• Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať siedmym dňom 9. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 9. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svoje neúčasti písomne požiadali poslanci Dušan Jarjabek, Anna Vitteková, Peter Zajac.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 129 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 129a.

    Poprosím, ministra kultúry Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Viem, že pán minister každú chvíľku vstúpi do miestnosti, čiže hneď ako príde, bude odôvodňovať a poprosím aj spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá, pána poslanca Senka, aby sa pripravil na to, že bude Národnú radu informovať o výsledku rokovania výborov, a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán minister, môžete on line na mikrofón, všetko pripravené. Poprosím, odôvodniť a predložiť zákon.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, želám dobré ráno a dovolím si uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je výsledkom nie krátko trvajúcej, alebo nie krátko trvajúcich koaličných rozhovorov a diskusií a zároveň naplnením Programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014. Jeho cieľom je upraviť štátny jazyk tak, aby sa upokojili vášnivé diskusie, ktoré v našej spoločnosti vyvolala novela zákona o štátnom jazyku v minulom roku, čo sa dosahuje tým, že viaceré požiadavky obsiahnuté v ustanoveniach tohto zákona nadobúdajú vďaka navrhnutým zmenám racionálny základ.

    V návrhu zákona sa vypúšťajú niektoré nadbytočné povinnosti a zužuje sa neprimeraný široký rozsah niektorých ustanovení, ktoré by v súčasnej podobe mohli spôsobovať neopodstatnené obmedzenia a dodatočnú záťaž pre niektoré dotknuté subjekty, najmä v oblasti súkromného podnikania.

    Osobitne citlivo sa v návrhu pristupuje k príslušníkov národnostných menšín, ktorí schválením návrhu zákona v predloženej podobe získavajú vysokú právnu záruku na dôsledné rešpektovanie svojich práv, týkajúcich sa používania menšinových jazykov vo verejnom styku. Návrh zákona totiž veľmi dôsledne prepája tento zákon o štátnom jazyku so zákonom, ktorý rieši používanie jazykov menšín. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z takto navrhnutých úprav neznamená spochybnenie postavenia slovenského jazyka ako štátneho jazyka Slovenskej republiky. Všetky zmeny v návrhu totiž jednoznačne rešpektujú ústavné zakotvenie štátneho jazyka.

    Predložený návrh zákona potvrdzuje záväzok súčasnej vlády sformulovaný v programovom vyhlásení, že na jednej strane bude vláda zabezpečovať ochranu a rozvoj štátneho jazyka, dbať o posilnenie jeho postavenia ako nástroja komunikácie a integrácie spoločnosti a zároveň sa odstránia niektoré nezmyselné reštrikcie, predovšetkým vo vzťahu k menšinám.

    Dámy a páni, dovolím si sa ešte krátko vyjadriť k tým predloženým pozmeňujúcim návrhom, o ktorých som informovaný. V spoločnej správe sa nachádza jedna formulačná zmena, ktorá však má svoj racionálny základ a ministerstvo kultúry ako predkladateľ ju podporuje. Ide o to vsunutie slova "ohrozenia" pred slová, ktoré riešia otázky pôsobenia dohľadu a prípadne množných sankcií, to znamená, ktoré sa týkajú života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov. Tento návrh figuruje v spoločnej správe spoločne s ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý prešiel na ústavnoprávnom výbore. Ten rieši používanie českého jazyka alebo rušenie akýchkoľvek obmedzení. S týmto pozmeňujúcim návrhom musím podotknúť, sa ministerstvo kultúry nestotožňuje.

    Po konzultácii s pánom poslancom Viskupičom sa predkladá päť pozmeňujúcich návrhov, rovnako teda aj po konzultáciách s ďalšími kolegami v rámci koalície. Ten prvý návrh rieši zavedenie pojmu obecná polícia do § 3, keďže obecná polícia sa vypúšťa z § 6. Koniec-koncov vyplýva to aj z obsahu dôvodovej správy. A išlo o pripomienku, ktorú akceptujeme zo strany legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady.

    Ďalšie štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré teda bude predkladať pán poslanec Viskupič, vyplývajú aj z diskusie a komunikácie zástupcu ministerstva s predstaviteľmi Európskej komisie. Zákon upravujú, vylepšujú, aj keď nejde o zásadné zmeny. O ďalších návrhoch oficiálne informovaní nie sme.

    Ja vás v tejto chvíli, dámy a páni, chcem požiadať o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má teraz spoločný spravodajca, pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, ctení hostia, na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 132 z 20. októbra 2010 pridelila tento vládny návrh na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi predmetných výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami a doplnkami uznesením č. 86 zo 16. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 31 z 24. novembra 2010, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 31 z 19. novembra 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy jej bodu IV. s odporúčaním gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať o každom bode osobitne s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby so podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, 81, 83, 84, 85 a 86 zákona č. 350/1996. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 44 z 30. novembra 2010.

    Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal šesť písomných prihlášok, a to od pána poslanca Rafaja za klub SNS a ďalší piati rečníci prihlásení sú: pán Szilárd Somogyi, pán Jozef Viskupič, pani Edita Pfundtner, pán Vladimír Matejička a pán Ondrej Dostál. Pán Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne a ctení kolegovia, sme v druhom čítaní pri norme, o ktorej by sme mohli povedať, a tak ako aj pán minister uviedol, dôvodom na jej prijatie boli isté tlaky presadiť isté programové ciele jednej z koaličných strán. A mohli by sme možno súhlasiť aj s významným jazykovedcom Jánom Kačalom a jeho významnou štúdiou "Slovenčina ako politikum" alebo nedávno vydanej pomerne obsiahlej knihy politologičky Gbúrovej "Jazyk v politike, politika v jazyku". Čiže, hovoríme a nalejme si čisté víno, o politických dôvodoch na pomerne zásadnú, až takmer drastickú zmenu jestvujúceho zákona o štátnom jazyku.

    Pán minister to uviedol a ja sa pokúsim vyvrátiť túto jeho axiómu o nejakom prepojení zákona o štátnom jazyku so zákonom o používaní jazykov menšín, pretože podľa môjho názoru sú to samostatné normy, ktoré spolu spájať by bolo nevhodné.

    Rovnako vysvetlím a dokážem, že vláda rezignovala na povinnosť ochraňovať štátny jazyk, a teda aj na svoju prioritu, ktorú ste, pán minister, citovali z programového vyhlásenia vlády. Čiže, budem sa snažiť hovoriť viac vecne, ale tých 5 % politika si nemôžem odpustiť, pretože je to predovšetkým aj v príčinnej súvislosti dané tým, čo som povedal, a to je tlak, tlak predovšetkým koaličnej strany MOST - HÍD na zásadné vstupy a zmeny do zákona o štátnom jazyku.

    Preto, hneď na úvod budem konštatovať, že akousi slovenskou anomáliou, a ako vidíme aj legislatívnou, keď vždy, keď je vo vláde niektorá etnická strana, tak odôvodňuje zmeny v európsky, úplne štandardnom, legitímnom zákone o štátnom jazyku údajnými súvislostnými aplikáciami k používaniu úplne inej a podľa môjho názoru nesúvisiacej normy, a to je zákona o používaní jazykov menšín. Takže každý, kto chápe, že zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zákon o používaní jazykov menšín, nie sú spojené nádoby, musí takýto apendixový, teda nadbytočný a štátotvorný národ aj urážajúci a občanov dezintegrujúci návrh zákona odmietnuť, pretože hovoríme o zákone, ktorý vytvára všeobecné komunikačné podmienky na komunikáciu všetkých občanov nášho štátu bez rozdielu pôvodu statusu alebo iných rozdielov. Teda z antislovenského postupu, ktorý dehonestuje, degraduje štátny jazyk v praxi, usvedčil vládu aj právny názor legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hneď v prvom bode pripomienok do zásadných a obsiahlych konštatuje, citujem: "Návrh zákona vo viacerých ustanoveniach upúšťa od používania štátneho jazyka v úradnom styku". Takže toto je meritum problému, upúšťanie od používania štátneho jazyka v úradnom styku. Potom sa pýtam: Načo v podstate máme zákon, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka v úradnom styku, keď aj podľa legislatívy sa upúšťa?

    Zopakujme si to podstatné, teda ideme schvaľovať upúšťanie, zužovanie priestoru podmienok, ale aj sily vážnosti v úradnom styku, pretože v podstate z tohto zákona vypadli všetky povinnosti. Je to hádam jediný zákon takéhoto typu, ktorý nemá stanovené povinnosti, dokonca ani len povinné osoby, či už fyzické alebo právnické. Je nepochopiteľné, kam v podstate predkladatelia siahli, do akých pseudoargumentácii, ale podľa môjho názoru väčšina z nich je postavená naozaj na vode, možno, možno len s Palárikom súhlasiť, len aby sme asi v hanbe nezostali. Teda, nechajme názov samotného zákona, nechajme, povedzme aj názov § 2, ochrana štátneho jazyka, ale v podstate nikde inde sa o ochrane štátneho jazyka nedočítate, len v tom nadpise paragrafu. Čiže podstatné meritum upravujúce výkon paragrafový, tam už nie je. Čiže, ak sa vládna koalícia rozhodla ísť do dôsledkov vypitvať tento zákon, tak potom mi tam chýba aj vyhodenie tohto, tohto názvu, ochrana štátneho jazyka, pretože nikde inde v textácii ochranu nenájdete, možno na rozdiel od zákona o používaní jazykov menšín. Takže aj tu vidíte, že nemôžete hovoriť o nijakej rovnocennosti, pretože slovenčina a štátny jazyk tu ťahajú za podstatne kratší koniec, ako jazyky, na ktoré sa vzťahuje zákon o používaní jazykov menšín.

    Poďme ďalej vecne argumentovať. Pri vypustení zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií a hasičských jednotiek, dávam do pozornosti, že či ide o § 3 a 6 vláda argumentuje, že vraj ide o súkromné podnikateľské aktivity, a preto vraj túto oblasť je potrebné ponechať na samoreguláciu. Samotný pojem, samoregulácia, máme asi iné asociácie z minulosti, samo sa to pokazilo, samo sa to napraví. Čiže, to je tá ľudová stránka na pochopenie, ale tá vecná je, pýtam sa: Vláda nevie, že Slovenská pošta je štátna akciová spoločnosť? Táto vláda nevie, že Slovenské železnice sú rovnako štátnym podnikom? Nevie, že Slovak Telekom, je štát hlavným akcionárom, alebo že Hasičský a záchranný zbor bol zriadený za druhej Dzurindovej vlády a plní osem hlavných úloh, z ktorých

    po a) úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,

    po b) vykonáva štátny požiarny dozor alebo z tých ďalších povinností aj na plnení úloh integrovaného záchranného systému, teda celo republikového, civilnej ochrany pri príprave na obranu štátu a úloh súvisiacich s mobilizačnými prípravami. Toto všetko sú citácie zo zákona 315/2001, a vy hovoríte, že toto všetko sa má nechať na samoreguláciu, že to so štátom nijako nesúvisí alebo s úradným výkonom, že sú to nejaké podnikateľské aktivity. Veď, keď niečo pripravujem, tak sa snažím aspoň argumentovať dôslednejšie a nie takýmito pseudoargumentmi.

    Navyše pri plnení svojich úloh Hasičský a záchranný zbor spolupracuje so štátnymi orgánmi. Má to uvedené ako povinnosť, vidíte a s orgánmi samosprávy. Takže, to na margo tohto dôvodu, prečo vraj je potrebné to nechať na samoreguláciu, konkrétne v § 3 až 6, kde vymenúvate, prečo to je vraj nevyhnutné vypustiť používanie úradného, alebo ak chcete, štátneho jazyka.

    Ja neviem, že či predkladatelia si už myslia, že tento národ je úplne osprostený, keď si dovoľuje argumentovať takýmto spôsobom. Návrh v prípade § 3 ods. 5, ktorý sa týka úpravy mien obsahuje, opäť to nie je moja citácia, hoci som to použil už v prvom čítaní, ale teraz si vypomôžem názorom odborníkov z legislatívneho odboru. Prvok diskriminácie a je, a môžem byť sporný. Opäť to tvrdí legislatíva. Poprosím, keď budete reagovať s faktickými poznámkami, zvážte tento, tento závažný moment, ktorý ste si mohli prečítať aj v správe pokiaľ, pokiaľ ste detailne študovali tento celý legislatívny proces v jeho priebehu.

    Neviem, prečo je tejto vláde úplne jedno, že zmena v § 4 ods. 3, kde sa upravuje ďalšia dokumentácia v školách, nezodpovedá nielen úprave v samotnom zákone o štátnom jazyku, opäť je to legislatívna nezhoda v § 4 ods. 3 prvou vetou, ale zdá sa, teda, že tejto vláde je úplne jedno, že celé ustanovenie opäť podľa názoru právnikov legislatívcov, môže byť sporné z hľadiska jeho súladu s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky. Možno, niekto si povedal na koaličnej rade, čo tam ústava, urobíme to tak, ako sa nám to páči, ako nám to vyhovuje, a tak to aj presadíme. Veď som si nedávno prečítal a videl som billboardy v Bratislave: Máme na to silu. Jedna vládna strana tvrdila, no ale na koniec sa ukázalo, že sila na to nebola, ale silové prístupy zdá sa, zostali v prístupe v tvorbe zákonov, pretože tu evidentne na to silu máte, minimálne 79 poslancov.

    Lenže, vážené dámy a ctení kolegovia z vládnej koalície, to naozaj chcete použiť silu a silové prostriedky proti vlastnému národu, proti občanom, proti niečomu, čo je, čo je normálne v každej civilizovanej spoločnosti, že existuje jeden komunikačný spoločný jazyk na to, aby sme mohli všetci vzájomne komunikovať, dorozumieť sa. Nechápem to aj z dôvodu toho, čo som uviedol na začiatku. Pre niekoho a pre tých, ktorí tlačili na zmenu, je politikum niekde inde. Je to snaha vytvoriť a potvrdiť akúsi novú jazykovú hranicu, ktorá prekračuje štátnu hranicu, myslím teraz slovensko-maďarskú alebo južnú hranicu Slovenskej republiky. Ale to naše politikum, slovenské, je v tom dlhoročnom zápase o slovenčinu a o možnosť používať ju, nielen teda pre Slovákov pôvodne, ale na celom území Slovenskej republiky, pretože zásadná zmena nastala nielen v roku 68 v minulom storočí, teda 1968, aby sme si rozumeli, pri vzniku federácie, ale predovšetkým v roku 1993, keď vznikla samostatná Slovenská republika, a keď aj v ústave máme zakotvený štátny jazyk, tak ako mnohé iné vyspelé národy a aj ústavy týchto európskych, ale aj iných štátov sveta.

    Návrh zmien v zákone alebo tieto návrhy sú podľa mňa, sériou pochybení. Je to akási zákonodarná tragikomická telenovela, ktorá zase, podľa názoru legislatívy vyvolá aplikačné problémy. Spomeňme len fakt, že tento smutný príbeh napríklad nedefinuje, čo považuje za základné informácie v § 5. A rovnako tak, akoby slepý riadil auto, spôsobí aplikačné problémy aj § 5 ods. 7 v nejednotnosti konania podľa stavebného zákona.

    Povedzme si, aká je legislatívna realita. Po prvé, zákon o štátnom jazyku neobmedzuje používanie menšinových jazykov. Po druhé, zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazykov menšín, nie sú spojené nádoby. Na druhej strane jazyková prax na južnom Slovensku potvrdzuje, že občanom slovenskej národnosti na národnostne alebo jazykovo zmiešanom území sa upiera právo na prístup k informáciám v štátnom jazyku. To netvrdím len ja, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na pätnásť stranový, pomerne husto napísaný list Slovákov z južného Slovenska, ktorí obsiahlo informujú, ako dvadsať rokov, o dvadsať rokov skrytej a utajovanej diskriminácii na juhu žijúcich Slovákov. Citujem: "Slováci nie sú informovaní o dôležitých skutočnostiach a udalostiach v samosprávach v štátnom jazyku". A kto má záujem, rád mu poskytnem tento list, aby sa s ním mohol oboznámiť, čo všetko, aké deformácie a aké spôsoby diskriminácie zažívajú štátni občania Slovenskej republiky, ktorí patria k majorite, ale majú tú smolu, že žijú na tzv. jazykovo zmiešanom území svojej vlasti a svojho štátu. Hovoria o diskriminácii. A my, týmto návrhom ideme ešte posilňovať spôsoby diskriminácie, na ktoré oni poukazujú.

    Ďalej je zrejmé, že občania Slovenskej republiky hlásiaci sa k maďarskej národnosti sa týmto zákonom, ak by prešiel, povzbudia k nadbytočnosti ovládať štátny jazyk, čiže univerzálny komunikačný jazyk všetkých občanov štátu a ešte viac sa uzavrú do svojho jazykovo komunikačného geta, pretože v podstate v mnohých oblastiach sa úplne vypúšťa používanie štátneho jazyka a umožňuje sa, opäť zdôrazňujem, pán minister, na jazykovo zmiešanom území, kde žije 800 tis. Slovákov. To nie je Kosovo, kde poviete, že tuto žije 95 % Albáncov a tuto na severe pri Mitrovici žije 5 % Srbov, tak to vieme si takto zariadiť. To je všetko premiešané. Osemstotisíc Slovákov, päťstotisíc Maďarov a nejakí Cigáni k tomu.

    Slovensko je, bohužiaľ, taktiež objektom cezhraničného zasahovania nášho južného suseda do našej legislatívy, a to je ďalšie politikum, teraz už to medzinárodné.

    Napríklad cez riadenie jazykového fondu na kompenzáciu pokút, majúcich byť udelených na základe stále platného zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Nepoznám naozaj, že by krajiny Európskej únie si takto vzájomne cezhranične, ešte aj legislatívne, prekrižovali svoje právne normy, aj keď sme si akosi už, bohužiaľ, zvykli na exteritoriálne zasahovanie nášho južného suseda, a to nemusíme sa vracať až tak ďaleko do minulosti. Boli tu mnohé zákony prijaté, jeden vládna koalícia stiahla, budeme o ňom rokovať na februárovej schôdzi, predtým v tom bolo zase vydávanie preukazov zahraničného Maďara a mnohé iné takéto cezhranične pôsobiace normy.

    Takže vidíme, že rokujeme o tom, že je to politikum. Avšak táto politika suseda je zjavným útokom cudzieho štátu proti právnemu systému suverénneho štátu Európskej únie s cieľom narúšať zákony, a teda aj vynútiteľnosť alebo vážnosť pred zákonom.

    Táto problematika bola nadnesená aj pri rokovaní s pánom komisárom Vollebaekom, ale pýtam sa, či už naplnil svoje vtedajšie predsavzatie a odhodlanie, kriticky prerokovať zriadenie tohto fondu v Budapešti. Zatiaľ som nezaregistroval, že by medzinárodné spoločenstvo konalo recipročne alebo aspoň rovnako objektívne aj tam, kde dochádza k takýmto pochybeniam v oblasti medzinárodného práva a cezhraničnému zasahovaniu do našich vnútorných záležitostí.

    Vzhľadom na túto nejednoduchú rovnicu, preto dávam predkladateľovi niekoľko zásadných otázok, pretože od samého počiatku prípravy vzniku kreovania tohto zákona alebo tejto novely zákona, visí jeden obrovský otáznik. Ak je teda tomu tak, prečo novela zákona o štátnom jazyku napriek tomu rozširuje možnosti na uplatnenie ostatných jazykov všade tam, kde to predtým nebolo možné? Prečo je to tak? Napríklad pri vyhotovovaní pracovných zmlúv, finančnej, technickej dokumentácie, stanov, združení, spolkov, dokonca politických strán, politických hnutí, obchodných spoločností, tam by som to ešte chápal, pri preberaní medzinárodných technických noriem do sústavy slovenských technických noriem, pri vysielaní rozhlasových a televíznych programov v priamom prenose, pri divadelných hrách s pôvodnými textami, budiž, pri výchovno-vzdelávacích podujatiach zameraných na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, detto, ale tie ostatné? Čo sme nejaký Babylon? Kocúrkovo?

    Ďalej, prečo sa v generálnom zákone o štátnom jazyku, ako to odôvodňuje ministerstvo kultúry, citujem: "osobitne ústretovo pristupuje k jazykom národnostných menšín". Veď, ak ministerstvo chce a má aj sekciu, ktorá sa špeciálne venuje našim občanom hlásiacich sa k niektorej z menšín podporovať a rozvíjať ich kultúru, nech sa páči. Môžete sa vybúriť na zákone o používaní jazykov menšín, ale prečo, prečo amputujete zákon o štátnom jazyku? Prečo sa touto novelou zavádzajú viaceré vrty v prospech menšinových jazykov, čo predkladateľ odôvodňuje ako nepochopiteľné, a teda neodôvodnené rozšírenie možností ich zákonného používania oproti doterajšiemu stavu, hoci na využitie práva týchto občanov sa vzťahuje úplne iný zákon. Stále sa točíme, stále sa točíme dokola, ako keby to predkladatelia alebo jeden člen vládnej koalície, a tí ostatní možno tichým súhlasom nevedeli pochopiť.

    A preto mi, pán minister, dovoľte zhrnúť kritiku k účelovej a podľa môjho názoru deformačnej zmene a postoju k štátnemu jazyku desatorom skazy slovenčiny.

    Prvé dielo skazy. V regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní sa umožňuje vysielať v jazykoch národnostných menšín, vrátane živého vysielania, živého, bez povinnosti zabezpečiť znenie o štátnom jazyku, hoci doteraz platila povinnosť odvysielať celú reláciu v tomto regionálnom vysielaní popri menšinovom, aj v znení v štátnom jazyku.

    Druhý, druhé z desatora. V televíznom vysielaní sa zavedením jednotného režimu umožňuje využívanie titulkov aj v regionálnom a lokálnom vysielaní v jazykoch národnostných menšín. Ja už ani nebudem hovoriť, čo bolo doteraz, mali by ste to ovládať, všade v tomto desatore hovorím o zásadných zmenách.

    Po tretie. V živom televíznom vysielaní sa zavádza možnosť živého televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín so simultánnym, teda konzekutívnym tlmočením do štátneho jazyka. Doteraz sa živé vysielanie takéhoto spôsobu neumožňovalo.

    Po štvrté. V audiovizuálnych dielach pre deti sa zrušila povinnosť slovenského dabingu pri audiovizuálnych dielach pre deti do 12 rokov vysielaných v rámci televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín. Vítam tam tú zmenu, ktorá sa týka češtiny, ale teraz sa venujeme momentálne inej problematike.

    Po piate. Umožňuje sa pôvodné vydávanie príležitostných kultúrnych tlačovín, katalógov, galérií, múzeí, knižníc, programov kín, divadiel, koncertov v menšinových jazykoch, ak je zabezpečené aj znenie v štátnom jazyku, ale to znenie je deformované len na približný obsah, nie na preklad alebo dokonca, ako bolo pôvodne, na totožný preklad. Vieme, aké sú napríklad historické alebo rozdiely aj v používaní termínov, ktoré sa týkajú, povedzme, histórie alebo niektorých reálií. Nebudem hovoriť o Felvidéku alebo o iných historických rozdielnostiach, ktoré máme. Tak neviem si predstaviť, ak niekto bude používať len akýsi približný preklad a nie doslovný, kam sa vlastne môžeme dostať.

    Po šieste. Kultúrne podujatia národnostných menšín sa môžu sprievodne uvádzať najskôr v menšinovom jazyku, až potom by podľa tejto úpravy malo nasledovať ich sprievodné uvedenie v štátnom jazyku. Doteraz bol naplnený ods. 2 § 1 jestvujúceho zákona, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Hoci tento paragraf zostáva, a toto kvitujem pánovi ministrovi, ale ako vidíte, je to opäť len deklaratívne znenie, deklaratívna textácia, ktorá nemá takmer nijakú účinnosť v praxi, nijaký rešpekt, pretože vidíte, že to šieste zhrešenie práve, okrem iného, aj tu mení to, čo je v samotnom zákone.

    Po siedme. Umožnili ste, aby sa pôvodná tvorba textov na pamätníkoch, pamätných tabuliach, nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre verejnosť v jazykoch národnostných menšín už nevyžadoval, resp., aby nebol text prekladaný, ten pôvodný text v štátnom jazyku. Doteraz takéto texty mohli vznikať len v štátnom jazyku a inojazyčný text mohol byť, alebo teda musel byť, lepšie povedané prekladom zo štátneho jazyka.

    Po ôsme. Touto protislovenskou novelou zákona umožňujete, aby sa písomné dokumenty, napríklad aj pracovno-právne písomné, právne úkony, právne úkony, finančná technická dokumentácia a stanovy združení, spolkov a tak ďalej vyhotovovali v menšinových jazykoch.

    Po deviate. Inovujete to známe iredentistické heslo "Od Karpát k Jadranu" novou mutáciou "Od narodenia až po smrť" v maďarčine. Vystačí si príslušník maďarskej menšiny žijúci na Slovensku od narodenia až po smrť v maďarčine. Nemusí, nemusí sa ani len naučiť rozumieť po slovensky. My mu to touto normou absolútne umožníme. Je to napríklad, to sú tie ustanovenia, ktoré vstupujú aj do nemocničných zariadení.

    No, a pokiaľ som počul predstavy pána podpredsedu vlády Chmela, o zmenách v zákone o používaní jazykov menšín a zníženie kvóra a ďalšie vrty, no, tak to tu bude ešte veľká sranda, ale podstatne tragikomickejšia, než je v podstate tento návrh zákona o štátnom jazyku.

    Desiate dielo skazy, pán minister, a pomsty na slovenčine, aspoň tak mi to vychádza, sa dokonáva v tom desiatom nešťastnom prikázaní, že slovenský jazyk ako štátny a celo republikovo v nepochopiteľnom prepojení na zákon 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín sa dosiahlo, že nijaké ustanovenie zákona o štátnom jazyku sa nemôže údajne dostať do rozporu s ustanoveniami zákona o používaní jazykov menšín, čím sa Slovensko dostalo na dvojjazyčnú komunikačnú úroveň, čím sa de facto zaviedla jazyková federácia na Slovensku.

    Dámy a páni, toto bolo desatoro diela skazy na slovenčine. Viem si predstaviť, že pri úpravách používania jazykov menšín pri normálnom racionálnom prístupe ste nemuseli, vážení páni z koalície, takto deformovať a ponižovať štátny jazyk. Mohli ste to urobiť podstatne kultivovanejšie, ak by ste chceli, ale asi to nebolo možné. Vy ste potrebovali slovenčinu aj ponížiť.

    A zabudli ste na jedenáste prikázanie. Nikdy nezosmilníš štátny jazyk svojej vlasti, jazyk svojich rodičov, jazyk svojich predkov. Chybou je už chorá axióma a východisko predložiť vôbec novelu zákona o štátnom jazyku, odvolávajúc sa na posudok OBSE a jej komisára Knuta Vollebaeka, pripomínam, ale, že opäť vytrhnuté z kontextu, pretože tých listov a stanovísk bolo viac pána komisára a tento konkrétne z 22. júla 2009, ktorý sa odvoláva na princíp rovnováhy medzi ochranou štátneho jazyka a ochranou jazykov menšín.

    Dámy a páni, kľúčové slovo je ochrana, čiže sledujme túto líniu. Ochrana, ochraňovať. Áno, medzinárodné dokumenty, charta a tak ďalej hovoria o ochrane a zdôvodňujú to ochranou tých jazykov európskych, ktoré vymierajú alebo sú v zániku. Poznám takýto jazyk. Je to lužická srbština v Nemecku, možno je to oxitánčina vo Francúzsku, možno má isté problémy baskičtina v Španielsku a možno nejaká rétorománčina niekde lokálne, ale určite to nie je maďarčina na Slovensku.

    Ale vráťme sa k tej ochrane, a aspoň teda, že či existuje rovnováha princípu ochrany slovenčiny a jazykov menšín. Pokiaľ by to tak bolo a sme demokrati, bolo by to v poriadku, možno, ale nie je tomu tak. A nie je tomu tak preto, lebo tento návrh vypúšťa jedinú zmienku, o tom som už hovoril v úvode, o ochrane štátneho jazyka, o ktorej hovorí § 2 jestvujúceho návrhu zákona, a to je vlastne druhý novelizačný bod návrhu, ktorým vypúšťate, pán minister, ods. 1, ktorý hovorí o alebo ustanovoval povinnosť štátnych a iných orgánov verejnej správy ochraňovať štátny jazyk. Nikde inde v tomto zákone nechránime štátny jazyk.

    Tak si dajme dole okuliare falošné a povedzme, že sme rezignovali, vypustili sme ochranu štátneho jazyka, nikde tu nie je, nikto nemá povinnosť, nikto, nie je ani zmienka o ochrane. Ochraňovať možno budeme čo, korpus slovenčiny v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra. To už robili komunisti, prosím vás. Dokonca za totality Matica slovenská mala v stanovách ochranu štátneho jazyka a my, v suverénnej Slovenskej republike ideme schvaľovať zákon, v ktorom totálne vypustíme ochranu štátneho jazyka, ale na druhej strane sa odvolávame, že aj veď Knut Vollebaek hovorí o potrebe vyrovnať, vybalansovať ochranu štátneho jazyka a ochranu menšín. No zatiaľ, čo ochrana menšín tu zostala, ochrana štátneho jazyka je fuč, pokiaľ to schválite. Čo tým chceme dosiahnuť, pýtam sa. Pritom ústava čl. 34 ods. 3 jednoznačne hovorí: "Výkon práv príslušníkov hlásajúcich sa, teda k národnostnej menšine, nesmie ísť na úkor povinnosti ovládať štátny jazyk alebo komunikovať v štátnom jazyku". Nesmie sa to diať na úkor týchto práv, ale teraz sa to deje v tomto zákone, čiže mám za to, že zákon v tejto forme a predovšetkým vypustením ods. 1 z § 2 nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podobne ako legislatíva poukázala na rozpor s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky. Takže veľmi pravdepodobné, ak by prešiel, a ja vás poprosím, aby ste schválili moje pozmeňujúce návrhy v závere a dopracovali túto normu tak, aby nebola protiústavná, pretože mám za to, že skončí na Ústavnom súde.

    Vy ste dokonca rezignovali aj na koncepciu starostlivosti o štátny jazyk, teda tiež pomerne obsiahly materiál, ktorý schválila druhá Dzurindova vláda v roku 2001, kde bola dokonca zastúpená silne istá, silne exponovaná etnická strana, a kde sa píše: "Isté usmerňovanie a riadenie používanie štátneho jazyka je zo spoločenského hľadiska nevyhnutné". Toto ste konštatovali už v roku 2001. Usmerňovanie a riadenie používania štátneho jazyka je zo spoločenského hľadiska nevyhnutné. Textácia dokumentu, ktorý je zavesený aj na stránke ministerstva kultúry a je to strednodobý dokument starostlivosti o štátny jazyk. A potvrdzuje, tak napríklad výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý v septembri, opäť zdôrazňujem ten dátum, 2000, uskutočnilo mediálne informačné centrum.

    Na otázku, čo si naši občania myslia, že by sa mal štát, či by sa mal štát starať o ochranu a rozvoj slovenského jazyka, tak kladne odpovedalo, viete koľko respondentov? Deväťdesiattri. V ktorom prieskume, prosím vás, so spoločensko-politickým dosahom deväťdesiattri respondentov odpovedalo "áno". Ukážte mi, taký prieskum. A vy, neviem prečo, rezignujete aj na to, čo si myslia občania. Dokonca v tom istom prieskume bola aj otázka, či občanom prekáža to, čo zdôvodňujete alebo čo bolo meritum, nejaké tie pokuty alebo sankcie. Tak 64 % občanom to vôbec neprekáža. Ukážte mi, prosím vás, normu alebo urobte prieskum, v akej oblasti, opýtajte sa vodičov, či im prekáža, ak ich policajt zastaví, a ak im udelí pokutu alebo pri občianskom spolunažívaní, ak sa udelí priestupková pokuta. Ukážte mi, vyberte si akúkoľvek oblasť. Ak dosiahnete vyššie číslo ako šesťdesiatštyri súhlasné, tak vás pozývam na obed. Nech sa páči, dámy a kolegovia, verejná výzva.

    O akej rovnováhe v ochrane jazykov, teda môže ešte hovoriť, pán vysoký komisár Knut Vollebaek? Už o nijakej, pretože nijaká rovnováha tu už nie je. Tu už je alebo je tu len hrozba deformácie. Je to aj výsmech de facto deklarovanej prednosti štátneho jazyka, o ktorom hovorí už mnou citovaný § 1 ods. 2 v podstate prioritne, ak to zoberieme hierarchicky, dosť vysoko postavené deklaratórium.

    Dámy a páni, všetci sa zhodujú, že štátny jazyk slovenčina je súčasťou duchovného dedičstva, a preto podľa mňa akási legislatívna alebo hmotnoprávna rovnosť, aj keď je možno ľúbivá, nie je v praxi jednoducho možná, pretože prax ju jednoducho vylučuje. Aj cirkev tvrdí, že sme si všetci rovní a vieme, že to tak nie je, že niektorí sú talentovanejší, niektorí sú zdravší, niektorí sú menší, vyšší, úspešnejší, menej úspešnejší, a tak ďalej. Takže, mali by sme sa vrátiť asi k podstate. A preto prichádzam k záveru, že uvedené skutočnosti sú:

    po prvé, v rozpore samé so sebou. Navrhované zmeny nekorešpondujú s § 1 ods. 2, kde sa určuje, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi,

    po druhé, nekorešponduje s ústavnou povinnosťou štátu ochraňovať štátny jazyk, a to aj podľa medzinárodných dokumentov a nálezoch Európskeho súdu.

    Ak by vás to zaujímalo, dámy a páni, tak existuje rozhodnutie Európskeho súdu z roku 2004, ktoré hovorí, že ak štáty majú vo svojich ústavách zakotvený štátny jazyk, ochrana štátneho jazyka je de facto ich povinnosťou, pretože patrí medzi rovnaké ústavné hodnoty, ako je napr. územie, čiže integrita územia, ochrana územia, štátneho znaku a tak ďalej a tak ďalej. Je to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2004. Veď my nerešpektujeme už ani toto.

    Samozrejme, už som hovoril, že je to v rozpore so samotnou koncepciou, ktorú ja považujem za vcelku dobrý programový dokument, ktorý by sa mal ďalej aplikovať v praxi, ale predovšetkým, ak by sa mali aplikovať niektoré východiská z koncepcie starostlivosti o štátny jazyk, ktorý prijala vláda z roku 2001, tak by sme to mali premietnuť, kde asi najlepšie a najbližšie, ak nie v samotných zákonoch, ktoré navrhujeme a ktoré schvaľujeme. Ale, bohužiaľ, nie je to tam.

    Vzhľadom na nasledovné, čo som uviedol, preto, dámy a páni, dávam nasledujúce návrhy:

    Po prvé, navrhujem, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. A, ak by tento návrh náhodou neprešiel alebo moje argumenty neboli dosť presvedčujúce, alebo aj ďalších kolegov, ktorí vystúpia určite v rozprave, alebo aj pána spravodajcu, tak potom dávam, pán spravodajca, druhý návrh, vrátiť predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie, dúfajúc, že pozorne počúval, predovšetkým vecné a principiálne protiargumenty, ktoré tlmočila aj legislatíva, a ktoré som povedzme zhrnul aj ja vo svojom vystúpení.

    Dámy a páni, účinnosť tohto zákona pripadá paradoxne na 1. januára, teda na najvýznamnejší štátny sviatok Slovenskej republiky, na vznik republiky. Vzhľadom na tie deformácie, ktoré obsahuje, vzhľadom na to, že v podstate likviduje ochranu vypustením ods. 1 paragrafu, teda druhý novelizačný bod, tak mám za to, že to je trošku pritiahnuté za vlasy, lebo ako sa hovorí, po ovocí spoznáš strom. Tak by som aspoň poprosil niektorého z kolegov, ktorý sa chystá po mne do rozpravy, aby si aspoň všimol túto anomáliu, aby nedošlo v prípade schválenia k takému poníženiu, že deformáciu zákona o štátnom jazyku, by nadobudla právoplatnosť práve dňom vyhlásenia Slovenskej republiky. To už by sme boli naozaj v Kocúrkove a verím, že tam nechceme byť, a že napriek existujúcim vašim koaličným väzbám, koaličným povinnostiam o súdržnosti a rešpektovaní toho, čo je v programovom alebo nie je v programovom vyhlásení vlády, napriek tomu apelujem aj na váš zdravý rozum, možno na odborné hľadiská tých, ktorí chcú v tejto snemovni pracovať ďalej aj ako odborníci, možno právnici, možno ľudia z kultúrnej sféry, ktorým záleží na ochrane štátneho jazyka, možno ľudia z verejnej správy, ktorí si uvedomujú dôležitosť jednotného komunikačného alebo povedzme univerzálneho komunikačného jazykového prostriedku, a možno všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorým záleží, aby sme ľudí nerozdeľovali, ale aby sme dokázali spájať. A kde inde spájať, ak nie pod spoločného menovateľa, ktorým je štátny jazyk s tým, že ja to hovorím úprimne, rešpektujeme aj zákon a právo používať jazyky menšín, ale poprosil by som naozaj, nedeformujme, tak posvätnú normu, akou je zákon o štátnom jazyku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pánovi poslancovi Rafajovi, ktorý vytvoril nový rekord v dĺžke štyridsaťštyri minút a máme päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Slovo má, pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Rafaj, nejdem samozrejme polemizovať za dve minúty so štyridsiatimi štyrmi, ale chcel by som vás, tak naviesť k úvahe alebo k zváženiu zmyslu slova štátotvorný. Štátotvorný je ten, kto tvorí štát. Možno preto, že moji predkovia boli národov rôznych, domnievam sa, napriek tomu, že tvorili veľmi svedomito štát, v ktorom žili.

    Moja prastará matka prišla zo Stuttgartu ako 17-ročná vydať sa pod Tatry do Liptovského Mikuláša a mala deväť slovenských detí. Vychovávala vnúčatá, okrem iného moju matku, Slovákov. Moja manželka prišla po štúdiách na našej fakulte pracovať ako kožná lekárka pre Slovákov. Pracuje tak celý život, napriek tomu, že je Bulharka. Domnievam sa, že moja prastará matka bola štátotvorná v Československej republike ako čistá Nemka zo Stuttgartu a som hlboko presvedčený, že moja manželka je takisto štátotvorná ako vy, ako čistá Bulharka z historickej oblasti Veľkého Tarnova.

    Domnievam sa teda, že pojem štátotvornosti, by sa mal chápať takmer doslovne a štát tvoria občania. Štát Československý tvorili i profesori Univerzity Komenského, ktorí prišli z Karlovej univerzity. Slovenský futbal tvoril i Viliam Schrojf, rodák z Moravy, ktorý celý svoj slávny futbalový a potom ďalší život až do smrti prežil na Slovensku. A keby nebol dnes významným skautom a rozhodol by sa žiť na Slovensku, tak slovenský hokej tvoril Václav Nedomanský, rodák z Hodonína, a preto chápem ja takto slovo štátotvorný, tvoril štát.

  • Ďakujem. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Bol to skutočne dlhý príspevok do rozpravy. Zaujali ma dve veci, ktoré musím spomenúť. Jednak tá, nazvem to až paľba na novelu zákona, ktorá mne hovorí iba jedno, keďže pán minister absolvoval siahodlhé stretnutia s nami ako poslancami a skutočne si dal na tejto novele záležať pri tvorení kompromisu, mňa ukľudňuje jeden fakt. Táto novela hovorí o akejsi zlatej strednej ceste, ktorá má chrániť jazyk ako národné kultúrne dedičstvo, má chrániť nás Slovákov, má chrániť a umožňovať kvalitný život a nebyť otravovaný normou aj našej menšiny. To, že sa tá norma nepáči vám, a to, že majú k nej výhrady aj z druhého tábora, mňa ukľudňuje, pretože zvolil zlatú, strednú a rozumnú cestu.

    Ďalší moment, ktorý ma zaujal, bola vec ohľadom 11. prikázania, ktoré ste povedali, nezosmilní štátny jazyk? Tak to pre mňa, neviem, kde tuto sa berie nejaká faktickosť, alebo čo ste tým vlastne chceli povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ďakujem. Pán kolega, ako obvykle, aj dnes ste boli mimoriadne vyčerpávajúci. Váš prejav bol zbytočne dlhý a plný neprávd, ale inšpirovali ste ma s tým desatorom a vo vašom prípade a v prípade predchádzajúcej vlády mi napadlo pätoro, čoho ste sa po celý čas vládnutia statočne držali a presadzovali a to tuneluješ, účelovo klameš, netransparentne tendruješ, nehospodárne nakladáš s verejnými prostriedkami, strašíš vonkajším a vnútorným nepriateľom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne. Som presvedčený, že pán kolega Rafaj vo svojom, aj keď dlhom prejave hovoril o faktoch a argumentoch, ktoré by mali zaujať každého a každý by sa mal nad tým zamyslieť. To, že táto novela vychádza zo snáh strany MOST - HÍD je úplne jasné. Pri svojom vzniku strana MOST - HÍD deklarovala jasne, že už zo svojho názvu vyplýva, že chce stavať mosty. Myslím, že mnohých ľudí to ovplyvnilo, lebo ľudia majú radi spoluprácu, spolunažívanie. Fakt je však úplne iný a tu sme svedkom v praxi, keď sa predkladá zákon, ktorý má spôsobiť ešte väčšiu jazykovú bariéru na zmiešaných územiach. Nerozumiem tomu, prečo práve v tejto dobe sa zaoberáme touto novelou zákona, ktorá spôsobí, aby si ľudia dolu na juhu menej a menej rozumeli.

    Pán minister, vy ako predkladateľ boli ste skvelý moderátor a mali ste svoju obrovskú popularitu a úctu. Stojí vám tento post za to, aby ste takýto zákon predkladali vy? Vždy ste sa snažili byť pri reláciách objektívny. Tie argumenty, ktoré predniesol pán kolega Rafaj, ešte stále je čas na to, aby ste sa nad tým zamysleli a poopravili niektoré paragrafové znenia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ničím ste nás neprekvapili. Ja vaše vystúpenie som naozaj považoval za vtipné a z časti aj za humorné, ale vaša metóda, ktorú ste si vybrali, to sa volá v hantírke tieňové boxovanie, že ste vytrhli z kontextu nejaký obraz a začali ste cepovať do toho obrazu a bojovať proti neexistujúcemu obrazu a proti nepriateľovi.

    Po druhé, chcel by som povedať, že tento zákon naozaj je o štátnom jazyku a nie o tom, o čom svedčí, alebo o čom bola tá verzia zákona, ktorá dodnes platí. Tá nebola o ochrane štátneho jazyka, ale o nepoužívaní jazyka národnostných menšín.

    Po tretie, mňa prekvapovalo vaše nízke sebavedomie ako Slováka, že potrebujete tvrdiť nereálne, neexistujúce veci a bojovať proti tomuto a vytvárať si nejaký obraz nepriateľa zo spolunažívajúcich občanov a národností.

    A po piate, chcel by som povedať, že naozaj pán minister môže ďakovať za dobrú charakteristiku toho, čo ste použili hneď na úvod, aby sme to Palárikovské, aby sme nezostali v hanbe. Pán minister vo svojej novele robí všetko pre to, aby Slovensko neostalo v hanbe aj doma, ale aj v Európe. Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Skôr to bol nejaký taký sumár dojmov namiesto oponencie pojmov, o ktorých som predovšetkým hovoril, no Slovensko určite nezostane v hanbe podobne ako Spojené štáty, kde v dvadsiatich štyroch federálnych štátoch majú angličtinu ako štátny úradný jazyk bez toho, že by niekto protestoval alebo sa im to zdalo čudné. Podobne ako Francúzsko, známy Tubonov zákon z roku 1994, len som prekvapený, že keď hovoríme o jazyku, niektorý, ako pán poslanec Osuský, hovorí nie o jazyku, ale o genetike. Škoda, že ste nespomenuli iného svojho predka namiesto tej svojej babičky z Hanoveru. Ja skôr pamätám a mám vo veľkej úcte Štefana Osuského, ktorý so slzami v očiach spomína ako niesol na podpis Trianonskú dohodu a ktorý v roku 1938 napísal knižku "Služba národu", a tak isto myslím aj prvé Dejiny slovenskej filozofie, sú to myslím tri diely

  • Hlas z pléna.

  • no, ale aspoň menovec je to, je to aspoň váš menovec. Takže ale podstata je v niečom inom, že rezignovali ste aj vy vo svojich poznámkach na to, či je alebo nie je ochrana štátneho jazyka zmysluplná a či je opodstatnené vypustiť ochranu. Okolo toho sa to všetko točí a pánovi Nagyovi ako prvému venujem ten list Slovákov z juhu, aby už potom si nemusel myslieť, že poslanci za SNS si niečo vymýšľajú, aby sa možno pozrel z odvrátenej strany tých, ktorí majú možno ešte väčšie traumy ako vy na to, čo sa deje

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Teraz požiadal o možnosť vystúpenia v rozprave, pán minister Krajcer. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, dámy a páni, naozaj nechcem reagovať na každého predrečníka, ale teraz jednoducho musím. Možno aj ako reakcia na to, čo povedal pán poslanec Zelník, že som sa v minulosti pri svojej práci snažil byť objektívny, tak budem sa snažiť byť aj teraz a budem hovoriť naozaj fakty.

    Pán poslanec Rafaj, ja samozrejme nespochybňujem, že možno ste mali dobrý úmysel a oceňujem aj to, ako intenzívne ste sa pripravovali na svoje vystúpenie, len problém je ten, že vo väčšine svojho vystúpenia vy ste nekritizovali predloženú novelu, ale vy ste kritizovali váš zákon. Problém je ten, že siahodlho v tých prikázaniach ste spomínali § 5, kde sa upravuje rozhlasové a televízne vysielanie.

    Pán poslanec, musím vás upozorniť, ani jeden z tých prvých troch odsekov sa v predloženej novele zákona nemení oproti súčasne znejúcemu zákonu. Čiže tá všetka kritika, ktorá zaznievala, tak zaznievala k zákonu, ktorý ste vy minulý rok vo vládnej koalícii schválili, to je prvá vec.

    Rovnako neplatí to, čo ste hovorili, že sa obmedzuje používanie štátneho jazyka v úradnom styku. Nie je to pravda. Musím vám odcitovať opäť ustanovenie, ktoré je úplne jasné a zrejmé. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom používajú v úradnom styku štátny jazyk a tak ďalej a tak ďalej. Ja neviem, o čom ste vo svojom vystúpení hovorili.

    Spomínali ste, že sa upúšťa od používania štátneho jazyka v Hasičskom a záchrannom zbore. Opäť citácia, veď je to úplne jasne tu uvedené, že v Hasičskom a záchrannom zbore jeho príslušníci sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk. Neviem, na čo ste reagovali, ale určite to nebol predložený návrh zákona v súčasnosti predložený, takže naozaj som musel z tohto dôvodu vystúpiť.

    To, čo hovoríte, že sa vypustilo zo zákona ustanovenie § 2 ods. 1, kde sa hovorí o tom, ako sú štátne orgány povinné chrániť štátny jazyk, pán poslanec, veď veľmi dobre viete, že tu išlo len o deklaratórne ustanovenie s absolútne žiadnou vymožiteľnosťou. Ja viem, že vaša strana to predložila ako pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán Maďarič, ale toto ustanovenie jednoducho nijakým spôsobom nezabezpečovalo ochranu štátneho jazyka, išlo o deklaratórnu formuláciu a je predsa zrejmé, že štátny jazyk, ak niečo chráni, tak samotný zákon.

    Čiže, naozaj som potreboval tieto základné fakty uviesť a možno na záver, len tak s úsmevom, avizovali ste, že ešte bude sranda. Ja mám pocit, že sranda už bola. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj s faktickou poznámkou. Ešte niekto? Uzatváram možnosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem, že som aj z lavice vyvolal k rečníckemu pultu pána ministra, pravdepodobne, keď nie vo všetkom, ale aspoň v tom podstatnom som zrejme zaťal niekde do živého, tak aspoň to je na niečo dobré.

    Pán minister, ja som väčšinou citoval, aj som to tam uviedol na pripomienky legislatívy a tie ustanovenia, ktoré ste vy zasa riternovali voči mne práve boli od legislatívcov, ale nemôžete uprieť jeden základný fakt, že z celého zákona ste unisono vypustili povinnosti. Nie je tam už nijaká povinnosť. Nejde teda len o povinnosť štátu ochraňovať štátny jazyk, ale nie je tam, dali ste používa sa, používajú, ale bez imperatívu povinností. V podstate, aká je vynútiteľnosť alebo vymožiteľnosť práva, ak to nemáte uložené ako povinnosť, ale len používa sa podobne ako pokazilo sa, napraví sa, alebo ako hovorili komunisti, urobí sa. No, ono sa to samé neurobí, to všetci predsa dobre vieme. Takže v tomto nemôžem s vami súhlasiť, pretože štát rezignoval na ochranu štátneho jazyka a neviem teda, či sa on má chrániť sám alebo či pracovníci Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra si oblečú biele plášte a pôjdu do ulíc, alebo sem do parlamentu ochraňovať, alebo skôr na južné Slovensko, ochraňovať štátny jazyk. Jednoducho toto mi tam chýba. Chýba mi tam zrozumiteľné, nie deklaratívne ochraňovanie a vymožiteľnosť tejto ochrany. Nič viac, nič menej.

  • Ďakujem pekne. Teraz je na rade ďalší rečník, pán poslanec Somogyi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na začiatku svojho vystúpenia, by som sa chcel ospravedlniť predsedovi poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, ktorého som v rozprave prvého čítania, neprávom obvinil z neochoty viesť dialóg na túto tému. Jednalo sa o organizačné nedorozumenie, ktoré sme si odvtedy vyjasnili a už aj došlo k prvému stretnutiu. Už aj to prvé stretnutie naznačilo, aké vzdialené sú naše pohľady na otázky národnostného, či národného charakteru.

    Mohol by som byť aj z toho nešťastný a stratiť prípadné ilúzie, ak by mojím cieľom bolo presvedčiť partnera o správnosti svojich a o nesprávnosti jeho názorov. Mojím cieľom však v žiadnom prípade nebolo a ani nie je presviedčanie, len možnosť vzájomne sa oboznámiť s myšlienkami a s dôvodmi, čo nás vedie k takému, či onakému postoju.

    Ako skoro v každej problematike, aj v prípade národnostných otázok, je základom vzájomná informovanosť. V ruke držím stanovisko Benátskej komisie teraz k platnému zneniu zákona o štátnom jazyku. Okrem toho, že je to zaujímavé čítanie, musím povedať, že už dávno som nečítal takýto odborne dobre fundovaný text. Je v nej málo omáčky, a o to viac skutočných a užitočných informácií. Užitočných preto, lebo každá strana, či už je zástancom alebo odporcom zákona o štátnom jazyku, nájde si v ňom dostatok myšlienok na pochopenie toho druhého. Opakujem, stanovisko Benátskej komisie nám pomáha pochopeniu druhej strany a jej časti by nemali slúžiť výlučne na posilnenie argumentácie.

    Mňa zaujali dve konštatácie tejto komisie. Jedna v prospech odporcov a jedna v prospech zástancov potreby zákonnej kodifikácie štátneho jazyka. Ako prvé na posilnenie pocitu občianskej hrdosti menšinových obyvateľov, citujem vetu: "Slovenská republika je viacjazyčným štátom." Málokedy sa stretávame s takouto strohou, ale výstižnou vetou. S vetou, ktorá môže zmeniť väčšinový pohľad na spolunažívanie obyvateľov našej krajiny. Želal by som, aby veta, že Slovenská republika je viacjazyčným štátom sa postupne udomácnila aj vo vašich mysliach. Veta, ktorá nevyjadruje ani menej, ani viac od toho, že občania Slovenska sa môžu vyjadrovať a rozmýšľať o tých istých veciach rozdielnym jazykom.

    Samozrejme, Slovensko nie je viacjazyčným štátom, ani na Liptove, ani na Kysuciach, a nie je ním na väčšine územia krajiny, preto pocit nadradenosti jedného jazyka na celom území môže byť pre vás samozrejmosťou. A koniec-koncov tento stav si aj zákon o štátnom jazyku pamätá, veď rieši len také situácie, ku ktorým môže dôjsť na národnostne zmiešaných územiach.

    Terajší zákon, ktorý chystáme práve zmeniť, vychádza z jedinečnosti a z nadradenosti jedného jazyka a nedovolil si predstaviť, že môžu existovať sféry verejného života, opakujem verejného a nielen súkromného života, kde nadradenosť sa mení na rovnoprávnosť a rovnoprávnosť na nahraditeľnosť, tak ako to vo viacjazyčných štátoch býva.

    Preto vítam návrh z dielne pána ministra kultúry, ktorý je veľmi dôležitým míľnikom na tejto ceste. Nemyslím si, že by bolo treba dlhšie skloňovať túto vetu, nakoľko som jednak presvedčený, že každý z vás si vie predstaviť, čo to v civilizovanom svete znamená, a tak isto som presvedčený, že nemusíme preceňovať ani celú problematiku, nakoľko väčšinu našich voličov musia, žiaľ, zaujímať iné, prozaickejšie otázky, najmä finančného charakteru.

    Celkovo za klub SaS môžem povedať, že za najlepšie riešenie národnostných problémov vidíme v dôstojnom prístupe k hospodárskym otázkam. Sme presvedčení, že volič, či už na juhu alebo na severe Slovenska, bude oveľa menej provokovateľný, ak jeho finančná situácia bude istá.

    Druhá zaujímavá konštatácia Benátskej komisie je, že citujem: "Často dôvodom na zhrnutie jazykového ustanovenia je skutočnosť, že sa krajina stala nezávislou. Toto ustanovenie je potom vnímané ako záruka národnej identity a jednoty a zachovanie národného jazyka sa považuje za ústavnú hodnotu. V niektorých prípadoch je národný jazyk považovaný za symbol jednoty", koniec citátu.

    Ja osobne si myslím, že kolegovia, ktorí pokladali aj na Slovensku za potrebné zákonne ustanoviť podmienky používania väčšinového jazyka, vychádzali práve z tohto symbolického dôvodu. Verím tomu, že napriek známym skutočnostiam, práve tento dôvod bol prvotný. Opakujem však pre tých, ktorí unáhlene vyslovia negatívny názor na jazykový zákon ako na celok, spomeňme si na to, že u značnej časti národa slovenského to vyjadruje znak národnej identity. Ako sa dá žiť vo viacjazyčnom štáte s tým, že sa usilujeme patrične ctiť nezávislosť národného cítenia väčšinového obyvateľstva.

    Znova sa obraciam k stanovisku Benátskej komisie. Komisia sa domnieva, že tento cieľ, by bolo možné účinnejšie naplniť prostredníctvom spolupráce, budovania dôvery a opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov stanovených zákonom, než prostredníctvom sankcií. Sankcie by sa mali použiť len v najkrajnejšom prípade, ak vôbec. Povinnosť používať úradný jazyk, by mala byť obmedzená len na prípady, keď je to skutočne potrebné na udržiavanie verejného poriadku, pričom by mala zahŕňať rozumnú mieru primeranosti. Rozsah potreby verejného poriadku môže závisieť od postoja národnostných menšín. V ostatných prípadoch, keď štát považuje za potrebné alebo vhodné, alebo žiaduce zabezpečiť používanie štátneho jazyka spoločne s menšinovými jazykmi, mal by na to zároveň poskytnúť primerané nástroje a finančné prostriedky.

    Návrh, ktorý je predkladaný pánom ministrom kultúry, doporučujem prijať a jednotlivé pozmeňujúce návrhy veľmi hlboko dôkladne a obozretne zvážiť.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja rečníci. Uzatváram možnosť a slovo má, pán poslanec Rafaj.

  • Pán poslanec Somogyi odôvodňoval pomerne obsiahle stanovisko, ktoré vypracovala Benátska komisia, ale mali by sme sa zamyslieť, či a do akej miery sú jej právne názory relevantné, ako pochádzajú a zohľadňujú danú realitu na danom území a v danom spoločenskom prostredí, pretože už niekde v úvode Benátska komisia píše, že Slovenská republika je viacjazyčný štát. Neviem, toto je terminológia, ktorú my nepoznáme, a ani nikde nemáme zakotvenú. Ona sa tam dokonca odvoláva na nejaké nula celá a ďalšie percentá všetkých tých jedenástich menšín. Ale, veď preboha, ukážte mi mono etnický štát v Európe, ale to ešte neznamená, že by tu mala byť zavedená akási bilingválna rovnosť, rovnováha alebo ako som ja povedal, federácia.

    Pán poslanec, vy ste použili alebo sa vás dotkol akýsi pojem alebo možno, že to bol váš dojem alebo emócia o nejakej nadradenosti. Rozumiem, že ste tým mysleli nadradenosť štátneho jazyka, ale skúste sa možno na to pozrieť očami Karola Veľkého, primus inter pares, prvý medzi rovnými a možno, že by sme si vedeli v istých momentoch aj rozumieť.

    Čiže, slovenčina ako prvá, ktorá má prednosť, ale súčasne samozrejme rešpektujúca za daných podmienok aj používanie iných jazykov, ale nie tak, že práva na ochranu slovenčiny úplne zlikvidujeme a budeme si všímať len práva menšín. To je zasa nerovnováha.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Somogyi, vystúpili ste korektne a kultivovane, čo oceňujem. Vyjadrili ste názor, že dôvodom prijatia zákona o štátnom jazyku mala byť určitá symbolika vo vzťahu k nezávislej Slovenskej republike. Chcem vás doplniť v tom zmysle, že tých dôvodov, či už na samotné prijatie zákona alebo potom na novelizáciu, bolo oveľa viac a vecných. A jeden z nich sa takisto nachádza v stanovisku Benátskej komisie, tak si ho dovolím odcitovať.

    "Ochrana štátneho jazyka má osobitný význam v novovzniknutom štáte, v ktorom ako je tomu v prípade Slovenskej republiky, jazykové menšiny predstavujú vysoké percento obyvateľstva. Podpora štátneho jazyka zaručuje rozvoj identity štátneho spoločenstva a ďalej zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi a v rámci všetkých skupín tvoriacich obyvateľstvo. Možnosť občanov používať úradný jazyk v celej krajine má predísť tomu, aby neboli diskriminovaní pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, v ktorých osoby patriace k národnostnej menšine, majú väčšinové postavenie." Myslím si, že to je veľmi zrozumiteľné a vecné stanovisko Benátskej komisie, ktoré naznačuje aj ďalšie detailnejšie problémy, ktoré sa vyskytovali a vyskytujú v uplatňovaní práva občanov Slovenskej republiky na informácie, na komunikáciu vo verejnom styku v štátnom jazyku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Somogyi, naozaj vaše vystúpenie bolo korektné a zaujali ma tam pasáže, kde ste hovorili o tom, že toto nie je dôležitá téma. Dôležitá téma je zabezpečovať finančné prostriedky, alebo aby ľudia mali z čoho žiť. Tak som to nejako parafrázoval, čo ste povedali. Nuž, ale ja si myslím, že ľudia nežijú len podľa toho, že koľko majú peňazí vo vrecku a potom konzumne ich pôjdu míňať, ale riadia sa aj inými hodnotami, a to je trošku komplexnejší pohľad, ako ste to vy zúžili iba na finančné prostriedky.

    A v tejto súvislosti by som práve od vás očakával, ktorí ste hovorili o spolupráci, o podpore, prečo ste nepodporili posilnenie rozpočtu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na napĺňanie dohody medzi Maďarskou a Slovenskou republikou, na podporu národnostných menšín v oblasti vzdelávania kultúry, obyčajných 99,5 tis. EUR na to, aby mohli sa vzdelávať vzájomne naši príslušníci národnostnej menšiny v Maďarsku a podporiť jednoducho to vzdelávanie. Tam ste mohli preukázať naozaj ten skutočný záujem ako pomôcť, nie takýmto spôsobom, vytrhávaním z kontextu závery Benátskej komisie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán Somogyi.

  • Ďakujem. Takisto ďakujem aj za niektoré slová uznania.

    Pán Rafaj, vy ste sa snažili ako bagatelizovať vychádzajúc z počtu asi najmenších skupín národnostných menšín na Slovensku ten fakt, že či už zdola alebo zhora, ale minimálne 10 % obyvateľov tohto štátu nie je slovenskej národnosti. To ja nepokladám za až takú malú časť obyvateľstva, aby sme to mohli porovnávať s nejakými nula celá percentami.

    Pán Maďarič, tiež vám ďakujem a ja za hlavný dôvod, okrem toho symbolického, prijatie alebo reštartovanie zákona o jazyku v minulom roku vašou vládou, vidím najmä ako politické dôvody, keď ste si boli vedomí toho, že medzi maďarskými občanmi už bodovať nebudete, tak trocha ste chceli ako posilniť tú národnú stránku vašej strany a získať skôr na ostatných častiach Slovenska. Čiže, bolo by dobré, keby ten ozajstný prapôvod alebo prazdroj vzniku tohto zákona bol fakt len ten identický, symbolický alebo národný, a nielen politický.

    Pán Blanár, ja som podporil rozpočet ako celok s tým vedomím, že každá oblasť, vrátane aj podpory Slovákov v zahraničí, by vyžadovala väčšiu čiastku a ste si vedomí aj toho vy, že každý rezort, by mohol také dôležité a prioritné úlohy vytýčiť, ktoré je treba podporiť, že by sme ešte dneska o tom rozprávali. Takže toto bolo najmä mojím prvotným dôvodom. Ďakujem vám ešte raz.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja by som na základe konzultácií s pánom ministrom aj s kolegami poslancami si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh k novele k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku. K predloženiu tohoto pozmeňovacieho návrhu, ktorý vám bol rozdaný aj do lavíc, ma viedlo niekoľko príčin. Niektoré boli vypracované ako na základe vyčistenia legislatívneho textu, niektoré rešpektujú rozšírenie nielen o jazyk národnostných menšín, ale aj o iné jazyky používané v Európskej únii.

    Zároveň chcem povedať jednu vec, že predložil som pôvodne pozmeňovací návrh, ktorý mal na rozmnoženie jeden bod. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predložím teraz, má bodov päť.

    Zároveň chcem pána spravodajcu požiadať, aby po predložení návrhu dal o každom bode následne hlasovať zvlášť.

    Prečítam následne znenia pozmeňujúcich návrhov.

    1. V čl. I v bode 5 návrhu zákona (§ 3 ods. 1) sa za slová "štátni zamestnanci" vkladá čiarka a slová "príslušníci obecnej polície".

    Odôvodňujem to tým, že vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia k bodu 16 návrhu zákona vyplýva, že vypustením obecnej polície z ustanovenia v § 6 ods. 1, by obecná polícia mala podliehať menej prísnemu režimu upravenému v § 3 ods. 1, čím sa umožní používanie jazykov národnostných menšín v obecnej polícii v tých obciach, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Je potrebné návrh zákona upraviť tak, že v súlade so zámerom jeho predkladateľa sa príslušníci obecnej polície doplnia do ustanovenia § 3 ods. 1, čím sa dosiahne jednotnosť obsahu v navrhovanej úprave, a to, že naozaj budú podliehať menej prísnemu režimu tak, ako sa to uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy predkladanej novely.

    2. V čl. I sa za 17. bod návrhu zákona vkladá nový 18. bod, ktorý znie:

    "18. V § 8 ods. 3 prvá časť vety pred bodkočiarkou znie: "V štátnom jazyku sa vedie účtovníctvo, vyhotovuje sa účtovná uzávierka, technická dokumentácia, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania podľa osobitného predpisu a stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností potrebné na účely registrácie". Následné body sa primerane prečíslujú.

    Poznámky pod čiarou k odkazu 13a) a 13b) znejú:

    "13a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    13b) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 264/2009 Z. z. o podporných opatreniach v pôdohospodárstve v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 381/2009 Z. z."

    Odôvodňujem. Odsek 3 v § 8 sa mení na základe odporúčania zástupcov Európskej komisie, ktorí upozornili na neprimerane široký rozsah povinností uvedených v tomto ustanovení.

    Vyhotovenie všetkej finančnej a technickej dokumentácie aj v slovenskom jazyku môže byť pre všetky subjekty z iných členských štátov únie prekážkou uplatnenia práva usadiť sa a vykonávať zárobkovú činnosti na území Slovenskej republiky.

    Definícia zužujúca rozsah tejto povinnosti sa síce vyskytuje v zásadách vlády Slovenskej republiky k zákonu o štátnom jazyku, ale vzhľadom na to, že ide o dokument, ktorý nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zapracovať zúženie rozsahu povinností priamo do textu zákona. Navrhovanou zmenou sa dosahuje, že povinnosť používať štátny jazyk sa nebude vzťahovať na celú finančnú dokumentáciu podnikateľských subjektov, ale iba na účtovníctvo a účtovnú uzávierku podliehajúcu dohľadu daňového úradu. Rovnako celá technická dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, môže zostať v tomto pôvodnom jazyku bez toho, aby sa musela prekladať do slovenského jazyka. V prípade potreby sa predloží len tá časť technickej dokumentácie, ktorá sa predkladá na posudzovanie orgánu verejnej správy, ak to vyžadujú iné všeobecne záväzné právne predpisy. Rovnako sa takéto zúženie povinnosti týka písomných dokumentov a stanov združení, spolkov, politických strán, hnutí a obchodných spoločností, ktoré sa budú vyžadovať v štátnom jazyku len v rozsahu potrebnom na zápis do príslušných registrov.

    3. V čl. I sa za 19. bod návrhu zákona vkladá nový 20. bod, ktorý znie:

    "20. V § 8 ods. 5 sa slová "len znenie v štátnom jazyku" nahrádzajú slovami "popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie" a na konci sa pridáva veta "V prípade vzniku nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodňujem. Vzhľadom na vývoj slovenského trhu, slobodu podnikania a slovenským právnym poriadkom garantovanú možnosť cezhraničného podnikania a pohybu osôb v rámci Európskej únie sa navrhuje, aby zmluvy, ktoré sú v súlade s platným právnym poriadkom ako slobodný prejav vôle bolo možné vyhotoviť okrem znenia v štátnom jazyku, aj v inom oficiálnom jazyku Európskej únie.

    4. V čl. I v 20. bode návrhu zákona (§ 8 ods. 6) sa slová "V nápisoch, reklamách a oznamoch" nahrádzajú slovami "V nápisoch a oznamoch" a za slová "podľa osobitného predpisu" (11g) sa vkladajú slová "a v reklame".

    Odôvodnenie. Zmena v ods. 6 § 8 je nevyhnutná z dôvodu odstránenia nadbytočnej požiadavky vzťahujúcej sa na text reklamy, ktorá sa nachádza na verejne prístupných miestach.

    Zákon o štátnom jazyku v súčasnosti požaduje, aby v prípade použitia iných jazykov bol slovenský text umiestnený na prvom mieste, teda pred textom v cudzom jazyku. Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť zobraziť slovenské znenie na prvom mieste, čím sa umožňuje zvoliť ľubovoľné usporiadanie textov pri dvojjazyčných alebo viacjazyčných reklamách.

    5. V čl. 1 sa za 20. bod návrhu zákona vkladá nový bod 21, ktorý znie:

    "21. V § 8 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "(7) Povinnosť stanovená v ods. 6 sa nevzťahuje na obchodné meno, ochrannú známku, názov inštitúcie zapísaný alebo zaradený do registrov alebo zoznamov podľa zákonov platných v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a na použitie mena a priezviska, ktoré sú súčasťou nápisu, reklamy a oznamu určeného na informovanie verejnosti a na niektoré zaužívané výrazy v cudzom jazyku, ktoré sa zvyčajne používajú spolu s obchodnou značkou v texte reklám, sú známe najširšej verejnosti a sú súčasťou reklamy."

    Odôvodňujem to tým, že v záujme zabezpečenie právnej istoty sa odporúča presunúť z metodického dokumentu Zásady vlády (vydaného v decembri 2009 k zákonu o štátnom jazyku) ustanovenie o výnimkách z povinnosti uvedenej v § 8 ods. 6 priamo do textu zákona, čím toto ustanovenie nadobudne právnu záväznosť a prispeje k odstráneniu nejasností, ktoré vznikali pri používaní štátneho jazyka v nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre verejnosť. Výnimka sa týka uvádzania obchodného mena, ochrannej známky a vlastných mien, vrátane názvov inštitúcií, na ktoré sa povinnosť používať štátny jazyk zo zákona o štátnom jazyku nevzťahuje.

    Súčasne sa zavádza ďalšia výnimka, a to v súvislosti s textom reklám, ktorá umožní, aby sa všeobecne známe a bežne používané cudzojazyčné výrazy, ktoré sa vo vedomí verejnosti spájajú s konkrétnou obchodnou značkou, nemuseli prekladať do slovenského jazyka. Na takéto prípady sa ustanovenie § 8 ods. 6 nebude vôbec vzťahovať, čo znamená, že zákon o štátnom jazyku nebude pri týchto výrazoch vyžadovať uvedenie ich slovenskej jazykovej verzie.

    Toľko k predkladaným návrhom k pozmeňovaciemu návrhu k novele. Týmto by som chcel poďakovať aj ministrovi za súčinnosť, aj kolegom, jednak z klubu a kolegom z iných poslaneckých klubov.

    Neodpustím si jednu poznámku, ja som sa pýtal predrečníka, pána poslanca Rafaja, ohľadom jeho jedenásteho prikázania, na čo som nedostal odpoveď. Ak by sa dalo, poprosil by som vás, ako sa dá zosmilniť štátny jazyk. A zároveň by som chcel povedať aj z tohto miesta, že činnosť ministerstva pri otvorení komunikácie s poslancami a osobná zainteresovanosť ministra pri riešení odstraňovania reštriktívnych vecí v zákone a zároveň jeho ochrana ako obyvateľov, tak aj štátneho jazyka, ako nášho národného kultúrneho dedičstva sa dostala na pôdu vecnosti, zdravého rozumu a myslím si, že zlatej strednej cesty k tomu, že sankcie v zákone zostávajú a budú sa uplatňovať v takej miere, aby nešikanovali národnostné menšiny, čo je súčasťou programového vyhlásenie vlády. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Viskupič, to, čo ste teraz predviedli, môžeme nazvať, že to je vlastne novela novely, a možno by som viacej uvítal, keby ste, keďže ste v závere aj spomínali za súčinnosti pána ministra, poslancov a všetkým ďakujete, ako vám pomohli urobiť túto novelu, novely, ste rovno mohli odporučiť, že jednoducho nech sa zruší celý zákon.

    Veď v podstate to, čo ste urobili, pomaličky ten zákon nemá žiadny zmysel. Toľko diskutované sankcie, ktoré ste okiadzali a ktoré ste napádali a hovorili ste, pritom žiadna sankcia nikdy nebola zaplatená alebo udelená a dnes hovoríte, že je to dobrý nástroj, ktorý treba nechať.

    Samé protirečenie, pán poslanec a úprimne poviem, že ja by som nechcel odpovedať za pána poslanca Rafaja na to, že na to jedenáste prikázanie, ale to, čo ste urobili teraz, tak je v podstate by som povedal skôr demontáž podpory národného jazyka Slovenska. Pretože tu nejde o žiadne potláčanie jazykov národnostných menšín, to len zneužívajú politici maďarskej národnosti pre svoju politiku, pretože potrebujú z toho ťažiť. Ja to chápem, pretože sú čitateľní, ale nechápem vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím kolegu nehovoriť bez mikrofónu. Ďakujem. Slovo má, pán poslanec Rafaj.

  • Chcem ubezpečiť pána poslanca Viskupiča, že bude možno prekvapený, ale ten prvý novelizačný bod mu podporíme, pretože potvrdzuje kritiku v mojom vystúpení, kde som poukazoval na vypúšťanie jednotlivých oblastí, kde sa má používať štátny jazyk. A áno, príslušníci obecnej polície toto spresnenie je práve tam, kde je to kľúčové na jazykovo zmiešanom území veľmi potrebné, takže v tomto smere áno.

    A súčasne, ale je mi ľúto, že ešte predtým pán minister reagoval na úplne iný paragraf, na § 6 a ja som namietal, a to vlastne vy meníte. Ten istý paragraf, pán Viskupič, § 3, kde ministerstvo vypustilo povinnosť zamestnancov, štátnych zamestnancov v doprave, v hasičských zboroch a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je novelizačný bod 9, pán minister, ktorý sa vypustil a toto som ja namietal. Ale vy ste mi proti argumentovali § 6, ktorý síce tam je, ale nepopriete, že zamestnanci a štátna a tak ďalej a tak ďalej hasičských zboroch v záchrannom systéme sa vypúšťa. Je to ten novelizačný bod 9. To tam proste máte. Ale nevadí, v základných rámcoch, myslím, že si rozumieme.

  • Ďakujem. Slovo má, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. K reakcii na pána poslanca Blanára. Myslím si, že som prečítal ten zákon, ten pozmeňovací návrh, tak isto je rozdaný v laviciach. Ten pozmeňovací návrh, ja som to tam aj citoval, je zapracované stanovisko z Európskej komisie, čiže rozširujeme nielen na jazyky národnostných menšín, ale aj o jazyky používané v Európskej únii. Takže celkom nerozumiem, čo sa snažil povedať.

    Čo sa týka bodu 1 kvôli špecifikácii a presnosti textu, v reakcii na pána poslanca Rafaja, je dobré, že sa staviate k tomu bodu tak. Nám išlo o to, aby bol ten legislatívny text čistý.

    Čo sa týka ešte pána Blanára, zabudol som ohľadom tej ich sankcií, ktorých sa tak isto dotkol, keďže právna norma by mala byť vykonateľná. Bola to vec tá, prečo hovorím o zlatej strednej ceste. Máme normu, ktorá vychádza zo štandardnej jej výstavby, čo spôsobuje problémy na druhej strane. Takže, myslím si, že stanovisko jednak ministerstva ako predkladateľa, aj moje je, že má to platiť v takej podobe, aby sme mohli zachovať zdravý rozum pri aj ochrane štátneho jazyka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalší rečník v rozprave je pani poslankyňa Pfundtner. Kým príde k rečníckemu pultu, mám jednu informáciu, o 11.30 hodine zrejme nemáme o čom hlasovať, alebo keď máme, tak iba o jednom zákone. Navrhujem, teda, toto hlasovanie vynechať, pokračovať v rozprave až do 12.00 hodiny a potom budeme hlasovať až o 17.00 hodine. Je takýto súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, od prerokovania novely zákona o štátnom jazyku v prvom čítaní uplynulo vyše jeden a pol mesiaca. Za ten čas sme mali možnosť vo výboroch podrobne vydiskutovať jednotlivé problematické body, vypočuť si politické stanoviská jednotlivých strán k predkladanej legislatíve.

    Na základe týchto skúseností môžem povedať, že pri rokovaniach o predloženom návrhu zákona vôbec nešlo o odborný, ale o politický problém. Ide o prestíž a o to, kto dokáže viac presvedčiť verejnosť, že práve on je ten správny ochranca jazyka.

    Sme však v spoločnej pasci, ktorá vznikla tým, že predchádzajúca novela nazývaná aj Maďaričova, bola prijatá ešte v období napätia medzi Slovenskom a Maďarskom, v období, keď bolo treba dokazovať, kto je tu pánom, keď bolo treba deklarovať ochranu väčšinového jazyka pred menšinovým, chrániť Slováka voči Maďarovi, pretože to bolo politicky výnosné .

    Z jazykového zákona sa žiaľ stala účinná propaganda aj pre jeho neúprimnosť a civilizačný deficit, pretože pod rúškom ochrany štátneho jazyka v skutočnosti trestáme nie obyvateľov Maďarska, ale vlastných občanov len preto, že občas hovoria inak.

    Vážené dámy, vážení páni, preto si myslím, som z toho smutná, že politická realita neumožňuje skutočnú diskusiu o tejto problematike. Napriek dlhým rokovaniam sme sa totiž mohli pohnúť oveľa viac, hlavne pokiaľ ide o pokuty. Na to však treba politická vôľa.

    Spoločná správa výborov, na ktorých sme sa doposiaľ dokázali zhodnúť, síce obsahuje isté korekcie, aj tie však mali byť pôvodne súčasťou už vládneho návrhu. Vkladá sa slovo "ohrozenia", čiže možnosť sankcionovania podľa zákona o štátnom jazyku sa bude týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky.

    Čo je však dôležité a mohlo by to znamenať istý posun je, že od prvého čítania poznáme stanovisko Benátskej komisie k tomuto zákonu. Stanovisko, ktoré vzniklo na podnet Slovenska. Stanovisko, o ktoré požiadala vláda pána Fica. A nemali by sme ani zabudnúť, že už máme za sebou aj komunálne voľby. Je teda najvyšší čas na to, aby sme zobrali do úvahy skutočné argumenty k tomuto návrhu zákona a politiku nechali bokom. Argumenty, tak v prospech štátneho jazyka ako aj menšinových jazykov. Nie selektívne, jednostranne, ale demokraticky. Slušne, európsky. Tak, ako nám to odporúča stanovisko Benátskej komisie, ktorá je nezávislým rozhodcom.

    Benátska komisia Rady Európy viaceré ustanovenia zákona považuje za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Odporúča preskúmanie zákona, ktorý citujem: "Neprimeraným spôsobom obmedzuje používanie jazykov národnostných menšín. Benátska komisia potvrdzuje, že zákon o štátnom jazyku je neprimeraný a voči príslušníkom národnostných menšín diskriminačný", koniec citátu. Správa komisie potvrdila aj môj doterajší argument, že jazykový zákon je nevyvážený, a čo sa týka národnostných menšín, tak v určitých prípadoch, znevýhodňujúci. Aj samotné hodnotenie podčiarkuje fakt, že menšinové jazyky neohrozujú slovenský jazyk, preto nie sú potrebné radikálne opatrenia na jeho ochranu.

    Ak si však poslanec zoberie tú námahu a zistí, ako interpretuje stanovisko Benátskej komisie predkladateľ tohto návrhu zákona, ministerstvo kultúry, tak na stránke ministerstva kultúry zistí jedine to, že pripomienky Benátskej komisie k zákonu o štátnom jazyku sú v podstate vyriešené bez toho, aby samotné stanovisko komisie zverejnili.

    V prvom čítaní som podrobne vymenovala svoje námietky k prerokovanej novele. Teraz v druhom čítaní by som rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý je podľa názoru našej strany MOST - HÍD v súlade so stanoviskom Benátskej komisie a ide v duchu dôvodovej správy zákona o štátnom jazyku.

    Teraz dovoľte, aby som ten pozmeňujúci návrh predložila.

    Bod 11. sa nahrádza nasledovným znením.

    V § 4 ods. 3 v druhej vete sa za slová "pedagogická dokumentácia" vkladajú slová "a ďalšia dokumentácia", bodka sa nahrádza čiarkou a za čiarkou sa vkladajú slová: "okrem pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku a okrem pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia." Tretia veta sa nahrádza touto vetou: "Rozsah pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku a pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, sa určí všeobecne právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky po dohode s podpredsedom vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny."

    Svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že navrhujeme rozlišovať medzi tromi skupinami pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na základe toho, pre aké potreby sa používajú. Prvú skupinu tvorí pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia. To je základná kategória, pričom ďalšie dve kategórie budú vymedzené v osobitnom všeobecne záväznom právnom predpise:

    a) pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku; ide o pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa používa pre potreby ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy a

    b) pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia; ide o pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa používa pre vnútorné potreby školy a školského zariadenia.

    S poukazom na zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny má spolurozhodovaciu právomoc s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v otázkach výchovy a vzdelávania národnostných menšín, a preto je nevyhnutné, aby sa pred vydaním tohto všeobecne záväzného právneho predpisu podľa návrhu uskutočnila konzultácia s podpredsedom vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Taktiež ako je to v písomnom vyhotovení môjho pozmeňujúceho návrhu poukazujem na bod 9 Haagskych odporúčaní z roku 1996, ktoré sa týkajú práv národnostných menšín na vzdelávanie. Toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu.

    A teraz dovoľte, aby som pokračovala ďalej.

    O zákone o štátnom jazyku sa už hovorilo naozaj veľa, ale stále nie dosť. Slovensko sa podľa Benátskej komisie dostalo do rozporu s medzinárodnými záväzkami, ktoré na seba dobrovoľne zobralo prijatím Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Ani novela predložená do parlamentu všetky rozpory neodstraňuje, čo však teraz v druhom čítaní máme možnosť čiastočne urobiť, najmä pokiaľ ide o pokuty. Ich odstránenie by bolo potrebné už aj z princípu, aby zákon bol v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Poradný výbor Rady Európy vo svojej správe o implementácii hovorí o tom, že samotná zákonná možnosť ukladať pokuty právnickým osobám alebo fyzickým osobám, podnikateľom za používanie ich menšinového jazyka nie je v súlade s ustanoveniami Rámcového dohovoru. Citujem konkrétne zo správy: "Poradný výbor je hlboko znepokojený touto situáciou a pripisuje kľúčový význam tomu, aby slovenské orgány v súlade s duchom Rámcového dohovoru uplatňovali politiku stimulov, namiesto represívnej politiky, aby sa pozitívnym a konštruktívnym spôsobom dosiahol legitímny cieľ podpory znalosti a používania štátneho jazyka."

    Vážené kolegyne, kolegovia, keď už nechceme akceptovať požiadavky menšinových voličov, tak akceptujme aspoň požiadavky Benátskej komisie, o stanovisko ktorej požiadala predchádzajúca vláda. Akceptujme aspoň stanovisko Vysokého komisára OBSE a taktiež stanovisko Rady Európy.

    Poslanci strany MOST - HÍD sme toho názoru, že áno, každý jazyk, teda štátny, ako i menšinový, treba chrániť výlučne tam, samozrejme, kde je to účelné. Pre nás, je žiaľ táto problematika stále otvorená. Upozorňujem však, že alternatívou neprijatia tejto predkladanej novely, by bolo ponechať súčasnú, omnoho prísnejšiu a pre nás neprijateľnú verziu.

    A preto podporíme každý návrh a viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré aj sami predkladáme, ktoré súčasné znenie tohto zákona vylepšia.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Máme prihlásených osem poslancov s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť a slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, pristalo by vám menej toho vzrušenia, rozhorčenia a viac vecnosti.

    V pasci sa ocitáte vy, svojím vystúpením, v pasci tej lživej antikampane, ktorá bola vedená proti novele zákona o štátnom jazyku, pretože vy ste uviedli, že zákon trestá občanov, ktorí hovoria inak. To presne sa hovorilo o zákone o štátnom jazyku, ale ja vám opäť zopakujem, že tento zákon netrestá občanov a ľudí, ľudia nemôžu byť sankcionovaní týmto zákonom a určite nie za to, že komunikujú v inom jazyku. Zákon môže udeliť sankcie za to, ak v niektorých prípadoch niektoré subjekty neinformujú alebo nekomunikujú v štátnom jazyku. To je zásadný rozdiel oproti tomu, čo ste povedali.

    Ďalej, odvolávate sa na správu Benátskej komisie, viackrát ste to spomenuli a ja vás upozorňujem, že správa Benátskej komisie vôbec nepotvrdila nič vo vzťahu k menšinovým jazykom a odcitujem vám aj ja z úvodu tohto stanoviska. Tam sa píše: "V tomto stanovisku Benátska komisia neskúmala celkovú situáciu menšín v Slovenskej republike, pokiaľ ide o ochranu ich jazykových práv." Tak isto ste citovali alebo odvolávali ste sa na stanovisko Benátskej komisie v otázke sankcií. Takže vám tu odcitujem: "Benátska komisia súhlasí so slovenskými štátnymi orgánmi, že pokiaľ neexistujú sankcie za porušenie právnych povinností, hrozí riziko, že tieto povinnosti nebudú plnené." Je logické, že v zásade by každé porušenie práva malo byť sankcionované.Takže, pani poslankyňa, vráťte sa do reality.

  • Taký nečakaný koniec. Ďakujem. Pán poslanec Rafaj.

  • Pani poslankyňa sa predovšetkým odvolávala na názor cudzieho právneho inštitútu Benátskej komisie a na isté rešpektovanie medzinárodných úzusov, ale ja teda musím opäť zopakovať uznesenie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2004 a potom ešte niekoľkokrát zopakované, kde konštatoval, že ak štát má štátny jazyk zakotvený vo svojej ústave, v takom prípade ide o ústavnú hodnotu, a teda má právo na jeho ochranu. A je to teda aj v súlade s čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože pre suverénne národné štáty, citujem: "je jednou zo základných ústavných hodnôt, takou istou ako národné územie alebo národná zástava."

    Ja chápem, že pre niektorých príslušníkov menšín je možno červeno-bielo-zelená trikolóra alebo zástava bližšia ako bielo-modro-červená. A hoci ide tiež o ústavnú hodnotu, ale aspoň sa dohodnime, že tým základným komunikačným rámcom bude štátny jazyk.

    Po druhé, prekvapili ste ma, lebo mal som pocit, že MOST - HÍD nie je členom MAERD, teda stálej konferencie, maďarsko-maďarskej konferencie, ale presne také isté stanovisko ste dali ako oni z 5. novembra, kde zmietli doslova slovenský jazykový zákon. A pokiaľ sú tu nejaké rozpory, možno by bolo dobré upozorniť na maďarský zákon o národnej bezpečnosti, na maďarský zákon o dvojakom občianstve alebo vydávaní preukazov o zahraničnom Maďarovi.

    A pýtam sa len, pani poslankyňa, teda aj deti, prírodu alebo zdravie budeme chrániť len tam, kde je to účelné?

  • Ďakujem. Poprosím ešte kolegov, keby vymazali pána poslanca Zelníka a Mikolaja, boli prihlásení po tom, ako bola uzatvorená možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Slovo má, pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, treba oceniť to vaše také divadelné vystúpenie v rozprave, ale ja by som chcel povedať, že vôbec sa nevymyká rámcu, ktorým vystupujú všetci poslanci maďarskej národnosti, a nielen poslanci maďarskej národnosti, ale aj poturčenci, ktorí sedia vedľa vás, ale treba sa zamyslieť nad podstatou, že o čo vlastne ide.

    No ide o to, že ekonomicky, ak chceme, aby sa na Slovensku darilo, tak je potrebné, aby vaši spoluobčania, ktorí žijú na juhu Slovenska, kde často chodím, aby mohli s nami komunikovať, a aby sa mohli zamestnať aj nielen v Maďarsku a v pohraničí, ale aby sa mohli zamestnať aj v strede Slovenska. Čiže, vy tým, že vlastne ich izolujete a bránite tomu, aby mohli komunikovať s ostatnými občanmi, ich vlastne tlačíte do tej zlej ekonomickej situácie.

    A ešte, keď by som mal reagovať na tú poznámku pána Bugára, áno nemôžem reagovať, ja ti to potom poviem po a budem hovoriť o Slovnafte, o IRB a o ďalších veciach. Ďakujem.

  • Prepáčte, pán Švantner. Prepáčte mi. Poprosil by som bez mikrofónu. Pán Bugár, no nie, že vy nič, vykrikujete tu cez celú sálu. Nerobte to, prosím vás, dobre.

  • No vidíte, tu ma musia kolegovia zo SMER-u podporiť, aby ste nevykrikovali bez mikrofónu. No, nechcete si ísť ku mne sadnúť?

  • Dobre. Slovo má, vy ste skončili pán Švantner, áno? Slovo má pani poslankyňa Obrimčáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, uvedomujete si, že zmena, ktorú navrhujete vo vzťahu k ďalšej pedagogickej dokumentácii obmedzí občanov, ktorí neovládajú jazyk národnostnej menšiny, a teda nebudú sa môcť oboznámiť s obsahom pedagogickej dokumentácie písanej výlučne v jazyku národnostnej menšiny.

    Škola je predsa štátna inštitúcia, ktorá má slúžiť všetkým občanom. V tejto škole môžu plniť povinnú školskú dochádzku aj žiaci, ktorých rodičia neovládajú jazyk národnostnej menšiny. Ich informovanosť by bola touto zmenou výrazne obmedzená. Okrem zákonných zástupcov žiakov do týchto dokumentov môžu nahliadať aj zástupcovia orgánov územnej samosprávy, ktorí sú zriaďovateľmi týchto škôl. A tiež nemusia ovládať jazyk národnostnej menšiny. V tomto prípade budú aj ich práva výrazne obmedzené pri riadení týchto verejných inštitúcií.

    Ak má ministerstvo školstva tento problém doriešiť ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, potom bude musieť zmeniť nielen zákon o výchove a vzdelávaní, ale aj vykonávacie predpisy materských škôl, základných a stredných škôl, čo považujem za problematické a absurdné vo vzťahu k ostatným školám a školským zariadeniam. Mám tak na mysli nielen bežné školy s vyučovacím štátnym jazykom, ale aj školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

    Ako budete riešiť školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny? Tam sa bude písať dokumentácia v štátnom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny? Preto považujem to za ignoranciu a dehonestáciu štátneho jazyka.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, nemôžem súhlasiť s vašimi úvodnými ohnivými slovami. Súčasne platný zákon nie je namierený proti nikomu. Práve naopak. Jeho cieľom bolo, aby sa v Slovenskej republike dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku, a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný.

    Začína sa tu operovať stanoviskom Benátskej komisie. Aj vy ste to istým spôsobom účelovo z tohto stanoviska niektoré pasáže vyňala a snažili ste sa použiť proti súčasne platnému zákonu o štátnom jazyku. Ja vám tiež zacitujem z tohto stanoviska a dokonca z jeho záverov. "Ochrana a podpora úradného jazyka štátu sú legitímnym záujmom, ktorý majú mnohé európske štáty spoločný. Používanie štátneho jazyka sleduje niekoľko legitímnych cieľov. V prvom rade chráni verejný poriadok tým, že štát má na svojom území prístup k nevyhnutným informáciám a komunikácii, môže v prípade potreby zasiahnuť a niesť zodpovednosť. Je zárukou rozvoja identity spoločenstva daného štátu a zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi základnými zložkami obyvateľstva a v rámci nich. Bráni tomu, aby boli občania vystavení diskriminácii pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, kde osoby patriace k národnostným menšinám majú väčšinové postavenie alebo ochrana a podpora štátneho jazyka posilňuje aj sociálnu súdržnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, no, začala ste prejav tým, že teda, že zákon, ktorý prijala predchádzajúca vláda, že hlavným problémom je, že bolo ukázať, kto tu je pánom a podobne. No, výrazne to celý váš prejav spolitizovalo a trošku vám, musím vám to povedať, zavanul na mňa ten dych, ktorý tu už nebol z vystúpení radikálnych predstaviteľov SMK v predchádzajúcom volebnom období.

    Kolektívna diskusia znamená, nielen uvádzať, čo je logické, argumenty v prospech vlastných tvrdení, ale vyrovnať sa aj s vážnymi argumentmi protivníka. Empatiu k tomu pomyselnému protivníkovi, ktorí sme teda my, ktorí akože hájime teda záujmy väčšinového národa, ak chceme, alebo teda aj záujmy štátneho jazyka na území Slovenska. Tá diskusia bude mať význam vtedy, keď teda budeme si vyvracať, prípadne nejakým spôsobom sa vyrovnávať s argumentmi, ktoré sú dôležité.

    Jeden z mojich základných je, a zažíval som to, že mám priateľa, ktorý žije na národnostne zmiešanom území, kde teda Slováci sú v dramatickej väčšine, kde bol trikrát až štyrikrát poprosiť na orgáne samosprávy, prosím vás, ale dajte to aj v slovenčine správy, keď sú. Išlo o banálny problém zaštepenia psa. Dajte to aj v slovenčine, aby som, keď som ja tam, aby som mohol využiť tie služby a tak ďalej, kde demonštratívne odmietli tento krok urobiť.

    Tu aj ten drobný moment, ak existuje teda právo, tak to právo musí byť vynútiteľné. Pre prípad konfliktu musí byť nejaký mechanizmus. Tisíckrát s vami súhlasím, že treba s takýmto mechanizmom narábať nesmierne citlivo, ale naozaj iba pri demonštrovanom porušovaní musí byť aspoň symbolická možnosť nejakým spôsobom, keďže ide o citlivú otázku, je aj túto sankciu mať k dispozícii a nejakým spôsobom aspoň trošičku teda snažiť sa, aby sme pravidlá, ktoré sa dohodnú na centrálnej úrovni, aby sa používali na celom území Slovenska.

    Takže, tu je napríklad argument, s ktorým sa treba vyrovnať a kto chce korektne hovoriť o menšinových záujmoch, musí sa vyrovnávať aj so záujmami...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Blanár.

  • Vážená pani kolegyňa, vy ste vo svojom úvodnom slove povedali, že veľa sa o zákone rozprávalo, ale nediskutovalo sa. Nuž áno, nemohlo sa diskutovať, pretože z úst vtedajšej politickej strany SMK, ktorá myslím si, že veľmi manipuluje svojich priaznivcov na južnom území, chodila a klamala po uliciach, že ľudia nebudú môcť hovoriť vo svojom rodnom jazyku.

    Neviem, kde ste boli vtedy vy, ale predpokladal som, že MOST - HÍD bude možno niečo kvalitatívne lepšie, že nebude zneužívať práve tieto vášne, lebo ja sa domnievam, že ľudia na južnom Slovensku, predovšetkým národnosti maďarskej, nemajú s tým absolútne žiadny problém.

    Zároveň ste potom hovorili, že aby sme politiku nechali bokom pri tej diskusii. A to je jedna z taktík, ktorú tu používala aj SMK a zrejme vy pokračujete v nej, pretože my, aby sme politiku nechali bokom, ale vy si ju budete robiť tak, aby ste tu mohli zavádzať opäť ľudí, pretože ani v Benátskej komisii sa nehovorí, že by, teda v stanovisku Benátskej komisie sa nehovorí, že skúma práva národnostných menšín. Práve naopak, práva národnostných menšín, vrátane maďarskej, sú na Slovensku tak nadštandardné, že ak pominieme, povedzme Švajčiarsku konfederáciu, ktorá je na úplne inom základe založená, tak ich máme azda najlepšiu vôbec v rámci Európskej únie. Len vy, poslanci maďarskej strany, ktorí zneužívajú takýmto spôsobom hlasy svojich voličov, tu vytvárate takéto nevraživé prostredie.

    Ja by som vás poprosil, poďme naozaj diskutovať a nie klamať a vytrhávať z kontextu to, čo Benátska komisia napísala.

  • Ďakujem pekne. Slovo má, pán poslanec Matovič.

  • Pani poslankyňa Pfundtner, dovolím si nesúhlasiť s vaším názorom o tom, že by sme mali vypustiť zo zákona pokuty. Myslím si, že ak by sme tie pokuty zrušili, tak potom rovno zrušme celý zákon a načo nám vlastne ten zákon v podstate by bol.

    Na druhej strane, nejaká taká vyslovená nespokojnosť z vašej strany ako predstaviteľky strany MOST - HÍD a zároveň predošlej vyslovene nespokojnosti zo strany predstaviteľov strany SNS ma čím ďalej, tým viac utvrdzujú v názore, že predkladaná novela zákona pravdepodobne bude naozaj výsledkom rozumného a zdravého kompromisu.

    A na záver si zas na druhej strane neodpustím v súvislosti s vaším prejavom, takú osobnú lichôtku, že nepoznám v tomto parlamente človeka, ktorý by dokázal tak zrozumiteľne, čisto a rýchlo hovoriť po slovensky a naozaj ma prekvapuje, že je to práve občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Možno, trošičku vám konkuruje pán Číž, len tam ten obsah zvyčajne pokrivkáva, takže jeho spomínať nebudem. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcel podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Pfundtner. Ten návrh naozaj nie je politický. Politická môže byť tá debata o sankciách, ešte určite sa k nim vrátime. Ten návrh sa ale týka, ktorý predniesla, pedagogickej a ďalšej dokumentácie. A tak, ako je naformulovaný, lepšie vystihuje ten zámer, ktorý pokiaľ je mi známe, mal aj predkladateľ, aby sa v rámci pedagogickej a ďalšej dokumentácie rozlíšilo, čo sa vedie dvojjazyčne, to je ten základný modus, čo sa má viesť alebo čo sa môže viesť iba v jazyku vyučujúcom. A naopak, čo je potrebné viesť iba v jazyku štátnom, pretože aj pedagogická dokumentácia, ďalšia dokumentácia obsahuje veci, ktoré je zbytočné viesť dvojjazyčne a zaťažuje to, zaťažuje to pedagógov. Aj im by viac vyhovovalo napriek tomu, že ide napríklad o maďarskú školu, keby sa niektoré veci viedli iba, iba v štátnom jazyku. Ten pozmeňujúci návrh k tomu otvára dvere a myslím si, že by sme sa mali naňho aj takto pozrieť. Ten návrh umožňuje, aby sa časť pedagogickej a časť ďalšej dokumentácie viedla dvojjazyčne, časť iba v štátnom jazyku a časť iba v jazyku vyučujúcom. Neviem, čo komu môže na takomto riešení vadiť.

  • Ďakujem pekne. Bol som upozornený na jednu nepozornosť z mojej strany, ospravedlňujem sa. Pán Dostál, tiež už nemal mať možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou, preto navrhujem, pán Matovič bol posledný, veď ale dobre, ale tak takto isto aj pán Zelník bol prihlásený. Čiže teraz bude mať slovo. Dobre. Teraz bude mať slovo pán poslanec Zelník a pán Rafaj, poprosím vás, keby ste kolegu našli, až má pán poslanec Mikolaj záujem, taktiež bude mať slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ovládať slovenčinu ako úradný jazyk je potrebné z dôvodu, aby sa ľudia dohodli, aby si rozumeli. Bolo by fantastické, keby sme mohli susediť s krajinou, ktorá napríklad hovorí anglicky, pretože v tom prirodzenom prostredí, by naše deti dostali iste možnosť sa úplne prirodzene naučiť jazyk, s ktorým sa dá komunikovať v celom svete.

    Nie každý je tak rozumovo vyspelý, aby sa naučil ďalší cudzí jazyk alebo niekoľko cudzích jazykov. Šťastní sú tí, ktorí takúto schopnosť ovládajú. Považujem to za osvojenie si slovenského jazyka, nie preto, aby sme mali navrch, že a tak teraz just budete vedieť po slovensky. To vôbec nie. Vedieť po slovensky otvára fantastickú možnosť všetkým národnostným menšinám, pretože dohodnete sa okamžite v Poľsku, v Česku, v Chorvátsku a ďalších a ďalších krajinách. Je to iba na vás, ako budete pristupovať k svojim spolurodákom, pretože ja som študoval na škole, kde bola povinnosť, že desať percent musí byť zastúpená práve z menšín a mali obrovské problémy vysporiadať sa s latinčinou, vysporiadať sa s odborným textom a sami si uvedomovali, že nie dobre urobili ich rodičia, keď ich a nebolo to tak výrazné ako to je teraz, kedy vyložene rodičia bránia deťom a rozprávajú s nimi len v tom materinskom maďarskom jazyku a pri návšteve inej strednej školy alebo vysokej školy, potom tieto deti majú obrovský hendikep. Teda tu nejde o politiku, tu ide o praktickosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, slovo má pán poslanec Mikolaj. Poprosím, dať ho na tabuľu s časom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja by som sa chcel zamerať na tú časť, ktorá sa týka pedagogickej dokumentácie, lebo po prvýkrát počujem v histórii, že budeme deliť pedagogickú dokumentáciu na školách na takú, ktorá bude v štátnom jazyku, taká, ktorá bude dvojjazyčne a taká, ktorá bude iba v jazyku národnostnej menšiny. Chcel by som vám povedať, že my máme na Slovensku jeden školský systém, iba jeden, kde je predpísané učivo, ktoré je povinné pre všetky školy. Rozdiel je iba v tom, že na niektorých školách sa môže učiť v jazyku národnostnej menšiny s tým, že sú dané presné pravidlá, čo sa môže učiť, ktoré predmety a ktoré musia byť v štátnom jazyku, ale pedagogická dokumentácia musí byť jednotná, musí byť dostupná inšpektorom a každý inšpektor, aj taký, ktorý povedzme po maďarsky nevie, musí mať právo kontroly pedagogickej dokumentácie, každej aj jednej. Akonáhle tu zavedieme pedagogickú dokumentáciu školskú, ktorá bude iba v jazyku národnostnej menšiny, tak potom sa samozrejme stane, že školskí inšpektori, ktorí musia byť nezávislí, a aj sú zo zákona nezávislí, nebudú tejto dokumentácii rozumieť a nebudú vedieť posúdiť, či táto dokumentácia, pedagogická dokumentácia a ďalšia pedagogická dokumentácia je v súlade s tým, čo definuje zákon.

    Takže v žiadnom prípade by som, by som nedelil pedagogickú dokumentáciu na takú a takú, pretože, kto si dovolí takúto dokumentáciu rozdeliť a povedať, to je taká, táto je iná, čiže oficiálna pedagogická dokumentácia musí byť dvojjazyčná.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pani poslankyňa Pfundtner.

  • Vážení kolegovia, ja vám ďakujem za všetky vaše pripomienky, niektoré vecné, niektoré menej vecné, ale keďže sa chcem zmestiť do dvoch minút, tak sa budem držať faktov a dovoľte mi nereagovať osobitne na rôzne poznámky mojich predrečníkov.

    Urobím to v podobe citácií záverov zo stanoviska Benátskej komisie. V časti VI - závery v bode 134, prvá veta hovorí: "Ochrana a podpora štátneho jazyka musí byť v rovnováhe s ochranou a podporou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Štvrtá veta. "Povinnosť používať úradný jazyk, by mala byť obmedzená na skutočné prípady potreby zachovania verejného poriadku a vyznačovať sa rozumnou primeranosťou. Rozsah potreby zachovať verejný poriadok môže záležať na postoji národnostných menšín."

    Bod 136. "Benátska komisia ďalej zisťuje, že určité ustanovenia zákona sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenská republika na seba vzala, a ako také, by mali byť revidované. Tieto ustanovenia sa týkajú nasledujúceho: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde podiel menšinového obyvateľstva nedosahuje hranicu dvadsať percent, povinnosti súkromných osôb používať úradný jazyk v styku s úradmi, povinnosti používať štátny jazyk v súdnom konaní, v správnom konaní a v konaní pred úradmi ochrany zákona v prípade, že dotyčná osoba má postačujúcu znalosť tohto jazyka a neuznávania zmlúv spísaných v menšinových jazykoch."

    Bod 137. "Napokon sa Benátska komisia domnieva, že určité opatrenia zamerané na podporu a ochranu štátneho jazyka, tak ako sú v súčasnosti formulované v zákone o štátnom jazyku, by mali byť starostlivo preskúmané a prípadne zrevidované v záujme toho, aby sa predišlo ich nerovnomernému účinku." Tieto ustanovenia sa týkajú povinnosti používať štátny jazyk vo všetkých úradných záznamoch a dokumentoch cirkví a náboženských spoločenstiev určených pre verejnosť, povinnosti menšinových škôl viesť všetky pedagogické a ostatné dokumenty, aj štátne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Slovo má teraz ďalší rečník v rozprave, pán poslanec Matejička. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, prerokúvaný návrh zákona o štátnom jazyku sa ma mimoriadne dotýka, keďže som sa narodil a dodnes žijem v najjužnejšom meste Slovenskej republiky v Komárne. V meste, ktoré je často brané ako barometer otázok súvisiacich s príslušnosťou k rozdielnym národnostiam. Od detských rokov som ako občan slovenskej národnosti na národnostne zmiešanom území aktívnym účastníkom rôznych školských udalostí, športových, kultúrnych podujatí, neskôr pracovných, či politických aktivít. Preto si myslím, že dokážem pomerne kvalifikovane hodnotiť problematiku, ktorej sa dotýka zákon o štátnom jazyku, teda jej súčasný stav, vývoj najmä za posledné obdobie a odhadnúť aj trendy a smerovanie v tejto oblasti.

    V dôvodovej správe, ako aj v programovom vyhlásení vlády na roky 2010 až 2014 sa uvádza, že jedným z cieľov vlády je zabezpečenie ochrany a rozvoja štátneho jazyka a posilnenie, postavenie štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie v spoločnosti v súlade so zásadami ne diskriminácie. Som rád, že si vláda stanovila aspoň deklaratívne takýto cieľ, ktorý hovorí o tom, že štátny jazyk je potrebné chrániť a rozvíjať, že existujú dôvody na jeho ochranu a rozvoj. Nie som si však istý, že si je vláda vedomá toho, že je potrebné, všestranné aj legislatívne posilnenie, postavenie štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie.

    Posilnenie logicky je potrebné preto, lebo došlo, dochádza, resp. hrozí, že naďalej bude dochádzať k oslabovaniu postavenia štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie. Vo svete a v prírode je to zariadené tak, že čo sa používa, precvičuje, to rastie, posilňuje sa. Naopak, čo sa nepoužíva, neprecvičuje, to postupne chradne, oslabuje sa. A tak je to aj s jazykom.

    V dôvodovej správe k novele sa okrem iného uvádza, že vzťah štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín je zabezpečený tak, aby povinné používanie štátneho jazyka nevylučovalo uplatňovanie jazykov menšín, a aby sa popri štátnom jazyku umožnilo príslušníkom národnostných menšín v tých obciach, kde žijú v dostatočnom počte, v dostatočnom počte primerane používať svoj materinský jazyk v základných oblastiach verejného styku.

    Vážené dámy a páni, toto je opis ideálneho stavu, ale musím vás upozorniť, že sú regióny, kde to takto vôbec nefunguje. Menšinový jazyk sa má používať a rozvíjať popri, zdôrazňujem, popri štátnom jazyku. V každodennej praxi sa však na národnostne zmiešanom území často štátny jazyk vôbec nepoužíva. Mám skúsenosti, že napríklad pacientom v čakárni sestričky podávajú informáciu len v jazyku národnostnej menšiny. To, že medzi pacientmi sú aj občania, ktorí jazyk menšiny neovládajú, jednoducho mnohým neprekáža. A deje sa to v obciach, kde je percento zastúpenia občanov slovenskej národnosti nad dvadsať, nad tridsať, ba aj nad štyridsať percent.

    Odsek 3, čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a diskriminácie jej ostatného obyvateľstva.

    Vážené poslankyne, poslanci, doprial by som vidieť vašich voličov, ktorým sestrička zatvorí dvere pred nosom skôr, ako sa dozvedia obsah informácie od niektorého z ochotných prítomných pacientov. Nedorozumeniu by nedochádzalo, keby sa v praxi skutočne používal menšinový jazyk, popri štátnom. Rovnako sú prípady, keď po meste chodia turisti, ktorí sa medzi sebou rozprávajú po slovensky alebo po česky a neúspešne sa snažia dozvedieť, čo má symbolizovať pamätná tabuľa, akej udalosti sa týka, keďže text na nej je iba v menšinovom jazyku. Mnohí si tak neurobia objektívny názor o meste, kde možno žili aj ich predkovia.

    V Komárne a v mnohých obciach a mestách na juhu Slovenska si časť ľudí myslí a podľa toho sa aj správa, že nástrojom komunikácie a integrácie je maďarčina. Keby sa na tomto území jazyk menšín používal popri štátnom jazyku, nebol by dôvod dnes prerokúvať novelu zákona o štátnom jazyku. Ide o to, aby sa v praxi dosiahlo to, čo je obsiahnuté v ods. 1 a ods. 2 § tohto zákona, t. j., že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, a že má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Používanie ostatných jazykov, či už jazykov menšín, liturgických jazykov, prípadne iných cudzích jazykov upravujú osobitné právne normy. Aká absurdná situácia vládne na juhu, dokazuje aj reakcia na výsledky volieb primátora Komárna.

    Denník Új Szó vychádzajúci v maďarčine straší obyvateľov, že baštu maďarstva na Slovensku dobil Slovák, pritom je to rodák z juhu, matku má Maďarku a sám samozrejme dokonale hovorí po maďarsky. Ale patrí k tým, ktorí uznávajú Slovenskú republiku, jej zvrchovanosť a rešpektuje zákony, vrátane zákona o štátnom jazyku. Alebo vari to, že svoje deti dal do slovenskej školy znamená, že je podradný občan? Nám, ktorí kritizujeme túto novelu, teda nejde o potláčanie menšinových jazykov, ale považujeme za dôležité, aby sa nepripustilo vypúšťanie, vynechávanie, nepoužívanie štátneho jazyka vo verejnom živote na území Slovenskej republiky.

    Avšak, ako som už povedal, na Slovensku sa to deje. Často sa na tom aktívne podieľajú aj niektorí poslanci, ktorí sedia v týchto ľaviciach. Dobre si uvedomujú, že ani im, ani ich spoluobčanom, ktorí nedodržiavajú zákon o štátnom jazyku, postihy nehrozia a rovnako im ani nik nezabezpečí, aby sa nezákonne akty z minulosti uviedli do súladu so zákonom. Vyše dvadsaťročné skúsenosti z ponovembrového obdobia na území južného Slovenska ma oprávňujú tvrdiť, že bez účinných sankcií sa nepodarí zastaviť trend postupného oslabovania používania štátneho jazyka na slovenskom území, kde žije aj maďarská menšina. Zvlášť nebezpečný je fakt, že mnohí absolventi škôl s vyučovacím jazykom maďarským sú veľmi slabo pripravení pre uplatnenie sa v živote v rámci Slovenskej republiky.

    V tomto smere by som od kolegov maďarskej národnosti očakával aktivity aj iniciatívu, aby hľadali spôsob ako sa priblížiť k väčšinovému národu a ostatným menšinám, ktoré problémy s komunikáciou v štátnom jazyku nepociťujú. Vzájomné zbližovanie sa Maďarov s ostatnými obyvateľmi Slovenska sa predsa nemôže diať tak, že sa všetci obyvatelia musia naučiť po maďarsky. Pri súčasnom trende by sa tak mohlo diať v obciach nad 10, 5 či nebodaj 3 % obyvateľov národnostnej menšiny.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán Matejička, poprosil by som kolegov z klubu MOST, keby ste mohli venovať pozornosť. Ďakujem veľmi pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené poslankyne, vážení poslanci, zákon o štátnom jazyku predpokladá ochranu a rozvoj jazyka. Veľký význam pri plnení tohto cieľa majú aj médiá a kultúra. Najlepšie v tomto smere je možné hodnotiť tlačené médiá, kde je tých chýb najmenej. Je však priam zarážajúce, že v elektronických, dokonca aj verejnoprávnych médiách sa bežne vyskytujú prehrešky voči jazyku. Špeciálnu skupinu v tomto smere tvoria moderátori elektronických médií, ktorých jazyková kultúra je dlhodobo na zarážajúco nízkej úrovni. V tejto oblasti by sa mali hľadať spôsoby a možnosti na to, aby sa poslucháči, či diváci v praxi stretali len s kultivovanou a kodifikovanou formou slovenského jazyka. A priznám sa, že by som neváhal pri opakovanom nerešpektovaní pravidiel spisovnej slovenčiny pristúpiť u tejto kategórie, tzv. celebrít, k účinným postihom.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že úpravou zákona o štátnom jazyku sa dosahuje posilnenie právnej istoty občanov patriacich národnostným menšinám žijúcich na Slovensku. Bol by som rád, keby sa to však nedialo na úkor právnej istoty občanov patriacich slovenskej národnosti, zvlášť na tých územiach, kde sú títo v menšine.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako už som vo svojom vystúpení povedal, že štátny jazyk má byť v Slovenskej republike, má mať v Slovenskej republike prioritné postavenie a touto novelou zákona toto postavenie stráca, preto za tento vládny návrh zákona hlasovať nebudem. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy je prihlásených päť poslancov, posledný je pán poslanec Bublavý. Slovo má pán poslanec Somogyi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len na obranu denníka Új Szó, jediného denníka v maďarčine, by som chcel povedať, že ja každý deň odoberám a čítam tento denník, ale ani raz som sa nestretol od samosprávnych volieb s tým, že by tento denník strašil s národnosťou novozvoleného primátora mesta Komárno. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, že si ako občan Slovenskej republiky žijúci v Komárne informoval tu prítomných kolegov o skutočnej situácii a hovoril si o reálnych skúsenostiach, a nie o nejakých právnych dojmoch nejakej Benátskej komisie, niekde od zeleného stola, že si v podstate potvrdil aj to, čo som ja z časti citoval z listu Slovákov z juhu Slovenska, ktorí poukazujú obsiahlo na porušovanie ich základných práv, tak ako aj ty si povedal, v samospráve alebo samosprávou cez médiá, ale napríklad, a to je paradoxné, aj cez zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky, pretože je v podstate nevykonateľný. Oni dokonca píšu, citujem: "ak sa ešte zrušia pokuty za porušenie jazykového zákona, vrátime sa opäť do pôvodnej diskriminácie. Menšina nadobudne opäť sebaistotu a bude opäť znova nekompromisne presadzovať jazyk národnostnej menšiny na úkor jazyka slovenského. Na južnom Slovensku sa totiž presadzuje, ako píšu Slováci z juhu, pravidlo používania oboch jazykov rovnocenne, čiže maďarský jazyk sa neprekladá a slovenský ho len dopĺňa, ako keby platili dva štátne jazyky", koniec citácie. Toľko z listu Slovákov z južného Slovenska.

    Ja by som vás, dámy a páni, chcel poprosiť, keby sme brali vážne a zobrali si aj k srdcu slová predrečníka z rozpravy a pozreli sa na danú problematiku naozaj aj z tohto pohľadu, že či náhodou na južnom Slovensku nie sú práve Slováci diskriminovaní.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maďarič.

  • Pán poslanec Matejička, ďakujem ti za vzácne svedectvo, ktoré si priniesol vo svojom vystúpení ako človek, ktorý celý život žije na jazykovo zmiešanom území. To, že poslanci strany MOST - HÍD nedávali pozor pri tvojom vystúpení a bavili sa, až takým spôsobom, že ich musel pán predseda parlamentu napomenúť, znamená len jedno, tú realitu, ktorú si v tom prejave osvetľoval a dokazoval, veľmi dobre poznajú a je im veľmi nepríjemné, keď takto nahlas v tomto priestore zaznela. Ďakujem.

  • Rovnako sa pripájam, pán poslanec Matejička, že toto je vecný prístup k diskusii a my sme boli vyzývaní, ty, ja a všetci, ktorí tu sedíme na tejto rozprave, pani poslankyňou Pfundtner, že aby sme diskutovali. Ja naozaj veľmi pozorne počúvam názory aj predstaviteľov MOST - HÍD ako argumentujú a mrzí ma, že práve pri tvojom vystúpení, nielen že nepočúvali, ale dokonca som počul aj jedného poslanca až sem, ktorý povedal, že blbosti rozprávaš. Tak chcem ťa uistiť, že blbosti si nerozprával, hovoril si naozaj niečo, čo prežívaš, a to je práve príspevok ku konštrukčnej diskusii, na rozdiel od prístupu poslancov MOST - HÍD. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bublavý.

  • Veľmi výstižne vystúpil pán kolega Matejička. Niekedy sa hovorilo, že koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom, ale existuje porekadlo aj: Keď chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi vyť. Žijeme na území Slovenska, tak konečne uznajte, že štátny jazyk je slovenčina. A novelou tohto zákona chcete rozdeľovať ľudí. Nestačí, že skúšate trpezlivosť ľudí so zhoršením ekonomických podmienok, ale začínate vyvolávať aj etnický konflikt.

    Veď v súčasnosti vôbec nie je problémom ľudí jazykový zákon. Choďte medzi ľudí a zistíte, že zmena jazykového zákona je to posledné, čo ľudia potrebujú riešiť. Čo chce vlastne predkladateľ tohto zákona riešiť? Bolo tu už povedané dosť veľa argumentov pre to, aby sme zmenu zákona o štátnom jazyku nepodporili. Ale musím zdôrazniť a nedá mi to nepovedať, že tí, ktorí žijú na Slovensku a majú štátnu príslušnosť slovenskú, sú už morálne povinní ovládať štátny jazyk. A ak ho neovládajú, tak je to ich hanba.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Matejička.

  • Áno, skrátka odpoviem. Pán Somogyi tuším, čo to bolo, hovoril, že kupuje ten denník Új Szó, áno? Tak by som len chcel povedať, že neviem, či číta odzadu denník Új Szó, lebo voľakedy sa Pravda údajne tak čítala, že zozadu športové správy. Tento titulok vyšiel 29. novembra v denníku Új Szó a bolo tam do slova po maďarsky vám poviem, lebo mňa nepredajú ani Maďari. Magyar fellegvár. Viete asi, čo to znamená, to je bašta maďarstva. No, ale nebudem to teraz tak rozvíjať, ja len chcem to pripomenúť, že od malička žijem na národnostne zmiešanom území, mám tam veľa priateľov, ja neútočím proti maďarskej menšine, ale odsudzujem to, čo robí maďarská politická reprezentácia. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi posledný písomne prihlásený rečník, pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona v mene skupiny poslancov.

    Prvý z tých pozmeňujúcich návrhov sa týka zasahovania zákona o štátnom jazyku do súkromnej sféry. Druhý sa týka sankcií.

    Ten prvý návrh je o tom a vlastne potvrdzuje, že v zákone o štátnom jazyku nejde iba o otázku národnostných menšín, ale ide celkove o otázku zasahovania štátu do životov ľudí. Niečo, o čom som hovoril v diskusii o štátnom rozpočte, ide o charakter štátu, ide o to, aký rozsiahly má byť štát a do čoho všetkého má štát zasahovať. Mnohé veci fungujú aj bez toho, aby bolo niečo v zákone napísané. Na mestskom úrade v Žiline, by zrejme aj bez toho, aby existoval akýkoľvek zákon o štátnom jazyku sa hovorilo naďalej po slovensky, nikto by s tým nemal žiadny problém. Ale prosím, ak zákon má existovať a ten zákon existuje, tak by mal regulovať to, čo sa týka štátu, čo sa týka verejnej správy, verejnej sféry, čo je financované zo štátneho rozpočtu a nezasahovať nad nevyhnutnú mieru do súkromia ľudí, do súkromného podnikania a podobne.

    Čiže pozmeňujúci návrh č. 1 má 4 body, ktoré teraz prečítam.

    1. V čl. I sa za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie:

    "12. V § 5 ods. 5 sa slová "kultúrnych podujatí" dopĺňajú slová, "ktorých vydanie bolo podporené zo štátneho rozpočtu,"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Návrhom sa obmedzí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán Dostál. Poprosím, pána poslanca Slafkovského, ešte na tú krátku dobu, čo je pánom poslancom, že by netelefonoval. Ďakujem. Nech sa páči.

  • Odôvodnenie. Návrhom sa obmedzí pravidlo stanovené v ods. 5 na tlačoviny, ktorých vydanie bolo podporené zo štátneho rozpočtu a odstráni sa zasahovanie do šírenia informácii súkromnými subjektmi.

    2. V čl. I sa za 12. bod vkladá nový 13. bod, ktorý znie:

    "13. V § 5 ods. 6 sa v prvej vete za slovo "podujatia" dopĺňajú slová, "ktoré boli podporené zo štátneho rozpočtu"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Návrhom sa obmedzí pravidlo stanovené v ods. 6 na kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia, ktoré boli podporené zo štátneho rozpočtu a odstráni sa zasahovanie do slobodného šírenia informácií súkromnými subjektmi.

    3. V čl. I sa za 13. bod vkladá 14. bod, ktorý znie:

    "14. V § 5 ods. 7 sa v prvej vete za slovo "tabuliach" dopĺňajú slová, "ktorých výstavba alebo umiestnenie boli podporené zo štátneho rozpočtu,"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Návrhom sa obmedzí pravidlo stanovené v ods. 7 na pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré boli podporené zo štátneho rozpočtu a odstráni sa zasahovanie do šírenia informácií súkromnými subjektmi.

    4. V čl. I sa 19. bod vkladá nový 20. bod, ktorý znie:

    "20. V § 8 ods. 6 prvá veta znie: "Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1 sú povinné uvádzať v štátnom jazyku všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy."" Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Návrhom sa stanoví, že pravidlo stanovené v § 8 ods. 6 sa vzťahuje na orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1 a odstráni sa zasahovanie do šírenia informácií súkromnými subjektmi.

    Návrhy v tomto duchu som prednášal už počas prípravy návrhu tejto novely, potom som s nimi vystúpil vo výbore a považujem si za svoju povinnosť predložiť ich aj v pléne parlamentu. Opakujem, nejde len o práva národnostných menšín, ide aj o slobodné šírenie informácií, ide o to, že zákon o štátnom jazyku doňho zasahuje nad mieru, ktorá je nevyhnutná. A ústava predpokladá, že do slobody šírenia informácií sa má zasahovať naozaj iba v nevyhnutných prípadoch.

    Pozmeňujúci návrh č. 2 je podstatne stručnejší. Znie takto:

    V čl. 1 22. bod znie:

    "Paragraf 9a sa vypúšťa", ak schválime tento návrh a vypustíme zo zákona sankcie. V reakcii na zámer zrušiť pokuty, zrušiť sankcie sa často objavilo tvrdenie, že zákon, právna norma musí obsahovať sankcie, lebo inak je nevykonateľná, neúčinná, že to vlastne odporuje právnej teórii.

    Nuž, tu by som chcel povedať, jednak, že nie všetky právne normy majú sankcie, poznáme právne normy so sankciami aj bez sankcií, ale predovšetkým, keď už teda hovoríme o právnej teórii, právna norma nerovná sa zákon. Zákon je súhrn právnych noriem. Právna norma je totiž pravidlo správania ustanovené nejakým všeobecne záväzným právnym predpisom. Áno, právna norma často obsahuje aj sankcie, ale aj v zákone o štátnom jazyku je množstvo právnych noriem, pretože je tam ustanovených množstvo pravidiel správania, a to čo ideme urobiť tým návrhom novely, aj keby sme na ňom už nezmenili ani čiarku, bude znamenať aj tak to, že množstvo právnych noriem obsiahnutých v tom zákone nebude obsahovať sankcie.

    Pýtam sa teda, prečo z hľadiska právnej teórie, by to malo zmysel, keby sme boli dôslední a trvali na tom, že každá právna norma, teda každé pravidlo správania, ktoré je obsiahnuté v tom zákone, bude mať aj sankcie? Ale tak to nebude, ten počet právnych noriem, ktoré budú obsahovať aj sankcie, bude po tejto novele výrazne zúžený, a preto ja v tom vidím iba akúsi symboliku, že pokuty ostávajú. Pokuty boli symbolom ostatnej novely za pána ministra Maďariča, a ak urobíme kopu rozumných zmien v tomto zákone, ale pokuty v ňom necháme, tak ostaneme v tieni a nedokážeme, v tieni tej ostatnej novely a nedokážeme z neho vykročiť.

    Poslednú vec, ktorú by som chcel povedať, sa týka spoločnej správy, konkrétne prvého bodu, ktorý je daný na hlasovanie s odporúčaním schváliť a týka sa možnosti vysielania českých rozprávok. Je tam formulácia o tom, že je možné, teda výnimku z povinnosti vysielať diela, audiovizuálne diela určené deťom do 12 rokov výlučne v štátnom jazyku, majú okrem vysielania pre národnostné menšiny, tá výnimka je tam už teraz, by mali mať aj diela v pôvodnej jazykovej úprave, v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, čiže v českom jazyku. Potom čo bolo medializované, že takýto návrh je na stole, tak sa vyskytli obavy, či tým náhodou nechceme zničiť slovenský dabing, či všetky disneyovky teraz už nebudú dabované, iba do českého jazyka, pretože je to lacnejšie.

    Chcem ale upriamiť pozornosť naozaj na znenie toho zákona, ktorý hovorí o pôvodnej jazykovej úprave, čiže hovorí o pôvodných českých rozprávkach a toto opäť, myslím si podobne ako pri tej pedagogickej dokumentácii, nie je záležitosť primárne politická, politické bude určite rozhodnutie a hlasovanie poslancov o sankciách, ale je to otázka zdravého rozumu, aby sme nedabovali české rozprávky, pôvodné české rozprávky do slovenčiny, pretože naše deti, aj keď majú menej ako dvanásť rokov, tak českým rozprávkam rozumejú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásilo osem poslancov, posledný je pán poslanec Senko. Slovo má pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán poslanec, už pri vašich vystúpeniach z politologického hľadiska som si zvykol, že ste predstaviteľom politiky, ktorá odmieta štát ako taký, a je to do určitej miery potom blízke k anarchizmu, čo vlastne aj potvrdzujete tým svojím pozmeňujúcim návrhom, že vypúšťate sankcie. Ja neviem, čo to môže byť za zákon, ktorý už nemá sankcie, ale to je pre vás asi, by som povedal, príznačné, pretože, aby ste mohli chodiť na ulice a bez sankcií mohli robiť vaše anarchistické chúťky.

    Ale predsa len ma prekvapilo, že vy, ako bývalý poslanec Mestského zastupiteľstva v Bratislave, hovoríte o štátnych prostriedkoch, a pritom v úvodnom slove, keď ste hovorili, hovorili ste o verejných prostriedkoch, ale do samotného pozmeňujúceho návrhu dávate štátny rozpočet. Vy, by ste predsa mali vedieť, že aj peniaze, ktorými narába samospráva, sú peniaze daňových poplatníkov, čiže ergo sú podobné štátnym prostriedkom, čiže minimálne, by som do toho vášho pozmeňujúceho návrhu dal aj to, že jednoducho sa to týka aj verejných prostriedkov, čiže prostriedkov samosprávy. Ale ja zásadne odmietam tento návrh, ktorý predkladáte a dúfam, že to, že ho takýmto spôsobom predkladáte, a že tam dávate len štátne prostriedky z rozpočtu, nie je nejaká osobná frustrácia z toho, že ste neboli zvolený do zastupiteľstva mestského v Bratislave opäť.

  • No, pán Dostál nám tu rozšíril ďalší "izmus", zdvihol zástavu anarchizmu, takže je to prvý anarchista v tomto parlamente. Gratulujem, ale možno, že oscilujete ešte aj niekde medzi Spejblom a Hurvínkom, samo sa to opravilo, samo sa to napraví, možno to sú hlavní filozofi vášho anarchistického prístupu, pretože ste rozdelili kultúru na štátnu a inú. To už bolo aj v minulosti, to si pamätáme, tie rozdeľovania a nepochopili ste základný princíp, že hovoríme o buď súkromnej alebo verejnej komunikácii, a tam sú zásadné rozdiely, a je tam presná hranica, ale nie tá, ktorú vy nám tu predkladáte, pretože vychádzame z východiska, o ktorom sme tu už viackrát hovorili, že štátny jazyk je ústavnou hodnotou. A, ak je takouto hodnotou, je takou ústavnou hodnotou všade, za každých okolností a na celom území a pre každého štátneho občana Slovenskej republiky. A preto je tu nevyhnutný prípad tých zásahov štátu, o ktorých vy hovoríte, ale v podstate to bude asi plač na nesprávnom hrobe, pretože ja mám pocit, že váš hardvér neobsahuje základný slovenský softvér. No a pokiaľ si neabgrejdujete, no tak zrejme si nebudeme rozumieť. Ale rozumiete, čo hovorím, áno? Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, vo svojom zdôvodnení ste hovorili o tom, že súkromné podnikanie, kvôli tomu, aby súkromné podnikanie mohlo byť vykonávané slobodne a pod., ale aj súkromné podnikanie má predsa svoje pravidlá, a tým pravidlám musí rozumieť každý, preto aj štátny jazyk, aby boli pravidlá, ktoré sú jednotné, aby boli zrozumiteľné všetkým. Hovoríte o slobodnom šírení informácií, ale aj to slobodné šírenie informácií je pre všetkých, čiže akonáhle sú informácie v niektorom jazyku, ktorému povedzme ja alebo vy nerozumieme, tak potom nemáte šancu sa k týmto informáciám dostať. A preto je štátny jazyk a všetky normy a pravidlá musia byť definované v štátnom jazyku.

    Neodpustím si jednu poznámku, pokiaľ hovoríme o zákone o štátnom jazyku, nie článok jedna, ale článok jeden.

    No, a pokiaľ ide o sankcie, vy hovoríte, že sankcie nie, že právne normy nie a tak ďalej, no ale veď, aká je potom vymáhateľnosť práva, po prvé. A po druhé, čo keď je to úmyselné porušovanie zákonov a my vieme, že tu bolo úmyselné porušovanie zákona. Zoberte si tie predvolebné billboardy, ktoré boli iba v jazyku národnostnej menšiny maďarskej, boli úmyselne iba v jazyku maďarskom a úmyselne sa porušoval zákon, dokonca tu boli také návrhy, že tú pokutu zaplatí niekto iný, aby nebolo nejaké obmedzenie, porušovanie zákona. Čiže aj z toho dôvodu, pokiaľ nie je definovaná sankcia, v tej ktorej právnej norme, tak ten zákon je neúčinný a ťažko sa aplikuje v praxi aj na základe takých, vyhýbam sa slovu "podrazov", ktoré sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Dostál, ja si úplne vrelo viem predstaviť situáciu, že cez leto sa vyberieme s rodinou na dovolenku na termálne kúpalisko do Veľkého Medera a nerozumiem, prečo by som, ak taká potreba by vznikla, prečo by som nemohol vedieť informácie o tom, kde aké kultúrne podujatie sa v tom Veľkom Mederi deje. Možno by to síce, vzhľadom na to, že nerozumiem po maďarsky, musela byť pantomíma, ale ja by som sa o tom chcel dozvedieť a aspoň teda tú stručnú, jasnú informáciu vo svojom materinskom jazyku, alebo tak, keď tu dnes hovoríme, v štátnom jazyku. Preto sa mi ten návrh pozmeňujúci, ktorý hovorí o tom teda, že vlastne o tých kultúrnych informáciách, alebo o tých kultúrnych podujatiach, by som mohol byť informovaný iba vtedy, ak by to bolo platené priamo zo štátneho rozpočtu, zdá trošičku extrémistický, vzhľadom aj na to, čo tu už spomenul pán poslanec Blanár, že úplne bez problémov kultúrne podujatia môžu financovať aj samosprávy, tak myslím si, že nie je dobrý, a preto ho nepodporím.

  • Pán poslanec Dostál, rád vám odpoviem na otázku, prečo sankcie. Určite aj preto, že je to takým dobrým zvykom, pomerne je to také časté, že tam, kde zákon ukladá povinnosti, tak potom dáva aj možnosti sankcionovať za neplnenie týchto povinností, ale máte pravdu, sú zákony a môžu byť zákony aj bez sankcií. Ale mali by byť sankcie v takých zákonoch, o ktorých vieme alebo prax to ukázala, že ak boli bez sankcií, tak sa tie zákony porušovali a nedodržiavali.

    A práve zákon o štátnom jazyku tu niekoľko rokov bol bez sankcií a bolo množstvo prípadov porušovania tohto zákona. Takže v záujme vymožiteľnosti práva, pán poslanec Dostál, nielen kvôli tomu, že teda je to taký zvyk, že v zákonoch bývajú sankcie, ale konkrétne zo skúsenosti s týmto zákonom a v záujme vymožiteľnosti práva, preto je oprávnené a správne, že nejaká forma sankcií v tomto zákone bude existovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec, viete, to bol zámer vtedy politickej opozície, aby označkovala súčasne platný zákon ako zákon, ktorý je predovšetkým o sankciách. To bola ústredná téma, okolo ktorej sa diskutovalo, ktorú médiá zámerným spôsobom dávali do popredia, ale zámerným spôsobom do úzadia boli dávané hlavné priority súčasne platného zákona o štátnom jazyku. Pretože súčasne platný zákon o štátnom jazyku vôbec neobmedzuje používanie menšinových jazykov, dokonca odstraňuje viaceré prekážky v ich používaní tak, ako boli nastavené v predchádzajúcom platnom zákone. Ale samozrejme, tam, kde dohoda nie je možná, a tam, kde politikum zasahuje a politika sa zrejme v tábore koalícia - opozícia nerodí, tak sa vytvára umelý konflikt, ktorý má jednoducho zákon v očiach iných ľudí znehodnotiť. Prax ukázala, že je potreba takéhoto zákona, a že tento zákon je dobrý. Nakoniec o tom hovoril človek, pred chvíľou, ktorý v tomto prostredí žije a ktorý jasným spôsobom poukázal, o čom je to, a akým spôsobom, a kým sa tento konflikt vyvoláva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál, reaguje na faktické poznámky.

  • Bol som tu opakovane označený za anarchistu, tak neviem, možno by si kolegovia mali čosi naštudovať z politológie, keď si myslím, že by sa mala obmedziť, rozsah štátu, zasahovanie štátu do života občanov, nie som anarchista, anarchisti chcú zrušiť štát, ja som nikdy s takouto požiadavkou nevystúpil. V rovnakom duchu by som ja mohol ľudí, ktorí sa snažia posilňovať vplyv štátu označiť za komunistov a bolo by to rovnaké zjednodušovanie.

    Na pána poslanca Rafaja, neviem, či dokážem celkom zareagovať, pretože používal príliš veľa cudzích slov, mimo zákona o štátnom jazyku, v tej záverečnej fáze svojej reči.

    A na pána poslanca Matoviča, no, samozrejme, že je fajn, ak máte možnosť oboznámiť sa, aké hry hrá maďarské divadlo vo Veľkom Mederi, keď tam pôjdete na kúpalisko, ale je úplne prirodzené, že je to predovšetkým záujem kultúrnych inštitúcií, aby informovali pokiaľ poskytujú program, ktorý je všeobecne zrozumiteľný, tak majú povedzme galérie, múzeá prirodzený záujem na tom, aby tie informácie poskytovali nielen v maďarskom a slovenskom jazyku, ale aj v anglickom jazyku, v nemeckom jazyku a ďalším jazykom, odkiaľ môžu prísť návštevníci.

    Vy ste tu dnes skladali kompliment kolegyni Pfundtner. Ja tiež by som vám chcel zložiť poklonu. Dokázali ste si vyslúžiť potlesk od kolegov zo SMER-u a SNS, to je tiež obdivuhodné. Na tú poslednú vec, vymožiteľnosť práva. Nikto nereagoval na to, čo som hovoril, že po tejto novele, aj keď na nej nezmeníme už ani čiarku, ostane kopa právnych noriem, ktoré sankcie obsahovať nebudú.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som teraz vyzvať poslancov, aby sa tí, ktorí majú záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne, aby tak teraz urobili. Pani Laššáková bude následne s procedurálnym návrhom. Máme dvoch rečníkov. Ešte niekto? Tak vyhlasujem možnosť za uzavretú sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Chcem sa poďakovať za veľmi kultivovanú diskusiu, kľudnú. Myslím si, že aj kvalitne celkom dobrú, kvalitnú a pokračujeme o 14.00 hodine hodinou otázok a potom interpelácie a potom budeme pokračovať v rozprave tohto bodu.

    Pani poslankyňa Laššáková, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme zasadnutie výboru dnes tu v budove na č. dv. 34 v zasadačke. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12. 02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vítam vás na popoludňajšom rokovaní Národnej rady. Podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vždy vyhradený

    hodine otázok,

    ktorú týmto zároveň otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady, vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu po hodine otázok sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a ústne interpelácie poslancov. Poslanci včera do 12.00 hodiny písomne predložili 31 otázok na predsedníčku vlády a na členov 15 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.

    Vítam teraz na rokovaní, predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, ďalších členov vlády a poprosím pani predsedníčku, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Pani predsedníčka vlády, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov a to: pána podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny pána Chmela, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, nie sú naňho otázky. Pána ministra životného prostredia pána Nagya, ktorý je tiež na zahraničnej pracovnej ceste, nie sú naňho otázky. Pána ministra obrany, ktorý je na veľmi akútnom nutnom výjazde v Krupine z dôvodu riešenia kritickej situácie v súvislosti so zosuvom pôdy, musel sa okamžite presunúť, tak ho ospravedlňte, prosím, nie sú naňho otázky. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Zsolt Simon, ktorý je momentálne chorý, ospravedlňujem ho a nie sú naňho otázky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani predsedníčka vlády. A teraz vás žiadam, aby ste v limite pätnásť minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Ľubomíra Petráka a otázka znie: "Vážená pani premiérka, v roku 1989 ste bojovali za demokraciu na Slovensku. Nie je vám ľúto, že dnes pri obhajobe svojho postu zmenou formy voľby generálneho prokurátora, znásilňujete demokraciu na Slovensku?"

    Nech sa páči, pani premiérka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Možno mi dovoľte, na úvod povedať, že napriek počtu otázok kvantitatívnemu v podstate som dostala otázky dve, takže dnes sa mi podarí odpovedať na všetky otázky. Jedna otázka z radov tohto spektra bola na Generálnu prokuratúru a druhá otázka bola z radov tohto spektra na štátny rozpočet. Dnes zvládnem všetky otázky, to som veľmi rada.

    Pán poslanec, odpovedám na vašu otázku, za ktorú ďakujem.

    Vážený pán poslanec, aj ostatní členovia Národnej rady, čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky ukladá prokuratúre chrániť, citujem: "Práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu." Čl. 150 ústavy zároveň určuje, že na čele prokuratúry stojí generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

    A do tretice. Čl. 151 ústavy ustanovuje, že citujem: "Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon." Z toho ústavného rámca vychádzala aj vláda Slovenskej republiky, keď predstúpila pred parlament s ambicióznym programovým vyhlásením, ktorého základným cieľom je obnoviť dôveru, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva na Slovensku. Súbeh okolností spôsobený najmä koncom funkčného obdobia generálneho prokurátora nás doviedol k tomu, že sme tému prokuratúry ako jedného zo základných pilierov spravodlivosti na Slovensku uchopili z nesprávneho konca. Nezačali sme otázkou ako najlepšie naplniť ústavnú úlohu prokuratúry, ako chrániť práva a zákonom chránené záujmy občanov, ale témou zmeny na poste generálneho prokurátora.

    Osobne ma mrzí a trápi patová situácia, ktorá nastala v parlamente v súvislosti s koncom funkčného obdobia generálneho prokurátora. Ani kandidát opozície, ani kandidát koalície nebol po štyroch pokusoch zvolený. Štyri neúspešné voľby, podanie na Ústavný súd zo strany opozičných poslancov, vrátené žiadosti o dočasné opatrenie, zastavenie trestného stíhania v citlivej veci deň pred voľbou len na základe osobnej výpovede, to všetko sú signály, že takto to asi ďalej nepôjde. V tom je zhoda aj opozície, aj koalície.

    Myslím si, že v tejto chvíli potrebujeme predovšetkým odstup na to, aby sa najmä odborníci mohli zamyslieť, ako ďalej. Využime tento priestor na to, aby sme sa však nielen zamysleli nad spôsobom voľby generálneho prokurátora, ale aj nad tým, ako najlepšie vecne zabezpečiť ústavné poslanie generálnej prokuratúry a spolu obnoviť dôveru vo fungovanie generálnej prokuratúry.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Upozorňujem, že v rozsahu maximálne dvoch minút. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani premiérka, ďakujem aj za odpoveď, ale musím hneď na začiatku konštatovať, že ma vôbec neuspokojila. Ak dovolíte, vyjadrím najskôr svoj názor a potom položím ešte doplňujúce otázky.

    Ak hovoríte o problémoch, ktoré vznikli s voľbou generálneho prokurátora najlepšou cestou ako ich vyriešiť, je odpolitizovať voľbu generálneho prokurátora a tu je potrebná aj vaša súčinnosť, vás, ako predsedníčky vlády a celej vládnej koalície. Ak ste hovorili, že vás mrzí a trápi patová situácia v parlamente, mňa osobne mrzí a trápi niečo ďaleko viac, ako je patová situácia v parlamente. To je stav demokracie na Slovensku a stav demokracie v parlamente ako takom, keď predstavitelia vládnej koalície bránia svojim poslancom slobodne vykonávať mandát, kontrolujú ich pri tajnom hlasovaní.

    Pani ministerka, či pani predsedníčka vlády, pardon, povedali ste o citlivej kauze, politickej kauze, ale ja ako čítam médiá, tak som sa dočítal, že predstavitelia ministerstva vnútra, toho ministerstva, tej vlády, ktorej vy predsedáte a predstavitelia Policajného zboru zasahovali a robili nátlak na vyšetrovateľa. Nepripomínajú vám tieto kroky päťdesiate roky a nie demokratický režim? Veď sú to politicky vykonštruované kauzy.

    Mohol by som dlho hovoriť o ďalších súvislostiach, ale mám limit dvoch minút, takže pokúsim sa sformulovať len otázku. Myslím, že cesta, ktorú nastúpila vaša vláda sa zjavne nedá nazvať cestou demokratickou. Prvá otázka je: "Čo si myslíte, ako história, akým izmom ohodnotí vaše vládnutie? A druhá otázka je: "Pani premiérka, kde sú hranice demokracie alebo šliapania po demokracii, ktorú ste ešte ochotná tolerovať?"

  • Pani premiérka, skôr ako vám dám slovo, chcem poprosiť poslancov, ktorí telefonujú teraz cez hodinu otázok v rokovacej sále, aby tak nekonali. Nabudúce už to budem hovoriť menovite.

    Pani premiérka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, súhlasím s vami, že téma generálnej prokuratúry je spolitizovaná, a že máme spoločnú úlohu a zadanie odpolitizovať túto tému, ale ona je spolitizovaná najmä preto, že so sebou vlečieme celé roky nevyriešené kauzy a problémy.

    Prečo, pýtam sa, nie sú uzatvorené mnohé témy a otázky ako nástenkový tender, ako emisie, ako sociálne podniky, ako financovanie politických strán? Prečo je zastavené trestné stíhanie, z akého dôvodu? Preto, že je to odpolitizované, preto, že si generálna prokuratúra plní svoje úlohy? Prečo má také vysoké kompetencie a môže takto zasahovať do normálnych procesov? Prečo necháva občanov v neistote a neuzatvára problémy a kauzy?

    Pýtam sa vás, pán poslanec, či ste presvedčený o tom, že fungovanie generálnej prokuratúry za ostatné obdobie naplnilo svoj cieľ a účel, tak ako to stanovuje ústava. Pýtam sa vás, či zadefinovanie postavenia Generálnej prokuratúry, tak špecificky ako ju máme my a niekoľko ďalších bývalých satelitov Sovietskeho zväzu je to zadefinovanie, ktoré zodpovedá princípom modernej demokracie. Ja vám totiž odpovedám, že nie. Odpovedám, nie a dávam do pozornosti úplne iné modely fungovania generálnej prokuratúry. Pozrite sa na Belgicko, pozrite sa na Francúzsko, Taliansko, Nemecko, mnohé iné krajiny. Otváram priestor a diskusiu o tom, či dedičstvo stalinského modelu generálnej prokuratúry je naozaj to, čo nám pomáha budovať pilier ústavnosti v tejto krajine. Hovorím, že nie.

    A znovu zopakujem, že má mrzí, že celá diskusia dnes sa posunula k téme argumentov, kto na koho vytváral nátlak. Aj ja som čítala média, ako vy pán poslanec, kde sú proti sebe dva rovnocenné výroky jedného čihi druhého hota. Pýtam sa, ako je možné, že vôbec takéto otázky môžu vzniknúť? Ako je možné, že generálny prokurátor takýmto spôsobom argumentuje? Ten má predsa mať jasné dôkazy a uzavreté kauzy a prípady.

    Myslím si, že "izmy" sú veľmi nebezpečné. Akékoľvek, či už ide o marxizmus alebo fašizmus. Ja sa pokúsim, aby sme redefinovali vecne, obsahovo a prizývam vás k tejto diskusii. Náplň a postavenie cez zákon generálnej prokuratúry tak, aby ani vy, ani ja, a hlavne občania nemuseli mať pochybnosti o tom, že základné dôkazy sú niekde na stole namiesto toho, aby sa využili v súdnych procesoch. Ja preto urobím maximum.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou vylosovanou otázkou v poradí je otázka od pána poslanca Richarda Oravca a otázka znie: "Pani premiérka, vytvára schválený rozpočet priestor preto, aby sa Slovensko na budúci rok začalo spamätávať z následkov hospodárskej krízy?"

    Nech sa páči, pani premiérka, priestor na vašu odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ale je to naozaj z tej várky mnohých ďalších otázok.

    Schválenie rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je jasný pozitívny signál, že súčasná vládna koalícia to myslí s ozdravením verejných financií vážne. Ja som niekoľkokrát zopakovala, že to bolo jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré sme museli urobiť. To je jeden z najťažších rozpočtov od roku 1999. A nie je to moje hodnotenie tohto rozhodnutia, je to hodnotenie naozaj významných finančných inštitúcii. Bolo to ťažké rozhodnutie a vôbec ma neteší, že sme museli pristúpiť k takto ťažkým rozhodnutiam.

    Hospodárska politika založená na princípoch ekonomickej slobody, konkurencie, rovnosti šancí a sociálnej pomoci najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva vytvára predpoklady na to, aby sme zo Slovenskej republiky vytvorili modernú a vyspelú krajinu a zlepšovali postupne kvalitu života. Aj napriek výrazným úsporným opatreniam, ktoré sme boli nútení prijať na ozdravenie verejných financií, prináša schválený rozpočet aj naplnenie priorít pre budúci rozvoj.

    Deficit verejných financií dosiahol v minulom roku 7,9 % hrubého domáceho produktu a v tomto roku to bohužiaľ bude skoro rovnaké číslo. Slovensko sa v posledných dvoch rokoch mimoriadne rýchlo zadlžuje. Verejný dlh sa za dva roky zvýšil o viac ako polovicu. Z 27,7 % HDP na konci roku 2008, na 43,8 % koncom roku 2010. Dlh Slovenska pripadajúci na jedného obyvateľa vzrástol 3 439 eur v roku 2008, na 5 326 eur v roku 2010, čo je nárast o vyše 54 %. Tento trend je dlhodobo neudržateľný.

    Rozpočet preukazuje, že zásadný cieľ, ktorým je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 bude Slovensko schopné splniť. Budeme môcť nielen deklarovať, že napĺňame záväzky voči Paktu stability a rastu, ale aj zaručiť, že nepôjdeme cestou, ktorá sa blíži k podobe Grécka, Írska, Španielska, či Portugalska.

    Dôvodov na ozdravenie verejných financií je viacero. Prvý je fakt, že v budúcom roku si Slovenská republika musí na finančnom trhu požičať 8 mld. na krytie svojich záväzkov. Slovensko musí už teraz jasne preukázať, že v budúcnosti bude schopné svoje dlhy splácať. V opačnom prípade nám hrozí scenár spomínaných viacerých krajín Európskej únie, ktorý začína na začiatku vyššími úrokmi na náš dlh, neskôr pokračuje stratou schopnosti vôbec si požičať, spojený s prudkým prepadom ekonomiky a najmä životnej úrovne obyvateľov.

    Druhým podstatným dôvodom je to, že prudké zadlžovanie budúcich generácií považujeme za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a rastu kvality života na Slovensku.

    Mali sme pomerne krátke obdobie na prípravu tohto rozpočtu a potrebovali sme sa pomerne rýchle zoznámiť so skutočným stavom verejných financií. Pri budúcoročnom rozpočte predpokladám v širšej diskusii, chceme už pristúpiť k systémovým zmenám a naštartovať ich. Keďže sa mi kráti čas na odpoveď, chcem sa dotknúť jednej tézy alebo problému, ktorý zaznieval z radov opozície, ako sme mali konsolidovať a prečo sme nezvolili túto cestu. Už nepoviem, že? Takže nabudúce. Je mi ľúto.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani premiérka, ďakujem pekne za vaše odpovede. Ďakujem aj poslancom, ktorí boli aktérmi 15-minútovky, otázok a odpovedí na premiérku vlády.

    Budeme pokračovať teraz druhou časťou hodiny otázok a to sú otázky, ktoré ste kládli a boli vylosované na jednotlivých členov vlády.

    Otázka č. 1, ktorá bola vylosovaná pre prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Figeľa, je od pána poslanca Martina Fronca. Vidím ho v sále, takže môžeme otázku prečítať. "Pán minister, ak by išiel prvý balík PPP projektov, bolo by možné začať stavať okamžite ako tvrdil Robert Fico?"

    Pán podpredseda vlády a minister dopravy, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctená snemovňa, vážený pán poslanec, v súvislosti s témou prvého balíka PPP projektov sa objavilo v médiách množstvo, množstvo zavádzajúcich informácií, nielen pravdivých, ale aj posunutých alebo polopravdivých, a to tak v súvislosti s jeho financovaním, jeho pripravenosťou na výstavbu, ako aj dopadom na zamestnanosť. Jednou z takýchto informácií boli aj vyjadrenia týkajúce sa možnosti spustenia jeho výstavby už tento rok, prípadne už v septembri, ak by ministerstvo dopravy v auguste prijalo ponuku koncesionára. Navyše ponuku, ktorá nebola ani na konci reálna, ale indikatívna a svojím spôsobom virtuálna.

    Hoci predchodcovia vykonali také slávnostné poklopanie základného kameňa výstavby diaľnice D1 z prvého balíka už v októbri 2009 a súhlasili s predčasnými prácami, tomuto projektu chýbalo to najdôležitejšie, a to finančná uzávierka zabezpečujúca plné financovanie.

    Pýtam sa, ktorý múdry hospodár začne stavať stavbu, ak ešte nemá na danú stavbu zdroje a nemá istotu, či ich získa a nielen na prvý pokus, ale ani na šiesty pokus neboli schopní tieto peniaze definitívne získať. Minulá vláda vyšla koncesionárovi v ústrety natoľko, že na rozdiel od pôvodných podmienok dala prísľub aj štátnej záruke, štátnej garancie a prisľúbila aj vybaviť úver u Európskej investičnej banky, ktorá ho sľúbila v objeme 1 mld. eur.

    Ak by súčasná vláda aj súhlasila s odkladom finančného uzavretia, to znamená posunula ten termín ďalej ako navrhoval koncesionár na konci augusta, teda do konca roka, dnes je úplne zrejmé, že by k finančnému uzavretiu nedošlo skôr ako v priebehu možno polovice budúceho roka, a to aj za predpokladu skorého súhlasného stanoviska k environmentálnym záležitostiam na úseku Turany - Hubová. V praxi to znamená, že práce z prvého balíka by sa aj tak celý budúci rok nemohli naplno začať.

    Postup, ktorý sme zvolili vlastne znamená, že minimálne štyri úseky z tohto balíka vieme začať stavať už v priebehu prichádzajúceho roka. Už v týchto dňoch prebieha súťaž na zhotoviteľa na dva úseky pri Levoči. Po novom roku nás čaká súťaž na dozor a na zhotoviteľa úsekov pri Ružomberku a pri Prešove. Mali sme teda pravdu, že rozviazaním balíka môžeme začať stavať skôr. A navyše na tieto úseky použijeme zdroje z eurofondov, z operačného programu Doprava, ktorý vlastne predstavuje najlacnejšie peniaze, granty Európskej únie. Teda, aj druhá časť toho posolstva je dôležitá a pravdivá, že sa dá stavať lacnejšie, a to výrazne lacnejšie.

    Samozrejme, ak by sme mali týchto zdrojov viac, tak si viem predstaviť využitie aj na iných úsekoch, a tak urýchlenie prísľubu prepojenia východu a západu medzi Bratislavou a Košicami. Viaceré vlády to sľubovali, viaceré vlády to nedokázali, a ak menej hovorím o týchto prísľuboch a viac o sústredení na reálnu výstavbu, na reálne rozhodnutia, tak s tým súvisí aj potom výsledok, ktorým takéto dosiahnutie prepojenia bude. A ja som presvedčený, že práve tento prístup to môže výrazne napomôcť na rozdiel od toho, čo sme tu mali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, taktiež v rozsahu maximálne dvoch minút.

  • Ďakujem pekne, pán minister a podpredseda vlády, ja som rád, že ste tuná odpovedali na túto otázku a ste ozrejmili skutočnosti tak, ako sú. A chcem povedať, že čo sa týka výstavby diaľnic ako investície do budúcnosti tejto krajiny, v tom je asi zhoda medzi nami všetkými, medzi koalíciou a opozíciou, ale v čom asi zhoda nie je a ja osobne vítam to vaše úsilie, aby sme tie diaľnice stavali naozaj efektívne, a čo najvýhodnejšie a najlacnejšie pre krajinu, to je náš záväzok.

    A v tejto súvislosti som zaregistroval v médiách nemálo útokov na vás, pán podpredseda vlády, a chcem vás istým spôsobom povzbudiť a povedať, aby ste ich vydržali, pretože to je v záujme tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, chcete reagovať, pán podpredseda vlády?

  • Ďakujem, či za ocenenie alebo povzbudenie. Viem, že nie som sám a viem, že svojím spôsobom politik musí treba niečo aj vydržať, ale nemám dôvod ani ustupovať, ani vzdávať sa, skôr dodržiavať slovo a vnímať, že za slovom musia ísť aj skutky, a že skutky sú to ovocie alebo to, čo nás nakoniec môže, či odlíšiť alebo ukázať výsledky snaženia, lebo infraštruktúrne projekty už či u nás, či v Európe sú náročné, ale sú základným predpokladom modernizácie a rozvoja nielen krajiny, ale aj regiónov, miest a obcí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz poprosím, aby ste zotrvali na svojom mieste, lebo aj druhá otázka, ktorá je, je vylosovaná vám. Je to otázka od pána Ľubomíra Vážneho, a tá otázka znie: "Pán minister, aké opatrenia ste prijali v spoločnostiach Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest za účelom spustenia elektronického obstarávania, napríklad na technické štúdie? Zatiaľ obstarávate všetko klasicky, a to je podľa vás netransparentné."

    Nech sa páči, máte priestor na odpoveď. Pánovi poslancovi Vážnemu, ktorý je v sále, preto odpovedáme.

  • Pekne pozdravujem pána poslanca Vážneho. Aj minule som tu mal veľkú časť toho spoločného, aj teraz to mám, tak na jednej strane sa aj teším, na druhej potrebujem aj pracovať, ale toto je hodina otázok, takže ideme na to.

    Ja aj minule som na túto alebo podobnú otázku reagoval, tak, možno že trošku pridám, aby sme nielen hovorili, čo bolo pred týždňom. Uvidíme, čo bude o týždeň vo štvrtok, ak bude ešte parlament. Vítam naozaj každú príležitosť na diskusiu o transparentnosti, resp. aj na potvrdenie, pán kolega Vážny, že obstarávanie za môjho vedenia je iné, je naozaj čitateľnejšie na ministerstve dopravy, než bolo predtým. A môžem ísť aj na detaily, pretože práve ministerstvo dopravy, čuduj sa svete možno, ale práve toto ministerstvo v auguste ako prvé zahájilo reálne, konkrétne a nielen testovacie, ale skutočné elektronické tendre, konkrétne vtedy na železničnej spoločnosti.

    Viete, železničné spoločnosti sú dnes v červených číslach, tak ste mi ich odovzdávali a časť odpovede je aj v tom, za koľko a za čo, a čo sa nakupuje a verím, že aj táto časť odpovede spolu s celkovou konsolidáciou prispeje k tomu, že prejdeme z červených do čiernych čísiel. K týmto trom železničným spoločnostiam, teda ZSSK Slovensko, ZSSK Cargo a ŽSR, Železnice Slovenskej republiky sa pridávajú aj Pošta, Letisko Bratislava, Letové prevádzkové služby a ďalšie. Vo väčšine týchto spoločností už prebehli alebo prebehnú prvé aukcie najneskôr v decembri. Rád by som napríklad len za železničnú spoločnosť Cargo, Cargo Slovakia, povedal, že od septembra sa na nej uskutočnili v priemere dve aukcie týždenne s celkovou úsporou v porovnaní s pôvodnými kontraktmi, teda porovnateľnými kontraktmi viac ako 1,3 mil. eur, teda po starom, viac ako 40 mil. Sk.

    Spôsobom elektronického obstarávania je možné obstarávať v prípadoch, ak je predmet zákazky možno jasne a jednoznačne definovať, a to, samozrejme znamená, že ide hlavne o tovary a služby. Formu elektronického obstarávania organizácie podriadené ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v tomto roku už úspešne realizovali vo viacerých prípadoch.

    Ministerstvo prijalo opatrenia na čo najširšie množstvo tovarov, a čo najširšie množstvo služieb, ktoré sa budú obstarávať elektronickými aukciami. V budúcnosti sa bude používať najmä pri zabezpečení tovarov a služieb, kde väčší počet zúčastnených subjektov môže ponúknuť nižšiu cenu. Pracovníci realizujúci v Národnej diaľničnej spoločnosti verejné obstarávanie boli už zaškolení na obstarávanie touto formou. Rovnako je na tento typ obstarávania zabezpečený aj softvér. Do konca tohto kalendárneho roka začne Národná diaľničná spoločnosť obstarávať prvú zákazku touto formou.

    V Slovenskej správe ciest sa dokončuje spustenie elektronických aukcií na tovary a služby tak, aby mohol byť proces elektronického obstarávania realizovaný postupne od začiatku nového roka. Aj preto aktuálne prebieha na SSC, na Slovenskej správe ciest audit zmlúv na tovary a služby, aby sa do elektronického obstarávania dostalo čo najviac položiek, a tak sa zabezpečila transparentnosť, a aby sa dosiahli čo najlepšie podmienky aj pre obstarávateľa na jednej strane a rovnaké príležitosti pre dodávateľov na strane druhej.

    A čo sa týka obstarávania samotnej technickej štúdie, lebo aj o tom je otázka, nejde o nijakú špeciálnu kategóriu obstarávania, nezáleží na tom, aký druh služby alebo tovaru sa bude touto formou obstarávať. Takže, ak bude všetko vecne pripravené k vypísaniu súťaže na technickú štúdiu, bude sa aj takáto kategória realizovať formou elektronického verejného obstarávania.

    Pán poslanec, už len doplním, že sme zaviedli alebo zavádzame elektronické verejné obstarávanie do všetkých podriadených organizácií, a ako som povedal, už dnes evidujeme výrazné, konkrétne úspory oproti stavu, keď sa tam šafárilo. Našou politikou je správať sa k zverenému majetku zodpovedne vo vzťahu ku všetkým občanom Slovenska. To je postavenie alebo postoj dobrého hospodára.

    Preto opakujem, že ma teší, že sa každý týždeň pýtate na hodine otázok na to isté a v tomto duchu sa teším, už aj na budúci štvrtok.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, máte potrebu dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Pán minister, k tej zohratej scénke, ktorú ste nám tu predviedli pri prvej otázke, sa nebudem vyjadrovať, pretože zrejme už všetci vedia, že tým nešťastným zastavením prvého balíka došlo k ozaj zastaveniu alebo výraznému decimovaniu postupu vo výstavbe diaľnic. Ale chcem sa len jedného dotknúť, že ste nám vytkli, že my sme urobili slávnostné poklopanie základného kameňa na prvom balíku, ale to bolo poklopanie predčasných prác na prvom balíku, ktoré sa na druhý deň začali realizovať a skutočne sa aj zrealizovali a uskutočnili, na rozdiel od vás, kde ste pred mesiacom v Galante slávnostne propagandisticky poklopali základný kameň a dodnes nemáte ani dodávateľa, to znamená, práce sa nezačali a dodnes nie je ani zmluva o dielo. Ale to už nechajme minulosti.

    Čo sa týka elektronického obstarávania, tu práve išlo o to, že vy ste vždy tvrdili, že budete obstarávať elektronicky všetko. Ja som vždy tvrdil, že to všade nejde, dokonca ste povedali v auguste, že elektronické tendre sú v pôsobnosti rezortu dopravy realitou a budú uplatnené na všetky druhy obstarávania, čo je ozaj nezmysel. Dnes to už priznávate, že to nejde na všetko, ide to na tovary, ide to na časť služieb, ale v žiadnom prípade to nejde na veľké investičné celky, ktorými sú líniové stavby. Takže, len mňa mýli to, a na to ste neodpovedali, že to, čo sa nedá a čo som tvrdil, že sa nedá, neobstarávate elektronicky, a to je v poriadku, lebo som povedal, že sa to nedá. Ale to, čo sa dá, a to je zarážajúce, napríklad tie technické štúdie na prepojenie Žiliny a Dubnej Skaly, ani to ste neobstarali elektronicky, pritom to sa dá obstarať elektronicky. Tak toto stále nechápem, prečo sú takéto rozdiely medzi sľubmi a realitou, že to, čo sa naozaj dá a čo sa dá presne a jasne popísať projektantovi, aby spracoval, neobstarávate elektronicky. Toto ma na tom celom mýli.

    Ďakujem.

  • Mňa, keď niečo mýli, tak to, že o tom tak vecne a presvedčivo hovoríte, ale ste to nerobili. To je ten problém, ktorý neviem, či mám ja ešte podčiarkovať, či nie, ale keď som povedal v auguste, že elektronické obstarávanie v rezorte dopravy je realitou, tak bolo. A nebolo jedinou alebo všeobjímajúcou v zmysle všetko a všade, ale vstúpilo do života, ukázalo svoje prednosti alebo výhody. A ja som rád, že postupne naberá na váhe vo všetkých podriadených organizáciách. Samozrejme, si to vyžaduje prípravu nielen softvéru alebo techniky, ale aj ľudí. Toto robíme. Ovocie alebo výsledky už sú merateľné. Prináša to veľa všetkým, ale hlavne prináša to väčšiu kultúru, vyššiu kultúru obstarávania a narábania so štátnymi prostriedkami.

    Som presvedčený, že ak v tomto budeme pokračovať, tak sa to stane pravidlom a nie výnimkou, čo sa možno za nás v lete začínalo, ale stáva sa pravidlom. A vám len teda pripomínam, že keď tak technicky alebo vecne to poznáte, mohli ste už za svojej éry dosiahnuť mnohé iné výsledky, keby ste boli obstarávali transparentnejšie, či elektronicky, či klasicky. To je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Tretia otázka je opäť adresovaná na prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Jána Figeľa a znie: "Pán minister, čo hovoríte na porovnávanie prvého a tretieho balíka PPP projektov?" Je to otázka adresovaná pánom poslancom Antonom Marcinčinom a preto, že sedí v sále, budeme na ňu odpovedať.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, vážený pán poslanec, ťažko sa mi hľadá iný výraz na to, čo je v téme porovnávanie oboch balíkov, než v tom cítim účelovosť alebo tlak istých záujmov, resp. istej loby. A mrzí ma, že tomuto tlaku podliehajú aj niektoré mienkotvorné médiá na Slovensku, ktoré v tejto účelovosti spájajú informácie s cieľom obviniť, buď mňa osobne alebo ministerstvo dopravy, že prvý balík padol z politických dôvodov. To som odmietal a odmietam. Zodpovedne môžem prehlásiť, že pri rozhodnutí ministerstva nepokračovať v prvom balíku politika nehrala úlohu v zmysle akejkoľvek, či pomsty alebo reflexií na mecenášov niektorých politických strán.

    A o to viac ma mrzí, keď vidím, až záhadne často skreslené porovnávanie nákladov na kilometer výstavby pri úsekoch z prvého a z tretieho balíka. Áno, pri takomto porovnávaní tretí balík vychádza nevýhodnejšie. My sme to otvorene priznali a médiám sme poskytli aj relevantné prepočty, ale spolu s tým sme poskytli aj niekoľko zásadných faktov, zásadných v skutočnosti, ktoré však záhadne sa vytrácajú alebo sú opomínané. Z nich vyplýva napríklad toto. Približne 35 % z úsekov v treťom balíku, viac než tretina tvoria tunely, zatiaľ čo podiel tunelov v prvom balíku je len 10 %. Tunely a mosty spolu tvoria v treťom balíku takmer 60 % celkovej dĺžky alebo celkového záberu. Pri pôvodnom prvom balíku je tento pomer sotva tretinový. Z toho vyplýva jasný záver. Tretí balík je stavebne aj geologicky nepomerne komplikovanejší ako prvý. A ak niekto porovnáva náklady prepočítané na kilometer, použijem prirovnanie z jedného veľmi inteligentného internetového blogu.

    Porovnáva cenu bielych a grahamových rožkov. Nech sa páči, názorný príklad, pri ktorom si pomôžem myšlienkami tohto vysokoškolského pedagóga.

    Zájdite do supermarketu a urobte dva nákupy. V prvom z nich, označme ho ako PPP 1, kúpte 25 rožkov, z toho 3 poctivé grahamové a 22 obyčajných. V druhom z nich, označme ho PPP 3, kúpte 10 rožkov, z toho 4 grahamové. Vypočítajte priemernú cenu rožka. Ak vám vyjde, že v PPP 3 je rožok v priemere raz tak drahý, tak ste počítali správne. A odteraz kupujte iba rožky podľa schémy PPP 1. Je to pre vás dvojnásobne lacnejšie, ušetríte.

    Je to, samozrejme, trochu zjednodušené, ale veľmi praktické poukázanie na rozdielny obsah, a preto aj dopad alebo jednotkovú cenu. Ak niekto obchádza geologickú náročnosť tretieho balíka a účelovo porovnáva cenu za kilometer bez toho, aby jedným dychom spomenul aj fakty, o ktorých som pred chvíľou hovoril, nemôžem sa ubrániť dojmu, že za tým je buď zjavná nekompetentnosť alebo jasný zámer politicky, či finančne motivovaný, ako odozva na rozhodnutie pri prvom balíku alebo na vidinu ziskov zo strany niektorých firiem.

    Pripomínam, že súčasné vedenie ministerstva zdedilo pre štát dve komplikované a svojím spôsobom predražené zmluvy s koncesionármi na vybraté úseky diaľnice D1. Preto sa jednotlivé úseky z prvého balíka budú tendrovať nanovo a stavať lacnejšie za peniaze z eurofondov, čo sú, ako som už povedal predtým, tie najlacnejšie prostriedky, ktoré máme.

    Na ťažké úseky pri Žiline eurofondy nestačia. A čo je ešte dôležitejšie, na nižšiu cenu prijateľnú aj pre štát, tu nakoniec pristúpil predchádzajúcou vládou vybraný koncesionár. Najťažšie úseky diaľnice D1 postaví a bude 30 rokov udržiavať za výrazne nižšiu cenu, čo sme zvládli vyrokovať za približne 3 mesiace. Tlak vyjednávacieho tímu na zníženie ceny a opravu ďalších nevýhodných ustanovení koncesnej zmluvy priniesol v treťom balíku takú úsporu, ktorej výšku si väčšina bežných ľudí ani nevie predstaviť.

    Na ilustráciu alebo podobný pohľad preto uvediem, že dosiahnutá úspora je napríklad 35-násobkom celého rozpočtu krajského mesta Žilina alebo dokonca 40-násobkom ročného rozpočtu Banskej Bystrice. Moji predchodcovia, už je tu pán minister alebo pán premiér, by mali Slovensku vysvetliť, hovorím o predchodcoch preto, lebo mali podiel na dohodách a rozhodnutiach, prečo podpísali zmluvu s cenou o 27 % vyššou ako je súčasná nová ponuka vyrokovaná pod mojím vedením. V koho záujme zaviazali daňovníkov splácať o 60 mil. eur ročne viac, a to každý rok po dobu 30 rokov. Oni mi často kladú túto otázku, prečo uprednostňujem tretí balík, no sami nevedia zodpovedať na základnú otázku, prečo nechali v treťom balíku toľko vaty, toľko peňazí, hlavne pre koho a z akých dôvodov?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Nie.

    Takže pristúpime k ďalšej otázke, ktorá je opätovne adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy pánovi Figeľovi a je od pána poslanca Alojza Přidala a znie: "Pán minister, prečo, ak ste nechali padnúť prvý balík PPP projektov, tak ste nenechali aj tretí balík PPP projektov?

  • Vážená Národná rada, svojím spôsobom časť odpovede som popísal, ale dodám ešte, že dôvodov pre naše rozhodovanie bolo niekoľko. Jedným z nich je, že prvý balík niesol environmentálne riziká, a tým pádom aj hrozbu ďalšieho odsúvania finančného uzavretia a posúvania termínov.

    V treťom balíku pritom ďalšie odsúvanie nehrozí. Koncesionárom požadovaný dodatočný termín finančného uzatvorenia, v prípade prvého balíka, ktorým bol december 2010 nebol reálny, keďže kladné stanovisko Európskej komisie k úseku Turany - Hubová stále nie je. Nový termín finančného uzavretia pre tretí balík, ktorým je apríl 2011 je reálny. Nemá riziká špeciálnych schvaľovaní. Nevyžaduje štátnu záruku.

    Podotýkam, že vláda nechce o diaľničnom prepojení Bratislavy a Košíc iba hovoriť, ale chceme reálne a seriózne konať. Rozhodnutím nepokračovať v projekte prvého balíka PPP sa výstavba väčšiny úsekov v podstate urýchli. Pri treťom balíku by zrušenie projektu výstavby výrazne oddialilo, a to jeden a pol až štyri roky. Za ťažký, no aj s odstupom času zjavne správne rozhodnutie ďalej nepredlžovať koncesnú zmluvu na prvý balík, čelíme veľmi masívnej a často aj lživej kritike od opozície, ale aj od niektorých predstaviteľov dotknutých firiem. Práve vďaka tomuto rozhodnutiu však máme dnes istotu, že štyri z piatich úsekov prvého balíka sa v budúcom roku 2011 môžu stavať a nehrozí, že budú stáť pre nedoriešené financovanie. Vyše 60 km diaľnice, hovorím o diaľnici v plnom profile, sa môže stavať a úsek s environ výhradami, teda Turany - Hubová, spustíme, keď sa ich tieto výhrady podarí definitívne rozptýliť a doriešiť.

    Prvé dve súťaže na zhotoviteľov sa práve rozbiehajú. Ďalšie Národná diaľničná spoločnosť pripravuje tak, aby mohli nastúpiť v priebehu obdobia po novom roku. Spolu v 5 diaľničných tendroch vo väčšom počte, spolu s väčším počtom súťaží na stavby ciest prvej triedy sa môžu stavebné spoločnosti uchádzať o nové kontrakty celkovo za 1,3 až 1,5 mld. eur.

    Verím, že sa o ne férovo popasujú v otvorenej súťaži prostredníctvom obstarávania a bez zbytočných obštrukcií tých uchádzačov, ktorí ponúknu vyššiu cenu a neuspejú.

    Veríme, že začať stavať čo najskôr, je nielen naším cieľom, ale aj záujmom stavebných spoločností. Pravidelne sa s nimi stretávam na rôznych fórach, na jednom aj pred dvomi týždňami, ktoré bolo veľmi povzbudivé. Napriek kríze, resp. práve pre východiská z krízy, nielen zdroje z eurofondov, ale aj peniaze na kofinancovanie zo štátneho rozpočtu sú pripravené. Včerajší schválený rozpočet je odpoveďou aj na túto tému. A to vlastne znamená, že príležitosti pre tisícky stavbárov sú na stole, len ich treba postupne uchopiť.

    Ďalším z dôvodov môjho rozhodnutia v tomto zmysle je, že preťaženosť súčasnej cesty medzi Žilinou a Martinom, hovorím najmä o Strečnianskej úžine, je významnejším problémom ako dopravná situácia, ktorá sa spája s úsekmi z prvého balíka. Strečnianská úžina je jeden z najkomplikovanejších a najzložitejších úsekov, a treba ho riešiť čo najskôr. Je to náš eminentný záujem. Nám nejde o kšefty. Tu ide naozaj o ľudí, o perspektívu.

    Len pripomeniem, že za odkladanie výstavby úsekov z tretieho balíka platíme už v súčasnosti nemalé sumy. Napríklad na konzerváciu štôlne pri Višňovom ide od roku 1998, už 12 rokov, v prepočte vyše 10 mil. Sk ročne. Ak ešte budem pokračovať v porovnávaní ďalej, pri prvom balíku sa cena v porovnaní s vysúťaženou cenou dodatočne ďalším dodatkom zvyšovala a ani poslednou ponukou sa nedostala pod úroveň pôvodnej víťaznej ponuky z tendra. V treťom balíku sa výrazne znížil termín výstavby. Pri prvom balíku sa predlžovali bez adekvátneho zníženia ceny, a tak výrazne, že Slovensko by čelilo vážnemu riziku žaloby zo strany Európskej komisie alebo neúspešných uchádzačov.

    V treťom balíku sa podmienky dodatočne menili, ale ústupky štátu v porovnaní s podmienkami v tendre sa v plnej miere premietli v nižšej cene. Ako som už spomenul, úseky z prvého balíka sa budú nanovo tendrovať a stavať oveľa lacnejšie za peniaze z eurofondov. Na ťažké úseky pri Žiline z eurofondov prostriedky už nepostačujú, a čo je dôležitejšie na nižšiu cenu výhodnú aj pre štát, tu nakoniec pristúpil predchádzajúcou vládou vybraný koncesionár. A tak projektovanie, výstavba, prevádzkovanie, údržba, a samozrejme, aj financovanie na celé obdobie 30 rokov bude realizovať a udržiavať za podstatne nižšiu cenu než pôvodne dohodnutú.

    Ja sa znovu vrátim k svojej predchádzajúcej otázke skôr opačne postavenej. Prečo to malo byť také drahé, kam mali ísť tie prostriedky, komu a čomu mali slúžiť? Ale to už nie je otázka na mňa, ale na iných.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Doplňujúca otázka od pána Přidala. Nie. Pán podpredseda vlády, ďakujem pekne, za celý seriál odpovedí na štyri otázky. Ako piaty v poradí bol vylosovaný s otázkou pán poslanec Branislav Ondruš, ktorý v sále je prítomný. A je to otázka adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Jozefovi Mihálovi a otázka znie: "Pán minister, kedy a za pôsobenia ktorého ministra zaplatilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky za analýzu fungovania úradov práce spoločnosti Devolopium, ktorú súčasné vedenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky označilo za nepoužiteľnú?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ctená poslanecká snemovňa, vážení hostia, najprv by som rád pripomenul o akú analýzu fungovania úradov práce vlastne šlo. Už to bolo medializované a takisto už aj ja som mal tú možnosť v parlamente predviesť túto publikáciu, túto brožúru, ktorá má približne 300 strán, a o ktorú teda ide, a ktorá stála Ústredie práce približne 636 000 EUR alebo inými slovami 20 mil. korún.

    Aby som trošku priblížil úroveň tejto analýzy, tak z nej trochu zacitujem, a to analýza vlastne rozoberá jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a ja som si vybral z toho časť, ktorá sa týka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, konkrétne expozitúra v Šamoríne. Takže pokiaľ ide o Šamorín, pozdravujem všetkých občanov a obyvateľov Šamorína, ktorí sú prítomní dnes na rokovaní...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, skúste sa nerozptyľovať pánom Bugárom ani inými Šamorínčanmi.

  • Smiech v sále.

  • ... takže pre občanov Šamorína. Analytici spoločnosti Developium zistili pozitíva: pekná budova, v celku príjemný dojem, komorná atmosféra úradu, veľké neprehliadnuteľné menovky pracovníkov na dverách, na stene vedľa dverí bolo zaznačené oddelenie, pod ktoré patrí príslušná pracovníčka, prístup zamestnancov k mystery shopperom bol pozitívny, pozorovaná ochota voči fiktívnym klientom. Negatíva, negatíva pozor. (Na úrade nebol príjemný vzduch, nakoľko sa v ňom zdržiavali občania so značným alkoholom v krvi).

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Mystery shopper sa stretol so zamestnancom referátu odborného poradenstva, ktorý aktuálne prejavoval menej záujmu voči klientovi v kontaktnej fáze stretnutia. Veľký Meder, pozitíva.

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Smiech v sále.

  • Dostatok miesta na sedenie pre klientov. Značný záujem voči klientovi, motivácia vyriešiť problémy klientov so snahou nájsť, čo možno najviac možností riešenia. Negatíva: vyskytujúca sa ťažkopádna komunikácia so zamestnancom úradu, spôsobená problémami so slovenským jazykom.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • A ďalej negatívum, do budovy úradu sa šlo cez rómsku štvrť, čo niektorým mystery shopperom naháňalo strach.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Takto to vyzerá, vidíte, taký príjemne sa čítajúci vzdušný text, to je a ďalej nasleduje bohatá obrazová príloha a ku každému úradu pekné farebné fotografie okolia, prostredia, menoviek na dverách, skutočne dá sa, dá sa z toho veľa zistiť, fotografia nástenky na chodbe, vidíte, je jej venovaná celá jedna strana. Dobre.

    Zmluva o príprave diela medzi ústredím práce a spoločnosťou Developium bola uzatvorená 1. 10. 2009, teda počas ministrovania pani Tomanovej. Dňa 3. mája 2010 toto dielo, ak ho tak možno nazvať, prevzala bývalá riaditeľka osobného úradu ústredia. V preberacom protokole skonštatovala, že dielo bolo zhotovené v súlade s projektom. Ešte raz zdôrazňujem, analýzu prebrali a označili za vyhovujúcu počas ministrovania pani Tomanovej.

    Spoločnosť vystavila faktúru na viac ako 636 tis. EUR dňa 16. apríla 2010, v podateľni ministerstva bola 4. mája 2010, pričom splatnosť bola nastavená na 90 dní. Pani Ildikó Polačeková, ktorú sme 15. júla 2010 na 14 dní dočasne poverili vedením ústredia bola uistená bývalou riaditeľkou gestorujúceho osobného úradu, ale aj sekciou ekonomiky a sekciou riadenia Európskeho sociálneho fondu ústredia o vecnej aj formálnej správnosti predmetnej analýzy, ako aj o tom, že dielo je pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR i úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zmysluplne využiteľné. Na základe toho v dobrej viere odsúhlasila úhradu faktúry dňa 23. júla 2010.

    Keď sa nový generálny riaditeľ ústredia práce rozhodol začať meniť žalostný stav úradov práce a odštartovať proces skvalitňovania ich práce vo vzťahu ku klientovi, chcel pre tento účel využiť odporúčania z tejto analýzy. Vtedy zistil, aká je skutočná úroveň analýzy, a teda aj to, že za 20 mil. korún máme dnes v zásuvke nepoužiteľnú knižku, ktorú by lepšie napísal žiak základnej školy. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš, chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, upozorňujem, že maximálne v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Myslím, že nevyužijem ani celé dve minúty. Ďakujem vám za odpoveď, pán minister, a ja vás len chcem upozorniť, že pani Ildikó Polačeková bola teda ustanovená do funkcie vašou vládou, na váš návrh, a ak teda ste poverili vedením ústredia práce človeka, ktorý nebol schopný sám posudzovať analýzu fungovania úradov práce, tak už to je smutná informácia.

    V každom prípade, musím vás ale upozorniť, že na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila koncom minulého mesiaca, pani štátna tajomníčka povedala, že citujem: "Sme pripravení žiadať tie peniaze, ktoré boli na toto vynaložené naspäť" a ešte dodala: "celú záležitosť sme postúpili právnikom, ktorí preskúmajú obchodné a právne súvislosti projektu."

    Pán minister, ak ste mali pochybnosti o tom, či ten materiál je alebo nie je v poriadku, tak ste mal skôr než ste uhradili za pôsobenie pani Nicholsonovej na pozícii štátnej tajomníčky, vykonať právnikmi analýzu obchodných a právnych súvislostí a dnes ste nemuseli žiadať vynaložené peniaze naspäť, ale jednoducho tie peniaze ste nemali vynaložiť, ak ste dnes presvedčený o tom, že ako citujem ešte raz pani Nicholsonovú: "sme pripravení žiadať tie peniaze, ktoré boli vynaložené naspäť". Takže dnes by ste nemuseli nič žiadať, keby ste vtedy boli a vaši nominanti konali tak, ako konať majú.

  • Pán podpredseda vlády, chcete reagovať ešte raz?

  • Nejako som nezachytil otáznik v tej vete, ale skúsim ešte raz zdôrazniť, že sme zdedili množstvo, množstvo nevýhodných zmlúv a jednoducho nemáme toľko právnikov, aby sme behom dvoch týždňov po nástupe všetky tieto problémy a prúsery, ktoré sme zdedili z predošlého vedenia rezortu, okamžite riešili. Ale rád by som vás ubezpečil, že problémy riešime a riešiť budeme. Nemáme žiadny dôvod nič kamuflovať, nie sme nikomu zaviazaní a budeme robiť v súlade s naším najlepším vedomím a svedomím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Šiestou v poradí je vylosovaná otázka, ktorú položil pán poslanec Martin Glváč a je adresovaná ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky pani Lucii Žitňanskej. Pán poslanec Glváč je prítomný, a preto budeme odpovedať. Otázka znie: "Keby ste ako právnička kandidovala na post generálneho prokurátora, ak by bola voľba generálneho prokurátora tak spolitizovaná ako je tomu teraz, aj keby ste v niektorých z volieb nedostala ani hlas?" Čiže tam by malo byť nedostali a kandidovali. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, áno, keď by som chcela byť generálnou prokurátorkou.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Nech sa páči, v rozpätí dvoch minút, maximálne.

  • Určite. Či si vládna koalícia neverí ani toľko, že by tomu chudákovi v dobrom slova zmysle, ktorý naozaj sa podujal kandidovať alebo ktorý sa nechal navrhnúť, nemohli odovzdať hlasy aspoň predsedovia a navrhovateľ, to je prvá otázka. A po druhé, kam až chcete zájsť spolu aj s ministrom vnútra, čo všetko potrebujete si podmaniť, a ako potrebujete skriviť všetky zákony a normy, aby ste dostali vôbec silové rezorty pod svoju kontrolu. Či chcete pokračovať takým spôsobom ako vy pred voľbami, že ani tento inštitút vám nie je dostatočne obrazne povedané svätý, aby ste spolu so svojimi spolupracovníkmi sa snažili ovplyvniť kandidáta nezávislého, aby ste ho donútili vzdať sa kandidatúry, aby ste získali prospech pre svoju kandidátku. Ďakujem.

  • Pani ministerka, chcete reagovať? Upozorňujem, že máte ešte 40 sekúnd. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, ubezpečujem vás, že aj ja osobne, aj táto vláda cíti veľký silný mandát od ľudí, aby justíciu, ktorú ste zverili do rúk Mečiarovi sme zase dostali do stavu, kedy jej ľudia začnú dôverovať. A pre toto urobíme všetko, čo urobiť je potrebné, to vám sľubujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem hodinu otázok za skončenú. Skôr ako po prestávke, ktorá bude trvať tri minúty, budeme pokračovať interpeláciami.

    Poprosím ministrov, aby sa nevzďaľovali, aby boli k dispozícii na interpelácie. Chcem vás požiadať ešte o jednu vec. Po interpeláciách bude pokračovať bod č. 36, to je tlač 129, ide o zákon o štátnom jazyku, kde sú prihlásení páni poslanci Osuský a Maďarič ako ústne prihlásení, ako poslední a požiadali ma navrhovatelia k bodu č. 49, a to je tlač 144 ide zákon o sociálnych službách, či by sme nemohli prerokovať tento zákon po prerokovaní zákona o štátnom jazyku, jednak vzhľadom na účinnosť, ale aj preto, že pre ich iné pracovné zaneprázdnenie by bolo dobré, keby sa to dalo dnes prerokovať.

    Ja sa pýtam, či je všeobecný súhlas na takýto postup.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Považujem to za schválenie a budeme ... Je tu niekto kto kričal nie? Prepáčte, ja som nepočul. Pán poslanec, tá požiadavka je dosť oprávnená vzhľadom na účinnosť zákona. Ak ho nebudeme prerokovávať tento týždeň, tak je možné, že budeme musieť meniť účinnosť a potom sa to celé posunie do inej roviny. Ja som chcel, či by sme predsa len v takomto priebehu nesúhlasili s tým, aby sme predišli potom nedorozumeniam vo vzťahu k legislatívnemu procesu.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, rozumiem tomu, že nie z vašej strany, že nesúhlasíte s takýmto. Tak potom budeme o takomto návrhu hlasovať o 17.00 hodine ako procedúru, kde potom je treba, aby ako procedurálny návrh v tomto zmysle podali navrhovateľky. Vyhlasujem 3-minútovú prestávku a budeme pokračovať prerušeným rokovaním o zákone o štátnom jazyku a pripraví sa prvý do rozpravy pán poslanec Osuský. Po ňom bude nasledovať pán poslanec Maďarič. Teraz po prestávke budú, ale ešte predtým interpelácie.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 162.

    Z dôvodu prehľadnosti, prosím všetkých poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 162 nachádza.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, do bodu písomné odpovede členov vlády. Konštatujem, že nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom sú

    interpelácie poslancov.

    Otváram tento bod. Chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne podaná alebo prednesená interpelácia nezbavuje poslanca povinnosti, odovzdať svoju interpeláciu písomne aj predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne do bodu interpelácie poslancov sa prihlásili štyria páni poslanci a panie poslankyne. Pán poslanec Mamojka, pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Pado.

    Pán poslanec Mamojka, nech sa páči, máte slovo. Nech sa páči, odtiaľto.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa dovolím opýtať, pána ministra školstva, my sme o tom už, to nie je žiadna tajnosť, aj neformálne trošku diskutovali, na aplikáciu smernice akreditačnej komisie z 31. marca 2003. V tej časti o kritériách hodnotenia garantovania kvality študijného programu, vo vzťahu k veku garanta, ktorá opakujem, bola prijatá v roku 2003 31. marca a mňa mrzí, lebo však sme v právnom štáte, že niektorí členovia akreditačnej komisie, česť výnimkám, stále, pán minister, vehementne prehlasujú a už to je skutočne na omdletie, že platí táto smernica, hoci od 1. októbra 2010 je účinná novela zákona o vysokých školách, ktorá bola v Zbierke zákonov uverejnená pod č. 199/2010 Z. z. a zmenila ustanovenia § 77 ods. 4, 6 a 7 zákona o vysokých školách a posunula vek garanta na 70 rokov, so všetkým čo k tomu patrí. S tým, že ako podporný argument pripomínam, čo som bol rád, že vtedy parlament, vlastne naprieč politickým spektrom, akceptoval tie vecné, racionálne zdôvodnenia, bola prijatá myslím 90 hlasmi.

    Tak mi je dosť ľúto, že akreditačná komisia, buď nech sa poradí s tamtými dvomi právnikmi, čo tam má alebo externými právnikmi a nech ju pre pána Boha už tri mesiace po účinnosti novely zmení, lebo je vyslovene protiprávna.

    Okrem toho odporúčam, aby na zasadnutie vlády ste si všimli aj nariadenie vlády o akreditačnej komisii a ďalšie vykonávacie predpisy k zákonu o vysokých školách, ktoré síce v tej časti, kde sú v rozpore s týmito ustanoveniami, sú právne neúčinné, ale bolo by pekné v právnom štáte, keby boli zosúladené aj formálno-právne s novým znením zákona o vysokých školách, pretože momentálna interpretácia toho konkrétneho pravidla vo väzbe na vek garanta, totálne dezinformuje akademickú pôdu a nerobí jednoducho dobre, strašne mierne povedané. Ďakujem pekne.

  • Ďalej, pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, dovoľte mi, predniesť dve interpelácie. Prvá je na pána ministra Mihála, ministra sociálnych vecí a rodiny.

    Vážený pán minister, zachovanie doterajšieho spôsobu valorizácie dôchodkov znamená, že i naďalej sa budú roztvárať valorizačné nožnice výšky príjmu ich poberateľov. Jestvuje však aj disproporcia spôsobená mechanizmom tvorby aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá vnáša ešte väčšie rozdiely do úrovne dôchodkov priznaných v rôznych rokoch. Z tohto dôvodu, vás žiadam, o nasledujúce podklady za obdobie rokov 2000 až 2010, a to aká je výška aktuálnej dôchodkovej hodnoty v jednotlivých rokoch, aká je priemerná výška starobných rokov vymeraných v príslušnom kalendárnom roku, v tomto období, aká je priemerná výška starobných dôchodkov v príslušnom kalendárnom roku. Ďakujem pekne.

    Moja druhá interpelácia je na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Zsolta Simona.

    Vážený pán minister, Lesy Slovenskej republiky sú štátnym podnikom, ktorého hlavnou úlohou je správa lesného a iného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Tento podnik v snahe zvýšiť transparentnosť predaja drevnej hmoty, zavádza elektronické aukcie, čo je krok, ktorý oceňujem. Keďže v tomto trende je žiaduce pokračovať, informujte ma, prosím, aké sú podmienky, za ktorých Lesy Slovenskej republiky prenajímajú nevyužívanú pôdu fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré majú zámer hospodársky ju využívať. Ide napr. o pôdu pod elektrickými rozvodmi.

    Zaujíma ma najmä, aký je počet subjektov, ktoré už majú zmluvne prenajatú nevyužívanú pôdu, a aká je celková výmera prenajatej pôdy v absolútnych aj relatívnych číslach. Majú Lesy Slovenskej republiky spracovaný zoznam parciel nevyužívanej pôdy, ktorý je k dispozícii záujemcom o prenájom pôdy? Aká je záruka, že mechanizmus výberu uchádzačov o prenájom pôdy zabezpečiť transparentnosť tohto procesu a maximálnu výhodnosť dohodnutých podmienok prenájmu pre štátny podnik? Aký bol príjem štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky z nájomného za nevyužívanú pôdu v rokoch 2005 až 2009, jednotlivo, a prečo nie sú už uzatvorené nájomné zmluvy, pokiaľ existujú, verejne prístupné na portáli štátneho podniku, a kedy sa tak stane? Ďakujem pekne.

  • Ďalej s interpeláciou vystúpi, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, mám jednu interpeláciu, ktorú aj interpelujem, ale chcem požiadať pána ministra zdravotníctva o zjednanie nápravy. V minulom volebnom období sme v roku 2009 a 2010 dvakrát novelizovali zákon o ochrane a podpore verejného zdravia a z tohto, ktorý vytvoril dve kategórie meračov alebo ľudí na odbornú spôsobilosť v danej oblasti, a preto moja interpelácia, pán minister zdravotníctva, je na vás.

    Interpelujem vás vo veci aplikácie zákona 355/2007 o ochrane a podpore zdravia, verejného zdravia, a to konkrétne jeho častí týkajúcich sa osôb vykonávajúcich merania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie. Ďalej budem uvádzať len merači.

    Podľa predmetného zákona sú spomínaní merači odborníkmi, na ktorých sa vzťahuje § 15 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 4 spomínaného zákona. Ak vypršala uvedeným meračom doba platnosti osvedčenia odbornej spôsobilosti pred 31. májom 2010, podľa platného zákona museli získať najprv osvedčenie o akreditácii, aby následne opäť vymohli vykonať skúšku odbornej spôsobilosti.

    Získanie osvedčenia o akreditácii finančne zaťažilo meračov, vyše 5 000 EUR a navyše si podľa zákona budú musieť pravidelne obnovovať akreditáciu, čo v praxi znamená, že budú pravidelne finančne zaťažovaní. Avšak prechodné ustanovenie toho istého zákona v § 63a, de facto, udelilo, predĺžilo istej skupine meračov osvedčenia o odbornej spôsobilosti na neurčitý čas, čím vznikla druhá špecifická skupina meračov, ktorým žiadne prechodné ustanovenia spomínaného zákona nestanovuje, dokedy majú povinnosť získať aj osvedčenie o akreditácii podľa § 16 ods. 4 písm. b). Bolo to v prvej polovici roku 2010.

    Vážený pán minister, interpelujem vás, či merači, na ktorých sa vzťahuje prechodné ustanovenie podľa § 63a zákona 355, teda tí, ktorí prechodným ustanovením získali osvedčenia o odbornej spôsobilosti na neurčitý čas, majú povinnosť získať aj osvedčenia o akreditácii alebo im k ich činnosti stačí len osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Ak by zákon č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v praxi vytvoril dve skupiny meračov, z ktorých len jedna bude zaťažená povinnosťou pravidelnej akreditácie, a tým aj finančne, nejedná sa o diskrimináciu jednej skupiny a zvýhodňovanie druhej skupiny subjektov podnikajúcich v danej oblasti. Toľko moja interpelácia. Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi, pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, interpelujem pána ministra vnútra Slovenskej republiky pána Lipšica.

    Vážený pán minister, skôr ako položím otázku, ktorá je grom mojej interpelácie, chcem uviesť celú záležitosť obšírnejšie. Začiatkom novembra 2006, povedal vtedajší predseda vlády Robert Fico, čaká nás možno niekoľko zaujímavých dní. Dňa 15. novembra 2006 v popoludňajších hodinách predviedli advokáta Ernesta Valka na políciu. Stalo sa tak na základe trestného oznámenia, ktoré polícia evidovala ešte od júla 2006. Nepýtam sa, prečo došlo k predvedeniu až po štyroch mesiacoch. Len na to poukazujem, pretože je to veľmi dôležitý fakt. Potom ako policajti vykonali, ako predviedli Ernesta Valka, vykonali prehliadku Valkovej advokátskej kancelárie a zabavili výpočtovú techniku s nosičmi dát a dokumentácie. Slovenská advokátska komora proti postupu polície protestuje. Polícia nepripúšťa, že sa dopustila protizákonného konania. Odvoláva sa na to, že pri zadržaní veci bol prítomný aj člen Advokátskej komory. Prípadom advokáta Valka sa zaoberala aj policajná inšpekcia. Vyšetrovala totiž zásah v priestoroch právnickej kancelárie. Vojenská prokuratúra začala trestné stíhanie, a to za zneužitie právomoci verejného činiteľa. 17. 11. 2006 sa prokurátor stotožnil s návrhom vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej kriminalite na vzatie do väzby advokáta Ernesta Valka, a to napriek tomu, že skutok sa podľa trestného oznámenia stal ešte v júli. Takže, ak podľa vyšetrovateľa a prokurátorky, v novembri existoval dôvod na väzbu pre obavu, že budú v trestnej činnosti ďalej pokračovať, prečo polícia nezabránila pokračovaniu tejto trestnej činnosti počas štyroch mesiacov nekonania? Ďalej Ernest Valko bol obvinený z vydierania. Následne okresný súd neprijal argumenty vyšetrovateľa a prokuratúry a zamietol návrh na vzatie Ernesta Valka do väzby. Prokurátor podal sťažnosť na rozhodnutie okresného súdu, avšak krajský súd sa rovnako nestotožnil s návrhom vyšetrovateľa na vzatie Ernesta Valka do väzby.

    17. 8. 2007 v kauze Valko nastal zvrat. Obvinili tých, čo obviňovali advokáta Valka. Október 2007, vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie údajného vydierania účtovníčky aj Vitekovcov a umožnil obvineným preštudovať spis. 7. apríla 2008 právnik Ernest Valko už nečelí obvineniam z vydierania. Dozorujúca prokurátorka zastavila stíhanie prípadného vydierania.

    9. apríla 2008 šéf Úradu boja proti organizovanej kriminalite Ján Vaľo, vyšetrovateľ, ktorý prípad Ernesta Valka od začiatku riešil, odchádza z postu šéfa na vlastnú žiadosť k 15. aprílu 2008. Dôvody, pre ktoré odchádza z funkcie však nezverejnil. Bezpečnostný analytik hovorí: Ján Vaľo nesie vážnu zodpovednosť za nezákonné postupy v kauze Rehákovcov. V čase zatknutia pána Valka bol šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalite ako riadiaci manažér spoluzodpovedný za nezákonné postupy.

    V júli 2008 inšpekcia ministra vnútra definitívne rozhodla o policajnom zásahu v kancelárii Ernesta Valka, v novembri 2006 s tým, že pri zásahu polície došlo k pochybeniam. Podľa bratislavského vojenského obvodového prokurátora sa pochybenie malo týkať zaistenia servera a videorekordéra.

    V auguste 2008 generálna prokuratúra po vyše štyroch mesiacoch opätovne vracia prípady vydierania na konanie a rozhodnutie dozorujúcej prokurátorke. 1. 10. 2009 trestné stíhanie Ernesta Valka generálna prokuratúra definitívne zastavila. 28. júla 2010 správa, policajným viceprezidentom bude bývalý funkcionár polície Ján Vaľo. Vybral si ho nový policajný prezident Jaroslav Spišiak. Vaľo sa funkcie ujme od septembra. 16. november 2010 predsedníčka vlády Iveta Radičová sa v mene vlády Slovenskej republiky i svojom ospravedlnila počas oficiálnej pietnej spomienky venovanej zosnulému advokátovi a bývalému predsedovi Ústavného súdu ČSFR Ernestovi Valkovi za to, že nezabránili bezpráviu a útoku na jeho česť. 22. november 2010 minister vnútra Slovenskej republiky Daniel Lipšic vyslovil ľútosť, že Ernesta Valka polícia zadržala v roku 2006 v spomínanej kauze bratov Vitekovcov, jeho konanie nebolo trestným činom, vyhlásil šéf rezortu a dodal, že išlo o nepotvrdené obvinenia.

    Pán minister, ste členom vlády, na čele ktorej stojí predsedníčka vlády Iveta Radičová, ktorá sa 16. 11. 2010 v mene svojom, ale i v mene členov vlády ako celku ospravedlnila zosnulému advokátovi Ernestovi Valkovi za to, že nezabránili bezpráviu a útoku na jeho česť. 22. 11. ste sa pán minister, ako minister vnútra alebo ste vyslovili ľútosť nad tým, že Ernesta Valka polícia zadržala v spomínanej kauze s tým, že jeho konanie nebolo trestným činom.

    Pán minister, šéfom úradu boja proti organizovanej kriminalite v čase zatknutia pána Valka bol Ján Vaľo, vtedajší viceprezident, terajší viceprezident Policajného zboru, ktorý je spoluzodpovedný za nezákonné postupy, za ktoré sa ospravedlnila predsedníčka vlády, a vy ste nad nimi vyjadrili ľútosť. Tak sa pýtam, pán minister vnútra, či ospravedlnenia a vyslovenia ľútosti nebohému Ernestovi Valkovi, treba vnímať reálne alebo len virtuálne.

    Ak reálne, a o tom by som veľmi nerád pochyboval, potom sa pýtam, ako treba chápať zotrvávanie zodpovedného policajného funkcionára, ktorý ako riadiaci manažér je spoluzodpovedný za nezákonné postupy, za ktoré ste sa ospravedlnili na poste viceprezidenta Policajného zboru. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Dvaja, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som uviesť interpeláciu na pána ministra Jurzycu. Týka sa veci, ktorá je ešte z minulosti, novelou vysokoškolského zákona č. 131/2002, ktorú urobil vtedajší minister školstva pán Mikolaj, boli do zákona zavedené časti, ktoré skupina poslancov podala na Ústavný súd ako články, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ústavný súd, musím povedať, že po veľmi dlhom čase, ale predsa 26. mája tohto roku rozhodol, že menované články sú v rozpore s ústavou a ja sa chcem na vás, pán minister, obrátiť v súvislosti najmä s tým, že pozastavil v § 89 odsek, ktorý sa týka vytvorenia dvoch skupín študentov externého štúdia, ktorí jedni platia a druhí neplatia. Dedičstvom tohto zákona je aj to, že následne nebude žiadnym spôsobom upravované vyberanie poplatkov pre externých študentov.

    Preto, pán minister, sa na vás obraciam so žiadosťou o informáciu, akým spôsobom chcete toto dedičstvo riešiť, teda riešiť vyberanie poplatkov u externých študentov. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, ja mám dve interpelácie na pani predsedníčku vlády Ivetu Radičovú.

    Prvá interpelácia je:

    Vážená pani predsedníčka vlády, Slovenskú republiku v tomto roku postihli povodne veľkého rozsahu. Tieto povodne spôsobili obrovské škody obyvateľom v zaplavených územiach, ako aj poľnohospodárom. Tieto škody by sme mohli rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to, škody spôsobené živlom a škody spôsobené rozhodnutím krízových štábov na úmyselné otvorenie hrádzí v snahe zabrániť škodám ešte väčšieho rozsahu.

    Preto vás interpelujem, kedy vláda Slovenskej republiky odškodní organizácie poškodené takýmito rozhodnutiami a konkrétne, kedy bude odškodnený poľnohospodársky podnik, Poľnohospodár Nové Zámky, akciová spoločnosť, ktorému boli zaplavené pozemky rozhodnutím krízového štátu Obvodného úradu Nové Zámky zo dňa 3. 6. 2010. Týmto rozhodnutím spoločnosti Poľnohospodár, Nové Zámky, akciová spoločnosť, vznikla škoda na porastoch hybridnej osivovej kukurice na výmere 47 hektárov a ozimnej pšenice na výmere 21 hektárov v celkovej výške 165 578 tis. eur.

    Povodniam by sme mohli povedať aj ohľadne odškodnenia samotných poľnohospodárov nielen spôsobených živlom, ale aj podmáčaním. Celková škoda, ktorá bola vyčíslená Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou je v rozsahu rádovo 100 mil. eur. Na odškodnenie poľnohospodárov boli vyčlenené peniaze v celkovej výške 5,8 mil., do dnešného dňa však nedostali ani poľnohospodári žiadne peniaze a nedostali ich ani tí poľnohospodári, ktorí boli poškodení nie živlom, ale rozhodnutím krízových štábov.

    To nie je len otázka tohto jedného konkrétneho podniku, aj keď sa konkrétne pýtam naň, že kedy bude tento podnik odškodnený a všetky ostatné podniky, ktoré boli takýmito rozhodnutiami poškodené, lebo, ak príde odškodnenie za škody, už ak podnik neprežije situáciu, v ktorej sa nachádza, tak mu to bude platné asi tak, ako mŕtvemu zimník.

    To znamená, že komu vlastne potom budeme vyčítať alebo ľudia, ktorí prídu o prácu z titulu toho, že vláda nenahradila škody, ktoré vznikli poľnohospodárom, nie povedzme zo zlých poveternostných podmienok, ale z úradného rozhodnutia, keď tento podnik zanikne, príde do likvidácie, ľudia prídu o prácu, a keď sa budú pýtať, kto za to je zodpovedný, kto nesie zodpovednosť, manažment podniku, ktorý si nevie poradiť so situáciou, ktorá mu vznikla alebo vláda, ktorá nekoná a potom povie, že príde odškodnenie rádovo za polroka, za rok alebo vlastne, kedy a už, keď ten podnik nebude existovať, tak to odškodnenie príde akurát tak pre likvidátorov alebo správcov konkurznej podstaty.

    V tomto konkrétnom prípade, keď bola otvorená hrádza na pozemky bolo vypustených viac ako 107 tis. kubíkov vody, čo zaplavilo územie v rozlohe takmer 72 hektárov a vznikla tam totálna škoda. Čiže, to je prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia sa týka spoločnej poľnohospodárskej politiky.

    Vážená pani predsedníčka vlády, poľnohospodárska politika je jedna z rozhodujúcich spoločných politík v Európskej únii a Európska únia vynakladá na ne takmer 41 % svojho rozpočtu. Všetky vlády Európskej únie jej venujú veľkú pozornosť, pretože podmienky spoločnej poľnohospodárskej politiky stanovujú, koľko ktorá krajina z týchto prostriedkov bude čerpať. Európska komisia a komisár pre pôdohospodárstvo Dacián Ciolos viedli tohto roku formálnu verejnú diskusiu s farmármi a záujmovými združeniami Európskej únie s cieľom zhrnúť výsledky o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky do politického dokumentu, ktorý komisia zverejnila 17. novembra 2010.

    Návrh, ktorý Európska komisia predstavila, pokladám iba za dobrý základ pre ďalšie rokovania, nakoľko vyjadrenia formulované v dokumente sú nekonkrétne, skôr všeobecné. Vzbudzujú skôr obavu, že by mohli viesť k výkladom, ktoré by rozdiel v dotáciách neodstránili.

    Vážená pani predsedníčka vlády, preto vás interpelujem, čo ste urobili vy osobne, a čo vláda Slovenskej republiky pre to, aby ste vypracovali tzv. pozičný dokument, ktorý by bol akýmsi strategickým materiálom pre ďalšie rokovania o otázkach spoločnej poľnohospodárskej politiky. V tom dokumente by mali byť rôzne modulácie a prepočty možných návrhov a dopadov novej zreformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky na slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Mal by slúžiť ako podklad pre vyjadrenia a vyjednávanie čo najlepších podmienok SPP pre Slovenskú republiku.

    Pýtam sa vás, koľko, akých, a na akej úrovni prebehli rokovania o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike, a aj dopadoch na našich poľnohospodárov a potravinárov. Ktoré inštitúcie, vedecké ústavy, či univerzity ste požiadali o prepočty jednotlivých návrhov Európskej komisie a modulácií, a ako ste komunikovali, vy osobne alebo vláda s tými, ktorých sa spoločná politika najviac týka, a to sú poľnohospodári a potravinári, alebo ako a kedy chcete s nimi komunikovať. Ako sa do diskusie o budúcej spoločnej politike zapojili na úrovni vlády Slovenskej republiky, resp. rezortné ministerstvá prizvané poľnohospodárske samosprávne organizácie, profesijné zväzy a dotknutá verejnosť. Otvorených otázok ohľadne budúcej spoločnej politiky je totiž veľmi veľa.

    O dôležitosti, a doslova až existenčnom význame spoločnej poľnohospodárskej politiky, sme sa mali možnosť presvedčiť už pri vstupe Slovenska do Európskej únie. Vlády, v tom čase pod vedením pána Dzurindu, nezvládli prípravu Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie, najmä čo sa týka poľnohospodárskej politiky alebo bolo slovenské poľnohospodárstvo obetované na oltár Európskej únie. Dôsledok slovenskí poľnohospodári a potravinári pociťujú dodnes.

    Ak porovnáme niektoré čísla, tak napríklad Slovensko dostalo vlani 0,9 % podpory poľnohospodárstva v prepočte na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy, čo bolo okrem Slovinska najmenej z novo pristupujúcich krajín. Pritom do pôvodných členských krajín európskej pätnástky bolo alokovaných až 84,7 % celkovej podpory. Podpora na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy v európskej dvadsať sedmičke vlani dosiahla úroveň približne 299 eur na hektár. No priemer bývalej európskej pätnástky dosiahol až 349 eur na hektár. Ale Rakúsko, ktoré je naším susedom až 519 eur a Nemecko 384 eur na hektár. Slovensko evidovalo podporu na úrovni iba 239 eur na hektár. Česká republika úroveň na hektár poľnohospodárskej využívanej pôdy dosiahla až 369 eur. Podľa Európskej komisie netto stropy priamych platieb po ich úplnom zavedení budú pre Českú republiku 40 tis. eur, to je na príjemcu asi 700 eur na hektár a pre Slovenskú republiku len 25 tis. eur na príjemcu, čo vychádza 420 eur na hektár. A to Česká republika má priemernú veľkosť farmy 84 hektárov a Slovenská republika až 134 hektárov. Ak by sme mali rovnaké podmienky ako Česká republika, tak by sme dostávali o niekoľko 100 mil. eur na spoločnú politiku pre Slovensko viacej, a to bez toho, aby Slovenská republika musela odviesť do Bruselu čo i len o 1 cent viacej.

    Budúca spoločná poľnohospodárska politika by mala byť novým míľnikom v histórii spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto všetky krajiny vynakladajú obrovské úsilie na to, aby pripravilo svoju vyjednávaciu pozíciu čo najlepšie tak, aby ich poľnohospodári nemuseli zatvárať farmy, nemuseli obmedzovať výrobu, aby z budúcej spoločnej politiky vyšli víťazne.

    Vo všetkých krajinách Európskej únie sú zostavené tímy a komisie, ktoré vyhodnocujú všetky návrhy, ktoré prichádzajú z Európskej komisie, prepočítavajú dopady nielen návrhov z Európskej komisie, ale aj sami pripravujú návrhy tak, aby boli čo najprijateľnejšie pre ich farmárov. Tieto komisie najčastejšie pracujú pod vedením, buď prezidenta krajiny, ako je vo Francúzsku, alebo väčšinou predsedu vlády.

    Bohužiaľ som nezaregistroval u nás takmer žiadnu diskusiu ani na úrovni vlády, ani na úrovni rezortného ministerstva poľnohospodárstva nielen zo samosprávnych organizácií, profesijnými zväzmi, ale ani so samotnými poľnohospodármi a potravinármi. Často sa ma pýtajú poľnohospodári, či ste zabudli slovo poľnohospodárstvo, lebo z vašich úst ho ešte nepočuli, alebo či ste zanevreli na tento sektor a požiadali ma, aby som vám tlmočil žiadosť mnohých poľnohospodárov, aby ste zostavili pracovné tímy k budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike a zobrali záštitu nad týmto procesom prípravy Slovenskej republiky na budúcu SPP a dali tejto života dôležitej téme vážnosť, akú si zaslúži.

    Pokiaľ viem, nie je vypracovaný žiadny pozičný dokument, ktorý by mal určité východisko, bol určitým východiskovým bodom pre rokovania, pre kľúčové otázky, ktoré sú pre našich poľnohospodárov a potravinárov najdôležitejšie. Mnohé z nich sú pre nás priam kľúčové.

    Napríklad taký keping, to je zastropovanie príjmov pre farmy. Je to problematika, ktorá sa týka najmä veľkých fariem, teda fariem, ktoré, dnes je možné v rámci EÚ nájsť najmä na Slovensku, v Českej republike a vo východnom Nemecku. Je teda pre Slovenskú republiku veľmi významná otázka a hľadanie spojencov naprieč Európskej únii nebude jednoduché. Na Slovensku totiž hospodárime na farmách s priemernou výmerou 135 hektárov, v Českej republike priemerná výmera na farmu predstavuje 84 hektárov, pričom priemer Európskej únie je iba 13 hektárov. Nehovoriac o tom, že až 70 % fariem v Európskej únii má veľkosť do 5 hektárov. Naši poľnohospodári by v rámci nového systému dotácií nastaveného pre takéto veľké farmy opäť tratili.

    Jediným výstupom nášho Ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka Slovenskej republiky, tzv. Bratislavská deklarácia prijatá na rozšírenom zasadnutí krajín V4, v ktorej je uvedené, že budúca spoločná poľnohospodárska politika by mala byť jednoduchá, spravodlivá, trhovo orientovaná, transparentná, obhájiteľná v očiach verejnosti. Samé deklarácie, ktoré nehovoria nič o pripravených riešeniach a ktorá pozícia pre Slovensko by bola výhodná. Jedná sa len o zhrnutie základných obrysov návrhu budúcej SPP, o ktorej sa navyše diskutuje už celé týždne, ak nie mesiace, ale nie na úrovni Slovenskej republiky.

    Pozrime sa, ako to vypadá napríklad v Českej republike. Minister pôdohospodárstva Českej republiky Ivan Fuksa k otázke budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky pravidelne organizuje stretnutia formou okrúhleho stola, a to jednak za prítomnosti zástupcov nevládnych organizácií, ako aj zástupcov vybraných rezortov akademickej sféry a úzko tak s tými partnermi spolupracuje pri príprave pozície Českej republiky pre strategické jednania na pôde Rady Európskej únie.

    Výsledkom tejto úzkej spolupráce je mimo iného dokument schválený vládou Českej republiky začiatkom novembra, ktorý v základných rysoch naznačuje akú pozíciu bude Česká republika v rámci jednaní o budúcej podobe SPP zastávať. Tento materiál hodlá naďalej aktualizovať v nadväznosti na konkrétne návrhy predložené Európskej komisie. Koncom mesiaca novembra sa uskutočnilo 4. stretnutie, ktoré bolo zamerané na prediskutovanie dlho očakávaného oficiálneho oznámenia Európskej komisie.

    Na veľmi podobnej báze pracujú aj zvyšné ministerstvá pôdohospodárstva krajín V4. Taktiež bolo vypracované spoločné stanovisko Nemecka a Francúzska k spoločnej poľnohospodárskej politike. Z informácie z neformálneho zasadnutia Rady ministrov vyplýva, že toto spoločné francúzsko-nemecké stanovisko k SPP po roku 2013 vyvolalo viacero reakcií, predovšetkým zo strany Poľska, ktoré ako sa pôvodne zdalo malo vydať spoločné stanovisko spoločne s Nemeckom a Francúzskom, avšak sa tak nestalo. Poľský minister Marek Sawicki doslova povedal, že stanovisko obhajuje záujmy Francúzska a Nemecka a nie záujmy z ostatných krajín. Zdá sa pravdepodobne, že v reakcii na to, by Česká republika, Slovensko, Poľsko a Maďarsko mohli vypracovať svoje vlastné spoločné stanovisko. Do určitej miery tomu však momentálne bráni odlišný postoj Slovenska v niektorých otázkach.

    Poľsko nalieha na svojich partnerov V4, aby spoločne vypracovali vlastné stanovisko budúcej SPP v novembri. Nie je však celkom isté, či k tomuto prišlo. Problémom sa javí byť názorová nejednotnosť v otázke vyrovnania úrovne priamych platieb. Zatiaľ, čo pre Českú republiku a Poľsko je vyrovnanie priamych platieb prioritou číslo jedna, pre slovenskú vládu nie je vyrovnanie úrovne priamych platieb hlavnou prioritou. Riešením je vyrovnanie priamych platieb, nakoľko rozdiely stále zostávajú, povedal minister Zsolt Simon, poukazujúc na deformácie vychádzajúce zo systému národných doplnkových platieb a na existenciu rozdielnych produkčných systémov Európskej únii.

    Slovenská republika je v súčasnosti v zložitej rozpočtovej situácii a jednou z jej priorít je rozpočtová disciplína a znižovanie rozpočtového deficitu a vzhľadom k tomu je Slovenská republika opatrná aj v otázke expandovania druhého piliera, nakoľko prináša záväzky spolu financovania.

    Ja sa chcem spýtať, vážená pani premiérka, s kým postoje vlády a ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke spoločnej poľnohospodárskej politiky na Slovensku boli konzultované? Alebo si myslíte, že naši poľnohospodári nemusia byť ani len informovaní o rokovaniach o tak závažnej téme ako je spoločná poľnohospodárska politika? Alebo sa domnievate, že vôbec sa ich netreba pýtať ani na názor, ani konzultovať s nimi a prejednať, a aké by to malo dopady na naše poľnohospodárske podniky.

    V tejto chvíli, teda v týchto dňoch a týždňoch nezastupiteľná diplomacia jednotlivých krajín jednak na úrovni Rady ministrov, ale aj na poli poľnohospodárskej samosprávy v rámci Copa Cogeca. Aj preto všetky štáty nových členských krajín EÚ snažia finančnými príspevkami udržať finančne poddimenzované samosprávne organizácie v tejto pre ne rozhodujúcej inštitúcie, samozrejme s výnimkou Slovenska. Naše ministerstvo pre mňa z nepochopiteľných príčin práve v týchto dňoch vypovedáva právoplatnosť zmluvy s piatimi slovenskými samosprávnymi organizáciami v sume približne 122 tis. eur, na základe ktorej mali uhradiť členstvo v Copa Cogeca za rok 2010 v organizácii združujúcej poľnohospodárov v celej Európskej únii.

    Uzatvorením zmluvy pre rok 2011 údajne minister pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja o takejto zmluve ani neuvažuje. Znamená to, že naše poľnohospodárske organizácie ako je Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Združenie poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, Združenie vlastníkov pôdy agropodnikateľov Slovenska, Zväz roľníkov, agropodnikateľov a ďalšie prestávajú byť od 1. januára 2011 členmi Copa Cogeca, a to aj napriek osobnej intervencii generálneho tajomníka Peka Pesonena u slovenského ministra pôdohospodárstva počas ich rokovania v Bruseli. Smutné skutočnosti.

    Tieto zistenia sú o to závažnejšie, že celý proces reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky má vyústiť už v júli 2011 vypracovaním dopadovej štúdie a návrhov konkrétnych legislatívnych predpisov. Slovenskí roľníci teda nebudú pritom, nebudú môcť reálne ovplyvniť prijímané dokumenty, nebudú sa môcť vyjadrovať a pripomienkovať ich, to im ako nečlenom organizácie Copa Cogeca jednoducho nebude umožnené. Ostáva teda druhá platforma rokovania ministra pôdohospodárstva s týmito organizáciami za okrúhlym stolom. K tomu sa však súčasný minister akosi nemá. Dá sa povedať, vznikla patová situácia pre slovenských roľníkov.

    Vážená pani predsedníčka vlády, v mene slovenských poľnohospodárov a potravinárov, vás chcem požiadať, aby ste prevzali kuratelu nad týmto pre Slovensko, tak významným sektorom. Ide o veľa, ide o budúcu podporu poľnohospodárskej politiky, ktorá bude ovplyvňovať život našich roľníkov do roku 2020. Aj o budúcej podobe sa bude rozhodovať už v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov.

    Vážená pani predsedníčka vlády, tu si dovolím povedať, že nestačí komunikovať len do vnútra Slovenskej republiky, ale aj s partnermi v rámci V4, či V12. Veď Slovenská republika má v Rade ministrov iba sedem hlasov a kvalifikovaná väčšina v Rade ministrov je 255 hlasov. V rámci V4 máme 58 hlasov rovnako ako Nemecko a Francúzsko spolu, teda lídri, ktorí budú mať veľký vplyv na budúcu podobu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je potrebné rokovať naprieč celou skupinou štátov označených ako V12.

    Vážená pani premiérka, prevezmite prosím, záštitu nad sektorom, ktorý zamestnáva 4 % ľudí, tvorí 3 % celkového HDP. Ak však vezmeme do úvahy celý agrokomplex, vrátane služieb sprostredkovaných a na poľnohospodárstve participujúcich odvetviach, ide z 15 % podielom na HDP a 17 % podielom na zamestnanosti o najsilnejšie odvetvie hospodárstva.

    Poľnohospodárstvo v úpadku znamená zvyšovanie nezamestnanosti a s ním spojené vyľudňovanie vidieka. Slovensko je pritom spolu s Fínskom najlesnatejšou a najvidieckejšou krajinou Európskej únie a prosperujúce poľnohospodárstvo je preň životne dôležité. Ak necháme upadnúť poľnohospodárstvo, nebude prosperovať ani vidiek. Bez prosperujúceho vidieka nie je možné robiť úspešnú regionálnu politiku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do interpelácií. Preto sa pýtam členov vlády, či niekto chce odpovedať na interpeláciu, hociktorú? Nie je to tak. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené dámy, vážení páni, budeme teraz pokračovať a to v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 270/1995 o štátnom jazyku.

    Prosím aj pána ministra, ako aj spoločného spravodajcu, aby si obsadili svoje miesta. A v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Osuský, ktorý tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Maďarič, no, nie je tu, tiež stráca poradie. Zatiaľ sa hlási, pán minister, o slovo.

    Páni poslanci, páni poslanci opozície, dúfam, že si to oceníte. Vždy kričíte na nás, mohli by sme to teraz seknúť, nie sú tu tí, ktorí sa prihlásili a je koniec rozpravy. Takže, pán minister, nech sa páči, dávam vám slovo, pokiaľ teda chcete vystúpiť teraz v rozprave. Ako záverečné slovo?

  • Ruch v sále.

  • Už je tu, pán poslanec Maďarič, takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 129.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod si dovolím uviesť, že moje vystúpenie k novele zákona o štátnom jazyku bude mať aj politický rozmer. Jednak preto, lebo v strednej Európe otázka jazyka vždy bola a ešte aj dlho bude aj otázkou politickou, ale predovšetkým preto, že dnes platný zákon o štátnom jazyku, ktorý chce vláda Ivety Radičovej zmeniť, bol vulgárne spolitizovaný zo strany Maďarska a SMK. Bol nimi vytvorený lživý obraz nášho zákona o štátnom jazyku a týmto lživým obrazom bol zaplavený svet, boli ním zastrašovaní ľudia, a to všetko len preto, aby sa chránili a presadzovali maďarské politické ciele.

    Náš zákon si totiž v Budapešti vyhodnotili ako prekážku na ceste k ich politickým cieľom. A tie ciele sú pomerne jasne čitateľné, pretože úplne čitateľné sú nástroje na ich naplnenie. Zo strany Maďarska je to predovšetkým zákon o dvojitom občianstve a hneď za ním potvrdený zámer udeliť občanom Slovenskej republiky, ktorí získajú maďarské občianstvo, aj volebné právo v Maďarsku.

    Chcieť zabezpečiť na celom území Slovenska to, aby sa v dôležitých veciach verejného styku komunikovalo aj štátnym jazykom, to zjavne narúša predstavu maďarskej politiky o občanoch Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí čím menej budú komunikovať alebo vnímať informácie v slovenskom jazyku, tým viac budú inklinovať politicky k inému štátu, ktorý im mieni priznať aj volebné právo. A to už nehovorím o tom, že prekážkou určitých maďarských cieľov sú aj Slováci, ktorí žijú na slovenskom juhu, sú tam vo väčšine a napriek tomu sú často nútení vo verejnom styku komunikovať alebo prijímať informácie v maďarskom jazyku.

    Náš zákon o štátnom jazyku nikomu nemienil ukazovať, ako to tvrdila pani poslankyňa za MOST - HÍD, kto je na Slovensku pánom a dôkazom toho je aj to, že dokázal rozšíriť ochranu národnostných menšín zavedením zmien v prospech menšinových jazykov. Aj to sa uvádza v stanovisku Benátskej komisie.

    Tento zákon má predovšetkým zabezpečiť právo ľudí na informácie aj v štátnom jazyku. Toto právo sa roky porušuje a nedodržiava, a to najmä v samosprávach na slovenskom juhu, kde sa verejnosť často a v rôznych formách verejného styku informuje iba v jazyku menšiny. Tento stav sa zhoršil najmä za osem rokov vlád Mikuláša Dzurindu, pokiaľ tu ešte je, som rád, ktorej súčasťou bolo aj SMK. Táto prax porušovania práv Slovákov bola prehliadaná, tolerovaná, alebo priamo krytá najvyššími štátnymi orgánmi. Až v poslednom období sa trend diskriminácie Slovákov znížil a podiel na tom mal aj súčasný zákon o štátnom jazyku.

    Touto novelizáciou vláda Ivety Radičovej vracia dominanciu jazyka národnostnej menšiny na jazykovo zmiešaných územiach a podporuje beztrestnú prax porušovania zákona a práv Slovákov, najmä z toho dôvodu, že sankcie v zákone boli dané do polohy alebo v tom návrhu do polohy právnej neistoty, pretože sa nemusia uložiť. Je to prakticky na ľubovôli ministra, čo je podľa mňa právna rarita. Pritom ako ukazuje prax, hrozba sankcie má schopnosť dokonca preventívne ochrániť práva Slovákov a všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí chcú komunikovať aj v štátnom jazyku.

    Novela prináša aj ďalšiu závažnú zmenu v oblasti ochrany štátneho jazyka, a to tým, že príslušné štátne a samosprávne orgány už nebudú mať povinnosť chrániť štátny jazyk. A nie je to len vecne nesprávna zmena, je to aj ďalší závažný symbol a negatívny signál, že sa máme zmieriť s protiprávnym stavom v oblasti uplatňovania zákona o štátnom jazyku.

    Vládnym návrhom tak isto stratí slovenský jazyk prioritné postavenie v obciach, kde žije 20 % príslušníkov národnostnej menšiny. O čo viac pozmeňujúce návrhy poslancov pána Viskupiča a pána Dostála idú ešte ďalej a nepriznávajú slovenskému jazyku prednostné postavenie na celom území Slovenskej republiky. Neviem, kde žijú títo páni poslanci, ja žijem na Slovensku, v Slovenskej republike, ktorej štátnym jazykom je podľa ústavy slovenský jazyk. A aj bez ústavy som presvedčený, že Slováci majú právo na prioritné a prednostné postavenie svojho jazyka na celom území Slovenskej republiky vo verejnej sfére. A tomuto sa musí podriadiť aj biznis, páni zo strany Sloboda a solidarita. Vy, však opäť svojimi návrhmi dostávate Slovákov do polohy prosebníkov, podporujete ich diskrimináciu na jazykovo zmiešanom území, kde maďarská menšina v samospráve diktuje všetko a nemálo Slovákov sa jej darí aj asimilovať.

    Čiže dôvodom tejto novelizácie nie je ani ochrana štátneho jazyka, ani lepšia vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku, dokonca ani odstránenie údajného strachu a šikanovania občanov, ako predstiera pán minister. Rád by som takéto šikanovanie zo zákona videl. Žiadne neexistuje.

    Dôvodom nie je ani hľadanie zlatého stredu, ako sa tu prezentovali niektorí koaliční poslanci. Nemali by ste zabúdať, že Budapešť nás už za navrhované zmeny pochválila. Pána ministra Dzurindu potľapkali v Budapešti. Skutočnými dôvodmi tejto novelizácie sú politické záujmy strany MOST - HÍD v súboji o voliča s SMK a ilúzia našej vlády, že takýmto bezdôvodným splnením požiadaviek v Budapešti sa reálne zlepšia slovensko-maďarské vzťahy, pretože skutočnosťou je to, že čo Budapešť a maďarská politika a maďarská silná loby nedosiahli neuveriteľne mohutnou agresívnou a lživou kampaňou proti Slovensku, proti nášmu zákonu, to dostáva Budapešť od vlády Ivety Radičovej zadarmo a na tácke a na úkor práv občanov Slovenskej republiky.

    A odpoveď Budapešti na našu ústretovosť bola príznačná, potvrdila zámer udeliť občanom Slovenskej republiky s maďarským občianstvom volebné právo v Maďarsku. Že je v tejto chvíli medzi Slovenskom a Maďarskom diplomatické ticho? To je výrazom slabosti vlády Ivety Radičovej.

    Takže, táto novela oslabuje práva občanov Slovenskej republiky, najmä Slovákov na jazykovo zmiešanom území a povzbudzuje Budapešť, aj jej spojencov na Slovensku pri napĺňaní zámeru privlastniť si občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Túto novelu treba odmietnuť z vecných, aj z politických dôvodov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem. Počkám, kým si sadne pán Maďarič.

    Pán Maďarič, ja by som vás len chcel poprosiť o objasnenie jedného pojmu, s ktorým som sa stretol teraz prvýkrát, a to s asimiláciou slovenských občanov alebo občanov slovenskej národnosti na južnom Slovensku, či o tom máte nejaké exaktné fakty, lebo s tým sa stretávam prvýkrát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja si myslím, že teraz si naozaj trafil správne to, aká taktika sa v tomto parlamente začína používať.

    Ja by som chcel apelovať na všetkých poslancov, ktorí tu teraz sedia a ktorí to aj prípadne počúvajú niekde v kuloároch, že tu sa začala taktika veľkých požiadaviek, aby sme potom mohli ísť na nejaký stret, o ktorom tuná hovoria poslanci zo SaS. Uvedomte si, že sú to krok po kroku stále viac a viac požiadaviek a ja sa bojím toho, kde to potom nakoniec skončí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maďarič. Nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Somogyi, nie je výnimkou, že na Slovensku v obciach, na slovenskom juhu Slováci nemajú možnosť chodiť na slovenské omše. Nie je výnimkou, že v daných obciach nemajú možnosť poslať svoje deti do slovenských škôl. Nie je výnimkou, že sa boja uplatniť právo, aby sa na zastupiteľstvách komunikovalo v slovenskom jazyku. A to v určitých prípadoch, a najmä tam teda, kde má menšina väčšinu, je už len malý krok od toho, aby určití ľudia sa úplne tejto situácii prispôsobili a postupne aj v úplnosti komunikovali v maďarskom jazyku a postupne sa odčleňovali od slovenského jazyka, od slovenskej spoločnosti.

    Tak som to myslel. A myslím si, že je to veľmi reálny prejav asimilácie.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi, pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, nejdem predkladať pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona. Chcel by som, tak skôr predložiť hádam isté zamyslenie na tým, ako to bolo, ako to je, a ako by to mohlo byť. A začal by som tým, že som veľmi rád a vážim si, že je tu prítomný, povzbudil ma faktickou poznámkou, pán kolega poslanec Rafaj s výkladom o Osuských v slovenských dejinách a politike.

    Tak, aby som uviedol na pravú mieru, hrdo sa hlásim k svojmu prastrýcovi Štefanovi Osuskému, ktorý bol spolu s Edvardom Benešom signatárom Trianonskej dohody. Bol to múdry človek, ktorý mal svoje skúsenosti s tým v čom žil, a ako ukázal jeho ďalší osud, i s tým, čo tušil, a čo potom prišlo.

    Štefan Osuský bol vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku, pretože vo veku necelých šestnásť rokov odpovedal na otázku školského inšpektora odkiaľ je, odpoveďou, že je Slovák z Brezovej pod Bradlom. Na opakovanú výzvu, v ktorej ho inšpektor žiadal potvrdiť, že je teda Maďar, svoju odpoveď zopakoval. A keď mu tento na to dal facku, tak on mu, pomerne nekonvenčne, tú facku vrátil. To malo preňho následok, ktorý som uviedol.

    Odišiel do Ameriky. Vyštudoval vysokú školu, stal sa právnikom. Keď v Trianone podpisoval s Benešom Trianonskú dohodu gróf Aponyi v čase, ktorého sa táto epizóda jeho života odohrala, to celkom zrejme z pochopiteľných príčin nevydržal a krátko pred podpisom Trianonskej zmluvy sa vzdal vedenia delegácie a nakoniec ju za stranu Maďarska podpísali subalternejší predstavitelia ako bol sám veľký Aponyi.

    Štefan Osuský vo svojom známom prejave alebo v tom, čo povedal na margo Trianonu, hovoril o tom, že to bolo vlastne také vyúčtovanie. Tak ako povedal Andrej Hlinka, že "tisícročné manželstvo sa nevydarilo". Áno. Nevydarilo sa. I kvôli ére, ktorá nastala koncom 19. a začiatkom 20. storočia a v ktorej bolo nie celkom prijateľné povedať, že si Slovák z Brezovej pod Bradlom.

    Štefan Osuský však sa stal následne predstaviteľom Československej republiky, široko ďaleko najdemokratickejšieho štátu vo vtedajšom srdci Európy. Štátu, ktorý i keď vlastne štrukturálne prevzal niečo z toho, čomu sa hovorilo, žalár národov, pretože nebol etnicky čistý, ani jedna jeho časť, ani česká a moravsko-sliezska, ani slovenská, každopádne sa snažil byť vlasťou svojich obyvateľov.

    Snažil sa byť demokratickou vlasťou a som hlboko presvedčený, že bol možno i pre demokraticky zmýšľajúcich sudetských Nemcov lepšou vlasťou, ako Hitlerova ríša.

    Pravda je taká, že keď republika končila, tak Štefan Osuský bol ten, ktorý nevydal vyslanectvo Československej republiky v Paríži nemeckým diplomatom, ale pohroziac políciou, ich vyhnal z budovy veľvyslanectva. Iná vec je, že Francúzsko zakrátko nato prehralo svoju vojnu s Nemeckom a Osuský odišiel do Ameriky. Nikdy počas tých dvadsiatich rokov však nevidel Maďarsko ako suseda a iste ani nie spoluobčanov v Československej republike maďarskej národnosti ako svojich budúcich nepriateľov. Nemal teda krvavé oči, i keď mohol mať nepochybne isté zážitky zo svojej mladosti. Nebol nepriateľom Maďarov.

    A preto je dobré, že si pripomíname jeho podpis pod Trianonskou zmluvou, ale nie je primerané zneužívať ho ako človeka, ktorého používame proti spolužitiu s maďarskými spoluobčanmi. Taký nebol. Nemal rád ešte viaceré veci. Veľmi nemal rád fašizmus. Nikdy by sa nestotožnil s totalitným slovenským štátom a vládou jednej strany. A ako mor nenávidel komunizmus.

    Nevrátil sa nikdy do Československa, pretože vedel, čo príde a ono to prišlo. Nikto mu nemôže podsúvať, že bol nacionálne nenávistný šovinista, napriek tomu, že podpísal Trianonskú zmluvu ako výsledok mierových rokovaní vo Versailles.

    Toľko to teda k Štefanovi Osuskému a už len pre kolegu Rafaja, službu národu napísal jeho bratranec a môj starý otec biskup Samuel Štefan Osuský. Vyšiel aj druhý zväzok, ktorý ale už bol potom rozmetaný v sadzbe. A hovoril o úlohe evanjelikov v zápase o národ. Toľkoto teda k historickej pozícii Osuských.

    Nikto z nich nebol, ešte raz hovorím, ani nacionalista, ani šovinista, a preto sa s hrdosťou na nich môžem pozrieť. A neprijímam obvinenia, že sa mám červenať a oni, že by sa mali pohoršovať nad tým, na akej pozícii stojím.

    Tak ako Štefan Osuský pochopil, potom čo tu vládla jedna strana počas slovenského štátu, a potom dlho jedna strana, tá pravá marxisticko-leninská, že toto ťažko môže byť vlasť demokraticky cítiaceho človeka a zrejme v jeho chápaní sa Amerika stala jeho vlasťou, Spojené štáty: ubi bene ibi patria.

    Ja sa domnievam, že jeho odkaz je dobrým odkazom, je odkazom človeka, ktorý i v zápase s Benešom chcel autentické spolužitie Čechov, Slovákov a ostatných v jednom štáte, bez poručníkovania najväčších a bez poručníkovania najmenším.

    Myslím si, že tá vízia platí dodnes a doteraz. Našou povinnosťou nie je vracať aponyiovské hriechy a chyby dnes a v budúcnosti. Našou povinnosťou by malo byť snažiť sa žiť v civilizovanom demokratickom štáte so všetkými menšinami tak, aby mali pocit, ibi bene urbi patria, kde je dobre, tam je vlasť, aby naši Rusíni, Gorali, či Maďari nemuseli mať pocit, že sú v žalári národov, aby mali pocit, že sú tu s nami, tak ako som vo faktickej poznámke hovoril o mojej manželke, Viliamovi Schrojfovi alebo Václavovi Nedomanskom. Proste, oni všetci sme my. Nie sú o nič menej my ako my, ktorí sme Slováci.

    Myslím si teda, že ak tu zaznieva meno Osuského, tak tu má zaznieť meno Osuského ako demokrata a nie ako nacionalistu alebo šovinistu. A bolo by dobré, aby sa i tí, ktorí na obidvoch brehoch vidia krvavými očami, snažili pozerať do budúcnosti tak, aby tento štát fungoval dobre pre všetkých občanov.

    Možno, ako správne povedal kolega Blanár, možno nielen na úrovni konzumu, peňazí a podobných vecí, ale i v rovine dobrého pocitu. A keď hovoríme o tom, že navrhovaný zákon vraj bráni našim maďarským spoluobčanom zdokonaľovať sa v štátnej reči, tak na to hovorím jedno. Rodič, ktorý je súčasťou menšiny, nie je dobrým rodičom vtedy, ak sa nestará o to, aby jeho dietky vedeli jazyk, ktorý im otvorí možnosti.

    Ja som tu pred časom bojoval za zavedenie angličtiny. Tá nie je u nás menšinovým jazykom, ale je rovnako dobré, aby zodpovedný rodič podporoval túto alternatívu. A príklad elegantnej slovenčiny Edit Pfundtner to ukazuje, že zodpovední rodičia naučili svoju Edit oboje a trvali na tom, aby bola dobrá v slovenčine. Dnes je v laviciach parlamentu a nemá problém.

    Môj ctený kolega, profesor László Kováč, doktor medicíny, bývalý prodekan našej fakulty, by nikdy nemohol zastávať významnú rolu v slovenskej pediatrii alebo v akademických funkciách, ak by bol jazykovo obmedzený. Jeho rodičia i on sám to pochopili.

    Rodič, ktorý svojmu dieťaťu neumožní vzdelať sa v potrebných veciach, je zlý rodič rovnako ako opilec, ktorý mu nedáva jedlo a nedáva mu odev. To znamená, že to nie je otázka štátu. To je otázka zodpovedného rodiča.

    I v Amerike, slobodnej krajine, ak sa rozhodneš, že tvoje deti majú do smrti krájať cibuľu v čínskej reštaurácii v Chinatowne v San Franciscu, kľudne sa môžeš vyhnúť škole, ktorá ich naučí anglicky. Ich kariéra limitovaná na drevenú ťapšu a na nôž krájajúci cibuľu, nebude vyžadovať vzdelanie a znalosť angličtiny. Ale zažil som nasledovnú situáciu na otvorení veľkej svetovej výstavy poštových známok, o mne je známe, že trpím touto zberateľskou mániou. V roku 1997 tú výstavu otvárali dvaja najvýznamnejší predstavitelia americkej pošty. Prvý bol U.S. Post Master General. Človek veľkosti Shaquille O´Neilla, i jeho farby kože. Mal bratru 2,10 a bratru 130 kíl. Vedľa neho stál generálny pošt majster z Kalifornie, veľkého štátu. Ten mal na rozdiel od prvého, asi 156 centimetrov, bol malý, šikmooký, žltý Číňan. Hovoril bezchybne po anglicky. Je to ukážka ako slobodne sa rozvíjajúci človek si zvolí svoju cestu. Tento Číňan, ktorý samozrejme, zrejme netrpel tým, že by mu neumožnil niekto vzdelanie v angličtine, to dotiahol na vysokú funkciu a je možné, že bol pritom prvo generačný.

    Chcem teda povedať, že nie štát, ale rodičia majú predovšetkým ručiť za to, že sa dietky naučia to, čo je im potrebné. Tak, ako sme tu hovorili o význame vysvedčení a nie o nejakom papieri, ale o parádnom dokumente, ktoré si v polroku pozrú starostliví rodičia a pozrú sa na známky a pozrú sa na dochádzku svojho dieťaťa a nie, že dostanú nejaké výpisy. Tak takisto sa starostlivý rodič stará, aby to dieťa bolo do života pripravené. A ešte raz hovorím, sloboda a zodpovednosť. Zodpovednosť za svoje deti, to je cesta a nie zákonná reglementácia. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem skôr za historický exkurz, aj teda za to vysvetlenie prínosu mena Osuských. Ja by som si dovolil, keďže sme boli skôr v historickom exkurze vyzdvihnúť, že dnes si ctená snemovňa pripomíname 175. výročie Pavla Mudroňa, iného veľkého muža slovenského národa, ktorý zakladal Maticu slovenskú a bol aj predsedom Slovenskej národnej strany a v roku 1900 bol odsúdený spolu s 22 ďalšími národovcami maďarskou vládou na tri mesiace väzenia za svoje presvedčenie. Takže, to len na margo toho, že boli nepochybne viacerí a máme sa v úcte skláňať pred tými, ktorí si ctili jazyk, jazyk svojich predkov.

    My máme jeden problém. Niekedy v 9. storočí sme boli veľmi dobrí kresťania na prvom mieste, potom o 1 000 rokov na to, resp. 1 000 rokov na to, sme chceli byť dobrí Uhri, potom sme boli zapálení čechoslovakisti, potom zasa niektorí väčšinovo internacionalisti, no a dnes to vyzerá, že v kurze sú globalisti. Len kedy už budeme konečne Slováci.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, naozaj nikto nemá krvavé oči a nemá to byť ani žiadna vendeta, ani žiadny, nejaké vracanie si niečoho a myslím si, že väčšine je jedno, že, či otec alebo matka, alebo rodina vychováva deti alebo učí deti v tom, alebo inom jazyku. Súhlasím s vami, že to je problém každého jedného rodiča. Ale preboha, tento zákon o ochrane štátneho jazyka mal za cieľ iba jedno, ak je na Slovensku právna norma, kde je 20 % obyvateľstva inej národnosti a musí sa teda, používa sa dvojjazyčnosť, ale odmietajú sa v mnohých takýchto lokalitách, aby sa používal vo verejnom styku, v úradných oznamoch, aby sa používala slovenčina, tak toto namietame. Tu ide o tých 80 % obyvateľov, ktorí žijú v daných lokalitách, aby sa aj oni ako občania tohto štátu mohli dostať k údajom, k verejným informáciám. O toto išlo.

    Tu vôbec nejde, pán kolega o to, aby sme niekoho nútili, že sa musí učiť po slovensky. Je to jeho problém, on sa potom musí presvedčiť sám v praxi, či urobil dobre. Ale, ale tu je ochrana naozaj tých ostatných, 70 a 80 % obyvateľstva, ktorým sa upiera, aby sa oni dostali v štátnom jazyku k informáciám. Toto sú krvavé oči, a neviem, prečo toto podporujete a touto cestou chcete ísť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja si myslím, že každý, kto vás pozorne počúval, môže s vami len a len súhlasiť. A myslím si, že nikto z nás, či už z jednej alebo z druhej strany, nie je zástanca nejakých sporov medzi jednotlivými národmi, nie je zástanca toho, aby národnosti žili v Slovenskej republike ako v žalári národov. Myslím si, že v tom sa všetci zhodneme a ja by som bol rád, pán poslanec, keby sme sa zhodli aj na tom, že Slovenská republika patrí medzi civilizované štáty a poskytuje národnostiam, ktoré žijú na území Slovenskej republiky nadštandardné podmienky. Ja si myslím, že ani Maďari, ani Rusíni, ani Gorali sa nemôžu sťažovať na podmienky, ktoré im Slovenská republika pre ich činnosť a rozvoj vytvára.

    Spomínali ste, že štát nesmie nútiť deti učiť sa štátny jazyk, pretože v konečnom dôsledku je to kontraproduktívne a viac ste apelovali na to, že by mal nejakým spôsobom motivovať, aby sa tie deti učili. Ja si myslím, že tento predložený zákon, tak ako bol pripravený, a ako bol novelizovaný aj za našej vlády, mal za cieľ predovšetkým vytvárať rámec a podmienky na to, aby sa so štátnym jazykom mohli oboznamovať všetci príslušníci národnostných menšín. Ale zásadný prínos tej novely, ktorú sme my predkladali, a ktorá sa teraz mení, bola v tom, že sme vytvárali alebo zabezpečovali dvojjazyčnosť, ale nie v prospech národnostnej menšiny, lebo tá ho mala, ale v prospech toho väčšinového národa v mnohých obciach a mestách na južnom Slovensku.

    Ale to nič nemení na tom a nijakým spôsobom to neodporuje tomu, čo ste hovorili vy. Ja si myslím, že keby sme sa počúvali, tak zistíme, že rozprávame o tom istom.

  • Pán poslanec, určite to boli múdre slová. Hovorili ste o uplatnení sa, hovorili ste o porozumení. Aj tento zákon, v súčasnom období platný zákon, je o porozumení. O tom, aby sme sa chápali, rozumeli si, mali informácie a dostali ich, a aby sme tým informáciám rozumeli, aby nikto nebol v tejto spoločnosti diskriminovaný. O tom je tento zákon aj s tými vnútornými paragrafovými zneniami a súvislosťami medzi nimi.

    Ja si myslím, že každý z nás má záujem na tom, aby sme žili vo vlasti, kde si všetci budeme navzájom rozumieť, hoci budeme inej národnosti, že budeme dobre komunikovať, a že sa tu zbytočne nebudú, možno aj takýmto spôsobom vyvolávať vášne, ktoré sú zbytočné.

  • Ďakujem kolegom. Chcem povedať toľko, že existujú nepochybne veci, kde by mala mať menšina, možno na viac maďarskými spoluobčanmi osídlenom území slovenská menšina, prístup k zákonným informáciám. To znamená, ak bude v obci slintačka, viem si predstaviť, že neinformovanie v jazyku menšiny, v tomto prípade slovenskej, je vážnym porušením povinnosti voleného zástupcu, ktorý ako to tu zaznelo, používa peniaze občanov z lokálnych alebo iných daní. Tam je to samozrejme bez diskusie, ale aj tam sa musia a majú uplatniť iné kárne metódy.

    Pokiaľ niekto poriada diskotéku a nestojí o to, aby tam bolo napísané to isté i v inom jazyku, je to jeho vec. Pokiaľ by sa napríklad SMER rozhodol robiť volebnú kampaň na južnom Slovensku maďarskými billboardmi, nevidel by som v tom nič zvláštneho, ak sa tak rozhodne. Lebo to, verme tomu, nemali platiť daňoví poplatníci, i keď sa o tom dá niekedy pochybovať. A každopádne, ak sestrička, lebo to tu dnes zaznelo, vyjde z ambulancie, napríklad stomatologickej a má tam pacientov, tak je škodca svojho lekára, ak neosloví i v reči slovenskej prítomných, možno slovenských pacientov, pretože je možné, že tí potom odídu inam a ona poškodí i svoju existenciu.

    Domnievam sa teda, že máme reglementovať a prípadne trestať, ale nie na základe jazykového zákona, ale na základe zanedbania povinnosti to, čo sa deje za peniaze vybraté od daňových poplatníkov, Slovákov, Goralov a iných a nechať slobodu tomu, na čo neprispievame, nech rozhodne v tomto prípade zdravý rozum.

  • Súhlasím s vami, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán minister kultúry, sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ako predkladateľ zákona chcem oceniť, že diskusia bola naozaj korektná, bez zbytočných vášní, keďže si myslím, že v súvislosti s týmto zákonom tých vášní bolo v minulosti viac než dosť. Možno aj preto je dobré, že o krátky čas budete hlasovať o novele tohto zákona, ktorá má predpoklady na to, aby sa tieto, podľa mňa zbytočné vášne, definitívne utlmili.

    Dovolím si, len fakticky reagovať na niektoré názory, ktoré tu zazneli a pokúsim sa ich upresniť. Veľmi často tu zaznievalo z úst mojich predrečníkov stanovisko alebo časť stanoviska Benátskej komisie. Chcem uviesť k tomu len toľko, že Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy, jej stanovisko nie je nijakým spôsobom záväzné pre právny poriadok Slovenskej republiky, a to, čo je najpodstatnejšie, stanovisko reaguje na v súčasnosti platný zákon, nie na predloženú novelu zákona. To znamená, že viaceré ustanovenia v tomto stanovisku sú už v tejto chvíli neaktuálne.

    Nehovoriac o tom, že to stanovisko je v niektorých bodoch nepresné a dokonca častokrát ide aj nad rámec právneho poriadku Slovenskej republiky, ale to teraz nie je podstatné. Spomenul som to len preto, lebo bolo častokrát používané a možno až trošku zneužívané z jednej, aj z druhej strany v rámci diskusie.

    To, čo ja považujem za podstatné a súhlasím v tom s pánom poslancom Osuským, pri predkladaní novely sme sa naozaj snažili riadiť zdravým rozumom a musím povedať, že dokonca aj v takej oblasti, ako je zachovanie sankcií v istej časti s tým, že podotýkam, sankcie neslúžia ako nástroj priamej represie, ale slúžia naozaj, ako krajný prostriedok na vymožiteľnosť zákona aj v tých prípadoch, ktoré spomínal pán poslanec Osuský.

    A to, že sme sa naozaj riadili zdravým rozumom, chcem podporiť aj tým, že osobne som presvedčený, že sankcie sa naozaj uplatňujú len v oblasti, kde práva občanov neobmedzujú, ale naopak, ich zabezpečujú. A to opakujem, neobmedzujú práva, ale naopak, ich garantujú, a to práva občanov bez ohľadu na ich národnosť. Čiže aj Slovákov, aj príslušníkov menšín.

    Ja len zopakujem, že ide o dve oblasti. Prvou oblasťou je poskytovanie informácií verejnosti zo strany verejnej správy a druhou oblasťou sú informácie, ktoré sa týkajú možného ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov. Naozaj položím otázku: Komu môže prekážať, že v týchto dvoch oblastiach je garantovaná vymožiteľnosť zákona? Som presvedčený, že nikomu, pretože žiadnemu občanovi sa práva neobmedzujú, ale naopak, v širšom slova zmysle ich všetkým občanom garantujeme.

    Dovolím si vyjadriť sa aj k niektorým pozmeňujúcim návrhom, keďže o pol hodinu budete hlasovať o tomto návrhu zákona.

    Pani poslankyňa Pfundtner predložila pozmeňujúci návrh, ktorý má riešiť pedagogickú dokumentáciu. Chcem podotknúť, že k tomuto návrhu sa negatívnym stanoviskom vyjadrilo ministerstvo školstva. Toto stanovisko ja rešpektujem, čiže neodporúčam akceptovať tento návrh, pričom podotýkam, že v predloženej novele sa časť toho pozmeňujúceho návrhu rieši, týka sa to tej, tzv. ďalšej dokumentácie, čiže v tomto je naozaj ten návrh zbytočný. Ale opakujem, podstatné je naozaj jednoznačne negatívne stanovisko ministerstva školstva.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa objavili, pán poslanec Dostál, čo sa týka tých podujatí, tak niektoré argumenty už zazneli. Rovnako som sa vyjadril aj vo vzťahu k sankciám, takže možno len k tomu jednému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý je súčasťou spoločnej správy. Musím povedať, že viem si predstaviť do budúcna riešenie tejto otázky, ale nie spôsobom, ako to navrhol pán poslanec, pretože to riešenie nie je koncepčné, dokonca aj trošku nedokonalé, pretože ono by riešilo, to zrušenie obmedzenia používania češtiny, resp. zavádzania slovenského dabingu len pri televíznej tvorbe. To znamená, že neriešili by sa napríklad projekcie v kinách, čo naozaj nepovažujem za systematické a koncepčné riešenie. Čiže naozaj do budúcna môžeme samozrejme diskutovať aj o takomto návrhu, ale tento predložený návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy aj z tohto dôvodu, neodporúčam akceptovať.

    Pani poslankyni Pfundtner, nie je tu, ale naozaj, to myslím len tak v dobrom a s úsmevom, keď tie sankcie, tak veľmi vadia, tak potom, a to naozaj s úsmevom sa pýtam, prečo sú obsiahnuté aj v návrhu vášho pána podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny, v návrhu zákona o používaní jazykov menšín. Ale, ale hovorím to, samozrejme, len s veľmi milým úsmevom. Mimochodom, aj ja oceňujem veľmi dobrú slovenčinu pani poslankyne Pfundtner. Všimol som si to už na prvej schôdzi parlamentu, takže naozaj to skôr formulujem ako kompliment.

    Čo sa týka ďalších vystúpení pánov poslancov, pánovi Rafajovi som už povedal, že on sa kriticky vyjadroval k tejto novele zákona, ale vlastne kritizoval súčasne platný zákon, lebo v tých ustanoveniach, o ktorých hovoril, k zmene nedochádza, ale do detailu už nepôjdem, keďže som sa v tomto duchu vyjadril.

    Pán poslanec Blanár, kritizoval pozmeňujúce návrhy pána Viskupiča. Ja plne podporujem tieto pozmeňujúce návrhy a chcem len povedať, že oni prakticky vôbec neriešia používanie menšinových jazykov. Čiže, tá vaša kritika, ktorá smerovala k pánovi poslancovi Viskupičovi, nebola celkom presná. Sú to racionálne a dokonca ani nie tak veľmi zásadné zmeny v návrhu zákona. Čiže opakujem, pozmeňujúce návrhy pána Viskupiča v plnom rozsahu podporujem. Koniec-koncov celkom úprimne, boli od začiatku intenzívne konzultované a diskutované s naším ministerstvom.

    No, a čo sa týka vystúpenia pána poslanca Maďariča, ktoré tak isto ako v prípade ostatných predrečníkov bolo v zásade korektné, tak len stručná reakcia. V žiadnom prípade, samozrejme, v návrhu tejto novely nejde o nejaké beztrestné porušovanie práv Slovákov. Ja som naozaj uviedol aj v tom svojom predchádzajúcom vystúpení, že tieto práva, a to je jedno, či ide o Slovákov alebo príslušníkov menšín, naopak, sú garantované a práva žiadnych občanov sa neznižujú. No, a argument bol ten, že vypúšťame v § 2 ods. 1. No, ja chcem naozaj povedať, že toto ustanovenie je len deklaratórne v súčasnom návrhu zákona, to podotýkam. A nehovoriac o tom, že ani v pôvodnom návrhu ministerstva kultúry, ktoré viedol v tom čase pán poslanec Maďarič, toto ustanovenie nebolo. Pribudlo na návrh SNS. Čiže, naozaj tým pádom nerobme z toho nejakú závažnú vec, keď to nebolo ani v pôvodnom návrhu predchádzajúceho vedenia ministerstva kultúry.

    Čo sa týka šikanovania, no tak jeden príklad poznáme a ja si myslím, že v tomto prípade naozaj išlo o isté šikanovanie a hovorím o ochotníkoch z Klasova. Myslím si, že dobré, že tento rieši aj tieto situácie spôsobom, že nebude dochádzať k zbytočnému zaťažovaniu aktivít v kultúrnej oblasti rôznych skupín obyvateľstva.

    No, a na záver, možno by som sa naozaj chcel opýtať, lebo ja nepoznám ani jeden jediný príklad, v čom dochádza k oslabovaniu práv Slovákov. Som presvedčený, že v ničom. Naopak, tak ako som povedal, a to je podstatné v predloženej novele, tento zákon chráni a zabezpečuje práva občanov, a to bez ohľadu na ich národnosť. To považujem za hlavnú devízu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave? Áno, pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Svoj pohľad na tento návrh zákona som vyslovil pri prvom čítaní. Upozornil som na dôvody, ktoré viedli predkladateľa k jeho predloženiu a na to, že to boli predovšetkým dôvody politické, čomu svojím spôsobom on potvrdil a nenamietal s tým, že aby sa do istej miery naplnila aj agenda ich koaličného partnera.

    Ja si myslím, že v súčasnom období platný zákon neobmedzuje používanie menšinových jazykov, skôr naopak. Zákon rozšíril možnosti uplatnenia ostatných jazykov všade tam, kde to predchádzajúce znenie zákona neumožňovalo. Ústretovo sa v ňom dokonca pristúpilo osobitne k jazykom národnostných menšín.

    Preto sa pýtam, v čom dochádzalo k oslabovaniu práv národnostných menšín, keď sa napríklad zaviedli zmeny v prospech menšinových jazykov, napríklad pri regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní, či pri televíznom vysielaní v jazykoch národnostných menšín alebo v živom televíznom vysielaní, alebo v audiovizuálnych diel pre deti, či pri komunikácii pacientov a klientov v zdravotníckych, či sociálnych zariadeniach.

    Niekedy sa mi zdalo, že pri uplatňovaní tohto zákona to bola predovšetkým dobrá politická téma, s ktorou sa spájalo veľké množstvo klamstiev o zákaze používania rodného jazyka, o trestaní, o pokutovaní. To bola dominantná téma v súvislosti s týmto jazykom a zabúdalo sa na jeho obsah a na kvalitatívnu zmenu vo vzťahu k používaniu jazykov národnostných menšín, ako aj používaniu štátneho jazyka ako jazyka integrujúceho spoločnosti. To nebolo potrebné, to nebolo žiaduce.

    Myslím si, že tento zákon vyhovuje potrebám praxe a nevyžadoval si novelizáciu. Nakoniec aj vysoký komisár OBSE v júli tohto roku konštatoval, že zákon je v súlade s medzinárodnými štandardmi a rešpektuje všetky zákonné práva národnostných menšín a nespôsobuje obmedzenie existujúcich zákonných jazykových práv národnostných menšín. Pardon, nejednalo sa z júla tohto roku, ale júla roku 2009 stanovisko vysokého komisára. Takže ešte raz, je na vás, ako k tomuto zákonu pristúpite. Verím, že zodpovednosť vo vzťahu k dobrému spolunažívaniu vás k tomu bude viesť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za prerušené. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu 9. schôdze Národnej rady zákonmi, ktoré sú v programe a ďalším je návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Poprosím, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Lipšic.

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tlač 91.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nechcem dlho prednášať, ten návrh zákona bol vysvetlený, prednesený v prvom čítaní. Ide o návrh zákona, ktorý normuje poskytovanie dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra, teda v pôsobnosti bezpečnosti, integrovaného záchranného systému, požiarnej ochrany, civilnej ochrany, ochrany osôb, majetku, bezpečnosti cestnej premávky, ale aj v oblasti verejnej správy.

    Návrh štandardne tiež stanovuje, aby všetky náležitosti, žiadosti o dotácie, poskytnutie dotácií boli zverejňované na internetovej stránke, aby proces prideľovania dotácií bol transparentný. Skutočnosť, že návrh zákona bol vládou dobre spracovaný je potvrdzovaná aj tým, že gestorský výbor k nemu nemá žiadne pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím povereného poslanca výboru pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Hladkého, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tlač 91, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 115 z 15. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Za druhé, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Za tretie, výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Za štvrté, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 38 na svojej 10. schôdzi.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomné prihlášky som nedostal. Ústne sa do rozpravy hlásia dvaja páni poslanci, Žitňanská a pán poslanec Blanár. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladáme spolu s poslancom Miroslavom Beblavým pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    1. Za § 4 sa vkladá nový § 5, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 5. Vyhodnocovanie v žiadosti o poskytnutie dotácie.

    (1) V žiadosti o poskytnutie dotácie vyhodnocuje najmenej 3-členná komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo. Člen komisie nesmie byť žiadateľom a nesmie ním byť osoba, o ktorej so zreteľom na jej pomer k žiadateľovi alebo žiadosti o poskytnutie dotácie možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Člen komisie ani jemu blízka osoba nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa. Členom komisie nesmie byť ani osoba, ktorá je zamestnancom žiadateľa.

    (2) Člen komisie preukazuje splnenie podmienok podľa ods. 1 čestným vyhlásením.

    (3) Komisia je pri vyhodnocovaní žiadosti o poskytnutie dotácií nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadosti, pričom jednotlivé žiadosti o poskytnutie dotácie musia byť očíslované a bez označenia žiadateľa.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:

    "11) § 116 Občianskeho zákonníka.".

    Ostávajúce ustanovenia, vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie k bodu 1. Zavádza sa nový mechanizmus vyhodnocovania žiadosti o poskytnutie dotácie, a to na to určenou komisiou. Súčasne sa definujú základné podmienky pre členstvo v tejto komisii, ako aj povinnosť vyhodnocovať žiadosti anonymným spôsobom.

    2. V § 6 ods. 1 znie:

    "(1) Ministerstvo najneskôr do 30. septembra bežného rozpočtového roka zverejní na svojom webovom sídle

    a) znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácií v jeho pôsobnosti;

    b) schválený rozpočet na dotácie podľa ich účelov pre daný rozpočtový rok a predpoklad na nasledujúce 2 roky;

    c) výzvu na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie, ktorá obsahuje najmä

    1. Účel dotácie, kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti o poskytnutie dotácie a poradie ich dôležitosti.

    2. Formulár žiadosti o poskytnutie dotácie v elektronickej podobe.

    3. Disponibilný objem zdrojov na danú výzvu.

    4. Najvyššiu a najnižšiu výšku jednej dotácie.

    5. Spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov.

    6. Zloženie komisie.

    7. Návrh zmluvy o poskytnutí dotácie,

    d) vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo k dispozícii;

    e) často kladené otázky súvisiace s dotáciami.".

    Odôvodnenie k bodu 2. Na účely vytvorenia podmienok pre transparentné poskytovanie dotácií sa navrhuje zverejňovanie čo najširšieho okruhu informácií generovaných v procese poskytovania dotácií.

    3. V § 6 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:

    "(2) Ustanovenia osobitného predpisu o obmedzení prístupu k informáciám nie sú dotknuté.".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

    "12) Paragraf 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.".

    Ostávajúce ustanovenia vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie k bodu 3. Na účely vytvorenia podmienok pre transparentné poskytovanie dotácií sa navrhuje zverejňovanie čo najširšieho okruhu informácií generovaných v procese poskytovania dotácií.

    4. Názov § 7 znie: "Evidencia zmlúv o poskytnutí dotácie a zverejňovanie informácií o dotáciách".

    5. V § 7 ods. 2 znie:

    "(2) Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle

    a) všetky schválené žiadosti o poskytnutie dotácie aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií, vrátane dátumu schválenia ich poskytnutia, výšky a účelu dotácie a označenia konečného príjemcu dotácie, a to do 30 dní od schválenia žiadosti,

    b) všetky neschválené žiadosti, vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 30 dní od neschválenia žiadosti.".

    Odôvodnenie k bodu 5. Na účely vytvorenia podmienok pre transparentné poskytovanie dotácií sa navrhuje zverejňovanie čo najširšieho okruhu informácií generovaných v procese poskytovania dotácií.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som i ja predložil pozmeňujúci návrh, presnejšie, môj doplňujúci návrh spoločne s pánom poslancom Dušanom Bublavým a ďalšími kolegami, ktorý sa týka rozšírenia oprávnených subjektov, ktoré môžu žiadať o dotáciu. Keďže aj v ostatných zákonoch, ktoré sa preberajú v tejto súvislosti alebo prerokúvajú v Národnej rade, figurujú vyššie územné celky, preto si dovolím predniesť tento pozmeňujúci návrh, ktorý znie:

    1. V § 3 Subjekty dotácie sa dopĺňa nové písm. e) a f), ktoré znejú:

    "e) vyššiemu územnému celku,

    f) rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktorej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok,".

    Odôvodnenie. Samozrejme doterajšie písm. e) sa bude označovať ako písm. g).

    Odôvodnenie. V § 3 vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa definujú subjekty, ktoré sú oprávnenými žiadateľmi o dotáciu z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Medzi nimi chýbajú vyššie územné celky, a ak zoberieme z § 2 návrh zákona, kde sa taxatívne vymedzuje druh aktivít, resp. účel, na ktorý môže byť dotácia poskytnutá, tak sa domnievam, že práve aj vyššie územné celky sú v týchto aktivitách angažované, či už sú to aktivity s organizovaním pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv Slovenského národného povstania, či víťazstva nad fašizmom alebo komunizmom. Mnohé aktivity, ktoré dnes samosprávne kraje konajú, práve sú spojené s týmito pietnymi spomienkami, ba dokonca niekde sú priamo nosnými organizátormi pri týchto akciách.

    Rovnako to súvisí s bezpečnosťou cestnej premávky, keďže sme správcami ciest druhej a tretej triedy a rovnako sme zodpovední za bezpečnosť, dopravné značenie na týchto cestách, tak to súvisí s bezpečnosťou cestnej premávky a rovnako aj so vzdelávaním na stredných školách, kde sme zriaďovateľmi takmer, ak môžem povedať, 80 % všetkých stredných škôl, kde práve takáto aktivita súvisiaca s bezpečnosťou cestnej premávky je pre nás dôležitá.

    No, a tretia aktivita, ktorá sa v § 2 tiež uvádza, je v oblasti prevencie kriminality a boja proti kriminalite. Nuž a tu sa len môžem opäť oprieť o to, že kde viac môžeme pôsobiť aktívne v boji proti kriminalite a proti iným neduhom, ako práve v procese vzdelávania na strednom stupni vzdelávania.

    Vážený pán minister, chcel by som poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Myslím si, že je to korektné, tak ako aj v ostatných zákonoch, ktoré tu boli v súvislosti s dotáciami prerokované. A rovnako chcem poprosiť aj vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tí, ktorí ste aj, povedzme poslancami krajských zastupiteľstiev, myslím si, že sa stotožníte s touto argumentáciou.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pána ministra a navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spoločný spravodajca rovnako nie.

    Prerušujem rokovanie o návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra a poprosím pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil a odôvodnil návrh zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru. Pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 115.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona bol vypracovaný v súlade s vládnym programom.

    Cieľom tejto právnej úpravy začlenenia Železničnej polície do Policajného zboru je zlepšenie terajšieho stavu bezpečnostnej situácie celkovo, nielen v železničnej doprave, ale aj v iných oblastiach. Zjednotenie týchto ozbrojených bezpečnostných zborov umožní operatívnejšie používanie síl a prostriedkov na plnenie ich zákonných úloh. Taktiež dôjde k posilneniu výkonných zložiek na úkor riadiaceho aparátu.

    V súlade s uvedeným sa navrhujú zmeny, na základe ktorých Policajný zbor preberie v plnom rozsahu úlohy Železničnej polície, ktoré sú pre ňu špecifické, najmä dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou železničnej dopravy. Zároveň sa rozširujú oprávnenia príslušníkov Policajného zboru o tie, ktoré sú potrebné pri výkone týchto nových úloh a s ktorými v súčasnosti disponujú príslušníci Železničnej polície.

    Týmto návrhom sa mení ďalších 16 zákonov, v ktorých je potrebné vykonať nadväzujúce úpravy. Z prerokovania návrhu zákona vo výboroch vzišli 4 pripomienky, ktoré tak, ako to navrhuje gestorský výbor, odporúčam schváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Poprosím teraz, pána poslanca Fronca, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru a o návrhu k predloženému návrhu zákona o Železničnej polícii. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe, ktorú predkladám z poverenia gestorského výboru, t. j. z výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť podáva nasledujúcu spoločnú správu výborov, ktoré tento návrh zákona prerokovali. Národná rada uznesením č. 116 z 15. októbra pridelila tento vládny návrh zákona: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktorý súčasne poverila, aby bol gestorským výborom, bola to parlamentná tlač 115.

    Menované výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Čl. II, poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona. Čl. III, výbory, ktoré prerokovali uvedený návrh zákona, súhlasili s týmto návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Celkove tých pripomienok, ktoré máte v správe sú štyri a súčasne gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich návrhoch, ktoré máte v správe hlasovať spoločne, t. j. o bodoch 1 až 4 a schváliť ich.

    A čl. IV, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 115, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III. tejto správy a v stanoviskách poslancov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov k vládnemu návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 115 v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 40 na 10 schôdzi.

    Skončil som spoločnú správu, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otvorím rozpravu, ale až po hlasovaní. A teraz by sme prešli k hlasovaniu o doteraz prerokovaných bodoch, a to dáme najprv 2 aj 3-minútovú prestávku, aby mohli všetci páni poslanci a pani poslankyne sa dostaviť do rokovacej sály. Čiže o 17.03 hodine budeme pokračovať hlasovaním o doteraz prerokovaných bodoch.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona. Poprosím, pánov poslancov, keby sa mohli usadiť. Tak isto, poprosím, pánov ministrov, keby sa mohli usadiť. Pán poslanec Galbavý, prosím vás, tu máte stolicu voľnú.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem vám pekne.

    Pokračujeme hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 106).

    Poprosím, pána poslanca Ondreja Dostála, aby ako spoločný spravodajca ústavného výboru hlasovanie uviedol.

  • Pán predseda, dajte prosím hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy uvedených pod bodmi 1 až 9 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Zo 132 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 3 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh bol schválený.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, odzneli už včera, čiže nemusíme hlasovať o skrátení lehoty.

    Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Štefanec.

  • Hlasovanie.

  • Zo 136 prítomných poslancov, hlasovalo 77 za, 2 proti, 57 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kuboviča.

  • Hlasovanie.

  • Zo 136 prítomných poslancov, hlasovalo 95 za, 2 proti, 39 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Tretí návrh, poprosím.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kalista.

  • Hlasovanie.

  • Zo 133 prítomných poslancov, hlasovalo 77 za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, hlasovalo 77 za, 4 proti, 51 sa zdržalo.

    Schválili sme to, že budeme pokračovať v treťom čítaní ihneď.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil, pani Gibalová, to je procedurálny návrh? Áno. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, hlasovalo 77 za, 8 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Občianskeho zákonníka.

    Predtým, ako prídeme k ďalšiemu hlasovaniu, ktoré bude uvádzať pán poslanec Novotný, poprosím pani Gibalovú s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, v mene štyroch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ - DS, SaS a MOST - HÍD o preradenie bodu 49, tlač 144 za bod 38. To znamená, po skončení rozpravy bodu 38, pána ministra Lipšica, ihneď dnes.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto preradením.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Poprosím, hlasujte o pozmeňujúcom návrhu, procedurálnom návrhu, prepáčte, pani poslankyni Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, hlasovalo 77 za, 54 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme procedurálny návrh pani poslankyni Gibalovej a bod 49 bude preložený za bod 38.

    Poprosím, spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Novotného, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 114.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave odznel a bol podaný jeden jediný pozmeňujúci návrh, ale najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 4 až 19, 22, 24, 25, 28 až 43, 45, 49 až 52 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 77 za, 0 proti, 63 sa zdržalo.

  • Body 46, 47 a 48 vybrala pani poslankyňa Sabolová na osobitné hlasovanie. Keďže spolu úzko súvisia vnútorne, navrhol by som, ak súhlasí pani poslankyňa, aby sme o nich hlasovali spoločne, lebo vnútorne tie body súvisia, 46, 47, 48. Samostatne? V poriadku.

    Navrhujem teda, aby sme hlasovali o bode 46 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 78 za, 34 proti, 28 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Ďalší prosím.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o bode č. 47 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných poslancov, hlasovalo 76 za, 47 proti, 16 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento bod bol schválený.

    Ďalší prosím.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 48 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 75 za, 12 proti, 54 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

  • O bode 21 nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili bod 22 spoločnej správy. Rovnako nemôžeme hlasovať ani o bode 44, keďže sme schválili bod 45 spoločnej správy.

    Navrhujem, aby sme teda hlasovali spoločne o bodoch 3, 20, 23, 26 a 27 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovali 2 za, 76 proti, 63 sa zdržalo.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Novotného z rozpravy.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňovacom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 76 za, 53 proti, 12 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh bol schválený.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme mohli zákon prerokovať v treťom čítaní ihneď.

    Dajte, prosím, hlasovať o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 77 za, 33 proti, 32 sa zdržalo.

    Schválili sme tretie čítanie tohto zákona okamžite.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Nehlási sa nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím.

  • Pán predseda, dajte, prosím hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných poslancov, hlasovalo 75 za, 57 proti, 8 sa zdržali.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

    Pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady.

    Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie tieto písomné odpovede. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 78 za, 44 proti, 19 sa zdržali.

    Navrhované uznesenie sme schválili.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá, poslanca Jána Senka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 129.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem. V rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpila jedna pani poslankyňa a sedem pánov poslancov. Pán poslanec Rafaj navrhol procedurálne návrhy, o ktorých budeme hlasovať ako o prvých v zmysle § 83 ods. 1.

    Prvý návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

  • Prosím, hlasujte o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 64 za, 76 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Druhý návrh, aby sme vrátili návrh navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 63 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Ani tento návrh nebol schválený.

  • Pán predseda, teraz navrhujem hlasovať o skrátení lehoty, vzhľadom na to, že predložené návrhy boli predložené dnes.

  • Prosím, hlasujte, teraz o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 78 za, 13 proti, 50 sa zdržalo.

    Návrh skrátiť lehotu bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, teraz pristúpime k pozmeňujúcim návrhom zo spoločnej správy, o ktorých budeme hlasovať osobitne. Sú dva pozmeňujúce návrhy, dajte hlasovať o prvom z nich, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 23 za, 38 proti, 77 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Teraz dajte hlasovať o druhom návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, hlasovalo 77 za, 62 proti, nikto sa nezdržal, nikto nehlasoval.

    Tento návrh bol schválený.

  • V rámci rozpravy vystúpil s pozmeňujúcimi návrhmi, pán poslanec Viskupič. Budeme hlasovať osobitne o jeho piatich návrhoch.

    Pán predseda, dajte hlasovať o prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 127 za, 1 proti, 12 sa zdržali.

    Prvý návrh bol schválený.

  • Teraz, dajte hlasovať o jeho druhom návrhu.

  • Prosím, hlasujte o druhom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, hlasovalo 75 za, 0 proti, 64 sa zdržalo.

    Aj tento návrh bol schválený.

    Pán Senko, poprosím vás, momentík. Prosím, dajte hlasovať o návrhu.

  • Teraz dajte hlasovať o treťom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, hlasovalo 73 za, 30 proti, 31 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Prosím, ďalší.

  • Prosím, dajte hlasovať o štvrtom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, hlasovalo 75 za, 55 proti, 8 sa zdržali.

    Tento návrh bol schválený.

  • Teraz dajte hlasovať o poslednom piatom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, hlasujte o piatom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, hlasovalo 74 za, 39 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Aj piaty návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Pfundtner.

    Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 16 za, 89 bolo proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtner nebol schválený.

  • V rozprave vystúpil, pán poslanec Dostál, ktorý predložil dva pozmeňujúce návrhy. Jeho prvý návrh obsahuje štyri pozmeňujúce návrhy. Ja by som sa pána poslanca chcel spýtať, či by sme mohli o prvých troch jeho návrhoch hlasovať spoločne.

    Takže, pán predseda, dajte hlasovať o prvom, druhom a treťom pozmeňujúcom návrhu z prvého návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, hlasovalo 17 za, 86 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Prvé tri body neboli schválené.

  • Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o jeho štvrtom pozmeňovacom návrhu z prvého návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 15 za, 87 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nech sa páči.

  • Druhý pozmeňovací návrh, pána poslanca Dostála, obsahuje jeden návrh.

    Pán predseda, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 17 za, 88 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ako aj z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby ste, pán predseda, dali hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • ... s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, hlasovalo 77 za, 38 proti, 20 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona a otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 76 poslancov, hlasovalo 74 za.

    Tento návrh bol schválený.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Tlač 91.

    Spoločný spravodajca je člen výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanec Pavol Hladký, poprosím, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Blanár s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, preto prosím, dajte, pán predseda, hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie predložených návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, hlasovalo 102 za skrátenie lehoty, 7 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh bol schválený.

  • Teraz, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej a pána poslanca Beblavého, tak ako bol prednesený.

  • Prosím, hlasujte, teraz o pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Zo 131 prítomných poslancov hlasovalo 74 za, 3 proti, 54 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Blanára a pána poslanca Bublavého.

  • Prosím, hlasujte, teraz. Poprosím, pánov poslancov, o trochu kľudu v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, hlasovalo 71 za, 4 proti, 60 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Tento návrh bol schválený.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Prosím, hlasujte, o prerokovaní tohto návrhu v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 80 za, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Schválili sme to, že budeme pokračovať v treťom čítaní.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Moment, prosím, pristúpime k tretiemu čítaniu, hlási sa niekto do rozpravy? Do rozpravy sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 80 za, 5 proti, 56 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva vnútra.

    Procedurálny návrh? Pán Poliačik, nech sa páči.

  • Ja mám dve veci, pán predseda, z nejakého dôvodu pri hlasovaní o jazykovom zákone som hlasoval "za", ale vypísalo ma, ako keby som nehlasoval. Takže uvádzam do zápisu, hlasoval som "za".

    A druhá vec, mám procedurálny návrh, aby sme bod č. 42, ktorý bol včera presunutý na koniec schôdze z dôvodu, že musia byť dodržané lehoty, posunuli na utorok ráno, hneď potom jednom, ktorý tam bol už navrhnutý.

  • Dobre, takže, prosím vás. Prosím vás, bod 42 je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení. Návrh je, pozmeňujúci návrh dať tento zákon na utorok ráno, resp. na utorok po prerokovaní už dohodnutého bodu.

    Prosím vás, poďme hlasovať o tomto, v mene koho podávate tento návrh?

  • Smiech a ruch v sále.

  • V mene štyroch poslaneckých klubov.

  • Dobre. Pýtam sa, či to je návrh v mene štyroch klubov?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Dobre páni, klub SMER nerátame medzi tie štyri kluby, prosím, hlasujte, teraz o pozmeňovacom návrhu, o procedurálnom návrhu, tak.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných poslancov, hlasovalo 71, ešte raz. Zo 128 prítomných poslancov hlasovalo 71 za, 50 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme procedurálny návrh, že o bode 42 budeme rokovať v utorok ráno, ako o prvom, resp. druhom bode.

    Pán Paška, pred vami ešte pán Stanko, má pozmeňujúci návrh. Nie. Pán Paška, má procedurálny návrh, máte? Vy? Nie.

    Pán Paška, nech sa páči.

  • Ja som len chcel reagovať na ten návrh a poprosím, ctené kolegyne a kolegov, hlavne tých, ktorí sú tu noví, aby skutočne formulovali jasne. Táto procedúra, jednoznačne musí byť vymenovaný klub alebo teda počet klubov a názvy klubov, v mene ktorých sa počas schôdze mení program. Ďakujem.

  • Ďakujem, klub SaS, obzvlášť pán Poliačik, si berie vaše slová k srdcu a my teraz pokračujeme. Ešte procedurálny návrh od podpredsedu Pavla Hrušovského.

  • Nie procedurálny, len na vysvetlenie, pán poslanec Poliačik postupoval, kolegyne, kolegovia, správne. Podľa § 24 ods. 4, ktorýkoľvek z poslancov môže presunúť rokovanie o jednotlivých bodoch programu. On nenavrhoval zaradiť alebo vypustiť z rokovania Národnej rady, takže jeho procedurálny návrh bol formulovaný v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

  • Takže dobre, poprosím, teraz slovo má, pán poslanec Stanko.

  • Ja by som chcel uviesť presne to isté, čo predtým, pán Poliačik, pri hlasovaní pri jazykovom zákone, vykázalo ma, že som nehlasoval vôbec, hlasoval som "za", tak potom prosím, uviesť do zápisu.

  • Dobre. Poprosím, zaznamenať to. Ďalej poprosím, keby ste sa mohli, ctení kolegovia, utíšiť, budeme pokračovať. Chcem vás informovať, že do Národnej rady boli doručené dve petície, ktoré spĺňajú náležitosti a ktoré súvisia s bodmi schváleného programu. Ide o petíciu proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia, tlač 192 a o petíciu za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, tlač 193.

    V mene štyroch poslaneckých klubov, aha tu to máme, pán Paška. V mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, SaS, KDH a MOST- HÍD podávam návrh na zaradenie týchto dvoch materiálov do programu 9. schôdze s tým, že by sme ich prerokovali na záver schôdze. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Ďalej chcem informovať, že minister pôdohospodárstva Zsolt Simon požiadal o prerokovanie bodov 45, 71, 72 a 73 na utorok doobeda, teda po prerokovaní bodu pána Uhliarika a pána Jurzycu, ktorý sme teraz práve schválili. Súčasne by v zastúpení ministra životného prostredia Jozefa Nagya uviedol aj dve správy, ide o body 81 a 82.

    Je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem vám pekne.

    Teraz, by som poprosil, keby mohol pán poslanec Paška a pán poslanec Rafaj na chvíľu prísť ku mne. Pán Rafaj, vy nemusíte. Pán Paška, môžem vás poprosiť?

    Prerušujem schôdzu na 1 minútu, pokiaľ vykonzultujem s našou ctenou opozíciou.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre, pokračujeme. Pokračujeme ďalej v schôdzi. Chcel by som teda navrhnúť, že zajtra pokračujeme v rokovaní bez prestávky do 14.00 hodiny a zároveň o 11.30 hodine budeme hlasovať o dovtedy prerokovaných bodoch. Je takýto súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    Teraz vyhlasujem prestávku do 17.50 hodiny a budeme pokračovať ďalej v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím, panie poslankyne, pánov poslancov, tí, ktorí plánujú ostať v sále, keby sa mohli usadiť, aby sme mohli pokračovať v rozprave.

    Pokračujeme druhý čítaním o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra. Návrh zákona bol uvedený.

    Poprosím, aby namiesto navrhovateľa, si sadol pán minister Krajcer, ktorý zastúpi pána ministra Lipšica, a aby miesto pre spravodajcu zaujal pán poslanec Hladký.

  • Hlasy v sále.

  • Takže, prosím vás, došlo k omylu, nie je to o dotáciách, je to o Železničnej polícii, navrhovateľ sa nemení a namiesto spoločného spravodajcu si sadne pán poslanec Fronc.

    Návrh bol uvedený, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 115.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám názor, že predložený návrh zákona o začlenení Železničnej polície do organizačnej štruktúry Policajného zboru je výsledok živelného procesu bez riadne vykonanej analýzy a bez vyčíslenia ekonomických dopadov a konkrétnych úspor, ktoré navrhovateľ predpokladá.

    V krajinách, kde železničná polícia nie je vybudovaná alebo bola zrušená, napríklad v Českej republike, sa bezpečnostná situácia podstatne skomplikovala, pričom na území Českej republiky alebo aj Maďarskej republiky dochádza v obvode železničných dráh a vlakov, vlakoch osobnej dopravy k páchaniu závažnej, násilnej a majetkovej trestnej činnosti, často sériovej, ktorú sa polícii dlhodobo nedarí eliminovať.

    Súčasnú vyhovujúcu úroveň bezpečnostnej situácie na Slovensku sa podarilo dosiahnuť vďaka špecifickému postaveniu Železničnej polície a jej špecializácii iba na problematiku železničnej dopravy, pričom nemalú zásluhu na tomto má aj kvalitný a kvalifikovaný personálny potenciál, ktorý sa v radoch Železničnej polície podarilo sústrediť a ktorý je odborne zdatný nielen v špecifickej problematike železničnej dopravy, ale aj vo výkone policajných činností.

    V okolitých krajinách, ktoré som už spomenul, začali hľadať možnosti, ako znížiť kriminalitu v obvode železníc a predovšetkým v osobných vlakoch a prišli iba na to, že je potrebné obnoviť služby Železničnej polície v policajných štruktúrach. Samozrejme, my týmto návrhom ideme urobiť opak a dôvodíme šetrením financií, pričom k úspore už došlo v roku 2008, keď sme presunuli Železničnú políciu pod ministerstvo vnútra z ministerstva dopravy, kedy som ja bol minister dopravy a s čím som aj súhlasil, lebo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nebolo uspôsobené na riadenie silových alebo ozbrojených zložiek, preto som samozrejme súhlasil s týmto presunom.

    Práve vtedy vznikla úspora administratívnych a hospodárskych nákladov a úspora v podobe nákladov na výkon inšpekcie činnosti Železničnej polície, pretože takáto zložka operuje pod ministerstvom vnútra. Výsledkom tohto bolo, samozrejme, uplatňovanie jednotného metodického usmerňovania a kontroly činnosti ozbrojených zložiek ministerstva vnútra.

    Okrem činnosti zabezpečovania poriadku v obvode dráh, zabezpečuje Železničná polícia aj prevenciu a monitorovanie teroristických útokov, na čo sú špecializované práve zložky Železničnej polície. Samozrejme, zodpovedný za proces zlúčenia Železničnej polície s Policajným zborom je minister vnútra a zdá sa, že koaličná väčšina prehlasuje tento nelogický a ničím nevyčíslený návrh a zdôrazňujem, tú zodpovednosť, avšak mám obavu, že po aplikácii tohto zákona v praxi spätne dôjde k odčleneniu Železničnej polície, ak je zamierený na jej špecializovanú činnosť. Toľko všeobecne k zákonu ako takému, k jeho koncepcii a k jeho cieľom ako celku.

    Teraz, by som sa pár slovami zmienil k jednému závažnému nedostatku, časti tohto návrhu vládneho zákona a tým je to, že železniční policajti, ktorí už v rámci pôsobenia v Železničnej polícii preukázali odborné znalosti a skúsenosti a majú za sebou niekoľko rokov praxe, musia opätovne navštevovať policajné školy. Vzhľadom k tomu, že ide o príslušníkov Železničnej polície, ktorí boli prijatí do služobného pomeru v rokoch 1987 až 1992, to znamená, takmer dvadsať rokov služobného pomeru majú tuto títo príslušníci za sebou, sú riadne vycvičení, vyškolení, podrobujú sa pravidelne fyzickým previerkam, streleckej príprave a je predpoklad, že budú vykonávať obdobné činnosti aj po začlenení do štruktúr Policajného zboru bez nutnosti opätovných školení.

    Preto som v súvislosti s uvedením pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý túto neštandardnú situáciu rieši a taktiež vypúšťa časť zákona, ktorou sa títo, môžeme povedať skúsení policajti alebo skúsení železniční policajti, musia preradiť do prípravnej štátnej služby, to znamená na úroveň nováčikov, hoci majú niektorí za sebou ozaj dvadsať rokov praxe v Policajnom zbore, resp. v Železničnej polícii.

    Zároveň upozorňujem, že v prípade, ak odnímeme tento uvedený pozmeňovací návrh, bude to znamenať, že v praxi nepríde k úspore, ktorá tam bola len verbálne vyčíslená v tomto návrhu zákona, ale naopak, Prezídium Policajného zboru vynaloží dodatočné náklady potrebné na získanie vzdelania a preškolenie na policajnú prax skúsených železničných policajtov ako nováčikov a samozrejme tých, už zaškolených policajtov a tieto náklady naviac budú cca 400 tis. EUR, čo sú zbytočne vynaložené prostriedky.

    Preto, mi dovoľte, vážené dámy a páni, predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k návrhu vládneho zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte všetci ako tlač 115 a ktorý znie:

    1. V čl. I v § 2 ods. 3 sa za slovami "tohto zákona zaradený" vypúšťa čiarka a slová "ak ďalej nie je ustanovené inak".

    2. V čl. I v § 2 sa vypúšťa ods. 4.

    3. V čl. VIII sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

    "6. V § 9 ods. 3 sa za slová "k Policajnému zboru" vkladajú slová "alebo k Železničnej polícii".

    Doterajšie body sa prečíslujú.

    4. V čl. VIII bod 9 v § 287f sa vypúšťa ods. 1.

    Doterajšie odseky 2 a 3 sa označia ako odseky 1 a 2.

    Odôvodnenie. Na základe zákona č. 60/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii a o zmene a doplnení niektorých predpisov bola služba mýtnej polície vyňatá z pôsobnosti Železničnej polície a daná do pôsobnosti Policajného zboru.

    Dňom 1. 4. 2010 bolo 200 príslušníkov Železničnej polície služby mýtnej polície preložených do štruktúr Policajného zboru podľa § 35a zákona č. 73/1998 Z. z. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pričom im bol zachovaný služobný pomer, a teda aj zaradenie do druhu štátnej služby pred ich preložením do Policajného zboru.

    Navrhované zákonné ustanovenie o zaradení príslušníkov Železničnej polície, ktorí sú v súčasnosti podľa tohto zákona zaradení v stále štátnej službe, opätovne do prípravnej štátnej služby z dôvodu nespĺňania požadovaného kvalifikačného predpokladu vzdelania v pôsobnosti Policajného zboru podľa nariadenia ministra vnútra č. 50/98 o bližšom vymedzení niektorých ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nie je v súlade s ustanovením § 35a, ktorým boli preložení príslušníci Železničnej polície v apríli tohto roku .

    Navrhovaná zmena má za cieľ uznať dosiahnutú pôvodnú kvalifikáciu príslušníkov Železničnej polície, pretože jej neuznanie, tak ako je to riešené v predkladanom návrhu zákona, považujeme za diskriminačné a nezákonné, naviac za zbytočné, pretože preškoľovanie železničných policajtov ako nováčikov, by znamenalo zbytočné plytvanie nielen štátnymi prostriedkami, ale aj časom zainteresovaných.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Richter, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, na rokovanie máme predložený návrh zákona, ktorým sa Železničná polícia začleňuje do Policajného zboru. Predtým, než sa vyjadrím k samotnému návrhu, by som sa rád v krátkosti vrátil do februára 2009, kedy Národná rada Slovenskej republiky prerokovávala zákon o Železničnej polícii v kontexte vytvorenia mýtnej polície. Predloženým zákonom sa mýtna polícia mala stať súčasťou Železničnej polície pod gesciou ministerstva dopravy. Po konzultácii s vtedajšími ministrami dopravy a ministrom vnútra som vstúpil do rozpravy a predložil pozmeňujúci návrh, aby mýtna polícia bola súčasťou Policajného zboru a zároveň, aby Železničná polícia bola presunutá z podriadenosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na ministra vnútra Slovenskej republiky. Zdôvodnil som tento návrh záujmom zabezpečenia jednotného spoločného pôsobenia Železničnej polície a Policajného zboru na pozemných komunikáciách a navrhol som začleniť Železničnú políciu pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, tým vytvoriť právne, organizačné predpoklady na jednotné riadenie obidvoch bezpečnostných zborov pri výkone služobnej činnosti a výkone oprávnenosti príslušníkov Železničnej polície a príslušníkov Policajného zboru. Zastával som vtedy názor a zastávam ho aj teraz, že ozbrojená zložka, ktorou Železničná polícia bezpochyby je, bude lepšie riadená v rezorte, ktorý je na riadení ozbrojených zložiek ustanovený, prispôsobený, či už po metodickej, odbornej, monitorovacej, ale i kontrolnej stránke, a tým rezort bezpochyby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je.

    Je tomu rok a pol dozadu, keď sa v tejto snemovni zo strany vtedajšej opozície, dnešnej koalície, rozvinul doslova hysterický záchvat nesúhlasu s uvedeným postupom. Spomínali sa päťdesiate roky minulého storočia, uzurpácia moci u jedného človeka, u ministra vnútra a mnoho ďalších nie vecných, ale ideologických blábolov. Strašenie, vtedy pánom poslancom Janišom, čo bude a nebude. Z vecnej argumentácii prevládala obava, že začlenenie Železničnej polície pod rezort vnútra bude jej koniec a dôjde k nejakému prelínaniu činností v rámci Policajného zboru, odchod železničných policajtov z prostredia železníc, a tým k zvýšeniu kriminality v tomto prostredí.

    Mojím hlavným argumentom pri predkladaní pozmeňujúceho návrhu bola skutočnosť, že Železničná polícia bude mať v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vlastnú rozpočtovú kapitolu a bude priamo podriadená ministrovi a nie prezidentovi Policajného zboru.

    Prečo tak zoširoka o tejto diskusii teraz hovorím? No, dôvod je jednoduchý. Po takej tvrdo odmietavej reakcii vtedajšej opozície, dnešnej koalície, by som očakával, že ich nástupom k moci budú mať záujem toto rozhodnutie urýchlene vrátiť do pôvodnej podoby a podriadiť Železničnú políciu pod rezort dopravy. Dnes však máme na stole úplne odlišný návrh novely zákona o Železničnej polícii, ktorým sa začleňuje do Policajného zboru. Preto si myslím, že rok a pol fungovania Železničnej polície pod Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky sa nielen osvedčilo, ale jednoznačne potvrdilo, že tento krok, ktorý som vo februári minulého roku urobil, bol správny a tá tvrdá ideologická kritika, ktorá tu odznela, bola neopodstatnená. Naopak, chybná, a preto by som logicky očakával, že by tu dnes mal niekto povedať, pán predseda, prepáčte, ale možno aj vaším jazykom, sorry, oukej, mýlili sme sa a možno by to mal byť práve predkladateľ, ktorý teraz robí tlačovú konferenciu k inej problematike, ktorý by mal povedať, že to rozhodnutie o začlenení Železničnej polície pod rezort vnútra bolo správne a pre bezpečnosť občanov Slovenskej republiky jednoznačne prínosné.

    Je tu však jedna otázka, ktorá sa zhoduje s možnými rizikami, ktoré boli vyslovené pri začlenení Železničnej polície pod rezort vnútra, a to je možný odchod železničných policajtov z vlakových nástupíšť, železničných staníc, jednoducho z prostredia železnice, ako takej. Áno, tieto riziká umocňuje skutočnosť, že Železničná polícia už nebude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, nebude riadená priamo ministrom a bude začlenená do Policajného zboru pod policajného prezidenta. Tieto garancie, ktoré tu doteraz boli novelou tohto zákona padajú. Z toho vyplývajú aj riziká, o ktorých sa tu hovorilo pred rokom a pol, lebo teraz nadobúdajú reálny rozmer. Ten je umocnený širším rozmerom organizačných zmien v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Súbežne so začlenením Železničnej polície prebieha aj začlenenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície ministerstva vnútra do štruktúr Policajného zboru Slovenskej republiky a pripravuje sa transformácia útvarov Justičnej a kriminálnej polície na útvary kriminálnej polície. Prijatie tejto novely znamená automaticky odchod železničných policajtov z ich vlastného prostredia na železniciach. No, ak sa novela prijme, tak to ukáže až život, ale skutočnosť, že sa zriaďujú samostatné oddelenia Železničnej polície a Policajnom prezídiu a krajských riaditeľstvách, a že zákon definuje časovo, aj obsahovo prechodné obdobie procesu začlenenia, ešte neodstraňuje riziká, ktoré začleneniu Železničnej polície do Policajného zboru ako takého poskytujú.

    Pripúšťam, že vidím v návrhu aj pragmatické riešenia, pretože organizačná štruktúra Policajného zboru v § 4 zákona o Policajnom zbore, organizačná štruktúra Železničnej polície v § 4 o Železničnej polícii má veľa spoločného a totožného. Či už je to operatívna služba, poriadková služba, služba ochrany objektov alebo služba kynológie. Ak by malo dôjsť k posilneniu výkonu zložiek ozbrojeného bezpečnostného zboru na úkor jeho riadiaceho aparátu, to by som privítal. Ale chcem pomenovať to, čo vo svojom vystúpení povedal aj môj predchodca, pán poslanec Vážny, bývalý minister dopravy, že je tu skúsenosť, bohužiaľ, negatívna skúsenosť od susedov z Českej republiky, kde sa tento krok nie veľmi vydaril, čím sa znížila bezpečnosť občanov na železniciach, zvýšilo páchanie trestnej činnosti v tomto prostredí. Ak by k tomu došlo, je potrebné, aby polícia terajšie úlohy Železničnej polície naďalej zabezpečovala. Myslím si, že je aj našou úlohou, hlavne kontrolnou funkciou Národnej rady a najmä výboru pre obranu a bezpečnosť sledovať tento proces. Som však presvedčený, že doteraz platné postavenie Železničnej polície na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dáva istotu a záruku bezpečnosti na železniciach a zabraňuje odchodu policajtov z tohto prostredia. Navrhovaná novela tieto riziká, bohužiaľ, umožňuje. Obávam sa, že železniční policajti budú v rámci Policajného zboru Slovenskej republiky použití, použijem výraz, plošne, na úkor ich doterajšieho prostredia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Spoločný spravodajca? Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Áno, veľmi krátko. Po prvé, hlasovať potom budeme ako naraz o všetkých častiach, lebo tie súvisia, tak ako ich predložil pán poslanec Vážny.

    A druhá moja poznámka. Ten proces, či začleniť Železničnú políciu alebo nezačleniť pod Policajný zbor nie je nový, ani za vás nebol nový. Tie názory tu dlho bežali aj na politickej scéne a vnímal som, že ani vy dvaja nemáte celkom ten istý názor na túto vec, ale ja nemôžem nič iné len konštatovať, že tým rozhodnutím, čo sa minule udialo za vašej vlády a na základe vášho návrhu ten proces, by som povedal celkového úplného začlenenia Železničnej polície pod Policajný zbor, sa de facto odštartoval a už sa len, ja to nemôžem inak vnímať len, že sa uzatvára, pán kolega. To zase je fakt, že vy ste urobili prvý krok. To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 144 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 144a.

    Dávam slovo, poslankyni Monike Gibalovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 144.)

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, za skupinu poslancov Národnej rady predkladám návrh novely zákona o sociálnych službách, tlač 144. Návrhom sa upravuje možnosť fyzickej osobe výberu poskytovateľa sociálnej služby, ktorému obec alebo vyšší územný celok sociálnu službu zabezpečí, čím sa jednoznačne zabezpečuje právo klienta nielen na výber sociálnej služby, ale aj poskytovateľa a zároveň aj právo na dostupnosť sociálnej služby. Ďakujem.

  • Poprosím, spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre sociálne veci, poslanca Júliusa Brocku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, členovia vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov k prerokovanému návrhu novely zákona o sociálnych službách. Návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Všetky výbory odporučili Národnej rade, aby sme uvedený návrh schválili.

    Spoločnú správu, ktorú ste dostali, poviem stručne, že po výhradách a námietkach aj zo strany opozície pri prvom čítaní, ale aj pri rokovaní o tomto návrhu, keď bol predložený ako vládny návrh zákona, viacerí navrhovali, aby sa vrátil na dopracovanie, pretože problémy so sociálnymi službami sú širšie nielen ako rozhodoval Ústavný súd o práve na slobodnú voľbu poskytovateľa sociálnej služby.

    Chcem vás informovať, že sociálny výbor sa pri rokovaní o tomto návrhu zákona veľmi podrobne zaoberal touto problematikou a podľa svojich možností alebo podľa možností, ktoré máme v tomto krátkom čase k dispozícii, prijal viacero pozmeňujúcich návrhov, ktorými sa sociálne služby poskytované obcou alebo v zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom obec, alebo vyšší územný celok, alebo neziskový, teda neverejný poskytovateľ, tak sa zefektívňujú v tom zmysle, že sa znižujú výdavky obcí, samosprávnych krajov, ale aj iných poskytovateľov, napr. pri posudzovaní klienta, ktorý je odkázaný na sociálnu službu, znižuje sa byrokracia, administratíva pri umiestňovaní klientov do týchto zariadení, špecifikujú sa alebo zrozumiteľnejšie formulujú ustanovenia, ktoré z hľadiska výkladu v praxi vyvolávali isté komplikácie.

    Zároveň sa znižujú výdavky obcí pri poskytovaní sociálnych služieb, ak sociálne služby poskytuje zariadenia, ktorého zriaďovateľom je vyšší územný celok, ak napríklad tento dostáva zdroje na poskytovanie týchto služieb od štátu v rámci decentralizačnej dotácie. Zároveň sa zabraňuje duplicite financovania odborných činností pri odkázanosti na pomoc inej osoby. Je tam viacero legislatívno-technických úprav a samozrejme aj reakcia na aktuálne problémy praxe, keď ľudia potrebujú okamžite poskytnúť sociálnu službu. Je nejaký druh sociálnej služby a doteraz boli poskytovatelia brzdení platnou legislatívou, pretože sa vyžadovalo k tomu rozhodnutie.

    Ďalej sa zjednodušuje napr. evidencia v prípade niektorých skupín alebo niektorých občanov, pretože charakter poskytovania sociálnej služby, to istým spôsobom neumožňuje, aby sme sa aj z etických dôvodov niektorých občanov odkázaných na túto službu nedotkli. Hovoril som o znižovaní byrokracie, menia sa lehoty. To je veľký ústupok vo vzťahu k tým, ktorí sú povinní splniť do konca toho roka isté povinnosti, tak sa im táto povinnosť posúva o dva roky, na koniec roka 2012.

    Dámy a páni, odporúčam ako spravodajca gestorského výboru plénu, aby sme s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi návrh zákona schválili.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne za klub SaS prihlásila pani poslankyňa Blahová. Nech sa páči, máte slovo. A tiež sa písomne prihlásila, pani poslankyňa Vaľová, to sú všetci písomne prihlásení.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, rada by som predniesla pozmeňujúci návrh, doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov. Takže, asi nedodám viac, než to, čo pán predseda výboru a pani poslankyňa Gibalová k samotnému zákonu povedali a prejdem hneď k zneniu môjho doplňujúceho návrhu.

    Ide o podnet, ktorý prišiel z praxe od občanov a od asistentov, ktorí pomáhajú ľuďom so sluchovým postihnutím. Títo ľudia mali povinnosť do konca roka absolvovať certifikované vzdelávanie a nakoľko existuje len jedna certifikačná agentúra, ktorá takéto vzdelávanie poskytuje, je v prospech veci, aby sme týmto ľuďom umožnili, aby sa do vzdelali, a aby boli v zmysle zákona certifikovaní asistenti na tlmočenie pre sluchovo postihnutých.

    Samotné znenie doplňujúceho návrhu.

    1. V názve zákona sa slovo "mení" vkladajú slová "a dopĺňa" a na konci sa pridávajú tieto slová: "a ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

    2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení takto:

    V § 65 ods. 22 sa slová "k 31. decembru 2008" nahrádzajú slovami "k 31. decembru 2010", slová "po 31. decembri 2008" sa nahrádzajú slovami "po 31. decembri 2010" a slová "do 31. decembra 2010 sa nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2011".".

    Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.

    3. V čl. II účinnosť (novo označenom čl. II)I sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 30. decembra 2010".

    Odôvodnenie. V súčasnosti existuje len jedna certifikačná agentúra, ktorá zabezpečuje vzdelávanie a po absolvovaní skúšok vydáva osobným asistentom potrebný doklad o schopnosti komunikovať s osobou so sluchovým postihnutím. Fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osobní asistenti upozorňujú na skutočnosť, že nie je možné do 31. 12. 2010 absolvovať potrebné vzdelávanie a získať potrebný doklad. Z tohto dôvodu navrhujem predĺžiť obdobie na získanie potrebného dokladu o vzdelaní z 31. decembra 2010 na 31. decembra 2011.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová. Ale vy chcete do rozpravy sa prihlásiť? Tak, prepáčte mi, ešte pani poslankyňa Gibalová ako navrhovateľ sa hlási do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja do rozpravy a krátko predstavím svoj pozmeňujúci návrh. V zmysle rokovacieho poriadku ho predkladám k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 144.

    Pozmeňujúci návrh znie.

    1. Článok I sa dopĺňa 5. bodom až 7. bodom, ktoré znejú:

    "5. V § 95 sa vypúšťa ods. 6.

    6. V § 106 ods. 5 sa slová "31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "31. decembra 2011".

    7. V § 109 ods. 3 a 4 sa slová "31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "31. decembra 2011".

    2. V čl. II sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem 6. bodu a 7. bodu v čl. I, ktoré nadobúdajú účinnosť 30. decembra 2010".".

    Odôvodnenie. K bodu 1 navrhuje sa vypustiť právnu úpravu mesačného predkladania údajov z evidencie neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktoré predkladá príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku podľa druhu sociálnej služby, ktorej poskytovanie alebo zabezpečovanie, alebo financovanie im patrí do pôsobnosti.

    K bodom 6. a 7. navrhuje sa predĺžiť lehotu, do ktorej sa fyzická osoba, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení sociálnych služieb podľa predchádzajúcej právnej úpravy, alebo ktorá je zaradená v poradovníku čakateľov, považuje za odkázanú na príslušnú sociálnu službu v minimálne požadovanom stupni odkázanosti. Zároveň sa tým umožňuje, aby samosprávne orgány, ktoré nepreposúdili svojich obyvateľov v lehote ustanovenej zákonom, tak urobili.

    Návrhom sa má zabrániť, aby nedošlo v dôsledku nečinnosti obce alebo vyššieho územného celku k poškodeniu práv prijímateľov sociálnej služby a následne aj ich poskytovateľov. Súčasne sa navrhuje predĺžiť lehoty na splnenie kvalifikačných predpokladov pre tlmočníkov a pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú pracovnú terapiu s cieľom vytvoriť dostatočný časový priestor na doplnenie požadovaného vzdelania.

    K druhému bodu. Nakoľko sa navrhuje, aby návrh zákona nadobudol účinnosť od 1. marca 2011 navrhuje sa, aby účinnosť zmeny v § 106 ods. 5 a v § 109 ods. 3 a 4 spočívajúcej výlučne v predĺžení lehoty na uplatňovanie týchto ustanovení z dôvodu kontinuity, nastala od 30. decembra 2010.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, teraz má slovo, pani poslankyňa Vaľová, v rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní alebo živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon už na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 3. 11. 2010 predkladala vláda a nenašiel podporu ani u koaličných poslancov, z čoho bolo úplne jasné, že aj koaliční poslanci zapochybovali o takomto znení tohto zákona, pretože zákon neupravuje iba rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale ide nad rámec tohto rozhodnutia. Poznamenám, ale bude o tom rozprávať môj kolega Blanár, že vôbec tam nešlo v Ústavnom súde o rozhodnutie o slobodnom výbere, ale išlo o slobodnom podnikaní, ale kolega Blanár to lepšie vysvetlí.

    Ja som vo svojich vystúpeniach povedala, že považujem tento návrh za akési Pyrrhovo víťazstvo, ktoré vyjadruje formálne víťazstvo alebo úspech, ktoré v skutočnosti vo svojich dôsledkoch žiadnym víťazstvom alebo úspechom nie je. Dnes mi budú mnohí poslanci a hlavne navrhovatelia tohto zákona oponovať, ale zistia, že toto víťazstvo bude obrovským problémom v praxi, pretože absolútne nerieši podstatu problému sociálnych služieb, t. j. financovanie, ale rieši iba formálnosť, aj keď dôležitú pre občana, čo mu vyplýva z ústavy, a to je slobodný výber. Slobodný výber zariadenia, kde si občan môže vybrať poskytovateľa služieb verejného alebo neverejného, myslím si, že občan si aj dnes môže vybrať zariadenie vždy, aj keď tento zákon by sa nezmenil, ak je na tom finančne tak dobre, že si môže zaplatiť zariadenie akéhokoľvek typu. Chcem povedať, že každý výber občana bude záležať od objemu jeho peňaženky, a to už či s touto novelou zákona alebo bez nej.

    Prešla som si v poslednom období zariadenia sociálnych služieb, kde rozdiel medzi súkromnými, tzv. neverejnými poskytovateľmi alebo tzv. verejnými poskytovateľmi, často činil rozdiel v peňaženke klienta 200, 300 a niekde až 500 EUR mesačne. Dokonca sa vyskytnú prípady, kedy vopred od klienta neverejný poskytovateľ žiada finančné prostriedky, ktoré klient nemá z čoho uhradiť a už sa nám tu vytvárajú tzv. finančné služby, ktoré fungujú v iných krajinách, pôžičiek alebo služby také, kde si klient zaručí svoj pobyt, samozrejme, kde si klient zaručí svoj pobyt tak, že predá napríklad svoj byt, samozrejme za nižšiu ako trhovú cenu a takýmto spôsobom sa dostane do zariadenia sociálnych služieb. Preto, ak je klient bohatý, skutočne nepotrebuje ani príspevky na poskytovanie sociálnych služieb a môže ísť aj dnes do akéhokoľvek zariadenia, a to už nehovorím, že som sa stretla so zariadením neverejného poskytovateľa, kde niekoľko klientov, ktorí v dobrej viere predali svoj byt a zrazu zisťujú, že tento neverejný poskytovateľ finančných služieb má ohromné finančné problémy a k tomu tento neverejný poskytovateľ nedajbože skončí svoju činnosť, títo ľudia sa nebudú mať kam uchýliť a nie to z dôvodu, že nedostáva tento poskytovateľ služieb svoje príspevky, alebo že klient neplatí dosť vysoké čiastky, ale zriaďovateľ, súkromná osoba alebo neziskovka, nevie hospodáriť, nevie podnikať. Myslím si, že aj toto je na zamyslenie, je to určitý hazard na úkor starých ľudí.

    Aj preto si klienti eminentne volajú a vyberajú a majú záujem o sociálne služby a zariadenia zriadené vyšším územným celkom alebo mestom a obcou, kde majú určitú istotu, predpísaný štandard a záruku rozvoja týchto služieb. Obec a samosprávny kraj sú subjekty zo zákona zodpovedné za poskytovanie sociálnych služieb, resp. za jej zabezpečenie v spolupráci so žiadateľom a sociálnu službu, preto majú eminentný záujem poskytovať tieto služby najskôr vo vlastných zariadeniach. Nič však samozrejme nebráni tomu, aby si občan vybral aj neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, ale tam musí rátať s tým, že musí platiť omnoho vyššiu úhradu a s rizikami, ktoré som predtým vymenovala. A preto sa dostaneme k meritu veci. Pretože zmena tohto zákona rieši síce slobodný výber, ale nerieši financovanie poskytovateľov sociálnych služieb, negarantuje vyplácanie príspevkov už existujúcich zariadení, dokonca ani pre verejných poskytovateľov, ani pre neverejných poskytovateľov.

    Ešte raz opakujem, tento zákon nerieši financovanie ani neverejným poskytovateľom, ani verejným poskytovateľom. A tu sa musíme vrátiť do histórie, pretože prvým zaťatím sekery bol rok 2002 až 2004, v tom čase sa realizovala prvá etapa decentralizácie financií a predchádzajúce kompetencie boli financované decentralizačnou dotáciou, čím sa percentuálne znížil podiel podielových daní.

    Vláda Mikuláša Dzurindu a spolu tuná s predkladateľmi, stranou KDH v roku 2002 preniesla ako priamu kompetenciu vykonávania sociálnych služieb na mestá a obce bez finančných prostriedkov. V roku 2003 1. 1. 2003 prešli do priamych kompetencií aj opatrovateľské služby.

    Zákon, ktorý uzrel svetlo sveta za vlády Roberta Fica prebral prenos týchto kompetencií, ale snažil sa svojím spôsobom zmierniť dopady na mestá a obce. Takže tejto vláde jasne vyplýva úloha, že to čo zasiala v roku 2003 až 2005, zožne počnúc rokom 2011, a to jej nebude stačiť iba takáto úprava zákona o sociálnych službách, o slobodnom výbere klienta, na výber poskytovania sociálnej služby u neverejného i verejného poskytovateľa s možnosťou poskytnutia finančných prostriedkov za daný výkon danej sociálnej služby, ale jasné vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo inak zmena tohto zákona je, ako som na začiatku povedala, Pyrrhovo víťazstvo, kráľa z Epeiru, kde mu jeden z dôstojníkov blahoželal k víťazstvu po triezvom zhodnotení celej situácie a povedal: "Ešte jedno takéto víťazstvo a sme zničení."

    Vážení, túto vetu, by som bola veľmi rada, aby ste si zapamätali, ak sa budete stretávať s primátormi, ak sa budete stretávať s predsedami vyšších územných celkov, pretože tieto služby budú takýmto Pyrrhovým víťazstvom. A ešte k pozmeňovaciemu návrhu pani kolegyne Gibalovej.

    Pani kolegyňa Gibalová, neviem k čomu to tak poslúži, ak neverejný poskytovateľ nebude predkladať údaje na vyšší územný celok, ak teda nebude musieť ani menovite, ani nebude musieť nič predkladať vyššiemu územnému celku, ktorý je zodpovedný za výkon sociálnych služieb aj u neverejných poskytovateľov. Prináša mi to taký, povedala by som, niečo čo sa veľmi ťažko kontroluje, ale niečo, čo zvýhodňuje poskytovateľov neverejných, a hlavne neziskové organizácie a súkromných podnikateľov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť. Slovo má, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja plne potvrdzujem slová, ktoré ste povedali, predovšetkým, pokiaľ ide o potrebu vyčlenenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ja som sa neprihlásil ani do rozpravy k tomuto návrhu zákona vzhľadom na to, že som o potrebe a o kvantifikácii potreby vyčlenenia finančných prostriedkov relatívne rozsiahle hovoril v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ja chcem pani predkladateľke, aj celej vládnej koalícii pripomenúť to, čo už som spomenul, že tento zákon bude takmer v 1 900 obciach na Slovensku nevykonateľný, lebo, ak by ho chceli dodržiavať, tak pôjde obec do finančného krachu. Ja neviem, na čo sú nám zákony, ktoré sú nevykonateľné a opätovne apelujem na vládnu koalíciu, aby vyčlenila prostriedky zo štátneho rozpočtu a začala sa seriózne zaoberať týmto problémom, lebo je to problém, ktorým sa treba zaoberať.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcela pani poslankyni Vaľovej, k jej argumentáru, spomínala, že jedným z dôvodov, prečo sa vládny návrh vrátil, bolo to, že poslanci koaliční si uvedomili, jeho chybovosť. Ja by som vás poprosila, aby ste si vy uvedomili, že niektorí koaliční poslanci zahlasovali chybovo, omylom. Toto aj verejne vyhlásili, ako svoju chybu a omyl, takže tento váš argument argumentom nie je, tak ho prosím, nepoužívajte, už ho počúvam opakovane, že toto považujete za argument, prečo je tento návrh momentálne návrh skupiny poslancov.

    Ďalej ste spomínali, že istotu poskytovateľom a klientom dávajú obce a mestá. Tento váš zákon dal obciam a mestám a hlavne klientom tú istotu, že ich zaradí do siahodlhého poradovníka. Opýtajte sa, tých klientov, ktorí v ňom čakajú na svoje služby, na ktoré majú právo, a taktiež sa opýtajte, čo spôsobil tento zákon za chvíľu jeho existencie v tomto stave. Opýtajte sa, čo spôsobil poskytovateľom a opýtajte sa, čo tým spôsobili poskytovatelia, že svoje služby klientom poskytovať nemohli. Ďakujem pekne.

  • Predpokladám, to je fakt reakcia na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Poprosím, dať čas dve minúty, pani poslankyni. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali. Ďakujem kolegovi Petrákovi. Samozrejme, že so mnou súhlasil, tak nemám tam žiadne výhrady. A ku pani kolegyni Blahovej, by som povedala, že pani kolegyňa, po prvé, som nepovedala o chybovosti zákona, môžete si pozrieť prepis. Ja som povedala, že zapochybovali o znení zákona. To je rozdiel, chybovosť a znenie, to sú dve rozdielne veci, pretože znenie zákona je obsahové znenie a chybovosť je chybovosť, čo sa týka procedúry. Takže to je jedna vec. A druhá vec, ja si plne uvedomujem čakacie doby klientov, pretože jednak pôsobím aj na vyššom územnom celku ako poslankyňa, takže viem, aké sú čakacie doby, ale nemyslím si, že by tieto čakacie doby vznikli od tejto novely zákona alebo od zákona, ktorý sme my prijali, pretože čakacie doby v Slovenskej republike sú už dlhodobé a nie je to spôsobené tým, že neverejní poskytovatelia mali nejaký problém s financovaním, ale skôr je to spôsobené tým, že máme nedostatok sociálnych služieb alebo nedostatok zariadení pre seniorov, pretože, ak by sme mali dostatok zariadení a dostatok miesta, tak by určite neboli čakacie doby.

    A pani kolegyňa, budem veľmi rada, ak si prejdete niektoré sociálne zariadenia, ak si niečo také teda utriedite, že prečo sú niektoré problémy, a prečo nie sú, a ak sa stretnete so starostami a zástupcami miest a obcí a ja si myslím, že veľmi rada si potom po roku s vami sadnem na nejakú kávu a poviete mi, že či ešte stále hovoríte o tom, že na základe zákona, nového zákona je nedostatok miest, pretože nedostatok miest skutočne je na základe toho, že nemáme kapacity.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Ospravedlňujem sa, čiže máme za nami písomne prihlásených poslancov a teraz poprosím, keby ste sa prihlásili ústne. Iba vy? Máme jedného rečníka, ústne prihláseného, pána poslanca Blanára. Ešte raz, prepáčte mi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani kolegyňa predkladateľka, kolegyne, kolegovia, kde začať? Viete, ja poviem ten úvod, keď pani predkladateľka vystupovala v prvom čítaní, tak začala vetou v súlade s nálezom Ústavného súdu, a tak ďalej a tak ďalej predkladáme novelu a tak ďalej.

    Dnes, v druhom čítaní, pani predkladateľka už ani nespomenula Ústavný súd, už len povedala, že treba odstrániť nejaké nedostatky. Asi tuším, prečo to bolo takto povedané, pretože to, čo je predložené, nemá s nálezom Ústavného súdu nič spoločné, ale naozaj, absolútne nič spoločné a ja sa pokúsim v mojom príhovore to zdôvodniť a povedať dostatočne, ale predsa len na úvod, mi dovoľte, aby som povedal takú filozofiu, ktorá si myslím, že k tomuto zákonu je veľmi dôležitá.

    Aký je rozdiel medzi vami pri poskytovaní sociálnej služby a medzi nami, ak teraz hovorím o strane SMER - sociálna demokracia, ktorá bola predstavovaná minulou vládou. Nuž taký, že my poskytujeme tie služby tak, aby boli verejnou službou, a aby sme naozaj zabezpečili všetkým tým, ktorí potrebujú túto sociálnu službu, aby ju mohli dostať. Vaše videnie je také, že je potrebné uvoľniť priestor pre všetkých, ktorí sa v tom pohybujú, rovnako neziskovky a všetkých tých, čo podnikajú v tomto prostredí, aby mohli podnikať. Pretože a vysvetľujem to, ten rozdiel tým, že veď dnes nie je absolútne problém, aby si obec, vyšší územný celok prenajalo nejakú budovu, najalo ľudí a jednoducho urobil nový domov sociálnych služieb, lebo máme málo lôžok. Len je tu niečo, čo je veľmi podstatné, a to predkladatelia ani nespomínajú a jednoducho okolo toho idú, ako keby sa ich to netýkalo. A to podstatné je, že kto to zaplatí. Kto to zaplatí? A tu je aj otázka na pani predkladateľku a jej kolegov, ako sa vysporiadali s tým, že keď pán minister predkladal túto novelu a bola naozaj podložená tým, že je to v súlade s nálezom Ústavného súdu, čo sa absolútne nesporíme, k tomu sa ešte vyjadrím, tak v doložke bolo uvedené ministerstvom financií, že to bude mať dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Fajn, ja som to tu podotkol a možno aj poslanci, keď hlasovali o tom, vrátiť to späť, na základe tohto sa mohli aj pomýliť. Neviem, možno kolegyňa to vysvetlí trošku ináč. Nuž, ale, čo je moje prekvapenie, že keď to predkladá skupina poslancov, zrazu to isté ministerstvo financií sa vyjadruje, že to nebude mať dopad na rozpočty obcí a miest. Tak, to je teda záhada.

    Neviem, ako ste to urobili, pani predkladateľka, ale myslím si, že je tu niečo, čo nie je v poriadku, a to je ten prístup z vašej strany, že sa vôbec nezaoberáte, kto to bude platiť. Ale, aby som to ešte celé zaklincoval, vážená pani predkladateľka, je to, že všetci sme preberali štátny rozpočet a príloha č. 1 štátneho rozpočtu, asi tá koordinácia zrejme nefungovala na ministerstve financií a medzi vami dostatočne, sa v príhovore uvádza podľa metodiky ESA 95, že v rozpočte nie sú započítané položky a ktoré hovoria o tom, že môžu vzniknúť problémy s novými úlohami vyplývajúcimi pre obce a vyššie územné celky zo zákona o sociálnych službách. To je zaujímavé. Zasa to isté ministerstvo povedalo čosi iné, len ste to nestihli skoordinovať.

    Viete, a to je tá podstata toho celého, pretože som presvedčený, tak ako tu všetci sme, a naozaj sa nedeľme na pravicu, na ľavicu, ukážte mi jedného človeka, tu v tejto sále alebo tí, čo sa budú pozerať na nás v televízii, že je niekto taký, ktorý by nechcel poskytnúť sociálnu službu niekomu, kto ju potrebuje. Ja takého človeka nepoznám, pretože prirodzene to máme v sebe, že sa chceme postarať o svojich rodičov, o všetkých tých, ktorí to potrebujú. Len tu ide o to, urobiť to zodpovedne a nie takýmto chaosom, ktorý ste tu predložili, práve teraz. Veď toto je tak vážny zákon, ktorý nemôžete riešiť len takýmto spôsobom, že urobíte poslanecký návrh, zneužijete nález Ústavného súdu a vôbec nezoberiete do úvahy, z čoho to bude financované.

    A ešte pre vás, aby ste vedeli, vážené panie poslankyne, páni poslanci z koalície, mňa mrzí, že tu nesedí, pán minister práce a sociálnych vecí, pretože, to je tak vážny zákon, že ten zalomcuje kompletne celým systémom, pokiaľ bude takáto novela prijatá. A napokon, aj ten prístup sa mi nezdá z vašej strany koordinovaný, veď predsa, minister práce, sociálnych vecí ustanovil komisiu, ktorá má riešiť komplexnú novelu zákona 448 o sociálnych službách, kde sme my, samosprávne kraje, rovnako obce a mestá za ZMOS, delegovali svojich zástupcov. Ale mám taký pocit, že vy to chcete predbehnúť a ušetriť prácu asi pánovi ministrovi. Nuž, asi má veľa práce pán minister s hľadaním nejakých pochybných vecí, ktoré vyfabrikuje ešte na našich predchodcov.

    Toto je naozaj smutné a myslím si, že tu minister mal sedieť. Naozaj, je mi to ľúto a svedčí to aj o jeho prístupe k zákonu o sociálnych službách. Ja som si myslel, že to myslí úprimne, keď chcel vytvoriť túto komisiu, teraz si to už naozaj nemyslím.

    Vážené dámy a páni, preto mi dovoľte, aby som uviedol, o čo vlastne ide. V návrhu zákona, ktorý predkladajú navrhovatelia svojím obsahom tento návrh ide jednoznačne nad rámec nálezu Ústavného súdu, nebudem hovoriť číslo, ktorý je publikovaný. Čiže, nesporíme sa, Ústavný súd vyriekol svoj úsudok a treba ho samozrejme rešpektovať. Tento návrh hovorí o tom, že v zmysle čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky došlo k narušeniu práv, rovnosti, možnosti a podnikania neštátnych subjektov. Ešte raz zopakujem. To je ten prístup váš, vážená pani predkladateľka. Náš prístup je iný, lebo my si myslíme, že tu o žiadne podnikanie nejde. A vy ste na základe tohto nálezu Ústavného súdu urobili kompletnú novelu a ste to všetko prekopali a ešte dokonca ste povedali, že aj toto je v rozpore s nálezom Ústavného súdu, čo naozaj neviem pochopiť.

    Preto mi dovoľte, aby som predložil svoj pozmeňujúci návrh, ktorý následne potom zdôvodním.

    1. V čI. I sa vypúšťa novelizovaný bod 1.

    2. V čl. 1 novelizovaný bod 2 bude znieť nasledovne:

    "2. V § 8 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová "ak obec nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa písm. a) až c)".

    3. V čl. I sa vkladá nový novelizovaný bod č. 3, ktorý bude znieť nasledovne:

    "3. V § 8 ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová "ak vyšší územný celok nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa písm. a) až c)".

    Toto je, prosím vás pekne, vážené pani poslankyne, páni poslanci, meritum nálezu Ústavného súdu. Toto treba zmeniť v zákone, nič iné. Nie novelizovať zákon tak, ako si to vysvetľujú predkladatelia tohto zákona. Napriek tomu, že skupina poslancov, ktorá podala návrh na začatie konania pred Ústavným súdom vo veci súladu určených ustanovením zákona 448 o sociálnych službách s ústavou, namieta iba časť textu ustanovenia v § 8 ods. 2 písm. d).

    Dnes predkladaný návrh novely tohto zákona ďaleko presahuje tento nález Ústavného súdu. Samotní predkladatelia, a to je naozaj pikantné, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nerešpektujú vlastne ani svoj vlastný návrh podaný na Ústavný súd, ktorého právny názor vyslovený v podobe nálezu Ústavného súdu, je pre všetkých právne záväzný. Oni to dokazujú práve v tejto novele, ktorú teraz predložili. Popierajú to, čo vlastne pokladali, ak teda ste mali problém aj v iných veciach súvisiacich so zákonom o sociálnych službách, prečo ste nedali na Ústavný súd takýto podnet? Nuž preto, že asi vám išlo len o podnikanie, pretože taký je nález Ústavného súdu.

    Navrhovatelia vo všeobecnej časti dôvodovej správy nekriticky tvrdia, že navrhovaná predkladaná úprava nemá dopad na štátny rozpočet, nemá dopad na rozpočty obcí a miest. Len pre vašu informáciu, vážené dámy a vážení páni, v rozpočte samozrejme že nie je žiadna rezerva pre vyššie územné celky v prípade, že nebudeme schopní to financovať a pre vašu informáciu, predpokladané náklady v prípade takéhoto návrhu, ktorý navrhujú predkladatelia na rozpočty vyšších územných celkov budú 12 mil. eur, dobre počujete, 12 mil. eur.

    Celosvetová kríza sa rovnako ako štátu dotkla aj obcí a miest a dotýka sa aj samosprávnych krajov. To je určite nesporné, pretože sme rovnako naviazaní na daň z fyzických osôb ako obce a mestá. Výpadky z príjmov dane fyzických osôb za rok 2005 nás nútili, aby sme jednoducho urobili mnohé opatrenia, čo je úplne prirodzené, a preto si myslíme, že úplne prirodzene musí byť vyriešené financovanie, pretože nie je tam dostatok peňazí na to, aby sme dokázali túto službu zaplatiť v takom znení, ako ju predkladajú navrhovatelia, čiže idú nad rámec, nielen odstránenie Ústavného súdu, teda nálezu Ústavného súdu, čo je aj mimochodom v rozpore, vážené dámy a páni, páni predkladatelia, čo je veľmi dôležité, Európskou chartou miestnej samosprávy, kde sa jasne hovorí, že v prípade, keď sa budú presúvať nejaké kompetencie na samosprávu, tak musia byť presúvané aj s finančnými prostriedkami. Tu je jednoznačne porušený princíp. A ak zoberieme do úvahy, že medzinárodné zmluvy, ktorých sme aj my súčasťou, majú v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, tak tu sa pochybuje, tu sa jednoznačne porušuje tento princíp ústavného článku, ktorý je jasne zadefinovaný a máme ísť tou cestou, že teraz pôjdeme my, v prípade, keď bude nález, keď bude takto schválený zákon na Ústavný súd. Kto na to doplatí? Samozrejme klienti, o ktorých sa treba postarať.

    Vzhľadom na uvedené za najsprávnejšie riešenie tejto kritickej situácie považujem v súčasnej dobe explicitné vyhovenie právnemu názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky tak, ako je formulované v jeho náleze a tak, ako som to aj formuloval vo svojom pozmeňujúcom návrhu.

    Takže toľko, vážené dámy, vážení páni k môjho pozmeňujúcemu návrhu. Ale idem ďalej, pretože ako som uviedol, toto nie je len odstránenie nálezu Ústavného súdu, ale je to kompletná novela, ktorá má zabezpečiť podnikanie v očiach videných predkladateľom, preto ďalej navrhujem, aby v novelizačnom bode č. 2 spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto zákonu boli vyňaté na samostatné osobitné hlasovanie body číslo 5, 6, 11, 12, 18 a 23.

    Je to uvedené, pán spravodajca, aj v mojom pozmeňujúcom návrhu, aby ste to vedeli korektne potom uviesť, samozrejme s odporúčaním neschváliť a uvediem prečo.

    Doplňujúce body č. 5, 6 a 18, predkladatelia doplňujú v doplňujúcich návrhoch. V bode 5 navrhujú uzákoniť priamu diskrimináciu poskytovateľa sociálnych služieb zriadeného samosprávnym krajom oproti poskytovateľovi sociálnych služieb zriadeného obcou alebo mestom, nakoľko obce a mestá nachádzajúce sa v územnom obvode konkrétneho samosprávneho kraja už nebudú hradiť ekonomicky oprávnené náklady znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby. Tomu poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj, z ktorého v územnom obvode sa daná obec nachádza.

    Predkladatelia tento návrh zdôvodňujú nepriaznivou ekonomickou situáciou obcí a miest v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Nuž, páni predkladatelia, ak ste si nevšimli, samosprávne kraje sa podieľajú 20 % na tej istej dani, ktorá mala výpadok ako aj u obcí a miest. Čiže týka sa to aj nás. A pýtam sa, prečo sme tam nie uvedení v tom vašom zdôvodnení, pretože vás to nezaujíma, vôbec financovanie vás netrápi v tomto smere. Ja som už uviedol, aké to bude mať dopady na financie a akú destabilizáciu to môže priniesť.

    Ale naproti tomu, ak samosprávny kraj zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u poskytovateľa, ktorého zriadila obec nachádzajúca sa v inom, teda v jeho územnom obvode alebo aj mimo územného obvodu kraja, samosprávny kraj jej bude hradiť všetky ekonomické oprávnené náklady. Čo je toto, prosím vás, tak tomu nerozumiem, naozaj. Tak ako, na jednej strane nemajú obce a potom to musíme my, ja tu nechcem vôbec hovoriť niečo proti obciam. Len hovorím o tom, aké je to nevyvážené. Obce majú výpadok z daní a my ich nemáme výpadok z daní? Veď to potvrdila aj vaša vláda, keď schválila dotáciu, aj keď mizernú, teraz, pre samosprávne kraje na výpadok z daní 13,6 mil. eur. Tak ako je to možné, že tuto to nedokážete uviesť.

    Ďalším argumentom predkladateľov doplňujúceho návrhu, že zabezpečením sociálnej služby u poskytovateľa patriaceho samosprávnemu kraju, vlastne obec zabezpečuje sociálnu službu nielen pre svojho občana, ale aj pre občana samosprávneho kraja, ktorého má samosprávny kraj zohľadneného v rámci podielových daní. Tu je dôležité upozorniť, že aj obec má predsa svojho obyvateľa zohľadneného v rámci svojich podielových daní, teda daní z fyzických osôb, tak ako som uviedol. A ešte raz podotýkam, tu nechcem hovoriť, že by som bol proti obci, tu len chcem povedať, že ten systém nie je vyladený a je ho potrebné doladiť tak, aby sme to dokázali zvládnuť.

    Argument predkladateľov o tom, že v rámci decentralizácie prešli do pôsobnosti vyšších územných celkov viaceré zariadenia sociálnych služieb, vrátane zariadení pre seniorov, s ktorými vyššie územné celky získali na rozdiel od obcí účelové budovy s pozemkami a celým inventárom bezodplatne, rovnako neobstojí, nakoľko tieto zariadenia boli v dezolátnom technickom stave a všetci viete, že ten modernizačný dlh bol 20, 30 rokov a viac, a predsa máme záujem, aby sme ho zlepšili. Tie finančné prostriedky, ktoré vygeneruje tá daň z fyzických osôb, ako originálna kompetencia, sa práve používa na to, aby sme skvalitnili tie služby, aby boli naozaj také, aby sa tam cítili naši klienti naozaj dobre. Či už je to zatepľovanie, či už je to debarierizácia, ktorá je naozaj daná tak isto zákonom. Mnohých, a teraz sa nechcem dotknúť tých neštátnych subjektov, ktoré to naozaj majú skvele urobené a klobúk dolu, my s nimi viacerými spolupracujeme a máme s nimi naozaj skvelú spoluprácu, o debarierizáciu sa im ani nesníva, lebo nemajú peniaze na to, aby vôbec tú debarierizáciu urobili.

    Samozrejme pani predkladateľka, je to na úsmev, lebo vám čísla nič nehovoria a v živote ste v samospráve neboli.

    V bode 18. sa jedná len o formálnu záležitosť spočívajúcu v úprave číslovania odsekov, ktoré v súvislosti s predkladateľmi vyplýva zo spoločnej správy. Preto navrhujem jeho vypustenie. Druhým závažným dôvodom, pre ktorý navrhujem vypustiť body 5, 6 a 18 je, že navrhovatelia týmto navrhujú uzákoniť aj priamu diskrimináciu verejných poskytovateľov sociálnych služieb oproti neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, a to preto, lebo v prípade, že verejný poskytovateľ sociálnej služby, či už obec alebo samosprávny kraj zabezpečí poskytnutie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa, bude mu musieť platiť nielen finančný príspevok na prevádzku, zjednodušenie eomky, ale i finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby. To znamená, obec v tomto prípade neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby bude hradiť všetky náklady nielen prevádzkové, ale i tzv. príspevok na odkázanosť. Keď však obec zabezpečí poskytnutie sociálnej služby u poskytovateľa, ktorého zriadil samosprávny kraj, v ktorom územnom obvode sa obec nachádza, náklady nebude hradiť žiadne.

    Je zaujímavé, že tu už, ďakujem pán predseda, že ma podporuješ, dúfam, že to urobíš aj pri hlasovaní. Je zaujímavé, že tu už predkladatelia nehľadia na toľko zdôvodňované rovnoprávne postavenie verejných a neverejných poskytovateľov. Nezaujíma ich, či verejní poskytovatelia toto finančné bremeno unesú, ešte chcú zvýšiť rozdiely medzi postavením obce a samosprávneho kraja, a to bez akejkoľvek odbornej diskusie a možnosti dotknutých subjektov, čiže samosprávnych krajov a obcí, vyjadriť svoj názor k týmto masívnym zmenám zákona predkladaným na poslednú chvíľu. Hlavne, že o rozpočte neverejných poskytovateľov bude postarané, pretože o tom je nález Ústavného súdu, vážená pani predkladateľka. O rovnosti podnikania, ešte raz, aby som to pripomenul. Ja to viackrát radšej spomeniem, aby nebol som obvinený, že nebodaj som proti obciam a mestám. Práve naopak, my sa musíme dohodnúť. Nič viacej nám neostáva, aby sme to zvládli a ešte raz podotýkam, s mnohými neverejnými poskytovateľmi máme nadštandardné, nadštandardnú spoluprácu a sú naozaj skvelí a klobúk dolu.

    K bodu č. 11 a 12. Predmetné body č. 11 a 12 navrhujem vypustiť, pretože predkladatelia doplňujúcich návrhov, nielenže vytvárajú už spomínané rozdiely v spôsobe financovania sociálnych služieb natoľko, že verejný poskytovateľ, obec verejnému poskytovateľovi samosprávny kraj eomky neplatí a verejný poskytovateľ obec a kraj neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb eomky v podobe, čiže nákladov na prevádzku platí. To je absolútne nevyvážené z toho. Na jednej strane, nie, na druhej strane platí. Ale súčasne vytvárajú rozdiely aj z hľadiska kritéria rozhodujúceho pre určenie povinnej osoby na poskytovanie finančných prostriedkov.

    Týmto kritériom je trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby, to znamená, že kým pri verejných poskytovateľoch sociálnych služieb, obce a kraje je na účely platenia rozhodujúci trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby, to znamená náklady vždy znáša tá obec alebo ten kraj, na území ktorého má obyvateľ trvalý pobyt, bez ohľadu na miesto poskytovania sociálnej služby. A to znamená tiež, že pri neverejných poskytovateľoch sociálnej služby už toto kritérium nemusí tak striktne platiť a pri niektorých druhoch sociálnych služieb bude za poskytnutie finančného príspevku príslušný ten kraj, resp. tá obec, na území ktorej sa sociálna služba poskytne, čiže odpadá kritérium tzv. trvalého pobytu prijímateľa. Tak tuto musí byť trvalý pobyt, ale tuto už nemusí byť. Skvele vymyslené.

    Taktiež to znamená, že platiť bude jeden kraj, obec, ale príjem z daní fyzických osôb na tohto obyvateľa bude naďalej poberať iný kraj, iná obec, čo si myslím, že je tak isto nie dobré, pretože samosprávne kraje sú na to a dostávajú príjmy na to, aby riešili pre svojich obyvateľov tie služby, ktoré majú zo zákona dávať, a nie to platiť za iný kraj. A v tom súhlasia všetci, aj moji kolegovia bez akýchkoľvek rozdielov.

    Doteraz sme neevidovali žiadne problémy s kritériom určovania príslušnosti na účely poskytovanie finančných príspevkov neverejnému poskytovateľovi podľa trvalého pobytu prijímateľa sociálnej služby, preto nás tento návrh prekvapuje a považujem ho naozaj za ďalšie vytváranie nerovnováhy v systéme financovania sociálnych služieb. Nechápem to, naozaj, vzhľadom na uvedené preto navrhujem, aby sme hlasovali samostatne o bode 11 a 12 s odporúčaním, vážené dámy, vážení páni, jednoznačne neschváliť.

    Nuž a teraz ešte k bodu č. 23. Za absolútny vrchol predložených doplňujúcich návrhov považujem bod č. 23, ktorý poskytovateľovi sociálnej služby pri vybraných skupinách prijímateľov sociálnych služieb, napríklad v útulku, v nocľahárni alebo pri osobách, na ktorých je páchané násilie, už nebude zákon ukladať povinnosť uviesť evidenciu o osobných údajov týchto osôb. Pre vysvetlenie, aj pre vás, dámy a páni, aby ste vedeli o čo ide. V rozsahu meno, priezvisko, adresa, pobyt, dátum narodenia, rodinný stav, štátne občianstvo, údaje týkajúce sa zdravia, údaje o príjme, údaje o majetku. V praxi sme doteraz nezaevidovali žiadne väčšie problémy u poskytovateľoch sociálnych služieb s uvedením takejto evidencie.

    Osoby, ktorým sa sociálna služba poskytuje, nemajú problém údaje uviesť a ich ochrane aj zo strany poskytovateľa sociálnych služieb i samosprávneho kraja v súlade so zákonom 428/2002 o ochrane osobných údajov, čiže čo je dôležité zdôrazniť, táto evidencia poskytuje samosprávnemu kraju, či obci dôkaz o tom, že sociálna služba bola poskytnutá reálnej, nie fiktívnej osobe. Rovnako podľa § 94 ods. 3 sú údaje o týchto osobách v niektorých prípadoch poskytované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny orgánom činných v trestnom konaní, či súdom. Pretože sú pre ne dôležitým zdrojom informácií. Ja nerozumiem, prečo by sme ich nemali mať. Však to platíme. Ako automaticky predpokladáme, že tu nikto nebude mať dôvod nejakým spôsobom podvádzať alebo niečo iné robiť. Veď to pre pánajána nie je vôbec problém. Prečo to chcete vypúšťať, ja tomu nerozumiem?

    Za týmto doplňujúcim návrhom vidíme skrytý úmysel navrhovateľov, aby neverejní poskytovatelia sociálnych služieb nemuseli obciam a samosprávnym krajom v mesačných výkazoch predkladať informácie o poskytnutej sociálnej službe konkrétnej osobe, § 95 ods. 6 zákona 448/2008, ale len údaje o počte prijímateľov sociálnych služieb, čo však považujem za absolútne nedostatočné.

    Vy, hovoríte o transparentnosti, vy, hovoríte o novej politickej kultúre, no tak toto je naozaj politická kultúra.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chcem sa spýtať, že kedy budete končiť, lebo ...

  • Už budem končiť, už som v závere. Ďakujem. Čiže toto nie je naozaj transparentnosť. Prijímame tu zákony, ktoré majú zverejňovať na webe informácie neviem aké a tuto to vypúšťame. Preto predložený návrh šokuje, a to viac, keďže z každej strany počuť správy o tom, akí ste transparentní a ako nakladáte s finančnými prostriedkami. Táto snaha o transparentnosť zrazu nemusí platiť pri vedení evidencie o prijímateľov sociálnej služby.

    Vzhľadom na uvedené, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie i bod č. 23 a odporúčam, neschváliť tento návrh a ponechať pôvodné znenie zákona tak, ako je uvedené plus pozmeňujúci návrh, ktorý tam je.

    A na záver ešte dávam, v prípade, že by predsa len toto neprešlo, aj procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, pretože legislatíva na to myslí, keď sa takáto novela v súvislosti s nálezom Ústavného súdu neodsúhlasiť.

    Ďakujem veľmi pekne všetkým za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami, pani poslankyňa Vaľová, Blahová, Jurinová, Tomanová. Pán kolega, ten paragraf je 83 a nie 73, to je pri prvom čítaní. Sme v druhom čítaní. Poprosím teda, opraviť. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega Blanár. Musím skutočne povedať, že doporučujem všetkým, aby hlasovali za váš pozmeňujúci návrh, pretože myslím si, že tento pozmeňovací návrh zjavne vylepšuje tento zákon. Ak prejde v takej podobe ako ho predkladajú predkladatelia, je to skutočne mementom pre ministra práce a sociálnych vecí. Ja som už povedala, že to je skutočne nálož pre ministerstvo práce a sociálnych vecí.

    Je vidieť, pán kolega, že pôsobíte v samospráve, že viete o tom, čo sú to vlastne, aká je tvorba rozpočtu a správne ste poznamenal, že kolegyňa Gibalová nikdy nesedela v samospráve a čísla jej nič nehovoria, ani teda jednoznačne preferuje určitú neprax pred praxou, ktorá skutočne spôsobí týmto zákonom obrovské problémy.

    Myslím si, že aj ten úsmev, ktorý je z radov predkladateľov je a máme to pravidelne, že stačí jeden mandát a všetci sa vzdajme mandátov, či primátorov alebo predsedov VÚC, ale chceme sedieť v parlamente. Ale potom tie zákony skutočne budú od zeleného stola, budú takto vyzerať ako vyzerajú. Jednoznačne by som chcela povedať ešte z praxe, že ak máme nedostatok miest pre klientov, tak ich určite nevyriešime týmto zákonom, a to aj z toho dôvodu, že to financovanie nie je absolútne doriešené v tomto zákone, ale jednoznačne za našej vlády sme poskytli samosprávam, a nielen samosprávam, ale aj verejným a neverejným poskytovateľom 8 mld. korún, čo je 270 mil. EUR regionálnemu operačnému programu na výstavbu nových sociálnych zariadení aj pre verejných, aj pre neverejných poskytovateľov. Čiže toto bol spôsob riešenia, ale nie táto, vlastne táto úprava, ktorá sa nám tu núka. Preto ešte raz apelujem, aby ste podporili pozmeňovací návrh kolegu Blanára, pretože skutočne vychádza z praxe, zohľadňuje všetky alebo zmierňuje určité náklady, ktoré by ozaj boli veľmi zlé pre obce a mestá.

  • Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som sa pána predkladateľa Blanára opýtať, ja viem, že som tu nová, ale, že či sa zákony novelizujú len z titulu, keď sú v kolízii s ústavou, pretože mne tu nejako váš argument ušiel, že prečo vlastne nemáme právo podľa vás zaradiť okrem tohto bodu do novelizácie aj iné body, ktoré nesúvisia s tým, čo je protiústavné v tom vašom zákone, teda v tom ako je formulovaný.

    Hovorili ste, že verejní poskytovatelia sú tou zárukou, a že teda akurát majú problém s financovaním. Ono tých ľudí a počet ľudí sa neznásobil, nezväčšil tým, že sa ideme na neverejného poskytovateľa pozerať rovnoprávne. Idete rozprávať o nejakých ohromných zvýšeniach, ale počet ľudí, ktorí sú na tú pomoc odkázaní, on nestúpol náhle tým, že bude v platnosti tento zákon. Čiže je to stabilná suma týchto ľudí, o ktorých sa treba postarať.

    A na margo tých neverejných poskytovateľov, ktorých tu obviňujete, tak nepriamo medzi riadkami z toho, že idú ryžovať na tomto zákone, možno by bolo treba sa pozrieť na dvoch poskytovateľov v jednom meste. Prešov, jeden verejný na Volgogradskej, kde je 150 ľudí v katastrofálnych podmienkach, so zlými kompenzačnými pomôckami, pod nekvalitnou starostlivosťou a druhé Barlička, neverejný poskytovateľ s veľmi kvalitnými službami, napriek tomu, že štát, ani obec, ani VÚC neprispela. Takže kvalita nie je len o tom, kto je poskytovateľ, ale naozaj, ako sa tematike venuje. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Jurinová Erika, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Sme v podstate veľmi radi, že nejako prejavujete úprimnú snahu o zmenu celého zákona, že apelujete, aby sa upravilo všetko, teda nielen tie veci, o ktoré alebo to, čo môže zjednodušiť aplikáciu zákona. Myslím, že väčšina z nás si uvedomuje, že tento zákon má veľa nedostatkov a ešte veľmi dlho potrvá alebo ešte možno veľa noviel bude, treba, aby sa dostal do podoby, ktorá bude akceptovateľná všetkými stranami. Ale vzhľadom k tomu, že asi väčšina vie, vlastne aj sám ste to v príspevku povedali, že je vytvorená skupina, takže z toho vyplýva, že naozaj sa ten zákon bude otvárať opäť a dovtedy teda dúfame, že spoločne aj s vašou pomocou sa podarí tú otázku financovania určite poriešiť.

    Bohužiaľ, zatiaľ si ale musíme vystačiť aspoň s takýmito drobnosťami, možno že podľa vás, kozmetickými úpravami, ktoré len naozaj uľahčia aplikovateľnosť tohto zákona. Takže veríme, že aj tieto drobnosti, ktoré možno, že sa práve VÚC nepáčia, pomôžu zase obciam a hlavne tým, ktorých sa to týka, teda ľuďom dôchodcom. Ďakujem.

  • Posledná pani poslankyňa Viera Tomanová, nech sa páči, s faktickou poznámkou. Zapnite pani Tomanovú, prosím vás. Dievčence, ja som tak trpezlivý, ale už je naozaj dosť hodín. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem za trpezlivosť, pán predsedajúci. Pán poslanec Blanár, chcem poďakovať za to, ako ste pekne vysvetlili nález Ústavného súdu, keďže skutočne sa nejedná o zrovnoprávnenie nerovnakých podmienok z hľadiska výberu, ale zrovnoprávnenie podmienok z hľadiska podnikania. To je celý problém, ktorý v ústavnom náleze bol a váš návrh, ktorý podávate je úplne relevantný.

    Ja chcem len pripomenúť jednu vec a je mi ľúto, že ste to nespomenuli, že nedostatočne pripravená legislatíva v roku 2001 v zákone 416, kedy sa odovzdávali kompetencie, a to v oblasti sociálnych služieb a to s účinnosťou od 1. 4., 1. 7. 2002 a 1. 1. 2003 priviedla do krachu v roku 2010 63 obecných zariadení, pretože nebolo vyriešené ich financovanie. Vláda v roku 2010 musela vyčleniť viac ako 7 mil. EUR na prevádzku týchto zariadení, aby mohli poskytovať naďalej starostlivosť.

    V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že taktiež vláda vykryla všetky náklady súvisiace vyšším územným celkom i obciam s prevádzkovaním týchto zariadení. Aktívne sme prispievali dotáciami prostredníctvom ministerstva práce na to, aby sme riešili nedostatky z hľadiska financovania v pôsobnosti vyšších územných celkov a obcí. A vy teraz sa snažíte jedine vylepšiť podmienky pre neverejných poskytovateľov.

    Ja si vážim každého jedného poskytovateľa, či je verejný alebo neverejný, ale treba si uvedomiť aj určité špecifiká, pretože neverejnému poskytovateľovi nemôžete uložiť, že musí takúto službu zabezpečovať, na rozdiel od verejných poskytovateľov.

  • Reagovať bude, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade chcem povedať, že jednoducho, dajte dosť peňazí a ja všetkých tých, ktorí splnili kritériá sú zaregistrovaní, dáme im peniaze, aby poskytovali služby sociálne. To je celý problém, pani poslankyňa Blahová.

    Mňa len mrzí, že pani predkladateľka hovorila, že to predkladá v súvislosti s nálezom Ústavného súdu. Teraz to už, ale nepovedala. Preto som hovoril, že je to nad rámec. Viete, uvedomujete si, aký je to komplikovaný zákon? To je tak komplikované, že to možno neviete, čo vám unikne, čo unikne niekomu inému, na ministerstve s tým majú dosť ťažkostí, aby sa tam niečo nezanedbalo. A to je hazardovanie s ľuďmi, pretože oceňujem, že ste prijali moju tézu, že chcem vyriešiť systém, aby bol trvalo udržateľný, ale problém je v tom, že on nemôže byť trvalo udržateľný, keď nemáme jednoducho na to peniaze. My to nebudeme mať z čoho zaplatiť. Prestaneme platiť nemocniciam, zdravotnú starostlivosť alebo prestaneme platiť výkony vo verejnom záujme pri mestskej autobusovej doprave? Pretože ten vzorec na daň fyzických osôb je presne zadefinovaný. To je celý problém, a to vyčítam, pretože ešte raz vám opakujem. Ja všetkých tých neverejných poskytovateľov, ktorí si plnia svoje podmienky, sú zaregistrovaní platne, lebo to vykonávam na samosprávnom kraji, rád zadotujem, len mi dajte peniaze. A o tom to je celom, nič iné, verte mi.

    Všetci chceme to isté, len vy ste opomenuli jeden základný fakt, a to je práve nevyriešenie financovania. Vyriešme to financovanie a všetci budú spokojní, verte. Vy hovoríte o kresťanskej náuke cirkví, my hovoríme o sociálnom prístupe, nie o biznise, ale o verejnej službe. Tak poďme sa spojiť a poďme to urobiť tak, aby boli klienti spokojní. Verte mi.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Slovo má v záverečnom vystúpení pani navrhovateľka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, veľmi krátko, pretože som limitovaná časom a už je po 19.00 hodine.

    Pán poslanec Blanár, keď som vystúpila v prvom čítaní k tomuto návrhu novely zákona veľmi podrobne a jasne som vysvetlila, kvôli čomu tento návrh zákona predkladáme. Pán poslanec Blanár, vašou zásluhou sa do tohto krásneho názvu zákona dostane toto. Zákon 448 Z. z. o sociálnych službách a zmene a doplnení zákona č. 455 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 317/2009 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010.

    Hovoríte, dajte dosť peňazí. Pán poslanec Blanár, dnes na hodine otázok, tu bol krásny príklad toho, že peňazí by bolo dosť, len za knihu, ktorú zaplatilo ministerstvo a zariadili ste si to v minulom volebnom období, 600 tis. EUR, by sa dalo zaplatiť celodenné poskytovanie, celoročné poskytovanie služieb v zariadení pobytovom, vy to viete, 72 osobám. Takže, prosím vás pekne, to, čo ste tu povedali ohľadom pozmeňujúcich návrhov, všetko sú to odborné otázky. Nie je tu na to priestor a nakoniec nie sú tu už ani poslanci, aby sme o tom odborne diskutovali, ale, tak ako ste povedali, je zostavená skupina, pracovná skupina pri ministerstve práce, ktorú koordinuje pán minister a tá sa bude zaoberať v ďalšej časti financovaním sociálnych služieb a úplnou zmenou financovania sociálnych služieb, približne v prvom polroku roku 2011. Okrem toho, iste viete, že včera vláda schválila monitoring pre sociálne služby, pre úhrady na výdavky sociálnych služieb, približne v sume 4 mil. EUR.

    Ja verím, že spoločne s pánom ministrom budeme hľadať riešenie, ako nájsť finančné prostriedky, zároveň aj s návrhom novely zákona o sociálnych službách, kde budeme riešiť financovanie. Keď sa vám to zdá málo 4 mil. EUR, aj mne, ale musíme vychádzať z toho, čo máme a budeme tie finančné prostriedky hľadať. Zároveň poriešime aj financovanie úplne iným spôsobom. Verím, že oveľa spravodlivejším, ako ste to navrhli vy. A vy, veľmi dobre viete, že aj vaším pričinením, aj vašimi vstupmi do zákona 448, sa tak udialo.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť, ktorí ste tu doteraz vydržali.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, poprosím, ale naozaj veľmi stručne, lebo ...

  • Nedá mi, ospravedlňujem sa tiež, že po 17.00, 19.00 hodine, ale tri body ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ale však skúste ešte do konca.

  • Tri stručné poznámky alebo vety.

    Pán kolega Blanár, aj vaše vystúpenie ma len utvrdilo v tom, že princíp jeden mandát stačí. Pre túto snemovňu a pre Slovensko by to bolo riešením mnohých problémov. Jednoducho, keď tu bude poslanec, ktorý bude sledovať problém alebo dobro celej krajiny a nie iba svojho mesta, svojej obce, alebo VÚC, tak budú problémy menšie.

    Druhý problém, obávam sa, že vo vašom prípade, aj keby ste mali len jeden mandát to nestačí, medzi nami je kultúrny rozdiel. Vy sa pozeráte na veci paternalisticky, že čo nevyrieši štát, na čo nedá peniaze štát, nebude. A výsledkom tohto prístupu je 20 tisíc čakateľov na poskytnutie sociálnej služby v ústavnom zariadení. My na rozdiel od vás, predkladatelia, a teraz aj vládna koalícia, si myslíme, že tento problém sa bez pomoci aj iných ako štátu, vyriešiť nedá.

    A tretia, posledná poznámka. To pokrytectvo, neuveriteľné, keď bývalá ministerka tu vykrikuje o tom, že neriešime problém financovania sociálnych služieb, veď to ani nebolo ambíciou predkladateľov. Veď toto je poslanecký návrh zákona. To, že sú tam pozmeňováky z výboru, pán kolega, tak len preto, že chceme využiť čas a veci, ktoré pomôžu obciam, ktoré pomôžu klientom, ktoré aj bezdomovcom pomôžu, dokonca aj VÚC, tak sme sa snažili vsunúť do tohto zákona. Ale, veď vy veľmi dobre viete, že sociálne služby boli decentralizované v roku 2003 na obce a VÚC. A medzitým ste štyri roky boli vo vláde. Kde bol váš oheň a plameň pre financovanie týchto služieb? Prečo ste nechodili za vašou ministerkou, aby to riešila, vtedy bola ministerka Tomanová, ministerkou sociálnych vecí.

    Pán kolega, si úplne mimo v tejto veci.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem vás informovať, že zajtra ráno pokračujeme o 9.00 hodine najskôr bodom č. 18 a potom ďalšími bodmi, to znamená, bodom č. 56, 57, 58, ktorý je v ingerencii ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Potom budú pokračovať zákony pána ministra Jurzycu.

    Všetkým prajem dobrú noc. A mohol by mi aj niekto poďakovať za trpezlivosť. Ďakujem pekne zamestnancom Národnej rady.

  • Prerušenie rokovania o 19.21 hodine.