• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, alebo už dobrý deň, lebo je po desiatej. Otváram trinásty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Číž, Goga, Chmel, Mihál, Varga.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ľudovít Kaník.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh je uverejnený ako tlač 277. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 278. Teraz prosím pána ministra životného prostredia Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom predkladaného vládneho návrhu zákona je prebratie ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75 z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách, tzv. integrovaná prevencia, a kontrola znečisťovania životného prostredia do slovenského právneho poriadku. Doterajšia právna úprava, to je zákon č. 245/2003 Z. z., sa javí z hľadiska množstva požiadaviek novej smernice o integrovanej prevencii ako nedostatočná a z toho dôvodu sa pristúpilo k vypracovaniu nového zákona. Predložený návrh novej právnej úpravy v oblasti integrovaného povoľovania zohľadňuje aj potrebu zmien v samotnom povoľovacom procese, vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Vzhľadom na rozšírenie okruhu povoľovaných činností a prevádzok, zvýšeniu objemu kontrolnej činnosti a vzhľadom na potrebu pravidelnej aktualizácie vydaných integrovaných povoľovaní je súčasťou vládneho návrhu zákona aj požiadavka na primerané personálne posilnenie výkonnej zložky štátnej správy, a síce Slovenskej inšpekcie životného prostredia o 40 nových zamestnancov, ktorí by mali zabezpečiť kvalitnejší priebeh povoľovacích konaní a minimalizáciu celkovej dĺžky konania. Predkladaný návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky 31. októbra 2012. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Róbertovi Pucimu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 78 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s rokovacím poriadkom na rokovanie dnešnej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 č. 278 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku za klub MOST - HÍD, pán poslanec Nagy József. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, dobré ráno. Som rád, že tento neľahký zákon sa dostáva pred Národnú radu, a chcem vopred avizovať, že klub MOST - HÍD tento zákon podporí, ale za podmienky, ak bude akceptovaný jeden malý, ale dôležitý pozmeňovací návrh. Možno sa dostáva málo pozornosti tomuto zákonu o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, ale bude mať významný vplyv na tri sféry nášho života.

    Po prvé, ako najdôležitejšie je to zlepšenie životného prostredia, ochrany životného prostredia. Po druhé, bude to mať vplyv na hospodársky rozvoj v jednotlivých regiónoch. A po tretie, je to aj vytvorenie civilizovanejších administratívnych postupov pri povoľovaní prevádzok. Myslím tým najmä udržanie práva účasti aktívnej verejnosti pri takých závažných rozhodnutiach, ako sú povoľovanie skládok, spaľovní alebo energetických zariadení. Som rád, že počas pripomienkového konania ministerstvo akceptovalo závažné pripomienky tretieho sektora, aby sa významné informácie o prevádzke, ktoré majú vplyv na životné prostredie, ani v povoľovacom konaní nemohli byť utajené. Som rád, že ministerstvo životného prostredia zapracovalo tieto pripomienky, lebo pôvodný návrh bol v rozpore nielen so slovenskou, ale aj s európskou judikatúrou.

    Neviem, vážení kolegovia, či viete, ale pôvodný návrh zavádzal povinnosť pre inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa museli byť v povoľovacom konaní utajené významné informácie o jeho prevádzke. Utajené aj také zásadné pre okolie a životné prostredie významné informácie, ako sú bežné prevádzkové podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia správnych orgánov, napríklad územné rozhodnutie, čo určite nemá nič spoločné s nejakými technologickými patentmi. Som rád, že bol akceptovaný aj návrh, aby inšpekcia životného prostredia bola povinná upovedomiť účastníkov konania, že ak nepožiadajú o ústne pojednávanie, tak ho nezvoláva. Ústne pojednávanie je dôležitým medzníkom v konaní o povoľovaní, lebo potom už účastníci konania nemôžu uplatniť žiadne svoje pripomienky.

    Prečo je to všetko také dôležité? Lebo dennodenne sa odvíjajú boje na uliciach a v médiách proti rôznym skládkam, vodným elektrárňam či zlatým baniam. Namiesto inštitucionalizovaného rozhodovania so zapojením verejnosti sa rozhoduje často emotívne a často sa rozhoduje aj politicky a pod tlakom, a nie na základe odborných argumentov a jasných pravidiel pre verejnosť. Ulica a mediálny tlak by mali ostať posledným záchranným kolieskom, a nie každodenným pracovným nástrojom. Ale pozor, nejde tu len o záležitosti miestneho či provinčného charakteru. Dobre vieme, že ešte stále máme na krku spor na Európskom súdnom dvore pre vylúčenie verejnosti vo veci stavebného povolenia na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce 2.

    Vážení kolegovia, ďalšou vážnou zmenou je podľa vzoru a pod tlakom Európskej únie, že si Slovensko nastavuje prísnejšie normy pre znečisťovateľov, čo je záujmom všetkých našich občanov. Preto som rád, že podnikateľská sféra tieto povinnosti akceptovala. Jedinú vec, čo vyčítam tomuto zákonu, je zásadná pripomienka celého priemyslu, s čím sa stotožňujem aj ja sám, a to je problém oddelenia stredného konania od konania IPKZ. Ide nám o odstránenie duplicity pri podávaní žiadosti. Vláda deklaruje na jednej strane, že má snahu znižovať byrokraciu a zlepšovať podnikateľské prostredie, ale po novom nestačí, že žiadateľ podá žiadosť na stavebný úrad s pripojením substanoviska od ostatných orgánov. Síce stavebný úrad to prepošle potom na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ale dnes je to tak nastavené, že inšpekcia životného prostredia znova pošle na všetky tieto organizácie a úrady žiadosť o tie isté substanoviská, ktoré už raz vydali pre žiadateľa. A nejde tu o dvojúrovňovú kontrolu, ktorú by sme mohli predpokladať, keďže odborné stanoviská by mali vydávať tie isté organizácie, to znamená by mali znieť asi rovnako. Ide len o zbytočnú administratívu, čo enormne predlžuje termín vydávania povolenia, čo ale predpokladám, že nebolo zámerom predkladateľa. Preto avizujem, že inak dobre pripravený zákon náš klub podporí, ak, pán minister, budete akceptovať pozmeňujúci návrh na odstránenie tejto drobnej duplicity. Pozmeňujúci návrh predložíme v druhom čítaní v parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.

    Návrh vlády je pod tlačou 273. Správa výboru má tlač 273a.

    Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova a uveďte návrh vlády a odôvodnite tento návrh.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier upravuje spoluprácu štátov Európskej únie a Ukrajiny v cezhraničných povodiach. Dodatok k dohovoru z roku 2003 umožňuje pripojiť sa aj štátom mimo regiónu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ak sú členskými štátmi Organizácie Spojených národov. Táto skutočnosť bola premietnutá ako dodatok k čl. 25 a 26 Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Dodatok nadobudne platnosť, ak ho prijmú dve tretiny zmluvných strán dohovoru. Prijatie dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier je dôležitý pre štáty mimo priestoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktoré chcú svoje cezhraničné problémy riešiť na základe osvedčeného medzinárodného dohovoru.

    Dodatok k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier bol predmetom rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a bol schválený bez pripomienok. Verím, že predložený dodatok k dohovoru schválite a postúpite do tretieho čítania, čím Slovenská republika vyšle pozitívny signál krajinám mimo členských štátov Európskej únie.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Teraz poprosím určeného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Jána Mičovského, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • 10.

    Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás zoznámil so správou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v tejto veci. Znie nasledovne:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 257 zo 6. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, v tlači 273, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 23. novembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier dňa 20. novembra 2012. Uznesením č. 68 z 20. novembra 2012 s návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predloženého návrhu a uznesením č. 83 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a poveril poslanca Jána Mičovského vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Toľko znenie správy nášho výboru.

    A dovoľte, aby som v tejto súvislosti predložil vám aj znenie návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, v tlači 273. Uznesenie znie nasledovne: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Toľko slová návrhu na uznesenie.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu. Vy sa hlásite?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Dovoľujem si, ďakujem veľmi pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Len veľmi spontánne, dovolím si zareagovať na to, že ako obyvateľ východného Slovenska a milovník krajiny nielen horskej, ale aj nížinnej chcem povedať, že považujem znenie tohto dohovoru za veľmi správne, pretože ak si rozmeníme slová tohto dohovoru na drobné, tak vlastne týka sa nás to pomerne bezprostredne v tom, že jedinou krajinou, ktorá nie je členom Európskej únie a hraničí so Slovenskom, je Ukrajina. A práve mnohé skúsenosti s vodným tokom rieky Uh, ktorý síce v podstate, keby sme povedali, možnože pramení, jeden z jeho zdrojov je aj na území Slovenska, ale prechádza potom Ukrajinou, prináša v období povodní, ale aj v období kľudného vodného režimu na územie Slovenska množstvo vecí, ktoré by vodné toky obsahovať nemali. Takže považujem v tejto súvislosti z praktického pohľadu tento návrh rozšírenia na krajiny, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, za veľmi dôležitý aj práve z pohľadu Slovenskej republiky a osobne ho vítam. Ďakujem, len toľko.

  • Na vystúpenie pána spravodajcu nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru.

    Návrh vlády je uvedený ako tlač 278. Správa výboru má tlač 278a. A do tretice prosím pána ministra životného prostredia Petra Žigu, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným materiálom sa navrhuje, aby Slovenská republika prijala dodatky k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru, ktorými sa do Štokholmského dohovoru zaraďuje desať nových látok. Tieto dodatky prijala konferencia zmluvných strán Štokholmského dohovoru na 4. a 5. zasadnutí zmluvných strán, ktoré sa ukončili a uskutočnili v Ženeve 4. a 8. mája 2009 a 25. až 29. apríla 2011. Zároveň sa navrhuje zjednodušiť postup prijímania dodatkov k prílohám A, B a C dohovoru, a to zrušením osobitného vyhlásenia, podľa ktorého nadobudnú dodatky k prílohám A, B a C dohovoru platnosť až na základe uloženie listiny o ich prijatí. Po zrušení tohto vyhlásenia nadobudnú dodatky platnosť jeden rok od dátumu oznámenia o ich prijatí depozitárom dohovoru.

    Návrh na prijatie dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach a zrušenie vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poprosím vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o schválenie predloženého materiálu. Ďakujem pekne.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Teraz poprosím určenú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Magdu Košútovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 273 z 9. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 23. novembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetný návrh dňa 20. novembra 2012. Uznesením č. 67 z 20. súhlasil s návrhom Národnej rady a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru, tlač 278. Gestorský výbor prerokoval túto správu o predmetnom návrhu a uznesením č. 82 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte rozpravu.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, ďakujem. Pani spravodajkyňa tiež. Prajem vám pekné sviatky.

    V rokovaní 11. schôdze pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 530/20203 o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 229. Spoločná správa výborov má tlač 229a. Teraz prosím pána ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladám v zmysle legislatívneho plánu úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám o obchodných transakciách v prepracovanom znení a tiež ako aj reakcie na podnety aplikačnej praxe. Predmetná smernica bola prijatá v rámci iniciatívy komisie Európskej únie, nazvanej small business act, ktorá identifikovala ako kľúčovú úlohu malých a stredných podnikov z hľadiska konkurencieschopnosti hospodárstva Európskej únie. Zároveň iniciatíva pomenovala ako najväčší problém skutočnosť, že malé a stredné podniky v čase globálnej krízy nedisponujú účinným prístupom k financiám, čo ich častokrát vedie do platobnej neschopnosti.

    V nadväznosti na uvedené sa v dôsledku transpozície smernice navrhujú do právneho poriadku Slovenskej republiky prebrať ustanovenia, ktoré sú spôsobilé založiť predpoklad pre zlepšenie platobnej disciplíny. Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 28. septembra tohto roku. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne v súlade aj s právom Európskej únie.

    Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu dňa 27. novembra. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 7, s návrhom schváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade schváliť vládny návrh zákona.

    Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, poslankyni Lucii Žitňanskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2012 č. 265 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčal schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2012 č. 128. Schôdza Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti bola zvolaná na 20. novembra 2012. Výbor o predloženom návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne, s návrhom schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 27. novembra 2012 pod číslom 152. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, poprosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Otváram rozpravu, do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Maroša Kondróta.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľujem si podať pozmeňujúci návrh poslanca Maroša Kondróta k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: "Čl. III - Zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. sa mení takto: V § 13 odsek 3 znie: Odsek (3) "Na majetok, ktorý tvorí letiskovú infraštruktúru malého letiska, ktoré prevádzkuje letisková spoločnosť, nemožno zriadiť záložné právo ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov letiskovej spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby a nemožno ho previesť do vlastníctva iného ako štátu alebo letiskovej spoločnosti. Majetok, ktorý tvorí letiskovú infraštruktúru malého letiska, ktoré prevádzkuje letisková spoločnosť, nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou." Zároveň je potrebné vloženie nového článku premietnuť aj v názve zákona.

    Doterajší článok III sa prečísluje. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava § 13 ods. 3 zákona č. 136/2004 Z. z. svojím zámerom vychádza z čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe predmetného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky môže byt' zákonom ustanovené, ktorý majetok, okrem majetku uvedeného v čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nevyhnutný pre zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Z hľadiska dopravy a zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia Slovenskej republiky je veľmi dôležité, aby obyvatelia Slovenskej republiky a Slovenská republika mali k dispozícii sieť letísk, ktoré sú využiteľné pre oblasť civilného letectva, ako aj vojenského letectva, ale predovšetkým je vďaka nim možné zabezpečiť dopravné spojenie nielen vtedy, keď je možné využiť aj iné spôsoby dopravy, ale najmä vtedy, ak z rôznych dôvodov (napr. havárie, prírodné katastrofy, vojna a pod.) nie je možné zabezpečiť spojenie či zásobovanie daného územia inými spôsobmi dopravy. Z tohto dôvodu je cieľom navrhovanej úpravy zabezpečiť ochranu pred nežiaducim nakladaním s letiskovou infraštruktúrou, ktoré by mohlo viesť k tomu, že by ju nebolo možné využiť na uvedené účely. Zároveň treba uviesť, že Slovenská republika má k dispozícii širokú sieť letísk a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, keby letiská, ktoré sú už vybudované, a nie je teda nutné vynakladať veľmi veľké finančné prostriedky na ich výstavbu, by v budúcnosti neslúžili na účel, na ktorý boli vybudované. Zámerom navrhovanej úpravy nie je ochrana všetkého majetku tvoriaceho letiská, ich súčastí a príslušenstva, ale len najdôležitejšej časti tohto majetku, ktorými sú najmä vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie dráhy, odbavovacie plochy a pozemky pod nimi, pretože táto časť majetku je potrebná pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia Slovenskej republiky, na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov a na obranu štátu.

    Ďakujem pani predsedajúca, skončil som.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je faktická poznámka, teraz sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne.

    Páni poslanci Miškov, Košútová, Madej, Kadúc. Tak ešte raz: Miškov, Košútová, Madej, Hudacký, Kadúc. Piati poslanci, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Miškov.

  • Príjemné dobré ráno, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, poslankyne a poslanci. Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava znie nasledovne.

    V čl. I v bode 6. sa v § 263 v ods. l číslovka "386" nahrádza slovami "386 ods. 2, § 387".

    V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:

    ,,11. § 386 znie: "§ 386 odsek (1) Účastníci vzťahov upravených týmto zákonom sa môžu dohodnúť na vzdaní sa alebo obmedzení nároku na náhradu škody aj pred porušením povinnosti, ktoré k takej škode môže viesť. Odsek (2) Pred porušením povinnosti, z ktorej môže škoda vzniknúť, sa nároku na náhradu škody nemožno vzdať ani len z časti, ak bola škoda spôsobená úmyselne. Náhradu škody podľa tohto odseku nemôže súd znížiť."." Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava odstraňuje výkladové pochybnosti o možnosti zmluvnej úpravy rozsahu náhrady škody. Tieto plynú zo skutočnosti, že aj keď súčasné znenie § 386 Obchodného zákonníka vylučuje vzdanie sa nároku na náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti (tiež v zmysle § 574 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje rozsah náhrady škody, je dispozitívne, z čoho plynie právo zmluvných strán si tento rozsah dohodou upraviť. V odbornej literatúre jasne prevláda názor, že aj keď sa náhrady škody nie je možné celkom vzdať, čomu zodpovedá súčasné znenie ustanovenia § 386 Obchodného zákonníka, je možné ju dohodou upraviť, teda aj obmedziť na primeranú mieru, ktorá nie je úplne vzdaním sa nároku na náhradu škody. Uvedená interpretácia zodpovedá aj úprave zmluvnej pokuty, ktorá zo zákona obmedzuje náhradu škody na rozsah dohodnutej zmluvnej pokuty. V súlade s princípom jednotnosti práva je preto žiaduce, aby sa obmedzenie náhrady škody dalo dohodou upraviť nielen prostredníctvom zmluvnej pokuty, ale aj výslovnou dohodou tak, ako to navrhuje predložený zákon. Obdobná úprava bola nedávno prijatá v Českej republike, čo z hľadiska rozhodovacej činnosti slovenských súdov môže mať ten efekt, že doteraz prijímaná doktrína možnosti zmluvnej úpravy rozsahu náhrady škody by mohla byť spochybnená argumentáciou, že slovenská úprava je odchylná, a teda takú zmluvnú úpravu rozsahu náhrady škody nepripúšťa. Inštitút zmluvného obmedzenia rozsahu náhrady škody je bežným európskym štandardom, ktorý odráža zvyšujúcu sa rozmanitosť obchodno-právnych vzťahov. Zároveň plne rešpektuje zmluvnú voľnosť' v obchodno-právnych vzťahoch. Je potrebné upozorniť, že takúto dohodu, ktorou sa vylúči alebo obmedzí náhrada škody ešte pred porušením povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi v prípade, že je zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, bude neplatná z dôvodu, že pôjde o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, konkrétne § 53 ods. 4 písm. c) a d) Občianskeho zákonníka, na základe ktorých sú vyslovene zakázané podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by vylučovali alebo obmedzovali práva spotrebiteľa pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za škodu alebo za vady alebo zodpovednosť dodávatel'a za konanie alebo opomenutie, ktorými sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví. Pričom netreba zabudnúť na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, a to aj bez ohľadu na to, či sa uzatvára podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážené kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej, Tibora Lebockého, Ľuboša Martináka, Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 229. V čl. I siedmom bode sa na konci § 340a ods. 1 pripája táto veta:

    "Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.".

    Odôvodnenie: Doplnenie sa navrhuje z dôvodu prijatia zákona č. 362/2002 Z. z. o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov, ktorým sa ustanovuje osobitná lehota splatnosti na úhradu kúpnej ceny pre potraviny v obchodných vzťahoch (§ 3 ods. 2).

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, ja nebudem predkladať žiaden pozmeňovací návrh, skôr chcem v tom tak trochu pozitívnom slova zmysle reagovať vlastne na predložený návrh, ktorý už je teda v druhom čítaní a ktorý, myslím si, že na jednej strane podstatne rieši tú situáciu, ktorá je na Slovensku v súvislosti s platobnou disciplínou až hrozivá. Sú to, samozrejme, tie vzťahy, ktoré doslova zhoršujú podnikateľské prostredie, predovšetkým medzi podnikateľskými subjektmi. A na druhej strane aj medzi subjektmi verejnej správy a podnikateľskými subjektmi. Minimálne reagujem na tie okolnosti a na tie problémové záležitosti, ktoré sa týkajú dosť často práve projektov, ktoré sú financované z verejných zdrojov a ktoré idú cez verejné obstarávanie, a vieme dobre, aké problémy skutočne vznikajú. Ja som pred časom prišiel s návrhom zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý reagoval do určitej miery na tieto problémy, bohužiaľ, tento návrh zákona neprešiel, ale v každom prípade som rád, že v tomto návrhu zákona sa niektoré veci tam objavili.

    Takže vcelku, nehovorím, že je to ideálne, nehovorím, že je to vynikajúce, ale myslím si, že sme na dobrej ceste, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie aj prostredníctvom lepšej úpravy zmluvných vzťahov a z toho vyplývajúcich súvislostí, potom aj hradenie záväzkov jednotlivými subjektami, ktorých sa aj tento návrh zákona dotýka. V tomto návrhu zákona ide hlavne o implementáciu smernice Európskeho parlamentu, ale čo je veľmi dôležité, takisto sa reaguje aj na európskej úrovni prijatý tzv. small business act, ktorý poukazuje na práve tieto problémy, ktoré som pred chvíľou spomínal. Som rád, že predovšetkým subjektom verejnej správy alebo teda verejného práva, ako sú pomenované v tomto návrhu zákona, sa znižuje alebo určuje doba splatnosti tridsať dní. Dosť často narážam v tejto súvislosti na oneskorenie platby práve subdodávateľom v rámci týchto verejných projektov. No a šesťdesiat dní medzi podnikateľskými subjektami, ktoré sú takisto dosť často prekračované, podľa určitých štatistík dokonca každá desiata faktúra je uhrádzaná až po dobe splatnosti deväťdesiat dní, čo jednoznačne ohrozuje jestvovanie alebo fungovanie obyčajne malých podnikov, a ktoré neprispievajú k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a zvyšujú druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá sa potom prevaľuje až do takej miery, že množstvo podnikov, predovšetkým malých podnikov, potom musí vyhlásiť konkurz.

    Takže, aby som to tak zhrnul, som veľmi rád, že tento návrh zákona tu je, aj keď je tu viac ešte nedoriešených vecí. Niektoré ustanovenia nie sú celkom jasné, predovšetkým, čo sa týka nekalých zmluvných podmienok aj nekalej obchodnej praxe, som zvedavý, ako sa skutočne v obchodnej praxi budú prejavovať takéto výklady potom v prípade nejakých sporov, ale na druhej strane už aj toto je pokrok, ktorý oceňujem.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka. Teraz dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Kadúcovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pani predsedajúca, k samotnému návrhu nemám nejaké zásadné pripomienky, aj keď mimo iného ma trošku vyrušil návrh pána poslanca Kondróta, keď sa dopĺňa nový článok a opäť ide trošku o obchádzanie legislatívneho procesu a mrzí ma, že sa s tým nebudem môcť oboznámiť dostatočne, preto zrejme ja aj odporučím svojim kolegom, pôjdeme proti.

    Ale k tomu som nechcel. Chcel by som predložiť doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý je v zásade totožný s tým, čo predkladá pán predseda výboru, ústavnoprávneho výboru pán Madej, avšak tento návrh sa oproti tomu návrhu, ktorý pôjde teda po mne, mení alebo zvyšuje mieru právnej istoty oproti tomu, čo bude predložené. Ja si ho dovolím prečítať a následne potom zdôrazním kde sú tie zásadné zmeny.

    Takže týmto si dovoľujem predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229. To, čo som pomenoval, sa mení takto:

    Po prvé. V čl. I sa vkladajú nové body, ktoré znejú:

    "V § 127a odsek 3 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť osvedčená notárom, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a odseku 2."

    V § 132 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f) i), j)" a odsek 2: "Pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť osvedčená notárom." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Po druhé. V čl. I bode 11 sa § 768k dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

    "(4) Ak sa podľa § 127a ods. 3 a § 132 ods. 1 vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu a valné zhromaždenie sa uskutočnilo alebo rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté pred 1. februárom 2013 a návrh na zápis mien do obchodného registra bol podaný do 1. apríla 2013, pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka nemusí byť osvedčená notárom."

    K odôvodneniu. Tu by som rád uviedol, že odôvodnenie bude, alebo väčšia časť bude rovnaká ako návrh, ktorý príde po mne. Preto si dovolím zdôrazniť iba časť, ktorá je odlišná, a to je, že pravosť podpisu musí byť osvedčená notárom, a teda nie notárom alebo matrikou, ale iba notárom. Tie dôvody sú v zásade tri. Vzhľadom na dôležitosť a povahu týchto rozhodnutí, ktoré som uviedol, sa vyžaduje výlučne notárske osvedčenie podľa § 58 Notárskeho poriadku z dôvodu podstatne inej povahy, povahy overenia notárom a obvodným úradom, resp. matrikou podľa zákona 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov. Notárska komora totižto vedie centrálny informačný systém, prostredníctvom ktorého je možná spätná verifikácia obsahu alebo teda popisu listiny, čo je v tomto prípade veľmi dôležité a veľmi ťažko obíditeľné naproti tomu, ako je to pri matrikách.

    Po druhé. V zmysle § 11 ods. 3 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, ktorým sa vydáva kancelársky poriadok pre notárov, sa verejná listina notára skladajúca sa z niekoľkých listín alebo listov pevne spojí a to tak, že sa, že sa zošijú trikolórou. Trikolóra pritom môže byť nahradená pevnou šnúrkou, voľné konce sa prekryjú uzáverou opatrenou štátnym znakom, prípadne otlačkom úradnej pečiatky notára. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné zameniť jednotlivé listy, na rozdiel od osvedčenia matrikou.

    Tu by som si dovolil ešte uviesť, že v praxi sa stalo niekoľkokrát, zjednoduším to, že matrika osvedčila pravosť podpisu na blanko listine a táto listina následne bola pripojená napríklad ku kúpnej zmluve na nehnuteľnosť. A kataster to bez akýchkoľvek problémov zapísal. Už samotný súdny spor, ak sa nemýlim, je stále ešte otvorený a trvá už niekoľko rokov. Toto sa pri notároch stať nemôže, pretože oni tieto listiny pevne zväzujú.

    Tretím dôvodom, tretím dôvodom je úplne základný problém, čo teda absentuje v slovenskom právnom poriadku v Slovenskej republike ako takej, a to je obmedzený, resp. nižší rozsah zodpovednosti matrikára alebo matriky v porovnaní s notárom. Matrikár v zásade má naozaj nižšiu zodpovednosť ako ten notár. Preto, poviem to tak ľudsky, že môže si dovoliť viac ako notár. Notár v prípade, ak by takto pochybil, stratí úrad, stratí svoje živobytie. V prípade matrikára tieto následky nie sú až takéto, takéto zásadné.

    Tu by som rád ešte uviedol, že ja súhlasím s tým, aby sme, predpokladám, že argumentácia pána predsedu Madeja, ktorý predloží ten návrh, bude taká, že preťažujeme alebo protežujeme notárov oproti iným, ale tuto my reagujeme na situáciu, keď sa vyskytol jeden prípad, keď sfalšovaním podpisu došlo k prevádzaniu hnuteľného majetku na iné osoby z pozície štatutára. A domnievam sa, že ak niekto dokáže, je odborne zdatný tak, že vie ako, ako zmeniť konateľa, ako sfalšovať ten podpis, tak obísť alebo spraviť toto isté cez matriku nebude pre neho žiadny problém. Preto navrhujem, aby sme to spravili prostredníctvom notárov, výlučne prostredníctvom nich a v budúcnosti, ak sa chceme baviť o tom, aby to bolo stále zrovnoprávnené, bavme sa a upravme možno tie skutkové okolnosti, za ktorých matrikári osvedčujú pravosť podpisu. V súčasnosti tá úprava je nedostatočná a človek si dokáže na matrike overiť akýkoľvek podpis aj s cudzím občianskym preukazom. Toto je proste prax a realita.

    Preto, vážené dámy, vážení páni, panie poslankyne a páni poslanci, vás týmto prosím o podporu. Ďakujem.

  • Pán poslanec, prosím vás, odovzdajte pani poslankyni pozmeňujúci návrh, a ja vás, pani spravodajkyňa, sa chcem opýtať, lebo mám informáciu, že tam nie je pätnásť podpisov. Môžete ho skontrolovať a povedať, či je tam tých pätnásť podpisov, alebo nie?

    Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR

    Nie je pätnásť podpisov.

  • Žiaľbohu, pán poslanec. Takže vystúpili ste, predložili ste pozmeňujúci návrh, ale bez pätnástich podpisov, to znamená, že nie je to platné predloženie pozmeňujúceho návrhu.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na predmetné vystúpenie. Myslím si, že ja som chcel sa tiež spýtať, práve na to, že či to má pätnásť podpisov, lebo nebolo nám to rozdané do lavíc a už to bolo pani predsedajúcou vysvetlené. Ja chcem reagovať na to, nemyslím si, že je to správne, to, čo je z tvojho pohľadu, Miro, navrhované, z jedného dôvodu. Zmluvy o prevode obchodného podielu môžu overovať i matriky ako také a čo sa týka rozhodnutia jediného spoločníka, potom by nemohli? Ja som toho názoru, že pokiaľ tu máme zavedený systém, že sú uznané teda overenia podpisov nielen notármi, ale aj matrikami, poprípade teda obvodnými úradmi, tak ten systém treba rešpektovať ako taký a pokiaľ môže teda zmluvu o prevode obchodného podielu niekto overiť na matrike, tak z tohto dôvodu si myslím, že aj to rozhodnutie jediného spoločníka by malo byť možné, teda jeho podpis, overiť aj na matrike.

    Ten argument, že sa to dá ľahšie rozspinkovať alebo rozviazať, no, dovolím si upozorniť, ja to, samozrejme, som to nikdy nerobil, ale z počutia, že aj zviazaná listina notárom sa dá pekne doplniť a sfalšovať tým spôsobom, že nad parou sa vyslovene tá nálepka rozlepí, vyberie sa listina, vloží sa to naspäť a potom sa to zalepí. Čiže aj nad parou viete rozviazať listinu, ktorá je zviazaná notárom ako takým. Čiže nemyslím si, že tento návrh má ratio, a preto dovolím si poukázať, že ja osobne podporím návrh, s ktorým príde pán poslanec Madej, pri ktorom som spolu s pani poslankyňou Vittekovou ja predkladateľom, a sme toho názoru, že by to mala byť listina úradne osvedčená, kde bude sa rešpektovať i osvedčenie matrikou a obvodným úradom. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, ak som vás tým urazil, že som vás zdržoval, to ma mrzí. Ja len som sa pokúšal poukázať na niečo, čo je tu naozaj problém. A Tóno, budem taký, taký ľudskejší, nemáš pravdu. Tento návrh práve je pragmatický a podľa mňa sa spamätáš vtedy, keď budeš mať jedného dňa svoju eseročku a príde niekto, Ferko z Hornej Dolnej a na matrike v Hornej Dolnej osvedčí tvoj podpis, tvoj podpis s tvojím občianskym a potom ti niekto prevedie podiely alebo zmení konateľa. Zmení niekoho iného a bude robiť, čo chce. Môj návrh, ja som si vedomý, že nemal podpisy, ale v dobrej viere, aby, aby sme ten súčasný stav, ktorý je, ktorý je kritický, kedy takáto situácia vznikla a išlo o milióny, sa stala, aby sme to proste odstránili, nato sme tu. Presne na toto sme tu, aby sme odstraňovali tie nedostatky, ktoré sú a ktoré má ten náš právny poriadok. Tu vy ste to potopili, nech sa páči, ale ešte raz, ak ti niekto toto spraví, jedna osoba v spoločnosti, potom mi povedz, či som nemal pravdu, či to nebolo pragmatické.

  • Pán poslanec, mňa ste vôbec neurazili, ja som vám len povedala, že treba prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý má pätnásť podpisov, takže si myslím, že si nebudeme tu vysvetľovať. Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol aj ja ohlasovaný pozmeňovací návrh k novele Obchodného zákonníka. Zopakujem možno úmysel, ktorý tu už bol spomínaný, ten dobrý úmysel v dobrej viere máme všetci spoločný a osobne si myslím, že toto riešenie, ktoré prinášame do Obchodného zákonníka, tak je na tento čas dostačujúce a skutočne posunie právnu istotu v korporátnych veciach dopredu. Bolo tu spomínané a riešili sa prípady, keď práve pri pôsobnosti valného zhromaždenia rozhodnutia jediného spoločníka podľa súčasne platného právneho stavu nevyžadujú na podpise tejto listiny, ktorá nahradzuje rozhodnutie valného, rozhodnutie jediného spoločníka nahrádza rozhodnutie valného zhromaždenia, sa nevyžaduje úradne osvedčený podpis, teda nevyžaduje sa ani osvedčenie podpisu notárom, ani matričným úradom. Práve z tohto dôvodu sa vyskytli prípady, keď jednoduchý, obyčajný podpis spoločníkom jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným bol sfalšovaný. Vzhľadom k tomu, že takýmto rozhodnutím jediného spoločníka, ktoré je vydané pri pôsobnosti valného zhromaždenia, je možné ustanoviť nového konateľa a vlastne ustanovenie nového konateľa štatutárneho orgánu má konštitutívne účinky samotným rozhodnutím, novoustanovený konateľ je spôsobilý, procesne spôsobilý, podať návrh do obchodného registra na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri. Práve už novoustanoveným konateľom, ktorý bol v tomto prípade, bola osoba, ktorá týmto svojím konaním síce naplnila skutkovú podstatu niektorých trestných činov, ale len pri jej podpise, teda pri návrhu na zápis do obchodného registra sa vyžadoval úradne osvedčený podpis. Nie pri podpise toho, kto túto osobu ustanovil do funkcie štatutárneho orgánu, teda konateľa.

    V tom spočíva problém a nedostatok súčasnej právnej úpravy, keď je možné akúkoľvek osobu na základe rozhodnutia, ktoré, pri ktorom sa nevyžaduje úradne osvedčený podpis, ustanoviť do funkcie štatutárneho orgánu, ktorá s touto spoločnosťou môže urobiť, uskutočniť právne úkony, už ktoré sú platné a záväzné vo vzťahu k tretím osobám vzhľadom na to, že táto osoba sa zapíše do obchodného registra.

    Navrhovanou úpravou, a tu si dovolím vlastne odôvodniť pozmeňovací návrh, ktorý na záver prečítam, máme záujem riešiť a posilniť právnu istotu v tom, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia sa bude z hľadiska podpisu jediného spoločníka a úradne osvedčovať pravosť tohto podpisu. Práve pri dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným, akým sú zmena konateľa, vymenovanie prokuristu, zmena výšky základného imania, zrušenie spoločnosti alebo zmena jej právnej formy, alebo predaj podniku, to sú dôležité veci, kde rozhodnutie jediného spoločníka v písomnej forme bude musieť byť opatrené podpisom s úradne osvedčeným, s úradným osvedčením.

    A pokiaľ sa teraz bavíme a vyvstali tu otázky, že či úradne osvedčený podpis má byť úradne osvedčený notárom, alebo matričným úradom, tak ja si položím niekoľko otázok. V prvom rade, z hľadiska Obchodného zákonníka, Obchodný zákonník pripúšťa tento dualizmus aj z hľadiska špeciálnych právnych úprav a pripúšťa, že úradne osvedčené podpisy sa vyhotovujú či už notárom, alebo osvedčujú, legalizácia notárom alebo príslušným štátnym orgánom, v tomto prípade najčastejšie matričnými úradmi. Pokiaľ tento dualizmus je v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka, tak osobne si myslím, že nie je dobré, aby sme zvýhodňovali len jednu formu úradného osvedčenia, a to len osvedčenie podpisu príslušnými notármi. Nemyslím si, že by to bolo správne, keď v jedných ustanoveniach máme oboje a v druhom ustanovení by sme zavádzali len výlučne osvedčenie notárom. Zaváňa mi to trošku aj istou stavovskou, stavovským zvýhodňovaním, keď stále existuje možnosť dualizmu a zvýhodňujeme len jednu formu osvedčovania.

    Pokiaľ sa bavíme o právnej istote, tá právna istota sa práve zavádza tým, že v súčasnosti sa úradné osvedčenie nevyžaduje, pravosti podpisu. Zavádzanou právnou úpravou sa vyžadovať bude, samozrejme, jednou alebo druhou formou. Keď si porovnáme právnu istotu úradného osvedčenia notárom a keď si porovnáme úradné osvedčenie matričným úradom alebo príslušným štátnym orgánom, dovolím si vysloviť presvedčenie, že, samozrejme, notár eviduje elektronicky podpisy, ale tak či tak, rovnako ako matričný úrad nezodpovedá za obsah listiny. Eviduje podpis. Podpisujete sa do knihy podpisov tak u notára, ako aj na matričnom úrade. Evidencia sa možno na matrikách vyhotovuje len písomne, ale tak či tak je povinnosť evidovať. To, že je to evidencia elektronicky nad rámec, je síce pravda, ale z hľadiska právnej istoty je to irelevantné.

    Pokiaľ sa bavíme o tom, akým spôsobom sú zväzované listiny u notára a akým spôsobom na príslušných orgánoch štátnej správy, respektíve na matričných úradoch, tak tam vidím trošku rozdiel. Spôsob spájania osvedčovacích doložiek u notárov a u, na matričných úradoch, ale práve to je dôvod, aby sme tento dualizmus v Obchodnom zákonníku zachovali a posilnili, respektíve nejakým spôsobom zabezpečili, aby osvedčovacie doložky, ktoré sú vyhotovované na matričných úradoch, boli rovnako nezlučiteľne spojené s listinami presne podobne ako notárske osvedčovacie doložky, hoci aj v tomto si môžeme povedať, že sú ešte ďalej rezervy.

    Vzhľadom na uvedené si dovolím povedať, že právna úprava je pozitívnym krokom vpred. Zabezpečí právnu istotu v korporátnych veciach práve kvôli tomu, že zabezpečí vlastníkom spoločnosti väčšiu istotu v tom, že budú ovládať spoločnosť a údaje, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, budú zapísané len na základe ich vôle a nie vôle niekoho iného, kto nemá právo nakladať s ich spoločnosťami.

    Dovoľte mi preto, aby som predniesol pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tlač 229, nasledovne:

    Prvý bod. "V článku I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:

    Bod 3. "V § 127a ods. 3 v prvej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2."

    Bod 4. "V § 132 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená." Ostávajúce body sa primerane prečíslujú."

    Bod 2. "V článku I bode 1 sa navrhovaný § 768k dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "Ods. 4. Ak sa podľa § 127a ods. 3 a § 132 ods. 1 vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu a valné zhromaždenie sa uskutočnilo alebo rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté pred 1. februárom 2013 a návrh na zápis zmeny do obchodného registra bol podaný do 1. apríla 2013, pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka nemusí byť úradne osvedčená."."

    Toľko pozmeňovací návrh. Jeho hlavné dôvody som odôvodnil v úvodnom preslove. Ešte si dovolím z hľadiska toho druhého pozmeňovacieho bodu uviesť, že logicky sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktoré sa majú vyporiadať s prechodom na novú právnu úpravu, a to, aby sa do účinnosti právnej úpravy vydané rozhodnutia alebo uskutočnené valné zhromaždenia a zápisnice z toho vyhotovené nemuseli osvedčovať pravosti podpisov osôb, pri ktorých nová právna úprava od účinnosti zákona to vyžadovať bude.

    Prosím o podporu pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Kadúc a Gál.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Madej, v prvom rade ďakujem veľmi pekne, že ste informovali pani podpredsedníčku o tom, že teda nie sú podpisy pod pozmeňujúcim, bolo to také fajn, korektné, ale k veci. Povedali ste, že nie je rozdiel, alebo rozdiel medzi právnou istotou pri osvedčení notárom a matrikou, že ten rozdiel je zanedbateľný alebo irelevantný. Toto nie je pravda. Právna istota alebo osvedčenie pravosti podpisu, ak to robí notár, tá právna istota je omnoho, omnoho väčšia, ako ak to robí matrikár. Ja som to zdôvodnil predtým, škoda, že ste ma nepočúvali.

    Ja by som možno mal, mal na vás dve otázky, alebo teda tri, že aký je rozdiel, alebo existuje rozdiel medzi zodpovednosťou notára a matrikára? Ja tvrdím, že notár má omnoho väčšiu zodpovednosť ako matrikár. To je prvá premisa, ktorá je veľmi dôležitá pri konaní takýchto ľudí.

    Druhá otázka, je možné podľa vás antidatovať zmluvu alebo dokument pred notárom? Pretože pri matrikárovi to možné je. A tretia, môžete mi, prosím, odpovedať na otázku, či môže nastať prípad, kedy vyplníte blanko papier, kde sa podpíšete, toto osvedčí matrikár a tento potom pripojíte ku kúpnej zmluve na nehnuteľnosť? Či sa toto môže stať pri matrikárovi, pretože pri notárovi sa to stať nemôže. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Madej, nebudem opakovať tie moje pripomienky, čo už teraz povedal pán poslanec Kadúc, ale dve veci. Jednak, dobre, že nebudeme hneď o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, že budeme mať čas to prezrieť, ale ste vládna väčšina. Prečo nedávate takéto návrhy, takéto pozmeňováky v ústavnoprávnom výbore, kde môžeme tieto veci dôsledne, dôkladne prebrať, aby sme neboli vystavení nejakému časovému stresu, že ako áno a rýchlo tieto, takéto zásadné zmeny až v tak tom nesúriacom, nesúriacej novele Obchodného zákonníka zmenili.

    Druhá vec je, vy ste tu naznačili, že to bude prechodné ustanovenie, respektíve je aj v dôvodovej správe, že toto má odkladný účinok až do toho, do toho 1. apríla 2013. No, treba sa zamyslieť nad tým, či by nebolo lepšie stanoviť, do akého času treba povinne dať do obchodného registra zmeny, ktoré schváli valné zhromaždenie. Neraz sme svedkami, bohužiaľ, aj ja toho, že sú v sejfoch valné zhromaždenia, pripíše sa dátum alebo aj s neskorším dátumom, niekoľkomesačným, aj ročným odkladom sa dávajú tieto návrhy zmien do obchodného registra s nie najčistejším úmyslom alebo pozadím. Treba sa aj nad týmto zamyslieť a nie dávať takéto, podľa mňa, už odklady práve kvôli tomu, aby sme nadbiehali takýmto nekalým činnostiam.

  • Pán poslanec Madej, nech sa páči, odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým predrečníkom za aj pripomienky. Ja si myslím, že sme sa celkom zhodli, že táto právna úprava je potrebná z hľadiska zmeny a budem veľmi rád, pán poslanec, keď si to naštudujete. Prosím, rešpektujte ma, ako právo poslanca podať pozmeňovací návrh a bol diskutovaný aj s kolegami na ústavnoprávnom výbore, aj s kolegami z opozície, aj s kolegami z profesijných organizácií na stretnutiach, pri ktorých, možno ste sa niektorých nezúčastnili aj vy.

    Ale faktom je to, že pokiaľ ide aj o nejaké ďalšie návrhy z hľadiska povinnosti na zavedenie, alebo zavedenie lehoty na podanie návrhu do obchodného registra, tam kvitujem a môžeme o tom diskutovať, samozrejme, ďalej, pretože každý, kto má záujem zlepšovať právnu úpravu, asi pochopí, že by išlo o možno logický návrh.

    Pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Kadúc, pán poslanec, rozdiel medzi zamestnancom notárskeho úradu a zamestnancom matričného úradu je z hľadiska ich zodpovednosti pracovnoprávnej a zodpovednosti za náhradu škody nulový. Rozdiel medzi zodpovednosťou zamestnanca notárskeho úradu a zamestnanca matričného úradu je z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu tiež žiadny. Rovnako zodpovedajú obaja. Z hľadiska kvality výkonu si dovolím povedať, že štát zodpovedá za prenesený výkon štátnej správy. To znamená, zodpovednosť štátu za náhradu škody spôsobenú prípadným konaním matričných úradov je daná rovnako, ako je daná zodpovednosť notára za náhradu škody. Takže sú to porovnateľné veci.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú, ale ešte predtým, ako sa opýtam navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko, dovoľte, aby som privítala na balkóne gymnazistov z Brezna. Vitajte.

  • Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Áno, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Veľmi krátko chcem zhodnotiť diskusiu aj návrhy, ktoré boli predložené v druhom čítaní. V podstate som rád, že táto v podstate novela Obchodného zákonníka predložená bola zhodnotená prevažne pozitívne, a myslím si, že to bude mať naozaj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike. A čo sa týka jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, chcem krátko zareagovať.

    Myslím si, že návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Košútová v podstate len zvýrazňuje právny stav alebo zvyšuje možno právnu istotu občanov, ktorí nie celkom sú v práve zbehlí, pretože v podstate nemení obsahovo nič, len teda zvýrazňuje, že ak sa osobitný zákon rozhodne určiť kratšiu lehotu splatnosti, tak potom sa nepoužije Obchodný zákonník, ale táto zásada platí aj bez takto zvýrazneného ustanovenia, čiže nemám žiadne námietky.

    Čo sa týka návrhu poslanca Martina Chrena v podstate tam ten vzťah medzi § 386, ktoré kogentné ustanovenia § 379, ktoré dispozitívne ustanovenie, myslím, jasne popisuje aj pani profesorka Ovečková vo svojich komentároch, čiže tam nevidím nejaký dôvod na to, aby sme prijímali osobitnú právnu úpravu, navyše odvolávanie sa na českú právnu úpravu asi nie je úplne správne a je dosť zjednodušujúce, pretože slovenské súdy musia vychádzať zo slovenskej právnej úpravy, aj keby sme priamo porovnávali § 386, tak je tu ešte § 379 Obchodného zákonníka a ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré musí príslušný súd brať do úvahy pri výklade. Takže nie celkom si myslím, že sa viem stotožniť s týmto návrhom.

    Čo sa týka návrhu pána poslanca Madeja, myslím si, že je to návrh, ktorý má reagovať a myslím si, že celkom správne na prípady falšovania podpisov a zmocňovania sa teda spoločnosti, v prípade majetku spoločnosti bez toho, aby tieto vôbec zareagovali alebo zistili vôbec, že sa niečo deje a rýchlym predajom potom majetku tejto spoločnosti dôjde k nenávratným škodám. Aj keď na druhej strane vnímam to, že sa trošku zvýši zase určitá administratíva pre podnikateľov, ale myslím si, že je to v ich záujme. A čo sa týka osvedčovania podpisov, Obchodný zákonník nikde nevymedzuje, že by malo ísť o nejaké osvedčovanie podpisov len notárom alebo len matrikou, ale myslím si, že všeobecne sa hovorí v celom Obchodnom zákonníku o osvedčovaní podpisov, takže pri procedúre samotného, povedzme, zápisu nejakej zmeny alebo prvozápisu by došlo k nejednotnej situácii, kde vlastne iné podpisy by bolo potrebné overiť akokoľvek a tento jeden podpis v prípade takejto zmeny by mohol osvedčovať len notár, čiže nebolo by to asi konzistentné s ostatnou právnou úpravou.

    Inak, čo sa týka samotného návrhu, ten podporujem, no a čo sa týka pozmeňujúceho návrhu poslanca pána Kondróta, úprimne povedané, ja nie som za to, aby sa takýmto spôsobom menila legislatíva, ale na druhej strane vnímam veľmi citlivo aj to, čo je obsahom tohto návrhu, a vnímam aj to, že tu nejde o absolútnu exekučnú imunitu, tak ako je to možno vnímané na prvý pohľad, ale ide len o ochranu samotnej infraštruktúry, to znamená len časti majetku, ktorý tvorí samotné letisko. To znamená, že nejde o absolútnu exekučnú imunitu. A vnímam aj to, že vlastne ten majetok bol pôvodne chránený takýmto spôsobom, ale tým, že prišlo k presunom majetku medzi samosprávou a štátom, tak vlastne táto imunita padla. A myslím si zároveň aj tiež to, že ide naozaj o ochranu infraštruktúry, ktorá je veľmi ťažko potom opäť získateľná, respektíve vybudovateľná, takže tento návrh v konečnom dôsledku z hľadiska obsahového, to chcem zdôrazniť, podporujem. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca, dovolím si, dovolím si krátko zareagovať. Kolegyne, kolegovia, pán minister, možno jednu poznámku, myslím si, že všetci sa zhodneme, že táto novela Obchodného zákonníka je žiaduca a koniec koncov je to transpozícia a že všetci si uvedomujeme, že je na prospech podnikateľského prostredia. Táto transpozícia smernice o boji proti omeškaným platbám, čiže za vedenie lehôt pre to, akú lehotu splatnosti možno dohodnúť, je, je v zásade všeobecne akceptované, možno mám len dve poznámky k tomu. A síce jedna poznámka, máme tu výnimky, o ktorých sme nehovorili a ktoré nemôžme vylúčiť z tejto právnej úpravy, len si asi musíme byť toho vedomé, že táto 60-dňová, respektíve 30-dňová lehota nemusí byť dodržaná, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Čiže zároveň treba povedať aj to, že môžeme očakávať celkom možno zaujímavú judikatúru, čo je hrubý nepomer k právam a povinnostiam, čiže môžeme očakávať aj zopár zaujímavých a neľahkých, ergo dlhých sporov, ktoré sa budú týkať tejto právnej úpravy, o tom asi netreba pochybovať. A možno druhá poznámka, tento zákon rieši, rieši lehoty splatnosti, ktoré sú dohodnuté v zmluve, ale, samozrejme, nerieši situáciu, keď niekto nezaplatí svoj záväzok v lehote splatnosti, a ergo táto právna úprava nemôže v zásade nahradiť tlak konkurenčného prostredia, aby sa záväzky platili včas a nemôže nahradiť kvalitu a rýchlosť súdneho rozhodovania, pokiaľ dlžníci neplatia včas. A tu si treba uvedomiť, ja to hovorím naschvál len preto, že niekedy ako keby preceňujeme hmotnoprávnu úpravu z hľadiska toho, čo dokáže s podnikateľským prostredím urobiť, čo nič nemení na fakte, že táto novela ako taká je žiaduca a pozitívna.

    Dovolím sa vyjadriť aj k pozmeňovacím návrhom v poradí, v akom išli. Ja mám pocit, že už to s tými prílepkami, alebo ako to mám nazvať, naozaj v tejto snemovni preháňame, a preto ja nemôžem súhlasiť s doplnením článku 3. Som presvedčená o tom, že práve na akútne prípady, ak sú splnené podmienky rokovacieho poriadku, tak na to je inštitút skráteného legislatívneho konania, a teda nie na to, na čo občas je v tejto snemovni využívaný, ako sme boli svedkami v piatok a, ale určite keď je na to dôvod, je to lepšie riešenie ako tieto prílepky. O to viac, keď sú naozaj dávané takto v druhom čítaní cez plénum, kedy naozaj je problém sa s tým návrhom oboznámiť a riadne ho vyhodnotiť, keď už sa vec nedá riešiť inak, no tak potom naozaj je prijateľnejšie, keď je to riešené cez výbor, pretože predsa len vzniká dostatočný časový priestor aj pre poslancov, aby si to mohli vydiskutovať a zoznámiť sa s tou novelou. To na margo pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Kondróta.

    Pokiaľ ide o ďalšie pozmeňovacie návrhy, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Miškov, ktorý sa týka náhrady škody, priznám sa, že ja sa s ním neviem stotožniť, pretože mám obavu, že narušenie princípu, že naozaj nemožno sa vopred vzdať nároku, nároku, ktorý ešte nevznikol. Podľa mňa je to princíp, ktorý má svoj zmysel aj v obchodnom práve, nehovoriac o tom, že v § 386 ods. 2 pán poslanec Miškov navrhuje, aby teda táto úplná voľnosť, pokiaľ ide o možnosť vzdať sa nároku na náhradu škody aj pred jeho vznikom, bola vylúčená v prípade, ak by bola škoda spôsobená úmyselne. Obchodný zákonník spočíva striktne na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená, vôbec sa nezaoberáme otázkou preukazovania subjektívnej stránky, je to nový prvok, ktorý vkladáme do Obchodného zákonníka a priznám sa, a navyše takto na rýchlo, trúfam si povedať, že ťažko vieme vyhodnotiť dopady tejto právnej úpravy, preto moje stanovisko je k tomuto negatívne. Pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Košútovej, som zdržanlivá, lebo naozaj ho považujem za nadbytočný. Som presvedčená o tom, že vzťah osobitného predpisu a všeobecného predpisu je v tomto prípade absolútne jasný a naozaj duplikuje tento pozmeňovací návrh, čo platí bez ohľadu na to, či by tento pozmeňovací návrh bol podaný, preto som zdržanlivá, skoro by som povedala, že proti, pretože trošičku, trošičku kazíme zabehané legislatívne zvyklosti a komplikuje to potom výklad práva v iných situáciách. A pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pána poslanca Madeja, rozumiem, rešpektujem, reaguje na reálne problémy, myslím si, že je to pozmeňovací návrh, ktorý sa dá v tejto podobe akceptovať. To je postoj mňa ako spravodajcu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 276, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 276a. Teraz prosím pána ministra Boreca, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa tiež mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrhom zákona sa zabezpečuje riadna transpozícia smernice Rady č. 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužami, mužmi, pardón, a ženami v prístupe k tovarom a službám, ďalej len smernica, v reakcii na oznámenie Európskej komisie z júna tohto roka. V oznámení Európska komisia upozornila na nesprávnosť vymedzenia definície nepriamej diskriminácie a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 4. marca 2011, v ktorom súd vyhlásil čl. 5 ods. 2 smernice za neplatný s účinnosťou od 21. decembra tohto roku. V návrhu zákona sa upravuje definícia nepriamej diskriminácie tak, aby bola v súlade so smernicou. A, samozrejme, aj s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie sa návrhom zákona ďalej odstraňuje výnimka, ktorá umožňovala pri poskytnutí poistenia a ďalších súvisiacich finančných služieb použiť pohlavie ako faktor pre výpočet príspevkov a dávok a následne tak vytvoriť rozdiely v príspevkoch a dávkach medzi mužmi a ženami. V nadväznosti na túto zmenu sa novelizuje aj zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa ďalej upravuje aj negatívne vymedzenie diskriminácie v súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami. V tejto súvislosti sa rozširuje možnosť ich prijatia pre všetky subjekty verejnej správy a poskytuje sa táto možnosť aj iným právnickým osobám. Návrhom sa reaguje na dlhodobé problémy aplikačnej praxe a odporučenia Európskej únie a výboru pre odstránenie diskriminácie žien pri OSN. Návrh tohto zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh tohto zákona bol predmetom riadneho, teda pardon, skráteného pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 31. októbra 2012. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pánovi poslancovi Vladimírovi Jánošovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou č. 276.

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 11. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je podľa vyjadrenia navrhovateľa úplný. Návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, jeho sociálne vplyvy budú pozitívne. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 276 z 9. novembra 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, resp. 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu o danom bode.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, ja by som len krátko chcel vyjadriť svoje pocity pri tomto návrhu zákona. Uvedomujem si, že prišlo nám písaníčko z Bruselu a od nás sa očakáva, že treba zahlasovať za a pravdepodobne aj táto sála zahlasuje za, ale pripadá mi to už úchylné, keď ako na jednej strane tu všetci hovoríme, že by sme mali chrániť ženy, aby teda, ktoré sú v mnohých oblastiach diskriminované, zarábajú menej, možno majú niekedy horšie podmienky v práci, a vymýšľame zákony na to, aby sme ich ochránili, aby boli menej diskriminované, a keď svojím správaním sa na ceste presvedčia poisťovne, že sú pre nich vlastne menej rizikový vodič automobilov, alebo teda motorových prostriedkov, a na základe tohto sa slobodne poisťovne rozhodnú ženám dať nižšie sadzby poistného za šoférovanie, tak zrazu príde z Bruselu befel, že to nie je správne, lebo to je diskriminácia. Teraz koho: mužov? Však muži majú vyššie sadzby preto, lebo majú väčšiu nehodovosť, ženy majú menšie sadzby preto, lebo majú menšiu nehodovosť, tak teraz nechápem. Doteraz sme hovorili, že robme všetko preto, aby sme ženy nediskriminovali, a teraz zrazu ideme podľa mňa vyslovene ženy diskriminovať za to, lebo sa správajú na cestách lepšie ako my muži.

    Z tohto dôvodu ja nedokážem tento návrh zákona podporiť, aj keď nám prišlo písaníčko z Bruselu a všetci si myslia, že automaticky zaňho zahlasujem. Myslím si, že Brusel veľakrát zachádza za hranicu únosnejšieho a tvári sa pápežskejšie ako pápež a vymýšľa spôsoby, kedy to už nemá nič, alebo teda návrhy, ktoré nemajú podľa mňa nič spoločné so zdravým rozumom.

    Poisťovne sú predsa slobodné inštitúcie, ktoré keď vyhodnotia, nikoho tým nediskriminujú, keď povedia, že táto skupina ľudí sa správa pre nás menej, alebo efektívnejšie, menej rizikovo a týmto my dáme lepšie sadzby poistného. Čo je na tom diskriminačné? Ja naozaj tomuto návrhu zákona, tomuto postoju Bruselu nerozumiem! Iba ženy budú platiť viac a muži budú platiť menej. Ženy budú diskriminované a muži budú pozitívne diskriminovaní.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Gál, Kuffa a pán poslanec Martoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Gál, nech sa páči.

    Zapnite pána poslanca Gála.

  • Ja som zapnutý, len mikrofón treba zapnúť. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Matovič, v zásade by som s vami aj súhlasil, len jedna taká poznámka. Asi ten befel, áno, prišiel z Bruselu, ale prameňom tejto úpravy nie je vlastne rozhodnutie nejakého úradníka, ale je to rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý vyhlásil čl. 5 ods. 2 smernice za neplatný s účinnosťou od 21. decembra 2012, čiže tam pred Európskym súdnym dvorom prebieha takéto konanie a ja si ctím rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Budem sa snažiť tie transpozície, ktoré vychádzajú práve zo súdnych rozhodnutí aj akceptovať. Vnímam Európsky súdny dvor ako taký, takú poslednú inštanciu, ktorá vie ešte aj jednak naše rozhodnutia, ale aj rozhodnutia Bruselu ešte tak ako korigovať, takže nevnímam to pozitívne, ale musím, ctím si rozhodnutia Európskeho súdu, a preto nevyčítam pánu ministrovi, že dal takýto návrh.

  • Ja len chcem oznámiť členom poslaneckého grémia, že avizované stretnutie o 11.30 hod. nebude, takže sa dohodneme, že kedy sa stretneme, keď príde pán predseda o 12.00 hod., tak sa dohodneme, ako sa stretneme.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pani ministerka, páni ministri, kolegovia, kolegyne, ja len krátko k tej rodovej rovnosti. Naozaj ten Brusel zachádza priďaleko a sú to absurdity a myslím si, že treba aj zdravý rozum zachovať pri mnohých veciach, aj keď viem, že je to veľmi ťažko na druhej strane, lebo ten tlak Európskej únie je jednoducho taký tuná. Na jednej strane hovoríme o rodovej rovnosti a chceme, aby sme boli rovnakí aj muži, aj ženy vo svojich právach aj tak, ale ono to nie je možné, potom zas sú iné návrhy zákonov, kde hovoríme, že človek má právo byť inaký. Hej, že byť iný. No tak, my veľakrát ani nevieme, správame sa ako schizofrenici, že akí chceme byť. Chceme byť rovnakí ako uniformy alebo chceme byť iní? Čo vlastne my chceme? Pri tomto návrhu zákona, a dotýka sa to práve poisťovní, ak je to vyhodnotená skupina žien ako menej riziková, menej tých dopravných nehôd spôsobuje, ja ako muž tiež sa môžem vysloviť v tejto veci. Ja sa vôbec necítim byť diskriminovaný, že ženy trebárs budú participovať na tom poisťovníctve, že budú mať nižšie poistné, lebo jednoducho sa správajú zodpovednejšie a bezpečnejšie, tak ja sa necítim ako muž byť diskriminovaný. Myslím si, že toto je tiež jedna z vecí, kedy veľmi kopírujeme tú Európsku úniu a chceme byť úplne vo všetkom rovnakí. Naopak, to, že sme rozdielni, to je príťažlivé, ženy, keď sú ženami, a muži mužmi. Ženy, keď sú ženské, sú príťažlivé pre mužov svojou ženskosťou, muži zase svojou mužnosťou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som taktiež chcel vysloviť sa k tomu, že spochybňovať rozhodnutie európskych súdov, nemyslím si, že je na mieste. Na tých európskych súdoch fakt nesedia ľudia, ktorí by tam prišli odniekiaľ z ulice, ale sú to erudovaní odborníci a myslím si, že dobre museli posúdiť príslušné ustanovenia smernice. Ja si dovolím poukázať zase práve na to, že tvrdiť, že by sa niekto správal zodpovednejšie na cestách, či už sú to ženy, alebo muži, tak nie je to celkom na mieste, lebo je to vždy iba individuálne. Raz je zodpovednejší muž, raz je zodpovednejšia žena. Ja mám osobne skúsenosť, že ja vždy keď som bol nabúraný odzadu, tak vždy to bolo ženou, čiže v podstate je to fakt subjektívne vždy.

  • Smiech v sále.

  • No a z tohto pohľadu ja si myslím, že európske súdy podľa mňa dobre rozhodli, dokonca možno by som upriamil aj pozornosť, že tie dočasné vyrovnávacie opatrenia by sa mohli možno v budúcnosti dotýkať aj nielen teda kultúry, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, ale aj športu. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Skúsim taký, tak ako ja laicky chápem diskrimináciu. Ja chápem diskrimináciu ako znevýhodnenie niekoho za niečo, za čo nemôže. Tak ako pán poslanec Gál napr. nemôže na Slovensku za to, že je Maďar, nebolo by správne, aby ho niekto znevýhodňoval za to, že je Maďar. Tak ako Peter Pollák za to, že je Róm. Nemôže za to, že je Róm, nebolo by správne, aby sme ho znevýhodňovali za to, že je Róm. Tak ako zdravotne postihnutý človek, niektorý, ak je raz na Slovensku zdravotne postihnutý, takisto aj všade inde, nemôže za to, že je zdravotne postihnutý, nemali by sme ho znevýhodňovať za to, že je zdravotne postihnutý. Ale mne tento parameter znevýhodňovania za niečo, za čo ten človek nemôže, chýba práve v prípade poistného napr. pre ženy. Tie ženy za to môžu, že sa správajú v priemere zodpovednejšie na cestách, tak ony nie sú predsa tým znevýhodnené, keď dostanú lepšiu pôžičku, lepšiu poistku, a tí muži za to môžu, že sa správajú menej zodpovedne na cestách, tak jednoducho je to spravodlivý trest, keď majú vyššie sadzby poistného. Takže ja tam nevidím žiadnu diskrimináciu a nehnevajte sa, ani pán Martvoň, ani pán Gál, keď poviete, že si ctíte rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Ja si ho jednoducho v tejto veci nectím, lebo si myslím, že sa hlboko mýlia.

    A Tóno Martvoň, keď hovoríš, že to, že ženy sa správajú zodpovednejšie, nemôžeme takto tvrdiť, lebo to je vlastne vždycky individuálne, ale potom nechápeš podstatu poistenia. Poistenie je to, že zoberieš jeden balík, nejakú skupinu ľudí, vyhodnotíš priemerné parametre, ako sa títo ľudia správajú a na základe toho zadefinuješ nejaké podmienky toho poistného. Čiže v priemere ženy na slovenských cestách aj v Európe, aj vo svete sa správajú zodpovednejšie, na základe toho doteraz mali spravodlivejšiu, čiže nižšiu sadzbu poistného, a dnes ideme odhlasovať niečo, alebo zajtra, čím budú mať vyššiu sadzbu poistného a bude to nespravodlivé a podľa môjho názoru, práve toto založí diskrimináciu....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom.

    Návrh vlády má tlač 257. Správa výboru má tlač 257a. Teraz prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Kažimíra, aby sa ujal slova a návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Nebudem čítať názov celej zmluvy, aby sme sa nezdržiavali, ale je to naozaj zmluva, ktorá zaväzuje všetky členské krajiny Európskej únie. Zmluva predstavuje súčasť balíka fiškálnych opatrení, ktoré boli prijaté s cieľom posilniť rozpočtovú zodpovednosť v rámci Európskej únie. Členské štáty, ktoré sú signatármi tejto zmluvy, schválili pravidlá regulácie ekonomickej správy v rámci EÚ, vyplývajúce zo zmluvy o fungovaní Európskej únie, a korekčné mechanizmy, ktoré sú kľúčové v tejto časti, a tieto korekčné mechanizmy majú zabezpečiť ich dodržiavanie.

    Slovenská republika už o krok predstihla ostatné členské krajiny, a to vďaka ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme tu takto prijímali pred rokom, ešte v roku 2011 a záverečne potom v roku 2012 na januárovej schôdzi. V zmysle zmluvy Slovenská republika musí zaviesť v rámci svojej legislatívy korekčné mechanizmy, a to v priebehu roka odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

    Základná implementácia zmluvy sa vykoná vládnym návrhom zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti, tento zákon nasleduje po rozprave o tejto zmluve. Zmluva je komplementárna so zmluvou, ktorou sa zakladá európsky mechanizmus pre stabilitu, pričom poskytnutie akejkoľvek pomoci z prostriedkov európskeho mechanizmu, tzv. trvalého eurovalu, bude viazané na ratifikáciu, implementáciu tejto zmluvy. Zmluva sa stáva účinnou, ak ju ratifikuje minimálne dvanásť zmluvných strán, ktorých menou je euro. Táto podmienka je už k dnešnému dňu splnená. Dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy sa predpokladá, naplnenie tejto podmienky a je pevne stanovený na 1. január 2013. Zmluva neobsahuje možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. Zmluva je medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a nemá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Prosím určeného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Ladislava Kamenického, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom, tlač 257.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade uvedenú spoločnú správu výborov.

    Po prvé. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 242 zo 16. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou, tlač 257, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.

    Po druhé. Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o návrhu stanovisko poslancov Národnej rady.

    Po tretie. V predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: 1. Odporúčanie pre Národnú radu: S návrhom vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 118 z 23. novembra 2012, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 41 z 20. novembra 2012.

    Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy nevyplynuli iné návrhy.

    Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii vysloviť súhlas.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 123 z 23. novembra 2012. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predložiť a predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady.

    Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 287.

  • Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 287. Návrh na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí 277.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, takže tento bod programu Národnej rady bezprostredne súvisí s predchádzajúcim bodom, to znamená so zmluvou o stabilite. Ešte pre vašu informáciu, zmluva o stabilite bola schválená vládou 22. februára tohto roku a už vtedy bolo ministerstvo financií zaviazané na prípravu tohto vykonávacieho zákona.

    Návrh tohto zákona upravuje povinnosti ministerstva financií vyplývajúce zo zmluvy v súvislosti s predkladaným programom rozpočtového a ekonomického partnerstva aj s ich uplatňovaním, taktiež predkladaním plánov vydávania štátnych dlhopisov Rade Európskej únie a Európskej komisii.

    Zároveň upravuje pôsobnosť ministerstva spravodlivosti a ministerstva financií v súvislosti s postupom pri podávaní podnetu na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie proti zmluvnej strane, to znamená proti krajine, ktorá porušuje pravidlá určené zmluvou. Návrh zákona prispieva k posilneniu fiškálnej spolupráce medzi jednotlivými zmluvnými stranami, ktoré sú zároveň členskými štátmi Európskej únie, a takisto vytvára možnosti pre technickú realizáciu a koordináciu hospodárskych politík a zavádza vzájomnú kontrolu dodržiavania fiškálnych pravidiel, ktoré sú práve definované v zmluve, ktorú sme uvádzali pred malou chvíľou.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslankyni Eve Hufkovej.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa, jedna je tu, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 287, ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 11., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby:

    Po prvé. Podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Po druhé. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 z 9. novembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasledujúcim bodom programu je

    návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2013.

    Návrh je uverejnený ako tlač 263 a správa výboru pre financie a rozpočet ako 263a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády Petra Kažimíra, aby návrh rozpočtu uviedol.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mohol čítať, samozrejme, veľmi veľa čísel a zopár vám ich určite poviem. Ale chcem povedať, že kľúčové, čo pri Eximbanke vnímame, je naozaj odklon od jednoduchej podpory exportu do krajín povedzme Európskej únie, ale aj to sa stáva, naozaj. Úloha Eximbanky je naozaj, v skutočnosti poisťovať úvery a preberať riziko v krajinách tretieho sveta, aby sa nám neurazili, v krajinách mimo Európskej únie. My ak máme nejaký problém, tak máme kľúčový problém v tom, že ten export, od ktorého je naša krajina závislá, je priamo a hlavne orientovaný do krajín eurozóny a Európskej únie.

    A teraz vidíme, že ak sa tieto krajiny, na ktoré sme naviazaní, nachádzajú v tej istej časti ekonomického cyklu ako my, máme obrovské problémy. Preto naozaj jedným z kľúčových cieľov všetkých vlád, ktoré tu sú a budú po nás, by mala byť diverzifikácia tohto exportu do iných častí sveta, do tých častí sveta, ktoré sa nachádzajú v inej fáze ekonomického cyklu.

    Dnes je to úplne jasné, že tými časťami sveta sú krajiny mimo Európy, a toto je úloha, ktorú by mala plniť aj Eximbanka. To znamená, ja očakávam od nového, staronového vedenia Eximbanky preťatie kružnice, takého pohodlného života. To znamená, nepoisťovanie, neposkytovanie úverov na export do oblastí, kde poisťovať nemusíte, lebo tie zásadné riziká tam neexistujú.

    Riziká existujú do krajín povedzme bývalých sovietskych republík, do krajín, ako sú India, Indočína, ako je Kuba toľkokrát pomenovaná, a s týmto, samozrejme, spojené aj kapitálové možnosti Eximbanky.

    Ja chcem oznámiť, že ak to len trochu štátny rozpočet, a hlavne stav štátnych finančných aktív dovolí, tak posilníme kapitál Eximbanky, ale s cieľom, naozaj s cieľom efektívnejšie, ale nech to neznie formálne, efektívnejšie, adresnejšie pomáhať, dostávať naše tovary na trhy, ktoré sú mimo Európy.

    Trochu k číslam: V roku 2013 sa uvažuje podporiť slovenský export v celkovom objeme 3,66 miliardy, tak 3 miliardy 660 miliónov eur, čo predstavuje 5,8 skoro 6 percent z predpokladaného objemu exportu Slovenskej republiky v roku 2013.

    Prostredníctvom úverových a záručných aktivít sa plánuje podporiť export slovenských podnikateľských subjektov v celkovom objeme 2,4 miliardy eur a prostredníctvom poistenia a zaistenia exportných aktivít v roku 2013 plánujeme podporiť export celkovo vo výške 1,26 miliardy eur, čo je nárast skoro o 10 % oproti roku 2012.

    Celkový objem aktív ku koncu roku 2013 sa predpokladá vo výške skoro 290 miliónov eur, čo je viac oproti očakávanej skutočnosti za rok 2012 o necelých 0,1 percenta.

    Nárast súvisí s predpokladaným nárastom poskytnutých úverov bankám a klientom, pričom sa predpokladá výraznejšie využitie disponibilných vlastných zdrojov.

    Čisté úrokové výnosy sú rozpočtované vo výške 7,2 milióna eur a snáď ešte informácia, že zisk, hospodársky výsledok po zdanení Eximbanky by mal dosiahnuť podľa plánu 263-tisíc eur.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Teraz dávam slovo poverenej spravodajkyni Eve Hufkovej, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2013, tlač 263.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru: Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 244 z 12. októbra 2012 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2013, tlač 263, na prerokovanie Výboru NR SR pre financie a rozpočet.

    Zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 101 z 15. novembra 2012 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 41 720-tisíc eur a náklady vo výške 41 457-tisíc eur.

    Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 121 z 23. novembra 2012 aj správu výboru. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne?

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja úplne kratučko. Ja som chcel faktickú, ale som sa bál a teda moja obava sa naplnila, že sa nikto neprihlásil, tak predsa idem teda len do tej rozpravy.

    Chcem len povedať, že tak ako pán minister povedal, že oceňujem a je dobrou správou, že vlastne Exportno-importná banka bude robiť to, na čo bola vytvorená. To je akože celkom dobré konštatovanie po tak dlhej dobe. Ja som činnosť tejto banky vnímal relatívne dlho, chvíľku bola aj naším susedom. Mám pocit, že sme veľa, veľa už aj stratili z toho. Takže oceňujem, že táto banka bude robiť to, čo, za akým účelom bola stvorená. Otázka stojí, že či ešte bude čo poisťovať do týchto náročných trhov, ale držím palce, aby bolo čo.

    Ale aby sme sa teda, zase len taký drobný apel, lebo už ma hrôza obchádza v tejto krajine, že čoho sme schopní, aby sme sa náhodou nerozbehli až moc, aby sme to neprehnali s tým poisťovaním na nejakej hlúposti typu lykožrúta a podobne. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som vás chcela poprosiť o všeobecný súhlas, aby mohla ešte návrhy zákonov uviesť pani ministerka zdravotníctva, ktorá tu bola celé doobedie. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 281.

  • Chcem vám veľmi pekne poďakovať za porozumenie a budem veľmi stručná.

    Dovoľte mi, aby som, pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, aby som uviedla návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Základným cieľom návrhu zákona je úprava podmienok na zaobchádzanie s rizikovými látkami a splnomocnenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vydávať zoznam neregistrovaných omamných a psychotropných látok, tzv. rizikových látok, všeobecne záväzným právnym predpisom. V návrhu zákona sa upravujú podmienky na zaobchádzanie s potencionálne rizikovými látkami, ktorých chemická štruktúra a predpokladané účinky sú podobné ako u omamných látok a psychotropných látok.

    Upravujú sa tiež podmienky na zaraďovanie a vyraďovanie rizikových látok zo zoznamu rizikových látok a obsahujú tiež terminologické spresnenia v nadväznosti na platnú sústavu študijných odborov a sústavu špecializačných odborov.

    Ešte raz vám ďakujem. Pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Ladislavovi Andreánskemu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 281.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Prijatie navrhovaného zákona nezakladá nároky na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 260 zo 7. novembra 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Poliačik, pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, musím s radosťou teda poznamenať, že ma, že ma teší tento návrh zákona, pani ministerka. Je to, je to veľmi podľa mňa efektívny spôsob, ako, ako nakladať s existenciou tzv. crazy shopov na Slovensku. Je to taktiež prvá lastovička toho, že drogová politika na Slovensku sa mení z toho tvrdého law enforcement modelu, to znamená za každú cenu trestať, na efektívnejší hard medaction model, to znamená, nebudeme zbytočne kriminalizovať tú scénu, ale, naopak, si nechávame flexibilitu na to, aby sme látky, ktoré nám v podstate v dnešnej dobe pribúdajú z týždňa na týždeň, pretože ony veľmi rýchlo mutujú tie, tie chemikálie a tí, tí ľudia sú mimoriadne vynaliezaví, tak budeme mať nejakú podzákonnú normu, ktorá namiesto toho, aby, aby niekam posielala proste kukláčov a zásahové jednotky, tak bude efektívne brániť tomu, aby sa s týmito látkami neobchodovalo.

    Ja osobne považujem crazy shopy za mimoriadne nebezpečné miesta už len svojou, svojou neúprimnosťou, ale aj chemikálie, ktoré sú takýmto spôsobom dostávané medzi ľudí, sú naozaj jedny z najnebezpečnejších na trhu a majú na svedomí niekoľko naozaj zničených životov a zdravia niekoľkých ľudí. Preto si myslím, že na rozdiel od iných krajín, ktoré sa nasilu snažia aj v prípade crazy shopov, aj v prípade podobných internetových obchodov tlačiť tie zoznamy a, a nejakým spôsobom rozširovať klasifikáciu omamných látok tak, ako ich poznáme a tým pádom to postihovať zákonom, tak považujem toto riešenie za oveľa lepšie, pretože jednak je flexibilnejšie, jednak nekriminalizuje ani užívateľov, ani, ani ľudí v tomto prostredí, to znamená, že sa zameriava na to, na čo by sa štát zameriavať mal, účinnú prevenciu toho, aby sa tieto látky dostávali medzi ľudí, a jednak je, ako som povedal, známkou toho, že drogová politika na Slovensku by sa snáď mohla konečne začať hýbať, začať hýbať viac európskym alebo, alebo viac tým harm reduction smerom, to znamená, mali by sme sa začať správať k ľuďom v prostredí drogovej scény, zvlášť k užívateľom, ako k ľuďom, ktorí skôr potrebujú pomôcť, než by potrebovali trest. Preto tento zákon vítam a rád ho podporím. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, je aj, ako to povedať, ja som sa pohoršoval ešte dávno. Pýtal som sa bývalého ministra Ivana Uhliarika, že ako je to vôbec možné, že, že crazy shopy ako také existujú, a on mi hovoril, že zložitý systém toho, že ako tá látka novoobjavená, proste, kým sa zaradí a neviem čo, že je to mimoriadne neoperatívne. Čiže, ak vychádzame z toho, že toto to má zoperatívniť, tak sa pripájam k tomu, čo tu povedal môj predrečník, že to oceňujem.

    Nedá mi však nepovedať jednu drobnosť, ktorá, neviem, či existuje na to vysvetlenie, lebo neexistuje na to vysvetlenie, tam sa hovorí, že sa preradí nejaká riziková, zaradí riziková látka po troch rokoch, keď sa to bude skúmať, sa to preradí medzi omamné látky. Neviem, či trojročná lehota je nevyhnutná na to, aby sme zistili, že či niekomu z toho hrabe v hlave, alebo nie. Čiže to mi príde podľa mňa nie celkom operatívne. Čiže, aby sme teraz sa nedopadli tam, že kým za tri roky my zistíme, že to preradíme, tak medzitým ten trend sa zase o niečo posunie a bude sa nám to vracať tým obludným spôsobom, ako sme boli svedkami pri crazy shopoch. Tam naozaj už rozum stál. A mám pocit, že jediné, čo nabudilo políciu, bolo to, že nejaké dva týždne predtým, ako uzavreli všetky tie crazy shopy, nechcem povedať, že na moju výzvu, i keď tú výzvu som adresoval, ale bolo to, že čoho sme boli svedkami v Amerike, kde vlastne, tam to pomenovali tak, ako to pomenovali, že to sú drogy kanibalov. A to bolo vlastne to isté, čo bolo v Amerike, bolo u nás v Považskej Bystrici, v Žiline a ja neviem, kde všade, a my sme okolo toho chodili. Ľudia okolo toho chodili, takže ono v zásade zdá sa, že sa to dalo riešiť aj bez tohto návrhu zákona, lebo do dvoch týždňov sa to všetko pozatváralo.

    Čiže aj z tohto miesta, v tejto chvíli, a ja som, mne aj prišlo potom vyrozumenie z Prezídia, že ako konali v tej veci. Tak oneskorene, ale predsa chcem poďakovať polícii, že konala, ako konala, a vidíte, že to nebolelo. To znamená, že to, čo sa dalo urobiť, sa dalo urobiť veľmi rýchlo a operatívne, len muselo to asi správne nacvaknúť.

    Takže toto, toto som chcel v tejto veci povedať. Tá trojročná lehota ma mierne, mierne v tomto vyrušuje, že či je v tomto prípade absolútne nevyhnutná. To som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Alojz, k tej trojročnej lehote, ono, ona dáva zmysel, pretože po troch rokoch tá chemikália v momente, ako sa príde na to, že, že je využívaná, tak ona znovu zmutuje. To znamená, že ju zmenia a alternujú ju a môže ju nahradiť iná substancia. Ale druhá, dôležitejšia vec je tá, že tu hovoríme o chemikáliách, ktoré sa bežne nachádzajú aj v čistiacich prostriedkoch, v práškoch na pranie a v momente, ty potrebuješ tri roky, aby si zistil, že kde tá chemikália sa ti vlastne na trhu nachádza, lebo v momente, keď ju zaradíš medzi, medzi proste zákonom postihované drogy a kvalifikuješ ich v jednej z tých troch skupín, sa ti kľudne môže stať, že z jedného dňa na druhý deň sa ti stane prací prášok bežne dostupný v drogérii, proste prekurzorom k výrobe omamných látok, čo nikto nechce. Preto ja si myslím aspoň, že ten, tá trojročná lehota je dobrá. A osobne by som ju možno aj vyškrtol, pretože je oveľa lepšie, keď máme podzákonnú normu, ktorá v prvom rade rieši to, aby sa s tými látkami neobchodovalo a rieši právne postihy za to, akým spôsobom sa pohybujú po trhu, než keď máme proste do, do kameňa vytesané zoznamy látok a začíname púšťať tie komandá a tie zásahové jednotky.

    Takže za predpokladu, že tento návrh bude smerovať k efektívnemu sťahovaniu týchto chemikálií z trhu, tak si myslím, že je postačujúci aj s tou trojročnou lehotou.

  • Pán poslanec Hlina chce reagovať. Nech sa páči.

  • Neviem, či ma kolega chcel presvedčiť, ale ak ma chcel, mal tú ambíciu, tak ma nepresvedčil vôbec, lebo som tomu nerozumel. Ale nerozumiem, aj tak tomu nerozumiem.

    Čiže, ak nejaká látka je riziková a môže mať omamné a psychotropné účinky, či tá trojročná lehota je adekvátna a či je, či nie je náhodou dlhá, lebo za tri roky, kým to niekto zistí, že teda má také účinky, môže zblbnúť A poškodiť si možno nenávratne život a zdravie veľa možno aj mladých ľudí. Takže, to je celé, o čom som ja hovoril.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, pani ministerka, chcete k rozprave zaujať stanovisko. Nie.

    Pán spravodajca. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 293. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 263.

    Teraz dávam slovo pani ministerke, aby vládny návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je riešenie aplikačných problémov, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe pri uplatňovaní tohto zákona.

    Navrhujeme zrušenie vydávania rozhodnutí od takzvaného centra, keďže v praxi nepriniesli žiadny kvalitatívny efekt. Precizujú sa napríklad označenia univerzitnej a fakultnej nemocnice, pričom pri vydávaní povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa navrhuje, aby povolenie vydávalo pri všeobecnej nemocnici ministerstvo zdravotníctva.

    Pre záchrannú zdravotnú službu sa navrhuje spresnenie ustanovení upravujúcich žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby a ustanovenie o kritériách hodnotenia žiadostí na jej prevádzkovanie.

    Mení sa aj doba platnosti povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby a poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby sa rozširuje okruh jeho povinností. Navrhuje sa, aby podrobnosti o náležitostiach hodnotení žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby upravil všeobecný záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

    Dopĺňa sa tiež nové zdravotnícke povolanie zubný asistent a zriaďuje sa nová stavovská organizácia Slovenská komora zdravotníckych záchranárov.

    Upravuje sa aj zoznam automaticky uznávaných špecializácií lekárov a zubných lekárov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady.

    V súvislosti s utajeným pôrodom sa precizujú ustanovenia o vykonaní úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

    Navrhuje sa, aby ministerstvo zdravotníctva ustanovilo všeobecným záväzným predpisom podrobnosti o poučení, ktoré predchádza informovanému súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby, ako aj vzory informovaného súhlasu pred vykonaním sterilizácie v štátnom jazyku, ale aj v jazykoch národnostných menšín.

    Upravuje sa náplň preventívnej urologickej prehliadky, ktorú rozširujeme, a v rámci preventívnej gastroentrologickej prehliadky sa dopĺňa screening rakoviny konečníka a hrubého čreva.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že vládny návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Ladislavovi Andreánskemu

    Nech sa páči, podajte spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, tlač 293.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dôvodová správa uvádza, že sa predpokladajú pozitívne sociálne vplyvy. Novou právnou úpravou sa zavádzajú nové pokuty. Ich vplyv na rozpočet verejnej správy sa predpokladá len minimálny alebo žiadny.

    Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 263 z 8. novembra 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ešte skôr, ako poviem, neviem, čím si to pani ministerka zaslúžila, ale je to podľa mňa aj trošku neúcta a nefér k predkladaným novelám.

    Pred chvíľkou sme tu posunuli alebo prerušili bod, a schválime ho, ktorý zjednodušene hovorí o crazy shopoch, ktorý hovorí aj možno o kope nešťastia, čo spôsobili crazy shopy niekde niekomu, ale za totálnej ignorácie pléna.

    Už to, že na dnes bolo zrušené hlasovanie, bol jasný signál pre poslancov, že dneska tu nemusíte byť. To, že pani ministerka kvôli tomu, že tu už sedela, tak my tu sedíme s ňou v čase obeda, čoho dôsledkom je, že nás tu je sedem alebo koľko, hej. A hovoríme o dôležitých zákonoch, normách, ktoré sa týkajú spoločnosti!

    Čiže, pani predsedajúca, nechápem vôbec, prečo by sme mali v čase obednej prestávky za účasti šiestich, siedmich poslancov hovoriť o tak dôležitých zákonoch, ktoré tu momentálne, o ktorých tu rozprávame.

    Ten predchádzajúci bol o crazy shopoch, o tom, že tieto látky, o ktorých sme hovorili, môžu spôsobiť nešťastie. A spôsobovali nešťastie.

    Ja som sa pýtal, že či tá lehota je, alebo nie je podstatná, alebo nie je podstatná, pani ministerka ani nereaguje. Nič. Nezaujíma.

    Najdôležitejšie je ísť do Parndorfu, kúpiť si darčeky, sedieť v kaviarni, dobre sa najesť.

    A nie o tom, že tuná ľudia možno sa spoliehajú, pozerajú, ja to poviem, na tej kamere to nie je vidno. Tí, ktorí to pozeráte, na tom televíznom okruhu, sedí tu momentálne šesť alebo sedem poslancov. To je výsledok práce. Poslaneckej práce vašich volených zástupcov. Tak to tu funguje.

    Za chvíľku tu budeme sedieť dvaja alebo traja.

  • Hlasy z pléna.

  • Korigujem. Trinásť. Stále málo.

    Meritórne k návrhu zákona, toho predchádzajúceho, existujúceho. Mňa zaujalo v tom návrhu to, že sa bude vytvárať stavovská organizácia zdravotníckych záchranárov. To ma zaujalo. A teda budem aj citovať z toho, že sa zriaďuje samostatná stavovská organizácia pre zdravotníckych záchranárov: "Problémy aplikačnej praxe ukázali, že pre zdravotníckych záchranárov je úprava nevyhnutná vzhľadom na plnenie povinností sústavného vzdelávania a jeho hodnotenia." Je to pravdou. Teda, že to aplikačná prax ukázala. A ja chcem, to využijem teda moje vystúpenie v rozprave na to, že aj niečo iné aplikačná prax ukázala. A aplikačná prax ukázala, že práve títo zdravotnícki záchranári sú častokrát vystavení rôznemu konaniu rôznych osôb. Prídu zachraňovať, a na, a na, prídu zachraňovať, ale sú vystavení psychickému a častokrát až fyzickému teroru alebo napadnutiu v rôznych komunitách, u rôznych ľudí, opilcov a neviem čoho.

    Čiže, ten apel môj pre pani ministerku bude, že bude sa pripravovať na január novela taká, aby zdravotnícki záchranári, to znamená ako samostatná kategória, ktorá už má aj stavovskú organizáciu a bude sa vytvárať, bola aj posudzovaná inak z pohľadu ochrany, to znamená, aby boli zaradené ako chránené osoby, pri výkone svojho zamestnania si to naozaj zaslúžia. Je to potrebné, z aplikačnej praxe to jednoznačne vyplynulo.

    A mojou apelom na vás bude, ja viem, že to je vecne príslušné pánovi Borecovi, aby z tohto vášho ministerstva prišla aj podpora, lebo z vášho ministerstva chodia len podpory pre, pre vybrané skupiny a vybrané firmy.

    Takže budem a ocením, keď z vášho ministerstva konečne príde aj podpora pre niečo také, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné, že zdravotnícki záchranári budú mať štatút chránenej osoby. Očakávam to.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyňa Košútová a pán poslanec Gál, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec za prvé, neviete počítať. Za druhé, zákon sa predkladá v prvom čítaní. Myslím si, že je dostatok času na to, aby sa vo výboroch k tomuto zákonu diskutovalo, aby sa tam predniesli potrebné zmeny a návrhy, ktoré treba riešiť. A takisto aj v pléne v druhom čítaní. Tak neviem, prečo vás to tak strašne irituje.

  • Ďakujem za slovo. K meritu veci. Súhlasím s vami, že záchranárov musíme troška dostať na úroveň, aby ich aj osobná integrita, aj to zapálenie pre tú službu bola zabezpečená do tej miery, aby, aby boli chránení.

    Jednak aby sme ich vedeli udržať v tej službe. A druhá vec, pán poslanec, ste ako zlý farár, ktorý karhá v kostole ľudí, že ľudia nechodia do kostola, práve tých, ktorí sú tu!

    A druhá vec, že karháte sám seba aj vtedy, keď vy tu nie ste. No, vy tiež niekedy sedávate v zasadacej miestnosti. A vtedy voľajako sa do toho mikrofónu nehrniete, lebo nie ste tu. Čiže, takto sa máme.

  • Ďakujem za slovo. Keď spíme a obedujeme, tak tu nie je nikto. No, teraz je obedňajšia prestávka, kto zostal, zostal. Všeobecný súhlas tu bol, ktorý sme dali, tak sa prerokuje tento zákon.

    Chcem reagovať na predrečníka aj vo vzťahu k tomu čo spomenul, to zriadenie novej stavovskej organizácie týchto záchranárov. Naozaj, veľakrát keď títo záchranári zasahujú, a zvlášť keď je to pri tých úrazoch a rôznych konfliktných situáciách, tak mnohé komunity, a nielen tie, na ktoré bola tu tá narážka, ale to môžu byť akékoľvek, naozaj tie emócie, ktoré tam sú, tak veľakrát títo záchranári sú napádaní. Je potrebné sa nejako zamyslieť aj zákonom, aby mali zvýšenú ochranu títo záchranári.

    Ak môžem trošičku odbočiť, čo predrečník tu nespomenul, a keď ma zastavíte, pani podpredsedníčka, tak budem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Môžete.

  • Pani ministerka, keď sa dotkla tu sterilizácie osôb a že budú predkladané tie informované súhlasy v cudzích jazykoch, mám na mysli, áno, pani ministerka môže to upresniť, či to budú aj Rómovia a podobne, ale myslím si, že práve táto komunita vôbec nebude rozumieť tomu informovanému súhlasu.

    Neviem, ja sa musím na to ešte aj pozrieť, na tie sterilizácie. A toto je ten zlomový bod, kvôli ktorému ani tento predkladaný zákon ja osobne nepodporím.

    Toľko k tým sterilizáciám. Mali sme tu tú tému. A túto problematiku. Ja v zásade som proti tomu a my muži sme takí, že práve najviac ženy strkáme: A choď na podviazanie vaječníkov, na tú sterilizáciu, ale my muži na svoju vlastnú plodnosť sme veľmi, veľmi citliví.

    Nikto z mužov aj po päťdesiatke, aj možno po sedemdesiatke, a už máme aj deti, nepôjde sa dať sterilizovať, lebo chce zostať skutočným mužom, ale ženy oberáme o ich ženskosť.

  • S reakciou pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Chcem teda povedať, že všeobecný súhlas bol udelený, ja neviem koľkými, desiatimi, dvanástimi, trinástimi poslancami, tak myslím si, že to nie je celkom správne, lebo možno tu niekto bol predtým z tých mála, čo tu boli predtým, že možno chceli k tomu vystúpiť a nevedeli, že bude daný všeobecný súhlas k tomu, aby sa počas obednej prestávky proste o týchto dôležitých bodoch rokovalo.

    Ale otázka stojí, či si mám na to zvyknúť, alebo mám na to upozorňovať. Viete, možno nakoniec sa tak zocelím, že miesto žalúdku budem mať aj ja trojku plech a mi to nebude časom vadiť. No žiaľ, zatiaľ to vydržte. Vadí mi to. A vadí mi to hrozným spôsobom. Hej, takže preto na to upozorňujem.

    Hovorili sme tu o dvoch zákonoch, návrhu zákona z dielne ministerstva zdravotníctva, ktoré tu nosí úplne plánovite vybrané lobistické zákony. Teraz sem prišlo s niečím, čo nemusíme prísnou optikou posudzovať ako lobistický zákon. Tam mala nastať nejaká diskusia, hej. Znova len, po tretíkrát to zopakujem, crazy shopy zničili možno x rodín, x mladých ľudí. Je tu návrh, ktorý to má čiastočne riešiť.

    Ja chcem vedieť, som chcel počuť z úst odborníkov, pána Novotného alebo neviem koho, že či je to správna cesta, alebo nie je to správna cesta. Či to je tá cesta, na ktorej konci bude to, že sa s tým nebudeme stretávať bežne v uliciach. Chcem tak veľa? To chcú podľa mňa aj ľudia z tejto krajiny, aby to tu z týchto úst zaznelo, už keď sú tu niektorí odborníci. Nemá to z úst koho zaznieť, lebo tu nikto nie je a ešte aj z tých málo ľudí, ktorí tu boli, tí, čo šli na obed, tak nevedia, že aj v čase obeda, kvôli tomu, že pani ministerka sa niekam ponáhľa, tak sa tieto dôležité body prejednávajú.

    Všetko. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Áno, môžete, nech sa páči, odpovedajte pánovi ...

  • Dlhšia pauza.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi stručne, ospravedlňujem sa, čo sa týka troch rokov, pretože ja som považovala v podstate, keďže pán Poliačik väčšiu časť toho vysvetlil, plus navyše tie tri roky sú garancia, aby nám tie látky nezostávali práve na tomto zozname. Ony tým, že sa na zoznam rizikových dostanú, sa už ďalej nemôžu dostávať k spotrebiteľom, ale chceme, aby sa nám nerozširoval len tento zoznam, ale naozaj došlo aj ku konečnému stanovisku, či teda je, alebo nie je škodlivá. Áno, jedná sa najmä o veci, ktoré sú predávané v crazy shopoch pod názvami od vonnej soli až po neviem čo. V prípade, že je akákoľvek pochybnosť, zaraďujú sa na rizikové a sú stiahnuté z tohto predaja. Podstatné je, aby naozaj došlo v lehote, ktorá je stanovená v troch rokoch, k rozhodnutiu, že či sú, alebo nie sú škodlivé, aby trvalo sa nám tam nehromadili.

    Čo sa týka tých sterilizácií, jednoznačne hovoríme o všetkých, všetkých jazykoch národnostných menšín s tým, že sa jedná výlučne v prípade zdravotného obmedzenia. Nejedná sa len v prípade nejakej, dobrovoľného rozhodnutia ohľadne reprodukčného zdravia. Jedná sa o súhlasy v prípade zdravotného ohrozenia ženy.

    Čo sa týka komory záchranárov, áno, doteraz boli združení vlastne v komore iných zdravotníckych pracovníkov a ich postavenie je mimoriadne špecifické, aj ich práca a terén, v ktorom ho vykonávajú, takže budeme sa snažiť, aby skutočne aj naďalej sme túto ich prácu podporovali vo všetkých oblastiach, aj v oblasti ich osobnej integrity.

    Ďakujem pekne.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prajem vám pekný obed. Budeme rokovať o 14.00 hodine o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o potravinách v znení neskorších predpisov a celý blok zákonov, ktoré má minister pôdohospodárstva.

  • Prerušenie rokovania o 12.31 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh má parlamentnú tlač 279. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 255. Prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečenie dosiahnutia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Nedávne potravinové kauzy a ich dopad na zdravie obyvateľstva v krajinách Európskej únie spolu s výsledkami úradnej kontroly potravín v Slovenskej republike nám ukázali, aké závažné následky plynú z nerešpektovania súčasnej legislatívy, a zdôraznili potrebu prísnejších noriem v oblasti potravinového práva. Návrh zákona chce prostredníctvom nových opatrení zameraných na zamedzenie opätovného dovozu nebezpečných potravín a potravín nevhodných na ľudskú spotrebu z členských štátov dosiahnuť efektívnu ochranu zdravia každého spotrebiteľa Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na problémy aplikačnej praxe rozšírením kompetencie orgánu úradnej kontroly potravín, ktorému zákon umožňuje na základe výsledkov úradnej kontroly potravín nariadiť prevádzkovateľovi niektoré z opatrení, počínajúc napríklad okamžitým stiahnutím potraviny z trhu cez znehodnotenie potraviny použitím chemických alebo mechanických prostriedkov, ktoré majú znemožniť opätovné umiestnenie nebezpečných potravín na trh, až po zastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzky. Zavádza sa oprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín, na základe ktorého môže prevádzkovateľovi zakázať ďalšiu jazdu vozidlom, alebo mu môže prikázať jazdu vozidlom do stanoveného miesta za účelom dosiahnutia zámeru uloženého opatrenia. Návrhom zákona dochádza k zvýšeniu sadzieb pokút, čím sa vytvorí dostatočný tlak na uvádzanie takých potravín na trh, ktoré spĺňajú všetky podmienky bezpečnosti. Kritérium na určenie výšky pokút nebude v zmysle nového zákona veľkosť prevádzkarne, ale rozsah porušenia zákona, doba jeho trvania, následky a ďalšie okolnosti zistení, ako napríklad opakované konanie. Návrh zákona ďalej uvádza sankciu vo forme pokuty za nesplnenie ohlasovacej povinnosti obce vo vzťahu k zisteným porušeniam ustanovenia tohto zákona, a to v rozmedzí od 100 do výšky 5-tisíc eur. Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi dochádza návrhom zákona k spresneniu vymedzenia územia obce, kde môže byť vykonávaný ambulantný predaj. Za účelom dosiahnutia pružnejšieho, efektívnejšieho zaistenia potravinovej bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí, rozširuje návrh zákona oprávnenia príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky, na základe ktorého bude oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii motorového vozidla - časť jedna alebo časť dva - alebo evidenčného dokladu od vozidla vydaného v cudzine, ak si vodič nesplní povinnosti uložené týmto zákonom.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím pána spravodajcu Mariana Záhumenského, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby podal správu.

  • 4.

    Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predkladám spravodajskú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 71 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárnom, hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 2012 č. 255 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku. Za klub SaS sa prihlásil pán poslanec Ľubomír Galko, tým mu dávam slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia. Hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento návrh zákona nepodporí, lebo je to škodlivá haraburda, a nie seriózny návrh zákona. Najprv uvediem to, čo je možné v návrhu zákona akceptovať. Je to povinnosť obcí nahlasovať ambulantný predaj pod určitou sankciou. Áno, je pravdou, že teraz to funguje tak, že príde do dediny Poliak, motivuje starostu a predáva si tovar tak, že o tom žiaden orgán, v tomto prípade Štátna veterinárna a potravinová správa, vôbec nevie. Hygienické podmienky katastrofálne, kvalita potravín pochybná. Diskutovať by sme mohli o tom, že či horná hranica pokuty 5-tisíc eur nie je pre obec, kde starosta opomenie túto povinnosť, privysoká. Ale ako som povedal, v zásade sa dá s tou časťou návrhu súhlasiť. S čím sa však súhlasiť nedá, je enormné posilnenie právomoci orgánu potravinového dozoru, nejednoznačné pokuty a ich vysoké hranice. Spomeniem tie najzávažnejšie veci z tohto návrhu.

    Po prvé. Orgán potravinového dozoru bude môcť rozhodnúť napríklad o zničení potraviny na náklady prevádzkovateľa alebo o znehodnotení potravín použitím chemických alebo mechanických prostriedkov. Ale každý súdny človek vidí, že bez toho, aby mal tento orgán v zákone stanovenú povinnosť preukázať, že zlikvidovaná potravina naozaj predstavovala nebezpečenstvo pre život a zdravie spotrebiteľa, je táto časť návrhu vložením neprimeranej moci do rúk úradníkom, ktorá priamo navádza na korupciu. Pán minister, terajšie vedenie rezortu podporuje korupciu?

    Zároveň môže byť táto neprimeraná moc zneužitá aj na konkurenčný boj. Typickým príkladom je ovocie, zelenina. Dlhoročné osobné skúsenosti mi hovoria, že ovocie, ktoré u niektorých kontrolórov pri kontrole v pohode prejde, u druhých je ovocím pomaly spôsobujúcim epidémiu. Záleží to len od individuálneho uhla pohľadu. Keď som bol riaditeľom vtedy najväčšieho hypermarketu jednej obchodnej siete na Slovensku a mal som za sebou armádu firemných právnikov a keď ku mne prišiel na kontrolu veterinár alebo hygienik, či pracovník Slovenskej obchodnej inšpekcie, od dverí bolo na ňom vidno, že chce mať v prvom rade pokoj a kontrolu chce mať z krku bez čo najmenších problémov. Oddelenie ovocia a zeleniny, ale aj iné oddelenia zvyčajne len prebehol, vypil kávu a zmizol ako gáfor. Pokuty a sankcie vtedy kontrolóri udeľovali v zahraničných reťazcoch, a som presvedčený, že aj dnes to tak funguje, len vtedy, keď sa už v úvodzovkách nedalo inak, a to v minimálnej výške. Naproti tomu, keď som dlhé roky pôsobil ako podnikateľ s ovocím, zeleninou a potravinami alebo potom neskôr sedem rokov ako manažér zastupujúci niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov a rodinných eseročiek, prevádzkujúcich svoje stánky, malé dedinské predajne, sídliskové večierky a malé samoobsluhy, skúsenosti som mal úplne opačné. Kontrolóri boli schopní s lupou hľadať bodku na jabĺčku alebo na hruške, aby mohli povedať, že sú zaradené v zlej akostnej triede, a udeliť pokutu. Hľadali zle založenú cenovku, merali, či je spodná časť regálu dostatočne vysoko nad zemou. Pamätám si, ako mi v jednej internetovej anonymnej diskusii jeden zamestnanec kontrolného orgánu raz napísal: Nebudem sa predsa naťahovať s veľkými reťazcami a ich právnikmi, to, čo treba získať na pokutách, si pohodlne vyberiem v stánkoch a na trhoch. Tí pekne zaplatia a držia hubu a ja mám kľud.

    Vrátim sa k tej korupcii. Dámy a páni, koho bude nečestný kontrolór pod hrozbou príkazu zničenia alebo znehodnotenia potraviny takto nútiť k tomu, aby ho tento korumpoval? Predstaviteľa zahraničného reťazca alebo drobného stánkara či majiteľa malej panelákovej večierky? Koho bude takto vydierať? Koho tým bude privádzať ku krachu?

    Pán minister, povedal som vám to pri zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a poviem vám to aj teraz, vy ste likvidátor slovenského nezávislého obchodu. Toho obchodu, ktorý je dôležitým doplnkom toho veľkého podnikania, lebo ho občania Slovenska potrebujú. Zahraničné reťazce neotvoria, však áno, napríklad večierky na sídlisku pod panelákmi. Teda nielen našich farmárov, poľnohospodárov a potravinárov likvidujete svojou nečinnosťou v Bruseli, na čo upozorňujem už niekoľko týždňov, ale aj našich malých slovenských drobných podnikateľov tým, že predkladáte hlúposti. Len tento jeden paragraf, o ktorom hovorím, je veľká hlúposť.

    Poďme ale ďalej. Podľa predloženej novely zákona bude možné pozastaviť alebo zastaviť prevádzkarne, ak nie je možné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne. Najmä pri, a tam sú potom vymenované rôzne možnosti, napríklad pri uvádzaní potravín po dátume spotreby, nedodržiavaní podmienok skladovania potravín atď. To znamená, že ak nájde kontrolór konzervy po záruke a tie nie je možné bezodkladne na mieste zlikvidovať alebo poslať na likvidáciu, tak má možnosť zatvoriť celú prevádzku? Toto myslíte vážne, pán minister Jahnátek? To je totiž choré! A to je ďalší krásny návod na korupciu a vydieranie bezbranných a malých. Hej, ty, malý slovenský živnostníček, daj úplatok, lebo ti inak tú tvoju búdku dám hneď zabachnúť a môžeš si labu lízať, pokiaľ sa dovoláš pravdy! Všetko ti tam zhnije, prejde tomu záruka a si vybavený!

    Pán minister, vy podporujete korupciu? A to nehovorím v tejto časti o použití slovíčka "najmä" pri definovaní nedostatkov, to znamená, že kontrolórovi dávate moc vymyslieť si ešte ďalšie "závažné" nedostatky a hroziť tomu malému slovenskému obchodníkovi zatvorením jeho krámu. Pán minister, koho vy vlastne podporujete a voči komu bojujete? Lebo len voči drobným podnikateľom si nečestný úradník dovolí takéto konanie, lebo voči zahraničným veľkým je pokakaný. A vy mu dávate do rúk nástroj. Vy sa tvárite ako bojovník proti zahraničným reťazcom, ale veď vy ste vlastne ich spojenec! Spojenec likvidácii ich konkurencie. Nezávislých, menších slovenských predajní. Čo vám tí malí slovenskí úbohí pracujúci ľudia, čo makajú denne 14 hodín, spravili, že pripravujete podhubie pre takéto vydieračské praktiky voči nim? Poďme ďalej. V návrhu zákona máte uvedené, že orgán úradnej kontroly potravín pokiaľ nariadi zničenie potraviny podľa vymenovaných nedostatkov, môže zakázať jazdu vozidlom do splnenia nariadeného opatrenia alebo nariadiť jazdu vozidla do určeného cieľa na splnenie nariadeného opatrenia. A to je, prosím pekne, čo za volovinu, toto? To akože, keď príde auto s 15 paletami a bude tam zašmodrchaná paleta horčice po záruke, tak vy zakážete tomu autu rozviesť ten dobrý tovar? Tých zvyšných 14 paliet do iných predajní až dovtedy, pokiaľ on tú jednu paletu nezlikviduje? Alebo pošlete niekde do susedného okresu kamsi do kafilérie? A čo keď bude nedeľa? A čo keď bude mať auto plné tovaru, ktoré má záruku len pár dní, a čo keď to bude špedičná služba? Pán minister, prosím vás, kto vám to tam na tom ministerstve pripravuje? Povedzte to, vy sám alebo ešte niekto talentovanejší?

  • Prerušenie vystúpenia ministrom: No taký ako vy určite nie.

  • To určite nie, lebo to by som vám nepredložil. Viete, pán minister, to, čo tu predkladáte, by bolo normálne na smiech. Keby takéto sprostosti nehrozili likvidáciou našim podnikateľom a opäť som pri tých malých slovenských podnikateľoch, pretože tí si ten tovar sami rozvážajú. Koniec-koncov aj pre nadnárodné reťazce často rozvážajú slovenskí malí podnikatelia. Takže je to skôr na plač, a nie na smiech. Diletantstvo, pán minister, diletantstvo!

    Mám praktické otázky. To bude musieť znášať podnikateľ náklady spojené s likvidáciou aj takých potravín, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na bezpečnosť? Ako bude kontrolór vedieť, či boli porušené napríklad mikrobiologické požiadavky, ktoré môžu ohroziť zdravie spotrebiteľa? Či sa to bude, to porušenie sa bude skúmať len vizuálne? V návrhu zákona je uvedené, že až na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa môže robiť inšpektor tie opatrenia. To znamená dať zničiť potraviny, zavrieť prevádzku, zakázať jazdu auta s tovarom a podobne. To budete čakať na výsledky testov? To zatiaľ to auto s tovarom niekde odstavíte na týždeň na parkovisko, dokiaľ tie testy budete mať hotové? Veď to sa ani prakticky nedá vykonať tak, ako je to v tomto návrhu zákona napísané. Také hlúposti sú to, pán minister!

    Vrátim sa ešte k tým problematickým nejednoznačným pokutám a ich vysokým hraniciam, ktoré som spomínal na začiatku. V zákone nie je stanovené ani náznakom, aká konkrétna pokuta by sa mala za čo udeliť. Intervaly sú mimoriadne veľké. Tým pádom opäť veľká moc a subjektivita v rukách kontrolóra - orgánu dozoru. Opäť cesta ku korupcii. Podotýkam, že už dnes nie sú využívané horné hranice pokút, ani podľa zákona, čo platí v súčasnosti. Výsledkom takéhoto drastického a podotýkam populistického zvýšenia horných sadzieb bude len ďalšia a ďalšia korupcia. Pán minister, vy podporujete korupčné správanie sa?

    Dám vám dva praktické príklady zvrátenosti tých horných sadzieb pokút. Príklad prvý. Pokuta až do výšky 500-tisíc eur môže byť uložená za výrobu alebo umiestnenie na trh potravín bez označenia ich alergénnych zložiek. Toto sa prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku môže neúmyselne prihodiť kedykoľvek. Stanovenie alergénnych zložiek závisí totiž aj od metódy skúšania, ktoré nie sú jednotne stanovené, ale napríklad aj od citlivosti jednotlivých prístrojov. Nehovoriac, že sa to môže stať aj obchodníkovi, ktorý ten tovar zakúpi niekde vo veľkoobchode alebo u výrobcu a nič s tým nemá. Vy mu hrozíte 500-tisíc eur pokutou?

    Druhý príklad. Tak isto takáto astronomická pokuta 500-tisíc eur môže byť uložená aj obchodníkovi, ktorý predáva tovar nielen po uplynutí doby spotreby, ale aj po uplynutí dátumu minimálnej spotreby. Opakujem dátumu minimálnej spotreby, nie doby spotreby. To je ozaj výborný nápad, pán minister. Predaj potravín po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti ste zaradili medzi najvyššie trestané porušenia. Ešte raz podotýkam, že nehovorím o dátume spotreby. Vy poznáte rozdiel medzi týmito dvoma pojmami? Viete, pán minister Jahnátek, že existuje dokument Európskej komisie, v súlade s ktorým potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti možno konzumovať? A viete, že Slovenská republika tento dokument odsúhlasila? No, zrejme to neviete, lebo do Bruselu nechodíte ani hájiť záujmy našich poľnohospodárov a potravinárov. Čerta starého by ste sa starali o nejaké dokumenty týkajúce sa doby minimálnej spotreby, ku ktorým sme sa aj my prihlásili. Alebo chcete byť len pápežskejší ako pápež? Ešte stále si myslíte, že predaj potravín, napríklad nejaký na regáli zabudnutý perník alebo nejaké oplátky jeden, dva dni po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti, po ktorej je napríklad možno ešte veselo veľmi dlho, dlho konzumovať, nie predávať, patrí k hrdelným zločinom? Je to rovnako hrdelný zločin ako napríklad predaj hotového šalátu s majonézou po dobe spotreby, ktorý môže spôsobiť z mikrobiálneho hľadiska nebezpečenstvo? A mimochodom, ako máte potom vyriešený predaj potravín, ktoré nemusia mať v označení žiaden dátum? Lebo čudovali by ste sa, aj také existujú. Napríklad čerstvé ovocie, čerstvá zelenina, vína, vínny ocot, pekárske a cukrárske výrobky, žuvačky, cukríky, vyrobené prevažne na báze vody a cukru, a tak ďalej, a tak ďalej, lebo aj tieto môžu poškodiť zdravie. Napríklad pri nesprávnom skladovaní. Toto v návrhu zákona vyriešené vôbec nemáte!

    Dámy a páni, som presvedčený, že súčasné platné limity pokút vytvárajú na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov dostatočný tlak na to, aby uvádzali na trh bezpečné potraviny. A kto predsa len podľahne a bude mu to jedno, sú tu úplne iné zákony a iné právne normy. Napríklad Trestný zákon. Tieto šialené horné hranice pokút budú slúžiť len ako nástroj korupčného správania sa, namierený hlavne voči malým slovenským subjektom. Pán minister, celkom vážne sa vás chcem opýtať, čo vám spravili tí ťažko pracujúci malí drobní slovenskí živnostníci, malé rodinné eseročky, že im v kuse takto strpčujete život? Čo vám spravili v úvodzovkách tí "veľkopodnikatelia" typu otec na vysokozdvižnom vozíku, mama na objednávkach a faktúrach, nevesta v pokladni,

  • Hlas v pozadí.

  • neskáčte mi do reči, buďte tak dobrý. Nevesta v pokladni, zať a syn na aviách na rozvoze a dvaja susedia pomocníci v sklade, že ich stále nenecháte na pokoji. Veď oni majú čo robiť, aby sa uživili, aby prežili!

    Ani jedna jediná vláda doteraz nepomohla slovenským potravinárom a je úplne jedno, či sú to malí slovenskí výrobcovia alebo obchodníci, ale vy im nielenže nepomáhate, vy ich stále s niečím otravujete! Stále im hádžete polená pod nohy! Vy chcete byť naozaj likvidátorom slovenského nezávislého obchodu, pán minister? V dôvodovej správe k tejto haraburde, ako som povedal na začiatku, toto nie je seriózny návrh zákona, ale je to haraburda, v tej dôvodovej správe máte napísané, že cieľom tohto návrhu zákona je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu prostredníctvom nových opatrení. Dosiahnete figu borovú, a nie vysokú úroveň ochrany. Dosiahnete akurát to, že pokiaľ budete pokračovať v takýchto skvelých nápadoch, bude musieť niekto, naopak, ochraňovať pred vami - likvidátorom slovenského nezávislého obchodu - našich slovenských potravinárov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kučerová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte mi hrubo nesúhlasiť s vaším vystúpením. Slovenskí občania donekonečna počúvali, ako je Slovensko zberňa nekvalitných potravín z celej Európy, a konečne sa nájde niekto, kto chce spraviť v tomto poriadok, myslí nielen na biznis, ale na zdravie občanov, a môžem vám povedať, že teraz rozprávam aj za občanov Slovenskej republiky, ktorí s touto iniciatívou veľmi, veľmi, veľmi súhlasia. Ja si veľmi vážim prácu pána ministra, ktorú v tomto smere vykonáva. Držím palce, len tak ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nie som taký odborník na obranu ani na pôdohospodárstvo ako vy, ja som iba spotrebiteľ. Ale to, čo robí tento minister vo vláde Slovenskej republiky, myslím si, že je prvý minister, ktorý sa akčným spôsobom postavil k tomu, aby v našich predajniach, dámy a páni, prepáčte mi za výraz, sa nepredával bordel a humus. To, čo tu bolo doposiaľ, čoho sme boli svedkami, čo vyplávalo na povrch aj v poslednom období v médiách, aké potraviny sa predávajú v obchodoch, aká strava sa podáva v reštauračných zariadeniach, čo sa sem vozí, a vy namietate! A budem teraz konkrétny, pán poslanec. Vy namietate, že auto, keď vezie nejakú pokazenú potravinu alebo po zárukách, že bude stáť. No, áno, keď vezie bordel, tak bude stáť! Nech tu stojí aj pol roka, nech ho vrátia, nech ho aj rozoberú to auto!

    Druhá vec, druhá závažná vec. Viete, pán poslanec, čo môže spôsobiť požitie alergénov u alergika? V najhoršom prípade môže spôsobiť aj smrť. To vám nevadí? Koho chránite vy? Vy chránite spotrebiteľov? Koho vy vlastne chránite? Tým, čo som tu počúval, a to nie som odborník, podotýkam, som iba spotrebiteľ. Koho chránite? Podvodníkov? Koho chránite? Snáď máte chrániť občanov, spotrebiteľov, aby sa im predával kvalitný tovar, kvalitné potraviny, a nie potraviny po záruke, aby sme tu neboli ako tretie krajiny, aby sa tu predával odpad po záruke a nekvalitné, mnoho razy až zdraviu nebezpečné potraviny. Položte si túto otázku. Koho chránite vy a koho chráni minister?

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, už ste ma raz v tejto snemovni pobavili, keď ste obhajovali zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kedy ste sa pasovali za odborníka, ktorý vie všetko od predaja topánok cez potraviny až po vence a neviem, čo všetko. Dneska sa tu pasujete za odborníka, ktorý háji malých, drobných slovenských živnostníkov a háji, ako, akí sú nešťastní z toho, že ich niekto bude kontrolovať, či dodržujú všetky podmienky, ktoré sa týkajú hygieny potravín. Sťažujete sa na enormné posilenie právomoci orgánu povinného potravinového dozoru. Podľa vás sú všetci kontrolóri skorumpovaní úplatkári. Ak máte takéto skúsenosti s kontrolórmi potravinovej inšpekcie, prečo ste nevyužili svoje právo, ktoré máte právo zo zákona a prečo ste to nepostúpili ďalej orgánom, ktoré sú účinné v trestnom konaní. Pretože pokiaľ niekto berie úplatok a je to kontrolór a je to štátny zamestnanec, tak jednoducho musí niesť za svoje činy zodpovednosť! Ale to, čo vy ste tu natárali o škodlivej haraburde a ja neviem čom, tak mám z toho veľmi zlý dojem a myslím si, že o tom, že kto berie a ako berie úplatky, sa chováte podľa hesla: podľa seba súdim teba.

  • Nech sa páči, pán poslanec Galko, s reakciou na faktické poznámky.

  • Áno, ďakujem pekne za pripomienky. Pani Kučerová, ja s vami úplne súhlasím. Robme poriadok, robme poriadok pri ochrane spotrebiteľov, ale tento zákon je paškvil. Tento zákon ten poriadok nerobí. Ja si myslím, že som to dostatočne vyargumentoval na praktických príkladoch, takže, áno, máme iné možnosti. Ja som povedal, je tu Trestný zákon, keď niekto bude porušovať zákon, tak ho treba zatvoriť! Tak mu dajme päť alebo desať rokov, ale toto, čo teraz ideme schváliť, je nevykonateľné a stane sa to nástrojom na korupciu a na vydieranie drobných slovenských podnikateľov Tým by som chcel odpovedať aj pánovi Jánošovi o tom akčnom spôsobe. Ono je to skôr u pána ministra Jahnátka o píár ako o akčnom spôsobe, pretože kto rozhodne to, že tá jedna paleta z tých 15 je bordel? Veď ja som poukazoval na prípady, kedy to bude, a tých prípadov bude väčšina, kedy to bude len na tom kontrolórovi, ktorý sa pozrie tam na ten karfiol alebo na niečo a povie: Toto je bordel. A zastaví autá tým spôsobom, tým môže položiť toho podnikateľa. Ten zákon je nevykonateľný a bude podporovať korupciu pri kontrolách hlavne malých bezbranných slovenských subjektov. A čo sa týka pani Košútovej, no, pozrite sa, na vás nejakým spôsobom reagovať. Viete, potraviny, to nie sú kvety. Vy ste ma nejakým nepriamym spôsobom obvinili, že podľa teba súdim seba, alebo ako ste to hovorili. Tak neviem, koho chcete súdiť? Ja som v živote žiaden úplatok nezobral. Pokiaľ u vás to niekedy v minulosti v záhradníctve alebo kde ste boli, bola bežná prax, tak ja takéto praktiky nepoužívam a to si píšte, že v prípade, že by som sa s takýmto niečím stretol, tak by som konal. Všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. O slovo požiadal pán spravodajca, ale ja by som vás ešte poprosila, kto sa chcete do rozpravy prihlásiť ústne, aby ste tak teraz učinili. Hej, teda prihlášky do ústnej rozpravy k tomuto zákonu. Uzatváram sa možnosť prihlásiť. Áno, prihlásil sa pán poslanec Zsolt Simon a Martin Fecko.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Pôvodne som chcel vystúpiť na záver, ale po takomto vystúpení pána poslanca Galka sa nedá nereagovať. A prvá otázka je: Pán poslanec, koho chránite? Koho chránite? Chránite priekupníkov, ktorí na Slovensko dovážajú neevidovaný, nekontrolovaný tovar, načierno, s ktorým sa obchoduje na Slovensku. Nehovorím len o únikoch na daniach vo vzťahu k štátu, ale hovorím o bezpečnosti našich občanov. Viete, koľko potravín sem ide načierno? Viete, koľko sa dováža mliečnych výrobkov, syrov, koľko ide do pizzerií, do reštaurácií, ktoré sa používajú, ktoré konzumujú naši občania vedomí si alebo v dobrej viere, že tento štát má kontrolné orgány tak postavené, že je schopný ochrániť ich zdravie, ich bezpečnosť. Slovensko je skutočne žumpou Európy z hľadiska potravín. Na Slovensko je možné dovážať čokoľvek a dováža ktokoľvek. Odhaľujú sa prípady, ktoré sa zastavujú v autách, proste vodič ide. On nevie, že vezie potraviny, on nevie, od koho to vezie, on nevie, komu to vezie, a naše orgány mu môžu uložiť 100-eurovú pokutu a vrátiť ho naspäť do Poľska napríklad. A on sa trikrát vráti na naše územie a trikrát to zopakuje a skúša, ktorou dierou vie prejsť. Pán Galko, vy si myslíte, že nie je potrebná právna úprava taká ako v okolitých krajinách? Viete si predstaviť takéto konanie v Rakúsku? Viete si predstaviť, že by veterinár v Rakúsku sa pozeral na auto, ktoré vezie neevidované, nekontrolované potraviny niekam do Rakúska a nevie, kam vlastne ich vezie, a že nič neurobí? Že povie, však tu je len jedna paleta pokazených potravín, nechajme ho ísť, však túto jednu paletu, niečo s ňou urobí, niekde ju umiestni predsa. Toto je vaša predstava o ochrane potravín? Pán Galko, možnože ste profesionál v odpočúvaní a možno na tých haraburdách ste odpočúvali, ale skutočne tu neboli urobené zákony, ktoré chránili našich občanov z hľadiska bezpečnosti potravín. Už nehovorím o tom, kam dostali obchodné reťazce kvalitu potravín, kam dostali ich nutričnú hodnotu, kam dostali chuťové vlastnosti a čo konzumujú naši občania aj u tých potravín, ktoré sú vykázané ako hygienicky a zdravotne nezávadné.

    Ich nutričná hodnota je katastrofálna, chuťové vlastnosti sú katastrofálne a sa to odráža na zdravotnom stave nášho obyvateľstva. Ale, bohužiaľ, také sú pravidlá Európskej únie. Ale musíme ochrániť slovenský trh pred dovozom nekvalitných potravín, neevidovaných potravín, ktoré vážnym spôsobom poškodzujú zdravie našich občanov. A myslím si, že pán minister Jahnátek veľmi správne na túto vec reaguje, keď vidí, ako naše kontrolné orgány nemajú právomoc, nemajú oporu v zákone, aby mohli konať, aby mohli zastaviť kamión, ktorý vezie nekvalitné alebo neevidované potraviny, aby ho mohol poslať do kafilérie, aby mohol jednoducho tovar znehodnotiť alebo čokoľvek urobiť, aby zabránil takému tovaru, aby sa dostal na trh. A keď hovoríte, že sú tu aj iné zákony. Áno, samozrejmá vec. Ja tiež si myslím, že takýto vodič pácha aj trestný čin všeobecného ohrozenia, ale napriek tomu je potrebné zastaviť teda tie potraviny, napriek tomu. A keďže vydá kontrolný orgán rozhodnutie o zlikvidovaní potraviny, predsa v každom rozhodnutí je možné sa odvolať. A ak niekto spôsobí niekomu škodu, tak si ju môže vymáhať, aj od štátu. A to vy veľmi dobre viete. Tak nestrašte, prosím vás, malých ani predajcov, ani potravinárov!

    Robili ste tu veľké strašenie slovenských obchodníkov alebo potravinárov, keď sa prijímal zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Ako budú uzatvárať zmluvy v zahraničí, ako budú obchádzať slovenský trh, ako dostaneme opačný efekt, aby sa zvýšil podiel domácich potravín. Dneska je ich iba 46 percent na našich pultoch, mimochodom, najmenej zo všetkých krajín v celej Európe, hádam. Aký je výsledok? Najväčší reťazec na Slovensku Tesco prenieslo nákup trvanlivých potravín z Prahy na Slovensko, pán Galko. Viete o tom? Po prijatí tohto zákona prenieslo nákup trvanlivých potravín z Prahy na Slovensko. Práve opačne. Vy ste tvrdili, že sa bude nakupovať v zahraničí, že budú obchádzať slovenský trh a najväčší reťazec po prijatí tohto zákona urobí presne opačne, ako ste tu strašili, ako ste avizovali. A samozrejme, že veľké reťazce aj po mnohých konzultáciách na ministerstve pôdohospodárstva, aj po prijatí tohto zákona, aj o diskusiách o tom, akým spôsobom navýšiť podiel domácich potravín legálnym spôsobom na slovenských pultoch, povedali, nikto s nami doteraz nikdy nerokoval na ministerstve. Mnohé reťazce nikdy na ministerstvo neboli pozvané a nikdy tam neboli! Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva nikdy nezaujímalo, čo sa deje s potravinami, ako beží trh na Slovensku? Až teraz, keď príde nepoľnohospodársky minister, ktorý sa zastáva nielen slovenských občanov, ale aj slovenských poľnohospodárov a potravinárov? Koho vlastne chránite, pán Galko? Povedzte nám to otvorene. Chránite priekupníkov? Chránite tých, ktorí robia čierny biznis s potravinami, ktorí dovážajú neevidované, nekontrolované potraviny? Koho ste vlastne zastávali vo vašom vystúpení? Nerozumiem absolútne vašej rétorike.

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán Záhumenský, o úprimnosti toho naháňania tých nečestných zahraničných obchodníkoch hovorí to, že teraz bola cez víkend píár reportáž, že bolo urobených 200 kontrol v ázijských reštauráciách s nejakou priemernou pokutou 20 eur. A boli v správach ukazované všelijaké pokazené mäso atď. Tak kde sú tie ostatné peniaze? Keď už teda tak strašne sa dávajú pokuty tým nečestným zahraničným obchodníkom. Opakujem ešte raz. Idete pripra, idete prijať paškvil, pretože idete dávať do rúk nejakého kontrolóra rozhodnutie o tom, aby vizuálne skontroloval, či nejaká paleta karfiolu alebo nejaká paleta zeleniny je taká zdravotne závadná, že zavrie celú prevádzku alebo pošle auto niekde preč do kafilérie niekde o tri okresy ďalej. Tak sa bavme potom o podstate veci.

    A čo sa týka toho Tesca. Áno, tak zrejme Tesco našlo inú metódu na to, aby ten zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch obišlo. Ale ja vám môžem povedať, že pred 15 alebo 20 minútami mi telefonovala jedna živnostníčka niekde z južného Slovenska, ktorá si tam zaváža štyri predajne, a keby som vám povedal, čo vám odkazuje, tak by mi to celé vypípalo. Pretože práveže sa ukazuje to, čo som hovoril. Chránite zahraničné veľké nadnárodné siete a likvidujete malých slovenských obchodníkov, malých slovenských živnostníkov, z ktorých ste si urobili triednych nepriateľov! Pán Záhumenský, koho vy chránite? Koho vy chránite? A keď sa rozprávame o tom, kto je odborník na odpočúvanie, každý je na niečo. Niekto strieľa jeleňov v hodnote 300-tisíc korún bez toho, aby to zaplatil, a niekto sa venuje tomu, že odhaľuje korupciu - aj pomocou odpočúvania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Galko, viac kriku vám nedá viacej pravdy. Nie, ja počujem dobre a napriek tomu, ak sa uchyľujete k invektívam, nemám s tým žiadny problém. Ak narážate na poľovačku, bol som poľovať legálne a podľa pravidiel, ktoré vytvorili vaši aj koaliční partneri, jeden sedí hore. A mohol by som o tých poľovačkách rozprávať veľmi veľa vo vašich kruhoch. Ale znova vám chcem povedať, že tento zákon nijakým spôsobom nepoškodí drobných. Ani v najmenšom. Ale koho chráni? Občanov Slovenskej republiky. Tých chráni, aby mali garanciu, že na slovenský trh sa budú dostávať potraviny, ktoré prešli riadnou kontrolou, ktoré boli riadne evidované, vyrobené, skontrolované a dostávajú sa nezávadné na pulty našich obchodov. A keď vyťahujete hornú hranicu pokuty, tak ja si myslím, že aj pri každej pokute musí byť horná hranica, ale je tam pokuta od - do. A samozrejme, že je potrebné rozlišovať aj závažnosť porušenia. Ak niekde sa nájdu dva-tri kusy pokazenej potraviny, tak asi nie je tam horná hranica pokuty, nestrašte. Nikto nikdy takúto pokutu neuložil za takéto porušenie. Ale ak ktosi dováža na Slovensko kamión pokazených potravín alebo dováža na Slovensko kamión neevidovaných potravín, ktoré nevie, odkiaľ vezie, tak nehnevajte sa, ale tam musí byť maximálna pokuta! Musí byť! Slovensko nemôže byť na smiech priekupníkom s potravinami, tak ako to prezentujete vy.

  • Nech sa páči k rečníckemu pultu, pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže tento zákon ide v prvom čítaní, pôvodne som nemal záujem sa zapojiť do tejto diskusie, ale po tom, čo tu počúvam aj vo faktických pripomienkach mojich kolegov, tak nedá mi, aby som nereagoval. Zdá sa, že niektorí majú príliš krátku pamäť. Pani Kučerová, chcem vás upozorniť alebo pripomenúť, že v roku 2005, keď som bol ministrom, tak som ja bol ten, ktorý navrhol do Trestného zákona za trestný čin, keď niekto predáva potravinu, ktorá poškodí zdravie niekomu inému. Tieto trestné činy sa môžu trestať odňatím slobody od dvoch do ôsmich rokov.

    Ja si pamätám aj rok 2006. Nástup prvej Ficovej vlády, keď na konci druhej Dzurindovej vlády som predkladal a bol v prvom čítaní návrh zákona o potravinách, kde bolo zapísané, že pravidlo trikrát a dosť. Keď trikrát niektorý obchodník poruší pravidlá, tak viac nemôže predávať.

    Bola to práve politická strana SMER, ktorá to z hľadiska skrátenia volebného obdobia hovorila, že tento zákon nebude medzi tými, ktoré prejdú druhým čítaním, a v závere, ja som to opakovane predložil po nástupe prvej Ficovej vlády. Potom boli sankcie, teda pravidlo trikrát a dosť bolo vypustené a prišiel minister Jureňa vtedy s návrhom zvýšenia pokút až na 5 miliónov korún. Aká zhoda náhod, že taký istý systém ako predkladá minister Jahnátek. No zvyšujeme pokuty, koľko tých pokút udelil? Ani jednu! Prečo? Lebo boli neúčinné, nechcem obhajovať kolegu Galka, ale v jednom má isto, veľké nadnárodné obchodné reťazce majú za sebou silné právnické zastúpenia, ktoré začaté právne, správne konanie dokážu oddialiť na niekoľko rokov, až kým nespadne konečné súdne rozhodnutie, a na Slovensku súdne rozhodnutia alebo dĺžka súdnych konaní nemusím vás upozorňovať, koľko to trvá. To znamená, že z týchto pokút de facto my viac-menej nič neuvidíme. V každom prípade je treba povedať, že už dnes zákon - či už trestný, alebo zákon o potravinách - dáva dostatočný priestor na to, aby sme kohokoľvek, kto predáva nekvalitné potraviny po dobe spotreby, po lehote spotreby, naozaj mohli postihnúť, si myslím, dostatočne vysokou mierou. To, čo máme problém, to, čo možnože kolega Galko nevedel dobre naformulovať, je otázka, či inšpektor, ktorý zarobí 500 eur v hrubom alebo 600, je dostatočne finančne ohodnotený za to, aby chránil záujem občanov tejto krajiny aj ich zdravotnú bezpečnosť, alebo je možné ho skorumpovať za to, že dostane z tých centíkov v obchodných reťazcoch to, čo obchodné reťazce vyberú na centíkoch, ho vedia dvakrát zaplatiť a povedia, že je to v poriadku. Je treba pouvažovať nad tým, že keď chceme mať kontrolu, tak tí, ktorí vykonávajú túto kontrolu, musia mať patričné aj ohodnotenie zo strany štátu. Lebo chránia záujem štátu a štát, záujmom štátu musí byť bezpochyby zdravotná nezávadnosť a bezpečnosť potravín, ktoré sa dostávajú na pult. Ale nehovorte mi, že nemá štát dostatok prostriedkov na to, aby mohol konať! Samotná prístupová zmluva umožňuje Slovenskej republike, a ďalšie dokumenty Európskej únie, zakázať dovoz niektorých druhov tovarov z niektorých krajín na dobu minimálne šesť mesiacov. Pokiaľ to patrične zargumentujeme. Ja som, ja ako minister som sa nebál v roku 2011 január, hneď 1., 2. januára zakázať dovoz všetkých mäsových výrobkov z Nemecka, pretože vyskytol sa tam dioxid. Ja som nešpekuloval pri metanole, že či budeme testovať, či ich máme, alebo nemáme. Ešte samotná Nemecká republika nezakázala predaj tohto tovaru, ja som ho už zakázal dovážať na územie Slovenskej republiky. V prípade e.colov to bol ďalší prípad, pri ovocí, zelenine som taktiež neváhal ako minister využiť všetky svoje práva, ktoré zákony Slovenskej republiky a smernice Európskej únie dávajú na to, aby som prijal rovnaké rozhodnutie. Bez akéhokoľvek problému. Aj voči Nemeckej republike, ktorá, samozrejme vieme, že má svoje silné lobistické zastúpenie aj v Bruseli. Keď na nás tlačili, tak ja som povedal, že no dobre, ale vy ste vedeli o tom, že máte dioxín, tak prečo ste nekonali? Takže toľko k tomu.

    To, že Tesco, kde nakupuje, alebo kde nakupuje. No môže nakupovať aj na Slovensku, lebo zákon o neprimeraných podmienkach obchodných reťazcov na Slovensku je zdrapom papiera. Je zdrapom papiera, pretože je v ňom zapísané, že platí, platia tieto podmienky s odkazom na Európsku smernicu, ktorá hovorí, že ak sa nedohodnú inak. Keď sa dohodnú inak, tak zákon o neprimeraných podmienkach neplatí! Netreba k tomu veľké právnické vzdelanie, ale keď si to prečítam, je to tak, zajtra budeme hlasovať o novele zákona Obchodného zákonníka. Tá istá smernica, ktorú pán minister čiastočne notifikoval alebo inkorporoval do zákona o neprimeraných podmienkach, tá sa v plnej šírke dáva do zákona, do Obchodného zákonníka, kde jednak dáva iné dátumy splatnosti, iné pokuty a takisto jednoznačne definuje, že ak sa nedohodnú inak. A platí to rovnako aj na potraviny. To znamená, že ktokoľvek na Slovensku, keď uzatvorí zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, tak naňho ten zákon o neprimeraných reťazcoch je len zdrapom papiera, pretože mu to nič neurobí, ako keby neexistoval. Ale bol to určite dobrý píár.

    Ale teraz trošku vážnejšie. Mali by sme si položiť jednu kardinálnu otázku: koho chceme chrániť?

    Po prvé, chceme mať kvalitné a bezpečné potraviny v obchodoch, myslím si, že na tomto môže byť zhoda naprieč celým politickým spektrom. Potom je druhá otázka: Že tí, ktorí predávajú, ako ich postihovať? S touto otázkou som sa lámal najviac, keď ako minister som sa musel zaoberať touto otázkou. Pretože dať do jedného vreca v Hornej Dolnej obchody, kde chodí denne kupovať 100 ľudí, alebo hypermarket v Bratislave na Kamennom námestí, kde za deň príde 20-tisíc ľudí, je asi veľmi ťažké. No neviem, či viete ustanoviť mechanizmus, ako ich rovnako postihnúť za to, že predajú tovar po dobe spotreby. Pýtam sa, v každom z týchto obchodov nájde inšpektor v danú chvíľu v Hornej Malej nájde jeden tovar po dobe spotreby, v najväčšom hypermarkete dva, len tam možnože už predali 20-tisíc predtým, lebo toľko ľudí tam bolo, v tej Hornej Malej mohlo dôjsť k tomu, že kúpi 100 ľudí. Miera rizika je úplne iná. Pýtam sa, je spravodlivé dať týchto dvoch, tieto dve kategórie z hľadiska postihu do toho istého balíka? Lebo mi to tu teraz robíme. Kým povieme, že dobre, za takéto porušenie, príklad poviem, dáme tisíc eur, hypermarket v Bratislave v centre sa usmeje, vyberie z malíčka, zaplatí, čau. Nebude sa tým zaoberať, ale v tej Hornej Malej, kde tých 100 ľudí je odkázaných na to, že buď si to kúpi v tom malom obchodíku, alebo musí zaplatiť autobus alebo najať auto, alebo si sadnúť do auta, prísť do okresného mesta niekoľko desiatok kilometrov, aby si to nakúpil, tak toho sme zlikvidovali aj s tými tisíc eurami, aj 500 eurami. A tento návrh zákona, to, čo sme my zaviedli, je kategorizácia obchodov, malá, stredná, veľká. Tú ide rušiť. Tak nech pán minister a jeho pracovníci si polámu hlavu nad tým, aby to bolo inak a lepšie vyšpecifikované. Keď je problém, ale princíp malá a stredná, veľká bola vytvorená preto, aby sme naozaj mohli rozdeliť mieru rizika pokuty aj podľa výšky a miery rizika. No keď jednoducho toto nebudeme robiť, tak výsledkom bude a naozaj, aj ja sa rovnako obávam ako moji niektorí kolegovia, že všetky obchodné reťazce, ktoré majú obchodíky - aj tie malé, čo otvárajú teraz tie rýchle predajne s malou plochou veľké obchodné reťazce, tie zostanú zachované, ale slovenské dedinské obchody sme zlikvidovali. Nebojme sa, keď toto je záujem tohto návrhu zákona a tohto systému, kde ideme rušiť malé, stredné a veľké podniky z hľadiska pokút, tak sa nebojme a pán minister nech sa sem postaví a odkáže do tých 2 900 malých obcí v tejto krajine, že u vás obchody nebudú. To sú, to sú, alebo minimálne v tých 1 900, ktoré sú obce do 500 obyvateľov, lebo tam tieto veľké obchodné reťazce aj so svojimi malými predajňami nejdú, pre nich sa to neoplatí, tak pokiaľ to chceme riešiť, tak potom áno. Pozrime sa na to, a to, čo je vhodné z tohto zákona, aj keď je populistické, nech prejde. Lebo ja som presvedčený hlboko, že pokutu vo výške 5 miliónov eur za toto volebné obdobie ani za to najbližšie volebné obdobie sa udeliť nikomu neudelí. Tak ako minister Jureňa sa dušoval, že sa udelia 5-miliónové pokuty, neudelili sa. Ja som nemal snahu zvyšovať pokuty, mal som snahu rozdeliť kategórie a urobiť kategorizáciu. Malá prevádzka za toto porušenie má dostať takúto pokutu, stredná takú a veľká takú, pretože to je aj podľa obratu, aj podľa miery rizika, aj podľa asi sedliackeho rozumu asi je to tak. Ako nemôžem dať u mňa doma v Padarovciach malý obchodík na rovnaký rang ako Tesco na Kamennom námestí. No, to som len povedal, snažil som sa poukázať na tieto problémy preto, aby som vytvoril priestor, hlavne pre politickú stranu SMER, pretože tak či tak bude schválené to, čo si SMER zaumieni, nie to, čo my v opozícii povieme. Takže celá miera zodpovednosti je v tejto miere alebo v tejto chvíli na pleciach vládnej strany, aby za ten mesiac alebo pol druha mesiaca, kým o tom budeme rokovať v druhom čítaní, aby sa zamyslela nad týmito skutočnosťami a naozaj pouvažovala nad tým, čí záujem chráni. Veľkých obchodných reťazcov alebo slovenských živnostníkov, podnikateľov, tých, ktorí na Slovensku predávajú potraviny tam, kde nikto iný by nešiel. A vďaka nim sa udržuje ešte osídlenie na vidieku, lebo keď už aj ten malý obchodík stade odíde, tak potom už aj tí ľudia pomaly odídu a potom to budú len víkendové osadíky.

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky, pani poslankyňa, vy chcete tiež faktickú, lebo máte procedúru zapnutú, takže pani poslankyňa.

    Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Simon, áno, presne o tomto je, toto je to, čo som sa ja snažil naznačiť vo svojom príspevku v rozprave. Sú to úplne iné metódy na to, aby sme nečestných podnikateľov, ktorí ohrozujú život a zdravie spotrebiteľov, občanov Slovenskej republiky, trestali, ja som za to, aby sme takýchto ľudí zatvárali, žiaden problém. Ale tento zákon je paškvil, ktorý dáva neprimeranú moc úradníkom rozhodnúť o tom, o čom na mieste rozhodnúť jednoducho nevedia, nemajú na to prístroje, nevedia to na mieste zhodnotiť a bude to viesť len k tomu, že budú vydierať a doslova vypaľovať tí nečestní drobných slovenských podnikateľov. Ja vám poviem, že prečo je to tak, že prečo ministerstvo na čele s ministrom Jahnátkom nerieši tieto veci! No preto, lebo oni sa sústredia len na vlastné píár, oni niečo hodia na stôl, posledne to bol zákon o odbytovom fonde navrhovaný a o ňom ešte budem hovoriť, teraz je to zákon o potravinách, hodia na stôl akékoľvek hlúposti, ktoré nie sú absolútne domyslené, urobia jednu, dve píár tlačovky a idú ďalej. Ale o tom nie je práca ministra, minister má slúžiť občanom Slovenskej republiky a ja musím s ľútosťou skonštatovať, že terajšie vedenie ministerstva pôdohospodárstva slúži v prvom rade sebe a, čo mi je úprimne ľúto aj na základe tohto zákona, a je to už druhý zákon, slúži zahraničným nadnárodným reťazcom v boji, v ich boji a v ich snahe zlikvidovať domácu bezbrannú slovenskú konkurenciu. Tí drobní slovenskí podnikatelia sa vám raz za to poďakujú.

  • Ďakujem za slovo, no, vážený pán poslanec Simon, dĺžka vášho vystúpenia, ako som si dobre všimol, už o tom ani nehovorím, že skôr, ako ste sa dostali za pult, tak ste sa trikrát obzreli, že koľko je tu kamier, a dĺžka vášho vystúpenia bola priamo úmerná prítomnosti kamery tam hore nad nami. Využili ste celé toto, celých tých pár minút, čo ste hovorili na vlastné píár, spravili ste tu, dá sa povedať, že taký exkurz do toho, čo ste urobili vy, aký dokonalý ste vy a akí nemožní sú možno tí, ktorí naprávajú dnes chyby, ktoré ste vy na vašom ministerstve, respektíve na ministerstve pôdohospodárstva po sebe zanechali. Ja sa neznížim k tomu, aby som sa vás pýtal úplne otvorene aj v súvislosti s odmeňovaním kontrolórov, čo ste robili, koľko ste to boli, pán minister, vy už spolu ministrom? Šesť rokov, ak sa dobre pamätám. K tomu sa nechcem znižovať, mohli ste urobiť oveľa viac, ako to teraz tu vyžadujete od niektorých, ktorí nastúpili nepomerne v inej dobe a za nepomerne iných súvislostí. Ale ja vám poviem jeden konkrétny príklad, pán minister, alebo teda pán exminister Simon.

    Vy keď ste si potrebovali urobiť píár, aký ste vy bojovník za potraviny, ktoré sú nezávadné, aký ste vy bojovník proti reťazcom, tak ste vbehli do jedného nemenovaného reťazca, našli ste tam, ja neviem, čo to už bolo, či to bolo kuracie stehno, alebo morčacie prsia to boli, alebo čo. Ukazovali ste sa tri dni v televízore, aký ste vy bojovník, že ste našli takúto závadnú potravinu. Keď prišiel pán minister Jahnátek, prvé, čo bolo, aby po vás upratal, spravil zmluvu s Prezídiom Policajného zboru a v priebehu niekoľkých týždňov odstavili kamióny pokútneho tovaru z Poľska a urobili poriadok aj na uliciach. Takže výsledky hovoria samy a myslím si, že budú hodnotené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, jednak vy a jednak aj pán poslanec Galko hľadáte neustále možnosti, ako by ste si kopli do vlády, do ministra a hlavne do politickej strany SMER. Ja vám chcem len povedať k tomu vášmu vystúpeniu toľko. Keby ste tu ráno boli na rokovaní, tak nemohli ste povedať to, čo ste povedali. Nemohli ste povedať, že zákon 362 z roku 2012 je len zdrap papiera, pretože Obchodný zákonník tam stanovuje iné lehoty. Keby ste tu boli, boli by ste vedeli, že bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý tento nedostatok odstraňuje. A keby ste tu boli a mohli by ste sa, mohli ste sa posnažiť, aby ste to boli vy, ktorý by tento nedostatok odstránil, aby zákon nebol len zdrapom papiera. Prečo ste to neurobili? Pýtate sa, že koho chceme týmto zákonom chrániť. No, chceme zákonom chrániť ľudí, chceme chrániť zdravie, aby sme sa nemuseli dožiť toho, že sa tu raz nebudeme musieť vidieť.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, musím povedať, že ochranou potravín alebo toho, čo nachádzame v obchodoch som začal ďaleko, ďaleko predtým, a to bola len zhoda náhod, že práve aj ja som bol jeden z tých zákazníkov, ktorí prišli a kúpili tovar, ktorý bol veľmi pekne zabalený v dátume spotreby, no, hold smrdel. Povedzme tak, ako je. Moje vystupovanie k tejto téme nezávisí od toho, či v tejto sále je päť poslancov, či je plná snemovňa, alebo či tu je kamera, alebo nie je tu kamera. Ak si prezriete kedykoľvek rokovania o zákone o potravinách, tak nenájdete ani jeden jediný prípad, keď som sa do diskusie na túto tému nezapojil. Venoval som sa tomu. A moje vystúpenie: je len zhoda náhod, že či je kamera hore, alebo nie.

    Pani kolegyňa Košútová, no, musím povedať, že už pri prijímaní zákonov o neprimeraných podmienkach som upozorňoval na to, že príde ten zákon od pána ministra Boreca a práve v tom by sa mal tento problém vyriešiť. Od toho ako opozičný politik som múdrejší, než by som sa išiel pretrhnúť predkladať návrhy, ktoré tak či tak SMER neprijme. Takže sústreďujem sa na upozornenie problémov, tých problematických bodov, za ktoré bude niesť zodpovednosť, bohužiaľ, celá Národná rada, ale schvaľuje ho len SMER. O to je vaša zodpovednosť väčšia. Ale nesmierne by som bol rád, keby v tejto republike sa začali zákony hodnotiť podľa toho, kto ich prijal. Nie Národná rada, ale ktorá strana. A respektíve, ktoré strany.

  • Posledný prihlásený ústne do rozpravy pán poslanec Martin Fecko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa ja trošku zapojil do diskusie, hoci nebol som ministrom, nemám takéto skúsenosti ako moji predrečníci, ale dovoľte mi pár slov. Tak ako tu bolo povedané, koho by sme mali hájiť, keď nie nášho občana a u občana zdravie. To znamená, všetko so všetkým súvisí a myslím si, že každý zákon, ktorý sa bude týkať potravín, ktoré sú nevyhnutné pre náš každodenný život, musí túto ochranu našich občanov zabezpečovať, a to je jedno, či bude sa volať zákon o neprimeraných reťazcoch, alebo zákon o potravinách. Ja na druhej strane vítam, že znovu sa vraciame k tomuto zákonu a prakticky nič nebude dokonalé. Takže zdokonaľujeme aj to možno, čo nám doteraz ušlo. A z môjho pohľadu som veľmi rád napríklad, že príjemca zásielky bude musieť do 24 hodín nahlásiť, že niečo prišlo regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Na druhej strane tiež kvitujem, že zavádzame možnosti na zvýšenie právomoci orgánom úradnej kontroly potravín napríklad na okamžité stiahnutie potravín z trhu. Pýtam sa, je to možné, že to ešte doteraz nebolo? My sme to ešte doteraz nemali? Ja som tieto zákony kvázi ako neštudoval, ja nie som potravinár, ja som poľnohospodársky inžinier skôr pozemkár, ako viete. Ale hovorím, to my sme takéto nemali, že napríklad zničenie potravín na jeho náklady tu ešte nebolo? Veď to malo byť okamžite, to ani o tom nedebatujem.

    Voľný slovenský, slovenský nezávislý obchod? No, áno beriem. Slovenský nezávislý obchod, ale u nás, ja hovorím, že slovenský poctivý nezávislý a zodpovedný, ktorý by chránil zdravie našich občanov aj tým, že bude predávať kvalitné potraviny, ktoré sú dovážané alebo sú v obchodnom reťazci. Myslím si, že u nás sa sloboda po osemdesiatom deviatom zmenila na svojvôľu a mnohí si tu robia, čo chcú, a preto tie zákony musíme podľa mňa sprísňovať, aby sme tú neprávosť, podľa môjho názoru, odbúrali a chránili občanov. Ďalej, zdá sa mi zase na druhej strane, že tá miera spravodlivosti dávania pokút predsa len pri tom dimenzovaní malá, stredná, veľká, predsa len to bolo podľa môjho názoru spravodlivejšie, lebo pokuta od 100 do 100-tisíc eur, tak to je teda riadna teda pálka. Alebo od 500 do 200-tisíc, respektíve od 1 000 do 500-tisíc, alebo ako bolo hovorené od milióna do päť miliónov, to je, by som povedal, že riadny kolos dispozície, ktorú by som mohol ako pokutu dať a je to na tom kontrolórovi. Ja predpokladám, že, je to, samozrejme, v prvom čítaní, že sa tu bude ešte aj kopu vecí aj meniť. Predpokladám, že bude k tomu aj nejaká vykonávacia vyhláška, pán minister. Neviem, či ju plánujete, neplánujete, ale ja by som bol veľmi rád, lebo v zákone môže byť iba hrubý rámec. Vykonávacia vyhláška, tam sú konkrétne veci, aj napríklad to, ako, keď sa ohne ten kontrolór, čo s ním. Čo s ním? A prečo, keď má tam pokutu, ja neviem, strelím 100-tisíc, prečo ju nevyužil tú možnosť, aby bola aj 100-tisíc? Zlikviduje obchodníka? No, žiaľ. Nehnevajte sa. Keď robím s tým, že môžem obchodovať s potravinami, tak to je u mňa najväčšia priorita, lebo to je dennodenná potreba, ktorú potrebuje ten národ tu mať. Takže ja hovorím proste, tu sa nehráme na guličky, tu sa hráme o zdraví a bytí, nebytí nášho národa. Epidémie, neepidémie, či príde, nepríde. Takže v tomto prípade, tu z čerešne dole. Môže byť ja neviemaký podnikateľ, ja neviemaké Tesco, ja neviemaký reťazec, pokiaľ ste chybili, tak päťmiliónová pokuta ide a ja nemám o čom debatovať. Ale je to, ako pani Košútová stále hovorí, ak budem stále jej slová brať do úst, hovorí, je to o ľuďoch. No, tak dobre, dajme. Dajme a znovu sa dostávame k tomu, ako tu hovoril pán kolega Simon. S 500 eur platom ide kontrolovať a nezlomí sa? Zlomí sa, a to je jedno, či to bude z vašej strany, z našej strany, z ich strany, politický nominant alebo kto to bude.

    Takže, vážení, tu by som bol veľmi rád, keby sme aj túto možnosť, že takúto nezdravú, by som povedal istotu, neistotu tých našich kontrolórov nejak zabezpečili, aj možno tou vykonávacou vyhláškou, kde by sa jasne povedalo za čo, prečo, komu a koľko. To, že uvádzame, kde končí obec, kde sa to môže obchodovať a kde sa nemôže, no, to ma tiež svojím spôsobom prekvapilo. Bolo to teraz tiež trošku ako také, by som povedal, v dezolátnom stave, že nevieme, kde to vlastne môžme ten predaj ponúkať. Tak to ja si myslím, že to je jednoznačne plus. Nebudem sa ďalej nejak rozširovať, pretože nie som až taký veľký odborník. Predpokladám, že v druhom čítaní, samozrejme, nejaké pozmeňujúce návrhy, z mojej strany sa nejaké možno objavia. Myslím, že pokiaľ to budete, pán minister, myslieť úprimne, tak ako, že ste teraz minister pôdohospodárstva, tak myslím si, že vaše zákony by mali mať hlavu a pätu. Myslím, že tento zákon nie je síce, by som povedal, že celkom nejaký výnimočný, ale myslím, že nejakú tú hlavu, pätu má a myslím, že dal by sa možnože aj podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko, ten zákon nemá hlavu a pätu, ten zákon je jedna obyčajná nevykonateľná haraburda a je to nástroj na korupciu a na vydieranie malých slovenských podnikateľov.

    My sa nebavíme o tom, že by tu niekto nechcel postihovať nečestných obchodníkov, veď ja som rozprával o tom, že tu máme Trestný zákon, môžeme ich pozatvárať a ja neviem, čo všetko možné s nimi. My sa tu bavíme o tom, že sa ide prijať norma, ktorá je nevykonateľná, ktorá je neodborná a ktorá je paškvilom. Ja vám to vysvetlím na praktickom príklade, pretože je možné, že som nehovoril asi dosť zrozumiteľne. Tento zákon o tom, akým spôsobom môžu úradníci a kontrolóri kontrolovať prevádzky a následne ich zatvárať a dávať ničiť potraviny, je presne to isté, ako keby ste poslali policajtov do ulíc a nechali ich merať rýchlosť odhadom. To je presne to isté, ako keby ste im nedali do ruky radar, ale by ste ho postavili niekde na koniec ulice a on by teraz pozeral, že či to auto ide rýchlo, alebo ide pomaly, podľa toho by tie autá zastavoval a podľa toho by im dával pokuty, bral by im vodičáky a nejakým ďalším spôsobom by ich sankcionoval, prípadne by im tie vodičáky odoberal ešte na niekoľko rokov. Ja si myslím, že toto porovnanie, ktoré som vám teraz dal, dostatočne vystihuje to, aby ste pochopili, aká hlúposť je tu predložená, a nemyslím si, že by ste mali za tento zákon zahlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Fecko.

  • Pán kolega, ďakujem za vašu faktickú pripomienku. Ja potom sa pýtam, načo potom máme tú kontrolu. Tak zrušme teda všetko a všetko budeme žalovať, budeme to viesť cez súdy, cez prokuratúru, ja neviem cez koho všetkého možného a zistíme, že bude to asi, podľa vás teda, účinnejšie, časovo menej náročné a zvládneme to lepšie. No, ja si myslím, že pokiaľ máme nejakého kontrolóra, nech dostane milión eur mesačne plat, nech ho dostane, ale urobí, že nám prinesie päťmiliónovú pokutu, uvalí tomu podniku. Nemám s tým problém. A o tom by to malo byť, že štát by mali zastupovať tí najlepší z najlepších, najlepší z najlepších hovorím, aj právnici. Ako to, že Tesco alebo nejaké reťazce budú mať právnikov, ktorí nás presúdia. No nie! A tu je celá pochybnosť, že my nemáme tých najlepších z najlepších, že budú hájiť nás, teda nás, občanov tejto republiky. Cez nás ako poslancov a cez naše orgány, ktoré máme. Aj cez štátnu a veterinárnu správu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som pôvodne nechcel vôbec vystúpiť a myslel som si, že tento zákon prejde síce s nejakým komentárom, ale že neskĺzne až do takých vulgarizmov, aké tu nielen vo svojom oficiálnom vystúpení, ale aj vo faktických poznámkach predvádza pán Galko, a preto si pokladám za povinnosť, aby som pár slov k tomu celému, celému povedal.

    Mne sa páčilo, ale teraz úprimne myslím, to vystúpenie pána Fecka v tom, že on ako človek neznalý v tejto veci, zrazu, keď si prečítal zákon, zistil, že mnoho jednoduchých logických postupov doteraz v legislatíve nie je. Čuduje sa, že ako to, že sa nemôže zatvoriť prevádzka, ako to že môže niekto dovážať, ako to, že sú také pokuty a tak ďalej. Ide rad radom a sa čuduje, že to, že to nefunguje. Nerobil v tom biznise, ospravedlňuje ho to, ale ľudia, ktorí v tom biznise robili, pán exminister Simon alebo pán Galko, ktorý robil tuším nejakého vedúceho predajne, čiže títo ľudia o tom mali vedieť, čiže tí ľudia by mohli o probléme potravín vedieť podstatne viac, a preto ma veľmi prekvapuje ich vystúpenie.

    Keď sa vrátim k pánu Simonovi, ja to chápem politicky, pán exminister, že potrebujete niečo povedať na svojho nástupcu, lebo však jako to by nepatrilo k politickej kultúre, keby ste pochválil opozičného ministra alebo svojho nástupcu, len niekoľko takých poznámok aj k vám. Viete, že princíp trikrát a dosť. Toto neexistuje v potravinách, veď keď vám raz tie potkany pobehajú po tých potravinách alebo sa vám tie sýkorky kŕmia na tých rohlíkoch, tak nemôžete povedať, že ešte môžete aj zajtra, aj pozajtra a vo štvrtok to zavriem. Tam to nefunguje. Jednoducho buď máte podmienky, aby potravina nebola kontaminovaná, alebo nemáte podmienky a musíte s tou predajňou niečo robiť.

    Takisto ste tu venovali dosť rozsiahlu pasáž kontrolám a veterinárom a nízkym platom. Boli ste tam šesť rokov. Prečo ste im nezdvojnásobili plat? Vy viete veľmi dobre, prečo nie. Lebo na to nemáte peniaze! Ale viete, ako stúplo sebavedomie veterinárov po týchto kontrolách a po medializácii? Títo veterinári začínajú byť konečne hrdí na svoje povolanie. Konečne sa o nich hovorí, konečne sa hovorí o nich pozitívne a konečne ich verejnosť vníma, že Slovenská veterinárna a potravinárska správa niečo pozitívne a užitočné pre ľudí robí. To je pre nich tá odmena a možno niekedy to nie je ani ten systém navýšenia platu, ale morálneho ohodnotenia.

    Samozrejme, že my sme sa dohodli, že zvýšené kontroly, ktoré, mimochodom, budú prebiehať aj celý budúci rok, sme povedali, že to stojí aj nejaké peniaze, a my vieme, že nás to ročne bude navyše stáť viac ako 2 milióny eur a z toho ide skoro 70 percent na mzdy týchto veterinárov, lebo ten čas im musíte zaplatiť. Takže my riešime aj platy, aj ohodnotenie veterinárov, vy ste prešľapoval na mieste.

    Spomínali ste tu dva príklady, kedy ste zastavili dovoz z Nemecka. Je to pravda, ale s jednou poznámkou, na základe zverejnenia údajov v rýchlom varovnom systéme. Rýchly, akonáhle sa niečo zverejní v rýchlom varovnom systéme, máte túto právomoc a nikto do vás nemohol zabŕdnúť, ale my nehľadáme to, čo je v rýchlom varovnom systéme, my vyhľadávame to, čo sa pohybuje na našich cestách, čo je uskladnené v našich potravinových skladoch a čo sa predáva v našich obchodoch. To je diametrálne veľký rozdiel. A vy sám viete veľmi dobre, na akom tenkom ľade chodím, keď si trúfam ísť do veľkých reťazcov, keď si trúfam ich verejne perzekvovať, keď si trúfam povedať, aký majú neporiadok v poobedných, nočných zmenách a aké majú percento. Vy viete veľmi dobre, čo to znamená, lebo túto funkciu ste robili, aspoň verím, že ste sa týmto zaoberali.

    No a nakoniec sa dostanem k pánu Galkovi. Pán Galko, ja som si skutočne začal aj zapisovať, lebo som si myslel, že niečo múdre poviete. Ale musím vám povedať na základe vášho vystúpenia, mne vás je vlastne ľúto. Vážne mi je ľúto, vy, vy nemáte tému. Vy ste sa preslávili s odpočúvaním. Vy ste sa preslávili tým, že ste nasadili všade odpočúvacie zariadenia a odpočúvali ste každého, s kým ste si podali ruku, s kým ste sa stretli, alebo na koho ste si pomysleli. Len to vám urobilo negatívny imidž a Radičová vás musela od tých slúchadiel odlepiť a musela vás odvolať z funkcií, lebo to bolo aj na pravicovú vládu veľa, to, čo ste vy vyviedli pri odpočúvaní nič netušiacich občanov. Hľadáte si tému, hľadáte si tému. Badám, že v poslednej dobe sa vrháte na poľnohospodárstvo, zrazu ste odborník na poľnohospodárstvo! Ja vám to neberiem, v poriadku, robili ste vedúceho predajne, tak má to asi nejaký súvis aj s poľnohospodárstvom, robte si to.

    Ale jednu poznámku. Už ste niekoľkokrát sa mediálne vyjadrili o Bruseli, že sa tam nič nerobí. Vy totiž ani neviete, aké témy sa tam teraz robia, ale narážali ste na priame platby, aspoň ja som si to vydedukoval z tých vašich sporadických, a teda úplne nejasných vystúpení, ktoré ste mediálne robili. Viete, kedy sa stanovili podmienky a uzavreli, ešte raz opakujem, uzavreli podmienky na priamu platbu pre programovacie obdobie 2014 - 2020? Viete, kedy to bolo? Dvanásteho októbra 2011. Kto bol vtedy vo vláde? Nebola náhodou pani Radičová predsedkyňa vlády? Nebol ste vy vo vláde? Nebola to pravicová vláda? Odvtedy je téma prvého piliera uzavretá.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán exminister Simon, táto téma priamych platieb je od 12. novembra uzavretá. Viete, kedy sa otvoril priestor ešte raz na rokovanie? Na poslednom samite premiérov, kedy v dôsledku redukcie 110 miliárd euro pre najnovšie programovacie obdobie od roku 2014 sa povedalo, že neplatia žiadne čísla. Vtedy sa vytvoril konečne priestor na to, aby sme mohli znovu rokovať. Ale s veľkým otáznikom, ja sa pýtam, keď sa robila, robil návrh priamych platieb a tento návrh sa predstavil v októbri 2011, kde ste boli, pán Simon? Kde bola vláda Ivety Radičovej, kde bol pán Dzurinda ako minister zahraničných vecí? Prečo ste vtedy nevyrovnali tie platby? Teraz zrazu ste sa prebudili a teraz mediálne púšťate bublinky, organizujete si podporu štrajkov, zaraďujete sa za hlavných bojovníkov slovenského poľnohospodárstva a potom vystúpite v parlamente a idete s takýmito hlúposťami, ktoré ste tu dneska prezentovali. Skutočne, pán Galko, z vášho vystúpenia ja som zostal úplne domýlený, lebo neviem vlastne, koho ste vy chránili. Určite to neboli poctiví predajcovia, určite ste nechránili zákazníkov, určite vám je jedno, aké potraviny si ten človek kúpi a za akú cenu, lebo vám je to jedno, vy ste imaginárne niekoho chránili.

    A už len poslednú poznámku. Tento zákon nič nehovorí o reťazcoch. Tento zákon hovorí o poctivosti predaja. A je mi úplne jedno, či to bude malá predajňa, alebo veľký reťazec. A druhú poznámku ešte k tomu. Keď si dobre prečítate tento zákon, tento zákon vlastne smeruje, alebo je založený na princípe negatívnej reklamy. To je jediný nástroj, ktorý funguje pre tie veľké spoločnosti, lebo máte absolútne pravdu, majú tak dobrých právnikov, ktorí sa vysekajú z každého správneho konania a skôr, než skončí správne konanie, uplynie päť rokov a nikto si už ani nespomenie, že tam niečo bude. Ale keď mu zavriete prevádzku, to už je iné kafé. Vtedy už sa prebudí, a my sme si to aj odskúšali v podstate, keď sme zachytili v Tescu tie neidentifikované vajíčka, tak môžem vám povedať, vtedy klesla v tej predajni tržba o jednu tretinu. A to už je vážny problém. To už je vážny problém a na tomto to musíme stavať.

    Čiže, pán Galko, ja vám doporučujem

  • Reakcia z pléna.

  • , ja vám doporučujem, nájdite si tému, ktorej rozumiete a určite budete v nej úspešný. Nebehajte z jednej témy do druhej, lebo robí vám to problém.

    A už len poslednú poznámku, nazval ste tento zákon "škodlivá haraburda". Použili ste invektív, tak ja použijem na záver tiež invektív. Ja si nemyslím, že toto je škodlivá haraburda, ale myslím si, že v politickom priestore, keď je škodlivá haraburda, tak je to strana SaS, ktorá jedine, jediné, čo urobila dobré pre Slovensko, je, že sa v roku 2011 odpálila sama z vlády a urobila najlepšie, čo pre Slovensko mohla urobiť. A tento svoj čin už asi ani neprekoná.

    Ďakujem.

  • Chce k rozprave sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja som si tiež myslel, že tento návrh zákona, ktorý prerokovávame, prejde s takou veľkou zhodou väčšiny poslancov v tejto snemovni, lebo skutočne si myslím, že je treba, došiel čas, keď je treba zastaviť ten klondike v dovoze neevidovaných, nekontrolovaných, závadných a neviemakých potravín najmä z Poľskej republiky, ale aj z iných krajín, ktoré na Slovensko prúdia. A myslím si, že práve táto vláda urobila tie zásadné kroky k tomu, aby spolu s políciou začala chrániť slovenský trh.

    Ak tu niekto narieka nad tým, že kontrolór za 500 alebo 600 eur nie je motivovaný, tiež si myslím, že žiaden plat nie je dostatočne veľký na to, aby nemohol byť väčší. A samozrejmá vec, treba sa prikrývať len takou perinou, na ktorú máme. A tiež sa chcem spýtať, kde je hranica toho platu, ktorá zabrzdí korupciu? Kde je tá hranica? Je to 10-tisíc eur, 100-tisíc eur, je to milión eur? Ja si myslím, že to je o charaktere a poctivosti človeka a úcte k jeho zamestnaniu a k spoločnosti, že to nie je o výške platu. A je medzi kontrolórmi obrovské množstvo poctivých kontrolórov, ktorí aj za 500 eur robia tú kontrolu veľmi poctivo.

    Ale pravda je tá, že neboli chránení ani ministerstvom, ani vedením Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a keď došlo k problému pri správnom konaní, tak ešte boli postihovaní. Až teraz sa prichádza k tomu, aby kontrolóri a ich správne konania boli opreté o správne právo a o právnikov, lebo pochopiteľne, veterinár nie je schopný vydávať správne rozhodnutia podľa správneho práva, lebo nie je právnik. On je veterinár. A všetky tie kroky tých všetkých zanedbaných vecí, ktoré tu boli po mnohé roky, je treba začať postupne odbúravať. Nič iné nie je možné urobiť švihnutím jedného prútika, a preto je krok za krokom potrebné prijímať zákony tak, aby sa prijal efektívny a účinný zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, a ja verím, že tento zákon bude účinný a efektívny a že prinesie svoje ovocie. Tak ako teraz je na stole zákon o potravinách, aby dával právomoc kontrolórom zhabať nekvalitné potraviny, zavrieť prevádzky, ktoré porušujú zákon a jednoducho je treba sprísniť ochranu domáceho trhu, lebo nie je možné pripúšťať to, aby občania boli ohrozovaní ponúkaním nekvalitných potravín v nevedomosti, častokrát v reštauráciách, kde dôjde neevidovaný tovar, kde sa s ním obchoduje. A kontroly tomu dali v plnom rozsahu za pravdu.

    Ctené kolegyne a kolegovia, myslím si, že bude v druhom čítaní dosť priestoru na to, aby sme detailne rozobrali veci, ale chcem oceniť vystúpenie takisto pána kolegu Fecka, ktorý sa nevenuje téme, ale z hľadiska ako sedliackeho rozumu, tak z citu, vycítil, že jednoducho Slovensko musí byť viac chránené, že nemôžu byť chránené iba okolité krajiny, ale že aj Slovensko musí chrániť svojich občanov.

    A budem rád, pán kolega Galko, keď si vypočujete aj svojich kolegov z opozície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Tým sme ukončili rokovanie o tomto, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    S procedurálnym návrhom alebo poznámkou, nech sa páči, pán Ivan Štefanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ako predkladateľ chcem stiahnuť z rokovania schôdze Národnej rady bod 47, tlač 72, jedná sa o novelu o zákone z dani z príjmu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Áno, ide o bod, ktorý bol zaradený s číslom tlače 72, takže na základe rokovacieho poriadku nebude súčasťou tejto schôdze.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 280, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 256.

    Opäť vás poprosím, pán minister, o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť niektoré administratívne postupy v konaní štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, upraviť smerovania a rozsah inštitútu odvodu za odňatie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území, ustanoviť postup pri pestovaní rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde. Návrh zákona rieši niektoré problémy aplikačnej praxe pri rozhodovaní o zmenách druhov pozemku v konaniach s veľkým počtom účastníkov. Ustanovuje sa povinnosť chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu. Ide o ochranu najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území podľa kódu chránených bonitných pôdnoekologických jednotiek, ktoré súčasne podliehajú povinnosti platenia odvodov za jej odňatie.

    V súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskej pôdy navrhuje sa nový spôsob ochrany najkvalitnejšej a najprodukčnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území. Návrh zákona vychádza z potreby chrániť inštitútom odvodov najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území proporcionálne na celom území Slovenskej republiky. Takýto cieľ je možno dosiahnuť individuálnou ochranou taxatívne vymenovaných kódov bonitných pôdno-ekologických jednotiek v jednotlivých katastrálnych územiach. Chránené kódy bonitných pôdnoekologických jednotiek v jednotlivých katastrálnych územiach sú zatriedené na základe deviatich skupín kvality a v rámci každej skupiny kvality podľa hrubého ročného rentového efektu a bodovej hodnoty produkčného potenciálu. V každom katastrálnom území je na tomto princípe chránená poľnohospodárska pôda s najlepšou bonitou. Ak výmera takto chránenej pôdy tvorí menej ako 30 % výmery poľnohospodárskej pôdy v danom katastrálnom území, pripočítava sa výmera pôdy s ďalšou najlepšou bonitou.

    Týmto spôsobom sa vytvoril pre každé katastrálne územie zoznam chránených bonitných pôdnoekologických jednotiek, ktoré v zmysle uvedených pravidiel tvoria najmenej 30 % výmery poľnohospodárskej pôdy v danom katastrálnom území. Touto novelou aj niektorými ďalšími zmenami sa vytvára priestor pre výstavbu. Preto aj priložené nariadenie vlády upravuje čo najmenej výnimiek.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa. Poprosím teraz pani spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyňu Magdu Košútovú. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 72 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 220/2004 Z. z. o ochrane a využití poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli určené všetky podmienky rokovacieho poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikáte Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem odporučiť vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 2012 č. 256 navrhujem, aby tento zákon prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal zatiaľ písomnú prihlášku. Hlásia sa ústne pán poslanec Simon a pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, prvý v poradí vystupujúci k tomuto bodu programu je pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bohužiaľ, ospravedlňujem sa vám, že musím takýmto spôsobom vystúpiť, ale keď som pred chvíľkou neslušne sa vyjadril k pánovi ministrovi, keď mal záverečné slovo, tak v tejto chvíli pred tým, než zaujmem stanovisko k tomuto návrhu zákona, dovoľte, aby som zacitoval vám všetkým v tejto snemovni. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. To je tento dokument, pán minister. Návrh nariadenia, návrh nariadenia, len preto, lebo to, čo ste uviedli pred chvíľočkou za týmto rečníckym pultom, bolo klamstvo v priamom prenose. Práve preto musím poukázať na to, pretože klamstvo nepatrí sem do Národnej rady. A keď je to návrh, o ktorom nerozhodla ani rada ministrov, ani Európska komisia a nerozhodol o tom ani Európsky parlament podľa Lisabonskej zmluvy, tak ten dokument do tej doby je len pracovným návrhom a aj k tomuto dokumentu prišlo viac ako 2 700 pripomienok v rámci pripomienkového konania v rámci Európskej únie. Tak aký to uzatvorený dokument? No žiadny! Žiadna suma nie je, uzatvorená nie je. Rozpočet pre Európsku komisiu nie je schválený.

    Pán minister, pred dvoma týždňami ste držali tlačovku, obhajovali ste tieto čísla, že je to váš úspech. Dnes hovoríte pravý opak. Bolo by dobré, keby ste si ujasnili čísla!

  • Reakcia ministra.

  • S pánom ministrom Lajčákom ste mali túto tlačovku.

    A teraz k tomuto návrhu zákona. Chcem len upozorniť na jednu oblasť a to je pestovanie obnoviteľných zdrojov energie. Vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že s návrhom riešenia tejto problematiky v plnej miere súhlasím. Ostatne, je to návrh, ktorý viac-menej bol pripravený ešte v roku 2010, keď som bol ministrom. Ja som sa vtedy rozhodol, že tento návrh zákona v tejto časti nepustím do Národnej rady, a to z jedného jediného dôvodu. Vtedy Európska únia, Európska komisia otvorila problematiku zaviesť ako povinné striedanie plodín a zaviesť povinné zazelenanie v rámci novej reformy od roku 2014. Pokiaľ sa to má udiať, tak sa domnievam, že návrh riešenia zákonného základu o pestovaní obnoviteľných zdrojov energie musí byť v plnej miere v súlade aj s týmito pravidlami. Skúsim poukázať na jeden praktický prípad, ktorý môže nastať.

    Dnes začne farmár pestovať rýchlorastúce dreviny na ornej pôde, dostane na to dotáciu, pretože dnešné pravidlá do roku 2013 mu to umožňujú. Ale v roku 2014 ešte môže dostať dotáciu, lebo to bude prvýkrát po novom a potom bude musieť preukázať, že on na tej pôde strieda plodinu. No to nebude vedieť ukázať, pretože z technológie to vyplýva, že to tam nejde. A dneska nevieme, či to Európska komisia nám to umožní od roku 2014 mať túto výnimku, alebo nie. Či to bude, v akej podobe bude zohľadnené v systéme zazelenania a povinnosti striedania plodín. Preto by som navrhoval, aby sme v ďalšom konaní, predkladatelia zvážili spôsob riešenia alebo odsunuli účinnosť týchto paragrafov na 1. január 2014 tak, aby sme nevytvorili nechcene problém našim farmárom, tým, ktorí by sa chceli pustiť do pestovania energetických plodín. Snáď jedna stať, ktorá z tohto návrhu vypadla, tak to je riešenie rýchlorastúcich drevín na pôde skupiny 1 až 4. To sú najkvalitnejšie pozemky v tých najúrodnejších územiach Slovenskej republiky. Musím povedať, že aj v týchto oblastiach existujú pozemky, ktoré sú pravidelne atakované podmáčaním. To je viac-menej popri riekach. Aj táto oblasť by stála za to, aby sme ju riešili a dostali možnosť pestovať tam rýchlorastúce plodiny, pretože nemá zmysel, aby farmár na časti svojej ornej pôdy neustále každý rok vykazoval, že je to vyššia moc a dostane za to síce dotáciu, ale nepestuje tam nič. Takže keby tam mohol pestovať obnoviteľné zdroje energie, bolo by to efektívnejšie využitie týchto pozemkov pre budúcnosť, takže toto dáme do druhého konania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyňa spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, iba kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu. Pardon, aj kolegyňa.

    Vyzerá, pán minister, že aspoň v mojich očiach držíte slovo. Povedali ste, že keď ste boli ministrom hospodárstva, tak ste pôdu poľnohospodárom brali na priemyselné parky, teraz ju budete ochraňovať. Myslím, že tiež som čakal a stalo sa, že dávate zákon o ochrane pôdneho fondu a vlastne tým pádom sa snažíme to naše vlastníctvo, čo tu na Slovensku máme, ochrániť. Výmery ornej pôdy na Slovensku na jedného obyvateľa od roku 1970, keď bola 0,37 ha nám klesla v roku 2011 na 0,25 hektára. To znamená, že ideme klesajúcou tendenciou, čo sa týka výmery, a je to na úkor vlastne zmeny druhu pozemku.

    Pán minister, ďakujem, že dosť radikálne ste sa v tomto návrhu zákona postavili aj proti oslobodeniu od odvodov, ktoré prakticky teraz neboli. Keď som to prvýkrát čítal, keď som bol ešte štátnym zamestnancom, tak mňa mrazilo, že na čo všetko môžeme poľnohospodársku pôdu využiť bez odvodu a je to z vyššej moci, z moci parlamentu, z moci vlády, z moci neviem koho. Argument, že doteraz odvody za vyňatie z pôdneho fondu, teda z poľnohospodárskeho pôdneho fondu nepriniesli alebo neboli také ziskové, alebo nedali príslušnú sumu zisku, ako bola naplánovaná, u mňa nie je argument. Nie je argument, pretože už z princípu sa musí vedieť, že najlepšia pôda nemôže byť zastavaná. Nemôže byť. A som rád, že sa určujú štyri najkvalitnejšie kategórie. Nebolo mi jasné z toho návrhu, teraz ste to pri uvádzaní zákona potvrdili, že ako vlastne tie kategórie štyri vznikli. Keď nebudem chcieť v percentách, že išla ďalšia kategória, dobre, beriem. Takže myslím si, že je to v poriadku. Vyňatia z pôdneho fondu, ktoré v súčasnosti fungujú asi tak, že v prvej skupine, keď je tých deväť skupín, ako bolo povedané pánom Zsoltom Simonom, v prvej skupine za trvalé odňatie, máme v prvej skupine 15 eur za meter štvorcový, tak tento vládny návrh to zvyšuje na 20 euro. A aj tá posledná trieda, aj tá devina, ktorá v pôvodnom, doterajšom zákone nebolo odňatie, ani za dočasné, ani za trvalé, tak aj tá devina, tá najhoršia trieda podľa BPEJ, na Slovensku bude na základe tohto predloženého návrhu vládneho zákona spoplatňovaná 0,5 eura. Pri trvalom, pri dočasnom 0,005 eura za meter štvorcový. Myslím si, že má to svoju hlbokú logiku, má to svoj hlboký zámer zachovať poľnohospodárstvu, dať mu vážnosť a pôdu aj pre ďalšie generácie.

    Aby som to dlho nenaťahoval, tak pristavím sa asi pri nejakých troch, štyroch veciach, ktoré ma tiež zaujali. Napríklad, že na druhej strane rozširujeme prípady, kde nie je potrebné stanovisko vlastníka na zabratie pôdy, a síce ciest pre motorové vozidlá, diaľnic pri výstavbe, ideme aj na železnice. To znamená, ani tam nebude treba súhlas vlastníka, to sa mi osobne nepáči. Dúfam, že keď už, tak to prejde, lebo vyzerá, že to asi prejde, keď je to predložené vládnou stranou, tak dúfam, že tam to bude v minimálnom, teda nevyhnutnom objeme záberu a s adekvátnou náhradou.

    No, ja neviem, či budeme stavať súkromné železnice, aj tak to navrhuje, to znamená, železničná trasa, nepotrebujem súhlas vlastníka. Ďalej, jedno, čo ma zaskočilo, je asi to, zmena druhu pozemku. A tu by som povedal, že sa bijeme. Bijeme sa so zákonom o nájme za pôdohospodársku pôdu, kde predsa nie je možné, aby užívateľ mohol povedať, že na jeho návrh, teda aj na jeho návrh, aby som bol presný, aj na jeho návrh môže zmeniť orgán ochrany pôdneho fondu kultúru, druh pozemku. Zákon o nájme poľnohospodárskej, poľnohospodárskeho podniku, 504/2003, hovorí o tom, že iba vlastník to môže. A tu sa dáva do vládneho návrhu zákona možnosť zmeniť druh pozemku inému subjektu. Toto by som žiadal nejako prehodnotiť. Možnože aj cez nejaký pozmeňovací návrh v druhom kole, lebo vyzerá, že to je veľká anomália, ktorá po demokracii sa nám teda už aj vyskytuje v zákonoch, že vlastník, bez jeho súhlasu sa zmení druh pozemku. To nehnevajte sa, vraciame sa do socializmu. To znamená, áno, vlastník, užívateľ by mohol upozorniť, ale vlastník musí o tom vedieť. Keď upozornený orgán ochrany pôdneho fondu, že má zmeniť, tak vlastne by mal povedať: áno, akceptujem, užívateľ tam má, neviem, tétépéčko, má tam nájomné z ornej pôdy, súhlasím, ale nemôže byť iba na základe užívateľa bez súhlasu vlastníka zmena kultúry. To sa nehnevajte, toto vraciame sa naspäť.

    Ďalej, že čo ma tam trošku upútalo, je to, že naše štátne orgány majú veľký problém s poštovným. Tí, ktorí ste robili v štátnej správe, možnože viete, že, aj v samospráve, že poslať poštovné, to je neskutočná finančná záťaž, a preto sa polemizuje, čo znamená počet účastníkov, ktorým treba doručiť niečo formou verejnej vyhlášky. V mnohých prípadoch, je to tridsať, päťdesiat, sto ľudí, keď už zo zákona môže sa formou verejnej vyhlášky určité oznámenie alebo rozhodnutie dávať. Tu vyzerá, že máme dvadsať účastníkov v tomto zákone, v ďalšom zákone je to tridsať, videl som aj päťdesiat. Neviem, či je to veľmi šťastné riešenie, aby sme takto disproporciálne pri rôznych, by som povedal, zákonoch z rôznych sfér, rôzny počet účastníkov dávali, že formou verejnej vyhlášky. Malo by sa to podľa mňa zjednotiť, aby to bolo jasné, že ja neviem, že nad päťdesiat účastníkov je to už formou verejnej vyhlášky, nemusíme tam žiadať fyzické doručenie konkrétnej osobe, ktorá je účastníkom konania.

    To je ďalšia vec, ktorá ma tam trošku upútala. A ešte by som sa chcel venovať jednému, a síce, že rozširovali sme právomoci aj pozemkového úradu. Vyzerá, že bude viesť evidenciu pozemkov s rýchlorastúcimi drevinami, ktoré tam sú. Takže dúfam, že budú to mať, by som povedal, že nejako kompetenčne zabezpečené pri súčasných tých zmenách, ako sú krajské pozemkové a ďalšie. Proste aby to bolo jasné, lebo je v tom nejaký taký menší chaos a neviem, ako ten rok 2013 bude, lebo po nejakých debatách s pracovníkmi pozemkového úradu vyzerá, že niekde to tak trošku hapruje. Nevedia, že čo vlastne, kde a ako to bude. Aby to bolo proste jasné, čo tam budú musieť robiť, akým spôsobom, lebo kompetencie niektoré sa im samozrejme strácajú. Niektoré úrady vôbec nemajú reštitúcie, nemajú záhradkárske osady. Bola by to nová kompetencia, ktorú by tam mali.

    Ja by som ešte odporúčal, pán minister, jedno, aby sme možnože aj zabezpečili, aby viedli aj tak, ako to niekedy bolo, tie náhradné pozemky, ktoré boli vyčlenené. Aby vedeli, komu bolo, ako bolo vyčlenené, lebo v súčasnosti PP-áčka nám robí paseku. To som už aj minule hovoril, že prakticky, keď idete čerpať subvencie, nemusíte preukazovať nájomný alebo vlastnícky vzťah k pozemku. Pán minister, toto by som žiadal, teda aby sme sa na to pozreli spoločne, spoločnými silami, lebo to je taká čierna diera, ktorú ja hovorím, keď nás niekto zažaluje, bude veľký problém. Tak asi v takomto duchu. Dobre, myslím si, že ďalšie možnože ešte budem rozoberať v druhom čítaní, keď príde čas. Dúfam, že budem živý, zdravý a že aj tento parlament bude fungovať, takže potom by sme to prakticky mohli zrealizovať.

    Dobre, zatiaľ ďakujem. Myslím, že má to svoju logiku a ďakujem, že takýto zákon bude prijímaný.

  • Ďakujem pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán Martin Fecko.

    Nech sa páči.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť.

    Nech sa páči, pán Mikuláš Huba.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, taktiež ma potešil zámer predkladateľa tohto návrhu vládneho zákona, konkrétne navrhované opatrenia na dôslednejšiu ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, neadekvátne zábery pôdy (a často tej najúrodnejšej pôdy) na výstavbu rôznych stavieb a iných zariadení, ktoré by mohli kľudne stáť niekde inde, podľa možnosti na zdevastovaných a nevyužívaných pôdach, tzv. brown fields, sú predmetom mojej permanentnej kritiky od chvíle, ako som sa opätovne stal poslancom tohto parlamentu, takže akékoľvek opatrenia týmto smerom mi hovoria, ako sa hovorí, zo srdca.

    Na druhej strane zdieľam aj obavy môjho predrečníka z niektorých iných opatrení, ktoré nás už menej tešia v tomto návrhu zákona, ale sme v prvom čítaní, a tak nám zostáva len veriť, že v druhom čítaní sa nám podarí podčiarknuť tie pozitíva, ktoré návrh navrhuje, a čo najviac eliminovať negatíva a riziká, ktoré v ňom vidíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán Marian Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Už prvá vláda Roberta Fica prijala zákon, kde sme sprísňovali poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, práve najkvalitnejšej pôdy, lebo to je jedno z mála bohatstiev, čo naša krajina má a je to kvalitná pôda, na ktorej vieme robiť potraviny. Bohužiaľ, pri nástupe do funkcie ministra poľnohospodárstva pána Simona sa tieto poplatky zrušili. Ja som rozumel tomu veľmi dobre, lebo bolo treba zabezpečiť developerom, ktorí v rôznych reštitúciách získali veľmi veľa ornej pôdy a bolo treba ju veľmi rýchlo vyňať bez poplatkov a bolo treba z toho spraviť zastavané pozemky, dneska to vidíme aj na Žitnom ostrove, keď tadiaľ prechádzate, že tam vznikajú celé sídliská rodinných domov na ornej pôde, kde dovtedy bola orná pôda, na najkvalitnejšej pôde vznikajú sídliská rodinných domov a nechcem hovoriť o tých všetkých skladoch, ktoré tu vznikajú na najkvalitnejšej pôde, Trnavskej tabuli atď. Čiže títo developeri, ktorí rôznymi spôsobmi získali túto pôdu, aby nemuseli platiť za záber pôdy, tak im ktosi v zákone zrušil poplatky s odôvodnením, že aj tak vlastne sa vybralo málo poplatkov pri tom, že sa platí za záber pôdy. To je cieľ toho zákona, aby sa vybralo málo poplatkov, aby sa nezaberala pôda. Cieľ je nie vyberať poplatky, cieľ je chrániť pôdu, a preto musia byť poplatky také vysoké, aby nebolo výhodnejšie zaplatiť poplatok, ale radšej sanovať šedé alebo hnedé zóny, ktorých na Slovensku máme veľmi veľa. Máme veľmi veľa opustených poľnohospodárskych dvorov, na ktorých nie je nič, len treba sanovať staré stavby a je treba ich využiť, či už na priemyselnú zónu, či už na veľké sklady, distribúciu a tak ďalej.

    Tak preto si myslím, že je najvyšší čas znovu zaviesť poplatky, aj keď mnohí sa im už vyhli a mnohí, ktorí nadobudli tú pôdu, už na nej zarobili. Tak nikdy nie je neskoro a tej pôdy je tak málo, že ju treba stále chrániť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko. Naozaj treba chrániť si poľnohospodársku pôdu, lebo je to bohatstvo, ktoré naša krajina má a keď tá poľnohospodárska pôda sa stráca, nie je to dobrý ukazovateľ, tak ako predrečník to spomenul. Od roku 1970 do roku 2011 je to 0,12 ha na jednu osobu, úbytok poľnohospodárskej pôdy. Rovnako aj teraz to pestovanie energeticky obnoviteľných zdrojov na poľnohospodárskej pôde, na jednej strane je to dobrá vec, ale na druhej strane je treba sa zamyslieť nad tým, že aké plochy na tieto veci využívať. Bolo to tu spomenuté, tá vŕba dá sa naozaj pestovať skôr na tých podmáčaných miestach, kde tie poľnohospodárske kultúry iné sa nedopestujú, ale pre obnoviteľnosť zdrojov toto by mohli byť tie plochy.

    Dotknem sa trošku takej problematiky fotovoltarických článkov. Ja som si ich všimol za posledné roky práve na poľnohospodárskej pôde. Samozrejme, je to limitované kvalitou, bonitou pôdy, ale je aj vhodné sa, pán minister, zamyslieť nad tým, že či vôbec zaberať akúkoľvek poľnohospodársku pôdu na fotovoltariku. Využívajte tie priestory skôr hospodárskych budov, či už poľnohospodárskych, alebo akýchkoľvek. Tie strechy, parkoviská, dá sa aj na parkoviskách, dokonca veľkoplošných. Nastaviť tie fotovoltarické články a tak vyrábať energiu. Ja zásadne som proti záberu poľnohospodárskej pôdy na takéto účely.

    Slovenská republika v sebestačnosti potravín na úrovni kdesi 46 % je veľmi nízko. Treba naozaj sa dostať na nejakú úroveň aspoň 80 %. Naše poľnohospodárske výrobky aj potraviny sú naozaj kvalitné. My môžme svetu konkurovať, čo sa týka kvality, nie čo do množstva, ale kvality.

  • Ďakujem pekne. S reakciou, nech sa páči, Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegovia, za vašu reakciu. Ja poviem len jedno. Bodaj by každá vláda, ktorá tu príde po nás, si vedela povedať, že pod tých 0,25 sa už nedostaneme, a budeme mať tú pôdu tak chránenú, že by nikomu nenapadlo, aby išiel robiť z nej inú pôdu, ako je poľnohospodárska.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ja len krátku poznámku k vystúpeniu pána exministra Simona, lebo pán Simon zaklamal a zmizol z tejto sály. Takže, aby odznela pravda, ako to je vlastne s tým návrhom tej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ešte raz opakujem. Návrh bol predložený 12. októbra 2011, keď ministroval pán Zsolt Simon. Neurobil nič pre to, žiadne rokovania, žiadnu diplomaciu nevyvinul na to, aby suma, ktorá bola definovaná pre priame platby, bola kompatibilná s priamymi platbami na hektár v okolitých štátoch.

    Vyhlásením tejto sumy Európska únia zastavila ďalšiu diskusiu. Oznámila, že o výške alokácie sa ďalej nediskutuje, diskutuje sa o cieľoch. To, čo tu pán Simon elegantne prekrútil, nie je diskusia o sume, ale diskusia o cieľoch a podmienok, v rámci siedmich politík, ktoré predstavila Európska komisia v návrhu spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2014 až 2020. Čiže to je ten zásadný klam, a ten používa nielen pán Simon, ale aj pán Galko, ale ten zas nevie, o čom to je, takže to je jedno. Ale pán Simon by mal vedieť, v čom je ten zásadný rozdiel. Čiže ciele, technika, mechanika, prostriedky treba rozlíšiť.

    Čo sa týka tej tretej oblasti, ktorú to on navrhuje, je tzv. program rozvoja vidieka alebo tzv. druhý pilier, ktorý je tou druhou nosnou časťou, ktorá má podporovať slovenské poľnohospodárstvo, tu nie sú ešte definované sumy, čiže toto bude závisieť od toho, ako to my vynegociujeme, a hovorí sa o podmienkach a o mechanike. Čiže skôr sa hovorí o princípoch a suma dôjde nadefinovaná až neskôr.

    Čo sa týka ale potom tej jeho už časti, kde sa venuje konečne tomuto predkladanému zákonu, myslím si, že v oblasti tých rýchlorastúcich drevín, ale to mali aj ďalší vystupujúci. Tam máme absolútne zhodu. Ja si myslím, že toto treba podporiť vzhľadom na to, že na klasickú poľnohospodársku činnosť tieto podmáčané oblasti aj tak nie je možné využiť a skutočne, tak ako to povedal aj pán Fecko, tento zákon je určitým mojím dlhom pre poľnohospodárov, tak ako som to povedal, lebo štyri roky som poľnohospodárom zaberal pôdu, keď som bol na hospodárstve, a teraz je mojou povinnosťou ju už ďalej nedovoliť zaberať, ale hlavne chrániť.

    Ďakujem pekne.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, keď sme za prvej vlády Roberta Fica prijímali zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, tak som ho spravodajcovala. Veľmi si dobre pamätám, čo tu bolo, aký krik-šmarc, potom sa zase nástupom novej vlády poplatky zrušili. Ja chcem vysloviť presvedčenie, že prijmeme dobrý zákon, ktorý bude chrániť poľnohospodársku pôdu, pretože ja v tomto s Martinom Feckom úplne súhlasím. Pôda je to jediné, čo máme a čo sa nedá ničím iným nahradiť, tak si ju, prosím pekne, vážme a chráňme, lebo pôda, to je náš chlieb každodenný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie, nie, k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013.

    Vládny návrh zákona je uvedený pod tlačou č. 290, návrh na jeho pridelenie výborom má rozhodnutie č. 266.

    Nech sa páči, opätovne, pán minister Jahnátek, uviesť tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, priebeh žatvy v roku 2012 ukázal, že výpadok produkcie vo výške viac ako 30 % spôsobil niektorým farmárom zníženie tržieb a nedostatok likvidity na založenie novej úrody a na ochranu a ošetrovanie kultúrnych rastlín. K týmto stratám sa okrem toho pridružili aj zvýšené náklady na motorové palivá, na ktoré sa v minulosti vzťahovala znížená sadzba spotrebnej dane. Vláda Slovenskej republiky s cieľom pomôcť poľnohospodárskej prvovýrobe uložila uznesením vlády č. 413 z 22. augusta 2012 ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií iniciovať novelu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja alebo pripraviť iný legislatívny návrh podpory, ktorý by umožňoval poskytovať dotácie poľnohospodárskym prvovýrobcom v roku 2013 na zníženie spotrebnej dane na minerálne oleje používané ako motorové palivá v rovnakom objeme, aký by sa dosiahol pri novelizácii zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Z dôvodu, aby opätovným zavedením daňového zvýhodnenia minerálnych olejov používaných ako motorové palivá v poľnohospodárskej prvovýrobe nedochádzalo k nadmernému administratívnemu zaťaženiu colných orgánov, predkladá sa vládny návrh zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013, cieľom ktorého je umožniť poskytovať dotáciu podnikom poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 na úhradu časti spotrebnej dane z minerálnych olejov uvedených v § 2 odseku 1 písm. a), spotrebovaných v poľnohospodárskej prvovýrobe z rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

    Navrhovaný systém úhrady časti spotrebnej dane z minerálnych olejov poľnohospodárske podniky menej zaťaží, pretože nebudú musieť Poľnohospodárskej platobnej agentúre predkladať údaje, ktoré má tohto času už k dispozícii.

    Smernicou Rady 2003/96/ES z 20. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa členským štátom Európskej únie umožňuje uplatňovať daňové výnimky, znížené dane, diferencovanú daň a úhradu dane. Tieto daňové zvýhodnenia sú štátnou pomocou. Pokiaľ sa daňové zvýhodnenia ustanovené v čl. 8 a v článku 15 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES uplatňujú rovnako na celý sektor poľnohospodárstva, Európska komisia usudzuje, že takéto opatrenia môžu prispieť k rozvoju poľnohospodárskeho sektora a nenarúšajú hospodársku súťaž.

    Nádväzne na uvedenú smernicu Rady upravuje možnosť poskytnutia daňových zvýhodnení aj čl. 6 usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 až 2013.

    Daňové zvýhodnenie v poľnohospodárskej prvovýrobe Slovenskej republiky sa uplatňovalo v období od 1. mája 2004 do 31. decembra 2010 podľa smernice Rady 2003/96/ES formou zníženej sadzby spotrebnej dane z minerálneho oleja vo výške 225,71 eura na tisíc litrov.

    Podniky podnikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktoré chceli využiť daňovo zvýhodnený minerálny olej, museli požiadať colný úrad o vydanie osvedčenia o oslobodení od spotrebnej dane z minerálneho oleja. Colný úrad preveril skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti žiadateľa a ak boli pravdivé, vydal osvedčenie o oslobodení od spotrebnej dane.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sa navrhuje poskytnutie dotácie v sume 153 eur na tisíc litrov minerálneho oleja, uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a), a to najviac do množstva 25,45 litra na hektár poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom a najviac do množstva 54,3 eura na veľkú dobytčiu jednotku v chove žiadateľa. Táto suma tvorí, pardon, na liter, 54,3 eura na liter a na veľkú dobytčiu jednotku v chove žiadateľa. Táto suma tvorí základ pre výpočet dotácie. Dotácia sa vypočíta ako súčin stanoveného normatívu na jednu veľkú dobytčiu jednotku žiadateľa alebo jeden hektár obhospodarovanej poľnohospodárskej plochy žiadateľom k počtu veľkých dobytčích jednotiek alebo výmery poľnohospodárskej plochy, uvedených v evidencii k 1. marcu 2013, a uvedenej sadzby.

    Stanovením uvedeného algoritmu výpočtu sa predpokladá, že zo štátneho rozpočtu sa na tento účel nepoužije viac ako 10 miliónov eur pri spotrebe minerálnych olejov používaných ako motorová nafta v rastlinnej a živočíšnej výrobe vo výške približne 65 miliónov litrov v roku 2013. V prípade, že celková suma požiadaviek o dotáciu prekročí stanovený limit 10 miliónov eur, Poľnohospodárska platobná agentúra vypočíta koeficient, ktorým bude požadovanú výšku dotácie rovnomerne krátiť všetkým žiadateľom.

    Predložený vládny návrh zákona je v súlade s legislatívou Európskej únie. Vzhľadom na to, že tento druh podpory je štátnou pomocou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, navrhovaný zákon je potrebné predložiť na notifikáciu Európskej komisii.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že navrhovaná štátna podpora v sektore poľnohospodárskej prvovýroby prispeje k rozvoju poľnohospodárstva v Slovenskej republike, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a odporučenie na jeho ďalšie prerokovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pán minister. Teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslanca Mariana Záhumenského, aby zaujal svoje miesto.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spravodajskú správu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 79 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvoru Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 číslo 278 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SaS Ľubomír Galko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia. Hneď na úvod vás musím, pán minister, upozorniť, že sa chováte zbabelo, lebo nevystupujete v diskusii, ale vystupujete v záverečnom slove a útočíte na poslancov. To nie je fér. Pokiaľ máte gule a ako ste to povedali

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, poprosím vás, vyjadrujte sa slušne! Ospravedlňte sa, takéto slová sa nepoužívajú v sále!

  • Áno, ospravedlňujem sa vám za to, že som povedal, že pokiaľ máte gule, pán minister.

    Takže pokiaľ naozaj je pravda to, čo ste povedali, že máte odvahu pustiť sa do boja s reťazcami, tak sa postavte do diskusie za diskusný pult v rozprave a nechajte na seba reagovať a neurážajte druhých.

    Hneď na úvod chcem oznámiť, dámy a páni, že poslanecký klub SaS tento návrh zákona nepodporí. Na jednej strane by sa mohlo zdať, že ideme proti dobrému úmyslu rezortu pôdohospodárstva pomôcť našim poľnohospodárom tým, že nepodporíme daňové zvýhodnenie minerálnych olejov formou zníženej sadzby dane, teda takzvanú červenú naftu. Avšak sme presvedčení, že je to nesystémové opatrenie, ktoré deformuje podnikateľské prostredie nielen v segmente poľnohospodárstva, ale i v podnikateľskom sektore ako celku.

    Žiadne z tých opatrení, ktoré sú uvedené v návrhu tohto zákona, totiž nezabezpečia, že zákon nebude zneužívaný a že nebudú na červenú naftu jazdiť aj automobily, ktoré majú s poľnohospodárstvom spoločné asi toľko ako ja s astronautikou.

    Zákon rovno navádza na korupciu, pretože s červenou naftou sa bude vo veľkom kšeftovať. Tak ako sa s ňou veselo kšeftovalo v minulosti a tak to bude aj teraz. Pán minister Jahnátek, vy podporujete korupciu? V dôvodovej správe uvádzate, že v snahe, aby neprichádzalo k neúmernému nadmernému administratívnemu zaťaženiu colných orgánov ako v minulosti, dotáciu bude poskytovať Poľnohospodárska platobná agentúra. A tam bude tú administratívu kto robiť? Tam sa bude robiť sama?

    Veď tam ju budú tiež robiť ľudia a bude si vyžadovať potrebné personálne kapacity. Možno menšie ako predtým, ale tá práca sa sama nespraví. Čiže vznikne opäť ďalšia nadmerná administratíva.

    Pán minister, vás netreba odpočúvať, na vás sa stačí pozrieť a hneď človek vie, že čo ste zač.

  • Chcete zaviesť deformácie a výnimky, ktoré spôsobia viac škody ako osohu. A pritom slovenským poľnohospodárom a potravinárom je možné pomôcť úplne inak. Návrh tohto zákona navyše pokladám za neúprimný. Úprimný, pani podpredsedníčka, prosím vás, upozornite pána spravodajcu, nech ma nevyrušuje. Ďakujem.

    Úprimný by bol, keby ministerstvo pôdohospodárstva a vy osobne, pán minister, ste už vyčerpali všetky možnosti pomoci našim poľnohospodárom a potravinárom. Čo však zďaleka neplatí. A úprimný by aj bol, keby ste sa ruka v ruke s týmto propoľnohospodárskym - v úvodzovkách - opatrením, ktorým chcete ich peniaze akože šetriť, druhou rukou nesnažili peniaze slovenským potravinárom a poľnohospodárom z vreciek vytiahnuť. Áno, mám na mysli ten váš šialený nápad so zákonom o odbytovom fonde, pomocou ktorého chcete vstupovať do marketingu súkromných firiem v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva, robiť ten marketing za nich a ešte ich ho aj nechať zaplatiť.

    Najprv ste ho v tichosti pripravovali, potom, keď sme to zistili a začali sme robiť krik, tak ste to najprv zatĺkali, že to je, že to je váš nápad a zhodili ste to na SPPK, neskôr ste práce na ňom v tichosti zastavili a ak médiá majú správne informácie, tak teraz zasa koketujete s myšlienkou ho zriadiť. No hotové Kocúrkovo, pán minister.

    Riešenie namiesto červenej nafty, namiesto zavádzania takýchto nesystémových výnimiek a deformácií, ktorými len podporíte podvody a korupciu, tkvie v Bruseli, pán minister. Vo vašich vyjednávaniach, ktoré ste doteraz neskutočným spôsobom zanedbávali. Tam treba vyjednať spravodlivé rozdelenie dotácií v rámci Európskej únie. Tam je potrebné vyjednať dorovnanie priamych platieb na 100 % priemeru Európskej únie, tak ako nám to bolo pri vstupe do únie prisľúbené, a nielen na 90 % a ešte aj to iba z jednej tretiny, tak ako to bruselskí úradníci teraz zamýšľajú. Tam je kľúč v podpore našich poľnohospodárov a potravinárov na najbližších sedem rokov. Pretože teraz sa rozhoduje o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a tam ste, žiaľ, pán minister Jahnátek, ešte veľa vody nenamútili.

    Nemáme žiadneho europoslanca v AGRIvýbore Európskeho parlamentu, nezúčastnili ste sa na rokovaní dôležitého júnového medziparlamentného zasadnutia Európskeho parlamentu a národných parlamentov, nevyslali ste tam ani jedného zástupcu, nesformulovali ste individuálnu pozíciu na tomto zasadnutí a ani neskôr sme sa nepridali k spoločnej pozícii k niektorým iným krajinám s podobnými problémami, ako máme my. Skrátka, doteraz ste boli neaktívny, robili ste veľké nič!

    Namiesto toho, pán minister, sa tu naťahujete s hypermarketmi, beháte po nich, kontrolujete dátum spotreby na jogurtoch, rozmýšľate o všelijakých odbytových fondoch a zavádzate takéto nesystémové výnimky, ako je červená nafta.

    Som hlboko presvedčený, že ak si začnete poctivo plniť svoje povinnosti v Bruseli, o ktorých som tu hovoril, a vyjednáte pre našich poľnohospodárov a potravinárov to, čo si naozaj zaslúžia, tento zákon o takzvanej červenej nafte ani jemu podobné zákony vôbec nebudete potrebovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Uzatvorila som možnosť prihlásiť sa, napriek tomu vám dám, páni poslanci, pán poslanec Simon neskoro, pán poslanec poprosím. Takže dvaja, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vidíte, že som zhovievavá.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, snáď jednu vec by bolo treba povedať, že aj tento zákon je podobný ako ten, ktorý sme mali možnosť v júli tohto roka schvaľovať na pomoc farmárom z hľadiska pôžičiek. Aj to bolo veľmi nutné a rýchle, ale účinnosť: 41 prihlášok. Sľúbilo sa aj veľkým podnikom, že aj ony sa budú môcť prihlásiť. Zatiaľ to možné nie je.

    K tomu, aby tento zákon vstúpil do platnosti a mohol byť uplatnený, je treba aj notifikáciu. Pán kolega, no, snáď nám zostáva len dúfať, že pri frekvencii návštev Rady ministrov pánom ministrom Jahnátkom bude vedieť vybaviť notifikáciu na tento návrh zákona, teda na tento zákon a naši farmári z toho môžu vôbec čokoľvek dostať, hoc riešiť červenú naftu cez PPA je tým najneštandardnejším a najhorším riešením, ktoré môže existovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, úvodom mi dovoľte oceniť vašu zhovievavosť.

    Pán minister Jahnátek, bez akéhokoľvek ideologického či politického boja, dovoľte mi, čiste z technického pohľadu vás upozorniť na jednu vec. Akákoľvek daňová výnimka, a to viem z vlastnej skúsenosti, a nie krátkej, už je to takmer desať rokov, čo sa dosť intenzívne venujem daniam. Akákoľvek daňová výnimka: po prvé, zvyšuje administratívnu náročnosť, po druhé, vytvára priestor na zneužívanie systému. A asi teda ste si už všimli, strana SaS je za podporu poľnohospodárov. A keď teda padne politické rozhodnutie im dať sumu peňazí xy, tak v poriadku, to vnímam ako legitímne, dokonca možno by sme sa zhodli na tom, i keď my si myslíme, že tie peniaze by mali pochádzať z Bruselu. Ale čo ja by som vám rád povedal, že skúste, prosím vás, zvážiť spôsob, ktorým poľnohospodárom peniaze dáte, preto, lebo keď zavediete daňovú výnimku, ja si pamätám v našej vláde, aké to boli galeje túto výnimku zrušiť, aké podvody sa tam robili, ako to bolo náročné, tú naftu bolo treba farbiť. Toto, skrátka, bol naozaj problém.

    A skúste teda, prosím vás, zvážiť - tú istú sumu peňazí, tú istú politiku, tú istú podporu vyplatiť iným spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fecko, Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, budem krátky. Nebudem to nejako zbytočne súriť, siliť. Takže, áno, znovu sa nám tu dostáva ako kvázi červená nafta. To, že akým spôsobom to budeme dávať, či 10 miliónov dáme týmto spôsobom alebo iným, to už je vec pána ministra. Rozhodli sa takto, dobre, idú týmto spôsobom. Ja by som chcel upozorniť skôr na nejaké, podľa mňa, nedostatky, ktoré by dobre bolo z tohto návrhu odstrániť.

    Po prvé. Dokladom v § 2 ods. 2, dokladom, že predmetom jeho podnikania je poľnohospodárska prvovýroba a v § 3 ods. 2 spôsob určenia výmery poľnohospodárskej pôdy žiadateľa a spôsob určenia počtu veľkých dobytčích jednotiek žiadateľa uvedie platobná agentúra vo výzve na predkladanie žiadosti.

    Ja by som chcel, aby sa ten spôsob určenia výmery poľnohospodárskej pôdy zakladal na, buď na vlastnej pôde, to znamená list vlastníctva, že na nej gazdujem, alebo plus nájomné zmluvy, na ktorej pôde gazdujem. Toto keď tam nebude, tak hovorím, že je to v rozpore so zákonom a s užívaním vlastníctva ako takého poľnohospodárskej pôdy. Takže to by som žiadal, aby bol tam každopádne tento moment podchytený, lebo to je základ. A ďalší, hovoríme, že budeme to dávať na poľnohospodársku pôdu a veľkú dobytčiu jednotku, ale v § 3 je to uvedené, ako keby to bolo aj na jedno, aj na druhé. Aj na jedno, aj na druhé, to znamená aj na pôdu, aj na dobytčiu jednotku. Ale v odôvodnení máte alebo. Takže pozor! Tak si ujasnime, kde to vlastne sme, lebo ja by som to skôr bral, že malo by to byť jednoznačné. Alebo máš, alebo nemáš.

    Takže to by bolo asi k tomu. Myslím, že ešte jedna vec by tu mala byť, a síce, keď hovoríme, že chceme podporovať malých a stredných, lebo, pán kolega, viem, že my tu máme iba tých veľkých, a ako bolo aj pánom ministrom odôvodnené, 70 % farmárov v západnej Európe teda má päť hektárov poľnohospodárskej pôdy. Takže podpora tým našim novozačínajúcim farmárom, to ešte nemáme stále definované, čo je farmár, tak to si ešte musíme znovu nejak uvedomovať, by mala byť možno že aj to, že budú môcť aj oni čerpať, tí, ktorí by chceli teraz napríklad začať. To by sme im pomohli. Lebo tu hovoríme, že mali by dokázať, že či je podnik v nejakých ťažkostiach finančných a ďalších veciach. Dajme takúto šancu aj tým, ktorí by chceli tohto roku, v roku 2013 začať. Aby mohli aj oni si požiadať o to a nech ukážu, že ten stimul je do poľnohospodárstva. Aby sme znížili nezamestnanosť. Že je aj zo strany ministerstva počin úprimný a že aj tých malých budeme podporovať.

    Lebo zdedili sme tie veľké transformované družstvá, resp. privatizované štátne majetky a mne sa zdá, že tých 10 %, čo nám súkromne hospodáriaci roľníci obrábajú, tak myslím si, že nie je to adekvátne a mali by sme aj ich podporiť. Tam je tá mikrozamestnanosť v území, a hlavne v poľnohospodárskej krajine nášho Slovenska.

    Toľko myslím, že z mojej strany a ďalší nejaký pozmeňovák prípadne v druhom čítaní, ktoré bude nasledovať.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pani predsedajúca, prosím, odhláste ma z rozpravy. Ja som chcel v podstate povedať to, čo povedal Martin Fecko. Išlo mi naozaj o apelovanie na podporu aj malých farmárov voči pánovi ministrovi. Nebudem sa opakovať.

  • Dobre. Pán poslanec Matovič sa vzdáva vystúpiť, možnosti vystúpiť v rozprave. O slovo požiadal spravodajca, vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslel som si, že takýto návrh skutočne zožne podporu aj v opozícii, ale pán kolega Galko, nehnevajte sa na mňa, musím vám povedať, máte v tom jasno ako pivničné okno. Trvalo vám dva roky, kým ste pochopili, že z experta na obranu, odpočúvanie vlastne ste expert na poľnohospodárstvo. Tak teraz neviem, koľko rokov budete pôsobiť ako expert na poľnohospodárstvo a potom sa možno stanete expertom, ja neviem, na vyšívanie alebo niečo iné. Ale fakt je ten, že akékoľvek vaše vystúpenie, ktoré tu ste dnes realizovali a ktoré ste urobili, budilo akoby dojem, že vám ho ktosi napísal, a myslím si, že ste ho možno čítali tuná pri pulte prvýkrát. Ale bohužiaľ, musím povedať, že absolútne neviete, o čom hovoríte.

    Keď ste ma upozorňovali, aby som vás nevyrušoval, tak som vám položil otázku, že je možné urobiť aj iné podpory, samozrejme, je veľa možností. Je veľa konštrukcií, ako pomôcť poľnohospodárom. Ja som sa len spýtal: Povedzte ako. Ako nie, to vieme povedať všetci, že nie. Povedzte ako, príďte s návrhom, s lepším návrhom, ak bude dobrý, ja vám garantujem, že tak ako minister pôdohospodárstva, tak aj výbor, aj celý agrosektor to len privíta a určite sa budeme tým zaoberať.

    Apelujete stále na Brusel, že jednoducho v Bruseli sa nič nedeje a že súčasné ministerstvo nekomunikuje s farmármi. To ako pán Simon hovorí, že máme krátku pamäť, tak ja mu chcem pripomenúť jeho pamäť a poslednú vládu pani Radičovej, ktorá za celé pôsobenie, čo bola vo funkcii premiérky, asi zabudla na slovo poľnohospodárstvo. Keď som jej to pripomenul v interpeláciách, že nech povie, koľkokrát sa stretla s poľnohospodármi, koľkokrát rokovala s ktorými samosprávami, s ktorými záujmovými zväzmi, profesijnými zväzmi, aké sú z toho výstupy, koľkokrát rokoval minister pôdohospodárstva so samosprávou. No tak výsledok bol, že ani jedenkrát! A tak sa asi spýtala pána Simona ako vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, no tak, aby mal, mohol deklarovať a stretávať sa so samosprávou, založil si vlastnú samosprávu, potravinovú komoru, poľnohospodársku, či akú to má komoru Slovenska, Agrárnu komoru Slovenska, pardon.

    A potom vlastne komunikoval len s touto vlastnou samosprávou, ktorá zahŕňala asi 5 % poľnohospodárov na Slovensku a vlastne to bola komunikácia vtedajšieho vedenia rezortu a vtedajšieho vedenia vlády a správy tejto krajiny s poľnohospodármi.

    A dnes máte plné ústa toho, že minister nekomunikuje napriek tomu, že hneď od prvého dňa vstúpil do aktívneho dialógu so všetkými samosprávnymi organizáciami, so všetkými profesijnými organizáciami a že vedie ten dialóg dodnes a že jednoducho hľadajú riešenia na mnoho naakumulovaných problémov, ktoré sa neriešili aj za šesť rokov pôsobenia pána Simona vo funkcii ministra.

    Hovoríte, že zákon bude zneužívaný. Áno, zneužívať sa dá všetko, ale ak hovoríme o podpore pre farmárov v rámci červenej nafty, aj keď to nie je červená nafta, je to normatív, ktorý sa napočíta na výrobu, najmä dobytčej jednotky a pôdu, ale je treba podporiť touto formou hlavne aktívnych poľnohospodárov, ktorí produkujú potraviny, nielen tých, ktorí sa tvária, že sú poľnohospodári. A tak ako pán Simon zaviedol podporu ničoho, to znamená mulčovanie a poberanie podpory, tak títo by v tej podpore nemali byť takým spôsobom zahrnutí, alebo mali by dostať podstatne menej, keďže vlastne toho veľa neprodukujú, nikoho nezamestnávajú, nedávajú pridanú hodnotu spoločnosti, a preto je potrebné nájsť formu, ako to urobiť tak, aby práve došli tí farmári a dostali sa k podpore, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu a tvoria pracovné príležitosti a formujú vidiek. Toto je cieľ, ktorý má byť. A samozrejme, že modelov, ako to urobiť, môže byť strašne veľa. Návrhov môže byť veľa, ja budem rád, keď tie modely sa budú predstavovať a budeme hľadať spolu riešenia, ako vlastne pomôcť slovenským poľnohospodárom, najmä aktívnym poľnohospodárom, aby sme sa vrátili naspäť k tvorbe pracovných príležitostí a k produkcii potravín, aby sme nemuseli konštatovať, že Slovensko hlboko stratilo potravinovú sebestačnosť.

    Ak vás trápi odbytový fond, o ktorom sa tu dnes nebavíme, a napádate ho, tak môžem vám povedať, že drvivá väčšina krajín má určitým spôsobom nejaký fond vytvorený alebo vytvárajú ho - ako producenti potravín, tak spracovatelia potravín, aby sa vytváral priestor, finančný priestor na určité marketingové aktivity na podporu domácich potravín. Pán Galko, možno o tom neviete, ale spýtajte sa, možno ak poznáte nejakých potravinárov, poľnohospodárov v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, kdekoľvek vo svete, ako sa vlastne združujú prostriedky a kto všetko prispieva na to, aby sa vlastne zvyšovala spotreba domácich potravín. Máme na Slovensku mliečny fond, tzv. mliečny fond, kde ešte v starej mene jeden halier dávajú producenti mlieka, jeden halier dávajú spracovatelia mlieka na každý liter mlieka a z toho vidíte ten program, ktorý beží na Slovensku. Vidíte bilbordy, vidíte televízne spoty, z toho to je financované. Samozrejme, že veľkú časť prispieva rezort a, samozrejme, prispieva aj Brusel. Ale musíme mať aj vlastné zdroje a tie vlastné zdroje musíme deklarovať, že ich máme, poskladali sa farmári, spracovatelia, ministerstvo a Brusel. To znamená, že je treba združovať prostriedky a ísť do programov a aj samotní spracovatelia, aj poľnohospodári sú náchylní takýto fond tvoriť. Bola to aj požiadavka samosprávy, aby niečo podobné vzniklo na zlepšenie marketingu domácich potravín.

    Takže kritizovať to, čo ešte sa len ide rodiť a v čom Slovensko hlboko zaostáva, je tak trošku kritika do vašich vlastných radov, že ste nič neurobili, keď ste boli, chvalabohu, že iba tie dva roky vo vláde.

    Pán kolega Fecko, dve poznámky k vášmu vystúpeniu. Ja kvitujem to, že si uvedomujete, že je potrebné podporiť aktívnych farmárov. Čo sa týka tej vašej poznámky, že je treba, aby to bolo len na vlastnej pôde alebo len na pôde, ktorá je v nájomnom vzťahu, dokonca tu boli v minulosti návrhy, aby sa predkladali nájomné zmluvy na platobnú agentúru. Platobná agentúra by musela byť archív ako futbalové ihrisko zakrytý, aby tam tie zmluvy mohli vojsť. Myslím si, že každý poľnohospodár deklaruje pôdu, na ktorej hospodári, že má k nej aktívny vzťah a je možné vstupovať až pri určitých korekciách do toho vzťahu, či oprávnene alebo neoprávnene. Ale treba si uvedomiť, že platobná agentúra nie je vyšetrovací orgán, a ak sa pozriete na množstvo sporov, ktoré existujú, keďže slovenská pôda je neuveriteľne rozdrobená, keď dochádza pri krížových kontrolách k rôznym pochybeniam, ale aj úmyselným pochybeniam, že jednoducho platobná agentúra vtedy zastavuje výplatu nárokov a jednoducho pokiaľ sa ten spor nevyrieši, nemôže ho riešiť platobná agentúra a musia si to vyriešiť sporné strany - či už to je formou súdnych rozhodnutí, alebo iných rozhodnutí - či sa dohodnú proste, akým spôsobom, kto oprávnene deklaruje tú pôdu, ale platobná agentúra to fakt nemôže robiť.

    Čiže platobná agentúra nemá kapacity, nie je na to určená a nie je na to stavaná, aby ona bola arbitrom toho, že kto tú pôdu obrába legitímne alebo nelegitímne. Pokiaľ príde k sporu, platobná agentúra zastavuje výplatu peňazí a je to na účastníkoch sporu, aby tento spor riešili.

    A keď aj pán kolega Matovič hovoril, že treba podporiť aj malých farmárov, samozrejme, že malí farmári nie sú vylúčení z tej podpory. Toľko isto na každú dobytčiu jednotku, na každý hektár pôdy dostane malý farmár ako veľký farmár, takže tam nie je žiadny rozdiel, nie sú ani zvýhodňovaní, ani nezvýhodňovaní. A myslím si, že je treba podporovať aj malých farmárov, hlavne keď sú to rodinné farmy, ktoré tvoria tie pracovné príležitosti, aj keď robia iba malú časť, vlastne malú časť pôdy obrábajú, veľké množstvo takzvaných rodinných farmárov. A táto podpora ich nijakým spôsobom neobchádza.

    A vrátim sa ešte snáď jednou poznámkou k tej korupcii a kšeftovaniu. Pán kolega, porušovať zákon môže každý, ale musia byť mechanizmy v každej krajine na to, aby sa odhaľovalo porušovanie zákona. A akýkoľvek dobrý úmysel, ktorý predložíte, môže byť zneužitý. Môže byť, niekto môže sa snažiť obchádzať tento zákon. A čo sa týka tohto návrhu, tak si myslím, že je to normatív, ktorý je stanovený do takej výšky, ktorý ani nepokryje potrebu toho samotného farmára.

    Čiže množstvo zdrojov, ktoré sú určené okolo tej sumy, ktorá bola deklarovaná, tak nepokrýva skutočne potreby pre naše poľnohospodárstvo. Čiže, tí farmári dostanú iba časť tejto nafty, ktorá je trochu zvýhodnená, a je to vlastne reakcia na to, že tento rok bol katastrofálne problémový, hlavne žatvy v niektorých oblastiach Slovenska, najmä južných oblastiach Slovenska od západu až po východné Slovensko. A hlavne v živočíšnej výrobe to má neuveriteľný dopad na to, že zvýšili sa ceny vstupov a ceny ich výstupov klesali.

    Keď v roku 2009 napríklad v tej produkcii mlieka, neuveriteľne sa prepadla cena mlieka až na vtedy päť korún slovenských, tak aj klesali vstupy. Klesali ceny obilovín. Obiloviny stáli menej ako sto eur. Dnes stoja obiloviny viacej ako dvestodvadsať, dvestoštyridsať eur a sója sa pohybuje až cez štyristo, štyristopäťdesiat eur. To znamená, že tam je multiplikačný efekt pre producentov živočíšnych komodít, a preto treba hľadať formu podpory práve pre tých producentov, ktorí sú ešte viacej znevýhodnení ako tí, ktorí zaznamenali sucho a z časti zvýšenej tržby kompenzovali ich straty. Ale každopádne je treba oceniť to, že vláda našla zdroje na to, aby aspoň malou formou prispela k tomu, aby tí poľnohospodári dokázali založiť svoju úrodu a dokázali prežiť ďalší rok.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami päť, šesť poslancov.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Záhumenský, ja by som chcel najprv oceniť, že ste sa nezachovali tak zbabelo ako pán minister Jahnátek, ktorý vystupuje zásadne len v záverečnom slove, ale že ste vystúpili v rozprave. A dá sa na vás reagovať.

    Na druhej strane vám musím povedať, viete, vy ste v tom SMER-e takí srandisti. Ako vy, vy podľa mňa idete podľa nejakého manuálu, lebo vy keď nemáte argumenty, tak začnete osobne urážať a začnete sa zaoberať vecami, ktoré vôbec s tým, o čom rozprávame, nesúvisia.

    Teraz to predviedol posledne pán minister Kažimír v STV-éčke, keď bol s Richardom Sulíkom, a staral sa o všetko možné, o naše preferencie, o to, koľko sme boli vo vláde, a o to, že niekto koľkokrát robil rozpočet a nerobil rozpočet, namiesto toho, aby argumentoval, a presne toto vy tu predvádzate obidvaja. Dnes je v podstate už niekoľko hodín.

    Ja som jasne povedal, že kde je riešenie. Kľúč je v Bruseli. Tu máte veľké ramená, keď dôjdete do Bruselu, tak ste pokakaní. Tam dojdite, tam buchnite do stola a tam zastupujte záujmy slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Toto, čo vy tu predvádzate, však tie odbytové fondy a červené nafty, a neviem čo, to sú všetko veci, ktoré sú mimoriadne pohodlné a ktoré charakterizujú socialistov. Socialisti vždy boli navyknutí rozdávať to, čo im nepatrilo.

    Vrátim sa ešte raz k tomu, čo som povedal ohľadne, aj vy ste to spomenuli, že niekto mi písal príspevky. Nie! Ja si príspevky píšem sám. To sa tak robí zrejme u vás. Ja by som vám odporúčal, keby ste aj vy niekedy povedali niečo z vlastnej hlavy. Koniec koncov, aj váš predseda dokázal vlastnou hlavou zarobiť tridsať miliónov. Tak skúste aj vy niekedy niečo z vlastnej hlavy tu povedať a nielen to, čo máte presne v manuáli napísané.

    Po prvé, uraziť. Po druhé, odviesť pozornosť. A po tretie, vystúpiť až na záver, aby na mňa nikto nemohol reagovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. No pán Záhumenský, ja som vás, alebo teda najmä pána ministra upozornil, ako to nebude dobre fungovať, ale nie je našou úlohou, i keď my sme v stave predložiť aj funkčné riešenia, len tak vy vládnete, vy ste tu od toho. Ja vás len upozorňujem, že to nebude fungovať.

    Tak ako Jozef Mihál upozorňoval vašich kolegov z ministerstva sociálnych vecí, že majú diery v zákonoch. Tak, teraz ešte Jozef Burian chcel ísť na neho podávať trestné oznámenie za to, že Jozef Mihál upozornil na nedostatky, ktoré sú v zákonoch, ktoré predkladáte. Vy ste tu od toho, aby tie zákony boli dobré, aby ste našli riešenia.

    My sme tu od toho, aby sme vás upozornili, že tie riešenia, ktoré predkladáte, nie sú dobré. Tá červená nafta bude problém! To zistíte. Budete sa tváriť, že problém nie je, ale problém to bude. Ja si myslím, nemôžete mať najmenší problém s tým, rovnakú sumu rozdeliť iným spôsobom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, kým som do, do vášho vystúpenia uvažoval alebo pochyboval o tom, že kto pripravil tento návrh zákona, tak v tejto chvíli po vašom vystúpení som si istý, že to nebolo ministerstvo, ale vy.

    Keby ste chceli pomôcť farmárom, a každému bez rozdielu na to, či je veľký, alebo malý, a nie tak, ako ste povedali, že bude záležať na tom, ktorý toho má viac a ktorý je viac úspešný, tak by ste zaviedli model, ktorý na Slovensku raz už bol a fungoval bez väčších problémov, a to je vratka prostredníctvom daňových úradov.

    Každý jeden subjekt, pán minister sa môže usmievať, ale pravda je, že tento model na Slovensku bol. Nefarbil sa. A fungoval.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Nie, ten bol iný. Ja sa bavím o tom systéme, ktorý bol ešte predtým.

    Teraz k samotnému vystúpeniu. Pán kolega, vy ste upozornili na to, sú rôzne fondy, ktoré sa správne využívajú na mlieko. Máte na mysli práve ten program, ktorý bol zle verejne obstaraný v roku 2009 a hrozí Slovenskej republike, že bude musieť vrátiť európske peniaze do Bruselu? To sa o tom bavíme? To sa o tom bavíme, že tá osoba, ktorá za to zodpovedala, nesedí ako generálna riaditeľka na ministerstve pôdohospodárstva? To o tom verejnom obstarávaní sa bavíme a o tom programe?

    Fondy existovali, kým socialisti a ľavičiari sedeli na ministerstve. Zostalo po nich dva a pol miliardy nesplatených pôžičiek. Tie boli zrušené v roku 2001. Dúfam, že sa nechceme vrátiť sem pri takýchto fondoch. A k podpore a obhajobe. No tak krátky odpočet. Schválili ste moduláciu štyri perc...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, zareagujem na vás, čo sa týka PPA-čky, žeby to bol sklad listín a archív. No nehnevajte sa, zákon o pôde hovorí jasne. Bez súhlasu vlastníka nemôže pôdu užívať nik. Nik. To znamená, že pokiaľ nemáte nájomnú zmluvu, akým právom vy čerpáte subvenciu? To mi teraz povedzte.

    A platobná agentúra ako orgán štátu, to s privrením očí, akože okey? No, takže pozor! To by som rád vysvetliť, keď sa teda dá z vašej strany, lebo to, že bude krížová kontrola, to je všetko v poriadku, len na to musíte upozorniť. Keď sa niekto neupozorní, alebo nikto o tom ani nevie, tak vlastne krížová kontrola nie je. A subvencie sa čerpajú ďalej.

    Takže vážení, nemáme na katastri evidenčné listy, užívacie, ktoré boli, ale boli zrušené, ale myslím si, že nie je problém, aby do vienka niektorý úrad dostal aj evidenciu držby poľnohospodárskej pôdy. A to nechcem hovoriť konkrétne, či to bude pozemkový, správa katastra, alebo pozemkový fond, ale myslím si, že je na to možnosť, ako to urobiť, aby PPA-čka nebola skladom a archívom.

    A za ďalšie, čo sa týka tých mladých alebo nových farmárov, tak myslím si, že každý by mal mať rovnakú nejakú štartovaciu čiaru a práve tých by sme mali podporovať, ktorí chcú ísť do toho vedome. Nie iba tých, ktorí to buď stransformovali, alebo sprivatizovali, keď boli predsedovia družstiev a riaditelia štátnych majetkov, a vlastne pokračujú v tej svojej profesii, ale pod rúškom či už eseročky, alebo nejakého poľnohospodárskeho družstva.

    Takže, tým mladým farmárom, ktorí chcú, dať im tiež tú šancu, aby mohli ísť a čerpali túto výhodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka, za slovo. Ďakujem aj pánovi poslancovi Záhumenskému. Pripomenul mi jedno stretnutie nedávne, kde si myslím, že nie je dôležité, že kto to bude riešiť, ale aby to bolo ozaj vyriešené bez nejakého ideologického nánosu.

    Bolo to stretnutie s farmármi, ktorí veľmi sa sťažovali na to, že nemôžu získať pôdu prednostne, respektíve rovnocenne s družstvami, a že sa teda cítia byť veľmi poškodení, že štátnu pôdu do prenájmu môžu dostať družstvá, a nie oni drobnejší farmári.

    Keď som sa spýtal, čo by na tej pôde pestovali a o čo im tam ide, tak že nie, že tomu nerozumejú, že oni nechcú na tej pôde pestovať, že oni ju teda potrebujú získať do prenájmu.

    A ja som sa vtedy dozvedel, že vlastne ide o to, že potrebujú tú pôdu získať do prenájmu kvôli tomu, aby ju mohli za štyridsať eur alebo päťdesiat za rok zmulčovať a z toho mohli dostať dotáciu 155 základnú plus ešte nejaké dodatkové dotácie, ktoré sú tu možné.

    Ja by som veľmi prosil a prihováral by som sa za to, aby bez ohľadu na to, z ktorej strany to príde, aby nebolo možné rozhodovať o pôde a o jej prenájme z pohľadu toho, že niekto by ju mal dostať kvôli tomu, aby mohol vyrobiť dotácie, ale myslím, že tak ste to aj mysleli vo svojom príhovore, že je tu potrebné nájsť účinný mechanizmus na to, aby pôdu dostával ten farmár bez ohľadu na veľkosť či malosť, ktorý dokáže reálne garantovať to, že tú pôdu nebude využívať na výrobu dotácií prostredníctvom mulčovania, ale na výrobu potravín, ktoré reálne táto krajina v rámci programu sebestačnosti potrebuje.

    Takže veľmi by som sa prihováral za to, aby táto časť vášho vystúpenia našla reálne rozpracovanie na ministerstve pôdohospodárstva v rámci dotačnej politiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za reakcie na moje vystúpenie. Nedá sa za dve minúty reagovať na všetko.

    Pán Galko, k tomu Bruselu. Myslím si, že za vlády pána Dzurindu sa uzatvárali rokovania o prístupe Slovenska do Európskej únie. A za to, že slovenské poľnohospodárstvo bolo obetované na oltár Európskej únie a došlo vo veľmi nevýhodných podmienkach do Bruselu, treba poďakovať vo veľkej miere aj nášmu vyjednávačovi, hlavnému vyjednávačovi Slovenska a prípravy na vstup do Európskej únie, ktorý jednoducho - či už z neznalosti, alebo z akých dôvodov, jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo. A vstúpili sme tam tak, ako sme vstúpili. Vo veľmi, veľmi zlých podmienkach.

    Pán kolega Sulík, ja len jednu krátku reakciu na vás. Myslím si, že je to jednorazová podpora, ktorá sa touto formou bude dávať farmárom práve kvôli tomuto zlému roku a súbehu skutočností, ktoré nastali. A z hľadiska administratívnej náročnosti je to najmenej náročné administratívne, aby tí farmári mohli dostávať cez nie červenú naftu, ale cez zvýhodnenú naftu určitú podporu, aby ju dostali práve tí farmári, ktorí aktívne pôsobia v rezorte a vytvárajú pridanú hodnotu.

    Pán Simon, nerád by som si pripisoval zásluhy iných, ale bol by som rád, keby som sa mohol podpísať pod tento zákon. Ak mi to pripisujete, že som toho strojcom, bohužiaľ, nie som, ale v plnej miere ho podporujem.

    Pán kolega Fecko, je neuveriteľné množstvo problémových rozhodnutí, kto vlastne je aj z hľadiska vlastníckych vzťahov a sporov medzi samotnými vlastníkmi pôdy na poľnohospodárskej agentúre. Ja som na tieto individuálne prípady poukázal, že nemôže byť ona arbitrom toho, že kto. Drvivá väčšina pôdy, ktorá je, má vlastnícky vzťah. A farmári, ktorí si žiadajú pôdu, buď majú nájomnú zmluvu, väčšinou majú nájomné zmluvy, alebo majú k nej vlastnícky vzťah. A je tam určité množstvo prípadov, kde sú problémové vzťahy. A tie nemôže riešiť platobná agentúra. Asi viac nestíham.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko ako navrhovateľ?

  • Odpoveď ministra: Chcel som v rozprave...

  • Aha. Je mi ľúto, pán minister, takže ako.

    Nie.

  • Odpoveď ministra: Tak aspoň takto.

  • Škoda pán poslanec Galko, chcel som vystúpiť v rozprave. Viete, ja vám poviem pravdu, ja rád diskutujem a budem rád diskutovať s poslancami, ale nehnevajte sa, na vaše vystúpenie sa diskutovať nedá. V tom je problém.

    V tom je problém, lebo vy to máte tak dopletené v tej hlave, že splietate tam dve na tri. Dostávate úplne iné informácie, nepravdivé. A tu sa staviate do polohy neomylného. V tom je ten problém diskutovať, lebo sú tu iné diskusné príspevky, s ktorými sa dá polemizovať. A teraz je toho znovu svedectvom, že dá sa diskutovať na mnohých veciach. A ja si dám v mnohých veciach aj poradiť. Ja s tým nemám žiadny problém.

    Pán Fecko, pán Mičovský, ten problém skutočne s tým nájmom pôdy, ja som bol takisto prekvapený, lebo ako nepoľnohospodár, keď som prišiel do rezortu, tiež ma udivilo, ako môže niekto dostávať dotáciu z Európskej únie, keď nie je vlastník pôdy a nemá ani nájomný vzťah.

    Je to čudo, ktoré v poľnohospodárstve funguje, ale funguje. Nevzniklo za mňa, ale ono tam funguje. On je nahlásený v systéme PP-áčky a dostáva jednoducho peniaze. Je to tak. Ja som bol takisto prekvapený, ako ste to vy dneska deklarovali, ale toto je stav, ale nielen na Slovensku, aby som povedal. Aj v okolitých štátoch je to presne tak isto. A z toho vznikli napríklad tie dvojité platby potom, lebo nie sú nájomné vzťahy. A toto funguje aj v iných európskych členských krajinách, takže je to, je to taká anomália, ktorá v tomto poľnohospodárskom sektore funguje.

    Čo sa týka poberania toho príplatku, je skutočne jedno, či je to veľký, alebo malý, on len musí byť v systéme PPA-čky a jednoducho on má svoju kvótu na jednu VDJ-čku, na jeden hektár pôdy a má limit. Jednoducho viac nedostane, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, čiže vôbec nie sú diskriminovaní malí od veľkých, ale myslím si, že tento systém je skutočne nastavený spravodlivo, že všetci dostávajú rovnako. Rovnako na hektár, rovnako na veľkú dobytčiu, dobytčiu jednotku.

    Bolo tu niekoľko pripomienok, že, aj pán exminister Simon mal, že najhoršie riešenie cez, tejto podpory je cez PPA-čku. Áno, nie je to dobré riešenie, ale momentálne je to jediné schodné riešenie, aby sme to vôbec vedeli v budúcom roku dať. V čom je totiž problém?

    Keď ste vy za vašej vlády, pán Simon, zrušili červenú naftu, tak došlo 300 colníkov o zamestnanie. Jednoducho ste ich prepustili a teraz na to, aby sme my na rok zaviedli červenú naftu, prijímať naspäť 300 colníkov je nezmysel, to asi uznáme všetci. Hoci to máme notifikované, čiže bolo by to z tohto pohľadu efektívnejšie, ale zaviesť 300 colníkov, nezmysel. Za druhé, ten systém, ako bol doteraz nastavený, než ste ho zrušili vo vláde, bol práve korupčný. Korupčný v tom, že túto podporu nebrali len poľnohospodári, ale železničiari a, a bolo tam viac tých zložiek, ktoré, keď si vybavili to potvrdenie z colného úradu, že sú oprávnení poberatelia tejto červenej nafty, mali automaticky daňové úľavy. My sme povedali: Nie! Len poľnohospodári, len tí, ktorí sú evidovaní, že majú pôdu, a len tí, čo majú evidovanú živočíšnu výrobu, len tí môžu a majú vyčlenený balík. Čiže on nedostane krytý, krytú celú spotrebnú daň. On dostane len časť. Práve v starom systéme bolo, že keď napríklad ten predseda družstva chodil na súkromnom aute, ktoré mal na naftu a čerpal si kvázi akože červenú naftu na súkromné účely, tak to sa nedalo odhaliť, ale toto bude mať limit a koniec. Keď si ho minie na svoje auto, o to viac bude musieť dať do družstva, lebo to družstvo bude mať o to menej.

    Pán Sulík, ja absolútne súhlasím. Každá výnimka je nesystémové riešenie, ja s tým nemám problém, len viete, keby v tých okolitých štátoch nemali ten inštitút červenej nafty, tak by sme ho ani my nevracali. Len všetky tie, tí poľnohospodári z okolitých štátov majú tento inštitút, naši poľnohospodári sú skutočne v tomto smere diskvalifikovaní z nejakej podpory, tak aby sme im aspoň trošku zrovnali tie podmienky, tak sme na ten rok to dali, lebo notifikácia v rámci Európskej únie pre všetky členské štáty končí v roku 2013 a nikto nevie, ako bude pokračovať tento systém v roku ´14 a ďalej, ale keby to išlo cez ten systém colníkov, tu sa znovu vraciam, vôbec tá nafta sa nebude farbiť, lebo ona sa kúpi, ale na základe blokov sa, sa platí naspäť. My nechceme, aby sa minulo 60 miliónov, tak ako sa v priemere doteraz v starom systéme červenej nafty, štát to stálo zhruba 60 miliónov eur. Teraz sme povedali: 10 miliónov a viac nič, kráti sa, kráti sa koeficient.

    Posledného som si nechal pána Galka ako zlatý klinec. Pán Galko, vy možno dostávate dobré informácie, ale zle ich spracujete vo svojej hlave a ešte horšie interpretujete. Takže poďme k tým jednotlivým faktom. Odbytový fond. Predpokladám, že túto informáciu ste dostali od vašej nominantky, ktorú ste mali na kandidátke strany SaS, od pani Halgašovej, ktorá je tajomníčkou Potravinárskej komory Slovenska, čiže toto je tá priama linka, odkiaľ ste to dostali, lebo to bol pracovný materiál, ktorý ste vy zrazu objavili ako zázrak. Čiže odbytový fond, predpokladám, že ste dostali cez PKS. Len, čo nie je pravda na tom vašom tvrdení? Za prvé, myšlienku a vôbec ten materiál, odbytový fond nerozpracovalo ministerstvo pôdohospodárstva, ale ho vypracovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ešte za vlády Ivety Radičovej, s tým, že sa cez pána Simona nevedeli presadiť na ministerstve, vytiahli túto myšlienku teraz, po zmene ministra. Zhodou okolností, tá istá osoba, ktorá to vypracovávala ešte ako zamestnankyňa SPPK, je dneska generálnou riaditeľkou sekcie obchodu, čiže ona automaticky preniesla ten materiál, lebo ho robila na SPPK, čiže tento materiál nebol vypracovaný na ministerstve, ale bol vypracovaný na SPPK. To je prvá vaša mylná informácia, ktorú stále púšťate do éteru.

    Čo sa týka stiahnutia, nestiahnutia. Veď neprebehlo ešte ani pripomienkovacie konanie na ministerstve na úsekoch jednotlivých ministerstva a vy už hovoríte, že sme stiahli, nestiahli. My stále hovoríme, musíme sa s SPPK dohodnúť, ako to bude fungovať, lebo sú dve alternatívy, buď to bude štát riadiť, alebo to bude riadiť samospráva. Pôvodný návrh, ktorý vypracovala SPPK, hovoril, že to bude štát riadiť, odbytový fond. Ja s Milanom Semančíkom, s predsedom SPPK, sme sa dohodli: Keď máte vážny problém s tým, hoci to bol váš návrh, kľudne to môže riešiť samospráva, ja s tým nemám problém, môžete urobiť správnu radu, nech tam má štát zastúpenie jedného človeka zo siedmich a nech si to tá samospráva rieši. Veď sa rieši problém súkromného sektora. Štát nepotrebuje predávať výrobky. Súkromný sektor potrebuje vyrábať, predávať výrobky, čiže toto je celé, a preto vzniká dojem, že vlastne to platí alebo neplatí. No neplatí, lebo za prvé neprebehlo ešte ani vnútrorezortné pripomienkovacie konanie, čiže takýto materiál ešte ani nebol na porade vedenia ministerstva, ale nebol preto, lebo nie je ešte dohodnuté, SPPK nie je rozhodnutá, akou formou to chce dať, lebo to je otázka štátneho príspevku. Ja sa nebránim štátnemu príspevku, ale mám sedem miliónov eur na štátnu pomoc a povedal som poľnohospodárom, chcete jeden a pol milióna na odbytový fond? Nech sa páči, ale na iné tituly štátnej pomoci vám zostane o jeden a pol milióna menej. Nebudete mať na plemenárske knihy, nebudete mať na iné aktivity, ktoré musíte z toho platiť, mne je úplne jedno, ktorým smerom štátna pomoc pôjde. Čiže toto je nefér od vás, ale predpokladám, že nič o tom neviete, len nahlas rozprávate, takže možno vzniká potom takáto mylná informácia, lebo určite pani Halgašová vám to takto, takto nepodala.

    To, čo ste znovu zle pochopili, sú tie rôzne aktivity, ktoré vy spomínate, raz jún, júl, potom október a neviem čo. Priznám sa, ani europoslanci sa z toho nevedeli vymotať, čo ste to povedali, lebo som im dal, my sme nemali žiadnu takúto informáciu. A môžem vám povedať dve, dve, dva komentáre k tomu. Čo sa týka stretnutia v tom júni, kde sa prezentovali pozície národné, ale to je v AGRIvýbore, mňa neobviňujte, že Slovensko nemá nikoho v AGRIvýbore. Ja nie som europoslanec, ani som nerozdával funkcie pri, pri vzniku nového Európskeho parlamentu. Jednoducho, keď tam Slovensko nemá zástupcov a posledný zástupca tam bol Peter Baco, to nie je môj problém. Čiže, čo sa dávala spoločná pozícia do AGRIvýboru, my sme spoločnú pozíciu predložili, Slovensko, lebo o tomto sme vedeli, ale v októbri nebolo nič.

    Čo sa týka, či nás obviňujete, že nič nerobíme, nespájame sa a nerobíme pre slovenských poľnohospodárov tým, že by sme si vydobyli nejakú lepšiu pozíciu. Tu si treba uvedomiť jedno. Na to, aby ste v Bruseli niečo vy zmenili oproti návrhu, potrebujete 255 hlasov. Slovensko má sedem. Slovensko má sedem. Potrebujete 255 na to, aby ste niečo zmenili. Čiže, to je za prvé. Za druhé, môžete sa spájať, ale celá V4 má menej hlasov, ako majú Nemci a Francúzi. Všetkých 12 nových štátov má len nejakých 120, 130 hlasov, čiže máme vlastne polovicu na to, aby sme vôbec zmenili oproti starej európskej pätnástke nejaké, nejaké rozhodnutie. Ale to ešte neznamená, že nemôžme robiť spoločné pozície. Od môjho príchodu na ministerstvo máme sedem pozícií spoločných dokumentov podpísaných v rámci V4, plus ostatných kvázi tých bývalých východných krajín, máme sedem takýchto pozícií a plus máme jednu spoločnú pozíciu podpísanú so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou. Čiže nie je znovu pravda to, čo vy tu, vy tu stále do médií a kde vám dajú mikrofón, všade to rozprávate. Len uvedomte si, že niekde vás tá pravda nájde a niekto, niekto vám to aj potom takýmto spôsobom vysvetlí.

    Takže, dámy, páni, nemám žiadny problém s vami diskutovať, nemám problém sa vyjadrovať k hociktorej téme, ale, pán Galko, pokiaľ vy budete takýmto systémom, vážne ma nebude baviť ani minútu počúvať vás navyše, než musím, potom sa vrátim k starému režimu, že vystúpim v závere. Ďakujem.

  • Pán spravodajca chce reagovať, nech sa páči, na rozpravu.

  • Ďakujem pekne, ja len veľmi kratučko. Pán kolega Galko, nie je najšťastnejšie, že nemáme nikoho v AGRIvýbore, ja ako poľnohospodár by som privítal, keby naši europoslanci, aspoň polovica z nich bola v AGRIvýbore a možnože budete úspešný, keď budete kandidovať do Európskeho parlamentu a budete perliť v AGRIvýbore v Európskom parlamente a budete hájiť záujmy slovenských farmárov a budeme vám držať palce. Ale keď sa vrátim k tomu Bruselu, na ktorý stále poukazujete, že tam sú peniaze, ktoré môže Slovensko čerpať. Tak trošku sa vrátim do histórie, do dvoch Dzurindových vlád a aj do vlády pani Radičovej.

    Najmä v prvých dvoch Dzurindových vládach boli poľnohospodári považovaní za darmožráčov. Ľudia, ktorí prejedali peniaze, natŕčajú ruku, len pýtajú. X-krát sme počuli od zástupcov SDKÚ vo vystúpeniach, takých emotívnych vystúpeniach, koľko dávame v rozpočte na poľnohospodárov, na jedno odstavča, na dojnicu a neviem na čo, a koľko dávame na jedného kojenca, na jedného žiaka a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže poľnohospodári boli tí, ktorí boli nechcení v tejto krajine a trvalo osem rokov pravicovej vláde, aby pochopila, že poľnohospodárstvo je jedno z kľúčových sektorov národného hospodárstva. Veľmi dôležitých sektorov, strategických sektorov, a že musí byť zaradené medzi tie sektory, ale bolo dosť neskoro. Za posledné dva roky Radičovej vlády už sme nepočuli tie perlivé vystúpenia, lebo keď som na jednom vystúpení deklaroval, myslím, že pánovi poslancovi Novotnému, že o koľko by sme viacej boli dostali na jedného kojenca alebo na jedného žiaka v škole, keby sme neboli dali tie peniaze poľnohospodárom z Bruselu, tak výsledok je, že ani o jeden cent. Ani o jeden cent by Slovensko nebolo dostalo viacej, keby, keby sme tie peniaze chceli dať, nedali by sme ich na dojnicu, na iné podpory z poľnohospodárskeho rozpočtu, ale by sme ich chceli dať do iného sektoru. Jednoducho, európska politika je nastavená takto a je veľkou škodou, že pri vstupe do Európskej únie sme sa práve vtedy nesnažili o to, aby Slovensko dosiahlo lepšie podmienky vstupu do únie a aby naši farmári dostávali viacej na hektár, ako my dostávame dnes.

    A bohužiaľ, vidíme, že sila Európskej únie, hlavne starej pätnástky je taká veľká, že si chce ponechať svoje výhody až do roku 2028! To znamená, že to čo sme zanedbali pri vstupe do únie, nevieme dobehnúť až do roku 2028. A tam sa treba vrátiť, tam sa treba vrátiť k nášmu vyjednávačovi pánovi Figeľovi, ktorý chodil vyjednávať za Slovenskú republiku a ktorý jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo, či už z neznalosti, alebo z nepripravených dokumentov. Tam vznikla vlastne myšlienka vytvoriť jeden celok, jedno Slovensko, kde sa bral úrodový koeficient, ktorý je pre Slovensko veľmi nízky, 4,06 tony na hektár. Tam vlastne hovorí o intenzite výroby na Slovensku a keď sme zahrnuli obiloviny, výrobu obilovín v podhorských oblastiach a v nevýrobných oblastiach, ktoré sa brali do priemeru, a neurobili sme podklady pre to, aby tento koeficient vypadal inak, tak sme ho mohli mať ako Slovinci. Napríklad 5,2. Pán Galko, možno vám to nič nehovorí, čo je to, ale to je 5,2 tony v priemere, keď sme vstupovali do Únie, za referenčné obdobie, krát 63 eur, tak sa počítal výpočet na jeden hektár a z toho sa vychádzalo. 30 percent, 40 percent, 35, 40, 50, 60 až 100 percent. A keby sme boli inak pristupovali a inak by bolo naše ministerstvo riadené a inak by vláda pristupovala k poľnohospodárom, tak dnes sme mohli dostávať o miliardy eur viacej na Slovensku, bez toho, aby sme čo i len o jeden cent viacej do Bruselu odviedli. A tam je tá základná chyba! A keď dneska sa obraciate na Brusel, bohužiaľ, je neskoro plakať nad mliekom, ktoré ste rozliali.

    Takže ctené dámy a páni, hlavne z pravicovej vládnej koalície, pripomeňte si vaše roky vládnutia za prvých dvoch Dzurindových vlád, ako ste sa stavali k poľnohospodárstvu, ako ste sa stavali pri vyjednávaní podmienok pre slovenských poľnohospodárov na vstup do Európskej únie. A toto je výsledok, ktorý budeme tu počúvať až do roku 2028. Do roku 2028 budú trpieť slovenskí poľnohospodári za to, že ste odflákli vtedy tú prácu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Viskupič, procedurálny? Nech sa páči.

  • Ďakujem pani predsedajúca, dovoľujem si na základe rokovacieho poriadku, § 24, navrhnúť plénu presunutie bodov 48, tlač 212, a bod 51, tlač 252, na základe súhlasu všetkých poslaneckých klubov presunúť na nasledujúcu schôdzu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže tieto body presúvame na tú ďalšiu schôdzu. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • A keď je to na základe všetkých poslancov, tak predpokladám, že áno.

    Ďakujem, páni poslanci.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 259. Správa výboru má tlač 259a.

    A opäť poprosím pána ministra Jahnátka, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom materiálu je vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, inými slovami schválenie pristúpenia Slovenskej republiky k predmetnému dohovoru Národnou radou Slovenskej republiky. Európsky lesnícky inštitút je medzinárodná organizácia. Inštitút bol zriadený Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, ktorý bol prijatý a otvorený na podpis vo fínskom Joensuu v auguste 2003. Dohovor je v súčasnosti otvorený na prístup európskym štátom a európskym organizáciám pre regionálnu hospodársku integráciu. Predchodcom inštitútu bol rovnomenný Európsky lesnícky inštitút, ktorý bol založený ako asociácia podľa fínskeho práva v roku 1993. Sídlom inštitútu je Joensuu. Zámerom inštitútu je na celoeurópskej úrovni realizovať výskum v oblasti lesníckej politiky, ekológie, mnohostranného využívania lesných zdrojov, zdravotného stavu európskych lesov, ponuky a dopytu po dreve a iných lesných produktoch a službách s cieľom podporiť zachovanie a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe. Zmluvné strany dohovoru, t. j. európske štáty a európske organizácie, sú členmi inštitútu. Členmi inštitútu je v súčasnosti 23 európskych krajín. Ďalšiu úroveň členstva v inštitúte predstavujú takzvané, predstavuje takzvané asociované členstvo. Asociované členstvo v inštitúte je otvorené najmä pre výskumné ústavy, vzdelávacie inštitúcie a organizácie podobnej povahy z európskych štátov. Členmi pôvodného inštitútu boli aj Lesnícky výskumný ústav Zvolen a Technická univerzita vo Zvolene. Nadobudnutím platnosti dohovoru sa tieto národné inštitúcie stali asociovanými členmi inštitútu. Pristúpenie k dohovoru je v súlade so záujmami zahraničnej politiky Slovenskej republiky a je žiaduce a prínosné predovšetkým z nasledovných dôvodov. Získanie možnosti ovplyvňovať strategické rozhodnutia inštitútu, inštitút je dominantnou inštitúciou v oblasti lesníckeho výskumu, výskumného priestoru v Európe a významnou súčasťou globálnej siete výskumných inštitúcií. Členstvo v inštitúte v konečnom dôsledku zlepší možnosti účasti slovenských výskumných a vedeckých pracovníkov v rámci projektov medzinárodného výskumu, na riešení ktorých je významné sa podieľať aj z hľadiska dopadov výstupov týchto projektov na strategické rozhodovanie vo vzťahu k lesníctvu na celoeurópskej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie. Dohovor je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa na platnosť takejto medzinárodnej zmluvy vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zmysle dohovor podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Členstvo v inštitúte nie je podmienené povinnosťou vzťahujúcou sa k plateniu poplatkov, respektíve finančných príspevkov. Rozhodnutie o poskytovaní prípadných dobrovoľných príspevkov je v plnej kompetencii jednotlivých krajín. V súčasnosti sa neuvažuje s poskytnutím dobrovoľného príspevku. Z tohto dôvodu sa vo vzťahu k pristúpeniu a implementácii dohovoru nepredpokladajú negatívne dopady na verejné zdroje financovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím určeného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, tlač 259. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 247 zo 16. októbra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 23. novembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte dňa 20. novembra 2012 uznesením č. 71, s návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s uvedeným dohovorom tiež vysloviť súhlas. Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní návrhu a uznesením č. 84 z 20. novembra 2012 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte a poveril ma ako člena výboru vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je, samozrejme, aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte prosím rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Nedostala som žiadnu prihlášku k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Mičovský. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dalo by sa povedať lakonicky jednou vetou, že tento dohovor je správny, treba ho podporiť a možnože ani ďalej o tom nerozprávať. Ak som sa rozhovoril predsa len na túto tému trošinka, tak len kvôli tomu, už minule na výbore, že ozaj ma to potešilo a chcem využiť skutočnosť, že okrem asociovaných členov, ktorých teda už máme v Dohovore o Európskom inštitúte dávnejšie, teraz pristupuje k tomuto aktu Slovenská republika. Už len tá symbolika, že sídlo je vo Fínsku, je dostatočne silná na to, aby sme možno trocha použili ten obraz, ktorý majú mnohí z nás zažitý, možnože z iných čias, pri cestovaní po Európe, hoc len v knižných publikáciách, kde je skutočne známe, že Fíni dokážu svoj vzťah k prírode povýšiť na životnú filozofiu. Ja som si to opäť potvrdil minulý piatok, pred tromi dňami, na fínskej ambasáde, kde, myslím, že tí ľudia nie sú až takí herci, kde dokážu dokumentovať svoj prirodzený vzťah k prírode spôsobom, ktorý je inšpiratívny a ku ktorému budeme musieť smerovať ešte zrejme nejakú dobu, ale myslím, že smerujeme tiež k tomu rovnako. Teraz ten samotný európsky Dohovor o Európskom lesníckom inštitúte, kde vstupuje aj Slovenská republika po našom súhlase, je dobrý práve kvôli tomu, aby sme možno potvrdili a deklarovali jednu veľmi dôležitú vec, ktorá nesúvisí ani tak priamo s tým mechanizmom práce tohto inštitútu, ale k tomu, aby som to využil na zdôraznenie veľmi závažného faktu, ktorý považujem za ideu nielen lesníctva, ale vôbec práce všetkých, ktorý majú vzťah k našej prírode pre celé najbližšie roky. Je to otázka, že ak dochádza k takémuto úzkemu a užšiemu prepojeniu európskych krajín v oblasti lesníckeho výskumu, že teda nielen asociované pracoviská, ústavy výskumné a školy, ale samotné krajiny, tak ja v tom vidím veľmi dôležitý signál o tom, že doba dozrela pre jedno zásadné riešenie. A to riešenie je to, že už o lesníctve skutočne musíme aj my na Slovensku prestať hovoriť v súvislosti s produkciou dreva a že si musíme pripomenúť to, čo teda tu zaznieva, ale stále si myslím v nedostatočnej miere, že veľmi bytostne všetci potrebujeme si uvedomiť produkciu lesníctva nedrevnú, v podobe mimoprodukčných funkcií lesa, o ktorých je dávno známe vďaka práve aj slovenským výskumníkom, že jej hodnota mnohonásobne alebo niekoľkonásobne presahuje hodnotu dreva. Myslím, že ak by sme to vyjadrili nejakým percentuálnym podielom, že lesníctvo sa podieľa na HDP nejakými desatinami percenta. No ak by sme to vyjadrili, že sa podieľa aj inými svojimi produkciami nedrevnými, tak by sme to percento veľmi výrazne vedeli zvýšiť na čiastku, ktorú už by sme nerozprávali o nej v nejakých desatinách, ale v percentách. A ja to považujem za veľmi dôležité, pretože práve túto vec si musíme pripomenúť z pohľadu tých výskumníkov, ktorých tu máme už dávno načítaných. Ľudí, ktorí už pred rokmi, či budeme spomínať pána profesora Papánka, alebo jeho následníka pána profesora Zachara, alebo súčasného aktívneho profesora pána profesora Čabouna. Títo všetci už majú v rukách dávno otázku metodiky, ktorá umožňuje veľmi exaktne vypočítať tú hodnotu, ktorou lesníci prispievajú ku našej krajine z hľadiska hodnôt tvorby životného prostredia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, prepáčte, ja sa veľmi ospravedlňujem, že vás prerušujem. Chcel by som zvolať ihneď poslanecké grémium. Prepáčte, pán poslanec. Takže, keď dovolíte, členovia poslaneckého grémia, poprosím vás, aby sme sa stretli ihneď. Prepáčte, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči. Budem pokračovať asi veľmi stručne v tom zmysle, že teda dozrela doba, a ja myslím, že toto nám, tento akt, ktorý máme schváliť, ju veľmi symbolicky a veľmi elegantne zastrešuje a korunuje, na to, aby sme si uvedomili, že národné parlamenty, ako aj parlament európsky a tak isto aj inštitúcie lesníckeho významu na európskej scéne, či už FAO, alebo aj tento spolok európskych výskumných ústavov vo Fínsku, bude musieť a mal by už hodnotiť produkciu spôsobom, ktorý je veľmi exaktne vyjadrený práve tými už spomínanými profesormi. A že tu prichádza teda k riešeniu, aby sme v parlamentoch hovorili nie o tom, že koľko to tí lesníci majú odviesť do rôznych fondov, koľko toho dreva majú dodať jednotlivým spolkom, ale koľko majú dostať za uhradenie produkcie, ktorá je veľmi významná, ktorá tvorí hodnoty, ktoré sú nezastupiteľné a o ktorých sa tu nechcem podrobnejšie rozhovoriť. Takže, ak doba dozrela, tak v každom prípade to treba svojím spôsobom teraz oceniť, že jej vyjadrenie tohto dozrievania k záverom, ktoré sa budú dať hodnotiť z pohľadu oceňovania mimoprodukčných funkcií lesa, bude možné zastrešiť aj práve schválením tohto dohovoru ako vstupnej bráne k riešeniu, ktoré som presvedčený, že bude nielen slovenskému lesníctvu, ale celej krajine na prospech. Takže ja to vítam a vidím v tom takýto cieľ. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ja si tiež myslím a pripájam sa k Jankovým slovám, že ukazujeme Európe, že nie sme nejakí, ktorí včera prišli zo stromu, ako sa hovorí, ale že naši lesníci majú vysoký kredit. Myslím, že je to ten správny krok, ktorý musíme urobiť, aby sme ukázali v Európe, že aj my tu máme čo chrániť a že lesníci sú na vysokej úrovni. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Prepáčte, páni poslanci, len chvíľočku, len sa mi to tu trošku pomiešalo.

  • Zhľadúvanie v papieroch.

  • Budeme pokračovať

    Správou o potravinovej pomoci Slovenskej republiky.

    Správa vlády je uverejnená pod tlačou 286. Správa výboru má tlač 286a. Správu uvedie pán minister pôdohospodárstva.

    Opäť, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr, než sa dostanem k samotnému priebehu, ako bola organizovaná potravinová pomoc v roku 2011, 2012 a 2013, by som chcel uviesť tri také základné veci na úvod. Správa o potravinovej pomoci sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady č. 252 zo 16. októbra 2012. Za druhé by som chcel uviesť, túto správu nepísal minister, nepísali ju ľudia, ktorí nastúpili na ministerstvo po 4. apríli 2012, ale písali ju ľudia, ktorí v roku 2011 boli na ministerstve a mali informácie, ako to prebieha, respektíve vychádzali z informácií, ktoré mali k dispozícii. A za tretie, vzhľadom na to, že je to téma, ktorá bola rôznymi pohľadmi pretraktovávaná cez médiá, rozhodol som sa, že túto správu prečítam. Neuvediem len uvádzacie vety, ale ju prečítam a kvôli tomu, aby ľudia, ktorí sledujú rokovanie parlamentu, aby si sami vytvorili obraz o tom, kto, kde a ako pochybil, aby sa dostali k informáciám, ako sa vlastne tá potravinová pomoc na Slovensku manažovala.

    Takže, ako to bolo v roku 2011. Slovenská republika informovala listom ministerstva zo dňa 12. 11. 2010, že sa zapojí do realizácie programu potravinovej pomoci na rok 2011. Na účely realizácie programu potravinovej pomoci v roku 2011 bola nariadená, podľa nariadenia Komisie č. 945/2010 v znení neskorších predpisov Slovenskej republike pridelená alokácia v objeme 4 809 692 eur, z čoho bolo účtovná hodnota pridelených intervenčných zásob obilnín 4 558 950 eur, prostriedky na preplatenie nákladov súvisiacich s realizáciou programu, doprava plus administratíva, 250 742. Vyššie uvedená účtovná hodnota zodpovedala 45-tisíc ton obilia, 27 059 ton pšenice plus 17 941 ton jačmeňa, ktoré boli Slovenskej republike v rámci programu na rok 2011 pridelené.

    Aká bola chronológia?

    30. 11. 2010 - obdobie vlády Ivety Radičovej, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon. Na výzvu platobnej agentúry zo dňa 12. 11. 2010 k účasti charitatívnych organizácií v programe dodávok potravín v prospech najodkázanejších osôb v stanovenom termíne sa prihlásili dve charitatívne organizácie. Potravinová banka Slovenska, občianske združenie, s požiadavkou maximálne 1 400 ton a Služby božieho milosrdenstva, nezisková organizácia, s požiadavkou maximálne 2-tisíc ton.

    18. 1. 2011 - 17. 2. 2011 - zverejnenie verejného obstarávania na dodávku čo najväčšieho množstva hladkej múky a bezvaječných cestovín za 45-tisíc ton obilnín z intervenčných zásob Slovenskej republiky a na EÚ úrovni.

    15. 3. 2011 - verejné obstarávanie na dodávku čo najväčšieho množstva potravín vyhrala skupina dodávateľov Eurogrup, ktorú tvorili: Euromills-Trade, Mlyn Sládkovičovo, Mlyn Pohronský Ruskov, Europasta, ktorí ponúkli dodanie 20 024 ton potravín, z toho 10 012 ton pšeničnej hladkej múky a 10 012 ton bezvaječných cestovín, do určených skladov charitatívnych organizácií.

    11. 4. 2011 - podpis zmluvy č. 3/2011 medzi platobnou agentúrou a víťazom verejného obstarávania Euromills-Trade, a. s., ktorej predmetom bolo dodať pšeničnú múku hladkú v baleniach po 1 kg v celkovom množstve 10 012 ton a bezvaječné cestoviny v baleniach po pol kilograme v celkovom množstve 10 012 ton v pomere 1:1. Cestoviny mali byť dodané v trojdruhovom členení: kolienka, slovenská ryža, špirály v pomere 1:1:1. Potraviny vrátane prepravných a skupinových obalov mali byť dodané do skladov distribútorov v termíne do 29. 11. 2011. Platobná agentúra sa zaviazala dodať za poskytnuté potraviny 45-tisíc ton obilnín z intervenčných zásob. Dodávateľ pred podpisom zmluvy v súlade s legislatívou Európskej únie zložil zábezpeku vo výške 150 eur na tonu z poskytnutých obilnín.

    13. 5. 2011 - podpisy zmluvy medzi platobnou agentúrou a Potravinovou bankou Slovenska, ktorá sa zaviazala prevziať a dodať najodkázanejším osobám 18 008 ton potravín v štruktúre 9 004 ton pšeničnej hladkej múky a 9 004 ton bezvaječných cestovín.

    15. 5. 2011 - začiatok navážania potravín do skladov Potravinovej banky Slovenska a dodávky potravín najodkázalejším osobám.

    30. 5. 2011 - podpis zmluvy medzi platobnom agentúrou a Službami božieho milosrdenstva, ktorá sa zaviazala prevziať a dodať najodkázalejším osobám 2 016 ton potravín v príslušnej skladbe. Už v mesiacoch jún a júl 2011 sa ukázalo, že charitatívne organizácie nemali skúsenosti s rozdávaním potravín v takom veľkom objeme, nevedeli si zorganizovať a zadeliť prácu. Ďalšie problémy boli skladovacie priestory s nízkou kapacitou a nedostatok finančných prostriedkov na predfinancovanie. V záujme efektívnejšieho rozdávania potravín sa javilo ako nevyhnutné rozšírenie skladových priestorov. Avšak schválením dodatočných skladov by došlo k zmene podmienok verejnej súťaže a s týmto postupom dodávateľ nesúhlasil. Platobná agentúra priebežne informovala ministerstvo na rokovaniach o všetkých týchto skutočnostiach a žiadala o prijatie opatrení, ktoré by viedli k plynulej realizácii programu. Avšak ministerstvo pod vedením Zsolta Simona nevenovalo uvedeným problémom náležitú pozornosť.

    6. 10. 2011 - predloženie výzvy na prihlásenie sa charitatívnych organizácií. Záujem prejavila iba Slovenská katolícka charita, ktorá sa zaviazala rozdať 500 ton potravín. Výzvy na zapojenie charitatívnych organizácií boli zverejňované v celom procese programu niekoľkokrát.

    25. 11. 2011 - veľmi dôležitý termín. Dodávateľ navrhol zaradiť medzi sklady charitatívnych organizácií aj skladové priestory v Sládkovičove, v Pohronskom Ruskove a v Trnave, čím by sa sklady dodávateľa stali zároveň aj skladmi charitatívnych organizácií. Na základe rokovania ministerstva, platobnej agentúry a dodávateľa bol podpísaný dodatok k zmluve, ktorým sa upravili zmluvné podmienky, čím sa rozšíril počet skladov charitatívnych organizácií. Čremošná, Trebišov, Senica, Mlyn Sládkovičovo, Mlyn Pohronský Ruskov, Ideál Slovakia Trnava. Dodatok zároveň upravil termín dodania potravín do skladov charitatívnych organizácií najskôr do 27. 2. 2012. Súčasťou dodatku č. 1 bol aj nový časový harmonogram dodávok potravín na obdobie od 1. 12. 2011 do 27. 2. 2012, ktorý vychádzal z požiadaviek charitatívnych organizácií, ktoré plánovali rozdávať potraviny aj počas I. polroku 2012. Termín 27. 2. 2012 bol termínom len pre naskladnenie potravín do skladu charitatívnych organizácií. Dodatkom č. 1 sa sklady dodávateľa stali vlastne aj skladmi odberateľa, čo je, čo v súčasnosti vyvoláva pochybnosti, keďže nebolo možné skontrolovať dodanie potravín zo strany platobnej agentúry. Tieto pochybnosti zvyšuje aj fakt, že dodanie 3 630 ton potravín podľa nového harmonogramu odberateľovi nebolo možné zrealizovať za dva dni. Ešte raz: za dva dni!

    2. 12. 2011 - zverejnenie výzvy ministerstvom, adresovanej charitatívnym organizáciám, na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácií na potravinovú pomoc. Zverejnenie tejto výzvy však prišlo príliš neskoro, keďže charitatívne organizácie už nemali žiadne disponibilné finančné prostriedky na prefinancovanie nákladov spojených s rozdávaním potravín. Hlavne na prefinancovanie dopravných nákladov. Okrem toho charitatívne organizácie nemali dostatok časového priestoru na predloženie dokladov k uvedenej výzve, nakoľko doklady bolo potrebné predložiť do 8. 12. 2012.

    21. 2. 2012 - stretnutie zástupcov ministerstva, platobnej agentúry a charitatívnych organizácií, na ktorom bol zástupca Potravinovej banky Slovenska požiadaný o záväzné stanovisko k prebratiu zostávajúceho množstva potravín. Potravinová banka Slovenska sa nevyjadrila.

    27. 2. 2102 - rokovanie zástupcov ministerstva a charitatívnych organizácií za účasti platobnej agentúry a dodávateľa, kde malo dôjsť k protokolárnemu prebratiu tovaru v skladoch dodávateľa zo strany charitatívnych organizácií. Protokoly o prevzatí potravín do skladu distribútorov v množstve 1 000 ton boli podpísané len zo strany Slovenskej katolíckej charity. Potravinová banka Slovenska nepodpísala protokoly o prevzatí potravín v zostávajúcom množstve. Dôvodom bolo opätovné prerokovanie možnosti zabezpečenia dopravy potravín dodávateľom zo skladov charitatívnych organizácií do miest rozdávania.

    29. 2. 2012 - list dodávateľa na platobnú agentúru, ktorým oznámil, že dňa 27. 2. 2012 do distribučných skladov v Sládkovičove, v Pohronskom Ruskove a v Trnave dodal zostávajúce množstvo potravín, a to 2 309,88 ton múky a 2 299,21 ton cestovín a zároveň vyzval platobnú agentúru na určenie distribútora. Platobná agentúra určila na prevzatie zostávajúceho množstva potravín Slovenskú katolícku charitu a Potravinovú banku Slovenska.

    7. 3. 2012 - v zmysle nariadenia komisie č. 807/2010 platobná agentúra vykonala kontrolu v každom štádiu procesu realizácie plánu a na všetkých úrovniach distribučného reťazca. Na základe toho opakovane vyzývala dodávateľa na spoluprácu pri realizácii kontrol v distribučných skladoch v termínoch 7. a 8. 3., 15. 3., 26. 3. 2012. Tieto kontroly dodávateľ neumožnil vykonať.

    8. 3. 2012 - odpoveď dodávateľa na list platobnej agentúry, v ktorom oznámil, že dňa 27. 2. 2012 Slovenská katolícka charita prebrala v distribučných skladoch potraviny v celkovom množstve 1 000 ton. Ďalej uviedol, že písomne vyzval dňa 7. 3. 2012 a 8. 3. 2012 Potravinovú banku Slovenska na prevzatie potravín, avšak táto im termín prevzatia potravín neoznámila.

    9. 3. 2012 - žiadosť platobnej agentúry od dodávateľa na predloženie originálov protokolov o prevzatí potravín do skladu distribútora na zostávajúce množstvo potravín, aby mohla byť uvoľnená zábezpeka v súlade so zmluvnými podmienkami.

    14. 3. 2012 - list dodávateľa platobnej agentúre, ktorým oznámil odstúpenie od zmluvy č. 3/2011 v znení dodatku č. 1.

    19. 3. 2012 - Potravinová banka Slovenska v zmysle platnej zmluvy zodpovedá za rozdelenie zvyšného množstva potravín v objeme približne 3 529,03 tony. Informovala platobnú agentúru o zámere nepokračovať v rozdávaní potravín. Zároveň dodávateľ navrhol uzatvorenie dohody o urovnanie s tým, že za 3 529,03 tony potravín uhradí účtovnú hodnotu obilnín v sume 803 469,40 eura, čo však bolo v rozpore s platnou legislatívou Európskej únie. Platobná agentúra vyzvala dodávateľa listom na riadne ukončenie zmluvného vzťahu uložením kontroly potravín a urýchleného prevzatia potravín zo strany platobnej agentúry.

    21. 3. 2012 - platobná agentúra listom podľa čl. 27 nariadenia Rady č. 1234/2007 a čl. 10 nariadenia Komisie č. 807/2010 informovala dodávateľa o zámere prevziať vyrobené potraviny, čím by prevzala úlohu charitatívnej organizácie a zabránila tým znehodnoteniu potravín určených na distribúciu najodkázalejším osobám v Slovenskej republike v rámci programu 2011. Potravinová banka Slovenska si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a neprevzala potraviny v objeme 3 529,03 tony. Zároveň dodávateľ neumožnil ich prevzatie ani platobnej agentúre, čo znamená, že program roku 2011 nebol v Slovenskej republike v zmysle legislatívy EÚ v stanovenom termíne 29. 2. 2012 ukončený.

    26. 3. - platobná agentúra písomne informovala komisiu o aktuálnej situácii k programu potravinovej pomoci v roku 2011.

    4. 4. 2012 - nástup nového vedenia rezortu.

    24. 4. 2012 - platobnej agentúre bolo doručené uznesenie okresného súdu Bratislava v právnej veci navrhovateľa Euromills-Trade proti odporcovi Pôdohospodárstva platobná agentúra Bratislava, na základe, ktorého bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa zaslania výzvy Tatra banke, a. s., so sídlom v Bratislave na zaplatenie akejkoľvek sumy z bankovej zábezpeky dodávateľa.

    3. 5. 2012 - platobná agentúra podala odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 18. 4. o nariadení predbežného opatrenia.

    16. 5. 2012 - zo strany platobnej agentúry bolo podané na Generálnu prokuratúru písomné oznámenie o podozrení z trestného činu vo veci potravinovej pomoci na rok 2011, ktoré bolo následne písomne doplnené dňa 25. 5. 2012. Vyšetrovateľ odboru boja proti korupcii uznesením zo dňa 8. 10. 2012 trestné oznámenie odmietol. Platobná agentúra podala proti predmetnému uzneseniu sťažnosť.

    17. 5. 2012 - navrhovateľ Euromills-Trade podal žalobu vo veci samej na Okresný súd Bratislava I proti odporcovi Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava.

    31. 5. 2012 - v rámci technického rokovania na DG Agri, ktoré sa uskutočnilo za účasti zástupcov ministerstva a platobnej agentúry, komisia poukázala, že jediným správnym postupom, ktorý od zodpovedných orgánov Slovenskej republiky s ohľadom na vzniknutú situáciu pri realizácii programu potravinovej pomoci na rok 2011 očakáva, je preplatenie zábezpeky vo výške 1 189 620,08 eura, čo potvrdila aj svojím listom zo dňa 25. 5. 2012.

    23. 6. 2012 - platobnej agentúre bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava, v ktorom Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

    6. 7. - platobná agentúra zaslala dodávateľovi upovedomenie o začatí správneho konania vo veci preplatenia časti finančnej zábezpeky vo výške 1 189 620,08 eura za nedodaných 3 529,03 tony potravín.

    14. 8. 2012 - platobná agentúra zaslala na Okresný súd Bratislava I vyjadrenie k žalobe dodávateľa. Do dnešného dňa vo veci nebolo vytýčené pojednávanie.

    26. 9. 2012 - platobná agentúra vydala rozhodnutie o prepadnutí časti finančnej zábezpeky dodávateľa vo výške 1 189 620,08 eura za nedodaných 3 529,03 tony potravín.

    18. 10. 2012 - dodávateľ doručil na platobnú agentúru odvolanie proti rozhodnutiu platobnej agentúry o preplatení časti finančnej zábezpeky dodávateľa vo výške 1 189 620,08 eura za nedodaných 3 529,03 tony potravín. Nakoľko sa program potravinovej pomoci Slovenskej republiky v roku 2011 realizoval po prvýkrát, ako komplexný projekt sa jeho počiatočná a najvážnejšia fáza vyznačovala potrebou nastavenia a rozbehnutia celého systému. Už prvé mesiace však ukázali, že predovšetkým Potravinová banka Slovenska napriek deklarovanému záujmu nemala dostatočné skúsenosti s realizáciou projektu navrhnutých parametrov. Uvedená skutočnosť sa prejavila nedostatočnými finančnými prostriedkami potrebnými na predfinancovanie dopravných a administratívnych nákladov, zle vytvorenou sieťou skladov a ich nedostatočným počtom. To bolo desať skladov v ôsmich okresoch, a s nízkou skladovacou kapacitou. Len pre zaujímavosť vám ukážem obrázky tých skladov, čo ministerstvo odsúhlasilo.

  • Vystupujúci si zobral ilustračné materiály.

  • Čiže, čiže aj na základe týchto skladov to bolo celé nereálne. Tu máme spoločnosť Penet, s. r. o., výdajňa Košice, ktorá mala realizovať 1 531, 1 830 kg potravín. Pozrite si tento rožný kiosk. Tam nemalo ani auto kde postáť.

  • Poslanci prichádzajú k rečníckemu pultu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím vás, pán Matovič. Budete to mať k dispozícii. Poprosím potom pána ministra.

  • ... je tu Obecný úrad Horné Mladonice, čiže tu sa malo 2 462 kg potravín vyskladovať. V budove sú len kancelárske priestory, čiže absolútne nevhodné na sklad. Úplná rarita je sklad DMF Michalovce. Je to sklad, v ktorom sa likvidujú staré baterky, kovový šrot, demontáž a tu vidíte krásne v tej hale, kde sa demontujú baterky, tam je aj sklad potravín. Čiže toto naše ministerstvo odsúhlasilo ako vhodný sklad pre rozdávanie na tých najodkázanejších ľudí. Máme tu aj iné pikošky. Sklad Spišský rómsky spolok. Táto budova. Tam sa nedalo dostať ani nákladiakom a malo sa tam realizovať 732 ton potravín. Toto je úplný skvost. To je sklad PPD so sídlom v Králi. Administratívna budova. Tu sa malo realizovať 3 322 ton potravín, ale si všimnite, tá budova nemá ani strechu. A na druhom poschodí, čiže tam, kde sčasti nie je ani strecha, sa mali tie potraviny skladovať v zimnom období, a nie je tam ani výťah, nič! Čiže 3 300 ton vyniesť na pleci hore a potom 3 300 ton z druhého poschodia zniesť dole. Toto bola tá optimálna skladba skladov. A dobrá je aj táto hasičská zbrojnica v Jelke, kde hasiči odmietli aj vytiahnuť tie hasičské vozidlá odtiaľ, čiže potraviny sa medzi hasičské autá naukladali, a to bol tiež odsúhlasený sklad pánom Simonom pre potravinovú pomoc. A tento je už najlepší, lebo tento nemá vôbec sklad! Tu sa len pred touto budovou to malo rozdávať, ale len keď nebude pršať. Máme tu viac takýchto, takýchto príležitostí, aby ste si mohli pozrieť, ako to bolo dobre zorganizované. Posledným dôvodom bol nízky počet zamestnancov charitatívnej organizácie, resp. dobrovoľníkov zapojených do realizácie programu. Uvedené spôsobilo: pomalé rozdávanie potravín, časté zmeny harmonogramu, návažok potravín a predkladanie nepresných alebo nepredkladanie prehľadov zo strany charitatívnych organizácií o rozdaných potravinách. V rámci programu na rok 2011 boli potraviny poskytnuté viac ako 412-tisíc občanom. Nedodaných zostalo 3 529,03 tony potravín pre cca 88-tisíc najchudobnejších občanov tejto republiky.

    Aká bola potravinová pomoc pre rok 2012.

    Znovu Slovenská republika informovala Komisiu listom ministerstva zo dňa 14. 2. 2011, že sa zapojí do programu na rok 2012, čiže hovoríme o období vlády Ivety Radičovej a ministrovania pána Simona. Aká bola chronológia. My sme, my sme tu mali ponúknutých, ponúknutú pomoc za 5 098 384 eur v štruktúre 909 368 ton účtovná hodnota pridelených intervenčných zásob jačmeňa, obálka na nákup potravín na voľnom trhu 3 590 632 eur, prostriedky na preplácanie nákladov súvisiacich s realizáciou programu, to znamená doprava plus administratíva plus sklady, 292 500 eur a prostriedky na transfer zásob 305 884 eur.

    Aká je chronológia na rok 2012.

    14. 2. 2011 - čiže za vlády pani Radičovej, za ministrovania pána Simona - list ministerstva na Komisiu, prihlásenie sa do potravinovej pomoci na rok 2012.

    31. 5. 2011 - list platobnej agentúry na komisiu, nahlásenie požadovaného objemu intervenčných zásob v množstve 10-tisíc ton obilnín, spôsobu rozdávania prostredníctvom charitatívnych organizácií a samosprávy a definovanie príjemcov.

    10. 6. 2011 - Komisia prijala vykonávacie nariadenie č. 562/2011 o pridelení intervenčných zásob pre členské štáty, ktoré prejavili záujem o účasť v programe, pre Slovenskú republiku pridelené zásoby v množstve 8 976,092 ton jačmeňa, z toho 147 ton vo Francúzsku a zbytok vo Švédsku.

    1. 10. 2011 - podľa nariadenia Komisie č. 807/2010 realizácia programu začína 1. októbra. Aj napriek tomu, že zo strany Komisie nebol jasný spôsob financovania, pretože navrhovala spoluúčasť členského štátu na financovaní a definitívne rozhodnutie o plnom financovaní z rozpočtu Európskej únie bolo prijaté až v januári 2012, mohli byť vykonané počiatočné kroky potravinovej pomoci v roku 2012. Na základe stále pretrvávajúcich problémov s programom potravinovej pomoci v roku 2011 neprebiehala v tom čase žiadna príprava na program pre rok 2012. Čiže ešte raz. V desiatom mesiaci, v októbri 2011, ešte vôbec neprebiehal žiadny proces, ktorý by mal od roku 2012 zabezpečovať novú potravinovú pomoc.

    22. 12. 2011 - list platobnej agentúry na ministerstvo, požiadavka na určenie podmienok potrebných pre stanovenie verejného obstarávania a na výber dodávateľa na rok 2012. Ministerstvo však nezaslalo odpoveď na platobnú agentúru, čím dochádzalo k časovej tiesni vo veci vyhlásenia verejného obstarávania na výber dodávateľa potravín a následne aj na realizáciu celého programu.

    13. 1. 2012 - podklady pre vedenie ministerstva vo veci programu na rok 2012 s možnými alternatívami riešenia, to znamená nezapojiť sa do programu, realizácia podľa pôvodnej požiadavky zo dňa 31. 5. 2011 alebo upravená požiadavka s možnosťou finančného navýšenia. Napriek problémom, ktoré sa prejavili počas realizácie programu roku 2011, ministerstvo sa rozhodlo pokračovať v realizácii programu, dokonca s alternatívou finančného navýšenia! To je až neuveriteľné.

    20. 1. 2012 - list ministerstva na Komisiu, upravená požiadavka na pridelenie celkového finančného balíka 4,5 milióna eur s nadefinovaním potravín, ktoré sa budú distribuovať: tisíc ton ryže, 2-tisíc ton cestovín, tisíc ton cukru a milión litrov rastlinného oleja.

    23. 1. 2012 - list platobnej agentúry na ministerstvo, žiadosť o stanovisko k podmienkam distribúcie potravín pre najodkázalejšie osoby v roku 2012, návrh distribuovaných potravín a spôsobu dodávky. Ministerstvo znovu nezaslalo odpoveď na platobnú agentúru, čím došlo k ďalšiemu posunu vo veci realizácie verejného obstarávania na výber dodávateľa potravín, čo sa z tohto pohľadu zdá až trestuhodné od pána vtedajšieho ministra Simona! Naďalej pretrvával problém s charitatívnou organizáciou, ktorá by zabezpečila rozdávanie potravín.

    7. 2. 2012 - pracovné stretnutie zvolané ministerstvom k zhodnoteniu realizácie programu v roku 2011 a k príprave národného programu poskytovania potravinovej pomoci najodkázalejším osobám v roku 2012 za účasti platobnej agentúry, Združenia miest a obcí, ministerstva práce a ústredia práce. Zástupcovia ZMOS vyjadrili negatívny postoj k realizácii programu v roku 2011. V prípade realizácie programu na rok 2012 požadovali presne zadefinované pravidlá programu, pozíciu zapojenia miest a obcí, cieľové skupiny a pri rozdávaní využiť slovenské potravinové reťazce. Tieto informácie neboli zo strany ministerstva nikdy poskytnuté. Je to ďalšie osobné zlyhanie vtedajšieho ministra.

    13. 2. 2012 - list ministerstva na vybrané charitatívne organizácie vo veci záväzného stanoviska pre zapojenie sa do programu. Celkovo bolo oslovených sedem charitatívnych organizácií. Ani jedna z oslovených organizácií neprejavila záujem zapojiť sa do programu v roku 2012 na celom území Slovenskej republiky a nezaslala záväzné stanovisko. Slovenská katolícka charita navrhla úpravu podmienok vo veci preplácania sprievodných nákladov, čo však je v rozpore s podmienkami vyplývajúcich z legislatívy EÚ. Spišská katolícka charita prejavila záujem rozdať len cirka 500 ton potravín. Z uskutočnených stretnutí vo februári 2012, ešte raz opakujem, vo februári 2012, vyplývalo, že Slovenská republika nemala organizáciu, ktorá by zabezpečila fyzickú distribúciu potravín v roku 2012. Už vtedy bola jedna z možností informovať Komisiu o vystúpení Slovenskej republiky z programu. Čo bolo, podľa môjho názoru, aj potrebné a rozumné urobiť v tom čase. Nestalo sa, možno nám pán poslanec Simon dá odpoveď, prečo túto príležitosť nevyužil, keď sa mu zrútil rok 2011.

    28. 2. 2012 - na zasadnutí riadiaceho výboru Komisie zástupca ministerstva nepodporil návrh na úpravu podmienok pre realizáciu programu v roku 2012. Hlavným dôvodom bol nesúhlas so znením týkajúcim sa stanovenia lehôt pri preplácaní nákladov, žiadosť o platbu predložiť na platobnú agentúru do 30. 9. 2012 a úhradu platieb vykonať v termíne do 15. 10. 2010.

    9. 3. 2012 - Komisia prijala vykonávacie nariadenie EÚ č. 208/2012, ktorým sa upravili lehoty pri preplácaní nákladov. Nariadenie tiež obsahovalo alokácie pre tie členské štáty, ktoré prejavili záujem o účasť v programe, a Slovenskej republiky bola okrem zásob v množstve 8 976,092 ton jačmeňa pridelená aj finančná obálka na nákup potravín na trhu Únie v objeme 3 590 632 eur. Na základe uvedeného nariadenia č. 208/2012 a nariadenia Komisie č. 807/2010 boli kľúčovými pre realizáciu programu na rok 2012 tieto termíny: vyskladnenie 70 % pridelených intervenčných zásob jačmeňa do 1. 7. 2012 a celkové množstvo do 31. 8. 2012. Predkladanie žiadostí o platbu na platobnú agentúru zo strany organizácií zapojených do procesu rozdávania potravín a dodávateľ potravín do 30. 9. 2012 a úhradu, úhrada platieb zo strany platobnej agentúry najneskôr do 15. 10. 2012.

    Uvedené termíny ukazujú, že za pôsobenia pána Zsolta Simona neboli prijaté zásadné, a hlavne včasné opatrenia, ktoré by zabezpečili úspešnú realizáciu programu na rok 2012.

    Znovu, 4. 4. prišlo prevzatie rezortu novým vedením.

    18. 4. 2012 - boli vypracované podklady pre vedenie ministerstva s dvomi možnými alternatívnymi riešeniami: pokračovanie v programe potravinovej pomoci alebo vystúpenie z programu, na základe čoho pripravil sa materiál na rokovanie vlády.

    16. 5. 2012 - Komisia prijala rozhodnutie o možnosti predfinancovania platieb pre členské štáty, ktoré prejavili záujem o účasť v programe.

    23. 5. 2012 - materiál do porady vedenia ministerstva, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s platobnou agentúrou, bolo to zo dňa 17. 5., a následne na rokovanie vlády pod názvom Informácia k implementácii programu potravinovej pomoci v Slovenskej republike. Materiál ponúkal tri alternatívy pre realizáciu, a to: Využitie intervenčných zásob plus nákup potravín na voľnom trhu, využitie nákupu na voľnom trhu, respektíve vystúpenie z programu na rok 2012. Vláda prerušila rokovania, rokovanie k uvedenému materiálu.

    29. 5. 2012 - stretnutie zástupcov ministerstva a platobnej agentúry so zástupcami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom definovania skupín príjemcov a spôsobu distribúcie potravín. Následne dňa 1. 6. 2012 zaslalo návrh skupín príjemcov, kde určili za príjemcu, príjemcov len poberateľov dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorí patria do skupiny obyvateľov s najnižším príjmom. Zároveň navrhlo rozšíriť okruh o určitý typ sociálnych zariadení, ako je útulok, náhradné rodiny, domov na pol ceste. Čo sa týka otázky poskytnutia zoznamu oprávnených odberateľov, navrhli anonymnej elektronickej databázy, prípadne sprístupnenie zoznamu oprávnených osôb právne konfortným spôsobom na základe osobitnej legislatívnej zmeny v príslušných právnych predpisoch.

    30. 5. 2012 - stretnutie zástupcov ministerstva a platobnej agentúry so zástupcami COOP Jednota a následne so ZMOS-om. Výsledkom bolo jednoznačné stanovisko, kde uviedli, že sú naklonení realizácii programu, ale zároveň vyjadrili odmietavý postoj vo veci zodpovednosti a zapojenia sa do distribúcie potravín, čiže to odmietli.

    31. 5. 2012 - rokovanie zástupcovministerstva, platobnej agentúry a stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli na Komisii ohľadom realizácie programu potravinovej pomoci na rok 2012. Na základe iniciácie ministerstva prebehlo technické stretnutie s Komisiou za účelom získania presnejších informácií k možnosti realizácie programu potravinovej pomoci v roku 2012 a doriešenia programu za rok 2011. Slovenská republika požiadala o možnosť predĺženia termínu na predkladanie žiadostí a o preplatenie sprievodných nákladov, to jest na administráciu 1 %, skladovanie 1 % a transport 4,5 %, ktorými sú podľa platnej EÚ legislatívy 30. 9. 2012 a 15. 10. 2012. Žiadosť zo strany Slovenskej republiky vychádzala zo snahy realizácie programu v roku 2012 s ohľadom na priority nového vedenia a pozitívneho vnímania poskytnutia prostriedkov Európskej únie pre najodkázalejšie osoby v Únii. Komisia túto možnosť zamietla, pretože tieto termíny vyplývajú z legislatívy EÚ a trvania rozpočtového roku. Komisia by uvítala, aby Slovenská republika zotrvala v programe, ale v prípade, ak nevie garantovať 100-percentnú úspešnosť implementácie programu, odporučila vystúpiť z programu.

    29. 6. 2012 - Na základe výsledkov technického rokovania v Bruseli zo dňa 31. 5. bolo vypracované nové znenie materiálu do porady vedenia a následne na rokovanie vlády pod názvom Implementácia programu potravinovej pomoci Slovenskej republiky. Uvedený materiál nebol zaradený na rokovanie vlády z dôvodu predchádzajúceho definitívneho rozhodnutia, z dôvodu ponechávania definitívneho rozhodnutia vo veci realizácie programu v roku 2012 na nové vedenie ministerstva, následne pokročilého časového obdobia pre realizáciu súvisiacich krokov nebolo možné realizovať verejné obstarávanie na výber dodávateľa potravín, pretože odhad realizácie verejného obstarávania v prípade štandardného postupu je, že od zverejnenia oznámenia o vyhlásení až do uzavretia zmluvy je minimálne lehota 110 dní. Teda v prípade, že by bolo vyhlásené v druhej polovici júna 2012, zmluva s víťazom by mohla byť podpísaná až v októbri 2012, kedy už začína realizácia programu na rok 2013.

    A tu jedna poznámka na pána Simona, ktorý ma obviňoval, že mali sme to rýchlo urobiť. Aj keby nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva vyhlásilo výzvu už 4. 4., v prvý deň nástupu do svojej funkcie, podpísanie zmlúv o distribúcii bolo možné teoreticky urobiť až v polovici augusta 2012. Čiže tam sa ukázal ten stratený čas, ktorý pán Simon nevenoval tejto problematike. Uvedené znamenalo, že by nebolo možné rešpektovať konečný termín pre platobné operácie pri dodaní potravín a pri vyskladnení intervenčných zásob, rovnako by nebolo možné pre organizácie preplatiť vzniknuté dopravné a administratívne náklady, súvisiace s distribúciou potravín oprávneným občanom Slovenskej republiky. Za najvážnejší dôvod sa považovalo, že Slovenskej republike chýbala organizácia, ktorá by mohla fyzicky distribúciu potravín v rámci programu na rok 2012 realizovať, na základe čoho, ako aj vyššie uvedených skutočností Slovenská republiky informovala Komisiu listom ministerstva zo dňa 10. 7. 2012 o vystúpení z programu potravinovej pomoci pre rok 2012.

    Program potravinovej pomoci na rok 2013. Slovenská republika informovala Komisiu listom zo dňa 1. 2. 2012, že sa zapojí do programu na rok 2013. Čiže, to ešte môj predchodca poslal. V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu bolo potrebné do 31. 5. 2012 informovať Komisiu o podrobnostiach programu. Taktiež hlavné charakteristiky a ciele, detaily programu, počet organizácií, časový harmonogram rozdávania potravín, typ potravín, ktoré sa budú rozdávať, a ostatné informácie. Slovenská republika informovala v stanovenom termíne Komisiu, že uvedené informácie poskytne v priebehu júna 2012. Chronológia nižšie uvedených krokov nového vedenia ministerstva a platobnej agentúry poukazujú na snahu realizovať program v roku 2013, pretože jedným z dôvodov bolo, že by Komisia mohla posudzovať Slovenskú republiku z pohľadu opakujúceho sa zlyhania realizácie programu potravinovej pomoci.

    Aká bola teda postupnosť vykonaných krokov pre potravinovú pomoc 2013.

    11. 6. 2012 - list ministerstva na správu štátnych hmotných rezerv a ministerstvo vnútra za účelom zistenia voľných skladovacích kapacít, vhodných pre program potravinovej pomoci, ktoré následne potvrdili, že disponujú skladovacími kapacitami, ktoré by mohla využiť organizácia zabezpečujúca distribúciu potravín. Neviem, prečo toto neurobilo predtým vedenie ministerstva.

    List ministerstva na jednotlivé charitatívne organizácie vo veci zapojenia sa do programu na rok 2013. V rámci prípravy programu v roku 2013 odpovedali dve charitatívne organizácie. Slovenská katolícka charita navrhla úpravu podmienok vo veci preplácania sprievodných nákladov, čo bolo v rozpore s podmienkami vyplývajúcimi z legislatívy EÚ. Až Spišská katolícka charita prejavila záujem rozdať cirka 500 ton potravín. Prihlásené charitatívne organizácie by však nezabezpečili rozdávanie potravín v rámci celého územia Slovenskej republiky, preto ministerstvo i naďalej hľadalo organizáciu, ktorá by pokryla rozdávanie celého územia Slovenskej republiky.

    19. 6. 2012 - platobná agentúra zverejnila predbežnú výzvu pre organizácie na predkladanie žiadostí a dodávku potravín z intervenčných zásob pre najodkázalejšie osoby v Slovenskej republike.

    10. 7. 2012 - list ministerstva na Komisiu o pridelenie celkového finančného balíka vo výške 4,5 milióna eur s nadefinovaním potravín, ktoré sa plánovali distribuovať. Navrhovali sme ryžu, cestoviny, cukor, múka.

    12. 7. 2012 - ministerstvo zabezpečilo stretnutie k programu potravinovej pomoci na rok 2013 so zástupcami platobnej agentúry, Slovenskej katolíckej charity a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory. Vzhľadom na to, že bol dostatočný časový priestor na dôkladnú prípravu programu, ktorý by sa začal realizovať od októbra 2012, Slovenská katolícka charita, ako aj Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora prejavili záujem o účasť v programe potravinovej pomoci na rok 2013.

    27. 9. 2012 - Komisia zaslala oficiálne stanovisko vo veci neúčasti Slovenskej republiky v programe potravinovej pomoci na rok 2013 s nasledovným odôvodnením: "Na účely prerozdeľovania zdrojov medzi členské štáty vezme Komisia do úvahy najpresnejšie odhady počtu najodkázalejších osôb v príslušných členských štátoch. Takisto zohľadní, ako sa vykonávali operácie a na aké účely boli využité zdroje z predošlých rozpočtových rokov. S prihliadnutím na stiahnutie sa Slovenskej republiky z programu v roku 2011 a následne strate celkovej alokácie viac ako 5 miliónov eur sa Komisia domnieva, že Slovenská republika nedisponuje dostatočnými opatreniami pre zabezpečenie správnej a včasnej realizácie programu v roku 2013. Nariadenie v Komisii vyžaduje predloženie žiadosti do 31. mája 2012. Týmto rozhodnutím de facto Komisia zastavila ďalší program realizácie programu potravinovej pomoci na rok 2013. Na základe horeuvedených faktov Komisia nemohla akceptovať Slovenskú republiku v žiadosti o účasť v programe potravinovej pomoci na rok 2013.

    Dňa 11. 10. 2012 predložila na riadiacom výbore návrh nariadenia Komisie s prerozdelením finančných prostriedkov v celkovej výške 500 miliónov eur medzi 19 členských štátov na realizáciu programu potravinovej pomoci v roku 2013, v ktorom Slovenská republika nebola zaradená, uvedený návrh bol prijatý kvalifikovanou väčšinou.

    Čiže zhrnutie: Program potravinovej pomoci na rok 2011, bývalé vedenie ministerstva pod vedením Zsolta Simona nekonalo a včas neprijalo adekvátne opatrenia, ktoré by prispeli k plynulej realizácii programu potravinovej pomoci. Ďalším negatívom boli aj nedostatočné skúsenosti a chýbajúce finančné prostriedky charitatívnych organizácií, ako aj prístup dodávateľa k plneniu zmluvných podmienok s platobnou agentúrou.

    Rok 2012 - z dôvodu ponechávania definitívneho rozhodnutia vo veci realizácie programu v roku 2012 na nové vedenie a následne pokročilého časového obdobia pre realizáciu súvisiacich krokov nebolo možné realizovať verejné obstarávanie na výber dodávateľa potravín, z uvedeného vyplýva, že dochádzalo k časovému posunu a tým aj k eliminácii včasnej a úspešnej realizácii programu. Za ďalší nedostatok treba považovať chýbajúcu organizáciu, ktorá by pomohla zabezpečiť distribúciu potravín na celom území Slovenskej republiky.

    K programu roku 2013 - na základe skúsenosti s rokom 2011 a vystúpenia z programu 2012 viedlo Komisiu k prehodnoteniu prihlásenia sa Slovenskej republiky na realizáciu programu potravinovej pomoci na rok 2013 aj napriek vynaloženému úsiliu a snahu, snahe nového vedenia ministerstva túto potravinovú pomoc zabezpečiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani Marta Košútová, pani poslankyňa je spravodajkyňa z výboru pre pôdohospodárstvo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, správu o potravinovej pomoci v Slovenskej republike pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 264 z 8. novembra 2012 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 73 z 20. novembra 2012 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 86 z 20. novembra 2012 schválil správu o výsledku prerokovania správy o potravinovej pomoci v Slovenskej republike vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú prednesiem pri hlasovaní.

    Pán predseda, skončila som, otvorte, prosím rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu. Otváram týmto rozpravu, do ktorej sa písomne prihlásili pán Ľubomír Galko za klub SaS a individuálne pán Zsolt Simon a Alojz Hlina.

    Nech sa páči, Ľubomír Galko.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pozorne som si preštudoval správu o potravinovej pomoci Slovenskej republike, ktorú predložil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Nebudem sa venovať obdobiu z čias ministrovania Simona a tomu, prečo zlyhala potravinová pomoc pre rok 2011, lebo nedokážem posúdiť možnú tendenčnosť a fakty tejto správy, keďže nový minister popisuje a hodnotí kroky starého ministra. Predpokladám, že poslanec Zsolt Simon si túto časť správy vydiskutuje so svojím nasledovníkom sám. Venovať sa budem obdobiu po marcových voľbách tohto roka, pretože tam pán minister Jahnátek píše o svojich krokoch, respektíve o krokoch ministerstva pôdohospodárstva už pod jeho vedením.

    4. 4. 2012 bol rezort pôdohospodárstva prevzatý novým vedením - nominantom strany SMER . Vami, pán minister. Prvá veta, ktorá ma vyrušila, bola citujem: "Uvedené termíny ukazujú, že za pôsobenia Zsolta Simona neboli prijaté zásadné a hlavne včasné opatrenia, ktoré by zabezpečili realizáciu programu na rok 2012." Nie som si celkom istý pravdivosťou tohto tvrdenia, lebo napriek vami uvádzaným faktom a krokom, ktoré boli, respektíve mali byť a údajne neboli vykonané v rokoch 2011 a na začiatku roka 2012 do marcových volieb ministrom Simonom, si myslím, že ste sa s tým ešte mohli popasovať. Za dva mesiace - apríl a máj 2012 - ste boli schopný spraviť jednu poradu na ministerstve a absolvovať štyri rokovania. Jedno s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, jedno s COOP Jednotou, jedno so ZMOS-ou, so ZMOS-om, pardon, a jedno v Bruseli na Komisii. Podľa mňa za dva mesiace žalostne málo! To posledné rokovanie v Bruseli bolo 31. mája 2012 a ďalší mesiac vám trvalo vypracovanie nového znenia materiálu do porady ministerstva a na rokovanie vlády, do ktorej ste ho nepredložili. A ja sa preto pýtam, prečo to trvalo ďalší mesiac, pán minister, a prečo to do tej vlády nešlo? Tvrdíte, že verejné obstarávanie ste nemohli vyhlásiť, lebo vraj štandardne trvá od zverejnenia až po uzavretie zmluvy 110 dní a za základ ste vzali termín polovicu júna. Zároveň ste vyhlásili, že by verejné obstarávanie tým pádom skončilo neskôr, v októbri 2012, ako boli stanovené termíny pre platobné operácie pri dodaní potravín a pri vyskladnení intervenčných zásob. Rovnako by vraj nebolo možné pre organizácie preplatiť vzniknuté dopravné administratívne náklady, súvisiace s distribúciou potravín oprávneným občanom Slovenskej republiky. Podotýkam, že tieto termíny boli stanovené ako 30. 9. 2012 a 15. 10. 2012. Tu vidím rozpor, som presvedčený, že podľa faktov, ktoré ste uviedli v tejto správe, ste mohli to verejné obstarávanie vyhlásiť skôr ako v polovici júna. Pretože vaše rokovania zo ZMOS-om, s COOP-om a podobne vôbec nebránili tomu, aby verejné obstarávanie už bežalo. Vy ste sa proste spoľahli na to, že vám v Bruseli na konci mája predĺžia termíny, lenže Brusel to zamietol. A sám sa v správe usvedčujete tým, že to Brusel zamietol preto, lebo je to v rozpore s legislatívou Európskej únie. A to ste mali vy, pán minister, respektíve vaši ministerskí úradníci vedieť! Prosím vás, čo je toto za amaterizmus? Veď každý úradník na ministerstve by mal vedieť, že výnimku zo žiadneho všeobecne záväzného predpisu nie je možné uložiť. Veď je naivné si myslieť, že Brusel bude taký láskavý a poskytne výnimku Slovenskej republike, len aby jej mohol prideliť dotáciu. Bez ohľadu na údajnú liknavosť vášho predchodcu, čo sa týka tých úvodných krokov, ktoré vraj nevykonal, toto bolo vaše prvé zlyhanie, pán minister Jahnátek! Ak by ste sa pustili do práce hneď po prevzatí rezortu, teda v apríli 2012, tieto termíny by ste stihli! Za to, že v roku 2012 nebola realizovaná potravinová pomoc pre Slovenskú republiku, nesiete minimálne spoluvinu.

    Avšak to, čo ste vykonali alebo skôr nevykonali v roku 2012 pri plnení formalít pre realizáciu potravinovej pomoci na rok 2013, je nonsens. K programu sa Slovenská republika prihlásila 1. februára 2012, do 31. mája 2012 ste mali informovať Komisiu v Bruseli o troch veciach, o hlavných charakteristikách a cieľoch a detailoch programu, o počte organizácií v časovom harmonograme rozdávania potravín a o type potravín, ktoré sa budú rozdávať, a ostatných informáciach. Vy ste Komisiu informovali v stanovenom termíne, ale o tom, že ju nebudete informovať, ale že ju budete informovať v priebehu júna 2012. Pán minister, vy ste za dva mesiace nevedeli spracovať takýto materiál? Všetky vaše kroky, ktoré sa udiali v júni a v júli 2012, čo uvádzate v správe, ako napríklad posielanie listu naSsprávu štátnych hmotných rezerv a na ministerstvo vnútra za účelom zistenia voľných skladovacích kapacít vhodných pre program potravinovej pomoci, alebo list ministerstva na jednotlivé charitatívne organizácie vo veci zapojenia sa do programu na rok 2013. Alebo predbežnú výzvu platobnej agentúry, alebo list ministerstva na komisiu o pridelenie celkového finančného balíka vo výške 4,5 milióna eur s nadefinovaním potravín, ktoré sa plánovali distribuovať, a tak isto aj tie stretnutia so zástupcami platobnej agentúry a charitatívnych organizácií, ste spravili, všetko toto ste spravili neskoro. Mali ste to vykonať oveľa, oveľa skôr. Mali ste to spraviť počas prvých dvoch mesiacov: v apríli a v máji. Podotýkam, pán minister, že ešte aj ten list tej Komisii do Bruselu, ktorý ste, ktorým ste požiadali, aby ste ho mohli predložiť v júni, ste nezaslali do toho Bruselu ani v júni, ale ako v správe uvádzate, až 10. júla 2012! Pán minister, taký list na Správu štátnych hmotných rezerv s otázkou, koľko majú voľných skladových kapacít, napíše moja asistentka za 10 minút cez obedňajšiu prestávku. Popri tom, ako bude obedovať. A vám to trvalo viac ako dva mesiace po nástupe do vlády.

    Dámy a páni, 27. 9. 2012 komisia zaslala na Slovensko oficiálne stanovisko, kde uviedla dôvody vyradenia Slovenskej republiky z programu potravinovej pomoci. Popri tom, že sa domnievala, že Slovenská republika nedisponuje dostatočnými opatreniami na zabezpečenie tejto pomoci, popri tom, že iné krajiny mali presnejšie odhady, uviedla aj to, že v zmysle nariadenia Európskej únie č. 807/2010 sa vyžaduje predloženie žiadosti do 31. mája 2012.

    Pán minister Jahnátek, nesiete plnú zodpovednosť za to, že Slovenská republika bola vyradená z programu potravinovej pomoci na rok 2013.

    Posledný odsek uvedený v tejto správe, citujem: "na základe skúsenosti z rokom 2011 a vystúpenia z programu v roku 2012 viedlo Komisiu k prehodnoteniu prihlásenia sa Slovenskej republiky na realizáciu programu potravinovej pomoci na rok 2013 aj napriek vynaloženému úsiliu a snahe nového vedenia ministerstva", pokladám za výsmech všetkým občanom Slovenskej republiky, ktorí potravinovú pomoc potrebovali a očakávali. Pán minister, mali by ste sa postaviť za tento pult a mali by ste sa im ospravedlniť! Mali by ste sa ospravedlniť všetkým sociálne odkázaným občanom Slovenska, ktorých svojimi rečami tak vehementne podporujete. Už som vám to na niekoľkých tlačových besedách odkázal. Nemáte stanovené priority. Naháňate, naháňate zhnité banány po slovenských hypermarketoch. Na píár tlačových besedách informujete o výsledkoch kontrol v reťazcoch. Je pekné, pán minister, že sa staráte o to, aby bolo v našich hypermarketoch čisto, ale vy nie ste ani deratizér, ani veterinár a ani hygienik. Vaše miesto nie je medzi regálmi alebo chladiacimi vitrínami pri kontrole dátumu spotreby jogurtov, vybíjate sa v nejakom pseudoboji so zahraničnými sieťami, venujete sa takým nepoužiteľným paškvilom, ako je zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Absurdne novelizujete zákon o potravinách, obe tieto normy sú nevykonateľné! Čas, ktorý ste venovali a neustále venujete vyššie uvedeným nezmyslom, ste mali využiť na rokovania v Bruseli o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a tu na Slovensku vytvoreniu podmienok na realizáciu potravinovej pomoci pre rok 2012, ale hlavne pre rok 2013, pretože ten padá úplne, ale úplne na vašu hlavu. Toto mali byť vaše dve najvyššie priority.

    Pán minister, mňa nezaujíma neustále minulosť, čo bolo v roku 2011, čo bolo v roku 2009, 2006 a 2002, a čo ja viem kedy. Ja hodnotím prítomnosť, a to dobu od apríla 2012, odkedy strana SMER prevzala zodpovednosť za chod Slovenskej republiky. A na základe tejto správy, ktorú ste predložili, ale aj na základe voľne prístupných údajov som nútený konštatovať, že ste pri realizovaní podmienok pre potravinovú pomoc pre Slovenskú republiku v tomto období zlyhali na plnej čiare. Viackrát tu dnes zaznelo, pán minister, aj vy ste to povedali v tom záverečnom vystúpení, že keď vám vyčítam, že sa nezúčastňujete schôdze výborov, že tomu nerozumiem a že neviem vlastne, o čo ide. Ja som si dovolil požiadať moju asistentku, aby mi doniesla dokument, ktorý vám teraz odovzdám, aby ste pochopili, o čom neustále rozprávam jednak na tých tlačových besedách a povedal som to už aj dneska dvakrát. Je to prezenčná listina z medziparlamentnej schôdze výborov, ktorá sa konala 25. 6. 2012 v Bruseli k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a nie je pravdou to, čo ste vy povedali, že to bol AGRIvýbor a že tam boli len poslanci Európskeho parlamentu, pán minister. Boli tam poslanci tak Európskeho parlamentu, ako aj tam boli poslanci národných parlamentov. Za, poslanci národných parlamentov. Za Slovenskú republiku tam nebol ani jeden jediný poslanec, pán minister! Vy ste spomínali, že, zopakujem ešte raz, že na toto zasadnutie mali prístup len poslanci Európskeho parlamentu. Nie je to pravda! Môžem vám povedať, že tam boli poslanci národných parlamentov takých minikrajín, ako je Cyprus, Lotyšsko, bol tam poslanec Litvy, z malej Malty tam boli dokonca dvaja poslanci národného parlamentu, len zástupca Slovenska tam nebol ani jeden jediný. Veľká nula.

    A na tomto medziparlamentnom zhromaždení, na tomto dôležitom medziparlamentnom zhromaždení 25. júna 2012 Slovenská republika nepredniesla individuálnu pozíciu. Individuálnu pozíciu prednieslo 14 parlamentov, 14 krajín, individuálnu pozíciu, ktorú prijali v národných parlamentoch svojich krajín. Slovensko neprednieslo nič! Nemohlo predniesť, lebo národnú pozíciu ani nemáme a nikoho ste tam ani nevyslali. Takisto ste sa nepridali ani k spoločnej pozícii jednotlivých krajín, ktoré majú podobné problémy ako my.

    Dámy a páni, keď budete mať hocikto z vás záujem

  • Reakcia ministra.

  • , pán minister, prosím vás, nechajte ma dohovoriť, už budem končiť, buďte tak dobrý, nechajte ma dohovoriť, pán minister. Ďakujem vám.

    Dámy a páni, keď budete mať ktokoľvek záujem, tak vám túto prezenčnú listinu poskytnem, poskytnem vám aj jednotlivé pozície národných parlamentov štrnástich krajín, tých krajín, kde ich vlády a ich parlamenty, ich vládne strany a poslanci parlamentov, ktorí dostali do rúk moc, skutočne bojujú za záujmy ich poľnohospodárov a potravinárov. Takisto vám som schopný poskytnúť spoločnú pozíciu piatich krajín, mimo iného je tam zapojená trebárs aj Veľká Británia, Česká republika, krajiny, ktoré majú podobné problémy, aké má Slovenská republika, a ktoré dali sily dohromady a snažia sa niečo pre svojich poľnohospodárov a potravinárov vyjednať. My sme sa k tejto iniciatíve nepridali, pretože my asi nepotrebujeme spojencov.

    Dámy a páni, pán minister, táto smutná správa, ktorú ste teraz predložili a verím tomu, že minister Simon alebo exminister Simon si s vami vydiskutuje to staré obdobie, ale len dokumentuje ten smutný fakt, že vy ste len píár minister a skutočne, alebo naozajstné skutky na ochranu a na zastávanie oprávnených záujmov slovenských poľnohospodárov a potravinárov vôbec neuplatňujete a žiadne takéto skutky nerobíte.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Galka sú dve faktické poznámky. Končím možnosť.

    Nech sa páči, pán Marian Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Galko, vás je zážitok počúvať. To, čo vy ste schopný vyprodukovať a vyfabrikovať, je skutočne vás zážitok počúvať a v zmysle zásady, že najlepšia obrana je útok, sa jej úplne držíte. Vás nezaujíma to, čo bolo, vás nezaujíma to, keď ste sedeli vo vláde, čo sa dialo? Vás nezaujímalo to, že potravinová pomoc mala končiť 29. 11. 2011 a že bola predĺžená do 29. februára 2012? A vy obviňujete súčasného ministra, že nedal 1. februára žiadosť, keď sme nemali ukončenú ešte ani potravinovú pomoc za rok 2011 a kde ste boli aj vy ako člen vlády a, samozrejmá vec, plnú zodpovednosť nesie pán Simon ako vtedajší minister, že ste urobili hanbu Slovensku, že ste urobili škandál, ktorý znie v celej Európe, ako Slovensko nebolo schopné zabezpečiť potravinovú pomoc? Vás to nezaujíma? Vy obviňujete súčasnú vládu, že nedokázala napraviť vaše hriechy, ktoré ste spôsobili a to ešte po čase? Veď to je úplne neuveriteľné! To je neuveriteľné! Vy ste sa stali poľnohospodársky odborník z večera do rána, keď ste prestali odpočúvať, a keď ste boli vo vláde, ste sa asi zamestnávali len tým odpočúvaním, lebo asi iné vás nezaujíma, a preto vás nezaujíma minulosť, lebo nechcete počuť o vašej minulosti. To je skutočne unikát, proste vás tu počuť s tými všetkými obvineniami, ktoré nemajú absolútne nič spoločné s faktami.

    Viete čo? Čo ste robili, keď pán Simon nepredložil žiadnu národnú pozíciu počas vlády pani Radičovej? Prečo ste vo vláde nekritizovali pána Simona, že kde je národná pozícia? Prečo nekomunikuje rezort s poľnohospodármi, prečo nekomunikuje so samosprávou, prečo sa nepripravuje národná pozícia? Prečo ste nepredložili do parlamentu, keď ste mali väčšinu, národnú pozíciu, aby sme ju mohli tu pre poľnohospodárov schváliť? A dneska hovoríte, že nie je národná pozícia, keď sa pracuje? Pán Galko, prosím vás, prebuďte sa.

  • S ďalšou faktickou pán Igor Matovič.

  • Pán Galko, ja som bol tiež súčasťou predošlej vládnej koalície, ale zase myslím si, že mali by sme byť trochu objektívni. Najprv chcel by som pánovi ministrovi poďakovať za takto podrobne vypracovanú správu, lebo myslím si, že je dostatočne prehľadná a sú tam jednoznačné dátumy, naozaj dá sa v tom orientovať a tým, že ju vlastne aj dnes vidím prvýkrát, tak myslím si, že dajú sa tam tie fakty nájsť.

    Ja si myslím, alebo aspoň ako to je napísané a myslím si, že tu si nedovolil nikto do tejto správy klamať, aspoň v tých faktografických veciach, nie v nejakých tých doplňujúcich konštatovaniach. Tak mne z toho vychádza, že jednoznačne pri prvej potravinovej pomoci za rok 2011 zlyhala zodpovedná vláda alebo zodpovedné ministerstvo, čiže minister, alebo ktoré viedol minister Zsolt Simon. Obrázky, ktoré som tu mal možnosť vidieť, ak boli pravdivé, že takéto priestory zazmluvnil na distribúciu potravín, tak podľa mňa to je na trestné oznámenie, lebo zároveň sa v tej správe dá dočítať, že na to boli použité prostriedky z Európskej únie, z ktorých sa tieto akože skladové priestory platili. Takisto za rok 2012 by som videl vinu z tejto správy na predošlej vláde a na predošlom ministerstve, lebo z objektívnych príčin od 4. 4. stodesať dní, ak naozaj to je pravda, že verejné obstarávanie sa skorej nedá stihnúť, jednoducho sa nedá stihnúť do 31. 6. či do 30. 6, dokedy mal byť vybraný výherca. Takže jednoducho zlyhalo znova predošlé ministerstvo, ale pri tomto poslednom raze, presne to, čo ste povedali aj vy, je tam problém, že v máji či v júni malo oznámiť ministerstvo, že akým spôsobom budeme čerpať. V júni ešte len oznámilo, že, či v máji oznámilo, že v júni oznámi a v skutočnosti oznámilo až v júli, takže to je zlyhanie súčasného ministerstva.

  • Reakciou na faktické, nech sa páči, Ľubomír Galko.

  • Ďakujem pekne. No, pán Záhumenský, ja som myslel normálne, že tam skolabujete pritom, ako ste sa rozhorčili. Mňa to vôbec nezaujíma! Mňa vôbec nezaujíma, čo bolo pred dvomi a tromi a štyrmi a ja neviem pred koľkými rokmi, ja som na ministerstve pôdohospodárstva nebol, ja budem hodnotiť vaše kroky. A faktom je to, že pán minister Jahnátek už niekoľko mesiacov zlyháva. Jednoducho aj z tejto správy je vidno, že, vy ste správne, alebo tuto pán Matovič to povedal, že niečo je na trestné oznámenie. Áno, to je práve o tých prioritách, že pán minister Jahnátek namiesto toho, aby prvé dva mesiace makal ako šrot on aj s jeho ministerskými úradníkmi na to, aby možno zachránil to, čo sa zanedbalo a to, čo sa zdržalo, tak on miesto toho dával trestné oznámenia na ministra Simona alebo na neznámeho páchateľa, na nejakú spackanú potravinovú pomoc za roky 2011 a tak ďalej, a tak ďalej. Venoval sa absolútne nepodstatným a nevyužiteľným veciam a jednoducho mu ušiel vlak. Bohužiaľ, budete sa s tým musieť zmieriť a to, že vy nejakým spôsobom začnete, ako vy smeráci začnete nejakým spôsobom osobne útočiť, mňa vždy utvrdí len v tom, že som dobre argumentoval, že som trafil do živého. Hej? Pretože v opačnom, lebo vy máte taký manuál, vy takýmto spôsobom postupujete. To znamená, že aj tu jednoducho tie termíny nepustia, ktoré som povedal.

    A čo sa týka pána Matoviča, áno, ja som to na začiatku povedal, ja jednoducho som nehodnotil rok 2011, lebo to nech si tu aj, ani ten začiatok toho roka 2012, lebo to nech si tu vydiskutuje exminister Simon s ministrom Jahnátkom. Pretože, ja si myslím, že nie je dôvod na to, aby teraz sme sa stále pozerali len smerom dozadu. Ale my nebudeme, sme vyradení z programu potravinovej pomoci na rok 2013, a to je, to ja pokladám za fatálne zlyhanie a je to zlyhanie ministra Jahnátka, ministra za stranu SMER.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Zsolt Simon. Týmto mu dávam slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možnože na úvod, ja by som sa chcel poďakovať kolegovi Hlinovi, že tu v tejto snemovni navrhol, aby takýto materiál pán minister spracoval a predložil do tejto Národnej rady. Pretože cez médiá sa toho povedalo veľa, ale nie tak faktograficky ako pán minister do tohto materiálu spravil. Faktom je, že tento materiál spomína skoro na každé dátumy, to je pravda, že občas nejaký ten dátum s nejakým tým podstatným dátumom alebo dejom zapomenul, neuviedol, neuviedol ho úplne, áno, ale to už patrí k politickej kultúre pri predkladaní takéhoto návrhu.

    Dámy a páni, ja by som moje vystúpenie rozdelil do takých troch častí. Tak ako sa bavíme o roku 2011, o roku 2012 a roku 2013.

    Takže najskôr k roku 2011. Do tohto programu sa prihlásila prvá Ficova vláda 12. januára 2010. To, čo pán minister do tohto materiálu nenapísal, to je dátum 26. mája 2010, kde Slovenská republika oznámila Európskej komisii, že chceme rozdať 45-tisíc ton obilia a že ich budú rozdávať charitatívne organizácie. Zopakujem, majú to byť, má to byť 45-tisíc ton a majú to byť charitatívne organizácie. To znamená, že od prvej Ficovej vlády som na realizáciu tohto programu dostal mantinel, takéto množstvo a majú to byť charitatívne organizácie. Každý v tejto krajine súci človek vie, že charitatívne organizácie takéto veľké množstvo rozdať nevedia. Alebo prvá Ficova vláda počítala s tým, že to vyhrá nejaká spoločnosť PENAM, ktorá aj nám dala ponuku, dohromady nejakých 5 200 ton a my sme namiesto toho vysúťažili 20 024 ton? Lebo tých 5-tisíc, to by sa dalo zvládnuť. Ale tých 20 024 ton, to už bolo nad ľudské sily.

    A naozaj musím povedať aj skutočnosť, že pán minister niekoľkokrát v materiáloch, ktoré predkladal aj do vlády, uviedol pravdivé fakty aj v tomto. Samozrejme, že tu existuje už viac takého dokreslenia. Prvýkrát som dostal od Roberta Fica kritiku, keď sme to celé, to, čo on začal, sme začali realizovať a nalievať do kontúr realizácie. Citujem. "Čo sme my Stredoafrická republika, aby sme tu rozdávali múku? Veď je to ponižujúce." Dnes minister toho istého Roberta Fica kritizuje, že čo som ja alebo vláda Ivety Radičovej opomenula. Nie je to trošku tak paranoické? Zabudli sme na takéto vyjadrenia? Aj toto tu bolo. Keď, nechcel som to vysvietiť na tabuľu, lebo aj na toto si pamätám. Faktom je, že za pravidla, že to majú byť charitatívne organizácie, sme vedeli rozdať 16 500 ton múky a cestovín a rozdali sme túto pomoc pre 412-tisíc ľudí. Nech už každý, kto chce do mňa kopnúť alebo hodiť kameňom, nech tak urobí. Ale je faktom, že 412-tisíc odkázaných ľudí v tejto krajine túto pomoc dostalo. Nikto z nich neprotestoval. Ja neviem a nepoznám tie budovy, skadiaľ sa to rozdávalo, alebo malo sa rozdávať, ja som po nich nechodil. Od toho boli zodpovední ľudia. Keď urobili chybu, tak nech sú zobratí na zodpovednosť.

    Nech už to bolo tak alebo onak, je faktom, že 412-tisíc odkázaných ľudí, dôchodcov, tých, ktorí nemajú prácu, sú na to odkázaní, detské domovy, domovy dôchodcov, túto pomoc dostali. Áno, je pravdou a treba úprimne priznať, že sme za stanovených mantinelov, že to majú byť charitatívne organizácie, my sami sme to nedokázali rozdať pre ďalších 88-tisíc ľudí. Aj to je faktom. Pán minister, ale nie je možné prevážiť 88-tisíc ľudí, ktorí to nedostali, tým, že 412-tisíc ľudí tú pomoc v roku 2011 dostalo. Nech sa roztrhám na márne kusy a nech urobím čo len, čo by som len mohol, viac to nemôžem.

    Kritizovali ste vo svojom vystúpení a v tomto materiáli aj podpísanie dodatku č. 1 v novembri 2011. No ale, pani kolegyne, kolegovia, ale prečo bolo potrebné podpísať ten dodatok č. 1? No preto, lebo ja som už videl v júli, začiatkom augusta, že jednoducho charitatívne organizácie do konca novembra, dokedy nám stanovil termín Bruselu, my to nevyskladníme. Keby sme nepodpísali dodatok č. 1, tak je vyskladnených k tomuto dátumu cirka11-tisíc ton. To znamená, že by sme nemohli vyskladňovať v decembri, v januári, vo februári. Keby sme tak urobili, tak ďalších 5-tisíc ton nie je rozdaných v tejto krajine. A tých 5-tisíc ton vydeľme dvadsiatimi a to je, za každým je treba vidieť jedného človeka.

    My sme, ja som začal rokovať s Bruselom a Brusel v novembri 2011 prijal nariadenie 945, novelizáciu nariadenia 945 z roku 2010, kde umožnili Slovenskej republike predĺžiť vyskladnenia do 29. februára 2012. Sám v materiáli, ktorý ste predložili 15. mája do vlády, konštatujete, že charitatívne organizácie nezvládli svoju úlohu, teda konkrétne potravinová banka. Ja som s nimi niekoľkokrát rokoval. Rokoval som s nimi o tom, aby odstúpili od zmluvy, pretože keby uvoľnili ten priestor a nebol by celý priestor pokrytý charitatívnymi organizáciami, v tej chvíli by mohla do celého tohto procesu sa zapojiť aj vláda alebo ministerstvo, ale kým charitatívne organizácie hovorili, že my to preberieme a rozdáme, dovtedy som mal zviazané ruky.

    Pán minister, ja som zažil aj kritiku z vašich úst po vašom nástupe, že aké to bolo zneužitie a jedno s druhým. Som nesmierne rád, že v tomto materiáli už konštatujete, že trestné oznámenie, ktoré, paradoxne, ste donútili podať toho človeka, ktorý všetko videl a všetko potvrdzoval. To bol ten právnik na pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorý podpisoval každý jeden právny dokument, každý jeden dodatok riaditeľovi, že tento po právnej stránke je v poriadku, je v súlade a môže to riaditeľ podpísať. Ten istý človek podával sám, de facto sám na seba podával trestné oznámenie. Napriek tomu, lebo môj príkaz znel: Kým nie je tovar, 3 500 ton nie je, nie je ani zábezpeka uvoľnená. Paradoxne to, že môžme, máme postupovať takýmto spôsobom, tak, ako ste uviedli v tomto materiáli, my sme v marci napísali list Komisii, na ktorý list Komisia odpovedala 25. mája tohto roku a potvrdila, že jediný možný a správny postup je vydať rozhodnutie o prepadnutí kaucie. Škoda, že Slovenská republika rozhodnutie o vydaní prepadnutia kaucie vydala až koncom septembra. To je naša chyba.

    Kolegyne a kolegovia, to, že v niektorej krajine sa potravinová pomoc nepodarí rozdať na úplne 100 %, nie je ničím nezvyčajným v rámci Európskej únie. Je mnoho krajín, ktoré by som mohol tu spomenúť, či zo starých Portugalsko, či z nových Estónsko, ktoré nedokázali rozdať to, k čomu sa zaviazali. Ale v tej chvíli vrátili kauciu naspäť, do Európskej únie, a nič sa nedialo, program sa ukončil na 70 percentách. U nás sa to ukončilo na 82 percentách, niekde na 95 percentách. Nič sa nedeje. Neplatia to daňoví poplatníci, ale je to združenie Euromillsy, ktoré má danú kauciu a táto kaucia sa má od nich zobrať a má sa od nich poslať naspäť.

    Prečo sa to celé udialo? No dovolím len popolemizovať.

    Vážený pán minister, ja keď som nastúpil na ministerstvo po prvej Ficovej vláde, tak Pôdohospodárska platobná agentúra bola v situácii pred kolapsom a stratou akreditácie. Tri mesiace som neprepustil riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, a bol riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorého menovala Ficova vláda, preto, aby som od neho mal všetky informácie a aby som využil všetky možnosti na to, aby som zachránil akreditáciu v maximálnej miere. Vy ste nastúpili, do desiatich dní ste odvolali riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Nekritizujem tento krok, je to vaše rozhodnutie, ale výsledkom tohto činu je zamrznutie konania, kým si ďalší ľudia naštudovali celý tento problém a podstatu a vďaka čomu Slovenská republika nevydala rozhodnutie.

    Tento priestor využila spoločnosť Euromillsy, aby vydala predbežné opatrenie na súd, že nie je možné vydať rozhodnutie o prepadnutí kaucie. Je to čisto v rukách vás a vašich podriadených ľudí, ktorí ste to urobili.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister, sekundu. Budem korektný, máte tu materiál veľmi dobre spracovaný, môžem sa na to pozrieť, ale ak si to dobre pamätám, tak je to 24. 4., platobnej agentúre bolo doručené uznesenie okresného súdu Bratislava

  • Reakcia z pléna.

  • , ale to bolo podané dva, tri dni predtým, ako to, predbežné opatrenie súd nevydáva na mesiace. To vydali, to vydali veľmi rýchlo, 24. 4.

  • Reakcia z pléna.

  • .

    Samozrejme, Európska komisia vám, keď ste boli rokovať 31. mája 2012 na DG Agri, tak vám oznámilo, že vy ste už dostali 25. mája list, že jediné možné riešenie je vydať rozhodnutie o prepadnutí kaucie. No, potom prečo nie, prečo áno, ste naťahovali čas? No nerozdalo sa to. Nechcem tu vyberať vaše vyhlásenia z médií, kde ste v máji ešte rokovali s predstaviteľmi potravinovej banky o tom, že to idete rozdať, že je to možné rozdať. Nechcem sa vracať ani k tomu, že ste povedali, že sme nechceli skontrolovať tieto sklady. Potom ste to sám vo vlastnom materiáli popreli a oznámili, že sme tam boli a chceli sme vykonať kontrolu, ale Euromillsy to neumožnilo.

    V materiáli, ktorý ste predložili do vlády, sám konštatujete, už v máji 2012, že jediné možné riešenie je vydať toto rozhodnutie. No neudialo sa. Vďaka tomu mne, keď ste nastúpili, bolo jasné: buď vo veľmi krátkom čase sa dá ešte nejako dohodnúť s Euromillsy a povedia, že tu je v sklade a preberieme a na náklady Slovenskej republiky, ktoré by nepresiahli 100-tisíc euro, by sme zabezpečili rozdanie, lebo to už išlo nad rámec, teda legislatívy Európskej únie, ale rozdať by sme to mohli, pokiaľ by preukázali, že to v tom sklade je, ale keďže nepreukázali, tak už sa rozdávať ďalej nemohlo.

    Teraz dovoľte, aby som sa zameral tak trošku viac na rok 2012. Ale ešte skôr, než to urobím, ešte raz sa vrátim k tomu, že rozdávanie charitatívnymi organizáciami sa neosvedčilo. Bolo to zlé rozhodnutie na samom začiatku, ale bolo to rozhodnutie prijaté 26. mája 2010, teda za vlády Roberta Fica. Ja som mal hracie mantinely, v rámci toho bolo možné a vedel som zabezpečiť rozdanie pre 412-tisíc ľudí a 88-tisíc ľudí sa do toho nezmestilo. Museli sme pritom úspešne rokovať s Bruselom, aby nám umožnil predĺžiť lehotu na vyskladnenie. Keď sa bavíme o vyskladnení, respektíve naskladnení, tak musím povedať, že, dámy a páni, treba veľmi opatrne rozlišovať medzi vyskladnením, respektíve naskladnením a medzi rozdaním, lebo dátum naskladnenia, i keď nariadenie hovorí, že to treba vyskladniť, respektíve naskladniť do skladu tých, ktorí to idú rozdávať, po tomto dátume je možné ešte niekoľko mesiacov rozdávať tento tovar. To znamená, že nie sme viazaní týmto dátumom, aby sme to de facto tým 500-tisíc ľuďom doručili. My sme viazaní, že to musíme dať do toho skladu, skade to budeme rozdávať.

    Teraz k roku 2012. Pán minister, akceptujem veľa kritiky, ale hlavne vtedy, keď je to opodstatnené. A musím povedať, že jedno z tohto materiálu jasne vyplýva. Keď prečítam program 2012, tak z tohto materiálu mi chýba problém, prečo sa naťahoval čas na rozhodnutie o tom, že čo sa môže rozdávať v roku 2012. V roku 2011 totiž celková alokácia Európskej únie na program potravinovej pomoci bola vo výške 114 miliónov eur. Rok predtým 500 miliónov. Pripomínam, že bolo tam súdne rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o tom, že čo sa môže rozdávať a ako sa môže rozdávať, o tom, o tom, že Česká republika, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko, Estónsko, Francúzsko nesúhlasili s návrhom Európskej komisie, že členské krajiny majú spolufinancovať potravinovú pomoc v roku 2012.

    Ja som celý rok 2011 rokoval aj s kolegami na Európskej komisii, že my sme podali prihlášku na rok 2012 s podmienkou, že člen, že členská krajina nebude spolufinancovať. Po dlhých rokovaniach sme dospeli k tomu, že Európska komisia v januári 2012 teda odsúhlasila, že 114 miliónov prostriedkov vyčlenených na potravinovú pomoc 2012 navýši na 500 miliónov a že členské krajiny nebudú musieť kofinancovať program potravinovej pomoci na rok 2012. Teda som vyrokoval, že občania, daňoví poplatníci tejto krajiny, na potravinovú pomoc nebudú musieť z vlastnej kešene k tomu prispievať.

    V samotnom materiáli už ďalej uvádzate dátum 3., 9. marca 2012. Pán minister, váš predseda vlády povedal, od októbra roku 2011, že táto vláda má svietiť a kúriť. Pritom sme vyrokovali pre túto krajinu 5 miliónov eur. Európska komisia nám 9. marca, deň pred parlamentnými voľbami v piatok, oznámila v nariadení 208 z roku 2012, že dostávame ešte 3,5 milióna, takmer 3,6 mil. eur prostriedkov na potravinovú pomoc, ktoré dostaneme cash peniaze. Oznámila nám, že dostávame zároveň peniaze na rozdávanie a na prepravu tovaru.

    Pýtam sa, keď vy v tomto materiáli, ďalej sa uvádzajú, samozrejme, záväzné termíny naskladnenia, vyskladnenia tovaru, sám uvádzate, že uvedené termíny boli kľúčovými pre realizáciu programu na rok 2012. Aký je rozdiel medzi 9. marcom a 4. aprílom? Len nástup novej vlády. Každý súci človek musí uznať, že keď deň pred voľbami som sa dozvedel tieto čísla, prvý pracovný deň, už bolo 12. marca, každý vedel, že vláda je zostavená z politickej strany SMER. Ja som vám nechal na stole pripravené možnosti a alternatívy, ktoré ste vy preto, lebo ste sa báli na seba zobrať zodpovednosť, neprebrali a meškali, a zapríčinili ste dostatočné meškanie na to, aby sa to dalo zrealizovať.

    Nariadenie 208 z roku 2012 platilo nielen pre Slovenskú republiku, ale pre všetky členské krajiny, ktoré boli zapojené do tohto programu.

    Pýtam sa, ako je, dofrasa, možné, že všetky krajiny, ktoré sa do toho zapojili, okrem Slovenska to stihli a Slovenská republika nie? Pán minister, dostali ste na stôl materiály pripravené, ako môžte pokračovať. Aj ja som rokoval so ZMOS-om, aj ja som rokoval s charitatívnymi organizáciami, ktoré ste tam neuviedli, alebo sčasti uviedli, pravdou ale je, že nikde nie je povedané, že to musia byť charitatívne organizácie. Touto organizáciou musia byť neziskové organizácie. Ale aj Pôdohospodárska platobná agentúra je neziskovou organizáciou. Mohla toto v pohode urobiť! Taktiež jednotlivé zložky ministerstva práce, sociálnych vecí ÚPSVaR spĺňa literu smernice na to, aby to mohli rozdávať. Len tieto dva spomeniem, ktoré ste si mohli vybrať a oznámiť do Bruselu, že títo budú v mene Slovenskej republiky rozdávať a zabezpečia distribúciu. To, že na nich následne sa naviažu ďalší a ďalší, charitatívne organizácie v niektorých regiónoch alebo okresoch, to je vec organizácie a riešenia. Nehovoriac o tom, že pre vás bolo umožnené predfinancovanie, čo v predchádzajúcich rokoch umožnené nebolo, len pre rok 2012, to znamená, že keby to robila platobná agentúra, tak v tej chvíli by ste vedeli zabezpečiť to, že predfinancuje to platobná agentúra, štát si to zúčtuje, na tých pár mesiacov to finančne prekryjete, kým dostanete z Bruselu, a zúčtujete to. Ešte raz pripomínam pri tejto príležitosti dátum vyskladnenia respektíve nákupu, nie je, nie je totožné s tým, dokedy to máte rozdávať. Keby ste to boli urobili, ja s kľudným a čistým svedomím pri poznaní všetkých smerníc týkajúcich sa tejto oblasti môžem prehlásiť, že aj dnes by mohli na Slovensku veselo rozdávať potravinovú pomoc tým, ktorí sú na to odkázaní. Ale sociálna vláda, sociálne cítiaca vláda nemá potrebu pomáhať tým, ktorí sú na to najviac odkázaní. Je faktom, že v roku 2012 ste, pán minister, nezabezpečili rozdanie. To, že je to tak, ste sa usvedčili aj sám. Na strane č. 10 materiálu, ktorý ste predložili, sám popisujete dátum od svojho nástupu, prvý, keď ste sa s tým začali zaoberať, 18. apríla. Chcem pripomenúť, že niekoľko dní pred nástupom ministra Ficovej vlády som na tlačovkách upozorňoval, že toto je problém, ktorý nemá odklad. Nechcel som povedať, že má sa to riešiť tak, alebo má sa to riešiť tak, pretože to budete musieť vykonávať vy. To znamená, že ja som vám tam nechal celú paletu bez hracích pravidiel v celej šírke, neobmedzoval som vás ani na jednu, ani na druhú polovicu, nechal som tam celú paletu a povedal som, že máte robiť.

    Pán minister, to, že ste nezvládli svoju úlohu a keď ste preberali odo mňa úrad, tak ste sa pýtali, že ktoré sú najpálčivejšie otázky. Ja som vás aj vtedy upozorňoval, že potravinová pomoc spadá do tejto kategórie.

    Dámy a páni, je tu dokument, ktorý vznikol 17. apríla. Je to dokument, ktorý vtedy generálna riaditeľka napísala pánovi ministrovi. Je to informácia o, Program potravinová pomoc 2012. To je k tomu bodu 18. apríla a nie je to rozpísané. Sú tu dve návrhy riešenia. Pokračovať v programe na rok 2012 alebo vystúpiť z neho. Vtedy pracovníčka ministerstva pôdohospodárstva žiadala od ministra relevantné rozhodnutie, že ako majú podriadené inštitúcie, teda platobná agentúra a ministerstvo, pracovať. Lebo čakala na rozhodnutie. Bolo to vaše rozhodnutie. Bolo tam dané rozhodnutie ministra, bod 1, pokračovať v programe potravinovej pomoci pre rok 2012. List na Pôdohospodársku platobnú agentúru vo veci začatia vyhlásenia verejného obstarávania, týkajúce sa dodania cestovín na základe pridelených intervenčných zásob jačmeňa a verejné obstarávanie za dodanie cukru, ryže, slnečnicového oleja, na základe finančnej obálky, list v prílohe. Alebo vystúpenie z programu. Je tu podpis, je tu dátum, podpis, pán minister, od vás. Zadali ste,

  • Reakcia v pozadí.

  • toto nie je mojej asistentky, toto tu dole nie je mojej asistentky.

  • Reakcia v pozadí.

  • Teraz je to moja asistentka, ale bez rozdielu, pán minister, nech je to už ktokoľvek, napísal vám pracovník ministerstva 18. apríla materiál, kde vás upozornil na nutnosť konania v tejto veci. Vy ste na to reagovali tak, že ste napísali, že "pripraviť informáciu do vlády SR". Informácia do vlády SR sa aj pripravila. Tá sa predložila 16. mája. Len vy ste strácali cenné dni, týždne a mesiace. To je ten podstatný problém. Kým minister prvej Ficovej vlády na takéto rozhodnutie nepotreboval krytie od vlády, kým minister Radičovej vlády na to, aby mohol rokovať v tejto veci, čo mu vyplýva zo zákona o kompetenciách 575, lebo som ho nepotreboval, to, že som ho v bode rôznom informoval členov vlády alebo vládu o tom, že čo sa deje alebo čo robíme, to je vec druhá. To je automatika. Ale vy ste chceli sa zakryť rozhodnutím vlády! Chceli ste od vlády, aby vláda povedala, že vystúpite z programu alebo nevystúpite z programu. Robert Fico vám pri prerokovaní tohto materiálu odkázal, že vláda vám takéto udobrenie nedá. O materiáli sa rokovalo, prerušilo a k tomuto materiálu sa vláda viac nevrátila. Mali ste snahu predložiť podľa týchto dokumentov opätovný materiál do vlády, ale už tak sa to neudialo. Už Robert Fico, ten, ktorý je zodpovedný za to, že čo zaradí do programu rokovania vlády, už takýto materiál opätovne na rokovanie vlády nezaradil. Asi vedel, prečo nezaraďuje. Je to vaša zodpovednosť! Vy ste premeškali rok 2012! V roku 2000, samozrejme, keď máte ísť rokovať, tak, tak potom by ste mali rokovať efektívne a mali by ste akceptovať na to, čo Brusel povie.

    Samozrejme, pokiaľ sa pozriem na rok 2013, na ktorý už apeloval aj kolega Galko, nariadenie Komisie 807/2010 vyžaduje predloženie žiadosti do 31. mája bežného roka. Pán minister, vy ste takéto, takúto žiadosť do Bruselu v lehote stanovenom nepredložili. Vy ste jednoducho opomenuli svoju, prepáčte za výraz, psiu povinnosť niesť zodpovednosť za túto krajinu, za občanov, ktorí sú na to odkázaní, a splniť literu smernice! Boli ste dva mesiace ministrom. Hádam nechcete povedať, že aj za túto skutočnosť je zodpovedný niekto iný! Pri vedomí, že samotné nariadenie bolo vydané, že koľko dostane Slovenská republika a nemusí spolufinancovať, bolo zverejnené len deň pred parlamentnými voľbami 9. marca. Slovenská republika mala rovnako ako všetky ostatné krajiny dostatok času na to, aby ich realizovala, napriek tomu vy ste naťahovali čas, nerealizovali verejné obstarávanie. Keby ste realizovali verejné obstarávanie, mali ste možnosť rokovať ešte stále s Bruselom, že sa to naťahuje z technických príčin a podobne, vy ste neurobili žiadny krok! No ba, že vás Brusel poslal na kratšiu cestu. Potom sa nedivme, že napíše do materiálu, napíše do listu, z ktorého citoval aj kolega Galko, ja ho dovolím prečítať celé. "S prihliadnutím na stiahnutie sa Slovenskej republiky z programu v roku 2012 a následnej strate celkovej alokácie viac ako 5 miliónov eur sa Komisia domnieva".

    No bojujeme celý rok 2011, aby Slovenská republika dostala peniaze, nemusela kofinancovať. My ju vybojujeme, deň pred voľbami dostaneme 5 miliónov eur a minister povie, že nechcem. Spôsobili sme im škodu? Asi áno. Pán minister, spôsobili ste škodu nielen tomuto programu, ale spôsobili ste škodu občanom Slovenskej republiky, ktorí sú na to odkázaní, a to vo výške 5 miliónov eur v roku 2012 tým, že Slovenská republika sa nemôže zapojiť do programu v roku 2013, cirka rovnaký obnos peňazí. Minister, ktorý spôsobí odkázaným občanom tejto krajiny škodu v dvoch rokov za sebou dohromady 10 miliónov eur, nerozdá ani kilo múky, ani cestovín, ani ničoho, nemá právo kritizovať svojich predchodcov, ktorí rozdali pre 412-tisíc ľudí.

    Pán minister, keby ste rozdali pre 412-tisíc ľudí a jedného potravinovú pomoc, mali by ste morálne právo stáť za týmto pultom a kritizovať ma v plnej miere a ja by som to v plnej miere akceptoval. Ale teraz som vám ukázal a sám vlastným materiálom ste sa preukázali, že to nie je možné.

    A ku kolegovi Matovičovi. Áno, keď si to prečítate ten materiál a nepoznáte ďalšie súvislosti, tak môžete mať takýto súvisiaci dojem, čo sa týka roku 2012. Ale pokiaľ si uvedomíte, že my sme to dostali deň pred parlamentnými voľbami, že máte tu takýto objem peňazí, takéto termíny, ktoré máte dodržať, bez tých nie je možné urobiť žiadne verejné obstarávanie a potom je to úplne jedno, či 9. marca, alebo 4. apríla Ja som môjmu nástupcovi nechal všetky materiály na stole pripravené tak, že on štvrtého mohol povedať, že ideme týmto smerom, a celá mašinéria by pracovala na tom smere. Len bolo treba povedať, že tento smer. Ale SMER, ktorý si je istý v tom, že poskytuje istoty pre ľudí, jeho minister nevedel isto prijať také rozhodnutie, ktoré by mohlo pomôcť odkázaným ľuďom a zabezpečiť pre nich dodávku potravín, aby si mohli prilepšiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť, navrhujem, aby sme nimi prebehli a budeme potom, teda prerušíme potom rokovanie a budeme pokračovať ráno.

    Nech sa páči, pán Igor Matovič.

  • Pán exminister, dobre, to bola pre mňa nová informácia, 26. 5. 2010, že vlastne Smer zadefinoval, že tú potravinovú pomoc v roku 2011 budeme čerpať len prostredníctvom,

  • Hlas z pléna.

  • alebo s pomocou charitatívnych organizácií, ale na druhej strane nemôžem sa ubrániť pocitu, že ste ako minister mali 19, skoro 20 mesiacov na to, aby ste zorganizovali to rozdávanie charitatívnymi organizáciami tak, že keď ste videli, že zlyhávajú,

  • Hlas z pléna.

  • tak ste ich mali buď nejako personálne posilniť, ale urobiť všetko pre to, aby nebolo rozdaných, nebola rozdaná potravinová pomoc pre 412-tisíc a jedného človeka, ale pre všetkých ľudí, ktorým tá potravinová pomoc mala prísť.

    Druhá vec je, že keď hovoríte pri potravinovej pomoci 2012, že dva dni pred voľbami ste dostali túto informáciu z Bruselu, že v akom rozsahu a dokedy sú termíny, tak si myslím zase, že keď ste vedeli, že je pravda, že SMER zbytočne mesiac otáľal, kým prebral vládu, ale zas na druhej strane, keď vy ste videli, že otáľajú, tak ste mali podľa mňa konať.

  • S ďalšou faktickou pán Ľubomír Galko.

  • Ďakujem pekne. Vystúpenie kolegu Simona ma utvrdilo v tom, že bolo naprosto správne moje rozhodnutie, že som nehodnotil roky 2011 a obdobie 2012 až teda po ten apríl, po kedy, kedy strana Smer prevzala zodpovednosť nad vládnutím, zodpovednosť nad Slovenskou republikou. Mňa v tom vystúpení zaujala tá pasáž, kde kolega Simon vytiahol ten dokument, v ktorom sa píše, alebo v ktorom žiadala tá generálna riaditeľka sekcie o rozhodnutie pána ministra Jahnátka o tom, či v tej potravinovej pomoci pokračovať, alebo nie. Myslím si, že tento dokument len podčiarkuje a potvrdzuje to, čo som povedal pri svojom vystúpení ja. Ja pokladám za alibistické a absolútne nezmyselné, keď nám s prepáčením horí pri zadku a je potrebné rozhodnúť okamžite, odsúvať to rozhodnutie o niekoľko týždňov až mesiacov, potom s tým rozhodnutím ísť do vlády, vo vláde neuspieť, a práve tam sa stratili tie dôležité dva mesiace, o ktorých som hovoril aj v mojom vystúpení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak už to dneska nestihnem, teda teším sa, keď to stihnem a budem hovoriť naozaj o niečom, čo je dôležité, a že i keď sa to tak nezdá, že toto nie je ani správa o potravinovej pomoci, toto je správa o chudobe, toto je správa o neschopnosti, to si treba uvedomiť, vážení! A je ináč fakt až zarážajúce, že koľko táto správa o chudobe zaujíma poslancov. Viete, my si tu ideme spretrhať, sprelámať nohy, teda nie ja, určite nie, ale niektorí z vás, aby ste vyšli v ústrety Pente. Alebo iným skupinám. Ale toto je vec, systém, ako sa dalo pomôcť pol milióna chudobným odkázaných, odkázaným ľuďom. A naozaj, ja pozorne, naozaj veľmi pozorne počúvam, že kde sa stala chyba. Lebo tá chyba sa stala a tých pol milióna ľudí tento rok ani budúci tú potravinovú pomoc nedostane. Oni nad tým nerozmýšľajú, že taká sekčná šéfka, hentaká, oni len vidia, že z nejakej vlečky im niekto do ruky dá múku, olej alebo neviem čo. A niekto je za to zodpovedný, vážení, je to našou obrovskou hanbou. Tak je hanbou to, že koľko ľudí to zaujíma. Už sa ani na nič nehráme. Už sa ani na nič nehráme, tretina v Parndorfe, tretina vysedáva po kaviarňach, tretina sa tu motá. Toto je správa o chudobe, o chudobných ľuďoch v tejto krajine, nikoho to nezaujíma! Nikoho nezaujíma, kto je za to zodpovedný, celé to tu zajtra odhlasujete s nejakým trápnym uznesením! Ja predložím moje uznesenie alebo môj návrh uznesenia, ako si myslím, že by mala táto správa, nie že skončiť, ale pokračovať jej vyšetrovanie na to, aby sme sa dozvedeli, kto je za to zodpovedný. A ten, kto je za to zodpovedný, musí pykať, vážení, lebo pol milióna chudobných ľudí tento rok ani budúci rok nedostalo, chudáci, aspoň tých pár kíl múky. Tu sú ľudia, ktorým balíme tak, že to vo vagónoch neodvezú, a bankovky! Ale chudákom múku sme neboli schopní dať!

  • Mária Janíková, nech sa páči.

  • Poprosím vás, pán Simon, to, že hádžete všetko na charitu, že charita bola tá neschopná, je trošku tak nefér, lebo naozaj nebolo to len o samotnom rozdávaní, ale hlavne o tom, že nebolo ani čo rozdávať. Ja vám poviem taký príklad z mojej praxe, Mestského úradu v Partizánskom. Nebyť samosprávy, obcí a miest a ľudí, ktorí zorganizovali rozdávanie, nie ministerstvá, nie platové agentúry ani charita nie, tak nie je rozdaných 412-tisíc alebo 420-tisíc obyvateľom. Od prvého dňa zverejnenia som dávala žiadosť, sami sme si museli spraviť zoznamy. Nechcem hovoriť, čo som musela podniknúť na Sociálnej poisťovni, aby mi dali vôbec dôchodcov, ktorí na to majú nárok. Nehovorím o tom, na hmotnej núdzi, čo mestá a obce nemajú ani právo si vyžiadať, ale dobre, dostali sme, my sme šikovní v samospráve, takže dostali sme zoznamy. Zajednali sme si sami sklady. Ja som mala sklad, vďakabohu, u sponzorského, u jedného veľmi dobrého človeka, sám pôsobí v charite, čiže veľmi mu ďakujem, že dva mesiace nám držal sklad. My sme totiž štyri mesiace čakali, dokým aspoň kilo múky príde. Štyri mesiace, keby nám nafakturoval to, čo sme mali platiť za niekoho, tak neviem si predstaviť, čo by mesto povedalo.

    Robilo na tom sedem pracovníčok zo sociálneho, štyria chlapci z útulku, čiže z núdzového bývania, ktorí vykladali v zime, v decembri. Rozdali sme okolo 3 500 dávok. Chcem povedať k tomu, že už samotné tie potraviny ako bolo ponižujúce, mne to bolo ako dlhodobej sociálnej pracovníčke, čo dlhé roky mám útulok, mám ZOS-ku, domovy dôchodcov vediem, ponižujúce dávať tie potraviny, lebo naozaj tie potraviny boli v katastrofálnom stave, ako my sme tam našli také veci, že sa mi to bridí aj rozprávať a nehovorím o tom, že samotne som dala stodvadsať....

  • Prerušenie rozprávania časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, v plnej miere s tým súhlasím, že nech to niekto poriadne vyšetrí. Ja nemám sa čoho obávať. A áno, ešte raz opakujem, 412-tisíc ľudí to dostalo, 88-tisíc ľudí podľa tých pravidiel, ktoré nastavila Ficova vláda, sa nedalo zvládnuť.

    Kolegyne, kolegovia, treba si uvedomiť, že charitatívna organizácia, to nie je štátny podnik. Do toho minister nemôže zasahovať, nemôže im určovať, nemôžem im ľudí vymieňať a nič ostatné. Pani kolegyňa, no musím vám povedať, že v plnej miere beriem to, čo ste povedali, a pri tejto príležitosti chcem povedať každému starostovi a starostke, primátorovi a primátorke, ktorí sa zapojili do tohto procesu a pomohli charitatívnym organizáciám, obrovské ďakujem. Fakt, urobili obrovský kus práce. Keby som to mal riešiť inakšie, tak určite to urobím cez Pôdohospodársku platobnú agentúru a priamo s obcami. Tak, aby to obce dostali aj zaplatené, pretože charitatívne organizácie, keď sľúbili, že odoberú v tomto mesiaci tisíc ton, tak zrazu sme dostali len objednávku na sto ton, lebo ho nemajú kde dať. Samozrejme, toto zapríčinilo každým týždňom viac a viac problémov. A naozaj k tomu, čo ste povedali a k tomu zlyhaniu súčasného vedenia, no jednoznačne, to sa nedá inak povedať, len súčasné vedenie zlyhalo pri programe 2012, 2013 a pri roku 2011 ste meškali s vydaním rozhodnutia, a to vám zohľadnila Európska komisia aj pri pridelení roku 2012, pretože nie je problém, že nerozdáte na 100 %, ale problém je, keď peniaze, ktoré smernica predpisuje, nevrátite naspäť tam, kde máte. A vy ste o tom vedeli, lebo ste to zapísali, pán minister, do materiálu, ktorý bol vo vláde 16. mája 2010 prerokovaný.

    Ďakujem.

  • Ctené dámy, vážení páni, je už po 19.00 hodine, chcem rešpektovať všetky naše dohody, zároveň povedať, že v tomto bode budeme pokračovať, predpokladám, v stredu od rána, pretože zajtra ráno je rokovanie o stave v justícii, teda o správe o stave justície.

    A tým končím dnešný rokovací deň, prajem vám pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.09 hodine.