• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 9. schôdze Národnej rady deviatym dňom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci: Ján Slota a Anna Vitteková.

    Keďže sa momentálne v sále nenachádza navrhovateľ k prvému bodu pán minister Uhliarik ani spravodajca k prvému bodu pán poslanec Novotný, navrhujem, aby sme pokračovali druhým bodom rokovania. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám.

    Budeme teda pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentu tlač 103 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 103a.

    Poprosím ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Zároveň poprosím spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. V takejto komornej atmosfére si dovolím maličkú poznámku na okraj, ak môžem. Keď som mal asi 7 rokov, tak som v stánku novinovej služby videl časopis, farebný, na prvej strane ktorého hovorila hlásateľka nasledujúci program: „Budeme vysielať vo farbe, dúfam, že obidvaja majitelia farebných televíznych prijímačov sú práve doma.“ Tak mi to trochu pripomenulo tú situáciu dnes v parlamente.

    Dámy a páni, predkladám vám na posúdenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Hlavným cieľom návrhu novely zákona je najmä určiť podmienky poskytovania dotácií pre právnické osoby a fyzické osoby v oblasti regionálneho školstva.

    Ďalšími cieľmi návrhu zákona je najmä zvýšiť transparentnosť a verejnú kontrolu nad finančnými prostriedkami poskytovanými z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to tak, že sa ministerstvu ukladá zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam právnických a fyzických osôb a výšku poskytnutých finančných prostriedkov, ďalej, rozšíriť sledované ukazovatele, ktoré sa sledujú pri výkone dohľadu nad dodržiavaním zákona, napr. kontrola metód a postupov pri financovaní záujmového vzdelávania, kontrola účelovosti použitia finančných prostriedkov poskytnutých podľa tohto zákona, kontrola údajov o počtoch žiakov, detí a poslucháčov škôl a školských zariadení financovaných prostredníctvom výnosu dane obcí ap., ďalej, doplniť účelovosť použitia všetkých finančných prostriedkov poskytovaných z kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, napr. ide o finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov alebo príspevok na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.

    Ďalej chceme upraviť podmienky poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, určiť kompetencie zriaďovateľom škôl, školských zariadení a obciam pri zbere údajov potrebných na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane z príjmov obciam. Tieto údaje budú obciam predkladať zriaďovatelia škôl a školských zariadení, ktoré majú sídlo na území obce, nie školy a školské zariadenia.

    Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu akceptuje všetky legislatívnotechnické pripomienky odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca výborov informoval o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch a predniesol návrh stanoviska gestorského výboru k nemu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 15. októbra 2010 č. 121 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, pre financie a rozpočet, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K vládnemu návrhu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny zvolaný na 16. novembra 2010 o zákone nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný.

    Ústavnoprávny výbor v prijatom uznesení prijal uznesenie č. 88 zo 16. novembra.

    Výbor pre financie a rozpočet prijal uznesenie č. 80 z 18. novembra.

    Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj prijal uznesenie č. 32 z 24. novembra.

    Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prijal 18. novembra uznesenie č. 23.

    A zhodne odporúčali Národnej rade vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 13 v spoločnej správe spoločne a tieto schváliť.

    Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť zákon ako celok.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania bola schválená uznesením výboru Národnej rady, gestorského výboru teda, ktorým je výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru. A zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Ďakujem, skončil som. A zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvý, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Tak máte teda slovo ako prvý prihlásený a potom nasleduje pán poslanec Beblavý, ktorý je písomne prihlásený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené dámy, pani poslankyne, páni, páni poslanci, pán minister, pán predseda, tento zákon ovplyvňuje financovanie toho, čo v najväčšej miere môže ovplyvniť budúcnosť tejto krajiny. Základné školy, stredné školy, školské zariadenia, to sú presne tie miesta, kde sa odohráva takpovediac súboj o podstatu a formu budúcej generácie na Slovensku, súboj o to, či naďalej na Slovensku deti síce budú vedieť čítať, ale nebudú rozumieť tomu, čo čítajú, súboj o to, či budú síce vedieť ovládať počítač, ale nebudú vedieť triediť a vyhodnocovať informácie, ktoré v ňom nájdu, a súboj o to, či na Slovensku chceme deti iba naučiť základné penzum informácií alebo im venovať dostatok času aj v mimoškolských aktivitách a celkovo prispievať k ich osobnostnému rozvoju.

    Čo sa týka financovania mimoškolskej činnosti, od roku 2006 na Slovensku fungoval relatívne dobrý systém. Peniaze, ktoré od štátu boli prerozdeľované prostredníctvom samospráv na financovanie mimoškolských aktivít, išli tam, kde bolo treba, hlavne do centier voľného času a do školských zariadení. A toto v podstate fungovalo až niekedy do roku 2009, kedy niektorí vynaliezaví členovia samospráv, starostovia obcí a ľudia, ktorí pod nimi pracovali, zistili, že sa ten systém dá zneužiť. A začali napočítavať takpovediac virtuálne deti vo svojich krúžkoch. A dá sa povedať, že peniaze tiekli často tam, kde žiadne dieťa žiadny krúžok nenavštevovalo, kde iba šikovný úradník šikovne pozmenil pár číslic. Tak sa nám stalo, že na Slovensku podľa papiera navštevovalo krúžky mimoškolskej činnosti okolo 300 000 detí. Ale v momente, keď nastúpila táto vláda a zmenila metodiku, tak ten počet bol znížený takmer o 97 000 detí.

    Minister Mikolaj v tej dobe miesto toho, aby sa pozrel na príčinu tohto problému, vylial dieťatko aj s vodou, dokonca, by sa dalo povedať, ešte aj vaničku zahodil. A spravil to miesto toho, aby sa venoval metodike nápočtu detí a hľadal odstránenie podvodov tam, tak on proste v máji 2009 prišiel s nariadením vlády, ktoré úplne zrušilo financovanie centier voľného času a zaviedlo financovanie rozpočtov samospráv, ktoré sa odvíjalo iba od počtu detí, ktoré v týchto samosprávach žijú. Tým prakticky spôsobil to, že keby sme nechali toto nariadenie vlády, teda keby ho vláda nechala v platnosti, tak od 1. januára väčšina centier voľného času dostane menej ako 85 % financií, ktoré dostávali doteraz. Podľa všetkého pedagogickí pracovníci, ktorí v nich pracujú, by prišli o prácu, a deti, ktoré ich navštevujú, by nemali kam chodiť od budúceho roka venovať sa aktivitám mimo školy. Výsledok by bol ten, že síce by boli kvázi spravodlivo prerozdelené peniaze na mimoškolské aktivity po celom Slovensku do každej aj tej najmenšej dedinky, ale v praxi by zhruba 21 mil. eur odišlo do dláždenia chodníkov, do toho, aby lampy svietili, ale určite by nešli do činnosti detí.

    Rokovania so ZMOS-om k tomuto bodu boli veľmi dlhé a namáhavé. A, bohužiaľ, predstavitelia ZMOS-u sa ukázali ako predstavitelia lobistickej skupiny, ktorá si tesne pred voľbami vylobovala až nemiestne výhodné pozície. A ani po zmene podmienok toho, čo označili za problém, neboli ochotní ustúpiť. Trvali na tom, že je lepšie, aby peniažky išli starostom a primátorom do ich rozpočtov. Avšak oni sa rozhodnú, či ich na činnosť detí alebo nedajú, a vždycky je lepšie toto, ako zabezpečiť finančne niečo, čo už na Slovensku funguje. A to je relatívne stabilná sieť centier voľného času.

    Táto vláda a jej zástupcovia v parlamente, resp. títo poslanci a ich vyslanci vo vláde museli porovnať dve veci. Tá jedna je záujem detí a tá druhá je pravidlo prerozdeľovania peňazí pre samosprávy. A ja som veľmi rád, že vo finále sme sa viacej postavili na stranu detí. Som veľmi rád, že nakoniec to bude tak, že minimálne na ďalšie 2 roky, kým sa nenájde nejaký lepší systém financovania mimoškolskej činnosti centra voľného času, môžu ostať.

    Podávam zároveň pozmeňujúci návrh, ktorý okrem toho, že ruší pojem „štátna škola“ v legislatíve a nahrádza ho pojmom „verejná škola“, takisto plní programové vyhlásenie vlády v tom, že približuje podmienky pre fungovanie obecných, súkromných a cirkevných škôl na Slovensku. Takže teraz, ak dovolíte, ho prečítam, je trošku dlhší, ale o to užitočnejší.

    Po prvé. Slová „štátna škola“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte návrhu zákona nahrádzajú slovami „verejná škola“ v príslušnom tvare.

    Po druhé. Slová „štátna materská škola“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte návrhu zákona nahrádzajú slovami „verejná materská škola“ v príslušnom tvare.

    Po tretie. Slová „štátne školské zariadenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte návrhu zákona nahrádzajú slovami „verejné školské zariadenie“ v príslušnom tvare.

    Po štvrté. Slová „štátna základná škola“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte návrhu zákona nahrádzajú slovami „verejná základná škola“ v príslušnom tvare.

    Po piate. V článku I sa za 1. bod vkladá 2. bod, ktorý znie: „V § 2 ods. 1 písm. a) sa slová „Ministerstva školstva“ nahrádzajú slovami „Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu“.“ Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Je to úprava v nadväznosti na zmenu názvu ministerstva v zákone č. 37/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Po šieste. V článku I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie: „V § 3 ods. 2 písm. f) sa slová „Ministerstvom školstva“ nahrádzajú slovami „Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu“.“ Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Je to tiež úprava v nadväznosti na zmenu názvu ministerstva v zákone č. 37/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Po siedme. Článok I sa dopĺňa bodmi 35 až 38, ktoré znejú:

    Bod 35: „Za § 9b sa vkladá § 9c, ktorý vrátane nadpisu „§9c“ znie: „Na účely rozdeľovania výnosu dane obciam v roku 2011 použije ministerstvo okrem údajov, ktoré poskytli školy a školské zariadenia a obce, podľa § 7 ods. 12 aj údaje o počte detí v centrách voľného času a v školských strediskách záujmovej činnosti podľa stavu k 15. septembru 2010 na účely tvorby koncepčných materiálov a analytických materiálov ministerstva.“.“

    Bod 36: „Slová „štátna škola“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte návrhu zákona nahrádzajú slovami „verejná škola“ v príslušnom tvare.“

    Bod 37: „Slová „štátna materská škola“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „verejná materská škola“ v príslušnom tvare.“

    Bod 38: „Slová „štátne školské zariadenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „verejné školské zariadenie“ v príslušnom tvare.“

    Odôvodnenie k bodom 1 až 4 a 7. Navrhuje sa, aby sa školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na povolanie, vrátane škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, vyšších územných celkov a krajských školských úradov, a materské školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov označovali ako verejné školy, verejné základné školy, verejné materské školy a verejné školské zariadenia. Dôvodom na túto úpravu je práve to, že zriaďovateľmi týchto škôl a školských zariadení nie sú len orgány miestnej štátnej správy, teda štát, ale aj orgány územnej samosprávy. Z uvedeného dôvodu je vhodnejšie používať na označovanie týchto škôl a školských zariadení termín „verejná škola“ alebo „verejné školské zariadenie“. Súčasne sa navrhuje, aby ministerstvo mohlo poskytnúť na účely rozdeľovania výnosu dane obciam na kalendárny rok 2011 aj údaje o počte detí v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti podľa stavu k 15. septembru 2010, ktoré zisťovalo na účely tvorby koncepčných materiálov a analytických materiálov ministerstva.

    Po ôsme. Za článok I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú:

    Článok II: „Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z. a zákona č. 179/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z. a zákona č. 214/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    „Bod 1: „V § 6 ods. 12 písmená c) až g) znejú: „c) poskytuje každoročne zriaďovateľom podľa písmena b) finančné prostriedky na kalendárny rok 1. podľa počtu žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí materských škôl a školských zariadení podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka; v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie podľa počtu evidovaných detí za uplynulý školský rok, v špeciálnych výchovných zariadeniach, v materských školách pri zdravotníckom zariadení a v školských kluboch detí pri zdravotníckom zariadení podľa skutočného priemerného denného počtu detí za uplynulý školský rok; v zariadeniach školského stravovania podľa počtu všetkých žiakov školy alebo podľa počtu skutočných stravníkov, alebo podľa počtu vydaných hlavných jedál a doplnkových jedál, 2. podľa výšky dotácie na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia na príslušný kalendárny rok; v zariadeniach školského stravovania podľa výšky dotácie na žiaka školy alebo na skutočného stravníka, alebo na jedno hlavné jedlo a doplnkové jedlo, d) určí všeobecne záväzným nariadením výšku dotácie na prevádzku a mzdy na príslušný kalendárny rok 1. na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia, 2.v zariadeniach školského stravovania na žiaka školy alebo na skutočného stravníka, alebo na jedno hlavné jedlo a doplnkové jedlo, e) oznámi zriaďovateľom podľa písmena b) výšku dotácie na kalendárny rok najneskôr do 31. januára príslušného kalendárneho roka; v roku 2011 do 30. apríla, f) poskytuje každoročne zriaďovateľom podľa písmena b) finančné prostriedky na kalendárny rok mesačne jednou dvanástinou, g) v období rokov 2011 až 2013 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia dotáciu najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania dotáciu najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku podľa písm. d) 2. bodu na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 30e sa vypúšťa.“

    „Bod 2: „V § 9 ods. 12 písmeno c) znie: „c) poskytuje každoročne zriaďovateľom podľa písmena b) finančné prostriedky na kalendárny rok 1. podľa počtu žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a školských zariadení podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka; v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie podľa počtu evidovaných detí za uplynulý školský rok, v školách v prírode podľa počtu detí za uplynulý školský rok, v špeciálnych výchovných zariadeniach podľa skutočného priemerného denného počtu detí za uplynulý školský rok a v zariadeniach školského stravovania podľa počtu všetkých žiakov školy alebo skutočných stravníkov, alebo vydaných hlavných jedál a doplnkových jedál, 2. podľa výšky dotácie na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia na príslušný kalendárny rok; v zariadeniach školského stravovania podľa výšky dotácie na žiaka školy alebo na skutočného stravníka, alebo na jedno hlavné jedlo a doplnkové jedlo“.“.“

    “Bod 3: „V § 9 ods. 12 písm. d) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v zariadeniach školského stravovania na žiaka školy alebo na skutočného stravníka, alebo na jedno hlavné jedlo a doplnkové jedlo“.“.“

    “Bod 4: „V § 9 ods. 12 písmená e) až g) znejú: „e) oznámi zriaďovateľom podľa písmena b) výšku dotácie na kalendárny rok najneskôr do 31. januára príslušného kalendárneho roka; v roku 2011 do 30. apríla, f) poskytuje každoročne zriaďovateľom podľa písmena b) finančné prostriedky na kalendárny rok mesačne jednou dvanástinou, g) v období rokov 2011 až 2013 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia dotáciu najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania dotáciu najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku podľa písmena d) na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja“.“.“.“

    Článok III: „Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z. a zákona č. 479/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    “Bod 1: „V § 4 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak § 7a neustanovuje inak“.“.“

    “Bod 2: „Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie: „Štatistický úrad Slovenskej republiky poskytne ministerstvu, daňovým úradom, prostredníctvom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, republikovým združeniam obcí a vyšším územným celkom údaje potrebné na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane podľa § 2 a 3 na rok 2011 do 10. januára 2011 v štruktúre určenej ministerstvom.“.“.“

    Doterajší článok II sa označuje ako článok IV.

    V nadväznosti na vloženie nového článku do návrhu zákona sa v názve návrhu zákona doplnia slová „a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

    Odôvodnenie. V súvislosti s požiadavkami obcí, samosprávnych krajov a neštátnych zriaďovateľov základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení a v súvislosti s novelami nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov, a nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 168/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu z dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov, sa upravujú pravidlá financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl, špeciálnych materských škôl a školských zariadení.

    Skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci.

    Pán Čaplovič, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, samozrejme, s tým návrhom, ktorý predkladáte, môžem plne súhlasiť, lebo precizuje veci. A je ich potrebné precizovať, čo sa týka prerozdeľovania finančných zdrojov, i keď budúcnosť má u nás na Slovensku holandský model, keď cirkevné školy by mali rovnako byť financované ako tzv. teraz verejné školy a súkromné školy osobitným financovaním. To je môj názor, ktorý som celý čas presadzoval a presadzujem, pretože cirkevné školy jednak dosahujú vynikajúce výsledky, ale na druhej strane aj nikdy nevyberajú finančné zdroje a skôr pôsobia v oblasti školstva stimulujúco.

    Ale chcem zareagovať na to vaše prvé úvodné expozé, keď ste hovorili, o genéze, čo vzniklo na sneme ZMOS-u. To je všetko pravda. Aj tá reakcia bola príliš rýchla, ale bolo ju potrebné urobiť. Samozrejme, tie zmeny by sme museli urobiť aj my, pretože sa ich dožadovali samosprávy. Aj ďalšie aktívne organizácie v tejto oblasti chceli zmenu. Ale predovšetkým nie je dobré, keď hádžeme všetkých starostov a primátorov do jedného vreca, lebo ste povedali, že to by použili len na výstavbu ciest a kanalizácií a iných služieb, pretože väčšina starostov a väčšina primátorov na Slovensku výrazne financovala školské zariadenia či už v originálnych alebo v prenesených kompetenciách a dala veľké zdroje aj z obecných a miestnych daní do tejto oblasti. A za to im patrí vďaka.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že to je užitočný návrh pozmeňujúci. Na druhej strane by som rád poznamenal, že pokiaľ sa týka škôl, tam je to v poriadku, pretože tam je to prenesený výkon štátnej správy. A financovanie je rovnaké. Ale toto sú školské zariadenia. A ten problém, napriek tomu mám obavy, nevyriešime, a poviem aj prečo, pretože to nie sú prenesené kompetencie a jednoducho v konečnom dôsledku obec s tými peniazmi tak či tak neraz naloží tak, ako chce. Žiaľbohu, na to existuje už judikát Ústavného súdu v inej oblasti. Ale som rád, že aspoň snaha je. A možnože to trochu veci pomôže. Ale viete, to je tak, ja viem, prečo som sa roky bránil tomu, aby tie peniaze sa rozdeľovali z centra, z ústredia, a nešli takýmto spôsobom cez výnosy daní.

    Ešte som chcel poznamenať, možnože pri tej alternatíve v tom návrhu zákona, kde financovanie školských jedální podľa počtu žiakov školy, tak je to navrhnuté, alebo podľa počtu skutočných stravníkov, alebo podľa počtu vydaných jedál, tam by som sa prikláňal k tomu, aby to bolo jednoznačné a nedalo sa na výber podľa počtu stravníkov. Podľa počtu žiakov školy, to je priestor na znova vytváranie mŕtvych duší, ako to často funguje. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz bude reagovať pán poslanec Poliačik na faktické poznámky.

  • Čo sa týka poznámky pána kolegu Čaploviča, ja vítam tú podporu, že to považujete za dobrý krok, aj to, že uznávate, že bol ten krok v máji urýchlený, a nie správny. Bohužiaľ, v tom rokovaní so ZMOS-om, tam je iba jednostranná poistka. Ich návrh prechádza, ak s ním súhlasí vláda, ale v momente, keď sa majú veci naprávať, tak to zablokujú a oháňajú sa právom veta, o čom si myslím, že pri naozaj záujmovom združení, ktoré nestojí ani nad parlamentom, ani nad vládou tejto krajiny, nie je úplne kompetencia namieste.

    Čo sa týka tých starostov, ktorí radi dávajú peniaze, tí s týmto návrhom nemajú absolútne žiadny problém. A ja som hovoril o tom, že podľa toho návrhu, ktorý keby ostal v platnosti, to nariadenie vlády z mája, tak v podstate na 350 000 detí, ktoré nie sú napočítané v žiadnej mimoškolskej činnosti, by išlo zhruba 21 mil. eur do rozpočtov obcí. A tí starostovia by za ten rok podľa mňa ani neprišli na to, čo s tými peniazmi môžu spraviť, aby vôbec boli vynaložené na tie deti, niektorí. Takže si myslím, že je lepšie zachovávať činnosti, ktoré fungujú, ako to nahrádzať systémom, o ktorom vôbec nevieme, či fungovať bude.

    A čo sa týka centier voľného času, v Košiciach máme také jedno, kde chodia deti z 52 obcí. Podľa mňa je lepšie dať im peniaze na to, aby ostali fungovať, ako tým 52 obciam po pár grošoch poroznášať do ich miestnych rozpočtov.

    Ešte čo sa týka tých jedální, samozrejme, necháva sa to na VZN-ko tej obce, ako sa rozhodne. Súhlasím s vaším názorom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ale vieme, že súhlasí, pán Poliačik.

    A teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Beblavý.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ten návrh je limit toho, čo sme buď ja, alebo moji kolega predkladali iným vládnym návrhom, ktorý upravuje poskytovanie dotácií v jednotlivých oblastiach. To znamená, vždy po diskusii s príslušným ministrom si dovolíme predložiť návrh na stransparentnenie ich poskytovania. Nie je tomu inak ani pri dotáciách podľa tohto zákona. Tu si len dovolím upozorniť, že ten náš pozmeňujúci návrh sa však, samozrejme, netýka prostriedkov poskytovaných všetkých podľa tohto zákona, keďže absolútna väčšina, dovolím si povedať, asi možno až 99 %, ide podľa jasných normatívnych pravidiel, ktoré sa zaviedli ešte za pána ministra Fronca, ale teda ten návrh sa týka len tej veľmi malej časti, stále ale v hodnote desiatok miliónov až stoviek miliónov korún, ktoré sú rozdeľované inak.

    Takže tento návrh znie:

    K článku I:

    Po prvé. V bode 20 § 6c odsek 5 znie: „Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle výzvu na predloženie žiadostí, a to najmenej 30 dní pred termínom predkladania žiadostí. Výzva na predloženie žiadostí obsahuje najmä a) základný cieľ a výberové kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti, a ich váhu, b) formulár žiadosti v elektronickej forme, c) okruh oprávnených žiadateľov, d) výšku finančných prostriedkov určených na zverejnenú výzvu, e) najvyššiu a najnižšiu dotáciu pre jedného žiadateľa, f) spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov žiadostí, g) časový harmonogram vyhodnocovania žiadostí.“

    Po druhé. V bode 20 § 6c sa vkladajú nové odseky 10 až 12, ktoré znejú:

    Odsek 10: „Žiadosti vyhodnocuje komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo ako svoj poradný orgán. Komisia má najmenej troch členov. Člen komisie alebo jemu blízka osoba23n) nesmie byť a) žiadateľom alebo byť zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi, b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, c) spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom, d) v pracovnoprávnom vzťahu k žiadateľovi alebo v pracovnoprávnom vzťahu k záujmovému združeniu podnikateľov, ktorého je žiadateľ členom.“

    Odsek 11: „Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve na predloženie žiadostí podľa ods. 5 písm. a). Jednotlivé žiadosti musia byť očíslované a bez identifikačných údajov žiadateľa.“

    Odsek 12: „Podrobnosti o zložení a rozhodovaní komisie, organizácie práce a postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 23n znie: „23n) § 116 Občianskeho zákonníka.“

    Doterajšie odseky 10 až 15 sa označujú ako odseky 13 až 18.

    Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 23n až 23r sa označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 23o až 23s.

    Po tretie. V bode 20 § 6c novooznačený odsek 14 znie: „Ministerstvo do 30 dní od rozhodnutia o žiadosti zverejňuje na svojom webovom sídle a) zoznam žiadateľov, ktorým bola schválená dotácia na aktivity podľa odseku 1 a výšku poskytnutej dotácie a zmluvu o poskytnutí dotácie, b) zoznam žiadateľov, ktorým nebola dotácia schválená s uvedením dôvodu jej neschválenia, c) zloženie komisie zriadenej pre vyhodnocovanie žiadostí, d) informáciu o tom, v ktorých prípadoch rozhodlo ministerstvo o schválení alebo neschválení dotácie inak, ako navrhla komisia zriadená pre vyhodnocovanie žiadostí a zdôvodnenie tohto rozhodnutia.“

    Po štvrté. V bode 20 sa § 6c dopĺňa novým odsekom 19, ktorý znie: „Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia o obmedzení prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu23t).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 23t znie: „23t) § 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.“

    Ďakujem veľmi pekne a prosím vás týmto o podporu.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto.

    Toľko k písomne prihláseným rečníkom. Pýtam sa, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán minister, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, sú dni, kedy naozaj človek môže povedať, že tento deň stojí za to. A myslím si, že dnešný deň k takým dňom patrí, pretože ak teda podporíme tento pozmeňujúci návrh, naozaj dôjde aspoň k čiastočnému zrovnoprávneniu financovania školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa a, druhej veľkej veci, čo spomínal už kolega poslanec Poliačik, naozaj nenecháme desaťtisíce detí na uliciach a teda pomôžeme, aby centrá voľného času naďalej fungovali.

    Nie je ľahké ísť do konfliktu, pretože toto je aj o konflikte, o konflikte so ZMOS-om, s úzkou skupinou ľudí, ktorá sa rozhodla proste zablokovať tieto naše riešenia, s ktorými sme prišli aj v programovom vyhlásení vlády, ale myslím si, že niekedy treba ísť do konfliktu, najmä keď ide o dobrú vec. A naozaj táto vec patrí k tým dobrým.

    Nám sa veľakrát ľahko hovorí o tom, čo by sme mali pre tie deti urobiť, ako ich ochrániť, ako bojovať proti drogovej závislosti, ako bojovať proti gamblerstvu a iným veciam. Sú to slová a keď sa má pristúpiť ku skutkom, tak veľakrát sme bezradní. A práve keď deťom vyplníme ich voľný čas zmysluplnou činnosťou, tak to je jedno z tých konkrétnych riešení, ako ich ochránime pred rôznymi nežiaducimi vecami.

    Pokiaľ ide o to zrovnoprávnenie alebo teda čiastočné zrovnoprávnenie financovania školských zariadení, zostáva to ešte nedopovedané alebo je to len teda krok A, pretože je to len akési priblíženie financovania týchto zariadení. Ja som presvedčená, že my musíme zmeniť filozofiu, akou sa pozeráme na financovanie, a nesmieme pozerať na zriaďovateľa, ale na dieťa. Každé dieťa je rovnocenné. Každé dieťa má právo dostať rovnaký balík peňazí a je jedno, či je v škole alebo teda navštevuje zariadenie, ktoré zriaďuje cirkev alebo súkromná osoba. Takže do budúcnosti ja budem veľmi rada, keď pokročíme ešte ďalej a naozaj zrovnoprávnime financovanie všetkých školských zariadení.

    Ja som veľmi rada, že aj pán predseda Čaplovič sa vyjadril pozitívne k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ja pevne verím, že aj ostatní kolegovia z opozície podporia tento návrh, pretože naozaj je to o spravodlivosti a o zmysluplnosti využitia času. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať...?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel reagovať len na príspevok pani poslankyne Žitňanskej jednou vecou, možno odporúčaním pre pána ministra, sú tu aj iné záujmové združenia v rámci oblasti samosprávy, to znamená nielen ZMOS, ale je tu napr. aj Únia miest. Akonáhle by sa aj tieto záujmové združenia prizvali na tieto rokovania, myslím si, že aj ministerstvu by sa výrazne uľahčilo, lebo tam podpora týchto návrhov jednoznačne existuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, páni.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Návrh je pod tlačou 170 a správa výboru pre zdravotníctvo má tlač 170a.

    Dávam slovo ministrovi zdravotníctva pánovi Uhliarikovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

    A poprosím spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má päť členov, a to predsedu, podpredsedu a ďalších troch členov dozornej rady. Podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.

    Z hľadiska potreby skvalitniť kontrolnú činnosť dozornej rady v súlade so zákonom predkladám Národnej rade návrh na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady nasledovne, pána MUDr. Ivana Valentoviča z funkcie predsedu dozornej rady, pani MUDr. Gabrielu Kaliskú z funkciu podpredsedu dozornej rady, pána MUDr. Petra Janka z funkcie člena, MUDr. Jozefa Molitora z funkcie člena a pána MUDr. Imricha Hugyivára z funkcie člena dozornej rady.

    Ďalej navrhujem voľbu nového predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady nasledovne, MUDr. Rudolfa Sokola, do funkcie predsedu, Ing. Martu Jančovičovú, do funkcie podpredsedu dozornej rady, MUDr. Gabrielu Kaliskú, do funkcie člena dozornej rady, MUDr. Dušana Smolku do funkcie člena dozornej rady a MUDr. Františka Jurčagu do funkcie člena dozornej rady.

    Navrhovaní kandidáti spĺňajú všetky zákonom stanovené požiadavky na zvolenie do predmetných funkcií v dozornej rade.

    Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby podal správu o prerokovaní návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 765 z 3. novembra 2010 schválila návrh na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 167 z 10. novembra 2010 pridelil návrh na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 170) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 26. novembra 2010.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o predloženom návrhu na svojej 6. schôdzi výboru.

    Návrh na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odôvodnil vo výbore minister zdravotníctva Slovenskej republiky Ivan Uhliarik.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh a konštatoval, že navrhovaní kandidáti spĺňajú požiadavky podľa § 22 ods. 4 písm. a), d) a e), § 26 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. Materiál obsahuje životopisy navrhovaných kandidátov.

    Výbor súhlasil s návrhom vlády a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov A. odvolať Ivana Valentoviča z funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Gabrielu Kaliskú z funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Petra Janka, Jozefa Molitora, Imricha Hugyivára z funkcie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov B. zvoliť Rudolfa Sokola do funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Martu Jančovičovú do funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Gabrielu Kaliskú, Dušana Smolku, Františka Jurčagu do funkcie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Výbor ďalej odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odvolanie predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady vykonať verejným hlasovaním spoločne, voľbu predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady vykonať verejným hlasovaním spoločne.

    Výbor poveril poslanca Viliama Novotného, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto písomne. Prihlasuje sa niekto ústne do rozpravy? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 55 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 55a.

    Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Poprosím spoločného spravodajcu Igora Sidora, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Chcel by som z tohto miesta poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa aktívne podieľali na dopracovaní a vylepšení návrhu zákona, a vyjadriť presvedčenie, že po prijatí novely zákona budú vytvorené podmienky na úspešné ukončenie procesu reštitúcií bez jeho zneužívania osobami, ktoré s nimi nemali nič spoločné.

    Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v predloženej spoločnej správe, mám za to, vylepšujú tento vládny návrh zákona, zavádzajú jasné pravidlá, ako má Slovenský pozemkový fond postupovať. Nie je to riešenie len na interných pokynoch Slovenského pozemkového fondu. Ale je to na základe zákona. Ktokoľvek poruší tieto pravidlá, porušuje nie metodický pokyn, ale zákon Slovenskej republiky, čo je nemysliteľné a v rozpore s platným právom. A preto som presvedčený, že ten priestor na korupciu a klientelizmus je oveľa menší po prijatí tohto návrhu zákona.

    Naviac sa zavádza aj princíp, že Slovenský pozemkový fond bude musieť mať elektronickú podateľňu a vybavovať žiadosti v poradí, v akom boli, resp. budú predložené, pretože je faktom, že z predchádzajúceho obdobia je obrovský chaos v evidencii, je ťažko dokázateľné, kto kedy uplatnil na to nárok, kedy kto o to požiadal, pretože táto evidencia nebola vedená na takej úrovni, na akej by mala vedená byť. A práve preto týmto zákonom zavádzame jasné pravidlá aj do tejto oblasti. Preto vás prosím o podporu vládneho návrhu zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Igorovi Sidorovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 130 z 19. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 55), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Oba výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako ich máte uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne, o bodoch spoločnej správy 1 až 8 a 11 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy 9 a 10 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 55), schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 55), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 46 z 8. decembra 2010.

    V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, chvála buď Pánu Bohu, že na rozdiel od niektorých politikov a poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky si občania Slovenskej republiky všimli, že bola nežná revolúcia v roku 1989. Áno, všimli si to, a to preto, pretože oni boli jej aktérmi, oni vyšli do ulíc, oni chceli zmenu, nový spôsob života a myslenia. Očakávali sa premeny vo všetkých oblastiach nevynímajúc majetkovoprávne vysporadúvanie vlastníctva k pozemkom. Po desiatkach rokoch zaznávaného súkromného vlastníckeho práva na úkor užívacieho práva k nehnuteľnostiam sa zrazu dostala do ústavy. A jeho nedotknuteľnosť je ňou deklarovaná.

    Vychádzajú prvé zákony týkajúce sa práva aj nového ponímania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v našej krajine. Bol prijatý zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku známy aj ako zákon o pôde a celý rad ďalších zákonov, napr. zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a ďalšie zákony. Česť a chvála takému štátu, ktorý prizná svoju chybu za neprávosť spôsobenú svojim občanom. Áno, takto sa zachoval aj náš štát v porevolučných rokoch a schválenými reštitučnými zákonmi sa snažil tieto krivdy odčiniť. Aj zákon o pôde patrí medzi takéto zákony. Ak sa pozrieme do Slovníka cudzích slov, tak si prečítame, že pojmy „reštitúcia“, „reštituovať“ znamenajú navrátenie do predchádzajúceho stavu, obnovovať, obnovenie pôvodného stavu, ale aj náhradu. Myslím si, že toto pomenovanie tomuto zákonu stopercentne prislúcha, nakoľko vo svojich štyroch častiach, z ktorých sa skladá, obnovuje vlastnícky vzťah k pôde, priznáva náhradu s definíciou štátneho orgánu zodpovedajúceho za ňu a definuje aj užívacie vzťahy. Konečne od roku 1948 sa dňom účinnosti tohto zákona 24. 6. 1991 vlastnícke právo stáva nadradeným nad užívacím právom k pôde. Státisíce vlastníkov pôdy vtedy ešte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike si vydýchli, že budú môcť nakladať so svojím majetkom, ako uznajú za vhodné. To, ako sa to v praxi zrealizovalo, to už nechávam na posúdení každého z vás. Faktom však zostáva, že aj naša Slovenská republika po rozdelení prevzala tento zákon do svojej legislatívy s vedomím prevzatia plnenia všetkých svojich práv a povinností z neho plynúcich voči oprávneným a povinným osobám, resp. vlastníkom a užívateľom pôdy ako poľnohospodárskej, tak i lesnej. Tu je potrebné si uvedomiť, že mnohí vlastníci pozemkov v rokoch od roku 1945 do roku 1955, ktorých česko-slovenský štát systematicky, počnúc výmerou, najväčšmi likvidoval, to znamená, zbavoval ich vlastníckeho práva, ako aj užívacieho práva, napr. formou konfiškácie, revíziou prvej pozemkovej reformy, odňatím náhrady bez priznania náhrady, vyvlastnením, znárodnením či prikázaním do užívania, predstavovali v tých časoch to, čo teraz by sme nazvali ako vrcholový manažment nášho rezortu pôdohospodárstva a lesníctva. Mnohí z nich boli aj na európskej úrovni. Neboli to žiadni upadajúci ani krachujúci podnikatelia na pôde. Postupne štát zlikvidoval všetkých na pôde hospodáriacich vlastníkov pozemkov. Mnoho z nich prišlo o všetko zo dňa na deň, pričom to boli ľudia v najlepších rokoch. A ich vlastnícke právo prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v období budovania socializmu až do 1. 1. 1990. V mnohých prípadoch to boli pozemky aj stáročiami daným rodom nadobúdané a zveľaďované z pokolenia na pokolenie, resp. v 20. storočí pozemky kupované Slovákmi, ktorí zostali doma za ťažko zarobené peniaze ich príbuzných na prácach hlavne v baniach v Amerike. Neviem, či existuje rodina na Slovensku, v príbuzensky príslušnom možnom vzťahu, ktorej by sa nebola reštitúcia podľa tohto zákona nedotkla. To, či bola alebo nebola uplatnená v zákonom stanovených lehotách, to je už iná vec. Áno, aj pri tomto zákone v tejto zelenej knižke uvádzanom, a zelená farba znamená nádej, vkladali státisíce vlastníkov nádej, že štát sa postaví k tejto krivde statočne čelom a krivdu odčiní. V tejto knihe, kde je uvedený zákon o pôde, č. 229/1991 Zb., ktorý teraz preberáme, a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, sa definuje, že pozemok sa môže užívať len a len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom pozemku alebo pozemkovým fondom.

    Áno, bola to revolúcia v pozemkovom práve na Slovensku v chápaní vlastníckeho práva a výkonu jeho v praxi. Áno, mal som tú česť spoznať jednu dimenziu života. A bol som hrdý, že som zamestnanec štátnej správy, a to vtedy, pretože, keď som videl ako nám 60-roční až 70-roční občania, keď sme im vydali právoplatné rozhodnutie o prinavrátení vlastníckeho práva, omladli, dostali iskru do očí a povedali si, že oplatilo sa žiť, prežiť to a momentálne znovu sa ich nejaké práva obnovujú, najčastejšou otázkou, keď prichádzali k nám ľudia, bolo: „Štát si vzal, ako štát dáš?“ Naši referenti na pozemkových úradoch museli dennodenne sa s týmto potýkať. A tam bol ten výkon štátnej moci. A tam na týchto referentoch záležalo, ako sa k tomu postavili. Štát vytvoril orgány príslušnej štátnej správy, prostredníctvom ktorých sa snažil tieto zákony realizovať. Vznikajú pozemkové úrady a Slovenský pozemkový fond v marci, resp. v auguste 1991. Jednou vecou je úrady ustanoviť, druhou vecou je kontrolovať ich, ako vykonávajú plnenie svojich povinností. Všetko je to, žiaľ, o ľuďoch a prístupe k práci. Žiaľ, aj ja tu musím konštatovať, že takmer po dvadsiatich rokoch reštitučné podania podľa zákona č. 229/1991 Zb., budem hovoriť o zákone o pôde, nie sú ukončené a mnoho oprávnených osôb sa už ani ich vyriešenia nedožilo a možnože sa ich vyriešenia ani nedožije. Pýtam sa: Prečo, občania Slovenskej republiky nie sú hodní svojich predkov? Nevieme alebo nechceme, aby sa tento štát s touto otázkou vysporiadal? Pýtam sa vás, v politike starších kolegýň a kolegov v Národnej rade Slovenskej republiky ako je to možné.

    Pozrime sa trochu do histórie v tejto oblasti. Reštitučný nárok bolo možné uplatniť v zákonom stanovenej lehote len a len na príslušných pozemkových úradoch. Iba tieto majú zákonnú kompetenciu na rozhodnutie o veci, pričom odvolacím orgánom je príslušný krajský súd, resp. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (do roku 1995) a krajské pozemkové úrady (neskôr). To znamená, že tieto obvodné úrady boli postavené na úroveň okresných súdov, kde rozhodovací bol krajský súd. Každé rozhodnutie pozemkového úradu je originálne a nemá inde obdobu. Pri reštitučných konaniach to nie je o menení mien a rodných čísiel, ale o detailnom preskúmaní všetkých okolností, za ktorých prepadlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na štát alebo právnickú osobu v rozhodnom období. Dopátrať sa niektorých dokladov je priam nemožné. A je na príslušnom samostatnom radcovi, referentovi pozemkového úradu, ako sa s tým vysporiada. Preto je zarážajúce a priam výsmechom do tváre všetkým samostatným radcom na pozemkových úradoch, riešiacim túto problematiku, ak sa poslanci, resp. aj ministri bývalej vlády vyjadrovali, že reštitučné rozhodnutia robí Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond len a len plní vydanie príslušnej náhrady vo forme financií alebo pozemku pre oprávnenú osobu, ako mu to vyplýva z právoplatného reštitučného rozhodnutia príslušného pozemkového úradu, kde sa pôvodný pozemok vydať, to znamená vrátiť vlastnícke právo pre zákonné prekážky, nedalo. Slovenský pozemkový fond spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov. Je mi z toho smutno, ak sa vo všeobecnosti spomenie reštitúcia, resp. reštituent, tak sa to spája s vypočítavosťou a špekulantstvom, hoci reštitúcia je zmiernenie krívd spôsobených socializmom našim obyčajným občanom Slovenskej republiky. Aj to je uzákonené v zákone, že nemôže to byť cudzí štátny príslušník, musí to byť náš občan.

    Ak sa pozrieme na fakty, tak vidno, že celkovo podľa tohto zákona o pôde bolo uplatnených reštitučných podaní na Slovensku 47 911, najviac v Prešovskom kraji (11 307), najmenej v Bratislavskom kraji (3 650). Z tohto množstva zostalo nevybavených podaní 4 165, najviac v Prešovskom kraji (2 782), a to aj z dôvodu, že tu existoval Vojenský priestor Javorina, teda obvod, kde sa mohli uplatňovať nároky až v roku 2004, najmenej v Nitrianskom kraji (30), v Banskobystrickom kraji (32). Takže zostáva ich nevybavených 8,7 % a čiastočne vybavených 5,4 %, spolu 14,1 % podľa zákona o pôde. Toto je náš záväzok voči žiadateľom o reštitúciu, pričom, samozrejme, z tohto počtu nie všetky sa budú riešiť následne aj Slovenským pozemkovým fondom, nakoľko zákon o pôde ukladá v prvom rade vydať pozemok, to znamená vrátiť vlastnícke právo, až potom, keď sú zákonné prekážky, dávať náhradu. Okrem toho je tu ešte aj 35 384 podaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z., to je ďalší reštitučný zákon, z ktorých je 19,8 % iba čiastočne vybavených a 23 % nevybavených, to znamená spolu 42,8 %. To je ešte veľké číslo, ktoré nás ešte čaká a ktoré budeme musieť riešiť. Žiaľ, znova sa zamotávame v tejto oblasti. A nedotiahnutím reštitučných nárokov sa komplikuje realizácia a uvádzanie zákonov do života. Jeden zákon neguje druhý, napr. reštitučný o zákonoch o registroch, reštitúcii a pozemkovej úpravy. A začína aj byť priestor pre machinácie, a to sa mi nepáči vôbec teda. Vzniká chaos, mútenie vody, v ktorej niektorým podnikateľom sa veľmi dobré loví. Ja tvrdím, ak nemáme vysporiadaný grunt, nemáme nič. A nech si hovorí každý hocičo, pretože prakticky my keď nevieme, koľko máme izieb v našej republike a koľko máme vlastníkov, tak asi nepoznáme nič. Podľa jednotlivých volebných období to s ukončovaním reštitučných nárokov vyzeralo nasledovne. Z celkového počtu podaní 47 911 v rokoch 1991 až 1994 bolo ukončených 24 978, teda polovica. Naštartované to bolo super, len ďalšie obdobia to už išlo, ako to išlo. V rokoch 1994 až 1998 to bolo 4 844, v rokoch 1998 až 2002 to bolo 6 176, v rokoch 2002 až 2006 to bolo 635 a v rokoch 2006 až 2010 to bolo 2 817. Preto keď som v programovom vyhlásení vlády našiel aj oblasť reštitúcie, bol som rád, že sa chce aj táto oblasť riešiť. No po prvom prečítaní, musím priznať, som bol zaskočený, že navrhovaný text navrhovanej novelizácie zákona o pôde by v praxi len skomplikoval riešenie pridelenia náhradného pozemku zo strany Slovenského pozemkového fondu. Aký je dôvod? V tom istom katastrálnom území, ako to bolo v pôvodnom návrhu, kde bol pôvodný pozemok, sa doteraz náhradným pozemkom realizovalo podľa vyjadrení Slovenského pozemkového fondu len 8 až 10 % z celkového počtu všetkých podaní.

    Všeobecne povedané, štátne pozemky v tom istom katastrálnom území, kde bol pôvodný pozemok, ktorý sa nedá vydať, prakticky už ani sa nenachádzajú, preto som na našom výbore aj s kolegami inicioval rozšírenie tejto novely, s ktorou sa stotožňuje aj pán minister, aj ministerstvo. A pozmeňujúci návrh je v spoločnej správe, ktorú máte predloženú. Týka sa hlavne činnosti Slovenského pozemkového fondu pri prideľovaní náhradných pozemkov. Mám za to, že táto novela zákon o pôde stransparentňuje a jednoznačne určuje postup Slovenského pozemkového fondu zo zákona pri prideľovaní náhradných pozemkov pre oprávnené osoby. V súčasnosti, a už to spomínal aj pán minister, bol v tejto oblasti evidentný rozpor, nakoľko podľa zákona o pôde mohol byť náhradný pozemok pridelený v rámci okresu, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, resp. podľa nariadenia vlády č. 148/2010 Z. z. mohol byť aj v katastrálnom území ostatných okresov v pôsobnosti príslušného regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu. Bolo to jednoznačne protiprávne konanie, kde nariadenie vlády stálo nad zákonom. Tieto zmluvy ako protizákonné sa musia zrušiť. Okrem toho v súvislosti s touto problematikou, kde predchádzajúca garnitúra bola veľmi aktívna prijímaním noviel zákonov a nariadení, hlavne ku koncu volebného obdobia s účinnosťou od mája, resp. júna 2010, musím povedať, že sa mi rozum zastavuje, ak čítam nariadenie vlády, v ktorom je určené, v ktorých katastrálnych územiach, ktorých je 120, nie je možné ponúknuť náhradný pozemok reštituentom. Medzi nimi sú katastrálne územia Bratislavy, Prešova, Trenčína a iné. Chvála Bohu, že toto uznesenie bolo zrušené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 543 z 13. 10. 2010. Chvála Bohu, že to platí len od mája 2010 a sme to zrušili. Štát sa stále snaží dobehnúť svojich občanov, aby im nemusel hľadať aj príslušnú náhradu a celý proces len skomplikoval.

    V súčasnosti ak sa pozrieme, aký je stav na Slovensku na pozemkovom fonde, tak vidno, že nevybavených reštitučných podaní je 3 046 pri celkovom počte 62 485 oprávnených osôb. Z toho u 56 394 oprávnených osôb to má byť riešené finančnou náhradou v zmysle novely zákona z roku 2008, ktorá doteraz nebola poriešená, v hodnote finančnej 990 933,45 eura. Dúfam, že toto bremeno bude teraz po sfunkčnení správy Slovenského pozemkového fondu okamžite vyporiadané. Ak opomenieme túto skupinu osôb, tak zostáva to riešiť u 6 091 oprávnených osôb, najviac v pôsobnosti regionálnych odborov Slovenského pozemkového fondu v Bratislave, Nitre, Košiciach, Leviciach, najmenej v pôsobnosti regionálnych odborov SPF v Trebišove, Lučenci, Svidníku a v Bardejove. Slovenský pozemkový fond má podľa ním predloženej správy za rok 2010 vo vlastníctve 135 000 hektárov pôdy. Táto pôda má byť použitá v prvom rade na vyporiadanie náhradných pozemkov ako v reštitučných konaniach, to znamená zákon č. 229/1991 Zb. o pôde a zákon č. 503/2003 Z. z., tak aj v konaniach o záhradkárskych osadách (zákon č. 64/1997 Z. z.), ktorý budeme tiež preberať na našej schôdzi. Slovenskému pozemkovému fondu to vyplýva zo zákona, ktorým bol zriadený. A deklaruje to aj vo svojich hodnotiacich výročných správach, že to je jeho prvoradá úloha, čomu som rád.

    Novelou zákona sa sleduje predchádzanie káuz typu Veľkého Slavkova. Nerobme ďalšie krivdy vlastníkom pozemkov. Nechcel by som sa dožiť toho, aby sme museli prijať reštitučný zákon na odstránenie krívd spôsobených demokratickým zriadením v Slovenskej republike. Nech zelená farba ostane naďalej farbou nádeje pre našich vlastníkov, aby sme mohli čestne sa im pozrieť do oči a fungovať, ako to má byť. Túto oblasť za nás nevyrieši žiadna Európska únia. Je to naša špecifická interná záležitosť. A bolo by načase už to aj ukončiť. Je to len a len na nás, kolegyne a kolegovia, v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Nakoľko život sa zastaviť nedá ani v oblasti pozemkového práva, dovolím si predniesť pozmeňujúci návrh k zákonu č. 229/1991 Zb. týkajúci sa problematiky teraz vládou čerstvo zrušeného Vojenského obvodu Javorina, ktorý bol zrušený s účinnosťou k 1. 1. 2001 rozhodnutím vlády 1. 12. 2010. Dovoľte, aby som vám ho predniesol. Máte ho rozdaný v laviciach.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Martina Fecka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony.

    Po prvé. V článku I sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: „§ 9 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie: „Pozemkovým úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v), je Obvodný pozemkový úrad Kežmarok.“.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na špecifiká reštitúcií vo Vojenskom obvode Javorina oproti iným reštitúciám, a to, že Obvodný pozemkový úrad Kežmarok bol profesionálne dlhodobo budovaný so zámerom promptného riešenia reštitučných nárokov Vojenského obvodu Javorina, by bolo prenesenie kompetencií na iné obvodné pozemkové úrady iba predĺženie procesu uvedených reštitúcií.

    Po druhé. V článku I bod 5 znie: „Za § 34b sa vkladá § 34c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011“ znie:

    Odsek 1: „Rokovania o návrhoch náhradných pozemkov oprávnenými osobami podľa § 11 ods. 7 alebo rokovania o ponukách náhradných pozemkov pozemkovým fondom oprávnenej osobe podľa § 11, ktoré neboli do 28. februára 2011 ukončené podpísaním návrhu zmluvy územným organizačným útvarom alebo zmluvy medzi pozemkovým fondom a oprávnenou osobou, sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. marca 2011.“

    Odsek 2: „Vecné bremeno, zriadené v prospech povinnej osoby k nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v), zaniká.“

    Odsek 3: „Práva a povinnosti povinnej osoby na vydanie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v), prechádzajú na právnickú osobu podľa osobitného predpisu.“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 28, 29 znejú: „28) § 34 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., 29) § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.“.“

    Odôvodnenie. Zrušením Vojenského obvodu Javorina, počnúc dňom 1. 1. 2011, každé vecné bremeno, týkajúce sa rozhodnutí vydaných či už v minulosti alebo koncom roka 2010, stráca opodstatnenie. Vecné bremeno je bez navrhovanej úpravy možné zrušiť len dohodou zmluvných strán, t. j. medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou, čo by znamenalo zbytočné zaťažovanie vlastníkov (pôvodne oprávnené osoby).

    Aby nedošlo k neopodstatnenému zápisu vecného bremena, je potrebné upraviť postup pri už vydaných právoplatných a nezapísaných rozhodnutiach, pri už vydaných a neprávoplatných rozhodnutiach, pri dohodách, ktoré ešte neboli schválené ani neprávoplatnými rozhodnutiami z dôvodu, že dohodu podľa zákona možno schváliť, resp. neschváliť, avšak ju nemožno meniť.

    Rovnako treba upraviť aj postup zrušenia vecných bremien, ktoré sú už v katastri zapísané.

    Po tretie. V článku III sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 6 ods. 5 prvá veta znie: „Pozemky oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol poľnohospodárskou pôdou alebo spoločnou nehnuteľnosťou, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu23) (ďalej len „správca“), ak pôvodný pozemok bol lesným pozemkom; prevod pozemku oprávnenej osobe uskutoční Slovenský pozemkový fond.

    Odôvodnenie. Táto novela sa navrhuje z dôvodu odstránenia výkladových rozporov a nejasností týkajúcich sa povinnosti správcu lesného majetku štátu poskytovať náhradné pozemky a povinnosti štátu uhrádzať náklady spojené s geometrickým zameraním náhradných pozemkov.

    Súčasne navrhujem vyňať zo spoločnej správy na hlasovanie bod 4 a tento neschváliť.

    Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán kolega, ak to neviete, pripomeniem vám to, končí sa rok 2010. A vy nám tu plačete nad obdobím spred 60 rokov. Reštitučný zákon bol prijatý v roku 1991 a vy ako hrdý zamestnanec štátnej správy, ako ste nám to tu pred chvíľou deklarovali, ste čo urobili pre to, aby sa tento zákon čo najrýchlejšie uplatnil v praxi? Jediné, na čo ste sa zmohli, je kritika predchádzajúcej vlády, ako zle robila.

    A chcem vám pripomenúť, že Slovenský pozemkový fond za posledné štyri roky fungoval možno 20 mesiacov, ináč bol nefunkčný. Ale aj za týchto 20 mesiacov bolo vybavených 2 800 žiadostí oproti predchádzajúcim rokom 2002 až 2006, ako ste to tu v číslach zhodnotili, keď bolo vybavených 635 žiadostí.

    Máte pravdu, všetko je to o ľuďoch, ale vy vytvárate v tejto chvíli dve skupiny reštituentov, skupinu, ktorá mala to šťastie a možno kontakty a bola vybavená do tohto obdobia, a skupinu, ktorej sa to nepodarilo. Takže gratulujem vám. Ďakujem.

  • Ďakujem. A najmä tebe chcem ďakovať, kolega, za tento historický exkurz, ktorý si aspoň v úvodnej časti svojho prejavu nám pripravil, aj pre tých, ktorí sa stavajú skôr, by som povedal, laicky k téme či už katastra alebo reštitúcie, aby veľmi dobre a zreteľne a plasticky vedeli pochopiť, čo a prečo sa deje a čo a ako by malo sa diať podľa tvojho ponímania, a že si objasnil také základné fakty, ktoré možnože dneska sa nám zdajú byť veľmi smiešne, že vlastnícke právo je nad užívacie alebo že užívanie je len s povolením majiteľa. A vrátil si ten pôvodný, pozitívny obsah slova reštituent, lebo fakt v niektorých etapách nášho aj porevolučného vývoja to niekedy prekĺzlo do negatívneho alebo pejoratívneho. Takže ja túto časť tejto rozpravy kľudne si viem predstaviť ako časť alebo jednu stranu v hociktorej učebnici vlastivedy alebo aj dejepisu. Takže ďakujem ti za tento prínos.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, súhlasím s vami, že reštitúcie sú veľmi komplikovaný proces. Ja by som si nedovolila nikoho obviniť z jeho naťahovania, pretože tu ide o ľudské osudy. A základným princípom, na ktorých sú stavané reštitúcie, je spravodlivosť. A preto by sme nemali jednu nespravodlivosť nahradiť druhou.

    Hovorili ste vo svojom vystúpení, že niet hádam človeka, ktorý by nemal reštitučný nárok. Chcela by som dať do pozornosti skupinu občanov Česko-Slovenska, ktorí žili do roku 1947 na Podkarpatskej Rusi. Po podpísaní dohody so Sovietskym zväzom o odstúpení Podkarpatia sa mohli rozhodnúť, či zostanú v Sovietskom zväze alebo prídu do Česko-Slovenska. Mnohí z nich sa rozhodli pre návrat. Nechali na druhej strane nové domy, polia. Volali ich optanti, pretože toto česko-slovenské štátne občianstvo nadobudli opciou. Áno, dostali domy po tzv. zradcoch a kolaborantoch. A ako prídely dostali aj polia, ktoré ale druhou rukou im zobrali onedlho do družstiev. Čiže po pôde nezostalo nič. Ide o skupinu ľudí v Hnileckej doline okolo Mníška nad Hnilcom a potom v okolí Varnsdorfu v Čechách. V reštitučných zákonoch po zmene režimu v roku 1989 sa na nich nepamätalo. Česká republika sa s týmto problémom vysporiadala v roku 2009, keď bol prijatý špeciálny reštitučný zákon naprávajúci túto krivdu vo forme finančného odškodnenia. Dámy kolegyne a páni kolegovia, pýtam sa: Necháme to my takto?

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si myslím, že neplačete. Na rozdiel od názoru pani Košútovej treba si to pripomínať. A aj keď už nie je možné požiadať o reštitúciu, čo absolútne rešpektujem, môj osobný názor je, že právo na vlastníctvo nemôže byť obmedzené určeným dátumom. Reštituenti, pôvodní vlastníci, prišli o pozemky za jedinú noc. A mnohí z nich sa doteraz nedostali reálne k svojim pozemkom. Pozemky vo Vojenskom obvode Javorina, ktorý spomínate a riešite vo svojom pozmeňujúcom návrhu, boli síce postupne vybavované, ale reálne reštituenti nemohli na týchto pozemkoch hospodáriť práve kvôli vecnému bremenu a neochote zrušiť Vojenský obvod Javorina. A to bola veľká neochota, treba popravde povedať, nielen v minulom volebnom období, ale aj vo volebnom období pred vládou Roberta Fica. Preto tento prednesený pozmeňujúci návrh po zrušení Vojenského obvodu Javorina je nevyhnutné prijať, aby konečne mohli pôvodní vlastníci a ich potomkovia začať reálne hospodáriť na svojich pozemkoch.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Fecko, som rád, že s takou odbornosťou a s takým zanietením si nám tu predniesol tú problematiku tohto zákona a aj teda svoj pozmeňujúci návrh. A podporujem ťa v tvojej práci. A som veľmi rád, že sa už nebude opakovať v našej republike Veľký Slavkov a aj niektoré iné záhadné predaje alebo prevody pozemkov. Jedným z nich bol napr. aj predaj pozemku pod Obvodným zdravotným strediskom v Terchovej, v obci, kde bývam. Takže držím palce. Ďakujem.

  • Mňa na rozdiel od pani Košútovej teší, Martin, tvoj zápal pre túto vec, možnože aj vzhľadom na to, že naozaj si jeden z mála, ktorý má dlhoročnú prax v tejto oblasti. Nie som absolútne odborník, možnože som skôr extrémny laik v tomto smere, ale myslím, že si hoden dôvery nás všetkých. A som rada, že týmto pozmeňujúcim návrhom padne zo srdca kameň hlavne tým dotknutým, teraz myslím práve na ľudí z oblasti Vojenského priestoru Javorina, že už teda prestanú byť traumatizovaní hlavne. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Takže ďakujem, kolegovia, za podporu a začnem reagovať po poradí.

    Takže, pani Košútová, to som robil, vydal som 120 reštitučných rozhodnutí, 650 záhradkárskych rozhodnutí, pomohol som vyčleniť 6 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy v našom okrese. A prečo sme to neukončili? Viete kvôli čomu to je? Pretože zohnať na pozemkový úrad právnika je niekedy menšie modré z neba, zohnať geodeta je takisto problém za týchto finančných podmienok, ktoré sú tam stanovené. To znamená, dajme si okuliare dole. A ako som povedal, tam to ide priamo na súd, kopa ľudí to nezvláda, nezvláda vziať zodpovednosť s tým referentom na seba, že bude to hrať pred súdom, nie pred nejakým ministerstvom, pred krajským pozemkovým úradom. A tu je problém. Áno, snažili sme sa, vidíte, ako to dopadlo. Ale hovorím, že nie je všetkým dňom koniec. Preto chceme, aby sme to ukončili v tomto minimálne volebnom období.

    Čo sa týka pani Tkáčovej, áno, súhlasím, je to tak, viac-menej keď dáme hlavy dokopy, myslím, že aj pokiaľ ide o Hnileckú dolinu a ďalšie veci, by sme mohli dať nejaký návrh. Takže budem tomu veľmi rád.

    Čo sa týka hospodárenia. Áno, jedna vec je vrátiť vlastnícke právo a druhá vec je vrátiť užívacie právo. To sú dve rozdielne veci, ktoré si musíme uvedomiť. A v mnohých prípadoch to užívacie právo prakticky je vracané, ako je vracané, paragraf predsa sme zrušili, to znamená, je tam veľký problém, asi s pánom ministrom budeme mať na to rovnaký názor, že budeme musieť aj s tým niečo robiť, lebo niekedy to bolo cez tie náhradné pozemky, ktoré teda týkali sa vyčlenenia a gazdovania na týchto pozemkoch. A momentálne to nemáme. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Sabolová. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. A slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, krátko by som chcela zareagovať na predložený návrh, predloženú novelu.

    Vrátim sa k prvému čítaniu, kedy som vystúpila a povedala, že postúpime návrh zákona do druhého čítania, pretože je potrebná zmena, ale že návrh treba upraviť tak, aby sme vybavili čím viac reštituentov a aby sme poskytli náhradu. Zdalo sa nám, že jeden kataster je málo, aj keby to bolo najlepšie a možno najrýchlejšie, ale uškodili by sme mnohým reštituentom, ktorí neboli vybavení práve preto, že sa nevybavovali reštitučné nároky podľa podania, ako vznikli, ale tak, ako sa aj kolega predo mnou Fecko dotkol toho, že tu boli rôzni „podnikavci“, ktorí sa cez niektoré tie štruktúry úradníkov dostali k tým reštitučným nárokom skôr. Myslím si, dnes po vyjadrení a skúsenostiach nielen pána ministra, ale aj riaditeľky fondu, mohlo dochádzať k takýmto rôznym nekalým praktikám práve preto, že na regionálnych pracoviskách neexistovala elektronická podateľňa, čo sme vlastne zistili dnes, pretože sme chceli a žiadali, aby sme vybavovali reštitučné nároky podľa toho, v akom poradí vznikli. Všetky úrady boli vybavené touto možnosťou, ale robili sa zápisy do nejakých zošitov, do nejakých kníh, čo bolo veľmi zlé. A tým pádom podobné kauzy ako Veľký Slavkov mohli vznikať, a im podobné. Čiže naším návrhom a poopraveným návrhom, ktorý prešiel výborom, sme umožnili väčší priestor na uspokojenie reštitučných nárokov tým, že sme, zjednodušene poviem, urobili tri kroky tam, kde nárok vznikol, v katastri obce, v ktorej vznikol, a v treťom v poradí sú to hranice okresu. Tým pádom, si myslím, nijakým spôsobom neobmedzujeme priestor a nevytvárame nejaký retroaktívny priestor pre vybavovanie reštituentov.

    Chcem ale upozorniť, že mnohé veci práve preto, že neexistuje veľmi jasná elektronická podateľňa na regiónoch, kde sa pripravujú podklady pre Slovenský pozemkový fond, pre radu, ktorá rozhoduje, ale verím, že sa to nestane, tu chcem na kolegu predrečníka vo faktickej poznámke zareagovať, že verím, takéto kauzy, už nebudú. Ale už aj dnes existujú ľudia, ktorí skúpili malé reštitučné návrhy. A tam bude veľmi dôležité, ako budú jednotliví pracovníci úradu na Slovenskom pozemkovom fonde, ako bude rada fondu rozhodovať, a aby tí, ktorým nárok vznikol po rokoch 1991, 1992, boli vybavení skôr, aby mali ešte priestor pre získanie náhradného pozemku. Myslím si, že veľmi sa očistí priestor tým, ak reštituenti, ktorí majú nárok len na finančnú náhradu, budú veľmi rýchlo a urýchlene vybavení. Je ich niekoľko tisíc. A preto si myslím, že tým pádom sa vyčistí priestor tiež.

    Keďže nebola možnosť do zákona, práve pre nedostatok v elektronickej podateľni, zaviesť možnosť prideľovania náhrad podľa priznaného nároku, bude veľmi dôležité, aby Slovenský pozemkový fond a aj ministerstvo vydali nariadenie, ktoré bude v súlade so zákonom. Do konca februára budú vybavovať rozhodnutia na Slovenskom pozemkovom fonde tak, ako boli pripravené. Nebolo o nich rozhodnuté, ale budú musieť veľmi prehodnotiť a pozrieť všetky podklady, pretože mnohé tieto rozhodnutia boli vydávané na základe nariadenia, ktoré bolo platné od mája tohto roku a bolo v rozpore so zákonom. Čiže všetky rozhodnutia, ktoré boli aj pripravené na radu fondu, budú musieť byť prehodnotené a bude musieť byť zistené, či sa o nich rozhodovalo v súlade s nariadením a v rozpore so zákonom.

    Chcem poďakovať skutočne kolegovi Feckovi aj kolegom, ktorí sa podieľali na vylepšení návrhu zákona tak, aby sme dnes vytvorili legitímny priestor pre ukončenie reštitučných nárokov v tomto volebnom období. Verím, že podporíme aj návrh, ktorý predniesol teraz, pretože treba dotiahnuť aj priestor, Vojenský priestor Javorina. A budem veľmi rada, tak ako na výbore ak sa nám podarí schváliť tento vládny návrh zákona, ktorý skôr ako zhoršuje predchádzajúci návrh zákona schválený minulou vládou, ho vylepšuje, stransparentňuje, keby tento návrh prešiel tak ako vo výbore hlasmi celého parlamentu. Vytvoríme tak dôveryhodný priestor pre reštituentov a pre občanov, ktorí očakávajú, že minimálne v tomto volebnom období, keď nie skôr budú v tomto vybavení, a budeme môcť povedať, že po dvadsiatich rokoch reštitúcie na Slovensku a vysporiadanie sa s minulosťou, kedy vlastníctvo bolo ukradnuté, bude naplnené.

    Prosím vás o podporu a ešte raz ďakujem kolegom, ktorí sa na zlepšení tohto návrhu spolu s pracovníkmi ministerstva podieľali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je veľmi dobré, že dlho a tak podrobne diskutujeme o návrhu o reštitúciách, o návrhu, ktorý má zmierniť krivdy, ktoré boli spáchané v predchádzajúcom období za čias komunizmu, keď ľuďom majetky brali. Je pravdou, že zmiernením majetkových krívd nikdy nedôjde k úplnému ich odstráneniu. Za tie roky, počas ktorých vlastník nemohol užívať svoje vlastnícke práva, nemôže dostať svoj pôvodný pozemok naspäť každý. Tak ako poukázala aj pani kolegyňa Tkáčová, sú doliny na Slovensku, v ktorých to nie je vyriešené. A nie je to problém ani tohto zákona. Ale ja len na dokreslenie chcem povedať, že sa to netýka len Hnileckej doliny, ale celého pohraničného územia okolo Slovenskej republiky, či už je to poľská hranica alebo ukrajinská hranica alebo hranica s Maďarskom, pretože u vlastníkov, ktorých mali odškodniť jednotlivé krajiny na základe medzinárodných zmlúv, do dnešného dňa to nie je vyriešené. A to nie je možné riešiť týmto zákonom. Hlavne sa to týka tých vlastníkov, kde katastre sa rozdelili na dve územia a časť katastra prepadla do iného štátu, pretože za tieto pozemky, za to, že oni boli pripravení o svoj majetok takýmto spôsobom, na základe politického rozhodnutia, nikto ich do dnešného dňa neodškodnil, aj keď sú na to medzinárodné právne zmluvy a záväzky. A možnože niektoré boli aj naplnené, ale vtedy Česko-slovenská socialistická republika sa nevysporiadala s tým. A do dnešného dňa tento stav nesieme so sebou ako veľké bremeno.

    Ja chápem pána kolegu Fecka, keď hovorí o tom, že treba to dokončiť aj s tou Tatranskú Javorinou. A som za to, aby sme urobili krok k tomu, aby sme to dokončili, no nechápem pani kolegyňu Košútovú, ktorá sa vyjadruje takýmto spôsobom, že táto vláda by mala byť tou vládou, ktorá rozdelí reštituentov, a zavedie dve skupiny reštituentov, na tých, ktorí mali kontakty, a tých, ktorí kontakty nemali. A práve predchádzajúca vláda, vláda Roberta Fica, bola tá, ktorá zaviedla dve kategórie reštituentov. Začala to tým, že prijala návrh zákona, kde rozdelila kategóriu reštituentov na ich kategórie do 5 000 korún a nad 5 000 korún. To je exaktný príklad na to, ako bola zavedená dvojaká kategorizácia.

    Vláda Roberta Fica bola tá vláda, ktorá prijala, že nemôžu dostať reštitúciu na celom území, ale len v rámci okresu. A tá istá vláda prijala nariadenie vlády v rozpore s platným zákonom a išla ďaleko, ďaleko nad rámec platného zákona a hovorila, že je možné riešiť problém reštituentov aj mimo okresu, v územnej pôsobnosti regionálneho pracoviska Slovenského pozemkového fondu, čo je zjavné porušenie zákona z hľadiska vlády.

    Práve dnešná opozícia, ktorá vtedy prijímala tieto zákony a nariadenia, išla ďaleko nad rámec. Tak nechápem, ako je možné hovoriť o tom, že práve táto vláda, ktorá zavádza transparentné prostredie do reštitučného procesu, je tá, ktorá rozdeľuje reštituentov do akýchsi kategórií. Táto vláda a táto vládna koalícia prijíma túto novelu zákona s jediným cieľom, a to zaviesť transparentné prostredie a povedať, že nie akýsi metodický pokyn, akési nariadenie vlády, ktoré je v rozpore so zákonom a ide nad rámec, je tým, čo poslúži ako podklad na vydávanie reštitúcií, ale sú to zákonné podmienky.

    A tak ako v úvodnom slove som povedal, že ďakujem všetkým poslancom, ktorí sa aktívne zapojili do vylepšenia tohto návrhu zákona a zavedenia pravidiel, že najskôr je to obec, kde pôvodný nárok, reštitučný nárok, vznikol, resp. kde sa nachádza katastrálne územie, kde reštitučný nárok bol, potom sú to bezprostredne susediace obce, v druhom kroku, a v treťom kroku je to okres, ktorý nebol stanovený touto vládnou koalíciou, ale pohybujeme sa v rámci mantinelov, ktoré tu už boli nastavené, aby sme nemenili pravidlá nesystémovo, nekonzistentne, ale zaviedli jasné pravidlá.

    Som presvedčený, že aj pripomienky pani kolegyne Sabolovej sú veľmi opodstatnené, pretože je potrebné raz a navždy ukončiť tento reštitučný proces aj na úrovni Slovenského pozemkového fondu. A práve preto aj ja ako minister budem vyvíjať maximálne úsilie vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu so všetkými možnými prostriedkami, ktoré mám k dispozícii, aby Slovenský pozemkový fond postupoval tak, aby najskôr vyriešil tých, ktorí sú najstaršími reštituentmi a majú najdlhšie podané žiadosti.

    Treba ale vidieť, že tých 20 rokov reštitučného procesu vytvorilo aj mnoho ďalších problémov, ktoré otvárajú ďalšie dimenzie. Sú to dedičské konania, ktoré sú otvorené. V týchto prípadoch treba urobiť krok ďalej a ísť ďalej a riešiť tie veci, ktoré sa dnes momentálne dajú riešiť.

    Je pravdou, že v tomto procese je dosť veľa záujmov. A preto treba zaviesť jasné a transparentné kritériá, tak ako ich tento návrh zákona nastavuje.

    A ja dúfam, že pokiaľ Národná rada prijme tento návrh zákona, tak ako je predložený aj s pozmeňujúcimi návrhmi v spoločnej správe, tak Slovenský pozemkový fond sa nedostane už do takého stavu, v akom bol za vlády Roberta Fica, že zo štyroch rokov pôsobila maximálne tak jeden rok, lebo v ostatnom čase bola stále blokovaná kvôli nejakým kauzám, ktoré ich nominanti vytvorili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko spravodajca Igor Sidor?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 151, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 152.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo, prosím, uveďte zákon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní.

    Návrhom zákona sa vykonáva rozsudok Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva vo veci Urbárskej obce Trenčianske Biskupice verzus Slovenská republika zo dňa 27. novembra 2007.

    Cieľom návrhu zákona je v rámci výkonu uvedeného rozsudku zmeniť spôsob určovania výšky ročného nájomného za užívanie pozemkov a spôsob určovania výšky peňažnej náhrady za pozemky zriadené v záhradkovej osade.

    Účelom predloženého návrhu je v rámci výkonu uvedeného rozsudku uskutočniť na vnútroštátnej úrovni všeobecné opatrenia, ktoré spočívajú v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré sú v súlade s týmto rozsudkom Európskeho súdneho dvora. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Martinovi Feckovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 38 z 18. novembra 2010 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 a v § 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. novembra 2010 č. 152 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ruch v sále.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 158, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 158.

    Pán minister, prosím, uveďte vládny návrh zákona.

    Poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby zaujala miesto pre spravodajcu.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, návrh zákona je vypracovaný na základe § 37d zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 384/2008 Z. z.

    Cieľom návrhu zákona je zosúladenie právnych vzťahov pri poskytovaní podpôr v pôsobnosti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zo štátneho rozpočtu s novou právnou úpravou, podľa ktorej sa podpora poskytuje len na základe osobitného zákona v rozsahu a spôsobom podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie.

    Na základe zásadnej pripomienky z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady navrhujeme doplnenie § 11b ods. 2 aj o písm. d) 4. bod. Týka sa to obcí.

    Na základe tejto novely by sa poskytovali podpory pre neziskové organizácie, občianskym združeniam, nadáciám, poľovníckym organizáciám, obciam, chovateľským organizáciám a chovateľom zvierat, užívateľom poľovných revírov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Tkáčovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predkladám vám v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej lehote najmenej 15 dní pred začatím schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku a v zmysle tohto zákona ho zaradil na rokovanie dnešnej, 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, takisto i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    A všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, informácie o dôvode potreby novej právnej úpravy a takisto informácie o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Takisto osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Ako poverená spravodajkyňa na základe mojich zákonných oprávnení odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Navrhujem aj lehoty na jeho prerokovanie výborom, a to do 27. januára 2011, a pre gestorský výbor do 31. januára 2011.

    Ešte mi dovoľte jednu takú hodnotiacu poznámku k zákonu, možno na pána ministra takú prosbu, aby sme sa okrem teda tých ustanovení, ktoré sú vo vládnom návrhu zákona, pobavili troška aj o podmienkach, ktoré farmári spĺňajú pri prideľovaní dotácií, napr. predkladajú potvrdenia napr. do Sociálnej poisťovni, ale aj iné, aby sa podávali za farmára, nie za eseročku, pretože jeden farmár vytvorí eseročku, potom ju nechá padnúť, ide do druhej eseročky a takto dostáva dotácie, hoci vytvára dlhy.

    A takisto možno by sme mohli hovoriť o tom, aby orgány ochrany životného prostredia sledovali pre dotačné účely, či farmári predkladajú výkaz o produkcii emisií čpavku a platia teda príslušné poplatky. To je len poznámka na okraj.

    Pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 178, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 174.

    Poprosím pána ministra Zsolta Simona, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol.

    A poprosím pána poslanca Martináka, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základom trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je obnova lesných porastov druhovo a geneticky vhodným reprodukčným materiálom lesných drevín. Úroveň prác vykonávaných v pestovaní lesa, ktorých súčasťou je aj umelá obnova lesa, podmieňuje kvalitu a ekologickú stabilitu budúcich lesných porastov, čo je základným predpokladom zachovania lesov ako zložky životného prostredia a prírodného dedičstva Slovenskej republiky.

    Z uvedených dôvodov bola zákonom č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli vykonaná dôkladná revízia celého dovtedajšieho systému práce s lesným reprodukčným materiálom. Avšak po dôkladnom posúdení predmetného zákona sa preukázali niektoré nezrovnalosti, ktoré je s cieľom zabezpečenia bezproblémovej a jednoznačnej aplikácie v praxi potrebné spresniť. Taktiež zmenou niektorých právnych predpisov došlo k zmene používaných názvov a pojmov, preto sa navrhuje aj ich úprava.

    Ďakujem pekne a poprosím vás o podporu tohto materiálu.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Martinákovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 40 z 18. novembra 2010 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra 2010 č. 174 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní

    správou o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2009.

    Správa má parlamentnú tlač 157, informácia výboru má tlač 157a.

    Poprosím pána ministra pôdohospodárstva, aby sa ujal slova a v zastúpení ministra životného prostredia správu uviedol.

    A poprosím pána poslanca Pavlisa, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženej správe, ktorá má informatívny charakter, sú uvedené hospodárske výsledky a celkový stav vodného hospodárstva na Slovensku v roku 2009 v kontexte s vývojom a stavom základných makroekonomických ukazovateľov hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj implementácie smerníc Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva v roku 2009.

    Úvodné kapitoly charakterizujú úlohy vodného hospodárstva, organizáciu a riadenie rezortu. Uvádza sa v nich vývoj vybraných ukazovateľov vodného hospodárstva ako hrubý domáci produkt, mzdy, zamestnanosť, vzťah vodného hospodárstva k štátnemu rozpočtu, nové právne predpisy a normalizačná činnosť v oblasti vodného hospodárstva, problém implementácie rámcovej smernice o vode a prehľad projektov financovaných z fondov Európskej únie a medzinárodná spolupráca v oblasti vodného hospodárstva.

    V ďalších kapitolách sú uvedené charakteristiky prírodných podmienok v oblasti vôd a vodného hospodárstva, rozdelenie vodného fondu Slovenska do hydrologických a administratívnych jednotiek v súlade s článkom 3 rámcovej smernice o vode a taktiež aktualizované údaje o chránených územiach na Slovensku.

    Časť Využívanie vôd je rozdelená na využívanie vôd vo vodných útvaroch, zásobovanie pitnou vodou, odovzdávanie a čistenie znečistených vôd, nakladanie s čistiarenskými kalmi a ich produkcia a mimoprodukčné úžitky vodného hospodárstva, s čím súvisí aj monitorovací a informačný systém dosahu ľudskej činnosti na stav povrchových a podzemných vôd.

    V závere je venovaná pozornosť ekonomike a pôsobeniu ekonomických nástrojov, ako je cena vody, poplatky, dane a úvery, a taktiež zamestnanosti, mzdám a produktivite práce. Hodnotí sa tu aj investičná činnosť vo vodnom hospodárstve.

    Celkový objem investícií vo vodnom hospodárstve v roku 2009 predstavoval 348 mil. eur.

    V kapitole Prehľad programov a plánov riadenia povodí sú opísané zmeny na úseku vodného plánovania.

    Predmetný materiál bol prerokovaný vo vláde 27. októbra a schválený.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam Národnej rade, aby predloženú správu vzala na vedomie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predložil informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania správy o vodnom hospodárstva v Slovenskej republike za rok 2009.

    Správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2009 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý túto správu predkladá. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je

    správa o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike (havária odkaliska) na životné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala.

    Správa má tlač 175 a informácia výboru má tlač 175a.

    Poprosím pána ministra, aby túto správu uviedol v zastúpení pána ministra životného prostredia.

    A poprosím pána poslanca Muránskeho, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladaná správa o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike (havária odkaliska) na životné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala, bola schválená uznesením vlády č. 815/2010 zo dňa 24. 11. 2010.

    Materiál podáva informáciu o opatreniach vykonaných ministerstvom vnútra, sekciou krízového manažmentu a civilnej ochrany na úseku chemického monitorovania stavu kvality povrchových vôd a pohotovosti kontrolných chemických laboratórií civilnej ochrany, po ďalšie, Ministerstvom pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., a Výskumným ústavom vodného hospodárstva na úseku monitorovania stavu kvality povrchových vôd a krajskými úradmi životného prostredia a obvodnými úradmi životného prostredia na úseku kontroly technicko-bezpečnostného stavu odkalísk na území Slovenskej republiky.

    Predkladaná správa je rozdelená do dvoch častí. Jej prvá časť prezentuje výsledky monitorovania hodnôt pH a analýzy obsahu ťažkých kovov vo vodách Dunaja. Za sledované obdobie od 7. 10 až do 2. 11. 2010 môžeme konštatovať, že situácia je stabilizovaná a ďalšie monitorovanie v súvislosti s haváriou v Maďarskej republike nie je potrebné. Druhá časť správy prezentuje výsledky kontroly technicko-bezpečnostného dohľadu stavu odkalísk na území Slovenska.

    Z kontroly vyplýva, že väčšina odkalísk je bezpečná, zvýšené riziko bolo zaznamenané v šiestich lokalitách.

    Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 815/2010 ministerstvo životného prostredia zabezpečí opatrenia na elimináciu hrozieb vyplývajúcich z odkalísk a skládok gudrónov na obyvateľstvo priľahlých obcí do 31. decembra 2012. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Muránskeho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Informácia Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie k výsledku prerokovania správy o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike (havária odkaliska) na životné prostredie v Slovenskej republike.

    Správu o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike na životné prostredie a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala, pridelil pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 184 z 26. novembra 2010 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie určenú správu prerokoval v lehote.

    Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 39 z 29. novembra 2010 vzal na vedomie a odporučil aj Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 45 z 29. novembra 2010 schválil informáciu o výsledku prerokovania správy o možných dopadoch ekologickej katastrofy a poveril člena svojho výboru Petra Muránskeho, t. j. mňa, predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu výboru.

    Ďakujem pekne. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto.

    Uzatváram rozpravu.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Zrejme nie.

    Spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Navrhnem len uznesenie, pán predseda.

  • Takže uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike (havária odkaliska) na životné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike na životné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala." Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 87 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 87a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

    A poprosím pána poslanca Horvátha, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Nachádza sa pán Horváth v sále? Pán poslanec, poprosím o minútku strpenia. Už je tu, dobre.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, má za cieľ upraviť proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý kolektívnu zmluvu uzavrel, len so súhlasom tohto zamestnávateľa. Návrh zákona podmieňuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti.

    Táto zmena znemožní rozširovanie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli účastní vyjednávania, a zabráni tak ohrozovaniu pracovných miest z dôvodu presadzovania neprípustných nákladových požiadaviek voči týmto dotknutým zamestnávateľom.

    Súčasný stav je v rozpore s princípmi slobodného podnikania, ale aj princípmi právneho štátu, pretože jedna zo základných právnych zásad je, že nie je možné komukoľvek nanútiť uzavretie akejkoľvek zmluvy a jej rešpektovanie proti vôli kohokoľvek.

    Tento návrh tiež vychádza z odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa.

    Návrh je taktiež v súlade s odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách a takisto korešponduje aj s výkladom Ústavného súdu Českej republiky k tejto problematike. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi Zoltánovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 87), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 133 z 20. októbra 2010 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 69 z 18. novembra 2010 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 25 z 18. novembra 2010.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona dňa 18. novembra 2010, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal nadpolovičný súhlas poslancov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto návrhy sú súčasťou spoločnej správy. Gestorsky výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť ich.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvý.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, od pani poslankyne Tomanovej a pána poslanca Ondruša.

    A pán spravodajca sa prihlásil do rozpravy. Čiže má teraz slovo.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Odpoveď spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Ja úplne stručne len navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 5 a 6. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za príspevok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tomanová, predpokladáte, že váš príspevok bude kratší ako 10 minút?

  • Reakcia poslankyne.

  • Do 10 minút? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, myslím si, že už v prvom čítaní som dostatočne rozobrala podstatu inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, to znamená teda extenzie, tak z hľadiska medzinárodného práva, ako aj z hľadiska ústavnosti, ale aj z hľadiska histórie a súčasného platného právneho stavu. Preto sa dnes budem venovať iba niektorým najdôležitejším aspektom poslaneckého návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní.

    Už v prvom čítaní som upozorňovala na škodlivosť, nelogickosť a protiústavnosť predlohy zákona. Tento návrh škodí tak podnikateľskému prostrediu, ako aj tým, ktorí sú tvorcami zisku pre zamestnávateľa, teda zamestnancom.

    Podstatou inštitútu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v rámci zákona o kolektívnom vyjednávaní je predovšetkým ochrana sociálneho mieru vo všeobecnosti, ochrana práv zamestnancov, stabilita výrobných, pracovných postupov u zamestnávateľa, ale aj zamedzenie sociálnemu dumpingu a zabezpečenie férových podmienok o hospodárskej súťaži v rámci konkurenčného prostredia. Toto sú hodnoty, ktoré vyznávajú tak sociálni partneri v združení, v Medzinárodnej organizácii práce, ako aj členské štáty Európskej únie, ale napr. aj najvýznamnejšie zoskupenia zamestnávateľov vo svete, ako sú Medzinárodná organizácia zamestnávateľov či Business Europe.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem. Pritom ide vždy o nútené rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy. Nikde na svete nie je táto extenzia podmienená súhlasom zamestnávateľa, na ktorého sa má kolektívna zmluva rozšíriť. Ani samotný Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o práve organizovať sa...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte ešte raz. Okrem ctených kolegov poprosím ešte aj kolegov z Mostu hore naľavo a tu napravo, keby, prosím vás pekne, mohli venovať pozornosť rečníčke. Nech sa páči.

  • ... a kolektívne vyjednávať a naň nadväzujúce odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91/1951, ktoré upravuje okrem iného aj podmienky extenzie, nepodmieňujú extenziu súhlasom dotknutého zamestnávateľa. Podľa citovaného dokumentu vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu za týchto podmienok, po prvé, ak kolektívna zmluva pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru kompetentného orgánu dostatočne reprezentatívny, po druhé, ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť na rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami, po tretie, ak pred rozšírením kolektívnej zmluvy zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť na to, aby predložili pripomienky. Ako vidíte, nikde sa nehovorí o tom, že by podmienkou extenzie mal byť aj súhlas dotknutého zamestnávateľa, na ktorého by sa rozšírenie kolektívnej zmluvy malo vzťahovať. Ak je na vydanie extenzie splnomocnené ministerstvo, potom z ústavného hľadiska je aj vylúčené, aby extenzia bola podmienená súhlasom individuálneho subjektu súkromného práva, teda zamestnávateľom. Toto by bol inak hrubý a nedovolený zásah do ústavného postavenia ministerstva. Konkrétne by bolo popretá právomoc ministerstva daná ústavným článkom 123, podľa ktorého citujem: „Ministerstvá, iné štátne orgány, orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ako vidíme, ústava teda nepredpokladá, že by všeobecne záväzný právny predpis mal byť podmienený súhlasom akéhokoľvek mimoústavného orgánu, a už vôbec nie individuálneho zamestnávateľského subjektu alebo subjektu sociálneho práva, voči ktorému budú smerovať povinnosti vyplývajúce práve z tohto všeobecne záväzného právneho predpisu. Návrh poslancov je teda absolútnym právnym nezmyslom, ktorý je v právnom štáte prakticky neprípustný.

    Pýtam sa, páni predkladatelia a páni poslanci, ktorí chcete tento zákon schváliť: Naozaj nectíte ústavu? Kam ste schopní zájsť, aby ste vyhoveli vašim sponzorom? Pýtam sa na to, lebo je jasné, že novela je na objednávku niektorých podnikateľov.

    Týmto návrhom idete aj proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády, kde ste sa zaviazali odstrániť korporativizmus. Veď dať do zákona to, že na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu je nevyhnutný súhlas dotknutého zamestnávateľa, je korporativizmus ako vyšitý. Môžeme teda očakávať, že po tomto precedense nabudúce dáte do zákona o sociálnom poistení, že na odvod do Sociálnej poisťovne je tiež potrebný súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má táto povinnosť vzťahovať? Opätovne pripomínam, neexistuje žiaden štát na svete, kde by sa rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podmieňovalo súhlasom dotknutého zamestnávateľa. Nie je to možné preto, ako som už uviedla, že nie je ústavne možné podmieniť vydanie všeobecne záväzného predpisu súhlasom individuálnej súkromnej osoby, ktorá spadá pod osobitný rozsah pôsobnosti všeobecne záväzného predpisu. A, po druhé, esenciálnou zložkou extenzie je to, že ide vždy o štátom vynútené rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy. Predsa ak by zamestnávateľ súhlasil s extenziou, prihlásil by sa dobrovoľne k záväzkom kolektívnej zmluvy už v procese vyjednávania. Ktorýže zamestnávateľ bude dobrovoľne súhlasiť s extenziou, ak sa nepridá ku kolektívnemu vyjednávaniu už v čase jej uzatvárania? Samozrejme, výsledkom tohto konania môže byť ďalšie znižovanie počtu zamestnancov, ktorí sú pokrytí kolektívnymi zmluvami, a, samozrejme, znižovanie sociálnych práv zamestnancov.

    Akoby to nestačilo ale, korunu tejto novele nasadili koaliční poslanci vo výbore pre sociálne veci, keď schválili pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Blahovej, ktorá so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi ide ešte ďalej, pretože k súhlasu dotknutého zamestnávateľa s extenziou pridáva v § 7 ods. 1 ďalšiu podmienku extenzie, a to spoločný písomný návrh zmluvných strán. Dokonca musí byť na tej istej listine. Ja si dovolím upozorniť, že k takémuto spoločnému súhlasu prakticky nikdy nedôjde. Ani táto podmienka sa nevyskytuje v žiadnom modeli extenzií v demokratických štátoch. Ak by to náhodou nestačilo, ak by sa náhodou našiel zamestnávateľ, ktorý by bol ochotný súhlasiť s extenziou, doložila pani poslankyňa ešte ranu istoty, keď v § 4 ods. 3 v spojení s § 5 ods. 2 v písmene a) odníma možnosť zmluvných strán dojednať priamo v kolektívnej zmluve zadefinovanie odvetvia a zužuje ho len na úroveň skupiny. Platné znenie zákona totiž dáva zmluvným stranám vybrať si úroveň divízie alebo skupiny, a to reagujúc na odlišné situácie v rôznych odvetviach. Návrhom pani poslankyne sa významne zužuje počet firiem, na ktoré by sa extenzia čo len teoreticky mohla vykonať. Samozrejme, dokonca s požehnaním väčšiny v koaličnom výbore navrhla vypustiť v § 3a ods. 2 druhú vetu a odsek 3, čím sa k likvidácii extenzie pridáva ešte aj priamo zo zákona možnosť zablokovať celé kolektívne vyjednávanie minoritnou odborovou organizáciou, teda vtedy, keď bude v odvetví pôsobiť jedna odborová organizácia s 8 000 členmi a popri nej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pani poslankyňa, opätovne poprosím kolegov, keby mohli venovať vystúpeniu patričnú pozornosť. Nech sa páči.

  • ... malá, priam trpasličia organizácia s 20 členmi a nedohodnú sa na podmienkach kladených v kolektívnom vyjednávaní, táto odborová organizácia, ktorú si môžu založiť napr. členovia manažmentu dotknutých firiem, môže spôsobiť, že ďalšie vyjednávanie už nebude o uzatvorení kolektívnej zmluvy vôbec možné, dokonca sa to nebude považovať ani za spor o uzavretie kolektívnej zmluvy.

    A presne o to vám ide, páni poslanci a pani poslankyne. Chcem zdôrazniť, že takýto zámer v žiadnom prípade nemajú féroví podnikatelia, ktorí si vážia svojich zamestnancov a uplatňujú zásady podnikovej sociálnej zodpovednosti, ale iba špekulanti, ktorí chcú za každú cenu zbohatnúť na úkor svojich zamestnancov, bez ktorých by, samozrejme, nikdy zisk nedosiahli. Tento návrh ma však neprekvapuje po tom, čo sa rozšírilo, že z prostredia vedenia Republikovej únie v roku 2008 išlo smerom na zväzy odporučenie, aby pri kolektívnom vyjednávaní umelo prolongovali celý proces, aby vyjednávali do stratena, to znamená bez uzavretia kolektívnej zmluvy. Takže takáto protiústavná novela je v skutočnosti likvidácia inštitútu extenzií. A to ste už mohli zo zákona priamo vypustiť, prosím, celý § 7 a výsledok by bol úplne rovnaký.

    Pani poslankyne a páni poslanci, na tomto mieste si treba uvedomiť, že nie je náhoda, že likvidácia kolektívneho vyjednávania smeruje práve voči kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa. Vyjednávanie na úrovni odvetvia je totiž ďaleko silnejšie ako na úrovni podniku, jednak preto, že jeho výsledky udávajú úroveň sociálnych, mzdových, pracovnoprávnych práv zamestnancov v danom odvetví, no predovšetkým preto, že odborový zväz je vo vyjednávaní neporovnateľne silnejším partnerom zamestnávateľov ako orgán odborovej organizácie vo firme, ktorej majiteľ často rôznymi spôsobmi bojkotuje činnosť odborov.

    Vážené dámy, vážení páni, oslabujete kolektívne vyjednávanie a zamestnanec v dnešnej situácii v rámci nedostatku pracovných príležitostí sa stane pomaly bezprávnym otrokom a manipulačným nástrojom v rukách zamestnávateľa, a to podľa princípu, ak chceš prácu, tak rob za podmienok, ale za takých, aké ti určím ja. Takže povedzme si to otvorene: Sú bežní ľudia práce, nositelia a tvorcovia hodnôt naozaj vašim nepriateľom? Prečo im po uvalení bremena zvyšovania daní a cien odoberáte ešte aj z miezd, úrovne sociálnej ochrany a podmienok práce? Myslíte si, že sú to skutočne vaši nevoliči? Naozaj chcete dohnať sociálnu kultúru Slovenska na úroveň Indonézie, Bangladéša či Indie?

    Predložená novela przní aj zdravé férové podmienky, konkurenčné prostredie. Už v prvom čítaní som upozornila, že tento návrh podporuje výlučne tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní dodržiavať elementárne princípy férovej konkurencie, ba naopak, na trhu si vylepšujú svoju pozíciu voči slušným konkurentom v tom-ktorom odvetví. Konkurenčnou výhodou je potom pre nich, samozrejme, lacná pracovná sila s minimálnymi nárokmi na dĺžku dovolenky, na pracovnú dobu, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, podporu regenerácie pracovnej sily či na doplnkové dôchodkové sporenie a ostatné segmenty podnikovej sociálnej politiky.

    Vážené dámy a páni, neférovosť konkurenčnej výhody spočíva predovšetkým v znižovaní nákladov na úkor sociálneho postavenia tých, ktorí pre zamestnávateľa v skutočnosti vytvárajú zisk. Zamestnávateľ, ktorý vyznáva princípy podnikovej sociálnej zodpovednosti a ktorý uskutočňuje priaznivú sociálnu politiku voči zamestnancom, je oproti zamestnávateľovi uplatňujúcemu sociálny dumping v zjavnej konkurenčnej nevýhode. Preto vyjadrujem názor, že tento návrh zákona je nielen politickým, právnym, protiústavným paškvilom, ktorý je v rozpore s duchom a princípmi medzinárodného práva a s európskou sociálnou a právnou kultúrou, ale je aj škodlivý a namierený proti ľuďom práce, proti tým, bez ktorých by firma nemohla existovať a bez ktorých by ste nemohli dosahovať hospodársky rast. A preto ani ja, ani my, poslanci klubu SMER, nebudeme za takýto návrh hlasovať. Žiadam, aby tento návrh zákona a jeho ďalšie prerokovávanie bolo stiahnuté z rokovania.

  • Prepáčte mi, pani poslankyňa, poprosím ctených kolegov, keby mohli venovať pozornosť. Pokiaľ chcete viesť osobné rozhovory, prosím vás, robte tak vonku. Ďakujem vám veľmi pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci, avšak prerušujem schôdzu a o 11.35 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 117).

    Spoločnou spravodajkyňou je členka výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyňa Bibiána Obrimčáková. Prosím, aby hlasovanie uviedla.

    Predtým by som ešte rád informoval Národnú radu o včerajšom rozhodnutí Koaličnej rady nemeniť stanovisko v prípade voľby generálneho prokurátora, hovorím to aj ako reakciu na výzvu pána podpredsedu Fica, a chcel by som toto teda dať na známosť, samozrejme, len za podmienky, že budú dodržané všetky ústavné a zákonné pravidlá.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Z nich nikto nepodal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokúvanému návrhu zákona. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 9 vo IV. časti spoločnej správy, a to spoločne s odporúčaním gestorského výboru ich schváliť.

  • Poprosím, hlasujte teraz o bodoch 1 až 9 zo IV. časti.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo za 79, proti nikto, zdržalo sa 63, nehlasoval 1.

  • Tým sme rozhodli o návrhoch zo spoločnej správy. Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako spoločná spravodajkyňa na základe poverenia výboru predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, hlasujte o prerokovaní návrhu v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo za 79, proti 59, zdržalo sa 5.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo za 79, proti 60, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely školského zákona.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 167).

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Petrovi Osuskému, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa, ďakujem. V rozprave k tomuto zákonu vystúpil jediný poslanec. Nikto v rozprave nepodal žiadne návrhy podľa § 73 ods. 3, písm. a) a b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s mojím odporúčaním a s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujte teraz o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo za 79, proti 1, zdržalo sa 65.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme sa rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, tento prerokovali v druhom čítaní do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo za 81, proti nikto, zdržalo sa 63, nehlasoval 1.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, skončil som, pán predseda.

  • Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne) (tlač 101).

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanec László Solymos. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 19 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch 1 až 19 spoločnej správy.

    Poprosím pána poslanca Bastrnáka, aby netelefonoval v rokovacej sále. Ďakujem vám pekne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo za 78, proti nikto, zdržalo sa 64, nehlasoval 1.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, hlasujte o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo za 80, proti 1, zdržalo sa 62.

    Tento návrh bol schválený.

    A pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo za 78, proti 2, zdržalo sa 64.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne).

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Ľudovíta Kaníka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Poslanec Alojz Přidal predložil pozmeňujúci návrh. Poslanec Vážny predložil procedurálny návrh, a to vrátiť predmetný materiál navrhovateľovi na dopracovanie.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Ľubomíra Vážneho.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu tento zákon vrátiť navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo za 66, proti 78, zdržal sa 1.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 20 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo za 79, proti 2, zdržalo sa 64.

    Tento návrh bol schválený.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy pána poslanca Přidala. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo za 81, proti 8, zdržalo sa 55, nehlasoval 1.

    Pozmeňujúci návrh bol schválený.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo za 78, proti 6, zdržalo sa 61.

    Schválili sme, že zákon bude prerokovaný v treťom čítaní ihneď.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Do rozpravy sa neprihlásil nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo za 77, proti 9, zdržalo sa 57.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 338//2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe.

    To boli hlasovania o bodoch, ktoré boli prerokované ešte v piatok, teraz pristúpime k bodom, ktoré boli prerokované dnes.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pána poslanca Martina Poliačika, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto zákonu vystúpili traja poslanci, z nich dvaja podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Ako spoločný spravodajca podávam návrh na skrátenie lehoty na pristúpenie k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli dnes v rozprave. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení tejto lehoty.

  • Prosím, hlasujte o skrátení lehoty na pozmeňujúce návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo za 79, proti 8, zdržalo sa 58.

    Tento návrh bol schválený.

  • V súlade s rokovacím poriadkom budeme najprv hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy , ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy a majú prednosť pred ostatnými návrhmi. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 13 IV. časti spoločnej správy spoločne s odporúčaním ich schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o návrhoch 1 až 13 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo za 140, proti nikto, zdržalo sa 6.

    Návrhy zo spoločnej správy boli schválené.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave.

    Prvý návrh som podal ja spoločne s pani poslankyňou Janou Žitňanskou. Dajte, prosím, hlasovať o všetkých návrhoch z tohto pozmeňujúceho návrhu spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo za 110, proti 2, zdržalo sa 33, nehlasoval 1.

    Pozmeňujúce návrhy boli schválené.

  • Druhý návrh podal pán poslanec Beblavý. Pán poslanec, súhlasíte o tom, že o týchto návrhoch sa bude hlasovať spoločne.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. V tom prípade vás, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch v tomto pozmeňujúcom návrhu, všetkých spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo za 78, proti 3, zdržalo sa 62.

    Pozmeňujúci návrh bol schválený.

  • Tým sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a návrhy, ktoré boli podané v rozprave. Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, či tento návrh bude prerokovaný ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo za 79, proti 2, zdržalo sa 65.

    Schválili sme prerokovanie tohto návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Do rozpravy sa neprihlásil nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Na záver ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo za 79, proti 3, zdržalo sa 63.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zriadení.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    návrhu na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 170).

    Prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Novotného, aby uviedol postup, ako budeme hlasovať.

  • Pán predseda, na základe odporúčania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo navrhujem, aby sme o odvolaní predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady hlasovali verejne spoločne a aby sme voľbu predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady vykonali verejným hlasovaním takisto spoločne. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte o tomto návrhu, vykonať tieto dve voľby verejne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo za 77, proti 61, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili verejné a spoločné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v časti A, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky odvoláva Ivana Valentoviča z funkcie predsedu dozornej rady, Gabrielu Kaliskú z funkcie podpredsedu dozornej rady, Petra Janka, Jozefa Molitora, Imricha Hugyivára z funkcie členov dozornej rady.

  • Prosím, hlasujte teraz o odvolaní menovaných členov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo za 79, proti 57, zdržalo sa 6, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada odvolala predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o časti B návrhu uznesenia, že Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky volí Rudolfa Sokola do funkcie predsedu dozornej rady, Martu Jančovičovú do funkcie podpredsedu dozornej rady, Gabrielu Kaliskú, Dušana Smolku, Františka Jurčagu do funkcie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo za 79, proti 58, zdržalo sa 5, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Panie poslankyne a páni poslanci, podľa dohody z grémia keď nestihneme spraviť všetky hlasovania do 12.00 hodiny, budeme pokračovať nimi, ostáva ich ešte šesť, o 17.00 hodine.

    Chcem sa poďakovať za doobedňajšiu konštruktívnu a najmä efektívnu diskusiu a budeme pokračovať o 14.00 hodine s faktickými poznámkami na pani poslankyňu Tomanovú.

    Máme tu ešte 5 procedurálnych návrhov.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Len pripomínam členom sociálneho výboru, že teraz o 12.00 hodine máme veľmi krátke rokovanie výboru.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam zasadnutie ústavnoprávneho výboru hneď teraz po hlasovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Členovia európskeho výboru, prosím, o 12.30 hodine máme zasadnutie v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že stretnutie členov výboru je ihneď teraz v priestoroch výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poprosím členov mandátového a imunitného výboru, aby sme sa zišli v zasadačke výboru.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie. Budeme pokračovať v rokovaní deviateho dňa 9. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 87.

    Prosím pána poslanca Ľudovíta Kaníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Zoltána Horvátha taktiež, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie poslankyne pani Tomanovej prihlásení poslanci: pán poslanec Ondruš, pán poslanec Matovič a pán poslanec Jurčík.

    Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Ondrušovi. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že tu pani poslankyňa nie je, tak sa vzdávam tejto faktickej poznámky.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pani poslankyňa Tomanová si nenašla cestu do práce, tak to, čím som chcel reagovať, asi ani teda nepoviem. A myslím si, že v jej prípade by to bolo aj zbytočné.

  • Pripájam sa k mojim dvom kolegom poslancom, lebo hádzať hrach na stenu... Ďakujem.

  • Ďalej je písomne ako posledný do rozpravy prihlásený pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručný, lebo naozaj vzhľadom na to, aká prázdna je v tejto chvíli snemovňa, skutočne nemá veľký význam vystupovať. Ale predsa len dovoľte mi len veľmi krátko zareagovať. Navyše nebudem reagovať na samotný poslanecký návrh, pretože k nemu som už pomerne obsiahlo vystúpil v prvom čítaní, aj som teda pomerne konkrétne prezentoval výhrady. K čomu ale chcem sa veľmi krátko vyjadriť, je spoločná správa, ktorá obsahuje teda predovšetkým pozmeňujúce návrhy alebo vlastne výlučne pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Blahovej, pretože tieto pozmeňujúce návrhy zásadným spôsobom menia nielen pôvodný návrh novely, ale vstupujú úplne naozaj zásadným spôsobom do terajšieho znenia zákona o kolektívnom vyjednávaní. A zatiaľ čo pôvodný poslanecký návrh vedie k tomu, že v podstate zlikviduje rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak doplňujúci návrh pani poslankyne Blahovej vedie k tomu, že zlikviduje úplne kolektívne vyjednávanie.

    Treba povedať, že mňa mimoriadne zarazil predovšetkým jej návrh na zavedenie akéhosi podnikového referenda. A musím povedať, že tak ako ten návrh ona naformulovala, tak skutočne ten návrh vedie k tomu, že v podstate v podniku, kde zamestnávateľ nebude mať záujem viesť kolektívne vyjednávanie, tak sa kolektívne vyjednávanie ani neuskutoční. Totižto pani poslankyňa v tom svojom návrhu síce zaviedla inštitút niečoho, čo som teda nazval ako podnikové referendum alebo zamestnanecké referendum, ale keďže dala pomerne prísnu podmienku platnosti takéhoto referenda, napr. nerieši vo svojom pozmeňujúcom návrhu, čo sa bude diať v prípade, že sa takéto referendum neuskutoční, resp. že takéto referendum nebude platné. Ja len pripomeniem, že ona navrhuje, aby bolo platné v prípade, že sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina zamestnancov podniku. Ak sa teda ale na ňom nezúčastní nadpolovičná väčšina a ak sa odborové organizácie, ktoré pôsobia v podniku, nedokážu dohodnúť pri kolektívnom vyjednávaní alebo pred začatím kolektívneho vyjednávania, tak vlastne jej pozmeňujúci návrh nerieši, čo v takom prípade. Mám za to, že v takom prípade sa jednoducho kolektívne vyjednávanie neuskutoční, pretože zamestnávateľ nebude mať s kým viesť kolektívne vyjednávanie. To je len jeden z dôvodov alebo to je len jeden z argumentov, prečo je pravda taká, že pani poslankyňa predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré sú nielen neštandardné, ale ktoré sú prakticky dokonca aj nevykonateľné. Samozrejme, napr. nie je z toho ani jasné, koho ráta za zamestnancov. Sú to všetci zamestnanci podniku? Sú to tí, ktorí majú štandardné pracovné úväzky, alebo aj tí, ktorí majú iba čiastočné pracovné úväzky, príp. sú to agentúrni zamestnanci, ktorí pracujú v tých firmách, príp. budú sa rátať do toho počtu všetkých zamestnancov aj ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v zahraničí, napr. na montážach a podobne? Jednoducho je tu veľa otázok, a preto považujem tento jej návrh za nevykonateľný.

    Okrem toho musím povedať, že jej návrh vo viacerých bodoch je v rozpore s viacerými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala a ktoré Slovenská republika ratifikovala, a preto by ich mala vykonávať. Musím povedať, že predovšetkým obmedzuje práva účastníkov kolektívneho vyjednávania. A v tejto súvislosti upozorním len na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981, ktorý sme dostali do slovenského právneho systému v oznámení ministerstva zahraničných vecí č. 14/2010 Z. z. A treba povedať, že podľa tohto dohovoru zákonom nie je možné ani uplatnením inštitútu hlasovania zamestnancov obmedziť, odoprieť právo kolektívne vyjednávať a priznať ho len vybranému, zvolenému zástupcovi pracovníkov. Definícia kolektívneho vyjednávania jednoznačne definuje, ktoré strany vstupujú do kolektívneho vyjednávania, a doterajšia právna úprava túto zásadu rešpektuje.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keďže skutočne v tejto chvíli, bohužiaľ, nepovažujem za efektívne, aby som podrobne rozoberal rozpory pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložila pani poslankyňa Blahová, s viacerými, opakujem, s viacerými medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika ratifikovala, dovoľte mi len na záver zhodnotiť vôbec tento samotný zákon z takého skôr politického hľadiska. Musím povedať, že vládna koalícia sa týmto poslaneckým návrhom i pozmeňujúcimi návrhmi k nemu pokúsila absolútne neakceptovateľným spôsobom meniť zákony, pretože sa rozhodla zmeniť zákon, po prvé, ktorý nevyvolával žiadne problémy. A ja som na to už v prvom čítaní upozornil, že ide o zákon, ktorý normálne funguje a voči ktorému neboli žiadne doteraz výhrady, a to zo strany žiadneho z relevantných sociálnych partnerov, to znamená ani zo strany zástupcov zamestnávateľských zväzov alebo združení. Po druhé, v tomto návrhu sú veci, ktoré reagujú skutočne na niečo, čo problémom nie je. Napr. som nepochopil, prečo je nevyhnutné predlžovať dobu pre rozhodnutie v prípade sporov z 15 dní na 30 dní. Ale, po tretie, chcem povedať, že meníte alebo chcete meniť zákon, ktorý sa výrazným spôsobom, okrem Zákonníka práce v podstate najvýraznejším spôsobom dotýka fungovania odborov a odborárov v jednotlivých podnikoch. A robíte to spôsobom, aby ste sa vyhli tomu, že sa práve títo, o ktorých v tomto zákone ide, mohli k veciam vyjadriť. Ja som na výbore nazval v prípade iného zákona postup vlády ako legislatívny terorizmus. A myslím si, že toto je presne ten príklad, kedy naozaj, použijem to slovo, brutálnym spôsobom navrhujete zasiahnuť do systému kolektívneho vyjednávania, spôsobom, ktorý kolektívne vyjednávanie v podstate znemožní. A robíte to formou poslaneckých návrhov bez toho, aby takýto návrh prešiel debatou medzi sociálnymi partnermi. To, si myslím, je neakceptovateľný a neprijateľný postup. A myslím si, že jedinou motiváciou pre takúto zmenu zákona je iba pomstiť sa odborom, pomstiť sa odborárom a obmedziť alebo zlikvidovať aj tie minimálne práva, ktoré zamestnanci u nás majú, a to, musím povedať, na tom najcitlivejšom mieste, ktorým nepochybne je kolektívne vyjednávanie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver sa jednak pripájam k návrhu pána spravodajcu, aby sme hlasovali o bodoch 5 a 6, ktoré navrhol vyňať na osobitné hlasovanie spoločne, ako ste to navrhli, ale chcel by som ešte navrhnúť, aby aj ďalšie body spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, a to takto, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 1 a 2 spoločne a potom o bodoch 3 a 4 spoločne, a to preto, lebo aj v jednom, aj v druhom prípade (tie body 1 a 2 a potom body 3 a 4 spoločnej správy), tam sú pozmeňujúce návrhy, ktoré navzájom spolu súvisia. Takže preto navrhujem, aby sme teda hlasovali o bodoch 5 a 6 spoločne vyňatých na osobitné hlasovanie, tak ako to navrhol pán spoločný spravodajca, a potom aby sme hlasovali o bodoch 1 a 2 spoločne vyňatých na osobitné hlasovanie a potom spoločne o bodoch 3 a 4 vyňatých na osobitné hlasovanie. Zároveň podávam dva procedurálne návrhy, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona a v prípade, že tento návrh neprejde, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ondruša pán poslanec Ľudovít Jurčík, pán poslanec Martin Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja ozaj len zopár vecí. Oceňujem, že pán kolega Ondruš skrátil svoju reč na podľa neho minimum, na osem minút.

    Zopár detailov. Vidno, že z vášho príspevku trčí taká neskúsenosť s nejakou tou praxou podnikovou, lebo jednoducho ja som to dlhé roky zažíval a viem, o čo tým odborárom ide, a viem, ako to funguje. Vôbec nie je neslýchané, ako povedala aj vaša kolegyňa, že si zamestnávatelia určujú podmienky. Veď, preboha, kto si ich má určovať, keď nie zamestnávatelia? No a takisto je normálne, že ten zamestnávateľ nejaký ten zisk chce dosiahnuť, lebo ináč by to nemusel robiť, na to, aby niekto niekoho zamestnával, zrejme si firmu nezaloží.

    Hovoríte, že nevyvolá problémy fungovanie tohto zákona, tohto nariadenia? No tak to je ten dôkaz o tom, že neviete, čo je to hospodárska prax, lebo práve toto robí problémy. No a myslím si, že zamestnávatelia boli tí, ktorí na to doplácali. Nieže nemali s tým problém, ale doplácali na to. Neviem, či to nejakým spôsobom ventilovali na nejakých dohodách zamestnávateľských združení v AZZZ, ale viem, že teda aj RÚZ má s tým dosť veľký problém. No a je celkom logické, že každý zamestnávateľ sa snaží obmedziť fungovanie odborov, lebo to je presne to, čo stojí peniaze, nič z toho nemá. A ja otvorene hovorím, za mojej hospodárskej praxe mi odbory okrem toho, že ma prinútili občas zvýšiť mzdu, nedali absolútne, ale absolútne nič. Ďakujem.

  • Pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Ondruš, no, viete, inokedy, keď rozprávate, hovoríte ďaleko dlhšie, ale hovoríte aj konkrétne veci. A dnes mám taký pocit, že ste hovorili kratšie práve preto, že ste nevedeli nájsť nijaké konkrétne veci, ktoré by ste mohli uprieť tomuto návrhu. V dvoch bodoch ste rozprávali o tom, koľko veľa rozporov je s medzinárodnými dokumentmi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, a neboli ste schopný okrem jedného jediného povedať nič.

    A potom druhý taký veľký argument. Povedali ste, že neprijateľným spôsobom sa ide meniť zákon. Ale z toho všetkého, čo ste hovorili, ja som nenašiel nijaký neprijateľný spôsob, nič, čo by bolo v rozpore s bežnou praxou a legislatívnymi pravidlami.

    Takže myslím, že kvôli tomuto vaše vystúpenie bolo, ako ste povedali, veľmi skrátené a také hutné, lebo tam chýbali konkrétne veci. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán kolega Pado, mňa nekorektnosť vášho vystupovania, samozrejme, vôbec neprekvapuje, ale ja som jasne povedal, že tých argumentov by som mal oveľa viac, ale jednoducho som sa rozhodol skrátiť to, keďže tu sedelo v tej chvíli sedem poslancov. A tak som naozaj nechcel zbytočne vystupovať. Samozrejme, to vystúpenie som mal pripravené oveľa podrobnejšie a vedel by som aj viacero vecí vytknúť a porovnať s napr. medzinárodnými dohovormi. Ale ak hovorím o tom, že teda je tu nekorektný legislatívny postup, tak to len zopakujem, vláda v programovom vyhlásení si dala za cieľ vstúpiť napr. aj do práv odborov v kolektívnom vyjednávaní. To znamená, že vláda čiže kabinet ministrov chce takúto zmenu, o akej teraz rokujeme, presadiť. Ale keby to robila vláda, tak by to muselo okrem riadneho medzirezortného pripomienkového konania prejsť aj cez tripartitu. A tam by, samozrejme, bola možnosť, aby odborári sa k tomu priamo vyjadrili a mohli o tom diskutovať. To, že ste teda išli takýmto spôsobom, považujem za nekorektné.

    A k pánovi kolegovi Jurčíkovi. No, samozrejme, máte pravdu, že každý zamestnanec tým, že chce aj vyplatiť mzdu za odvedenú prácu, tak zvyšuje náklady každému zamestnávateľovi. A ja, samozrejme, chápem, že pre vás by bolo najlepšie, keby zamestnanci nemali žiadne práva kolektívne vyjednávať, keby nemali žiadne práva združovať sa a viesť teda normálne vyjednávanie bojujúc za svoje práva ako práva zamestnancov. Ja, samozrejme, chápem, že to zvyšuje náklady, rovnako ako zvyšuje náklady napr. platenie za energie alebo za polotovary, alebo za suroviny, ktoré nejaká firma musí nakúpiť, tak jednoducho musí nakúpiť aj prácu. A kolektívne vyjednávanie je vlastne vyjednávaním o cene tejto práce ako o cene čohokoľvek iného.

  • Pani poslankyňa Tomanová a pán poslanec Ondruš boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neevidujem žiadnu prihlášku, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať na rozpravu.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nech sa páči. To je záverečné slovo, na ktoré nie je možné dávať už faktické poznámky.

  • Ďakujem. Zazneli tu dve vystúpenia, ktoré som očakával, pretože táto téma je, samozrejme, téma, ktorá ideologicky a politicky bude rozdeľovať politické spektrum. Čiže u pani Tomanovej aj u Braňa Ondruša bol by som prekvapený, keby nevystúpili.

    Keďže tá asi kľúčová debata sa tak či tak odohrala pri prvom čítaní, len naozaj niektoré veci, ktoré stále treba povedať a zvýrazniť.

    Čo sa týka pani Tomanovej, tam veľmi silne zaznieva, a je to absolútne hlboko vryté o do jej videnia sveta, pohľad na veci z pozície štátu a pod ním sú občania, ktorí sú jeho poddaní, pretože niekoľkokrát tam zaznelo, ministerstvo má právo, ministerstvo má z ústavy dané kompetencie, aby nariadilo, aby prikázalo. Ale to je videnie sveta, s ktorým ja sa nemôžem stotožniť a nebudem sa stotožňovať. My sme tu pre občana. Ministerstvá sú na to, aby slúžili občanom, aby zabezpečovali správu vecí verejných tak, aby to občanom vyhovovalo, aby vytvárali nariadeniami a zákonmi dobré podnikateľské prostredie, v ktorom sa ľuďom dobre žije, pracuje a tvorí, nie na to, aby im prikazovali, aby ich nútili do niečoho. A nanútené rozširovanie kolektívnych zmlúv je v príkrom rozpore so slobodou. Veď sloboda znamená slobodne sa rozhodnem, slobodne sa dohodnem, slobodne rokujem, niečo podpíšem a potom to plním. Sloboda nie je, že akýkoľvek štátny úrad príde a nariadi. Preto ten rozpor tu bude vždy, rozpor minulého sveta a budúceho sveta alebo súčasného sveta, nemôže ministerstvo stáť nad občanmi, nemôže vláda nad nimi stáť, aby im vládla v zmysle v tom, aby im prikazovala, aby im vládla tak, ale aby zabezpečovala dobrú správu vecí verejných.

    Keď spomínala pani Tomanová podnikateľov, že to len nepoctiví podnikatelia niečo takéto môžu požadovať, a nebodaj sponzori. No tak potom na Slovensku asi iných nemáme, pretože obidva podnikateľské zväzy, ktoré na Slovensku existujú, RÚZ aj AZZZ majú veľmi negatívny postoj k rozširovaniu kolektívnych zmlúv na základe rozhodnutia ministerstva. A nie je to žiadna zmena, ktorá by bola nejaká novátorská, ktorá tu teraz prinesie nejaký prevrat, pretože presne takáto právna úprava existovala počas môjho pôsobenia ako ministra a nevyvolala žiadne problémy, naopak, všetko fungovalo omnoho lepšie.

    Pán Ondruš, ktorý odišiel, keď si odhovoril to svoje, škoda, že to nepočuje, veľmi sa tu odvolával na všetky možné dohovory. Nuž potom je asi v príkrom rozpore odporúčanie OECD, ktoré je naozaj reprezentatívnou organizáciou, ktorá sa vyjadruje, a vyjadruje sa odborne a prísne vecne k podnikateľskému prostrediu a prostrediu, v ktorom sa tvorí aj ekonomika a hodnoty, keď vo svojom odporúčaní z roku 2002 jednoznačne odporúča, aby sme to riešili, nielen my, ale aj iné krajiny, touto cestou. To, že to v mnohých krajinách je tak, ako to bolo aj u nás, to je pravda. Ale poviem, naozaj pozrime sa okolo seba, staré zvyklosti sa rúcajú, svet už nie je taký, aký bol, a to videnie sveta, Európy, ktoré tu vládlo a ktoré nijako inak nemôžem nazvať ako socialistickým videním, ktoré bolo o rozširovaní príkazov, regulácii, obmedzení, znižovaní slobody, raste byrokracie, raste nákladov, zabezpečovaní sociálnych štandardov na dlh tým, že si vlády požičiavali na to, aby to zabezpečili, má tie následky, ktoré vidíme všade okolo seba, ktoré vidíme v Maďarsku, v Grécku, v Portugalsku, v Španielsku, možno o chvíľu ich uvidíme aj vo Francúzsku, a ktoré otriasajú základmi starej Európy. A preto nedržme sa týchto starých a prežitých zvyklostí, ktoré naozaj ukazujú, že sú cestou do pekla, a nie cestou k prosperite, ale naozaj snažme sa šíriť slobodu a priaznivé podmienky na život, na podnikateľské prostredie. Nikto tu touto zmenou neobmedzuje nikomu právo kolektívne vyjednávať, pretože keď pán Ondruš mnohokrát tu spomínal, že tu chceme zamedziť, aby sa kolektívne vyjednávalo, to vôbec nie je pravda. Veď my, naopak, chceme, aby sa vyjednávalo. Ale prečo tu niekto zamedzuje zamestnávateľovi, aby mohol vyjednávať? Veď čo iné je rozšírenie kolektívnej zmluvy ako prikázanie tomu, kto nevyjednával, kto sa nezúčastňoval rokovaní, že musí plniť zmluvu, o ktorej vôbec nič nevedel doteraz? To je naozaj v príkrom rozpore s elementárnym právnym základom vôbec zmluvných vzťahov. Takže nie, my nechceme zamedziť kolektívnemu vyjednávaniu, my chceme zamedziť, aby zamestnávatelia nesmeli vyjednávať. Nech si každý vyjedná podmienky, aké sú pre daný podnik najlepšie, zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov so zamestnávateľom, ale nikomu nesmie byť toto právo upierané. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa spravodajcu, či chce sa vyjadriť na záver.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v súlade so schváleným programom tejto schôdze pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 127 a informáciu výborov máte ako tlač 127a.

    Dávam slovo poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby návrh zákona za seba a za pána Slotu uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi v druhom čítaní odôvodniť potrebu tejto novely možno aj po skúsenostiach, ktoré mám ako predkladateľ z jednotlivých výborov, aj stanoviská odboru legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky a na druhej strane stanoviská vlády a možno aj názorov niektorých z vás o tom, že riešenia takéhoto negatívneho spoločenského javu, ktorý nadobudol na Slovensku nebývalé rozmery, a tie čísla hovoria približne o 130 000 možných poškodených, v objeme asi 65 mil. eur za jeden rok sú dostatočne vážne na to, aby sme prijali takéto riešenie v Trestnom zákone doplnením predmetného § 220a, ktorým sa falšovanie a pozmeňovanie údajov na tachometri motorového vozidla jednoznačne stanoví ako spoločensky neprijateľné, v rovine trestného činu, z dôvodu aj toho, že máme tu spoločenskú prax, ktorá dokazuje, že za jestvujúcej legislatívy nie je schopná dovolať sa nápravy či už polícia, prokuratúra, súdy, ale najmä tí, ktorých sa to týka a pre ktorých je to určené, teda poškodení. Nie je to možné ani podľa jestvujúceho Trestného zákona, ktorý je asi tou najvyššou bariérou voči páchaniu rôznych konaní, ktoré môžu aj dosť značne poškodiť spotrebiteľa. Nerieši to ani zákon o ochrane spotrebiteľa. A preto sa predkladatelia rozhodli, že budú nasledovať cestu, ktorá je v Nemecku, vo Francúzsku, v Belgicku alebo v Spojených štátoch či vo Veľkej Británii, a jednoznačne sa v našej spoločnosti zadefinuje, že takéto praktiky s pretočením tachometra za účelom získania profitu na kupujúcom budú trestným činom.

    Na jednej strane som si prečítal stanovisko odboru legislatívy Národnej rady, ktoré hovorí, že rozsahom ide o naozaj jednoduchú úpravu, ktorú, priznávam, z veľkej časti kopíruje práve nemecké zákonodarstvo, ku ktorej z hľadiska jej legislatívneho spracovania nemáme pripomienky. Čiže odbor legislatívy Národnej rady nemá nijaké pripomienky z hľadiska legislatívneho spracovania. To je zrejme odborný posudok, ktorý si ja teda osobne vážim, pretože vždy som bol náchylný na to. Pokiaľ ma skúsenejší kolegovia odborníci upozornia, tak, samozrejme, akceptujem a snažím sa hľadať schodné riešenia.

    Na druhej strane ma však zarazilo stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré sa odvoláva na možnú kolíziu alebo rovnaký postup údajne z dôvodu už jestvujúcej možnosti riešiť tento stav podľa údajne nekalých obchodných praktík. Mám pocit a mám za to, keď som si preštudoval toto stanovisko, že bolo šité veľmi horúcou ihlou, zrejme na poslednú chvíľu nejakým úradníkom na ministerstve len preto, aby sa niečo pripravilo, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa veľmi presne vymedzuje 23 nekalých obchodných praktík. Ani v jednom z týchto vymedzení nenájdete tento ani len podobný postup. Totiž skutková podstata trestného činu nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi práve na základe citovaného zákona č. 250/2007 Z. z., sa považujú za každých okolností za nekalé. A sú presne vymenované podľa príslušnej európskej smernice o nekalých obchodných praktikách. Teda zákonodarca pri vytvorení tejto skutkovej podstaty trestného činu ustálil presný výpočet konaní, ktoré sa považujú, opakujem a zdôrazňujem, za každých okolností za nekalé, čokoľvek je mimo, nemôže sa považovať teda za nekalú obchodnú praktiku. Čiže objektívnou stránkou trestného činu nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi je iba také konanie, ktoré možno považovať za každých okolností za nekalé. A tie sú, samozrejme, ako som už povedal, v prílohe č. 1 uvedené v tých 23 bodoch. Dámy a páni, ani v jednom nie je nekalá obchodná praktika, ktorá by súvisela s pretáčaním údajov na tachometri osobného motorového vozidla. Takže ten, kto možno v dobrom úmysle podsunul pánovi ministrovi takýto výklad, tak sa veľmi mýlil a možno nevedel ani, o čom hovorí.

    Z uvedeného je totiž zrejmé, že pokiaľ páchateľ, resp. predávajúci koná tak, že jeho konanie nemožno posúdiť ako konanie za každých okolností za nekalé, nebudú splnené formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu nekalé obchodné praktiky ako objektívna stránka trestného činu, a teda nebude možné jeho konanie trestnoprávne postihnúť. A tu sme pri koreni veci. Doteraz nebol ani jeden trestnoprávny postih, hoci tu máme množstvo prípadov poškodenia kupujúcich, napr. aj ten, ktorý pred dvoma rokmi odvysielala TV Markíza, kde jednému z nich pretočil autobazár o 80 000 kilometrov spätne údaj na tachometri. Tento človek, samozrejme, prišiel o značné peniaze ako množstvo tých 130 000 ďalších a nevie sa dovolať svojej pravdy. Polícia konštatuje, že danú vec nevie riešiť. Teraz vám ja dokazujem, že to nie je možné riešiť podľa odkazu vlády na zákon o ochrane spotrebiteľa, pretože je tu presne 23 vymedzených nekalých obchodných praktík, a teda sa zase dostávame na začiatok toho začarovaného kruhu, že vlastne konštatujeme, že je to síce odsúdeniahodné, ale zároveň to nejakým spôsobom nevieme riešiť alebo môže sa to riešiť na základe niečoho, na základe čoho sa to nedá v skutočnosti riešiť, pretože sa to ani nedostane do fázy obvinenia, možno sa začne nejaké vyšetrovanie, ale to sa aj skončí.

    Pokiaľ niektorí kolegovia mali obavu, a snažil som sa chápať, že je odôvodnená, v prípade druhého alebo tretieho predaja, tak musíme sa zmieriť s tým, že nie každé konanie, ktoré je vymedzené zo zákona, musí smerovať aj k dôkaznému konaniu, že v procese vyšetrovania príslušné orgány nemusia dospieť rôznymi dôkaznými technikami a metódami, ktoré sú verifikovateľné, k danému výsledku. A týka sa to aj podstatne iných a závažnejších trestných činov. Ale napriek tomu sme nerezignovali. A nepočul som takú logiku, že iba, povedzme, 9 z 10 obvinených vrahov je aj odsúdených. A čo ten desiaty? A kvôli nemu teda zrušme alebo neprijmime takúto normu. Takže ja chápem túto obavu.

    A zároveň vítam aj iniciatívu z poslaneckého klubu SaS, pokiaľ som si mohol prečítať ten pozmeňujúci návrh, o ktorom sme aj hovorili. A je vlastne, kolegovia, aj nevyhnutný, z toho dôvodu, že nejdeme presne podľa časového harmonogramu a nestihli by sme to vlastne s legislatívnou účinnosťou, tak je nutné to posunúť. A ja ako predkladateľ súhlasím aj s tým posunom až o jeden rok na 1. január 2012 z toho dôvodu, že môžu sa pripraviť, povedzme, tie poistky, o ktorých niektorí z vás hovorili. Ale tie už nie sú v legislatíve, ale skôr vo vykonávacích predpisoch, povedzme, v rámci technických kontrol motorových vozidiel, aby sa aj stanice technickej kontroly mohli pripraviť a, povedzme, aby sa za istých okolností mohla zvýšiť aj účinnosť dokazovania daného trestného činu. Ale myslím si, že pokiaľ by sme rezignovali na riešenie takouto formou, tak povzbudíme, tak ako sme sa niektorí rozprávali, nebojím sa povedať tie slová, tachometrovú mafiu, ktorá šarapatí tu na Slovensku. A verím, že nechceme vyslať takýto negatívny signál našim spoluobčanom, že poslanci nevedia, ak sa dozvedia a riešia daný negatívny jav, zastať sa tých, ktorí môžu byť poškodení v prospech tých, v prospech ktorých sa možno takýto biznis koná. Ďakujem za pochopenie, toľko na úvod.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127), v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledku rokovania vo výboroch v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. októbra 2010 č. 137 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením z 23. novembra 2010 pod č. 31. Neprijal žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu návrh zákona prerokovali v určenej lehote. Neprijali uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor rokoval o návrhu zákona 24. novembra 2010. Svoje záverečné stanovisko, odporúčanie návrh zákona schváliť, neprijal, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uvedeného dôvodu predkladám informáciu, a nie spoločnú správu.

    Ako poverený spoločný spravodajca navrhujem podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národná rada po prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní hlasovala o návrhu zákona ako celku.

    Podľa aktuálnych výsledkov rokovania som oprávnený predkladať návrhy na ďalší postup podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Milan Laurenčík ako jediný.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, skúste stlačiť, teraz povoľte tlačidlo. Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Jurčík sa hlási do rozpravy. Teraz uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Milan Laurenčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v tomto mojom krátkom príspevku reagoval na návrh poslanca Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva o zavedení trestného činu za falšovanie a pozmeňovanie údajov na tachometri vozidla.

    Ako som vystúpil už pri prvom čítaní tohto návrhu zákona s nesúhlasným stanoviskom, tak dovolím si aj teraz vysloviť svoje nesúhlasné stanovisko. Problém pozmeňovania a falšovania údajov na tachometri je vážnym spoločenským problémom a určite je potrebné ho riešiť. Podľa môjho názoru však toto riešenie je nesystémové. Prijatím takejto normy by sa presúvala trestnoprávna zodpovednosť pri každom predaji vozidla na nového vlastníka vozidla. Každý, kto si kúpi alebo už kúpil ojazdené vozidlo, sa tak stáva potenciálnym páchateľom trestného činu napriek tomu, že s tachometrom nič nerobil. Ak totiž ďalší majiteľ zistí, že stav tachometra nesúhlasí so skutočným počtom najazdených kilometrov a ohlási spáchanie trestného činu v zmysle tejto novely zákona, je predávajúci prvým podozrivým. Problém je v tom, že technicky nie je možné dokázať kedy a v akom čase pri akom stave kilometrov k predmetnému pretočeniu alebo zmene tachometra došlo.

    S uvedeným návrhom zákona vyslovila nesúhlas aj vláda a ministerstvo spravodlivosti, ktoré svoje stanovisko odôvodňuje tým, ako hovoril tu už pán poslanec Rafaj, že existuje paragraf v Trestnom zákone o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi, kde je iná sadzba trestu, a môže dôjsť k nejednotnosti pri spáchaní takéhoto skutku, môže byť posudzovaný podľa dvoch rôznych paragrafov s rozdielnymi sadzbami.

    Pre uvedené dôvody odporúčam, aby Národná rada tento návrh neschválila a ani osobne ho teda nepodporím.

    V prípade, že dôjde k schváleniu tohto zákona, dávam pozmeňujúci návrh, ktorý vytvorí potrebný priestor na to, aby sa prijali ďalšie potrebné normy na to, aby kupujúci mal možnosť zabezpečiť si relevantné doklady na to, aby vedel preukázať skutočnosť, že pri kúpe automobilu stav tachometra zodpovedal stavu najazdených kilometrov pri jeho kúpe.

    Dovolím si teraz prečítať uvedený pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Laurenčíka a Kamila Krnáča k návrhu zákona poslancov Jána Slotu a Rafaela Rafaja, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127).

    Po prvé. Článok II vrátane nadpisu „Účinnosť“ znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012.“

    Odôvodnenie. Posunutím účinnosti tohto zákona sa vytvorí priestor, aby sa prijali ďalšie potrebné zákonné normy, ktoré umožnia kupujúcim zabezpečiť si relevantné doklady svedčiace o tom, s akým stavom na tachometri vozidlo kupovali a že tento stav súhlasí s počtom skutočne najazdených kilometrov.

    Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Krnáč, poprosím nabudúce skôr trošku sa prihlásiť. Čiže ako jediný sa hlási, teraz uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem za prednesenie toho pozmeňujúceho návrhu. Chcem len doplniť kolegu, že stále na Slovensku v súčasnosti neexistuje autorita, ktorá by hodnoverne legitimizovala stav tachometra pre vlastníkov motorových prostriedkov. A v tom prípade vlastne každý jeden vlastník sa môže stať potenciálnym páchateľom trestného činu. A nemá vlastne žiadnu oporu v žiadnej autorite, ktorá by mu deklarovala, že on s daným tachometrom nehýbal, lebo jeho kilometre sedia s realitou. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, bolo tu relatívne dosť už povedané pánom Laurenčíkom aj Krnáčom, ale ja by som asi tak ešte chcel povedať niečo k tej rozprave.

    Odzneli tu závratné čísla. Je zaujímavých teda 130 000 vozidiel a 65 mil. eur škoda, to je 500 eur na kus. Čiže to je trestný čin ako vyšitý a priori. A podľa môjho názoru je aj podľa terajšieho Trestného zákonníka dostatočný priestor na to, aby tí ľudia boli postihovaní.

    Zásadným problémom je to, že nemožno podľa legislatívy, ktorá je na Slovensku, nikomu dokázať, že to urobil a že to urobil úmyselne a dokonca s tým cieľom, že by chcel pre seba získať nejaký prospech alebo by niekomu chcel poškodiť. Celý ten proces je oveľa komplikovanejší, ako by sa zdalo, lebo my musíme vytvoriť právnu istotu toho, že ten, kto nemá s tým nič spoločné, a ťažko sa dá niekedy povedať, kto má s tým čo spoločné, okrem teda autobazárov, ktoré vyslovene za tým účelom to robia, aby mali lepší biznis z toho predaja, tak ten musí byť jednoznačne, ale jednoznačne podľa zákona nevinný, resp. bude musieť mať takú ochranu, aby nebolo možné mu dokázať to, že to ja neviem neurobil, alebo resp. nedokázať, že to neurobil. Problém je v tom, že musí existovať nejaký bod, kde si povieme, fajn, toto je nulová východisková hranica a odtiaľto pôjdeme, tuto je nejaký základ a od toho základu sa všetci odrazíme, technický základ. To znamená, povedzme, vymyslíme si, že k 1. januáru alebo k akémukoľvek dátumu si tí, ktorí majú záujem, vymyslím, u nejakej tej autority, ktorá bude stanovená, dajú overiť svoje tachometre a tak ďalej a budú rátať s tým, že v prípade predaja, dajme tomu, majú absolútne čistú dušu, no a tí, ktorí to neurobia, môžu riskovať, že ich niekto bude niekedy v budúcnosti vyšetrovať za to. Ale buďme úprimní, na Slovensku je do dvoch miliónov áut, no úplne stopercentne som presvedčený, že nikdy nikto nikomu nedokáže, že to urobil a že to dokonca urobil s tým úmyslom, aby niekoho poškodil, to musí byť dokonaný trestný čin. Ten trestný čin má, samozrejme, nejaké parametre, ktoré musí „spĺňať“, aby bol odsúdenia schopný ten človek, ktorý to vykonal. Okrem autobazárov je veľmi, veľmi ťažko niekomu dokázať, keď to urobil, že to urobil z tohto dôvodu.

    My nechceme chrániť špekulantov, samozrejme, je úplne nelogické, aby sme to urobili, ale musíme chrániť tých ľudí, ktorí jednoducho by mohli byť v tomto prípade obeťami. Predstavte si jeden jednoduchý príklad, ja vám predám auto a pretože ja neviem sme sa na niečom nedohodli, tak vy ma pôjdete zažalovať na políciu, že ste ho kúpili s pretočenými kilometrami. A mohol to urobiť ten človek, ktorému som to predal. Ako mu dokážem, že to urobil on. A ako on mne dokáže, že som to urobil ja. Alebo potom z tohto návrhu môže vyplývať aj to, že existuje zrejme nejaká tichá dohoda, kde sa majú niektorí ľudia zúčastniť na jednom slušnom biznise, ktorý bude o tom hovoriť, že bude povinnosť si k nejakému termínu dať otestovať ojazdené kilometre. To je pravdepodobne najväčší biznis tohto, čo z toho nejakým spôsobom pozerá. Naozaj tam je zopár vecí, ktoré nehrajú dohromady. Musíme mať nejakú východiskovú bázu. Ak toto neurobíme, bude to len biznis pre zopár ľudí, ktorí sa tým začnú živiť. Ja si spomínam napr. aj na to, ako sme mali biznis len z výmeny ŠPZ. To boli milióny korún, desiatky miliónov, ktoré získalo zopár vyvolených. Takýchto vecí je viacero. Áno, postihujme špekulantov, postihujme tých, ktorí to robia, ale musíme si to urobiť tak, aby sme im to mohli dokázať, aby existoval právny rámec pre tých, ktorí to nerobia, resp. ktorí by boli obeťami tohto podvodu. Už som to spomínal, keď chcete niekomu ublížiť, kúpte si od neho auto a povedzte, že vám pretočil kilometre, pretočíte to vy a neexistuje dôkaz ani na jednej ani na druhej strane, kto to urobil. Samozrejme, môžeme si povedať, že máme nejaké technické možnosti. Ale tie technické možnosti treba začať realizovať už pri výrobe vozidiel. Ako sa dá v tom vozidle načítať milión rôznych údajov, tak budeme môcť zrejme v dohľadnej dobe uvažovať aj o tom, aby sme prejazdené kilometre sťahovali k časovej osi, a sme skončili. Akonáhle toto sa bude dať technicky realizovať tak, že to nebude možné v aute pozmeniť, tak bol by to jeden z prvých krokov, ako by sa to dalo vyriešiť. Ale problém je. Aj tam treba to úplne domyslieť do detailu. Skrátka a jasne, nie je to domyslené. Je to populistické riešenie, v princípe na prvé počutie v pohode, ale z právneho hľadiska je to skutočne problém dokázať niekomu, že chcel tomu druhému poškodiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky neevidujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, chcete reagovať?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Pôvodne som ani nechcel reagovať, ale práve pán poslanec Jurčík tu ako keby nepriamo predkladateľov obvinil, že nie je dobrý úmysel chrániť tých, ktorí kupujú. Hovorili ste dosť, myslím, neadekvátne, a preto si dovolím vám protiargumentovať faktmi.

    To, že len minulý rok bolo predaných 130 000 vozidiel, ktoré majú uvedený nepravdivý údaj v počte najazdených kilometrov, to je podľa analýz spoločnosti Cebia. To som si nevycucal z malíčka, pán poslanec. Dobre? Takže kontaktujte sa so spoločnosťou Cebia, ktorá sa týmito aktivitami zaoberá, a povedzte, že vám sa to nezdá, že je to až 130 000 vozidiel. Pokiaľ máte problém rovnako s údajom 65 mil. eur ako vyčíslenou škodou, opäť, zdôrazňujem, je to štatistický údaj, ktorý je zatiaľ bežne dostupný cez túto spoločnosť, má internetovú stránku. Nechcem im robiť nejakú reklamu, ale myslím si, že robia pomerne dobrú spoločenskú vec, keď upozorňujú na možné praktiky. Dokonca radia mnohým motoristom, akým spôsobom postupovať pri kúpe auta. A prepáčte mi, pán kolega, ale vy ste mi pripadali ako keby z iného sveta, ako keby ste vy nikdy nekupovali vec v takej hodnote, v akej je auto alebo byt. Predsa pri takýchto sumách sa vždy urobí kúpnopredajná zmluva. To je ako základná malá násobilka priemerne vyvinutých ľudí, ktorých je v tejto republike drvivá väčšina a ktorí si to ošetria kúpnopredajnou zmluvou. A sa to robí aj cez autobazáre, že máte priamo uvedený stav najazdených kilometrov. Čiže k danému dátumu ako kupujúci presne máte od predávajúceho uvedený aj stav najazdených kilometrov, plus ďalšie údaje o technickom stave pod., ako keď niekto kupuje byt a urobíte kúpnopredajnú zmluvu a viete, že tam musíte uviesť alebo mali by ste uviesť aj tzv. skryté závady, o ktorých vy ako dlhodobý majiteľ viete, a že sa vystavíte riziku rovnako, ak ich neuvediete a objaví ich nový majiteľ, tak je zmluva tým pádom neplatná. Takže poprosím vás, nerobte z občanov tohto štátu nejakých naivných, ktorí by nevedeli, ako majú postupovať, keď už investujú 10 000, 12 000, 15 000 alebo 20 000 korún do aj hoci ojazdeného auta, že to nevedia urobiť cez kúpnopredajnú zmluvu.

    Po druhé. Veľmi jednoznačná identifikácia je, keď prvomajiteľ predáva tomu ďalšiemu. A to je najčastejší predaj aj štatisticky. Čiže ak je niekto prvomajiteľ a predáva to tomu druhému, je to veľmi jednoznačné, pretože tam sa nemáte na koho vyhovoriť. To asi so mnou súhlasíte, ak nie, inak mi to pripadá, ako to podobenstvo farizejov z Biblie, keď je sedem bratov a tí si postupne zoberú vdovu, teda manželku toho predchádzajúceho, že čo sa stane v nebi, kto bude ten skutočný manžel. Mne to tak naozaj pripadá, že budeme tu teraz meditovať nad tým, kto bude ten, kto to pretočil. No veď sme v právnom štáte, nechajme to na vyšetrovateľov. Oni veľmi presne vedia, čo s tým. Máme právny systém, kde poškodený si nájde aj obhajcu, keď je šikovný. Samozrejme, tu platí prezumpcia neviny ako pri každom inom konaní. Tak ani nerobme z toho strašiaka, ale na druhej strane ani to nezľahčujme.

    Opäť ste sa, pán poslanec, odvolali na nekalé obchodné praktiky. Pán poslanec Laurenčík, veď vám vysvetľujem, že podľa prílohy č. 1 daného zákona je 23 uvedených nekalých obchodných praktík, ktoré sú objektívnou stránkou skutkovej podstaty trestného činu. A z uvedeného vyplýva teda, že nemožno ani podľa jednej z týchto 23 nekalých praktík, ktoré sú uvedené explicitne v prílohe zákona, postihovať v tom, čo navrhujú navrhovatelia riešiť. To znamená pretočenie tachometrov motorového vozidla. Jednoducho pochopte, tento argument je postavený na hlavu. Ja viem, že to predložil nejaký vládny úradník, ale jednoducho pochybil. Veď to pochopí už aj v prvom semestri právnik. A preto si zastávame ten názor, ktorý máme, že my chceme chrániť tých, ktorí môžu byť vystavení takejto nekalej obchodnej praktike, ale tej skutočnej, ale ktorá by bola postihovaná práve cez samostatný trestný čin, pretože je zrejmé, že najviac sa predáva vozidiel od toho prvého majiteľa. A na nich nespochybniteľne, ak by došlo k takémuto pretočeniu tachometra, bohužiaľ, musím povedať, ale by tento zákon platil. Na tých ostatných, môžem možno s tým súhlasiť, visí tam nejaký otáznik, ale to nie je mojou vecou ako zákonodarcu, to je vecou v právnom systéme dokazovania viny alebo neviny. A rešpektujeme všetci prezumpciu neviny. Čiže ak niekto nevie niekomu dokázať trestný čin, hoci môže si byť istý alebo presvedčený, že mu ho dotyčný spôsobil, a neverím ani na takéto dohody, „já na bráchu, brácha na mne“, a vzájomne sa obviníme alebo poškodíme alebo ja to pretočím, to mi pripadá také vyhováranie sa nejakej Zenónovej logiky, že, poznáte to všetci, korytnačka vlastne neprejde nikdy tú vzdialenosť, pretože vždy prejde len polovičku tej vzdialenosti, ktorú už prešla, a potom zas musí prejsť len polovičku. Čiže mne to pripadá tak, že ak budeme postupovať podľa tejto Zenónovej logiky, tak skutočne nikam nedospejeme. A mám pocit, že tu bude platiť potom jediná logika, logika vládnej koalície, iba ten zákon, ktorý predloží koaličný poslanec, len ten dôjde do cieľa, pretože tí ostatní predkladatelia sú korytnačky, ktoré prejdú len polovičku cesty a neprejdú cez tretie čítania. Dúfam, že tomu tak nie je. A úprimne vás všetkých prosím o podporu. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh máte pod tlačou 128 a spoločnú správu výborov máte pod č. 128a.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

    Spravodajcom k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Marek Vargovčák, ktorý sa pripraví.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi stručne uviesť druhé čítanie tohto návrhu zákona, keďže v súvislosti s týmto návrhom už práve v prvom čítaní prebehla pomerne rozsiahla diskusia o jeho zmysle z hľadiska podporných aj kritických stanovísk. Takže dovoľte mi len uviesť to, že tento návrh obsahuje zverejňovanie záverečných prác na vysokých školách, ako aj rigoróznych, habilitačných prác s určitými obmedzeniami. A dovoľte mi zároveň uviesť, že v priebehu prerokovania a spracovania tohto zákona vo výbore došlo k významnejším zmenám v reakcii na žiadosti vysokoškolskej komunity. A tie sú prítomné v spoločnej správe. Napriek tomu v záverečnom slove si dovolím ich podrobnejšie uviesť. Ale myslím, že teraz bude asi lepšie nechať priestor ešte ďalšej rozprave. Takže ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Markovi Vargovčákovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca výborov informoval o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch a predniesol návrh a stanovisko gestorského výboru k tomuto návrhu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 26. októbra 2010 č. 144 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie na schôdzi konanej 16. novembra 2010, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Za návrh uznesenia hlasovali štyria poslanci, štyria poslanci hlasovali proti návrhu, traja poslanci sa hlasovania zdržali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 27 z 18. novembra 2010 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v bodoch 1 až 18 vo IV. časti spoločnej správy a tieto schváliť.

    Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 30. novembra 2010 pod č. 45.

    Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, hlásia sa za poslanecký klub Smeru – sociálnej demokracie pán poslanec Dušan Čaplovič a za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Ján Mikolaj.

    Po ich vystúpení a príp. po faktických poznámkach bude možné sa prihlasovať do rozpravy ústne.

    Teraz má slovo pán poslanec Dušan Čaplovič, ktorý vystúpi za poslanecký klub Smeru – sociálnej demokracie. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, začnem trošku netradične, pretože mnohé veci som konzultoval a robím dlhé roky aj vo vede a poznám vedecký život nielen na vysokých školách, ale aj v Slovenskej akadémii vied a, samozrejme, aj, prirodzene, v zahraničí. Mňa len prekvapuje, že včera v novinách bol uverejnený článok pani Králikovej podporný a doteraz nebol uverejnený príspevok, veľmi dôležitý príspevok, ktorý napísal človek, ktorý má excelentné medzinárodné európske pracovisko, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý predseda školského výboru pán profesor Devínsky. Ja som mal možnosť čítať tento jeho príspevok, ktorý pripravoval do Sme. A nedovolili mu ho tam publikovať, žiaľ, doteraz, kde ukázal, aké to má nebezpečenstvá a v čom vlastne tento návrh poslaneckej novely zákona v sebe skrýva do budúcnosti. Musím povedať, že naďalej nie som presvedčený o potrebe prijatia poslaneckej novely zákona o vysokých školách, určite v takejto filozofii, aká je obsiahnutá v konkrétnom poslaneckom návrhu. Naviac či nadovšetko v uvedenej malej novele zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. bola predložená nová veľká novela, ktorú schválila koaličná väčšina v našom výbore, aj v gestorskom výbore, pánom predkladateľom. A teraz predkladáte, som mal možnosť si to prečítať, je navrhovaný, neviem, či to predložíte, ďalší pozmeňujúci návrh do pléna Národnej rady. Mám ho tam k dispozícii, kde neviem, či sa ďalšie veci precizujú. Ale nedá sa v tých jednotlivých množstvách dokumentov, ktoré predkladáte v tých pozmeňujúcich návrhoch, dočítať o tom a jasne si veci prezentovať a uvedomiť. A tu sa pán kolega nebude na mňa hnevať. Ale už sa to dlho vlečie v našej Národnej rade, takmer od septembra, potom bol tento návrh novely zákona stiahnutý, znovu predložený. Svedčí to o nepripravenosti. A musím tiež povedať ako človek, ktorý si hodnotí kvalitu, o istej nekvalitnej práci, i keď sa snažil, samozrejme, predkladateľ množstvom pripomienok, ktoré odzneli, či už z Rady vysokých škôl alebo z rektorskej konferencie, alebo vôbec z vedeckej obce, tento návrh novely zákona naprávať. Ale myslím si, že v tom dôsledku, čo tento zákon spôsobí, to si neuvedomujú ani naši predstavitelia, magnificencie jednotlivých vysokých škôl, univerzít, a čo to môže spôsobiť pre Slovensko do budúcnosti.

    Ja, samozrejme, podporujem akúkoľvek transparentnosť v oblasti posudzovania vedeckých prác, záverečných prác, habilitačných prác, doktorandských prác alebo rigoróznych prác, to, samozrejme, podporujem, aby to bolo transparentné a efektívne. Ale zatiaľ si myslím, že ten návrh, resp. ten súčasný stav je dostačujúci, že vysoké školy si môžu teda v podstate tieto materiály dať k dispozícii, a predovšetkým sú k dispozícii vedeckej odbornej obci, nie aby sa s týmito výsledkami mnohých prác, ktoré sú často vystavované, resp. vytvorené aj v utajovanom režime a v iných oblastiach, čiže najmä s privátnym sektorom, takýmto spôsobom prezentovali vo verejnom registri.

    V čom spočíva predovšetkým moja nedôvera.

    Po prvé, ja to musím odmietnuť, v rozhodnutí, že študent doktorand či budúci docent musí súhlasiť so sprístupnením svojej práce vo verejnom registri, aby mohol byť pripustený k obhajobe svojej práce aj napriek uvedeným výnimkám, ktoré sú v tých dodatkoch alebo v množstve dodatkov, ktoré pripravili predkladatelia, osobitne pán predkladateľ pán poslanec Beblavý, ktoré konzultoval vo výbore. Napriek tomu si myslím, že je to veľmi vážny zásah do života, slobody a rozhodovania študenta a, samozrejme, celej obce vysokoškolskej, ktorá vlastne kreuje tohto budúceho či už vedeckého pracovníka alebo pracovníka v iných oblastiach praktického každodenného nášho života. Tým je porušené výlučné právo študenta a, znovu to zopakujem, autora záverečnej práce ktorejkoľvek, ako som hovoril v tom poradí, či je to záverečná práca, či je to doktorandská práca alebo habilitačná práca, udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek prenos jeho diela. Naviac, neviem, ako to tam je presne zadefinované do tých detailov, práce jednotlivé, najmä tie, ktoré treba odovzdať na vysokých školách, to sú tie záverečné práce. Týmto pádom sa posúvajú tak, že musia byť uzavreté ďaleko skôr ako do 30. apríla, aby sa dostali na ten web, aby mohli si jednak posudzovatelia veci prečítať, teda vtedy, keď ich dostanú v rukopise, a súčasne aby mohli byť zavesené dopredu, aby bol daný súhlas vedeckej obce alebo učiteľskej, pedagogickej obce a aby sa mohla podľa vášho kritéria obhajovať táto práca.

    Po druhé, kto iný ako subjekt, osoba, človek, autor, tvorca má právo rozhodnúť o zverejnení svojho duchovného vlastníctva? O kvalite či nekvalite práce rozhoduje predovšetkým oponent, recenzent, ale, samozrejme, aj čitateľ a rozhodujú predovšetkým vo vedeckej obci, keď je to dielo vo vedeckej obci, to pre vedeckú vec spracované alebo slúži to konkrétnej spoločenskej praxi. Ale o tom, samozrejme, rozhoduje aj, aká je kvalita tohto diela, školiteľ, ktorý sa tým zaoberá u študenta pri tej jeho záverečnej práci. Čiže vaším prístupom sa v istom slova zmysle vyjadruje nedôvera k školiteľovi, oponentovi a samotnej komisii. Tí, čo majú za toto, okrem študenta alebo autora, nielen záverečných prác, ale aj rigoróznych, doktorandských či neviem habilitačných prác, majú svoju spoluzodpovednosť za toto dielo a, samozrejme, sú zodpovední aj za to, či toto dielo spĺňa všetky kvalitatívne opatrenia, ktoré by malo takéto dielo obsahovať aj vo vzťahu k obrane voči akémukoľvek plagiátorstvu.

    Po tretie, kto pozná dokonale vedecký život, metódu vedeckej práce, vie, o čom to je, najmä v tzv., nazvem to teraz takto obrazne, tvrdých exaktných vedách, ktoré tvoria sa v laboratóriách, v nekonečných a často dlhodobých experimentoch, u tých, ktorí pracujú s prameňmi napr. v archívoch, v knižniciach, v galériách, v múzeách či v teréne. Samozrejme, tam sa pracuje s prameňmi. A často študenti si na to vynakladajú svoje vlastné prostriedky, že cestujú za tým. Ja keď som končil vysokú školu, ja som musel zo svojich prostriedkov, samozrejme, rodičia ma podporili, vycestovať do Budapešti, v tom období do Viedne do archívu, po Slovensku som chodil, aby som pozberal všetky veci, aby tá práca moja záverečná bola taká, aby spĺňala všetky predpoklady, že prináša niečo nového. Tak ma viedol môj školiteľ už nebohý, ktorý v tejto oblasti si zachoval vysoký status. A potom sú to, samozrejme, aj tzv. mäkké vedy. Najmä sú to vedy v oblasti sociálnej, kde sa len použije, povedzme, jednoducho nejaký autorizovaný prieskum a potom niekoľko domácich a zahraničných publikácií, ktoré sa nejakým spôsobom pospájajú, ako som hovoril aj minule, keď som vystupoval v tom prvom čítaní. Neviem, kto to z vedcov už povedal, že keď sa pracuje s jedných dielom a preberajú sa od neho poznatky, tak je to plagiát, a keď sa pracuje s desiatimi vedeckými prácami, teda monografiami a tak ďalej, že sa to pospája, tak z toho vraj vzniká vedecké dielo. No nie je to pravda, pretože sa tam tiež v istom slova zmysle kompiluje. A nie je tam cítiť ten nový prínos toho autora, pretože málokedy pracuje s konkrétnymi prameňmi. A máloktorý z tých autorov, najmä v tých sociálnych vedách, to robí v dlhodobom experimente. Dnes je istým spôsobom takéto naháňanie za titulmi. Nie sú vytvorené ani dva, tri, štyri roky, aby v podstate mohol niekto napísať ďalšie práce, ktoré by publikoval v renomovaných karentovaných časopisoch, aby vydal svoju monografiu a potom pristúpil až k tomu ďalšiemu svojmu ohodnoteniu v rámci vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti. Žiaľ, každý sa naháňa za titulmi. A najmä to v tej oblasti sociálnych vied pociťujem. A vidím, že tam sú práce často paperbackové a práce, ktoré nemajú svoju kvalitu. A možnože o týchto prácach by sme sa mohli spolu s predkladateľom s pánom Beblavým otvorene porozprávať.

    Po štvrté, ak raz zverejním svoje dielo na internete v centrálnom registri, tak už nebudem mať záujem prácu publikovať doma ani v zahraničí v renomovaných časopisoch. Automaticky povedia, že však sme si to prečítali, už nič nové neprinášate. A záujem na zahraničných vedeckých pracoviskách a časopisoch a karentovaných časopisoch je originalita diela, ktorá rok predtým nebola publikovaná. A akýmkoľvek spôsobom už akonáhle je to na takomto centrálnom registri prístupnom všetkým zverejnené, tak automaticky sa to často považuje za publikovanie práce, čo je podľa mňa veľkou Achillovou pätou vášho návrhu. A nadovšetko sa týmto vytvára šanca tzv. legitímneho vykrádania dôležitých vedeckých postupov, výsledkov. A teraz budem hovoriť predovšetkým o tých vedách, či sú to už farmakológia, lekárske vedy, technické vedy, prírodné vedy, fyzika, matematika a tak ďalej a tak ďalej, kde stačí si prečítať metódu tejto práce. Samozrejme, to budú sledovať zo zahraničia, automaticky to zrealizujú. A kto už v podstate zachytí to, že sa to vlastne vytiahlo z týchto prác našich nádejných docentov, resp. doktorandov, ktorí na týchto prácach dlhodobo pracovali, často do toho vkladali nielen verejné zdroje, ale aj privátne zdroje, keďže to robili niekedy v privátnych firmách, často do toho vkladali svoje vlastné zdroje a často do toho vkladali aj zahraničné zdroje, keďže pracovali niektorí, najmä doktorandi pracujú aj v zahraničných laboratóriách a robia spoločne experimenty v zahraničí? Takže práve toto bude veľmi nebezpečné, že sa týmto spôsobom budú vykrádať dôležité vedecké postupy, teda metódy, aj metodológia, prirodzene, zvolená na tieto postupy metodické, výsledky tejto práce, predovšetkým vo využívaní týchto mnohých návrhov pre inovačnú prax a vlastne v rámci spoločenskej praxe a výrobnej praxe, priemyselnej praxe a tak ďalej a tak ďalej. Budeme jeden z mála štátov Európskej únie, ktorý takto vystaví vedecké práce vedeckému priemyselnému vykrádaniu. Dovolím si to takto tvrdiť. A, by som povedal, nemusím si dávať servítku na ústa, som o tom presvedčený, že to touto cestou pôjde. A v žiadnom prípade nezabezpečíte, aby sa k tým prácam nedostali ľudia, ktorí ich potom použijú, stačí zmeniť vetu a už nikdy nezistíte cez rôzne počítacie systémy, servery, či to bol originál alebo či to bol plagiát a tak ďalej a tak ďalej, stačí zmeniť slovíčka a už to žiaden počítačový systém, poznáme takýto v Brne, nevyrieši.

    A po piate, a to je posledné, čo chcem povedať, je to nielen, ako som už spomenul v tých svojich úvodných častiach, veľký zásah do osobných autorských práv, lebo, a teraz zacitujem, my sme sa o tom bavili, pán poslanec, aj na výbore a ja som presvedčený napriek tým rôznym úpravám, je to v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES Európskeho spoločenstva z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. My sme vstúpili do Európskej únie v roku 2004 k 1. máju. Vyjednávač, ktorý bol, negociátor, bol to pán Figeľ. Tieto veci sme automaticky implementovali do nášho systému. A bude to v rozpore s touto smernicou a poviem aj, prečo to tak bude. Tento návrh prikazuje študentovi alebo autorovi, alebo budúcemu docentovi poskytnúť súhlas so zverejnením záverečnej práce ako podmienku pripustenia k jej obhajobe, ktorá je podľa existujúcich ustanovení tohto zákona č. 131/2002 Z. z., hovorím o zákone o vysokých školách, podmienkou ukončenia riadneho štúdia alebo riadnej obhajoby titulu. Tým je porušené výlučné právo študenta autora záverečnej práce udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos jeho diela, ktoré mu má garantovať právny systém Slovenskej republiky na základe čl. 3 ods. 1 smernice, z ktorej citujem: „Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.“ Nuž vystavujeme sa veľkým súdom v budúcnosti. A ja som presvedčený, že nielen študenti, ale aj docenti nie sú hlúpi a že sa budú často odvolávať na túto smernicu. To, čo robíte u nás na Slovensku, je v rozpore s touto smernicou. A budú tieto súdy, samozrejme, aj, prirodzene, vyhrávať.

    Touto cestou, znovu opakujem, pán poslanec, ale aj celý kolektív autorov, nechoďte, lebo naozaj to nie je cesta, ako bojovať na Slovensku proti plagiátorstvu, lebo jediná cesta je kvalitná práca na školách, jediná cesta je to, čo už dnes existuje na jednotlivých fakultách, na jednotlivých vysokých školách, univerzitách, nech o tom rozhodujú jednotlivé školy, tak ako to je v Českej republike, tam nemajú s tým problémy. Je to kvalitná práca nielen oponentov práce, ale aj školiteľa. A od toho sa bude odvíjať v podstate, či to je plagiát alebo neplagiát. Musí niesť niekto zodpovednosť a tú zodpovednosť nesie autor a celý ten tím ľudí, ktorý tú prácu posudzuje alebo recenzuje. Takýmto spôsobom vlastne sa budeme vedieť brániť akýmkoľvek aktivitám. A znovu opakujem, cítim za tým taký spôsob, ako nájsť prácu pre jednu mimovládnu organizáciu v Slovenskej republike. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Čaploviča sa hlási Andrej Kolesík ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda výboru, ďakujem ti za zhodnotenie tejto novely zákona vysokoškolského, ktoré je naozaj vecné a zmysluplné. Mne tam prekáža viacero vecí osobne. Prekáža mi, že hoci autori deklarujú záujem bojovať týmto proti plagiátorstvu, a s touto myšlienkou absolútne súhlasím a stotožňujem sa s ňou, nikde v tejto novele nie je povedané, čo sa bude vlastne za ten plagiát považovať. Aká percentuálna zhoda textu s textom, 10-percentná, 20-percentná, 30-percentná, čo vlastne plagiát bude, niečo, kde budú použité dve-tri vety alebo odcitovaná Ústava Slovenskej republiky? Viete, toto mi tam chýba.

    A ďalšia podstatná vec. Vynútený súhlas určite nepatrí k nejakým demokratickým prejavom vôle, páni predkladatelia. To snáď uznáte. Ďakujem.

  • Pán poslanec nebude reagovať.

    Teraz sa do rozpravy ako druhý v poradí za poslanecký klub SNS písomne prihlásil pán poslanec Ján Mikolaj. Dávam mu slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod vás musím, pán poslanec, pochváliť za vaše úvodné slovo, veľmi sa mi to ľúbilo. Pri prvom čítaní ste sa, s prepáčením, tu predvádzali skoro trištvrte hodiny, dneska to trvalo minútu aj s cestou a zdá sa, že už trošku rastiete. Takže ja tak isto bez vaty sa pokúsim byť skôr heslovitý, ale sú veci, ktoré si povedať treba, ale pokúsim sa ísť na podstatu veci a nebudem sa snažiť rozvíjať veci, ktoré sú nedôležité.

    Na úvod si musíme povedať, aký je súčasný stav, pretože aj tie prezentácie, ktoré ja čítam v médiách, sú také, ako keby nepoznali tí, čo o tom píšu, čo vlastne už dnes povinné v skutočnosti je. Takže platí usmernenie ministerstva školstva z konca roku 2009 o záverečných prácach študentov, ktoré sa týka bakalárskych, diplomových, doktorandských, dizertačných a habilitačných prác. A v zmysle troch ďalších zákonov (autorský, vysokoškolský a knižničný) sa považuje záverečná práca za školskú prácu a je podmienkou úspešného absolvovania štúdia. Podľa tejto vyhlášky aj zákona každý študent povinne musí poslať prácu do centrálneho registra záverečných prác. Teraz sa tie práce zhodou okolností posielajú, bude ich 67 000. Keď k tomu prirátame habilitačné práce, tak možnože to po roku bude okolo 70 000 prác, ktoré v súčasnosti každý musí posielať na test originality. A táto práca sa potom vráti. Ale vráti sa tam, kde ona bola napísaná. Čiže vráti sa na príslušnú školu, fakultu, katedru. A je povinnou súčasťou, je oficiálnym dokumentom pri štátnej záverečnej skúške, kde sa celá komisia musí zaoberať týmto testom originality. A musí ho vyhodnotiť pri záverečnom hodnotení tejto práce. A je dokladom pri záverečnej práci. Čiže podľa môjho názoru týmto pádom systém nastavený je. A bolo ho treba nechať dva-tri roky fungovať, aby sme vedeli, či funkčný je. A keď nie je funkčný, tak ho opravme.

    Ďalej, druhá vec je tá, že pokiaľ sa práca úspešne obháji, to znamená, že to, čo tam je napísané, v tej práci, je skutočne pravda, nie sú to klamstvá, tak na základe toho príslušná vysoká škola musí, je povinná zverejniť celú túto prácu, to, čo vy navrhujete. Čiže toto dneska platí. A kto iný ako príslušná vysoká škola, a až vtedy, keď tá práca je obhájená, to má robiť? Predsa nebudeme zverejňovať plagiáty alebo nebudeme zverejňovať to, čo je nepravda, čo je klamstvo, čo ten žiak zle napísal, pretože akonáhle sa takéto niečo zverejní, to narobí neskutočné škody. Každý študent musí podpísať licenčnú zmluvu, v rámci ktorej je uvedený aj súhlas školiteľa, poprípade ďalších spoluautorov na to, čo tu naznačoval alebo dobre zdôvodňoval pán poslanec Čaplovič. A to sú hodnoty a výsledky, pretože vy veľmi dobre viete, že podľa autorského zákona len zmienka o zverejnení končí a žiaden patent, žiadna licencia nikdy udelená nebude.

    No a teraz k tomu, čo vy navrhujete. Vy navrhujete v podstate dve zmeny oproti súčasnému platnému stavu.

    Prvá zmena je tá, že vy tvrdíte, že sa musia tie práce zverejniť v centrálnom registri, to znamená, že centrálny register musí tých 70 000 prác zverejniť. Ale to, čo je úplne najhoršie, je to, že sa musia zverejniť aj tie práce, ktoré na konci nebudú obhájené. Čiže sa zverejňujú aj tie práce, ktoré sú zlé, ktoré sú plagiátmi, kde sú napísané nepravdy, to, čo si študent nevie obhájiť. A s tým aj ja mám najväčší problém v rámci tohto celého zákona. Viem si predstaviť, že v rámci tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré, žiaľbohu, sú dlhšie, ako je samotný návrh zákona, o čom svedčí takisto, že tá podstata tohto zákona je veľmi chabá, to musím povedať, nekvalifikovaná, možnože to nejako dokážete vyriešiť technicky tak, že naozaj sa zverejnia len tie práce, na ktoré dá súhlas aj školiteľ, aj oponent, aj komisia, aj ten, kto prácu zadáva, pretože doktorské práce, dizertačné, ako sme si hovorili, najmä pretože tu máme zahraničných študentov a témy môžu byť aj zo zahraničia, ktoré súvisia s know-how toho-ktorého zadávateľa tej práce, naozaj nesmú sa tie práce zverejniť, pretože i ten študent môže ukradnúť to, čo mu poradil školiteľ. Môže tam uviesť výsledky, ktoré doteraz neboli zverejnené v zahraničí, a narobiť toľko škôd, pričom toľko bude súdov, to má pán Čaplovič pravdu, že narobí obrovské škody takýto zákon. Ale, ako som naznačil, je dosť možné, že sa vám to podarí tými súhlasmi tej komisie odsunúť. Ale musíte vyriešiť aj tú časť, ktorá sa týka toho, že musí byť súhlas so zverejnením, musí byť vyplnené to tlačivo, ale súhlas vydaný nemusí byť, pretože jednoducho aj keď by ho chcel ten autor dať, tak ho nesmie dať kvôli tým, ktorí s ním v tom tíme spolupracujú. Dnes aj tieto práce prezentujú výsledky tímov. Čiže sa musí každý ďalší riešiteľ takejto práce vyjadriť, aby ju neukradol zverejnením ten študent, ktorý takúto prácu predkladá. Preto si myslím, že súčasný systém je nastavený, v ktorom sa nehovorí, že aj zverejnenie a test originality sa v súčasnosti vykonať musí, ale zverejní sa na príslušných vysokých školách.

    Vy v rámci dôvodovej správy hovoríte, že sú tri ciele pre zavedenie mechanizmu, ktorý nastavujete vy.

    Zníženie pravdepodobnosti plagiátorstva a podvodov pri získavaní vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov. S týmto nie je možné súhlasiť, lebo test originality má svoj mechanizmus, je korektný a je na komisii, môže byť 70 % citovaných vecí, to ešte neznamená, že tá práca je zle, niekde môžu 3 % originality celú prácu diskvalifikovať. Čiže tí, ktorí tomu rozumejú, tí, ktorí s tým robia, tí musia povedať, či je alebo nie je táto práca plagiátorská. A na to ten systém nastavený už jeden rok je.

    Zvýšenie porovnateľnosti kvality a konkurencieschopnosti vysokých škôl. No tak kto iný, ak nie vysoké školy, ktoré si musia zverejňovať tieto práce, navzájom môžu tieto práce porovnávať. Ak to všetko bude robené centrálne, no tak potom tá porovnateľnosť tých vysokých škôl nebude, lebo nikdy nemusí vedieť, z ktorej školy to je. A dneska vám ten vyhľadávač v okamžiku krátkom nájde ten zdroj, kde tá práca vydaná bola.

    Lepšie rozhodovanie budúceho študenta pri výbere škôl. No tak, opäť, keď to scentralizujete, ako si on bude vedieť vyberať vysokú školu, keď sa, povedzme, nájde, že na tej a na tej vysokej škole, keď to zverejní, ten plagiát tam je? Tak to škodí tej vysokej škole, pretože ona bola povinná túto prácu zverejniť a, nedajboh, ešte aj tomu-ktorému udeliť titul.

    Čiže vzhľadom na to, že tieto dve podstatné veci nie sú vyriešené ani v dôvodovej správe, ani na výbore, stále tam táto disproporcia zostáva, naopak, tento zákon zavádza ďalšiu administratívu, zvyšuje zbytočnosť administratívy, považujem tento návrh, poviem to otvorene, za také populistické riešenie, ktoré dobre znie, dobre sa počúva, že my sme tí, ktorí bojujeme proti plagiátorstvu, že nech sa to všetko zverejní a že vec bude vyriešená. Opakujem, už sa to dnes musí zverejňovať a antiplagiátorský systém nastavený je už aj dnes. Treba nechať tento systém a potom sa uvidí, ako bude s ním ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto.

    Pán poslanec bol posledný prihlásený písomne, pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne. Pán poslanec Martin Fronc, pani poslankyňa Jana Žitňanská, pán poslanec Martin Poliačik, celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Po prvé by som chcel povedať, že je dobré, že o tomto diskutujeme a že zaznievajú argumenty pre aj proti, pretože aj v takej diskusii sa niektoré veci vyčíria a vyčistia. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, k registrom. Musím povedať, že registre zaviedol predchádzajúci pán minister Mikolaj. A to boli dokonca, pokiaľ sa dobre pamätám, dva, jeden zamestnancov, čo som dodnes nepochopil, iba vtedy by som to pochopil, pokiaľ by to bol register profesorov, docentov a podobne. Ale keď som mu hovoril, na čo máme mať v registri aj údržbárov a upratovačky, no odpoveď som vtedy nedostal a dodnes neviem, prečo to je dobré. Hovorím, pokiaľ sa to týka vysokoškolských profesorov, register, docentov a takýchto pracovníkov, to bolo v poriadku, ale o tom ostatnom to neviem. A druhý je tento register prác. Vtedy, možno sa pamätá kolega Mikolaj, som hovoril, že nemôže byť ten register vytvorený tak, že bude prístupný len vybranej skupine ľudí. A poviem aj, prečo si to myslím. Totiž ak sa niečo vytvára, minimálne by sme sa na to mali pozrieť tak, ak sa niečo vytvára z peňazí z verejných zdrojov, z peňazí všetkých nás daňových poplatníkov, tak to nemôže byť excelentne pre vybranú skupinu ľudí.

    Z druhej strany ja beriem tie argumenty, ktoré zaznievali proti návrhu tohto zákona. A nemyslím si, že to je jednoduchý zákon. A nemyslím si, že aj niektoré problémy nemôže vyvolať. Ja si myslím, že môže sa to stať, určite, len rád by som povedal dve veci veľmi krátko.

    K tomu plagiátorstvu. Viete, tí ktorí pôsobili vo výskume, v oblasti vedy alebo na vysokej škole, tak si pamätajú spred dvadsiatich rokov, že základnou metódou vedeckej práce bola, ironicky sa to hovorilo, metóda použitia „papier, nožnice a lepidlo“. Jednoducho vtedy sa vystrihávalo zo starých prác, zliepali sa texty. Ale musím povedať, že medzi tým sa dával vždy spojovací text. A dnes to plagiátorstvo začína zachádzať do niečoho, čo už si ja neviem dobre predstaviť, pretože dnes už je to tak ďaleko, že mnohí z nich vymenia len doslova matrikový list, názov, autora a pomaly tam končia. No tak neviem, či to je už taká neschopnosť aspoň trochu sa pohrať s témou alebo je to už taká arogancia. Ale je to fakt, žiaľbohu. Čiže zápasiť s plagiátorstvom treba. A pán kolega tu bol a hovoril o 20 – 30 %. Tak takto sa to nedá povedať, pretože aj nie triviálne využitie niektorých výsledkov a prác so slušným odcitovaním je podľa mňa na príslušnej úrovni v poriadku. Myslím si, že nakoniec keby sme zobrali, koľko sa využije poznatkov, ktoré už kdesi boli napísané, a koľko je tam originálneho, no obávam sa, že by sme skončili pri veľmi, veľmi nízkom percente. Ale to tí, ktorí v tejto oblasti pôsobia, vedia.

    Čo ja pokladám za dôležitejšie z tohto pohľadu, že také čosi je a že má to byť dostupné. No ten dôvod je trošku pre mňa iný, pretože ja si myslím, že to, čo sa vyprodukuje na vysokých školách, by malo byť aspoň súčasťou národného duchovného bohatstva. A to mať zachytené je úplne v poriadku. Dnešné nové technológie to naozaj veľmi dobre umožňujú, pretože to nie je tak, že pozbierate obrovské množstvo kdesi napísaných a zviazaných diplomových prác či už bakalárskych, magisterských a máte obrovské skladovacie priestory, kde to dáte. Dneska sa to dá veľmi jednoducho dať na elektronické médiá. To je užitočné. Na druhej strane aby sa to dalo využívať, a to pokladám za takisto dôležité, a neviem, či na to ministerstvo v tejto chvíli má, je potrebné mať na to naozaj excelentný vyhľadávač. Tu totiž bolo spomenutých 70 000 prác. No odhadujem, že len magisterských prác bude 30 000 až 40 000 každý rok. Čiže je to tak, ako keby ste mali obrovskú kopu sena a v ňom perly a máte tých pár periel, ktoré tam sú, nájsť. Ja si myslím, že ich treba tam mať, že ich treba mať kdesi uložené, len treba na to naozaj excelentný vyhľadávač.

    Ale čo by som rád povedal, pretože veľmi pozorne som vnímal stanoviská, ktoré tu zazneli, aj stanovisko kolegu Čaploviča. Ja pripúšťam, že môžu byť problémy, tak ako tu zazneli. Na druhej strane tak ako som sledoval proces toho, ako sa tento návrh zákona menil, dostal sa do istej, by som povedal, konvalidovanej podoby. A v tejto konvalidovanej podobe, si myslím, by mohol byť priechodný minimálne preto, aby sme sa o niektoré veci pokúsili v budúcnosti a aby sme mali naozaj dostupné, aj keď zatiaľ veľmi skryté tie duchovné bohatstvá, ktoré sa v tejto krajine vytvárajú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Dušan Čaplovič a pán poslanec Ján Mikolaj. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pánu exministrovi školstva za jeho vyjadrenie k tejto novele poslaneckej zákona o vysokých školách. Ale, viete, vždy treba rozlišovať to, čo sa urobí na vysokých školách, potom tie práce, ktoré sú z veľkej časti robené dnes vo veľkej časti vedy na privátnych pracoviskách. Sú v zahraničí robené. Žiaľ, mnohé doktorandské práce na Slovensku a habilitačné práce vznikajú na zahraničných univerzitách, laboratóriách, kde chodia naši pracovníci. Keďže nemáme dobrú vybavenosť na Slovensku, chodia to robiť do zahraničia. Ja som sa s takými stretol či už vo Fínsku, vo Veľkej Británii, v Nemecku, v Spojených štátoch amerických. A tam prichádzajú a si tú svoju prácu tuná obhája. Čiže nie je úplná pravda, že toto financovanie je len z verejných zdrojov a že na základe toho by to bolo potrebné.

    A čo sa týka štúdia na vysokých školách. I keď u nás na Slovensku plnohodnotné bakalárske štúdium nie je, ale keď končí tou prácou, prosím, by mal dokázať ten študent, že vie narábať s literatúrou. To je najpodstatnejšie, nie to, že prinesie nejaký horibilný nový prínos a tak ďalej, ale že vie narábať s literatúrou. A tam by som nebol nič proti tomu mal, že istým spôsobom využíva literatúru rôzne a dáva nejaký, povedzme, svoj vlastný pohľad na názory odborníkov v tejto oblasti, čo sú publikované. A takisto sa to týka aj už magisterského štúdia, i keď sú ojedinelé výnimky na niektorých fakultách, ako na Materiálovotechnologickej fakulte v Trnave, kde skutočne pracujú niektorí študenti už priamo vo výrobe na významných privátnych projektoch. A tam je ten problém, pri týchto prácach a veľkej časti týchto prác, a to bude množstvo prác, to nebude pár prác, ako sme si mysleli na tomto výbore, tam bude ten problém, ako v podstate tieto výsledky neprezentovať takýmto spôsobom, ale ich chrániť pred verejnosťou. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, tie registre neboli dva, ale tri. Zabudol si na register študentov. A práve register študentov spravil veľký prievan aj poriadok, pretože sa ukázalo, že boli študenti, ktorí boli zapísaní na troch, štyroch aj piatich vysokých školách. Pritom nechodili do školy, boli len zapísaní, ale štát tam posielal peniaze. Druhý register, na ktorý by som chcel upozorniť, bol register garantov, ktorý takisto poukazuje na to, že je jeden človek, ktorý je garantom na troch-štyroch študijných programoch, čo takisto spôsobilo, by som povedal, a zaviedlo určitý poriadok. Register zamestnancov netreba robiť zvlášť, pretože vyplýva zo SOFIA, teda systému, ktorý si dokonca zaviedol ešte ty. A tam všetky údaje sú. Ale je dôležité, aby boli registrovaní aj technici napr., ktorí pracujú vo vedeckovýskumnej činnosti. No a potom posledný je tento nový register záverečných prác, cez ktorý naozaj musia prechádzať všetky práce ako na test originality. A myslím si, že tak ako sa to v súčasnosti robí, je to naozaj dobré, len treba nechať čas dva-tri roky, aby sa ten systém mohol overiť.

    Ale k tomu, čo si povedal, že každá práca, každé duševné vlastníctvo sa musí zverejniť. Ale však to je to, čo napádam ja, že ono sa to už dnes musí zverejniť v rámci jednotlivých vysokých škôl. Sú povinné v rámci vyhlášky aj zákona verejné vysoké školy zverejniť každú záverečnú prácu, ale, na rozdiel od toho, čo predkladá pán Beblavý, až po úspešnej obhajobe. To znamená to, aby sa nezverejňovalo to, čo nie je pravdou, to, kde sa klame, kde sú ukradnuté výsledky. A je na zodpovednosti vysokej školy, a potom môžeme vysoké školy porovnávať, aby toto zverejnili. A keď to nezverejní príslušná vysoká škola, tak potom treba siahnuť na akreditáciu takejto vysokej školy, vrátane súkromných vysokých škôl.

  • Reagovať teraz bude na faktické poznámky pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Najprv na kolegu Mikolaja. Ja som hovoril o niečom inom, o zverejnení, ale aj sprístupnení toho, aby to bolo prístupné všetkým, pretože to je z verejných zdrojov v prvom rade zabezpečené. Nehovorím, že aj iné zdroje do toho nevstupujú.

    A po druhé, čo sa týka tých registrov, ja som spomenul tie, ku ktorým som mal výhrady, ale ty chceš pochvalu, tak áno, nech sa ti páči, áno, za registre študentov ti dám pochvalu.

    A teraz na kolegu Čaploviča. Ja si myslím, že sa v mnohých veciach zhodneme. Naozaj ja si myslím, že je to vôbec o preukázaní schopnosti pracovať s literatúrou. A keď dokáže dotyčný s tým robiť, a trochu férovo, že to aj cituje, tak si myslím, že je to v poriadku.

    A k tým výhradám. No musím povedať, že mal som ich také isté, ale vedel som o tom konvalidovanom znení. A domnievam sa, že väčšina z tých výhrad, ktoré som mal, už teda je zahrnutá v tom konvalidovanom znení, preto som povedal to, čo som na záver povedal k návrhu toho zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďalej je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa pokúsim byť stručná, lebo trošku som indisponovaná. Čiže ja by som len na úvod chcela naozaj poďakovať za vecnú a konštruktívnu diskusiu aj v prvom čítaní. Aj pripomienky pánov poslancov z opozície aj z koalície pomohli, aby ten náš návrh bol lepší. Čiže naozaj odstránili sa tam niektoré pochybnosti alebo niektoré nedostatky. Ja by som predniesla ešte ten jeden pozmeňujúci návrh, ktorý naozaj len precizuje niektoré veci, pretože naozaj nám ide o to, aby to bol dobrý zákon.

    Na úvod teda ja by som ešte poprosila, aby sa vyňalo hlasovanie o bodoch 7, 9, 15 a 17 zo spoločnej správy.

    A teraz by som prečítala ten pozmeňujúci návrh za skupinu poslancov.

    K článku I.

    Po prvé. V čl. I bode 3 § 63 ods. 9 prvá veta znie: „Prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu, a to do 30 dní po uplynutí odkladnej lehoty podľa odseku 10, ak bola dohodnutá v príslušnej licenčnej zmluve, inak do 30 dní odo dňa doručenia príslušnej licenčnej zmluvy ministerstvu; za správne a včasné doručenie takejto licenčnej zmluvy zodpovedá príslušná vysoká škola.“

    Odôvodnenie. Upravuje sa lehota pre sprístupnenie práce verejnosti tak, aby prácu nebolo možné zverejniť skôr, než ministerstvo preukázateľne disponuje oprávnením prácu sprístupniť.

    Po druhé. V čl. I bode 3 § 63 ods. 10 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pokiaľ autor netrvá na sprístupnení tejto práce bez použitia technologických opatrení, autor si v licenčnej zmluve podľa odseku 9 môže zároveň vyhradiť odkladnú lehotu v trvaní najviac 12 mesiacov odo dňa registrácie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, počas ktorej nie je účinným jeho súhlas so sprístupňovaním jeho práce verejnosti; túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch zo závažných dôvodov predĺžiť na základe súhlasného vyjadrenia dekana príslušnej fakulty vysokej školy alebo rektora príslušnej vysokej školy, pokiaľ sa vysoká škola nečlení na fakulty, doloženého autorom pred uzatvorením licenčnej zmluvy, najviac však o ďalších 24 mesiacov“.

    Odôvodnenie. Precizuje sa spôsob doloženia súhlasu vysokej školy s odkladnou lehotou tak, aby sa nevylúčila možnosť uzatvoriť zmluvu elektronickými prostriedkami. Umožňuje sa, aby autor mohol vylúčiť ochranu technickými prostriedkami, ktoré obmedzujú kopírovanie práce. Zároveň sa umožňuje odložiť súhlas so sprístupnením práce verejnosti až o 12 mesiacov bez uvedenia dôvodu a v osobitných prípadoch až o 36 mesiacov so súhlasom dekana (rektora).

    Po tretie. V čl. I bod 4 znie: „V § 63 odsek 13 znie: „Podrobnosti o procese doručovania údajov informácií licenčných zmlúv a iných dokumentov vrátane ustanovenia príslušných lehôt, spôsobu zasielania týchto údajov, informácií licenčných zmlúv alebo iných dokumentov a formátu zasielaných údajov, informácií licenčných zmlúv alebo iných dokumentov, ako aj podrobnosti o postupe pri uzatvorení licenčných zmlúv elektronickými prostriedkami a prípady, v ktorých je možné nahradiť podpis mechanickými prostriedkami, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom ustanoví aj formu a podstatné náležitosti písomnej informácie podľa odseku 7, vzory písomných súhlasov podľa § 51 ods. 3, § 53 ods. 8 a § 76 ods. 3, 4, vzory čestných vyhlásení podľa odsekov 11 a 12, vzory obalov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce, vzory titulných listov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce a formát výmeny údajov o záverečnej práci, rigoróznej práci a habilitačnej práci.“.“

    Odôvodnenie. Upravuje sa splnomocňujúce ustanovenie spôsobom, ktorý umožňuje ministerstvu úplnú implementáciu systému uverejňovania záverečných, rigoróznych a habilitačných prác.

    Po štvrté. Článok I sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie: „Za § 113ac sa vkladá § 113 ad, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. septembra 2011“ znie: „Na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ktorá mala byť uchovávaná v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác podľa právnej úpravy účinnej do 1. septembra 2011, a na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ktorá bola zaslaná do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác pred 1. septembrom 2011, sa vzťahuje právna úprava účinná do 1. septembra 2011.“.“

    Odôvodnenie. Upravuje sa prechodný režim, najmä spôsob prístupu (§ 63 ods. 8 druhá veta) k prácam, ktoré boli alebo mali byť uchované v centrálnom registri podľa predchádzajúcej (platnej) úpravy.

    Ďakujem za pozornosť.

    A ešte raz teda pripomínam len tú žiadosť, ktorú som uviedla na úvod, že by som chcela vyňať body 7, 9, 15, 17 zo spoločnej správy na hlasovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, sa prihlásili páni poslanci Ján Mikolaj, Dušan Čaplovič, dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Teraz v opačnom poradí, najskôr Ján Mikolaj, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, samozrejme, ten pozmeňujúci návrh je dlhší, ako je tá novela zákona. Takže platí to, čo som povedal, že tie zmeny sú živelné a ten zákon bol pripravený veľmi zle. Ale cez to všetko ak nedá súhlas na zverejnenie buď oponent, alebo školiteľ, alebo komisia, nie je to porušenie § 76 ods. 3 písm. b), kde sa hovorí, že musí byť písomný súhlas na to, aby tá práca obhájiteľná bola? Totiž vy tam spomínate len odklad o rok, o dva, o tri roky, ale nie som si istý, či tie vaše pozmeňujúce návrhy riešia tú podstatnú vec, o ktorej tu diskutujeme, že ak sa nedá ten súhlas, to je aj to, čom povedal, že ten, kto tú prácu rieši, môže ukradnúť výsledky iných svojich kolegov predčasným zverejnením, či to nebude v rozpore s § 6 ods. 3 písm. e), kde sa doslova píše, že musí byť súhlas na to zverejnenie.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • V tom istom duchu, samozrejme, v akom končil pán exminister školstva, pán poslanec Mikolaj, áno, sa naozaj pýtam, či to nebude navzájom biť tieto dve ustanovenia v paragrafoch, ktoré teraz ste predložili. Ja viem, prečo treba v podstate dať osobitne hlasovať o veľkej novele malej novely, ktorá bola prijatá na výbore do spoločnej správy, lebo tie veci treba zase zmeniť, pretože dva týždne odvtedy uplynuli, tri, a už máme tu zase niečo nové. Čiže z tohto hľadiska je to o to, by som povedal, netransparentnejšie. Keďže žiadate efektívnosť aj transparentnosť, tak by ste sa mali snažiť dopredu s ministerstvom školstva, pán predkladateľ, pán Beblavý, dohodnúť, a nie na výbore, gestorskom, tieto veci riešiť a teraz ich zase meniť.

    A čo je najpodstatnejšie pre mňa. Tie odkladacie účinky ak budú, tak by mali byť 12 až 36 mesiacov. Prevažná väčšina, všetky takmer habilitačné práce, všetky doktorandské práce zrejme túto výnimku budú požadovať, pretože pre mňa je podstatné nie zverejnenie, ale to, či tá práca bude napísaná, prijatá, v akom časopise bude vydaná alebo monograficky spracovaná. My dnes napr. na veľké doktoráty už neprijímame žiadne paperbacky. Ale to musí byť monografia, ktorá je medzinárodne uznaná. A tá sa až obhajuje. Monografia musí byť napísaná. Toto je podstatné. A na tomto by sme mali predovšetkým trvať, nie na tom, čo sa väčšinou predkladá, čo sa na mnohých vysokých školách na Slovensku a univerzitách obhajuje.

    Čiže chcel by som znovu poukázať na to, tu sú dané isté výnimky, tie výnimky sa stanú pravidlom, budú veľmi časté, pretože sú to väčšinou originálne diela, či sú to diela na PhD., či sú to diela na habilitáciu, možnože aj mnohé rigorózne práce. Majú vysokú kvalitu a vysokú efektívnosť a sú viazané, by som povedal, na privátne zdroje, európske zdroje, aby neboli publikované dopredu, skôr, kým nebudú publikované v renomovaných vedeckých časopisoch a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz je do rozpravy prihlásený pán poslanec Martin Poliačik.

  • Reakcia poslanca.

  • Martin Poliačik sa vzdáva vystúpenia v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Ja som mal veľmi stručný úvod, aby som práve v tom záverečnom slove síce skrátenej, ale zase kvalitnej rozpravy mohol naozaj dovysvetľovať niektoré veci aj s ohľadom na debatu a nemusel viesť tú diskusiu dvakrát a tým zdržiavať kolegov. Takže sa pokúsim aj ja hutne oceňujúc to, že minimálne väčšina kolegov sa tiež pokúsila nepredlžovať tú debatu nad nevyhnutnú mieru, vysvetliť niektoré veci.

    Dovoľte mi len stručne zopakovať, pretože to tu málo zaznievalo, prečo vlastne táto novela je vhodná, je potrebná. Jeden ten zmysel naozaj je obmedzenie plagiátorstva. A tam len dovolím si povedať poznámku k tomu, čo povedal pán exminister o tom, že jeho systém, ktorý zaviedol, na to stačí. No nestačí na to, pán exminister, z jednoduchého dôvodu, že v databáze toho systému, ktorý ste zaviedli, sú len predchádzajúce predložené práce. To znamená, pokiaľ niekto „neokopčí“ diplomovku alebo teda doktorandskú prácu, ktorá už bola od roku 2008 predložená, obhájená, tak ten systém na to nepríde. To znamená, že v tom zmysle ja ten systém z ničoho neviním, ale šanca, že príde na plagiát je pomerne obmedzená. Ale sú tam pri tej novele druhé dva významné dôvody. Jeden dôvod už pomenoval pán exminister Fronc, takže nebudem to opakovať, to je o tom naozaj rozšírení a sprístupnení národného kultúrneho poznania. A ten druhý dôvod je aj naozaj schopnosť hodnotenia kvality rôznych pracovísk verejnosťou, najmä odbornou verejnosťou, či už v danej oblasti alebo aj všeobecne.

    Dovolím si zároveň uviesť možno dve základné principiálne veci, predtým než prejdem k tým konkrétnym veciam o tomto návrhu zákona.

    Po prvé. Ten zákon nie je principiálnou zmenou. To, čo hovoril pán exminister Mikolaj, a to, čo hovoril expodpredseda pán Čaplovič, si troška odporuje, lebo jeden, myslím, pán exminister správne poznamenal, že nejde až o takú zásadnú koncepčnú zmenu. Ale s ňou skôr nesúhlasil z niektorých iných dôvodov. Naopak, tu sme sa dočkali takého apokalyptického obrazu zo strany zástupcu poslaneckého klubu strany SMER. Ja chcem povedať, že naozaj dnes zákon hovorí, že obhajoba všetkých týchto prác je verejná udalosť. Je to jedna z mála vecí z toho zákona, ktorá je verejná. A vychádza to zo stáročných tradícií, podľa ktorých verejnosť vedy a verejnosť vedeckých diel je základný princíp, na ktorom veda a vysokoškolské vzdelávanie stoja. To znamená, ak chce človek si robiť svoj výskum, svoju prácu niekde v súkromí, nechce sa o tom s nikým podeliť, je to jeho plné právo. Naozaj štát ho nemôže donútiť, aby sa o to podelil. Ale potom nemôže chcieť s takou prácou ukončovať svoje vysokoškolské alebo vedecko-pedagogické vzdelávanie a postup. To je jeden bod.

    A druhý bod je, že z tohto hľadiska to, čo dnes robíme, je len technologizácia existujúceho princípu. To znamená, že tak ako teda nebolo mysliteľné pred internetom, že by to bolo niekde prístupné inde ako v knižnici, tak dnes to mysliteľné je. My to len presúvame z lokálnej knižnice na globálnu knižnicu. To je všetko, čo s tým robíme. Samozrejme, to má svoje implikácie, s ktorými by sme sa museli vyrovnať, a k tým sa hneď dostanem. V tej súvislosti si dovolím aj len povedať, že nie je to v rozpore so smernicou, ktorú citoval pán bývalý podpredseda vlády, a to práve preto, že to je asi jediné alebo jedno z mála technických riešení legislatívnych, ktoré nie je v rozpore s tou smernicou, a to práve preto, že je to viazané na súhlas. A ten súhlas je naozaj viazaný na štúdium. Tie ustanovenia, ktoré boli tu pomenované, sa vzťahujú na to, aby nebolo možné, aby vlády jednoducho nemohli súkromné diela len tak bez vedomia ich autorov zverejňovať.

    Teraz k tým konkrétnym riešeniam. Napriek tomu, čo som povedal, sme sa naozaj aj v prvom čítaní stretli s dosť rozsiahlou debatou, ktorú už ocenila pani poslankyňa Žitňanská. Takže nebudem to opakovať, aj keď súhlasím s tým, čo povedala. Možno rovnako dôležito diskutovali sme aj so zástupcami akademickej obce z radov vysokých škôl, so Slovenskou rektorskou konferenciou. V tej súvislosti možno je len poznámka k predrečníkom, že ono, viete, vy sa snažíte vytvoriť trošku takú Hlava XXII situáciu, kde tieto vysokoškolské orgány nebudú rokovať o novele, kým nebude predložená. To znamená, nedá sa s nimi na tom dohodnúť, čo tam má byť, kým tá novela nie je predmetom legislatívneho procesu. Potom z toho legislatívneho procesu začne snaha byť ústretoví, vzídu nejaké zmeny a tie kritizujete ako dôsledok nedomyslenosti. Nie, tie sú dôsledok ústretovosti, pretože ja si vám dovolím zagarantovať, že tá novela by bola, by som povedal, kompatibilná aj s naším právnym poriadkom, aj s našimi cieľmi a aj bez tých zmien. Ale, samozrejme, len hlupák nepočúva, len hlupák sa nesnaží dôjsť k dohode tam, kde je možná. A dovolím si za nás, predkladateľov, povedať, že minimálne máme ašpiráciu hlupákmi nebyť. To, či sa nám to darí, nechám už na posúdenie iným.

    Teraz k tým konkrétnym zmenám. Je ich tam veľa alebo je ich tam viacero, ale zdôrazním možno také štyri najdôležitejšie.

    Prvá zmena je naozaj tá možnosť odloženia zverejnenia práce tam, kde odloženie je to, čo je potrebné. Tam si dovolím rovno hovoriť aj o tej druhej. A to je nezverejnenie práce alebo časti práce alebo dokonca odstránenie zverejnenia práce za určitých podmienok. Tie práve riešia to, čo najmä pán exminister Mikolaj alebo aj pán expodpredseda Čaplovič namietali. Je to situácia, keď práca bola alebo má byť zverejnená práve v niektorom z akýchkoľvek časopisov a kníh, je to situácia, keď jej publikáciou došlo k narušeniu autorských práv niekoho iného a ten niekto sa na to sťažuje, tak tiež tá novela obsahuje, ešte raz, ustanovenie, podľa ktorého bude takáto práca zneprístupnená. A takisto sa umožňuje autorom trvalo zneprístupniť prílohu, resp. podať prílohu, ktorá obsahovala či už utajované skutočnosti, osobné údaje alebo iné skutočnosti, ktoré nie je vhodné a možné zverejňovať. To znamená, že naozaj v tomto, si dovolím povedať, sme pomerne vyšli v ústrety.

    Dovolím si len povedať k tej ochrane intelektuálneho vlastníctva, že ten zákon už v dnešnej situácii hovorí, že ochraňovať intelektuálne vlastníctvo napr. patentom možno len vtedy, ak to nebolo verejne prístupné predtým, než bola patentová prihláška podaná. Keďže obhajoba práce je verejná, tak už dnes každý, kto si nepodá patentovú prihlášku pre obhajobu na to, čo ide obhajovať, sám sebe upiera ten patent. Napriek tomu sme dali do toho zákona možnosť odloženia o ten jeden rok až tri roky a napriek tomu sme dali možnosť tej tzv. utajenej prílohy. To znamená, že ak za týchto okolností niekto nebude vedieť ochrániť svoje ochrániteľné intelektuálne vlastníctvo, nebude to už problém tohto návrhu, ak bude touto snemovňou schválený.

    No a posledný bod, ktorý vysvetľuje ten pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, je, že ministerstvo v snahe znížiť administratívne bremeno pre samotných študentov vysokej školy aj rezort školstva nás požiadalo ešte o zmeny, ktoré súvisia s elektronizáciou toho celého procesu, aby teda sa minimalizovalo papierovanie. A tie zmeny, ktoré pani poslankyňa predložila, to docieľujú. Takže z toho pohľadu nie sú nevyhnutné pre účinnosť a funkčnosť tohto zákona, ale myslím si, že ho vylepšujú. Takže preto aj v mene predkladateľov sme to privítali.

    Dovoľte mi potom už len na záver naozaj veľmi stručne povedať dve veci. Prvá vec je, že tento zákon naozaj nemá veľa ekvivalentov, ale nemá veľa ekvivalentov z jednoduchého dôvodu, a to je to, že nemá centrálny register, ktorý pán exminister zaviedol, po svete veľa ekvivalentov, teda že by štát zo zákona ustanovil jeden centrálny bod, do ktorého musia všetci nahrať svoje práce z akýchkoľvek dôvodov. U nás je to teda ten dôvod kontroly. To znamená, že tá novela je v dobrom slova zmysle oportunistická, že využila to, že milióny eur z našich spoločných peňazí naliate do tohto registra už boli a ešte len budú. A snaží sa ho ešte lepšie využiť. V tom smere môžem povedať niečo, čomu som nikdy neveril, že sme len dedičmi pána exministra Mikolaja. Ale dovolím si najmä zdôrazniť, že teda v tejto otázke, nie všeobecne, lebo všeobecne asi aj on by nás vydedil, ani my sa úplne k celému tomu dedičstvu nehlásime, v tejto jednej veci, myslím, napriek jeho momentálnemu nesúhlasu vychádzame z podobných koreňov. Druhá vec, čo chcem povedať, je, že Česká republika uzákonila ešte v roku 2005 zverejňovania aj neúspešných prác, a to vopred pred obhajobou. Ale keďže práve takýto register nemajú, urobili to tou decentralizovanou metódou, ktorú, poviem úprimne, keby sme ten register nemali, by som presadzoval aj ja u nás, aby sa ešte ďalej posunula.

    Posledné dva body vecne, veľmi rýchle. Ak si pozriete to, čo robia dnes rôzne akademické inštitúcie po svete, tak uvidíte, že sa mnohé z nich pohybujú týmto smerom samy od seba. To znamená, že zverejňujú na internete doktorandské, bakalárske, akékoľvek práce práve z dôvodov, o ktorých tu aj my hovoríme.

    A čo je možno ešte dôležitejšie. Dovolím si odcitovať z Inovačnej stratégie Európskej únie, ktorá bola práve schválená v nedávnej dobe, ktorá explicitne hovorí, že Únia bude trvať na tom, aby všetky výskumné výsledky získané za peniaze 7. rámcového programu, čo je len čiastkovo, a kofinancovaním boli zverejňované To znamená ten princíp, že to, za čo daňovník či už nejakým spôsobom platí alebo o čo sa stará, musí byť verejné, presadzujeme nielen my, ale dnes aj Európska únia.

    Dovoľte mi na záver už len poďakovať poslancom Procházkovi, Froncovi, Homoľovi, Dubovcovej aj pánu poslancovi Mikolajovi za cenné pripomienky k tomu návrhu, ktoré nám pomohli ho vylepšiť.

    Zároveň chcem uviesť, že návrh novely, tak ako je dneska predkladaný, bol odsúhlasený aj Radou vysokých škôl ako najvyšším zástupcom vysokých škôl v tejto krajine zo zákona ustanoveným. A Slovenská rektorská konferencia s návrhom vyjadrila nesúhlas v jeho pôvodnej podobe na rokovaní výboru, kde boli prijaté tieto pozmeňujúce návrhy. Jej zástupca pán rektor Sivák vyhlásil teda pred svedkami, že ten nesúhlas sa týkal pôvodného návrhu. Samozrejme, konferencia sa už nemá čas vyjadriť k návrhu, teda kým bude schválený, ale on osobne hovorí, že všetky ich pripomienky boli v týchto návrhoch adresované. Ale to povedal ako svoj osobný názor. Takže to je len stav názoru akademickej reprezentácie, ktorý si vám dovoľujem prezentovať.

    A ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím vo vašu podporu.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca nemá záujem vystúpiť v záverečnom slove, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máte ho ako parlamentnú tlač 145 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 145a.

    Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Jurčíkovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Spravodajcom pre tento zákon je pán poslanec Alojz Přidal.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Milé dámy, páni, návrh na novelu zákona, ktorou sa má určitým spôsobom upraviť rozmach a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, je čosi, o čom som uvažoval spolu s kolegami z našej strany ešte hádam pred voľbami, keď sme robili program, preto, lebo sme vedeli, že tento problém prepukne až do takej roviny, že jednoducho budeme musieť s tým niečo vzhľadom na ten existujúci zákon urobiť, pretože cena elektrickej energie by bola týmto spôsobom pomerne ohrozená, resp. by sme ju museli nejako zásadnejšie meniť. To je jeden moment a druhý moment je to, že naša energetická sústava nie je pripravená na taký úžasný rozmach, aký teda sa rozbehol po schválení tohto zákona.

    Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov spôsobil nesystémový rozvoj alebo rozmach predovšetkým nie v celom spektre alebo v celej šírke obnoviteľných zdrojov energie, ale hlavne vo fotovoltických elektrárňach. Stalo sa to teda nielen predmetom odbornej verejnosti, predmetom záujmu o ten skutočný rozvoj, predmetom záujmu o klasický biznis, ale hlavným predmetom boli špekulácie, pretože sa rozbehol nevídaný rozmach biznisu s povolenkami, biznisu s prísľubmi na pripojenie, či to bolo teda cez distribučné spoločnosti alebo SEPS. Samozrejme, ten dôsledok je pomerne jasný, obrovský náklad štátu na dotovanie elektrickej energie predovšetkým zo solárnej energie na jednej strane a na druhej strane teda, ako som už spomenul, možné problémy technické so SEPS-om, teda s prenosovou sústavou, a, prirodzene, dopad aj na cenu elektrickej energie. Je pravdou, že ten vývoj bol spôsobený aj určitými, dá sa povedať, postupmi Európskej komisie, ktorá sa uzniesla na tom, že v roku 2020 treba splniť 14-percentnú hranicu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. My sme momentálne asi na úrovni 9 %. Prirodzene, to bol takým určitým spôsobom zastierací manéver. A myslím si, že tým, že sa to možno účelovo pochopilo, sa nesprávne a nespravodlivo voči ostatným nastavila výkupná cena elektrickej energie, predovšetkým zo solárnych elektrární, kde je táto výška prapôvodnou príčinou všetkých problémov, ktoré vznikli, a prapôvodnou príčinou aj toho umelého rozmachu, ktorý sa objavil. Nikto nechce vyčítať podnikateľom v tejto branži, že zle podnikajú. Nikto ich neviní za ten stav. Za ten stav možno viniť skôr zákonodarcu, ktorý nie celkom odhadol potreby trhu a nie celkom odhadol správanie, nechcem povedať, že nechcel odhadnúť správanie sa podnikateľskej vrstvy, lebo podľa energetickej koncepcie v roku 2010 sme mali mať 10 MW zo solárnej energie, 10 MW, počujete dobre. Dneska to vyzerá tak, že na konci roka bude možno toho desaťnásobne viac. Nedá sa to presne určiť preto, lebo teraz sa každým dňom prihlasujú tí, ktorí teda dokončujú tieto elektrárne do systému. A aj predseda ÚRSO informoval mňa osobne o tom, že teda sú dni, keď príde čo ja viem, dajme tomu, požiadavka na 10 MW, čo teda je naozaj veľa. No a tento problém sme, skrátka, nejako museli začať riešiť.

    Výroba elektrickej energie zo slnečnej a veternej energie má jeden zásadný problém. Nie je predikovateľná. Čiže vykazuje veľké fluktuácie, veľké plávanie výkonov a výroby. Čiže nedá sa povedať, že teda čo kedy v ktorom časovom okamihu vyrobia. To je práve to, že musíme na to reagovať. A táto určitá nespoľahlivosť nám spôsobuje pomerne veľké problémy, pretože na to treba záložné zdroje. Ak si povieme a zoberieme do úvahy fakt, že na 705 MW, možno 715 MW prísľubov, ktoré boli vydané, by sme mali v plnom rozsahu zabezpečiť zdroje, no tak by sa to prejavilo až 10 % na cene elektrickej energie, z ktorej by nemal štát nič, z ktorej by nemali nič distribučné spoločnosti, ale len tí, ktorí prevádzkujú slnečné elektrárne, resp. veterné elektrárne.

    Samozrejme, tá podpora, ktorá teda v tomto smere cez tento zákon funguje, nefunguje len pre tieto dva zdroje energie, ale predovšetkým pre tieto dva zdroje. Je tam aj kombinovaná výroba elektriny a tepla. Samozrejme, sú tam malé vodné elektrárne. Je tam výroba teda energie z biomasy, cez bioplyn a tak ďalej, dokonca aj geotermálna, je tam toho viacero. A ÚRSO má niekoľko desiatok, možno 20 je tých cien pre rôzne zdroje, ktoré dotujeme nad štandardnú cenu, výkupnú cenu elektrickej energie, ktoré dodávajú Slovenské elektrárne z tradičných zdrojov, z konvenčnej výroby.

    Ďalším problémom je asi to, že ten biznis sme nastavili v súlade teda s určitými predpokladmi Európskej komisie na 15 rokov, inými slovami povedané, my v dnešnej dobe platíme v momente pripojenia sumu za vykúpenú megawatthodinu, ktorá bude platiť ďalších 15 rokov, počujete dobre, ďalších 15 rokov. O 5, možno o 10 rokov bude technológia, no nedokážem to stopercentne odhadnúť, povedzme, na tretine alebo možno na pätine ceny a budeme vykupovať túto elektrickú energiu za pätinovú cenu, lebo ono to trošku zodpovedá tej technologickej úrovni, ale tí, ktorí sa prihlásili dnes, ktorí dnes vstúpili do toho systému, budú dostávať päťnásobnú cenu. Čiže to bol dôvod, pre ktorý sa rozbehli špekulatívne biznisy v tomto smere. A dneska behajú po Slovensku ľudia, ktorí vám predávajú projekty so stavebným povolením, na ktoré napr. nie sú ani prísľuby zo SEPS-u ani od distribučiek. Ale viete, no je to biznis, takže to skúšajú robiť.

    No a ďalší problém je v tom, že budeme garantovať všetko, čo sa vyrobí, vykúpením. Čiže, inými slovami, je to biznis, ako keď ja ako šuster vyrobím topánky, tak všetky, čo vyrobím, mi zákazník bude kupovať a bude mi ich kupovať za cenu, ktorá bude 15 rokov platiť. A keď ich nevyrobím, no nič sa nestane, však teda štát je povinný si urobiť zálohu u ďalšieho šustra, od ktorého ich bude kupovať, keď ja ich nevyrobím. Čiže ten biznis je trošku nejako taký, by som povedal, nedemokratický, voči tým ostatným nespravodlivý. Ale aby som bol úprimný, poviem, že nie sme len jediní v tomto. V takej Veľkej Británii je to na 25 rokov. Takže asi toľko.

    Tuto mi kolegovia ukazujú, aby som to nejako skrátil. Ja len na ten záver by som rád povedal, toho odôvodnenia, že my chceme predovšetkým urobiť týmto zákonom to, aby sme zrovnoprávnili všetkých výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, aby sme určitým spôsobom obmedzili jednoznačnú výhodnosť solárnych elektrární, na ktoré by doplácali aj systémová prenosová sústava a takisto aj ľudia vo zvýšenej cene elektrickej energie kvôli tomu, že musíme urobiť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, za perfektné zdôvodnenie návrhu zákona.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, v druhom čítaní. Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výboru pre hospodárstvo pánovi poslancovi Přidalovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokovávanému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z., tak ako tu bol uvedený v predmetnej tlači 145, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov, kde v časti I sa teda konštatuje, že Národná rada uznesením z 3. novembra pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 24. novembra, uznesenie má číslo 100, a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uzneseniami z 25. novembra č. 70 a z 9. decembra č. 79.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal uznesenie.

    V časti IV z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky tejto správy vyplýva 17 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, preto ich nebudem čítať, predpokladám, že všetci ich máte pred sebou alebo preštudované. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1, 2, 4, 5, 7, 9, 10, 11, 13, 15 a 17 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 3 osobitne s odporúčaním neschváliť ho, o bodoch 6, 8, 12, 14, 16 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 9. decembra 2010 č. 77.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Janiš je písomne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Janiš. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, stručne a vecne, pán poslanec.

  • Ako vždy. Kolegyne, kolegovia, o zákone o obnoviteľných zdrojoch energie alebo podpore obnoviteľných zdrojov energie a o podpore kombinovanej výroby sa veľmi veľa povedalo. Treba úvodom povedať, že to je zákon veľmi dynamický. A skúsenosti z okolia nám dávajú za pravdu, že ak treba zmeniť určité pravidlá, tak ich treba zmeniť, lebo v energetike štát rieši komplikovaný vzťah medzi dostatkom energie, cenou energie a aj bezpečnosťou dodávok pre obyvateľov aj firmy. A keďže by sme nemali byť barbari, tak pri tomto všetkom je nutné dbať ešte aj na environmentálnu stránku výroby energie. A aj preto vznikol zákon č. 309/2009 Z. z. v roku 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov.

    V našej energetike, všetci dobre vieme, dominuje výstavba veľkých zdrojov založených na spaľovaní uhlia, plynu a najmä na atómovej energii. Takéto menšie zdroje energií, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, boli a ešte aj sú v úzadí tejto veľkej energetiky. A pritom práve dezintegrovaná energetika malých zdrojov je perspektívnou oblasťou vytvárajúcou aj pracovné miesta, aj stabilitu v sieti. A tak vzniká vážna otázka, ktoré oblasti energií z obnoviteľných zdrojov podporovať, či podporovať všetky a všetky rovnako alebo diferencovane.

    Stáli sme, stojíme a stále budeme stáť pred otázkou, ako nastaviť legislatívu, aby bol aj dostatok energií, aj bezpečnosť dodávok, aj ekológia a k tomu ešte aj prijateľná cena pre spotrebiteľa, t. j. pre občanov aj pre firmy. Preto je dnes úplne namieste otázka, či nebola dobrá myšlienka podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov zneužitá na veľký biznis len pre zopár vyvolených a či netreba meniť alebo zmeniť pravidlá hry. Podľa môjho názoru treba zmeniť pravidlá hry, a to hlavne preto, že z podpory fotovoltiky sa stal obyčajný bankový produkt, obyčajné dobré a isté zhodnocovanie peňazí, podnikanie s nulovým podnikateľským rizikom a veľkým profitom na konci.

    Ako funguje podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V globále jednoducho môžeme povedať, že zo zákona sa realizuje prostredníctvom povinného výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov a zo stanovenia výkupnej ceny elektriny. Táto cena je, samozrejme, vyššia, ako je cena energie získavaná z iných zdrojov, a preto je potrebné pri obnoviteľných zdrojoch a pri ich podpore rozlišovať jednotlivé oblasti najmä z dvoch hľadísk, z ich vplyvu na stabilitu energetickej sústavy a z ceny vyrobených energií.

    Problém fotovoltiky a vetra je v tom, že keď svieti slnko alebo fúka vietor, tak sa elektrina vyrába, a keď sa tak nedeje, tak sa nevyrába, ale spotrebiteľ či občan alebo firmy potrebujú elektrinu, aj keď nesvieti slnko alebo nefúka vietor. A práve vtedy musí dodávať túto elektrinu pre nich niekto iný, ktorého musí mať energetická sústava v zálohe. A táto sranda, táto záloha, samozrejme, niečo stojí, tieto podporné služby niečo stoja, a to nie málo. A tieto podporné služby, túto zálohu musí niekto zaplatiť. A čím viac je takýchto nestabilných alebo nepredpovedateľných zdrojov v energetickej sústave, tým viac táto sranda stojí. Teda čím je viac takých zdrojov, tým je vyššia cena elektriny pre každého jedného odberateľa, občana aj firmy, lebo tieto podporné služby zaplatí v každom jednom kilowatte každý jeden odberateľ, rodiny aj firmy, nikto iný to nezaplatí.

    Ďalším nákladom sú náklady distribučných spoločností spojené s povinným výkupom elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov za stanovené ceny, ktoré sú vyššie ako trhové. A tieto ceny opäť zaplatia koneční spotrebitelia, koneční odberatelia.

    A ďalším, tretím, naviac nákladom sú náklady na vyrobenú a dodanú energiu z týchto záložných zdrojov, z podporných služieb.

    Tieto tri okruhy nákladov na nestabilné alebo len na málo predpovedateľné zdroje sú tie, medzi ktoré ja zaraďujem vietor aj slnko, teda náklady na podporné služby, náklady na kúpu elektriny z týchto záloh a náklad na dotácie pre výkup z obnoviteľných zdrojov. A ak sa otvorene a pravdivo takto pozrieme na obnoviteľné zdroje, potom si musíme položiť otázku, ktorej výrobe energií z obnoviteľných zdrojov dáme na Slovensku väčšiu zelenú. A mne z toho vyplýva, že ju dáme tým obnoviteľným zdrojom, ktoré majú najmenšie náklady na podporné služby, a tým obnoviteľným zdrojom energie, ktoré majú najviac multiplikačných prínosov pre ekonomiku Slovenska a pre spoločnosť ako takú.

    Tým chcem povedať to, že upnúť sa pri obnoviteľných zdrojov len a len na výrobu energie a na jej vyrobené množstvo bez toho, aby sme sa pozreli, čo táto výroba stojí každého jedného občana a každú jednu firmu, bez toho, čo to robí so stabilitou energetickej siete a aké dodatočné náklady to vyvolá, nie je správne. My sa musíme pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov pozerať aj na to, koľko tá či oná výroba energie z tých alebo oných obnoviteľných zdrojov prinesie pracovných miest, či daná výroba má pozitívny vplyv na oživovanie vidieka, či má pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo a tak ďalej a tak ďalej. Pozerať sa na obnoviteľné zdroje len z hľadiska biznisu tých, ktorí obnoviteľné zdroje stavali, stavajú a budú stavať, nie je správne. Preto je potrebné a nevyhnutné, aby podpora štátu či transparentné prostredie, jasné pravidlá a ekonomická podpora šli do takých typov zariadení výroby energie, ktoré budú podliehať kritériám ekonomickej efektívnosti, miestnym prírodným podmienkam a multiplikačným efektom pre spoločnosť.

    Táto krátka novela, ktorú tu dnes máme v druhom čítaní, má za cieľ riešiť akútne problémy, ktoré dnes zákon č. 309/2009 Z. z. má, po prvé, zmeniť pravidlá do budúcna pre fotovoltiku, lebo Slovensko nepotrebuje veľké fotovoltické elektrárne na lúkach a pôde, nepotrebujeme zaberať hektáre a hektáre pôdy na slnečné panely na jednej strane a spôsobovať nestabilitu energetickej sústavy na druhej strane a ešte k tomu zaťažovať občanov a firmy zvýšenými cenami na pokrývanie týchto nestabilných zdrojov, zmeniť pravidlá tak, aby bol naplnený duch zákona o obnoviteľných zdrojoch, t. j. vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, a nie nekresťansky zarábať na výrobe energií z obnoviteľných zdrojov.

    Po druhé, cieľom novely je pozrieť sa na už aj vydané stavebné povolenia, či je všetko tak, ako má byť podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a aj podľa novely, ktorú sme prijali v máji minulého roku.

    A, po tretie, cieľom novely je zaviesť transparentnosť a zverejňovať všetkých výrobcov elektriny s právom na podporu, teda kto a koľko podpory dostáva, a to nielen na podporu z obnoviteľných zdrojov, ale aj na podporu výroby elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla, tzv. KVET-u, ktorá nám berie obrovské percento z celkovej podpory, na ktorú sa všetci skladáme.

    Všetci dobre viete, že v legislatívnom procese je aj vládna novela tohto zákona, je to rozsiahlejšia novela, ale témy a oblasti, ktoré rieši táto novela, ktorú máme dnes na stole, neznesú odklad, alebo ináč, ak by sme ju odkladali a neriešili teraz, náklady na riešenie by boli pre občanov oveľa väčšie a vyššie ako dnes. Aj preto si vás, kolegyne, kolegovia, dovolím požiadať o podporu tohto zákona vrátane spoločnej správy, tak ako ju pán spravodajca uviedol. Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Janiš bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlásia pán poslanec Jahnátek, Golian a pán poslanec Žiga. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Jahnátek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, práve prerokovávame novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Myslím si, že prerokovávame zákon, pri podstate ktorého málokto si uvedomuje, čo vlastne v skutočnosti znamená a aké sú možnosti Slovenskej republiky v oblasti energetiky, ale hlavne v nadväznosti na zahraničné okolité trhy v oblasti energetiky a čo to môže všetko spôsobiť na koncovú cenu pre spotrebiteľa. Nie je to výmyslom Slovenskej republiky, ale je to úlohou v rámci Európskej únie, že je potrebné v rámci tzv. pravidla 20-20-20 zabezpečiť pre každý členský štát, aby minimálne 20 % spotreby energie na vlastnom území vedel zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov energie. Úmysel týchto autorov takéhoto modelu bol na jednej strane správny vzhľadom na to, že sa majú šetriť v prvom rade fosílne palivá a tým pádom že má byť aj menšie znečisťovanie životného prostredia, ale na druhej strane kritici tohto modelu vážne dvíhali prst už pri zrode tejto myšlienky, čo to spôsobí vzhľadom na koncové ceny, či je vôbec veda a technika v takom stave, aby sme si mohli nejako masívne dovoliť nasadiť do aplikačnej praxe rôzne zdroje, ktoré pracujú na báze obnoviteľných zdrojov, do energetiky, a čo to vôbec spôsobí, aký to bude mať dopad na národné ekonomiky alebo ekonomiky jednotlivých členských štátov. Slovensko sa prihlásilo, muselo sa v podstate prihlásiť k tejto iniciatíve, ale nám sa podarilo v roku 2008 „vydílovať“ taký model, ktorý nám nezaručuje 20-percentné plnenie, ale dokázali sme presadiť takú klauzulu, že 14 % z celkovej spotreby energie bude na báze obnoviteľných zdrojov. Úlohou vtedy ministerstva hospodárstva bolo, aby sme si vôbec zmapovali, aký je energetický potenciál jednotlivých typov obnoviteľných zdrojov a vlastne kde vsadiť akú prioritu na ktorý typ obnoviteľného typu, aby sme mali čo najmenší dopad na konečné ceny. Tie potenciály boli veľmi zaujímavé. Možno si viacerí pamätáte, aká veľká masívna propaganda bola daná veternej energetike, ktorá o. i. že veľmi znetvorí to životné prostredie a ráz krajiny, že zároveň je aj energeticky veľmi slabý na Slovensku celkový ten potenciál, ktorý bol odborníkmi narátaný, je len na úrovni asi 5 petajoulov a v podstate tie najvýkonnejšie oblasti, kde je teda ten najväčší potenciál na výstavbu veterných elektrární, buď bol v chránených oblastiach, alebo minimálne elektrické vedenia museli ísť cez chránené oblasti. Preto sme ani v tom čase, keď som riadil ministerstvo hospodárstva, nepodporovali tento zdroj, lebo jednoducho ten potenciál nebol dostatočne významný.

    To, čo bolo veľmi významné a kde bol ten multiefekt znásobený ďalšími prvovýrobami, boli biopalivá, bioplyn, čiže biomasa, ktorá jednoducho dávala prácu poľnohospodárom, spracovateľom. A zároveň ten konečný efekt sa vyjadril v energetike. Ten potenciál obnoviteľných zdrojov v tomto prípade je až 147 petajoulov, 147 oproti piatim v oblasti veternej energie. Samozrejme, masovo spustiť výrobu biomasy, nielen fyto-, ale aj dendromasy a hmoty z úžitkových zvierat znamenalo úplne prebudovať systém v oblasti poľnohospodárstva. Na to boli postupne ministerstvom pôdohospodárstva robené projekty, ale nikdy to nejako neuzrelo svetlo sveta. Tá príprava takéhoto projektu je podstatne dlhšia, ako je vládne obdobie jednej vládnej garnitúry. Preto zostali k dispozícii pre okamžité riešenie také typy obnoviteľných zdrojov, ktoré sú okamžite k dispozícii. A to bola predovšetkým malá voda vzhľadom na to, že keď sme bilancovali možnosť výstavby veľkých vodných elektrární, dospeli sme k tomu, že Slovensko má potenciál postaviť ešte 4 vodné elektrárne veľké a tým vlastne celý náš hydropotenciál končí. A, samozrejme, v tých malých vodných elektrárňach je ich zas taký prebytok, že podľa posledných údajov na každých 200 m každého potoka je požiadavka postaviť jednu malú vodnú elektráreň, čo je, samozrejme, takisto, nezmysel. Bohužiaľ, táto novela nerieši problém malej vody, sústredila sa len na fotovoltiku.

    Keď hovoríme o fotovoltike. Fotovoltika má potenciál 17 petajoulov. Čiže je významnejšia, ako je vietor, ale podstatne má nižší potenciál, ako ho má biomasa. Celá fotovoltika vznikla z popudu vyspelých krajín, kde sa tieto technológie začali budovať. A tých systémov je niekoľko. Systémy sú jednak na úrovni bežných článkov, ktoré sa používajú hlavne v Európskej únii, ale potom sú tu aj zámorské aplikácie, ktoré hovoria o iných systémoch, oveľa účinnejších. A sú to systémy, ktoré dokážu dodávať elektrickú energiu aj pri dvadsaťcentimetrovej pokrývke snehu. Čiže nie je celkom pravda, že fotovoltika nedokáže vyrábať elektrinu, pokiaľ nesvieti dostatočne slnko. Sú mechanizmy urobené a vôbec tie procesy nastavené tak, že vieme elektrinu vyrábať za každého počasia a v každom ročnom období.

    Ale aby som sa dostal k celej tejto novele, predovšetkým chcem povedať, že riešime novelu zákona, ktorá je svojím spôsobom zbytočná, a to vzhľadom na to, že od 1. mája 2010 nadobudla účinnosť novela, ktorú sme vypracovávali ešte my a ktorej pointa bola v tom, že štát bude regulovať jednotlivé obnoviteľné zdroje alebo ich potenciál vzhľadom na potreby a medzinárodné záväzky. V tejto novele sme sa dotkli v podstate fotovoltiky, kombinovanej výroby elektrickej energie. Čiže hovoríme o týchto dvoch len typoch obnoviteľných zdrojoch. A hovoríme hlavne o podporných službách, ktoré sú jednoducho nemysliteľné bez toho, aby elektrická prenosová sústava fungovala bez nejakých výkyvov a bez nejakých výpadkov.

    My keď sme nastavovali zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorých súčasťou boli aj fotovoltické články, vychádzali sme vtedy z najlepšej praxe, ktorá v Európskej únii bola. A boli to predovšetkým skúsenosti a systémy, ktoré boli navrhnuté v Českej republike a v Nemeckej spolkovej republike, lebo Nemecko je lídrom v tejto oblasti,. Samozrejme, ale táto oblasť dochádza jednak s novými technickými riešeniami, ale aj s novými legislatívnymi riešeniami vzhľadom na to, že podnikateľský sektor sa veľmi razantne pustil do týchto technológií a urobil si z toho vcelku dobrý a prosperujúci biznis len z toho dôvodu, že pred pár rokmi, kedy vôbec problematika fotovoltiky vznikala, nikto nemal s tým skúsenosti, nikto nevedel, aká bude účinnosť týchto systémov, ako sa dokáže ešte zvýšiť táto účinnosť, tá konverzia tej energie. A vlastne vychádzalo sa z určitého konzervatívneho modelu, keď sa výkupné ceny nastavili vyššie, ako neskôr po pár rokoch technická prax ukázala, že je potrebné ich nastaviť. Preto svojím spôsobom sme museli aj my zasiahnuť. A nechali sme to na regulácii štátu, lebo štát zodpovedá Európskej komisii za dodržanie záväzkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Táto novela však hovorí iné, hovorí paušálne o nejakých podmienkach, kedy bude a kedy nebude podporovaná fotovoltika, lebo ide hlavne v tomto prípade o fotovoltiku.

    A to, čo sa mne na tom nepáči a čo sa zmenilo na poslednom zasadnutí hospodárskeho výboru, je, že sme sa odchýlili od tých praktík, ktoré zaviedli Nemci veľmi rýchlo, keď sa spamätali a keď vôbec zistili, o čo ide vo fotovoltike. Konkrétne, oni vlastne podporné služby dali len na tie zdroje, ktoré majú výrobný potenciál pod 30 kilowattov. A v našej novele sa navrhuje 100 kilowattov. Je to dosť zásadný rozdiel vzhľadom na to, že stane sa nám to, čo sa nám stalo pri samom počiatku, keď sme začali s fotovoltikou ako takou, že sa nám vlastne tí investori nahrnuli na Slovensko a zrazu z pôvodne plánovaných zhruba 150 megawattov fotovoltiky sa cez rôzne investičné zámery rozšírila táto celá báza až na úroveň skoro 600 megawattov. A 600 megawattov už je pomerne silné číslo, lebo to je kapacita 1,5 jadrového bloku, ktorý máme dneska v Jaslovských Bohuniciach alebo v Mochovciach. Doplácať na takýto systém zhruba 11 korún na každú kilowatthodinu je jednoducho finančne neúnosné a ekonomika tohto štátu to nedokáže utiahnuť. Preto pokladám za nesprávne, že sa na hospodárskom výbore zvýšila táto úroveň na 100 kilowattov a sme sa odchýlili od toho európskeho trendu. A ja mám skutočne obavy, že tí investori využijú túto „skulinku“, využijú ten časový priestor, ktorý momentálne máme k dispozícii, a vrhnú všetky tieto projekty smerom na Slovensko, lebo všade v okolitých štátoch sa to výrazným spôsobom predražuje. Nie je žiadnym tajomstvom, že každých 100 megawattov takto vyinštalovaného výkonu zdvíha koncovú cenu pre konečného spotrebiteľa zhruba o 2 %. Je to zbytočný luxus, ktorý zavádzame. A osobne si myslím, že pokiaľ sme chceli novelizovať zákon, mali sme ho novelizovať podľa podmienok, ktoré sú v okolitých štátoch, a nemali sme ísť nad túto hranicu, lebo, ešte raz, takto lákame zbytočne do priestoru, ktorý nepotrebujeme, zahraničných investorov.

    Druhá vec je, ktorú kritizujem a s ktorou sa nemôžem takisto vysporiadať, je otázka kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie. Je to ten paragraf, ktorý hovorí o povinnej výške investície, aby táto investícia bola uznaná na to, aby bola garantovaná výkupná cena. A 50 % je úroveň, kedy musíte zasiahnuť do primárneho okruhu takejto tepelno-energetickej stanice, v podstate musíte zasiahnuť do turbíny. Robiť modernizáciu turbíny mimo sekundárneho okruhu je svojím spôsobom technický nezmysel, lebo v tom prípade je už lepšie vylúčiť celý regulačný systém, ktorý v takomto výrobnom zariadení existuje, a postaviť na zelenej lúke nový zdroj na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Nedostal som nikdy odpoveď, prečo je to práve 50 %. Potrebovalo to určité technické zdôvodnenie, prečo je to práve 50 %, lebo jednak nezachytáva to ani výrobu absolútne na nových zdrojoch a modernizáciou, ktorou sa snažia teplárne zvýšiť účinnosť svojich existujúcich zariadení cez reguláciu a sekundárny systém, je toto zbytočne predimenzované. Čiže zdá sa mi, že je to číslo, ktoré je strelené odboku, a my sa tu vážne zaoberáme zákonom, ktorý nemá nejaké technické zdôvodnenie. Pritom hovoríme o technických zariadeniach. Toto je o fyzike. Toto nie je o ekonomike. Čiže nedostal som nikdy na túto moju otázku odpoveď. A verím, že predkladateľ sa aspoň teraz pokúsi ctenej snemovni vysvetliť, prečo je vlastne zvolených 50 %, a nie 60 alebo 40.

    Čiže toto je skutočne vážny dôvod, keď sa pýtam, aký to má dosah. Je veľmi jednoduchý. Najväčšie teplárne sú stále pod kontrolou štátu. My sme veľmi pozorne ako opozícia sledovali programové vyhlásenie vlády. A zistili sme, že táto vláda má záujem o privatizáciu teplární, ktoré sú pod štátnou kontrolou. Privatizácia je normálny proces, no je otázka, akým spôsobom sa táto privatizácia udeje. Mám skutočne veľké obavy, že sa zopakuje situácia pri privatizácii SPP. Tí starší, ktorí ste v tom čase sledovali celý ten proces, si možno veľmi dobre pamätáte, že vtedy z podnetu štátu sa 2 roky pred privatizáciou SPP výrazne znížili predajné ceny plynu pre obyvateľstvo a pre uznaných odberateľov, čo znamenalo zníženie zisku a zlé hospodárenie SPP, čo sa nakoniec odzrkadlilo pri privatizácii v pomerne nízkej nákupnej cene, alebo ten víťaz, jediný víťaz, lebo bol len jediný uchádzač, ktorý v tom procese privatizácie vyhral, to kúpil skutočne za cenu, ktorá bola asi osemkrát nižšia, ako bola účtovná hodnota samotného SPP. Existuje na to správa, ktorú sme v roku 2008 predkladali aj do parlamentu. Čiže urobilo sa krátke divadlo. Dva roky predtým sa znížili ekonomické výsledky tejto spoločnosti a potom sa za lacný peniaz táto spoločnosť predala do rúk zahraničných investorov. A výsledok bol, že v priebehu štyroch rokov sa cena plynu zdvihla o 402 %. Podobné sa môže stať teraz pri teplárňach, lebo práve tento zákon tým, že neuzná oprávnené náklady teplární, ich bude nutne hnať do straty. Tie teplárne jednoducho pôjdu do červených čísiel. Keď budú v červených číslach, vláda si počká 2 roky a v treťom roku, v štvrtom roku svojho vládnutia povedia, že nevedia to štátni zástupcovia v týchto spoločnostiach riadiť, že teda je potrebné tieto spoločnosti predať. Čiže dneska pozrite si hospodárske výsledky teplární, ktoré sú pod kontrolou štátu, a uvidíte, že všetky sú ziskové. Po prijatí tohto zákona do dvoch rokov budú všetky v červených číslach. O tom som presvedčený a v to absolútne verím. A potom nastane ta skutočná finta, ktorá je za celou novelou tohto zákona, že potom vláda povie, že ideme to privatizovať. Čiže ideme úmyselne vyrobiť stratu. A po tejto strate nebude iné riešenie ako odpredaj týchto zariadení súkromnému investorovi. A pán Mikloš nám to potom zdôvodní, že súkromník vie lepšie riadiť podnik, ako ho vie štát. Ale je to, bohužiaľ, naprogramované a je to celé pripravené. Mrzí ma, že na hospodárskom výbore sme dlho o tomto diskutovali, niektoré odpovede sme, bohužiaľ, nikdy nedostali.

    A osobne si myslím, že tento zákon momentálne prerokovávať je dosť predčasné. Ja by som skutočne tomu venoval jednu serióznu technickú diskusiu, aby sa odborníci k tejto problematike vyjadrili, aby sa k tejto problematike nevyjadrovali len politici a na základe odbornej diskusie aby sa urobili závery, ktoré by mohol aj parlament prerokovávať.

    Ja verím, dámy a páni, že budete veľmi prezieravo rozhodovať pri tomto zákone. A prosím vás, uvedomte si aj tie dôsledky, ktoré môžu skutočne po prijatí takejto novely nastať. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Janiš, pán Golian s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pán bývalý minister hospodárstva, no prebrali sme to aj spolu aj niekoľkokrát, či ide o 30 kW alebo 100 kW, áno, o tom bola polemika, mne nevadí ani 30, ani 100, a to hlavne pri tejto novele, keď fotovoltika je len na streche alebo na plášti jednej budovy, a nie na žiadnych lúkach, keď nie je žiadne zgrupovanie elektrární alebo fotovoltiky niekde na lúkach.

    Polemika či 50 % alebo 70 %, alebo 30 %. Ak si pozrieme, ako sú čerpané dotácie na KVET, tak vidíme, že nám berú takmer všetko z podpory obnoviteľných zdrojov. A chceme zabrániť tomu, aby sa niekto dostal k podpore a urobil, nazvime to, kozmetické úpravy na svojich energetických zariadeniach a dostal sa do podpory podľa zákona č. 309/2009 Z. z.

    Budeme musieť riešiť aj teplárne, lebo podľa môjho názoru primárnou vecou teplární je vyrábať teplo a elektrika je odpadová, a robiť všetko pre teplárne, aby vyrábali čo najviac elektriky. A toto budeme musieť technicky poriešiť, lebo tento zákon je aj o fyzike, aj o ekonomike. Nedá sa to oddeliť.

    A čo sa týka toho, či je táto novela daná skoro alebo neskoro, ja tvrdím, že keď poviem, že je daná v hodine dvanástej, tak sa veľmi nemýlim, a to hlavne kvôli fotovoltike, ktorá ide nebývalým tempom, ktorá nám spôsobuje nestabilitu siete a zaťažuje všetkých odberateľov elektrickej energie tým, že v podstate tá výkupná cena a nestabilita a nákladné podporné služby sú tak veľké, že o chvíľku nebudeme podporovať nič iné, len fotovoltiku, a na ostatné obnoviteľné zdroje, ktoré robia multiplikačné efekty, ktoré podporujú ekonomiku Slovenska, ktoré rozvíjajú vidiek, jednoducho už to nebudeme môcť utiahnuť. V Čechách k tomu prebieha veľká polemika, je množstvo článkov, riešia ad hoc tieto veci, aby zachránili aj prenosovú sústavu, aj firmy od vysokých...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Jahnátek, vašu kritiku tejto novely nepovažujem za úprimnú, pretože bolo to vaše ministerstvo, ktoré tento zákon vypracovávalo. Viete dobre, že ten zákon sa rodil veľmi ťažko, že vlastne meškal dva roky a vznikol až v roku 2009. Ja uznávam, že to je komplikovaný zákon, ktorý bude podliehať častým novelám. To mi je jasné, pretože toto je veľmi dynamická oblasť, obnoviteľné zdroje ako sa vyvíjajú.

    Hovoríte, ako bola vygenerovaná cena na to, že 50 % musia byť náklady na rekonštrukciu, aby to bolo možné uznať. Ja by som sa mohol opýtať, ako bola vygenerovaná prvá cena na fotovoltiku. Sám dobre viete, že to bolo až 18 000 korún v tom čase za jednu megawatthodinu. Až potom sa to znížilo, čo bol takisto výstrel od pása, ktorý ste v podstate vytvorili vy.

    Hovoríte o tom, že to je zbytočná novela. Ja si myslím, že to nie je zbytočná novela, pretože viac ako 700 megawattov výkonu, na ktoré v súčasnej dobe majú povolenie, keby sa to všetko postavilo, tak by to poriadne zatriaslo s koncovou cenou pre tých spotrebiteľov. A ja si myslím, že táto novela práve odstraňuje tie problémy, ktoré sú z toho zákona, ktoré mohli byť, dajme tomu, pri lepšej formulácii toho zákona odstránené. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega Janiš, potvrdzujete vlastne to isté, čo ja hovorím, že áno, poďme riešiť fotovoltiku, ale urobme k tomu riadnu odbornú diskusiu. Totiž znovu sme niekde a nevieme presne kde sme. V tom je celý základný problém.

    Ja zároveň odpovedám aj na otázku pána Goliana. Viete, my sme skutočne vychádzali len z toho vzhľadom na to, že nikto nemal s tým žiadne skúsenosti. Preto sme vychádzali zo skúseností, ktoré boli v Nemecku a v Českej republike, kde boli naďalej v tejto oblasti. A sme si mysleli, že majú najlepšie prepracovaný tento systém. Ale sami uznali, že sa nejakým spôsobom pomýlili, a korigovali to. Ale urobili to a robia to na základe širokej diskusie. Veď si všimnite, aká diskusia je v Českej republike ohľadne fotovoltiky. Ale my tu strieľame znovu od pásu. Ideme bez konkrétnej technickej diskusie, ideme znovu do zásahu, čo sa mi zdá nejakým spôsobom predčasné. A môže to byť kontraproduktívne.

    Nemôžem súhlasiť s pánom kolegom Janišom, že v KVET-e je výroba elektriny druhoradá a pomaly zbytočná. Predsa s tým nemôžem súhlasiť, vždy keď sa vyrobí nejaká energia, je úlohou každého dobrého hospodára, aby túto energiu premenil na upotrebiteľnú energiu. A keď máme to teplo vyrobené a máme ho zvyškové v tých tepelných elektrárňach, prečo ho nepoužiť na turbínu a nevyrábať elektrickú energiu? Čiže s týmto sa nemôžem stotožniť. A ja si myslím, že práve, naopak, každá tepláreň by pomaly mala pracovať na systéme kombinovanej výroby, aby sme dostávali aj určité množstvo elektrickej energie do systému.

    Ku konštatovaniu, že nie je to úprimné. Nie, my sme sa skutočne snažili využiť najlepšie praktiky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Golian, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v rozprave vyjadril k tejto novele. Novela zákona č. 309/2009 Z. z. je vždy veľmi významnou novelou z toho dôvodu, že sa bytostne dotýka rozvoja vidieka. Treba si uvedomiť, že zákon o obnoviteľných zdrojoch kľúčovým spôsobom ovplyvňuje aj rozvoj slovenského vidieka a má značný medzirezortný dopad. Preto ma trochu zaráža nízka angažovanosť nielen rezortu pôdohospodárstva, ale aj ostatných príslušných rezortov, životného prostredia, ministerstva dopravy, regionálneho rozvoja, pri kreovaní tejto novely. Treba si uvedomiť, že poľnohospodárska výroba je stále intenzívnejšia, je potreba menšia poľnohospodárskej pôdy, menšieho počtu zvierat na vyrobenie dostatku potravín. Čo majú robiť tí poľnohospodári? Musia robiť také činnosti, ktoré im prinesú nejaké výnosy a prinesú dobro aj pre spoločnosť.

    K samotnej novele. Ako som už spomínal vo svojej faktickej poznámke, tento zákon bol potrebný, lebo sme plnili určitý záväzok voči Európskej únii. Treba povedať, že táto novela je vlastne piatou novelou vrátane jednej nepriamej novely práve z tejto prebiehajúcej schôdze. Nutnosť noviel priniesol nielen život, ale aj jeho nie dostatočná príprava a účelovo nastavené priority pre spriaznené spoločnosti minulej vlády. Dôsledkom takto nastaveného zákona aj po novelizáciách sú vyššie ceny elektriny pre spotrebiteľov.

    Tu by som rád uviedol niekoľko faktov, ktoré súvisia s terajšou koncovou cenou elektriny pre spotrebiteľov. Vo verejnosti sa vytvára prostredníctvom médií kampaň najmä voči obnoviteľným zdrojom. V poslednom čase je to najmä fotovoltika. Je to však naozaj tak, že tieto zdroje spôsobujú vysokú cenu energií? Pozrime sa na to trochu bližšie, pričom si pomôžem údajmi z Trendu zo 4. decembra tohto roka. Otvorene treba povedať, že za zvyšovanie koncových cien elektriny momentálne nie sú na vine obnoviteľné zdroje energie, teda slnko, biomasa a vietor, pretože sú v prenosovej sústave v menšine, aj keď v prípade slnka bola dotácia nastavená neprimerane štedro. Aké sú teda skutočné faktory, ktoré zvyšovanie cien pre koncových spotrebiteľov energií spôsobujú? Už v tomto roku bola prekročená tarifa, z ktorej sa zjednodušene podporuje výroba elektriny z domáceho uhlia, o 6 eur na inštalovaný megawatt. Najviac sa však pod zvyšovanie cien podpisuje voda, teda vážska kaskáda z portfólia Slovenských elektrární, ktorá účelovo dosiahla podporu vyplácanú pre obnoviteľné zdroje energie. Ide o veľký objem výkonov, ide o 630 megawattov z viac ako 1 000 megawattov inštalovaného výkonu obnoviteľných zdrojov energie. Významný vplyv má aj 263 inštalovaných megawattov v zariadeniach spaľujúcich biomasu s fosílnymi palivami. Zásadný vplyv na cenu má podľa údajov ÚRSO aj viac ako 680 inštalovaných megawattov v zariadenia KVET-u. V drvivej väčšine prípadov ide o zariadenia dávno vyhospodárené, ktoré prešli rekonštrukciami rôznej intenzity, niekde len nanovo natreli kogeneračné jednotky, niekde aj niečo vymenili, ktoré na úkor všetkých daňových poplatníkov užívajú výhody určené na výstavbu nových zariadení obnoviteľných zdrojov energie. Toto je dedičstvo, ktoré táto vláda zdedila po Ficovej vláde. A teraz to bude musieť napraviť a zrovnoprávniť. Uvedomujem si, že vážnym rizikom pre koncové ceny elektriny je aj oblasť fotovoltiky, kde boli pre vyvolených účelovo nastavené až nehorázne podmienky. Ako ináč nazvať až 50-percentné dotácie na výstavbu fotovoltických elektrární, keď cena za panelom inštalovaný megawatt v čase schvaľovania podpôr bola tesne na úrovni 4 mil. eur za inštalovaný megawatt a dnes je to menej ako 2,5 mil. a po novom roku tieto ceny opäť poklesnú. Niektorí šťastlivci už majú zarobené, hoci ešte len začínajú s výstavbou. Tomu sa hovorí výborný biznis.

    Vo svojom príspevku nepredkladám pozmeňujúci návrh, chcem len povedať, že predložený návrh novely má preventívny účinok, a to najmä v oblasti fotovoltiky, tak aby ochránil konečného spotrebiteľa. Považujem ho za vyvážený, pretože v prechodných ustanoveniach chráni aj záujmy serióznych investorov. A preto ho hlasovaním podporím. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou pán poslanec Janiš na vystúpenie pána poslanca Goliana, aj pán poslanec Jahnátek. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Ja súhlasím s predrečníkom. Treba sa na to pozrieť aj komplexnejšie, ale dnes my stojíme pred vecou, že buď toto prijmeme a získame čas bez toho, aby sme utrpeli škody. Máme č. 309/2009 Z. z., otvorený vládny návrh zákona, kde toto všetko môžeme riešiť. Urobím na to aj komisiu na hospodárskom výbore, aby sme sa o tomto vážne bavili. Ale ak dnes povieme, že chceme ešte toto, toto, toto, tak nám vlak utečie a potom je bezpredmetné sa baviť o fotovoltike, nestabilite siete a obrovskom finančnom zaťažení koncových cien elektrickej energie z titulu fotovoltiky.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Golian, ja som zostal z vás úplne prekvapený, čo ste to posplietali všetko dokopy. Spomínali ste vážsku kaskádu a podobné veci. Ja neviem, či si vôbec uvedomujete, že Slovensko je v nejakých medzinárodných štruktúrach a v nejakých prenosových sústavách, kde platí napr. o. i. aj pravidlo n-1. To znamená, že musíte mať pripravený minimálne jeden zdroj, ktorý má inštalovanú kapacitu, ako ju má najväčší inštalovaný zdroj v sústave. A práve vážska kaskáda a dva tepelné zdroje vo Vojanoch sú pre Slovensko tá n-1. Tak čo to tu, prosím vás, rozprávate? Veď vy ste strelili úplne vedľa. Keď táto problematika vám nie je blízka, nemiešajte, prosím vás, fotovoltiku s vážskou kaskádou. To je po prvé.

    Po druhé. Hovoríte o nejakých spriaznených osobách bývalej vláde. Ja ako minister neviem o žiadnych spriaznených osobách, ktoré by nejakým výberovým konaním dostávali extra nejaké ponuky. Išlo sa jednoducho podľa systému, že kto sa prihlásil, sa uspokojovali od prvého miesta jednotlivé požiadavky.

    A chcem vás ešte na jedno upozorniť, keď hovoríte o podpore na výstavbu fotovoltických článkov. Tak vás môžem ubezpečiť, že ministerstvo hospodárstva v rámci operačného programu nepodporovalo a zastavilo podporu na výstavbu fotovoltických článkov vzhľadom na to, že boli ceny nastavené tak, že tento projekt sa vedel vždy aj sám financovať.

    Takže nemôžem súhlasiť s týmito vašimi argumentmi a s tou vážskou kaskádou ste to skutočne prehnali. Ďakujem.

  • Pán poslanec Golian chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

  • Len krátko skutočne chcem reagovať. Pán poslanec Jahnátek, zoznam tých podporených projektov je, samozrejme, k dispozícii. Bolo podporených konkrétne 12 projektov, zistil som si to na ministerstve hospodárstva a boli podporené spolu okolo 40 mil. eur. Čiže hovoril som pravdu. To je prvá vec.

    A čo sa týka tých údajov, ktoré som spomínal. Ja som zdroj uviedol. Ten zdroj je časopis Trend, kde to všetko bolo uverejnené, tak ako som ja vám to povedal. Samozrejme, môžeme o tom diskutovať, čo navrhoval aj kolega Janiš, môžeme sa o tom baviť, ale pravdu si treba hovoriť do očí takú, aká je. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Bastrnák.

    Pred hlasovaním vyhlasujem päťminútovú prestávku a poprosím pánov poslancov, aby sa o 5 minút dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 9. schôdze Národnej rady hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, prestaňte telefonovať. Pán podpredseda, prestaňte telefonovať.

  • Smiech v sále.

  • Pán podpredseda, neospravedlňuje vás to, aj keby vám Obama telefonoval.

    Prosím pána poslanca Sidora, ktorého poveril výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uviedol hlasovanie k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

    ktorý prerokovávame ako tlač 55.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri body. Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy, z ktorých pán poslanec Fecko navrhol vyňať na osobitné hlasovanie bod 4.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 3, 5 až 8 a 11 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 1 proti, 59 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 9 a 10 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 9 a 10 zo spoločnej správy, gestorský výbor neodporúča tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 1 za, 82 proti, 58 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem, Teraz dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o bode 4 spoločnej správy, ktorý navrhol vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Fecko, keďže podal širší a lepší návrh. Gestorský výbor síce odporúča bod 4 schváliť, návrh pána poslanca je však lepší.

  • Smiech v sále.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o horšom návrhu, o ktorom máme rozhodovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 60 za návrh, 67 proti, 13 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 4 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Najskôr však dajte, prosím, hlasovať podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasujeme o skrátení lehoty na prerokovanie a hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 2 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán predsedajúci, žiadam stiahnuť bod 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu. Sťahujem tento bod z hlasovania.

  • Pán poslanec, len vy nie ste jediný z tých poslancov, ktorí ho navrhli. Je dohoda...?

  • Áno, je dohoda v rámci poslaneckých klubov.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pod návrhom je podpísaných celkom 17 predkladateľov. Ktorí z navrhovateľov ešte sa pridávajú k pánovi poslancovi Feckovi a sťahujú tretí bod pozmeňujúceho návrhu z hlasovania?

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím, prihláste sa na svetelnej tabuli.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prepáčte, ale hlasujeme o vážnej veci, preto sa tomu prispôsobme.

  • Reakcia poslanca.

  • Ja len chcem povedať, ja som tiež jeden z podpísaných, tak som ja za stiahnutie návrhu.

  • Súhlasná reakcia poslanca.

  • Som za stiahnutie návrhu. Sťahujem ho aj ja.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme naplnili procedurálnu podmienku nehlasovať o návrhu pod bodom 3 pozmeňujúceho návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Kaliňák, vy nie ste navrhovateľ.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán predseda, vás poprosím pekne, aby ste prečítali všetkých poslancov pod tým listom, lebo asi nevedia, čo podpísali.

  • Prosím, pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spoločný spravodajca, navrhnite ďalší postup.

  • Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Fecko, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri body. Pán poslanec navrhuje hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 50 proti, 15 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov pod bodmi 1 a 2 sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 9 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže sa neprihlásil z poslancov nik s možnosťou vystúpiť, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán poslanec...

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za návrh, 15 proti, 49 sa zdržalo.

    Národná rada vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Fecka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnej rade predložil návrhy k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 151.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nik, takže neboli prijaté žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy, preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 2 proti, 63 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehoty na prerokovanie, v ktorých výbory majú pridelený návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 za návrh, 1 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložila Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Prerokovávame návrh ako tlač 158.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave neodzneli iné návrhy, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 78 za, 3 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a o lehotách. Čiže navrhujem, aby sme hlasovali o pridelení návrhu zákona výborom, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby sme za gestorský výbor určili výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Navrhujem termín prerokovania pre určené výbory do 27. januára 2011 a pre gestorský výbor do 31. januára 2011. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehoty na prerokovanie, v ktorých majú výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 84 za, 1 proti, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Martináka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predložil Národnej rade návrh hlasovania o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli,

    ktorý prerokovávame ako tlač 178.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, v rozprave nikto nevystúpil, a preto dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 2 proti, 63 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie, v ktorých výbory zákon musia prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 86 za návrh, 1 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Pavlisa, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnej rade predložil návrhy k prerokovávanej

    správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2009,

    ktorú prerokovávame ako tlač 157.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 132 za návrh, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Pán poslanec Muránsky, prosím, aby ste predložili Národnej rade návrh uznesenia k prerokovanej

    správe o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike (havária odkaliska) na životné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala.

    Návrh prerokovávame ako tlač 175.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto navrhujem Národnej rade uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky túto správu zobrala na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za návrh, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

    ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom žiadajú zmeniť a doplniť zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý prerokovávame ako tlač 87.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Konštatujem, že v rozprave vystúpili traja poslanci, boli podané dva procedurálne návrhy, ako i na osobitné hlasovanie boli vyňate zo spoločnej správy body 5 a 6, ďalej body 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich a body 3, 4 spoločne s návrhom taktiež ich schváliť. Takže pristúpime k hlasovaniu.

    Najprv, prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o kolektívnom vyjednávaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o ďalšom procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša, kde navrhol návrh vrátiť navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 77 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhoch 1 a 2 so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2, gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za, 59 proti, 5 sa zdržalo.

    Body 1 a 2 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o bodoch 3 a 4 so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 3 a 4 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za, 57 proti, 7 sa zdržalo.

    Schválili sme body 3 a 4 zo spoločnej správy.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bodoch 5 a 6.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 2 za, 134 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme body 5, 6 zo spoločnej správy.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy. Keďže boli v druhom čítaní schválené návrhy, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme prerokovali zákon v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 38 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu, ktorú z dôvodu, že sa nik z prítomných pánov poslancov do rozpravy neprihlásil, vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi a odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za návrh, 60 proti, 4 sa zdržali.

    Národná rada návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Madeja, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnej rade predložil návrhy hlasovaní o prerokovávanom

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 127.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, nakoľko informácia gestorského výboru neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pričom jeden z nich, pán poslanec Laurenčík, predložil jeden pozmeňujúci návrh.

    Predtým ako budeme hlasovať o tomto návrhu, prosím, aby ste dali hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie pozmeňujúcich návrhov, nakoľko boli predložené dnes.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie pozmeňujúceho návrhu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 93 za návrh, 3 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Laurenčík v rozprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána Laurenčíka.

  • Hlasy v sále.

  • Ruch v sále.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 110 za návrh, 5 proti, 28 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 89 za návrh, 20 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil žiaden poslanec, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov ako celku so schváleným pozmeňujúcim návrhom s odporúčaním...

  • Je bez odporúčania gestorského výboru, nakoľko bola informácia.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 65 za návrh, 26 proti, 49 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada návrh zákona neschválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Vargovčáka, ktorého poveril výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 128.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto bodu programu vystúpili štyria poslanci, z nich iba pani poslankyňa...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, pán minister, pán minister Simon, tu je vaše miesto.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... Žitňanská podala v mene 15 poslancov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a požiadala o osobitné hlasovanie o ňou uvedených návrhoch zo spoločnej správy.

    Ako spoločný spravodajca podávam návrh na skrátenie lehoty o hlasovaní o dnes podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu hlasovať o dnes podaných pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za návrh, 6 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • V súlade s rokovacím poriadkom budeme teraz hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy okrem tých, ktoré pani poslankyňa Žitňanská požiadala vyňať na osobitné hlasovanie.

    Budeme teda hlasovať o návrhu zo spoločnej správy pod bodmi 1 až 6, 8, 10 až 14, 16 a 18 s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 6, 8, 10 až 14, 16 a 18.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za návrh, 51 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie, teda o bodoch 7, 9, 15 a 17. Gestorský výbor ich odporúčal schváliť. Upozorňujem však, že v rozprave bol podaný návrh, ktorý tieto návrhy vylepšuje.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 7, 9, 15, 17.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 1 za, 122 proti, 20 sa zdržalo 1 nehlasoval.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o kľud, páni poslanci, pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave pani poslankyňou Žitňanskou. Pýtam sa, pani poslankyňa, či súhlasíte s tým, aby sme o nich hlasovali spoločne.

  • Smiech v sále.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré za skupinu poslancov predložila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá rešpektuje názor predsedu poslaneckého klubu a súhlasí s hlasovaním spoločne.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za návrh, 53 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Tým sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a návrhy, ktoré boli podané v rozprave.

    Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za návrh, 52 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu, ktorú vyhlasujem za skončenú z dôvodu toho, že sa žiaden z poslancov do rozpravy neprihlásil.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním, pán poslanec,...

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za návrh, 54 proti, 9 sa zdržalo.

    Národná rada návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 145.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme v rokovaní, páni poslanci a poslankyne.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, upokojte sa. Pani poslankyňa Gibalová...

  • Hlasy v sále.

  • Buď zostaňte, alebo odíďte.

    Poprosím pána navrhovateľa kolegu Jurčíka, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pán poslanec Přidal je zodpovedný, už sedí na svojom mieste, a pána poslanca Žigu, aby ako posledný prihlásený ústne do rozpravy vystúpil. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Upokojte sa, páni poslanci. Pán poslanec Galbavý, tu je vaše miesto, tašku nechajte tu a sadnite si tam, kde vám predseda Národnej rady určil miesto, na ktorom máte sedieť počas rokovania.

  • Neustály ruch v sále.

  • Pán poslanec Marcinčin.

    Nech sa páči, pán poslanec Žiga.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa aj ja v rámci rozpravy vyjadriť k návrhu novely zákona č. 309/2009 Z. z. od predkladateľa pána poslanca Jurčíka. Musím v prvom rade konštatovať, že ten zákon, odkedy sme ho prvýkrát videli, po dnešnú dobu prešiel výraznou zmenou. A zamýšľam sa nad tým, či by ste ešte mali tu, pán navrhovateľ, sedieť vy alebo by tu mal sedieť ako navrhovateľ pán poslanec Janiš, pretože na poslednom hospodárskom výbore navrhol pozmeňujúci návrh, ktorý výrazne, a musím to povedať a pripustiť, kvalitatívne posunul tento návrh zákona. Ale napriek tomu mám výhrady k niektorým ustanoveniam tejto novely zákona, pretože musím konštatovať, že v rámci tohto zákona ideme od jedného extrému do druhého extrému.

    Keď Európska únia a Európska komisia stanovila alebo nastavila nejaké pravidlá, nejaké výkupné ceny a nejaké fungovanie obnoviteľných zdrojov pred niekoľkými rokmi, asi pred piatimi rokmi, v zásade celá Európska únia, a preto sme svedkami toho boomu fotovoltiky či už v Španielsku, Nemecku, Čechách a ostatných okolitých krajinách, tak súhlasím, že ten boom bol preto, lebo tie výkupné ceny fotovoltaiky možno boli vyššie a podnikateľský zámer v tejto oblasti bol s kratšou dobou návratnosti, ako je to zvykom v energetike. No ale druhá strana extrému je, že od júla v zásade podnikanie vo fotovoltike a podnikanie vo vetre, resp. pri...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... výrobe elektrickej energie z týchto zdrojov už nebude investovanie, ktoré by vôbec mohlo byť založené na nejakých ekonomických základoch, pretože investícia do takejto výroby sa vôbec neoplatí a nebude vôbec návratná. Preto hovorím o nejakom extréme z jedného konca na úplne druhý koniec.

    Osobne si myslím, že každá krajina by si mala stanoviť taký správny energetický mix. Slovenská republika má nastavený energetický mix výroby elektrickej energie, čo sa týka výrobných zdrojov, na jednu tretinu z vody, jednu tretinu z jadra a jednu tretinu z tepla a takých 5 – 6 % je z obnoviteľných zdrojov.

    Ja možno podobne ako niekoľkí kolegovia tuná, možnože aj pán spravodajca Přidal, sme zástancami výroby elektrickej energie z jadra. Možnože by sme mohli ešte viac investovať do tejto oblasti. Napriek tomu si myslím, že obnoviteľné zdroje sú na jednej strane reputáciou krajiny, na druhej strane sú naším záväzkom voči Európskej únii. A preto požiadavka 20-20-20, o ktorej hovoril aj môj predrečník pán poslanec Jahnátek, ako aj záväzok Slovenska vyrábať 14 % energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, je záväzkom, ktorý je nespochybniteľným a nie je ani veľmi ambicióznym, pretože iné krajiny, škandinávske, už v súčasnosti vyrábajú viac ako 40 % z obnoviteľných zdrojov, dokonca u Švédov je to až 51 %.

    Aj na základe toho si myslím, že už predchádzajúca vláda prijala dostatočne razantné riešenia, ktorými obmedzujú podnikanie v energetike, v oblasti výroby elektrickej energie z fotovoltiky a z vetra. Preto si myslím, že celý tento legislatívny proces v súvislosti s vaším návrhom je zbytočný, pretože vláda a kompetentné orgány majú dostatočné páky na to, aby celý proces zastavili ešte v počiatočnom štádiu.

    Obmedzenie obdobia, kedy bude ešte výkup elektrickej energie, teda do obdobia 30. 6., v prípade zapojenia elektrárne do siete, nie je dobré riešenie, ktoré zmarí mnohé investície na Slovensku, ktoré sú rozpracované, ktoré prešli klasickým schvaľovacím procesom, či cez územné rozhodnutie, či cez stavebné konanie alebo aj vydanie osvedčenia príslušnými rezortnými inštitúciami. Aj na základe toho si myslím, že toto opatrenie je retroaktívne. A na základe toho podávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, aby bol tento návrh novely zákona vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie, môžete sa, pán poslanec, prihlásiť, ale až potom, keď prejaví záujem pán navrhovateľ, tento tak urobil, takže musíte poslúchať a čakať trpezlivo.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne, lebo tých názorov odznelo viacero.

    Pánu Jahnátkovi by som chcel povedať toľko, že nevidíme, že by bola malá voda problémom. Odhad Združenia malých vodných elektrární hovorí ešte o 4 až 5 MW ročne, čiže to nie je také dramatické. Podstatné ale je na tom to, že je to z väčšiny predikovateľná výroba.

    Moja ďalšia pripomienka je k tej kvalite tých fotovoltických panelov. Je pravdou, že aj pod 20-centimetrovým snehom to produkuje niečo. Ale či sa to dá nazvať niečím, čo je použiteľné, o tom by som si dovolil viac ako polemizovať. Iste, tvrdenie o tom, že ministerstvo navrhlo konzervatívny model, pri ktorom začínali s cenou, ktorá bola desaťnásobne vyššia ako vtedy bežná výkupná cena z konvenčných zdrojov, neviem ja to nepovažujem za konzervatívny model. To bolo, ak sa nemýlim, 18 000 korún za MW, čo bola strašná cena. A vôbec si nemyslím, že to bolo z popudu nejakej Európskej únie. Tá cena nebola navrhovaná z Európskej únie, určite. Je pravdou, že sme uvažovali pôvodne s 30 kilowattmi, ale povedali sme, že vzhľadom na pôvodné poslanie myšlienky obnoviteľných zdrojov energie zo solárnych panelov malo by to byť predovšetkým namontované ideálne na mieste spotreby. A to sú predovšetkým priemyselné objekty, haly a tak ďalej či skladovacie, možno nejaké väčšie budovy aj verejného charakteru. Tak práve tým sme to trošku prehodnotili a povedali sme si, že tých 100 kW by bolo v pohode a nad 100 kW už nebudeme robiť tú podporu. Ale tá podpora bude hovoriť o tom, že nebude tam podporovaná odchýlka, resp. budú si musieť nad 100 kW platiť odchýlku. Takže my budeme podporovať aj naďalej tú fotovoltickú energiu, elektráreň, ale za iných podmienok. To je ten zásadný rozdiel. Je pravdou, že 366 eur za megawatthodinu, o ktoré sa vykryje vyššia výkupná cena ako teraz z komerčných zdrojov pre tento rok, ekonomika nemá možnosť utiahnuť. S tým sa dá súhlasiť.

    No a prečo sa vlastne kritizujú prísnejšie podmienky? Na jednej strane chce pán kolega Jahnátek prísnejšie podmienky a na druhej strane ich kritizuje. Nerozumiem tomu, ale možnože na nejakej inej platforme by sme sa vedeli o tom rozprávať.

    No k tým 50 % ako sme prišli? No je to konsenzus po diskusii s viacerými, jednak aj s kolegami, aj na ministerstve, aj s legislatívcami, dokonca s ľuďmi, ktorí v tej problematike fungujú, lebo my nechceme podporovať staré zdroje, ale nové.

    Keď sa tu spomínali premaľované kogeneračné jednotky. No, bohužiaľ, je to pravda. Nám 630 MW berie voda a vyše 230 MW nám berú, doslovne povedané, staré zdroje, ktoré na základe zákona zrazu dostávajú podporu. A myslím si, že tento zákon chce podporovať nové zdroje, alebo totálne rekonštruované. No ale pod touto rekonštrukciou v prípade kogeneračnej jednotky sa myslí náklad, ktorý je určite vyšší z technologického hľadiska alebo technologickej časti, ako je 50 %, čiže preto je tam tých 50 %.

    No tá diskusia okolo teplární a ich nejakej pripravenosti, pokiaľ ide o privatizáciu. No ja s tým, samozrejme, nebudem súhlasiť, lebo ani, úprimne povedané, nemám potuchy, že by to takto malo byť, ale princíp je v tom, že teplárne boli často efektívne len preto, lebo dostávali napr. povolenky od štátu, emisné a tak ďalej. Keby sa to nerobilo, no myslím si, že nebolo by to také ružové. No a nám predsa nejde o to, aby sme my prevádzkovali teplárne, kde musíme investovať desiatky miliónov eur, ale stále budeme na úrovni 20 – 30 % toho imania alebo toho majetku. Čiže nemáme žiadnym spôsobom šancu dosiahnuť 50 %. Ale pritom z tej efektívnej prevádzky budú tí ďalší profitovať, tí, ktorí tam vlastne v tej teplárni nemajú čo robiť.

    Tých príkladov je strašne veľa. Tie teplárne majú obrovské množstvo ľudí. A sú prípady, keď spustili niečo, dajme tomu, paroplynový cyklus v Bratislave, bola efektívnosť na úrovni no neporovnateľnej oproti úrovni teplární.

    No zase zazneli príklady z SPP, osemkrát vyššia hodnota, ako sa predalo SPP. Neviem, že by to malo bilión korún hodnotu, to si netrúfnem povedať. Povedať to môže každý, ja to neviem nejako spochybniť.

    A, samozrejme, pán kolega Žiga hovorí o tom, že z jedného extrému ideme do druhého extrému. Myslím si, že tým, že upravujeme podmienky a vraciame to do toho logického rámca, to znamená, ako to pôvodne bolo určené, že to je výroba prakticky na mieste spotreby, to je tá podpora do tých 100 kilowattov, to by malo byť dostatočné na to, aby to bolo v tej filozofii, na ktorej celá tá logika v Európskej únii bola postavená, to znamená podporovať nielen tú výrobu, ale podporovať to hlavne na mieste spotreby, pretože tým sa šetria, samozrejme, prenosové sústavy, znižujú sa náklady na údržbu a na prevádzku, to určite pán kolega Žiga vie.

    Ja si myslím, že reputácia krajiny nevychádza len z toho, ako podporuje obnoviteľné zdroje energie. A tam sú zásadne, zásadne iné kritériá a iné body, podľa ktorých sa posudzuje reputácia krajiny, ale to asi nie je predmetom diskusie. Áno, sú krajiny ako Švédsko, Nórsko, dokonca aj Rakúsko, ktoré dávno prekročili ten požadovaný 20-percentný podiel. No ale je to celkom logické. No nemáme fjordy a tak ďalej, nemáme to, čo má Rakúsko, tie podmienky prírodné.

    Takže musíme sa snažiť to riešiť iným spôsobom, ako pán kolega Golian to spomenul, predovšetkým rozvojom toho vidieka, tam sú značné rezervy. A som presvedčený, že dosiahneme tých 14 % z rezervy, aj viacej.

    No a, úprimne povedané, do 30. 6., ja to trošku skúsim opraviť, nebude potrebné sa prihlásiť do tej siete, ale dokonca bude stačiť predložiť doklady dokazujúce to, že žiadateľ spustil proces kolaudácie.

    To je asi všetko, čo som chcel povedať, ináč, ďakujem za korektnú diskusiu.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, môžete sa vyjadriť trošku kratšie k rozprave.

  • Pán predsedajúci, presne toľko, koľko budem potrebovať, budem hovoriť, ani o minútu menej ani viacej nebudem hovoriť.

    Ja by som chcel poďakovať pánovi predkladateľovi poslancovi Jurčíkovi za tento zákon, pretože si myslím, že naozaj už bolo o päť minút dvanásť a bol potrebný a on ho aj zdôvodnil veľmi obšírne aj v úvode, aj teraz, prečo bol potrebný.

    Naozaj pán poslanec Žiga mal pravdu v tom, keď povedal, že teda pán poslanec Janiš, ale aj celý hospodársky výbor pracoval na pozmeňujúcom návrhu, ktorý v konečnom dôsledku prešiel do správy spoločnej a ten zákon naozaj vylepšil.

    Potom sme si tu vypočuli veľmi zaujímavú prednášku pána exministra Jahnátka. Ja som rád, že som sa dozvedel, že čo sa týka veterných elektrární, tak ten jeho názor na veterné elektrárne, aj keď si všetci uvedomujeme ten náš záväzok, čo sa týka kapacity a potreby obnoviteľných zdrojov, ten jeho pohľad na veterné elektrárne je podobný ako môj. Ja si myslím, že teda tá ich efektivita nie je veľmi veľká a nestojí to za ohyzdenie krajiny,

    Čo sa týka ale fotovoltiky, tak je tu problém. A naozaj on priznal, že prakticky okopírovali aj s chlpmi to, čo bolo v Nemecku a v Česku. Ale nemyslím si, že ich to ospravedlňuje. A sám teda hovoril o tom, že je tu 600 megawattov, ktoré v konečnom dôsledku by mohli zvýšiť cenu elektrickej energie o 12 %, len teda tú minútu nechali oni a my sme ju museli riešiť, aj keď na druhej strane som rád, že ju neriešili oni a že sme ju vyriešili my.

    Chcel by som povedať, že 600 megawattov nie je 1,5-násobok výkonu jedného reaktorového bloku v Bohuniciach, ale je to len jeho 1,2-násobok, ale, samozrejme, pán Jahnátek nemusí všetko vedieť.

    Čo sa týka tej konšpiračnej teórie, sme mu už minule hovorili o tom, že odmietame nejaké zámerné zníženie cien teplární alebo ekonomiky teplární, to je jednoducho konšpiračná teória. Neviem, či je to v duchu „podľa seba súdim teba“.

    A, pán poslanec Žiga, naozaj, keď ste podporovatelia jadra, tak myslím si, že ste na správnej ceste. Aj ja vidím jednoduchú budúcnosť energetiky jedine aj vo využívaní jadrovej energetiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 137).

    Prosím teraz predsedníčku Výkonného výboru Fondu národného majetku Annu Bubeníkovú, aby návrh uviedla. Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade s dikciou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade na schválenie návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b) príslušného zákona a návrh na použitie majetku fondu v roku 2011 už podľa spomínaného paragrafu.

    Predložený materiál obsahuje okrem uznesenia vlády Slovenskej republiky, návrhu uznesenia Národnej rady, vlastných návrhov na použitie majetku fondu, predkladacej správy aj vlastný materiál, ktorý je rozdelený na štyri časti.

    Obsahom 1. časti je predpokladaný vývoj likvidity fondu do konca roku 2010. Tá je základom pre zostavenie očakávaného vývoja likvidity fondu na nasledujúci rok, to znamená na rok 2011.

    Pôvodný návrh na použitie majetku počítal s prebytkom finančných prostriedkov vo výške 17,86 mil. eur, avšak vyššie príjmy z dividend v rokoch 2009 a 2010 a nižšie plnenie záväzkov v tomto období, predovšetkým z očakávaných záväzkov vyplývajúcich zo súdnych sporov, kde zatiaľ nedošlo k plneniu, ako aj ďalšie skutočnosti ovplyvnili vývoj likvidity fondu a prispeli tak k nárastu prebytku na čiastku 45,57 mil. eur. Tieto prostriedky budú použité na plnenie záväzkov fondu v nasledujúcich obdobiach v súlade s rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky, Národnej rady a orgánov fondu v zmysle zákona.

    V záujme previesť finančné prostriedky, ktoré fond získal z dividend, nad pôvodne plánovaný objem, na účet štátnych finančných aktív, a to ešte v roku 2010, vypracovali sme návrh doplnku, ktorým navrhujeme zvýšiť pôvodný rámec na použitie majetku fondu schválený Národnou radou pre rok 2010 o 237,03 mil. eur na celkový objem 611,95 mil. eur. V 2. časti teda predkladáme konkrétny návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku v rozsahu 611,95 mil. eur.

    Obsahom 3. časti návrhu je bilancia príjmov a výdavkov fondu v roku 2011. V jej úvode sú vyčíslené plánované príjmy v roku 2011, ktoré fond očakáva vo výške 298,74 mil. eur. Pri ich plánovaní fond vychádzal z predpokladu, že k uzavretiu nových zmlúv v sledovanom období nedôjde.

    Najvýznamnejšou položkou sú príjmy z dividend, ktorých výška závisí od vývoja hospodárenia spoločností s majetkovou účasťou fondu a od spôsobu rozdelenia zisku v týchto spoločnostiach. Takto získané príjmy v zmysle dividendovej politiky transferuje fond do štátnych finančných aktív v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky a Národnej rady.

    Spolu s predpokladaným zostatkom finančných prostriedkov z predchádzajúceho obdobia, ktorý je vyčíslený na 45,57 mil. eur, možno konštatovať, že celkové zdroje, ktoré by fond mohol mať k dispozícii v roku 2011 na plnenie svojich záväzkov, predstavujú čiastku 344,31 mil. eur.

    Ďalej sú v tejto časti materiálu uvedené plánované výdavky fondu. Na základe analýzy záväzkov a rozpočtovaných výdavkov fondu očakáva Fond národného majetku, že celkove výdavky by nemali presiahnuť čiastku 323,22 mil. eur.

    Medzi najväčšie výdavkové položky v rozpočte fondu patria výdavky v súlade s rozhodnutiami vlády. V roku 2011 je na tento účel, konkrétne na posilnenie štátnych finančných aktív, vyčlenená čiastka 312,07 mil. eur. V súlade s odporúčaním ministerstva financií peňažné prostriedky zabezpečí fond z dividend a zo zostatku peňažných prostriedkov z predchádzajúcich rokov.

    Najrizikovejšou položkou na strane výdavkov je § 30 zákona, ide o možné výdavky fondu v súvislosti so súdnymi spormi, nakoľko fond v zmysle uvedeného zákona zodpovedá celým svojím majetkom za záväzky, ktoré mu vznikajú pri uskutočňovaní činností uvedených v § 28 predmetného zákona.

    Na základe porovnania použiteľných peňažných prostriedkov a splatných záväzkov fondu k 31. 12. 2011 môžeme predpokladať, že bilancia fondu bude ku koncu roka prebytková, a to vo výške 21,09 mil. eur.

    Vychádzajúc z očakávanej bilancie príjmov a výdavkov fondu v rokoch 2010 a 2011 fond odporúča odsúhlasiť rozsah jeho použiteľného majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona do výšky 611,95 mil. eur pre rok 2010 a 312,069 mil. eur pre rok 2011.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 6. októbra 2010 zobrala spomínané návrhy na vedomie a odporučila ich predloženie na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Týmto si dovoľujem požiadať plénum Národnej rady o podporu tohto materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem pani predsedníčke.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Solymosovi, aby podal správu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 128 zo 14. októbra 2010 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Obidva výbory vo svojich uzneseniach odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť 1. zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý dňa 4. novembra 2009 uznesením č. 1752 schválila Národná rada Slovenskej republiky vo výške 374,919 mil. eur, o 237,031 mil. eur na celkový objem vo výške 611,95 mil. eur, 2. návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 312,069 mil. eur.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj pani predsedníčke.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní ešte

    návrhom rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2011 až 2013 (tlač 136).

    Pani predsedníčka, nech sa páči, znovu máte slovo a môžete odôvodniť návrh.

  • Ďakujem pekne. Predmetom predkladaného materiálu je návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2011 až 2013, ktorý v zmysle § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladáme na prerokovanie vláde Slovenskej republiky a následne na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pri tvorbe rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2011 až 2013 sa vychádzalo z týchto základných údajov.

    Po prvé je to schválenie zákona č. 38/2010 Z. z., na základe ktorého s účinnosťou od 1. 7. 2010 došlo k zrušeniu prezídia fondu, k zníženiu počtu členov dozornej rady fondu a k zníženiu počtu členov výkonného výboru.

    Po druhé je to hromadné prepúšťanie zamestnancov fondu ako dôsledok plánovaných organizačných zmien fondu vyplývajúcich aj z citovaného zákona. Pokles počtu zamestnancov fondu vrátane zníženia počtu členov orgánov predstavoval oproti minulému roku 45 %.

    Zmenou sídla fondu došlo k zmene fakturácie nákladov súvisiacich s používaním nebytových priestorov, zvlášť sú vyčíslené náklady na nájomné, spotrebu energie a poskytované služby prenajímateľom, čo sa prejavilo v znížení položky nájomné z 560 000 eur na 340 700 eur.

    V priebehu roku 2011 bude pokračovať plánované zníženie stavu zamestnancov o ďalších 5 zamestnancov. A s tým sú súvisiace náklady na odstupné vo výške 40 142 eur a odchodné vo výške 10 000 eur.

    Prehodnotením a zapracovaním všetkých informácií, ktoré v čase zostavovania rozpočtu fondu boli známe, v snahe minimalizovať náklady fondu pri zachovaní jeho efektívneho fungovania, sa nám podarilo znížiť celkové náklady na činnosť fondu z 4,835 460 mil. eur v roku 2010 na 2,832 905 mil. eur v roku 2011, čo predstavuje zníženie nákladov o 41,41 %. Z toho poklesli prevádzkové náklady o 41,57 % a náklady na obstaranie dlhodobého majetku o 32,87 %.

    Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto materiálu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Solymosovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. októbra 2010 č. 128 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Oba výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2011 až 2013 schváliť s tým, že bude zabezpečená účelná úspornosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov na činnosť FNM Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, a v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2011 až 2013 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pani predsedníčke aj pánovi poslancovi.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 (tlač 133).

    Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) 2. bodu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 na schválenie.

    Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 676 zo 6. októbra 2010.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav v súčasnom období a dopad vládou Slovenskej republiky navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2011.

    Návrh rozpočtu základných fondov vychádza z údajovej základne Sociálnej poisťovne, z dostupných štatistických údajov v oblasti hospodárstva a demografie a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013.

    S návrhom štátneho rozpočtu sú zosúladené tiež platby zo štátnych finančných aktív a zo štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na krytie deficitu spôsobeného 2. pilierom a ako finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia (v zmysle § 157 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Pre rok 2011 je zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu v sume 1,608 700 mld. eur.

    V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 sa predpokladá, že v bežnom roku dosiahnu príjmy 6,350 800 mld. eur a výdavky viac ako 6,254 900 mld. eur. Bilančný rozdiel bežného roku by mal predstavovať 95,9 mil. eur.

    Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2010 v sume 384,7 mil. eur by zdroje mali predstavovať 6,735 500 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2011 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 480,6 mil. eur.

    Ako som už povedal, v návrhu rozpočtu sa predpokladajú výdavky 6,254 900 mld. eur, z nich najväčšiu časť, až 5,492 700 mld. eur, predstavujú výdavky na dôchodkové dávky, čo je takmer 88 % z celkových výdavkov. Dôchodkové poistenie zahŕňa výdavky základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia.

    Deficitným základným fondom aj po zarátaní zostatku finančných prostriedkov z minulých rokov je len základný fond starobného poistenia. Tento deficit bude Sociálna poisťovňa vykrývať v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z rezervného fondu solidarity a z vnútorných zdrojov v zmysle § 293ai zákona o sociálnom poistení, teda z týchto základných fondov, ktoré vykazujú prebytok finančných prostriedkov.

    V návrhu rozpočtu je zapracovaná možnosť tvoriť správny fond od roku 2011 vo výške 2,5 %, tak ako bol predložený návrh novely zákona o sociálnom poistení do Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže schválená novela zákona o sociálnom poistení zo dňa 2. decembra 2010 umožňuje tvoriť správny fond z poistného najviac vo výške 2,4 %, táto zmena predstavuje zníženie tvorby správneho fondu v roku 2011 o 4,7 mil. eur, čo sa pozitívne prejaví v ostatných základných fondoch Sociálnej poisťovne.

    V roku 2011 predkladá Sociálna poisťovňa postupy do dôchodkových správcovských spoločností príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 836,4 mil. eur.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán generálny riaditeľ.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci poslancovi Júliusovi Brockovi a žiadam ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Pán riaditeľ, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, milí hostia, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z októbra tohto roka pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na prerokovanie dvom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ten druhý určil aj ako gestorský výbor. Výbory prerokovali návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady.

    Obidva výbory návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne prerokovali a odporučili ho Národnej rade schváliť s tým, že sú rozpočtované predpokladané príjmy a výdavky, zdroje celkom 6,735 522 mld. eur a výdavky 6,254 902 mld. eur.

    Výbor ma poveril predložiť túto správu a zároveň aj návrh uznesenia, ktorý je súčasťou tejto spoločnej správy.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj generálnemu riaditeľovi.

    V rokovaní budeme pokračovať

    návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013.

    Parlamentná tlač má číslo 155.

    Nech sa páči, pán predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pán Gajdoš, ujmite sa slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2011.

    Návrh rozpočtu vychádza z rozpočtového rámca schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na roky 2010 až 2013 a z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 s prihliadnutím na vykonané zmeny, ako aj na všetky právne normy, pri ktorých sa predpokladá, že budú v roku 2011 ovplyvňovať hospodárenie úradu.

    Predložený návrh prerokovala správna rada. A dozorná rada úradu schválila návrh rozpočtu.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala dňa 20. októbra 2010 návrh rozpočtu a prijala k nemu uznesenie č. 723/2010.

    Príjmy úradu.

    Rozpočet príjmov úradu je tvorený z dvoch kategórií, príjmov, a to z nedaňových príjmov, to sú administratívne poplatky, úroky a iné nedaňové príjmy úradu, a z transferu povinného príspevku od zdravotných poisťovní na činnosť úradu.

    Ďalej sú to teda nedaňové príjmy. V roku 2011 sa nedaňové príjmy rozpočtujú vo výške 1,081 mil. eur.

    Potom je to transfer zo zdravotných poisťovní. Úrad rozpočtuje príjem v rámci transferu roku 2011 od zdravotných poisťovní vo výške 15,998 mil. eur.

    Potom sú to príjmové finančné operácie. Je to prevod prostriedkov z predchádzajúcich rokov vo výške 15,924 mil. eur, čo tvorí najmä príspevok od zdravotných poisťovní na činnosť úradu určený na financovanie v roku 2011, ktorý podľa rozpočtu bude zaplatený v roku 2010 vo výške 14,985 mil. eur.

    Príjmy spolu. Celkové príjmy úradu sú rozpočtované vo výške 33,003 mil. eur.

    Výdavky úradu.

    Bežné výdavky. Bežné výdavky sú rozpočtované vo výške 16,105 mil. eur. Podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 95,3 %.

    Mzdy, platy a služobné príjmy a odvody poistného predstavujú výdavky na zamestnancov úradu. Mzdy sú na rok 2011 rozpočtované vo výške 6,862 mil. eur. A sú na úrovni roku 2010 bez navýšenia.

    Výdavky na tovary a služby predstavujú 39,9-percentný podiel na celkových výdavkoch úradu. Úrad v rozpočte uvažuje s čiastkou 6,751 mil. eur.

    V rámci tovarov a služieb sa uvažuje s vývojom cien poskytovaných služieb a s úspornými opatreniami, ktoré prijíma vedenie úradu na čerpanie výdavkov.

    Kapitálové výdavky. Kapitálové výdavky na rok 2011 sú rozpočtované v sume 800 000 eur. Podiel kapitálových výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 4,7 %, čo je pokles o 3,4 bodu oproti roku 2010.

    Výdavky na modernizáciu informačného systému položka EK 718 vo výhľade uvažovali s čerpaním na vytvorenie predpokladov na plnenie úloh úradu vyplývajúcich z nariadenia Európskej únie o zavedení elektronickej výmeny dát sociálneho zabezpečenia vrátane zdravotného poistenia a na vytvorenie základných predpokladov na zapojenie sa do projektu elektronického zdravotníctva, čo nie je možné pokryť z vlastných zdrojov.

    Projekt DRG. Projekt implementácie DRG je súčasťou plnenia programového vyhlásenia vlády s cieľom zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť v odmeňovaní nemocníc. Koncepcia DRG je v súlade so spoločenským rámcom pre ekonomické pôsobenie konkurencie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v súlade s konceptom regulovať trh.

    Projekt EESSI. Úrad ako prístupový bod pre vecné dávky v chorobe, materstve, pracovných úrazoch a chorobách z povolania je v súlade s čl. 78 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia povinný byť pripravený na komplexnú medzištátnu výmenu dát ku dňu 1. 5. 2012.

    Oba uvedené projekty nie sú kryté v rozpočte úradu ani v rozpočte verejnej správy.

    Výdavky spolu. V roku 2011 sa výdavky rozpočtujú vo výške 16,905 mil. eur.

    Saldo príjmov a výdavkov v metodike ESA 95 je kladné a dosahuje výšku 174 000 eur.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prosím o schválenie návrhu tohto rozpočtu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda úradu. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo Viliama Novotného, aby návrh odôvodnil, výsledok jeho prerokovania vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda úradu pre dohľad, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 143 z 26. októbra 2010 pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 29. novembra 2010.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh rozpočtu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 dňa 18. novembra 2010. Výbor svojím uznesením č. 88 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 schváliť s tým, že sa rozpočtujú príjmy vo výške 330,003 mil. eur a výdavky vo výške 16,905 mil. eur.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 dňa 16. novembra 2010. Výbor nehlasoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších nebol uznášaniaschopný (výpis zo zápisnice zo dňa 16. novembra).

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 30. novembra 2010. Výbor na základe stanovísk výborov a v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 odôvodnil na schôdzi Národnej rady predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ján Gajdoš. A poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady.

    Výbor predkladá návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou spoločnej správy.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj pánovi predsedovi.

    Nasleduje teraz prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 152).

    Prosím teraz ministra vnútra Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, budem veľmi stručný.

    Ide o návrh zákona, ktorý umožňuje vedenie agendy archívov elektronickou formou, čo znamená, že budú vedené listinne, ale aj elektronicky.

    Návrh novely obsahuje len nevyhnutné definície a povinnosti, podrobnosti o elektronických systémoch, ktoré budú slúžiť na správu elektronickej registratúry, bude upravovať výnos ministerstva vnútra.

    Takže, pán predsedajúci, poprosím pani poslankyne, pánov poslancov o podporu návrhu novely zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Alexandrovi Slafkovskému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 152). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu.

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku, t. j. v lehote 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na dnešné rokovanie Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako aj v ostatných legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysel § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. októbra 2010 č. 145 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v rokovaní ďalším vládnym návrhom zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre(tlač 153).

    Je to prvé čítanie.

    Pán minister vnútra, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o kritickej infraštruktúre vychádza zo smernice Európskej rady o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorú je potrebné prebrať do nášho právneho poriadku.

    Na území členských štátov Európskej únie sa nachádza určitý počet kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by malo závažné cezhraničné dôsledky. Tieto objekty osobitného významu z hľadiska zachovania ekonomickej a sociálnej funkcie spoločnosti a štátu, a tým aj kvality ich života obyvateľov vyžadujú zabezpečenie zvýšenej ochrany najmä pred hrozbou terorizmu, ale aj pred hrozbou spôsobenou zlyhaním ľudského faktora, technológie a prírodnou katastrofou. Preto s ohľadom na spomenutý právny akt Európskej únie účelom návrhu zákona je predovšetkým ustanoviť sektory kritickej infraštruktúry, upraviť postup príslušných orgánov štátnej správy pri identifikácii jednotlivých prvkov európskej a národnej kritickej infraštruktúry, ktoré sa budú zaraďovať do týchto sektorov, a národnostne vymedziť úlohy vlastníkom a iným prevádzkovateľom pri ochrane tejto relevantnej infraštruktúry.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o posunutie návrhu nového zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Slafkovský je spravodajcom z gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o kritickej infraštruktúre (tlač 153). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam spravodajskú informáciu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, t. j. 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s rokovacím poriadkom na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. októbra 2010 č. 146 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Ako vidím, nikto do rozpravy sa ústne nehlási. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším návrhom je v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov (tlač 179).

    Pán minister vnútra, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, páni poslanci, ide o stručnú novelu zákona o vojnových hroboch, ktorej účelom je zabezpečiť zvýšenie transparentnosti pri poskytovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby.

    Tiež sa ustanovujú podrobnejšie podmienky poskytovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu, kde sa umožňuje, aby boli poskytované nielen obciam a mestám, ale aj občianskym združeniam, ktoré vyvíjajú činnosť na úseku vojnových hrobov.

    Takisto navrhovaná úprava vytvára predpoklady na urýchlené odstránenie následkov na vojnovom hrobe spôsobených mimoriadnou udalosťou alebo protiprávnym konaním a obsahuje niektoré ďalšie právne inštitúty na jej zdokonalenie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu novely zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Ďurkovskému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov (tlač 179).

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz ešte nasleduje rokovanie o dvoch zmluvách (druhé a tretie čítanie), najskôr o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach podpísaná 23. marca 2004 vo Varšave(tlač 160).

    Pán minister vnútra, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, znovu veľmi stručne.

    Cieľom predloženého návrhu zmluvy je zahrnúť do platnej zmluvy chýbajúci inštitút cezhraničného prenasledovania, ako aj doplnenie zmluvy o nové formy spolupráce v boji proti trestnej činnosti a aktualizáciu orgánov príslušných na jej vykonávanie. V pôvodnej zmluve sa zároveň vykonali úpravy súvisiace s výsledkami trojročnej praxe vykonávania zmluvy. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Mariána Saloňa, aby informoval Národnú radu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pre krátkosť času dovoľte mi predložiť správu pod parlamentnou tlačou 160a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach podpísaná 23. marca 2004 vo Varšave (tlač 160).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach podpísaná 23. marca 2004 vo Varšave (tlač 160), podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 159 z 8. novembra 2010 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach podpísaná 23. marca 2004 vo Varšave (tlač 160), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach podpísaná 23. marca 2004 vo Varšave (tlač 160), v určenej lehote a odporučili Národnej rade...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ak vás môžem poprosiť, pomalšie čítajte, lebo si zlomíte jazyk.

    Ešte máme jednu zmluvu a poprosím, samozrejme, poslancov, aby sme