• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štrnásty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Miroslav Číž, Pavol Goga, Igor Choma, Ivan Varga. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ľudovít Kaník.

    Chcem vás informovať, že na základe žiadosti navrhovateľov budú body 48 a 51 a body 50, 53 a 65 zaradené do návrhu programu nasledujúcej schôdze.

    Sú to tlače 212, 252, 243, 271 a 307.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k

    Správe o základných otázkach justície.

    Správa vlády má parlamentnú tlač 327, výsledky rokovania výboru sú v tlači 327a.

    Správu uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáš Borec.

    A nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Správu o základných otázkach justície, ktorá je iniciatívnym materiálom vlády Slovenskej republiky a ktorý vláda zobrala na vedomie dňa 5. decembra tohto roku.

    Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení okrem iného zaviazala vytvoriť predpoklady na obnovenie dôvery v súdnictvo, zvýšenie vymožiteľnosti práva a eliminovanie prieťahov v súdnom konaní. Vymožiteľnosť práva, dĺžka konania, efektívnosť konania majú vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Obzvlášť v období hospodárskej a finančnej krízy je nevyhnutné, aby výkon súdnej moci bol čo najefektívnejší pri súčasnom rešpektovaní ústavného trojdelenia moci a nezávislosti výkonu súdnictva.

    Dĺžka súdneho konania je dlhodobým a výrazným problémom slovenskej justície, hoci dochádza k postupnému skracovaniu jej priemernej dĺžky. V oblasti dĺžky súdneho konania pristúpilo ministerstvo spravodlivosti k novému prístupu vo vzťahu k odstraňovaní reštančných vecí.

    Ešte v letných mesiacoch tohto roku sa uskutočnilo rozsiahle aktívne zisťovanie stavu reštančných vecí a prijatých opatrení. Predsedovia súdov dostali pokyn, aby dohliadli na riešenie týchto vecí, pričom prijaté opatrenia budú vyhodnocované vždy na polročnej báze. V záujme čo najefektívnejšieho postupu vo vzťahu k súdnym prieťahom bude v krátkom čase zriadený poradný orgán ministra spravodlivosti, ktorý bude pravidelne vyhodnocovať prijaté opatrenia.

    Hneď po uvedení do funkcie bola z mojej strany vykonaná aj revízia k projektu informatizácie justície, pričom v zmysluplne a efektívne navrhnutých projektoch sa bude pokračovať, respektíve boli navrhnuté úpravy vychádzajúce predovšetkým z rozpočtového krytia v súčasnej finančnej situácii.

    Nie je možné opomínať skutočnosť, že nezastupiteľnú úlohu pri výkone súdnictva majú aj zamestnanci súdov, keďže zabezpečujú podmienky pre každodenný výkon súdnej moci. V prebiehajúcom období sa začala riešiť dlhodobo neuspokojivo riešená problematika odmeňovania zamestnancov justície. V tejto oblasti sme dosiahli výsledky, ktorými je zmrazenie valorizácie platov sudcov za rok 2013, pričom takto získané finančné prostriedky budú použité v prospech zamestnancov súdov a udržania sociálneho zmieru.

    V nadväznosti na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky dôjde k prehodnoteniu nastavenia takzvaných sudcovských zákonov. V snahe vyhnúť sa prehlbovaniu právnej neistoty je nevyhnutné poznať jasné stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky k jednotlivým sporným oblastiam vzťahu výkonnej, respektíve zákonodarnej moci k moci súdnej.

    Svoje nenahraditeľné miesto v činnosti justície musí mať aj vyvodzovanie zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania sudcov. Od volieb v roku 2012 bolo podpísaných šesť disciplinárnych návrhov z mojej strany voči sudcom, z nich dva sa v súčasnosti doručujú.

    Ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením začalo realizovať aj vážny a ambiciózny projekt na zefektívnenie súdneho konania, v histórii samostatnej Slovenskej republiky veľmi, veľmi unikátny projekt rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku.

    Nový komplex právnych úprav vytvorí predpoklady na priblíženie spravodlivosti občanom a na účinný boj proti súdnym prieťahom. Dôraz bude kladený na zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, keďže odbremenenie od neefektívnych či obštrukčných úkonov prispeje k jeho zrýchleniu a skvalitneniu.

    Súčasne s prácami na rekodifikácii procesného práva sa pracuje aj na rekodifikácii občianskeho práva hmotného Občianskeho zákonníka, aby Občiansky súdny poriadok so súvisiacimi predpismi nadobudol účinnosť súčasne s týmto Občianskym zákonníkom, ktorý bude obsahovo vychádzať z legislatívneho zámeru schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2009.

    Skúsenosti s platnou právnou úpravou poukazujú na potrebu upraviť aj súčasné nastavenie trestnej politiky. Z tohto dôvodu pracuje ministerstvo spravodlivosti spolu s novelizačnými komisiami na zmenách oboch trestných kódexov pre trestné právo hmotné aj trestné právo procesné, pričom tieto komisie sú zložené zo zástupcov všetkých právnických stavov vykonávajúcich trestné právo. Predpokladom akýchkoľvek zmien bude dôsledné štatistické analyzovanie vývoja trestnej činnosti a uložených trestov.

    Základným cieľom novelizovania trestných kódexov je vytvoriť spravodlivejší Trestný zákon a účinnejší Trestný poriadok, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, zvyšovať autoritu súdov a obmedzovať obštrukcie zo strany obvinených a obžalovaných.

    Ďalšie systémové zmeny budú rozpracované v koncepcii stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktoré sa chystá na apríl budúceho roka a ktorým sa zároveň podrobnejšie rozpracujú pripravované opatrenia legislatívnej i nelegislatívnej povahy.

    Podkladom pre dokončenie koncepcie budú aj výsledky prebiehajúcich diskusií na pôde novelizačných a rekodifikačných komisií, ktoré sme zriadili na pôde nášho ministerstva.

    Na záver mi dovoľte uistiť vás, že vláda Slovenskej republiky i ja osobne podporujeme vedenie kultivovaného dialógu o stave justície, ktorého výsledky môžu významne prispieť k zvýšeniu dôvery občanov v právny štát.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Róberta Madeja, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania Správy o základných otázkach justície, ktorá je uvedená ako tlač 327 v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 11. decembra 2012 č. 316 pridelil Správu o základných otázkach justície Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu.

    Schôdza ústavnoprávneho výboru bola zvolaná na 18. decembra 2012. Ústavnoprávny výbor správu prerokoval a uznesením č. 157 odporúča Správu o základných otázkach justície vziať na vedomie.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k predmetnej správe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub KDH Pavol Hrušovský, za poslanecký klub SDKÚ - DS Lucia Žitňanská, za poslanecký klub SMER - SD Róbert Madej, za poslanecký klub SaS Richard Sulík, za poslanecký klub MOST - HÍD Gábor Gál a poslanecký klub OĽaNO Igor Matovič.

    Ďalej sú písomne prihlásení: Andrej Hrnčiar, Daniel Lipšic, Alojz Hlina, Jozef Mikloško, Ivan Štefanec, František Šebej, Mikuláš Huba a Anna Vitteková.

    Teraz má slovo pán poslanec Pavol Hrušovský.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani podpredsedníčka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril k predmetnému bodu, ktorý bol dodatočne zaradený na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré rokovanie bolo viac-menej vynútené neochotou vládnej koalície rešpektovať ústavné práva opozičných poslancov Národnej rady, ktoré sa ústavným a zákonným spôsobom domáhali diskutovať o tom, o čom diskutujeme dnes a o čom sme diskutovať chceli už pred mesiacom v čase, možno kedy tá situácia bola ešte akútnejšia vzhľadom na niektoré skutočnosti, ktorých sme boli vtedy svedkami, a rozhodnutie niektorých súdov, ktoré vyniesli nielen pre nás, ale aj pre občanov Slovenskej republiky nepochopiteľné rozhodnutia. Preto, pán minister, ste sa tak trošku stali obeťou neochoty poslancov vládnej koalície, ktorých reprezentujete. Možno si myslíte, že nie ako politik, ale vy tým, že ste sa dali vymenovať, ste túto zodpovednosť ústavného činiteľa na seba prevzali. Prevzali ste zodpovednosť nielen za odborné, ale aj politické riadenie rezortu ministerstva spravodlivosti.

    Ja som rád, že táto správa je dnes tu na stole, ale som nerád, že je taká, aká je. Ona je poznačená do istej miery dobou, okolnosťami a rýchlosťou, za akých ona vznikala, a ja ju považujem len za formálne splnenie si vašej povinnosti, aby Národná rada o tomto dokumente rozhodovať mohla.

    Preto by som chcel hneď na úvod požiadať vás, kolegovia zo SMER-u, aby ste sa nenechali opojiť mocou. Naozaj, táto oblasť politiky by mala ísť naprieč všetkými politickými stranami, ktoré sme zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky, preto, lebo otázka vymožiteľnosti práva je aj o charaktere štátu. Chcel by som sa dotknúť niektorých politických - či už rozhodnutí, alebo pocitov, ktoré mám a ktoré sú pocitmi nielen mňa, ale sú v mnohom aj pocitmi iných občanov Slovenskej republiky, s ktorými sa stretávam, ktorí nad stavom zákonnosti vymožiteľnosti práva a stavom slovenskej justície krútia nepochopiteľne hlavou a kladú si otázku, čo sa to vlastne v Slovenskej republike deje.

    Začnem tým, čo historicky je najstaršie, a to sú, to je obdobie roku ´95, kedy hanebným spôsobom vtedajšia vládna garnitúra zavliekla vtedy slovenského prezidenta Michala Kováča syna do zahraničia. Od toho času sme sa pokúšali viackrát politicky tento hanebný skutok objasniť, avšak v ceste pri hľadaní spravodlivosti nám stáli vždy Mečiarove amnestie, ktoré boli dôvodom či už nemožnosti konať vyšetrovateľom alebo orgánom činným v trestnom konaní a súdom spravodlivo páchateľov, ktorí sa mohli dopustiť tohto skutku, aj odsúdiť.

    Netvárme sa, dámy a páni, že je to už dávno, že ľudia si na to nepamätajú, že nechajme to tak, dnes je úplne doba iných problémov a že už to ani nikoho nezaujíma. Musí nás to zaujímať preto, lebo ja som stále presvedčený o tom, že táto kauza je kauzou, ktorá zanechala veľmi na slovenskej novodobej histórii zlú stopu a ktorej sme povinní sa zbaviť za akýchkoľvek okolností a musíme na to vynaložiť všetko úsilie. Ten skutok sa, priatelia, stal. Prezidentovi Kováčovi syna uniesli. Nestrkajme hlavu do piesku, že nemáme dosť hlasov na to, aby sme prijali rozhodnutia, ktorými by sme spravodlivosti zadosť učinili. Preto sa pýtam, či je to vôbec možné, aby sme tento stav aj ďalej tolerovali, aby sme ho ďalej možno trpeli u človeka, ktorý znášal isté ľudské, politické, ale aj občianske utrpenie v tom čase, kedy vládna garnitúra sa na takéto konanie odhodlala.

    Preto by som chcel apelovať na všetkých nás a v prvom rade na vás, kolegovia zo SMER-u, urobme všetko pre to, aby sme sa zbavili tejto traumy z minulosti, aby sme aspoň budúcim generáciám ukázali, že sme schopní aj s takýmito rozhodnutiami sa vysporiadať. Teda kladiem si otázku, či je to možné, aby sme v takomto štáte slobodne žili, mysleli si, že spravodlivosť funguje tak, ako fungovať má?

    Ja osobne som presvedčený, že v mnohom otázka vymožiteľnosti práva nespočíva len v otázke kvalitnej legislatívy. Častokrát je to, a možno niekedy viacej v osobách, ktoré majú zverenú, majú zverený výkon spravodlivosti v tomto štáte do svojich rúk. Znovu si kladiem otázku, či sme spokojní a či ten obraz slovenskej spravodlivosti, na čele ktorého stojí predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, je skutočným obrazom tváre človeka, ktorý je zárukou a istotou, že spravodlivosť v tejto krajine bude fungovať v zmysle ústavy a zákonov.

    Pamätáme sa, aká dráma sa odohrávala tu v parlamente v čase, kedy vtedy ešte pán minister ako politický nominant vtedajšej vládnej koalície bol z jedného dňa ako nepolitik navrhnutý do funkcie Najvyššieho súdu, a nielen navrhnutý, ale do funkcie predsedu Najvyššieho súdu bol aj zvolený a vymenovaný!

    Dámy a páni, je to normálne takáto personálna politika? Pýtam sa ďalej, či je normálne, aby podozrenia, ktoré zaznievajú a nielen v tejto sále, ale aj z úst generálneho prokurátora o tom, že tento človek mal kontakty s mafiánom, s drogovým dílerom, ktorý je dnes právoplatne odsúdený, avšak v inej krajine, bol dôveryhodným človekom, a či, pán minister, si myslíte, že je to v poriadku? Pýtam sa, či človek, ktorý reprezentuje tvár spravodlivosti a píše predsedníčke Ústavného súdu Ivette Macejkovej, že zasahuje do nezávislosti rozhodovania Ústavného súdu, môže byť na čele najvyššej súdnej moci v tejto krajine! Tieto otázky, dámy a páni, si nekladiem len ja. Na tieto otázky neviem odpovedať ako poslanec Národnej rady pri mnohých stretnutiach a rozhovoroch s občanmi, s ktorými sa rovnako ako vy stretávam aj ja. Dokonca tento človek si trúfa na to, aby vysúdil od Generálnej prokuratúry 150-tisíc eur ako odškodné za to, že sa opovážil vtedy generálny prokurátor Trnka oznámiť, že súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj tieto dôkazy. Ja to nepovažujem za normálne, a preto aj tieto problémy patria do oblasti a témy, o ktorej dnes diskutujeme a ktorú ja považujem za jednu z náležitých a dôležitých politík, ktorá ak nebude fungovať, občania stratia nielen dôveru v politikov, ale stratia dôveru aj vo vymožiteľnosť práva.

    Ešte jeden, ešte jednu poznámku k Štefanovi Harabinovi. Dámy a páni, dozvedel som sa, že je viacej ako mesiac práceneschopný. Prajem mu ako človek skoré uzdravenie. Ale ako je možné, že tento človek bráni tomu, aby mal zvoleného svojho štatutára, ktorý ho bude zastupovať, myslím tým podpredsedu Najvyššieho súdu? Je to normálny stav, dámy a páni? Ja si osobne myslím, že to normálny stav nie je.

    Za normálne nepovažujem ani to, že človek, ktorý je podozrivý a obvinený z viacerých vrážd, po dlhom hľadaní je eskortovaný na Slovensko a po pár mesiacoch sudca súdov Slovenskej republiky vynesie rozhodnutie, ktorým tohto podozrivého človeka prepustí z vyšetrovacej väzby a on nám ujde do zahraničia, odkiaľ ho nevieme dostať. Je to, dámy a páni, normálny stav zákonnosti a vymožiteľnosti práva? A teraz úmyselne nehovorím o politických garnitúrach, za ktorých sa to stalo. Hneď na úvod som povedal, že za túto oblasť politiky nesieme zodpovednosť všetci, ale niektoré rozhodnutia predsa len nemôžem nepomenovať ako vyslovene politické rozhodnutia. A medzi takéto rozhodnutia považujem aj nerešpektovanie právoplatne prijatého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zvolení generálneho, kandidáta na generálneho prokurátora pána Čentéša.

    Ak pán prezident mal a má dôvody, nech nám ich oznámi, môžeme s nimi súhlasiť alebo nesúhlasiť. Nezostáva nám nič iné, ako rešpektovať jeho ústavné kompetencie, ale považujem za nenormálne, aby dva roky Slovenská republika nemala generálneho prokurátora len preto, lebo si niekto hľadá čudné dôvody, výhovorky - či už na základe toho, že musí rozhodnúť Ústavný súd, alebo iné, ktoré sú zatiaľ tajomstvom možno aj pre samého pána prezidenta.

    Preto je najvyšší čas, dámy a páni, aby sme sa problémom justície, fungovania súdnej moci, vymožiteľnosti práva a zákonnosti začali s plnou vážnosťou zaujímať. Položil som niekoľko otázok, ktoré podľa mňa dnes zásadným spôsobom ničia dobré meno slovenského súdnictva. Ak by sme, alebo ste, lebo v tejto chvíli máte absolútnu politickú väčšinu, mali ochotu, ale najmä odvahu ich riešiť, som presvedčený, že verejnosť zmení názor na súdnictvo a prokuratúru Slovenskej republiky. Som presvedčený, že mnohí ľudia vrátane sudcov si budú môcť povedať, že čestný život sa oplatí.

    Dovoľte mi, aby som na záver môjho vystúpenia predložil Národnej rade vyhlásenie k amnestiám udeleným Vladimírom Mečiarom. Navrhujem, aby Národná rada prijala vyhlásenie nasledovného znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že amnestie udelené bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom, týkajúcich sa zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a zmareného referenda, boli nemorálne a bezprecedentné rozhodnutia nezodpovedajúce princípom právnej istoty a spravodlivosti. Prijatie amnestií vtedajšou vládnou garnitúrou zabránilo objasniť, vyšetriť a potrestať všetkých tých, ktorí tento hanebný čin zavlečenia prezidentovho syna a občana Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky zosnovali a uskutočili.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • S faktickými poznámkami, na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mičovský.

  • Dobré ráno. Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj váženému poslancovi Hrušovskému. Ja si myslím, že existujú symboly dobra a zla, vždy a vo všetkom. A práve tie symboly sú veľmi dôležité. V tomto prípade jeden zo skutočných symbolov zla je to, čoho ste sa, pán Hrušovský, dotkli. To sú tie amnestie, ktoré ozaj vytvorili čosi, čo tlačíme pred sebou a čo sa nedá preskočiť, len vyriešiť.

    Ja si myslím, že tento strašidelný symbol zla v našej spravodlivosti, ktorý nás tlačí, je možné premeniť aj na symbol istého pokánia a premeniť ho aj na symbol dobra. A to je v tom prípade, ak sa skutočne dokážeme pozrieť na tento prípad tak, že prelomíme to, čo nazývame retroaktivitou, ktorá je neprípustná údajne a ktorú si nevieme v našom súdnom a právnom štáte už predstaviť.

    Ja si myslím, že si ju musíme vedieť predstaviť, pretože v opačnom prípade tento balvan nás bude tlačiť naďalej. A ja som presvedčený, že štát a jeho ústavní činitelia predsa nemôžu mať ruky, nohy, alebo istú časť svojho tela namočenú v krvi. A ja sa obávam, že tu na rukách niektorých ústavných činiteľov možno je aj krv! A toto je vec, ktorú si ja osobne neviem predstaviť, aby sme sa stále tvárili, že je to niečo, čo sa kvôli retroaktivite, respektíve jej neprípustnosti nemôže už napraviť.

    Preto sa veľmi pridávam k tomu, čo ste povedali. A vždy, pokiaľ budem sedieť na tejto stoličke, budem hlasovať za to, aby sa dali vyšetriť tie nemorálnosti, ktoré mňa osobne ťažia a som presvedčený, že ťažia veľa občanov v našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Za poslanecký klub SDKÚ - DS vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, zvyknem z tohto miesta sa snažiť hovoriť krátko, ale dnes to bude možno dlhšie, tak poprosím o trpezlivosť.

    Začnem na úvod krátko tým, prečo dnes vlastne rokujeme o Správe o základných otázkach justície. Rokujeme o tejto správe preto, pretože naozaj v posledných mesiacoch vzbudilo pohoršenie niekoľko rozhodnutí slovenskej justície, ktoré naozaj možno považovať za také, ktoré sú v príkrom rozpore s elementárnym vnímaním spravodlivosti občanov na Slovensku.

    Áno, je to to rozhodnutie slovenských súdov o tom, že bývalý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč sa má ospravedlniť Ivanovi Lexovi za to, že si dovolil povedať, že SIS vedená Ivanom Lexom má prsty v únose jeho syna. Áno, je to aj trestné stíhanie Zuzany Piussi, ktorá si dovolila natočiť film o pomeroch v justícii. Áno, je to aj 150-tisícové odškodnenie Štefana Harabina za to, že vtedajší generálny prokurátor Trnka potvrdil, že áno, nahrávka s Bakim Sadikim naozaj v nejakom spise na Generálnej prokuratúre bola.

    To sú naozaj informácie a rozhodnutia, ktoré vzbudzujú tú základnú otázku, čo je elementárna spravodlivosť, a preto je úplne na mieste, že poslanci opozície požiadali o zvolanie mimoriadnej schôdze a požiadali o to, aby táto, tento parlament rokoval o stave justície na Slovensku. Nie preto, že by sme chceli od vlády, aby zasahovala do rozhodovania súdov alebo prokuratúry. Nie preto, že sme si nie vedomí toho, že vláda ani zákonodárny zbor nesmú zasahovať do rozhodovania súdov ani do ostatných orgánov, ktoré sú súčasťou justičného systému. Ale preto, že vláda Slovenskej republiky, ako aj Národná rada Slovenskej republiky ako zbor volených zástupcov občanov majú legitimitu a súčasne povinnosť v rámci svojich ústavných kompetencií meniť právne prostredie a ovplyvňovať politickú aj spoločenskú klímu aj vo vzťahu k justičnému systému tak, aby sa zvyšovala vymáhateľnosť práva, aby Slovenská republika garantovala všetkým svojim občanom prístup k spravodlivosti a aby občania mohli justičnému systému dôverovať.

    A ak sa objavia takéto prípady, o ktorých som hovorila, ktorých naozaj elementárna spravodlivosť je v rozpore s jej justičnou aplikáciou, občania majú právo vedieť, na ktorej strane barikády, tejto pomyselnej barikády vláda stojí a na ktorej strane tejto pomyselnej barikády stojí parlament. Preto je úplne na mieste na túto tému sa v parlamente rozprávať.

    Žiadali sme mimoriadnu schôdzu. Bolo to odmietnuté. Nebudem sa vracať k tomu obštruovaniu zo strany vládnej koalície. Chcem sa však vrátiť na začiatok. To znamená tam, kde sme začali, pretože dnes, aj keď to pán minister prezentoval ako iniciatívny materiál vlády, dnes sme sa vlastne vrátili len na začiatok. A síce k tomu, čo sme žiadali pôvodne v rámci nášho návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze.

    A keďže sme vtedy žiadali alebo navrhovali aj prijať isté uznesenia, tak si dovolím aj predniesť návrh uznesenia tejto snemovni: Národná rada Slovenskej republiky po a) vyjadruje vážne znepokojenie nad prehlbujúcim sa stavom znižovania dôveryhodnosti justície na Slovensku, ktorý vo svojich dôsledkoch a v prípade jeho ďalšieho prehlbovania sa aj v jeho vyostrenej podobe môže ohroziť jeden z troch základných pilierov demokracie na Slovensku, ktorého inštitúcie, nezávislé a nestranné, by mali predstavovať pre občanov tejto krajiny záruku, že sa môžu domôcť svojich práv a oprávnených nárokov v primeranom čase a na správnom mieste.

    A po b) žiada vládu Slovenskej republiky, aby koncepciu stabilizácie a modernizácie súdnictva, ku ktorej sa zaviazala schváleným programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do konca marca 2013.

    Koncom marca 2013 to bude rok od volieb a od nástupu tejto vlády a je, myslím, na mieste požadovať od vlády, aby aj parlament vedel o tom, aké má vláda úmysly s justíciou. Toľko na úvod môjho prejavu, aby sme vybavili takpovediac aj formálnu stránku tohto bodu programu, o ktorom teraz rokujeme.

    A teraz prejdem aj k obsahovej podstate tohto bodu programu, a síce k obsahu správy o základných otázkach justície. Budem sa venovať najskôr krátko tomu, čo v tejto správe je, ale potom hlavne tomu, čo v tejto správe nie je.

    Takže najskôr to, čo v tejto správe je. Keď si odmyslím krátku pasáž, je to niekde na strane 8, kde táto správa hovorí o politizácii justície, inak táto časť vyzerá tak, ako keby ju písal Úrad vlády, a nie ministerstvo spravodlivosti, lebo je to pasáž, ktorá, musím povedať, ani rétorikou nezodpovedá vyjadrovaniu pána ministra, ale skôr vyjadrovaniu Roberta Fica, tak odmysliac si túto pasáž, to, čo je v nej napísané, je sumár informácií, o ktorých sa dá vecne diskutovať.

    Iste musím povedať, že vzbudilo mi na tvári úsmev, keď som si prečítala, ale aj teraz vypočula od pána ministra niečo o novom prístupe k odstraňovaniu reštančných vecí. Citujem, uskutočnilo sa krátko po nástupe vlády "rozsiahle aktívne zisťovanie stavu reštančných vecí a prijatých opatrení". Tak áno, vzbudzuje to vo mne úsmev, pán minister. Pretože, veď už dlhé roky sa štvrťročne aktualizujú údaje o stave reštančných vecí. A sú na intranete. A dlhé roky sú tieto správy predmetom pravidelných porád s predsedami súdov. Ja som rada, že v tomto budete pokračovať. A len to, prosím, nenazývajme nový prístup.

    Iste, mohla by som spomenúť aj to, že uvádzate, ako málo peňazí sa minulo na elektronizáciu justície. Napríklad v roku 2011. A pripomenúť, že možno v návrhu rozpočtu tých peňazí bolo málo, ale zároveň rozpočtovým opatrením tu prítomného ministra financií vtedajšieho Ivana Mikloša rozpočet ministerstva spravodlivosti dostal štyri milióny eur na elektronizáciu, za čo ešte vlani bolo nakúpených, nakúpených počítačov na súdy za skoro jeden a pol milióna eur, pretože správa hovorí aj o tom, v akom zlom stave je súdnictvo, pokiaľ ide o vybavenie, tak treba uviesť aj tieto údaje.

    A už ostrejšie, ale by som mohla namietnuť voči vete na strane 2, kde píšete: "Väčší počet funkčných miest sudcov bol neobsadený hlavne vinou zmien systému výberu sudcov." Opakujem: "Väčší počet funkčných miest sudcov bol neobsadený hlavne vinou zmien systému výberu sudcov." Veď to nie je pravda! Tie sudcovské miesta boli neobsadené preto, lebo Súdna rada sa rozhodla nerešpektovať platnú a účinnú právnu úpravu, ktorú schválil tento parlament! Tak to treba naplno povedať, a nie chodiť okolo toho.

    Ale toto všetko podľa mojej mienky, čo by som mohla spomenúť z tejto správy a možno aj nejaké ďalšie drobnosti, nie je to, čo považujem za až tak podstatné. Zhodneme sa, že máme asi dva veľké problémy v justícii. Jeden problém je rýchlosť súdnych konaní a efektívnosť justičného systému ako takého. A druhý problém je dôveryhodnosť justície.

    Asi dokážeme vecne diskutovať na tému rýchlosti súdnych konaní a efektívnosti systému. Áno, asi dokážeme sa zhodnúť na tom, že justícia potrebuje podmienky, že potrebuje elektronizáciu, preto som rada, že plánujete pokračovať v projektoch elektronizácie. Ale zároveň je pravda, že to nestačí. A ak chceme zrýchliť súdne konanie a zefektívniť justíciu, tak platí, že žiaden predpis, žiadna elektronika nie je tu samospasiteľná, že tá podstata tkvie asi v organizácii práce, riadení práce, v tlaku na zmeny v organizácii práce.

    Áno, aj v tom, že treba dobojovať ten súboj o to, čo je to vlastne nezávislosť sudcu, že používať počítač a dodržiavať lehoty nie je nijako v rozpore s nezávislosťou sudcu. Ale myslím si, že tu vieme vecne diskutovať a tu, myslím, vieme rozumné opatrenia aj zo strany opozície podporiť.

    Áno, v správe sa korektne píše, že od roku 2005 klesá priemerná dĺžka súdnych konaní vo všetkých hlavných agendách, a to každoročne. Od roku 2005 nastal ten zlom po tom, čo v rokoch 2002 až 2004 postupne pribudlo do justičného systému osemsto vyšších súdnych úradníkov. Čiže, súdny systém bol obohatený o osemsto kvalifikovaných ľudí právnikov, ktorí začali pomáhať sudcom.

    Áno, štatisticky priemerná dĺžka súdnych konaní sa skracuje. A to je dobré. Napriek tomu ale klesáme vo všetkých rebríčkoch dôveryhodnosti - či slovenských, alebo medzinárodných. A tu sa dostávame k tomu, v čom sa nezhodneme. Nezhodneme sa totiž v tom, že problémom dôveryhodnosti alebo nedôveryhodnosti justície je len, ako píšete, nedostatok vzdelávania sudcov, individuálne zlyhania a to, čo nazývate mediálnou justíciou.

    Inak ja si nemyslím, že justícia je nekritizovateľný systém. A nezhodneme sa v tom, že keď zmeníme trestné kódexy, zrekodifikujeme občianske právo a občas bude niektorý sudca disciplinárne stíhaný, tak bude po problémoch.

    A teraz sa dostávam k tomu podstatnému, a síce k tomu, čo v správe o základných otázkach justície nie je. Pretože nie je tu, nie je tu zmienka, nie je tu ani len zmienka napríklad, a toto bude výber príkladov, nie je tu zmienka o korešpondencii medzi predsedníčkou Ústavného súdu a predsedom Najvyššieho súdu, v ktorej si šarmantne píšu a ja to musím odcitovať. Predseda Najvyššieho súdu píše predsedníčke Ústavného súdu: "Postup Ústavného súdu vykazuje extrémny nesúlad s akoukoľvek všeobecnou predstavou o spravodlivom rozhodovaní." Na to mu odpovedá predsedníčka Ústavného súdu, citujem niektoré výňatky, ktoré boli publikované: "Spôsob, akým ste sa vyjadrili, nevyhnutne evokuje pocit, že máte osobný vzťah k prerokúvanej veci alebo k jej účastníkom." To píše predsedníčka Ústavného súdu predsedovi Najvyššieho súdu, aby sme si rozumeli. "Vaše výhrady nie sú ničím odôvodnené, vyslovujete iba svoje úsudky a to nesprávne. Je zjavné, že vám nie je zrejmý zákonný rámec vašich kompetencií, a preto vám ich pre poriadok a profuturo pripomeniem. Nemáte právomoc podávať akékoľvek vyjadrenia či vznášať námietky zaujatosti v predmetnom konaní. Nie ste oprávnený nepodložene obviňovať Ústavný súd Slovenskej republiky." To z korešpondencie šéfov najvyšších ústavných inštitúcií na Slovensku!

    Nie je tu ale ani zmienka o neuveriteľných tlačových správach predsedníčky Ústavného súdu vo vzťahu k sudcovi Ústavného súdu Oroszovi, ktoré publikuje na stránke Ústavného súdu Slovenskej republiky. Necitujem, lebo by som hovorila príliš dlho, ale všetci si to môžme prečítať na stránke Ústavného súdu.

    Nie je tu ale napríklad ani zmienka o zmenách v zložení senátu, ktorý rozhodoval na Najvyššom súde v známej kauze Lemikon, napríklad. Tu inak Ústavný súd konštatoval, že tieto zmeny v senáte boli v rozpore s princípom zákonného sudcu. To konštatoval Ústavný súd.

    Nie je tu ani zmienka o neuveriteľnom rozhovore, naozaj neuveriteľnom rozhovore, ktorý poskytol sudca Štefanko pre Hospodárske noviny na jeseň tohto roku, kde hovoril okrem iného aj o účelových zmenách senátov a týkalo sa to aj rozhodovania v kauze Lemikon. Nič sa nedeje!

    Nie je tu ale ani zmienka o tom, že Ústavný súd vie niekedy o protiústavnosti zákonov rozhodovať strašne rýchlo, ako to bolo teraz v prípade platov zdravotných sestier, a niekedy, ale naozaj veľmi, veľmi pomaly, keď si pamätáme zákon o opatreniach, mimoriadnych opatreniach na, pri výstavbe diaľníc. Tam trvalo vyše roka, kým Ústavný súd rozhodol vôbec o prijatí tohto návrhu opozície! A tu sa pýtam, často používate to slovo "politizácia", tak vo všetkých týchto prípadoch sa pýtam, keď teda politizácia, v koho prospech bola táto politizácia?

    Nie je tu zmienka o aktuálnej kauze Glanze House na Generálnej prokuratúre ani o tom, ako to kulantne vyriešil námestník Tichý.

    Nie je tu ani zmienka o tom, že prokuratúra nemá už skoro rok a trištvrte svojho generálneho prokurátora a stále vo všetkých týchto prípadoch, o ktorých som hovorila, mohla by som menovať ďalšie, ale toto sú asi tie najznámejšie, v čí prospech sa koná alebo nekoná v týchto prípadoch. V prospech tých, ktorí, ako vravíte, politizujú justíciu, alebo v prospech tých, čo hovoria o politizácii v justícii, aby prekryli svoj vlastný problém?

    Áno, vážení kolegovia, vláda a strana SMER rada hovorí o politizácii v justícii, a to treba povedať, áno, veď politika vstupuje aj do justície. Politici robia zákony, je to legitímne, politici volia sudcov Ústavného súdu, tu v tejto snemovni, politici tu v tejto snemovni volili sudcov, volili aj predsedu Najvyššieho súdu, to už sa zmenilo. Dnes predsedu Najvyššieho súdu aj generálneho prokurátora menuje prezident.

    Ale možno je dobré si niektoré, niektoré momenty z minulosti, niektoré rozhodovania politikov z minulosti pripomenúť, pretože začínajú o justícii hovoriť aj niektorí mladí kolegovia, ktorí, ktorí tu možno v tých časoch ešte neboli a možno sa ešte ani justícii nevenovali. Pán poslanec Madej je tu síce už dlho, ale pokiaľ si pamätám, pri niektorých kľúčových momentoch sa skôr venoval tomu, že nosil pozmeňovacie návrhy od pani ministerky Tomanovej do sociálno, zo sociálneho výboru, takže možno tiež nezaškodí si zopakovať.

    Tak trošičku historicky. Ktorý minister spravodlivosti za ktorej vlády hovoril o sudcoch ako o frackoch blbých ako tágo? Pokiaľ si ja pamätám, bolo to za Mečiarovej vlády. Ktorá vláda navrhla a parlament v akom zložení zvolil za predsedu Najvyššieho súdu osobu, ktorá nemala dôveru sudcov Najvyššieho súdu, aj to vyjadrili, a nemala dôveru Rady sudcov Slovenska, ktorá to aj vyjadrila? Áno, bola to Mečiarova vláda, áno, hovoríme o Štefanovi Harabinovi, ktorý bol v tejto snemovni zvolený prvýkrát za predsedu Najvyššieho súdu na návrh Mečiarovej vlády.

    Ale boli tu aj iné vlády! Tak sa pýtam, ktorá vláda a ktorý parlament zmenil ústavu tak, aby bola vytvorená Súdna rada a aby boli vytvorené garancie nezávislosti justície, aby sa zrušil štvorročný mandát sudcu a boli vytvorené základné ekonomicko-sociálne podmienky pre výkon súdnictva tak, aby bola, aby náš právny poriadok zodpovedal štandardom bežným v krajinách Európskej únie, aby sme sa dostali do Európskej únie. Bola to vláda Mikuláša Dzurindu.

    Ale poďme ďalej. Ktorá vláda mala v svojich radoch ministra spravodlivosti, ktorý, vážne podozrenie, že si telefonoval s Bakim Sadikim, ktorý verejne klamal. Ktorá vláda to bola? Pokiaľ si dobre pamätám, bola to prvá Ficova vláda.

    Nie, nie je tu v tejto správe ani zmienka o tom, ako sa dá v niektorých prípadoch menovať predsedu Najvyššieho súdu naozaj z večera do rána. O 8.00 ráno na druhý deň a na základe tej istej ústavy, tej istej ústavy, to môže inokedy trvať rok a pol a možno viac, pokiaľ ide o generálneho prokurátora.

    Nie je tu zmienka o škandalóznych disciplinárnych konaniach, šikanóznych disciplinárnych konaniach. Áno, o tom je ten film, za ktorý je stíhaná Zuzana Piussi. Nie je tu zmienka o mobingu na niektorých súdoch vrátane najvyššieho a ja sa pýtam, za ktorej vlády to bolo, za ktorej vlády to bolo tolerované, a ja sa pýtam, za ktorého ministra spravodlivosti to bolo a keď sa presunul na Najvyšší súd, za ktorej ministerky spravodlivosti takéto správanie bolo tolerované, ale musím povedať, že aj tá ministerka spravodlivosti, aj ten štátny tajomník z týchto čias sú dnes sudcami Najvyššieho súdu. To len pre pripomenutie, pán poslanec Madej, to všetko je z tej éry, keď ste sa venovali sociálnym veciam.

    A nie je tu zmienka ani o antidiskriminačných žalobách. Organizovanej akcii. Organizovanej, pretože návrh žaloby, ako má vyzerať žaloba sudcu podľa antidiskriminačného zákona o doplatenie platu k platu Špeciálneho súdu, tento návrh sa ako vzor distribuoval medzi sudcov internet, prostredníctvom internetu. A dokonca aj vieme, kto tento vzor urobil a kto tú akciu inicioval. Ani sa tým netají, ale zhodou okolností medzi nich patrí aj, aj sudca, ktorý počas vašej éry, pán minister, bol u vás na ministerstve na stáži a je členom Súdnej rady.

    Moc sa udržiava strachom a peniazmi. Prečo to hovorím? Pretože tie šikanózne disciplinárne konania, o ktorých bol ten film, tie neboli o tých šiestich alebo ôsmich disciplinárne stíhaných sudcoch. Tie disciplinárne konania bol odkaz pre ostatných sudcov, aby vedeli, ako sa majú správať.

    A tie možné peniaze z antidiskriminačných žalôb, to je zas ten možný profit za to, že všetci vedia, ako sa majú správať. A niet sa čo čudovať, že ľudia v justícii to pochopili tak, ako vplyvní v justícii pochopili, že moc sa udržiava strachom a peniazmi.

    Vladimír Mečiar vedel, prečo je justícia dôležitá preňho, ale aj pre jeho priateľov, pretože tá privatizácia za jeho čias bola naozaj divoká. Viacerých z týchto priateľov zdedil Robert Fico. To je proste fakt a pribudli k tomu možno aj nejaké cyperské spoločnosti, ako napríklad v prípade Lemikonu. A mocní v justičnom systéme pochopili, v čom je ich moc.

    Robert Fico vie, prečo chce, aby v justícii vládol kľud. A prezident Gašparovič vie, prečo mu vymenovanie generálneho prokurátora trvá rok a pol, a asi vie aj ako toto jeho rozhodovanie skončí. Preto si dovolím tvrdiť, že áno, bude fajn, keď budeme elektronicky komunikovať so súdmi, všetci sa potešíme. Bude fajn, keď súdy budú platobné rozkazy vydávať rýchlo, za mesiac budeme mať právoplatné rozhodnutia. Ale pokiaľ nebude platiť, že spravodlivosť platí rovnako aj pre mocných tohto štátu, tak justícia dôveru mať nebude. A pokiaľ si budeme zakrývať oči o týchto veciach, ktoré práve v správe chýbajú, ale zato ich čítame pomerne pravidelne v novinách a ľudia to vedia, tak, tak justícia vyššiu dôveryhodnosť mať nebude.

    A preto vás tlačím, ja viem, že je vám to nepríjemné, pán minister, ale preto vás tlačím, aby ste zaujali postoj aj k týmto veciam, pretože už zaujatie postoja je naozaj veľmi, veľmi dôležité a... Viete, často sa teraz hovorí, že je kríza. A je to pravda. Je to kríza nielen ekonomiky, ale aj kríza dôvery v politické inštitúcie a v politikov. A nie je to špecifikum Slovenska, ale na rozdiel od štandardných demokracií na Slovensku máme ešte jeden problém, a síce ten, že sa nemôžeme spoľahnúť na to, že základné piliere demokracie, súdnictvo naozaj funguje tak, ako fungovať má a že naozaj spravodlivosť platí pre všetkých.

    Čiže, ak sa porovnáme so štátmi, ktoré bojujú s ekonomickou krízou, s krízou v dôveru v politiku, tak my máme ešte jeden problém, a to je kríza v dôveru fungovania inštitúcií na Slovensku a kríza dôvery v právny štát. A sme niekde na rozhraní naozaj, pretože dnes sa rozhoduje o tom, ako bude vyzerať Slovensko možno o desať rokov, možno o dvadsať rokov. Hra o šéfa ÚVO, hra o šéfa NKÚ, nevymenovanie Čentéša za generálneho prokurátora a tento pomyselný pokoj v justícii to pre mňa znamená, že smerujeme k demokracii východného typu a neviem ako vy, pán minister, ale za to sme 17. novembra 1989 na námestí nestáli a ja, moji kolegovia si želáme lepšiu budúcnosť Slovenska o desať, dvadsať rokov. Želáme si ju aj pre tých čestných sudcov, ktorí nepochybne v systéme sú. Želáme si ju pre nás a želáme si ju pre naše deti. Preto vás vyzývam, pán minister, nezakrývajte si oči pred naozajstnými problémami dôveryhodnosti justície na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Potlesk v sále.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslím, že pani poslankyňa Žitňanská veľmi presne pomenovala základné problémy justície, prečo tá nedôveryhodnosť je taká, aká je, bohužiaľ. Z medzinárodných porovnaní vyplýva, že nezávislosť súdnictva na Slovensku je hodnotená ako najhoršia v Európskej únii a ťahá celkovú konkurencieschopnosť Slovenska dole. Aj stav súdnictva významne vplýva na stav podnikateľského prostredia. V konečnom dôsledku aj na skutočnosť, či bude na Slovensku viac, alebo menej zamestnaných ľudí. Ten stav súdnictva považujem za posledné dozvuky mečiarizmu na Slovensku. Je realitou, že mečiarizmus ľudia na Slovensku odmietli vo voľbách už v roku 2010. Ale najmä cez šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina sa mečiarizmus prejavuje v súdnictve doteraz. Je smutnou realitou, že súčasná vláda asistuje tomuto stavu. Nielen tak, ako povedala pani poslankyňa, Štefan Harabin išiel z pozície ministra spravodlivosti do pozície šéfa Najvyššieho súdu za 24 hodín a v kontraste s tým dnes rok a pol čakáme na vymenovanie legitímne zvoleného generálneho prokurátora. Je jasné, komu tento stav vyhovuje, komu nevyhovuje. Na Slovensku pociťujeme nedostatky elementárnej spravodlivosti. Nezávislosť súdnictva je problémom a riešenie je tak, ako to pani poslankyňa naznačila, najmä vo verejnej kontrole a v nástrojoch, ktoré pomáhajú verejnej kontrole. Žiaľ, od pána ministra zatiaľ takéto opatrenia sme nezaznamenali. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Áno, pani poslankyňa, máte pravdu. Ale pomenujme to úplne presne. Tu nezačínajú vládnuť východné spôsoby. Tu začínajú vládnuť sovietske spôsoby. A to je veľký rozdiel! To je veľký rozdiel. Ja sa nečudujem, že dnešná monopolná moc má, má strach z nového prokurátora, ktorý by mohol začať vyťahovať nejaké tehličky z múra, ktorý bol tak fantasticky postavený teraz za posledné mesiace. A budeme mať dokumenty každý deň, každý deň ich dostaneme. Ja tomu rozumiem. Veď predsa nie sú takí hlúpi, aby sa nepoučili a nevedeli, že v Taliansku to boli dvaja prokurátori, ktorí sa jednoducho postavili proti. Jedného to stálo život, to je pravda. Ale možno, že sa nájde v našom súdnictve ešte pár takýchto odvážnych ľudí, ktorí sa stavajú proti tomu. No monopolná moc im teraz vysiela každý deň, vrátane ministerstva signály, že to sa neoplatí. Treba znovu skloniť hlavu, zlomiť, nechať si zlomiť chrbticu a pekne-krásne súhlasiť so všetkým, čo robí napríklad šéf Najvyššieho súdu pán Harabin. Možno je to, kladiem si sama otázku: Je to tým, že my sme hneď zo začiatku nemali také osobnosti v právnickej oblasti ako bola pani Burešová alebo Motejl u našich susedov? Je to tým dané? Je to dané tým a, samozrejme, mečiarizmom a veľkou snahou mnohých sudcov prispôsobiť sa tomuto k nedemokracii smerujúcemu režimu. Ale musíme si uvedomiť, že tuná

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa, zaráža ma od vás jedna vec. Od ´98 do roku 2012 opozícia riadila rezort ministerstva spravodlivosti desať rokov. Nastavili ste pravidlá, ktoré dnes platia. Či to bolo 1998 - 2002 alebo 2002 - 2006 alebo potom, vy ste boli vo vláde štátna tajomníčka u ministra spravodlivosti pána Lipšica. Potom ste boli ministerka spravodlivosti, keď KDH vystúpilo a nakoniec ste boli znova ministerka spravodlivosti. Hovoríte o generálnom prokurátorovi. Mali ste sedemdesiatdeväť poslancov. Mohli ste ho zvoliť. Dnes by generálny prokurátor nebol problém tejto spoločnosti. Vy ako ministerka spravodlivosti ste vypisovali konkurzy na sudcov, ale nevymenovali ste tých, ktorí vyhrávali, ale vymenovávali ste druhých, tretích v poradí, ktorí boli, ktorí uspeli. Takže v prvom rade si treba naliať čistého vína a potom treba hovoriť o tom, ako súdnictvo vyzerá v tejto republike.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Pán poslanec, naozaj treba rozlišovať a treba rozlišovať medzi vládami, ktoré mali dobrý úmysel pohnúť justíciu dopredu, a medzi vládami, ktoré, naopak, vymenili naozaj kľud v koalícii za to, že rezort spravodlivosti zverili do rúk Mečiara. A to je proste fakt a s tým sa nedá nič robiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Madej, nech sa páči, za poslanecký klub strana SMER - sociálna demokracia.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Žitňanská. Dovoľte mi, aby som v prvom rade ocenil tento iniciatívny materiál, ktorý sa nám dostal z vlády a je začiatkom diskusie o stave súdnictva, stave justície. A pokiaľ pravicové opozičné strany iniciovali túto diskusiu, ktorá už v médiách a vo verejnosti sa pretriasa trošku dlho, chcem na úvod povedať, že z ich strany nemyslím, že táto diskusia je iniciovaná na základe dobrých úmyslov. Jedným z dôkazov toho je, že kolegovia z opozície nemajú vôbec záujem o odbornú diskusiu. Kolegovia z opozície pozvania na stretnutie najvyšších predstaviteľov justície a zákonodarnej moci, ktoré inicioval Pavol Paška, ignorovali. Osobitne napríklad pani poslankyňa Žitňanská bola pozvaná, pravdepodobne si urobila iný program. Zasadnutia výborov, kde sa môže diskutovať na odbornej úrovni, tiež naši kolegovia z opozície ignorujú. Predpokladám, že asi je príjemnejšie dávať politické gestá, jednoduché vyhlásenia bez akýchkoľvek odborných podkladov a faktov v pléne Národnej rady. Na rozdiel od naozaj vecného a odborného zdôvodnenia svojich argumentov na odborných útvaroch, na orgánoch Národnej rady, ktoré sú na to príslušné, a to na výboroch, osobitne na ústavnoprávnom výbore, ktorého som mimochodom, pani poslankyňa, členom s prestávkou štvorročnou už od roku 2002. Teda vzhľadom na pôsobenie. To len aby sme si, pani poslankyňa Žitňanská, pripomenuli históriu. Kdežto naši kolegovia z opozície nemajú záujem odborne diskutovať, častokrát iniciujú skutočne prázdne politické gestá a snažia sa, snažia sa nájsť dôvody, prečo tú pokojnú hladinu, ktorá od marcových volieb zavládla, od 15. mája 2012, kedy bola, bolo schválené programové vyhlásenie súčasnej vlády. Chcú túto hladinu rozčeriť a hľadajú si argumenty, ktorými, ktorými skutočne zdôvodnia ďalšie možné hašterenie, ktoré by chceli iniciovať tak, ako sme toho boli svedkami od roku 2010 do roku 2012 za vlády bývalej premiérky Radičovej a za vedenia ministerstva spravodlivosti na čele so súčasnou pani poslankyňou Žitňanskou. Pokiaľ tu boli dôvody na začatie diskusie, dámy a páni, tieto dôvody sú totožné aj s dôvodmi, pre ktoré súčasná opozícia chcela odvolávať pána ministra Boreca a ja si ich dovolím na ne reagovať.

    V prvom rade ide o jednotlivé takzvané kauzy. Ja vám chcem, dámy a páni, pripomenúť, že ročne súdy vybavia 289-tisíc vecí. V obchodnej, teda v civilnej a v trestnej agende. 289-tisíc vecí! Keď vypichneme jednu, dve, tri, ktoré sa nám nepáčia, je to na jednej strane, na jednej strane právo kohokoľvek, ale ja si myslím, že právnici by mali hovoriť fakty. Právnici by mali vyjadrovať svoje právne názory vtedy, keď si každú predmetnú vec naštudujú. Keď si naštudujú spis. Bez znalosti veci, je mi ľúto, ale v takom prípade sa z právnika, z právnika prestáva byť právnik, z právnika sa stáva už len politik.

    Pokiaľ, pokiaľ tu bola spomenutá kauza napríklad Michal Kováč, Ivan Lexa proti Michalovi Kováčovi, tak si dovolím povedať, že v tom materiáli, ktorý podpísali naši kolegovia z opozície, uviedli absolútnu nepravdu. Uviedli, že po rozhodnutí Ústavného súdu o sťažnosti Michala Kováča, kde bola táto sťažnosť na Ústavný súd zamietnutá, už nie je možné žiadne ďalšie súdne konanie. Čo nie je pravda! Podľa mojich informácií sťažnosť Michala Kováča na Ústavnom súde bola odmietnutá práve preto, pretože prebieha konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky o jeho dovolaní. A v zmysle súčasnej doterajšej judikatúry Ústavného súdu a štrasburského súdu po rozhodnutí, prípadnom rozhodnutí o, v rámci konania pred Najvyšším súdom bude mať ktorýkoľvek z účastníkov tohto konania ďalej možnosť a zachovanú dvojmesačnú lehotu na podanie ďalšej ústavnej sťažnosti. Pretože tá bola z dôvodu len prebiehajúceho konania odmietnutá. Nie je teda pravdou to, čo ste uviedli, a to, čo ste podpísali. A je mi ľúto, že už pani poslankyňa Žitňanská odišla a nechce si vypočuť reakciu aj na jej prekrútené argumenty. Nie je teda pravdou, že táto kauza je úplne skončená. Pokiaľ ste, dámy a páni, hovorili o ďalšej kauze, ja hovorím len fakty. Nehovorím právne názory, pretože viem, čo ste zabudli povedať verejnosti. Ale tak ako vy, tieto veci naštudované má niekto iný.

    Pokiaľ ste hovorili o Zuzane Piussi, tu treba povedať zase, že podľa mojich informácií obvinenie voči osobe vznesené nie je. Je začaté trestné stíhanie vo veci. A prečo je začaté trestné stíhanie vo veci? Pre trestný čin podľa § 377 Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Dámy a páni, viete, kto tento trestný čin zaviedol do Trestného zákona, keď ste schvaľovali nové trestné rekodifikácie v roku 2005? Boli to práve strany pravicovej vtedajšej koalície, bol to práve poslanec Roman Vavrík za SDKÚ - DS, ktorý tento pozmeňovací návrh zaviedol, ktorý zaviedol túto skutkovú podstatu aj vďaka vašim hlasom, do Trestného zákona.Trestné stíhanie vo veci je teda začaté na základe trestného činu, ktorý ste vy do Trestného zákona zaviedli. Nám to chcete klásť za vinu, dámy a páni?

    Namiesto toho prekrikovania tie dva mesiace ste už dávno mali pripraviť novelu Trestného zákona, že ak sa vám tento trestný čin v trestnom zákone nepáči, dobre, nájdite odvahu, navrhnite jeho vypustenie. Potom sa budeme baviť skutočne aj o, o tých skutkoch za vašej vlády, ktoré sa stali, typu Galko a ďalšie, kde sa odpočúvalo nelegálne, vykonávali sa odposluchy telefónov a kto vie, aké ďalšie veci. A uvidíme, či je trestné stíhanie v tejto alebo iných veciach dôvodné, ale to zase nerozhodujú politici! Ale pokiaľ ide o zodpovednosť, za aký trestný čin, tak ten trestný čin, tu skutkovú podstatu ste do Trestného zákona, dámy a páni, zaviedli vy. Bohužiaľ, sedem rokov je dlhá doba a niektorí strácate pamäť!

    Pokiaľ ide o vzťah ministra spravodlivosti a Štefana Harabina, napríklad, napríklad pri jeho sťažnosti v Štrasburgu. V návrhu na odvolanie pani poslankyňa Žitňanská a ďalší kolegovia z opozície uvádzali, uvádzali, že je tam nejaká vyslovená podpora. Dámy a páni, ja si vám dovolím prečítať jednu vetu. Posúďte sami. "V prípade konštatovania porušenia niektorého článku Dohovoru o základných právach a slobodách žiadame súd, aby priznal sťažovateľovi odškodnenie z titulu nemajetkovej ujmy primeraným spôsobom." Dámy a páni, čo myslíte, z akého stanoviska čítam? Dámy a páni, ja čítam zo stanoviska, ktoré podpísala pani Žitňanská vo vzťahu k sťažnosti pána Mustafu Labsiho vo veci Labsi proti Slovenskej republike. To znamená, že ak takúto formuláciu a takúto vetu chcete vyčítať ministrovi Borecovi, tak sa potom pýtam, prečo takúto formuláciu pani Žitňanská podpísala vo vzťahu k údajnému teroristovi vo veci v kauze Labsi proti Slovenskej republike. Chcem tým, dámy a páni, poukázať na to, že dôvody, pre ktoré ste iniciovali diskusiu o justícii, vôbec nie sú z vašej strany úprimné! Chápem to tak, že možno urazené dieťa, ktoré si nikto nevšíma, potrebuje urobiť niečo zlé, aby sa o tom začalo rozprávať.

    Pokračujme, dámy a páni, ďalej. Gól, ktorí ste si dali ďalší do vlastnej brány, a ten je najokatejší a najevidentnejší. Pani poslankyňa Žitňanská aj v tomto prejave uviedla, že dôvodom na diskusiu o stave justície je práve dôveryhodnosť justície meraná tunajšími, ako aj zahraničnými agentúrami, spoločnosťami, a konštatovanie a bližšiu špecifikáciu si môžeme nájsť, dámy a páni, zase v materiáli, ktorý podpísali kolegovia z opozície, kde poukazujú na globálnu správu o konkurencieschopnosti, ktorú vydalo a pripravilo Svetové ekonomické fórum. Jedná sa o takúto správu, ktorá má viac ako 500 strán. Je to veľmi veľký materiál, ktorý, ktorý hodnotí 144 krajín sveta a určuje určitý rebríček konkurencieschopnosti v jednotlivých meraných kritériách. Dovolil som si pripraviť práve tie strany, ktoré vás budú zaujímať, a ide o strany, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. Áno, je pravdou, že výsledky tieto, tejto správy nie sú potešujúce, a áno, je pravdou, že výsledky sa nepáčia ani vám, ani nám. A je ale aj pravdou, že pre opozíciu výsledky tejto správy boli jedným z dôvodov napríklad na odvolávanie ministra spravodlivosti. V hodnotených kritériách sa podľa tejto správy konkurencieschopnosť v rámci efektivita justície a dôveryhodnosť justície nachádza, počúvajte dobre, na 140. mieste zo 144 krajín sveta! Môžeme si skutočne povedať, ktoré krajiny sú pred nami, a nikto netvrdí, že výsledky tejto správy nás alebo vás tešia.

    Dámy a páni, ale ten gól do vlastnej brány, ktorý ste si dali, spočíva hlavne v tom, že za aké obdobie sú merané výsledky a sú vykonávané tieto prieskumy podľa správy o globálnej konkurencieschopnosti. Snáď si nemyslíte, že v septembri vydaná správa, súhrnná správa zo 144 krajín sveta, hodnotí naše vládnutie. Podľa informácií bolo štatistické zisťovanie a prieskum podľa tejto správy v 144 krajinách sveta vykonávané v období február až apríl 2012. Vy ste sa, dámy a páni, podpísali pod odvolávanie ministra spravodlivosti a ako argument ste uviedli zlý stav v justícii, na 140. mieste, kde hodnotenie bolo vykonávané počas vášho vládnutia a zber údajov predsa reflektoval na dva roky vládnutia bývalej pravicovej vlády. Február až apríl 2012 bolo zisťovanie dôveryhodnosti justície. Pýtam sa, dámy a páni, aké obdobie reflektuje táto správa? Je to obdobie pravicovej vlády bývalej premiérky Radičovej a je to obdobie, keď povereným na čele rezortu spravodlivosti bola poslankyňa, súčasná poslankyňa Lucia Žitňanská. Správa o stave justície, pardon, globálna správa o konkurencieschopnosti teda hovorí, dámy a páni, o vašich žalostných výsledkoch za dva roky vášho vládnutia. Inak, dámy a páni, mimochodom to, čo sa možno až tak v médiách nehovorilo, podľa správy o globálnej konkurencieschopnosti sú merané výsledky dôveryhodnosti aj politikov. Viete, na ktorom mieste sa nachádza dôveryhodnosť politikov podľa tejto správy? 140. miesto zo 144 je dôveryhodnosť justície. Skúste, dámy a páni, odhadnúť, aká je dôveryhodnosť politikov? 136. miesto zo 144! A chcem vám ešte raz zopakovať, za aké obdobie bol ten zber dát? Február až apríl 2012! Aké obdobie teda reflektuje tento zber dát, názory verejnosti, odbornej verejnosti? Reflektuje obdobie Radičovej vlády. Tých žabomyších vojen, ktoré ste mali v bývalej vládnej koalícii po tom, čo všetko vystrájal jeden z vašich koaličných partnerov. Po tom, ako ste boli úspešná šesťkoalícia s ďalšími indivíduami, jednotlivcami. Celé toto reflektuje táto správa. Ale túto správu o globálnej konkurencieschopnosti, kde sú merané výsledky dôveryhodnosti justície a politikov, nemôžte klásť za vinu nám. Vtedy ste boli vo vláde a tieto prieskumy reagujú na obdobie, keď ste boli vo vláde vy! A chcem vám týmto povedať, že to 136. miesto, bohužiaľ, nie je veľmi ďaleko od toho 140. Tak práve tí politici, ktorí zavinili tak nízku dôveryhodnosť politikov, ktorí sú v súčasnej pravicovej opozícii, by mali hamovať, radšej hamovať, ako banovať, a môžu si ruku podať z hľadiska tých výsledkov nedôveryhodnosti, do ktorej sa sami, vďaka aj tejto správe, na ktorú, dámy a páni, vy poukazujete, dostali.

    Dámy a páni, v prvom rade je potrebné povedať, vo všeobecnosti, chcem to povedať za mňa a verím, že aj za mnohých mojich racionálne zmýšľajúcich kolegov, že si vážim prácu sudcov. Vážim si prácu sudcov, ktorí ju vykonávajú dobre, ktorí ju vykonávajú zodpovedne a ktorí úprimne sa zhostili svojej funkcie a majú záujem realizovať právo občana, ústavné právo občana, domáhať sa svojho práva pred nezávislým a nestranným súdom. Opäť chcem, dámy a páni, poprosiť a poukázať na to, že súdy v Slovenskej republike ročne vybavia takmer 300-tisíc vecí v civilnej a trestnej agende. Za rok 2011, ako som už uviedol, je to 289 235 vecí. To vybaví 1 200 sudcov, veľké množstvo súdnych úradníkov a ďalších administratívnych pracovníkov súdov. Na Slovensku je taký zvyk, že pokiaľ máme akýkoľvek spor, ihneď s ním ideme na súd. Preto je záťaž súdov vysoká, nehovorím o tom, že ale, samozrejme, primerane by ju mali v rámci svojich možností zvládať. Ten, kto je na čele justície, by mal byť aj dobrým manažérom. Podľa môjho názoru dobrý manažér nezavádza žabomyšie vojny medzi najvyššími predstaviteľmi justície, zákonodarnej moci a exekutívy. Žabomyšie vojny a vzájomná nevraživosť, vzájomná nevraživosť nás dohnala k tomu, že znížila celkové povedomie v justícii, ale to je vďaka, dámy a páni, vašim výsledkom! Dobrý manažér, podľa môjho názoru, začína úplne inak. Začína pozitívnou motiváciou voči sudcom, voči práci všetkých pracovníkov v rámci rezortu justície. Samozrejme, s vyvodzovaním zodpovednosti voči tým, ktorí sa nesprávajú zákonne, resp. nemajú také pracovné nasadenie, ktoré by bolo štandardom v tejto oblasti. Podľa môjho názoru práve tá zmena, ktorá nastala od 15. mája 2012, 15. mája 2012, keď bolo schválené Programové vyhlásenie vlády, spočíva v tom, že na rozdiel od vás, ktorí ste možno len za účelom mediálnej prezentácie, keď ste boli vo vláde, čo je o to zaujímavejšie, vytvárali konflikty a žabomyšie vojny medzi jednotlivcami a predstaviteľmi, čo sa negatívne dotklo aj výkonu tých poctivých sudcov, ktorí chceli mať len priestor na to, aby mohli pracovať.

    Nové vedenie ministerstva je iné. Chápem nové vedenie ministerstva a činnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v tom, že chce vytvoriť materiálne, personálne a technické podmienky pre súdy tak, aby mohli efektívne vykonávať svoju činnosť. Nové vedenie ministerstva na rozdiel od toho, aby uskutočňovalo žabomyšie vojny a konflikty jednotlivcov, pracuje odborne. A namiesto toho, aby minister išiel na tlačovú konferenciu, skôr pripravuje návrhy zákonov v oblastiach, ktoré vytvoria podmienky pre efektívne rozhodovanie súdov. Dámy a páni, chcel by som k správe povedať, že ja ju považujem za fakticky dostatočnú z hľadiska informovania o súčasnom stave. Možno sa mnohým z vás nepáči akékoľvek rozhodnutie súdov. Mne sa v mnohých prípadoch aj v tých, ktoré mám načítané, nemusí páčiť. Ale či už ako účastník konania, alebo ktokoľvek iný, takéto rozhodnutie som povinný akceptovať a dôverovať v to, že v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov to rozhodnutie napravené alebo zmenené bude. Účastník konania, ktorý predstupuje pred súd, je povinný, alebo má, má záujem na výsledku veci a môže sa zákonom stanoveným spôsobom domáhať svojho práva. Ale nezabúdajme na to, že nie každý účastník bude v spore úspešný. Nie každý účastník, nie každému účastníkovi bude vyhovené a nie každý účastník v jeho vlastnom spore je sebakritický. Preto si myslím, že autorita súdov, ktorá bola do istej miery znížená práve obdobím vášho vládnutia, keď vykazujeme veľké množstvo skúsenosti s tým, že samotní ľudia kvôli povedomiu súdnictva si súd menej vážia, predstupujú pred súd.

    Už je otázna aj pravdivosť svedkov v konaniach. Jednoducho súdy možno aj kvôli vašim žabomyším vojnám, vašej politizácii stratili autoritu a ja predpokladám a dúfam, že to obdobie, ktoré bude obdobím vytvárania pracovných, materiálnych, technických podmienok, vytvoria také prostredie, ktoré dokáže sudcom vytvoriť podmienky na to, aby mohli kľudne, nezávislo a nestranne rozhodovať. Pokiaľ si otvorene a úprimne porovnám bývalé vedenie ministerstva spravodlivosti a súčasné, ja chápem tú žiarlivosť mnohých kolegov, ktorí aj tu v parlamente sedia. Dámy a páni, ale povedzme si, čo ste dosiahli za tie dva roky vášho rozčerovania hladiny, ktorého sme boli svedkami aj posledné jeden, dva mesiace. Je mi ľúto, ale musím povedať, nedosiahli ste nič. Tí, ktorí boli v rámci justície zvolení do funkcií, výkon ich funkcií každý rešpektuje. Za dva roky ste to nezmenili. Od nás chcete, aby sme začínali vojny v justícii? Nemyslím si, že je to správne. Od nás, resp. od vedenia rezortu spravodlivosti musíte žiadať, presne tak ako ste uviedli, vytvorenie materiálno-technických a personálnych podmienok na to, aby súdy mohli rozhodovať. Voči nesprávnym rozhodnutiam musia existovať riadne a mimoriadne opravné prostriedky a v rámci týchto konaní o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov nesprávne a nezákonné rozhodnutia musia mať priestor na to, aby boli zmenené. Od ministra spravodlivosti musíme žiadať to, aby vykonával dôsledne správu súdnictva a aby tieto podmienky zabezpečoval, vedel a mohol.

    Ja osobne som presvedčený, že od nástupu tejto vlády, od 15. mája, sa tieto podmienky vytvárajú a možno diskusie a rozčarená hladina diskusií je len výsledkom nemohúcnosti a žiarlivosti tých, ktorí tieto podmienky vytvárať nevedeli. Ja prosím všetkých a možno aj verejnosť, aby si urobila svoj vlastný obraz aj možno podľa argumentov, ktoré uvedené boli, ale nezavádzajte verejnosť, dámy a páni. Dôvody, pre ktoré ste chceli - či už odvolávať ministra, alebo začať diskusiu o týchto veciach -, nie sú úprimné a v mnohých veciach nie sú pravdivé. Globálna správa o konkurencieschopnosti, kde ste dostali dôveryhodnosť súdnictva a politikov na 140. a 136. miesto, je výsledkom vášho dvojročného vládnutia v rokoch 2010 až 2012.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Simon, Brocka, Šebej, Matovič, Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Madej, viete, v čom je zodpovednosť ministra Boreca za súčasný stav justície? Nie náhodou v tom, že vymenil mimoriadne troch členov Súdnej rady, ktorým vytvoril voľné pole pôsobnosti pre predsedu Najvyššieho súdu Harabina? Áno, je treba povedať, že aj za nás sa vymieňali tí sudcovia, ale nie z opozície pána Harabina a nevytvárali sme podmienky preto, aby on mal voľné pole pôsobnosti a potom mohol vyvíjať svoj tlak v rámci justícii tak, ako to robí za vás, a tak, ako to robil za Mečiarovej vlády. Ďakujem.

  • Pán Madej, my sme chceli diskutovať o stave justície vtedy, keď na to bolo dosť času. Medzi dvoma schôdzami boli dva týždne, keď nezasadalo plénum a bolo dosť priestoru na to, aby sme voľne, bez stresu diskutovali o stave justície. Vy ste nám však v tom zabránili! Hovorili ste o tom, že neskôr po štátnom rozpočte bude viac času. Teraz v tejto situácii po štátnom rozpočte už pozeráte na hodiny a už by ste boli najradšej doma. Už by ste to mali radi zo stola zmetené. Absurdnosť vášho správania vidieť aj dnes na tom, že vy ste zvolali rokovanie a chceli ste diskutovať o stave justície tam vzadu v miestnosti, kde je 10 stoličiek! Absurdné, v réžii predsedu Národnej rady! Samozrejme, keď si to tak porovnávam a veľmi mi to pripomína pomery v bývalom Československu, keď komunisti ateisti chceli hovoriť o tom, aká je vtedy v Československu náboženská sloboda. Paralela s tým bývalým režimom, je to síce absurdné, ale pravdivé.

  • Ďakujem pani podpredsedníčka. No pán poslanec Madej, ja chápem obsah reči, ktorý je diktovaný politickou objednávkou, ale musím povedať, že ukázať na súčasnú opozíciu, že nesie zodpovednosť za to, čo bolo tak ilustratívne, ilustratívne, ako by som povedal, opísané v tej nakrútenej video scéne z baru Bonnano, tak to je na mňa silná káva. Nehnevajte sa, pán poslanec, ale za toto naozaj súčasná opozícia ani predchádzajúce vlády nemôžu. To je stav sudcovského stavu a spravodlivosti na Slovensku, ktorý je hanebný a nepovažujem za, za poctivé ukazovať prstom práve na tých, ktorí sa pokúšali s tým niečo robiť.

  • Pán poslanec Madej, priznám sa, ja som sa nepodpisoval pod zvolanie nejakej mimoriadnej schôdze, hoci potom ma mrzelo teda, ako ste sa k tomu postavili. A na druhej strane zas mi nepripadá fér, že obviňujete tých ľudí, ktorí sa podpísali pod zvolanie mimoriadnej schôdze, že oni sú zodpovední za stav, že sme dopadli na 140. mieste zo 144 krajín. Nemyslím si, myslím si, že za to sú zodpovední všetci politici, ktorí na Slovensku vládnu posledných 20 rokov od revolúcie, a ak ten prieskum alebo to, tú pozíciu, ktorú sme získali, tí, ktorí ten prieskum robili, sa pýtali ľudí. Tak ja si nemyslím, že sa nejako zásadne zmenil názor ľudí na justíciu alebo teda podnikateľov, ako hovoríte, v posledných dvoch rokoch, piatich, desiatich, pätnástich. Stále si, jednoducho nevedia sa domôcť práva, dodajú tovar, nemajú zaplatené a jednoducho stále cítia krivdu voči sebe a vidia ako štát v tejto veci zlyháva. Takže myslím si, že ten post je výsledok práce všetkých politikov, ktorí na Slovensku v tejto veci za posledné desaťročia pôsobia.

  • Ďakujem za slovo. Ja len na jednu poznámku, ste povedali, že, že v opozícii nemáme záujem diskutovať. Toto vôbec nie je pravda! Bolo, bolo x situácii na výbore, v pléne, keď sme diskutovať chceli a vy ste nám to znemožnili. Ja len pripomeniem situáciu, kedy sme mali na výbore správu o myslím financovaní Najvyššieho súdu a pán predseda Najvyššieho súdu na, na konkrétne otázky tejto správy začal osobne útočiť na niektorých členov ústavnoprávneho výboru, niekoľko minút, možno 10, možno 15 minút to robil a vy ako predseda výboru ste sa tomu iba prizerali. Toto, toto, myslím, že diskusia bola po prvé znemožnená a po druhé, naozaj tam nebol priestor, čo povedať.

    Ďalší prípad. Zhruba, myslím, že minulý mesiac bola požiadavka na vypočutie zástupcu generálneho prokurátora. Vy ako vládna strana ste toto odmietli. Aj keď ste vedeli, že v prípade tej bytovky v Bernolákove chceme iba počuť, aká je pravda. Nechceli sme počuť medializované informácie. Toto ste odmietli!

    A tretia vec, máme tu správu o stave justície. Pripomínam, že ja som 29. októbra spolu, myslím, že to boli kluby SaS a SDKÚ, žiadal o túto správu. To sú dva mesiace. Opäť diskusiu ste znemožnili hlasovaním!

  • S reakciou pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktické poznámky by som sa chcel dotknúť dvoch predrečníkov, a to hlavne pána poslanca Kadúca a pána poslanca Matoviča, lebo ich príspevky považujem za najrelevantnejšie. Pán poslanec Kadúc, pokiaľ sa jedná o diskusiu, tak nebudem nikomu brániť vystúpiť v diskusii, tak ako nikdy nebudem brániť vám, nebudem brániť ani nikomu inému. A pokiaľ sa jedná o záujem diskutovať o stave justície, dnes sa uskutočnilo zasadnutie ústavnoprávneho výboru a chcem vyzdvihnúť teda vaše konanie, pán poslanec, že ako jediný člen opozície ste prišli a ste mali záujem diskutovať na ústavnoprávnom výbore. Ďakujem vám za to, že ste prejavili záujem, ale súčasne konštatujem, že nikto iný z opozičných politikov členov ústavnoprávneho výboru prísť neprišiel, a tam je presne priestor na odbornú diskusiu. Takže myslím si, že to potvrdzuje práve to vyjadrenie, ktoré som hovoril.

    Čo sa týka pána poslanca Matoviča. Pán poslanec Matovič, čiastočne s vami súhlasím, pretože za ten stav dôveryhodnosti môžu politici všetci. Čiastočne súhlasím, pretože aj to 136. miesto v hodnotení, ktoré práve na celom svete na základe prieskumu a štatistických údajov vykonávali väčšinou podnikateľské aliancie, pretože je to správa o globálnej konkurencieschopnosti, tak sa takýmto spôsobom vyjadrili. Pán poslanec, ale nalejme si čistého vína. Nalejme si čistého vína, kto bol vo vláde 2010 - 2012? Keby to vládnutie a správanie politikov bolo v poriadku, tak vydržíte celé funkčné obdobie. Vy ste zlyhali, vy ste zlyhali na celej čiare a vy si myslíte, že sa to...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Za klub strany Sloboda a Solidarita vystúpi pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, ctené kolegyne, minulú schôdzu požiadali tri pravicové a konzervatívne strany spojené v Ľudovej platforme, SDKÚ, KDH a MOST, zvolanie mimoriadnej schôdze k stavu justície na Slovensku. Tejto plne legitímnej požiadavke nebolo zo strany poslancov za SMER vyhovené, možno preto, že páni poslanci zo SMER-u majú pocit, že justícia na Slovensku funguje skvele a že nie je o čom diskutovať. Treba však zároveň povedať, že aj my ako vládna koalícia sme neodsúhlasili program minimálne jednej, možno aj viacerých mimoriadnych schôdzí počas nášho vládnutia, a navyše treba povedať, že predseda Národnej rady Pavol Paška ponúkol, že tento navrhnutý bod, bod navrhnutý na mimoriadnu schôdzu bude zaradený ako prvý na tejto schôdzi. Tá úplne pôvodná ponuka znela teda, že bude zaradený ešte pred rozpočtom. O stave slovenskej justície by sa teda bolo diskutovalo možno o osem dní neskôr. To, že slovenská justícia je v marazme 20 rokov, tak týchto osem dní by to naozaj nespasilo. Následne sa strany Ľudovej platformy rozhodli navrhnúť odvolať ministra spravodlivosti a tento návrh pôsobil prinajmenšom rozpačito. Najmä, keď jedna zo strán - kolegovia z KDH - odporúčali nehlasovať za odvolanie. Dokonca chceli o tom presvedčiť aj kolegov. Nakoniec je úplne jedno, ako by poslanci z Ľudovej platformy alebo aj celej opozície chceli alebo či by chceli, alebo nechceli odvolávať ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, lebo je vopred jasné a zrejmé, že odvolaný tak či tak nebude, nech by spravil čokoľvek alebo nespravil čokoľvek. Tak isto ale treba povedať, že takúto láskavosť kolegovi Borecovi, pánovi ministrovi poslanci zo SMER-u nespravia. Dokonca aj keby to bolo v moci opozície odvolať pána Boreca, je otázka, či práve tento minister by mal byť odvolaný. Pýtam sa, akú mieru osobnej zodpovednosti na celkovom stave justície nesie? Minister, ktorý je šesť mesiacov, možno osem mesiacov na úrade. Došlo síce v poslednom čase k viacerým prinajmenšom zvláštnym rozhodnutiam niektorých sudcov. No práve rozhodnutia sudcov sú tie, kde by minister nemal vstupovať. Môže akurát sa snažiť vyvolať disciplinárne konania. Aby som to skrátil, myslím, myslím si, že vo vláde sa nájdu zrelší ministri na odvolávanie ako minister spravodlivosti Tomáš Borec.

    Takisto nemá zmysel tu v tejto diskusii sa snažiť vysvetliť tu pánovi kolegovi Madejovi, že za stav, že slovenská justícia sa nachádza na 140. mieste zo 144 nemôže naša vláda, ktorá trvala približne rok a pol. Nie, za ten stav nemôže, pán Madej. Tak dvadsať rokov sa to vyvíja. Myslím si, že oveľa väčšiu zásluhu na tomto stave máte vy, lebo ste pripustili, aby pán Harabin sa dostal tam, kde sa dostal, a k tomu hneď niečo ešte poviem. Podstatný problém je ale iný. Tomáš Borec má dobrú povesť, nemá žiadne kauzy, aspoň nie také, ktoré sú verejne známe, je vnímaný ako odborník. Tomáš Borec by sa bez problémov hodil aj do slušnej vlády. To táto vláda veru nie je. Opäť zažívame to, že rozkrádanie sa stáva každodennou súčasťou. Nebudem to tu teraz všetko spomínať. Myslím si, že je to dostatočne známe, ale tie kauzy sa kopia. Sú to sofistikovanejšie ako nejaké primitívne kradnutie. Nájdu sa aj také, že kúpia koľajnice trikrát drahšie ako normálne, ale dnes to sofistikované je v tom, že kúpi sa zdravotná poisťovňa a pod.

    Zlo umožňujú slušní ľudia, ktorí mlčia. To ste vy, pán Borec! K nim patríte aj vy. Toto povedal nebohý sudca Najvyššieho súdu Juraj Majchrák, voči ktorému viedol pán Harabin disciplinárne konanie. Bohužiaľ, Juraj Majchrák spáchal medzičasom samovraždu. Toto robíte vy, pán Borec! Robíte štafáž vláde, ktorej chýba česť a morálka! A tým ju legitimizujete. Na začiatku sa ešte mohlo zdať, že budete konať nezávisle a v prospech veci. Ale najneskôr po tom, čo ste sklopili uši a navrhli vymenovať sudcov Fulcovú, Chleboviča, Sadovského do Súdnej rady, napriek tomu, že ste nechceli, nemôže byť o vašom nezávislom a samostatnom konaní reč. Takisto sudca, ktorý u vás na ministerstve robí stážistu, Juraj Sopolík, a ktorý organizoval diskriminačné žaloby a distribuoval ich medzi sudcami, a zároveň vy, pán Borec, vravíte, že je amorálne diskriminačné žaloby podávať. Toto, presne toto, pán Borec, sú tie malé nepekné kompromisy, ktoré vám pomaly a nebadane ničia vašu povesť. Presne toto. Dovolím si uviesť jeden príklad, ako by sa to asi robiť malo. Keď po voľbách prišli za naším nominantom Ľubošom Lopatkom, generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, kádrováci zo SMER-u a chceli mu diktovať, koho má na akú pobočku dosadiť za riaditeľa, radšej odstúpil, ako si kaziť povesť, ako robiť štafáž nečestným ľuďom a ako ich legitimizovať.

    No vráťme sa k justícii. Najväčší personálny problém slovenskej justície je predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, o ktorého počínaní, pán Borec, veľmi dobre viete. Viete to preto, lebo nie že ste len momentálne minister spravodlivosti, ale ste aj bývalý šéf advokátskej komory. Pokiaľ to náhodou neviete, rád vám pár nepekných momentov v kariére tohto pána pripomeniem. Za posledných 30 rokov zmenil Štefan Harabin päťkrát medzi judikatívou a exekutívou, toľko k deľbe moci, dobre justíciou. Budem odteraz hovoriť justíciou. Päťkrát. Tam - tam, tam - tam. Toľko k deľbe moci. Najskôr bol osem rokov sudcom, následne dva roky zamestnancom ministerstva, potom deväť rokom sudcom, po nich tri roky ministrom, teraz je opäť tri roky sudcom. Konkrétne predsedom Najvyššieho súdu. Charles Montesquieu s jeho teóriou o deľbe moci by sa musel teraz obracať v hrobe. Obzvlášť posledná zmena z exekutívy do judikatívy, do justície, obzvlášť posledná zmena z exekutívy do justície v roku 2009 bola flagrantným porušením deľby moci a došlo k nej takto: V roku 2006, teda na začiatku prvej vlády Roberta Fica, sa Štefan Harabin ako nominant HZDS stal ministrom spravodlivosti a rok na to, v roku 2007, si prakticky on sám vytvoril Súdnu radu. Súdna rada je mimoriadne dôležitý orgán. To je vlastne to, ten orgán, kde sa rozhoduje o tom, kto bude sudca, čo sa s ktorým sudcom stane atď. A rozhoduje aj o tom, kto bude predsedom Najvyššieho súdu. Súdna rada je kameň úrazu. A v rukách drží justíciu ten, kto vie ovplyvniť zloženie Súdnej rady. Toto je určite známe odborníkom. Toto nie je známe 99 % verejnosti. Súdna rada je kameň úrazu, resp. kľúč k riešeniu problémov. A ten, kto do Súdnej rady dokáže nominovať ľudí alebo to dokáže významne ovplyvniť, ten človek drží v rukách justíciu. Súdna rada má osemnásť členov. Z toho deviati sú takí, ktorých volí: traja vláda, traja parlament, troch menuje prezident, to je deväť. Ďalších osem sú takí, ktorých volia sudcovia. To je sedemnásť a osemnásty je samotný predseda Najvyššieho súdu. A teraz sa skúsme vniesť, preniesť šesť rokov späť a skúsme si predstaviť, aká bola situácia v roku 2006, kedy za prvej vlády Roberta Fica na začiatku jeho vládnutia sa Štefan Harabin stal ministrom financií a rok nato sa volila Súdna rada.

  • Hlasy z pléna.

  • Spravodlivosti. Povedal som financií? Ja vám ďakujem za upozornenie, chcel som povedať spravodlivosti. Čiže voľba Súdnej rady v roku 2007 prebiehala tak, že troch členov, ktorých zvolila vláda, vedel Štefan Harabin veľmi dobre ovplyvniť. Ďalších troch členov, ktorých zvolil parlament, vedel rovnako veľmi dobre ovplyvniť, najmä keď vidíme, ako to tu funguje. Tu sa zdvíha ruka preto, lebo veľký vodca Kim Ir-sen zavelí, úplne jedno, o čo ide. No a nerobme si ilúzie, že troch členov, ktorých menoval prezident Ivan Gašparovič, že teda to boli nejakí iní. Takisto tých ôsmich členov, keďže Štefan Harabin je tridsať rokov sudcom, sa mu dokázalo niekoľkých členov presadiť tak, aby boli zvolení.

    O ďalšie dva roky, čiže v roku 2007, si Súdna rada, v roku 2007 si Štefan Harabin vykreoval Súdnu radu takú, akú potreboval, a o dva roky neskôr takto vykreovaná Súdna rada Štefana Harabina zvolila za predsedu Najvyššieho súdu. Toto je mimoriadne škaredý okamih v slovenskom súdnictve, aby človek najskôr vytvoril orgán, ktorý ho neskôr zvolí za predsedu Najvyššieho súdu. No, a čuduj sa svete, prezident Ivan Gašparovič, ten, ktorý už rok nevie vymenovať dr. Čentéša za generálneho prokurátora, mimochodom riadne zvoleného Národnou radou, tak tento prezident Štefana Harabina vymenoval za predsedu Najvyššieho súdu do 24 hodín. To je rýchlosť! To sa robí vtedy, keď sa chce človek vyhnúť, námietka, preto, lebo presne vie, že to vymenovanie nebolo korektné, resp. tá voľba nebola korektná.

    Po tom, ako sa Štefan Harabin stal predsedom Najvyššieho súdu, nasledovali čistky vo forme disciplinárnych konaní voči kritickým sudcom, ako napr. Paluda, Majchrák, o ňom som už dnes hovoril, Hatala, Kliment, Gavalec a ďalší. Štefan Harabin menil rozvrhy práce sudcov len v roku 2011 vyše dvadsaťkrát. To už ani nebudem spomínať, že zobral im kancelárie, dával im kutice, že niektorým dal odmeny desaťtisíce eur, niektorým dal odmeny 50 eur. Štefan Harabin zrušil špecializácie sudcov a presúval sudcov do iných kolégií. Sudkyňa Ďurišová, tridsaťpäť rokov robila obchodné právo, zrazu skončila na správnom práve. Sudca Paluda, ktorý sa špecializoval na trestné právo, zrazu bol tiež v správnom práve. Dá sa takto riadne súdiť? Keď je dlhodobo vykonávaný takýto mobing? Sudkyni Berthotyovej pridelil Štefan Harabin svojím vlastným rozhodnutím 30 vecí mimo elektronickej podateľne. Mimo elektronickej podateľne pridelil Štefan Harabin 30 prípadov sudkyni Najvyššieho súdu. Elektronickú podateľňu jednoducho obišiel, lebo pre niektorých zrejme neplatia pravidlá a zákony!

    Predpokladám, pán minister Borec, že si viete predstaviť, že takto sa, v týchto podmienkach sa nedá dobre súdiť, a predpokladám, že tento stav na Najvyššom súde, ktorý je pre slovenskú justíciu príznačný, je vám známy. Napriek tomu ste súhlasili so zmenou stanoviska vlády, aby sa nevyhovelo návrhu Štefana Harabina, v ktorom žiadal Európsky súd pre ľudské práva uznať, že jeho ľudské práva boli porušené. Ono sa to zdá, že ten Európsky súd pre ľudské práva, že to je teda naozaj tá definitívne nezávislá, nezávislá inštitúcia, lenže, bohužiaľ, to nie je tak úplne. Aj tam sú ľudia zo Slovenska. Niekoľko z nich sú kamaráti Štefana Harabina, ktorí napríklad pripravujú podklady a majú možnosť tiež do určitej miery ovplyvniť nejaké rozhodnutie. No však treba si pozrieť, kto tam zastupuje Slovensko, pán Madej, na Európskom súde pre ľudské práva. Keď neviete, o čom hovorím, stačí si vyžiadať stanovisko od vašej kolegyne Marici Pirošíkovej. Ona písala obidve. Aj prvé, aj druhé na objednávku, ako trebalo. Pán poslanec Madej, prosím vás, neskáčte mi do reči!

    Kauzu Tipos a odvolávanie troch sudcov zo senátu Najvyššieho súdu za to, že si dovolili Štefana Harabina kritizovať, spomínať nebudem. Predpokladám, že o kauze Tipos viete viac než ja. Pán Borec, napriek všetkému, čo som povedal, mlčíte. Viete, čo sa deje. Viete, ako to je. Sklopíte uši a mlčíte. Mlčíte a umožňujete zlo a neuvedomujete si, že si ničíte povesť slušného človeka. Keď nemáte odvahu sa dôsledne postaviť marazmu, ktorý vládne v slovenskej justícii, tak tam radšej nebuďte, lebo tento stav legitimizujete! A keď si uvedomíte, že v tejto partii nemáte čo hľadať, budete musieť nájsť aspoň odvahu na ten odchod. Lebo kolegovia zo SMER-u vám túto láskavosť nikdy nespravia. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, pán poslanec Martvoň, Kadúc, Madej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Sulík, ja si dovolím reagovať asi toľko, že prístup pána ministra Boreca ja práve vítam a práve schvaľujem to, že sa nedal zatiahnuť do týchto sporov a bojov, ktoré ste aj vy prezentovali, ktoré boli typické pre slovenskú justíciu, že vždy nejaký minister bojoval s predsedom Najvyššieho súdu alebo vždy nejaký predseda Najvyššieho súdu bojoval s nejakou ministerkou. Tejto justícii to iba škodilo. Vy v podstate alebo vaša bývalá vláda podávala práve cez tieto boje justícii iba homeopatiká v tom zmysle, aby sa sama tá justícia vyliečila, a dospelo to až do takého stavu, že my musíme podávať teraz justícii antibiotiká, aby sme ju vyliečili. Práve týmto spôsobom pán minister postupnými krokmi sa snaží znormalizovať stav v justícii a poprípade v tom jeho funkčnom období sa bude určite aj snažiť, aby ten stav a tá dôveryhodnosť justície sa zlepšila. Ale boli ste to práve vy a vaša vláda, ktorá napomohla, že justícia je v takom stave, v akom je, len kvôli tomu, že tam stále boli nejaké boje medzi ministerkou a predsedom Najvyššieho súdu.

    Ďalšia vec. Trošku sa mi zdá úsmevné, že vy bojujete alebo zasadzujete sa o nezávislosť justície, keď práve bola to vaša strana, ktorá navrhla Ing. Vladimíra Klimeša za predsedu NKÚ, ktorý je členom orgánov vašej politickej strany. NKÚ má byť takisto ako justícia nezávislým orgánom ako takým. Čiže na jednej strane kritizujete, že niekto nominoval nejakých politických nominantov do disciplinárnych senátov alebo Súdnej rady. Na druhej strane sa nepozriete do vlastného hniezda, keď ste na nezávislý kontrolný úrad NKÚ nominovali člena vašej strany. Dokonca člena vysokých orgánov vašej strany! Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem. Poukazovali ste na niekoľko naozaj závažných prípadov, aj čo sa týka personálnych vecí alebo osôb a sudcov, ktorí poukázali na stav justície a za toto boli perzekuovaní. Tá situácia je taká vážna, že sudca Majchrák dokonca zrejme aj v súvislosti so stavom justície spáchal samovraždu. Ale zrejme ste zabudli alebo ja som to aspoň nezachytil, že nebol to iba on. Bola to aj pani Marta Lauková, ktorá aj s prispením Súdnej rady, ktorá vlastne odobrala príplatok pri nemocenskom, že aj toto bolo vlastne pričinením Súdnej rady. Pani Marta Lauková už nie je medzi nami a medzi sudcami, ktorá poukázala na nespravodlivosť na Okresnom súde Bratislava, kde bolo jej naznačené, dá sa povedať, že priamo, aby ovplyvnila určitý proces a umožnila prepustenie stíhanej osoby.

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec Sulík, možno nie priamo k vám, ale chcem povedať, že príznačné pre túto diskusiu čím ďalej, tým viac bude, že sa do nej budú zapájať aj ľudia, ktorí nepoznajú tú náplň práce súdnictva, ktorí možno neboli vo viac než v jednej budove súdu, ktorí nezažili pojednávania v rôznych veciach, či trestných, obchodných civilných a tak ďalej. Možno pre mnohých by bolo dobré, aby si urobili takúto ale dlhodobú skúsenosť a nenavštívili len jeden deň, ale skutočne sa venovali tomu súdnictvu viac, aby ste ho pochopili a aby ste vedeli aj, aké povinnosti v rámci justície a výkonu povinností v nej existujú. Ja by som chcel povedať ešte na margo toho, že ste uvádzali, že dôveryhodnosť v politikov, dôveryhodnosť justície je dlhodobá záležitosť a výsledkom 20 rokov, no ja si nemyslím, prieskumy verejnej mienky sa robia vo vzťahu k názorom v nejakom, nejakého relevantného kratšieho obdobia, nejakého úseku, ktoré znamená formovanie tej myšlienky aktuálnej dôvery: tak v justíciu, ako aj v politikov. Keď sme sa opäť, pán poslanec, bavili o globálnej konkurencieschopnosti a správy Svetového ekonomického fóra, tak ja si vám dovolím pripomenúť kauzy prenájmu budovy Daňového úradu v Košiciach, predaj platiny nominantmi SDKÚ, mnohé ďalšie kauzy ministrov Galka a podobných, vaše osobné kauzy, pán poslanec Sulík, menovite ďalšie, ktoré spôsobili nízku dôveryhodnosť politikov. A merala sa práve vo februári až v apríli

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, no, páni poslanci Madej a Martvoň, toto je úplne typické najmä pre, pre poslancov SMER-u, keď nevedia, čo majú povedať, tak začnú vyťahovať úplne nesúvislé veci, tak vy tu vyťahujete platinu a daňový úrad a pán poslanec Martvoň vyťahuje Najvyšší kontrolný úrad. Veď diskusia je o justícii, čo kam odbiehate, čo sa tu teraz zaoberáte nejakou platinou, ostaňme pri podstate veci. A pán Martvoň, ja chápem, že vy vítate prístup, že pán Borec mlčí, veď to je to, o čom som hovoril, veď to vám vyhovuje, veď to je dobré pre vás. Lenže treba bojovať, treba bojovať preto, lebo vieme, že sa pácha zlo, a to zlo je - či ľavica, či pravica - zlo je zlo. A pácha sa. A vy to viete, ešte raz, zlo umožňujú slušní ľudia, ktorí mlčia!

    Ďakujem.

  • Pred hlasovaním dávam prestávku do 11.05 a potom budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nestihol som to urobiť v mojom príspevku v diskusnom, ktorý odznie až po obednej pauze, chcel by som vás všetkých pozvať na premietanie toľko spomínaného filmu Zuzany Piusi Nemoc tretej moci, ktoré sa uskutoční dnes o 13.00 hodine v parlamentnej kinosále. Chcel by som poprosiť všetkých kolegov bez ohľadu na politickú príslušnosť, ak budú mať čas, aby si prišli pozrieť tento film a dozviete sa šokujúce výpovede sudcov, ktorí boli potrestaní za svoj názor a konkrétne informácie o úplatkoch a korupcii v našom súdnictve. Naozaj bude to bez komentára, pozrieme si film a pôjdeme na poobedňajšie rokovanie Národnej rady.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Chcem len procedurálny návrh. Národná rada má úplne jedinečnú, ba dokonca fantastickú šancu v jednom hlasovaní hlasovať o tom, ako pomáhať silným firmám zarobiť ešte viac, a zároveň hlasovať o správe o potravinovej pomoci, de facto k správe o chudobe ako kvôli neschopnosti niekto, niekoho pol milióna ľudí nedostalo potravinovú pomoc. Preto dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o Penta zákone odložilo a hlasovalo sa o ňom spolu so správou o potravinovej pomoci. Je to úplne fantastická kombinácia a krutá pravda pre občanov, čomu a ako sa venuje parlament. Krutá pravda o tom, ako niektorým politikom záleží na občanoch. Pán predseda, poprosím vás, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať, prípadne sa spýtali, či existuje všeobecný súhlas. Predpokladám, že všeobecný súhlas poslancov bude existovať.

  • Pán poslanec, môžem dať hlasovať, samozrejme, tá prvá časť vášho návrhu má logiku o tom môžeme, máte právo žiadať odložiť hlasovanie, ale spájať hlasovanie dvoch - správu a zákon - jednoducho nejde. Takže ak chcete, dám hlasovať o vašom prvom návrhu, ktorý je, aby sme odložili hlasovanie o tomto návrhu zákona. Dobre? Lebo to druhé je, uznajte sám, procedurálne nevykonateľné.

    Takže budeme hlasovať teraz o

    návrhu pána poslanca Hlinu, ktorý dal procedurálny návrh, aby sme odložili hlasovanie o zákone 309.

    Áno. Rozumel som tomu dobre.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 64 bolo za, 70 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch, dámy a páni, tak ako sme sa dohodli včera na poslaneckom grémiu. Je to pomerne veľa hlasovaní, takže vás poprosím o pozornosť. Pán poslanec Kondrót uvedie ako spravodajca hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 334.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili viacerí poslanci a predložili nasledujúce návrhy: Páni poslanci Hlina, Přidal a Viskupič dali návrh nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu z rozpravy nepokračovať o, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 65 bolo za, 73 proti, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec Chren navrhol vrátiť zákon na dopracovanie, dajte, prosím, hlasovať o jeho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 64 za, 74 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 76 prítomných, 74 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A aby za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať vládny návrh vo výboroch ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 75 za, 23 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec Susko bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 475 o výkone trestu odňatia slobody, je to tlač 218.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 218.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil žiaden pán poslanec, nebol podaný žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňovacom návrhu pod bodom 1 so spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 1 bol za, 75 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • 60.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom dva, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode dva zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 62 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte o tom, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 56 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú a záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 61 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 475.

    Pán poslanec Puci bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o zákone č. 151 o používaní genetických technológií. Je to tlač 240.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, tlač 240.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepredniesli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy výborov. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 84 bolo za, 1 bol proti, 55 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 76 za, 1 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok, s odporúčaním gestorského výboru vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 2 proti, 60 sa zdržali.

    Schválili sme novelu zákona č. 151.

    Pán poslanec Martinák bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o zákone č. 15 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov. Je to tlač 242.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 242.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Z nich obaja poslanci, Marian Záhumenský a Martin Fecko, podali pozmeňujúce návrhy.

    Najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 a 7 až 11 spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 4 a 7 až 11. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 62 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 5 a 6 spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 4 za, 76 proti, 60 sa zdržali.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ako prvý v rozprave podal pozmeňujúce návrhy za skupinu poslancov pán poslanec Marian Záhumenský.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Záhumenského spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 29 proti, 32 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Ďalší podal pozmeňujúce návrhy pán poslanec Martin Fecko. Upozorňujem, že prijatím pozmeňujúceho návrhu pána Záhumenského č. 12 stráca opodstatnenie jeho návrh č. 3. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Fecka 1 a 2 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 42 za, 73 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrhy sme neschválili.

  • Hlasovali sme o všetkých návrhoch zo spoločnej správy aj o návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za, 12 proti, 52 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok, s odporúčaním gestorského výboru vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za, 14 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 15.

    Pán poslanec Puci bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, tlač 277.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 277.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý nepodal žiaden návrh, preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 62 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 133 za, 6 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili a pridelili zákon výborom.

    Pán poslanec Mičovský uvedie teraz hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov. Je to tlač 273.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, tlač 273.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, k tomuto návrhu vystúpil jeden poslanec, bol som to ja. Nepredložil som žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, preto vás prosím, aby sme dali hlasovať, vážený pán predseda, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Vyslovili sme súhlas s touto zmluvou.

    Pán poslanec Simon uvedie v treťom čítaní hlasovanie o uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru, tlač 278.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru, tlač 278.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C k Štokholmskému dohovoru so zrušením vyhlásením podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru, tlač 278.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 134 bolo za, 1 sa zdržal a 4 nehlasovali.

    Uznesenie sme schválili.

    Pani poslankyňa Lucia Žitňanská bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 530. Je to Obchodný zákonník. Tlač 229.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpila pani poslankyňa Košútová a páni poslanci Kondrót, Miškov, Hudacký, Kadúc a Madej. Boli podané spolu štyri pozmeňovacie návrhy. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňovacích návrhoch pod bodmi 1 až 7, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 bolo za, 1 sa zdržal.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kondróta.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 75 za, 42 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Chrena.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Chrena.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 21 za, 83 proti, 34 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Košútovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 108 za, 30 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 123 bolo za, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku.

    Vyhlasujem ju za skončenú a záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za, 64 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 530.

    Pán poslanec Jánoš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 365. Je to rovnaké zaobchádzanie v niektorých oblastiach, tlač 276.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 276.)

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nepredložil však žiaden procedurálny návrh. Dajte preto, prosím,

  • Zaznievanie gongu.

  • hlasovať o tom, že Národná rada predmetný zákon prerokuje v druhom čítaní v zmysle § 73 ods. 3 písm. c).

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 85 za, 49 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určené výbory prerokujú predmetný návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Kamenický uvedie v treťom čítaní hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Je to tlač 257.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom, tlač 257.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi uvedenými krajinami.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas.

    Pani poslankyňa Hufková v prvom čítaní uvedenie hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii. Je to tlač 287.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 287.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 bolo za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 z 9. novembra 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Mojš uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia k rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2013, tlač 263.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý však nedal žiaden návrh, o ktorom treba hlasovať. Preto, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2013 tak, ako je to uvedené v uznesení. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 102 bolo za, 39 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Müllerová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 139 o omamných látkach. Je to tlač 281.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 281.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Poliačik a pán poslanec Hlina, ale nepodali žiadny pozmeňujúci návrh. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 128 bolo za, 11 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Raši uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 293.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 293.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 1 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za, 6 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pani Magda Košútová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 152 o potravinách. Je to tlač 279.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 279.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla, že predložený predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 bolo za, 19 proti, 38 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím sa prideľuje vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby sa za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 132 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Pridelili sme návrh do výborov a určili lehoty.

    Ešte vás poprosím, pani poslankyňa, uviesť aj hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 220. Je to ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy, tlač 280.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 280.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadne procedurálne návrhy. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 88 za, 10 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím pridelila predmetný vládny návrh zákona výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej, aby sa za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že výbory prerokujú predmetný návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 5 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Ďakujem. Návrh sme schválili.

    A ešte jedno hlasovanie, pani poslankyňa, o

    vládnom návrhu zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013.

    Je to hlasovanie v prvom čítaní. Tlač 290.

  • Ďakujem pekne. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 bolo za, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predmetný návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet a financie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby sa za gestorský výbor určil hlasovaním výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že výbory prerokujú predmetný návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade. Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a odsúhlasili lehoty.

    Pán poslanec Lebocký uvedie v treťom čítaní hlasovanie o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte. Je to tlač 259.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, tlač 259.

  • Takže, pán predseda,v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Mičovský, nepodal však žiadny návrh. Preto vás žiadam, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 125 bolo za, 16 sa zdržali.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body. Chcem vám predložiť a zároveň vás požiadať o súhlas s ďalším priebehom schôdze. Budeme pokračovať v rozprave o prebiehajúcom bode, ktorým je správa o justícii. Navrhujem, aby sme aj vzhľadom na počet prihlásených rokovali dnes o tomto bode až do úplného ukončenia rozpravy. V prípade, ak bude nevyhnutné, aj po 19. hodine, s tým, že hlasovať nebudeme a budeme potom zajtra ráno pokračovať rozpočtami inštitúcií a po nich budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o vládnom návrhu zákona. Ak by náhodou dnes skončila rozprava k uvedenému bodu, ktorý uvádza pán minister spravodlivosti, skôr ako pred 19., tak navrhujem, aby sme, samozrejme, pokračovali rozpočtami organizácií a po prerokovaní rozpočtov pokračovali druhým a tretím čítaním o zákone č. 309 o obnoviteľných zdrojoch.

    Takže dávam hlasovať o tomto návrhu, to znamená, v prípade, ak bude rozprava o správe, ktorú predkladá pán minister spravodlivosti, dlhšia, navrhujem, aby sme rokovali aj po 19. hodine do ukončenia rozpravy bez hlasovania. O všetkých prerokovaných bodoch z dnešnej rozpravy a zajtrajšej budeme hlasovať až zajtra o 17. hodine, včítane uznesení, ktoré súvisia so správou, ktorú prednáša pán minister. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 76 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Takže budeme pokračovať podľa schváleného návrhu tak, ako som ho predložil.

    Ešte pán predseda výboru Baška.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, členovia výboru pre obranu a bezpečnosť, pripomínam, že hneď máme rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán predseda výboru Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem oznámiť členom hospodárskeho výboru, že zasadanie výboru k vládnemu návrhu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov bude dnes o 12.15 hodine v priestoroch výboru, teda v hradných priestoroch. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hrušovský. Nie? Pán predseda výboru Madej.

  • Ďakujem pekne. Chcem oznámiť, že zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru dnes na 12.00. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalší je prihlásený za klub MOST – HÍD pán poslanec Gál. Pán poslanec, predpokladám, že máte dlhšie vystúpenie, navrhujem, aby som vyhlásil obedňajšiu prestávku, aby ste mohli vystúpiť od 14. hodiny s uceleným svojím prejavom. Súhlasíte? Je súhlas? Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní štrnásteho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o správe o základných otázkach justície, tlač 327. Prosím pána navrhovateľa aj pána spravodajcu, pani spravodajkyňu, aby zaujali svoje miesto a dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, ktorý je do rozpravy prihlásený za klub MOST - HÍD. Pripraví sa poslanec Igor Matovič za klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

    Nech sa páči, pán poslanec,máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, pred chvíľočkou sme dokončili premietanie veľmi vážneho dokumentu. Bolo tam veľmi málo poslancov, asi budeme musieť tú sálu prenajať, aby to mal každý ešte raz pozrieť alebo aspoň raz pozrieť, aby sme to premietali sústavne, kým táto problematika, hlavne veci, ktoré sa dejú v sudcovskom stave, aby sme, sa nezopakovali, aby sa odstránili, aby sa vylepšili.

    Ten film ma dosť dostal, niektorý z kolegov z vládnej väčšiny povedal, že nič nové sa nedozvedel. No ja som sa tam veľa, veľa vecí nových dozvedel. Osobné postoje sudcov, ktorí majú rozhodovať v ťažkých veciach a nevedia povedať pravdu v prípade, keď sa to týka ich kolegov, ich kolegyne, ktorá je nebohá, ani v tom prípade nenájdu toľko odvahy, aby svedčili a očistili jej meno. Je úplne zbytočná potom táto rozprava, keď takýchto ľudí máme na tých najväčších, najvyšších postoch zákonodarnej, keď tú občiansku statočnosť vo vlastných veciach nevedia spraviť. Nevedia stáť za svojím, boja sa.

    Keď dovolíte, tak začnem troška zoširoka, lebo justícia je už dlhodobo neriešeným problémom Slovenska. Naša ústava hovorí, že Slovenská republika je právny štát, ale toto formálne ustanovenie treba naplniť aj vážnym, tomu zodpovedajúcim obsahom. A to nielen, keď sú nejaké sviatky, keď je nejaká veľká kauza, ale každý boží deň aj v tom, tom najelementárnejšom prípade. Áno, z formálneho hľadiska platia u nás zákony, no ale ich kvalita je tiež niekedy otázna. Na druhej strane platí pravidlo, že aj zlý zákon platí, a preto ho treba dodržiavať. No preto aj za stav justície zodpovedáme do istej miery aj my, zákonodarný zbor, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Musíme prijímať kvalitné, jasné a všeobecné právne normy. A nie lex sused, ktorý tu máme. Nie zákony, ktoré slúžia úzkemu okruhu ľudí, lebo potom sa nečudujme, že aplikácia zákonov, o čom je justícia, je potom taká, aká je v praxi.

    Predovšetkým si treba uvedomiť, že nie zákony, nie cez zákony sa vládne, ale podľa zákona, lebo u nás stačí, ak nejaká nezodpovedná politická elita získa väčšinu v parlamente, pri dodržaní určitých formálnych pravidiel je schopná bezmála všetko uzákoniť. Čiže nie zákonnosť, ale ten duch zákona, spravodlivosť má byť merítkom veci. Zákon nemôže byť hračkou politiky, ale prostredníctvom neho sa nastoľujú pravidlá vládnutia pre politikov, ako aj pre spoločnosť. Toho by sme sa mali držať, a nie politického zviditeľňovania sa, ukájanie s navrhovaným rôznym takýmto návrhom, ako sme svedkami aj na tejto 11. schôdzi Národnej rady.

    Klamal by som, kebyže poviem, že celý náš právny poriadok je zlý, ale platí aj druhé pravidlo, že každý dobrý zákon stojí za toľko, koľko sa z neho presadí do života. A tu už máme problém. Aplikácie aj tých najlepších, najpodrobnejších zákonov, najkvalitnejších zákonov sa zaseknú na úradoch, na súdoch alebo na iných inštitúciách, ktorí majú, ktoré majú aplikovať zákony. Pocit istota, istoty a bezpečia u občanov narúšajú rôzne faktory. Určite medzi také hlavné patria nezamestnanosť, sociálne neistoty, ale aj to, že na Slovensku neexistuje spravodlivosť. Neplatí právo, resp. že sa toho práva na spravodlivosť nevieme domôcť, dovolať. Štát je prerastený korupciou, klientelizmom a svojvôľou predstaviteľov štátnej moci, bohužiaľ, aj súdnou. Udalosti posledných týždňov, mesiacov, ktoré sa udiali v justičnej obci, pocit, tento pocit u občanov len prehlbujú. Preto sme sa rozhodli povedať, že stačilo, že tieto, ktoré sa dejú okolo nás, treba zastaviť a treba pripomenúť kompetentným, aby konali.

    Stačilo pasivity, stačilo toho, že sa len mlčky prizeráme tomu, že niektoré, niektorí ľudia si pod spravodlivosťou predstavujú zabezpečiť pohodlie, luxusný život pre pár vyvolených, pre pár, taký menší okruh ľudí. To je aj naša zodpovednosť, poslancov Národnej rady, že aké zákony tu prijímame, ale aj vaša, pán minister, keďže sedíte alebo stojíte na čele rezortu spravodlivosti.

    Pôvodný zámer bol, aby sme o stave justície na pôde parlamentu podebatovali, povedali náš názor, upozornili na kumulujúce sa problémy. A po tom, čo sme chceli zvolať túto schôdzu, čo sa dialo, pre mňa je nepochopiteľné. Vládna väčšina to zmietla zo stola a, pán minister, mali ste aj možnosť, kebyže to ideme hneď do tej diskusie si vysvetliť svoje postoje, aj vy. No ale osemdesiat, no ale platíte tej vládnej väčšine, nepočul som od vás, že by ste povedali, že, páni poslanci zo SMER-u, dovoľte mi, aby som vystúpil na pôde Národnej rady, aby som vedel podiskutovať o tejto téme s plénom a s opozíciou.

    Vážené pani kolegyne, kolegovia, predovšetkým vy, pán minister, budem taký troška netradičný vo svojom príspevku, že budem chcieť viesť taký dialóg s vami, ako už teraz vediem, kým ma neprerušia, chcem nastoliť určité otázky. Budem sa pýtať, upozorňovať, oslovovať. To, že justícia je v žalostnom stave, asi nikomu netreba pripomenúť. Každý z nás to vie. Klamal by som tiež, kebyže tvrdím, že tieto problémy vznikli len prednedávnom. Rezort spravodlivosti za posledných vyše dvadsať rokov mal lepšie aj horšie časy. Aj keď bolo horšie, sa vždy diskutovalo o tom. Či na pôde ústavnoprávneho výboru alebo aj v pléne Národnej rady. Som rád, že nakoniec sme sa toho dočkali, že vieme o stave justície diskutovať na tomto fóre. Nechceme nič viac, ale nechceme ani nič menej, lebo, bohužiaľ, tých prešľapov na súdoch bolo toľko, toľko nespravodlivosti sa tam udialo, že máme o čom podebatovať, aktualita bola vždy, čo sa týka rokovať, debatovať o justícii, ale podľa mňa za tých posledných pár mesiacov sa udialo toľko vecí, že, že proste už to neznieslo žiadny odklad.

    Tieto prešľapy ešte znásobia tie nešťastné personálne rozhodnutia, ktoré boli. Či boli nejaké vymenovávania, alebo nejaké nevymenovávania, generálny prokurátor, výmena členov Súdnej rady alebo neobsadený post podpredsedu Najvyššieho súdu. To sú všetko veci, ktoré trápia nielen odbornú verejnosť, ale aj už tú laickú. Však my nemáme podpredsedu Najvyššieho súdu od mája 2010!

    Pán predseda Najvyššieho súdu už je vyše mesiaca práceneschopný, no neviem, kto je štatutárom teraz v jeho neprítomnosti. Jednotlivé kolégiá, ako ho, no veľmi zaujímavé. Ale toto nie je v poriadku. Toto nie je v poriadku, s tým treba niečo robiť. No my nemáme teraz páky na to, aby sme zvolili podpredsedu Najvyššieho súdu. Tobôž, je to nezávislý ústavný orgán, ctím si trojdelenie moci, ale náš názor môžeme vyjadriť. Jednak my ako poslanci, jednak aj vláda, jednak aj minister spravodlivosti. No ale niekto mlčí!

    Je všetko v poriadku v justícii, funguje ako nejaké švajčiarske hodinky? Myslíme si, že nie. Vidíme problémy, ktoré treba riešiť a terajšia vláda v tomto smere nekoná.

    Oprávnene sa pýtam: Prečo? Predtým, ako sa pustím do konkrétností, že aké sú problémy v justícii, sú notoricky známe, my ich tu opakujeme skoro každý rok, pri každej téme, pri každom zákone, ktorý sa dotýka justície. Ale treba ich opakovať dovtedy, kým nenastolíme nejakú zmenu. Pán minister, ja si vás ctím ako človeka. Uznávam vás ako dobrého právnika, tobôž ako veľmi dobrého advokáta, ale ako minister, no, to už troška pokrivkáva.

    To je áno, to je môj názor, ja tu vystupujem a je to názor aj celého nášho poslaneckého klubu. Čo už trošku už má inú váhu, ale viem, vidím, že nič to s vami nerobí.

    Ako odborník ste prijali post vo Ficovej vláde. To svedčí o vašej odvahe, zanietenie pre právo, že chcete niečo zmeniť. No ale toto nestačí, pán minister, že sedíte v kresle ministra. Len to zanietenie nestačí! Treba, aby ste vy boli prvý v tých prípadoch, ktoré sú popieraním práva, spravodlivosti, ozvali. A ozvali sa nahlas, aby sa to dostalo do uší aj tým, ktorí tieto nekalosti majú na svedomí. Na a tu potom začína tá ďalšia fáza roboty pre ministra spravodlivosti, do istej miery aj pre nás poslancov, aby sme odstránili tie systémové chyby, ktoré zapríčinili, zapríčinili, ktoré umožnili, aby k takýmto nekalým javom mohlo dôjsť.

    Povedali ste, že nechcete komentovať, politicky komentovať rozhodnutie súdov. Vážim si to, áno, to je fajn, to je v poriadku. Nerobte to, ale nerobte ani opak. Nemôžeme sa mlčky prizerať, ako je pošliapaná spravodlivosť nie v jednom prípade. Ani my opozícia, ani vládna väčšina, ani vláda, ani samotný minister.

    Politický komentár je vec, keď rozhodnutia súdov kritizujeme z pozície politiky, vychádzajúc z politickej strany, z politických názorov, straníckych indícií. Ale v prípadoch, keď rozhodnutia súdov nemajú oporu v právnom poriadku, sú popieraním vlastne spravodlivosti. Aj ten politik sa musí ozvať.

    No, ozvite sa tu a kritizujte, povedzte teraz nám z tohto miesta, čo vidíte zlé. Kde, sem-tam tie médiá, no, je to primálo.

    Lebo ak nebudú excesy v súdnej obci, tak nebude čo komentovať, ale ten čas ešte príde až potom, že najprv všetky tieto excesy musíme pomenovať, musíme na ne upozorniť, nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť, a hlavne my politici musíme vytvoriť určitý tlak, to nie je zasahovanie do nezávislosti súdov, lebo keď súd rozhodne, tak my nemáme čo komentovať. Ale tu máme x rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s naším právnym poriadkom.

    No je tu, samozrejme, aj rad iných problémov, ktoré trápia váš rezort, trápia občanov, trápia spoločnosť, s ktorými sa treba popasovať.

    Áno, treba začať hneď. Už dnes je neskoro. Viete, keď aj dnes dáte nejaký legislatívny návrh, avizovali ste novelu Občianskeho súdneho poriadku, tak ako rátam, tak rátam, skôr z toho zákon, platný zákon ako máj, jún nebude. A to už bude vyše rok vládnutia druhej Ficovej vlády. Ja si nemyslím, že máme toľko času.

    Ste už vyše osem mesiacov vo funkcii, tak fakt už treba nejaké tie výsledky mať. Nemôžu byť vizitkou vašej práce nejaké transpozičné zákony, zákon o advokácii. Musíme riešiť gro tých problémov. Tie najelementárnejšie, najzákladnejšie veci, ktoré, z ktorých vychádzajú, z ktorých pramenia ostatné problémy.

    Preto sme povedali, že chceme zvolať túto schôdzu, a ja možno som už teraz použil nejaké priostré slová na vašu adresu, ale vy ste sa vyjadrili vtedy v médiách, že to je smiešne, že tie dôvody sú smiešne. Ja si to nemyslím. Mňa sa to osobne dotklo a podľa mňa je to tragické, čo sa deje v justícii. Kebyže vidíte ten film pani Piussi, tak, tak ja som sa niekedy ani tým, skôr tým slzám neubránil. Keď sa vžijete do situácie Zuzany Laukovej.

    Nepočuli sme váš názor na justíciu, počuli sme váš názor na zvolanie schôdze. Dúfam, že teraz, v tejto debate sa dozvieme niečo viac, fundovanejšie. Ale prosím vás, vystúpte aj počas rozpravy viackrát, aby sme mohli debatovať, aby sme na vás mohli reagovať, aby sme nevyužili tento čas pred Vianocami len na to, aby sme sa tu predvádzali pred kamerami, pred mikrofónom, aby to malo nejaký zmysel.

    Ja nepovažujem za smiešne, ale skôr za tragické, keď súdne konania sú tak dlhé, že kým dôjde k ich ukončeniu, tak samotné rozhodnutie, nastolenie spravodlivosti je také neskoré, že v niektorých prípadoch je už potom zbytočné. Už samotné konania sú také rozpačité, sformalizované, že dávajú priestor pre justíciu byrokratickým čachrom, proste, ako nerozhodnúť, ako to dať na nejaký iný súd, ako zamietnuť návrh. Proste, ten neustály pingpong aj už neviem koľkokrát zmenený Občiansky súdny poriadok, bohužiaľ, stále umožňuje.

    No, častá nehospodárnosť v konaní. Povedali ste, že ideme zmeniť hospodárnosť v konaní. Ale zbytočné odročenia, to sú na dennom poriadku na každom súde, na každom stupni. Nás advokátov už skôr prekvapuje to druhé, že keď súd nariadi pojednávanie odročiť a nájdite o mesiac, o dva mesiace a nie o pol roka alebo o trištvrte roka.

    Som veľmi rád, že vo svojom príspevku, vo svojom príhovore ste avizovali v tomto smere zmenu. Budeme veľmi očakávať, že aké to budú zmeny.

    Ťažká vymožiteľnosť práva. No nemôže nás prekvapiť, že Slovensko je v rebríčku na posledných miestach, keď máme takýto stav. Predvídateľnosť súdnych rozhodnutie, rozhodnutí už aby sme ani nespomínali. Ako chceme aby občania verili súdom, keď už teraz aj ten najväčší laik, ktorý sa len troška vyzná na, internetu nájde rozhodnutia súdov, vie si porovnávať jednotlivé rozhodnutia. Analogické rozhodnutia súdov, kde v tých istých veciach, alebo v takých istých veciach rozhoduje absolútne rôznorodo. A viete, teraz už je veľmi ľahké spraviť nejaké také porovnávanie. Teraz prednedávnom sa stalo, že v rozvodovom konaní sme uistili klientku, bála sa o dieťa, že v tomto smere je ustálená prax súdov. Súdy v takýchto prípadoch rozhodujú takto a takto. No, boli sme prekvapení. Asi aby nebol stereotyp. Súd rozhodol úplne inak! Takže, čo si má ten človek pomyslieť o justícii, keď tá najelementárnejšia vec, že predvídam, aké rozhodnutie vydá súd, proste je to ako, ako lotéria.

    Táto právna neistota nielen pre občanov, potenciálna k účastníkom konania absurdné a frustrujúce, ale aj pre nás advokátov. Často sa stretávame aj s prípadmi, keď sudcom chýba guráž, tá občianska odvaha rozhodnúť. S tým faktorom sa treba vysporiadať. Neviem, akože justičná akadémia, justičné skúšky. Ale však vidíme, v tom filme sme videli, že sudcovia Najvyššieho súdu s dlhoročnou praxou radšej zapreli svoje skoršie vyjadrenia, aby sa skonfrontovali s tou mocou, s tou, tou rukou, ktorá visí nad nimi, ktorá ich môže hocikde a hocikedy vyzliecť z talára na základe subjektívnych ohodnotení.

    Obrovské problémy sú s doručovaním, predvolávaním svedkov, ale to je veľmi jednoduchá vec, v 21. storočí sú alternatívne možnosti, máme tu elektronické, elektronickú poštu. No, len treba vyjsť s nejakým návrhom a treba to predložiť do Národnej rady. Nečakajme na to! Výkon súdneho rozhodnutia, exekúcie sú ďalším klincom do rakvy justície. Viete, keď ten nebožtík už sa konečne dopracuje k právoplatnému súdnemu rozhodnutiu a keď ani na základe súdneho rozhodnutia k dobrovoľnému plneniu nepríde, tak ho čaká ďalšia taká procedúra, že ja sa nečudujem, keď sa, ako tí ľudia sa toho vzdajú, alebo povedia, že to nemá význam.

    Keď hovoríme už o elementárnych zmenách, je potrebné sa popasovať aj s takou vecou, že sa prinavráti k spravodlivosti. Viete, dnes sa už na súdoch v justícii aplikuje text zákona, text zákona. Každý poznáte tie maličké písmenká na zmluvách, ktoré sa veľmi a veľmi často využívajú v súdnych sporoch. A sudca napriek tomu, že máme v zákone možnosť a sudca má možnosť, aby dohody, zmluvné ustanovenia, ktoré odporujú dobrým mravom, aby nebral do úvahy, aby zamietol. No nedeje sa to.

    Čiže v tomto, týmto vynúteným zmluvám, tým malým písmenkám treba už raz a navždy povedať: Áno, koniec, stačilo!

    Takže pán minister, nie je to smiešne, ale smutné. A tie problémy nespôsobili ste vy ani vláda, ani predchádzajúca, ani predtým, to sú už dlhodobé riešené problémy. Len doposiaľ sme o týchto veciach vedeli otvorene diskutovať. Teraz bolo prvýkrát, že no áno, diskutujeme, ale až po mesiaci. Vlastne aktuálnosť niektorých vecí sa už aj vytratila.

    No a ako je možné aj tak tú nízku dôveru občanov, ktoré požívajú súdy, ešte viac prehĺbiť? Tak táto vláda má na to veľmi dobrý recept. Diskriminačné žaloby sudcov, proti ktorým nič podstatné sa nepodniklo. To je veľmi dobrým mementom, ako neviesť rezort spravodlivosti. A tento problém ešte nie je u konca. Tie žaloby prebiehajú. Neviem, aký je stav, asi budeme musieť zvolať na to výbor, ústavnoprávny výbor, aby sme sa niečo dozvedeli.

    Počínanie vlády ohľadom výmeny tých členov Súdnej rady, ktorí boli najväčšími kritikmi predsedu Štefana Harabina, je viac ako hanebné, a toto sa udialo, pán minister, prepáčte, bohužiaľ, aj s vašou asistenciou. Proste tí ľudia zo Súdnej rady, ktorí kritizovali dlhodobo pôsobenie predsedu Najvyššieho súdu, boli odídení, boli odvolaní.

    Neviem, či niekto z nás považuje praktiky predsedu Najvyššieho súdu za štandardné, za morálne. Asi nie. Nemôžeme byť zástancami takýchto postojov sudcov, ako prezentuje on. Preto mu nepomáhajme, neasistujme, lebo môže to skončiť veľmi zle.

    Na konci prvej Ficovej vlády vtedajší minister spravodlivosti, ešte predtým, ako ste nastúpili na ten rezort vy, predložil jeden veľmi kritizovaný návrh, ktorým by bol posilnil postavenie predsedu Najvyššieho súdu. No vtedy ste sa, páni poslanci zo SMER-u, spamätali. Vtedy ste povedali, že stačilo, nie. Ale to bol prvý a posledný prípad, keď sa v tejto moci, ktorá je nezávislá už aj od zákonov, povedalo stop.

    Chýba mi, pán minister, aj vaše vyjadrenie, čo sa týka sporu menovaného pána s Generálnou prokuratúrou. Napríklad takej maličkosti, že v osobnostnom spore bol priznaný úrok z omeškania. Nie je právoplatný rozsudok. Dobre, toto beriem. Ale viete čo, ja už mám po krk takých rozhodnutí, síce nie sú právoplatné, ale ktoré nemajú nič spoločné so zákonom! Prečo nemôže byť spravodlivosť nastolená, alebo prečo nemôže byť rozhodnutie vydané v súlade s právnym poriadkom už na prvom stupni? Prečo nie? Prečo musí to vždy napravovať druhý stupeň? Ale tam je to tiež lotéria. A povedať ľuďom, že však choďte do Štrasburgu na Európsky súd pre ľudské práva, však potom štát zlyháva v najelementárnejšej funkcii, aby občanom zabezpečil spravodlivosť. To nie je argument, že vec nie je právoplatne skončená, že to je len prvostupňový súd. No prvostupňový súd je taký istý súd ako ten druhostupňový, len že je prvostupňový. Vydáva tiež rozhodnutia v mene Slovenskej republiky.

    Často som počul, pán minister, z vašich úst, že čo sa spravilo v predchádzajúcom volebnom období alebo v predchádzajúcich volebných obdobiach. Máte pravdu. Aj tam to nebolo veľmi úspešné, ale môžete toto zmeniť. Zmeňte to! Už konajme! A keďže vystupujem v mene klubu MOST - HÍD, tak môžem povedať, že určite prídu, keď prídu také návrhy, ktoré stoja za to, aby sme ich podporili, tak ich podporíme. My nemáme problém s tým, že vládna väčšina alebo vláda dá nejaký návrh zákona, keď je dobrý, aby sme to nepodporili. My s tým nemáme problém. Opačne áno, to funguje inak, že opozičné návrhy neprechádzajú, lebo sú opozičné, môžu byť hocaké dobré.

    Teší ma fakt, pán minister, že v kresle ministra spravodlivosti sedí človek, ktorý prišiel z advokácie, že vy ste dennodenne boli vo svojej praxi konfrontovaný s tým, aký tu máme stav, ako ťažké je sa domôcť spravodlivosti. Ale taká základná vec, že kedy chcete tie vaše poznatky z praxe pretaviť do toho, aby sme to zlepšili. Však vy to lepšie ovládate, viac ste pojednávali, lepšie ovládate ako my, ktorí sme tu poslancami, ktorí máme nejakú tú prax. Ale nič sa nekoná!

    Dovoľte, aby som v tejto rozprave sa vyjadril a reagoval na vás, čo sa týka vyjadrení, že však áno, zmeny sú tu, meníme softvér z DOS na modernejší, áno, určite ten MS-DOS je fakt zastaralý systém programový, ktorý treba zmeniť. Ale myslíte si, že to je práve to, na čo čakajú občania? To je to, čo zachráni justíciu? To je najzávažnejší problém? Alebo druhý. Zamrazenie platu sudcom. Je to neviem koľko miliónov eur. To zachráni ako-tak rozpočet pre ministra financií. Ale stav justície, pocit občanov, že na Slovensku nie je možné sa domôcť práva a spravodlivosti, nič nemení.

    Plne rešpektujem nezávislosť súdnej moci. Ctím si prácu sudcov, uznávam dôležitosť ich postavenia. Rešpektujem aj právoplatné rozhodnutia súdov, ku ktorým mám nejaký osobný vzťah, že podľa mňa nie sú správne, nezakladajú sa na dobrom rozhodnutí, že nevychádzajú z práva, ale ctím si ich. Ale predovšetkým sami sudcovia môžu za to, že aká je praná tá spravodlivosť a na akú váhu berie nielen občan, lebo občan vidí to, že ako to, akú dôležitosť dáva zákonom politik, najvyšší ústavný činiteľ a podľa, podľa toho sa správa aj on. Viete, ten marazmus s generálnym prokurátorom to je takým, tiež takým dobrým mementom. Prečo má potom občan dodržiavať zákon, keď tu vidí takýto príklad? Prečo? No treba sa ozvať! Aj vláda by sa mala ozvať, aj minister spravodlivosti by sa mal ozvať. Nech už pán prezident konečne rozhodne. Ale treba to povedať!

    Pán poslanec, počul som. Radšej ja by som to nekomentoval. Plne rešpektujem to, že sudcovia, súdnictvo je tretia moc v štáte, je nezávislá. Ale tí sudcovia sa majú aj tak správať. Viete, máme tu niekoľkých veľmi dobrých sudcov a radosť je s nimi pojednávať, veľmi je dobré čítať ich rozhodnutia, ktoré sú skvostami odôvodnenia, sú, niekedy dá sa povedať, že sú diplomatickými prácami na tú tému, ale máme tu aj iných sudcov, ktorí nerozhodujú na základe práv, ale rozhodujú na základe toho, že aký lístoček dostanú. Niektorí nie, ale niektorí áno. No, treba sa s tým vysporiadať.

    Budem veľmi diplomatický, že musíme na to nájsť nejaký liek. Viete, disciplinárne návrhy by mali byť posledným krokom k náprave. Minister spravodlivosti má byť takým neustálym rytierom spravodlivosti, že ešte predtým, ako sa niečo také udeje, už vysloví svoj názor. Treba predbehnúť tieto nekalé veci. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí, otvorenie konkurzov na post sudcov je tak začiatkom, v ktorom musíme pokračovať. Ja som z tohto miesta ešte pár mesiacov dozadu ako poslanec vládnej koalície kritizoval aj pani vtedajšiu ministerku Žitňanskú, ale keďže jej návrhy boli také, že vylepšili daný stav a lepšie sme nevedeli nájsť, tak hoci aj s výhradou, ale sme tie návrhy podporili, lebo treba s aplikáciou práva niečo spraviť.

    Načo tu my prijímame hoc aj čo najlepšie zákony, najdokonalejšie zákony, keď sú len zdrapom papiera, lebo ak ich niekto poruší, tak zodpovednosť, na zodpovednosť nie je bratý, alebo čo je horšie, už ani neviem, keď takí sú ľudia, sú predstavitelia štátnych orgánov, ktorí sú tak zvrátení, že tak zvrátene vykladajú zákony, že už s tým prapôvodným návrhom nemá nič spoločné. A to je fakt. Ani Harry Potter by nevedel tak zmeniť význam niektorých zákonov, ako sa to deje na správnych konaniach aj súdnych konaniach.

    Taká záverečná otázka, pán minister. Čo chceme, aby fungovalo v tomto štáte? Ak nefunguje justícia, neplatia zákony, nie je nastolená ani tá najelementárnejšia spravodlivosť. Čo?

    Ďakujem pekne za pozornosť. Pán Hlina, netlieskajte.

  • Smiech a potlesk.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na vystúpenie pána poslanca Gála registrujem štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

  • Hlas z pléna.

  • Päť, ale nie, ste, Mikloško Jozef. Ste tam.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Gál vás, pán minister, vyzýval, aby ste konali a nemlčali v prospech spravodlivosti. A ja sa chcem k tomu pridať. Vy asi už vzhľadom na svoj vek ste ešte zažili pána profesora Rebra a jeho známe citáty. Jeden z nich vo voľnom preklade hovorí, že štáty bez spravodlivosti sú len lotrovstvá. A prečo to hovorím, pán minister? Vy tým, že ste prijali funkciu ministra a ako odborník stali ste sa vrcholovým politikom. To ako keď niekto povie, že ja som odborník a jednoducho, keď nastúpi na loď, na kapitánsky mostík a chytí do rúk kormidlo, de facto sa stáva kormidelníkom lode, lodivodom.

    Mali ste dobrú reputáciu, ja to beriem a beriem aj to, že ako som počul, robíte rekodifikáciu a podobne. Iste dôležité veci, ale, pán minister, som presvedčený, že dnes vaša hlavná úloha je usilovať sa o to, aby ste pomohli spravodlivosti. Vaši predchodcovia pán Lipšic, pani Žitňanská sa v tomto smere, mám pocit, snažili, možnože nie úspešne a možnože urobili aj chybné kroky a sú aj veci, s ktorými som nesúhlasil, ale celkom iste sa snažili. Ale musím povedať, pán minister, že ja zatiaľ z vašej strany toto necítim, a preto sa vás chcem znova popýtať, aby ste sa usilovali o to, aby v justícii zavládla spravodlivosť. Jednoducho to, čo je hlavná úloha politika, ministra spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • No, ja by som len na pána poslanca Gála reagovala. Opísali ste justíciu neskutočne čierno. Len by som sa chcela vás opýtať, pán poslanec, či si nenasypete trochu popola na hlavu a nepoviete, akým spôsobom sa na tomto stave justície podieľajú aj vaši kolegovia z advokácie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ja som nikdy v živote nebol na súde, nebol som, neviem, ako to tam chodí, chvalabohu, ale ak to chodí tak, ako som si pozrel ten film a teraz vypočul niektoré príspevky, tak to je katastrofa! Tak to je katastrofa z toho dôvodu, lebo počas kampane sme chodili do dedín medzi ľudí a ľudia sa nám neustále sťažovali, neustále sťažovali o vymožiteľnosti práva, keď tam nemajú známeho. Jednoducho ľudia, ktorí robia v subdodávkach niektorým firmám, ktoré, nie sú vyplatení, ich život je ohrozený, lebo nevedia prežiť. Majú úver, nevedia zaplatiť. A tieto súdy sa ťahajú roky. A ešte prídu za nimi, aj sa im vyhrážajú, že vy nemáte na súde nikoho a my to vieme vybaviť. To je katastrofa!

    Myslím si, že jedná sa aj o týchto ľudí. A keď sme si pozreli, že na najvyšších, na najvyšších miestach, aká je situácia, ako sa podávajú žiadosti, ako je elektronické prideľovanie, že vtedy pridelia, keď policajta poznáme a tak ďalej. Myslím si, že toto, toto fakt nepoteší ľudí, keď aj túto rozpravu, rozpravu uvidia. Tak ja vás chcem len poprosiť, poprosiť, aby ste zohľadnili tých ľudí, lebo vy nie ste tu, vy ste tu pre ľudí, nie ľudia pre nás. Tak buďte taký dobrý, skúste nejaké opatrenia spraviť aspoň, že tá vymožiteľnosť práva tých obyčajných ľudí nech sa pohne z miesta nie za dva, za tri roky.

    Ďakujem pekne.

  • Ja som si tiež pozrel film Lucie Piussi. Som vďačný, alebo Zuzany Piussi, som vďačný pánu poslancovi Hrnčiarovi za jeho iniciatívu a odvahu. Nikdy som si neuvedomil ten fakt, ktorý tam srší z toho, že dnes aj sudcovia majú strach. Na súdoch panuje strach, sudcovia tým pádom sú závislí od strachu, a teda nie sú nezávislí.

    Šok bol pre mňa aj to, že títo muži činu sú unavení, vyhorení, bojujú s veternými mlynmi, nemajú už ísť odvahy do toho. Smrť pani Laukovej a pána Majchráka, skutočne si myslím, nie je vec skončená, snáď sa v tomto niečo robí. Pekná veta bola v závere, že ústava nepredpokladá mlčanie. To si myslím je také motto aj pre nás všetkých. Chcel by som poďakovať všetkým tým sudcom, ktorí napriek všetkému sa neboja, idú do toho a nie za ľavicu, ani za pravicu, ale za spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. V tom filme J. F. Kennedy tam práve na súde odznela taká veta: "Vážení, vo vašom živote už nebude nič dôležitejšie ako tento okamih, tento jediný okamih."

    Myslím si, že to dnes platí aj pre vládu, aj pre parlament, že teraz nastala tá hodina pravdy. A loď sa ešte nepotopila. Môžeme ju zachrániť.

  • Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Chcem reagovať na pani poslankyňu Vittekovú.

    Viete, advokát využíva nedostatky v systéme. Čo by nebol až taký veľký problém sám osebe, lebo na to sa príde a vieme to odstrániť.

    Problémom je, a tu majú kolegovia určite maslo na hlave, keď si veci vybavujú na chodbách, v kanceláriách, na kávičke, ale to rozhodnutie predsa len v mene Slovenskej republiky niekto musí vydať. Sami nič nezmôžu.

    Prídu s nejakým návrhom. Možno s nejakým balíčkom. Ale niekto to rozhodnutie v talári vydáva. My sme otvárali súdy. Práve toto sme robili, aby sme zamedzili takýmto možnostiam. Treba len v tom pokračovať.

    Rozhodnutia sú zverejnené. Rozhodnutia všetky sú na webe. To je veľmi dôležitý moment.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadal pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Veľmi rád odpoviem na niektoré otázky, ktoré nastolil tuná pán poslanec Gál, pretože myslím si, že treba naozaj povedať, že sudcovia vo svojej drvivej väčšine postupujú zodpovedne. A vzhľadom na to, aké majú nástroje v rukách, tak mnohokrát je to skutočne veľmi ťažké, pretože tá legislatíva mnohokrát je tak nejednoznačná, že nielen advokáti, ale ani sudcovia sa mnohokrát v nej nevedia úplne dokonale zorientovať. To treba priznať a treba povedať, že to tak je.

    Čo sa týka teda môjho hodnotenia práce sudcov, v drvivej väčšine chcem povedať, že si ich prácu veľmi vážim, pretože sú naozaj, naozaj v ťažkých podmienkach - či už takých, alebo onakých, či už v materiálno-technických a podobne. Ale čo chcem povedať zároveň, je aj to, že sudcovia majú naozaj v rámci legislatívy veľmi veľkú možnosť byť nezávislými, áno. Táto nezávislosť je im garantovaná.

    Na druhej strane, čo si myslím ja a čo chcem urobiť, je to, že chcem zvýšiť ich druhú zložku tej nezávislosti, a to je zodpovednosť. Pretože zodpovednosť je takisto zložkou nezávislosti a musí fungovať v rámci justície aj zodpovednostná zložka.

    Čiže, chcem vás ubezpečiť, že túto časť chcem svojimi nástrojmi, ktoré mám k dispozícii, samozrejme, posilniť.

    Veľmi krátko k tomu, čo ste spomínali. Samozrejme, je to vytrhnuté z kontextu, keď ja som hovoril, že tie dôvody, ktoré boli vlastne dané na moje odvolávanie, sú smiešne. No ja len krátko poviem, že to slovo smiešne je synonymom v tomto prípade, aspoň ja som to tak myslel, je slovo, určitým spôsobom schizofrenické, áno, pretože na jednej strane mne je vyčítané, že akým spôsobom súdy rozhodujú. A na druhej strane, zároveň v tej istej vete bolo napísané, nie povedané, napísané, že ale veď predsa ani vláda, ani zákonodarný zbor, nebodaj ja, nie sme zodpovední ani nemôžeme zasahovať do súdnych rozhodnutí! Tak aký to je vlastne dôvod potom? Ja tomu nerozumiem, priznám sa, a pre mňa je to smiešne. Takže, toľko k tomuto.

    Čo sa týka novelizácie. Naozaj, nejde o novelizáciu, ale o rekodifikáciu zákona, podľa ktorého konajú súdy. A to je Občiansky súdny poriadok. A pán poslanec, sami ste teraz povedali, a nielen vy, ale aj všetci ostatní, ktorí sa k tomu pripojili, aj pán poslanec Érsek, že ide o to, aby sa tá vymožiteľnosť zvýšila, aby súdy konali rýchlejšie, lebo keď neprichádza spravodlivosť včas, tak ako keby neprichádzala. No je to pravda. Ale na to treba vybudovať nástroje.

    Veď predsa to nejde len tak, že zo dňa na deň teraz ja ako politik poviem, tak poďme teraz to urobiť inak. No nejde to, pretože ten systém je tak zložitý a ja ako advokát ho poznám, takisto aj ostatní, ktorí sú tu ako právnici, že to treba naozaj nastaviť veľmi pozorne a opatrne tak, aby sa nezboril ten systém, aby fungoval.

    A preto ja hovorím, že sme začali od leta už pracovať na novom občianskom súdnom poriadku, kde sa podarí zjednodušiť konanie pre občanov, zrýchliť konanie pre občanov a aby sudcovia mali podstatne jasnejšiu a prehľadnejšiu situáciu v rozhodovaní a aby sa stali pánmi sporu, aby mohli jednoznačnejšie a rýchlejšie tie spory viesť. Aby neprichádzalo k prieťahom a aby dokazovanie neprebiehalo tak, ako prebieha.

    Čiže, to sú len základné veci toho, čo chceme urobiť, ale to nejde zo dňa na deň, vážení! To nie je otázka, že ja poviem dneska, že chcem to inak. A zajtra to tak bude. To naozaj, to si musíte uvedomiť, že to je jeden zložitý proces. Nikto doteraz za celých dvadsať rokov, čo za dvadsať rokov, od roku 1963 platí Občiansky súdny poriadok. Od roku 1963, s vyše sedemdesiatimi zmenami.

    Zatiaľ nikto nezmenil Občiansky súdny poriadok vo forme nového predpisu. A toto je moja ambícia. Takže neviem, čo ešte k tomu chcete počuť, ale vymožiteľnosť práva nejde zo dňa na deň zmeniť. Naozaj nie. Takže v tomto som s vami zajedno, že toto treba, toto treba riešiť.

    A čo sa týka doručovania napríklad, pán poslanec Gál spomínal, áno, pripravujeme elektronické doručovanie vo forme dátových schránok, ale to tiež nejde zo dňa na deň urobiť. Takže chystáme to, áno. Máte pravdu. Je to dôležité. A podstatne sa tým zrýchli konanie a taktiež obštrukcie sa odstránia vo forme fikcie doručenia.

    Ale mohol by som tu ešte dlho rozprávať, nechcem zdržovať debatu, samozrejme, takže v ďalšom budem reagovať tiež.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Na vaše vystúpenie sa prihlásili traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásenia.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko, som mal dostatočný priestor. Pán minister, smiešne. Viete, áno, nemôžeme zasiahnuť do súdnej moci, ale musíme zaujať stanovisko, keď je pošliapané právo a spravodlivosť. To nie je zásah. Zasahovanie do súdnej moci, keď komentujeme, že toto rozhodnutie nehorázne nemá nič spoločné s právom.

    To nie je, toto by ste mali robiť, a očakávam, keď ste doteraz na to nemysleli, očakávam, že v budúcnosti, aj od tejto hodiny, od dnes, od zajtra to budete robiť.

  • Pani predsedajúca, sa potom vyjadrím rozsiahlejšie za chvíľku v rozprave, ale, ale chcel by som zareagovať na to, čo hovoril pán minister, že v princípe také spásonosné riešenie s rekodifikáciou OSP nepríde.

    Po prvé, otázka znie, ako bude rekodifikácia vyzerať? Najväčší problém civilného konania je pingpong medzi prvostupňovým a odvolacím súdom. Bývalá vláda, prvá Ficova vláda zrušila princíp úplnej apelácie v odvolacom konaní. Čiže znovu ten pingpong vrátila do hry. To znamená, ak rekodifikácia neurobí systémové zmeny a takéto radikálnejšie, tak bude úplne v zásade skôr kozmetická, možno menej významná ako nejaká novelizácia.

    Skôr si myslím, budem o tom hovoriť potom v rozprave, že problém už nie je v našich zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí ich aplikujú. A pokiaľ to nezmeníme pomerne radikálne, tak si myslím, že sa budeme pohybovať v bludnom kruhu.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, áno, problém je v ľuďoch. Tiež ma to tak napadlo, ak naozaj nebudú tí správni ľudia na správnych miestach, tak my sa nepohneme z miesta.

    Bol som si tiež pozrieť ten film. A naozaj som aj ja veľmi z toho zaskočený, že mnohí sudcovia majú strach. Ako môžu spravodlivo rozhodovať, keď strach je tým aspektom, ktorý má vplyv na spravodlivé a nezávislé rozhodovanie.

    Taký človek, ktorý má strach, je zároveň neslobodným. Aby mohol spravodlivo a slobodne rozhodovať, treba mu, pán minister, vytvárať podmienky, ale nemôžu tam byť ľudia, tak ako ste to povedali, aj ja verím tomu, že drvivá väčšina sudcov je čestných a spravodlivých. Ale tí, ktorí čestní a spravodliví nie sú a majú veľkú guráž, a možno zastrašovať aj tu väčšinu dobrých a čestných, charakterných ľudí, no tak to je tá vec, a to je vec ministra, ktorú má riešiť, aj tie personálne otázky.

    Ja chcem aj z tohto miesta, aj v tejto chvíli poďakovať vám, pán minister, za odvahu vašu, že ste sa tuná postavili, aj keď krátko, ale ste vystúpili. To si vysoko cením, lebo mali sme tu pred chvíľou pána ministra, ktorý túto odvahu nemal. Ak máme vyzývať vašich kolegov sudcov k odvahe, no tak vy máte ísť ako príkladom. Tak myslím si, že nemajú toho najhoršieho ministra. Osobne aj ja si myslím, že patríte k ministrom, ktorého by sme na poslednom mieste asi mali odvolávať z tejto vlády, určite áno. To je v tej ľudskej rovine.

    Ale tá politická rovina, ktorá tu bezpochyby je, minister je ten, ktorý je zodpovedný za svoj rezort. Jednoducho, žiaden minister, či vy alebo aj z iného rezortu, z tejto zodpovednosti sa nevykrúti.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Viete, pán minister, nikto netvrdí, že za všetko môžete vy. To keby niekto tvrdil, no tak, samozrejme, minimálne sa mýli. A nechcem použiť tvrdšie slovo, ale viete, je to aj o signáloch. Ak vy odstránite a odstránili ste tých troch sudcov zo Súdnej rady, ktorí kritizovali pána Harabina, vyslali ste signál. Možnože ste to nechceli, ale vyslali ste signál iným sudcom, ktorí poprípade kritickým spôsobom alebo kritickými očami sa pozerajú na to, čo robia ich kolegovia, že aby ste sa báli, lebo aj vy môžete nasledovať.

    To znamená, keby ste sa postavili povedzme za to zlo, čo vidíme dennodenne v súdnictve. A toto je vaša zodpovednosť.

  • Pán minister, chcete reagovať?

    Nie.

    Ďalší prihlásený do rozpravy za poslanecký klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Igor Matovič.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, hneď na úvod by som chcel, pán minister, povedať, že ste človek alebo minister, s ktorým osobne som spájal a naďalej ešte spájam najväčšie očakávania na pozitívne zmeny vo vašom rezorte.

    Nieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného odborníka z fachu. A čo asi mnohých ľudí na Slovensku pozitívne prekvapilo.

    Druhé, čo by som chcel povedať. Zaznelo tu vo faktickej pripomienke pána Lipšica, doslova citujem: "Problém nie je v zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí ho aplikujú." Osobne si myslím presne pravý opak a pokúsim sa v následnom vystúpení povedať aj prečo.

    Pán minister, vediete ministerstvo so vznešeným názvom, ako spravodlivosť, je úplne krásne. A byť v podstate reprezentantom alebo byť ministrom, služobníkom spravodlivosti, tak je zároveň aj, myslím si, aj veľmi veľkým záväzkom. Ale teda už len preto, že takýto názov ministerstva máte, ho vediete, by ste pri každom jednom kroku vlády, parlamentu, aj strany SMER spravodlivosť mali hľadať.

    A nielen hľadať, ale všade tam, kde jej nie je vytvorený dostatočný priestor, by ste jej podľa mňa až iniciatívne, možno až svojou nadprácou mali ten priestor vytvárať. Preto som od vás, pán minister, očakával, aby ste napríklad vtedy, keď opozícia nedokáže bez podpory vládnej strany na základe zákonov, ktoré máme napísané, zvolať mimoriadnu schôdzu k závažnej a aktuálnej téme, akou stav justície nepochybne je, očakával som od vás takú tú nadprácu a priam podporu voči tomuto kroku opozície a že prídete a vystúpite, alebo možno aj u vás na klube alebo na vláde presadíte tento názor a poviete: Nie, dovoľme tej justícii, buďme takí grandi, poďme sa na tu tému baviť a nerozmýšľajme nad tým, ako tu hovoril pán Madej, že či teraz opozícia zneužíva, nezneužíva tému, a vlastne všetko k tomu už bolo povedané, v médiách zaznelo, ale urobiť vlastne tu nadprácu a dáte priechod vlastne tej spravodlivosti a uznáte, že asi nie je úplne fér napísať zákon, že opozícia môže hovoriť k nejakej téme alebo zvolať mimoriadnu schôdzu vlastne iba vtedy, kedy sa vládnej moci a vládnej väčšine zaumieni.

    Čiže tu som takúto, hovorím, nadprácu z vašej strany a obhajobu spravodlivosti očakával. Keď aj pán minister hovorí, že nie je člen strany, ale ja si myslím, že ste rešpektovaný člen vlády. A vaše slovo určite by zavážilo, ak by ste povedali, že chcem, prajem si, urobme to, nehádžme, dobre.

  • Reakcia ministra.

  • Dobre, čiže, pán minister hovorí, že to robil. Tak som rád, že to robil. Tak nabudúce možno trošku iniciatívnejšie, ešte viacej, aby to bolo počuť aj poza steny miestnosti, v ktorej zasadá vláda.

    Čiže očakával som tu podporu opozície, a nie podporu tých obštrukcií, ale dobre, vysvetlili ste, okej. Inak povedané, pri snahe opozície zvolať mimoriadnu schôdzu som od vás, pán minister, očakával, že parlamentnú diskusiu osobne podporíte. To sa už fakt teda trošku opakujem. Očakával som od vás, že sa ako uznávaný odborník zasadíte aj o zásadné zmeny, ktoré tu dnes úplne logicky žiadny politik nespomenul.

    Vieme, o čom sa tu všetci bavíme, o tom, že treba vymeniť ľudí, treba správnych ľudí dosadiť na správne miesta, ale ja by som od vás očakával takú, takú, hovorím takú hlbšiu zmenu, aby sme sa pozerali na príčinu, aby sme sa nepozerali na konkrétnych ľudí, ale aby sme sa pozerali, že prečo sa to vlastne bavia politici o tom, že či teda justícia je v takom alebo onakom stave.

    A očakával by som od vás, že presadíte zmenu, ktorú teda by sa veľmi ťažko dalo očakávať od politikov, že presadzovať budú, ale od vás ako, by som povedal, nepolitika alebo nestraníka by som, by som veľmi rád videl a to by bola podľa mňa kľúčová zmena na to, aby sme súdnictvo alebo spravodlivosti zadosťučinili zadosť a súdnictvo alebo obraz súdnictva u ľudí vylepšili, a to zmenu takú, aby sme akéhokoľvek politika na Slovensku zbavili akejkoľvek moci nad prokuratúrou, justíciou či políciou.

    Očakávam od vás zásadné návrhy, ako politiku postupne z justície, prokuratúry a polície úplne vykynožiť. Myslím si totiž, že len vtedy, ak politici nebudú mať žiadnu moc nad súdmi, prokuratúrou a políciou, nebude žiadny sudca, prokurátor či vyšetrovateľ držať ochrannú ruku nad vyvoleným politikom, prípadne jeho sponzorom, rodinou či známymi. Spravodlivosť nie je červená ani modrá. Politické strany na Slovensku si však dlhodobo myslia, že by mala byť. Preto sa vždy, keď sa dostanú k moci, snažia ju na červeno či modro premaľovať. Mňa to veľmi mrzí. Sú politici, ktorí majú plné ústa spravodlivosti, ale sami spravodlivými nedokážu byť. Prídu sem krasorečniť o spravodlivosti, ale sami obviňujú iných bez akýchkoľvek dôkazov či vedome šíria lži. Nemerajme preto mieru spravodlivosti v spoločnosti rečami politikov, ale názormi obyčajných ľudí. Obyčajných ľudí, obyčajných ľudí sa pýtajme, a tak spravodlivo zmerajme. Preto môžem na záver len povedať, že kým medzi ľuďmi bude vládnuť presvedčenie o tom, že nie najlepší, ale ten so správnymi číslami v telefóne získa miesto na úrade, vyhrá súťaž či súd, nebudeme žiť v spravodlivom štáte, ale len v štáte, ktorý sa na spravodlivosť hrá.

    Skúsim to povedať aj inak. Je zaujímavé, že v tejto sále od dnes od rána, opoziční poslanci, ale možno teda aj tí vládni v podstate ukazujú prstom na nejakých zlých chlapov v súdnictve a prokuratúre. Ja som však hlboko presvedčený, že aj v tomto prípade platí ľudová múdrosť, že za všetkým hľadaj ženu, lepšie povedané, dve ženy. Sú to dve ženy, ktoré, myslím si, že absolútna väčšina ľudí v tejto sále má veľmi, veľmi rád a priam doslova ich zbožňuje. Jedna sa volá Moc a druhá Politika. A práve tieto dve ženy, keď som ich tak nazval, sú prapríčinou toho, v akom stave je spravodlivosť a aký majú pocit zo spravodlivosti ľudia na Slovensku. Práve to, že politika, ktorá dá politikovi moc meniť systém, dosadzovať správnych ľudí na súdy, dosadzovať správnych ľudí na prokuratúru a na políciu, zabezpečuje to, že jednoducho tieto zložky nie sú nezávislé v štáte a ak by, aj tu hovoríme o nejakom trojdelení moci, tak v skutočnosti trojdelenie moci efektívne na Slovensku nefunguje.

    Jednoducho hovoriť v situácii, kedy politici majú vplyv na obsadenie súdov, aj keď možno sprostredkovane cez nejaké orgány, ktoré následne vyberajú týchto ľudí, kedy majú vplyv na obsadenie toho, kto bude viesť prokuratúru, a kedy majú vplyv na definovanie parametrov, kto prokurátorom, sudcom, vyšetrovateľom, policajtom môže byť, kedy politici majú vplyv do zasahovania toho, akým spôsobom títo ľudia majú byť odmeňovaní, hovoriť v tom štáte o tom, že súdna napríklad moc je nezávislá od zákonodarnej a výkonnej, tak je len chimérou. Nie je to pravda a len sa na to hráme. Kým politika a moc s ňou spojená nebude mať žiadne slovo na súdoch, prokuratúre a polícii, dovtedy tento problém nevyriešime. Len raz ho premaľujeme trošku na červeno, potom na modro, podľa toho, kto, kedy akurát bude ťahať pílku, ale v skutočnosti vždy to zostane o tom, že budeme sa obviňovať, budeme ukazovať na konkrétnych ľudí, že títo ľudia nie sú spravodliví, a budeme hovoriť, že opravíme to vtedy, keď tam dosadíme správnych ľudí. Figu borovú, keď dosadíme správnych ľudí, ale vtedy, keď napíšeme zákony tak, že politici a mocní s politikou spojení nebudú mať žiaden vplyv do týchto ustanovizní, ktoré by mali strážiť čistotu verejného prostredia.

    Tak toto by som od vás, pán minister, ja očakával, aby ste nasadili možno takúto otázku a takúto tému v tom kolektívnom orgáne, ktorého ste členom, a snažili sa presadiť úplne dokonalú nezávislosť justície, prokuratúry aj polície od akejkoľvek výkonnej moci alebo zákonodarnej moci. Vieme sami, že ani sama zákonodarná, výkonná moc na Slovensku nie je oddelená a môžme tu hovoriť o akomsi hraní sa jedine na trojdelenie moci, lebo všetky tieto tri zložky moci v štáte sú de facto previazané, jedna od druhého závisí. Jednoducho väčšina, ktorá síce demokratickým spôsobom získa moc, má moc následne ovplyvňovať všetko ostatné. Aj tých ľudí, ktorí majú vlastne jedných z toho, alebo teda tých ľudí, ktorí vykonávajú priamo politiku, by ich mali kontrolovať.

    Čiže to je ten môj možno rozdielny pohľad, pán Lipšic, aj možno rozdielny pohľad voči opozícii môj osobný v tom, že akým spôsobom zadosťučiňujeme spravodlivosti a kedy dosiahneme naozaj, že spravodlivosť bude pre každého na Slovensku k dispozícii a bude naozaj spravodlivá. Vy si myslíte, že vtedy, kedy tam budú správni ľudia? Preto ukazujete na Trnku s Harabinom, ja uznávam, že nie sú to správni ľudia na tom správnom mieste, ale ja hovorím zároveň to, že ak by sme mali dobre nastavený systém, tak ten systém by nikdy nedovolil, aby takíto ľudia na tých miestach sedeli. Uznávam, samozrejme, aj to, že dnes povedať, že od prvého januára je naozaj naša súdna moc úplne samosprávna, nech si sama vyberá ľudí, koho si na svoje vrcholové pozície posadí, pravdepodobne tiež je dosť veľké riziko, lebo doteraz 20 rokov tam politici svojich ľudí dosádzali a pravdepodobne tá zotrvačnosť by tam ešte trvala niekoľko desiatok rokov. Ale som hlboko presvedčený, že ak by sme naozaj úprimne chceli hľadať spravodlivosť a zadosťučiniť jej, tak by sme vymysleli spôsob, kedy by možno nejaká nová krv, ktorá by do týchto inštitúcií prichádzala, mala právo možno postupne zvnútra tieto inštitúcie opraviť. Ale dovtedy, dokedy neurobíme zásadný rez a dokedy zásadne neodrežeme politiku od súdov, prokuratúry a polície, dovtedy sa Slovensko na spravodlivosť bude iba hrať. Dovtedy to nebude aj z našej strany skutočný úprimný úmysel.

    Ja viem, že politikom moc vonia a aj sám premiér povedal, že politika je o moci a o peniazoch A takýmto spôsobom by sa politici podstatnej časti svojej moci zbavili, ale ak by sme to urobili, naozaj by sme dokázali, že nám záleží na tých ľuďoch, ktorí raz za štyri roky prídu k urnám, volia nás ako ich zástupcov. Vtedy by sme urobili krok, kedy by sme dokázali, že naozaj nám záleží na tom, aby sme urobili všetko pre ľudí a nie pre samých seba. Kým my politici si necháme právo akýmkoľvek spôsobom, akýmkoľvek, aj tým najmenším, rozhodovať o tom, kto bude v týchto inštitúciách, podľa akých pravidiel títo ľudia možno budú hrať, ako budú odmeňovaní a ako budú možno prípadne trestaní, dovtedy neurobíme v podstate pre obnovenie spravodlivosti alebo nájdenie spravodlivosti na Slovensku skoro nič. Len to v jednom volebnom období bude menej prehnité a v druhom trošku viac, ale nič zásadné neurobíme.

    Čiže podstata nie sú títo trebárs dvaja páni, Trnka, Harabin, na ktorých všetci sa snažíme ukázať prstom alebo opoziční hlavne politici ukázať prstom, podstata je pochopiť, že za týmito dvomi ľuďmi stoja dve ženy: a je to Politika a Moc. Tieto dve, ktorým podliehame my všetci, a na základe toho, že tú politiku, cez politiku získame moc, ju zneužívame na to, aby sme manipulovali so systémom a brali mu nezávislosť, ktorá systému patrí. Toto očakávam, pán minister, od vás, aby ste položili pomaly dušu za to, aby ste dosiahli absolútnu nezávislosť súdnej moci, prokuratúry a polície od výkonnej a zákonodarnej.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • No, ja v zásade súhlasím s tým, že nezávislosť tretej moci je ideál, ktorý máme v tom dlhodobom hľadisku dosahovať, avšak urobiť súčasnú, súčasné súdnictvo nezávislým so všetkými mocenskými a politickými hrami, ktoré už v ňom sú a ktoré boli hlavným motívom vzniku dnešnej situácie v súdnictve, by bola podľa mňa chyba. Exekutíva je zodpovedná za to, akým spôsobom je riadená táto krajina, a to vo všetkých, všetkých oblastiach života. A preto, kým sa dostaneme do situácie, že budeme môcť povedať, súdnictvo, ži si svojím vlastným životom a úplne nezávisle, treba napraviť chyby minulých období. Napríklad tú, keď sa celé súdnictvo kvôli vzniku koalície v prvej vláde Roberta Fica odovzdalo do rúk Vladimíra Mečiara a pána Harabina, ktorý je tam dodnes. A kým neponaprávame tieto chyby, nemáme morálne právo, ani z pozície zákonodarného zboru, ani z pozície, vy teda exekutívy, pán minister, povedať: Súdnictvo, ži si svojím vlastným životom. Najprv treba napraviť spackané, najprv treba obnoviť morálny kredit súdnickeho stavu ako takého. Treba do neho zaviesť také pravidlá, aby sa také niečo už nikdy neopakovalo a až keď toto všetko budeme mať zo stola a keď to bude hotové, vtedy môžme sa dopracovať toho, o čom hovoril kolega Matovič, a síce, že bude nezávislé súdnictvo.

    Ďakujem

  • Pán poslanec Matovič s reakciou, nech sa páči.

  • Martin, povedal si, že kým nenapravíme chyby z minulých období, tak dovtedy nemáme žiadne morálne právo povedať: Súdnictvo, ži si svojím životom. Tým de facto si odsúdil stav spravodlivosti na Slovensku na súčasný stav naveky. V roku 3000, 5000, 10 000, kedy bude nejaká vládna moc, ktorá povie, že viete čo, vy pred nami ste neurobili žiadne chyby, takže nebudeme opravovať nič vlastne po vás v súdnej moci napríklad a tým pádom vlastne môžme dať konečne súdnictvu slobodu žiť si svojím vlastným životom. Jednoducho týmto si odsúdil stav súdnictva na stav, v akom je, naveky, lebo vždy príde červená vláda, potom príde modrá vláda, potom červená, potom modrá, potom dva razy červená, potom tri razy modrá a vždy tí červení budú opravovať chyby po modrých a modrí po červených, lebo jednoducho vidia to inak. Ale my keď chceme opraviť podstatu a nadstaviť naozaj, aby súdnictvo si mohlo žiť svojím vlastným životom, sme odkázaní na vzájomnú spoluprácu v tomto a sadnúť si za jeden stôl a hľadať možno ústavné cesty na to, ako to urobiť. Ale keď to bude o tom, že si budeme raz opravovať chyby po tých, modrí po červených a červení po modrých, nikdy v živote sa nepohneme dopredu a budeme iba škodiť systému, presne tak isto ako pri Zákonníku práce. Na čo je dobré pre Slovensko, na čo je dobré pre podnikateľov a zamestnancov, že máme každé pomaly tri a pol roka alebo dva a pol roka iný Zákonník práce, podľa toho aká moc vládne? Na čo to je dobré? Jednoducho toto sú normy, do ktorých by sme sa nemali hrabať. Kde by sme nemali zneužívať moc na to, aby sme si de facto kupovali voličov a robili si z toho predvolebnú tému, lebo budeme sľubovať nejaké zásadné zmeny v Zákonníku práce, v dôchodkovom systéme a podobne. Na čo je dobré, že meníme dôchodkový systém podľa toho, aká vláda vládne? Absolútne na nič. Iba to škodí systému a takisto škodí systému takéto politikárčenie, ktoré tu politické strany predvádzajú 23 rokov na Slovensku, škodí systému spravodlivosti na Slovensku. Toto pochop.

  • Pani podpredsedníčka, ja poprosím technika, aby mi prišiel pomôcť.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.

  • Nebude.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Dobre?

  • Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ja, ja si myslím.

  • Výkriky v sále.

  • No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.

    Ale dám vypnúť obrazovku.

  • Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali.

  • Hlas z pléna.

  • Hlas z pléna.

  • Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta.

  • Hlasy z pléna, smiech, potlesk.

  • Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde.

  • Inštalácia programu technikom.

  • Takže, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.

    Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.

    Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.

  • Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.

  • Prerušenie prezentácie predsedajúcou.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.

    Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR

    Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)

    (Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)

    (Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.

    Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR

    V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.

    Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.

    Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.

    Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.

    Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.

    Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.

    No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!

    Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.

    Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.

    Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.

    Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.

    A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.

    German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.

    Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Pán poslanec Šebej, Poliačik a Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No, nemohli sme dopozerať tancujúceho Harabina, ktorého nám tu predviedol pán kolega Hrnčiar, a mne je to ľúto. Pani podpredsedníčka povedala, že to nesúvisí s danou témou. Ale súvisí. Táto zahanbujúca scéna totiž, podľa môjho názoru, vyjadruje geniálnou skratkou stav súdnictva, alebo skôr stav sudcovského stavu. Táto zúfalá krepčiaca karikatúra je ako najvyšší predstaviteľ sudcov zosobnením sudcovského stavu ako triedy v súčasnej dobe. Prepáčte, že to hovorím, ale tak to pociťujem. Pozerá sa na to trápne? Máte pocit trápnosti, kolegovia?

    Správne, je to trápne, tak ako trápne a zahanbujúce je naše súdnictvo s celou jeho korupciou, so všetkými disciplinárnymi konaniami, s jeho najvyšším predstaviteľom. Naše súdnictvo momentálne je jedna krepčiaca trápna zahanbujúca karikatúra. Viac sa k tomu ani nedá dodať. To je geniálna metafora nášho súdnictva.

  • Ďakujem. Môj kolega filozof Fedor Blaščák nedávno mal rozhovor v denníku Sme, kde hovorí, že normalizácia bola postavená na budovaní sociálneho kapitálu, ibaže toho individuálneho, nie kapitálu spoločnosti ako celku. Menou, ktorou ste platili pri postupe na spoločenskom a ekonomickom rebríčku, boli známosti, vzťahy, schopnosť pracovať s lokálnym systémom osobných lojalít. Toto nám dodnes pretrvalo a nie je to skryté, ale viac-menej priznané, viacej priznané. Aj práve preto tu dnes panuje obrovská spoločenská nedôvera. A zaviedol jeden pojem, ktorý sa mi osobne veľmi páči, a to je neonormalizácia. Normalizácia neskončila v ´89 roku. Normalizácia nám tu žije v rôznych podobách dodnes.

    Mnohí ľudia hovoria, že s komunistickým režimom sme sa mali v ´89 roku vysporiadať ostrejšie, a to, že sme to neurobili, resp., že to neurobili tí, ktorí mali vtedy možnosti, lebo však ja sám som bol dieťa, dnes cítime v súdnictve o to silnejšie, že sudcovia, ktorí rozhodovali komunistické, politicky vedené procesy, ešte stále súdia ľudí v tomto štáte, v tejto krajine. A kým sa toto neskončí, nemôžme povedať, že normalizáciu máme za sebou. Normalizácia tu žije a dočahuje na náš každodenný život. V súdnictve to platí násobne, násobne viac ako hocikde inde.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Mrzí ma, pán poslanec, že ste nemohli ukázať všetky ukážky, ktoré ste chceli ukázať. Rozumiem tomu, že sa kolegom na to pozerá zle, ako povedal pán poslanec Šebej, ide z toho trápno, ale to, čo je podstatné a tak to vnímam, hlavne to pripomína vlastnú spoluzodpovednosť. Tie zábery boli z obdobia prvej Ficovej vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec nechce reagovať.

    Nech sa páči, ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Lipšic. Máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, neviem, či je vhodné, alebo nie je vhodné tu premietať nejaké zábery v sále. Boli premietané aj v minulosti. Faktom je, že ony sú určitým symbolom a vo verejnej moci, vo verejnom živote symboly sú dôležité. Neviem si celkom predstaviť, že by predseda Najvyššieho súdu vystupoval v reláciách na počasie a tancoval ani v Hornej Volte, nieto ešte v krajine Európskej únie, ale možno, možnože je to len vec vkusu.

    Ale skúsil by som povedať alebo zadefinovať, a na tom sa asi všetci zhodneme, také dva najzákladnejšie problémy, ktoré naša justícia má. Samozrejme, je to dĺžka súdneho konania a potom aj kvalita, zákonnosť, spravodlivosť jednotlivých rozhodnutí. Obidva tieto faktory výraznou mierou ovplyvňujú ekonomickú situáciu na Slovensku. Keď som v roku 2002 nastúpil na ministerstvo spravodlivosti, tak mi jeden známy povedal, že je to jeden z najdôležitejších ekonomických rezortov. A moja prvá reakcia bola, to si asi poplietol, to nie je ekonomický rezort. Ale tým, aká je vymožiteľnosť práva na Slovensku, ako štát presadzuje aj v súdnictve spravodlivosť, tak to má veľmi výrazné ekonomické dopady aj na vznik alebo zánik pracovných miest, aj na výšku investícií na Slovensku.

    Poviem to na príklade. Ak živnostník musí počkať päť rokov, kým mu rozhodne súd o jeho pohľadávke, tak kým rozhodne a dajme tomu, že aj prisúdi, tak dávno skrachuje. Dávno je, dávno je zničený. Ak investor, ktorý investuje v dobrej viere na Slovensku, ak súdy ho pripravia o dobromyseľnú investíciu kvôli pravdepodobne skorumpovanému konaniu, tak ťažko sem príde ďalší investor, ktorý bude ochotný investovať. Poviem tiež príklad. Trenčianska - Mitická, ktorú cez súdne rozhodnutia získala jedna z najznámejších zločineckých skupín cez podľa môjho názoru skorumpované súdne rozhodnutia. Ak štát cez justíciu nevie garantovať investíciu, dobromyseľnú zákonnú investíciu, tak sa nemôžeme diviť, že z tejto krajiny v posledných rokoch, v poslednom roku konkrétne investície skôr odchádzajú, ako prichádzajú, a s nimi aj pracovné miesta. Dovolím si povedať, že ak sa radikálne situácia v súdnictve nezmení, tak desiatky tisíc nových nezamestnaných tu budú aj kvôli situácii v súdnictve.

    Začnem otázkou dĺžky súdneho konania, pretože správa sa tomu venuje najdetailnejšie. A som rád, že správa konštatuje jednu vec, že dochádza k skracovaniu dĺžky súdneho konania, či v občiansko-právnych, obchodných veciach, PaNC, alebo aj v trestných veciach, a ten zlom nastal v roku 2004 - 2005. Dovtedy dĺžka súdneho konania stúpala, odvtedy má klesajúcu tendenciu, aj keď je stále príliš dlhá. Začala sa znižovať práve preto, že sa urobili viaceré reformy v súdnej organizácii, v súdnom manažmente, v procesných kódexoch, v posilňovaní súdov vyššími súdnymi úradníkmi, ktoré zvrátili zlý trend, ktorý tu bol možno od roku ´89 a ktorý bol spôsobený aj objektívne a bol spôsobený aj politickými rozhodnutiami. Keď v roku ´94 vláda Vladimíra Mečiara zrušila druhú vlnu kupónovej privatizácie, tak na súdy prišlo pol milióna žalôb. Čiže aj zlé politické rozhodnutia mali dopad na dĺžku súdneho konania. Ale som rád, že správa konštatuje, že nastal obrat aj keď už ho, samozrejme že z dôvodov asi politických, ďalej nekomentuje.

    Čo by som ešte na tej správe ocenil, je, že aspoň v náznakoch, aj keď si myslím, že na to vláda nebude mať odvahu, načrtáva reformu systému prokuratúry. Na strane 10 sa dočítame, že je potrebné zavádzať do samosprávy prokuratúry aj externý faktor. Prokuratúra na Slovensku je rovnako ako súdnictvo izolovaný, do seba uzavretý systém. Prokuratúra sama seba definuje ako orgán sui generis. To je termín, ktorý používajú právnici vtedy, keď nevedia, čo rozumné majú povedať, lebo to znie tak učene, ale ono to vlastne neznamená nič. Ono to je len fráza a floskula. No neznamená to reálne nič, samozrejme.

    Čo ma už menej na tejto správe nadchýna, je, že navrhuje správa vlády obnoviť inštitút justičného čakateľa. Aj keď naďalej, teda ďalej hovorí, že za súčasného zachovania otvorených výberových konaní, ale na koho, na čakateľov? Alebo potom na sudcov? Lebo problém, ktorý vznikol s čakateľmi, vznikol v celom súdnictve ten, že cez tento inštitút sa do justície začali dostávať takmer výlučne príbuzní súčasných sudcov alebo aj politikov. Považujem za absurdné, aby v demokratickom právnom štáte rozhodovali o tom, kto budú sudcovia, čisto justičné alebo politické elity a v princípe, aby sa pomaly sudcovské funkcie a mandáty v súdnictve dedili. Je absurdné, ak, poviem príklad, v Košiciach je, má predseda krajského súdu na súde, teraz to preženiem, takmer celú svoju rodinu. Argument sudcov, že ale veď však sú aj lekárske rodiny, sú aj inžinierske rodiny, no tak budú aj sudcovské, je nepochopením postavenia súdnictva! To nie je o právnických rodinách, to je o pilieri štátnej moci! Budeme aj poslanecké funkcie dediť, aj ministerské funkcie dediť?

    Podľa mojej mienky cit pre spravodlivosť nie je geneticky prenosná informácia a takto to za vašej prvej vlády vyzeralo. Takto to vyzeralo! V princípe deti súdnych funkcionárov, členov Súdnej rady, niektorých politikov, to boli justiční čakatelia, ktorí by sa stali sudcami bez výberových konaní priamo a automaticky, keby sa uvoľnilo sudcovské miesto. Ideme tento systém zavádzať naspäť? Lebo to považujem v demokracii za absolútne neprijateľné, čo sa tu dialo za vašej prvej vlády! A ak by niektorí poslanci mali veľký záujem počuť aj mená, tak samozrejme, aj to je možné, ale nie je to asi pre účel tejto diskusie až také potrebné. Myslím si, že nikto tu nebude namietať, predpokladám.

    Vyjadrím sa ešte stručne k otázke trestnej politiky, ktorá tu je zmienená tiež pri zmenách v Trestnom zákone, a otázok spojených s obštrukciami obvinených v Trestnom poriadku. Ja som už pri rokovaní o vládnom programe upozorňoval vládu aj pána ministra spravodlivosti, aby zvažoval, a ja to budem pozorne sledovať, zmeny v trestnej politike, pretože vďaka tomu, že máme, áno, pomerne vysoký počet osôb vo výkone väzby a trestu, máme rekordne nízky počet násilnej trestnej činnosti. Spomínal som, že v roku 2002, kedy došlo k prvým zmenám v Trestnom zákone, teda výraznejšie sa sprísnil postih pre násilný zločin a recidívu, došlo k poklesu násilnej trestnej činnosti o 50 % a ten pokles je vlastne každoročný. Vďaka prísnejším trestom pre násilné zločiny. Ak sú dlhšie tresty pre recidivistov, tak to znamená, že majú menšiu šancu páchať trestné činy, nie sú na slobode a tých prípadov, kedy niekoľko mesiacov po podmienečnom prepustení boli spáchané vraždy, lúpeže a znásilnenia, bolo príliš veľa. Takže by som odporúčal sa s tým nezahrávať až tak veľmi.

    Alternatívne tresty sú fajn, ale povedzme si otvorene, alternatívne tresty, ako je trest domáceho väzenia alebo povinnej práce, by mali byť alternatívami k dnes najviac ukladanému trestu, a to je podmienečné odsúdenie, ktoré plní minimálny prevýchovný efekt, kde, samozrejme, tie alternatívy môžu byť oveľa, oveľa účinnejšie. Ale to nie sú alternatívne tresty k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Ja som spomínal už dávnejšie, že v našich väzniciach nemáme Jeanov Valjeanov a ani nedávny prípad známeho herca nie je toho príkladom. Vítam návrh, ktorý je tu, ktorý je tu uvedený a som zvedavý, ako sa zrealizuje, aby sa konečne nielen predložila právna úprava zodpovednosti právnických osôb v trestnom práve. Tá už predložená bola v tomto parlamente, ale aby ju parlament aj schválil. Je to dôležité aj kvôli tomu, aby bolo zrejmé, že každý - aj právnická osoba, akokoľvek vplyvná alebo bohatá - pokiaľ a keď poruší zákon, bude niesť zodpovednosť.

    K Trestnému poriadku len jedna poznámka. Poviem to veľmi otvorene, ako si to myslím. Myslím si, že pokiaľ chceme trestný proces zefektívniť, odstrániť, odbúrať obštrukcie a v tomto musím povedať, že nespôsobuje obštrukcie väčšinou prokuratúra, ale obhajoba, tak bude potrebné sa výraznejšie zamyslieť nad rozsahom oprávnení obhajoby v prípravnom konaní a nad verejnou obhajobou. A to som veľmi zvedavý, pán minister, že či ministerstvo spravodlivosti príde s takýmto návrhom. Keď som prišiel s návrhom v Trestnom poriadku v roku 2005 verejnej obhajoby, tak to parlament naprieč politickým spektrom vypustil a myslím si, že žiaľ, samozrejme nie všetci, zďaleka nie všetci, ale sú, žiaľ, advokáti, ktorí zneužívajú procesné právo a obhajoby v rámci prípravného konania a myslím si, že tempo spravodlivosti by nemali diktovať ani obvinení, ani ich obhajcovia. Tempo spravodlivosti.

    A tým by som sa vrátil k tomu, čo podľa mňa je najzákladnejší problém. A to je naozaj ten faktor ľudský, nie zákony. U nás máme pocit, mnohí politici, ale aj právnici, že ak je nejaký spoločenský problém, jeho riešenie spočíva, že zmeníme zákon. Zmeníme zákon a vyriešime problém. Zákony sú dôležité a potrebné, ale zďaleka nie sú všeliekom. Myslím, že na Slovensku máme priemerne dobré zákony, ako majú iné krajiny Európskej únie. Tam problém nie je. Len je to také najjednoduchšie aj pre politikov, aj pre právnikov povedať: Zmeňme zákon, prijmeme zákon, dáme tlačovku, vyriešené, vybavené, super. Obávam sa, že to také jednoduché nie je. A vždy mi to pripomína jeden spot z 90. rokov v televízii, na ktorý rád spomínam, ak si pamätáte, a to si mnohí asi pamätajú v tejto sále, kedysi ešte za bývalého režimu robil spravodajstvo o poľnohospodárstve pán Maťašovský. To bol taký redaktor v Slovenskej televízii, ktorý chodil po tých družstvách a fúkal tam pšenicu. A v 90. rokoch robil takú reportáž, myslím že z Liptova, ale nemusí to byť Liptov, o nízkej dojivosti kráv. Robil reportáž a pýtal sa tých družstevníkov, čo hovoria, kde je tá základná príčina nízkej dojivosti kráv. A vyšiel taký družstevník z kravína v montérkach, bagančiach, dal mu mikrofón a pýta sa ho: Tak povedzte nám, kde je podľa vás tá, ten najvyšší dôvod, tá príčina tej nízkej dojivosti kráv. On sa tak zamyslel a povedal: V legislatíve. Nebude to celkom tak a myslím si, že, myslím si, že nie je vždy najväčší problém v legislatíve, ale v ľuďoch.

    Spomeniem tri príklady z pomerne krátkej doby. Kauza Mello, kauza Harabin, kauza Kováč. Tam bol problém v zákonoch? Bol Mello prepustený z väzby, pretože bol zlý zákon a Trestný poriadok? Nie! Bola to procesná chyba sudcu, úplne evidentná, za ktorú bol potrestaný, síce je v talári na doživotie, ale bude mať na jeden rok znížený plat o 50 percent. A doživotne bude mať zabezpečený výkon svojho sudcovského mandátu.

    Kauza Harabin. Bol prípad, keď pán Harabin vysúdil zatiaľ na prvom stupni 150-tisíc eur, pokiaľ sa nemýlim, za to, že prokuratúra potvrdila pravosť jeho rozhovoru s narkobarónom Bakim Sadikim. Potvrdila to v situácii, keď v tomto parlamente chceli kvôli tomu, že pán Mečiar spochybnil pravosť tohto prepisu, poslanci aj SMER-u hlasovať za to, aby tí, ktorí návrh na odvolanie pána Harabina predložili, boli trestne stíhaní. A tento návrh, ktorý neprešiel len kvôli tomu alebo vďaka tomu, že nebol parlament uznášaniaschopný, a medzitým pán generálny prokurátor potvrdil pravosť prepisu, tak potom uznesenie zrazu proste už sa o ňom nehlasovalo. To bol dôvod, že pán premiér vykrikoval, že si nenechá on kritizovať svojho ministra spravodlivosti falzifikátmi, ktoré niekto vyťahuje a treba tých ľudí trestne stíhať. Kvôli tomu bola potvrdená pravosť prepisu! A kvôli potvrdeniu pravosti prepisu Generálna prokuratúra prehrala spor o ochranu osobnosti, čo je úplne absurdné!

    Tretí prípad bola kauza Kováč, kde súd prišiel k záveru, že pokiaľ nie je niekto právoplatne odsúdený, tak niekto nemôže vyjadriť svoj názor na takú osobu. Ak by tento prístup mali aj americké súdy, tak by dedičia Al Caponeho sa dostali k obrovským miliónom za ochranu osobnosti, k obrovským miliónom. Lebo Al Capone bol odsúdený len za nejaký drobný daňový delikt. On nebol mafián, on nebol vrah, on nestál na čele zločineckej skupiny. To mu nikdy nebolo dokázané. A našťastie tieto právne názory fungujú len na našich súdoch, nanešťastie teda, musím povedať.

    Mrzí ma, že tu už nie je pán minister Borec, lebo som mal na neho ešte pár konkrétnych vecí. Možnože aj ministerstvo kultúry je blízke spravodlivosti, ale poviem, čo som, čo som chcel povedať. Keďže problém je v ľuďoch, tak si myslím, že ak necháme, aby do sudcovských funkcií menovala buď justičná alebo politická elita, tak sa z tohto bludného kruhu nedostaneme. Na čele Najvyššieho súdu je dnes na Slovensku klamár a osobný priateľ mafiána. To nie je podozrenie. To je fakt. Pán Harabin má zvláštny koníček nechať sa usvedčiť z klamstva a z kamarátstva so šéfom albánskej drogovej mafie. A minister spravodlivosti je ticho! Nezávislosť súdu je pohodlné alibi na mlčanie, nech by v tom kresle namiesto Štefana Harabina sedel aj Baki Sadiki.

    Generálna prokuratúra nemá na čele nikoho. Jeden z kľúčových postov v tejto krajine v boji proti mafii a korupcii zostáva neobsadený napriek tomu, že parlament nakoniec zvolil kandidáta na vymenovanie. A minister spravodlivosti je ticho! Nezávislosť prokuratúry je pohodlné alibi na mlčanie. Žeby nemal názor, alebo mu očividné prejavy nespravodlivosti neprekážajú? Aj kvôli tomu zvolala opozícia schôdzu, ale vládna väčšina ju zablokovala.

    Spravodlivosť na Slovensku je už roky rozdelená na dva svety. V prvom svete vládnu sudcovia a prokurátori s pofidérnymi kontaktmi. Je to svet zvláštnych rozhodnutí, v ktorom sudcovia zakážu vydať knihu o Gorile, v ktorom sa mafiáni prepúšťajú na slobodu, v ktorom ani šesť rokov nestačí na to, aby sa verejnosť dozvedela, či vysokoškolskú študentku prepadli, alebo si bitku iba vymyslela. Je to svet, kde masová vražda spáchaná na predmestí Bratislavy je predmetom pre divadlo sudcov a prokurátorov. Je to zábava. Je to sranda. Je to fun.

    V druhom svete sú sudcovia a prokurátori, ktorí sa neboja verejne kritizovať falošnú solidaritu v justícii, ktorí sú ochotní vzoprieť sa priateľským odporúčaniam zhora a ktorí chcú poctivo robiť svoju prácu. Tieto dva svety sú úplne nezlučiteľné. A už dlho zvádzajú boj o podobu slovenského súdnictva. Ktorý svet vyhráva? Čísla, na rozdiel od šéfa Najvyššieho súdu, neklamú. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky slovenským súdom nedôveruje 70 % občanov. Viac ako dve tretiny, to je zúfalé číslo! A po tohtoročných excesoch nášho súdnictva nie je najmenšia šanca, že sa to zlepší. Takže čo urobíme? Zmeníme znovu zákony a bude to lepšie? Myslím si, že nie. Myslím si, že dozrel čas na oveľa radikálnejšie zmeny. Dozrel čas na to, aby sudcov a prokurátorov volili občania.

    A pani spravodajkyňa hovorí to, čo hovorí pán Harabin. Mafia. Pani spravodajkyňa, tento argument, či si to uvedomujete, tak ja vám to vysvetlím, je argument, ktorý, poviem to tak, dokazuje až príliš veľa. Vy si naozaj myslíte, že mafia ľahšie zorganizuje státisíce ľudí ako Súdnu radu, ako tento parlament? Ak naozaj, tak potom zrušme všeobecné voľby. Tento parlament prijíma zákony, trestné zákony, trestné sadzby, Trestný poriadok. Organizuje mafia voľby pre poslancov? Prezident má právo milosti, zmierňovať tresty. Organizuje jeho kampaň mafia? To naozaj myslíte vážne? To sa takto chcete vysmievať občanom, hovoriť im, že keď oni budú rozhodovať o sudcoch a prokurátoroch, tak ich bude ovplyvňovať mafia? To im naozaj chcete takto povedať? Lebo to hovoril aj pán minister v jednej reakcii pred pár mesiacmi a vylepšil to už len pán Harabin. Lebo podľa jeho názoru lepším návrhom z mojej dielne môže byť už iba to, aby sudcov volili priamo väzni v Leopoldove. Vy chcete porovnávať občanov, ktorí platia dane, vzdelávajú svoje deti, rešpektujú zákony, s väzňami v Leopoldove? To myslíte naozaj vážne?!

    Súdna moc je treťou mocou v štáte. A preto v demokracii musí svoju legitimitu opierať o zdroj moci. A zdroj moci, pani spravodajkyňa, v tejto krajine sú ľudia, sú občania, žiadne elity, ani akademické, ani politické, ani justičné. A odporúčal by som aj vám, ako aj ministrovi, aby nekonzultoval tieto návrhy s tretím poschodím na Župnom námestí alebo so štvrtým poschodím, lebo ono to tak dopadne. Potom tie názory sú tak blbé, ako bol tento.

    Dovoľte mi, ale ešte predsa len povedať jednu vec, ale keď znovu mi je ľúto, že tu nie je pán minister spravodlivosti. A to je prípad, ako ministerstvo zastupovalo Slovenskú republiku v prípade na štrasburskom súde v prípade Harabin proti Slovensku. Mám tu to rozhodnutie. Vždy je dobrým zvykom, že štát, aj keď dôjde k zmene vlády, obhajuje nejakú pozíciu, teda obhajuje pozíciu štátu. Poviem to teda v príklade, pani spravodajkyňa, aby ste vedeli, že ako sa pohybujeme. Keď bola kauza Gaulieder, bolo zrejmé, že ju prehráme, pán Fico bol vtedy náš agent. Zmenila sa vláda, padol Mečiar. My sme pozíciu krajiny obhajovali. Nešli sme do zmieru s pánom Gauliederom, nedali sme vyjadrenia, že jasné, proste, nech vyhrá, proste, však jasne máme argumenty, aj keď bolo zrejmé, že prehráme. Lebo to bolo úplne jasné, úplne každému, však?

    Táto vláda robí iné veci. Už ste to urobili raz v prípade pána Lexu, ešte keď vy ste boli na ministerstve, že ste menili vyjadrenie, že a tak asi, asi mal porušené právo podľa článku, tá väzba, no tak treba to. Urobili ste to aj teraz. Teda urobilo to ministerstvo spravodlivosti vašej vlády. Ja mám ten rozsudok, samozrejme, že v angličtine, ale na viacerých miestach je písané, že nová vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, poskytla argumenty k tomuto prípadu, ktoré sa výrazne odlišovali od tých, ktoré poskytla vláda bývalá, to je § 111 rozhodnutia. Paragraf 116 vláda ďalej, je to voľný preklad, tvrdí alebo teda už nespochybňuje ďalej sťažovateľove argumenty týkajúce sa aplikácie čl. 6 konvencie dohovoru, či ide o spor o civilné právo, civilné záväzky. Ďalej § 128, ďalší komentár vlády novej z 5. júna tohto roku. Vláda priznáva, čo sa týka možnej zaujatosti sudcov, že tam bola zmena v rozhodnutí Ústavného súdu v porovnaní s jeho predchádzajúcimi rozhodnutiami, a teda necháva rozhodnutie týchto vecí na súde. Paragraf 129 ďalšiu vec v tomto rozhodnutí necháva vláda aspekt tohto prípadu, že vyvoláva tak závažné otázky podľa dohovoru, že musí byť rozhodnutý tento prípad súdom. No to je jasné, že rozhodnutý súdom. To rozhodne aj tak.

    Ja chápem, že vláda Roberta Fica sa nechce nejako zvlášť priznať k pánovi Harabinovi, no kto už by sa v tejto krajine až tak veľmi chcel, asi ani, asi ani pri vašich voličoch to nie je nejaká zvlášť obľúbená persóna. Ale vaše kroky, vašej vlády, svedčia o tom, že ten vzťah veľmi dôverný, možno platonický, pokračuje ďalej. A je to škoda, lebo Slovensko týmto nie sa približuje k cieľu byť právnym štátom, ale sa od tohto cieľa vzďaľuje. Aj preto je môj názor ten, že čas kozmetických riešení zjavne uplynul. Ak sa nepostaví súdnictvo na Slovensku odznova, úplne odznova, aj personálne, ak sa nepretnú tie personálne prepojenia, ktoré bránia výkonu spravodlivosti, tak môžeme nejak meniť parciálne zákony, možnože to bude mať nejaký marginálny prínos, nejaký efekt, ale pomerne malý. Pokiaľ sa neodhodláme, aj keď nám to povedia naši občania, k tomu, aby sme urobili radikálne zmeny v súdnictve, aby sme súdnictvo postavili odznovu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

    A pán poslanec Gál, dobre.

  • Pán kolega, ja napriek tomu, že čo sa týka Trestného zákonníka a využívania alternatívnych trestov aj nastavenia mnohých vecí, hlavne ktoré sa týkajú drogovej kriminality, nesúhlasím a tak isto by som asi potreboval nejaké lepšie argumentárium v prospech priamej voľby sudcov a prokurátorov, tak so základnou líniou toho, čo ste hovorili, súhlasím. Ale napadla ma pritom jedna vec. Nie je to náhodou tak, že ten súčasný establishment v oblasti súdnictva je tak zabetónovaný, že už ani v moci SMER-u nie je niečo s tým spraviť? Pretože je možné, je možné, že si nakoniec zvolili byť kamarátom, lebo nemajú na to, aby zmenili pomery. A to by vypovedalo o ešte smutnejšej realite, než akú tu popisujeme doteraz, lebo to by vypovedalo o tom, že tie normalizačné praktiky, o ktorých som hovoril predtým, naozaj nemajú v súčasnej dobe protitlak, protizbraň a že tento vred na slovenskej spoločnosti zrejme bude musieť nejakým spôsobom vyhnisať sám, lebo už nie je človeka s dostatočne ostrým skalpelom, ktorý by bol schopný ho prepichnúť a to svinstvo vypustiť na svetlo Božie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem vám pekne, pani predsedajúca. Ja si myslím a nehovorím to ani rád, že, že veľkej časti, nehovorím, že všetkým v SMER-e, ale veľkej časti SMER-u tá situácia v súdnictve vyhovuje. Vyhovuje. Áno, s pánom Harabinom sa verejne ukazovať je problém asi v tomto čase, ale keď sem príde do parlamentu, tak s mnohými vysokými predstaviteľmi si dajú po troch Brežnevoch na chodbe, tri také vrúcne vrhy, čiže ja si myslím, že ten stav vyhovuje. A či je to spôsobené aj tým, že potom je možné veci na súdoch vybaviť, to je vec, na ktorú sa môžu líšiť názory, je to vec špekulácie. Ale keď si zoberiete celý ten príbeh SMER-u od roku 2006, tak vždy, keď sa SMER mohol postaviť na stranu dnešného justičného establishmentu, tak to urobil. Vždy a neomylne. Keď sa mohol postaviť medzi tých sudcov, k tým, čo sú odvážni a hovoria a sú spravodliví, a vybrať si potom tú druhú časť, ktorá ovláda súdnictvo, vždy si vybral jednoznačne a neomylne, vždy tých druhých. A robí to dodnes.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, rozmýšľam, že kde začať, aby som to, čo chcem povedať, povedal tak, ako to chcem povedať a na nič nezabudol. Tak sa pokúsim čo najmenej odbáčať, ale drobné poznámky na začiatok predsa len si dovolím. Pre mňa téma spravodlivosti je dosť dôležitá, teda tak dôležitá, keď by som povedal, že keby som bol možno aj v Ohňovej zemi alebo vo vnútrozemí Číny, tak by som sa snažil sem prísť. Poviem neskôr vo vystúpení, že prečo je spravodlivosť ako hodnota dôležitá. Samozrejme, to nezdieľajú všetci, to tu vieme aj vidíme. Dokonca tu máme excesy, že niekto nezdieľa nič vôbec, to znamená, máte tu, vo vláde majú ministra, ktorému spadne most, stane sa tragédia a ani brvou nemihne a venuje sa štátnickým povinnostiam na pláži ďalej, tak to je taký druhý extrém. No ale však v takejto krajine žijeme, o tom vieme, je to vecou priorít. Chcem ešte povedať takú, aj takú zaujímavú skutočnosť, že čo vlastne, keby človek bol voľajaký fatalista alebo neviem čo, tak to že je možno až znamenie, hej, že, že ako tie veci proste takto zvyknú docupnúť. To, čo som dneska aj hovoril, že vlastne máme jedinečnú šancu urobiť to, čo ešte tento parlament nikdy nedokázal, ľuďom ukázať naozaj a v skutočnom svetle, že o čo tu ide. Hej, že sme mohli nie že spojiť hlasovanie, to sme sa nepochopili, ja som chcel, že v rámci jedného hlasovania by sme dali úplne jasne najavo, o čo v tomto parlamente ide. Správa o chudobe, správa o tom, že teda tu mohlo sa pomôcť pol milióna ľuďom, ktorí sú odkázaní, a kvôli neschopnosti, povedzme si pravdu, kvôli neschopnosti, budeme pátrať koho, sa to nepodarilo na tento rok ani na budúci, to znamená tým chudákom sme nezabezpečili múku i keď sme mohli. Od nás sa nič nechcelo len to zadministrovať, nemuseli sme platiť. Nezvládli sme to, ale mnohí ruky sme si išli pretrhať, polámať v skrátenom, tu mimoriadne neviem čo, z Bruselu sa míňajú paušály, roamingy, že proste tej Pente treba naozaj vyjsť v ústrety, lebo však to treba jasne dať najavo. Veď by to bolo úplne krásne, to bolo krásne, symbolické, že to takto pekne spojiť a by bolo jasné, že tento parlament komu slúži a akým záujmom. Aby sme tých ľudí nejako zbytočne nelakovali.

    Ešte aj takú ďalšiu poznámku poviem, nedá mi, možnože mi niekto na začiatok povie, že také nadšenie mám, pretože teda že dochádzku a neviem čo. Nie je to o nadšení, je to o nejakom zmysle tej práce, čiže oprostený som už toho nadšenia a pripúšťam, že nie všetko, pripúšťam aj výhrady starých matadorov, ktorí povedia, že sedia tu, keď ide ich téma, pracujú vo výboroch a všetky tieto, všetko pripúšťa, ale aj tak mi to nesedí. Hej, aj tak mi to nesedí. Lebo včera, keď tu boli témy o zdravotníctve, najväčší zdravotnícki odborníci chýbali. Ale včera, keď tu bola téma o chudobe, už len politicky by som to odporúčal každému, lebo keď o chudobe, lebo však chudoba vás volí, hej, od bohatých beriete peniaze a chudobných lakujete, aby vás volili, a pod zámienkou, že jedných ochránite pred druhými. Hej, čiže už kvôli tej chudobe by ste tu, by sme tu mali sedieť. Hej, že to nesedeli sme tu. A dneska rozprávame o treťom pilieri alebo jednom z troch pilierov štátu, znova nesedíme. Čiže viete, to mi je tak, hľadám tie odpovede, že kde asi, v čom je chyba, že kde ste, v Parndorfe, po kaviarňach, a ja poviem ďalšiu nekolegiálnu, nekolegiálnu myšlienku, ktorou znova si narobím ďalších kamarátov v mojom fanklube. Vyjadrujem presvedčenie, že 30 až 40 poslancov, teraz keby sa niekde z tohto pléna niekde našli, tak nafúkajú. Nafúkajú.

  • Môžeme rozprávať kto koľko, niektorí veľa, takže to by museli ísť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, hovoríme o stave v justícii, dobre. Vás poprosím, áno.

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    To je k téme, určite. Čiže sto percent by to takto dopadlo. A to je tá vizitka, vizitka toho, hej, a teraz môžete na mňa hovoriť mladý nadšený, myslí si, že bohviečo, sedieť tu nemá zmysel, nepresvedčíte ma, vážení, už som tu trištvrte roka, nepresvedčíte ma. Keď poviete, že nie na tejto téme, ale na téme spravodlivosti ste tu mali sedieť, mali sedieť a počúvať, mali ste počúvať príbeh primátora Martina, ako kto chce ošáliť jeho mesto o aké peniaze a kto v akej súčinnosti s kým, však to sa nedá ani počúvať. To keby niekto napísal v paperbacku, že to je nejaká, že úplne naj, najlacnejšia stánková literatúra, tak tomu neuveríte, však to nemôže byť pravda. A je to pravda, však to tu hovoril. To ste si mohli vypočuť, mohlo vás to nabudiť, taký spravodlivý hnev, mohli ste sa pýtať a hovoriť: Tak toto nie! Lenže to bolo zbytočné, lebo však tu nikto nebol, nikoho spravodlivý hnev sa nenabudil. Takže viete, že v čom teda má význam, alebo v čom tkvie to, že vydáte nejakú energiu. Tak možno pre toho, tých 5 - 10 ľudí, alebo koľko to vlastne pozerá na nejakom okruhu, a pre tých ľudí vám odkazujem, vážení, nerád to musím povedať, nemajte kľudný spánok, je to horšie, ako sme si mysleli. To vám hovorím po trištvrteročnej skúsenosti v tomto parlamente. Je to horšie, ako som si myslel!

    Ak máme dneska hovoriť o spravodlivosti a o základných otázkach, tak tá správa sa tak volá. Ináč to bola taká tá genéza toho, najskôr správa, potom odvolanie, potom zase správa, takže nakoniec hovoríme o správe o základných otázkach justície, aby sme teda hovorili o tom, o čom hovoríme. Tam treba povedať, že ja keď to trošku spojím, tak predkladateľom bol pán minister spravodlivosti a mňa stále nahovára Laco, môj kamarát, geniálny grafik, aby som dal návrh a tým začnem teda, teda budem pokračovať, nieže začnem, akoby doteraz som nehovoril o spravodlivosti, ale tým budem pokračovať, že aby som dal návrh do tohto parlamentu, že ministerstvo spravodlivosti je zlý názov, že sa to má volať ministerstvo legislatívy, že to je adekvátny názov. Viete, čo, čo na prvú, na prvú strelu vyzerá ako nie celkom opodstatnené, tak aj v diskusii, aj vo vnímaní toho celého v zásade títo umelci, oni majú veľmi senzitívne vnímanie, mi to príde ako na mieste. Čiže možno je naozaj čas sa dopracovať k tomu, že pre dobro vecí a vnímania, že čo vlastne je alebo nie je spravodlivosť, by sme ministerstvo spravodlivosti mali premenovať na ministerstvo legislatívy. Aby sme nerobili hanbu a nezneucťovali ten význam slova, hej, ja ho tu, to slovo samotné, hej, už keď že čo vlastne je alebo nie je spravodlivosť, pokiaľ sa bude vnímať, že spravodlivosť je to, čo vychádza z tej budovy, tak kazíme tú hodnotu, ten, ten pilier. Nekazíme ho len kvôli tomu teda, že aby sa pán minister spravodlivosti kvôli nemu, ale tak si myslím, že už to tu niekto spomínal, že na treťom, na štvrtom sú ešte iní, ktorí to vedia ešte lepšie ten význam slova naplniť, hej. Spravodlivosti, ale v úvodzovkách, samozrejme. Tých analýz k tej aktuálnej situácii, že aká je alebo nie je na Slovensku z pohľadu spravodlivosti, tu bolo dosť, tých prípadov je tiež dosť. Absurdít, niekedy úplne totálnych, ja máličko si nedovolím niektoré spomenúť, už som naznačil absurditu, že minister, ktorému spadne most, sa vyvaľuje ďalej na pláži, potom príde, a múdry ako rádio, a je z neho aj policajt, aj prokurátor, aj sudca. On sa z toho Kuvajtu, či z čoho vrátil a on všetko už vedel! Všetko vedel, proste, to vyšetril, proste povedal, ako to je a ako to bude. To je jeden exces, s ktorým sa konfrontujeme.

    Samozrejme, všimnite si ďalší faktor, ktorý tu hrá veľkú rolu v našej spravodlivosti, je čas. Si pamätám z iných, tak z môjho doterajšieho pôsobenia, kde sa nejaké súdne posudky robili, že to sa dá sa relatívne rýchlo, hej, súdne posudky na to, že prečo to vlastne spadlo a že kto tam nebol, keď tam mal byť, budú niekedy údajne až na jar. Môžete mi povedať jeden rozumný dôvod, že prečo? Hej, nenájdete, ale ja vám poviem prečo. Preto, lebo to je, obchádza ako tieň našu spravodlivosť, to je čas. Lebo veci v korelácii s časom sa zvyknú meniť. Hej, hnev utícha, čo je veľmi dôležité, hej, tlak utícha, sa zmenšuje a potom to tam na to tak netlačí. Čiže asi to je celé, to je jeden príbeh, ako sa vysporiadať so spravodlivosťou a ešte dokonca na tom politicky zarobiť. Potom tých príbehov je strašne veľa.

    Tu máme príbeh, príbeh tej režisérky, ktorá natočí, natočí film, a tí, čo sú v tej slonovej veži a ten, tú realitu nevnímajú, a však načo by ju aj vnímali, keď sa im nič nedeje a nič ani nemôže diať, tak jedna z tých obyvateľov slonovej veže dá žalobu, že čo vlastne si dovolila. Hej, že to je znova len zopár krajín, kde sa to dá, aj keď prísne za to môžeme rozprávať, že či mala, alebo nemala, hej. Ale v tom, v celom tom kontexte, tak ako to vypálilo, to je jednoznačným znakom tej arogancie alebo tej neschopnosti kontaktu s realitou tých ľudí, ktorí sú tam, že nevnímajú tú realitu a oni úplne natvrdo, proste, však moju majestátnosť niekto si dovolil natočiť v tak chúlostivej situácii, kde má konfrontoval niekto, že či som klamal, alebo nie, tak ideme, ideme na žalobu, neuvedomujúc si celé tie dôsledky, ktoré sú v tom spoločensko-sociálnom kontexte. Nevadí, Slovensko.

    Ale ešte mi nedá, ešte poviem aj o tom, ja to hovorím na mikrofóne, tu si pomôžem tým mikrofónom, lebo tu sa zhodneme, že je čierny, a aj keď poviete, že je čierny, to sedí. Ale nemôžete to povedať, pokiaľ by tento mikrofón patril Lexovi a Lexa by si myslel, že je biely. Hej, to je základná chyba, hej, pokiaľ by bol Lexa a on tvrdí, že je biely, tak vy nemôžete povedať, že je čierny, to je celé. A keby ste to náhodou aj napriek tomuto upozorneniu zopakovali, tak dostanete pokutu. Úplne jednoznačne. Slovensko.

    Pečniansky les. Obľúbená moja téma, kde donútil sudca Najvyššieho súdu zapísať do katastra zápis, 24 hektárov lesa ohodnotených na 15-tisíc eur, no to nikto neuverí, to keby chcel točiť, to nenatočí, na základe okrem iných skutočností aj na základe splnomocnenia, ktoré bolo odfotené a bez pečiatky, proste bez náležitostí. To je znova precedens a viete, že pokiaľ budeme takto pokračovať, že budeme na základe takýchto splnomocnení, čiže je dosť možné, že raz prídete domov a vlastne neprídete domov, lebo zistíte, že nie ste doma, ale že už niekto iný je u vás doma, lebo však. To je precedens znova, hej? Niekto na základe takého splnomocnenia vykoná taký úkon, čiže to je judikát. Kolega Gál ma opraví, ja nie som právnik. Ale to znamená, je to použiteľné a obzvlášť, keď je to z takej inštitúcie, inštancie, ktorá je najvyššia, z Najvyššieho súdu. Znova, Slovensko. A ešte môjho psa by som mohol hovoriť, strelí z dvoch metrov, tvrdiť, že som nevidel, že či som ho trafil, rozstrieľať ho na rešeto a prokurátor, neboj nič, povie, že v poriadku. Viete, teraz povieme: Pes. Čo pes? Ale pokiaľ teraz povieme pes a necháme to tak, tak nabudúce to nemusí byť pes, nabudúce to môže byť niekto od vás z dediny, dokonca to môže byť niekto od vás blízky.

    Viete, to je to, hej, že, lebo tá moc a tá chuť a to, to sebavedomie rastie v čase, hej? To znamená, nič sa mi nestalo, nič sa neudialo, však koho by to zaujímalo, aj toto celé prejde, celá správa o chudobných, aj táto správa prejde jedným trápnym uznesením a znova nič. Znova nič. Nula bodov. Znova, zas niečo, budeme na niečo silné čakať, znova nič sa neudeje. Nikto nezahučí, nikoho nevyhodia, nikomu neznížia plat, znova ten pocit beznádeje v tých ľuďoch, ktorý majú a majú ho dlhodobo, že sa v tejto krajine nič nezmení, len posilníme. Čiže vlastne je to svojím spôsobom kontraproduktívne, hej?

    Možno aj ja si poviem, však, ako som to hovoril, nakoniec aj ten Lipšic je na vine, že vlastne tu doniesol to, že tá Penta chce na tom zarobiť, lebo však iba zbytočne otravujeme spoločnosť. To, že tá správa o chudobných, tiež v zásade je tu zbytočné, lebo však to je kontraproduktívne. Nakoniec sme, ešte tuto nakoniec v tej absurdite to dokončíme úplne do geniálna, lebo nám nechýba veľa, hej? Tu blednú závisťou svetoví tvorcovia absurdných divadiel, v tomto parlamente, a nechýba nám veľa, aby sme boli dokonalí, na nobelovku. Na Nobelovu, hej, že to dokončíme tak. Čiže nakoniec prídeme na tú, na ten systém, že netreba, lebo zbytočne iba iritujeme tých zopár ľudí, ktorých to ešte plus-mínus zaujíma.

    Tých príbehov, tej absurdity toho nášho systému je strašne veľa. Nechcem zaťažovať od toho, čo tu bolo spomínané, tie maturitné večierky a la, a la Harabin až po Trnku aj s jeho kovbojskou spravodlivosťou a je toho naozaj dosť.

    Ak takto povýšime, v úvodzovkách, právo, takto nastavíme spoločnosť, že takto ho má vnímať, že právo je sieť, cez ktorú, na ktorej sa malá muška zaletí, zachytí, ale veľký vták preletí. Pokiaľ tak to nastavíme a ešte to vytuningujeme, lebo tuná vieme všetko vytuningovať, tento výrok sa používa, tak dá sa povedať, že v takých nejakých kruhoch, ale na Slovensku ho môžeme kľudne vytuningovať viac. Nieže malá muška sa na sieti zachytí, to už sieťou tie mušky budeme naháňať častokrát aj nevinné a nieže veľký vták preletí, ale tučný moriak prekročí, lebo však nebude lietať, však zbytočne energiu, však len to tak zľahka prekročí. To bude, zdá sa, ten stav, ku ktorému my sa blížime vo vnímaní a ponímaní práva a spravodlivosti.

    Ale čo potom? Zodpovedal si niekto tú otázku, že čo potom? Aké sú riešenia? Čo nastúpi? Kovbojská spravodlivosť Trnku? Krvavá spravodlivosť? Pästné právo? Poznáte niečo také ako pästné právo? Pán spravodajca, počuli ste o tom?

  • Reakcia z pléna.

  • To je, existuje. Existuje trestné a pästné. Tak ideme týmto smerom sa k tomu dopracovať? Prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Pripúšťam, že môže existovať aj scestné.

    Ešte aby teda som mal ten pocit, že veci majú význam, tak niektoré veci poviem, že o akých príbehoch, alebo o čom treba a nezobrať tým ľuďom tú nádej, nezobrať, nebyť pesimistický, nezobrať im to presvedčenie, že veci majú význam alebo nemajú význam, lebo na konci je fakt už potom len nešťastie. Majú význam, určite, netreba zúfať, netreba sa úfať, majú význam, určite, aj keď sa stretnete s takou obrovskou ignoranciou, s akou sa stretnete. Aj keď tí, ktorých ste si zvolili, aby tu sedeli a za tú spravodlivosť bojovali, nakupujú darčeky v Parndorfe a chľastajú po kaviarňach, tak aj tak to má význam. Verte tomu, že má to význam kvôli vám, kvôli vašim deťom, kvôli tejto krajine. Má význam sa postaviť veciam, postaviť sa im čelom a vydržať.

    Ja poviem len jednu moju skúsenosť, nie, aby to nebolo pochopené zle, že sa chválim. V tých mojich predchádzajúcich skúsenostiach som toho zažil dosť. Zažil som aj také niečo, že nám za bieleho dňa prišli ľudia a rozbili nám bar. Za bieleho dňa. Nemaskovali sa. Nič. Len mali také rukavice na, na rukách. Za bieleho dňa. To znamená, mali v sebe pocit, že my môžeme. Mali v sebe to: My? Nám? Za bieleho dňa, v najrušnejšej ulici, v tej prevádzke bolo sto ľudí, ak nie viac, prišli a rozbili bar, lebo oni mali to presvedčenie, že môžu. A to je to. To je to, že my toto sekundárne spôsobíme. No, mali trošku problém, lebo narazili na tvrdú hlavu, ako som ja, ale ja vám poviem, že v čom je problém!

    Problém je v tom, a teraz hovorme o tom, že či to úplne necháme tú spoločnosť zničiť? Problém je v tom, že pri tomto konkrétnom príklade, keby som pokračoval, čo sa stalo, respektíve nestalo, že kapitán kriminálky zmaril rekogníciu, normálne zmaril, to je v spise, že jeden z nich bol bývalý policajt a vypísal mu, kvôli rekognícii mu vypísal maródku jednému, medzitým sa ostrihal, vyzeral ináč, to by jeden neuveril, čo je v tejto krajine možné!

    To by jeden neuveril, koľko ľudí za mnou chodilo a mi naznačovalo, že či viem vôbec, kto to je. Normálne sa čudovali, že či vôbec viem, že kto to je! Ako ťažko a ako po chlpatej deke to šlo a nakoniec to prišlo pred súd a tam som sudcovi povedal: Vážený pán sudca, ja som prežil za Kaukazom a v ďalekých odľahlých krajinách sveta veľa času, ale toto nie je Kaukaz a už vôbec nie za Kaukazom alebo blízko. Toto je stredná Európa a bol by som rád, keby to tak zostalo.

    A to chcem povedať, že to je to, to sú tie príbehy, že nenechávajte tých ľudí, ktorí, ešte je ich tu možno zopár, niektorí, ktorí ešte cítia, že má sa zmysel niečomu postaviť. Nenechajte ich rezignovať načisto, že ich necháte rezignovať na spravodlivosť, že nemá. A vy to dokazujete tým, lebo vás to nezaujíma. Lebo to už je len koniec, to už je tá vzostupná špirála dobrej a spravodlivej občianskej spoločnosti, ktorá, koho by to dneska už trápilo, ale je to fakt.

    To vás chcem upozorniť na to, že týmto smerom, týmto smerom, keď nájdete nejaký príbeh, ako mne tu niekto volá stále a už naozaj si dám tú prácu, pôjdem do tej Prievidze, kde je, že vraj je niekto schopný nejakého chudáka, ktorý má dieťa na vozíčku alebo proste je choré, a je schopný pomocou súdov od neho vymáhať 200-tisíc korún, či eur dokonca, neviem, proste hroznú sumu, ktorému, chudákovi, to sťahujú z dôchodku a je to celé, ak je toto pravda, toto sú tie príbehy, ktoré stoja za to, nie kvôli Markíze, nie, kvôli, kvôli nášmu vnútornému svedomiu stojí za to ho dokončiť ten príbeh a nech si to tí ľudia medzi sebou povedia, že malo to význam, ešte sa to dokončilo, že oplatilo sa za tým ísť.

    Lebo keď toto necháme a budeme tým ľuďom dávať to, čo im dávame, ako ich teraz tuná, čo im predkladáme, čo zajtra schválite, ani brvnom nemihnete, ešte budete mať pocit, ako dobre ste urobili, tak naozaj, na konci je nešťastie. Nemusíme, bude o niečo neskôr ako 21. decembra, ale bude na konci. Viete, že tá spoločnosť sa naozaj, naozaj zničí.

    Nechcem vás už otravovať tým, čo zvyknem hovoriť tým mojím koktailom, nie tým sociálnym, keď ho namiešate a miešate, miešate, nebojíte nič, miešate, hej? Správa o chudobe vás nezaujíma, zajtra zahlasujete za trápne, trápne uznesenie, že nič sa nestalo, hej? Potom zase zajtra schválite niekomu, že 27 miliónov eur na pätnásť rokov, nevadí, treba, lebo však treba vrátiť to, čo sa niekde, niekde požičalo. Viete, toto keď namiešate a ešte tam pridáte tej vašej arogancie a je jej čoraz viac, tak hazardujete aj s mojou krajinou, ja vás na to upozorňujem! Ja mám tu tiež svoje deti, ja tu mám tiež svoje záujmy. Hazardujete aj s mojou krajinou, tak budem, budem to srdnato brániť, lebo to je asi úlohou ľudí, srdnato sa brániť ľuďom, ktorí sú nezodpovední, ktorí síce dostali nejakým, možno aj čiastočne chybou protivníka, ale moc do rúk, ale hazardujú s ňou. A vy s ňou hazardujete, lebo miešate koktail, na ktorý, na konci je problém.

    Treba na to upozorniť. Treba na to upozorniť, že, ja viem, že skôr či neskôr sa tu postaví niekto a povie, že v kauze Gorila sa nič nevyriešilo. Normálne natvrdo to povie a znova, ani brvnom nemihne, povie, že nič sa nestalo, ale nebude si uvedomovať ten sociologický dopad toho, toho výroku. To nebude len, že Malchárkovi sa nič nebude diať a bude sa ďalej škeriť na všetkých a iných, ale ten sociologický dopad na spoločnosť v tom, že tá spoločnosť sa len utvrdí v tom, čo teraz tuší. To znamená, že je to nespravodlivé, že je to absolútne nespravodlivé, že právo je sieť, kde malého budete naháňať za to, že nezaplatil, nezaplatil načas účet za telefón, ale veľkým sa nič nestane, ba práve naopak, ako to tu už bolo spomenuté, našli ropu v štátnom rozpočte prostredníctvom súdov.

    Tohto sa bojím, že to urobíte, že aj toto tu niekto s kamennou tvárou predstaví a potom ináč nastane aj ďalšia, ďalší fenomén sociologickej spoločnosti, že vzniknú tuná viacerí proroci, viacerí všelijakí vlastníci geniálnych nápadov a riešení a budú mať aj ľudí okolo seba, ktorí ich budú počúvať. A na konci bude to, že, že v týchto laviciach budú sedieť ľudia, ľudia, na ktorých by ste to nikdy nepovedali. Toto len zopakujem, že neschopnosť štandardnej politiky je priama a spojená nádoba s nárastom popularity extrémistov.

    K tomu receptu, ak zajtra schválite to, čo tu sa volá, ja už ani neviem ako, ekologicky, tak to všetko vznešene znie. Človek by až sa zamyslel, hej? Ak to zajtra schválite, tak prestanem veriť tomu, čo doteraz som ochotný veriť, že premiér nevie o niektorých veciach a že nemieša tento koktail, že to je všetko proste vec, pri tej robote sa stane, že niekto mu ubehne bokom, hej? Do zajtra som ochotný tomu veriť. A potom už nie.

    A poviem teda, že keď nie, že znova tých možností koľko máte na to, aby ste, aby ste ešte niečo urobili, tak to poviem, ale to už končím, mám tu ešte niečo napísané, ale myslím, že to nemá celkom až taký zmysel hovoriť. Poviem k tomu, čím som začal, na začiatku hovoril, že to ministerstvo tej spravodlivosti, asi teda to ministerstvo legislatívy, ja si dovolím, nie je tu pán minister spravodlivosti, ale ja mu to takto symbolicky chcem odkázať, odovzdať. Ja som dal raz dávno urobiť také tabuľky so žalmom 37 a je tam napísané, že: "Bol som mladík, teraz som starec a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, a jeho deti žobrať o chlieb." Neviem, ako vám, mne sa tento žalm strašne páčil a ja som týchto tabuliek dal urobiť veľa a ináč takto poviem, že z bronzu.

  • Vystupujúci zaklopal na tabuľku.

  • Vystupujúci opäť zaklopal na tabuľku.

  • Hej?

    Prečo to hovorím? Ale hovorím to nie zbytočne, lebo iný prípad vám poviem, Motešického, to znovu súvisí so správou, Motešického palác v Bratislave, možno vaši kamaráti, možno niekoho, ja neviem, koho všetkého kamaráti, tým ľuďom nebolo zakázané nič. Tí ľudia skolaudovali desať bytov, ktoré neexistovali. Tí ľudia si teraz, nie, znova, tie byty neboli, ale skolaudovali ich a boli na LV-čku. Toto jeden by nepochopil. Ináč, o desať domov ďalej od Generálnej prokuratúry. Viete, a to je ten paradox, a títo ľudia si dajú do výkladu kreslo za, neviem, 15-tisíc eur, ale pred dvere si dajú plastovú tabuľku, čo sa tvári ako bronz. Viete, to je tá úbohosť. To je presne to, čo tu častokrát je vidno, hej? Takíto šuflikanti. Takýto aušus, rozumiete. Tvári sa to ako bronz a je to úplne úbohý plast. To je častokrát aj tu, to pozlátko, že sa to tvári na niečo a pozriete, rozkryjete a je to totálny aušus.

    Čiže ja nedávam ministrovi žiaden aušus. To je bronz. Stojí aj peniaze, ale som ochotný to pre dobro tejto krajiny jemu venovať, nech si to dá na stôl. Ja mu to dám osobne, pán minister, nebudem to dávať vám, hej, že teda keď niekedy ho stretnem, tak mám pocit, že to, možno to vyhodí, neviem, ale keď pre mňa to má tú rovinu, že som to urobil. A teraz poviem teda, že pokiaľ zajtra nemihnete brvou a zahlasujete za to, aby, neviem, či ešte príde aj Jahnátkova správa, že, že teda že chudobní, načo im je múka, múka, takí chudobní, zas sa budeme trápiť s nejakými chudobnými, nie? Chudobných dáte úplne trápne uznesenie, že nič, hej, a potom šupnete tých, aby tí ľudia mali ešte viac, ako majú, lebo však oni potrebujú a vy ste tu od toho, aby ste to urobili a na tej ubytovni ste to nacvičili, pozor, pohov, tak potom to je pre mňa tým jasným signálom, že premiér o tom vie. A potom teda urobím len takú vec, ktorú znova, že čo ešte môžete urobiť, že to vykričíte, niekto to počuje, tak len avizujem teda, aby nebolo zle, že vo štvrtok mu pôjdem odovzdať, odovzdať darček v podobe bedničiek. Som kúpil jeden nápad v podobe bedničiek Coca-Coly, toľko teda, aby sa dalo v nich kúpať, aby teda, lebo to už nestačí iba na pitie, to už sa treba v nich aj kúpať.

    Ale ešte jednu vec tam odovzdám a možno to bude také, lebo ľudia majú tie symboly radi, ešte aj vlajku s pentagramom mu odovzdám. Viete, že to je vec, ktorá, ako takú, dať tomu takú tú expresiu, silu toho výrazu, aby si tí ľudia povedali, že kam až a ako ďaleko sme schopní v tej svojej nejakej zaslepenosti dôjsť a ako vieme hazardovať s touto, mimochodom, veľmi peknou krajinou, ktorú ja mám naozaj veľmi rád. Takže ak nechcete už nič viac počuť, tak pre túto chvíľu budem, žiaľ, končiť a lúčiť sa s vedomím toho, že som povedal to, čo som chcel povedať, a s vedomím toho, že neviem, ako to ďalej bude pokračovať, že či aj zo mňa sa stane taký istý, ako sa stávajú z vás, to znamená, či aj ja budem mať časom miesto žalúdku trojku plech a nebudú mi niektoré veci vadiť. Žiaľ, zatiaľ mi vadia a nebudem sa vám za to ospravedlňovať. Garantujem, budem to stále hovoriť, nebudem sa za to ospravedlňovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky. Jeden, dva, tri, štyri, končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, Július Brocka.

  • Pán kolega Hlina, ja vás, chcem vám poďakovať a zároveň vás ako váš služobne starší kolega povzbudiť, udržte si tento cit a zmysel pre spravodlivosť. Naozaj, chcem to oceniť aj toto dnešné vaše vystúpenie, ale jednu vec ste možno nezbadali, že v sále nie je pán poslanec Madej. Tak vyzývam pána poslanca Madeja, ktorý nám dal priestor, že môžeme diskutovať o stave justície na Slovensku, aby sa vrátil do sály, aby tieto vystúpenia tých, ktorí chcú diskutovať o stave justície, počul. Aby sa tu nehral na nejakého frajera, ktorý nás tu zhodí svojím smiešnym vystúpením, že opoziční poslanci neboli na rokovaní výboru, že tam bol priestor na diskusiu. Ja nie som členom ústavnoprávneho výboru, ale chcem sa zapojiť do diskusie. Kde ste, pán poslanec Madej? Ukážte sa, ste v Auparku alebo v Avione? Alebo v Tescu nakupujete vianočné darčeky? Hanbite sa.

  • S ďalšou faktickou pán Ján Mičovský.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Lojzko, kamarát náš bývalý, oddielový kolega, s jednou vecou nesúhlasím a s ostatnými áno. Poviem ti, s ktorou nesúhlasím. Tie tabuľky, nemáš celkom pravdu, že tie umelohmotné sú až také zlé, lebo sú, sú chvíle, keď v tejto krajine ich treba použiť. Ja mám tiež rád symboly a tabule a poviem ti, že často som menil významným lesníkom tabule bronzové za umelohmotné, asi tušíš, z akého dôvodu. Tie bronzové strašne rýchlo treba meniť a veľmi majú krátku životnosť a keď použiješ epoxidovú, čo sa tvári ako bronz, tak našťastie je tých pár miest, ktoré mám teraz pred očami, napríklad prvému lesníckemu profesorovi na svete Wilkensovi, tá je stále tam, hoci tá bronzová zmizla veľmi rýchlo. Ale to len entré.

    To podstatné, asi to, čo povedal aj predhovorca pán Brocka. Ja som sa ti už raz poďakoval v tejto sieni zákonnosti a urobím to teraz druhýkrát. Ľudskosť, ktorá ide z tvojho presvedčenia, je nadovšetko oproti tým poznámkam, ktoré občas v kuloároch začujem, že aká si ty neriadená strela. Si človek, ktorý sem patrí, to som ti už povedal a ja som veľmi rád, aj keď možno niektoré veci nezdieľame rovnako, a to nie je ani potrebné, že si tu. A si myslím, že to, čo si povedal, ak mám len trocha citu a svedomia, bez ohľadu na to, kde patríme, tak nás to núti k zamysleniu, a to je dobre.

    Ďakujem ti.

  • S ďalšou faktickou pán Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Hlina, kamarát náš bývalý aj súčasný a dúfam, že aj budúci, aj po tejto mojej faktickej poznámke, poprosím ťa, nezovšeobecňuj, lebo ten plech, tú trojku plech, čo zvykneš povedať, hovoriť, viacerí z nás nemáme v žalúdku. Viacerí nás, z viacerí nás sú znechutení z tejto situácie, nielen, čo sa týka justície, ale čo sa týka slovenského parlamentarizmu a demokracie. Máme lepšie aj horšie chvíle, niekedy sa vzdávame toho neustáleho boja, čo zvádzame aj tuná, ale zvádzame to asi sami s kým? Oponent tu nie je. Dúfam, že ani nebude, lebo naším spoločným nepriateľom je pasivita, nespravodlivosť a zlá aplikácia zákonov.

    A čo sa týka toho, tej poslaneckej práce. Už bol spomenutý ten ústavnoprávny výbor. Viete, vymedziť nejakých 20 minút, 30 minút na to, aby sme predebatovali v ústavnoprávnom výbore stav justície, tak toto je nehoráznosť! Že za 30 minút máme vo výbore, ktorý je výslovne daný na to, na takú problematiku, niečo za 30 minút, o ktorom tuto už diskutujeme neviem koľko hodín a ešte pár hodín aj budeme, tak to je čistý formalizmus! A táto parlamentná demokracia nemá byť o formalizmoch, nemá o tom, aby sme si vyfajkli, že sme tam boli, že sa podpíšeme, ale nič povedať nevieme.

  • S ďalšou faktickou poznámkou Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Možnože to bude tradícia, neber to osobne, ale skutočne niektoré tvoje výroky v pléne sú natoľko podnetné, že si nemôžem odpustiť a tuná je jedna vec, o ktorú sa obávam úplne spoločne s tebou. Neviem, možno pri tejto debate o spravodlivosti a zákonnosti a stave justície už zaznelo, že také okrídlené, že fiat iustitia pereat mundus, spravodlivosť zvíťazí, aj keby svet zostal v ruinách, voľne preložené. Preto si myslím, že to, čo si spomínal v tom prejave, je veľmi dôležité a možno smutné a dúfam, že sa nikdy nestane to, čo predpokladáš v snahe možno vystríhať pred tým javom, že pomaličky, pôsobením tak, ako to funguje, tak, ako sa u nás kritizujú a dejú rozpravy, niekedy pod symbolmi nech si štekajú, alebo psy štekajú, karavána ide ďalej, tak znechutíme stále viac a viac ľudí.

    Tiež sa mi už často nechce hovoriť v tom množnom čísle a nebyť nejako falošne kolegiálny a nehovoriť znechutíme, ale znechutia. Ešte stále zotrvávam v tej rovine, že čosi sa dá urobiť, ale úplne rovnako ako ty sa bojím zajtrajšieho hlasovania, pretože demaskovať sa takým výrazným spôsobom, ako sa podarí možno našim parlamentným kolegom zajtra, nemá obdobu. Tak ten kúpeľ v Coca-Cole pravdepodobne bude dostatočným symbolom na to, čo sa tu udeje aj pod rúškom spravodlivosti a debaty o niektorých zákonoch zajtra.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky. Nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Je to pravda, teda ak to bolo tak pochopené, tak sa ospravedlňujem, chvalabohu, nie všetci majú trojku plech. Ale ja som to ani tak nemyslel, ale ak to tak vyznelo, tak to korigujem, dobre, že určite to nie je tak. Ale takú drobnú poznámku, že ale ono je to také, a nechcem, taký múdry výraz, ma napadne, že sa tam hodí, a poviem to tak: Ono je to také príznačné, že pre túto spoločnosť, na kolegu pána Mičovského, že ja uznávam, že naozaj, niekde sa nahrádzajú tie bronzové tabuľky plastovými preto, lebo však vieme prečo, že to zvykne miznúť, ale tu, v tomto prípade, na ktorý som ja hovoril, v Paláci Motešických to nesedí, lebo tam by to nemizlo. To hovorí len o tom, že s akými osobnosťami to máme tú česť. Hej, že proste tam to nebolo tento nejaký, že kvôli tomu, aby to nezmizlo, nie, oni to proste tak žijú ten svet, oni vedia, že môžu vybaviť 10 bytov, ktoré vlastne neexistujú, že ich skolaudujú, oni vedia, že nikto nič neurobí, oni sa nikoho neboja, ničoho neboja, tam vytopia x ľudí, tam chudákom, neviem, čo tam bývali x rokov, zničia im životy, to nevadí, lebo oni vedia, že to môžu. O päť budov ďalej je Generálna prokuratúra, keď som sa u pána Tichého o tom rozprával, keď som bol za ním kvôli Trnkovi, tak ani o tom nevedel, teda tvrdil, že o tom nevedel. Viete, to sú, naozaj títo ľudia, títo ľudia si dajú za sklo do výkladu kreslo Lorena, neviem za koľko, ale určite nie za 100 eur, ale na fasádu plastovú tabuľku, ktorá sa javí ako bronzová. To je tá úbohosť, to je to rozkrytie toho, že s akými osobnosťami to v tomto prípade máme tú česť. Ale to je, žiaľ, aj s inými osobnosťami, ktoré sa tvária, že sú a máme tú česť, to nie sú tí Morganovci, Keneddyovci, ktorých ich deti už hrali na klavíri a učili sa po francúzsky, ešte horšie ako ich rodičia.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave podľa poradia je pán Jozef Mikloško. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, neviem, prečo tu už svietia štyri adventné sviečky, to je nejaká sabotáž. Bude to až na budúcu nedeľu, jednu by sme ešte mali sfúknuť. Ja by som bol rád, keby ma počúval pán minister spravodlivosti, lebo na neho to bude, ale už som si zvykol, že na moje otázky väčšinou nikto neodpovie. Ale keď vás môžem, pán minister, veľmi si vás ctím a vážim, požiadať, že by aspoň tie najdôležitejšie veci ste si zapísali, budem veľmi rád, keď zajtra pán minister alebo možno ešte dnes na to zareaguje.

    Ja skôr budem mať svoj príspevok vo forme takých odtrhov, možno aj menej súvisiacich, ale už keď mám toľko rokov, tak som všeličo zažil aj so súdnictvom, a teda niečo o tom môžem povedať. Ja si myslím, že príčina stavu aj súdnictva, tak ako stavu ekonomiky, finančných špekulácií, krízy, je dnes nedostatok morálky. Ak sa smrťou všetko končí, ak nič nie je nad nami, potom je logické, že svet môže byť džungľa a je džungľa a potom všetko je dovolené. Potom heslá ako urob to, využi, čo sa dá, zober, ak ťa nevidia, oklam, ak je to v tvoj prospech, sú úplne logické v tomto myslení. Jeden múdry salezián v Petržalke, don Šebo, raz povedal, že ak prvá generácia je k etike, k morálke, k duchovným veciam ľahostajná, potom druhá je už silno neetická, nechcem povedať, že ateistická, lebo to nie je to isté, samozrejme. A tretia generácia, to sú už kriminalita, samovraždy, drogy, neúcta k životu. Ja si myslím, že teraz je boj o charakter štvrtej generácie, keď to rátam niekedy od začiatku totality.

    Teda zlepšenie situácie vo všetkých oblastiach nášho života vidím v návrate k etike, k morálke, k spravodlivosti, pre veriacich k Bohu. V tomto smere sme skutočne všetci na jednej lodi a my v parlamente v prvej línii. Ako môže, neviem si predstaviť, že môže dôjsť v súdnictve, že niekto dá niekomu obálku v prospech nejakého nespravodlivého rozhodnutia. Neviem si celkom predstaviť, komu to treba dať a kedy a prečo. Myslím si, že ani cent z takejto obálky nebude nikdy, by som povedal, požehnaný, neprinesie úžitok nikomu, skôr zlo a nešťastie aj pre darcu, v úvodzovkách, aj pre obdarovaného, v úvodzovkách.

    Ako môže v právnej krajine byť spor medzi predsedom Najvyššieho súdu a vládou Slovenskej republiky v Štrasburgu? Ako je možné, že sudcovia sa vzájomne, v úvodzovkách, odsudzujú za platy rovné platom Špeciálneho súdu a Ústavný súd ich v tomto podporí. To sa mi zdá byť Kocúrkovo. Ako je možné, že chorý Miško Kováč, ktorý statočne vydržal obrovský tlak s hodinami pred svojím Prezidentským palácom, dostane pokutu možno že právne v poriadku, ale eticky absurdne, 3 319 eur a po 15 rokoch súdov sa má ospravedlniť za únos svojho syna! Činnosť exekútorov je tu nový fenomén, niekedy iste pozitívny, ale zapríčiňuje väčšiu vymáhateľnosť práva, ale niekedy konajú naozaj bezohľadne, neveľké dlžoby alebo procesné chyby zapríčinia, že ľudia sú vyháňaní z bytov, strácajú domy. Poznám prípad ľudí z detských domovov, detí a mládeže, ktorých nachytajú načierno v autobuse. Jeden, dvakrát upomienky ignorujú a potom je ticho, oni menia adresy, behajú kde-kade, nemajú výdrž na jednom mieste byť dlho a potom príde pálka na 3-tisíc, 4-tisíc eur, aj viac, ktorá ich vlastne zaťaží na celý život, aj keď v troch zamestnaniach robia. Poznám takého chlapca, do smrti bude v podstate platiť.

    Tam som si prečítal v správe, že exekútori mali 552-tisíc prípadov, to je veľmi veľa na Slovensko, a 548-tisíc vybavili. Aj otázka, ako to vybavili, by ma samozrejme zaujímala.

    Poviem ešte jeden príklad z Trestného zákonníka, Trestného poriadku, ktorý je určite vážny nedostatok na zamyslenie. Úmrtie dieťaťa pri autonehode. Možno sem nepatrí, ak ale je úmrtie zavinené niekým iným, na odškodné za to náš Trestný zákon nepamätá. Stalo sa to mojej rodine, rýchlo idúce auto v meste prebehlo cez široký zelený pás do protismeru, posádku demolovalo, polročný vnuk na mieste zomrel, tí ostatní trvalo dobití, dostali desať-, dvadsaťtisíc korún odškodné, ale za zomrelé dieťa nič. Obhajca vinníka nám povedal: Čo chcete, veď to dieťa je dávno mŕtve. Po ôsmich rokoch na základe aproximácie práva z okolitých krajín, a nie na základe našich zákonov, sa predsa niečo vyriešilo, ale otázka, koľko stojí ľudský život, zostala. Dnes by mal ten chalan dvanásť rokov, mohol hrávať futbal.

    Či tá novela Trestného zákona by nebola od veci, na odškodnenie všetkých, ktorým zomrie dieťa pri takýchto príležitostiach.

  • Zvonenie telefónu.

  • Toto je môj mobil, niekto mi volá. Už si ho zhasol, dobre.

    Správa vlády, ktorú sme tu čítali, prináša aj zaujímavé informácie, asi by sme ju nemali, keby opozícia neprišla s touto svojou iniciatívou. Myslím, že takéto správy by mali byť pravidelne aj v iných rezortoch, napr. ľudské práva, prokuratúra, školstvo, kultúra, šport. Vláda by mala sama iniciatívne dávať do parlamentu na prevetranie nejakú tému, nielen ide o kritiku a zhadzovanie sa vzájomné, ale prevetranie niektorej témy a nielen vtedy, keď si to parlament vyžiada alebo vyvzdoruje. Chcem ešte upozorniť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Myslím si, že podľa správ je to cez sedemsto prípadov tam momentálne. Je to príliš mnoho. Ja si myslím, že tých prípadov je viacej. A veľmi často sa dozvedáme, že štát musí platiť. Neviem, či máme zmapované, koľko takých prípadov sme prehrali, kto to zavinil, prečo sa to zdržalo, prečo sa u nás opakovane zle rozhodlo, proti logike a spravodlivosti. Nemali by tí, ktorí to zapríčinili, byť braní aj na hmotnú zodpovednosť?

    Prieťahy, dlhé konania súdov. Čo by sa dalo prijať na zníženie týchto dôb? Počul som taký návrh, zaviesť inštitút dočasných sudcov, ktorí boli vybratí z kvalifikovaných odborníkov, na súdy, ktoré práve vykazujú najdlhší čas vybavovania súdnych prípadov. Nie je to možné? Ja myslím, že by sa aspoň urýchlilo niečo, keď o jednoduchom spore sa rozhoduje desať rokov a je to trápne. Viem, že sme hovorili o učiteľoch, ja som si dovolil podotknúť, že neúcta k nim začala v hlbokej totalite, keď učitelia museli byť slúžkami režimu, zapisovali psov, naháňali do JRD, odháňali deti z náboženstva. Nie je to podobné aj u sudcov? Neboli sudcovia vtedy tiež služobníci socializmu, najmä nositelia týchto ideí, príslušníci Komunistickej strany, nepokračujú do dneska, nie je to kontinuita aj cez ich deti alebo deti ich detí, alebo ich známi, alebo známi ich známych?

    Myslím si, že toto by bola tiež zaujímavá téma pre nejakú vedeckú prácu alebo doktorát o stave súdnictva a o príčinách tohto stavu. Mám vypracovanú takú analýzu všetkých ministrov spravodlivosti od revolúcie. Bolo ich myslím osem alebo deväť. Štyri roky vydržal pán minister Liščák a Ján Čarnogurský, bez titulov hovorím, tri a pol roka pán Lipšic, tri roky pán Harabin, Lucia Žitňanská jeden a trištvrte roka a predtým päť mesiacov. Pán Hanzel deväť mesiacov a pán Borec osem mesiacov. Takže to je široká paleta ľudí. Mám aj zoznamy zákonov, ktoré sa počas nich schválili, ich správy či informácie do vlád a parlamentu. Tiež by bola zaujímavá štúdia, nejaká magisterská alebo doktorská, ktorá by povedala, ktorý minister akým spôsobom prispel alebo neprispel k tejto situácii, ktorá tu je. Dávam takýto podnet. Za kladné považujem inštitút rodinných sudcov, špecializovaných na túto rodinnú a detskú problematiku, napr. pre osvojenie, adopcie, striedavú starostlivosť atď., toto patrí k podpore rodiny a k riešeniu problémov rodiny, ktorých je tiež veľa.

    Za záporne pokladám, ako to správa priznáva, že rada pre mediáciu nevykazuje žiadnu činnosť. Pýtam sa: Prečo? Mám tiež námet, aby zákon o výkone trestu domáceho väzenia sa prípadne navrhol. Minule som bol na kultúrnom vystúpení v trnavskej väznici a táto návšteva ma o tom ubezpečila.

    Vítam pani ministerku, budete iste tlmočiť pánovi ministrovi. Opatrenia na zlepšenie dôvery súdov, myslím, že doteraz je asi 28, 29 %, je to veľmi nízka dôvera a iste s tým súvisia aj opatrenia nutné na zrýchlenie práce súdov. Dnes v čase elektroniky, internetu a nových technológií stále ešte spory trvajú veľmi dlho. Dovoľte, vážení prítomní, záverom môjho vystúpenia ešte poznamenať, že kde nás môže doviesť sloboda bez hraníc, bez etiky a morálky, ten trend tu stále vidíme. Ja Ameriku mám rád, mnohokrát som tam bol, je to zem veľkých ľudí, veľkých vedcov a všelikoho, ale tam vidno, kde sloboda bez hraníc môže štát a národ dostať. Šesťkrát som bol v Spojených štátoch, v najstráženejších amerických väzniciach, urobil som o tom viac reportáží, ale teraz o to v podstate nejde. Našiel sa aj taký, ktorý bol odsúdený na sedemdesiat, osemdesiat, šesťdesiat rokov. Tam, kde je sloboda bez hraníc, tam sú väznice preplnené, budujú sa stále nové. Sú to často továrne s minimálnou mzdou. Pred pätnástimi rokmi tam mali jeden a pol milióna väzňov, tri a pol milióna v podmienke, nemyslím, že by sa to odvtedy zlepšilo. Amerika - zem veliká, kde na stotisíc obyvateľov vo svete, na prvom mieste, čo sa týka počtu väzňov, pred pätnástimi rokmi bolo 455.

    Viete, na ktorého ministra spravodlivosti budem najviac spomínať vo svojom živote a vždy zostanem jeho priateľom, aj keď nás delí desaťtisíc kilometrov? Volá sa Ramsey Clark, minister spravodlivosti USA za Johnsovej vlády, na rozhovory s ním a na to, že sa vykašlal na svoju advokátsku kariéru a išiel obhajovať ľudí nespravodlivo odsúdených na dlhé roky. Nikdy nezabudnem aj na to, že v podstate tento boj o nich sme vyhrali.

    Viete, čo Ramsey Clark, a týmto si popularitu nezískam, urobil po vojne v Iraku? Keď videl, ako sa správajú ešte pred súdom a ako súdia Saddáma Husajna, sadol na lietadlo a na vlastné náklady išiel do Iraku a bol obhajcom Saddáma Husajna pred jeho odsúdením. Ja si myslím, že taký má byť minister spravodlivosti, advokát tam, kde si myslí, že je nespravodlivosť, a taký bol Ramsey Clark. Dúfam, že raz budeme mať aj my takého ministra, možnože ho teraz máme.

    Sloboda má svoje hranice, treba sa snažiť o návrat morálky, etiky a spravodlivosti. Pravda nás oslobodí a v tomto si treba uvedomiť, že sme naozaj všetci na jednej lodi, opozícia aj koalícia.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Brocka, končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec.

  • Pán poslanec Mikloško, počúvajúc vaše vystúpenie, chcel by som oceniť prítomnosť poslancov ústavnoprávneho výboru zo SMER-u, pani poslankyňu Kučerovú a Vittekovú, ktoré jediné tu boli počas vášho vystúpenia v sále a sú takpovediac asi ochotné diskutovať s opozíciou o stave justície na Slovensku. Pán poslanec Madej asi už nakúpil, už je tu aj pán poslanec Madej, ale ešte stále mi tu chýbajú štyria poslanci zo SMER-u, z ústavnoprávneho výboru, ktorí ráno chceli s nami diskutovať na ich výbore a ich tu nevidím. Čiže by som vás poprosil aj, samozrejme, pána predsedu Národnej rady, že mi tu tiež chýba aj minister spravodlivosti, pán minister Borec, lebo diskutujeme o stave justície na Slovensku v tejto chvíli, nie o stave zdravotníctva.

  • Pán poslanec Mikloško, chcete zareagovať? Nie. Poprosím pána poslanca Štefanca, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister nám trošku opeknel, tak pani ministerka, rád vás tu vítam. Dovoľte mi, aby som povedal pár slov na tému justícia. Justícia do veľkej miery ovplyvňuje stav podnikateľského prostredia, stav toho, koľko budeme mať na Slovensku pracovných miest, či bude práca odchádzať, alebo prichádzať na Slovensko. Pán spravodajca vo svojom vystúpení hovoril, že diskusia na túto tému je rozvírenie akejsi pokojnej hladiny. Nuž dovolím si nesúhlasiť s tým, pretože vieme, že v súčasnosti máme na Slovensku najvyššiu nezamestnanosť od roku 2004. Od júla 2004 máme najvyššiu nezamestnanosť. Musíme hovoriť o tých príčinách, hľadať, prečo to tak je, a prinášať riešenia práve, aby sme zlepšili tento neradostný stav. Samozrejme, že je to aj kvôli daniam, odvodom. Samozrejme, že je to kvôli zlému pracovnému právu, ale je to aj kvôli zlej situácii v súdnictve, kvôli zlej vymožiteľnosti práva, kvôli situácii s nezávislosťou súdnictva, ktorá je až kritická.

    Pomôžem si niekoľkými štatistikami, dámy a páni. Už viackrát spomínaný index globálnej konkurencieschopnosti nás zaradil na 71. miesto na svete v tomto roku, mimochodom, pred šiestimi rokmi sme boli 37. Jednou z položiek, ktorá nás ťahá dolu, je práve nezávislosť súdnictva. V poslednom hodnotení sme boli najhoršie v Európskej únii hodnotení v tomto porovnaní. Čo sa týka nezávislosti súdnictva, sme najhorší v Únii! A keby len to, pri pohľade na túto tabuľku nás predbehli nielen kandidáti do Únie, ale aj rozvojové krajiny. Za všetkých menujem Ugandu, Tanzániu, Zimbabwe, Mali, Mauretániu. Podľa nezávislých hodnotení, podľa svetového pohľadu v týchto krajinách je lepšie súdnictvo ako na Slovensku. Skutočne aj to dokazuje fakt, že niečo je tu zlé, situácia je kritická. A treba sa dívať dopredu, namiesto neustálych osočovaní, kto za to môže. Je realitou, že za posledných dvadsať rokov veľa zmien nenastalo s výnimkou poslednej vlády Ivety Radičovej, keď pani ministerka, teraz exministerka Žitňanská predkladala sériu zákonov, ktoré mali spoločného menovateľa, tlak na súdnictvo cez verejnú kontrolu.

    Osobne si myslím, že práve to je spôsob, ako zlepšiť tento stav. Ďalší index, index podnikateľského prostredia hovorí o tom, či sa na Slovensku podniká lepšie alebo horšie, a od roku 2001 sa každého štvrť roka pýtajú tých, ktorí tvoria pracovné miesta, podnikateľov, manažérov, čo sa na Slovensku zlepšilo a čo zhoršilo? Tento index sa skladá z tridsiatich položiek, z ktorých jedna položka je vymožiteľnosť práva a funkčnosť súdnictva.

    Dámy a páni, toto je najhoršie hodnotená položka, ktorá má najnižší stav za posledných už teraz jedenásť rokov. Realitou je aj skutočnosť, že index podnikateľského prostredia v skutočnosti dnes je na najnižšej úrovni od roku 2001, čiže inými slovami percepcia podnikateľov je, že dnes sa najťažšie podniká na Slovensku od roku 2001. A jedným z dôvodov, mimochodom, tým najhoršie hodnoteným dôvodom, je zlá vymožiteľnosť práva a nefunkčnosť súdnictva. Aj to bol zrejme dôvod, prečo v tzv. wishliste pred poslednými parlamentnými voľbami sa na poprednom mieste objavila požiadavka od tvorcov pracovných miest, aby vymožiteľnosťou práva a funkčnosťou súdnictva, zlepšením v tejto oblasti sa zaoberali všetky parlamentné strany.

    V poslednom období sme boli svedkami skutočne škandalóznych rozhodnutí, ktoré nenechávajú chladným žiadneho slušného človeka, ktoré evokujú dozvuky mečiarizmu. Je dobrou správou, že mečiarizmus odmietli občania v parlamentných voľbách ešte v roku 2010, ale je realitou, že najmä v súdnictve sa toho veľa nezmenilo. Považujem za dozvuk mečiarizmu, keď sa dozvedám, že pán exprezident Kováč sa má ospravedlniť Ivanovi Lexovi, aj keď všetci vieme, že čo bolo spôsobené Mečiarovými amnestiami.

    Považujem za dozvuk mečiarizmu, keď Mečiarov nominant Štefan Harabin si sťažuje na svoju údajne zlú povesť a všetci sa mu máme skladať. Popritom, ako už viacerí rečníci povedali, je evidentne dokázané, že existuje dokonca v spise nahrávka jeho rozhovoru s Bakim Sadikim. A je do neba volajúce, že už takmer rok a pol nemáme generálneho prokurátora a že pán prezident ignoruje rozhodnutie tejto snemovne, ktorá legitímne zvolila generálneho prokurátora. Aj to prispieva k neistote, aj to prispieva k stavu na Slovensku, ktorý vytvára pocit neistoty. Aj keď boli sľubované istoty v posledných parlamentných voľbách a súčasná vládna strana práve s touto filozofiou uspela.

    Je smutným faktom, že na čele Najvyššieho súdu za 24 hodín sme mali menovaného expolitika, ktorý bol ministrom spravodlivosti, a takmer rok a pol nemáme generálneho prokurátora, a teda že pánovi prezidentovi akosi vyschlo pero.

    Nezávislosť súdnictva neznamená nekontrolovateľnosť. Preto je potrebné hovoriť o stave súdnictva aj na pôde parlamentu, preto je potrebné prichádzať s návrhmi riešení.

    Ako som spomenul, užitočnou cestou je tlak verejnou kontrolou. Ešte pred desiatimi rokmi sme si nevedeli predstaviť, že budeme mať zákon o slobodnom prístupe k informáciám, cez ktorý sa dozvedáme mnohé informácie a vytvárame tlak na verejných predstaviteľov. Ešte pred tromi rokmi sme si nevedeli predstaviť, že budeme mať zmluvy na internete. A dnes máme omnoho viac informácií, ako sa narába s verejnými zdrojmi, ako sa narába s peniazmi občanov. To boli dôležité kroky na to, aby tu bol verejný tlak na politikov správať sa slušne, správať sa korektne. Som presvedčený, že práve tento tlak chýba stále v súdnictve, a preto sme svedkami takých rozhodnutí, ako to bolo v tomto roku.

    Preto očakávam zo strany ministra spravodlivosti aj celej vlády takéto konania, ktoré pomôžu zlepšiť stav súdnictva. Očakávam, že reformy, ktoré začala pani Lucia Žitňanská, budú pokračovať, a nie, že ministerstvo spravodlivosti bude prešľapovať na mieste.

    Je deväť mesiacov po voľbách, vláda, bohužiaľ, v tejto oblasti nebola aktívna. Je to oblasť, ktorá - či chceme, alebo nechceme - je veľmi citlivo vnímaná občanmi, úplne právom, ale ešte raz to poviem, je to oblasť, ktorá priamo vplýva na stav zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti na Slovensku.

    Preto budeme veľmi pozorne sledovať kroky vlády a budeme kontrolovať vládu aj v tejto oblasti nielen preto, aby sa zlepšili služby súdnictva pre občanov, ale aj preto, aby na Slovensku situácia, čo sa týka pracovných miest, bola stále lepšia.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci Madej, Brocka, Abrhan. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Štefanec, citovali ste tú istú globálnu správu o konkurencieschopnosti, ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum a ktorú som na úvod tejto diskusie citoval aj ja.

    Súhlasím s vami, že Slovensko je na 140. mieste v oblasti dôveryhodnosti súdnictva podľa tejto správy. Čo nesúhlasím, a to som aj na úvod uviedol, je, že komu túto skutočnosť môžeme klásť za vinu. Vy ako politici, možno každý z nás, si každý týždeň pozriete prieskumy verejnej mienky ohľadne dôveryhodnosti politikov a pozeráte si preferencie jednej alebo druhej politickej strany a dúfate alebo nedúfate, že to tak vo voľbách dopadne. Prečo to hovorím? Pretože prieskumy verejnej mienky reagujú na určitý uplynulý stav, na nejaké obdobie, krátke obdobie pred zberom týchto údajov.

    Presne o tom je aj táto globálna správa o konkurencieschopnosti, kde zber dát a údajov bol vo februári až apríli roku 2012. Keď táto správa vyhodnocuje dôveryhodnosť súdnictva a keď táto správa súčasne vyhodnocuje aj dôveryhodnosť politikov, tak ja sa vás pýtam, za aké obdobie vyhodnocuje dôveru ľudí k politikom a dôveru ľudí k súdnictvu.

    Odpoviem si sám, pretože vy buď tú odpoveď nechcete počuť, alebo nechcete pochopiť. Táto správa predsa reaguje na minimálne ten dvojročný vývoj pravicovej vlády ministerky Žitňanskej a premiérky Radičovej, ktorí urobili aj so súdnictvom to, čo urobili. Táto správa a dôveryhodnosť reaguje na vaše obdobie. Toto si musíte priznať!

  • Pán kolega Štefanec, určite ste mali zaujímavé vystúpenie ako obyčajne, len mi prepáčte, lebo ja som ho počúval iba tak na pol ucha. Totiž je tu pani ministerka zdravotníctva a ja sa tiež chcem prihlásiť ústne do rozpravy k stavu justície, a tak som si kontroloval svoj príspevok a ja tam nemám nič o stave spravodlivosti v zdravotníctve. A teraz mám dilemu, pán kolega, čo by ste mi poradili, ako z toho von.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefanec, na úvod svojho vystúpenia ste privítali pani ministerku zdravotníctva a tešíte sa, že tu s nami je. Musím povedať, že pre mňa je to sklamanie. Zvolávali sme mimoriadnu schôdzu, hlasmi strany SMER táto schôdza neprešla. Chceli sme na základe toho diskutovať o justícii s ministrom spravodlivosti, a preto sme podali návrh na odvolanie ministra, aby sme si vynútili túto diskusiu. Nakoniec došlo k dohode, že bude predložená správa a že budeme diskutovať.

    Ja som očakával, že budeme diskutovať s ministrom spravodlivosti, a nie s pani ministerkou zdravotníctva o situácii v justícii. Ale som ochotný to akceptovať pod tou podmienkou, ak toto delegovanie vlády Slovenskej republiky na túto rozpravu je mienené tak, že vláda vníma, a preto poslala ministerku zdravotníctva, že situácia v justícii je chorá a niekto to musí liečiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. K pánovi poslancovi Brockovi, nuž to riešenie bude možno v diskusii o jednej zdravotnej poisťovni.

    Verím, že aj na tú tému sa strhne diskusia, ktorá je tak isto potrebná.

    K pánovi poslancovi Madejovi, ktorý teraz nepočúva, ale rád mu to vysvetlím. Spomínali ste, pán poslanec, index globálnej konkurencieschopnosti. A hovorili ste aj o zbere údajov. Sám ste použili termín apríl tohto roka. Od februára boli posielané dotazníky, zber bol po voľbách, 10. marca boli voľby. Index globálnej konkurencieschopnosti meria percepciu vnímania toho, čo sa deje okolo. Čiže zmeral v stave súdnictva to, čo čaká od tejto vlády. Index globálnej konkurencieschopnosti sa pozerá dopredu. Či budeme mať lepšie školstvo, lepšie dane, pracovné právo, lepšie súdnictvo. A index globálnej konkurencieschopnosti, najmä čo sa týka nezávislého súdnictva, meria aj to, či sa udejú nejaké zmeny za vašej vlády a za šéfovania Štefana Harabina na Najvyššom súde.

    Pán poslanec, keď hovoríme o tomto indexe, za šesť rokov sme klesli z 37. na 71. miesto. To viete sami najlepšie. Z tých šiestich rokov to bola z drvivej väčšiny vaša vláda, keby ste sa chceli pozerať dozadu. Ale ja by som stále viac a viac uvítal vaše riešenia, ktoré by posúvali súdnictvo aj ďalšie dôležité oblasti na Slovensku dopredu. A tie riešenia zatiaľ, bohužiaľ, nevidím.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šebej, do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážení kolegovia, vážená pani ministerka, poviem možno niečo iného ako, ako moji predrečníci. A na konci toho, čo poviem, ukážem prstom a nebude to na ministerstvo toto, ani na ministerstvo predchádzajúce, ba ani to nebude toľkokrát citovaný predseda Najvyššieho súdu Harabin, hoci aj o ňom tu bude reč.

    Tuto sa akosi udomácňuje zvyk zdobiť svoju reč citátmi, tak aby som neporušil tradíciu, aj ja nejaké pridám.

    Priznám sa, že ten prvý mi zišiel na um pri pohľade na súčasného predsedu Najvyššieho súdu a pochádza od spisovateľa rakúskeho menom Arthur Schnitzler, ktorý kedysi povedal, že "keď sa nenávisť stane zbabelosťou vyjde do spoločnosti a zmení si svoje meno na spravodlivosť". Podotýkam, že Arthur Schnitzler ešte v tom čase, keď žil, nevedel nič veľmi o slovenskej justícii, ale tá ešte vlastne ani neexistovala, ale nejak mi to pripadá trefné.

    Ten druhý citát pochádza od Luciusa Annaeusa Senecu, ktorý vraví, že "štáty bez spravodlivosti nie sú nič iné než rozsiahle bandy", mal na mysli zločinecké bandy.

    Konštatujem, že podstupujeme v danej chvíli vzhľadom na stav súdnictva riziko, že sa na nás bude vzťahovať Senecov citát.

    Ten tretí citát pochádza od veľkého Winstona Churchilla, ktorý je teda studnicou zaujímavých citátov. Bol to múdry muž, ktorý povedal, že "všetky veľké veci sú jednoduché a mnohé možno vyjadriť jediným slovom: sloboda, spravodlivosť, česť, povinnosť, milosrdenstvo, nádej" a podobne. Dali by sa písať s veľkými písmenami, pochopiteľne.

    Konštatujem, vzhľadom na to, že na Slovensku nič nemožno vyjadriť jednoduchým slovom, že na Slovensku niet, zdá sa, veľkých vecí.

    Pokračujem ešte jedným citátom, ktorý je inšpirovaný tým, čo kedysi zvykol hovoriť súčasný premiér Robert Fico, vraj "nežijeme v právnom štáte", vravieval. To ma doviedlo k potrebe citovať, čo je to právna istota podľa definície. "Právna istota je jasnosť, určitosť a stálosť štátnych rozhodnutí, ako aj to, že riešenie sporných právnych otázok alebo pomerov sa deje v primeranom čase. Právna istota je dôležitým pilierom ochrany práva. Zjednodušene možno povedať, že je to stav, keď sa človek môže spoľahnúť na právo, teda keď je právo predvídateľné."

    Vzhľadom na mnohé, nie viaceré, mnohé rozhodnutia slovenských súdov konštatujem, že na Slovensku nie je právna istota. Nežijeme v stave právnej istoty.

    Včera, keď som rozmýšľal o tom, čo poviem v rámci rozpravy okrem iného, tak som sa, by som povedal vlastne v ambícii, ktorá ďaleko presiahla moje možnosti, začítal do skvelej knihy profesora Pavla Holländera Filozofia práva. Tam rieši otázku spravodlivosti a jej definície asi na 50 stranách. No ale potom, keď som si predstavil poloprázdnu sálu a nezáujem všeobecný verejnosti aj tejto snemovne k týmto otázkam, zmocnil sa ma pocit márnosti a do tejto naozaj neľahkej úlohy som sa rozhodol nepúšťať.

    Len konštatujem, že spravodlivosť je systém, kde sa môže každý spoľahnúť na rovnakú férovú, jasnú a spoločne zdieľanú a rešpektovanú ochranu svojich práv ako jednotlivca pred každým iným jednotlivcom, ale najmä pred verejnou mocou.

    Konštatujem, že spravodlivosť na Slovensku má v tomto smere viac než významné nedostatky a nebude to len zásluhou ministerstiev a striedajúcich sa ministrov. Je to vážnejšie. Konštatujem, že normálne trojdelenie moci má tri piliere. Má moc výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Pozerajúc na systém, v ktorom žijeme, mi tam prekáža nejaká štvrtá noha. Prokuratúra nezapadá ani do jednej z týchto definícií, tak ako ju zažívame dnes.

    Konštatujem, že prokuratúra, a to už konštatoval spomínaný profesor Holländer, keď Mečiar v takej legislatívnej ústavotvárnej tvorivosti dobehol proste s návrhom slovenskej ústavy pred viac než dvomi desaťročiami, tak vtedy Pavol Holländer konštatoval, že tá prokuratúra tam zostala v podobe sovietskej Višinského prokuratúry, monokratická, ničím nekontrolovaná, nespadajúca pod žiadnu demokratickú definíciu.

    Konštatujem, že prokuratúra, tak ako ju máme definovanú v ústave, a teraz ukazujem na ústavu, nie na ministerstvo spravodlivosti, je monokratická, to znamená, že strmo zhora nadol riadená, že prokurátori teda nie sú procesne nezávislí vo svojej činnosti a nezastupujú teda vždy záujmy spoločnosti. Prokuratúra je centralizovaná a závislá od vôle jediného človeka - generálneho prokurátora, ktorý v danej chvíli ani nie je.

    Konštatujem tiež, že prokuratúra nie je ani nestranná, ani transparentná, ani spoľahlivá, neslúži všetkým rovnako, občanom rovnako a robí rozdiely medzi politikmi a nepolitikmi, medzi politikmi rôznych strán, medzi osobnými známymi a osobnými neznámymi, medzi osobami finančne veľmi vplyvnými a takými, ktoré nemajú nijaký vplyv, a to by nemala. Ale konštatujem tiež, že k zmene tohto stavu, myslím k trvalej zmene asi ťažko dospejeme tým, že na poste generálneho prokuratúra, prokurátora zasadne legitímne zvolený nový generálny prokurátor. Ten by síce veľmi pomohol, ale to by bol zase stav, ktorý by sa mohol meniť. A konštatujem teda to, čo už hovorím ja aj moji mnohí kolegovia aj z týchto parlamentných lavíc, a spomínam si, že to tuná na tejto pôde pred viac než desiatimi rokmi povedal aj náš priateľ Ján Langoš. Treba zmeniť celú hlavu ústavy! Prokuratúra tak, ako je definovaná, neslúži spravodlivosti. Je štvrtou mocou v štáte a v demokratickej ústave takto definovaná prokuratúra podľa mojej neprávnickej mienky nemá čo hľadať.

    Česi prešli na štátne zastupiteľstvo, čo dáva z môjho pohľadu zmysel, pretože prokurátor je v podstate štátny žalobca, ktorý v spore zastupuje štát. A domnievam sa, že za normálnych okolností by prokuratúra nemala byť štvrtou mocou v štáte, ale mala by podliehať výkonnej moci, mala by byť súčasťou výkonnej moci, mala by byť pod ministrom spravodlivosti. To by mi dávalo zmysel, lebo zastupuje štát. Ak vám váš inštinkt hovorí niečo iného, poprosím, aby ste si prečítali aj nejaké právne teórie na túto tému. Ja som sa o to pokúsil.

    Konštatujem, že naše súdy v danej chvíli nespĺňajú predstavu o moci, ktorá stojí nad politickými svármi aj nad zištnými motívmi. Naši sudcovia nebudia nijaký rešpekt a je medzi nimi len pramálo tých, ktorí si zaslúžia oslovenie "ctihodnosť". Naozaj pramálo, sú aj takí. Ale treba povedať, že súdna moc je jediná, kde neprišlo k žiadnej personálnej výmene po revolúcii v ´89. Chcem povedať, že dobre, nemali sme ten luxus k dispozícii, ako mali Nemci, pretože keď sa Spolková republika Nemecko a bývalá Nemecká demokratická republika spojili do jedného štátu, tak jedna z prvých vecí, ktoré sa tam udiali, bola tá, že všetkých sudcov z komunistického štátu proste vyrazili na ulicu a nahradili ich načas sudcami, ktorí prichádzali z demokratického západného Nemecka. My nemáme staršieho a väčšieho brata, ktorý by nám požičal svojich nepokazených sudcov, no tak sme to nespravili. Podotýkam, že dodnes za to platíme.

    Podotýkam tiež, že nezávislosť závislých sudcov sme zvečnili v ústave, ale súdny systém zostal bez vonkajšieho korektívu. To, čo malo byť nezávislosťou sudcov, sa premenilo na ľubovôľu sudcov, na nedotknuteľnosť jednej celej triedy ľudí, ktorí vzhľadom na svoje nečakane nadobudnuté nezávislé postavenie jednoducho sa stali natoľko arogantnými a spupnými zoči-voči zvyšku spoločnosti, že to ohrozuje samotnú podstatu slobody a demokracie.

    Už sme tu videli na tamtých obrazovkách krepčiť ministra spravodlivosti bývalého a súčasného predsedu Najvyššieho súdu. Je to hrozná, trápna, zahanbujúca karikatúra! Ale okrem toho už sme mali možnosť vidieť na slovenských obrazovkách aj výbornú scénu, proste tzv. súdneho Oscara v akomsi bare Bonanno. Dámy a páni, ja tieto dve scény: tú krepčiacu karikatúru a tú opitú spoločnosť v tom bare Bonanno považujem, bohužiaľ, za reprezentatívne, reprezentatívny vizuál pre stav slovenského súdnictva. Ja nevravím, že tam nie sú na slovenských súdoch aj ľudia, ktorí patria do talára a ktorí majú aj osobnú statočnosť, aj odbornosť, aj formát na to, aby sme ich volali ctihodnosť. Otázka je, že aké je ich percento.

    Spomínam si, že nebohý skvelý právnik Ernest Valko mi vravel, že sudcovia, ktorí neberú úplatky, nie sú vo väčšine na slovenských súdoch a že uznávaným a dobrým právnikom pomaly nie je ten, kto vyniká bystrým umom a znalosťou práva, ale ten, kto dokáže vybaviť a nemusí poznať veľmi dobre nejaké právo.

    Dovoľte teda, aby som v konečnom dôsledku namieril ten prst, ale inde, mimo ten stav súdnictva, lebo zdá sa, že číslo vyjadrujúce nedôveru slovenskej spoločnosti voči slovenským sudcom a súdnictvu ako takému je povážlivé, kritické, ale zdá sa, že ten stav vlastne ľudí až tak veľmi neirituje. Oni reagujú na to svojím vyjadrením, len keď sa ich na to opýtajú. Ale v zásade, a teraz dovoľte, aby som citoval iného nášho bývalého kolegu Petra Tatára, ktorý napísal, že: "Na právny štát nestačí mať zákony, ktoré sa volajú ľudské práva, a inštitúcie, ktoré by ich mali či mohli strážiť. Na právny štát treba vedomie občanov, že právny systém je v ich záujme a v ich prospech, a verejne zdieľanú dohodu občanov, že zákony budú dodržiavať a aj ich dodržiavajú a nedopúšťajú ich zneužívanie." To znamená, že ak tuná okrem skorumpovateľných sudcov budú aj občania pripravení ich korumpovať. Ak proste žijeme v spoločnosti, ktorá korupciu považuje za legitímny modus operandi a za prípustnú vec, tak sa k neskorumpovaným súdom a k lepšiemu stavu súdnictva neprepracujeme, jednoducho preto, že inštitúcie vrátane ministerstiev a vrátane troch pilierov moci sú len vyjadrením stavu spoločnosti. A táto spoločnosť, obávam sa, nie je oveľa lepšia, ako sú naše súdy.

    Ja viem, že to je hrozne pesimistické, čo vravím, ale tak to pociťujem. Lebo opäť citujem Petra Tatára: "Spravodlivá spoločnosť je taká, v ktorej ľudia nerezignujú na svoje práva, vadí im, ak súdy, prokuratúra a polícia pred nimi a sami pred sebou hrajú divadlo. Verejná mienka v slobodnej a spravodlivej spoločnosti má väčšiu silu ako svojvôľa predsedu vlády, verejný podvod generálneho prokurátora, alibizmus prezidenta alebo verejne známy nespravodlivý rozsudok." No, ale zdá sa, že verejná mienka, hoci je už pobúrená, ešte stále nemá dostatočnú silu na to, aby s takýmito pomermi zatočila. Verejná mienka je štatistická záležitosť. Pobúrená menšina nestačí, pretože, a opäť citujem: "K spravodlivosti sa priblížime spoločenskou dohodou o zdieľaní a rešpektovaní univerzálnych pravidiel a princípov a zároveň ich napĺňaním v praxi. Každý: občan, rodina, obec, štát."

    Takže dovoľte, aby som končil tým, že ja som viac ako znepokojený a pobúrený, kto, česť výnimkám, alebo kto prinajmenej v reprezentatívnom počte sú ľudia v talároch. Ja som pobúrený tým, že stovky sudcov má tú neslýchanú drzosť podávať diskriminačné žaloby na štát kvôli svojmu platu, ktorý nie je malý, a že očakávajú, že ich vlastní kolegovia, ktorí tiež podali diskriminačné žaloby, že budú o tejto nehoráznej požiadavke rozhodovať. A som pobúrený tým, že tak malej časti slovenskej spoločnosti táto anomália vadí, že akceptujú, že v talároch sa nachádzajú takíto ľudia. Ale prosím, toto som považoval za potrebné povedať v tejto všeobecnej rozprave o stave justície. Áno, ten stav je hrozný! Ale dámy a páni, stav spoločnosti je hrozný!

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky páni poslanci Brocka a pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Gál. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Brocka.

  • Pán poslanec Šebej, aj vám tak trochu závidím. Teraz je to dosť veľké pokušenie vystúpiť v rozprave na túto tému, práve teraz, keď za vládnu stranu pri rečníckom pulte sedia dve atraktívne dámy. Ale ja som sa rozhodol, že už ústne sa do rozpravy neprihlásim. To, čo som si pripravil, je, myslím si, také nadčasové, že to bude aktuálne a atraktívne aj neskôr, možno o rok, keď sa k tejto téme opäť tu v pléne vrátime.

  • Ďakujem pekne. To, čo hovoril pán poslanec Šebej, tak k tomu sa chcem pridať, lebo platí, že spoločnosť je riadená alebo sa spravuje písanými pravidlami, ale rovnako sa spravuje aj nepísanými, neformálnymi pravidlami. A veľkú rolu hrajú aj tie kultúrne stereotypy, ktoré si nesieme počas generácií. A naše neformálne pravidlá správania sa sú formované aj celým minulým storočím. Treba si uvedomiť, že v tom minulom storočí náš priestor bol po väčšine času, alebo po veľký čas priestorom, kde vládli totality.

    A totality dnes naozajstnému, nezávislému a nestrannému súdnictvu, ako je známe, neprajú. A my si nesieme tieto kultúrne stereotypy a neformálne pravidlá, ktoré si prenášame z minulosti. A poviem to na primere, znárodniť sa dá jedným dekrétom. Vrátiť sa naspäť k fungujúcej trhovej ekonomike trvá roky. A to isté platí aj v iných oblastiach. To isté platí aj v justícii. Takže tých dvadsať rokov bolo asi málo na to, aby sme prekonali toto obdobie.

    A možnože k tomu patrí aj to, ja rozumiem, že porady s predsedami súdov sú dôležité, ale parlament je podľa mojej mienky viac. A preto si myslím, že minister by mal byť tu a radšej sa ospravedlniť predsedom súdov, pretože keď rokuje parlament o justícii, miesto ministra je tu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo pán predseda. Vážený pán poslanec Šebej, spomenuli ste tie diskriminačné žaloby sudcov. Ja som vo svojom príhovore hovoril o tom, že tu mi chýba akčnosť ministerstva spravodlivosti. Nestačí to, že pani štátna tajomníčka vzala späť svoj návrh.

    Tieto žaloby treba omieľať každý deň, že v čom je ich podstata. Podstata je v tom, že sudcovia sa sťažujú, že nemajú rovnaké platy, že majú rozdielne platy, ako mali sudcovia Špeciálneho súdu.

    Ale nesťažujú sa na to, že predseda alebo podpredseda krajského alebo okresného súdu, alebo sudca, aj sudcovia Najvyššieho súdu, majú tiež rozdielne platy. Na to sa už nesťažujú. Čiže platy sudcov nie sú v rovnakej výške. Záleží od toho, v akej funkcii sú, o čom rozhodujú. Čiže nevidieť túto zložku od ľudí, ktorí rozhodujú, aplikujú spravodlivosť, ako, sa mi to zdá také dosť čudné.

  • Ďakujem. Ja len stručne, že ma naozaj mrzí, ak som kolegu Brocku deinšpiroval.

    A druhá poznámka teda k tým diskriminačným žalobám. Pán kolega Gál, ja absolútne s vami súhlasím a dodávam teda, že naozaj je málo veci, ktoré ma do tej miery poburujú ako táto vec.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Huba, do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, dámy a páni, ťažko nazvať inak ako zákonom schválnosti skutočnosť, že chronická kríza uplatňovania spravodlivosti v tomto štáte, na ktorú začala občianska spoločnosť, médiá a opozícia konečne intenzívnejšie a systematickejšie v poslednom čase upozorňovať, akútne prepukla práve vo chvíľach, keď sme si pripomínali výročie najmasovejšieho vystúpenia proti nespravodlivosti v našich novodobých dejinách.

    A do parlamentu sa konečne dostáva v čase, keď sa verejne diskutuje niečo, o čom by sa verejne diskutovať údajne nemalo, a to zjavná nespravodlivosť voči arcibiskupovi Bezákovi. V prvom rade by som chcel povedať to, že mi je jasné, že stav našej justície a tým aj problematika spravodlivosti, ktorú zastrešuje rovnomenné ministerstvo, momentálne vedené pánom ministrom Borecom, začínajú byť znepokojujúce.

    Akokoľvek uznávame deľbu moci v jej trojjedinej podobe, a nie sme za to, aby sa ktorákoľvek z troch súčastí moci nadraďovala, alebo dokonca diktovala tým ostatným, je mi zároveň jasné, že ak sa či už výkonná alebo súdna moc dostanú do zjavnej krízy, parlament o tom nemá a nesmie mlčať, lebo ako hovorí hlboko pravdivá ľudová múdrosť, kto mlčí, ten svedčí. Podotýkam, že svedčí v prospech zla a nespravodlivosti!

    Skúsenosť nás učí, že nestačí čakať, čo urobia iní, ale treba iniciatívne a zodpovedne konať. Dovoľte mi uviesť len pár dôkazov toho, že viem, o čom hovorím, i toho, že nielen hovorím, ale aj konám. Dávno-pradávno, kedysi v minulom živote som bol vydavateľom, redaktorom a spoluautorom Bratislavy/nahlas, ktorá dovtedy s neslýchanou otvorenosťou pomenovala aj nespravodlivosť páchanú vtedajším režimom na občanoch a prírode na Slovensku. Predtým i potom som spoluinicioval stovky aktivít a podporil tisícky petícií namierených proti rôznym druhom nespravodlivosti okolo nás.

    O niečo neskôr som podpísal niekoľko petícií za prepustenie nespravodlivo trestaných Václava Havla, Jána Čarnogurského, Miroslava Kusého a ďalších. Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som sa stal predsedom parlamentnej vyšetrovacej komisie na prešetrenie podozrenia z nekalých úmyslov v súvislosti s aférou Tatragate a následným rizikom nespravodlivých skutkov.

    Pred rokom som v koncoročnej ankete denníka Sme označil film Zuzany Piussi Nemoc tretej moci, poukazujúci aj na nespravodlivosť páchanú v rezorte spravodlivosti, za jedno z piatich najdôležitejších filmových diel, ktoré sa mi podarilo v roku 2011 vidieť.

    Prednedávnom sme spolu s kolegami zorganizovali tlačovú besedu na podporu dvoch bývalých ministrov životného prostredia, ktorí čelia úplne absurdnému a nespravodlivému trestnému oznámeniu za to, že postupovali v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, a následne sme poukázali na nespravodlivosť, s ktorou sme sa stretli v Národnom lesníckom centre.

    Začiatkom novembra tohto roku som bol jedným z iniciátorov petície na podporu nespravodlivo obvinenej Zuzany Piussi na changenete, ktorú do tejto chvíle podpísalo viac ako tritisíc občanov a občianok.

    Následne sme v tlačovej správe konštatovali, že stavom nášho súdnictva a nárastom výskytu deformácií a nespravodlivosti v našej spoločnosti by sa mala zaoberať Národná rada Slovenskej republiky.

    Vzápätí som hlasoval za to, aby sa stavom nášho súdnictva a výkonom práva a spravodlivosti u nás Národná rada skutočne aj zaoberala.

    Až do tejto chvíle mi bolo všetko dostatočne jasné na to, aby som sa vedel bez problémov rozhodnúť. Akceptujem aj skutočnosť, že keď nám nebolo umožnené diskutovať na tejto pôde o stave v našej justícii počas mimoriadnej schôdze, časť opozície bola fakticky nútená siahnuť po návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti. Bolo to čosi ako nechcene a kuriózne spoločné rozhodnutie SMER-u - SD a Ľudovej platformy.

    Ale napriek tomu všetkému bol samotný návrh na odvolanie pána ministra Boreca prvou skutočnosťou, ktorá ma v celej tejto kauze priviedla tak trochu do rozpakov. Zdalo sa mi byť nie celkom spravodlivé, ba paradoxné, že v čase, keď na odstúpenie či odvolanie je zrelých toľko vedúcich činiteľov na rôznych postoch, a bez toho, aby sme tu o nich takto kriticky hovorili, mám hlasovať za odvolanie človeka, ktorý patrí k tým najslušnejším, zrejme najkompetentnejším a odbornou verejnosťou najviac akceptovaným ľuďom v tejto vláde. A navyše je nestraník, čiže vlastne môj kolega.

    Napokon som sa rozhodol, že ak sa predsa len odhodlám a stlačím tlačítko za, nebude to hlasovanie namierené proti osobe tohto konkrétneho pána ministra, ale hlasovanie, ktoré bude mať za cieľ pripomenúť politickú zodpovednosť prvého muža daného ministerstva za to, čo sa v jeho rezorte deje.

    Bude to tiež potvrdenie známej pravdy, že najťažšie to majú práve tí, od ktorých sa najviac očakáva. A napokon som v tom videl niečo ako apel na tých, ktorí na svojich stoličkách nemali sedieť už dávnejšie alebo ešte lepšie, nemali na nich sedieť nikdy. Aspoň toľko teda k môjmu osobnému postoju, dnes už len k hypotetickému aktu odvolávania pána ministra spravodlivosti.

    Je logické, že dnes sa tu hovorí najmä o kauzách súvisiacich s pánmi Mečiarom, Harabinom, Lexom, Trnkom či Počiatkom. A na druhej strane s menami Kováč, Majchrák, Lauková, Paluda, Malinová, Piussi, Petková, Tuchyňová, Hašto, Bezák, s menami nedávno odvolaných kvalitných členov Súdnej rady a ďalšími.

    Ale téma je podstatne širšia. Hovoríme síce o stave súdnictva, ale mne sa zdá, že je treba hovoriť o stave spravodlivosti. Napokon aj názov príslušného ministerstva tomu zodpovedá, keďže ministerstvo pravosúdia je už len historickou reminiscenciou.

    Nespravodlivosťou je obsadzovanie postov vo verejnej správe nie na základe odborných predpokladov, ale straníckych nominácií. Nespravodlivosťou je faktické blokovanie voľby či vymenovania odborne ani morálne nespochybnených kandidátov do najvyšších kontrolných orgánov štátu.

    Nespravodlivosťou voči všetkým daňovým poplatníkom a občanom je rozkrádanie verejných zdrojov - či už finančných, alebo prírodných. Nespravodlivosťou nielen voči priamo postihnutým, ale voči nám všetkým je hazardovanie s potenciálom ľudských zdrojov. A akékoľvek šikanovanie či bezdôvodné zbavovanie sa schopných a slušných ľudí.

    V takomto širšom kontexte by sme mali hovoriť aj o neoprávnených investičných stimuloch, ktoré jedných nespravodlivo zvýhodňujú a iných nespravodlivo diskriminujú. Nie je asi prejavom spravodlivosti ani to, že tu beztrestne vyrastajú obrovské čierne či pochybne pretláčané stavby, kým bežný občan je tvrdo sankcionovaný za to, keď si postaví na záhrade kurín alebo psiu búdu.

    Nemali by sme mlčať o faktickej beztrestnosti niektorých zločincov v našej krajine, v ktorej v tom istom čase tvrdo pykajú za svoje bežné delikty nepomerne nevinnejší delikventi. Je to jednoducho nespravodlivé!

    Ale kontext spravodlivosti či nespravodlivosti je v mojom ponímaní ešte širší. Mali by sme v jeho rámci hovoriť aj o nespravodlivosti páchanej napríklad na ženách, ktoré za tú istú prácu dostávajú stále ešte citeľne nižšie platy ako muži. Mali by sme hovoriť o nespravodlivosti voči tým občanom, ktorí sú nútení dýchať škodlivý vzduch či obťažujúce výpary, za všetkých spomeniem aspoň obyvateľov Hrboltovej pri Ružomberku, alebo piť nevhodnú vodu v regiónoch, kde sme dlhodobo nie schopní vybudovať vodovod a kanalizáciu, najmä na východnom Slovensku.

    Nespravodlivosť je aj ťažba nerastov či lokalizácia veľkokapacitných skládok proti vôli miestnych samospráv a občanov. V najširšom kontexte sú však prejavom systémovej nespravodlivosti aj stále rastúce regionálne a sociálne disparity, teda rozdiely medzi východom a západom Slovenska, Bratislavou a vidiekom, medzi stále bohatšími a stále chudobnejšími, medzi rovnými a rovnejšími.

    Prejavom nespravodlivosti je aj to, ako so samozrejmosťou očakávame pomoc od iných, najmä od Európskej únie, a na druhej strane ako odmerane sa správame voči migrantom žiadajúcim o politický azyl alebo inú formu ochrany a podpory.

    Nebolo by spravodlivé obviňovať zo súčasného stavu spravodlivosti na Slovensku len súčasnú vládu. Ale veď nielen preto tu dnes diskutujeme na túto tému, že jednofarebná vláda prevzala na seba zodpovednosť aj za stav spravodlivosti v tejto krajine.

    Osobne za ešte dôležitejšie považujem, aké posolstvo tá-ktorá vládna moc vysiela, či už slovami a ešte viac praktickými skutkami, či spravodlivosť podporuje, alebo znevažuje a potiera. A tým priamo či nepriamo nahráva nespravodlivosti.

    Vďaka moci a autorite, ktorou disponuje súčasná vláda spolu s parlamentnou väčšinou, by mohla a mala vyvíjať podstatne väčšie úsilie v záujme toho, aby sme žili v spravodlivejšej krajine.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Pani poslankyňa Vitteková.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, začnem asi tým, čo povedal pán poslanec Lipšic. Ja si myslím, že on jedine svoje tvrdenie vždy považuje za jedinú pravdu. A nikto iný ju nemá. A vie to vždycky tak podať, že skutočne mu pomaly všetci uveríme.

    S čím však môžem súhlasiť je to, že je to všetko o ľuďoch. Prijímame desiatky zákonov, noviel, novelizovaných noviel a je to o tom, že keby sme dodržiavali tie jestvujúce, nemusíme tu dnes diskutovať o justícii. Takisto poviem, že keby možno generácie predkov pred nami boli dodržiavali božie prikázania, tak dneska tu nie sme, lebo by nám mali stačiť. Nuž, ale poďme k tomu, prečo sme tu dneska.

    Skupina poslancov v mesiaci novembri 2012 predložila návrh na zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s bodom rokovania prijať uznesenie k stavu, ktorý jestvuje v justícii. V skratke sa vyjadrím aj k odôvodneniu. Justičný systém na Slovensku dlhodobo požíva nízku dôveru verejnosti. V priebehu posledného mesiaca bola slovenská verejnosť opakovane konfrontovaná s informáciami, ktoré túto nedôveru občanov ešte viac prehlbujú. Pri rešpektovaní nezávislosti súdnej moci, stav a aplikácia práva a fungovanie justičných orgánov sú v príkrom rozpore s tým, ako vnímajú elementárnu spravodlivosť občania Slovenskej republiky. V ďalšej časti predkladatelia poukazujú na rozhodnutie súdu v prípade bývalého prezidenta Michala Kováča verzus bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa.

    Ďalej, že v septembri 2012 sa z podnetu bývalej členky Súdnej rady začalo trestné stíhanie voči režisérke filmu o justícii. Ďalším dôvodom na zvolanie tejto schôdze je neprávoplatný rozsudok zo septembra 2012, podľa ktorého Generálna prokuratúra má zaplatiť predsedovi Najvyššieho súdu finančné odškodnenie za to, že bývalý generálny prokurátor podľa rozhodnutia súdu nesprávnym úradným postupom zasiahol do základných ľudských práv predsedu. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že na základe dostupných informácií sa možno domnievať, že vláda Slovenskej republiky, ktorá je zastúpená ministerstvom spravodlivosti či zástupkyňou vlády, neháji dostatočne pred Európskym súdom v Štrasburgu záujem Slovenska, ale záujem súkromnej osoby.

    Podľa navrhovateľov vláda Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva namiesto toho, aby hájila pozíciu Slovenskej republiky danú rozhodnutím Ústavného súdu a doručila Európskemu súdu pre ľudské práva stanovisko potvrdzujúce oprávnenosť takéhoto rozhodnutia, požiadala súd, aby Harabinovi v súvislosti s nemajetkovou ujmou priznal náhradu. Urobila tak vraj aj napriek tomu, že mala z ministerstva spravodlivosti k dispozícii dostatok informácií k napísaniu kvalifikovaného stanoviska v prospech Slovenska.

    V ďalšej časti sa konštatuje, že vláda poza chrbát verejnosti chce zaplatiť predsedovi Najvyššieho súdu státisíce z peňazí daňových poplatníkov, alebo že nemá o činnosti zástupkyne dostatočné informácie.

    Moje vystúpenie nie je na obranu ani ministra spravodlivosti, viem, že sa vie obhájiť sám. Nie je ani na obranu Štefana Harabina, aj ten sa vie obhájiť sám, ale na obranu justície, sudcov, vyšších súdnych úradníkov a ďalšej administratívy, ktorým nie je vlastné obhajovať sa na verejnosti, v médiách, jednak preto, že nemajú čas, ale ani chuť vystupovať verejne na svoju obhajobu. Teda poctivých, čestných, pracovitých zamestnancov v justícii, ktorých je väčšina, pretože dnes, čo sme si tu vypočuli, by som povedala, že z tých 1 200 sudcov a 800 vyšších súdnych úradníkov snáď nie je nikto, kto neberie úplatok, kto sa nefláka, nepracuje.

    V prvom rade chcem povedať, že keď navrhovatelia hovoria o dôveryhodnosti, treba lídrov opozičných strán a predkladateľov tohto návrhu upozorniť na prieskumy dôveryhodnosti slovenských politikov, ktoré robia viaceré agentúry. Nebudem hovoriť o konkrétnych číslach, lebo myslím si, že všetci tieto prieskumy so záujmom sledujete. Preto sa pýtam, aký morálny kredit, daný občanmi, majú títo politici, ktorí hodnotia dôveryhodnosť justície našimi občanmi. Ani jeden z citovaných prípadov rozhodnutí, ktorými opoziční poslanci odôvodňujú potrebu zvolania mimoriadnej schôdze Národnej rady nie je právoplatný a keby aj bol, neznamenalo by to vzhľadom na možnosť využitia všetkých do úvahy prichádzajúcich opravných a prieskumných prostriedkov, že sa takéto rozhodnutie aj skutočne vykoná.

    Čo je však v odôvodnení návrhu najzávažnejšie, je bohorovná póza, do ktorej sa navrhovatelia pri hodnotení týchto rozhodnutí stavajú, akoby oni boli jediní arbitri, ktorí poznajú pravdu a spravodlivosť. Pýtam sa, odkiaľ čerpajú presvedčenie, že jedine oni sú tí praví, ktorí môžu hodnotiť spravodlivosť?

    Je nesporné, že tak všetky v návrhu uvedené rozhodnutia, ale aj tisíce, ba možno desaťtisíce iných súdnych rozhodnutí, čiže rozhodnutí aj orgánov činných v trestnom konaní, vždy vyvoláva, vyvolávalo, ale aj bude v budúcnosti vyvolávať otázky, a to tak, pokiaľ pôjde o aplikáciu práva, ale aj o súlad rozhodnutí s princípmi spravodlivosti. V odpovediach zrejme nikdy nenájdeme celospoločenský konsenzus.

    Napriek tomu je nielen trúfalosťou vydávať svoje hodnotiace úsudky za jediné správne, všeobecne platné, prijímané, ale hlavne je nezodpovedné tvrdiť, že práve preto, že nejaký sudca, prokurátor či vyšetrovateľ mal na aplikáciu práva a spravodlivosť iný názor, tak toto má také závažné dôsledky na vymáhateľnosť práva, že narúša predstavy našich občanov o stave elementárnej spravodlivosti, či dokonca ohrozuje demokraciu v Slovenskej republike.

    Zo všetkých týchto dôvodov možno odôvodnenie návrhu považovať za šírenie poplašnej správy o stave slovenskej justície, ktorej cieľom nie je nepochybne náprava jestvujúcich neduhov, ku ktorej však navrhované uznesenie rozhodne nemôže ani objektívne prispieť. Domnievam sa, že ide iba o pokus časti opozície zviditeľniť sa v oblasti, v ktorej za krátku dobu, keď v čase nedávno uplynulom vládla, stihla okrem iného vyprodukovať aj zákony, ktoré oprávnene vzbudzujú pochybnosti o ich súlade s ústavou.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení, s ktorým predstúpila pred poslancov Národnej rady, uviedla aj ciele, úlohy, ktoré chce plniť v oblasti justície. Z odôvodnenia návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze však nevyplýva zjavne potreba žiadnej zmeny či aktualizácie týchto cieľov a úloh, a to nielen vzhľadom na krátkosť času, ktorý od schválenia programového vyhlásenia vlády uplynul, ale osobitne s prihliadnutím na to, čím opoziční poslanci návrh odôvodnili. Myslím si, že veľkou chybou ministra spravodlivosti bolo a je, že v prípade, že účastníkmi sporu sú známe osobnosti, nezvolával tlačové konferencie na verejnosti, hneď nezhodnotil prácu sudcu, či pred samotným pojednávaním nevynášal na verejnosti svoje stanoviská a závery k prejednávanej veci.

    Podobne to je aj pokiaľ ide o režisérku filmu o justícii. Pokiaľ viem, bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a do dnešného dňa vznesené obvinenie nebolo. V tejto súvislosti a v súvislosti s petíciami, ktoré boli na jej obranu podpisované, sa mi zdá taktiež divné, že by som aj položila otázku, či je skutočne v poriadku, že za právoplatne odsúdenú osobu sa spisujú na verejnosti petície predtým, než nastúpi do výkonu trestu. Asi to budeme robiť bežne.

    Pokiaľ ide o konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, naša vláda nebola tá, ktorá by uzavrela politický zmier s Harabinom. Pokračovala s ním v sporovom konaní a vo svojom stanovisku neuznala, že došlo k porušeniu jeho práv. V súlade so zaužívaným postupom pred Európskym súdom pre ľudské práva vláda prostredníctvom zástupkyne reagovala na výzvu súdu vo veci spravodlivého zadosťučinenia, a to presne takým istým spôsobom, ako sa postupuje aj v iných prípadoch. A tak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol tak, ako rozhodol.

    Podľa vyjadrenia zástupkyne Marice Pirošíkovej, tam by som dala do pozornosti jej vyjadrenie, ktoré bolo zverejnené 3. decembra 2012 v denníku Sme s názvom Na Slovensku je to inak, kde podrobne si prečítate, akým spôsobom sa postupuje pred Európskym súdom pre ľudské práva.

    Podľa jej vyjadrenia v Rade Európy nie je minister, ktorý by disponoval podobnou právomocou ako bývalá ministerka spravodlivosti. Tá si vytvorila vraj možnosť ovplyvňovať stanoviská zástupkyne vlády zasielanej na Európsky súd. Lucia Žitňanská krátko po nástupe do funkcie v roku 2010 vydala internú inštrukciu, v ktorej podmienila svojím súhlasom každé vyjadrenie zástupkyne zasielané pred súd. Tak si vytvorila možnosť politicky ovplyvňovať tieto stanoviská. Áno, v Rade Európy nie je taký žiadny minister, ktorý by disponoval podobnou právomocou. Nový minister opätovne vniesol do týchto vecí poriadok. K tomu chcem povedať, že každý jeden minister je informovaný o všetkých postupoch a prípadoch, ktoré sú predkladané na Európsky súd pre ľudské práva. Nuž a kde nám minister zlyhal a prečo doviedol do tohto stavu justíciu za takú krátku dobu? Poukazujem len na návrh, ktorý bol podaný neskôr na jeho odvolanie. Nuž možno aj v tom, že neodvolal hneď v jeden deň pätnásť predsedov súdov, ktorí boli menovaní do svojich pozícií v minulosti, že napríklad neposlal kontrolu ministerstva spravodlivosti či ministerstva financií na Najvyšší súd. Takto totiž kontrolu poslal Harabin na Karabína, Žitňanská na Harabina a zlyhal jedine Borec, hoci jeho priezvisko asi tomu nenapovedá.

    O kontrolách ministerstva spravodlivosti či ministerstva financií a NKÚ na Najvyššom súde sa toho nahovorilo, napísalo veľa, preto budem citovať ústavného právnika Jána Drgonca. Citujem: "Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu v tomto type konaní", teda myslel tým disciplinárnych, "konaní o disciplinárnej zodpovednosti, je veľmi nesúrodá. V roku 2011 Ústavný súd rozhodol, že predseda Najvyššieho súdu Harabin sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia, keď nevpustil na Najvyšší súd kontrolu ministerstva. V roku 2007 o predchádzajúcom predsedovi Najvyššieho súdu Karabínovi rozhodol ten istý Ústavný súd alebo Ústavný súd v inom funkčnom zložení alebo v inom funkčnom období, že neporušil zákon, keď nevpustil na pôdu Najvyššieho súdu kontrolu ministerstva. Proste sú veci, ktoré sú navzájom protikladné, nesúladné a ktoré majú isté problémy vo vzťahu k medzinárodným dohovorom." Takto sa končí citát dr. Drgonca.

    Osobne si myslím, že justícii je potrebné venovať pozornosť. Diskutovať o tom, či je súladné, aby v sústave súdov jestvoval Špecializovaný súd, či existovala v rámci prokuratúry Špeciálna prokuratúra, či takéto ustanovizne majú svoje miesto tam, kde organizovaný zločin je na dennom poriadku, kde sa ľudia boja vyjsť na ulicu, či korupcia prevláda celým verejným životom alebo celou spoločnosťou. Ja si myslím, že do tejto skupiny krajín nepatríme. Agendu špeciálnych súdov či prokuratúry vedia rozhodnúť okresné súdy, a teda prečo nediskutovať o tom, ako posilniť personálne, materiálne okresné súdy v sídlach krajov a, samozrejme, aj finančne primerane, zdôrazňujem primerane, zabezpečiť justíciu na tejto úrovni. Prečo nediskutovať aj o tom, ako posilniť postavenie vyšších súdnych úradníkov. Dať im jasné kompetencie, aby vyšší súdny úradník nevykonával prácu za sudcu, ale bol aj primerane finančne ohodnotený a následne v systéme justície riadne zastabilizovaný. Je potrebné diskutovať aj o tom, aké ďalšie opatrenia je potrebné prijať na zrýchlenie súdnych konaní, či a akým spôsobom zisťovať pobyt účastníkov konania, ak si nepreberajú zásielky. Ako podporovať snahu o prepojenie databáz štátnych úradov, ako zabezpečiť zasielanie dokumentov elektronicky a podobne. To si však vyžaduje príslušnú legislatívu. Ako vieme, tejto téme sa minister so svojím úradom aj skutočne venuje.

    V neposlednom rade by som povedala, že je potrebné sa venovať aj spotrebiteľskému právu. Osobne nespochybňujem nutnosť zásahu súdu do extrémne neprimeraných zmluvných podmienok a praktík, ale treba vidieť aj to, že nie všetci konajú v úmysle oklamať chudáka spotrebiteľa. Niektorí využívajú iba bežné zabezpečovacie prostriedky na zabezpečenie záväzku klienta, ktorého bonitu nemajú ako zistiť. Súd musí venovať preto pozornosť celému konaniu a nielen odvolaciemu, ale aj oblasti trov právneho zastúpenia či exekučného konania.

    Úlohy justície sú známe a myslím si, že ministerstvo im venuje aj dostatočnú pozornosť.

    Na záver však chcem poukázať na stanovisko Európskej asociácie sudcov zo septembra 2011, v ktorom sa konštatuje fakt, že za vlády Ivety Radičovej dochádzalo k neoprávnenej kritike súdnej moci, nemiestnemu kritizovaniu súdnych rozhodnutí. Zdržanie sa týchto praktík označila Európska asociácia sudcov za najefektívnejší spôsob, ako zvýšiť dôveru v súdnu moc.

    V programovom vyhlásení vlády vláda stanovila v oblasti súdnictva úlohu zefektívňovať súdnictvo, čo je podľa môjho názoru možné robiť iba cestou prijímania systémových, odborných a predovšetkým legislatívnych riešení, ktoré budú výsledkom dialógu so zástupcami súdnej moci, ale aj akademikov, ostatných právnických profesií, ako aj odbornej verejnosti, a nie ďalšou politizáciou justície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani poslankyne je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán Július Brocka.

  • Pani poslankyňa Vitteková, dovoľte, aby som sa vám zveril aspoň s jedným pocitom, lebo, mierne povedané, som zmätený. Ja som sa pripravoval na diskusiu o stave justície s ministrom Borecom, ale čo tu sedím a čakám na to, že sa prihlásim ústne, tak som musel svoje pripravené vystúpenie korigovať, lebo bola tu ministerka zdravotníctva, tak som to upravoval na stav justície, respektíve spravodlivosti v zdravotníctve.

    Potom prišiel pán minister Maďarič, tak potom som to chcel upraviť na stav spravodlivosti v kultúre. Nakoniec prišiel minister sociálnych vecí, tak už som urobil záver, že nemá proste význam vystupovať k stavu justície, keď tu nie je minister Borec.

    Ale on na moje prekvapenie nakoniec predsa len došiel. No proste, prosím vás, poraďte mi, čo mám robiť teraz.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani Vitteková, chcete odpovedať na otázku? Dobre.

    Ďakujem pekne, tým sme vyčerpali časť rozpravy na základe písomných prihlášok. Chcem sa teraz spýtať ctených kolegýň a kolegov, či sa chcú prihlásiť ústne. Prosím? Piati kolegovia. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, takže pôjdeme po poradí.

    Prvým v poradí je pán Igor Matovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milý pán minister, vážené dámy, vážení páni, keďže opakovanie je matka múdrosti, ja skúsim zopakovať iba podstatu toho, čo som povedal v písomnej časti. A myslel som si zase na druhej strane, ja zase, že poviem to druhému ministrovi vlády a nie tomu istému, lebo ste sa tu striedali, no a zase ste tu vy, tak poviem to vám, ale však zas koniec koncov je to hlavne určené vám. Ja som naozaj úprimne presvedčený o tom, že stav súdnictva alebo obraz súdnictva zlepšíme iba vtedy, keď sa nebudeme snažiť meniť osoby alebo iba osoby, ale v prvom rade systém a úplne v prvom rade alebo v nultom rade, keď budeme spoločne robiť všetko preto, aby sme urobili veľmi, veľmi hrubú čiaru medzi politiku, súdnictvo, prokuratúru a políciu. Čiže aby sme naozaj túto jednu, jeden pilier v podstate našej demokracie, ktorý by mal byť samostatný a mal by si žiť svojou samosprávou a žiť svojím životom, aby sme mu tú samostatnosť konečne po tých dlhých rokoch dopriali a aby akákoľvek zmena vo vedení štátu, v politickom vedení štátu, akákoľvek chúťka akéhokoľvek politika nikdy v žiadnom prípade v žiadnej chvíli neznamenala žiadne ohrozenie nezávislosti súdnej moci, prokuratúry a polície.

    Myslím si, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať, a kým sa touto cestou nevydáme, tak dovtedy budeme iba vymieňať figúrky a raz to budú trošku do červena, raz trošku do modra, ale stále jedni druhým budeme vyčítať, že stále to súdnictvo nefunguje. Poďme od podstaty a podstata je taká, že hovoríme, že súdnictvo je nezávislá moc. Doprajme konečne súdnictvu, aby bolo nezávislé. Samozrejme, musíme vyhodnotiť aj to, že za tie dlhé roky mu, bohužiaľ, bolo dopriate, že sa do súdnictva dostalo kopa ľudí, ktorí by tam nemali byť a ktorí by možno nemali rozhodovať a bolo by trošku možno teraz zvrhlé im dať úplnú samosprávu. Ale pevne verím, že kebyže chceme a úprimne chceme, tak tento problém dokážeme nejakým spôsobom spravodlivým vyriešiť.

    Ak týmto smerom, pán minister, pôjdete, ja vám budem moje všetky palce držať, ktoré mám. Východniari hovoria, že máme dvadsať palcov, ale ja mám štyri, ale to si myslím, že to je správna cesta a keď v tomto duchu bude záujem z vašej strany, že hľadať nejakú možno aj ústavnú cestu na to, ako aby sme zabezpečili nezávislosť súdnej moci, tak minimálne sám za seba, ale pevne verím, že aj za ľudí z nášho klubu môžem povedať, že na túto tému sme ochotní sa kedykoľvek baviť.

    Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim, pardon, faktická poznámka.

    Nech sa páči, Jozef Mikloško.

  • Ja chcem povedať to, že som mal tiež pokušenie, keď prišiel pán minister, aby som si svoj príspevok znova zopakoval, aspoň tie hlavné otázky, lebo položil som viacero otázok aj veľmi konkrétnych a možno aj konštruktívnych, čo by sa malo zlepšiť. Skončil som tým, že sme všetci na jednej lodi a teda tú loď si chráňme a poďme niečo robiť v oblasti katastrofálnej situácie nášho súdnictva.

    Takže aspoň si dám rečnícku otázku, že pán minister nejakým spôsobom počúval to, čo sme hovorili, a že nejakým spôsobom nám v záverečnom svojom príhovore na všetko odpovie.

    Už som si zvykol, že rozprávame, rozprávame a vlastne ide to trocha dostratena. Možnože sa to za pol roka objaví v nejakej knihe, kde to všetko bude napísané, ale myslím si, že keď poslanec položí otázku veľmi konkrétnu a navrhne nejaký podnet, že by minister mal na to nejakým spôsobom reagovať.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán Matovič? Nech sa páči.

  • Ak by som mohol, ešte som jednu vec chcel doplniť aj k vystúpeniu, že možno, pán minister, že dovtedy, ak by sa našla takáto politická vôľa, čo sa trošku obávam, že nebude príliš veľká na, v ceste na naozaj absolútne nezávislosť súdnej moci, dovtedy si myslím, že taký liek, čo by mohol zabrať, by bolo možno zužovanie mantinelov pri rozhodnutiach sudcov. Že jednoznačnejšie zadefinovať možno niektoré zákony a myslím si, že veľmi dobrý je napríklad nevymenovanie pána doktora Čentéša.

    Ak by sme možno napísali do ústavy dve-tri vety navyše, kde by bolo povedané, že ak prezident do týždňa nevymenuje kandidáta na generálneho prokurátora, kandidát sa považuje automaticky za generálneho prokurátora, tak by sme predchádzali vlastne problémom, ktoré máme. A to si myslím teda aj o mnohých iných zákonoch, ktoré máme.

  • Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani podpredsedníčka Erika Jurinová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vždy vystupujem až vtedy, keď už je naozaj povedané strašne veľa toho, ale nevadí. Opakovanie je matka múdrosti, ako sa hovorí. Aj môj príspevok je zameraný asi tak inak ako všetky, ktoré sme doteraz počuli. Netýka sa len samotného súdnictva, ale možnože takého apelu na celý rezort spravodlivosti. Aj možno i s pár otázkami potom v závere na pána ministra.

    Obľúbenou frázou sa v ostatných rokoch stala veta, že demokracia nie je ideálny systém, ale naozaj lepší zatiaľ nepoznáme. Odhliadnuc od toho, že sa môže niekedy tento výrok brať ako výhovorka, namieste je uvažovať aj o tom, či sa naša západná civilizácia pomaly nedostáva do závozu. Či sa už sama sebou nepresýtila, a najmä, či ešte dokáže demokraticky zvládnuť vlastný systém a mechanizmy.

    Máme na mysli to, že vlastné procedúry a pravidlá, teda zákony spotrebujú toľko energie a tvorivých síl, že už akoby nezostávalo na to, čo má byť zmyslom samotných zákonov, a to je vytváranie a spravovanie tých najlepších alebo najoptimálnejších podmienok pre kvalitu života jednotlivcov a fungovania spoločnosti.

    Ukazuje sa to naozaj aj v diskusiách o stave slovenského súdnictva. Nemôžeme si zatvárať oči a uši pred tým, o čom sa v spoločnosti veľmi často hovorí. Nemôžeme sa tváriť, že rozhodnutia súdov rôznych úrovní sú v poriadku, aj keď sedliacky rozum nad nimi zostáva stáť a bežní občania situáciu v súdnictve vidia a hodnotia ako neúnosnú alebo nespravodlivú.

    To, že poslanci vládnej strany neumožnili diskusiu v slovenskom parlamente o tejto závažnej téme prvýkrát, nie je ničím iným ako zatváraním si očí a výsmechom občanom a prejavom toho, kto je tu pánom.

    Ochrana občanov, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva patrí k základným povinnostiam štátu. Je hradená z daní občanov, a preto je namieste, ak sa súdy, sudcovia a súdnictvo prezentujú ako niečo, čo stojí nad občanom. Niečo, čomu obyčajní ľudia nerozumejú, a preto sa ich požiadavky nemôžu ani považovať za kompetentné.

    To tu by som narazila práve na pána poslanca Madeja, ktorý tu teraz práve vchádza, ktorý nás, ktorý nás vyzýval k tomu, že prečo sa vyjadrujeme k niečomu, čomu nerozumieme.

    No preto sa k tomu vyjadrujeme, lebo sa nás to týka. Bohužiaľ, aj my neprávnici sme občania tejto krajiny a naozaj je aj na nás, aké pocity máme a nielen pocity, ale aké skúsenosti máme so stavom našej krajiny.

    Vôbec si nerobím nejaký nárok na komplexnosť tohto príspevku, to ma vôbec netrápi, ale vybrala som si také tri okruhy, ktorými by som sa zaoberala.

    Prvý je, že urážkou daňových poplatníkov a obyčajných občanov sú takzvané diskriminačné žaloby sudcov. V čase, keď denne počúvame argumenty o tom, ako sú súdy zavalené kauzami a ako nie sú peniaze na náhradu škody, ľudí poškodených pri násilných trestných činoch a pri veľkých nešťastiach - či už priemyselných, alebo prírodných -, majú súdy dosť času a štát dosť peňazí na to, aby odškodnil vysokými sumami sudcov, ktorí sú údajne diskriminovaní v porovnaní so svojimi kolegami z iných súdov. Pre údajnú diskrimináciu si podali žaloby stovky sudcov. Jedenásti sudcovia Najvyššieho súdu svoj spor na Okresnom súde Bratislava I aj vyhrali.

    Vo svojej žalobe argumentovali tým, že nižšie platy ich vraj diskriminovali, čím im bola značným spôsobom znížená dôstojnosť a spoločenská vážnosť a že verejnosť o rozdiele v platoch sudcov vedela a vysvetľovala si ich tak, že práca žalobcov v porovnaní s prácou špeciálnych sudcov Najvyššieho súdu bola výhradne podradného charakteru.

    Argumentácia verejnosťou je vraj arogantná a drzá. Ale verejnosť sú aj tie stovky obetí trestných činov, ktoré trestní sudcovia spokojne odkazujú s nárokom na náhradu škody na občiansko, občianskoprávne konanie. Hoci o tom môžu alebo mohli by rozhodnúť už aj v trestnom konaní.

    Pritom však na rozdiel od sudcov väčšina obetí násilných trestných činov je v takej kritickej životnej situácii, nielen psychicky, ale aj finančne, keď nie je schopná dožadovať sa svojich práv v občianskoprávnom konaní. K ich poškodeniu pritom došlo aj preto, že štát nesplnil svoju úlohu ochrániť ich bezpečnosť a je preto jeho povinnosťou vynahradiť im na nich spáchanú škodu.

    Pre štát sú však tieto cieľové skupiny evidentne nezaujímavé a nedôležité. Ak by neboli, museli by dostať svojej nielen morálnej povinnosti a postarať sa o to, aby postaveniu a právam obetí bola venovaná taká pozornosť, ako vyžadujú aj medzinárodné dohovory a teraz aj nové smernice v Európskej únii.

    Druhý bod, ktorému by som sa chcela venovať, je prejavom toho, ako Slovenská republika ignoruje skutočnosť existencie veľkej skupiny ľudí, ktorí sa stávajú denne obeťami trestnej činnosti. A je aj fakt, že slovenská legislatíva v podstate pojem obeť nepozná, nemá ho zakomponovaný vo svojom právnom systéme. Stále sa rozprávame iba o poškodených, je to širší pojem, ale to, že človek má dušu a telo, sa do toho nejako nezmestí. To znamená, že nereflektuje individuálnu a ľudskú podstatu obetí. Aj toto dávam do pozornosti pánovi ministrovi, áno, pán minister, a jeho rezortu, hoci objektívne treba povedať, že ani predchádzajúce vedenia tohto rezortu sa tejto téme veľmi nevenovali a od polovice minulého desaťročia, to znamená od prijatia noviel o domácom násilí a nových trestných kódexoch, sme nezaznamenali v tejto oblasti nijaký posun.

    Tretia oblasť. Ak hovoríme o obetiach, je ešte jedna oblasť, kde vidím výraznú absenciu ad zainteresovanosti štátu. Ide o nešťastia, katastrofy a havárie, pri ktorých ľudia prichádzajú o životy, zdravie a majetky, naposledy napríklad pád mosta pri Kurimanoch. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že pri týchto udalostiach nastáva akási štátna panika, ministri cestujú na miesta činu, médiá sa predháňajú v podávaní senzačných správ a iba akoby mimochodom sa hľadajú možnosti, ako pomôcť obetiam a odškodniť pozostalých.

    Pre takéto prípady by sme mali mať pripravený systém, ktorý začne fungovať hneď od začiatku a podľa ktorého sú jasné zásady nielen bezprostredných zásahov, ale aj následnej pomoci, ochrany obetí a odškodňovania podľa dopredu stanovených, a najmä spravodlivých princípov.

    Toto je tiež pole pre rezort spravodlivosti, ktorý sa niekedy akoby pretláčal s rezortom vnútra. Čo ak to má v kompetencii? Chyba je aj v tom, že v našej krajine sme už takí rozdelení na rezorty, že v prípadoch, kedy sa problematika nedá vtesnať do jedného rezortu, občan, človek, prepadne cez celý systém do akéhosi vzduchoprázdna a žiadna sieť, záchranná sieť, ho nezachytí. Takéto riešenia sme dopustili v rámci problematiky ľudských prav i pri nedávnych úpravách kompetenčného zákona. Vtedy sme upozorňovali na nejasnosť zámeru umiestniť problematiku ľudských práv do rezortu zahraničných vecí a zdôvodňovali sme, že ak už táto dôležitá téma nemá mať vlastný rezort, prečo by nemala byť v kompetencii ministra spravodlivosti. Bolo to dobré riešenie. Pán minister však aj napriek osloveniam a výzvam k tomuto nijaké stanovisko nezaujal, čo považujem za chybu a tiež za určitý prejav arogancie. Kto vie, že či sa vôbec dočkám nejakých odpovedí a transparentnejších zámerov.

    Ešte z tohto miesta by som sa rada spýtala, že či sa hovorí vo vláde o tom, že kto bude mať v gescii napríklad smernicu, ktorá sa týka obetí trestných činov. Spomenula som to vlastne vo všetkých troch svojich oblastiach, ktorým som sa venovala, takže len taký apel na vás, pán minister, že či naozaj sa už o tomto na vláde hovorí. Pán kolega, ja sa teraz obraciam vyslovene k pánovi ministrovi. A bola by som veľmi rada, keby ste mi povedali, že či už vláda má pripravené riešenie, kto bude zastrešovať túto problematiku, lebo je to viacrezortná problematika a nenašli sme nikoho, kto by sa tomu chcel venovať. Dnes sme mali tlačovú konferenciu spolu so zastúpením Európskej komisie, na ktorú boli pozvané všetky ministerstvá. A všetky okrem jedného, okrem ministerstva práce, sociálnych vecí ju odignorovali. Nepozývali sme my, nepozývala som to ja... Vy áno, ale vaši zamestnanci tam mohli ísť. Tí, ktorí sa tejto oblasti pravdepodobne mohli venovať.

    Takže by som vás poprosila, aj keď viem, že je reč hlavne o stave súdnictva, nasmerovala som to naozaj na váš rezort a prosím vás o tieto odpovede.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani podpredsedníčky Jurinovej sú, je jedna faktická poznámka. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Áno, pani kolegyňa, ako si povedala, že hoci sme laici, ale neuveriteľne sa nás dotýka aj to, čo robí ministerstvo spravodlivosti. A pýtam sa, keď tu nefunguje spravodlivosť, ministerstvo spravodlivosti nefunguje, tak vlastne čo u nás funguje? Na čom máme stavať? Na akých istotách má tento národ ísť dopredu, keď spravodlivosť nefunguje? Veď to by malo byť a má byť hlavná úloha štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S ďalším vystúpením je prihlásený pán Ján Mičovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister. Neviem, či už tu bolo dnes spomínané, ale ja som sa pred chvíľočkou pozrel na nohavice kolegu Martina Poliačika a napadlo mi, že možno je to náhoda a možnože nie a ak sa opakujem, prepáčte, nebol som tu celý deň. Ale hneď som si spomenul na pána prezidenta Havla a pochopil som správne, že to je symbol. Takže prepáčte, ak sa náhodou opakujem, tak chcem vyjadriť taký pocit, že možno jedna z tých symbolických sviečok, aj keď viem, že sa to nemá spájať, ale možno by tak symbolicky mohla horieť aj za aj nášho bývalého prezidenta pána Václava Havla. Ja osobne som si ho veľmi vážil a nechcem v tejto súvislosti prechádzať jeho bohatým a pohnutým životom. Ale jednou vetou, ktorú som si zapamätal z jeho vystúpenia, myslím, že to bolo vo Švajčiarsku, keď rozoberal otázku svedomia a povedal takú úžasnú vetu. A tá veta znela: "Svedomie je odraz večnosti v našich dušiach." A ja som mal potom aj možnosť sa ho spýtať, vo Zvolene to bolo, na stretnutí. Pán prezident, táto veta znie vo mne pomerne dlho. Odkedy som ju čítal a zdá sa mi, že je taká viacrozmerová. Čo ste pod tým mysleli? A tá jeho odpoveď, už, samozrejme, nedokážem ju teraz citovať, ale bola asi taká, že on túto vetu považuje za základnú vetu svojho vnímania vzťahu medzi čímsi, čo je nad nami, a každodenným životom. Jednoducho, ak existuje niečo, čo prepája človeka s generáciami, ktoré tu boli a ktoré prídu, povedzme s večnosťou, tak potom existuje asi nejaký nástroj, ktorý v sebe máme, ktorý nám umožňuje komunikovať s tými ťažko uchopiteľnými vecami, na ktoré možno myslíme viac v dňoch sviatočných ako bežných, ale ktoré sa nevyhnú nikomu z nás. A som presvedčený, že svedomie ako nástroj, ktorý funguje aj vtedy, keď zlyhávajú iné mechanizmy, má každý z nás bez toho, aby tam bol gombík na vypínanie. A to je veľmi dobre.

    Ja by som chcel povedať, že to je mechanizmus, to je nástroj, ktorý by sa mal uplatňovať vo všetkých sférach nášho života a nepochybne aj v takej citlivej, dôležitej a veľmi významnej záležitosti, akú preberáme dnes, a to je otázka vnímania ľudskej spravodlivosti. Spravodlivosť má svoj symbol. Pomerne silný a známy. Je to socha, ktorú tuším prebrali Gréci od Egypťanov a Rimania od Grékov a dodnes zdobí súdne siene a úrady advokátov. Je to známa Justícia, ktorá má tuším v ľavej ruke váhy, v pravej meč, oči má zaviazané, pretože nepozerá na kohosi zľava alebo sprava. Používa tú vetu: Padni, komu padni. Dokonca sem-tam stojí táto socha Justície na mešci peňazí pohŕdavým spôsobom, že jej na tých peniazoch nezáleží, alebo teda býva tam aj nejaký postúpaný had ako symbol víťazstva nad všetkými tými zlami, ktoré mnohokrát sú spájané práve s tými peniazmi, ktoré mnohokrát prúdia aj nie legálnymi cestami, ale ktoré napriek tomu potrebujeme k životu a niekedy tá miera toho, čo je ešte obhájiteľné, a toho, čo už je zištné a nečestné, sa tak ťažko hľadá v našich životoch. A potom je tam ten chudák had, ktorý za to veľmi nemôže, ale už to tak raz získal, že má tu symboliku akéhosi zla.

    Dobre. Prebrali sme úvod a poviem teraz vety, ktoré považujem za dôležité. Tá prvá veta znie, ja sa ju vynasnažím povedať krátko. Ľudia v našej krajine spravodlivosti neveria. Alebo ľudia na Slovensku neveria v spravodlivosť. Môžete teraz sa pustiť do otesávania tejto vety, jej rozvíjania, skloňovania, časovania, úprav, gramatických, štylistických. Som presvedčený, že tú podstatu tej vety, že ľudia na Slovensku spravodlivosti neveria, veľmi ťažko vyvrátite, pretože skúsenosti hovoria o niečom inom. Ale je to, samozrejme, všeobecné tvrdenie. Tak poviem konkrétnejšie tvrdenie. A to sa už zrejme asi nebudete diviť, že vstúpim na pôdu, ktorá mi je najbližšia. Ale veď viete, ja som ozaj lesník a najmä lesník, ktorý sa na chvíľu stal poslancom. Tak mi musíte odpustiť, že často používam príklady z lesníctva. Ja som na to hrdý a nehanbím sa za to, napriek tomu, že sa mi sem-tam odkazuje, veď ten Mičovský vlastne nič iné nevie, len o tých lesoch rozprávať. Ja budem o nich rozprávať rád a v každej súvislosti, ktorú považujem za významnú. A súvislosť lesov, lesníctva a spravodlivosti v tejto krajine za významnú skutočne považujem.

    Nuž tak, nielen občania v tejto krajine neveria v spravodlivosť, ale pridám k tomu aj tvrdenie, že lesníci v tejto krajine veľmi neveria v spravodlivosť. Majú na to dôvody a ja skutočne vás nebudem zaťažovať tým, že by som opakoval zase tu svoju životnú skúsenosť, ktorá sa dá vyjadriť lakonicky v tom, že ani po troch rokoch spravodlivosť v tejto krajine nenašla odpovede na 27 podaní trestného oznámenia vo veľmi konkrétnych činoch, lebo napokon dneska nerozprávame o postupoch vo vyšetrovaní, ale o súdnictve, o spravodlivosti, takže možno by to formálne som ani nemal tu spomínať.

    Nuž, ale spravodlivosť, tá sa začína vari vo chvíli, keď sa niekto dozvie o nejakom zlom čine, o nejakom zločine, o nejakom priestupku a tam by sme mali asi sa zhodnúť na tom, že to by fungovať malo. Nuž, asi nefunguje. Keď moje občasné otázky na orgány činné v trestnom konaní - buď teda ako jeden z oznamovateľov trestného činu, alebo ako občan podľa 211-stky - sa spytujem: - No akože je to ďaleko, toto vyšetrovanie?

    - Juj, ešte to stále nemáme doriešené.

    - A čože, problémy?

    - Hm, zložité to je. Treba nám znalcov.

    - No a čo, znalci súdni, však robia radi, napokon je to veľmi dôležitá súčasť súdnictva, vyšetrovania.

    - Jaj, hej, len keď, keď sú drahí tí znalci.

    To nie sú fiktívne vety. To sú vety, ktoré ozaj mám zažité z konkrétnej skúsenosti. Nuž tak, aj takéto peripetie musí naša spravodlivosť riešiť, že aj by sme možno vyriešili, no len viete, sudcovia nemôžu vedieť všetko a znalci, tí sú drahí. Takže, to sú veci, ktoré mňa osobne trápia. Netrápia. Ja už som s nimi vyrovnaný. Ja ich budem pripomínať dovtedy, kým tie odpovede nie ja, nie Gogola, nie Marko, nie Fáková, nie tí, čo vtedy sa postavili proti zlu, ale všetci lesníci v našej krajine potrebujú poznať. Pretože to nie je otázka tých 27 zlých činov, ktoré pripravili občanov tejto krajiny o milióny a milióny. To je otázka toho príkladu pre všetkých občanov tejto krajiny, či majú, alebo nemajú veriť v spravodlivosť a či majú veriť v to, že ľudia, ktorí ich zastupujú, skutočne úprimne a s veľkým nasadením hoc niekedy aj naivne bojujú za to, aby tá spravodlivosť zvíťazila.

    Preto som ocenil aj vystúpenie Lojza Hlinu, pretože, môžeme sa usmievať kadejako nad spôsobom a faktmi, ktoré použil, ale práve tá obrovská úprimnosť, ktorá išla z jeho slov, je tým dôležitým posolstvom, ktoré by sme mali dávať do svojich skúseností, ktoré by sme nemali mať načítané z príručiek alebo ja neviem, z nejakých tímov poradenských, ale ktoré by sme mali mať zažité, pretože vtedy to cítiť, že hovoríme o veciach, ktorým možno dokonale nerozumieme, ale ktoré máme kdesi v tom svedomí havlovskom a prepájame ten svoj krátkodobý post poslanca možno s tou večnosťou, ktorú by sme mohli nahradiť práve celým svojím životom a celý svoj život nie sme predsa poslancami.

    Ale ja som sľúbil, že nebudem v tých lesoch až tak dlho, čo sa týka Lesov Slovenskej republiky a toho prípadu. Už len teda spomeniem možno to, že keď na tretie výročie udalosti v Lesoch Slovenskej republiky som oslovil troch najvyšších ústavných predstaviteľov tohto štátu - pána prezidenta, pána predsedu parlamentu a pána premiéra vlády -, dostal som odpovede, nemôžem sa sťažovať, ale tie odpovede, keď ich porovnám s tým, čo som počul od Lojza Hlinu, mali len tú chybu, že som v nich necítil človečinu. Že som v nich necítil chuť povedať: Občan, vieme, že niekedy nedovidíš do našich problémov a niekedy si nerozumieme, ale ver tomu, že si vážim tvoju snahu veci vylepšovať, bojovať za to lepšie. Toto mi chýbalo v tých odpovediach. Aj keď uznávam a veľmi ma to potešilo, že, samozrejme, nemôžem byť teraz úplne konkrétny, ale jeden z vysokých predstaviteľov v osobnom rozhovore mi vysvetlil: Viete, pán poslanec, ono sa do toho listu nedá napísať všetko.

    My vieme, že, že veci sú zložitejšie. Nuž, tak potom prosím troch najvyšších ústavných činiteľov, potom prosím 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, potom prosím predsedu Najvyššieho súdu, Ústavného súdu predsedkyňu. Potom prosím všetkých, ktorí majú za menom to slovíčko ústavný činiteľ, aby vložili do toho svojho úradníckeho života, členov vlády, samozrejme, som zabudol spomenúť, vložili aj práve to havlovské svedomie a verte, že tá republika možno nebude rozkvitať, ale bude v nej viac spravodlivosti.

    No a teraz už zájdem do prípadu, ktorý nebude v Lesoch Slovenskej republiky, ale bude ešte v lesníctve, ešte chvíľku vydržím, a v tom lesníctve spomeniem kauzu, ktorá už teraz nie je otázkou vyšetrovania, ale je otázka ozaj ako vyšitá ako príklad na postupy súdnych orgánov, teda súdov v Slovenskej republike.

    Určite ste počuli o kauze Slánskych lesov. Slánske lesy je prípad, ktorý sa rieši na súdoch tejto krajiny štrnásty rok. Ide v ňom o osemtisíc hektárov štátnych lesov, ide v ňom o miliardy korún, alebo aby som už tie koruny nechal na pokoji, tak nejakých 69 alebo 70 miliónov eur, a ide v ňom predovšetkým o to, že spravodlivosť dostáva na frak. A ľudia, ktorí o tomto prípade vedia viacej, tak už o ňom ani nechcú ďalej počúvať, lebo hovoria: Panebože, Slánske vrchy, Slánske lesy? A mne sa veľmi žiada nerozprávať vám teraz podrobnosti, ktoré si veľmi ľahko môžte vygooglovať kdesi o Slánskych lesoch a o tom, že prečo 14 rokov sa prehadzuje tento prípad, ktorý stojí náš štát nemalé peniaze a ktorý je vlastne výsmechom, pretože akási mamička akéhosi pána si spomenula, že jej prastará mama spávala s pánom grófom Forgáčom a ten sa rozhodol vo veľkorysom pominutí darovať jej tie tisíce hektárov, a hoci skutočný potomok grófa Forgáča už na Slovensku dávno bol a povedal, že teda bol uvádzaný do omylu a že nič také sa v histórii ich rodiny nestalo a dávno sa to vlastne dokázalo.

    Nuž nedokázalo, dokázalo, asi nie, pretože dodnes tento spor Slovenskej republiky verzus vinníci, ktorý je vedený po stránke aj občianskoprávnej aj trestnoprávnej, lebo došlo tam k zlyhaniu viacerých orgánov, nie je ukončený. Nuž, ak sa 14 rokov rieši kauza Slánske lesy, no môžeme povedať, že spravodlivosť tu funguje? Ja nepochybujem, že to môže byť zložitý prípad. Ja viem, že možnože na Slánskych lesoch ani nestojí spravodlivosť tejto krajiny, lebo napokon tie stromy, či budú rásť v Slovenskej republike, alebo budú rásť nejakému súkromníkovi, no tak možnože chlieb nebude ani lacnejší, ani drahší. Ale minimálne komunitu lesníkov to pripravuje o istotu, že by mali veriť v spravodlivosť, pretože si povedia, ale veď tu jednoducho niečo tak jasné, čo všetci vieme, ako bolo, čo bolo toľkokrát publikované, nie je stále vyriešené.

    Nuž tak sa spytujem: Chýbajú opäť znalci? Alebo chýbajú tí právnici, ktorí do tých slanských lesov si chodia občas zapoľovať? Nuž lebo, viete, poľovačka, to je vec, o ktorej ako lesník som vždy tvrdil, že by mala byť vyhodená z lesníckych radov, lebo mnohí si myslíte, že poľovníci a lesníci to je to isté. Poľovníctvo je 1 % práce lesníka a, žiaľbohu, vytvára okolo lesníctva spústu zlých vecí. Ono tá poľovačka je skutočne beťárska vec a zrejme to nezmením ani ja, ani vy, že lesníctvo a poľovníctvo budú spájané neraz nespravodlivo, ale ja sa spytujem: To miesto tých znalcov, miesto tých peňazí, ktoré by sme možno dali na dobrých znalcov, radšej pošleme právnikov, ktorí majú tento prípad na starosti, alebo ktorí sa pohybujú v ich blízkosti, alebo ktorí majú nejaké vedomosti, si do týchto lesov zapoľovať, aby sa teda nasali toho vzduchu a potom lepšie rozhodovali?

    Pán minister, veď ja viem, že vy možno, a nie že možno, určite to nemôžte ovplyvniť, ale ak tu funguje nejaká etika, tak musí fungovať tu aj nejaká možnosť povedať veľmi jasne, a vy ste relatívne nový vo funkcii. No tak toto, páni, v etickom kódexe právneho štátu Slovenská republika nebude fungovať, aby ste si vy dovolili ísť poľovať do lesov, ktoré sú citlivým bodom. Tam nechcem vidieť jediného právnika! A potom už to niekto spomínal tie kadejaké srandičky s tými, tými vecami, ktoré sa dostanú do médií a potom sa hovorí o tom, že to je súkromná párty, párty našich právnikov, ktorí napodobňujú nejakého blázna z Devínskej Novej Vsi. Však to sú strašné veci, ktoré musia dačo v tomto systéme zmeniť, lebo v opačnom prípade, som presvedčený, že, že potom nemáme tu čo robiť. Ja súhlasím, že neexistujú možno na to spôsoby, ktoré by boli úplne jasné, a že máte nástroje vo svojich rukách, ktoré sú dané len zákonom, ale máte, pán minister, svoje svedomie a máte svoje možnosti. Takéto veci sa nesmú stávať, nemajú sa stávať a veľmi prosím, aby sa nestávali, pretože ak nie je na znalcov, ak niekedy spravodlivosť potrebuje veľa času, ja sa predtým pokorne skloním, lebo viem, že to nie je jednoduché. Ale mám sa skláňať pred ľuďmi, ktorí chodia poľovať do lesov, ktoré, ktoré, o ktoré sa súdi? Alebo pred ľuďmi, ktorí si robia žarty zo šialenca z Devínskej Novej Vsi? Tak na to nepotrebujeme nové nástroje ani nové páky. Na to potrebujeme možno len pána ministra, ktorý si zavolá ľudí, ktorých si zavolať môže a povie: Kým som tu ja, tak takéto spôsoby tu nebudú! A ja verím, že tá možnosť vo vašich rukách je. Ale pán minister je veľký pán a má veľké možnosti, ale tu by som skôr možno povedal mená malých pánov, ktorí nemajú veľké možnosti a napriek tomu ich tu chcem spomenúť.

    Existuje také meno, ako je Pavel Jakab. Nemôžete ho poznať, nie je tak známy ako ústavní činitelia, ale ten práve v kauze Slánskych lesov prejavil statočnosť, ktorá by sa mohla tesať do kameňa ako príklad toho, ako občania tejto krajiny majú vnímať spravodlivosť, a keď nefunguje tam, kde fungovať má, ako ju majú uchopiť do vlastných rúk v tom najlepšom slova zmysle. Paľo Jakab, lesník, bol voľakedy mojím kolegom, bol riaditeľom lesného závodu v Košiciach, keď ja som šéfoval v Humennom. A musím sa priznať, aj sa mu takto ospravedlním verejne, ale on sa na mňa nenahnevá, je to dobráčisko v podstate, že v tom čase som ho vnímal ako človeka, ktorý občas na mňa pôsobil ako taký, no, čo povie vrchnosť, to poslúchneme, lebo s vrchnosťou sa nehádame a tak to má byť. Ja som možno patril možno medzi takých rebelantnejších, ale toto už dávno neplatí, čo sa týka toho Paľa Jakaba, ktorého som zaspomínal.

    Paľo, prepáč, že som to takto vyhodnotil, ale ten chlap už 14 rokov z pozície nie riaditeľa, tým už dávno nie je, z pozície radového pracovníka Lesov Slovenskej republiky bojuje o to, aby spravodlivosť zvíťazila. Bojuje so zlom. Má to také podoby, že, že sa jeho manželka bojí dvíhať telefóny. Bojuje s takým zlom, že jeden z dôležitých svedkov pri jednej poľovačke už k nešťastiu neprežil, bojuje s takým zlom, že, že si tento útly mládenec, ktorý nikdy nepôsobil dojmom nejakého - ani fyzicky, ani psychicky - arogantného človeka, ktorý by mohol zastrašovať, si kúpil pre istotu revolver, aj keď ktovie, či ho mal niekedy so sebou. Proste je to, je to človek, ktorý chodí na súdy, chodí do Banskej Bystrice, chodí do Košíc, hľadá právne kontakty, chodí po grundbuchoch. A ja sa pred takým človekom skláňam, pretože my musíme tu hovoriť o konkrétnych spôsoboch, ako pomôcť tomu, čo tu kritizujeme. Nuž, ak by ten Paľo Jakab nebol sám, ak by mal oporu vo svojich kolegoch väčšiu, než má, možno by už súdy dávno boli vyriešili tento problém.

    Takže chcem pripomenúť rolu každého z nás, nielen tejto stopäťdesiatky, ale každého z nás občanov, že niekedy je to veľmi ťažké, ale dá sa pomôcť spravodlivosti a ja verím, že kauza Slánske lesy bude vyriešená určite k prospechu tohto štátu aj s prispením takých postáv, ako je obyčajný lesník Paľo Jakab, ktorému pred 14 rokmi vstúpila táto vec do života bez toho, aby bol za to nejakým spôsobom osobne zodpovedný. Možno ešte keď bol riaditeľom, tak áno, ale potom, tak čo, veď žijem v krajine, kde to nefunguje. Veď vám tu dneska povie vlastná žena, keď sa ráno zobudíte, že a ty nevieš, kde, kde žiješ? Do čoho sa to zase púšťaš, čo chceš, aby nám čo urobili? Myslím, že obloky mu stihli vytĺcť aj auto poškodiť.

    Viete a to sú veci, s ktorými sa strašidelne ťažko potom bojuje za tú spravodlivosť, lebo tu rozprávať v Národnej rade sa dá, ale tí ľudia tam dole musia žiť a oni sa mnohokrát nieže boja, oni jednoducho sa rozhodnú veľmi správne v prospech toho ostrova, pre ktorý, ktorým je pre každého z nás okruh najbližších ľudí a je našou povinnosťou ho chrániť a nevystavovať ho zbytočným rizikám. Takže tá dilema je ozaj veľmi reálna a to ohrozenie nemusí byť vôbec chápané fiktívne.

    No a záverom sa teraz už ozaj dostanem od lesníctva preč. Ja som spomínal aj Justíciu ako sochu, ktorá symbolizuje spravodlivosť. A tak, keby som chcel byť mierne ironický, tak by som povedal, že k tým atribútom, ktoré som spomínal, váham, k meču, k hadovi a k mešcu by som možno dal ešte aj lístoček, a by som ho hodil na jednu misku tých váh, neviem na ktorú, možno na tú, čo je nižšie, možno vyššie. Ale viete, čo by bolo na tom lístočku napísané? Prepustiť, ak sa dá.

    Prepustiť, ak sa dá. Pokyn sudkyne svojej podriadenej. Ja viem, ten lístok sa možno spochybnil, možnože teraz sa povie, že to je vec, ktorá nebola nikdy dokázaná, pretože dotyčná osoba sa vyjadrila, že ona myslela úplne iný prípad. Dobre, možnože myslela, ja, samozrejme, to dokázať neviem. Ja len viem, že som mal tú česť byť vtedy v porote, ktorá vyberala laureátov Bielej vrany pre vlaňajší rok, a že vtedy bola taká diskusia, tam tá plejáda ľudí bola pomerne široká, že komu to udeliť. A boli tam také názory, že, že to treba udeliť aj najmä, predovšetkým ľuďom, ktorí nie sú profesionáli v danej oblasti, pretože u nich je údajne povinnosť bojovať za svoju profesiu tými najčestnejšími spôsobmi a takže treba viacej oceňovať ľudí, ktorí zvonka poukazujú na zlo vo firmách a v inštitúciách a nie zvnútra. Priznám sa, že som oponoval vtedy kolegom v porote aj s niektorými ďalšími, a dostali sme sa k tomu, že sme presvedčili. Ja som totižto presvedčený, že práve ľudia, ktorí dokážu sa vzoprieť nespravodlivosti povedzme v tomto prípade na súdoch, na súde zvnútra riskujú viac a je na to treba potrebné trocha viacej pary aj keď, samozrejme, nechcem vôbec spochybňovať tú druhú skupinu, pretože tu sa okrem tých nebezpečenstiev stretávate aj s istým nepochopením, že veď ty vlastne kazíš dobré meno našej profesii. Veď ty si vlastne špiníš do vlastného hniezda! Veď stratíte možno za chvíľočku svojich kamarátov, svoju podporu kolegov, ktorí vám prestávajú rozumieť, tak preto by som chcel pripomenúť tento ozaj mimoriadne tragický prípad sudkyne Laučíkovej, za ktorú tak statočne bojovala a dodnes bojuje jej dcéra, ako prípad, aby sme si ho pamätali, aby takéto lístočky nekolovali a neputovali po našich súdoch ani fiktívne, ani skutočné. Pretože ak takéto niečo si niekto dovolí urobiť, tak potom musí asi počítať s tým, že nekoná až tak niečo výnimočné a že to patrí k takým skoro bežným spôsobom. Lebo ak si každý dá sám sebe otázku, či by takto konal, alebo či takto v živote už konal, či dávame návody na nečestnosť, návody na prenesenie predstáv mocných do našich svedomí, ja verím, že aj keď každý musí odpovedať sám za seba, že niečo také by malo byť vylúčené a tobôž u ľudí, ktorí by mali predstavovať nie to najlepšie z najlepšieho, to poslanci nie sme, ale by mali po vstupe do siene zákonnosti predstavovať záujem občanov Slovenskej republiky a nie záujem ľudí, ktorí im posielajú lístočky, ktoré ničia hodnotu spravodlivosti a kazia pánovi ministrovi potom to, čo by mal on hlavne tu sledovať, a to vylepšovať systém zákonnosti a fungovanie inštitútu, a nie bojovať s ľuďmi, ktorí sa nikdy nemali ocitnúť na miestach určených pre tých, ktorí sú symbolmi spravodlivosti, a nie tými, ktorých treba cvičiť, či náhodou si nemýlia svoju rolu s niečím, čo patrí do hlúpych filmov.

    Myslím, že som povedal asi všetko, čo som mal na mysli. Chcem vám poďakovať a chcem teda popriať ozaj veľmi úprimne pánovi ministrovi a všetkým jeho spolupracovníkom, aby sa mu podarilo otvoriť svedomia svojich ľudí a spojiť ich s vysokou odbornosťou a aby sa to teda prejavilo v tom, ja to úplne úprimne myslím, lebo skutočne som povedal, som lesník, ktorý na chvíľočku zašiel do parlamentu. Aby sa mu podarilo tak zlepšiť stav súdnictva, že táto strana bude blednúť parlamentu a táto bude hovoriť: Tak vidíte, dokázali sme to. Ak to dokážete, ak lístočky nebudete posielať alebo ak odtrhnete symbolicky hlavu každému, kto by si to dovolil, tak vyhráte. Ale viete čo, vyhrá v tom prípade aj občan a my sme tu kvôli občanovi a nie kvôli tomu, aby sme hovorili o tom, že či tu má byť MOST 12 rokov, OĽaNO 8 a ja neviem SDKÚ 24. To občana nezaujíma. Občana zaujíma, čo dokážeme, a ja si veľmi želám, aby sme dačo spoločne dokázali.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len veľmi kratučko zareagujem. Kolega hovoril veľa o spravodlivosti. Napadla ma taká myšlienka, o ktorej sme sa bavili s jedným kolegom, a pýtal sa, že čo je cieľom súdnictva? Tak sme si povedali, že spravodlivosť a honor. A potom sme sa opravili, že ani nieže spravodlivosť a honor, ale dnes je to mamon a honorár. Dávam si otázku často, že či ešte sme schopní vôbec veriť v spravodlivosť? To takisto Janko Mičovský otvoril a nadobúdam čoraz viac presvedčenie, že sme schopní možno veriť už len v spravodlivosť na druhom svete, že už sa prichytávam aj ja sama pri tom, že často verím už len v to, že spravodlivosti sa dočkáme len na druhom svete, a myslím, že tak by to nemalo byť. A práve celý rezort spravodlivosti by mal byť o tom, že v tú spravodlivosť opäť začnú občania veriť. Takže takisto držím pánovi ministrovi palce.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, Helena Mezenská.

  • Pripomienkou alebo poznámkou si dovolím na príspevok môjho kolegu pána Mičovského zareagovať aj ja. Ako to tu takto počúvam všetky tieto príspevky, tento príspevok považujem svojím spôsobom za taký príspevok s nadhľadom. Faktom je, že nielen justičná moc, ale aj legislatívna a exekutívna moc potrebujú zresetovanie. Zresetovanie celého systému a stavbu od základov. Možno v tomto smere sa prikloním aj k tomu, čo tu povedal skôr poslanec Lipšic. Ja z relatívne bohatej, či už mimosúdnej, alebo súdnej praxe v nízkopredmetových sporoch z oblasti ochrany spotrebiteľských práv viem povedať, že samozrejmé veci právo a spravodlivosť, právo spotrebiteľov sa naozaj v našej krajine vymáhajú veľmi ťažko. A ja mnohokrát hlavne v takých tých hromadných sporoch, kde zastupujeme kolektívne záujmy spotrebiteľov, neviem pochopiť, ako je možné, že takéto samozrejmé veci, ktoré sú jasné od základov sa tak ťažko dosahujú. Náš súdny systém naozaj poznačuje veľká pomalosť a liknavosť. A na túto liknavosť, pomalosť vplýva nielen nekvalitná legislatíva, nie podrobné, jasné výklady jednotlivých zákonov, ale v mnohých prípadoch aj iný filter. Akési neviditeľné bludné prúdy, filtre, ktoré sú ovládané mnohými komplikovanými obchodnými alebo aj politickými vplyvmi. Ja verím, že táto dnešná diskusia posunie stav súdnictva k lepšiemu a zmení ho tak, aby sme nielen my ako poslanci, ale aj občania...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si tu spomenul aj tých našich statočných ľudí. Statočných ľudí, o ktorých možno nikto ani nezakopne, to je to svedomie tohto národa, ktoré tu ešte máme a tu sú tie perly, ktoré by sa mali objaviť aj v médiách, aby sme vedeli ukázať vzor pre tú ďalšiu generáciu, ktorá potrebuje vzory. Lebo keď ich nemá, nevie, ako má žiť, ako sa má postaviť k životu a v Smotánke ich nenájde, keď sa pozrie do televízie. Takže to je tá morálna kríza, ktorú tu máme tiež okrem iného. A to, ako si povedal, že tebe hovoria, ty si iba ten lesník, ty sa rozumieš iba tomu. Bodaj by sme sa dožili toho, aby v parlamente boli poslanci, ktorí sú odborníci na príslušnú vec a chcú dať svoje know-how v prospech národa. To by som bol veľmi rád, aby sme mohli aj v tých našich výboroch, ktoré sú odborné, debatovať o odborných veciach s odborníkmi. A to by bola, by som povedal, najvyššia úcta k našim občanom, že takíto ľudia by sa v parlamente našli.

    Ďakujem pekne ešte raz, pán kolega, a držíme si navzájom palce, aby sme to všetko spoločnými silami zvládli. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. No, ja si nad tým môžem iba povzdychnúť. V prvom rade, samozrejme, vítam to, že všetci držia pánovi ministrovi palce. Držme, vidím, že asi budeme sa tu pomaly držať všetci za tie palce. Ja sa iba pýtam, pán poslanec, celý deň sa tu diskutuje o justícii ako takej. Ja som, priznám sa, som sa do toho teraz poobede už nezapájal, lebo jednoducho nevidel som v tom až taký zmysel, a preto sa aj chcem spýtať, že proste, tým vaším vystúpením ako ste, si myslíte vy, že ste pomohli tej justícii? Lebo viete, o justícii, o problémoch v justícii sa už diskutuje asi pätnásť rokov. Keď každý vystúpi a povie o nejakom prípade, čo sa stalo, a čo bolo ako zlý prípad, samozrejme, treba na to poukázať, ale myslím si, že tu v parlamente sa to priamo nevyrieši. Vec je taká, keď dáme prípad kauza Cervanová, ktorá, už niekoľko desiatok rokov nie je vyriešený poriadne ten prípad, tak myslím si, že to hovorí za všetko.

    Ja práve preto znovu zopakujem to, čo som povedal doobeda, vítam to, že pán minister ide už konkrétne postupnými krokmi, snaží sa zmeniť postupne legislatívne určité právne normy, ktoré majú dopad na justíciu. Ja to vítam a myslím si, že je to oveľa lepší prístup, ako zvolil pán bývalý minister Lipšic alebo ako bývalá ministerka pani Žitňanská, ktorí tu v parlamente o tom iba hovoria, a zbytočne. Mám taký pocit, ako keby iba mlátili suchú slamu niekde v senníku. Je to fakt zbytočné z ich strany. Mali možnosť dokázať, keď boli ministrami, ako to mysleli vážne a dokázať svoju odbornosť. No, nedokázali to. Tá justícia sa nepohla.

    Čiže ja v tomto prípade sa pripájam a držím pánovi ministrovi palce spolu s vami, aby sa mu to podarilo a pevne verím, že sa mu to podarí v tejto justícii zlepšiť.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán kolega Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Možno je dobré, že teda môžem zareagovať. Ďakujem, samozrejme, všetkým. Ďakujem za slová podpory, ale budem odpovedať pánovi poslancovi Martvoňovi. Je dobré, že ste teda povedali, že veľmi nevidíte význam v tom, že hovorím o konkrétnych príkladoch, lebo tým dokumentujete to základné nedorozumenie, ktoré tu medzi nami je. Ja som presvedčený, že nie všeobecnými deklaráciami, ktorých tu už bolo tak veľmi veľa a ktoré k ničomu neviedli, sa dá vylepšiť systém, ale práve konkrétnymi krokmi. Ja som hovoril o konkrétnych veciach, ktoré považujem za kazy nášho súdneho systému, za príklady jeho nefungovania a hovoril som o svedomí, ktoré považujem za dôležitý nástroj všetkých, ktorí si osobujú právo zastupovať ľud tejto krajiny, a snažiť sa mu pomôcť. A práve apel na to, že v príkladoch, ktoré som spomínal, svedomie bola dominantná záležitosť, tak v tom vidím podstatu toho, čomu verím, a v tom vidím váš vnútorný problém alebo vaše frázovanie o tom, že tu ktosi iný v minulosti čosi mal a teraz budeme sa baviť na pingpongových majstrov, na ktorej strane stola tá loptička bude dlhšie. Mňa nezaujíma, na ktorú stranu pingpongového stola dávate loptičku. Mňa zaujíma to, kedy občan tejto krajiny bude môcť povedať: Ďakujem, páni poslanci, ďakujem, vážení ministri, ste to vylepšili.

    A to, čo som povedal, neviedlo k tomu, aby sme sa bavili na tých pingpongistov, ale len k tomu, aby sa spravodlivosť v tejto krajine a svedomie tých, ktorí ju zastupujú, prekryli v čo najväčšej množine. Zdá sa mi, že niektorí ľudia v tejto sieni majú práve možno s týmto problém a pre toto ustavične počúvam o tom, čo sa stalo pred dvanástimi rokmi, čo pred ôsmimi. Mňa zaujíma, čo sa stane zajtra. Aké bude zajtra najbližšie rozhodnutie...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďalším a predposledným diskutujúcim v rozprave je pán Štefan Kuffa. Nech sa páči.

  • Dobrý večer. Vážený pán minister, pán spravodajca, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne.

  • Hlas z pléna.

  • No veď som spomenul. Tak môžem osloviť aj pána, jak to,

  • Hlas z pléna.

  • nie ale, hej, pán Gábor, áno, tak, aby to bolo také familiárne. Som rozmýšľal teraz nad tým krstným menom.

    Pred mojím úvodom mi ešte dovoľte reagovať na predrečníka. Ja som sa neprihlásil s faktickou poznámkou. Pán kolega Martvoň tuná tiež tak reagoval tak negatívne. Ja trošku tiež som nesúhlasil s jednou vecou a dovolím si ju tuná povedať. Hádam mi to Janko, kolega, odpustí. Že poľovačka nepatrí do lesa. Ja si myslím, že patrí do lesa. To som ani netušil, že budeme rozprávať o justícii a taká vážna téma o poľovačkách a o lesníctve a takto. Je to vždycky lepšia vec. Vždy lepšia vec, kým je tá poľovačka v lese, ako keď je tá poľovačka v našich mestách a obciach. Ale tu je tak zvrátená spoločnosť, že táto poľovačka z lesa sa preniesla do našej spoločnosti. My poľujeme na ľudí, my poľujeme na občanov. Zoberme si aj teraz nedávny prípad v tej Amerike, ja to tak nesledujem, ale viete aj to, nesledujete médiá, televízor nepozeráte, dozviete sa, čo sa deje, všetko nové. No a v Amerike príde taký malý smrkáň a vystrieľa dvadsať spolužiakov a osem zranených. To sú hrozné veci! Hej. Vždycky je lepšie, keď tá mládež, nesúvisí tak celkom, pán minister teraz s vami, trošku si dovolím tak, takú malinkú odbočku, ale súvisí to so spravodlivosťou, určite áno. Vždycky je to lepšie, keď ten voľný čas trávi tá mládež naozaj v tom lese, ako keď takto neprimerane sa správa a neadekvátne sa správa a vystrieľa svojich spolužiakov. To sú také nechutné veci. Len toľko som chcel na kolegu reagovať. Že tá poľovačka nech je teda v tom lese a tí chlapci nech sa tam realizujú. Nech idú na rybačku aj do lesa. Minule som sa tiež tak preriekol o tej rybačke.

    Staré rímske právo hovorí, to pán minister iste vie, lebo to sa učil v prvom semestri v prvom ročníku, spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Je to pravdivý výrok? Je. Zhodneme sa na tom, či nie? Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ak mi podľa tejto vety budete, pán minister, napĺňať váš rezort, budete tým najlepším ministrom spravodlivosti a takého ministra spravodlivosti ešte Slovenská republika nezažila a možno veľmi dlho nezažije, ale ono sa to ťažko napĺňa. V tej jednoduchosti je zároveň vždycky alebo veľakrát aj veľká zložitosť. Neprimerané a nespravodlivé tresty, ktoré sme boli svedkami za tých posledných dvadsaťdva rokov. Ja si dovolím nehodnotiť tuná nejakú vládu, nejakého ministra, ale môj taký pohľad občana a človeka zvonka, a ja tú našu spravodlivosť alebo rezort spravodlivosti vnímam veľakrát ako veľmi nespravodlivý. Odpustite mi to. Musíte si to vypočuť vy, pán minister, lebo vy ste teraz tým ministrom spravodlivosti, ale samozrejme, vy ani nemáte dosah na tie rozhodnutia tých vašich sudcov, ktorí rozhodujú v danej veci. Určite nie, lebo sú, nezávislé je súdnictvo, vy do toho nesmiete zasahovať, ale na druhej strane vy ste ten, ktorý vytvárate podmienky, aby tá spravodlivosť naozaj tuná sa prenášala. Kam? Do našich rodín. A toto je potrebné, aby sme to tuná my mali a sme to zažili. Ale predsa nemôže byť spravodlivé to, ak niekto sa potkne vo svojom živote a možno ukradne nejakú drobnú vec z hypermarketu alebo odtrhne jablko, ktoré ukradne. To sú príklady. Berte to ako príklady. A jednoducho je to vysoké, vysoké tresty sú tuná. Dostane päť, sedem rokov v base. A zločinec, vrah, ktorý zavraždí niekoho, no tiež dostane taký istý trest a ešte za vzorné správanie mu to skrátia a ešte mu to skrátia, no, tak on nakoniec menej strávi v tom väzení ako ten, ktorý urobil naozaj sebemenšiu, sebemenší priestupok. To je nespravodlivé. A toto sa tuná deje v tej našej vlasti. A toto ja vnímam ako taký veľký mínus aj v našej justícii, kde tie tresty sú naozaj neprimerané.

    V súlade so zákonom nemôže byť páchaná krivda. To hádam sa tiež zhodneme. A koľkokrát je to tak, že sudca alebo súd v súlade so zákonom a pácha krivdu. Pácha krivdu na tom, na tom možno obvinenom alebo možno človeku, ktorý nevinne bol vmanipulovaný do niektorých tých situácií. Ako kolega Hlina tu spomenul, že čas je tým tieňom, čo obchádza spravodlivosť. Naozaj, veľakrát je ten čas akoby taký imaginárny tieň, ktorý obchádza tú našu spravodlivosť aj konkrétne súdne prípady, a naťahujú sa tie súdne prípady a veľakrát sú to veľmi vážne kauzy a jednoducho ten tieň zahalí ten prípad a naozaj nikto nevie sa z toho vymotať. A je to tak neprehľadné veľakrát. Aj samozrejme spoločnosť už na mnohé veci zabúda po rokoch, ako vlastne veci sa udiali, a vynášajú sa potom, samozrejme, aj s ľahším dopadom alebo ľahšie aj pred médiami a pred spoločnosťou aj nespravodlivé rozsudky. Takže ten čas v justícii a pri rozhodovaní, pán minister, aj to je jedna z vecí, ktorú by bolo potrebné naozaj aj zlepšiť a zvlášť pri tých kauzách, ktoré sú veľmi vážne a majú negatívny dopad na jednotlivcov, ale aj na našu spoločnosť.

    Dovolím si povedať tuná, že treba vyhlásiť vojnu nie justícii ani polícii, ale je potrebné vyhlásiť vojnu zlu. Zlu ako takému. A to súvisí aj s rezortom ministerstva vnútra, prepojenosťou s vami a dá sa povedať aj s inými rezortmi. Mne sa to celkom aj pozdávalo, že keď sa tu striedali ministri a bola tu aj pani ministerka zdravotníctva. Tak si tak dovolím tak akože málinko ako na to zareagovať. Pán kolega Brocka tu aj reagoval. Hádam je to preto, lebo tá justícia je chorá? Preto je tu pani ministerka? No, ja som si tiež položil tú otázku. Aj táto spoločnosť je chorá. Pani ministerka bola tuná na mieste, aj úplne to bolo okej, pretože aj to súdnictvo naše na Slovensku je choré. Či už by sme hovorili z pravej strany, alebo z ľavej strany. Myslím, že v tých kuloároch nie je problém a zhodneme sa na tom, že to, že to súdnictvo a tá justícia je chorá. Ale rovnako dá sa to predniesť aj tak, že v zdravotníctve nie je spravodlivosť. Aj naopak. Vedel by som o tom veľmi dlho a naozaj aj kazuistiky uvádzať, že veľakrát naozaj chýba spravodlivosť aj v zdravotníctve. Veľakrát sú tuná pacienti, ktorí sú marginalizovaní a vytláčaní ako z tejto spoločnosti, dovolím si povedať, skrz veľakrát aj systém nespravodlivý a koristnícky spôsob, by som povedal, nastaveného zdravotníctva, mne to tak, prepáčte, tiež tak veľmi nesúhlasím, aj tie zdravotné poisťovne. Na jednej strane, keď vykazujú zisk, a na druhej strane nie je postarané o, o ich pacientov v patričnom, teda v primeranom stave, tak ako si to zaslúži každý človek. Je to veľmi teda otázne a či je to teda etické vykázať zisk a nechať niekoho v nedôstojných podmienkach a nepostarať sa oňho. Nebudem o tom sa rozvádzať, lebo naozaj ja som to aj tak povedal. Ono všetko so všetkým súvisí.

    Ak je vynesený nespravodlivý rozsudok, čo ja som tak vnímal tuná, tiež jedna z vecí, však neviem, ako ešte aj dopadne, ale bývalý pán prezident rozhodnutím súdu má sa ospravedlniť a poviem, nepoviem starý, ale starší pán už na dôchodku, ktorý si naozaj zaslúži aj dôstojnosť, aj pokoj, tak má ešte aj zaplatiť nejakú sankciu a pokutu. Ja do celého prípadu, nechcem povedať, že vidím, lebo len cez tie médiá a tak, ale cez to všetko môžem to tak intuitívne povedať, že cítim to ako veľkú nespravodlivosť, že sa má teda aj ospravedlniť a ešte na druhej strane má aj zaplatiť pokutu. Tých 100-tisíc, to nie je tak zas malý peniaz dneska v tých eurách, to sa ani tak nezdá, je to cez 3-tisíc eur tá sankcia, ktorá mu tuná hrozí. Strach je tým negatívnym aspektom, ktorý má vplyv na spravodlivé a nezávislé rozhodovanie. To je výzva pre vás, pán minister, lebo naozaj strach je klamlivý a strach má veľké oči, ako sa hovorí. A keď je strach, keď vládne, ja neviem, možno, nechcem to teraz tu, ako príklad uvádzam, trebárs by strach vládol na vašom ako ministerstve, no tak bol by to tiež zlý signál.

    Ja som mal možnosť sa pozrieť tiež na ten film, ktorý bol cez obed, nebudem ho nejak tak hodnotiť, akurát len toľko, pán predseda tuná nie je parlamentu, ale však ja sa ho opýtam pri najbližšej príležitosti, myslím si, že tento rečnícky pult je skôr na to, aj sa volá, že je rečnícky, tu bude rozprava aj rozprava sa to hovorí, tak máme rozprávať. A nemáme premietať filmy! Film bol premietaný cez obed, tam nech sa páči, kto chce, môže ísť, a kto nechce, tak nemusí ísť, ja si myslím, že nie je to celkom v súlade s rokovacím poriadkom, máme tu právnikov, pán minister je tuná, ja len nejaké, ja tu teraz tiež pustím večerný film a budem vás tu týrať, aby ste sa dívali na film, ktorý, ktorý vás, vám sa možno nepáči. Takže si myslím, že máme tuná kino, nech sa páči, ja som mal záujem o tento film, bol som sa naňho pozrieť, nevidel som ho celý, ale som si ho pozrel.

    No a to chcem len povedať, že naozaj, ak, ak sudca, ktorý má vo vážnych veciach rozhodovať, nebudem hodnotiť ten film ani tieto veci, ale vo všeobecnosti poviem. Ak sudca je ten, ktorý má strach a je zastrašovaný, veľakrát on musí odolávať tlakom zvonku a zvonka je zastrašovaný a veľakrát naozaj tí sudcovia sú ohrozovaní, však preto aj, aj špeciálni sudcovia, špecializovaní, alebo špeciálni sudcovia tak majú aj osobnú ochranu a nie je to jednoduché vydať takéto rozhodnutie. Ale ak takýto sudca naozaj má strach a ten strach, keď sa vytvára kdesi ešte aj zvnútra a je, je tuná, ak teda sa vytvára ten mobing, ako on môže slobodne rozhodovať? No strach ti zahmlí aj, aj tvoj rozum, aj tvoje slobodné rozhodovanie a ty máš veľký problém naozaj spravodlivo rozhodnúť. Ako potom môžu sa občania tejto republiky domáhať tej skutočnej spravodlivosti? No, že tá spravodlivosť podľa tých výsledkov, ako pán kolega Madej to tu spomínal, že sme kdesi úplne na chvoste, to je veľmi zlý ukazovateľ, to je, pán minister, výzva pre vás, aby sme sa prepracovali aspoň do tej prvej polovice, to by sme mohli byť na nejakom aspoň 70. alebo 75. mieste. Aj to by bol už úspech, hej, aby to nebolo 136. alebo 140. miesto, ako to bola tuná spomínané. Myslím si, že toto je tiež jeden zo zlých ukazovateľov, aj tí ľudia ak si uvedomujú, že vymožiteľnosť práva je mizerná, sa stáva mizériom. No viete, je to veľmi zlé, ale na druhej strane to číslo, ktoré ste spomínali, pán kolega, takmer 300-tisíc súdnych podaní, tak to mi tiež nedáva nejakú logiku, ako je to možné, ľudia sa súdia pre všetko a so všetkým a úplne veľakrát sú aj exekučné veci, a na druhej strane,

  • Reakcia z pléna.

  • hej, vidíme, že tá vymožiteľnosť práva je taká nízka a v tom rozhodovaní, hej, a tých podnetov je tak strašne, strašne veľa. Súdy musia rozhodovať spravodlivo. A aby spravodlivo rozhodovali, tak treba im tieto podmienky vytvárať a vytvárať to cez legislatívu.

    Spomínal som to: ani vláda, ani parlament, ani minister nemôžu zasahovať do nezávislých súdov, to myslím si, že ak by boli také pokusy, tak by to bolo fiasko pre tých ľudí, ktorí by to robili a boli by to veľmi, veľmi zlé veci. Kolegyňa Jurinová tuná sa dotkla jednej takej problematiky obetí trestnej činnosti, na ktoré zabúdame v tej našej legislatíve a možno v našej justícii. Ale ja hovorím, že to nielen obete trestnej činnosti, ale ja by som to rozšíril aj o obete justície a polície. Veľakrát práve aj tuná na Slovensku sa stáva to, že občania alebo občan sa stane obeťou justície, obeťou polície sa stane. Aj ja osobne mám túto skúsenosť a mohol by som o nej tuná rozprávať a ja ju poviem a len kvôli tomu, nechcem vás zdržiavať všetkých, všetkých, ale aby aj bulvárna tlač ma neroznášala a môžem ešte povedať, hej, aby ma tak neroznášali a nevytrhávali z kontextu.

    Naša rodina čakala na rozsudok v mene Slovenskej republiky viac ako tri roky, viac ako tri roky vo vymyslenej kauze. Vo vymyslenej kauze úkladnej vraždy policajta, údajnej úkladnej vraždy policajta. Ja sa pýtam: Naša rodina aký mohla mať na tom podiel? Aký podiel? Kukláči boli v noci u nás a prevrátili nám celý dom, bolo to 17. októbra 2009. Ja som nebol doma vtedy, však to bolo asi aj veľké šťastie, lebo bol by som sa asi s nimi zrazil tam kdesi v tých dverách, ďakujem Pánu Bohu aj za to. Bola tam manželka a ten stres, ktorý prežila naša rodina, a keď som volal manželke a ona teda mi volala a povedala mi, že čo sa v podstate deje. Ja hovorím: Pýtaj sa veliaceho dôstojníka alebo vyšetrovateľa, čo u nás hľadajú. Tak mi manželka hovorí, že hľadajú zbrane a strelivo a že či takéto veci máme. Tak ja mám syna, ktorý skončil lesnícku školu, no tak my zbrane a strelivo máme. Máme zamknuté to v skrini plechovej a máme to zamknuté v trezore tak, ako to má byť, manželka tak aj naivne odpovedala: Áno, máme. Aj povedala kde a to povedala, ale nás toto nezaujíma. Prevrátili nám celý dom hore nohami, aby nám dali rozhodnutie také, že nič nenašli. Že náš dom, v úvodzovkách, je čistý. No keby tak hľadali nejaké tie smeti, viete, my máme sedem detí. Tak aj tí, aj tí kukláči mali také poznámky, že pozri sa, koľko tu majú topánok, v takej vstupnej hale. Plný botník tam bol aj plno topánok. A ten druhý hovorí: Ale oni majú sedem detí. No a keď má každý len dva páry, tak koľko je to tých párov topánok? 14 párov. A to sú len deti a plus rodičia, hej. Takže pre nich to bolo možno na jednej strane vtipné a uvoľňujúce, ale dcéra sa bála mesiac ísť na záchod, čo to len takto prejsť z jedných dverí do druhých.

    Ja sa pýtam. My sme sa stali tiež obeťou, naša rodina. Kto sa nám ospravedlní v tomto štáte, kto to urobí, alebo či to vôbec, alebo či vôbec mám aj čakať nejaké to ospravedlnenie, že či sa mi ospravedlní minister vnútra, alebo minister spravodlivosti, tak to ani nečakám. Lebo v podstate ani nie je čo, ten rozsudok v mene Slovenskej republiky je taký, že celá kauza a celý prípad bol vymyslený tej údajnej úkladnej vraždy, ale teraz vás označia, označia vás nejakou nálepkou. Naše mesto je malé mesto a teraz tiež tie reči a to všetko, čo tam bolo, a bolo to v nočných hodinách, keď sa toto všetko dialo. Bolo to veľmi ponižujúce a bolo to veľmi pokorujúce, čo všetko človek musel ako prežiť a prehltnúť. A teraz tri roky čakáte alebo tri a pol roka čakáte na to, hej, ako súd v danej veci rozhodne. Naša rodina bola do toho zatiahnutá v podstate nepriamo, syn vystupoval v tej celej kauze ako svedok, bulvárna tlač, samozrejme, to vytrhávala z kontextu a polopravdy tam vnášala ako do toho, no a teraz za celé tie roky aj nedávno si tak na mne zgustli, však si poslanec, tak to zverejníme, tak to tak aj využili a to aj zverejnili.

    Akú máte šancu sa, pán minister, tuná brániť, môžem sa ja súdiť s tými našimi to médiami, kde sa ja domôžem tuná pravdy, kto vládne v tomto štáte, pán minister, vy? Vy ako minister, ako vláda, alebo ja som to už tak aj povedal, lebo sú to tie médiá veľakrát. No, to je veľký otáznik, kto vlastne v tomto našom štáte vládne.

    Nechcem tuná zdržiavať s tým prípadom, ktorý tuná je, neželal by som to nikomu, toto aby zažil, ani tomu najväčšiemu nepriateľovi, ani svojmu oponentovi, naozaj by som to neželal nikomu. Ale sú veci, ktoré sa nedajú odstáť a aj keď by sa ktosi ospravedlnil, kto zrobí také divadlo na našej ulici? Kto to urobí, aká polícia príde a bude kričať: Tí Kuffovci, veď nič nebolo v tom dome a boli v tom, v celej tej kauze nevinne. Ja sa pýtam, kto mal na tom záujem?

    A to je ten moment, ktorý je veľmi dôležitý, pán minister, vzájomnej spolupráce, ale vzájomnej spolupráce. To nemôže byť tak, že - či už v justícii, alebo v polícii - sú ľudia takí, ktorí tam nepatria. A veľakrát sú to, prepáčte, ale veľakrát sú to akoby ľudia z podsvetia. A prepojení s podsvetím, tak to je úplne čosi, úplne absurdné. To je čosi, čo je neznesiteľné a tá spolupráca medzi políciou a, samozrejme, a súdmi je veľmi, veľmi dôležitá. Ale keď takýto policajt vám dopredu povie aj súdne rozhodnutie, ako dopadne, no tak ja sa pýtam: Aké je to nezávislé, to súdnictvo? Aké je to nezávislé súdnictvo?

    Nebudem to rozvádzať, ako to bolo tuná, a jeho špecializáciu, lebo on z jedného prípadu vedel vyrobiť dva alebo tri prípady. Mal som možnosť počuť jeho bývalého kolegu, ktorý o ňom svedčil a vypovedal ako svedok a povedal, že toto bola príznačná metóda ako pre tohto policajta. Ja nechcem tuná teraz políciu takto označovať, že taká je. Vôbec to nechcem povedať! Ja verím a chcem aj veriť, ale aj verím, naozaj úprimne verím, že sú tam čestní a charakterní ľudia. Ale treba robiť poriadok aj personálne veci treba riešiť. To nemôže byť takýto kriminálny živel a on sa vráti späť do polície, tak to teda, to s kostolným poriadkom nie je vôbec dobré. A rovnako je to aj v súdnictve, ak by, takýto sudca nespravodlivo koná, nekoná čestne a charakterne, jednoducho ho prepustím. Prepustím ho, hej, tie personálne dosahy, myslím si, že alebo tie personálne otázky je potrebné riešiť.

    Na záver začnem, teda skončím jedným citátom, ktorým som chcel pôvodne začať a to je: "Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou". Je tu práve to výročie bývalého československého prezidenta Václava Havla a ja patrím tiež k tým naivným ľuďom, ktorý to tiež súhlasí s týmto výrokom, ja som ho aj spomínal, kde ja verím, že tá pravda a láska zvíťazí nad tou lžou a nenávisťou. Ale aby pravda a láska, pán minister, mohla zvíťaziť, ale nie v tej naivnosti, nie v tej naivite a v tom naivnom slova zmysle, ale skutočne treba naozaj pracovať cez svoj rezort a vytvárať aj podmienky cez legislatívu, aby títo ľudia, ktorí sú tu statoční a charakterní mohli poctivo pracovať v tejto Slovenskej republike.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kuffu sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán Gábor Gál, ako prvý.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Kuffa, tak zas ste sa dotkli všetkého možného. Ten bod programu, ktorý prerokujeme, je troška o inom, ale tak my už si zvykáme. Ale jedna vec ma ale dotkla, a to, že sa vám, sa ma dotkla, že sa vám nepáčilo, že pán poslanec Hrnčiar tu premietal film. Po prvé nepremietal tu film, boli krátke 20-segmentové pasáže z toho filmu a na rozdiel od vášho príspevku súviselo to s programom, prerokovaným bodom programu. Keď ste to nechceli pozerať, tak ste nemuseli, mohli ste odísť zo sály, nemusíte to pozerať. Ale nebol to ani prvý, ani posledný prípad, keď sa nejaký film, nejaký videozáznam sa tu premietal. Poslanec má právo využiť informačnú techniku na premietanie si grafov, audiozáznamov, ak to neruší schôdzu. Má právo a, ale stále sa to deje, nebol to prvý ani posledný prípad. Vy tu máte rôzne transparenty, my nič nehovoríme, ja to tiež rešpektujem. Tak rešpektujte právo aj iného poslanca, aby vo svojom vyjadrení, vystúpení použil aj nejaký takýto videozáznam. Viete, hovoríte, že je to rečnícky pult, áno, rečnícky pult, ktorý slúži k tomu, aby sme sa vyjadrovali k téme. K téme, nech o topánkach, neviem, o čom všetkom, k téme, k bodu programu, ktorý prerokúvame. A ešte raz zdôrazňujem, ten videozáznam bol k prerokovanému bodu programu, priamo to s tým súviselo.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán Dušan Bublavý.

  • Som veľmi rád, že poslanci z opozičných lavíc veria a majú dôveru k pánovi ministrovi do budúcnosti, či už to bol predrečník pán Mičovský, alebo aj Štefan Kuffa. A ja som presvedčený o tom, že pán minister dostal dôveru od vlády a možnosť stať sa ministrom, lebo mal by byť ten človek, ktorý má mandát urobiť v justícii poriadok. A verím tomu, a verme všetci, že pán minister spravodlivosti Borec, že tie poriadky naozaj v justícii urobí v čo najbližšej budúcnosti.

  • S reakciou na faktické pán Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Presne som vedel, pán Gál, že budete mieriť na to premietanie a na ten film. No, cez to všetko, že ste to takto povedali, myslím si, že toto je rečnícky pult. Je lepšie povedať voľačo v súvislosti aj s justíciou, aj o topánkach, aj keď možno vám to smiešne pripadá. Ja som si vypočul pozorne aj váš príspevok, o nič nejaký lepší nebol a ste právnikom, nejako ma neoslovil veľmi srdcervúco a je to vždycky lepšie, ako premietať tuná takéto filmy.

    Premietanie filmu nie je vhodným spôsobom prezentácie tuná poslanca a je to skôr lepšie, keď ja ukážem aj nejaký ten transparent alebo nejaký ten nápis, to skôr ešte zakceptujem, keď to má ktosi tak pripravené a čo si tuná odprezentuje, ako premietať filmy. Je to rozprava a nie je to film. Film bol vyhlásený, že bude, kto chce a má záujem, máme dole kinosálu, je zvlášť na to určený priestor Národnej rady, kde môžeme pozerať filmy. Alebo potom chcete povedať, pán Gál, že táto snemovňa sa má presťahovať o poschodie nižšie? Tam budeme rokovať? No tak to dajte taký návrh. Najbližšie budete chcieť premietať filmy, tak pôjdeme, celá Národná rada pôjdeme dole do kina a budeme, budeme sledovať potom tieto filmy, ktoré vy ako počúvate a vnucujete tu ostatným poslancom. Chceli ste odpoveď, tak ju máte.

  • Posledným vystupujúcim v rozprave je pán Jozef Viskupič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca,

  • Zaznievanie gongu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Figeľ Ján, podpredseda NR SR

    Už to vydržíme, nech sa páči.

  • tri kolegyne a pár kolegov, ďakujem, možno nie celkom bez významu tu spomínam toto obsadenie pléna. Mám, mám s tým skutočne problém, pretože, viete čo, páni poslanci zo SMER-u, ja vás aj obdivujem, že ste tu. Tuto

  • Reakcia z pléna.

  • , tuto, chýba mi Brocka, chýba mi celá Ľudová platforma, ktorá okrem pána poslanca Gála a pána poslanca Eleméra Jakaba tu je.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Figeľ Ján, podpredseda NR SR

    Aj ja som tu.

  • No, a máme tu ešte pána predsedajúceho, aby som nezabudol.

  • Reakcia z pléna.

  • Aby sme si nejako neskákali, lebo budem sa venovať aj vám, pán spravodajca, sekundu, a chcel by som nejaké dve, tri poznámky k predmetnej téme, ale nedá mi teraz, keďže tu normálne splynuli vášne úplne od, od, od témy, téma využívania rokovacieho poriadku, ja to len doplním, poslanec, rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. A ja si myslím, že v § 27 v bode 7 by náš rokovací poriadok zniesol zmenu a keďže tu máme aj komisiu, ktorá sa zaoberá aj rokovacím poriadkom, tak okrem toho, že tu nesmieme používať telekomunikačné zariadenia, čo je by the way aj laptop s nainštalovaným skypom, už je to telekomunikačné zariadenie, takže to tu flagrantne porušujeme úplne všetci, outlook je takisto komunikačné zariadenie.

    Ale nie, nie o tomto je téma, potom možno aj pri tej právnej istote a neistote, ak si my tu sami nástroj, ktorý má riadiť našu debatu, nevieme vysvetliť. Ja si myslím, že telekomunikačné prostriedky a vôbec, IKT by sa aj do sály hodili a možno pre názornosť používajú sa tu grafy, používajú sa tu niektoré vystúpenia, ktoré by mohli doplniť vystúpenie poslanca. Ja si myslím, že k tomuto už by sme mohli nabrať odvahu a to, že tu každý nosíme mobily, ja som si ho vzal, možno aj ty, Štefan, ho máš so sebou a podľa rokovacieho poriadku nesmieš. V tejto sále,

  • Reakcia z pléna.

  • to je jedno, nesmieš ho tu mať. Takže je to tá vec, ktorá nás už tu mnohých trápi a toto by sme mali upraviť.

    Ale k veci, konečne. Mám asi tri, tri poznámky a venujú sa hlavne vášmu raňajšiemu vystúpeniu, pán spravodajca, a jednu by som chcel povedať, je to ustálená hladina verzus hašterenie. Vraj teda pán minister priniesol riadením svojho rezortu upokojenie situácie a možno aj pokoj do justície a je to teda pendantom toho, čo zažíval či už rezort, alebo vôbec súdnictvo počas vlády predchádzajúcej, a teda ako keby sa podstav justície aj v súčasnom ponímaní či už spoločnosti, alebo priamo zainteresovaných, či už sudcov, alebo všetkých ľudí z rezortu, podpísala aj budúca vláda, bývalá vláda.

    Ja si myslím, že asi sa zhodneme aj, čítajúc vašu správu, ja by som chcel položiť takú jednu základnú a bazálnu otázku, veľmi som ju tu nepočul tak zartikulovanú, či ste spokojný vy, pán minister, so stavom súdnictva? Nemyslím si to a myslím si, že je teraz jedno, či tá debata sa nesie v duchu 23-ročnej, 23-ročného nánosu, ktoré súdnictvo za sebou má, ale ani tu by som nedával tú deliacu linku. Možnože sa treba pozrieť na to v širších súvislostiach a pozrieť sa na to, že súdnictvo nezačalo v roku nula osemdesiatdeväť, ale malo, malo aj predtým nejaký svoj vývoj, a teda či sa urobilo a tuná sa teda dotýkame tej legislatívnej časti, čiže či sa tie pravidlá dobre nastavili. A tu máme potom druhý problém, ktorý tu bol často spomínaný, sú, sú, súvisí s personálnym obsadením čestnosti, nečestnosti, nie je mojou úlohou to posudzovať, jednotlivých sudcov a podobne.

    Čiže, pán, pán spravodajca, nemyslím si, že to hašterenie a vyvolávanie nejakých vecí bolo, a vyťahovanie, bolo samoúčelné. Bol tu obrovský spor medzi vedením Najvyššieho súdu a ministerstvom a ja si nemyslím, že bol samoúčelný, lebo ten, ten spor, ak sa naňho skúsime pozrieť z príčiny jeho samotného, odkiaľ vznikol, tak pravdepodobne tuná by nemal byť nikto kľudný. Nemal by byť, možnože sa nebudeme teda celkom súhlasiť, ale aj z môjho pohľadu tuná žiadne upokojovanie situácie nie je vhodné. Skôr naopak, myslím si, že tak, ako vy ste spomínali, že tu bol nejaký boj medzi ministerstvom a Najvyšším súdom, nebol samoúčelný a nemôžeme ho dať do nejakej bubliny alebo jednej, jednej krabice, jednej krabice hašterenia.

    Križiacku výpravu, ja si nemyslím, že, že by som to nazýval takto. Sledoval som to z takého trošička postu opozície v koalícii a možno si pamätáte, vy ste to aj pomenovali, že skladali vládu štyri subjekty a nakoniec sa z toho teda vyvinulo šesť politických subjektov a tá politická artikulácia nakoniec priniesla aj tuná pôvodne 16 poslancov, ktorí sme, sme boli štyria a v tomto duchu, a to je tá druhá poznámka k vám, vy ste to napriek tomu, že ste sa snažili byť veľmi faktický a vecný, vniesli do toho obrovské politikum. Pod témou, že budete hovoriť o faktoch a že teda súdy jednali 289-tisíc prípadov a tuná niekto si vyberá iba niektoré a na nich demonštruje stav súdnictva, že to nie je veľmi korektné. Tak ja si zase nemyslím, že je veľmi korektné vnášať tú politickú kultúru, ktorá sa tu hovorí, alebo ktorú sa snažíte sem dať, že ľavo-pravé riešenia, alebo súčasná vláda verzus minulá vláda a celá štúdia, ktorá bola vypracovaná, bola vlastne vypracovaná nie pod vašou vládou, ale za vlády Ivety Radičovej, lebo ste tam hovorili presné termíny, kedy ten zber údajov o stave súdnictva, že sme skončili štvrtí od konca, že teda ako keby za tento stav viac mohla bývalá vláda ako táto súčasná.

    Ja by som si tuto dovolil len niektoré otázky, či sa teda niečo za tých osem mesiacov zmenilo tak, že by tá štúdia dopadla inak napriek snahám, ktoré ministerstvo spravodlivosti, a pánboh zaplať za ne, má. Takže ja vás skúsim aj poprosiť, neviem, či sa to bude celkom dať, ak by sme dokázali pri stave súdnictva, pri tom, čo ho čaká, aká obrovská reforma by tam mala prísť, pretože ani pán minister jeho slovami nie je spokojný s tým stavom, nie je s tým spokojná verejnosť, nie sú s tým spokojní mnohí poslanci a napriek, a ja to poviem na plné ústa, a napriek neúprimnosti tejto debaty, pretože som si myslel, že tuná budú do nohy nastúpení minimálne tí, ktorí túto debatu vyvolali a sme tu

  • , sme tu dvaja z nášho klubu, dvaja, dvaja z MOST-u - HÍD, jeden z SDKÚ a

  • Reakcia z pléna.

  • , traja, pardon, nedohadujme sa, fakt sa nedohadujme na tom, že koľkí, je to tak, tak smiešne číslo, že ja sa vám nečudujem, že túto debatu sme nakoniec posunuli z odvolávania na debatu o stave súdnictva a tušili ste na, na posledných troch grémiách predtým, tušili ste, že táto debata nebude mať úprimnosť.

    Toto nie je dobrý signál. Toto nie je dobrý signál pre verejnosť. Môže to byť aj dokumentované tým, že v rozprave, v ústnej časti, keďže a tuná robí pán predseda parlamentu úžasnú vec. Pán predseda parlamentu odhalí niektorých kolegov, ak zruší hlasovanie. Ak pán, ak nie je žiadne hlasovanie, proste, nemáme tu dostatok poslancov, bavíme sa do betónu, do múru, do prázdnych lavíc.

    Ja by som chcel povedať tretí okruh tém alebo témy, ktorú by som chcel a spomínal to tu, myslím, že pán poslanec Šebej, a to je zamyslieť sa možno nad zmenou ústavy. On to nazval ako v rámci trojdelenia moci, ako keby sme tu mali stále, alebo z hľadiska teda prokuratúry štvrtú moc, či už to bude ústavné, alebo nejakým spôsobom zamyslieť sa aj odborne, keďže ja nie som právnik, ale ani pán poslanec Šebej nie je, či priznať a ísť na spôsob český, ktorí zaviedli takzvané Státní zastupitelství a podobne, či nebude tou správnou cestou na, a teraz prečo? Prečo si ja nemyslím, že stav justície u nás je dobrý? Lebo okrem tých známych médiami prepieraných vecí ohľadom generálneho prokurátora, ohľadom pána Harabina, ohľadom prieťahov v súdnom konaní, ohľadom vymožiteľnosti práva, ohľadom vôbec dôvery v systém, ohľadom obrovských korupčných podozrení a napriek tej obrovskej robote sudcov, ktorí riešia 289-tisíc prípadov, je treba čosi spraviť a možnože táto debata je.

    Štefan Kuffa spomínal jedno také právnické heslo. Myslím, že sa, že je to Ulpiniánovo heslo a znie v latinčine "honeste vivere alterum non laedere, suum cuique tribuere" čo teda znamená čestne žiť, nikomu neškodiť, a ty si spomínal ten záver, dať každému, čo jeho jest, je presne to, pod akým heslom by sa mohol rezort spravodlivosti vydať a bolo by teda dobré, aby sme sa konečne dopracovali k tomu, že všetky témy, ktoré som vymenoval, budú môcť byť odpovedané.

    Vadí mi teda, na záver poviem, vadí mi možná úprimná alebo neúprimná debata a tým, že sme boli piati poslanci z nášho klubu prihlásení ústne, pretože sa blížil záver schôdze, pretože dnes hlasovanie nie je, tak nabudúce, dúfam, že ukážeme verejnosti to, že s tou justíciou to myslíme vážne, prídu, po čom ste vy volali, pán spravodajca, odborné a nie formálne debaty na výbore, čo je možno aj kritika teda do vašich rád. Spomínali tu, že dvadsaťminútová, dvadsaťminútová debata na výbore nemôže byť tou debatou

  • Reakcia z pléna.

  • , alebo štyridsaťpäť. Zároveň si myslím, že v pléne by sa mohli, ak to naozaj poslanci myslia vážne, baviť o stave súdnictva aj v hodinách, ktoré, ktoré tomuto príslušia. Proste stav justície nie je zlý iba v pracovných hodinách, stav justície je zlý aj v 19.48, čo je práve teraz. Nechcem zdržovať, nie som právnik, tie, tie všeobecné veci, ktoré som hovoril a považoval som si za poznámky povedať, som povedal. A výpoveď o nemoci tretej moci sme mali možnosť vidieť v kine, bola tu snaha pána poslanca Hrnčiara niektoré ukážky ukázať tuná v pléne a podľa mňa toto je kultúrne spracovaný dokument, ktorý minimálne zdvíha prst a hovorí o tom, že niečo je hnilé v štáte dánskom. Takže dúfam, že ak táto debata bude otvorená aj v následných obdobiach, sa kdesi posunieme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Viskupiča sú jeden, dva, tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo. Milujem tieto poznámky do radov opozície a do radov koalície žiadne, no už sme si zvykli, z predstaviteľov OĽaNO ste tu len traja, samí experti na právo, samozrejme!

    Pán poslanec Viskupič, k veci boli vystúpenia, ktoré dávali rečníci, ktorí boli prihlásení predovšetkým písomne, až na pár výnimiek boli teda aj ústne prihlásení rečníci, ktorí debatovali k téme. Ostatné príspevky do tejto debaty, do tej rozpravy, túto debatu o stave justície úplne zabili. Ale doslovne zabili. Vystúpenie, vystúpenie a la uspávač hadov, prepáč, pán kolega, k ničomu nevedie a keď si dával pozor, tak si si mohol všimnúť, že auditórium aj z koalície, aj z opozície odišlo práve vtedy, keď prišli na rad vystúpenia notorických polyhistorov, ktorí ku všetkému vystupujú a všetkému rozumejú, ale prínos do tej debaty je troška taký vágnejší. Podobnú poznámku musím tlmočiť aj z úst pána podpredsedu parlamentu Figeľa, ktorý nemôže vystúpiť, ale boli, bola tu celá opozícia, kým sme sa bavili o téme a nie o topánkach, o neviem akých zážitkoch zo súkromného života, o téme. A bavili sme sa. Táto diskusia nebola bezcenná. Malo to svoj význam. Ale len dovtedy, kým sme sa nebavili o rôznych veciach, len nie o stave justície. A dovtedy tu bol každý.

  • S ďalšou faktickou pán Dušan Bublavý.

    Dušan Bublavý, nech sa páči.

  • Pán poslanec Viskupič, ja som zaznamenal v tvojom príspevku dve pravdy, ktoré naozaj sú, že bolo dobré, že sa upustilo od odvolávania pána ministra Boreca. To je naozaj veľká pravda. A tá druhá, čo som zaznamenal, že pri správe, ktorú si opozícia vyžiadala, že naozaj dokonca tá opozícia nech je už akákoľvek, či je rozhádaná, alebo akokoľvek na tom opozícia je, mala by tu byť do konca, lebo si tú správu vyžiadala ona.

  • Ďalšia faktická poznámka Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vidíte, pán minister, nemusíte sa báť o svoju stoličku. Nemusíte sa báť, vidíte ako my si vystačíme opozícia aj sami medzi sebou? Tuná keď zostane jeden jediný právnik, ktorý je odborníkom na všetky druhy práva, hádam asi áno, aj na trestné právo, aj obchodné právo, aj rodinné právo, aj neviemaké právo, no tak to je asi ten najväčší odborník, ktorý tu zostal. Zostal, žiaľ, len jediný. Pozrite sa, kde sú predkladatelia tohto návrhu tuná? Kde sú? Ani jeden tuná nie je. Jeden, jeden ste, sám ste zostali. Taká je pravda, za chrbtom nevidím kolegov, ale tí sú ako z vládnej strany, ale z pravice vidím len vás tam a okrem Obyčajných ľudí troch, ktorí sú tuná,

  • Reakcia z pléna.

  • tak neviem, nevidím ich, nevidím ich tam za sebou, tak nesedia v lavici, stoja tam, čakajú asi kedy toto všetko skončí, tak nech si sadnú tam do toho, ale asi ten stav v súdnictve ich nezaujíma tých kolegov, keď zdrhli preč, odišli, no tak a ja sa pýtam, kde sú?

    Pán minister, vy vydržíte štyri roky úplne v pohode, pozrite sa, tuná to je, tá opozícia nemá výtlak, nemá silu, to sú len naozaj také len prázdne reči, to sú len výkriky do tmy, to sú len výkriky do tmy a toto naozaj, no tak tu ste, tak ste si mali sadnúť skôr do tých lavíc, no pozrite sa, chceli ste moju odpoveď, tak tu ju máte, môžete aj na budúce takisto si zabŕdnuť, môžete si tak isto a budem reagovať aj na vás.

    Ďakujem. No však ja som reagoval na predrečníka a to súvisí s tým. Ďakujem pekne za slovo.

  • Posledná faktická, respektíve reakcia.

    Nech sa páči, pán Viskupič.

  • Dobre, ja si, ďakujem za poznámky, páni kolegovia, dovolím si zareagovať na pána poslanca Gábora Gála. No, k tomu mentorizmu, tak teda ja ti dám teda školenie, keď ty si tu osobuješ, že budeš dávať v jednom kuse školenia o tom, čo je parlamentná demokracia. Parlament je od slova parlé. Parlé znamená po francúzsky rozprávať. Už konečne si tu niekoľké volebné obdobie, si uvedom, že každý jeden poslanec, ktorý tu je, má právo otvoriť ústa a rozprávať. Ja som povedal, že nás tu je málo, naľavo, napravo, v strede. Proste hovorím, že táto debata sa mi nezdá úprimná, ak 19.54 tu sedí päť a pol poslanca. Kľudne si odfajkni, čo to sú za reči, o odbornosti a neodbornosti a plný klub odborníkov a plný klub neodborníkov, proste toto je parlament, je to parlamentná demokracia. Keď má Pišta Kuffa proste chuť povedať, že mal nejaký životný príbeh, no tak to môžeme sa nad tým usmievať, môžeme to kritizovať, môžeme to fakticky poznámkovať, ale nebudeme tu mentorovať do neba, aké my tu potrebujeme odborné stanoviská. Proste táto téma je o stave súdnictva, tak keď má nejakú poznámku, no nech ju povie! Niekedy trpí čas, niekedy trpí vecnosť, ja si nemyslím, že to, že vaši poslanci a v médiách je toho plné, sú ticho, tak toto je dobré na parlament. Rozprávaj, lebo si v parlamente. O tom to tu má byť.

    Ďakujem.

  • Tak to bolo všetko z rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Chcem vyjadriť v prvom rade poďakovanie tým poslancom, ktorí dnes debatovali vecne k téme, pretože si myslím, že je to téma, téma dôležitá. A myslím si, že sa všetci zhodneme, že justícia nie je v poriadku a treba ju riešiť. Ale samozrejme sa zhodneme aj na tom, že táto téma nie je témou dneška, áno, ani včerajška, ale že naozaj už je tu dlho. Keď som išiel do vlády na pozíciu ministra spravodlivosti, tak som si uvedomil, že byť minister spravodlivosti neznamená doslovne byť ministrom spravodlivosti, pretože názov ministerstva ako taký je trošku zavádzajúci. Ono sa to dneska prejavilo aj v tej debate, že spravodlivosť patrí pod ministerstvo. Nie je to tak. Ministerstvo spravodlivosti by sa malo podľa môjho názoru volať ministerstvo správy súdov a väzenstva. Pretože naozaj tu existuje jeden vážny rozdiel medzi výkonnou mocou a súdnou mocou. Súdna moc mi nepatrí v rozsahu jej výkonu. Ja dohliadam nad kvalitou jednotlivých vedúcich funkcionárov súdov a taktiež mám oprávnenia vo vzťahu k disciplinárnym, disciplinárnym právomociam, áno? To, to sú moje oprávnenia a samozrejme, mám právo legislatívnej iniciatívy. Ale téma spravodlivosti je samozrejme všeobjímajúca. Preto dovoľte, aby som povedal k tomu niekoľko slov. Dnes tu zazneli naozaj rôzne, rôzne by som povedal pohľady na to, čo spravodlivosť je a čo by mala byť. A vnímal som bez toho, že by som sa kohokoľvek z vás chcel dotknúť, jednu základnú vec. Pokiaľ by bolo právo a rozhodnutia v zmysle zákona také jednoduché, že by sa riadili len výhradne sedliackym rozumom, tak potom stačí, aby rozhodovali o tom ľudia, ktorí fungujú podľa sedliackeho rozumu. Ale toto nie je ten prípad, sudcovia musia rozhodovať podľa zákona. A ak by to malo byť tak, tak potom aj zákony, podľa ktorých sudcovia rozhodujú, by mali byť podľa sedliackeho rozumu, ale vy sami viete, aké zákony schvaľujete a že tie sa neriadia sedliackym rozumom. Takže to, si myslím, je dosť dôležité.

    A ešte by som chcel povedať, že ma veľmi mrzí, že dnes sme tu sedeli, ja som sa musel na chvíľku vzdialiť, ale nebolo to z rozmaru, mal som dôležité povinnosti a v zmysle zákona ma môžu zastúpiť moji kolegovia, takže nemyslite si, že by som to urobil z nejakého nezáujmu o túto debatu.

  • Reakcia z pléna.

  • Samozrejme.

    To znamená, že to, o čom sme sa bavili, ja vnímam aj v takom rozmere, že nie všetci rozumieme celkom tomu, aký je rozdiel medzi neúmyselným zabitím a vraždou, nerozumieme tomu, aký je rozdiel, a tu v poslaneckej snemovni a ja nehovorím o Slovákoch, o slovenskom, o Slovákoch ako o národe, to znamená, že nikto nevie a ja sa vás kľudne opýtam, tí, ktorí nie ste právnici: Aký je rozdiel medzi lúpežou a krádežou? A nebudete vedieť. Väčšina z vás nebude vedieť. Ak to vie pán poslanec Kuffa, o to lepšie, ale tam potom aj z toho pramení určitá dezilúzia a zmätok, alebo neporozumenie toho, aké tresty v trestnom práve sú vlastne udeľované. Keď pán poslanec povie, že niekto je potrestaný nízko za nejaké zabitie, a myslel tým vraždu, tak si to pomýlil, jednoducho tam je veľký rozdiel. A z toho pramení mnohokrát, jednoducho, jednoducho je tu nízka, nízka úroveň právneho povedomia, čo ma veľmi mrzí a bolo by potrebné na tom pracovať.

    Ak tu ktokoľvek spomínal akékoľvek prípady, tak ja som to vnímal veľmi pozorne a myslím si, že z tých prípadov sa treba poučiť v takom smere, že treba nastaviť legislatívu takým spôsobom, aby k nim už nedochádzalo. A môžem vás ubezpečiť, že na tomto pracujem, ale nie je to otázka jedného dňa, ani zajtra vám taký zákon nepredložím a možno ani za mesiac. Jednoducho je to nastavenie veľmi náročného, zložitého systému, ktorý funguje a ktorý je potrebné prestaviť, prenastaviť. A môžem vás ubezpečiť, že to chcem urobiť v záujme zvýšenia vymožiteľnosti práva, v záujme zvýšenia dôveryhodnosti v justíciu. A toto sú moje základné, základné úlohy, ktoré chcem riešiť. Takže chcem vám ešte raz pekne poďakovať za dnešnú diskusiu a ešte raz zopakovať, že ma mrzí, že tí, ktorí predkladali návrh na dnešnú debatu, že sú zastúpení veľmi, veľmi slabo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chce si uplatniť záverečné slovo spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len v krátkosti zhrnul dnešnú rozpravu. Skutočne, už sa možno opakujem aj po niekoľkých kolegoch, ale rád by som aj tu neprítomnému pánovi poslancovi Brockovi uviedol, že aj v súčasnej dobe mi chýba jeho zapájanie sa do diskusie, nakoľko podľa uznesenia ústavnoprávneho výboru boli spravodajcovia dvaja, sme sa v rozprave striedali, za čo veľmi pekne pani kolegyni, podpredsedníčke ústavnoprávneho výboru doktorke Vittekovej ďakujem.

    Bola to náročná diskusia, ktorá začala vecne, neskôr prešla do možno viacej fráz a pocitov ako racionality, a môžem skonštatovať jednu vec, dámy a páni, ešte to, čo nebolo povedané, ale na záver ako bodku si dovolím uviesť. Hovoríme o dôveryhodnosti justície, hovoríme o globálnej správe konkurencieschopnosti, kde sme sa vďaka opozícii, ktorá bola v minulom období vo vláde, dosiahli až úžasné 140. miesto zo 144 krajín sveta. Ale chcem jedno povedať a ešte toto možno v diskusii povedané nebolo, že práve vďaka vám naša pozícia klesla, po skončení minulej vlády tá pozícia bola vyššia a práve vďaka minulej vláde a obdobiu, ktoré je hodnotené, z tohto dôvodu tá pozícia sa ešte zhoršovala. Sme v období, keď máme čo zlepšovať. Inými slovami, možno sa dajú veci len zlepšiť, nakoľko z hľadiska dôveryhodnosti tak ako nás odborníci a napríklad v tomto odborníci z podnikateľského sektoru vnímajú, tak môžme opatrenia robiť len také, ktoré už naozaj budú veci len naprávať.

    Ja v tomto vidím a mám veľkú dôveru k ministrovi spravodlivosti, ktorý sa nikdy neukvapí k povrchným politickým gestám, ale ktorý bude zodpovedne pripravovať legislatívu tak, ako sa patrí. Verím, že sa nezopakuje obdobie dvoch ostatných rokov minulej pravicovej vlády, keď ste presadzovali legislatívu, ktorá neúmerne zasahovala do nezávislosti justície, a legislatívu, ktorou ste preukazovali, dámy a páni z opozície, že ste chceli a nemali čisté úmysly voči justícii, ale chceli ste si ju politicky podmaniť, ovládnuť.

    Hovorím napr. o voľbách do Súdnej rady. Ústavný súd na naše podanie na Ústavný súd vo veci nesúladu novely zákona o sudcoch pozastavil účinnosť k zmene volieb do Súdnej rady, kde ste si namiesto jedného volebného obvodu celého Slovenska rozparcelovali Slovensko na osem kusov, osem volebných obvodov, kde ste zmenili dva, tri mesiace pred voľbami podmienky voľby do Súdnej rady. Kto to spravil? Ja chcem povedať, dámy a páni, boli ste to vy, kto ste inštalovali Súdnu radu v období ´98 - 2002. Vy ste budovali samosprávu v súdnictve, a teraz sa vám nepáči? Keď ste zistili, že sa to možno nevyvíja vo váš prospech, po tom všetkom hašterení, tak ste si menili za ministrovania pani poslankyne Žitňanskej, v tom období ešte aj voľby do Súdnej rady tak, aby ste si podchytili nejakých členov aj zo Súdnej rady z oblasti justície. Prečo? Veď sa hovorilo, že podmienky pred voľbami, tesne pred voľbami sa meniť nechcú.

    Čo tým chcem povedať? Bolo veľké množstvo protiústavných zákonov, štyri alebo päť, právnym predpisom je účinnosť pozastavená ešte dodnes, Ústavným súdom z vášho dvojročného vládneho obdobia. Chcem ale tým povedať toľko, že nedal som sa vami presvedčiť a ani táto diskusia ma nepresvedčila o tom, že by ste to, že by ste to s justíciou mysleli dobre. Ja chcem vysloviť názor, že stále v tom cítim nedostatok vašej vlastnej sebarealizácie moci, v jednej z troch mocí, ktorá by mala byť od politikov nezávislá. Obávam sa, že všetky vaše úkony, ktoré ste robili aj vo vláde, ktoré robíte teraz, sú len o tom, že vy nemôžete mať vplyv v súdnictve, ktorý my nechceme.

    My chceme zachovať nezávislé súdnictvo ako jeden z garancií právneho štátu, ktoré bude mať ale aj zodpovednosť, ale so zodpovednosťou netreba vidieť zásahy do nezávislosti a politizáciu justície. Zodpovednosť každého jedného, aj v rámci justície ako jedného z troch pilierov moci v štáte, je treba vyvodzovať úplne inak.

    Dámy a páni, diskusia bola. Diskutovať sme diskutovali na politickej úrovni, verím, že kolegovia sú spokojní, lebo mnohí už odišli. Nevydržali do neskorších hodín, ktoré ešte možno povedať ako slušné hodiny, nevydržali ani predkladatelia, ale ja verím, že opozícia je s touto diskusiou spokojná aspoň na určitý čas, kým sa, si to nezmyslí znovu, ale chcem povedať, že vždy bol a vždy bude priestor na odbornú diskusiu. Tá by mala prebiehať častejšie. A tu chcem poprosiť, aby ste nerobili gestá, že neprídete na ústavnoprávny výbor, že má trvať 20 minút, nie. Ústavnoprávny výbor bol zvolaný tak, aby trval najmenej 45 minút a kedykoľvek, keď nezasadá plénum, je možné ústavnoprávny výbor, aby v rokovaní pokračoval.

    Nezamieňajte si demagógiu so skutočnými faktami a dokážte, že to myslíte úprimne a poďte odborne diskutovať. Je možné pripraviť veľké množstvo zmeny legislatívy, či už v oblasti procesných kódexov, alebo v oblasti, v oblasti aj hmotnoprávnych predpisov, ktoré posunú veci dopredu. Je možné vymyslieť veľké množstvo mechanizmov, ktoré zavedú väčšiu zodpovednosť aj v justícii, ale nebudú rušiť nezávislosť a nedovolia politické vplyvy, ktoré si možno ste si doteraz želali vy.

    Toľko asi. Chcem sa veľmi pekne poďakovať tým, ktorí vydržali túto diskusiu. A ešte na margo stavu v opozícii a na vaše vzájomné diskusie, by som si ako koaličný poslanec chcel dovoliť povedať na záver už len jedno. Ďakujem veľmi pekne, že ste takí, akí ste, a vydržte ešte tri a pol roka. Ďakujem.

  • To bolo záverečné slovo spravodajcu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ráno bodmi, ktoré sa týkajú inštitúcií a rozpočtov, štyroch inštitúcií na budúci rok.

    Ďakujem pekne, pán minister, ctené dámy a páni, príjemný večer, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 20.10 hodine.