ako to pán minister nastavil, myslím si, že dal možnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, Erika, ty si to tu veľmi dobre povedala. No už ako tu na teba kolega reagoval, ľudia by mali vedieť, čo je pre nich najlepšie. Áno, oni to vedia. Najlepšie je pre nich hrať, rozšafáriť peniaze. A to je ich život. Tak poďme ich podporovať, naozaj, ako povedal aj kolega predrečník, nasaďme všade automaty a uvidíme, ako sa budú ľudia správať. Vždy tam, kde sa vytvoria podmienky na takúto činnosť, na možnosti hazardu, ľudia neodolajú pokušeniu, pretože je to v prirodzenej povahe človeka. Namiesto toho, aby sa tie peniaze obracali v obchode a tam, kde sú užitočné, tak ich ľudia nasúkajú do automatov, kde o ne prídu, pretože tak sú tie automaty nastavené, nie na výhru, ale na prehru. A, žiaľ, pokiaľ to budeme podporovať aj naďalej takýmto spôsobom a budeme umožňovať, aby na čím viacej miestach tie automaty mohli byť, tak to nebude dobré.

    A to, že starostovia majú patent na rozum, či je pre nich v obci mať tie automaty dobré alebo nie. No vidíme, že mnohí starostovia nemajú vôbec rozum, nieto, že ešte by dokázali usúdiť, čo je dobré pre ich obyvateľov, keďže mnohí sú obvinení a obžalovaní zo sprenevier a podobných záležitostí. Ale to sa týka trošku iných zákonov, myslím si, že sú už v riešení. Ukázala to história. A myslím si, že história aj tu ukáže, že pokiaľ znemožníme jednoduchý prístup k týmto hracím automatom, tak to môže mať lepší dosah. Teda ak umožníme ten ľahší prístup, bude to mať negatívny dosah na život obyvateľov. Pokiaľ to znemožníme a nedáme im túto možnosť, tak si myslím, že sme tú spoločnosť priviedli k trochu lepšiemu.

    Hovorilo sa tu aj alkohole, o cigaretách. Samozrejme, ak je ľahký prístup k alkoholu, mnohí si ho nájdu. Mnohí sa nechajú zviesť, zlákať tým, že to robia aj iní. No tak ako donútite ľudí, aby išli príkladom a nerobili to, aby skutočne neholdovali alkoholu, neholdovali cigaretám, neholdovali koniec koncov ani hráčstvu? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ono tie všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré tuná odznievajú, a počúvam to, viete, je to trápne. Aj ja som pod mnohými podpísaný. Ale mi vylepšujeme čosi, čo je zlé. V podstate to je celý ten problém. Však zrušme ten gambling celkom. A to už nemusíme sa baviť o tom, či to začína v rodine, cez telefón, cez počítače, cez televíziu. Ak to naozaj úprimne myslíte, však predložte ten ústavný zákon, veď ho podporíme.

    No alkohol a závislé hráčstvo veľmi úzko súvisia. Práve tí chlapci keď v tej krčme sú, ale to je jedno, či sú tam ženy alebo chlapci a štrngajú tam tie mince, no tak sú oslabené vôľové vlastnosti človeka, ktorý je podgurážený, teda pod vplyvom alkoholu. Samozrejme, bude hrať oveľa viac a dôslednejšie a stane sa tým závislým. Teda v tej krčme určite to nie je vhodné. Ale najlepšie by bolo naozaj všetky tie hráčstva a gamblingy, ak nám úprimne záleží na dobrej rodine, zdravej rodine a zdravej spoločnosti, aby sme zrušili.

    Mne to pripadá potom, aj ja sa zapájam akoby taký pokrytec, že jednoducho dávame nejaké pozmeňujúce návrhy zákona a v konečnom dôsledku stále ten zákon v nejakej konečnej podobe zostane.

    Dovoľte mi na záver povedať. Ja za seba v tejto chvíli by som vyjadril aj svoj názor. Dobré pozmeňujúce návrhy podporím. To je jedno, kto ich navrhne. Ale za celkový zákon svedomie mi nedovolí hlasovať. Budem hlasovať proti tomuto zákona, lebo pri tej chudobe a lobingu chudoby, ktorý tu za mnou naozaj je, keď si premietam tie mnohé nešťastné rodiny, nemôžem zahlasovať za tento zákon v žiadnom prípade. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka chce reagovať. Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa rozhodli reagovať na moje krátke vystúpenie.

    Pán poslanec, nevšimla som si, že by som povedala alebo ja som tu zaviedla chiméru, že zodpovedné za všetko zlo spoločnosti alebo za tie sociálne biedy je gamblerstvo. To som v živote nepovedala. Ani to nepoviem. Ale povedala som, že je to, alebo v tom duchu som to povedala, jedným z prostriedkov, ktorý to posilní. Takže nevkladajte mi, pán poslanec, to, čo som nepovedala.

    Druhá vec, to, čo ste povedali ohľadom petície. Takisto možnože ste neudržali pozornosť, aj keď teda si myslím, že som naozaj krátko rozprávala. Ale práveže ja som vyzdvihla aj ochotu, aj spôsob riešenia, že ste sa naozaj snažili dôjsť ku kompromisu.

    A súhlasím v podstate takisto so slovami, ktoré povedal Jozef. Ja osobne podporím tento pozmeňujúci návrh, ktorý uprednostňuje petíciu pred referendom. To je pre mňa dôležité. A zároveň som dodala, aj keď si to myslím ako neprávnik, že aj to VZN-ko by mohlo vystačiť. Ale, ako hovorím, ako právnik sa k tomu neviem vyjadriť odborne. A to by asi stačilo.

    Ale ďakujem teda všetkým kolegom, ktorí aj podporili, aj podporia pozmeňujúci návrh. A naozaj prosím, aby ste sa zamysleli nad tým , že vylúčiť úplne hazard z dnešnej spoločnosti, je to každému jasné, sa nám len tak nepodarí, zvlášť keď vieme, že skupina, ktorá vlastní určité práva na poskytovanie takýchto služieb, má veľa peňazí. Pripomeniem, že opäť, že často ide o práčku čiernych peňazí, my vlastne tým podporujeme zároveň aj takúto nedobrú vec v našej spoločnosti. Ale apelujem na to, aby sme si uvedomili, že prístroje v krčmách podporujú niečo, čo by v našej spoločnosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vašečkovi, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, ale ho tu nevidím.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážené dámy, vážení páni, myslím, že za obidve tieto čítania bolo k problematike hazardu práve v tých najmenších prevádzkach povedané toho dosť.

    Ale ja považujem za najdôležitejšie z toho celého, aby sme tú problematiku naozaj preniesli tam, kde sa o nej rozhodnúť dá a kde sa o nej dá rozhodnúť zmysluplne. Poviem to aj na príklade vlastnej nie jednej skúsenosti, ale opakovaných skúseností, keď sa potvrdzuje to, čo sa pomerne ťažko vyvracia, a to je to, že to postihuje hlavne tých, ktorí sú najviac chudobní. Ale nielen myslím na tých, ktorí sú marginalizovaní, lebo napríklad poznám aj mesto alebo mestečko, kde to postihuje normálne mládež, ktorá býva na sídlisku. Nie sú to nejakí marginalizovaní mladí ľudia. Sú to ľudia, ktorí tam jednoducho žijú a ktorí keby nespadli práve do gamblingu, keby nedostali kontakt s hazardom, tak by vyrastali ako normálni ľudia. Prenáša sa to dokonca tak ďaleko, že pokiaľ umiestnite tieto automaty v prevádzkach, vy hovoríte o krčmách, sú miesta, kde ľudia chodievajú bežne desiatovať, obedovať, tak naozaj tých pár eur, ktoré majú ľudia naviac, v tom automate minú. Je to jednoducho o tom, že to máte nablízku, že to máte pri ruke, že môžete okamžite skúsiť to šťastie. A to je práve tá falošná nádej, ktorá sa predáva a na ktorej niekto bohatne a na ktorej koniec koncov štát ako taký zarába, aj keď to by som povedal tak v úvodzovkách, lebo práve tí, ktorí ten hazard prevádzkujú, poznajú všetkých tisíc trikov, ako aj štát ošmeknúť, takisto, ako ošmeknú aj tých, ktorí ten hazard hrajú. A práve tu ide o to, aby tento typ falošnej nádeje nebol poskytovaný mimo nejakých centier, hoci ja si myslím, že práve aj tie herne by mohli slúžiť ako istým spôsobom varovný prst a varovný signál, že toho je až moc. Poznám mesto, respektíve štvrť v tom meste, kde existuje obchod s potravinami a s inými vecami, ktoré súvisia s dennou potrebou. Ale existujú tam okolo neho štyri takéto prevádzky. Keď sa tam postavíte spolu so mnou a budeme tam stáť pol hodinu a budeme sa pýtať tých mužov a žien, ktorí idú okolo, či si myslia, že to je správne, že tie prevádzky tam majú byť, tak každý, nakoľko okolo stoja vysoké domy, paneláky, ak chcete, vám jednoducho povie mnoho príbehov z toho a z toho a oného vchodu , kde ľudia spadli do tejto závislosti a kde im to zničilo život. Čiže nie je to len vecou, ktorá je niekde ohraničená v obciach alebo v nejakých malých mestách. Toto je pomerne veľká štvrť, najväčšieho mesta na Slovensku. A nie je to len jediný prípad. Povedia vám mnoho takýchto príbehov, kedy to ľudí strháva, kedy to ľudí sťahuje so sebou.

    My môžeme namietnuť, že človek je slobodný, že túto nádej si nemusí kupovať a že táto nádej je niečo, čo istým spôsobom je jeho slobodná vôľa. Je to pravda, rovnako ako je pravda, že si nemusí kúpiť cigarety, nemusí si kúpiť alkohol, ale si nemusí kúpiť aj na čiernom trhu nejaké drogy. To všetko je tiež slobodná vôľa. Ale keď vieme o niečom, že je to deštruktívne, tak spoločnosť má právo tomu klásť odpor, má právo tomu dávať podmienky a má právo, a to je moje najsilnejšie presvedčenie, aby tieto podmienky kládli tí, ktorí najbližšie k týmto poškodeným žijú, teda samospráva samotná.

    Ja som bol veľmi zarazený, keď najprv sa tam objavilo referendum ako podmienka, lebo to som považoval za niečo, čo je prakticky nesplniteľné. To je jednoducho výsledok, povedzme si to otvorene, páni poslanci zo strany SMER, lobingu, lebo keď referendum vyžaduje 50-percentné kvórum, tak sa pozrite koľko referend bolo na Slovensku úspešných aj lokálnych. Ja poznám síce úspešné referendá, ale poznám desiatky, ak nie stovky neúspešných pokusov nejaké referendum spraviť. Čiže to bol taký nejaký výsledok lobingu, aby náhodou tie matky tých detí, ktoré sú poškodené, alebo tie manželky, ktoré donesú ukázať, akým spôsobom im vykrádajú manželia rozpočet a aké majú decká kvôli tomu otrhané, potom doma netlačili na svojich predstaviteľov a samosprávy a neprijali všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by práve tento hazard obmedzili. Preto si myslím, že je síce kompromisný návrh petícia, niečo čo je zaujímavé, ale rozhodne by prospelo, keby sme na to vôbec nešiahali a keby sme sa jednoducho spoľahli na tých, ktorí sú priamo zvolení a ktorí takto tak vedia rozhodnúť, čo pre ich obec, mesto alebo mestskú časť je dobré. Je to úplne prirodzené, je to úplne normálne. Myslím si, že všeobecne záväzné nariadenie netreba nikomu vysvetľovať, že vyžaduje trojpätinovú väčšinu poslankýň, poslancov. Čiže nie je to ani niečo, čo je svojvoľné, nie je to niečo, čo by mohlo istým spôsobom byť manipulované.

    Hovorím to aj preto, lebo nám už vychádza nielen jedna, ale niekoľko generácií za sebou idúcich ľudí, ktorí spadajú práve do tejto oblasti, že sú niekde na hrane s gamblingom. A vyslovene práve to, že táto nádej sa im predáva aj popri tom, keď si kupujú obed, desiatu, večeru alebo keď idú vôbec len okolo na jedno pivo, tak ich to stále láka, aby tie peniaze, ktoré patria rodine, minuli. Upozorňujem na to, lebo často sa hovorí len o tých najkrikľavejších prípadoch ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach. Ale toto je ničenie celých rodín, respektíve znižovanie ich životnej úrovne, aj keď nie sú v tomto pásme ohrozenia, aj keď nie sú z malých obcí, aj keď sú z veľkých mestských častí alebo z väčších miest.

  • Ruch v sále.

  • Pani predsedajúca, poprosím vás...

  • Poprosím vás o pokoj. Pán poslanec Hlina, vyrušujete pána poslanca.

  • Preto vás chcem požiadať, aby sme naozaj tento stav nedeformovali. Je tu viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré smerujú k tomu, aby ten stav zostal v rukách samosprávy. Je to logické, je to samozrejmé, je to niečo, k čomu si táto spoločnosť vybudovala dôveru, napríklad keď sme sa o samosprávu vedeli oprieť v prípade pezinskej skládky, napríklad keď sme sa o samosprávu vedeli oprieť v iných prípadoch, keď ľudia naozaj sa už nevedeli dovolať istého hlasu na štátnych úradoch. Nechajme to na samosprávu, má to zmysel. Stačí sa prejsť nielen po tých obciach, ale aj po niektorých mestských častiach alebo mestách a uvidíte, že samospráva vie rozhodnúť, kde tento hazard treba, respektíve vie si ho zaregulovať. A ten, kto chce skutočne isť hrať, že má na to peniaze alebo má takú vášeň, alebo je to jeho prirodzený štýl, tak tých pár kilometrov k nejakej herni alebo k nejakému kasínu si nájde.

    Ja len pripomeniem, že podobne regulácie nielen v Amerike majú, ale podobné regulácie majú takisto ešte aj v Rusku. Takže keď to dokázali pochopiť tam, tak to dokážme pochopiť aj u nás, že nie je normálne, aby sme si popri desiatovej polievke kupovali istú falošnú nádej a hazardovali. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Osuský, Mikuš, pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nedá mi, než sa plne nestotožniť s tým, čo povedal kolega Frešo. Podaktorí si myslia, že rozhodneme lepšie, ak rozhodneme my a nenecháme samosprávam, aby, ako bolo presne povedané, trojpätinovou väčšinou zastupiteľstva o niečom rozhodli. Ja som ďaleký ilúzii o tom, či v tomto zbore alebo v ktoromkoľvek inom sedia samí neomylní a samí tí, ktorí vedia vždy, čo je najlepšie. Ale nemyslím, si že je priepastný rozdiel medzi nami a tam tými. Obidvaja sa budú musieť postaviť čelom k svojim voličom po tom, ako sa bude bilancovať, ako rozhodovali. A nemyslím si, že by zastupiteľstvá v obciach a v mestách chceli hádam úmyselne a cielene zle. Nemyslím si, že sú horší ako my. Ale každopádne žijú blízko k problému. A považujem za úplne primerané, aby sa tieto veci regulovali všeobecne záväzným nariadením. Je, samozrejme, možné, že i tam prídu lobisti. A je potom vecou vedomia a svedomia každého, ako sa zachová. Ale i tam nie sme my imúnnejší ako oni. A ja sa osobne domnievam, že cesta pestovania zodpovednosti pred voličmi je dobrou cestou rovnako pre nás ako pre tie zastupiteľstvá miestnej samosprávy.

    A pokiaľ ide o srdceryvné vyhlásenia o tom, koľko ľudí príde, ak bude hazard zahnaný do kasín, o prácu. No keď zvážime, aké stovky ľudí prídu čoskoro o prácu v Novom Meste nad Váhom v rámci stimulu daného Samsungu, tak je to pľuvnutím na horúcu pec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Naviažem na vystúpenie kolegu Freša. A chcem skonštatovať, že samospráva vznikla začiatkom deväťdesiatych rokov. A prvé vlády jej takisto ako teraz snáď nedôverovali, ako bude zvládať svoje kompetencie. Postupom času však ukázala svoju životaschopnosť. A preto v roku 2004 prišlo k obrovskej reforme verejnej správy, kde prešli na samosprávy aj ďalšie kompetencie obrovské. A s finančným zabezpečením túto reformu aj ZMOS prijal takmer jednoznačne. Opäť boli pochybnosti, či samospráva zvládne aj tieto kompetencie, dokonca aj tu v tejto sále dobre si na to spomíname tí, čo sme tu sedeli. Ale opäť sa ukázalo, že samospráva zvládla aj tieto kompetencie. A ja celkom rozumiem vláde, ktorá svojimi krokmi vlastne sa snaží to centralizovať. A aj môj predrečník pán Osuský o tom niečo hovoril. Ale nerozumiem pánom kolegom poslancom zo strany SMER, hlavne tým, ktorí majú skúsenosti zo samosprávy, že vystavujú takémuto vysvedčeniu dnes samosprávy v prípade neschválenia tých pozmeňujúcich návrhov, pretože pozitívne príklady, ktoré sa ukázali v ostatných dvoch rokoch po schválení ostatnej novely, ukazujú, že samospráva aj tento problém vie zvládnuť a vie povedať, či chce tých 700 alebo 1 000 eur za jeden hrací automat alebo pokoj a zdravší život v obci. Ďakujem pekne.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko zareagujem. Napadla ma taká vec, je to teda reakcia na pána Freša, aj keď sa vlastne dotknem aj toho, čo som ja hovorila pred chvíľkou, skúsiť v bežnej dedinskej krčme prepiť za jeden večer 3 000 eur. A to hovorí za všetko. Prehráte ich veľmi ľahko. Ale skúste, nech jeden človek skúsi prepiť 3 000 eur za tú chvíľu. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

    No najprv poviem jednu vec, ktorá súvisí s tým, čo hovorila pani poslankyňa Jurinová, lebo často sa tu hovorilo o tom, ako je to v krčme. Ale, pani poslankyňa, ja poviem jednu vec. Nie je to prvý raz a nie jedna obec na Slovensku napríklad zakázala aj krčmu aj dokonca historicky desiatky, stovky rokov dozadu, a to teda naozaj kvôli podstatne menším sumám, ako hovoríte vy sama. A ľudia si o tom majú právo aj rozhodnúť. Dokonca v tých obciach, ako to ja poznám, tú tradíciu pestujú dodnes.

    Pán poslanec Osuský, pán poslanec Mikuš, to je to, čo sa nazývalo decentralizácia, to je to, čo sme tu budovali celé roky, a to je to, o čo sa môžeme oprieť, a to je to, čo v praxi hovorí, že ľudia tam dolu vedia lepšie rozhodnúť, čo je pre nich správne, ako tí, ktorí sú im ďalej.

    A tu by som chcel ešte raz apelovať na to, že je to jednoduché, dámy a páni, je to úplne jednoduché, ten problém treba zveriť tým, ktorí takisto zastupujú ľudí ako my tu, čo tu teraz dnes sedíme, ale poznajú tie problémy v danej lokalite. Nič iné za tým nie je, nie za tým, čo by sa dalo ospravedlniť tým, že sú to nejaké extrémne výnosné zisky, lebo to znova patrí tej obci samotnej. Čiže vie si rozhodnúť o tom, čo s tým chce urobiť. Nič iné za tým nie je. To, že tí ľudia tam dolu by boli viacej korupční ako ľudia hore, takisto to nie je pravda, lebo oni sa budú pozerať do očí tým rodinám, ktoré sú zruinované.

    Neexistuje na to žiaden politický alebo iný taký ľudský dôvod, jediné čo tu existuje, je buď lobing práve takéhoto hazardu samotného, alebo obrovská túžba štátu po peniazoch. A mali by sme obidve veci tu dnes odmietnuť a zastať sa tých ľudí tam dole, nech si o tom rozhodnú. Nechápem, prečo vôbec tá debata je takáto dlhá, veď je to jasné ako facka. Ďakujem pekne.

  • Ďalej prihlásený je do rozpravy pán poslanec Brocka. Nech sa páči. Máte to na dlhšie ako na päť minút?

  • Reakcia poslanca.

  • No dobre, tak necháme vás to dokončiť. Nech sa páči.

  • Možno to aj stihnem. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcel by som v úvode oceniť ten veľmi trefný argument pani podpredsedníčky Jurinovej, myslím, že to bola reakcia na pána poslanca Martvoňa, o tom, či sa za jeden večer dá toľko peňazí minút v krčme, teda iným spôsobom ako pri hracom automate.

    Dámy a páni, pôvodne som mal inak koncipovaný svoj príspevok, ale keďže už druhý deň diskutujeme na túto tému alebo veľa argumentov už o tomto ste stihli povedať vy, tak nebudem sa opakovať, aj keď sa to úplne nedá.

    Ale chcem vyzdvihnúť jeden pozitívny moment tejto diskusie, že v porovnaní s prvým čítaním pozorovať zásadný posun z vašej strany, kolegovia poslanci zo strany SMER, že v iných prípadoch veľký rozdiel medzi prvým a druhým čítaním nie je. Proste no keď ste o niečom rozhodnutí, že to treba prijať, tak môžeme sa tu rozdrapiť z opozície, proste schválite to tak, ako to bolo v prvom čítaní. Ale uvedomujem si teraz, že ten hazard naozaj nie je nikomu v tejto sále ľahostajný a že aj vy cítite, že to je vážna téma, teda nielen preto sa o tom dva dni tu diskutuje, ale že aj vy ste ochotní medzi prvým a druhým čítaním urobiť nejaké zmeny v tom zákone. To znamená, ten návrh zákona bude inak vyzerať, ako ho predložil minister Kažimír. Minister Kažimír tu začal uvádzať v druhom čítaní ten návrh novely, že tak sme na ňu zaútočili, teda myslel tým opozíciu v prvom čítaní, ako keby on stvoril hazard. No pán minister Kažimír ho síce nestvoril, ale my, čo sme tu sedeli aj v minulom volebnom období, tak vieme, že pán minister vtedy ako štátny tajomník na ministerstve financií bol pri tom, keď strana SMER chcela na Slovensku vybudovať jedno veľké megakasíno. Megakasíno, to je iná téma, to je už, predpokladám, na Slovensku definitívne minulosť, aj keď to malo podporu niektorých kolegov teda z opozície, osobitne si pritom pamätám na kolegu Drobu. A tu by som chcel spomenúť také zaujímavé koalície, ktoré som si všimol počas tejto rozpravy naprieč opozíciou a koalíciou, alebo teda stranou SMER, lebo vy ste len jedna strana. Keď tu nesedel počas tejto rozpravy pán poslanec Droba, tak vystupoval na obranu hazardu pán poslanec Martvoň, ale tak, že v prvej chvíli keby som nepoznal rozdiel medzi hlasmi, tak by som myslel, že tie argumenty veď hovorí ako Droba. A pritom to bol poslanec zo strany SMER.

    Možnože to je náhoda alebo je to zhoda okolností, páni poslanci, ale určite nie je náhoda to, že sa tu môžeme rozdeliť na tri zásadné skupiny. Tá najväčšia skupina sú tí, ktorí vystupujú proti liberalizácii hazardu preto, lebo máme na Slovensku konkrétnu skúsenosť negatívnu. Teraz nemyslím tým len patologické hráčstvo, už ste o tom viacerí a dlhšie hovorili, ale taký fakt, že zo štátneho rozpočtu my vynakladáme desiatky, sú to tri stovky miliónov eur na poskytovanie dávok v hmotnej núdzi. A na Slovensku máme obce, v ktorých väčšina z tých peňazí končí v hracích automatoch. Peniaze, ktoré sú, a nemáme ich dosť, určené na stravu, na potravu, na základné potraviny tak neplnia ten účel, ale končia v rukách proste tých ľudí, cynikov, ktorým je jedno, z čoho ten zisk majú. A to považujem za nebezpečné, nešťastné, nespravodlivé, ale najmä v čase krízy, keď minister financií nemá dosť peňazí a my hasíme s Richterom a s vami problém ľudí, ktorí sú chudobní a hladní, a je nám to akoby jedno, že tie peniaze neplnia ten účel, ale končia v hracích automatoch. Toto je tá najväčšia skupina aj v sále, ktorá je proti tomuto. A na tom sa zhodneme. Áno, zatiaľ teda pozorujem v diskusiách, že to je viac na opozičnej strane. A potom je tu druhá skupina, ktorá diskutuje pri hazarde o takej hlúposti, s prepáčením, že bránia herne hazard vo voľnom čase z dlhej chvíle, proste tak ako mladý Rezeš alebo teda iní, lebo pamätám si, že tí boli schopní za noc nechať v herni vraj obrovské peniaze, o ktorých sa niektorým ľuďom ani nesníva. No proste takýto hazard tu neriešime, to rieši len nejaká malá skupina alebo pár jednotlivcov. No a potom je tu jedna, tá tretia skupina. A to sú prevádzkovatelia hazardu. A tu sa mi to hovorí trošku ťažšie. Ale neviem, či je tu pán minister. Môžete pána ministra financií zavolať? Už by som bol aj skončil, pani podpredsedníčka.

  • Pán minister financií, prosím vás pekne, zaujmite svoje miesto určené pre navrhovateľov.

  • Stačí, ak ma počúva, aj niekde tam vzadu. Prosím vás...

  • Hlasy v sále.

  • Áno. Potom je tu tretia skupina. A to sú tí, ktorí prevádzkujú tie hracie automaty a zarábajú na nich. A tu sa mi zdá, že pán minister vystupuje niekedy, ako keby bol ich spoločník. Ale teraz to myslím v dobrom. Teda nieže sa delí o zisky s nimi, teda priamo ide o ten cash, ako hovoril, ale že sa delí o ten koláč. Profit z hracích automatov a hazardu majú aj obce. Preto niektorým starostom, ktorí nemajú problémy s patologickými prejavmi hazardu, to nevadí. A vyhovuje im aj petícia. Ale tí, čo majú negatívnu skúsenosť s patologickými prejavmi hazardu, tak hovoria, že to, čo predkladá minister financií, je málo. A dokonca aj ten...

  • Ruch v sále.

  • Smiech v sále.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale ja som myslel, že hovorím zaujímavo aj pre vás.

  • Reakcia z pléna.

  • Veď, dobre, teda hovoril som, že je v tej tretej skupine. To sú tí, ktorí sú spoločníci hazardu, obrazne povedané, opakujem, obrazne povedané, pretože ten koláč, ktorý sa delí z hazardu, ide medzi konkrétnych investorov, ktorí nakúpili hracie automaty, ide obciam, ktoré majú z toho tiež istý profit, a ide do štátnej kasy. A minister financií teraz v tomto prípade tu chce z toho koláča väčší podiel. A ja si myslím, že, aj keď je to veľmi hlúpa pozícia, on musí obhajovať hazard tu. Ale nemal by zabúdať na to, že on nie je len minister financií, ktorý má strážiť štátnu kasu. On je aj člen vlády. A musí sledovať aj to. A nesie zodpovednosť za celú vládu, teda aj za peniaze ministra Richtera, aj za peniaze, ale myslím to v kapitole, ministra Počiatka, aj ministerky Zvolenskej, pretože načo mu je tých pár tisíc eur, ktoré vyberie z hracích automatov naviac do štátnej kasy, keď niekoľkonásobne viac my stratíme práve z liečenia negatívnych dopadov hazardu.

    A tu chcem pripomenúť len, že ten váš primátor zo Sabinova, alebo teda nie je váš, ale je s vašou podporou, on sa tak prezentuje, s podporou strany SMER, Molčan hovorí, že oni to zakázali preto, lebo to, čo obec musí vynakladať na sanovanie, alebo na odstraňovanie dôsledkov hazardu, je oveľa viacej, ako má mesto Sabinov z toho profit. Takže načo im je potom, by som povedal, hazard v meste, keď oni na tom strácajú? A dokonca on aj hovorí o tých pozitívach, že nielenže je tam menšia kriminalita, že je v Sabinove väčší poriadok a čistota, ale že u tých, ktorí chodia aj z Jarovníc do Sabinova, tak je tam vyššia platobná disciplína, ľudia majú zrazu peniaze aj na odvoz smetia, aj na nájom. Jednoducho si to pochvaľujú. A oni toto využili na základe dnes platného zákona. Ak tu niekto chváli, že nahrádzate referendum petíciou, no nech skúsi v Bratislave zohnať... Koľko je tých 30 %? To je 100 000 hlasov? Ale veď v každej obci aj v každom meste to nie je maličkosť. V každom prípade to považujem za bariéru, a preto som prekvapený, že to napríklad kolega Matovič podporuje. Čiže, prosím vás, keby ste podporili návrhy, ktoré sú z opozície a ktoré v tomto zachovávajú status quo, tak neurobíme žiadnu chybu. Naopak, ja by som v tejto chvíli vás chcel poprosiť, kolegovia, lebo som postrehol, že je tu istá snaha o zmenu oproti prvému čítaniu, čiže či to teda je výsledok lobingu zo samosprávy alebo vás poslancov a minister ustúpi, neviem, o podporu vášho primátora Molčana, ďakujem za vašu podporu, alebo teda aj v mene Molčana.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Martvoň, Osuský, Hudacký, Vaľová, Droba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Dokončíme faktické poznámky?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dokončíme faktické a potom budeme hlasovať.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka, v podstate ja by som vám chcel povedať k tomu posunu od toho prvého čítania možno iba toľko, že to je práve ten dôkaz, že aj strana SMER a hlavne pán minister sa snaží niečo, čo vidí, že je odborne dobré, tak zlepšiť a vylepšiť. Myslím si, že za to ho môžem iba pochváliť.

    Ja zároveň chcem zdôrazniť jednu vec, že ja gambling neobhajujem, jednoducho mám iba svoj názor, že ľudia by sa mali slobodne rozhodovať o tom, takisto ako o tom, či niekto od nakupovania závislý bude, keď sa pozriete v nedeľu a máte plné nákupné strediská, alebo nie.

    No a trošku ešte odbočím. Dovolím si vás ubezpečiť, že tých tritisíc eur, ako ste spomínali, sa dá v krčme minúť aj iným spôsobom, ako gamblingom.

    A ešte trošku to nadľahčím. Myslím si, že s poslancom Drobom sme nezameniteľní z toho dôvodu, lebo pán poslanec Droba je väčší fešák ako ja. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. O tom, o čom hovoril kolega Brocka, že sociálne dávky končia v automatoch, sa dá povedať i konzervatívne, že takmer všetko na svete už bolo niekde vynájdené. A ak v najbohatšom z amerických federálnych štátov sa sociálne dávky vyplácajú v poukážkach na jednotlivé druhy potrebného tovaru, tak je isté, že tieto sa do hracích automatov napchať nedajú. Ale nie sme v kapitole Sociálne dávky.

    Iná vec je, a to je neustála debata o tom, kto tu za koho lobuje. Ja si myslím, že o mnohých veciach by mali poslanci hlasovať tak, že si vypočujú názor ľudí, ktorí o tom niečo vedia, a potom sa spoľahnúť na svoje vedomie a svedomie bez lobovania. Za seba môžem povedať, že ani v čase, keď som bol v rozhodujúcej matematickej väčšine, za mnou lobisti nechodili. Možno si mysleli, že som príliš tvrdohlavý a že ma neovplyvnia. A jednoducho nie je dobré ustupovať lobistom, tobôž v takejto záležitosti, lebo nakoniec by sme mohli ustúpiť aj Bakimu Sadikimu.

    A úplne nakoniec taká nadľahčená lekárska "douška" – záverečná drobná poznámka, resp. pripomienka. Keďže sa kolega Brocka dožadoval absentujúceho pána ministra, napadá ma v tejto súvislosti s jeho častým odbiehaním reklama na Urinal.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem vám poďakovať, pán kolega Brocka, a podporiť vás, ako aj ostatných poslancov, ktorí chcú, aby obce vykonávali vlastne svoj mandát vo veciach, ktorý im, prirodzene, vlastne patrí, a teda aby mohli rozhodovať aj o existencii či neexistencii hracích automatov. Myslím, že skutočne nie je potrebné zvolávať nejaké referendá alebo petície, poslanci obecných zastupiteľstiev dostali dostatočný mandát na to, aby mohli rozhodovať aj o týchto záležitostiach.

    A ešte na margo ekonomického prínosu. Som presvedčený, že ekonomické príjmy z týchto činností nikdy nebudú vyššie ako sociálne náklady a zdravotné náklady na zaradenie týchto patologických hráčov do normálneho života, a to ešte nehovorím o rozvrátených rodinách, respektíve o samovraždách, a teda o stratách na ľudských životoch, ktoré sa nikdy číselne nedajú vyjadriť. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister je tuná a rozpráva.

  • Výkriky v sále.

  • Pán Bugár, prosím vás pekne, nekričte, slovo mám ja, nie vy. Ďakujem. Tak mi neberte čas. Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedníčka, poprosím vás o čas, keby ste mi ešte raz dali, lebo pán Bugár mi ho zobral. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, ja som vás vyzvala na faktickú a jednoducho nezačali ste reagovať, nevrátim vám čas.

  • Ja len na úvod chcem poďakovať kolegovi Martvoňovi za kompliment. Od muža som ho ešte asi nikdy nedostal. Tak dúfam, že jedného dňa sa dočkám času, keď zahlasuje za registrované partnerstvá. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • A teraz vážne k pánovi Brockovi iba pár slov. Ešte predtým chcem povedať, že veľa z vás si tu zamieňa gamblerstvo a závislosť od toho, aká je väčšina hráčov. a to sú nie závislí, ale ľudia, ktorí sa chcú pobaviť a idú si zahrať z času na čas. Nevidím na tom naozaj nič zlé. To potom každý, kto pije pohár vína denne, tak je alkoholik? Alebo každý, kto si príležitostne zapáli, tak je závislý od nikotínu? Myslím si, že nie.

    Hovoríme o liberalizme. Pán Brocka, je to v prvom rade o slobode, o slobode rozhodovať sa sám za seba a takisto o povinnosti zobrať za svoje konanie zodpovednosť. To, že ste si kolegu zo strany SMER zamenili za mňa, znamená, že niekedy sa vyskytujú správne a zhodné názory aj na opačných uličkách politického spektra. Ja obhajujem slobodu podnikať a slobodu nakladať so svojím voľným časom tak, ako ľudia chcú. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Nebudem reagovať na pána Drobu, iba na pána Martvoňa. Pán Martvoň, ja nelámem nad vami palicu. Vy ste povedali, myslím, predtým, že hracie automaty by nemali byť v kostoloch. To považujem za istý posun. A myslím si, že na vás sa dá pracovať.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať v rozprave po hlasovaní.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sa odložilo hlasovanie o brutálne lobistickom zákone o zdravotných poisťovniach, a to do času, kým ministerstvo financií nedá jasné stanovisko k tomu, či prijatím tohto zákona dôjde alebo nedôjde k zvýšeniu bilančnej hodnoty súkromných poisťovní, v prípade, že poslanci strany SMER dnes schvália zákon, ktorý zásadne zvýši cenu, za ktorú bude štát následne kupovať Dôveru alebo Union. Tak upozorňujem na národohospodárske škody a organizované konanie za účelom poškodenia záujmov tejto krajiny a obohatenia sa. Nechcem veľa, len jasné stanovisko ministerstva financií, či sa tá cena zvýši alebo nie. To stanovisko tu môže byť zajtra. Ďakujem pekne.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Hlinu, aby sme odložili hlasovanie o vládnom návrhu novely zákona č. 580/2004 Z. z. a č. 581/2004 Z. z.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 56 za, 68 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, dovolil by som si vás požiadať na žiadosť štyroch poslaneckých klubov o zvolanie grémia okamžite. Ďakujem.

  • Pán poslanec, neviem, či ste sledovali moje formulácie, otvoril som hlasovanie, čiže po hlasovaní kľudne zvolám grémium.

    Takže, pán poslanec, uveďte hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 226).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, v rozprave k návrhu zákona o zdravotnom poistení vystúpili pán poslanec Tibor Bastrnák, pán poslanec Mihál, pán poslanec Novotný. Pán poslanec Bastrnák podal dva pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Mihál ani pán poslanec Novotný nepodali žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy nepodali. Takže pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1, 3 až 26 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a potom 3 až 26 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 8 proti, 51 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej o bode 2 zo spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože sme prijali bod 1 spoločnej správy, ktorý sme schválili.

    Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých bodoch spoločnej správy a teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán predseda, o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka nemôžeme hlasovať, lebo sme odhlasovali bod 5 spoločnej správy. Takže o prvom pozmeňujúcom návrhu...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec namieta, budeme hlasovať o námietke pána poslanca. Hlasujeme o námietke pána poslanca Bastrnáka, ktorý žiada hlasovať o svojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za, 78 proti, 1 sa zdržal.

    Námietku sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Poprosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 77 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy aj zo spoločnej správy, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 59 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu ako o celku...

  • ... s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 59 proti, 1 sa zdržal.

    Schválili sme novelu zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

    Bol to jediný bod, ktorý sme odhlasovali, ktorý sme mali prerokovaný.

    Zvolávam na základe...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, takže budeme pokračovať v rozprave o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 234).

    Ešte predtým pán poslanec Mikloško.

  • Chcel by som oznámiť všetkým poslancom, ktorí sa prihlásili na dnešné ekumenické stretnutie, že toto sa uskutoční dnes o 12.15 hodine v poslaneckej jedálni, dole v tejto budove na mínus prvom poschodí.

  • Chcem informovať členov výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že odchod na výjazdové zasadnutie tohto výboru bude o 12.10 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie tohto výboru bude dneska o 12.00 hodine v miestnosti výboru pre Európske záležitosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No ja len pripomínam kolegom, členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že o 12.00 hodine máme zasadnutie mimoriadne výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem vás všetkých srdečne pozvať na 12.00 hodinu do výstavných priestorov na západnej terase Bratislavského hradu, kde sa uskutoční už 11. ročník Dní vidieka, ktoré organizuje Vidiecky parlament v spolupráci s naším výborom a Kanceláriou Národnej rady. Ste vítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 11.25 hodiny a budeme pokračovať potom v rozprave. Pán poslanec Vašečka je posledný písomne prihlásený k uvedenému bodu programu. Po jeho vystúpení dám možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, budeme pokračovať teraz v rozprave, ak nechcete venovať pozornosť pánovi poslancovi, radšej odíďte z rokovacej sály.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán minister, kolegovia, kolegyne, myslím, že to tu už dosť dlho kujeme, takže budem sa snažiť byť maximálne vecný a stručný. Poprosím pána spravodajcu, chcem dať nejaké návrhy.

    Najprv chcem navrhnúť procedurálny návrh, aby bol návrh zákona stiahnutý na dopracovanie v duchu tých pripomienok, ktoré tu boli uvedené, pretože myslím, že sa tak blížime k tomu. V prípade, že tento procedurálny návrh nebude prijatý, tak chcem podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Štefana Kuffu a Jozefa Viskupiča...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, ja vás chcem požiadať, aby ste odišli radšej z rokovacej sály. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. ... k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokovávame.

    Veľmi stručne, o čo ide. Chápeme a akceptujeme pripomienku, ktorá naznačuje možné problémy právne s nejakým kolidovaním s Ústavou Slovenskej republiky, ktoré tu boli spomínané v tom pôvodnom zákone, ktorý sa teraz vládny návrh snaží zmeniť. A preto po prediskutovaní a zvážení v legislatívnoprávnom tíme navrhujeme takúto úpravu. Navrhujeme vlastne umožniť obci, aby mohla vybrať na základe kritéria, ktorým je narúšanie verejného poriadku v obci, ktorá konkrétna hazardná hra to je, teda nielen na základe nejakého svojvoľného kritéria, ktoré by mohlo byť ohodnotené ako určitá diskriminácia, ale na základe toho, že tá-ktorá konkrétna hra narúša verejný poriadok v obci. To má vlastne oporu v zákone o obecnom zriadení a tiež v zákone o priestupkoch, ako je to uvedené v odôvodnení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Ďalej je tu návrh, aby v prípade, že sa teda toto všeobecne záväzné nariadenie obce odvoláva práve na tento dôvod, narušenie verejného poriadku, sa nežiadalo ako podmienka referendum, pričom nezavrhujeme referendum ako myšlienku priamej demokracie, ktorá je veľmi dobrá, ale nechceme, aby to bola ako právna podmienka práve z dôvodov, ktorú tu už boli x-krát povedané, že je to problém, pričom pripomíname, že referendum je možné na základe zákona o obecnom zriadení iniciovať a môže prebehnúť. Teda nie sme proti referendu a navrhujeme, aby nebolo nutnou podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia.

    Takže teraz už len prečítam znenie, aby som zadosťučinil povinnosti.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V čl. I bode 12 § 10 ods. 5 písmeno d) znie: „d) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, ak v súvislosti s hraním hazardných hier dochádza k narúšaniu verejného poriadku v obci, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie obce musí platiť na celom území obce; v tomto všeobecne záväznom nariadení obce sa ustanoví aj primeraná lehota, v ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej na jej území ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce“.

    To je jedna zmena, odôvodnenie som stručne uviedol, takže ho nebudem celé čítať.

    A po druhé: V článku I sa vypúšťa bod 13. Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Tam ide o vypustenie nutnej podmienky referenda k platnosti všeobecne záväzného nariadenia.

    Toľko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Boli ste posledným písomne prihláseným v rozprave, dámy a páni, dávam možnosť teraz sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže sa hlási sedem pánov poslancov, páni poslanci Kuffa, Záhumenský, Viskupič, Mičovský, Martvoň, Procházka a Brocka.

  • Hlasy v sále.

  • Pán spravodajca, vy môžete kedykoľvek vystúpiť v rozprave, nemusíte sa hlásiť do rozpravy, keď požiadate o slovo.

    Takže pán poslanec Kuffa, nech sa páči, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi povedať niekoľko slov, budem krátky, budem sa o to usilovať, aby to nebolo viac ako nejakých päť minút.

    Tak chcel som pochváliť pána ministra, že pokora mu nechýba, lebo som si to všimol aj pri tom prvom čítaní, keď tuná vystúpil, mne sa veľmi páčil, a si to vysoko cením, keď povedal, že je síce minister, v tej výkonnej zložke, ale je náš kolega, tiež je jeden z poslancov, ktorý je právoplatne zvolený svojimi voličmi, ale nevykonáva momentálne svoj mandát. Mne sa to veľmi páči. A tak ako aj kolegovia, myslím si, mali by sme byť aj vzájomne tolerantní, aspoň minimálne v tom smere, že máme právo na iný názor. Na tú istú vec sa úplne v pohode môžeme dívať rozdielne, ale nemusíme sa preto urážať alebo osočovať. Ale pána ministra chcem aj povzbudiť ešte v jednej veci, keď tá pokora mu nechýba, tak ešte potom aj k odvahe.

    Keď teda mi dovolíte, ja dovolím si podať tiež jeden z takýchto návrhov, aby predmetný zákon bol stiahnutý z rokovania, aby sa ďalej o ňom nepokračovalo v zmysle rokovacieho poriadku, § 73 ods. 3 písm. b). Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Ak máme naozaj úprimnú snahu, ja viem, že to nie je zrejme asi veľmi priechodné alebo čosi také, ale tak ako pán kolega Brocka to tu spomenul, že úprimne ide o tú snahu, či z tej ľavej strany alebo z pravej strany pri tých hazardoch, vieme veľmi dobre, ako to trápi nás a najmä tie naše rodiny, ktoré sú privádzané na mizinu. Ja to myslím úprimne vážne, bolo by to nevhodné, že by sme predkladali my takýto ústavný zákon, ale predložte, strana SMER, takýto ústavný zákon. S veľkou radosťou ho podporíme.

    Odvolávať sa na to, že základným ústavným právom prevádzkovať hazard a hazardné hry, mne sa to zdá také úplne až morbídne nevhodné. Naozaj skutočne zarábať na nešťastí druhých ľudí, je to veľmi zlé. Ja za tento zákon určite nezahlasujem ako za celok. Teraz mi to odpusťte, dúfam, že naformulujem tú vetu správne, nechcem vás strašiť, ale keď budete stláčať tie tlačidlá za tento zákon, pamätajte na jednu vec, máte svoje rodiny, máte svoje deti, ale širší kontext, rodiny, ktorý máte, aby ste si raz netĺkli po tých prstoch alebo po hlave, že ste hlasovali za takýto zákon a budete mať závislého hráča vo vlastnej rodine. Je to veľkým nešťastím pre každú rodinu. A neželám to nikomu ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi a už vôbec nie svojim kolegom v parlamente, lebo pre mňa ste blízki ľudia, prepáčte, že to tak poviem familiárne, akoby skoro moji spolužiaci, pričom to jedno, či sme tu kolegovia moji, z môjho hnutia alebo z pravej strany, alebo z ľavej strany, aj keď v tých názoroch sa rôznime.

    Spomínaná Lomnička, ktorá tuná bola. Ja som to nestihol v tej faktickej poznámke tu spomenúť. Sú tam naozaj skutočne dvaja muži, dvaja kňazi, Martin Majda a Janko Záhradník, ktorí robia záslužnú činnosť medzi Rómami. Rómovia, ako viete veľmi dobre, majú tie vôľové vlastnosti veľakrát aj oslabené. Mnohí z nich, nechcem povedať, že sú takí všetci, mnohí závislí jednak od na alkoholu a zvlášť od toho hráčstva sú jednoduchí ľudia. Ten Róm alebo tá Rómka si stále myslí, že vyhrá, hoc spomínajúc, že neviete si predstaviť, aké je to hrozné, matka, ktorá varí obed, ešte stále varí obed a hovorí: „Znáce, pán farár, ale ak mne to ťahá, ja nedovarím to ten obed, ale ja už musím ísť do toho Podolínca, že by som hrala." Pritom tí prevádzkovatelia, ktorí prevádzkujú tento hazard, vedia veľmi dobre, je to nastavené tak, že 98 % alebo možno aj viacej, 99 %, ty prehráš, ty nevyhráš a tá závislosť, ktorá je tu tak silná, a oslabené sú tie vôľové vlastnosti, je to strašné.

    Tak ako som to už v tej faktickej spomenul, áno, cítiť to tu, že možno pripúšťam aj to, že je tu rôzny lobing, a mali sme tu v lete také letáčiky, kde boli prevádzkovatelia tých hazardov, ja neviem, kto nám to rozdal, ja som to našiel v lavici, že teda o čo všetko ten štátny rozpočet príde a že aké by to bolo zlé, keby sa sprísnili tieto podmienky, šesťnásobne na tom prerobíme, kolegovia, lebo ten výdaj je šesťnásobne vyšší ako ten príjem, 90 mil. alebo 100 mil. keby sme ročne získali, 100 mil. získame a 600 mil., pán minister, aj cez tie rôzne rozpočtové kapitoly, my vydáme.

    Budeme rokovať o štátnom rozpočte. Ja viem, pán minister, a teda som to aj tak pochopil, keď v prvom čítaní sa sem postavil, a som si to veľmi ako cenil a vážil a cítil som to aj tak, že predkladá zákon o hazarde, s ktorým vnútorne nie je stotožnený, tak to aj povedal, s ktorým vnútorne nie je stotožnený. Ja naozaj ani nemám to najmenšie podozrenie, že by som si o pánovi ministrovi myslel, že on vymyslel ten hazard a trebárs ho nejako takto tu predkladá. Je to zvláštne, minimálne hodné zamyslenia ako jedna z legislatívnych úloh vlády a predložiť tento návrh o hazarde.

    Kolegovia, naozaj ak to myslíme vážne, predložte tuná ústavný zákon a tých desať hlasov tu máte všelijako z tej opozície, ja vám garantujem, aj viac. Ja osobne by som si prešiel tých všetkých kolegov, ktorých by som poprosil, aby podporili takýto ústavný zákon.

    V susednom Podolínci, tak ako to bolo spomenuté, bolo 64 hracích automatov. Ja sa obávam, aby tam nebolo naozaj 100 tých hracích automatov. To nie sú len občania, Rómovia zo susednej Lomničky, ktorí tam prídu, ale to je taká potom spádová oblasť, kde chodia tam tí Rómovia zo širokého okolia. A chodia tam hrať. Prehrajú tie peniaze. Rehoľné sestry, ktoré sú v Lomničke, školské sestry, ony samy ako také svedectvo vydali, že keď tie hracie automaty sa zrušili, upokojila sa tá situácia v mnohých tých rómskych rodinách. Naozaj sa tam upokojila. Bol som opakovane v tej Lomničke. Teraz, keď som bol doma, bol som tam tuším aj trikrát. A sme sa rozprávali o týchto problémoch a hľadali sme aj teda tie možné riešenia. Sľúbil som im to, že minimálne vystúpim proti tomu hazardu, aj keď viem, že demokracia je o väčšinovom hlasovaní. A to vždycky aj s pokorou rešpektujem, aj keď s mnohými vecami nesúhlasím, ale to svoje minimálne si poviem. Z tých 64 automatov, keď to stúpne na nejakých tých 100, to by nebolo to, že to je ten príjem, ktorí tí prevádzkovatelia zarobia na týchto ľuďoch. Ale najhoršie je to, že mnohé rodiny sú ožobračované a skutočne sa žije v ťažkej biede. Keby ste videli tých ľudí, v akých podmienkach tam žijú. Viete, je tam niektoré to poľnohospodárske družstvo, keď tam idete, ten predseda je zlý a po kolená v blate ide, tak tá obec veľakrát takto vyzerá. Títo ľudia sa stali jednými z nich, pretože oni sú tam nonstop. Tu je tá skutočná služba a tu je to riešenie aj rómskej problematiky, tu je tá misijná činnosť. Ty sa stávaš jedným z nich, z týchto chudobných. A tu je tá služba, tu je tá práca. Je to veľmi ťažké a náročné, myslím si, málokto z nás by tam išiel. Nesťažujme im tieto podmienky tým, že my tie hazardy teraz uvoľníme a jednoducho budú mať problém navyše. Týchto ľudí treba učiť veľakrát mnohým základným hygienickým návykom a proste aj v rodine ako fungovať. Kolegyňa Erika to pekne tak humorne povedala, že skús prepiť tritisíc eur v tej krčme, no tak zomrieš v tej krčme, hej keby si ich mal tých tritisíc, no tak dobre s kamarátmi, tak zomrieš aj s kamarátmi, Martin, aj s tými kamarátmi by si umrel v tej krčme, lebo tritisíc eur, to je toľko alkoholu, že by ťa zaliali ako taký kadáver, to je taká mŕtvola na patológii, v tom alkohole, tak by si zomrel z toho. Ale tritisíc eur aj tridsaťtisíc eur ty prehráš za jeden večer úplne v pohode a pustíš to, lebo ty nemáš obranný mechanizmus. Tu ťa telo nepustí, lebo ty už si tak opitý, že už nevládzeš si naliať ani ten pohárik alkoholu do úst, tak si opitý. Ale tuná pri hráčstve keď si patologický hráč, ťa jednoducho púšťa to ďalej. A dokonca ani to prázdne vrecko, ktoré ty už máš, nie je brzdným mechanizmom, lebo sú ďalší takí, ktorí priskočia a požičajú ti tie peniaze, tak ako som aj spomínal šoféra autobusu, ktorý prehral ešte aj tú tržbu, ktorú utŕžil. A naozaj, tak ako aj kolega Daniel Lipšic to včera spomínal, aj tá kriminalita tu nadväzuje. A naozaj sú tu celé gangy, ktoré participujú na tom a parazitujú a požičiavajú týmto závislým hráčom, aby ešte viac zarobili. A naozaj je to potom tak, že tí ľudia sú otrokmi, otrokmi skrze hracie automaty a skrze gambling. Stávaš sa tým otrokom aj tým, že odchádzajú, utekajú potom do toho zahraničia. To je ešte lepší ten prípad, keď odídu a ešte zarábajú, a teda splácajú tie dlžoby. A veľakrát je to práve to vyústenie do samovrážd, obesí sa, zastrelí sa, proste jednoducho skoncuje so svojím životom človek.

    Možno kolegovia tu zo SaS-ky hovoria, že je taký liberálny prístup, že človek nech sa rozhodne sám, no ale človek, ktorý je závislý, akú má slobodu? Ty si otrokom alkoholu, ty si otrokom hracieho automatu, akú máš ty slobodu, ako sa ty slobodne rozhoduješ? Stále to hovorím aj to poviem aj teraz, sloboda bez zodpovednosti neexistuje. Tie mantinely z ľavej aj z pravej strany ti dáva zodpovednosť, ale keď ty si závislý, ty jednoducho strácaš túto mieru.

    Pozriem na časomieru, sľúbil som, že toho bude trošku menej. Tak ja vám ďakujem za to, že ste si ma teda vypočuli. A pán minister keď nedával pozor, to nevadí. Vyrušujú kolegovia, nevadí to. Zo záznamu nebudete mať kedy to pozerať, áno, je to tak, lebo sme zahltení inými vecami.

    Ale, pán minister, ešte keď takto dovolíte, tak ak to naozaj veľmi vážne myslíte, a myslíme to tak všetci, predložte ústavný zákon, hovorím, pokora vám nechýba, ja vás povzbudzujem k odvahe, stiahnite tento zákon, nehlasujme o tom. Aj vy máte rodinu, spomeniete si na Kuffu, ktorý rozpráva tu od tejto ambony, keď budete mať blízkeho človeka, ktorý bude závislý od patologického hráčstva, možno vám budú ako mužovi padať a kotúľať sa po lícach slzy, ale nebudete vedieť pomôcť tomuto človeku. Myslím si, že máme na to silu, aby sme to prijali tu, a nemusíme o tom rozprávať. A teraz nemusíme o tom ani diskutovať, či je to téma pravice alebo ľavice, alebo kohokoľvek. Predložte tento zákon, zahlasujeme zaň, ja vám garantujem, že desať hlasov minimálne máte tu na ústavný zákon, ktorý by tu mohol byť predložený.

    Kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a prepáčte, keď som rozprával dlhšie.

  • Faktické poznámky majú pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Vážený pán kolega, myslím si, že väčšina z tejto snemovne určite je proti hazardu. A myslím si, že aj pán minister Kažimír tomu nie je naklonený. A, tak ako ste povedali, sa snaží ešte možno aj teraz hľadať východiská, ktoré by tento zákon upravili.

    Ešte raz poviem, všetci vieme, že sme proti hazardu, len hľadáme na to legislatívnu možnosť, pretože ja ešte raz poviem, a môže niekto rozprávať, že tu spomínam mesto Humenné, ale to je záležitosť ktorá sa stala, záležitosť, ktorá v pragmatickom a v praktickom živote sa udiala. Keďže v Humennom sme zrušili automaty, tak, ja už som to čítala, prokurátor asi päťkrát podal protest. Generálna prokuratúra, sme sa odvolali, takisto posúdila, že je protizákonné, aby sme obmedzovali podnikanie. A, samozrejme, JUDr. Ondrej Hvišč sa zúčastnil u nás vlastne na prokuratúre, na zasadaní zastupiteľstva. To ste mali vidieť, ako teda vehementne sa snažil, aby poslanci ani neprijali ďalšie všeobecne záväzné nariadenie.

    Čiže musím povedať jedno. Myslím si, že už tie veci, ktoré prejdú pozmeňujúcimi návrhmi, že už to budú môcť občania urobiť, pretože ani ja som sa s tým nestotožnila osobne, že to bude referendom, ale petíciou, už je to krok vpred.

    A takisto ďalšie veci, ktoré možno vzídu z pozmeňujúcich návrhov, ale musíme to urobiť tak, aby fakt tie mestá nečelili potom súdnym sporom, ako to bolo z dielne zákona, ktorý tu predložilo KDH, aby sme nečelili súdnym sporom, pretože zase opäť vynaložíme strašne veľké množstvo finančných prostriedkov nielen na právnikov, ale potom aj na súdne spory a na ostatné veci.

    Čiže skutočne sa zamyslime nad tým. Možno tento zákon teraz podporme a poďme hľadať ďalšie opatrenia, ktoré sme si možno už aj tu my v sále prediskutovali niektorí, aby tento zákon skutočne bol pre občana, aby obmedzil hazard, pretože nič zase, čo sa úplne zakáže, bola prohibícia alkoholu, nie je dobré, ale aby sa hazard...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Števo, som rád, že si povedal ten príklad, presne ten rozdiel medzi závislosťou od alkoholu a závislosťou od hazardu, lebo teda tuším Juro Droba, naši liberáli to tu x-krát tú otázku dávali, že teda vlastne v čom je predsa rozdiel, keď človek je závislý od alkoholu a závislý od hazardu. A je to presne, trafil si klinček po hlavičke, rozdiel v tých fyziologických predpokladoch človeka. Jednoducho fyziologicky toho človeka to nepustí, aby prepil za večer tritisíc eur. Ale možno ich prepije dvadsať, tridsať, päťdesiat, ale ďalej sa nedostane. Takže vlastne to ohrozenie rodiny nie je tak dramatické, ako keď za jeden večer v podstate je schopný človek možno tritisíc, a keď hrá nejakú ruletu alebo v kasíne, tak možno aj tridsaťtisíc minúť, ako si spomínal. Jednoducho sú ľudia, ktorí mu požičajú, ale už človeku s tromi-štyrmi promile alkoholu už nikto požičiavať nebude na to, aby v ten večer pil. Takže vlastne toto si presne vyzdvihol rozdiel. A dúfam, že našim liberálom to konečne už došlo, že je dramatický rozdiel medzi závislosťou jednou a druhou.

  • Ďakujem za slovo. Ešte šťastie že naše telo má tie limity. Ale telo má limity, ale hlava veľakrát ide ďalej. Hej, tá naša psychika keď je oslabená, tak ďaleko viac nás to púšťa. Niekedy je to dokonca až tak, že končí to aj smrťou.

    Na kolegynku som chcel tak reagovať, ona to tak opakovane hovorila, spomínala tu prokuratúru, päťkrát ste mali toho prokurátora, no tak päťkrát ste ho poslali preč. Veď ja som spomenul aj to, aj ten nález Generálnej prokuratúry, ktorý je, na to riešenie. Ak vieme sa zhodnúť aj z ľavej, aj z pravej strany politického spektra, myslím si, že vieme prijať taký zákon, aby ste tú prokuratúru nemali na krku.

    Včera vám to pán Lipšic vysvetľoval, ako to v tejto veci je, a teda to obecné zastupiteľstvo naozaj keď si stojí za tým a ten hazard nepovolí, ale ono ho nepovolí nie preto, že chce tú prohibíciu, ale preto, že hľadí na dobro človeka. Najvyšším dobrom je tým to dobro, ak ty hľadíš na dobro toho druhého človeka, nestačí len hľadieť na to dobro, ale aj konať v tejto veci. A ja preto vás aj vyzývam k tomu kolegovia, keď aj budete hlasovať, aby ste zvážili, ktoré tlačidlo stlačíte pri hlasovaní tohto zákona, či budete hlasovať za ten návrh alebo proti nemu. Tu ani nie je sa čo zdržiavať, buď som za návrh, alebo som proti nemu. Toto je tak jasná téma, povedal by som, ako facka. Tu hlasuješ alebo za návrh, alebo proti nemu. Ja vás vyzývam k tomu, aby sme hlasovali proti návrhu tohto zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že prejednávame zákon o hazardných hrách, v druhej časti je otvorenie zákona o správnych poplatkoch a ja som si pripravil jeden malý pozmeňujúci návrh práve k tomuto zákonu o správnych poplatkoch, ktorý sa týka prepravy nadrozmerných poľnohospodárskych strojov. Aj v pôvodnom znení zákona zákonodarca na to myslel, že sú oslobodené od poplatkov. Keďže kedysi sa považovali za najväčšie stroje v poľnohospodárstve kombajny, tak to bolo vymedzené na časové obdobie zberových prác a žatevných prác, ale vzhľadom na to, že slovenské poľnohospodárstvo je o otvorenej ekonomike, tak musí prichádzať k zvyšovaniu produktivity práce, a tým sa aj zvyšujú hmotnosti traktorov, tak preto je nutné upraviť to do takej roviny, aby to zahŕňalo všetky skupiny strojov, ktoré sa podieľajú na poľnohospodárskej práci.

    Súčasné znenie zákona vlastne v oslobodení hovorí o tom, že od poplatku podľa tejto položky sú oslobodené povolenia na dopravu poľnohospodárskych strojov v súvislosti so žatevnými a zberovými prácami, tak ako som povedal. Ale keďže traktory, ktoré sa podieľajú na príprave pôdy, dneska sú spoplatňované poplatkom 1 150 eur za jeden štvrťrok, čo je 4 600 eur za rok, je to priam likvidačné. A vlastne aj keď zákonodarca pri tejto novele o poplatkoch mal na mysli poľnohospodárov, tak ušlo z pozornosti, že jednoducho sa to týka aj dneska veľkých traktorov, ktoré svojím zaťažením na nápravu síce presahujú normou stanovenú hranicu 11,5 tony o pár kilogramov doslova, to necelých 12 ton zhruba vychádza pri tých veľkých traktoroch, tak potom spadajú do tejto kategórie a treba mať na pamäti to, že tieto stroje 99 % času pracujú na poli a nechodia po cestách a navyše keď chodia po cestách, tak buď majú dvojmontáže alebo veľké balónové kolesá, aby boli schopné preniesť ťahovú silu práve pri obrábaní pôdy, tak preto je nutné rozšíriť vlastne to oslobodenie od poplatkov aj o tieto stroje.

    Tak si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Článok II sa dopĺňa prvým bodom, ktorý znie: „V prílohe VI. časti Doprava položke 80 časť „Oslobodenie“ znie: „Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodené povolenia na dopravu poľnohospodárskych strojov v súvislosti s poľnohospodárskymi prácami.".“ Doterajší text článku II sa označuje ako druhý bod.

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že k doprave poľnohospodárskych strojov neprichádza iba v súvislosti so žatevnými a zberovými prácami, ale aj v rámci akejkoľvek inej nevyhnutnej poľnohospodárskej činnosti, ktorá súvisí s obhospodarovaním daného územia.

    Ctené kolegyne a kolegovia, ďakujem za pochopenie a dúfam, že môj pozmeňujúci návrh podporíte. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Viskupič. Pán poslanec Viskupič, máte dlhšie vystúpenie?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, skutočne sa tu hovorilo veľa. Môj základný poznatok z celej tej širokej rozpravy, ktorá sa tu rozprúdila, je, doteraz sa snažím zistiť, či druhé čítanie k zlepšeniu toho návrhu prispeje alebo nie. Pri prvom čítaní moja idea bola, aby sme jeden z inštitútov priamej demokracie, ktorým je referendum v tejto otázke, takpovediac otočili na hlavu a skúsili sa zamerať na to, aby sme nie skutkový stav, ktorý v rámci samospráv pri gamblingu a herniach v krčmách je, referendom zakazovali, ale, ak dobehnú licencie, aby museli na miestnych samosprávach prebehnúť referendá, ktoré by, ak sa ľudia žijúci v tej-ktorej samospráve rozhodnú v referende o tom, že chcú mať takýto druh zábavy na svojom území, vlastne mohli povoliť.

    Následne prišlo ministerstvo so svojou vlastnou predstavou a využilo iný inštitút priamej demokracie, petíciu, ktorú cez poslanecký návrh pána poslanca Petráka prinieslo aj do parlamentu. A v druhom čítaní sa teda stretávame s tým, že samosprávy kvôli možnej otázke alebo možnej kolízii s ústavou budú môcť rozhodnúť o tom, či budú mať na svojom území herne, petíciou.

    Ja si myslím, že pri politike ako umení možného treba hľadať nejaký rozumný kompromis a treba sa pripraviť často na to, že nebudeme spokojní na sto percent. A myslím si, že petíciu, ktorá má pre mňa jeden hlavný prvok, a to je tá možnosť, že môže byť nejaká dlhodobejšia kampaň a dlhodobejšie vysvetlenie pri zbere podpisov, a je tam znížená miera účasti, ktorá je vyjadrená v pozmeňujúcom návrhu, do 30 %, ja považujem za ten rozumný kompromis. A tým pádom sa môžem s tým stotožniť a tento návrh podporím.

    Zároveň uznávam dôvody ministerstva na túto úpravu, a to hlavne v tej rovine, že, ako tu spomínali mnohí kolegovia, naposledy pani poslankyňa Vaľová , existuje reálny právny problém, a preto ho treba riešiť. Takže v tejto rovine chcem podporiť návrh zákona, vylepšiť právne stanoviská, a to tak, aby, ak prebehnú skutočné petície a skutočne občania sa vyjadria, že nechcú tento jav na svojom území mať, nechcú mať herne v krčmách, občania sa mohli petíciou vyjadriť.

    Chcel by som ale pánovi ministrovi možno položiť jednu otázku, ktorá ide troška nad rámec prejednávaného návrhu, ale dotýka sa otázky hrania a gamblingu alebo otázok, ktoré súvisia s on line prostredím. Myslím si, že už tu nejakí kolegovia túto otázku kládli. A to je hlavne to, akým spôsobom sa ministerstvo chce vyrovnať alebo bude vyrovnávať s otázkami a možnými nastaveniami pravidiel pri on line gamblingu.

    Chcem upozorniť, že v minulom volebnom období sa na to šlo z nie celkom správneho konca, kde pri obmedzení alebo v snahe o obmedzenie on line gamblingu sa pristupovalo až k takzvaným cenzúrnym riešeniam ohľadom používania internetu. Spôsob orgánu, ktorý mal rozhodovať o tom, ktoré subjekty na Slovensku používajú a nepoužívajú on line gambling, bol nejaký, keď to nazvem, troška laický, miestneho daňového úradu v Bratislave, ktorý podľa predkladaného návrhu nie veľmi šťastne sa snažil zasiahnuť do prostredia internetu, a tým aj do prostredia on line gamblingu. Tá otázka možno znesie aj interpeláciu, ak sa nedočkáme odpovede, ale dúfam, že pri formovaní on line prostredia a prostredia na internete, zároveň nejakým spôsobom aby sme zaviazali ľudí, ktorí sa zúčastňujú týchto hier, tam nejaké pravidlá zavedieme, ale že na druhej strane neobmedzíme slobodu a neprijmeme také pravidlá, ktoré obmedzujú prístup k informáciám.

    Chcem ešte podotknúť, že spolu s Richardom Vašečkom a Štefanom Kuffom sme predniesli pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ako keby zachovával status quo ohľadom rozhodnutí miestnych samospráv. Chcel by som možno aj poprosiť o jeho podporu v prípade, že treba naozaj vylepšiť skutočný právny stav.

    Chcem teda povedať záverom, že návrh ministerstva vítam, aby sa podmienky v niektorých bodoch sprísnili, aby sa upravila právna istota a docielil sa možný súlad s ústavou. A zároveň iniciatívu v podpore petičného práva podporím. Ďakujem za pozornosť a prajem dobrú chuť.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rozpravu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine pravidelným bodom programu, ktorým je hodina otázok, a potom od 15.00 hodiny budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v poobedňajšej prestávke pravidelným bodom programu, tak ako to určuje zákon o rokovacom poriadku, a je ním

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram.

    V zmysle stanovených podmienok včera do 12.00 hodiny položili poslanci písomne 13 otázok na pána premiéra a 11 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie, podľa ktorého budú príslušní členovia vlády odpovedať v prípade, že ten, kto otázku položil, bude v rokovacej sále. Poprosím teraz pána predsedu vlády, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je minister hospodárstva, je na zahraničnej pracovnej ceste, neboli na neho postavené žiadne otázky. Ďalej je neprítomný minister spravodlivosti Tomáš Borec, a to z dôvodu práceneschopnosti, ani na neho nie sú postavené žiadne otázky.

    Ďalšie údaje, ktoré by hovorili o neprítomnosti alebo o tom, či boli alebo neboli podané otázky, nemám k dispozícii, som preto pripravený, pán predseda, odpovedať na otázky, ako mi boli postavené. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Prvá otázka je od pána poslanca Ľubomíra Petráka a znie: „Vážený pán premiér, na Európskej rade nedošlo k dohode na viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, bude Slovensko aj v ďalšom období postupovať koordinovane so skupinou Priateľov kohézie?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku, ktorá bola postavená k téme, ktorú považujem dnes za životne dôležitú.

    Dámy a páni, pre občerstvenie pamäti mi dovoľte zopakovať niekoľko faktov, ktoré možno nie sú celkom známe slovenskej verejnosti, a to predovšetkým to, že členské štáty Európskej únie sa rozdeľujú na dve skupiny, na štáty, ktoré dávajú do rozpočtu Európskej únie viac, ako z neho dostávajú, a štáty, ktoré do rozpočtu dávajú menej, ako potom spätne dostávajú. Slovenská republika od vstupu do európskej inštitúcie, a bude to trvať ešte niekoľko rokov, hoci nám stúpa objem transferov do rozpočtu Európskej únie, je krajina, ktorá dostáva podstatne viac peňazí zo spoločného rozpočtu Európskej únie, ako do tohto rozpočtu dáva. A práve tieto rozdiely medzi takzvanými čistými prispievateľmi a čistými príjemcami spôsobujú najväčší problém, najväčšiu ťažkosť pri dosiahnutí dohody o tom, ako bude vyzerať rozpočet Európskej únie na roky 2014 až 2020.

    Čo sa teda deje a v čom je základný problém. Európska komisia predložila rozpočet v objeme 1,033 bil. eur na roky 2014 až 2020. Prišli krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi. A začali nekompromisne trvať na škrtoch. Celkom sa dá tomu rozumieť, pretože dnes škrtá celá Európa, dnes sa prijímajú vážne rozhodnutia v sociálnych systémoch, mnohé krajiny zvyšujú dane. A premiéri, hlavy štátov, ktoré prispievajú podstatne viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho berú, ak majú doma odôvodňovať, prečo platia viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho berú, potrebujú silné argumenty. A tieto silné argumenty majú byť predovšetkým v tom, že ak sa šetrí doma, v národných štátoch, musíme šetriť aj na úrovni Európskej únie. Preto prišli návrhy, aby sa rozpočet v objeme 1,033 bil. eur na roky 2014 až 2020 postupne začal znižovať. Najskôr bol navrhnutý objem zníženia o 50 mld. Potom sme začali pracovať na ostatnom samite so sumou, ktorá bola nižšia o 75 mld. eur. Pravdepodobne, pretože sme neukončili rokovania, dá sa očakávať, že celkové škrty v rozpočte Európskej únie na dané roky budú predstavovať viac ako 100 mld. eur. Keďže sme vedeli, krajiny, ktoré potrebujú peniaze do svojich vlastných fondov, že škrty budú, obávali sme sa, že tieto škrty budú predovšetkým na úkor tých politík, ktoré sú pre krajiny, ako je Slovensko, najdôležitejšie.

    Čo dnes Slovensko najviac vníma ako najdôležitejšie z pohľadu fondov Európskej únie? Predovšetkým to, aby naďalej krajiny, ako je Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Bulharsko, Rumunsko, pobaltské štáty, mohli čerpať prostriedky na odstraňovanie regionálnych rozdielov. A to je presne to slovo kohézia, súdržnosť, ktorá dnes vyvoláva toľko emócií na pôde Európskej únie.

    Pripomínam, že 76 % všetkých verejných investícií, ktoré na Slovensku robíme, robíme zo zdrojov Európskej únie. My nie sme schopní prežiť bez týchto peňazí. A ak má fungovať Európska únia a majú sa napĺňať základné hodnoty tejto inštitúcie, tak predovšetkým musia všetky štáty pristúpiť k tomu, aby sa rýchlejšie odstraňovali regionálne rozdiely, aby slabšie krajiny sa približovali k silnejším krajinám, aby bola väčšia miera solidarity a väčšia miera rovnosti v rámci celého európskeho priestoru.

    Priznám sa, že na rokovaní európskeho samitu som pociťoval rozdiely medzi čistými platiteľmi a čistými príjemcami. Dokonca to niekedy vyznievalo ako výčitky voči nám. Vo svojom vystúpení som povedal veľmi jednoznačne, že bol by som veľmi rád, keby Slovensko bolo čistý platiteľ do fondov Európskej únie, pretože vtedy by to bola bohatá a silná krajina. A ak to vážne myslia so solidaritou, ak to vážne myslia s Európskou úniou ako s priestorom, kde všetci ľudia majú mať rovnaké podmienky na život, tak potom musia v rámci solidarity umožniť iným krajinám, aby sa približovali rýchlejšie. Začal preto súboj o tieto peniaze, pretože krajiny, čistí prispievatelia, najmä Veľká Británia, ale boli aj ďalšie krajiny, začali trvať na ďalších a ďalších škrtoch, a najmä na úkor politiky odstraňovania regionálnych rozdielov, teda politiky, ktorú my najviac potrebujeme.

    Privítal som samit Priateľov kohézie, ktorý bol prvýkrát zorganizovaný v Bukurešti rumunským premiérom a ktorého som sa osobne aj zúčastnil. Potom sme prevzali iniciatívu vo vláde Slovenskej republiky a zorganizovali sme ďalší samit, veľmi úspešný v Bratislave. Ďalší samit bol priamo na rokovaní európskeho samitu v Bruseli. Zdá sa, že tieto iniciatívy majú obrovský význam, pretože ak sa dá dohromady 15 – 16 krajín, ktoré majú rovnaké názory na peniaze potrebné na odstraňovanie regionálnych rozdielov, je to silnejší hlas, ako keď hovorí iba jedna, dve alebo tri krajiny.

    Čo teda je východiskom do ďalšieho rokovania o peniazoch.

    Za Slovenskú republiku môžem skonštatovať, že máme stále veľkú šancu a toto budem považovať za obrovský úspech, že dostaneme na roky 2014 – 2020 viac peňazí, ako sme ich dostali roky 2007 – 2013. Dokonca môžeme dostať viac peňazí, hoci celkovo sa rozpočet Európskej únie zoškrtáva. A tie škrty budú možno vyššie ako 100 mld. eur. Tendencie a trendy pri rokovaniach, pretože samit nedospel k záverom, sú však pre Slovenskú republiku zatiaľ veľmi pozitívne. Pozitívne je to, že ak sa udrží zásada, že politika odstraňovania regionálnych rozdielov nemôže byť jedinou obeťou škrtov, Slovensko reálne dostane viac peňazí na kohéziu ako v predchádzajúcom rozpočte.

    Druhá veľká významná vec je, že v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky dochádza k rýchlejšiemu približovaniu priamych platieb pre poľnohospodárov, čo spôsobuje pre krajiny, ako je Slovensko, dnes veľké nevýhody. Ak porovnáme priame platby pre rakúskeho alebo francúzskeho poľnohospodára s tým, čo dostáva slovenský poľnohospodár, nemáme čo porovnávať. Je tu tendencia Európskej únie, aby sme zrýchlili tempo približovania týchto platieb. My si však stále myslíme, že toto tempo by mohlo byť ešte rýchlejšie, ako bolo nastavené.

    Tretia priorita, na ktorú sme sa sústreďovali, bola otázka odstraňovania a odstavovania dvoch blokov Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ja sa k tomu nechcem vracať, ale tvrdím, že to bola závažná osudová chyba vyjednávačov pri vstupe do Európskej únie, ktorí súhlasili s odstavením dvoch blokov atómovej elektrárne ako s podmienkou pre vstup do Európskej únie. Tieto dva bloky boli krátko predtým významne modernizované za 11 mld. Sk a doslova to bola mašina na peniaze. Tieto dva bloky vyrábali lacnú elektrickú energiu. Avšak vyjednávači vyjednali, že tieto dva bloky treba zatvoriť. Ale zatvorenie a odstavovanie je veľmi drahé. My predpokladáme, že do budúcnosti bude treba vynaložiť ešte minimálne 400 mil. eur na odstavenie týchto dvoch blokov. A Európska komisia nám navrhla v rozpočte iba rozpočet vo výške 105 mil. eur. Preto vítam, že v návrhu, o ktorom budeme rokovať ďalej, má dnes Slovensko už vyrokovaných 200 mil. eur, čo je takmer stopercentné navýšenie sumy, ktorú budeme môcť použiť práve na odstavovanie Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

    Toto sú teda naše tri základné priority. Zopakujem ich.

    Veľmi silná kohézna politika. Nevieme bez týchto peňazí prežiť, nevieme. A urobíme všetko pre to vo vláde Slovenskej republiky, aby boli veci pripravené a nastavené tak, že tieto peniaze budeme môcť čerpať už hneď v roku 2014, aby nenastalo obdobie čakania rok-dva, kým projekty sa budú pripravovať, schvaľovať. Chceme byť podstatne lepšie pripravení na toto obdobie, ako bolo Slovensko pripravené na roky 2007 až 2013.

    Druhá priorita je neustále tlačiť, a ja verím, že v tomto duchu sa nám bude dariť, zrýchľovať tempo približovania priamych platieb pre poľnohospodárov.

    A tretia priorita, ako som už spomínal, je predovšetkým otázka odstavovania Jaslovských Bohuníc. A tam sa zdá, že môžeme získať o 100 % viac, ako pôvodne Európska komisia nám navrhovala.

    Vážené dámy a páni, Slovenská republika nemôže za to, že je v porovnaní s inými krajinami, ako je Nemecko, Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko, na tom horšie. Máme za sebou nejakú históriu, máme za sebou nejaký vývoj, ale vstúpili sme do Európskej únie presvedčení, že solidarita je základné slovo, ktoré určuje správanie sa všetkých členských štátov Európskej únie. Aj my si plníme domáce úlohy. Nikto nám nemôže povedať, že by sme spôsobovali Európskej únii nejaké ťažkosti. Garantujeme, že v roku 2013 bude deficit pod 3 %, čo je veľmi dôležité. Garantujeme vnútornú stabilitu Slovenskej republiky. Garantujeme splnenie všetkých cieľov, ktoré sa očakávajú v rámci Európskej únie a eurozóny, aby táto najvýznamnejšia svetová inštitúcia, a dovolím si o nej takto povedať, prežila, pretože jediná alternatíva, ktorá pre Slovensko dnes je, je alternatíva členstva v Európskej únii a v eurozóne. A musíme aj našou disciplínou a vnútornou zodpovednosťou ukazovať našim partnerom v Európskej únii a v eurozóne, že ak máme nejaké nároky na nich a žiadame od nich, aby sa správali solidárne, aby bohaté krajiny prispievali iným krajinám na rýchlejší rozvoj, tak že súčasne sme krajinou, ktorá na tento účel urobí všetko pre to, čo sa od členského štátu Európskej únie očakáva.

    Ak hovoríme o peniazoch, chcem oceniť to, čo sa podarilo ministrovi financií a podpredsedovi vlády v súvislosti s ďalšou tranžou pre Grécko, kde Slovensko, ak sa nemýlim, ako jediná krajina si vybojovala výnimku, pretože už sa nemôžeme pozerať na niektoré veci, a dostal podpredseda vlády a minister financií jasné politické pokyny, čo môže a čo nemôže. A dnes sa môžeme pozerať na Slovensku ľuďom do očí a hovoriť, áno, uvedomujeme si, že niekde končí trpezlivosť každého a preto to, čo sa dokázalo vyrokovať na stretnutí ministrov financií členských štátov Európskej únie, je naozaj niečo, za čo treba ministrovi poďakovať a čo len ukazuje, že sme ako krajina rešpektovaní, že ak niečo naznačíme, že niečo považujeme za potrebné, tak nás naši partneri počúvajú, že nie sme len krajina, ktorá je do počtu, s ktorou sa každý pohráva. A v tomto duchu vnímam aj predrokované parametre rozpočtu na roky 2014 – 2020.

    Pokiaľ ide o míňanie týchto peňazí do budúcnosti, na rozdiel od minulosti o operačných programoch, o rozdelení finančných prostriedkov a o príprave návrhu partnerskej dohody, o ktorej bude rokovať podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí s Európskou komisiou ako hlavný vyjednávač Slovenska, o tomto všetkom bude rozhodovať Rada vlády pre Partnerskú dohodu, teda nie nejaká koalícia strán politických, ale rada vlády, kde sú zúčastnení všetci predstavitelia vrátane vyšších územných celkov, samosprávy na miestnej úrovni, akademickej oblasti, zamestnávatelia, zamestnanci, jednoducho všetci tí, čo majú čo do tejto oblasti povedať. A verím, že výsledkom bude taký strategický referenčný rámec, také rozdelenie zdrojov, také operačné programy, ktoré budú slúžiť Slovenskej republike a najmä budú slúžiť jednému cieľu, ktorý je dnes pre Slovensko najpodstatnejší. A to je cieľ podpory hospodárskeho rastu. Urobíme všetko pre to, aby zdroje, ktoré budeme dostávať, sa nemíňali len na nákup zahraničnej technológie a pre zahraničné firmy, ktoré tu budú stavať, ale najmä aby ich vedeli použiť slovenské spoločnosti, aby tieto peniaze podporovali domáci slovenský hospodársky rast. Ten je pre nás životne dôležitý. Držme si v tomto strategickom cieli spoločne prsty. Ďakujem pekne za vaše vypočutie.

  • Ďakujem predsedovi vlády.

    Budeme pokračovať otázkami pre ministrov vlády.

    Prvá otázka je od pána poslanca Viliama Novotného a pýta sa pani ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej: „Vážená pani ministerka, navrhujete zrušiť zľavy na doplatky na lieky vo vernostnom systéme, odôvodňujete to posilnením zdravotníckeho charakteru lekární, navrhujete však iné zľavy, tie zdravotnícky charakter lekární neohrozujú?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vernostný systém je marketingový nástroj, ktorý podľa nás naozaj do zdravotníctva nepatrí. Lekáreň je zo zákona definovaná ako zdravotnícke zariadenie, nie ako obchodná prevádzka. Lekárnik nie je predajca či obchodník, ale je zo zákona definovaný ako zdravotnícky pracovník.

    Vernostný systém sa na prvý pohľad javí ako systém šetriaci pre pacienta. Nie je tomu tak. Pacient si v rámci vernostného systému zbiera za svoje nákupy v lekárni vernostné body na vernostnej karte, za ktoré pri svojom ďalšom nákupe v sieti lekární, ktorá mu danú kartu vydala, nakúpi často doplnkový sortiment, ktorý v mnohých prípadoch ani nepotreboval. V konečnom dôsledku pacient v tejto lekárni minie viac. Tržby a zisky siete lekární tak stúpnu na úkor pacienta. Prečo nepoviete pri tvrdení, koľko vernostné systémy ľudom akože ušetrili aj to B, o koľko reálne obrat v daných sieťach stúpol práve vďaka vernostným systémom? Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky má za to, že ak je lekáreň ochotná vzdať sa časti alebo celého svojho zisku pre svojho pacienta, nech mu reálne poskytne zľavu z doplatku na lieky. Tým pacient jednoznačne ušetrí ihneď pri výdaji lieku viazaného na predpis, ktorý musí užívať. Navrhovaná legislatívna úprava reaguje na veľmi sa zhoršujúci stav v oblasti užívania liekov, keď pacienti, najmä chronicky chorí, najmä seniori s viacerými ochoreniami, neužívajú svoje lieky tak, ako by mali. Šetria si ich, pretože nemajú doplatok na celú dávku. Dôsledkom toho sú podliečení pacienti, ako som opakovala, najmä seniori, s vernostnými bodmi a pleťovými mliekami. Náš návrh týmto pacientom umožní reálne ušetriť na doplatkoch za lieky. A za ušetrené peniaze si môžu nakúpiť to, čo naozaj práve potrebujú. A nemusí to byť ani tovar práve z lekárne. Môžu to byť aj potraviny. Možnosť zľavy z doplatku pre pacientov na takzvané predpisové lieky posilní individualizáciu prístupu lekárnika k svojim pacientom. Spolu s odbornosťou tak dávame lekárnikom do rúk veľmi silný nástroj odborne kvalitnej a efektívnej lekárenskej služby pre svojich pacientov, pre našich občanov. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, trošku ste plietli v tej odpovedi hrušky s jablkami, ale budem sa držať len merita veci, aby sme zbytočne nešli do tejto neproduktívnej diskusie. Dnes máme na Slovensku fungujúci systém zliav vo vernostnom systéme. Funguje to tak, že chorí ľudia, ktorí užívajú veľa liekov a majú ich predpísané na recepty, a najmä dôchodcovia môžu získať zľavy na doplatky za lieky predpísané na recept. Vy nesúhlasíte s týmto systémom. A vaše odôvodnenia, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, sú, že to oslabuje zdravotnícky charakter lekárne a že to vraj zvyšuje spotrebu, pričom podľa mňa oba tieto argumenty sú falošné, lebo neexistujú na to reálne údaje, ktorými to viete vydokladovať.

    Zatiaľ tomu rozumiem, SMER je proti zľavám v lekárňach, SDKÚ – DS podporuje a presadzuje zľavy v lekárňach. Zatiaľ je to jasné. A potom prišiel obrat o 180 stupňov. Zrazu ste povedali, že si viete predstaviť iný systém fungovania zliav v lekárňach. Napriek tomu, že odborníci, ale, ak chcete, aj opozícia, vás upozorňujú na to, že idete vymeniť fungujúci systém zliav v lekárňach, ktorý ušetril chorým a dôchodcom za osem mesiacov dva milióny eur na výdavkoch na doplatky za lieky, za mačku vo vreci, ktorá môže viesť k zdražovaniu liekov, môže viesť k špekuláciám medzi lekárňami a zneistí pacientov, lebo nebudú vedieť, kde kedy a na akú zľavu to vlastne majú nárok, presadzujete iný systém zliav. A tá moja otázka je: Prečo? Prečo nie je dobrý existujúci systém zliav? Prečo ponúkate mačku vo vreci, ktorá nie je vyskúšaná, namiesto systému, ktorý ušetril chorým a dôchodcom dva milióny eur? Nerozumiem tomu.

  • Nech sa páči, pani ministerka, odpoveď.

  • Dobre, môžeme od začiatku. Pán poslanec, nesúhlasím s tým, ako vy nazývate vernostným systémom, systémom zľavy, tiež systémom, ktorý niečo ušetril pacientom. My sme absolvovali množstvo stretnutí. Skúste si ísť sadnúť s dôchodcami. Vernostný systém vernostnou kartičkou pripútava pacienta k sieti alebo k jednej lekárni. On mu reálne nešetrí v tom momente doplatku na lieky. Pacient skutočne šetrí určité body, za ktoré dostáva často doplnkový tovar.

    Musím povedať, že nie je pravdou, že vymieňame niečo za nefunkčnú vec. My skutočne umožňujeme rovnocenne každej lekárni bez ohľadu na to, pod akou značkou figuruje, a každá lekáreň, ktorá rovnakým spôsobom sa podieľa na trhu svojou maržou, aby poznajúc svojho pacienta skutočne mala k nemu individuálny prístup, odbornosťou, poradenstvom a možnosťou zvážiť, či mu tú zľavu poskytne. V čom je ten rozdiel? Je v tom, že tu reálne ľudia, ktorí na predpis sú pacienti, potrebujú lieky, budú mať možnosť, aby keď doplácali za niečo štyridsať, reálne mohol zvážiť lekárnik podľa svojich možností, že v tom momente doplatí len dvadsať. Jemu zostáva v peňaženke to, čo on potrebuje pre svoje živobytie.

    Sedeli sme napríklad s Jednotou dôchodcov. Je naozaj realitou, že dôchodca má predpísané dve balenia a vyberá len jedno, pretože nemá na doplatok. Je tu práve individuálny prístup jeho lekárnika, ktorý môže zvážiť, že tento pacient potrebuje jeho pomoc. A jednoznačne mu môže pomôcť v tom momente.

    Musím povedať, že nie je fér pripútavať si v globále ľudí vernostnými systémami, ktoré, opakujem, majú za účel zvýšiť obrátkovosť a zisk, pretože pacienta v tom momente staviame k tomu, že sa rozhoduje, pretože v jednej lekárni mu možno ponúknu väčšiu zľavu na jeho liek, v druhej lekárni však má už nazbieraných na pleťové mlieko 100 bodov, takže zvažuje. Pre nás je podstatné, aby u neho naozaj zvíťazilo to, že potrebuje svoje lieky, aby sme skutočne vytvorili ten vzťah, zodpovedný vzťah lekárnika ako zdravotníckeho pracovníka k svojmu nie klientovi, ale k pacientovi, je zdravotníckym zariadením. Zachovávame primeranú časť regulácie doplatku preto do polovice.

    A musím povedať, že tento systém rozhodne umožňuje všetkým lekárňam sa zapojiť, zvážiť svoje možnosti vzdania sa svojho zisku v prospech svojich pacientov a rovnakým spôsobom však ale nezasahuje nijako do činnosti v oblasti kategorizácie. A aj naďalej v tejto činnosti sa budeme snažiť znižovať ceny liekov pre všetkých. Takže sme presvedčení, že sme pripravili návrh zákona ktorý nie je pre nikoho, ani pre lekárnikov, ani v prospech farmaceutických firiem, je skutočne v prospech pacientov. V tejto chvíli sú v krízovej situácii. Máme aj limity na lieky. Je to v poriadku. Ale my potrebujeme, aby v tej chvíli, keď vojdú do lekárne, mali na to, si kúpiť celú dávku a skutočne potom mohli ísť aj do tých potravín. Takže je to pomoc, ktorú podávame, pretože vďaka predchádzajúcej liekovej politike vyrástli doplatky za lieky do neuveriteľných výšin. Zavádzame novú liekovú politiku, ktorej lajtmotívom je sociálne únosný doplatok. Bohužiaľ, sám viete, že proces, ktorý v rámci demokratických princípov musíme zachovať, nám prinesie ovocie až v budúcom roku, hlavne v druhom kvartáli. My dovtedy sa musíme starať o to, aby naši pacienti lieky, ktoré majú na predpis a ktoré potrebujú, si aj mohli dovoliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Predtým ako prečítam druhú otázku, dovoľte mi, aby som na balkóne privítala zástupcov Vidieckeho parlamentu, ktorý na západnej terase už po jedenástykrát zorganizoval veľmi pekné podujatie. Takže vitajte a pozdravujeme vás.

  • Druhú otázku položila pani poslankyňa Mária Ritomská ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi. A otázka znie: „Vážený pán minister, je všeobecne známe, že nikto nevie, koľko miliónov eur sa dostane do škôl, riešenia analytikov, ako získať potrebných 120 miliónov až 180 miliónov eur na vyššie platy učiteľov, sú jednoznačné, tvrdšia kontrola samospráv, zrušenie štátnych investičných stimulov či prehodnotenie priorít, pričom ďalšie skryté peniaze sú aj v organizáciách pod ministerstvom školstva, ktoré hospodária neefektívne, stovky miliónov eur by sa zase dali získať väčšou kontrolou samospráv, ktoré dostávajú od štátu ročne dokopy 1,2 miliardy eur na vzdelanie, prečo trváte na tom, že viac ako 5 % učiteľom k platom nedáte?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie skončenia odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, mnohé vaše názory, ktoré sú obsiahnuté či priamo alebo nepriamo v tejto otázke, sú nielen zaujímavé, lebo mnohé by sme chceli aj riešiť postupne, nie za sedem mesiacov, ale v tých ďalších krokoch v rámci legislatívy a ďalších a ďalších zmien, ktoré tento rezort potrebuje, aby sme dokázali ministerstvu financií, že aj rezort vie nájsť zdroje a ich prerozdeliť, tak aby boli efektívne, a na druhej strane, pani poslankyňa, aby sme týmto dokázali, že aj tou vlastnou reštrukturalizáciou, ale aj vo vzťahu k našim školám, k optimalizácii školskej siete vieme urobiť kroky, ktoré budú potom podporené a, samozrejme, budú aj finančne docenené.

    Tvrdíte napríklad, že nikto nevie, koľko miliónov eur sa dostane do škôl. No, tak ale ja musím tiež povedať, že z rezortu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sú jasne definované finančné prostriedky, ktoré sú orientované z hľadiska obligatórnych výdajov, ktoré vyplývajú zo zákonov a povinnosti rezortu takýmto spôsobom aj ich zabezpečiť. A musím povedať, že aj vďaka súčasnému pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády tieto zdroje tam ostali. 1,35 mld. z celkového rozpočtu ide do regionálneho školstva. Vyše 430 mil. eur z rozpočtu ide do vysokých škôl. A potom tam zostáva nejakých 150 mil. až 170 mil. eur, ktoré idú do vedy, výskumu, podpory mládeže na niektoré projekty a, samozrejme, aj do športu. Takže tento rozpočet je tak zostavený, takto je kreovaný. A, prirodzene, z veľkej časti tie prostriedky sú obligatórne nutné, aby tento rezort ich zabezpečoval vo vzťahu k prijímateľom v rámci rezortu. A celkový rozpočet rezortu je 1,94 mld. eur. A ďalšie prostriedky, ktoré sú a o ktorých sa uvažuje, sú predovšetkým prostriedky, ktoré idú z európskych fondov, či do operačného programu Vzdelávanie, ktorý bol takmer necelý rok pozastavený, ktorý sme museli obnovovať, a, samozrejme, operačného programu pre výskum a vývoj. Ak sa nám podarí naštartovať a už naštartovali sme vo vzťahu tohto roku to čerpanie, tak veľké zdroje práve pôjdu do vybavenosti našich škôl v rámci operačného programu Vzdelávanie, či to bude cez dopytové projekty, pozbavené veľkej byrokracie, a, samozrejme, cez projekty ktoré sú národné, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom našich priamo riadených organizácií. A preto dávam otázku aj ja, pretože priamo riadené organizácie v súčasnom režime nemožno rušiť, a keby sme ich aj zrušili, tak nájdeme tam 1,5 až 2 % zdrojov. Prečo ich nemôžeme rušiť? Pretože sú zapojené do čerpania európskych fondov v rámci národných projektov a všetky peniaze boli do týchto projektov cez národné projekty do týchto priamo riadených organizácií prerozdelené, ktoré išli potom ďalej na naše školy, školské zariadenia, a ak by sme zrušili takéto organizácie, tak by sme museli tieto prostriedky podľa princípov Európskej únie vrátiť. A bolo by to veľké zaťaženie v neprospech štátu. A bola by to veľká čiastka. Ja sa, naopak, snažím, aby sme túto prácu zefektívnili. V súčasnom období, čo nebývalo zvykom, každý týždeň je pracovná porada o čerpaní eurofondov na ministerstve za prítomnosti priamo riadených organizácií a veľmi nekompromisne požadujem, aby dosiahli ten cieľ, ktorý je vo vzťahu k tomuto roku, pretože my keď sme prišli na rezort, tak na tento rok z plánovaných prostriedkov z N + 3, ktoré boli zazmluvnené od roku 2009, bolo vyčerpaných veľmi málo v predchádzajúcom období a my sme museli dočerpať viac ako 60 mil. eur, čo bolo za pol roka, keď sme rozbehli tieto veci, skutočne enormné úsilie. Ale pevne verím, že sa tieto veci zvládnu.

    Viete, málokto vie, a, samozrejme, ja vás ani neviním z toho, pretože čísla sú čísla, tie sú všeobecné, akým spôsobom je možné, a s vami súhlasím, zefektívniť financovanie, ktoré sa týka financovania vnútri rezortu na tie projekty a tie programy, ktoré by mali byť prioritné, a aby sa tie prostriedky tam aj skutočne dostávali. A, samozrejme, aj ja často o tom pochybujem. A hľadáme možnosti a spôsoby, či tie prostriedky, pokiaľ nie sú priamo viazané a účelové, všeobecne povedané, ako ste vy povedali, sa cez samosprávy priamo dostávajú v tej celkovej čiastke na jednotlivé školy, školské zariadenia, či už v originálnych alebo v prenesených kompetenciách. Pokiaľ ide o prenesené kompetencie, tak si to vieme odsledovať, cez originálne si to ťažšie vieme odsledovať, i keď robíme pravidelné kontroly, pokiaľ zistíme chyby, že tieto prostriedky, ktoré boli účelovo viazané z ministerstva financií v rámci podielových daní na rozvoj školstva a školských zariadení v originálnych kompetenciách, aby boli maximálne využité.

    Samozrejme, pristúpili sme aj vnútri rezortu k viacerým auditom. Audit bol uskutočnený v rámci informačných technológií. A musím vám povedať, za tých posledných desať rokov v tom, čo išlo do informačných technológií, ktoré považujem za veľmi dôležité vo vzťahu k tomuto rezortu, boli často robené veľké chyby. A musíme tieto veci zefektívniť a zracionalizovať. A preto sa urobila aj veľmi významná personálna zmena na úrovni generálneho riaditeľa. Nastúpil tam nový generálny riaditeľ. Je poverený vedením sekcie pre informatizáciu školstva, ktorý robí veľmi zásadné zmeny v tom, nielen aby sme zefektívnili, ale aj aby sme často nedávali dvakrát, trikrát na tie isté činnosti peniaze. A teraz to nehovorím len vo vzťahu k tomu problémovému rezortnému informačnému systému, ale aj vo vzťahu k ďalším zdrojom, ktoré by mali smerovať našim školám a školským zariadeniam v rámci predovšetkým, čo podporujem, výraznej digitalizácie nášho vzdelávania.

    Čo sa týka samospráv. Finančné prostriedky, ktoré dostanú na prenesený výkon z oblasti školstva, znovu sú účelovo určené. A my máme pravidelné informácie cez naše krajské školské úrady alebo budúce odbory školstva každý mesiac, ako sú tieto prostriedky použité. Hovorím o prenesených kompetenciách, čo sa týka základných škôl pre obce a mestá a čo sa týka stredných škôl cez regionálne samosprávy. Vieme dokonca povedať jasné veci, čo sa týka priemerných platov, čo sa týka platov učiteľov v rámci tarifných platov, lebo to je základný rozdiel, medzi priemerným platom a tarifným platom. A, samozrejme, vieme aj o každej odmene, ktorá ide v rámci škôl na jednotlivých učiteľov a riaditeľov. Ale to nie je mojou povinnosťou, aby som o tom informoval, resp. ja zachovávam istým spôsobom, nazvime to, také tajomstvo. O tom nebudem verejne hovoriť, aké sú udeľované odmeny v oblasti školstva. Len za minulý rok v priemere boli to odmeny vo výške 700 až 800 eur na jednu osobu, na jedného učiteľa a školského zamestnanca.

    Nuž a spomínate ďalej finančné prostriedky z rozpočtu priamo riadeným organizáciám. Som vám už na to odpovedal, pretože skutočne všetky priamo riadené organizácie jednak robia nezastupiteľnú úlohu v oblasti zabezpečovania úloh v školstve, ale na druhej strane prechádzajú peniaze z európskych fondov cez ne, cez národné projekty. A pristúpiť k nejakým hurá systémom na rušenie týchto organizácii len preto, aby som získal nejaké jedno až dve percentá HDP, by som nepovažoval za správne, pretože by štát, Štátna pokladnica, ministerstvo financií a, samozrejme, najmä rezort školstva musel za to ťažko zaplatiť.

    Takže na záver. Len racionalizáciou činností v rezorte sa dajú sčasti zlepšiť tie podmienky. A za tým si stojím. A robíme veci aj vo vzťahu k budúcemu rozpočtu, aby skutočne v maximálnej miere tie finančné prostriedky, ktoré budú, ešte neviem, ako presne to bude, schválené v rámci štátneho rozpočtu na rok 2013, boli efektívne využité a predovšetkým aby sa dostali na konkrétne školy, na konkrétnych učiteľov, pedagógov, odborných zamestnancov škôl a nepedagogických zamestnancov nášho školstva.

    Ďalej by som chcel pripomenúť, že problémy financovania školstva sa dajú riešiť len kombináciou zvýšenia prostriedkov, ktoré do tohto rezortu dá spoločnosť prostredníctvom istého prerozdelenia prostriedkov, či už je to na priamo riadené organizácie alebo na prenesený výkon školskej správy, alebo na originálne kompetencie, aby sme tieto veci vedeli kontrolovať. A priznávam sa, znovu opakujem, že často niektoré veci sa môžu len kontrolou cez naše kontrolné orgány, cez štátnu školskú inšpekciu preveriť. A pokiaľ tu vznikajú pochybnosti, tak aj v tejto oblasti náš rezort koná.

    V súčasnosti, hovorím to celkom zodpovedne aj tomuto váženému plénu poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, je možnosť zvýšiť prostriedky do školstva, a to hovorím zodpovedne ako zodpovedný politik, maximálne vo výške 5 % na mzdy našich pedagogických odborných a nepedagogických zamestnancov; a tých 5 % pre odborných a pedagogických zamestnancov, tá posledná ponuka bola, aby sa dostalo do tarifných platov, aby to bolo zastabilizované. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno. Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vami rozsiahlu odpoveď, ktorou ste v konečnom dôsledku teda ale neodpovedali.

    Ja začnem od konca. Ja som poukazovala na to, že vlastne analytici zistili, že je veľa peňazí v rezorte, ktoré by sa dali uplatniť aj na učiteľské platy. A vy ste vlastne toto povedali aj do médií. A povedali ste, že nedáte viacej percent. A teraz ste potvrdili aj tu v parlamente, že iba 5 % dáte na platy učiteľov. Tá predchádzajúca vaša rozsiahla informácia o tom, koľko peňazí sa dáva na budovy, nie je podstatná, lebo podstatná bola u mňa oblasť, kde analytici zhodnotili, kde sú peniaze. A vy teda stále tvrdíte, že je to tých 5 %. Toto by ma zaujímalo vedieť.

  • Neviem, ktorí analytici to boli, ale ja som počul teda nezávisle od analytika z INEKO pána Goliaša, jasne povedal, že v súčasnosti je tá možnosť do tých 5 % ísť, čo sa týka platov. A povedal to verejne pre rozhlas. A, samozrejme, tie vnútorné rezervy v rámci rezortu sú analytikmi konštatované, že tie zdroje v tomto rezorte nie sú. Ja som kedysi aj o tom uvažoval, že budem, ako som nastúpil na rezort, hľadať väčšie a väčšie zdroje. A napokon ma vtedy aj upozornil pán poslanec Beblavý, aby som si najprv veci zhodnotil. A, prirodzene, som si ich zhodnotil, že ten rezort je skutočne v súčasnosti, a znovu opakujem, v súčasnosti s tými kompetenciami, ktoré zabezpečuje v tých zdrojoch, tak by som povedal, na hrane, aby zabezpečil všetky výdavky, ktoré sa týkajú obligatórnych, a opakujem znovu, obligatórnych povinností, ktoré má štát v zmysle zákonov, aby dodržiaval zákony. A musím vám povedať, že dneska som sa doobeda stretol, keď som podpisoval memorandum spoločné, slovensko-rakúsko-slovinsko-maďarsko-české v oblasti vzdelávania vo Viedni so svojou kolegyňou pani Schmied, ministerkou školstva rakúskej vlády. Tak mi povedala tiež, najistejšie prostriedky sú obligatórne zadefinované. A tieto prostriedky sú zadefinované v mojom rezorte. A ja skutočne neviem, a opakujem znovu, nájsť ďalšie zdroje, ktoré by mohli byť prerozdelené na platy učiteľov vnútri rezortu. Samozrejme, vo vzťahu k budúcemu roku 2013 ideme robiť optimalizáciu a racionalizáciu školskej siete, ku ktorej sa na školskej štvorpartite prihlásili aj odborári, aj zamestnávatelia, aj zriaďovatelia. Čiže to je jediná cesta, ako nájsť ďalšie zdroje. A, prirodzene, samozrejme, je to aj otázka ďalšieho vývoja v našom rezorte, pretože desiatky rokov, čiže od roku 1993, 20 rokov, opakujem, sa neuskutočnila optimalizácia, racionalizácia školskej siete. A preto dnes máme až také obrovské rozdiely, že nám v školstve končilo 45 000 deviatakov za minulý školský rok 2011/2012 a ponúknutých miest v rámci stredného školstva je 83 000. To sú presné čísla. To znamená, že na jedného absolventa základnej školy sú dve miesta na našich stredných školách. Čiže očakávam aj od samospráv, najmä regionálnych, že urobia isté prehodnotenia, pretože tie prostriedky, ktoré idú v rámci normatívu, a sú tam platové veci, réžia a tak ďalej, sa dajú ušetriť a dajú sa potom presunúť práve na platy učiteľov, aby sme to takýmto spôsobom zabezpečili, lebo tá réžia nebude vykladaná tak, že budeme vykurovať a zabezpečovať réžiu, osvetlenie škôl a tak ďalej poloprázdnych alebo prázdnych, ale tak, že tieto peniaze dostaneme tam, kam patria, a efektívne budú využité práve na platy učiteľov a na vzdelávací proces na našich školách. Toľkoto z mojej strany.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: „Vážený pán minister, ako ste doriešili dofinancovanie škôl v rámci regionálneho operačného programu, opatrenie 1. 1, ktoré vzniklo nad kontraháciou v čase prvej Ficovej vlády?“

    Nech sa páči, poprosím vás, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Dňa 11. októbra 2012 Európska komisia schválila tretiu revíziu Regionálneho operačného programu. Vďaka tejto, v poradí tretej revízii sa podarilo znížiť deficit z nadkontrahovania v rámci opatrenia 1.1 Infraštruktúra vzdelávania Regionálneho operačného programu na úroveň necelých 66 mil. eur z európskych zdrojov. V súčasnosti sa podnikajú kroky smerujúce k spusteniu ďalšej, štvrtej revízie, ktorou by sa mal deficit z nadmerného zmluvného viazania, ktoré na doplnenie pokračovalo aj počas vášho pôsobenia, pán poslanec, vo funkcii ministra, výrazne znížiť, resp. predpokladáme, že by mohla tá nadkontrahácia byť na úrovni nula. Predpokladáme, vo februári, marci že by sa táto situácia mohla definitívne uzavrieť. Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, nech sa páči. Máte na to dve minúty.

  • Pán minister, chcem sa spýtať v mene tých obcí, ktorých sa to týka, pretože obce niektoré urobili tie školy, kedy môžu podľa vás reálne očakávať, že dostanú zaplatené za investície, ktoré vykonali, pričom čakajú na peniaze z ministerstva, ktoré vznikli týmto spôsobom. Ďakujem.

  • Reálne môžu očakávať tieto platby, pokiaľ budeme mať vykryté všetky zdroje, prebehnú všetky kontroly, čo sa týkajú úhrady, budú všetky faktúry v poriadku. A okamžite ministerstvo spustí systém financovania. Ďakujem.

  • V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a otázka znie: „Nedávno sa ministri sociálnych vecí členských štátov Európskej únie sociálnodemokratického razenia zhodli na vízii tzv. sociálnej únie v Európskej únii, ktorá by posilnila aj európsky sociálny dialóg, a teda kolektívne vyjednávanie na európskej úrovni, mohol by takýto proces oslabiť tzv. preteky ku dnu, a teda predháňanie sa v nižších sociálnych štandardoch v snahe upútať zahraničné investície?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, pán predseda výboru, v Deklarácii ministrov práce a sociálnych vecí sociálnodemokratického zamerania sa navrhuje posilniť sociálnu dimenziu Európskej únie. Cieľmi tejto sociálnej stránky Európskej únie sú zníženie nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, prekonávanie sociálneho dumpingu a hlavne zabránenie predbiehaniu sa v poskytovaní nízkych sociálnych štandardov v Európskej únii. Medzi významné prostriedky dosiahnutia týchto cieľov patrí aj zdôraznenie a posilnenie európskeho sociálneho dialógu. Práve lepšia komunikácia so sociálnymi partnermi na úrovni Európskej únie, ako i národnej úrovni a ich väčšia zainteresovanosť do procesu prípravy legislatívnych i nelegislatívnych návrhov môžu výrazne pomôcť v zabránení zneužívania poskytovania nízkych sociálnych štandardov.

    Budovanie sociálnej únie sa stáva nevyhnutnou podmienkou pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti Hospodárskej a menovej únie. Hospodárska, menová, banková a politická únia by mala byť doplnená o sociálnu úniu postavenú na piatich samostatných, ale recipročných, previazaných pilieroch, ktorými sú, po prvé, zamestnanosť a sociálno-investičný program, po druhé, pakt sociálneho pokroku, po tretie, spoločný sociálny štandard, po štvrté, sociálny protokol, a, po piate, posilnený európsky sociálny dialóg.

    V Európskej únii síce patrí sociálna politika do kompetencií členských štátov, ale na európskej úrovni existuje široký priestor na ich koordináciu. A preto priestor by mal byť využitý práve s pomocou sociálnych partnerov.

    Vytváranie vhodného investičného prostredia a existencia silnej sociálnej politiky, ktorá definuje sociálne štandardy, nie sú v žiadnom prípade protipólmi, čoho najlepším dôkazom je aj politika vykonávaná našou súčasnou vládou. Napriek vysokej finančnej zodpovednosti a konsolidačnému úsiliu v oblasti verejných financií je hospodársky rast Slovenskej republiky aj v čase krízy nielenže v pozitívnych číslach, ale zároveň jeden z najvyšších v rámci celej Európy. Vláda Slovenskej republiky dokáže aj v týchto neľahkých časoch garantovať zachovanie sociálneho štandardu a istôt pre obyvateľov nášho štátu.

    Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.

  • Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Oceňujem vašu odpoveď. A teší ma, že slovenská vláda a slovenská sociálnodemokratická vláda vyjadruje podporu tomuto projektu. Treba si totiž uvedomiť, že jediná Európa, ktorá kedy bude mať podporu od ľudí, bude sociálna Európa. Ten druh európskej integrácie, ktorý začal od osemdesiatych rokov prijatím Jednotného európskeho aktu a Maastrichtskej zmluvy a ktorý neskôr pokračoval ďalšími zmluvami a prehlboval integráciu na neoliberálny spôsob, oslabil rôzne sociálne programy v Európskej únii a európsky sociálny model. Vyvrcholením tohto boli škandalózne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípadoch Laval a Viking v roku 2007, ktoré predraďujú slobodu podnikania pred právo na štrajk, na základné sociálne právo. Takže v tomto duchu, myslím si, aktivity či už francúzskeho alebo luxemburského ministra práce, a som rád, že sa pridávame aj my v mnohých ohľadoch ohľadom sociálnej únie, sú, samozrejme, vítané. Na druhej strane Slovensko má určite aj svoje špecifiká, ktoré by rado zdôraznilo. Sú nejaké sociálne programy alebo sociálne špecifiká, ktoré by ste vy radi zdôraznili v tomto projekte? Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • No, pán poslanec, len môžem potvrdiť, že jednoznačne chceme to podporiť a pridať sa k sociálnodemokraticky orientovaným ministrom práce, ktorí presadzujú túto myšlienku, tak ako som zvýraznil aj vo svojom hlavnom vystúpení, pakt sociálneho pokroku musí byť zavedený ako jasná protiváha k Paktu stability a rastu, ktorý sa ukázal ako nevhodný pre vytváranie nových dôstojných pracovných podmienok a zvyšovanie sociálnej súdržnosti. Skončil som.

  • Ďakujem pekne za odpoveď aj za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    A v poradí piatu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško ministrovi kultúry Slovenskej republiky Marekovi Maďaričovi a otázka znie. „Cením si vysielanie Slovenského rozhlasu, najmä Rádia Devín, ktorého vysielanie denne počúvam, v súčasnosti sa však v Slovenskom rozhlase silno prepúšťa, takže mám obavy o podstatné zníženie kvality verejnoprávneho vysielania, som svedkom postupnej likvidácie náboženského vysielania ako v Slovenskom rozhlase, tak aj v STV, 23 rokov od pádu komunizmu sú náboženské redakcie, ktoré vznikli po roku 1989 úplne rozprášené, ľudia, ktorí pomáhali formovať duchovnú, kultúrnu a morálnu úroveň našich občanov, sú prepúšťaní, presúvaní na iné pracoviská alebo odchádzajú, v Slovenskom rozhlase sa napríklad ruší Centrum publicistiky, v rámci ktorého beží jediná relácia o politických väzňoch Klub osudov, aký bude jej osud, prečo pre 80 % občanov, ktorí sú veriaci, sa náboženské vysielania zanedbávajú?“

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, pri všetkej úcte, kladiete mi otázku, akoby ste sa domnievali, že riadim RTVS. Nedovolím si to povedať, že by to bolo z nejakej nevedomosti, možno ste pozabudli na to, že tieto kompetencie nemám a bližší vzťah k RTVS v zmysle kontroly jej programu a riadenia máte vy, pretože kontrolným orgánom je Rada RTVS, ktorá je volená parlamentom. Ale napriek tomu ja som si tie tvrdenia alebo domnienky, ktoré máte v otázke, preveril a môžem vás uistiť, že redakcia náboženskej publicistiky zostáva zachovaná v rámci sekcie programových služieb Slovenského rozhlasu v odbore vlastnej tvorby, celkový počet a štruktúra sa žiadnym spôsobom neredukuje. Naopak, RTVS v budúcom roku pripravuje naviac mimoriadne cykly nad rámec súčasného rozsahu náboženského vysielania. Generálny riaditeľ RTVS sa krátko po tom, ako sa stal generálnym riaditeľom, stretol aj s cirkevnými autoritami aj s arcibiskupom Zvolenským na tému obohatenia náboženského vysielania a celkového pohľadu na jeho priestor a obsahu vysielania RTVS . Všetky náboženské formáty, ktoré sa vysielajú v súčasnosti, sa aj budú vysielať, nedochádza k redukcii oproti minulosti. A týka sa to aj vami zmieneného formátu Klub osudov, ktorý zostáva zachovaný. To znamená, tie informácie, ktoré ste formulovali vo svojej otázke, sú skôr nejaké chodbové reči a nezakladajú sa na pravde.

    A možno ma táto vaša otázka tak trochu udivuje aj v tom zmysle, že ju kladiete v čase, keď prvýkrát v histórii RTVS vysiela v týchto dňoch sériu adventných koncertov každý deň o 8.00 hodine na dvojke, ktoré majú charitatívny, kultúrny, regionálny a v čase adventu aj svoj duchovný význam.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec chcete doplňujúcu otázku položiť.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem za odpoveď, ktorú beriem, samozrejme, moje informácie, e-maily a rozhovory s ľuďmi hovorili o niečom inom, už nielen teraz, ale dlhodobo. Veľmi horlím za verejnoprávne médiá, najmä, ako som spomenul, Devín a iné, ktoré naozaj vysielajú programy v dnešnom mediálnom maglajze, ktoré sú v prospech lepšieho Slovenska. Včera som sa vracal domov. Beethovenovu siedmu ktoré rádio nám dá okrem Devína u nás na Slovensku? A STV napriek niektorým excesom tiež robí veľa pre vzdelanosť a kultúru a tiež proste všelijaké problémy v nej existujú, na ktoré by som chcel upozorniť, najmä čo sa týka náboženského vysielania. Myslím si, že vo verejnoprávnych médiách musia mať svoje miesto aj náboženské vysielania, trištvrte Slovákov sa k tomuto hlási.

    A chcem konštatovať, to s tým nesúvisí, ale nie je zlé, aby ste si to vypočuli, že pred pár minútami sme skončili ekumenické stretnutie 35 poslancov Národnej rady so všetkých strán koalície aj opozície, celkom nás bolo asi 50, a pod záštitou troch podpredsedov pani Laššákovej, Jurinovej a Figeľa, ktorí tam boli prítomní, sme mali veľmi pekné, pozitívne, konštruktívne, zjednocujúce stretnutie. A nebyť náboženských vysielaní, obávam sa, že sa s týmto do médií nikdy nedostaneme. Takže ich obmedzovanie, ktoré naozaj tu dlho už trvá, možno ste to vy nezaregistrovali, ma znepokojuje. Ak vy hovoríte opak, tak to hodnotím veľmi pozitívne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec, ja si rovnako myslím, že náboženské vysielanie je veľmi dôležité. A kde inde ho môžeme mať? Jedine vo verejnoprávnych médiách. Že? Komerčné médiá nikdy takýto priestor nevytvoria, česť výnimkám, lebo máme aj dnes už aj televízne a rozhlasové stanice, ktoré sú, čo sa týka programovej služby, orientované na náboženské vysielanie, ale celoštátne určite len verejnoprávne.

    Ale predsa len vám musím odpovedať, keďže vy ste tú otázku formulovali veľmi silno. A je tu tá posledná veta: Prečo sa náboženské vysielanie zanedbáva? Ja to musím zopakovať, ja si nepamätám, že by sa niekedy nejaký generálny riaditeľ krátko po svojom nástupe stretol s vrcholnými predstaviteľmi cirkvi, aby s nimi predebatoval ich predstavy a požiadavky. To považujem za veľmi významný signál zo strany súčasného vedenia RTVS. Takisto si nepamätám, že by tak rýchlo po nástupe nového vedenia dokázala pripraviť unikátnu sériu programov, ktoré majú aj svoju duchovnú rovinu.

    A ak máte o to taký záujem, naozaj formulujte túto otázku vy ako poslanec priamo manažmentu RTVS a určite vám povedia, lebo mne to povedali, že budúci rok bude ešte viac týchto programov a vysielaní náboženských, najmä čo sa týka Slovenského rozhlasu, ako je to v tohtoročnej štruktúre. A až potom možno formulujte tak silne a sugestívne otázku, v ktorej by vyznievalo priam, že práve teraz po nástupe nového vedenia prichádza k útlmu náboženského vysielania.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorá znie: „Vážený pán minister, aký je stav čerpania finančných prostriedkov v Programe cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovensko a aký je predpoklad ich ďalšieho čerpania, aké kroky ste vykonali od nástupu do funkcie, aby Slovenská republika sa stala riadiacim orgánom pre celý tento program na obdobie na obdobie 2014 – 2020?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dobre, ďakujem pekne. Pán poslanec, k tej prvej časti otázky. Stav čerpania Programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovenská republika na roky 2007 až 2013 je vo výške 45 818 330,51 eura, čo prestavuje 25,96 % plnenia z alokovaných finančných prostriedkov pre program, ktorý celkovo obsahuje čiastku 176 496 479 eur. Finančný záväzok v zmysle pravidla N + 3 pre roky 2008 a 2009 je tak v súčasnosti splnený. Riziko však predstavuje splnenie finančného záväzku v nasledujúcom roku 2013, keď sa zmysle nastavených pravidiel čerpania zlučujú záväzky N + 3 a N + 2, teda finančné záväzky pre roky 2010 a 2011 do jedného roku. A predstavujú tak vysokú finančnú náročnosť. Súčasný trend čerpania finančných prostriedkov predstavuje určité riziko, že vysoký finančný limit pre budúci rok nemusí byť dosiahnutý.

    Ministerstvo pôdohospodárstva si plne uvedomuje vážnosť situácie v prípade nesplnenia finančných záväzkov voči Európskej komisii. A z tohto dôvodu pristúpilo k posilneniu personálnych kapacít, konkrétne u finančných manažérov zodpovedných za výkon finančnej kontroly výdavkov slovenských prijímateľov. Posilnením personálnych kapacít sa výkon prvostupňovej kontroly, za ktorú je zodpovedné ministerstvo pôdohospodárstva, zvýši, čo má pozitívny dopad na intenzitu vydávania certifikátov o oprávnenosti výdavkov pre slovenských prijímateľov.

    Prijímatelia tak majú možnosť zvýšiť intenzitu predkladania žiadostí o preplatenie výdavkov zo strany riadiaceho orgánu, ktorý je v Maďarsku.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, prepáčte, čas, ktorý je určený na hodinu otázok uplynul, takže ja vám ďakujem, nemohli ste to dokončiť, ale budeme pokračovať v rokovaní. Ďakujem, pán minister.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 234).

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby zaujal svoje miesto.

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Kamenického, aby zaujal svoje miesto.

    A teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov. A to je pán poslanec Ján Mičovský. Pán poslanec Mičovský nie je tu, stráca poradie, pán poslanec Martvoň nie je v sále, stráca poradie, pán poslanec Procházka nie je v sále, stráca poradie, pán poslanec Brocka nie je v sále, stráca poradie. Opätovne pán poslanec Mičovský nie je v sále, stráca druhýkrát poradie, pán poslanec Martvoň, pán poslanec Procházka, pán poslanec Brocka taktiež opätovne nie sú v sále, strácajú druhýkrát poradie. To sú všetci, ktorí sú ústne prihlásení do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, v zmysle rokovacieho poriadku, takže rozprava ešte nie je ukončená.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Na základe toho, čo tu už bolo povedané, čo hovoril pán minister ohľadne retroaktivity tohto zákona, tak som si dovolil, chcel by som ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh ako za skupinu poslancov strany SMER – sociálna demokracia.

    Jedná sa o to, že na základe diskusie medzi ministrom a pánom poslancom Procházkom bolo konštatované, že vznikajú ešte určité riziká súvisiace s retroaktivitou. Preto navrhujem, aby ešte licencie, ktoré boli vydané do 31. 12. 2012 na 5 rokov, čo sa týka videohier a ruliet, a na 10 rokov, čo sa týka kasín, dobehli svoju platnosť tak, ako boli pôvodne vydané.

    Ďalej, tento pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, hovorí o tom, že od 1. 1. 2013 by sa platnosť licencií, ktoré boli doteraz teda na videohry, rulety, konkrétne podľa zákona, technické zariadenia prevádzkované priamo hráčmi hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom telekomunikačných zariadení videohier a tzv. bližšie nešpecifikované hry, ktoré boli vydávané doteraz na 5 rokov, skrátila na 2 roky, a platnosť licencií, ktoré boli vydané pre kasína s platnosťou na 10 rokov, by sa od 1. 1. 2013 skrátila na 2 roky, žiadosti o vydanie licencií, ktoré ešte neboli právoplatné a ktoré by vlastne mali byť ešte riešené do 31. decembra 2012, by sa riešili podľa platných predpisov účinných od už 1. januára 2013. To znamená, že by sa skrátila platnosť týchto licencií na uvedenie, 2 roky. Tým súvisiace vlastne skrátenie licencií na 2 roky by v podstate znížilo aj poplatok za vydanie tejto licencie, v kasínach bol poplatok doteraz 33 193,50 eura. Tým, že by sa skrátilo to obdobie z 10 rokov na 20 roky, by sa pomerne znížil aj tento poplatok na jednu pätinu, teda na 6 700 eur. A pri videohrách a ruletách by to znamenalo zníženie poplatku z 3 319 eur na výšku 1 350 eur.

    Teraz by som si dovolil tento pozmeňujúci návrh prečítať v plnom znení.

    Podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 234).

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 234).

    Po prvé. V článku I sa doterajšie body 12 a 13 nahrádzajú novým znením, ktoré znie:

    „12. V §10 ods. 5 písmeno d) znie: „d) môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i); na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie“.“

    „13. § 10 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „Všeobecne záväzné nariadenie podľa ods. 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že v obci narúšajú verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obec oznámi bezodkladne ministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti."."

    Odôvodnenie. Podľa súčasnej právnej úpravy má obec oprávnenie ustanoviť všeobecne záväzným nariadením obmedzenie prevádzkovania hazardných hier, pričom neexistencia takéhoto obmedzenia všeobecne záväzným nariadením je podmienkou na vydanie licencie na prevádzkovanie hazardných hier. Aj keď takáto podmienka je ustanovená zákonom, doterajšia aplikácia zákona ukázala, že je potrebné ustanoviť aj podmienky, za ktorých môže obec túto zákonnú kompetenciu využiť. Navrhuje sa, aby takouto podmienkou bola sťažnosť obyvateľov obce podaná formou petície. Vzhľadom na to, že ide o veci spoločného záujmu obyvateľov obce, javí sa ako najvhodnejšie, aby sa k narúšaniu verejného poriadku vyjadrovali samotní obyvatelia obce, ak by hranie hazardných hier začali pociťovať ako neúnosné zhoršenie kvality života v obci. V občianskej spoločnosti je obvyklé využívať na vyjadrenie sa k závažným otázkam života obce inštitút petície. Pokiaľ ide o navrhované kvórum, je možné považovať 30-percentnú hranicu za optimálnu. Rovnaké kvórum je použité už v zákone o obecnom zriadení pri odvolávaní starostu alebo vyhlasovaním miestneho referenda. Petícia oproti referendu sa javí ako pružnejšia, prístupnejšia pre občanov a z tohto dôvodu aj vhodnejšia.

    Vzhľadom na vyváženie oprávnených záujmov obyvateľov obce a prevádzkovateľov hazardných hier sa navrhuje umožniť, aby prevádzkovatelia hazardných hier nemuseli okamžite ukončiť prevádzkovanie hazardných hier, ale aby mohli toto prevádzkovanie ukončiť v súlade s lehotou platnosti individuálnej licencie, ktorá bola prevádzkovateľovi na príslušný druh hazardnej hry udelená.

    Zároveň sa za účelom zabezpečenia dostatočnej informovanosti ministerstva financií ako regulačného orgánu navrhuje zavedenie novej povinnosti pre obce, a to predkladanie informácie ministerstvu financií o prijatí takéhoto všeobecne záväzného nariadenia vrátane uvedenia dátumu jeho účinnosti.

    Po druhé. V článku I sa za doterajší bod 21 vkladajú nové dva body, ktoré znejú:

    „22. V § 22 ods. 4 písm. e) a f) sa slovo „päť" nahrádza slovom „dva".“

    „23. V § 22 ods. 4 písm. h) sa slovo „desať" nahrádza slovom „dva".

    Doterajšie body vládneho návrhu sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa skrátiť doba, na ktorú je možné udeliť individuálnu licenciu z piatich rokov na dva roky, čo sa bude týkať technických zariadení, prevádzkovaných priamo hráčmi, hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom telekomunikačných zariadení, videohier a tzv. bližšie nešpecifikovaných hazardných hier.

    Navrhuje sa skrátiť doba, na ktorú je možné udeliť individuálnu licenciu z desiatich rokov na dva roky, čo sa bude týkať hazardných hier v kasíne.

    Po tretie. V čl. I bode 46 § 58i ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripoja sa tieto slová: „ak sa žiadosť predložila do 31. decembra 2012 a konanie o nej sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2012, doklad podľa § 20 ods. 6 písm. l) v znení účinnom od 1. januára 2013 predloží žiadateľ na výzvu ministerstva alebo obce".

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa doklad o nedoplatkoch odvodov do štátneho rozpočtu prikladal k žiadosti, o ktorej nebolo rozhodnuté do konca roka 2012.

    Po štvrté. V čl. I bode 46 sa § 58i dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:

    Odsek 9: „Konania o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier, ktoré začali a právoplatne neskončili do 31. decembra 2012, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.“

    Odsek 10: „Na individuálne licencie udelené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012 sa vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2012.“

    Odôvodnenie. Prechodnými ustanoveniami k úpravám účinným od 1. januára 2013 sa navrhuje upraviť postupy v súvislosti s udeľovaním nových individuálnych licencií.

    Po piate. V článku II sa doterajší text označuje ako bod 3 a na začiatok sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

    „1. V sadzobníku správnych poplatkov časti VIII. Finančná správa a obchodná činnosť položke 140 písm. a) 7. bode sa suma „33 193,50 eura“ nahrádza sumou „6 700 eur".“

    „2. V sadzobníku správnych poplatkov časti VIII. Finančná správa a obchodná činnosť položke 140 písm. a) 9. a 10. bode sa suma „3 319 eur" nahrádza sumou „1 350 eur".

    Odôvodnenie. Vo väzbe na skrátenie doby, na ktorú je možné udeliť individuálnu licenciu, sa navrhuje primerane znížiť aj výšku sadzby správnych poplatkov.

    Ďakujem skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Pán kolega, len pre moje lepšie porozumenie. Nepochopil som to celkom dobre. Vy navrhujete, aby v minulosti udelené licencie dobehli v takom znení, ako boli udelené, a aby sa na ne nevzťahovali nové pravidlá alebo nový zákon, ktorý ideme schváliť, áno? Správne to chápem?

  • Reakcia poslanca spravodajcu.

  • Pán poslanec nechce reagovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, takže uzatváram rozpravu.

    Pán minister nechce zaujať stanovisko k rozprave.

    Takže budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 235, spoločná správa výborov má tlač 235a.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi financií, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dámy a páni, vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti bol vypracovaný na základe uznesenia vlády v rámci tzv. Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť vytvorenie nevyhnutých podmienok pre kreovanie stabilného, transparentného a ekonomického prostredia.

    V Slovenskej republike existuje pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, pričom bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne optimalizujú svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov. Snažíme sa zabrániť kreatívnemu účtovníctvu na konci účtovného zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje a aký si praje.

    Dá sa predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.

    Týmto zákonom sa navrhuje v súlade s uvedeným cieľom zakázať platbu v hotovosti nad 5 000 eur, resp. 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami, nepodnikateľmi navzájom, pričom tento zákaz sa vzťahuje na všetky platby bez ohľadu na ich právny dôvod a príslušný limit sa vzťahuje na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu, uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plneniami uskutočnenými na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

    Cieľom tohto návrhu zákona je uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, keď je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t. j. dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona, a keď je pre výnimku závažný dôvod, ako sú napr. hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti, alebo zmenárenská činnosť takisto.

    Cieľom zákona je stanoviť sankcie, priestupky a správne delikty za platbu v hotovosti nad stanovený limit podľa tohto zákona.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Materiál bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie v Európskej centrálnej banke, ktorá potvrdila, že návrh zákona je v súlade s právom Únie.

    Ja by som len rád dodal, že tak ako som musel tento týždeň informovať verejnosť o tom, že daňové a odvodové príjmy v tomto roku sa ďalej prepadávajú, to posledné nepekné číslo hovorí o 276 mil. eur pre tento rok a je to odhad minimálne štvrť miliardy eur na rok budúci, čo, samozrejme, skomplikuje aj prípravu štátneho rozpočtu a dokonca spôsobí zrejme aj posunutie rokovania o návrhu štátneho rozpočtu v pléne Národnej rady, že za týmto všetkým, samozrejme, sú aj identifikované daňové úniky.

    Treba povedať, že tie príčiny menšieho výberu, ten odklon od pôvodne konštruovaného rozpočtu v prípade daní je už dnes skoro 700 mil. eur, tak ako som to včera s dávkou adrenalínu tu už raz uviedol, ale za tým všetkým je, samozrejme, aj reálny vývoj v slovenskej ekonomike, makroekonomické prostredie, v ktorom sa nachádzame uprostred eurozóny, uprostred Európy, ale sú za tým aj podozrenia z naozaj veľkých daňových únikov. Za taký dôkaz považujeme diskrepanciu medzi vývojom domácej spotreby, ktorý v tomto roku rastie, ale celkový počet daňových priznaní a daň z pridanej hodnoty v absolútnej hodnote klesá, čiže máme percentuálny nárast domácej spotreby a máme absolútne absolútny percentuálny pokles výberu daní z pridanej hodnoty.

    Samozrejme, úniky na DPH ovplyvňujú potom následne aj daň z príjmov právnických osôb. A toto je začarovaný kruh, v ktorom sa hýbeme. Ja som počas obedňajšej prestávky spolu s policajným prezidentom pánom Gašparom a prezidentom finančnej správy pánom Imreczem práve verejnosti prezentoval ďalšie dva prípady, ktoré sú zaujímavé nielen svojimi hodnotami daňových únikov a zadržaných nadmerných odpočtov vo výške 1,8 mil. a 3 mil. eur a následných dorubov vo výške 19 mil. eur, čo už je na písme, a nejakých zamýšľaných 8,5 mil. eur, lebo prekvapivým je to, že v daných dvoch prípadoch sú do daňových únikov zaplatené už veľké spoločnosti, nemôžem ich, samozrejme, pomenovať, ktoré majú veľký trhový podiel vo svojom podnikaní na území Slovenskej republiky. V jednom prípade je to veľkoobchod, maloobchod. A v druhom prípade je to obchodovanie s poľnohospodárskymi komunitami. Je jedna kauza, voláme ju kryštálový cukor, kde tým nosičom daňového úniku bolo fiktívne obchodovanie cezhraničné s cukrom vo firme, ktorá obchoduje s cukrom. Ale okrem toho fiktívnou fakturáciou a pohybmi, dovozom a vývozom cez biele kone si uplatňovala nadmerné odpočty. V ďalších prípadoch sú to obilniny, ako je repka olejná, slnečnica, pšenica. No a tu už sú vlastne dôkazy, konkrétni obvinení ľudia, organizovaná skupina, summa summarum tieto dva prípady cez 30 mil. eur. A hrozivé na tom je to, že sú to vážené firmy, vážení konatelia v týchto firmách, s bielymi goliermi. A to je signál toho, že v tejto krajine je niečo zhnitého a že s tým musíme s plnou vážnosťou bojovať naprieč politickým spektrom, lebo niekto uberá z kŕmidla všetkým nám.

    A ten hrozivý vývoj v oblasti daní hlavne je naozaj dôvodom na to, aby sme zaviedli aj opatrenia, ktoré možno sčasti, a ja to musím potvrdiť, sťažujú to fungovanie. Je to zmena kultúrneho prístupu. Mne je úplne jasné, že sa nachádzame v kultúrnom priestore, kde hotovostné platby majú svoju históriu, svoju kultúrnu podstatu. A to, čo sa snažíme vlastne teraz presadiť, je zmena, zmena na zavedenie limitov.

    Nemusím vám hovoriť, že naozaj obmedzenie hotovostných platieb má aj vzťah s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, aj takej, ktorá sa nepríjemným spôsobom týka politických kruhov. Mám na mysli hlavne korupciu.

    Takže uchádzam sa o schválenie návrhu tohto zákona, ktorý je zhmotnením nášho presvedčenia o tom, že proti daňovým únikom a s akoukoľvek kriminálnou činnosťou, ktorá má presah do ekonomiky, musíme jasne a všetci spoločne bojovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Milanovi Mojšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti vo výboroch.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 281 z 23. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 108 zo dňa 15. novembra 2012 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 146 zo dňa 20. novembra 2012.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5, 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode spoločnej správy 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti (tlač 235) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 125 z 23. novembra 2012.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Teraz otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, páni poslanci Hrnčiar, Sulík. Ukončuje možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Hrnčiar, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme na stole vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Treba určite podporiť každú snahu vlády o transparentnosť, o zamedzenie daňových únikov, o ošetrenie. Otázka znie, tento návrh zákona aký bude mať účinok, to ukáže až čas, a či to nie je len kozmetická snaha o boj proti daňovým podvodom. Takisto ako nedávno schválené legislatívne úpravy daňových zákonov ako zábezpeka, ručenie za daň, tak podľa mňa ani tento návrh zákona neriešia vecnú podstatu zániku dôvodov na daňové úniky pri DPH, resp. iných daniach a vedú len k obmedzovaniu podnikateľského prostredia alebo, tak ako aj pán minister povedal, určite to je istý náznak obmedzenia podnikateľského prostredia.

    Najväčším problémom tohto zákona je kontrola jeho dodržiavania. O tom, či faktúra bola uhradená v hotovosti za viac ako 5 000 eur, sa finančná správa dozvie len ad hoc pri výkone fyzickej kontroly konkrétneho daňového subjektu, špeciálne subjektov, ktoré nie sú platitelia DPH. Je naivné si myslieť, že zo strany daňových subjektov bude tento zákon dodržiavaný na 100 %. A taktiež je asi nemysliteľné, že finančná správa bude schopná odkontrolovať, či všetky faktúry nad 5 000 eur boli zaplatené bankovým prevodom. A keď sa už aj nejaké porušenie tohto zákona odhalí, tak, hneď v § 5 je uvedené, platnosť takéhoto obchodu, aj keď zaplateného v hotovosti v sume väčšej ako 5 000 eur, je v poriadku.

    Povedzme, že aj keď sa ad hoc odhalí porušenie tohto zákona, tak sa dostávame k problematike sankcií. Zákon definuje len maximálne sankcie za priestupky, resp. správne delikty. Určovanie konkrétnej výšky sankcie nie je dostatočne transparentným spôsobom určené a môže vytvárať nepriamo priestor na korupciu alebo machinácie zo strany finančnej správy. Na tento model sme si, žiaľ, už zvykli aj po prijatí ustanovení o zábezpeke.

    V každom prípade treba zdôrazniť, že ani právne úpravy tohto typu nezabránia neoprávneným nadmerným odpočtom na DPH. Dôvod je veľmi jednoduchý. Je takmer verejné tajomstvo, ako fungujú takéto DPH reťazce, ktoré po formálnej stránke zastupujú tzv. biele kone. Je to pre každú firmu iný kôň. A na pozadí je tzv. tichý akcionár. Pre tichého akcionára vôbec nie je problém uhrádzať medzi svojimi firmami fiktívne faktúry bankovým prevodom, nakoľko finančné prostriedky má vždy pod kontrolou v rámci svojej reťaze firiem. Tento návrh zákona, opakujem, nerieši samotnú podstatu problémov s daňovými únikmi. V dôvodovej správe je čiastočne vystihnutá problematika daňových podvodov, ale, ako som už spomínal, tento zákon ich nevyrieši.

    Aj týmto zákonom, rešpektujem to, ministerstvo financií sa inšpirovalo aj v iných štátoch Európskej únie, kde je zavedené obmedzenie platieb v hotovosti. A určite nikto nebude spochybňovať dobrý úmysel ministerstva financií, ale až čas ukáže, nakoľko prinesie tento návrh zákona svoje ovocie.

    Ale poďme sa pozrieť na poznatky z praxe fungovania nedávno prijatých opatrení, ktoré tiež mali zamedziť daňové úniky. Sú to nejasné pravidlá pri určovaní výšky zábezpeky, nezvládnutý proces zavádzania do praxe v rámci finančnej správy, meškajú registrácie, zaťaženie každého prvopodnikateľa paušálnou sumou 2 000 eur, nakoľko zlyháva samotný proces individuálneho určovania výšky zábezpeky finančnou správou, DPH-čkari zaplatia za tzv. bieleho koňa, čistokrvného bieleho koňa, 2 000 eur a bez problémov pokračujú vo svojich praktikách, vysoké sumy zábezpek vyrubené finančnou správou v individuálnych prípadoch, prezident finančnej správy hovoril konkrétne o prípadoch v sume 367 000 a 500 000 eur, ktoré fyzicky nikdy neboli zaplatené a pravdepodobne ani nebudú, nakoľko pre firmy alebo pre subjekt je jednoduchšie si nájsť čistokrvného koňa za 2 000 eur ročne, ručenie za daň, dokázateľnosť a vykonateľnosť ustanovenia o neprimerane nízkych, resp. vysokých protihodnotách na faktúrach. Kto to bude dokazovať? Na základe čoho sa to bude dokazovať? Do daňového konania budú prizývaní znalci kvôli posudkom? Na základe akých kritérií sa budú vyberať pre konkrétne prípady? Opäť sa tu otvára priestor pre možnú korupciu a klientelizmus, obchodovanie medzi firmami, kde sú rovnakí štatutári. Však v celej sieti DPH-čkového reťazca sú fyzicky nastrčení všade iní štatutári, biele kone a skutočný vlastník nikde nefiguruje. Aká je potom opodstatnenosť takéhoto ustanovenia? Je to aj obchodovanie s firmami, ktoré si opakovane neplnia svoje vykazovacieho povinnosti, platobné povinnosti a nekomunikujú so správcom dane a ktoré finančná správa zverejní na webe, pričom podľa platnej legislatívy mohla zrušiť registráciu na DPH a nekonala tak. A najhorším faktom zostáva to, že sa rôzne nepoctivé subjekty môžu cez kontakty na daňových úradoch a na konkurzných správcov prostredníctvom ustanovenia o ručení za daň dostať de facto k ovládnutiu iného subjektu alebo inej firmy. Všetky uvedené legislatívne opatrenia nie sú dostatočné efektívne na boj proti daňovým únikom.

    Pre skutočné zefektívnenie výberu daní je nevyhnutné najskôr urobiť poriadok a dokončiť začatú reformu na finančnej správe. Treba dokončiť centrálnu účtovanú evidenciu príjmov, pohľadávok a záväzkov v prospech účtu daňového poplatníka, na túto evidenciu žiadať elektronicky aj všetky vstupné a výstupné faktúry, t. j. záznamy priamo z účtovnej evidencie daňového subjektu. Účtovné systémy platiteľov by s týmto nemali problém. Takýmto spôsobom by bolo možné v zúčtovacom centre, napr. Kompetenčnom centre finančných operácií, ktoré podľa medializovaných informácií finančná správa plánuje zrušiť, overiť, či vôbec boli obchody uskutočnené, a vykonať automatické krížové kontroly vo vzťahu k dodávateľským subjektom a vykonať tak rizikové analýzy pre celú sieť dodávateľov a odberateľov a následné fyzické kontroly. V takom prípade by aj vyššie uvedené ručenie za dodávateľa mohlo byť v praxi aplikovateľné. Podľa nás by bolo najefektívnejším riešením platenie DPH nie na podnikateľský účet subjektu, ale v prospech účtu daňového subjektu vedeného v Štátnej pokladnici, a následne vzájomne zúčtovanie a vrátenie DPH na podnikateľské účty by vykonávala finančná správa.

    Ja vám, pán minister, držím palce v boji proti daňovým únikom. Ako som už spomínal, my nie sme proti obmedzeniu platieb, len otázka znie, či práve tento zákon je účinným prostriedkom na boj proti daňovým únikom. Myslím si, že už na budúci rok budeme múdrejší a bude sa dať aplikácia tohto zákona v praxi aj priamo vyčísliť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som si dovolil zareagovať asi v tom zmysle, že tento zákon nie je a ani nemôže byť jediným prostriedkom na boj proti daňovým únikom a proti DPH-čkarom ako takým. Podľa môjho názoru, a tak som to aj pochopil, a tak to aj pán minister prezentoval, bude viacero prostriedkov a viacero zákonov, ktoré už aj na minulých schôdzach sme prijímali, a nastavovali sme ten systém, a ešte niektoré, predpokladám, aj prídu. Čiže ja by som to skôr povedal, že tento vládny návrh zákona je iba jeden z tých ďalších prostriedkov, ktoré tomu majú napomôcť. Určite jedným zákonom sa nevyrieši problém s DPH. Na druhej strane dovolím si poukázať, že úlohy ministerstva financií sú skôr nastaviť ten systém ako taký, nastaviť určité podmienky. A potom sú na to práve úlohy orgánov činných v trestnom konaní a polícia, aby odhaľovala práve tieto podvody s DPH za súčinnosti teda finančnej správy. Čiže možno iba toľko k tomu, že určite týmto zákonom sa ten problém podľa môjho názoru celý nevyrieši s tou DPH, ale určite napomôže vyriešeniu. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem. Rovnako by som nadviazal na svojho predrečníka a poukázal by som na tú skutočnosť, že tu konštatujeme, že sú mnohomiliardové úniky na či už daniach z pridanej hodnoty a ďalších. A konečne táto vláda prichádza s mnohými legislatívnymi opatreniami, aby postupne zamedzovala týmto únikom. A vy toto podrobujete kritike. A domnievam sa, že práve aj zákon o obmedzení nakladania s finančnou hotovosťou významnou mierou prispeje k tomu, aby sa eliminovali takéto riziká, pretože veľmi dobre vieme, že mnohé podnikateľské subjekty si fiktívne riešili vzájomné platby cez pokladničné bloky alebo si dotovali pokladňu vo svojej spoločnosti a podobne. Takže ja vítam, že sa postupnými krokmi cestou legislatívnych zmien zamedzuje možnosti v ďalších pokračovaniach v daňových únikoch. Ďakujem.

  • Nič sa nestalo. Ďakujem, Andrej musím povedať, že v plnej miere s tebou súhlasím. A potešil si ma tou novou terminológiou, že v daňových súvislostiach existujú čisto krvné biele kone. Zatiaľ som sa s nimi stretol len v inej oblasti. Ale asi keď 2 000 eur na rok je možné zabezpečiť pre daňové účely, je to určite veľmi na zamyslenie. Treba povedať, že bezhotovostné platby a ich obmedzovanie v skutočnosti nič nevyrieši v tejto krajine. A pán minister si myslí, že bude mať lepší výber daní, no tak ho nebude mať. Ani finančná polícia nezabezpečí lepší výber daní. Lepší výber daní snáď by zabezpečilo, keby každému ministerskému úradníkovi a daňovému pracovníkovi daňového úradu závisel plat od toho, či odsleduje výber daní tak, ako má. Pán minister ohlasoval aj tento týždeň, že zase má ďalšiu sekeru vo výbere daní a v štátnom rozpočte. Je to veľmi zlá správa. Ale musím pripomenúť, že v roku 2004, keď sme znížili v tom čase daňové zaťaženie tak výber daní stúpol. Nemecko ide cestou znižovania daní. My ideme cestou zvyšovania daní, ktorá nie je správna, a preto zastávam taký istý názor, ako si prezentoval pred chvíľkou pri rečníckom pultu. A toto je veľmi zlý signál smerom k podnikateľom. A budeme tak mať čím ďalej, tým menší výber daní, pretože každý podnikateľ ujde z tejto krajiny pri takejto politike. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Sulík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctení kolegovia, rád by som teda tiež povedal pár slov k pripravovanému obmedzeniu platieb v hotovosti.

    Ako prvé by som chcel povedať, že sa plne stotožňujem s tým, čo povedal môj predrečník pán poslanec Hrnčiar. Tento zákon má nejaké svoje nedostatky, ale nerieši podstatu vecí.

    Predtým, ako dôjdem k tomu, by som ešte chcel spomenúť to pravidlo, ktoré bolo zavedené, že 2 000 eur treba platiť za vznik novej firmy, aby vôbec človek dostal registráciu DPH. No neviem teda, kto tu z prítomných už podnikal alebo začínal podnikať niekedy úplne z nuly, 2 000 eur podvodníka neodradí, ten jednoducho si zaplatí 2 000 eur a robí si to tak ako doteraz. Ale pre nejakého poctivého, nanovo začínajúceho podnikateľa, ktorý, skrátka, možno aj preto, že si nevie nájsť robotu, alebo preto, lebo si povedal, že sa chce postaviť na vlastné nohy, 2 000 eur je suma, ktorá ho môže odradiť.

    No poďme teraz k tým hotovostným platbám. Najväčší problém pri daňových únikoch je DPH, ale aj veľmi veľký problém je daň z príjmu, keď to porovnáme, výnos dane z príjmu voči HDP, tak sú krajiny, kde to je vyššie. Nie je to dané len percentuálnou sadzbou. Neexistujú žiadne presné čísla pri únikoch DPH, treba si to skúsiť len predstaviť, spraviť nejaký dotazník: „Dobrý deň, prosím vás pekne, priznajte sa, napíšte, kedy ste kde urobili aký podvod, lebo potrebujeme si spraviť štatistiku.“ Čiže existujú len nejaké veľmi hrubé odhady a najmä teda pocity skúseností. Ja teda chápem, že aj ministerstvo financií tu tápe, to je pochopiteľné, a preto sa možno snaží robiť všetky opatrenia naraz, len predtým, ako niektoré opatrenia začnú byť kontraproduktívne alebo jednoducho sa stratíme v príliš veľa opatreniach bolo by dobré sa zamyslieť nad tým, ktoré opatrenie niečo prinesie a neprinesie.

    O tom, čo by bolo treba robiť, hovoril takisto môj predrečník to, nebudem opakovať, chcel by som len upriamiť pozornosť na myšlienku, kde sa najmä stráca DPH. Stráca sa najmä dvomi spôsobmi. Po prvé, vôbec nedôjde k vystaveniu bločku. To znamená, idem do reštaurácie, niečo mi tam vyúčtujú za obed, zaplatím to, žiaden bloček nedostanem, napr. niekto to načmára na paragón alebo ani len to neurobí. A tento typ hotovostných platieb nepostihuje táto zákonná úprava nijako. A druhý kanál, ktorým uniká DPH, to sú takzvané karuselové obchody. Veľakrát sa robia aj cez hranicu, i keď tu mám podozrenie v tom, čo pán minister spomínal. Je to ten podvod s cukrom. Smiem sa spýtať, to robila jedna firma len s cukrom a druhá firma s obilninami alebo táto jedna či táto jedna robila s rôznymi...

  • Boli dve rôzne. Ale tá jedna robila len s cukrom, hej?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Aha. Problém totiž s cukrom, tam nebude ani tak DPH ako nezmyselné nastavenie dotácie Európskej únie a kvóty. A tam sa teda desiatky rokov s obľubou robia podvody v celej Európe. Čiže ten cukor nechajme bokom, ale každopádne na DPH unikajú najväčšie sumy cez karuselové obchody. Tie idú všetky cez faktúru, cez biele kone a cez hranice. A každopádne idú cez faktúru. Čiže tieto dva najväčšie druhy únikov, to je to, že vôbec nepríde k vystaveniu bločku alebo že sa robí karuselový obchod cez faktúru.

    Tieto dva najväčšie druhy daňových únikov nijako táto zákonná úprava nepostihuje. A trochu mi to pripomína, ako keď niekto zastrelí niekoho s nelegálne držanou zbraňou a my ideme sprísňovať podmienky pre legálnu držbu zbrane. Naopak, môže takéto opatrenie úplne zbytočne niekoho postihnúť. Povedzme, niekto chce kúpiť niečo väčšie z ruky do ruky, cez inzerát sa zoznámil s niekým, kto predáva auto, chce kúpiť auto, tí ľudia sa nepoznajú, nie je tam tá dôvera. No tak, samozrejme, toto funguje z rúčky do rúčky a teraz opäť postihneme takýchto ľudí, ktorí budú musieť robiť nejakú notársku zápisnicu alebo nejaké iné formy zábezpeky. Úplne zbytočne komplikujeme ľuďom život, lebo toto opatrenie nevyrieši daňové úniky. To je jednoducho klam, keď si myslíme, že daňové úniky vyriešime tým, že zakážeme bezhotovostné platby nad určitú hranicu. Okrem toho, samozrejme, niektorí ľudia sú podvodníci, majú v sebe tú kriminálnu energiu a robia karuselové obchody. Tak ešte veľa ľudí inklinuje k davovým únikom v závislosti od toho, ako sa k nim správa štát. Toto sme zažili na vlastnej koži v roku 2004. Dovtedy platili vysoké dane pre tých, ktorí tvorili zisky vo firmách. Keď sme znížili daňové sadzby, tak ľudia zrazu začali priznávať zisky a objem všetkých priznaných základov dane sa behom dvoch rokov zdvojnásobil a výnos z dane stúpol o polovicu, o 45 % presne. Teraz sa ide diať presný opak tým, že strana SMER úplne nekoncepčne a bezhlavo zavádza dane, ktoré jednoducho ľudia nebudú platiť, alebo bude ich platiť iba tých pár ľudí, ktorí sa nevedia tomu vyhnúť, a tí všetci, ktorí sa budú vedieť tomu vyhnúť, ich platiť nebudú. Toto spôsobuje daňové úniky, ktoré ani nebudeme vedieť rozoznať ako daňový únik. Stane sa len to, že jednoducho tá pridaná hodnota nevznikne na Slovensku, ale vznikne niekde inde.

    Uvediem vám jeden príklad. Predstavte si, že niekto obchoduje so zahraničím, či tovar dováža alebo vyváža, to je teraz jedno. Povedzme, sú to lieky. A keď my takémuto človeku príjmy zaťažíme, tak jednoducho takýto dovozca alebo vývozca čohokoľvek si nájde firmu niekde v daňovom raji a bude všetko vyvážať, dovážať cez ňu. Takéto niečo podobné spravili v deväťdesiatych rokoch vtedy ešte VSŽ, už keď patrili Alexandrovi Rezešovi. V podstate celý export do sveta fakturovali na nejakú firmu na Bahamách a tá generovala potom zisk, lebo to fakturovali pomaly za svoje náklady. A tá firma niekde na Bahamách potom predávala tovar so ziskom. Tam zdaňovali zisk. Toto sa asi ani len ako daňový únik nedá nazvať. Ale toto tí ľudia a tie firmy budú robiť, robili to do roku 2004 roku a budú to robiť opäť, jednoducho nebudú na Slovensku priznávať zisky. A, samozrejme, keď sa neprizná zisk, s ním sa neprizná ani v tomto prípade daň z príjmu právnických osôb. Takisto to budú robiť pri DPH, vyfakturujú nejaké minimum, zvyšok pôjde v hotovosti, ale v hotovosti, ktorá nie je na žiadnych papieroch. My ideme zakázať hotovostné platby, ktoré už boli priznané na nejakom bločku alebo na nejakej, povedzme, faktúre zaplatenej v hotovosti. A to raz keď je podchytené na faktúre, to už je sledovateľné. Takto budeme vytláčať tie subjekty a daňovníkov práve do tej oblasti, kde vôbec nebudú vznikať tie papiere, tie podklady na to, na základe čoho sa to dá podchytiť. Nebude sa tak na Slovensku priznávať zisk. A to potom pocíti pán minister financií v tom, že mu jednoducho budú chýbať peniaze v rozpočte.

    Čo sa týka samotného zákona, no musím to úprimne povedať, už horšie veci prišli z dielne strany SMER, toto zas nie je vec, ktorá tu spácha nejakú dramatickú škodu, oveľa väčšiu škodu napáchajú zdravotné odvody, ale k tomu teda pri tých daniach budem hovoriť. A je dokonca možné, že niektorí kolegovia z nášho klubu aj tento zákon podporia, je to zákon, ktorý nenásobí, nedelí.

    A čo by som chcel mojím vystúpením povedať, je, aby ste si nerobili, ctení kolegovia, ilúzie, že týmto čokoľvek vyriešite, týmto nevyriešite vôbec nič, akurát sťažíte zopár ľudom život. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa nehlási žiadny poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, takže uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa, či pán minister chce vystúpiť.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, ťažká téma to je. Uznávate všetci, že téma korupcie a legalizácie príjmov z trestnej činnosti a kľúčová vec, daňové úniky, všetko sú to ťažké témy. Sú také aj z pohľadu toho, že je veľký problém zrejme aj politickým súperom kritizovať zameranie sa na túto oblasť života.

    Prepáčte, pán Hrnčiar aj pán Sulík, trošku z vášho pohľadu férovejšie to vnímam od Richarda Sulíka, lebo je človek otvorenej výpovede. Ale u pána poslanca Hrnčiara sú to také triky, nehnevajte sa. A to vlastne je zlatá niť, ktorá prechádza celým balíkom zákonov ohľadom boja proti daňovým únikom.

    Všetci hovoríte, že držíte palce, ako treba s týmto neduhom proste bojovať. Samozrejme, druhým dychom hovoríte, že to je málo, že je to proste neúčinné a sťažujeme, samozrejme, podnikateľskému prostrediu, komplikujeme ľuďom život.

    Ja som si toho vypočul dosť od ľudí kompetentných aj nekompetentných, hlavne pri tom prvom balíku legislatívy.

    A, pán Hrnčiar, napríklad nesadajte na lep článkom z Hospodárskych novín napríklad. To boli zábezpeky. Skúste ísť, možno nemáte na to možnosť, ale bolo by dobré ísť hlbšie po témach. Viete mne je ťažké čítať vyjadrenia ľudí, ktorí napríklad sa živia zakladaním firiem. Viete, kto má najväčší problém so skladaním zábezpeky pri registrácii DPH? Firmy, ktoré vyrábajú firmy. A registrujú ich a potom ich predávajú. Čo si myslíte, samozrejme, nie je to dokázateľné, čím sa asi najviac tak živia tie firmy? Predávajú tie firmy. Predávajú firmy akým ľuďom? No predávajú ich aj tým koníkom, o ktorých vy tu hovoríte. A tieto firmy boli pobúrené, lebo odrazu mali prekážky pri registrácii DPH. Áno, registrácia DPH je kľúčový bod, keď sa dostáva vlastne niekto k tomu korýtku, lebo tá DPH proste je nosič, pre väčšinu z nás je DPH časť na faktúre, ktorá nám vlastne nepatrí. Sú to peniaze štátu. A, samozrejme, v tom obrate, keďže máme systém dane z pridanej hodnoty, celoeurópsky harmonizovaný, nepriame dane sú naozaj do veľkej miery harmonizované. A nemôžeme si tam veľa vecí vymýšľať. A tento problém má naozaj väčšina krajín z Európskej únie. A proste slovo karusel je kolotoč. To znamená sieť firiem, kde sa proste tá DPH stráca. A na konci si niekto vlastne žiada od štátu nadmerný odpočet. Za tým na začiatku sú nejakí koníci, ktorí zmiznú, zmiznú tí obchodníci, ktorí nekomunikujú. S hrôzou my sa dostávame niekedy úplne na začiatok daňového konania, právomoci daňovej správy a finančnej správy ako takej.

    Ale, viete, ak zavádzate systém, zavádzame zábezpeky. A tu niekto vykrikuje od prvého dňa. Tri dni boli problémy so zábezpekami, pretože sme zaviedli systém automatizovaný. Zábezpeky neurčujú daňoví úradníci. Tu ma niekto chcel šticovať, že v zákone neboli vymenované kategórie, podľa akých podmienok to má byť. No všetko sa nedá zapísať do zákona, naozaj. Ale takisto to nefunguje, ako to fungovalo ešte pred polrokom za génia moci vášho pravicového, keď tam ten subjektivizmus bol. Áno, vybudovali sme na kolene, vymysleli sme systém 52 alebo 56 parametrov, to znamená, systém vypľuje výšku tej zábezpeky. A mali sme problém tri dni. Kto nás najviac kritizoval? Kritizoval nás tak pán Kičina, poradca môjho kolegu Malatinského, tiež to bola zábavná zápletka, a jeho kamaráti, ktorí zakladajú firmy a živia sa obchodovaním s firmami. Áno, je a bude to pre nich prekážka. Takúto kritiku vždycky znesiem. Znesiem ju, lebo s tým sú spojené problémy. Ale, kolegovia zo strany MOST – HÍD, kolegovia zo SaS, vy ste boli vo vláde s SDKÚ, ktorá riadila reformu reforiem finančnej správy.

    Pán Hrnčiar, vy mi tu hovoríte o tom, že by bolo dobré zaviesť elektronický systém prepojenia účtovných kníh. Stačil by elektronický výkaz na priznanie dane z pridanej hodnoty, na ktorom pracujeme. Ale ja môžem za to? Ja môžem za to, že päť mesiacov finančná správa bola ako v Somálsku? Ja za to môžem, moji kamaráti sa chceli nabaliť desiatimi miliónmi eur na informačnom systéme? Ľudia, ktorí dnes píšu do novín a kritizujú, že keby sme nevypli ich systém, tak by sme tu mali lepší boj s daňovými únikmi, nemajú hanbu. Nemajú hanbu sa dneska podpísať pod článok v novinách s tým, že keby tam oni mohli byť, tak by to bolo dobré. Ale tu tri mesiace bol black out. A to, že máme dneska vyššie daňové úniky, je, samozrejme, aj vplyvom toho, že v rámci volebnej kampane sa všetok ten bordel dostal von.

    Všetci v tejto krajine vedeli, že nová finančná správa nefunguje. Viete o tom, že šesť mesiacov finančná správa nerobila exekúcie svojich pohľadávok, lebo nemohla? Mohli si tak zobrať akože nejaké dosky, nejakú škatuľu s dokladmi, lebo ich ešte aj sťahovali, nebožiaci. Nemali podpísané zmluvy, nevedeli, kde majú doklady, nevedeli kam patria. Viete, že sa to podpisovalo tak, že auto chodilo po okresoch a podpisovalo sa to v krajských mestách? Všetky tieto hanebné veci sa stali začiatkom tohto roka. A vy ste boli súčasťou tohto biznisu. Nehnevajte sa, nesiete za to rovnakú spoluzodpovednosť. Teraz tu nepoučujte. Jediné, o čo vás prosím, je, aby ste teraz nepoučovali. Je to ťažká vec. Nemusí to na prvýkrát vyjsť. Tento zákon nie je zákon zákonov, ktorý tu má všetko vyriešiť.

    A ak hovorí pán Sulík o tom, že daňové úniky sú, samozrejme, spôsobené, ja chápem, toto bude evergreen najbližšieho roka a pol, dvoch, štyroch rokov, akože vyššie dane spôsobia vyššie daňové úniky, ja vám chcem len odpovedať: Pozrite si záznamy o počte slovenských firiem, ktoré odchádzali do iných daňových domicilov. Každý rok sa zvyšovali, dokonca aj po zavedení rovnej dane. Zoberte si tie informácie. Každý rok to bolo o sto, o tristo firiem viac. Holandské domicily, cyperské domicily, iné, poznáme ich, však vieme ich identifikovať, sú to takzvané legálne daňové raje. A to už možno porušujem nejakú európsku legislatívu, lebo, samozrejme, z hľadiska kompatibility európskeho práva len robia daňovú „konkurenciu“. K týmto procesom dochádzalo aj predtým. To znamená, tie tendencie tu stále boli. A vám môžem pripomenúť, že výpadok z príjmov daní z príjmov právnických osôb, ktorý nás prekvapil v septembri, bol vo výške 97 mil. eur. A realizoval sa za minulý rok. Chcete mi niečo k tomu proste povedať? Alebo viete to nejakým spôsobom vysvetliť? To znamená, aj v prostredí 19-percentnej zázračnej rovnej dane sa zvyšovali daňové úniky. Dochádzalo tak k odsunu firiem do zahraničia, samozrejme, aj pod vplyvom spoločenskej atmosféry, pod vplyvom krízy, možno pod vplyvom, to je moja úvaha, štvormesačného cvičenia ohľadom Gorily, rôznych demonštrácií na uliciach, ktoré hovorili o tom, že tu niekto v nejakej minulej dekáde rozkradol štátny majetok. No tak si ľudia povedali: „Tak nebudeme platiť.“ Toto všetko môže byť dôvodom, prečo sa znižuje daňová povinnosť v priebehu tohto roku. Ale vy sa, samozrejme, budete snažiť navádzať: „Nie, nie, to my s tým nič nemáme, vy, vy smeráci za to môžete, pretože zvyšujete sadzby tohto, tohto, tohto..." Lenže, priatelia, my nemáme inú možnosť momentálne, ako sme udržali hlavu tohto štátu nad vodou, samozrejme, aj so všetkými následkami, ktoré znášame. Myslíte si, že tento zákon prinesie SMER-u, mne, Robertovi Ficovi nejakú popularitu? Určite nie. A nerobíme to s tým, aby sme boli populárni, aby nás za to niekto chválil.

    Je to jeden z kamienkov do mozaiky, ktorý tam potrebujeme. Samozrejme, sú ďalšie kamienky. Je systém Detica, ktorý bol nakúpený ešte za našej vlády na ministerstvo vnútra, čo je proste absolútne sofistikovaný svetový FOAF. A budeme rozširovať jeho funkcionality. Je to samotné fungovanie finančnej správy ako takej.

    Vždycky ja to verejne priznám, samozrejme, k tak veľkým daňovým únikom nemôže dochádzať bez spolupráce vnútornej ľudí z finančnej správy s týmto prostredím. Ale nemôžem poslať ich všetkých na detektor lži, ale môžem žiadať na to bezpečnostné previerky od vrcholových funkcionárov, krajských šéfov, šéfov kontrol na krajoch, na okresoch. A touto cestou pôjdeme. Lenže my sme zdedili ľudí zabetónovaných vo funkciách, niekedy no name-ov, niekedy politických nominantov. Toto nie je proces, ktorý môžeme vyriešiť za mesiac, za tri mesiace alebo za rok. Tak ja vás len žiadam vás o toleranciu v tejto oblasti, je to súboj, ktorý môžeme vyhrať, ale spolu. Ja chápem váš postoj. Vy držíte palce, ale keďže toto je nepopulárny zákon, tak s ním vlastne nesúhlasíte, on je vlastne nefunkčný a mieri úplne niekde naopak. To je proste ten trik, to je to pokrytectvo. Je mi to ľúto, lebo za tým všetkým sú kriminálne živly. Za tým všetkým sú ľudia, ktorí si zvykli žiť tým spôsobom, že neplatia dane, že obchádzajú daňové zákony. Skúste sa pozerať na registračné doklady. Je normálne, že v Bratislave môj najbližší spolupracovník, štátny tajomník, za týždeň nazbieral štyri-päť vlastne falošných dokladov z registračných pokladníc. Je tu úplne bežný kontakt, reštaurácie, obchody, služby s predbežnými dokladmi, ktoré sú produkované registračnými pokladnicami. Dávajú vám doklady so starými dátumami, lebo ich zbierajú zo stolov. A potom vám vystavia iný doklad v podstate, ako falošný. Alebo tie pokladnice nie sú vôbec certifikované, nehovorím už o tom, o čom sa hovorí a čo je ťažké dokázať, že sú distribuované falošné programy, s čím sú zase spojení výrobcovia registračných pokladníc. Potrebujú naháňať certifikačné orgány. To je proste spleť vecí, ktoré potrebujeme postupne rozuzľovať, ale kde potrebujeme aj držať palce v tejto veci. Tak ja vás veľmi o to prosím. Nikto z nás nie je geniálny. Každý sa snaží niečo robiť. Ale snažíme sa to robiť po dlhom čase, keď naozaj táto oblasť nebola predmetom hlavného cieľa nejakej vládnej politiky. A my to musíme robiť, lebo tento trend sa rozmáha v neskutočných rozmeroch, v oblasti služieb, v oblasti malého a stredného podnikania. A, samozrejme, osobitná kapitola sú veľké firmy aj s popísaním, aj so štruktúrami, o ktorých tu hovoril predrečník Richard Sulík.

    Nachádzame sa uprostred boja proti daňovým únikom. A, samozrejme, legislatíva nemôže riešiť všetko. Kľúčové je to v ľuďoch, v tých ľuďoch, ktorí priamo vyberajú dane, ktorí dozerajú na plnenie zákonov ako takých. A tento boj nie je na konci. A, samozrejme, jeho súčasťou musí byť aj justičný okruh a prokuratúra. Dnes veľmi ťažko sa mi vysvetľuje a ťažko môžem prehltnúť, ak v septembri zverejnený daňový únik, zadržaný nadmerný odpočet vo výške 20 miliónov eur, následný dorub bol vo výške 25 miliónov eur proti organizovanej skupine šiestich ľudí, a sudca týchto ľudí nezobral do kolúznej väzby. Akým spôsobom máme potom odstrašovať, keď aj toto je vzťah justičného okruhu proste k týmto veciam? Buď sa to stane prioritou celej krajiny, alebo potom je to len snaha polície a finančnej správy, čo je málo. Vďaka.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pýtam sa, či si záverečné slovo žiada aj pán spravodajca.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem.

    Prerušujem týmto rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 239, spoločná správa výborov má tlač 239a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, ujmite sa slova a odôvodnite svoj návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vo štvrtok o 16.10 hodine začíname rokovať o zákone o dani z príjmu.

  • Úsmev predkladateľa. Reakcia z pléna.

  • Pán Sulík, pohreb začal 22. októbra o 22.12 hodine, bol som tu, hlasoval som, takže viem, kedy to bolo. Vtedy padla vaša vláda, priatelia, kolegovia, dátum si nepamätám, hodinu si pamätám. Takže zvážte, kto začal kopať jamu.

    Takže, vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, predkladám vám v druhom čítaní zákon o dani z príjmov.

    Viete veľmi dobre, že je to vlastne druhý kľúčový zákon, ktorého cieľom je zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, a tým hlavne aj vzhľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky dostať rozpočet verejnej správy v budúcom roku pod 3 %. Z tohto záväzku vlády vychádzajú aj navrhované úpravy, ktoré sú zamerané najmä na obmedzenie možnosti uplatnenia 40-percentných paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 040 eur ročne, čo znamená 420 eur mesačne. Ide vlastne o zrušenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov aj pri prenájme nehnuteľností. Ide o uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, manžela, čo žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o maloleté dieťa, pričom to dieťa má vek do troch rokov, v prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím je to dieťa do šiestich rokov, alebo je to úprava tejto odpočítateľnej položky pre manžela alebo manželku, čo sú v stave opatrovateľstva voči niektorému z členov svojej rodiny, alebo sú evidovanými na úrade práce.

    V ďalšom obmedzujeme možnosti uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku takzvaných aktívnych príjmov, t. j. príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

    V ďalšom je to zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbami dane, pričom vyššia z týchto sadzieb bude uplatňovaná pre fyzické osoby, ktorých základ dane v roku 2013 presiahne sumu cca 34 000 eur.

    V ďalšom je to zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov vrátane všetkých nás, ktorí dnes sedíme a stojíme v tejto snemovni, vrátane pána prezidenta a ďalších členov vlády, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    A v ďalšom je tu navrhnuté zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby a takisto úprava zdanenia podielov na zisku, vykázanosť za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2013.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Ladislavovi Kamenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 287 z 24. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 112 zo dňa 15. novembra 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č. 150 zo dňa 20. novembra 2012.

    Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1 až 20 a bode 22 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode spoločnej správy 21 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o dani z príjmov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 129 z 23. novembra 2012.

    Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Dovoľte mi prečítať zoznam poslancov, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy. Sú to za klub SaS Richard Sulík, za klub SDKÚ – DS Ivan Štefanec, za klub KDH Ján Hudacký, za klub strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič, za klub strany MOST – HÍD Ivan Švejna. Ďalej sa napísali do rozpravy Miroslav Beblavý, Ľubomír Petrák, Július Brocka, Ľudovít Kaník, Pavol Frešo, Jozef Mikuš, Béla Bugár, František Šebej, Jozef Mihál, Ľubomír Galko, Alojz Hlina, Anton Martvoň.

    Prosím zároveň pána poslanca Sulíka, aby vystúpil v rozprave za klub SaS.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na úvod si dovolím uviesť ešte jednu poznámku k predošlému bodu. Pán minister, medziiným ste sa sťažovali, že nefunguje prokuratúra a nefunguje súdnictvo. No tak možnože by nebolo zlé konečne generálneho prokurátora vymenovať, keď máte dojem, že nefunguje prokuratúra. A takisto, čo sa týka súdnictva, viete, no pokiaľ tam si budete držať pána Harabina, tak súdnictvo ani len nemá šancu, aby fungovalo lepšie.

  • Slabý potlesk.

  • Ďakujem.

    No k tomu kamienku do mozaiky, k tomu, čo ste vraveli. Áno, to obmedzenie platieb v hotovosti, zrejme je to jeden kamienok asi z 500 kamienkov, ktoré sú celkovo potrebné. Ako som už povedal, horšie veci ste predložili aj vy, aj strana SMER, len mám obavu, že tento kamienok je dosť zbytočný, a pýtam sa, či by nebolo lepšie sa venovať kamienkom užitočnejším. To je toľko k tomu.

    A teraz k rovnej dani, ktorú idete zrušiť.

    Keď bolo prvé čítanie k rovnej dani, tak mal som tu aj takú prezentáciu, aj som sa dosť venoval princípom a systému, nebudem to už celé opakovať, kto má záujem, si to môže pozrieť na webovej stránke strany Sloboda a Solidarita, ale len v krátkosti by som povedal, na čom je dnes postavený daňový systém. Sú to štyri princípy, ktoré sa volajú spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť. A po uplatnení týchto štyroch princípov vyšla daň, ktorá by sa dala definovať tak, že akúkoľvek výšku príjmu, akýkoľvek druh príjmu a akýkoľvek...

  • Ruch v sále.

  • , ja počkám, dokým nedotelefonujete v pohode, ... subjekt zdaníme jednou jedinou sadzbou presne jedenkrát. Toto je teória. Ale je to teória, ktorá bola zavedená do praxe, ktorá sa v praxi osvedčila. Uvediem jeden príklad. Keď si porovnáte základ dane, ktorý priznali všetky právnické osoby v roku 2003, čiže rok pred zavedením rovnej dane, a v roku 2005, čiže rok po zavedení rovnej dane (tzv. agregovaný základ dane), tak zistíte, že tento stúpol približne zo 105 miliárd korún, vtedy ešte, na 196 miliárd. Takmer sa zdvojnásobil behom dvoch rokov základ dane, ktorý priznali právnické osoby. A výnos tejto dane stúpol, pán minister, o 45 %, štát vybral o 45 % viac peňazí na dani z príjmov právnických osôb v roku 2005 ako v roku 2003.

    Rád by som povedal, čo bol dôvod tohto zvýšeného výberu. Do konca roku 2003 platila na Slovensku daň z príjmov právnických osôb vo výške 25 %. Kto teda zarobil stotisíc korún, priznal základ dane stotisíc korún, teda jeho eseročka napríklad, jeho právnická osoba z tých stotisíc korún zaplatila 25 % sadzby dane, čiže 25 000 korún. A ostalo 75 000 korún ako čistý zisk. Majiteľ tej firmy si ale nemohol týchto 75 000 vybrať celých, najprv musel zaplatiť daň z dividend vo výške 15 % z tých 75 000 korún, čo bolo ďalších niečo vyše 11 000, a jemu ostalo 63 000 aj 750 korún. Čiže, ešte raz, majiteľ spoločnosti s ručením obmedzeným keď tvoril nejakú hodnotu v tej svojej spoločnosti, tá zarobila stotisíc korún, priznal stotisíc korún a jemu na osobné míňanie ostalo 63 000. Mali sme efektívnu sadzbu dane, efektívne zdanenie 36,25 %. Potom došla daňová reforma, ktorá spravila dve veci. Po prvé, sadzbu znížila z 25 na 19 %, preto, lebo všade, v akomkoľvek priamom zdanení bolo zavedených 19 %, a zároveň zrušila daň z dividend.

    Na zrušenie dane z dividend existuje množstvo argumentov, uvediem len tie dva najdôležitejšie. Po prvé, z väčšiny štátov investori, ktorí tu na Slovensku sú zahraniční, tak majú pouzatvárané tzv. zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. A tam sa väčšinou nachádza, že dividendy sa nezdaňovali 15, ale 10, 5 %. A Holandsko, odkiaľ pochádza najviac zahraničných investorov, lebo aj veľké nemecké firmy investujú z Holandska, má so Slovenskom uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, kde je napísané, že dividendy sa nezdaňujú. Čiže ten prvý dôvod bol, že daň z dividend postihovala najmä domácich. A druhý dôvod bol, že celkový výnos z tejto dane bol pomerne smiešny, bolo to len asi jeden a pol miliardy korún. Toto boli dva hlavné praktické dôvody. A, samozrejme, ten podstatný dôvod bol ten, že narúšali sme tú definíciu, tú základnú myšlienku rovnej dane, že zdaníme každý príjem jednou jedinou sadzbou presne jedenkrát. Preto bola daň z dividend zrušená a od 1. januára 2004 už vyzeral ten model zdanenia alebo to zdanenie pre toho podnikateľa úplne inak. On zarobil tých spomínaných stotisíc korún, zaplatil daň 19 %, ostalo mu 81 000 korún a tie boli jeho. To znamená, my sme efektívne zdanenie pre majiteľov právnických osôb znížili z 36 na 19 %. Toto viedlo k tomu, že následne ľudia, majitelia, a to nie sú hocijakí ľudia, to sú tí, ktorí sú zamestnávatelia, to sú tí, ktorí priznávajú tie veľké zisky, tak začali tie zisky aj naozaj priznávať, behom dvoch rokov, ako som už spomínal, takmer zdvojnásobili základ dane a výnos dane pre štát stúpol o polovicu, o polovicu.

    Čo ide spraviť vláda teraz. Ide zdvihnúť daň z príjmov právnických osôb z 19 na 23 %, zároveň ide zdvihnúť zdravotné odvody z 10 na 14 % a výrazne zvýšiť strop pre výpočet zdravotných odvodov. A tak základ pre výpočet zdravotných odvodov bude takmer stotisíc eur a navyše nebude možné zúčtovať tie zaplatené zdravotné odvody na dividendách, nebude možné ich zúčtovať s inými príjmami. De facto, pán minister, zavádzate ďalšiu daň, nehovorím teda, že vy osobne to robíte, lebo tie zdravotné odvody sú pani Zvolenskej. Ale to je tomu daňovníkovi úplne jedno.

    Ako bude vyzerať zdanenie od 1. januára 2013. Do stotisíc eur, to sú 3 milióny korún, to nie je maličkosť, tam nájdeme desaťtisíce firiem, štát vyberie najprv 23 % na dani z príjmov právnických osôb a z tých zvyšných 77 000 si zoberie 14 % na zdravotných odvodoch. A tým pádom zo stotisíc eur ostane čistých 66 000. Efektívne zdanenie je v tomto prípade takmer 34 %. Vy zdvíhate zdanenie z 19 na 34 %.

    A teraz mám otázku, kolegovia zo strany SMER, zamyslite sa nad tým, prosím vás. Keď znížené zdanenie z 36 na 19 % viedlo takmer zdvojnásobeniu základu dane, vy si naozaj myslíte, že keď to vrátite späť a zvýšite zdanenie z 19 na 34 %, že nedôjde k poklesu základu dane? Dôjde k jeho výraznému poklesu, vy si pílite konár sami pod sebou.

    Už som sa vyjadril v minulosti, povedzme, aj pred mesiacom, pán minister, máte naplánovaný vyšší výnos dane o 455 miliónov eur, toto číslo je nereálne, je úplne nereálne. Už ste to teraz aj korigovali, ale 455 miliónov bolo číslo, s ktorým ste rátali. A nechápem, kde ste na to mohli dôjsť, lebo to všetkým, čo sa len trochu zaoberajú touto problematikou a majú trochu vlastných skúseností, že niečo aj si odžili, musí byť úplne zrejmé, že toto fungovať nemôže.

    Vaša otázka teraz bola: No kde bola tá zázračná 19-percentná daň tento rok v septembri, keď už vtedy bol na tento rok výnos daní menší o 97 miliónov? Ja vám poviem, kde bola. A je to aj to, že blíži sa kríza a zneistení sú podnikatelia a tak ďalej a vy to celé len zhoršujete. A idem trochu do minulosti, aby som uviedol jeden príklad. Dňa 20. októbra 2008 na ministerstve financií šéfoval Ján Počiatek a ako minister financií predložil svoj tretí rozpočet, kde vychádzal z nárastu dane. Už teda ako také skúsenosti z rozpočtami mal. A rátal s rastom HDP 6,5 %. A vtedy, 20. októbra 2008, som napísal v článku v Hospodárskych novinách, že toto je len zbožné želanie, že je úplne vylúčené, aby HDP, hrubý domáci produkt, rástol o 6,5 %. Ako vieme, v roku 2009 namiesto rastu 6,5 % bol jeho pokles o 4,7 %. Toto sú svety, tam je rozdiel medzi týmto, preto, lebo Ján Počiatek rátal na základe rastu HDP o 6,5 % s nárastom výnosu daní o 10 %. Nakoniec výnos daní poklesol o niekoľko percent, viac ako o 10 %. A výsledok bol jeden s najväčších deficitov, aký táto krajina kedy zažila. Toto nesúvisí s rovnou daňou, toto súvisí s tým, že rozpočet nerobil človek, ktorý by bol zodpovedný hospodár. Rozpočet robil človek, ktorý konal, skrátka: „Salám, párky, napíšte to tam, niečo, mne to je celé jedno.“

    Niečo podobné sa deje teraz. Tento rozpočet bohviekto robil, ale je robený zle. Už dnes je výpadok, ktorý sa odhaduje, bolo to v novinách včera a aj dnes je to tam, na asi 280 mil., možnože to bude až 400 mil., píše denník SME. Pán minister financií, ktorý sa nám vytratil, môže svoj návrh rozpočtu akurát tak stiahnuť, napísať tam rozumnejšie čísla a predložiť ho znovu. Toto sa deje, keď tie rozpočty nie sú pripravené s prístupom riadneho, zodpovedného hospodára, keď sa tam popíšu nejaké čísla, ktoré majú možno akurát od ľudí, ktorí majú teoretické vedomosti, ale nikdy nezažili v praxi to, čo znamená zamestnávať človeka, platiť dane zo zisku a podobne.

    V pôvodnom návrhu rozpočtu bol teda nárast 455 mil. Ten nebude. Už to je aj tak opravené. Tvrdím, že nárast na budúci rok výnosu daní nebude žiaden, preto, lebo nie niektoré jednotlivé opatrenie by bolo smrteľné, smrteľný je ten kokteil. Na jednej strane zdvihneme dane z 19 na 23 % pre právnické osoby. Kvôli tomu sa svet nezrúti, určite nie, ale keď zároveň spravíme to, že zavedieme do stotisíc eur 14-percentné zdravotné odvody, tak táto kombinácia bude pre výnos dane z príjmov smrteľná. Tá smrteľná kombinácia znamená, že nebude vyšší výnos dane. A to znamená, že deficit bude ešte vyšší, budú nám chýbať príjmy, pán minister. To, čo robíte teraz...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, lebo robíte, skrátka, nesprávne veci. Robíte veci, ktoré sú odtrhnuté od reality, ktoré vám robia nejakí teoretici alebo neviem kto, ľudia, ktorí v živote v praxi nezažili to, čo treba zažiť na to, aby človek vedel stanoviť riadne daňový systém. Toto je, skrátka, vysoká miera neodbornosti. Vy ničíte to, čo sa tu za deväť rokov preukázateľne osvedčilo. Vy to ničíte, lebo nemáte o tom páru, lebo, skrátka, máte len nejaký kopec čísiel. A výsledok je, že už dnes vám nechodia tie príjmy z daní.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No, áno, je to jasné, dnes vám nechodia, 97 mil., ja som nerobil rozpočet,...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni, prosím vás, nehádajte sa. Pán minister, budete mať možnosť vystúpiť.

  • ... ale ja vám môžem zodpovedne povedať, že to, čo stvárate teraz, toto nebude nikam viesť. Vy budete mať ešte väčšie deficity, ako dúfate, aké ich budete mať. Som uviedol ten príklad z roku 2008 Jána Počiatka, vášho straníckeho kolegu. A vy ste mu robili štátneho tajomníka zodpovedného výnosy daní. Ste si tam napísali, 6,5 % bude nárast HDP, hotovo, čo sa babe snilo. A taký ste dali rozpočet. Ten rozpočet 1. januára bol zrelý na hodenie do koša. A tento váš rozpočet môžete hodiť do koša ešte pred 1. januárom, už dnes vám to nesedí.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ale v čom som demagóg? Veď vám bude chýbať tých 270 mil. alebo 250 mil., 14-percentné zdanenie dodatočné ste si vymysleli vy. A budete vidieť, že sa vám to celé zosype. Tu vás na to upozorňujem, lebo o daniach neviete nič. Pílite si pod sebou konár. Veď sú to vaše peniaze, ktoré potom môžete rozdávať a hrať sa môžete potom na Ježiška. Nebudeme mať čo...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • A prečo mi hovoríte, že ja som chudák. Ja vás neurážam. Ja vravím, že vy nič neviete o daniach. Vy neviete nič o daniach...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Urážate ma, keď sa pozeráte mi do očí, a nie na...

  • Keď vám poviem, že ste diletant?

  • Reakcia navrhovateľa: „Áno.“

  • Ja vás prosím, aby ste sa nehádali. Pán poslanec, pán minister, kroťte vášne.

  • Miešate tu smrteľný kokteil. Celé hospodárstvo na toto doplatí, čo tu stvárate. Pozrite si napr., čo robíte s poplatkami za vydanie stavebných povolení. Najprv hŕ, krát päťdesiat, zvýšite 50-násobne poplatky. Potom dôjde sem kolegyňa Zmajkovičová, pokútne v zákone o hazardných hrách začne tie poplatky narýchlo znižovať a zníži ich zle. Že sa nehanbíte toto robiť? Nakoniec bude ešte, ako to povedal kolega včera, poplatok za stavebné povolenie pomaly hazardnou hrou. Hazardnú hru robíte vy s rozpočtom, budú vám chýbať príjmy, nebudete mať z čoho rozdávať. Už samotná skutočnosť, že budete musieť stiahnuť rozpočet, hovorí dosť veľa o tom. A vo veľkej miere to potvrdzuje, čo vám tu tvrdím. Veď počúvajte aspoň trochu. Ja chápem, že chcete viac peňazí. A ja súhlasím s tým, že chcete konsolidovať. Dobre, ale nerobte to kontraproduktívne. Pán Kažimír, kontraproduktívne to robíte. Toto nie a krát b. Toto nie je to, že, jasné, zdvihnem dane z 19 na 23 % a namiesto 1,9 mld. dostanem 2,3 mld. Nedostanete to. Tí ľudia vám utečú. A teraz vám poviem, ako vám utečú, aby ste mali lepšiu predstavivosť. Predstavte si firmu, ktorá vyváža napr. do sveta softvér. No tak nebude účtovať aj s tým príslušným ziskom priamo svojim odberateľom, založí si firmu na Cypre, na Bahamách, neviem kde, a bude ten svoj softvér predávať s nulovým ziskom na tie Bahamy. Vaša daňová správa tu bude absolútne bezmocná. Môže akurát konštatovať, že výroba softvéru stála sto a účet na firmu na Bahamách alebo na Cypre je stojeden. Nezistí nič ďalej. A vám nevypadnú len tie zdravotné odvody z dividend, ktoré tu idete nezmyselne zavádzať. Vám vypadne aj tá samotná daň z príjmu. Vy budete mať výpadky ďaleko väčšie ako len to, čo idete teraz zaviesť, lebo keď niekto raz urobí takúto operáciu, že si niekde nájde, zaobstará alebo zriadi firmu a bude cez ňu faktúrovať, tam neostane visieť len ten zdrap, on to už nespraví tak, aby sa vyhol len tomu zdravotnému odvodu, on sa vyhne aj dani z príjmov. Je tu ďalšia možnosť. Pri dovoze, naopak, nebude to dovážať od svojho dodávateľa, zase si založí firmu, kúpi to tá firma a on to dovezie už za takú cenu, aby to tu na Slovensku predal s nulovým ziskom. Keď niekto niečo vyrába na Slovensku a predáva na Slovensku, tak si nájde firmu zo zahraničia, tá mu dá faktúru na poradenstvo, na softvér, na marketingovú štúdiu. A úradníci budú bezmocní, môžu len skonštatovať, že, áno, sem prišla faktúra na poradenstvo. Základ dane je ďaleko nižší. Toto sa bude diať. Firmy vám tie peniaze, skrátka, nedajú. Ďakujem pekne.

  • Slabý potlesk.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na vaše vystúpenie registrujem sedem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Takže prvá faktická poznámka, pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj ja sa tomu budem venovať v mojom vystúpení. Je tam taká magická hranica, málokto vie, kde presne je, ale je, kde už proste sa začínajú a spúšťajú procesy tie, čo pán Sulík spomínal. Pravdou však je, že kvôli korektnosti treba dopovedať aj to, že nie je zas až tak, by som povedal, magická tá 19-percentná, lebo ten zvýšený výber bol daný a teraz možno hovoriť o miere aj tým, že v Európe bola konjunktúra taká, akú Európa dávno nezažila. Čiže to je vec, ktorú treba tiež v určitej chybovosti doložiť, aby sme boli korektní.

    Ale k tomu, čo s ostatným. Plne sa stotožňujem teda naozaj s tým, že to, čo sme tu dneska spáchali, tú lumpendaň, lebo to sme vlastne zneuctili daňové systémy a vôbec myšlienku daní, že komu patria dane, dane patria štátu, my sme proste dali daň, sme dneska schválili ako 14-percentnú daň pre súkromné zdravotné poisťovne v zásade.

    Ja som rozmýšľal, ja som tu vyzýval jedného najväčšieho bojovníka, ktorý chcel obhájiť neobhájiteľné, že nech dá pozmeňujúci návrh, aby sa zrušil strop. Ale zbabelo sa stiahol. A nedal nič. A ja som ho naschvál hecoval, ale vedome a takticky, lebo keby sa bol zjavil pozmeňujúci návrh zo strany SMER, že by náhodou tam zabodovalo nejaké svedomie, tak viete, čo by sa stalo, keby tu prišiel pozmeňujúci návrh, že sa ruší strop. Bol by to jeden telefonát z mesta Aspen alebo mesta Saint Moritz alebo ja neviem odkiaľ, kde tí ľudia pri krbe sedia a rozprávajú, ako to tu majú v hrsti. Alebo SMS-ka by pípla pani Zvolenskej, zbabelo by sa zdvihla a ledva by cestou zakričala, že to sťahujem príde s tým neskôr. Škoda, že ste na túto hru, najväčší bojovníci, s bojovníkom nepristúpili, mohli sme mať o jeden hlúpy zákon menej. Ďakujem.

  • Ďakujem. Boli sme svedkami pomerne emotívneho vystúpenia, ale emócie treba vedieť niekedy aj tlmiť. Tam ste porovnávali tie obdobia rokov 2004, 2005. Ale podľa mňa na to, aby sme mohli celkovo vyhodnotiť trendy, ako výber dane teda stúpal, tak by bolo dobré porovnať aj nasledujúce roky, pretože porovnať dva roky je asi dosť málo, pretože podľa mňa ten nárast výberu daní už nebol aj v nasledujúcich rokoch taký masívny, ako bol z tých rokov 2004, 2005. To je prvá poznámka.

    Čo sa týka toho výpadku na budúci rok, áno, je tu odhadovaný nejaký výpadok na úrovni dnes 250 mil. eur. Treba však povedať, že obrovský výpadok je už aj v tohtoročnom rozpočte, takisto mi dáte za pravdu, ktorý tvorila opozícia. To znamená, že už ani ten rozpočet, ktorý tu dnes máme v tomto roku, tak nie je relevantný. A vidíme, že jeho výpadok, čo sa týka výberu daní, je obrovský. Ďakujem.

  • Pán poslanec Sulík, samozrejmá vec, prvá vec, slušnosť, asi tú nemáte. Zabudli ste, že pokiaľ sa týka vašej daňovej reformy zavedením rovnej dane, a vôbec vaša daňová reforma, áno, v prvom roku možno bola dobrá, ale vôbec nebola prepojená na penzijnú reformu, na zdravotnícku reformu, na školskú reformu, nehovorme o tom, čo je. My len zachraňujeme rozpočet v roku 2012. To ste mali hovoriť v roku 2011, keď sa schvaľoval rozpočet na rok 2012, pretože výpad daní, ktorý je, je jednak preto, že zlyhalo Daňové riaditeľstvo, pre druhú vec, ako ste nastavili rozpočet. Takže rok 2012 je jedna vec.

    A ďalšia vec, pokiaľ sa týka rozpočtu roku 2013. Samozrejmá vec, sú problémy a budú problémy aj s výberom daní aj platením poistného, pretože tá kríza je, ovplyvňuje veci. Ale zbytočne urážate, uvidíme, ako sa bude rozpočet vyvíjať v roku 2013.

  • Pán kolega Sulík, ja som zdesený z vášho prejavu. Najskôr tu obhajujete gangstrov, ktorí robia daňové úniky, potom tu vrieskate na ministra ako nejaký hulvát. Čo ste týmto chceli povedať? Jediné, čo malo zmysel vo vašom prejave, bolo to, k čomu ste sa priznali, že v rokoch 2002 až 2006 ste naozaj pripravili raj pre tých najbohatších. Ste tu vytvorili daňový systém, ktorý bol úplne ideálne šitý na biznismenov, ktorí na ňom brutálne zarobili. Na jednej strane ste znížili im dane, im, nie chudobným ľuďom, im ste znížili dane. Potom ste rozpredali, sprivatizovali štátny majetok. Potom ste vykuchali štát ďalšími spôsobmi ako napr. tým, že ste zredukovali ochranu práce a opäť uľahčili podmienky biznismenom. Čiže výsledok vlády, ktorú ste aj vy vtedy podporovali, bolo, že pracháči sa škerili od ucha k uchu a 99 % ľudí na Slovensku na to doplatilo. A dneska tento zvrhlý model obhajujete, pán kolega. A ešte tu vrieskate ako taký krčmový hulvát. Hanbite sa.

  • Ja sa chcem pánu Sulíkovi poďakovať za recepty, ako neplatiť dane. Je to skutočne impozantné, vidím, že tých receptov je skutočne veľa a že ich ovládate. Ja som tiež podnikal a myslím si, že k tomuto som sa nikdy neutiekal. Takže to je jedna vec. Myslím si, že treba skutočne začať uvažovať o receptoch, ako takýmto veciam zabraňovať. A myslím si, že na to sú určité páky. Samozrejme, všetkému sa nedá zabrániť, ale možno zaviesť nejakú zrážkovú daň, možno urobiť zoznam non-cooperative countries, ako to robia Francúzi, kde keď niekto obchoduje s týmito krajinami, automaticky sa dostáva na nejaký blacklist, na základe ktorého už sú bližšie pozorované tieto firmy.

    Čo sa týka toho, ako tu hovoríte, tiež sa prikláňam k tomu, čo hovoria kolegovia, že čísla, ktoré používate, sú skutočne z času konjunktúry. A dnes tiež tu máme rovnú daň. A prečo máme výpadok z dane z príjmu? Lebo bude budúci rok vyššia daň o 4 %? Určite nie. Tomu snáď ani vy neveríte. Viete dopredu, že zákazky tu strácajú firmy z dôvodu hospodárskej krízy, preto jaj nezamestnanosť sa tu zvyšuje. Áno, sú s tým problémy. My to vieme a vy už dopredu sa hráte na proroka, ako to bude, ako všetko je kvôli 4 % dane. To je nezmysel. Tu je problém hospodárska kríza.

    Takže toľko som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Sulík, ja by som od vás čakal vysoko odborný príspevok alebo prejav, no ale miesto toho ste zaútočili, že smeráci alebo teda niekto že tu mieša smrteľný kokteil. A dokonca ako besný pes ste útočili na nášho ministra. No dobre, „aké je požičané, také vráť“. Ja sa vás chcem spýtať, aký kokteil vám miešal pán Kočner v kauze Sasanka, ktorý vám bol zdrojom, citujem, „zdrojom informácií z prostredia politiky“? Tak vy tu na jednej strane kritizujete, že odborníci spolupracujú pri zostavovaní rozpočtu a vám ešte aj pri politike radil pán Kočner. Tak ja by som tu ako fakt poopravil kolegu Blahu, teda ktorý povedal, že ste krčmový hulvát, nie, vy ste Kočnerov superman.

  • Ja by som mal také dve poznámky.

    Po prvé k tomu, čo povedal pán poslanec Sulík. Myslím, že v tejto snemovni je zrejmé, že vyššie dane tí skutočne bohatí platiť nebudú. Finančné skupiny nezaplatia na daniach ani o cent viac. Ak to doľahne na niekoho, tak to bude doľahnutie na strednú vrstvu, nie na tých najbohatších. Práve naopak, tí zdaňujú na Cypre a kdekoľvek, nezaplatia ani o cent viacej. Koniec koncov to je možno aj zámer.

    Ale ešte jedna poznámku by som mal k tejto diskusii a k jej forme. Rád by som poprosil možno niektorých kolegov, niektorých, zvýrazňujem, zo strany SMER, a možno aj ministrov, že ak rozdávajú tvrdé údery, aby si zvykli, že niekedy ich dostanú aj naspäť, aby potom neboli zrazu prekvapení a nesťažovali sa, lebo mi to pripadá, že ste ako malé deti v škôlke, ktoré keď vyprovokujú nejakú šarvátku, hádku a potom to dostanú niektoré z nich naspäť, tak sa idú sťažovať pani učiteľke, že ich bijú.

    No takže asi tak.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Sulík, reakcia na faktické poznámky.

  • No, ctení kolegovia Muňko, Blaha a pán Martvoň, pozrite, ja som slušne a bez osobných invektív sa snažil vysvetliť pánovi ministrovi, že to, čo on tu má naplánované, takto fungovať nebude. A jeho reakcia na to bola „chudák“.

    Tak argumentom odborne snažil som sa mu vysvetliť, že toto tu nie je nejaký graf s cenami plynu v telke, kde môže si čmárať, čo chce, že toto sú vážne veci. A on mi na to povie „chudák“. Tak sa potom nečudujte, že sa ohradím, lebo prednášal som práveže odborné argumenty, argumentoval som číslami.

    A teraz špeciálne, pán Blaha. Hovoríte, že vytvorili sme systém pre bohatých. No, áno, vytvorili sme systém pre bohatých tak taký systém, aby bohatí chceli tu žiť, podnikať a platiť dane. A výsledok tohto systému pre bohatých bol o polovicu vyšší výnos dane v jeho prvých dvoch rokoch a v ďalších rokoch rasty HDP, aké Slovensko predtým nezažilo. a za vás môžeme o tom snívať.

    A teraz, pán Duchoň. Hovoríte teda len prvé dva roky. Argumentujete, áno, to je pravda. Ten 45-percentný rast výnosu dane, respektíve takmer dvojnásobný rast základu dane bol spôsobený tým jednorazovým efektom zavedenia dane z príjmu. A keď si pozriete ďalšie roky, 2006, 2007, 20088, tak zistíte, že rástol výnos dane nadpriemerne, stále bol výrazne vyšší ten rast ako rast HDP, ale aj rast HDP bol generovaný vyšší práve tým daňovým systémom. Tie čísla si treba pozrieť. Ešte prvé dva roky z fungovania Jána Počiatka všetky odhady, ktoré robil teda Ivan Mikloš niekoľko rokov od zavedenia rovnej dane a potom Ján Počiatek tie prvé dva, boli nižšie ako skutočný výnos dane. Ten...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme, pán poslanec.

    Ďalší do rozpravy písomne prihlásený za klub je pán poslanec Ivan Štefanec.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi sa vyjadriť za klub SDKÚ – Demokratickej strany k tomuto dôležitému zákonu. Pán minister ho uviedol slovami, že je to kľúčový zákon. Ja s ním naozaj súhlasím. To je ale posledná vec, žiaľ, s ktorou s ním súhlasím, pretože v tom ostatnom už sa nezhodneme. Nemôžeme sa zhodnúť v rušení rovnej dane, nemôžeme sa zhodnúť vo zvyšovaní daní na takú úroveň, že budeme mať vyššie dane ako Česi, Maďari, Poliaci.

    Zavedenie rovnej dane, dámy a páni, prinieslo na Slovensko prácu. Rovná daň znamenala nielen jednoduchosť, znamenala rast, znamenala nové pracovné príležitosti. Preto jej rušenie znamená presný opak, menej práce, systém bude komplikovanejší, bude pracovných príležitostí menej, hospodársky rast to určite nepodporí.

    Keď sa pozrieme z pohľadu príjmov štátneho rozpočtu, tak ako už tu bolo povedané, a pozrieme sa na dlhšie časové obdobie, ako to pripomínal pán poslanec Duchoň, viem vám zdokumentovať, že za päťročné obdobie po zavedení rovnej dane sa príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov právnických osôb viac ako zdvojnásobili. Teda keď abstrahujeme od toho obdobia jeden rok pred a jeden rok po zavedení rovnej dane, za päťročné obdobie po zavedení rovnej dane sa príjmy rozpočtu viac ako zdvojnásobili.

    Boli tu poznámky, že vraj rovná daň slúži len bohatým. To počúvame veľakrát zo strany vlády jednej strany, naposledy to povedal pán poslanec Blaha. Nuž dovoľte mi pripomenúť, dámy a páni, že zavedenie rovnej dane znamenalo už v prvom roku zvýšenie reálnych miezd na Slovensku o 2,2 %, už v prvom roku mali všetci ľudia z dane z príjmu osoh. Následne, ako som uviedol, aj štátny rozpočet a rovná daň bola jedným z kľúčových opatrení, čo prispelo k rastu zamestnanosti na Slovensku. V roku 2000 tá nezamestnanosť dosahovala takmer 20 %, postupne sme sa dostali hlboko pod 10 %. K tomu výrazne prispelo zavedenie rovnej dane, samozrejme, aj postupné reformy aj odvodového systému, penzijného systému, spružnenie pracovného práva cez Zákonník práce, zlepšenie prostredia pre tvorbu pracovných miest cez rýchlejšie zakladanie nových firiem a tak ďalej. Boli to reformy, ktoré pomohli tvorbe pracovných miest na Slovensku. Dnes ide vláda opačným smerom.

    Novela zákona o dani z príjmu bola predložená aj z toho dôvodu, aby priniesla údajne 370 miliónov eur do štátneho rozpočtu. Tak ako to už bolo povedané, aj ja veľmi pochybujem, že tento cieľ sa naplní.

    Prečo ale vôbec tento cieľ bol stanovený. Nuž chcem pripomenúť, že konsolidáciu, ktorú teraz vláda musí realizovať, spôsobila vlastne ona sama. Pripomínam, že osempercentný deficit vyrobila prvá vláda Roberta Fica. Teda to, čo robí dnes, sú chyby vlády Roberta Fica, ktoré ich teraz dobehli. Tiež pripomínam, že minulá vláda Ivety Radičovej za ministrovania Ivana Mikloša konsolidovala tak, že deficit sa dostal pod 5 % a konsolidovalo sa predovšetkým, z dvoch tretín na strane výdavkov, pričom súčasná konsolidácia takmer výlučne prebieha na strane príjmov a zákon o dani z príjmov je toho jedným z výsledkov.

    Takisto počúvame, že táto konsolidácia sa nedotkne 90 % občanov. Žasnem nad tým, dámy a páni, že to vláda stále hovorí. Pritom berie sporiteľom v 2. pilieri, ktorých je 1,5 milióna, 55 % z ich peňazí, ktoré si nasporia. A takto o 55 % znižuje ich dôchodky z 2. piliera. Zhoršuje pozíciu pre viac ako 600 000 dohodárov, ktorým zvyšuje rázne odvody. Zvyšuje aj cez tento zákon dane z príjmu o takmer pätinu, z 19 na 23 %, pre všetkých, nie pre bohatých, pre všetkých podnikateľov, pre malých podnikateľov, ktorí nemajú šancu optimalizovať si svoje daňové základy tak, že si budú presúvať tento základ do iných krajín. Najviac na to doplatia tí, ktorí poctivo podnikajú na Slovensku, ktorí platia dane a živia tento štát, malí podnikatelia, ktorým sa najviac pohorší. Doplatia na to aj zamestnanci, pretože týmto zákonom sa rušia odpočítateľné položky na manželku. Hovoril o tom najmä pán poslanec Brocka už v prvom čítaní, kde pekne zdokumentoval, že viac ako tým bohatším tento zákon uškodí nižším príjmovým skupinám a tým, ktorí sa starajú o malé deti, žiadnym 10 % najbohatších, dámy a páni. A môžeme tak pokračovať, koncesionárske poplatky, poplatky za motorové vozidlá a tak ďalej a tak ďalej, dane, odvody, poplatky, to všetko ide brutálne hore nie pre 10 %, ale pre 100 % občanov Slovenska. Tento zákon je toho dôkazom.

    Veľakrát počúvame argumenty, že za súčasným výpadkom daňových príjmov v štátnom rozpočte je kríza v Únii. Áno, situácia v Únii naozaj nie je jednoduchá. A Slovensko ako malá otvorená ekonomika je bytostne naviazaná na dianie v Európskej únii a osobitne v eurozóne. Lenže to, čo sa deje aj týmto zákonom, je dramatické zhoršovanie našej pozície, dramatické zhoršovanie konkurencieschopnosti Slovenska a dramatické zhoršovanie našich šancí v súťaži o nové pracovné miesta.

    Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 2006 podľa Svetového ekonomického fóra, ktoré každoročne vydáva takzvanú správu o globálnej konkurencieschopnosti, sa Slovensko zaradilo na 37. miesto v rebríčku v porovnaní so všetkými krajinami na celom svete, v roku 2012 sme na mieste číslo 71. Z týchto 6 rokov takmer 5 rokov má moc Robert Fico. Toto je výsledok postavenia Slovenska v rebríčku svetovej konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť klesá aj takýmito zákonmi, ako je rušenie rovnej dane a zvyšovanie daní na najvyššiu úroveň v krajinách V-4. Zhoršovanie našej konkurencieschopnosti, to je ten výsledok.

    A konkurencieschopnosť je, samozrejme, podmienená aj stavom súdnictva. Pán minister to spomenul vo svojom vystúpení pri minulom zákone, aký má problém s prokuratúrou a súdmi. Nuž kto to nevymenoval generálneho prokurátora 16 mesiacov? Prečo pán prezident necháva tento stav na Generálnej prokuratúre? Kto to nechce hovoriť o stave súdnictva? Nie je to náhodou vládna strana, dámy a páni? Nie je to náhodou vládna strana, ktorá sa bojí hovoriť o tom, aké sú problémy na Slovensku, ktoré ovplyvňujú aj naše postavenie v súťaži o nové pracovné miesta? Aj to súdnictvo to ovplyvňuje. Bojíte sa hovoriť o tomto stave. Bojíte sa hovoriť takisto o odvolávaní ministra. Je to zbabelé, hanebné. Viete, aké máme miesto v stave nezávislosti súdnictva podľa tohto riportu? Môžete si to nalistovať, je to na internete. Slovensko je tam posledná krajina z Európskej únie. Nemáme súdnictvo balkánskeho typu, máme súdnictvo rozvojovej krajiny, pretože pred nami sú africké krajiny, Zimbabwe, Mali. Takéto krajiny majú lepšie súdnictvo ako Slovensko. Aj toto súvisí s konkurencieschopnosťou, aj toto súvisí takisto s daňami, odvodmi, Zákonníkom práce, pretože to, čo sa deje, to je komplex vecí, ktoré vyháňajú prácu zo Slovenska.

    Nie je to náhoda, že za posledné dva mesiace nezamestnanosť na Slovensku stúpla. Nie je to náhoda. Nikoho netešia správy, ktoré prichádzajú z celého Slovenska, z Bardejova, Nového Mesta, Komárna, Senice, o tom, že práca zo Slovenska odchádza. Ale, bohužiaľ, je to logický dôsledok takýchto krokov. Je to logický dôsledok neriešenia toho, čo sa riešiť má, ako súdnictvo, zdravotníctvo, školstvo, ale rušenia vecí, ktoré fungujú, rušenia rovnej dane, zhoršovania Zákonníka práce, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov. Vyháňanie práce zo Slovenska, to je výsledok takých zákonov, ktoré sú predkladané do Národnej rady.

    Preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, dámy a páni, taký, ktorý sa vracia k pokračovaniu rovnej dane a vracia sa k takým sadzbám, ktoré na Slovensku sme doteraz mali. Jeho text je nasledujúci.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Po prvé, bod jedna. V článku I sa vypúšťa bod 3. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Navrhuje sa ponechať možnosť uplatnenia štyridsaťpercentných paušálnych výdavkov daňovníkom, ktorí nie sú platiteľmi DPH alebo sú platiteľmi DPH len časť zdaňovacieho obdobia, z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela, použitia umeleckého výkonu bez obmedzenia maximálnej výšky 5 040 eur ročne. To súvisí s paušálnymi výdavkami, ktoré tiež nie sú pre 10 % najbohatších.

    Po druhé, bod dva. V článku I sa vypúšťa bod 9. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Navrhuje sa neuplatniť progresívna sadzba dane z príjmov fyzických osôb v nadväznosti na výšku základu dane a taktiež sa navrhuje ponechanie rovnakej sadzby dane na daň z príjmov právnických osôb. To je kľúčový bod, ktorým sa zachováva rovná daň.

    Po tretie. V článku I sa vypúšťa bod 13. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    V súvislosti s bodom dva vzhľadom na to, že sa navrhuje neuplatniť progresívna sadzba dane z príjmov fyzických osôb v nadväznosti na výšku základu dane, zrušuje sa taktiež progresívna sadzba dane aj pri výpočte mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

    Po štvrté. V článku I sa vypúšťa bod 23. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Vo vládnom návrhu sa uvedená úprava navrhuje s cieľom motivovať spoločnosti k vyplácaniu podielov na zisku vykázaných za zdaňovacie obdobie najneskôr do konca roka 2003, ktoré ich zadržiavali vo vlastnom imaní. Túto úpravu navrhujeme vypustiť.

    Dámy a páni, keďže kľúčom tohto návrhu zákona je skutočne zrušenie rovnej dane a zvyšovanie sadzby dane z príjmu, mojím pozmeňovacím návrhom v štyroch bodoch sa snažím tieto zmeny napraviť a chcem vás stále ešte požiadať o podporu tohto návrhu, spravodajcu chcem požiadať, aby dal hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu osobitne v jednotlivých bodoch. Nech sa páči, ďakujem vopred, ak podporíte tento návrh.

  • Nechám ešte dámy a páni, odznieť faktické poznámky a potom prerušíme rokovanie, aby sme mohli hlasovať. Takže končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Hlásia sa páni poslanci Mikloš, Brocka, Frešo, Bublavý a Senko.

    Pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Ešte vás poprosím kolegyne, kolegovia, chvíľu o pozornosť, nech dobehneme túto časť rozpravy.

    Pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť vystúpenie kolegu poslanca Štefanca. Naozaj, ak za zrušenie rovnej dane zahlasujete, vládna koalícia, poslanci strany SMER, tak si strelíte do vlastného kolena. O rovnej dani môžete rozprávať, čo chcete, ale faktom je, že je to daňový systém, ktorý funguje. Neboli sme prví, ktorí rovnú daň zaviedli, ale budeme zrejme prví, ktorí ju zrušia, pretože žiadna iná vláda sa taká zatiaľ nenašla, ktorá by urobila takú hlúposť a rušila niečo, čo funguje.

    Poslanec Štefanec hovoril o dvoch veciach najmä, ktoré boli opakované vo faktických poznámkach od pána poslanca Blahu, aj od ďalších, ku ktorým by som sa rád tiež vyjadril, hovoril o nich aj Ivan Štefanec.

    Tvrdíte, že pomohla rovná daň len bohatým. Je to absolútny, ale absolútny nezmysel. Každý, kto trochu niečo vie o rovnej dani, vie, že okrem zníženia sadzby pre vysoko príjmových znamenala aj strojnásobenie nezdaniteľného minima, čo znamená, že nízkopríjmoví, ktorí predtým platili 10 %, po rovnej dani neplatili z toho už nič, platili 0 %. Okrem toho chudobným pomohla tým, že naštartovala ekonomiku, zvýšila zamestnanosť. A najmä vďaka rovnej dani a ostatným reformám sa po zavedení rovnej dane znížilo riziko chudoby na Slovensku v rokoch 2005 a 2006 oproti roku 2003. Takže buď neviete, o čom rozprávate, pán Blaha a ostatní, ktorí to tvrdia, alebo to nemáte doštudované.

    A čo sa týka toho, že argumentujeme vraj len dobrými rokmi. Tiež to nie je pravda. Stačí si porovnať výnos priamych daní, rovnej dane, dane z príjmov fyzických a právnických osôb na Slovensku a v Českej republike za roky 2004 až 2010, teda vrátane krízy, a vyjde vám, že na

    Slovensku bol nárast výnosu dane z príjmov fyzických osôb 2,5-krát vyšší ako v Českej republike a 3,5-krát vyšší u právnických osôb ako v Českej republike.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brocka s faktickou poznámkou.

  • Reagujem nielen preto, že pán poslanec Štefanec o mne pekne hovoril vo svojom vystúpení. Som pri prvom čítaní vysvetlil, komu vlastne idete zvyšovať dane, dámy a páni zo strany SMER. Priznám sa, že mne osobne nevadí, ak by bohatí platili viac. Kiežby aj za vlády strany SMER bohatí platili vyššie dane. Oni však po prijatí tohto zákona nebudú platiť vyššie dane. Možnože nebudú vôbec platiť tie dane, ako to povedal môj predrečník. Ale kto bude platiť vyššie dane? Tak to budú paradoxne chudobní, dokonca aj tí chudobní učitelia, ktorí dnes štrajkujú.

    Ja vysvetlím vo svojom vystúpení v rozprave, o koľko Robert Fico a vláda strany SMER oberie chudobného učiteľa dnes, ktorý štrajkuje, prijatím tohto zákona. Každý mesiac to bude päťdesiat, šesťdesiat eur, dámy a páni. Toto naozaj nerobili ani zbojníci.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Štefanec urobil to, čo urobí každý zdravý a rozumný človek v takejto situácii, v akej sa ekonomickej nachádzame. To znamená, podal pozmeňujúci návrh, ktorým zachováva rovnú daň.

    Chcel by som apelovať na zdravý rozum hlavne ľavicových poslancov: Nepadajme do tejto priepasti, už vám sedemsto firiem odišlo zo Slovenska, už máte problémy s U. S. Steelom, už máte problémy po celom Slovensku so zamestnávateľmi. A nie je normálne rušiť niečo, čo vlastne tu tvorí istým spôsobom prístav pre zamestnávateľov. Naopak, nahrádzaním to najvyššou daňou v regióne samovražedne nevyberiete na budúci rok patričný obnos peňazí. Budem o tom hovoriť pri rozpočte, ale môžete sa chytiť posledných zvyškov zdravého rozumu a zastaviť toto šialenstvo, a nie rušiť rovnú daň. Môžete hľadať rezervy tam niekde u seba, hľadať rezervy v nepriamych daniach a môžete podporiť tento pozmeňujúci návrh. Nie je to vec politická. Je to vec čisto ekonomická. Sami vidíte, že vám prognózy padajú v stovkách miliónov eur. Čiže je dobrý dôvod aj pred vami samými ospravedlniteľný zastaviť tento vlak, zaradiť spiatočku a zanechať to, čo robilo Slovensko atraktívnym pre zamestnávateľov, a zachrániť tieto miesta, ktoré sa tým ohrozujú, pracovné.

    To znamená, veľmi pekne vás poprosím, buďte takí láskaví, preštudujte si ten pozmeňujúci návrh a podporte ho, nie v záujme svojej strany, ale v záujme toho, aby tu zostali zachované pracovné miesta napriek tomu, že sem prichádza veľmi ťažká kríza alebo pokračuje veľmi ťažká kríza. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega poslanec, čo sa vám nepáči na zavedení progresívnej dane pre ľudí s nadštandardnými príjmami, čo máte proti zavedeniu osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov? Veď to je len správne.

    A spomínali ste Nové Mesto nad Váhom a prepúšťanie pracovníkov. Vám sa páči, keď podnikateľ vydiera svojich zamestnancov, že ak nepôjdu štrajkovať pred Úrad vlády, že budú prepustení? Takého podnikateľa, ktorý dostal stimuly od štátu na každého zamestnanca 49 900 eur, sa idete zastávať? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. No, pán Štefanec, vaše vystúpenie je úplne tendenčné, tak ako sme si na vaše vystúpenie už zvykli. Pán Štefanec, prosím vás, o čom to tu rozprávate? Podľa všetkého toto vaše vystúpenie je vystúpenie vášho vnútrostraníckeho jednania. Pán Dzurinda asi začína mať navrch. Pán Frešo, vy sa nehanbíte? Čo sa to tu deje, preboha? Takáto politika sa dostala na pôdu parlamentu. Vy to nechápete? Zneužívate súčasnú politiku a súčasný stav v rámci spoločnosti taký, aký je. A pán Štefanec tu takýmto spôsobom rozpráva o témach a o spôsobe a o možnostiach, aké sú to. A vy s takým bledým pohľadom a hlavou podopretou sa dívate na tieto veci. Prosím vás, o čom to je? Nikoho určite neteší spôsob, v akom stave sa nachádza ekonomika. Lenže, nehnevajte sa, pán Štefanec,...

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci, skúste počúvať pána Štefanca.

  • Smiech v sále.

  • Pán Štefanec, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Osobitne ma teší, že sa ozvali všetky akademické kapacity vládnej strany.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Pánovi Senkovi by som chcel povedať „na zdravie“.

  • Smiech v sále.

  • Pánovi Bublavému by som chcel povedať, že to, čo ma neteší, to je, že odchádza práca zo Slovenska. A neteší ma, že ju vyháňate svojimi zákonmi.

    Pán Bublavý, keď hovoríte o investičných stimuloch, chcem vám pripomenúť, že je to vaša vláda, ktorá začala rozdávať peniaze ľudí na stimuly za udržanie miezd. To nerobil ani Vladimír Mečiar. Ani Vladimír Mečiar si nedovolil rušiť schôdze ani dávať peniaze na udržanie miezd. Robí to vaša vláda a, bohužiaľ, zrejme aj tak dopadne. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ja predpokladám, že budete chcieť dať priepustku na víkend a poviete, že zajtra nebude hlasovanie, dávam návrh, aby ste takýto návrh nedávali, že zajtra nebude hlasovanie. Je to neúcta k ľuďom. Odôvodním to. Ľudia v tejto krajine nemajú pomaly čo jesť. My tu zajtra budeme hovoriť o tom, ako by mali za čo jesť. A bude nás tu päť. Opakujem, je to neúcta voči občanom tejto krajiny. Ľudí nezaujíma predĺžený víkend poslancov, ľudí zaujíma, aby mali prácu, aby mali čo jesť. A zajtra sa tu tak o tom bude rozprávať. Ďakujem.

  • Pán poslanec, škoda, že svoje jasnovidecké schopnosti nevyužívate v prospech krajiny, možnože by to prospelo.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Máme prerokované dva body, z toho jeden bod je vládny návrh novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Požiadal aj navrhovateľ pán minister, aj spravodajca vzhľadom na rozsah pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli aj v rozprave, aby sme o ňom hlasovali neskôr, takže budeme hlasovať len o

    vládnom návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti.

    Je to tlač 235.

    Poprosím pán poslanca Milana Mojša, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, a to pán Hrnčiar a pán Sulík, ktorí nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 5 a 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 5 a 6. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 bolo za, 1 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o bode zo spoločnej správy 4 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy. Odporúčanie je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 2 boli za, 78 proti, 61 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 97 bolo za, 3 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 93 bolo za, 4 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti.

    Odhlasovali sme prerokované body.

    Dámy a páni, chcem vás požiadať o súhlas so zmenou v programe. Podľa schváleného programu 11. schôdze sme mali v utorok o 9.00 hodine začať rokovať o štátnom rozpočte. Vzhľadom na vývoj prerokovania súvisiacich zákonov, ktoré musia byť schválené predtým ako štátny rozpočet na rok 2013, ako aj v súvislosti s nevyhnutnosťou, o ktorej hovoril aj pán minister financií, urobiť korekcie v návrhu rozpočtu pre budúci rok, vás chcem požiadať o zmenu, aby sme o štátnom rozpočte začali rokovať až po tom, ako prerokujeme a schválime aj zákon o dani z príjmov, a po tom, ako gestorský výbor, výbor pre financie, zapracuje ešte návrhy na korekcie v štátnom rozpočte pre rok 2013. Je to odhad, samozrejme, odhadujem, že by to mohlo byť v stredu poobede. Je s tým súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, zároveň sledujúc myšlienkovú niť pána poslanca Hlinu, vám oznamujem, že nielen preto, že som sa tak rozhodol, lebo je to moje právo, ale aj preto, že pravdepodobne rozprava k návrhu zákona o daniach z príjmov bude prebiehať ešte dlhšie podľa počtu prihlásených dnes a do 15.00 hodiny zajtra, v utorok ráno budeme pokračovať podľa toho, či skončí táto rozprava, alebo potom ďalším zákonom, ktorý mal nasledovať až po rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2013. Takže ďakujem pekne.

    Vyhlasujem teraz krátku päťminútovú...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Pán predseda, chcel by som vás poprosiť informovať, došlo k odloženiu hlasovania o zákone o hazarde, predpokladám, kvôli tej nepriamej alebo nesúvisiacej novele k tým stavebným poplatkom, ktorú predložila pani podpredsedníčka Zmajkovičová, chcel by som sa teda spýtať, ten zákon len sa odloží alebo bude k tomu rozprava?

  • Nie, v utorok budeme o ňom hlasovať, rozprava bola ukončená.

  • Viete, ten návrh bol prednesený hrozne rýchlo, obrovské množstvo údajov tam bolo. A tam človek nemá čas vôbec si to dobre predstaviť. A výsledok je potom taký, že my by sme radi k tomu povedali niečo, lebo vidíme tam niekoľko dosť vážnych chýb, na ktoré by sme chceli upozorniť v rozprave v ideálnom prípade.

  • Pán poslanec, nie je tu pán minister, samozrejme, on môže svojím vystúpením opäť otvoriť rozpravu. Ja mu to budem tlmočiť.

  • Ale nebude to určite skôr ako v utorok doobeda o 11.00 hodine, keď budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Ak minister a podpredseda vlády uzná za vhodné vyhovieť tomuto a otvoriť svojím vystúpením znovu rozpravu, tak urobíme tak pred hlasovaním.

    Pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, on je tak trochu aj v duchu návrhu pána poslanca Hlinu. Keďže ja vyjdem asi do rozpravy zajtra okolo 10.00 – 11.00 hodine, keď zajtra nebudeme hlasovať, dávam návrh, aby sme sa aspoň prezentovali o 11.00 hodine.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Mne to treba povedať jednoduchšie, čiže ja si to len rekapitulujem, teoreticky je možné, že zajtra budeme hlasovať, čiže nezrušili ste hlasovanie. Teoreticky to je možné. Áno?

  • Pán Hlina, v živote je teoreticky všetko možné.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Pán poslanec Sulík ešte, nech sa páči.

  • No ešte raz, pán predseda, vrátim sa k tomu zákonu o hazarde. Je tam predložená úplne nesúvisiaca novela. Nebol vôbec žiaden čas sa s tým oboznámiť. Tak myslím si, že bolo by správne, keby ste to vy ako predseda Národnej rady priradili výboru na prerokovanie. Veď tak sa to robí so zákonmi. To predsa nejde takto, že úplne v inom zákone je úplne iná vec, o ktorej nikto nič netuší, a zrazu je 5 strán rôznych údajov, kde človek nemá ani šancu na to nič povedať. Tak malo by to predsa ísť do výboru, minimálne teda do toho výboru, lebo, viete, keď teraz minister povie, že ho rozprava nezaujíma, potom rozprava sa neotvorí.

  • Pán predseda, jednak ten článok tam je otvorený, zákon o správnych poplatkoch je súčasťou zákona, čiže my nerobíme nepriamu novelu. Súhlasím s vami, ale na to je rozprava alebo spravodajca, aby navrhol ešte raz to prerokovať, pokiaľ príde k rozprave rozsiahlejšej.

  • Vy to odmietate výboru? Veď nebolo to ani len vo výbore. Je to rozsiahla zmena.

  • Pán predseda, neveďme tu debatu o tom, čo mám alebo nemám robiť.

  • Máte procedurálnu možnosť, v utorok pred 11.00 hodinou sa prihláste, dajte procedurálny návrh, že žiadate zaradiť návrh na toto.

  • Reakcia poslanca.

  • Odpoveď poslanca.

  • Dobre, tak budeme hlasovať o návrhu pána predsedu SaS.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 21 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Váš návrh sme neschválili.

    Takže nasleduje krátka prestávka do 17.30 hodiny a potom budeme pokračovať v rozprave. Technika, ukážte mi, kto je nasledujúci v rozprave. Pán predseda výboru Hudacký pôjde do rozpravy.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Do rozpravy je písomne za klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásený pán poslanec Hudacký. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, trochu sa ospravedlňujem za zdravotnú indispozíciu, ale hádam to nejako zvládnem. Nechcem sa príliš opakovať o tom, čo som povedal v rámci rozpravy v prvom čítaní. Možno naivne som sa nádejal, že pod ťarchou stále sa zhoršujúcej ekonomickej situácie, nespokojnosťou občanov so situáciou či už v justícii, školstve, zdravotníctve vládna strana aspoň čiastočne prehodnotí tie „istoty“, ktoré presadzuje pre všetkých aktívnych ľudí, či už tých, ktorí podnikajú, alebo tých, ktorí aktívne, ešte majú to šťastie a pracujú, teda sú zamestnaní. Nestalo sa tak, ba naopak, vláda naďalej razí svoju zakomplexovanú socialistickú ideu pozbierať od všetkých aktívnych ľudí všetko, čo sa dá, akýmkoľvek možným spôsobom, hlavne od tých, ktorí vyčnievajú z radu, a potom „spravodlivo“ to prerozdeliť, najlepšie v tichosti, s čo s najmenšou transparentnosťou a, pokiaľ možno, svojim.

    Vo svojom dnešnom príspevku už nechcem hovoriť ani o výhodách rovnej dane ako spravodlivého a zároveň solidárneho daňového nástroja. Dokonca už nebudem ani zdôrazňovať fakt, že mnoho európskych krajín vrátane Švédska, ktoré vlastne bolo takým vzorom našich socialistov, ide stimulovať ekonomiku nižším daňovým zaťažením, lepšími podmienkami práve pre malých a stredných podnikateľov. Som presvedčený, že najbližšie mesiace ukážu, že takto vládnou stranou nastavená daňová spúšť prinesie Slovensku veľmi rýchlo hospodársky úpadok, apatiu podnikateľov, nezáujem investorov a mnoho ďalších ľudí bez práce.

    Mám to šťastie, že často komunikujem s malými podnikateľmi a živnostníkmi, dlhé roky som sa im venoval. A práve mnoho týchto malých podnikateľov a živnostníkov sa už v súčasnosti vzdáva svojich podnikateľských ambícií, vidiac, čo sa pre nich chystá v najbližšom období. V skutočnosti nevidia žiadnu perspektívu rozvoja ich firiem, ich živností. Navrhované daňové a odvodové úpravy považujú za posledný klinec do rakvy ich podnikateľského úsilia. Paušálne výdavky, ktoré výrazným spôsobom zjednodušovali živnostníkom ich administratívu, byrokraciu, záťaž, sú po pripravovaných úpravách, respektíve zakomponovaných úpravách v tomto návrhu zákona nastavením ich stropu takmer nepoužiteľné. Stačilo pritom málo, diferencovať jednotlivé skupiny živností podľa nákladovej náročnosti a prisúdiť im primerané motivačné percentuálne sadzby.

    Tromfom vašej daňovej reformy, ak ju tak vôbec možno nazvať, má byť progresívne zdaňovanie fyzických osôb, ktoré zdaní vyššou sadzbou ľudí s vyššími príjmami. Mimochodom, tá bulharská konštanta, ktorou násobíte minimálnu mzdu pre dosiahnutie hranice pre vyššiu 25-percentnú sadzbu, skutočne nemá chybu.

  • Ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kolegyne, kolegovia, prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, poprosím vás, vytvorme priestor, aby mohol pán poslanec vystúpiť v rozprave normálne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pritom si asi neuvedomujete fakt, že pre živnostníka, ktorý aj keď presiahne túto hranicu, je jeho zisk často jedinou formou nielen na krytie potrieb rodiny alebo na ďalšie dôležité potreby, ale často aj na reinvestovanie do rozvoja firmy. Alebo, tú otázku som si chystal na pána ministra financií, ale spýtam sa aj vás, pán minister, viete odporučiť nejaké výhodné alebo dostupné úvery alebo pôžičky pre tie maličké firmy či živnostníkov, skutočne im neostáva iba nejaký ten vyšší zisk na to, aby ho mohli reinvestovať? Ak ich takýmto spôsobom zdaníme, a teda nasadíme vyššiu sadzbu, veľmi, veľmi ťažko získajú nejaké prostriedky na to, aby mohli investovať do rozvoja firmy, do zamestnávania ďalších ľudí. Vaša ekonomická politika je pre podnikateľov, bohužiaľ, už niekoľko mesiacov práve s týmito pripravovanými návrhmi značne čitateľná. Aj preto za posledných niekoľko mesiacov zaznamenávame úbytok až 11 000 živnostníkov a niekoľko sto malých firiem. Aj preto, aj keď nemôžem povedať, že iba preto, ale aj preto, momentálne ministerstvo financií zaznamenáva výpadok na daniach. Ten údaj sa líši od 270 miliónov až do 400 miliónov.

    Ozývajú sa aj investori, jedni, ktorí sú už tu etablovaní a uvažujú o odchode, a druhí, ktorí uvažovali tu investovať, ale už o tom neuvažujú. Môžete argumentovať čímkoľvek, fakt, že výrazne zhoršujete podnikateľské prostredie, nemôžete nijako zastrieť, 23 % nie je 19 %. Mimoriadne odvody, mimoriadne zdaňovanie regulovaných subjektov, správne poplatky, to všetko vytvára pochmúrnu mozaiku ozajstných podmienok pre podnikanie na Slovensku. Myslíte si, pán minister, že je to iba náhoda? Nie všetko sa dá uvaliť na krízu. Kríze treba práve čeliť zdravými stimulačnými nástrojmi pre aktívnych ľudí. Práve ďalším daňovým a odvodovým zaťažovaním, bariérami v pracovnom práve demotivujete už aj tých najodvážnejších, ktorí sú schopní zdieľať vysoké riziko podnikania. Podmienky, ktoré nastavujete, už nie sú o únosnom riziku. Tieto podmienky sú už o hazarde, hazarde s ľuďmi tejto krajiny. Ak by som to mal odľahčiť, neviem, či tento zákon nemal byť skôr zahrnutý v zákone o hazarde.

    Vami nastavené podmienky ekonomickú krízu na Slovensku len prehĺbia. Naviac, ak zoberiem do úvahy nešťastne nastavenú štruktúru slovenského priemyslu orientovaného predovšetkým na automobilový priemysel, nechcem si ani len predstaviť, čo bude s touto krajinou pri výraznej strate dopytu po autách na celosvetovom trhu. Na koho sa potom budete spoliehať, pán minister, páni poslanci vládnej koalície? Na tých, ktorých teraz odstavíte týmito podmienkami od podnikania, od ich obživy pre rodiny? Bude náš sociálny systém schopný zvládnuť takýto nápor ľudí bez práce? Ak si myslíte, že áno, tak je to skutočne veľmi, veľmi trúfalé. Aký teda výsledok môžeme očakávať? Konkurzy, exekúcie, daňové úniky a v konečnom dôsledku prepúšťanie.

    Chcem vás v dobrom slova zmysle, či už páni poslanci, panie poslankyne z vládnej strany, ale aj vás, pán minister, verím, že odovzdáte svojmu kolegovi tento môj návrh, teda varovať. Strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a k optimalizáciám hospodárskych výsledkov, a tým k nižšiemu výberu daní a odvodov. V zložitých časoch globálnej hospodárskej krízy, citlivosti finančných trhov v snahe spoločných fiškálnych opatrení Európskej únie, keď nad nami visí Damoklov meč trojpercentného deficitu, ktorý chceme dosiahnuť, je rozhodnutie o tak zásadnej zmene systému daní z príjmov viac ako riskantné. Ako som už spomínal, je hazardom s ekonomikou tejto krajiny.

    Pôvodne som chcel dať pozmeňujúci návrh o zachovaní rovnej dane. Keďže pán Štefanec, kolega z SDKÚ, už takýto predložil, ja som teda pripravil ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka inštitútu paušálnych výdavkov a ktorý má za cieľ zmierniť dopady nastavených sadzieb a stropov pre remeselné živnosti. Ak dovolíte, tak teraz by som ho uviedol.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (parlamentná tlač 239).

    V Čl. I § 6 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Ak je daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia držiteľom oprávnenia prevádzkovať remeselnú živnosť podľa osobitného zákona a neuplatní preukázateľne daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov zo živnosti najviac do výšky 7 560 eur ročne. Ak daňovník získa oprávnenie prevádzkovať remeselnú živnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 630 eur mesačne, a to počnúc mesiacom, keď nastala uvedená skutočnosť. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie v remeselnej živnosti, ktorý uplatní tieto výdavky najviac vo výške 630 eur mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie v remeselnej živnosti. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach.“ Nasledujúce odseky v čl. I § 6 sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa zohľadní rozdielna situácia fyzických osôb, ktoré majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť v remeselnej živnosti. Situácia týchto živnostníkov je totiž diametrálne odlišná, keďže majú vyššie náklady pre svoje podnikateľské činnosti. Preto chceme umožniť, aby aj tieto osoby mali možnosť si uplatniť paušálne výdavky pri svojej podnikateľskej činnosti a zároveň nebyť povinní viesť účtovníctvo.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh. Budem rád, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak tento pozmeňujúci návrh podporíte, aj keď v porovnaní s celým pochybným návrhom je to len drobná pozitívna, povedal by som, kozmetická úprava.

    Na záver mi dovoľte, dámy a páni, v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že tento pre Slovensko škodlivý vládny návrh zákona určite nepodporíme. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Blaha. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou. Pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Hudacký, priznám sa, ja vás považujem za slušného človeka a ako kresťanského demokrata, by som od vás očakával úplne iné slová, lebo, čisto politologicky, čudujem sa vám. Kresťanská demokracia na Západe vždy vychádzala z modelu sociálnotrhového hospodárstva, už od Adenauera. Nikdy neobhajovala tento neoliberálny model, ktorý tu obhajujú kolegovia z SDKÚ alebo zo SaS, ktorí celkom prirodzene vyznávajú neoliberalizmus. V poriadku, ale kresťanská demokracia? Však vy ste boli v tom Európskom parlamente, vy ste to museli vidieť. Sociálna náuka cirkvi, sociálnotrhové hospodárstvo, spomínajte si na autora, ako bol Benjamin Disraeli, ktorý kritizoval to, že tieto liberálne modely rozdeľujú národy na dva národy, na chudobných a bohatých, a k ničomu dobrému to nevedie. Spomeňte si na to, akú politiku zastávajú malé škandinávske kresťanské demokracie, ktoré podporujú sociálny štát všade. Čo rozpráva Barroso v Európskom parlamente? Obhajuje sociálnotrhové hospodárstvo, redistribúciu. Z kresťanskej demokracie, tej tradičnej, klasickej, západnej, nikto nikdy neobhajoval tento tupý neoliberalizmus. Ako si to vy na Slovensku môžete dovoliť? Vy ako slušný človek by ste si mali uvedomiť, že obhajoba "flat taxu", to patrí do výbavy nejakých domorodých náčelníkov niekde v treťom svete alebo fanatických neoliberálov. Ale vy, ako kresťanský demokrat, pán kolega, študujte vlastné spisy a vráťte sa k Adenauerovi, pretože to by vás mohlo zdobiť. Ale toto, prepáčte, nemá nič spoločné s modernou Európou.

  • Vaša reakcia, pán predseda výboru. Zapnite prosím vás pána poslanca Hudackého.

  • Ďakujem pekne. Ťažko sa mi reaguje na vás, pán Blaha. Veľmi dobre si uvedomujem v podstate princípy kresťanskej demokracie v oblasti trhového hospodárstva, teda sociálne trhového hospodárstva. Myslím si, že rovná daň absolútne nie je v protiklade s týmito princípmi, ktoré sú za sociálne trhovým hospodárstvom. Ja tam nachádzam práve veľa príležitostí na to, aby sa ľudia mohli viac angažovať, aby vlastne mohli sa o seba postarať, aby v podstate tie princípy solidarity a subsidiarity boli ďaleko viac uplatňované ako v tom, čo presadzujete vy. Takže môžeme o tom polemizovať. V každom prípade ja sa neurazím, napriek tomu, že každého jedného nás značkujete neoliberálom. Ja sa absolútne nepokladám ani za liberála a už tobôž nie za neoliberála. V každom prípade som kresťanský demokrat, ktorý obhajuje sociálne trhové hospodárstvo. Ďakujem pekne.

  • Za klub OĽaNO pán poslanec Matovič v rozprave, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, milý pán zastupujúci minister, milé dámy a páni, najprv ja by som sa iba pokúsil zapojiť sa do tej debaty, čo tu teraz ste navzájom viedli, pán Hudacký a Ľuboš Blaha. Nikdy to tu nezaznelo, ale sme si tak urobili takú mantru pomaly, že teda bojujú pravičiari za rovnú daň, ľavičiari proti rovnej dani. Ale keď sa pozrieme na to matematicky, či to je progresívna daň alebo rovná daň, vidno, že stále ten, kto zarobí viac, platí viac, väčšiu kôpku peňazí a ten, kto zarobí menej, platí menšiu kôpku peňazí. Samozrejme, ale vlastne ono to je formalita, ibaže to je rovnaké číslo vlastne pre všetkých, lebo stále je to o tom, že ten, kto zarobí viac, platí väčšiu kopu a ten, kto zarobí menej, platí menšiu kopu. A ak by aj ta sadzba vlastne bola postupne klesajúca do určitého momentu, napríklad že no jednoducho by postupne klesala, a tí, čo zarobili najmenej, by platili 19 % a postupne by to klesalo na 10 % tej dane, stále môžeme dosiahnuť, že ten, kto zarobí veľa, má veľký základ dane, zaplatí väčšiu kopu do štátneho rozpočtu. Takže to, že je to zhodou okolností jednoduché číslo a každý si vie zapamätať, že máme 19 % rovnej dane a z toho robiť mantru, ja osobne to až takto neberiem. Ale na druhej strane si uvedomujem, že rovná daň alebo nastavenie tejto jednej sadzby dane Slovensku veľmi pomohlo. A teda pozerám naozaj na čísla. A tie čísla nepustia. Je to čierne na bielom. Sú to jednotky a nuly. A tam vidíme, že po zavedení rovnej dane Slovensko bolo schopné vyberať výrazne viacej dane ako predtým alebo pri zavedení rovnej sadzby dane, keby som bol naozaj presný a dôsledný.

    Na druhej strane SMER legitímne vo voľbách voľby vyhral, lepšie povedané, pravica ich prehrala. A dnes vzhľadom na to, že sme demokracia, tak nasledujúce tri aj ešte niečo roka budete vládnuť, máte legitímne právo meniť veci v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi. Máte 83 hlasov a nič na tom, sa zdá, najbližšie roky sa ani nezmení, len naozaj mám úprimné obavy, že vám tento prepočet alebo táto hra s číslami, ktorú ste sa rozhodli urobiť, nevyjde. Naozaj hovorím to nie zlomyseľne alebo že by som teraz vám to nedoprial, aby vám to vyšlo, lebo v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, alebo na ceste konsolidovania, s ktorým súhlasí aj pravica, aj ľavica v tomto pléne, aj tí ľudia, ktorí sa cítia možno niekde v strede, tak by sme mali všetci držať vždy vláde palce, aby sa jej podarilo postupne znižovať deficit štátneho rozpočtu. Ja v tomto úprimne držím strane SMER palce, aby vám to vyšlo, ale naozaj mám obavy, že cesta, ktorú ste si zvolili, je asi cesta zarúbaná. Na konci keď si peniažky zrátate v štátnej kase, tak budete ich mať potom menej možno ako dnes, nieže menej, ako to predpokladáte, lebo nakoniec možno ich vyberiete ešte menej, ako ich vyberáte dnes. K tomu, čo tu dnes už bolo spomenuté, zavádzate vlastne dodatočnú 15-percentnú daň pre spoločníkov eseročiek do zisku približne 100 000 eur, čiže do zisku 3 mil. korún. To je dosť slušná suma. A v podstate väčšina eseročiek do tohto pásma spadá. A zrazu tieto firmy už nebudú platiť 19-percentnú daň, ale v podstate 19- plus 15-percentnú daň, čiže 34-percentnú daň. A pri tejto sadzbe už to asi pravdepodobne pre mnohé firmy bude veľmi zaujímavé na to, aby optimalizovali svoje účtovníctvo a hľadali cestičky, ako dane jednoducho štátu už nezaplatiť. Takže úprimne sa obávam, že vám to nevyjde a nakoniec budeme mať vyššiu sadzbu dane a v polke roka prídete so záchrannými návrhmi, kde budete navrhovať možno ešte väčšie zvýšenie dane. Ale hovorím, nieže by som vám to prial, ale sa obávam, že takto to môže dopadnúť.

    Druhý pohľad môj taký, možno trošku politický, je, že máte za názvom slová sociálna demokracia. A pokiaľ si dobre pamätám, tak môžem povedať, že 12 rokov Robert Fico, alebo strana SMER si na Slovensku robí kampaň na tom, že keď sa dostane k moci, tak zdaní viac bohatých. A na základe týchto sľubov ste postupne získavali popularitu. Takéto sľuby ste mali aj pred voľbami. A hovorili ste konkrétne, že zdaníte viac bohaté právnické osoby a nebudete viac zdaňovať chudobnejšie právnické osoby. Konkrétne ste hovorili o prísľube, že firmy, ktoré budú mať zisk nad 30 miliónov eur, budú mať zvýšenú daň, zvýšite im daň, na 25 % zo súčasných 19 %. A znamená to, že všetky tie firmy, ktoré majú zisk pod 30 miliónov eur, tak tie budú naďalej platiť 19 % dane. Dobre, beriem, že možno ste zle niečo vypočítali, ale ak by ste mali ísť v súlade so svojimi predvolebnými sľubmi aj so svojím programovým vyhlásením vlády, kde to máte napísané obdobne, že zavediete progresivitu pri právnických osobách, tak dnes by ste nemohli predkladať návrh, kde zavádzate chudobnej firme z Hornej či Dolnej s jedným zamestnancom a SPP so ziskom 600 mil. eur rovnakú sadzbu dane. Čiže na jednej strane tu hovoríte o tom, aká je rovná daň zlá, na druhej strane, alebo tak isto stále ešte na tej jednej strane ste ľuďom pred voľbami aj v programovom vyhlásení vlády hovorili aj 12 rokov hovoríte, ako bohatých treba zdaňovať viac ako chudobných, a dnes odrazu tu predkladáte výrazne pravicový podľa mňa návrh zákona, že pre všetkých to má byť rovnako. Jasné, zvyšujete sadzbu dane, ale všetkým rovnako, chudobným aj bohatým. A toto mi nepripadá ako naplnenie vašich predvolebných sľubov, na základe toho vás vaši ľudia volili, naplnenie vety z programového vyhlásenia vlády, kde ste sľúbili progresívne zdaňovanie právnických osôb.

    A zároveň je to opatrenie, ktoré som spomínal predtým, ktoré, sa obávam, nezaberie. A v spojitosti so zavedením vlastne odvodov do výšky 100 000 eur pri právnických osobách alebo pre spoločníkov právnických osôb vám môže spôsobiť, že nakoniec vyberiete menej daní. Ja neviem, či vtedy si môžeme dovoliť taký luxus, že takýmto drastickým spôsobom zneatraktívnime podnikateľské prostredie na Slovensku a zrazu bude mať Slovensko najvyššiu daň z právnických osôb zo všetkých okolitých krajín, podotýkam, vyššiu ako Švédsko, ktoré ju znižuje z 26 na 22 %, vzor možno aj pre vás takej sociálnej demokracie alebo sociálnej politiky, ľudovej politiky, alebo neviem, ako by sme to nazvali. Zrazu táto krajina ju bude mať nižšiu, ako ju budeme mať na Slovensku.

    Preto som sa rozhodol predložiť návrh, ktorý umožní strane SMER splniť svoje dvanásťročné sľuby, svoje predvolebné sľuby a svoje programové vyhlásenie vlády, to znamená návrh, ktorý zavedie progresívne zdaňovanie právnických osôb, lebo nedokážem sa pozerať na to, že tu niekto ľudí ťahá, ťahá ľuďom medové motúzy popod nos, hovorí, ako bude bojovať za nich, ako bude zdaňovať bohatých, a keď príde do parlamentu, tak zrazu zdaní všetkých rovnako, či chudobných alebo bohatých.

    Predkladám ten návrh. Samozrejme, by som bol najradšej, aby zostala 19-percentná daň pre všetky právnické osoby a v tej rovnakej sadzbe pre všetky právnické osoby, ale zase na druhej strane si uvedomujem, že keď už ste sa rozhodli ísť touto cestou, ja vám chcem ponúknuť iba alternatívu, ktorá bude mať úplne rovnaký dopad na štátny rozpočet. Čiže zarobíte presne to isté do štátneho rozpočtu, len zároveň si splníte svoj predvolebný sľub. A toto vám chcem týmto pozmeňujúcim návrhom umožniť.

    Zjednodušene, to, čo teraz aj prečítam v tom pozmeňujúcom návrhu, máte obsiahnuté na tomto papieri.

  • Ukázanie listu papiera.

  • To, čo navrhujete vy dnes novelou zákona o dani z príjmu, je, že zavádzate všetkým firmám 23-percentnú sadzbu. To, čo navrhnem týmto pozmeňujúcim návrhom, bude, že vlastne všetky firmy do zisku 30 miliónov eur by mali naďalej 19-percentnú sadzbu dane a firmy regulované a tie ktoré majú bankovú licenciu by mali zo zisku nad 30 miliónov eur 30-percentnú daň. Áno, toto je presne to, čo vy ste vlastne ľuďom pred voľbami sľúbili, zavedenie progresívnej sadzby pri právnických osobách alebo pri daní z príjmu právnických osôb, toto je presne tá progresivita, že to bude do zisku 30 miliónov eur 19 %, nad 30 miliónov eur pre regulované subjekty a banky 39 %. Keď prijmete tento pozmeňujúci návrh, v rozpočte budete mať presne tie isté peniaze ako tým návrhom, ktorý navrhujete vy, ktorý je hore škrtnutý

  • Ukazovanie listu papiera.

  • , keď zdaníte všetky firmy 23 %.

    Čiže teraz mi dovoľte, aby som prečítal samotný pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh – nové znenie – poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I bode 9 § 15 písmeno b) znie: „b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 1. 39 % z tej časti základu dane, ktorý presiahne 30 miliónov eur, ak je právnická osoba regulovanou osobou podľa osobitného zákona75a) alebo má bankové povolenie vydané Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu75b); regulovaná osoba alebo držiteľ bankového povolenia podľa osobitného predpisu75b) znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, prípadne vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom; ak regulovaná osoba alebo držiteľ bankového povolenia podľa osobitného predpisu75b) zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, skutočné dôvody zvýšenia ceny, poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, 2. 19 % v ostatných prípadoch“.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 75a a 75b znejú: „75a) § 3 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov75a), 75b) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie.

    Cieľom predkladaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je diferencovať výšku sadzby dane u právnických osôb v závislosti od ich zisku, a to buď sadzbou 19 % alebo sadzbou 39 % v regulovaných subjektoch a bankách. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 – 2016 zaviazala, že zvýši progresivitu daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb a právnických osôb. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, však ustanovuje, že všetky právnické osoby majú platiť daň z príjmu v rovnakej výške 23 %. V tejto súvislosti je zrejmé, že progresívna daň právnických osôb, tak ako bola ľuďom sľúbená v programovom vyhlásení vlády, sa nezavádza.

    V snahe splniť tieto legitímne očakávania obyčajných ľudí sa v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navrhuje progresívna sadzba dane z príjmov právnických osôb v nadväznosti na výšku základu dane. Zmena v zdaňovaní by sa v princípe nemala dotknúť malých a stredných podnikateľov, u ktorých tá sadzba zostane na úrovni 19 %. V prípade ak základ dane presiahne sumu 30 miliónov eur a právnická osoba bude zároveň regulovanou osobou podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnická osoba bude povinná zaplatiť daň vo výške 39 %. Pri takto nastavenom daňovom zaťažení právnických osôb by celkový pozitívny dopad na verejné financie bol jemne vyšší ako vládou predloženým návrhom. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa zároveň rešpektuje záväzok Slovenskej republiky konsolidovať verejné financie so zámerom zníženia deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. Zároveň sa dôvetkom v § 15 písm. b) zaručuje ochrana spotrebiteľov, ktorí sú chránení pred prípadným zvyšovaním cien, alebo iných poplatkov, o ktoré by sa mohli pokúsiť regulované subjekty alebo držitelia bankového povolenia podľa osobitného predpisu, aby rozložili zvýšené daňové zaťaženie.

    Na spresnenie treba uviesť, že základom dane sa v zmysle § 2 písm. j) rozumie rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, a daňovou stratou sa v zmysle § 2 písm. k) zákona rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

    Čiže k tomu, čo som nepovedal v tom úvodnom slove. Ak by ste prijali tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, môžu niektorí ľudia povedať, že ak zvýšime vlastne zo zisku nad 30 miliónov eur daň regulovaným subjektom, čo sú v podstate SPP, elektrárne, telekomunikácie a potom teda samostatné subjekty, ktoré podnikajú na základe bankovej licencie, tak by mohli vlastne to zvýšené daňové zaťaženie preniesť na spotrebiteľov čiže na ľudí, ktorí odoberajú plyn, elektriku alebo používajú bankové služby. Práve preto je tam ustanovenie, ktoré je prevzaté zo zákona, ktorý bol, myslím, v priebehu augusta prijatý, a to ustanovenie o tom, aby vlastne tieto regulované subjekty a banky, ktorých sa zvýšenia dane dotkne, nemohli premietnuť zvýšenie dane do svojich poplatkov alebo do svojich cien, čiže v záujme ochrany samotných spotrebiteľov.

    Uvedomujem si, že je veľmi nepríjemné pre ministra financií alebo možno aj pre vládnu stranu byť konfrontovanými s týmto návrhom, lebo je veľmi zvláštne, ak opozičný poslanec predkladá návrh, ktorý vlastne plní predvolebné sľuby a zároveň sľuby z programového vyhlásenia vlády vládnej strany, ale ja si myslím, že stále máte čas zvrátiť cestu, na ktorú ste sa vydali, cestu pošliapania svojich predvolebných sľubov. Ale zároveň to robím zodpovedne, aby ste mohli získať do štátneho rozpočtu presne rovnaké peniaze, ako očakávate. Takže ja vám ponúkam iba alternatívu na rozdiel od jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý som si tu vypočul, ktorý rušil vlastne všetko, čo zavádzate, a neponúkol absolútne žiadnu alternatívu. Ja vám dnes tu ponúkam alternatívu, stačí, aby ste jednu vetu vymenili za dve vety a dali, aby platili bohaté firmy so ziskom nad 30 miliónov eur, čo je skoro miliarda korún, z tejto sumy 39 % a do toho zisku všetky ostatné firmy 19 % dane. Takýmto spôsobom si udobríte 150 000 či 160 000 právnických osôb na Slovensku, ktorým ste sa doteraz vyhrážali, že im zvýšite daň, a ktoré už dnes určite rozmýšľajú, ako tú zvýšenú daň budú obchádzať. Zároveň naďalej uchováte atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia a neohrozíte úbytok pracovných miest. Čiže toto opatrenie vám dá tie isté peniaze do štátneho rozpočtu, nevyženie podnikateľov. A tak nezrušíte na základe neho pracovné miesta, ktoré svojím opatrením určite dosiahnete, a zároveň splníte svoj predvolebný, povolebný a 12-ročný sľub, že chcete zdaňovať viacej bohatých. Ja vám dávam šancu iba splniť svoj vlastný predvolebný sľub. Som zvedavý, akým spôsobom sa zachováte.

  • Faktické poznámky majú páni poslanci Duchoň a Blaha. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán predseda výboru Duchoň.

  • Áno, ďakujem. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak ani v programovom vyhlásení vlády, ani nikdy predtým nebola spomenutá progresívna sadzba daní u právnických osôb špeciálne, dovolím si poznamenať, že my sme deklarovali, že chceme, aby sa bohatšie spoločnosti podieľali väčšou mierou na konsolidácii verejných financií, čo sa aj napĺňa tým, že sme zaviedli špeciálne odvod pre regulované spoločnosti, to po prvé, a rovnako osobitný bankový odvod sa rozšíril aj na vklady obyvateľstva. Takže z tohto pohľadu sme naplnili to, čo sme deklarovali aj v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Pán kolega Matovič, ja len vecne bez tej teda politickej časti budem reagovať. Som rád teda, samozrejme, že máte chuť zdaňovať ako správny "ľavičiar".

    Každopádne, vecne, progresivita. Vy ste začali vašu reč tým, že ste mi hovorili, že ten bohatý človek aj tak zaplatí viac. Ale keď sa bavíme o progresivite daní, vždy sa bavíme o progresívnych sadzbách, to je terminus technicus, to je normálna odborná terminológia. Vy sa viacerí oháňate neustále tým, že aj tak zaplatí viac, a preto je to progresívne. Ale to nie je pravda. Keď zoberiete, 99-percentnú daň uvalíte na zdravotnú sestričku, tak rozpočet dostane 400 eur, aj tak málinko. Aj keď dáte jednopercentnú daň Haščákovi, tak dostane rozpočet 400 000 eur alebo ja neviem koľko. Ale to neznamená, že tá daň je progresívna. Tomu sa hovorí regresívna daň. Čiže toto je naozaj ani nie tak politická, ale skôr odborná debata. Vy si proste len ujasnite, pán kolega, pojmy. Inak, je smutné, že si musíme ujasňovať také primitívne veci, ako je toto.

    Druhá vec, výber. Vy nemôžete teraz vytrhnúť si jednu vec, ako je prijatie "flat taxu" na Slovensku, a to spraviť ako jedinú príčinu toho, že bol väčší výber daní. Slovensko vstúpilo do Európskej únie, bola svetová konjunktúra. Aj štáty, ktoré majú progresívne dane, si to porovnajte, vybrali oveľa viac peňazí. Sú to Holandsko, Írsko, Spojené štáty americké, všetky tie štáty, ktoré majú progresívnu daň, inak, mimochodom, veľmi liberálne štáty. Prečo sa snažíte byť ešte liberálnejší, ešte kapitalistickejší, ako sú tie najväčšie bašty kapitalizmu ako Spojené štáty americké, Británia, Írsko a tak ďalej? Tomuto naozaj nerozumiem. Ja vám to poviem tak, je to primitívne. Je to primitívne, že sa vôbec vedie táto diskusia. V civilizovanom svete sa diskusia o "flat taxe" vôbec nevedie. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Začnem od konca.

    Pán poslanec Blaha alebo Ľuboš, naozaj si dostatočne sčítaný človek, ale možno matematika ti nejde a nechápem ten tvoj boj vlastne proti tomu pojmu a vykresľovanie toho ako, neviem, aký diabol je rovná daň. Rovná daň zabezpečuje, že platia do rozpočtu bohatší viac a chudobnejší menej. Progresívna daň zabezpečuje presne to isté. Čiže matematicky je tam iba rozdiel vo veľkosti tých kôpok, a preto nechápem, prečo strašne robíš akože diabla z rovnej dane, lebo to je takisto v podstate progresívne zdaňovanie, lebo donesie to viac do toho štátneho rozpočtu. Takže trošku sa skús doučiť v matematike a trošku menej filozofovania v tejto veci odporúčam.

    Pán predseda finančného výboru, pre mňa je dosť zarážajúce, že predseda finančného výboru nepozná svoje programové vyhlásenie vlády. Pán predseda finančného výboru, prečítaj si programové vyhlásenie vlády. Ja, priznám sa, teraz som to rýchlo hľadal, ale pred piatimi alebo desiatimi minútami som si to našiel. Je tam doslova teda uvedené, že zavedie sa progresívne zdaňovanie pri fyzických aj právnických osobách. Nájdi si to. Naozaj neviem, na ktorej strane to je, ale predseda finančného výboru by to vedieť mal.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Ivan Švejna. Nech sa páči.

  • Takže, vážené dámy, vážená jedna dáma, a páni, dovoľte, aby som sa ujal slova. No trošku mi je ľúto, že nie je tu viacej kolegov, ktorí sa venujú tejto problematike. A tiež aj za vládu možno by bolo lepšie predsa len, keby niekto tu bol, aj keď chápem všetko, kto sa venuje ekonomike, lebo jednoducho to bude mať najväčší dopad na ekonomiku. Aj s kolegami zo SaS by som si rád pohovoril, čo sa týka zdaňovania.

    Dobre, ja si myslím, že mali by sme sa držať toho dobrého starého Wericha, keď hovoril „kľud, rozvaha, glanc“. Ja viem, že politika je emotívna, ale jednoducho teraz sa zásadným spôsobom mení daňový systém. Táto zmena bude mať teda veľké dôsledky na fungovanie celej spoločnosti. A práve preto by sme skôr mali rozmýšľať, či už opozícia, koalícia a tak ďalej, teraz nejde o to, aké dôsledky, resp. následky to bude mať. Ja by som sa pokúsil teda bez tých emócií podať nejaký svoj, nazveme to, odborno-intelektuálny pohľad na to, čo ideme urobiť. Ja som, samozrejme, vystupoval dvakrát v tom prvom čítaní a nerád by som sa opakoval pre tých, ktorí počúvali to moje vystúpenie. Zase na druhej strane nie všetci počuli tie moje vystúpenia. Pozdravujem, pán minister.

  • Podanie ruky rečníka ministrovi a reakcia z pléna.

  • Budete mať väčší sociálny rozmer, nebojte sa. Dobre, takže by som zhrnul tie moje výhrady, čo som sformuloval v prvom čítaní.

    Keby som mal povedať len jednu hlavnú výhradu, to je to, že prílišné zvýšenie daní demotivuje platiť tieto dane. Keby ste to zvýšili o 1 % sem, o 1 % tam a tak ďalej. Ale jednoducho toto zvýšenie je až také radikálne, že tí podnikatelia to pocítia. A, samozrejme, potom ich motivácie budú iné. Dokonca túto vetu ale inými slovami hovorí aj rada, čo sme založili, Fiškálna rada. Dokonca v jej správe, považujem ju za odborný orgán, bolo jasne napísané, že vidia strašne veľké riziká v tzv. dynamických efektoch. To znamená, to je de facto to, čo hovorím ja, len inými slovami, že jednoducho automatickým alebo prílišným zvýšením sadzby dane nevyberie sa toľko. A, samozrejme, nechcem teraz odborne hovoriť, koľko sa vyberie alebo či sa vyberie menej ako doteraz a tak ďalej, neverím, že niekto je schopný presne povedať alebo presne odhadnúť ten skutočný výber, resp. stratu. A skôr by som povedal, že viac-menej tie čísla alebo tie vyjadrenia sú, by som povedal, emotívneho charakteru. Takže ten dynamický efekt bude zreteľný. Otázka je, ako bude zreteľný. A určite treba si uvedomiť, že tá tzv. reálna alebo efektívna miera zdaňovania bude v rôznych podnikoch iná. Ale je to v podstate od podniku k podniku od 30 do 50 %. Inými slovami, v porovnaní s týmto rokom budúci rok, keď budem mať taký istý zisk, tak jednoducho zaplatím štátu o 30 až 50 % viacej, pretože to je to kumulované. Samozrejme, sú tam daň z právnických osôb, zdravotné odvody a, samozrejme, aj iné faktory ako zvýšenie poplatkov a tak ďalej, nehovorím už o osobitnom zdaňovaní, o osobitnom odvode. Alebo v prípade bánk je to už úplne enormné číslo. Takže to je tá hlavná výhrada. A, samozrejme, ja určite spochybňujem aj výpočty Inštitútu pre finančnú politiku, ako dopadnú príjmy napríklad z titulu výberu od dohodárov. Jednoducho ja som presvedčený, že sa toľko nevyberie. To, že ľudia neprestúpia z 2. piliera do 1. piliera, ja si myslím, aj veľkí optimisti by jednoducho mali pochopiť, že jednoducho to tak nebude. Už je to tretíkrát otvárané a už tí ľudia sú rezistentní. A to už teraz nekomentujem, či je alebo nie je to správne. Ale jednoducho tie prepočty sú ďaleko na vode.

    No ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť a ktorá nebola jasne zdôraznená, je, že mám obavy alebo som presvedčený, že sa tu podceňuje, by som to nazval, psychologický efekt selektívneho prístupu k zdaňovaniu. To znamená, že my nahradzujeme systém tzv. rovnej dane systémom selektívneho zdaňovania. A jednoducho to bude mať psychologicky veľký vplyv, pretože tie podniky, však ony to vidia, ony vidia nielen to, že sa im zmenia pravidlá, ale ony vidia aj to, že niektoré sú vybraté, že jednoducho v ten deň, keď sa schváli zvýšenie daní vo vláde, tak v ten istý deň sa schvália pre 10 vybraných podnikov úľavy. Jednoducho niekto platí viacej, niekto nemusí platiť. Ja nehovorím, že majú sa zlikvidovať nejaké stimuly, ale jednoducho určite to treba prehodnotiť. A určite by som sa zamyslel nad tým, prečo napríklad fabrike v Ružomberku proste odpustí dane. Nechcem teraz demagogicky hovoriť, ale však spomeňme si na privatizáciu. Spomeňme si na privatizáciu, keby sa robil nejaký zoznam schránkových firiem. Však ten Ružomberok, možno si pamätáte tú privatizáciu, však to bola taká "jasná" privatizácia. Teraz to myslím ironicky, samozrejme. A ja nevidím najmenší dôvod, aby bohatí podnikatelia, spoluvlastníci, ktorým ešte aj tá firma vykazuje desiatky miliónov zisku, proste dostávali 25 miliónov daňových úľav, 25 miliónov, ešte raz. Ostatní to proste vidia. Však to aj ostatní zamestnávatelia kritizovali. A jednoducho to vidia, to si povedia. Ja, samozrejme, sa obávam, že si povedia skôr negatívne veci, teda negatívny budú mať na to pohľad, nehovoriac o tom, že keď niekto trošku tak senzibilne počúva, čo sa rozpráva aj na ministerstve financií, teraz vôbec nechcem byť osobný, keď jeden poradca, ja by som to povedal aj takto priamo, škoda že tu minister nie je, tak oficiálne povie, že konsolidovať sa má výlučne na príjmovej strane, to znamená, že konsolidovať máme tak, že sa zvýšia len dane. To hovorí jeden poradca. Druhý poradca, ešte raz, nechcem byť osobný, tak navrhuje zrušenie zdravotných odvodov a premietnuť toto zrušenie do daňového systému, kde priamo explicitne hovorí o premietnutí do spotrebných daní. Keby som bol demagóg, tak poviem, aha, veď vy chcete zvýšiť tie spotrebné dane. Nie som ním. Ale jednoducho však tí ľudia reagujú, cítia. A to znamená tú neistotu, čo bude so zdaňovaním. Proste logicky každý bude rozmýšľať: „No tak, dobre, teraz zdania nás a budúci rok príde, však ten deficit treba ešte raz znížiť.“ Aj keby toto vyšlo, záväzok náš je zase znížiť deficit. No čo si povedia, kde sa zoberú tie peniaze? No tak zase budeme rozmýšľať, koho zdaníme. Takže obávam sa, že tá budúca neistota, ktorá je v tom, akým spôsobom sa bude zdaňovať, jednoducho bude mať fatálne následky. A som presvedčený, že jednoducho sa už budú ťažko dať ustrážiť proste desaťtisíce podnikov a tak ďalej.

    Ja by som ešte k takým konkrétnym veciam povedal, čo sa týka niektorých daní alebo zdaňovania tých vybratých skupín, tak by som trošku prešiel na živnostníkov. Ja súhlasím s tým, že treba oddeliť, ja to nazvem tak, echt živnostníkov od tých kvázi živnostníkov, vieme, o čom hovoríme, to znamená, kde je tá alternatíva tých proste k tomu pracovnému pomeru. Ale jednoducho nie každý je živnostník, by som povedal, ktorému treba naložiť. A mne je niekedy aj smutno a dokonca aj za minulej vlády mi bolo smutno, keď sa niektorí vyjadrovali a vyjadrujú k živnostníkom a k živnosti ako takej všelijako, jednoducho pretože v postate sa urobila zásadná chyba. Ja to poviem tak, aby som to prirovnal s niečím. Einstein hovoril kedysi, že existuje miera zjednodušenia, za ktorú sa už nedá zájsť. To znamená, že nedá sa to hodiť dokopy. Rovná daň nie je to, lebo systém rovnej dane sú tiež rôzne systémy. To nemáte rovnú daň v tých 30 krajinách. V každej z nich je nejaká úplne iná, ale nie je v tom, že živnostník má presne toľko isto platiť ako zamestnanec. Jednoducho živnostník je úplne iné poslanie. A nemá zmysel nad tým rozmýšľať, že proste ho zdaníme a zodvodníme. Proste má iné poslanie. A teda za stranu MOST – HÍD a ja osobne, aj keď sme boli v tých odborných skupinách, tak tí, čo si pamätáte, viete, tak 4 mesiace sme sa dohadovali najmä o tom, o živnostníkoch a o dohodároch, pretože jednoducho aj ja aj naša strana sme mali iný pocit. Proste my sme chápali to poslanie. A jednoducho bolo stále to, kde je tá miera, čo sa vyjednávala. A, žiaľbohu, napríklad s týmito živnostníkmi, ja si myslím, jednoducho nebol dobrý pohľad, tak ako som to vysvetlil. Na druhej strane tým živnostníkom, samozrejme, sa zvyšuje teraz vymeriavací základ, znižujú sa paušálne výdavky. Faktom je to, že vláda urobila veľmi dobrý mediálny ťah, keď jednoducho vyhlásila, že sa s nimi dohodla, aj keď, samozrejme, možno teda spochybňovať, kto je reprezentant a tak ďalej a s kým sa dohodla. Ale mediálne to bol zaujímavý ťah. Ale tiež sa nepovedala jedna vec, že táto vláda ten paušál zvýšila, ale zvýšila aj dane z 19 na 23 %. Takže ja si myslím, že nič na tom nie je zlého, keď jednoducho živnostník platí menej ako zamestnanec. To nevadí. No tak mu aj menej zostane. Ale na druhej strane predsa v normálnom systéme by mal byť nejaký základný minimálny dôchodok, ktorý by mal platiť aj pre živnostníka. Však to je tiež odpracované, keď niekto je živnostník a je ním 25 rokov, tak predsa on tiež pracoval 25 rokov a podľa mňa jednoducho by mal mať nárok na nejaký presne zadefinovaný základný minimálny dôchodok po odpracovaní určitého počtu rokov. Takže podľa mňa toto je veľká výzva. Proste mali sa ste snažiť ako živnostníci to presadiť. Takže ja som len tým chcel povedať, že možno aj ten prístup, ktorý čiastočne aj táto vláda prebrala v tom slova zmysle, že hľadá všetko, čo všetko sa hýbe, treba zdaniť alebo zodvodniť. Podľa mňa to vôbec nie je správny prístup. Filozoficky správny prístup to vôbec nie je. Jednoducho, to som povedal zjednodušene, nemôžete zase vymýšľať rôzne druhy príjmov. Napríklad keď niekde sa neplatia z dividend zdravotné odvody vo väčšine krajín, tak jednoducho neviem, prečo by sme to my mali platiť. Jednoducho aj v tej oblasti by sme mali byť konkurenčne schopní my. To znamená, že by sme nemali mať žiadnu inú vyššiu daň markantne alebo teda nejaký povinný odvod ako, povedzme, v nejakých okolitých krajinách.

    Takže teraz k tým dohodárom. Napríklad s tými dohodármi, ako sme rokovali, tak v prípade dohôd si myslím, že bol vyrokovaný teda, myslím, v minulej vláde, keďže som spomenul, že sme aj my ako strana jednoducho boli iného názoru, veľmi rozumný kompromis, ktorý jednoducho hovorí o tom, že do určitej miery, teda do výšky životného minima, jednoducho sa odvody teda nieže neplatia, ale platia sa po starom. A nad to už jednoducho vlastne berieme to, ako keď som spomínal echt živnostníkov verzus tí kvázi živnostníci. Tak hovorím o echt dohodároch verzus kvázi dohodári. Jednoducho dohodári v princípe by mali vlastne si privyrobiť, je to, samozrejme, sezónne a tak ďalej. Však sa to týka práve tých nízkopríjmových skupín dôchodcov a tak ďalej alebo tých, ktorí proste majú nízke iné príjmy, alebo študentov, ale aj iných ľudí. Ja fakt nevidím dôvod, ako nedať im možnosť privyrobiť si proste aspoň teda bez tých vysokých daní, povedzme, na to životné minimum. A ja sa obávam, že to tu bude mať strašne negatívny dopad, to som aj povedal aj v tom prepočte, že z dohôd sa vyberie toľko a toľko, neviem, či to bude 130 miliónov alebo 140 miliónov, to uvidíme. A ja som sám zvedavý, ktoré tzv. predpovede budú správnejšie. Takže obávam sa, že aj pri týchto dohodároch jednoducho tu bola urobená zásadná chyba.

    Čo sa týka tých ďalších daní, možno by som spomenul 5-percentnú daň na poslancov. No určite nemám najmenší problém, aby som ja osobne dal zo svojho čistého platu 100 eur. Ale však robíme z toho trhací kalendár. Hovorí sa o dvoch sadzbách dane z príjmu. No nie sú dve, lebo sú tri, pretože ešte vyberiete určitú skupinu ľudí, de facto 150 poslancov a makroekonomický efekt je z toho nula. To už považujem za totálny, čistý populizmus, ale úplne totálny. Ešte nechcem robiť návody. Ale keby ste chceli dosiahnuť to zníženie, tak by sa dalo ináč, elegantným, čistým spôsobom urobiť. Ale najväčší problém je to, že jednoducho ja už tretí rok som v politike a však my sami seba dehonestujeme v kuse, my, poslanci. A jednoducho mali by sme trošku si aj sami seba vážiť. Však aj toto je remeslo. Ešte raz, však my sme tí, ktorí robia pravidlá hry pre všetkých. Však vážme si sami seba a jednoducho nebičujme sa. Nič z toho nebude. Jednoducho ja si myslím, že aj tak sme vybičovaní, nebudem teraz spomínať jednotlivé nápady a podobne. Ale fakt žiaden makroekonomický úžitok to nemá. A ja napríklad nemyslím si, že ja neviem aj, poslanci strany SMER, vy môžete za deficit, za krízu a tak ďalej. Nerobme to, lebo nabudúce niekto príde, tak bude ja neviem tak špeciálna daň doživotná na poslancov alebo tak nie mínus 5 %, ale mínus 25 %. A teraz sa budeme predbiehať v tom, kto viacej naloží zase. Ešte raz, mne nejde o môj príjem, mne ide o ten prístup k tomu. Takže ja to považujem za dehonestujúce, nehnevajte sa.

    A napríklad pri tomto, keď hovorím o tých poslancoch, poviem aj niečo pozitívne, čo som stále navrhoval a navrhujem. A roky tvrdím, že jednoducho sociálny systém má byť adresný. To znamená, sociálny systém má byť pre tých, ktorí to potrebujú. A poviem príklad, čo tým chápem. Na jednej strane, keď si povieme, že my sme vyššia príjmová skupina, lebo máme síce zmrazené platy, ale trojnásobné, tak jednoducho prečo tzv. vyššie príjmové skupiny jednoducho majú prídavky na deti, prečo máme nárok na stavebnú prémiu? Viete, koľko poslancov si ešte píše do aktív, že majú aktíva, stavebnú prémiu. No tak akože namiesto toho, aby ste povedali, že beriete ľuďom, tak jednoducho radšej im z toho sociálneho systému proste netreba dať. A proste verte mi, to nie je žiadny problém, to znamená, aby proste sme nechali ten daňový systém čo najčistejší. Samozrejme, už systém rovnej dane sa nahradil systémom selektívnej dane. Ale o tej adresnosti. Určite nebudete súhlasiť s tým, keď hovorím o nízkych daniach ako pravica, ale rozumná pravica, rozumná ľavica sa musí dohodnúť, že sociálny systém má byť adresný. Ja som o tom presvedčený. A jednoducho tam by sa dalo ušetriť strašne veľa peňazí. A verte mi, že tie vyššie príjmové skupiny viacej mrzí to, že im zvyšujete odvody, zvyšujete dane. A menej by ich mrzelo, keby proste nemuseli si pýtať nejakú dávku. Verte mi, že je to tak vrátane mňa, to vám hovorím rovno. To znamená teda, že manželka síce poberá príspevok na dieťa a nemyslím si, že by mala problém sa ho vzdať. No to je veľká oblasť.

    No aby som zase nebol dlhý, ja by som ešte zopár poznámok povedal. Dovoľte mi tak povedať niečo pozitívne aj v tejto emotívnej atmosfére. Oceňujem ministra, že sa dohodol s neziskovými organizáciami, že posunul účinok toho zákona. Hovorím teraz o 2 % vo financovaní o rok. Myslím, že pán kolega Kamenický bude robiť pozmeňujúci návrh, za ktorý budeme hlasovať, teda určite hlasovať zaň budem ja a, môžem povedať, celý klub strany MOST – HÍD.

    Takže ešte posledné poznámky. Keby sme mali viesť tu nejakú odborno-intelektuálnu debatu, ako má vyzerať daňový systém, tak určite by som len tak na záver prispel nejakými takými myšlienkami, čo by som povedal za seba, že cieľom daňového systému určite nemá byť zodvodovať, zdaňovať všetko, čo sa hýbe. Určite treba dávať pozor, keď niektorí kolegovia majú aj nejaké nápady, oddeliť ja neviem pri dávkovom systéme rovnosť od rovnostárstva, to sú dve rozdielne veci. Určite by som bol veľmi opatrný, pokiaľ nechce niekto zožať teda zdrvujúcu kritiku, bol na tému zrušenia zdravotných odvodov a presunutie zdravotných odvodov teda do daní, do daní z príjmov, spotreby a tak ďalej. Nebudem to rozvádzať. Ale je to veľmi zlý nápad. Je to odborne nesprávne. A má to veľmi negatívny dopad na široké vrstvy obyvateľstva. Takže pokiaľ sa toto bude rozoberať, tak hovorím dopredu, že budeme mať veľmi negatívny názor.

    Takže ja by som ukončil tento môj príspevok zase tým, čo som povedal na začiatku, tým werichovským „kľud, rozvaha, glanc“. Jednoducho fakt treba sa zamyslieť nad tým, aké dôsledky to bude mať. A na tú minulú rozpravu sa nepamätám. Vtedy niekto hovoril, že rovná daň bola experiment. No problém je v tom, že obávam sa , že toto je experiment. A to, ako to dopadne, je veľmi otázne. A ja nie som škodoradostný, ja nechcem, aby to dopadlo zle, lebo keď to dopadne zle, tak jednoducho to zase dopadne zle nejakým zvyšovaním daní a tak ďalej a prehlbovaním deficitu. Ono už aj tak pri tých verejných financiách keď sa pozrieme na ten dlh a tú dlhovú brzdu, podľa mňa už je to tak napäté, že neverím, že toto bude bez problémov. Takže ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Švejnu majú faktické poznámky pán Kamenický, Brocka, a Kuffa. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán Kamenický.

  • Ďakujem. Ivan, ja mám niekoľko poznámok k tvojmu vystúpeniu. Ja si ťa veľmi vážim, ale čo sa týka tých tvojich prepočtov, raz hovoríš o tom, že je efektívna miera zdaňovania 30 až 50 %, potom hovoríš o tom, že celkové zaťaženie nám stúpne o 30 až 50 %. Ak ťa smiem poprosiť, tak ja by som skutočne rád, ak máš nejaký konkrétny prepočet, štúdiu videl, aby som sa k nej potom mohol konkrétne vyjadriť.

    Čo sa týka tých zdravotných odvodov do daní, čo si spomenul naposledy, tak myslím, že to tu dneska zaznelo, ale nezaznelo to z úst poslancov strany SMER – sociálna demokracia. Takže myslím, že to by si mala ujasniť hlavne pravica.

    Čo sa týka zdravotných odvodov z dividend, takisto to dnes zaznelo, ty vieš veľmi dobre, že podnikatelia si vyplácajú minimálnu mzdu a skutočne nejakú časť príjmov si vyplatia vo forme dividend, ktoré síce zdania, ale zdravotné odvody z nich neodvedú tak, že to je tiež forma, ako skutočne ten náš systém ochudobňovať o zdroje, ktoré skutočne veľmi potrebujeme na to, aby vôbec mohol fungovať.

    Adresný sociálny systém, tak k tomu mám jednu zásadnú pripomienku, výdavky na sociálnu ochranu. Už som si pozeral, aké percento z HDP dávajú štáty na sociálnu ochranu v Európskej únii. Najviac na ňu dáva Dánsko, 24 %, môžem ti potom poskytnúť aj ten materiál, Európska únia v priemere okolo 18 %, Slovenská republika 11,5 % z HDP. A po nás už je len Estónsko, Rumunsko a Litva, tie dávajú na ňu 9 % z HDP. Keď zavedieme tú adresnosť, ja sa jej nebránim, ale potom asi by bolo nutné zvýšiť niekde tie sociálne dávky, ale kde ešte...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán kolega Brocka.

  • Ja obdivujem kolegu Švejnu, teda, pán kolega, vás v tom, že ste tak pekne argumentovali, ale v podstate ani nebolo pre koho argumentovať, lebo je tu hŕstka poslancov, teda najmä tých vládnych, ktorých chceme presvedčiť. Ale ja som rád, že je tu minister sociálnych vecí. A ja sa pokúsim teda keď už tí poslanci zo strany SMER z toho nič nebudú mať, aby aspoň on mal niečo z toho, čo ste vy hovorili, pán poslanec.

    Rovná 19-percentná daň neznamená, že každý platí 19 %. A ukážem to teraz pánovi ministrovi sociálnych vecí, že dnes zamestnaný človek s príjmom 700 eur pri 19-percetnej dani v prípade, ak jeho manželka je napr. pri dvoch deťoch a uplatňuje si on nezdaniteľné minimum na manželku, tak tento človek s príjmom 700 eur mesačne má nulovú daň. My sme práve vďaka tomu pri rovnej dani rešpektovali princíp, že nik, ani ten, kto mal 10- alebo 12-percentnú daň z príjmu, ktorá bola pred rovnou daňou, lebo začínala na takej úrovni, aby neplatil pri 19-percentnej sadzbe vyššiu daň. Čiže človek so 700-eurovým príjmom dnes má nulovú daň.

  • Ukázanie tabuľky.

  • Ale vy prijatím tohto zákona o daniach z príjmov a tým, že rušíte daňovú úľavu na manželku, spôsobíte, že tento človek s príjmom 700 eur každý mesiac bude mať daň 59 eur, pán minister, každý mesiac. Tí štrajkujúci učitelia to ešte netušia, ktorí lobujú, bojujú, aby ste im o 10 % zvýšili platy, vy im dáte len 5 %...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Kuffa.

  • Rovná daň je dobrou daňou, ktorá je osvedčená už skúsenosťou. Mali sme tu iný daňový systém, postupne sme sa dopracovali cez rôzne peripetie k tej rovnej dani. To bolo to najlepšie, čo sme mohli mať. Myslím si, že naozaj zmenou tohto systému môžeme narušiť tú proporciu, nastane disproporcia.

    Kolega spomínal tuná, že ten sociálny systém má byť adresný a spravodlivý, no naozaj aby sa takto dialo pri tom sociálnom systéme.

    Tiež spomínal tú dehonestáciu tých poslancov, sami seba dehonestujeme, toľkokrát to tu už odznelo, ja som to tiež rozprával. Nepáči sa mi to, že kopeme sami do seba pri rôznych tých situáciách, keď v podstate ide veľakrát o také politické naťahovanie sa.

    Nie je to tak dávno, ja si to ešte pamätám, keď kapitálové spoločnosti, ako boli eseročky, mali tú 42-percentnú daň. Postupne sa to znižovalo, dostalo sa na to úroveň 19 %. Tým, že bude rôzna tá daň, naozaj budú podnikatelia a firmy rozmýšľať tak, ako tú daň neodviesť, a nie ako ju odviesť.

    Ďalšia vec je to, že sa presunú aj tie pracovné príležitosti alebo aj sídla firiem do okolitých štátov, kde tá daň je výhodnejšia a nižšia. Je veľký problém so zamestnanosťou, naozaj tu treba prijímať zákony také, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta, nielen aby sme tých ľudí riešili v tom sociálnom systéme, ako platiť dávky a podpory, ale ako dať týmto ľuďom prácu, a to aj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Švejna chce reagovať. Nech sa páči.

  • Tuná na kolegu budem reagovať. Ako som vypočítal tú efektívnu mieru zdaňovania od 30 do 50 %, ja nehovorím, že všetky podniky to budú mať. Ale Sulík to už vysvetlil a ja som to už vysvetľoval dávno pred Sulíkom, že keď mám daňovú povinnosť 190 eur pri 19-percentnej dani a pri 23-percentnej dani 230 eur, tak je to zvýšenie daňovej povinnosti o 21 %. O 21 % platím tak viacej štátu za tých istých podmienok ako minule. Keď si k tomu ešte pripočítam zdravotné odvody, to znamená tých 14 %, tak dokopy platím štátu, či to chceme alebo nechceme, jednoducho ten podnikateľ tak bude počítať, vyše 30 %. A teraz ešte keď si zoberieme, že je podnik, kde je osobitná sadzba dane, tak jednoducho to znamená, že ten podnik, ktorý má osobitnú sadzbu, zaplatí ešte viacej. A bankám, ja sa stavím, to vyjde možno ešte aj viacej, ako som povedal, to znamená viacej ako 50 %, tak som to vypočítal. Na druhej strane, samozrejme, teraz ironicky musím povedať, že niektoré podniky nezaplatia nič.

    A stále tá moja zásadná výhrada je, že to je ako s polievkou. Podľa mňa presolili ste to, to je celé. Čas ukáže, kto má pravdu, o rok sa to uvidí, možno sa to skôr uvidí, jednoducho nič iné, len empirické znalosti, ako to dopadne. Len potom môžem povedať, či ste urobili dobre alebo zle. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným písomne do rozpravy je pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, myslím, že kolegyňa už tu nezostala žiadna, keď som si pripravoval toto vystúpenie, vedel som, že budem nasledovať až po vystúpení zástupcov jednotlivých klubov. A bolo mi jasné, že minimálne po pánovi Sulíkovi a možno aj po kolegovi Štefancovi už priestor na ďalšie percentá v prejave asi nebude, lebo ich tu zaznelo viac ako dnešný celodenný prídel. Takže dovoľte mi povedať k rovnej dani prejav, ktorý nebude obsahovať ani percentá, ani slová ako efektívna daňová sadzba a ani nič podobné, ale skúsim možno trošku všeobecnejšie nadviazať a povedať ešte niečo iné. Tým pádom to naozaj možno aj viac osloví zastupujúceho ministra financií, teda ministra práce.

    Tento zákon, ktorý tu dnes máme, nie je jediným, ktorý zásadne mení daňovo-odvodový systém. A myslím, že je tu zhoda, že ich treba posudzovať spolu. Koniec koncov aj pán Švejna za to argumentoval. Tento zákon je však dôležitý v tom, že naozaj rovná daň sa stala určitým symbolom, ktorý, ako pripomenul kolega Matovič, má na oboch stranách niekedy možno až iracionálne dôsledky, či už pre jeho zachovanie alebo jeho zničenie. Ale nielen z hľadiska imidžu, ale aj z hľadiska motivácií občanov jeho zmeny pravdepodobne budú mať aj najvýznamnejšie následky na slovenskú ekonomiku. Preto toto je asi správny zákon, pri ktorom hovoriť o celkovom zameraní hospodárskej politiky.

    Hospodárska politika dnes na Slovensku prebieha nielen v neľahkých časoch, ale aj v časoch, ktoré sa zhoršujú. Médiami nebolo až tak veľmi zaznamenané, že v októbri vzrástla nezamestnanosť. A to je v mesiaci október vec, ktorá sa nestala už veľmi dlhé roky, čo naznačuje, že nešlo o sezónny efekt, ale úplne o antisezónny efekt, a naznačuje to, že nezamestnanosť je pomerne na prudkom vzostupe minimálne teraz, dúfam, že sa to zastaví.

    Včera alebo predvčerom nám oznámil minister financií a premiér, že v rozpočte sa prehlbuje diera vplyvom klesajúcej spotreby, ale aj klesajúcich príjmov, minimálne teda tých zdanených. To znamená, je jasné, že hospodárstvu sa nedarí, a je jasné, že sa tým treba zaoberať ako zásadnou otázkou. A tá otázka, ktorej čelí každá vláda v takej situácii, je, či chce vytrvať vo svojom kurze, či ísť ďalej, tak ako sa odhodlala, a spoliehať sa na to, že veci sa zmenia alebo je čas kurz zmeniť. To je jedna z najťažších otázok, ktorej každá vláda, okrem tých, čo žijú v nejakých úplne super časoch vysokého ekonomického rastu, musí čeliť, lebo práve vtedy, keď sa nedarí dobre, sú najsilnejšie pochybnosti.

    Preto mi dovoľte sa možno vrátiť k politikovi ľavice Francoisovi Mitterrandovi, ktorý v roku 1981 vyhral ako prvý socialista francúzske prezidentské voľby a mal program, ktorý bol jasne ľavicový. Aj keď vo svete vtedy vládla kríza, kríza nie je výdobytok posledných rokov, vtedy bola kríza po druhom ropnom šoku, rovnako ako táto vláda sa nedala odradiť, znárodnil viacero podnikov veľkých. Zmenil Zákonník práce. Zvýšil minimálnu mzdu. A aj zaviedol špeciálne dane pre bohatých. Problém tej hospodárskej politiky bol v tom, že ďalej rástla nezamestnanosť a inflácia vo Francúzsku a ani rok, ani dva roky po jeho nástupe sa situácia nezlepšovala, na čo Francois Mitterrand v roku 1983 uskutočnil to, čo sa dnes volá Mitterrandov moment. Teda úplne otočil hospodársku politiku smerom k stredu a ukončil snahu o budovanie socializmu v jednej krajine. Táto jeho otočka sa mu vtedy vyplatila, pretože hoci francúzska ľavica prehrala nasledujúce parlamentné voľby, on prezidentské voľby vyhral a vládol 14 rokov ako francúzsky prezident a je jediný ľavičiar v dejinách Piatej republiky, ktorý bol dvakrát zvolený a bol tak dlho prezidentom. To znamená, sú zjavné okolnosti, kedy tie otočky treba spraviť, aj z hospodárskych, aj z politických dôvodov.

    Úplne v rovnakom čase, ako bol prezidentom Francois Mitterrand, bola britskou premiérkou Margaret Thatcherová, ktorá mala opačný problém, že zdedila ekonomiku, ktorá bola jedna z najsocialistickejších v západnej Európe a rástla aj najpomalšie v západnej Európe počas povojnového obdobia. A jej cieľom bolo vrátiť jej život. Mala Konzervatívna strana v roku 1979 vo voľbách taký slávny plagát, ktorý znel po anglicky Labour is not working, čo po slovensky znamená teda aj, že labouristi nepracujú, ale teda aj to, že labouristi nefungujú. A malo to teda poukázať na to, že politika labouristickej vlády vedie k nefunkčnej ekonomike a vysokej nezamestnanosti. Thatcherová voľby vyhrala a uskutočnila viacero ozdravných krokov, ktoré však tiež viedli najprv aj k zvyšovaniu inflácie dočasne, na chvíľku, ale najmä k prudkému zvýšeniu nezamestnanosti, ako sa hospodárstvo reštrukturalizovalo. V Británii vtedy vládlo významné sociálne napätie a veľmi veľa ľudí nielen z opozície, ale aj z jej vlastnej strany tlačilo na to, aby urobila tiež otočku v politike. A ona vtedy v roku 1980 mala na výročnej schôdzi Konzervatívnej strany taký slávny prejav, dodnes si ho môžete pozrieť na Youtube alebo, ak ste pozerali aj jej biografiu, kde ju hrá Meryl Streep, tak ste si to mohli pozrieť, kde hovorí, že táto dáma, teda tým myslí seba, žiadne otočky robiť nebude a ani ich neurobila. Držala ďalej svoj kurz a postupne sa ukázalo, že mala pravdu. Vyhrala nasledovné ďalšie dvoje voľby a stala sa najdlhšie slúžiacou predsedníčkou vlády v povojnovej britskej histórii.

    To znamená, nie je jasné, či otočiť alebo či držať kurz. V tej chvíli často pochybovači pochybujú, stúpenci pochlebujú. Ale nakoniec je na tých lídroch, aby sa rozhodli. A tá zaujímavá otázka je, či tá politika, ktorú vláda zvolila dnes pre Slovensko, je politika, v ktorej treba vytrvať, alebo politika, ktorú treba otočiť.

    Nie je to otázka, ktorá vzišla na Slovensku, rieši ju Francois Hollande vo Francúzsku, ktorý tiež vyhral prezidentské voľby prednedávnom na ľavicovej platforme vysokých daní pre bohatých a podobných sľubov. Dnes sa snaží nájsť kompromis medzi tým a totálnym zničením ekonomiky, kde napr. tú vyššiu daň, ktorú on sľuboval zaviesť, zavádzal na dva roky a podobne.

    Podobnému problému čelí aj Barack Obama v Amerike, ktorý tiež postavil predvolebnú kampaň na tom, že vybalansuje verejné financie na bohatých. On má ale trošku šťastie v tom, že väčšinu v Snemovni reprezentantov majú republikáni, takže ako kompromis im môže ustúpiť zo svojej pozície bez toho, aby stratil kvetinku a hrdosť.

    Ale zjavne tento problém nerieši len na Slovensku SMER, ale riešia ho ľavicoví politici aj v iných krajinách. A ten problém je, že s týmito typmi sľubov nie je až taký problém vyhrať voľby. Koniec koncov komu by sa nepáčila solidarita a boj s monopolmi a iné dobre znejúce veci? A skutočná výzva je vytvoriť a udržať fungujúcu ekonomiku, lebo bez nej sme v neustálom kruhu krízy. A tam zrazu už ten život taký jednoznačný nie je a sú namieste nielen kompromisy, ale možno aj veci, ktoré tak dobre neznejú na predvolebných materiáloch a plagátoch. Osudom pravice na Slovensku dlho bolo to, že hovorila niekedy až rada, niekedy až masochisticky veci, ktoré väčšina ľudí nechce počuť. Niekedy napriek tomu dokázala vyhrávať voľby, čo, si myslím, o slovenských občanoch hovorí obdivuhodné veci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo k nim mám veľký rešpekt. Ale dnes aj sabadeštrukciou pravice sme naozaj v situácii, keď jasný mandát na vládnutie má SMER.

    A tá otázka, ktorú si musím klásť je: Udržať kurz alebo otočiť? Kolegovia ostatní, ktorí tu boli a ktorí tu aj budú, sa snažili dokumentovať na číslach, príkladoch, analýzach, prečo ten kurz nie je dobrý. Ja s nimi poväčšine súhlasím, samozrejme, v niečom by som mohol doplniť, v niečom opraviť ich, ale nechcel som mať technokratický prejav. Chcel som sa len spýtať ministra financií, lebo som myslel, že tu bude on, ale myslím, že tá otázka pre vás, pán minister práce, je rovnako namieste, lebo ste tiež veľmi dôležitý a kľúčový člen tejto vlády: Ste si istý, že vytrvanie v tom kurze, ktorý ste nasadili, je tou najlepšou cestou pre Slovensko alebo nastal čas trošku zvažovať otočky? Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca majú faktické poznámky, uzatváram možnosť faktických poznámok, pán poslanec Brocka a Muňko.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ja veľmi krátko a práve preto, že je tu pán minister sociálnych vecí, zareagujem, aby som dopovedal tú myšlienku, že pán minister ľudia s nízkym príjmom budú platiť po prijatí tohto zákona vyššie dane, to je ten spodný riadok, 59 eur mesačne. Ale tomu, kto zarába 3 300 eur mesačne, týmto návrhom nezvyšujete dane ani o cent. A to je najväčšie sklamanie na strane SMER, že vy zvyšujete dane chudobným, nie bohatým. Naozaj, keby ste sa chceli inšpirovať Jánošíkom, tak vám poviem, vtedy zbojníci toto nerobili.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Muňko.

  • Pán Beblavý, spomínali ste tu hlavne sedemdesiate roky. No len zabudli ste povedať, že situácia sa ináč zmenila. Ušiel v roku 1973 OPEC, ktorý mal zásadný dopad na európsku a svetovú ekonomiku. A potom veľký dopad bol, samozrejmá vec, v Iráne, kde padol Šach Rezá Pahlaví. A celá záležitosť, samozrejmá vec, sa uberala úplne ináč, ako si to Američania, ale hlavne americké finančné kruhy predstavovali.

    Ale nechcem ísť teraz do tej polemiky, o ktorej ste vy hovorili k tejto veci, ja sa chcem vrátiť k tomu, čo ste hovorili, pokiaľ sa tu hovorí dneska hodne o rovnej dani. Samozrejmá vec, daňová reforma, ktorú pán Mikloš zavádzal, nebola prepojená proste s reformou penzijnou, školskou ani zdravotníckou. My sme vytvorili v zdravotníctve dve kategórie. A odtiaľ začína marazmus, ktorý je dneska v zdravotníctve. A to isté je, aj pokiaľ sa týka sociálnych vecí. A, samozrejmá vec, k tomu pribudla kríza v roku 2008 a kríza, ktorá dneska sa znovu prehlbuje. A tým nastávajú aj problémy Slovenska, pretože Slovensko je malá krajina s otvorenou ekonomikou. Takže zbytočne tu budeme hovoriť, čo ukáže čas. Samozrejme, toto všetko ukáže čas, aká bude ekonomika a hlavne aký bude export slovenskej ekonomiky, pretože ak nebude export slovenskej ekonomiky, tak možno sa vám naplnia niektoré veci. Ale to je závislé od silných hráčov na európskom a svetovom poli.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi stručne k obom kolegom, ale asi viac k pánovi Muňkovi. Nemusíme sa tu mať radi, ale myslím, že by sme si mali prejavovať takú základnú úctu a rešpekt. A k nej podľa mňa aj patrí nepoužívanie, nazvem to, univerzálnych faktických poznámok. Teda ak už chcete reagovať na ktoréhokoľvek rečníka, je dobré reagovať na to, čo hovoril primárne. Pán kolega, ja už som to, čo ste teraz povedali, od vás počul viackrát už len v tejto rozprave. A takmer nijako sa to nevzťahuje na to, čo som ja povedal. Priznám sa, že zdá sa mi to zvláštne a nie celkom správne, ale to už ponechám na vás.

    A pokiaľ ide o to, čo hovoril pán Brocka. Áno, to je jeden z problémov. A myslím si, že je to len jeden z problémov, ktorý má tento návrh. Ale ja som v tom vystúpení naozaj nevidel potrebu robiť 27. dokumentovanie konkrétnych škôd, ktoré budú z tohto návrhu. Robia to ostatní moji kolegovia v tejto rozprave, myslím si, veľmi kvalifikovane. Ja som naozaj len chcel položiť otázku najmä členom vlády, lebo oni koniec koncov za to zodpovedajú, či sú si stále rovnako istí tým kurzom, ktorí nasadili za tých osem mesiacov v hospodárskej politike, lebo priznám sa, že keď sa im do tých očí pozerám, vidím tam určité pochybnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším, predpokladám, dnes posledným rečníkom v rozprave je pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No uisťujem vás, že jednominútové vystúpenie určite mať nebudem, takže vyzerá to tak, že budem asi dnes posledným rečníkom.

    Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste vydržali až do týchto večerných hodín, obmedzím sa zásadne na podanie dvoch pozmeňujúcich návrhov a možno krátky komentár k prebiehajúcej rozprave.

    Moje pozmeňujúce návrhy máte predložené písomne, ale tak ako to vyžaduje rokovací poriadok, je mojou povinnosťou ich predniesť aj ústne.

    Takže prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov. V čl. I doterajšom bode 6 § 11 ods. 4 písm. a) sa za slová „o zamestnanie63c)“ vkladajú slová „alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím63d), alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím63e)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 63d a 63e znejú: „63d) § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, poprosím vás, v tom pôvodnom texte, ktorý bol rozdaný v znení neskorších predpisov chýba, aby ste si to doplnili, 63e) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.“

    Predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu je zavedenie odpočítateľnej položky pre tieto dve skupiny obyvateľov.

    Odôvodnenie. Podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela tak vznikne aj na tie osoby, ktoré majú podľa zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, vrátane tých, ktorí sú na účely zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia definovaní v § 2 ods. 3, podľa ktorého ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

    Myslím, že z tohto je úplne zrejmé, pre ktorú kategóriu občanov je tento pozmeňujúci návrh určený. A verím, že nájde aj širšiu podporu v tomto pléne.

    Ak som sa vo svojom prvom pozmeňujúcom návrhu zmieňoval o sociálne postihnutých občanoch, tak druhý pozmeňujúci návrh sa bude týkať oslobodenia od dane z príjmov predaja majetku vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov.

    Ak dovolíte, ja sa vo svojich spomienkach vrátim dva roky dozadu. Za predchádzajúceho pôsobenia vlády Ivety Radičovej sme sa spolu so svojimi kolegami Petrom Kažimírom, Jánom Počiatkom niekoľkokrát snažili zmeniť návrh zákona o dani z príjmov, ktorý veľmi necitlivo zaviedla vláda Ivety Radičovej v podaní Ivana Mikloša. Najskôr sme sa snažili oslobodiť od dane z príjmov príjmy z prenájmu sociálnych bytov. Dámy a páni, či veríte alebo nie, ale ani tu sme neuspeli, ani daň z príjmov z prenájmu sociálnych bytov nebola vláda predchádzajúca ochotná oslobodiť od dane z príjmu. Neskôr sme podávali pozmeňujúce návrhy na toto oslobodenie aj pri predaji majetku, samozrejme, neuspeli sme. Pri poslednom rokovaní medzi predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a vládou Slovenskej republiky v memorande vznikla dohoda, ktorá hovorila o tom, že vládna väčšina v podobe strany SMER a vláda Roberta Fica umožní oslobodiť od dane z príjmu predaj majetku obcí a miest. A tento pozmeňujúci návrh dáva zadosť tomuto sľubu od predsedu vlády. A mám tu česť ho v tejto chvíli predniesť a vyriešiť problém, na ktorý viac ako dva roky upozorňujú všetky obce a mestá na Slovensku.

    Takže druhý pozmeňujúci návrh.

    Bod 1. V článku I za doterajší bod 8 sa vkladajú nové body 9 a 10, ktoré znejú:

    „9. V § 13 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a okrem príjmov z predaja majetku zahrnutého v rozpočte zriaďovateľa, ak zriaďovateľom tejto rozpočtovej organizácie je obec alebo vyšší územný celok“.“

    “Bod 10. V § 13 ods. 1 písm. e) sa za slovo „prenájmu“ vkladajú slová „a predaja“.“

    Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa oslobodiť príjmy obcí a vyšších územných celkov plynúce z predaja majetku od dane z príjmov. Úprava vyplynula z požiadaviek predstaviteľov Združenia miest a obcí prerokovaných a schválených vládou Slovenskej republiky dňa 21. 11. 2012. Úlohou obcí pri výkone samosprávy je podľa § 1 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov, a to predovšetkým zabezpečovať všestranný rozvoj územia, na ktorom sa nachádza, napr. plynofikáciu, výstavbu verejnej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd, zásobovanie teplom a s tým súvisiacu výstavbu rozvodov tepla, výstavbu a údržbu cestných komunikácií a podobne. Príjmy plynúce z prenájmu, resp. predaja majetku obcí sú jediným a veľakrát rozhodujúcim príjmom využiteľným na tieto účely.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z prístupových dohôd, keď je potrebné do roku 2015 odkanalizovať obce s počtom obyvateľov nad 2 000, na čo dnes zrejme a reálne chýbajú finančné prostriedky.

    Bod 2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 až 6, ktoré znejú:

    Odsek 3: „Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012.“

    Odsek 4: „Ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 a súčasťou ktorého príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.“

    Odsek 5: „Lehotu podľa odseku 4 možno v odôvodnených prípadoch opätovne predlžiť najviac o tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 4. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 4 neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového priznania uvedenej v oznámení podľa odseku 4. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania,

    v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná.“

    Odsek 6: „Ak podľa daňového priznania podaného v lehote podľa odseku 4 alebo odseku 5 daňovník nedosiahol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po lehote podľa § 49 ods. 2 a správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu132a).“

    Odôvodnenie. Navrhovaná nová úprava v ustanoveniach § 13 ods. 1 písm. b) a e) sa uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012, t. j., že príjmy plynúce obciam, vyšším územným celkom alebo ich rozpočtovým organizáciám v roku 2012 z predaja ich majetku budú od dane oslobodené, ak tieto subjekty podajú daňové priznanie po 31. decembri 2012. Táto úprava sa vykonáva v nadväznosti na požiadavky predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenskej republiky prerokované a schválené vládou dňa 21. 11. 2012.

    Úprava lehoty na podanie daňového priznania sa navrhuje z dôvodu konsolidácie verejných financií. Podľa predloženého návrhu nebudú môcť daňovníci, ktorých lehota na podanie daňového priznania uplynie v kalendárnom roku 2013, využiť možnosť podania daňového priznania v predĺženej lehote, okrem daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú aj príjmy plynúce zo zahraničia. Tento daňovník si bude môcť predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace na základe podaného oznámenia. Takúto predĺženú lehotu bude možné v odôvodnených prípadoch opätovne predlžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace iba rozhodnutím správcu dane na základe predchádzajúcej žiadosti daňovníka.

    Poznámky, ktoré sú vytlačené hrubo, sú v podstate pomôckou pre pána spravodajcu, ale, pán spravodajca, ja žiadam, aj keď je tam návod, ako hlasovať, o týchto pozmeňujúcich návrhoch, oboch bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu, spoločne a tým pádom tie poznámky v zásade nie je potrebné využiť.

    Ďakujem pekne aj za trpezlivosť a umožnenie ukončiť toto vystúpenie aj po 19.00 hodine.

  • Ďakujem pekne, aj za poďakovanie.

    To bolo posledné dnes vystúpenie, ctené dámy a páni.

    Pán minister, vďaka.

    Budeme pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine.

    Pekný večer ešte.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.