• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (tlač 223).

    Prosím pána ministra školstva Dušana Čaploviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Ľubomíra Petráka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Vidím, že obidvaja už zaujali svoje miesta.

    Teraz odovzdávam slovo poslankyni Monike Gibalovej, ktorá sa do rozpravy prihlásila písomne. A pripraví sa pani poslankyňa Horváthová Eva.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z., tlač 223.

  • Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni poslanci, na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som predkladala návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon 131/2002 o vysokých školách, ktorého ambíciou bolo jednoduchou a transparentnou úpravou dať možnosť - možnosť, nie založiť povinnosť - poskytnúť sociálne štipendium študentom študujúcim na vysokých školách v zahraničí.

  • Ruch v sále.

  • Pekne poprosím, potichučky.

    Navrhovaná zákonná úprava dávala možnosť poskytnúť sociálne štipendium tým študentom v tom prípade, len ak oň požiadajú, ktorí by naň mali nárok, ak študujú na vysokej škole v zahraničí. Návrh vtedy, môj, novely zákona nenašiel podporu teda u vládnej strany a jedným z dôvodov, prečo nebol podporený, bolo aj podľa vyjadrení Ministerstva školstva Slovenskej republiky, že systém sociálnych štipendií je značne zneužívaný.

    Keď som dávala túto novelu zákona, bolo to skoro v súbehu s tým, ako ministerstvo školstva pripravilo novú vyhlášku o sociálnych štipendiách, ktorá podstatne sprísnila, stransparentnila sociálne štipendiá a ich vyplácanie. Táto vyhláška nadobudla platnosť 1. septembra 2012, čo ja osobne, ja osobne oceňujem. Teda obavy zo zneužívania sociálnych štipendií sprísnením kontroly preukazovania napríklad nároku na toto štipendium boli eliminované.

    Preto som sa vrátila k tejto myšlienke a k tomu návrhu formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je umožniť študentom študujúcim na vysokých školách alebo univerzitách v zahraničí požiadať o sociálne štipendium. A zdôrazňujem opäť, že mi ide o fakultatívnosť v tomto mojom návrhu, nie o povinnosť, pretože vychádzam z toho, že áno a súhlasím s mojimi oponentmi a stotožňujem sa s tým názorom, že tí študenti, ktorí študujú na vysokých školách v zahraničí, prevažne pochádzajú zo solventnejšieho sociálneho prostredia, ale predsa sa občas vyskytnú aj takí, ktorí sú zo sociálneho prostredia, ktoré to štipendium po výpočte by vydalo nárok na poberanie.

    V podstate o takúto, o takýto návrh a takýto vstup do vysokoškolského zákona som sa rozhodla po tom, čo som dostala podnet od matky takto študujúcej študentky v zahraničí, konkrétne na Masarykovej univerzite v Brne, a ja som tento prípad použila aj pri návrhu novely vysokoškolského zákona, a pretože je veľmi jednoduchý, ho zopakujem a citujem z tohto mailu od tejto matky: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima a kritérií v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." Koniec citátu.

    Ak som si pozrela štatistiky, z ktorých vyplýva, že nároky na rozpočet po schválení môjho pozmeňujúceho návrhu sú minimálne a pridaná hodnota pre schválenie takého návrhu je jeho fakultatívnosť, tak si dovolím trochu štatistky. Z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2011, teda akademický rok 2011/12, sa dozvedáme, že celkový počet študentov na vysokých školách a univerzitách klesá a v akademickom roku 2011/2012 bol 212 030 študentov, z toho 68 456 študentov študovalo v externej forme, čo je 32,3 %, a 143 574 v dennej forme štúdia. Študenti na externej forme štúdia, samozrejme, nárok na sociálne štipendium nemajú. A verejné vysoké školy vyplatili v roku 2011 sociálne štipendiá v objeme 24 789 319 eur a k 31. decembru 2011 poberalo sociálne štipendiá 16 828 študentov, teda necelých 12 % študentov denného štúdia, a to v priemernej výške približne 165 eur.

    Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo 22 233 občanov Slovenskej republiky a podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo, vrátane Českej republiky, 25-tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak teda uplatníme rozloženie študentov tak ako na Slovensku, tak približne 16 950 študentov, občanov Slovenskej republiky, študuje v zahraničí dennou formou a približne 2 034 študentov má nárok na sociálne štipendium.

    Ak teda priemerná výška štipendia je 165 alebo 167 eur mesačne a študent poberá štipendium približne deväť mesiacov, tak nárok na rozpočet v tom prípade je približne 3 mil. eur. Z toho množstva, opakujem zase, že nie všetci, predpokladám, že veľmi-veľmi malá skupina aj po sprísnení a vďaka sprísneniu prideľovania sociálnych štipendií by na takéto štipendium malo nárok. Takže predpokladám, že také najzákladnejšie prekážky sa upravili a boli eliminované teda.

    Chcem veriť tomu, že nie je teraz nejaký relevantný dôvod vzhľadom k fakultatívnosti návrhu, aby prípadne nebol schválený. Uľahčíme tak študentom, ktorí sú naozaj na tie sociálne štipendiá odkázaní a sú sociálne slabší, ktorých určite nie je veľa. A takíto študenti sú obyčajne, zo skúseností vieme, usilovnejší, cieľavedomejší a ochotní veľa obetovať z vlastného pohodlia, aby v budúcnosti stáli na vlastných nohách a boli prínosom pre svoje okolie, a teda nie poberateľmi sociálnych dávok. Určite, určite aj takíto študenti a vždy budú študenti, ktorí si budú hľadať jednoduchšiu cestu, niektorí z nich, a budú v pokušení obchádzať aj akékoľvek prísne kritériá, ktoré ministerstvo nastaví, lebo ľudská vynaliezavosť skoro nemá hranice. Ale sociálne štipendium, ktoré v priemernej výške 165 eur mesačne by mohlo byť takou malou časťou tých skutočných nákladov, ktoré na svoju budúcnosť vynakladajú tí, ktorí nemajú to šťastie, že pochádzajú zo solventnejších rodín a rodičia majú možnosť im zaplatiť nie malé náklady na štúdium na vysokej škole, či už tu, alebo aj v zahraničí.

    Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Martina Fronca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (parlamentná tlač 223).

    1. V čl. I sa za bod 188 vkladá nový bod 189, ktorý znie: 189. V § 96 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Ministerstvo môže priznať sociálne štipendium za rovnakých podmienok ako v odseku 1 občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a študujú na vysokých školách v zahraničí."

    Doterajšie odseky 2 až 11 sa označujú ako odseky 3 až 12.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    2. V čl. I novelizačný bod 190 (189. bod návrhu) znie: 190. V § 96 sa vypúšťajú odseky 9 až 12.

    3. V čl. I sa za bod 198 vkladá nový bod 199, ktorý znie: 199. V § 102 ods. 2 sa za písmeno t) vkladá nové písmeno u), ktoré znie:

    "u) osobitným predpisom upravuje podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike a študujú na vysokých školách v zahraničí."

    Doterajšie písmená u) až y) sa označujú ako písmená v) až aa).

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie tohto môjho návrhu som predniesla. Ďakujem vám za porozumenie, podporu. Odovzdávam pánu spravodajcovi návrh pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne faktické poznámky nie sú. Ďalej písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Horváthová Eva, ktorá tu nie je prítomná, stráca teda poradie. Pán poslanec Bastrnák tiež nie je...

  • Reakcia z pléna.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil tri pozmeňovacie návrhy. Prvý je legislatívnotechnického charakteru, takže dúfam, že s tým nebudete mať žiadny problém mi to podporiť. Druhý a tretí zase dopĺňajú pozmeňovací návrh pána poslanca Érseka.

    Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh k tlači 223. V súvislosti s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    V čl. I za bod č. 4 sa vkladá nový bod 5. V § 2 ods. 14 posledná veta znie: "Názov univerzitnej vysokej školy obsahuje slová "univerzita", ak osobitný predpis neustanovuje inak. 3aa)"

    Následne sa nasledujúce body v čl. I návrhu zákona prečíslujú.

    Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, zosúladenie formulácie s ustanovením § 2 ods. 14 a 15 zákona.

    Druhý pozmeňujúci návrh príslušného zákona, čo prerokúvame k tlači 223. Pozmeňujúci návrh môj znie:

    V čl. I v pôvodnom bode 168 a v § 83 ods. 17 navrhujem vypustiť slová "podľa odseku 1 alebo".

    Odôvodnenie: Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Doterajšia právna úprava umožnila v prípade nedostatkov vziať späť žiadosť o akreditáciu študijného programu a po odstránení nedostatkov predložiť novú žiadosť. Ak v dôsledku navrhovanej zmeny uvedený postup nebude možný, uskutoční sa konanie, výsledkom ktorého bude zamietnutie žiadosti, pričom novú žiadosť bude možné podať najskôr po uplynutí jedného roka, čo môže spôsobiť závažné problémy najmä v prípade reakreditácií študijných programov nielen pre vysokú školu, ale aj pre študentov študujúci v rámci daného študijného programu. Vzhľadom nato, že uvedený zákaz sa nevzťahuje na príbuzné študijné odbory, môže vzniknúť tendencia obísť zákaz zákona podávaním žiadostí o akreditácii príbuzných študijných programov, čo by pre vysoké školy znamenalo realizáciu nie najvhodnejšieho (pôvodný študijný program), ale núdzového variantu (príbuzný študijný program), o ktorý vysoká škola v skutočnosti nemala záujem. Zmena vytvára priestor na obchádzanie zákona a sťažuje fungovanie vysokých škôl, pričom žiadnym spôsobom neznižuje zaťaženosť príslušných orgánov (konanie o zamietnutie žiadosti, konanie o žiadosti o akreditáciu príbuzného študijného programu).

    A tretí pozmeňujúci návrh príslušného zákona, ktorý prerokúvame s tlačou 223.

    V čl. I za pôvodný bod 169 sa vkladá nový bod 170, ktorý znie: V § 84 ods. 2 tretej vete sa za slová "aspoň jeden rok" vkladajú slová "pred začiatkom obdobia, za ktoré obdobie bude činnosť vysokej školy v rámci v komplexnej akreditácii hodnotená".

    Následne sa nasledujúce body v čl. I návrhu zákona prečíslujú.

    Odôvodnenie: Komplexná akreditácia činností vysokej školy v zmysle zákona o vysokých školách je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia komplexne posúdi a zhodnotí vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť vysokej školy, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky, v ktorých sa táto činnosť uskutočňuje. V zmysle platnej právnej úpravy sú kritériá komplexnej akreditácie stanovené rok pred uskutočnením akreditácie, teda v podstate po uplynutí obdobia, ktoré má byť hodnotené, kedy na základe predkladaných správ o činnosti je známa v podstate celá činnosť vysokej školy, ktorá má byť v rámci komplexnej akreditácie hodnotená.

    Znamená, že výsledky komplexnej akreditácie, vrátane prípadnej možnosti dodatočného odstránenia nedostatkov v dodatočnej lehote jedného roka, sú v podstate vopred známe a výsledky akreditácie sú stanovením kritérií v podstate vopred rozhodnuté. Uvedená okolnosť vzbudzuje dôvodné pochybnosti o opodstatnenosti a deklarovaných cieľoch komplexnej akreditácie a súčasne znamená závažný zásah do autonómie vysokých škôl.

    Predložený návrh sleduje stanovenie kritérií pred začiatkom hodnoteného obdobia, čo umožňuje vysokým školám vopred poznať ciele, ktoré majú dosiahnuť, a cieľavedome pracovať na splnení kritérií stanovených v rámci komplexnej akreditácie.

    Takže to by boli tie tri návrhy, ako som spomínal. Prvý je legislatívnotechnického charakteru, takže dúfam, že s tým nebude mať ani pán minister, ani vy, kolegyne, kolegovia, žiadny problém. Druhý návrh, samozrejme, zmení akreditáciu, ale len máličko. To znamená, že skôr vylepšuje to, ako som povedal v odôvodnení. Tretí, samozrejme, ako tretí návrh je už väčší zásah do akreditácie. To posúdi pán minister, či to môže byť. Ale v každom prípade mám za to, že to bude, keby ste to prijali, tak vylepší ten zákon, lebo bude oveľa, budú oveľa jasnejšie kritériá, ako som to hovoril v odôvodnení, a ja si myslím, že bude to spravodlivejší postup.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Susko.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v navrhovanej právnej úprave, vychádzajúc zo spoločnej správy výborov, sa navrhuje upraviť počet kreditov v jednotlivých stupňoch vysokoškolského štúdia, konkrétne celkovo 300 kreditov za spojené bakalárske a magisterské štúdium, resp. 180 za bakalárske, 120 kreditov za magisterské štúdium, pričom sa vychádza z predpokladu, že štandardne by mal získať za jeden rok štúdia študent 60 kreditov.

    Navrhovaný počet kreditov vychádza tiež z predpokladu, že vysokoškolské štúdium trvá tri plus dva roky, teda tri roky bakalárske, dva roky magisterské, resp. v externej forme štúdia môže aj viac podľa navrhovanej právnej úpravy. Avšak tak, aby bol, mal byť zachovaný teda počet kreditov. Vzhľadom k tomu však, že existujú aj študijné programy, ktoré majú inak rozložené štúdium, napríklad na štyri plus jedna, resp. inak, je potrebné upraviť túto navrhovanú právnu úpravu, a preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 7, 8 a 9 zo spoločnej správy výborov a predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý by mal tento problém vyriešiť.

    Teda dovolím si teraz prečítať pozmeňovací návrh poslanca Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (tlač 223), nasledovne:

    V čl. I v 99. bode v § 52 odsek 3 znie:

    "(3) Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane odbornej praxe je

    a) v dennej forme štúdia najmenej tri a najviac štyri akademické roky,

    b) v externej forme štúdia najmenej tri a najviac päť akademických rokov.

    Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre bakalársky študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia, je najmenej 180 kreditov."

    Akceptujúc zámer predkladateľa, odôvodnenie, pardon. Akceptujúc zámer predkladateľa na skvalitnenie externej formy štúdia a vychádzajúc z princípu, že bakalárskym, ako aj magisterským štúdiom sa získava rovnocenné vysokoškolské vzdelanie, sa presnejšie upravujú požiadavky na trvanie jednotlivých študijných programov. Definuje sa zodpovedajúca kreditová záťaž tak, aby študent bol povinný vynaložiť rovnakú pracovnú aktivitu podľa študovanej matérie bez ohľadu na to, na aký čas si rozloží aktivity v študijnom programe. V prípade externej formy štúdia sa môžu študenti venovať štúdiu v menšom časovom rozsahu počas roka (rozloženie štúdia), preto však nemôžu pre postup k štátnej skúške získavať odlišný počet kreditov ako študenti, ktorí venujú sa štúdiu vo väčšom časovom rozsahu. Všetci študenti totižto študujú rovnaký študijný program s rovnakou odbornou matériou, a preto nemôže byť ich študijná záťaž hodnotená odlišným počtom kreditov. Vynaložená práca na naštudovanie matérie pre postup k štátnej záverečnej skúške musí byť rovnaká pre interných, ako aj pre externých študentov, a to bez ohľadu na vybranú dĺžku štúdia.

    V čl. I v 100. bode v § 53 ods. 3 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre tento študijný program, je najmenej 300 kreditov."

    Definuje sa zodpovedajúca kreditová záťaž tak, aby študent bol povinný vynaložiť rovnakú pracovnú aktivitu podľa študovanej matérie bez ohľadu na to, na aký čas si rozložil aktivity v spojenom študijnom programe. Návrhom sa reaguje na prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré upravili zodpovedajúcu kreditovú záťaž v bakalárskom štúdiu a v druhom stupni štúdia, čo sa opomenulo pri spojenom štúdiu podľa § 53 ods. 3 návrhu zákona.

    Po tretie. V čl. I 101. bod znie: V § 53 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

    "(4) Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane odbornej praxe je

    a) v dennej forme štúdia najmenej jeden a najviac tri akademické roky,

    b) v externej forme štúdia najmenej dva a najviac štyri akademické roky.

    Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre študijný program druhého stupňa so štandardnou dĺžkou štúdia, je najmenej 60 kreditov."

    Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.

    Odôvodnenie: Rovnako ako v prípade bakalárskych študijných programov zohľadňuje sa požiadavka na možnosť rozloženia štúdia, najmä v externej formy, a to podľa zámeru študenta a možnosti jeho účasti na študijnom procese. Aj v prípade internej a externej formy magisterského štúdia sa môžu študenti venovať štúdiu v menšom časovom rozsahu počas roka v rámci rozloženia štúdia, preto však nemôžu pre postup k štátnej skúške získať odlišný počet kreditov ako študenti, ktorí venujú sa štúdiu vo väčšom časovom rozsahu. Všetci študenti totižto študujú rovnaký študijný program s rovnakou odbornou matériou, a preto nemôže byť ich štandardná záťaž hodnotená odlišným počtom kreditov. Vynaložená práca na naštudovanie matérie pre postup k štátnej záverečnej skúške musí byť rovnaká pre interných, ako aj externých študentov, a bez ohľadu na to, akú si vybrali dĺžku štúdia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Martvoň.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení pán minister, dovoľte, aby som predložil môj pozmeňujúci návrh k spoločnej správe, k tlači 223. Dovoľujem si dať návrh, aby bol bod 1 zo spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie s návrhom schváliť.

    Odôvodňujem to tým, že po porade s viacerými členmi Rady vysokých škôl ide o úplne novú kompetenciu univerzitných senátov a po porade s odborníkmi z Rady vysokých škôl, ako aj z akademickej obce je objednávka, ale zároveň aj prosba veľká, aby aspoň minimálny právny rámec na novú kompetenciu akademických senátov univerzít verejných vysokých škôl bol zakotvený. Z tohto dôvodu tento bod 1 spoločnej správy žiadam vyňať na osobitné hlasovanie s návrhom schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz mala by mať slovo pani poslankyňa Horváthová, ktorú nevidím v rokovacej sále, druhýkrát stráca poradie. To boli všetci, vystúpili všetci písomne prihlásení páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátke vystúpenie v rozprave. Ako prihlásený písomne som predložil spolu s kolegami Abrhanom a Hrušovským dva pozmeňovacie návrhy. V pozmeňovacom návrhu č. 1 je technický preklep, tak ho chcem opraviť. Ten pozmeňujúci návrh sa netýka bodu 139, ale bodu 146. V bode 140 v § 73a v odseku 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: "Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska, rodného priezviska študenta a názov vysokej školy a názov fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje."

    Ďakujem pekne.

  • Áno. Ďakujem. Na vystúpenie pána ministra nie sú žiadne, či pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (tlač 223).

    V čl. I v 213. bode v § 108a ods. 3 a v § 108b ods. 3 sa za slovo "autorov" vkladá čiarka a slová "najmä meno, priezvisko a rok narodenia".

    Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že do oboch registrov sa zaznamenávajú tieto osobné údaje, nie je v zmysle zákona o ochrane osobných údajov prípustné ich okruh upraviť vo vykonávacom predpise, ale je potrebné ho ustanoviť priamo v zákone. Čiže ako vidíte, ide vyslovene o nutnú legislatívnu úpravu, preto poprosím o podporu daného návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem sa snažiť byť stručný a vydefinovať jednotlivé stanoviská vlády Slovenskej republiky aj ministerstva k pozmeňujúcim návrhom.

    Predovšetkým budem hovoriť k návrhu pána exministra Martina Fronca, pána poslanca Fronca, ktorý navrhuje zverejniť meno, priezvisko a rodné priezvisko študentov v rámci registra študentov. Musím povedať, že vecne s týmto návrhom problém nie je, ale návrh je nejasný, preto ho neodporúčam podporiť. Nejasnosť nastáva v tom, a teraz to presne odcitujem, "že sa navrhuje upraviť § 73a, ktorý upravuje centrálny register študentov", ale bod 139 upravuje § 173 register študentov vedený vysokou školou, rovnako text a odôvodnenie sa týka registra študentov a nie § 73 centrálneho registra študentov.

    Áno, to hovorím to, čo ste predložili v tom prvom diskusnom vystúpení v rámci rozpravy. Samozrejme, urobili ste isté nápravy, zmeny, samozrejme, to nechávam na posúdenie aj spravodajcu, aby sme to posúdili, či sa týmto pádom konkrétne tieto veci čistia, a potom, samozrejme, aj prijmeme stanovisko, ako by sme naozaj ten register v tom dobrom slova zmysle sprehľadnili, zefektívnili a o čo vám predovšetkým ide, pán poslanec Fronc.

    Návrh pána Petráka, ktorý sa dotýka len technickej úpravy, aby výberové konania na miesta vysokoškolských učiteľov priamo na centrálnom portáli zverejňovali vysoké školy a nebolo administratívne zaťažované ministerstvo, ten návrh v podstate odporúčam, aby sme prijali.

    Návrh pána poslanca Suska, ktorý hovorí o čiastočnej úprave pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Mamojku v štandardnej dĺžke štúdia v externej forme, ja ho považujem za optimálny v súčasnom stave aj s tým, že sa pripravujeme na nový vysokoškolský zákon. Teda považujem ho skutočne, tento návrh, za optimálny. Ale, samozrejme, na základe toho posúdenia celý tento návrh pána poslanca Suska odporúčam podporiť.

    Máme tuná návrhy, ktoré sa týkali pána Érseka, pána Érseka, pána poslanca, ktorý navrhuje, aby ministerstvo registrovalo vnútorný systém zabezpečovania kvality. No, je to cieľ správny, ale to, čo tam je jasne zadefinované, sa ťažko by zrealizovalo, a preto neodporúčam podporiť body 1 až 3, keďže registrácia znamená len posúdenie súladu so zákonom a nie posúdenie účinnosti kvality vnútorného systému. Išlo by o administratívnu komplikáciu, ktorá je zbytočná a v rozpore s tým, že zabezpečovanie kvality je primárne úlohou vysokej školy. A toto všetko bolo odkonzultované na úrovni Rektorskej konferencie za prítomnosti všetkých rektorov a, samozrejme, za prítomnosti aj na rokovaniach s Radou vysokých škôl, a preto by som tento návrh, ktorý predložil pán Érsek v tých jednotlivých bodoch, neodporúčal schváliť.

    Ďalej je tu návrh pána poslanca a súčasne aj spravodajcu, to je bod 141. Podľa dohody sa upravujú úväzky vysokoškolských učiteľov na jeden hlavný a dva vedľajšie. Odporúčam podporiť namiesto návrhu spoločnej správy a, samozrejme, aj to stanovisko, ktoré tu predložil pán poslanec Martvoň. Tie zmeny, tak, samozrejme, na základe toho bude aj tento návrh prijatý. Lebo v spoločnej správe je to treba vyňať na osobitné hlasovanie, a týmto pádom sa tento návrh zrealizuje. Považujem ho za, v súčasnej dobe, optimálny.

    Čo sa týka návrhu pána Érseka, ktorý sa týka, technicky sa upravuje správna rada, úpravu nepovažujeme za potrebnú, ale jej prijatie je, samozrejme, môže byť bezproblémové, ale malo by sa v podstate odkonzultovať. Ja to musím jednoznačne tieto veci odkonzultovať s tými, pre ktorých sa tie zákony pripravujú. A to znamená: Rektorská konferencia, Študentská rada vysokých škôl, teda pre študentov, a Rada vysokých škôl. A pokiaľ toto nemám odkonzultované a takýto návrh príde, tak, samozrejme, ja nemôžem do tohto procesu vstupovať, pretože ten zákon pripravujeme pre študentov, pripravujeme ho pre pedagógov, pripravujeme pre vysoké školy a z toho dôvodu nemôžem v súčasnosti s týmto návrhom súhlasiť. Samozrejme, som otvorený na diskusiu pri prijatí nového vysokoškolského zákona, aby sme tieto veci očistili, spresnili, sprehľadnili, ale tieto návrhy od vás musia prichádzať skôr, aby sme ich vedeli konzultovať aj so zástupcami akademickej obce, ktorá sa k tejto oblasti môže kompetentne vyjadriť.

    K návrhom pána Osuského, ktoré boli predložené, neodporúčam ich schváliť.

    Takisto neodporúčam schváliť návrh pána poslanca Fronca, ktorý chce zrušiť zavedenie školného pre programy v cudzom jazyku na verejných vysokých školách. Naozaj, dôvod je jasný aj vo vzťahu k Európskej únii, aj pre štáty, ktoré sú mimo Európskej únie, ale sú v širšom európskom hospodárskom spoločenstve. Tento princíp tu môžeme dodržiavať a tento návrh vlastne vytvára aj podmienky pre to, aby sme neboli zo strany iných štátov Európskej únie kritizovaní.

    Ešte tu bol návrh pána poslanca Bastrnáka. Nuž, toto je jeden vážny problém a o tom vám musím pohovoriť, pretože ja som rokoval s rektorom aj komárňanskej Univerzity Jánosa Selyeho a mali sme veľmi zaujímavý rozhovor. A viete, aj predtým som mal, to bolo počas Rektorskej konferencie, ktorá zasadala minulý týždeň v piatok v Nitre. Vstup do akreditačného procesu je veľmi citlivý. Najcitlivejší je pre tých, ktorí majú byť akreditovaní. A vo vzťahu k Univerzite Jánosa Selyeho som prijal opatrenie, ktoré je teraz otvorené, ale spočíva a čakám na ďalšiu akreditáciu. To som jasne povedal a to som jasne aj zadefinoval.

    A poviem, aj prečo čakám. Pretože bývalý minister pán Szigeti, a to poviem otvorene, v roku 2006, keď nastúpil do funkcie za pána ministra Fronca, keď KDH vystúpilo z koalície, pán Szigeti súhlasil s tým, aby bola akreditácia na Univerzite Jánosa Selyeho uskutočnená, hoci nemala 6 rokov existencie, a že mala len 3 roky existencie. Tú výnimku mohol dať priamo vtedy minister. Oni potom išli do toho procesu akreditačného a tak dopadli, ako dopadli, pretože mali malý počet rokovaní a, samozrejme, bola to začínajúca univerzita. Tak niekto urobil chybu a tú treba napraviť, a preto som povedal aj z hľadiska toho, aj tých výsledkov akreditácie, že budem konať tak, aby som prekonal ten proces vo vzťahu k novej akreditácii, a že táto univerzita Jánosa Selyeho sa pripraví na novú akreditáciu, na kritériá, ktoré sú vopred schválené rok dopredu a jasne zadefinované. A, prirodzene, hodnotenie a, b, c, d, ktoré tam je, bude pre nich známe. Tak sa dohodla celá Rektorská konferencia, i keď to bolo ťažké rokovanie, pretože veľmi ťažko sa niektorí rektori verejných vysokých škôl chcú podrobiť akreditácii komplexnej v jeden rok a jednotnými kritériami, a napriek tomu sme to presadili aj cez Akreditačnú komisiu. Preto tieto zmeny, ktoré tu navrhujete, sú teraz bezpredmetné, pretože neboli odkonzultované ani na Akreditačnej komisii a neboli odkonzultované ani na Rektorskej konferencii. Ten princíp, ktorý sme nastavili, je nastavený dopredu, ale o tých návrhoch, o ktorých ste hovorili, pán poslanec Bastrnák, je možné hovoriť vo vzťahu k ďalšej akreditácii. Ja nemôžem to nastavovať do akreditačného procesu v priebehu 6 rokov. To znamená 2008 - 2013, to je 6 rokov.

    A, viete, jak sa niekto domáha nejakej zmeny v akreditácii, tak sa pýtam tých čísiel, čo chcú urobiť za jeden rok, aby boli úspešnejší, keď nerobili 5 rokov tie vysoké školy a nekvalitne pracovali. A o tomto to bude, pretože to budú jasné kritériá stanovené, tvrdé, nekompromisné. A tu sa už bude na základe toho, a to si dovolím povedať, že ako minister musím ustáť, lebo tie tlaky sú vždy veľké, lobistické, aby sa v podstate na základe týchto výsledkov akreditácií nielen vysoké školy, ale aj fakulty, aj študijné odbory financovali podľa kvality. Čiže máme niekde na niektorých vysokých školách kvalitné študijné odbory a budú dostatočne financované. Samozrejme, niektoré sú slabšie, budú menej financované. A budú, takýmto spôsobom sa to bude aj na fakulty, aj, samozrejme, na celé univerzity v budúcnosti deliť, tie finančné prostriedky.

    Takže z toho dôvodu, a to som si dovolil dlhšie vysvetliť aj pánovi poslancovi Bastrnákovi, prečo nesúhlasím s týmto pozmeňovacím návrhom, lebo vstupujeme do rozbehnutého akreditačného procesu, ktorý je už v štádiu pred schválením, a vo februári budúceho roku bude odsúhlasený aj v Rektorskej konferencii, a tým pádom, tým pádom až o rok vo februári alebo v marci 2014 sa začne akreditácia. Čiže je tu jeden rok, čo tu nikdy nebolo, na prípravu. Na prípravu, aby skutočne tie školy boli kvalitne pripravené, nielen po tej stránke obsahovej si tie veci doriešili, ale aj po tej stránke administratívno-organizačnej.

    Mám tu návrh ešte pani poslankyne Gibalovej. Pani poslankyňa, dobrý návrh. Dobrý návrh, ale mi povedzte, ako my dokážeme overiť údaje o našich študentoch v zahraničí? Toto je ten najväčší problém. Toto je jediný problém. Inak ja s tým nemám žiaden problém, aby sociálne štipendiá dostávali aj študenti, ktorí študujú v zahraničí na zahraničných školách. Ale akým spôsobom to overíme? My to môžme overiť vo vnútornom systéme Slovenskej republiky cez naše verejné vysoké školy, ktoré sú, ktoré majú svoje registre, ktoré majú svojich ľudí, majú svojich ľudí, ktorí, tie sociálne štipendiá sú im udeľované a na základe toho vieme urobiť aj to, čo ste vy na jednej strane pochválili, že dobre, že sa urobilo v podstate vyčistenie tohto systému, lebo sa na tom naozaj niektorí ľudia, to niektorí ľudia zneužívali, aby tie sociálne štipendiá išli práve tým, ktorí tie sociálne štipendiá naozaj potrebujú. Toto je jediný problém, že nevieme to overiť a neviem to, aj keď je to fakultatívne, ako ste povedali, nie je to obligatórne, tak nevieme to skutočne momentálne zabezpečiť, poviem celkom otvorene. Lebo nevieme, tie vzťahy vo vzťahu k zahraničným vysokým školám nie sú vydefinované. Ja by som musel mať uzavretú aj dohodu s Ministerstvom školstva Českej republiky, aby sme tieto veci vedeli vzájomne overovať, aby sme si vzájomne systémy cez vysoké školy prepojili, aby sme si tieto veci nejakým spôsobom vzájomne overovali.

    Ale je to dobrý návrh vo vzťahu k budúcnosti, lebo musíme ísť touto cestou. A, samozrejme, priznávam, že tých študentov čoraz viacej je na sociálnych štipendiách, že si ich oprávnene zaslúžia. Čo svedčí aj o tom, že tohto roku sme museli ešte navýšiť čiastky do sociálnych štipendií a povýšili sme ich na jednotlivé vysoké školy, aby ich mohli vyplácať študentom. A znovu sme získali. Osobitnú pozornosť som venoval v rozpočte na budúci rok najmä na sociálne štipendiá, aby tieto sociálne štipendiá do rozpočtu boli navýšené oproti roku 2012. Pretože tá sociálna priepasť a tie dopady, áno, sú veľmi citlivé a my musíme dať rovnosť šancí každému, aby mohol študovať a vytvoriť mu pre to podmienky.

    Preto v súčasnom stave, pani poslankyňa, tento návrh váš, aj keď akokoľvek rozumný a cielený správne, ale nevykonateľný z hľadiska toho, čo existuje v rámci dohôd medzi Českou republikou, keď hovorím o Českej republike, a Slovenskou republikou.

    Potom tu mám ešte posledný návrh pani poslankyne Nachtmannovej, s tým súhlasím, lebo ten v podstate, ako podobne to upravil pán Fronc, vytvára v rámci registrov jasnú cestu, jasný prehľad a, samozrejme, vylepšuje tento celý procesuálny stav v rámci poznania študentov, poznania pedagógov, poznania vedeckých pracovníkov, akí tam sú, a aby sme mali jasné čísla a aby sme vedeli s nimi kvalitne v budúcnosti narábať.

    Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja len pár štatistických údajov. V rozprave k zákonu o vysokých školách vystúpilo celkom 11 pánov poslancov a poslankýň. Bolo podaných 15 pozmeňujúcich návrhov. Na osobitné hlasovanie boli vyňaté okrem toho, čo je uvedené v spoločnej správe, body 1, 7, 8 a 9. Z hľadiska procedurálneho považujem tento postup za správny a myslím si, že žiaden iný pozmeňujúci návrh nekoliduje s bodmi spoločnej správy. To znamená, môžme pristúpiť k hlasovaniu bez nejakých vážnejších problémov. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má tlač 333.

    Pána ministra hospodárstva tu nevidím, takisto aj tu nemáme ani spravodajcu. Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, aby pán minister predložil návrh na skrátené legislatívne konanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Je tu pán minister vnútra. Mal by nasledovať potom ďalší bod. Bude všeobecný súhlas, aby pán minister vnútra predložil vládny návrh zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov? Áno? Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Nie. Už je tu, dobre. Takže dobre. Pán minister, vydýchajte sa.

    Takže môžme pokračovať

    návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády má tlač 333.

    Prosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Tomáša Malatinského, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom na predloženie vládneho návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie je zabrániť vzniku značných hospodárskych škôd štátu.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zlúčenie rozsahu podpory pre zariadenia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vysoko účinnou kombinovanou výrobou alebo výrobcov biometánu a optimalizácie nákladov na podporu výroby elektriny, poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Upraviť aj práva a povinnosti výrobcov vrátane ich povinností voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Cieľom je vytvoriť podmienky, aby mal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov.

    Za týmto účelom je potrebné, aby predložený návrh zákona, v ktorom budú zakomponované spresnenia a doplnenia voči doterajšej zákonnej úprave podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2013, čím by sa takto neoprávneným poskytnutím podpory pre výrobcov elektriky z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcom vyrábajúcim elektrinu a teplo vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabránilo vzniku značných hospodárskych škôd pre štát.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, na základe uvedeného si dovoľujem požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Poprosím teraz spravodajcu Alojza Přidala z výboru pre hospodárske záležitosti, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. decembra 2012 č. 314 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 20. schôdzi výboru a uznesením č. 102 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov: pána spravodajcu Přidala a pána poslanca Lipšica.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne a kolegovia, 6. 11. 2012 tu bol v tomto parlamente návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, o doplnení zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vtedy, chcem pripomenúť, išlo o to, že bolo treba transponovať smernicu Rady 2009/119/ES do 31. decembra 2012 a jednoducho boli tu vyčíslené nejaké materiálne škody, aby toto rokovanie mohlo začať. A tá minimálna paušálna pokuta, ktorá bola vtedy avizovaná, že by mohla vzniknúť, bola 896-tisíc eur, výška denného penále bola stanovená na 1 088 eur do 65 280 eur v závislosti od porušenia povinnosti.

    Národná rada vtedy skrátené legislatívne konanie schválila. Vtedy tu pán poslanec František Šebej čítal, čítal jeden materiál, ktorý sa nazýva Analýza argumentácií, dostupnej pre napadnutie postupu Národnej rady Slovenskej republiky pre aplikáciu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Tento materiál vypracoval môj kolega poslanec Radoslav Procházka, má tri časti.

    Prvá časť je princíp legality, druhá princíp právnej istoty a tretia sú to ústavné oprávnenia poslancov.

    Pán minister, ja by som vám rád tento materiál odovzdal, nech sa páči, keby ste ho prečítali, poprípade rozmnožili a dali ho aj pánovi premiérovi, aj kolegom ministrom. Jednoducho, aby sme tu už konečne s praxou týchto skrátených legislatívnych konaní prestali. Ja nie som právnik, tam je to právne teda napísané veľmi dobre, korektne a myslím, že každý to pochopí. Ale aj tak, keď nie som právnik, ja by som jednoducho chcel prečítať rokovací poriadok, čo hovorí v § 89, na ktorý sa odvolávate, o skrátenom legislatívnom konaní. Tu v odseku 1 je, že "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Potom je tu odsek 2, ktorý hovorí o tom, že to môže Národná rada spraviť vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie takého zákona. A trojka hovorí o legislatívnom skrátení konaní na obmedzenia podľa, a sú tu vyčítané alebo uvedené viaceré paragrafy a odseky.

    Nebudem čítať, tak ako pán František Šebej, celý ten materiál pána Procházku, ale každému, aj kto nie je právnik, je jasné, že na to, aby sa tu rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, musia byť splnené dve formálne hľadiská alebo formálne podmienky, a to je návrh vlády na takýto postup.

    Uznávam, to je. A musí byť schválenie tohto postupu uznesením Národnej rady. Máte 83 poslancov, verím, že, že - verím (zasmiatie sa rečníka) - viem, že jednoducho tých 83 poslancov zabere.

    Ale je tu ešte to materiálne hľadisko, o ktorom som hovoril, a na to, aby sa tu rokovalo, musia byť splnené obe formálne, aspoň jedna z tých uvedených materiálnych podmienok. Teda buď existencia mimoriadnych okolností ohrozujúcich základné ľudské práva a slobody, alebo hrozba značnej hospodárskej škody štátu.

    Ja som si istý, že neprijatím tohto zákona žiadna hrozba škody štátu nehrozí, že tá hrozba je taká, ako mne hrozí, alebo vám, že budete prezident Slovenskej republiky alebo kozmonaut. Jednoducho žiadna hrozba, že neprijatie tohto zákona by spôsobilo škody štátu, naozaj, naozaj nehrozí.

    A, pán minister, to aj preto, že v tlači 334 je, a tu je, pán minister, tá doložka vybraných vplyvov. Doložka vybraných vplyvov zákona, ktorý predkladáte vy, vybraný vplyv na rozpočet verejnej správy žiadny, teda či sa, teda keď sa tento zákon prijme, tu vy sami uvádzate, že vybraný vplyv na rozpočet verejnej správy nebude žiadny. Vplyv na podnikateľské prostredie žiaden, sociálne vplyvy žiadne, vplyv na informatizáciu spoločnosti žiadny.

    Preto jednoducho, naozaj, ja aby som zhrnul z toho materiálu, ktorý som vám odovzdal, ten záver tam, že na základe toho, čo som tu povedal, je zrejmé, že Národná rada pri výkone svojej zákonodarnej pôsobnosti podlieha pôsobnosti princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 ústavy a v tom zmysle je viazaná povinnosťou dodržiavať zákonné pravidlá legislatívneho procesu, pričom právomocou uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona disponuje iba v prípade, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky, z čoho vyplýva, že ak sa Národná rada uznesenie na skrátenom legislatívnom konaní bez toho, že by boli splnené zákonné podmienky, postupuje v rozpore s rokovacím poriadkom, ale aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 spojený s čl. 1 ústavy, a tým jednoducho prostá väčšina tejto Národnej rady, osemdesiattrojka, bezprostredne zasahuje do oprávnení ostatných poslancov, teda aj mojich do oprávnení, ktoré súvisia s kvalifikovaným a zodpovedným výkonom môjho a ich normotvorného mandátu.

    Aby bolo jasné, že čo hovorí teda čl. 1 ústavy, ten hovorí, a ja som presvedčený, že bude narušený, že "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo", a čl. 2I hovorí, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon".

    Ja nie som právnik, ale tu v tomto parlamente sú excelentní právnici, pán Procházka, pani Žitňanská, Gábor Gál, Daniel Lipšic, ale aj Boris Susko, pán Mamojka, jednoducho, naozaj si myslím, že dozrel čas k tomu, aby ste pripravili podanie na Ústavný súd, kde Ústavný súd rozhodne, že či budeme takto lámať podľa môjho názoru právo. Ja chcem veriť, že už žijem v právnom štáte, že pol roka po uchopení sa moci vlády jednej strany už neplatí výrok Roberta Fica z roku 2004, že Slovensko nie je právny štát. A viem, že i keď Ústavný súd má veľa roboty, že bude rýchly a do dvoch-troch rokov v danej veci rozhodne.

    Ja by som ešte mal aj vec nejako k tomu zákonu, ale neviem, či zatiaľ by som teraz skončil, uvidím, že či sa i vyjadrím teraz v rozprave, alebo potom, keď sa ten zákon dostane do, do druhého teda čítania.

    Naozaj už v tlači 270, kedy sa prijímal ten zákon o zásobách ropy, v tom zákone bol čl. II a boli tam body 1 a 3, ktoré vôbec nesúviseli s tým zákonom o núdzových zásobách ropy. Vtedy pán poslanec Vážny prišiel s pozmeňujúcim výrokom, pozmeňujúcim návrhom, my sme sa najprv na výbore o ňom pohádali, ale potom aj on uznal, že jednoducho tie navrhované body 1 a 3 v tej 270-ke boli také, že by mohli byť v rozpore, v rozpore s ústavou, a nakoniec to teda stiahol a ten zákon o obnoviteľných zdrojoch nebol, nebol menený. Ale vtedy prvýkrát on svojím pozmeňujúcim návrhom prinášal niektoré návrhy prvýkrát, ako spomenul zdroj do 300 MW, čo sa týka KVET-u, a bol tam pripravovaný splnomocňovák na vydanie predpisu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý prakticky bol, podľa vtedy názoru aj legislatívcov, v rozpore s ústavou, ale keď bude treba, tak sa ešte vyjadrím.

    Ja naozaj si myslím, že neexistujú žiadne dôvody pre skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja opakovane k tomuto zákonu chcem povedať aj k forme, akým spôsobom sa prijíma to, čo som už povedala prvýkrát, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní tento zákon pripojil k nesúrodému a nesúvisiacemu zákonu o štátnych hmotných rezervách a núdzových rezervách ropy. Tentokrát znova chcem vyjadriť svoj jednoznačný postoj, ktorý som, ako opakujem, prejavila aj na hospodárskom výbore, že nesúhlasím s takýmto procesom prijímania zákonov.

    Naozaj, na výbore nám neboli predložené vyčíslené hospodárske škody. Na podnet pána Přidala, a ja rovnako s ním sa stotožňujem v tej argumentácii, že ak či už parlament, alebo vláda navrhuje takúto formu prípravy zákona, tak naozaj má riadne zargumentovať, aké dôvody vládu k tomuto vedú. To, čo nám bolo včera odargumentované, predpokladám, ako mňa, tak aj iných zástupcov opozície nepresvedčilo. Pretože ak sa dôvodilo výkonom správnych konaní z toho vyplývajúcich uvalených sankcií pre tých, ktorí v energetike cez zariadenia a cez podporu vlastne výroby energie z obnoviteľných zdrojov zneužívajú podporu štátu, ak o tomto procese kontrolné orgány vedeli, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vedel, tak som presvedčená, že vie o tom dlhodobejšie a tieto poznatky a výstupy z týchto kontrol alebo aj správnych konaní mali byť zapracované už do zákona o podpore z obnoviteľných zdrojov v lete, keď sme ho preberali.

    Takže s takýmto nesystémovým a nekoncepčným procesom prípravy zákonov ja sa stotožniť v žiadnom prípade nemôžem.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tri poznámky.

    V prvom rade chcem podporiť pána poslanca Přidala. Áno, v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie, čiže by sme mali, by sme mali tento návrh na skrátené legislatívne konanie odmietnuť.

    Druhá poznámka. Okrem toho, že zákon tak vraví, a to malo stáť nad všetkým, tak dodržiavanie pravidiel legislatívneho procesu má svoj význam kvôli tomu, aby legislatíva bola pripravovaná kvalitne.

    Tretia poznámka. Pripadá mi zvláštne, že s takýmto spôsobom prerokovávania zákona, ktorý nepochybne má dopad na podnikateľské prostredie, prichádza minister hospodárstva, ktorý má v náplni práce vytvárať podmienky na kvalitné podnikateľské prostredie. Ešte aj z tohto prostredia pochádza a vieme veľmi dobre, že jednou zo základných výhrad podnikateľov, Asociácie podnikateľov, pokiaľ ide o kvalitu podnikateľského prostredia, popri vymožiteľnosti práva je rýchlo a nesystémovo sa meniaca legislatíva.

    Preto musím zároveň konštatovať aj svoj údiv, kto nám takéto skrátené legislatívne konanie predkladá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Budem sa opakovať, pretože fakticky pravidelne pri predkladaní podobných návrhov som proti a dávam to najavo. Zároveň by som chcel podporiť všetkých predrečníkov a predrečníčky v ich kritickom postoji k tomuto neoprávnenému využívaniu, až zneužívaniu, inštitútu skráteného legislatívneho konania.

    K samotnému obsahu zákona sa vyjadrím v rozprave, pokiaľ teda tento návrh bude prijatý a k tej rozprave dôjde, čo sa obávam, že sa tak stane podľa doterajších skúseností. Ale každopádne by som chcel aj z tohto miesta apelovať na vás všetkých, aby ste ten návrh nepodporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedajúca. Ja sa rovnako chcem stotožniť s mojím kolegom Přidalom, pretože si myslím, že neboli naplnené podmienky na to, aby sme tento návrh zákona mohli riešiť skráteným legislatívnym konaním.

    Myslím si, že obyvateľom Slovenska vôbec nehrozí žiadne nebezpečenstvo v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi ani žiadne hospodárske škody na to, aby sme museli tento zákon takto, takýmto spôsobom urýchľovať.

    Aj napriek tomu teda, že zatiaľ ešte by sme nemali hovoriť o vecnej stránke, myslím si, že celý ten problém je v tom, aby sme vedeli dať podporu niektorým ďalším formám výroby elektriny aj s čiastočným využitím obnoviteľných zdrojov, a to je kombinovanej výroby, a teda aj do určitej miery aj zvýšenia kompetencií ÚRSO. Čo by na jednej strane možno nebol až taký problém, ale na druhej strane vidím problém v tom, že je tu snaha, aby sme v podstate zlepšovali podmienky pre tých väčších výrobcov a posúvame hranicu pre podporu výroby elektrickej energie s kombinovanou formou, s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW. Čiže toto sú asi tie konkrétne dôvody, prečo sa tento zákon ide urýchľovať a prečo ho posúvame do parlamentu na schvaľovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Přidal, s reakciou? Nie. Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je písomne prihlásený pán poslanec Lipšic.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujeme veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja viem, prečo tento zákon je v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo idú Vianoce a jedna finančná skupina Penta potrebuje vianočný darček. Týmto zákonom, a budem o tom hovoriť teraz, Gorila pokračuje. Toto je zákon šitý pre PPC na 20 mil. eur ročne. Preto je v skrátenom konaní, pretože jedna finančná skupina už dostala vianočný darček na rokovaní vlády včera pri rozhodovaní o SPP. A ako by to bolo, keby darček nedostala aj druhá finančná skupina, pán minister? Penta. Preto vláda na Mikuláša zasadla a rozhodla o tomto návrhu. A budem hovoriť, prečo si to myslím.

    PPC (Paroplynový cyklus), im končí exkluzívna zmluva v roku 2013, ktorú majú s Bratislavskou teplárenskou a so Slovenskými elektrárňami na odber tepla a odber elektriny. Čiže koncom budúceho roku by museli prejsť na trhové podmienky a cena elektriny je veľmi nízka.

    Takže čo robí tento návrh zákona? Je tu pomerne veľa rôznych zmien, ale upozorňujem vás, páni poslanci, pani poslankyne, na zmenu pod bodom č. 7, kde sa navrhuje, aby doplatky dostávali aj elektrárne, vysoko účinná kombinovaná výroba do 300 MW, čiže zvyšuje zo 125 na 300 MW. A hádajte, ktorý jediný subjekt na Slovensku, ktorý jediný subjekt na Slovensku sa do tohto zvýšenia zmestí? PPC, nikto iný, len PPC. Tento návrh zákona, pán minister, to je lex Penta, to je lex Gorila, a preto je v skrátenom legislatívnom konaní.

    To znamená, že ak tento návrh prejde, PPC má výkon 218 MW. Presne. A jediná firma, ktorá sa do toho zmestí, nikto iný, len PPC. Už vieme po tomto návrhu zákona, o čom zrejme hovoril pán Fico s pánom Haščákom v konšpiračnom byte. Teraz to už vieme. Až taká sranda to podľa mojej mienky teda nie je, pán kolega, vôbec to nie je srandovné. Ale som zvedavý, ako budete hlasovať.

    To znamená, že distribučná spoločnosť, ak to prejde, bude doplácať PPC za výrobu. PPC má produkciu 800 až 900 GWh za rok, približne, doplatok bude 20 až 30 eur za MWh, čiže celkový doplatok, ktorý dostane PPC, ak tento návrh schválite, bude v rozmedzí 16 a 27 mil. eur ročne. Preto je to lex Penta, preto je to lex Gorila.

    A bude to mať dopad na ceny elektriny, samozrejme, v rozmedzí asi 50 centov až 1 euro na MW hodinu pre domácnosti aj pre priemysel. Už dnes má Slovensko najdrahšiu cenu elektriny v Európe. Po schválení tohto návrhu tá cena elektriny bude ešte vyššia v prospech finančnej skupiny Penta. Preto dnešná vláda a možno aj vy, vládna koalícia v parlamente, vládna väčšina, pripravujete pre finančné skupiny štedré Vianoce. Pár sto miliónov sem, pár sto miliónov tam, len na bežných ľudí - učiteľov, živnostníkov, dôchodcov - potom peniaze nie sú, a pritom by stačilo tak málo: nekradnúť.

    Penta už zarobila pár sto miliónov eur na PPC. Ale to nestačí. Oni majú tú drzosť ďalej okrádať občanov Slovenska teraz nie cez zmluvu so Slovenskými elektrárňami a s BAT-kou, ale priamo cez zákon, o ktorom tu budeme dnes hlasovať. Veď nech sa bežní občania poskladajú Pente na rozprávkový blahobyt, nech nám zaplatia z cien elektriny.

    Ak prejde návrh tohto zákona s bodom 7, ktorý je úplne jednoznačný, neslúži, opakujem ešte raz, nikomu inému a ničomu inému, len PPC, tak to bude dôkaz toho, a hovorím to s plnou vážnosťou, o čom rokoval váš premiér s pánom Haščákom v konšpiračnom byte.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky, dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ďakujem vám, pán poslanec, lebo konečne počujem nejaké logické zdôvodnenie toho, prečo tak mimoriadne a v skrátenom legislatívnom konaní zasadáme. Lebo včerajšie argumenty, ktorými operoval sám pán Holjenčík z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, mi nedávali zmysel. Ďakujem za toto vystúpenie.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Neviem, aký som pozorovateľ, ale snažil som sa pozorovať dobre. Možno je pán poslanec Lipšic nielen šikovný právnik, ale aj šikovný herec, možno je pán minister pomerne úprimný človek a má úprimnú tvár, ak som sa na vás pozeral, páni, na vás dvoch, tak som vycítil to, že pán Lipšic má argumenty, ktoré nemôžu nezaujať každého z nás, a, pán minister, vaša tvár prezrádzala nepokoj.

    Ja chcem povedať, že váš nepokoj prešiel aj na mňa, a prosím vás pekne, ak by ste len trocha chceli zabojovať za to, aby sa tento nepokoj z tohto návrhu odstránil, urobte jednu vec, skutočne, sám, vy môžete to urobiť prvý, urobte to, aby to rýchle konanie v tejto veci sa zastavilo a aby sa pochybnosti, ktoré tu vznikli po prejave pána Lipšica, sa dôsledne vyvrátili. Myslím, že dobre urobíte aj pre svojich poslancov, pretože tiež ich uvádzate do stavu istého vnútorného nepokoja a oni si to tiež nezaslúžia.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak budem veľmi rád, ak toto vystúpenie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Novotný, prihláste sa do rozpravy.

    Mičovský, Ján poslanec NR SR

    ... sa jasným spôsobom odstráni, pretože možnože je v tom kus herectva, možno je kus v tom nejakého hrania sa na politické šarvátky, ale mňa to ozaj znepokojilo.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Lipšic, s reakciou? Nie. Teraz otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do ústnej rozpravy. Pán poslanec Zajac, jeden, dvaja poslanci, traja, Hudacký, pán poslanec Zajac, Mikuš, Hudacký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som sa zhruba pred týždňom a pol v tejto Národnej rade vyjadroval ku hracím automatom, tak som v určitej chvíli hovoril o tom, že kto vládne v tejto krajine, či zákony, ktoré sú predkladané v tomto pléne, predkladajú ministri, poslanci, alebo finančné skupiny cez svojich poslancov a svojich ministrov. Pýtal som sa, či finančné skupiny sú schopné v tejto republike si dosadiť aj svojich ministrov a cez nich presadzovať svoje záujmy.

    V piatok, keď som sa vyjadroval ku štátnemu rozpočtu, tak som tu spomínal určité kauzy, megakauzy z prvej Dzurindovej (pozn. red.: správne má byť "Ficovej") vlády, bolo to elektronické mýto, SkyToll, PPP projekty, a takisto som sa pýtal, či nebolo lepšie v tom čase obstarávať niečo o polovičku lacnejšie alebo dokonca v prípade PPP projektov dokonca za pätinovú cenu. A, samozrejme, boli za tým finančné skupiny, ktoré si to za prvej Ficovej vlády presadili.

    Pán minister, pýtam sa vám, kto tento návrh zákona predkladá v pléne Národnej rady? Ste to vy? Je to premiér Fico? Je to pán Holjenčík? Mimochodom, najsilnejší muž v tejto republike, čo sa týka energetiky, ani celá vláda s premiérom nemá takú silu ako pán Holjenčík.

    Takže, áno, sú za tým záujmy, môžme to nazvať vianočné darčeky alebo darčeky na ďalších 15 rokov? Áno, je tam bod 7, kde sa zvyšuje hranica zo 125 MW, resp. aj dneska môže byť hranica až 200 MW, a tá sa zvyšuje až na 300 MW. Paroplynový cyklus, naozaj výkon z roku 1998 má 218 MW. Medzitým po inštalácii plynovej turbíny v roku 2011 ten výkon narástol o 58 kW. Takže aj takto je to dokopy 276 kW (reakcia z pléna), MW, pardon. Takže tá hranica 300 MW spĺňa tak či tak.

    Takže už môj predrečník o tom hovoril, nebudem to ďalej popisovať, týmto spôsobom bude mať určitá firma - Paroplynový cyklus - doplácané na 13 rokov. A teraz koľko bude mať doplácané? Pán kolega Lipšic to vyjadril exaktne, ja tvrdím, a na to chcem ešte poukázať, že máme v návrhu zákona aj bod 29 a tam sa hovorí, že "ÚRSO určí kritériá, podľa ktorých sa bude vzťahovať podpora pre zariadenie do 300 MW". Kto sa nájde v týchto kritériách? Doteraz boli podmienky jasne definované zákonom. Tak to znamená, nie Národná rada Slovenskej republiky, nie vláda, ale ÚRSO určí, koľko sa bude doplácať za 1 MW elektriky. Takže tie čísla, ktoré tu boli spomínané, môžu byť rôzne, ale určite sa budú pohybovať v desiatkach miliónov eur na ďalších 13 rokov.

    Prečo o tom hovoríme už teraz pri návrhu na skrátenie legislatívneho konania? Nuž preto, aby kolegovia so SMER-u si uvedomili, o čom budú hlasovať. Keď som ich predtým pri hazardných hrách upozorňoval na to, že rozhodujeme o tom, či sa finančným skupinám podarí pretlačiť do zákona, keď som pri rozprave o štátnom rozpočte hovoril o tom, že v minulosti si finančné skupiny dokázali presadiť rozhodnutia, ktoré majú dopad na túto republiku na 30 rokov, pri PPP projekte napríklad alebo pri elektronickom mýte. Na niekoľko rokov do budúcnosti. A môže sa tu meniť vláda, ako chce. Každý minister financií bude musieť v rozpočte pre tieto finančné skupiny nájsť prostriedky. Jedným rozhodnutím tohto pléna. Tak preto už hovoríme o tom teraz, aby si to kolegovia uvedomili, aby si to uvedomila aj verejnosť, kto rozhoduje v tomto pléne.

    Môj kolega Igor Hraško dobre raz tu povedal, že nepraje si, aby médiá písali, že Národná rada prijala takýto alebo takýto zákon. Správne by malo byť, že poslanci SMER-u prijali takýto a takýto zákon, aby to bolo verejnosti jasné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Reakcia poslanca.

  • Faktické poznámky tri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Přidal faktickú. A poprosím, aby ste mu dali dve minúty. Ďakujem.

  • Pán kolega Zajac, tá dvadsaťdevina, ktorú hovoríte vy, jednoducho predpokladá, že ÚRSO má vydať vykonávací predpis. A v prípade, že by tento zákon dodržiaval rokovací poriadok, tak podľa rokovacieho poriadku, ak sa má podľa zákona, je to § 68 ods. 1, ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, tak návrh tohto vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný. Jednoducho si myslím, že aj tu nie je splnený rokovací poriadok. Ja si myslím, ale zaujímavý je ešte aj bod 9 návrhu zákona, nielen 7, aj 9, ale o tom neskôr. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne pánom kolegom, ktorí nám vysvetlili, vlastne aj mne ako absolútnemu laikovi v tejto oblasti, ako sa veci majú. A ja si myslím, že, vážení, stále hovoríme, že retroaktívne nemôžme ísť dozadu, tak ja teraz rátam s tým, že štát, pokiaľ budú mu tie jednotlivé zmluvy, lehoty končiť, tak v ďalšom nebude pokračovať. Predsa to bude prehodnocovať ako ďalej. A nie, že my budeme teraz hovoriť, že stále pokračujeme na veky vekov so Sovietskym zväzom, teraz neviem s kým. Veď to je predsa na hlavu! To znamená, že všecky(všetky) lehoty, ktoré nám končia, tých nevýhodných zmlúv, musíme prehodnocovať a hovoriť, čo je dobré pre tohto občana Slovenskej republiky. Takže, vážení, spamätajme sa! Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Pavol, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príhovor, príspevok v rozprave k tomuto zákonu. Vládna strana sa stále pýta opozície: Ukážte nám, kde sa dá zobrať, ukážte nám, kde sú rezervy? No myslím si, že už je to nám všetkým nad slnko jasnejšie. Takže ak pán premiér čaká radu, že odkiaľ zobrať peniaze, tak mu poradím. Pán premiér aj s celou vládnou garnitúrou, prestaňte okrádať občanov Slovenska! Ešte raz, prestaňte okrádať občanov Slovenska! A do tretice všetko dobré, sa hovorí, prestaňte okrádať občanov Slovenska! Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým predrečníkom. Chcem sa poďakovať aj kolegovi Přidalovi, ktorý ma ako starší, skúsený harcovník poučil, že naozaj aj táto vyhláška ÚRSO by mala byť súčasťou tohto návrhu, a nie je, ktorá je veľmi dôležitá. A takisto spomenul aj bod 9. Naozaj som ho zabudol spomenúť. Naozaj tento návrh zákona ruší podmienku, že takáto technológia musí byť rekonštruovaná, a ruší podmienku 50 % investičných nákladov na obstarávanie novej technologickej časti. To znamená, takéto úľavy mali doteraz firmy, ktoré 50 % investovali do technológie. Týmto bodom 9 sa to ruší. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš. Pripraví sa pán poslanec Hudacký.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nadviažem na mojich predrečníkov a trošku doplním možno poslancov, ktorí nechápu, prečo v skrátenom legislatívnom konaní.

    Musím podčiarknuť a podpísať, neexistuje jediný odborný ani zákonný dôvod na to, aby sme túto novelu prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, ak neberiem do úvahy bod 7 a to, čo tu hovoril pán kolega Lipšic.

    Pán minister, keby ste boli korektný, tak tento návrh zákona dáte do normálneho legislatívneho konania, pretože on aj rieši niektoré veci. A keby ste boli korektný, tak tam napíšete viac, do tej dôvodovej správy, aby pani Mezenská sa nemusela pýtať, že nechápe po výbore, že na základe čoho vlastne rokujeme o tomto návrhu zákona.

    Totiž vaše odvolávky na to, prečo túto novelu riešime, spôsobila prvá Ficova vláda, keď vytvorila zákon, ktorým vytvorila podmienky pre klondaike fotovoltaických elektrární na Slovensku, ktorú s veľkou ťažkosťou, tento klondaike, s veľkou ťažkosťou zastavila predchádzajúca vláda. Lenže keď v tom čase, aby tu bolo správne povedané, sme nemali problém s retroaktivitou, a keďže v tom pôvodnom zákone, ktorý schválila prvá Ficova vláda, neboli žiadne kontrolné mechanizmy, neboli žiadne podmienky, žiadne pravidlá, takže sa zaberala tá najkvalitnejšia orná pôda, takže dnes musíme robiť novelu, aby sme mohli skontrolovať, či tí, ktorí, aby ÚRSO malo možnosť skontrolovať a dať sankcie tým, ktorí nesplnili podmienky zákonné, ktoré spĺňa každý stavebník.

    A hovoril som v zákone o štátnom rozpočte, že veľmi ušľachtilá myšlienka podpory obnoviteľných zdrojov, vlastne týmto spôsobom ten zákon spravil medvediu službu tejto ušľachtilej myšlienke. Bohužiaľ, musím povedať, že táto novela pokračuje v tom ďalej, a nebudem hovoriť ďalej, pretože uvidím, ako sa bude vyvíjať diskusia, a možno vystúpim aj v prvom alebo druhom čítaní.

    Chcem len povedať, čudujem sa vám, pán minister, vy nie ste člen SMER-u, ste z podnikateľskej brandže, boli ste zástupcom silnej podnikateľskej inštitúcie, že jednoducho ste pristúpili na túto hru. Ja neviem, dokedy to vydržíte, pán minister. Či vôbec vydržíte, však uvidíme. Neviem, či sú na vás vyvíjané tlaky, alebo to robíte z vlastnej vôle. V každom prípade musím skonštatovať, robíte ďalšiu medvediu službu ušľachtilej myšlienke obnoviteľných zdrojov a zvyšovaniu cien energie na Slovensku. A bude to pripísané obnoviteľným zdrojom.

    A na záver jeden citát. Pán minister, možno ste boli na tej konferencii nedávno v Bratislave, keď náš pán podpredseda Európskej komisie Šefčovič povedal tento citát: "Verím, že budeme hospodáriť s energiou lepšie, budeme mať vyššiu energetickú efektívnosť a budeme schopní produkovať viac energie z obnoviteľných zdrojov energie. Toto všetko by malo mať, samozrejme, veľmi priaznivý dopad na zníženie úrovne chudoby na Slovensku."

    Pán minister, idete proti tomuto citátu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak dovolím si znova zareagovať na to, čo povedal pán Mikuš, lebo stotožňujem sa s ním v tom, že tak ušľachtilú myšlienku, akou je podpora obnoviteľných zdrojov, použiť ako zástierku na to, aby sme pochybenia toho blata a nánosov možnej Gorily prikrývali, mi pripadá nehodné na to, aby sme to znova otvárali, či už na hospodárskom výbore, alebo na parlamentnej pôde.

    Znova vás vyzývam, pán minister, a všetkých, ktorí stoja za týmto návrhom, aby ste to stiahli. Pripravme tento zákon do riadneho legislatívneho procesu a očistime ho od toho, čo tu ako vážne podozrenia zaznelo zo strany opozičných poslancov. Ak pripravujeme na podporu obnoviteľných zdrojov takýto zákon pre občanov, tak určite nebude takáto debata a takáto rozprava sprevádzaná takýmito závažnými podozreniami.

    A rovnako chcem poukázať na to, že ak pre ÚRSO posilňujeme kompetencie a naozaj nenecháme elektrinu na vývoj trhu, že bude rozhodovať ruka trhu, jednoznačne môžeme predpokladať, že ceny elektriny sa zvýšia. Takže dôjde k hospodárskym škodám skutočne, ale len tým, že tento zákon v skrátenom legislatívnom procese prijmeme. Poznačí to naozaj hospodárske záujmy, ekonomické záujmy spotrebiteľov, lebo toto možno reálne predpokladať.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Hudacký. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, už som vlastne niečo naznačil vo svojej faktickej pripomienke. V každom prípade chcem len zopakovať meritum veci, o ktorom teraz tu hovoríme, že tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní nemá skutočne opodstatnenie vzhľadom na to, že teda ani neohrozuje, ani nevytvára žiadne nebezpečenstvo pre túto krajinu, pre ľudí tejto krajiny, ani nevytvára žiadne predpoklady pre vznik hospodárskych škôd.

    Už som aj tu povedal, že skôr si myslím, že je tu záujem predovšetkým v rámci odseku 7, kde sa v tejto nadväznosti aj rozširuje kompetencia ÚRSO, ktorá bude stanovovať pre výber zariadenia, ktorým sa bude stanovovať vlastne podpora. Teda nie ako doteraz, transparentne po širších diskusiách, dokonca aj v prípade konkrétne legislatívy cez Národnú radu, aby sme my a zároveň aj verejnosť mala možnosť odsledovať, ako sa vytvárajú vlastne podmienky pre rozvoj energetiky, ako to bude dopadať na koncové ceny konečných spotrebiteľov. A na druhej strane, ako bude to motivovať, resp. demotivovať to podnikateľské prostredie predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov.

    Takže ako vyzerá, z tohto návrhu vlastne Národná rada a poslanci a ďalšie relevantné inštitúcie budú vlastne vylúčení z toho celého procesu a jednoducho bude na vôli alebo nevôli Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako sa budú stanovovať podmienky a kto vlastne v konečnom dôsledku tú podporu dostane.

    V tomto návrhu, aj včera sme mali možnosť prostredníctvom pána Holjenčíka a takisto pána štátneho tajomníka vo výbore pre hospodárske záležitosti sa dozvedieť, že by malo vlastne dôjsť k zníženiu koncových cien alebo cien pre koncových spotrebiteľov. Osobne si myslím, že tieto zmeny v rámci tohto návrhu zákona skôr prinesú opak, a to zvýšenie cien energií. Dá sa predpokladať, a to koniec koncov už hovorí sa aj v štúdii SEPS-ky, ktorá hovorí, že v každom prípade ďalšie navyšovanie kapacity obnoviteľných zdrojov, a teda aj kombinovanej výroby, ktorá s týmto súvisí, môže zhoršovať tú situáciu a môže vytvárať reálne problémy pre prenos tejto elektrickej energie, a teda zvyšovať náklady prenosovej sústavy, čo sa všetko, samozrejme, že prenesie do koncovej ceny za elektrinu.

    No a ja tu nechcem teraz hovoriť o finančných skupinách, ja nemám také dôkazy, o ktorých tu hovoril pán kolega Lipšic. Na druhej strane, keď v bode 7 teda vidíme tieto zmeny, neviem, prečo práve 300 MW, keď už teraz máme 200 MW, neviem, prečo práve 300 MW. Vyzerá to tak, že skutočne je to pripravované v rámci nejakých konkrétnych záujmov, ale nechcem tu teraz špekulovať o týchto veciach a nebudem sa už ani rozširovať aj vzhľadom na to, že vlastne teraz hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní.

    Na záver mi dovoľte predniesť procedurálny návrh teda, aby sa tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní stiahol v rámci rokovania Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Bublavý.

  • Nedá mi, aby som sa nezapojil do debaty, aj keď nie som odborník, čo sa týka energie, ale tu obviňujete vládny návrh, že to zaváňa Gorilou, a mne to strašne zaváňa tým a minulosťou a minulou chybou vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa predčasne odstavil blok v Jaslovských Bohuniciach, keď ešte mohol podľa odborníkov 10 rokov vyrábať elektrickú energiu, kde sme mohli byť sebestační. Aká bola toto chyba? Ako poškodila Slovensko?

  • Reakcie z pléna.

  • Uvedomte si aj to, možno vám to je na smiech, ale ľudom na Slovensku, ktorým vlastne týmto špatným krokom vlády Mikuláša Dzurindu, kde boli okradnutí, odkedy tá elektrická energia išla len a len nahor, a keďže vieme o budúcnosti, keď na budúci rok vlastná elektrická energia má pre ľudí a maloodberateľov zlacnieť, to by vám naozaj nemalo byť na smiech. Uvedomte si to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vždy, keď prichádza nejaký zákon do Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, tak zvyčajne poslanci spozornejú, že čo sa deje, prečo sa deje. Práve preto bol aj vymedzený dôvod, že kedy môže alebo kedy by mala vláda predkladať zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Rieši to § 89 nášho rokovacieho poriadku, ktorý jasne hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu hospodárske škody, tak Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

    Ja si myslím, že teraz nie je žiaden taký dôvod, myslím si, že regulácia cien energie na Slovensku si zaslúži, keďže to má dopad na každú jednu domácnosť, na každý jeden podnikateľský subjekt, aby sa to riešilo v normálnom legislatívnom procese, a nevidíme žiaden dôvod na to, aby takýto zákon bol takto predložený týždeň pred Vianocami. A ešte keď sa vynárajú také pochybnosti, o ktorých hovoril náš kolega Lipšic, alebo hovorili to ostatní kolegovia.

    Tak ja apelujem na vás, pán minister, ja viem, že príkazy treba splniť alebo plniť, ale apelujem na vás, aby ste niekedy sa aj vzopreli proti tomu a proste aby ste tento návrh predložili v normálnom legislatívnom procese.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka, procedurálny? Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, mám procedurálny návrh, aby minister vystúpil v rozprave alebo odstúpil. My sme sa tu dozvedeli teraz také skutočnosti, pán minister, a vy mlčíte a sedíte a čakáte, že na záver niečo poviete a odídete?

    Mám procedurálny návrh, aby minister vystúpil v rozprave a reagoval na skutočnosti, ktoré sme sa dozvedeli počas rozpravy k tomuto návrhu zákona.

  • Pán poslanec, je rokovací poriadok, vy nemôžete určovať, kedy pán minister vystúpi. Uzatváram rozpravu a vyhlasujem za skončenú. Pán minister...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán minister, chcete zaujať stanovisko ako navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, spomenulo sa tu množstvo vecí, ja, samozrejme, k tomu zákonu, k rýchlemu alebo k zrýchlenému legislatívnemu konaniu chcem povedať toľko, je tu snaha zabrániť teda škodám v tom, ktoré názov, teda zákon rieši, a to práve tých dopadov na zvyšovanie cien elektriky z obnoviteľných zdrojov. Znižujú sa tam, znižujú sa tam tie limity, ktoré budeme potom konkrétne sa baviť o tom asi pri prerokovaní konkrétneho zákona.

    Ja som mal stretnutie včera so zástupcami štátu vo všetkých podnikoch energetických na ministerstve, problematika obnoviteľných zdrojov a ich dopad na jednak ceny a v druhom prípade na dividendy, ktoré sú pre nás veľmi podstatné, dividendová politika je súčasťou napĺňania rozpočtu, ktorý, ako všetci viete, je veľmi napätý a veľmi problematický. Tieto opatrenia k tomu, samozrejme, napomáhajú, aby firmy mohli splniť tieto, tieto úlohy.

    K problematike, k problematike tohto zdroja, to rozšírenie, rozšírenie toho horného limitu nad 300 MW, je to proste, rozšíriť tú podporu poskytovanej podľa súčasnej platnej normy na ďalšie zdroje bez obmedzenia, samozrejme, ste identifikovali nejaký ďalší. Určite ten inštalovaný výkon, ktorý bude musieť splniť zariadenie na výrobu elektriky, určí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, však ale musí byť splnená podmienka, že výkupná cena z takéhoto zdroja bude nižšia ako doteraz platná. Čiže je to umožniť širokému spektru, pretože istým spôsobom je to aj diskriminačné pre výrobcov z vyšších zdrojov, prečo by nemohli aj oni poskytnúť, keď v konečnom dôsledku táto cena bude nižšia.

    Ja si myslím, že úrad, diskutujem s ním veľmi často, a všetky nástroje, ktoré máme, smerujú k tomu, aby sa ceny elektrickej energie znižovali.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Vážené dámy a páni, tak ako som povedal, ja vám to chcem ešte raz ukázať, je to v tlači č. 334, vplyv na rozpočet verejnej správy žiadny. Jednoducho hrozba nejakých vážnych, závažných dôsledkov hospodárskych žiadna. To nie je podľa mňa, to je podľa predkladateľa. Jednoducho ešte raz opakujem. Tak ako mne nehrozí, že by som sa stal kozmonautom, Slovensku neprijatím tohto zákona nehrozia žiadne hospodárske škody.

  • A ešte by som chcel povedať, článok, dôležitý je bod 7, pán poslanec Lipšic, ale aj 9. V devine sa píše o podpore podľa odseku 1 písm. b), c) a d). Súčasná dikcia deviny je taká, že tá podpora sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie, alebo modernizácie technologickej časti. A čo sa ide vyhadzovať, je to, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstarávanie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny.

  • Reakcia z pléna.

  • Toto je, toto je jednoducho podľa mňa naozaj veľmi dôležité.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať, ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 221. Spoločná správa výborov má tlač 221a.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby zákon odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, nebudem vás zdržiavať, tento zákon sme tu už mali, už som ho uvádzal. Predovšetkým je to transpozícia smernice, ktorá mala na mysli umožnenie presunu a zavedenie tzv. cezhraničnej prepravy v hotovosti. A toto presne náš zákon uvádza a zavádza do služieb, teda do civilných bezpečnostných služieb.

    A je tam ešte úprava zákona v niektorých oblastiach, kde si mnohí svoju bezúhonnosť nahradzovali nejakými zástupcami tak, aby sme vyčistili niektoré aplikačné problémy tohto zákona.

    Zákon nemá zásadnejšie problémy, preto verím, že dostane vašu celkovú podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Rastislavovi Čepákovi, aby informoval Národnú radu a výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), tlač 221, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 274 z 18. októbra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v bode III tejto správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zo spoločnej správy hlasovať takto: o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 221), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 54 na svojej 11. schôdzi.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram teraz rozpravu ústnu a, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Dovoľte mi, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh môj a kolegu Petra Šucu,...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, ešte nie je 11.00 hod., takže dajme slovo pánovi spravodajcovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Čepák Rastislav, poslanec NR SR

    ... ktorým sa len upravuje lehota účinnosti tohto zákona v čl. IV a v čl. I.

    V čl. IV sa slová "1. január 2013" nahrádzajú slovami "1. február 2013".

    Zároveň v čl. I v bode 109 v § 98a vrátane nadpisu vo všetkých tvaroch sa slová "31. december 2012" nahrádzajú slovami "31. január 2013", slová "31. január 2013" sa nahrádzajú slovami "1. január 2013" a slová "30. apríl 2013" sa nahrádzajú slovami "31. máj 2013" v príslušnom tvare.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa upravuje dátum účinnosti zákona a príslušné dátumy v prechodných ustanoveniach.

  • Ďakujem. Nie sú žiadne faktické poznámky na vystúpenie pána spravodajcu. Uzatváram teraz rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú. Pán minister nechce zaujať stanovisko ani pán spravodajca, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať o 11.00 hod. hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň, dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada sa uzniesla a zaviazala vládu, aby dodala správu o všetkých sporoch, ktoré sa týkajú zákazu zisku zdravotných poisťovní v rokoch 2008 - 2011. Hovorím to preto, lebo minule sme sa na tom neuzniesli, ale medzitým astronomicky narastá odhad škôd, ktoré Slovenská republika môže utrpieť, a myslím si, že ak chceme dnes hlasovať o rozpočte, tak naozaj o škodách, ktoré môžu ísť až k trištvrte miliarde, treba rokovať, ináč môžme ten rozpočet nieže roztrhať, lebo sme tu sedeli úplne zbytočne.

    Poprosím, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aj vás, pán predseda, aby sme pri hlasovaní zohľadnili záujmy Slovenska a naozaj odhlasovali to, aby táto správa bola prerokovaná na pôde Národnej rady, v opačnom prípade je úplne, úplne zbytočné, celý štátny rozpočet, aby sme dnes schvaľovali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán predseda, chcel by som požiadať vládu Slovenskej republiky a osobne premiéra Roberta Fica, aby vypracoval a predložil správu Národnej rade, prečo Slovenská republika nevyužila alebo vláda nevyužila predkupné právo na odkúpenie voľného podielu v SPP a takýmto spôsobom vlastne pripravila štátny rozpočet do budúcna o približne 200 mil. eur každý rok.

  • Ideme hlasovať o návrhoch. Najprv o návrhu pána poslanca Freša. Skontrolujte si. Ide?

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 76 proti, 2 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, hlasujeme o návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 21 za, 78 proti, 44 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána predsedu výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Duchoňa, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013, je to tlač 176.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 v rozprave vystúpilo 27 písomne a 27 ústne prihlásených poslancov. V záverečnom slove vystúpil aj pán minister financií Peter Kažimír. V rozprave boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a tiež procedurálne návrhy. K dispozícii máme spoločnú správu 176a, ktorá obsahuje závery rokovania výborov a požiadavku na vládu Slovenskej republiky.

    Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Štefanec a podal dva procedurálne návrhy. Oba tieto návrhy sa týkajú môjho prvého podaného pozmeňujúceho návrhu. Prvý procedurálny návrh poslanca Štefanca znie tak, aby o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu rokovali všetky výbory, ktoré mali z rozhodnutia predsedu Národnej rady prerokovať návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Dajte o tomto návrhu, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 64 za, 82 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Druhý procedurálny návrh poslanca Štefanca znie tak, aby o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu rokoval gestorský výbor, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Dajte o tomto návrhu, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 64 za, 82 proti.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Návrhy obsiahnuté v časti IV spoločnej správy sú obsiahnuté v návrhu uznesenia č. 2, o ktorom budeme hlasovať na záver. Preto teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. V rozprave vystúpili viacerí poslanci, ktorí podali pozmeňujúce návrhy. Ako prvý v rozprave bol podaný môj prvý pozmeňujúci návrh. Tento obsahuje päť bodov. V rozprave som podal návrh, aby sa o bode č. 2 z môjho prvého pozmeňujúceho návrhu hlasovalo samostatne, nakoľko ho upravujem mojím druhým pozmeňujúcim návrhom, o ktorom budeme hlasovať neskôr. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 z môjho prvého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme o bode 2 z návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 2 boli za, 140 proti, 4 sa zdržali.

    Tento bod vášho návrhu sme neschválili.

  • Pán poslanec Novotný v rozprave navrhol, aby body č. 4 a 5 môjho prvého pozmeňujúceho návrhu boli vyňaté na jedno osobitné hlasovanie. Túto požiadavku akceptujem, preto teda dajme hlasovať o bode č. 4 a 5 môjho prvého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme o bode 4 a 5 z návrhu pána poslanca Duchoňa.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 82 bolo za, 60 proti, 4 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o ostávajúcich bodoch č. 1 a 3 môjho prvého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 3 z návrhu pána poslanca Duchoňa.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 84 bolo za, 61 proti a 1 sa zdržal.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalší v rozprave bol podaný môj druhý pozmeňujúci návrh, preto o ňom dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 110 bolo za, 22 proti, 13 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ako ďalší v rozprave bol podaný návrh poslankyne Jany Žitňanskej, dajte o ňom, prosím, hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 63 za, 79 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • V rozprave podal ďalší pozmeňujúci návrh poslanec Mičovský. Hlasujme o ňom, prosím.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mičovského.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 43 za, 82 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší v rozprave bol podaný návrh poslanca Novotného. Tento požiadal, aby sa o bode č. 1 jeho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne, o bodoch 2 a 3 spoločne a o bode 4 tiež osobitne. Musím však upozorniť, že nakoľko sme schválili moje pozmeňujúce návrhy, nemali by sme už hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Novotného, keďže tento sčasti pokrýva už odhlasované body, bolo by to opätovné hlasovanie o odhlasovaných bodoch.

  • Reakcia poslanca Novotného.

  • Hlasujeme o námietke pána poslanca Novotného, ktorý žiada hlasovať o svojich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 64 bolo za, 82 proti.

    Námietku sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, odhlasovali sme všetky podané pozmeňujúce návrhy, preto navrhujem hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 83 za, 62 proti, 1 sa zdržal.

    Otváram rozpravu. Sme v treťom čítaní. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 82 bolo za, 64 bolo proti.

  • Národná rada schválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.

    Pán spravodajca, ešte jedno hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Teraz budeme hlasovať o uznesení č. 2, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015. V uznesení bude uvedené, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2013. Táto požiadavka je obsiahnutá v časti IV zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 bolo za, 60 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Dámy a páni, schválili sme zákon o štátnom rozpočte, ako aj uznesenie k rozpočtu verejnej správy. Ďakujem pekne.

    Budeme...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Brocka, hlasujeme, po skončení hlasovania vám dám slovo.

    Poprosím pána Ľubomíra Petráka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, je to tlač 223.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z., tlač 223.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách vystúpilo celkovo 11 poslancov a bolo podaných 15 pozmeňujúcich návrhov. Nikto z vystupujúcich nepodal žiadne procedurálne návrhy.

    Navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe, a to nasledovne: v IV. časti spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 3 až 10, 12 až 14, 15, 17 až 24 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. V rozprave však vystúpil pán poslanec Susko, ktorý žiadal vyňať na osobitné hlasovanie body 7, 8 a 9. Preto, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 3, 4, 5, 6, 10, 12, 14, 15, 17 až 24 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch, tak ako ich navrhol spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 124 bolo za, 13 proti, 7 sa zdržali.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, teraz by som navrhol, aby sme hlasovali o bodoch, ktoré vyňal na osobitné hlasovanie pán poslanec Susko. Teda dávam návrh, aby sme hlasovali o bodoch 7, 8 a 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dávam do pozornosti, že boli podané v rozprave pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú pôvodné znenie.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 1 za, 115 proti, 29 sa zdržalo.

    Body 7, 8, 9 sme neschválili.

  • Pán predseda, gestorský výbor odporúčal samostatne hlasovať o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Upozorňujem, že v rozprave bol podaný iný pozmeňujúci návrh, ktorý získal aj podporu pána ministra.

  • Hlasujeme o bode 11 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 107 za, 38 sa zdržalo. (Pozn. red.: nesprávne prečítané z tabule; správne má byť "za 0, proti 107, zdržalo sa 38")

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím dať hlasovať o bode č. 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 16 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 1 za, 89 proti, 54 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Gestorský výbor ďalej odporúča hlasovať spoločne o návrhoch uvedených v bodoch 1, 2 a 13 uvedených v IV. časti spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť, avšak pán poslanec Martvoň vyňal na samostatné hlasovanie bod č. 1. Preto dávam návrh hlasovať spoločne o bodoch 2 a 13 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 2 a 13. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 1 za, 105 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Zostáva nám posledný bod zo spoločnej správy, a to bod č. 1, ktorý odporúča gestorský výbor neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 80 za, 21 proti, 44 sa zdržalo.

    Bod 1 sme schválili.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že niektoré pozmeňujúce návrhy v rozprave odzneli dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty na ich prerokovanie podľa § 83 ods. 4.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 143 za, 2 sa zdržali.

    Máme súhlas.

  • Pán predseda, prvý som vystúpil v rozprave ja, podal som dva pozmeňujúce návrhy. Poprosím dať hlasovať o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu s tým, že vzhľadom na to, že nebol schválený bod č. 11, môžme o tomto návrhu hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 87 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 124 za, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Fronc, ktorý podal dva pozmeňujúce návrhy. Poprosím, pán predseda, hlasovať o jeho prvom pozmeňujúcom návrhu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 57 za, 80 proti, 7 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fronca.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 53 za, 80 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Érsek. Podal dva pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Érseka.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 80 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Érseka, ktorý obsahuje štyri body a o všetkých štyroch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 61 za, 81 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrhy.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy v rozprave predložil pán poslanec Osuský. Má celkovo tri pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Osuského.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 80 proti.

    Neschválili sme návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Osuského.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 49 za, 81 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Osuského.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 63 za, 81 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • A ďalší pozmeňujúci návrh podala v rozprave pani poslankyňa Gibalová. Má tri body a dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 82 proti.

    Neschválili sme tieto návrhy.

  • V rozprave podal pán poslanec Bastrnák tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 57 za, 81 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 80 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • A dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 49 za, 82 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • V rozprave vystúpil ďalej pán poslanec Susko, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri body. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu a o všetkých troch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 92 za, 53 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

  • Posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Nachtmannová, ktorá podala jeden pozmeňujúci návrh. Poprosím, dajte hlasovať o tomto návrhu. Tento návrh podporuje aj pán minister.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Nachtmannovej.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 90 bolo za, 16 proti, 39 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prerokovali sme a schválili všetky body, ktoré odzneli, teda boli uvedené v spoločnej správe a odzneli v rozprave. Mám splnomocnenie gestorského výboru, a preto dávam návrh, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 85 bolo za, 47 proti, 13 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pán Brocka, do rozpravy? Nie, to čakáte na ten procedurálny návrh. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 81 bolo za, 51 proti, 14 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 131 o vysokých školách.

    Pán poslanec Přidal uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie, je to tlač 333.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 333.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili piati poslanci, padol tam síce jeden procedurálny návrh na to, aby sa nepokračovalo, ale predpokladám skôr, že išlo o to, vyzvať pána ministra, aby tento návrh stiahol v zmysle rokovacieho poriadku. Ale, pán predseda, môžme dať len hlasovať a prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 bolo za, 62 proti, 1 sa zdržal.

  • Pokrik v sále.

  • Skandovaný pokrik v sále.

  • Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s rokovaním o tomto návrhu v skrátenom konaní.

    Dámy a páni, navrhujem, aby sme prvé čítanie otvorili ihneď po skončení hlasovania. Je súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu. Čiže po ukončení hlasovania otvoríme prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 62 proti.

    Návrh na program sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Čepáka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 473 o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, je to tlač 221.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 221.)

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave som vystúpil iba ja. Podal som jeden pozmeňujúci návrh. Dajte teraz, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 7 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 110 bolo za, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Dajte ďalej, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Čepáka a Šucu.

  • Poprosím vás ešte o súhlas so skrátením lehoty. Tento návrh odznel dnes. Hlasujeme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 119 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas, takže teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovať o pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý pán poslanec podal v rozprave dnes.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 85 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 2 proti, 58 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Predpokladám, že pán Brocka je len s procedurálnym. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 bolo za, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o súkromnej bezpečnosti.

    Dámy a páni, podávam návrh na zaradenie nového bodu programu do programu 11. schôdze, ktorým by bola Správa o základných otázkach justície, je to tlač 327, ktorú máte k dispozícii. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali budúci týždeň v utorok od 9.00 hod.

    Zároveň navrhujem, aby sme, keďže sme včera odsúhlasili presunutie rokovania o rozpočtoch inštitúcií, o týchto rokovali po prerokovaní Správy o základných otázkach justície. Čiže bod, tento nový, budúci týždeň v utorok ráno od 9.00 hod. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno.

    Pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Na základe toho, že bol zaradený tento bod na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ako jeden z navrhovateľov skupiny poslancov na zvolanie schôdze na návrh odvolania ministra spravodlivosti pána Boreca sťahujem svoj podpis pod návrhom na zvolanie tejto schôdze.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, znamená to, že nebudeme o tomto bode rokovať, keďže podanie nespĺňa náležitosti, a budeme hovoriť o návrhu, predpokladám, pani poslankyňa Žitňanská, že ste takisto chceli, ale sú formálne naplnené všetky znaky pre to, aby sme mohli stiahnuť tento bod.

    Pán poslanec Brocka, procedurálny návrh.

  • Áno. Pán predseda, mám návrh, aby ste informovali občanov Slovenskej republiky, že sme schválili štátny rozpočet na budúci rok, ktorým ide vláda SMER-u ošklbať takmer všetkých občanov s výnimkou Penty.

  • Pán poslanec, predpokladám, že nemáme o čom hlasovať, štátny rozpočet bol schválený.

    Takže vyhlasujem krátku prestávku do 11.45 hod. a budeme pokračovať prvým čítaním o skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 309, je to tlač 334. Návrh na pridelenie výborom je tlač 315.

    Poprosím pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby odôvodnil vládny návrh.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 334.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám za účelom spresnenia a doplnenia doterajšej zákonnej úpravy podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a výrobou biometánu.

    Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do konca novembra 2012 vydal cenové rozhodnutia v rámci cenovej regulácie v elektroenergetike a v plynárenstve pre rok 2013. Vydal aj ceny elektriny a plynu pre domácnosti. Jednou z regulovaných položiek, ktorá významne ovplyvňuje koncové ceny elektriny, je tarifa za prevádzkovanie systému. Táto tarifa zahŕňa v sebe podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ale predovšetkým podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokou účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla.

    Vzhľadom na to, že sa postupne rozvíja oblasť podpory obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpory biometánu, právna úprava musí obsahovať nielen pravidlá, ktoré budú zabezpečovať plnenie cieľov vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie a zohľadňovať oprávnené záujmy regulovaných subjektov pri výrobe elektriny a biometánu, ale musí tiež obmedziť nekalé praktiky niektorých výrobcov elektriny pri výrobe elektriny, ako aj znížiť dopady na koncového odberateľa elektriny z dôvodu rastu cien elektriny.

    Práve po ukončení cenových konaní regulačného úradu na základe poznatkov pri posudzovaní cenových návrhov boli zanalyzované tieto skutočnosti a premietnuté do legislatívnych návrhov, ktoré znižujú dopady na koncového odberateľa elektriny.

    Návrhom predloženého zákona sa znižuje rozsah podpory pre zariadenia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení vyrábajúcich elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, a to z dôvodu zníženia nákladov prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v rámci podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a eliminácie premietnutia týchto nákladov do koncovej ceny za dodávku elektriny pre všetkých odberateľov elektriny.

    Návrhom zákona sa zároveň optimalizujú aj náklady na podporu výroby elektriny, poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, a na výrobu biometánu. Prerozdelením výrobných zdrojov vznikne priestor aj pre znižovanie cien elektriny pre niektoré technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 103 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. decembra 2012 č. 314 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

    Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub KDH pán poslanec Hudacký. Ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy páni poslanci Lipšic, Hlina a Mikuš.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký za klub KDH.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, v krátkom časovom slede sa stretávame opäť. Vážené dámy, vážení páni, tak ako som hovoril už pred niekoľkými desiatimi minútami a konštatoval som, že tento návrh zákona skutočne nespĺňa všetky kritériá pre to, aby sme ho museli prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, teraz by som sa chcel skôr viac teda dotknúť vecnej stránky návrhu tohto zákona.

    Predkladateľ dôvodí prínos novely zákona v znížení podpory obnoviteľných zdrojov energií, a teda aj zníženie nákladov na ich podporu, ktorá vchádza do, alebo je súčasťou ceny elektriny cez tarifu prevádzkovania systému. Väčšina z tých 29 novelizačných bodov k tomu aj skutočne smeruje, znižuje sa napríklad hranica podpory pre vodnú energiu na 5 MW, fotovoltaiky zo 100 kW na 30 kW. Posilňujú sa aj sankcie za porušenie korektného správania sa výrobcov elektriny.

    Včera na výbore pre hospodárske záležitosti predseda ÚRSO sa orientoval predovšetkým na túto problematiku a verím, že tam dochádza k porušeniam toho korektného správania sa v mnohých prípadoch a je to treba určite dať na správnu mieru. Čiže v tom pohľade na návrh tohto zákona vidím, že to smeruje aj pozitívnym smerom.

    Čo je to, čo ale je výrazným problémom v rámci tohto návrhu, je bod 7, ktorý je orientovaný viac-menej na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, resp. podmienky, za ktorej vlastne môžu dostať jednotlivé subjekty, ktoré vyrábajú alebo sú výrobcami elektrickej energie, zo strany štátu.

    A tu narážame na problém bodu 7, kde sa zvyšuje hranica podpory na 300 MW, keď doteraz tá hranica bola 125 MW, resp. zvýšenie na 200 MW, ak bola elektrina vyrábaná z vysoko účinnej kombinovanej výroby s 20-percentným podielom obnoviteľných zdrojov energie.

    Nedá mi sa nejakým spôsobom zamyslieť, prečo práve táto hranica 300 MW, a už niektorí predrečníci v rámci rozpravy pre skrátené legislatívne konanie už tu naznačili, že je to pravdepodobne pripravené pre konkrétne záujmy konkrétnych výrobcov, ktorí spadajú vlastne do tohto limitu, čo určite nie je korektné pre, povedal by som, podnikateľskú sféru, pre celú podnikateľskú sféru, ktorá realizuje výrobu elektriny cez obnoviteľné zdroje. Na jednej strane teda ideme znižovať podiel alebo podiel podpory pre určité formy, predovšetkým vo fotovoltaike, resp. aj v rámci vodnej alebo výroby elektriny z vodných zdrojov. Na druhej strane ideme, môžem povedať, dosť nezmyselným a netransparentným spôsobom podporovať kombinovanú výrobu elektriny, teda, samozrejme, za príspevku aj časti obnoviteľných zdrojov. Môžeme teda s určitosťou povedať, že pre konkrétne úzke kruhy záujmových skupín.

    Dosť často, alebo teda v dôvodovej správe je tu uvedené, že za všetkým by sme mali vidieť predovšetkým zníženie tej konečnej ceny elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov. Myslím si, že tento argument dosť visí na vode vzhľadom na to, že aj pri tejto výrobe, kombinovanej výrobe z podielov obnoviteľných zdrojov takisto sa tie náklady, predovšetkým s prenosom tejto elektrickej energie, resp. výroby teda z týchto, kombinovanej výroby, takisto budú započítavať do celkových nákladov. A skôr povedal by som, že keď všetky tieto náklady, ktoré súvisia aj potom s dotáciami, zrátame, tak je veľký predpoklad, že tie konečné ceny energií pre spotrebiteľov budú vyššie, ako sú predpokladané. Takže ťažko sa stotožniť s týmto návrhom práve v tejto oblasti podpory alebo s vyšším limitom podpory kombinovanej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

    Chcel by som ešte pripomenúť bod 9, v ktorom sa ruší minimálna hranica investície pri rekonštrukcii a modernizácii, ktorá je 50 % investičných nákladov na obstaranie novej technologickej časti. Čo to znamená? Znamená to prakticky, že každý jeden už teraz existujúci zdroj môže do určitej miery, ak už táto podmienka nebude platiť, môže vlastne požiadať o podporu bez toho, aby nejakým výrazným spôsobom investoval do rozvoja technológií na zvýšenie účinnosti a podobne, a v podstate môže mať nárok na podporu na 15 rokov. Čo opäť zaťaží štátny rozpočet a opäť všetky tieto náklady sa zrejme pretavia v koncovej cene za elektrickú energiu pre spotrebiteľov.

    Takisto by som chcel dať do pozornosti bod 29, kedy podľa tohto bodu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude mať kompetenciu určiť kritériá, podľa ktorých sa bude vzťahovať tá podpora pre zariadenie do 300 MW, a teda iba ÚRSO bude mať možnosť rozhodovať, komu táto podpora sa dá, komu sa nedá, aké kritériá budú teda sťahované na tieto zariadenia, aké nie, aké podmienky podpory budú alebo nebudú, kto dostane v konečnom dôsledku túto podporu alebo kto ju nedostane. A opäť keď si dáme do súvislosti ten zvýšený limit z 200 MW do 300 MW, opäť to bude len úzka skupina subjektov, podnikateľských subjektov, ktoré majú takéto zariadenia na výrobu elektrickej energie kombinovanou výrobou a aby vlastne mohli takúto podmienku povedzme splniť.

    Čiže je tu množstvo pochybností, je tu množstvo otáznikov, nezodpovedaných vecí, ktoré možno by bolo dobré, pán minister, aby ste vedeli viac analyzovať, možno viac rozvinúť, čo skutočne prinesie také tento návrh zákona pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na jednej strane, na druhej strane tak, aby bezpečnosť, energetická bezpečnosť Slovenska bola posilnená a na druhej strane aby všetky tieto opatrenia nesmerovali k tomu, že v konečnom dôsledku domácnosti, resp. ďalší spotrebitelia zaplatia za elektrickú energiu viac ako doteraz.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dva páni poslanci. Myslím si, že... Aj vy, pán poslanec Přidal, máte procedurálny či faktickú?

  • Reakcia poslanca.

  • Aha, ale je zatiaľ písomne, takže písomne idú. Takže iba pani poslankyňa Mezenská. Dáme ešte možnosť, nech pani poslankyňa má faktickú poznámku a potom preruším rokovanie, lebo je 12. hodín a bude obedňajšia prestávka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Takže tak, ako spomenul vo svojom príspevku pán Hudacký, aj preto som proti teda predčasnému, skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo som presvedčená, že takýto návrh zákona pre svoju zložitosť, komplikovanosť a aj možno perspektívy si vyžaduje konkrétne prepočty, prognózy toho, akým spôsobom budú dopadať poskytnuté investície alebo aj dotácie, úľavy na tú koncovku. Teda ako sa pretavia a prejavia nárastom alebo znížením spotrebiteľských cien.

    Takže k takémuto materiálu okrem toho, že má byť vložený do riadneho legislatívneho konania, naozaj chýbajú konkrétne údaje, konkrétne prognózy, konkrétne kalkulácie, rozpočty, bez ktorých, ja som presvedčená, že nie sme spôsobilí túto vec vyhodnotiť a ani o nej rozhodnúť.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Hudacký? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za túto poznámku. Chcem to len podporiť ešte aj takýmto spôsobom. Skutočne nám chýbali aj včera na výbore, keď prišiel vyargumentovať vlastne, prečo jednak v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj rozprávali sme sa aj vecne k tejto záležitosti, že potrebujeme ďaleko presnejšie podklady, ďaleko presnejšie analýzy, dopady a bez toho je veľmi ťažko podporiť tento návrh zákona. Nehovoriac už, samozrejme, o tejto chybičke krásy, ktorá je skutočne veľkou chybičkou krásy, alebo až chybou krásy, keď sa jedná o tento bod 7, a teda navyšovanie toho limitu z 200 na 300 MW.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vyhlasujem prestávku obedňajšiu. Stretneme sa o 14.00 hod. a budeme pokračovať hodinou otázok a odpovedí.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Reakcia z pléna.

  • O tretej je, o tretej začína mimoriadna schôdza. Dobre? A po mimoriadnej schôdzi by sme mali pokračovať.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hodine otázok.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj. Páni poslanci, poprosím vás, zaujmite svoje miesta.

    Ideme rokovať a pristúpime k

    hodine otázok,

    ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hod. 13 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 21 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pán minister, oznámte nám, kto bude zastupovať v neprítomnosti členov vlády.

  • Dobrý deň. Vážené dámy a páni poslanci, chcem povedať, že predseda vlády Robert Fico je na zahraničnej ceste v Bruseli. Budem ho zastupovať ja.

    V prípade otázok na ministra bude otázka na Petra Kažimíra, ktorého zastupuje pán minister Ján Počiatek. Neprítomní sú ďalej pán minister Ján Richter a pán minister Marek Maďarič.

  • Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

  • Ruch v sále.

  • Prvá otázka je od poslanca Petra Náhlika a znie...

  • Traja poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s transparentmi v rukách sa postavili vedľa hlavného rečníckeho pultu zľava. Ruch v sále.

  • Pán poslanec Matovič, myslím si, že by bolo dobré, keby ste zaujali svoje miesta. Nerobte tu naozaj program iný.

    Pán Peter Náhlik sa pána predsedu vlády pýta: "Vážený pán premiér, aké plánujete opatrenia a sankcie voči spoločnostiam hrubo obchádzajúcim daňovú povinnosť?"

    Prosím, pán podpredseda, odpoveď, ako aj oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja na úvod ešte tu kolegom poslancom z Obyčajných ľudí, že na nesprávnej strane parlamentu stoja, pretože na tej strane...

  • Rečník rukami ukazuje vpravo. Potlesk a smiech v sále.

  • ... na tej strane sa predávalo SPP. A k tomu sa treba aj vracať. Toto sú všetko dôsledky pravicovej vlády, ktorá vlastne rozpredala všetko, čo Slovensko malo, bez možnosti, aby mohol štát do toho nejakým spôsobom účinnejšie zasahovať.

    Dobre. Ale veď teda poďme k otázkam, ktoré páni poslanci položili.

    V Programovom vyhlásení vlády sme si za jednu z kľúčových úloh vytýčili nekompromisný, koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom. V záujme naplnenia princípov spravodlivej a stabilnej spoločnosti, konsolidácie a trvalej udržateľnosti verejných financií sme sa zaviazali spracovať Akčný plán boja proti daňovým podvodom s podrobným harmonogramom zavádzania jednotlivých opatrení a stimulácie účasti verejnosti na tomto procese. Zároveň sme sa rozhodli posúdiť efektivitu platnej právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku a zanalyzovať možnosť zavedenia nových daňových trestných činov.

    Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 - 2016 bol schválený vládou Slovenskej republiky 31. mája 2012. Obsahuje sériu opatrení v oblasti daňového, obchodného, finančného a trestného práva voči spoločnostiam, ktoré hrubo obchádzajú daňovú povinnosť, rovnako aj opatrenia týkajúce sa činnosti finančnej správy a orgánov činných v trestnom konaní, predložených rezortmi financií, spravodlivosti a vnútra. Vychádzame z toho, že je nevyhnutné zvýšiť podiel verejných príjmov na hrubom domácom produkte, aby nedošlo k obmedzeniu verejných služieb pre občanov.

    Cieľom akčného plánu je pozitívne ovplyvniť výber dane z pridanej hodnoty a zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu formou účinnejšieho potláčania nelegálnej ekonomickej činnosti podnikateľských subjektov. Slovensko má s výberom daní, najmä dane z pridanej hodnoty, jej vymožiteľnosťou a udeľovaním sankcií, dlhodobo veľký problém. Zaviesť vyššie sankcie za neplatenie daní nám odporučil aj generálny tajomník Organizácie pre spoluprácu v Európe a ocenil, že sa snažíme zastaviť všetky úniky a vytvoriť spravodlivejší daňový systém.

    Zvýšením miery efektivity výberu dane z pridanej hodnoty na primeranú úroveň Európskej únie by Slovensko mohlo podľa prepočtov ministerstva financií zvýšiť výnos tejto dane až o 1,6 hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 1,1 mld. eur.

    Realizácia jednotlivých opatrení v rámci Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 - 2016 je rozdelená do troch etáp.

    Prvá etapa sa začala rozbiehať ešte k 1. októbru tohto roka. V oblasti daňového práva ide o opatrenia zamerané na boj proti daňovým podvodom a podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

    Ako príklad môžem uviesť, že sa zaviedla povinnosť skladať finančnú zábezpeku rizikovými osobami pri registrácii dane z pridanej hodnoty, možnosť rušenia registrácie na daň z pridanej hodnoty osobám, ktoré sú nekorektné, nekomunikujú so správcom dane alebo si neplnia zákonné povinnosti. A zaviedlo sa aj spoločné a nerozdielne ručenie za daň. V oblasti obchodného práva ide napríklad o zákaz založiť spoločnosť s ručením obmedzeným osobou, ktorá má daňový nedoplatok. Pokiaľ ide o trestné právo, zavádza sa nová skutková podstata trestného činu daňový podvod, sprísňujú sa trestné sadzby pri spáchaní daňových trestných činov v značnom a veľkom rozsahu.

    Daňový podvod spácha ten, kto si vo väčšom rozsahu neoprávnene uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane s úmyslom získať pre seba alebo iného neoprávnený prospech. Súd páchateľovi určí trest odňatia slobody v trvaní od jedného roka do piatich rokov. Odňatím slobody na štyri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha takýto čin a už bol zaň odsúdený. Ešte vyšší trest, sedem až dvanásť rokov, mu hrozí, ak pôjde o škodu väčšieho rozsahu, prípadne ak ho spácha ako člen nebezpečného organizovaného zoskupenia. Prísne tresty hrozia aj páchateľom, ktorí budú mariť výkon správy daní, a to tým, že v dokladoch uvedú nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje, či zataja povinné údaje umožňujúce správne určenie daní. Rovnako sa tento sankčný mechanizmus uplatní voči tým, ktorí pozmenia, znehodnotia alebo zničia doklady rozhodujúce pre správne určenie daní, nesplnia si zákonom uloženú oznamovaciu povinnosť, prípadne boli za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch už postihnutí. Všetkým v takomto prípade hrozí odňatie slobody až na dva roky. Ak spôsobia väčšiu škodu, prípadne pôjde o závažnejší spôsob konania alebo osobitný motív, môže byť páchateľ odsúdený až na päť rokov. Odňatím slobody na tri až osem rokov sa potrestá, ak svojím činom spôsobí značnú škodu alebo ako člen organizovaného zoskupenia.

    V rámci druhej etapy boja proti daňovým podvodom budú s účinnosťou najneskôr od 1. októbra 2013 prijaté tie druhy opatrení, ktoré je potrebné detailne diskutovať s expertmi príslušných rezortov a oblastí, alebo ich účinné zavedenie do praxe si vyžaduje dlhší časový horizont. Pôjde napríklad o zavedenie režimu sprísneného daňového dohľadu nad rizikovými subjektami. Pripravuje sa riešenie prípadov výmazov spoločností zo zákona alebo ex offo v prípade daňových nedoplatkov, alebo daňovej kontroly. Navrhuje sa zavedenie špecializácie súdov v oblasti daňovej trestnej činnosti.

    Predmetom tretej etapy sú opatrenia s účinnosťou najneskôr od 1. októbra 2014. Tieto opatrenia sú spojené s podporou informačných technológií alebo ich nasadenie do prevádzky si vyžaduje adekvátny časový rámec. Ide napríklad o zavedenie ratingu daňových subjektov, o povinné uvádzanie stupňa ratingov na daňových dokladoch, zriadenie registra diskvalifikovaných osôb, zriadenie insolvenčného registra, sprísnenie podmienok v zákone o konkurze a vyrovnaní.

    Okrem uvedeného akčného plánu boja sa neustále analyzujú a vyhodnocujú tie oblasti, v ktorých je potrebné vykonať legislatívne zmeny s cieľom predchádzať daňovým únikom, rozširovať kompetencie príslušných orgánov na ich odhaľovanie a zavádzať prísnejšie sankcie za spáchané delikty.

    V prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky boli schválené viaceré zákony, ktorými sa tieto ciele napĺňajú. Rozširujú sa kompetencie colných úradov v oblasti odhaľovania trestných činov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa počet osôb oprávnených vykonať kontrolu dodržiavania zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, zavádzajú sa prísnejšie sankcie pri porušovaní tohto zákona. Osobe, ktorá zmení údaje v elektronickej registračnej pokladnici, sa uloží pokuta 2-tisíc eur a správca dane môže dať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia. Pri opakovanom zistení takéhoto správneho deliktu sa uloží pokuta vo výške 4-tisíc eur a správca dane bude mať povinnosť podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia.

    Na základe schválenej legislatívy sa na web sídle Finančného riaditeľstva budú zverejňovať aktualizované zoznamy platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie v nadväznosti na opatrenia prijaté v zákone o dani z pridanej hodnoty.

  • Ruch v sále, reakcia na poslancov z hnutia OĽaNO stojacich s transparentmi vedľa rečníckeho pultu. Smiech v rokovacej sále.

  • Zavádza sa obmedzenie vykonávať platby v hotovosti nad 5-tisíc eur, resp. 15-tisíc eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi na záver zopakovať, že hlavným dôvodom rozsiahlej novelizácie zákona bol zámer zabrániť stále sa zvyšujúcim daňovým únikom a rôznym daňovým podvodom, a to prostredníctvom uzákonenia takých opatrení, ktoré pomôžu efektívne potlačiť možnosti nezákonných aktivít a zabrániť ich opakovaniu.

    Veríme, že spomenuté opatrenia a zvýšené sankcie voči tým, ktorí hrubo obchádzajú daňovú povinnosť, pozitívne ovplyvnia výber a príjmy štátneho rozpočtu pochádzajúceho z DPH a v konečnom dôsledku prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku.

    Popritom, až sa moji kolegovia dohodnú na tom, akým spôsobom prenesú zodpovednosť na bývalých členov vlády Mikuláša Dzurindu za privatizáciu SPP, by som rád ešte dodal k tejto otázke predovšetkým veľmi dôležitý fakt.

    Slovensko dnes má veľmi nízky výber daní, ktorý je spôsobený najmä tým, že predchádzajúca vláda spôsobila absolútny kolaps v daňovej správe. Tieto škody, ktoré boli spôsobené nefunkčným daňovým systémom, sa naprávajú iba ťažko a sú naozaj v miliardách korún. Môžete tu hovoriť o rôznych škodách, o rôznych zámeroch. Faktom je, že táto časť odo mňa doprava do určitej miery pomerne nemo prizerala katastrofe, na ktorej sa priamo podieľala a umožnila daňovým podvodníkom, aby mali zo Slovenska eldorádo. Vaším pričinením prišlo Slovensko o miliardy korún a eur práve v tom, že nebolo možné systematicky vyberať dane. A reakcia na to bola naozaj minimálna a mizerná.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, miliardy.

    A z môjho pohľadu je veľmi dôležité, aby sme pri tej stratégii, o ktorej hovoríme, určili tie najnebezpečnejšie riziká. Pretože veľký hríb, ktoré robia veľké karuselové podvody v rámci daní, sú to vždy suma, ktorá sa akumuluje na pomerne veľké číslo, ktoré bude 4 mil., 10, 20 mil., 30 mil. eur, ale stále z pohľadu miliárd, ktoré nám chýbajú, o ktorých hovorím, je to stále číslo, ktorých podiel na tom celkovom daňovom úniku alebo celkovej neefektivite výberu daní sa podieľa možno 10, 20 percentami.

    To, čo je najväčším problémom, je vlastne denné podvádzanie. To, s čím ste sa mohli stretnúť vy, s čím sa stretol minister financií, ktorý by tu určite tento príbeh rád rozpovedal, kedy ani na šiestykrát sa mu nepodarilo za kúpený tovar dostať adekvátny bloček. Keď štátny tajomník z desiatich nákupov zistil, že štyri bločky sú dokonca falošné a nejedná sa o regulárny daňový doklad, kedy niekto vysoko postavenému predstaviteľovi štátu priamo ponúkne cenu za dielo, ktorá hovorí o tom, že chcete to bez papiera alebo s papierom, je teda únik DPH na dennom poriadku vo všetkých oblastiach hospodárskeho života.

    Práve preto si myslím, že niektoré úpravy v oblasti platieb v hotovosti, každodenná priama kontrola otázky reálnej funkcie pokladničných systémov prinesie asi najväčší objem peňazí, ktoré štát potrebuje. A to isté platí, samozrejme, aj o spolupráci medzi ministerstvom financií a ministerstvom vnútra, kde bola zriadená Daňová kobra, kde ste mohli byť svedkami viacerých úspešných záťahov práve proti daňovým podvodníkom. A je rozpracovaných ďalších niekoľko prípadov, ktoré hovoria o mnohomiliónových daňových únikoch.

    Je preto veľmi dôležité, aby sme naozaj v spolupráci a vlastne aj celého parlamentu dokázali zabezpečiť, aby sme nemuseli urobiť ďalšie opatrenia v rámci konsolidácie verejných financií, keď máme šancu, aby sme mali možnosť zvýšiť práve príjem cez daň z pridanej hodnoty. Ale mali by sme sa asi úplne každý zamyslieť, koľkokrát sme nakupovali bez bločku, koľkokrát sme boli vyzvaní alebo niekto nám oznámil, že je omnoho jednoduchšie nakúpiť niečo bez DPH, lebo je to lacnejšie, lebo je to cash. Čiže z tohto pohľadu môže asi úplne každý, ktorý je v tejto sále, prispieť k zlepšeniu výberu DPH.

    Pán poslanec, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády a pán minister. Chcete položiť, pán poslanec, doplňujúcu otázku. Pán poslanec nechce doplniť, nechce dať doplňujúcu otázku?

    Pätnásť minút za chvíľu vyčerpáme, takže budeme pokračovať.

    Ďakujem pekne ešte raz, pán podpredseda vlády.

    Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvé dve otázky, ako aj ďalšia otázka č. 6, otázka č. 8, otázka č. 10, 11, 13, 17, 18, 19 a 21 sú položené zastupujúcemu generálnemu prokurátorovi a prvému námestníkovi generálneho prokurátora Ladislavovi Tichému.

    Chcem vás informovať o doporučenom liste, ktorým zastupujúci generálny prokurátor požiadal o ospravedlnenie na hodine otázok s tým, že odpoveď na otázky zašle písomne. Mám tu list pána námestníka generálneho prokurátora, ktorý píše: "Vážený pán predseda, dovoľujem si vás požiadať o ospravedlnenie účasti prvého námestníka generálneho prokurátora JUDr. Ladislava Tichého na hodine otázok dnešného dňa z dôvodu čerpania dlhodobo plánovanej dovolenky. Odpovede na otázky zašleme v súlade s § 131 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov."

    Takže budeme pokračovať otázkou...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Prečítam. Dobre. Prečítam otázku.

    Otázka znela: "Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, ako si máme vysvetliť vaše vyjadrenie o Dobroslavovi Trnkovi, ktorý je poverený výkonom funkcie námestníka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že zákon porušil, ale vašu dôveru nestratil? Vás, ktorý máte byť strážcom zákonnosti a ústavnosti v tomto štáte."

    Takéto znenie je vo všetkých prípadoch, ako som povedala, takže chcem povedať, že pán prvý námestník sa ospravedlnil a zašle písomné vyjadrenie.

    Takže budeme (ruch v sále), budeme pokračovať...

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, je to v súlade s rokovacím poriadkom. Nebudeme si tu takto vymieňať názory. Ideme k otázke číslo...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Zákon o rokovacom poriadku umožňuje takýto postup. Pán generálny, pán zastupujúci generálny prokurátor sa ospravedlnil a odpovede zašle písomne v stanovenej lehote.

    Otázku č. 3 položil pán poslanec Andrej Kolesík podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, zachytil som v médiách informáciu o vašej pracovnej návšteve Moskvy, kde ste okrem mnohých iných dôležitých tém hovorili aj o liberalizácii vízového režimu s Ruskou federáciou. Vedeli by ste nám o tom povedať viac?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je pravdou, že som sa včera večer vrátil z mojej návštevy Ruskej federácie.

    Základným východiskom slovensko-ruských vzťahov je fakt, že Rusko je strategickým partnerom Európskej únie. Zámerom súčasnej vlády je budovať pragmatické, odideologizované a na výsledok orientované vzťahy a prehlbovať spoluprácu vo všetkých oblastiach, o ktoré máme záujem. Tento cieľ sledovala aj moja včerajšia a predvčerajšia návšteva v Moskve. Bola predovšetkým potvrdením záujmu Slovenskej republiky o spoluprácu s Ruskom, bola o vzájomnom dialógu a jeho perspektívach, ale bola aj o hľadaní investičných a podnikateľských možností a príležitostí.

    Počas stretnutí s ruskými partnermi sme sa zhodli na potrebe pokračovať v intenzívnom bilaterálnom politickom dialógu na viacerých úrovniach. V záujme rozvoja hospodárskej spolupráce sme osobitnú pozornosť venovali príprave nadchádzajúceho 16. zasadnutia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou, ktorému za Slovenskú republiku predsedám. Počítame s tým, že jej zasadnutie by sa malo uskutočniť v prvom štvrťroku budúceho roka a jej závery prispejú k detailnejšiemu rozpracovaniu projektov hospodárskej spolupráce v nadchádzajúcom období.

    V tejto súvislosti sme prerokovali aj otázky spolupráce v oblasti rozvoja cestovného ruchu a medziľudských kontaktov. Naším záujmom je prostredníctvom zjednodušenia procesu vydávania víz pre občanov Ruskej federácie vytvoriť priestor na rozvoj priamych kontaktov medzi obyvateľmi a rozvoj podnikateľských aktivít v rámci existujúcich platných schengenských pravidiel. Preto chceme flexibilne využívať možnosti schengenského systému.

    V Moskve som ministra Lavrova informoval, že máme záujem na maximálnom zjednodušení vízových procedúr pri získavaní slovenských víz pre občanov Slovenskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa pritom opiera o komparatívnu analýzu aktuálnej vízovej praxe krajín Schengenu, ktorá ukazuje možné rezervy v danej oblasti. Preto po konzultácii s podpredsedom vlády a ministrom vnútra Slovenskej republiky sme sa rozhodli tento stav zmeniť.

    Sme na prahu zimnej turistickej sezóny a všetci veľmi dobre vieme, že ruskí turisti sú v našich turistických centrách viac než vítaní. Mnohí hotelieri a prevádzkovatelia lyžiarskych a iných stredísk cestovného ruchu považujú prítomnosť ruskej klientely za jeden z kľúčových atribútov úspešnosti ich podnikania. Našimi pripravovanými opatreniami im chceme pomôcť a podporiť ich aktivity v tomto smere.

    Medzi návštevníkmi z Ruskej federácie narástol záujem aj o ďalšiu formu turistiky, je ňou korporatívna a individuálna liečebná turistika. Zvyšuje sa počet veľkých ruských spoločností, ktoré začali posielať svojich zamestnancov skupinovo práve do slovenských kúpeľov.

    Zjednodušenie vízového režimu budeme uplatňovať aj voči podnikateľom z Ruska.

    Taktiež by som chcel upozorniť na ďalšiu skupinu osôb, ktorých sa bude zjednodušenie týkať. Ide o študentov, ktorí študujú, resp. budú študovať v Slovenskej republike na základe medzivládnej dohody.

    Zároveň potrebujeme aktívne podporiť záujemcov o návštevu Slovenskej republiky, ktorí nežijú v hlavnom meste Ruska, formou prijímania žiadostí o víza cez sprostredkovateľské subjekty, tzv. outsourcing. Môžem potvrdiť, že pripravované zjednodušenie vízových procedúr bolo z ruskej strany prijaté veľmi pozitívne.

    V súlade s vízovým kódexom na udeľovanie jednotných schengenských víz a víz a zohľadňujúc aj dohodu medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz zvažujeme viaceré varianty pre zjednodušenie vízových procesov. V prípade turistov a podnikateľov pôjde predovšetkým o umožnenie vydávania turistických víz na viac vstupov s platnosťou na niekoľko rokov za predpokladu splnenia požadovaných kritérií. Študentom budú môcť byť vydané krátkodobé viacvstupové národné víza.

    Pripravujeme príslušné metodické usmernenie pre náš Zastupiteľský úrad v Moskve, aj Generálny konzulát v Sankt Peterburgu tak, aby začalo platiť v čo najskoršom termíne. Veríme, že výsledkom tohto flexibilného prístupu z našej strany bude odstránenie zbytočných administratívnych prekážok pre ruských občanov a rezort zahraničia tak prispeje k zvýšeniu počtu ruských turistov, podnikateľov a študentov na Slovensku.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem za odpoveď, vážený pán podpredseda vlády. Dovoľte mi vysoko oceniť túto vašu aktivitu. Myslím si, že je to, že je to veľmi dobrým krokom, pretože turizmus je práve možnosť, akým môžu občania Ruskej federácie oveľa lepšie spoznať, spoznať našu krajinu a zároveň sa sem aj vrátiť. Ideálne by bolo, keby sa vracali opakovane a pravidelne.

    Rovnako, rovnako mi dovoľte oceniť aj tie informácie, ktoré ste tu dnes predniesli, týkajúce sa študentov a podnikateľov, myslím si, že to bude len na prospech veci. A som veľmi rád, že po tak dlhej dobe, kedy to nešlo a hľadali sa, hľadali sa zo strany predchádzajúcich, predchádzajúcich ministrov mnohé technické vysvetlenia, prečo to nejde, som veľmi rád, že teraz to ide. Len tak ďalej, pán minister.

    Ďakujem.

  • Pán minister, chcete? Nebola to doplňujúca otázka, ale až chcete k tomu niečo dodať, nech sa páči.

  • Môžem povedať iba, že sa stotožňujem s vyjadrením pána poslanca. Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Ďalšiu otázku položila pani podpredsedníčka Erika Jurinová podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi, ktorého zastupuje minister dopravy Počiatek: "Vážený pán minister, v prípade, že rozhodnutie v spore so spoločnosťou Achmea nadobudne právoplatnosť a Slovenská republika bude nútená vyplatiť škody, kde vo verejných financiách nájdete prostriedky na jej vyplatenie?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď, ako aj oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 702 z dňa 12. decembra Správu o stave a aktuálnom vývoji medzinárodných investičných arbitráží. V rámci tohto uznesenia uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií, aby zabezpečil vo svojej pôsobnosti opatrenia súvisiace so zrušením rozsudku arbitrážneho tribunálu zo 7. decembra 2012, vydaného v medzinárodnej investičnej arbitráži Achmea B.V., predtým ako Eureko B.V., verzus Slovenská republika, ktorý Slovenská republika považuje za nezáväzný a nevykonateľný.

    Z pohľadu hospodárenia verejných financií v metodikách Eurostatu platí to, že ak sa Slovenská republika odvolá, tak arbitrážne konanie nie je skončené a do ESA 95 výsledkov sa nemusí zatiaľ nič zaznamenávať, až do momentu, kedy súd rozhodne definitívne bez možnosti odvolania sa. Z tohto dôvodu Ministerstvo financií Slovenskej republiky nevidí dôvod, aby v súčasnosti riešilo otázku zabezpečenia finančných prostriedkov na vyplatenie škody priznanej arbitrážnym tribunálom v arbitráži Achmea B.V. verzus Slovenská republika.

    Slovenská republika doteraz prehrala jeden spor, a to v roku 2004, s ČSOB, a. s., Praha vo výške 833,6 mil. eur. Prostriedky na uzavretie dohody so žalobcom boli vyplatené z prostriedkov štátnych finančných aktív.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Chcete položiť doplňujúcu otázku, pani podpredsedníčka? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi za odpoveď, aj keď si myslím, že nie je dostatočná. Pretože názor, ktorý má, ja neviem, možnože naša vláda, nezdieľajú právnici, ktorí na Slovensku sú. Ich, ja neviem, tých názorov je veľmi veľa, ale naozaj prevláda názor, že rozsudok je právoplatný. Každopádne je mi jasné, že Slovensko podá žalobu na zrušenie alebo nejaké pozastavenie rozhodnutia, ale takisto v tomto prevláda viac skepsa, ako kladný postoj, že by Slovensko bolo zbavené tohto rozhodnutia. Takže podľa mňa by sa naozaj ministerstvo malo veľmi zamýšľať nad tým, že z akých zdrojov bude hradiť tieto škody, ktoré vlastne spáchala vaša prvá vláda. Ďakujem.

  • Pán minister, poprosím vás o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Ja by som aj odpovedal, ale ja som nepostrehol v tej, v tej konštatácii žiadnu otázku. Ale môžem ako voľne povedať, že čo právnik, to názor. A ako som tu už povedal, doteraz prehrala Slovenská republika len jednu arbitráž, a to je z minulosti, verzus ČSOB, na ktorú mali tiež právnici rôznorodé názory. A aj na tie arbitráže, ktoré sme už vyhrali, mali právnici rôznorodé názory. Čiže ja by som v tento moment ešte úplne nepredbiehal.

    Ja osobne nie som právnik, neviem, či vy ste právnik, takže len také šumy, čo píšu v novinách a čo niekto niekde povedal, to je jedna vec, druhá vec je, ako ten spor na záver dňa dopadne. A ako som tu jasne citoval, keď sa bavíme o verejných financiách, relevanciu to nadobúda až vtedy, keď je to naozaj už vykonateľný rozsudok. Ak sa to potvrdí, tak potom sa určite ministerstvo financií bude zamýšľať nad tým, z akých zdrojov sa to bude financovať. V tento moment to vôbec nie je otázka dňa.

    Ďakujem, skončil som.

  • Dobre, ďakujem pekne a zostaňte, pán minister, pretože ďalšia otázka č. 5 je od pána poslanca Arpáda Érseka, ktorý je prítomný, na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka a otázka znie: "Vážený pán minister, na základe vášho materiálu, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania, sme na väčšine úsekov diaľnic a rýchlostných ciest zistili časové oneskorenie. Moja otázka: výstavba rýchlostnej cesty R7 je taktiež časovo odsunutá až po roku 2015? Domnievam sa, že tento termín je neskorý a pri dodržaní nezrýchleného harmonogramu prípravy výstavby tohto cestného úseku mohla byť začatá už od konca roku 2013 - začiatok roku 2014. Nevidím opodstatnenosť podľa vyhlásenia hovorcu ministerstva, aby sme skúmali potrebu tejto rýchlostnej cesty, stačí počúvať každý deň dopravné správy a pri frekvencii skoro 20 000 áut denne nemôžu byť žiadne pochybnosti o nevyhnutnosti realizácie rýchlostnej cesty R7."

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. O nevyhnutnosti realizácie rýchlostnej cesty R7 nemáme žiadne pochybnosti, avšak vzhľadom na aktuálny stav prípravy jediný úsek, ktorý je pripravený na začatie výstavby už v roku 2014, je úsek rýchlostnej cesty R7 Bratislava - Ketelec - Dunajská Lužná. Pre nadväzujúci úsek rýchlostnej cesty R7 Bratislava - Prievoz Bratislava - Ketelec prebieha v súčasnosti proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie a pre úsek diaľnice D4 Jarovce - Ivanka pri Dunaji-sever sa v súčasnosti vypracováva technická štúdia, dokumentácia pre územné rozhodnutie a dokumentácia stavebného zámeru.

    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja koordinuje postup prípravy a harmonogram výstavby všetkých súvisiacich úsekov, a preto nie je podľa nás účelné začať realizáciu rýchlostnej cesty R7 v úseku Bratislava - Ketelec - Dunajská Lužná skôr, ako budú pripravené na výstavbu nadväzné úseky rýchlostnej cesty R7 Bratislava - Prievoz-Bratislava - Ketelec a úsek diaľnice D4 Bratislava - Jarovce - Ivanka pri Dunaji-sever.

    Termín výstavby spomínaných úsekov rýchlostnej cesty R7 priamo súvisí so stavom pripravenosti, v ktorom sme jednotlivé úseky zdedili pred pár mesiacmi od bývalého vedenia rezortu. Ten vylučuje, aby sa s výstavbou začalo už na budúci rok. A je to ľahko zdokumentovateľné. Navyše nie je účelné budovať rýchlostné cesty, ktoré vodiči reálne niekoľko rokov nebudú môcť využívať, pretože by skončili v poli. Práve kvôli stavu príprav, v akom sa nachádzajú, budeme intenzívne pracovať na tom, aby sa výstavba týchto úsekov stala už o niekoľko rokov skutočnosťou.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči. Máte na to dve minúty.

  • Ďakujem za slovo. Už to funguje. Áno, pán minister, máte pravdu, ale v konečnom dôsledku, keď si zoberieme, budovanie cesty začína od jedného konca, môže aj od dvoch koncov, keď máme plný úsek. Ja viem, som si toho vedomý, že práve Ketelec smerom do Bratislavy, ten úsek nie je až v takom štádiu. Ale pokiaľ začneme stavať diaľnicu zdola a to potrvá minimálne rok a pol, dve(dva), tak určite ten úsek, ktorý nám chýba, bude dokončený. Nebol by som rád, ako sme spolu hovorili o tom, nespájajme R7 s D4, lebo potom to bude na strašne dlhé roky. A preto vás prosím a žiadam, aby ste dohliadal na to, aby sme sa pohli z miesta, a hlavne nie je to vaša vec, ale asi Národnej diaľničnej spoločnosti. Ďakujem.

  • Pán minister, chcete k tomu niečo dodať?

  • Súhlasím s tým, že nemusíme spájať výstavbu D4 s R7 a budeme na tento čas prioritizovať R7 a verte mi, že urobím všetko preto, aby sme čo najskôr tú cestu postavili. A vôbec sa nebránim ani takým úvahám, že ak to z toho vyjde, že je výhodné začať aj z obidvoch koncov stavať, tak budem len rád. Problém je, že to enviroposudzovanie ešte proste neskončilo, a dúfajme, že nás tam nestretne, na tom úseku Bratislava - Ketelec, nič také alebo nič podobné, ako bolo v úseku Turany - Hubová. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Pavol Abrhan prvému námestníkovi generálneho prokurátora Slovenskej republiky, generálny prokurátor SR v zastúpení Ladislava Tichého a otázka znie: "Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, ako si máme vysvetliť vaše vyjadrenie o Dobroslavovi Trnkovi, ktorý je poverený výkonom funkcie námestníka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že zákon porušil, ale vašu dôveru nestratil? Vás, ktorý máte byť strážcom zákonnosti a ústavnosti v tomto štáte."

    K tejto otázke položenej chcem poznamenať to, čo aj pri otázke č. 1 aj 2. Pán námestník generálneho prokurátora sa ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a odpovedí s tým, že v súlade s § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku zašle písomne do 30 dní svoju odpoveď.

    Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Ľuboš Blaha, ktorého tu nevidím.

    V poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac opäť prvému námestníkovi generálneho prokurátora Slovenskej republiky, generálny prokurátor v zastúpení Ladislav Tichý a otázka znie: "Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, ako si máme vysvetliť vaše vyjadrenie o Dobroslavovi Trnkovi, ktorý je poverený výkonom funkcie námestníka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že zákon porušil, ale vašu dôveru nestratil? Vás, ktorý máte byť strážcom zákonnosti a ústavnosti v tomto štáte."

    Znova zopakujem, pán zastupujúci generálny prokurátor sa ospravedlnil s tým, že podľa § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku zašle písomnú odpoveď.

    V poradí deviatu otázku položil pán poslanec Zajac, ktorý je prítomný, ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, v piatok ste na medzirezortné pripomienkové konanie zverejnili dokument Aktualizácia Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 - 2014, podľa ktorého ste odsunuli začatie výstavby úseku R4 Prešov - severný obchvat až niekedy po roku 2014. Tento úsek rýchlostnej cesty sa podľa doteraz platného harmonogramu výstavby mal začať stavať v marci 2014. Pýtam sa, prečo bol uvedený úsek odsunutý na takýto neurčitý termín?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje prípravu dokumentácie pre stavebné povolenie na predmetný úsek rýchlostnej cesty R4 Prešov - severný obchvat. Predpokladaný termín dodania dokumentácie pre stavebné povolenie je v júli budúceho roka. Následne bude možné zahájiť proces majetkovej prípravy a prípravy žiadosti na vydanie stavebného povolenia, ktoré si vyžiada dlhší čas.

    Vzhľadom na aktuálny stav prípravy tohto úseku, prognózovanej intenzity dopravy, väzbu na ostatné pripravované investičné aktivity v okolí mesta Prešov a predovšetkým vzhľadom na možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, resp. z fondov EÚ, sa začatie realizácie predmetného úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov - severný obchvat predpokladá v roku 2015.

    V súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť pripravuje v danej lokalite stavbu úseku diaľnice D1 Prešov-západ - Prešov-juh, na ktorý bude vypracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie do mája budúceho roku. Okrem dôkladnej projektovej prípravy, majetkoprávneho vysporiadania, zabezpečenia potrebných povolení a preukázaní ekonomickej efektívnosti je tiež nevyhnutné vyriešiť otázku financovania pri oboch úsekoch.

    Vzhľadom na prioritu vlády dokončiť výstavbu diaľničného prepojenia miest Bratislava - Košice je potrebné podniknúť všetky kroky, aby bolo možné využiť na výstavbu chýbajúceho úseku D1 Prešov-západ - Prešov-juh zdroje z budúceho programového obdobia 2014 - 2020.

    Je vysoko otázne, či ukáže štúdia opodstatnenosť obidvoch tých úsekov, a je to ešte téma na diskusiu s Komisiou, či je ochotná financovať v tejto lokalite obidva úseky.

    Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Máte na to dve minúty.

  • Ďakujem, pán minister. Som rád, že aspoň vy nie ste na dovolenke a môžte mi takto odpovedať. Už nie som veľmi rád, ako riadite, manažujete ministerstvo a svoju podriadenú organizáciu, kde ste 100-percentným vlastníkom, to znamená NDS-ku, keď zamestnanci NDS-ky a pracovníci ministerstva dopravy vás dokážu presvedčiť o tom, že všetky úseky diaľnic posúvate na neskoršie termíny. Naozaj dobrý manažér nefunguje tak, že svojim podriadeným dovolí už zadané termíny, že si ich môžu predlžovať. Pretože dobre viete, že keď im predĺžite tieto termíny, tak sa to niekedy predĺži aj do nekonečna.

    Ale chcem doplňujúcu otázku položiť inú, a to: Prečo ste nespustili do výstavby úseky diaľnice D1, to znamená úsek Dubová - Ivachnová, kde máte ponuku na stole od firiem už desať mesiacov? Takisto úsek tunela Višňové, kde máte ponuku už šesť mesiacov. Čo robí ministerstvo dopravy osem mesiacov vlády Roberta Fica? Čo robí NDS-ka, keď nie je schopná spustiť do výstavby tieto úseky?

    Máte ÚVO, máte šéfku ÚVO, čo bráni tejto vláde, aby spustila tieto úseky do výstavby?

    Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči, odpovedzte na doplňujúcu otázku.

  • Zase možno od konca.

    Zaujal ma výrok "máte šéfa ÚVO", to znamená, že akože keď má niekto šéfa ÚVO, má manipulovať tendre? Alebo čo ste chceli tým povedať, pán poslanec? Veď bežia regulárne súťaže, ktoré majú nejaký svoj život, nejaký svoj osud. To, že vy ste nastavili alebo takým spôsobom zdeformovali spôsob obstarávania vôbec súťaží na tieto veľké investičné projekty, že sa nedá nič poriadne vysúťažiť, to je maslo na vašej hlave. A vďaka tomu - a ešte sa aj ukáže v budúcnosti, že či ten váš postup bol úplne správny a či to bude prinášať tie očakávané výsledky.

    Ale v každom prípade to je naozaj zaujímavé, to, čo ste povedali, že "máte šéfa ÚVO", takže teraz majú akože sa sypať jeden za druhým tie tendre bez toho, aby sa spĺňali tie zákonné lehoty? To je veľmi zaujímavé, čo ste teraz povedali. Ma to, fakt, fascinuje.

    A keď sa vrátime trošku k tým termínom, tak sa vy trošku pozrite na to, aké ilúzie ste vy napísali do toho plánu, a môžme ísť úsek po úseku, čo ste nenaplnili vôbec tie očakávania, ktoré ste tam napísali. My teraz len upratujeme po vás. Rozbabrané veci, nekomunikácia s Komisiou, ohrozenie čerpania európskych fondov. V takom stave sme zdedili po vás Operačný program Doprava. Hrozilo nám pozastavenie platieb. Môžem vám ukázať ten warning letter. Môžme sa baviť s Komisiou o tom, ako to tu všetko bolo. Konečne sa nám to podarilo odstrániť a už sa aj zvýšilo čerpanie, aj kontrahovanie. Takže teraz sa celý ten plán rozbieha.

    Takže ja mám skôr pocit, že keby sme to vyhodnotili, čo sa tam robilo za vašich čias, tak by ste z toho asi boli veľmi smutný. Ja z toho smutný určite som, ale už sa nám to našťastie podarilo ako-tak poupratovať. A proste fandiť si tu, že tak zanedbané veci, ako ste nám odovzdali, sa dajú odstrániť za pár mesiacov, to proste reálne nie je. Robíme, čo sa dá, a takto z toho tie reálne termíny vychádzajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí desiatu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško opäť prvému námestníkovi generálneho prokurátora, zastupujúcemu generálnemu prokurátorovi Ladislavovi Tichému a otázka znie: "Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, ako si máme vysvetliť vaše vyjadrenie o Dobroslavovi Trnkovi, ktorý je poverený výkonom funkcie námestníka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že zákon porušil, ale vašu dôveru nestratil? Vás, ktorý máte byť strážcom zákonnosti a ústavnosti v tomto štáte."

    Aj tu platí ospravedlnenie pána zastupujúceho generálneho prokurátora s tým, že v zmysle § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku bude odpoveď pánovi poslancovi doručená písomne.

    V poradí jedenástu otázku predložil pán poslanec a podpredseda Národnej rady Ján Figeľ opäť zastupujúcemu generálnemu prokurátorovi Ladislavovi Tichému a otázka znie: "Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, ako si máme vysvetliť vaše vyjadrenie o Dobroslavovi Trnkovi, ktorý je poverený výkonom funkcie námestníka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že zákon porušil, ale vašu dôveru nestratil? Vás, ktorý máte byť strážcom zákonnosti a ústavnosti v tomto štáte."

    Podľa § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku pán zastupujúci generálny prokurátor z dôvodu neprítomnosti zašle odpoveď písomne.

    V poradí dvanástu otázku položil pán poslanec Ján Mičovský ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, pri nástupe do súčasnej vládnej funkcie ste zaujali jasné stanovisko v kauze revíru Baglaš, personálne dôsledky nevynímajúc. Svoj zásadný nesúhlas so zámerom lesných pozemkov vo vlastníctve štátu ste teraz zmenili. Prečo?"

    Pán minister, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Zrejme otázka smeruje k nejakým výmenám pozemku na Kysuciach. Pán poslanec, neviem o žiadnej plánovanej výmene pozemkov na Kysuciach. Nemám žiadnu informáciu, že by k niečomu takému malo prísť. Ale vzhľadom na to, že sa ma pýtate o kysucké pozemky, mám nasledovné stanovisko...

  • Reakcia poslanca. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Otázka znie: "Vážený pán minister, pri nástupe do súčasnej vládnej funkcie ste zaujali jasné stanovisko v kauze revíru Baglaš, personálne dôsledky nevynímajúc. Svoj zásadný nesúhlas so zámerom", nie so zámenou...

  • Reakcia poslanca.

  • Tak ja tu mám napísané "zámerom". ... "so zámenou lesných pozemkov vo vlastníctve štátu ste teraz zmenili. Prečo?"

  • Aha, ja tu mám ešte aj kysuckých. Tak, pardon.

    Tak poďme k Baglašu. Zámena pozemkov Baglaš: spoločnosť Horn Invest, s. r. o., verzus Lesy Slovenskej republiky. O tom hovoríme? Áno? Dobre.

    Prosím, aby ste vnímali termíny, ktoré budem hovoriť.

    Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijalo žiadosť Lesov Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica č. 8695/2012 zo dňa 14. 2. 2012 o udelenie súhlasu na zámenu lesných pozemkov vo vlastníctve spoločnosti Horn Invest, s. r. o., Horná 34/a, 974 01 Banská Bystrica, ktorej konateľom je Jozef Baran, za lesné pozemky vo vlastníctve štátu v správe Lesov Slovenskej republiky, š. p. Po posúdení preložených podkladov a znaleckých posudkov, ktoré vypracovalo NLC Zvolen za vlády Ivety Radičovej, ministerstvo dňa, znovu termín, 7. 3., tri dni pred parlamentnými voľbami, 2012 pod číslom 951/2012-720 udelilo súhlas podľa § 50 ods. 7 a 10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov na uzatvorenie zámennej zmluvy.

    Na základe uvedeného súhlasu ministerstva Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica uzatvorili zámennú zmluvu č. 10182/2011/140 z 9. 3. 2012, deň pred parlamentnými voľbami, a následne ju zverejnili v Centrálnom registri zmlúv vedenom na Úrade vláde Slovenskej republiky.

    Vzhľadom k tomu, že Správa katastra Veľký Krtíš vložila vlastnícke právo k predmetným pozemkom v katastrálnom území Halič na spoločnosť Horn Invest, s. r. o., Horná 34/A, Banská Bystrica dňa, znovu termín, 21. 3., stále za vlády Ivety Radičovej, 2012, ministerstvo nemalo právnu možnosť zrušiť, resp. uvedenú zámennú zmluvu zrušiť, vlastnícke právo predmetnej nehnuteľnosti.

    Napriek uvedenému z podnetu mňa, po nástupe do funkcie, ministerstvo listom generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva okrem iného požiadalo generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky, š. p., o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku a v prípade podozrenia zo zámerného zníženia hodnoty majetku vo vlastníctve spoločnosti Horn Invest, s. r. o., aby štátny podnik urobil všetky právne kroky k tomu, aby došlo k zrušeniu predmetnej zámennej zmluvy.

    Do ukončenia uvedených krokov na môj pokyn bolo uložené štátnemu podniku nevydať predmetné pozemky do obhospodarovania spoločnosti Horn Invest, s. r. o., aj napriek hrozbe, že spoločnosť Horn Invest si bude uplatňovať zmluvnú pokutu.

    Lesy Slovenskej republiky predložili nový znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. Samuel Deván, ako znalec v odbore lesníctvo, odvetvie hospodárska úprava lesov a odhad hodnoty lesov podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Je to znalecký posudok č. 13/2012, kde hodnota lesných pozemkov vrátane porastov na nich, pôvodne vo vlastníctve spoločnosti Horn Invest, s. r. o., bola stanovená vo výške 1 868 666 eur; pôvodne podľa znaleckého posudku vypracovaného NLC Zvolen 2 010 486 eur, čo je rozdiel vo výške 141 820 eur.

    Z porovnania hodnoty lesných pozemkov a porastov na nich, ktoré boli pred zámenou vo vlastníctve štátu vo výške 1 010 200 eur, a hodnoty určenej podľa kontrolného znaleckého posudku vo výške 1 868 660 eur vyplýva, že aj podľa novostanovenej hodnoty nebola štátnemu podniku spôsobená škoda a boli splnené zákonné podmienky ustanovujúce hodnotu zamieňaných pozemkov podľa § 50 ods. 10 zákona o lesoch, kde maximálny rozdiel v neprospech štátu je definovaný vo výške 10 %. Pretože rozdiel v hodnote zámenných pozemkov počítaných pri ponúkaných pozemkoch podľa ocenenia Ing. Devána predstavuje sumu 858 466 eur v prospech štátneho podniku.

    Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na predchádzajúcu korešpondenciu štátneho podniku so spoločnosťou Horn Invest, ktorá oznámila výšku zmluvnej pokuty, ktorú si potenciálne ako škodu môže uplatňovať voči štátnemu podniku vo výške 2 200 eur za každý deň omeškania, štátny podnik požiadal ministerstvo listom zo dňa 29. 9. 2012 o usmernenie, ako ďalej postupovať.

    Vychádzajúc z hore uvedených skutočností, štátny podnik musí ďalej postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi tak, aby došlo k minimalizácii rizika možných finančných plnení z titulu náhrady škody zo strany spoločnosti Horn Invest, s. r. o., voči štátnemu podniku. V súčasnej dobe sú predmetné lesné pozemky vydané do obhospodarovania spoločnosti Horn Invest, s. r. o.

    Myslím si, že tento krátky výčet celého toho priebehu jasne hovorí o tom, nedošlo k porušeniu zákona, ale morálka tu zostala bokom.

    Vy viete presne tak dobre ako ja, že toho 9. 3., deň pred parlamentnými voľbami, keď sa podpisovala zmluva na štátnych lesoch v Banskej Bystrici, stál kuriér, ktorý okamžite čakal, dokedy generálny riaditeľ Viszlai podpíše túto zmluvu, a okamžite túto zmluvu zobral na registráciu a okamžite ju dal do katastra a 28. 3. na katastri aj bola táto zámena uskutočnená. Nie je právny podklad, ako túto zmluvu zrušiť.

    Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči. Máte na to dve minúty.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister Jahnátek, chcem vám za prvé poďakovať a za druhé potvrdiť, že všetko, čo ste povedali, všetky termíny, všetky fakty sú skutočne pravdivé a ja vlastne nemám dôvod s vami nejakým spôsobom polemizovať. A možno ani to, čo poviem, nebude otázka, ale skôr vyjadrenie obrovského smútku nad tým, že vlastne sme boli teraz svedkami príkladu, akým strašným spôsobom môže štát a jeho občania prísť o veľký majetok.

    Všetko je v poriadku, zákon sa dodržal. Naozaj deň pred voľbami kuriér utekal z Bratislavy do Banskej Bystrice a naozaj v dôsledku toho výmena majetku, aj keď zdanlivo formálne v poriadku, tá zámena pozemkov ozaj tými znaleckými posudkami bola potvrdená, ale reálie, ktoré sú s tým spojené, sú natoľko závažné, že dnes by sme mohli povedať, že určite by sme my dvaja, keby ste sa vy ako minister a ja ako lesník, poslanec vybrali medzi všetkých lesníkov krivánskeho závodu alebo aj Lesov Slovenskej republiky, nenašli by sme jedného človeka, ktorý by mohol povedať, že to bolo v poriadku a že štát nebol okradnutý. Bol. Bol okradnutý veľmi, a napriek tomu mu to zákony umožnili.

    Tak sa chcem spýtať v tejto sieni zákonnosti, nie vás, pán minister, alebo nielen vás, ale nás všetkých, či by sme nemali nejakým vážnym spôsobom prehodnotiť svoju prácu, naozaj úplne systémovo prehodnotiť, aby takéto veci neboli možné. Lebo ten výsmech, ktorý je s tým spojený, je nielen údesný, ale predovšetkým priamo v tomto môžme vidieť odpoveď na to, kde sú peniaze, ktoré utekajú tomuto štátu. Hovorili sme o tom pri štátnom rozpočte.

    Je mi to ľúto a chcem vám iba poďakovať a poprosiť, aby sme urobili nápravu.

  • Pán poslanec, škoda, že si toto vaše vyjadrenie nevypočul exminister pôdohospodárstva pán Simon, lebo toto zrejme smerovalo k nemu.

    Ale dal som interný pokyn, za môjho ministrovania nedôjde k žiadnej výmene pozemkov vo vlastníctve Lesov Slovenskej republiky verzus súkromné osoby. Táto výmena, vy viete veľmi dobre, nesúvisela ani tak s ťažbou dreva, ako s poľovným revírom. Čiže brat pána exministra tam poľuje a potrebovali si zabezpečiť poľovnícke práva vlastne na doživotie, takže urobili túto výmenu a dneska ich z tohto revíru vlastne už nikto nikdy nedostane. Čiže to je celá pointa tejto výmeny.

    Ja som dal ďalší pokyn. Nebudem súhlasiť s vytvorením žiadneho nového poľovného revíziu okrem tých, ktoré momentálne existujú. Aj tam mám veľký záujem, aby sa niektoré poľovné revíry vrátili naspäť ako režijné poľovné revíry, a preto je pripravená aj novela zákona o poľovníctve, kde znovu vraciame inštitút vyhranených poľovných revírov, ktoré nám vlastne takto umožnia stiahnuť niektoré revíry, ktoré sú dneska v rukách hlavne silných finančných skupín, aby sa vrátili naspäť do Lesov Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Skončil som.

  • V poradí štrnástu(pozn. red.: správne má byť "trinástu") otázku položil pán Ivan Uhliarik opäť zastupujúcemu generálnemu prokurátorovi a otázka znie: "Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, ako si máme vysvetliť vaše vyjadrenie o Dobroslavovi Trnkovi, ktorý je poverený výkonom funkcie námestníka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že zákon porušil, ale vašu dôveru nestratil? Vás, ktorý máte byť strážcom zákonnosti a ústavnosti v tomto štáte."

    Opäť odkazujem na § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku a odpoveď bude pánovi poslancovi zaslaná písomne.

    V poradí štrnástu otázku predložil, položil pán poslanec Anton Martvoň ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi a otázka znie: "Vážený pán minister, aké budú priority vášho ministerstva v roku 2013?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď.

  • Ďakujem za slovo. Budem stručný. V podstate pôjde o legislatívne priority. Pán poslanec, ide o legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka, ktorý chceme schváliť hneď v 1. štvrťroku tohto roka. Ďalej nový zákon o rozhodcovskom konaní, zmeny v tzv. sudcovských zákonoch v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády a očakávané rozhodnutie Ústavného súdu. Ďalej nová právna úprava tzv. trestnej zodpovednosti právnických osôb, ďalej komplexné prehodnotenie úpravy Zboru väzenskej a justičnej stráže a súvisiacich predpisov, najmä výkon trestu a výkon väzby, vrátane úpravy trestu domáceho väzenia, tzv. elektronický monitoring. Ďalej úprava niektorých profesií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, konkrétne ide o notárov a znalcov. Ďalej komplexná úprava trestných kódexov, t. j. aj zákona, aj poriadku. A v neposlednom rade aj transpozície právnych aktov Európskej únie v oblasti trestného práva a ochrany spotrebiteľov. A napokon predloženie koncepcie stabilizácie a rozvoja súdnictva.

    Skončil som. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku, ešte máme desať sekúnd.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď a teším sa na legislatívne zmeny.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu a prerušujem 11. schôdzu Národnej rady.

    Dávam päťminútovú prestávku a po päťminútovej prestávke bude otvorené rokovanie 12. schôdze Národnej rady.

  • Prerušenie rokovania 11. schôdze NR SR.

  • Po prerušení rokovania 11. schôdze NR SR a prestávke sa začalo rokovanie 12. schôdze NR SR.