• Príjemné dobré ráno vám želám všetkým, panie poslankyne, páni poslanci. Otváram desiaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Mikuláš Dzurinda, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013, ktoré máme ako tlač 176.

    Pán podpredseda vlády a minister financií už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, podobne aj pán spravodajca Daniel Duchoň.

    A teraz dávam slovo pani poslankyni Jane Žitňanskej a pripraví sa pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 (Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015), tlač 176.)

  • Dobré ráno, vážené dámy, vážení páni, ja budem chvíľu iba hovoriť k rozpočtu, pretože nie som ekonóm a tým pádom nechcem sa vyjadrovať ako Chrobák Truhlík ku všetkému. Dotknem sa iba jednej oblasti, pán minister sa potešil. Dotknem sa iba... Že som výnimka. Teším sa.

    Ja by som sa chcela dotknúť len jednej oblasti, a síce školstva, pretože aj v dnešných dňoch rezonuje táto téma, rezonuje najmä v súvislosti s platmi učiteľov a iných zamestnancov, ktorí pracujú v školstve. Je mi ľúto, že nebola možná tá dohoda na naozaj takom vyššom navýšení ich platov, ale keďže viem, že aj kolegovia z opozície sa chystajú predniesť nejaké pozmeňujúce návrhy, alebo teda aspoň avizovali, pokiaľ ide o zvýšenie kapitoly školstva za účelom zvýšenia platov, tak nebudeme to robiť duplicitne.

    Ja sa chcem ale dotknúť jednej špecifickej oblasti v rámci školstva. Je to o tom, keď pedagógovia hovoria o zlepšení podmienok, tak väčšina ľudí to transformuje do toho, že vlastne ide len o tie platy, o vyššie platy. Nie je to tak, v tom školstve naozaj máme veľa restov aj v iných oblastiach, či už je to debyrokratizácia alebo proste iné nastavenie fungovania školstva. A k tomuto patrí aj oblasť alebo teda špecifikum asistentov učiteľov. My máme čoraz viac detí, ktoré majú rôzne špecifické potreby, máme veľmi veľa detí, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré bez asistenta nie sú schopné plnohodnotne sa vyučovať, alebo teda napredovať, a to či už na bežných školách alebo aj na špeciálnych školách. Títo asistentmi sú veľmi potrební. Dnes len 47 % žiadostí o pridelenie asistenta je uspokojených, pretože nie sú finančné prostriedky na asistentov. A preto ja som sa snažila nájsť nejaké finančné prostriedky v rámci rozpočtu, ktoré by sme vedeli presmerovať práve na tento účel. Z médií som sa dozvedela teda, akým spôsobom sa vláda rozhodla prerozdeliť peniaze a komu dá viac, komu menej. A jedna kapitola, kde sa ráta s navýšením viac ako 10 %, sa týka Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Ako odôvodnenie tohto navýšenia o 410 tis. eur sa uvádza, že je to určené na zvýšené pracovné aktivity a povinnosti prezidenta republiky spojené s politickou a spoločenskou činnosťou v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Ja som presvedčená o tom, že obzvlášť v čase krízy treba každé jedno euro poriadne poobracať a zvážiť, kam ho dáme. A ja som presvedčená, že keďže vzdelávanie je prioritou každej krajiny a aspoň by malo byť, a nielen vzdelávanie zdravých detí, ale aj detí, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, alebo pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak že by sme na nich nemali zabúdať a mali by sme nasmerovať k asistentom učiteľov viac peňazí. Táto suma 410 tis. eur nie je nejaká závratná, my by sme potrebovali na uspokojenie len tých žiadostí, ktoré máme dnes, podstatne viacej, ale myslím si, že niekde treba začať. A ak táto suma nám dopomôže k tomu, že bude o 56 asistentov viac, tak pánboh zaplať aj za to.

    Takže dovoľte, aby som v tomto duchu predniesla pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona z roku 2012 o štátnom rozpočte na rok 2013.

    Po prvé. V prílohe č. 3 sa číslo ,,4 258 904" v riadku "Kancelária prezidenta Slovenskej republiky" a zároveň v stĺpcoch "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov EÚ" mení na číslo ,,3 848 904".

    Po druhé. V prílohe č. 3 sa číslo ,,2 464 621 850" v riadku "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky" a zároveň v stĺpcoch "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov EÚ" mení na číslo ,,2 465 031 850".

    Odôvodnenie: Slovenská republika ratifikovala Dohovor o právach osôb zo zdravotným postihnutím, v rámci ktorého sa zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a k integrácii. Vzhľadom aj na pripravovanú rómsku reformu prezentovanú ministerstvom vnútra, počet detí so špecifickými potrebami alebo zo sociálne vylúčeného spoločenstva budú v bežných školách pribúdať. Bez prítomnosti asistentov bude táto integrácia znamenať nielen ťažkosti pre integrovaného žiaka, ale aj záťaž pre učiteľov. Už dnes je ministerstvo školstva schopné naplniť v otázke asistentov učiteľov len necelú polovicu zo žiadostí. Presun financií z kapitoly Prezidenta Slovenskej republiky, ktorá bola navýšená o 410 000 eur, by mohol aspoň čiastočne pomôcť zvýšiť počet asistentov na školách.

    Čiže nejde o nejaké umelé navyšovanie rozpočtu, kapitoly školstva, ale ide o presun. A podľa mňa aj pán prezident, keď bude vedieť, na aký účel idú tieto peniaze, myslím si, že nebude proti.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Pekné ráno prajem. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja si myslím, že rozpočet nie je len pre ekonómov, ale je to zároveň aj politický dokument, svojím spôsobom, a preto sa dá naňho pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. A to si dovolím.

    Ja mám pocit, že v tejto rozprave už naozaj odznelo veľa, rozpočet bol rozobratý veľmi podrobne, preto vnímajte, prosím, možno aj toto moje vystúpenie už aj ako nejakú reflexiu toho, čo sa tu odohráva, možno aj reflexiu nielen samotnej rozpravy k rozpočtu, ale reflexiu možno doby, v ktorej je tento rozpočet prijímaný, a reflexiu politickej situácie, v ktorej je tento rozpočet prijímaný.

    Taká prvá poznámka, ktorú cítim potrebu povedať, je, že naozaj, všetci si to uvedomujeme, ktorí sme v tejto miestnosti, že áno, žijeme dobu krízy, žijeme dobu ekonomickej krízy, je to zložitá situácia a nepochybne nie je, nie je jednoduché v tejto dobe viesť krajinu a pripravovať rozpočet. Zároveň je to kríza, ktorá nepostihuje len Slovensko, ale postihuje celú Európu, celý svet. A to, čo aj považujem za dôležité súčasne povedať, že nežijeme len dobu ekonomickej krízy, ale ako keby sme žili aj dobu krízy politiky alebo určite dôveru v politikov a možno aj, do istej miery aj dôveru v schopnosti fungovania demokratických inštitúcií. A ja som presvedčená, že sú to spojené nádoby, že to nie je nejaká oddelená ekonomická kríza a nezávisle od toho prebiehajúca kríza politiky alebo dôvery v politikov a politickej inštitúcie, ale že sú to naozaj spojené nádoby.

    Obidve tieto, nazvime to krízy, nie sú špecifikom Slovenska, ale Slovensko možno podobne ako viaceré krajiny, ktoré pred niečo viac ako dvadsiatimi rokmi zmenili režim svojho fungovania po roku 1989, sú v trošku zložitejšej situácii ako štandardné demokracie v Európe. Zložitejšej preto, pretože, pretože v tom Nemecku, ak mám použiť tento príklad, ku ktorému sa možno upíname ako k určitému vzoru, alebo aj v tých iných krajinách, z ktorých si možno berieme vzor, či už vezmeme Švédsko alebo iné, ktoré tu padali ako príklady, tak aj tam je ekonomická kríza, možno aj tam cítiť do istej miery nedôveru v politikov, ale tým, že v týchto krajinách nemajú za sebou tých štyridsať rokov povojnových, štyridsať rokov budovania komunizmu, fungujú štandardy demokracie a fungujú demokratické inštitúcie, funguje štát vo svojich základných funkciách, justícia sa neborí s takými problémami, ako sa borí na Slovensku.

    Inými slovami, sme v horšej situácii preto, pretože nečelíme len ekonomickej kríze, nečelíme len kríze dôvery v politikov, ale zároveň sme v štádiu, kedy dvadsať rokov, čo nie je až tak dlho, len budujeme demokratické inštitúcie a demokratické štandardy na Slovensku. Čo je nezvykle alebo neobvykle zložitá situácia, pretože práve v takých časoch, krízových časoch je veľmi dôležité, aby niečo fungovalo, a to niečo by mal byť štát a jeho demokratické inštitúcie, aby sme sa mohli spoľahnúť na to, že štát vo svojich funkciách nezlyháva. Inými slovami, tuto v tejto debate sa tiež občas pohrávame s tými slovami - silný štát, slabý štát. Máme byť silný štát, máme byť slabý štát? Ja si myslím, že Slovensko dnes je štátom, ktorý je slabý tam, kde by mal byť silný, to znamená, slabý vo fungovaní základných funkcií štátu, slabý vo vymožiteľnosti práva, a snaží sa byť silný tam, kde na to nemá. Pretože ako keby sa snažil byť silný, silný v prerozdeľovaní, silný v sociálnej oblasti a ako keby sme si nevedeli povedať natvrdo, na čo máme, na čo nemáme, a podľa toho robili politiku. A to, čo si myslím, že je dôležité práve v tomto období, urobiť všetko pre to, aby tento štát bol silný tam, kde má byť silný, to znamená, vo svojich základných funkciách, a možno v tých ostatných oblastiach si naozaj povedal, toto sú priority, na ktoré naozaj máme, a, žiaľ, nemôžeme byť silní vo všetkých oblastiach. A to je podľa mojej mienky kľúčové. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, ktorá ma v tomto období napadá, je možno aj otázka, čo je politika. Ja som sa pozerala aj na to, ako prevzal vládu SMER, a sa zamyslela nad tým, o čom to vlastne celé je, a som si uvedomila, že máme premiéra, ktorý je naozaj veľmi úspešným a zručným politikom, pokiaľ politiku vnímame naozaj ako marketingovú komunikáciu. Ale nie je až taký zručný a úspešný, pokiaľ politiku vnímame ako správu vecí verejných a zodpovedné vládnutie, pretože keď si zoberieme prvú vládu Roberta Fica a keď si zoberieme tento prvý trištvrte rok, tak treba jednoznačne povedať, že tie výsledky nie sú také ohurujúce, ako sú možno výsledky volebné. A tu ma napadajú naozaj len dve poznámky. A tá prvá je, no dnes by sme možno nemuseli tak dramaticky sedieť nad rozpočtom a hľadať každé jedno euro, keby naozaj prvá Ficova vláda neskončila s 8-percentným deficitom. To je proste, to je proste fakt. Dnes by sme nemuseli riešiť 22 mil. z arbitráže, keby prvá Ficova vláda neurobila zlé rozhodnutie. A k tejto téme sa tiež ešte vrátim. A napadá ma, možno úplne nesúrodo a úplne z iného súdk, ešte jedna poznámka, priznám sa, ktorá ma dráždi pri tomto prerokovávaní rozpočtu, a síce, nepamätám si z minulosti, že by minister financií predkladal rozpočet, keď ste mali úvodné slovo, pán minister, že by za ministrom financií nesedel premiér a celá vláda. Bolo tu zopár ministrov. Je to možno, môžete to brať ako moju poznámku na tému kultúrno-spoločenskú, ale nie je, a ja sa k tejto téme vrátim, prečo to považujem za dôležité. Je to istým spôsobom vyjadrením váhy toho, ako vláda vníma svoj rozpočet. A zároveň je to aj istý prejav úcty k parlamentu, ktorý ide rokovať o základnom zákone štátu pre ďalší rok, ale zároveň podľa mojej mienky to vyjadruje aj niečo iné.

    A vrátim sa k tejto téme. Áno, je kríza a kríza znamená, že musíme robiť opatrenia. A kríza je obdobie, ktorá, ktorá je zároveň aj veľkou šancou podľa mojej mienky. Ja to opakujem možno dokola už niekoľko rokov, ale kríza je šanca, pretože z každej krízy niektoré štáty vyjdú ako víťazi a niektoré štáty vyjdú ako porazení. A ako víťazi vyjdú tí, ktorí urobia tie reformy, tie zmeny a tie opatrenia, ktoré je potrebné urobiť. A ja si myslím, že my by sme mali zabojovať o to, aby Slovensko z krízy vyšlo ako víťaz. A preto si myslím, že aj táto rozprava, aj v tejto dĺžke je veľmi dôležitá. Pretože áno, všetci rozumieme tomu, že základnou úlohou vlády a tohto rozpočtu je udržať deficit pod tromi percentami. Je to vlastne povinnosť, robila by to asi každá vláda, robili by sme to aj my. Ja zároveň rozumiem, že politický život je taký, že SMER ako ľavicová populistická strana potrebuje z času na čas urobiť aj nejaké gesto, kde túto svoju ľavicovosť akoby potvrdí v očiach verejnosti. Je to prirodzená súčasť politickej súťaže. Nemôžem však rozumieť tomu, že sa súčasne vláda správa ako keby naozaj Slovensko malo skončiť v roku 2013 alebo prezidentskými voľbami v roku 2014, pretože to je podľa mojej mienky už hazard, hazard so Slovenskom, hazard s ľuďmi, ktorí na Slovensku žijú. A to nie je, to nie je v poriadku. Je to hazard, pretože sa odvolávate na krízu, ale tak ako som už hovorila, z krízy môžeme vyjsť ako porazení alebo ako víťazi. Svet nestojí v kríze, preto nemôžeme ani plakať, ani fňukať, ani sa vyhovárať na krízu, pretože naozaj krízu prežije len ten, ktorý je šikovnejší. Bude to ten, kto vytvorí podmienky, aby veľký pohyb, ktorý prebieha a určite aj prebiehať bude, pohyb na stránke produkcie, pohyb na stránke kapitálu sme nasmerovali na seba. To znamená, aby sme vytvorili také podmienky, aby investori chceli prísť na Slovensko a aby sme vytvorili také podmienky, ktoré vytvoria priestor a uvoľnia tvorivosť našich vlastných ľudí.

    Nie, nebudem hovoriť o Zákonníku práce, nebudem hovoriť o rušení rovnej dani, nebudem hovoriť o druhom pilieri, ale možno z tohto uhla pohľadu sa dotknem tých 22 mil., ktoré podľa arbitrážneho rozhodnutia má zaplatiť Slovenská republika. Je to téma, ktorá je dnes veľmi živá. Rozumiem a pochopila som, že je to spor, ktorý ešte úplne definitívne neskončil, a veľmi dobre rozumiem aj tej obrannej línii, ktorú Slovenská republika v tomto spore vedie. Ale zároveň neviem, čo je horšie, alebo čo je lepšie, asi o lepšom neviem hovoriť, neviem, čo je horšie v tejto situácii. Neviem, či je horšie, keď Slovensko bude musieť zaplatiť 22 mil., alebo či je horšie, keď Slovensko uspeje. Pretože keď Slovensko uspeje, tak to vlastne bude znamenať, že tie dohody o ochrane investícií, ktorými je dnes Slovenská republika viazaná, sú neplatné. A to je veľmi vážna vec, pretože keď Slovensko uspeje, tak investori budú vedieť, že keď investujú na Slovensku, tak nie sú chránení dohodami o ochrane investícií. Sú chránení slovenským aj európskym právom, môžu sa domáhať svojich nárokov pred slovenskými súdmi a zároveň investujú v prostredí, kde vlády nectia ochranu vlastníckeho práva do tej miery, že by dokázali garantovať na dlhé obdobia a desaťročia dopredu nedotknuteľnosť investície. Ja si myslím, že tento spor je veľmi vážny, a hovoríme o 22 mil., ale zároveň si myslím, že aj úspech Slovenska v tomto spore bude mať svoje dopady.

    Sú náklady, ktoré vieme vyčísliť dnes, sú náklady, ktoré nevieme vyčísliť, a rozumiem tomu, že vnútropoliticky je pre SMER a Roberta Fica, pána ministra Kažimíra dôležité uspieť, ale nie som si úplne istá, či z dlhodobého hľadiska, a možno práve teraz v čase krízy, zneistenie investorov investovať na Slovensku je to, čo je v konečnom dôsledku v záujme Slovenskej republiky. Takže každá, každé rozhodnutie má svoje náklady a každé rozhodnutie má svoje dopady. Obávam sa, že napríklad v tomto prípade nie je dobré riešenie, to mlieko sa rozlialo za prvej vlády Roberta Fica, ale naozaj som presvedčená, že nie je dobré riešenie.

    Ako som povedala, ak platí, že z krízy môžeme vyjsť ako víťazi, alebo môžeme vyjsť ako porazení, tak to, či vyjdeme ako víťazi alebo ako porazení, to závisí, a teraz budem menovať, je to môj výber, kde som presvedčená, kto sú tí kľúčoví a rozhodujúci ľudia dnes na Slovensku, ktorí rozhodujú o tom, či vyjdeme z krízy ako víťazi alebo ako porazení.

    Je to nespochybniteľné, ak hovoríme, že kľúčovým problémom podnikateľského prostredia je vymožiteľnosť práva a fungovanie štátu a štátnych inštitúcií, tak je to nesporne minister Kaliňák, ktorý si zobral na seba nielen starostlivosť o to, ako bude fungovať naša polícia, ale zobral si na seba aj zodpovednosť za reformu verejnej správy. A teda musím povedať, že zobral si na seba aj zodpovednosť za reformu v oblasti, ktorú nazývame rómska téma. Ja musím povedať, že cením si odvahu pána ministra vnútra, čo si zobral na seba. Zobral si tým zároveň pod svoje krídla a na svoju zodpovednosť aj jeden obrovský balík peňazí, ale zároveň aj obrovskú zodpovednosť, pretože na jeho bedrách dnes je, ako bude fungovať polícia a na jeho bedrách dnes je, či štátne inštitúcie na Slovensku budú fungovať kvalitnejšie, lepšie. A je to reforma, od ktorej závisí vo veľkej miere budúcnosť Slovenska.

    Ďalší, od koho závisí, či vyjdeme ako víťazi alebo porazení, je pán minister Borec, pretože on prevzal na seba zodpovednosť, ako bude fungovať vymožiteľnosť práva na Slovensku, ako bude fungovať prokuratúra, ako bude fungovať justícia. Dovolím si povedať, že fungovanie polície, prokuratúry a súdov je kľúčové pre budúcnosť Slovenska. Môžeme robiť reformy vo všetkých ostatných oblastiach, pokiaľ nebudú tieto základné funkcie štátu na Slovensku fungovať, dovtedy nebude plnohodnotne fungovať nielen demokracia na Slovensku, ale aj ekonomika. Dnes je to, dnes sú to spojené nádoby, vymožiteľnosť práva aj ekonomika.

    Ďalším, ktorý si zobral na seba veľkú zodpovednosť z hľadiska budúcnosti krajiny, je pán minister Čaplovič, pretože od toho, či budeme mať vzdelaných a tvorivých ľudí, závisí vo veľkej miere budúcnosť Slovenska.

    Ďalší je pani ministerka Zvolenská, pretože práve tam platí, že buď vieme povedať, čo je priorita, a zdravie je určite priorita, ale zároveň musíme dokázať aj povedať, na čo máme. A je to oblasť, kde naozaj ten pomer medzi tým, čo do tejto oblasti dávame a aké služby zo zdravotníctva dostávame, je obrovský.

    A potom nám zostáva minister práce a sociálnych vecí Richter a samozrejme minister financií, ktorí nastavujú prostredie, ktoré vo veľkej miere ovplyvňuje podnikateľské prostredie.

    Šesť mien šiestich ministrov, Kaliňák, Borec, Zvolenská, Čaplovič, Richter a Kažimír, sú dnes rozhodujúce pozície na Slovensku, ktoré, podľa mojej mienky, od toho, ako zvládnu fungovanie svojich rezortov, aké reformy dokážu v priebehu nasledujúceho roka, dvoch priniesť a presadiť v tomto parlamente, tak sa budeme na Slovensku mať o desať rokov. Myslím si, že to treba jednoznačne pomenovať. A toto sú kľúčové pozície dnes na Slovensku.

    A preto mi vadí, priznám sa, preto mi vadí, že títo ľudia tu nie sú, keď sa prerokováva rozpočet, pretože tento rozpočet možno určuje priority do budúcnosti, ale tento rozpočet bez toho, aby títo šiesti ľudia mali jasnú predstavu, boli schopní túto predstavu realizovať, je naozaj len rozpočtom, ktorý možno bude znamenať, že udržíme budúci rok deficit, ale zároveň je to rozpočet, ktorý nerieši problém. A ten istý problém budeme mať o rok, o dva, o tri, pretože ten deficit budeme musieť udržiavať stále v tejto výške, respektíve každým rokom nižší a nižší. A od týchto šiestich ľudí, ktorých som vymenovala, vlastne závisí, že či tu každý rok takto budeme hľadať každé euro, alebo či bude mať Slovensko perspektívu, či budú mať ľudia na Slovensku perspektívu a či budúce rozpočty budú vyzerať inak.

    Áno, myslím si, že tá otázka, či Slovensko, Slovenská republika má byť silný štát alebo slabý štát, že na túto otázku existuje naozaj len jedna odpoveď. Podľa mojej mienky Slovensko by malo byť, alebo mali by sme mať ambíciu, aby Slovensko bolo silné tam, kde má byť. To znamená, vo fungovaní základných demokratických inštitúcií, to znamená, vo fungovaní štátnych inštitúcií ako takých, aby tu fungovala vymožiteľnosť práva. A mal by byť silný v tom, že dokáže vytvárať prostredie pre všetkých tvorivých ľudí tak, aby sa ich tvorivosť naplno uvoľnila v prospech ich samotných, ako aj v prospech Slovenska, a silný v tom, aby vytvoril také prostredie, že kapitál bude mať záujem investovať práve na Slovensku.

    Ja musím povedať ale, že to, čo môžem sledovať trištvrte roka, je, že sem alebo týmto smerom nesmerujeme, pokiaľ ide o politiku vlády, pretože nevidím veľkú ambíciu pracovať na tom, aby Slovensko bolo silné tam, kde silné má byť. Nevidím veľkú ambíciu ministra spravodlivosti a ministra vnútra, aby polícia, prokuratúra a justícia fungovali inak ako doteraz. Zároveň ale vidím ambíciu strany SMER obsadzovať všetky kontrolné inštitúcie, nech to stojí, čo to stojí, a potom ma to vedie k myšlienke, že možno sme dnes na rázcestí, na rázcestí, kedy sa rozhoduje o tom, či budeme sa snažiť o to, aby Slovensko naozaj bolo silné tam, kde má byť, to znamená, kde sú základné funkcie štátu vo vymožiteľnosti práva, fungovaní inštitúcií, fungovaní demokratických inštitúcií, a vytváralo podmienky pre jednotlivcov a priestor pre investície a tvorivosť každého jedného človeka na Slovensku, alebo naopak, smerujeme k tomu, čo nazývam demokraciou východného typu, kde štát je silný tam, kde nemá byť, politiku riadia ľudia z pozadia a ich záujmy, a vymožiteľnosť práva je v tomto prípade na poslednom mieste.

    Je to pre mňa kľúčová otázka, ktorým smerom sa Slovensko vyberie, a preto som si dovolila týchto pár poznámok, možno nie úplne ucelene, ale ako reflexiu aj na prebiehajúcu debatu, aj na to, s čím sa stretávame dnes prakticky každý deň, aj ako reflexiu možno na včerajšie nezvolenie kandidáta na pozíciu šéfa nezávislého kontrolného úradu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami, pán poslanec Gál a pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, ďakujem pekne za váš príhovor. Správne ste pomenovali tých ministrov, tie rezorty, ktoré majú kľúčovú pozíciu v budúcom smerovaní Slovenska. Dnes vo veľkej miere ovplyvňujú nielen chod našej krajiny, čo sa týka zajtrajška, ale osud krajiny na dobrých pár rokov dopredu.

    Vyzdvihnem jeden rezort, rezort školstva ministra Čaploviča, kde okrem problémov platov učiteľov je aj ešte jeden minimálne taký veľký problém, ak nie väčší, a to je, že pán minister rezignoval na vedu a výskum. V rozpočte vôbec táto problematika nie je tak nastolená, ako by sme ju mali. Ak nechceme byť naďalej krajinou výrobných pásov, pásov, ktoré je možné cez noc zdemontovať a na druhý deň zmontovať o pár tisíc kilometrov východne od našich hraníc, tak by sme sa s touto tematikou mali troška vážnejšie zaoberať.

    Včera pán poslanec Ivan Mikloš tu uviedol veľmi dobrý príklad spoločnosti Huawei, že koľko tisíc ľudí, koľko percentuálne ľudí robí vo vede a výskume, koľko Čína dáva všeobecne na vedu a výskum, a my Čínu stále považujeme za krajinu, kde vlastne robia len takú pomocnú a skladaciu prácu.

    Preto si myslím, že by rezort ministra Čaploviča v tejto otázke mal troška vás, pán minister financií, troška priškrtiť a vydolovať niečo z vás, lebo...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vidím, že aj keď pán minister číta noviny zaujato, tak má schopnosť počúvať aj to, čo hovorím. Jeho reakcia na pána poslanca Gála to dokazuje, čo ma veľmi uspokojilo, lebo ináč by som musela povedať, že aj voči dáme je to veľmi neslušné, okázalé si listovať v novinách, keď hovorí. No ale to už je, už sme si zvykli na tieto spôsoby. To je aj istým spôsobom hra, máte pravdu, pán poslanec.

    Tento prejav bol nie o číselkách, aj to je veľmi dôležité, keď hovoríme pri rozpočte, ale tento prejav bol znovu o tom, kam Slovensko smeruje, keď už ste v SMER-e. Kam Slovensko smeruje? A to je veľmi dôležité. A pre mňa je dôležité, že rozhodujúcim teraz nie je pán prezident, pretože, ako vidíme, to je proste človek, ktorý visí na trakoch. Nie je rozhodujúci ani premiér vlády. Rozhodujúca je kapacita, kompetencia a inteligencia šiestich ministrov. Nič viac a nič menej. Žiaden premiér. Keď sa obklopí ľuďmi, ktorí túto kapacitu nemajú, nedosiahne nič. A to považujem za jeden z najdôležitejších odkazov, ktorý sme sa teraz dozvedeli.

    Samozrejme, čo bude s generálnym prokurátorom? My všetci vieme veľmi dobre, že SMER smeruje absolútne k obsadeniu všetkých pozícií ľuďmi, ktorí budú podpisovať a zakrývať a skrývať čokoľvek, čo sa bude týkať SMER-u, a tí ostatní, sorry, mali ste byť medzi víťazmi.

    A tretia vec, kde je Gorila? A kde sú všetky tieto kauzy? Kde to je?

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, o detailných číslach informoval môj kolega Jozef Kollár, a preto dnes budem hovoriť o štátnom rozpočte zo širšieho pohľadu, budem hovoriť o zákone roka.

    Štátny rozpočet je zákon, v ktorom sa stretáva ideológia s realitou, zákon, v ktorom na jednej strane sa ráta s príjmami, najmä z daní, na druhej strane s výdavkami, ktoré odzrkadľujú politiku tej-ktorej vlády, v tomto prípade vlády ľavicovej. Aj socialistická vláda, ktorá rada rozdáva cudzie peniaze, musí svoje predstavy zosúladiť s očakávanými daňovými a inými príjmami. Preto hovorím, že pôjde o stret ideológie s realitou, v tomto prípade možno dokonca o zrážku ideológie s realitou. Príjmy štátneho rozpočtu, ako je známe, tvoria najmä daňové príjmy, príjmy z eurofondov a deficit, respektíve nové zadlženie. Keďže nie je možné presne vyčísliť daňové príjmy, robia sa odhady na základe určitých ukazovateľov, ktoré sa tiež odhadujú. Takýmto číslom je najmä rast hrubého domáceho produktu. Každý rok na jeseň odhadne ministerstvo financií rast HDP, na základe ktorého sa následne odhadne výnos daní, najmä daní z príjmov, DPH, špecifických spotrebných daní.

    Kto odhaduje rast HDP len na základe mechanických prepočtov a bez citu pre vývoj v krajine, sa môže veľmi ľahko a veľmi rýchlo mýliť. Napríklad v roku 2008 odhadol vtedajší minister financií Ján Počiatek pre ďalší rok, pre rok 2009, rast HDP o 6,5 % a už vtedy bolo zrejmé, že takýto rast je len zbožným želaním. Na základe tohto nereálneho rastu, nereálneho odhadu rastu HDP bol odhad rastu daňových výnosov ešte nereálnejší, konkrétne 10 percent. Pár dní neskôr, 20. októbra 2008 som pre Hospodárske noviny napísal, že takýto rast HDP a rast daňových výnosov je len zbožným želaním. A dnešný minister financií Peter Kažimír veľmi dobre vie, o čom hovorím, lebo v tom čase bol štátnym tajomníkom na ministerstve financií zodpovedným za dane. Pár mesiacov neskôr po, pár mesiacov po tomto odhade došlo k zrážke zbožného želania s realitou. Namiesto rastu HDP o 6,5 % sme mali pokles o 4,7, to sú obrovské rozdiely, a daňové výnosy klesli ešte viac. Slovensko zaznamenalo pre rok 2009 jeden z najvyšších deficitov vôbec. Tento mimoriadne vysoký deficit bol následok nie krízy, následok zlého plánovania, zlého rozpočtovania.

    Žiaľ, musím konštatovať, že Peter Kažimír sa nepoučil a dnes predkladá štátny rozpočet, ktorý vychádza z takého rastu HDP, ku ktorému zrejme nedôjde. Môže dôjsť, ale je aj pomerne vysoká pravdepodobnosť, že nedôjde, a už existujú prvé odhady, že rast HDP bude nula. Prístup riadneho a zodpovedného hospodára je taký, že príjmy odhaduje konzervatívne, čiže radšej nižšie ako vyššie, naopak, výdaje odhaduje s rezervou. Tento prístup, prístup riadneho hospodára, Peter Kažimír, žiaľ, nemá a nemá ani cit pre ekonomický vývoj v krajine. Tak nezodpovedne ako SMER pristupuje k vládnutiu, takto nezodpovedne pristupuje Peter Kažimír k štátnemu rozpočtu.

    Okrem toho, že rast hrubého domáceho produktu je biedny, už aj ten, ktorý je v rozpočte, je biedny, a ako som práve uviedol, neistý, tak je ešte aj kúpený dlhom. Toto samo osebe je problém ekonomického vývoja v krajine, Roberta Fica som na to niekoľkokrát upozornil preto, lebo on sa pravidelne teší z toho, že Slovensko bude mať jeden z najvyšších rastov hrubého domáceho produktu, ale nehovorí zároveň, že Slovensko bude mať aj jeden z najvyšších primárnych deficitov v Európe. Primárny deficit je deficit krajiny znížený o úroky, ktoré krajina platí. A tento primárny deficit na Slovensku je vyšší ako vo väčšine, v drvivej väčšine krajín Európskej únie. Primárny deficit Slovenska je vyšší ako primárny deficit Grécka a Talianska. A práve primárny deficit, o ktorom sa vôbec nehovorí, bude pri tejto rýchlosti zadlžovania Slovenska čoskoro vážnym problémom. Rast hrubého domáceho produktu, ktorý je kúpený dlhom, nie je dobrý rast. No toto vysvetli človeku, ktorý nevie, ako sa rátajú percentá, a to nemám teraz na mysli ministra financií, ale premiéra Roberta Fica, tak toto jemu vysvetliť je nemožné.

    Takže ako som uviedol, na základe rastu hrubého domáceho produktu a iných ekonomických vplyvov sa robí odhad daňových výnosov. Iné ekonomické vplyvy, to sú všetky, to sú najmä všetky tie nebezpečné zásahy do ekonomiky, ktoré páchajú súdruhovia zo SMER-u na rôznych ministerstvách. To sú tie nebezpečné zásahy do ekonomiky, ktoré vy, ctení páni a dámy, poslanci, im následne tu odklepnete, a dovolím si tvrdiť, vo väčšine prípadov bez toho, aby ste vedeli, o čo ide. Opäť raz sa ukazuje, že slepá ideológia spojená s neodborným prístupom vie byť mimoriadne škodlivá. Namiesto toho, aby sa štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian poďakoval môjmu kolegovi Jozefovi Mihálovi za upozornenie na množstvo remeselníckych chýb vo vládnych návrhoch zákonov, sa mu začne vyhrážať trestným oznámením. Za to, že Jozef Mihál upozorňuje na chyby, sa štátny tajomník vyhráža trestným stíhaním. Presne toto robili komunisti celých štyridsať rokov, mysleli si, že pravdu umlčia tým, že ich nositeľov zavrú do basy.

    Druhý vážny problém, prvý teda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, poprosím vás na chvíľku.

    Pán minister, prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, lebo rozprávate sa nahlas, a pána poslanca Galka to vyrušuje.

  • Ja vám veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca, vyrušuje to aj mňa, ale tak my si nejako už zvykáme. Ako aj pani kolegyňa Vášáryová sa snažila jemne upozorniť, ale ako som vám vravel, pani poslankyňa, hrach na stenu.

    Hovoril som teda o tom, že prvý vážny problém tohto rozpočtu je nereálny odhad HDP a všetkých tých čísel, na základe ktorých potom sa robia, respektíve nereálny odhad HDP a tie ďalšie čísla, ktoré sa na základe tohto nereálneho odhadu robia.

    Druhý vážny problém, ako som práve spomenul, je veľmi neodborné vyhotovenie podstatných zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre zostavenie štátneho rozpočtu. Tretí vážny problém je samotná podstata niektorých zmien. Veľa zmien je negatívnych a namierených proti podnikateľom. Včera pán poslanec Duchoň priznal, že áno, socialistický Zákonník práce môže viesť k nárastu nezamestnanosti. Nerozumiem, prečo to robíte, keď už aj vám to začína byť zrejmé, ctení kolegovia z vládnej strany SMER.

    Žiaľ, argumenty a zdravý rozum nemajú proti komunistickej ideológii najmenšiu šancu. Nebezpečnejšia ako samotné tieto negatívne zmeny je ich kombinácia. To sa vám tu snažím už celé týždne vysvetliť. Len z rozhovorov s niektorými členmi SMER-u, ktoré som viedol, viem, že buď netušia, o čom hovorím, alebo to berú na ľahkú váhu. Alebo veľmi dobre vedia, o čom hovorím, ale je im to jedno. Napríklad zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby z 19 na 23 % nie je samo osebe až taká veľká dráma. No v spojení so zdravotnými odvodmi z dividend, čo je de facto zdanenie dividend, a ešte aj so socialistickým Zákonníkom práce, aj ďalšími negatívnymi opatreniami, dôjde k mimoriadne nebezpečnej dynamike a výsledok bude, že daňové príjmy budú ešte nižšie, ako je upravený odhad upraveného odhadu z toho pôvodného čísla. A to ešte ani len ten rok, o ktorom hovoríme, 2013, nezačal a už teraz boli dva- alebo trikrát upravené odhady.

    Môj osobný názor je, že vyberiete najviac, rovnako veľa daní ako tento rok. A potom je namieste otázka, prečo musíte ničiť, čo funguje, napríklad rovnú daň. Pre mňa jediný zjavný dôvod je ideológia. Slovenskej ekonomike ste namiešali smrteľný kokteil, lebo netušíte, ako ekonomika funguje. Čo je však oveľa väčší problém ako to, že nebudú daňové výnosy v tej výške, ako odhadujete, je to, že vďaka týmto zmenám Slovensko prestáva byť krajinou atraktívnou pre investorov. Vy nemáte ani poňatia, čo to znamená byť spomedzi približne 200 krajín na svete natoľko atraktívnou krajinou, že nejaký zahraničný investor sem príde a zamestná tu päťsto, dvesto, dvetisíc ľudí. A na toto, na to, že Slovensko prestáva byť krajinou atraktívnou pre investorov, doplatia bežní ľudia. Tí ľudia, ktorým ste sľúbili istoty, ktorým váš premiér sľúbil, že kríza sa ich nedotkne, tí na to doplatia, lebo časť z nich príde o pracovné miesto a veľká časť z nich sa o toto pracovné miesto, ktoré síce má, bude báť. Strach je vždy silný motivátor, napríklad na zhoršenie podmienok v zamestnaní. To bol tretí problém.

    Štvrtým problémom je morálka, konkrétne morálka v platení daní. Vy si vážne myslíte, že podnikatelia budú platiť dane aspoň s minimálnou ochotou, keď vidia, ako s ich daňami plytváte?! Ako rozdávate peniaze vašim kamarátom? Pochopte, páni a dámy zo SMER-u, ľudia vám nebudú platiť peniaze, keď ich zároveň škrtíte. Pílite si konár sami pod sebou, lebo keď zabijete dojnú kravu, mlieko skrátka z nej nebude, je úplne jedno, ako to vidí váš veľký vodca Kim Ir Sen.

    Tí, ktorí držia tento štát nad vodou, to sú tí, ktorým dávate najviac zabrať. To sú podnikatelia, podnikatelia zamestnávajú ľudí, nikto iný. Keď ich zamestnáva štát, sú to väčšinou úradníci a musíme ich platiť my z našich daní. Podnikatelia sú zamestnávatelia. Nielenže podnikateľský stav likvidujete, ešte aj plytváte daňami, ktoré ste ich donútili platiť. Sudcovia si vypýtajú každý po 100 000 eur, vy mlčíte. Ohľadne zisku zdravotných poisťovní si premiér zahral lotériu, prehrá 22 mil. eur, vy to obhajujete, ďalších 18 na právnu obhajobu, alebo 15. Štyristo miliónov eur, a teraz to už dochádzame, dostávame do vážnych položiek, skúste si predstaviť, koľko tisíc živnostníkov musí zaplatiť daň, aby sa zozbieralo 400 mil. eur. Tak 400 mil. eur bude stáť úplne nezmyselná a zbytočná kúpa Dôvery. Ďalších 400 mil. eur bude stáť, bude slovenský podiel na záchrane súkromných, opakujem, súkromných a španielskych bánk. Stosedemdesiat miliónov pôjde pre Cyprus, ako by nestačilo, že ročne im platíme už niekoľko miliónov za medzinárodnú misiu.

    Z toho, že Ján Počiatek kúpi koľajnice trikrát drahšie, už ani len nie je škandál. Rovnako ako z toho, že investičné stimuly dávate v mečiarovskom štýle za udržanie pracovných miest a, samozrejme, kamarátom. To potom sa nečudujte zdravotným sestrám a učiteľom, že chcú zvýšiť, že idú do ulíc za zvýšenie svojich skromných platov, keď vidia, ako sa počas vašej vlády plytvá a kradne, ako sa bezstarostne rozhadzujú milióny eur. Ako sa váš premiér tvári, že poďte, rozdajte si to s nami, peňazí máme dosť, veď sme zožmýkali tých, ktorí v tejto krajine tvoria hodnoty.

    Ctení socialisti zo SMER-u, vládnete v štýle po nás potopa. Preto sa nečudujte, že už len z tohto dôvodu spravia daňovníci všetko pre to, aby nefinancovali vaše eskapády. Chýba vám česť a morálka na to, aby ste boli schopní zaobchádzať s peniazmi daňovníkov zodpovedne. Toľko k príjmovej časti rozpočtu.

    Na výdavkovej strane rozpočtu to nevyzerá o nič lepšie. V čase, kedy by ste mali šetriť, míňate viac. A jediný problém pána kolegu Duchoňa je, že teda, či celá opozícia hovorí jedno a to isté číslo. Ale podstata je, že míňate viac. Proti nezamestnanosti ste sa rozhodli bojovať vyšším počtom úradníkov. Takýmto spôsobom v Kocúrkove chytali svetlo. Upozorňujem, že keď týmto spôsobom chcete naplniť sen o priblížení sa k vyspelej západnej Európe, bude vám ekonomická realita stáť v ceste. Rovnako vám bude ekonomická realita stáť v ceste, keď si myslíte, že zvýšenými výdavkami vyrovnáte výkyvy hrubého domáceho produktu. Cairns je len teória a v praxi nefunguje. Sľubovať ľuďom istoty a hovoriť im, že kríza sa ich nedotkne, je politika ľúbivá, no zároveň mimoriadne nebezpečná. Práve vďaka nej sa Slovensko totiž nachádza na gréckej ceste. Práve vďaka takejto politike sa Grécko dostalo tam, kde je. Len to by sa chcelo trošku s tou problematikou zaoberať.

    Pán minister financií Peter Kažimír, vytýčili ste si správny cieľ, to je zníženie deficitu pre rok 2013 pod 3 %, avšak zvolili ste nesprávne prostriedky, navyše, klamete sám seba nereálnymi odhadmi. Otázka dňa teda znie: Čo by mal minister financií robiť? Ako prvé škrtať výdavky všade tam, kde je to len trochu možné. Sme v kríze, treba šetriť. Počas môjho pôsobenia predsedu Národnej rady klesli výdavky na prevádzku Národnej rady o 2 mil. eur ročne. To je takmer 20 % rozpočtu. Náš nominant Ľuboš Lopatka znížil v Sociálnej poisťovni po vašom nominantovi pánovi Muňkovi výdavky na administratívu o 20 mil. eur, preto viem, že šetriť možné je, treba len chcieť.

    Treba sa spýtať, potrebujeme skutočne 800 príspevkových organizácií a niekoľko tisíc rozpočtových organizácií? Potrebuje to náš štát na fungovanie? Musíme naozaj všetky dávky, všetky sociálne dávky vyplácať plošne? Približne polovica daňových príjmov ide na mzdy a odvody zamestnancov štátu, a to napriek tomu, že už v roku 2006 Robert Fico plánoval znížiť počet úradníkov o 20 percent. O tomto hovorí uznesenie vlády 856 z 11. októbra 2006, úloha C 15. Ako často sa už stalo, ostalo len pri plánoch. Počet úradníkov, naopak, idete zvýšiť.

    Uvedené opatrenia, ktoré som práve spomínal, je možné realizovať, je možné začať realizovať okamžite, stačí k peniazom daňovníkov, k cudzím peniazom pre vás, pristupovať zodpovednejšie. Uvedené opatrenia, ktoré som práve vymenoval, to je teda najmä šetriť, sú nevyhnutné, lebo znížia deficit, na vedenie krajiny však nepostačujú. Žiaľ, musím konštatovať, že strana SMER nemá predstavu, nemá víziu, ako by sa malo Slovensko vyvíjať. Nehovorím teraz o teoretických snoch nejakých marxistov, pozašívaných niekde na rôznych školách, hovorím o funkčných riešeniach.

    Dovolím si teda v druhej časti môjho vystúpenia povedať pár slov k vízii, ako si myslím, že by sa Slovensko malo uberať.

    Ako prvé je nevyhnutné sa spýtať: čo sú dlhodobé trendy, ktoré nemáme možnosť ovplyvniť, a preto je lepšie sa im prispôsobiť a na ne reagovať, ako sa tváriť, že neexistujú alebo sa ich snažiť množstvom peňazí zmeniť?

    Prvý trend, prvý trend, ktorý berte ako fakt, je, že výrazne sa zmení demografia obyvateľstva. Najbližších tridsať rokov pôjde každý rok viac ľudí do dôchodku, ako príde nových, ako vstúpi nových ľudí na pracovný trh. Toto bude zvyšovať deficit v dôchodkovom zabezpečení. Pán minister financií si bude musieť každý rok pripraviť čoraz viac peňazí na dôchodkové zabezpečenie. Nemá zmysel sa tváriť, že to sa nás netýka, lebo to bude až po roku 2016. Tu musím povedať, že aj vyslovene nešťastná reforma prvého piliera z roku 2004, ktorá takmer úplne odstránila solidaritu z prvého piliera, ešte viac zvýši deficit v dôchodkovom zabezpečení. Teraz nejde o to, že ľavica, pravica, kto má vinu, kto má väčší podiel viny, ide o to, že čelíme všetci, ako tu sme, tomuto problému. Najbližších tridsať, štyridsať rokov sa bude demografia výrazne meniť, a to tak, že bude pribúdať počet dôchodcov a nároky na dôchodkové zabezpečenie budú stúpať.

    Druhý trend, rómska populácia sa bude rozrastať. Celková pôrodnosť na Slovensku je veľmi nízka, je to okolo 1,2, možno menej, mala by byť najmenej 2, no ale bola by ešte nižšia, keby rómska časť obyvateľstva nemala pôrodnosť rádovo vyššiu ako tá nerómska. Žiaľ, z dôvodu prehnanej politickej korektnosti neexistujú presné štatistiky.

    Tretí trend, ktorý treba brať ako fakt, je ten, že bude silnieť vplyv Európskej únie. Bude silnieť miera regulácií a taktiež miera zásahov do fungovania jednotlivých štátov, najmä tých menších. Zároveň treba rátať s tým, že ambiciózna agenda, ktorú si Európska únia dala, t. j. do roku 2020 sa stať najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta, nebude naplnená z dôvodu množstva protichodných, respektíve zlých cieľov. Európa bude v porovnaní so svetom chudobnieť pre prehnanú až škodlivú reguláciu v sociálnej, pracovnej oblasti, kvôli nereálnym environmentálnym cieľom a podobne. Generácia našich detí sa bude mať horšie, ako sa máme my, rátajte s tým.

    Štvrtý trend, kríza eura bude naďalej pokračovať. Krajiny, ktoré sú v problémoch dnes, budú v problémoch aj o pár rokov preto, lebo za posledné tri roky tzv. riešenie krízy bolo len drahým kupovaním času, ale nedochádza k podstatným zmenám. Eurozóna preto musí rátať s vyššou infláciou, môže sa stať, že sa rozpadne. Môže dôjsť k vystúpeniu niektorých štátov. A pre prípad, že vystúpia silné ekonomiky, musí mať Slovensko pripravený plán B. Povedať, že držme sa Nemcov a chceme za každú cenu ostať v prvej lige, nestačí, toto môže byť pre Slovensko škodlivé.

    Piaty trend, konkurencia ostatných európskych krajín, najmä okolitých, bude rásť. Už pri dani z príjmov vidieť, že všetky okolité krajiny nás okopírovali, majú dnes nižšie sadzby ako my, a táto, tento konkurenčný tlak bude silnieť. A potom už neostane nič iné iba to, že pán kolega Duchoň bude musieť konštatovať, no tak, bohužiaľ, firmy prepúšťajú, lebo je tu skrátka silná konkurencia. Ale je to v našich rukách, či v tom konkurenčnom boji s okolitými krajinami budeme lepší alebo horší. A už raz sa podarilo dokázať, že vieme byť lepší.

    Tie výhody, ktoré budú rozhodovať, sú daňová záťaž, vzdelanostná úroveň, o tom tu už dnes bolo povedané, vymožiteľnosť práva, politická a právna stabilita a tak ďalej. Treba rátať aj s tým, že fyzické hranice medzi štátmi v rámci Európskej únie budú hrať stále menšiu rolu pri pohybe investícií. Vôbec netreba, ako vravel pán Gál, aby nejaký investor sa zbalil a išiel tisíce kilometrov na východ. On kľudne môže ísť sto kilometrov na juh. Pripomínam, že za posledné obdobie 700 firiem sa presunulo z juhu Slovenska do Maďarska preto, lebo tam ich čaká 10-percentná daň z príjmov. U nás to bude, od 1. januára namiesto 19 to bude 23. Tu sa Slovensko, bohužiaľ, nachádza pod vedením strany SMER na vyslovene zlej ceste a veľmi dobre viem, že vy páni, Kažimír a Duchoň, to veľmi dobre viete tiež.

    Šiesty a posledný trend, situácia v školstve, zdravotníctve a súdnictve je zlá a zhoršuje sa, najmä pre absenciu zásadných reforiem, na ktoré chýbala politická vôľa v minulosti, ale chýba aj dnes, a dnes chýba ešte viac. Navyše zásadné reformy, to si treba na rovinu povedať, sa realizujú aj preto ťažko, lebo ich pozitívne efekty sa dostavia väčšinou neskôr, ako trvá jedno volebné obdobie. Napriek tomu je nevyhnutné predkladať a realizovať riešenia, ktoré budú stav v týchto oblastiach zlepšovať, prinajmenšom zabránia zhoršeniu.

    Vymenoval som šesť dlhodobých trendov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nastanú bez ohľadu na to, či bude vládnuť ľavica alebo pravica. A teraz si dovolím načrtnúť, ako by mohla a z môjho pohľadu mala vyzerať vízia Slovenska. Akou cestou by sa Slovensko malo najbližšie roky uberať. Čo by teda mali byť ciele zodpovednej vlády, ktoré by sa mali premietnuť v štátnom rozpočte.

    Po prvé, zvyšovanie príjmov obyvateľstva, to je, samozrejme, otrepaná fráza a takýto cieľ si dá každá jedna vláda, otázka je, ako to dosiahnuť. Základná úvaha je zároveň najdôležitejšia, priemerná mzda rastie vtedy, keď je dostatok voľných pracovných miest. Práve vtedy má možnosť zamestnanec zmeniť pracovné miesto za účelom vyššej mzdy. Okrem toho vyšší počet pracovných miest znamená aj vyšší počet pracujúcich, čiže už len toto zvyšuje príjmy obyvateľstva.

    No a druhá dôležitá otázka, kto tvorí pracovné miesta? Keď ich tvorí štát, to som už vravel, je to len zvyšovanie počtu úradníkov, len zväčšujeme armádu úradníkov, ktorých musíme platiť z našich daní. Preto pracovné miesta tvoria takmer výlučne súkromné firmy a živnostníci a neexistuje možnosť, ako ich k tvorbe pracovných miest donútiť. Jediné, čo môžeme robiť, je ich motivovať, vytvoriť im také podmienky pre ich podnikanie, aby chceli, aby mali dôvod tvoriť nové pracovné miesta. Práve pre toto musí vláda zlepšovať podnikateľské prostredie, vrátane zjednodušenia vstupu do podnikania.

    Až by vás teda, ctení kolegovia zo SMER-u, alebo pán minister financií, či pán kolega Duchoň, zaujímali niektoré opatrenia, ktorými sa dá podnikateľské prostredie zlepšiť, vyše 160 ich nájdete na našej webovskej stránke.

    Druhý cieľ, ktorý by si mala vláda vytýčiť, je zabezpečenie základnej miery solidarity. Nepočúva sa to dobre, ale je to fakt. Keď je sociálna ochrana príliš vysoká a sociálne zabezpečenie príliš štedré, strácajú ľudia motiváciu tvoriť hodnoty. Štát by sa preto mal postarať o to, aby mal každý zabezpečené životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť, samozrejme, každý kto je zdravý a schopný práce. O čokoľvek navyše sa každý musí postarať sám. A ten dôvod nie je to, že by som ja chcel byť nejaký sociálny netvor. Dôvod je ten, že my najbližších desať až dvadsať rokov nie sme schopní viac ufinancovať. Jednoducho ekonomická realita nedovolí to, aby každý mal nárok a aj skutočne dostával dôstojný dôchodok a mal mimoriadne veľké, veľkú ochranu v práci a tak ďalej. Ja by som to chcel rovnako, verte mi. Nakoniec, aký dôvod mám ja osobne škodiť iným ľuďom. My na to nemáme, my toto nedokážeme ufinancovať. A budete vidieť, ctení kolegovia zo SMER-u, a som rád, že aj pani Tomanová tu sedí, keď sa budete o toto snažiť, tak sa vám to prejaví na vyššej nezamestnanosti, lebo zabijete pracovné miesta.

    S týmto je spojený ďalší významný problém našej spoločnosti, to je dôchodkové zabezpečenie. Pre demografický vývoj, ktorý som spomínal, je nutné spraviť prvý pilier plne solidárnym. A treba začať tým, že budeme postupne obmedzovať medzigeneračnú solidaritu na úroveň životného minima. Nebudem k tomuto viac rozprávať, ale koho to zaujíma, tak na mojej stránke pod heslom Odvodový bonus nájde viac.

    Osobitným problémom je časť rómskych komunít. Vyše dvadsať rokov sa o tomto probléme hovorí, vynakladajú sa nemalé prostriedky, no musím konštatovať, že situácia sa nezlepšila. Nezlepšila sa počas vašej vlády, počas našej vlády, počas druhej Dzurindovej vlády, počas prvej Ficovej, skrátka situácia sa dvadsať rokov nezlepšila. My sme pripravili súbor tridsiatich riešení a čakáme na riešenia, ktoré predostrie pán Pollák s pánmi Kaliňákom a Matovičom, aby sme mohli začať vecnú diskusiu.

    Tretia vec, na ktorú by sa mala vláda zamerať a toto premietnuť do rozpočtu, je štíhly, efektívne a vyrovnane hospodáriaci štát. Neustále treba mať na pamäti, že štátna byrokracia je ako burina. Veľká časť náplne práce úradníka je obhajovať svoju existenciu. A mimoriadne dôležité je hospodárenie štátu bez deficitu, to som už spomínal. Tak isto som už spomenul niekoľko možných opatrení, ako znižovať výdavky.

    Po štvrté, sebavedomý člen Európskej únie. Najmä v čase, keď vplyv a zásahy Európske únie budú silnieť, potrebujeme vládu, ktorá bude hájiť záujmy Slovenska v Bruseli. To, že Brusel bude nadriadený orgán našej vlády, to už dnes je fakt a tento trend bude silnieť. Nehrajme sa na to, že sme nezávislý parlament, netvárme sa tu o tom, že naozaj rozhodujeme o podstatných veciach. Skôr teda naopak, berme ako fakt, že diktát z Bruselu je realita a v rámci tejto skutočnosti sa skúsme pre Slovensko, sa pokúsme pre Slovensko vydobyť čo najviac, napríklad v oblasti poľnohospodárstva. A som veľmi rád, že po rokoch, čo tu bolo ticho, som teraz zaznamenal, či už od ministra Jahnátka, alebo premiéra Roberta Fica, prvé pokusy, no teda dobre, keď už ten Galko toľko do nich rýpe, tak ideme niečo viac v Bruseli vybojovať.

    Chápem, že v období, keď Mečiar spravil zo Slovenska čiernu dieru Európy, sme všetko podriadili tomu, aby sme v Bruseli boli za dobrých, ale tieto, toto obdobie sa skončilo a treba sebavedome bojovať za záujmy Slovenska.

    Na a na záver, bolo by dobré sa pustiť aspoň do jednej reformy, a to si dovolím dať vám ako odporúčanie, ctení kolegovia, či už v školstve, alebo v zdravotníctve, alebo v súdnictve, do niečoho by ste sa mohli pustiť, lebo roky utekajú a utekajú a ten stav sa zhoršuje a zhoršuje.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolega Sulík spomenul aj Počiatkove koľajnice. Minister Počiatek v tohtoročnom rozpočte vyhrabal 10 000 eur, aby natočil stupídny videoklip, stupídny videoklip, kde vychováva človek, ktorý má iný videoklip, v ktorom jazdí 240 kilometrov za hodinu. Tak na toto tiež sa používajú štátne peniaze, štátne peniaze, podotýkam. A to už nehovorím o tom, že v tom videoklipe sú lesbické scény, to znamená, že štát točí videoklipy, ktorými mladí ľudia propagujú proste taký štýl života, ako je tam zobrazený. No to je naozaj ad absurdum, úplne obrovské.

    A ja skočím za pánom Sulíkom a budem ho chcieť poprosiť, že či by mi neporadil, že kde v rozpočte má pán Počiatek na budúci rok ukryté peniaze, lebo mám obavu, že budúci rok to videoštúdio z ministerstva dopravy bude chrliť ďaleko viac videoklipo. A je v národnoštátnom záujme, aby sme to zastavili, lebo sa môžeme dočkať videoklipu, kde Fruni bude hovoriť o investovaní a Malchárek o etike v politike.

    Takže toto je tiež vec, ktorú si treba zodpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Mal som možnosť si vypočuť pána kolegu Sulíka. Tiež podotkol tu okrem iného, že keď bol podpredsedom parlamentu, tak dokázal ušetriť pre Kanceláriu Národnej rady v rozpočte dva milióny ročne.

    Ja tiež som videl aj práve, aj v tých, v tej prílohe č. IV, kde sú možné úspory. Ja som tam spomenul kanceláriu pána prezidenta, zdá sa mi, že tých peňazí je tam veľmi veľa oproti Kancelárii Národnej rady alebo Úradu vlády.

    Tiež spomenul vo svojom príspevku príspevkové a rozpočtové organizácie, kde sa pohybuje v jednom prípade okolo osemstovky, v druhom prípade okolo tisícky. To je tiež jedna z vecí, ktorú by trebalo prehodnotiť. Rovnako aj v štátnej a verejnej správe počet zamestnancov, aby nenarástol, minimálne aby nenarástol, nie ešte, ak je to plánované o sedem tisíc zamestnancov nárast. Skôr naopak, tam by trebalo ísť opačnou cestou, znižovať.

    Spomenul tu vymožiteľnosť práva, aj predchádzajúca rečníčka to spomenula. No to je veľmi otázne u nás na Slovensku, keď v tom hodnotení sa pohybujeme na tých posledných priečkach. Treba aj s tým voľačo urobiť, lebo aj potenciálni investori, ktorí by tu chceli prísť, neprídu. Toto je tiež jeden z veľmi vážnych momentov.

    Pekne tu spomenul aj tú medzigeneračnú solidaritu. Tá je tiež veľmi potrebná. Ak bude tu medzigeneračná solidarita, ale aj solidarita v rodinách, tak vieme ušetriť aj v rozpočtovej kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Rodina je tou, ktorá má byť prioritná, prioritne sa má postarať o svojich členov. Tak nastupuje až štát a jeho povinnosti. Nie je štát na prvom mieste, ktorý je povinný sa postarať o všetkých ľudí, ale rodina. To je tá solidarita aj subsidiarita...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Takže k tým veciam, kde ste teda konkrétne spomenuli aj mňa. Hovorili ste, že môj problém je, že opozícia hovorí rôzne čísla čo sa týka výdavkov. No to nie je ani tak môj problém, ale tak ako som povedal aj včera, no to svedčí o tom, že buď opozícia nemá naštudovaný štátny rozpočet, alebo jednoducho si tie čísla vymýšľa. Proste šermuje sa tu s tými číslami, menia sa za pochodu, vidíme to aj počas vystúpenia opozičných politikov v rozprave. Jeden deň použijú také číslo, na ďalší deň iné. Takže asi v tom nemajú jasno.

    Čo sa týka Zákonníka práce a včerajšieho vyjadrenia, ak si pozriete to, čo som už predtým povedal, vždy som zdôrazňoval, že práve zmeny v Zákonníku práce ani zmeny v daňovom zákone, v zákone o dani z príjmov, nemajú vplyv na to, že dochádza k nárastu nezamestnanosti napríklad. Pretože nárast nezamestnanosti pozorujeme už v priebehu alebo od začiatku tohto roka, respektíve v priebehu minulého roka. To znamená, že ešte predtým, než vôbec boli ohlásené tieto zmeny, tejto jav tu nastal, a tak ako som viackrát vždy zdôrazňoval, súvisí s celkovým ekonomickým prostredím eurozóny a ďalších, alebo ďalšieho prostredia. To znamená, aj u nás, samozrejme.

    Zase tá poznámka, že Slovensko prestáva byť atraktívnou krajinou. Naozaj si zoberme čísla, ako tu prichádzali investície, ale najmä od vypuknutia ekonomickej krízy, tam, tam treba sa pozrieť, že jednoducho tie, tie, príchod tých investícií stagnuje. A zase, hovoríme o období ešte predtým, než začali platiť vládou ohlásené legislatívne zmeny.

    Posledná poznámka, na začiatku ste hovorili, že minister pristupuje nezodpovedne k rozpočtu. Naopak, ja si myslím že pristupuje veľmi zodpovedne aj preto, že práve cez pozmeňovací návrh sa zohľadnil reálny stav...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán Sulík, mne sa zdá, že vy ste jediný, ktorý má podľa vás, ako ste to vy povedali, poňatie o fungovaní ekonomiky. Nikto iný toto poňatie podľa vás nemá. Zastávate podnikateľov, ktorých národným športom v súčasnosti je neplatiť dane a odvody, česť výnimkám, samozrejme. Navádzate podnikateľov, ako neplatiť dane a odvody, obviňujete nás, že rozdávame peniaze podnikateľov svojim kamarátom. Chýba nám podľa vás česť a morálka. Veď vy ani neviete, čo tieto slová znamenajú, a dokázali ste to počas vášho vládnutia.

    Čestný nie ste ani teraz, lebo nám váš demagogický prejav ubližuje. Vaše vízie, vaše trendy sú len frázy. Samochvála, že len raz, a to za vašej vlády, bolo na Slovensku dobre, je urážkou všetkých čestných a morálnych ľudí. Keby väčšina ľudí nezastavila vašu dobrú vládu, ktorá zdevastovala finančný systém, výber daní, z ktorého sa financuje aj nevýrobná sféra, dnes by bol ešte väčší problém pri zostavovaní štátneho rozpočtu, lebo všetci, vážený pán podnikateľ, nemôžu byť podnikatelia.

    Ďakujem.

  • Ďalší...

    Ale sa prihláste, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem vám pekne, pani predsedajúca. No, pani kolegyňa Hufková, tak ja som, aspoň teda som mal snahu predniesť nejakú víziu, kde si myslím, že by Slovensko malo smerovať, pomenoval som nejaké trendy a vy z toho vyvodíte, no len ja si myslím, že viem ako. Veď predložte vy nejakú druhú a poďme sa baviť o tom, že ktorá je v čom lepšia. No ale keď vy nepredložíte nič, a ja sa aspoň snažím niečo načrtnúť a potom vy dôjdete a poviete, že vy ste jediný. No tak to je taká argumentácia.

    Pán poslanec Duchoň, máte pravdu, že nezamestnanosť už stúpala aj predtým, ako bol Zákonník práce ohlásený. Tak isto investori už začali. Ja nechcem povedať, že vplyv krízy, obzvlášť eurokrízy, veď sme v eurozóne, čiže samozrejme tento vplyv má, alebo táto kríza má vplyv a dosah aj na Slovensko. To je nespochybniteľný fakt. Len hovorím, že namiesto toho, aby ste robili opatrenia, ktoré pôjdu proti tomuto trendu, proti tomuto vývoju, vy robíte opatrenia, ktoré zosilňujú a zhoršujú tento vývoj, to je ten problém.

    Tak stúpa nám počet nezamestnaných, namiesto toho, aby ste zlepšili podnikateľské prostredie, lebo len oni môžu ľudí zamestnávať, vy ho zhoršíte. A tu vidím veľký problém. Tak isto, to isté s tými investormi. Namiesto toho, aby sme zatraktívnili prostredie podnikateľské na Slovensku, tak nie, vy spravíte opak, vy zvýšite daň z príjmu, zavediete zdravotné odvody z dividend, čo je, čo je ďalšia daň, a plus ten Zákonník práce, ale veľa ďalších zmien. Toto vnímam ako problém. Nikdy to nebude mať, že iba jeden dôvod má nejaký jav, vždy tam je nejaký súbeh dôvodov.

    Ďakujem.

  • Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, má vystúpiť pán poslanec Novotný, nie je v sále.

    Nasleduje pani poslankyňa Vášáryová.

    Prihlási sa pán poslanec Fecko.

  • Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, pán minister, ja sa veľmi ospravedlňujem, budem hovoriť za Popolušku. Za Popolušku. Všetci poznáte rozprávku o Popoluške. Chudiatko musela vymetať popol z pece, nikto ju nemal rád, macocha ju týrala, ale nakoniec niekde sa objavil princ a odniesol ju do zámku alebo do raja. Čiže určite už tušíte, že budem hovoriť o slovenskej kultúre z pohľadu rozpočtu našej malej Popolušky.

    Nepochybne slovenská kultúra je z pohľadu rozpočtu iných štátov dlhodobo Popoluškou. O tom niet pochýb. Popoluškou štátneho rozpočtu a, ako som povedala, princ nikde, rozpočet, ktorý máme na stole až do roku, s výhľadom do roku 2015, ani so žiadnym princom nepočíta. Teda, aby sme si povedali to na niektorých číslach. Ministerstvo kultúry malo v roku 2011 k dispozícii 196,796 mil. eur a vo výhľadovom rozpočte do roku 2015 to bude len 182,714 mil. eur. No, skrátka Popoluška. Toto číslo v roku 2015 je podľa tohto odhadu 1,01 % štátneho rozpočtu. Princovia sa zrejme dnes už nenosia.

    Pán poslanec Dzurinda a pani poslankyňa Žitňanská hovorili o tom, či tento rozpočet prináša nejaké vízie, či vidíme nejaké, nejaké plány, ktoré by sme vedeli vyčítať a povedali si, áno, máme problémy s rozpočtom, máme problémy v eurozóne, máme problémy vo svete, ale tu je nejaká nádej, tu je nejaký plán. Podľa tohto rozpočtu niet tam ničoho. Nič. Máme tam len, samozrejme, európske mesto kultúry, pretože predošlému vedeniu tohto projektu sa podarilo, nedá sa povedať iné slovo, len vydindať, to už nič inšie nepoznám, skumulovaním niektorých iných rezortov z európskych fondov niektoré peniaze, aby uskutočnili aspoň niektoré investičné projekty.

    Konečne máme na stole rekonštrukciu Národnej galérie. Tá čaká už desať rokov, od prvej Ficovej vlády v roku 2006, kedy prvá Ficova vláda zastavila projekt rekonštrukcie Národnej galérie, potom tri roky prebiehalo verejné obstarávanie na rekonštrukciu Reduty, no a teraz konečne, a to bolo v časoch, kedy malo Slovensko hospodársky rast skoro 11 % a peniaze viseli na stromoch, tak teraz konečne po desiatich rokoch odkladania, konečne Národná galéria snáď sa do roka, dvoch, troch dočkáme, že prestane zatekať na obrazy našej národnej kultúry.

    V mediálnych správach, v takom tom marketingu, že ako vyzerá rozpočet ministerstva kultúry, boli zmieňované aj Budmerice, ako vraj plán ministerstva kultúry, čo samozrejme sa neobjavilo v rozpočte, čo som veľmi rada, lebo to ani tam nepatrí, pretože Budmerice majú byť financované z nórskych fondov. Ako mám správy, ak mám teda dobré správy, pán minister, tak to Nóri nakoniec odsúhlasili pred pár dňami, hej. Takže by snáď mali byť Budmerice potom v dlhodobom spore s rádom pripravené na to, aby sme mali aspoň nejaký priestor reprezentačný pre naše obdobie, keď budeme... Aha, pardon, prepáčte, Rusovce

  • Reakcia vystupujúcej na upozornenie predkladateľa.

  • , áno, ďakujem vám veľmi pekne. Rusovce, ktoré proste by sme mali mať k dispozícii, keď budeme predsedníckou krajinou Európskej únie. Čo bude s Budmericami, to teraz nikto nevie.

    Čo teda chce vláda Slovenskej republiky urobiť na nasledujúci rok a nasledujúce tri roky so slovenskou kultúrou? Je to veľmi veselé čítanie, a ja viem, že tuto padajú samé také nepríjemné správy, pán minister je zelenejší a zelenejší aj z toho sedenia tu, ale dovoľte mi, aby som vám veľmi veselé správy prečítala. Lebo napríklad, keď si pozriete rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry na roky 2013 až 2015, tak sa dozviete, že Slovenská národná knižnica v Martine bude mať 65 tis. eur, v 2014 65 tis. eur a v rozpočte na rok 2015 65 tis. eur. Univerzitná knižnica 150 tis. eur, v 2014 150 tis. eur a v rozpočte 2015 150 tis. eur. Skrátka úradníci len proste odpisovali čísla, to má asi takú výpovednú hodnotu ako detská riekanka. To je veľmi milé a také, by som povedala, na smiech a nemá to žiadnu, samozrejme, žiadnu výpovednú hodnotu.

    Ďalšie veselosti, dovolím si vám citovať. V oblasti informatizácie kultúry je cieľom kapitoly zabezpečiť udržateľnosť projektov s celorezortnou pôsobnosťou. Ide o štatistické zisťovanie za oblasť kultúry, poskytovanie dotácií, centrálny jednotný ekonomický systém a prevádzka rezortnej siete. V roku 2013 sú na financovanie projektu určené rozpočtované prostriedky vo výške 1,10 mil. eur, čo znamená 62,1-percentný medziročný pokles.

    Ďalej, zámerom stratégie rozvoja slovenského knihovníctva je vytvorenie podmienok pre knižnice a knižničnú činnosť, aby knižničný systém Slovenskej republiky zohrával aktívnu úlohu v poskytovaní informácií a v sprostredkúvaní poznatkov. Na uvedenú stratégiu sú v roku 2013 plánované zdroje v sume 1,34 mil. eur, čo je 29,5 menej percenta oproti schválenému rozpočtu na rok 2012. Najprv to začína, že máme veľké strategické plány, a potom oznámime, že vlastne máme o 29 alebo 62 % na to menej. Takže je to také veselé čítanie aj so slzami v očiach, aspoň pre toho, pre ktorého slovenská kultúra niečo znamená.

    Ďalšie čísla, ale ktoré dokazujú moje slová, že vlastne niet ani o čom diskutovať. Zdroje, rok 2011 - 197 mil. eur, 2013 - 189 mil. eur, 2015 - 183 mil. eur. Strategické zámery, 4,5 mil. v 2011, 2013 - 4,7, 2015 - 3,5. Granty, to znamená, podpora neštátnej kultúry, 2011 - 17 mil., 2013 - 22, 2015 - 21. Aktivity v prospech slovenskej kultúry v zahraničí, 2013 pokles o 40 percent. Kultúrne aktivity našich kultúrnych organizácií, pokles o 33,7 percenta. Tu niet ani o čom diskutovať.

    Pozrime sa teda na to, ako sú na tom pracovníci v kultúre. Tu sa často hovorí a veľmi veľa sa hovorilo, pracovníci v kultúre sú vzdelaní ľudia, rozhľadení, ale ich platy klesli pod priemernú, teda v priemere klesli pod priemerný plat v Slovenskej republike, v slovenskom hospodárstve. Kto nám teda bude pracovať v kultúre o dva, tri roky? Neviem. Pritom rezort kultúry, a o tom sa tu málo hovorí, zamestnáva veľmi veľa ľudí. Dosť ľudí. A mohol by zamestnávať viacej a mohol by byť určitou nádržou, do ktorej by sa dali presunúť niektoré časti nezamestnaných občanov.

    Tvoriví ľudia na Slovensku sú dnes často v pozícii živnostníkov alebo pracujú pre niektoré organizácie na dohodu. Čo im pripravuje tento rozpočet? O tom už hovorili mnohí moji kolegovia a ja ich nebudem opakovať. Čo títo živnostníci, to znamená, režisérky, spisovatelia, maliarky, hudobníci a tak ďalej a tak ďalej, ako to bude súvisieť s ich životnou úrovňou, týchto tvorivých ľudí, jedna časť tých mimoriadne tvorivých ľudí Slovenskej republiky. A práve preto sme pripravili aj na túto schôdzu návrh s pánom poslancom Beblavým, aby sme im aspoň trochu uľahčili, pretože títo ľudia, títo tvoriví ľudia sú zaťažení ešte ďalšou daňou, ktorú žiadni iní ľudia neplatia. A to je 2 % odvodu do fondov. Práve preto sme to pripravili, pán minister. Aj v tomto zmysle čítajte náš návrh s pánom poslancom Beblavým, že v tomto zmysle, keď títo ľudia ako živnostníci a dohodári budú, však nakoniec tu sa včera celý deň o tom rozprávalo, nemusím vám to opakovať, aspoň aby tie dve percentá sme im zobrali. Ja sama, keď som bola aktívnou umelkyňou, som tie dve percentá platila. Možno ste príliš mladý, ale to je komunistický starý vynález, ktorý týmto zabezpečoval, že tí, na ktorých komunistom najviac záležalo a ktorí robili, dnes je to marketing, to sa robí inak, ale vtedy to bola ideológia, to znamená, spisovatelia dostávali za tretinovú cenu koňak v Budmericiach. A to by sme mali zrušiť. Ja som to vždy mala v programe a uvidíme, ako sa zachovajú vaši poslanci, ale poprosila by som vás, keby ste s nimi o tom aspoň o tom hovorili. Ďakujem pekne.

    Ale tento štátny rozpočet skrýva ešte pár čísiel, o ktorých tu treba hovoriť v mene Popolušky. Prvá je otázka Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. A teraz prosím všetkých tých, ktorí predsa len majú trošku záujem na tom, ako vyzerá dnešný rozpočet, prosím vás, Tlačová agentúra Slovenskej republiky dostane o 900 tis. eur viacej. Nielenže dostáva 500 tis. eur na svoju činnosť, vraj za verejné služby, a to v prostredí, ktoré je trhové. Keby sme nemali trhové prostredie v poskytovaní týchto služieb, nemohli by sme nič povedať. Nemáme pri úrade vlády, tak ako má napríklad Nemecko, agentúru, vládnu agentúru, ktorá poskytuje všetko to, k čomu sa k zmluvám, a mám ich tu tri, zaväzuje náš štát. Tu je zmluva, ktorú podpísal minister Krajcer, ktorá je teda na tých 500 tis. eur. Tu je zmluva, ktorú podpísal pán Maďarič v roku 2012, a ktorá túto sumu zvyšuje. A tu je posledná zmluva z novembra 2012, ktorá hovorí o tých 900 tis. eur navyše. No tak som si pozrela, na čo to má byť a čo predstavujú tie verejné služby. A tie verejné služby predstavuje to, že vydá informáciu, že čo povedal pán prezident. A potom vydá informáciu, že čo povedal pán premiér. A že vraj to bude archivovať. Tak toto už nie je ani veselé. Deväťstotisíc eur. Ja som sa pozrela na tie rozpočty, pán minister. Máte tu 900 tis. eur. Deväťstotisíc eur môžete niekomu prilepšiť. Ja rozumiem, ak chcete, aby TASR zatajila niektoré informácie, alebo aby vydala informácie, ktoré nie sú pravdivé, treba ju podplatiť. Ale 900 tis. eur?! Však to sú 3 mld. slovenských korún! To je neuveriteľné. Stálo za to, prečítať si ten rozpočet. Čiže aby som to zhrnula, TASR dostane za službu politickej strane SMER navyše 900 tis. eur.

    RTVS, to je naša dlhodobá a obľúbená téma. Teda poslanci, 83 poslancov SMER-u zrušilo zákon o anulovaní zástrčkovej dane, lebo to už sme si tu vyjasnili, že treba, aby sme tomu hovorili tak, ako to je. Zástrčkovej dane, ktorú platia všetci tí, ktorí majú doma zástrčku, teda mali by platiť. Druhá vec, štát si naplánoval, že do RTVS pôjde navyše 28 mil. eur na zmluvu so štátom. Uvedené je to ako zmluva, ktorá zabezpečuje, že RTVS vytvorí programy pre pôvodnú tvorbu. Ale prepáčte, propagovať a robiť pre pôvodnú tvorbu je normálne v zákone o verejnoprávnych médiách. Tých 28 mil. nie je na pôvodnú tvorbu. Tých 28 mil. je na vykrytie deficitu, ktorý vzniká zle vypočítaným zákonom o zástrčkovej dani. Nič viac a nič menej. Ľudia, naši občania sa poskladajú na 72 až 75 mil. zo zástrčkovej dane pre fungovanie verejnoprávnych médií, z toho 3 mil. pôjdu na obsluhu tohto vyberania a 28 mil. k tomu musí ísť, aby verejno-právne médiá vôbec fungovali. Takže tu je ďalších 28 miliónov. A kto je zodpovedný za zle vypočítaný zákon? No, dnešný minister kultúry, samozrejme, keby už bolo o tom, že kto by mal byť zodpovedný za zle vypočítaný zákon.

    Keď už hovoríme o číslach, upozorním vás, že 8 mil. eur stojí len aparát ministerstva. Keď si pomyslíte, koľko má, aké má obsadenie ministerstvo kultúry, a aké má obsadenie TASR, a predstavte si, že TASR dostáva milión štyristo tisíc eur zo štátneho rozpočtu a celé ministerstvo funguje, aparát ministerstva, za osem miliónov eur.

    A posledná téma, ktorá teraz sa objavila, a môžete si ju nájsť aj na webovej stránke ministerstva, a to je, ja som to nazvala, ako som nazvala slovenskú kultúru Popoluškou, tak toto som nazvala Chamtivcami. Chamtivci medzi nami existujú. Samozrejme vždy boli. Aj v minulosti. A vždy budú. Ale zdá sa, že Chamtivci sa vracajú. Možno si pamätáte, že som dokonca protestovala pred ministerstvom kultúry, keď suma 6 mld. slovenských korún, 207, ešte viacej, 217 mil. eur, ktoré nám poskytli európski daňoví poplatníci na archivovanie a digitalizovanie našej, a ochraňovanie a reštaurovanie, našej národnej kultúry, malo padnúť do kešene jedného, jediného podnikateľa menom pán Kišš. Túto zmluvu s pánom Kiššom podpísal minister Maďarič deň po skončení vládnutia prvej vlády Roberta Fica.

    Ak si pamätáte, niektorí z vás, ja som položila ministrovi, novému ministrovi, teda staronovému ministrovi kultúry Maďaričovi otázku na hodine otázok, a hoci to bola len jedna otázka, vyžrebovali ma, veľmi som sa prekvapila, a pán minister Maďarič odpovedal na túto otázku. Prišiel k tomuto pultu, a keď som sa ho pýtala, či budú platiť zmluvy s našimi národnými kultúrnymi organizáciami, ktoré boli podpísané v novembri v 2010 ministrom Krajcerom, či budú platiť, a či sa ich bude držať, vtedy pán minister prišiel sem a povedal jedno arogantné áno a odišiel. Pamätáte si na to? No tak vám chcem oznámiť, a dnes je to aj v novinách, že minister Maďarič začína spochybňovať vypovedanie zmluvy s pánom Kiššom. A bude sa znovu snažiť o outsourcing, hoci máme národné kultúrne inštitúcie. Ja to považujem za absolútnu aroganciu a veľkú stratu pre slovenskú kultúru.

    Veď my dodnes nemáme na slovenskú kultúru rozpočet, ktorý by dosahoval 6 mld. korún bývalých slovenských. A tu máme peniaze. Neboli to, nie sú to peniaze od našich daňových poplatníkov, aby sme zachránili rukopisy Štúra, Kalinčiaka a ostatných ľudí, ktorí už sú pre vás niektorých len mená na skúške, pri maturite. Ale každý, kto sa pôjde pozrieť do Národnej knižnice, ako vyzerajú tieto rukopisy, každý, kto pôjde do depozitu Národnej galérie, každý, kto pôjde do depozitu Slovenského národného múzea, sa zdesí. Skúste si urobiť takýto výlet! A tu máme peniaze, peniaze, ktoré prekračujú celoročný rozpočet kultúry, a my to pcháme do kešene jedného človeka, ktorý nikdy v tejto oblasti nepracoval. Nikdy.

    Ja vyzývam všetkých normálnych ľudí, ktorí ešte nestratili súdnosť a neboja sa, lebo toto je o strachu, aby sa postavili proti tomu. Ja sa proti tomu ako vtedy, tak aj teraz postavím.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani Vášáryová, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste sa ako jedna z mála dotkla aj oblasti kultúry v rámci navrhovaného rozpočtu. Ja som sa tejto oblasti dotkol včera večer, keď tu už nikto nesedel, z vládnych poslancov tu boli tuším traja, z opozičných síce tiež nie veľa, ale ja som si svoje povedal.

    Kritizoval som tú vec, že do oblasti kultúry ide málo peňazí, respektíve sú zase prerozdeľované zvláštnym spôsobom. A oblasť tradičnej ľudovej kultúry, ktorej ste sa teda vy nedotkla, ja som ju včera teda vyzdvihol, tak nie je žiadne reálne financovanie ani v tomto rozpočte, ani v tých minulých. Každý na to len kašle. Ale každý chce, aby sme sa hrdili tým najcennejším. A samozrejme, folklórne kolektívy všade vo svete získavajú ocenenia a všade je naša tradičná ľudová kultúra oceňovaná na najvyššej úrovni. Zažil som to niekoľkokrát pri reprezentácii Slovenska v zahraničí.

    No a hovorili ste ešte aj o kaštieľoch, o ďalších veciach. A hovorili ste aj o dvoch percentách z odvedenej práce v rámci umenia. Ja som ich odvádzal takisto a všimol som si, že tieto dve percenta sa zhromažďujú pre tri oblasti, ale opäť tam chýba oblasť tradičnej ľudovej kultúry.

    Takže to, čo ste spomínali, že to treba zmeniť, pretože je to socialistický prežitok, tak s tým plne súhlasím a podporím zrušenie týchto dvoch percent odvádzaných z umeleckých výkonov, pretože opäť idú len pre malú skupinku ľudí a nejdú tam, kde by si to skutočne tá kultúra zaslúžila, a to je tradičná ľudová kultúra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No ja som pozorne počúval pani kolegyňu Vášáryovú a pri sume 900 000 pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky som sa trochu zastavil. A kriticky by som chcel poznamenať, že ja, naopak, jej kritickému postoju nerozumiem. Lebo TASR sa má starať o také dôležité veci, ako vydávať informáciu o tom, čo povedal pán prezident alebo pán premiér, a uznajte, pani kolegyňa, že tesanie do kameňa nie je lacná záležitosť, však áno.

  • Smiech v rokovacej sále. Potlesk.

  • Ďakujem pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Chcel by som upozorniť pani kolegyňu, že sa pomýlila o pár korún, pretože 900 000 eur nie sú 3 mld. korún.

    Ďakujem.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Fecko. Pripraví sa pán poslanec Muňko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa zastupujúca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som ani zďaleka ekonóm, takže hoci som mal z matiky jednotku, ale myslím, že ekonomika je o niečom inom, nie iba o číslach a v politike dupľom. Ale dovoľte, aby som sa ako poslanec Národnej rady tiež vyjadril k rozpočtu, ktorý nám tu bol predložený takou formou, akou bol, aj s pozmeňujúcim návrhom, ale ako sa hovorí u nás: I tak še dá, i tak še dá. Takže je to asi o tom, že politické maniere sú nevyspytateľné.

    Keď dovolíte, úvodom by som zacitoval pána Jána Košturiaka z jeho knihy Peniaze v rukách kresťana. "Vlastne prvé platidlá", trošku do histórie zájdeme, "za poskytovanie tovaru vznikli deväť tisíc rokov pred Kristom. Bol to dobytok a plodiny, neskôr kúsky kovu a drobné mince. Skutočné peniaze sú na Zemi zhruba od roku tritisíc sedemsto pred Kristom, a to v Mezopotámii, kde okrem platidla začali mať aj funkciu zachovania hodnoty a vytvárania bohatstva." Koniec citátu. Áno, vyzerá, že vymysleli nám financie, a odvtedy sú nevyhnutné k životu, a sú aj v rozpočte štátu o financiách.

    Pán Košturiak ďalej hovorí, že "mali by sme šetriť, aby sme mali rezervy na prežitie v budúcnosti. To platí pre rodiny, ako aj pre podniky, ale aj pre štát. Šetriť by sme mali aj preto, aby sme mohli pomôcť ľuďom, ktorí potrebujú peniaze viac ako my. Na druhej strane je mi ľúto starých ľudí, ktorí musia šetriť, lebo nemajú na primárne životné potreby. Nie je dobrá spoločnosť, ktorá núti starých ľudí šetriť na základných veciach." Koniec citátu.

    Vážení, myslím si, že je to povedané dosť veľa a dosť závažných myšlienok, ako by sa spoločnosť mala správať. Hovorím, kto vie gazdovať v malom, vie aj vo veľkom. V malom, znamená, v rodine, potom vie aj v štáte. Dúfam, že, pán minister, v rodine viete gazdovať, takže dúfam, že to prenesiete aj do parlamentu, aby sme ten rozpočet utiahli.

    Prvé, čo ma v navrhnutom rozpočte zaráža, nie iba na tomto, aj tých v minulosti, je mínusová stránka. To znamená, deficit. Keď si pozrieme, v roku 2009 deficit 886 miliónov. V kocke. Potom prišla kríza samozrejme, takže okolo 2010 už to je okolo 3 mld. 746 mil. eur. V roku 2011 je to strata 3 mld. 809 mil. eur. V roku 2012 strata 3 mld. 675 mil. eur. A teraz ju plánujeme na 3 mld. 85 mil. eur. No to je 90 mld. slovenských korún. To je pre mňa nepredstaviteľné číslo. Samozrejme, že štát musí fungovať, takže pôžičky nejaké sa vybrať musia. Dúfam, že ekonómovia si to vedia zrátať, aby sme neostali skrátka.

    Keď dovolíte, trošku by som sa pristavil pri našom rezorte, teda mojom, v ktorom som by som povedal, že asi doma trošku, a to je rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ako si môžeme všimnúť, tak celkové dispozičné zdroje máme vo výške 1,25 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2012 predstavuje pokles o 163 mil. eur. To znamená, zhruba o 11,6 percenta. Z tohto celého rozpočtu 1,15 mld. eur sú výdavky EÚ a spolufinancovanie 1,13 mil. eur, to znamená, zo štátneho. Je to tiež v porovnaní s rokom 2012 pokles o 12,8 percenta. Keď sa na to pozrieme, tak prakticky zo štátneho rozpočtu idú iba nejaké, v úvodzovkách, sto miliónov. To znamená, pán minister možno s týmto rezortom má možnože najmenšie problémy, pretože gro vykrývajú európske peniaze.

    K všetkým správam, ktoré som mal z tohto nášho rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, musím konštatovať jedno, že aj v nejakých tých, v úvodzovkách, konštatovaných pojmoch stále nevieme ešte, čo tu máme a čo nemáme zavedené v našej legislatíve. Hovoríme o priamych platbách, áno, sú tu podľa vopred stanovených kvót, ktoré stabilizujú príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov. Pýtam sa: Máme v slovenskej legislatíve definíciu farmára, farmy? Ja zatiaľ o nej neviem. To, že v legislatíve EÚ je, je pravdou, no zatiaľ sme ju ešte netransponovali. Zatiaľ sa iba o tom hovorí, minimálne tie dva roky, čo som ja tu, mám tú česť teda byť, a farmári nie sú zadefinovaní. Tu vidím tiež jednu z možností, ktorá by otvorila ľuďom šancu sa tým farmárom stať.

    V súčasnosti máme súkromne hospodáriacich roľníkov, máme poľnohospodárske organizácie, lesné organizácie, ale nemáme farmy a farmárov. Takže bol by som veľmi rád, keby v budúcoročnom rozpočte, alebo v každých iných dokumentoch, ktoré vychádzajú, tento pojem bol až vtedy, pokiaľ ho budeme mať zadefinovaný v našej republike. Zatiaľ ho nemáme.

    Je to aj o tom, že tí ľudia, ktorí chcú v tejto oblasti vziať zodpovednosť za svoj život na svoje plecia, aby neboli na ťarchu štátu, by mali dostať šancu, aby ich štát podporil. Konkrétne môžem vytknúť, týmto začínajúcim farmárom aj v súčasnosti, sme schválili takzvanú červenú naftu, opäť pre našich teda agropodnikateľov, ja im hovorím takto agropodnikatelia, ale je tam podmienka, tri roky už musíš mať túto živnosť. Myslíte si, že keby sme tú podmienku dali, že aj začínajúcim, im pomôžeme v ich štarte touto úľavou, myslíte že by sme niekoľko, možnože aj stoviek, aj tisíc miest nenašli? Že ľudia by chceli a videli, že štát má záujem, aby tu ten farmár bol, aby sme dali mu šancu žiť. Potom je problém, lebo zisťujeme, že mnohé tie aj 3-ročné existujúce akože poľnohospodárske podniky nespĺňajú kritériá, ako konštatoval aj pán minister pôdohospodárstva na našom výbore, a pokiaľ by sa vraj v jeho rezorte bývalom na hospodárstve takto gazdovalo, tak už rezort hospodárstva neexistuje a naši podnikatelia by skrachovali. Takže tu by som chcel tiež apelovať, aby sme takto možnože pritiahli tiež nejaké koruny do rozpočtu, hoci malé. Ale ja tvrdím, radšej milión malých ako jednu veľkú, na ktorú budeme musieť zháňať mnohé, možnože aj väčšie financie na to, aby sme to udržali. Neberme entuziazmus našim ľuďom, ktorí chcú túto zodpovednosť vziať na seba!

    Keď dovolíte, v rozpočte minister pôdohospodárstva, náš, vie, kde má slabé a silné stránky. My ako poslanci si to môžeme iba domýšľať, pretože on ho tvoril, u neho to bolo. Mňa samozrejme zarazilo aj to, že v prvom návrhu rozpočtu dával priority, kde bola, bolo 6 priorít, jedna z nich bola podpora vidieckej zamestnanosti, požiadavka navýšenia v roku 2013 o sumu 2 mld. eur; po druhé, podpora bezpečnosti potravín, požiadavka o navýšenie v objeme 5,9 mil. eur v roku 2013; podpora predaja slovenských poľnohospodárskych produktov, požiadavka na 470 000 eur podpory; podpora opatrenia zmiernenia následkov klímy, požiadavka o navýšenie 7,1 mil. eur; dobudovanie informačných systémov Poľnohospodárskej platobnej agentúry, požiadavka na 12,3 mil. eur, ako aj doplnkové vnútroštátne platby farmárov v objeme 93 mil. eur na rok 2013 boli zo strany ministerstva financií neakceptované.

    Takže, žiaľ, náš rezort sa nachádza tam, kde sa nachádza. Nechcem hovoriť, že sme na chvoste chvosta, ale pravdou je, že veľká podpora zo strany štátu, nehovorím Európskej únie, ani v tomto rozpočte nie je badateľná.

    Samozrejme, nie som za to, ako tu včera povedal kolega Štefanec, myslím, že to bol, aby sme za mulčovanie platili a brali dotácie. Som proti tomu. Chcem aj pripomenúť, aj ministrovi financií, aj ministrovi pôdohospodárstva, keď náhodou ma bude počúvať, aby sme viazali čerpanie dotácií z eurofondov na výrobu. Aby sme tieto eurofondy, ktoré hovoríme, áno, mnohé sa aj zneužívajú, aby nemali garanciu, že tieto eurofondy môže čerpať aj ten, ktorý má zo svojej podnikateľskej nejakej činnosti iba 5 percent poľnohospodárskej výroby, aby sme to upravili. Lebo potom tie peniaze idú všade inde, len nie na to, aby sa zveľaďoval náš poľnohospodársky rezort, poľnohospodárska výroba. Takže áno, pán kolega Kuffa, ďakujem pekne.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, hovoril to pán kolega Mikuš, takže ďakujem za upozornenie, čo sa týka využívania týchto podpôr.

    Ďalej, keď dovolíte, chcel by som sa dotknúť jednej oblasti. A tá oblasť sa nazýva, jeden z centrálnych štátnych orgánov, a to je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Tam musím povedať, že udržujeme ho v bdelej kóme. Čo plní vo vzťahu k občanom a podnikateľským subjektom kataster nehnuteľností? Tak plní jednu z najvýznamnejších úloh, prostredníctvom ktorej je realizované jedno zo základných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, a to je ochrana vlastníckeho práva. Stále tu hovorím, že grunt je základ, pôdu nepresťahujeme, pôda bude stále na slovenskej zemi a mali by sme jej dať aj príslušnú vážnosť. Samozrejme, kataster je ten, ktorý eviduje. Vieme, čo je bývalá geodézia, a on je zodpovedný zo zákona, aby tú evidenciu viedol. Žiaľ, staviame sa k nemu, ako povedala kolegyňa Vášáryová, ako k Popoluške. Úrady správy katastra, katastrálne úrady bojujú s veľkými problémami a vyplýva to aj z ich návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015, ktorý sme preberali v našom výbore a kde som tiež kriticky vystúpil k tejto položke.

    Na základe uznesení vlád, ktoré sme tu mali za existencie Slovenskej republiky, musím povedať, že každá si to dávala, že to je priorita a sledovaná úloha. Prísne sledovaná úloha. Aby sme si oživili trošku pamäť, tak dáme, pod akými uzneseniami vlády to šlo. Uznesenie vlády č. 970 z roku 2005, uznesenie vlády 742 z roku 2006, uznesenie vlády 216 z roku 2007, 969 z roku 2007, uznesenie vlády 63 z roku 2009, 882 z roku 2009, 890 z roku 2009 a 88 z roku 2011. Všetky tieto uznesenia, všetky tieto uznesenia zaväzovali Úrad geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, aby boli zostavené registre, to znamená, registre obnovenej evidencie pozemkov a kontrahovali sa zmluvy tak, aby úloha bola dokončená do roku 2015. Máme na to necelé dva, dva a pol roka, tri roky nech to bude, že by sme aj ten rok 2015 zahrnuli.

    Aká je situácia? Situácia je taká, že rozpočet Úradu geodézie, kartografie a katastra sa oproti minulému roku znížil o 2,75 percenta, oproti roku 2011 o 10,48 percenta a oproti roku 2010 dokonca o 21 percent. Samozrejme odrazilo sa to aj na týchto možných ukončovaných prácach. A v súčasnosti musím povedať, že nie je ukončených z 3 542 katastrálnych území na Slovensku 533 katastrálnych území. Má to nadväznosť na celý chod spoločnosti, nemôžu sa plánovať investičné celky, projekty. Samozrejme, pokiaľ nemáme adekvátny doklad, či už k reštitúciám, či už k dedičským konaniam, nemôžu ani príslušné orgány konať. A vyzerá, že ani tento rozpočet, ktorý tu máme, veľmi s tým nepočíta, aby sme to nejakým spôsobom už konečne ukončili. Od roku 1526, kedy je na slovenskej zemi evidované nejaké to vlastnícke právo k pozemkom, bola by to prvá nejaká súborná práca, kde by sa v každom katastrálnom území povedalo, koľko máme parciel a koľko máme vlastníkov. Mnohí vládcovia, ktorí tu boli, sa o to pokúšali, nestalo sa. Máme historickú šancu ukončiť celé Slovensko a vlastne pozemkovú knihu, ten grundbuch, dať po ukončení registrov do archívu. Samozrejme do takého archívu, kde sa to zachová aj pre budúce generácie, keby náhodou, nedajbože, niekto chcel napadnúť činnosť v danej oblasti v príslušnom roku, že to bolo protiprávne, alebo ináč zmanipulované.

    Žiaľ, musíme konštatovať, že pokiaľ to chceme nejakým spôsobom aj zachovať, tak mali by sme mať, aj kam to dáme. Samozrejme digitalizuje sa, ale originál je originál. A dostávame sa do ďalších problémov Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, pretože ideme do kapitálových výdavkov. Majú budovu, ktorá sa volá Centrálne evidenčné registratúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši, ktorá, si predstavte, že tam sme v nájme. Sme v nájme, a to zmluvou, ktorá bola urobená a uzatvorená na päťdesiat rokov s opciou na ďalších päťdesiat rokov. Nevypovedateľná, a pokiaľ by sme ju chceli vypovedať, tak nás to bude stáť až 20 mil. eur. No pýtam sa, kto je za to zodpovedný? Akým spôsobom sme mohli takto hájiť záujmy, nehovorím štátu, záujmy našich ľudí, ktorí tento štát tvoria, že takúto zmluvu niekto podpísal, a pritom, ako sa konštatuje v tejto správe, ktorú mám pred sebou z úradu, že môže dochádzať k neustálemu zvyšovaniu nájmu. Veď to je na hlavu! Keď toto je zdravý gazdovský rozum predstaviteľa, ktorý to podpisoval, tak ja neviem potom, kde sa nachádzam!

    Samozrejme, okrem tejto budovy majú aj ďalšie budovy. Mnohé, ako je tu konštatované, sú technicky a morálne zastarané, najmä z pohľadu elektrických vedení, zatekania striech a bez zateplenia. A mnohé budovy, ich stav hraničí s havarijným stavom. A tam majú chodiť naši občania a dostávať informácie, ktoré sú potrebné k bežnému životu.

    Celkove kataster spravuje 11, teda Úrad geodézie, kartografie a katastra spravuje 11 organizácií, 8 katastrálnych úradov a samostatné katastrálne úrady spravujú celkom 72 správ katastra. To znamená, je to síce malý, ale veľmi dôležitý článok našej štátnej správy, ktorú tu mám. A musím povedať, že pokiaľ toto zanedbáme, tak potom ja vlastne neviem, na čom chceme stavať. Na čom chceme stavať túto republiku? Na čom chceme stavať ďalšie podnikanie? Na čom chceme stavať ďalší rozvoj? Kam chceme vlastne investovať, keď nemám grunt zabezpečený?!

    Takto ešte, aby som sa vrátil k tým budovám. Ich celková hodnota predstavuje asi 126 mil. eur a na ich údržbu sa počíta 600 000 eur. Je to necelých 0,47 percenta hodnoty a reálny stav, ktorý by mohol tie budovy dostať do akože prevádzkyschopného stavu a udržať aspoň to, čo tam teraz je, predstavuje hodnotu zhruba 6,3 mil. eur. Žiaľ, to sa asi nestane, pretože v minulosti to bolo spôsobom asi takým, že z čiernych čísel slovenského pozemkového fondu sa časť tohto zisku delimitovala na Úrad geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Toto v súčasnosti nie je, takže držíme úrad v kóme. Myslím si, že nemali by sme sa takto k nemu stavať a dať mu príslušnú vážnosť.

    Ďalej, keď dovolíte, kde by sme mohli nájsť tie financie. Aj Úrad geodézie, kartografie a katastra si dovolí dať jednu takúto možnosť, ktorá v súčasnosti vyzerá, že nie je veľmi docenená. A ja kvitujem, keď pán minister financií povedal, že zvyšuje sa o 8 - 9 tis., myslím 9 tis., keď si dobre pamätám, stav daňových pracovníkov na výber daní. Super! Beriem. Dúfam, že títo daňoví pracovníci budú plniť svoju úlohu tak, aby to nebolo iba vtedy, ak je ten daňový subjekt poverený kontrolovať. Lebo dostalo sa mi do uší, dúfam, že to nie je pravda, dúfam, že mi to pán minister vyvráti, že kontrolujeme iba tých, kde vyššia moc povedala, že môžeme kontrolovať.

    Vážení, tak to neberiem, pretože mali by sme si byť rovní. A ešte rovnejší, dúfam, že tu nemáme takýchto. Takže z čerešne dolu a štát je v kríze, takže poďme tak, ako to má byť podľa zákona, a nerobme zo seba nejakých tých, ktorí nevedia, čo majú robiť, keď sú vo výkone štátneho zamestnanca. Úrad geodézie, kartografie a katastra vám, pán minister, navrhuje ďalšiu možnosť, ako sanovať verejné financie, ako do tej kasy prispieť tiež nie malými čiastkami. Úrad disponuje deviatimi inšpektormi. Keď si myslíte, že je to na Slovensku dosť, tak to nie je dosť. A počet týchto inšpektorov na takú širokú problematiku, akou je evidencia vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, nemôže na veľkosť územia a počet riešených prípadov v žiadnom prípade stačiť a je hlboko poddimenzovaný. Zároveň sa nevytvára priestor na efektívny výkon inšpekcie užívateľov, ktorí sú konečnými spotrebiteľmi poskytnutých údajov a dát, čím nie je možné dôsledne predchádzať ich následnému zneužitiu tretími osobami. Štát takto prichádza o státisíce eur, za ktoré by inak boli nútení užívatelia organizáciám v rámci katastra zaplatiť. Nehovoriac o skutočnosti, že i výber pokút je takmer nulový, čo sa následne prejavuje aj v príjmovej stránke rezortu. Takže, vážení, možnože inšpirácia pre pána ministra, aby tam sa to posilnilo, aby sa ten zákon aj v týchto veciach dodržiaval.

    Ďalší možno, že taký môj nejaký príspevok k ďalšiemu naplneniu štátnej pokladnice. Všade hovoríme, koľko máme akože neobrobenej pôdy. Ale ja skôr poviem, že tej zaburinenej. Keď si myslíme, že nemáme na to nejaký legislatívny, právny nejaký rámec, ako to ošetriť, tak máme. Máme úsek ochrany pôdneho fondu, pretože zákon o katastri a vykonávacia vyhláška hovorí, že všetky poľnohospodárske pozemky, aj lesné, samozrejme, aj pozemky, by sme mali využívať v tej kultúre, v akej sú definované, v C registri katastra nehnuteľností. To znamená, poľnohospodárska pôda ako poľnohospodárska pôda, ktorá má presný osevný postup, a nemôžu sa z tejto poľnohospodárskej pôdy šíriť buriny na susedné pozemky.

    Takže chcel by som tiež vyzvať našich kolegov, ktorí pracujú na úseku ochrany pôdneho fondu v rámci pozemkových obvodných úradov Slovenskej republiky, aby si tiež vyšli do terénu. Myslím si, že podnety chodia. Máme dosť podnetov na takúto kontrolu. A myslím si, že to je ďalší zdroj financií, ktorý by tu mohol byť.

    Ešte, ak dovolíte, nechcem to dlho naťahovať, pretože, myslím si, že sú tu odbornejší ekonómovia, ktorí majú podstatne viac čo k tomu povedať. Ja by som ešte jedno, povedal to pán Kaník, že máme tu dépeháčku, že je to daň kvázi nešťastná. Nebol som podnikateľom, neviem sa v tom orientovať, hovorím otvorene. A hovorí, teda pán Kaník, že nemáme šancu zabrániť jej zneužívaniu. Ja zase som toho názoru, že to, čo stvoril človek, čo vytvoril človek, nie je najdokonalejšie a nesúhlasím s jeho tvrdením, že nevedeli by sme nájsť aj tu nejakú cestu, ako zabrániť týmto daňovým únikom a rôznym machináciám pri tejto dépeháčke. Tvrdím, kde je vôľa, je aj cesta. A keď je politická vôľa, je aj politická cesta. Takže nechcem, aby to bolo nejakým spôsobom chápané, že pravý, ľavý. Zamyslime sa nad tým. A tí, ktorí máte čo do toho povedať, že máte s tým skúsenosti, s DPH, zamyslime sa a urobme aj tu zadosť, aby nám tieto veľké financie neunikali aj v tejto časti života slovenskej spoločnosti.

    Myslím, že toľko nateraz z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne, pán minister, že ste prerývane aj bol, aj nebol tu, ale možno, že nejaké podnety jasné budete aj z môjho prejavu možnože mať za to, aby ste sa na nich pozreli. A budem rád, keď sa to aj naplní.

    Ďakujem pekne, páni kolegovia a kolegyne, za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Vášáryová a Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ja som sa prihlásila len k tomu, aby som korigovala údaj, ktorý som uviedla vo svojom vystúpení. Nemala som to napísané, takže som to hovorila len z hlavy. Ale 900 tis. eur je 27,2 mil. bývalých slovenských korún. Len aby sme si boli načistom. Takže ani ten pán poslanec, ja ho veľmi málo poznám, ktorý sa ozval, ani ten nemal pravdu. Ale nie je to jeho hanba. Je to moja hanba, pretože ja som absolventkou najlepšieho matematicko-fyzikálneho gymnázia. Ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne. Ako kolega pán Fecko tu spomínal, kto vie hospodáriť v malom, vie aj vo veľkom. Rovnako je to aj so štátnym rozpočtom. Sú to nejaké, keď dvojciferné číslo, tak za ním je deväťmiestne to číslo, keď si to odmyslíme, tak to nie je až také veľké hausnumero. Hádže sa to tu v tých miliardách. Ale verím, že pán minister, ako dal ten prísľub, respektíve aj má tú ambíciu sledovať tieto čísla pravidelne každý týždeň alebo každý mesiac, že sa mu to podarí. Aj v sledovaní štátneho rozpočtu, aj s tým naplnením.

    Chcem reagovať na niektoré tu pasáže, ktoré tu spomínal pán Fecko, a to sa dotkol poľnohospodárov a pôdy. Pôda je tou alebo tým kapitálom a zároveň aj výrobným prostriedkom, ale aj príležitosťou k tvorbe nových pracovných miest a tvorbe hodnôt. To je jedna vec. A vytvára to takisto možností, kde rodiny majú možnosť sa uživiť. To, že nemáme tu definíciu farmára v zákone, to vnímam aj ja ako nedostatok, ktorý by bolo potrebné odstrániť, zamyslieť sa nad tým a nadefinovať to, aby aj súkromne hospodáriaci roľníci mali svoje práva, mali aj svoj štatút, podľa ktorého sa majú riadiť.

    Zelená či červená nafta a dotácie a podmienené to tým, že už tri roky musím hospodáriť alebo podnikať v poľnohospodárstve, aby som tú dotáciu mohol dostať. Nuž, ak sa nevieme dohodnúť a zrušiť možno takýto limit, no tak nedajme potom tie dotácie. Aj to bude spravodlivé. Nech to nemajú a nech majú všetci rovnakú štartovaciu dráhu. Ale aby sme nediskriminovali tých, ktorí začínajú neskôr. O mulčovaní bolo tu aj včera reč. Nemôžu byť dotácie na pôdu, ktorá nie je obrobená.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať?

    Pán poslanec Muňko nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Kamenický nie je prítomný, stráca poradie. Pán Kaník nie je prítomný, stráca poradie. Pán Mihál nie je prítomný, stráca poradie. Pani poslankyňa Mezenská nie je prítomná, stráca poradie.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, som prekvapený, ako nám to odsýpa. Tak nečakal, poviem, tesne pred obedom, chcel som isť po obede. K veľa veciam sa nechcem duplicitne vyjadriť. Však načo aj? Ale na modelovom príklade chcem možno povedať, že akých absurdít sme svedkom.

    Ja som to už čiastočne naznačil vo faktickej poznámke a na to chcem upozorniť, na to chcem aj apelovať a na to chcem aj pána ministra poprosiť, že aby prípadne nejaké zdroje, ktoré by mohli byť na to určené, radšej neuvoľňoval. My sme vlastne sa dopracovali do štádia, kde sa už ani nečudujeme. Nuž, ale ja vám poviem, ja ešte predsa len som sa nenaučil nečudovať. Ja ešte sa zvyknem ešte začudovať.

    Naozaj neviem, z akých posledných šuflíkov vyhrabal terajší minister dopravy, ktorý na čo šiahne, všetko sa pokazí, ešte peniaze vo výške 10 tis. eur a natočil pre pospolitý ľud klip s bohumilým odkazom, aby jazdili opatrnejšie. Lenže čo čert nechcel a urobil, že pri tej všetkej, tej profesionalite, ktorá obháňa to ministerstvo, sa stalo, čo sa stalo, to znamená, že ten klip, vystupuje v tom klipe človek, ktorý má aj iný klip, v ktorom jazdí, myslím, že 240-kilometrovou. Mimochodom ten klip, kde jazdil tou 240-kilometrovou rýchlosťou sa už teraz stratil z YouTubu, mladí to poznajú. Ale objavil sa medzitým ďalší, kde nejaký iný jeho kamarát ide dokonca ešte rýchlejšie.

    Nechcem, aby to bolo pochopené zle, lebo naozaj ten slovník sa mení, doba sa mení. Takže, vážení páni kolegovia, starší, mi to odpustite, ale mladí vedia, o čom hovorím, že ako sa nám to mení. Čiže tento človek dostal tú dôveru nášho ministerstva, že naspieval výchovný klip pre mladých ľudí, aby jazdili opatrnejšie. Viete, to je už naozaj absurdita ad absurdná, že fantázia končí.

    Čo čert ešte nechcel okrem iného, že aj takáto chybička "se vloudila", tak ešte aj tá dramaturgia toho klipu je naozaj príznačná pre to, že čo má štát vlastne podporovať, hej. Čiže štát vlastne má, z tohto mi to tak vychádza, keď štát to zaplatil, podporovať klipy, kde vlastne je znázornené správanie sa mladých ľudí, kde je lesbická scéna. Ja nehovorím, že na virtuálnom priestore toho nie je veľa. Na virtuálnom priestore toho je strašne veľa, čo si človek môže pozrieť, keď ho to zaujíma. Ale prečo by to mal platiť štát?! - tomuto ja fakt nerozumiem. Nemá štát dôležitejšie veci na prácu, ako platiť videoklipy takej úrovne a kvality, ako boli vyprodukované pre ministerstvo dopravy?! To je naozaj otázka, ktorá, možno niekto povie, nie je celkom náležitá pri rozpočte. Ale na tomto chcem dokumentovať, že aj cez takúto drobnosť sa dá upozorniť na to, že čo je v tejto krajine všetko možné.

    Tak vlastne ten apel na pána ministra bol v tom, že pokiaľ bol pán Počiatek schopný vyhrabať v tohtoročnom rozpočte 10 tis. eur na tento výchovný klip, tak ho chcem poprosiť, aby prípadne tú kapitolu, ktorá hovorí v budúcoročnom rozpočte, kde felliniovské ambície pána ministra Počiatka budú pokračovať a bude mať snahu natočiť ďalší výchovný klip skvostnej kvality, aby prípadne sme to korigovali. Ja si myslím, že slovenská verejnosť bude bez takýchto vrcholných diel slovenskej kinematografie. Pri tej absurdite, čoho sme tu schopní, je možné, že v tvorivej dielni ministerstva dopravy môže vzniknúť klip, v ktorom nás bude Jirko Malchárek presviedčať o etike v politike alebo Fruni o investovaní, hej. Čiže, to naozaj nechcem prehnať, je v národnoštátnom záujme, pán minister financií, aby ste tú kapitolu, ktorá umožňuje prípadne pánovi Počiatkovi natáčať klipy, aby ste mu ju zablokovali. Naozaj, pre zdravie tejto spoločnosti.

    A teraz k tomu, o čom rozprávame, teda hovorím o štátnom rozpočte. Naozaj aj na takejto drobnosti sa dá dokumentovať, že na čo všetko a ako všetko je možné použiť štátne peniaze. Avšak, a tu sa budem opakovať, upozorňujem na to, že pokiaľ týmto systémom budeme pracovať, tak namiešame skutočne funkčný kokteil tej sociálnej výbušnosti, ktorý pozostáva z troch základných ingrediencií. Tú, ktorú tu už máme, tú zlú sociálnu situáciu, nezamestnanosť. Tú, ktorú tu už tiež dávno máme, ale mám pocit, že narastá, nespravodlivosť. A keď tam ešte skatalyzujete tou aroganciou ´a la minister Počiatek a tým jeho tvorivým prístupom k riešeniu problémov, tak tá zmes je funkčná zaručene a veľmi rýchlo.

    Čiže to je ten môj apel v rámci toho, aby sme na konci mohli skonštatovať, že nie je to až také zlé, ako to mohlo byť. Ono to dobré nebude. To treba férovo povedať, že to dobré nebude. A ja za seba môžem zase tiež ešte na záver k celej debate o štátnom rozpočte povedať, že nebudem v tomto prípade pracovať systémom čím horšie, tým lepšie. Pre našu krajinu je naozaj lepšie, keď sa veci budú dariť, ako keď sa nebudú. Čiže toto je naozaj poctivejší prístup. Ale treba tvrdo a napriamo odkrývať to a možno aj na takýchto drobnostiach, že kam je až možné, tá absurdita, dôjsť. Ľudia, ktorí nemajú kontakt s realitou, ktorí stratili kontakt s realitou, ktorí žijú v akváriu, proste takýmto spôsobom naozaj môžu uletieť a môže to mať zaujímavé sociologické dopady na spoločnosť.

    To, verím, že nie je nikoho zámerom. Obzvlášť verím, že to nie je napríklad zámerom pána ministra. Neviem nakoľko ma teda počúval. Ja len to pre istotu zopakujem a končím, Počiatek je modelový prípad absurdity aj vášho systému práce. Na tom sa hádam zhodneme, hej, lebo pokiaľ ste vy socialistická vláda, tak nemôžete mať vo vašom kolégiu ministra Počiatka s tými výstupmi, ktoré realizuje. Čiže ten záver bude v tom, že, pán minister, v národnoštátnom záujme je, pre túto krajinu, aby ste ministrovi Počiatkovi obmedzili fondy, ktoré, alebo rozpočtové kapitoly, ktoré by mu umožňovali pokračovať v jeho tvorivých ambíciách v natáčaní klipov pre slovenskú mládež. To je veľmi dôležité. Samozrejme, okrem iných veľmi dôležitých vecí, ktoré tu už moji kolegovia, nie raz, spomenuli.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Číž nie je prítomný, stráca poradie.

    Pán poslanec Mičovský, nech sa páči, do rozpravy.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia. To, že v rozpočte cítiť isté napätie, je asi vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť pravdepodobne úplne všetci. Druhá vec je, že odstrániť toto napätie je úloha oveľa ťažšia, ako ho konštatovať. A ja v tejto chvíli chcem úplne úprimne povedať, že som si vedomý toho, že ako opozičný poslanec mám oveľa ľahšiu úlohu, niečo si vytrhnúť z toho obrovského komplexu čísel, pripomienkovať to, čo mi je možnože blízke a čo považujem za vážne, a že je úplne iná a oveľa ťažšia úloha vládnych poslancov dokázať obhájiť a pozrieť sa na ten rozpočet pohľadom, ktorý je nepochybne zaťažený zodpovednosťou, ktorú asi najviac musí pociťovať zákonite tu prítomný pán minister. Ale ja predpokladám, že aj tá váha toho tlaku, ktorý možno vyplýva aj z našej rozpravy, veľmi ťažko musí doliehať na predstaviteľov vládneho SMER-u.

    A ja chcem povedať, že svojím vystúpením nechcem pridávať nejaké polienka, ktorými by som chcel povedať, a tak si to teda užite, ale chcem, nech to už vyznie akokoľvek, povedať úprimne to, čo cítim a čo si myslím, nieže pomôže alebo poškodí komusi naľavo, napravo, ale čo je v záujme, v bytostnom záujme republiky ktorú máme radi a ktorú máme za svoju. Budem sa venovať dvom okruhom. Ten prvý, to vás asi neprekvapí, bude venovaný tak trošinka zelenej farbe, a ten druhý bude taký možno atypický, myslím si, že ešte napriek dĺžke rozpravy tu nezaznel.

    Takže poďme k tomu prvému. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2013 má 7 paragrafov. Z toho jeden celý, predposledný, šiesty je venovaný jednému jedinému podniku, čo je teda pozoruhodné, možno ma to aj teší, ale predovšetkým je to zrejme vynútené legislatívnou. Pretože tento paragraf šiesty hovorí o mimoriadnom odvode zo zisku jediného štátneho podniku, ja dodávam, toho najvýznamnejšieho a najbohatšieho štátneho podniku, ktorý ešte máme, a to Lesov Slovenskej republiky, kde sa stanovuje povinnosť odvodu vo výške 5 mil. eur pre rok 2013 do štátneho rozpočtu.

    Skúsme sa pozrieť na tento paragraf šiesty niekoľkými pohľadmi. Ten prvý pohľad je úplne priaznivý, a povedal by som, súhlasím s ním. Jednoducho, ak má štát nejaké aktivity, tak má povinnosť aj právo, právo aj povinnosť, tieto aktivity využívať zmysluplne tak, aby mohol dostať svojej úlohe správcu tejto krajiny. Aj druhý pohľad, ktorý poviem na šestku, na paragraf, bude priaznivý, pretože, ak je tu konkrétny lesný podnik, ktorý povedzme v roku 2011 mal výnosy vo výške 226 mil. eur a s týmito výnosmi dokázal vytvoriť hospodársky výsledok so znamienkom plus vo výške 18 mil. eur, nuž, nedivím sa úvahe zodpovedných štátnych funkcionárov, pána ministra financií, aj pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že teda dospeli k názoru, že v dobách ťažkých, a to sa zhodneme, že také žijeme, aj keď je to teda vec pohľadu, sú aj iné predstavy o tom, že čo je to skutočne ťažká doba, že v takýchto dobách je vcelku oprávnené siahnuť na takýto zdroj a môže sa zdať úplne nelogické ho nevyužiť v prospech toho napätia, ktoré v tom štátnom rozpočte existuje.

    Ale ja si dovolím povedať aj pohľad č. 3 a ten už nebude taký optimistický, ani taký pozitívny, ako boli tie predchádzajúce dva. Ja predovšetkým chcem úplne dôstojne, vážne, a priznajúc svoje vnútorné nejasnosti a istú neistotu, sa spýtať, akým spôsobom sa dostávajú do štátneho rozpočtu, do štátnych rozpočtov čísla, ktoré reprezentujú vysokí štátni úradníci, členovia vlády Slovenskej republiky v tejto súčasnej, ale aj tej minulej? Lebo konkrétne Lesy Slovenskej republiky môžeme použiť ako veľmi zaujímavý príklad toho, že sa tu manipuluje, nie, pardon, beriem slovo manipuluje späť, že sa tu pracuje s číslami pre mňa nepochopiteľným spôsobom.

    Ja musím zaspomínať na rok 2009, keď člen vlády Slovenskej republiky, pán Becík bol presvedčený a hovoril to veľmi dôrazne a neraz, že v dobách krízy, ak nepomôže štátnemu podniku, ktorý mu patrí, do jeho rezortu, teda Lesom Slovenskej republiky, sumou vo výške 67 mil. eur, tak tento podnik je zjavne stratený, takmer zmizne z mapy slovenských podnikov. A veľmi si pamätám na pátos a obhajobu toho, ako túto strašnú a podľa mňa, môžem smelo povedať, zločinnú pôžičku obhajoval. Ozaj môžem aj teraz smelo povedať, že vďaka tomu, že pán premiér vtedajší Robert Fico 1. júla povedal, tak to teda nie, skúsime sa pozrieť na tú pôžičku novým pohľadom - je pravda, že sme k tomu trocha prispeli pomerne výraznou lesníckou rebéliou - a tá pôžička sa napokon nielen odložila, ale aj naveky, našťastie, zmizla z plánov vlády Slovenskej republiky, vtedajšej. No, spýtajme sa, ako je to možné, že takáto suma sa môže zjaviť a že môže o nej niekto, kto je, kto má za menom napísané, člen vlády Slovenskej republiky, smelo rozprávať s tým, že už za pár krátkych mesiacov sa ukázalo, že to bol nezmysel. A zrejme tá zodpovednosť štátnych funkcionárov je taká, že už nikdy tento nezmysel sa nemusel nijakým spôsobom dokazovať, skadiaľ sa takéto číslo zobralo.

    Poďme ďalej. Na tento rok máme úplne inú situáciu. Pán minister Simon zistil, že teda podnik je to prosperujúci a dokonca sa tým aj hrdí, a máme odvod vo výške 20 mil. eur z tohto podniku podľa rovnakej mustry, rovnakého zákonného postupu. A je to čiastka, ktorá sa aj teda tvrdo odvádza v štvrťročných päťmiliónových intervaloch. No a teraz sme pritom, čo hovorí tá šestka. Vlastne to vypadá celkom, akože v rámci tej postupnosti najlepšie, treba nám odviesť iba, v úvodzovkách, samozrejme, 5 mil. eur pre tento účel mimoriadneho odvodu do štátneho rozpočtu.

    Ja si dovolím povedať v tejto súvislosti, že všetky pohľady takejto hry čísel v prípade lesného majetku štátu, to znamená, obrovské povinné pôžičky, aby sme ho zachránili, alebo obrovské odvody, aby sme ho podojili, sú principiálne ohromne nesprávne.

    A ja viem, že teraz v dobe, keď sa tu hovorí vlastne o tom, že musíme každú korunu, každé euro, pardon, úsporne hľadať, šetriť a vynakladať, tak to nebude znieť veľmi ako keby v rezonancii týchto pocitov, ale ja musím povedať, že je to krajne nesprávny pohľad, pretože ozaj lesníctvo je jediná hospodárska činnosť, ktorú hodnotiť prostredníctvom ziskov, tržieb, je nesprávne. Totižto je veľmi ľahké, ak to zadáte ako úlohu, dokonca štátnemu podniku ako politickú úlohu, vytvoriť aj oveľa väčší zisk a aj v oveľa ťažšej dobe, ako je táto. Ale dopúšťame sa tým poškodenia budúcnosti, zdravej budúcnosti občanov štátu. Znie to možno trocha pateticky a málo konkrétne, ale ja si myslím, že je to potrebné nejakým spôsobom ozaj precítiť. A ja vám k tomu ponúknem jeden, možno nie najšťastnejší príklad.

    Zoberme si, že by sme v tejto chvíli hlasovali tu o takej záležitosti, ako je práca vodárenských spoločností, ktoré nám produkujú to, čo denne potrebujeme bez ohľadu na to, kto sme a kde sme, pitnú vodu. A my by sme povedali, že táto vodárenská spoločnosť je nútená kvôli tomu, že ju chceme obrať o odvod zo zisku, vytvoriť fiktívny zisk, pretože inak jej to nevychádza, a my z toho zisku proste potrebujeme odčerpať. Ony ten zisk vytvoria, pretože to bude ich povinnosť, a dostaneme sa do situácie, že vďaka tomu, že tento, táto úloha bola jasne stanovená, dostaneme sa k tomu, že kvalita pitnej vody klesne pod hranicou jej použiteľnosti a z pitnej vody sa stane nepitná. No, ja by som si rád predstavil stopäťdesiatku, ako by zdvihla ruku za to, že no tak, no, tak my potrebujeme ten odvod, takže ten zisk musia vytvoriť. Nech ho vytvoria fiktívne, nech ho vytvoria znížením nákladov, nech tam nedajú tej vode, čo treba, nech ju neošetrujú, a basta. No, ja som presvedčený, že tak rýchlo by zanikli politické spektrá ľavicové, pravicové, stredné, vysoké, nízke, lebo všetci by sme si predstavili, že predsa my ráno chceme mať z kohútika pitnú vodu. My proste nechceme ju mať nepitnú. Trocha som to zhustil, skoncentroval, ale verte tomu, že nie som ďaleko od pravdy.

    Vy tou 5-miliónovou čiastkou, ktorá vypadá ako zdanlivo ľahko použiteľná, chcete vlastne urobiť v prenesenom význame, ale nie úplne prenesenom, ale aj pomerne v príčinnej kauzalite celkom funkčnom, to, že Lesy Slovenskej republiky ten zisk samozrejme vytvoria, lebo splniť sa to musí. Lebo, tu si dovolím aj malú odbočku, lebo platí to, že pán minister si dal svojho generálneho riaditeľa a vieme teda, že tá subordinácia je veľmi jasná, pretože ten návrh, ktorý som aj pred časom predložil, že teda treba zmeniť systém riadenia tohto podniku a treba zvýšiť kompetencie dozornej rady, bolo mi na to povedané to, čo som tu už konštatoval, že si mám snívať svoje sny. Asi to tak nebude, ale verte, že to tak raz bude musieť byť.

    Dobre, vracajme sa nazad k tej vode. Proste, všetci sa zhodneme na tom, že v tomto prípade by hlasovanie o paragrafe 6 dopadlo úplne inakšie, ako dopadne. Ja si dovolím dokonca ešte ísť trocha za hranicu tohto príkladu a použijem príklad vody č. 2, a to, tak trocha sa zahrám na vizionára, ale verím, že i úplne presného. Som presvedčený, že budúci ministri financií budú tu v sieni zákonnosti v budúcich rokoch, neviem povedať to, či to bude o päť, o tri, alebo až o päťdesiat, budú riešiť úplne iné pohľady na fungovanie podnikov štátnych lesov, podniku, ktorý v tomto prípade rozhoduje o tvorbe, ochrane a existencii štvrtiny územia našej republiky. A to bude ten pohľad, že sa nebudeme baviť o odvodoc, ale verte tomu, že sa budeme baviť o tom, že hodnoty lesov, tie pridané, nie tie drevárske, ktoré vytvárajú toľko tých nepekností, ktoré tu už boli spomínané, ja sa k tomu nevraciam, už som sa k tomu vyjadril, takže bude treba takéto funkcie lesov výrazne podporovať.

    Verte tomu, že dozrieva doba nielen na Slovensku, ale i vo vyspelej lesníckej Európe, že sa budú musieť parlamenty, národné, i bruselský, i FAO v Ríme, zamýšľať nad tým, ako podporiť tieto podniky. Takže tam je v podstate to, na čo som vás chcel upozorniť, a viem, že ta téma začína byť z mojich úst tak trošinka opakovaná. Takže je to možno nový pohľad, ale viem si predstaviť, že s vami vnútorne nemôžem nijakým spôsobom pri rozpočte zamávať, predsi by som bol vďačný, keby ste sa na to pozreli aj mojimi očami a očami všetkých, ktorí tu pitnú vodu chceme mať. Myslím že to je prepojenie politických spektier úplne dokonalé.

    Ale treba tu povedať ešte jednu vec na toto konto, a to je otázka, ktorá je spojená s tým, čo páni ministri, ktorých som tu spomínal, Becík, Simon aj súčasný pán minister Jahnátek, deklarovali úplne jasne, len ako keby stratili odvahu, silu. A to je otázka oveľa dôležitejšia pre tú kvalitu tých všetkých mimoprodukčných funkcií a pre tú kvalitu toho najbohatšieho a najdôležitejšieho štátneho podniku, ktorý ešte máme, a to je otázka jeho zásadnej reorganizácie. Na jednej strane ho chceme podojiť, na druhej strane sa bojíme urobiť zásadné opatrenia, ktoré by mali z tohto podniku, ktorý sa už roky potáca vo svojej nekvalitnej riadiacej štruktúre, ktoré by mali túto štruktúru napraviť.

    Ozaj sa už nebudem venovať bývalým ministrom, ale možno ste to postrehli, možno nie, ono to už bolo rozbehnuté, Lesy Slovenskej republiky konečne pod odvahou pána ministra Jahnátka mali vstúpiť do zásadnej reorganizácie, ktorá jednoducho bola ohlásená už natvrdo. Ja dokonca si pomôžem ešte predsi len pánom ministrom Simonom, jeho predchodcom, ktorý povedal k tým 20 mil., keď ich navrhol, pokus o citát: No, viem, že to teda je veľký zásah do tohto podniku, ale verím, že pokiaľ tento podnik prejde zásadnou reštrukturalizáciou, zmenší počet závodov, správ a urobí ďalšie zásadné opatrenia, takže vari tých 20 mil. dáko bude môcť zaplatiť. Zaplatí, za chvíľočku bude platiť poslednú splátku, ale žiadnou úpravou neprešiel.

    A teraz naspäť k novému pánovi ministrovi, ktorý je vo funkcii. Ani jeho zásadné rozhodnutie, ktoré už rozhýbalo hladiny lesníkov, takže už vedeli, že v podstate už je koniec s tou pôvodnou štruktúrou a chystali sa na iste vážne dopady, lebo ono je to vážne, zrazu sa vody ukľudnili. A my sa môžeme spýtať: a čože sa to zase stalo, že zase v poradí ďalší pán minister, ktorý má vo svojom rezorte tento najbohatší a najvýznamnejší podnik štátny nášho Slovenska, cúvol?

    Ja som sa aj na spytoval, ja viem je to zložité, je to už len nesociálne. Len je to otázka, či je rovnako nie nesociálne to, podnik, ktorému neumožníme oživiť sa, oberať o milióny. Mne to pripadá tak, ako keby sme chceli obrať o krv a urobili darcov krvi z podniku, z človeka, ktorý je ťažko chorý. A o čo je teda lepšie oberať o krv, keď už chceme teda čosi, takýto príklad povedať, oberať o krv, oberať o tie odvody podnik, ktorý je v poriadku, človeka, ktorý je zdravý? Veď viete, že ani darcom krvi nemôže byť človek, ktorý má problémy. A my chceme vlastne takýmto darcom peňazí urobiť podnik, ktorý má zásadné problémy. Všetci to pripúšťajú, všetci to vedia. Je to verejné tajomstvo, lesnícke, i tejto krajiny. A ja nerozumiem, prečo sa dokážu všetci páni ministri zľaknúť tejto úlohy. Veď v tom je sila štátnika, politika. Viete, pozrieť sa do steny a vymyslieť 5 mil., 20 mil., alebo ako pán Becík 67 mil. pôžičky, nuž, ja neviem: taký klobúk majú tam, ťahajú tieto peniaze z klobúka alebo tieto čísla? Ja viem, že nie, nechcem to dehonestovať.

    Zamýšľajú sa nad tým. Len prečo sa nezamýšľajú nad podstatou? Tie čísla nie sú takým problémom. Problémom je tomuto podniku zásadne pomôcť a možno potom by sme sa mohli baviť aj o nejakých odvodoch, aj keď principiálne trendové pomery Slovenska sú také, tak to máme Bohom uštedrené a inakšie to už nebude, že pýtať od tohto ťažkého, ale zároveň krásneho výrobno-ekonomického sektoru a tej konfigurácie terénu, peniaze z lesníctva, je v princípe nesprávne vo veľkom. Maličký podnik nájdete, ktorý môže byť ziskový. Ale veľký podnik, a takýmto podnikom Lesy Slovenskej republiky sú, nemôžete stavať do role podniku, ktorý sa má stať v budúcnosti sliepočkou, ktorá bude znášať zlaté vajíčka, a my tú sliepočku budeme chcieť predsi len v istej fáze zarezať a zlaté vajíčka v podobe pitnej vody, dýchateľného vzduchu, neodviatej pôdy, harmónie, ktorú tam chodíte čerpať, sa stratia. Ozaj sa pozrite na krajiny, ktoré nemali také šťastie na svojich panovníkov už niekoľko storočí a ktoré dokázali premárniť toto bohatstvo tak, že dnes tam, kde mali v stredoveku lesy, je púšť.

    Dosť na lesnícku tému. Ja som v tejto chvíli sa dostal zhruba do polovice toho, čo vám chcem povedať, ale aby som túto prvú polovicu zakončil, tak chcem tu dať dva pozmeňovacie návrhy. Jeden fiktívny a nepravdivý a druhý skutočný podľa rokovacieho poriadku.

    Ten fiktívny a nepravdivý je ten, že by som si v takom maličkom ironickom úsmeve dovolil navrhnúť, aby § 6 zákona o štátnom rozpočte pre rok 2013 sa zmenil v tom slova zmysle, že nenavrhneme odvod 5 mil. eur, mimoriadny odvod zo zisku, ale navrhneme 25 mil. eur. Verte tomu, hovorím to so znalosťou veci, ak by táto cifra sa do rozpočtu dostala a pán generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky oslovil pána ministra a túto úlohu dostal, tak by teda ťažké mal noci a určite by ako lesník mal s tým obrovský problém, ale keďže zákon o štátnom podniku je nezmenený a subordinácia je jasná, garantujem vám, že tieto peniaze by prišli do štátneho rozpočtu a pán minister financií, pán Kažimír by dostal o 20 mil. viac, ako očakáva z § č. 6.

    Je to samozrejme absurdné, sa ospravedlňujem za to, že takéto príklady si dovolím vôbec tu, kde sa má rozprávať len seriózne, použiť. Len tým som chcel dokumentovať to, že to pohrávanie sa s číslami je nebezpečné a že ohrozuje ozaj tú pitnú vodu, keď si ráno otvoríte kohútik, aby sme ju mali vždy, lebo to je lesnícka záležitosť a nie vodárenských spoločností, keď to používam ako príklad, ktorý sa mi zdá zrozumiteľný. No a takže miesto toho, aby som takýto absurdný príklad pozmeňovacieho návrhu navrhoval, vám predkladal, ospravedlňujem sa zaň, predložím ten, ktorý myslím si, že by riešil to, čo som sa snažil naznačiť.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 uvedenom v tlači 176.

    Text: Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 sa mení takto: "§ 6 sa vypúšťa".

    Odôvodnenie: Mimoriadny odvod zo zisku štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky je a priori nesystémovým krokom, ktorý je za prvé, v dôsledku politickej riadiacej subordinácie veľmi ľahko nariaditeľný, za druhé, v dôsledku špecifík lesného hospodárstva aj relatívne ľahko splniteľný, no vo svojej podstate mimoriadne škodlivý, pretože zásadným spôsobom znižuje kvalitu správy majetku, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so základnými parametrami kvality života všetkých občanov. Toto tvrdenie sa zdá ako príliš voľné a ťažko preukázateľné. No nie je to pravda. A práve v tom spočíva jeho závažnosť, ktorú by sme si všetci, ktorí sme vo zvýšenej miere zodpovední za správu tejto krajiny, mali bytostne uvedomovať.

    No a idem k tej druhej časti, ktorá bude o niečo kratšia, ale určite z môjho pohľadu myslím, že dôležitejšia ešte. Poviem príklad, o ktorom sa domnievam, že je veľmi od pása len strelený, ale napriek tomu, že nebudem ďaleko od pravdy. Vieme, aká je obrovská zaťaženosť našej krajiny šedou ekonomikou, korupciou, nehospodárnym narábaním s majetkom štátu. Keby sme dokázali urobiť naprieč všetkých rezortov jedno jediné opatrenie, ktoré by bolo tým zázračným šibnutím a ktorým by sme korupciu v našej krajine mohli znížiť len o 30 %, lebo na nulu ich znižovať, to asi nedokázali ani Nóri a tí už dačo dokázali v čistote narábania s majetkom štátu za svojho kráľovstva, 30 % keby sme dokázali z tej sumy, o ktorej predpokladám, že je obrovská, tak by možno my všetci aj s pánom ministrom na čele sme mali zrazu peniaze aj na tie učiteľské platy, aj všetky potreby, ktoré nechcem opakovať, sú akútne a my vnútorne s nimi súhlasíme. Nuž, existuje na to spôsob. Pozrite, je možno trocha bizarný, ale ja mu verím. Prílohy k zákonu o štátnom rozpočte, je ich tam niekoľko desiatok, myslím, že takmer 40. Nuž, čo keby sme ešte raz sa zamysleli a otvorili ten zákon a dali tam ešte jednu prílohu a nazvali by sme ju List všetkých ústavných činiteľov Slovenskej republiky svojim občanom a ten list by mohol znieť, napríklad takto nejako:

    "Vážený občan, vážime si, že žiješ v našej krajine, a veľmi dobre vieme, že sa denne stretávaš s dobrým i zlým. Vieme, že toho zlého je veľa a že ťa to trápi, lebo často nachádzaš na štátnom mešci veľa dier, z ktorých denne utekajú milióny. Vidíš tie diery, vidíš, ako nimi preteká prúd štátnych peňazí dostratena, a vieme, že sa bojíš.

    My rozumieme, vážený občan, tvojmu strachu, lebo máš ten svoj ostrovček, na ktorom máš rodinu, možno ešte máš prácu, a ktorý jednoducho si brániš a nechceš ohroziť niečím, čo by dokázalo tento ostrovček zaliať tou vlnou gangstrov, nie s revolverom, lebo takých, našťastie, až tak veľa nemáme, ale tých gangstríkov v tých bielych golierikoch, ktorých máme prebohato, a ktorí sa ti denne smejú, lebo oni vedia, že ty vieš a že vidíš, ale zároveň vedia, že budeš mlčať, pretože taká je prax.

    A my tvojmu strachu veľmi dobre rozumieme. Možno sa budeš diviť, vážený občan, ale my, ústavní činitelia, sme tiež nie všemohúci a nedokážeme ani z našich pozícií poslancov, členov vlády, pána prezidenta, pána premiéra ti sľúbiť, že vždy všetko, o čo zabojuješ, dopadne dobre, ale chceme ťa uistiť, že každý tvoj prejav odvahy, každý tvoj prejav strachu, každé tvoje gesto, ktoré urobíš vo veci, aby sa v tejto krajine tie diery na tom štátnom mešci zaplátali a aby sa tie obrovské machinácie s európskymi fondmi, s domácimi fondmi znížili o tých 35 % alebo o tých 30 %, vždy ťa podporíme a budeme robiť všetko pre to, aby si mohol svoj vzťah v tejto krajine a svoju odvahu preukázať úplne jasne.

    Možno, že neuspejeme a že napriek všetkým našim sľubom, ktoré ti dávame v tomto liste, v tejto prílohe k štátnemu rozpočtu, ťa sklameme a ty budeš ešte rozhorčený viac, ako si bol možno doteraz. No ak to nedokážeme, ak ozaj naša moc je taká, že nevieme tie nepeknosti zastaviť, nuž tak potom možno ti sľúbime aspoň toľko, bude to trocha patetické, ale pravdivé, že budeme teda s tebou plakať, že sadneme si na tej ceste, ktorú sme neurazili, a budeme rozmýšľať, že kde sme urobili chybu. Ale ver tomu, vážený občan, že ťa neopustíme."

    Lebo verte tomu, že naši občania majú pocit, že sme ich my, ústavní činitelia, neraz opustili a že vo svojom boji o to zaplátanie tých dier na tom štátnom mešci sú stratení a že ich skúsenosť oprávnene učí, že si nedokážu pomôcť.

    Nuž, ja viem, ten list by bolo treba naformulovať presnejšie. A napokon, na čo sa trápiť? Taká príloha nevznikne. Ale chcem, aby vznikla, možno keď nie na papieri, aby vznikla v našich svedomiach. Som presvedčený, že ak by sme dokázali takýto krok, že by ten občan uveril, že sme síce chybujúci, vysoko postavení, ale predovšetkým rozhodnutí mu pomôcť, a keď mu už nedokážeme pomôcť, tak s ním aspoň zaplačeme, že by možno nám rozumel viac, ako nám rozumie neraz doteraz. A som presvedčený, že ak by sa nám podarilo, ak by takáto príloha v tých našich svedomiach a z tých svedomí smerom k verejnosti zaznela, tak by sa to úplne reálne prejavilo. Nie na plánovanom štátnom rozpočte, jeho príjmoch a výdajoch, ale v realite už v roku 2013. Veľmi si to želám. A prosím vás, aby sme skúsili takúto prílohu v takomto duchu napísať.

    Tu som možno mal skončiť, ale som si uvedomil jednu vec, ktorá možno pokazí ten dojem, ktorý som chcel možno aj trocha cielene vyvolať. To zamyslenie sa nad vzťahom ústavných činiteľov k svojim občanom, ktorí sú pochybujúci a bojaci sa, ale pritom v ktorých moc v rukách je. A povedať si, že rozumiem tým vetám, ktoré zvykol hovorievať pán Dzurinda, ktoré zvykol hovorievať aj pán Fico, že do politiky patria nejaké tie hrádky, tie voľajaké také elegancie, ktoré proste sú, mne sú nie blízke, ale rozumiem, veď ja sa ani necítim byť nejak extra politikom.

    Ale dobre, keď nejaké beťárčiny drobné patria do politiky, nuž nech sú tam. Len zamýšľam sa nad tou včerajšou voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Toto je tá beťárčina, ktorá patrí do politiky?! To takýmto spôsobom chceme ukázať nášmu občanovi, že pracujeme preňho a že ozaj jedným vrzom vybavíme to, čo sa vybaviť má, že opozícii patrí šéf kontrolného úradu, ktorý sa má pozerať všetkým na prsty, a ideme ďalej? My sa budeme nad takouto vecou zdržiavať? Nuž bojím sa, že ak to dám do súvislosti s tým, čo som rozprával o tom liste občanom, že je to strašne znižujúce hodnovernosť nášho úmyslu pracovať pre blaho tejto krajiny, a že vec, ktorá mala byť vybavená za päť minút, sa vybavuje päť mesiacov. No prosím vás pekne, ak ozaj do politiky patria hrádky, tak nech nepatria takéto čertovské. Nech patria nejaké elegantné. Neraz sa tu môžeme aj zasmiať. Ja si to veľmi vážim, ten humor, ktorý tu dokážete vniesť, ale toto je vec, ktorá nepatrí ani do čierneho humoru, nepatrí do sieni zákonnosti.

    Jednoducho toto je vec, a to sa obraciam na toto spektrum, ja by som neposlúchol asi svojho pána premiéra, ja by som hlasoval aspoň v tomto prípade podľa svedomia. Ako to, ako to môžete tieto počty? Však to, ja tomu neviem prísť na chuť. A nevyčítam vám to, veď viem, že pracujete svojím spôsobom. Len som strašne sklamaný a mrzí ma to, lebo toto je vec, ktorá v mojich veciach popiera to, na čo sme tu. Biť sa o dobré zákony. Biť sa o to, aby to fungovalo, a nie sa baviť o tom, že, vážená opozícia, taká si rozgajdavená, že my ti hravo dokážeme, že to nebude. Však toho predsedu nepotrebuje ani ľavica, ani pravica. Toho potrebuje občan, aby vedel, že sú tu zákonné momenty, ktoré jednoducho mu dávajú oporu a istotu, že sa má na koho obrátiť. Poprosím vás, ak sa ešte raz dostanem k takejto voľbe, skúsme sa pozrieť na svedomie viac ako na prikázania svojich šéfov. Asi toľko.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktická poznámka, pán Poliačik, končím možnosť sa prihlásiť.

  • Janko, ďakujem ti za to, čo si povedal. Ono od mnohých by to možno vyznelo ako plané slová, ale od držiteľa Bielej vrany si myslím, že takýto príhovor je namieste. Ak sú ľudia, ktorí majú ísť príkladom a ktorí majú ukázať občanom, že je možnosť poukázať na rozkrádačky, je možnosť poukázať na nehospodárne šafárenie so štátnymi peniazmi tak sú to práve ľudia, ktorí ocenenie Biela vrana už získali. A tiež by mali byť mementom, že aj keď to nemali ľahké a mnohí prišli o prácu, boli vyhodení, boli perzekuovaní, tak vďaka ich príkladu sa možno niečo niekde zmenilo k lepšiemu a možno niektorí tí gangstríci v tých bielych golieroch, o ktorých si rozprával, si začnú dávať na to, čo robia, pozor.

    A s tým súvisí aj ten pozmeňovák, ktorý, ktorý si predložil na začiatku, lebo zjavne lesníctvo je niečo, čomu rozumieš a v čom sa orientuješ, a je to len ďalší príklad toho, ako jednorazové a nesystémové opatrenia aj v tomto rozpočte majú viesť iba k plátaniu dier, miesto toho, aby vládna strana SMER sa zamyslela nad systémovými riešeniami, ktorý, ktoré by ekonomiku a štátny rozpočet ozdravili.

    Takže ďakujem ti veľmi pekne, bodaj by ľudí, ktorí o boji s korupciou vedia rozprávať s tým, že ak majú niečo za sebou, sme videli každým dňom viacej. Vďaka.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.

    Je 12.01 hod., prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hod. v rozprave.

  • Rokovanie prerušené o 12.01 hodine.

  • 1.

    To už boli oprávnené gongy, akurát nevidím spravodajcu, ani navrhovateľa.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok, ktorý má tlač 176.

    Pán podpredseda vlády, minister financií je prítomný, takisto aj spoločný spravodajca Daniel Duchoň.

    Dávam teraz slovo Pavlovi Frešovi, evidentne nie, stráca poradie.

    Pán poslanec Dušan Jarjabek, na vás prišiel rad, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán minister financií, ctené kolegyne a kolegovia, vážení hostia, nestojím pri tomto mikrofóne pri debate o štátnom rozpočte po prvý raz. Po prvý raz by som však rád začal tým, že vyslovím spokojnosť s trendom. Možno trošku pre vás nezvykle, hovorím stále o rozpočte ministerstva kultúry. Isteže, neznamená to, že idem nekriticky chváliť a od reality odtrhnuto spievať ódy. Isteže, aj ja si viem predstaviť ten blažený pocit, ktorý by sa mohol v našich zemepisných šírkach vyskytnúť, ak by sme kultúre nedali z verených zdrojov iba čosi nad 1 %, je to pre vašu informáciu 1,095 %, ak neberieme do úvahy zdroj z Európskej únie, tak 1,38 % celkových výdavkoch štátu, ale udomácnil by sa u nás európsky obyčaj stroviť na kultúrne ciele 2 či 3 percentá. No napriek tomu, opakujem, som spokojný s trendom. Ešte raz opakujem, s trendom.

    Zdrojom mojej spokojnosti je skutočnosť, že táto vláda sa stavia k rezortu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky slušne a spravodlivo. Predchádzajúca vláda medziročne na kultúre "ušetrila", z takmer 197 mil. eur v roku 2011 zoškrtala kultúru na 181 mil. eur v roku 2012. Našim múzeám, galériám, divadlám, slovom našim kultúrnym aktivitám a inštitúciám malo podľa názoru odborníkov okolo pani Radičovej v tomto roku stačiť o 15,5 mil. eur menej ako vlani. Len pre lepšiu predstavivosť, je to 470 642 350 starých slovenských korún, takmer pol miliardy. Povedal som vám vtedy pri diskusii o rozpočte na rok 2012 z tohto miesta aj toto: Áno, v knižniciach, múzeách, divadlách a ostatných inštitúciách sa bude kúriť, budú sa požičiavať staré knihy, udržiavať staré expozície, hrať staré inscenácie a vystavovať zbierkové predmety z depozitárov. Ale život s celou svojou dynamikou ostane za dverami. Knihy, obrazy a starožitnosti, ktoré sa pre nedostatok zdrojov nenakúpia, sa do našich zbierok už nikdy nedostanú. Inscenácie a koncertné diela, ktoré nebude za čo naštudovať, nevzniknú. Niekoľko desiatok a možno stovák talentovaných to vyženie do sveta, kde budú mať na tvorbu lepšie podmienky. A o dvadsať rokov potom možno budeme počúvať o skvelých osobnostiach a biť sa do hrude, že to sú "naši ľudia", ktorí sa vo svete nestratili, akurát pre nás sa stratia. Ale čo už na Slovensku záleží, pravda? Preto ešte raz, som spokojný s trendom. Toto všetko, chvalabohu, bolo za tej vlády predchádzajúcej, teraz je to, chvalabohu, inak.

    Chcel by som však využiť túto príležitosť, aby som upriamil vašu pozornosť na viacero problémov, ktoré odborníci registrujú, hovoria o nich, varujú v dostatočnom predstihu pred ich dôsledkami, no zdá sa, že ich nik nepočúva.

    Bol som pred niekoľkým dňami na medzinárodnej teatrologickej konferencii v Banskej Bystrici, kde viacerí znalci divadla a pedagógovia umeleckých škôl upozorňovali na trend, ktorý je dnes zjavný. Medzi mladými ľuďmi, budúcimi profesionálnymi umelcami je dnes mnoho takých, ktorí svoju perspektívu nespájajú s tvorivými ambíciami, vôľou a chuťou prichádzať s novou objavnou reflexiou tohto sveta a osudov človeka v ňom. Dorastá nám generácia, ktorá od malička nasávala vzory správania ponúkané komerčnými televíziami a pre ktorú ideálom neboli ani cirkevní svätci, ani národní hrdinovia, ani titanské postavy arcidiel svetovej literatúry, ba ani vzorní hrdinovia májoviek, ale nindža korytnačky, džejárovia a rambovia, aby som netýral siahodlhým výpočtom obrovského spektra postáv, postavičiek a ich karikatúr, ktoré sa nám vďaka globálnemu audiovizuálnemu priemyslu stali doslova členmi domácnosti. Byť dnes učiteľom, chce okrem iných dispozícií aj odvahu, pretože do škôl prichádzajú aj deti, ktoré nie sú schopné uvedomovať si rozdiel medzi virtuálnou realitou a skutočnosťou.

    Svet nám neobyčajne rýchlo zdrsnel, zvulgárnel a zvlčil sa. Vyhráva ten, kto je silnejší, kto najprv udrie a až potom premýšľa, kto má viac a lepšie krytých platobných kariet, kto myslí na seba a netrápi sa osudom ostatných. To je fakt. A kto si aspoň niekedy pozrie správy alebo prečíta noviny, vidí, že to nie je iba nejaký exces, výnimočná situácia u nás, ale je to trend, ktorý sa Európou a svetom valí rovnako ako kríza. Tak sa dokonca zdá, ako by tieto dve morové rany šli ruka v ruke. Ako sa zhoršujú materiálne podmienky ľudí, rastie agresivita, stráca sa úcta k hodnotám a rešpekt k blízkym. Človek človeku sa stáva čoraz väčšmi vlkom. A tak ako vojaci v zákopoch druhej svetovej vojny nečítali v noci pred osudovými bitkami Dostojevského či Kafku a nekochali sa v Tizianových či Monetových obrazoch, ale hltali rodokapsy a ruvali sa o dráždivé obrázky slečiniek zo šantánov, dnes je zvykom zapnúť za múrmi svojich hypotekárnych get monitorovacie snímače a siahnuť po diaľkovom ovládači, aby nás po celodennom zápase o svoj diel koristi oblažila dáka tá smotánkovská celebrita.

    Dámy a páni, tento stav môžeme vnímať v zásade dvomi spôsobmi. Buď pokrčíme plecami a zmierime sa s ním, ako to predviedla vláda pani Radičovej, alebo sa pokúsime vytvárať alternatívu. Vytvárať alternatívu znamená aj uvedomiť si, že ľudia nie sú unifikovaní pandrláci, za akých nás považuje zábavný priemysel, a tak sa voči nám správa, ale každý má inú predstavu o kráse, iný vkus a iné očakávania. Pre zábavný priemysel je podstatný počet zákazníkov ochotných otvoriť peňaženku a platiť. Platiť za ilúziu, za zábavu, niekedy dokonca už aj za púhu možnosť byť medzi vyvolenými. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať a podnecovať tvorbu a tvorivosť v širokom spektre činnosti a aktivít. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať ľudskú kreativitu a aktívnosť, chuť vyjadriť sa, spolupracovať a odovzdávať výstupy svojich tvorivých úsilí iným. Podporovať alternatívu v kultúre znamená vytvárať možnosti, aby ľudia, aj tí úspešní, ale aj tí z denných trápení, frustrovaní a zmorení, našli v tvorbe potešenie, radosť, aby dali svojmu životu plnší zmysel. Podporovať kultúru a kultúrnosť znamená v konečnom dôsledku aj tlmiť dopady krízy.

    A preto som začal tým, že som spokojný s trendom. Uvedomujem si pritom, koľko obrovských problémov ostáva nevyriešených. Je mi vždy smutno, keď míňam ruiny hradov, zámkov, kaštieľov a kláštorov, ktoré mohli byť ozdobami našej krajiny a prirodzenými centrami turistického ruchu, ale aj zdrojom budovania pocitu vlastenectva a hrdosti pre našich občanov.

    Je mi ľúto, keď vidím, ako každý rok desiatky dobrých slovenských hudobníkov odchádza s futrálom do Rakúska, Nemecka a celého širokého sveta. Pretože ani pre vynikajúceho mladého sólistu v našich orchestroch nie je jednoduché postarať sa o rodinu a zabezpečiť jej slušný životný štandard. Je to na zaplakanie vidieť výplatné pásky v našich divadlách, knižniciach a ďalších kultúrnych inštitúciách, kde vysokoškolsky vzdelaní odborníci, často európske kapacity vo svojich špecializáciách, zarábajú ešte menej, ako dnes toľko skloňovaní učitelia.

    Je mi trápne, ak dnes Literárny fond musí, aspoň pokiaľ vládze, zo solidárnych príspevkov dnes aktívnych umelcov sociálne podporovať tých, ktorí desaťročia slovenskú kultúru spolutvorili, pretože žijú na hranici chudoby či pod ňou. Polstoročia ich okrádala netrhová ekonomika argumentujúc, že príjem nemá zodpovedať hodnote výkonu, pretože treba financovať celospoločenské potreby a spoločnosť sa o ľudí v dôchodku, či nemoci postará. A teraz ich štvrťstoročia okráda trhová ekonomika s argumentom, že každý má na svoju budúcnosť myslieť vopred a vytvoriť si zdroje, z ktorých bude dofinancovávať svoju potrebu v chorobe, či dôchodkovom veku. Vďaka monografii spisovateľa Ferka Urbánka, ktorú v utorok uviedol do života Ladislav Čavojský, vieme, že prvá republika si ochotníkmi milovaného a hojne uvádzaného autora vedela uctiť spisovateľskou rentou, ktorú mu štvrťročne vyplácalo ministerstvo. Na slovenských dramatikoch v dôchodku dnes nikomu nezáleží, a ako žijú, nikoho nejak extra netrápi.

    Dámy a páni, naozaj, si myslím, že by sme si aj v časoch ťažkej ekonomickej krízy mali nájsť čas a konečne takmer štvrťstoročie po spoločenskom prevrate hovoriť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky o kultúre.

    Máme za sebou rozpravy a prijímanie koncepčných materiálov v rozličných oblastiach. Riešili sme opakovane problémy školstva, zdravotníctva, obrany, súdnictva, zahraničnej politiky. Ekonomikou sa zaoberáme tak husto, že už mnohí uverili, že jej rozumejú. Slovom preberáme sa rozličnými oblastiami spoločenského života. Ale ku kultúre sa zatiaľ správame stále ako k zostatkovému rezortu. K rezortu, ktorý pýta peniaze a neprináša zisky. Kedy-tedy sa nájde minister, ktorý toľko argumentuje, že sa mu podarí nejaké peniaze získať. A ja som to vždy privítal.

    Ale čas je hovoriť o kultúre ako strategickej priorite tejto spoločnosti a nášho štátu. Pretože Európa 21. storočia sa stáva a, ako sa zdá, čoraz väčšmi bude Európou jednej tváre, pokiaľ ide o ekonomiku, právo, dopravu a iné sféry. A jednou z mála oblastí, kde si zachová pôvodný pôvab pestrosti, bude oblasť kultúry. Využime rok, ktorý je pred nami, na širokú celospoločenskú diskusiu a dajme tomu, na čom sa zhodneme, podobu reálnej stratégie, aby bolo jasné, že kultúrny kapitál, ktorý na našom území zanechali európski svätci Cyril a Metod, ktorých jubileum na budúci rok oslávime, chceme v budúcnosti ďalej rozvíjať.

    Rozpočet na rok 2013, síce opatrne, ale predsa, naznačuje pozitívny trend. Podporme ho a urobme čo je v našej zákonodarnej moci, aby sa slovenská kultúra stala nezvratnou prioritou aj v stredno- a dlhodobom výhľade. Ja som veľmi rád, že konečne po rokoch má táto republika ministra financií, ktorý pravidelne chodí do divadla, ktorý dokonca si kupuje lístok do divadla aj vtedy, keď ho nikto nepozval, chodí na bežné predstavenia, nielen na premiéry. Na rozdiel od toho ministra financií bývalej vlády, ktorý chodil do divadla len vtedy, keď tam bol ples v opere a plietol si operu s operetou a o ďalších veciach hovoriť nebudem. Ten, ktorý chcel predať Slovenské národné divadlo spolu so svojím premiérom, atď., atď., a tak ďalej. Dnes konečne máme ministra financií, ktorý kultúru pozná, ktorý kultúre rozumie, chce rozumieť a ktorý sa v tom divadle cíti dobre. Aj to je pozitívny trend, na ktorý by sme nemali zabúdať.

    Ďakujem veľmi za pozornosť, že ste si ma vypočuli. A dúfam, že pri hodnotení tohto roku, teda toho budúceho roku budeme môcť byť oveľa viac pozitívni ako v závere tohto minulého.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Jarjabka je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Jarjabek, som rád, že ste sa dotkli opäť oblasti kultúry ako jeden z mála poslancov v rámci rozpočtu. Avšak dotkli ste sa ho zo svojej pozície, zo svojho pohľadu vládnucej strany. Hovorili ste, že za tie predchádzajúce vlády, že sa budú vystavovať veci z depozitárov. Ja by som bol veľmi rád, keby sa konečne tie veci z depozitárov dostali von, pretože je ich zaťažko dostať, hlavne v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Ak by to tak bolo, tak by sme predsa len o niečo napredovali. Žiaľ, nebolo to tak.

    Hovorili ste o vytváraní alternatívy. Mali ste možnosti v rokoch 2006 až 2010. Ja som však tie alternatívy nikde nezaznamenal a hlavne teda v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Všetci máte plné ústa rečí ohľadne kultúry, divadlách a iných prejavoch. Ale tá naša tradičná kultúra stále ostáva niekde na okraji záujmu, ako som to už niekoľkokrát zdôraznil.

    Hovoríte o možnosti napredovania pre mladých tvorcov, ale vaša vláda prišla s návrhom zriediť možnosti súťažných prehliadok v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Ony sú už teraz obročné a chceli ste ich ešte zriediť naviac. A pritom všetky ostatné oblasti kultúry majú súťaže každý rok. Ako potom dať priestor tým, ktorí by mali tvoriť a tvoriť aj v rámci tradičnej ľudovej kultúry, keď však načo? Každých päť rokov im dajme súťaž, nech sa porovnávajú! Potom sa bude tvoriť figa borová. Všimli ste si, nechválim tu ani jednu z predchádzajúcich vlád? Ale teraz ste tu opäť vy a z týchto skúseností mojich vaše slová vyznievajú ako hmla na Lomnickom štíte.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú, nech sa páči, Dušan Jarjabek.

  • Prepáčte, pán kolega, teda ďakujem za tú faktickú poznámku, ale kultúra nie je len tradičná ľudová kultúra. Ja som hovoril o kultúre všeobecne a pokiaľ nebudú také menšinové žánre vo verejnoprávnych inštitúciách, ako je napríklad poézia, pokiaľ tam nebude, ja neviem, zastúpená komorná opera, komorná činohra. Ja hovorím o kultúre všeobecne. Vy ste to trošku vytrhli a zneužívate to, že som sa tomu špecificky nevenoval. Môžeme si kedykoľvek sadnúť na kávu a môžeme sa o tých veciach baviť, ale myslím si, že toto nie je priestor pri hodnotení rozpočtu, aby sme hovorili o konkrétnych situáciách v konkrétnom čase, tak ako ste to naznačili vy, hoci môžete mať tisíckrát pravdu, ja vám to neberiem.

    Myslím si, že v prvom rade treba hovoriť o trendoch vzhľadom na to všetko, čo sa tuná udialo za posledných dvadsať rokov, hej. Paradoxne vám poviem, že dnes z hľadiska pôvodnej slovenskej tvorby sa tvorí menej, ako sa tvorilo za socialistického Československa. Menej. A toto je prvý rozpočet, podľa môjho názoru prvý rozpočet, ktorý má trend podporiť aj menšinové žánre, na ktoré sa doteraz zabúdalo. Všetky tie inštitúcie, ktoré budú z tohto budúcoročného rozpočtu žiť, budú žiť síce možno podľa vás, skromne, ale určite to nie je rozpočet pre to, aby tieto inštitúcie zanikli, tak ako zanikli za, a zanikali za tých, prepáčte, pravicových vlád. A to teraz naozaj nehovorím ako nadávku, ale to hovorím ako konštatovanie. Žiadna z inštitúcií nemá nábeh na zánik podľa tohto rozpočtu. Aj to je vďaka ministerstvu financií istým novým trendom, ktorý z hľadiska tohto rozpočtu sa objavuje. To som mal na mysli, keď som o tom hovoril.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viskupič. Nie je v sále, takže stráca poradie.

    Nech sa páči, podľa poradia, pán Daniel Lipšic.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár poznámok k rozpočtu, o ktorom rokujeme a o ktorom budeme zrejme zajtra hlasovať. Na úvod by som jednu vec ocenil a to je skutočnosť, že vláda je rozhodnutá redukovať deficit rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v budúcom roku a má odhodlanie pokračovať v konsolidačnom úsilí.

    Problémom však je, akým spôsobom to vláda robí. Je veľkým rizikom sa spoliehať len na príjmovú stránku rozpočtu, pretože skúsenosť ukazuje, že príjmy môže byť výrazne nižšie než plán. Príkladom je tohtoročný výber dane z pridanej hodnoty. Príjmová stránka však pokrýva asi dve tretiny konsolidácie, a to v situácii, keď daňové a ďalšie opatrenia vlády, najmä novela Zákonníka práce negatívne ovplyvňujú zamestnanosť. A to nie je nejaké politické vyjadrenie. To tvrdí Národná banka Slovenska. Je pravdepodobné, že príjmy rozpočtu sa nepodarí naplniť. A tak reálne hrozí, že deficit za rok 2013 prekročí hranicu 3 % HDP. Otázka je, aké ďalšie opatrenia má vláda v zálohe, ak sa ukáže, že deficit sa vymkol spod kontroly?

    V čase krízy je potrebné tým, čo zamestnávajú ľudí, ruky rozviazať, nie zviazať. Vláda robí presný opak toho, čo by v kríze bolo potrebné. Príjmovú stránku napĺňajú ľudia, ktorí platia dane. Výdavkovú práve vyčerpávajú tí, ktorí sú na sociálnych dávkach, a za vašej vlády zatiaľ počet zamestnaných každým mesiacom výrazne klesá a počet na dávkach výrazne stúpa. Za posledné dva mesiace to bolo štrnásť tisíc nových nezamestnaných. A vláda nevie ako ďalej. Vláda nevie ponúknuť a vytvoriť prostredie, ktoré ponúkne ľuďom prácu. A pre dôstojný život je práca nevyhnutná. Okrem zvyšovania daní a odvodov, ktoré negatívne ovplyvnia aj tak už spomaľujúci sa ekonomicky rast, vláda siaha na peniaze, ktoré sa mali používať až v budúcnosti. Zníženie odvodov do druhého piliera znamená, že časť zdrojov, ktoré mali slúžiť na výplatu dôchodkov v budúcnosti, sa spotrebujú už dnes. Vznikajú však zvýšené nároky, ktoré budú musieť riešiť nasledujúce generácie. Vláda svojimi rozhodnutiami zaťažuje budúce generácie, naše deti a ďalšiu generáciu.

    Vláda presadzuje a presadila zvýšenie daní, hoci nedokáže splniť svoju elementárnu povinnosť, ktorou je efektívny výber daní. Problém slabého výberu DPH je známy pomerne dlho. Vznikol počas prvej Ficovej vlády, kedy sa vlastne zdvojnásobili úniky na DPH z európskeho priemeru na druhý najhorší ukazovateľ hneď po Grécku. A dnešná vláda sa len prizerá, ako sa výber DPH zhoršuje a zhoršuje. Tento návrh, o ktorom rokujeme, neobsahuje nijakú ambíciu tento problém vyriešiť, dokonca ani v roku 2015. Inými slovami, návrh rozpočtu a všetkých opatrení vlády vždy kvantifikoval, čo prinesú vyššie dane, čo prinesú vyššie odvody. Ale keď ide o kvantifikáciou toho, akým spôsobom si bude vláda plniť svoju povinnosť, akým spôsobom zabezpečí, o čom stále hovoríte, lepší príjem DPH, výber DPH, tam tá kvantifikácia je taká skôr len v náznakoch a nie je prejavená v rozpočte v žiadnom prípade. Pritom ak by sa efektívnosť výberu DPH dostala aspoň na priemer Európskej únie, ako bola v roku 2006, chcem spomenúť, tak by väčšia časť konsolidácie, 1,2 mld. eur, bola vybavená.

    A preto sa pýtam, koho chráni vláda svojou nečinnosťou? Na strane výdavkov vláda neukázala takmer žiadnu snahu reálne šetriť. Spomeniem konkrétnu vec, o ktorej vláda hovorila, ale ktorej reálne premietnutie v štátnom rozpočte úplne evidentne chýba. Keď sme vymieňali vládu, tak som odporučil môjmu nástupcovi, ministrovi vnútra, aby pokračoval ďalej v projekte reformy verejne správy, ktorý bol pripravený a vypracovaný, a som rád, že si vláda tento projekt osvojila. Je to správny projekt. Na druhej strane nerozumiem, ak vláda hovorí, že v štyroch rokoch usporí 700 mil. eur, ak vláda pri spúšťaní "esa" (ESO) tvrdila, že ušetrí v roku 2013 50 mil. eur, v roku 2014 150 mil., v 2015 200 mil. a v 2016 300 miliónov. Moja otázka znie: kde je tých 50 mil. úspory, prejavených v štátnom rozpočte? Aby sme si rozumeli, tých 50 mil. eur to je požiadavka učiteľov na zvýšenie platov. Nie je to nikde. Bola to absolútna bublina. Práve naopak, vláda predpokladá nárast počtu štátnych zamestnancov, teda nie úspory vo verejnej správe, ale práve naopak, sa bude viac...

  • Výkriky v sále.

  • Pán minister, vy ste tu klamali minule, prosím vás! Prosím vás, pán minister, vy ste tu minule klamali o tom

  • Nesúhlas zo strany predkladateľa.

  • , aké... Pán minister, môžete na mňa reagovať. Vy ste tu klamali minule, keď ste rozprávali o tom, čo som ja spôsobil štátu, akú škodu. Vy ste tu klamali z tohoto pultu, prosím vás, teraz ticho seďte! A keď chcete, tak reagujte! Vy ste minulý týždeň tuná klamali! A viete to, že ste klamali. (

  • Nesúhlas zo strany predkladateľa.

  • Už som vám to povedal, vy ste klamali. A to si vydiskutujte s pánom ministrom Borcom, že kto je za to zodpovednejší viac.

    Vláda tých 50 mil. eur v tomto rozpočte nijakým spôsobom nešetrí. Nijakým. To, čo vláda rozprávala o "ese" ( ESO) je v princípe blud. Je to bublina, ktorá sa nikde nikdy neprejavila. A poviem druhú vec, ak by som neviedol dva roky ministerstvo vnútra, tak by som predložil návrh, aby sa 50 mil. eur v štátnom rozpočte na zvýšenie platov učiteľov presunulo z kapitoly ministerstva vnútra, kde vláda sľúbila, že ušetrí v rámci "esa" (ESO) a reformy verejnej správy 50 mil. eur. Neušetrí nič. A len preto, že som rezort viedol a nechcem, aby prišli o svoje peniaze, ktoré potrebujú policajti, záchranné zložky a hasiči, to neurobím. Ale ak chcete vedieť, kde nájsť 50 mil. eur na zvýšenie platov učiteľov, nie je problém. Samotná vláda to sľúbila, že s tým príde a že to ušetrí. Boli to znovu len slová a, žiaľ, na tej výdavkovej časti rozpočtu sa nešetrí takmer, takmer nič. Z tohoto dôvodu takto nastavený rozpočet v hlasovaní nepodporím.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Lipšica sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Znovu by som sa teda vrátil k tej otázke dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k tomu roku 2013. Tam by som chcel zdôrazniť, že daň z pridanej hodnoty na rok 2013 sa odvíja od výberu tohto roku, ktorý samozrejme zaznamenal pokles, tie dôvody teda vieme. Ale chcem stále zdôrazniť, že práve vláda prichádza s tými opatreniami, ktoré majú zlepšiť výber daní. Sú to legislatívne opatrenia týkajúce sa samotného zákona o dani z pridanej hodnoty, zlepšuje sa aj operatívna činnosť vytvorením špeciálnej policajnej jednotky, ktorá má práve postihovať korupciu a daňové podvody. Rovnako aj zákon, ktorý obmedzuje nakladanie s hotovostnými platbami, prispeje k lepšiemu výberu daní. A v neposlednom rade je tu aj pozmeňujúci návrh, ktorý zvýšil počet kontrolórov, čo sa týka možnosti kontrolovania alebo možnosti kontrolovania daňových subjektov.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou, pán poslanec Bublavý.

  • Ja len nadviažem na svojho predrečníka, pána Duchoňa. Vy ste boli, pán kolega, ministrom a za vašej vlády sa sparalyzovalo daňové riaditeľstvo, daňová správa. Všetko, čo sa dalo, ste pokazili. Čiže dane nemohli nabiehať a naša terajšia vláda sa vlastne musela orientovať a rozpočet kvôli tomu bol taký skomplikovaný, že sa nevedelo vôbec, aký výber bude. A teraz sa vy tu oháňate, že my niečo nerobíme dobre. Za vaše chyby trpí aj organizovanie budúco ročného rozpočtu. To si uvedomte!

  • S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Pán poslanec, viete, ako treba bojovať proti podvodom DPH? Viete ako? Zatýkať tých, ktorí najväčšie podvody spôsobujú. Hovorím vám niečo meno obvinený Vareha? Niekoľko rokov si na východe veselo bačoval za vašej vlády, kráľ Zemplína, veselo si bačoval, robil si, čo chcel. Kedy bol zatknutý? Kedy bol obvinený? Kedy bol stíhaný? Tak keď chcete hovoriť o konkrétnych veciach a skutkoch, môžem, veľmi rád, veľmi rád, no najskôr si ich preverte.

  • Ďalším v rozprave podľa poradia je Radoslav Procházka. Nie je sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, Elemér Jakab. Ce que vous voulez, Sir. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Zákon o štátnom rozpočte je kľúčovým zákonom roka. Hlavne v tomto veľmi ťažkom období, keď nás zavalila hospodárska kríza, z ktorej sa veľmi ťažko hľadá východisko. Opoziční kolegovia, ktorí predo mnou vystúpili v rozprave, hovorili o dopadoch takzvaných konsolidačných opatrení, ktoré zavedie vláda Roberta Fica. Hovorili o tom že tieto dopady ohrozujú rôzne vrstvy spoločnosti, od živnostníkov po jednoduchých pracujúcich ľudí, od obchodných firiem až po jednoduchého krajčíra, ktorý šije obleky pre moju, by som povedal, netradičnú postavu. Dopady týchto opatrení sa priamo alebo nepriamo dotýkajú každého jedného občana tejto republiky, od novorodencov až po dôchodcov.

    Dovoľte mi, aby som bol teraz trošku sociálny. Pochádzam z východu krajiny, som starostom malej obce neďaleko ukrajinských hraníc. Vďaka tomu, že túto funkciu zastávam už vo štvrtom volebnom období, dovolím si povedať, dobre poznám, ako sa u nás ľuďom žije. Dennodenne sa s nimi stretávam, poznám ich problémy, ktoré neboli malicherné ani v predchádzajúcich rokoch. Ale ľudia stále verili v to, že raz sa im bude žiť lepšie. Že príde obdobie, kde si slušne vyžijú zo svojej výplaty. Ľudia v mojom okolí vrátane mňa osobne boli vychovaní v duchu bez práce nie sú koláče. Možno to znie naivne, ale ja naďalej verím v to, že táto idea by mala byť základom nášho života.

    Opatrenia, ktoré sa v budúcom roku zavedú nás neposilňujú v tomto našom presvedčení. Ťarchy, ktoré hodíte na plecia ľudí, ich nebudú motivovať k tomu, aby poctivo pracovali, poctivo platili dane a odvody, ale budú ich podnecovať k špekulácii, k vyhýbaniu sa daňovej a odvodovej povinnosti a podporujú šírenie čiernej ekonomiky.

    Vážení kolegovia zo SMER-u, nepochybujem o tom, že opatrenia, ktoré plánujete teraz zaviesť, boli vypracované odborným týmom. Ale človek, ktorý celú filozofiu tohtoročného štátneho rozpočtu vymyslel, nemá ani najmenšie tušenie o tom, ako a z čoho ľudia žijú. Títo odborníci, a obávam sa, že aj väčšina politikov, ktorí sedia v tejto sále, nemajú predstavu o tom, ako sa žije zo 400-eurovej výplaty alebo z 300-eurového alebo z horšieho dôchodku. Nepočítajú s tým, že dopady týchto opatrení môžu byť oveľa rozsiahlejšie, ako sa na to, na prvý pohľad zdá. Nerátajú s prahom citlivosti spoločnosti, ku ktorému sme už veľmi blízko. Ľudia strácajú pocit bezpečia a istoty, žijú v totálnej neistote.

    Možno som nakreslil apokalyptický obraz, ale skutočne som presvedčený, že podceňujete reakciu ľudí. Ako starosta viem aj to, že ľudia si vytvárajú obraz o štáte, o fungovaní verejnej správy predovšetkým na základe osobných skúseností s úradmi, ktoré sú im najbližšie. A to sú miestne samosprávy. Obecný úrad je zrkadlom fungovania štátu. Ak sa na návrh štátneho rozpočtu dívame z tohoto pohľadu, obraz bude veľmi smutný. Samosprávy musia zápasiť s obrovským množstvom originálnych a prenesených kompetencií, na ktoré nemajú zabezpečené financie.

    Predstavte si, vážené dámy a páni, že týchto kompetencií je vyše 4 tisíc a finančné krytá je z nich len desatina. Aj ZMOS vo svojom stanovisku o návrhu štátneho rozpočtu upozornil na tento problém a vyzval vládu na vykonanie dôsledného auditu miest a obcí z hľadiska kompetencie a zdrojov. Tento audit však nebol zatiaľ vykonaný. Hoci sa k tomu vláda zaviazala.

    V návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu je oblasť samospráv výrazne oškrtaná. Vieme, že väčšina miestnych samospráv je zadlžená. Dlh predstavuje v roku 2012 95 mil. eur. Návrh štátneho rozpočtu nielenže neponúka riešenie, ako oddlžiť samosprávy, ale práve naopak, počíta s pozitívnym saldom v hodnote 151 mil. eur, to znamená, že samosprávy musia usporiť, alebo zvýšiť svoje príjmy v hodnote 247 mil. eur. Máte vôbec predstavu, ako sa to dá dosiahnuť?! Podľa môjho názoru nijak. Nepochybne budeme musieť zvyšovať miestne dane a poplatky, ktoré budú znamenať ďalšie zaťaženie obyvateľov. Je veľmi otázna efektivita takéhoto zvyšovania, keďže nevieme, ako zabezpečiť vymáhanie týchto pohľadávok. A ešte som nehovoril o tom, že vláda chce pokryteckým spôsobom zvaliť časť problémov zvýšenia platov učiteľov na samosprávy.

    Vážené dámy a páni, skutočne si myslíte, že takýmto štátnym rozpočtom, takýmito opatreniami dosiahnete svoj cieľ? Naozaj si myslíte, že zapletiete diery v štátnom rozpočte a podarí sa vám držať deficit verejných financií pod 2,9 percenta? Naozaj si myslíte, že vám to ľudia, prepáčte za výraz, že zožerú?

    Ak si to naozaj myslíte, tak ste buď nesmierne naivní, alebo nesmierne cynickí. A ani jedna z týchto možností nebude pre vás pozitívna. Je jednoznačné, že si zahlasujete za taký štátny rozpočet, za aký sa vám len zachce, ale nezabudnite ani na to, že aj zodpovednosť za tieto kroky a opatrenia je len a len na vašich pleciach. Nemôžete z nich obviniť nikoho a nemôžete sa ani vyhnúť zodpovednosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme pekne, pán poslanec, aj my.

    Ďalším vystupujúcim v rozprave, ale nevidím v sále, je pán Igor Matovič. Takže stráca poradie. V poradí ďalší je Ľubomír Želiezka.

    Nech sa páči, pane.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte aj mne v krátkosti, budem stručný, vyjadriť sa k štátnemu rozpočtu, a to hlavne v oblasti športu.

    Ale najskôr, ako sa vyjadrím k oblasti športu, dovoľte mi sa vyjadriť aj k niektorým pánom poslancom. Samozrejme, nemá cenu a nebudem komentovať všetkých. Nebudem komentovať pánov poslancov, top ekonómov typu pána Sulíka, pána Mikloša, pána Kollára. Samozrejme, to absolútne nemá cenu. Sa smejete, samozrejme, poviem aj prečo. Nebudem komentovať ani takých top sociálnych, ako bol pán Kaník, pán Mihál a tak ďalej a tak ďalej.

    Viete, pán Kollár, sa smejete, ale ja vám poviem, že ja vás ľutujem, že sedíte v tomto parlamente. A ja vám poviem aj prečo. Viete, keby vedeli o vás, o vašich geniálnych nápadoch, o vašich geniálnych riešeniach, ktoré tu prezentujete, v európskych štruktúrach, tak určite tie vaše geniálne vedomosti by využili a minimálne Európa by bola prechádzkou ružovou záhradou a v Európe, minimálne v Európe nie je žiadna kríza, to vám garantírujem. Vy ste tak geniálni, páni, vy ste tak geniálni, a teraz to prenesiem na oblasť športu, že vy ste schopní, vy ste schopní naučiť deti hrať futbal bez lopty, hokej bez hokejky, lyžovať bez lyží a takto by som vedel pokračovať ďalej.

    No, ale vrátim sa, vrátim sa k tomu, prečo hlavne som sem prišiel. My, ktorí sa na regionálnej úrovni pohybujeme v oblasti športu, vieme najlepšie, kde nás tlačí topánka. A to je samozrejme financovanie športu ako takého. Uvedomujem si, že časť športovej obce by si vedela predstaviť väčší objem výdavkov štátu na šport, ale na druhej strane oceňujem, že v čase, keď chceme a musíme udržať schodok rozpočtu pod troma percentami, plánované výdavky na oblasť športu, tieto výdavky neklesajú a v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2012 rastú. Je to síce mierny nárast, 96 tisíc eur, ale aj to si myslím, že je také svetielko v tuneli a že sa blýska, čo sa týka financovania športu, na lepšie časy. A to ešte pripomínam, v budúcom roku sa nebudú konať tak finančne náročné podujatia, akými boli tohtoročné Olympijské hry v Londýne.

    V tejto súvislosti si dovolím ešte jedno porovnanie s rokom 2011, keď vládu viedla pani Iveta Radičová, vtedy boli skutočné, podotýkam, skutočné výdavky štátu na šport takmer o 2,1 mil. eur nižšie, ako sú tie, ktoré sú naplánované na rok 2013. Podpora športu zo strany štátu však nespočíva iba v objeme vynaložených finančných prostriedkov prostredníctvom kapitol ministerstva školstva, obrany a vnútra, ale aj v tom, aby boli použité čo najúčelnejšie a najefektívnejšie, jednoducho povedané, vynaložené hospodárne.

    Aj za týmto účelom je na decembrové rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený materiál z dielne ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého obsahom je koncepcia štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky. Vláda Roberta Fica na rozdiel od predchádzajúcej, predčasne odídenej vlády pravicových strán, tým opätovne preukazuje, že má záujem o podporu športu. Toho dôkazom sú, dámy a páni z opozície, postavené multifunkčné ihriská, ktorých bolo okolo 600, tak toľko kritizované, tak toľko kritizovaná rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu.

  • Výkrik v sále.

  • A, no, a ja sa pýtam, pán Poliačik, pán Poliačik, čo postavili vlády, dve predchádzajúce vlády pána Dzurindu, jeden a pol, no pána, jasné, a vláda pani Radičovej? No, pochváľte sa, čo ste postavili!? No, nič. Ja viem, že ťažko sa vám to počúva, no je to nič, nula, nula, nula, nula.

    To kabinet Ivety Radičovej samozrejme neregistroval, že počas jeho úradovania mal vyhodnotiť Národný program rozvoja športu na rok 2001 až 2010, jeho minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca dusil, páni, dusil športovú rodinu. Nielen škrtaním dotácií, ale aj nadmerným administratívnym zaťažovaním športových spolkov pri uchádzaní sa o štátnej príspevky, či pri ich zúčtovaní. A to už nehovorím o tom, že sa takmer úplne vytratil dialóg medzi ministerstvom športu, jeho sekciou štátnej starostlivosti o šport na jednej strane a na druhej strane medzi športovým hnutím.

    Dnes je situácia diametrálne odlišná. Na tvorbe koncepcie štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky sa podieľalo ministerstvo školstva v spolupráci so športovými spolkami. Vyše mesiaca ju mohli pripomienkovať nielen ministerstvá a ďalšie štátne inštitúcie, ale aj každá právnická osoba či fyzická osoba. Celý tento proces zavŕšila celoslovenská odborná diskusia, ktorú zorganizovalo ministerstvo 3. decembra 2012. Koncepcia, so závermi ktorej nikdy nebudú spokojní všetci, čo je úplne prirodzené a logické, okrem iného prináša viacero opatrení na efektívnejšie a objektívnejšie poskytovanie štátnych dotácií na šport, ale aj na kontrolu. Spomeniem sprísnenie kritérií na finančnú podporu elitných športovcov, racionalizáciu, koordináciu útvarov športovo talentovanej mládeže, či rezortných stredísk vrcholového športu, ale aj využitie finančných prostriedkov z európskych fondov v oblasti športu. Nebude ľahké finančne pokryť realizáciu všetkých opatrení koncepcie, ktoré prináša novú kvalitu do slovenského športu a v praxi bude konečne akceptovať toľko proklamovanú prioritu, podporu športu detí a mládeže a športu pre všetkých.

    Podporou športu štát nevyhadzuje peniaze von oknom, ako si to niektorí myslia a hlásajú. Nie sú to stratené peniaze, ony sa zúročujú niekoľkonásobne. Uvedené vieme všetci, aj keď to zatiaľ nikto nedokázal presnejšie finančne kvantifikovať, pretože význam športu pre zdravie ľudí, pre ich vhodné trávenie voľného času sa ťažko prepočítava na peniaze. Šport prináša aj ďalšie hodnoty. Úspechy slovenských športovcov dvíhajú hrdosť nášho obyvateľstva, zapisujú sa do dejín mladej športovej republiky a podobne. Vybudované športoviská a ihriská slúžia širokej verejnosti, nik si ich neodnáša, zostávajú tu. Šport je fenomén a aj im zostane. Jeho význam a popularita vzrastá prakticky každým dňom. Preto je potrebné, aby aj Slovenská republika držala krok so svetom, aby vytvárala podmienky na podporu športu a ďalší rozvoj športových aktivít svojich občanov. Terajšia vláda dáva jasne najavo, že túto svoju úlohu si plne uvedomuje, čo dokazuje aj tým, že v čase ekonomických problémov v celej eurozóne plánuje v štátnom rozpočte na rok 2013 primerané výdavky na oblasť športu.

    Dámy a a páni, aj z tohto dôvodu preto podporím návrh štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Želiezku sú dve faktické poznámky.

    Pán poslanec Arpád Érsek.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo. Samozrejme, pán kolega, podporím všetko, čo je pozitívne okolo športu, ale stálo by za to, že keby ste si preštudovali, že koľko stála príprava na olympiádu. Vieme, že zo slovenských športovcov sa zúčastnilo olympiády 47, najmenej športovcov od samostatnej éry Slovenska. A čo myslíte, koľko stála ich príprava, tých 47 športovcov, keď pobytové náklady a ostatné náklady platil olympijský výbor? Snáď bolo by dobré, keby tieto, tieto veci si naštudovali.

    A neviem prečo hovoríte, že nebudú také veľké výdavky práve z tejto kapitoly športu. Ale hovorili ste o materiáli, ktorý je predložený vo vláde. Neviem, či ste ho prečítali. A taký zlý materiál, ktorý je teraz predložený, ktorý, on nič nehovorí, žiadna konkrétnosť tam nie je, nie je tam napísané, jak sa budú rozdeľovať peniaze, jakým spôsobom, jakým kľúčom, čo sú priority nášho športu. Vy o tomto hovoríte, o tomto materiáli? Iný materiál asi nie je, asi o tomto hovoríte, pán kolega.

    Takže hovorím vám, hovoríte, zimný štadión je aký krásny. Aj ako krásne predražený, však? Z tých peňazí sa postavil aj jeden súkromný hotel, ktorému sme ešte teraz predali štrnásť percent, čo tam chýbalo. O čom rozprávate, pán kolega? Toto si treba uvedomiť predtým, jak prídete k tomu pultu. Aspoň si overte tie čísla, aké sú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Martin Poliačik.

  • Pán kolega, pekne ste to prečítali, gratulujem aj človeku, ktorý to písal, ale myslím si, že čo sa týka, čo sa týka podpory športu, tak treba najprv sa naozaj pozrieť na to, že kde sú systémovo chyby vo financovaní športu na Slovensku. A ja si myslím, že do momentu, kým sa nám naozaj nepodarí dôsledne oddeľovať vrcholový šport a rekreačný šport, tak sa nepohneme ďalej. Lebo máme kluby na Slovensku, ktoré viac ako päťdesiat percent svojich prostriedkov míňajú na zaplatenie vlastných funkcionárov, a ktorí namiesto toho, aby sa reálne venovali práci s deťmi a s mládežou, tak vrážajú peniaze na to, že dvaja alebo traja squashoví hráči idú na majstrovstvá Európy alebo sveta, kde jeden skončí predposledný a druhý si v druhom zápase vytkne členok a ani nedokončí turnaj.

    Takže ja verím, že, že máte úprimnú snahu so športom niečo robiť, ale namiesto toho, aby sme financovali pokútnymi spôsobmi hotely so širokými chodbami, by bolo lepšie naozaj sa venovať rozdeleniu peňazí na dve skupiny, vrcholových športovcov nechať v prvom rade zháňať si na svoje výkony peniaze tak, ako všade vo svete, to znamená, cez sponzorov. Koniec koncov je to ich práca, z ktorej oni celkom dobre, mnohí, zarábajú, a peniaze, ktoré majú ísť do športu, venovať napríklad cez voľnočasové poukazy, ktoré sme navrhovali vo vláde Ivety Radičovej, do systematickej práce s deťmi. Namiesto toho vláda Roberta Fica ešte aj v centrách voľného času, kde boli nejaké športové aktivity, významným spôsobom okresáva peniaze, ktoré do nich idú, a necháva ich krachovať. Tak toľko k vašej snahe o zlepšenie v športe a voľnočasových aktivitách.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave... Chcete reagovať? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Želiezku! Stlačte si faktickú, prostredný!

  • Ďakujem pekne. Pán Poliačik, viete, viete, debatovať s vami na túto tému si myslím, že nemá vôbec žiadnu cenu. Vy okolo športu ste nikdy nerobili a jednoducho tie vaše vyjadrenia, ktoré boli, jednoducho ma o tom aj utvrdzujú. Čiže je to zbytočné.

  • Výkrik v sále.

  • Môžeme si sadnúť a porozprávať sa o tom.

    Čo sa týka predrečníka, ktorý bol pred vami. Viete, štyridsaťsedem športovcov na olympijských hrách je aj výsledok toho, predchádzajúcich vlád pána Dzurindu a pani Ivety Radičovej. To je výsledok toho, že sme tam mali toľko športovcov.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalším vystúpením je pán poslanec Viliam Novotný. Chcem pripomenúť, v predchádzajúcom prípade pán Igor Matovič nielen stratil poradie, ale už aj možnosť vystúpiť v rozprave. A tak je to so všetkými, ktorí už tú prvú možnosť nevyužili.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že som vo svojom vystúpení v piatok pomerne zrozumiteľne vysvetlil a veľmi podrobne vysvetlil všetky riziká, ktoré predstavuje zdravotníctvo pre štátny rozpočet. Alebo všetky riziká, ktoré v rozpočte pre zdravotníctvo existujú v budúcom roku 2013 a aj s výhľadom na rok 2014, pretože nemôžeme nediskutovať aj o veľkom projekte jednej zdravotnej poisťovne.

    Priznám sa, že neplánoval som už vystúpiť v rozprave, lebo si myslím, že o zdravotníctve sa diskutovalo aj včera pri vystúpeniach nielen odborníkov na túto oblasť, ale aj ekonómov, ktorí veľakrát skloňovali zdravotníctvo a spomínali zdravotníctvo ako jedno z rizík rozpočtu v budúcom kalendárnom roku. Napriek tomu mi ale vývoj udalostí, predovšetkým v priebehu piatkového večera, soboty a nedele, ma viedol k tomu, aby som vystúpil znovu v pléne a rozprával sa o probléme, ktorý považujem za veľmi vážny, ktorý bude možno už v budúcom kalendárnom roku ohrozovať výdavkovú časť rozpočtu.

    Dámy a páni, pán minister, keď som o tom hovoril v piatok, netušil som, čo nás čaká, akú Jóbovu zvesť sa dozvieme. Netušil som, že rozhodnutie Medzinárodného arbitrážneho tribunálu v Londýne padne v piatok a že to rozhodnutie bude zlé pre Slovenskú republiku. Škoda, ktorú Slovenská republika spôsobila súkromnej poisťovni Achmea, ktorá investovala na Slovensku aj v súlade so zmluvou o ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, bola vyčíslená na 22 mil. eur. To ale, samozrejme, nie je všetko. Keď prehráte súdny spor, musíte zaplatiť aj právnikov strany, ktorá bola poškodená, takže účet je vo výške 25 mil. eur.

    Za čo tento účet je? Určite ste si to všetci všimli, ale myslím, že treba povedať aj dôvod, prečo takto rozhodol Medzinárodný arbitrážny tribunál.

    Prvá vláda Roberta Fica experimentovala so zdravotníctvom. Prvá vláda Roberta Fica pristúpila k zdravotníctvu rovnako marketingovo populisticky, ako k nemu pristupuje druhá vláda Roberta Fica. Ktorí sme tu boli v parlamente v období 2006 - 2010, vieme, ako to prebiehalo. Najprv prišiel plán na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Je vám to povedomé? Aj vtedy sme o tom rozprávali, že bude jedna zdravotná poisťovňa, že sa znárodnia, vyvlastnia ostatné zdravotné poisťovne. Potom ale prišla na to strana SMER, že to také jednoduché nebude a že to tak celkom nie je možné vykonať, ako to urobil Hugo Chávez vo Venezuele s americkými ropnými spoločnosťami. A tak prišiel iný projekt, že štátni poistenci sa prepoistia do štátnej zdravotnej poisťovne, teda že poistenci, za ktorých platí poistné štát, poistenci štátu, budú len v štátnej poisťovni. Z jednoduchého dôvodu, lebo keď teda štát platí poistku, tak si aj povie, kde ten poistenec má byť. Znovu zistila prvá vláda Roberta Fica, že to nie je také jednoduché, ľudí len tak prehadzovať mirnix-dirnix, z jednej poisťovne do druhej, lebo ono, tí ľudia väčšinou aj tak radi vyjadria svoj názor a bola proti tomu veľká nevôľa.

    No a potom prišiel teda definitívny projekt a plán v roku 2007. Ficova vláda už nevajatala a zakázala zisk zdravotných poisťovní. Zakázala zisk zdravotných poisťovní v parlamente zmenou zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, zmenou zákonov. Urobila to babrácky, treba povedať. Urobila to babrácky preto, lebo ani dobre legislatívne to nebolo napísané, čo sme museli opravovať v čase, keď už bolo po rozhodnutí Ústavného súdu.

    Ale pekne poporiadku. V rokoch 2008 až 2011 zdravotné poisťovne nemohli mať teda zisk. V roku 2011 Ústavný súd rozhodol, že zákaz zisku je protiústavný. V roku 2011 sme museli dať do súladu platnú legislatívu s rozhodnutím Ústavného súdu. Museli sme ju dať do súladu preto, dámy a páni, keď náhodou žijete v nejakej dezinformácii typu, že preto, lebo my stále schvaľujeme zisk a my vlastne napomáhame stále tým kapitalistom, aby teda vyťahovali peniaze zo zdravotníctva a podobné iné ideologické bláboly, ktoré sa tu šíria, museli sme to dať do súladu v parlamente preto, lebo keby len boli vypustené tie ustanovenia, ktoré Ústavný súd povedal, že sú protiústavné, a ktoré do zákona dala prvá Ficova vláda, tak by mohli zdravotné poisťovne bezbreho dosahovať zisk bez akéhokoľvek obmedzenia. A my sme chceli, aby dosahovanie zisku bolo obmedzené jasne stanovenými pravidlami tak, ako je tomu teraz v zákone.

    Skrátka, od roku 2012 zdravotné poisťovne môžu dosahovať zisk. Samozrejme, to obdobie 2008 až 2011, kedy bol zisk protiústavným spôsobom zakázaný, sa súkromné zdravotné poisťovne proti tomu bránili. Bránili sa súdnou cestou. Poisťovňa Dôvera sa obrátila na Medzinárodný arbitrážny tribunál. A možno ste aj zachytili tú radosť už druhej Ficovej vlády o tom, ako vlastne to celé skvele s tým zákazom zisku urobili, pretože Medzinárodný arbitrážny tribunál podnet poisťovne Dôvera neprijal na ďalšie konanie. Neprijal ho preto, lebo poisťovňa Dôvera ho dala v mene jedného zo svojich akcionárov, holandského akcionára, a jednoducho Medzinárodný arbitrážny tribunál, ja nie som právnik, povedal, že ten, ktorý žiada, nie je oprávnený žiadať. Preto sa ani ďalej nezaoberala podnetom zdravotnej poisťovne Dôvera. Ficova vláda oslavovala, toto je vynikajúca správa, mali sme pravdu, predsa len ten zákaz zisku bol dobrý nápad. Dámy a páni, len aby sme sa nemýlili, zdravotná poisťovňa Dôvera sa súdi so Slovenskou republikou vo veci zákazu zisku na slovenských súdoch. Ony raz rozhodnú, a keďže to bolo protiústavné, nie som právnik, ani veľký odborník na právo, to skôr pán premiér je odborník na túto oblasť, ale som si viac-menej istý v tom, že zrejme ten rozsudok znovu nebude lichotivý pre Slovenskú republiku.

    Zdravotná poisťovňa Union išla cestou Medzinárodného arbitrážneho tribunálu v Londýne, pretože je naozaj stopercentnou dcérou holandskej poisťovacej skupiny Achmea. A zdravotná poisťovňa Union vyhrala v tomto spore. Bude nás to stáť podľa rozhodnutia Medzinárodného arbitrážneho tribunálu 25 mil. eur. A chcem veľmi jasne povedať, že je to dôkaz, že strana SMER, a toho času pán premiér Robert Fico, neváhajú nechať zaplatiť účty za populistické, marketingové, ideologické experimenty so slovenským zdravotníctvom občanom. Neváhajú. Nemajú s tým žiaden problém.

    O čo väčšie je ale moje prekvapenie po tom, čo to včera pán premiér len tak povedal a dnes dokonca po vláde na tlačovke konštatoval. Druhá vláda Roberta Fica je dokonca povzbudená rozhodnutím Medzinárodného arbitrážneho tribunálu a ich odhodlanie vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu je ešte väčšie. Dámy a páni, snívame? To je naozaj zodpovedná vláda Slovenskej republiky? SMER a Robert Fico dostali facku a utekajú si pre druhú. Naozaj to myslíte vážne? Pán minister, vy ste zodpovedný hospodár, veď už poraďte tým vašim ideológom v strane! To naozaj myslíte vážne? Unitárny systém bude? Žiadne poučenie? Ako to beriem u puberťáka alebo u decka, keď mu niečo zakážete, že teda nesmieš chodiť vonku alebo pozerať televízor, lebo si niečo zlé urobil, tak just ho bude pozerať. Ale just?!

    Just je politický motív, pre ktorý vláda Roberta Fica nepoučiteľne pripravuje najväčší marketingovo populistický plán v tomto funkčnom období v rezorte zdravotníctva. Toho, čoho tu budeme najbližší rok a pol, dámy a páni, svedkami, je k zákazu zisku úplne nič. Teraz len začína ozajstná marketingová, populistická, ideologická hra SMER-u. Idú vyvlastňovať zdravotné poisťovne. To je jedno, koľko nás to bude stáť, vládu SMER-u to nezaujíma. Načo aj? Zaplatia to občania. Však aj túto arbitráž zaplatia občania. Kto ju zaplatí? Viete o niekom inom, kto by to mohol zaplatiť? Mám predstavu, ako by sa to dalo urobiť, ale naša legislatíva zatiaľ na to nepamätá.

    Preto vám chcem povedať, že určite budeme žiadať správu o arbitráži a budeme sa tej správy dožadovať ako poslanecký klub SDKÚ - DS, lebo chceme vedieť celú pravdu, ako sa to vyvíjalo, koľko nás to bude stáť, pretože uisťujem vás, že ešte nie sme na konci s účtom, a čo nás ešte ohrozuje aj z hľadiska toho, že schvaľujeme rozpočet na budúci rok, ktorý je viac ilúziou, ako rozpočtom, dámy a páni.

    Vás to nezaujíma, kolegovia zo SMER-u? Vás nezaujíma, koľko nás to bude stáť? Nie je to dôležité? Nejako sa to potom zaplatí? Narastie deficit? Necháme to na ďalšiu vládu? A viete čo? Mňa neuspáva to, čo povedala vláda Roberta Fica, že skrátka, toto nie je koniec, oni neuznávajú toto rozhodnutie a chcú pokračovať ďalej. Ja neviem, či sa budú odvolávať, či pôjdete na, znovu na medzinárodnú arbitráž, či sa voči tomu odvoláte, či sa budete súdiť, len vás uisťujem, že čím dlhšie to bude vláda ťahať, tým väčší účet bude minimálne pre právnikov. Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, právnici slovenskej strany stáli, dámy a páni, držte sa, 13 mil. eur. Veľmi by ma zaujímalo, čo za tých 13 mil. eur urobili, ako boli vybratí títo právnici? Trinásť miliónov eur stáli právnici, ktorí obhajovali Slovenskú republiku a prehrali súdny spor. Mimochodom, tí právnici, ktorí obhajovali Union, stáli 3 mil. a vyhrali. To len tak na margo.

    Takže dnes, keď to sumarizujem, sme pri čísle nie 22, nie 25, ale 38 mil. eur, dámy a páni, a to nie je konečný účet. Čím dlhšie sa budeme súdiť, tým to bude vyššie. A ako rozhodnú slovenské súdy vo veci škody, ktorá sa spôsobila zdravotnej poisťovni Dôvera, ešte nevieme, to ešte len uvidíme, aká bude táto škoda.

    Ale v tejto chvíli, dámy a páni, je nám jasné, že Fico a SMER neváhajú nechať občanom zaplatiť škody za experimenty so zdravotníctvom. A keby sa aspoň poučili. Viete, môj otec mi hovorieval, že múdry človek sa poučí z chýb druhého. Bežný, normálny človek sa poučí z vlastných chýb. A hlupák sa nepoučí ani z vlastných chýb.

    Pán minister, prečo sa nechcete poučiť z vlastných chýb? Však vidíte, že to nefunguje, že tieto ideologické experimenty so zdravotníctvom nefungujú. Spôsobujú škody občanom tejto krajiny, ktoré občania tejto krajiny budú musieť zaplatiť. Ale vy v tom ďalej pokračujete. Práve naopak, ani taký náznak ľútosti, že mrzí nás to, ale veríme, že ešte sa nám podarí niečo vysúdiť, zvážime ďalší postup, budeme opatrní. Nie. "Posilňuje nás to v našom rozhodnutí zaviesť unitárny systém," hovorí pán premiér Fico. Čiže nevadí. No a čo? Vyplatíme! Z peňazí všetkých občanov vyplatí vláda Roberta Fica stovky miliónov eur súkromným spoločnostiam, finančným skupinám za vyvlastnenie a potom ešte bude medzinárodná arbitráž, lebo Union na ňu pôjde. Už teraz to hovorí vláde Slovenskej republiky. Hovorí o tom komisárovi Európskej komisie pre zdravotníctvo. Veď vám to hovoria, že pôjdu na tú arbitráž. Koľko bude stáť vyvlastnenie na medzinárodnej arbitráži? Myslíte, že menej, ako zisk? Či vyhráte? Vtedy už budú lepší právnici, pre zmenu za 13 mil. eur, tí už vyhrajú?

    Pán minister, chcem sa naozaj reálne opýtať, odkiaľ chcete na to vziať peniaze? Kde to je v rozpočte? Kde je tých 38 mil. eur v rozpočte? Či budeme to tlačiť do ďalšieho roka? A najlepšie až na ďalšiu vládu po 2016-om? Naozaj zodpovedné hospodárenie, naozaj zodpovedné hospodárenie.

    Dámy a páni, budeme požadovať správu o arbitráži. Chceme vedieť, čo sa vlastne stalo, chceme vedieť, koľko nás to stálo doteraz a koľko nás to ešte môže stáť. Čím sme ohrození, pretože zodpovedný hospodár musí vedieť o tom, čím je ohrozené jeho hospodárenie. To je prvá vec.

    A druhá vec. Akonáhle donesiete, vážení kolegovia zo SMER-u, vážená vláda Roberta Fica, do parlamentu zákon, ktorým budete chcieť vyvlastňovať, budeme požadovať, aby ste sa vopred zaviazali, že prípadné škody, ktoré spôsobíte Slovenskej republike vašimi socialistickými experimentmi so zdravotníctvom, zaplatíte vy. Však viete, že to bude nasledovať. Veď viete, čo bude nasledovať. Ako k tomu prídu občania Slovenskej republiky? Ja nechcem, aby ste vyvlastňovali súkromné zdravotné poisťovne. Zákaz zisku ma stál už 8 eur. Osem eur stál aj chorých ľudí, každého jedného občana to stojí 8 eur. Bez toho, aby ešte otvoril kľučku na poliklinike a išiel do lekárne, už zaplatil 8 eur za prvý blbý experiment. A teraz sa chystáte urobiť ešte väčší experiment. Nech sa páči, robte si experimenty, ale plaťte škody! Plaťte potom škody! Zaviažte sa, že strana SMER preberá majetkovú zodpovednosť za prípadné škody, ktoré vzniknú vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní. To by bolo v tejto chvíli fér.

    Tridsaťosem miliónov eur. Toľko nás stál zákaz zisku zdravotných poisťovní. Zatiaľ. Viete, čo všetko by sa dalo za 38 mil. eur urobiť v zdravotníctve?! Tak napríklad, ja už nechcem povzbudzovať k štrajkom a k požiadavkám lekárskych odborárov a zdravotníckych odborárov. Ale viete, koľko by stála tretia etapa zvýšenia platov nemocničných lekárov? Tridsaťsedem miliónov eur. Však máme na to peniaze. Tu je týchto 38 mil. eur, by stačilo na zvýšenie platov všetkých nemocničných lekárov v budúcom kalendárnom roku. Pani ministerka Zvolenská im hovorí, nemá na to peniaze. A ja hovorím, že Slovenská republika na to má peniaze. Pretože ich mirnix-dirnix ide za experimenty v zdravotníctve vyplatiť Holanďanom. No a samozrejme, že na to súčasná vláda má, len prioritou nie sú platy lekárov, ale experimenty v zdravotníctve. Zákaz zisku urobený tak, že nie je v súlade s ústavou, zákaz zisku urobený tak, že prehráme medzinárodnú arbitráž v Londýne. To je dôležitejšie.

    Dámy a páni, pokračujem ďalej, budem teraz trošku populista, veľmi sa ospravedlňujem. Tridsaťosem miliónov eur sú ďalšie 3 % zvýšenia miezd učiteľom. Prečo to nedáte učiteľom? Prečo nechcete zvýšiť platy učiteľom? Radšej to zaplatíte Holanďanom za vaše experimenty? Páni a dámy, ale zodpovednosť vyzerá tak. Veď to povedzte tým ľuďom! Povedzte, viete, my radšej experimentujeme, potom zaplatíme, nevadí, máme ešte väčší experiment. Keď sme prehrali medzinárodnú arbitráž, sme ešte posilnenejší viac vytvárať unitárny systém stoj čo stoj. Proste pán premiér Fico je mačo a on neustúpi, on to tým kapitalistom natrie, potom niekto vyplatí účty. Občania. Ale on im ukáže, on sa nezľakne, viete, to je človek na svojom mieste. Pán premiér Fico sa nezľakne arbitráže, on vyplatí z peňazí všetkých občanov, najprv zákaz zisku, prvý populistický marketingový experiment SMER-u, a potom vyplatí prípadne aj druhý experiment, zavedenie unitárneho systému. Keď nie on, iná vláda. To je jedno. Veď prečo by to mal riešiť?!

    Dámy a páni, 38 mil. eur! Schvaľujeme rozpočet. Tu počúvam svojich kolegov, ktorí, samozrejme sú erudovaní v ekonomike, vo financiách, ktorí hovoria o tom, že koľko ušetria rezorty, 22 mil., predsa len stúpne schodok po pozmeňováku o 26 miliónov. Máme taký problém, tam problém. Rušíte odpočítateľnú položku pre manžela, manželku, aby ste od občanov vybrali 5,6 mil. eur. Ale mirnix-dirnix, experiment so zdravím, 38 miliónov. Len tak potichu, tak sa stalo. Veď to sa niekedy stane.

    Tridsaťosem miliónov eur by napríklad znamenalo, že by sa dali realizovať tri pekné modernizačné projekty v našich nemocniciach. Napríklad trenčianska nemocnica nedostala z operačného programu zdravotníctvo. Pätnásť miliónov eur by mohol byť jeden pekný projekt v trenčianskej nemocnici, ktorej sa, žiaľ, neušlo z operačného programu zdravotníctvo. Za 38 mil. eur by sa podarila kompletne zrekonštruovať a zatepliť fakultná nemocnica v Košiciach, ale napríklad aj Dérerova nemocnica na Kramároch, len by to, samozrejme, nemohla robiť Širokého firma. Trebalo by to urobiť tak, ako to robia súkromné nemocnice, keď rekonštruujú a zatepľujú za tretinu nákladov ako štátne. Som populista, ja viem, ja viem, ale toto je pravda. Tých 38 mil. eur ste mohli dať radšej do zdravotníctva, mohli dostať lekári platy.

    Preto si myslím, dámy a páni, mohol by som hovoriť ešte dlho o jednej zdravotnej poisťovni, ale myslím, že v piatok som to vysvetlil pomerne zrozumiteľne. Je tu aj pán predseda výboru Duchoň, mohli by sme sa znovu pustiť do diskusie o akciových spoločnostiach, pretože mám taký pocit, že pán predseda výboru nie celkom pochopil to, čo som hovoril v piatok, keď reagoval na písomne prihlásených v rozprave. Ale, ale pochopil to, ale asi tomu nerozumel. Takže ak dovolíte, nebudem už zbytočne naťahovať čas, pretože si uvedomujem, že pán poslanec Poliačik to povedal neobyčajne presne, že po vás, drahí kolegovia, niekedy stekajú argumenty a logické argumenty ako po teflóne. Žiaľ, je to pravda, lebo to, čoho som bol dneska svedkom na tlačovej besede po vláde, po zasadaní vlády, že teda rozhodnutie arbitráže a určenie škody pre Slovensko posilňuje vládu Roberta Fica v rozhodnutí vytvoriť unitárny systém zdravotného poistenia je niečo, pričom naozaj súdny človek sa, stráca rozum. Proste musíte sa zaseknúť a rozmýšľať, či to, čo počujete, naozaj počujete, a či to vôbec nejaký zodpovedný politik vôbec môže vypustiť z úst. Ani náznak, štipka priznania si chyby, ani náznak sebareflexie, nič. Ideme ďalej. Kolega Přidal by povedal, že rozkaz znel jasne. Proste argumenty stekajú ako po teflóne.

    Ale dámy a páni, keď pán minister Kažimír nevie povedať na vláde, aby aspoň minimálne rozmýšľala o zavedení unitárneho systému v súvislosti s rozhodnutím medzinárodnej arbitráže a zjavne...

  • Hlas predkladateľa.

  • A môžete aj mimo vlády, pán minister, to povedať. A zjavne Slovenská republika na tom nestojí tak zle, dámy a páni, ako sa pán minister Kažimír tvári, ako sa tvári vláda Slovenskej republiky, lebo 38 mil. eur, ktoré nás doteraz stála arbitráž, proste znamenajú len toľko, že myknú plecami a povedia, že: no a čo, budeme sa súdiť ďalej a ideme urobiť unitárny systém. Ten bude zrejme drahší pre občanov, ktorí to nakoniec aj tak budú musieť zaplatiť. Jednak to vyvlastnenie a jednak arbitráž. Čiže súdiac podľa toho, zrejme na tom nie je Slovenská republika až tak zle.

    Plný nádeje preto predkladám tento pozmeňujúci návrh, ktorý považujem za veľmi ústretový a ktorý je o tom, aby sa platy učiteľov zvýšili v kalendárnom roku 2013 v dvoch etapách. K 1. januáru a k 1. júlu o 5 plus 5 percent. Myslím si, že tých 38 mil. eur, keď vie vláda len tak mirnix-dirnix vyplatiť na experimenty

  • Hlas predkladateľa.

  • , ja teraz hovorím o arbitráži, pán minister, na experimenty so zdravím, tak určite nájde v júli peniaze aj na druhú etapu zvýšenia platov učiteľov o 5 percent.

    Čiže, páni a dámy, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte 2013, parlamentná tlač 176. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:

    1. bod. § 5 znie:

    "§5.

    (1) Platové tarify sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 nedohodne inak."

    (2) Stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013 s výnimkou stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z., ktorá sa zvýši o 5 % od 1. januára 2013 a o ďalších 5 % od 1. júla 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 nedohodne inak.

    Stupnica platových taríf...

    (3) Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.

    (4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.

    (5) Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.

    (6) Ak sa podľa ods. 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov.".

    "Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú:

    6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z.

    9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.".

    2. novelizačný bod. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v položke výdavky celkom sa suma "2 464 621 850" nahrádza sumou "2 558 295 266" a v položke výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma "1 986 903 397" nahrádza sumou "2 080 576 813".

    V kapitole Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa v položke výdavky celkom suma "117 340 164" nahrádza sumou "113 940 164". V položke výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma "117 340 164" nahrádza sumou "113 940 164". A v položke suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) sa suma "6 293 136" nahrádza sumou "2 893 136".

    V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa v položke výdavky celkom suma "3 461 052 932" nahrádza sumou "3 159 515 053" a v položke výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma "3 mld. 461 tis. 52", ospravedlňujem sa, zopakujem to číslo, suma "3 461 052 932" nahrádza sumou "3 159 515 053".

    V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "902 570 100" nahrádza sumou "899 570 100". Suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "902 570 100" sa nahrádza sumou "899 570 100" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "47 541 984" sa nahrádza sumou "44 541 984".

    V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "314 166 599" nahrádza sumou "311 166 599". Suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "314 166 599" sa nahrádza sumou "311 166 599" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "18 123 000" sa nahrádza sumou "15 123 000".

    V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "661 550 986" nahrádza sumou " 659 550 986". Suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "366 057 999" sa nahrádza sumou "364 057 999" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "19 686 750" sa nahrádza sumou "17 686 750".

    V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "188 746 958" nahrádza sumou "187 246 958" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "15 000 000" sa nahrádza sumou "13 500 000".

    V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov celom "2 288 121 084" nahrádza sumou "2 276 175 815". Suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "1 404 214 152" sa nahrádza sumou "1 392 268 883" a suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) "379 826 104" sa nahrádza sumou "367 880 835". V riadku "Spolu" sa suma "17 235 214 564" nahrádza sumou "17 001 504 832" . Suma "13 671 558 113" sa nahrádza sumou "13 437 848 381" a suma "530 882 304" sa nahrádza sumou "509 437 035".

    Tretí novelizačný bod. V prílohe č. 4 sa v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky suma výdavkov kapitoly "2 464 621 850" nahrádza sumou "2 558 295 266" a v programe "Národný program výchovy vzdelávania a mládeže" sa suma "1 355 603 167" nahrádza sumou "1 449 276 583". V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov "3 461 052 932" nahrádza sumou "3 159 515 053".

    V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa suma výdavkov za kapitolu "902 570 100" nahrádza sumou "899 570 100" a suma výdavkov na program 06V Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti "751 326 229" sa nahrádza sumou "748 326 229".

    V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "314 166 599" nahrádza sumou "311 166 599" a suma výdavkov na programy, suma výdavkov na program, opravujem, 070 Väzenstvo "154 583 604" sa nahrádza sumou "151 583 604".

    V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "661 550 986" nahrádza sumou "659 550 986" a suma výdavkov na program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií "101 007 526" sa nahrádza sumou "99 007 526".

    V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "188 746 958" nahrádza sumou "187 246 958" a suma výdavkov na program 08T Tvorba, implementácia politík "57 514 257" sa nahrádza sumou "56 014 257".

    V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "2 288 121 084" nahrádza sumou "2 276 175 815". Suma výdavkov na program 053 Cestná infraštruktúra "1 057 256 998" sa nahrádza sumou "1 063 311 729" a suma výdavkov na prvok 0530309 ŠR mimo spolufinancovania - MSF + NN OPD (nad GAP) "189 083 107" sa nahrádza sumou "177 137 838".

    Štvrtý novelizačný bod. V prílohe č.6 v položke "Rezerva vlády" slová "Rezerva vlády" nahrádzajú slovami "Rezerva vlády vrátane rezervy na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí" a suma "5 000 000" sa nahrádza sumou "7 500 000".

    V položke "Rezerva predsedu vlády" sa suma "1 659 696" nahrádza sumou "659 696" a v položke spolu sa suma "57 160 296" nahrádza sumou "58 660 296".

    Žiadam, aby sa o bode 1 hlasovalo osobitne, pán spravodajca, o bodoch 2 a 3 spoločne a o bode 4 osobitne tohto pozmeňujúceho návrhu. Zároveň žiadam vyňať na jedno osobitné hlasovanie body 4 a 5 z pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Jaroslava Demiana, Milana Mojša.

    Odôvodnenie: Navrhujeme riešiť otázku valorizácie platov pedagogických zamestnancov dvojstupňovou valorizáciou tarifných platov. K 1. januáru 2013 5-percentný nárast tarifných platov, k 1. júlu 2013 ďalší 5-percentný nárast tarifných platov. Finančný náklad nad rámec toho, čo vláda Slovenskej republiky učiteľom ponúka, je približne 31 mil. eur. Aby sme umožnili vládnej väčšine tento návrh schváliť, prevzali sme tie časti pozmeňovacieho návrhu vládnych poslancov, pánov poslancov - Duchoň, Kamenický, Demian a Mojš, ktoré vláda Slovenskej republiky pripravila vzhľadom na meniaci sa vývoj verejných financií.

    Rozdiely oproti tomuto návrhu, ktoré predstavujú dodatočné zdroje. Prvý bod - zrušenie, odloženie výstavby ďalšej budovy pre ministerstvo zahraničných vecí, 3,4 mil. eur. V druhom bode - Všeobecná pokladničná správa, zníženie rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky o 1 mil. eur. Ide o rezervu na čisto politické rozhodnutia predsedu vlády. Predsedovi vlády Slovenskej republiky ostane takmer polovica. Zlúčenie Rezervy vlády a Rezervy na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí a ich zníženie o 50 %, 7,5 mil. eur. Rezerva na súdne rozhodnutia nebola v uplynulých troch rokoch využitá na viac ako 3 percentá. Rezerva vlády čerpala v roku 2011 0 eur. V roku 2012 sa očakáva 60-percentné čerpanie.

    Zníženie transferu štátu do Sociálnej poisťovne a následne správneho fondu Sociálnej poisťovne. Ak by šetrila tak, ako ostatné štátne inštitúcie, 5% na mzdových výdavkoch, 10 % na iných výdavkoch, znamenalo by to 12,5 mil. eur. Zároveň počítame so znížením počtu zamestnancov regionálneho školstva o pol percenta v roku 2013, čo prinesie približne 6,5 mil. eur. Na porovnanie, v predchádzajúcom desaťročí počas reštrukturalizácie klesal počet rozpočtovaných zamestnancov regionálneho školstva o 3 % ročne. Výsledná suma je tak 30,9 mil. eur.

    Pod tento pozmeňovací návrh sa podpísalo šestnásť poslancov Národnej rady. V tejto chvíli si dovolím tento pozmeňovací návrh odovzdať pánovi spravodajcovi, aby sa nepoplietol.

    Takže, dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne, že ste boli trpezliví a vypočuli ste si tento pozmeňujúci návrh. Mrzí ma, že to trvalo tak dlho, ale je to dlhý pozmeňovací návrh, nie je to jednoduché napísať do štátneho rozpočtu.

    Záverom už nebudem opakovať to, čo som povedal, len veľmi krátko zhrniem, že vláda Roberta Fica neváha nechať zaplatiť svoje populistické marketingové aktivity v zdravotníctve občanmi. Rozhodnutie medzinárodnej arbitráže, na základe ktorej bude Slovensko zákaz zisku, ktorý pre zdravotné poisťovne zaviedla prvá Ficova vláda, stáť 38 mil. eur a vláda Slovenskej republiky napriek tomu nemá štipku sebareflexie, aby Robert Fico a SMER povedali, že aspoň zvážia, aké dopady by mohlo mať vytvorenie systému jednej zdravotnej poisťovne a vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní, pričom Robert Fico ako právnik veľmi dobre vie, veľmi dobre vie, že zákaz zisku Slovenská republika nemohla vyhrať.

    Viete, prečo viem, že to veľmi dobre vie? Preto, lebo v roku 2011 odmietol ako opozičný poslanec Národnej rady zastupovať Národnú radu pred Ústavným súdom v spore o zákaz zisku zdravotných poisťovní. Robert Fico nešiel obhajovať svoj vlastný zákaz zisku, lebo veľmi dobre vedel, že sa to na súdoch nedá vyhrať. Robert Fico veľmi dobre tušil, ako dopadne medzinárodná arbitráž. Úžasné je to, že keď medzinárodná arbitráž povedala, že škoda, ktorú zákaz zisku zdravotných poisťovní, ktorý presadila prvá Ficova vláda, táto škoda pre poisťovňu Union je 22 plus 3 mil. eur na právnikov, tak druhá vláda Roberta Fica len mykne plecami a bohorovne hovorí a presadzuje ďalej unitárny systém bez toho, aby prejavila čo len štipku ľútosti, že v tejto ťažkej chvíli, keď celé konsolidačné úsilie naváľala táto vláda na plecia občanov, im ide vytiahnuť z vrecák ďalšie desiatky miliónov eur.

    Dnes je účet za zákaz zisku vo výške 38 mil. eur aj s právnikmi, ktorí zastupovali Slovenskú republiku, ale, dámy a páni, to ešte nie je konečný účet. Myslím si ale, že vláda, ktorá je na tom tak dobre, že neprejaví ani štipku ľútosti, že spôsobila škodu občanom vo výške 38 mil. eur, Robert Fico a SMER spôsobili túto škodu svojimi extrémistickými a populistickými návrhmi, týkajúcimi sa zákazu zisku v zdravotníctve, musí nájsť finančné prostriedky na zvýšenie platov učiteľov. Viem, od 1. januára našla vláda Roberta Fica 68 mil. eur.

    Dámy a páni zo SMER-u, trápte sa ďalej, aby ste našli ďalšie finančné prostriedky na druhú etapu zvýšenia platov učiteľov od 1. júla. Keď nemihnete ani okom na škode, ktorú ste spôsobili tejto republike vaším populizmom a vašou ideológiou v zdravotníctve vo výške 38 mil. eur, tak majte peniaze aj na platy učiteľov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Už veľa som toho počul, ja neviem, jak to vlastné celé dopadne s tou arbitrážou, ale ak by však nakoniec a naozaj Slovensko bolo povinné zaplatiť a Union si to bude nárokovať, tak budem protestovať.

    Treba povedať Unionu, že okej, ak to teda tak dopadne, že berieme, vyhrali ste, komentujeme, nekomentujeme, ale pokiaľ by sa tých peňazí nevzdali, tak s tým mám problém. Prípadne môžu urobiť ústupok, že požiadajú vládu, aby tie peniaze nechali v zdravotníctve, ale pokiaľ si ich budú reálne nárokovať na vyplatenie, tak to nie je len otázka toho, že či vyhrali, ale v mojom ponímaní to už bude aj otázka morálky a aj otázkou toho, že či zdravie je biznis, alebo nie je biznis.

    Takže chcem len teda povedať, že keby nakoniec a naozaj, nie ako teraz, že možno a uvidíme, to dopadlo tak, že tie peniaze bude treba vyplatiť, tak budem jeden z prvých, ak nie prvý, pred budovou Unionu a budem ich vyzývať, aby si tie peniaze zo zdravotníctva nebrali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Novotný hovoril aj o dôsledku ideologických rozhodnutí prvej Ficovej vlády a o tom, čo nás to dnes stojí. Všetci vieme o sume takmer 40 mil. eur, ktorá pozostáva z prehratého sporu, nákladov na právnikov, na súdne trovy, a sú to peniaze podľa všetkých dostupných informácií, ktoré vláda bude musieť zaplatiť.

    Chcem dať do povedomia informáciu, ktorá bola zverejnená dnes, že pokiaľ táto suma nebude zaplatená, hrozí dokonca suma vyššia, suma vo výške 750 mil. eur, čo už predstavuje takmer 140 eur na občana Slovenska. Je to ďalší dôkaz toho, ako ideológia a nepragmatizmus škodia občanom tejto krajiny. Je to podobná vec, ako tu debatujeme už štvrtý deň o rozpočte, ktorý momentálne stojí na vode a ktorý, bohužiaľ, konsoliduje predovšetkým na príjmovej stránke, vytvára dodatočne záťaže cez dane, odvody, poplatky a tým spôsobom je sám osebe ohrozený, pretože, ako vieme, hrozí, že daňové príjmy nebudú naplnené. Ostatne, priznávajú to vládni poslanci už aj pozmeňovacími návrhmi, ktoré sami predložili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja tiež sa tak pozerám v takých rozpakoch na tie zdravotné poisťovne, netušil som, že to bude až také dramatické, pri štátnom rozpočte o zdravotných poisťovniach diskusia. Ale vnímam to tiež ako veľmi nespravodlivú vec. Keď na jednej strane sa vykazujú veľké zisky a na druhej strane veľakrát máme zanedbaných pacientov a nie je o nich postarané. Zdravotníctvo, to kolegovi odpovedám teraz, nie tu, ale za sebou, odpustite mi to, je tvrdým biznisom. Žiaľ, tvrdým biznisom. A asi zaujímavejší pre ten biznis zdravotníckeho trhu, čím viac platíš doňho, a samozrejme pre farmaceutický priemysel zase čím viac liekov spotrebuješ.

    Táto arbitráž, ak s touto zdravotnou poisťovňou nás bud,e stáť 25 mil., to by bolo čosi skutočne nespravodlivé. Aj ja by som to vnímal ako veľmi zlú vec. Dokonca 13 mil. na súdoch. Lenže to prehrali naši právnici, neviem, ako tých 13 mil., kto vráti. Zdá sa, že to zaplatíme my všetci, všetci poistenci zdravotných poisťovní, respektíve poistenci zdravotnej poisťovne Unionu, lebo toľko to stálo. Union to stálo 3 mil., pokiaľ som dobre počúval.

    Veľakrát v tom našom zdravotníctve je situácia až tak desivá, že keď si dlhodobo chorý pacient, nevyliečiteľne chorý, stávaš sa nezaujímavým a zaťažujúcim pre rozpočet zdravotnej poisťovne. Veľakrát dajú takú čiaru, škrtnú tvoje meno, jednoducho už sa ťa neoplatí ani liečiť. Mnohí ľudia dožívajú a zomierajú vo veľmi nedôstojných podmienkach. A na druhej strane sa tu budú vykazovať zisky a budeme sa tu teraz doťahovať, komu patria tieto zisky a komu nepat...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Frešo. Je mimo.

    Takže pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne. No, čo sa týka tej arbitráže, už ste to celé postavili do roviny, ako keby už vláda vyplatila tie prostriedky, ale tomu tak nie je. Ja verím tomu, že vláda využije všetky možnosti odvolania sa na to, aby sa zvrátil ten nepriaznivý stav, alebo teda ten dočasný výsledok.

    Ale ja by som sa opýtal inú podstatnú skutočnosť. Že akým spôsobom alebo akú pridanú hodnotu prinášajú súkromné zdravotné poisťovne pre pacienta? Pretože dnes si myslím, že nie je rozdiel medzi tým, či je pacient poistený v súkromnej zdravotnej poisťovni alebo v štátnej zdravotnej poisťovni. V zásade dostáva rovnakú zdravotnú starostlivosť. To po prvé.

    A po druhé, znovu zopakujem, že si myslím, že súkromné zdravotné poisťovne by mali podnikať, ak, tak vo sférach dobrovoľného zdravotného poistenia, a nie na základe toho, že zákon jednoducho prikazuje ľuďom platiť odvody. A to sa netýka len zdravotných poisťovní, ale týka sa to aj dôchodcovských správcovských poisťovní a teda druhého piliera.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Duchoňovi, áno, viem o tom. Je normálne, že sa vláda bude odvolávať a bude ťahať čas, tomu tiež rozumiem. Ale vy veľmi dobre viete, že čas sa dá dlho naťahovať v súdnych sporoch, môžete sa odvolávať, môžete neuznať, môžete sa sporiť. Bude to stáť ďalšie peniaze, minimálne náklady na právnikov. Ale chcem povedať to, čo som povedal aj vo vystúpení, viete to veľmi dobre vy, vieme to veľmi dobre my, toto nie je konečný účet za zákaz zisku, ešte to nie je konečný účet. Zatiaľ je to 38 mil. eur, bez mihnutia oka vláda nechá v budúcnosti zaplatiť daňovým poplatníkom a občanom, lebo nepočul som, že predáte nejaké aktíva, z ktorých to vyrovnáte. Aj keď s tými aktívami to je dobrý nápad.

    O tom, ako je to so systémom zdravotného poistenia, je namieste diskutovať, je to na dlhšiu diskusiu. Sú rozdiely medzi zdravotnými poisťovňami, ale nemám priestor v tejto faktickej poznámke o tom dlhšie rozprávať. Ale budem o tom rozprávať v januári na schôdzi Národnej rady, veľmi rád. Ale súhlasím s tým, že sa môžeme snažiť vylepšovať systém, aby sme ešte viac obmedzili zisk, ako sme ho obmedzili za predchádzajúcej vlády. Predložím takýto návrh zákona do parlamentu v januári. Som zvedavý, ako sa k nemu postavíte. A aby sme zlepšili súťaž medzi zdravotnými poisťovňami. Ale vy ich idete vyvlastniť. Vy idete proste úplne inou cestou, než je potrebné postupovať v pluralitnom systéme zdravotného poistenia na Slovensku.

    Čo sa týka ostatných rečníkov, predovšetkým pána Hlinu a pána Kuffu, chcem len povedať, že nezamieňajme si dôsledok s príčinou. Príčina je, že prvá vláda Roberta Fica robila v zdravotníctve populistický marketingový experiment. A za ten teraz medzinárodná arbitráž vystavila účet, to je fakt.

  • Ďalší do rozpravy prihlásený poslanec Muňko sa nenachádza v sále. Takže vypadol z poradia, on už raz poradie stratil.

    A pán poslanec Kamenický nasleduje. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nebudem naťahovať čas, skúsim svoje vystúpenie skrátiť. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod vy som chcel povedať, že som si pozorne vypočul viacerých opozičných poslancov. Skutočne súhlasím s niektorými vecami, že rozpočet má svoje riziká, ale či sa to opozícii páči alebo nie, ja vidím riziká hlavne dve. A to je riziko ekonomického vývoja externého prostredia a vývoj plnenia rozpočtov samospráv.

    Riešenie ostatných rizík považujem za priebežne riešiteľné, ak nenastane nepredvídaný ekonomický vývoj v eurozóne, respektíve v Európskej únii. Som skutočne rád, že sa našiel aj jeden opozičný poslanec, ktorý férovosť predkladateľa v súvislosti s aktualizáciou rozpočtu na základe prognózy aj ocenil.

    Doba je skutočne turbulentná a priebežná aktualizácia, priebežné prognózovanie na týždennej, respektíve mesačnej báze bude určite nutné. Toľko ku rizikám.

    Zožali sme tu veľkú kritiku za to, že sme svojím pozmeňujúcim návrhom zásadným spôsobom zmenili príjmy rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Chcem stručne pripomenúť, prečo sa tak stalo, čo sú hlavné príčiny nutnosti posledných zmien. Ako prvé by som uviedol kolaps na finančnej správe začiatkom roka 2012, jednoznačne spôsobený nominantmi opozície, z toho vyplývajúce chybné údaje o bázach dôležitých pre zostavovanie rozpočtu, a to už v roku 2011 a aj roku 2012, a oneskorený prístup k údajom z finančnej správy. Po druhé, ako za výpadok, ako ďalšiu príčinu vidím výpadok daňových príjmov v roku 2012 o neuveriteľných 700 mil. eur, to znamená, 1 % HDP proti vášmu rozpočtu na tento rok. Myslím si, že na základe týchto dvoch faktov nikto zo strán bývalej vlády nemá ani najmenšie právo terajší rozpočet trhať. Je mi skutočne záhadou, z akých dát ste vychádzali pri rozpočte na tento rok. Áno, vo výbere daní sú veľké problémy, ale viniť za to opatrenia vlády, z ktorých niektoré budú účinné až v budúcom roku, považujem za neseriózne.

    Ani vami glorifikovaná rovná daň, ktorá je momentálne platná, nezabezpečila tento rok daňové príjmy v rozsahu, ktorý ste si naplánovali. Čím to asi je? Myslím, že sa jasne ukazuje, že vaša teória o zázraku rovnej dane sa v čase krízy rúca.

    V prípade výšky rozpočtovaných výdavkov nám tu pán poslanec Štefanec stále dokola opakuje, ako daňové výdavky v rozpočtovanom roku 2013 stúpajú o 1,7 mld. eur. Snaží sa to opakovať tisíckrát dokola, aby sa to stalo pravdou. Čo je však zarážajúce, že pán Štefanec v skutočnosti používa porovnanie skutočnosti v roku 2011 oproti rozpočtu 2013. Prečo nepoužíva vlastné rozpočtované výdavky na tento rok vo výške 17 mld. 299 mil. na rok 2012? No lebo sa mu to nehodí, nakoľko rozpočtované výdavky na rok 2013 vo výške 17 mld. 001 mil. eur sú o 298,5 mil. nižšie, to znamená, o 1,72 percenta ako v roku 2012.

    Ak od týchto výdavkov odpočítame rezervu na otvorenie druhého piliera v objeme 229 mil. eur, je síce pravdou, že táto rezerva je neistá, ukáže sa až v budúcom roku, či bude naplnená, ale na druhej strane na túto rezervu nie sú viazané žiadne konkrétne výdavky. Ak odpočítame výdavky z titulu metodickej zmeny spôsobu výberu príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení vo výške 58 mil. eur a medziročný rast výdavkov rozpočtu Európskej únie vo výške 480 mil. eur, výdavky štátneho rozpočtu 2013 oproti výdavkom rozpočtu vašej vlády na rok 2012 budú nižšie o 6,2 %, čo predstavuje viac ako 1 mld. eur. To sú fakty.

    Porovnávať výšku výdavkov z rozpočtu, z rozpočtu 2013 voči skutočnosti 2011 považujem za účelové. Tento rozdiel, rozdiely v týchto dvoch rokov boli spôsobené hlavne veľkým nečerpaním eurofondov. To pán Štefanec vie.

    K čomu som sa chcel v mojej rozprave pristaviť, je boj s daňovými podvodmi. Považujem to za veľmi dôležitú agendu z pohľadu naplnenia hlavného cieľa budúcoročného rozpočtu, dosiahnutie deficitu pod 3 percentá. Podľa mňa nie je normálne, aby pri kontrole v pätnástich reštauráciách v ôsmich prevádzkach klient dostal falošný doklad, aby sa tam predával neokolkovaný alkohol a neokolkované cigarety.

    Viem, že opozícia bude kričať, že boj s daňovými podvodmi má regresívny, represívny charakter, ale realita je taká, že po Grécku sme na predposlednom mieste z krajín Európskej únie v efektívnosti výberu daní. Na to poukázal aj generálny tajomník OECD.

    Musím povedať, že terajšia vláda je prvou vládou, ktorá sa vážne a seriózne zaoberá bojom proti daňovým podvodom, zvýšením efektívnosti výberu daní. Koniec koncov pri poslednej návšteve práve tajomník OECD upozornil na to, že Slovenská republika musí sa sústrediť na zvýšenie efektívnosti výberu daní. Neplatiť dane by nemalo byť národným športom.

    Vláda pripravila účinné veľmi opatrenia. A musím povedať, je to skutočne prvá vláda, ktorá urobila komplexný program boja. Vznikla tu Národná jednotka finančnej polície nazývaná Daňová kobra, ktorá napríklad odhalila tunel na pašovanie tovaru, cigariet a ľudí na ukrajinsko-slovenskej hranici, karuselové podvody s DPH v kauze cukor. Ďalším opatrením je rozšírenie počtu kontrolujúcich osôb. Okrem daňových kontrolórov to budú aj colníci a naposledy aj všetci pracovníci Finančnej správy, čím sa počet osôb rozšíri z tisícdvesto na deväťtisíc osôb.

    Boli tu prijaté legislatívne zmeny, napríklad obmedzenie platieb v hotovosti do 15 000 eur pre fyzické osoby a 5 000 eur pre právnické osoby, v neposlednom rade aj plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, v ktorom sa bude postupne zavádzať 52 opatrení, ktoré sa zamerajú hlavne na daňové podvody z DPH, ukazujú spôsob riešenia tejto problematiky. Tomu hovorím efektívny a konkrétny plán boja proti daňovým podvodom. To skutočne nie je rezignácia na riešenie problémov s výberom daní, ako tu bolo ixkrát povedané. Skutočne si toto nemyslím.

    Neplatenie daní ja osobne považujem za nekalú súťaž. Ako k tomu prídu bežní občania, ktorí poctivo platia dane? Takisto ako k tomu prídu poctiví podnikatelia, ktorých tu mnohí zastávate, ktorí majú cenovo konkurovať špekulantom, ktorí dane neplatia? Je to nemorálne a boj proti daňovým podvodom a zvýšenie efektívnosti výberu daní je aj preto vládnou prioritou č. 1 na budúci rok.

    Je pravda, že do daňových rajov odchádzajú firmy, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní z príjmov, ale tento výrazný trend tu bol aj v minulosti a nijako sa nedá spájať so zvýšením dane z príjmu pre právnické osoby na 23 percent. Kým pred troma rokmi bolo takýchto subjektov asi tisíc zo Slovenska, dnes je ich vyše tri a pol tisíca. Tento nárast bol výrazný aj v rokoch 2010 a 2011, to znamená počas vlády terajšej opozície. Toto dokazuje, že ani zázrak zvaný "rovná daň" nepomohol tento problém vyriešiť. Ak sa bavíme o daňových rajoch, základným a nevyvrátiteľným faktom je, že pri sadzbe dane z príjmu 0 % alebo 1 % sa nedá konkurovať ani 19-percentnou sadzbou, ani 23-percentnou sadzbou dane z príjmu právnických osôb.

    Podnikatelia sa rovnako ako ľudia delia na poctivých a na špekulantov. Existujú proste subjekty, ktoré dane platia v krajine, v ktorej podnikajú, lebo ich ani nenapadne ísť do daňových rajov a chcú si splniť svoju daňovú povinnosť tam, kde vytvorili zisk. To považujem za fér voči krajine, napríklad aj Slovenskej republike, ktorá im to umožnila. Nabádanie subjektov na daňové podvody a na daňové úniky považujem za nekorektné.

    Na druhej strane sú tu aj firmy, ktoré sa plateniu daní snažia všemožne vyhýbať. Myslím, že je nutné vytvoriť podmienky, aby sa takéto firmy cítili menej komfortne, ako tomu bolo doteraz. Vidím problém hlavne v tom, že v rámci Európskej únie existujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s členskými krajinami Európskej únie, ktoré majú skrytý status daňových rajov. Je to napríklad Cyprus, Luxembursko, Holandsko. Na základe týchto zmlúv, ak ste už raz boli zdanení v takejto krajine, napríklad aj sadzbou nula percent, tak dodatočne už platiť dane v druhej krajine, to znamená, napríklad aj na Slovensku nemusíte. To považujem za veľký problém. Takto v podstate nezaplatí daňový subjekt žiadnu daň. A bavíme sa o dvoch krajinách Európskej únie.

    Som presvedčený, že na to, aby sa zamedzilo takémuto obchádzaniu daní, je nutná zmena smerníc a prispôsobenie legislatívy všetkých krajín Európskej únie týmto smerniciam. Vyhýbanie sa plateniu daní v rámci Európskej únie skutočne považujem za nekalú súťaž a verím, že tieto závody ku dnu sa podarí aspoň v rámci Európskej únie zastaviť. Inak na to skutočne doplatia všetky členské krajiny Európskej únie.

    Viacerokrát sa tu hovorilo o vplyve inflácie a poklese reálnych miezd ako výsledku vládnutia tejto vlády. Spomínal to napríklad poslanec Štefanec. Pán poslanec Štefanec, ako ste priznali, za vašej vlády v roku 2011 bol pokles reálnych miezd na Slovensku. Je to skutočne tak, pričom musím s poľutovaním poznamenať, že to bol najhlbší prepad reálnych miezd od roku 2006. Staršie dáta som, žiaľ, nemal k dispozícii. Preto nechápem, prečo vy najviac kričíte o tom, že v budúcom roku 2013 bude pokles reálnych miezd na Slovensku v dôsledku opatrení vlády. Na zopár číslach by som vám chcel ukázať, že tomu tak nie je. Národná banka Slovenska vo svojej najnovšej prognóze uvádza, že v roku 2013 sa očakáva pomalý reálny rast miezd. Takisto IFP odhad potvrdil, že rast reálnych miezd bude na úrovni 0,4 percenta.

    Často z úst opozície počuť, že to bude zdražovanie. Až si však pozriete najnovšiu prognózu Národnej banky, tak sa v roku 2013 očakáva inflácia na úrovni 2,3 %, aj keď teda my v rozpočte máme 3,1, to je pravda, čo je oproti roku 2012 o 1,5 menej, ak vychádzame z očakávanej skutočnosti na rok 2012 na úrovni 3,8 percenta. Miera inflácie v roku 2011 bola cca na úrovni roku 2012.

    Národná banka vo svojej prognóze udáva. "V horizonte predikcie sa predpokladá spomaľovanie inflácie." V roku 2012 by mala dosiahnuť 3,8 %, v ďalších rokoch postupne 2,3 % v roku 2013 a 1,9 % v roku 2014. Príčinu nižšej inflácie vidí Národná banka Slovenska v spomalení rastu importných cien, v poklese cien ropy, v spomalení dynamiky cien energií a v dôsledku nízkeho domáceho dopytu po tovaroch a službách z dôvodu hospodárskej krízy.

    Očakávaná miera inflácie len potvrdzuje reálnosť mierneho rastu reálnych miezd v roku 2013. Takže to, čo tu tvrdí opozícia, z momentálneho pohľadu, samozrejme v prognózach sa vždy vychádza z toho, čo momentálne poznáme, považujem to za nepodložené politikárčenie, ktoré nie je podložené ekonomickými faktami.

    Kričíte, že budeme všetko zdražovať, pritom ceny plynu na Slovensku na budúci rok rastú len skutočne minimálne, skôr vôbec, a ceny elektriny pre domácnosti budú dokonca klesať. Áno, žijeme v turbulentnej dobe charakteristickej rýchlymi zmenami. Tento rozpočet bol prerokovaný vo Výbore pre daňové prognózy. Je postavený na, aj vďaka teda nášmu pozmeňovaciemu návrhu alebo pozmeňovacím návrhom, na najčerstvejších číslach, pričom výbor posúdil prognózu ako realistickú. S prihliadnutím na riziká, ktoré som uviedol na začiatku svojho vystúpenia, ho tiež považujem za realistický a podporím ho.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenia pána poslanca s faktickou poznámkou, pán poslanec Štefanec a pán poslanec Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zachytil som, že pán poslanec Kamenický má stále problém s rešpektovaním toho faktu, keďže ma spomínal. Nuž, pán poslanec, je to realita, aj keď sa vám to nepáči. Posledná skutočnosť, ktorá bola vo výdavkoch štátneho rozpočtu, je v minulom roku a je o 1,723 mld. nižšia. Inými slovami, budúci rok výdavky štátneho rozpočtu budú vyššie o 1,723 mld. eur. Je to hrozné číslo a práve viem, že táto suma vám kole oči. Ale práve táto suma je najlepším dôkazom toho, že ani náhodou sa nesnažíte riešiť výdavkovú stránku rozpočtu, ani náhodou sa nesnažíte šetriť. Preto vám to budem stále rád pripomínať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Kamenický, no, ja by som rád povedal niečo, po prvé, k tým cenám. Vy ste vraveli, že kričíme, že ceny idú hore a že inflácia bude. Ja si nemyslím, ja som aspoň také nezachytil, že by sme kričali. A keď bude na Slovensku inflácia, pričom máme euro, sme v eurozóne, tak rovno teraz vám tu vravím, že toto nebude vina strany SMER. Jednoducho v jednom veľkom menovom priestore, kde je 17 krajín, kde Slovensko hrá rolu jedného percenta, nemáme my tú možnosť jednoducho, nejakú veľkú možnosť ovplyvniť infláciu. Takisto rast HDP. Moja výčitka je iná, že ja nehovorím, že vy ste na vine, že nie je rast HDP minimálne z okamžitého pohľadu, skôr teda, že mali by ste zohľadniť reálie.

    No, a potom by som vám rád povedal ešte jednu vec, k tým priemerným mzdám. Áno, priemerná mzda bude mierne rásť. Ale uvedomte si, že čím to bude spôsobené, lebo už sa to raz stalo za prvej vlády Roberta Fica. Keď dochádza k nejakému významnejšiemu nárastu nezamestnanosti, tak prví ľudia, ktorí prídu o prácu, to sú tí, ktorí najmenej pracujú, ktorí sú menej kvalifikovaní, ktorí skrátka aj menej zarábajú. Toto je holý fakt. Teraz si predstavte, máte dva milióny pracujúcich a vyberiete z nich stotisíc, ktorí zarábajú podpriemerne, tak čo sa stane s celkovým priemerom? No ten vám stúpne. Čiže netešte sa z toho, že budete mať rast o 4 desatiny percenta. A dokonca toto nevnímam ako vec, ktorú by ste mali vy riešiť.

    No a škoda, že sa mi minul čas, nabudúce vám poviem ešte niečo o tej rovnej dani.

  • Pán poslanec Kamenický chce reagovať. Ale musíte, pán poslanec, stlačiť príslušné tlačidlo. Trojku. Tak stlačte trojku!

    Takže nech sa páči.

  • Už dobre. Pán Štefanec, skutočne ja s týmto skutočne nesúhlasím. S tým 1,723 mld., ktoré tu spomínate. Porovnávajme váš rozpočet s naším rozpočtom. Neberte tu čísla z nejakého roku 2011, keď dobre viete, že boli tam výpadky aj čo sa týka čerpania fondov a podobne. Čiže skutočne porovnáme vaše čísla na tento rok s našimi číslami na budúci. To skutočne považujem za férové. Vy si vždy vyberiete nejaké čísla, kde sa vám to hodí, kde ten rozdiel je najväčší, čo chápem, ale myslím, že mali by sme byť v tomto skutočne korektní.

    Pánu Kaníkovi, teda pánu Sulíkovi, čo sa týka, možno sa to práve vás netýkalo, SaS možno nekričala ohľadne rastu reálnych miezd na budúci rok. Boli to viaceré tlačovky z úst iných, nebudem ich tu menovať. To znamená, ale skutočne asi hovoriť o tom a strašiť ľudí, že bude tu rast alebo teda pokles reálnych miezd na budúci rok, keď reálne to tak nevyzerá. Samozrejme, musíme vychádzať z momentálnej situácie. Ako to bude, sme otvorená ekonomika, budúci rok budeme monitorovať, tak ako aj pán minister povedal, týždenná, mesačná báza na prognózovanie bude veľmi dôležitá. Tá doba je skutočne turbulentná.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kaník, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja som tu doniesol hneď jeden predmet, ktorý bude pre ministerstvo financií jeden z najdôležitejších pracovných nástrojov v budúcom roku. Takže hneď ho tu dávam vizuálne k dispozícii a pánovi ministrovi ho potom aj nechám, pretože, tak ako sme v rozprave už mnohokrát povedali, tento rozpočet, tak ako je navrhnutý, je absolútne nereálny. On sa zosype ako domček z kariet a bude sa sypať už hneď od začiatku roka. V zásade sa začal sypať už teraz a sype sa z dôvodu zlých hospodárskych opatrení, zlých zmien zákonov, ktoré táto vláda pripravila a ktoré budú spomaľovať hospodársky rast až k jeho úplnému zastaveniu, budú zvyšovať nezamestnanosť, tak ako ju zvyšujú už teraz, a preto nebude nakoniec pre ministerstvo financií a pre pána ministra nič presnejšie a nič potrebnejšie ako takáto veštecká guľa, keď bude chcieť odhadnúť to, ako vlastne rozpočet nakoniec dopadne.

    Ja som už vo svojom vystúpení v prvej časti tohto rokovania povedal, že odhadujem, že bude veľký problém pre ministerstvo financií, pre vládu stlačiť deficit rozpočtu budúceho roku pod 4 percentá, pokiaľ nebude chcieť pristúpiť k nejakým drastickým, radikálnym opatreniam. V tej súvislosti opäť len zopakujem, že mám veľkú obavu. Mám veľkú obavu o budúcnosť druhého dôchodkového piliera, o budúcnosť sporenia, mám veľkú obavu, že v rámci posledných možností a posledných záchranných, v úvodzovkách, prác bude veľké nutkanie siahnuť aj na tieto posledné peniaze, ktoré ľuďom na budúce dôchodky ešte táto vláda nechala.

    K tým zlým správam, ktoré prichádzajú zo dňa na deň. Stále viac a viac. O prepúšťaní, o znižovaní výberu daní, o potrebe revízií rozpočtu, sa pridružili aj tie zlé informácie o prehratých arbitrážach. Už tu boli spomínané veľakrát, ale jednoducho si to jasne treba uvedomiť, platíme za amatérske chyby Ficovej prvej vlády. To, že možno bude pripadať na jedného obyvateľa, keď dopadnú na hlavu Slovenska ďalšie súdne rozhodnutia, až stoštyridsať eur na jedného obyvateľa, ktoré vďaka týmto amatérskym a zbabraným novelám, ktoré prvá Ficova vláda urobila, je katastrofa. Je to veľmi, veľmi zlé.

    A pritom najhroznejšie na tom je, že tá zmena, ktorú SMER mal v pláne urobiť, že zamedzí poisťovniam vyťahovať zo systému zdravotného, zdravotnej starostlivosti peniaze nejakým spôsobom, ktorý je nie celkom transparentný, sa dala urobiť aj úplne jednoducho, čisto, ústavne, bez rizika arbitráží, bez rizika súdnych sporov. Pre mňa je nepochopiteľné, ako premiér vlády, ktorý sa hrdí tým, že je právnik, ktorý dokonca svojho času zastupoval Slovensko, nechá prejsť cez vládu taký návrh, ktorý je od samého začiatku odsúdený na to, že bude predmetom súdnych sporov a že budú za neho slovenskí občania platiť. Je to naozaj znak veľkej nekvalifikovanosti. A len pripomeniem, že pamätám sa, ako pán dnešný premiér Fico ako podpredseda Národnej rady mal ísť zastupovať na príslušné konanie pred arbitrážou Slovensko, práve v tomto spore. Odmietol to. Asi preto, že veľmi dobre vedel, že tento spor bude prehratý.

    Odporučil by som pánovi ministrovi, keď bude hľadať v budúcom roku, keď už bude vidieť, že situácia je neudržateľná, aby sa preto čo najrýchlejšie vrátil k zdaneniu, ktoré nevyháňa firmy zo Slovenska, ktoré nevyháňa pracovné miesta zo Slovenska. A ja rozumiem tomu, že potreboval, bez toho, aby dvíhal DPH, niekde zvýšiť dane, ale najväčšou chybou bolo zvýšiť daň z príjmu za podnikanie. Takže moje odporúčanie je, aby sa vrátil nielen k 19-percentnej dani, ako bola z podnikania, ale dobre by urobil, keď chce získať do rozpočtu viac peňazí, keby Slovensko išlo na osemnásť percent. To znamená, aspoň o percento nižšie pre korporátnu daň a daň z podnikania. A nech zostane progresívne zdanenie pre fyzické osoby, keď si myslíte, že vám to prinesie viac a že to je spravodlivé. Máte na to právo, lebo ste socialisti a ľavičiari, keď tak vidíte svet, dobre. Ale je praktickou veľkou chybou, že ste pristúpili k zdvihnutiu dane z podnikania, pretože to brzdí hospodársky rast a spôsobí to rast nezamestnanosti a zníženie, zníženie príjmov do rozpočtu a zhoršenie situácie.

    Som veľmi rád, že druhým pozmeňovákom pána Duchoňa naprávate to, čo ste zamýšľali urobiť voči učiteľom, a to, že pritlačiť ich k múru, dať im pištoľ k hlave a povedať, buď podpíšete a budete mať tých päť percent, ktoré vláda sľúbila, alebo nebudete mať nič.

    Keď sme to ako opozícia odhalili, tento váš úskok a poukázali naň, som rád, že ste sa zbadali a zľakli toho, čo by mohlo potom nasledovať, a že ustupujete od tohto zámeru a opravujete ten pôvodný zámer druhým pozmeňovacím návrhom pána Duchoňa.

    Takže nebudem už ďalej rozvíjať to, čo som veľmi podrobne popísal vo svojom prvom vystúpení. Odovzdávam tento významný pracovný nástroj pre ministerstvo financií a ministra financií v budúcom roku s tým, že možno v tejto sklenenej guli nájde podstatne presnejšie odpovede na vývoj verejných financií Slovenskej republiky, ako my nachádzame v návrhu štátneho rozpočtu.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec odovzdal predkladateľovi sklenenú guľu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, pán poslanec Kamenický, pán poslanec Duchoň, končím možnosť, pán poslanec Sulík, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Kaník, ja som, s tou nezamestnanosťou skutočne je to trošku zložitejšie. A vypočul som si vaše vystúpenia aj predtým. A stále tiež používate čísla, ktoré sa vám hodia. Ja by som skutočne chcel poukázať na to, že v eurozóne takisto je nezamestnanosť, a takisto ako na Slovensku, nezamestnanosť do roku 2008 klesala, dlhodobo klesala. Od roku 2008 je trend nezamestnanosti, a to sa týka aj eurozóny, a to sa týka aj Európskej únie, stúpajúci. Podľa prognózy Európskej komisie, rok 2012 skončí pravdepodobne nárastom nezamestnanosti v eurozóne o 1,2 percenta. A potom, čo sa týka budúceho roku 2013, to je o pol percenta.

    Vy ste tiež mali nezamestnanosť štrnásť a pol percenta v roku 2010. Áno, minulý rok sa to znížilo cirka na 13,6, 13,7 percenta. A to je presne to isté percento nezamestnanosti, ktoré máme aj dnes. To, že nezamestnanosť stúpa skutočne dnes, lebo keď sa bavíme o dnešnom stave, je dané skutočne tou situáciou straty zákazok. Siemens za deväť mesiacov stratil dve pätiny svojich objednávok. To je fakt. IBM prepustilo tisíc zamestnancov, uvažuje o ďalších osemtisíc. Ako nový prezident IBM poukázal na slabý výhľad dopytu po technológiách na tento a na budúci rok. Čo sa týka Thiessen Group, skracuje pracovný čas z dôvodu nižších objednávok. A nižšie tržby hlási aj Karstadt, ktorý prepustil dve tisíc ľudí. Takže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. No vidím, že niektoré veci sa tu musia častejšie zopakovať, aby ste ich možno pochopili, alebo dokázali nejakým spôsobom vstrebať. Jednoducho ten prvý pozmeňujúci návrh týkajúci sa teda navýšenia platu učiteľov, už ten vytvára zákonný priestor a zákonný rámec na to, aby mohlo dôjsť k navýšeniu. A zároveň tam bola vytvorená rezerva. To znamená, už v tom prvom pozmeňujúcom návrhu boli vytvorené predpoklady, zákonné predpoklady na to, aby mohlo dôjsť k navýšeniu platov učiteľov. Samozrejme, nikto nevedel predpokladať ďalší vývoj dohôd medzi vládou a odborármi a učiteľmi.

    A preto v tom druhom pozmeňujúcom návrhu bolo, alebo je explicitne napísané, že päťpercentné zvýšenie platov učiteľov do taríf sa vlastne v tomto druhom pozmeňujúcom návrhu explicitným spôsobom zakotvilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Rád by som povedal, ako doplnenie k prejavu Ľudovíta Kaníka, pár slov k rovnej dani a k jej efektom. Častejšie som sa stretol s argumentom, naposledy teda od pána Kamenického, že veď čo ste tunak takí dojatí z tej rovnej dane, veď keby to bol taký zázračný nástroj, tak predsa teraz by sa nedialo toto, hento, neviem čo.

    Ešte raz by som si dovolil vám vysvetliť, že keď urobíte nejaké opatrenie, tak ono má nejaký následný efekt. Následný efekt v prípade zavedenia rovnej dane bol v prípade právnických osôb o päťdesiat percent vyšší výnos v roku 2005 a o dva celá dvakrát vyšší výnos behom piatich rokov. Toto je jasný efekt rovnej dane. Ale toto nie je, že oslík, tras sa, či stolček, prestri sa, že každých päť rokov sa zdvojnásobí výnos dane z príjmov právnických osôb alebo iné výnosy, preto, lebo bolo urobené jedno opatrenie a odvtedy nič.

    To je, keď máte päťeurovku a idete si kúpiť koláčiky, tak si ich kúpite raz. A nemôžete povedať, že čo to je za zlú päťeurovku, že už neviem za ňu kúpiť druhýkrát a tretíkrát. No raz, jednorazový efekt. Jednorazový prínos rovnej dane bol nejaký obrovský balík daňových výnosov. A vy keď teraz tu rovnú daň zrušíte, tak o tento, o ten jednorazový efekt, to je to, čo vám spôsobí tie škody. Ale nikto z nás netvrdil, že rovná daň teraz bude do konca sveta, do, do, až do súdneho dňa, každý rok mať nejaké obrovské efekty. To sú skrátka jednorazové výnosy, jednorazové efekty. Tie sa vyčerpali.

    Teraz by to chcelo robiť ďalšie kroky na získanie tej konkurencieschopnosti. Práve keď Thiessen prepúšťa, a IBM a neviem kto, práve vtedy sa musíme snažiť si urvať z toho scvrkávajúceho sa koláča, si urvať trochu väčší kúsok.

  • S reakciou, pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Pán poslanec Kamenický, no tak sa pozrite po okolí, pozrite sa po štatistikách, tých aktuálnych, nie ročných, ale na mesačnej báze, a zistíte veľmi ľahko, že na Slovensku ste nakopli nezamestnanosť raketovou rýchlosťou. Z mesiaca na mesiac poskočila o desať tisíc ľudí, ktorí stratili prácu, čo je 0,4 percenta. Nikde v okolitých krajinách to nenájdete napriek tomu, že čelia rovnakým všeobecným ekonomickým podmienkam, aké sú na Slovensku. A to je vplyv vašich efektov, vašich zásahov, negatívnych zásahov, o ktorom nehovoríme len my, ale o ktorom hovoria predstavitelia firiem alebo podnikovej sféry.

    Pán poslanec Duchoň, v tom prvom pozmeňováku, možno ste to ani sám nevedeli, lebo vy ste ho nepísali samozrejme, ale na ministerstve financií ho pripravovali, tam bol jasný úskok. Áno, na jednej strane sa tam vytvárali zdroje, ale na druhej strane tam bol úskok, že pokiaľ nepodpíšete tú zmluvu, tak tieto peniaze nebudú použité a budú v rezerve de facto. A ten úskok sme vám odhalili. Áno, bol to veľmi nečistý a nepekný a zákerný úskok na učiteľov.

    A z hľadiska toho, čo povedal pán Sulík, a čo tu hovoril o rovnej dani, je to presne tak. Teraz treba pokračovať v reformách, pretože naozaj nedá sa čakať, že pri pasívnom nereagovaní na svet okolo nás, keď iné krajiny tiež prijali rovnú daň, dokonca išli so sadzbami nižšie, my môžeme pasívne stáť a čakať, že sa veci budú stále vyvíjať rovnako dobrým tempom.

    Treba pridávať ďalšie reformy. Treba znížiť odvody. Treba pokračovať v znižovaní daňového zaťaženia. A potom by sme mohli očakávať ďalší rast príjmov do rozpočtu a ďalší rast hospodárstva Slovenskej republiky, čo sa, žiaľbohu, teraz nedostaví.

  • Pán poslanec Mihál, ďalší prihlásený do rozpravy. Nie je prítomný.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som si pozorne vypočula viaceré odprezentované výstupy jednotlivých poslancov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a k vládnemu návrhu zákona rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015.

    Po preštudovaní návrhu rozpočtu a po vypočutí všetkých doterajších príspevkov, si ja najviac prajem, aby minister financií pre vážnosť situácie, v ktorej sa krajina ocitla, nebol iba ministrom jednej vládnej strany, ale aby bol ministrom pre všetkých, pre všetkých občanov a pre všetkých poslancov. Aby bol ministrom, ktorý zohľadní všetky vecné návrhy a neodškriepiteľné argumenty, všetky predložené fakty.

    V jednotlivých diskusných príspevkov a hodnotení prevažne vystupujúcich opozičných poslancov bolo predostretých mnoho podnetných názorov, pohľadov, ktoré ja považujem pre dobré riadenie krajiny za nevyhnutné, a vážne prehodnotiť a do rozpočtu na najbližší rok a budúce obdobia upraviť a zapracovať. Väčšina tých podnetov sa týkala potreby racionalizácie a reštrukturalizácie verejnej správy, a správneho nastavenia rozvojových impulzov a investícií, zjednodušenia a zlepšenia podmienok pre subjekty, čo rozvíjajú a tvoria.

    Faktom je, že z návrhu rozpočtu sa vytratila zásadná vec, o ktorej hovoril aj poslanec Dzurinda, a tou je vízia. Vízia, ktorá má ukázať, akou cestou sa má Slovensko ďalej uberať. Vízia, ktorej pečať sa mala premietnuť do reči čísel, balansu nákladových a príjmových položiek. Návrh rozpočtu skutočne nedáva jasný a ucelený obraz o tom, aké sú priority budúceho ekonomického a spoločenského života v našej krajine. Skôr naopak, vydáva znepokojujúce signály o stagnácii, úpadku a regrese. V čase krízy vízia chýba o to viac. A prázdny hluchý priestor nevyplnia žiadne teoretické príklady toľko zneužívanej, latentnej ideologickej povahy. Na pozadí akútnej potreby rýchlych a účinných zásahov vyznievajú zastierajúco, falošne a príkro.

    Abstrahujúc zriedkavé známky osobných útokov a snahy o politické zviditeľnenie, som v príspevkoch opozície zaznamenala viaceré opodstatnené upozornenia na riziká, ktoré v záujme zabezpečenia ekonomického prežitia a rozvoja považujem za dôvodné prehodnotiť. Všetci ako tu sme, zdieľajúc dôveru od našich občanov, bez rozdielu na stranícku príslušnosť, by sme si mali práve v čase krízy konečne uvedomiť, že nie je čas na pretekanie sa a dokazovanie si toho, kto v akom konaní mal a má viac pravdy.

    Dnes už nik nie je zvedavý na žabomyšie vojny a ani arogantné, odosobnené a mocnárske prístupy. Situácia je natoľko vážna, že za prepad, negatívne a zničujúce necitlivé dopady prijatých a schválených opatrení sa dnes nebude niesť rozlišovaná zodpovednosť. Ak zlyhá vláda, ak zlyhá parlament, prehráme všetci. Už niet priestoru na omyly. Rezervy sú vyčerpané. Skončila sa hra na vlastnom piesočku. Pred zodpovednosťou za to, čo sa udeje, sa postaví vláda, aj celý parlament. Za našu neschopnosť v ťažkých časoch zjednotiť všetky sily a dobré návrhy, učiniť nevyhnutné, neškodlivé zásahy, zaplatíme všetci, poslanci, vláda, ale aj občania. V súčasnej situácii reálne potreby občanov, ale aj objektívne vonkajšie podmienky, kladú zvýšené nároky nielen na zjednotenie síl v rámci opozície a vládnej strany, ale na zjednotenie a hľadanie spoločných riešení celého parlamentu. A ja stále neviem pochopiť, ako je možné, že tak inteligentní, odborne zdatní, vyspelí a zrelí ľudia sa v záujme spoločnej veci, ktorou sú naši občania, nevieme a nedokážeme spojiť.

    Ľudia na nižších stupňoch riadenia sú ďaleko uvedomelejší a majú pre kooperatívne správanie ďaleko väčší zmysel a cit. Často sa zamýšľam, akým len sme tým našim občanom vzorom a príkladom. Za to, že cez pýchu, aroganciu, jednosmerne vedenú a neprepojenú komunikáciu nevieme nadviazať spoločnú reč, dialóg a nevieme konštruktívne spolupracovať v prospech občanov, za toto nesieme všetci spoločnú vinu a zodpovednosť. Ak sa čo najskôr všetci nespamätáme a nepochopíme pravý zmysel nášho poznania, ktoré spočíva v zjednotení všerodých názorov a postojov, v ustálené a konsenzuálne prijaté riešenia, ak neučiníme v tomto záujme spoločnú nápravu, budeme občanom Slovenskej republiky čoraz viac iba na záťaž.

    Umenie politiky sa posúva na vyššiu úroveň riadenia a spočíva vo funkčnom spojení a zaangažovaní všetkých zúčastnených osôb. Konfrontácia a protichodné nastavenie parlamentu zbytočne vyšťavuje, vybíja a odoberá energiu všetkým. Neprináša spokojnosť, osoh a rozkvet nikomu. Nevytvára predpoklad a pevný základ pre posun, ktorý tak veľmi potrebujeme, a všetci po ňom voláme. Energia potrebná pre rozvoj a pomoc občanom sa vstrebe, vyplytvá, zneguje a stratí v zbytočnom a nikam nevedúcom politickom zápase. Mĺkvo a s nevôľou sa neveriacky prizerám, dokedy to takto ešte potrvá a kedy toto napätie a polarita parlamentu konečne skončí. Vnímam ju ako vážny blok a prekážku toľko očakávaného zdravého rozvoja. Očakávam, kedy konečne začneme viesť efektívny dialóg, kedy konečne začneme v prospech občanov ako politickí partneri spolupracovať.

    Sťažená situácia a v mnohých prípadoch narastajúci až neúnosný tlak občanov už nedáva možnosť a priestor rozlišovať, kto, čo, kedy zastával. Dnes za všetko, čo tu robíme a prijímame, skladáme odpočet občanom ako jeden celok, ako celý parlament. Omnoho rýchlejšie tento odpočet skladáme ako vo voľbách.

    Dnes už pred občanmi neobstoja žiadne výhovorky a márne vyznieva vyviňovanie sa, vyhováranie sa, kto, čo kedy v minulosti svojím rozhodnutím spôsobil. Každý má vlastné svedomie a za, za to, ako ho a toho, za to, ako v prospech spoločnosti a všeobecného záujmu konal, sa mu zhodnotí. Na plakanie nad rozliatym mliekom už nie je čas a nikto to nepovažuje ani za potrebné. Nikoho to nezaujíma, nikto na to po toľkých konfliktoch ani nie je zvedavý. Treba sa chopiť nových síl a hľadať nové riešenia. Nezrelosť, ktorá je výrazom nízkej schopnosti počúvať a rozlišovať dobré od zlého, podstatné od nepodstatného, je nezrelosťou rovnako prameniacou z plytkosti presadzovania osobných, straníckych záujmov, neschopnosťou vytvárať ustálené, ujednotené a všeobecne osvojené a prijaté riešenia naprieč celým parlamentom.

    Nezrelosť nie je dobrou výbavou politikov. A práve tá nám bráni v ďalšom rozvoji. Po čom, po tom, čo tu denne počúvam a zažívam, dozrievam v presvedčení, že slovenská spoločnosť potrebuje novú politickú kultúru postavenú na vyššom stupni etiky. Tá sa má prejaviť vzájomným rešpektom a uznaním politických partnerov, úprimným záujmom čo najširšieho prepojenia schopnosti, odbornosti a poznania všetkých zainteresovaných a zúčastnených politických síl. Chcem vysloviť svoje prianie, aby sa v tomto duchu prehodnotil celý rozpočet, aby mnohé postupy a spomenuté riziká prednesené opozičnými poslancami, ktoré možno vyhodnotiť za objektívne, dôvodné a opodstatnené, boli v záujme ochrany záujmov a istôt občanov a v záujme sledovania vyšších spoločných cieľov, aby boli, pán minister, ktorý tu nie je, do plánu rozpočtu zapracované.

    V mojom prednese si dovolím ešte zareagovať na šesť základných momentov, ktoré ma na predloženom zlúčenom návrhu celkového rozpočtu, ale aj rozpočtu verejnej správy, znepokojujú. Na mnohé skutočnosti a asymetrie konkrétne a fakticky upozorňovali cez čísla a merateľné ukazovatele už vystupujúci poslanci.

    Po prvé, je to nedostatočné preklopenie šetrenia nákladov verejnej správy, široko proklamovaná reforma verejnej správy verzus v nízkom stupni ušetrené náklady na rozbujnenej a nízko efektívnej, nevýkonnej verejnej správe. Podrobne a konkrétne to rozvediem na príklade efektivity využitia verejných zdrojov v segmente plnenia priorít spotrebiteľskej politiky. Ja, rovnako ako poslanci Kollár, Štefanec, Mikloš, zastávam názor, že nebol dostatočne využitý potenciál na redukciu nákladov verejnej správy. Spomínalo sa 20-miliónové šetrenie, pričom pri vláde pani Radičovej sa vo verejnej správe ušetrili až 2 miliardy. Je to skutku výrazný nepomer, prostredníctvom ktorého sa dá vyhodnotiť úprimnosť deklarovanej snahy o šetrenie zdrojov striedajúcich sa ideovo protichodne nastavených vlád.

    V samotnej správe k návrhu štátneho rozpočtu sa pritom uvádza, že hrubý dlh verejnej správy neustále nežiaduco rastie z úrovne 41 percent HDP v roku 2010 na úroveň 56 percent HDP v roku 2015. V zmysle konsolidovanej bilancie rozpočtu verejnej správy sa až v roku 2016 predpokladá, že rozpočet by už nemal obsahovať nárast výdavkov, vrátane odvodov sociálneho zabezpečenia. Pritom konsolidačné opatrenia, zavádzané či už vládou alebo vo forme schválených legislatívnych zmien parlamentom, obzvlášť ťažko dopadajúce na občanov, boli veľmi rýchlo, mnohé v skrátených konaniach, celoplošne realizované tak, že predpokladané navýšené prostriedky sa premietajú a predpokladajú už v budúcoročnom rozpočte.

    Slovensko potrebuje veľkú generálku a reštrukturalizáciu vo verejnoprávnom sektore. Potrebuje riadnu revíziu a vyhodnotenie zmysluplnosti a praktického prínosu jednotlivých štátnych subjektov.

    V druhom rade si dovolím vysloviť svoj názor a postoj k tvorbe a prehlbovaniu štátneho dlhu, čo sa týka vplyvu eurovalu, na jeho výrazný nárast. Považujem za neprípustné ďalej v tomto trende pokračovať a dlh prehlbovať. Naozaj si nemyslím, že je správne nastúpiť grécku cestu, na ktorú nás záväzky plynúce z integrácie v Európskej únii čoraz viac sťahujú. Prehlbovanie našej slepej závislosti a vydanie vlastnej bezmoci v prospech sledovania stále viac nejasnej misie Európskej únie je už nebezpečné a stále viac mi pripomína časy, keď sme bez podrobných vysvetlení, hlava-nehlava, skoro ako bezprizorní alebo slepí, preberali umelo vzory z bývalého socialistického zväzu. Dnes mi integrácia skôr ako zmysluplným zjednocovaním, skôr zaváňa vydieraním silnejšími, navyše v atmosfére značne netransparentných a zahmlených motívov nenásytných európskych bánk.

    Politiku prehlbovania a zdôrazňovania našej závislosti na iných krajinách, či už v otázkach zabezpečenia potravinami, ktoré sme si vždy vedeli ďaleko kvalitnejšie dopestovať, alebo závislosti na energiách, na energiách, ale aj na investíciách v industrii, a vytváraní nových pracovných miest, považujem za nestálu a neudržateľnú cestu budúceho rozvoja. Našu neslobodu, linkovanie a vyžadovanie plnenia krajinu poškodzujúcich záväzkov považujem v tejto situácii už skôr za diktát, ako za zmysluplnú prointegračne zacielenú politiku. Z takého zamerania sa potrebujeme ako krajina čím skôr vyslobodiť a vymaniť.

    Vklady Slovenska do trvalého eurovalu znižujú naše disponibilné prostriedky štátnej pokladnice a okrem toho, že prispievajú k rastu hrubého dlhu, viažu aj prostriedky využiteľné pre vlastné a naliehavé potreby štátu.

    V treťom bode by som chcela poukázať na otázky spojené s transparentným a spravodlivým rozdeľovaním štátnych dotácií. Konkrétne podnety zaznamenávam v oblasti cestovného ruchu a v oblasti spotrebiteľskej politiky. Predpokladám však, že rovnakým pochybnostiam o spravodlivosti a transparentnosti rozdeľovania finančných príspevkov čelia i iné oblasti. Podozrenia sa týkajú netransparentného obchádzania bodových projektových kritérií. Rozdeľovanie verejných zdrojov čelí pochybnostiam o možnom politickom a obchodnom ovplyvňovaní rozhodnutí menovaných komisií. Nesprávne riadenie rozdeľovania verejných zdrojov sa zároveň spája i s problémami fungovania a účinnosťou zásahu orgánov štátnej moci a štátnej správy.

    V mojej relatívne krátkej poslaneckej praxi som bola upozornená na nesprávny spôsob rozdeľovania dotácií a privilegizovanie určitých vybraných skupín. Takýmto prístupom dochádza k monopolizácii v cestovnom ruchu. Cestovný ruch na Slovensku stagnuje a je smutné, že ak na tento nežiaduci stav občania poukážu a predložia podnety Protimonopolnému úradu pre porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže, ten nie je spôsobilý sa so zneužívaním dominantného postavenia, ktoré likviduje zdravé prostredie a zdravú konkurenciu, vysporiadať. I iné podané skúsenosti z predložených podnetov vzbudzujú právom otázku, na čo je tento Protimonopolný úrad vlastne potrebný. Neúčinný zásah tohto subjektu, neodstránenie nezdravých prejavov distribúcií verejných zdrojov tak vytvára živnú pôdu pre ďalšie nekompetentné a diskriminačné konanie nadväzujúcich úradov a neprehľadné čerpanie, aj možné tunelovanie dotácií zo štátneho rozpočtu. Všetky tieto negatívne prejavy treba nekompromisne prerušiť a zastaviť.

    V ďalšom rade ma znepokojuje nízky stupeň nastavenia investičných rozvojových impulzov do stredných a malých podnikov, do sektora služieb a mimovládneho sektora, do cestovného ruchu ako takého. V oblasti cestovného ruchu sa výdavky síce navyšujú oproti predošlým dvom rokom viac ako o 2 mil. eur, avšak žiada si to podrobnejšie vysvetlenie, aké rozvojové cielené opatrenia sa v tomto smere pripravia. Spolu s tým vyvstáva potreba ďaleko širšej finančnej, ale aj morálnej podpory rozvoja terciárneho sektora. O to viac, že sa predpokladá eliminácia industrie, a zrušená rovná daň, na ktorú opozícia upozornila, by priniesla pokles továrenskej výroby a primárnej sféry. Všetko zlé je na niečo dobré. A ja si myslím, že daný pokles nás konečne prinúti vážne sa zamyslieť nad využitím prirodzeného vlastného ľudského a prírodného potenciálu. Prinesie prehodnotenie alternatívnych výhod a nakopnutie vlastných zdrojov a vlastných síl, ktoré v našej krajine boli doteraz veľmi ohraničené, dokonca až potlačené. Určenie akýchkoľvek plánovaných objemov investícií bez merateľne určených dopadov a možnosti posúdenia dosiahnutia očakávaných cieľov nemá potrebnú vypovedaciu schopnosť. Obzvlášť v podtatranskom regióne, kde je doteraz výrazne nevyužitý turistický, prírodný a ľudský potenciál pre prilákanie zahraničných turistov a kapitál.

    V piatom bode by som sa chcela upriamiť a upozorniť aj na nízko a neprehľadne, segregovane nastavené mechanizmy podpory slovenského vidieka, podpory rozvoja malého a stredného roľníctva. Ľudí v našej krajine... Počkám, pán minister.

  • Reakcia na práve prichádzajúceho predkladateľa.

  • Ľudí v našej krajine, ktorí majú záujem a aj potrebný potenciál, potrebujeme vrátiť k pôde, k produkcii vlastných zdravých potravín, k zdravému životu na vidieku. Na takýto účel je potrebné nastaviť aj celoplošnú a združenú ekonomickú a morálnu podporu. V Nemecku je nenávratná podpora farmárstva samozrejmá a rovnako sa podporuje aj obrábanie a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, podpora produkcie vlastných potravín. Znižovanie potravinovej sebestačnosti a nerovnosť distribúcie podporných prostriedkov z EÚ, asymetria v európskom kontexte sú mementom a otázkou, s ktorou je potrebné sa v najbližšom období v tomto segmente vysporiadať.

    V konečnom dôsledku si v mojom príspevku dovolím upozorniť i na ďalší deficit, na ktorý poukázal v celom svojom príspevku i poslanec pán Huba, a ním je nedostatočné zohľadnenie environmentálnych hľadísk a potrieb plánovania a čerpania verejných finančných zdrojov v mene budúcej vízie zabezpečenia environmentálnej a energetickej trvalej udržateľnosti.

    Na záver mi dovoľte vyjadriť sa k prehľadu plánovaných výdavkov na oblasť ochrany spotrebiteľa. Tak ako som už v úvode naznačila, v hromadných podnetoch, ktoré spotrebitelia, kontrolné orgány takto majú v sumáre v rozpočte plánovaných okolo 10 mil. eur. Avšak v hromadných, ani v individuálnych kauzách spotrebitelia nenachádzajú dostatočnú, a ak vôbec nejakú, inštitucionálnu oporu. V hromadných podnetoch, ktoré spotrebitelia predkladajú niekoľkým kontrolným a regulačným orgánom, nedosahujú a nedochádza k zásadnému riešeniu obratu a ani k žiaducej náprave.

    V individuálnych podnetoch, ak sa spotrebitelia v záujme vymožiteľnosti svojho práva na kontrolné orgány obrátia, tak v posledných rokoch majú pre nich tieto orgány nachystanú iba jednu jedinú odpoveď, a to, aby riešili svoje podnety a veci cez súd, lebo je to občianskoprávny spor. Teda zamyslieť sa nad využitím takto použitých peňazí. A je to značný objem, 10 mil. eur mi pripadá za veľmi dôležité. To hovorím len za segment efektivity a výkonnosti práce týchto kontrolných orgánov v spotrebiteľskej oblasti.

    Účinné a schopné spotrebiteľské organizácie spôsobilé spotrebiteľov ochraňovať pred špekulatívnymi praktikami predajcov, postupne boli diskriminačným a šikanistickým spôsobom z programu financovania a podpory postupne vylučované. Zásahmi neprimeraných a niekoľkých tendenčne namierených kontrol upadli do postupného zániku a likvidácie. Dnes už pomaly nie je na koho spotrebiteľov ani odporučiť. Zavádzané podmienky pre pridelenie dotácie sú účelovo obchádzané, čo vyhrotilo situáciu natoľko, že došlo k hromadnému podaniu podnetu na Generálnu prokuratúru. Až k tak extrémnemu kroku museli dotknuté spotrebiteľské organizácie pristúpiť po tom, čo to nebol schopný riešiť ani odbor kontroly na ministerstve hospodárstva. Je preto veľký predpoklad, že rozdeľovanie štátnych zdrojov v nerovných a netransparentných podmienkach v prospech vybraných nečinných a neznámych združení preukáže neefektívne využívanie a plytvanie s verejnými prostriedkami.

    Vlastná profesionálna skúsenosť, ale aj celkový prehľad a spätná väzba o fungovaní verejnoprávnych inštitúcií mi umožňuje dnes vysloviť moje presvedčenie o tom, že pre šetrenie a racionalizáciu celej verejnej správy je vytvorený obrovský priestor. Oproti tempu rýchleho zavedenia zvýšených poplatkov a odvodov voči občanom ma znepokojuje, že rovnakým tempom sa projekt zefektívnenia a racionalizácie verejnej správy pod názvom ESO nepreniesol už teraz do rozpočtového plánu na budúci rok. Okrem spomenutých výhrad to je zároveň kľúčový dôvod, prečo rozpočet ja v plnej miere podporiť nemôžem.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou, pán poslanec Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Mezenská hovorila o situácii občanov. Ja chcem upozorniť, že tá situácia bude veľmi ovplyvnená samozrejme aj úrovňou zamestnanosti a najmä nezamestnanosti. Momentálne v rozpočte sa počíta s úrovňou nezamestnanosti 13,9 percenta. Avšak považujem to za jedno z hlavných rizík rozpočtu na budúci rok. A chcem upozorniť, že už pred dvomi dňami Národná banka Slovenska vydala svoj odhad na budúci rok, kde uvádza číslo 14,5 percenta, čo sa týka úrovne nezamestnanosti. Nie je to dobrá správa. Všetci vieme, že tá situácia nie je jednoduchá, ale práve to je základ, na ktorý by sa mala sústrediť hospodárska politika vlády a aj tento štátny rozpočet.

    V rozpočte sú viaceré riziká. Okrem úrovne nezamestnanosti a tým pádom vyššieho tlaku na výdavkovú stránku rozpočtu, o ktorom tak isto hovorila pani poslankyňa, je to aj neriešenie situácie v zdravotníctve, školstve a v súdnictve, ako mimochodom tak isto upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Takže tých rizík je viac. Upozorňujeme na to už štvrtý deň v Národnej rade. A chcem len zdôrazniť, že nie je to už len opozícia. Je to aj Národná banka Slovenska, je to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vidí túto situáciu tak isto.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Číž.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda aj v rámci prebiehajúcej rozpravy o rozpočte povedal niekoľko slov. Dúfam, že oceňujeme, že iba jedenkrát vystupujem. Nikto z nás nepociťuje potrebu trikrát vystupovať v tejto rozprave. A myslím si, to základné posolstvo sa dá aj v kratšom čase. Faktom ale je, že je trošku škoda, že to, čo nám vážení kolegovia z opozície pripravili, tú obrovskú eskapádu opakujúcich sa vystúpení s náznakom akéhosi, obštrukcie, alebo čo by to malo byť, takže sme vlastne nemohli vystupovať. Takže mnohé vystúpenia, ktoré tu boli, by si zaslúžili aspoň, aby sme... Nemohli sme vystupovať z toho dôvodu, aby sme stihli do konca roka schválenie rozpočtu v rámci lehôt, ktoré tu sú.

    Ale napriek tomu niekoľko, k niektorých veciam, lebo niektoré vystúpenia naozaj stratili mieru a zmysel pre realitu. A osobne ma zaujalo vystúpenie pána poslanca Novotného s plamenným vystupovaním, s okrádaním Slovenska, so slovníkom totálnej politickej konfrontácie. A tam to nebolo jednoduché pre mňa stráviť. Pretože ak som nemal rád pre niečo ten predchádzajúci režim, okrem iného preto, že sa mohli objaviť v zápisniciach z výsluchov tajných služieb, že spurný agent búchal svojou hlavou do mojej okovanej topánky, a v parlamente sa dostávame do pozícií, že vrah vykrikuje, že je obeť.

    Vážené kolegyne, to sú veci, ktoré by sa tu nemali odohrávať. Predsa len už prebehol nejaký čas od transformácie. A ak registrujeme my ako strana určite hodnotovo obrovské prešľapy pri transformácii tejto krajiny, ako zásadné riziko vnímame rozpredanie krajiny a vlastne úplné zlikvidovanie nástrojov na štandardnú národohospodársku politiku, to znamená, predovšetkým primeraná kontrola alebo priestor so záujmami v krajine, v bankovom sektore, to znamená, kontrola a primeraná kontrola, respektíve dostatočná kontrola sektoru prirodzených monopolov, predovšetkým energetických. Na druhej strane vytváranie priestoru a znemožnenie vlastného podnikania a absolútneho favorizovania iba zahraničných investorov, čo spôsobilo, že domáca investorská skupina alebo investorský výrobný sektor je prakticky nijaký. Kto si pozrie štruktúru takzvanej organizácie zamestnávajúcich päťsto ľudí, tak zistí, že sú tam dve slovenské firmy. Veď je známy fakt, že 85 percent HDP robí 30 nadnárodných firiem, ktoré tu sú, voči ktorým sme bezmocní.

    Vidíme, ako to vyzerá v monopoloch, v reťazcoch obchodných, ako to vyzerá so slovenskými potravinami, do akej miery sa vieme presadiť v obchodných podmienkach, ktoré sa tu vytvorili v konkurencii aj s inými výrobkami. Slovensko prakticky prestalo vyrábať. Slovensko nie je výrobnou krajinou a jedine môže dodávať svojich zamestnancov, načo to, ako dokonca zase licomerne opozičný poslanec kritizoval, že teda Slovensko sa stáva montážnou dielňou.

    Vážení kolegovia, ktorí tu toľkoto vyprávali, tí spôsobili, že Slovensko dneska je montážnou dielňou

  • Potlesk v sále.

  • , nepovažujem uvádzať za potrebné, pretože to je existujúci fakt, v ktorom fungujeme. Povedali sme to dostatočne v minulosti a nepovažujeme za potrebné o tom rozprávať ďalej. Naopak, podali sme ruku na serióznu a zmysluplnú diskusiu.

    Poďme naozaj seriózne rozoberať riziká rozpočtu, poďme naozaj seriózne pozerať, aká je skladba vynakladaných peňazí! Naozaj poďme hľadať rezervy! Tam, kde nie sú, poďme hľadať a baviť sa o tom, či a ako a odkiaľ máme zobrať peniaze na ďalší možný rozvoj ešte domáceho podnikania, na podporu malých a stredných podnikateľov.

    Čo urobíme s tak zásadnými veľkými sektormi, na ktoré štátny rozpočet dostatočne nemyslí, ako je, napríklad sú dôchodky?

    Máme čakať, kým dôchodcov budeme hnať na ulice, aby mávali transparentmi?! Pričom v akých podmienkach žijú!

    Ako vyzerá sféra celých sociálnych služieb?!

    Ako žijú naši ľudia, ktorí sú telesne postihnutí?

  • Ako fungujú tie veci, ktoré chceme

  • , ktoré chceme, aby fungovali nepochybne?

    Na kultúru. Pani poslankyňa Vášáryová sa postaví a vymenuje, čo všetko, na čo všetko nemáme v kultúre peniaze. Nemáme! A rovnako nás srdce bolí, že tie peniaze nemáme. A odkiaľ ich máme zobrať?!

    Veď bavme sa! Racionálna diskusia má význam vtedy, keď sa budeme baviť o tom, že tá štruktúra je alebo dobrá, alebo nie je dobrá. Môžeme sa baviť o rôznych pochybeniach, môžeme si vyprávať tu o korupcii, môžeme si rozprávať o všetkom možnom, ale zásadné, čo Slovensko teraz potrebuje, a je v kríze a je vo veľkej kríze, potrebuje racionálnu a zmysluplnú národnú diskusiu, ktorou naozaj poctivo budeme registrovať tie zdroje, ktoré ešte k dispozícii máme. Budeme poctivo rekognoskovať a vnímať, aké máme ešte legislatívne možnosti, ako môžeme do toho ešte vstúpiť nejakým spôsobom. Čo a ako môžeme naše národné záujmy, záujmy našich ľudí brániť vo vzťahu k veľkým investorom, ktorí tu sú?!

    Pretože nie my konštruujeme myšlienku, že národné vlády sú už úplne bezmocné voči veľkým investorom, ktorí prichádzajú zo zahraničia. O našej krajine nevedia nič, ale prevažná väčšina nášho zisku odchádza. Ak si pozriete štruktúru, ako vyzerajú zisky, ako sa rozdeľujú na Slovensku v pomere medzi vlastníkmi a medzi tými, ktorí pracujú vo fabrikách, vlastnícke firmy podľa štruktúry, ktoré ja mám k dispozícii, 54 percent sú zisky, ktoré odchádzajú majiteľom, 34 percent sú iba mzdy našich ľudí. Je to sféra, o ktorej sa máme baviť, je to sféra, o ktorej máme diskutovať! Máme hľadať v podmienkach a pri plnom rešpektovaní európskych pravidiel rezervy a možnosti, ktoré ešte národný štát má.

    Tragédia je, že tie možnosti národného štátu sme dostatočným spôsobom nerozkryli.

    Z toho, čo tu vidíme dneska, a to, na čo som upozorňoval, to je vystúpenie pána Novotného. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať jednu vec. A rád by som bol, keby to zaregistrovala aj celá verejnosť. V Bruseli sídli jedna organizácia. Tá organizácia sa volá Association Internationale de la Mutualité, prekladajúc, v preklade Asociácia združujúca zdravotné a sociálne poisťovne na svete. Táto v správe o činnosti na roky 2003 - 2005 píše: "Asociácia súkromných zdravotných poisťovní bude pôsobiť na týchto základoch:

    Po prvé, bude rešpektovať základné právo na zdravie a živobytie. Po druhé, solidarita a nevylúčenie ako základný prostriedok k zaisteniu zdravotnej starostlivosti a sociálnych benefitov bez ohľadu na zdravotný a finančný status." A teraz, poprosím, vážené kolegyne, aby ste ešte počúvali ďalej. Tretí princíp fungovania tejto svetovej organizácie, ktorá sídli v Bruseli. "Samospráva a nezisková orientácia ako základný princíp pre zdravotné a sociálne služby založené na potrebách občanov."

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • O čom rozprávate, pán Novotný?! Viete veľmi dobre, že tieto veci som vám už dávno vysvetlil. Ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, založené na neziskovosti. Skúsme sa pozrieť, kto je za Slovensko členom tejto organizácie. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale aj Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky, teda spoločnosti Apollo, Dôvera, Európska zdravotná poisťovňa a Union.

    A Union, vážené kolegyne, kolegovia. Union, to je ta organizácia, ktorá žaluje Slovenskú republiku za to, že nemôže zdierať našu krajinu úplne nezmyselnými finančnými prostriedkami. A Slovenská republika sa bráni. Legitímne sa bráni. Bráni sa na základe vlastného národného zákonodarstva.

    Ako vyzerajú ústavné princípy, vážené kolegyne, kolegovia, v tomto smere? Prejdime si krajiny európskej pätnástky, čo tam nájdete. Nenájdete tam náhodou dokonca také ustanovenia, dovoľte mi z jedného zacitovať, že "pokiaľ sa zúčastňuje nejaká firma na verejných prácach alebo na hospodárskom živote značného rozsahu, v takom prípadne štát môže od nej žiadať, aby sa podieľala ale aj na nákladoch správy štátu"!? Nie iba na daniach, vážené kolegyne, kolegovia, ale aj ďalšie náklady, pretože európska civilizovaná spoločnosť uznáva, že národný štát okrem daní, má ešte kopu ďalších povinností, a tam, kde ide o prirodzený monopol, kde sú prirodzené a zaručené zisky, v takom prípade, pokiaľ neodchádzajú peniaze pre potreby obyvateľov domáceho štátu, v takom prípade sa dostávame do tak obrovského zadlženia, pretože nejde iba o procesy, ktoré sú na Slovensku, majú celoeurópsky charakter.

    Čo si myslíme, prečo funguje krajina tak, ako funguje, v Španielsku, Portugalsku? Prečo sú zásadné problémy na celej periférii Európskej únie?! To znamená, Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko. Ako vyzerá Taliansko? Prečo je v problémoch Francúzsko?

    Vážené kolegyne, kolegovia, prečo úplne náhodou jediné krajiny, ktoré nepodliehajú zatiaľ krízovým vplyvom, sú práve severské krajiny, ktoré majú celkom iný daňový systém a ktorý si vedeli uchrániť národné bohatstvo a ktoré disponujú správou a ziskami hlavne z národných monopolov?!

    A to už nehovorím o Nórsku, ktoré ani nevstúpilo do Európskej únie, aby náhodou nemalo problém s plným využívaním svojich ropných zdrojov, z ktorého celé Nórsko funguje.

    To znamená, je legitímnym národným záujmom rekognoskovať všetky možné zdroje pre pomoc vlastným obyvateľom? Zvlášť v situácii, do ktorej sme sa dostali, keď celá Európska únia funguje v podmienkach hrubej krízy.

    Pán poslanec Sulík rozprával o tom, že teda Kim Ir Sen a socialisti, čo všetko urobili a ako sa to všetko prieči zdravému rozumu. Vážení kolegovia z pravice, a ktože vládne v Európe posledných dvadsať rokov?! Dovoľme si takúto jednu otázku. Kto vládne posledných päť rokov, ja rekognoskujem, v prostredí Európskeho parlamentu? Pravica, ľudové strany. Socialisti nemali ani raz väčšinu v Európskom parlamente.

  • Pozrime si štruktúru jednotlivých krajín.

  • Posledných dvanásť rokov v Nemecku vládnu, vládne pravica. Vo Francúzsku donedávna osem rokov vládla pravica. V Anglicku dnes vládne pravica. Tony Blair, bohužiaľ, veľa od pravice a ďaleko nemal, len prijal princípy Margaret Thatcherovej. Je to známe, jeho tretia cesta.

    Akí socialisti a čo socialisti v Európe prznia?! Vážené kolegyne, kolegovia

  • , politika, ktorá v Európe je, je spôsobená systémom. Systémom, v ktorom sme absolútne, absolútne favorizovali egoizmus. Právo na egoizmus ako národný, kde sme rezignovali na principiálny rozvoj spoločenstiev ako celku, a dokonca, kde sme rezignovali aj na to, že už dneska v dnešných technologických prostriedkoch a s týmto stupňom poznania už treba uvažovať o celoplanetárnych spravovacích systémoch.

    Kultúra egoizmu, ktorú tak vehementne, a kultúra neoliberalizmu, ktorú tu vážená pravica tu pretlačila na Slovensku a zafixovala, bohužiaľ, pretože mnohé kroky, ktoré urobila, sú nenávratné. Ďalšia kontrola národných monopolov už asi pravdepodobne možná nie je. A pokiaľ si všimnete, za koľko nám ponúkajú tí, ktorí privatizovali naše monopoly, za koľko nám ponúkajú dneska zhodnotené ich finančné podiely v našich štátnych firmách? Ako to reálne vyzerá?

    Pozrite sa, koľko demagógie sú schopní ľudia, ktorí veľmi nehospodárne a nezodpovedne nakladali s národným majetkom a dostali Slovensko do takej polohy, ako je, že pravdepodobne z tej obslužnej polohy, v ktorej sa nachádza, sa len tak ľahko nedostane.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, je mnoho vecí, pokiaľ hovoríme o tých socialistoch. Viete, ešte jednu poslednú myšlienku. Tak teda socialisti, pravdepodobne, keďže sa to prieči zdravému rozumu, to ich myslenie. No, pozrite sa, kam sa tá naša euroatlantická civilizácia dostáva s tou kultúrou toho egoizmu! Dneska boli uverejnené správy, do roku 2030 Čína pravdepodobne dostihne, ak nepredstihne, v hrubom domácom produkte európske krajiny. Ako však vyzerajú iné krajiny, ktoré nepochopili túto kultúru egoizmu ako principiálnu a dobrú?

    Aký je rozvoj Ázie, aký je rozvoj Austrálie, aký je rozvoj Kanady, aký je rozvoj Latinskej Ameriky, vážené kolegyne, kolegovia? Ani to už nestačí na to, aby Slovensko bolo schopné sformoval politickú reprezentáciu, ktorá naozaj vie ponúknuť Európe v dnešnej dobe skutočne kvalifikované rozumné postoje, kde vieme trošku ponúknuť Európe naše skúsenosti z transformácie a kde môžeme ponúknuť východiská také, ktoré v konečnom dôsledku Európe môžu naozaj pomôcť. Ale kultúra a psychológia toho, že jedinou úlohou národného parlamentu je to, čo robíte vy, vážené kolegyne, kolegovia z pravice, absolútne sanovať potreby privatizácie na Slovensku, spravidla zo zahraničia, nemôže byť východiskom. A v danom prípade naozaj je najvyšší čas, aby ste si to uvedomili.

    Uznám, niektoré tie aktivity boli nie celkom korektných, výsledkom nie celkom korektných aktivít Medzinárodného menového fondu, ktorému sme uverili. Ale dneska je čas naozaj aspoň to, čo sa ešte sanovať dá, sanovať a hľadať pre Slovensko zmysluplnú stratégiu, pretože významnejšie rozvojové črty sa pre Slovensko jednoducho ťažko dajú vidieť. A musíme sakramentsky rozmýšľať a musíme mať možno ako krajina, mať trošku šťastia, ak sa máme z tejto situácie dostať.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj sme dvadsať rokov po revolúcii a sme v situácii, kde naozaj potrebujeme národnú solidaritu. Potrebujeme naozaj štátnikov, potrebujeme ľudí, ktorí vnímajú potrebu našej krajiny ako celku, v celistvosti, v rovine strategických záujmov, v strategických siločiarach. Samozrejme, do toho patria aj tieto naše domáce politické naťahovačky, ale v každom prípade, racionalita a uvažovanie a elementárny vzťah k národným potrebám, nie egoistický, nie účelový, jednostranný, ale taký, ktorý je štandardný, samozrejmý. Lebo nikto iný, vážené kolegyne, kolegovia, už dneska nemôže Slovensku pomôcť, len jeho národná reprezentácia. Takže robme všetko pre to, aby sa naši ľudia mohli na nás spoľahnúť a aby sme boli pre nich efektívnou oporou.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Kaník, Hraško, Frešo, Hlina, Novotný, Fronc, Jarjabek, Blaha, Jasaň. Ukážte mi, koľko je tam. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán Jasaň je posledný. Deväť.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Miroslav, kolega, poslanec Číž, to je typická ukážka, keď ideológia víťazí nad normálnym racionálnym uvažovaním, žiaľbohu.

    Pán poznámok k tomu, čo si povedal. Tu predsa je úplne jedno, akú národnosť majú firmy, ktoré zamestnávajú slovenských občanov. Pre nás je dôležité, že vytvárajú pracovné miesta. Pretože keď ich nebudú vytvárať, a je úplne jedno, skade tá firma pochádza, tak ľudia nebudú mať prácu. To je podstava veci. Takže keď je tu nejaký pohon na firmy preto, že či sú zo Slovenska alebo nie, tak to je pohon proti našim občanom. Proti ľudom, ktorí sa živia svojou prácou. Proti tomu, čo vy hlásate. Ste proti ľuďom práce. Keby tu nebola montážna dielňa, keby tu neboli tie fabriky vyrábajúce autá, kde by sme boli ekonomicky? Uvažujte nad tým, čo hovoríte!

    Keď hovoríte o tom, že Slovensko sa len bráni vo väzbe na výsledky arbitráže a na zdravotné poistenie, bráni sa babrácky, zle a nekvalifikovane. Pretože ten istý výsledok a lepší sa dal dosiahnuť bez toho, aby bolo Slovensko vystavené súdom, plateniu stámiliónov sankčných poplatkov, ktorým sa zrejme nevyhne. A ja som už povedal, ako sa to dá. Len vy to neviete, ani všetci vaši právnici to, žiaľbohu, nevedia a robia to babrácky a zle. To je ten problém.

    Takže vráťme sa k zdravému rozumu a nezakrývajme chyby a babráckosť ideológiou! Už nie sme v časoch marxizmu - leninizmu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ja som kvôli vášmu prejavu pribehol z kancelárie zo západného krídla, lebo na toto sa naozaj nedá nereagovať. V prvom rade už som vám minule povedal, že ste ako guľomet. Dneska vám pripomeniem ešte jeden prívlastok, fungujete ako generátor náhodných slov. Podľa toho, čo sa dá z toho vyrozumieť.

    Povedali ste vo svojom prejave, že poďme hľadať možnosti podpory pre slovenských výrobcov, pre živnostníkov a pre drobných podnikateľov. Pán Číž, to nemyslíte vážne! Vy ste ich tu už tuná mali predložiť v rámci rozpočtu. Aké hľadanie? Tu už mali byť. Tu už mali byť predostreté. Ale nie sú. Preto počúvate tie kritické slová, možno sa aj opakujúce, pretože opakovanie, sa hovorí, že je matka múdrosti a dcéra pokroku. Tuná však pokrok vidieť asi nebudeme. Pravdepodobne.

    No hovorili ste, že treba využiť vaše skúsenosti. No, ďakujem pekne. Také skúsenosti, ktoré ste nedokázali pretaviť do praxe v rokoch 2006 až 2010, tak s tými to ďaleko nedotiahneme.

    No a povedali ste ešte, že my z opozície niečo nekalé robíme. Prepáčte mi to, nerobíme nič. Hovorte potom konkrétne, kto tu niečo zbabral, a nehádžte všetkých z opozície do jedného vreca. Ja som tuná nie dvadsať rokov, ja som tu necelých pár osem mesiacov. Takže zatiaľ my nič nerobíme nekalé. A okrem toho, ani nemáme šancu, pretože všetko ovládate vy, vrátane schvaľovania zákonov.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán kolega a predseda výboru, pán poslanec Číž, tak najprv tú vec, ktorú vám verím. Ja vám verím ten aj zápal, aj to presvedčenie, s ktorým tieto svoje veci hovoríte. A myslím si, že je to správne, lebo to patrí na pôdu parlamentu. To, čo je ale horšie, že keď rozprávame o rozpočte, tak som nepočul ani jeden nejaký argument, ktorý by sa pretavil do čísel alebo nejakej akcie, či k rozpočtu alebo k tvorbe zákonov, ktoré s ním súvisia, ako sú dane, odvody, prípadne druhý pilier, Zákonník práce, atď., a tak ďalej, ktorý by ste týmito svojimi argumentmi podporili. A to je to, čo mi chýba. Že mi chýba koncovka k ľuďom z vášho vystúpenia.

    A ak to bola nejaká intelektuálna potreba a ideologická a koniec koncov pravo-ľavá debata, rozumiem, ale, bohužiaľ, ten materiál, ktorý schvaľujeme, vrátane sprievodných zákonov, ktoré s tým súvisia, ktoré vaša väčšina tu prijíma, bude mať veľmi negatívny dopad na ľudí. Hovoríme o tom pol roka. Nie kvôli tomu, že nemáme inú prácu, nie kvôli tomu, že sa radi vidíme v tomto internom televíznom okruhu, ale kvôli tomu, že sme presvedčení, že sa hlboko, hlboko mýlite. A toto presvedčenie v nás posilňujú stále ďalšie korekcie, ktoré musíte robiť pri odhade rastu. Stále ďalšie korekcie, ktoré musíte robiť pri náraste nezamestnanosti, a stále ďalšie neistoty a riziká, ktoré tento rozpočet má. O tom budem hovoriť veľmi podrobne aj vo svojom vystúpení.

    Čiže to, čo nás vedie k tejto debate, v ktorej sa netreba nejak naozaj ideologicky obmedzovať, je obava o ľudí, na ktorých doľahne aj tento rozpočet, aj všetky sprievodné zákony. To si myslím, že je podstatou debaty. A toto ste vy vo svojom vystúpení mi-nu-li.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež musím sa stotožniť aj s pánom Frešom, čo spomínal. Mne sa tiež páči oduševnenie. A ono je to aj takým neklamným znakom, toho oduševnenia, aj to, že bez papiera, že aj tomu veríte, čo hovoríte. Problémom je však, že tomu, čomu veríte, je z veľkej časti, budem zmierlivý, nie celkom správne. Viete, že...

    Ale ak by som vám mohol poradiť, a teda neprináleží mi to, ani profes..., ste tu služobne dlhšie, ani vekovo asi, ja vám poradím v tom, že buďte spravodliví. Ono to strašne pomáha, zjednodušuje to život. Ono si nemusíte ani moc pamätať. Lebo keď vyznávate ten princíp spravodlivosti, naozaj to pomáha, je to jednoduché. Z toho, čo tu zaznelo, by ste nemohli sedieť tam, kde sedíte, respektíve by sme mohli sedieť, ale s ľuďmi zarovno v jednom klube, trebárs vedľa pána Rašiho, ktorý vlastne donesie pozmeňovák, ktorý kryptovane, zákerne vytvorí systém, ako zmonopolizovať lekárne. Nemohli by ste byť v klube, kde máte ministra, ktorý za štátne peniaze točí videoklipy, ktoré prznia, ktoré škodia mládeži, váš kolega, pán Poliačik

  • Pozn. red.: správne má byť - "pán Počiatek".

  • .

    Viete, nemohli by ste sedieť tam, kde systémovo decimujete strednú vrstvu a vytvárate podnikateľské nebo pre určité persóny. Podnikateľské nebo, úplne absolutné pre vybraných ľudí. No nemohli by ste sedieť. To naozaj nesedí. Takže ak vám môžem pomôcť, to vaše presvedčenie bude ešte väčšie, ešte silnejšie, tie vaše myšlienky ešte správnejšie, keď budete spravodliví, ale ku každému.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, pán predseda Číž, my už o charaktere zdravotného poistenia dvaja diskutujeme v tejto snemovni minimálne od roku 2005, keď som dobre zalovil vo svojej pamäti, možno aj 2004. A môžeme diskutovať ďalej a určite aj budeme v priebehu budúceho roku. Vy tu môžete, samozrejme, čítať vaše princípy, presviedčať nás o tom, ako vidíte vy charakter zdravotného poistenia. Môžete na nás aj kričať, to je v poriadku, len fakty sú neúprosné.

    Pán poslanec Číž, zakázali ste zisk zdravotných poisťovní a Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že je to protiústavné. Nebolo to v súlade s platnými zákonmi našej vlasti. Prvá poznámka. Druhá poznámka, v piatok Slovenská republika pre váš zákaz zisku prehrala na Medzinárodnom arbitrážnom tribunále. Tá škoda je zatiaľ 38 mil. eur a veľmi dobre viete aj vy, že to ešte nie je konečný účet. Veľmi dobre to vie aj pán minister Kažimír. Ale čo je na tom najhroznejšie, vy ani okom nemrknete, len kývnete plecami a pán premiér Fico veselo ohlasuje svoju najväčšiu populistickú, ideologickú, zdravotnícku kampaň v tomto funkčnom období - znárodnenie zdravotných poisťovní. Vám nevadí, že ste spôsobili škodu tejto krajine, idete jej spôsobiť ešte väčšiu škodu. A určite na to nájdete aj citáty, prečo treba znárodniť zdravotné poistenie. Kľudne ho znárodnite, len pre tentokrát by ste, milí priatelia zo SMER-u, aj vy pán poslanec Číž, mohli povedať, že keď znárodnením vznikne škoda, tak ju zaplatí strana SMER a nie občania tejto krajiny, na ktorých ste už naváľali celú ťarchu konsolidácie verejných financií.

    Ďakujem pekne.

  • Nedá mi nereagovať na kolegu Číža, keď položil si otázku, že kto je zodpovedný za stav v Európe a koľko tu vládla pravica. Akoby ona bola za to zodpovedná. Ja neviem, kto je zodpovedný. Ale pýtam sa, koľko vládla ľavica? Labouristi vo Veľkej Británii? Koľko vládli v Portugalsku? Kde je Portugalsko? Koľko vládli v Španielsku? Štrnásť rokov. Felipe González. Kde je dneska Španielsko?

    Kolega Číž

  • Výkrik v sále.

  • , ja si myslím, že toto vystúpenie a tieto argumenty boli príliš, príliš ideologické a nie vecné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Číž, ja si myslím, že je úplne zbytočné sa obracať na túto stranu parlamentu, na túto pravú stranu, a vôbec brať vážne to, čo títo ľudia hovoria. Veď keby naozaj bola pravda to, čo hovorili, keby to naozaj tak mysleli s občanom, ako o tom stále hovoria, no tak potom by asi nesedeli s tými percentami na tej strane, na ktorej sedia.

  • A to, prosím pekne, vládli tuná, vládli až neskutočne hrmotne dlho. S akým výsledkom? No to, že sa dnes tvária, ako keby včera prišli do parlamentu, no tak to je skutočne na obdiv.

    Ale hovorím, my si z toho nesmieme nič robiť a len takto presne ďalej pomaličky im treba nakladať a robiť ich zodpovedných za to všetko, čo si Slovensko za tých dvadsať rokov vytrpelo práve zásluhou takých Radičových, Dzurindovcov a neviem koho ešte všetkého v rámci toho SDKÚ a všetkých tých, ktorí tam vládli. Veď to sú ľudia, ktorí sa dnes tvária čím horšie, tým lepšie. Taká je pravda. Veď na nich sa netreba obracať a hľadať u nich nejaké pochopenie! Veď títo ľudia tam by ešte aj podporili štrajk kozmonautov, keby na to prišlo. Úplne zbytočne.

  • Vážený pán kolega Číž, chcel by som vám poďakovať za to, že ste vniesli taký ten politický a hodnotový moment a aj svetlo do týchto diskusií, pretože mám taký pocit, že tie diskusie zo strany pravicových kolegov sa vyslovene infantilizujú, keďže oni si myslia, že jediní majú patent na rozum a všetko, čo hovoria ich oponenti, je ideológia, a to, čo hovoria oni, je zdravý rozum. Pritom každý politológ, ale každý analytik a každý, kto má trošku naozaj rozumu, vám povie, že všetko je to ideológia. Toto je naozaj súboj iných videní sveta.

    Vy ste liberáli alebo konzervatívci, to sú ideológie. Základné ideológie sú konzervativizmus, liberalizmus, socializmus. Ďalšie ideológie sú fašizmus, anarchizmus. Ale toto by ste mali vedieť. A vy, keď reprezentujete konzervatívnu ideológiu, sa nemôžete tváriť, že vy teraz reprezentujete pravdu s veľkým P. To je také infantilné, že! Ale dobre.

    Ďalšia vec. Pán kolega Číž, máte pravdu v tom, že práve zástupcovia pravicových strán, čiže konzervatívnych a liberálnych, priviedli Európu do tej mizérie, v ktorej sa nachádza.

    Zoberme si Írsko. Politika deregulácie, ktorá priniesla Írsku práve ten stav tých problémov, v ktorých sa nachádza. Pravica v Írsku vládla prakticky nepretržite v 20. storočí a 21., až teraz sa dostali labouristi ako menší koaličný partner do vlády. Čiže Írsko je čisto pravicový štát. A v akých sú problémoch?!

    To isté Taliansko. V Taliansku po druhej svetovej vojne samá pravica. Aký majú dlh? Stodvadsať percent. Ako je to možné, páni kolegovia? Grécko, tak isto vládla, predovšetkým v posledných rokoch, pravica. Tá môže za tie problémy. Vy tu tvrdíte stále o nejakých socializmoch. To sú všetko pravicové projekty.

    A keď chcete nejaký príklad, kde dlhodobo vládne ľavica, to sú škandinávske štáty. Vyrovnané rozpočty, konsolidujú! Páni kolegovia, máte to naozaj veľmi, veľmi popletené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, ja ti ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja chápem, že nie mnohí sú schopní ho pochopiť, ale to už je ich problém.

    Som tiež rád za to, že si poukázal na rozpredávanie Slovenska, ktoré tie koalície, koaličné vlády od roku 1992 robili, pretože, keby neboli rozpredali Slovensko, neboli rozpredali podniky, tak možno, že by tá súčasnosť naša bola iná. A bolo by aj na nemocnice, bolo by aj na školy a možno aj sestričky a možno aj učitelia by mali tie dvojnásobné platy, ktoré im niekto sľuboval z vašich radov. Prečo tomu tak nie je? Možno by ste mali zaplatiť alebo vrátiť tie provízie, o ktorých sa, v úvodzovkách, hovorí, že ste za to rozpredávanie dostali. Vráťte to! A možno bude na všeličo iné.

    Budeme sa baviť o učiteľoch. Ktorá vláda sa zbavila škôl a školských zariadení a preniesla ťarchu na samosprávu bez toho, že by im dala peniaze?! A sú v takom stave, v akom sú teraz. To bolo veľmi jednoduché, zbaviť sa zodpovednosti, a samospráva, trápte sa. A teraz nás to všetkých dobieha.

    Takže som veľmi rád, Mirko, že si im na to poukázal, ale naozaj, zopakujem to, že mrzí ma, že nie všetci ťa dokážu pochopiť a dokážu pochopiť tie myšlienky, ktoré si tu povedal.

  • Ďakujem pekne. No, pán Hraško, nesmierne ma, aj trpím tajne doma, že vás nedokážem intelektuálne uspokojiť. Mrzí ma to, skúsim to.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Nie, nie, ospravedlňujem sa.

    Len, vážené kolegyne, Ľudo Kaník odišiel, no v tej Británii, keď zistili, že ten Starbucks neplatí dane napriek tým obrovským ziskom, ktoré tam má, tak Británia začala ignorovať tieto kaviarne. Doleteli okamžite predstavitelia firmy a hneď ponúkajú 20 mil. libier, že zaplatia, aj keď nebudú mať žiadny zisk. O tom je ochrana, národný záujem.

    O tom je schopnosť spoločenstva efektívne sa brániť, ale nie týmito ľudovými aktivitami. Národné elity majú hľadať iné spôsoby, majú naozaj využívať to právne a ekonomické inštrumentárium na to, aby boli schopné proste efektívne chrániť naše národné záujmy.

    Ľudovít, keď sme už teda pritom, 8 - 10 hodín čistého času ste navyprávali, aj s pánom Frešom, možno aj s inými, a ešte budete o tom rozprávať, ako SMER ničí a przní podnikateľské prostredie a tak ďalej. Dovoľte len malú správu z Českej tlačovej agentúry. Podľa tejto agentúry, píše, a ďalších 12 000 bohatých českých firiem odišlo do daňových rajov a ľudia si môžu o to viac utiahnuť opasky, alebo tiež odísť. "Solero.la.basta.com zve osoby, ktoré samostatne zarábajú, na super jazdu. Vítajú vás Kajmanské ostrovy, raj bez daní, raj bez povinnosti voči štátu." O tom to je. A píšu ďalej, počty bohatých podnikateľov, ktorí sa rozhodli presťahovať sídlo svojich firiem inam a neplatiť v Česku dane, "vytrvale rostou o bezmála 12 000 společností", to ani z ďaleka nie je konečné číslo a bude pokračovať. Aké je v Čechách, aj v Čechách pravicová vláda vyháňa podnikateľov z Českej republiky?!

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Veď sú to nezmysly! Veď sú to absolútne nezmysly.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, ešte predtým, kým budeme pokračovať v rozprave, je predpoklad, že ju ukončíme, ale chcem vás požiadať, ak by sme potrebovali, aj vzhľadom na to, že chce aj pán podpredseda vlády zaujať stanovisko, rokovať po 19. hodine. Dávam návrh, aby sme ukončili dnes rozpravu aj, ak bude nevyhnutné, po 19. hodine. A budeme pokračovať potom podľa na grémiu schváleného programu. To znamená, ideme na vysokoškolský zákon. Zajtra o 11.00 hod. by bolo hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu a potom podľa schváleného programu. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Takže nech sa páči, pán poslanec Frešo, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja počkám tú chvíľku, než si dajú páni socialisti rozchod, aby som náhodou nehovoril zbytočne a nedával im nejaké zlé inštrukcie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Kolegyne, kolegovia!

    Prepáčte, pán poslanec.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pán poslanec sa prihlásil do rozpravy. Opustite radšej sálu! Alebo... Ešte raz, kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby sme vytvorili normálne prostredie pre vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, áno, je pravda, že je to mnoho hodín, čo sa rozpráva nielen o rozpočte, ale čo rozprávame aj o daňových zákonoch, o zmenách negatívnych v daniach, to znamená, zrušenie rovnej dane, aj čo rozprávame o zrušení vlastne druhého piliera, ktorý z veľkej časti financuje vašu konsolidáciu, aj čo rozprávame ohľadne Zákonníka práce. Hovoríme o tom preto, lebo všetky tieto zákony predznamenávajú tento zákon roka, to znamená štátny rozpočet. Istým spôsobom výrazne ovplyvňujú politiku, hospodársku politiku, ktorú táto krajina robí voči svojim ľuďom. A tu treba povedať a znova podčiarknuť, že to, prečo sedíme v tejto rokovacej sále...

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, aspoň vy, aspoň vy. To, prečo sedíme v tejto rokovacej sále, sú podmienky, ktoré na Slovensku nastavujeme. To znamená, ľudia nás sem poslali ako demokraticky zvolených svojich zástupcov. A my sme povinní, aby sme aj v čase krízy, ale aj kedykoľvek inokedy, prijímali zákony, a rozpočet je takýmto zákonom, ktoré výrazným spôsobom uľahčia ľuďom fungovanie v tejto krajine. Jedna vec je možno ideológia, jedna vec je možno to, že sa tu hráme s číslami, a ktoré si každý vysvetľuje inak, ale druhou vecou je, aký to bude mať dopad na ľudí samotných.

    Ja si myslím, že tých prameňov, ktoré upozorňujú na to, aké sú riziká tejto hospodárskej politiky, ktorá je nadefinovaná aj v tomto štátnom rozpočte, aj v tých súvisiacich zákonoch, bolo...

  • Ruch a znelky mobilov v sále.

  • Pán predseda, ja sa neviem naozaj nejak sústrediť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Kolegovia, kolegyne, poprosím vás. Páni poslanci, vypnite si, prosím vás, telefóny!

    Pán poslanec, prepáčte, nech sa páči.

  • Ďakujem, ja vydržím, však nech to už... Ďakujem veľmi pekne. A potom, že tá práca poslanca, že nie je ťažká. No tak vidím, že naozaj sústrediť sa nie je úplne jednoduché.

  • Vystupujúci sa obracia k plénu.

  • To bude neodbytný človek. Neskúsite ho zobrať niekam? Ďakujem pekne.

    Špeciálne práve pri tvorbe rozpočtu vystupujú tie podmienky, ktoré vstupujú ako podmienky...

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, nemám poslúžiť ja? Ja im to rýchlejšie odfotím, než...

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci!

  • Nie, vážne, akože, tak buď sa, chovajte sa normálne, racionálne! Alebo si urob fotku a...

  • Výkrik z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Hovorím o tom preto, lebo vlastne teraz, keď zápasíme s krízou, tak je dôležité, aké pravidlá prijmeme aj pri tvorbe tohoto rozpočtu samotného. Ja len upozorním na to, že jedna alebo dve korekcie už počas toho, jak bol rozpočet tvorený, existovali. A vždy to boli korekcie smerom nadol. Týkalo sa to odhadu príjmov a týkalo sa to hlavne rizík rozpočtu ako takého. Ten rozpočet samotný bol konštruovaný niekde okolo vyše 2 percent predpokladaného hospodárskeho rastu. Už dnes sú na stole prognózy, ktoré hovoria o tom, že by to mohlo smerovať niekde smerom k nule.

    Hovorím to preto, lebo to je riziko. Nie je to nič, čo by nemalo dopad na ľudí. Nie je to nič, čím sa dá strašiť preto, lebo niekto je z pravice, niekto je z ľavice. Je to riziko, ktoré tu máme pred sebou, že tento rozpočet nenaplní sa zo strany príjmovej. Na toto riziko upozorňuje, mimochodom, aj rada, fiškálna rada,. Práve na to, že tieto korekcie môžu potom viesť k tomu, že rozpočet nebude naplnený a bude treba robiť ďalšie a ďalšie opatrenia.

    Veľmi veľa hovoríme o tom, že treba sa vyvarovať tých krokov, ktoré zhoršujú nielen podnikateľské prostredie, ale ktoré zhoršujú aj tvorbu pracovných miest ako takú. To znamená, že práve zvyšovanie daní a práve zmena v Zákonníku práce sú také dva body, ktoré ovplyvnia, negatívne ovplyvnia to, ako sa bude vyvíjať zamestnanosť na budúci rok.

    Hóps, sorry.

  • Reakcia vystupujúceho na podaný dokument, ktorý mu spadol z rečníckej tribúny.

  • To je dôvod, to je dôvod, pre ktorý tak veľmi, tak veľmi zápasíme za to, aby k týmto zmenám nedošlo. A tak veľmi sme za to zápasili. To je dôvod, pre ktorý si myslíme, že to bude mať negatívny dopad na ľudí. A to je dôvod, pre ktorý apelujeme, aby sme sa vrátili z kratšej cesty, to znamená z tej cesty, kedy si vyvárame prekážky práve preto, aby sa tvorili nové pracovné miesta, aby ľudia riadne platili dane a aby ľudia vlastne sa vytiahli z krízy cez svoju vlastnú prácu.

    Ja poviem to, čo asi považujem za najdôležitejšie pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Vážený pán minister, sme v situácii, kedy tie opatrenia, ktoré ste prijali, sú vlastne úplne opačné, ako tie, ktoré sú správne, a tie, ktoré vám odporúčajú aj experti, či z OECD alebo z Európskej komisie. A je to v skutočnosti jedno veľmi silné politické rozhodnutie, ktoré už tu nedokážete obhájiť, lebo aj váš kolega Číž vás teraz tým svojím upozornením vo faktickej poznámke z toho usvedčil, a to je to, že cesta zvyšovania priamych daní v čase krízy vyslovene vyháňa pracovné príležitosti preč zo Slovenska. To znamená, neboli ste ochotní pracovať na daniach majetkových, neboli ste ochotní pracovať na daniach environmentálnych, neboli ste ochotní ani pracovať na daniach nepriamych, či už len napríklad spôsobom toho, že by sa zlepšil ich výber. Ale boli ste ochotní riskovať povesť Slovenska ako krajiny, ktorá je priateľská pre investovanie. A to považujem za veľmi, veľmi zlé. To je to, čo Slovensko môže vlastne posunúť vlastne na perifériu v rámci investorského záujmu a v rámci toho, ako tu funguje tvorba nových pracovných miest.

    Hovorím o tom preto, lebo tu dochádza ku kľúčovému a zásadnému omylu, ktorý ako socialisti robíte. Máte ideologické zadanie, kde chápete, že ak chcete Slovensko udržať v prvej lige, tak musíte konsolidovať. Ale konsolidujete tak, že beriete úspory. Chápete, že ak chcete Slovensko udržať v prvej lige, tak znova musíte zvýšiť nejak príjmy, ale zvyšujete napríklad dane, nie dane napríklad majetkové alebo environmentálne. Hovorím o tom preto, lebo v skutočnosti všetky tie riziká, keď nasčítate, a keď tieto opatrenia si dáte do jedného radu, tak vám vyjde, že budúci rok tu budeme ešte sedieť a upravovať tento štátny rozpočet a budeme prijímať ďalšie opatrenia, ktoré len budú zhoršovať či tvorbu pracovných miest alebo kvalitu života ľudí na Slovensku. Toto nie je ideologický problém podľa môjho názoru, to je problém ekonomický, ale do ktorého sa ideológiou dostala vlastne istá mantra, ktorá hovorí, že potrebujete zrušiť rovnú daň, potrebujete zrušiť druhý pilier a potrebujete zmeniť, respektíve zhoršiť Zákonník práce z pohľadu zamestnávania ľudí. Tieto tri veci ste presadili, diskutovali sme tu o nich. A už sa vám teraz zvyšuje nezamestnanosť, hoci argumentujete, že to nemôže byť ešte spôsobom, alebo ako, ako nemôže byť ešte príčinou, nemôžu byť tieto prijaté zákony.

    Bohužiaľ, opak je pravdou, lebo vám jednoducho uverili. Uverili vám aj podnikatelia živnostníci, uverili vám aj zahraniční investori. A uverili v to, že dlhodobo budete tu zhoršovať prostredie jednak podnikateľské, ale aj prostredie pre tvorbu pracovných miest. Vy ste sa touto rétorikou netajili, vy tú rétoriku napĺňate. Vám sa odhlasujú živnostníci, vám odchádzajú firmy do Maďarska, vám naozaj rapídne klesá, klesá odhad HDP na budúci rok.

    Ale môžeme sa sporiť o tom, že to spôsobili veľké krajiny, ako je Nemecko, Francúzsko, s nejakým rušením objednávok, ale čo je určité, je, že tieto krajiny nespôsobili to, že my sami to prostredie zhoršujeme. Čiže naše šance vyjsť z krízy sa znižujú aj týmto rozpočtom samotným a hlavne tými opatreniami, ktoré som spomenul, hlavne zrušením rovnej dane, zmenou Zákonníka práce a zo strednodobého hľadiska aj zrušením druhého piliera. To sú tri veci, ktoré naozaj cieleným spôsobom ako tri také klince do rakvy boli zaseknuté práve v tvorbe nových pracovných miest a práve v tom, aby sa ľudia vyhrabali z krízy vlastnými silami. Toto im znemožňujete.

    Myslím si, že tento rozpočet čo sa týka vízie samotnej, ja vám naozaj odporúčam aj až niekde do roku 2015 sa pozrieť, kde zistíte, že budeme veľmi blízko dlhovej brzdy, vážené kolegyne, vážení kolegovia, to znamená, času, kedy prídu automatické reštrikcie. Dokonca je tam, a máte to napísané aj v odporúčaniach fiškálnej rady, že budeme veľmi blízko toho, že nebudeme možno schopní vyplávať sociálne dávky, ktoré sú mandatórne, len preto, že nás dlhová brzda bude brzdiť. A hovorím o tom preto, lebo budeme v ďaleko horšej atmosfére tu znova sedieť a rozmýšľať, ako mohlo k tomu dôjsť. A myslím si, že tam už tú debatu budeme musieť rozvinúť, že tak teda, čo bolo, čo spôsobilo túto vlastne situáciu. A nebude to len zahraničný vplyv. Bude to hlavne vplyv toho, jak sa my chováme k vlastným, k vlastnej tvorbe podnikateľského prostredia a jak sa my chováme k tvorbe pracovných miest tu medzi nami na Slovensku.

    Prečo to je také kľúčové, hovoriť o tom, ako to dopadne na ľudí? No kľúčové je to preto, lebo investori sú, investori aj budú a budú proste sa prispôsobovať tomu, čo sa deje na trhu. Ale ľudia, ľudia budú tí, koho sa najviac táto kríza dotkne. A my tu dnes rozhodujeme o tom, či im zlepšíme šance, aby z tej krízy vyšli, alebo tieto šance zhoršíme. Práve v tomto rozpočte dostávajú veľmi málo nádeje, aj vo všetkých sprievodných zákonoch, ktoré s tým súvisia. Dostávajú málo nádeje a veľa zlých správ.

    A za takú najhoršiu správu považujem práve to, že tento rozpočet nenarába dostatočne seriózne s rizikami. To znamená, neráta s tým, že tam prehráme nejaké arbitráže, neráta s tým, že proste niektoré inštitúcie nevyprodukujú taký zisk, respektíve podniky v správe štátu nevyprodukujú taký zisk, aký očakávame. Tento rozpočet, tak isto som nevidel, odkiaľ si predstavuje, že bude sa tu privatizovať napríklad Slovak Telecom a bude sa kupovať potom nejaká poisťovňa. Nie je to tam napísané, nie je to v ňom zrejmé. Sú to všetko veci, ktoré síce hovoríte, a ja upozorňujem, že už vám to prostredie aj verí, že to urobíte, ale napríklad nemajú žiaden priemet pri tvorbe rozpočtu samotného. Považujem za mimoriadne zlé, keď v čase krízy namiesto toho, aby sme si to ako ekonómovia povedali po jednotlivých číslach, dochádzame k tomu, že ideologizujeme aj takú vec, ako je rozpočet, prípadne zákony s tým súvisiace. A ešte považujem za veľmi zlé, keď sa to delí na nejaký koalično, alebo respektíve jednostranný ľavicový a pritom opozičný zápas.

    A hovorím preto o týchto veciach úplne otvorene a opakovane na pôde tejto snemovne, lebo si myslím, že skôr či neskôr nám, alebo, respektíve v tomto prípade vám musí svitnúť, musí svitnúť, že Slovensko, aby sa udržalo, tak bude musieť zísť z kratšej cesty. Len upozorňujem, dlho Slovensko získavalo dôveru v rovnú daň, dlho Slovensko získavalo dôveru v stabilitu svojich verejných financií, veľmi rýchlo ju stráca práve vašimi krokmi. A naozaj neexistuje veľa iných riešení potom, už ako pracovať ďalej, len sa v tomto kruhu stále zvŕtať. To znamená v tom, kedy sa zvyšujú dane a kedy sa nenapĺňajú očakávania, ktoré máme ako, alebo máte od rozpočtu samotného, a vlastne sa zhoršuje situácia pre ľudí, ktorí sa chcú zamestnať, ktorí chcú krízu prežiť ako-tak v zdraví. Toto všetko máte v tejto chvíli alebo v týchto chvíľach, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rukách. A treba povedať, že ani táto diskusia samotná ma nenapĺňa nejakou vierou, že dochádza k pochopeniu a k nejakému hlbokému precitnutiu zo strany ľavičiarov, čo sa týka rozpočtu samotného. Úplne bez nejakého mihnutia oka, bez pripomienok boli akceptované pozmeňovacie návrhy, ktoré hovoria o znížených odhadoch, vôbec sa k tomu neviedla nejaká vnútorná alebo teda nejaká jasná debata aj z ľavej strany spektra, ale sa proste to zobralo, že je to holý fakt. A istou takou rezignáciou, že čo už máme vlastne robiť, keď tie odhady z vonka sú také zlé, nijako na to nereaguje rozpočet proaktívnymi opatreniami.

    Ja poviem za SDKÚ - DS, my sme dali pozmeňovací návrh, kde sme ukázali, ako zaplatiť učiteľom zvýšené mzdy, a nie v nejakom radikálnom spôsobe, ale 5 percent teraz, 5 percent v polovici budúceho roku. Ukázali sme, že z ktorých kapitol sa to dá čerpať, neboli sme žiadni populisti, žiadni nezodpovední ľudia, dali sme tam aj čerpanie. Čiže je to neutrálny návrh, pevne verím, že ho podporíte. Ale chcem povedať to, čo je za nás najdôležitejšie, tento rozpočet, rovnako ako všetky tie vaše invazívne kroky do podnikateľského prostredia, do tvorby pracovných miest, nepodporíme. Ale veľmi, veľmi by som sa uchádzal o to, aby ste aj vy zvážili svoju hospodársku politiku práve zoči-voči kríze a pozreli sa na to očami obyčajných ľudí. Očami obyčajných ľudí znamená tých, ktorí budú prichádzať a už prichádzajú o miesta. Ich naozaj nenakŕmi to, že budete rozprávať o nemeckých objednávkach, francúzskych objednávkach, problémoch vo svete a o histórii pravice a ľavice. Ale to, čo im môže dať nádej, je, keď budú vedieť, že veci, ktoré na Slovensku fungujú, na Slovensku aj fungovať zostanú. To bol príklad rovnej dane, to bol príklad druhého piliera, to je nezmyselný zápas so zdravotnými poisťovňami, ktorý neskončí nijak ináč, len že budeme stámilióny platiť, či už tak, že sa dohodnete s ich akcionármi, a hoci naoko budete spolu bojovať, ale zaplatíte im to, alebo ich vyvlastníte.

    A zdá sa, že poprehrávate kopu sporov. Na nič z tohoto nemáme ako štát peniaze. Na nič z tohoto nemáte ani vy mandát, lebo darmo ste o tom rozprávali, keby ste ľuďom povedali popravde aj v tej volebnej kampani, že ich to bude stáť pracovné miesta, že ich to bude stáť reálne zníženie miezd, že už teraz ste tam naprojektovali smiešnych 1 800 miest naviac, len aby vám nevyšla, nárast nezamestnanosti, to by ste asi ideologicky neprežili, už teraz viete, že vzhľadom na tie korekcie v odhade rastu, ktoré musí byť nezmyselné číslo, už teraz viete, že za minulý mesiac to bolo ďalších desaťtisíc ľudí. To znamená, keď všetky tieto skutočnosti viem, tak som povinný si ich priznať. Nedá sa to ututlávať, nedá sa fungovať tak, že prežijeme a potom sa uvidí.

    Len si pozrite, vážené kolegyne zo SMER-u, ako vyzerá vlastne rozpočet na rok 2014 a 2015, ako blízko dlhovej brzdy budete. To znamená, ako blízko tej hrany, kedy už naozaj nebudeme my rozhodovať o niektorých výdavkoch, ale v zmysle ústavného zákona sa automaticky budú krátiť, ako blízko tej hrany budeme. Ja vám to preložím aj do normálneho jazyka. Znamená to, že tu nebudeme rozhodovať potom skoro o ničom, čo bude môcť pomôcť ľuďom, lebo nebudeme mať na nič peniaze. To, čo bolo našou povinnosťou a stále je našou povinnosťou, je pracovať práve na stránke príjmov. Ja so tu počul aj veľmi taký emotívny prejav pána ministra o platení daní, aj viacerí na to nadviazali, že to je niečo, kde by sme mali ruka v ruke držať spolu. Ja s tým nemám žiaden problém, ale potom naozaj treba aj pomenovať to, kde sa nachádzame. Že keď nám prudko klesne výber DPH oproti predošlému roku a zároveň nám rastie spotreba, no tak sa napĺňa ten scenár, o ktorom sme hovorili, šedá, čierna ekonomika, že keď sa bude hýbať s daňovým systémom, tak bude proste šedá a čierna ekonomika akcelerovať.

    Preto si myslím, že dá s tým bojovať aj tým spôsobom, že sa vrátime k jednoduchému daňovému systému, že sa vrátime k niečomu, čo sa bude ťažko obchádzať, že budeme na tom spolu pracovať, že to nie je niečo, čo sa dá povedať, že nemôžeme ovplyvniť. My to môžeme ovplyvniť, lebo tú prácu, ktorú tu dnes máme, nikam tí ľudia nemôžu inam ísť, chcú tu pracovať, ale tu potom aj platia daň z príjmu. To nie je o tom, že firmy sa preregistrujú, hoci to urobia, samozrejme, keď im vytvoríte podmienky, pre ktoré od nás radi budú odchádzať. A to je presne to, čo ste urobili. Ale ľudia, ktorí sú tu, tu budú mať spotrebu, tu budú mať život a tu budú sa vyhrabávať z krízy. O tom rozhoduje táto snemovňa, o tom rozhodujeme my, ako poslankyne a poslanci.

    Chcel by som apelovať na to, aby táto sála nepodľahla jednoduchému pokušeniu, že je to len jeden z ďalších rozpočtov. Nie, je to krízový rozpočet a je to rozpočet, ktorý aj hovorí o tom, ako z krízy vyjdeme, respektíve aké obrovské riziká na seba berieme, keďže ani len toľko si nedáme práce, aby sme rešpektovali odporúčania a chovanie sa iných štátov, ktoré zápasia v tejto chvíli s krízou samotnou.

    Bohužiaľ, nedá sa mi iné, skonštatovať len, že je to ideologicky predpojatý rozpočet, pán minister, lebo plní len to zadanie, ktoré ste si najprv ideologicky kdesi hore povedali. A keď chcete vedieť základný rozdiel, ktorý je medzi pravicou a ľavicou na Slovensku, tak ja ho cítim v jednej veci. Práve v tom, že ľavica je ideologicky predpojatá. To znamená, myslí si, že keď napíše, že budeme riešiť zdravotné poisťovne, tak to je to, čo je najvyšší cieľ, čo prikáže ekonomike. Keď sa povie napr. to, ako ste sa správali v roku 2008 - 2009, že vládnou spotrebou udržíme hospodársky rast a vyjdeme von z krízy, to je ideologicky predpojaté riadenie ekonomiky. To, čo na pravici vidíte, je ďaleko, ďaleko triezvejšie chovanie podľa čísel. Ja rozumiem tomu, že to niekomu pripadá technokratické, že to možnože je málo také príťažlivé, že to vyzerá tak, že sa podriaďujeme nejakým chladným suchým číslam, ale všetci zasa rozumieme tomu, že to robíme pre to, aby tých ľudí, o ktorých som hovoril na začiatku, že tu zastupujeme, aby sme tých ľudí ochránili, aby sme tých ľudí netlačili ku stene počas krízy. V tomto považujem tento rozpočet za nepodporiteľný. Nepodporiteľný, lebo je vybudovaný na ideologickej báze, ktorá hovorí: zrušíme rovnú daň ako podstatný symbol, zrušíme nielen ako symbol, ale samozrejme aj so všetkým technickými a ekonomickými následkami, zrušíme flexibilitu tvorby pracovných miest a zrušíme druhý pilier, respektíve výrazne ho obmedzíme, a potom sa uvidí.

    Chcel by som apelovať aj na vás, pán minister, ste ekonóm a ste človek, ktorý ako technokrat vystupuje, aby ste to, čo možno nemôžete priznať priamo tu pred vašimi ideologickými kolegami, im povedali nasurovo na klube. Povedali im to, čo proste cítite, že takto, ako je to naprojektované so všetkými tými vecami a rizikami, ktoré sú tu, tak budeme sa musieť k tomu rozpočtu vrátiť. Budeme sa musieť k nemu vrátiť, budeme musieť vysvetľovať znova poslankyniam, poslancom a celému Slovensku, prečo sa mení. A hlavne, aby ste im vysvetlili, že možno ste sa aj pomýlili, aby ste si to aspoň pripustili, že ste sa možno pomýlili pri tvorbe tých východísk, pri tvorbe zákonov, ktoré súvisia s rozpočtom. Nie je žiadna hanba priznať si chybu, nie je žiadna hanba reagovať na to, že mám novovzniknutú situáciu. Hanba je v tom zotrvávať. A v tomto prípade je to dokonca aj nezodpovednosť, lebo tu nesedíme v tejto snemovni za seba, ale za ľudí, ktorých zastupujeme, a ich sa priamo dotknú všetky tie veci, ktoré sú v rozpočte a v zákonoch, ktoré s tým súvisia, poprijímané a poprijaté budú. Ja rozumiem tomu, že ináč sa robí politika, keď je skoro 5-percentný rast, ja rozumiem tomu, že ináč sa robí politika, keď dostaneme plnú špajzu, ale nedá sa, nedá sa si požičiavať ďalej, nedá sa zhoršovať prostredie, ktoré ten rast vytvorilo, a tvrdiť, že toto bude rozumná politika.

    Na záver by som chcel poprosiť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj keď sa to tu v tejto sále ešte nikdy nestalo, aby ste vy, čo máte väčšinu, nasledovali nás, čo máme menšinu a odmietame tento rozpočet, a buď ho vrátili vláde, alebo iným spôsobom odmietli, aby sme sa vrátili z kratšej cesty. Nie je to žiadna hanba, nebolo by to prvýkrát. Teraz v Európe, keď je taká turbulentná doba, kedy aj v parlamente zavládne zdravý rozum, padne dolu ideológia, prečítame si čísla, povieme si pravdu a urobíme spoločné rozhodnutia. Stále tento čas je, ale treba mať na pamäti, že každým dňom sa skracuje. To znamená, to, čo boli výpadky, už od leta, ktoré vznikajú, už sú z toho, že uverili trhy a koniec koncov - no veď dopoviem

  • Reakcia na hlas z pléna.

  • - tieto výpadky uverili vašej politike.

    No teda, pán minister, vy ste

  • Pozn. red. - nezrozumiteľné slovo.

  • od minulej jesene. Tak ja vám teda niečo k tej minulej jeseni poviem, nechcel som to pôvodne, ale to vám teda povedať musím. Jedno z najhlúpejších ideologických rozhodnutí, aké ste urobili vy, bolo, keď ste sa rozhodli nepodporiť slovenskú menu, to znamená, nepodporiť euroval kvôli politike, ak sa o tomto bavíme. Keď tu niekto vyslal do zahraničia mimoriadne zlý signál, a to je jedno, čo si myslíme o eurovale, jeden alebo druhý, bolo, že keď ste si mysleli, že to menu ochráni, tak ste mali hlasovať za, nemali ste politikárčiť. Viete, čo ste tým vyslali? Vy ste vyslali signál, že tu na Slovensku ide doba, kedy je ekonomike nadradená ideológia a politika. A to bola obrovská chyba. A potom samozrejme všetci s napätím očakávali, ktorá strana vyhrá, jak to vyjde, jak vyjdú voľby, ale veľmi pozorne počúvali, čo hovoríte. A teraz ste sa, na rozdiel od roku 2006, zachovali tak, že ste aj urobili to, čo ste povedali, a poškodili ste túto ekonomiku. A hlavne ste dostali do ohrozenia ľudí. Skutočne, keby to bola privátna firma, tak ja sa s vami nepriem, keď máte väčšinu, tak proste si odhlasujte, čo chcete. Ale to, že zastupujeme ľudí, tak to ma núti k tomu byť vytrvalý, to ma núti k tomu byť ako nezlomný, rovnako ako moji kolegovia. Darmo sa vám nepáči, že hovoríme tie isté veci, alebo podobné veci z rôznych strán. No iste, lebo sme na to dostali mandát. A skutočne, verte mi, keď pôjdete medzi ľudí, tak ľudia majú obavy z krízy a čakajú, čo sa stane, čakajú, čo bude, aké istoty dostanú, aké záruky dostanú. Vy im nemôžete ponúknuť vlastne nič iné, len zhoršenie prostredia pre vytváranie pracovných miest. Po slovensky povedané, ponúkate im nezamestnanosť proti kríze. Veď to je úplná hlúposť, veď to je úplná hlúposť! A to si myslím, že je nezodpovedné, lebo každý máme tento mandát. A je nezodpovedné zužovať to okno, ktorým sa dá z toho dostať práve cez tie opatrenia, ktoré vy ste aj do tohto rozpočtu a koniec koncov aj do zákonov, ktoré s tým súvisia, preniesli.

    Vážené dámy, vážení páni, som si istý, že veľmi skoro príde k ďalšej korekcii, či na strane príjmov, či niektoré z tých rizík, ktoré som aj spomínal, sa naplnia. Budeme tu znova sedieť a znova, pravdepodobne, keďže vidím takú náladu stále na tej väčšinovej strane, ideologicky zbytočne zápasiť. To, čo sa stane, keď človek, keď sa ideológia nadradí ekonomike, si treba pozrieť do polovice 90. rokov, do prvej alebo, respektíve v tomto, poslednej vlády Vladimíra Mečiara, kedy naozaj sme išli až na úplnú hranu, až na úplný okraj Európy a išli sme aj na úplný okraj ekonomického priestoru. Ja pevne verím, že to teraz nebude možné, ale to ešte neznamená, že to, čo príde, bude dobré. To neznamená, že keď to nebudú desiatky percent na úrokoch, že to v tomto prípade bude všetko, všetko v poriadku. Máme iný typ krízy, vyžaduje isté porozumenie. A chcem vás znova požiadať, vážené dámy, vážení páni, nasleduje príklad SDKÚ - DS a ostatných stredopravých strán, nepodporte tento rozpočet! Vráťme sa k debate, keď vieme, že sú tam škodlivé prvky, už teraz, odstráňme ich, ešte je čas tejto krajine pomôcť. Myslím si, že to nie je idealistické, ale z hľadiska tých ľudí, ktorých sa tento rozpočet dotkne, veľmi realistické prianie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky, osem pánov poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Kaník. Je tu? Nie je.

    Pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel poukázať na tú skutočnosť, že nikto z predstaviteľov opozície zatiaľ nedal odpoveď na otázky, prečo rástla nezamestnanosť aj počas minulého roku, respektíve tohto. Prečo tu takisto neprichádzajú investori, prečo odchádzali firmy aj počas minulého roku. Jednoducho, prečo dochádzalo k týmto javom aj počas vami nastaveného ekonomického prostredia. Nikto tu zatiaľ na tieto zásadné fakty odpoveď nedal.

    Takisto aj na zásadnú vec, že jednoducho výber daní tak, ako ste naprojektovali vy do rozpočtu 2012, sa absolútne, ale absolútne nenapĺňal.

    Čo sa týka toho verejného dlhu, na ktorý ste poukazovali, že bude narastať, rád by som upriamil pozornosť na skutočnosť, že v roku 2000 bol celkový verejný dlh 50 %, dokonca v roku 2005 až 60 % HDP. To znamená, zase pozrime sa aj do minulosti, kedy teda počas práve pravicovej vlády narastal verejný dlh významným tempom.

    A posledná poznámka, čo sa týka tých verejných investícii, dnes už práve aj západní ekonómovia, viacerí konštatujú a vedie sa tu debata o tom, že práve cez podporu verejných investícií dochádza k rastu ekonomiky. Jednoducho už nie je ďalší priestor na výrazné škrtenie a práve sa poukazuje na to, že aj prostredníctvom nárastu verejných investícii sa dokáže oživovať ekonomika.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si chcem len tak, taký český výraz ma napadá, že postesknout, že naozaj ten, trošku možno niekto povie, že od veci, ale ak táto strana parlamentu má prebrať zodpovednosť, tak to bude mimoriadne náročný proces. A ja som, ja sa koniec koncov ani nečudujem tejto strane parlamentu, že pokiaľ to takto bude prebiehať, tak o to srdnatejšie sa budete brániť, lebo nebudete mať tú dôveru, že táto strana parlamentu to dokáže. Proste ja si myslím, že keď rozpráva predseda strany, tak opozičný poslanec môže robiť opičky, ale proste takéto niečo, že tu detinsky, infantilne fotiť nejakú guľu,? No proste to bolo hrozným výrazom tej obrovskej nemohúcnosti a to aj mojej obavy toho, že ako to vlastne dopadne, a posilnenia toho vášho, že vy sa budete o to srdnatejšie brániť, aby to nenastalo.

    No naozaj toto je, úplne som bol z toho šokovaný, že ste tak skúsený politik, tak dlho v politike. A toto detinské fotenie gule, proste tento, reč signálov, to je úplne ad absurdum. No takto to nemôže fungovať. Naozaj sekundárne tým spôsobujeme, že o to srdnatejší títo budú, lebo budú mať v sebe možno ten pocit toho, že do akých rúk by to mali dať. Ja normálne žasnem.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Frešo, myslím, že veľmi dobre si hovoril o tom, aká je dôležitá v politike SMER-u ideológia a ako nadraďuje SMER svoju ideológiu nad tvrdé dáta, nad tvrdé čísla. A to nedopadne dobre. Naozaj nechcem, nechcem šíriť zbytočne paniku, ale nedopadne to dobre. SMER presadzuje svoju ideológiu veľmi vehementne, žiaľ, neobjavila sa ani v programe SMER-u, ani v programovom vyhlásení vlády, tá časť ideológie, o ktorej ale o to vehementnejšie od marca diskutujeme v Národnej rade.

    Tak znovu zavedenie koncesionárskych poplatkov. Prečo ste to nesľúbili voličom už pred voľbami? Ukradnutie veľkej časti úspor ľudí v druhom pilieri. V celoročnom premietnutí 500 mil. eur zoberie strana SMER od sporiteľov v druhom pilieri v priebehu jedného kalendárneho roka. Prečo ste to ľuďom nepovedali pred voľbami? Znárodnenie súkromných zdravotných poisťovní. Prečo ste to nepovedali pred voľbami, že zavediete unitárny systém? Že toto je váš program, vyhráte, bude unitárny systém. Naozaj tieto škody, ktoré vznikajú, viď rozhodnutie arbitráže, sú veľké a ponesú to občania Slovenskej republiky.

    Na záver chcem povedať len toľko, že som o tom presvedčený, že sociálny štát tak, ako bol vytvorený a vymyslený a naprojektovaný v 19. storočí, zlyháva. Zlyháva preto, lebo demografický vývoj už nedovoľuje, a technologický vývoj, robiť takýto sociálny štát. Paradoxne, ideológia SMER-u ho na Slovensku chce posilňovať. A to nedopadne, žiaľ, dobre.

  • Ďakujem. Zaujal ma veľmi zaujímavý uhol pohľadu na to, že doteraz som nepočul na tejto pôde, že vlastne SMER nepodporil dočasný euroval, alebo navýšenie dočasného eurovalu. Skutočný, zaujímavý point, na dva dni sa to skutočne stalo. Samozrejme pri tejto debate, ktorá často sa nesie v duchu vytrhávania z kontextov, je to pravda. Na dva dni SMER nepodporil rozšírenie a vydali sme nejaký signál z krajiny.

    Ja mám skôr ale opačný problém. A to je ten, že potom SMER už robí výraznú nadprácu pri integračných snahách, alebo až, ohlasované niektorými poslancami, pri federalizačných. Alebo napr. to, čo sme mali dnes na eurovýbore, kedy pri bankovej únii v prípade novej rady dohľadu Európskej centrálnej banky slovenská vláda podporuje prijímanie rozhodnutí jednoduchou väčšinou, kde každý členský štát má jeden hlas. Jednoduchá väčšina je pre Slovenskú republiku pri prijímaní akýchkoľvek rozhodnutí na úrovni či už eurozóny alebo Európskej únie dosť nebezpečný a čím ďalej často sa objavujúci mechanizmus prijímania rozhodnutí. A toto sa zdá, že, mne zdá, ako nadpráca, kde si SMER dávno obrobil to, že na dva dni nepodporil rozšírenie dočasného eurovalu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán predseda, predniesli ste pravicový prejav, ale myslím, že prejav, ktorému sa dá rozumieť. Škoda, že je tak výnimočný oproti tým prejavom, ktoré sme tu počuli. Ale predsa len teda polemicky k tomu, čo tvrdíte, čo ste tvrdili.

    Nepochybne, že je zlé, keď je ideológia nadradená nad ekonomiku, ale rovnako je zlé, keď je ekonomika nadradená nad spoločnosť. Možno by sme sa vedeli nejakým spôsobom na tom zhodnúť, že teda ekonomika je súčasťou spoločnosti a musí tam byť veľmi silná interakcia medzi spoločnosťou a ekonomikou. Druhý rozmer, že máte pocit, že sme robili jednostranné opatrenia a tak ďalej. No, veď je podľa mňa v politickej histórii Slovenska nevídané, čo sme urobili pre sociálny zmier. Veď existuje rada, ktorá združuje všetky rozhodujúce subjekty, tak z ekonomického života, tak zo spoločenského života, tak zo sociálneho života. A bola vysoká miera konsenzu. Logicky nie 100-percentná, ale aspoň v tej časti, kde sme organizovali legislatívu, tak predsa je vcelku pokojné prostredie na to, v akej turbulentnej dobe žijeme.

    Pokiaľ ide o to, že zrazu sa objavujú vo vašom slovníku ako pravice potreby ľudí, ľudia a podobne, a už nie iba stredná trieda, ale asi, asi všetky kategórie. Ja si myslím, že to je cesta k tomu, aby sme mali opozíciu, s ktorou sa dá zmysluplne rozprávať, pretože je predsa nesmierne dôležité, aby naozaj koncept spoločnosti ako taký bol cieľom toho, o čo sa usilujeme a čo chceme zlepšovať. To je nesmierne dôležité. Veď zoberte si len politické turbu..., cirkusy, ktoré urobila vaša strana. Pred voľbami zúrivo proti eurovalu, nepodporíme, neviem, čokoľvek, a tak ďalej. Potom prudká zmena, potom konflikt so SaS-om. Veď to boli iracionality! To, ako škodilo Slovensku?! Nemáte naozaj korektný pocit, že tá situácia dneska je minimálne v tejto sfére dvakrát tak lepšia, ako bola predtým?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, vy ste sa, žiaľ, tiež zaradili medzi tých politikov, ktorí tak vážnu povinnosť, ako je platenie daní, div nepredstavujú ako nejakú dobrovoľnú činnosť. Priznám sa, že som veľmi sklamaný touto interpretáciou tejto základnej povinnosti. Vždy si totiž pri tejto príležitosti, vážení kolegovia, spomeniem na môj obľúbený film "Zoznámte sa, Joe Black", v ktorom okrem výborných hereckých výkonov takých hviezd, ako sú nesporne Anthony Hopkins a Brad Pitt, sa prelína aj tento aktuálny motív, keď zvýrazňuje dve základné povinnosti každého človeka na tejto Zemi. Človek musí totiž zomrieť a platiť dane. Smrť a dane. Dane a smrť. A keďže si tak mnohí z nás s obľubou osvojujeme početné prvky amerikanizmu, tak by sme mali v tejto súvislosti zvýrazňovať aj prvok, keď neplatenie daní sa považuje za vážny federálny zločin.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Predrečník spomínal tu, že štátny rozpočet má smerovať k nule. Pán minister, to tiež spomínal, že predkladá ambiciózny rozpočet. Trošku to zopakujem, ale ambiciózny rozpočet, tak ktorákoľvek vláda to bude a ktorýkoľvek minister predkladať, bude ten, ktorý bude vyrovnaný rozpočet, respektíve rozpočet taký, ktorý naozaj bude kladný.

    Ten deficit Slovenská republika, a dlh, má už dosť dlhý. To, že stúpa nezamestnanosť, to je holým faktom, pretože v mesiaci október pribudlo desaťtisíc nezamestnaných na úrade práce, to je zaevidované. Takisto živnostníci, ktorí vracajú živnosti, a ešte sú aj ďalší, ktorí sa chystajú vracať tie živnosti, tiež to signalizuje, že zrejme asi tie podmienky sa zhoršujú, keď toto je skutočnosťou. Nemôžeme sa nejak spoliehať na to, že nezamestnanosť bude cestou alebo že to bude jedna z ciest. Firmy, ak budú odchádzať zo Slovenska, tak bude stúpať nezamestnanosť a budú pribúdať rady nezamestnaných. U. S Steel, ktorý je otázny, uvidíme, ako to dopadne, ale to ohrozí celý východ Slovenska. Tam je veľa ľudí a rodín naviazaných aj na to, aj subdodávateľov. Slovensko zatiaľ je montážnou dielňou, čo nie je možno taká najhoršia vec, ako sme sa tu poniektorí, tak smiali z toho. Len ja sa obávam jednej veci, aby Slovensko neostalo montážnou dierou. To bude ešte horšia vec, ako byť tou montážnou dielňou.

    Platiť dane a smrť, ale to už ani nestihnem. O smrti a zomieraní, tak o tom by som mohol rozprávať dlhšie, ale aj o dani.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Daniš, Benjamin Franklin povedal, áno, že sú dve takéto istoty, to znamená dane a smrť. Tak, ak sme rozumeli tomu tak, že zvyšovanie daní, hej, bude vaša jediná istota, tak teraz rozumiem vášmu predvolebnému plagátu.

    Pán poslanec Číž, čo sa týka sociálneho zmieru. No, učitelia na ulici, lekári na ulici, sestričky na ulici, hej. Neviem, či toto sa dá nazvať sociálnym zmierom. Ja rozumiem tomu, čo hovoríte, o čo ste sa pokúsili. Ale kritizujem a veľmi tvrdo, že ten výsledok, ktorý sa vám podaril, bol, že ste zhoršili tvorbu pracovných miest. Nech sa páči, na štatistiku sa pozrieť.

    Pýtal sa pán poslanec Duchoň, ako je to možné, že to aj predtým vznikalo. No tak, pán poslanec Duchoň, to je predsa jednoduché. Šetrili sme na verejnej správe 10 percent. To bolo na váš nárast, ktorý tam vznikol, plus realita je taká, ako som hovoril, že kríza dopadá na Slovensko, ja tomu rozumiem, ale vy ste tí, kto ju znásobujú svojimi opatreniami. To je to, čo kritizujem, znásobujú tie riziká. A to znamená, vy keď zrušíte rovnú daň, znásobujete riziko, že niekto stratí pracovné miesto. Vy keď zmeníte Zákonník práce, znásobujete riziko, že niekto stratí pracovné miesto. Vy keď ohrozíte strednodobé financie, znova znásobujete to riziko, že niekto stratí pracovné miesto. To je to, čo kritizujem. A myslím si, že tam nepomôže, že ste to urobili v sociálnom, v sociálnom zmieri.

    Pán poslanec Novotný, to, že proste nadradenie ideológie nad ekonomiku, a hovoril tu pán poslanec Číž, nadradenie ekonomiky nad ľudí ako takých. Myslím si, že tá ekonomika je niečo, čo by sme mali brať normálne vážne, pokiaľ naozaj nemáme preukázané, že do toho vieme zasiahnuť. Týmto, čo ste dokázali vy za polroka, zasiahnete ale preukázateľne negatívne. Preto ešte raz apelujem, neschváľme ten rozpočet, zíďme z kratšej cesty.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rozpočet je skutočne veľká téma. Ja tu zažívam debatu po tretíkrát o rozpočte. Musím priznať, že debata pri poslednom bola turbulentnejšia aj vďaka súčasnému pánovi ministrovi, nakoniec prešiel, myslím financií. Ale kde sa v tejto debate čísel, fráz ekonomických, dobrozdaní a podobne beriem ja z výboru pre kultúru a médiá, je to hlavne kvôli tomu, že som sa veľmi potešil, keď programové vyhlásenie vlády obsahovalo práve v kapitole kultúra alebo v stati kultúra vládou uvedomelý, alebo vládou si uvedomujúci dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Vláda alebo nastupujúca vláda vtedy deklarovala, že, citujem, "je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu". Rozumel som výraznejšiu podporu aj finančnú. Nejde o oblasť, na ktorej sa má v nasledujúcich rokoch šetriť. Práve preto finančná podpora. Dokonca expressis verbis "finančná podpora kultúry musí vychádzať z reálnych ekonomických možností štátu a súčasne byť aj schopná napĺňať reálne stanovené ciele, priority a očakávania kultúrnej obce". Toľko k deklarovaným zámerom programového vyhlásenia vlády.

    Pri podrobnom štúdiu tabuliek, ktoré sme mali k dispozícii, a pre porovnanie kapitoly, ktorú ministerstvo kultúry malo, však zastavím sa pritom neskôr, má táto ambícia a tento dobrý zámer deklarovaný cez programové vyhlásenie vlády nenapĺňa optimizmom. Chcel by som sa dotknúť, keďže nedokážem, a pán Číž, člen výboru pre kultúru a médiá, ktorý tu začiatkom svojho prejavu kritizoval to, že sme sa nezúčastnili, alebo že opozícia v nejakom všeobecnom rámci sa nezúčastnila debaty o štátnom rozpočte, nuž, musím povedať, že v tomto bode je to trošička zavádzajúce. Pretože o rozpočte, na výbore som sa ja zúčastnil a vďaka neprítomnosti práve pána Číža by bol tento výbor neuznášaniaschopný, i keď akceptujem, že bol na nejakej zahraničnej pracovnej ceste. Takže nie je pravda, pre mňa debata o rozpočte bola dôležitá, preto som sa na výbore zúčastnil. Okrem iných tém, ktoré sa týkali kolektívnej správy a poslaneckých prieskumov a potreby ich doriešenia, výbor prebehol a pán štátny tajomník Pellegrini mal možnosť zaujať a rozvinúť diskusiu aj na výbore.

    Táto diskusia na výbore bola však pre mňa trošička prekvapivá, a to z dôvodov, chcel by som sa dotknúť niektorých čísel. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v kapitole celkové zdroje sa na rok 2013 rozpočtujú vo výške 189 mil. eur. Oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 vraj dochádza k ich rastu o 7,57 mil. eur, čo by malo byť alebo je o 4,18 % v percentuálnom vyjadrení. Skutočnosť je však taká, že v súčasnom vývoji financií a v súčasnom čerpaní tejto kapitoly sa jedná o sumu 189 028 214, a keďže je teda rozpočtované 188 000 746, prichádza k reálnemu poklesu oproti tomu, čo skutočne táto kapitola v tejto oblasti čerpala. Nasledujúce údaje sú však omnoho zaujímavejšie, pretože rozpočet, ktorý bol na rok 2012 a mal v sebe zahrnuté aj údaje, plánované údaje na rok 2013 a 2014, hovoril v kapitole kultúra o sume 236 576 000. Nasledujúci rok, čiže 2014, rátal dokonca so sumou 237 miliónov. Ja sa teda pýtam, kde nastáva reálny posun o 7,57 mil. a rast o 4,18 percenta? Nedochádza. A dochádza dokonca k poklesu.

    Musím priznať, že prečo som k týmto číslam prišiel. Zaujímalo ma to, akým spôsobom sa ministerstvo financií v tomto prípade a teda aj ministerstvo kultúry vysporiada s tým, že v kapitole ministerstva kultúry sa nachádzala suma, ktorá mala vykryť daň alebo poplatok za úhrady služby verejnosti, ktorú samotná RTVS eviduje vo svojej vlastnej terminológii ako daňové príjmy, pretože na rok 2013 a na rok 2014 rozpočet na tento rok rátal s nulovými, čo znamená, že by boli zrušené koncesionárske poplatky, v ľudovom označení, alebo teda úhrady za služby verejnosti. Čiže kapitola kultúry rátala so sumou 90 mil. eur, alebo 94 mil. dokonca na subjekty ako RTVS, audiovizuálny fond a TASR. Je to preto zaujímavé, keďže v reálnych číslach prichádza nie o 7,57-, 7-miliónový alebo 7,5-miliónový rast, ale o reálny 47-miliónový pokles.

    Je to, je to skutočne zaujímavé, ako sa dá v akýchkoľvek štatistikách a tabuľkách šibrinkovať s číslami. Dobre. Vláda mala možno legitímny cieľ nechať financovanie RTVS na pleciach občanov a vyberať veľmi nesociálnu daň, keďže všetci, je úplne jedno, či sestrička, dôchodca, alebo neobľúbený a démonizovaný miliardár, všetci platia za zástrčku úplne rovnako. I keď sú nejaké skupiny, ktoré sú vylúčené, ale toto je marginálna záležitosť oproti tomu, pretože výber tejto dane je nastavený pre všetkých rovnako za zástrčku. Čiže keďže mali možno legitímny cieľ to zachovať a nechať tento záväzok v sume výberu 75 mil., kde 3 mil. sú priamo na výber, minúta a 72 sa dostáva priamo k RTVS, tak s týmto už nič nenarobíme. Ale záväzok vlády, ktorý som citoval na začiatku, že teda kultúra bude dostávať väčší priestor a zaslúži si po dlhoročnom, zase späť k citátu, "a dlhodobom verejnom dlhu voči kultúre" a kde sa nedá teda, alebo nemalo by sa na kultúre šetriť, čo hovorí výhľadovo na roky 2014, 2015, hovorí o tom, že nebude sa diať s týmto rezortom na tieto dva roky nič. Predpokladané zdroje v kapitole kultúra na 2014. rok oproti roku 2013 je pokles o takmer 6 mil. eur. A v 2015. roku rovnako. To znamená, neviem, načo je schválený teda rozpo..., je schválené nejaké ideové, ideová linka a načo tieto čísla teda sú na roky 2014, 2015, keď ešte nerátam ani infláciu do toho, tak tento rezort dostane oproti roku 2013 o 6 mil. menej a oproti roku 2000, a to isté v roku 2015.

    Rok 2013, prečo tam je nejaký optický nárast. Je to preto, že prostriedky na sanáciu alebo na modernizáciu areálu Slovenskej národnej galérie a investičné projekty pre Rozhlas a televíziu Slovenska sú pre 2013. rok nejakým spôsobom zahrnuté. A ten nejaký spôsob ma zaujal tiež. Transfery pre verejnoprávne inštitúcie, rozumejme RTVS, audiovizuálny fond a TASR, sa v závere uvádza takáto veta: "Prostriedky potrebné na pokrytie zmluvy so štátom a RTVS sú na roky 2013 rozpočtované vo výške 28 miliónov eur, čo predstavuje 100-percentný nárast oproti schválenému rozpočtu 2012." Dovolím si povedať z tohto miesta, keďže som kritikom zmluvy so štátom, že sa jedná o diabolské peniaze. A navyše jedná sa o diabolské peniaze preto, že sa tu jedná o 100-percentný nárast. Stopercentný nárast oproti tomu, čo deklarovala minulá vláda tým, že v rozpočte chcela, aby boli určené presné a jasné peniaze s mechanizmom navyšovania o zvyšovanie HDP, a tým pádom sa snažila odpolitizovať aspoň v miere finančnej médiá verejnej služby. Stopercentný nárast zmluvy so štátom oproti rozpočtu 2012 na rok 2013, znamená 100-percentný nárast politickej závislosti médií vo finančnej báze, vo finančných otázkach, čiže zmluva so štátom musí vykrývať, síce by mala pokrývať pôvodnú tvorbu, vieme, že sa tomu tak často nedeje, čiže 28 mil. eur minister financií posúva ministrovi kultúry a ten tieto prostriedky bude za nejakých podmienok prideľovať spojenému telerozhlasu. A myslím si, že 100-percentný nárast oproti schválenému rozpočtu z roku 2012 znamená zároveň 100-percentný nárast politického ovplyvňovania médií verejnej služby cez finančné záväzky alebo financie ako také.

    Myslím si, že zároveň ma však napadá pri tomto úžasnom čarovaní s číslami, že kde sa ten 100-percentný nárast vlastne vzal, keďže pôvodný mechanizmus, ak by nebol, ak by SMER nežiadal peniaze od ľudí cez koncesionárske poplatky, nespravodlivú formu dane, a teda štátny rozpočet by mal v kapitole určenú presnú sumu, tak nemohol používať nástroj alebo nebolo vhodné používať nástroj zmluvy so štátom, preto ani nemohol byť ani rozpočtovaný. Takže samotný nárast o 100 % nemá odkiaľ východisko, neviem, odkiaľ by mal narásť, keď z rozpočtu od 1. 1. 2013 mala byť určená presná a jasná suma aj z hľadiska manažmentu, dôležitá aj z hľadiska manažmentu médií verejnej služby, dôležitá aj z hľadiska plánovania nejakého vývoja a dôležitá aj z toho, že manažment by nebol prosebníčkom ministra kultúry, že by nemuseli sme sa hrať na to, že podporujeme pôvodnú tvorbu, a skutočne by dostávali médiá verejnej služby peniaze, ktoré by boli tvrdo napísané v rozpočte, a záležalo by nie od ministra financií ani od ministra kultúry, ale iba od toho, ako sa vyvíja a rastie HDP, koľko peňazí, či narastie objem, alebo nenarastie. Zmluva so štátom sa dá ovplyvňovať vždycky vyjednávaním na vláde medzi ministrom financií a ministrom kultúry a tým, že môže kolísať jej výška, médiá verejnej služby peniaze dostať môžu, alebo nemusia. Záleží asi od toho, ako poslúchajú.

    Chcel by som teda povedať, že k tomuto elegantnému hraniu sa s číslami, kedy nárast o 7 mil. znamená vlastne pokles o 47, ak porovnám rozpočet na rok 2012 a kde sú zahrnuté roky 2013 a 2014, pretože, ako som spomínal, 236 mil. na rok 2013 nemôže byť o 7 mil. viac ako je 189, ktoré, alebo 188 000 746, ako hovorí súčasný návrh rozpočtu. Podľa mňa to je, a dúfam, pán minister, že sa toto nedeje vo viacerých oblastiach rozpočtu, lebo je to proste o 47 mil. menej a nie viac. Chcel by som teda povedať, ako moji predrečníci, či už predseda výboru Jarjabek alebo kolegyňa z výboru pani Vášáryová, hovorili, že kultúra bola Popoluška, dokonca i sám minister to hovoril, bola Popoluškou, slovami pani Magdy Vášáryovej, z hľadiska záujmu a peňazí a prostriedkov na tento rezort posunuté. A mám obavu podľa čísel, ktoré ste vy navrhli, že ňou aj ďalej zostáva. Stoosemdesiatdva miliónov na rok 2014 a 182 mil. na rok 2015 je, ak nie žiadny, žiadny nárast, tak je to minimálne stagnácia aj v oblasti toho. A teda je to v príkrom rozpore priamo s programovým vyhlásením vlády a toho, čo si asi pán minister do programového vyhlásenia vlády chcel zapracovať a odkázať verejnosti.

    Ďalej by som možno poznamenal k celkovej debate, ktorá sa okolo rozpočtu rozbehla. A to je moment, keďže nás tu vyzývajú naši kolegovia, niekedy nám chcú nastrčiť hlavu, ako keby sme vyrastali na nejakej koncepcii Henryovej a pozerali jediný film "Atlas pokrčil ramenami" a boli sme megalibertariáni, ktorí nič iné nemajú na svojich pleciach, iba to, akým spôsobom urobiť výhody nenávidenému veľkopodnikateľskému sektoru, a ako keby nám tu, či už pán Číž alebo Blaha, navliekali nejakú hlavu, konskú hlavu neoprávnených pravičiarov, napriek tomu si myslím, že tak, ako myslím, hovoril pán predseda, poslanec Frešo, že vzbudzovať duch sociálneho zmieru pri protestoch sestričiek a následne učiteľov, je chiméra. A je chiméra postavená možno z toho, že ak je medzi realitou a človekom obrovská ideologická bariéra, tak potom tú realitu veľmi ťažko vníma.

    Ja pri tomto vývoji rozpočtu a tomto napĺňaní nejakých ambícií, ktoré si minister kultúry, tým pádom aj vláda Slovenskej republiky, dali, chcem sa opýtať, kto z tých sociálnych skupín bude ďalší? Pri tomto napĺňaní rozpočtu a ak teda chcete toto dodržať, ja sa obávam, že k týmto sociálnym skupinám, a napriek tomu, že budete hovoriť, že smerujeme k sociálnemu zmieru, to môžu byť práve umelci. Chcel by som, nechcel by som byť v koži ministra kultúry, keď bude hovoriť a bude musieť obhájiť napriek tomu, čo deklaroval, že sa v podstate z hľadiska rozpočtu neudeje vôbec nič. A mať teda na uliciach ďalšiu sociálnu skupinu umelcov, ktorým súčasný rozpočet neponúka skutočne nič, žiadnu víziu systémovej zmeny, žiadnu víziu toho, kde budú priority, opisuje čísla z jedného roka na druhý, čísla zostávajú rovnaké, navyše tvrdí, ak porovnáme dva rozpočty, že 189 mil. je viac ako 238, plánovaných pôvodne bývalou vládou, je to pre mňa veľkým sklamaním. A nechcel by som naozaj byť v koži ministra kultúry, keď ďalšou sociálnou skupinou budú ľudia, ktorí v kultúre pracujú, a možno s veľkými očakávaniami vnímali aj to, čo sa im snažil odkázať ani nie pred ôsmimi mesiacmi cez to, že na kultúre sa šetriť proste neoplatí.

    Pamäť tohoto národa, zachytená v kultúrnych artefaktoch, je dôležitá. A myslím si, že naozaj by slovenská kultúra nemal byť na chvoste, možno aj symbolicky, keďže som predposledný, aj úplne na konci a na záver pri tomto zastúpení v tomto pléne mojich kolegov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, pán poslanec Novotný, končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Naozaj len veľmi krátko by som podčiarkol tú časť vystúpenia pána poslanca Viskupiča, keď hovoril o pomyselnom sociálnom zmieri. Pán kolega Číž to tu spomenul, že je to niečo nebývalé, ako sa súčasná vláda snaží udržať sociálny zmier. No musím povedať, že sám so prekvapený, že SMER, ktorý počas svojej prvej vlády dokázal v podstate naozaj udržať ten sociálny zmier, bol veľmi šikovný. Nám sa to za vlády Ivety Radičovej v prípade lekárov nedarilo. Musím povedať a konštatovať, že s obavami sledujem to, čo sa deje na našich uliciach, sledujem nespokojnosť sestier, sledujem nespokojnosť lekárov, ktorí sa dožadujú tretej etapy zvýšenia platov, a musím povedať, že som bol veľmi prekvapený, ako radikálne pristúpili učitelia ku svojim požiadavkám.

    Šuškalo sa už aj o autodopravcoch, dokonca je tam dosť veľké napätie. Som zvedavý, ako to bude vyzerať v Cargu a v železničných spoločnostiach, lebo sa tam chystá prepúšťanie, a železniční odborári sú známi svojou radikálnosťou. Ukázali to aj za druhej Dzurindovej vlády. No veď dali o sebe vedieť aj zamestnanci verejnej správy. Zhrnuté a podčiarknuté, vôbec ma to neteší a budeme tomu zrejme čeliť v najbližších rokoch, v priebehu budúceho roku. No len faktom je, že to napätie bude o to väčšie, o čo viac bude rásť nezamestnanosť a o čo viac bude, žiaľ, vláda dávať celé konsolidačné úsilie na plecia ľudí, na plecia daňových poplatníkov a na druhej strane zvyšovať výdavky.

    Pán poslanec Štefanec to veľmi jasne povedal, že ten nárast medzi rokmi 2010 a 2012 je 1,7 mld. eur viac na výdavkoch.

  • Pán poslanec Viskupič, s reakciou, nech sa páči.

  • Áno, neteší to pravdepodobne nikoho. A k sociálnym skupinám alebo vrstvám obyvateľstva, ktoré na ulici boli a sú, ten proces proste začal a pokračuje, ja som chcel iba podčiarknuť to, že keďže v prvom rade ide vždy o, alebo o peniaze ide vždycky až v prvom rade, tak pri debate o rozpočte je dôležité sa pozrieť na možné vízie. No a keďže v rezorte kultúry sa nič nedeje, a napríklad to nerešpektuje ani inflačný nárast, proste tie sumy sú fakt rovnaké, a myslím, napriek tomu, čo hovoril pán predseda výboru Jarjabek, že aj ja oceňujem, že súčasný minister financií navštevuje a možno takto podporuje kultúrne zariadenia, je veľkým výkričníkom to, ak sa do rozbehnutého vlaku a do toho, že ďalšia sociálna skupina bude donútená vyjsť na ulicu pod pláštikom toho, že sa tu deje nejaký sociálny zmier, je pre mňa dosť vysoko zdvihnutý varovný prst, aby sme sa venovali tomu, čo, alebo vláda sa venovala tomu, čo sľúbila v programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Procházka, dočkali ste sa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čítal som niekde na webe, že 21. decembra sa všetci vydáme na viactýždňový prechod svetelnou bránou, na konci ktorého tí z nás, ktorí budú pripravení, dočiahnu na život v päťrozmernom svete. A tento rozpočet si zoberte všetci so sebou, lebo to je vstupenka do sveta 5D. To je taká úroveň trikovej animácie, na akú sa nechytal ani James Cameron v Avatarovi. Štvrtý deň sa tu bavíme o dokumente, ktorý má vo vzťahu k realite budúceho roka asi takú výpovednú hodnotu ako prognózy premiérovho poradcu pána Staneka. Ale chápem, že z psychologických dôvodov dnes ešte treba predstierať, že to má význam, tak sa pridám aj ja.

    Začnem tým, čo máte v rozpočte dobre. To, žiaľ, budem môcť vybaviť veľmi rýchlo. Máte tam výborne spravený prehľad výdavkov, neviem, či to robil Martin Filko alebo Rado Majerský alebo niekto iný, ale to je z technického hľadiska naozaj kvalifikovaná robota, klobúk dolu. Druhá dobrá vec sú parametrické zmeny v prvom pilieri. A keďže pri tejto vláde musí byť človek vďačný za každý záblesk lucidity, otvorene to chválim. Plus, samozrejme, pochvala za to odhodlanie aspoň na papieri dodržať trojpercentný deficit. To nech vám vydrží čo najdlhšie.

    Čo tam máte zle, je ten zvyšok. Tri veci sa o ňom dajú povedať. Ten rozpočet je ideovo prázdny. Posiela Slovensko na maďarskú cestu a v absurdnom rozsahu prenáša bremeno konsolidácie zo štátu na jeho občanov.

    Poďme postupne. Prvá vec, prečo je rozpočet ideovo prázdny. Preto, že v ňom chýbajú akékoľvek programové, politické priority, ktoré by mu dali nejakú uchopiteľnú identitu. Rozpočet má narysovať základnú architektúru hospodárenia štátu a jeho tvorba preto vyžaduje takpovediac architektonickú zručnosť. Vy však namiesto nej ponúkate inštalatérske služby. Ak porovnáme to, čo zákon roka má predstavovať, s tým, čo ste predložili vy, je to naozaj to isté, ako keby ste do súťaže o architektonické riešenie hradného nádvoria nominovali Karčiho a Lajčiho z obľúbenej kutilskej relácie Pomáhajbo.

    Niet v tom rozpočte ani stopy po nejakom ucelenom pokuse niečo prestavať, sfunkčniť či nebodaj zefektívniť, ponúknuť aspoň náznak nejakého strategického plánu rozvoja. Nič, len konzervácia súčasnej mizérie, a to tak na úrovni systémových ideí, ako aj na úrovni ich technického zabezpečenia. Pozoruhodné je to najmä vo svetle vašej ambície, ktorú ste v programovom vyhlásení vlády nazvali strategickým vládnutím. Akokoľvek dobromyseľne na ten dokument človek nazerá, strategického prístupu sa dopátrať nedokáže.

    Pán minister financií nazval tento rozpočet ambicióznym, ale verím, že to prehovoril len jeho zmysel pre sebairóniu, lebo ambícia z tohto rozpočtu trčí jediná. Tou ambíciou je prežiť to s odretými ušami do prezidentských volieb. Tou ambíciou je simulovať rozpočtovú realitu až do jari 2014. Vysvetlím. Rozpočet je postavený tak, aby čísla, ktoré sú pravidelne zverejňované v priebehu roka, vyzerali ako-tak nádejne. Do prezidentských volieb sa vláda bude tváriť, ako sa jej podarilo udržať deficit na plánovanej úrovni, prvá notifikácia z Eurostatu dorazí až v apríli 2014. Aj štátny záverečný účet bude zverejnený až po prezidentských voľbách, to bude ďalšia zrážka s realitou. Ale tá hlavná, definitívna, na nás počká do jesene, kedy rozpočet reklasifikuje Eurostat a odhalí skutočný deficit verejnej správy.

    Napokon, máme s tým konkrétnu skúsenosť, a má ju aj pán minister, z roku 2010, keď prvá Ficova vláda hovorila o 6,3-percentnom deficite za rok 2009. Hovorila o ňom na jar 2010, nie rok dopredu, ani počas fiškálneho roka, ale po jeho skončení, 6,3 percenta. O niekoľko týždňov z toho bolo 6,77 %, aby sa neskôr, práve po reklasifikácii kapitálových injekcií do stratových odvetví, ukázalo, že deficit bol v skutočnosti takmer osempercentný.

    Ako je to možné? Presne tak, ako to bude možné teraz. Vláda v rozpočte predpokladá, že sa okrem iného zlepší aj hospodárenie železníc, nemocníc a samospráv. Neviem, čo je horšie, či to, že to vláda predpokladá, súc o tom úprimne presvedčená, alebo či preto, že to predpokladá práve a len preto, aby sa skutočná veľkosť finančnej diery ukázala až po apríli 2014. Oboje je zlé, samozrejme, ale ja som presvedčený, že vláda veľmi dobre vie, že takýto predpoklad je dnes neudržateľný, neférový a nekompetentný rovnako, ako ním bol v roku 2009. Tváriť sa dnes, že práve v roku 2013 budú nemocnice či samosprávy hospodáriť inak, ako doteraz, je neuveriteľná drzosť. Ale čomu sa čudovať, tí istí ľudia, tie isté triky a, žiaľ, aj hrozba toho istého výsledku.

    Druhá vec, prečo má rozpočet orbánovské črty. Preto, že významnou časťou jeho podstaty sú jednorazové opatrenia, ktorých účinok sa rýchlo vyčerpá a ktoré bude treba nahradiť. Ide o opatrenia, ktoré k finančnému bohatstvu štátu nijako nielenže nič nepridávajú, ale ani nijako nevytvárajú predpoklady pre jeho tvorbu, skôr naopak.

    Osobitnou kapitolou je tu druhý pilier, kde si vláda dovolila to, čo doteraz iba krachujúca Argentína a Viktor Orbán. Ale stalo sa, máme, čo sme si zvolili, aj keď teda pripomínam ešte raz, že krátko pred voľbami ste ľuďom sľúbili, že práve toto neurobíte. Lenže namiesto toho, aby ste tie peniaze použili výlučne na zníženie dlhu, vrháte ich do rozpočtu spôsobom, ktorý vám umožní minúť ich na bežnú spotrebu. Ak by ste cítili skutočnú zodpovednosť za tento štát a jeho budúcnosť, použili by ste peniaze, získané dobrovoľným odchodom z druhého piliera práve na zníženie dlhového bremena. Nerobíte to a namiesto toho robíte presne to, čo vám vyčíta fiškálna rada, v rozsahu 0,2 percenta HDP znižujete čisté bohatstvo krajiny.

    A páchate pritom ešte jeden veľký hriech: nielenže takto získané peniaze miniete inak, ako by ste mali, vy ešte preberáte záväzok, že výmenou za ne budete v budúcnosti vyplácať zo Sociálnej poisťovne vyššie dôchodky. A je vám zjavne jedno, akú mínu tým kladiete pod nohy deťom a vnukom, ktorí vaše dnešné pseudopriority raz budú musieť odrobiť. Iste, na presun aktív zo Sociálnej poisťovne je vytvorená rezerva v rovnakej výške, ale podstata zostáva rovnaká. Vyberáte peniaze z druhého piliera a neinvestujete ich do predpokladov rastu, ale máte ich v úmysle prejesť a účet za hostinu nechať na tých, čo prídu po vás. Míňate budúce, budúce peniaze bez toho, aby ste z nich čo len euro odložili na zníženie štrukturálneho dlhu. Robíte to takto vždy a znova, a robíte to takto aj preto, že keď to raz ľuďom naozaj docvakne, tak vy už budete za vodou, ešte ďalej, ako ste dnes.

    Ale späť k orbánovským rysom vášho rozpočtu. Veľká časť tzv. konsolidačných opatrení, časť zodpovedajúca približne 0,7% HDP, je tvorená dočasnými záplatami a účtovnými trikmi, ktoré síce formálne deficit znížia, ale len za cenu vyšších nákladov, prenesených do budúcnosti.

    Podľa fiškálnej rady sa na konsolidácii v rozsahu 0,7 percenta HDP podieľajú jednorazové efekty, ktoré bude treba nahradiť inými opatreniami najneskôr na budúci rok, pričom, povedzme si otvorene, pravdepodobnejšie je skôr to, že diery budete musieť ad hoc spôsobom plátať už v priebehu roka, a doterajšia skúsenosť nám hovorí, že si znova raz vyberiete tú ľahšiu a horšiu cestu, čiže zvyšovanie príjmov namiesto znižovania výdavkov.

    Namiesto znižovania štrukturálneho deficitu, namiesto skutočnej rozpočtovej architektúry budete inštalatérskym spôsobom a polovičato plátať priesaky, až kým nebudete po kolená vo vode a znova raz nezačnete nariekať, nech vám teda opozícia povie čo s tým, tak, ako to robíte, odkedy ste sa ujali vlády.

    Presne takto sa to už roky deje v Maďarsku, tri ad hoc balíky prijaté na jeseň tohto roka hovoria samé za seba. Ja chápem, že sa predsedovi vlády páčia tie pocty, ktoré mu adresuje Orbánova vláda, ale cenou za ne je jednak dramatické zníženie predvídateľnosti daňového a regulačného prostredia na Slovensku, a tým aj zníženie jeho atraktivity pre tých, ktorí v ňom vytvárajú pracovné miesta a financujú výdavky štátu, ale aj celková podobnosť s orbánovským chápaním verejných financií, či už ide o zásahy do súkromných úspor alebo o sektorové dane. Pri triezvom pohľade je ale každému zrejmé, kam tento tobogán smeruje: ekonomický rast je v Maďarsku úplne zabitý, investície a spotreba domácností nerastú už piaty rok v rade. Ak sa nespamätáte, skončíme v takom istom odtoku a vyhrabať sa z neho bude oveľa ťažšie, ako spraviť tú robotu raz a poriadne. A kto by ju mal spraviť iný, keď nie osemdesiattrojka, jednofarebná monolitná partia, ktorá má taký mocenský výtlak, že ešte aj prezident republiky v paláci s nádejou čaká na každé jej posolstvo?!

    Čím sa dostávam k tretej veci, a tou je práve magická 83-ka. Presne také je totiž percento, ktorým sa na konsolidácii podieľa príjmová časť, ak odhliadneme od rezervy, ktorá napokon už je aj tak minutá skoro celá: 17 % výdavky štátu, 83 % zdroje zdola. To je absolútny unikát. Či už 83 % bez rezervy, alebo dve tretiny s ňou, bremeno konsolidácie ste sa rozhodli celkom jednoznačne naložiť na plecia občanov a firiem. Výborne.

    Len jedna poznámka, tretieho júna tohto roku som v diskusii na STV s ministrom vnútra upozorňoval, že ak dúfate, že vyššie dane a odvody budú znamenať viac príjmov pre štát, dúfate zle. Hlavný efekt daňovej smršte tak, ako je nastavená, čiže na zdaňovanie práce, bude viac optimalizácie, viac odchodov veľkých firiem a bankrotov tých malých, menej práce, menej spotreby, menej investícií, menší rast. Vysmial sa tomu, vraj uvidíme už o pár mesiacov, že to funguje. Veď práve vidíme, ako to funguje. A podľa mňa vy to musíte vidieť tiež, musíte už dnes tušiť, že klesne nielen odhad daňových príjmov, ale znova aj odhad hospodárskeho rastu, z ktorého tie dane pochádzajú, ale rozhodli ste sa to ignorovať. A ja som presvedčený, že práve kvôli tomu, aby skutočné parametre vášho hospodárenia neboli vidieť, ako hovorí klasik, biele na čiernom, skôr ako po apríli 2014.

    Je to zúfalo nezodpovedné. Pán minister financií rozpočet predkladal so slovami, že chce hrať otvorenú, férovú hru. Robíte presný opak. Zoberte si napríklad položku osobné výdavky v štátnych rozpočtových organizáciách. Tu síce avizujete 5 % dole, ale jednak odkazujete na, citujem, „výnimku z niektorých kategórií", a jednak z tabuliek, keď si ich človek naozaj pozrie, vyplýva, že šetriť sa nebude v podstate vôbec.

    Už len posledná ukážka, niečo, čo je spolu s dôrazom na krátke jednorazové efekty a rast výdavkov, jediným špecifickým prvkom rozpočtu, ktorý mu dáva nejakú tvár, nejaké zreteľné obrysy. Je to masívne spoliehanie sa na eurofondy, ku ktorým je rozpočtované spolufinancovanie. Ak sa nestane zázrak, budeme eurofondy čerpať rovnako alebo podobne ako doteraz, čiže výrazne pod hladinou možného. Okrem iných efektov to bude znamenať aj to, že naše vlastné zdroje, ktoré sú dnes určené na spolufinancovanie, sa použijú na vykrytie toho, kde sa nepodarí šetriť tak, ako je to v pláne. Čiže nielenže ten plán sám osebe nezodpovedá reálnym potrebám šetrenia, ešte aj z toho mála napokon bude menej úspor a viac plytvania.

    Mohol by som pokračovať, ale zbytočne. Vrátim sa radšej oblúkom na začiatok. Toto nie je návrh štátneho rozpočtu. Toto je vaše vlastné priznanie, že 21. decembra očakávate koniec sveta a že po ňom už na týchto srandovných číslach aj tak nebude záležať.

    Mňa to mrzí z jedného dôvodu; 11. marca som si z psychohygienických dôvodov vnútil sugesciu, že nevadí, že ten masívny mandát, ktorý ste dostali, pochopíte ako záväzok, ako dôvod prevziať okrem moci aj zodpovednosť. Hovoril som si, zarobili ste za tie štyri roky už dosť, aby ste v sebe našli odvahu nechať po sebe nejakú poctivú robotu. Prvýkrát som pochopil, že to je ilúzia, keď ste sa vrhli na druhý pilier. To sa vám odpustiť nedá a nebude dať. Druhýkrát som sa vydesil, keď sa ukázalo, že pod rúškom boja proti zisku zdravotných poisťovní im ho vlastne chcete venovať z našich spoločných peňazí na dlhé roky dopredu. Ale stále som ešte ako občan dúfal, že vám aspoň trochu záleží na tom, ako sa a čo sa v tomto štáte s peniazmi jeho občanov bude diať.

    Toto, čo ste nazvali zákonom o štátnom rozpočte, rozmetalo moje nádeje na prach. A naň sa to aj do pol roka obráti.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, páni poslanci Mihál, Novotný, Daniš, Viskupič. Končím možnosť, a ešte Mikuš, dobre, končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pánovi kolegovi Procházkovi za krátky, ale výstižný prejav. A ako sa hovorí, nakoniec to najlepšie. To určite platí aj pre záver rozpravy k zákonu o štátnom rozpočte.

    Ja si len dovolím podčiarknuť tú jednu myšlienku. Aj slepý vidí, aký deravý a na akých hlinených nohách je postavený tento štátny rozpočet. Len tí, ktorí sedia zadubene vo svojich poslaneckých laviciach a hlasujú tak, ako im veľký vodca prikáže, si myslia, že to, čo ste pripravili, je naozaj dobré. Vôbec to tak nie je. Keby ste trošku chodili medzi ľudí, tak by ste vedeli, čo sa vonku deje. Každým dňom pribúdajú nové a nové správy o tom, ako sa prepúšťa, ako firmy jednoducho optimalizujú počet svojich zamestnancov a akým spôsobom sa lúčia so svojimi pracovníkmi na dohodu. Tí si už nebudú môcť zarobiť ani to skromné euro, ktoré si zarábajú doteraz, pretože ste im to de facto znemožnili.

    A na druhej strane, ak si niekto myslí, že tými vyššími daňami, vyššími odvodmi získa nejaké vyššie zdroje do štátneho rozpočtu, do rozpočtu zdravotníctva alebo Sociálnej poisťovne, tak je na obrovskom omyle. To by ste tie zákony museli vedieť písať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Rád by som podčiarkol tú časť vystúpenia pána poslanca Procházku, kde uviedol veľmi zaujímavú politickú súvislosť z rozpočtu, čo tu ešte neodznelo, keď hovoril o tom, že naozaj sa SMER bude usilovať udržať túto rozpočtovú ilúziu až do prezidentských volieb 2014. A dá sa tomu rozumieť. Naozaj, mnohí sme hovorili o tom, že rozpočet, ktorý je tu predložený a o ktorom rozprávame štvrtý deň, je ilúziou. Je to ilúzia. Už neplatí to, čo predložil pán minister Kažimír v októbri a, dámy a páni, je to smutné konštatovanie, ale v marci nebude platiť to, čo zajtra väčšina SMER-u v tejto snemovni schváli. Ale napriek tomu sa SMER bude snažiť udržať túto rozpočtovú ilúziu a pán poslanec Procházka predpokladá, že sa mu to podarí, respektíve sa o to bude snažiť až do prezidentských volieb 2014.

    Ja ešte predsa len pridám jednu ďalšiu politickú súvislosť. Je to dôležité aj pre regionálne, županské voľby, ktoré budú v novembri 2013. Dá sa tomu rozumieť, SMER má siedmich z ôsmich županov a mnohí budú chcieť obhájiť svoje pozície. Viem, akou ilúziou sú regionálne rozpočty, rozpočty samosprávnych krajov. Minimálne ten košický je naozaj ilúziou a o tom budeme v pondelok diskutovať na košickom krajskom zastupiteľstve. Ale myslím si, že okrem udržiavania tejto ilúzie, ako SMER úspešne hospodári, bude potrebovať ešte ako každá ideologická vláda odpútavať pozornosť. No jeden vynikajúci marketingový ťah má, znárodňovanie zdravotných poisťovní. Nerieši v zdravotníctve problémy, ide znárodňovať. A to je taká veľká priorita, že na to musí sústrediť všetky sily. A bohviečo ešte vymyslia v priebehu roku 2013.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Nakoniec to najlepšie? Vôbec si to nemyslím. Vážený pán poslanec, pri vyratúvaní pozitív rozpočtu ste sa obmedzili, dve položky ste povedali, dve. To je žalostne málo. A potom ste sa obmedzili skutočne už na tendenčné a dokonca neseriózne hodnotenie tohto materiálu.

    Rozhodne nemôžem s vami súhlasiť, s vaším názorom. Naopak, chcem zvýrazniť základnú filozofiu vlády. Napríklad ja ako technik výrazne oceňujem snahu posilniť výstavbu dopravnej infraštruktúry. Nechcem tu predsa vyratúvať všetky efekty, ktoré z tohto plynú pre spoločnosť v tejto chvíli, chcem zdôrazniť len tú skutočnosť, ako tieto investície výrazne pomáhajú hospodárskemu rastu. Je predsa všeobecne známe, že stavebníctvo má široký multiplikačný efekt a teda sekundárne ovplyvňuje rozvoj ďalších odvetví a tým výrazne pomáha riešiť nezamestnanosť.

    Ja v tejto súvislosti chcem oceniť aj nárast, konkrétne skoro o 7 % na podporu bývania. Tiež ste na to pozabudol. A taktiež fakt, že aj Štátny fond rozvoja bývania má pripravených o skoro 13 % viac finančných prostriedkov, čo konkrétne predstavuje ďalších 20 mil. eur navyše. A takto by som mohol v tých pozitívach, pán poslanec, pokračovať ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Mám aj jednu otázku, keďže reagujem na tvoje vystúpenie, a to je, že, preboha, prečo nakoniec? Tá debata sa mohla niesť aj trošku možno v inom duchu, lebo je jedno, čo môžeme o tomto prejave povedať, a to nechcem kvalitatívne hodnotiť, ale povedať, že minimálne bol veľmi podnetný. Prekvalifikovať koniec roka, koniec sveta z 21. 12. 2012 na apríl 2014 je fakt zaujímavý point. Bolo a možno je veľmi zaujímavé, alebo bolo by možno do budúcna zaujímavé vystúpiť skôr, pretože súčasne bude môcť reagovať na tento už iba minister a možno spravodajca v záverečnom slove a okrem jedného pána poslanca z vládnej strany sa k faktom, ktoré si spomenul, nevyjadril nikto, čo je možno škoda.

    Čo ma ešte zaujalo ako druhá, druhá vec a to je hmatateľná vec, tak to je prirovnanie s osudom krajiny vedeným pod Orbánom, kde vidím takisto veľkú paralelu, keď sa moc prevezme bez patričného pocitu zodpovednosti. Toto je to, čo chýba v rozpočte a vôbec v tej architektúre rozpočtu, ako si povedal, aj mne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím s kolegom Procházkom v jeho pohľade na tvorbu rozpočtu, dokonca aj s tým časovým harmonogramom, ktorý načrtol. Ja si myslím, že to bude asi trošku kratší, ten časový harmonogram, aj keď chápem to prirovnanie. Aj s tým, že jediné pozitívum v navrhnutom rozpočte sú ambície dosiahnutia percenta deficitu. Ktovie, či aj tento bude dosiahnutý, pretože, a to tiež potvrdzujem slová môjho predrečníka, aj v roku 2006 - 2010 bola ambícia vlády v tom čase udržať schodok alebo deficit verejných financií. Aký bol výsledok za dva roky? Prepad 16 % hrubého domáceho produktu a výsledný efekt deficit vyše 8 percent.

    Súhlasím aj s tou architektúrou a s tým inštalatérom, tiež, myslím, pekné prirovnanie. Totiž vláda absolútne rezignovala na nejakú víziu hospodárskej politiky. Teraz je už naprosto jasné, prečo programové vyhlásenie vlády bolo tak široko koncipované, uspokojujúce prakticky všetky skupiny obyvateľstva. A dokonca ani nejaká veľká diskusia v tomto pléne nebola, pretože tam nebolo čo kritizovať. Je jasné, že príprava manévrovacieho priestoru, ale myslím si, že ani toto nepomôže, v plánoch jednak vlády, jednak ministerstva financií a možno ani poslancov, ktorí budú za tento rozpočet hlasovať, pretože si myslím, že 2014, Rado, bola optimistická vízia.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Áno.

    Nech sa páči, pán minister, záverečné slovo.

  • Dobrý večer všetkým. Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za možnosť prehovoriť, aj keď o päť minút dvanásť.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale sme si odsúhlasili, že budeme rokovať až skončíme bod.

  • Áno, áno. Chcem pripomenúť všetkým, že som tretí týždeň v Národnej rade a v podstate, musím povedať, že sa mi medzi vami páči a že som asi masochista a niečo s tým bude musieť robiť.

  • Vyslovené s pobavením.

  • Mojim kolegom sa to možno páči menej, tým, ktorí musia robiť za mňa na rezorte, ale ako to zvykne bývať, tie inštitúcie fungujú možno ešte lepšie, keď tam nie sú ich šéfovia, ako keď tam sú. A to poznáte zrejme aj z vlastnej skúsenosti.

  • Smiech v sále.

  • Veľa, veľa som tu počul. Ja samozrejme absolútne uznávam legitimitu tejto debaty, ktorá trvala štyri dni. Rozpočet si to zaslúži. Tak, ako si to zaslúžil hazard predtým, ktorý trval tiež niekoľko dní, a, samozrejme, zásadná zmena aj daňového systému ako takého.

    Dovolím si, keďže som už aj politik, ja to nerád hovorím, ale áno, som šiesty rok v politike, takže už asi mám snáď právo aj sa takto vyjadriť, mám pocit, že vás z opozície je príliš veľa, príliš veľa strán, príliš veľa predsedov strán, možno aj budúcich predsedov strán, ako som to počul teraz pred chvíľou napríklad, a vnútorných frakcií, vnútorných prezentátorov takých, onakých postojov, pred takými a onakými kongresmi, ako to už asi naozaj býva.

    Počuli sme aj veľmi kultivované príspevky k veci, počuli sme aj, prepáčte, bludy a stokrát opakované lži, hlavne vo faktických pripomienkach tých a oných poslancov. Myslím, že sme na to všetci zvyknutí. Je to aréna, je to legitímny priestor na to, čo chcú vládni poslanci povedať, a čo chce povedať opozícia. Je to proste priestor na to, aby sme to pomenovali pravými a často aj nepravými menami.

    Ja veľmi dobre chápem, aký obraz chce vytvoriť opozícia, alebo veľká časť opozície, aby som nepaušalizoval všetky príspevky. Je mi úplne jasné, že sa tu všetko snaží maľovať načierno. A je mi úplne jasné, že kolegovia z opozície sa snažia prišiť možný budúci vývoj v našej krajine SMER-u, ktorý prevzal zodpovednosť za vládnutie v apríli tohto roku. A on ho prevzal a je si plne vedomý, že tú zodpovednosť má. Ja, samozrejme, budem v niektorých konkrétnych veciach nesúhlasiť, v niektorých veciach budem nesúhlasiť úplne zásadne. A budem snáď aj reagovať na tie úplne posledné príspevky, lebo však za tie štyri dni ich bolo naozaj veľa.

    Hovoríte napríklad, teraz posledné heslo je ideologizácia, to znamená, podľa predstaviteľov pravice vládneme ideologicky a naše rozhodnutia sú presiaknuté ideologickým pozadím. No, musím vám ale pripomenúť to, že tu z tohto miesta váš bývalý ekonomický guru tuším včera prehlásil a jasne sa prihlásil napríklad k potrebe zvýšenia daňových príjmov, ale nie spôsobom, akým sme ich načrtli my, ale spôsobom nepriamych daní. Nepriame dane, priatelia, neznamenajú nič iné, ako daň z pridanej hodnoty. To znamená, je to jasné priznanie sa k tomu ďalšiemu scenáru, ktorý tu mohol byť, keby ste mali tú možnosť formovať vládnu väčšinu. A je to úplný, jasný scenár, ktorý tu bol, ktorý by sa úplne jasne pretavil, samozrejme, do vyššej dane z pridanej hodnoty. A ak vidíte ideologickú hegemóniu v tom, že sa snažíme silou-mocou naozaj zabrániť ďalšiemu cenovému nárastu v krajine, ktorá už je celú dekádu známa tým, že má vyššie ceny ako okolité krajiny, no tak môžete to vnímať ako ideológiu. Ale z nášho pohľadu je to jednak predvolebný sľub a je to vnímanie toho, že tí obyčajní ľudia toho už nezvládnu na svojich pleciach uniesť viac.

    Pretože nepriame dane, kolegovia, môžeme ich nazvať uhlíkové, environmentálne, neviem aké, ktoré sú previazané cez spotrebu, s bytovým fondom napríklad, ktorý máme a nevieme nič s ním urobiť za pár rokov, so štruktúrou v automobilovom parku, s nákupným košom, ktorý je vlastný a typický pre každú jednu rodinu na Slovensku, tak pri cenovej úrovni, ktorú máme, každé zvýšenie nepriamych daní sa samozrejme úplne regresívnym spôsobom, regresívne vnímajte v tom vnímaní, že kto má menej, tým, toho sa viac a viac dotkne zvýšenie spotrebných alebo nepriamych daní. Preto sme v zásade zvolili model, model, ktorý v prípade zvyšovania príjmov sa týka naozaj vyššie príjmových. To je to, čo tak strašne kritizujete v oblasti povedzme zvyšovania ceny práce. Ono, ak hovoríme o dani z príjmu fyzických osôb, sa naozaj týka ľudí, jedného percenta pracujúcej populácie s príjmom nad 3 300 eur, viete to veľmi dobre. Ak hovoríme o zvyšovaní odvodových stropov, tak hovoríme o ľuďoch, ktorí sa s príjmom pohybujú tak isto vysoko, vysoko nad 1500, 1600 eurami, a končí ten päťnásobok úplne niekde vo hviezdach z hľadiska príjmu ako takého.

    Takže odmietam ideologizáciu ako takú. Je pravdou, že končí a skončilo jasné obdobie hegemónie pravice ako takej, a vy ste si, páni kolegovia z pravice, zvykli na túto hegemóniu a zrejme sa musíte na chvíľu rozlúčiť s týmto proste pocitom, lebo je to tak. Určite dostanete možnosť v ďalších a v ďalších voľbách, aby ste zvrátili to kormidlo, to je úplne legitímne a vyplýva to proste z politických cyklov ako takých. My si veľmi jasne uvedomujeme obdobie, v ktorom musíme vládnuť a v ktorom musíme ísť aj niektorí proti vlastným názorom, povedzme z hľadiska miery prerozdeľovania v krajine alebo podielu príjmu na hrubom domácom produkte ako takom. Pravdou je, že z dvadsiatich rokov fungovania nového moderného Slovenska a desať rokov, dve plné funkčné obdobia a jedno také trošku nepodarené, to, ktoré skončilo na jar tohto roku, to je dohromady desať rokov, a za tých desať rokov ste mali možnosť a aj ste naplno realizovali svoje videnie sveta.

    Preto ma fascinujú výroky hovoriace o tom, že sa od nás očakáva v tomto rozpočte, to znamená za šesť mesiacov napríklad zásadné zefektívnenie inštitúcií verejného sektora, zásadné zefektívnenie fungovania inštitúcií verejného sektora. Plne uznávam, áno, máme neefektívne inštitúcie, či už štátu alebo samosprávy, ale musím zároveň podčiarknuť, že z tých dvadsiatich rokov ste sa vy desať rokov podieľali a žili ste s neefektívnym verejným sektorom ako takým. To znamená, očakávať od nás zázraky, ktoré by mali byť pretavené do návrhu tohto rozpočtu za šesť alebo sedem mesiacov pobytu vo vládnych kreslách, je trošku škodoradostné a ideologické.

    Viete, neprijímam tak isto veľmi neférový štuchanec v oblasti napríklad, ako to zvyknete hovorievať, že sme rezignovali na výber daní. No tak ako? A toto počuť od kolegov z SDKÚ, ma vytiahlo z tej lavice hneď po úvodnom slove, bol to tuším Ľudovít Kaník, ktorý má ten dar, že vie veľmi uštedriť úder, niekedy aj pod pás. Toto si absolútne vyprosím, pretože génius moci, reprezentovaný práve vaším ekonomickým guru Ivanom Miklošom, dokázal zničiť inštitúciu, ktorá sa volá finančná správa, v úvode tohto roku. Je to stokrát opakovaný fakt, ktorý je stokrát pravdou. A to, že sa z týchto následkov musíme vylizovať dodnes, je opätovná pravda. A to, že je to dotyčnému pánovi nepríjemné, potvrdzuje aj fakt, že napríklad včerajší zvolaný výbor pre financie a rozpočet, ktorý sa práve venoval na svojom neverejnom zasadnutí boja proti daňovým únikom, tak tento výbor sa konal bez účasti zástupcu SDKÚ. To znamená, výzva, sľub predsedu SDKÚ pána Freša o tom, že ste pripravení spolupracovať v tejto oblasti, vyznieva do prázdna asi, pokiaľ neurobíte zmenu v zastúpení na finančnom výbore, lebo výbor pre kultúru sa zrejme touto problematikou zaoberať nebude, ale pokiaľ váš zástupca vo finančnom výbore nebude schopný preglgnúť tú tabletku horkú. Ak bude schopný sa zúčastňovať úplne pracovného zasadnutia výboru, kde sa preberajú konkrétne opatrenia pre boj s daňovými únikmi bez konkrétnych osobných atakov, čo môže potvrdiť aj predseda výboru, do minulosti, lebo to mlieko je rozliate, a nás, my nemáme žiadnu inú možnosť, len naozaj pracovať s tým, čo nám zostalo, a zobrať rozum do hrsti.

    Ja vás ubezpečujem, že boj s daňovými únikmi považujeme za kľúčový a bude kľúčový aj v celom budúcom roku a samozrejme bude sa opierať nielen o legislatívne opatrenia, ale aj o reformu inštitúcie ako takej. To, čo nevieme naozaj napraviť z mesiaca a zrejme ani z roka na rok, je hlboká skepsa spoločnosti, a to, čo sa poškodilo aj pod vplyvom škandálov typu Gorila a Sasanka, ako som to tu hovoril minule, aj pod vplyvom toho výbuchu nechute z akejkoľvek politiky, čo bolo vidieť na konkrétnych demonštrantoch kĺzajúcich sa tuto z hradného kopca po tom, čo na nich vodné delá museli byť nasmerované. To sú okamihy, ktoré by som rád kolegom pripomenul, ktoré neboli príjemné pre nikoho, čo s politikou majú čo do činenia, ale to sú okamihy, ktoré treba zrejme pripomínať všetkým tým, ktorí majú za ušami. A viete, že v tejto snemovni sedí veľa ľudí, ktorí majú za ušami, ja nechcem pomenovať ľavú alebo pravú stranu, ale že to je fakt a že to je pravda, to si myslím, a to si píšte, že to tak je.

    Z tohto pohľadu všetky tie výkriky o tom, že či tento rozpočet má, alebo nemá víziu, či má, alebo nemá ambíciu, verte mi, že ja idem do budúceho roka s absolútnym rešpektom voči realite, ktorá môže nastať, a mám veľmi nepríjemný pocit, že rok 2013 môže byť veľmi podobný roku 2009. Výhodou toho budúceho roku je, že nejdeme s tou slepotou, inštitucionálnou slepotou, ako sme išli do roku 2009. A tou slepotou nebola slepota len slovenských inštitúcií, a nemyslím len vládnych, ale aj expertných prognostikov centrálnej banky, ale mám na mysli aj inštitúcie medzinárodné, ktoré naozaj neboli schopné v roku 2008 odhadnúť, čo sa udeje o pár mesiacov na to. Čiže my máme všetci skúsenosť, aj vy, aj my, s tým. Tak máme tzv. efekt popáleného platňou. A s týmto rešpektom do budúceho roku idem.

    A viete, keby sme nemali za sebou šesť, sedem mesiacov, anglický výraz je na to damage control, to znamená to, v čom žijeme od júna tohto roku z hľadiska realizácie rozpočtu na rok 2012, tak isto nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. A bez toho, aby sme tu teraz politicky zneužívali kto za čo môže, viete veľmi dobre, že rozpočet tohto roku bol poznamenaný ako významným prepadom daňových príjmov, dokonca v istých parametroch oveľa horších prepadov ako v roku 2009, a napriek tomu sme sa boli schopní s týmto vysporiadať, či už dodatočnými opatreniami, ktoré nemusíte vy schvaľovať, ale zafungovali na príjmovej stránke, ale kľúčové zmeny sa udiali aj na výdavkovej stránke, o čom samozrejme nechcem dopredu hovoriť, ale aj štátny záverečný účet za rok 2012 potvrdí čísla aj na výdavkovej, aj na príjmovej stránke. A ja už dnes, keďže máme necelé tri týždne do konca roka, môžem potvrdiť a hovorím to s istou hrdosťou, s veľkou dávkou hrdosti, že sa nám predsa len podarí dosiahnuť deficit blízko úrovne 4,6 percenta.

    Musím povedať, že v tomto ohľade sme sa v tomto roku, v roku preberania vlády správali úplne inak ako vy v roku 2010, pretože my sme nemali ten luxus, a napríklad pán Kollár a mnohí ostatní, ktorí tomu rozumejú, poznamenali, že to tak býva v rokoch výmeny vlády. To, čo sa udialo v roku 2010, bolo nič iné, len, že ste vstúpili, konkrétne minister financií Ivan Mikloš stúpil na pedál výdavkov, urobil veľké upratovanie v skriniach, kde bolo veľa špinavého prádla, ako to býva, všetko hodil do deficitu, nič nešetril, dokonca príjmy si odsúval z roku 2010 do 2011, výdavky odsúval z roku 2011 do roku 2010. Z toho vzniklo to báječné číslo 8 %, alebo blízke číslo k 8 %, z toho sú aj tie heroické spomienky na veľkosť konsolidácie v roku 2011. Verte mi, keby ste sa správali, keby sa ministerstvo financií roku 2010 správalo tak, ako sa správame my k tomu, čo sa ťažko dá nazvať rozpočet na rok 2012, tak deficit by bol niečo okolo 6 percent. No ale to už je história, ten luxus v roku 2012 nemáme, pretože tá situácia v eurozóne, v Európe je príliš vážna na to, aby sme tu mohli sa pohrávať s myšlienkami, s tým, aby sme tu jednej alebo druhej strane ukazovali, pozrite, aký rozpočet ste pripravili a aké sú výsledky vašej práce.

    Veľmi dobre viete, kolegovia, a prepáčia mi kolegovia zo SMER-u, že hovorím k opozícii, ale v podstate štyri dni mi hovorili kolegovia z opozície zase na moju hlavu, veľmi dobre, kolegovia z opozície, viete, že rok 2012 je poznamenaný absolútnou, ale naozaj absolútnou rezignáciou na to, čo sa ľudovo volá ozdravovanie verejných financií. Veľmi dobre viete, to je konkrétny obraz, ja si ho naozaj pamätám, na jednu z tých povestných koaličných rád, jednu z povestných, posledných povestných koaličných rád, keď ste mali riešiť výpadok. Podobný výpadok daňových príjmov takto pred rokom, akému sme boli vystavení práve v týchto mesiacoch aj my. A tá koaličná rada skončila s tým, že ste vlastne zafixovali príjmy aj výdavky s tým, že znížené príjmy ste dali vlastne na úkor vyššieho deficitu, z toho vzniklo číslo 4,6 % plánovaného deficitu namiesto 3,8, čo bola pôvodná ambícia. No a keďže ste sa nedohodli na konsolidačných opatreniach, ktoré by asi neboli v súlade s predvolebnou kampaňou, asi naozaj nie, vtedy vznikla legenda o tzv. 40 opatreniach, ktoré doteraz nikto neprezradil, ktoré to boli, snáď iba Igor Matovič prezradil, že sa mali škrtnúť vianočné dôchodky, aj to sa vtedy poprelo, tak vtedajšia premiérka vyšla na tlačovú konferenciu po tejto koaličnej rade s tým, že ste sa dohodli, že žiadny z koaličných poslancov nenavrhne opatrenia, ktoré by mali znížiť deficit. To je absolútne svetové unikum, ktoré vlastne potvrdilo to, že ste si zakázali navrhovať v parlamente opatrenia, ktoré by mali znižovať deficit, aby ste sa teda nepredbiehali v zodpovednosti.

    Môžete to brať, že vám tuná proste vyhadzujem na oči staré hriechy, no snáď len preto, lebo rok 2012 je premárnenou šancou. Lebo to, že to bude bolieť v roku 2013, je jeden z dôvodov, že to bude bolieť, je aj to, že rok 2012 bol vypustený, tu nebol z hľadiska nejakého úsilia pokračovať v znižovaní deficitu, v znižovaní dlhu ako takého. Toto je proste dlh, ktorý môžeme pripísať na vrub politického systému, politického cyklu, môžete to nazvať, ako len chcete, ale tú šancu a tú možnosť ste takto pred rokom mali vy, a vy ste sa na ňu s prehľadom vykašľali.

    Viete, vo verejnoprávnej televízii je taká populárna relácia, volá sa Legendy popu. Aj v Národnej rade máme legendy, máme tu aj politikov z poslednej dekády minulého storočia, aj tí vystúpili. A treba, pokiaľ dôjdeme k tomu, tak ako aj tá relácia má za cieľ divákov pobaviť, aj mnohí druhí kolegovia z opozície pobavili aj mňa. No naozaj len v umeniach, ktoré predvádzajú speváci, vaše umenie je niekedy aj naozaj umenie zavádzať, a preto musím sa pozrieť aj na konkrétne fakty.

    Tak napr. pán poslanec Štefanec tu v rozprave tvrdil, že výdavky na školstvo vzrastú len o 0,68 percenta. Priznám sa, že netuším, odkiaľ berie pán poslanec tieto čísla. Schválený pozmeňujúci návrh návrhu rozpočtu zvyšuje tarifné platy učiteľov o 5 % a zároveň kroky vlády vytvárajú predpoklad na to, aby v porovnaní s očakávanou priemernou hrubou mzdou učiteľov v tomto roku mohla táto priemerná mzda vzrásť v budúcom roku o viac ako 11 percent. To je ten výrok, z ktorého sa rozčuľujú aj učitelia, aj odborári. Musím povedať, ja som sa dnes spojil s pánom Ondekom, so šéfom odborárov, ak sa nám to podarí, tak v piatok si budeme vysvetľovať tieto čísla. Ale musím to pomenovať. Viete, ak všetci považujeme za parametre, v ktorých akceptujeme priemernú mzdu v národnom hospodárstve, akceptujeme ju, vypočítava ju štatistický úrad, zároveň musíme povedať, a vieme, že vyše 60 percent ľudí nemá túto priemernú mzdu, ten medián je oveľa, oveľa nižší. No to isté o tom čísle. Ja som na tlačovej konferencii, kde som číslo vyše 11 % navýšenie priemernej hrubej mzdy pedagógov, platených zo štátneho rozpočtu, som bol veľmi, veľmi presný, aby ma nikto nemohol spochybniť, a hlavne, aby sme nezavádzali týchto ľudí, lebo tá situácia v školstve je naozaj, naozaj veľmi napätá. Takže ak hovoríme o navýšení o 11 % po schválení pozmeňujúceho návrhu z dielne SMER-u, tak hovoríme naozaj o navýšení priemernej hrubej mzdy šesťdesiatritisíc pedagogických zamestnancov, ale je to naozaj priemerná mzda. To znamená je úplne jasné, že sa medzi pedagógmi nachádzajú ľudia, ktorí majú nižšie mzdy a ktorí majú vyššie mzdy. Bolo by veľmi zaujímavé počuť, odprezentovať, ja tie informácie samozrejme nemôžem zverejniť, ale keby niektorí riaditelia niektorých gymnázií, ktoré vyháňajú svojich žiakov na ulice, povedali, aké mali platy, aké mali odmeny. Bolo by to veľmi zaujímavé, ale to nechám pre históriu, možno aj k tomu dôjde, že sa k tomu priznajú.

    Takže to navýšenie v školstve oproti schváleného rozpočtu na rok 2012, sú celkové výdavky ministerstva školstva o 3,2 %, o 78 mil. eur ako takých. Ivan Mikloš včera povedal, reagoval v podstate na moje výtky už z predchádzajúceho obdobia, že som jasne potvrdil a stále to opakujem, ak sú dnes učitelia nahnevaní, tak sú nahnevaní aj preto, lebo boli minulý rok oklamaní, a Ivan Mikloš tu povedal, že nie, nie, neboli oklamaní, pretože my sme sa dohodli s odborármi na tom, že do rozpočtu napíšeme o päťtisíc učiteľov menej. Opäť som si to dnes overoval s odborárskym predákom, nie je to pravda, kolegovia. Niekto tu klame. A tých päťtisíc duší, ktoré sa teda z návrhu rozpočtu na rok 2012 vyparili, samozrejme znižujú aj ten priemerný plat, ktorý v rozpočte bol plánovaný. Aj z toho je to rozčarovanie. Aj z toho je samozrejme rozčarovanie medzi ľuďmi, ktorí majú právo byť rozčarovaní, a oni majú právo vyjadriť svoj pohľad na svet, pretože dlho mlčali. Ja uznávam, že dlho mlčali.

    Na druhej strane mojou povinnosťou je hovoriť pravdu o možnostiach a pravdu aj o možnostiach navyšovania tarifných platov. Viete veľmi dobre, že navyšovanie taríf je večné, lebo nikto nikdy tarify nezníži, iba taká trojka, ktorá by mohla prísť z nejakej inštitúcie, tá by vedela tarify znížiť, a to si dúfam, že nikdy nikto neprajeme. A okrem toho tu je samozrejme aj pohľad ďalších skupín, ktoré sú platené priamo zo štátu. Tých ľudí je tristopäťdesiattisíc, nielen stopäťdesiattisíc, tých stopäťdesiattisíc mám na mysli zamestnancov školstva. O to je tá situácia zložitejšia. My sme ju nateraz teda vyriešili jednostranným rozhodnutím o zvýšení tarifných platov pre pedagogických zamestnancov o 5 % , pozmeňovacími návrhmi z dielne strany SMER - SD a tak isto 5-percentným normatívom pre nepedagogických zamestnancov, ktorí sú prvýkrát predmetom nejakého záujmu. Doteraz mali nulový nárast naprieč všetkých vlád, odvtedy sú zmrazené platy ako také.

    Takže poďme k ďalšej legende. Celkové výdavky na rok 2013 po zapracovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý v podstate rozpúšťa rezervu na makroekonomický vývoj, sú v objeme 17 mld. 1,5 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur, t. j. o 1,7 percenta. Rozpočet na rok 2013. Ak od týchto výdavkov ale odpočítate rezervu na otvorenie druhého piliera vo výške 229 mil., ktorú, viete veľmi dobre, spochybňujete ju vy, ja ju brániť nebudem, výsledok bude jasný koncom januára, je zbytočne o tom špiritizovať, ak odpočítame túto rezervu, ak odpočítame metodickú hru s 58 mil., ktoré sa týkajú Národného jadrového fondu, ktoré naozaj nemajú žiadny reálny dopad, a ak odpočítame aj medziročný rast výdavkov z rozpočtu Európskej únie v objeme 480 mil. eur, tak klesajú celkové výdavky štátneho rozpočtu medziročne až o 1 mld. 66,5 mil. eur, čo predstavuje 6,2 %, čiže toto je reálny pokles.

    Mimochodom, pre vašu informáciu, čo znamená jedna miliarda eur, je to objem peňazí, s ktorými disponujú ministerstvo spravodlivosti, hospodárstva, kultúry a zahraničných vecí, a to všetky tieto rezorty dohromady.

    Ale poďme si to porovnať aj s rokom 2011 a pozrime sa na štruktúru výdavkov. Tie sa skladajú z tzv. výdavkov zo zdrojov rozpočtu a výdavky na eurofondy a spolufinancovanie eurofondov. To je vždy to záhadné. a to je tá výtka od pána Kollára, pána Štefanca, nekonečná teda, že vraj výdavky rozpočtu rastú o 1,7 mld. eur, čo je teda, tento fakt je samozrejme poburujúci. No len prečo? No preto, že je to spolu s eurofondami. Preto, že je to spolu s eurofondami. A prečo je taká suma? No preto, že ju musíme minúť, lebo keď ju neminieme, tak nám proste tieto peniaze prepadnú.

    Ja tu nechcem narátať hriechy tej, onej, troch vlád dozadu, kde začala tá detská choroba neschopnosti míňania európskych peňazí, ale ten nárast 1,7 mld. je nasledovný: 1,5 mld. eur je tam zdrojov z EÚ navyše, k tomu prislúcha rast - spolufinancovanie o 185 mil., to ste už skoro na 1,5 mld., ale okrem toho musím povedať, že medzi 2011. a 2013. rokom, ten 2011., to je ten, ktorým sa vždy chválite, je tam ešte, sú tam vyššie výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 320 mil. eur. Takže dobre, ja chápem, budete to hovoriť, len nie je to pravda. Nie je to pravda z hľadiska plánu vlády minúť na svoje recesie, jak tu zvykne hovoriť pán Novotný, viac o 1,7 mld. Je tu snaha minúť viac z hľadiska európskych fondov.

    Pretože ak opäť pán Procházka hovoril, že sa spoliehame iba na európske peniaze, no my máme povinnosť ich minúť. Ak ich neminieme, tak sme ich proste prešustrovali, vyhodili sme ich von oknom, darovali sme im, ako by povedal Sulík, Grékom alebo neviem komu. Ak proste je to absolútna povinnosť minúť z týchto peňazí maximum. A dávame vám samozrejme priestor na to, aby ste sa hrali s číslami, ale toto je veľmi, veľmi neférové miesto. A veľmi dobre viete, že je neférové ako také.

    Takže samotné výdavky z národných zdrojov klesajú oproti skutočnosti roku 2011 o viac ako 253 mil. eur. To je pravda ako taká.

    Pán Uhliarik hovoril neuveriteľné veci. Hovoril, že pre zdravotníctvo ide o najhorší rozpočet za posledných desať rokov, pán Novotný to, chvalabohu, nepotvrdil, lebo tomu rozumie. "Za poistencov štátu ide o 70 mil. eur menej ako v roku 2012," taký výrok.

    No pozrime sa na situáciu v zdravotníctve a nemusíme ísť ani tak ďaleko do minulosti, stačí, ak sa pristavíme pri rozpočte práve na rok 2011, za ktorý musel hlasovať na vláde aj pán Uhliarik. Tak v roku 2011 totiž na preddavkoch za poistencov štátu sa uhradilo zdravotným poisťovniam o 85 mil. eur menej, ako tomu bolo v roku 2010. Tým klesla platba štátu za jedného poistenca z úrovne 34,6 eura, to je metodika, ktorú Vlado Tvaroška zaviedol, pretože sa nechcel nechať bičovať percentom za štátnych poistencov, čiže klesla platba štátu za jedného poistenca z úrovne 34,6 v roku 2010 na 32,16 v roku 2011. Rok 2011 bol najhorší rok v zdravotníctve podľa týchto čísiel. Keby nebolo odvodov od ekonomicky aktívnych osôb, tak by ani len celkové verejné zdroje nevzrástli o slabých 11 mil. eur v roku 2011.

    Návrh rozpočtu na rok 2013 zvyšuje medziročné preddavky za poistencov štátu o 46 mil. a celkové verejné zdroje dokonca o 130 mil. eur. Do roku 2015 stúpne platba za jedného poistenca štátu na úroveň 35,41 eura, to sa snáď dohodneme na tejto metodike, nie tej percentuálnej, čo je oproti roku 2011 nárast o 10 %, a to pri vyššom počte poistencov štátu o päťdesiat tisíc osôb oproti roku 2011. Tu musím povedať, že v tomto roku sme na tzv. zúčtovanie museli zaplatiť 83 mil. eur, čo je dedičstvo zlého rozpočtovania počtu poistencov práve na rok 2011. Na budúci rok sa s takýmito fígľami už neráta, preto je tam aj menšia dávka, aj keď otázka nezamestnanosti a odkázanosti nás môže nepríjemne prekvapiť. Súhlasím.

    Počet zamestnancov, veľmi nekorektná komunikácia. Opäť bol som prekvapený, aj od Ivana Mikloša, ale aj od ostatných niektorých zúfalcov. To je veľmi nekorektná vec. Opäť, dali ste alebo niekto na ministerstve financií, slovami Jozefa Kollára, zabudol dať do rozpočtu 2012 päť tisíc učiteľov, ktorí sú v týchto tabuľkách. No tak nerobíme veľa iného, len to, že zreálňujeme počty učiteľov. Naozaj sú tam učitelia na vysokých školách, v regionálnom školstve, pre vašu informáciu, v roku 2011 v regionálnom školstve šesťdesiatpäť tisíc učiteľov, v roku 2012 by ich malo byť päťdesiatdeväťtisíc deväťsto, to je to imaginárne číslo. Len tí učitelia nie sú na uliciach, teda sú, ale nie sú vykopnutí na uliciach, ako predpokladal rozpočet, a realita tohto roku je šesťdesiattritisíc, čiže ten medziročný pokles bol taký, aký býva každý rok, necelé 1 %, tak ináč je prognózovaný aj na rok budúci, bez možných ďalších zmien, o ktorých budeme hovoriť neskôr v oblasti školstva. Čiže kľúčová zmena. Toto je veľmi nekorektný fakt. Hovoril o tom pán Dzurinda, pán Mikloš, Ivan Štefanec to nekonečne opakuje, Richard Sulík to tu rozprával a niektorí iní nevedomí, lebo to už nachytali ako chrípku.

    Počet zamestnancov štátu klesá. Na tom som si špeciálne nechal záležať, verte mi, počet zamestnancov klesá o dvestodvadsaťtri ľudí, ale klesá, áno, klesá. Počet zamestnancov verejnej správy stúpa. Verejná správa je zdôvodnená zreálnením počtu učiteľov, čiže to figliarstvo dávame proste na pravú mieru a potom sú tam zamestnanci verejnej správy a potom sú zamestnanci verejnej správy ako takej. Tak máte tu zástupcov samosprávy, tak sa opýtajte, opýtajte sa, do akej miery my môžeme ovplyvňovať počet zamestnancov samosprávy. No len cez peniaze, žiadnym iným spôsobom. Ale žiadna iná možnosť tu nebola. Takže absolútne v tejto oblasti neberiem tie výtky, sú takisto neférové. Proste päťtisíc, sedem tisíc ľudí ako navyše, čo sa týka štátu, žiadny nárast tam nie je.

    A tu sa dostávam k "esu". Kritizujete to, že ESO nie je premietnuté v rozpočte. Potvrdím to, čo hovorím aj verejne, a musím sa tu pozastaviť vlastne pri tom pláne a pri tej vízii na ďalšie roky. Viete veľmi dobre, že z hľadiska aj fiškálneho kompaktu, t. j. zmluvy o stabilite, ktorú tu ešte snáď v decembri budeme prejednávať, musíme pokračovať so znižovaním deficitu. Malo by to byť o pol percenta štrukturálneho deficitu ročne. A to je obrovsky ťažká úloha. A je to obrovsky ťažká úloha, ktorá sa nedá robiť bez zmeny, bez naozaj skutočných štrukturálnych zmien hlavne v oblasti výdavkov. Z tohto pohľadu sú tu tri dodatočné zdroje, ktoré sa dajú použiť. A naozaj oblasť príjmov už nie je, v ďalšom nemôže pokračovať v oblasti príjmov. Čiže sú to daňové úniky, je to presne ESO, inak povedané, zmena fungovania aparátu štátu ako takého, a treťou je samospráva ako taká. Problém je, a je to váš problém, môj problém to nie je, ja som absolútne presvedčený o tom, že my nemáme inú šancu, len doručiť do reality výsledky reformy fungovania aparátu štátu, problém váš je ten, že my sme si nenamaľovali výsledky ešte do rozpočtu. No nenamaľovali, lebo bola by to omaľovánka, dnes by to bola omaľovánka. Keby to tam bolo, tak zase poviete, že to je nereálne. Však tie čísla sú. Sú. Čísla sú na stole. Ak nikto nebude hádzať Kaliňákovi polená pod nohy, čo je teda veľká teória, tak by to mohlo byť až 700 miliónov eur, 1 % hrubého domáceho produktu.

    Nie je to premietnuté v rozpočte, pretože dnes na to neexistuje konkrétna analýza, konkrétna feasibilita, tá štúdia, feasibilná štúdia o tom, ako to urobiť. To, že to musíme doručiť v priebehu budúceho roku, to je nevyhnutnosť a je to pravda.

    Ak hovoríme o tom, že to má v budúcom roku usporiť 50 mil. eur, áno, deje sa tak, ale je to premietnuté v tom plošnom šetrení. Pýtali ste sa ma, kde to je premietnuté. Je to premietnuté v plošnom šetrení, pretože napriek tomu, že som sa zaprisahal, že je to najškodlivejšia metóda, aby som urobili rozpočet pod 3 percentá, museli sme plošne šetriť na budúci rok, a to je 10 % tovaru a služieb a 5 % väčšej časti obálky mzdovej. A v týchto peniazoch tento objem je niečo vyše 130, 140 mil. eur, tak v tomto je premietnuté samozrejme už aj opatrenie "esa". To znamená nielen na úkor, lebo viete, keď je to plošné šetrenie, tak sa to potom deje buď na úkor, máme, viete, ako to, veľa zle platených úradníkov. To je tá zlá situácia, v ktorej pokračovali vlády v rámci šetrenia. Tretí rok sa to deje. Zastaviť sa to dá jedine štrukturálnou zmenou, to znamená skutočne zmenou v oblasti zmeny fungovania obslužných činností, agend ako takých, informatizácie a podobne.

    Dobre. Takže to bolo, to bolo o zdravotníctve a o zamestnancoch.

    Konsolidačné úsilie, áno. Tak konsolidačné úsilie, to je taká konvencia. A sporia sa o ňom ekonómovia, o metodike jeho vyrátania. Z hľadiska vplyvu na verejnú politiku je pre nás ale najdôležitejší názor Európskej komisie. Pretože podľa tohto názoru Európskej komisie sa bude posudzovať aj plnenie našich medzinárodných záväzkov, aj to, či sa nám podarí dostať z trestnej lavice procedúry nadmerného deficitu, no a tá ho odhaduje v minulom roku nie na 3,3 alebo 3,5 percenta, ako sa to chváli Ivan Mikloš za rok 2011, ale Európska komisia hovorí o dvoch percentách a v roku 2013 hovorí Európska komisia o konsolidačnom úsilí vo výške 1,9 percenta. Čiže pán Mikloš z debaty vytiahol nekonzistentne celkom tie čísla, ktoré mu vyhovovali, a v tomto bol vždy majster, a ak cituje Inštitút finančnej politiky, tak by mal povedať číslo tri, 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2011 a 1,9 % v roku 2013, to je rezort financií dnes. A ak spomína problémy v metodike, tak by tak isto pán Mikloš mal vysvetliť, ako sa za neho mohli ministerskí analytici jednoznačne pomýliť a dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty klasifikovať ako trvalé, keďže v zákone máte napísané, že je to dočasné. A do konsolidačného úsilia sa nezarátavajú takzvané dočasné opatrenia. Mali by to byť opatrenia nad päť rokov. Dokonca z našich opatrení sa napríklad na základe takejto metodiky vynecháva aj bankový odvod ako taký. My máme ináč v tejto veci spor aj s rozpočtovou radou dokonca, ale úplne odborný, legitímny z hľadiska nezapočítania do nášho úsilia v budúcom roku opatrenia, ktoré sa týka prvého piliera. Ale to je, to je legitímny spor ako taký.

    Podiel príjmov a výdavkov je pre mnohých tak isto fetišom. Priznám sa, pre mňa nie, pretože analýzy OECD a Medzinárodného menového fondu ukazujú, že najmä v dnešných časoch ochladzovania ekonomík ich môžu opatrenia na strane príjmov spomaľovať menej. Tu musím povedať, a to je tiež otázka dopadu konsolidačného balíka, nárast, nami odhadovaný dopad balíka, ktorý tak vy kritizujete, na HDP je, spôsobí, pribrzďuje rast hrubého domáceho produktu náš balík o pol percenta, ten v roku 2011 bol odhadovaný na úrovni skoro jedného percenta, 0,8 až jedno percento ako také. Tu musím povedať, je tu málo ľudí už z hľadiska fachu, ale môžeme hovoriť o takzvaných fiškálnych multiplikátoroch, a tu, či sa vám to páči, alebo nepáči, najviac zbrzďuje ekonomiku škrtanie výdavkov. Ja chápem že je to v rozpore s mediálnou objednávkou a naozaj škrtanie verejných výdavkov je, najviac spomaľuje z krátkodobého hľadiska hospodársky rast. Z tohto pohľadu... Prosím?

  • Reakcia na hlasy z pléna.

  • Z krátkodobého, ja som to povedal. Presne, z krátkodobého hľadiska, z roka na rok, po slovensky, škrtanie výdavkov najviac spomaľuje rast. Čo sa koniec koncov prejavuje aj v roku 2011 tou väčšou váhou ako takou.

    Takže... Ale dobre. Existujú, naozaj bolo by veľmi zaujímavé, keby debaty povedzme z Tokia, z rokovania Medzinárodného menového fondu spred mesiaca, kde naozaj existujú už úvahy a odporúčania, však ich môžete čítať aj na stránkach skôr európskej ako našej tlače, hovoria o tom, že tá konsolidácia je príliš rýchla a že to ochladzovanie spôsobovalo zavŕtavanie sa vlastne viac a viac do zeme, čoho evidentným príkladom sú krajiny, ktoré sú v programoch, Grécko, Španielsko, Portugalsko. To znamená krajiny, ktoré musia rýchlo, šokovo znižovať deficit, sa samozrejme dostávajú do problémov svojich reálnych ekonomík, pretože strácajú palivo na ten rast a šokovo to pôsobí samozrejme aj na reálnu ekonomiku.

    Ale dobre, poďme teda k číslam príjmov a výdavkov. Podiel príjmov a výdavkov v nami diskutovanom rozpočte je medzi - a to sú teraz korektné čísla po prijatí pozmeňováku a rozpustení rezervy - 72 na strane príjmov ku 28 až 66 ku 34, čiže dva ku jednej. A to závisí od toho, prečo hovorím dve rôzne čísla, záleží to od toho, ako dopadne tá rezerva z druhého piliera, aká bude veľká a ako dopadne, hej. Čiže v prípade, že sa tá rezerva nepoužije na výdavky, čo si dovolím vám povedať už dnes, že sa nepoužije, tak to bude dva ku jednej. To znamená 66 ku 34, a nie to strašné číslo 83 ku 17, ktoré tuná už niektorí opisovali od Ivana Mikloša. Nie je to pravda. Je to, tieto čísla, ktoré vám hovorím, a nemám úmysel, aby ste ma usvedčovali zo lži, čiže 72 ku 28, alebo 66 ku 34, to je to rozmedzie, kde to môže skončiť v závislosti od toho, ako skončí aj tá rezerva.

    Takže v tomto jeden z vašich "svätcov" zavádzal. Rovnako úmyselne nehovoril pravdu o pomere príjmových a výdavkových opatrení v roku 2011. Tento pomer bol 43 ku 57, kolegovia, 43 ku 57. Konsolidácia, ktorú vykonáme v budúcom roku, patrí medzi jednu z najväčších a najťažších v histórii našej krajiny. Deficit oproti scenáru nezmenených politík, takzvaný MPC scenár, znížime o 3,3 % hrubého domáceho produktu, o 3,3. Pre porovnanie, to sa nebude páčiť pravici, ale veď je na to, dúfam, že rešpektovaný, aj komentár Inštitútu finančnej politiky, tak pre porovnanie: konsolidácia minulej vlády bola podľa tejto istej metodiky len vo výške 2,5 percenta. Totiž našim predchodcom sa akosi zázračne nepodarilo tento scenár rokov 2010 alebo 2011 kontra 2010 urobiť. Bol to len odhad. My sme si dali túto námahu, no a vyšlo to trošku horšie pre vás ako pre nás, ale aj to sa stáva.

    No a treba povedať, že túto konsolidáciu musíme urobiť len krátko po tom, ako sa po predchádzajúcej konsolidácii v roku 2011 a samozrejme, že v tom 2011. roku sa vyčerpali mnohé rezervy aj ľudí, aj krajiny, aj verejnej správy, aj firiem, a samozrejme teraz je to naozaj v čase hroziacej recesie v eurozóne. No a o roku 2012, to som vám už hovoril. A to je otázka svedomia vášho ako takého.

    Podiel príjmu rozpočtu verejnej správy sa udržuje od roku 2010 mierne nad 32 %, číže, pričom v roku 2015 sa dokonca očakáva, že poklesne pod úroveň 31,7 %, podiel príjmov na hrubom domácom produkte, čo je tiež v rozpore s nejakým ideologickými mantrami, o ktorých tu vzniknete hovoriť. Čísla o tom vôbec nehovoria. No a na rozdiel od stabilnej úrovne príjmov sa výdavky rozpočtu verejnej správy znížia z úrovne 40 % HPD roku 2010 na necelých 34 % roku 2015, čo nehovorím s nejakou ľahkosťou v hlase, lebo to je samozrejme v rozpore s tým, čo musíme mať z hľadiska úmyslu udržania kvality a dostupnosti verejných služieb. Ale dnes je to v rozpore s realitou úrovne príjmov, sily reálnej ekonomiky a cieľa a povinnosti znižovať deficit.

    Čiže čo by som vám ešte vytkol asi? Viete, rozdiel medzi nami, a to ani, teraz hovorím k ľuďom, ktorí tu zostali a si to možno nezaslúžia, ale rozdiel medzi nami je ten, že vy ste neskutočne namyslení.

  • Smiech v sále.

  • A to je, to je ten rozdiel, ktorý je medzi nami, tá neskutočná sebadôvera a schopnosť proste prezentovať svoje videnie sveta ako jediný možný scenár, ako jediný možný scenár, s ktorým sa dá proste prežiť.

    Ja musím povedať, že, a budem hovoriť za seba, človek by mal hovoriť za seba, s veľkou pokorou a rešpektom proste pristupujem a budem pristupovať po tie mesiace a roky, čo sa budem musieť boriť s tým, čo sa volá verejné financie. Odkaz je úplne jasný, ideme do veľmi ťažkého obdobia roku 2013, ktoré, či sa vám, môžete to maľovať na modro, fialovo, ako modrinu pod okom, a kľúčové, kľúčové, čo sa bude diať mimo nás a nie u nás, to je absolútne kľúčové, ak slovenská ekonomika spomalí pod vplyvom externého prostredia o jeden percentuálny bod, bude to znamenať ďalší výpadok daňových príjmov asi o 200 mil. eur. To si proste treba uvedomiť. Ja si dokonca myslím, že si to ani vy neprajete na strane opozície, aj keď dnes, keďže viete čítať čísla, prognózy, čo sa môže diať v budúcom roku, sa to snažíte prilepiť, prilepiť na nás. Ale tie opatrenia povedzme o Zákonníku práce, ako ja si veľmi dobre pamätám ten cieľ minulej vlády, ktorý bol pomenovaný tiež Ivanom Miklošom, a povedal vtedy, že chceme mať Zákonník práce, ktorý bude nás zaraďovať medzi prvú desiatku krajín OECD. To, čo sa teraz udialo zmenami, ktoré do veľkej miery sú, sú z pohľadu fungovania Zákonníkov práce v Európe, vyspelej Európe, sú plastickou chirurgiou tie naše zmeny, nás dostávajú na priemer OECD. Priemer OECD, kde sú samozrejme krajiny ako Spojené štáty, Nový Zéland, Austrália. Žiadna katastrofa, kolegovia. Dokonca, ak ideme, a teraz si to priznáme úplne, úplne reálne, ak ideme do obdobia tlaku na prepúšťanie, tak proste tí ľudia môžu dostať odstupné napríklad. To znamená, ich situácia sa zlepší po prvom januári. A nechcite, kto mal možnosť zamestnávať, nechcite mi zase povedať, že len pod vplyvom Zákonníka práce sa teraz niekto rozlúči s tisíckami svojich zamestnancov. To nie je tak, jednoducho zase tých ľudí zobrať ako do práce.

    Toto proste miešanie, to sú tie neskutočné legendy. Proste zavedenie rovnej dane v roku 2005 samozrejme sa vám prekrýva so vstupom do Európskej únie, s tým, že Slovensko objavili investori ako čiernu dieru po Mečiarových vládach, s tým, že sme mali vlastne investičný deficit. Mnoho prekrytí. A tu proste niekto nemá hanbu o tom hovoriť, že to je jediný zázrak, ktorý túto krajinu proste, to ani nikto z vás nemôže tomu veriť, že to tak v skutočnosti je. Bol to jeden z kamienkov mozaiky. A vtedy dôležitý z hľadiska imidžu krajiny, ktorá bola poznamenaná škaredým káčatkom nejakej minulosti. Problémom ale je, opäť odkazujem na posledný komentár IFP, že medzi rokmi 2004 a 2012 príjem z dane z príjmov, z podnikania fyzických osôb klesol o polovicu. To sú tí klasickí podnikatelia, živnostníci, ak to chceme proste povedať. Výber dane, tejto dane klesol o 51 percent. Tí ľudia neplatia dane. Proste pri tých najlepších podmienkach, ako chcete...

  • Ruch v sále.

  • No chcem vám povedať, nariekate nad vracaním živností. Veď sami minulý rok, takto dozadu, keď ste robili tú slávnu odvodovú reformu, takú tú slávnu z tých sto zákonov, čo tu bolo otvorených v jednom, superhrubú mzdu ste to nazvali, ten projekt, tak jeden z dôvodov alebo z príčin, prečo ste to robili, bolo pomenované, že máme falošné živnosti, že máme nárast o 50 000 živností z roka na rok, čo boli ľudia vytláčaní z pracovného pomeru do živnostenských pomerov. No tak ako, ako návrat z tejto strany rieky je úplne logický po sprísnení odvodových pravidiel.

    Druhá vec, v akej atmosfére na trhu práce sa to bude diať a s akými následkami na náklady práce u zamestnávateľa, s akou ochotou prenášať tieto náklady práce, zvýšené náklady práce na vrub nákladu zamestnávateľa alebo na vrub menšieho príjmu tých ľudí. Je to veľmi zložitá situácia, ale sami dobre viete, že je to krok smerom, na ktorom by sme sa zhodli niekedy, keby sme boli spolu v nejakej koalícii. Ale nie sme. Ani nebudeme dlho.

  • Smiech v sále.

  • Ani dlho nebudeme.

    No, takže ešte o realizme, áno, trošku. Nie o socialistickom realizme, ako by tu niekto hovoril, ale o realizme ako takom. No, hnevalo ma zopár ľudí, naozaj ani nie takí, ktorí by si to proste mali dovoliť podľa mňa, trhalo rozpočet, alebo trhalo tu stránky. No, sú to imitátori, nehnevajte sa. Tí konkrétni páni sú imitátori, snažia sa imitovať jedného konkrétneho človeka, ale na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase.

  • Hlasy v sále.

  • . A je to, presne, opakovaný vtip už nie je vtip. A radi sa odvolávate na, napríklad na stay plane alebo vyjadrenie rozpočtovej rady. Viete, že som jeden zo spoluautorov zákona alebo zo spolupredkladateľov, lebo autorstvo ťažko niekomu priznať. Je to spoločné dielo, mám na mysli zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A je to oveľa zložitejšie mať proste za chrbtom takého psa strážneho, ako je rozpočtová rada. A ja som ten prvý, ktorý si to teda musí ako vyskúšať. Ja by som, mne by sa strašne teraz hodilo, keby takáto istá rozpočtová rada už hodnotila rozpočet za rok 2012 alebo 2011, nemuseli by sme sa tu teraz prieť o to, také, onaké číslo, a boli by ste menší frajeri, kolegovia, čo sa týka roku 2012 a 2011, a menej bludov by sa tu mohlo rozprávať. Ale dobre, začína hra, ktorá odteraz by mala mať rovnaké pravidlá pre všetkých, ktorí prídu po nás, a je to dobrá vec.

    Ale ak sa teda tuná vytrhávali len vety tom, aký je ten rozpočet rizikový, tak treba aj vytrhnúť vetu o tom, že je transparentný a že má oveľa viac informácií ako rozpočty predtým. Lebo to tam je napísané čierne na bielom. A súčasťou tohto prístupu je aj to, čo sa udialo formou pozmeňujúceho návrhu v pléne, čo je otázka procedúry vedenia Národnej rady a tejto snemovne. Do procedúry mňa nemiešajte, kolegovia. Týmto pozmeňovacím návrhom sa zreálňovali príjmy. Viete veľmi dobre, že mohli sme si túto informáciu nechať pre seba, pretože sme sa to dozvedeli tak pred desiatimi dňami, ako všetky zlé správy sme sa od apríla dozvedali vo veľmi krátkych časových intervaloch. Mohli sme si to nechať pre seba, ale práve preto, aby sme sa pokúsili proste hrať s kartami, s čistým stolom, tak sme to proste premietli do tej rezervy. Premietli sme to do tej rezervy a zreálnili sme príjmy, aj keď sme si boli vedomí, že vydávame tým negatívne signály a vydávame sa na pospas možnosti, že nás budete proste chcieť stotožniť s poklesom týchto príjmov, s opatreniami, ktoré sme prijali.

    Ja vás musím, ale upozorniť, že tá situácia je oveľa zložitejšia. A veľmi dobre viete, že pokles príjmov štátneho rozpočtu začal naozaj nie na jeseň tohto roku, ale začal na jeseň minulého roku. Veď s tým sa boril aj rozpočet v roku 2012, že tam proste bol prepad o 500 mil. eur. To sú proste znaky, ktoré tu máme zakomponované, a ktoré do veľkej miery samozrejme súvisia s reálnym vyčerpaním možnosti našej krajiny. Z hľadiska vyčerpania, lebo sme štvrtý rok v kríze. Treba si to uvedomiť. A vyčerpaná je nielen ekonomika, ľudia a firmy a inštitúcie, ale to samozrejme je spojené aj s takou skazenou atmosférou, o ktorej som hovoril predtým. A tá téma daňových únikov je neskutočne vážna a z tejto témy ja mám osobne strach. Z tejto témy ja mám osobne strach. A zamieňanie si výberu, horšieho výberu DPH s nejakými opatreniami na trhu práce napríklad, tak to je úplný nezmysel. To je proste otázka kultúry alebo prístupu ľudí k tomu, že čo je normálne, a vnímania toho, že keď niekto neplatí dane, tak jednak absolútne poškodzuje podnikateľské prostredie a má neodôvodnenú výhodu cez cenovú konkurenciu a cez proste všetko to, čomu sa hovorí neplatenie daní, a na druhej strane je to proste, sú to prostriedky, ktoré chýbajú na financovanie verejných služieb. Čiže my nemáme momentálne inú možnosť, ako to, že tieto sadzby, a niektoré sadzby hranične nastavené z hľadiska udržateľnosti, musia zostať na tejto výške, pokiaľ sa nepodarí zlepšiť výber daní a znížiť výdavky na samotné fungovanie štátu. Toto považujem za tú víziu, ktorá tu mnohým chýba. A možno sa zdá niekomu technokratická, ale je tak kľúčová z hľadiska skutočného financovania toho, čomu hovoríme verejné služby ako také.

    Máte pocit, že nie je otázkou vízie to, čo sa má udiať v školstve napríklad v budúcom roku? Čo vôbec nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou, lebo to, o čom sa teraz potichu alebo nahlas začína hovoriť, sú zásadné zmeny v regionálnom školstve, a ktoré sa budú týkať aj počtu učiteľov, počtu žiakov v triedach, ale aj siete škôl. To sú informácie, ktoré som verejne a mnohokrát použil, ale my máme stovky škôl, ktoré sa zmestia do jedného autobusu. My máme počty málotriedok, škôl do 150 žiakov, by som vám mohol vymenovať. A to sú proste problémy, ktoré sú spojené samozrejme s fungovaním samosprávy. To znamená, ten prevodník nie je priamo o rozhodnutí ministra takého alebo onakého, vlády, premiéra, ale je to o veľmi problematickom dohadovaní sa so samosprávou a dokonca o animozitách medzi jednotlivými dedinami a obcami ako takými.

    Máte pocit, že sa dá bez nejakej námahy zmeniť situácia v zdravotníctve? No nejde to. A samozrejme, že sa to musí týkať aj siete, hej, z hľadiska obslužnosti, kvality, počtu lôžok. To sú proste... A súčasťou toho, samozrejme, je aj život, ktorý sa týka zdravotných poisťovní.

  • Vystupujúcemu bol podaný pohár vody.

  • Takže, takže naznačujete mi, že mám končiť asi. Ďakujem.

  • Hlas z pléna.

  • Áno. Takže toto sú, toto sú... Možno, že tieto vízie nie sú pomenované úplne exaktne v štátnom rozpočte, možno nie sú pomenované v programovom vyhlásení vlády, ale hovorím s plnou vážnosťou, že život a realita budúceho roku a budúcich možno osemnástich mesiacov nás nevyhnutne dovedie k tomu, že v týchto kľúčových oblastiach, školstvo, zdravotníctvo, výber daní, musia nastať zmeny. Bez týchto zmien nie sme schopní doručiť cieľ, záväzok znižovania deficitu, udržania dlhu pod kontrolou a tým pádom schopnosti sa financovať. Lebo odkaz verejnosti, ktorá nás určite teraz má v paži, v tomto čase, odkaz verejnosti je jasný. Nejde o plnenie nejakých fetišov, čísel. Ide o to, že Slovensko je, ako celá Európa, zadlžená krajina, ktorá má vyše 30 mld. eur dlhu, ktorý si každý rok musí rolovať. Ten objem je niekde vo výške od 7 do 9 mld. eur. Dnes vôbec nie je samozrejmé si požičať peniaze za prijateľných podmienok. Už vôbec to nie je samozrejmé. Niekedy to samozrejmé bolo.

    Ak sú štáty Európy drogovo závislé na peniazoch a na dlhoch, tak vďaka finančným trhom, ktoré ich do toho navádzali. Pamätáme si všetci časy, keď nás ťahali za rukáv a všetci nám núkali: požičajte si, požičajte si za najlepších podmienok, "svopujte", robte proste všelijaké operácie neuveriteľného rozsahu. Dnes tie isté finančné trhy, nenávidím výraz finančné trhy, lebo sú to konkrétni ľudia, tí istí konkrétni ľudia diktujú: znižujte platy, znižujte platy, plaťte menej, neplaťte verejné služby! A diktujú to urobiť z roka na rok, čo je samozrejme neúnosné pre životnú úroveň ľudí. Čiže veci, o ktorých som hovoril, je nevyhnutné doručiť. A či sú, alebo nie sú v rozpočte, to vás, páni, trápiť nemusí, to môže trápiť mňa a môjho premiéra, ktorý sa s touto situáciou bude musieť vysporiadať.

    Pristavím sa ešte pomalinky pri arbitrážach, lebo to bola taká aktualitka z minulého víkendu. No, viete, Slovensko zatiaľ prehralo len jednu jedinú arbitráž. Tá arbitráž sa volala ČSOB. Stálo nás to 25 mld. korún, náklady na právne zastupovanie 650 mil. korún. Ináč dnes by mala byť na vládnej stránke. Už je aj podrobná analýza všetkých arbitráží, ktoré sú rozbehnuté, a zistíte, že arbitráže sú veľmi zaujímavý biznis tých, ktorí štáty žalujú, a štáty žalujú zo všelijakých motívov všelijaké entity.

    Pomenujme, že U. S. Steel začal arbitráž voči Slovensku vďaka emisnej dani, ktorú ste s takou slávou tu schválili pred vyše rokom, vďaka poplatkom SEPS-u. Spomeňme, že SPP začal, alebo akcionári SPP uvalili na Slovensko arbitráž kvôli cenovej regulácii. Spomeňme, že za pochybenia daňových úradov sme boli v arbitráži, ktorú sme, chvalabohu, vyhrali. Spomeňme, že nám hrozí za vypnutie nejakého rádia CD International ešte za Mečiara, že od nás niekto proste pýta stovky miliónov eur. Spomeňme úplne najnovšiu a najväčšiu arbitráž, ktorá sa rozbieha v druhom kole, a týka sa ložiska mastenca kdesi na Slovensku, za miliardu 200 mil. eur. Miliarda 200 mil. eur. V tejto oblasti všade sa budeme musieť brániť tak, ako sa budeme urputne brániť aj v prípade Unionu. Budeme sa urputne brániť a veľmi dobre viete, že nie sme na konci tohto príbehu.

    K Ľudovi Kaníkovi, ešte spomeniem, ja sa vôbec nebudem vysmievať jeho návrhu minidane, a som dokonca pripravený akýkoľvek ďalší návrh preskúmať. Samozrejme s tým odkazom, že neexistuje žiadne perpetuum mobile a že takto mediálne formulovaná daň, konštruovaná, ako ju navrhol, by určite automaticky sa naozaj mohla prenášať aj na spotrebiteľa, na konkrétneho užívateľa tej-ktorej služby, ale v prostredí, keď sa formuje návrh tzv. FTT a vôbec nie je jasný, máme za povinnosť proste preskúmať každú, každú možnosť tak, aby bola v súlade, samozrejme, s európskym právom a kompatibilná s opatreniami, ktoré sa na tejto úrovni budú prijímať.

    A ak by som mal hovoriť o cieľoch a snoch, tak tie sny sa samozrejme pretavujú do fungovania modernej verejnej správy, ktorú si môžeme predstaviť na tom najobyčajnejšom úrade, či už obecnom alebo, ktorý je najbližšie k ľuďom, alebo obvodnom, ktorý po novom má sústreďovať vlastne všetky tie obslužné činnosti štátu. Ale napríklad aj naozaj v znížení nákladov na prácu vo forme zníženia odvodového zaťaženia a napríklad zrušenia zdravotných odvodov, ak by to bolo v budúcnosti možné. Len to sú témy, ktoré sú dnes v úrovni snov z hľadiska našich nákladov a výdavkov. Mám na mysli hlavne tých, ktoré sú dané z hľadiska zákona, ktoré sú každý rok indexované, a z hľadiska príjmov, ktoré máme k dispozícii. To znamená, ak sa nevysporiadame s neduhmi, ktoré som pred pár minútami spomenul, je ťažko snívať a spoliehať sa na to, že by sme mohli znížiť náklady na prácu, aj keď pokusy a snahu z hľadiska hlavne sťahovania nožníc medzi zdaňovaním kapitálu a práce, tak tie sú už pretavené do legislatívnej podoby u daňových zákonov, ktoré boli prijaté pred pár dňami.

    Mal by som tu ešte možnosť, samozrejme, hovoriť hodiny a možno aj minúty o prešľapoch tých-ktorých ľudí, ale dnes to už asi ani nemá význam. Ale počuť o šetrení od predstaviteľov, ktorých nominanti utekali ako potkany z potápajúcej sa lode v marci tohto roku, mne sa to ani nechce komentovať.

    Ale dávam všetkým do pozornosti takú správu NKÚ o hospodárení Tiposu za rok 2011, na základe ktorej budem žiadať, možno aj v civilnom konaní, vrátenie tantiém vo výške 510 000 eur. od nominantov jednej strany, ktorí si naozaj nechali vyplatiť v desiatkach tisícoch tantiémy z firmy, ktorá neodviedla žiadne dividendy štátu a ktorá, o Tipose hovorím, ktorá vyplatila, do marca sa zaviazala 70 % celoročného plánu reklamných aktivít, vyplatila na rôzne tenisové a iné dobročinné spolky.

    A musím spomenúť napríklad aj SZRB, lebo hovorím o svojej agende, čo mám ja v košiari, že ak predstavitelia tejto banky poskytli úvery, a kľúčovo ich poskytli opäť v marci, po voľbách, v objeme 41 mil. eur, 41 mil. eur, boli poskytnuté úvery v rozpore s rizikami, v každej banke máte ľudí, ktorí musia posudzovať riziko, a títo členovia úverových výborov, ktorí zodpovedajú za riziko, neodporúčali tieto úvery poskytnúť, tak napriek tomu boli poskytnuté. Veľmi sofistikovaná krádež, ktorá sa samozrejme môže prejaviť až o niekoľko rokov v čase splatenia tohto úveru. Môžem len oznámiť, že SZRB bude tento rok v strate, pretože na základe šetrenia Národnej banky musela dodatočne vytvoriť opravné položky na rizikové úvery v objeme 10 mil. eur. To znamená, dividendy neodvedie v budúcom roku.

    To je o tom žmýkaní štátnych podnikov. Toto je tiež jeden zo štátnych podnikov. A o tom, ako sa dá pristupovať k fungovaniu. To je o tom, že vždy je dôležité nielen čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí. A to je o tých odkazoch, kto má možnosť a šancu šetriť.

    Dobre. Opakujem, uvedomujem si riziká rozpočtu na budúci rok. Spočívajú vo vzťahu so samosprávou. Spočívajú v zdravotníctve. Spočívajú v školstve. V celkovej snahe po vyšších mzdových nárokoch, ktoré naozaj z hľadiska toho, že tiež som len človek, považujem za legitímne. Považujem za legitímne, že končí trpezlivosť s nulovým rastom miezd pri niekoľkopercentnej inflácii, s ktorou bojujeme niekoľko rokov, to znamená s reálnym poklesom miezd, ale na ktoré nemáme peniaze.

    Takže toto sú riziká, ktoré sú na stole. Plne si ich uvedomujem, a opakujem to, čo som povedal v úvodnom slove. Toto nie je rozpočet, ktorý po jeho schválení zajtra, a viete veľmi dobre, že schválený bude, by mal niekde byť odložený do skrine. Budeme sa ním musieť naozaj na týždňovej, mesačnej báze zaoberať, špeciálne vo vzťahu k samosprávam, kde budeme musieť vzhľadom na tie obmedzené možnosti ten monitoring nastaviť naozaj na mesačnej a nie nejakej polročnej báze. Musíme mať absolútnu vedomosť, ako samosprávy rešpektujú memorandum, ku ktorému sme sa spoločne zaviazali.

    No a kľúčové budú samozrejme makroekonomické prognózy v polovici februára. Potom Európska komisia vo februári, v apríli. To sú všetko informácie, s ktorými budeme musieť on-line pracovať. A tomu budeme musieť samozrejme prispôsobovať aj výdavkovú politiku, ktorú budeme mať stále v rukách.

    Na tej príjmovej, viete, ktoré riziká sú, to je otázka samotného výberu daní, ktorý už dnes je stále neefektívny, ale neprijímam, opäť opakujem, neprijímam a považujem za urážku informáciu o tom, že my sme na tento vývoj rezignovali. My naň rezignovať nemôžeme a nechceme. Ale snáď pre vysvetlenie tu niektorým kolegom z KDH, my si akúkoľvek pohnútku z hľadiska lepšieho výberu daní nevieme rozpočtovať v rozpočte. Rozpočet sa konštruuje tak, že máte bázu, skutočnosť, a z tej skutočnosti robíte prognózu na základe nejakého makroekonomického prostredia. My sa nemôžeme rozhodnúť, že my si zlepšíme výber daní budúci rok o 300 mil. eur. No, môžeme sa rozhodnúť, ale nemôžem si to napísať do rozpočtu, lebo by mi to nikto neuveril. Ani komisia, ani výbor pre prognózy daňové, a ani rozpočtová rada ako taká.

    Takže my môžeme len sami seba presvedčiť, prekvapiť, najprv presvedčiť a potom prekvapiť, tým, že doručíme lepší výber daní, zlepšíme príjmy, ale opačne to nejde. Čiže, uvedomujúc si všetky tieto riziká, riadenie rozpočtu na mesačnej báze. Ak som v úvode hovoril o odvahe, šťastí a zdravom rozume, tak všetky tieto faktory naozaj budeme, atribúty budeme potrebovať. A pevne verím, že aj všetci tí, ktorí ste tento rozpočet ixkrát prekliali, a možno sa niektorí veľmi nezodpovedne tešíte, že by tie vaše predpovede a chmáry sa mali naplniť, že napriek tomu, že väčšina z vás, aj z tej opozície, si nepraje, aby sa Slovensko dostalo do obrovských turbulencií budúci rok. Nemôžete si to priať, pretože tiež žijete v tejto krajine.

    Takže poprosím všetkých tých, ktorí môžu mať pochopenie a strpenie, aby nám držali palce.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister a podpredseda vlády, za záverečné slovo.

    Chce zaujať v rozprave stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prajem vám pekný večer a dobrú noc.

    Zajtra o 09.00 hodine sa stretneme a budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

    Ešte raz, dobrú noc a dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 20.10 hodine.