• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň deviatej schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 9. schôdze požiadali poslanci Igor Štefanov, Anna Vitteková, Zuzana Aštaryová.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (tlač 99).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 99).

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vypracovanie predkladaného materiálu vyplýva zo záväzku vlády Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrený v Programovom vyhlásení vlády, v ktorom sa vláda zaviazala vrátiť právny stav... Ježiš, pardon, to mám zlý... Zákon som mal dobrý, len úvodné slovo som tam mal zlé. Takže ospravedlňujem sa.

    Ešte raz. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v predloženom návrhu zákona sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády zjednocujú násobky najnižších sadzieb dane z nehnuteľností z dnešných dvadsať až štyridsať násobkov na päťnásobok, a to v prípade dane z pozemkov. Navrhovanou zmenou dochádza k zjednoteniu pravidiel zvyšovania zákonných sadzieb dane z nehnuteľností správcami tejto dane počnúc zdaňovacím obdobím roku 2012. Navrhovaná právna úprava môže ovplyvniť výnosy z tejto miestnej dane, avšak kompetencie obcí a miest na úpravu sadzieb tejto dane ostávajú zachované.

    Vo vládnom návrhu zákona sú obsiahnuté niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vyplynuli z právne záväzných aktov Európskej únie vo vzťahu k zdaňovaniu motorových vozidiel. Tieto úpravy nadobudnú podľa vládneho návrhu zákona účinnosť 1. januára 2011.

    Pôvodne vo vládnom návrhu zákona boli upravené aj sadzby dane zo stavieb a dane z bytov. Došlo k politickej dohode, že tieto upravované nebudú, takže odporúčam, aby Národná rada schválila, alebo pozmeňovací návrh, ktorý toto vypúšťa, a aby sme schválili úpravu len pri dani z pozemkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Federiča, aby informoval Národnú radu o rokovaní výborov.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií, dovolím si uviesť spoločnú správu k tlači 99a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov (tlač 99), v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 95 z 13. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Po tretie. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Po prvé odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 52 zo dňa 18. novembra 2010, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 74 z 15. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 65 zo dňa 18. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 34 z 18. novembra 2010 a nakoniec Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 40 zo dňa 24. novembra 2010.

    Z uznesení výborov uvedených, ktoré som pred chvíľou uviedol, tejto správy vyplynuli, vyplynulo šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode spoločnej správy č. 3 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť a o bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 4, 5, 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcim návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 97 z 26. novembra 2010. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, pričom ma súčasne poveril predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a zároveň navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: pána poslanca Ďurkovského a pána poslanca Marcinčina.

    Pán Ďurkovský, máte slovo.

  • Príjemné dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená preplnená snemovňa, dámy a páni, veľmi ma...

  • Reakcie z pléna.

  • Vedenie je celé, to je pravda, len to mu slúži ku cti.

  • Smiech v sále.

  • Dámy a páni, veľmi ma potešili slová pána ministra, ktorý hneď vo svojom úvode vyjadril to, že došlo istým spôsobom k dohode práve pri diskusii o tomto návrhu zákona. Dovoľte mi, ale predsa len nebudem hovoriť všetko práve z toho dôvodu, čo povedal pán minister, ale predsa len sa dotknúť aspoň niekoľkých faktov a skutočností.

    Začal by som citovaním krátkej novej časti dôvodovej správy: "Daň z nehnuteľností je fakultatívnou miestnou daňou upravenou zákonom č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorú obce môžu zaviesť na svojom území všeobecne záväzným nariadením. Citovaný zákon ustanovil základné pravidlá zdaňovania pozemkov, stavieb bytov a nebytových priestorov a splnomocnil zároveň obce, aby, ktoré sú správcami tejto dane, aby podľa miestnych podmienok vyberanie tejto dane podrobnejšie ustanovili v uvedenom všeobecne záväznom nariadení. Týka sa to najmä sadzieb dane z nehnuteľností, základu dane z pozemkov, oslobodenie od dane a zníženie dane." Koniec citácie.

    Táto citácia, dámy a páni, jasne dokumentuje, že je kompetenciou samosprávy stanoviť výšku dane z nehnuteľností s ohľadom na rozvoj príslušnej obce alebo mesta. Mám na mysli rozhodnutie, či obec chce, alebo nechce podporovať rozvoj napríklad podnikateľskej sféry na úkor, samozrejme, rozvoja niektorých iných špecifík, napríklad dane z nehnuteľností pre fyzické osoby. Daň z nehnuteľností nie je len formou získavania finančných prostriedkov do rozpočtu obce, ale i nástrojom na reguláciu rozvoja celej aglomerácie. Preto je najlepšie, ak obec má čo najširšiu možnosť určovania výšky dane z nehnuteľností. Príslušní starostovia alebo primátori sú totižto vždy tí prví, na ktorých sa vznesie spŕška nevôle v prípade zlého nastavenia tejto dane.

    Z uvedeného jasne vyplýva, že úlohou tohto zákona sú dva atribúty: získať financie do rozpočtu mesta alebo obce a fungovať ako regulačný nástroj rozvoja. Regulácia rozvoja spočíva, samozrejme, i v možnosti úľav, ktoré tento zákon umožňuje. Úľav subjektom napríklad akademickej pôde, cirkevným inštitúciám, ktoré chce príslušná obec alebo mesto podporiť, alebo, naopak, zvýšeným daňovým zaťažením subjektov, ktorých rozširovanie chce obec potlačiť.

    Pre mňa trochu prekvapujúca bola tá časť dôvodovej správy, kde sa hovorí o vplyvoch na podnikateľské prostredie, že nie sú žiadne. No tie vplyvy sú, a dovolím si povedať, že sú veľmi výrazné a veľmi veľké, lebo práve táto daň z nehnuteľností vo všeobecnosti, či z pozemkov, alebo z objektov, veľmi výrazne vplýva na podnikateľské prostredie.

    Vplyvy na rozpočet verejnej správy, rovnako je uvedené, že nie sú žiadne. No z hľadiska celoštátneho nie sú, z hľadiska samosprávy, samozrejme, ako také sú. Znížením maximálnej sadzby na 5-násobok minimálnej v pôvodnom návrhu by malo za následok výpadok z príjmovej časti rozpočtu jednotlivých obcí. Jediná ochrana by bolo zvýšenie spodnej hranice sadzby, ktoré predstavuje poväčšine zvýšenie daňového zaťaženia fyzických osôb.

    Keď sa vrátime, dámy a páni, späť o niekoľko rokov dozadu, keď sa hovorilo o fiškálnej reforme, vtedy sa stanovovali z minimálnej maximálne sadzby a ja dávam jednoznačne za pravdu aj pánovi ministrovi, aj teda jeho rezortnému ministerstvu, keď sme vtedy diskutovali o tom hornom násobku, že tento násobok je potrebné stanoviť. Vznikli totižto - tí, ktorí si to pamätáte - prípady, ktoré boli absolútne špecifické, že niektoré obce dali veľmi nízku daň z nehnuteľností pre svojich obyvateľov a vyleteli prakticky donekonečna s daňou z nehnuteľností pre rôzne fabriky, ktoré mali na svojom území. Tak sa stalo v prípade Jaslovských Bohuníc, kde obec bola veľmi ústretová voči občanom a, samozrejme, odniesla si to príslušná elektráreň. Bola to jedna z najbohatších obcí na Slovensku v tom čase, kým sa ten zákon neupravil.

    Rovnako súhlasím s tým názorom, že je potrebné zmeniť systém zdaňovania nehnuteľností, zdaňovania, pravdepodobne optimálne bude, alebo najoptimálnejšie, zdaňovať nehnuteľnosti podľa trhovej hodnoty týchto nehnuteľností.

    Ja len možná na záver môjho vystúpenia pár čísiel. V prípade, že by v pôvodnom znení tento zákon bol prijatý, predstavovalo by to v Bratislave výpadok 20 mil. eur z rozpočtu, nutný nárast dane z nehnuteľností pre fyzické osoby minimálne 4,5-násobok súčasnej sadzby dane.

    Ja preto veľmi vítam aj ten ústretový krok zo strany ministerstva, že došlo k tej dohode zo strany pána ministra, že hovoríme len o tom áčku, to bude pozmeňujúci návrh, ktorý asi o chvíľu prednesie aj pán poslanec Marcinčin. A odporúčal by som, aby sme sa k tomuto pôvodnému zneniu tejto novely už nevrátili, ale keď, tak začali diskutovať skutočne o nastavení inej formy zdaňovania nehnuteľností, napríklad zdaňovania podľa trhovej hodnoty.

    Ďakujem pekne, dámy a páni.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Záhumenský. Uzatváram možnosť.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Pán poslanec Ďurkovský, vy ste povedali pravdu, že dôvodová hovorí nepravdu v tom zákonnom atribúte, že táto daň nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Má veľmi vážny dopad na podnikateľské prostredie a pre poľnohospodárov má smrteľný dopad. Súčasné dane sú dane z pozemkov, z poľnohospodárskych pozemkov, kde už len ten samotný atribút, že táto daň vôbec existuje ako jediná snáď v Európe pre slovenských poľnohospodárov, aj v kontexte zrušenia tzv. červenej nafty bude mať obrovský negatívny dopad pre celý agrosektor. Obzvlášť, ak obecné pokladnice sú prázdne vplyvom finančnej, hospodárskej krízy a nižšieho výberu iných daní a príjmov, tak najjednoduchšie riešenie je zvýšiť daň z nehnuteľností, tým pádom aj daň z pozemkov. A častokrát v mnohých obciach sa nedomýšľajú konzekvencie, čo z toho plynú, kde dochádza k likvidácii výroby, dochádza k znižovaniu zamestnanosti a dochádza k ďalšiemu znižovaniu daní z príjmov fyzických osôb, ktoré sú čistým príjmom obcí a miest.

    To znamená, že už vôbec zavedenie tejto dane bolo katastrofou nielen pre agrorezort, ale vôbec neštandardné, akým spôsobom ste vtedy riešili príjmy obcí, ale tak nastaviť rozpätie, ešte možné rozpätie a vytvoríte diskriminačné prostredie pre jednotlivých agropodnikateľov v jednotlivých obciach, kde sú až 100-násobné rozdiely medzi jednou obcou a druhou obcou v rovnakých klimatických podmienkach, je čosi nenormálne. Jednoducho takto postavená daň, myslím si, že by nemala existovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na faktickú poznámku reaguje pán poslanec Ďurkovský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, na jednej strane máte pravdu, len to sa netýka totižto len poľnohospodárov vo všeobecnom ponímaní tohto zákona, týka sa všetkých podnikateľov i fyzických osôb v rámci všetkých našich miest a obcí. A to, čo som povedal, je skutočne na príslušnom miestnom alebo mestskom zastupiteľstve, aby stanovili formou všeobecne záväzného nariadenia výšku tejto dane. V prípade, že ju zle odhadnú, a je to oblasť vidieka, tak, samozrejme, si to, prepytujem, prví zliznú zo strany poľnohospodárov, že tá daň je zle nastavená.

    Čiže ten zámer zo strany tvorcu zákona posunúť tú kompetenciu smerom nadol k tým mestám a obciam vo svojej podstate je správny. Samozrejme, treba ale povedať isté formy, pokiaľ ide táto hranica.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Marcinčin, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené poslankyne, ctení poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Jozefa Kollára, Antona Marcinčina, Ondreja Mateja a Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 99).

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme vykonať tieto zmeny:

    1. V čl. I vypustiť body 2 až 4, doterajšie body 5 až 9 sa označujú ako body 2 až 6.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť zníženie násobkov najnižšej sadzby dane zo stavieb a dane z bytov, čím sa v plnej miere akceptuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa má zníženie 20-násobku najnižšej sadzby dane na 5-násobok vzťahovať na zdanenie pozemkov.

    2. V čl. I bod 2 znie: "2. za odstavec 104d sa vkladá odstavec, paragraf, pardon, § 104e, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 104e

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011

    Ustanovenie § 8 ods. 2 účinného od 1. marca 2011 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku 2012."

    A tu si, prosím, všimnite, že vypadáva slovíčko "predpisu", ktorý je v rozdanom dokumente, ide o technickú úpravu, v podstate o preklep, ktoré ak by tam ostalo, tak by nemalo zmysel. Čiže budeme schvaľovať bez toho slovíčka predpisu.

    Odôvodnenie: Nadväzne na návrh vypustiť zníženie násobku pri dani zo stavieb a pri dani z bytov sa navrhuje upraviť prechodné ustanovenie. Z dôvodu prehľadnosti a jednoznačnosti sa navrhuje spresniť celé ustanovenie.

    3. Čl. II znie:

    "Čl. II

    Účinnosť

    Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovenia čl. I prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. marca 2011."

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v čl. I v bode 2.

    O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujeme hlasovať spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Zrejme nie.

  • Reakcie z pléna.

  • Zasa raz, prepáčte mi. Poprosím prihlásiť sa ústne, keby ste mohli zmazať tie hlásenia. Dvaja poslanci.

    Pán Petrák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za dodatočne udelené slovo, pán predseda.

    A, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

    Ja v podstate sa stotožním z tohto miesta s časťou alebo takmer celým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Marcinčin, aj so slovami, ktoré predniesol pán kolega Ďurkovský. Myslím si, že tento vládny návrh zákona v tej podobe, v akej bol predložený, potrebuje doznať značných zmien podľa mňa aj vzhľadom na to, že účinnosť ustanovení, ktoré sa týkajú vyrubovania dane z nehnuteľností a ostatných poplatkov, nadobúda alebo sa bude uplatňovať až od 1. januára 2012, je relatívne dostatočný priestor na to, aby sme vychytali problémy, ktoré tento zákon so sebou prináša.

    Ja si dovolím upozorniť na niektoré z týchto problémov, ale predtým, ako tak urobím, mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný písomne.

    Skôr ako ho prednesiem, poprosil by som pána spravodajcu, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie body 1, 2, 4, 5 a 6 spoločnej správy. Dôvod je úplne jednoduchý, že tie pozmeňujúce návrhy aj pána poslanca Marcinčina, aj môj, ktorý prednesiem, sa dotýkajú týchto bodov spoločnej správy a je potrebné, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie podľa toho, ako to bude schválené.

    Takže text pozmeňujúceho návrhu.

    V čl. I 1. bod znie: V § 8 ods. 2 znie:

    "(2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení."

    Druhý bod. V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie: § 8 sa dopĺňa odsekom 3 a 4, ktoré znejú:

    "(3) Ročná sadzba dane za pozemky mimo zastavaného územia obce, na ktorých je zabezpečené ich trvalo udržateľné obhospodarovanie a poľnohospodárske využívanie11c), nesmie presiahnuť 2,5-násobok ročnej sadzby dane podľa odsek 1 a musí byť rovnaká pre celú obec.

    (4) Ročná sadzba dane"...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán poslanec. Poprosím pána poslanca Mikuša netelefonovať v sále rokovacej. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • "(4) Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 11c) znie: "11c) § 2 písm. e) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Bod 3. V čl. I sa vypúšťajú 2., 3., 4. a 5. bod. Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Piaty bod pozmeňujúceho návrhu znie: za § 104d sa vkladá § 104e, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 104e

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011

    Ustanovenie § 8 ods. 2, 3 a 4 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie roku 2012."

    Piaty bod pozmeňujúceho návrhu: Čl. II znie:

    "Čl. II

    Účinnosť

    Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I prvého až tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2011."

    Ja vás poprosím tuto dať opravu, v tom texte, ktorý máte rozdaný, je napísaný dátum 1. januára, je tam preklep, mal by tam byť dátum dňom vyhlásenia. Ostatné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: V predloženom návrhu sa pri určení ročnej sadzby dane z nehnuteľností znižuje doposiaľ určený násobok najnižšej ročnej sadzby dane za pozemky využívané na poľnohospodárske účely. Takto určený rozsah sadzby dane z pozemkov využívaných na poľnohospodárske účely vytvára pre samosprávy dostatočný priestor pre posúdenie miestnych podmienok.

    Dovolím si navrhnúť aj spôsob hlasovania. Požiadam hlasovať o bodoch 1, 2, 4 a 5 spoločne a o bode 3 osobitne.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som to trošku rozviedol a poukázal na rozdiel, ktorý je v podstate medzi pozmeňujúcim návrhom tým, ktorý predniesol pán poslanec Marcinčin a ktorý je prednesený v tomto pozmeňujúcom návrhu. V podstate zásada je rovnaká, vypúšťajú sa body 2, 3 a 4 pôvodného vládneho návrhu zákona, na čom je všeobecná zhoda. Rozdiel je v tom, akým spôsobom chceme zadefinovať násobok dane z nehnuteľností za pozemky.

    Môj názor, ktorý prezentujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že treba osobitne sa zaoberať pozemkami, ktoré slúžia na poľnohospodársku výrobu, nakoľko považujeme pôdu za výrobný nástroj alebo prostriedok obživy poľnohospodárov a tým spôsobom aj vzhľadom na dopady, ktoré priniesla aj hospodárska kríza, aj zrušenie červenej nafty, aj povodňové škody, ktoré sú, ale aj spôsob, akým sú zvýhodňovaní poľnohospodári v zahraničí mnohonásobne viac ako na Slovensku, je potrebné aj k tejto skupine pôdy, ktorú obhospodarujú, pristupovať trošku diferencovane.

    Navrhujeme, aby sa viazala daň z pozemkov len na teda obmedzenia na výšku stropu, teda znížila sa výška stropu dane z pozemkov iba na pozemky, ktoré slúžia na poľnohospodársku výrobu a sú poľnohospodársky využívané v zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

    Dôvod je úplne jednoduchý. Ja si myslím, že nemá záujem ani žiaden starosta, ani štát by nemal mať záujem, aby boli zvýhodňované pozemky špekulantov, ktorí vykonávajú fiktívnu poľnohospodársku výrobu, zoberú na pôdu dotácie, jeden-, dvakrát ju pokosia, prípadne ju ani nepokosia, je zaburinená, leží ladom a jednoducho devastuje životné prostredie nás všetkých. Čiže chcem, aby sa to diferencovalo takýmto spôsobom.

    Opätovne vidím rozdiel medzi tým, čo je v katastri nehnuteľností zadeklarované ako orná pôda, vinice, sady a ďalšie pozemky, ktoré môžu slúžiť na poľnohospodársku výrobu, a medzi tým, čo na poľnohospodársku výrobu slúži. Čiže dnes je kritériom toho, podľa čoho sa vyrubuje daň z pozemkov, to, čo je zapísané v katastri nehnuteľností. Nie je to to, na čo sa tá pôda využíva.

    Ja uvediem dva iné príklady. Máte v katastri nehnuteľností jeden pozemok, ktorý je breh nejakej rieky, je zapísaný ako trvalý trávnatý porast, vedľa toho máte druhý pozemok, ktorý je takisto v katastri nehnuteľností zapísaný ako trvalý trávnatý porast, ale využíva sa napr. na pestovanie trávnatých kobercov. V tom prvom prípade brehu rieky má majiteľ tohto pozemku s tým iba náklady na kosenie a nemôže z toho pozemku brať akýkoľvek úžitok. V prípade toho druhého pozemku, ktorý je rovnako zapísaný a podľa zákona má nárok na rovnakú daň, má ten, ktorý ho obhospodaruje, úžitok z tohto pozemku ročne vo výške zhruba 30-40-tisíc eur podľa toho, ako dokáže predať trávnatý koberec.

    Ako osobne si myslím, že je to absolútny nepomer, že rôzne remisky, rôzne neobrábateľné svahy majú mať rovnaké podmienky a rovnakú daň ako plochy, ktoré sú intenzívne využívané a trebárs v prípade pestovania trávnatých kobercov je výnos z týchto pozemkov ďaleko vyšší, ako je výnos z ornej pôdy.

    Ak si pozriete prílohu k zákonu č. 1 a tie ďalšie, ktoré určujú cenu pôdy, z ktorej sa určuje daň z pozemkov, tak uvidíte, že za trvalé trávnaté porasty je napríklad omnoho nižšia sadzba, teda hodnota pôdy, ako je hodnota ornej pôdy. To znamená, ten, ktorý dosahuje ďaleko vyšší výnos z tej pôdy, platí nižšiu daň ako ten, ktorý pestuje obilie, kukuricu alebo zeleninu, to znamená veci, ktoré sú svojím spôsobom pre štát prospešné aj tým, že zabezpečujú potravinovú bezpečnosť Slovenska. Myslím si, že sú to nuansy, ktoré pri tvorbe toho zákona je treba postihnúť a treba sa nimi zaoberať.

    Ak dovolíte, upozornil by som ešte na niekoľko ďalších prípadov, ktoré sú. Rozlišovanie zastavaného územia a plochy mimo zastavaného územia obce. Myslím si, že v zastavanom území obce nám takisto vznikajú rozdiely, ktoré možno nie sú markantné v mestách alebo vo väčších obciach, ale v menších obciach spôsobujú medziľudské, susedské problémy v tom, že ak má jeden v katastri napísané na pozemok, ktorý je využívaný ako záhrada, ako orná pôda, druhý má ten istý pozemok deklarovaný ako záhradu, tretí má pozemok takisto využívaný, deklarovaný ako ostatné plochy. Traja susedia, ktorí bývajú vedľa seba, žijú v tom istom území, platia pri dôslednom využívaní tohto zákona tri rôzne dane z nehnuteľností. Ak ja tam nebudem mať ako starosta alebo zastupiteľstvo nebude mať možnosť zvyšovať a znižovať adekvátne hranice dane, tak v podstate dochádza k dosť značnej nerovnosti. Áno, mnohí možno majú pravdu v tom, tak nech si prepíšu ten pozemok na ten, ktorý je pre nich najvýhodnejší. V tejto chvíli aj v tomto znení zákona, ako je navrhovaný, pre nich najvýhodnejšia úprava bude, keď to zostane orná pôda. Ale tým opätovne obce a mestá prídu, teda hlavne malé obce a celé to vidiecke osídlenie príde o značnú časť príjmov, lebo tá orná pôda im zníži výnos dane. To je znovu problém, ktorý tu nastáva.

    Ak my zadefinujeme v tomto prípade rozdielnu úroveň dane bez ohľadu na to, či sa ten pozemok, v tomto prípade orná pôda, nachádza v zastavanom území a mimo zastavaného územia obce, vytvárame opätovne nerovnosť, ktorá dokonca môže mať negatívny dopad na poľnohospodárov, a to v tom, že ja ako starosta, ak budem chcieť udržať susedské vzťahy v nejakých rámcoch, tak zadefinujem tú hranicu tak, aby za tie záhrady, de facto záhrady, platili všetci rovnako. Ale keďže som obmedzený rozdielom, ktorý môžem vyrubiť, tak potom musím zvýšiť daň poľnohospodárom mimo zastavaného územia. Čiže ten efekt, ktorý vy tuto navrhujete, sa v konečnom dôsledku môže obrátiť aj proti tým poľnohospodárom, ktorým v konečnom dôsledku chcete pomôcť.

    Preto hovorím, že tento zákon je relatívne komplikovaný vzhľadom na svoje dopady. Ja by som poprosil, máme na to v zásade rok, pristúpme k serióznej dohode a snažme sa nájsť všetky detaily, ktoré tento zákon obsahuje, pozbierajme všetky skúsenosti, ktoré sú, a tie skúsenosti sú od roku 2004. A Združenie miest a obcí Slovenska, starostovia, primátori disponujú dostatočným penzom poznatkov, dajme to na hromadu a nerobme z tohto zákona politickú záležitosť. Ako myslím si, že je to vyslovene odborná záležitosť, ktorá môže pomôcť obciam a mestám, môže pomôcť poľnohospodárom a môže pomôcť aj našim obyvateľom, že nedostanú ďalšiu záťaž na svoje bedrá, myslím, že tej záťaže majú dostatok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.

    Ďalší rečník je pán poslanec Stanko.

  • Milé dámy, vážení páni, slovenských poľnohospodárov v súčasnosti tlačia k zemi také tri balvany.

    Prvým z nich je spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, kde staré členské štáty Európskej únie oproti novým členským štátom sú zvýhodnené do tej miery, že súčet priamych platieb a národných podpôr je asi 3,5-krát vyšší v starých členských štátoch Únie, ako je tomu u nás.

    Takým druhým prvkom, ktorý tu evidujeme posledné 2-3 roky, to je obrovská invázia zahraničných tiežpodnikateľov, ktorí tu prišli vlastne za pôdou a za výhodami. V náklade výhod vlastne, ktorý im poskytuje diskriminačné zvýhodnenie v rámci dotačnej politiky.

    No a tým tretím je daň z pôdy.

    Už samotná existencia tohto zákona v roku 2004 sa stala ozaj takým ťažkým balvanom, ktorý poľnohospodári znášajú ťažko, a na základe domáhania sa argumentáciou jednoducho do dnešného dňa neuspeli. Pred účinnosťou tohto zákona v roku 2002, a keď si porovnáme dnešok, tak daň, sumár dane za pôdu sa zvýšil zhruba 15-násobne. Príloha zákona, zase spred roku 2004 a tá dnešná, ktorá je platná v zákone, ktorá obsahuje cenu v každom katastri za ornú pôdu a za trvalé trávnaté porasty, tak tá cena takisto sa navýšila 5-násobne.

    Vôbec je anomália, že keď máme v prílohe zákona uvedené všetky katastre Slovenska a vlastne je tam uvedená aj orná pôda, aj trvalé trávnaté porasty, že je ešte možnosť samospráv navyšovať vôbec túto cenu. Potom keď vlastne je možnosť navyšovať, tak je zbytočná tá príloha zákona. Obecné zastupiteľstvo si môže cenu určiť sama, ako chce.

    Daň z pôdy momentálne nečiní po prepočte obligátnych 19 %, ale činí až 44 %. Samozrejme, že potom do štátneho rozpočtu pri dani z príjmu sa neodvádza dokopy nič. Keď si všimnete daňové priznania agropodnikateľov, tak oscilujú niekde okolo nuly. A už nehovorím o tom, že tí starostovia, u ktorých nebadať žiadnu ústretovosť a, samozrejme, je ich čím ďalej tým viac, lebo zákon im to umožňuje, tak následne potom posielajú exekúcie na týchto podnikateľov.

    Samotná filozofia tohto zákona vlastne nie je pre poľnohospodárov dobrá. Poľnohospodári už od toho roku zhruba 2005, 2006, keď si starostovia zvykli na tie nebývalé výhody a netušené možnosti, ktoré im tento zákon od roku 2004 ponúka, tak darmo sa vlastne domáhajú svojich práv a dvojitého zdanenia, zdanenia výrobného prostriedku, ktorým je pôda.

    Diskusia s poľnohospodárskou obcou bola asi taká, veď čo chcete, poľnohospodári, veď máte dotácie, a čo chcete, veď máte červenú naftu. Tak skutočnosť je taká, že už polovica dotácií dneska sa odvádza ako daň z pôdy. Čiže všetky peniaze, polovica tých peňazí, ktoré idú ako dotácie poľnohospodárom ako priame platby a národné podpory, polovica končí v rukách mesta a obcí, teda obcí.

    Takisto vlastne treba povedať, že aj červená nafta, ktorá bola zrušená minulý týždeň, tak tiež bola vlastne takým momentom, keď bolo aktuálne hovoriť a vlastne nejakým spôsobom zmeniť tento zákon, pretože tá argumentácia od roku 2004, 2005 tiež bola taká, poľnohospodári, čo chcete, prečo chcete zrušiť daň z pôdy alebo znížiť daň z pôdy, veď máte červenú naftu. No dneska to už nie je pravda, čiže bolo to aktuálne.

    Vzhľadom na to, že je tu obrovské množstvo problémov, ktoré nie je možné ani vyriešiť v tak krátko nakopenom čase, tak sťahujem svoj pozmeňovací návrh s tým, že určite sa k tomu vrátime v prvých mesiacoch budúceho roka tak, aby skutočne sme poľnohospodárom vyšli k ústrety a zbavili ich tejto obrovskej záťaže, ktorá ich ťahá k zemi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa hlási jeden poslanec, pán poslanec Marian Záhumenský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Stanko, ja chcem oceniť vaše vystúpenie aj argumentáciu a chcem povedať, že to ste prvý poslanec z pravicového spektra, ktorý sa pozerá na poľnohospodárstvo, dá sa povedať, z objektívneho pohľadu, nie z predsudkov, aké tu často počúvame.

    Ja vám držím palce, aby sa vám podarilo urobiť to, čo ste prezentovali v závere vášho vystúpenia, a takisto musím súhlasiť s vašimi tromi návrhmi alebo názormi, ktoré ťažia poľnohospodárov. Jednu z nich ste menovali - spoločnú poľnohospodársku politiku. Bohužiaľ, ten veľký rozdiel medzi nami a starou pätnástkou je aj v tom, že sme vyjednali zlé podmienky pri vstupe do Európskej únie a opäť sme pred bránami novej spoločnej budúcej politiky, a tak, ako som včera prezentoval vo svojom vystúpení, na Slovensku nerobíme pri príprave pozície Slovenska takmer nič. Takže aby sme znovu nekonštatovali sedem rokov, že Slovensko stráca oproti už nie európskej pätnástke, ale európskej dvadsaťšestke, tak by sme mali veľmi rýchlo začať pracovať na tom, aby sme v rámci rokovaní o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike vytvorili dobrú pozíciu pre našich poľnohospodárov.

    Takisto s vami súhlasím z hľadiska invázie zahraničných investorov. Mnohí neoliberálni politici hovoria, nič sa nedeje, ak budú pôdu vlastniť zahraniční investori. Ale kto vlastní pôdu, vlastní územie, vlastní aj štát a Slováci sa stanú bezzemkami vo vlastnej krajine. A je to vážne riziko, ktoré možno doceníme až vtedy, keď už tú pôdu vlastniť nebudeme. Bohužiaľ, opäť sme urobili mnohé chyby v minulosti a nezabránili sme nadobúdaniu pôdy právnickým osobám, kde zahraničí investori veľmi ľahko dokážu nadobúdať túto pôdu. Takisto sa dá hovoriť o dani z pozemkov.

    Ďakujem.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Stanko, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel reagovať vlastne na tú spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie. Je to takisto výzva pre nás, aby sme sa intenzívne zapojili do týchto procesov, pretože je to taktiež veľká záťaž pre poľnohospodárov.

    No a čo sa týka tých zahraničných tiežpodnikateľov, tak jednoducho pôda je štátotvorný prvok. Do konca roku oficiálne zahraniční občania nemôžu kupovať pôdu u nás, avšak, bohužiaľ, evidujeme prípady, že sa tak deje. Zahraniční občania, ktorí majú založené obchodné spoločnosti na Slovensku so slovenskou adresou, jednoducho sú, teda kupujú túto pôdu, prípadne ďalší získavajú predkupné práva a podobne. A na to treba tiež dávať veľký pozor, pretože vzhľadom na diskriminačné zvýhodnenie, pokiaľ majú 3,5-krát väčšie dotácie, tak samozrejme, že môžu si dovoliť túto pôdu nakupovať vo veľkom. Náš poľnohospodár, ak vôbec je schopný nejakú pôdu kúpiť, tak skutočne len vo veľmi malých množstvách.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete reagovať v záverečnom slove? Áno. Poprosím všetkých, ktorí chcú o niečom inom diskutovať ako o tom, čo sa práve deje v sále, tak aby tak urobili mimo sály. Peter. Ďakujem za porozumenie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili. Potvrdiť to, že naozaj ide o problematiku, ktorá je citlivá, problematiku, ktorá si vyžaduje zmeny. Myslím, že v tom sme zajedno, že potrebujeme sa znovu vrátiť k tejto dani a potrebujeme vyhodnotiť vlastne ten doterajší vývoj a urobiť takú komplexnejšiu novelizáciu. Aj preto sme súhlasili a dohodli sme sa na tom, že vypúšťame byty a stavby. Aj keď aj tam problém je z hľadiska toho, že ten veľký rozptyl umožňuje isté, nazvime to, diskriminačné konanie zo strany samosprávy.

    Čo sa týka poľnohospodárskej pôdy, a pretože najmä o tom tu bola reč, ja veľmi vítam aj podnetné pripomienky pána poslanca Petráka a súhlasím s ním, že naozaj sa tomu budeme venovať, chceme sa tomu venovať. A chceme odstrániť aj tie deformácie, na ktoré poukázal, takže aj z jeho vystúpenia budem určite čerpať, keď sa budeme nad tým zamýšľať, ako to spraviť komplexnejšie a lepšie.

    Otázka, samozrejme, môže hneď znieť, prečo ste to neurobili, keď ste na to mali štyri roky, keď ste v tom neurobili žiadnu zmenu?

    A to sa týka aj toho, čo hovoril pán Záhumenský. Pán poslanec, mne sa zdá, že vy ako keby ste teraz pristali z inej planéty tu. Vy ako keby ste tu štyri roky neboli, nesedeli. Naviac vy hovoríte, že ten návrh, ktorý my teraz dávame, že má obrovský negatívny dopad na poľnohospodárov. Vy ste si asi nevšimli, že my znižujeme 20-násobok na 5-násobok. Ten 20-násobok, ktorý štyri roky za vášho vládnutia tu bol, nezmenili ste ho. My zmenšujeme ten rozptyl, čiže znižujeme riziko príliš veľkej dane z pozemkov pre poľnohospodárov. Prečo ste to neurobili, keď ste štyri roky vládli? A toto zníženie z 20-násobku na 5-násobok nazývate, že bude mať negatívny dopad. Vy ste tu štyri roky neboli, nesedeli? Zníženie rozptyľuje zlepšením alebo zhoršením? Na tomto vidieť, ako absolútne účelovo za každú cenu a demagogicky len tnete, tnete a kritizujete. Absurdne nezmyselne, nelogicky.

    Čiže u vás nevidím v žiadnom prípade ani dobrý úmysel, ani snahu riešiť vec. U kolegu Petráka ju vidím. Lebo to vystúpenie bolo korektné, bolo vecné. Len u vás, ako sa už stalo zvykom, nejde nikdy o vec, vždy ide len o zahmlený pohľad a búšenie. Takisto tých v ďalších argumentoch, ani sa k nim nejdem vracať.

    Takže chcem požiadať a chcem poďakovať aj pánovi poslancovi Stankovi, lebo sme mali diskusie o tom, že ten problém tu je, že ho chceme riešiť, budeme riešiť, tak či tak ale ten návrh, keby bol daný, ktorý pôvodne pán poslanec navrhoval, tak by platil až od roku 2012. VZN-ká sú vydané, čiže my máme ten priestor v budúcom roku a z tohto pohľadu chcem ale aj povedať k návrhu pána poslanca Petráka, pretože ja mu síce vecne rozumiem, na druhej strane ale treba povedať, že tento návrh znevýhodňuje iné druhy pozemkov, ktoré využívajú napríklad kúpele, pri ktorých ostal tento rozptyl teraz v tom vládnom návrhu a vy aj tento by ste dali na 2,5-násobok. Naviac to zníženie na 2,5-násobok je oveľa vyššie, čiže ja by som neodporúčal tento návrh schváliť pána poslanca Petráka s tým, ale že viaceré námety, na ktoré poukázal, budeme určite zvažovať, keď budeme pripravovať komplexnú zmenu. Aj v rámci diskusií o fiškálnej decentralizácii, o zmenách, ktoré v celom systéme fiškálnej decentralizácie bude potrebné urobiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete využiť právo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2011.

    Návrh má tlač č. 134 a správa výboru pre financie a rozpočet má tlač 134a.

    Pán podpredseda vlády a pán minister financií, nech sa páči, uveďte aj návrh rozpočtu Exportno-importnej banky. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky sa predkladá v zmysle zákona o eximbanke. Východiská rozpočtu na rok 2011 boli spracované na základe, v lete, v auguste, na základe vtedy dostupných informácií a realizovaných, pripravovaných obchodoch a rizikách z nich vyplývajúcich. V súčasnosti však boli identifikované rizikové obchodné prípady, ktorých existencia môže významnou mierou negatívne ovplyvniť výsledok hospodárenia nielen v roku 2010, ale aj v roku 2011.

    Predmetné prípady sú v štádiu analýzy a riešenia, a preto nie je možné vyčísliť ich detailný rozsah na hospodárenie eximbanky. Z uvedených dôvodov dosah týchto nových skutočností nebol zatiaľ do materiálu zapracovaný.

    Na financovaní úverových aktivít eximbanka predpokladá, využívať celkom 284 mil. eur, čo je o 46 mil. eur viac, ako sa očakáva v roku 2010. S rastom objemu prostriedkov na podporu exportu sa v návrhu rozpočtu ráta hlavne u refinančných úverov. Zvýšením podpory rozpočtu oproti roku 2010 sa predpokladá aj prostredníctvom poskytovania záruk a priamych úverov. Celková predpokladaná podpora exportu úverovými a záručnými aktivitami tak dosiahne výšku 2,03 mld. eur, čo je viac, ako sa očakáva v roku 2010, o 450 mil. eur.

    V oblasti poisťovacej a zaisťovacej činnosti návrh rozpočtu na rok 2011 ráta s rastom podpory exportu oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 o 60 mil. eur. Očakáva sa, že poisťovacími produktmi podpora exportu dosiahne 1,1 mld. eur. Celkový objem upísaných rizík pre obchodovateľné, neobchodovateľné riziko sa predpokladá vo výške 910 mil. eur.

    Návrh rozpočtu eximbanky predpokladá, že celkový objem majetku ku koncu roka dosiahne 318 750-tisíc eur, čím sa zvýši oproti očakávanej skutočnosti roku 2011 o 1,5 %. Pre rok 2011 eximbanka zakladá úspory v oblasti prevádzky, investícií, materiálového vybavenia, čo by malo znamenať stabilizáciu jej vlastného hospodárenia. V oblasti prevádzkových nákladov predpokladá ich zníženie o 1,2 % v porovnávaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2010.

    Do návrhu rozpočtu bolo zapracované zníženie nákladov na zamestnancov o 10 % oproti očakávanej skutočnosti za rok 2010. Zároveň bola pre vedenie eximbanky prijatá úloha týkajúca sa určenia opatrení a postupov zabezpečujúcich realizáciu uvedeného zníženia nákladov na zamestnancov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil výbor pre financie a rozpočet, pána poslanca Marcinčina, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2011 (tlač 134). Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu.

    Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 48 z 18. novembra 2010 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 33 226-tisíc eur, náklady vo výške 32 263-tisíc eur. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 113 z 26. novembra 2010 aj správu výboru. Navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ Exportno-importnej banky Slovenskej republiky Mário Schrenkel mohol uviesť návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2011 na schôdzi Národnej rady. Výbor poveril spravodajcu výboru predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomnú prihlášku som nedostal žiadnu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem ani ústnu prihlášku, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme

    návrhom záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 - aktualizácia podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95.

    Tento návrh máte pod tlačou 173 a správa výboru má tlač 173a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžte uviesť návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2009 už Národná rada Slovenskej republiky prerokovávala dňa 9. septembra tohto roku. Prijala uznesenie č. 62, v ktorom schválila len tú časť záverečného účtu, ktorá hodnotila plnenie štátneho rozpočtu. Zároveň v tomto uznesení uložila vláde Slovenskej republiky predložiť aktualizovaný záverečný účet verejnej správy za rok 2009 podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95. Predloženým materiálom vláda Slovenskej republiky plní toto uznesenie.

    Týmto materiálom sa prezentujú aktualizované údaje o schodku a dlhu verejnej správy za rok 2009 nadväzne na údaje, ktoré boli koncom septembra predložené EUROSTAT-u a v priebehu októbra EUROSTAT-om aj potvrdené. Schodok verejnej správy dosiahol 5 mld. eur. V porovnaní s pôvodnými údajmi sa aktualizovaný schodok verejnej správy zvýšil zo 6,8 % HDP na 7,9 % HDP. Rozdiel predstavuje spresnenie časového rozlíšenia príjmov z daní a odvodov a hodnotu preklasifikovaných kapitálových injekcií, v tom čase pôžičiek, ktoré boli poskytnuté Cargu, Železniciam Slovenskej republiky a vybraným nemocniciam v roku 2009.

    Hodnota dlhu verejnej správy dosiahla 22,3 mld. eur, čo v porovnaní so stavom ku konca roka 2008 predstavuje zvýšenie o 3,7 mld. eur. V porovnaní s pôvodnými údajmi za rok 2009 sa aktualizovaný pomer dlhu verejnej správy k HDP znížil z 35,7 % na 35,4 %. Bolo to spôsobené odstránením záruky Fondu národného majetku, ktorej očakávaná rizikovosť sa reálne nepotvrdila. Aktualizácia výšky schodku na aktualizovaný dlh nemala vplyv, pretože poskytnuté pôžičky boli financované vlastnými prostriedkami z účtov štátnych finančných aktív.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Opäť dávam slovo pánovi poslancovi Marcinčinovi, ktorý si bude plniť funkciu spravodajcu aj pri tomto bode, nech sa páči.

  • Dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 - aktualizácia podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95 (tlač 173).

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh dňa 18. novembra 2010 a uznesením č. 65 zobral na vedomie návrh záverečného účtu, ktorý vykazuje v metodike ESA 95 schodok verejnej správy 4 999,9 mil. eur, čo znamená 7,9 % hrubého domáceho produktu v roku 2009. Konsolidovaný dlh verejnej správy k 31. decembru 2009 dosiahol 22 330,4 mil. eur, čo predstavuje 35,4 % hrubého domáceho produktu v roku 2009.

    Výbor odporučil Národnej rade návrh záverečného účtu zobrať na vedomie. Výbor ma zároveň poveril, aby som navrhol postup pri jej hlasovaní o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Pán predsedajúci, dovoľte, aby som prečítal návrh na uznesenie.

  • Aj návrh na uznesenie prečítajte.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 - aktualizácia podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95 (tlač 173).

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh záverečného účtu za rok 2009 - aktualizácia, ktoré vykazuje v metodike ESA 95 schodok verejnej správy 4 999,4 mil. eur, po druhé podiel schodku verejnej správy na HDP za rok 2009 dosiahol 7,9 % a konsolidovaný dlh verejnej správy, ktorý k 31. decembru 2009 dosiahol 22 330,4 mil. eur, čo predstavuje 35,4 % hrubého domáceho produktu v roku 2009.

    Ďakujem, vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Ani tu som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem nikoho. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Hlasovať budeme o pol dvanástej.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona uverejnený ako tlač 182, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 171.

    Pán minister financií a podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona sa navrhujú zmeny a doplnenie na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/111ES zo 16. septembra 2009 a na základe vlastnej iniciatívy v súvislosti s vykonávaním dohľadu nad bankami a overovaním funkcie modelov merania rizík v bankách. Návrhom zákona sa má zabezpečiť prebratie uvedených noviel smerníc do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä

    - doplnenie povinnosti pre Národnú banku Slovenska zohľadňovať možný vplyv jej rozhodnutí na stabilitu finančného systému v členských štátoch najmä v kritických situáciách,

    - posilniť právo na informácie Národnej banke najmä pri kríze pobočiek zahraničných úverových inštitúcií,

    - zabezpečiť právomoc orgánu dohľadu vymáhať dostatočné krytie rizík banky,

    - umožniť Národnej banke posúdiť, či metodika hodnotenia ratingovej agentúry v rámci procesu uznávania ratingu spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti,

    - upraviť nový režim majetkovej angažovanosti,

    - umožniť Národnej banke, ak je orgánom dohľadu na konsolidovanom základe, aby zriadila kolégium orgánov dohľadu, prostredníctvom ktorého by sa zabezpečila výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a ostanými príslušnými orgánmi dohľadu a dosiahnutie prípadnej dohody o dobrovoľnom zverení úloh a dobrovoľnom delegovaní povinností. Cieľom je najmä zvýšenie efektívnosti dohľadu.

    Ministerstvo financií zároveň do zákona o bankách predkladá aj legislatívne riešenie ďalšej podpory pre mladých formou úpravy hypotekárnych úverov so štátnym príspevkom pre mladých. Cieľom tejto právnej úpravy je uzákoniť, aby mala mladá rodina možnosť odkladu splátok istiny hypotekárneho úveru alebo možnosť zníženia celej anuitnej splátky hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky, a to na dobu 24 mesiacov po narodení každého dieťaťa.

    Zároveň sa navrhovanou právnou úpravou zruší podmienka, podľa ktorej musí mať každý z manželov príjem nižší ako 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, a namiesto toho sa ustanoví, že je postačujúce, aby ich spoločný príjem nepresahoval 2,6-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.

    Zároveň sa upravuje aj podmienka dosiahnutia príjmu, ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho úveru viacerí spoludlžníci tak, že ich priemerný mesačný príjem spolu nesmie presiahnuť súčin počtu spoludlžníkov a 1,3-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy. To znamená, že bude môcť ísť o rôzne kombinácie príjmov tak, aby v súhrne nepresahovali stanovený limit, čím sa odstráni doteraz existujúca diskriminácia.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade schváliť a ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím opäť pána poslanca Marcinčina, aby nás informoval o stanovisku gestorského výboru pre financie a rozpočet. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (tlač 182), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený vládny návrh a zaradil ho na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu, aby návrh zákona prerokovali tieto tri výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. januára 2010(? 2011) a gestorský výbor do 31. januára 2010(? 2011).

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

    A teraz pristúpime k zákonom, ktorých predkladateľom je pán minister školstva. Ide o druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.

    Máme ho pod tlačou 104 a spoločná správa je v našich laviciach ako 104a.

    Prosím teraz ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Eugena Jurzycu, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady, aby vládny návrh zákona odôvodnil, nech sa páči.

  • Dobrý deň, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010.

    Dôvodom na vypracovanie predmetného návrhu zákona je zosúladenie zákona č. 300/2008 Z. z. s ustanovením § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa dotácie po 1. januári 2011 poskytnú len na základe osobitného zákona v rozsahu a spôsobom a za podmienok ním ustanovených.

    Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona ustanovuje spôsob poskytovania dotácií z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Návrh zákona oproti súčasnému stavu rozširuje, resp. aj presnejšie špecifikuje možnosť poskytnúť dotáciu na športovanie detí, žiakov a študentov aj na čas počas vyučovania, ďalej na odmeny športovcov a trénerov a podporu edičnej, muzeálnej a osvetovej činnosti v športe. Týmto návrhom sa posilňuje možnosť podporiť športovanie detí, mládeže a takých aktivít, ktoré pozitívne ovplyvňujú vzťah občanov k pohybu a športu.

    Návrh zákona zároveň ponecháva možnosť financovania športovej reprezentácie, športových talentov, športových súťaží a športových podujatí, športovej infraštruktúry osobitného významu a opatrení proti dopingu v športe. Žiadateľmi o dotáciu môžu byť plnoleté fyzické osoby a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky pri dodržaní právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci v prípade podnikateľských subjektov.

    Návrh zákona ustanovuje, že dotácia sa poskytne na základe písomnej žiadosti. Tieto žiadosti musia byť podané v súlade s výzvou na poskytovanie dotácií, ktorá musí byť zverejnená minimálne 30 dní pred dátumom ukončenia predpokladania žiadostí na webovom sídle ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a musí obsahovať informácie, ako sú oblasti aktivít, na ktoré sa môžu poskytnúť dotácie, adresu, spôsob a dátum ukončenia predkladania žiadosti, výšku spolufinancovania a výberové kritériá. V procese poskytnutia dotácie návrh zákona zavádza vyššiu transparentnosť ustanovením povinnosti poskytovateľa dotácie, teda ministerstva, zverejniť na svojom webovom sídle znenia predložených žiadostí, zoznam úspešných žiadateľov aj s výškou schválenej dotácie, zoznam neúspešných žiadateľov s uvedením dôvodu neposkytnutia dotácie a zmluvy o poskytnutí dotácie.

    Návrh zákona ukladá povinnosť poskytovateľovi vykonávať kontrolu správnosti použitia a zúčtovania dotácie. V prípade porušení podmienok, za akých bola dotácia poskytnutá, sa poskytnuté prostriedky vrátia do štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Dušanovi Galisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • 42.

    Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca výborov informoval o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch a predniesol návrh stanoviska gestorského výboru k nemu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. októbra 2010 č. 122 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v prijatom uznesení č. 72 z 18. novembra 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v prijatom uznesení č. 24 z 18. novembra 2010. Zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prijatom uznesení č. 89 zo 16. novembra 2010 odporúčal návrh zákona schváliť so zmenou, ktorá je uvedená v IV. časti tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu v bode 1 uvedeného v IV. časti spoločnej správy a tento neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. (tlač 104) schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 30. novembra 2010 č. 42.

    Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisko a návrh gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Skôr ako vám dám slovo, pán spravodajca, v súlade s rokovacím poriadkom, chcel by som len informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Andrej Kolesík a pán poslanec Miroslav Beblavý, ktorý bude mať priestor po vystúpení pána spravodajcu. Po ukončení týchto troch rečníkov v rozprave bude možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Hovorím to preto, aby ste sa nehlásili skôr, než nedám priestor, lebo potom to na tej tabuli robí neporiadok.

    Pán spravodajca, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážení prítomní, k predmetnému návrhu zákona veľmi krátko. S poslancom Kolesíkom sme pripravili pozmeňujúci návrh. Týka sa to skupín osôb o podporu športovania, ktorým je možné poskytnúť dotáciu, teda § 11 ods. 1 písm. d). Navrhujeme, aby do skupiny osôb na podporu športovania, ktorým je možno poskytnúť dotácie, sa zahrnuli aj fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

    Podstatou návrhu je možnosť poskytovania podpory športovania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím bez rozdielu veku či sociálneho statusu, teda nielen detí a študentov s ťažkým zdravotným postihnutím. Podrobnejšie sa k návrhu vyjadrí kolega Kolesík, ktorý vám aj návrh prednesie.

    Ja doplním ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka § 10 Zdroje financovania športu. Uvedené zdroje v návrhu zákona navrhujem rozšíriť o prostriedky Úradu vlády vrátane rezervy predsedu vlády. Vychádzam z toho, že financovanie športu možno aj z kapitoly Úradu vlády a predseda vlády môže tiež zo svojej rezervy poskytnúť prostriedky aj na šport. Toto doplnenie zdrojov financovania športu sa následne premieta do § 18 ods. 3, ktorý ukladá príjemcovi dotácie zverejniť každoročne výšku a druh prijatých dotácií.

    Teda môj pozmeňujúci zákon, prečítam návrh:

    V § 10 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie: "c) prostriedky Úradu vlády vrátane rezervy predsedu vlády,".

    Doterajšie písmená c) až i) sa označujú ako d) až j).

    Odôvodnenie: Zdroje financovania športu sa dopĺňajú o prostriedky kapitoly Úradu vlády vrátane rezervy predsedu vlády, nakoľko poskytovanie dotácií z rozpočtu Úradu vlády sa vzťahuje aj na šport. A rovnako možno z rezervy predsedu vlády poskytnúť prostriedky aj na šport.

    Po druhé. V § 18 v prvej vete sa slová "v štruktúre dotácie od ministerstva" nahrádzajú slovami "dotácie z ministerstiev, Úradu vlády vrátane rezervy predsedu vlády". A na koniec vety za slová "dotácie z obcí" sa pripájajú slová "dotácie z Európskej únie".

    Odôvodnenie: Primerane rozšírením zdrojov financovania športu a rozšírenia sa rozširuje štruktúra prijatých dotácií v informačnej povinnosti príjemcu dotácií.

    Ďakujem. Vážení prítomní, ďakujem, to je zatiaľ všetko, verím, že tieto pozmeňujúce návrhy zákona schválite.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ďalej písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Andrej Kolesík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť vám stručný návrh pozmeňujúci, ktorý som pripravil spolu s pánom poslancom Galisom, spravodajcom ku vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. (parlamentná tlač číslo 104).

    Prvý bod. V čl. I v bode 4 vládneho návrhu sa v § 11 ods. 1 písm. d) za slovo "študentov" dopĺňajú slová "alebo fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím".

    Zároveň sa dopĺňa nová poznámka pod čiarou, ktorá znie: "4aa) Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie: Do skupín osôb, ktorým je možné poskytnúť dotáciu na podporu športovania, navrhujeme zahrnúť i fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Možnosť financovať športové aktivity prostredníctvom dotácií ministerstva školstva by znamenala výrazne pozitívny posun v možnosti zabezpečiť prístup k športovaniu aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutí. Je to názor aj Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike, ktorá nás - predpokladám, že aj vás viacerých - na túto možnosť takto pomôcť športovcom občanom so zdravotným postihnutím upozornila.

    Zabezpečenie športových aktivít týchto osôb si vyžaduje vyššie náklady na personálne, materiálne i organizačné zabezpečenie. Potrebný je zvýšený dohľad s väčším počtom osôb pri vykonávaní ich športových aktivít. Pre niektoré športy je potrebné špeciálne upravené športové náradie a náčinie, napríklad nákup ozvučených lôpt pre nevidiacich a ďalšie špeciálne športové náradie, ktoré sa vyrába len na individuálnu objednávku, čím sa stáva jeho obstaranie v porovnaní s ostatnými športovými potrebami pre telesne zdravých finančne viac náročnejším. Možnosť poskytovať dotácie na uvedený účel bude zároveň i príspevkom štátu k realizácii záväzku prijatého ratifikáciou Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

    Ako poznámka pod čiarou číslo 4aa) je zároveň uvedený zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko v tomto zákone je jasne definované, aké fyzické osoby sa považujú za osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a čo sa chápe za ťažké zdravotné postihnutie.

    Podstatou nášho návrhu je možnosť poskytovania podpory športovania osôb s ťažkým zdravotným postihnutým bez rozdielu veku či sociálneho statusu, teda nielen pre deti, žiakov a študentov s ťažkým zdravotným postihnutím. Dovolíme si upozorniť aj na skutočnosť, že práve naši paraolympionici majú v zahraničí oveľa väčšie úspechy ako naši telesne zdraví športovci, o čom svedčí aj množstvo ocenení a medaily, ktoré získali naši telesne postihnutí športovci na paraolympiáde, ako i na mnohých zahraničných i domácich súťažiach.

    Jednoducho máme telesne postihnutých športovcov, ktorí vo veľkej miere úspešne a dôstojne reprezentujú Slovenskú republiku doma i v zahraničí, a preto je potrebné im touto cestou a týmto pozmeňujúcim návrhom pomôcť a uľahčiť im ich život.

    Verím, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, že tento náš pozmeňujúci návrh bude podporený naprieč celým politickým spektrom, pretože šport je pre všetkých.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Z toho návrhu tak trochu akoby vyplývalo, že ministerstvo školstva neposkytovalo v minulosti dotácie športovcom telesne postihnutým. No ono to poskytovalo vždycky, treba povedať, a aj na paraolympijský výbor. Ale nie celkom dobre rozumiem tomu návrhu, a preto by som sa rád vás opýtal, pán kolega, či v tomto návrhu zákona, kde je explicitne vymenované, že bude poskytovať podporu športu alebo môže deťom, študentom a fyzickým osobám, či v rámci týchto vymenovaných nie sú zahrnutí aj tí športovci alebo ľudia s telesným postihnutím. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kolesík, chcete? Trojku stlačte, prosím vás, aby vám tam nabehli dve minúty a nie iba jedna minúta. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán kolega, tento pozmeňujúci návrh bol, alebo respektíve je z dielne, alebo teda iniciatívu prijala, alebo upozornila nás Národná rada občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože im to spôsobuje problémy. To, že to doteraz v tom zákone nie je exaktne vymenované, je niekedy dôvod na to, že tie dotácie nie sú poskytnuté.

    My sme to konzultovali s pánom poslancom Galisom aj s pánom doktorom Mamojkom, predsedom Národnej rady občanov s ťažkým zdravotným postihnutým a oni vyjadrili presvedčenie, že pokiaľ to tam bude takto exaktne vymenované, nebudú mať, nebudú mať problém so žiadosťou tejto dotácie. Takže myslím si, že nie je nejaká závažná zmena. A pokiaľ im to môžeme formálne, ten proces žiadania o tie žiadosti, uľahčiť, tak myslím si, že by sme to mali urobiť.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Miroslav Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi ešte, než prednesiem svoj pozmeňovací návrh, aby som ešte zareagoval v rozprave aj na predchádzajúcu diskusiu, kde by som chcel uviesť, že, samozrejme, ten vecný, vecný cieľ toho pozmeňovacieho návrhu, predchádzajúceho, asi by sme všetci podporili, ale my sme ako koaliční poslanci tiež komunikovali s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím a oni nás nakoniec informovali, že nepotrebujú ten pozmeňovací návrh. Takže ono by bolo možno dobré ešte pred hlasovaním si to navzájom vysvetliť, keďže naozaj súhlasím aj s pánom poslancom, že nejde o žiadnu politickú záležitosť v tomto prípade, a dávam to aj na zváženie, ešte nejakú debatu koalično-opozičných poslancov.

    Teraz k pozmeňujúcemu návrhu. Ja si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým vás obťažujem pri každom dotačnom zákone, a je to teda ten návrh, ktorý sa snaží zvýšiť mieru transparentnosti poskytovania dotácií. Je to tak aj pri tomto návrhu, ktorý bol pripravený v spolupráci s ministerstvom. Ide teda o pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje päť bodov a ešte aj krátku zmenu čl. II.

    K článku I. V bode 1, teda bod 1, v bode 5 úvodná veta znie: "Za § 11 sa vkladajú § 11a až 11f, ktoré znejú:", koniec.

    Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vloženie nového § 11c.

    Bod 2. V bode 5 § 11b odsek 2 znie: "(2) Výzva obsahuje najmä:

    a) oblasti aktivít, v rámci ktorých možno predkladať žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len "žiadosť"),

    b) adresu na predkladanie žiadostí,

    c) spôsob predkladania žiadostí,

    d) dátum ukončenia predkladania žiadostí, ktorý je najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy,

    e) výšku finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie, ak sa na uskutočnenie účelu dotácie spolufinancovanie vyžaduje,

    f) výberové kritériá a ich váhu,

    g) formulár žiadosti v elektronickej forme,

    h) okruh oprávnených žiadateľov,

    i) výšku finančných prostriedkov určených na rozdelenie,

    j) najvyššiu a najnižšiu dotáciu pre jedného žiadateľa,

    k) časový harmonogram vyhodnocovania žiadostí."

    Bod 3. V bod 5 sa za § 11b vkladá nový § 11c, ktorý znie:

    "§ 11c

    (1) Žiadosti vyhodnocuje komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo ako svoj poradný orgán.

    (2) Komisia má najmenej troch členov. Člen komisie alebo jemu blízka osoba nesmie byť:

    a) žiadateľom alebo byť zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi,

    b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa,

    c) spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom,

    d) v pracovnoprávnom vzťahu k žiadateľovi alebo v pracovnoprávnom vzťahu k záujmovému združeniu podnikateľov, ktorého je žiadateľ členom.

    (3) Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve podľa § 11b ods. 2 písm. f).

    (4) Na žiadosti vyhodnocované len na základe kritérií, pri ktorých je možné priradiť bodové hodnotenie len jedným spôsobom na základe objektívne overiteľných údajov, sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nevzťahujú.

    (5) Podrobnosti o zloženía rozhodovaní komisie, organizácie práce a postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4d) znie: "4d) § 116 Občianskeho zákonníka."

    Doterajšie § 11c až 11e sa označujú ako § 11d až 11f.

    Bod 4. V bode 5 sa novooznačený § 11d ods. 1, tu opravujem písomný text doplnením slov: odsek 1 dopĺňa písmenami e) až g), ktoré znejú:

    "e) vyhodnotenie výsledkov dosiahnutých už poskytnutými dotáciami, ak nimi ministerstvo disponuje,

    f) informáciu o tom, v ktorých prípadoch ministerstvo rozhodlo o poskytnutí alebo neposkytnutí dotácie inak, ako navrhla komisia zriadená pre vyhodnocovanie žiadostí a zdôvodnenie tohto rozhodnutia,

    g) zloženie komisie zriadenej pre vyhodnocovanie žiadostí."

    Bod 5. V bode 5 sa novooznačený § 11f dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

    "(5) Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia o obmedzení prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu.4h)"

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4h) znie: "4h) § 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov."

    K článku II.

    Čl. II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011 okrem ustanovenia § 11c v piatom bode, ktorý nadobudne účinnosť 1. marca 2011."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky neevidujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A teraz dávam priestor na prihlásenie sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Ján Mikolaj, pán poslanec Ľubomír Želiezka. Celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, ale predsa len pokladám za dôležité niektoré veci povedať.

    Ja si myslím, že je dobré, že je tu tento návrh, legislatívny návrh, pretože jednoducho naozaj stransparentní pravidlá pri financovaní športu. V tomto prípade to hovorím špecificky s dôrazom tým, že všetci tí, ktorí pôsobili na ministerstve školstva, a to tak rovnako v opozícii, aj v koalícii, alebo sa pohybovali okolo športu, vedia veľmi dobre, že práve pri poskytovaní dotácií na šport boli najväčšie problémy s používaním finančných prostriedkov. Ja si myslím, že dá mi za pravdu aj pán spravodajca. Z tohto pohľadu to vidím za veľmi dôležité a zvlášť by som chcel zdôrazniť jeden paragraf, § 11. Tam je 11 a, b, c, d, ale priamo § 11 a tú časť, kde sa hovorí, že prostriedky, ktoré sú poskytnuté, teda tá dotácia nesmie sa použiť spätne na refundovanie výdavkov okrem špecifických výdavkov, ktoré súvisia napríklad s infraštruktúrou, to znamená zaplatenie, ja neviem, povedzme nejakej výstavby niečoho a podobne.

    A poviem, prečo je to dôležité. Pretože častokrát sa tieto prostriedky veľmi zneužívali a dokonca sme sa neraz ocitli aj v situácii, ktorá bola takmer neriešiteľná. Iste sa budete pamätať na problém Slovenského lyžiarskeho zväzu, ktorý spôsobil sekeru okolo 50 mil. V podstate boli sme, bolo potrebné, samozrejme, dávať dotáciu. V tom období sme mali a dnes ešte máme špičkovú zjazdárku Zuzulovú, no ale, žiaľbohu, cez Slovenský lyžiarsky zväz, keď ste poskytli dotáciu, tak tie peniaze išli inde a nemohli ísť priamo pre ňu a bol problém ju dotovať.

    Preto si myslím, že aj tie ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že dotovať môžeme aj priamo fyzické osoby, tak si myslím, že je to dobré ustanovenie, ktoré môže pomôcť vyriešiť niektoré veci, ktoré ešte, musím povedať, že stále pretrvávajú v dotovaní športu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Taktiež neevidujem ani vo vzťahu k pánovi poslancovi Froncovi žiadnu faktickú poznámku.

    A teraz dávam slovo ďalšiemu prihlásenému, ktorým je pán poslanec Ján Mikolaj. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vás na vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za priestor. Takisto budem stručný, ale niektoré veci treba povedať.

    V prvom rade si myslím, že to, čo tento návrh zákona ustanovuje, je v podstate to, čo bolo doteraz, a to, pokiaľ to ja tak poznám, v jednotlivých smerniciach a vyhláškach a teraz sa to posúva na úroveň zákona, čím sa tomu možno dáva vyššia váha, ale fakt je to, že určitá filozofia bola aj taká, ktorá hovorila, že to, čo nemusí byť v zákone, nech sa do zákona nedáva a na to sú vyhlášky a smernice, aby ustanovovali ďalší postup. To je po prvé.

    Po druhé, my máme dva zákony o športe. Teraz ide novela jedného z nich. Bolo by možno dobré, aby naozaj už ďalšie novely nešli, ale išiel jeden súborný zákon. My sme ho nechali, poviem otvorene, preto, lebo tam je určité stanovisko vo vzťahu k financovaniu športu ešte z minulosti, ale ono sa nedodržiava ani dnes. Ak si pozrieme rozpočet športu na tento rok, ten je skokovo, pán minister, bohužiaľ, skokovo najnižší za ostatné roky. On bol zhruba rovnaký, ale teraz tým, že je to takmer 15 mil. eur po odpočítaní nákladov na štadióny, aj jeden, aj druhý, tak ten pokles je výrazný a ten zákon nepomohol, takže by bolo vhodné, aby bol zákon jeden.

    Pán Beblavý, zrejme je tam nejaký právnický problém, keď vystupujete neustále s tým istým ku každému zákonu, pretože otázka je, že tá vaša, ten pozmeňovací návrh je pomaly dlhší, ako sú tie novely tých jednotlivých zákonov. Ale z hľadiska obsahu ja si nemyslím, že komisia je riešením. My systémoví inžinieri hovoríme, že buď je systém, alebo je komisia. Čiže tam, kde nie je systém, je komisia. A vy zavádzate komisiu namiesto toho, aby ste stanovili presné pravidlá, na základe ktorých bude dotácia poskytnutá, a potom stačí len kontrolný mechanizmus. Tak radšej sa ešte potrápte. A keď už toľko pozmeňovákov a tak dlhých, a nakoniec tie pozmeňováky tak či tak končia komisiou, ktorú dokonca menuje minister, dokonca bez nejakých ďalších pravidiel, tak si myslím, že sa to takisto minie účinku, ešte tam dajte tajné hlasovanie v komisii a vec je jasná.

    Takže nepovažujem to za správne a som skôr za to, aby sa, keď už sa toľko trápime s dotáciami, dopracovali pravidlá tak, aby z mechanizmu, zo systému vyšli dotácie, také systémové metódy sú bežné. Dneska sú operačné programy, ktoré sa na to dajú použiť, a jednoducho na internete zverejnite poradie, urobte čiaru podľa toho, koľko máte finančných prostriedkov, a je to na 100 % transparentné, čisté a nezavádzajte tu niektoré ďalšie komisie, ktoré tomu len uškodia.

    Pán poslanec Fronc, máš pravdu, ale keby si čítal ďalej, tak by si zistil, že s výnimkou, čiže opäť je tam výnimka, ktorá hovorí o viacročných zmluvách a neviem, či aj ten lyžiarsky zväz nemá viacročnú zmluvu, asi mal, čiže opäť sa to nevzťahuje na to, čo bolo v minulosti. Väčšinou sú viacročné zmluvy dotačné, čiže na toto dobre myslené opatrenie neplatí, lebo je tu výnimka, ktorá podľa mňa to celé zlikviduje.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Beblavý a pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Miroslav Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, predpokladám, že ako systémový inžinier poznáte pravidlo "garbage in garbage out", čo sa označuje teda, že ak do systému vhodíte nesprávne údaje, vyjdú z neho nesprávne výsledky. Obavám sa, že to sa vám stalo pri vašom vystúpení v rozprave, lebo ste buď nedostatočne počúvali, alebo čítali ten pozmeňovací návrh, pretože ten návrh práve zavádza systém. Ten návrh práve hovorí, že ak je možné použiť objektívne kritériá, ktoré nemusí nikto vyhodnocovať, komisia sa nepoužije, lebo sa spočítajú body a potom rieši to, čo sa dať, také kritériá byť nemôžu, kde hovorí, že tak či tak musia byť kritériá, ale teda ak sú nevyhodnotiteľné počítačom, musia ich vyhodnotiť ľudia. A tí ľudia budú práve v tej komisii a u tých ľudí sa rieši na rozdiel od vašej doby, aby to neboli samotní žiadatelia alebo nejakí im blízki ľudia. Takže niekedy naozaj tá kvalita vstupných údajov do analýzy je dôležitá pre kvalitu výstupného vystúpenia.

    A ešte by som si dovolil v tejto súvislosti kontrastovať vaše vystúpenie s pánom exministrom Froncom, ktorý je rovnako exminister, ale musím napriek tomu oceniť, že sa nesústreďoval na či už napádanie nejakých nových nápadov, s ktorým prichádza jeho nástupca, alebo na nejakú snahu sa umelo diferencovať, naopak, by som povedal, že treba asi externe oceniť to, že podporil tento návrh vlády a nehľadal spôsob, by som povedal, nejakých relatívne lacných politických bodov, ale sa k tomu postavil veľmi charakterne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc, predpokladám, že nevyčerpal vašu myšlienkovú reťaz pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nie, nie. Ja som to uviedol, že nie všetko je tam, čo sa týka, že sú tam aj výnimky na financovanie v minulosti, ale to nie je podstatné. Ja si myslím, že niečo iné je podstatné.

    Pán kolega, a to podstatné je v tom, ani nie v tej komisii, ale že sú jasne stanovené pravidlá, zverejnené a zverejnené sú na internete alebo iným spôsobom a dostupné všetkým ľuďom výsledky, rozhodnutia. Toto je kľúčové podľa mňa, aby bola dosahovaná istá spravodlivosť a kontrola verejnosti, že tam sa nebudú diať nejaké veci.

    A ja poviem aj iné, ja by som bol, nebol, ja by som vôbec nebol rád, keby mali rozhodovať komisie, ale nejaké kritériá, počty bodov, ja si myslím, že minister je preto ministrom, že by mal mať tú záverečnú, by som povedal, zodpovednosť za rozhodnutie a aj zmenenie niektorých návrhov, a preto je ministrom. Toto pokladám za dôležité. Keď bude robiť zle a bude rozhodovať zle, tak ja si myslím, že sa mu to politicky vráti. Ale ministrom je preto a toto pokladám za dôležité.

    A posledná jedna, by som povedal, téma, ktorá, už len tak ako načrtnem, ja si myslím, že možnože by sme pomaly mali prísť k okamihu, keď začneme vôbec uvažovať o inom systéme financovania športu, to znamená, že nie cez dotácie zo štátu, ale nájsť mechanizmus, kde šport bude istým spôsobom mať možnosť získavať prostriedky. Nechcem povedať, že to je návrat k tomu, ako bolo s TIPOS-som, ale niečo obdobného. A myslím, že v tom prípade budú aj oni zodpovední za použitie a nech sa medzi sebou vyhádajú. Pretože tu je skôr problém v tom, že jednotlivé športové zväzy medzi sebou neraz aj nekorektne veľmi súťažia o tie peniaze.

    Ďakujem.

  • Teraz s reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Beblavý, možnože ste mladší... Odišiel? Ale má jednu vlastnosť, že neustále charakterizuje poslancov a hodnotí poslancov. To, ak si všimol, ja nikdy nerobím, ani pán Fronc to, pán Fronc sem-tam, ale my hovoríme...

  • Smiech v sále.

  • ... my hovoríme skôr veci a nehodnotím jeho ako takého, či vaša doba, tá doba. Naša doba, keď už teda ja som bol ministrom, tak my sme prevzali na 100 % tie kritériá, ktoré boli za predchádzajúcu vládu, teda prvú a druhú vládu pána Dzurindu, dokonca vtedy, keď bol ministrom pán Fronc. Na 100 % sme prevzali tie kritériá, ktoré, áno, boli postavené na osobnosti ministra. To musím povedať.

    Dnes sa tu zavádza iný systém a my len hovoríme, že ten systém je polovičatý. A ak teda má byť transparentný a má byť objektívny, tak treba zúžiť kompetencie komisie na minimum alebo vôbec a nechať len kontrolné mechanizmy. A keď to bude všetko na internete, tak je množstvo iných prostriedkov, kde sa alokácia koná na základe určitého softvéru, na základe určitého logického postupu, z ktorého vyjde poradie, a potom nech si nechá pán minister povedzme 10 %, keď teda, ale to už teraz musí mať v zákone, kde môže subjektívne rozhodnúť na základe politických vplyvov alebo politickej zodpovednosti.

    Takže nejde o nejaké zháňanie lacných politických bodov. Nie všetko, čo táto alebo pán Beblavý navrhnú, je čisté, je správne, je domyslené. A my keď tam nachádzame v tom chyby, tak to neznamená, že hľadáme lacné politické riešenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy k tomuto návrhu je pán poslanec Ľubomír Želiezka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skôr než podám svoj pozmeňujúci návrh, nedá mi, aby som sa niekoľkými vetami nevyjadril o športe ako takom. My, ktorí sa motáme hlavne, keď to tak ľudovo poviem, motáme hlavne v malých obciach a v malých mestách okolo športu, tak najlepšie vieme, kde nás tlačí topánka, alebo šport ako taký kde tlačí topánka.

    Dosahovanie úspechov našich športovcov na významných európskych, svetových podujatiach je možné len vďaka systematickej príprave v kvalitatívne zodpovedajúcich podmienkach už na základných stupňoch, to je v športových kluboch. Jedná sa o dlhodobý proces, ktorý sa začína prejavením záujmu, objavením a rozvojom predpokladov talentu v rámci cieľavedomého tréningu a vyvrcholí podaním výkonu na športovom podujatí.

    Vo svojom programovom vyhlásení sa, samozrejme, problematike športu venuje aj súčasná vláda. I keď stručne. Ja som si to zrátal, v dvanástich riadkoch. Myslím si, že aj nie príliš konkrétne, ale predsa sa dozvedáme o plánovanej podpore športu v nasledujúcom období. Vety, ako "vláda bude finančne podporovať mládežnícky šport na školách, resp. štát zabezpečí postupný rast financovania športu", sú pekné, a preto sa všetci športovci už teraz tešia na ich naplnenia a konkrétnu realizáciu.

    Predchádzajúca vláda v rokoch 2006 až 2010 napĺňala totiž svoje vyhlásenia vo vzťahu k športu aj konkrétnymi činmi, medzi ktoré patrilo okrem iného aj budovanie multifunkčných ihrísk v našich mestách a obciach. Tieto ihriská slúžia denne tisícom detí, ale i dospelej populácii na rozvoj športových aktivít, a preto je potrebné naďalej pokračovať v ich výstavbe, pretože je tu aj evidentný záujem zo strany obcí.

    Predstavitelia samosprávy si najviac uvedomujú, že boj proti drogám, alkoholu a iným negatívnym vplyvom sa nevyrieši plagátmi s protidrogovou tematikou, ktoré, mimochodom, nie sú tiež lacnou záležitosťou, ale aj pravidelným športovaním alebo inými podobnými aktivitami.

    Každá vláda a jej vrcholoví predstavitelia sa radi pochvália výsledkami športovcov na európskom alebo svetovom fóre a v mnohých prípadoch vedia tie výsledky zneužiť aj na svoju politickú propagáciu bez toho, aby reálne danému športovcovi, resp. športovému odvetviu výraznejšie pomohli, a keď pomôžu, nevyhnú sa mediálnej kritike.

    Koho dnes zaujíma, s akými problémami bojujú kluby a telovýchovné jednoty v našich obciach a mestách? Tí, ktorí nemajú solventného sponzora, sú bez možnosti podnikať alebo mať príjem napríklad z prenájmu vlastných priestorov, sú odkázaní na pomoc z troch zdrojov. Prvý zdroj sú rodičia, druhý obec a tretí zdroj je štát. Športové kluby pre nedostatok finančných prostriedkov sú nútené prenajímať svoju športovú infraštruktúru na komerčné účely z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na športové aktivity. Prenájom týchto objektov pomerne často narušuje tréningový proces alebo ho presúva do včasných ranných alebo do neskorých večerných hodín. Toto má, samozrejme, negatívny vplyv hlavne u začínajúcich športovcov. Samozrejme, že rodičia v rámci finančných možností svoje ratolesti podporia. Často je cieľom vidina zabezpečenia dieťaťa cez šport budúcnosti, ale vo väčšine prípadov im ide o vhodné voľnočasové aktivity na báze rekreačného športovania.

    Obce i napriek kríze vyvíjajú snahu o zabezpečenie základných podmienok pre športové kluby, či už je to formou priamej finančnej pomoci, resp. pomoci pri zabezpečení prevádzky športových objektov. Najväčšie bremeno zodpovednosti však musí niesť na svojich ramenách štát. Veď reprezentanti, majstri sveta či Európy nám vyrastajú zo širokej základne, ktorá môže svoje kvality rozvíjať vďaka vytvorenému systému štátnej starostlivosti o športovo talentovanú mládež v existujúcich útvaroch. Školské strediská záujmovej činnosti, športové triedy, športové školy, centrá talentovanej mládeže a zväzové centrá prípravy mládeže.

    Tento systém je potrebné ďalej zdokonaľovať a finančne zabezpečovať na požadovanej úrovni, pretože sa jedná o nie zanedbateľný počet mladých ľudí. Je to cca 35 000 športovcov, čo je zruba 20 % celkovej aktívnej športujúcej mládeže. Alarmujúca je skutočnosť, že klesá počet športovcov schopných presadiť sa v olympijských športoch v rámci medzinárodnej konkurencie. Je to spôsobené na základné nasledovných skutočností: nepriaznivý demografický vývoj spoločnosti, mnohí športovci zaradení do útvarov vyššej úrovne nespĺňajú parametre športového talentu, koordinovanie činnosti a riadenie útvarov je ponechané na športové zväzy a v systéme chýba odborný orgán.

    Zriaďovanie športových tried a škôl je v kompetencii samosprávy, ktorá málokedy zohľadňuje požiadavky športových zväzov, a tým aj športovej reprezentácie. Väčšina centier talentovanej mládeže je zriadená pri športových kluboch a telovýchovných jednotách a ich činnosť nepresahuje miestny rámec záujmu. Útvary športovo talentovanej mládeže sú dlhodobo finančne poddimenzované a takisto nie je na úrovni ohodnotenia ani práca trénerov mládeže. Preto je nutné umožniť čo najväčšiemu počtu talentovaných žiakov na základných školách venovať sa športovým aktivitám pod odborným vedením kvalifikovaných trénerov a učiteľov a následne podporovať systém starostlivosti o športovo talentovanú mládež, pretože ten je hlavným predpokladom prípravy športovcov pre potreby štátnej reprezentácie.

    Aj z týchto dôvodov sa nám javí ako unáhlený a nepremyslený krok zrušenia funkcie splnomocnenca vlády pre mládež a šport. Zamyslel sa niekto, že vláda tak stratí priame prepojenie na športové zväzy a ich základné zložky, to je kluby? V iných štátoch riadia šport samostatné ministerstvá, čo v našom prípade nie je, samozrejme, možno aj z objektívnych príčin možné, a preto aspoň funkcia splnomocnenca pre mládež a šport mala zostať zachovaná. Táto funkcia pri vytvorení správnej náplne, posilnení kompetencií a zastúpená človekom so skúsenosťami zo športového hnutia je jednou z podmienok bezproblémového fungovania športových aktivít od základných zložiek až po reprezentáciu. Veríme, že na miestach športovísk, hlavne vo veľkých mestách, nebudú vyrastať výškové budovy, obchodné centrá a podobné zariadenia. Veríme, že projekt Národného futbalového štadióna sa dotiahne do úspešného konca, pán minister, a že my Slováci budeme hrdí nielen na futbalovú reprezentáciu, ale i na tento nový futbalový stánok. Žiadna vláda nesmie zabúdať, že šport je dnes fenomén, ktorý ovplyvňuje myslenie širokej verejnosti, je zdrojom zábavy a zdravého životného štýlu.

    Teraz by som pristúpil k avizovanému pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.

    V čl. I v bode 4 v § 11 ods. 1 písm. e) sa vypúšťajú slová "osobitného významu".

    Odôvodnenie: Rozširuje okruh žiadateľov o dotácie na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry, čím sa vytvára priestor žiadať o dotáciu pre malé mestá a obce.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Želiezku sa prihlásil pán poslanec Martin Fecko ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, súhlasím s vami, sú to krásne slová, všetko je tu oukej. Ja by som len chcel trošku pripomenúť, že aby sme nezabúdali aj na tie minišporty, kde podľa mňa vyrastajú tiež talenty. Ja som tiež svojho času sa venoval futbalu a tiež som prešiel nejakou tou etapou športovou a videl som, kde prakticky zháňanie talentov, to není iba súčasná etapa.

    V 70. rokoch, konkrétne poviem, v Bardejovskej Novej Vsi, keď sme hrali futbal, prišli v týchto rokoch zo Slavie Praha a z dorastencov futbalových si vytypovali talenty a brali si ich priamo do Prahy. To znamená, myslím si, že Slováci máme dosť talentov, len treba ich nájsť a všetko je o ľuďoch. To znamená, aby tí športoví funkcionári, ktorí budú na príslušných miestach, aby mali snahu tých najlepších vytypovať, nájsť ich a dať im príslušnú aj finančnú podporu, aby ten talent slovenský nezanikol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem všetkým športovcom v drese Národnej rady, ktorí vystúpili v rozprave. A teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak naozaj krátko a stručne.

    Za najdôležitejšie v tom zákone naozaj považujem posun k transparentnosti a to ho aj odlišuje od tých podzákonných noriem, ktoré doteraz platili a upravovali dotácie najviac. V transparentnosti budeme aj naďalej pokračovať.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, tak ten pána Beblavého považujeme za dobrý, pomôže nám so zvyšovaním transparentnosti. Veríme, že sa popasujeme s rizikami spojenými s administratívnou náročnosťou, ale súhlasíme s týmto návrhom.

    Pokiaľ ide o návrh poslancov pánov Galisa a Kolesíka, tam máme obavu z toho, že keby prešiel tento návrh, tak by výklad tohto zákona mohol znamenať, že nárok na pomôcky pre zdravotne postihnutých by mal každý, nielen športovci. Zámerom zákona je poskytovať pritom dotácie na konkrétne účely a činnosti. Takže my aj naďalej aj podľa tohto zákona budeme tieto pomôcky, samozrejme, poskytovať zdravotne postihnutým.

    Potom ešte by som sa chcel vyjadriť, samozrejme, k poznámkam pána poslanca Fecka. Samozrejme, aj naďalej budeme podporovať aj minišporty, aj talenty vyberať, budeme meniť systém financovania športu tak, aby boli dotácie poskytované efektívnejšie.

    A myslím, že som nezabudol na žiaden. Aha, ešte potom tam bol návrh pána poslanca Galisa. Tam mám pocit, že ten s... by skôr patril k zákonu o štátnom rozpočte. Samozrejme, my by sme privítali viac peňazí, ale takisto nemôžeme súhlasiť ani s týmto pozmeňujúcim návrhom.

    Takže ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán spravodajca nepotrebuje vystúpiť. Vyhlasujem, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj spravodajcovi, aj navrhovateľovi.

    No a budeme pokračovať v súlade s programom druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máte ho pod tlačou 117 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 117a.

    Pán minister, poprosím vás aj v tomto prípade, aby ste sa ujali slova a odôvodnili tento vládny návrh zákona. Ide o tlač 117.

    Spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona je pani Bibiána Obrimčáková, ktorá príde potom v spravodajskej správe k slovu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predkladanej novely je vytvorenie legislatívneho prostredia na zabezpečenie niekoľkých úloh, ktorými sú:

    Vytvoriť legislatívny priestor, aby štát mohol štátnym vzdelávacím programom určiť zavedenie povinného vyučovania anglického jazyka.

    V záujme znižovania administratívnej náročnosti ustúpiť od obligatórneho vydávania polročných vysvedčení a na ich fakultatívne vydávanie na základe požiadania zákonného zástupcu žiaka alebo dospelého žiaka, pričom informácia zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka o jeho hodnotení a klasifikácii bude zabezpečená obyčajným výpisom, ktorého formu si určí samotná škola, resp. triedny učiteľ.

    Ďalej zabezpečiť bezplatné vydávanie nových alebo prepisovanie existujúcich učebníc do Braillovho písma v nadväznosti na právo nevidiacich vzdelávať sa aj pomocou Braillovho písma.

    A ďalej v záujme možností dlhodobého plánovania, napríklad podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, dopravcov, ale aj bežných obyvateľov, návrhom zákona zaviazať ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, aby termíny školských prázdnin zverejňovalo tri roky vopred na internete.

    Návrh zákona predkladám bez rozporov. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorých cieľom je napríklad odklad platnosti opatrenia na postupné znižovanie počtov žiakov v 8-ročných gymnáziách, zabezpečiť, aby ich zriaďovateľ súkromnej a cirkevnej strednej školy predložil na vyjadrenie samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí, návrh na počet tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku aj návrh, aby pri tlačivách na pedagogickú dokumentáciu a tlačivách prihlášok na strednú školu ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu vydávalo len vzory tlačív namiesto schvaľovania samotných tlačív, akceptujeme.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A slovo dávam teraz spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pani poslankyni Bibiáne Obrimčákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás ako spoločná spravodajkyňa výborov informovala o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch a predniesla návrh stanoviska gestorského výboru k nemu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. októbra 2010 č. 123 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 117), v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K vládnemu návrhu zákona zaujali Výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prijatom uznesení č. 87 zo 16. novembra 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v prijatom uznesení č. 25 z 18. novembra 2010 a v jeho doplnení uznesenie č. 44 z 30. novembra 2010 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v bodoch 1 až 9 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločnea tietoschváliť.Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 30. novembra 2010 č. 43. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Skončila som, pán predsedajúci, a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvá.

  • Vyhovujem vašej žiadosti, pani spoločná spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Ešte chcem informovať, že okrem vás sa písomne do rozpravy prihlásil aj pán poslanec Mikolaj.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá novelu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v druhom čítaní.

    Navrhovaný zákon vstupuje do ustanovenia § 4, ktorý upravuje v písmene c), a to zavedením anglického jazyka ako povinného cudzieho jazyka v regionálnom školstve.

    Úvodom môjho vystúpenia mi dovoľte zdôrazniť, že moje pripomienky nespochybňujú potrebnosť a dôležitosť výučby anglického jazyka v našich regionálnych školách a ani to, že anglický jazyk je jeden zo svetových jazykov, ktorého dokonalú znalosť si v súčasnej dobe u mnohých našich občanov vyžaduje život sám. Mojím zámerom je poukázať na úskalia a možné dôsledky celoplošného zavedenia záväznej povinnosti výučby anglického jazyka.

    Nespochybniteľná je aj skutočnosť, že jazyková a kultúrna kompetencia sú dôležitou konkurenčnou výhodou na trhu práce. Kľúčové dokumenty Rady Európy a Európskej komisie určujú ako ciele jazykovej politiky Európskej únie testovanie viacjazyčnosti a jazykovej rozmanitosti, podporu sociálnej súdržnosti, výučbu cudzích jazykov ako prostriedku interkultúrnej komunikácie a kontinuitu vo vzdelávaní cudzích jazykov.

    Jazyková rozmanitosť sa vníma ako kultúrne bohatstvo Európy, preto chce Európska únia zabrániť jej prípadnému zredukovaniu na svojom území, hoci si uvedomuje, že sa angličtina stáva najrozšírenejším jazykom.

    Veď aj Ján Figeľ ako komisár Európskej únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež počas pôsobenia v tejto funkcii tiež podporoval viacjazyčnosť ako jeden z prioritných cieľov.

    Podľa odporúčaní Rady Európy by sa princípom viacjazyčnosti mal riadiť výber vykonávacích nástrojov v oblasti jazykového vzdelávania, ktoré má podporovať rozvíjanie schopností osvojovať si viac jazykov a kultúr. Európska legislatíva preto ustanovuje, aby sa v krajinách Európskej únie vyučovali najmenej dva cudzie jazyky a každý jej občan mal viacjazyčný jazykový repertoár. Bilaterálne vzťahy medzi národmi Európskej únie by sa podľa odporúčaní mali uskutočňovať v jazykoch týchto národov bez toho, aby bol používaný tretí jazyk. V bežnej komunikácii prostredníctvom tretieho jazyka dochádza často k nedorozumeniam predovšetkým pri riešení praktických pracovných problémov.

    Otvorený európsky priestor by mal viesť aj k podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, mal by teda podnecovať záujem o širšie spektrum jazykov, o ich vzájomnú súvislosť a prepojenosť vo vzdelávacom systéme. Nie o posilnenie hegemónie jedného cudzieho jazyka. Otvorená a dostatočne široká ponuka cudzích jazykov v slovenských školách vďaka pôvodným ustanovenia v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní bola aj členmi expertnej skupiny Rady Európy hodnotená veľmi pozitívne.

    Výchovou k viacjazyčnosti sa posilňuje tolerancia voči jazykovej odlišnosti. Práve prvý stupeň základnej školy je veľmi vhodný na prebudenie vnímavosti a otvorenosti voči jazykom a kultúram, na výchovu k jazykovej tolerantnosti. Zavedením jedného povinného cudzieho jazyka sa tento potenciál nenávratne potlačí. Posilnením dominantného postavenia anglického jazyka v slovenskom školskom systéme a jeho preferovaním na úkor ostatných cudzích jazykov bude negovaná myšlienka a princípy multilingválnej výchovy občanov Európskej únie. Odporúčania Európskej komisie tiež zdôrazňujú, že výber jazykov sa nemá riadiť iba krátkodobými pragmatickými zámermi. Spoločenská mienka môže navyše význam ovládania jedného jazyka nadhodnocovať a druhého potláčať.

    Aj pri uplatnení prísne ekonomického hľadiska však práve osvojenie si jazyka susedných krajín prináša často výraznejšie pozitívne efekty ako ovládanie univerzálnej angličtiny. To, čo sa stáva bežnou kompetenciou uchádzača, stráca na hodnote. Mladí ľudia dobre ovládajúci angličtinu možno nebudú v dohľadnej dobe na pracovnom trhu žiadnou zvláštnosťou. Z hľadiska uplatnenia v nadnárodnom hospodárskom priestore má napr. nemecký jazyk nemalý trhový význam. Už v súčasnosti pracuje množstvo Slovákov v susednom Rakúsku. Otvorením pracovného trhu Rakúska a Nemecka od 1. mája 2011 aj pre Slovensko vzrastie prirodzená motivácia pre výber nemčiny ako prvého cudzieho jazyka. Je potrebné si uvedomiť, že napríklad znalosť nemeckého jazyka sa čoskoro stane dôležitým predpokladom miery mobilnej pracovnej sily a jej uplatnenia na európskom trhu práce.

    Obdobne je to s jazykom talianskym, španielskym alebo francúzskym.

    Na podporu správnosti môjho názoru možno použiť aj materiál vypracovaný Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, odborom Parlamentný inštitút, s názvom "Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike", kde sa uvádza, že najväčšími obchodnými partnermi Slovenskej republiky sú v poradí Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Taliansko, Francúzsko...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Kubovič, nevyrušujte pánov poslancov.

  • ... Anglicko a Španielsko. Rada by som zdôraznila, že v európskom priestore zohrávajú francúzsky, španielsky a nemecký jazyk naďalej dôležitú úlohu pri nadobúdaní medzikultúrnych kompetencií. Pričom nemčina je najpoužívanejším cudzím jazykom v Európe a Nemecko, ako som už povedala, je najdôležitejším ekonomickým partnerom Slovenskej republiky.

    Zavedením záväzného modelu vyučovania povinnej angličtiny ako prvého cudzieho jazyka by sa školám, rodičom a predovšetkým samotným žiakom výrazne zúžila možnosť výberu. Neprihliadalo by sa pritom na podmienky jednotlivých škôl ani na potreby určitých regiónov. Návrh zákona obmedzuje ponuku a smeruje k uniformite, keď sa pokúša ešte viac upevniť už beztak dominantné postavenie anglického jazyka.

    Aj v prípade, že akceptujem nevyhnutnosť ovládania anglického jazyka vzhľadom na jeho rozšírenie a využitie v praxi, je možné ponechať voľnosť výberu povinného anglického jazyka ako prvého alebo druhého cudzieho jazyka. Nielen v takomto prípade je však nevyhnutnosťou zvýšenia hodinovej dotácie pre druhý cudzí jazyk v rámci štátneho vzdelávacieho programu. Bez posilnenia hodinovej dotácie pre druhý cudzí jazyk nie je možné zabezpečiť, aby žiaci dosiahli po ukončení stredoškolského vzdelania minimálnu komunikačnú úroveň B1 spoločného európskeho referenčného rámca cudzích jazykov. Viaceré inštitúcie, ako napr. metodicko-pedagogické centrá, Štátny pedagogický ústav, alebo zriaďovatelia škôl signalizujú, že v prípade zavedenia povinného anglického jazyka ako prvého cudzieho jazyka vznikne akútny nedostatok odborne vyučujúcich učiteľov anglického jazyka pre prvý stupeň základných škôl.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, aby pani poslankyňa mohla svoje vystúpenie dôstojne ukončiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Ak hrozí, že povinnú výučbu anglického jazyka ako prvého cudzieho jazyka na prvom stupni základnej školy budú uskutočňovať nekvalifikovaní vyučujúci, potom vzniká riziko demotivácie žiakov vo vyšších ročníkoch kvôli nedostatočným základom v tomto cudzom jazyku.

    Osobitný problém vznikne s málotriednymi základnými školami, ktorých je na Slovensku 750. Ako tu chcete zabezpečiť vyučovanie anglického jazyka? Pre kvalitu vedomostí a zručností žiakov základnej školy je zabezpečenie kvalitnej výučby v počiatočnom štádiu mimoriadne dôležité. Práve učenlivé malé deti, ktoré si začínajú osvojovať cudzí jazyk, sú otvorené pre všetko, čo im bude prezentovať a k čomu budú vedené. Odstraňovať nedostatky nadobudnuté v ranom veku, odučiť žiakov od nesprávnych štruktúr, nesprávnej výslovnosti či nesprávneho spôsobu nadobúdania jazykových vedomostí a zručností bude vo vyšších ročníkoch nesmierne náročné. Bilingválne gymnáziá, bilingválne sekcie škôl, ako aj školy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov dosahujú na rozdiel od toho pozoruhodné výsledky. Bolo by škodou zastaviť ich rozvoj koncentráciou školstva na jeden cudzí jazyk.

    Navrhované nové znenie ustanovenia § 13 ods. 5 je z môjho pohľadu úplne bezpredmetné z toho dôvodu, že bezplatné učebnice rieši ústavný čl. 42 ods. 2, ktorý hovorí, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách. Ďalej to rieši ustanovenie § 144 ods. 1 písm. f) a ods. 3 školského zákona.

    K uvedenému ustanoveniu § 57 ods. 3 by som chcela poznamenať, že navrhovaný krok porušuje postavenie a účel vysvedčenia ako verejnej listiny, ktorá je dokladom o dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkoch žiaka. Opakujem, že komisionálna skúška aj na základnej a strednej škole je štátnym aktom ako každá skúška v ktoromkoľvek inom druhu alebo type školy, napr. ako je aj dielčia skúška na vysokej škole, ktorá overuje vedomostnú úroveň žiaka alebo študenta. Preto nie je možné, aby sa táto skúška vykonávala na základe nejakého výpisu, ktorý nie je verejným dokumentom. Z uvedeného dôvodu ani s touto navrhovanou zmenou nemôžem súhlasiť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj prijať zmenu v ustanoveniach § 161 ods. 2 a § 161a, prostredníctvom ktorých predlžuje prechodné obdobie postupného znižovania počtu žiakov osemročných gymnázií zo školského roka 2011/2012 na školský rok 2014/2015.

    Najprv mi dovoľte stručne vás informovať o dôvodoch vzniku osemročných gymnázií, ale aj ich neúmernom náraste. Tieto školy, resp. študijné programy vznikli v minulosti z dôvodu podchytenia nadaných žiakov základných škôl s cieľom umožniť im štúdium na vyššej kvalitatívnej úrovni, ako im to poskytovali základné školy. Kým podmienky prijatia týchto žiakov prostredníctvom prijímacieho konania určoval štát, tak sa kvalita tohto štúdia neznižovala, ich počet nekontrolovateľne nenarastal a počty prijatých žiakov negatívne nezasahovali do výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve. Táto kompetencia sa v rokoch 2000 až 2003 preniesla na riaditeľov gymnázií, ktorí si odvtedy sami určujú kritériá na prijatie žiakov na tieto školy.

    Liberalizáciou školského trhu začali v rokoch 2003 až 2006 neúmerne narastať počty týchto škôl, najmä vo veľkých mestách. Ministerstvo školstva v rámci svojich kompetencií zo zákona nemohlo zastaviť tento nežiaduci jav, tak sa kvalita prijímaných žiakov na niektorých školách postupne znižovala.

    Zastávam názor, že na nekontrolovateľnom zvyšovaní počtu týchto škôl sa podpísalo aj normatívne financovanie, ktoré bolo z dôvodu rovnakého, 100-percentného financovania zaujímavé hlavne pre súkromných zriaďovateľov, ktorí si navyše mohli od zákonných zástupcov žiakov žiadať ďalšie finančné prostriedky vo forme školného. Zároveň sa stalo aj akousi spoločenskou prestížou u zákonných zástupcov žiakov, ak jeho dieťa bolo prijaté na osemročné gymnázium.

    V rokoch 2000 až 2004 a neskôr 2008 až 2009 prešli základné školy veľkou reštrukturalizáciou a racionalizáciou v dôsledku zníženia počtu detí v dorastajúcej populácii. Upravili sa počty žiakov v triedach. Znížili sa počty tried v základných školách, a tým aj počty pedagogických zamestnancov. Bežné štvorročné gymnáziá a osemročné gymnáziá touto racionalizáciou v uvedenom období a ani neskôr neprešli.

    Riaditelia týchto škôl nepristúpili k výraznému znižovaniu počtu tried a pedagogických zamestnancov a danú situáciu riešili prijímaním vyšších počtov žiakov do osemročných gymnázií. Tento nežiaduci trend sa odrazil v našom regionálnom školstve tak, že na základných školách zostávali žiaci, ktorí dosahovali pomerne nižšie vzdelávacie výsledky - svedčí o tom aj testovanie PISA - a na osemročné gymnáziá sa okrem výborných žiakov dostali aj žiaci s priemernými výsledkami.

    Táto situácia mala dopad aj na nižšie počty žiakov, ktorí sa hlásili na stredné odborné školy technického, stavebného alebo elektrotechnického zamerania. Na tento trend upozorňovali v prvom rade zamestnávateľské zväzy, ktoré do budúcnosti avizovali nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre náš automobilový, elektronický a stavebný priemysel. Z uvedeného dôvodu sa prostredníctvom školského zákona, ale aj zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve od roku 2009 riešil tento problém a okrem iných prijatých opatrení sa v rokoch 2009 až 2012 stanovili ako prechodné obdobie na postupné 5-percentné zníženie žiakov z príslušnej populácie, ktorí pôjdu študovať na osemročné gymnáziá.

    Nestotožňujem sa s názorom uvádzaným v dôvodovej správe, navrhovanej zmeny aj pani poslankyni Rosovej, že ak sa toto obdobie predĺži, vyrieši sa vraj protekcia a korupcia v prijímacom konaní na tieto školy. Myslím si, že je to odvážne tvrdenie bez relevantných dôkazov. Zároveň som presvedčená, že touto navrhovanou zmenou sa na ďalšie roky odsúvajú avizované problémy na trhu práce a celospoločenské záujmy v oblasti rozvoja nášho základného školstva, odborného školstva, ale aj automobilového, stavebného či elektronického priemyslu.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Záverom svojho vystúpenia by som chcela uviesť, že navrhovaná novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (teda školský zákon) nič pozitívne neprináša. Svojím obsahom zavádza štátny dirigizmus, za ktorý by sme my boli pri tvorbe tohto zákona veľmi kritizovaní. Berie právo na slobodné a demokratické rozhodovanie deťom, žiakom a ich rodičom pri voľbe cudzieho jazyka počas ich vzdelávania. Navyše navrhované administratívne úpravy komplikujú prácu učiteľov, život zákonným zástupcom a, samozrejme, aj samotným žiakom, na ktorých predkladatelia nebrali ohľad. Predĺženie prechodného obdobia postupného znižovania počtu prijímaných žiakov na osemročné gymnáziá je populistické a nič neriešiace.

    Z uvedený dôvodov predkladaný návrh zákona nepodporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne traja páni poslanci, pán poslanec Jurčík posledný.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, tri poznámky.

    Po prvé ja neviem o tom, že by nám európska legislatíva prikazovala to, že musíme učiť na školách dva cudzie jazyky, to je odporúčanie, dohoda. Nebol by som rád, keby sme rozširovali takto kompetencie Európskej únie, pretože vzdelanie je výsostná kompetencia členskej krajiny...

  • Veľký ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím páni poslanci, ukľudnime sa.

  • Po druhé to, čo hovoríte, že sa predlžuje a odkladá znižovanie počtu žiakov v triedach, no tak to sa mi zdá plač nad rozliatym mliekom, ktoré ste rozliali, pretože vtedy som vás upozornil, že keď to nebude pokryté finančne, tak sa to nedá urobiť, pretože jednoducho treba zaplatiť väčší počet učiteľov, aj som vám dal odpočet, že treba okolo na to asi miliardu korún.

    A tretie, ktoré ste povedali, že normatívne financovanie spôsobilo tieto problémy, ktoré ste uvádzali, konkrétne, že kdekto sa hlásil aj nekvalitný na školu, no, to je podľa mňa veľmi falošné. Falošné v tom, že som vám povedal, že treba ďalej konať, zmeniť normatívne financovanie tak, aby časť finančných prostriedkov na školy išla na základe kvalitatívnych výsledkov z objektívnych meraní. A nielen to, že som vám to povedal, ja som tu dal aj návrh zákona v tomto zmysle a ste ho hodili do koša. No tak ako ja si myslím, že keď ste toto urobili, tak ste jednoducho spôsobili, áno, že naďalej sa deje to, že aj tí, ktorí nemajú na to predpoklady, študujú na stredných školách, kde jednoducho by študovať nemali. Ale tak, ako ste to povedali, to pokladám, pani kolegyňa, za veľmi, veľmi falošné.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, predovšetkým sa chcem vyjadriť k vašej dezinterpretácii môjho návrhu na odsunutie platnosti opatrenia, ktorým sa znižuje počet študentov v osemročných gymnáziách na paušálnych 5 %, bez toho, aby sa povedalo, akí to študenti majú byť. Nie je to snaha rozmnožovať tieto gymnáziá. Vonkoncom nie som podporovateľom priveľkého počtu osemročných gymnázií, ba dokonca som za otvorenie debaty o význame osemročných gymnázií v našom školskom systéme ako takých.

    Ale to, čo vy ste zaviedli, paušálna 5-percentná hranica, bez toho, aby sa akákoľvek, akékoľvek kvalitatívne kritériá zaviedli, je jednoducho systém, ktorý je nesprávny, ktorý vyvoláva presne to, čo ste povedali, áno, prevahu dopytu na ponukou, a tým pádom korupciu a protekciu...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... Takže je to bezprostredná súvislosť, pretože napríklad v Bratislavskom kraji, kde je podstatne väčší potenciál študentov, pre takéto gymnáziá platí presne rovnakých 5 % ako všade inde a ten tlak jednoducho tieto fenomény vyvoláva, či sa vám to páči, alebo nie.

    Takže opakujem, toto nie je snaha tento problém posunúť, toto je snaha vytvoriť priestor na to, aby sme našli optimálne riešenie na to, ako redukovať počty študentov na osemročných gymnáziách, ale nie kvantitatívne, ale kvalitatívne. Sama ste povedali, že je to problém kvality, že sa znižuje kvalita týchto študentov, ale vy ste to riešili čisto technokraticky zavedením nejakej 5-percentnej klauzuly.

    Pokiaľ ide o angličtinu, už tu zaznelo mnoho argumentov, prečo nie je obmedzovaním slobody jej povinné zavádzanie. To je asi také obmedzovanie slobody, ako je povinná školská dochádzka alebo ako povinná chémia.

    Ale pokiaľ ide o vaše obavy z toho, že budú učiť nekvalifikovaní učitelia, ako bývalá štátna tajomníčka, predpokladám, že poznáte správu školskej inšpekcie, ktorá hovorí o tom, že výsledky žiakov nekvalifikovane učených sú rovnaké alebo lepšie ako tých, kde mali kvalifikovaných učiteľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslankyňa Obrimčáková, veľmi kultivovaný prejav, mne sa to osobne veľmi páčilo, ten spôsob, ako ste to predniesli. Ale chcel by som povedať k tej angličtine, resp. k učeniu toho jedného jazyka asi toľko, že keďže chodím 40 rokov po svete a bez cudzieho jazyka by som nejak sa neodvážil, tak by som skutočne odporúčal, aby sme s tou angličtinou začali nie k 1. septembru, ale možno už k 1. januáru, lebo každý deň, ktorý strácame, ide proti našim deckám.

    Moje decká osobne chodia do nemeckej školy a všetky tri hovoria prakticky dvoma jazykmi okrem slovenského. Čiže je to aj v rodine. Nespoliehajme sa len na školu. Ale povedať, že, ja neviem, jeden alebo druhý jazyk je výhodnejší alebo nevýhodnejší okrem anglického, sa ťažko dá. Kdekoľvek vo svete dôjdete, kdekoľvek, je to jedno, či ste v Rusku, možno v Rusku nie, ale či ste, ja neviem, v Rakúsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Bruseli alebo v Amerike, všade, ak zistia, že ste cudzinec alebo cudzinka, začnú na vás hovoriť anglicky. Takže ten dôvod na to, aby tá angličtina sa učila, je viac ako potrebný.

    Ďakujem.

  • Veľký ruch v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Možno by bolo zaujímavé, keby ste si pozreli, pán poslanec Fronc, dostali ste ho určite, list Spoločnosti učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska, ktorý ma svojím obsahom - a myslím si, že nielen mňa - veľmi zaujal a ich argumenty, ktoré uvádzajú, sú naozaj veľmi logické.

    A k pani poslankyni Rosovej len toľko, ja sa veľmi teším na to, aký návrh dáte na kvalitatívne meranie jednotlivých škôl, objektívne kvalitatívne meranie, čo sa týka regionálneho školstva. Pretože ja ako riaditeľka gymnázia, ale aj učiteľka na základnej škole si to neviem dosť dobre predstaviť. Ale určite ma váš návrh neskôr zaujme...

  • Sústavne veľký ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím vás naozaj, rešpektujme sa navzájom a nevyrušujme sa.

  • ... A na záver len snáď toľko, ponúkajme pedagógom, žiakom a rodičom, pomáhajme im skvalitňovať výchovno-vzdelávací proces. Nekomplikujme im život novelami zákonov, ktoré nič neriešia a tento proces len sťažujú, resp. obmedzujú a neakceptujú ich právo na slobodnú voľbu.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať po hlasovaní o prerokovaných bodoch 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zo včerajška a z dnešného dopoludnia.

    Poprosím teraz...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán podpredseda, Národná rada Slovenskej republiky zodpovedá za to, či bude, alebo nebude zvolený kandidát na generálneho prokurátora, ktorý bude predložený prezidentovi na vymenovanie.

    Považujeme za porušenie ústavných pravidiel, ak voľba generálneho prokurátora bola odložená až do okamihu, keby bude zmenený spôsob voľby z tajnej na verejnú.

    Chcem preto vyzvať predsedu Národnej rady, aby opäť ešte na tejto schôdzi do pondelka dal možnosť podať návrhy na voľbu generálneho prokurátora, aby ešte na tejto schôdzi prebehlo ďalšie kolo voľby generálneho prokurátora. Je to naša povinnosť, my nemôžme nechať Generálnu prokuratúru v stave, že nebude na čele tejto inštitúcie ústavne zvolený človek.

    Preto navrhujem tento postup, pretože máte možnosti sa voľbe vyhnúť, to je váš problém, ale my máme povinnosť hľadať riešenie, pokiaľ ide o generálneho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Fronc, poprosím vás, aby ste z poverenia výboru predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 115.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Vážneho. Najprv budeme hlasovať ale o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, tak ako to máte uvedené, a to o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 76 za návrh, 2 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 4 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Schválili sme všetky body zo spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za návrh, 50 proti, 27 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Vážneho sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich aj doplňujúcich návrhoch. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za, 4 proti, 57 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o Železničnej polícii. Pán poslanec? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými a pozmeňovacími návrhy s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 74 za návrh, 5 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána predsedu...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predsedajúci, my sme zvyknutí, že viacerí poslanci vládnej koalície ani nás nepozdravia, keď nás stretnú na chodbách, ale chcem vás požiadať, ak som podal návrh, kde som vyzval predsedu Národnej rady, aby do pondelka dal možnosť opätovne predložiť návrhy na tajnú voľbu generálneho prokurátora, aby táto voľba prebehla ešte na tejto schôdzi, lebo máme povinnosť hľadať riešenie, tak by som privítal, keby predsedajúci aspoň niečo k tomu povedal, že či tento návrh sa akceptuje, neakceptuje, či je potrebné zvolať poslanecké grémium. Ale prosím, ak dajú predstavitelia opozície nejaký návrh, buďte aspoň natoľko slušní, že naň reagujete. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, skúste si prečítať zákon o prokuratúre a o kompetenciách a právomociach predsedu Národnej rady v tejto konkrétnej veci. Pán predseda...

    Poprosím pána poslanca Brocku, aby z poverenie výboru pre sociálne veci a bývanie...

  • Ruch v sále. Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Fico, nech sa páči, ale dajte návrh preto, lebo ja som zatiaľ z vášho vyjadrenia nepočul, že ste dali návrh, o ktorom chcete hlasovať. Páni poslanci, prosím kľud.

  • Pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku žiadam o vystúpenie.

  • Ruch v sále. Výkriky z pléna.

  • Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení živnostenského zákona.

  • Reakcia spravodajcu.

  • O sociálnych službách.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších prepisov v znení neskorších predpisov (tlač 144).)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, traja aj s pozmeňovacími návrhmi alebo s návrhmi na hlasovanie. Pán poslanec Blanár podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 59 za, 76 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Bastrnák, poprosím vás, prestaňte telefonovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Blanár navrhol vyňať na osobitné hlasovanie body 5, 6, 11, 12, 18, 23. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy okrem týchto bodov, ktoré som uviedol.

  • Prerušenie spravodajcom.

  • So stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • ... o bodoch zo spoločnej správy mimo bodov 5, 6, 11, 12, 18 a 23, okrem týchto.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 76 za návrh, 4 proti, 55 sa zdržalo. Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 5 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 29 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 6 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 76 za, 53 proti, 6 sa zdržalo.

    Schválili sme bod 6 zo spoločnej správy.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 11 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 11 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 37 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 11 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 12 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 52 proti, 6 sa zdržalo.

    Schválili sme bod č. 12 zo spoločnej správy.

  • Teraz o bode č. 18 rovnako so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 55 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme bod 18 zo spoločnej správy.

  • Posledný bod vyňatý na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bol bod 23 so stanoviskom gestorského výboru opäť schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 56 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 23 spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných poslancami v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pani poslankyne Blahovej.

  • Pán poslanec, ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, musíme skrátiť lehotu na...

  • Je ešte z rozpravy, hlasujeme o návrhoch z rozpravy, pán predsedajúci.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasujeme o návrhu na skrátenie lehoty s možnosťou prerokovať včera podané pozmeňovacie návrhy na dnešnej schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 76 za, 5 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz môžete predložiť prvý z podaných návrhov.

  • Áno, budeme hlasovať o návrhu poslankyne Blahovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za návrh, 29 proti, 31 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh pani poslankyne Blahovej sme schválili.

  • Ďalší návrh predložila pani poslankyňa Gibalová.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za návrh, 46 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňovací návrh pani poslankyne Gibalovej sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán poslanec Blanár predložil tri pozmeňovacie návrhy. Pán poslanec, môžeme hlasovať spoločne?

  • Reakcia poslanca.

  • O všetkých troch bodoch, ktoré predložil pán poslanec Blanár.

  • Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Blanára.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za návrh, 70 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Blanára sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky návrhy, ktoré boli podané v rozprave. Prosím, dajte hlasovať o tom, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za návrh, 14 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pani poslankyňa Vaľová vystúpila v rozprave, máte v laviciach rozdaný jej pozmeňovací návrh, ale ona ho nepodala.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nik z prítomných poslancov. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o sociálnych službách s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za návrh, 59 proti, 2 sa zdržali.

    Národná rada návrh zákona o sociálnych službách schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Federiča, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet predložil Národnej rade návrhy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Prerokovávame tento návrh ako tlač 99.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 99.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (tlač 99) v rozprave vystúpili štyria poslanci, z toho boli podané dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže nebol podaný žiaden procedurálny návrh, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Nakoľko medzičasom pán poslanec Petrák stiahol svoj návrh vyňať body 1, 2, 4, 5, 6 na samostatné hlasovanie, budeme hlasovať tak, ako je uvedené v spoločnej správe. Čiže ideme hlasovať o bode č. 3 s návrhom gestorského výboru schváliť. Dajte, pán predsedajúci, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 za návrh, 1 sa zdržal.

    Bod 3 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch č. 1, 2, 4, 5, 6 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1, 2, 4, 5, 6.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 121 proti, 8 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Hlasovali sme teda o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Ako prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh podal pán poslanec Marcinčin, sú uvedené v troch bodoch, ktoré boli rozdané. Odporučil pán poslanec hlasovať o týchto troch bodoch spoločne. Čiže hlasujeme o návrhoch pána poslanca Marcinčina pod bodmi 1 až 3.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch za skupinu poslancov, ktoré predložil pán poslanec Marcinčin.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 za návrh, 1 proti.

    Pozmeňovací návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Keďže boli schválené pozmeňovacie návrhy pána poslanca Marcinčina, o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Petráka nemôžeme hlasovať. A vás si dovoľujem požiadať, pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli zo spoločnej správy, ako aj z rozpravy, navrhujem hlasovať o tom, aby sme vládny návrh prerokovali v treťom čítaní ihneď na základe môjho poverenia z výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 1 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní, ktorú vyhlasujem za skončenú.

    Poprosím pána poslanca, aby predložil návrh hlasovania o zákone ako o celku.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o vládnom návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za návrh, 51 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady schválila.

    Poprosím pána poslanca Marcinčina, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnej rade predložil návrh uznesenia k prerokovávanému

    návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2011 (tlač 134).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslankyne, ctení poslanci, v rozprave nevystúpil nikto. Neboli teda podané ani žiadne návrhy. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2011 (tlač 134), tak ako je uvedené v spoločnej správe, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia k záverečnému rozpočtu Exportno-importnej banky.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 76 za návrh, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste predložili návrh uznesenia k

    návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 k aktualizácii podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95 (tlač 173).

  • Dámy a páni, v rozprave nikto nevystúpil. Neboli podané žiadne návrhy. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s návrhom záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 (tlač 173).

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 84 za návrh, 3 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Poprosím vás teraz, pán poslanec, aby ste predložili návrhy hlasovania k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a investičných službách, ktorý prerokovávame ako tlač 182 v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (tlač 182).)

  • Dámy a páni, v rozprave nikto nevystúpil. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 77 za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 30. januára 2011. Dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v jednotlivých výboroch.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 80 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Galisa, aby z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii a podpore športu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., tlač 104.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili šiesti poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... z nich štyria podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ako spoločný spravodajca podávam návrh na skrátenie lehoty a pristúpenie k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli dnes v rozprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie pozmeňovacích návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 85 za návrh, 49 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Predložte teraz návrhy.

  • V súlade s rokovacím poriadkom najprv budeme hlasovať o návrhu, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe výborov a nakoniec o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon. Najprv budeme hlasovať o návrhu výboru a nakoniec o návrhoch podaných poslancami. Zároveň, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné. Ešte raz, pán spoločný spravodajca, musíme si ujasniť návrh.

    Mám pred sebou spoločnú správu.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • O bode 1 zo spoločnej správy. Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, za návrh 2, 87 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím teraz...

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvý návrh som podal ja, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o mojich návrhoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 54 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší.

  • Druhý návrh predniesol pán poslanec Kolesík. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil za skupinu poslancov pán poslanec Kolesík.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 44 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Kolesíka sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalší návrh podal pán poslanec Beblavý. Budeme hlasovať spoločne o všetkých bodoch z návrhu.

  • Hlasujeme. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za, 8 proti, 48 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Posledný návrh podal pán poslanec Želiezka. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za návrh, 66 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť skrátenie lehoty na postup do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za návrh, 31 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže sa nik z prítomných poslancov neprihlásil.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o návrhu ako o celku s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 77 za návrh, 44 proti, 12 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body.

    Ešte vás chcem informovať, že pán poslanec Ďurkovský ako navrhovateľ návrhu novely vodného zákona, ktorý je zaradený v rokovaní schôdze ako tlač 180, stiahol z rokovania 9. schôdze Národnej rady bod 76 v programe, ale tlač 180 z programu rokovania 9. schôdze.

    Ešte jeden oznam. Našlo sa biele puzdro z telefónu Nokia, pravdepodobne patrí dáme. Je tu. Nech sa páči, ak niekomu chýba, je k dispozícii.

    Teraz dávam slovo pánovi podpredsedovi Národnej rady Robertovi Ficovi. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o kľud v rokovacej sále, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vo svojom vystúpení pred niekoľkými minútami som nemal vôbec záujem podávať žiadny procedurálny návrh. Chcel by som vystúpiť pred Národnou radou Slovenskej republiky a požiadať ju, aby plne rešpektovala Ústavu Slovenskej republiky a povinnosti, ktoré Národnej rade z Ústavy Slovenskej republiky jej vyplývajú.

    Generálna prokuratúra, vážené dámy a páni, je Ústavou Slovenskej republiky upravený orgán, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Na čele Generálnej prokuratúry stojí generálny prokurátor, ktorého povinnosť má zvoliť ako kandidáta Národná rada Slovenskej republiky a predložiť ho potom na vymenovanie prezidentovi Slovenskej republiky. Táto povinnosť spočíva v tom, že musíme zvoliť kandidáta a predložiť prezidentovi v takom čase, aby došlo k plynulému odovzdaniu úradu od odchádzajúceho generálneho prokurátora k tomu, ktorý nastupuje.

    Chcel by som pripomenúť, že Generálna prokuratúra je monokraticky riadený orgán. Ak 3. februára 2011 končí funkčné obdobie Generálnej prokuratúry, generálneho prokurátora a berieme na vedomie návrh vládnej koalície zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú, je isté, že nový generálny prokurátor bude zvolený, ak vôbec, až niekedy v máji alebo v júni v roku 2011.

    Chcem sa spýtať, čo vám vo vládnej koalícii dáva oprávnenie obchádzať Ústavu Slovenskej republiky? Čo vám dáva oprávnenie na takéto znefunkčnenie Generálnej prokuratúry ako monokraticky riadeného orgánu až do mája alebo júna 2011?

    To, že sa neviete, vážené dámy a páni, dohodnúť, to, že sa navzájom obviňujete, kto je zradca, to nie je zákonný dôvod na odkladanie voľby generálneho prokurátora. Rovnako to nie je ani zákonný dôvod na zmenu tajnej voľby generálneho prokurátora na voľbu, ako ste to navrhli.

    Od 3. februára 2011 bude preukázateľne Generálna prokuratúra paralyzovaná a ja sa domnievam, že Národná rada Slovenskej republiky má povinnosť využívať každú možnosť na pokus zvoliť generálneho prokurátora. Preto nepodávam žiadny procedurálny návrh, lebo procedurálnym návrhom sa nerealizuje Ústava Slovenskej republiky. Len žiadam predsedu Národnej rady, aby v zmysle svojich povinností, ktoré má v záujme zvoliť kandidáta na generálneho prokurátora, nečakal a aby do pondelka do večera dal možnosť opätovne predložiť návrhy kandidátov na generálneho prokurátora a aby ešte na tejto schôdzi Národnej rady v zmysle platných právnych predpisov prebehla tajná voľba generálneho prokurátora. Je to zákonná povinnosť predsedu Národnej rady. V opačnom prípade dochádza k úmyselnému znefunkčneniu monokraticky riadeného orgánu, akým Generálna prokuratúra je.

    Nič viac a nič menej som nechcel povedať vo svojom procedurálnom návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím vás, udeľte slovo pánovi predsedovi, zapnite mu mikrofón.

  • Reakcia predsedu NR SR.

  • Nie, to sú faktické poznámky na zákon, ktorý prerokovávame, ale teraz...

  • Reakcia podpredsedu NR SR Horta.

  • Na vystúpenie, pardon.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, tak začnem prvý. No, pán Fico, neviem, či toto je správny spôsob, veď dojdite ma navštíviť a môžeme sa porozprávať. Poťažne pozývam vás ku mne. Vy ste cez médiá vyhlásili, že teda opozícia má záujem nájsť aj spoločného kandidáta. Neviem, či sa to robí cez médiá, ale každopádne by som veľmi ocenil, keby ste ma prišli navštíviť a mohli by sme sa porozprávať. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Poliačik. Prosím, nekomentujte.

  • Pán podpredseda, ja si ešte, ja som síce mladý, ale pamätám si, že aj prezident bol v tejto snemovni kedysi tajnou voľbou volený. Potom sa zrazu zistilo, že sa nedá zvoliť prezident, mali sme zastupujúceho prezidenta, ktorý tu narobil poriadnu neplechu, ale štát sa nerozpadol. A potom bola zmenená voľba, lebo bolo treba nejakým spôsobom ísť v rámci verejného záujmu dopredu. Volíme si priamo prezidenta od občanov a bol zvolený nový. Takže presne ten...

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kľud, páni poslanci. Páni poslanci! Vypočujme si jeden druhého.

  • Zákon myslí na to... Zákon myslí na to, čo sa stane, keď nebude zvolený nový generálny prokurátor. Má tam svojho zástupcu a bude tam zastúpený až dovtedy, kým nový prokurátor zvolený nebude. Takže nevidím dôvod pre tento poplach.

  • Pán podpredseda Fico, dovoľte, aby som zacitoval zo zákona o prokuratúre § 9 odsek 1: "Ak generálny prokurátor

    a) nie je vymenovaný,

    b) je vymenovaný, ale ešte nezložil sľub,

    c) svoju funkciu po čas dlhší ako tridsať kalendárnych dní nevykonáva alebo

    d) má pozastavený výkon svojej funkcie,

    funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora."

    Prosím vás, aby ste nezavádzali Národnú radu a ani verejnosť vyjadreniami o tom, že činnosť prokuratúry bude paralyzovaná. Zákon na možnosť, čo funkcia generálneho prokurátora nie je obsadená, myslí, rieši ju, žiadna paralýza fungovania prokuratúry nehrozí.

  • Pán podpredseda Fico, chcem veriť, lepšie povedané, aj verím tomu, že ani vy by ste nechceli mať na Slovensku generálneho prokurátora, ktorý bude zvolený síce v tajnej voľbe...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Čiže verím tomu, že by ste nechceli mať generálneho prokurátora, ktorý bude zvolený síce v tajnej voľbe, ale s podozrením z kupovania a vydierania poslancov. Som naozaj...

  • Reakcie z pléna.

  • Som naozaj presvedčený, že keď si ceníte demokraciu, tak ju chcete aj chrániť, a preto spoločne podporíte návrh na verejnú voľbu prokurátora práve z dôvodu podozrenia z kupovania a vydierania niektorých poslancov koalície. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. To sa naozaj ťažko komentuje, ale rád by som, rád by som dodal iba k tomu, čo povedal pán podpredseda parlamentu Robert Fico.

    Bezpochyby v celom systéme, tak ako je štát nastavený, ráta s tým zákon v akejkoľvek funkcii, že ak nebude zvolený, je niekto náhradník. Ale ak prijmeme túto filozofiu, načo máme voľby? Vôbec voľby? Veľké. Veď ústava ráta s tým, že keď je nová vláda, stará vláda bude dosluhovať, dokiaľ nová vláda nebude. A všetci si budú plniť staré povinnosti.

    Ako naozaj toto sú Jakešovi bratranci traja, ktorí teraz vystúpili.

  • Vy sa bez hanby, vy nemáte hanbu popierať základné veci, ktoré zákon predpokladá? A verejne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... obhajujete nedodržiavanie zákona? Veď to je absolútna komédia! Ja to dopĺňam. Neuvedomujete si vôbec, čo to znamená v praxi, keď nie je generálny prokurátor, ktorý je garanciou zákonnosti?

  • Reakcia z pléna.

  • Reagujem na to a dopĺňam, čo povedal pán podpredseda parlamentu Fico.

    To znamená, že všetci tí, ktorí porušujú zákony a majú byť stíhaní Generálnou prokuratúrou, budú môcť spochybňovať systém, akým je. Pretože niekto v štáte si nedodržal svoju povinnosť o tom, že má byť zvolený prokurátor (potlesk) predtým, než mu vyprší jeho mandát.

    A každý mafián - teraz obhajujete mafiánov - každý mafián, každý ten, ktorý poruší zákon, bude mať možnosť povedať, veď to je nelegitímne. Ako sa tu mení teraz prokurátor? Bude náhodou vyhlásená voľba Ústavným súdom za neústavnú a všetky úkony, ktoré urobia tí, ktorí neústavne pokračovali v tom, budú zmarené.

    Aspoň raz pokúste sa prezentovať múdrosť v tomto parlamente. Ja chápem, že ste mnohí z vás noví a ste tu prvýkrát, to je super, ale nenechajte sa viesť emóciami a skúste si uvedomiť, že existuje niečo, čo sa volá zákon a že ho máme dodržiavať tým, že zvolíme...

  • Panie poslankyne, (doznievanie potlesku) páni poslanci, prerušujem...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, pán poslanec Fico. Ale dobre, veď buďte pokojný, kľudný. Emócie bokom.

    Pán podpredseda.

  • Ďakujem. Chcem zareagovať iba na faktické poznámky.

    Predovšetkým chcem pánovi poslancovi Dostálovi povedať, že ak aj...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ak aj nastúpi po tom, čo je nezvolený generálny prokurátor, prvý námestník, uvedomme si, že Generálna prokuratúra je monokraticky riadený orgán. A pokiaľ nemá plnú autoritu ten, kto vedie Generálnu prokuratúru, nemá ani dostatok legitimity na prijímanie takých rozhodnutí, ktoré by inak prijímal generálny prokurátor riadne zvolený a vymenovaný.

    Druhá vec sa týka ústavných sťažností. Zdá sa, že aj súčasný generálny prokurátor podáva ústavnú sťažnosť na Ústavný súd a môže sa nám naozaj stať, že zvolíte vo verejnej voľbe generálneho prokurátora, čo teda príliš nepredpokladám, lebo nie ste schopní sa dohodnúť ani na iných veciach, a táto voľba bude v tieni ústavných sťažností a konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Uvedomme si, že tu môže byť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Zapnite pána poslanca. Nech sa páči.

  • Uvedomme si, že môže vzniknúť situácia, že tu bude pôsobiť generálny prokurátor, ktorého zvolíte nedemokraticky vo verejnej voľbe, bude prijímať päť alebo šesť mesiacov, možno celý rok, konkrétne rozhodnutia, ktoré sa týkajú monokratického riadenia Generálnej prokuratúry, to sú personálne otázky, pokyny, ktoré môže dávať prokurátorom, a potom vyhlási Ústavný súd, že táto voľba generálneho prokurátora bola v rozpore s ústavou, tak ako to urobil Ústavný súd napríklad pri rozhodnutí Súdnej rady vo veci voľby predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina.

    Riskujete s právnym štátom, páni. O ničom inom nehovoríme. My vás len vyzývame, dohodnite sa a zvoľte generálneho prokurátora podľa pravidiel, ktoré platia teraz. To znamená v tajnej, demokratickej voľbe bez toho, aby ste si fotili lístky a aby ste sa kontrolovali. Majte odvahu a urobte to. Ak sa neviete dohodnúť, choďte od toho preč.

  • Vyhlasujem päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vzdelávaní, školský zákon.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme v rokovaní. Neskončili tí, tí, ktorí skončili, už sú tu nie, ale my, ktorí chceme, tak ideme ďalej. Pán poslanec, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, bolo mi povedané, že výhodou tohto je to, že mi nikto nebude skákať do reči (smiech rečníka) a zas je výhodou, že si môžem rozprávať, čo chcem, úplne.

  • Smiech v sále.

  • Budem stručný. Prejdem len ozaj niektoré také tie zásadné veci bez vaty, ktoré chcem povedať.

    Tento zákon, táto novela zákona v podstate hodnotí tri veci: povinná angličtina - jeden cudzí jazyk, Braillovo písmo a výpis, teda výpis z vysvedčení.

    K Braillovmu písmu sa nebudem vyjadrovať. Podľa môjho názoru to, čo je tu navrhnuté, môže byť, doteraz to riešil § 144 školského zákona ods. 3, čo som si ja myslel, že stačí, ale v poriadku.

    Pokiaľ ide o povinnú angličtinu, treba povedať, že ten text, ktorý je v zákone, to má len jeden riadok, ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať, je podľa mňa tak vágna formula, že ťažko z nej vyjsť, že prečo vlastne sa do zákona dáva toto. Pretože nemáme ani jeden predmet iný ako je slovenský jazyk alebo matematika, že zo zákona musí byť, sa vyučovať, pretože na to je štátny vzdelávací program, ktorý je v kompetencii ústredného úradu štátnej moci a to je ministerstvo školstva. A práve angličtinu ako jeden jediný predmet dávame do zákona a ešte ho nedefinujeme, akou úrovňou tí naši žiaci by mali vedieť, lebo používať a vedieť, to je málo, je milión kritérií dnes už presne definovaných v rámci európskeho rámca, ktoré presne hovoria, aká má byť úroveň maturanta. To v školskej reforme je nadefinované presne, že aká úroveň znalosti cudzieho jazyka prvého a druhého v rámci maturít musí byť dosiahnutá, pokiaľ si pamätám, je to zhruba na úrovni súčasnej štátnice, čo je dosť, čo by bola fantázia, keby každý vedel cudzí jazyk.

    Ďalej je to to, že slobodná voľba výberu, si myslím, je v súčasnej dobe, mala by byť rozhodujúca, nie je žiadny dôvod diskriminovať iné svetové jazyky takýmto striktným povedaním iba anglický jazyk alebo anglický jazyk ako prvý jazyk. Žiadna smernica Európskej únie nehovorí o tom, že je to práve anglický jazyk, ktorým majú vedieť hovoriť všetci občania Európskej únie. To nikde nie je napísané, ani by si to nikto netrúfol. A my si to dáme, pretože ak to bude povinné a zo zákona v základných školách, tak hovoríme, že každý musí vedieť anglický jazyk. A to sa mi zdá byť tvrdé.

    Potom je tu otázka, že prečo je to takto dané, prečo je to takto napísané, nie je tu pán poslanec Beblavý, toto či nie je ten taký ľahší politický bod, že si povieme, dáme to do zákona, a tým všetci povedia hurá, naše deti budú vedieť po anglicky. A to je lacná politika a si myslím, že od takéhoto deklaratívneho vyjadrenia po ten skutok je tak ďaleko, že dokonca to môže aj naopak, môže zľahčovať veci, však už to tam máme, je svätý pokoj.

    Potom k tým praktickým veciam, ktoré sa toho týkajú. Stále tvrdím, že nie je správne učiť s nekvalifikovanými učiteľmi, že to bude menšie zlo, ako si počkať, alebo to, čo my sme zaviedli, povinne, ale niektorý zo svetových cudzích jazykov, kde sa to dá aj ľahšie dosiahnuť, pretože máme obrovské množstvo francúzštinárov, nemčinárov, španielčinárov, ktorí vedia od 3. ročníka učiť. Ale ak získa zlé návyky, možnože aj ja ich mám, možnože aj vy, pán minister, z detstva v angličtine, výslovnosť, tak to je celý život s vami. To už vám nikto z toho hrdla a z toho ucha nevytlačí. Čiže nemyslím si, že je správne, naopak, som presvedčený, že to nie je správne, aby učili nekvalifikovaní ľudia, lebo ak to vštepia týmto 9-10-ročným deťom, tak to sa bude s nimi ťahať celý život a to je už potom naša zodpovednosť.

    Som za to, aby sa vytvárali podmienky. Argumenty, tak či tak máme do 80 % detí, ktoré si vyberú anglický jazyk, prečo by minimálne tých 20 % sa nemohlo učiť niektorý iný svetový jazyk. Učitelia podľa mojich výpočtov, chýba asi 1 200 učiteľov, ktorých nemáme. To, čo v súčasnosti prebieha, a dokonca som počul, pán minister, čo by mi bolo ľúto, že ten projekt sa má zastaviť kvôli niektorým formálnym nedostatkom vo vzdelávaní učiteľov cudzích jazykov, vraj sa má zastaviť, ale tak či tak je to len pre prvý stupeň, čiže pre tretí a štvrtý ročník, ale všetky cudzie jazyky, nielen anglický, čiže sú tam aj nemčinári, aj francúzštinári a španielčinári a títo sú pripravení na to, aby to, čo je v zákone, od tretieho ročníka jeden cudzí svetový jazyk, bolo zabezpečené. Tým pádom títo, ktorí majú nemčinu, francúzštinu, sú nepoužiteľní pre tento náš zákon a možnože ich je až 30 - 40 % a to je škoda. To je škoda. Takže nad tým by som sa tiež zamyslel, že či nevyužiť aj týchto ľudí. Samozrejme, že vzdelávanie pedagógov pre druhý stupeň nemáme ani zavedené, čiže nikto sa tým učiteľom nevenuje. Takže za dva roky tak či tak bude obrovský problém, ako zabezpečiť na druhom stupni.

    Nedajú mi tie bilingválne gymnáziá, to je jeden z dobrých projektov, ktorý sme zdedili po predchádzajúcich ministroch. Ja si myslím, že to je naozaj vynikajúci projekt, bilingválne gymnáziá, ale týmto zákonom ich zlikvidujeme. Naozaj ich zlikvidujeme, pretože to nie sú medzinárodné zmluvy, to sú rezortné zmluvy. Čiže to je len zmluva medzi ministerstvom školstva a príslušným štátom, a ak bude takýto zákon, tak tie medzinárodné dohody, kde oni posielajú učiteľov, kde posielajú knihy a kde naše deti chodia na pol roka, na rok chodia do Talianska, Francúzska študovať, no tak keď bude mať povinnú angličtinu, ako pre jazyk tam nemôže ísť. Čiže už aj kvôli tomuto by som nebol tak rigidný a povedal, že každý musí mať angličtinu ako prvý jazyk, pretože zlikvidujeme tieto bilingválne gymnáziá. A prečo by naše deti nemohli študovať aj na Sorbone, aj v Taliansku, aj v Ríme? Je to obrovská škoda. Pretože ja si myslím, že francúzština je na úrovni angličtiny a kľudne môžu mať deti francúzsky jazyk ako prvý. Lebo vy musíte, pán minister, veľmi dobre vedieť, že je obrovský rozdiel v ovládaní jazyka, či viete úradovať v jazyku, či viete, ako som niekde čítal, že ste v kine a nie všetko rozumieť, ja mám ten istý problém. Ako sa dohovorím? Dohovorím sa všade, ale úradovať v angličtine a študovať v angličtine je setsakramentský rozdiel. A práve na to boli bilingválne gymnáziá, aby toto tie naše deti dokázali, aby potom mohli študovať na týchto francúzskych, španielskych, talianskych atď. školách, a týmto im to skomplikujeme, lebo tento zákon bude mať prevahu nad zmluvami, ktoré sú uzavreté na úrovni ministerstva školstva. Opäť sa mi to zdá byť nesmierna, nesmierna škoda.

    Pokiaľ ide o tie vysvedčenia, tam si myslím, pán minister, že ako v rámci tých úspor, ktoré sa, neviem, ako vy to máte spočítané, podľa mňa je to okolo 2,5 mil. korún, 2,7 možno, lebo tie posledné ročníky si budú tak či tak robiť tie výpisy. Ak zoberieme, že len na učebnicu dávame okolo 350 mil. Sk, tak tých 2,5 mil. korún nie je žiadna veľká položka, pretože my sme nezrušili to vysvedčenie, my im ho len nedáme. Ale ono bude, dáme im ho za pol roka, ale ono bude. A teraz sa pýtam, nie je to aj úcta štátu voči tým žiakom, že mu dáme riadne vysvedčenie tak, ako má byť? Skôr si myslím, že... Vždy to tak bolo totižto. Vždy to tak bolo. Neviem, cez vojnu, za vojny, ako tak bolo, ale si myslím, že aj za vojny dostávali deti vysvedčenia, môžem sa spýtať svojho deda.

    Ale cesta je v tom, čo my sme začali, že sa už nemusia vysvedčenia vypisovať rukou, že by sa vysvedčenia, môžu, idú cestou internetu a dneska si každá škola predsa môže vytlačiť celý obsah vysvedčenia. Jedine, čo potrebuje kúpiť, je to tlačivo, lebo tam je vodotlač, to stojí 12 centov, sa mi zdá, takže na základe toho je to zjednodušenie už len nejakých 80 % a touto cestou by som skôr šiel, nech si to každý vytlačí a tých 2,5 mil. korún nás nezabije voči tomu, čo rozpočet ministerstva školstva, bez eurofondov je okolo 63, 64 mld. Sk, a uctíme si aj historicky, aj v súčasnosti tieto deti, keď už pol roka pracujú, a on vie, že to vysvedčenie má. Keby ho nemal, ešte ako-tak, ale má ho, vie, že je klasifikovaný, a my mu ho nedáme. Takže to si myslím, že tu sa vyleje tá voda z vaničky aj s dieťaťom a to je škoda.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Osuský, pán poslanec Fronc. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, ktorá si zasluhuje zvláštnu úctu, pretože tí, čo sú tu, sú ozaj výnimočne vzácni hostia.

    K téme, o ktorej dnes hovoríme, sa tu hovorilo v prvom, druhom kole a teraz sme, dá sa povedať, hádam v treťom kole, mohlo by platiť to, čo kedysi zaviedol môj ctený priateľ Vladimír Palko, trikrát je dosť. Preto nebudem príliš zdržovať a poviem len taký zhrnujúci záverečný komentár z môjho pohľadu.

    Pani spravodajkyňa predniesla veľmi kultivovane a dosť ticho svoje stanoviská a pri všetkej kultivovanosti musím nerád povedať, že s veľkou väčšinou z nich teda nesúhlasím. Chcem povedať, že ak sa tu neustále opakuje to, že sa má demokraticky rozhodovať o tom či o onom, tak ak Slovensko zavedie povinnú angličtinu, bude v dobrej spoločnosti trinástich európskych krajín, ktoré sa rozhodli nedemokraticky zaviesť povinnú angličtinu, tak ako majú zavedenú povinnú matematiku alebo povinnú biológiu, možno. Nemyslím si teda, že je v tom niečo nedemokratické.

    Pani spravodajkyňa citovala, že Európa volá po viacjazyčnosti. No nepochybne volá po viacjazyčnosti. Aj moji synovia vedia bulharsky, aby sa mohli rozprávať so svojou starou mamou, ale nikdy by som nepripustil, aby na povedzme bulharčine, a nemáme inú starú mamu, ale keby sme mali povedzme albánsku nejakú, aby na bulharčine a albánčine ostalo naplnenie európskej požiadavky ich mnohojazyčnosti. Domnievam sa teda, že je primerané a dobré, aby každý, ak má vôľu, vzdelával sa v čo najväčšom počte jazykov. V tom je ten multikulturálny význam poznania jazykov.

    Pokiaľ počúvam o tej požiadavke iných jazykov, nuž áno. Z mojich politických pamätí môžem uviesť, že ak stretnete delegáciu siedmich členov talianskeho senátu, je málo pravdepodobné, že viac ako jeden ovláda iný jazyk ako taliančinu. Veľmi podobne to možno bude i s francúzskymi reprezentantmi, ktorých možno niektorý ešte nejaký iný jazyk ovláda, ale nebude ho používať. Na rozdiel od tu zmieneného Nemecka, kde sa nemecký politik v zásade ani nepokúša hovoriť po nemecky a hovorí rovno po anglicky. Samozrejme, povedzme si reálne, že tak ako v iných všetkých predmetoch je záver vyučovania, resp. záver vyučovacieho procesu v rukách toho žiaka alebo študenta. Ak ten záujem má o čokoľvek, napríklad ide o čítanie kníh a niečoho iného ako bulvárnych denníkov, tak potom nedopadne v PISA-nskej štúdii tak, ako dopadli slovenskí žiaci, teda na úrovni - jemne povedané - pásma debility.

    Musím teda povedať, že tí, ktorí chceli, tí využili, a tak to bude vždy aj pri výuke jazykov. Hovoriť o nemeckom, španielskom či talianskom trhu, nuž zo svojej skúsenosti z akademického pôsobenia poviem jedno. Ak tam chcete ísť robiť vedca, výskumníka a verím, že i manažéra vrcholového alebo aspoň stredného, tak sa stretnete s tímom ľudí, pre ktorých bude angličtina lingua franca. Ak chcete oberať ovocie alebo sa starať o starých ľudí, je pravdepodobné, že medzi tým, ktorý bude riadiť dovoz bedničiek s jablkami alebo pomarančmi na plantáži, nebude zrejme veľa lingvistov, tam potom by sa vám tá španielčina hodila. Musím ale povedať zároveň, že nepredpokladám, že ľudia, ktorí si idú ekonomicky oprávnene pomôcť zberom pomarančov, budú presne tí, ktorí by pri voľbe naštudovali španielčinu tak, že za tri dni budú v španielčine ako doma.

    To znamená, zmiešavajú sa tu rôzne veci: trh, medzikultúrnosť a podobne. Domnievam sa, že tak ako je dobré poznať základy matematiky a všetkého iného, o čom sa nehlasuje, je proste dobré rovnako bez hlasovania, ako to bolo v prípade informatiky, ktorá prenikla do školstva, aby doňho definitívne prenikla aj angličtina. Ešte raz hovorím, rád znesiem obvinenie, že sme štrnástou totalitnou krajinou, ktorá nedemokraticky zaviedla angličtinu. Nebudeme v zlej spoločnosti.

    A pokiaľ ide o to, že je tu potreba pestovať multikulturalitu, no nepochybne áno. Je absolútne na vôli rozvíjajúceho sa mladého človeka ponechať, či si vyberie turkológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, alebo si vyberie nordistiku či bulgaristiku, ale ručím mu zato, že ak sa dostane do sveta, tak bude vysoko pravdepodobné, že na komunikáciu v kruhoch, v ktorých sa bude pohybovať, bude potrebovať okrem iného aj angličtinu.

    Takže viackrát už sa asi vystupovať nebude a ja som presvedčený, že týmto krokom, odhliadnuc od technických potiaží, od kádrových potiaží, od všetkého toho, čo nastane a čo sa dá predpokladať, môžem povedať, že je to krok dobrým smerom. Lebo ak by sme čakali, kým budeme mať v "haptáku" v zborovni stojacich vysokokvalifikovaných, na shakespearovskej úrovni stojacich učiteľov angličtiny, nikdy by sme nezačali vzdelávaním v lingua franca Európy. Pretože najprv musí vzniknúť požiadavka a potom sa môže začať reálne napĺňať.

    Veľa vecí by sa nikdy nepohlo, ak by na počiatku nebolo slovo. A tento zákon a táto jeho časť je tým slovom, ktoré bolo na počiatku potrebné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ja len kratučko. Neviem, pán poslanec, či som neprepočul, dúfam, že áno, ste tak krátko spomenuli, že ako dopadlo hodnotenie PISA, že na úrovni debility.

  • Reakcia poslanca.

  • Tak to tak nie je, pán poslanec, lebo sedíme tu traja ministri, ktorí sme zato viac-menej zodpovední. Pokiaľ ide o matematiku, v rámci kompetencie matematiky sme na 23. mieste z 56 štátov OECD, sme nadpriemer, v rámci kompetencie OECD 55 štátov. Čiže sme nadpriemer, sme porazili štáty, ako je Rakúsko, Česko, Spojené štáty, Francúzsko atď., čiže sme nadpriemer.

    Pokiaľ ide o kompetencie v slovenskom jazyku a čitateľskej gramotnosti, tam sme okolo 30. miesta z 55, čo je tesne, tesne podpriemer. A v tomto hodnotení tohtoročnom sme boli vo všetkých kritériách lepší, ako sme boli pred 3-4 rokmi, takže sme v strede. Sme v strede. A nesmiete, teda moc čítate asi médiá, kde sa to dehonestovalo, ale nenapísala sa celkom pravda, že sme v strede a za nami sú také štáty vo všetkých kompetenciách, ako som povedal.

    Čiže od hranice debility to má neskutočne ďaleko.

  • Pán kolega, toľkoto. Po prvé som sa vyjadroval v kompetencii v jazyku a reč je o rodnom jazyku a v tom je to desivé. Ak tri štvrtiny mladých ľudí budúcej generácie nechápe predložený text v slovenčine, tak je to pásmo debility, nech sa pohybujeme v akomkoľvek priemernom rebríčku. Na tie rebríčky, a to, že sme v strede, vám poviem jedno. Na svete je 200 krajín, povedané hrubo, keby sme boli stá krajina vo futbale alebo v hokeji, bolo by to v priemere fajn, sme lepší ako podpriemerný, ale...

  • Reakcia poslanca.

  • Veľmi dobre. Ale znova, nie je to svedectvo desivé o celej mladej generácii sveta? To znamená, neoháňajme sa, preboha, s tým, že sme v priemere. Ak je celý stav zúfalý, tak byť v ňom v priemere je dupľom zúfalé. A jednoduchý, prostý fakt, že ten mladý človek nerozumie písaný text, je desivý. To jako môžeme sa oháňať tým, že sú ešte aj horší, ale ak je toto priemer, tak je to strašné.

  • Ďakujem. Posledný do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Priznám sa, že túto rozpravu v piatok poobede mám vcelku rád. A mám ju rád preto, že je tu zopár ľudí a nie sú tu kamery. To znamená, že nie sú tu natoľko politické reči a skutočne je tu skôr vecná debata. Niekedy možno aj vzrušené argumenty, ale to je dobré. Aspoň občas tu znie naozaj vecná debata. A cítim potrebu sa k niektorým veciam k navrhovanému zákonu vyjadriť.

    Po prvé. Minimálne to chcem povedať, že pokiaľ v minulej rozprave k tomuto zákonu pán kolega Osuský sa vyjadroval k vysvedčeniam, musím povedať, že ja mám ten istý názor. Na druhej strane. Teda ten istý názor, že si myslím, že tradíciu si treba ctiť a že je to istým spôsobom o kultúre tejto krajiny, že tie vysvedčenia, keď sú dokonca písané rukou, že o čomsi vypovedajú, ale vnímam z druhej strany, že to je možno čosi, čo sa v tejto chvíli deje, že čo odchádza v tomto svete. Za ktorým odchodom alebo s tým, že to odchádza, je mi ľúto. Ale pozrite sa na túto snemovňu, jak to odchádza. Zo dňa na deň sledujem, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nie, nemyslím prítomnosť, ale jak istá kultúra odchádza. Ja som presvedčený, že forma dat esse rei, že jednoducho tá forma istým spôsobom dotvára, podstatne dotvára obsah a zo dňa na deň v snemovni vidím akúsi takú laxnosť v obliekaní. Už pomaly tretina poslancov sa nenamáha, aby nosila kravatu, pretože je to pohodlnejšie. Ja si myslím, že je to istá úcta, istá kultúra, no a toto sa deje v celej spoločnosti. Žiaľbohu, že aj v tejto snemovni. Ale nie to je podstatné.

    Chcem sa vyjadriť k podstatnej veci, ktorú vnímam, a to sa týka vyučovania jazyka. Viete, platilo to a platí to, že pokiaľ je nejaká ekonomika nejakej krajiny naozaj centrálna a silná, tak tá skôr alebo neskôr sa presadí. A presadí sa aj iným spôsobom. Áno, aj v tých sekundárnych javoch. A to s tým sekundárnym javom je aj uplatňovanie toho jazyka. Jednoducho dnes toľko, by som povedal, z hľadiska slovenčiny odpadu máme, ktorý sme prebrali práve z jazyka anglického, už jednoducho neexistujú slovenské slová, ktoré boli bežné, a jednoducho bežne používame, žiaľbohu, mnohé prispôsobené slová z jazyka anglického len preto, že jednoducho tá ekonomika doniesla, ja neviem, výpočtovú techniku a my pomaly sa nenamáhame prekladať, ale používame to, čo je v označení v jazyku anglickom. Takže trošku je to tak, by som povedal, plač niektorých, ktorých chápem, že chcú zachovať aj iné jazyky a je dobré, ak ich zachováme, ale toto sa ako jednoducho celkom iste pretlačí.

    Druhá poznámka k tým jazykom, a pokladám to za dôležité a vidím aj celú slabinu, ale prepáč, pán exminister, ale to som ti hovoril a to je dôsledok toho, čo si ty urobil v reforme jazykov. Pretože tá slabina celého toho programu je v tom, že naozaj ako to zabezpečiť vyučujúcimi. Vtedy som ti hovoril, na základe skúseností, ktoré mali v Českej republike, že Slovensko na to potrebuje investovať, aby takúto reformu naozaj zodpovedne spustilo, 50 mil. eur, dnes to poviem okolo pol druha miliardy. Česi, keď to začali, investovali 2 mld. a potom ešte ďalšie 2 mld. českých korún, aby urobili reformu jazykov. Urobili.

    Jednoducho vnímam, že v tejto chvíli pánovi ministrovi nezostane nič iné, len z tých 6 %, s ktorými môže disponovať, bude to musieť kdesi inde krátiť a tých 6 % do značnej miery sa pokúsiť venovať z nich čo najväčšiu čiastku na reformu jazykov a konkrétne na vyučovanie jazyka anglického. To jednoducho je proces, ktorý si ty spustil, a myslím si, že už je len v inom obraze, a to v obraze, že teraz sa hovorí o angličtine.

    Ale predsa len jednu vec, a to pokladám asi na záver za to najpodstatnejšie, istým spôsobom chcem vyzvať pána ministra, ja som sa o to pokúšal, ale myslím, že by to mohlo byť znova aktuálne a pokúsiť sa o to, Európska únia nám v oblasti vzdelávania nemôže nič diktovať. Môžeme sa dohodnúť na niečom, pretože vzdelanie je výsostná kompetencia každej členskej krajiny. Na druhej strane Európska únia si dáva ciele, hovorí, a to je známe, zaznelo to, myslím, aj tuná od pani spravodajkyne, áno, chce, aby každý európsky občan bol schopný hovoriť aspoň dvoma jazykmi okrem materinského jazyka. Ale pokiaľ toto hovorí, má predsa urobiť aj niečo v prospech toho. Deklarovať a klásť si ciele je málo. A to, čo môže urobiť, a to by som chcel poprosiť aj pána ministra, aby jednoducho sa o to usiloval, existuje rovnaká Rada ministrov Európskej únie pre vzdelanie a jednoducho vytvoriť program na podporu vyučovania cudzích jazykov. A konkrétne poviem to, aby Európska únia jednu malú čiastku finančných prostriedkov, ktoré dáva na dotácie v poľnohospodárstve trebárs, venovala konečne na to, že chce byť ekonomikou, ktorá bude konkurencieschopná s ekonomikou Spojených štátov, teda do vzdelania, a to takým spôsobom, že podporí tzv. pedagógov, ktorí sem určite prídu, keď ich podporia, native speakers. Vidíte ja som použil anglický výraz. Teda tých, pre ktorých je angličtina rodný jazyk. Určite, ak to zafinancuje, nemálo mladých ľudí by prišlo sem, a nielen na Slovensko, lebo ten istý problém majú v Maďarsku, v Poľsku a v ďalších krajinách, ktoré by mohli naozaj reálne silne podporiť to, že sa tento jazyk bude inak učiť a minimálne aspoň na pár rokov, keby sa to udialo v nejakom prechodnom období, pokiaľ sa niektoré mechanizmy zabehnú, bolo by to užitočné.

    Čiže tam smeruje vlastne moje vystúpenie, poprosiť pána ministra, ale aj ho vyzvať, aby v tomto smere bol aktívny podľa možností. Ja viem, že celkom iste nájde spojencov, pretože minimálne viem, že v tých krajinách, ktoré sú nové členské krajiny, ktoré sú vo V4 povedzme, bude mať určite podporu. A toto si myslím, že by bol dobrý krok, ktorý by nám pomohol.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Mikolaj, tiež faktická, takže dve minúty.

  • Áno. Ďakujem pekne. Áno, ja s tým súhlasím, čo si povedal, len, samozrejme, že keby neboli európske fondy, tak sa tá reforma nespustí. A práve tento prvý projekt na vzdelávanie učiteľov cudzieho jazyka pre prvý stupeň stojí okolo 1,5 mld. slovenských korún. To je tak veľký projekt. Tam sa nám prihlásilo viac ako 5 000 pedagógov z celého Slovenska, ale to je len pre prvý stupeň. Čiže bude treba, aby ešte pán minister pripravil druhý projekt a to je pre druhý stupeň možno vrátane stredných škôl, ale to už bude ďalších možno 10 000 pedagógov. Ale ten projekt bol v pláne. Takže bude dobré, aby ste to naozaj pripravili, pretože to bol len prvý krok pre prvý stupeň aj tak a ony dodnes chodia. Aj 2-3-krát do týždňa chodia tie učiteľky, ja to veľmi oceňujem, je to jeden z najťažších projektov aj pre nás, ale aj pre tých pedagógov a naozaj sa učia v rámci rekvalifikácie. Je na to autorizovaný nový študijný program.

    Treba na druhej strane rozprávať trošku s dekanmi, pretože dekani nechcú otvoriť nový študijný program taký, kde by každý absolvent Pedagogickej fakulty prvý stupeň mal rovno aprobáciu na cudzí jazyk. To je nevyhnutné. A možnože by, pán minister, bolo to treba urobiť aj na druhý stupeň. Čiže aby nevyšiel z Pedagogickej fakulty pedagóg, ktorý nemá aprobáciu na cudzí jazyk. Vy teda hovoríte anglicky, ja hovorím, že niektorý zo svetových. Ale mal by ju mať povinne každý a, čiže na tom sa robí, len mám také informácie, žiaľ, že kvôli formálnym sa ten projekt zastavuje, že to tam nefunguje celkom dobre. Bola by to obrovská škoda, preto by som vás, pán minister, chcel vyzvať, aby ste sa osobne do toho nejakým spôsobom vložili, aby ten projekt, ktorý na ŠPÚ funguje, aby išiel ďalej.

    A tam sú aj tí native speakers, v tom projekte, čiže majú sa zúčastniť, aj sa zúčastňujú, aj títo. A potom treba podľa mňa tie bilingválne gymnáziá rozširovať. To bol vynikajúci projekt a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Rád by som poďakoval kolegovi Froncovi za možno z hľadiska obsahu marginálne, ale veľmi trefné a dobré vyjadrenia. Nechcem, aby sme tu s Martinom vyzerali ako nejakí staromilní dedkovia, ale mňa napadá, akokoľvek celý život nerád nosím kravatu, keď vidím v parlamente kolegov bez kravaty, že by som mal zvolať: "O tempora! O mores!"

    Nezdá sa mi, že to je dobrá cesta, tak ako sa mi rovnako nezdá dobrá cesta inak marginália z jeho vystúpenia, keď hovoril o obohacovaní slovenčiny nezmyselnými cudzorodými slovami. Sám ako lekár môžem povedať, že som zdesený z toho, že čím ďalej viacej sa dozvedám, že pacient s psoriázou alebo dievčina s akné nie sú liečení, ale manažovaní. Je proste dnes nie liečba psoriázy, ale manažment psoriázy. S dovolením, sa mi otvára nožík vo vrecku, keď počujem takéto obohacujúce prvky, čo ovšem nijako nesúvisí s tým, že by som snáď chcel poprieť existenčný význam angličtiny pre budúcnosť vzdelaných mladých ľudí, pre ktorých nebude ani ich rodný jazyk prekážkou.

    A toľko len teda k tomu, že som hovoril o jazykovej neschopnosti pochopiť text. A akokoľvek sme v priemernej polohe v PISA-rskej štúdii v porovnaní s OECD, jednoducho ak je celkový stav nízky, tak byť v ňom v priemere je alarmujúce. A mám pocit, že mladá generácia, a opäť je to možno trápne, dedkovstvo chápe, číta a zaujíma sa o tento spôsobom obohacovania svojich hláv oveľa menej ako naša a tie výsledky sú presne v tomto. Nemyslím si, že by tri štvrtiny mojich spolužiakov zo základnej školy nedokázali pochopiť a akceptovať obsah nejakého textu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fronc, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za tie stanoviská. Predsa len jedna vec, ešte ktorú si hovoril, pán exminister, aj vo svojom vystúpení k tým bilingválnym gymnáziám. Ako ja si myslím, že to je veľmi dobrá vec, veľmi užitočná, dosiahli sme tam niekde naozaj vynikajúce výsledky. Musím povedať, že napríklad čo sa týka španielskych bilingválnych gymnázií, ktoré je, priznám sa, moja srdcová záležitosť, že sme v tomto smere najlepší, čo sa týka ich rozvíjania a počtu v celej strednej Európe.

    Takže poviem to takto, ja nevidím v tejto chvíli, tak ako si povedal, ohrozenie, že by zanikli. Ale ak by to tak bolo, lebo si nevysvetlil prečo, ak by to tak bolo, musím povedať, že by som robil všetko preto, aby zostali. Pretože to pokladám naozaj za jednu vec, ktorá v tejto krajine ako našim deťom strašne pomohla. A dnes poznám ľudí, ktorí pôsobia v zahraničí, ktorí absolvovali prvé lýceá, napríklad zo Žiliny z belgického lýcea, ktoré vzniklo hneď po roku ´98, a videl som, že boli korešpondenti ja neviem v Paríži a podobne. Myslím si, že toto je naozaj cesta, ktorá otvára vyslovene brány našej mládeži.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni, ďakujem za slovo. Ďakujem, že ste vydržali tak dlho. Dúfam, že sa vám to oplatilo kvôli tej debate, čo tu odznela doteraz. Pár poznámok.

    Ja už som hovoril v minulosti, prečo si myslíme, že výber angličtiny ako povinného jazyka je dobrý. Je to kvôli efektívnosti. Napríklad preto, lebo deti, ktoré chodia na málotriednu školu, tak sa učia jeden cudzí jazyk, potom na plne organizovanej sa učia druhý, na gymnáziu tretí a skončí s tým, že neovláda ani jeden jazyk.

    Tiež si myslím, že aj keby štyri jazyky boli rovnocenné, tak má význam z nich vybrať jeden, ktorým budeme všetci komunikovať. Nakoniec tak ako teraz nedemokraticky vyberáme angličtinu, tak presne takisto je nedemokraticky vybraná slovenčina v Košiciach, v Dunajskej Strede alebo v Bratislave. Je dobre mať jeden jazyk, ktorým sa dorozumievame.

    A teraz pár poznámok k tomu, čo tu odznelo. K tej PISE, výsledky hovoria naozaj, že u stredných odborných škôl takmer 70 % detí nerozumiem tomu, čo číta. Je to na úrovni funkčného analfabetizmu. Čiže toto je veľmi zlé. Ale pravda je aj to, že približne sme v priemere, dopadli sme v priemere alebo tesne pod priemerom.

    Pokiaľ ide o tú poznámku pána exministra, že máme také vágnejšie znenie týkajúce sa povinnosti učenia anglického jazyka. Také bolo aj doteraz, to terajšie znenie hovorí ovládať dva cudzie jazyky a vedieť ich používať, takže v tomto sa veľká zmena neudeje.

    Tiež súhlasím s tým, že existujú riziká spojené so vzdelávaním učiteľov, snažíme sa s nimi bojovať. Nechceli by sme, aby sme museli štátny vzdelávací program prispôsobovať tak, aby sa nezačalo už od budúceho septembra s povinnou angličtinou, ale to riziko naozaj vnímame aj my.

    Ku kvalifikovanosti učiteľov dve poznámky. Jednak máme k dispozícii štúdiu, ktorá hovorí, že vo väčšine európskych krajín na prvom stupni učia angličtinu učitelia, ktorí nie sú kvalifikovaní. A máme k dispozícii aj druhú, ktorá hovorí, že keď sa porovnávali kvalifikovaní a nekvalifikovaní učitelia angličtiny u nás, tak úspešnejší, mierne, boli tí nekvalifikovaní. Hoci naozaj ten štatistický rozdiel bol zanedbateľný.

    No a čo sa týka bilingválnych gymnázií, tam to určite neurobíme tak, aby zanikli.

    A to je zhruba všetko, čo som chcel povedať.

    Ešte k tým vysvedčeniam, samozrejme. Ja to tiež beriem, ten argument, dvakrát tu dnes odznelo, alebo aj trikrát dokonca, že trošku znižujeme dôstojnosť, áno, dôstojnosť hodnotenia. Áno, je to pravda, ale veríme tomu, že sa to oplatí Slovensku nie ani tak kvôli tým peniazom, ktoré ušetríme tým, že sa bude na polroka lacnejšie oznamovať deťom a rodičom, ako dopadli, ale najmä vzhľadom na tú byrokraciu, ktorú školy mali s tými doterajšími polročnými vysvedčeniami.

    Takže ešte raz ďakujem, že ste tu ostali a vypočuli si to.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Na záver naozaj len pár slov. Tak ako sa neprijala novela zákona o štátnych symboloch, tak ako sa neprijal pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtner, aby sa ďalšia pedagogická dokumentácia písala len v jazyku národnostných menšín, s čím napríklad ukrajinská národnostná menšina nesúhlasila, tak verím, že poslanci zvážia aj prijatie tejto novely, pretože - opakujem - neprináša nič nové.

    No a ešte k pánovi poslancovi Osuskému. So všetkou úctou, chcela som to povedať už minule, z môjho pohľadu hovorí z vás teoretik a priala by som vám rozhovor s učiteľmi v regionálnom školstve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a tak ďalej, tlač 167.

    Pán minister Jurzyca, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov (tlač 167).

  • Ďakujem pekne. Nebudem zdržiavať.

    Návrh zákona sa na rokovanie Národnej rady predkladá ako vládny návrh zákona, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky dňa 3. novembra 2010. Návrh zákona legislatívne upravuje proces poskytovania dotácií na vedecko-technické služby ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu aj ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky.

    Táto potreba vznikla z dôvodu novelizácie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bude od 1. januára 2011 možné poskytovať dotácie iba na základe osobitného zákona a nie vykonávacích predpisov ako doteraz. Jednotná úprava poskytovania dotácií všetkými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy proces sprehľadní a zvýši jeho transparentnosť.

    Návrh zákona tiež legislatívne ustanovuje možnosť podávania žiadostí o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj až po zverejnení oznámenia o možnosti uchádzať sa o stimuly na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR.

    Cieľom je regulovať proces prijímania žiadostí o stimuly v súlade s možnosťami rozpočtových limitov rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Na základe predloženého návrhu sa tiež zvýši transparentnosť procesu prostredníctvom zverejňovania zoznamov úspešných, ako aj neúspešných žiadateľov o stimuly pre výskum a vývoj a uzatvorených zmlúv o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj na Centrálnom informačnom portáli pre výskum, vývoj a inovácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovom spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Petrovi Osuskému. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené, vzácne panie poslankyne a o niečo menej vzácni, ale stále veľmi vzácni páni poslanci, vážený pán minister, trpezlivý, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov (tlač 167), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 39 z 19. novembra 2010 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 176 z 15. novembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúčam v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona, súčasne sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal.

    Takže nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, nosné dôvody k tejto potrebnej novele predložil pán minister, domnievam sa, že samotný fakt, že sa zavádza zverejňovanie poskytnutých dotácií na Centrálnom informačnom portáli pre vedu, techniku, inovácie a internetových stránkach dotknutých ústredných orgánov štátnej správy, je krok dobrým smerom. A je zrejmé, že zverejňovaním takýchto dotácií a ich výšky sa zlepší verejná kontrola hospodárenia s prostriedkami zo štátneho rozpočtu.

    Tento návrh zákona podobne ako obdobné smerujú k naplneniu hádam najvýznamnejšej z môjho pohľadu súčasti programového vyhlásenia vlády, t. j. lepšej, štandardnej, civilizovanej transparentnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Ak sa to i vďaka tomuto zákonu podarí, ak bude ďalším schodom v dosiahnutí tejto méty, je nepochybne dobré ho podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Osuský bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, predpokladám, že tiež nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne), tlač 101.

    Prosím pána podpredsedu vlády nevyrušovať. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, pán minister Figeľ, máte slovo a môžte uviesť daný návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctení, trpezliví poslanci a poslankyne, dovoľte mi v mene vlády Slovenskej republiky uviesť návrh zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov.

    Dôvodom na jeho predloženie je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125 Európskeho spoločenstva z októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov. Ministerstvo hospodárstva je povinné ju transformovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Mnohé energeticky významné výrobky majú značný potenciál na zlepšenie, pokiaľ ide o znižovanie ich vplyvov na životné prostredie a na dosiahnutie úspor energie prostredníctvom lepšieho navrhovania, ktoré v konečnom dôsledku môže prispieť k úsporám nákladov pre podniky, ako aj koncových užívateľov. Okrem výrobkov, ktoré využívajú, premieňajú, distribuujú alebo merajú energiu, by mohli k značným úsporám energie prispieť aj niektoré iné energeticky významné výrobky, ako sú napríklad okná, izolačné materiály, sprchovacie hlavice, vodovodné kohútiky a podobne. Preto ministerstvo hospodárstva predloženým návrhom zákona stanovuje požiadavky na ekodizajn energeticky významných výrobkov s cieľom zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia prostredníctvom zníženia potenciálnych negatívnych vplyvov energeticky významných výrobkov.

    Zváženie vplyvu výrobkov na životné prostredie počas životného cyklu má vysoký potenciál umožniť environmentálne zlepšenie hospodárnym spôsobom. Zlepšenie energetickej účinnosti energeticky významných výrobkov predstavuje jednu z dostupných možností, ako dosiahnuť cieľ zvyšovania emisií skleníkových plynov.

    Predložený návrh zákona môže tiež prispieť k rozvoju podnikateľských aktivít v oblasti zavádzania systémov environmentálneho manažérstva a zákonom stanovené požiadavky, rešpektujúc pritom zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu. Ony tak prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti aj u malých, tak aj u stredných podnikateľov.

    Návrh zákona nemá vplyv na verejné financie ani priamy vplyv na životnú úroveň obyvateľstva, ale nepriamo má pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Solymosovi, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. októbra 2007 č. 118 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pod bodom IV tejto správy je uvedených 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2010 č. 71. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov, pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 75.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Navrhovaná právna úprava má za cieľ úpravu právnych predpisov podľa návrhu usporiadania kompetencií k správe a k rozvoju vodných ciest. Zapracovanie záverov analýzy právnych predpisov vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-súkromného partnerstva v Slovenskej republike. Zapracovanie problematiky poskytovania dotácií vo vodnej doprave. A taktiež doplnenie, prípadne zmeny niektorých ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ide hlavne o úpravu verejnosti registra plavidiel a evidencií vedených Štátnou plavebnou správou o zavedenie povinnosti absolvovať kvalifikačný kurz pred štátnou skúškou na získanie odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, o služobnú lodnícku knižku pre člena posádky plavidla, o rozšírení ustanovení týkajúcich sa plavebnej nehody.

    Uvedené zmeny mali vplyv aj na sadzobník správnych poplatkov v časti VI, teda Doprava, v položkách 94 a 95 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh a prerokovanie návrhu vo výboroch odôvodnil, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, Národná rada svojím uznesením z 15. októbra č. 120 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, ktorý tento návrh prerokovali. Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Pod bodom IV tejto správy je uvedených 20 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporučením schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči, máte slovo. A potom pán poslanec Vážny.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý znie: vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa dopĺňa takto:

    Prvý bod. Za čl. IV sa vkladajú nové články V a VI, ktoré znejú:

    "Čl. V

    Zákon č. 91/2010 Z. z., zákon o podpore cestovného ruchu sa mení takto: v § 32 sa slová "1. januára 2011" nahrádzajú slovami "1. decembra 2011".

    Čl. VI

    Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o digitálnom vysielaní v znení zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 498/2009 Z. z. a zákona č." - to bude teda pridelené - ".../2010 Z. z. sa dopĺňa takto: v § 67 sa dopĺňa odsekmi 4 až 8, ktoré znejú:

    "(4) Ministerstvo dopravy môže počas obdobia paralelného vysielania vydať výzvu, na základe ktorej poskytne jednorazový nenávratný finančný príspevok (ďalej len "príspevok") osobám, ktoré preukážu, že sú poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke podľa osobitných predpisov a ktorí sú zároveň platitelia úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska na účely zabezpečenia práva prístupu k informáciám.

    (5) Ministerstvo dopravy je oprávnené spracovávať osobné údaje získané na účely poskytnutia príspevku podľa odseku 4 a viesť evidenciu žiadateľov o poskytnutie príspevku.

    (6) Ministerstvo dopravy poskytne príspevok žiadateľovi na základe písomnej žiadosti.

    (7) Žiadosť o poskytnutie príspevku sa predkladá ministerstvu dopravy v lehote určenej vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku. Prílohou žiadosti je potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie staršie ako 1 mesiac, ktorým žiadateľ preukáže splnenie podmienky podľa odseku 4 a súhlas žiadateľa so spracovaním osobných údajov potrebných na poskytnutie príspevku podľa odseku 4.

    (8) Príspevok podľa odseku 4 sa nepovažuje za príjem na účely iných systémov upravených v osobitných predpisoch."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 39a) znie:

    "Napríklad zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Nasledujúci článok sa prečísluje a bod 2 v doterajšom článku V, v novom článku VII sa slová "1. januára 2011" nahrádzajú slovami "31. decembra 2010".

    Odôvodnenie toho pozmeňujúceho návrhu k bodu 1 k čl. V: Cieľ navrhovanej právnej úpravy je vylúčiť možnosť výrazného prekročenia finančných nárokov na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch voči doložke vplyvov. Súčasne platný zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu ustanovuje dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré poskytne štát v rovnakej výške, ako sú členské príspevky obce oblastnej organizácii a členské príspevky VÚC a oblastných organizácií krajskej organizácii. Účinnosť zákona sa navrhuje odložiť do 30. 11. 2011. V tomto období bude vytvorený optimálny model spolufinancovania zo strany štátu pre spravodlivé a efektívne využitie dotácie a vytvorenie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu. Finančné prostriedky za celý rok 2011 budú pridelené v roku 2012.

    A v čl. VI ustanovenie umožní ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja realizovať podporu v súvislosti s vybavením koncových užívateľov s koncovými zariadeniami, ktoré umožnia príjem digitálneho televízneho vysielania. Vzhľadom už na prebiehajúce paralelné vysielanie je účinnosť tejto úpravy nevyhnutná od 1. januára 2011.

    Pomoc bude určená pre osoby, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si zakúpili potrebné zariadenie, t. j. pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, teda osoby v hmotnej núdzi. Štruktúra poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi pozostáva nielen z občanov, ktorí stratili zamestnanie, ale aj občanov, ktorí si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť vyšší príjem vlastnou prácou, prípadne užívaním vlastného majetku, a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, prípadne veku. Medzi poberateľmi dávky a príspevkov sa nachádzajú aj poberatelia dôchodkových dávok. Poskytnutie pomoci je podmienené úhradou za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a televíziou, tzv. koncesionárske poplatky. Oslobodené od úhrady sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Polovičnú sadzbu platia dôchodcovia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zárobkovo činnou osobou, a osoby v hmotnej núdzi.

    A k bodu 2 tá účinnosť novely v doterajšom čl. V, čo je nový čl. VII, je potrebné ju zmeniť v súvislosti s novovloženým článkom, ktorý, novelizujúcim účinnosť zákona č. 91/2010 Z. z o podpore cestovného ruchu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, chcem zareagovať na teraz predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Přidala.

    Nedá mi, aby som nepovedal alebo nespomenul, že zákon o vnútrozemskej plavbe, ku ktorému nemám žiadne výhrady, sa dopĺňa čl. V a VI o cestovnom ruchu, ale najmä o digitálnom vysielaní. A sú to články nesúvisiace s meritom alebo predmetom zákona o vnútrozemskej plavbe. A nechcem tu teraz viesť kvetnaté reči, že pošliapavajú a znehodnocujú legislatívny proces, pretože viem, že aj nám sa také niečo stalo a museli sme inými článkami meniť zákon, ale vždy sme sa snažili, aby to boli tie články príbuzných zákonov a, samozrejme, bol by som neobjektívny, čo nechcem robiť v tomto tú kritiku. Ale chcem len upozorniť, že ten legislatívny proces je tuto trošku pokrivený, a nebudem neobjektívny, tak ako sa deje momentálne z úrovne súčasného vedenia rezortu, ale naozaj je tu určitý problém.

    Skôr idem k predmetu digitalizácie ako takej. Momentálne sa týmto návrhom zákona alebo touto novelou čl. VI robí zmena zákona č. 220/2007 o digitálnom vysielaní a to ma mýli, že ten proces bol pripravený pomerne dobre, momentálne ministerstvo v tomto procese nepostúpilo tak ďalej, ako bol pripravený, alebo v tak potrebných, v potrebnej dynamike, ako bol pripravený, a zrazu dochádza k vypnutiu analógového vysielania a zapnutiu digitálneho vysielania a ministerstvo sa momentálne nechce vzdať tej sociálnej podpory, ktorú sme my zaviedli, tých 20 eur na každý setobox, ktorý o to požiada a spĺňa pravidlá nejakého sociálneho prípadu alebo prípadu v hmotnej núdzi, tak tento proces sa mi zdá týmto zákonom živelne menený. Pretože je správne, že sa postupuje v tom, aby sme podporili najslabšie sociálne skupiny obyvateľstva, ale týmto systémom, sa obávam, že sa dostaneme do ozaj veľkých zmätkov a bude to veľmi, veľmi problematické riešiť.

    Čiže ak by ministerstvo uchopilo túto problematiku od začiatku, dnes už si myslím, že by malo vyriešené tieto problémy a mohlo by v tom pokračovať. Momentálny stav alebo momentálna situácia je taká, že je to, my sme to odhadovali niekde medzi 300-tisíc až 400-tisíc žiadosťami takých prípadov, ktoré sú sociálne slabšie, resp. sú v hmotnej núdzi, je to ťažko presne určiť, pretože niektoré domácnosti sa prekrývajú, niekde nevieme presný odhad dôchodcov a ťažko telesne postihnutých, ktorí túto možnosť poskytnutia dotácie štátu na setobox, ktorý vlastne bude robiť nejaký prevodový mostík medzi analógovým a digitálnym vysielaním, ktorí o túto možnosť požiadajú.

    Čiže keď to tak ešte to pri zemi zhrniem, že jedná sa asi o 300-tisíc žiadostí, bude to veľký nápor a momentálne tento zákon rieši to, že tento nápor bude riešiť ministerstvo dopravy. Myslím si, že ministerstvo dopravy nie je uspôsobené na to, aby zvládlo 300-tisíc žiadostí o poskytnutie dotácie, pretože naozaj budú tu problémy s verifikovaním žiadosti, s verifikovaním prílohy k žiadosti, že je naozaj sociálne slabší ten žiadateľ, budú tu problémy s preverovaním toho, či ten žiadateľ si plní svoju povinnosť a platí koncesionárske poplatky.

    Čiže obávam sa, že z toho vznikne ozaj veľký guláš a veľké procesné problémy, pretože, verte mi, nie je jednoduché zvládnuť dvetisíc, päťtisíc žiadostí, ale tristotisíc žiadostí, toto bude naozaj veľmi ťažká situácia. A preto hodnotím to, že tento proces je pripravený živelne a vôbec, vôbec procesne sa ministerstvo nezaoberalo s týmito postupmi a s jeho generovaním budú zmätky v praxi a ešte horšie pohľady občanov na digitalizáciu televízneho vysielania na Slovensku a spôsobí to veľké aj politické problémy podľa môjho názoru v súčasnej koalícii, pretože vidím za tým ozaj len ťažkosti pri zvládnutí tohto procesu, myslím tých 300-tisíc žiadostí o pomoc, o sociálnu výpomoc pri zakúpení setoboxu.

    Takže ďalší problém vidím, jeden je tento administratívno-technický, že bude ministerstvo zavalené tými 300-tisíc žiadosťami a bude ich musieť verifikovať, spracovať vrátane príloh a na toto podľa mňa nie je pripravené. A ďalší problém vidím v tom, že my sme negociovali štátnu pomoc, lebo je to štátna pomoc, a negociovali sme s Európskou komisiou, či to bude povolená štátna pomoc a Európska komisia túto štátnu pomoc odsúhlasila formou tých poukážok, ako sme to proces mali my urobený, to znamená, že ministerstvo by teraz malo alebo podľa mňa musí notifikovať zmenu poskytnutia tejto štátnej pomoci, pretože tie procesy boli odsúhlasené a môžu aj tu vzniknúť problémy v čase verifikovania alebo notifikovania tej štátnej pomoci, pretože bude to riešené iným systémom.

    Čiže jeden problém je administratívno-technický a druhý je schvaľovací alebo notifikačný s Európskou komisiou. Preto, samozrejme, chcem, aby, lebo my sme boli aj autormi toho, a chcem, aby sa pomohlo sociálne slabším tou 20-eurovou pomocou na zakúpenie setoboxu, ale ten systém sa mi zdá taký, že dospeje k určitým zmätkom a k určitým problémom v praxi.

    A preto chcem požiadať a predložiť procedurálny návrh, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, aby sme vrátili návrh zákona na dopracovanie. Ak by to išlo len ten čl. VI, ktorý sa týka digitalizácie, tak rád by som ho vyňal, lenže podľa platnej legislatívy nejde vyňať len určitý článok, takže budeme musieť, ak sa s tým stotožníme, vrátiť celý návrh zákona na dopracovanie.

    Nech sa ministerstvo zamyslí nad tými problémami, ktoré som povedal, či to procesne zvládne, aby nedalo ranu digitalizácii takú, že každý na Slovensku bude na ňu nadávať, pretože budú zmätky pri tom poskytovaní pomoci sociálne slabším.

    Takže dávam návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona spracovateľovi, predkladateľovi alebo navrhovateľovi, pardon, na dopracovanie s tým, že ešte raz zdôrazňujem, že s filozofiou súhlasím, že je treba pomôcť sociálne slabším, ale tento proces takto nastolenej filozofie vidím ako veľmi, veľmi problematický a prakticky nemožné, je prakticky nemožné, aby nevyvolal výrazné zmätky v praxi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca ako jediný pán poslanec Přidal. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Vážny, môžem vás ubezpečiť, že som konzultoval tento návrh s ministerstvom. Ministerstvo je pripravené konať v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu. Ubezpečujem vás, že nebudú žiadne nežiaduce zmätky a všetko to bude zmanažované tak, že ľudia budú spokojní.

  • Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Pán predseda aj pán poslanec, je treba naozaj si urobiť proces z toho postupu a tie časové kroky, keď bude rezort zavalený možno 10-, 15-tisíc žiadosťami, možno 20-tisíc žiadosťami do mesiaca. Je to, naozaj treba spracovať 300- tisíc žiadostí, a to si myslím, že budú zmätky, hoci ich neprajem, pretože chcem, aby tá digitalizácia sa narodila vrátane sociálnej pomoci správne a dobre. Ale neprešiel si si, pán poslanec, procesne, čo to znamená. Jednoducho, je to možno mesačne 20-, možno 30-tisíc žiadostí, ktoré bude treba spracovať, a toto vidím veľmi, veľmi problematické.

    Preto si myslím, že je potrebné sa zamyslieť nad tým, čo hovorím, a skúsiť si pripraviť, koľko ľudí máme, ako to budú absolvovať, ako to budú verifikovať, a uvidíš, že z toho vyjdú problémy, ktoré nepríjemne uškodia najmä vám koalícii a druhotne, samozrejme, digitalizácii televízneho vysielania ako takého.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce, či chce teda zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Naozaj uznávam, a teda aj pán poslanec Vážny uznal, že aj predtým sa korigovali niektoré legislatívne potreby, ak to inak nešlo. A áno, ide o zásah cez zákon do iného, ale naozaj s veľmi cieleným účinkom.

    Chcem pripomenúť, že prostriedky v rozpočte sme nenašli na túto skôr sociálnu a aj technickú pomoc pri prechode z jedného systému do druhého. Teraz môžem potvrdiť, že základný balík na pomoc je vyčlenený, ale zároveň musíme nájsť mechanizmus a rozsah tej pomoci. Tak ako je zadefinovaný, si myslím, že je to zvládnuteľné. Je to o niečo redukované, ale tak, aby aj procesne, aj finančne sme to zvládli. Zmenu po schválení budeme notifikovať. Tá štátna pomoc má ako keby dve dimenzie, jedna pre prevádzkovateľov, už či verejných, alebo súkromných v sektore vysielania, a druhá je táto individuálna pomoc užívateľom alebo prijímateľom televízneho signálu.

    Skôr chcem vyjadriť uistenie o jednak pripravenosti ministerstva prejsť s celou zodpovednosťou týmto obdobím, ale aj želania, aby v takej vzájomnej podpore alebo súčinnosti sme to zvládli. Jedna časť je možno dedičstvo a výzva a druhá je postupné napĺňanie toho, čo znamená technologická zmena v rámci celej krajiny. Ďakujem pekne.

    A, samozrejme, aj k tej, k tým zmenám alebo navrhovaným pozmeňovákom zo spoločnej správy môžem len vyjadriť pozitívny postoj.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave.

  • Ja tiež len veľmi krátko sa trošku pripojím k tej kritickej poznámke, čo sa týka zmeny zákona o cestovnom ruchu, nie z toho dôvodu, že peniaze sa nenašli a treba vstúpiť do tohto, to sa niekedy stáva. Ale chcel by som aj týmto spôsobom vyzvať ministerstvo, aby cestovnému ruchu, ktoré prešlo do gescie, bola venovaná väčšia pozornosť, pretože tento zákon bol dlho očakávaný, dlho pripravovaný, celý sektor naňho veľmi čaká, na jeho účinnosť, teraz sa posúva zase o rok a mám pocit, že naozaj by sa tomu ľudia mali venovať viac, väčšími kapacitami.

    A zároveň ponúkam a aj žiadam o takú užšiu spoluprácu s komisiou pre cestovný ruch a podnikateľské prostredie, ktorá je pri hospodárskom výbore, lebo tam sa stretlo veľa ľudí z reálneho trhu, ktorí sa tým zaoberajú, a bolo by dobré počúvať ich názory, vnímať ich podnety a myslím si, že mnohé veci by sa podali dopredu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pardon, vážení páni poslanci, končím dnešný rokovací deň. Prajem vám príjemný víkend a budúci týždeň v utorok o 9.00 hodine budeme pokračovať podľa programu.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 13.58 hodine.