• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Otváram druhý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mikuláš Dzurinda, Bibiána Obrimčáková a Magdaléna Vášáryová.

    Teraz prosím povereného overovateľa poslanca Jozefa Viskupiča, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu predsedu Správny rady Ústavu pamäti národa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 27. novembra 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných.

    Zo 124 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Michala Dzurjanina hlasovalo za 12 poslancov, proti 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 57 poslancov,

    - za Františka Mikloška hlasovalo 52 poslancov, proti bolo 32 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40 poslancov.

    Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiadny kandidát za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Keďže nebol zvolený predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, uskutoční sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obaja kandidáti.

    Toľko k zápisnici k voľbe, k tajnej voľbe predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi.

    A konštatujem, že za predsedu správnej rady nebol zvolený žiadny kandidát a, ako bolo uvedené, vykoná sa opakovaná voľba.

    Teraz prosím poslanca Pavla Gogu, aby ako poverený overovateľ oznámil výsledky hlasovania o

    návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Tlač 304.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • 4.

    Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 27.novembra 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 143 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 143 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 143 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 131 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Rastislava Blaška hlasoval za 1 poslanec, proti hlasovalo 81 poslancov, zdržalo sa hlasovania 49 poslancov,

    - za Martu Danielovú hlasovalo 73 za, hlasovalo proti 31 poslancov, 27 sa zdržalo hlasovania,

    - za Jána Dianišku nula poslancov hlasovalo za, 81 poslancov hlasovalo proti, 50 sa zdržalo hlasovania,

    - za Ingrid Fašiangovú nula poslancov hlasovalo za, 81 poslancov hlasovalo proti, 50 sa zdržalo hlasovania,

    - za Štefana Fejku 1 hlasoval za, proti hlasovalo 81 poslancov, 49 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Mariána Gábora nula poslancov hlasovalo za, 80 poslancov hlasovalo proti, 51 sa zdržalo hlasovania,

    - za Vladimíra Holana 72 poslancov hlasovalo za, 32 poslancov hlasovalo proti, 27 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Jozefa Chudíka nula poslancov hlasovalo za, 82 bolo proti, 49 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Evu Jaššovú 1 poslanec hlasoval za, 78 hlasovalo proti, 52 sa zdržalo hlasovania,

    - za Ľubomíra Kmeca 72 poslancov hlasovalo za, 32 poslancov hlasovalo proti, 27 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Reného Lužicu 39 poslancov hlasovalo za, 60 poslancov hlasovalo proti, 32 sa zdržalo hlasovania,

    - za Danu Podrackú 1 poslanec hlasoval za, 82 poslancov bolo proti a 48 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Ladislava Štibrányiho 28 poslancov hlasovalo za, 67 poslancov sa zdržalo, pardon, hlasovalo proti, 36 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Dušana Vagaského 9 poslancov hlasovalo za, 76 bolo proti, 46 sa zdržalo hlasovania,

    - za Petra Vrábela 42 poslancov hlasovalo za, 57 poslancov bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania.

    Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolení Marta Danielová, Vladimír Holan a Ľubomír Kmec, pričom Marta Danielová bolo zvolená na funkčné obdobie od 16. decembra 2012, Vladimír Holan a Ľubomír Kmec boli zvolení na funkčné obdobie od 27. januára 2013.

    Overovatelia poverujú svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Martu Danielovú za členku Rady pre vysielanie a retransmisiu na funkčné obdobie od 16. decembra 2012, Vladimíra Holana a Ľubomíra Kmeca za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na funkčné obdobie od 27. januára 2013.

    Vzhľadom na to, že už rokovali príslušné výbory a sú splnené podmienky na pokračovanie rokovania v skrátenom legislatívnom konaní, prerokujeme v druhom čítaní

    návrh výboru pre financie a rozpočet na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 323. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 323a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Duchoňovi, predsedovi finančného výboru, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám odôvodnil návrh výboru pre financie a rozpočet na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v druhom a treťom čítaní.

    Návrh je podaný v súvislosti so súčasným stavom verejných financií a ekonomickou situáciou Slovenskej republiky, pričom navrhuje v roku 2013 neuplatniť zvýšenie platu podľa § 2 zákona č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov, ale navrhuje ponechať platy na úrovni 2011. Predmetný návrh sa v pôvodnom predloženom znení týkal ústavných činiteľov okrem sudcov, sudcov Ústavného súdu a prokurátorov. Chcem vás však informovať, že na rokovaní výborov bola aj táto oblasť implementovaná do návrhu zákona formou pozmeňujúcich návrhov. Taktiež boli na výboroch posúdené a zapracované pripomienky vlády k tomuto návrhu zákona, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ako už bolo skonštatované, predmetný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet, pretože sa navrhuje ponechať platy v rovnakej výške ako v roku 2011 a 2012, čo predstavuje úsporu vo vzťahu k predpokladanej výške výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013. Účinnosť návrhu zákona je navrhovaná na 1. január 2013, vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona aj so svojimi finančnými dopadmi je naviazaný na návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.

    Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu, ktorý máte uvedený ako tlač 323.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Ale, pána spravodajcu tu nevidím. A už prišiel.

    Takže nech sa páči, ešte raz, asi s teplou správou, nech sa páči, podajte spravodajskú informáciu.

  • Dovoľte mi, aby som sa najskôr vydýchal. Vážená predsedajúca, vážení páni poslanci...

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Kľudne sa vydýchajte, pán spravodajca.

    Petráš, Vladislav Poslanec NR SR

    ...vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu výboru pre financie a rozpočet. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov:

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Vydýchajte sa, pán poslanec, kľudne.

    Petráš, Vladislav Poslanec NR SR

    Ja som kľudný, len som trošku akože, aby som to stihol, tak som utekal.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ja viem, že ste.

    Petráš, Vladislav Poslanec NR SR

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 344 z 27. novembra 2012 pridelila návrh Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a po druhé Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory tento návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o návrhu výboru o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov stanoviská poslancov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: 1. odporúčanie pre Národnú radu tento návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, za ďalšie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 130 zo dňa 28. novembra 2012, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 156 z 28. novembra 2012. Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli tieto pozmeňujúce návrhy, máte ich uvedené v spoločnej správe. Neviem, či už ju máte rozdanú, ale asi áno.

    Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej časti hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 navrhuje gestorský výbor schváliť. A gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 131 z 28. novembra 2012. Výbor určil mňa, poslanca Vladislava Petráša za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé, navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch.

    Skončil som.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, priznám sa, chcel som stihnúť do druhého čítania vypracovať taký pozmeňovák, aby, ja som aj spomínal na výbore, že ktorý by v podstate zmrazil platy ústavných činiteľov až dovtedy, dokedy Slovenská republika nedosiahne vyrovnaný štátny rozpočet. Lebo keď sa pozrieme na to, tak posledných štyri alebo päť rokov tak či tak každý rok vlastne túto tortúru poslanci, alebo takého kvázi samobičovania, podstupujú, každý rok si poslanci platy zmrazujú. A ja som teda pevne presvedčený, že aj do budúcna, kým ten vyrovnaný štátny rozpočet nebude, naďalej si svoje platy každý rok zmrazovať budú. Možno to je marketingovo výhodná politika, že každý rok vlastne takéto samobičovanie poslancov alebo ústavných činiteľov v Národnej rade prebieha a možno vieme niečím takto kŕmiť média, ale myslím si, že racionálne by bolo naozaj, že by sme teraz jedným zákonom vlastne si schválili zmrazenie do presne určeného termínu, dovtedy, dokedy bude Slovenská republika hospodáriť iba z toho, čo naozaj od ľudí a od firiem vyzbiera. Keďže sa mi to nepodarilo, stihnúť druhé čítanie, tak pravdepodobne to potom predložíme niekedy v nasledujúcich mesiacoch ako samostatný návrh. Jednoducho takto by sme si do budúcna ušetrili prácu a môžeme sa venovať iným zmysluplnejším robotám a zároveň by sme si sami dali nad krk, alebo by to bolo pre nás také memento, a o to viacej by sme sa snažili spoločne hľadať cestu na to, aby Slovensko malo vyrovnaný štátny rozpočet, konečne po tých dlhých rokoch.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky žiadne, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V skrátenom legislatívnom konaní budeme pokračovať aj v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona v obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 289, výsledky rokovania výborov sú v tlači 289a.

    Teraz prosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v Slovenskej republike medzi osobami registrovanými v Slovenskej republike, v Európskej únii a v krajinách uvedených v Keltskom protokole. Ďalej upravuje obchodovanie s emisnými kvótami znečisťujúcich látok, práva a povinností toho, kto riadi alebo prevádzkuje stacionárnu prevádzku, práva a povinnosti prevádzkovateľov lietadiel, ostatných účastníkov schémy obchodovania a účastníkov systému obchodovania a pôsobnosť orgánov štátnej správy.

    Návrh zákona nadväzuje na nariadenia a rozhodnutia Európskej únie, ktoré ustanovujú monitorovanie a nahlasovanie emisie skleníkových plynov, overovanie správ o emisiách, správu o tonokilometroch a akreditácii overovateľov, zriaďovanie aj registra Únie na obdobie obchodovania začínajúce 1. januára 2013.

    Účelom návrhu zákona je zabezpečiť efektívne fungovanie schémy obchodovania v podmienkach Slovenskej republiky tak, aby z pohľadu životného prostredia boli v schéme obchodovania začlenení prevádzkovatelia, ktorí majú významný vplyv na celkové emisie skleníkových plynov v Slovenskej republike. Verím, že vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami schválime, schválite.

    Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Babičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • 20.

    Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 345 z 27. novembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 289, na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Podobne výbor pre hospodárske záležitosti taktiež súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 91 z 28. novembra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré sú v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 16 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vy zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub MOST - HÍD pán poslanec Nagy a ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mikuláš Huba.

    Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto roku končí druhá etapa celosvetovej dohody Kyotského protokolu o ochrane ozónovej vrstvy, o ochrane a boji proti klimatickým zmenám. Predvčerom sa začala asi najvýznamnejšia konferencia v téme globálneho otepľovania a jeho následkov, ktorá by mala vytýčiť ďalšiu stratégiu a široké medzinárodné dohody o pokračovaní v snahách znížiť vypúšťanie skleníkových plynov. Pán minister, ak dobre viem, o týždeň odchádza do Kataru a pevne verím, že aj on by rád v kapse mal prijatý zákon, dobrý zákon s emisiami, taký, za ktorý sa nebude musieť Slovensko hanbiť.

    Vážení kolegovia, ako minister pred rokom som začal pripravovať tento zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Vychádza to z transpozičnej povinnosti smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami. Chcem tu pripomenúť, že ide o nakladanie so 100 až 250 miliónmi eur ročne a to počas ôsmich rokov. Čiže je to poldruha miliardy eur. Samotnú prípravu sprevádzali náročné vnútroštátne vyjednávania s dotknutými podnikateľskými subjektmi, rokovania s Európskou komisiou v prospech priemyslu a koordinácia s krajinami V4, aby sa čo najviac zohľadnila špecifická situácia nových členských krajín.

    Cieľom celého systému obchodovania je presmerovať fosílne orientovaný priemysel na ekologickejšie metódy. Pre zmenu technologického vývoja sú využité ekonomicky, ekonomické motivačné nástroje a toto priamo vytvára nové perspektívne zelené pracovné miesta. Vážené kolegyne, kolegovia, elitná svetová ekonomická organizácia, v ktorej sme trochu paradoxne členmi aj my, Slovenská republika, určila ako jediný vyhliadkový nástroj pre oživenie a trvalé udržanie ekonomickej pozície rozvinutých krajín práve zelený rast, zelené pracovné miesta, nehovoriac o energetickej nezávislosti a tak isto o bezpečnostných rizikách jadrovej energetiky. Nový systém obchodovania s emisnými kvótami by mal odmeňovať tých, ktorí sú ochotní a schopní prijať nové výzvy klimatických zmien, a zároveň postupne vytláčať tie technológie a tých podnikateľov, ktorí takéto, takej inovácie schopní nie sú.

    Tento predložený zákon by nemal určovať len to, že ako sa majú stanoviť ročné množstvá bezodkladne pridelených kvót, pravidlá pre prideľovanie bezplatných kvót pre nových členov alebo nových účastníkov, ani len to, že aký by mal byť spôsob dražby nadbytočných kvót, či dohľad nad celým systémom. Ten zákon má určovať aj spôsob využitia prostriedkov, ktoré plynú z týchto predajov. Duchom európskej smernice je, že poplatky za emisie od užívateľov fosílnych zdrojov by mali pomôcť zaviesť ekologické technológie, čiže greening, zelené hospodárstvo. Použitie financií má mať dva ciele v Európe: pomáhať prechodu pre priemysel na zelené technológie a zároveň aj znižovať dopyt po neekologických tovaroch a službách, napríklad aj úsporu energií alebo úsporou aj tepla, aj zatepľovaním.

    Znižovaním vypúšťania kysličníka uhličitého nielen spomalíme globálne otepľovanie, ale aj vytvárame trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi ako takými.

    Keď hovoríme o 1,5 mld. eur, nemôže byť pre nás ľahostajné, že ako sa tieto prostriedky využijú. V zákone strana MOST - HÍD vidí dva problémy.

    Po prvé, síce zákon určuje percentuálny pomer deľby peňazí pre zelené ciele, ale necháva otvorené, že z celkových príjmov vôbec koľko sa má použiť a môže sa použiť na zelené priority. Vláda o materiáli už rokovala v septembri, no neschválila ho pre spor ministerstiev financií a životného prostredia o tom, že ako sa majú využiť peniaze získané z predaja emisií. Po novom by sa mali oba rezorty na použitie, na použití peňazí každý rok dohadovať. Je pravda, že smernica neurčuje, koľko percent má byť použitých na environmentálne ciele. Ale to neurčuje, pán minister, preto, lebo smernice nemôžu určovať, nemôžu zasahovať, žiadna smernica, nielen táto, nemôže zasahovať do štátneho rozpočtu národných ekonomík, národných rozpočtov. Ak však slovenský parlament schváli takéto laxné znenie zákona, aké máme predložené v časti využitia prostriedkov, tak sa Slovensko zachová krátkozrako voči vlastnému ekonomickému a sociálnemu rozvoju a de facto plne a vedome vyhne sa plneniu svojich medzinárodných ekologických záväzkov a nehovoriac o zodpovednej environmentálnej politike voči vlastným občanom.

    Dámy a páni, konkrétne nám najviac prekáža § 18 ods. 9, ktorý znie: "Dražba kvót a využitie výnosov. Výška použiteľného výnosu z dražieb kvót sa určí na základe dohody ministerstva životného prostredia a ministerstva financií každoročne do 30. septembra." Tento odsek umožňuje každoročne rozhodnúť, že koľko peňazí z aukcií a či vôbec nejaké peniaze z tých aukcií pôjdu na opatrenia znižovania emisií. Je to úspešná snaha ministerstva financií použiť čo najviac peňazí na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Nezabúdajme na to, že hovoríme o osemročnom dosahu tejto, tohto zákona a nie o momentálnych nejakých prioritách ministerstva financií. Je to nielen neekologické, ale aj nehospodárne riešenie. Vďaka zelenému programu v Nemecku sa každé vložené zelené euro do tohto programu vrátilo dvojnásobne do štátneho rozpočtu ako daňové príjmy, znížené sociálne alebo zdravotné výdavky štátu.

    Druhým problémom je odsek č. 6 o delení použiteľných tržieb. Navrhuje sa takto: 50 % sa použije na financovanie projektov prostredníctvom schémy štátnej pomoci administrovanej ministerstvom, čiže pomoc výrobcom, ktorých postihuje táto schéma. Účelom by malo byť zavedenie nízkoemisných technológií. Toto je v poriadku, najmä ak sa zohľadní v schéme štátnej pomoci aj aspekt zamestnanosti. Problém máme s druhou polovicou prostriedkov určených na delenie. Nesúhlasíme so štátnou pomocou, dotáciou cien elektrickej energie bez podmienky modernizácie technológií.

    Vidíme aktuálny prípad U.S. Steel Košice. VSŽ - U.S. Steel využila v poslednom desaťročí nielen konjunktúru odvetviam, ale aj daňové prázdniny a predala nadalokované emisné povolenky dokonca bez zdanenia. A teraz, keď treba prispievať do systému a strpieť ekologicky aj tak ekonomicky náročnejšie podmienky podnikania, tak napriek všetkým dotáciám a štátnej pomoci a nadalokovaným a nezdaneným emisným kvótam U. S. Steel odchádza, respektíve kupuje sa s nejasným osudom, kupuje to s nejasným osudom východný investor. Dochádza tu nielen k úniku uhlíka, ako nazýva odborná terminológia sťahovanie výrobných kapacít do uhlíkovo bezzáväzkových zón na východ od nás. Týmto nám unikajú aj pracovné miesta. A je čistým zavádzaním, že unikajú pre prísne ekologické podmienky. Ide vždy o celkové náklady a najmä o výšku miezd, v čom ale nemôžeme, ale aj nesmieme chcieť súťažiť s Ukrajinou či s Pakistanom. Z toho mi vyplýva, že slepo alebo alibisticky a za každú cenu podporovať akékoľvek ekologické odvetvia s nízkou pridanou hodnotou, akými sú baníctvo a ťažký priemysel, je len predlžovanie agónie v pomere k Európskej únii. Musíme vytvárať vedomý tlak na tvorbu nových pracovných miest s budúcnosťou pre progresívne technológie.

    Preto mi chýba v zákone už inde osvedčená zelená investičná schéma, ktorú máme aj my pripravovanú, a len vďaka kauze Interblue sa nemohla rozvinúť dodnes. Považujeme uvedených 20 % namiesto 50 % za málo dostačujúce. Z týchto zvyšných 50 % by sa mal podporiť zelený program na podporu úspor energií a obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a vo verejných budovách. Ak by zákon obsahoval takú definíciu, najviac by sa priblížil k textu európskej smernice o tom, že ako majú byť príjmy z emisných aukcií využité.

    Uvediem niekoľko argumentov pre zelený program v domácnostiach a vo verejných budovách. Domácnosti nemôžu žiadať prostriedky z európskych fondov. Za osem rokov každá šiesta domácnosť, čiže štvrť milióna domácností by mohlo znížiť svoje výdavky na energie o viac ako 500 eur ročne. Program by vytvoril viac ako 10 000 trvalých pracovných miest v oblasti úspor energií, obnoviteľných zdrojov energie a stavebníctva. Slovensko by znížilo spotrebu energie a tým aj emisie skleníkových plynov o 3 až 5 % a získalo by väčšiu nezávislosť od zahraničných energetických zdrojov. Podobný program Zelená úspora dokázala v Českej republike vytvoriť skoro 20 000 pracovných miest a v Nemecku tento program zamestnáva dvestotisíc ľudí a znížil sa, znížili sa emisie kysličníkov uhličitého o 150 mil. ton ročne, čím ušetria na cene povoleniek možno aj 3 mld. eur ročne.

    Dámy a páni, považujem za dôležité, aby štát nevrážal ďalšie peniaze do fosílneho biznisu na investície, na ktoré jednak už mali dávno zarobené, dostali naviac zdarma nezdanené nadalokácie za viac ako 500 mil. eur.

    A na záver mi dovoľte, pán minister, položiť jednu praktickú otázku aj vzhľadom na skrátené legislatívne konanie. Aký je osud tržby aukcií z povoleniek z roku 2013, ktorý tento zákon nerieši? Je to síce otázka na štátny rozpočet, ale 150 mil. eur, ktoré, predpokladáme, že utŕžime, myslím, že je hodné pozornosti.

    Vážené kolegyne a kolegovia, skupina poslancov predkladá pozmeňujúci návrh v zmysle tých, tých poznámok, ktoré som tu predniesol, a preto žiadam vás o podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Muránsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Téma, naozaj, emisií je vo všeobecnosti mediálne zaujímavá. Obchod s emisiami, to jest so vzduchom vždy bude eticky nemorálny, ale reálny, a preto zákon takýto je potrebný. Verím, že bude oveľa transparentnejšie prideľovanie kvót našim spracovateľom a že bude aj transparentnejší predaj cez burzu.

    A čo sa týka vystúpenia pána poslanca Nagya, tak isto sa pripájam k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba, prihlásený písomne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán spravodajca, vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme opäť v skrátenom legislatívnom konaní, a teda opäť v časovom strese, hoci to nebolo nevyhnutné, keby sa boli páni ministri dohodli napríklad o mesiac skôr, je príležitosťou napomôcť realizácii skutočne zelených projektov. Tieto majú v súlade s filozofiou obchodovania s emisnými kvótami v prvom rade napomôcť k zníženiu produkcie emisií CO2 a ďalších emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Ide teda o potenciálne veľmi dôležitý nástroj nielen z hľadiska budúceho roka, ale aj dlhodobejšej perspektívy prínosu z predpokladaných zdrojov, ktoré Slovensko získa z emisných výnosov v takzvanom treťom obchodovacom období. Upozorňujem, že sa nejedná len o prínos z hľadiska zlepšenia stavu životného prostredia, ale aj o prínos sociálny a ekonomický. Ako príklad spomeniem len tvorbu nových pracovných príležitostí, naštartovanie zelenej ekonomiky a podobne v zmysle zámerov deklarovaných v programovom vyhlásení súčasnej vlády.

    Obávam sa však, že v podobe, v akej bol zákon predložený do Národnej rady, nie je dostatočne účinný a progresívny z hľadiska vyššie spomínaných benefitov. V prípade jeho prijatia a realizácie v predloženej podobe hrozí, že financie, ktoré majú smerovať do ochrany a tvorby životného prostredia a môžu byť využité aj ako významný protikrízový impulz s potenciálom tvorby tisícov dlhodobo udržateľných takzvaných zelených pracovných miest, budú presmerované do sanovania verejných financií, respektíve budú využité na podporu projektov veľkých znečisťovateľov.

    S cieľom zefektívniť podobu predloženého návrhu a zvýšiť garancie, že prostriedky získané z obchodovania s emisnými kvótami sa využijú skutočne na podporu zelených projektov, predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh. Mnoho z tých argumentov, ktoré som pôvodne chcel uviesť, podporných argumentov, spomenul môj predrečník, a preto vám ušetrím čas a prejdem priamo k citácii alebo citátu môjho pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 286.

    Vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V článku I v § 18 ods. 6 úvodnej vety sa slovo "výnos" nahrádza slovami "použiteľný výnos".

    Odôvodňujem to tak, že z dôvodu spresnenia zákona sa pojem "výnos" spresňuje ako "použiteľný výnos" vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi dochádza k zníženiu výnosu z dražieb kvót o poplatky spojené s Európskou aukčnou platformou. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby výnos získaný z dražieb kvót bol označený ako použiteľný výnos a nie ako takzvaný čistý výnos.

    Druhý bod pozmeňovacieho návrhu sa týka čl. I § 18 ods. 6, kde navrhujem vypustiť písm. b) a doterajšie písm. c) označiť ako písm. b).

    Odôvodňujem to tým, že je dôležité, aby štát zaistil, že finančné prostriedky získané z dražieb kvót sa nevrátia napríklad do podnikateľských aktivít založených na využívaní fosílnych palív, skrátene, takzvaný fosílny biznis, na investície, ktoré už mali byť dávno zrealizované týmito podnikateľskými subjektmi. Podľa kvalifikovaných odhadov, ak by fosílny priemysel predal prebytky povoleniek, ktoré dostal zdarma za priemernú cenu uhlíka, tak mohol zarobiť viac ako 500 mil. eur. Navrhuje sa preto vypustenie písm. b), aby sa použiteľný výnos z dražieb kvót vo výške 10 % použil na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko emisií uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie administrovanej ministerstvom životného prostredia.

    Bod 3 pozmeňovacieho návrhu znie:

    V čl. I v § 18 ods. 7 sa slovo "výnos" nahrádza slovami "použiteľný výnos" a slovo "20 %" nahrádza slovami "30 %".

    Odôvodňujem to tak, že podobne ako v bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa upresňuje pojem "výnos", aby bolo zrejmé, že ide o "použiteľný výnos" z dražieb kvót. Súčasne v súvislosti s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšila sadzba z 20 % na 30 % použiteľných výnosov, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu s predpokladom financovania skutočne zelených projektov vedúcich k zníženiu množstva emisií skleníkových plynov.

    A napokon 4. bod, o ktorom sa podrobne zmienil aj pán poslanec Nagy. A to je opäť nešťastný čl. I v § 18, kde sa vypúšťa, alebo navrhuje vypustiť ods. 9. S odôvodnením - navrhuje sa vypustenie § 18 ods. 9, ktorý určuje, že výška použiteľného výnosu z dražieb sa určí na základe dohody Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky každoročne do 30. septembra. Inými slovami povedané, tieto ministerstvá by mali priamo zo zákona oprávnenie rozhodnúť, koľko peňazí z výnosov z dražieb kvót - a či vôbec nejaké - sa použijú na opatrenia znižovania emisií skleníkových plynov a riešenie následnej klimatickej zmeny. Je oprávnený dôvod domnievať sa, že tento odsek súčasne maskuje snahu Ministerstva financií Slovenskej republiky získať čo najviac týchto prostriedkov na krytie deficitu štátneho rozpočtu, čo je neprijateľné, lebo to odporuje samotnej filozofii obchodovania s emisnými kvótami. Súčasne by schválením znenia ods. 9 mohlo dôjsť k rozporu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v platnom znení (ďalej len "smernica").

    V zmysle čl. 10 ods. 3 smernice sa požaduje aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami použiť na jednu alebo viacero aktivít tam uvedených, ktoré by sa dali označiť ako národné alebo medzinárodné klimatické aktivity. Podobný program bol zavedený v Nemecku pod skratkou KfW, pričom podľa dostupných údajov každé euro vložené do tohto programu sa vrátilo v podobe dvoch eur, napríklad prostredníctvom daňových príjmov, znížených sociálnych a zdravotných výdavkov, vkladov občanov do bánk a podobne. Na základe uvedeného sa preto navrhuje vypustenie predmetného odseku 9.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Huba, pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, prepáčte, ale nerozumiem procedúre podávania vášho pozmeňujúceho návrhu. Neustále sa odvolávate na časový stres pri podávaní tohto zákona a v snahe ušetriť čas ste nečítali ani nijaké odôvodnenia. Nechápem to z toho dôvodu, že pred 20-mi minútami sme skončili výbor, kde bola možnosť podať tento pozmeňujúci návrh, aj teda, aby sme si ho aj ako členovia výboru dostatočne preštudovali. A bola možnosť, pretože na výbore sa zúčastnil aj pán minister, aby sme si k tomuto dali vysvetlenia a porozprávali vlastne o zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu. Rozumiem asi tomu len toľko, že na výbore neboli kamery.

    Ďakujem.

  • Poslednému slovu som nerozumel, ale... Neviem, nakoľko bolo podstatné. Ja som to zdôvodnil aj na výbore. Naozaj sa odvolávam na tento časový stres, tie základné výhrady som povedal v rozprave v rámci prvého čítania. Dosť sme o tom diskutovali na výbore, aj keď sa hovorilo o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Je samozrejme žiaduce prerokovať tieto veci na výbore, ale jednoducho sa to niekedy nedá stihnúť. A to je tento prípad, aj tak sme ten výbor končili 10 minút po termíne. Takže je to, bohužiaľ, prax, ktorú som nezavinil ja, že sa dostávame do tohto časového stresu. A nakoniec aj to, že sa na tie výbory predkladajú v poslednej chvíli pozmeňovacie návrhy, niekedy dosť náročné, ktoré s čistým svedomím tiež v podstate nemôžeme podporiť niekedy len preto, že sme si ich nemali čas preštudovať, tak si myslím, že tá prax je analogická s tým, predložiť to takto cez pätnásť poslancov, takpovediac na poslednú chvíľu.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja tiež možno budem presne pokračovať v dikcii toho, čo povedal kolega predseda výboru Mikuláš Huba, a to kvôli tomu možno, že doplňujúci návrh, pozmeňujúci, ktorý predkladám, sa každú chvíľu mal zjaviť tu v sieni zákonnosti. Verím že sa tak stane, a kým sa tak stane. Tak ja vlastne zopakujem tie svoje hlavné motívy, ktoré ma k tomu viedli a ktoré zjavne sme si neporozumeli s pánom ministrom aj pred chvíľočkou na spomínanom výbore.

    Ja považujem za svoju povinnosť zopakovať, že tento zákon skutočne vyvoláva spomienky, veľmi pietne a veľmi smutné, na 75 mil. eur, ktoré v súvislosti s emisnými kvótami v minulých rokoch unikli občanom Slovenskej republiky z vrecka. Môžeme to obracať akokoľvek, tento kameň, furt tá žilka toho nesmierneho podvodu na občanoch Slovenska sa bude zjavovať v tom kameni, nech ho budete otesávať v tejto sieni akokoľvek. Ale ja viem, ten zákon nie je on tom, aby sme teraz rozprávali o spôsoboch, ktoré majú viesť k tomu, aby sa občanom Slovenska vrátilo ukradnutých 75 mil. eur z titulu podivuhodného a určite nesprávneho predaja emisných kvót.

    Ja som presvedčený, že táto vec pripomína tie nožnice, ktoré som spomínal tu včera, že to je jedna z obrovských, ale stále len detailných ukážok toho, aké veľké môžu byť rozdiely medzi tým, čo krásne politici sľubujú svojim občanom, a aké úbohé môžu byť ich konkrétne činy, keď svoje sľuby majú napĺňať. Ale musím byť vecný a spomienky na ukradnutých 75 mil. môžu už ostať iba spomienkami. Verím, že ľudia zodpovední budú konať.

    A ja teraz chcem ísť k tej podstate svojho pozmeňovacieho návrhu, ktorý spočíva v tom, že ja sa len chytám základnej zmeny, ktorú predkladateľ tohto návrhu vlastne uvádza v dôvodovej správe. Však tam sa vymenovávajú taxatívne základné rozdiely, ktoré vznikli medzi doterajšou právnou úpravou a súčasným návrhom.

    A jedna z týchto zmien veľmi jasne hovorí o tom, že je tam práve uvedená doložka, že sa vytvára nový spôsob a nové možnosti postihu ľudí, ktorí pri obchodovaní na trhu s emisnými kvótami zneužijú svoje postavenie. Čo to znamená? To znamená toľko, že tvorcovia tohto zákona na ministerstve životného prostredia si uvedomili tú smutnú minulosť, ktorú som spomínal, a sú zrejme uzrozumení s tým, že tieto veci neboli správne. Lebo veď ak by boli spokojní s tým, ako to všetko v minulosti bolo, načo by sa snažili vytvoriť § 33 tohto zákona? Tento paragraf ja som nevymyslel, ale som rád, že tam je. A vlastne ani žiadne veľké nóvum nevkladám, lebo pán minister mi spomínal pred pol hodinkou, že vlastne prijatie môjho pozmeňujúceho návrhu by viedlo k tomu, že by sa zrazu veľmi narušili doterajšie skĺbenia právnych systémov, ktoré zabezpečujú všetky súvislosti týmto zákonom zmienené, a že by som vstúpil do vecí, ktoré jednoducho by boli v tejto fáze už takpovediac nezvládnuteľné.

    Vôbec nie. Paragraf 33, opakujem, ktorý hovorí o zneužití pri obchodovaní s emisnými kvótami, som ja nevymyslel, dali ho tam pracovníci ministerstva životného prostredia a dali ho tam zrejme vedomí si toho, čo sa stalo v minulosti. A teda veľmi múdro postupovali, rozhodli sa zabrániť opakovaniu tejto temnej minulosti. Takže ja s tým súhlasím. A celá tá moja technicko-legislatívna úprava je založená len na tej maličkosti, že hľa, pozrime sa, čo teda ministerskí úradníci napísali a čo chceli zmeniť. Napísali, že zasvätené osoby, ktoré sa nejakým spôsobom dopustia deliktu pri obchodovaní na aukciách s týmito produktmi, môžu byť skutočne postihnutí. Tlieskam, je to správne. Dobre sa rozhodli ministerskí pracovníci. A zároveň tam dávajú aj taxatívne možnosti. Buď teda sú povinní urobiť nápravné opatrenia, to je tá čarovná klauzula všetkých týchto textov, alebo sú, je možné ich zaťažiť pokutou do výšky 800 000 eur, alebo sú povinní škodu, ktorú spôsobili pri zneužití svojho postavenia zasvätenej osoby pri obchodovaní na aukčných trhoch s emisnými kvótami vrátiť. Teda buď, alebo, alebo. A ja som sa zameral iba na tú maličkú zmenu, ktorá, vlastne až možno trocha zbytočne, že ju takto podrobne rozvádzam, ale keďže sme si zjavne s pánom ministrom neporozumeli, tak musím. Hovorím len o tom, že by som považoval za nesprávne, aby bola možnosť v prípade, že zasvätená osoba v duchu tých smutných tradícií by opäť zneužila svoje postavenie, že by teda buď urobila nápravné opatrenia, alebo by dostala pokutu, alebo by bola povinná nahradiť škodu, ktorú svojím zneužitím svojho postavenia spôsobila. Veď je to ten paradox! Že ak som teda spôsobil škodu a som z toho usvedčený, no tak ju mám iba nahradiť? Tie milióny, ktoré unikli? No však to je moja povinnosť! Veď keď zlodej, ktorý vracia svoj lup, ešte nenapravil svoju chybu, až potom môže byť očistený podľa všetkých právnych systémov od Chammurapiho, až keď teda dostane, dostane aj trest.

    Takže si dovolím upozorniť, že v tejto legislatívno-technickej malej úprave poukazujem len na to, aby bola možnosť, ak by niekto sa vydal po stopách pán Slotu z roku 2006, 2007, aby bola možnosť v prípade tohto zákona o emisných kvótach osobu, ktorá bola usvedčená z takéhoto postupu, požiadať nielen o to, aby láskavo vrátila svoj lup, ale aby bola potrestaná aj pokutou do výšky 800 000 eur. To je suma, ktorú som nenavrhol ja, ale ktorú tam dali pracovníci ministerstva životného prostredia.

    Takže prosím len o podporu a porozumenie, nič zásadné nemením, nevstupujem ani do Export-import banky, ani do Národnej banky, ako mi to bolo spomínané na výbore, vstupujem len do maličkých čiaročiek, kde ruším slovíčka "alebo, alebo" a nechávam tam možnosť, aby zákonodarca uplatnil povinnosť súbežne požadovať nielen vrátenie uchmatnutých peňazí, ale aj potrestať do tej pozoruhodnej výšky 800 000 eur, čo považujem za správne. Takže toľko na vysvetlenie.

    Ja teraz neviem, do akej miery sa dopúšťam nejakého prehrešku voči postupom zaužívaným v tejto sieni zákonnosti. Aha, to musí byť prečítané. Takže predsa som to len stihol, no, s prepáčením, ozaj musím len podporiť to, čo povedal kolega Huba, no ja možno som málo šikovný, ale ja to fakt som nestihol, keďže zrýchlené konanie je zrýchlené konanie a ja nie som taký rýchly, ako sú tieto konania.

    Takže dovoľte, aby som v duchu svojej povinnosti prečítal aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako o nich hovorí tlač 289.

    Vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I § 33 ods. 8 písm. a) sa vypúšťa slovo "alebo".

    2. V čl. I § 33 ods. 8 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou.

    Spoločné odôvodnenie k bodom 1 a 2, tak ako som ich prečítal. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa bezprostredne viaže na bod 3 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    3. V čl. I v § 323 sa za ods. 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:

    "9. Sankcie podľa ods. 8 možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou."

    Doterajšie odseky 9 až 12 sa označujú ako odseky 10 až 13."."

    Odôvodnenie: Dôvodom navrhovanej zmeny je zakotvenie možnosti uplatniť sankcie za porušenia ustanovení § 33 odsekov 1, 2, 4 až 7 zákona buď alternatívne, to znamená, každú sankciu jednotlivo, alebo spoločne v kombinácii s inou sankciou. Vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov vychádza z možností ukladania sankcií alternatívne, domnievame sa však, že na dosiahnutie účelu tohto zákona je potrebné tiež ustanoviť možnosť ukladania sankcií vzájomne s inými sankciami.

    V súvislosti s kauzami, akých sme boli svedkami na Slovensku v minulosti (napr. tzv. nástenkový tender) je nevyhnutné zamyslieť sa nad tým, či sankcie uvedené v § 33 ods. 8 vládneho návrhu zákona, predovšetkým za obchodovanie s dôvernými informáciami alebo za manipuláciu trhu, sú primerané, efektívne a v určitom slova zmysle aj odrádzajúce sa dopúšťať takýchto foriem protiprávnej činnosti. Zdá sa totiž, že tomu tak nie je, najmä ak možnosť sankcie uvedené v § 33 ods. 8 písm. a), b) alebo c) uložiť je len samostatne a nie aj spoločne v kombinácii navzájom, čo je cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Na druhej strane je 15 podpisov. Takže ďakujem za upozornenie, splnil som si teda tú predpísanú formálnu povinnosť. A už len zakončím tým, že ozaj si myslím, ak teda naša stopäťdesiatka to mieni statočne, ak sme presvedčení o tom, že chyby sa majú naprávať, je to ľudské, že ich robíme, že ich robia všetci, aj my, ako sme tu, tak potom by sme, súc poučení tými uchmatnutými 70 mil. eur, by sme mali jednoznačne si povedať, že táto drobná úprava odradí ľudí, ktorí budú požívať štatút zasvätenej osoby, od toho, aby možno sa viacej zamysleli nad nejakými zištnými cieľmi, ktoré by mohli vo svojich funkciách prejaviť, pretože história učí, že voči takýmto úmyslom mnohokrát sme málo imúnni. A ja súhlasím s tým, že treba najmä dobrým slovom, ale zjavne v niektorých prípadoch je potrebné použiť aj hrozbu. A som presvedčený, že jedno z riešení, nielen pri tomto maličkom zákone, ale pri veľkých zákonoch, pri zákone o štátnom rozpočte, pri hľadaní chýbajúcich zdrojov pre Slovenskú republiku, jedna z obrovských možností je to, že štátni úradníci, ktorí sa dostanú do svojich funkcií v súlade so svojím rozhodnutím, nikoho nemožno nútiť, sa budú cítiť byť zaviazaní svojou zodpovednosťou a budú si uvedomovať aj hrozbu a hrozby, ktoré nad nimi v prípade, že by porušili svoje povinnosti dobrých správcov tejto krajiny, by stáli. Toto je maličký príspevok k tomu, aby sa tak stávalo čím ďalej v čoraz väčšej miere. A ja som rád, že som mal možnosť vám, aj vám, vážený pán minister, svoj úmysel takto vysvetliť.

    Ešte raz, pekný deň. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Nagy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mičovský, sme na výbore možno trošku inak pochopili vaše podanie. Ja by som chcel vyjadriť podporu tej malej zmene. Lebo aj keď si myslím, že niekoľko iných oveľa komplexnejších právnych noriem sa venuje tomu, aby protiprávna činnosť aj v štátnej správe, aj voči spoločnostiam, ktoré sú účastníkmi tohto obchodovania, teda boli chránené a je tam dostatok nástrojov aj doteraz, súhlasím. Ja si myslím, že pokiaľ predkladateľ tam tieto sankcie dal, nemyslím, že bolo by to v rozpore s úmyslom predkladateľa, aby sa to "alebo" vymenilo na "a". Najmä teda myslím, že by to bolo dôležité v tieni kauzy Interblue, ale treba si to, aj tu poznamenať, že aj keby táto klauzula platila aj predtým, aj tak by sme ťažko asi s tým niečo urobili.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mičovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem, vážený pán kolega, za podporu. A prosím vá,s aj všetkých, aby sa teda vyjadrila aj v hlasovaní.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister kýva, že áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. A podobne, ako pred nejakou chvíľou na výbore, ja sa budem snažiť zareagovať na niektoré otázky, alebo možno aj nepochopenie kolegov poslancov, budem sa snažiť vysvetliť ešte raz tú celú schému a ten predmet, o ktorom hovoríme dnes na, v rámci rozpravy o zákone o obchodovaní s emisnými kvótami.

    Od 1. 1. 2013 do roku 2020 budeme v treťom obchodovacom období, pričom v Slovenskej republike v roku 2005 až 2009 bolo prvé obchodovacie obdobie a 2008 až 2012 druhé obchodovacie obdobie. A v tomto období, teda v tých predchádzajúcich obdobiach sa emisné kvóty prideľovali bezplatne. A Európska komisia zaviedla od 1. 1. 2013 nový systém prideľovania emisných kvót a vyčlenila tri skupiny spoločnosti, ktoré budú emisné kvóty, ktorým budú emisné kvóty prideľované buď bezplatne, alebo druhá skupina je sčasti bezplatne a časť za úplatu, a potom tretia skupina spoločností je, ktoré si musia všetky kvóty alebo emisné limity kúpiť. Napríklad do tejto skupiny patria elektrárne.

    Na to, aby mohol tento systém fungovať od 1. 1. 2013, je potrebné prijať aj dnešný zákon, ktorý sme dali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale pri všetkej úcte, páni kolegovia, ja nemám pocit, že ste to dostali na poslednú chvíľu a že je to celé šité horúcou ihlou. Veď o tomto zákone sa rokuje od augusta. Od augusta sa na odborných fórach, na rôznych konferenciách, na medzirezortnom pripomienkovom konaní, aj s Greenpeace a inými mimovládnymi organizáciami, na tieto témy bavíme a vy sa tvárite, aj pán predseda, pri všetkej úcte, aj pán kolega Mičovský, ako keby vám to teraz spadlo z neba a prvýkrát ste sa s tým stretli, dve minúty pred zasadnutím výboru a vy ste takí prekvapení. Ako? Veď sú to všetko známe veci! Všetky veci komunikujeme veľmi otvorene, veľmi transparentne a mali sme dlhé diskusie aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní za účasti všetkých dotknutých skupín na tom, aby sme vytvorili tú platformu a tú bázu takú, aby sme sa snažili vyhovieť všetkým skupinám, ktoré sú dotknuté.

    Čo sa týka použitia tých peňazí, ktoré prídu pre rezort alebo pre štátny rozpočet z predaja týchto povoleniek, ako som už včera vysvetľoval, rádovo sa jedná asi o 15 mil. ton emisných kvót, ktoré budú obchodované na burze. Tá burza je v Lipsku, sa volá Európska aukčná platforma. To znamená, je to nezávislá inštitúcia na orgánoch, či ministerstvách, či Národnej banky Slovenska, či orgánoch štátnej správy v Slovenskej republike. Cena sa generuje tak, ako cena cenných papierov v New Yorku na newyorskej burze alebo cena elektrickej energie tiež v Lipsku, to znamená, na základe ponuky a dopytu. Momentálne sa tá cena pohybuje okolo 7 eur, keďže máme 15 mil. ton voľných kvót, tak vyzerá, že príjmom budúceho štátneho rozpočtu by malo byť 105 mil. eur. Treba povedať, že to, ako bude v rámci štátneho rozpočtu distribuovaných týchto 105 mil. eur, je na rozhodnutí štátu, pretože aj smernica Európskej únie, ktorá hovorí o tom, že tieto peniaze sú príjmom štátneho rozpočtu, a, žiaľ, je tam veľmi nešťastná formulácia, že by mala byť, alebo ten príjem, že by mal byť príjmom envirorezortu, tak v každej krajine si minister financií pochopiteľne v čase konsolidácie verejných financií a v čase šetrenia vyloží formulku, že "by malo byť" ako že "nemusí", a tým pádom si to vykladá každý minister financií tak, že je to príjmom štátneho rozpočtu a envirorezort musí počkať. Takže ja musím povedať, že sme mali veľmi korektnú debatu s ministrom financií posledné obdobie a dohodli sme sa na tej formulácii bodu 9, ktorú navrhoval stiahnuť, teraz neviem, či pán kolega Nagy, alebo pán kolega Huba.

    Ten stav, ktorý sme dnes dosiahli, je taký, že každoročne sa minister financií s ministrom životného prostredia musí dohodnúť na tom, koľko peňazí ostane na schému alebo na ten distribučný koláč, ktorý ostane v rámci životného prostredia. A v rámci rozpravy a v rámci tejto diskusie, ktorá sa tu vedie od rána, padla aj otázka, že prečo takýto distribučný koláč a prečo sa vracajú peniaze späť do uhlíkových technológií a prečo nejde na zatepľovanie viac a možno na tie malé opatrenia týkajúce sa obnovy kotlov v domácnostiach. Aj to je tam zahrnuté. Ale v prvom rade treba povedať, že my pri vstupe do Európskej únie, pán poslanec Nagy, a to je možno aj pre vás odkaz, že tie podmienky, ku ktorým sa zaviazala Slovenská republika, že musí splniť pri vstupe, a my máme deadline rok 2015 a rok 2016, ktorý musí splniť, dohadovali vaši kolegovia v rámci opozície. A v tom čase, keď ste boli vo vláde v roku 2002, 2001, keď sa robili predvstupové dohody, tak vy ste to dohadovali, tak nemôžete čakať, že my teraz budeme sa tváriť, že to je naša káva alebo naše maslo. Takže vy ste zaviazali Slovenskú republiku, že musí vymeniť technológie a musí zabezpečiť nízkouhlíkové technológie na Slovensku. No a z toho nám vznikajú isté povinnosti a pre tie podniky a podnikateľské subjekty, ktoré sú na Slovensku, vznikajú isté povinnosti investovať peniaze do modernizácie výroby, čoho ale následkom bude to, že tie technológie v konečnom dôsledku budú vypúšťať menej skleníkových plynov, tým pádom budú chrániť životné prostredie. A preto ten návrh je taký, aby 50 % v rámci distribučného koláča išlo v prvom období hlavne do obnovy týchto technológií, aby jednak sme znížili produkciu skleníkových plynov, obnovili technologicky technológie v rámci jednotlivých podnikov a zároveň splnili predvstupové záväzky, ktoré dohodla druhá Dzurindova vláda. A potom aj vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Puciho bude môcť ministerstvo životného prostredia zmeniť distribučný koláč a preniesť viac peňazí na zatepľovanie a na opatrenia, ktoré musia byť urobené z titulu toho, že dochádza ku klimatickým zmenám. A treba povedať, že ten distribučný koláč, ktorý sme, tento, teraz istým spôsobom navrhli, je veľmi vyvážený. A vyvážený aj z toho titulu, že my musíme pri šetrení alebo pri obmedzovaní vypúšťania skleníkových plynov dodržiavať aj isté indikátory voči Európskej komisii.

    A my, keď použijeme dajme tomu 50 mil. alebo 100 mil. eur len na zatepľovanie, čo navrhuje napr. Greenpeace, tak dosiahneme tie, nedosiahneme tie indikátory natoľko, aby sme splnili povinnosti voči Komisii, ako keď zainvestujeme tie peniaze napr. z polovice do technológií a z polovice do zatepľovania, pretože dosahovanie tých cieľov pri výmene technológií je oveľa lepšie a hodnotnejšie ako pri zatepľovaní. Ja vnímam celý ten sociálny aspekt, ktorý hovoríte, že vznikajú pracovné miesta a štartuje sa hospodársky rast, ale to máme pripravené po roku 2016, ak splníme predvstupové záväzky.

    A myslím si, že - teraz rozmýšľam nad tým, či tam bola ešte nejaká otázka, na ktorú som zabudol odpovedať alebo zabudol vysvetliť - myslím si, že, pán Mičovský, čo navrhujete, toto pokrýva aj tento zákon. A ja nechám na poslancoch, ako sa rozhodnú, či podporia váš návrh alebo nie, ale ja mám pocit, že aj súčasná dikcia zákona, ktorá hovorí o tých sankciách, hovorí, že sú aplikovateľné všetky metódy alebo všetky postihy naraz. A treba povedať ešte, aby sme si boli v tomto jasní, správu, alebo, respektíve ten dohľad a prečo som hovoril, že zasahujete do iných zákonov, lebo Národná banka spravuje prostredie, ktoré sa týka obchodovania s cennými papiermi alebo derivátmi, v tomto prípade sa jedná o deriváty, teda obchodovanie s emisnými kvótami, a my sme len prevzali tú dikciu zákona od Národnej banky, respektíve požiadali sme ju, aby nám k tomuto vypracovala tie sankcie a tie časti, ktoré sa tohto týkajú. Takže si myslím, že momentálne zákon je alebo práva a povinnosti, respektíve sankcie za škody, ktoré by niekto mohol spôsobiť, sú dostatočne pokryté.

    A ešte vám chcem povedať, že je to úplne iný prípad, ako spomínate už tretí deň, nerozumiem, prečo to dávate do súvisu, tie emisie AAU, ktoré boli predávané v roku 2008 alebo 2009, to s týmito emisiami nemá nič spoločné. Teraz sa bavíme, aj tento celý zákon je o emisiách EAU, vnútroštátnych, industriálnych emisiách. Nemá to nič spoločné. V tomto prípade nejde štát nič predávať. V rámci tohto zákona obchodujú podniky medzi sebou na burze, predávajú sa emisné kvóty pre naše podniky prostredníctvom Európskej aukčnej platformy. Takže keď niekto bude obchodovať s informáciami tajnými, ako hovoríte, zasvätená osoba, dostane sa k insiderskej informácii, použije ju, platí pre ňu presne taký istý zákon ako v rámci obchodovania s cennými papiermi a podobne. A v tomto prípade to ako ani daný obchod neovplyvní, pretože to robí súkromná firma cez burzu s inou súkromnou firmou.

    Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 227, spoločná správa výborov má tlač 227a.

    Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

    Je potrebné podotknúť a chcem to zvýrazniť, že ide o takzvanú malú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom s veľkou novelou, možno aj s úplne novým zákonom sa počíta, a už sa na ňom intenzívne pracuje, aby bol prijatý v budúcom roku s účinnosťou od 1. januára 2014. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj rozsah a charakter navrhovaných zmien.

    Účelom návrhu právneho predpisu, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je dosiahnuť adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v dávke v hmotnej núdzi spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke. Za ďalšie, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v rámci výkonu a aplikačnej praxe súčasnej právnej úpravy, ako aj reagovať na novoprijatú právnu úpravu niektorých zákonov, napríklad zákon o striedavej starostlivosti a zákon o dobrovoľníctve.

    V druhej časti, v rímskej dvojke predmetného návrhu zákona, dôvodom navrhovanej zmeny je doplnenie zákona 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Je záujem podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu na poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v každej dávke štátnych sociálnych dávok v prípadoch, ak sú poskytované v kombinovanej forme.

    Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti poskytnutia dotácií na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby, napríklad o podporu aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia, čo by urýchlilo cielenú pomoc v krízových situáciách. Súčasťou predkladaného návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch, alebo bytoch. Konkrétne ide o možnosť finančnej podpory pri rekonštrukciách a stavebných úpravách samostatných rodinných domov alebo samostatných bytov v obytných domoch.

    Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu, napríklad prílohy k žiadostiam, respektíve zjednodušujú technické riešenia, ako sú otázky administratívy, formulárov, žiadosti do vyhlášky a podobne.

    Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a hlavne vo výbore pre sociálne veci bol predložený pánom poslancom Jasaňom pozmeňujúci návrh, predmetom ktorého je úprava podmienok poskytovania dotácie na podporu rodovej rovnosti. Chcem len zdôvodniť, že tento pozmeňujúci návrh reaguje na prechod kompetencií z úradu vlády, reaguje v rámci prechodu istých kompetencií aj na výbor pre rodovú rovnosť a samozrejmá vec z toho vyplývajúcich aj finančných prostriedkov, ktoré boli pôvodne pod kapitolou úradu vlády, do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na účely dotačnej schémy na rodovú rovnosť, podporu aktivít a projektov, ktoré sa v tejto oblasti uskutočňujú.

    Toľko v rámci úvodného slova. Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 227), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

    Národná rada uznesením č. 289 z 24. októbra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 125 z 20. novembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 98 z 15. novembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 27 z 22. novembra 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 41 z 15. novembra 2012.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali celkom 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v správe v plnom znení.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 16 so stanoviskom gestorského výboru schváliť, bod 17 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 34 z 22. novembra 2012.

    Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, za poslanecký klub MOST - HÍD Andrej Hrnčiar a potom pán poslanec Ľudovít Kaník. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa nám dostal na stôl vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

    Hneď na úvod chcem povedať, že v tejto novele zákona vidím viacero pozitívnych ustanovení, ktoré spomeniem v skratke na konci svojho vystúpenia, pretože úlohou opozície je z tohto miesta nehovoriť, alebo nespomínať tie pozitívne ustanovenia noviel zákonov, ale možno teda hovoriť, alebo kritickým okom sa pozerať na to, čo považujeme za nesprávne a na čo máme iný pohľad.

    Podľa dôvodovej správy účelom novelizácie zákona je dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedzenie zneužívania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstránenie nedostatkov a problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.

    Boli by to krásne znejúce slová, keby aplikáciou v praxi dosiahli svoj účel. Keby. Hneď prvý dopĺňaný paragraf je § 4, a to novými odsekmi 3 až 5, týkajúci sa spôsobu stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Tu v praxi problém nevidím. Čo však v prípade, ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom? Navrhovaná novela zákona stanovuje, že jeden kalendárny mesiac pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne. V tomto prípade by som chcel ešte raz zopakovať jeden z účelov navrhovanej novely zákona, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní.

    Občan si požiada o pomoc v hmotnej núdzi, administratívny referent je povinný preskúmať, či spĺňa podmienky zákona na poskytnutie dávky pomoci v hmotnej núdzi. Musí posúdiť občana, jeho majetok, jeho príjem, okruh spoločne posudzovaných osôb, ich príjmy, následne ich musí znížiť odsunmi, ktoré sa za príjem podľa zákona nepovažujú, a zistiť, či sa občan nachádza v hmotnej núdzi. Následne určuje dávku a príspevky špecifikované v zákone podľa rozličných kritérií a výšku dávky pomoci v hmotnej núdzi vypočíta ako rozdiel medzi dávkou spolu s príspevkami a príjmom vypočítaným v zmysle zákona. Nárok na dávku vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní a vyplácajú sa každý mesiac do okamihu zmeny príjmu, respektíve legislatívnej zmeny zákona, kedy je úrad povinný výšku dávky rozhodnutím prehodnotiť.

    Takže pozrime sa bližšie na tento nápad posudzovať dieťa pri striedavej starostlivosti ako spoločne posudzovanú osobu jeden mesiac spoločne s matkou a jeden mesiac spoločne s otcom. Pri všetkej úcte, si to naozaj neviem predstaviť v praxi.

    Vezmime sa najjednoduchší prípad, a aby to nebolo komplikované, len s dávkou bez príspevkov. Čiže máme dvoch rozvedených rodičov, jeden spoločne posudzovaný syn vo veku 17 rokov, ktorý brigáduje, čiže má určitý príjem. Ak je posudzovaný len otec, jeho základná dávka je 60,50 eur mesačne. Ak je však posudzovaný so synom, je to 115,10 eur mesačne. Samozrejme, príjem syna ovplyvňuje príjem otca, nakoľko sú spoločne posudzovaní. U matky to obmesiac platí rovnako.

    Skúste mi vysvetliť, ako vydá úrad rozhodnutie. Každý mesiac ho bude prepočítavať a meniť? Aj u otca, aj u matky? A každý mesiac doručovať, správoplatňovať? Ja si nemyslím, že toto je zníženie administratívnej náročnosti. Administratívne zaťaženie je však to, čo ma v súvislosti s navrhovanou novelou zákona trápi najmenej.

    Oveľa závažnejší je dopad na najcitlivejšiu oblasť obyvateľstva nášho štátu, na ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a nevyhnutne potrebujú pomoc zo strany štátu. Všetci dobre vieme, že neraz sú to občania, ktorí sa do hmotnej núdze dostali vlastným pričinením a jednoducho nemajú záujem pracovať. Tých sa však duch pripravovanej novely nedotkne. Sú tu však aj takí, ktorí sa do nezávideniahodnej situácie nedostali svojou vinou a majú záujem pracovať, len pre mnohé okolnosti to nie je možné. Hromadné prepúšťanie v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, častokrát sa to dotýka celých rodín, kde sú prepustení obaja živitelia rodiny. Ďalších faktorom je vysoký vek uchádzača o zamestnanie a tak ďalej a tak ďalej. Mohol by som pokračovať vo vymenovávaní tých faktorov. Ale dôležitým faktorom je faktor, že existujú aj rodiny, ktoré majú slabé alebo vôbec nemajú sociálne zázemie, a práve tieto rodiny priamo predurčujú deti ich detí, ktoré sotva skončia základnú školu, k pádu do sociálneho systému štátu.

    A čo spraví štát? Navrhuje novelu zákona, ktorá priamo dopadne na tých, ktorí majú záujem zabezpečiť a zlepšiť si svoj status vlastnou prácou.Najväčší negatívny ekonomický dopad má totižto novela zákona práve na osoby, ktoré nesedia doma a nečakajú na pravidelnú mesačnú dávku, ktorú obratom prepijú, ale na tých, ktorí majú aspoň minimálny záujem pracovať. Najzásadnejšia zmena sa dotkne tých, ktorí si privyrábajú na dohodu o vykonaní práce alebo vykonávajú menšie obecné služby a poberajú aktivačný príspevok.

    Pozrime sa najprv na zárobky plynúce z dohody o vykonaní práce. Dnes zákon nepovažuje za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze príjem získaný na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima za dvanásť mesiacov. Predkladaná novelizácia navrhuje započítať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce. Podľa dôvodovej správy návrhom zákona dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.

    Takže poďme trochu počítať. Konkrétny príklad, rodina so školopovinným dieťaťom. Obaja rodičia prišli o prácu a počas poberania podpory v nezamestnanosti sa im nepodarilo zamestnať. Dostali sa do systému. Vznikne im nárok na dávku vo výške 157 eur na dieťa. Ak chodí do školy, sa pripočítava 17 eur, zdravotná starostlivosť po dve eurá na každého, príspevok na bývanie, samozrejme za podmienky, ak platia úhrady spojené s bývaním, 89,20 eur. Dokopy zaokrúhlene 270 eur.

    Dodnes bolo možné si privyrobiť 389,16 eur ročne bez toho, aby to malo dopad na dávku. Podotýkam, že hovoríme o priemernom mesačnom príjme 32 eur ku dávke 270 eur, mesačný príjem rodiny s maloletým dieťaťom, pričom, opakujem, rodičia majú záujem pracovať a robiť to legálne na základe dohody. Ten príjem by bol 302 eur mesačne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, miesto toho, aby sme týmto ľuďom držali palce, aby sa im dalo, aby sa im podarilo prežiť, kým si nájdu trvalé zamestnanie, čo spraví náš sociálny štát? Najprv zaťaží dohody odvodmi a následne ich bude posudzovať ako príjem. A výsledok po schválení tejto novely? Tá istá situácia, tá istá rodina, dávka spolu s príspevkami 270 eur a príjem počítaný vo výške 75 %, naša rodina dostane priznanú dávku vo výške 245 eur.

    Takže toto je dopad zákona na ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Preto kladiem otázku: kto so zdravým rozumom bude mať záujem pracovať na dohodu, keď v konečnom dôsledku sa dostane z hranice 302 eur na hranicu 245 eur?! Ja vidím len dve možnosti: buď budú kašľať na prácu, alebo budú robiť načierno. Štát síce ušetrí 24 eur, ale príde o dane a odvody.

    A to predkladateľ v časti sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť uviedol, že návrh bude mať mierne negatívny vplyv na hospodárenie domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú príjmy z dohôd o vykonaní práce. Ak niekto považuje prepad z 302 eur na 246 eur pri jednom malom dieťati za mierne negatívny vplyv, tak by som mu doporučil, skúsiť si takto prežiť jediný mesiac, a zrejme by sa naučil počítať. Vzhľadom na uvedené, považujem za minimálne diskutabilné tvrdenie predkladateľa, že odstránením tohto zvýhodnenia oproti iným príjmom zo závislej činnosti sa mierne znížia príjmy obyvateľov dávky v hmotnej núdzi, či už z dôvodu zníženia dávky kvôli započítaniu tejto čiastky do príjmov alebo z dôvodu odradenia od výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce. Ministerstvo odhaduje, že sa jedná o približne dvanásť tisíc ľudí, ktorým sa môžu znížiť príjmy v priemere o 39 eur. Môj príklad, ktorý som tu spomínal, hovorí o poklese mesačného príjmu a dávky o 56 eur.

    Touto novelou zákona ideme podrážať nohy dvanásť tisícom občanov, ktorým nohy podrazil už život sám.

    A keď už hovoríme o odstraňovaní znevýhodnenia príjmu z dohôd, ja už vôbec nerozumiem aktivačnému príspevku a návrhu jeho novelizácie. Aktivačný príspevok vo výške 63 eur je možné získať aj, ak poberateľ dávky sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s obcou. Novela sprísňuje podmienky aktivačného príspevku. Návrhom sa určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb na desať hodín týždenne a maximálne na dvadsať hodín týždenne, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku naň. Počet hodín a ani počet mesiacov, ktorý má človek pre obec odpracovať, nebol určený. Taktiež sa určuje, že aktivačný príspevok patrí občanovi najviac osemnásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov a opätovne je možné ho poskytnúť až po uplynutí šiestich mesiacov. Zákonné ustanovenia počtu hodín hodnotím kladne. Nemám s tým najmenší problém. Ale stanovenie možnosti poberať aktivačný príspevok osemnásť mesiacov a následne až po uplynutí šiestich mesiacov sa jednoducho v mojom ponímaní logicky pochopiť nedá.

    Ja môžem teraz uviesť konkrétny príklad z mesta Martin. Mesto má uzatvárané dohody o menších obecných službách s cieľom pomôcť sociálne najslabším vrstvám obyvateľov, ktorí si týmto spôsobom zvyšujú základnú dávku. Účelom aktivačného príspevku zo zákona je zvýšenie pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti máme uzatvorených 154 dohôd, pričom stosedem ľudí pracuje v teréne a pomáha pri očiste mesta. Pri aplikácii výkonu práce máme množstvo problémov. Práve tí ľudia, ktorí sú začlenení do týchto aktivačných prác, majú nízke pracovné návyky, alebo, respektíve nemajú vôbec žiadne pracovné návyky. Často majú problémy s alkoholom. Potrebovali by sme koordinátorov, ktorí by pracovali s menšími skupinami v teréne a kontrolovali ich výkon práce, ale vzhľadom na finančné možnosti samospráv toto nie je možné. Nie je možné stále zvyšovať počet zamestnancov mesta. A štát neprepláca koordinátorov z pochopiteľných dôvodov, lebo nemá z čoho.

    Stále viac a viac je samosprávam kladené na plecia veľa povinností, kompetencií, ale financovanie nie je žiadne. Napriek tomu sa snažíme pomôcť našim občanom a napĺňať tým literu zákona. Snažíme sa podchytiť tých najšikovnejších a prostredníctvom nich koordinovať prácu aktivačných pracovníkov. A keď po dlhých mesiacoch práce s nimi sa nám podarí dosiahnuť aspoň minimálne výsledky, mám zahlasovať za takúto novelu zákona? Mám tým, ktorí prichádzajú aspoň na štyri hodiny pracovať, po osemnástich mesiacoch spolupráce povedať: Ďakujem, stretneme sa o šesť mesiacov, ak dovtedy neskončíte v base?! Čo asi budú robiť, keď im zrazu vypadne aktivačný príspevok? To nie sú ľudia, na ktorých na každom rohu čaká pracovná príležitosť. To sú ľudia, ktorí nemali absolútne žiadne pracovné návyky. Museli sme ich naučiť, ako sa používajú hrable, ako sa hrabe lístie a ako sa zbierajú v meste odpadky. Ak im vezmeme možnosť práce a tých 63 eur, čo začnú robiť? Začnú kradnúť, zvýšia kriminalitu, čo sa v konečnom dôsledku prenesie opäť na náklady štátu. Preto nerozumiem, že prečo osemnásť mesiacov a stop stav na šesť mesiacov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený v roku 2003 a odvtedy bol už dvadsaťštyrikrát novelizovaný. Teraz máme schváliť dvadsiatu piatu novelu.

    Ja som vo svojom príspevku hovoril o tých veciach, ktoré považujem za nesprávne. Ale na začiatku svojho príspevku som povedal, že tento zákon má aj veľa pozitívnych úprav. Napríklad posudzovanie osobného motorového vozidla, možnosť využívania menších obecných prác rozpočtovými a príspevkovými osobami zriadenými obcou a úpravu podmienok zhromažďovania a spracúvania osobných údajov. Aj napriek týmto pozitívnym úpravám, ku ktorým dochádza v tejto novele, vzhľadom na konkrétne príklady, ktoré som spomenul v mojom príspevku, klub strany MOST - HÍD, uvedenú novelu zákona nepodporí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, pán poslanec Hrnčiar, keby som mala vaše oči, iba oči primátora a skutočne by som bola vysoký teoretik v oblasti sociálnych zákonov, tak by som mala taký istý pohľad ako vy.

    Ale skutočne musím povedať, že treba sa pozrieť na zákony a na súvisiace zákony. My práveže teraz povoľujeme ten stop stav, ktorý ste povedali. Viete, ako je to momentálne v úprave? No momentálne je to tak, že môžete dvakrát opakovať za sebou aktivačné služby, a viacej už títo ľudia nemôžu ísť do aktivačných služieb. My práveže teraz uvoľňujeme tento zákon! To, čo vy kritizujete, že sprísňujeme, my práveže uvoľňujeme, pretože ide o osemnásť mesiacov, stop stav šesť mesiacov a následne osemnásť mesiacov. Tak tu by som povedala, že možno niekedy ozaj tá optika, ak do tých sociálnych vecí nerozumieme, je veľmi ťažká z takéhoto uhlu pohľadu len primátora. Takže to by som si dovolila povedať.

    Ďalšiu vec, opäť neznalosť, ale to vás asi zrejme ospravedlňuje, ale nemala by zákonodarcu ospravedlňovať. Čo sa týka striedavej starostlivosti, no predsa je zákon o striedavej starostlivosti, ale nebolo upravené, ako sa bude upravovať v dávkach v hmotnej núdzi. Tak my ho prvýkrát upravujeme, a vy to kritizujete. Veď teraz nevieme vôbec, ako máme dávku vyplácať! O čom rozprávate?! Kritizujete niečo, čo je vynikajúce v tomto zákone.

    A ďalšia vec, ak je jeden poberateľ v dávke v hmotnej núdzi, rodič, druhý vôbec nemusí byť v dávke hmotnej núdzi. To znamená, že sa to vôbec nevzťahuje na obidvoch rodičov, ako rozprávate. Ale viacej poviem v rozprave, pretože myslím si, že vaša snaha bola veľmi dobrá z pohľadu primátora, ale z pohľadu toho, že jednoducho neovládate legislatívu, alebo vám to niekto pripravil, ktorý neovláda legislatívu, kritizujete veci, ktoré práveže my upravujeme, ktoré vôbec v legislatíve neboli, alebo kritizujete veci, ktoré boli priškrtené, a my ich teraz práveže uvoľňujeme. Ale vyjadrím sa aj k týmto veciam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hrnčiar, s reakciou.

  • Pani kolegyňa Vaľová, náš odlišný pohľad zrejme súvisí s tým, že samozrejme ste poslankyňa za vládnu stranu a logicky musíte obhajovať vládne zákony. A je mojím právom a právom opozície sa pozerať práve kritickým okom na navrhované úpravy zákonov, ako som to už spomínal vo svojom príspevku.

    Ak niečo kritizujem, tak je hlavne to, že máme tu skupiny ľudí, ktorí do sociálneho systému padli vlastným zavinením, nemajú záujem pracovať, a tých sa táto novela netýka. A týka sa práve tých, ktorí majú záujem si privyrobiť, chcú vyvíjať úsilie, aby si aspoň malou mierou zlepšili svoju životnú situáciu. A na konkrétnom príklade som uviedol, že práve takáto rodina, kde sú dvaja rodičia v sociálnom systéme, ak bude táto novela zákona schválená, prídu mesačne takmer o 60 eur. Podľa mňa je to obrovský peniaz, ktorý by tejto rodine chýbal.

    Čiže po schválení tejto novely zákona, všetci títo ľudia, ktorí budú chcieť pracovať, tak jednoducho nebudú to robiť legálne a oficiálne. Buď nebudú pracovať vôbec, alebo to budú robiť načierno.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, máme tu pred sebou návrh zákona, návrh novely zákona, ktorý napriek možnosti a napriek potrebe posunúť a vylepšiť tieto veci, nevyužíva túto možnosť. A je len takým, takým myšacím krôčikom vpred. Lebo naozaj, áno, sú v tom zákone aj veci, ktoré posúvajú o niečo negatívne veci, negatívne znenie zákona z predchádzajúceho alebo zo súčasne platného znenia vpred, ale príliš málo. Príliš málo ambiciózne a hlavne bez toho, aby sa dosiahol požadovaný efekt.

    Navyše, tento zákon v snahe šetriť všade, kde sa dá, aj na tých, ktorí naozaj nemajú peniaze na to, aby mohli šetriť, ale štát je schopný oberať aj týchto ľudí o peniaze, prináša tie negatívne efekty, ktoré pán Hrnčiar spomínal v predchádzajúcom vystúpení. A netreba ich špeciálne opakovať.

    Ja vnímam, že je tu snaha hľadať, že minister vidí nejaké problémy, ale zároveň tu platí, že nevie nájsť na ne primerané odpovede. Tie pokusy, ktoré sa odrážajú v tomto zákone, nie sú dobré a neprinesú efekty, ale prinesú defekty. Tento zákon stále vlastne konzervuje súčasný demotivačný stav, ktorý sumárne môžeme zhrnúť do charakteristiky, že celá škála nástrojov sociálnych dávok a rôznych príspevkov k týmto dávkam vytvára príjem, ktorý konkuruje príjmu zo základnej práce, a tým pádom vytvára demotiváciu pre ľudí pracovať, hľadať si prácu, udržať si prácu. Tento zákon navyše tých ľudí, ktorí tu motiváciu majú a ktorí naozaj bojujú s tým, aby sa opäť uchytili na trhu práce, tak tých z toho trhu úplne vyháňa, pretože pokiaľ by zotrvali pri tejto snahe, tak im zhoršuje ich podmienky. Bude z toho dôvodu jednoznačne vytvárať, vylepšuje podmienky pre rozkvitanie čiernej práce, pre šedú a čiernu ekonomiku, pretože tým ľuďom nedáva inú šancu. A to je určite ani nie sociálne, a keby sme mali prehodené pozície a stál by za týmto pultíkom predstaviteľ ľavice, tak by hovoril o zlých pravicových, neľudských nastaveniach, ktoré zlá pravicová vláda prináša. Ale vy ste ľavicová vláda. Preto nechápem motiváciu a nechápem logiku týchto zmien. Pretože toto nie je určite pravicové, ale určite to nie je ani ľavicové, ale každopádne je to zlé. Je to nesprávne a nepomôže to, ale poškodí.

    Poďme konkrétne k niektorým ustanoveniam. Mňa, viackrát som na to upozorňoval, veľmi zaráža prístup k aktivačným prácam. Aktivačné práce vznikli v roku 2003 a odvtedy sa rôznym spôsobom vyvíjajú a zväčša deformujú. Teraz sme v procese istej nápravy. Nápravy veľkých a hlbokých deformácií, ktoré prebiehali a prebehli v minulom období, ktoré nás voviedli do temer slepej uličky, a teraz po pochopení, že áno, tá ulička je slepá, tak sa hľadá cesta späť a cesta vonku. Ale či už preto, aby sa nepovedalo, aby sa nepriznalo, že všetky tie predchádzajúce zmeny boli nesprávne, tak tie návraty sú veľmi pomalé a veľmi, veľmi nerozhodné a nedostatočné. A to si naozaj teraz nemôžeme dovoliť. Teraz potrebujeme vo všetkých krokoch nastaviť veci, ktoré vylepšujú súčasný stav, a motivujú, motivujú ľudí pracovať a zároveň im vytvárajú podmienky, aby pracovať mohli.

    Preto musím položiť otázku, už som ju raz pánovi ministrovi položil, keď sme tu debatovali o inom zákone, ale už vtedy som sa dotkol aj tejto problematiky. Súčasné znenie zákona naozaj vytváralo groteskný stav, že stačilo hodinu týždenne sa zúčastňovať aktivačných prác a človek mal nárok na plný aktivačný príspevok 63 eur. Vidíme tu posun. Vidíme tu posun, že už to bude minimálne 10 hodín, čo je jasný dôkaz toho, že áno, to bol absolútny nezmysel, to, čo bolo predtým nastavené, a kvitujem, že to pochopenie nastalo. Ale prečo minimálne 10 hodín? Je 10 hodín dosť na to, aby, aby takýto príspevok bol vyplácaný? Veď prerátajte si to sprava, zľava, porovnajte si to s cenou práce za minimálnu mzdu a zistíte, že veľmi blízko sa dostáva ocenenie sociálnej aktivity s prácou za mzdu. Pretože aktivačný príspevok nie je práca. Aktivačný príspevok nie je a nemala byť nikdy mzda. Je to možnosť, aby si človek zaslúžil sociálnu dávku, ktorú mu spoločnosť dáva, a aby sa vytvorila, vytvorila rovnováha, že áno, či už objektívne alebo subjektívne nepracuješ, tak ale bolo by dobré, aby pre komunitu si niečo vykonal.

    Takže vraciam sa k začiatkom. Na začiatku systém bol nastavený tak, že minimálne 20 hodín bolo potrebné týždenne odpracovať, aby vznikol nárok na aktivačný príspevok. Ja si myslím, že toto nastavenie je dobré, pretože vtedy to fungovalo. To nerozhodné, opatrné vracanie sa k tomuto, k tejto hranici cez týchto 10 hodín je, je slabé, je nedostatočné.

    A potom druhý aspekt. Prečo maximálne 20 hodín? Súčasné nastavenie je, že 1 hodina maximálne 20. Smiešne. No tak teraz budeme mať o niečo lepšie, 10 hodín, maximálne 20. Prečo maximálne 20? Čo keď povaha danej práce, čo keď daná obec, dané mesto potrebuje väčší rozsah tej práce? Prečo nevytvoriť pre samosprávy dostatočné možnosti, aby mohli pristupovať k danej, k danému človeku, k danej skupine ľudí tak, aby pristupovalo k nim adekvátne k tomu, ako si myslí, že je správne. Veď to bol nástroj, ktorý samosprávam dával možnosť. Áno, ja si pamätám tie, tie pamätné reči bývalej pani ministerky a súčasnej poslankyne Tomanovej, že my predsa nebudeme podporovať nútené práce. A tam začali, začala tá deštrukcia, ktorú teraz naprávate postupne. Ale znova hovorím, to nie sú verejno-prospešné práce, to nie sú, to nie je práca, to je vyvažovanie sociálnej dávky aktivitou.

    Až chceme a určite by sme mali chcieť a vy by ste mali chcieť, pretože my to chceme, vytvoriť podmienky na to, aby nízkokvalifikovaná pracovná sila sa postupne dostávala na trh práce a aby ju to nedemotivovalo, tak treba zavádzať medzitrh práce, čo znamená, že vytvoríme podmienky, že človek ide do riadnej práce, či už na dohodu alebo na čiastočný alebo plný pracovný úväzok, pravdepodobne nie za vysokú mzdu, keďže jeho pracovné zručnosti a schopnosti asi nie sú bohvieaké, a zároveň mu zostane časť sociálnej dávky, aby ho to nedemotivovalo, aby sa, nedostal horšie, keď bude pracovať, ako keď nepracuje. Ale toto tento zákon nerobí. Vy nevyužívate príležitosť, ktorú máte, ktorú spoločnosť očakáva a ktorú by bolo dobré určite urobiť. Naopak, tento zákon ide opačným smerom, pretože, ako sme v predchádzajúcom vystúpení počuli, pokiaľ človek bude pracovať, tak si zhorší svoju príjmovú situáciu. Tak samozrejme pracovať nebude. Takže ešte viac ľudí bude len čakať na sociálne dávky, ešte viac ľudí sa prípadne bude zapájať len do čiernej práce. Len to zhrniem, je veľkou chybou toto nastavenie, ktoré opäť dávate, 10 hodín, maximálne 20 hodín.

    Ďalším zbytočným obmedzujúcim faktorom je tých už spomínaných 18 mesiacov. Zasa je to vylepšenie oproti súčasnému stavu, ako pani poslankyňa Vaľová už teraz správne povedala. Áno, ale prečo stále obmedzené? Nie je to dobré obmedzenie. Znova, na začiatku žiadne takéto obmedzenie nebolo a fungovalo to. Takže možno treba prestať to vnímať, kto ten systém postavil a priviedol do reality, a naozaj sa pozrieť na fakty a vrátiť sa k tomu, čo fungovalo a čo obciam a mestám pomáhalo.

    Ďalšou nevyužitou príležitosťou na nápravu v tomto zákone je príspevok za školskú dochádzku. Už sme tu mali novelu, ktorú som predkladal, ktorá hovorila, prečo takto nastavený príspevok je nielen zlý a škodlivý, ale aj protiústavný. Už bola zamietnutá, páni poslanci, vašimi hlasmi, páni vládni poslanci, ale zopakujem to. Ústava hovorí o tom, že všetci bez rozdielu svojho sociálneho postavenia, etnického, národnostného, majú rovnaké práva a povinnosti a nikto nemôže byť zvýhodňovaný, ani znevýhodňovaný. Príspevok za školskú dochádzku vo výške 17,20 eur zvýhodňuje jednu skupinu občanov Slovenska oproti inej skupine len zato, že dodržiavajú zákon. Je to veľmi podobné z hľadiska svojej logiky ako ustanovenia, z ktorých sme sa smiali, keď sme sa o nich prvýkrát dočítali v novinách, ktoré boli súčasťou gréckych zvyklostí, že boli príplatky za včasnú dochádzku do zamestnania. Že bol príplatok za to, že, myslím, že tam boli, že majú umyté ruky v niektorej fabrike a iné nezmyselné hlúposti. Tak toto je veľmi podobná logika. Časť, všetci musia dodržiavať zákon, pretože zákony sú také, že všetci by sme ich mali dodržiavať, ale istá časť občanov zato je odmeňovaná navyše. Absolútne protiústavný stav. A je to len otázka toho, podať na Ústavný súd podnet a na 99,9 percenta by Ústavný súd musel rozhodnúť, že tento stav nie je v súlade s ústavou.

    A opäť malý exkurz do minulosti, tento príspevok alebo jeho predchodca, tohto príspevku, vznikol za nášho alebo môjho pôsobenia na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale ako prospechové štipendium, ako odmena za školské, teda za dobré výsledky v škole. To znamená, opäť ako sústava nástrojov, ktorá podporuje aktívnych, ktorá podporuje pracovitých a ktorá už od rannej mladosti predovšetkým rodičom, ale aj deťom ukazuje, že učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa má oplatiť. Kde sa nastavuje ten systém od začiatku, aby sme vedeli, že, že tí sa majú lepšie, ktorí sú aktívni a nie pasívni. Nič na tomto nemeníte v tomto zákone, aj keď tá možnosť tu je. Prečo, prečo aj protiústavný stav, aj zlý stav, ktorý prináša negatíva aj do škôl, nemeníte?

    Keďže máme takú aktuálnu situáciu, že prebieha štrajk učiteľov a teda táto konkrétna vec sa dotýka aj ich, tak pripomeniem aj ten mnohokrát už tu citovaný a spomínaný list učiteliek z Dobšinej. Veľmi podrobne tam poukazujú na to, ako tento príspevok negatívne vplýva na rozvrat atmosféry v školách, ako ho dostávajú žiaci bez ohľadu na to, či sa zúčastňujú školskej výuky a či sa zúčastňujú tak, aby ju nenarúšali, alebo sa prídu len ukázať na začiatku a potom ešte si prídu zjesť obed do školskej jedálne a počas zvyšku dňa buď robia učiteľom problémy, alebo vyvolávajú problémy so spolužiakmi. Neuvedomujete si tieto súvislosti? Prečo ich neriešite? Kto ich má riešiť? My sme sa pokúsili ich riešiť podaním novely, zamietli ste ju. Mali ste teraz možnosť vo vládnej novele tento systém riešiť. Ani ste sa ho nedotkli.

    Mnohokrát teraz denne počúvame o tom, lebo áno, ešte stále zostanem pri štrajku učiteľov, že bolo by to naozaj fajn, keby sme mohli zdvihnúť platy, hovorí pán premiér, ale nie sú peniaze. Nuž, ale tu máte peniaze! Tu sa peniaze vynakladajú nezmyselne a neúčelne. Učitelia žiadajú zvýšiť o ďalších 5 percent, myslím, že sa jedná asi o 66 mil. eur, čo by to znamenalo. Vy tvrdíte, že peniaze nemáte. Nebudem teraz zabiehať, pretože sa bavíme o hmotnej núdzi, do iných možností, pretože by som vyrátal ďalšie štyri alternatívy, kde tie peniaze sú, ale budem sa držať tohto.

    Keby ste zmenili systém fungovania zle nastaveného sociálneho systému a toho sa dotýka aj rodičovský príspevok a príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý sa takisto vypláca tak, že to akurát vedie k tomu, že motivuje už 13-, 14-ročné deti, aby začali rodiť. A keby ste to zmenili tak, ako sme to navrhovali, že by podporoval tých, čo pracujú alebo sa snažia pracovať, a nepodporoval takéto konanie, ktoré je, tak by ste získali 60 až 100 mil. eur úsporu v štátnom rozpočte. Nebolo by lepšie tieto peniaze dať učiteľom? Nebolo by lepšie zvýšiť im platy, práve tým, ktorí sú mnohokrát najviac konfrontovaní s týmito negatívnymi javmi, ktoré vyvoláva aj zle nastavený sociálny systém? Máme tu pred sebou novelu, ktorá umožnila aspoň niečo urobiť, a robí strašne málo, strašne málo.

    Sú s týmto zákonom... Pretože ony tie zákony, to je systém, vy ho tak, vy tu, tam nám ponúkate jeden zákon, druhý, vôbec to nepreväzujete, čo je chyba, tak musím sa dotknúť aj, aj iného zákona, pretože on s tým súvisí. Zanedlho sa tu objaví zákon o službách v zamestnanosti, kde medzi iným, len jednu vec poviem, rušíte povinnosť komunikovať v istej intenzite s úradom práce pre ľudí, ktorí sú na úrade práce. Keď som tu hovoril, že tieto zmeny, ktoré tu navrhujete, podporia čiernu prácu, tak v súvislosti s týmto vy priam červeným kobercom vystielate cestu podvodníkom, ktorí zneužívajú systém, pretože práve tí, čo pracujú načierno v zahraničí, budú mať ideálne možnosti. Pretože vôbec už nebudú potrebovať nejakým spôsobom komunikovať s úradom práce, len možno za jednu kávičku, za bonboniéru alebo za desať eur, ktoré možno šuchnú nejakému úradníkovi, ktorý je náchylný k takémuto konaniu, nikoho čestného sa nechcem dotknúť, bude mať vybavené, že bude pracovať aj načierno a ešte aj bude zaradený v systéme a ešte aj bude poberať dávky v hmotnej núdzi. Takže k tomuto vy vytvárate systém. Systém, ktorý demotivuje, systém, ktorý nijakým spôsobom netlačí ľudí k aktivite a k práci, nepodporuje tých, ktorí chcú pracovať a ktorí sa chcú riadne zamestnať, ale naopak, podporuje čiernu prácu, podporuje tých, ktorí systém chcú zneužívať, obchádzať a ktorí takýmto systémom vyciciavajú systém a zneužívajú peniaze, ktoré poskytujú ľudia, ktorí platia riadne dane a odvody.

    Vážené dámy a vážení páni, z tohto pohľadu považujem tento zákon za nevyužitú príležitosť, ktorý má aj svoje dobré stránky a ktoré v niečom vylepšuje súčasný stav, čím len potvrdzuje, že predchádzajúce zmeny boli zlé a škodlivé, ale je málo ambiciózny, je bojazlivý, je nedokonalý a v mnohých aspektoch situáciu zhorší, čo bude len prispievať ku kríze, k rastu nezamestnanosti a k zhoršovaniu podmienok pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi. A preto ho samozrejme ani nebudeme môcť podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Kolegyne, kolegovia, máme 11.00 hodín, ale ak dovolíte, dokončíme faktické poznámky. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, pán kolega Kaník, máte pravdu, niekedy treba ambície zvážiť. A rozprávate o tom, ako my môžeme šetriť, čo sa týka tohto zákona v hmotnej núdzi, aby sme niekomu pridali na platy.

    V prvom rade chcem povedať, že platy treba riešiť celkovo a je tu oveľa viac skupín, ktoré by si zaslúžili vyššie platy. Ale, pán Kaník, pamätáte si na zákon o sociálnom poistení, kedy ste vy zobrali tridsaťpäťtisíc ľuďom dôchodky invalidné, kedy ste zle týchto ľudí, teda ste ich takto ocenili, že my sme museli za vás vracať 2 mld. 286 tis. korún?!

    Ja sa pýtam, pán Kaník, toto chcete v tomto zákone, aby sme takúto šlamastiku, ako ste vy urobili? Tomu hovoríte vy šetrenie? Veď vy ste poškodil tridsaťpäťtisíc ľudí a rozprávali ste o tom, ako ste strašne ušetrili. Vy ste poškodili všetkých občanov.

    A čo sa týka aktivačných služieb, opäť vám na to odpoviem tak, ako vášmu predrečníkovi, pánu primátorovi. Ja plne súhlasím s tým, že sú potrebné aktivačné služby. Ale keď ste si pozreli tento zákon, tak sme jednoznačne povedali, že aby nedochádzalo k zneužívaniu poskytnutia tohto príspevku a bol adresnejší, určuje sa napríklad počet hodín pri vykonaní menších obecných služieb, najmenej desať hodín týždenne a maximálne dvadsať hodín. Pretože ako primátorka viem, ako sa zneužívalo, že vlastne ten-ktorý občan, ktorý túto aktivačnú prácu vykonával, jednoducho neprišiel na tú aktivačnú prácu, alebo odrobil dve, tri hodiny a mal nárok na aktivačný príspevok.

    Takže myslíme si, že tento zákon nie je málo ambiciózny. On je reálny, je dobrý a mnoho vecí vylepšuje takých, ktoré v aplikačnej praxi chýbali. A skutočne nechceme ísť vašou cestou, aby sme museli vracať dve miliardy korún. Lebo toto nie je šetrenie, ale toto bolo skutočne Pyrrhovo víťazstvo, čo sa týkalo rozpočtu a poškodenia ľudí, občanov a invalidov.

    Ďakujem.

  • Dám slovo pánovi poslancovi Kaníkovi. Ale poprosím vás, kolegyne a kolegovia, aby sme sa počúvali a ukľudnili, aj keď budeme o chvíľočku hlasovať. A ja viem, že v očakávaní čakáte na hlasovanie, ale ešte sa počúvajme.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, začnem takým ľudovým príslovím, že ja o voze, vy o koze. To je v prvom rade.

    Ale keď ste už začali tie invalidné vaše obohraté pesničky, tak jednu, jedinú vec na to poviem. Keď si myslíte, že to bolo zlé, prečo to pani nástupkyňa moja Tomanová nezmenila? Prečo ten systém, ktorý som zaviedol ja, stále dodnes platí? Prečo na ňom nikto nezmenil ani čiarku?

    To, čo spomínate vy, bolo na základe rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý len povedal, že sa to nemalo prehodnocovať. Ale to prehodnocovanie prebieha stále, pretože to je imanentná súčasť tohto zákona, a dodnes na ňom nie je zmenená ani čiarka. Že prestaňte klamať ľudí, že sa tam spravilo niečo, čo bolo zlé. Pretože až sa spravilo niečo zlé, tak vy ste naďalej v tom zlom pokračovali a pokračujete dodnes.

    A z hľadiska aktivačných prác len ešte jednu vec, čo som možno mal povedať v rozprave. Dnes je ďalšou chybou toho systému, že je to dobrovoľná záležitosť. A na počiatku to bolo ako vec, ktorú, pokiaľ obec požiada, tak ten, ktorý poberá sociálne dávky, je povinný nastúpiť na tieto práce. To je ďalšia chyba, že sa nevraciame k tomuto, pretože to je otázka toho, že človek má vyvažovať prácou to, čo mu spoločnosť poskytuje. A to, že dnes tam zavádzate desať hodín len potvrdzuje moje kritické slová od samého počiatku, že to bolo zdeformované, zlé. A vy uznávate to, že to bolo zlé. Len sa bojíte vrátiť to do počiatočného stavu, kedy to bolo nastavené správne.

  • Kolegyne, kolegovia, dávam v tejto chvíli ešte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Vaľová, Nicholsonová, štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať hlasovaním.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o dvoch prerokovaných bodoch.

    Poprosím najprv pána poslanca Petráša, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o návrhu výboru pre financie a rozpočet na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120 o platových pomeroch ústavných činiteľov. Je to tlač 323. Prerokúvame tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120 /1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 323.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, a to pán Matovič, ktorý nepodal žiaden návrh. Preto, prosím, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch 1, 2, 3, 4 zo spoločnej správy. Odporúčanie výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 104 bolo za, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

    Petráš, Vladislav, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 140 bolo za, 4 sa zdržali.

    Schválili sme návrh novely zákona 120 o platových pomeroch ústavných činiteľov.

    Pán poslanec Babič uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Je to tlač 289.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 289.

  • V rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých dvaja, pán Huba, pán Mičovský, podali pozmeňujúce návrhy. A najprv však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch 1 až 16. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 129 za, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hubu. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    O ktorom? Ešte raz. Ktorý to je návrh? Pán poslanec Huba. Dobre.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hubu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 56 za,19 proti, 67 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Mičovský, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri pripomienky. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mičovského.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 61 za, 9 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy, ako i pripomienkach z rozpravy a zákon prerokúvame v treťom čítaní v skrátenom konaní, otvorte, prosím, rozpravu v treťom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona s pripomienkami schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 bolo za, 5 proti, 57 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.

    Odhlasovali sme tieto dva prerokované body.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 11.15 a budeme pokračovať v rozprave o návrhu zákona o hmotnej núdzi.

    Poprosím ešte, zapnite pána predsedu zahraničného výboru.

  • Teraz zapli mňa. Ja chcem len poprosiť, pracovná skupina na novelu ústavného zákona sa má podľa dohody zísť teraz vzadu. Takže vás poprosím.

    Ďakujem pekne.

  • Kolegovia zo zahraničného výboru, kolegovia, kolegyne, pripomínam, že zahraničný výbor je o 12.00 hod. po skončení rokovania predpoludňajšieho v miestnosti č. 183. Prídite, prosím.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Je tu pán minister, je tu aj pán spravodajca.

    Pani poslankyňa Vaľová do rozpravy.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prv kým zhrniem, čo je cieľom navrhovaných zmien v danom zákone, aby som sa vyjadrila k takým dvom otázkam, ktoré vznikli v rozprave.

    K prvej otázke, ktorú otvoril aj pán kolega Kaník a pán kolega Hrnčiar, a je to aktivačný príspevok. A poviem také, také možno rôzne pohľady. Musím povedať, že, ako primátorka mesta, je pre mňa maximálne vyhovujúce, aby aktivačný príspevok pre občanov, ktorí nemajú prácu, bol možno trvalý. Aby títo občania vyčistili mesto, pozametali chodníky, ponatierali zábradlia a možno, aby stále za takúto mzdu, nemôžeme to nazvať mzdu, lebo je to 63 eur, odpracovali najmenej 10 hodín týždenne, ako upravujeme v zákone, a maximálne 20 hodín týždenne. Samozrejme, bolo by to najlepšie, aby to bolo nepretržite, ale keď si porovnáme, že 20 hodín týždenne je polovička minimálnej mzdy a minimálna mzda je viac ako 329 eur, tak si potom povieme, že je to pre obec, ale samozrejme aj pre daného občana výhodou, pretože si môže privyrobiť. Ale nemôžem sa na to dívať iba očami primátorky mesta. Ale keďže musím povedať, že sa musím do toho vžiť, že sedím na stoličke medzi zákonodarcami, tak sa musím na to dívať očami občana. Čo to znamená pre tohto občana? No, tento občan nie je sociálne poistený, tento občan si nešetrí na dôchodok a tento občan, ktorého budeme permanentne posúvať iba na aktivačné práce, nebude mať žiadnu motiváciu sa zamestnať a nebude mať žiadne sociálne výhody a nemá možnosť ani poriadne našetriť na dôchodok. Samozrejme, pre obce je to výhodné. Ako primátorka, ako starostovia, ako primátor kolega Hrnčiar, keď sa pozriem týmito očami, je to fantastické. Pretože títo ľudia mi urobia určité práce, určitý servis a tento servis mám skutočne zaplatený štátom, miesto polovičky minimálnej mzdy za 63 eur.

    Možno budete namietať že nech aspoň niečo robia, samozrejme. Preto sa prikláňam k návrhu vládneho zákona, že prečo 18 mesiacov a potom stop 6 mesiacov a potom naspäť 18 mesiacov možno. A to z toho dôvodu, že pozerám sa na to ako zákonodarca pohľadom občana a človeka, pretože ministerstvo má názov ministerstvo práce a sociálnych služieb a sociálnych vecí, pretože sa o ľudí musíme starať aj sociálne. A to znamená, že tento občan, tých 6 mesiacov sa ho budeme snažiť motivovať, aby si nebol istý, že nepretržite bude chodiť na tie aktivačné služby, ale my ho musíme motivovať k tomu, aby si hľadal prácu. A musíme sa snažiť o to, aby daný systém aj nezneužíval. A práve preto je to napísané, že aby nedošlo k zneužívaniu a poskytnutie tohto príspevku bolo adresnejšie, určujeme napríklad počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb.

    Ďalšiu vec. Možno tým, že naozaj pôsobím aj ako primátorka, stretávam sa s mnohými starostami a často bolo povedané, že táto dávka sa aj zneužíva. Samozrejme, zneužívala sa na nemocenské, odišiel pracovník aktivačných služieb, a vieme to veľmi často, neodpracoval, možno odpracoval mesačne 2 - 3 hodiny, ale nárokoval si na tu dávku tých 63 eur, pretože, mal na to nárok. A jednoducho to zneužil. Čiže tento zákon skutočne upravuje aj to, aby sme aktivačné služby nezneužívali.

    Ďalšia vec, ktorá vznikla z rozpravy, aby som sa k nej vrátila, a opäť možno poviem, že neznalosťou rečníka, pretože nie každý sa orientuje v zákonoch sociálnych. Pretože samozrejme, tí, ktorí tam, alebo tí, ktorí sú vo výboroch dlhodobejšie, tak vedia súvislosti medzi zákonmi. Bola kritika, že upravujeme okruh osôb spoločne posudzovaných dieťaťa v striedavej starostlivosti, a ako im bude patriť dávka v prípade, ak rodič alebo obaja rodičia sa nachádzajú v hmotnej núdzi a potrebujú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Je tam napísané, ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného z nich sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom, navrhuje sa jeden kalendárny mesiac, pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzované s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne.

    No, prečo sme pristúpili k tejto úprave? No, vážení kolegovia a kolegyne, ja si pamätám takú tú búrlivú diskusiu o striedavom rodičovstve. Ja si pamätám pár oteckov, ktorí vlastne chceli tento zákon podporiť. Áno, podporili sme tento zákon, tento zákon prešiel do legislatívy, ale neopravilo sa, ako sa bude poskytovať dávka dieťaťu, ak rodič bude v hmotnej núdzi. Tak ja nechápem kritiku, prečo kritizujete práve túto novelu zákona, ktorá to upravuje. My sme niečo stvorili, ale sme to nedotvorili. Takže teraz momentálne to opravujeme. A musím povedať, že je, sú rôzne možnosti, kedy jeden z rodičov bude v hmotnej núdzi a kedy druhý z rodičov nemusí byť v hmotnej núdzi, alebo kedy sú obidvaja v hmotnej núdzi. Čiže sú to špecifické prípady a my musíme vedieť podľa čoho budeme postupovať pri tejto dávke. Takže práveže by som kvitovala v tomto zákone, že k takýmto úpravám došlo.

    A teraz, ak dovolíte, by som prešla, aby sme si všetci porozumeli, k cieľom a k navrhovaným zmenám v zákone. Hlavným cieľom návrhu zákona je dosiahnuť spresnenie podmienok niektorých príspevkov, ako sme to teraz napríklad počuli práve u tej striedavej starostlivosti, k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, znížiť administratívnu náročnosť, aj tam uvediem príklad, odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedziť zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy. Návrh, vládny návrh taktiež v nadväznosti na aplikačnú prax rozširuje okruh osôb, ktoré podľa zákona nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi z dôvodu zabezpečenia ich základných životných podmienok z iných systémov. Napríklad osoby vo výkone väzby, alebo osoby vo výkone trestu odňatia slobody, osobu, ktorá je členom členstva v komunite, reholi, spoločnosti alebo v obdobnom spoločenstve. Fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť bude môcť byť považovaná za občana v hmotnej núdzi, iba ak bude mať výkon podnikateľskej činnosti prerušený alebo zastavený a splní ostatné zákonné podmienky.

    Ďalej návrh upravuje okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmov na účely posúdenia hmotnej núdze, respektíve na ktoré sa neprihliada. Do príjmu sa nebudú započítavať príjmy jednorazového charakteru, ako sú príspevky na stravu, cestovné, ubytovanie, určenie dobrovoľníkovi pri výkone dobrovoľníckej činnosti, náhrada mzdy alebo odmeny za výkon funkcie člena volebnej komisie vrátane preplatkov dane a preplatkov na preddavok do sumy 50 eur, vrátený preplatok na poistné na verejné zdravotné poistenie a suma zvýšenia dôchodkovej dávky za obdobie od 1. januára do dňa, ktorý predchádza výplatnému termínu dôchodkovej dávky v januári. Toto považujem tiež za veľmi dobré opatrenie a zase sa na to pozriem očami primátorky. Pretože viem, aké boli, aké boli problémy, aká bola administratíva, ak sa takéto veci diali a ak bol napríklad, boli členovia volebnej komisie, kde sme nikdy nemali istotu ako presne pri týchto členoch volebných komisií postupovať.

    Ďalej sa upravuje, aby zaopatrené plnoleté deti predčasne neopúšťali školskú dochádzku a odstránili sa motivácia k predčasnému ukončeniu štúdia a jeho nahradením výkonom ich aktivačnej činnosti. Napríklad výkon menších obecných služieb do dosiahnutia plnoletosti zaopatrených neplnoletých detí budú môcť aktivačný príspevok získať len neplnoleté deti len v súvislosti so vzdelávacími aktivitami uvedenými v návrhu. To tiež považujem za veľmi dobré opatrenie, pretože nemôžeme neplnoleté deti, ktoré neskončili školskú dochádzku, zneužívať a povedať im, že už majú vidinu aktivačnej práce a okamžite ich zo školy, lebo ešte ani nedokončili školskú dochádzku, okamžite ich zneužívame k tomu, však nemusíš chodiť do školy, ale ty hneď dostaneš aktivačnú prácu. Pýtajú sa ma všetci, prečo. Prečo? Napríklad ja mám sama u seba v meste osadu a založili sme tam školu, aby sa tam dokončila, teda sme požiadali školu, ktorá môže dokončiť aspoň základnú školu. Prečo niektorí? No preto, že so vzdelanými ľuďmi sa lepšie pracuje, vzdelaní ľudia nás lepšie pochopia a so vzdelanými ľuďmi sa inak komunikuje, čím návrh posilňuje motiváciu zaopatrených neplnoletých detí k vzdelávaniu a príprave na trh práce.

    Návrh zákona rieši čiastočne rozšírenie možnosti organizovania aktivačných činností formou výkonu menších obecných služieb. Návrhom zákona sa zavádza možnosť získať aktivačný príspevok pre plnoletú fyzickú osobu nielen pri výkone menších obecných služieb v prospech obce, ale aj pri výkone menších obecných služieb pre rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľ je obec. Myslím si, že po tom práve tí, ktorí vykonávajú aktivačné práce, veľmi volajú, pretože skutočne hovoria, že obec je jedným zo serióznych poskytovateľov aktivačných služieb a určite tieto služby nikdy nie sú zneužívané a sú vlastne v prospech všetkých.

    Návrh taktiež započítava dávky, ktoré možno poskytnúť na, dieťaťu na plnenie školskej dochádzky, do nárokov odstraňuje deformáciu pre posudzovanie príjmov, na základe ktorej môže mať podľa platného stavu rodiča, ktorý sa svojím príjmom ocitne tesne nad hranicou nároku na dávku v hmotnej núdzi celkový príjem nižší ako rodina v hmotnej núdzi. Návrh týmto v nízkopríjmových rodinách odstraňuje demotivačný mechanizmus súčasnej právnej úpravy.

    Ochranný príspevok z titulu nepriaznivého zdravotného stavu by podľa návrhu občanovi patril len po tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Ak však podľa vyjadrenia posudkového lekára nepriaznivý zdravotný stav pretrváva ďalej, nárok na ochranný príspevok občanovi v hmotnej núdzi ostane najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov. Následne je možné posúdenie prípadnej invalidity podľa príslušných predpisov. Cieľom je eliminovať stav, v ktorom v niektorých prípadoch občania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu len na základe jednoduchého potvrdenia od ošetrujúceho lekára majú nárok na ochranný príspevok aj po období niekoľkých rokov bez možnosti preskúmania oprávnenosti takéhoto nároku z hľadiska vecnej oprávnenosti.

    Návrh ďalej určuje podmienky pre priznanie nároku na príspevok na bývanie v prípade viacerých nájomcov bytu. Pri spoločnom nájme bude možné priznať príspevok na bývanie len jednému z nájomcov, a to podľa vzájomnej dohody nájomcov. Aj tu tak isto riešime, aby skutočne dvaja nemali príspevok na bývanie.

    Vládnym návrhom sa zmierňujú podmienky v súvislosti s posudzovaním hodnoty motorového vozidla, ktoré v praxi predstavovalo výraznú finančnú záťaž pre občanov, ako aj značnú administratívnu záťaž na strane úradov práce, sociálnych vecí a rodiny najmä vo vzťahu k starším vozidlám. Na posúdenie hodnoty motorového vozidla bude postačovať odborný posudok znalca, prípadne faktúra vystavená oprávneným subjektom a nebude sa teda vyžadovať predloženie znaleckého posudku, ako je tomu podľa platnej právnej úpravy. Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jeho motorové vozidlo, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov. Pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel starších ako 20 rokov sa na tieto ako na majetok nebude prihliadať vôbec, čo zároveň vyrieši problém s posudzovaním vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú, boli napríklad bez potvrdenia kedysi už zošrotované, ale stále sú v evidencii.

    Súčasťou vládneho návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch.

    Takže to je tak v skratke, pretože je tam omnoho viac úprav, ale hlavne som potrebovala ten pohľad, prečo som trošku možno tak zareagovala na kolegu primátora. Pretože ešte raz poviem, jeden pohľad je pohľad primátorky mesta alebo starostu obce, s ktorým sa stotožňujem aj ja pri aktivačných službách, aby nimi ľudia tú obec upratali, vyčistili, samozrejme za príspevku 63 eur, pretože, ak robia 20 hodín týždenne, je to polovička minimálnej mzdy. A na druhej strane je pohľad zákonodarcu, ktorý musí prihliadať nielen na to, čo je v obci a v meste, ale ktorý musí prihliadať na občana ako takého, či tento občan, ako bude zabezpečený, aký bude mať dôchodok, ako on sociálne bude môcť existovať a či stále nebude len v tej hmotnej núdzi a stále nebude len odkázaný na tie aktivačné práce. A toto je taký ten, taká tá rozdielna optika, kedy možno pán kolega Hrnčiar bude dlhšie sedieť v tejto sále, a potom pochopí, že musí sa pozerať očami občana, očami primátora a očami zákonodarcu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Kaník, Nicholsonová, Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Pani poslankyňa, keďže ste primátorka, tak som myslel, že by ste mali mať šancu viac rozumieť tomu systému, ako vlastne má fungovať, ale zdá sa mi, že asi nie, pretože tam nie je žiaden rozpor zákonodarca a primátor. To má byť v dokonalom súzvuku, pretože tak to bolo celé vymyslené, aby to samospráve pomáhalo a zároveň, aby to pomáhalo sociálnemu systému pripravovať ľudí na zapojenie na trh práce, na riadny trh práce.

    To vaše nepochopenie, ako som hovoril aj vo svojom príspevku, spočíva v tom, že vy si to stále zamieňate s nejakým typom práce. Preto aj teraz ste hovorili o polke minimálnej mzdy a podobne. To nie je mzda, to nie je práca, nemá to byť práca. Preto je potrebné, aby to nebolo za symbolickú hodinku, ani za symbolických 10 hodín, ale preto to má byť tak nadstavené, aby to nebolo pre tých ľudí pohodlné útočisko, ktoré im poskytne niečo podobné minimálnej mzde, ale aby to bola vec, ktorú, keď chcú mať sociálnu dávku, musia urobiť pre komunitu, ktorá ich financuje cez sociálne dávky, a aby to tlačilo k tomu a aby to nebolo pohodlné pre nich, aby mali snahu ísť hľadať riadnu prácu a nájsť si tú riadnu prácu. A zároveň je pravda, že áno, máme ľudí, ktorí, žiaľbohu, nikdy, pravdepodobne, sa nedostanú ďalej. Ale každá krajina, každá spoločnosť isté percento takýchto ľudí bude mať vždy, ale na to, aby tam to percento nerástlo a aby to naozaj bolo len to nevyhnutné percento. Nesmie ten systém byť perinkou, ktorou sa prikrývajú, ale má byť len predstupňom k tomu, kto ich vypudí na trh práce.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Nemôžem úplne súhlasiť s tým tvrdením pani poslankyne Vaľovej, ktorá hovorí o tom, že všetci ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, že týchto všetkých máme motivovať k tomu, aby si našli prácu, pretože podľa mňa to je nereálne a je to nezodpovedný štát, ktorý sa na vec pozerá takto. Ja si myslím, že zodpovedný štát si, naopak, musí priznať, že istá skupina týchto ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, si proste nikdy tú prácu nenájdu a donekonečna budú závislí práve na systéme pomoci v hmotnej núdzi a teda na aktivačných prácach.

    Ďakujem pekne.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa dotkla tak isto len jednej vety, ktorú ste použili vo svojom prejave, a to, že aktivačné práce nie sú zneužívané. To ma až hrklo, pretože samotní primátori, samotní starostovia, s ktorými som sa rozprávala, mi potvrdili, že nie sú schopní niekedy ani odkontrolovať, či tí ľudia tam sú a ako dlho robia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, reakcia?

    A ešte pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte aj mne zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej a povedať jednu vec. Skloňujú sa tu donekonečna aktivačné práce, ale aktivačné práce nie je zamestnanie, nie je práca. Nie je možné zneužívať zamestnancov, čiže ak na aktivačných prácach, a nie je možné povedať, ani to nepovedala pani Vaľová, že sú zneužívané. Nie sú. Skôr by som povedala, že koordinátori žijú najlepšie z aktivačných prác, pretože sú najlepšie platení. Čiže tuto treba urobiť poriadok.

    A ďalšia vec, ľudia, ktorí pracujú na aktivačných prácach, sú len udržiavané ich pracovné návyky. To nie je o skutočnej práci. A keď to nie je o skutočnej práci, za ktorú nemajú zaplatené, tak ich nemôžeme nútiť inak nijakým spôsobom pracovať. Je, slúžia aktivačné práce k tomu, aby obce skutočne vytvárali pracovné príležitosti a zamestnávali ľudí, a na to bolo riešenie § 50i, kde na 9 mesiacov bolo možné zamestnať a štát prispieval v priemere 80 % na mzdu týchto ľudí. Takže zastávam názor, že pani Nicholsonová, pán Kaník, tí sú tí, ktorí sa snažia deformovať aktivačné práce, a nemyslia na Medzinárodný dohovor organizácie práce o nútenej práci.

  • Ďakujem všetkým, ktorí sa teda prihlásili s faktickou poznámkou. Chcela by som povedať, že aby, pánu poslancovi Kaníkovi, že, opäť takú vetu, že uhol videnia z pohľadu sedenia, a ja ten pohľad sedenia mám aj z pohľadu sedenia primátorky, čo všetko je ako fajn, že ak bude toľko aktivačných prác, že sa mi vyčistí celé mesto, ale druhý pohľad videnia mám z toho, že som zákonodarca. Musím pozerať, že či tí ľudia budú sociálne zabezpečení a že tých ľudí, presne ako on povedal, nebudeme uspávať s tým, že budú celý život na aktivačných prácach, ale musíme sa snažiť nájsť im zamestnanie, a dať, aby teda pracovali.

    K tomu poviem aj pani Nicholsonovej, ktorá povedala, že, ktorá ste povedali, isteže všetci si prácu nenájdu. Samozrejme, že všetci si prácu nenájdu, lebo máme určité percento nezamestnanosti, ale nech si aspoň niektorí nájdu, aby sme ich stále neudržiavali nútene na tých aktivačných prácach, ktorými sa oni uspokoja, a za 63 eur pracujú polovičku vlastne pracovného fondu, za ktorý by mali dostať minimálnu mzdu, ale, ako povedala pani moja kolegyňa Tomanová, má pravdu, ale im udržiavame aspoň tie pracovné návyky.

    A čo sa týka pani poslankyne Jurinovej. No, tá ma zrejme nepočúvala, pretože ja som povedala, že práveže upravujeme, k bodu 23 a 24 v zákone upravujeme najmenej 10 hodín týždenne a maximálne 20 hodín týždenne, a píše sa tam, aby k zneužívaniu nedochádzalo a poskytnutie tohto príspevku bolo adresnejšie. Čiže my nehovoríme, že každý systém sa dá zneužiť a hocikto ho môže zneužiť a jednotlivec určite, ale práve preto po tom volajú starostovia, aby sme trošku aj sprísnili, aby sa to nezneužívalo. Všetko je zneužiteľné.

    Práve o tom to je, že tento zákon ešte precizuje záležitosť, aby nedochádzalo k zneužívaniu aktivačných prác, aby tí ľudia boli motivovaní a aby skutočne tie aktivačné práce vykonávali.

    Ďakujem vám veľmi pekne. A pani kolegyňa Tomanová bola úplne ako profesionálna, čiže rozumie tomuto zákonu. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová do rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem asi hovoriť dlho, lebo mám pozmeňujúce návrhy a proste musím ich prečítať, ale ten úvod bude veľmi krátky. Ja chcem povedať, že ten sociálny systém, systém pomoci v hmotnej núdzi, ktorý tu je nastavený, je veľmi zlý a my ho nenapravíme nejakými kozmetickými úpravami, ktoré prináša so sebou táto malá novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá, žiaľbohu, teda má malé ambície, to je fakt.

    A ja chcem povedať, že podľa mňa úplne ideálny stav by nastal, keby sme zrušili dávky v hmotnej núdzi a keby sme ponúkli každému v tejto krajine, kto chce pracovať, prácu minimálne a minimálnu mzdu. My máme takýto projekt odpilotovaný a funguje. Chce to obrovské politické ambície a chce to samozrejme finančné zdroje, ale myslím si, že toto by bolo úplne najlepšie nastavenie systému v tejto krajine, pretože by sme sa tak zbavili dokonca aj čiernej práce. A chápem, chápem, že súčasné vedenie ministerstva, súčasná vláda nemá takéto ambície. Musím povedať, že ani my, keď sme boli pri moci, tak sme až takéto ambície nemali.

    Tá druhá možnosť, ktorá prichádza do úvahy, je prestať novelizovať veľakrát novelizovaný zákon, ktorý jednoducho sám osebe nie je dobrý, a prísť s novým návrhom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. My sme takýto návrh zákona nechali na ministerstve, vypracovali sme ho. Predložila som ho aj zákonodarnému zboru, neprešiel, ale musím povedať, že tá tretia možnosť, ktorá prichádza do úvahy, aj keď je najmenej ambiciózna, aj keď nás naozaj neposunie nejakými míľovými krokmi vpred, je novelizovať ten súčasný zákon. A tu musím povedať, že napriek tomu, že vyčítam predkladateľovi tie malé ambície, ja som veľmi rada, že do toho zákona, do toho návrhu novely vniesol veci, ktoré určite neuškodia a v mnohom môžu pomôcť. Bola by som sama proti sebe, lebo veľmi veľa z týchto vecí je v tom našom návrhu zákona. Som rada, že teda tá aplikačná prax priniesla so sebou nutnosť takýchto zmien a že sa naprieč politickému spektru v tom merite veci zhodneme.

    Napriek tomu musím povedať, že ani tento návrh novely nie je ideálny. Ja tu dnes stojím nie preto, aby som kritizovala bezbreho, ale pripravila som nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli pomôcť tomuto návrhu novely, a chcela by som vás poprosiť, tí, čo ste tu, aby ste to aj tak chápali, že naozaj mi ide veľmi úprimne a racionálne o to, aby sme sa pohli ešte viacej dopredu. A to hlavne preto, že návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žiaľbohu, neriešil zákon o službách zamestnanosti nepriamou novelou, a myslím si, že na to môžeme doplatiť potom v aplikačnej praxi. Jednoducho tieto dva zákony sú dvojičky, ktoré nemôžeme oddeľovať aj kvôli systému nastavenia aktivačných prác.

    Teraz príde tá nudnejšia časť, kedy budem samozrejme citovať od slova doslova tie pozmeňujúce návrhy, ale ešte predtým chcem povedať, že čoho sa moje pozmeňujúce návrhy týkajú. V prvom rade ide teda o zákon č. 5 o službách zamestnanosti, kde by som chcela, aby sme mali aktivačné práce bez časového obmedzenia. Ja som to tak trošku vysvetlila v tej mojej faktickej poznámke, ale chcem to ešte dovysvetliť. Naozaj si myslím, že mali by sme si uvedomiť, že istá skupina ľudí jednoducho bude závislá od štátu, bude v hmotnej núdzi, bude závislá na dávkach, pokiaľ ich teda nezrušíme, a samozrejme tým pádom bude závislá aj na aktivačných prácach.

    Plne sa stotožňujem s tým, čo tu odznelo z úst pána poslanca Hrnčiara v tejto súvislosti. Naozaj si myslím, že niekedy je problematické pre primátorov alebo starostov obcí a miest vybrať ľudí, ktorí budú na aktivačných prácach, vštiepiť im tie základné návyky, naozaj ich k niečomu doviesť a potom, keď už majú v rukách tieto zručnosti a keď už sú tam nejaké aj pracovné návyky, musia sa s nimi rozlúčiť a tých ľudí na šesť mesiacov teda by sme mali uvrhnúť do nemilosti s tým, že nemôžu, že stratia nárok na ten aktivačný príspevok. Ďalšia vec, ktorá si myslím, že, že pomôže, je rozšírenie tých entít, ktoré môžu organizovať aktivačné práce, skutočne by sme to nemali nechávať na pleciach vyššej, nižšej samosprávy. Myslím si, že by sme to mali rozšíriť o rôzne organizácie, ja si myslím, že dokonca až o súkromníkov, mimovládne organizácie, samozrejme o štátne podniky vo veľkom meradle. Zároveň, a toto je vyslovene vec, s ktorou prichádzam po dohode so starostami a primátormi, ktorí žiadajú o to - ja vás poprosím, páni, prepáčte, mňa to trochu ruší - o to, že by bolo dobré možnože v zákone explicitne povedať, že čo všetko chápeme ako aktivačnú činnosť, aby sme to naozaj nenechávali iba na fantáziu primátorov a starostov, pretože tá ich fantázia je samozrejme rôzna a niekde si to vysvetľujú tak, niekde onak. Myslím si, že by to naozaj pomohlo, bolo by to v záujme dobrej veci povedať im, že aké široké spektrum tých činností možno považovať za aktivačnú činnosť. A samozrejme v neposlednom rade v tomto zákone o službách zamestnanosti by som rada upravila teda aj výšku príspevku. Keď hovorím o tom, že, že aktivačné práce bez časového obmedzenia, je fér podľa mňa začať riešiť aj ten príspevok, ktorý týmto dávame na obce a mestá.

    Ďalšia vec, ktorú by som rada riešila prostredníctvom mojich pozmeňujúcich návrhov, a tuto vás naozaj poprosím, toto je úplne apolitická vec, riešim tým to, čo nám vyvstalo z aplikačnej praxe ako problém, a to sú školské pomôcky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Problém je, že tieto deti dostanú tie školské pomôcky, čo je, čo je fajn, pretože to naozaj potrebujú, pochádzajú z prostredia, kde si to nemôžu dovoliť. Akurát, že problém je ten, že ony tie, častokrát aj pod tlakom rodičom, tie školské pomôcky prinesú už v prvý deň zo školy domov a rodičia obchodujú s tými školskými pomôckami. Predajú ich. Dieťa musí čakať šesť mesiacov, kým dostane nové školské pomôcky. V škole potom nepracuje, pretože jednoducho nemá s čím pracovať. Môj pozmeňujúci návrh rieši to, aby sa tieto školské pomôcky stali majetkom školy, a teda, aby boli neprenosné, aby dieťa, keď je v škole, mohlo pracovať so školskými pomôckami, ktoré dostane od štátu, lebo z objektívnych príčin vieme, že takéto dieťa tie školské pomôcky potrebuje. To znamená, malo by to byť majetkom školy, aby to dieťa malo na vyučovanie, keď to najviac potrebuje.

    A v neposlednom rade, toto nechám na vašom uvážení, viem, že tu sa líšia naše názory, chcem zrušiť príspevok, ktorý je v rámci dávky v hmotnej núdzi pre školopovinné deti len za to, že do tej školy chodia. Je to tých 17,20 eur, hovoril o tom aj Ľudo Kaník. Naozaj si myslím, že je protiústavné, ak istú skupinu ľudí odmeňujeme za niečo, čo je povinné v tejto krajine. Ale zase na druhej strane, nechcem primárne povedať, že na tejto skupine ľudí máme ušetriť. Tie deti majú naozaj inú štartovaciu čiaru a myslím si, že tie peniaze, ktoré by sa takýmto spôsobom ušetrili, by mali, alebo by mohli, to dávam na zváženie, lebo také ambície nemám, neriešim to vo svojom pozmeňováku, ale mohli by prejsť napríklad priamo na školy, ktoré majú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a nech tie školy uvážia, že či napríklad nie je vhodné zaplatiť asistentov učiteľov. To znamená, dajme tým deťom to, nešetrime, ale dajme im to v inej forme, ktorá bude adresnejšia, ktorá bude efektívnejšia. A myslím si, že asistenti učiteľov je inštitút, ktorý je dlhodobo odskúšaný na Slovensku, a vieme, že jednoducho funguje. Dobre, tak to bol ten úvod.

    A teraz mi dovoľte teda, aby som vám predniesla, prečítala od slova doslova tie pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    1. V čl. I 24. bod znie:

    "24. V § 12 ods. 6 písm. c) a d) znejú:

    "c) počas vykonávania menších obecných služieb uskutočňovaných na základe písomnej dohody o vykonávaní menších obecných služieb s obcou alebo s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

    d) počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj uskutočňovaných na základe písomnej dohody s príslušným úradom podľa osobitného predpisu alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou sobou alebo fyzickou osobou.".".

    2. V čl. I 26. bod znie:

    "26. Paragraf 12 s a dopĺňa ods. 13, ktorý znie:

    "(13) Aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi za vykonávanie menších obecných služieb pre obec, rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Aktivačný príspevok nepatrí, ak je občan v hmotnej núdzi na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára práceneschopný viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.".".

    Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

    "Čl. III

    Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia ďalšie zákony v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., a zákona č. 324/2012 Z. z., sa dopĺňa takto:

    "1. V § 52 odseky 2 až 4 znejú:

    (2) Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na

    a) zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržiavane a zlepšovanie životného prostredia, údržbu verejných priestranstiev, lesných porastov, zriaďovanie a zveľaďovanie lesných škôlok zameraných na pestovné činnosti, záhradnícke služby, služby zamerané na pomoc v domácnosti, v záhrade, na školskom majetku alebo na obecnom majetku, pri skladovaní, triedení a spracúvaní odpadu a obalov v obalovom hospodárstve, upratovanie a údržbu verejných budov a komunikácií, na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt a na rozvoj a na podporu komunitnej činnosti alebo iné obdobné činnosti v prospech obce alebo právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré vykonávajú všeobecne prospešnú činnosť,

    b) pomoc pri starostlivosti o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo alebo inak závislé osoby, nezaopatrené deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, rodinu alebo pri poskytovaní verejnoprospešných služieb a ďalších služieb v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry, športu, vzdelávania, doplnkového vzdelávania alebo voľnočasových aktivít detí, mládeže, seniorov, na rozvoj a podporu komunitnej činnosti, pri uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych akciách pre osoby podľa tohto ustanovenia, pri ochrane spotrebiteľa a v oblasti styku s verejnosťou,

    c) pomoc pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách, humanitárnej pomoci a v civilnej ochrane.

    (3) Menšie služby pre samosprávny kraj organizované samosprávnym krajom a rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je samosprávny kraj, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov. Účasť dlhodobo nezamestnaného občana na vykonávaní menších služieb je dobrovoľná.

    (4) Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala.".

    V § 52 ods. 8 znie:

    "(8) Príspevok podľa ods. 7 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou, medzi úradom a samosprávnym krajom alebo medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou organizujúcou všeobecne prospešné činnosti mesačne najviac vo výške 10 percent z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného dlhodobo nezamestnaného občana podľa ods. 1 vykonávajúceho aktivačnú činnosť.".

    Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.

    Odôvodnenie: Navrhovaným pozmeňujúcim návrhom chcem docieliť, aby nebolo časové ohraničenie na vykonávanie aktivačných prác v dĺžke 18 mesiacov. Máme zato, že tieto osoby počas šiestich mesiacov, počas ktorých nebudú vykonávať žiadnu činnosť, stratia opätovne pracovné návyky. Je preto potrebné tieto osoby zamestnávať bez časového obmedzenia, aby boli neustále v pracovnom kolobehu. Ďalším opatrením chceme docieliť, aby sa na vykonávaní aktivačných prác mohli podieľať aj fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú všeobecne prospešné činnosti ako napríklad cirkevné organizácie. Týmto opatrením sa docieli zmysluplnejšia a efektívnejšia práca pre tieto osoby. Ďalej navrhujeme, aby sa rozšíril okruh činností, ktoré spadajú pod definíciu menších obecných služieb.

    Vzhľadom na odstránenie časového obmedzenia výkonu aktivačných prác je potrebné upraviť aj príspevok podľa § 52 odseku 7.

    Takže toto boli pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú zákona o službách zamestnanosti. Ten ďalší pozmeňujúci návrh sa týka práve tých školských pomôcok. Ten je kratší.

    Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

    "4. V § 4 v ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová "ktoré sú vo vlastníctve materskej školy alebo základnej školy, ktorú dieťa navštevuje."."

    Doterajšie body 4 až 18 sa označujú ako body 5 až 19.

    To odôvodnenie som už, myslím, predniesla v úvode, ja ho asi nebudem opakovať. Ide nám naozaj o to, aby tie školské pomôcky sa stali majetkom školy, aby boli neprenosné, aby ich rodičia tým deťom nepredávali, aby si ich neničili, aby si ich nezabúdali doma, aby ich mali v škole počas vyučovania, pretože na to sú prednostne určené.

    A ten posledný sa týka toho príplatku za navštevovanie školy v rámci dávok v hmotnej núdzi. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    V čl. I 16. bod znie:

    "16. V § 10 sa vypúšťajú odseky 9 až 12.".

    Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa ruší dávka pre dieťa v hmotnej núdzi v sume 17,20 eur. Táto dávka by mala slúžiť na plnenie si ústavnej povinnosti, a to povinnej školskej dochádzky. Avšak nepatrí všetkým deťom rovnako, ale len tým, ktoré sú v hmotnej núdzi. Toto ustanovenie nepovažujem v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, kde v čl. 12 ods. 2 sa konštatuje, že "základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

    Preto nepovažujeme za vhodné a ústavné, odmeňovať len určitú skupinu na základe sociálneho pôvodu za plnenie si svojej ústavnej povinnosti a inú skupinu, ktorá si vykonáva svoju ústavnú povinnosť rovnako, neodmeňovať.

    A ešte na záver len naozaj pár slov. Pán minister, prosím vás, berte to ako upozornenie a možnože aj otázku v istom zmysle slova. Chcela by som povedať, že návrhom novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi vám vznikne nesúlad so zákonom o službách v zamestnanosti, a to v niekoľkých bodoch. Môže to byť naozaj zmätočné, ja viem, že vy pripravujete veľkú novelu zákona o službách v zamestnanosti, ale to vás naozaj chcem len upozorniť, pretože môže to byť zmätočné v tom medziobdobí, hlavne pre obce a mestá, ktoré nebudú vedieť, že podľa ktorej úpravy sa vlastne riadiť, najmä v súvislosti s aktivačnými prácami a menšími obecnými službami.

    V bode 26 § 12 vy to dopĺňate ods. 13, ktorý znie: "Aktivačný príspevok za vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, patrí občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Aktivačný príspevok možno opätovne poskytnúť najskôr až po uplynutí šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov." A tak ďalej, atď., ale v zákone o službách v zamestnanosti § 52 ods. 4 hovorí, "menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala", atď., "s možnosťou jeho opakovaného vykonávania najviac počas ďalších 12 kalendárnych mesiacov". Takže to je naozaj len upozornenie pre vás a možno pre legislatívcov.

    To isté sa týka aj udeľovania príspevkov úradom pre obce podľa § 52 ods. 7 a 8. Tam je ďalší nesúlad. A to isté, samozrejme, platí aj v prípade dĺžky výkonu tejto činnosti. V bode 23 novely sa hovorí, že "sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe písomnej dohody o vykonávaní menších obecných služieb s obcou alebo s rozpočtovou organizáciou", atď., "v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne", a v zákone o službách zamestnanosti, § 52 ods. 4, máte v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, ale nemáte tam tú spodnú hranicu. Takže to naozaj len možno by stálo za to ísť do nejakej menšej novely čo najrýchlejšie a pozrieť sa na to.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktická poznámka pani poslankyňa Tomanová. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa musím povedať jedno, neustále opakujete to, že ste vypracovali zákony. Pripomínam, všetky boli nepriechodné a boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže už prestaňte presadzovať niečo, čomu nerozumiete.

    Ja som na minulej schôdzi veľmi podrobne vysvetlila, aký je rozdiel medzi aktivačným príspevkom podľa zákona o hmotnej núdzi a čo sa deje v zákone o službách v zamestnanosti. Nebudem to opakovať, dá sa to naštudovať.

    A ďalšia vec, aktivačné práce sú tiež práce. A keď niekoho dokážete zamestnať v rámci aktivačných prác, tak ho musíte po slušnej príprave dokázať aj zamestnať. Na ministerstve práce existuje štúdia zamestnateľnosti a robili sme to nielen na všetkých nezamestnaných, ale robili sme to predovšetkým na nezvýhodnených uchádzačov, a to percento nezamestnanosti je minimálne. A to je jedno, akí občania sú to, ale v prvom rade treba hovoriť o tom, ak dáte niekoho na aktivačné práce, ktoré majú udržiavať pracovné návyky, tak ho musíte dokázať aj zamestnať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pri všetkej úcte k vašim skúsenostiam musím povedať, že možno je niekedy lepšie menej rozprávať a viacej čítať. A možno by ste si mohli pozrieť ten náš návrh zákona a koľko z toho sa pretavilo do tohto malého návrhu novely, ktorý predkladá tuto pán minister, a potom by ste vedeli, že to, čo som povedala, je pravda. To znamená, my sme strašne veľa veci navrhli a vy ste si to tak trošku povytŕhali z kontextu a predkladáte to. Ja nemám nič proti tomu, keď to pomôže dobrej veci, ale naozaj v rámci toho nášho návrhu zákona sa nemáme začo hanbiť. A mňa strašne teší, že aj úplne inak orientované politické strany si to dokázali adoptovať.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rozpravu, prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o druhej popoludní.

    Dobrú chuť. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.20 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave.

    Poprosím pána ministra, ak sa zdržiava. A nech sa páči, aj pán spravodajca.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, tlač 227.

    Poprosím pána ministra Jana Richtera, aby zaujal svoje miesto., takisto pána spravodajcu.

    A dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov poslancovi Igorovi Matovičovi a pripraví sa poslanec Pavol Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, chcem sa iba vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Len trochu ma mrzelo, možno taký, neviem, ako by som nazval ten postoj niektorých poslancov, keď mu vyčítajú, že je vlastne príliš, má málo ambícií a tým pádom ho ani nie sú schopní podporiť. Áno, možno v niektorých veciach by sa dalo ísť ďalej, ale každopádne tento návrh zákona alebo takáto malá novela zákona o hmotnej núdzi odstraňuje problémy, ktoré, mnohé problémy, ktoré doteraz s týmto zákon sa v praxi ukázali ako reálne. Z tohto dôvodu návrh zákona vítam.

    Upozorňoval som aj v prvom čítaní, že zdá sa mi, že ideme do určitého rizika pri neplnoletých študentoch, ktorí doteraz vlastne, niektorí, mohli mať takú motiváciu, že odísť zo školy a následne prihlásiť sa na úrad práce, zapísať sa na výkon aktivačných prác a poberať takýmto spôsobom aktivačný príspevok. Táto novela z jednej strany tento problém odstraňuje. Na druhej strane si myslím, že môže nastať znova určitá taká zvláštna motivácia, že ten neplnoletý študent, v podstate sa mu zakazuje, aby mal aktivačný príspevok v podstate za výkon práce, ale môže ho mať iba za štúdium. Takže môže vlastne nastať situácia, že zrazu budú v jednej triede študenti, ktorí budú mať aktivačný príspevok, a druhí, ktorí ho nebudú mať. A tí, ktorí ho nemajú, tak vlastne na to, aby ho mali, budú sa musieť z tej školy odhlásiť, ísť na úrad práce a následne sa zapísať znova možno aj do tej istej školy a následne sa ďalej vzdelávať. Takže môže nastať teda paradoxná situácia, že vlastne všetci študenti z týchto rodín budú mať kvázi, by som to nazval, pomaly až sociálne štipendium za to, že teda sa naďalej vzdelávajú, len budú musieť urobiť taký ten byrokratický úskok, že teda sa najprv zaregistrujú na úrad práce a potom sa budú vzdelávať. Lebo vlastne táto novela túto povinnosť vlastne študentom dáva, že už nebudú môcť mať aktivačný príspevok iba za chodenie do práce, ale, na aktivačné práce, ale budú sa, iba za vzdelávanie, keď sa vlastne teda zároveň budú aj vzdelávať. Takže toto, naďalej tento problém tam zostáva. Tak uvidíme. Možno však ministerstvo dokáže si potom následne robiť možno štatistiky a identifikovať, či náhodou takáto zvláštna motivácia by nenastala. Ak by sa to v praxi ukázalo, tak pevne verím, že pán minister by dokázal potom následne chybičku nejakým spôsobom zaplátať. Hoci priznávam aj sám, neviem ako. Ja som to hovoril v prvom čítaní, neviem, ako tomu predísť, neviem, aké by bolo práve riešenie, ale tak uvidíme v praxi.

    To, čo tu zaznelo, ma tak zaujalo, taká výčitka, že vlastne, keď sa určuje maximálny rozsah výkonu aktivačných prác, teraz nemyslím z pohľadu počtu hodín, ale z pohľadu maximálneho počtu teda odrobených mesiacov na aktivačných prácach, takže vlastne to je veľmi zlé opatrenie voči týmto ľuďom. Možno sebecky vzato, ak sa pozeráme na konkrétneho človeka, ktorý vykonáva aktivačné práce, a celkom sa mu darí, obec je s ním spokojná, alebo teda nejaká iná organizácia, pre ktorú alebo v ktorej tie aktivačné práce alebo menšie obecné služby vykonáva, tak voči nemu je to kruté opatrenie.

    Na druhej strane, keď zoberieme, že objem peňazí, ktorý máme k dispozícii na aktivačné práce, alebo ktoré má vláda k dispozícii na aktivačné práce, keď zoberiem do úvahy, že dnes vykonáva aktivačné práce šesťdesiatpäť tisíc ľudí, tak jednoznačne nemáme dosť aktivačných miest pre všetkých ľudí. Takže v podstate určite nejaké časové obmedzenie, koľko maximálne bude môcť jeden človek sa "aktivovať" a vykonávať v podstate tieto práce, a potom vlastne príde na rad niekto druhý, tak si myslím, že práveže je dobrý krok a naďalej by sme tento princíp zachovaný tam mali mať. Keď budeme mať štát, ktorý bude schopný zabezpečiť aktivačné práce pre každého sociálne odkázaného, potom jasné, potom nemá žiadnu logiku, aby sme obmedzovali nejakým počtom mesiacov alebo tým navrhovaným jeden a pol rokom maximálneho pobytu na aktivačných prácach. Tiež ma... Takže hovorím, z mojej strany ja iba kvitujem takéto obmedzenie, lebo je šanca, že aj druhí ľudia sa k aktivačným prácam dostanú.

    A priamo by som nadviazal na to ďalšie, že sa dostanú aj tí ľudia, ktorí nie sú obľúbenci pána starostu v danej dedine. Lebo zaznela tu taká polemika trochu, či tie aktivačné práce sú zneužívané, alebo nie sú zneužívané. Ja som možno aj tak trošku neopatrne alebo použil možno neopatrnú formuláciu v prvom čítaní, kedy som hovoril o tom, že aktivačné práce sú a vo veľkom zneužívané, ale, samozrejme, tým som nemyslel, že každý starosta takýmto spôsobom aktivačné práce zneužíva alebo využíva na kupovanie svojich bývalých alebo budúcich voličov. Čiže sú poctiví starostovia, ktorí naozaj reálne týmto ľuďom zabezpečujú tú prácu, ktorí sa snažia aj spravodlivo ju rozdeliť tým ľuďom, ktorí si ju zaslúžia, a sú takí starostovia, ktorí vôbec nepozerajú na to, aké zásluhy tí daní ľudia majú, ako sa snažia, alebo nesnažia, ale pozerajú na to, či je to jeho rodina, či je to jeho známy, či to je jeho potenciálny alebo bývalý volič, a takýmto spôsobom rozdeľujú aktivačné práce. A v mnohých prípadoch aj vlastne veľakrát je to iba zato, že sa títo ľudia podpíšu a majú 63 eur od štátu, 63,07, či koľko je ten príspevok.

    Tuná tiež kvitujem to, že ideme späť vlastne do systému, kde sa určia jasné pravidlá, kde sa povie, že bude nejaký určený minimálny a maximálny výkon, časový, aktivačných prác, lebo súčasný stav, kedy naozaj stačilo sa zapísať, odrobiť si symbolickú možno nejakú jednu hodinku, alebo akože si ju odrobiť, tak určite nie je správny, lebo my síce potom hovoríme, že aj voči Európe otŕčame dlaň, a hovoríme, však dajte nám peniaze na to, aby sme aktivovali týchto ľudí, aby nestrácali pracovné návyky, alebo aby získali pracovné návyky, ale ak dovolíme, aby tento systém bol zneužívaný, tak ešte viac v podstate tým ľuďom ubližujeme. Lebo učíme ich, že peniaze naozaj, na peniaze naozaj netreba pracovať a na peniaze treba mať správneho kamaráta a niekde na správne miestečko sa podpísať.

    Takže znova, toto je opatrenie, ktoré iba v návrhu zákona vítam. Taktiež zjednodušenie toho, aby teda sociálne odkázaný dokazoval, akú hodnotu má auto, nemá auto a zjednodušenie tohto mechanizmu je správna vec. Ja by som možno iba, možno išiel trošku ešte ďalej v tom, že myslím si, že by sme nemuseli nechávať na týchto ľuďoch sociálne odkázaných, aby obchádzali nejakých znalcov a platili čo i len, ja neviem, koľko ten posudok stojí, ale čo i len niekoľko desiatok eur, že myslím si, že bez problémov by ministerstvo mohlo zadať raz do roka zákazku nejakému znalcovi, ktorý by nahodnotil možno jednu komplikovanú tabuľku, ale kde by už úradník iba si vlastne pozrel presne, že takéto auto máš, takúto má hodnotu a by sme vlastne život týmto ľuďom ešte viacej vlastne zjednodušili. No ale tak dúfajme, že možno niekedy v budúcnosti.

    Každopádne celkovo teda je tam, alebo opatrenie, že skrátenie poberania ochranného príspevku, jednoznačne sa to dnes zneužívalo, čiže je to krok správnym smerom. Čiže jasné, ak by som bol ministrom, možno by som urobil niektoré veci inak, ale vo všeobecnosti sú to kroky správnym smerom, a ja osobne tento návrh podporím.

    Ešte jedna vec, čo mi teda tam vadí, a s ktorou tiež som zvedavý, že ako, ako dopadne skorej tá reálna prax, je to, že zavádzame v podstate pri ľuďoch na podpore, zjednodušene poviem, to, že sa im vlastne bude započítavať 75 % z príjmu z dohody pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Ak by to bolo o tom, že zvyšujeme z 25 % na 75 a na druhej strane trebárs rušíme odvody na dohody, tak si poviem, že dobre, vred to ber, nejako to je vykompenzované. Len vzhľadom na to, že vlastne z dohôd zavádzame v podstate 48-percentné odvody pre týchto ľudí, voči súčasnému stavu teda dramatický nárast, a zároveň im ideme povedať, že vlastne iba 25 % z tej sumy de facto, ktorú na tú dohodu zarobí, mu zostane, lebo ostatné sa mu vlastne odpočíta, o to sa mu zníži tá sociálna dávka, tak osobne si myslím, že jednoducho títo ľudia úplne prestanú naozaj robiť, lebo po prvé, odvody, po druhé, veľmi malá motivácia. Myslím si, že treba, pán minister, veľmi rýchlo prísť ešte s nejakým dodatočným opatrením, ako tých ľudí naozaj dostať na ten pracovný trh, nie nejaký ten, ísť tou cestou medzitrhu práce. Toto je v podstate taký, taký krok, ktorý ide proti medzitrhu práce, alebo voči tej filozofii, proti tej filozofii medzitrhu práce, kedy by mala byť umožnená vlastne, nejaké zároveň poberanie sociálnych dávok aj príjmu z tej práce, ktorú má.

    Samozrejme, chápem, že keď teda niektorí ľudia dnes mohli vlastne na dohodu tým pádom zarobiť čokoľvek a vôbec sa im to neprejavilo na dávkach, že to bolo nespravodlivé. Zas ale na druhej strane nejaké symbolické prilepšenie si k tomu platu, tam by sme tým ľuďom nemali hádzať polená pod nohy. Ale chápem ten, hovorím, ten úmysel, len myslím si, že ten nástroj nie je úplne správny, ale neberiem, že teda toto je posledný výkrik zo strany ministerstva v týchto veciach.

    Nič, tak ako som povedal, vo všeobecnosti si myslím omnoho viacej dobrých vecí ako zlých, preto ja návrh zákona podporím.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega ukázali ste na jeden pozitívny moment obmedzenia aktivačných prác na osemnásť mesiacov. Ja poviem iný, prečo ja si myslím, že tých 18 mesiacov je dobrá vec. Ak bude niekto využívať aktivačné práce nepretržite, tak si zvykne. Zvykne si, že má istotu, slabú, 63 eur, ale je v obci, nemusí nikde chodiť, medzitým si niečo privyrobí niekde načierno, ide k susedovi, niekde niečo iné a zvykne si nehľadať prácu. A týmto prerušením sa on donúti okrem toho, že mu tie pracovné návyky ostanú, ako sa hovorí o tých aktivačných prácach, je nútený si hľadať tú prácu a vie, že šesť mesiacov nebude mať žiadny prísun peňazí iných, tak sa musí snažiť niekde tú prácu nájsť. Preto si myslím, že to prerušenie je naozaj, naozaj dobrá vec.

    Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec Matovič? Nie.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má, nazval som to legislatívno-technický charakter. Preto si ho dovolím najprv prečítať a následne ho odôvodním. Pre pána spravodajcu, sú to dva pozmeňujúce návrhy, o obidvoch sa môže hlasovať spolu.

    Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, parlamentná, tlač 227.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 23 v písm. d) sa vypúšťa text "pre samosprávny kraj".

    Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 24 v písm. d) sa vypúšťa text "pre samosprávny kraj".

    Toľko pozmeňujúce návrhy.

    Odôvodnenie: Na prvé prečítanie viacerí kolegovia mi povedali, že či nechcem, aby samosprávne kraje mohli pracovníkov na aktivačných prácach zamestnávať. V žiadnom prípade nie. Vysvetlím to o chvíľu.

    V bode 23 a 24 sa píše, napríklad 23 bod d): "Osoba, ktorá sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb, poznámka pod čiarou 22) pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj uskutočňovaných na základe písomnej dohody s príslušným úradom podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 23)."

    Pre vysvetlenie, poznámka pod čiarou 22 znamená, pre tých kolegov, ktorí to nevedia, zákon o obecnom zriadení 369, a poznámka pod čiarou 23) znamená, zákon o službách zamestnanosti, § 52 č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Lenže ten § 52 o službách zamestnanosti hovorí o tom, že sa môžu zamestnávať aktivační pracovníci aj pre obec, nielen pre samosprávny kraj. Čiže aj pre obec, aj pre samosprávny kraj. Preto pre jednoznačnosť tohto by som vypustil text "pre samosprávny kraj", a zostane tam len tá poznámka pod čiarou č. 23), ktorá znamená to, že ide sa podľa zákona, teda § 52 o službách zamestnanosti.

    Všimol som si to možno aj preto, lebo aj na tejto schôdzi predkladám novelu zákona o službách zamestnanosti k § 52, kde tieto, možnosť zamestnať sa aktivačných pracovníkov rozširujem aj na štátne podniky. A preto, aby to nebolo, už dnes je to trošku jemne zmätočné, preto som to nazval legislatívno-technický návrh, pozmeňujúci návrh, keď sa píše o samosprávnom kraji, ale zároveň podľa § 52 je to aj pre obec. Takže ak tam bude odkaz len na § 52 o službách zamestnanosti, myslím si, že do budúcnosti sa nevyhneme tomu, aby sme aktivačné práce rozšírili na ďalšie subjekty, ktoré budú môcť zamestnávať, možno nielen na štátne podniky, možnože aj na štátne akciové spoločnosti. To sa časom ukáže. Ale aby tento odkaz tam bol na § 52 o službách zamestnanosti. Toľko.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    A teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, krátko k tejto téme. Už to beriem ako takú povinnú jazdu, ale chcem vždy teda, aby, to oprášiť a refrešovať, že čo s niečím, aby to nebolo len také samoúčelné kritizovanie a neponúkanie aj riešení, čo tu často identifikujem.

    Ja sa tiež teším a teším sa, lebo bolo to tu povedané, že je možné identifikovať zlepšenia, tak sa teším, že ja sa teším aj z mála, čiže teším sa z toho, že predložený návrh odstraňuje aj určité absurdity. Len sa pýtam, že kto je za to zodpovedný, že doteraz to tak bolo. To by ma fakt zaujímalo, hej, že možno by sme mohli aplikovať aj ten zákon, čo sme včera schválili, o zodpovednosti, lebo keď to doteraz bolo také absurdné, tak niekto za to musel byť zodpovedný. A ja som tie absurdity aj videl. Ja som videl v Jarovniciach, kde na malých obecných službách bolo zamestnaných tisícdvesto ľudí, vážení, tisícdvesto ľudí bolo v Jarovniciach, to je malá dedinka na východe, bolo zamestnaných na malých obecných službách. V KIA robí, myslím, tritisíc, hej? To znamená, že polka ľudí, čo je v KIA, bola zamestnaná v Jarovniciach. To je strašná absurdita. Ja som to počítal, niekde na úrovni milióna eur ročne stoja Jarovnice tento štát z pohľadu týchto malých obecných služieb. To je naozaj, by sme mali hľadať toho, kto je za to zodpovedný.

    Keď sa toto zlepšuje, tomu sa teším. My sa na to, aby teda, že išli sme komplexne, ja už sa budem možno aj čiastočne opakovať, musíme hovoriť o základných opatreniach a o nadstavbových opatreniach. Toto kategorizujem ako nadstavbové opatrenie. My sa musíme, pán minister, vrátiť k základným opatreniam. A tam čakám, ale ani som, ani lístok sa nikde nepohol, že by sa v tomto smere niečo niekde riešilo. Medzi základné opatrenia patrí to, že tú sociálnu politiku štátu, ktorú ste nastavili, tak ako ste nastavili, je úplne jasné a dokázateľné, že spôsobuje utrpenie, tragédiu, nešťastie. Keby som trošku prehnal, tak by to možno niekto mohol povedať, že až genocídu, a že vás nemihne, hej, že vás zo sna netrhá, že čo s tým a že rýchlo to treba korigovať. Nuž, korigovať to treba tak, ako som hovoril a avizoval, treba zrušiť príspevky na narodené dieťa, pre druhé a tretie, jednoznačne rýchlo a strašne rýchlo. A na prvé treba transformovať, že pri ľuďoch, ktorí sú v hmotnej núdzi, tak možno zvážiť alternatívu, že budú vyplácaní v naturáliách.

    Pokiaľ, vážený pán minister, toto vy nepochopíte, ako filozofiu toho prístupu, tak darmo my budeme tieto záclonky na dom kupovať, keď nemáme dom, i keď pomôžu. Ja nehovorím, však záclonky okrášlia, aj ríne pomôžu, aj červená škridla sa páči z diaľky, to je všetko v poriadku, ale aby to na tom dvore zbytočne sa neničilo, keď nemáte dom. Naozaj už neviem, akým spôsobom, aké príklady použiť, aby ste sa k tomu vrátili. A ja ešte vám skúsim dať jeden mesiac, že či príde niečo. Nepochopte to v zlom, ako nejakú vyhrážku, ale však sme v politickom zápase a boji, tak tam je to na mieste, že po Vianociach ľudia majú tak chvíľku čas sa zamyslieť, že, tak spomaliť, že čo asi, možno aj sa zastaviť, a vtedy si možno povedia, a uzná, že sa stala strašná chyba. A stala sa strašná chyba. A ja nechcem byť ten, kto tu bude pani Tomanovej dvakrát do týždňa, proste na ňu útočiť, alebo hovoriť, že aby sa trhala zo sna zato, čo spôsobila, a ona môže mať na to druhý názor, ale úplne legitímne, úplne v poriadku, ale fakty nepustia.

    Ja som tie fakty tu už minule predstavoval. Žiaľ, fakty nepustia. A pokiaľ tie fakty nepustia, tak viem, naozaj namieste sa k tomu postaviť a sa čudujem, že nie je možno, možno aj týmto apelom, že sa tá téma bude otvárať. Čiže ak by sme sa, aby Vianoce vás, alebo ľudí okolo vás, z vášho tímu, vás nedonútili k tomu, že sa zastavia na chvíľku a budú hľadať základné opatrenia, tak ja skúsim teda apelovať viac na to, že čo ste zlou sociálnou politikou a zle nastavenou sociálnou politikou spôsobili, koľko utrpenia a nešťastia v týchto niektorých komunitách.

    A samozrejme, budem mať veľa podporných argumentov, lebo tu sme a sme jasne konfrontovaní, všetci sme uznali, že vlastne opravujeme absurditu, ktorá tu bola. Ale čudujem sa, že nikto nepovie, že je za to zodpovedný... Ja neviem, kto je za to zodpovedný. Kaník? Alebo pani Tomanová? Ja neviem, kto je za to zodpovedný, že v Jarovniciach tento štát platí milión eur ročne za niečo, čo nefunguje, že tisíc dvesto ľudí tam robí malé obecné služby. Pre Kristove rany, aby sme nedopadli ako v Lešti. V Lešti, keď tam bolo neviem koľko tých ruských vojakov, a oni, aby neblbli, mne to jeden vysvetľoval, že im dali lyžičkou pretínať korienky stromov či trávy, hej, že proste, aby ich zamestnali, tak takto museli po tých veľkých plochách v tom výcvikovom tábore v Lešti takto ťupkať tou lyžičkou, aby pretínali korienky trávy a tým pádom sa to neburinilo. Takže aj tento mýtus treba zboriť, hej, to je mýtus, že veľa roboty je a že bude robota. No nebude! Viete, no nie je robota ani pre základný trh práce, čiže pre, nič v zlom, nebude, to si treba uznať a povedať, že niektorí ľudia naozaj nám v tom systéme zostanú strašne dlho, až navždy možno. To si treba tiež jasne povedať, ale treba aj jasne povedať a ľuďom povedať a ukázať, že na konci je nejaké svetielko, že sa to ide a lepší, nieže sa to dennodenne dozvedáme, že stav sa len zhoršuje a zhoršuje.

    Čiže keď už máme kopu podporných argumentov, že tých absurdít a hlúpostí sme za týmito lavicami napáchali dosť, tak sa nebojme ich priznať. Ja v tom prípade, že týmto smerom pôjdeme, nebudem ten, ktorý sa na tom bude vybíjať. Práve naopak, skloním poklonu a poviem: Oceňujem, hej, že k tomu naozaj, naozaj dochádza. Takže to bolo zmyslom môjho vystúpenia. Čiže teším sa každej drobnej zmene, všetko pomôže, aj záclonky, nakoniec ich bude treba, ale apelujem, pán minister, že treba základy na ten dom.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo. Lojzo, máš v ústach také príliš radikálne riešenia, neviem sa s tým dostatočne stotožniť. Používaš veľa silných slov. Myslím, že každý si je vedomý toho, že za tých dvadsať rokov sa urobilo v tejto oblasti naozaj veľmi málo, ale chcela by som sa ťa spýtať, že kam sa s takýmto radikalizmom dostaneš? To mi nie je celkom jasné.

    A tie fakty, o ktorých si hovoril, teraz si ich nepomenoval, tak o nich by som si rada pohovorila s tebou, pretože naozaj nie je mi jasné, aké riešenie chceš ponúknuť okrem toho, že zobrať príspevok pri druhom a treťom dieťati.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, je mi veľmi ľúto, že si dovolíte vziať do úst a povedať, že niečo spôsobila Tomanová. Ak niekto nastavoval hmotnú núdzu, ktorá je tu doteraz, tak bola nastavená pánom Kaníkom a Beblavým s účinnosťou od 1. januára 2004, a to zákonom č. 599/2003. Čiže to je jedna vec. A tento systém sa zachoval doteraz s tým, že sme pomohli iba rodinám s deťmi, pretože za pána Kaníka bola nastavená hmotná núdza tak. A boli aj nepokoje a vypaľovali sa, nie vypaľovali, vylamovali sa obchody a boli tu skutočne sociálne, sociálne nezhody. A pomohli sme mladým rodinám, pretože, poviem príklad, matka s tromi deťmi, ktorá zostala sama, musela prežiť z rodičovského príspevku vo výške 3 790 Sk, čo bolo prakticky nemožné.

    A pokiaľ ide o aktivačné práce, práve my sme boli tí, ktorí sme povedali, nemôže byť donekonečna na aktivačných prácach, a skrátili sme ich na pol roka a druhý polrok sme dokonca znížili príspevky na to. Čiže, prosím vás pekne, pán Hlina, práve naopak, my sme boli tí, ktorí sme urobili racionálne zásahy do tohto systému.

  • Ja by som si dovolil pána kolegu Hlinu doplniť, lebo zabudol vo svojom príspevku povedať, že sa zníži administratívna náročnosť a zbytočná byrokracia. Tento zákon, táto novela to vystihuje. Je adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a obmedzí sa zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi a aktivačných príspevkov. Ja len na doplnenie, čo táto novela vlastne obsahuje.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina s reakciou, nech sa páči.

  • No o to viac, ale neviem, nakoľko to bolo namieste, pani Tomanová. Ja som z rodiny, vyrastal som bez otca, boli sme traja chlapci, moja mama robila jednu robotu a po večeroch chodila upratovať na to, aby urobila to, že sme všetci mali školu. Čiže je to o zodpovednosti a o zodpovednosti by to malo byť aj naďalej, čiže niektoré príklady, že keď niekto nejakým spôsobom skončí. Ja som empatický a sociálny, verte, či neveríte, naozaj, veľmi, hej? Ale nevypichujme! Ja o tom viem svoje.

    Ja nechápem, pani podpredsedníčka, o čom rozprávate, že radikálny návrh. Ja neviem, aký mám radikálny návrh. Však ja chcem pomôcť tejto krajine nezaťažovať štátny rozpočet. Chcem pomôcť pánovi Kažimírovi, nech nezaťažuje tento rozpočet.

    Celé opatrenie príspevku na druhé a tretie dieťa sa neosvedčilo, však to povedzte všetci úplne jasne. Však to treba priznať. Však to úplne nefunguje, však to je zvrátené, celé je to zvrátené, spôsobujete utrpenie, nešťastie v komunitách, v ktorých ste to nechceli. To nebolo zámerom zákonodarcu. V čom je to radikálne? Ja neviem, pokiaľ začneme na racionálne návrhy hovoriť, že sú radikálne, tak potom si to vyprosujem, to takto nefunguje. To je pravda. Pravda niekedy môže sa zdať ako radikálna. Nie je radikálna. Pravda je pravdivá a niekedy bolestná. A je bolestná v tom, že treba povedať áno, je to tak, žiaľ. Čo s tým? No zmeniť, nie zotrvať v tom, pokračovať v tej agónii, v tom zatváraní si očí a v tom pozeraní, že nevidím, nepočujem. Takto to nefunguje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, zrejme chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, snáď je potrebné z mojej strany zopakovať niektoré veci, ktoré som sčasti naznačil aj v úvodnom, úvodnom slove, keď som predstavoval hlavné zmeny a vôbec filozofiu tohto zákona, pretože tá rozprava potvrdila, že niektoré veci je potrebné zopakovať. Keď som povedal, aký je hlavný cieľ, nazvem to, malej novely, pretože to je veľmi dôležité, tak som povedal niektoré princípy, ako je adresnejšie hľadanie poskytovaných príspevkov, ďalej spresnenie istých podmienok, obmedzenie zneužívania. Ďalej je tu výkon aplikačnej praxe, reagovať na novoprijaté zákony. Myslím si, že tie princípy sú úplne konkrétne, ony hovoria, o čom asi je tá základná filozofia a čo sme týmto chceli dosiahnuť.

    No a zároveň hovorí úplne jednoznačne, postupne sa tu v tom priebehu, čo ja viem, posledného pol roka vyberali ako hrozienka z koláča viaceré návrhy od viacerých poslancov, a to v tomto prípade najmä opozičných, a to najmä tých, ktorí mali predtým reálnu príležitosť mnohé veci z hľadiska výkonu exekutívy tieto veci presadzovať. Nieže mali, mali povinnosť. Prečo a z akých dôvodov, na to nech dá odpoveď verejnosť, ale ja to tu pokladám za potrebné zvýrazniť.

    Zároveň som uviedol, že chystáme veľkú novelu. Ja by som to už ani nenazval po tých 26 novelách veľkou novelou. Potrebujeme nový zákon. Nový zákon, na ktorom už robíme. Nový zákon, ktorý bude v značnej miere vyjadrovať možnože aj obsah tej rozpravy, ktorá tu zaznela, ale nový zákon, na ktorom pracuje nadrezortná pracovná komisia, pretože pripraviť istú objektívnu novelu alebo nový zákon predstavuje zainteresovať do toho štát, samosprávu, sociálnych partnerov, neštátne organizácie. Pretože toto je veľký súhrn vecí a je veľmi nevyhnutné mnohé veci si vzájomne aj vykonzultovať, pretože napríklad v súvislosti s aplikáciou tohto zákona je absolútne nevyhnutná súčinnosť so samosprávou. To je ako prvý reálny predpoklad pre to, aby tie mnohé veci boli účinné.

    No a čo sa týka aj súvisiacich legislatívnych noriem, lebo znova, v niektorých tých vystúpeniach sa klope na otvorené dvere. Ja v januári predkladám do prvého čítania do tohto pléna novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá bezprostredne z hľadiska aplikácie a ďalších vecí, ktoré súvisia aj s týmto zákonom, súvisí. To je pripravené, vydiskutované, prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, isté veci sa s jednotlivými pripomienkami, ktoré tam odzneli, dolaďujú. Treba povedať, že to je zásadná novela, kde korigujeme mnohé veci, ktoré sa aj týkajú tohto, pretože máme záujem zohľadniť tu, tu niektoré objektívne veci, ktoré predtým fungovali, nefungovali, a hlavne zúžiť rozmer zneužívania, lebo to zneužívanie tej sociálnej oblasti, bohužiaľ, ako v poslednom období veľmi dominuje, a preto musíme veľmi hľadať čo najobjektívnejšie veci, ako to odstrániť.

    Čo sa týka samotnej rozpravy. No, ja chcem poďakovať, že viacerí, bez ohľadu na to, či z koalície, opozície, pomenovali, že zákon má pozitívne stránky. Niekomu sa javí, že som možno išiel málo do hĺbky, ale ja naznačujem prečo. Tu bol záujem riešiť bezprostredné veci, ktoré vznikli na stole momentálne a ktoré bolo treba už v tomto období, pokiaľ nadobudne účinnosť nový zákon, zákon riešiť. Preto isté obmedzené veci, ale každopádne ich bolo nevyhnutné riešiť už teraz, lebo nechať ich bežať naďalej ešte, ešte dajme tomu ten rok, pokiaľ nadobudne účinnosť ten nový zákon, by bolo nesprávne. Bolo by to zneužívanie mnohých, mnohých vecí, ktoré s tým súvisia.

    No a, možno tak všeobecne, pán poslanec Hlina, ako ja rozumiem tomu, čo ste asi chceli povedať, ale, no ako minister práce a sociálnych vecí ja musím zásadne odmietnuť, že sociálnou politikou spôsobujeme doslova genocídu. Samozrejme, hovorím za seba a kedy mám zodpovednosť, viete, ale, ale tu je viacero príkladov. Lebo ak dneska sú napríklad učitelia v uliciach, no tak sa hádam nebavíme o tom, že to spôsobilo šesť rokov fungovania tejto Ficovej vlády, ale sa bavíme o tom, že tu je možno dvadsať rokov aj mnohých nesystémových prístupov k učiteľom, školstvu ako takému, a na tom má podiel možno naprieč celá politická škála, a preto niekedy sa čudujem, že kolegovia z opozície majú v tejto chvíli z toho vytĺkať politický kapitál. Lebo je to aj vaše, vaše ako pôsobenie. A možnože tie dva roky dozadu, ja by som sa veľmi rád opýtal pána ministra Jurzycu, ako čo vlastne na tom rezorte urobil? Moja odpoveď je jednoznačná, nič.

  • A to sa týka aj sociálnych vecí. To sa týka aj sociálnych vecí, pretože to nie je otázka, ktorá, keď Richter pred pol rokom nastúpil, musel riešiť 180 mil., ktoré neboli zazmluvnené na službách zamestnanosti, o ktorých sa všeobecne vedelo, 35 mil. eur na novelu zákona o sociálnych službách, ktorá bola len prijatá a nezabezpečená. Viete o čom hovorím? To je vyše 200 mil. eur, ktoré bolo potrebné hneď riešiť.

    Samozrejmá vec, potom si povedať, čo sú priority z hľadiska postupnosti. No povedali sme, že je potrebné riešiť sociálne služby, lebo tak, ako sa nastavil zákon a ako sme mali záujem zaťažiť seniorov v domovoch dôchodcov, to bolo neúnosné. Ja som rád, že sa tento prvok podarilo aplikovať. Riešili sme otázku dôchodkovej reformy, lebo sme jednoznačne aj so sociálnymi partnermi na širokej báze dospeli k tomu, že nie je možné naďalej udržať terajší dôchodkový systém a je potrebné prijať mnohé veci nové.

    Tu je zákon o, malá novela o hmotnej núdzi, pripravené služby zamestnanosti. Jednoducho otázka, čo je dôležitejšie? Všetko je dôležité. Ale za pol roka alebo za rok sa dajú prijať mnohé veci v intenciách aj kapacít a možností. A na tomto rezorte, kde pôsobím, je nevyhnutné komunikovať a spolupracovať aj z hľadiska sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi. To nie je len pozícia ministra a jeho úradníkov, ale to je dohoda sociálnych partnerov, aby isté veci fungovali. To inak nie je možné.

    A teraz, ak dovolíte, k tej rozprave a k niektorým tým myšlienkam. Možno vás prekvapím, ale ja osobne by som veľmi privítal, keby mohla byť vôbec zrušená štátna podpora sociálnych dávok. Ale to by sme sa dostali do systému, že tu niet chudoby, že tu niet hmotnej núdze a nie je potrebné tento systém vôbec mať. Ale som pragmatik a obávam sa, že toho sa nedožijem. A možno ani mladší kolegovia. A práve preto zodpovedný štát musí myslieť a systém sociálnej politiky musí byť nastavený tak, že tu musí byť nejaká sociálna sieť. Ak sa niekto dostane do istých problémov, do ohrozenia základných životných podmienok, že ten štát mu musí vedieť vyjsť v ústrety a pomôcť. To znamená, že tá opodstatnenosť tu je a asi bude a bude musieť byť.

    Ak tu boli vo viacerých prípadoch spomínané otázky, myslím, že aj pán poslanec Kaník, aj pani poslankyňa Nicholsonová, ohľadom protiústavnosti, vzhľadom na nerovnosť, no, poviem to inak. Však tým, že niekto berie nejaké dávky v rámci hmotnej núdze a niekto iný ich neberie, už vytvárame nerovnosť. Ale veď ten sociálny systém rieši potrebu. To znamená, nehľadajme v týchto ostatných prípadoch akúsi nerovnosť. To nie je nerovnosť o tom, že jednému dávame a druhému nedávame. No dávame tomu, ktorý je na to odkázaný a spĺňa konkrétne zákonné predpoklady pre to, aby tú-ktorú dávku mohol požadovať. Lebo pre to je potrebné splniť isté základné zákonné požiadavky. To znamená, takto sa je treba k tomu stavať, k tej problematike, ktorá s tým jednoducho veľmi úzko súvisí.

    Čo sa týka tých konkrétnych vecí, ktoré tu zazneli, áno, treba povedať jednu vec, nájsť absolútne objektívne kritérium pri riešení takých vážnych otázok, ako je hmotná núdza a jednotlivé sociálne dávky, je skoro až nemožné. Lebo kde končí ten subjektívny pohľad a kde začína ten objektívny? To je všetko ako otázka možno individuálneho prístupu. Ale to, čo sme riešili a čo sme ponúkli, vychádza skutočne z aplikačnej praxe a potreby riešiť.

    No, k otázke Jonyho v striedavej starostlivosti, po prvé, bol tu prijatý samostatný zákon, ktorý hovorí o istých postojoch z hľadiska starostlivosti o dieťa v takých rodinách, kde, bohužiaľ, tie deti nemajú to šťastie, že rodina žije pohromade. No tak súd prijme nejaké závery a na základe toho my len aplikujeme podmienky, ktoré súvisia s vyplácaním dávok. No ktorý rodič má dlhšie v rámci toho súdneho rozhodnutia dieťa, no tak asi má nárok na väčšiu dávku. Ale veď to sú úplne logické, pragmatické veci, to znamená, nehľadajme v tom niečo iné.

    No a odpoveď na to, že je v tom alebo v rámci toho aj nejaká veľká byrokracia, no nie je. Stanovisko ministerstva práce a sociálnych vecí je jednoznačné, podľa nášho názoru nebude potrebné rozhodovanie v každom mesiaci, pokiaľ nedôjde k závažným zmenám z hľadiska súdneho rozhodnutia, ktoré sa týka postavenia jednotlivých rodičov. Jedno rozhodnutie určí, aká je výška dávky v mesiaci, v ktorom je dieťa v starostlivosti daného rodiča a aká starostlivosť sa o to dieťa z hľadiska tých rodičov poskytuje. To znamená, takéto rozhodnutie bude platiť dovtedy, pokiaľ sa nezmenia tie pomery a tie veci, ktoré vyplývajú z toho rozhodnutia. Samozrejmá vec, že ak sa zmenia, tak je nevyhnutné, aby tie veci boli zohľadnené. To znamená, tu nie je záujem hľadať nejaké byrokratické a neviem aké formy, ale toto nie je štandardný stav, tá striedavá starostlivosť. To znamená, aj táto legislatívna norma musí reagovať na rozhodnutie súdu a podľa toho pristupovať k tej problematike zabezpečenia tých dávok. A to najmä v prípade, že obidvaja rodičia môžu byť v hmotnej núdzi.

    Čo sa týka, k tej ostatnej problematike. No, aktivačný príspevok, veľmi dlho diskutovaná téma. Ja len chcem jasne povedať, že je tu rozmer dvoch vecí. A to je okruh občanov v hmotnej núdzi, ktorý má sčasti niekde povinnosť a sčasti niekde právo využiť tieto veci, ktoré z toho vyplývajú. Ja sa vôbec netajím a hovorím z hľadiska služieb zamestnanosti, že aj na tieto záležitosti sú isté obmedzené finančné možnosti. To nie je automaticky, že každý, čo chce, že automaticky sa môže zapojiť a všetky tieto veci využiť. Druhá vec je prístup konkrétnych obcí, do akej miery prejavia záujem a majú ambíciu sa s týmto popasovať v prospech rozvoja v konkrétnej obci a využitia tej kapacity, ktorú zákon, a samozrejmá vec, že aj istá personálna zostava ľudí, ktorí by chceli tieto veci využiť, umožňuje. To znamená, že tieto veci je treba takto vnímať.

    To znamená, že vecnou podstatou časového obmedzenia výkonu aktivačných činností je dopyt po aktivačných prácach, ktorý dlhodobo presahuje ich ponuku. Snahou je umožniť aktivácie, aby sa dostali tam, kde je najväčší okruh občanov v hmotnej núdzi. Myslím si, že je to úplne konkrétne a zrozumiteľné. Tiež je potrebné poukázať aj na to, že aktivačná činnosť nie je náhrada zamestnania. Toto je dôležité, to nie je náhrada zamestnania. Aktivačné činnosti slúžia na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov, pracovného uplatnenia počas poberania pomoci v hmotnej núdzi. Myslím, že pani poslankyňa Tomanová to veľmi konkrétne a správne pomenovala. Dlhodobý výkon aktivačných činností nemotivuje občana hľadať si trvalé zamestnanie a po uplynutí vykonávania aktivačných činností by sa malo s občanom pracovať, aby mal možnosť, ale aj istú motiváciu, uplatniť sa priamo na trhu práce. Uvedomujem si, že nie všade a v každom regióne je to absolútne možné, že to vždy záleží od istých možností, ktoré, bohužiaľ, v tomto období nie sú všade úplne rovnaké. To znamená, preto aj isté časové obmedzenia, a preto aj podmienenie niektorých vecí. Lebo áno, jednoznačne život ukázal, že toto bolo zneužívané. A preto sme dali 10 až 20 hodín. Áno, niekto môže povedať, že je to málo, že je to veľa, každopádne sme hľadali nejaké možné optimum. A treba povedať, tu sme veľmi vážne diskutovali aj so samosprávou. Lebo ten konkrétny výkon nie je na štáte, ale je priamo na samospráve, je na starostoch a primátoroch. A tu treba povedať, že nie každý sa k tejto problematike úplne rovnako stavia.

    No a čo sa týka tej problematiky, dávka pre dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku, tých 17,20. My pripravujeme aj ďalšie veci, všetci dobre viete, že sa tu pripravuje istý systém, možno reforma, ktorá súvisí sčasti, ku komunite rómskeho obyvateľstva, kde sa hľadajú nástroje jednak prostredníctvom vzdelávania, aplikácie výkonu práva, ale aj v tých sociálnych oblastiach, aby to bolo čo najviac zásluhové a nie automatické z titulu zákona bez toho, že by si túto okolnosť vážili všetci tí, ktorí tieto veci poberajú. V rámci toho pripravujeme, áno, aj mnohé ucelené nové veci. Ja vôbec nevylučujem, že tých 17,20 bude riešené nejako inak, ale v tejto chvíli chcem povedať, to nie je 17,20 zato, že dieťa chodí do školy, ale to je v prvom rade zato, že má rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi. A to sa len podmienilo, aby to mohli dostať, že si musia plniť základné rodičovské povinnosti a zabezpečiť, aby dieťa do tej školy chodilo. Toto je ten základný prístup, ktorý tu je. Ja vôbec nevylučujem, že to nakoniec vypracujeme a prepracujeme tak, že tých 17,20 pôjde škole. Len na druhej strane stratí sa adresnosť, lebo v tej škole sedia vedľa seba deti odkázaných a neodkázaných rodičov. A v takom prípade, pokiaľ by to išlo automaticky do triedy a na triedu a na počet detí, by sme riešili potom zase plošne tú otázku, a to je proti tej filozofii toho zákona, ktorý pripravujeme, pretože vždy je tam maximálny záujem byť čo najviac adresný a dostať sa tam, kde je to potrebné. A to sa týka aj tých vecí, ktoré tu boli spomínané v súvislosti s deťmi.

    Takže toľko som si dovolil v súvislosti aj s tou rozpravou poznamenať. A ešte raz dávam do povedomia, celkom iste v budúcom roku tu bude veľmi dlhá a som presvedčený, že aj konštruktívna rozprava, pretože otázka nového zákona o hmotnej núdzi bude jedna z priorít rezortu práce a sociálnych vecí pre budúci rok. Ale nechceme prísť s niečím, čo nebude veľmi dôsledne rozdiskutované s konkrétnymi zainteresovanými, aby sme našli ten najväčší alebo najoptimálnejší model, ktorý by sme ponúkli a ktorý by našiel potom dlhodobo odozvu, aby to nebolo riešenie ad hoc, ale aby sme ponúkli isté systémové riešenie, ktoré by platilo bez ohľadu na to, či to v budúcom období bude socialistická alebo iná vláda. Toľko reakcia k diskusii.

    Ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, podporili veci, tie, ktoré sa ponúkli z hľadiska pripomienok, budú odborne zhodnotené mojím tímom. A opakujem, to, čo nebude zapracované teraz, bude minimálne predmetom diskusie vzhľadom na pripravovaný nový zákon o hmotnej núdzi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Žiada si záverečné slovo spravodajca?

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, ja len pár poznámkami k prebiehajúcej, alebo k diskusii, ktorá tu bola. Je to klasický príklad, časť opozície si znova našla dôvody, prečo návrh zákona neschváliť, aj keď takmer každý z nich vo vystúpení povedal, že je tam veľa dobrého. Počul som tu slová málo ambiciózny, nevyužíva, nedokázali sme využiť možnosť, ktorú nám to dáva, posunuli sme sa o myšací krôčik a ja neviem čo všetko. No, vážené kolegyne, kolegovia, keď sme tento návrh zákona prerokovávali vo výbore pre sociálne veci, bola možnosť tam prísť a povedať, čo by sme ešte tam mali doplniť, čo si myslia, že tam chýba, čo by sa tam dalo dať, aby to nebolo len o myšací krôčik, no ale jednoducho poslanci opozície tam ani neprišli, respektíve nám odkázali, že pracovať nebudú, čiže nepracovali vo výbore. A tam sme si to mohli rozdiskutovať. A dobré veci, ktoré tam odzneli, by som si ja ako spravodajca bol s čistým svedomím osvojil a mohol som to dať do spoločnej správy. A mohlo to tam byť. Ja s tým nemám problém. Ale keď tam niekto nie je a nepracuje, no tak asi ťažko môžem.

    Prepáčte, nevykrikujte na mňa, už len kvôli veku, je to neslušné z vašej strany, pán Viskupič. Pán Viskupič!

    Ďalšia poznámka. Veľa sa tu hovorilo o aktivačných prácach. Pán minister tu už veľa povedal, ja len jednu poznámku. Poprosil by som veľmi citlivo zvažovať rozšírenie tých subjektov, ktoré by mohli využívať aktivačnú prácu, lebo tu naozaj hrozí možnosť zneužitia tejto aktivačnej práce práve preto, že je veľa právnických a fyzických osôb, ktoré robia takú činnosť, aká je aj v aktivačných prácach. A môže sa stať, že by veľmi ľahko to mohli zneužiť tým, že by tú prácu robili prostredníctvom aktivačných prác, kde by mohli zarobiť oveľa, oveľa viac peňazí. Ale nebudem to už ja ďalej rozoberať, lebo vidím, že niektorých kolegov som trošku rozčúlil. Ale možnože je to dobré.

    Chcem sa obrátiť len na vás na všetkých, kolegyne, kolegovia, pretože pán minister povedal, že pripravuje nový zákon, a ak prídete na rokovanie výboru s nejakými dobrými návrhmi, ktoré to, čo tam bude, vylepšuje alebo rozširuje, alebo pozitívne rieši, riešia tie vaše návrhy tú danú problematiku, ja osobne vám sľubujem, že veľmi rád si to preštudujem. A ak naozaj presvedčíte, že sú to dobré veci a úprimné veci, že to chcete naozaj zmeniť, tak ja si to aj kľudne osvojím a ak budem môcť, tak to vo výbore aj predložím. Ale nepáči sa mi, že prídete tu niektorí, pokritizujete, nič nenavrhnete a odídete zo sály.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 234, spoločná správa výborov má tlač 234a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Dámy a páni, dobrý deň vám prajem všetkým. Dovoľte mi sa pozdraviť, lebo sa zdržím medzi vami dlhšie vzhľadom na zákony, ktoré máme ešte pred sebou, aj návrh štátneho rozpočtu, takže sa budeme vídať najbližšie dni a týždne.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch, bol vypracovaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky na základe nášho plánu legislatívnych úloh. Predkladaný materiál okrem úprav vyplývajúcich z aplikačnej praxe, napríklad používanie pojmu kasína, vyčíslenie základného imania, sankcií, europostupy pri nakladaní s finančnou zábezpekou, to všetko okrem iného obsahuje návrh tohto zákona, obsahuje aj návrhy úprav viacerých oblastí, podmienok prevádzkovania hazardných hier.

    V rámci prevencie a boja proti závislosti na hazardných hrách sa naozaj navrhuje zaviesť novú povinnosť pre prevádzkovateľov zverejniť pre hráčov na herných zariadeniach informáciu o telefónnom čísle na špecializované zdravotnícke zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby závislosti.

    Ďalšie opatrenia, ktoré budú vplývať na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách, je úprava ustanovení zákona, ktoré sa týkajú herne. Navrhuje sa sprísniť možnosť umiestnenia reklamy upozorňujúcej na výšku výhry alebo na možnosť získania výhry, a to tak, aby nebola viditeľná z vonkajšej strany budov, respektíve priestorov, v ktorých sa prevádzkujú hazardné hry.

    Navrhujeme takisto sprísniť definíciu pojmu herňa, a to tak, že herňa musí byť stavebne oddelený priestor so samostatným uzamykateľným vchodom, to znamená, žiadna záclonka alebo nejaký sadrokartón.

    Navrhujeme sprísniť ustanovenia týkajúce sa stáleho dozoru v herni tak, aby osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť, mali s prevádzkovateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah a zároveň tieto osoby budú musieť byť trvalo prítomné v herni počas jej prevádzkových hodín. A takisto navrhujeme stanoviť minimálny počet hracích zariadení v herni a stanoviť maximálny počet zariadení prevádzkovaných mimo herne. Limitovanie počtu vybraných zariadení v herniach, najmä výherných priestorov u terminálov výrazne by malo prispieť k poklesu celkového počtu prevádzok v blízkosti zariadení s vyššou kumuláciou mladistvých osôb, ktoré patria naozaj medzi ľahko ovplyvniteľné ponukou hazardu.

    Návrh zákona sa ďalej zaoberá úpravou sadzieb odvodov pre niektoré druhy hazardných hier, zavedením nového správneho poplatku, ktorý bude príjmom pre obce, za vydanie vyjadrenia k umiestneniu technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo zariadení používaných pri prevádzkovaní videohier. Takisto sa zaoberáme úpravou ustanovení zákona, ktoré sa týkajú prijímania všeobecne záväzného nariadenia obcou, tzv. VZN, ktoré bolo aj predmetom búrlivej diskusie pri prvom čítaní, a viete, že to VZN so sebou nesie podľa vyjadrenia Generálnej prokuratúry, ale aj Legislatívnej rady vlády ústavné riziká týkajúce sa práv podnikania. Takže náš návrh, ktorý je stále v legislatívnom znení, zavádzal tzv. podmienku, podmienku povinnosti organizovania miestneho referenda v tejto súvislosti.

    Toľko to, čo som mal a mám pripravené. Ja by som chcel povedať, že viete veľmi dobre, že som strávil nad návrhom tohto zákona s vami tu niekoľko hodín búrlivých debát. Mnohé témy boli namieste a sú namieste, že boli otvorené. Chvíľami som mal pocit, samozrejme, že som hazard stvoril, podporujem ho, dokonca si niekto môže myslieť, že mám z neho nejaký, na ňom nejaký priamy záujem. Nie je tomu tak, je úplne jasné, že je to priestor, ktorý je vhodným šapito pre rôzne vystúpenia, ale aby som to nezľahčoval, ja túto tému naozaj nepodceňujem a musím povedať, že sme si z návrhov, ktoré zazneli v tejto snemovni, či z radov vládnych alebo opozičných poslancov, zobrali niektoré tipy, ktoré sme jednak ešte následne preverili a niektoré sa aj formou pozmeňovacích návrhov objavia v tomto čítaní.

    Osobitne by som chcel upozorniť na pozmeňovací návrh, ktorý prednesie pán poslanec Ľubomír Petrák, ktorý v spolupráci so ZMOS-om by sa mal práve venovať tým všeobecne záväzným nariadeniam. Navyše by som chcel upozorniť, že priamo počas rokovania v druhom čítaní by som rád ešte komunikoval priamo s konkrétnymi poslancami, ktorí sa tejto téme venujú, problematiku možnej retroaktivity pôvodného zákona vzťahujúcej sa k už vydaným licenciám. Chcem verejne oznámiť, že som už rokoval s pánom Dr. Procházkom, s pánom poslancom Procházkom o tejto téme, ktorý bol v podstate aj spoluautorom pôvodnej témy. Čiže vyzývam všetkých kolegov, ktorí sa tomu venujú a vnímajú to citlivo, ja sa chcem naozaj počas tohto rokovania venovať ešte osobitne problematike možnej retroaktivity a možných následkov právnych a nie s dobrými možnými následkami voči rozpočtom obcí aj štátu.

    Bol by som rád, keby sme mohli dosiahnuť nejaký konsenzus, ktorý by viedol k tomu, že sme si istí, do veľkej miery istí, že predkladáme právne čisté riešenie, apoliticky právne čisté riešenie. Keby sme mali málo času, ja budem žiadať vedenie Národnej rady, aby sme eventuálne odložili hlasovanie o tomto bode, aby sme využili čas tu v snemovni.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Ladislavovi Kamenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spoločný spravodajca a predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 280 z 19. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Po druhé, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o hazardných hrách stanoviská poslancov Národnej rady. Po tretie, k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom výbor pre financie a rozpočet, uznesením č. 107 zo dňa 15. novembra 2012, po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 145 zo dňa 20. novembra 2012, po tretie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynul pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru hlasovať takto: o bode spoločnej správy č. 1 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o hazardných hrách, tlač 234, schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 124 z 23. novembra 2012.

    Výbor určil poslanca Ladislava Kamenického za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub KDH pán poslanec Hrušovský, za poslanecký klub SDKÚ- DS Miroslav Beblavý, za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia Ľubomír Petrák, za poslanecký klub OĽaNO Igor Matovič.

    Ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy páni poslanci Frešo, Kaník, Brocka, Lipšic, Hrušovský, Jurinová a Vašečka.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem ešte predtým, ako vystúpim k návrhu zákona, poďakovať pani podpredsedníčke parlamentu Zmajkovičovej, ktorá tolerovala moje prihlásenie do rozpravy za poslanecký klub, hoci chcela vystúpiť ako prvá. Ďakujem. Sľúbil som jej, že nebudem dlho hovoriť, ale budem sa snažiť byť vecný, stručný, hovoriť krátko a múdro, ak sa mi to podarí.

    Dámy a páni, všetci si uvedomujeme, že hazard je veľká téma, ja by som ju nazval celospoločenskou témou, ktorá výrazným spôsobom môže zmeniť a mení kultúru národa a správania sa občanov Slovenskej republiky a nielen Slovenskej, ale všade, kde táto pliaga na svete funguje. Zdá sa mi, že tento návrh zákona by som dokázal charakterizovať ako hazard s hazardom, ale nie ako s hazardom, ktorý ideme prerokovávať, ale s hazardom, ktorý je hazardom s ľuďmi, ktorý ľudí ožobračuje, ktorý ľudí závislí, robí ľudí závislími tak ako na akejkoľvek droge, ktorý spôsobuje problémy nielen jednotlivcom, ale rodinám a nakoniec spôsobuje problémy aj celej spoločnosti. Poznám takých ľudí a je mi ich veľmi ľúto, ktorí podľahli istému pokušeniu a mysleli si, že to ľudské šťastie môžu vyhrať v hazardných hrách, a preto investovali do toho veľa. Toho veľa sú vždy finančné prostriedky, ktoré by mali slúžiť na zlepšenie podmienok života alebo rodín, ale častokrát je opak pravdou, že títo ľudia sa ocitnú na okraji tejto spoločnosti. Stávajú sa z nich bezdomovci. Stávajú sa z nich ľudia závislí nielen na gamblerstve, ale stávajú sa z nich ľudia závislí aj na alkohole, ničia rodiny a nakoniec spôsobujú, že štát takýto ľahostajný prístup k tomu, aby sme upravili dôstojne a spôsobom takým, že to nebude ohrozovať kultúru života, tak spôsobujú ešte aj veľké nároky na štátny rozpočet preto, lebo v tej závislosti samozrejme sa mnohí ocitnú ako ľudia odkázaní na pomoc štátu.

    Sú to ľudia, ktorí minú posledný cent na to, aby si v hracích automatoch dokázali ten život urobiť lepší, avšak v momente, kedy siahnu na takéto konanie, si sami neuvedomujú, ako sa vyčleňujú na okraj verejného života.

    Dámy a páni, poslanci zo SMER-u, je to váš návrh, vašej vlády, našej vlády slovenskej, ale v tejto chvíli jednostranne straníckej, a preto by som apeloval na vás, už aj z dôvodu charakteru vašej strany, ktorá má v názve sociálno-demokratická, a chcel by som upozorniť, že tento návrh zákona nemá ani v najmenšom charakter sociálny, naopak, som presvedčený, že je to zákon antisociálny. Aj z dôvodov tých, ktoré som spomínal, a už aj množstvo podaných pozmeňovacích návrhov, ktoré máme rozdané v laviciach, svedčia o tom, že je to téma naozaj tém, ktorá zaujíma všetkých nás, a je tomu tak dobre, len aby sme sa dokázali dopracovať k dobrému riešeniu. Aby sme z toho, tak ako býva v poslednom čase zvykom, nerobili silové, mocenské, politické rozhodnutia. Tak ako včera, možno aj dnes, tak ako včera som vás poprosil pri voľbe predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, chcem vás aj teraz požiadať o zdravý rozum. Ja v tejto chvíli diskutujem alebo vystupujem len k návrhu vládneho zákona, ktorý, na moje veľké prekvapenie, liberalizuje podmienky, ktoré by mohli zakázať alebo povoľovať hazardné hry na obciach. Tá zmena, kedy sme dali kompetenciu obecným zastupiteľstvám, aby obmedzili alebo zakázali hazardné hry, sa týmto návrhom, ktorý vláda predložila do Národnej rady, mení tým, že bude nevyhnutné vykonať obecné referendum. Jedno referendum na Slovensku si zatiaľ pamätám, že bolo platné, s vypätím všetkých síl a nasadením vtedy všetkých, aj opozičných politických strán, a to bolo referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Preto nebuďme naivní, že táto zmena prinesie zlepšenie. Táto zmena prinesie zhoršenie a bude len potvrdením, že z tohto biznisu zostanú tie isté peniaze, aké boli doteraz a zviažu sa ruky obciam a obecným zastupiteľstvám, aby slobodne a dobrovoľne sa mohli rozhodnúť o tom, čo je pre občanov konkrétnej obce to najlepšie.

    Nebudem sa pokúšať vstupovať do normatívnej podoby. Tieto zmeny navrhnú moji kolegovia v rozprave. Len by som chcel poprosiť, naozaj, dámy a páni, zamyslime sa nad zamýšľanou zmenou tak, ako ju navrhovala vláda Slovenskej republiky. A chcem ešte raz povedať, som o tom presvedčený, že toto nemá nič spoločné s politikou sociálnej demokracie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, páni poslanci Muránsky, Martvoň, Kamenický, Kuffa, Droba, Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ale predtým, ako dám slovo na faktické poznámky, len chcem upresniť, že som prečítala písomne prihlásených rečníkov, pána poslanca Hrušovského ešte raz, a namiesto neho bola zámena, som mala prečítať pána poslanca Zajaca.

    To znamená, písomne prihlásení rečníci mimo klubov sú pán poslanec Frešo, Kaník, Brocka, Lipšic, Zajac, Jurinová a Vašečka. Tak to malo byť správne. Takže sa ospravedlňujem.

    A teraz, pán poslanec Muránsky, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja chcem iba doplniť pána kolegu Hrušovského, že naozaj je tu iba pár kozmetických úprav, ktoré ako keby sprísňovali podmienky pre hazardné hry.

    Ale skutočnosť je úplne iná, liberalizujú ich, pretože aj v dôvodovej správe sa jednoznačne píše, že "v záujme zachovania primeraného podielu tohto zdroja financovania všeobecne prospešných služieb sa identifikovali možnosti zvýšenia príjmov z hazardných hier" a tak ďalej a tak ďalej. V závere tejto správy sa jasne píše, že prijatie navrhovaného zákona, jeho aplikácia, bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tak ďalej, nebude mať žiaden vplyv na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a iné proste veci, ale nič sa nehovorí o tom, aký to bude mať v skutočnosti vplyv na, ďalej na rodiny a na rozvrat rodín a neutešenú situáciu proste tých ľudí, ktorí sa stali hráčmi.

    Cesta naozaj do budúcnosti je jediná, dať tieto automaty jedine do takých zariadení, ktorá sa nazývajú herne, to jest mimo normálnych zariadení, kde sa nachádzajú takzvané krčmy, takzvané teda reštaurácie a pohostinstvá, proste normálne zariadenia po dedinách a po mestách, aké ich poznáme. Proste nie je možné, aby vám majiteľ reštaurácie a majiteľ nejakého takéhoto zariadenia povedal, že jednoducho pokiaľ on nebude mať vo svojom zariadení automaty, tak neprežije. No tak nech potom neprežije. Také pohostinstvá a také reštaurácie nepotrebujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel v podstate pána poslanca Hrušovského poopraviť v jednej veci, áno, len jediné referendum, ale celoštátne referendum bolo úspešné. Čo sa týka miestnych a obecných referend, poznáme desiatky, možno aj stovka tých obecných alebo miestnych referend bola a bola aj úspešných. Naposledy v obci Babín, kde bol odvolaný starosta obce na Orave, čiže to bolo tiež urobené cez obecné miestne referendum.

    Čo sa týka druhej časti, teda trošku z politické pohľadu. Ja si myslím, že ten občiansky prvok, ktorý ministerstvo financií zaviedlo práve do tejto, do tohto vládneho návrhu zákona a tejto novely, je dobrý. Som toho názoru, že aby priamo občania, či už to bude cez petíciu alebo cez to referendum, aby sa vyjadrili, či ten hazard tam chcú mať, alebo nechcú.

    Nemyslím si, že by sme mali obmedzovať podnikanie len na základe toho, že zopár jedincov v každej obci prepadne tomu hazardu. Na druhej strane ale je férové, aby si občania obce alebo obyvatelia obce, aby sa vyjadrili, či to tam chcú, či nie. To je to isté, ako keby sme chceli zakazovať kvôli tomu, že zopár jedincov v obci bude fetovať nejaký lep alebo lepidlo, tak by sme v celej obci zakázali potom predávať lepidlá. Nemyslím si, že je to vhodné, čiže z tohto dôvodu, tak ako je to navrhované, myslím si, že je to optimálne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský, vo všetkej úcte, mne sa to zdá, že sa tu snažíte navodiť trošku atmosféru, že SMER v podstate vymyslel hazard a že ho tu silne podporuje a podobne. Nemyslím si, že ani vládny návrh, ani žiadny z našich poslancov nie je za to, aby hazard skutočne ničil rodiny a podobne. Vieme, že sú s tým neblahé skúsenosti.

    Jednoznačne tento zákon sa snaží nejakým spôsobom regulovať dané veci. Prebieha stále diskusia, myslím si, že aj minule, keď bolo, sme v prvom čítaní, tak veľa vecí sa tu vydiskutovalo. Ako aj naznačil pán minister, určite sú tu aj pripravené nejaké pozmeňovacie návrhy, ktoré už aj to, čo ste spomínali, dané referendum nejakým spôsobom budú riešiť.

    Takže myslím si, že je tu viacero otvorených vecí, ktoré ešte nejakým spôsobom doladíme tak, aby to bolo všetko v poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. Hazard v skutočnosti mení nielen kultúru národa, ale mení aj kultúru, navždy, jednej rodiny. Navyše sťažuje život v mnohých rodinách. Ja som to už minule spomínal, mať závislého člena rodiny, ten dokáže priviesť na mizinu celú rodinu. Nemusí to byť zrovna otec, matka, môže to byť aj syn. A veľakrát je príčinou hazard, kedy človek stráca strechu nad hlavou, teda stáva sa bezdomovcom.

    Hazard, ja si myslím, že nie je práve ten, ktorý by mal napĺňať štátny rozpočet. Pán minister, vy to viete určite veľmi dobre. Tým, že predkladáte tento návrh zákona, aj keď rátate do štátneho rozpočtu zhruba možno okolo nejakých 90, možno 100 mil. eur, dobre, na jednej strane ich dostanete, šesťnásobne toľko budete musieť vydať. Rátate s tým? Šesťnásobne viac budete musieť vydať na riešenie dôsledkov a negatívnych dopadov, ktoré tuná sú.

    Najhoršie na tom všetkom je to, že mnohé rodiny naozaj stratia člena rodiny. Prichádzajú mnohí títo ľudia nielen o domov, ale v mnohých prípadoch je to dokonca, prichádzajú o život, pretože veľakrát nevedia kam z konope. Zavesia sa na nich úžerníci, ktorí im ešte požičiavajú tieto peniaze, vedia, že to použijú na hazard, vedia, že minú tieto peniaze. Stále viac a viac zadlžujú takýchto ľudí a jednoducho títo ľudia, keď majú slabšiu psychickú konzistenciu, končia ako samovrahovia. Treba veľmi citlivo zvažovať aj pri tom hlasovaní, ako budeme hlasovať.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, pán poslanec Hrušovský, ja som si vypočul váš plamenný príhovor a myslím si, že staviam sa možno do pozície, kde idem obhajovať to, s čím väčšina nesúhlasí, ale moja premisa, z ktorej vychádzam, je, že hovoríme o legálnom podnikateľskom odvetví na Slovensku. Takže zdá sa mi absolútne nekorektné démonizovať tu jedno podnikateľské odvetvie. Nepočul som od vás, ani od vašich kolegov z KDH žiadny takýto plamenný príhovor ani na adresu tabakových výrobkov, ani na adresu alkoholu. Pokým sa zhodneme v tom, že hazard je natoľko škodlivý pre Slovensko, že je výrazne horší ako niektoré ďalšie legálne formy podnikania, tak ho potom naozaj radšej zakážme. Pokým je však legálny, tak by mal mať rovnaké pravidlá a približne rovnaké postihy ako iné spoločensky škodlivé formy podnikania.

    To, že hazard prináša so sebou určité percento závislých hráčov, je jednoducho pravda. Tak isto ako existuje určité percento ľudí, ktorí sú závislí na alkohole alebo na tabakových výrobkoch. Ja len hovorím, že nechcem, nechcem naozaj obhajovať, mne je to tiež veľmi nesympatické, ale dávajme si pozor na to, aby sme tu fakt nedémonizovali odvetvie, ktoré sme si možno pred dvadsiatimi rokmi povedali, že je v poriadku a že môže legitímne na Slovensku podnikať.

    Ďakujem.

  • Oceňujem každú novelu, ktorá nejakým spôsobom hazardné hry obmedzuje, a podporujem aj opatrenia, ktoré sa ešte iste objavia v ďalších pozmeňovacích návrhoch. Napríklad kolega Zajac aj ďalší také návrhy dávajú.

    Moja poznámka sa týka jednej vety v dôvodovej správe, že príjmy z prevádzkovania hazardných hier za 2005 až 2011 pre štátny rozpočet predstavovali 643 mil. eur, to je veľká, pekná suma. V návrhu zákona vidím aj snahu o zvýšenie týchto príjmov z hazardných hier v súvislosti s návrhom odvodov a tak ďalej. Ja by som tam požadoval aj teraz, ale aj v iných takýchto zákonoch, aj analýzu výdavkov na prevádzkovanie hazardných hier, náklady na liečenia, rozpadnutie manželstiev, financovanie detí v detských domovoch, psychologické poradne, špeciálne zdravotnícke zariadenia a tak ďalej. Tu kolega Kuffa povedal, že tie náklady sú šesťkrát väčšie, neviem, odkiaľ to má, ale ja si tiež myslím, že je to asi takto.

    Je to asi tak, keď v televízii sa púšťajú rôzne hlúpe, povedal by som, nemravné filmy a reklamy, ktoré sú veľmi výnosné pre televíziu, ale veľmi nevýnosné pre občanov a aj pre štátny rozpočet. Tie televízie potom majú platiť aj za dôsledky svojho vysielania, za rozvody, psychologické, psychiatrické poradne, potraty, liečenie neplodnosti po potratoch a tak ďalej.

    Posledná poznámka je, že voľakedy Sazka, tiež svojím spôsobom hra, jej výnos bol dávaný celý na šport. To myslím bolo do roku ´92. Nemalo by sa zvažovať aj teraz, tých Tipos-ov a všelijakých Saziek je dnes veľmi veľa, aby sa viac financoval šport...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať chce pán poslanec Hrušovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Už tým, že tento návrh zákona prerokovávame ako zákon, ktorý bezprostredne súvisí so zákonom o štátnom rozpočte, sme z tejto témy spravili a snažíme sa robiť len ekonomickú tému.

    Pán poslanec Droba, našou povinnosťou je, ak cítime, že sa niečo zlé deje v spoločnosti, a my to cítime, naozaj táto pliaga zvaná hazard, nech už sa to akokoľvek nezdá nám, tak ožobračuje rodiny, z ľudí robí chudákov, a je povinnosťou nás ako ústavných činiteľov pokúšať sa vytvárať také preventívne mechanizmy, aby sme zabránili narastaniu takéhoto rizika.

    Tento návrh zákona v podobe, v akej ho vláda navrhla, toto riziko zväčšuje a nie žeby ho umenšovalo. Preto možno isté nepochopenie, lebo váš postoj k životu je trošku iný ako môj, ako mojich kolegov, a môžeme viesť o tom spor, ale v konečnom dôsledku sa nám to môže nevyplatiť všetkým.

    Preto som sa pokúsil nie vstupovať do normatívnej podoby, ale do akejsi ideovej podoby návrhu zákona a rizík, ktoré s jeho prijatím, tak ako je navrhnutý, súvisia.

  • V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadala podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja v tejto chvíli ale nebudem, ani môj pozmeňujúci návrh sa netýka vládneho návrhu o hazardných hrách, ale môj pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, upravuje výšku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa prílohy k zákonu č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a je spracovaný za účelom odstránenia nedostatkov, nejasného výkladu a nepresností v praxi stavebných úradov, ktoré priniesla aplikačná prax po jeho novele zákonom č. 286/2012 Z. z..

    Samozrejme budem trošku dlhšie čítať, ale keďže výbory Národnej rady neboli uznášaniaschopné, takže, keďže chcem napraviť tie problémy, ktoré dnes sú v praxi, takže poprosím vás o strpenie.

    Úprava výšky správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa, ktorá bola prijatá v poslednej novele zákona, vychádzala z novej koncepcie výpočtu výšky správnych poplatkov podľa metrov kubických obostavaného priestoru, pričom výška správneho poplatku najmä za žiadosť o stavebné povolenie alebo kolaudáciu stavby sa ešte progresívne zvyšovala za každých začatých 1000 metrov kubických a uvedená schéma výpočtu výšky správneho poplatku spôsobila, že výška správneho poplatku najmä za žiadosť o stavebné povolenie alebo kolaudáciu stavby bola oproti pôvodných poplatkom vyberaným do roku, teda do 30. 9. 2012 za bytové domy, zmeny dokončených stavieb, ostatných neuvedených stavieb desaťnásobne vyššia, niekde stonásobne vyššia. Tie výšky vychádzali na 30-, 50- až 100 tis. eur.

    Neúmerne bol zvýšený poplatok za stavebné úpravy bytov v bytových domoch, ktoré vyžadujú vydanie stavebného povolenia, a to až na 750 eur, čo vyvolalo veľkú kritiku najmä občanov. Do položky týkajúcej sa žiadosti o stavebné povolenie v poznámke bola zakotvená úprava týkajúca sa poskytovania dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania alebo iných fondov, ktorá je v praxi ale zase nevykonateľná. V priebehu legislatívneho procesu bolo do niektorých položiek vložené slovné spojenie "pre právnické osoby", ktoré zmenilo charakter niektorých poplatkov, a tým zostalo viacero úkonov vykonávaných stavebnými úradmi pre fyzické osoby nespoplatnených.

    Predkladaný návrh na úpravu výšky správnych poplatkov v časti V. Stavebná práca prílohy zákona č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov preto odstraňuje uvedené nedostatky. Upúšťa od koncepcie počítania poplatkov podľa metrov kubických obostavaného priestoru a nahrádza ju koncepciou počítania poplatkov podľa predpokladanej výšky rozpočtovaných nákladov stavby, ktorá bola používaná do 30. septembra 2012, a to aj bez ďalšieho navyšovania, čím sa znížili poplatky. Poplatky za stavebné konanie budú odstupňované od 100 eur do maximálne 1000 eur.

    Znižujú sa poplatky za najčastejšie vykonávané stavebné úpravy v bytoch a v bytových domoch, ktoré vyžadujú vydanie stavebného povolenia, a to od 35 až do 100 eur.

    Z položky týkajúcej sa žiadosti o stavebné povolenie v poznámke bola vypustená úprava týkajúca sa poskytovania dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania alebo iných fondov, ktorú som už hovorila, že je nevykonateľná, pretože poplatok sa platí pri podaní žiadosti o stavebné povolenie v štádiu, keď stavebný úrad ešte nevie, či bude pridelená dotácia k žiadosti o dotácie potrebné predložiť už právoplatné stavebné povolenie.

    A doplňujú sa aj chýbajúce položky pre fyzické osoby. Takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítala teraz môj pozmeňujúci návrh. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234, sa mení a dopĺňa takto.

    1. V názve návrhu zákona sa za slová "a ktorým sa" vkladajú slová "mení a".

    Odôvodnenie: Návrh zákona je potrebné upraviť v súvislosti s navrhovaným pozmeňujúcim návrhom.

    2. V čl. II sa na začiatku vkladajú nové body 1 až 7, ktoré znejú:

    "1. V sadzobníku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa v položke 59 písm. a) v prvom bode sa suma "6,50 eura" nahrádza slovom "0,40 eur".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava výšky poplatku pre fyzické osoby za vydanie územného rozhodnutia tak, aby správny poplatok pokryl náklady správneho orgánu za jeho vydanie.

    2. V sadzobníku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa položka 60 vrátane oslobodenia a poznámok znie:

    "Položka 60 Žiadosť o stavebné povolenie alebo na zmeny dokončených stavieb (nadstavba, prístavba) a na zmeny stavieb pred dokončením (za každú samostatnú stavbu)

    a) na stavby na bývanie

    1. na stavbu rodinného domu - 50 eur, 2. na stavbu bytového domu - 200 eur

    b) na stavby na individuálnu rekreáciu, napríklad chaty, rekreačné domy alebo na zmeny dokončených stavieb (nadstavba, prístavba) a na zmeny týchto stavieb pred dokončením

    1. ak zastavaná plocha nepresahuje 25 metrov štvorcových - 25 eur, 2. ak zastavaná plocha presahuje 25 metrov štvorcových - 50 eur

    c) na stavebné úpravy dokončených stavieb vyžadujúce stavebné povolenie

    1. rodinných domov a stavieb na individuálnu rekreáciu - 35 eur, 2. bytových domov - 100 eur

    d) na stavby, ktoré sú súčasťou alebo príslušenstvom rodinných domov alebo stavieb na individuálnu rekreáciu

    1. garáže s jedným alebo dvomi miestami - 30 eur, 2. na prípojky na existujúcu verejnú rozvodnú sieť - 30 eur, 3. na vodné stavby, napríklad studne, vsaky nad 5 metrov štvorcových, malé čistiarne odpadových vôd, jazierka - 30 eur, 4. na spevnené plochy a parkoviská - 30 eur, 5. na stavby s doplnkovou funkciou k týmto stavbám, napríklad letné kuchyne, bazény, sklady - 30 eur.

    e) na stavby, ktoré sú súčasťou alebo príslušenstvom k bytovým domom a ostatným budovám

    1. garáže s jedným alebo dvoma miestami - 50 eur, 2. na prípojky na existujúcu verejnú rozvodnú sieť - 50 eur, 3. na vodné stavby, napríklad studne, vsaky nad päťdesiat metrov kubických, malé čistiarne odpadových vôd, jazierka - 50 eur, 4. na spevnené plochy a parkoviská - 50 eur, 5. na stavby s doplnkovou funkciou, napríklad prístrešky, sklady - 50 eur.

    f) na zmeny dokončených stavieb a na zmeny týchto stavieb pred dokončením podľa písm. d) a e) - 20 eur.

    g) na ostatné neuvedené stavby a na zmeny týchto dokončených stavieb a na zmeny stavieb pred dokončením pri predpokladanom rozpočtovom náklade: do 50 000 eur vrátane - 100 eur, nad 50 000 eur do 100 000 eur vrátane - 200 eur, nad 100 000 eur do 500 000 eur vrátane - 400 eur, nad 500 000 eur do 1 000 000 eur vrátane - 600 eur, nad 1 000 000 eur do 10 000 000 eur vrátane - 800 eur, nad 10 000 000 eur - 1000 eur.

    h) na stavby dočasných objektov zariadení staveniska, ak sa vydáva samostatné stavebné povolenie na stavby - 50 eur.

    Oslobodenie

    1. Od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny dokončených stavieb na bývanie sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

    2.Oslobodenie od poplatku tu platí obdobne ako pri položke 59.

    3. Od poplatku za vydanie stavebného povolenia podľa písm. g) tejto položky je oslobodená Národná diaľničná spoločnosť, akciová spoločnosť.

    Poznámky

    1. Ak stavebné povolenie zahŕňa stavbu viacerých samostatných objektov, vyberie sa súhrnný poplatok za všetky samostatné objekty uvedené v stavebnom povolení okrem prípojok, písm. a) a b).

    2. Hotelové a iné ubytovacie zariadenia sa posudzujú ako nebytová výstavba.

    3. Garáže s viac ako dvoma miestami sa posudzujú ako samostatné stavby.

    4. Podľa tejto položky spoplatňujú stavebné povolenia stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady, vojenské a iné stavebné úrady podľa ustanovení § 117, 120 a 121 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť neprimeraná výška správnych poplatkov. Navrhovaná právna úprava upúšťa od koncepcie počítania správnych poplatkov podľa metrov kubických obostavaného priestoru a nahrádza ju koncepciou počítania správnych poplatkov podľa predpokladanej výšky rozpočtovaných nákladov stavby, ktorá bola používaná do 30. 9. 2012, a to bez ďalšieho zvyšovania.

    3. V sadzobníku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa v položke 60a písm. a) až g) znejú:

    "a) Žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia pre

    1. právnickú osobu - 100 eur, 2. fyzickú osobu - 30 eur

    b) Ohlásenie jednoduchej stavby pre

    1. právnickú osobu - 50 eur, 2. fyzickú osobu - 20 eur

    c) Ohlásenie drobnej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác pre

    1. právnickú osobu - 30 eur, 2. fyzickú osobu - 10 eur

    d) Ohlásenie stavby elektronickej komunikačnej siete, jej prízemnej stavby a výmeny a doplnenia telekomunikačného zariadenia - 80 eur

    e) Žiadosť o potvrdenie pasportu stavby, ak sa nezachovala pôvodná dokumentácia stavby - 10 eur.

    f) Žiadosť o uložení opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe - 30 eur

    g) Žiadosť o predĺženie termínu dokončenia stavby - 10 eur.

    Oslobodenie

    Od poplatku sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.".

    Odôvodnenie: Právna úprava sa dopĺňa o chýbajúce správne poplatky pre fyzické osoby. Navrhuje sa úprava výšky správnych poplatkov za najčastejšie vykonávané stavebné úpravy v bytoch a bytových domoch, ktoré vyžadujú vydanie stavebného povolenia.

  • Kontrolujem si to.

  • 4. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa v položke 62 písm. a) v prvom bode sa vypúšťajú slová "o vydanie stavebného povolenia".

    Odôvodnenie: Navrhované znenie precizuje text.

    5. V sadzobníku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa v položke 62 písm. a) druhý bod znie:

    "2. na odstránenie stavby, poplatok sa vyberá za každý objekt, pre právnickú osobu - 50 eur, fyzickú osobu - 20 eur".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa nová právna úprava výšky správnych poplatkov pre právnické osoby a pre fyzické osoby.

    6. V sadzobníku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa v položke 62 písm. a) štvrtý bod. znie:

    "4. terénnych úprav pre právnickú osobu - 100 eur, fyzickú osobu - 20 eur".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava výšky správnych poplatkov pre právnické osoby a pre fyzické osoby tak, aby boli pokryté náklady na vydanie rozhodnutia v stavebnom konaní.

    7. V sadzobníku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa v položke 62a vrátane oslobodenia a poznámok znie:

    "Položka 62a

    Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia

    a) na stavby na bývanie a na zmeny dokončených stavieb na bývanie

    1. rodinný dom - 35 eur, 2. bytový dom - 120 eur.

    b) na stavby na individuálnu rekreáciu, napríklad chaty, rekreačné domy alebo na zmeny dokončených stavieb (nadstavba, prístavba)

    1. ak zastavaná plocha nepresahuje 25 metrov štvorcových - 25 eur, 2. ak zastavaná plocha presahuje 25 metrov štvorcových - 50 eur

    c) na stavebné úpravy dokončených stavieb, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie

    1. rodinných domov a stavieb na individuálnu rekreáciu - 25 eur, 2. bytových domov 50 eur

    d) na stavby, ktoré sú súčasťou alebo príslušenstvom rodinných domov alebo stavieb na individuálnu rekreáciu

    1. garáže s jedným alebo dvoma miestami - 20 eur, 2. na prípojky na existujúcu verejnú rozvodnú sieť - 20 eur, 3. na vodné stavby, napríklad studne, vsaky nad 5 metrov štvorcových, malé čistiarne odpadových vôd, jazierka - 20 eur, 4., na spevnené plochy a parkoviská - 20 eur, 5. na stavby s doplnkovou funkciou k týmto stavbám, napríklad letné kuchyne, bazény, sklady - 20 eur

    e) na stavby, ktoré sú súčasťou alebo príslušenstvom k bytovým domom a ostatným budovám

    1. garáže s jedným alebo dvoma miestami - 30 eur, 2. na prípojky na existujúcu verejnú rozvodnú sieť - 30 eur, 3. na vodné stavby, napríklad studne, vsaky nad 5 metrov štvorcových, malé čistiarne odpadových vôd, jazierka - 30 eur, 4. na spevnené plochy a parkoviská - 30 eur, 5. na stavby s doplnkovou funkciou, napríklad prístrešky, sklady - 30 eur.

    f) na zmeny dokončených stavieb podľa písm. d) a e) - 20 eur.

    g) na ostatné neuvedené stavby a na zmeny týchto dokončených stavieb pri predpokladanom rozpočtovom náklade do 50 000 vrátane - 60 eur, nad 50 000 eur do 100 000 eur vrátane - 120 eur, nad 100 000 eur do 500 000 eur vrátane - 250 eur, nad 500 000 eur do 1 000 000 eur vrátane - 400 eur, nad 1 000 000 eur do 10 000 000 eur vrátane - 530 eur, nad 10 000 000 eur - 660 eur".

    Oslobodenie

    1. Od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb na bývanie sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

    2. Oslobodenie od poplatku tu platí obdobne ako pri položke 59.

    3. Od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa písm. g) tejto položky je oslobodená Národná diaľničná spoločnosť, akciová spoločnosť.

    Poznámky

    1. Ak kolaudačné rozhodnutie, ak kolaudačné, ak kolaudačné rozhodnutie zahŕňa stavbu viacerých samostatných objektov, vyberie sa súhrnný poplatok za všetky samostatné objekty uvedené v kolaudačnom rozhodnutí okrem prípojok, písm. a) a b).

    2. Hotelové a iné ubytovacie zariadenia sa posudzujú ako nebytová výstavba.

    3. Garáže s viac ako dvoma miestami sa posudzujú ako samostatné stavby.

    4. Podľa tejto položky spoplatňujú kolaudačné rozhodnutia stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady, vojenské a iné stavebné úrady podľa ustanovení § 117, 120 a 121 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava nadväzuje na úpravy vykonané v položke 60.

    Doterajšie znenie návrhu zákona sa označuje ako bod 8.

    Ďakujem, kolegyne, kolegovia, za pozornosť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami, páni poslanci Záhumenský, Fronc, Kaník, Sulík, Gál, Kuffa, Přidal, Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka, som rád, že si takýto pozmeňovací návrh predložila. Obzvlášť chcem hovoriť za poľnohospodárov a za poplatky za stavebné povolenia, keď pôvodný návrh alebo pôvodný platný zákon je podľa obostavaných kubických metrov. Vieme dobre, že poľnohospodárske stavby majú veľmi veľké objemy, čo sa týka aj plochy, aj kubíkov, ale objem výroby v tých stavbách je veľmi malý. Čiže pomer objemu tržieb alebo výroby z tejto obostavanej plochy, či už sú to objekty pre hovädzí dobytok alebo iné zvieratá alebo skladové priestory, tak tie stavebné poplatky boli, za stavebné povolenie boli neúmerne vysoké a mohlo by to viesť k tomu, že by sa vlastne úplne zastavila takáto výstavba, čo je nevyhnutné, aby sme práve opačne podporili výstavbu nových objektov. Takže myslím si, že tento pozmeňujúci návrh aj v tomto znení, tak ako odznel, bude v prospech a samozrejmá vec, že uvítajú to všetci poľnohospodári.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani podpredsedníčka, musím povedať, že ste ma prekvapili. Vy ste skúsená poslankyňa a vy ste aj, pokiaľ viem, právnička a novelizujete zákon o správnych poplatkoch prostredníctvom zákona o hazardných hrách. Ja viem, že sa to už udialo, ale jednoducho sme povedali, že takéto veci sa tuná robiť nemajú. A stane sa to, že príde občan na úrad, dá žiadosť o stavebné povolenie, vyrubia mu poplatok 30 eur. Opýta sa, na základe akého zákona? Na základe zákona o hazardných hrách.

    Ja si myslím a pripúšťam, že toto, čo navrhujete, je dôležité, ale nevidím jediný dôvod, aby ste to neurobili tak, ako niekoľko zákonov dnes ste na tejto schôdzi urobili prostredníctvom skráteného konania.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka, no ja vás ľutujem. Vy sama veľmi dobre viete, ja to na vás vidím, že viete, čo ste tu práve robili. Pätnásť minút ste čítali pozmeňovací poslanecký návrh, ktorým opravujete svoj vlastný zákon, ktorý ste pred mesiacom či dvomi tuto predkladali, myslím vláda, ktorý brutálne zvýšil poplatky. A keď sme na to upozorňovali, celá opozícia, tak ste sa tvárili, že to nie je pravda.

    Teraz ste na to prišli a ani ste nemali toľko profesionality, vláda, na mieste pána premiéra by som sa prepadol pod čiernu zem za svojich ministrov, ani toľko profesionality, že by ste to napísali do vládnej predlohy zákona. Ale tu v druhom čítaní predkladáte 15 minút pozmeňovací návrh, ktorý je jedna položka za druhou, mení sa 20 na neviem koľko eur. Kto si to má preštudovať? Kto to má teraz posúdiť? To je také neprofesionálne, to svedčí o strašidelnom bordeli, ktorý tam máte vo vláde. O neschopnosti ministrov predložiť kvalitné vládne predlohy. Hanbil by som sa na mieste pána premiéra, že má takúto vládu a že s takýmito šalátmi chodí do parlamentu. Sorry.

  • Ďakujem pekne. No Ľudo Kaník mi v podstate zobral z úst to, čo som chcel povedať. Pani Zmajkovičová, no ste tu dlho a presne viete, že toto teda nie je nejaká sláva, čo ste teraz museli predviesť, ale zrejme, zrejme skrátka došiel príkaz od veľkého vodcu, že to musí byť takto. Ale pointa je tá, že skrátka ste prestrelili, nie teraz vy osobne, ale strana SMER pri tom zúrivom menení pravidiel, ktoré ste posledné mesiace tu robili, a možnože práve toto, takýto veľmi nekorektný spôsob, akým naprávate svoje vlastné chyby, by vám mohol dať nejaký dôvod sa zamyslieť nad tým, aby ste tu presne takto isto úboho nečítali nepriamou novelizáciou nejaké nápravy zmien a škôd, ktoré páchate, či už v zákone o rovnej dani, či už v zákone o zdravotných odvodoch, alebo druhý pilier, čo ste spravili, zlúčenie zdravotných poisťovní.

    Vy páchate hrozné škody. Niečo z toho napravíte, povedzme takýmto pokútnym spôsobom, kde to odrapkáte. A ja si pamätám, keď to bolo naopak a nám sa takéto niečo pošťastilo, ako sme to dostali od vás, počúvať a viac ako dvomi-tromi faktickými. A teraz robíte vlastne to isté. Ale nechajme bokom ten spôsob. Už ja oceňujem, že aspoň, že to napravíte, len, prosím vás, skúste si uvedomiť, že nie každú chybu, ktorú páchate, dokážete takto ľahko napraviť. Toto išlo pomerne jednoducho, vy to teraz pretrpíte, my sa vyrozprávame, fajn. Keď zničíte rovnú daň od 1. januára, tak to nik nepozliepa dokopy. Viem, o čom hovorím. A garantujem vám, že potom nebudete vy, nebudete vedieť kam z konope.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No som nesmierne rád, že SMER - sociálna demokracia si vie priznať chybu. Bohužiaľ, je to až po dvoch mesiacoch, že keď si prišli, však ten zákon nadobudol účinnosť 1. októbra, sme to mali v prvom čítaní v auguste, veľakrát sme upozorňovali na toto, že aké drastické zmeny a aké drastické navýšenia sú v tomto zákone. Stačilo počúvať. Ja som tiež vystúpil v druhom čítaní. Moje vystúpenie 11. septembra malo len 10 minút, ale jednou z mojich pripomienok, vážnych pripomienok, bolo práve to, že sa drasticky zmenili, navýšili sa poplatky za stavebné konanie. Stačilo len počúvať. Len 10 minút, aby ste teraz nemali túto blamáž.

    A druhá moja taká otázka je, a nie rečnícka, si viete predstaviť, že teraz za tých pár minút, neviem, či stihneme o 17.00 hlasovanie, ale asi nie, ale aj do zajtra do 11.00, budeme schopní tento pozmeňujúci návrh do podprobna preštudovať, či to je v poriadku, či tam nie sú ďalšie takéto prešľapy, ktoré boli v októbri, ktoré nadobudli účinnosť v októbri.

    A preto poprosím ďalšieho rečníka, ktorý bude vystupovať v rozprave, aby požiadal predsedu alebo aj spravodajcu, aby celý zákon potom išiel naspäť do finančného výboru. Toto treba prezrieť. Toto takto nemôžeme nechať, ísť to hlasovanie a potom, priamo potom do zákona, však sme v druhom čítaní. Prosím pekne, dodržme to pravidlo, keď sme mali takéto závažné pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, že sme to vracali do výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj, človek, keď tuná počúva, tak teraz prerokovávame aký zákon? O hazardných hrách alebo o správnych poplatkoch? Mi to prepáčte, pani kolegynka, ja si vás veľmi vážim, ale bolo to naozaj nevhodné.

    Ja tu mám tiež takú poznámku, že jednoducho nedopĺňa sa, ale sa novelizuje tento zákon, tak ako kolega to už ako spomenul. Na základe čoho tie správne poplatky sa budú vyberať? Na základe zákona o hazardných hrách?! Tak viete, na jednej strane hovoríme o rodine a o jej stabilite, jednoducho aj vládna strana SMER mala to pekne vo volebnom programe a ja sa dneska dozviem tuná na schôdzi, že hazardom je hádam stavať aj rodinný dom, vybudovať si jazierko, spevnenú plochu. Človek úplne žasne, že čo všetko je tým hazardom. Naozaj vyznieva to veľmi smiešne a veľmi aj dehonestujúco.

    Mi to prepáčte, možnože to máte naozaj príkaz, ale bol to váš kolega, ktorý to tu mal ako pôvodne ako navrhovať. Dnes tu v parlamente nie je, tak ste to vy. Ale jednoducho naozaj nie je to možné, aby v tejto podobe a tak ako sa to predkladá, aby sme vôbec aj o tom hlasovali, aby sa to schválilo. Lebo ja už neviem, asi hazardom bude, alebo správny poplatok sa bude vyberať aj za to, že ľudia si porýľujú záhradu alebo terénne úpravy a podobne.

    Ďakujem, ale není to vhodné, aby sa to tuná takto preberalo. Ďakujem.

  • Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, táto novela, teda ako ma poučili právnici nie je nepriama novela, ale je to nesúvisiaca novela, a robilo sa to tu v parlamente. Aj strana SaS tu mala pán Jurčíka, ktorý tu predvádzal tiež ako polhodinové cvičenia.

    Mne skôr ide, pán minister, o to, že jednoducho podľa mňa je to závažná zmena. Zákon o hazardných hrách, pokiaľ sa nemýlim ,je v gescii, teda vašej, ministerstva financií, zákon o správnych poplatkoch je v gescii takého druhého pána ministra, ministra vnútra.

  • Hlas v sále.

  • Nie? Tiež vo vašej gescii? No myslím si, že ministra vnútra. Ale jednoducho, naozaj ste to mali dávať cez riadnu novelu zákona, pretože mňa zaujíma, ja by som vás prosil, aby ste vystúpili, aby ste povedali, aký to má vplyv na štátny rozpočet. Ako v prípade, že by ste dávali novelu, tak je tam jednoducho dôvodová správa aj s týmto. Povedzte nám teda, znižujete, zvyšujete? My to naozaj nie sme schopní za 20 minút alebo za pol hodinu ako to preštudovať. Povedzte nám, aký toto bude mať vplyv na štátny rozpočet. Alebo čoho ste sa naľakali? Teda naľakali ste sa občanov, ktorým sa nepáči, že ste zvýšili tie poplatky? Alebo teda... Prosím vás, vysvetlite, vy máte právo kedykoľvek vystúpiť, povedzte nám, aký toto bude mať dopad na štátny rozpočet.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nuž, práca chvatná, málo platná. Dozvedeli sme sa aj dnes, že sa ide opravovať niečo, čo bolo len nedávno prijaté. Veľakrát sme upozorňovali, že nie je cesta len cez zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov. Ten pozmeňovací návrh bol zrejme takým silným zážitkom pre pána ministra, že som si všimol, že tiež nevydržal na svojom mieste, ale chcel by som ho poprosiť, aby sa vyjadril k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, pretože zásadne mení to, čo bolo predložené z vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani podpredsedníčka, reakcia.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí reagovali, a z toho, čo ako reagovali s faktickou poznámkou tak, že podporia pozmeňujúci návrh, za čo im teraz ďakujem.

    A chcela by som, z toho mi tak vyplynulo, kolegyne, kolegovia, predpokladám samozrejme, že spravodajca navrhne, aj pán minister, odloží sa hlasovanie o dva dni, o deň, o dva, takže určite si prejdeme všetky tie, celý ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý som predložila. A čo sa týka ešte, že nepriamo novelizujem. Ja by som chcela len kolegov upozorniť, že zákon o správnych poplatkoch je otvorený, čiže ja som neprišla, nevkladám nový článok. Čiže dnes zákon o správnych poplatkoch je otvorený a ja som len prišla s pozmeňujúcim návrhom, ktorý rieši mnohé veci, ktoré pomôžu občanom. Iba toľko.

    A ďakujem teda, znovu opakujem, za podporu.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadal pán minister.

    Nech sa páči.

  • Nerád som požiadal o slovo. Na odpoveď Lojzovi Přidalovi, pánovi poslancovi Přidalovi, správcom toho zákona, predkladateľom pri zákone o správnych poplatkoch je minister financií. Musím dodať, bohužiaľ, lebo to je taký zberný zákon. To je proste taký kontajner o správnych poplatkoch, do ktorého sa hlásia jednotlivé rezorty. Takže s láskou, s kritikou vás preposielam za kolegom Počiatkom na ministerstvo dopravy, hovorím to tak, ako to je, pretože rezort financií nemá ani toľko ľudí, ani takú možnosť, aby vecne preveroval príslušnosť akýchkoľvek správnych poplatkov, ktoré prichádzajú z iných rezortov. Môžete sa teraz nad tým rozčuľovať. Takto je to roky. Proste roky to tak funguje. Predkladáme to, proste predkladáme návrh zákona o správnych poplatkoch.

    To, čo tu čítala pani podpredsedníčka Zmajkovičová a ja jej naozaj nezávidím, že to musela tak dlho tu čítať, to je zase iný príbeh, ku ktorému sa tiež dostanem, a je to, že áno, stala sa chyba, ktorú si rezort dopravy priznal s tým, že spolupracoval na príprave tohto pozmeňovacieho návrhu. V každom prípade je to v prospech dobrej veci.

    Tak ako som povedal v úvodnom slove, keďže ešte budeme pracovať na ďalších a pracujeme na pozmeňovacom návrhu, ktorý má riešiť hlavne otázku právnej istoty v prípade zákazu činnosti hazardu, ktorý sa realizuje prostredníctvom všeobecne záväzného zariadenia, po mojej komunikácii s bývalým predkladateľom pánom poslancom Procházkom a po komunikácii s ďalšími kolegami, na ktorú sa ešte chystám, určite budem žiadať vedenie Národnej rady, aby sme odložili hlasovanie o návrhu tohto zákona o deň, o dva, aby sme si prešli v kľude všetky pozmeňovacie návrhy k tomuto zákonu. A takže času tam bude dostatok.

    A samozrejme, prečo je to v pléne? Pretože sa nekonali rokovania niektorých výborov. To zase, to je vaša domáca vec. A samozrejme to malo byť prioritne na rokovaní výboru, to ja uznávam. Keby ma ale chcel niekto nejako zásadne kritizovať, tak musím povedať, že mal som tiež česť sedieť tu nejaký rok a pol dozadu, a pamätám si mnoho vecí, bohužiaľ. Takže keď budete chcieť, ja vám to potom pripomeniem. Zatiaľ vám to pripomínať nebudem. Uznávam, robiť sa to nemá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky, pán poslanec Kaník, pán poslanec Přidal.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • No, to je pravda, že robiť sa to nemá. Ale práve preto teraz, aby sme to sa pokúsili spoločne nejak vrátiť do normálu, tak bolo by dobré, aby to išlo do výboru a aby sa výbor na to pozrel. Možno by bolo dobré, aby sa stretlo grémium teraz, a ja neviem, až treba si to prediskutovať, ale to je môj osobný názor. Ja to nedávam ako návrh. Ale do výboru by to každopádne ísť malo, pán minister, to musíš uznať, že to by bol korektný postup, aby sme sa dostali do takého normálu. A myslím si, že vtedy by sme videli, že naozaj, no tak dobre, ale uznávate, že takto sa to robiť nemá.

  • Pán minister, ja by som nesúhlasil, ale nebudem sa s vami hádať. Ja si myslím, že čo sa týka správnych poplatkov, že to patrí do gestorstva ministerstva vnútra, do sekcie verejnej správy. Ale možno vy viete lepšie.

    Ale nedostal som odpoveď na tú druhú vec, ktorá ma zaujíma teda. Čo to spraví so štátnym rozpočtom? Ako, či tam bude výpadok, alebo teda získate na tom, a ako to mienite nahradiť, jednoducho, ten vplyv na štátny rozpočet, prosím.

  • Opäť pán minister požiadal o slovo.

  • Takže, pán poslanec Kaník, ak bude výbor, tak jedine za účasti ministra dopravy. Aj teda, áno? Lebo ja proste nebudem vysvetľovať veci, ku ktorým sa naozaj neviem odborne vyjadriť, alebo zástupca teda rezortu dopravy aj za mojej účasti, lebo som predkladateľ, dobre? Takže toľko poznámka na margo. A stačilo? Lebo začnem hovoriť to, čo si pamätám, ako...

    A pánovi poslancovi Přidalovi chcem odpovedať, že logicky ide o znižovanie, čiže negatívny. Ale vzhľadom, vzhľadom na to, že som tu bol naozaj pred dvoma mesiacmi so zákonom o správnych poplatkoch, nerád, a dobre si pamätám, že rezorty nevedeli kvantifikovať - to je ďalší problém, o ktorom sa môžeme hodiny baviť, ako to v tejto krajine funguje cez správne poplatky a hlavne cez kolky a kolkové známky - nevedeli kvantifikovať konkrétne dopady. To znamená, my naozaj nemáme celé roky evidenciu týchto správnych konaní a skutočne analyticky príjmy evidované, tak v dopadoch na štátny rozpočet neboli kvantifikované pozitívne zmeny. Chápeme sa? Pohyb smerom hore nebol kalkulovaný v príjmoch štátneho rozpočtu, ani v návrhu to nie je premietnuté. To znamená, že teraz pohyb dole sa tiež nejakým spôsobom neprejavuje. To chcem vysvetliť. To, čo v návrhu zákona bolo, bolo zavedenie alebo nový spôsob takzvaných registračných poplatkov na autá. Ten bol kľúčovým v tom návrhu zákona, s ktorým som tu bol pred dvoma mesiacmi.

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja by som si dovolil vás poopraviť. Ten návrh zaznel ako pozmeňovací návrh, predkladateľom zákona ste vy, čiže aj konanie výboru, ak by bolo, tak musí byť za vašej účasti. Nemôže byť bez vašej účasti a nie je zvykom, že ku každému pozmeňovaciemu návrhu musí byť predkladateľ pozmeňovacieho návrhu. Nakoniec tuto pán minister dopravy Počiatek nepredkladal ani tento pozmeňujúci návrh, ale predkladala pani podpredsedníčka. Čiže ona môže byť samozrejme prítomná na zasadnutí toho výboru.

    Ďakujem pekne.

  • No, ja by som aj súhlasil, že áno, nech na ten výbor príde aj pán minister dopravy a vysvetľuje, prečo hneď sa v pôvodnom znení neobjavili takéto návrhy, ale úplne iné, ktoré dramaticky dvíhali poplatky ľuďom. A niektorí, mnohí ich možno už aj zaplatili a prišli tak o peniaze. A ako im to prípadne mieni kompenzovať? To je jedna stránka veci. Ale výbor by sa tým mal zaoberať.

    Ale druhá, pán minister, no nie je veľmi povzbudivé, keď pred rokovaním o štátnom rozpočte z tvojich úst počujeme, že: no to tam nebolo zakalkulované, lebo to nevieme kvantifikovať. To znamená, máme v tomto smere dosť veľké nejasnosti. Tak to hovorí o tom, že tu budeme schvaľovať štátny rozpočet, ktorý je dosť tak akože podľa toho, ako fúka vietor, alebo odhadujeme príjmy a výdavky.

    No tak mne to iba potvrdzuje tie očakávania, že toto sa hodne, hodne bude pri tom štátnom rozpočte predebatovávať, že ako vlastne to bude s príjmami a ako to bude s výdavkami, keď zmeny v poplatkoch nijaký vplyv nebudú mať na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu?

  • Dobre, pán poslanec, tak ste si to vyžiadali. Dobre? Chceli ste to, budete to mať.

    Pán poslanec Kaník, k dnešnému dňu je výpadok daňových príjmov rozpočtu, ktorý ste schválili a navrhli vy, poslanci SDKÚ, kľúčovo, lebo vaši nominanti sedeli na ministerstve financií, 700 mil. eur. Je vám to jasné? Sedemsto miliónov eur je 1 % hrubého domáceho produktu. Tak vy mňa tu nebudete poučovať o tom, o tom, že čo v tom zákone je, alebo nie je, pretože hovoríme o zákone o správnych poplatkoch. Ja som vám to veľmi a jasne vysvetlil.

    Ak chcete pripomenúť, čo sa tu dialo v minulom volebnom období, môžem vám pripomenúť, že formou pozmeňovacieho návrhu v pléne bol k zákonu o dani z príjmov prijatý napríklad zákon o emisnej dani so sadzbou 80 %, čo je asi tak hodné francúzskej buržoáznej revolúcie. A vy ste zdaňovali osemdesiatimi percentami činnosť podnikateľskú, ktorá mala za následok, že Slovensko bolo dané na arbitráž od niektorých firiem, napríklad U.S. Steel-u, napríklad firmy, ktorá odchádza zo Slovenska. Aby ste vedeli, aby ste vedeli, že napríklad emisná daň vo výške osemdesiatich percent, ktorú sme museli rušiť, pretože Slovensko bolo dané na arbitráž od niekoľkých firiem so všetkým rizikom. Napríklad vyšších nákladov na právnu ochranu, napríklad z hľadiska právnej ochrany a zaplatenia škôd. Takýto zákon bol schválený v pléne v druhom čítaní. Veľmi pokútnym spôsobom. Viete veľmi dobre, že sa táto prax diala.

    Ja som povedal, že ma to mrzí, že som predkladateľom zákona, ktorý je zberným zákonom za všetky konkrétne rezorty. Povedal som, že vzhľadom na to, že tu bol predložený návrh, tak sa asi stala chyba. Stala sa tá chyba, teraz my ju naprávame. Zároveň som povedal, že ak chcete niekoho detailne heerovať, alebo chcete si ho vypočuť z pohľadu detailných dopadov jednotlivých zmien, tak v takom prípade tam musí byť odborný predstaviteľ rezortu dopravy. Aby to nebolo len tak, že sa o tom len tak rozprávame. To je všetko, čo som chcel k tomu povedať.

    A k zákonu o správnych poplatkoch je jednoznačná doložka, ktorá hovorí, že posledná novela má pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy vo výške 30 mil. eur. Tá časť tých zmien, ja viem, že je to pre vás strašne zaujímavé, viem, že ste proste sa na týchto veciach mnohokrát mnohým spôsobom priživili, ale tie všetky ďalšie zmeny, ktoré navrhovali rezorty, neboli kvantifikované, pretože sme si to nechceli vymýšľať. Pretože na Slovensku dvadsať rokov funguje život ohľadom správnych poplatkov tak, že sa nekvantifikujú z pohľadu jednotlivých zmien, ale len z hľadiska nejakého štatistického nárastu. To je skladba rozpočtu. Ak budete chcieť vedieť viac, môžeme vás o tom, vás môžu poučiť ľudia, ktorí robia na ministerstve dvadsať rokov, a robili tam za vás, aj za nás. Čiže prípadné pohyby medzi inými správnymi poplatkami, ako je registračná daň na autá, nemá priamy dopad na štátny rozpočet. Hovorím to s plnou vážnosťou a je to tak.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán minister, keď hovoríte o daňových príjmoch a výpadkoch, chcem pripomenúť, že tak ako aj my, aj vy ste sedeli v tejto snemovni v minulom volebnom období, kedy sa prijímal rozpočet na tento rok. A vieme veľmi dobre, že výbor pre daňové prognózy, ktorý to pripravuje, nemal podstatné pripomienky ani zo strany koalície, ani zo strany opozície. Inými slovami, ani vy ste nespochybňovali odhad príjmov rozpočtu na tento rok. Preto akékoľvek podsúvanie, či už priame alebo nepriame, že bývalá koalícia, súčasná opozícia, môže za nižšie daňové príjmy, považujem minimálne za nekorektné. Podľa môjho presvedčenia za nižšie daňové príjmy môžu práve opatrenia najmä na konci roka, dnes, tie z hospodárskej politiky, ktoré už presadila súčasná vláda.

    Ďakujem.

  • No, ja myslím, že to je také veľmi osviežujúce, keď si tu takto vyjasňujeme veci, pretože to je taká predohra k štátnemu rozpočtu.

    Pán minister, ja znova ti len dám za pravdu, že áno, mal by tam byť minister dopravy. Ale zároveň, že tento dlhý, siahodlhý pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje, ja neviem, ale niekoľko desiatok položiek, poslanci nemajú šancu preštudovať, prerokovať, nemajú šancu urobiť si názor, či tam nie sú ďalšie lapsusy - keďže teraz sa naprávajú lapsusy, že? - to sme sa všetci zhodli, že sa naprávajú lapsusy, ktoré ste vy urobili, ktorý člen vlády, v ktorej sedíš, urobil. A preto vravím, že bolo by dobré, aby tento poslanecký návrh išiel naspäť do výboru, aby sa ním mohol výbor detailne zaoberať.

    A k tomu exkurzu do minulosti. Kľudne sa o tom môžeme baviť, pretože tá emisná daň, ktorú si spomínal, bola zavedená ako dôsledok kšeftovania s emisiami, ktoré robila prvá Ficova vláda, ktoré tu bolo zdokumentované a popísané mnohokrát. Keď na kšeft boli prideľované emisie, ktoré absolútne s danou firmou nemali z hľadiska skutočných potrieb nič spoločné, ale veľmi dobre sa to dalo predať. A nehovorím o škandalóznom emisnom tendri, ktorý túto krajinu pripravil o desiatky miliárd eur.

    Takže keď sa chceme vracať do minulosti, kľudne sa môžeme, nemáme s tým najmenší problém.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, že pán minister mi čiastočne pripomenul Mike Douglasa, taký pekný film, že Falling down. To je taký slušný distingvovaný pán, že sa naňho dokonca podobáte, ktorý potom chytí takú vytoč a rieši to ináč. To som tu tak videl v priamom prenose.

    Ja som sa dozvedel, z toho, čo počúvam, že tak ako existoval kráľ Midas, to bol človek, ktorý čoho sa dotkol, sa v zlato premenilo, tak máme v ministerskom zbore človeka, ktorý je presným opakom. Na čo siahne, to pokazí. A to sa zdá, je pán Počiatek. Že naozaj, že všetko, čoho sa chytí, sa, mu horí pod rukami. Takže možno je čas sa tomu nejako hlbšie začať venovať, že čo s ním. Ja som aj teda navrhol jednu novelu jeho nešťastného zákona, ktorý tu má, ale vidím, že tých problémov v jeho rezorte je ďaleko viac. A to, čo si myslím o ňom, že je človek s nulovou sociálnou inteligenciou, ale už zdá sa, že aj postráda aj nejakú inú, tak sa napĺňa.

    A len poslednú poznámku. Pán minister, že poznám ďaleko lepšie knihy ako tú, ktorú teraz práve čítate.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, prezraďte, akú knihu to čítate! Lebo naozaj vás nezaujíma, čo hovoríme, ako reagujeme? Ale ja na vás hovorím, pán minister, môžete hľadieť do tej knihy spokojne, ale pozrite sa, kam vás posúva tento hazard. Pozrite sa, kde sme sa dostali, hej? Aj vás to tak dobre vytočilo. Pribehli ste k tomu ambónu tuná, čo ste nám vykričali, že 700 mil. máte výpadok. No to vás ľutujem. Do konca roka to bude asi miliarda, lebo to takto stúpa, hej? Od leta. Najprv to bolo 250 mil., tam bol rekordný nárast, za dva dni alebo za tri dni to bolo 500 mil., teraz je tuná výpadok 700 miliónov. Tak vidíte.

    Aj tým hazardom, ja sa vrátim k tej téme, ale to si dovolím povedať, že na tom hazarde prerobíte. Tých 90 mil. aj keď získate, štát na tom stratí, šesťnásobne na tom stratí. Aj toto bude jedna z vecí, keď naozaj presadíte si ten navrhovaný zákon, ktorý tuná predkladáte. Prerobíte na tom.

  • Ďakujem.

    Ďalší do rozpravy prihlásený, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne, kolegovia. Dovoľte mi ešte krátko nadviazať na tú debatu, ktorá tu bola. Myslím, že tu zaznelo skoro všetko, čo tu zaznieť malo, ale jedna vec, ktorá tu nezaznela, bolo naozaj to, že v tejto krajine vlastne presadzujeme dane, o ktorých ani nevieme koľko prinesú, respektíve ich považujeme za také preventívne zdanenie.

    Lebo ja úplne rozumiem tomu, čo hovoril pán minister, že keď zvyšoval tie správne poplatky, tak sa nedalo dať zistiť, koľko to prinesie, s výnimkou tej dane na automobily. A to mu nijako nezazlievam. Len potom je zaujímavá otázka, že prečo sa všetky tie ostatné poplatky dvíhali? Keď nie sú zapracované ani v rozpočte, ani sa s nimi nepočíta. Je to vlastne taký daňový bonus. Ale teda daňový bonus pre štát. Že koľko z toho vytlačíme, toľko z toho bude. Keď nevytlačíme nič, o nič sme neprišli. To musím povedať, že je postup daňovej politiky, ktorý sa mi zdá zvláštny. A takéto preventívne bonusové zdanenie nemôžem úplne podporovať, pán minister. A nie preto teda, že by, žeby som vám teraz kydal na hlavu, že ste to mali spočítať. Ale je otázka, keď ste to spočítať nevedeli, či ste to mali potom navrhovať.

    Ale poďme k samotnému hazardu, lebo asi sme o správnych poplatkoch už veľa hovorili. My tu máme vládny návrh dnes v druhom čítaní, o ktorom boli obsiahle debaty. Ja sa preto sústredím naozaj len na niekoľko vecí.

    Prvá z nich je tá, že čo je vlastne zmysel, dôvod tohto zákona, ktorý tu dnes máme? Ja som identifikoval zatiaľ v diskusii štyri také najčastejšie argumenty, ktoré sa používajú.

    Prvý, ktorý ministerstvo financií používa najčastejšie, že je to sprísnenie dnešného stavu, že bude, že vlastne ide proti hazardu. Myslím, že tá doterajšia rozprava ukázala, že to tak nie je. Ten návrh, ako sem bol predložený, nesprísňoval hazard, teda stav hazardu a naopak, v prípade či už možnosti zakázať hazard na území alebo v prípade výherných automatov značne uvoľňoval ten stav oproti dnes platnému právnemu stavu, ktorý má byť účinný od 1. januára tohto roku. To znamená, že reálne to sprísňujúci zákon nebol, tak ako nám sem prišiel. Jednoducho musím konštatovať, že to pravda nie je.

    Druhý možno argument, ktorý sa používa, je, že je to vlastne výsledok lobingu samotných prevádzkovateľov hazardu. Myslím si, že v niektorých prípadoch to tak môže byť, ale pevne verím, že vláda, vládna strana nemôžu na tomto postaviť návrh zákona, že nás zlobovali.

    Tretí možný argument, ktorý tu bol, je naozaj vplyv na verejné financie, teda snaha zvýšiť príjmy verejných financií. A tam, hoci s kolegom Kuffom sa málokedy vyskytujeme v tej istej rozprave v tom istom duchu, máme iné záujmy, tak musím povedať, že to vystihol veľmi pekne, keď naozaj povedal, že akékoľvek zvýšenie verejných financií z titulu hazardu, najmä toho nekontrolovaného hazardu, sú vykúpené niekoľkonásobne niekde inde. Aj na úrovni spoločenských nákladov, aj priamo na úrovni verejných financií.

    Jediný a štvrtý argument, ktorý sa priznám, že mne rezonuje, je otázka ochrany záujmov štátu pred potenciálnymi žalobami pri súčasnom právnom stave. Nie som právnik, takže berte to ako môj osobný postoj, ale myslím si, že tam má minister v niečom pravdu. Že súčasný právny stav k takým rizikám vedie. A preto snaha ho ošetriť je podľa mňa legitímna. Je to aj pre mňa jediný legitímny zdroj tejto novely.

    Zároveň chcem oceniť to, že podľa aspoň predložených pozmeňujúcich návrhov vládna strana, či už pochopila, alebo sa dala zatlačiť k tomu, že reálne podseknúť tie miestne schopnosti, zakázať hazard podmienkou referenda, je v podstate jeho zabitie. Tak toto sa zdá, že bolo pochopené na oboch stranách, a zdá sa z tých poslaneckých návrhov, že sa len hľadá forma. Teda ako oproti dnešku to nejako mierne sťažiť, ale nesťažiť to tak, aby to bolo úplne nemožné, zakázať hazard na území konkrétnej obce.

    Ja sa priznám, že ja nevidím dôvod to sťažovať vôbec. Takže my podporíme aj tie návrhy, ktoré, myslím, chcú predložiť niektorí poslanci, aby to zostalo v dnešnej situácii. Ale ak tie neprejdú, tak, tak isto si myslím, že treba podporiť aspoň tie vládne návrhy, alebo smerácke návrhy, ktoré to aspoň, ten vládny návrh v tomto predsa len trošku poľudšťujú. Takže to chcem oceniť, že v tomto došlo k zmene postoja na vládnej strane, aj keď nie úplne asi tam, kde by sme si to my na opozičnej strane predstavovali.

    Ale musím sa priznať, a to je dôvod, prečo vystupujem v tejto rozprave, že jedna vec, kde zatiaľ k žiadnej zmene postoja nedošlo, je tá otázka výherných automatov v krčmách, v podnikoch, v ktorých je možné servírovať aj alkoholické nápoje. Ja naozaj, pán minister, chcem na vás predsa ešte raz apelovať, existuje o tom štúdia, nie štúdia zo Slovenska, že simultánna konzumácia alkoholu je spojená s posilňovaním gamblerských tendencií, je spojená naozaj so začarovaným kruhom sociopatologických javov. Nevystupujem tu ako nejaký ultrakonzervatívec, ktorý keď vidí výherný tiket, tak sa mu husia koža postaví. Ale vystupujem ako človek, ktorý naozaj sa trochu venuje tomu z tejto strany, a chcem apelovať, aby sme nevyhadzovali zo zákona, čo tam pani Žitňanská a pán Procházka presadili, že od 1. januára budúceho roku by nemohli byť v krčmách automaty. Nech sú inde, keď niekto chce stláčať tú páčku na tom určenom mieste, ja s tým nemám až taký problém, najmä ak teda na území obce, kde to spôsobuje problémy, to bude možné zakázať plošne, ale mám s tým problém v krčme, lebo si myslím, že to nie je v spoločenskom záujme, aby ľudia mohli kombinovať alkohol s výhernými automatmi. Musím povedať, že toto sa mi zdá, nehovorím nejaký ultra postoj, ani nie populistický postoj. Zdá sa mi to, myslím si, že je to postoj, ktorý podporí aj väčšina ľudí, ktorí sa vedecky venujú týmto javom z hľadiska skúmania ich dopadov na ľudskú povahu, pretože táto kombinácia nie ani vyjadrenie nejakej slobodnej vôle, ani nejakého oddychu, ale naozaj je to skôr podporovanie toho začarovaného sociopatologického kruhu.

    Čiže z tohto dôvodu chcem poprosiť ešte o tento jeden návrh. Zasa len musím povedať, že ak by sa podarilo tú otázku všeobecne záväzných nariadení vyriešiť k vzájomnej spokojnosti, ak by sa toto, o čom ja hovorím, podarilo vyriešiť, tak by som s tým zákonom nejaký zásadnejší problém nemal. Nebudem teraz riešiť, či by sme za neho hlasovali alebo nie. To asi nie je ani podstatné vzhľadom na jasnú vládnu väčšinu, ale chcem povedať, že toto sú naozaj dve podstatné veci. Oceňujem, že to referendum riešiť chcete. Dúfam, že vy ho vyriešite aj dobre. A chcem predniesť návrhy, aby sme aj tie výherné automaty predsa len nechali v tom dnešnom stave. Nemyslím si, že to môže niečomu poškodiť.

    Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý znie:

    V čl. I doterajší bod 24 znie:

    "24. V § 35 ods. 23 znie:

    (23) Informáciu o výhre je zakázané umiestňovať na vonkajšej časti v priestoroch, v ktorých sú prevádzkované hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b) d) e) a i) a v blízkosti týchto priestorov; informáciu o výhre je možné umiestňovať len v interiéri týchto priestorov a takáto informácia nesmie byť viditeľná z vonkajšej strany týchto priestorov."

    To je zvláštny pozmeňovák v tom, že on vlastne vyhadzuje to, čo tam je. Takže to právne nečítam. Čítam to, čo tam zostáva, takže preto ten text zdanlivo nesúvisí s tým, o čom som hovoril. Ale ten návrh je tak, ako som ho odôvodňoval, aby platilo to, čo sme tu už raz schválili, že od 1. januára budúceho roku v krčmách nebudú môcť byť výherné automaty. A chcem vás týmto poprosiť o podporu tohto návrh.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za to zhrnutie. Tie štyri dôvody, tak isto mám problém, hlavne s tým štvrtým dôvodom, ktorý hovoril o tom, že môže prísť k nejakej ústavnej kolízii z hľadiska súčasného právneho stavu. A ja len pre upresnenie, keďže tento návrh podporujem, ak by prešiel, a mňa by možno aj zaujímalo stanovisko priamo ministra, že prečo tie dva automaty, keďže tak sú navrhované, alebo dva výherné hracie prístroje sa majú teda po zmene a prípadnom prijatí novely z vládnej strany dostať do priestorov krčiem, tak ako spomínaš, keďže si myslím, že sú priestory, napríklad kasína a podobne, kde ľudia veľmi ľahko nájdu to, ak chcú spojiť alebo obetovať nejaký večer tomu, že budú hrať alebo vsádzať nejaké svoje peniaze. A rozmiestniť po Slovensku do krčiem zrovna dva automaty sa mi nezdá celkom konzistentné v tej snahe, aby sme vyčlenili priestory, ktoré sú orientované a jasne identifikovateľné na zábavu, ktorá vedie k možným výhram, a nejaké iné trávenie času v priestoroch krčiem, hostincov, kaviarní a podobne. Takže tvoj návrh podporím.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj ja k predmetnému vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách. Skôr ako začnem to, kvôli čomu som tu hlavne, a to je prednesenie dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, by som možno v krátkosti zareagoval na rozpravu, ktorá tu prebiehala.

    Počul som tu úvodné vystúpenie pána poslanca Hrušovského a v zásade plamenné prejavy predstaviteľov KDH. A ja im vcelku nerozumiem. Priatelia, ten zákon sa volá zákon č. 171 z roku 2005 o hazardných hrách a tak ďalej. Ja sa pýtam, kto v roku 2005 bol vo vládnej koalícii? KDH, SDKÚ a SMK. Tri strany, ktoré sa hlásia ku kresťanským koreňom, tri strany, ktoré sa hlásia k pravicovým tézam, tri strany, ktoré navrhli a schválili vládny návrh zákona, ktorý upravoval hazard.

    Čo sa udialo, dámy a páni, od roku 2005? Od roku 2005 sa len sprísňujú pravidlá hry, lebo ten zákon bol tak široko postavený, že sa došlo na to, že má širokospektrálne negatívne dopady na spoločnosť. A preto sa pýtam: A vy ste to v roku 2005 nevedeli? Vy ste v roku 2005, ako sa, podľa akých kritérií, morálnych, etických a neviem akých ešte iných, rozhodovali, keď ste predkladali vládny návrh zákona, ktorý odvtedy upravujeme, sprísňujeme a hľadáme z neho nejaké východiská tak, aby sme ho upravili do relatívne prijateľnej podoby?

    Môžeme tu moralizovať, môžeme tu sa stavať do rôznych polôh, ale v každom prípade ja si dovolím upozorniť aj na nejaké iné štatistiky alebo aj na nejaké iné štúdie, ktoré podľa môjho názoru hovoria o príčine toho stavu, ktorým je hazard. Prieskum, ktorý bol spracovaný v roku, myslím, že 2007, boli počítačové hry ako rizikový faktor v socializácii dieťaťa vo veku 10 až 15 rokov, poskytuje informáciu, že 40 % opýtaných respondentov chlapcov a 28 % opýtaných dievčat hrá nevhodné počítačové hry, hry s agresívnym násilným nábojom, hry podporujúce nenávisť, rasizmus, intoleranciu, sexuálnu neviazanosť a s obsahom proti ľudskosti a morálke. Ak si zoberiete grafy, ja tie grafy len v krátkosti ukážem, kde je tá populácia zvýraznená, sa hovorí, že počítačové hry v roku, teda v treťom ročníku, v treťom ročníku vyhľadáva na internete základnej školy takmer 90 % detí. Deväťdesiat percent detí v treťom ročníku základnej školy hraje počítačové hry na internete. Postupne ten podiel klesá, v ôsmom ročníku je to 70 percent. Ak hľadáme korene toho, nie sú tie korene ani v hracích automatoch, ale v tom, ako je nastavený celý systém. Ak by som sa vrátil k návrhu pána poslanca Škripeka, o ktorom sa tu relatívne rozsiahlo diskutovalo, tak veľmi podobné, veľmi podobné informácie sú aj pokiaľ ide o otázky toho, že napríklad viac ako 5 % žiakov v treťom ročníku sleduje na internete sex a porno a v ôsmom ročníku to predstavuje takmer 25 percent. Toto je informácia štatistická z roku 2009, dnes tá informácia môže byť ďaleko viacej.

    Ak budeme hľadať príčiny, tak sa môžeme spýtať: A zakážeme internet? Alebo urobíme cenzúru internetu? Ako áno, treba regulovať, treba regulovať hranie na automatoch a treba hľadať východiská tak, aby sa tam nenachádzali faktory, ktoré kumulujú negatívne javy a znásobujú ten negatívny efekt, ale myslím si, že treba sa na tento problém pozerať triezvo.

    Dámy a páni, prejdem k pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcem predložiť.

    Prvý pozmeňujúci návrh znie:

    V čl. I sa doterajšie body 12 a 13 nahrádzajú novým znením, ktoré znie:

    "12. V § 10 ods. 5 písm. d) znie:

    "d) môže za podmienok podľa ods. 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d) e) a i); na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do konca kalendárneho roka, v ktorom toto všeobecne záväzné nariadenie nadobudlo účinnosť.

    13. V § 10 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:

    (6) Všeobecne záväzné nariadenie podľa ods. 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obce (Pozn. red.: správne má byť - "obec") oznámi bezodkladne ministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti.". "

    Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy má obec oprávnenie ustanoviť všeobecne záväzným nariadením obmedzenie prevádzkovania hazardných hier, pričom neexistencia takéhoto obmedzenia všeobecne záväzným nariadením je podmienkou na vydanie licencie na prevádzkovanie hazardných hier. Aj keď takáto podmienka je ustanovená zákonom, doterajšia aplikácia zákona ukázala, že je potrebné ustanoviť aj podmienky, za ktorých môže obec túto zákonnú kompetenciu využiť. Navrhuje sa, aby takouto podmienkou bola sťažnosť obyvateľov obce podaná formou petície. Vzhľadom na to, že ide o veci spoločného záujmu obyvateľov obce, javí sa ako najvhodnejšie, aby sa k narúšaniu verejného poriadku vyjadrovali samotní obyvatelia obce, ak by hranie hazardných hier začali pociťovať ako neúnosné zhoršenie kvality života v obci. V občianskej spoločnosti je obvyklé využívanie na vyjadrenie sa k závažným otázkam života obce inštitút petície.

    Pokiaľ ide o navrhované kvórum, je možné považovať 30-percentnú hranicu za optimálnu. Rovnaké kvórum je použité už v zákone o obecnom zriadení pri odvolávaní starostu alebo vyhlasovaním miestneho referenda. Petícia oproti referendu sa javí ako pružnejšia, prístupnejšia pre občanov a z tohto dôvodu aj vhodnejšia. Vzhľadom na vyváženie oprávnených záujmov obyvateľov obce a prevádzkovateľov hazardných hier sa navrhuje umožniť, aby prevádzkovatelia hazardných hier nemuseli okamžite ukončiť prevádzkovanie hazardných hier, ale aby mohli toto prevádzkovanie riadne ukončiť, a to k 31. decembru kalendárneho roka, v ktorom všeobecné záväzné nariadenie upravujúce hazardné hry nadobudlo účinnosť.

    Zároveň sa za účelom zabezpečenia dostatočnej informovanosti ministerstva financií ako regulačného orgánu navrhuje zavedenie novej povinnosti pre obce, a to predkladanie informácie ministerstvu financií o prijatí takéhoto všeobecne záväzného nariadenia vrátane uvedenia dátumu jeho účinnosti.

    Dámy a páni, tento prvý pozmeňujúci návrh reaguje na najviac kritizovanú otázku vládneho návrhu zákona, a to je zavedenie referenda ako inštitútu, ktoré malo byť podmienkou pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia. My sme tento inštitút posudzovali z rôznych hľadísk. A myslím si, že vrátane ministerstva financií sme sa zhodli na tom, že aj zákon o obecnom zriadení 369/1990 napríklad v § 11 ods. 4 písm. f) hovorí, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä jemu vyhradené, vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce. Ak by malo byť umiestnenie jedného hracieho automatu v krčme považované za najdôležitejšiu otázku života obce, považujem toto za neprimerané, a preto sa prechádza od referenda k vyhláseniu petície a prejaveniu vôle väčšej časti obyvateľov.

    Druhý pozmeňujúci návrh.

    V čl. I navrhujem vykonať túto zmenu - k čl. I k doterajšiemu bodu 46:

    V čl. I v doterajšom bode 46 sa do § 58i vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Prevádzkovateľ hazardných hier, ktorý prevádzkuje hazardné hry v herni, je povinný najneskôr od 1. apríla 2013 zabezpečiť stály dozor v herni v súlade s ustanovením § 35 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2013.".

    Doterajšie odseky 2 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 9.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vytvoriť dostatočný časový priestor pre prevádzkovateľa hazardnej hry na uzatvorenie pracovného pomeru s fyzickou osobou, ktorá už v súčasnosti vykonáva funkciu stáleho dozoru herní na základe zmluvy s podnikateľským subjektom, ktorý sa podieľa na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonáva činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry.

    Dámy a páni, domnievam sa, že tieto dva pozmeňujúce návrhy svojím spôsobom umožňujú riešenie tých najzávažnejších problémov, ktoré sa v jestvujúcom návrhu zákona vyskytujú. Ten závažný problém je predovšetkým riešený tým prvým pozmeňujúcim návrhom, a to z dôvodu, že rad všeobecne záväzných nariadení obce bol rušený uzneseniami prokuratúry a bol vyhlasovaný ako nezákonný. A snažili sme sa nájsť podmienky také, aby sa nadmieru neobťažovali občania, ktorí považujú proces hazardných hier ako niečo, čo je negatívne, čo negatívne vplýva na ich život, ale na druhej strane, aby sa vytvorili reálne a legitímne zákonné podmienky na to, aby všeobecné záväzné nariadenia nerušili prokuratúry svojimi uzneseniami.

    Na druhej strane sú tu tak isto legitímne záväzky Slovenskej republiky. A právo podnikať patrí ako medzi základné ústavné právo každého občana Slovenskej republiky. A tak ako bola prijatá pôvodná novela zákona, myslím, že v roku 2010 alebo 2011, bolo aj toto predmetom sporu. A dúfame, že takto formulovaný pozmeňujúci návrh, ako som ho predniesol, rieši aj tieto otázky. A obce v ďalšom období nebudú už ďalej vystavované možným žalobám za ušlý zisk a náhradu škody, ktorá je spôsobená obmedzením podnikania. Verím, že tento návrh, ktorý je kompromisom v zákonných rámcoch, nájde u vás odozvu. A verím, že ho v tomto znení podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie registrujem štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som iba na ten úvod pána poslanca Petráka chcela zareagovať, keď hovoril o internete. A je to možno aj otázka smerom na ministra financií, ktorého tu v tú chvíľu nevidím. Mňa by zaujímalo, akým spôsobom chce ministerstvo riešiť práve teda hazard na internete, pretože aj v minulom období bývalý minister financií mal takúto ambíciu, aj viem, že začali sa nejaké práce ohľadom možnej regulácie na internete, pretože my sme ešte vtedy, keď sme dávali náš návrh novely s pánom poslancom Procházkom, sme mali tam pasáž aj o tom, aby pri tých internetových formách hazardu nebol napríklad štartovací kapitál daný k dispozícii, aby počas tej hry neboli tam reklamy na to, že sa ponúkajú nejaké pôžičky proste. Ja by som teda chcela vedieť, akým spôsobom ministerstvo financií chce regulovať hazard na internete.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán kolega Petrák, Ľubo, chcem sa ťa spýtať, ja som nepochopil, a teraz naozaj nemienim rýpať, ani nejak to atakovať, len som nepochopil celkom tú pointu so stálym dozorom. Ak dobre tomu rozumiem, tak ten stály dozor má poskytovať v trvalom pracovnom pomere majiteľ tých automatov a nie prevádzkar danej krčmy alebo reštaurácie alebo akokoľvek to nazveme. Pre mňa je to také absurdné, ako keby on vlastne kontroloval a mal kontrolovať sám seba a svoj stroj. Čo sa mi zdá byť trošku za vlasy pritiahnuté. A zároveň sa pýtam, že či potom plánujete zamestnať aj zamestnancov firmy Philip Morris pri každom stánku, kde sa predávajú cigarety, alebo niekto zo Saint Nicolausu bude musieť byť zamestnaný za každým jedným barom, kde sa predávajú ich liehoviny.

    Nerozumiem tomu celkom. Ak je to nástroj na zvyšovanie zamestnanosti, tak je to veľmi nešťastné. A v opačnom prípade mi to pripadá ako kontrola samých seba. Nechápem prečo by ten dozurujúci personál nemal byť zamestnancom toho krčmára alebo toho prevádzkovateľa daného zariadenia.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Petrák, zdá sa, že tým pozmeňujúcim návrhom ustupujete, čo je dobré, ale nedostatočne ustupujete. Ešte viacej by ste mali ustúpiť.

    Pretože ja by som sa vás chcel spýtať, ako, že obec môže vydať podľa toho pozmeňujúceho návrhu nariadenie vtedy, keď sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že v obci sa narúša verejný poriadok. A keď sa nenarúša verejný poriadok, tak čo? Kto rozhodne o tom, že sa narúša, alebo nenarúša verejný poriadok?

    Tam podľa mňa nejde o narúšanie alebo nenarúšanie verejného poriadku, ale ide o niečo úplne iné. Ide o to, že môžete zničiť život rodinám, ktoré majú takýchto gamblerov jednoducho doma. A neviem, z čoho ste si vycucali to číslo 30 percent? Prečo nie 20 % alebo prečo nie 10 percent? Jednoducho, veď tam sú v riadnych voľbách, slobodných, demokratických, zvolení zástupcovia obecného zastupiteľstva, tak nech oni rozhodnú. Vy im beriete jednoducho toto právo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Hej, zdá sa to, že tá petícia by bola tá lepšia voľba. Naozaj tých 30 %, to kvórum by to celkom bolo dobré, ale keby sa tou petíciou rozhodovalo o tom, že či chcú občania mať tie hracie automaty v obci, alebo nechcú mať. Nie, či sa narušuje, alebo nenarušuje verejný poriadok. To je práve tá kľučka, na ktorej môže tu byť kľúčový moment, kedy v podstate ani nijaká petícia sa nebude konať, a vtedy tí prevádzkovatelia hracích automatov aj môžu sa ohradiť, ako narušujeme verejný poriadok. Toto môže byť ako veľký problém do budúcna.

    Ale keď občania v slobodných voľbách prejavili dôveru svojim poslancom, primátorovi a starostovi obce, teda ja nevidím najmenší dôvod, aby rozhodovali o tom obecné zastupiteľstvá. Je to reprezentatívna vzorka obce. A keď je tu nález Generálnej prokuratúry, pán minister, tak ako ste mali obavy, ako z toho, predložte spokojne ústavný zákon, my ho podporíme. Osemdesiat tri hlasov máte vy, 10 všelijak budete mať navyše, aby sme vám to podporili a nemali ste problémy s nálezom Generálnej prokuratúry.

    Pán kolega Petrák, to sa mi tak páčilo, čo ste tak spomenuli, naozaj ten ďalší problém, ktorý tuná je, a naše deti sú ohrozované cez internet. Bola by to otázka aj na pána ministra alebo možno aj vládu, ako práve riešiť aj tento problém. Veľakrát my sme ešte v práci, naše deti prichádzajú skôr zo škôl, zapnú si na tom internete čokoľvek, potom tá agresivita sa prenáša skutočne všade. Aj do našich miest, obcí, do ulíc. Ale tá agresivita prechádza, teda je vystupňovaná aj v samotných rodinách. Len toľko.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Petrák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ja možno začnem od konca.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa obecné zastupiteľstvá rozhodnú, či chcú mať automaty, alebo nechcú mať automaty, prípadne nech je to predmetom nejakého referenda. Ja som povedal vo svojom vystúpení, že právo podnikať je základným právom vyplývajúcim z ústavy a o základných právach nemôže byť vedené ani referendum. To znamená, že toto vylučuje. My sme sa snažili nájsť nejaký právny model v skutočnosti tak, aby sme to vyriešili, aby sme neboli ani v rozpore s ústavou, aby sme neboli ani v rozpore so základnými ľudskými právami. A toto je to riešenie. Človek sa môže sťažovať a môže mať pocit, že dochádza k narušovaniu poriadku aj subjektívne a nemusí to byť objektívny nález. Ak chcete, môžete toto vnímať za právnu kľučku, ktorá umožňuje tým ľuďom sa rozhodnúť, že tie automaty tam nechcú byť bez toho, aby sa nejakým iným rozhodnutím, či už prokuratúry alebo súdu, toto rozhodnutie zrušilo.

    Pán poslanec Přidal, prečo 30 percent? No 30 % jednoducho preto, lebo všade, pokiaľ ide o petície a ide o zákon o obecnom zriadení 369/1990 sa uvádza hranica 30 percent. A tak isto nie je záujmom, aby sa zavádzalo niekoľko hraníc pre rôzne tipy. Tam, kde sa nám hodí, bude hranica 10 %, tam, kde budeme potrebovať, dáme hranicu 80 alebo 90 percent. Je to zaužívaná hranica.

    Pán poslanec Droba, pokiaľ ide o stály dozor, berte to len ako predĺženie legisvakančnej doby v zásade na to, lebo tá povinnosť podľa vládneho návrhu zákona mala platiť od 1. januára, a my tú povinnosť posúvame o tri mesiace ďalej. To znamená, aby sa zamestnávateľ mohol pripraviť na túto povinnosť.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadal pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel len zareagovať na faktickú pripomienku pána poslanca Drobu. Táto pripomienka je dôkazom toho, že nikto nie je spokojný s týmto návrhom zákona, čiže možno mohol by to byť dôkaz zase toho, že to je možno naozaj dobrý návrh a dobrý kompromis.

    A k zamestnávaniu. Obrovské debaty, samozrejme obrovský odpor u všetkých prevádzkovateľov hier. Ale my si musíme najprv odpovedať na otázku, na čo je stály dozor? Stály dozor má plniť, teda kľúčová úloha je dodržiavanie zákona. To, aby tam nehrali proste mladší ľudia ako 18 rokov, aby sa nepodávali alkoholické nápoje takýmto ľuďom a všetky tieto záležitosti, ktoré sú spojené aj s hracím plánom, s hracím poriadkom a podobne.

    No ale povedzme, ako to funguje dnes. V zásade problém v tých skutočných herniach povedzme, že nie je. Lenže my tu máme herne, kvázi herne, ktoré si myslia kolegovia autori predchádzajúcej novely, že to vyriešili. Ony odjakživa, od roku 1989 - 1990 sú v krčmách automaty. Čo ste urobili vy, je len to, že ste ich vytlačili od pultov, od výčapných pultov a do vedľajších miestností, ste povedali, že to je herňa. Hráme sa na to, neriešime zásadný problém počtu automatov v krčmách. Naozaj ste, to je proste, to je legenda, predstava, že to týmto spôsobom riešite. Ale nechcem sa, nechcem sa sporiť, každý máme na to mať legitímny názor.

    Problém je, že v týchto kvázi herniach, v krčmách, ktoré budú podľa tejto novely zákona stavebne oddelené, kto robí, kto obsluhuje takéto herne? No robia to v podstate, personál tej krčmy, toho zariadenia. Kto sú to? No čašníci, výčapníci. Povedzme si pravdu, ako sú zamestnávaní čašníci a výčapníci v krčmách? Za minimálne mzdy, na dohody, neplatia odvody. Za minimálne mzdy, všetko ostatné je keš, lebo to tak proste v tejto krajine stále funguje.

    A to je jeden z problémov a dôvodov, prečo máme také výpadky na daniach.

    Prečo je, prečo je voči tomu taký odpor? Lebo zamestnávatelia alebo prevádzkovatelia podľa novely zákona budú musieť tých ľudí vziať do klasického pracovného pomeru, z čoho budú musieť platiť plné odvody. To je základný problém. Čiže dnes sú to proste čašníci, ktorí robia okrem iného, a viete asi, ako môžu vykonávať potom dohľad, keď potom robia kopec iných ako vecí. Nenútime k ničomu inému prevádzkovateľov, len aby riadne zamestnávali ľudí, ktorých podľa zákona majú zamestnávať na to, aby sa tam dohliadalo na plnenie zákona. A nie aby to boli nejaké bokovky, na dohody, na kešovky, no proste len na takú kvázi prítomnosť, len aby sme boli spokojní. Čo? Aký problém je s tým, že budú v pracovnom pomere? Budú v pracovnom pomere, budú mať viac pracovných pomerov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Na vyše vystúpenie registrujem štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Už doteraz podľa tej diskusie, aká tu bola, pán minister, tak sa vyprofilovali také tri zreteľné skupiny. Tá prvá, najväčšia v opozícii, je tá, zhodou okolností, pán minister, to sú vaši spojenci, teda tí, ktorým ide aj o štátny rozpočet, to sú tí, ktorí chcú regulovať hazard a nechcú, aby peniaze štátneho rozpočtu, ktoré dostávajú ľudia častokrát v hmotnej núdzi na základné potraviny, aby končili v hracích automatoch. To je tá najväčšia skupina v opozícii.

    Potom je druhá skupina, menšia v opozícii, ktorá bráni hazard ako formu zábavy, to znamená, niečo ako činnosť bohatých, ktorí majú voľné zdroje a zo zábavy ich nechávajú v herniach.

    A potom je tu jedna skupina, ktorá mlčí, a zhodou okolností, pán minister, teda myslím v pléne poslancov, ale vy ako predkladateľ ju zastupujete, a to je skupina, ktorá vystupuje ako spoločníci hazardu. A to sa mi zdá byť trošku zvrátené, pán minister, lebo vy máte striehnuť na verejné financie a vám nemôže byť jedno, že získate trošku viac peňazí z prevádzkovania hracích automatov, ale na druhej strane prídete o viac peňazí cez rezort vnútra, cez rezort sociálnych vecí, cez rezort zdravotníctva. Čiže poprosil by som vás, keby ste sa postavili na čelo tej väčšej skupiny v opozícii, ktorá chce regulovať hazard práve preto, že vám šetrí peniaze.

  • Ďakujem pekne. Ja by som možno zopakovala to, čo som hovorila aj na predchádzajúcej schôdzi, keď bolo prvé čítanie, že naozaj niektoré z tých ustanovení, ktoré prináša táto novela, ja osobne vítam, a to je aj to stavebné oddelenie herne od krčmy. Ja som aj povedala, že to bolo aj v našom pôvodnom návrhu, ale vzhľadom na nášho koaličného partnera jediný možný kompromis, ako mohla táto novela prejsť, bolo, že, že sme to takto nenaformulovali. Čiže ja priznávam, áno, toto riešenie je lepšie.

    Čoho sa ale osobne obávam, je naozaj to, keď tie automaty budú roztrúsené po tých rôznych krčmách, pohostinstvách, pumpách, obchodoch, že budú dostupnejšie naozaj tým skupinám, ktoré môžu mať problém s hraním, s gamblerstvom.

    Ale ja by som sa vrátila k tej mojej otázke, ktorú som dávala v predchádzajúcej faktickej poznámke, a síce, či by pán minister nám mohol povedať aspoň niečo ohľadom zámerov pri regulácii hazardu na internete, či už na takomto niečom sa pracuje, pretože viem, že v minulom období sa začalo pracovať. Tak len, že či môžeme očakávať aj v tomto smere nejakú novelu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Skutkom alebo skutočnosťou na Slovensku je práve to, že v hracích automatoch končia peniaze tých najchudobnejších. Neraz sú to podpory, ktoré štát ako vypláca, a jednoducho tieto všetky peniaze, ktoré sú okolo podpôr od 18. do 20., končia v hracích automatoch.

    Mal som možnosť rozprávať sa osobne s ľuďmi, ktorí sú aj závislí na týchto hracích automatoch, sami trpia touto chorobou, nazvem to chorobou, kedy nevládzu odolať tomu, aj matka rodiny nevládze odolať tomu, že musí ísť hrať. Dovarí obed a uteká prehrať možno posledné peniaze v hracom automate. Tieto hracie automaty nie sú pre bohatých. Ak bohatí by chceli hrať, nech sa páči, môžu ísť do Francúzska. Monte Carlo, tam je kasíno, kde môžu naozaj ten prebytok peňazí, tam môžu ich prehrať alebo tam ich môžu dať.

    Ten stály dozor, pán minister, ja vnímam ako jednu z pozitívnych vecí, málo pozitívnych, ktoré tuná je, ale najlepšie by bolo, keby ten dozor vôbec nebol potrebný, aby sme sa vôbec bavili o tom, lebo naozaj k tým hracím automatom sa dostávajú aj mladiství.

    Aj to oddelenie stavebné, no, nuž, áno, komplikovanejšie to môže byť, predeliť túto priečku stavebne, ktorú treba vymurovať, namiesto sadrokartónovej, ale už to samotné oddelenie hracieho automatu od toho pultu v krčme je dobrou vecou, pretože človek, ktorý je ešte závislý na alkohole, má tam hracie automaty, tak to je hotová katastrofa.

    A čo sa týka v podstate výberu tých daní, pán minister, ono to platí v zásade tak, čím nižšie dane, tým lepší výber. A naozaj ten štátny rozpočet sa lepšie naplní. Treba rekapitulovať a zamyslieť sa nad tým, prečo to tak je, že sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, aj keď nebolo najprv jasné, že či som to ja. Pán minister, iba jedna vec. To, že sa neplatia odvody za zamestnancov pohostinských zariadení, naozaj nie je problém hazardu ako takého. To je problém inšpektorátu práce, prípadne problém polície.

    Ja som prekvapený, že vy ste ochotný a pripravený do týchto pohostinských zariadení, väčšinou nižších cenových skupín normálne nasadiť nejakého dozorcu, ktorý, ktorý tam jednoducho bude musieť byť. Ten majiteľ zariadenia pohostinského si ho asi nebude môcť ani vyberať, jednoducho mu tam pošlú cudzieho človeka, ktorý sa mu tam bude motať po prevádzke. A ja sa pýtam, že prečo by takého človeka nemal zamestnávať prevádzkovateľ, ktorý je zodpovedný za ten priestor ako taký. Mne sa to zdá byť naozaj veľmi neférové voči tým prevádzkovateľom pohostinských zariadení, že im tam nasadíte nedobrovoľne do prevádzky na iks hodín, dajme tomu celoprevádzkovú dobu, cudzieho človeka, ktorý sa mu tam bude motať a akože dohliadať na to, že celý hazard, ktorý tam prebieha, tak prebieha v súlade so zákonom.

    A čo sa týka tých trvalých pracovných pomerov pre takýchto pracovníkov, tak niekedy mám pocit, že naozaj sa tým snažíte riešiť nezamestnanosť na Slovensku, ale zdá sa mi to byť veľmi slabé opatrenie, keďže pôjde rádovo iba o nejaké desiatky, maximálne pár stoviek pracovných miest. Tá nezamestnanosť, keby som bol pejoratívny, tak poviem, vaša nezamestnanosť, ktorú riešite, ale tá nezamestnanosť je samozrejme naša. Ale nevidím toto ako jeden z nástrojov na to, ako efektívne voči nej bojovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec veľmi by som vás chcela uistiť, že som skutočne vás oslovila štandardným spôsobom, len to zrejme teda nebolo počuť. Ďakujem.

    Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, možno by som na začiatku chcel vysloviť Jurovi Drobovi, že načo tam ten dohľad je. Možno poznáš obraz niekde zo zahraničia, kde pred reštauráciami sú chlapíci, ktorí naháňajú zákazníkov do reštaurácií, tak možno v tomto duchu to ministerstvo myslelo, že vlastne prevádzkovateľ automatov dosadí svojich ľudí do herne a vlastne budú naháňať zákazníkov. Dobre, ale to beriem ako vtip na začiatok. Pán minister hovorí, že je to zlý vtip, ale naozaj ako vtip.

    Každopádne vítam, a to na začiatok hneď môžem povedať, alebo na ten druhý začiatok, vítam snahu pána ministra, ministerstva o posun, lebo vážne som bol zronený a myslel som si pri prvom svojom čítaní, sám som bol vystavený myšlienkam, že pán minister je lobista týchto firiem, ktoré prevádzkujú automaty. Ale tým, že vlastne posunul tú možnosť, alebo namiesto nereálneho obecného alebo teda mestského referenda, ktoré by v žiadnom prípade nebolo úspešné, dnes cez pozmeňujúci návrh Ľuba Petráka zavádza možnosť petície 30 percent oprávnených voličov, alebo teda dospelých ľudí v danom meste alebo obci, tak ten názor som zmenil a už si nemyslím, že ten návrh zo strany ministerstva bol podávaný ako určitý nejaký lobing.

    Tiež ma to utvrdzovalo, že to lobing je, keď som si prečítal nejaký rozhovor s pani, ktorá dvadsať rokov šéfuje takej nejakej firme na Slovensku, ktorá sa s automatmi zaoberá, a ako tam všetky ustanovenia zákona alebo novely chválila, až mi to bolo podozrivé, ako keby to bolo z jej pera. Ale to, čo teda dnes Ľubo Petrák predložil, že budú môcť ľudia cez petíciu rozhodnúť, či áno alebo nie, zjednodušene, keď to poviem, aj keď tam 30 percent ľudí sa bude musieť podpísať, tak je, si myslím, dôkaz, že asi teda naozaj ministerstvu nejde o lobing, ale ide o to, že nájsť nejaké pravidlá, kde nebudeme môcť byť žalovaní, kde nás nebudú následne žalovať prevádzkovatelia automatov. A na druhej strane vyhovieť ľuďom, ak automaty vo svojej obci a meste nebudú chcieť.

    Takže ja to iba vítam. Samozrejme bude to ťažšia robota zozbierať takýmto spôsobom fyzicky od dverí k dverám podpisy pod petíciu, ale zas je vždy väčšia šanca ako v jeden deň určiť, že ľudia príďte, a príde vás 50 percent, čo určite by neprišli, tak to naozaj ten, komu na tom záležať bude, keď si tú robotu dá, tak tých 30 percent dospelých ľudí v meste alebo v obci, možno niekto za mesiac, možno niekto za dva roky, ale jednoducho pozbiera a tým pádom sa vlastne definitívne hazardu na svojom území zbaví. Takže... Síce najviac by ma tešilo, ak by sme naozaj nabrali odvahu, a povedať trošku orbanovským spôsobom a stačilo a ústavným zákonom hazard, hazardu podnikanie na Slovensku ukončiť. Takto sme to trošku ľuďom teda asi sťažili, ale beriem to naozaj ako hľadanie cesty, aby, aby vlk bol sýty, aj ovca zostala celá, čiže ak by nás nežalovali, a zároveň, aby ľudia si mohli zadosťučiniť svojej vôli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Možno ako hovoril môj predrečník pán Matovič, že ľuďom sme to sťažili. Ja by som to celkom až tak nestavala na takúto rovinu, pretože musím povedať, ja som v meste Humenné prežila obrovskú peripetiu s prokuratúrou. Ja som sa vyjadrila, aj keď tu bol zastupujúci prokurátor Tichý. A myslím si, že ministerstvo by nemohlo v takejto istej podobe predložiť zákon ako bol predošlý zákon z dielne KDH, pretože mne pri zákaze hazardu z prokuratúry došlo, 5-krát protest prokurátora v jednej veci, čo sa týka hazardu.

    Takže ak by sme zákon postavili klasicky ako predtým, tak verte mi, že by obce a mestá čelili tak, ako mesto Humenné pravidelne čelilo tomu, že my sme museli skutočne nič nerobiť, len s právnikmi každý týždeň sedieť a rozmýšľať nad protestmi prokurátora. A tie protesty boli nielen na procedúru, ale boli aj na všeobecne záväzné nariadenia ako také, a to v tom zmysle, že je protiústavné. A dokonca tam boli aj rôzne judikatúry. Ale ja tie protesty budem mať o chvíľočku, takže z nich aj zacitujem.

    Čiže myslím si, že by sme obce a mestá vystavili obrovskému riziku a skutočne tí prokurátori robili, neviem, či nadprácu, ale diera v zákone bola jasná a tuto pripomienku dali až teraz. Čiže aj ja vítam tú 30-percentnú hranicu podpisov, kedy občania môžu vyjadriť svoju vôľu a kedy môžu skutočne urobiť petíciu a rozhodnúť sa, že či vlastne chcú, alebo nechcú hazard v takom rozsahu, ako v týchto mestách je. A myslím si, že ministerstvo financií v tomto veľmi pokročilo. A tak isto to kvitujem, pretože nemohlo to byť také ustanovenie, ako to bolo v predošlom zákone, pretože skutočne mestá a obce by sme vystavili súdnym procesom a rizikám protestov prokurátorov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Prosím o kľud v rokovacej miestnosti.

    A nech sa páči, pán poslanec Kamenický s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Ja chcem oceniť, konečne jeden rečník z opozície sa snaží nejakým spôsobom diskutovať o návrhu tohto zákona a že konečne niekto aj uznal, že sme pokročili nejako, aby sme dosiahli ten cieľ, ktorý sme chceli. To znamená, aby aj, ja chcem skutočne povedať, že Ľubo Petrák podal, myslím si, že veľmi dobrý návrh toho pozmeňujúceho návrhu ohľadne toho 30-percentného kvóra súvisiaceho s petíciou. Takže ďakujem pekne. Len toľko.

  • Ďakujem.

    Prerušujem zatiaľ na chvíľočku rokovanie, kým príde pán predseda, potom budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme hlasovať o jednom prerokovanom bode a po hlasovaní vykonáme opakovanú voľbu, opakovanú tajnú voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Takže najprv poprosím pána poslanca Jasaňa, ktorý je spravodajcom, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

    Dámy a páni poprosím vás.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 227.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili kolegyne, kolegovia, Hrnčiar, Kaník, Vaľová, Nicholsonová, Matovič, Zajac a Hlina. A keďže boli podané dnes návrhy v druhom čítaní, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie podaných pozmeňujúcich návrhov v rozprave, ktoré odzneli dnes.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Môžeme hlasovať o týchto návrhoch dnes.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zo spoločnej správy č. 1 až 16 spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 16 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 63 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Dajte hlasovať o 17. návrhu zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 17 zo spoločnej správy. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 2 za, 79 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Dajte hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Nicholsonovej spoločne, okrem bodu 2 tohto návrhu, pretože už sme schválili bod č. 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 79 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne Nicholsonovej.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 78 proti, 4 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Dajte hlasovať o treťom návrhu pani poslankyne Nicholsonovej.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 55 za, 79 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte hlasovať spoločne o návrhu pána poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 2 proti, 57 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 bolo za, 2 proti, 61 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

    Dámy a páni, včera v tajnom hlasovaní nebol zvolený predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, preto pristúpime k opakovanej voľbe, do ktorej postúpili obaja kandidáti, pán Michal Dzurianin a pán František Mikloško. Poprosím vás, aby ste u každého vyznačili svoj spôsob hlasovania, aby sme sa vyhli neplatnosti lístkov. Poprosím overovateľov, aby zaujali svoje miesto, odvolili a pristúpime teraz k vykonaniu tajnej voľby. Po vyhlásení výsledkov tajnej voľby budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Pán predseda zdravotníckeho výboru.

  • Ďakujem pekne. Ctené dámy, chcel by som vás zajtra pozvať o 9.00 hod. ráno, budeme mať preventívnu akciu k rakovine krčka maternice. Všetky dámy a páni, ktorí sa zaujímajú o svoje dámy, o 9.00 hod. na zdravotníckom výbore.

    Ďakujem pekne.

  • Opakované hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 295.

  • Dámy a páni, využil každý možnosť zúčastniť sa na tajnej voľbe? Poprosím ešte tých, ktorí neboli voliť, aby, chvíľočku počkám, aby som mohol vyhlásiť voľbu za skončenú. Pravdepodobne všetci už využili možnosť.

    Takže vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Vyhlasujem krátku prestávku, pokiaľ skrutátori spočítajú hlasy. Po vyhlásení výsledkov budeme pokračovať v rozprave o návrhu zákona o hazardných hrách.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať. Poprosím teraz povereného overovateľa, aby nás oboznámil s výsledkom tajnej voľby predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi informovať vás o zápisnici o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo dnes 28. novembra 2012 ako opakovaná voľba. Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných lístkov bolo 8 neplatných.

    Zo 136 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Michala Dzurianina hlasoval 1 poslanec, proti 64 poslancov, zdržalo sa hlasovania 71 poslancov,

    - za Františka Mikloška hlasovalo 63 poslancov, proti bolo 32 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov.

    Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Preto overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol zvolený žiadny kandidát za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Vykoná sa teda nová voľba.

    Ďakujem, toľko k správe overovateľov.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že nebol zvolený žiadny kandidát, takže bude potrebné vypísať novú voľbu.

    Budeme pokračovať teraz v prerušenej rozprave. Poprosím pána ministra financií, aby zaujal svoje miesto. A samozrejme aj pána poslanca Kamenického, ktorý je určený spravodajca, poprosím. Alebo hocikto z finančného výboru. Poprosím niekoho. Je tu niekto? Pán poslanec.

    Poprosím technikov, keby mi ukázali... Takže v rozprave budeme pokračovať. Písomne prihlásený bol pán poslanec Frešo. Nie je v sále, takže stráca poradie. Pán poslanec Kaník? Je. On je neprehliadnuteľný.

    Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení zostatkoví prítomní, idem o hazarde rozprávať. Nebudeme o správnych poplatkoch, o tých sme už rozprávali dnes, takže máme taký kombinovaný zákon pred sebou, ale hazard je to, čo ma zaujíma, alebo to, čo ma zaujíma na tomto zákone, na tomto návrhu zákona.

    Ja si myslím, že sme opäť pred situáciou, kedy sa stretávajú také dva pohľady na vec. Jeden je, že z toho hazardu samozrejme sú aj nejaké benefity pre štát, aj pre obce povedzme, sú tam nejaké právne vzťahy, ktoré v minulosti vznikli. To je jedna strana mince. A druhá strana mince je to, že hlavne ten, ten taký krčmový hazard spôsobuje obrovské problémy po celom Slovensku. Taký ten automatový hazard, to je to nebezpečie, ktoré ja vnímam, pretože určite nejaké závažné nebezpečie nespočíva v tom, keď niekto ide do kasína, ktoré, kde si ho zaregistrujú a kde musí ísť oblečený v obleku, ale je to problém, keď niekto zoberie svoju sociálnu dávku, ktorú práve dostal na pošte, a zastaví sa v krčme alebo v dedine, ktorá má niekoľko desiatok automatov práve preto, lebo v susedstve je obrovská komunita, ktorá dostáva sociálne dávky, a tri dni ich potom, tieto sociálne dávky prehráva v týchto automatoch.

    Spoločnosť musí vnímať tieto súvislosti a nemôže sa na to pozerať len technokraticky, na to, koľko to prinesie štátnemu rozpočtu, alebo neprinesie obciam. A musí naozaj vnímať, že toto je obrovský problém, ktorý je takou istou závislosťou ako mnohé iné závislosti, a preto musí byť, musíme na neho aj nazerať nie úplne jednoducho ako na každé iné podnikanie, ako tu bolo povedané. Zvlášť, keď toto podnikanie spôsobuje problémy nielen tým ľuďom, ktorí sú dotknutí, ale aj okoliu, ktoré potom má problém z toho, akým spôsobom minimálne v tých prílivových vlnách, keď ten hazard pojedá veľkú väčšinu príjmov, ktoré sú určené na iné účely, keď v tomto období sa nedá vyjsť napríklad na ulicu.

    Jedným z takých príkladov, kde by vám o tom veľmi podrobne vedeli rozprávať, je Podolínec. Tam sa s tým boria už niekoľko, alebo borili niekoľko rokov a veľmi privítali zmenu zákona, ktorá bola urobená v predchádzajúcom období. Preto je nepochopiteľné, prečo by sme teraz mali znova sa vracať do starých koľají. Napriek tomu, že sú tu problémy alebo pochybnosti o tom, sú vydané licencie, právne problémy, nároky. Tuto musíme vidieť predovšetkým tú reálnu situáciu, ktorá najmä v týchto oblastiach existuje. Ja som jednoznačne presvedčený, že nie je dôvod na to, aby sme ustupovali z tých pozícií, ktoré boli dosiahnuté v minulosti. Ničomu to nepomôže, naopak, poškodí to. Veď keď sa chceme vrátiť do tej technokratickej roviny a keby sme sa čisto mali pozerať na to len cez peniaze, tak tie náklady, ktoré spoločnosť má s tými ľuďmi, ktorí vďaka gamblerstvu, vďaka tomu, že prepadli hazardu, vďaka tomu, že prídu tak o väčšinu svojich každomesačných príjmov alebo potom o možno celý majetok, náklady spojené s riešením tejto situácie, so sociálnymi dávkami, s problémami, ktoré sa takto šíria, sú pre štát omnoho vyššie, ako to, čo štát získava.

    Naozaj, v žiadnom prípade by sme nemali brať možnosť obciam, aby sami rozhodovali o tom, či hazard áno alebo nie. Pretože tu naozaj nejde o nejaký exkluzívny hazard, ale o tie krčmové automaty, dostupné ľahko, rýchlo, komukoľvek, bez akejkoľvek regulácie, a preto aj najschopnejšie oberať ľudí, a tých možno mnohokrát veľmi jednoduchých ľudí, o ich minimálne prostriedky, ktoré majú. S tým je spojený kolobeh úžery, kolobeh neustáleho zadlžovania sa, kolobeh sociálnej vylúčenosti, chudoby, ktorú vlastne takto podporujeme. Problém všetkých negatívnych javov, ktoré vidíme najmä v tých komunitách, ktoré sú závislé na sociálnych dávkach a ktoré žijú najmä zo sociálnych dávok. A k tomu sa pripájajú problémy ľudí, ktorí síce nemajú problém s gamblovaním alebo s hraním, ale ich práve tí, ktorí tam, ktorí takto fungujú, ktorí im strpčujú život následne.

    Tieto automaty, ktoré sú roztrúsené po pohostinstvách a obchodoch, sú dostupné naozaj komukoľvek, alebo boli dostupné komukoľvek a kdekoľvek. Keď sa teraz, aj keď len zúžime ten rozsah, opäť to je krok späť. Načo ho robiť? Načo ho robiť? Čomu to pomôže? To, naozaj nie je na to žiadny dôvod. A oprieť sa o to, že bude musieť byť, že sa to bude riešiť referendom, je veľmi zložitá, komplikovaná, zbytočná procedúra. Ja to vnímam ako ústup, ústup loby alebo ústup, strach pred problémami, ktoré si vyvolala táto zmena. Ale tu stojí za to ísť do problémov, stojí za to v záujme tých ľudí aj ustáť prípadné právne súvislosti, ktoré sú s tým problém, ktoré sú s tým spojené.

    Podľa štatistík až 30 % ľudí sa ocitne na ulici pre hracie automaty. Náklady štátu na poskytovanie sociálnych služieb sa vyrovnajú sume, ktorá sa vráti na daniach za jeden automat. Štát musí zaplatiť výdavky súvisiace so zabezpečením základných životných potrieb gamblerov a ich rodín. Preto tento zákon bude mať negatívny dopad, pokiaľ bude prijatý. A pokiaľ viem, táto vláda sa zaviazala, že bude chrániť nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Ale veď tento, tento neduh, tento typ takého lacného hazardu dolieha práve najviac na týchto ľudí, na tieto nízkopríjmové skupiny. Je to v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády.

    Takže, vážený pán predkladateľ, vážená snemovňa, určite neurobíte dobre, keď tento zákon schválite. Určite nepodporíte slušných, pracovitých a poriadnych občanov tejto krajiny, ale opäť podáte ruku len tým, ktorí buď nabádajú, alebo už prepadli tomu, že prichádzajú o peniaze a o sociálne dávky mnohokrát práve takýmto spôsobom. Je to škoda a vyzývam vás, aby ste to nerobili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Kamenický, Droba. Končím možnosť sa prihlásiť, ešte pán poslanec Novotný.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec Kaník, ja som jedna z primátoriek, ktorá nielen rozprávala, ale aj činila. A presne podľa vášho zákona, ktorý ste schválili, sme zakázali v meste automaty, aby neboli v krčmách. A ja vám prečítam, päťkrát som dostala v jednej veci protest prokurátora, pretože viem, že práve prokurátor napadol zákon, ktorý teraz vyšiel z dielne ministerstva financií, a ja som určite tá, ktorá som zvažovala, či vôbec za tento zákon zahlasujem. Ale keďže prišiel pozmeňovací návrh, že treba 30 % podpisov, petičných podpisov, tak si myslím, že je to reálne, pretože ako máme ináč vymyslieť, aby potom obec nečelila sústavne, sústavne protestom prokurátorov, aby ju nežalovali firmy, ktoré majú automaty, aby pre protest neprišla, neprišla obec o veľké peniaze.

    Ja vám niečo prečítam. "Národná rada Slovenskej republiky je jedine tým orgánom verejnej moci, ktorým môžu v Slovenskej republike obmedziť zakázať právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Predovšetkým orgány verejnej správy, či už iné orgány výkonnej moci štátu alebo orgány územnej samosprávy nesmú obmedziť základné právo podnikať alebo uskutočniť inú zárobkovú činnosť z dôvodov alebo spôsobom, ktorý neustanovil zákon." Preto prokurátor navrhuje uznesenie mestského zastupiteľstva v Humennom o hazardných hrách ako nezákonné zrušiť. Tak ja sa vás pýtam, my sme dvakrát mali zastupiteľstvo, ja som zamestnala asi piatich právnikov, aby som mesto ochránila, pretože prokurátor pravidelne napádal a firmy sa mohli kedykoľvek s mestom súdiť. Podpísal to krajský prokurátor JUDr. Ondrej Hvižď.

    Teraz sme protest prokurátora neprijali, zmenili sme opäť všeobecné záväzné nariadenia a opäť mám na stole prokuratúru, ale už to žiada iný prokurátor a opäť to napadá. Takže, vážený pán Kaník, váš zákon nebol legislatívne správny. A ak bol legislatívne správny, tak by takto nedochádzalo v mestách a obciach. A preto si myslím, že nevidím inú možnosť, ako by ministerstvo mohlo obmedziť tieto hracie automaty. A privítala som pozmeňovací návrh.

  • Vážený pán Kaník, ja by som, ďakujem za tú prednášku, ktorú ste tu skutočne nám tu ako keby dali najavo, že my sme teraz objavili hazard, že ten tu nikdy nebol a ako keby v minulosti žiadny hazard neexistoval.

    V podstate ja nechápem, prečo vy to vždy tak demagogicky otočíte na to, že my tu niečo zavádzame, niečo zlé, ktoré týchto ľudí ide všetkých poškodzovať, a my im chceme zle. Proste to tu bolo, je to legitímny spôsob podnikania, ak teda nechceme zakázať aj cigarety. Môžeme zakázať alkohol, tabakové výrobky, ak niekto dokáže, že je to škodlivejšie, dobre, poďme sa o tom, o tom baviť. Ale skutočne neglobalizujte to na to, že my sme tu niečo zaviedli a chceme, že hazard, ten nám tu zničí všetky rodiny. Sú proste prípady, kedy sa to skutočne stáva, viem, je to tragické a skutočne nie som za to, aby takýmto spôsobom trpeli rodiny.

    Takže ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kaník, keďže sa poznáme, tak si možno dovolím trošku rypnúť, ale v poslednej dobe vaša aktivita sa mi zdá, ako keby došlo k transformácii z nejakého kapitalistu hayekovského strihu až k niekomu, kto sa naozaj možno prehnane zaujíma o také bežné problémy bežných ľudí a vymýšľa rôzne dane z transakcií a podobne.

    Ale ja sa chcem spýtať, opäť zdôrazňujem, nie som podporovateľ hazardu, myslím si, že je to spoločenský neduh, spoločenská neresť, zároveň jedným dychom poviem, že je to legitímne podnikanie, ktoré nie je protizákonné. Takže chcem sa spýtať, že v čom podľa vás je hazard odlišný od alkoholu alebo tabakových výrobkov čo sa týka negatívneho dopadu na spoločnosť.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som ti poďakovať, Ľudo, za to, že si hovoril aj o spoločenskom sociálnom dopade gamblerstva a o tom, že ľudí dostáva do pasce chudoby. A ja by som možno ešte dodal aj to, že podnecuje aj drobnú kriminalitu, lebo mnohokrát títo závislí ľudia páchajú drobnú kriminalitu z dôvodov, že potrebujú získať peniaze na uspokojenie svojej závislosti.

    A treba to naozaj podčiarknuť, lebo gamblerstvo je závislosť. Moderná psychiatria, ktorá sa zaoberá drogovou závislosťou a závislosťou od omamných a psychotropných látok, zaraďuje gamblerstvo medzi takú istú závislosť ako závislosť od heroínu. Treba povedať, že vplyv na osobnosť človeka nie je len po somatickej a psychickej stránke, ale aj v sociálnej, spoločenskej oblasti tak, ako si to ty veľmi dobre popísal. A veľmi je dôležité povedať aj to, že títo ľudia spadnú ako závislí ľudia nielen do sociálnej siete, ale dostanú sa skôr či neskôr aj na špeciálnu liečbu, ktorá stojí veľa peňazí. Je spoločensky potrebné liečiť týchto ľudí. A neprial by som vám niekedy počuť spoveď gamblera, ktorý bol vyliečený. Mal som tú možnosť prečítať si aj takú knižku od človeka, ktorý bol gambler, prišiel o rodinu, prišiel o svoje postavenie, prišiel o všetko a vrátil sa do normálneho života.

    Preto si myslím, že úlohou spoločnosti, spoločenskou nutnosťou je chrániť ľudí pred alkoholom, pred fajčením, ale aj pred drogami, teda vecami, ktoré vedú k závislosti. Gamblerstvo je vo svojej podstate taká istá závislosť ako drogová závislosť. Tak ako treba chrániť nefajčiarov pred škodlivým vplyvom nikotínu, tak musíme chrániť verejnosť pred škodlivým vplyvom gamblerstva.

  • Pán poslanec Kaník, vaša reakcia.

  • Ja som možno nebol dobre pochopený celkom, pretože tu nevidím teda najväčší problém, že niekde je jeden, dva automaty. Ale zdá sa vám normálne, že v Podolínci, ktorý má 3 200 obyvateľov, bolo pred zavedením zákona 64 hracích automatov? A viete prečo? Lebo vedľa je Lomnička, rómska obec a po 18.-om tri dni celá obec tam všetky sociálne dávky pustí. Toto je problém. A ako pomôžete tým občanom v Podolínci? Takže ja si uvedomujem, že tu máme nejaké zákony.

    A na poslankyňu pani Vaľovú by som povedal, no niekedy sa s tou prokuratúrou treba pobiť. A ja neviem, či toto riešenie je riešením tohto problému. Obávam sa, že nie je, že to je ústup. A my si musíme uvedomiť, že toto je problém. Najmä v tých oblastiach, ktoré sú veľmi podobné, ako je napríklad Podolínec a okolie. Toto mňa najviac trápi. Nie to, že niekde je jeden, dva automaty a že v dedine možno jeden, dvaja ľudia, tak, ako môžu byť alkoholici, tak môžu prepadnúť inej závislosti. Ale keď to robí celá dedina, budeme sa na to prizerať?! Tam je predsa závažný problém a musíme s tým niečo robiť.

    Myslím si, že aj splnomocnenec, vládny splnomocnenec pre rómsku komunitu by sa mal k tomu vyjadriť, čo si o tom myslí, pretože to sa výrazne dotýka aj tejto skupiny osôb. A výrazne sa to dotýka predovšetkým ľudí sociálne odkázaných. A to je problém. Veď vy ste sa zaviazali, že budete chrániť týchto ľudí, že nebudete zhoršovať situáciu práve nízkopríjmovým skupinám. A toto ich priamo ohrozuje.

  • Do rozpravy písomne prihlásený, pán poslanec Brocka, nevidím ho v sále, takže stráca poradie.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vláda Roberta Fica má históriu, ktorá sa týka hazardu. To nie je prvýkrát, kedy sa snaží liberalizovať pravidlá hazardu, urobila to aj počas prvého funkčného obdobia, keď priniesla návrh, ktorý mal prilákať kasíno Metropolis do Bratislavy. Je to vláda, ktorá presadzuje nielen veľkú vládu, ale aj veľký hazard. A tento návrh zákona bol zrušený následne.

    Ja len by som pripomenul to, lebo to má nejakú kontinuitu, keď investori, ktorí tu plánovali urobiť megakasíno v Bratislave, sem prišli, tak ich šéf, toho projektu, Simon Bayley povedal, citujem: "Rokovali sme s mnohými vládami v okolitých krajinách, no žiadna z nich nebola ochotná vyjsť tomuto projektu tak v ústrety ako slovenská vláda." Áno, vtedy som povedal, že ak by osoby, ktoré túto zmenu v parlamente presadili, boli kúpené prevádzkovateľom kasína, nesprávali by sa inak. A povedzme si pravdu. Za hazardom sú mnohé finančné záujmy a myslím si, že zohrávajú úlohu aj pri tomto návrhu novely zákona. V princípe najskôr musím povedať, že mne z hľadiska morálneho je hazard v zásade indiferentný. Ak by hazard nespôsoboval tragické následky v oblasti kriminality, sociálnych vecí, rodiny, nech si každý robí čo chce. Nech si hrá.

    Pán minister, vy ste na záver, už bola taká veselšia nálada, prvého čítania, sa tu pýtali poslancov, čo hovoria na prostitúciu, či skláňajú hlavy, keď chodia okolo Slovnaftu, alebo vykúkajú z okienka. A časť poslancov koalície, našťastie naozaj len časť, sa veselo zasmiala. Pán minister, považujem túto poznámku za prejav vášho zlého vkusu. Ženy, ktoré stoja pri Slovnafte, sú obete obchodovania s ľuďmi. Takéto poznámky majú úroveň tretej cenovej skupiny.

    A teraz k hazardu. Podľa štúdií, ktoré boli zverejnené v iných krajinách, u nás zatiaľ neboli urobené, na každý jeden dolár alebo euro, ktoré z hazardu pritečie do štátnej pokladnice, do rozpočtu, 6 ďalších dolárov alebo eur štát musí vynaložiť na sanovanie spoločenských nákladov s hazardom spojených. To nie je pre štát výhodný biznis, to je nevýhodný biznis. Ak by naozaj neexistovali spoločenské náklady hazardu, nebol by asi relevantný dôvod byť proti.

    Ale spomeniem niekoľko ukazovateľov z týchto štúdií, ktoré boli dlhoročné, v priebehu niekoľkých rokov robené v Británii, Spojených štátoch, v Austrálii. Týkajú sa aj kasín a týkajú sa aj výherných automatov.

    Napríklad umiestnenie kasína dvojnásobne zvyšuje počet problémových gamblerov v okolí 70 km okolo kasína. Preto bol ten nápad zriadiť megakasíno v hlavnom meste úplne šialený. Vo vzťahu ku kriminalite 23 % patologických a 13 % problémových gamblerov bolo odsúdených na väzenský trest. Nevada, kde teda je aj Las Vegas, má jednu z najvyšších mier kriminality v Spojených štátoch amerických. V priemere pri liberalizácii hazardu prišlo k nárastu kriminality o 8 percent. V mestských aglomeráciách sa napríklad zvýšil počet krádeží motorových vozidiel o 22 percent.

    A to nehovorím o tom, akým spôsobom je na prevádzkovanie hazardu napojený organizovaný zločin a pranie špinavých peňazí. Nie je žiadnym tajomstvom, že práve kasína a rôzne ďalšie herne slúžia ako automatické pračky špinavých peňazí. Pred pár rokmi na jednej konferencii som hovoril s hlavným federálnym prokurátorom štátu Louisiana, kde je aj New Orleans, a povedal mi, že im sa po tom, ako bol povolený hazard v Louisiane, nedarí 30 rokov odtiaľ vymiesť organizovaný zločin a veľmi varuje všetkých iných, aby si dávali dobrý pozor pri tom, keď budú povoľovať alebo liberalizovať hazard v svojich štátoch, lebo ten krok späť je už veľmi ťažký a trvá veľmi dlho.

    Okrem kriminality tieto výskumy preukázali, že liberálna úprava hazardu má negatívny vplyv aj na, samozrejme, výchovu detí. Deti z gamblerských rodín majú výraznejšie psychosociálne problémy, ako aj problémy v škole. Viaceré štúdie prišli k záveru, že vyššia miera výdavkov na hazard priamo súvisí s nižšou úrovňou vzdelania. Už tu bolo povedané, vplyvy hazardu najviac postihujú najzraniteľnejších, najchudobnejších, sociálne najslabších. Hazard má vplyv aj na rozvrátenie rodín - Las Vegas má najvyššiu mieru samovrážd v Spojených štátoch amerických - ale aj na zvýšenú chudobu. Chudobní dávajú na hazard proporcionálne väčšiu časť svojich príjmov ako tí bohatší. V okolí kasínových komplexov bol zistený dlhodobý nárast nezamestnanosti o 12 % a samozrejme to má vplyv aj na používanie drog a psychotropných látok. Každý piaty gambler je závislý od psychotropných látok.

    Dovoľte mi na záver dva pozmeňovacie návrhy, ktoré by som predložil pánovi spravodajcovi.

    Prvý z nich. Bod 1. Za bod 23 sa vkladá bod 24, ktorý znie:

    "24. V § 35 ods. 11 sa vypúšťajú slová "s výnimkou ich prevádzkovania v herni"."

    Doterajšie body 24 až 47 sa označujú ako body 25 až 48. Zdôvodnenie: Na prevádzkovanie výherných automatov v herni by sa mali vzťahovať rovnaké pravidlá ako na prevádzkovanie výherných automatov mimo herní.

    Druhý pozmeňujúci návrh ma 3 body.

    Bod 1. Bod 24 sa vypúšťa. Doterajšie body 25 až 37 sa označujú ako body 24 a ž 46.

    Bod 2. Bod 25 znie:

    "26. § 35 sa dopĺňa odsekmi 24 a 25, ktoré znejú:

    (24) Informáciu o výhre je zakázané umiestňovať na vonkajšej časti priestorov, v ktorých sú prevádzkované hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) a v blízkosti týchto priestorov; informáciu o výhre je možné umiestňovať len v interiéri týchto priestorov a takáto informácia nesmie byť viditeľná z vonkajšej strany týchto priestorov.

    (25) Prevádzkovatelia hazardných hier podľa § 3 ods. 2 písm. b), d) a e) sú povinní na nimi prevádzkovaných technických zariadeniach určených na prevádzkovanie hazardných hier umiestniť na viditeľnom mieste telefónne číslo špecializovanej zdravotníckej inštitúcie pôsobiacej v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby látkových a nelátkových závislostí, ktoré zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle."."

    Bod 3. V bode 45 v § 58i ods. 6 sa slová "§ 35 ods. 24" nahrádzajú slovami "§ 35 ods. 25".

    Zdôvodnenie: Cieľom návrhu je zachovať súčasný stav, v ktorom sú výherné automaty, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry sústredené do herní, čo napomáha zvýšiť kontrolu prevádzky a zamedziť prístupu mladistvých ku hre. Doplnenia § 35 o nové povinnosti sa navrhuje zachovať.

    Myslím si, že, úplne na záver, kolegyne, kolegovia, že tento návrh zákona motivovaný okamžitým zvýšením príjmovej časti rozpočtu je krátkozraký. Možno dosiahnete nejaký vyšší zisk v priebehu budúceho roku a tým zaplátame nejaké diery, ale následok, ktorý to bude mať na naše rodiny, na mladých ľudí, na deti, na kriminalitu, na obete kriminality, budú oveľa väčšie ako to, čo náhodným spôsobom, náhodným, úmyselným spôsobom takto budúci rok získame.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Lipšica sú faktické poznámky. Pán Kuffa, Vaľová, Hlina, Novotný, končím možnosť prihlásiť sa, a Duchoň.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, aj predrečníkovi za tie slová, ktoré tuná odzneli. Krátko len k tomu megakasínu. Je úplne absurdné, že by také megakasíno naozaj sa malo ocitnúť rovno v centre, v hlavnom meste Bratislavy, nemyslím centrum ako stred, ale Bratislavu ako hlavné mesto Slovenska. Malo by to katastrofálny dopad na celý tento široký región, ale dovolím si povedať, aj na celú Slovenskú republiku. A zas len by sme na týchto veciach stratili.

    Pán kolega spomenul tu tie ženy pri Slovnafte. Ono môžeme tak posmešne o týchto ženách hovoriť. Kto z nás by vymenil tú rolu? Kto z nás? To sú obete. Z týchto ľudí sa netreba naozaj smiať, aj keď veľmi často odznievajú tuná takéto poznámky. Či už tuná v parlamente, možno na ulici alebo kde inde. Sú to otroci novodobého biznisu, otrokmi sú. Nikto sa nimi nezaoberá. A je to hodné zamyslenia sa a venovať sa práve aj tejto marginalizovanej skupine, ako sú prostitútky.

    Kriminalita a organizovaný zločin, áno, veľmi úzko súvisí s gamblerstvom. Gambler, ktorý je závislý a nemá za čo hrať, tak bude páchať aj kriminalitu, aj zločinne sa bude správať, len aby sa dostal k peniazom, ktoré zase, opätovne ich prehrá. Veľakrát sú naozaj organizované skupiny zorganizované, ktoré poznajú týchto závislých hráčov, poskytujú im tieto pôžičky. Dokonca poznám prípad šoféra autobusu, ktorý prehral úplne celú sumu tržby a bol závislý na hrách. Viac nestihnem.

  • S ďalšou faktickou, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že určite väčšina z nás v tejto sále, sme všetci za jedno, že to gamblerstvo je patologický jav, áno. Ja som dokonca teda, alebo respektíve mestské zastupiteľstvo v Humennom dokázalo, že skutočne tie automaty nechceme. Väčšina alebo všetci poslanci za SMER proti tomuto hlasovali a boli veľmi sklamaní - a opäť ideme k forme - ak prokurátor päťkrát doručil protest. Opätovne sme zrušili všeobecne záväzné nariadenie, urobili sme nové, aj to nové už vyžiadala prokuratúra. Čiže ja som ozaj takisto zvažovala alebo rozmýšľala akou formou, pretože opäť z dielne KDH tá forma nevyšla, a tá forma, ktorá bola predtým, že mestské zastupiteľstvo môže takýto predmet podnikania zrušiť, sa nám vrátila ako bumerang obrovskými protestmi prokurátorov. A ja hovorím, že mestá a obce môžu čeliť rôznym súdnym sporom. A to nie je jednoduché. A my sa tým skutočne už pol roka zaoberáme. V meste Humenné sa tým zaoberáme pol roka a zaoberajú sa tým právnici. A pravidelne máme prokurátorov, ktorí na tom podľa mňa trvajú, a pravidelne mesto sa musí takýmito vecami zaoberať. Čiže ja som privítala pozmeňovací návrh, ja som sa pod neho aj podpísala, že teda petíciou 30 % môžu občania rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú automaty. Určite je to lepšia forma, ako je forma referenda, ktorá už, všetci vieme, že by bola veľmi ťažká, aby vôbec v niektorom meste prešla.

    Takže povedzme si, že niekedy to riešenie najjednoduchšie, ako to bolo v tom v zákone z dielne KDH, SDKÚ, nie je to najúčinnejšie a niekedy sa minie účinku práve tou právnou formou. Myslím, že ozaj všetci rovnako, a ja určite som proti takémuto patologickému hráčstvu, ale vidíte, že musíme nájsť takú formu a takú právnu úpravu, aby bola nenapadnuteľná a aby nespôsobovala také obrovské problémy aj mestám a obciam.

  • Pán poslanec Daniel Duchoň, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, mne sa nie celkom páčilo, že do akej roviny ste to vy postavili. Jednoducho ako keby my sme teraz, ako keby ten hazard tu neexistoval a my ho tu ideme nejakým spôsobom zavádzať alebo ešte viac, propagovať a liberalizovať, ale to tak nie je. Pretože tie úpravy, ktoré sú navrhované v rámci novely zákona, naopak, sprísňujú niektoré podmienky a očakáva sa, že pokles hracích automatov v konečnom dôsledku poklesne.

    A čo sa týka tej poznámky, ktorú tu mal minister vo vzťahu k prostitúcii, myslím si, že nikto si určite nebude robiť posmech z týchto osôb, pretože naozaj sú obeťou, ale zcela správne poukázala na farizejstvo mnohých ľudí, ktorí jednoducho sa tvária ako keby táto činnosť tu nebola, možno naozaj tam skláňajú hlavu, keď prechádzajú pri tom Slovnafte. A to, že tá prostitúcia tu je, je asi taký istý fakt, ako to, že aj ten hazard tu existuje a bude naďalej existovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Alojz Hlina.

  • Ja len drobnú poznámku k tomu, že ja som to už aj niekde inde počul a kolega Lipšic to tu spomínal, že čo spôsobujú niektoré závislosti, že keď niekto fajčí, tak zase to nie je až také zlé, lebo škodí len sebe, ale títo alkoholici, ľudia, ktorí berú drogy alebo gambleri, keby len škodili sebe, ale problém je, že škodia aj ľuďom okolo seba a rodine, čiže to je fakt vec, nad ktorou sa treba zamyslieť. A to len tak bokom.

    Ale on ešte spomínal tú nálepku na tom, ja by som tam ešte okrem toho čísla, možno nalepil ďalšiu nálepku, že skutočný víťaz v náhodu neuverí, že možno keby toto tých ľudí zaujalo. Ale možno už fakt sú v takom stave, ani možno to číslo nepomôže. Ale keď už jednu nálepku, tak kľudne by som tam takúto dolepil.

    A mňa zaujalo to, že sa my tu... Vcelku to oceňujem, tú zmenu, že je možné tú petíciu spísať. A ja som zvedavý, lebo tu naozaj, ja častokrát to používam, žijeme v takej smutnej krajine, ale že či toto bude pre, niekde, kde s tým majú problém, popud alebo podnet na to, aby tí ľudia prestali žiť v smutnej krajine a si vytlačili nejakú A-štvorku s podpisovými hárkami a urobili, lebo v zásade je toto vcelku reálne, oproti tomu pôvodnému návrhu, ktorý hovoril o tom referende.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším s faktickou je pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Takisto by som chcel zareagovať faktickou poznámkou na pána poslanca Lipšica. Mňa prekvapila tá štatistika, hovoril som o tom už v jednom zo svojich dnešných vstupov, že naozaj tie sociálne a spoločenské dopady sú vážne a tie náklady v sociálnej oblasti, ale napr. aj cez zdravotníctvo, cez liečbu týchto ľudí, sú vysoké, ale ten pomer na jedno euro príjmu do rozpočtu šesť eur nákladov na spoločenské dopady závislosti, nelátkovej závislosti, gamblerstva, ma prekvapilo naozaj toto číslo.

    Znovu by som chcel len podčiarknuť to, že je celospoločenskou nutnosťou chrániť ľudí od závislosti a škodlivého vplyvu pred alkoholom, fajčením, drogami, ale aj hracími automatmi, gamblerstvom. Ten celoeurópsky trend, nakoľko to sledujem, čo sa týka alkoholu, fajčenia, drog, je skôr v línii sprísňovania tejto ochrany ľudí. A mám taký pocit, že tento návrh zákona ide opačným smerom, zmierňuje túto ochranu. Hovoríme o zákone o ochrane nefajčiarov napr., kde chceme sprísniť možnosť fajčiť, jednoducho to poviem, fajčiť. Pretože keď hovoríme, ako chceme chrániť verejnosť, tak jedným z pomerne jednoduchých spôsobov je komplikovať prístup k týmto škodlivým a k závislosti vedúcim látkovým a nelátkovým záležitostiam. A tento návrh zákona ide presne opačným smerom, a preto mám s ním problém. Ak komplikujme ľuďom to, ako sa vedia dostať k hraciemu automatu, máme šancu, že budeme mať menej gamblerov. Tým, že dáme hrací automat a umožníme ho mať na každom rohu, logicky zvyšujeme možnosť vzniku gamblerstva u mnohých ľudí. To mi vadí na tomto návrhu zákona.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Vaľová, vy ku každému vystupujúcemu máte tie pripomienky z Humenného. Protest prokurátora, ako viete, nie je pre zastupiteľstvo nijako záväzným, u nás rozhodujú súdy o veciach, ktoré sú zákonné alebo ústavné. No tak dá protest prvý, poviete nie. Dá druhý, poviete nie. Dá tretí, poviete nie. Neviem celkom prečo nám toto pripomínate už po piatykrát. Treba mať proste odvahu. Toľko k pani poslankyni Vaľovej.

    K pánovi poslancovi Duchoňovi. No, vy hovoríte, že tento zákon neliberalizuje úpravu hazardu. No pokiaľ to správne chápem, tak jeden z dôvodov jeho predloženia okrem iného je aj zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu. Ak má zákon za účelom zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu z hazardu, tak z definície liberalizuje hazard. Iná možnosť, iné logické vysvetlenie to nemá. Proste budú ľudia viacej peňazí dávať do hazardu. Však? Lebo asi štát, verejný sektor bude mať viac z toho príjem, ale veď to je úplne jednoznačné. Tam sa nemusíme veľmi sporiť. Tento návrh zákona ako celok liberalizuje, výrazne liberalizuje prostredie hazardu na Slovensku. O tom asi by sme sa nemuseli sporiť.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy na základe rokovacieho poriadku je pán minister.

    Dávam mu týmto slovo, nech sa páči.

  • No, takže dobrý večer všetkým. Asi sa teraz zdržíme chvíľku pri niektorých poznámkach niektorých poslancov.

    A je mi ľúto, že Ľudo Kaník už nie je v miestnosti, aby som reagoval aj na jeho poznámky. Budem reagovať úplne bezprostredne.

    Pán poslanec Lipšic, vy vychádzate z definície záujmu vyšších finančných príjmov, fiškálnych príjmov v budúcom roku. Tie sú kľúčové zabezpečené vyššími odvodmi. To je kľúč, to znamená, k tomuto návrhu zákona je finančná doložka, ktorá hovorí o zvýšenom príjme štátneho rozpočtu v budúcom a v ďalších rokoch z titulu zvýšenia konkrétnych odvodov, odvodov, ktoré budú plynúť do štátnej pokladnice. Je tam dokonca časť, ktorá bude smerovať aj do obcí. To je kľúčové posolstvo a kľúčový nosič tejto novely.

    Všetko ostatné, dámy a páni, je do veľkej miery snaha sa vysporiadať s právnymi rizikami, ktoré zaviedla taká rýchla a trochu kontroverzná, prepáčte mi, novela z dielne poslancov KDH. Ak si to dobre pamätám, bol to poslanecký návrh alebo minimálne bol do veľkej miery pretláčaný poslancami KDH, ktorí boli súčasťou koalície. Ja tu nechcem teda dostať do nejakej prestrelky bývalých kolegov z koalície, ale keďže viete, že pracujem na rezorte financií s ľuďmi, ktorí sú tam roky, zažili mnohých ministrov, modrých, červených a iných, bohvie akých, vedia, pamätajú si veci, hej. Takže nadšenie technokratov, ja uznávam, že sú to technokrati, ale sú to ľudia, ktorí roky pracujú s legislatívou, ktoré sa týkajú hazardu, pracujú s reguláciou, lebo to je regulované odvetvie, si dobre pamätajú tí ľudia, že tie návrhy boli veľmi kontraverzné a aj s odporom vtedajšieho ministra Mikloša. Na záver vďaka tej rovnici, z ktorej vychádza, pri ktorej končí každé koaličné súžitie, to bolo s nejakým kompromisom prijaté ako také.

    Mňa, pán Lipšic, prekvapuje vaša bagatelizácia prípadu Humenného, lebo vy ste právnik, ja právnik nie som, v tejto situácii poviem, chvalabohu, nie som, ale ja vám môžem iba podať svedectvo, že tento zákon pripomienkovala Generálna prokuratúra. Tento zákon bol na základe rozporového konania, pretože sme neboli ochotní akceptovať rozpory alebo námietky Generálnej prokuratúry, a sa tento rozpor preniesol až na rokovanie Legislatívnej rady vlády. Vy poznáte tento orgán, aj keď za minulej vlády ste ho parádnym spôsobom zdecimovali. Teraz tam zase sedí nejakých osemnásť právnikov, ktorí majú na to často 18 názorov, ale vtedy pri návrhu tohto zákona sa zhodli v tom, že ustanovenie o VZN, o všeobecne záväzných nariadeniach je v rozpore s ústavou z hľadiska, z hľadiska zákazu činnosti nejakého druhu podnikania.

    Prepáčte, ale nie som naozaj právnik, nie som schopný vám doručiť formulácie, ktoré sú úplne správne, ale pokiaľ hazard nie je zakázaný ako legálna činnosť, a on nie je zakázaný ako legálna činnosť, tak ho z titulu všeobecného záväzného nariadenia rozhodnutím poslancov podľa tej skupiny právnikov, ktorí pracujú dnes pre Legislatívnu radu vlády, podľa Generálnej prokuratúry musí obecné zastupiteľstvo prísť k takémuto rozhodnutiu na základe nejakých, splnenia nejakých podmienok. To je alfa a omega celého sporu.

    Jasné, že biznis hazardu je poznačený skupinami podnikateľov, ktorí pracujú s obrovským kešom, uvedomme si to. Áno, pracujeme s ľuďmi, na druhej strane sú ľudia, ktorí pracujú s kešom, čo do veľkej miery môže navádzať, naozaj navádza aj na nátlak lobingových skupín, ktorými sú. A vy veľmi dobre viete, aj vy konkrétni poslanci, nechcem nikoho menovať, ale je mi úplne jasné, každá novela tohto zákona je predmetom veľkej diskusie a veľkých tlakov z vonku, z vnútra. Z vonku skupín, ktoré majú o to záujem, aby to dopadlo čo najlepšie pre nich, z vnútra často aj z hľadiska snáď dostať túto tému a zmocniť sa jej a využiť ju najlepším spôsobom.

    Ja som vám povedal už v úvode, snažíte sa mi nasadiť somársku hlavu a snažíte sa tvrdiť a podsúvať, že som hazard vymyslel, že som kasíno friendly, že to udržujem, že mám z toho nejaký prospech. Nie je to pravda. Kľúčový motív bol zabezpečiť viac prostriedkov do štátneho rozpočtu, zvýšiť odvody, čo sa deje v návrhu zákona.

    Druhým dodatočným kľúčovým dôvodom je, ktorý ide cestou toho zákona, a tú tému nedoniesli, nedoniesol rezort a nenájdete to ani v histórii toho návrhu novely zákona, je naozaj, sú to pripomienky z justičného okruhu. Z pohľadu právnikov Legislatívnej rady vlády a Generálnej prokuratúry je tam problém. A viete veľmi dobre, že neexistuje lepší biznis, neexistuje v tejto krajine lepší biznis, ako sa súdiť so štátom. Viete koľko máme sporov, viete koľko sporov sme prehrali. Ja sa v situácii, v akej sa nachádzame z titulu verejných financií celkovo - teraz nechcem politizovať, žiadny novinár nie je na balkóne - musíme sa snažiť predchádzať možným právnym sporom, keď na druhej strane sú naozaj silné finančné skupiny, ktoré toto môžu využiť.

    Ja som dnes absolvoval rozhovor s doktorom Procházkom, ktorý bol kľúčovou osobou pri návrhu tejto novely. Potvrdil mi to. Dúfam, že keď sa objaví v pléne, to potvrdí, naozaj sú tu náznaky retroaktivity, hlavne z hľadiska zastavenia fungovania licencií, pretože to je licencovaný biznis. To znamená, vystavíte niekomu licenciu za nejakých právnych podmienok, ten investuje nejaké prostriedky, ide do nejakého právneho prostredia, ktoré sa následne môže zmeniť. To je celý problém. To je celý problém, ktorý tu je.

    Pán Lipšic, ak vy bagatelizujete takúto formu hrozby nejakých majetkových škôd pre konkrétnu obec alebo pre štát, tak vám chcem pripomenúť niečo úplne čerstvé, nie veľmi príjemné pre vás, ale stáva sa to. V týchto dňoch riešim problém ministerstva spravodlivosti, ktorý mu pristál na stole, vykonateľný, definitívne vykonateľný rozsudok vo výške 2,3 mil. eur. Kauza Vrbovský tuším. Odňali ste možnosť vykonávania exekútorskej činnosti pánovi Vrbovskému tuším, ten už nie je ani nažive, ale jeho dedičia dostanú 2,3 mil. eur. Ja nechcem spochybňovať motívy, prečo ste to urobili. Je mi jasné, exekútorská činnosť, čo so sebou tiež môže prinášať. Ale asi ste to neurobili dobre. Asi ste to neurobili dobre, lebo dnes je na stole, dnes ide zaplatiť Slovenská republika, bez výhrad musíme zaplatiť 2,3 mil. eur. A to je možno tiež výsledok takéhoto prístupu.

    To je ako nádherné ako, vy mňa mora... Jednu vec si vyprosím, vy ste akože, vy ste známy v tejto krajine, vy sa považujete za morálny etalón. Nie ste morálnym etalónom. Hlboko do duše vám hovorím, nie ste žiadnym morálnym etalónom. To znamená, mne nebudete hovoriť o otázkach dobrého a zlého vkusu. Možno ho mám horší ako vy, ja som si ho nenechal cibriť za štátne peniaze, cez PR agentúru za štátne peniaze. Ja nie.

    Ak hovoríme, ak hovoríme o, dámy a páni, o počte výherných automatov, dodnes platiaca legislatíva hovorí o (v reštauračných zariadeniach, v krčmách a podobne), o počte automatov 12. To, čo ste urobili v tom návrhu, bolo to, že ste prehlásili krčmy za možné herne s počtom minimálne jedna, minimálne jedna. Nezdá sa vám to trošku formálne? Proste automat pri výčape dodnes, automat za stenkou, podľa vášho textu návrhu zákona, ktorý je dnes platný, ten už, ten už teda podľa vás je v herni bez pracovného pomeru, ako sa to dnes snažíme napraviť, bez toho, aby sme ich stavebne oddelili nejakou pevnou stenou s nejakými nákladmi s osobitným vstupom. Ja nechcem robiť súťaž toho, kto je lepší, kto je horší. Len uznajte aspoň trochu, že je tu tiež posun, posun vpred. Z 12 je teraz, je teraz návrh zákon, kde sa hovorí o dvoch, maximálne dvoch automatoch. Herňa má byť jasne definovaná, s jasným pracovným pomerom pre dozor, ktorý má dodržiavať zákony, zákony tejto krajiny. To znamená, sú tam náznaky. Ja by som bol aspoň trochu za vyvážený prístup. Neprijímam absolútnu, absolútnu kritiku, nie je to pravdou.

    Pozmeňovací návrh, ktorý predniesol Ľubomír Petrák, vznikol v spolupráci so ZMOS-om. Pretože naozaj, a to si treba povedať pravdu, pravdou je, že príjmy z hazardu sú nielen zaujímavé, ale že si štát zvykol na tieto príjmy. Zvykli si na ne aj obce. Ale proces, ktorý ste začali, a to ja musím, to musím zase podčiarknuť, že to funguje, proces, že ste dali možnosť vyjadrovať sa obci k tomu, že kde áno a kde nie, začal fungovať. A vyzerá, že ľudia majú záujem sa k týmto veciam vyjadrovať. Zatiaľ len cez obecné zastupiteľstvo. V prvom čítaní sme mali s pánom Zajacom výmenu ohľadom toho, že kto je a kto nie, kto to môže a nemôže robiť, ale naozaj ten návrh, ktorý je dnes na stole, hovorí o petícii, to znamená, o verejnom prejave nejakej mienky. Predsa je pre obecné zastupiteľstvo, pre konšelov, pre poslancov musí byť to lepší pocit, máte proste silnejšie kramfleky v tom, na takéto rozhodnutie, ktoré smeruje k zákazu biznisu.

    Ak hovoríte o kasínach, a to sú tie otázky fajčenia, pitia a podobných vecí. Viete čo by sa mohlo aj inak povedať o tej novele, ktorú ste presadili? Že bola kasíno friendly. Pretože vy ste urobili konkrétne opatrenia vo všetkých iných oblastiach, kde je hazard, ale v kasínach nie. Tak kde je nejaká rovnosť nejakých podmienok ako takých?

    Takže, takže na to, nezhodneme sa na tom, je mi to úplne jasné. Je to zaujímavá téma, je zaujímavá, vždy iná, keď ste v koalícii a v opozícii. Prijmite legitímny pohľad každého na svet. Prijmite pohľad aj ten, že dnes nepredstavujeme exekutívu, ktorá by sa chystala zakázať nejakú činnosť, ale sme pripravení túto činnosť regulovať. A stále vám hovorím, aj podľa skúseností, ktoré mám z obdobia rokov šesť až desať, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré má oveľa lepšie regulovaný tento biznis ako iné krajiny, ako okolité krajiny.

    A stále priznávam, že je tam čo robiť a čo ďalej naprávať. Aj výsledkom tejto novely by mohla byť snaha nájsť nejaký konsenzus. Ja sa o neho budem ešte pokúšať, pretože stále hovorím, v návrhu novely vo zverejnených pozmeňovacích návrhoch stále nie je riešený problém istého podozrenia, istej hrozby retroaktivity z hľadiska zákazu činnosti, alebo ukončenia činnosti licencie, ktorá je vydaná na dlhšie obdobie. Už som využil tú možnosť tu v pléne sa stretnúť s niektorými kľúčovými osobami z každého klubu, ktorý sa tejto činnosti venuje. Nežiadam podporu, žiadam len pochopenie o tom, aby sme hovorili spolu, viac hláv, viac rozumu. Nevnímam to ako tému, ako zákon, ktorý by mal nás politicky rozdeľovať.

    Chápem, že zodpovednosť je na našej strane, chápem, že nevidíte do detailov z hľadiska techniky legislatívy a konkrétnych problémov. Nežiadam podporu naprieč, ale žiadam aspoň možnosť konzultovať veci, o ktorých chceme hovoriť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenia pána ministra sú tri faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Lipšic.

  • Ďakujem. Dve poznámky. Po prvé, obávam sa, že problém súdnych rozhodnutí v neprospech štátu nie je len v tých rozhodnutiach, ktoré boli prijaté, ale aj v tých súdoch. Kauzy, ktoré sa ťahali ešte aj počas môjho pôsobenia, ako je v Školstrav, kde boli absurdné súdne rozhodnutia zaväzujúce na náhradu v obrovských množstvách, sú proste absurdné. Ale kvôli tomu predsa nebudeme rezignovať.

    Naviac je tu ešte jeden element, ktorý v tomto prípade ani nepoznám, lebo ten prípad mi už nič nehovorí. Akým spôsobom štát zastupuje svoje záujmy v rámci súdnych sporov? Ak ministerstvo spravodlivosti za bývalej éry, za bývalej vašej vlády na diskriminačné žaloby sudcov dávalo vyjadrenia - a je to pravda, sú diskriminovaní, treba im to priznať - tak potom mohli ísť do rovno zmieru. Akým spôsobom štát naozaj zastupuje svoje záujmy v súdnom konaní? Kedy ako, kedy ako, musím povedať. A sčasti potom aj kvôli tomu tie súdne rozhodnutia tak vyzerajú.

    Kto je, alebo nie je morálny etalón, nerozhodujeme tu my. A ja som sa tak nikdy nevyhlasoval. Povedal som vám pán minister, trvám na tom, že to, čo ste tu vyhlásili pri prvom čítaní, nepatrí do parlamentu. Ženy, ktoré sú pod návykovými látkami pri Slovnafte, sú obete trestnej činnosti. A som vás poprosil, aby ste na takú úroveň neklesli. To s mojou osobou nemá nič spoločné, vy ste na mňa neútočili. Mňa sa dotklo to, ako ste vystúpili. Lebo obete obchodovania s ľuďmi to je veľké svinstvo, musím vám povedať, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    S ďalšou faktickou, pani poslankyňa Vaľová.

  • Pán minister, ja vám dám úplne za pravdu, pretože my sa tu bavíme o škodlivosti, ale nebavíme sa, áno, všetci sme toho názoru, že treba hazard obmedziť, ale nebavíme sa o paškvile, ktorý bol z bývalej dielne KDH, o zákone, ktorý spôsobil mestám a obciam formou veľké problémy.

    Ja som očakávala od pána Lipšica, že práve o tejto forme sa bude baviť a nebude bagatelizovať, pretože je právnik. A musím povedať, že ako nájsť ten mechanizmus. My sme sa skutočne ako mesto k tomuto postavili podľa tohto zákona a očakávame presne, ako ste povedali, obrovský tlak, si neviete predstaviť, ktorý bol na mňa vyvíjaný ako na primátorku, dokonca aj vyhrážanie. Ja som odolala trištvrte roka. My sme odolali právne zatiaľ, ale čo sa stane, ak tieto skupiny, pán minister, presne, ako ste povedali, ktorí disponujú obrovským kešom a právnikmi, zrazu budú žalovať. Ale to bude spor nie mesta, ale spor štátu. Z toho dôvodu, že mestá a obce postupovali podľa zákona. A zákon je vyššia právna forma ako všeobecne záväzné nariadenie, čiže to bude spor štátu opäť. Takže jednu vec chcem povedať, áno, povedzme si na rovinu, poďme spolu, tak ako sme hovorili pred chvíľou, nájsť ten konsenzus, pretože pre mňa bolo rovnako neprijateľné, aby to bolo referendom. Lebo viem, že v takomto meste ako je Humenné, referendum neprejde. Ale je pre mňa prijateľné a legislatívne čistejšie, že ľudia môžu spísať petíciu. Ja som sa pod ten pozmeňujúci návrh tak isto podpísala.

    Čiže povedzme si pravdu, že problém je práve v tom zákone, ktorý ste presadili a ktorý môže doniesť na jednej strane, ja som spokojná, lebo ľudia mi začali viacej platiť, sociálne dávky nevynášali k hracím automatom, ale na druhej strane mestu môže reálne a štátu hroziť spor, pretože zákon je zlý a je nedokonalý po právnej stránke. A ja som prečítala protesty prokurátora, my sme sa odvolali aj na Generálnu prokuratúru a všetci uznali, že zákon je zlý.

  • S faktickou poznámkou ďalej, pán Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Morálne je to etalón, to nie si ty, to nie si ty, ani ty, ani ty, ani ty, ale ani ja, hej. Tak myslím si, že nemali by sme tak vzájomne ako napádať a možno sa tak aj osočovať, kto je, alebo kto nie je morálnym etalónom. Ani ja nie som ním.

    A čo sa týka tlakov z vnútra a z vonku. Pred nejakým časom v letných mesiacoch mali sme tuná letáky po laviciach, neviem, kto to rozdal, ale to bol lobing firiem prevádzkujúcich herne, na ktorých bolo napísané, že čo všetko, o čo všetko príde Slovenská republika, respektíve rozpočet našej krajiny, ak sa sprísni tento zákon o hazarde. Ten lobing bol zvonka, je to cítiť aj teraz, ale rovnako aj zvnútra.

    Pán minister, ak sa chce niekto zmocniť tejto témy, zmocnite sa jej vy. Vy sa jej spokojne zmocnite, tejto témy, nemusíme o tom rozprávať. Toľkokrát sme tuná rozprávali o tom náleze tej prokuratúry ako v tom Humennom. Pán Lipšic to tuná spomenul, nič sa nedeje. Chce na to odvahu a zamietnuť to. Aj nález Generálnej prokuratúry, ktorý sme spomínali v prvom čítaní, tiež nevidím problémom, ale, tak ako ste to medzi rečou povedali, vy nestojíte o to, aby došlo možno k tej dohode naprieč politickým spektrom. Ale my sme vám to aj ponúkli, aj keby bol to aj návrh ústavného zákona, prosím, ale museli by ste o to stáť. A máte túto vec z krku navždy. A nemusíme to, sa teraz doťahovať, že kto sa tejto témy zmocní, alebo kto sa nezmocní. Pán minister, uchopte sa tejto témy vy! A nemusí byť tuná tento hazard na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy, je pán poslanec Pavol Zajac.

    Týmto mu udeľujem slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v prvom čítaní som sa vyjadril pomerne dosť o svojich osobných skúsenostiach a politickom pohľade na tento návrh zákona. V druhom čítaní som bol presvedčený, že budem svoje vystúpenie zakladať na konzultácii a vyjadrení odborníkov, ktorí sa tejto téme venujú dlhodobo.

    Ale, pán minister, vaše záverečné vystúpenie po prvom čítaní, na ktoré sme už nemohli reagovať, ale aj dnešné vystúpenia mi nedajú, aby som predsa len k tomu sa ešte nevyjadril. Krátko, Generálna prokuratúra už aj dnes tu toľkokrát bola spomínaná, povedal som vám aj v prvom čítaní, nech pán premiér Fico požiada pána prezidenta, aby vymenoval právoplatne zvoleného generálneho prokurátora. Ak generálni prokurátori nemajú čo iné robiť, len napadať VZN-ka obcí a miest v hazardných hrách. Aj za posledné dni sa ukazuje, že kto má peniaze v tomto štáte, menšie alebo väčšie finančné skupiny, majú moc nad občanmi tejto krajiny a ich volenými zástupcami na obecnej, aj celoštátnej úrovni.

    V záverečnom slove ste použili slová, budem vás citovať: "Problém je, kolegovia z KDH, úplne selektívne, nehovorím to plošne, že keď obcujete s mocou, keď obcujete s mocou a ste v nejakej koalícii, tak tieto plamenné témy a tieto nálady vás opustia, pretože si viete vymeniť svoje pozície, svoje stoličky za to, že upustíte od takého príkreho postoja k veciam. Áno, ak máte pohľad na hazardné hry a na gambling ako taký, že to chcete zakázať, zakážte ho, choďte s touto témou do volieb."

    Pán minister, boli sme v koalícii, teraz sme v opozícii. A sme proti hazardným hrám. Ja nebudem tieto vaše slová niektoré používať, aj keď sme boli v koalícii, sme v opozícii, sme proti hazardným hrám.

    "A takisto sa," citujem vás znova, "a takisto sa postavte k ďalším negatívnym externalitám, ďalším ľudským činnostiam, ktoré ničia ľudské životy. Je to alkoholizmus, je to používanie drog. A čo tak prostitúcia, priatelia? Skláňate hlavy, keď chodíte okolo Slovnaftu, alebo vykúkate z okien?" Moja poznámka k tomu, ja som žil dovtedy v tom, že prostitúcia a drogy sú nelegálne. My sa tu bavíme, sám ste povedali, že gambling je legálny. A bavíme sa o regulácii prevádzky hracích automatov. Alkoholizmus, predaj alkoholu na Slovensku je predsa tiež regulovaný. Síce, môžeme sa o tom baviť, keď príde návrh zákona, či viacej alebo menej, ale je regulovaný.

    No a vo svojom vystúpení ste samozrejme sa pýtali aj mňa: "Pán poslanec Zajac, z vašich slov som presne cítil namyslenosť, nehnevajte sa, namyslenosť poslanca obecného zastupiteľstva. A čo vy máte od Boha tu ako moc, akože môžete rozhodovať o tom, čo sa má robiť a čo sa nemá robiť?" Tak ja si dovolím povedať, že človek sa stáva poslancom obecného zastupiteľstva tým, že mu ľudia dajú dôveru, a vyjadria ju vo voľbách, komunálnych voľbách.

    Vážení kolegovia a kolegyne, začnem citátom z denníka Korzár: "Vydýchané miestnosti s blikajúcimi obrazovkami sú nabité do posledného miesta. Pred herňami na malebnom námestí v Sabinove postávajú húfy matiek s deťmi. Dovnútra sa už nezmestia. Väčšinou márne čakajú, či sa hlave rodiny podarí z automatu vytlačiť nejakú výhru. Sabinovčania ich zhnusene obchádzajú. V deň vyplácania sociálnych dávok sa štrnásťtisícové mestečko, ktoré pred takmer päťdesiatimi rokmi preslávil prvý československý oskarový film Obchod na korze, zmenilo na hniezdo hazardu. Takto to vyzeralo v Sabinove predtým, kým mesto Sabinov ako prvé mesto, kde poslanci vlani v septembri celoplošne zakázali hracie automaty a videohry.

    ´Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale neľutujeme. Prinieslo osoh pre celé mesto,´ vraví prednosta mestského úradu Jozef Mačišák. V devätnástich podnikoch a krčmách mali gambleri k dispozícii šesťdesiatjedna výherných hracích automatov a videohier. Len na slávnom námestí boli štyri herne. Dnes v nich sídli pobočka banky, bývalá predajňa použitého oblečenia a ďalší priestor je na prenájom. ´Bola to hotová Sodoma - Gomora,´ hovorí spokojná mamička s dieťaťom v kočíku. ´V deň sociálnych dávok sa po námestí nedalo ani prejsť. Teraz je pokoj. Teraz je v meste pokoj. Mesto sa neskutočne vyčistilo. Cítime sa oveľa bezpečnejšie.´ Zákazom prišlo mesto o 60 000 eur. Toľko získavalo z poplatkov za udelenie licencie. Úspornými opatreniami sa však podarilo dieru v rozpočte zaplátať. Rok 2011 skončili s prebytkom.

    Vedúca oddelenia sociálnych dávok, sociálnych vecí mestského úradu Gabriela Harčaríková tvrdí, že rozhodnutie pomohlo aj sociálne najviac zraniteľným rodinám. Ako uviedla, terénni sociálni pracovníci majú pomerne podrobne zmapovaných poberateľov dávok. Takmer v každej sociálne odkázanej rodine bol aspoň jeden gambler. Prichádzajú aj o to málo, čo dostali na živobytie." Toto je úryvok z článku Zákaz hazardu vyčistil Sabinov redaktora denníka Korzár Mikuláša Jesenského zo septembra 2012.

    Mohol by som vám prečítať list, ktorý nám poslal, všetkým poslancom Národnej rady, pán farár Martin Majda, pán farár z Lomničky, kde mali obrovské problémy s prevádzkou hracích automatov, ale len pár viet. "Pravda o automatoch je jednoduchá, majú ich ľudia, ktorí chcú zbohatnúť na ľudskej biede a je im jedno, že rozbíjajú človeka, rodiny.

    Dovolím si jeden príklad, v našej farnosti a v blízkom okolí sme mali obrovské problémy s gamlerstvom. Horko-ťažko sa minulý rok presadilo dovolenie zakázať automaty cez VZN pre mestské a obecné zastupiteľstvá. Pýtam sa, prečo začalo po jednom jedinom roku zrazu vadiť niekomu, že tento zákon bol prijatý a chcú ho znova upravovať?"

    Pán minister, pán minister, samozrejme v novele je zopár dobrých vecí, ako stavebne oddelené a dozorom kontrolovateľné herne, alebo obmedzenie reklamy v podobe blikajúcich svietiacich jackpotov na našich uliciach. Zverejňovanie na automatoch telefónnych čísiel špecializovaných zdravotníckych zariadení na liečbu gamblerov je taký do neba volajúci nezmysel, že je až škoda o tom hovoriť. Radšej by mala ministerka zdravotníctva riešiť krízový stav a zmenšujúce sa množstvo zariadení, kde poskytujú túto diagnostiku a liečbu, lebo zachviľu už nebude ani kam volať.

    Ak sa kolegovia komplexne pozrieme na predkladanú novelu, zistíme, že je to klasický prípad štátneho výpalníctva. Robert Fico ako premiér tejto krajiny totiž za 7,5 mil., toľko je predpokladaný každoročný príjem do štátneho rozpočtu cez zvýšené poplatky a licencie, takže za týchto zvýšených 7,5 mil. dáva ochrannú ruku nad majiteľov a prevádzkovateľov hracích automatov a herní. Chráni ich pred rôznymi nespratnými aktivistami, ktorí by chceli rušiť a napádať. Ako ste to minule povedali v prvom čítaní, základné ústavné právo, právo na gambling.

  • Hlas v sále.

  • Ale áno, podnikanie, poviem. No k tomu ešte, ale hlavne chráni ich pred samosprávou, ktorá ako jediná môže, cez svoje VZN-ko, môže obmedziť hazard na svojom území vo svojich mestách a obciach. Hovorím, je to klasický prípad štátneho výpalníctva. Štát ti poskytne ochranu, a ty mu za tú ochranu dáš 7,5 mil. naviac.

    Takže po prijatí tejto novely budú spokojní premiér Fico s ministrom Kažimírom. Získajú ďalších 7,5 mil. eur. Budú spokojní aj majitelia kasín, hracích automatov, lebo sa zbavia Damoklovho meča nad ich hlavami s názvom miestna samospráva. A kto vlastne prehrá? Síce početná, ale bezmocná skupina päť a pol milióna občanov Slovenska. Finančne silní prevádzkovatelia hracích automatov budú mať navrch nad občanmi, ich volenými zástupcami.

    Prečo toľkokrát spomínam podmieňovanie referendom, teraz petíciou, pretože pán Petrák predložil pozmeňujúci návrh, s ktorým sa, predpokladám, stotožňujete. Pýtam sa, prečo, čím je také výnimočné podnikanie, prevádzkovanie hracích automatov? Čím je také výnimočné, že obec musí o prevádzke takejto rozhodnúť s nejakou podmienkou? Obecné zastupiteľstvo musí to schváliť s nejakou podmienkou. Predtým referendum, teraz petícia. Čím je výnimočné oproti tomu, keď chce niekto prevádzkovať, to je jedno, či pohostinstvo, reštauráciu, možno spaľovňu, možno skládku komunálneho odpadu? To si myslím, že sú tiež veľmi nebezpečné veci. A obecné zastupiteľstvo nemá podmienené svoje rozhodnutie petíciou alebo referendom.

    Ja som vám povedal aj v prvom čítaní, ja nemám absolútne nič proti aktivite občanov, ktorí sú ochotní zorganizovať referendum alebo petíciu. Veď to môžu urobiť aj dnes. Povedali ste, že obecní zastupitelia, keď budú mať ten tlak zospodu, dokonca ste povedali konšeli, keď budú mať ten tlak, že budú mať podpísaných tridsať percent, alebo v referende päťdesiat percent. Ale veď to môžu aj dneska! Občania predsa môžu usporiadať referendum, môžu spísať petíciu, môžu vytvárať ten tlak na svojich zástupcov v zastupiteľstvách.

    Takže jediný dôvod, ktorý ma napadá a ktorý ste povedali aj vy, je množstvo kešu peňazí, ktoré majú títo prevádzkovatelia hracích automatov. Ale to ich neoprávňuje k tomu, aby ich biznis bol niečím extra, niečím výnimočný.

    Aby táto debata naša nevyzerala iba čisto politicky, začiatkom novembra som oslovil odborníka na nelátkové závislosti a gambling, doktora Jozefa Benkoviča, primára oddelenia drogových závislostí Odborného liečebného ústavu psychiatrického Predná Hora a položil som mu niekoľko otázok. Prinášam vám otázky a odpovede...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, áno, pozreli ste sa aj vy na hodinky. Udrela 19.00 hodina. Na základe našich pravidiel prerušujem toto rokovanie. Budeme pokračovať vaším vystúpením ráno podľa programu.

    Ďakujem pekne.

    Pekný večer všetkým, dámy a páni.

    Pán minister, ďakujem.

  • Prerušenie rokovanie o 19.01 hodine.