• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 9. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti nepožiadal žiaden poslanec.

    Chcem vás informovať, že minister obrany Ľubomír Galko ma z dôvodu plnenia záväzkov Slovenskej republiky požiadal o skoršie prerokovanie bodov 66 a 67 schváleného programu. Ide o vyslanie príslušníkov ozbrojených síl do vojenskej operácie v Afganistane a zmenu ich mandátu v tejto operácii (tlač 165) a ukončenie pôsobenia strážnej čaty ozbrojených síl vo vojenskej operácii v Bosne a Hercegovine a ich vyslanie do tejto operácie (tlač 190). Navrhujem, aby sme tieto dva návrhy prerokovali teraz, aby sme teda prebiehajúci bod o štátnom rozpočte prerušili, prerokovali tieto dva body a hlasovali o nich o 11.30 hodine. Pýtam sa, či je takýto všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám veľmi pekne.

    A poprosím teraz pána ministra, keby sa tu mohol zjaviť. Vravel, že o minútu tu bude. A to povedal už pred dvomi minútami.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, myslím si, že to bude veľmi krátka doba, čo sa pán minister dostaví do tejto miestnosti a prednesie tieto dva body. A začneme s bodom 66. Dovtedy schôdzu prerušujem.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, dobré ráno prajem, nech sa páči, všetko je pripravené. Poprosím, keby ste predniesli návrh na bod 66, a to konkrétne

    návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.

    Návrh má tlač 165, správa výborov má tlač 165a.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, citovaný návrh sa predkladá na základe čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zodpovedá zahraničnopolitickému zámeru posilniť účasť Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane, a to v rozsahu dostupných finančných zdrojov.

    Cieľom návrhu je zvýšenie súčasných mandátových počtov určených do 314 na celkový počet do 348 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky a zmena mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich v tejto operácii. Súčasný mandátový počet sa zvyšuje o tím EOD (likvidácia nevybuchnutej munície) do štyroch príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, do šesť príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na veliteľstvá vojenskej operácie ISAF v Afganistane, vyslanie do štyroch príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Národného podporného prvku (Veliteľstvo jednotky vojenskej operácie ISAF v Afganistane) a vyslanie jednotky špeciálnych síl v počte do 20 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Celkové náklady na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tejto vojenskej operácie predstavujú 5,185 718 mil. eur.

    Zmena mandátu zohľadňuje aktuálny stav v oblasti spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami a reaguje napr. na ukončenie pôsobenia ozbrojených síl Holandského kráľovstva. Zároveň určuje priestor pôsobenia multifunkčnej ženijnej jednotky tak, aby boli jej úlohy zabezpečované v súlade s operačnými požiadavkami na leteckej základni v Kandaháre a aby sa umožnilo jej využitie aj v prospech ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.

    Predložený návrh bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený návrh. Ďakujem.

  • Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Martina Fedora, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k predmetnému materiálu podáva Národnej rade túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 162 z 9. novembra 2010 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl v tejto vojenskej operácii na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory Národnej rady prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl v tejto vojenskej operácii v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 zákona č. 321//2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl do vojenskej operácie ISAF v Afganistane a so zmenou mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.

    Dovoľte mi prečítať aj návrh uznesenia k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl do vojenskej operácie ISAF v Afganistane a so zmenou mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.“

    Pán predsedajúci, pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Traja rečníci sa hlásia.

    Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na politické deklarácie smerom k navyšovaniu našej vojenskej prítomnosti do operácie ISAF v poslednom období, ktoré vnímali nielen občania Slovenskej republiky, ale aj, ako sme si určite všetci veľmi dobre vedomí, hlavne naši zahraniční partneri. Tieto vyjadrenia pochádzali tak od minulej, ako aj od súčasnej vlády. S ohľadom na minulú vládu sú to hlavne vystúpenia expremiéra Roberta Fica v roku 2009 v Londýne, kde nereálne sľúbil až dvojnásobné navýšenie vojenskej prítomnosti do Afganistanu, ale taktiež aj vyjadrenia predchádzajúceho ministra obrany, ktorý plány navyšovania prítomnosti slovenských vojakov v operácii ISAF spomínal na mnohých zahraničných fórach. Z perspektívy súčasnej vlády je to hlavne Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, kde sa vláda zaväzuje prehodnotiť mieru zapojenia ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácií medzinárodného krízového manažmentu s cieľom jeho ďalšieho posilnenia ich príspevku do operácie ISAF v Afganistane. Som presvedčený, že je potrebné dodržať záväzky, ktoré sme si ako krajina dali. Zároveň som ale za to, aby sme sľubovali iba to, na čo máme reálne zdroje, pretože len vtedy môžeme v očiach našich spojencov zostať dôveryhodnými a transparentnými partnermi, ktorí plnia svoje sľuby. V snahe posilniť svoju vojenskú prítomnosť pritom nie sme sami. Mnohé ďalšie krajiny vrátane našich susedov, Českej republiky, Poľska, okrem nich napr. aj Ukrajiny, Chorvátsko alebo Bulharsko, plánujú, príp. už zrealizovali posilnenie misie NATO v Afganistane.

    Jednoznačne podporujem plány ministra Ľubomíra Galka smerom k plánovanému navýšeniu počtov do operácie ISAF a oceňujem jeho odvahu vyslať po prvýkrát do tejto náročnej operácie veľmi potrebnú spôsobilosť, a to 5. pluk špeciálneho určenia zo Žiliny. Aj toto je dôkaz systémovej práce v rezorte a precíznej koordinácie s našimi spojencami. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, slovo má pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že účasť našich vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu vrátane operácie ISAF prináša popri splnení si spojeneckých záväzkov aj mnohé výhody pre našu krajinu z pohľadu rozvoja našich ozbrojených síl. Účasťou v operáciách medzinárodného krízového manažmentu majú naši vojaci možnosť získať skúsenosti z pôsobenia v medzinárodnom prostredí, oboznamujú sa so skúsenosťami iných armád a v končenom dôsledku sa stávajú spôsobilejšími na našu vlastnú obranu.

    Druhým aspektom je adekvátne využitie finančných prostriedkov, ktoré sme investovali do výcviku, konkrétne našich špeciálnych síl a tímu na likvidáciu nevybuchnutej munície. Podotýkam, že Slovenská republika je v rámci aliancie krajina zodpovedná za likvidáciu nevybuchnutej munície . Na Slovensku je tiež vytvorené Centrum výnimočnosti NATO pre oblasť likvidácie výbušných prostriedkov v Trenčíne. Z tohto pohľadu je pre nás povinnosťou aj prestížou poskytnúť expertov na túto oblasť práve do prioritnej operácie NATO v Afganistane. Podobne je to v prípade našich špeciálnych síl, ktoré sú dostatočne pripravené na pôsobenie v tejto náročnej operácii.

    Keďže jednou z úloh špeciálnych síl je aj podpora výcviku ozbrojených síl v Afganistane, považujem za správne nasadiť ich do tejto krajiny, kde v súčasnom období existuje nedostatok vojenských inštruktorov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, slovo má pán poslanec Baška.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti vystúpiť k materiálu, ktorý práve prejednávame. A to je zmena a navýšenie mandátu našich vojakov v operácii ISAF v Afganistane.

    Ja som veľmi rád, pán minister, že aj súčasná vláda pokračuje v tom, v čom sme pokračovali my v misiách ISAF v Afganistane. A to bola vlastne stabilizácia tejto krajiny prostredníctvom medzinárodných jednotiek, ktoré sú v operácii ISAF v Afganistane.

    Naša vláda prijala a deklarovala aj taký záväzok, ako tu bolo povedané, že navýši počet našich vojakov o takmer ďalších 100 %. Chcem povedať, že tí vojaci, ktorí mali byť navýšení, 5. pluk špeciálneho určenia zo Žiliny mal byť v prvom rade určený na ochranu živej sily, ochranu našich jednotiek, hlavne našej multiženijnej jednotky, ktorá pôsobí na letisku KAF v Kandaháre. A vaša vláda teraz zmenila teda ten mandát a pôsobenie nášho 5. pluku špeciálneho určenia na plnenie, a to je prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, kedy 5. pluk špeciálneho určenia môže byť použitý aj na plnenie, a to tzv. špeciálnych úloh čiže bojových úloh a môže byť nasadený do rôznych bojových operácií. Preto vás chcem, pán minister, požiadať aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste tento 5. pluk na plnenie týchto špeciálnych úloh dostatočne pripravili, to znamená dať im dobrý výcvik, tréning a zabezpečiť im adekvátnu vojenskú techniku a materiál, ktorý potrebujú na plnenie týchto špeciálnych úloh, ktoré určite budú mať. V Českej republike ak idú špeciálne sily alebo v iných krajinách sú vyslané špeciálne sily, tak väčšinou to býva na určité časovo ohraničené obdobie. V tomto mandáte to nie je tak stanovené. Je to vlastne až do ukončenia operácie ISAF v Afganistane. A to, si myslím, sa mohlo určitým spôsobom zmeniť. Nebýva zvykom, že nemajú časovo obmedzený mandát tieto špeciálne jednotky, ktoré sú určené teda najmä na plnenie bojových úloh čiže vyhľadávanie, zneškodňovanie agresorov, nepriateľov, tiež trénujú Afganské národné bezpečnostné zložky. Môžu ich trénovať, tak tie kandaky, ktoré sú pripravované v rámci misie ISAF v Afganistane, tak tieto špeciálne jednotky môžu s nimi ísť do tých spoločných operácií.

    Čiže, pán minister, ešte raz, chcem vás požiadať, aby ste venovali príprave týchto špeciálnych jednotiek zo Žiliny zvýšenú pozornosť, pretože prvýkrát v histórii Slovenska budú vysielaní aj na plnenie bojových úloh v tejto misii ISAF v Afganistane. My sme 5. pluk pripravovali, teda najskôr aby išli ako ochrana živej sily našej multiženijnej jednotky. A po tom získaní týchto skúseností by mohli byť chlapci v budúcnosti použití aj na plnenie týchto špeciálnych úloh. Takže, ešte raz, nech sú riadne pripravení na plnenie týchto úloh. A dúfam, že sa nikomu nič v budúcnosti nestane v Afganistane, zatiaľ môžeme konštatovať, že nezahynul ani jeden vojak v tejto misii ISAF v Afganistane. Nikdy, samozrejme, nevieme zaručiť 100-percentnú bezpečnosť týmto vojakom, ale vieme sa tomuto číslu nejakým spôsobom priblížiť.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Len krátko. Chcem vás ubezpečiť, že výcviku 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline naozaj venujeme patričnú pozornosť. Tú informáciu, ktorú vám teraz dám, som bol schopný poskytnúť len zahraničnému výboru, pretože na výbore pre obranu a bezpečnosť ešte tá informácia nebola k dispozícii. Pred niekoľkými dňami prebehlo hodnotenie tohto 5. pluku špeciálneho určenia, ako je pripravený na tie úlohy, ktoré ide plniť do Afganistanu. Toto hodnotenie vykonala americká strana. A to hodnotenie skončilo so stupňom „výborný“. Takže oni naozaj sú dobre pripravení. V tej príprave budeme pokračovať a ubezpečujem vás, že nám veľmi záleží na tom, aby tí chlapi, ktorí tam idú, tak sa vrátili živí a zdraví odtiaľ. Ďakujem pekne aj za podporu tohto návrhu.

    Chcem povedať ešte jednu dôležitú vec, že tá primárna úloha, ktorú tam ideme plniť, je prechod na systém tranzície, to znamená v súlade so strategickou koncepciou NATO postupné odovzdávanie moci do rúk Afganskej národnej armády. A na to, aby sme jej mohli túto moc odovzdať, tak ju na to treba, samozrejme, aj vycvičiť. To je tá primárna úloha, ktorú tam ideme plniť. A tam sa skrýva aj odpoveď na tú otázku, prečo vlastne počítame v tom materiáli s tým pobytom alebo pohybom našich vojakov až do toho predpokladaného termínu roku 2014. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať

    návrhom na ukončenie pôsobenia strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tejto vojenskej operácie.

    Návrh má tlač 190, správa výborov má tlač 190a.

    Odovzdávam slovo ministrovi obrany.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené dámy poslankyne, návrh sa predkladá na základe čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 4 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zodpovedá zahraničnopolitickým zámerom Slovenskej republiky zachovať vojenskú participáciu vo vojenskej operácii EÚ – ALTHEA v Bosne a Hercegovine čo najdlhšie a zároveň zohľadňuje potrebu zabezpečenia nových spôsobilostí v tejto operácii.

    Z dôvodu plánovaného odovzdania priestoru BUTMIR II v Bosne a Hercegovine do konca roku 2010 sa navrhuje ukončiť pôsobenie strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii dňom 17. decembra 2010. Mandát pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich vo veliteľstvách EÚ a NATO v Bosne a Hercegovine zostáva nezmenený. Vzhľadom na zámer Slovenskej republiky zostať dôveryhodným partnerom EÚ a kontinuálne pokračovať v účasti na tejto vojenskej operácii, ako aj v nadväznosti na požiadavku o plnenie iných spôsobilostí sa do vojenskej operácie ALTHEA navrhuje vyslať do 43 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, a to od 1. januára 2011. Úlohou príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky bude plnenie úloh styčných a pozorovacích tímov, ktoré zahŕňajú najmä monitorovaciu činnosť v priestore zodpovednosti.

    Predkladaný materiál bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Bašku z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na ukončenie pôsobenia strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tejto vojenskej operácie (tlač 190) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 183 z 24. novembra 2010 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tejto vojenskej operácie na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na ukončenie pôsobenia strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tejto vojenskej operácie (tlač 190) v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 4 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s návrhom na ukončenie pôsobenia strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tejto vojenskej operácie.

    Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Jeden rečník. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Slovo má pán poslanec Hladký.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v rámci schváleného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky bolo prijaté rozhodnutie prehodnotiť účasť ozbrojených síl Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Zároveň v nadväznosti na vývoj situácie v Bosne a Hercegovine, kde aktuálne pôsobí náš vojenský kontingent, bol predložený návrh na zmenu našej prítomnosti v tejto krajine vo vojenskej operácii ALTHEA. V návrhu ide o stiahnutie strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky a jej postupnom nahradení styčnými a pozorovacími tímami, tzv. LOT tímami, ktoré sú pre operáciu ALTHEA dôležitým, dovolím si povedať, nenahraditeľným nástrojom. Dovoľte mi uviesť, že úlohami styčných a pozorovacích tímov v operácii ALTHEA sú hlavne styčné úlohy smerom k medzinárodnej komunite a miestnym vládnym orgánom a mimovládnym organizáciám. Tieto tímy zároveň vykonávajú pozorovanie, aby v prípade zmeny bezpečnostnej situácie v krajine bolo možné okamžite zareagovať. Oblasť západného Balkánu predstavuje pre Slovenskú republiku dlhodobo prioritu zahraničnej politiky. Na pôde Európskej únie sa aktívne angažujeme v rozhovoroch o budúcnosti operácie ALTHEA. Naším názorom, ktorý našim partnerom EÚ jasne prezentujeme, je, že exekutívna časť operácie ALTHEA by mala zostať v krajine pôsobiť až do obdobia troch mesiacov po ukončení činnosti Úradu Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v krajine.

    Druhým bodom, ktorý by som rád uviedol, je aj naše úsilie kvalitatívne posilňovať naše zastúpenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Z tohto hľadiska jasne vidím dôvody na posun od plnenia strážnych úloh ku komplexnejším úlohám, ktoré budú plniť práve styčné a pozorovacie tímy.

    Verím, že tieto nové a náročné úlohy sa spätne prejavia na kvalite našich ozbrojených síl. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem. Len v krátkosti.

    Čo sa týka priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky, tak naozaj západný Balkán je jednou z našich priorít zahraničnej politiky a aj predchádzajúca vláda plnila tento záväzok, túto prioritu na západnom Balkáne. Čiže to je ten jeden pohľad.

    Ale ten ďalší pohľad, ktorý tu je, tá účasť našich vojakov na západnom Balkáne, je to, že takýmto spôsobom, a táto misia EUFOR – ALTHEA je vlastne pod hlavičkou Európskej únie, je reálne plnenie záväzkov, ktoré nám vyplývajú z členstva v Európskej únii. A takýmto spôsobom reálne aj napĺňame budovanie našej spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.

    Ja pevne verím, že táto misia EÚ – ALTHEA čoskoro skončí, pretože keď sme tam mali ešte aj nášho bývalého ministra zahraničných vecí Mira Lajčáka, ktorý tam bol ako tento vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva, už vtedy sa hovorilo, že nejakým spôsobom o rok to skončí. A stále sa to preťahuje. Takže ja pevne verím, že v najbližšej budúcnosti aj táto misia EÚ v Bosne a Hercegovine skončí.

    Tiež želám našim vojakom pri plnení týchto nových úloh styčných a pozorovacích tímov veľa zdravia, ale aj toho šťastia, ktoré určite potrebujú v každej misii oveľa viac ako my, bežní civilisti, tu na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    O týchto dvoch bodoch budeme hlasovať o 11.30 hodine.

    Chcem sa ešte raz poďakovať za všeobecný súhlas s prerušením rozpravy o štátnom rozpočte.

    Teraz budeme pokračovať v rozprave o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

    Poprosím navrhovateľa ministra financií, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    A poprosím pána poslanca Zajaca o prejav. Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Prepáčte.

    Pán Paška, nech sa páči. Poprosím mikrofón zapnúť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem vás poprosiť vzhľadom na to, že sa opäť otvorila rozprava o veľmi dôležitom alebo najdôležitejšom návrhu, vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte, keby mohlo predsa len viac členov vlády sa zúčastniť tejto rozpravy. Je tu len pán navrhovateľ pán minister financií. Nevidím tu žiadneho člena vlády.

    A, pán minister, ospravedlňujem sa, ale bolo by vhodné, keby ste zabezpečili vyššiu účasť členov vlády. Ďakujem.

  • Toto nie je návrh, o ktorom by sa dalo v tomto momente hlasovať. Pán Paška, spravím to, že poprosím môj sekretariát, aby obvolali každého jedného ministra zvlášť a priblížili mu túto myšlienku, iné procedurálne návrhy nemáme, samozrejme, aj pani ministerku.

    A, pán Zajac, nech sa páči, keby ste mohli pokračovať v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslanci Občianskej konzervatívnej strany podporia vládny rozpočet na rok 2011, hovoríme to už dopredu, lebo je oproti predchádzajúcemu úspornejší a brzdí rast verejného dlhu a verejných výdavkov.

    Z pohľadu potreby riešenia vážnych problémov verejných financií a ich príčin, ekonomických a politických možností a žiaducej zmeny si však uvedomujeme, že tie zmeny v rozpočte na rok 2011 nie sú dostatočné.

    Tento postoj vyplýva z reálnych ekonomických analýz súčasnej situácie na Slovensku, ale aj zo skúseností z celosvetovej krízy, ktorá sa ešte zďaleka neskončila. A je zrejmé, že zabúdať na to by bolo fatálnou chybou.

    Ak sa totiž nechceme naozaj vydať gréckou cestou, ak nechceme ostať len pod rétorikou o vláde rozpočtovej zodpovednosti, musia byť slová o úspore verejných výdavkov v súlade s činmi.

    Podstatou problému, ktorý je veľkým problémom najmä pre daňovníkov a ekonomiku, sú extrémne veľké rozpočtové sekery po predchádzajúcej vláde, napr. v podobe deficitov verejných financií, vládneho míňania prostriedkov na úkor a účet budúcnosti. V rokoch 2009 a 2010 to bolo 5 mld. eur za každý rok. To sú strašné sumy.

    Príčinou problémov je nadmerná výdavková expanzia, ktorá vyvrcholila v roku 2009. Keď došlo k ekonomickému poklesu, k zníženiu príjmov o 670 mil. eur, tak sa verejné výdavky zvýšili o takmer 2,8 mld. eur až na úroveň 26 mld. eur (teda cca 11 000 eur na jedného pracujúceho).

    Práve pre túto výdavkovú expanziu v minulosti vládny návrh rozpočtu na rok 2011 znamená aj nedostatočné zníženie deficitu verejnej správy, zníženie je naplánované na rok 2011 o 1,7 mld. eur (na deficit vo výške 3,4 mld. eur, teda cca 100 mld. Sk), na rok 2012 o 0,6 mld. eur a na rok 2013 už iba o 0,5 mld. eur. Rozpočet zároveň znamená zvýšenie povinného finančného zaťaženia ľudí, lebo vláda sa spolieha na zvýšené príjmy do rozpočtu a nezameriava sa dostatočne na celkový pokles verejných výdavkov.

    Nezmenený prístup k tvorbe rozpočtu z výdavkovej strany systémovo udržiava deficitné plánovanie hospodárenia s verejnými financiami. Celkové verejné výdavky sa majú zvýšiť každoročne v rokoch 2011 až 2013, verejné výdavky bez prostriedkov z Európskej únie majú poklesnúť v roku 2011, ale v rokoch 2012 a 2013 sa majú zvýšiť. Pri rozpočte na rok 2011 a pri úvahách na roky 2012 a 2013 nedochádza k systémovej zmene, na základe ktorej by sa pri tvorbe rozpočtu malo vychádzať z reálnych a veľmi triezvo odhadovaných hodnotených príjmov, od ktorých by sa mali potom odvodzovať výdavky.

    Stále sa nemení deformovaná štruktúra výdavkov, rozpočet len mierne znižuje nadmernú vládnu spotrebu, prehlbuje dotácie a iné transfery podnikateľských subjektom, neadresný sociálny systém a iné transfery, nezastavuje rast verejného dlhu ani do roku 2013, resp. do konca volebného obdobia, chýba tu doprivatizácia a privatizácia.

    Sme si vedomí toho, že vláda nemala na prípravu rozpočtu dostatočný čas, a, ešte raz opakujem, preto rozpočet na rok 2011 podporíme. Sme však presvedčení, že ľudia sú dnes natoľko vyspelí a natoľko tomuto problému rozumejú, aby pochopili jednoduchú pravdu, že udržateľný rast ekonomiky možno dosiahnuť iba znižovaním verejných výdavkov, a nie zvyšovaním daní.

    Vláda nemá zdôvodnenie na to, aby dôsledky plytvania verejných financií jej predchodkyňou riešila tým, že viac zaťaží a obmedzí tvorcov zdrojov ekonomiky a tvorcov verejných príjmov. Preto by nemala plátať dieru v rozpočte vyššími daňami a odvodmi na úkor daňového a odvodového zaťaženia, čistých disponibilných príjmov, a tým aj ekonomického rastu v budúcnosti.

    Týmto sa budeme riadiť pri tvorbe rozpočtov na roky 2012 a 2013. Chceme využiť hneď čas na ich prípravu tak, aby sme verejnosti ukázali, že pri úsporách verejných výdavkov sú ešte značné rezervy a že zvýšenie dane o 1 % sme prijali len ako núdzové východisko pre rozpočet na rok 2011. Pri tvorbe rozpočtu na rok 2012 budeme teda požadovať jej zníženie na pôvodnú mieru. Rovnako budeme podporovať aj znižovanie odvodov. Neberieme to ako planý sľub, ale ako náš záväzok vyplývajúci z realistického ekonomického uvažovania.

    Sme za to, aby bolo Slovensko spravodlivejšie, menej korupčné, vzdelanejšie, zdravšie a kultúrnejšie. Znižovanie, ale tam, kde je to efektívne, a aj navyšovanie verejných výdavkov však bude pre nás v budúcnosti prichádzať do úvahy len v reformne sa správajúcom prostredí, či ide o vzdelávanie, súdnictvo alebo, povedzme, zdravotníctvo. Práve preto budeme dôsledne sledovať reformné kroky v týchto oblastiach a iniciovať v nich aktívne reformné zmeny. Čiernu rozpočtovú dieru už budúci rok celkom iste podporovať nebudeme. Tam, kde uvidíme nezodpovedne natrčenú dlaň, povieme jasné „nie“.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, možno sa pýtate, prečo hovorím pri rozpočte na rok 2011 toľko o rozpočte na ďalší rok. Poviem rovno, že rozpočet na rok 2011 pokladáme aj za akýsi záloh na zmeny v rozpočte na rok 2012, ktoré budú pre nás o rok podmienkou jeho podpory. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto, na rade s vystúpením je pán poslanec Osuský.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovolil som si vybrať za tému svojho vystúpenia k rozpočtu oblasť vysokého školstva.

    Ako poslanec v rokoch 1998 až 2002 som mal vždy to malé potešenie byť konfrontovaný na jednej strane s celkom logickými a správnymi prísľubmi a deklaráciami o tom, že vzdelávanie, veda a výskum sú hnacím motorom pokroku malej, na suroviny nebohatej krajiny a zároveň drsnou realitou, ktorá znamenala napr. potrebu sanácie vytunelovaných bánk Mečiarovej éry, do ktorej štát nalial cez 110 mld. korún, neskôr potreby splnenia podmienok pre vstup do NATO, ktoré zvyšovalo nároky na rezort obrany, v zásade všetko veci, ktoré boli odôvodnené a správne. Teraz som sa vrátil po rokoch do parlamentu a opäť je tu situácia, keď treba sanovať to, čo bolo predtým rozvrátené. A opäť sme teda v oblasti vysokých škôl v situácii, keď ich financovanie nepochybne nenapĺňa ani záväzky, minimálne morálne, Slovenska vo vzťahu k financovaniu v porovnaní so záväzkami Európskej únie a ani, dá sa povedať, očakávateľnými pri náraste počtu študentov.

    Zároveň sa však k tým veciam vyjadrím, chcem len teda povedať, že hlasy, ktoré hovoria, že vysoké školy najprv musia zlepšiť kvalitu a potom budú financované, sú oprávnené v tom, že vysoké školy musia zlepšiť kvalitu svojej práce, ale celkom bez súťažného zlepšeného financovania to nepôjde.

    Hlavne v médiách, ale i v akademickej obci zaznievajú úvahy o tom, prečo nie je nijaká slovenská univerzita v prvej päťstovke tzv. šanghaiského rebríčka a prečo sa neumiestňujeme ani v rebríčku Times Higher Education Supplement. Odpoveď je pomerne jednoduchá, o. i. je to i preto, že všetky tie univerzity západnej Európy a tobôž Spojených štátov dostávajú na výkonovú jednotku dlhodobo zhruba štyrikrát vyšší obnos. Inými slovami, nech robíte akúkoľvek činnosť na svete a váš konkurent má na výkonovú jednotku štyrikrát viac, nemôžete podávať rovnaké výkony. Ak kupujete hráčov do útoku od ľavého krídla po pravé a máte na nákup sumu x („iks“), sotva kúpite toľko, ako kúpia tí, ktorí majú sumu 4 „iksy“. Jednoduché zdôvodnenie z praxe je to, že Zdeno Chára nehrá za Zvolen ani za Košice. Preto úvahy o tom, prečo k nám nechodia prednášať profesori z Harvardu, sú touto vecou vybavené. Napriek zdanlivo smutnému nádychu toho, čo som hovoril, musím povedať, a hovorím to i pre informáciu kolegov, že vo veľmi uznávanom rebríčku, nedávno publikovanom, leidenskej univerzity sa Univerzita Komenského umiestnila v prvej päťstovke svetových univerzít. I v rebríčku Webometrics je na 540. mieste. A chcem teda povedať, že Univerzite Komenského sa podarilo prebiť sa do leidenského rebríčka a vo viacerých parametroch je napr. pred vynikajúcou a dravo rastúcou Masarykovou univerzitou, ktorej podpora zo strany štátu, ale predovšetkým i zo strany hajtmanstva a celého mesta Brna je neporovnateľná s tým, čo dostáva Univerzita Komenského. Ale toto nie je téma dnešného vystúpenia.

    Chcem len teda povedať, že pokiaľ ide o potrebu financovania vedy, vzdelávania na Slovensku, boli urobené v minulosti kroky správnym smerom. V jednej z noviel vysokoškolského zákona prijatej v čase, keď bol ministrom kolega poslanec Fronc, sa aspoň v textovej verzii objavil pojem výskumná univerzita. Malo teda ísť a bolo to nasmerované k tomu, že sa univerzity budú kategorizovať tak, ako sú kategorizované v civilizovanom svete. A istým prísľubom bola v ďalšom období prebiehajúca akreditácia univerzít. Samozrejme, následkom akreditovania univerzít mal vlastne byť reálne ich výkonnostný ranking. A následkom tohto rankingu malo byť diferencované financovanie. Treba povedať, že to dopadlo tak našsky. Pásmo akreditovania sme posúvali, posúvali a posúvali, až tam vošiel každý pomaly, kde kto stál, pričom fakticky treba konštatovať jedno: Na Slovensku je plus-mínus 30 univerzít. Z nich dve dosahujú 60 % citácií vo svetovo uznávaných citačných indexoch vo svojej produkcii a zvyšných 28 sa delí o tých zvyšných 40 % pochádzajúcich zo Slovenska. Je tým zhruba jasne povedané, ako by malo a mohlo prebiehať diferencovanie podpory vedy a výskumu. To, samozrejme, nenastalo. Na stole školského výboru pristáli žiadosti Slovenskej akadémie vied o navýšenie rozpočtu zhruba o 5,7 mil. eur a žiadosti konferencie rektorov zhruba vo výške 9 mil. K tomuto chcem povedať asi toľko: Navyšovanie financovania vysokého školstva je odôvodnené, ale nie vždy je odôvodnené plošne. To znamená, že sypať sa nemôže presne ako v hydinárni, že dostane každý rovnako, ak potom majú existovať tí, ktorí podávajú vrcholné výkony. Iste má Anastasia Kuzminová lepšiu starostlivosť o svoju športovú výkonnosť ako nadšený amatér, ktorý behá na tatranskolomnických lúkach. A je to je celkom normálne a prirodzené. V tomto zmysle treba povedať, že trend masifikácie vzdelania, masového odchovu psedouniverzitne vzdelaných ľudí je chorou cestou, ktorou vykročilo nielen Slovensko, ale, v tomto prípade môžeme smelo povedať, i celá Európa.

    Každý má možno nejakú predstavu o univerzitnom vzdelaní. Mnohí z vás vysokoškolským vzdelávaním prešli. V čase, keď som študoval, študovalo na vysokých školách vtedajšieho Slovenska, predpokladám, 10 až 11 % populačného ročníka. A tak sa i vy možno pamätáte, že medzi vami boli kolegovia, a teraz nebudem hovoriť o povinných kvótach ÚV KSS a iných veciach, ktorí boli možno snaživí. A akosi sa tam dostali, ale nemali na univerzitné štúdium. Jednoducho nemali na to a nie je to žiadna hanba, nie každý má na univerzitné štúdium. Dnes sa Európa a Slovensko s ňou zamerali na to, že 40 až 50 % populačného ročníka má mať nejakú formu vysokoškolského vzdelávania, čo je vo svojej podstate rozhodnutie buď proti prírode človeka, alebo proti univerzitnému vzdelávaniu. Ak sa totižto odrazu domnievame, že sa kapacita ľudských mozgov rozhodnutím ideových inžinierov svetlých zajtrajškov Európskej únie a následne papagájujúcich domácich zvýšila natoľko, že to, čo kedysi dokázalo zvládnuť 10 – 12, možno aj 15 % populácie, má dnes zvládnuť 50, je rovnaká hlúposť, ani keby sme ako podmienku akejsi maturitnej skúšky povedali, že každý mladý muž maturant musí skočiť 226 cm do výšky, nie teda ako Sotomayor 242, ale 226. No, pochopiteľne, že každý toľko neskočí. A ak sa teda rozhodneme, že potom uznáme aj 145, tak sme síce vyhoveli percentu, ale znížili sme latku. A toto nastáva pri masovom vzdelávaní. Ale zároveň, a to je zvlášť smutné, nastáva rozptyl peňazí, ktoré sú vždy limitované, na obrovskú masu, v ktorej pravdepodobne nastane to, že tí, ktorí by si zaslúžili podporu, a tých nie je nikdy veľa, jedná sa možno o 5 % a menej študentov, nedostávajú to, čo by vo svojom vlastnom záujme, nielen v ich záujme, mal štát do ich vzdelávania investovať.

    Nepochybne existujú v každej oblasti študenti, ktorých hlavným cieľom, a podotýkam, je ich menšina, nie je púhe potvrdenie – s pečaťou a slávnostným odovzdaním – o vzdelaní, ale ktorých životným zmyslom je to, čo chcú robiť. Títo študenti, o ktorých dobrý pedagóg vie, ktorý ich pozná, ktorých môže prstom označiť, a ukázať na nich, by mali a mohli dostávať pri rozumnom vynakladaní peňazí na financovanie vysokého školstva viac ako tí, ktorí celkom jednoznačne smerujú k diplomu ako k hlavnému a jedinému cieľu. Samozrejme, na toto celkom prostriedky nie sú, pretože pokiaľ bude ešte stále významným kritériom počet prijímaných študentov, tak pri poklesávajúcej demografickej krivke a štandardnej krivke schopností, ktoré nám dáva využívanie 10 % mozgových buniek, ktoré každý z nás v priemere využíva, je celkom jasné, že ak bude rásť počet prijímaných študentov, nebude tým rásť kvalita. Bolo by teda primerané, aby sa v budúcom roku a v ďalších rokoch vyvodili dôsledky z kvality vedy, výskumu a vzdelávania na jednotlivých slovenských vysokých školách a úmerne k nim prikročilo k diferencovanému financovaniu tých škôl. Tým nechcem povedať, že to financovanie má opäť prebiehať plošne, teda ak je na dobrej univerzite 6 vynikajúcich a 5 slabších fakúlt, má to prebiehať diferencovane. Dokonca i na univerzite, ktorá ako celok v priemere nepodáva vynikajúce výkony, môže existovať fakulta, ktorá sama vynikajúce výkony podáva. Ide teda o to, aby sme pri budúcom financovaní zohľadňovali kvalitu a výsledky a nesypali systémom hydinárne každému a všeobecne a plošne rovnako, pretože tie zdroje budú limitované i po sanovaní rozpočtu, ktoré chvíľku potrvá. Ale cesta nevedie plošným nasýpaním, ale podporou toho, čo je dobré. Nemá teda zmysel postaviť v každom okresnom meste mostík pre lety na lyžiach. Márne by sme ho stavali v Komárne, nemyslím si, že by z Komárna mali priletieť naši noví tatranskí sokoli, ktorí budú na olympiáde získavať zlaté medaily.

    A domnievam sa, že by sme mali celkom jasne na základe merateľných a existujúcich výsledkov cielene financovať a lepšie financovať to, čo je spojené s pokrokom tejto krajiny, spravodlivo financovať ten typ školstva, ktorý je potrebný pre zachovanie chodu krajiny, a prestať nasýpať trvale do tých oblastí, ktoré sú umelo vytvorené, umelo živené a bez ktorých by budúcnosť vzdelávania, vedy a pokroku na Slovensku bola celkom dobre možná. Myslím si, že toto by mal byť plán, ako sa starať o slovenské vysoké školy, akadémiu vied a podobné inštitúcie, tak, aby sme sa k nim správali spravodlivo, aby sme umožnili dobrým, aby rástli, snaživým, aby fungovali, a tým, čo za veľa nestoja, aby odišli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Pán kolega, plne s vami súhlasím, že naozaj je potrebné diferencovať, naozaj je potrebné motivovať dobrých a jednoducho ak krajina chce ísť dopredu, potrebuje elitu. Na druhej stránke, áno, aj tu prebehla masifikácia vysokoškolského štúdia. Ale takpovediac si myslím, že Slovensko sa tomu aj istú dobu bránilo a nemalo sa šancu tomu ubrániť, pretože to je výsledok celej Európy, Európskej únie a, poviem, aj OECD. A jednoducho vy sa ocitáte asi v situácii, ak na to, aby vám vydali potraviny, potrebujete mať preukaz, všetci v tej Európe ho budú mať, len vy ho nebudete mať. No a z tohto pohľadu sme potom ako obyvatelia Slovenska handicapovaní. Tam vidím ten problém. Ale sú kroky, ktoré môžu aspoň čosi pomôcť. A to už opakujem pomaly ako Cato, ktorý hovoril to známe: „Ceterum autem censeo Carthaginem delendam esse.“ Totiž Slovensko, čo môže urobiť minimálne, je, aby urobili diferenciáciu pri uznávaní vysokoškolskej kvalifikácie a uplatnení sa v zamestnaní, to znamená, aby jednoducho bakalársky stupeň bol tam, kde má byť primeraný a uznaný ako vysokoškolské vzdelanie, a nie stále sa vyžadovalo vzdelanie druhého stupňa, kde tí ľudia ho majú na papieri, ale skutočne ho nemajú kryté vedomosťami. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec Osuský, ja nemám problém s diferenciáciou škôl, ale ja mal som pocit, že vy ste mali prednášku skôr o niečom inom, ako je štátny rozpočet, vzhľadom na to, že keď si pozriete výdavky kapitoly vysokého školstva, tak zistíte, že verejné zdroje výrazne klesajú a všetko to, čo je teda zvýšením týchto príjmov, sú len vlastné zdroje vysokých škôl, nie tým, čo im prispeje v rámci vzdelávania štátny rozpočet, čo malo byť aj z úst pána navrhovateľa ako priorita tohto štátneho rozpočtu a priorita tejto vlády povedané. No nie je to pravdou. Zároveň si pozrite výdavky štátneho rozpočtu aj na vedu a techniku, kde tiež výrazne takmer o 20 % klesajú. A zase je to tzv. dotankované cez zdroje Európskej únie, o ktorých si myslím, že nie sú celkom reálne. Takže najprv sa treba pozrieť na to, či to je štvornásobok toho, čo ste hovorili, toho mužstva, ktoré potrebuje byť to dobré. Ja, naopak, si myslím, že to je nie štvornásobok, ale ešte mínus. To je príklad toho, že keď si pozriete kapitolu vysokých škôl alebo vedy a techniky, uistíte sa v tom, čo hovorím ja. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Osuský.

  • Kolegovi Burianovi len toľko. Úplne najprv sa treba pozrieť, prečo sme v svrabe, na základe ktorého musíme sekať ešte aj školstvo. A na to by iste kolega Burian pri spytovaní svedomia mohol odpovedať.

    A pokiaľ ide o moje vystúpenie, to vystúpenie bolo apelom na i zákonodarný zbor, i ministra financií, i nakoniec perspektívne rezort školstva, aby zvážil a doviedol do konca existujúce, a nie tajné, a nie nejaké na vymýšľanie veľmi náročné zámery, ako diferencovať pri nedostatočnom množstve peňazí, lebo je malé hrdinstvo povedať, že pridáme tam a pridáme tam. OKS je zdržanlivá pri zatínaní sekier. To, samozrejme, kolega Burian celkom nebol váš prípad. A domnievame sa, že tie peniaze treba vzhľadom na ich obmedzenosť alokovať cielene tak, aby priniesli čo najlepší výnos. A domnievam sa, že o tom som hovoril. A preto pripustím, že bol ten prejav orientovaný skôr na budúcnosť, pretože momentálne hasíme a plátame diery. Ale verím, že ak budeme úspešní, príde konečne i čas, keď budeme môcť rozumne a trebárs pokiaľ možno štedrejšie alokovať peniaze do toho, o čom všetci, vaša i naša, i všetky bývalé vlády deklarovali, že to je absolútna priorita. A ja raz teda sa nádejam, že sa dožijem, že tu budeme schvaľovať rozpočet, ktorý bude podporovať to, čo je dobré.

  • Ďakujem pekne.

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Šebej.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal tým, že čísla, ktoré sa nachádzajú v tabuľke pravdepodobného vývoja dlhu verejných financií, nie sú veľmi optimistické. Očakávaný dlh v tomto roku je 28,887 mil. eur a do roku 2013 napriek tomu, že zdá sa, že táto vláda je odhodlaná šetriť a znižovať nárast verejného dlhu, tak predsa len očakávané číslo je 37,348 mil. eur. Preto budem hovoriť o niečom, čo zatiaľ pravdepodobne aj z nedostatku času nebolo zapracované do toho výhľadu, o zdroji znižovania verejného dlhu, ktorý sa prestal spomínať, lebo to slovíčko, ktorým sa označuje, sa stalo akýmsi tabu, akoby zakázaným slovíčkom, mám na mysli privatizáciu.

    Hovorím z hlbokého presvedčenia, že tie štátne aktíva a majetkové podiely, ktoré štát má v najrôznejších podnikoch, jednoducho treba privatizovať z viacerých dôvodov, predovšetkým preto, že sa tým dá docieliť zmena vlastníckej zodpovednosti a tým motivácia k efektívnejšiemu riadeniu tých spoločností a tým aj kvalitnejšiemu poskytovaniu služieb, to po prvé a po druhé, a to najmä v súvislosti s tým, čo som už spomenul, sa dajú získať zdroje na financovanie verejného dlhu, napr. osobitne dlhového bremena dôchodkového systému. Som hlboko presvedčený, že úlohou vlády nie je podnikať, jej prítomnosť vo vlastníckych štruktúrach najrôznejších podnikov je zbytočná a býva zdrojom neefektívneho spravovania a korupcie.

    Pokúsim sa aspoň vymenovať bez nároku na kompletný zoznam podniky, v ktorých, si myslím, už štát dávno nemá čo hľadať. Hneď na prvom mieste spomeniem CARGO SLOVAKIA. To, že štát vlastní vagóny, ktorými sa dopravuje tovar, je asi taký nezmysel, ako keby vlastnil kamióny alebo taxíky. Produkuje to stratu, vyžaduje si to ďalšie a ďalšie finančné injekcie zo strany štátu. A vzhľadom na to, ako sa liberalizuje trh, je to dlhodobo neudržateľné. CARGO SLOVAKIA treba podľa môjho názoru privatizovať. Podobne si myslím, že treba privatizovať letisko. Zastavenie privatizácie Letiska Milana Rastislava Štefánika predchádzajúcou vládou považujem za chybu. Štát prišiel o finančné zdroje, nielen o tie, ktoré mal dostať a ktoré mohol vložiť do dôchodkového systému a do financovania verejného dlhu, ale aj o tie, ktoré musel do letiska investovať. Tiež si myslím, že treba privatizovať Slovenskú poštu. Liberalizuje sa trh, do nášho priestoru prídu iné subjekty, ktoré podnikajú v poštových službách. Slovenská pošta je ťažkopádna, zle spravovaná organizácia. A je možné, že pokiaľ sa nenájde investor včas, tak tú konkurenciu ani nemusí prežiť. Tiež si myslím, že je potrebné privatizovať teplárne. Treba doprivatizovať proste štátny podiel v Slovenskej autobusovej doprave, prístavy, Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a Eximbanku, DMD GROUP. Nechápem, prečo štát vlastní podiely v DMD GROUP. Nechápem tiež, prečo štát vlastní Tlačovú agentúru, napriek tomu, že je to agentúra verejnej služby. Domnievam sa tiež, hoci tam je možné o tom diskutovať, pretože štát z týchto podnikov dostáva nie nevýznamné dividendy, že je potrebné doprivatizovať aj výnosné podniky, ako je napr. TRANSPETROL, Slovak Telekom, Slovenské elektrárne, SPP. Ale hovorím, tam sa dá o tom diskutovať, pretože dividendy predsa len prinášajú do štátneho rozpočtu niečo.

    Je samozrejmé, že keď niekto navrhuje takúto vec, ktorá potenciálne prinesie do štátnej kasy proste nie malý objem peňazí, tak považujem za potrebné zároveň presadzovať až ústavnú povinnosť použitia výnosov z takto získaných peňazí iba na krytie verejného dlhu a nákladov dôchodkovej reformy, všetko ostatné je hazardovanie s prostriedkami. A je to prejedanie peňazí, ktoré sú nutne potrebné inde.

    Ešte by som rád spomenul, že by malo zmysel predať aj lesnú a poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve štátu s výnimkou tých pozemkov, ktoré sú predmetom plánovania dopravných a iných sietí alebo sú súčasťou území s reguláciou podnikania, napr. NATURA 2000 a tak ďalej a tak ďalej.

    Skrátka, dobre, navrhujem, aby sme v budúcnosti odtabuizovali slovo privatizácia a porozmýšľali, či by nebolo rozumné znižovať dlh štátu aj týmto spôsobom. Ja si myslím, že bez toho to ani veľmi nepôjde. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Slovo má pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Šebej, ja vítam to, že sa otvorí téma opätovne vyhodnotenia efektívnosti alebo neefektívnosti vlastnenia nejakých majetkov štátu, len pri tej lesnej pôde by som tam dal jedno „ale“, lebo predávať pôdu môžeme až v momente, keď budú vysporiadané všetky reštitúcie a ľudia, ktorí stratili majetky vďaka zločineckému komunistickému režimu, ktorý sme tu mali predtým, budú mať adekvátnu náhradu. To znamená, v momente, keď bude jasné, že v maximálnej možnej miere vyrovnania za krádeže, ktoré tu komunisti robili predtým, bude nejakým spôsobom zadosťučinené potrebám ľuďom, ktorí tú pôdu mali predtým, tak potom, samozrejme, sa môžeme rozprávať o tom, či štát potrebuje toľko pôdy a lesov alebo nie. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Šebej, ja som dlho premýšľal aj po vystúpeniach vašich kolegov, ktorí začali vystúpenie slovami „my, poslanci za OKS,“, nad tým, o čo tu vlastne ide, pretože pokiaľ poznám výsledky volieb, tak viem, že žiadni poslanci za OKS neboli zvolení do tohto parlamentu. Tak som premýšľal vlastne, o čo tu ide z toho pohľadu vášho pôsobenia, prečo to tak zdôrazňujete. A teraz som pochopil, keď ste sa demaskovali, že vy ste tu v podstate nasadení na to, aby ste dokončili privatizáciu. Len ste zabudli dokončiť a povedať to, že najlepšie by bolo dobre privatizovať hlavne monopoly, a hlavne tak efektívne, ako boli predtým sprivatizované tie monopoly, ktoré už dnes nemôže štát, Slovenská republika, ovládať. Ale je to fajn, pre mňa je to prínosom, pretože viem, prečo tu OKS v tomto parlamente je. A to, ako pôsobíte v rámci poslaneckého klubu Most – Híd, už nechám na vášho predsedu pána Bélu Bugára. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Šebej.

  • Pán kolega Blanár, odhalili ste nás, len mám istú obavu, že silne preceňujete náš vplyv.

    K pánovi poslancovi Poliačikovi toľko, že, samozrejme, to je pripomienka, ktorá je veľmi zmysluplná, samozrejme, prv, než sa štát pustí do predaja čohokoľvek, tak sa musia vysporiadať podlžnosti voči tým, voči ktorým štát podlžnosti má. Ďakujem za tú poznámku.

  • Ďakujem.

    Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto a v rozprave vystúpi teraz pán poslanec Galis.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, špeciálne vážený pán kolega Blanár, budem pokračovať v demaskovaní OKS.

    Schvaľovanie štátneho rozpočtu je dobrou príležitosťou povedať si niečo nielen o tom, aké by mali byť príjmy a výdavky štátu v nasledujúcom rozpočtovom roku, ale aj o tom, aký by mal byť štát, teda najmä aký by mal byť jeho rozsah a obsah, do čoho by mal zasahovať a do čoho nie, na čo by mal vynakladať finančné prostriedky, ktoré predtým získal tak, že ich zobral ľuďom, a na čo by finančné prostriedky vynakladať nemal. Teda vlastne mal by byť takou príležitosťou. Realita je však často trochu iná.

    Špecifikom schvaľovania zákona o štátnom rozpočte v porovnaní so schvaľovaním iných zákonov je to, že chýba prvé čítanie. Teda parlament začína o ňom rokovať rovno v druhom čítaní. Toto špecifikum má úplne logické vysvetlenie. Štát nemôže fungovať bez rozpočtu, preto sa ako samozrejmosť vopred predpokladá, že zákon o štátnom rozpočte by mal byť schválený. Otázkou nie je či, ale len v akej podobe bude schválený. Avšak tým, že chýba prvé čítanie, v rámci ktorého sa parlament rozhoduje, či sa zákonom vôbec bude zaoberať alebo nie, akoby pri schvaľovaní štátneho rozpočtu chýbala hlbšia diskusia o charaktere štátu. Vidím v tom istú symboliku. Štátny rozpočet môže byť totiž iba taký, ako je štát. Rok od roka môže byť lepší či horší, zodpovednejší či menej zodpovedný, úspornejší či rozhadzovačnejší. Jeho základné parametre sú však nastavené ešte predtým, než sa vôbec otvorí rozprava na pôde parlamentu. V tom čase sú už totiž v nejakom stave platné či práve nedávno schválené zákony, ktoré určujú, koľko peňazí sa má na čo vynaložiť, čo štát musí a čo môže robiť, akým spôsobom finančne cez dane alebo odvody zaťaží ľudí, koľko ktorým ľuďom či firmám a na základe akých kritérií alebo dôvodov musí, resp. môže dať.

    Chcel by som teraz povedať niečo, čo by pri diskusii o akomkoľvek inom zákone malo zrejme odznieť už v prvom čítaní. Keďže však prvé čítanie nemáme, musím to urobiť v druhom čítaní. My v OKS sa domnievame, že náš štát je príliš rozsiahly, že príliš zasahuje do životov ľudí a do aktivít súkromných subjektov na trhu, že míňa príliš veľa peňazí, oveľa viac ako je nevyhnutné, a viac, ako si to môže dovoliť. Dôsledkom potom je, že musí od ľudí a firiem brať príliš veľa peňazí a že napriek tomu vyrába každoročne obrovskú sekeru a žije na dlh, ktorý budú musieť splácať budúce generácie. Niežeby v tomto náš štát nejako dramaticky sa odlišoval od väčšiny iných štátov, nie je dokonca žiadny problém nájsť kopu príkladov, keď sa štát správa ešte horšie a nezodpovednejšie ako Slovensko, samozrejme, za predpokladu, že sa budeme s inými krajinami porovnávať v časoch, keď máme zodpovednú vládu ako dnes, nie v časoch bačovania vlády, akú sme mali do júnových parlamentných volieb. Napriek tomu si my v OKS myslíme, že by sme sa nemali uspokojiť s konštatovaním, že niekto iný je na tom ešte horšie ako my a že nijako výrazne nevybočujeme z radu. Mali by sme sa na štátny rozpočet, na verejné financie a na rozsah štátu pozrieť aj optikou toho, čo je žiaduce pre to, aby Slovensko bolo čo najviac slobodnou spoločnosťou, aby slovenská ekonomika bola čo najviac slobodnou ekonomikou a aby sa štát obmedzil len na tie úlohy, ktoré sú naozaj nevyhnutné, a teda aby míňal iba toľko, koľko nevyhnutne musí míňať, aby si mohol tieto základné funkcie plniť. Inými slovami povedané, som presvedčený, že štát by mal oveľa viac šetriť, avšak šetriť nielen tým spôsobom, že nastavíme lepšie pravidlá, ktoré obmedzia korupciu a zlodejiny, a nielen tak, že niekomu dočasne zmrazíme platy alebo niekde plošne znížime náklady na nejakú položku o 5, 10 či 15 %. Na úspory vo verejných financiách by sme sa mali pozrieť systematicky, teda z pohľadu toho, čo štát podľa nášho názoru má robiť a čo robiť nemá. A keď sa zhodneme na tom, čo by štát robiť nemal, mali by sme primerane k tomu upraviť zákony, niektoré zákony možno aj úplne zrušiť, rušiť či redukovať úrady a ďalšie inštitúcie a organizácie financované z verejných financií.

    OKS vidí najmenej 3 oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť výrazné zoštíhlenie štátu a tým aj úspory verejných financií.

    Prvou oblasťou sú dotácie a rôzne podpory smerujúce do hospodárstva. Štát nemá podnikať, ale nemá ani selektívne podporovať podnikateľské subjekty a tým deformovať hospodársku súťaž, skutočnou podporou podnikania sú jasné, jednoduché a prehľadné pravidlá, nízke daňové a odvodové zaťaženie, štíhla, efektívne fungujúca a nekorupčná verejná správa, nie dotácie, štátna pomoc, štátne záruky, prerozdeľovanie a podobne.

    Druhou oblasťou je sociálny systém. Štát nemá byť inštitúciou, ktorá od jedných ľudí peniaze ťahá a druhým ich dáva podľa všelijakých vykonštruovaných kritérií. A často pritom ide o tých istých ľudí, ktorým zároveň berie i dáva, miesto toho, aby im tie peniaze rovno nechal. Sociálna politika má byť adresná, nemá byť zameraná na všeobecné a masívne prerozdeľovanie, ale na primeranú pomoc tým, ktorí sú naozaj na to odkázaní a z objektívnych dôvodov si nedokážu pomôcť sami.

    Treťou oblasťou je spotreba štátu a verejnej správy vôbec. Mali by sme sa pozrieť na všetky úrady, fondy, rozpočtové a príspevkové organizácie a zhodnotiť, či je ich existencia naozaj nevyhnutná. Mali by sme sa pozrieť na všetky činnosti, ktoré inštitúcie vo verejnej správe vykonávajú, a zhodnotiť, či je naozaj nevyhnutné, aby ich vykonávali, tie, ktoré nie sú nevyhnutné, potom zrušiť. A aj pri tých, ktoré sú nevyhnutné, je zasa potrebné zvážiť, či by ich nebolo možné vykonávať inak, lacnejšie a efektívnejšie. A keď k tomu pristúpime naozaj systematicky, tých oblastí, v ktorých možno šetriť, nájdeme určite ešte oveľa viac.

    Chcel by som navrhnúť kolegom z vládnej koalície, aby sme si budúci rok spravili k zákonu o štátnom rozpočte výnimočne aj prvé čítanie, aby sme sa štátnym rozpočtom a najmä jeho predpokladmi nezačali zaoberať až na jeseň, keď príde návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 do parlamentu. Potom už bude neskoro na prvé čítanie, bude neskoro na to, aby sme zásadnejším spôsobom menili charakter štátu. Začnime s jeho symbolickým prvým čítaním hneď od januára, začnime s diskusiou o úlohách štátu a skúsme ho zoštíhliť, zmeňme príslušné zákony, zrušme nepotrebné inštitúcie, zoškrtajme nadbytočné výdavky. Keď to tak urobíme, potom sa nám bude o rok schvaľovať rozpočet ľahšie, potom budeme môcť ešte výraznejšie znížiť deficit a postupne prejsť k vyrovnanému rozpočtu, potom nebudeme musieť ľudí zaťažovať vyššími daňami a odvodmi a časom ich budeme môcť znížiť. Sme vláda zložená z pravicových a pravostredových strán, tak sa podľa toho aj správajme, spravme zo Slovenska slobodnejšiu krajinu. Rešpektujem, že tento rok nebol na to dostatok času, ale nepremrhajme rok, ktorý je pred nami. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, milí hostia, ja začnem trošku netradične a začnem kráľovsky. Nedávno uskutočnilo jeho veličenstvo nórsky kráľ Harald V. historickú návštevu na Slovensku a na otázku novinárov, čo vie o Slovensku, odpovedal, že Slovensko má vynikajúcich športovcov. Skutočne táto odpoveď veľmi zarezonovala. A bol som úprimne rád, že nórsky kráľ nesleduje politiku na Slovensku, ale sleduje výsledky, sleduje športovcov, ktorí skutočne robia veľmi dobre Slovensku ako takému. Aj z tejto udalosti vidieť, že šport je ohromný fenomén, ktorý spája ľudí, spája krajiny. A myslím si, že šport je ten, ktorý by si zaslúžil určite väčšiu pozornosť na Slovensku. Som veľmi rád, že ľudia ako nórsky kráľ poznajú našich športovcov. A bol som ešte veľmi radšej tomu, keď sa venoval potom na slávnostnej večeri s pánom prezidentom Gašparovičom športu a nakoniec bol aj pozvaný na majstrovstvá sveta, ktoré tuná budú na budúci rok. Šport predsa nemôžeme hodnotiť podľa farby, ale podľa toho, či je dobrý alebo zlý.

    Nedávno v televíznej relácii pán minister zahraničných vecí pán Dzurinda povedal, že večer bude pozerať zápas, kde budú hrať modrí a červení a bude fandiť modrým. No tak ja som osobne fandil červeným, pretože za tých červených hral slovenský reprezentant Martin Škrtel. A myslím si, že aj väčšina z vás sa na to dívala takto, pretože ak niekto robí reklamu tejto krajine, tak som hlboko presvedčený o tom, že to robia športovci, ktorí skutočne si zaslúžia ďaleko väčšiu pozornosť. To budem niekoľkokrát zdôrazňovať.

    Pre mňa bolo trošku aj také smutné, pán predseda, týka sa to vás, keď nedávno naša tenistka Dominika Cibulková v Spojených štátoch hrala osemfinále a navštívila ju, a myslím, že to bolo veľmi pekné, mamička. Vy ste to nejako zhodnotili tak, že ste jej dali pokutu, pani poslankyni, za to, že bola na tomto turnaji. Ja, naopak, by som na vašom mieste pozval aj dcéru, aj mamičku a určite by som si s nimi dal šampanské, pretože Dominika urobila ďaleko väčšiu reklamu Slovensku, ako veľakrát robíte vy tuná, ale, prosím, to už je vec názoru.

  • Už som niekoľkokrát povedal, že šport je fenomén a skutočne sa mu treba viacej venovať. A my sme vtedy, Slováci, veľmi zaujatí do futbalu, keď sú nejaké majstrovstvá sveta, olympijské hry. A určite pri nedávnych majstrovstvách sveta sme mali možnosť vidieť, čo to znamená, povedzme, futbal, že miliarda ľudí na svete sledovala našich hráčov. Skutočne urobili veľmi dobrú reklamu. A myslím si, že na budúci rok budeme mať tiež možnosť pri majstrovstvách sveta, ktoré tuná budú v hokeji, vidieť, čo to znamená, keď ľudia z celého sveta prídu na Slovensko. A myslím si, že vtedy všetci ožijeme. A verím, že aj my tuná budeme fandiť našim reprezentantom, ktorí určite urobia všetko, aby nesklamali tento národ.

    Ja osobne som zažil tú atmosféru, keď stojíte na štadióne, kde je 50 000 – 60 000 ľudí, a cítite veľkú zodpovednosť voči divákom, voči tým ľuďom, ktorí vám veria a ktorí chcú, aby ste vyhrali, aby ste zvíťazili, aby ste urobili dobré meno tejto krajine. Ale zase na druhej strane aj cítil som veľkú zodpovednosť voči ľuďom, ktorí ma vychovali, voči ľuďom, ktorí urobili všetko pre to, aby sme niečo znamenali v živote. Ale na druhej strane nikdy sa týmto ľuďom nedostalo nejako veľkej odmeny. Ja by som tiež chcel spomenúť niektorých športovcov, ktorí pre Slovensko toho urobili veľa, ale nakoniec, myslím, neboli docenení. Tak napr. sú to pán Zachar, olympijský víťaz, pán Popluhár Ján, ktorý hral za mužstvo sveta, ktoré prijala anglická kráľovná, a nakoniec keď prišiel na Slovensko, tak robil v reprezentácii kustóda. Čiže my si nevieme doceniť ľudí, ktorí skutočne niečo pre túto krajinu urobili a, myslím, nielen pre túto krajinu, ale pre šport, ktorému sa venovali.

    S podporou a pomocou športu najmä finančne treba začať hlavne pri deťoch a mládeži. Sú najviac ohrozené nástrahami, ktoré prináša súčasná doba, chcel by som spomenúť drogy, alkohol, obezitu a tak ďalej. Ale stále som presvedčený o tom, že najväčšia prevencia je šport. A tu by som sa tiež chcel zastaviť pri tej najnovšej droge, ktorá, si myslím, postihla naše deti, a to sú počítače, Keď si zoberieme, že dneska dieťa, ktoré chodí do základnej školy, sedí v škole 4 až 5 hodín, príde domov a 3 až 4 hodiny sedí pri počítači, tak myslím, že to po určitom období bude mať vplyv aj na jeho psychiku, na jeho zdravotný stav. A myslím si, že sme povinní práve deťom, mládeži vytvárať podmienky, hlavne po vyučovaní, pre tých dobrovoľníkov, ktorí niekedy boli ochotní sa venovať vo voľných hodinách deťom a, myslím si, aj vytvoriť im podmienky, ktoré skutočne nespĺňajú tie kritériá na tú dobu, v ktorej žijeme. Preto som v období za vlády Roberta Fica považoval za veľmi dobrý projekt výstavbu viacúčelových ihrísk, ktorých sme po Slovensku postavili okolo 620. A myslím si, že bolo to veľmi dobré, veľmi dobrý projekt. Škoda, že sa v tomto nepokračovalo, aj keď si myslím, že KDH to malo v programovom vyhlásení, ale nakoniec z toho nič nebolo.

    Aj na druhej strane treba povedať, že teraz v poslednej dobe začína byť veľmi populárne športovanie seniorov. Hlavne si treba brať príklad zo škandinávskych krajín. Samozrejme, proces podpory športu musí mať aj širšiu základňu a nemožno vynechať napr. samosprávy a širšiu verejnosť. Príkladom môže byť tiež projekt revitalizácie niekoľkých desiatok ihrísk na najväčšom bratislavskom sídlisku na Slovensku, do ktorého sa zapojili aj občania či občianske združenia.

    Riešenie dotácie, sanácie rozvoja športu a štátneho rozpočtu považujem za potrebné aj z opačného pohľadu. Športové prostredie generuje v krajinách Európskej únie 3,7 % HDP a zamestnáva 5,4 % pracovnej sily. Šport predstavuje tiež dynamické a rýchlo rastúce hospodárske odvetvie. Všeobecne prináša štátu viac peňazí, než doň štát dáva. V súčasnosti Európska únia hovorí o tom, aby štáty venovali podpore športu význačnú zvýšenú pozornosť.

    Podpora športu sa stáva nástrojom riešenia širšieho spoločenského problému alebo podpory aktivít preventívneho charakteru prostredníctvom športových aktivít. Je široká zhoda v tom, že by mala byť väčšia podpora pre šport vrátane finančnej. Dokonca sa hovorí o tom, že znižovanie financií pre šport bude znakom zlého hospodárenia. Tu sa pristavím. Nedávno boli publikované informácie ohľadom novej politiky športu v Európskej únii. Šport bol zaradený medzi priority Únie. Ako členská krajina Únie musíme to rešpektovať a pripraviť sa na to. Už teraz sa hovorí o tom, že treba podporovať najmä zdravie, vzdelanie, dobrovoľníctvo v športe a rozvoj športových aktivít ako nástroj pre sociálnu inklúziu. Únia venuje veľa pozornosti boji proti chudobe a práve od budúceho roka sa stáva jedným z nástrojov v boji proti chudobe práve šport.

    Hovorí sa o tom, že podstatným faktorom je dostupnosť siete športovísk. Tiež by som uviedol nejaký príklad, že keď to zoberieme, z vlastnej skúsenosti viem, že, povedzme, rodičia z Námestova vozia do Martina deti autom na hokejové tréningy. To, si myslím, je dosť únavné, dosť náročné. Ale vidíte, že pokiaľ by tí rodičia nemali záujem starať sa o svoje deti, tak myslím, že tieto talenty, ktorých skutočne na Slovensku je, a to je jedno, či začneme od Medzilaboriec alebo ktoréhokoľvek regiónu Slovenska, sú deti, ktoré majú o to záujem. Majú skutočne chuť trénovať, hrať, venovať sa športu. Ale myslím si, že tie podmienky nemajú zďaleka pripravené také, ako by sme očakávali. To je spôsobené tým, že chudobná časť populácie má okrem sociálneho znevýhodnenia aj znevýhodnený prístup k športoviskám a športovaniu z dôvodov chudoby. Preto bolo zdôraznené, že vlády by mali brať do úvahy túto skutočnosť pri tvorbe politík v oblasti športu a podporiť prístup všetkým sociálnym skupinám obyvateľstva a k športoviskám a športovaniu. V tomto zmysle apelujem na vládu, aby zámery Únie rešpektovala, aby zvýšila podporu športu.

    Tiež by som sa chcel zastaviť pri výstavbe, pán minister, Národného štadióna, ktorý ste nedávno prezentovali. Neviem, či to bolo úprimné alebo to bola predvolebná kampaň, ale viem o tom, že veľa vecí sa dá kúpiť, ale históriu nekúpime ani nekúpite. A som hlboko presvedčený o tom, že Národný štadión historicky patrí na Tehelné pole. O tom som hlboko presvedčený. A musím povedať, že som pochodil skutočne celý svet a v žiadnej krajine, v žiadnom hlavnom meste, v centre mesta som nevidel národný štadión hokejový, tenisový. A keby bol u nás aj futbalový, tak skutočne by to bola taká rarita, o ktorej sa nám ani nesníva.

    Vráťme sa však na Slovensko, kde sa schvaľuje štátny rozpočet. Vláda vo svojom programe síce nehovorí veľa o svojich zámeroch v športe, ale podstatné je však to, a to som sklamaný, že skôr dáva dôraz na pravidlá, spôsob rozdeľovania dotácie ako na výraznejšie posilnenie financovania športu, jeho materiálne zabezpečenie, rozvoj a infraštruktúru. O to viac ma mrzí, keď som hovoril o ihriskách, že súčasťou vládneho programu sa nestali napr. zámery programu KDH na výstavbu týchto ihrísk.

    Ale teraz konkrétne by som chcel reagovať na realitu, ako je predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, a to v oblasti športu.

    Za posledných desať rokov sa rozpočet krajiny, a teraz dobre počúvajte, na ministerstve školstva zvýšil zhruba o 100 %. Zvýšil sa za desať rokov o 100 %, čo sa športu týka, za desať rokov o 1 %. A nejdem vám hovoriť o tom, o koľko zdraželo materiálno-technické zabezpečenie, koľko stojí tenisová raketa, koľko stojí hokejka, koľko stoja kopačky, koľko stojí proste vybavenie pre deti. Takže z tohto pohľadu určite nie som nadšený. Ale nárast prostriedkov do športu v rámci ministerstva predstavuje za uvedené obdobie niečo okolo 1 %, to som povedal. Na šport sa dostatočne nevyužívajú prostriedky z výnosov hazardných hier. Pripomínam TIPOS, pretože ešte za vlády, myslím, kde bola pani Schmögnerová, sa TIPOS zobral športu. A myslím, že to bola veľká chyba. Česi na rozdiel od nás si ho ponechali. Cena športových pomôcok, športového náradia, vybavenia vzrástla tak, že z finančných dôvodov strácame talenty, niekedy veľmi nádejné. Navyše v poslednej dobe vznikajú nové športy, v ktorých zaznamenávame zvýšenú obľúbenosť a úspešnosť, avšak prevažne ide o cenovo nákladné športy. A pokiaľ v nich chceme zachytiť svetový trend, treba do nich investovať. Samozrejme, medzi tie nové športy napr. patrí florbal, plážový volejbal a tak ďalej a tak ďalej.

    Finančné prostriedky v športe, s ktorými rozpočet na budúci rok ráta, sú podhodnotené. Nebudem sa zmieňovať o tom, že sa nepodarí zrealizovať podporu výstavby Národného futbalového štadióna. Na druhej strane prostriedky na dofinancovanie rekonštrukcie bratislavského zimného štadióna pôvodne plánovanej realizovať do roku 2011 sa rozpočtovými opatreniami ministerstva financií presunuli do tohto roku.

    Osobne ma mrzí, že v rozpočte na budúci rok v programe 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike sú rozpočtované prostriedky aj po odpočítaní sumy na futbalový a hokejový štadión nižšie ako tento rok.

    Vláda v rozpočte uviedla zámer zabezpečiť optimálne podmienky pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach a úspešnú športovú reprezentáciu a propagáciu Slovenskej republiky s cieľom motivovať čo najviac žiakov, študentov na základných, stredných, vysokých školách k pravidelnému pohybu a aktívnemu životnému štýlu organizovaním, podporou školských, športových súťaží, podujatí a aktivít. Uvedený zámer a cieľ nemožno dosiahnuť rozpočtovanou výškou, dávkou, ktorá je podhodnotená. V prípade podprogramu 02601 Šport na školách a rekreačný šport je nižšia o 0,5 mil. eur, čo predstavuje iba 58,3 % roku 2010. Navyše chýbajú prostriedky, ktoré boli v roku 2010 rozpočtované v kapitole Úradu vlády, v sume 2 mil. eur na riešenie programu 06P0207 Podpora športu a mládeže. Táto suma bola určená na šport pre všetkých a materiálne zabezpečenie športu, športových aktivít na regionálnej a miestnej úrovni, nie na výstavbu infraštruktúry. A v rozpočte na rok 2011 sa neobjavuje. Podpora športu cez kapitolu Úradu vlády po zrušení funkcie splnomocnenca vlády pre mládež a šport v rozpočte na rok 2011 nie je zapracovaná.

    Na základe uvedeného pri prerokúvaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 prikláňam sa k ceste viac pomáhať mladým talentom, podporiť športové aktivity, mládežnícky šport a šport pre všetkých. Preto predkladám pozmeňujúci návrh spolu s poslancom pánom Kubánkom. Dovoľte, aby som ho prečítal. Navrhujeme v prílohe č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2011 v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky kóde programu 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike prostriedky rozpočtované vo výške 41,478 567 mil. eur zvýšiť na 43,478 567 mil. eur, navýšenú čiastku 2 mil. eur riešiť presunom z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a použiť ju na financovanie podprogramu 02601 Šport na školách a rekreačný šport.

    Odôvodnenie. V programe 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike na rok 2011 je uvedený zámer: optimálne podmienky pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach a úspešná športová reprezentácia a propagácia Slovenskej republiky s cieľom motivovať čo najviac žiakov a študentov na základných, stredných a vysokých školách k pravidelnému pohybu a aktívnemu životnému štýlu organizovaním a podporou školských športových súťaží, podujatí a aktivít. Uvedený zámer a cieľ nemožno dosiahnuť rozpočtovanou výškou výdavkov, ktorá je podhodnotená. Podprogram 02601 Šport na školách a rekreačný šport je na úrovni 58,3 % rozpočtu roka 2010, v roku 2011 sa nerozpočtuje program 06P0207 Podpora športu a mládeže. Navýšená čiastka je účelovo určená na šport pre všetkých a najmä na financovanie materiálnej podpory a športových aktivít na miestnej a regionálnej úrovni.

    Vážení prítomní, ďakujem za pozornosť a prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou bude reagovať pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Galis, samozrejme, na tom, aby šport bol podporovaný, sa určite všetci zhodneme. Avšak v tých bodoch jednotlivých, ktoré ste spomínali, sú trhliny. Po prvé, viacúčelové ihriská mali byť normálne dotované zo štátneho rozpočtu, keď ste ich tak veľmi chceli stavať, a nemalo to byť úplatkami smeráckym starostom, ktoré išli z rezervy predsedu vlády. A potom v nej neostali peniaze na to, aby sme mohli riešiť dôsledky povodní. Na to, aby sme viacej peňazí mohli dať na šport detí a mládeže, musíme zastaviť plytvanie peniazmi vo financovaní jednotlivých športových klubov. Vy sám dobre viete, aké čierne diery sú v športových kluboch na Slovensku a ako sú tam zbytočne veľa platení funkcionári, ako ich je tam mnoho a že často peniaze, ktoré majú ísť na prácu s deťmi, idú do platov funkcionárov a do vysielania reprezentácií na svetové turnaje, kde dosahujú 105. alebo 106. miesto.

    Čo sa týka počítačov, pán Galis, počítač nie je droga, môžete sa ho normálne dotýkať, môžete s ním normálne pracovať, on vás neuhryzne. A takisto tie deti ho potrebujú na to, aby v súčasnom svete uspeli. A, samozrejme, je potrebné kontrolovať v rámci vyučovacieho procesu to, koľko času pri tom počítači budú tráviť. Ale môžem vám zodpovedne vyhlásiť, že počítač dennodenne používam a závislý od neho nie som. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Reagovať bude pán Galis. Nech sa páči.

  • Vážený pán Poliačik, ja by som vám na tú odpoveď, ktorú ste povedali ohľadom tých ihrísk, že sa postavili len smerákom, povedal, že tak to by som si vyprosil. Ja vám môžem dať aj zoznam a tam nájdete starostov, u ktorých boli dodané tie ihriská. Ale tu ide o niečo iné, pán starosta. Keď tie deti sa tam hrajú, pán poslanec, nikto sa ich nepýta, či otec je KDH alebo SMER, alebo Obyčajní ľudia. Je to proste stavané pre deti. A tie deti sa tam hrajú. A to je pre mňa podstatné, keď idem domov a vidím že sa svieti aj vo večerných hodinách. Takže to, čo ste povedali na začiatku, že sme stavali len pre svojich, to je zavádzajúce, to by som si vyprosil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Raši je posledný písomne prihlásený rečník do rozpravy.

    Pokiaľ zaujme pozíciu. Pán Paška, tak kontaktovali sme ministrov, ako vidíte, behom pomerne krátkej doby sa zdvojnásobil počet prítomných ministrov.

  • Smiech v sále.

  • Teraz možno pre vás by to mohla byť nejaká inšpirácia, že kontaktujte sa s vašimi poslancami, možnože tiež ich tu bude viac.

    Nech sa páči, pán Raši.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, rozpočet na rok 2011 obsahuje viaceré riziká a v pláne na roky 2012 a 2013. Keď sa pozrieme na rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva, je zrejmé, že sa musí v najbližších rokoch naozaj stať zázrak, aby sa do zdravotníctva dostalo viacej prostriedkov ako v minulých rokoch a aby sa nedostatok finančných prostriedkov neprejavil na kvalite a rozsahu zdravotnej starostlivosti. V zdravotníctve na rok 2011 klesajú medziročne finančné prostriedky za štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poisteného klesá zo 4,78 % v roku 2010 na 4,32 % v roku 2011. Treba zdôrazniť, že znižovanie odvodov môže priamo vplývať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. A výpadok zdrojov v systéme zdravotníctva iba na štátom platenom poistnom je 85 mil. eur oproti minulému roku. Podotýkam, že systém zdravotníctva je aj v súčasnej dobe podfinancovaný. A čo je ale ďalej zarážajúce, je to, že v návrhu na roky 2012 a 2013 je návrh platby za poistencov štátu iba vo výške 4 %.

    Vláda sa stále snaží vytvoriť nejaké alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Ale myslím si, že len potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú šetriť na svojich výdavkoch, sa nakoniec nestane a potrebujú sa na niekoho vyhovoriť. V systéme zdravotnej starostlivosti ide ale o šetrenie, na ktoré môže doplatiť iba pacient alebo zdravotník.

    Dovoľte mi, aby som odcitoval z návrhu niektoré fakty.

    Ministerstvo financií uvádza, že objem verejných zdrojov plynúcich do oblasti zdravotníctva sa pre rok 2011 predpokladá na úrovni 3,82 mld. eur, s nárastom oproti schváleným zdrojom v roku 2010 o 2,15 % a s nárastom oproti očakávanej skutočnosti v roku 2010 o 2,28 %. Zdroje sú podľa tohto návrhu tvorené v prevažnej miere zdrojmi z príjmov zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie. Áno, je to fakt, ale keď si vezmeme výdavky, tabuľku Zdroje verejného zdravotného poistenia, zistíme, že v časti Zdroje verejného zdravotného poistenia ministerstvo financií predpokladá nárast o necelé 1 %, kým v roku 2010 to bolo 3,56 mld., v roku 2011 je to 3,59 mld. Nárast uvádzaný v objeme 2,15 % je spôsobený kapitolou ministerstva zdravotníctva bez transferov na verejné zdravotné poistenie. A keď si pozrieme výdavky ministerstva zdravotníctva, zistíme, že celý tento nárast je tvorený oblasťou prostriedkov Európskej únie a ďalšou časťou, spolufinancovania k prostriedkom Európskej únie.

    V ďalšej časti samo ministerstvo financií tvrdí: „Celkové rozpočtované výdavky ministerstva zdravotníctva vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov klesajú v roku 2011 o 2,62 % oproti schválenému rozpočtu v roku 2010. Výdavky sú medziročne ovplyvnené najmä zníženým objemom poistného plateného štátom na verejné zdravotné poistenie o 6,62 % a zvýšeným objemom prostriedkov Európskej únie pre operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie.“ Čiže operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie sú programy, ktoré sú výrazne prínosné pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nijako nevykompenzujú stratu z bežnej mesačnej likvidity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosil by som kolegov, aby venovali rečníkovi viac pozornosti. A tých, ktorí majú súkromné rozhovory, prosím pekne, veďte ich vonku. Ďakujem pekne.

  • Potom na záver to začnem od začiatku.

  • Prosím vás, len to nie, kľudne pokračujte, oni určite doteraz dávali pozor.

  • Dobre. Ďalej citujem: „Najvýraznejší podiel na bežných výdavkoch kapitoly tvoria výdavky Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré pôsobia na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia na regionálnej úrovni, pričom na ich financovanie sa pre rok 2011 predpokladajú prostriedky vo výške 30,5 mil. eur, čo predstavuje pokles ich celkových výdavkov oproti predchádzajúcemu roku o 8,85 %.“ Pýtam sa teda, kde je deklarovaná podpora preventívnych programov. Všetci to vieme, všetci to hovoríme vrátane ministra zdravotníctva, že prevencia je základným predpokladom, aby incidencia ochorení mala klesajúcu tendenciu. A práve na tejto zložke ideme šetriť? Po ďalšie, kde je realizácia programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o podpore preventívnych programov ako o najúčinnejšom prostriedku znižovania chorobnosti nášho obyvateľstva.

    Ešte raz pripomeniem čísla hlavného rizika celého rozpočtu, a to preddavky na poistné platené štátom na verejné zdravotné poistenie. Keď si vezmeme roky 2009 a 2010 a návrh na roky 2011, 2012 a 2013, tak sú uvedené nasledujúce hodnoty v percentách: Rozpočet na rok 2009 je 4,9 %, rok 2010 (už postihnutý krízou) je 4,78 %, rok 2011, keď za prvý polrok tohto roku mala Slovenská republika najväčší rast v európskej dvadsaťsedmičke, je 4,32 %, rok 2012 je 4 %, rok 2013 je 4 %. Keď si to premeníme na platbu na jedného poistenca za jeden mesiac, tak kým v roku 2010 to vychádzalo 34,56 eura na jedného poistenca štátu, tak to vychádza v roku 2011 na 32,16 eura, v roku 2012 na 30,58 eura na jedného poistenca štátu a mesiac, pričom poistenci štátu sú všeobecne poistenci, ktorí sú najviac chorí a ktorí sú z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti najnákladnejší.

    Dovoľte mi, aby som opäť zacitoval časť návrhu rozpočtu: „Zníženie platby štátu pre rok 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 v sume 84,9 mil. eur je čiastočne kompenzované vládou schválenými legislatívnymi zmenami s pozitívnym vplyvom v sume 57,4 %.“ Chcem povedať, že ide o predpoklad kompenzačných opatrení, lebo aj samo ministerstvo zdravotníctva oficiálne vyhlásilo, že napr. výnosy z dividend, ktoré sú brané ako jedno z kompenzačných opatrení, sa na rok 2011 predpokladajú v sume 0.

    Ďalej sa predpokladá, že sa rozšíri základňa pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie s cieľom vytvoriť predpoklady na synchronizáciu daňového systému a systému zdravotného poistenia. Výška výsledného poklesu platby štátu tu by mala byť 27,5 mil. eur, čo predstavuje iba 0,7-percentný podiel verejného zdravotného poistenia, ktorý je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napr. k zníženiu výdavkov na lieky. Opäť je to iba predpoklad. Dúfa sa, že sa niečo ušetrí, napr. v liekovej politike ďalšie racionalizačné opatrenia nebudú znamenať pokles výdavkov na lieky, ale budú znamenať nedostupnosť liekov na Slovensku.

    Ďalšia časť kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktorá je takisto výrazne podhodnotená, sú to kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo zdrojov rozpočtových prostriedkov kapitoly, kde sa na roky 2011 až 2013 predpokladajú na úrovni 500 000 eur s poklesom oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 85,5 %. Ide o prostriedky, ktoré majú byť určené na financovanie investičných akcií rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, pričom odôvodnenie tohto poklesu je, že na modernizáciu zdravotníctva sú určené aj prostriedky Európskej únie prostredníctvom operačného programu Zdravotníctvo. Pýtam sa, čo bude s bratislavskou Fakultnou nemocnicou s poliklinikou, čo bude s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Bratislave, čo bude s prestavbou Detského kardiocentra, čo sa bude diať s Rázsochami? Vieme, že zdravotnícke zariadenia, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, nemôžu čerpať fondy a z hľadiska nutnosti investícií rekonštrukcie patria medzi zariadenia, ktoré si vyžadujú najväčšie investície.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet pre zdravotníctvo je absolútne nedostatočný a naozaj je považovaný nielen nami, ale najmä lekármi, zástupcami pacientov a zástupcami zamestnancov, za prehru zdravotníctva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto.

    Ukončujeme časť, kde boli rečníci písomne prihlásení. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy o štátnom rozpočte prihlásiť ústne. Je to sedem, osem, dobre, pätnásť poslancov. Prosím vás pekne, páni poslanci, prihláste sa a neprepínajte to hore-dolu, lebo potom vás vylúčim z rozpravy. Takže koľko máme, prosím vás, teraz rečníkov prihlásených? Sedemnásť. Ďakujem pekne.

    A slovo má pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, začnem tiež tak trošku odviazane a v úvode poviem, že kto nemyslí na vzdelanie a vedu, nemyslí na budúcnosť tohto štátu, našich občanov, zabúda, že budúcnosť má predovšetkým formovanie znalostného, sociálneho modelu. Takým je aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a verejnej správy na roky 2011 až 2013. Jan Amos Komenský nadčasovo odkázal aj súčasnej vládnej koalícii, tentoraz s väzbou navrhovaný štátny rozpočet: „Ničme nevedomosť, aby nevedomosť nezničila nás.“ Žiaľ, neúcta k vzdelaniu a vede naďalej pretrváva a novou stredopravou vládou sa ešte viac prehlbuje. Aj súčasnej vládnej koalícii patrí táto otázka, ktorú predložil alebo uviedol Jan Amos Komenský, otázka celoeurópskeho rozmeru, otázka, ktorá nás ťaží a ktorá ťažila aj predchádzajúcu vládu, lebo aj v minulosti sa nie vždy podarilo práve v tejto oblasti urobiť zásadné zmeny. To si treba aj z tohto fóra a na tomto fóre priznať. Sú tu, samozrejme, aj ďalšie otázky, ktoré si treba položiť: Zachránime banky alebo zabezpečíme rozumný, rozvážny, ekonomický, sociálny rozvoj vrátane vzdelávania a vedy? Budeme do zahraničia vysielať po zuby ozbrojených vojakov a vyháňať mladých vzdelaných ľudí za primeranou prácou k ich vzdelaniu a ich ambíciám alebo budeme podporovať vzdelanie, vedu, výskum, vývoj, inováciu a informačné technológie v našom štáte? Budeme drancovať životné prostredie, ničiť kultúrne dedičstvo alebo investujeme peniaze do vzdelávania, vedy, do formovania vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov a aj do environmentálnej a kultúrnej oblasti? Odpovede by mali byť jasné. Žiaľ, nie sú vždy, sú v konečnom, samozrejme, dôsledku často smutné, tak ako napísal James Galbraith v publikácii The Predator State, ktorá vyšla v roku 2008. Citujem: „Ekologická udržateľnosť, vedomostný rozvoj, učiaca sa zdravá spoločnosť, ako aj sociálna spravodlivosť, resp. sociálna nespravodlivosť sú oblasti, v ktorých trh zlyháva.“ Žiaľ, aj súčasná vláda je v tejto oblasti nepoučiteľná. A tieto oblasti, samozrejme, sa nevymykajú z toho názoru, ktorý tu bol, či už predvolebnými trikmi, ktoré sa tu urobili v súvislosti s volebnými programami súčasných politických strán, ktoré sa nachádzajú v koalícii. Aj na Slovensku vďaka vám, a svedčí tomu aj navrhovaný zákon o štátnom rozpočte na rok 2011, ako aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, zostáva vedomostný, poznatkový, ale aj kultúrny, ekologický, sociálny a, prirodzene, aj zdravotný rozmer na okraji vášho záujmu, stále viac a viac je prakticky vytláčaný z definovaných prioritných cieľov, teda v konkrétnych krokoch, v konkrétnom napĺňaní týchto priorít. Nepomohla tomu ani, pán podpredseda vlády, vaša Minerva, ani náš Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, keď tam vstúpila realitná, finančná, hospodárska a sociálna a, samozrejme, aj morálna globálna kríza. A nepomôže tomu, samozrejme, aj vami uvažovaná, pokiaľ viem, a signalizovaná nová Minerva II. Svedčia o tom navrhované rozpočty na roky 2011 až 2013. Nebojme sa to povedať, aj sebakriticky, čo však vy, vážený pán podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, nedokážete povedať, a predkladáte len nereálne a klamlivé rozprávky. Ja často pripomínam, že najmä v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu sme aj my mnohé merateľné ciele niektorých ukazovateľov nezrealizovali. Ale treba si tiež priznať, práve dnes, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, že vy oveľa viac zlyhávate aj pri príprave tohto štátneho rozpočtu. A teraz je jasné, že sa z vašej strany budú ozývať veci, že však tu nie je dostatok financií, je nedostatok financií, ale česká vláda sa nachádzala v podobnom probléme ako slovenská vláda a zadefinovala priority, vedu, výskum a vzdelávanie. A vo všetkých rezortoch škrtala prostriedky. Jedine do rezortu školstva, do oblasti vedy, výskumu, do Akadémie vied Českej republiky tieto prostriedky oproti minulým rokom výrazne v návrhu rozpočtu navýšila.

    Vážení prítomní, vážený pán podpredseda vlády, uvedomujem si, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je zostavený a prezentovaný tak, aby sa sťažilo porovnávanie, aby sa mohlo žonglovať s číslami. Údaje sú uvádzané v plánovaných výdavkoch v ekonomickom a programovom členení, samozrejme, aj vo vzťahu k týmto výdavkom na ďalšie dva roky, 2012 a 2013. Žiaľ, nie je dobré, a to povedali aj vaši experti z M. E. S. A. 10, pretože sa neuvádzajú údaje aj za minulé roky, aby sa dalo jasne poznať, ako sa výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách rezortov a ďalších ústredných orgánov štátnej správy, aj v programovom členení, medziročne vyvíjajú. Preto si musíme spolu s expertmi tieto údaje prácne vyhľadávať. A potom sa porovnávajú skutočné výdavky s plánovanými, ako aj opačne. Môže sa to zneužívať tak na jednej, ako aj na druhej strane. Ubezpečujem vás, že som sa snažil dopracovať k relevantným údajom bez klamlivého bonusu eurofondov, ktoré považujem len ako pridanú hodnotu slovenským verejným zdrojom.

    Jednoznačne je možné konštatovať, že štátny rozpočet je rozpočtom zdražovania a pochybného vzťahu či neúcty k vzdelávaniu, vede, výskumu a vývoju v Slovenskej republike. Deje sa to napriek veľkolepému prísľubu ku vzdelaniu a vede v schválenom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Myslím, že to bolo koncom júla a na prelome augusta tohto roku. Dovolím si uviesť, vážený pán podpredseda vlády a pán minister financií, ďalší z konkrétnych údajov, ktoré nebezpečne ohrozujú našu vedu, výskum a vývoj. Týka sa to konkrétne rezortu dopravy, do ktorého ste uvažovali a možnože aj uvažujete alokovať 100 mil. eur z európskych zdrojov, a to z operačného programu Výskum a vývoj do operačného programu Doprava. Ako to hodnotím? Kým vo vzťahu k prednovembrovej totalite môžeme hovoriť o papierových hlavách, tak ako skvele a výstižne to prezentoval režisér Dušan Hanák vo svojom filme, už v roku 2011 budeme môcť hovoriť o betónových hlavách, lebo zdroje z výskumu a vývoja zabetónujeme do výstavby ciest, pre ktoré ste neracionálne zrušili výhodné zdroje z pripravovaných PPP projektov.

    Slovensko nemá ucelenú koncepciu nepretržitého financovania vedy. Nepodarilo sa to presadiť ani vám, ako podpredsedovi vlády, a, samozrejme, nepodarilo sa to presadiť ani mne, či už ide o projekt Minerva z rokov 2005 a 2006, do ktorého sa zodpovedajúce zdroje nedostali, alebo Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, do ktorého sa zdroje nedostali, najmä kvôli finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, keď prednosť dostali oblasti dôležité pre zamestnanosť a sociálnu aktívnu politiku. Samozrejme, ako som už uviedol, najväčším problémom je to, že štát nemá systém podpory vedy, ktorého súčasťou musí byť jasné, zreteľné zadefinovanie menšieho počtu priorít vo vede, na ktoré budú aj dostatočné zdroje. Nám sa podarilo znížiť 22 priorít z rokov 2005 a 2006, definovaných druhou vládou Mikuláša Dzurindu, na 12. A sám som sa snažil ich znížiť až na 4 až 5, čo by bolo dostačujúce a pre rozvoj nášho štátu nesmierne výhodné. Treba priznať, že sa mi to cez odpor rezortov a niektorých lobistov z výskumu a vývoja nepodarilo a nepodarilo sa to ani terajšiemu ministrovi školstva a podpredsedovi vlády. Musím tiež konštatovať, použijúc stanovisko Stanislava Sipka zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA): „Donedávna aspoň špičkové ústavy mali projekty, ale teraz všetko vyschlo alebo vysychá, už aj tam. Slovenská veda viac a viac živorí, ako žije.“ A dodávam, po navrhovanom rozpočte pre Agentúru pre výskum a vývoj, teda ďalej pre vysoké školy a vysokoškolskú vedu, ale aj pre Slovenskú akadémiu vied, to bude ešte horšie. Veľmi ťažko sa nám bude revitalizovať to, čo sa najmä vďaka nízkemu rozpočtu v tejto oblasti bude ničiť. Veď sa nám rozbíjajú vedecké a budú rozbíjať vedecké tímy. Naďalej sa bude znižovať úroveň vedeckých laboratórií, okrem niektorých excelentných pracovísk, kde boli dané a dodané finančné zdroje, európske zdroje. A mladí vedeckí pracovníci budú ešte výraznejšie, celkom prirodzene, odchádzať na kvalitnejšie a lepšie laboratóriá a vedeckovýskumné pracoviská do zahraničia.

    Konkrétne sa tiež vaše kroky dotýkajú aj Slovenskej akadémie vied, ktorá má vedeckých pracovníkov z celkového počtu vedeckých pracovníkov na Slovensku 16 %. Napriek tomu produkujú až 36 % textov v karentovaných časopisoch a majú až 36-percentné merateľné vedecké výsledky prostredníctvom meraného ukazovateľa citácií z vedy na Slovensku. Treba povedať, že sa výrazne zapájajú nielen do špičkového základného výskumu, ale aj do aplikovaného výskumu v technických, prírodných alebo lekárskych vedách, vrátane, na Slovensku náročnej a nedocenenej, samozrejme, veľmi dôležitej, patentovanej činnosti. Chýba mi preto racionálne vysvetlenie, prečo práve podiel výdavkov na vedu a výskum nielen v Slovenskej akadémii vied, ale aj na vysokých školách reálne klesá v prepočte na vedeckých pracovníkov, na úspešné projekty a programy, ktoré musia byť kofinancované aj zo strany partnerov, či už Slovenskej akadémie vied alebo jednotlivých vysokých škôl, najmä čo sa týka napr. úspešných projektov zo 7. rámcového programu pre výskum a vývoj Európskej únie, samozrejme, mimo zdrojov, ktoré idú do výskumu a vývoja zo štrukturálnych fondov z operačného programu Výskum a vývoj z Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013.

    Podobná situácia je aj pri slovenských špičkových univerzitách. Boli tu spomínané dve z nich mojím predrečníkom pánom doktorom poslancom Osuským. Kým v susednej Českej republike naliali napr. do Masarykovej univerzity v Brne jednorazovo 210 mil. eur, a majú vážne problémy tiež s finančným rozpočtom, ale sa rozhodli touto cestou ísť, takže tam majú nový univerzitný kampus, oveľa lepšie vzdelávacie a vedeckovýskumné podmienky, na Slovensku šetríme aj v tomto rozpočte na vysoké školy a vysokoškolskú vedu, veď zdroje, ktoré doň plynú, predstavujú len 1 % z celkového štátneho rozpočtu.

    Teraz vám na týchto konkrétnych ukazovateľoch budem prezentovať súčasnú situáciu na základe vášho navrhnutého štátneho rozpočtu. Použil som, samozrejme, stanoviská Slovenskej rektorskej konferencie a Rady vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied. To už nie sú len moje úvahy, ale sú to názory, ktoré pochádzajú z vedeckej obce, od ich reprezentantov, ľudí, z ktorých skutočne vo vede a vo výskume a vo vzdelávaní mnohí urobili skutočne kvalitnú prácu, ktorá dobre reprezentovala Slovensko aj pred zahraničím.

    Konkrétne. Slovenská rektorská konferencia na svojom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2010 v Nitre prijala k návrhu rozpočtu na rok 2011 toto uznesenie:

    „Slovenská rektorská konferencia odvolávajúc sa na programové vyhlásenie vlády v časti o podpore vedy a vzdelávania zaujíma kritické stanovisko a vyjadruje vážnu nespokojnosť s návrhom rozpočtu na vysokoškolské vzdelávanie a vedu, pretože ohrozuje napĺňanie téz programového vyhlásenia vlády v oblasti vedy a vzdelávania a ponecháva Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie na posledných miestach.“

    V programovom vyhlásení sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia, čo sa však v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 , už nehovorím o roku 2014, neodráža. Pre Slovensko je dnes zásadnou otázkou, ako tento trend zmeníme. Pýtam sa: Tento veľký balík sľubovaných prostriedkov, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády, chcete do vysokého školstva vedy naliať v poslednom roku vládnutia, v roku 2014?

    Vrcholní predstavitelia vysokých škôl a akademickej obce Slovenskej republiky sú toho názoru, že jeden z vážnych dôvodov tohto stavu je dlhodobé nedofinancovanie vysokého školstva a vedy zo štátneho rozpočtu. Rozdiely sa prehlbujú aj v porovnaní so susednými štátmi v rámci V-4, s ktorými nás spájajú rovnaké východiská, porovnateľná úroveň hospodárstva a ambície súčasného a budúceho postavenia týchto štátov v rámci Európskej únie.

    Slovenské vysoké školy napriek dlhodobej nepriaznivej situácii vo financovaní zvyšujú svoje výkony. Neustále zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl, pri úrovni financovania pod úrovňou štátov Európskej únie, môže negatívne ovplyvniť kvalitu vzdelávania a budúce postavenie slovenského vysokého školstva v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a v európskom výskumnom priestore. Na toto upozornil aj pán poslanec Osuský.

    Preto sú rektori slovenských vysokých škôl znepokojení z perspektívy vývoja financovania verejného vysokého školstva zo štátneho rozpočtu, ktorú naznačuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a výhľadovo na roky 2012 až 2013. Dokazuje to aj vývoj financovania slovenského vysokého školstva vyjadrený podielom na hrubom domácom produkte. Je vypracovaný graf, kde sa hovorí o tom, že kým v roku 2009 tu bolo investovaných prostriedkov až 0,74 %, v roku 2010 to bolo 0,69 %, ale už v roku 2011 to má byť 0,62 %, v roku 2012 to má byť 0,57 % a napokon v roku 2013 to má klesnúť na 0,54 % vo vyjadrení v HDP, ktoré majú ísť do rozpočtu verejných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu.

    Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 predpokladá zníženie dotácie pre vysoké školy o 26,778 531 mil. eur,...

  • Ruch v sále.

  • ... t. j. 5,93 %, z toho predstavuje krátenie bežných výdavkov 5,714 304 mil. eur a kapitálových výdavkov 21,064 227 mil. eur. Teda nie je pravda, vážený pán podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť a minister financií, ako konštatujete vo svojom expozé pri uvádzaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 minulý týždeň, že výdavky vysokých škôl sa na rok 2011 zvyšujú oproti roku 2010 o 2 %.

    Krátenie kapitálových výdavkov bude predstavovať najmä umŕtvenie investičnej výstavby verejných vysokých škôl. Hlavný problém pre vysoké školy však predstavuje krátenie bežných výdavkov. Reálny deficit financovania vysokých škôl napr. ovplyvní aj dopad zmeny DPH z 19 na 20 % na výdavkoch na prevádzku vo výške 1,285 192 mil. eur a bude mať aj dopady na úpravu platov zamestnancov vysokých škôl (valorizácia 1 % bez vekového automatu) v očakávanej chýbajúcej výške 2,395 651 mil. eur. Na základe analýzy vysokých škôl je celkový očakávaný medziročný deficit bežných výdavkov v roku 2011 mimo tých kapitálových, ktoré som spomínal, odhadovaný vo výške 9,395 147 mil. eur. To je z analýzy, ktorú vypracovalo Prezídium Slovenskej rektorskej konferencie. A Slovenská rektorská konferencia potom to aj schválila. Nakoľko tento deficit sa reálne dá kompenzovať jedine znížením osobných výdavkov vedeckých a vedecko-pedagogických zamestnancov alebo znížením výdavkov na vedu, predstavitelia vysokých škôl, a to sa konštatuje aj v tomto materiáli, a akademickej obce Slovenskej republiky, uvedomujúc si reálne možnosti štátneho rozpočtu, požadujú, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovávaní a schvaľovaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 v Národnej rade Slovenskej republiky i vláda Slovenskej republiky podporili oprávnené požiadavky vysokých škôl, konkrétne, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým sa zvýši rozpočet kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pre vysoké školy o 9,395 147 mil. eur v kategórii bežných výdavkov, samozrejme v duchu toho, že nechceme navyšovať rozpočet. Budem o tom hovoriť v záverečnom návrhu, jednom z mojich dvoch návrhov, akým spôsobom tieto prostriedky je možné realokáciou dostať do rezortu školstva.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podobná situácia je aj v navrhovanom rozpočte na vedu a výskum v rokoch 2011 až 2013 a osobitne aj v rozpočte pre Slovenskú akadémiu vied. Konkrétne, krátenie rozpočtu mzdových prostriedkov Slovenskej akadémie vied sa prejaví v prehĺbení stagnácie personálneho vývoja. Pripomínam, že vývoj zamestnanosti v Slovenskej akadémii vied od roku 2004 svedčí o poklese počtu zamestnancov v rozpočtových organizáciách tejto inštitúcie. Logistické a administratívne zabezpečenie projektu a celkovej činnosti vedeckých tímov, tak ako upozorňuje materiál Predsedníctva Slovenskej akadémie vied, predstavuje iba 10,7 % všetkých zamestnancov SAV. Konštatuje sa, že prepúšťanie sa vedeckým pracovníkom nevyhne, pri takomto návrhu rozpočtu...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Čaplovič, prerušte svoje vystúpenie. Poprosím vás, páni poslanci, nerušme kolegu pri vystúpení. Nech sa páči.

  • Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

  • ... pre rozpočtovú kapitolu Slovenskej akadémie vied, čo je v rozpore s prioritným a kľúčovým zámerom Európskej únie, i keď to sú ďaleké „hříčky“, ako sa vraví, posilňovať počet vedeckých pracovníkov na 8 % aktívne pracujúcich. Práve znižovanie pracovníkov bude mať veľký dopad na zníženie výskumnej kapacity organizácií, čo zase má v konečnom dôsledku dopad na ohrozenie plnenia záväzkov z uzavretých zmlúv najmä na medzinárodných projektoch, ktoré Slovenská akadémia vied realizuje či už v rámci 7. rámcového programu alebo iných programov, alebo financií, ktoré boli v rámci kofinancovania, bude potrebné realizovať, aby projekty, ktoré sa rozbehli v rámci európskych fondov v roku 2013, nevyschli, aby boli dostatočné zdroje na to, aby sme v týchto projektoch a v týchto aktivitách v budúcnosti mohli pokračovať.

    Vážený pán podpredseda a minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som poukázal aj na ďalší neradostný výhľad na rok 2011. Konkrétne v kóde programu 06K11 Úlohy výskumu a vývoja podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja je rozpočtovaná v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu čiastka 20,514 143 mil. eur, teda okolo 615 mil. Sk v prepočte, kým v tomto roku, teda v roku 2010, je to čiastka 32,191 444 mil. eur (okolo viac ako 960 mil. Sk). Identický návrh je výhľadovo navrhovaný v rozpočte verejnej správy na rok 2012, vo vzťahu k tomuto programu, aj na rok 2013, ale je to ešte menej, vo výške 20,164 246 mil. eur. To je nepopierateľný fakt, o ktorom nemôžete diskutovať. A práve posilňovanie účelových finančných zdrojov na rozdiel od inštitucionálneho financovania výskumu musí byť programovo zabezpečené. A jediný zdroj, ktorý zabezpečoval tieto projekty účelovo financované z rôznych inštitúcií, nie na základe inštitucionálnej príslušnosti, bola práve táto Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

    Kým v susednej Českej republike, aj vo vzťahu k týmto agentúram, v rozpočte na budúci rok výrazne zvýšili prostriedky, to si treba pozrieť, a merateľné sú jednoznačne, že Česká republika práve na oblasť vedy, výskumu a vzdelávania nechce doplácať, ale vytvára pozitívne kroky v tejto oblasti, tam nie je vo vláde len deklarovaná pozícia priority, v programovom vyhlásení vlády Českej republiky, ale je aj konkrétne akceptovaná v konkrétnych návrhoch štátneho rozpočtu na rok 2011. Celkové výdavky na vedu a techniku v roku 2011 sa uvádzajú v slovenskom rozpočte, by som to spresnil, vo výške 495 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2010 o 9,14 %. To je však klamlivé číslo, dosiahnuté len vďaka zvýšeniu výdavkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie o 300 mil. eur, nie však z verejných zdrojov. A ja som pred rokom a pol na konferencii hovoril o tom, či európske zdroje budú naším prekliatím alebo šancou. A v prípade, ak nebudeme toto riešiť a budeme sanovať vedu a výskum len prostredníctvom európskych zdrojov, tak po roku 2013 nebudeme môcť zabezpečovať kvalitnú vedu a výskum a vývoj na Slovensku. Klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku o 11 mil. eur (presne o 11,088 mil. eur), ale celkové výdavky vďaka spomínaným zdrojom z eurofondov rastú, prirodzene. Opakujem, týmto sa európske zdroje stávajú prekliatím, pretože po roku 2013 už nebudú a takto budú mizivé verejné zdroje, ktoré nebudú zabezpečovať kvalitný rozvoj vedy, výskumu a vývoja v Slovenskej republike. Znovu to pripomínam a znovu na to poukazujem. Pýtam sa vás preto, pán podpredseda a minister financií: A čo bude po roku 2013, keď už nebudú zdroje z eurofondov? Vtedy sa už nebude dať kamuflovať to, žonglovať s číslami, však, alebo po nás potopa. Výdavky pre Slovenskú akadémiu vied na rok 2011 ako najvýznamnejšieho predstaviteľa nenahraditeľného základného výskumu tiež klesajú. Klesajú aj medziročne štátne peniaze na verejné vysoké školy o 23,5 mil. eur (presne 23,433 mil. eur). To, čo tvrdíte, že sa zvyšujú oproti roku 2010 o 1,95 %, je len vďaka účelovému započítavaniu do rozpočtu verejných vysokých škôl aj započítavanie rozpočtov troch štátnych škôl z daných rezortov, ministerstva obrany, ministerstva zdravotníctva a ministerstva vnútra. Pravdivo a explicitne treba uviesť, že výdavky zo štátneho rozpočtu cez kapitolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky verejným vysokým školám klesajú o 4,9 %. A to je skutočná pravda, bez kľučiek, obracania čísiel a zbytočného vyhýbavého kľučkovania.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov dovoľujem si vám predložiť dva pozmeňujúce návrhy k prerokovávanému štátnemu rozpočtu na rok 2011 tak, aby sme vzdelanie, vedu a výskum definitívne nezabetónovali.

    Návrh č. 1. V kapitole 20, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v kóde programu 007 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl navrhujem v kóde podprogramu 07711 Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl zvýšiť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pardon, pán poslanec, prerušujem na krátko vaše vystúpenie a poprosím pána podpredsedu vlády Mikloša, aby prišiel do rokovacej sály. Nech sa páči, pokračujte.

  • On to dostane na papieri, tento návrh. Asi už pán podpredseda vlády a minister financií nechcel počuť túto pravdu, ktorú som hovoril v tých číslach.

  • Nekomentujte, pán poslanec, prednášajte svoj návrh.

  • ... navrhovanú čiastku 329,114 678 mil. eur o 9,395 147 mil. eur do celkovej výšky 338,509 825 mil. eur. Uvedené navýšené zdroje do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vo výške 9,395 147 mil. eur navrhujem presunúť z kapitoly 11, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, z kódu programu 096 Obrana a tak znížiť jej výdavky o 9,395 147 mil. eur.

    Odôvodnenie. Uvedená čiastka vo výške 9,395 147 mil. eur navrhnutá na navýšenie do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu nezvyšuje navrhované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011, len sa navrhuje presunutie z navrhovanej rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Návrh č. 2: V kapitole 51, Slovenskej akadémie vied, v časti Rozpočet kapitoly navrhujem v stĺpci bežné výdavky 600 zvýšiť navrhovanú čiastku 59,011 395 mil. o 4 mil. eur do celkovej výšky 63,011 395 mil. eur. Uvedené navýšené zdroje v navrhovanom bode do kapitoly Slovenskej akadémie vied vo výške 4 mil. eur navrhujem presunúť z kapitoly 11, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, z kódu programu 096 Obrana a tak znížiť jej výdavky o 4 mil. eur.

    Odôvodnenie: Uvedená čiastka vo výške 4 mil. eur navrhnutá na navýšenie do kapitoly SAV nezvyšuje navrhované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011, len sa navrhuje presunutie z navrhovanej rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tak ako som presne citoval.

    Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za vypočutie a teším sa na vaše pripomienky. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca a predsedu výboru Čaploviča sa hlásia štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Matovič. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Pán poslanec Počiatek.

  • Ďakujem. Myslím si, že to bol veľmi vecný príspevok, ktorý len potvrdzuje to, že rozpočet, o ktorom dnes rokujeme, je výnimočný. Výnimočný je preto, lebo odhaľuje stratégiu súčasnej vlády na takmer celé volebné obdobie. Aj keď pravdepodobne mnohí si to neuvedomujú, ale toto je trojročný rozpočet, a preto je veľmi zaujímavé všimnúť si naozaj prostriedky, ktoré sú plánované pre školstvo a vôbec pre tento rezort na najbližšie tri roky. Z neho je jasné, že v najbližších troch rokoch pôjde do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako v ostatných troch rokoch, čo je veľmi smutné. Taktiež si správne identifikoval, že klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku a v ďalších rokoch vôbec nerastú. Čiže tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti. Ale vôbec sa to nijako v rozpočte neodzrkadľuje. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem doplniť slová pána poslanca Čaploviča, najmä v otázke týkajúcej sa Slovenskej akadémie vied, kde sme sa zúčastnili na výjazdovom rokovaní výboru pre školstvo, kde aj pán predseda Pastorek konštatoval, že rozpočet pre Slovenskú akadémiu vied síce nie je likvidačný, ale vôbec nie je rozvojový. Tak mi dovoľte, aby som to ešte doplnil aj citáciou zo stanoviska Snemu Slovenskej akadémie vied, ktorá konštatuje, dovoľte citovať: „Krátenie rozpočtu Slovenskej akadémie vied bude znamenať veľký zásah do činnosti najvýkonnejšej vedeckej inštitúcie na Slovensku, čo je v rozpore s deklarovaným zámerom vlády podporovať excelentnú vedu. Znížením finančných prostriedkov na vedu zákonite dôjde k prepúšťaniu vedeckých pracovníkov, čím sa zníži riešiteľská kapacita a priamo bude ohrozené plnenie záväzkov vyplývajúcich z prebiehajúcich projektov. Zároveň sa zníži potenciál získavania externých zdrojov, napr. z výziev 7. rámcového programu Európskej únie, ako aj z ďalších výziev rámcových programov Európskej únie. Navrhované krátenie rozpočtu Slovenskej akadémie vied reálne ohrozuje nevyhnutné rekonštrukcie nehnuteľného majetku zvereného štátom do správy Slovenskej akadémie vied. A celoštátne krátenie finančných prostriedkov bude mať veľký a výrazne negatívny účinok na celú činnosť Slovenskej akadémie vied.“ Toľko zo stanoviska Snemu Slovenskej akadémie vied. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi ma prekvapuje, ako poslanci opozície by chceli uberať z rozpočtu ministerstva obrany. Neviem, či si uvedomujete, kolegovia, že podľa predloženého návrhu rozpočtu teraz bude tento rezort hospodáriť s historicky najnižším podielom na výdavkoch. A približuje sa to už k číslu 1 %, čo je preň historicky najnižšia čiastka. Takže z tohto ešte odkrajovať, predpokladám, že to potvrdia aj pán minister, resp. predkladateľ, sa nedá. A skôr sa obávam toho, že nakoľko v tomto rezorte je už obmedzený prístup, tak že tým pádom tie kohútiky sú uzavreté a veľmi ľahko by sa uberalo z rozpočtu ministerstva obrany. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, ja by som vám aj to vaše vystúpenie, priznám sa, aj uveril, len na druhej strane keď sa pozriem na predošlé 4 roky, ste mlčali ako voš pod chrastou, kedy sa rozkrádalo Slovensko, na zákazke, ako je mýtny tender, nástenkový, TIPOS, dvadsaťmiliónová knižka, to je k pani Tomanovej, sponzoring sexi modelke, čo váš pán predseda vlády dal z peňazí, ktoré patrili ľuďom v núdzi, kedy sa rozkrádalo cez sociálne podniky, ste mlčali ako voš pod chrastou. Vtedy ste mali vykrikovať, vtedy ste sa mali biť, že tieto peniaze, ktoré takýmto spôsobom sa rozkrádajú, tunelujú, chýbajú školstvu, vede a všetkému, čo ste spomenuli. Ale keďže ste to vtedy neurobili, tak vaše vystúpenie nie je nič iné, iba falošný výstup človeka, ktorý sa hrá na niečo, čo v skutočnosti nie je.

  • Pán poslanec Čaplovič chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Chcem v podstate na vystúpenie pána Somogyiho reagovať. Áno, ale teraz výrazne prostriedky nielen klesajú na obrane, ale teraz výrazne a oveľa výraznejšie klesajú prostriedky na ministerstve školstva, vedy, výskumu a vývoja oproti aj minulému roku, ako som to presne uviedol. A znovu opakujem, problém nie je v tom, ako to je naalokované, ale problém je zásadný v tom, že sa neprijalo rozhodnutie, že keď máme prioritu vedu, výskum a vzdelávanie, tak všetkým tým kapitolám budeme znižovať a ponecháme prostriedky na rozvoj práve tejto oblasti, ktorá je veľmi dôležitá pre budúcnosť Slovenskej republiky.

    A čo sa týka pána Matoviča, ja vám na vaše invektívy nebudem odpovedať, ani mi to neprislúcha, lebo vy pre mňa nie ste partner. V podstate pre mňa ste pofidérny človek, a nie obyčajný človek.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Somogyi. Pán poslanec, vaše vystúpenie stihnete do 11.30 hodiny?

  • Súhlasná reakcia poslanca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, oboznámil som sa s návrhom štátneho rozpočtu na roky 2011 až 2013. Rozumiem východiskám pri jeho zostavovaní, že stav verejných financií a potreba ich konsolidovania si vyžadujú rozpočet úsporný až reštriktívny. V tejto súvislosti som zameral svoju pozornosť na návrh rozpočtu, rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V roku 2011 podľa predloženého návrhu bude táto kapitola hospodáriť s historicky najnižším percentuálnym podielom výdavkov, z predpokladaného objemu hrubého domáceho produktu 1,08 %, čo je v absolútnom vyjadrení zhruba 760 mil. eur. Táto suma je približne o 100 mil. eur nižšia než rozpočet kapitoly v roku 2010. A približne 250 mil. eur jej chýba do objemu, ktorý by v potrebnom rozsahu pokrýval reálne požiadavky vyplývajúce z úloh stanovených rezortu a zo záväzkov prijatých Slovenskou republikou voči partnerom, ako sú NATO, OSN a EÚ.

    Návrh kapitoly som konzultoval s ministrom obrany. A súhlasím s jeho názorom, že nie je spokojný s jeho výškou. Oceňujem jeho vytrvalosť, s akou sa bil o každé euro. A vybojoval doslova na poslednú chvíľu 20 mil. eur na nákup a opravy techniky potrebnej pri nasadení vojakov pri ochrane života a majetku občanov pri povodniach a iných živelných katastrofách.

    Taktiež oceňujem spôsob, akým sa minister a jeho tím postavili k návrhu rozpisu rozpočtu a ako vybalansoval pokrytie zákonných osobných výdavkov, základných prevádzkových výdavkov rezortu a výdavkov vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov.

    Napriek tomu, že rozpočet v takom objeme, aký je navrhovaný pre kapitolu ministerstva obrany, neumožní plnenie úloh a záväzkov v plnom rozsahu, opatrenia, ktoré boli ministrom prijaté, garantujú, že každé euro bude vynaložené správne a efektívne. Doteraz vykonané kroky ministra obrany potvrdzujú obsah môjho tvrdenia. Preto podporujem predložený návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky a budem zaň hlasovať. Súčasne budem hlasovať proti akémukoľvek znižovaniu výdavkov na obranu. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz na 5 minút prerušiť rokovanie Národnej rady. O 11.30 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu 9. schôdze, po odhlasovaní ktorých pristúpime k opakovanej tajnej voľbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pripravili si hlasovacie zariadenia, pristúpime k hlasovaniu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Poliačik, máte procedurálny návrh. Kde je? Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem iba informovať, že prvé stretnutie Klubu priateľov Tibetu, ktoré je pri Národnej rade Slovenskej republiky, bude prebiehať dneska o 12.00 hodine v miestnosti č. 76. Takže prosím všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do Klubu priateľov Tibetu, aby sme sa zišli po tajnej voľbe o 12.00 hodine v miestnosti č. 76. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na ukončenie pôsobenia strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tejto vojenskej operácie.

    Návrh prerokovávame ako tlač 190.

    Poprosím teraz pána poslanca Bašku, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť podal správu o výsledku prerokovávania návrhu vo výboroch a predložil návrh záverečného hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako bolo predložené.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 138 za, 8 proti, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Fedora, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému

    návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.

    Návrh prerokovávame ako tlač 165.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako bol predložený v rozprave. V rozprave vystúpili traja poslanci, ale žiaden z nich nepredložil žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca, pán poslanec Fedor.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 138 za, 8 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako tlač 189, z dôvodu, že v prvom kole voľby nebol zvolený žiaden z dvoch navrhnutých kandidátov.

    Chcem pripomenúť, páni poslanci a poslankyne, že voľbu vykonáme tak, že pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujeme tú alternatívu, za ktorú hlasujeme, teda „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, a súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

  • Hlasy v sále.

  • Nesúhlasná reakcia poslanca.

  • Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k vykonaniu...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Kaliňák.

    Páni poslanci, prosím, ešte zostaňte v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rámci procedurálneho návrhu by som rád vyzval všetkých poslancov Národnej rady, aby dôstojne odvolili v rámci tajnej voľby, v rámci tohto výdobytku, ktorý nám je 20 rokov dopriaty. Strana SMER nebude robiť obštrukcie, pretože sme za tajnú voľbu, sme za tajnú voľbu generálneho prokurátora, tak ako to tu bolo vždy. Mrzí ma, že napriek stanovisku predsedníčky vlády, ktorá hovorila, že chce serióznu tajnú voľbu, Koaličná rada ako neústavný orgán rozhodla a dala príkaz poslancom, aby vyniesli lístky, čo nie je vykonávanie mandátu bez príkazu a slobodne v zmysle čl. 73 ústavy. Keďže sa nevedia koaliční partneri dohodnúť na voľbe a vzájomne si neveria, navrhujeme, aby sa ešte raz dnes vykonala tajná voľba slušným spôsobom, aby ste tak dokázali, že sľub poslanca, ktorý ste tu skladali, bol bez výhrady, bol myslený úprimne a budete to robiť slobodne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k vykonaniu hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či všetci, ktorí chceli využiť právo hlasovať, tak urobili.

    Pokiaľ áno, vyhlasujem voľby za skončené.

    A prosím overovateľov, aby zrátali hlasy a Národnú radu informovali o výsledku voľby.

    Prerušujem rokovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pristúpime k oznámeniu výsledkov tajného hlasovania.

    Poprosím pána poslanca Přidala. Nech sa páči.

  • Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 7. decembra 2010.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky 79 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 71 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných a 71 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Jozefa Čentéša hlasovalo za 0 poslancov, proti 69, hlasovania sa zdržali 2, za Dobroslava Trnku hlasovalo za 71 poslancov, proti nebol žiaden, ani sa nezdržal žiaden.

    Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní nebol zvolený ani jeden z navrhnutých kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    V opakovanom tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora nebol zvolený žiaden z kandidátov.

    Pristúpime teda v dohľadnej dobe k tretej voľbe generálneho prokurátora, termíny podania návrhov, ako aj samotnej voľby budú oznámené včas rozhodnutím predsedu Národnej rady.

    Vyhlasujem prestávku tejto schôdze a budeme pokračovať o 14.00 hodine rozpravou k štátnemu rozpočtu. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Páni poslanci, vitajte po obedňajšej prestávke v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

    Poprosím teraz pána poslanca exministra financií Jána Počiatka, my vás obslúžime pán poslanec, vodu si nechajte tam, ak tam máte niečo lepšie, môžete to položiť sem. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni v hojnom počte, vážená vláda, spravodajca, všetci, rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je výnimočný, výnimočný preto, lebo odhaľuje stratégiu súčasnej vlády na takmer celé volebné obdobie. Mnohí z vás zabúdajú, že tento rozpočet hovorí o verejných financiách do konca roku 2013. Tu už končia predvolebné sľuby a prázdne heslá. Tu sú čísla, ktoré hovoria jasnou rečou. A je zrejmé, že niektoré sektory idú do úplného útlmu. Mimochodom, jedna z mála vecí, na ktorých sme sa pred voľbami zhodli, bolo zavedenie princípu záväzných výdavkových stropov vo viacročnom rozpočte. Bude to tak? Alebo teraz to už bude nejako ináč. Máme naozaj brať vážne výdavkové limity v kapitolách, ktoré sú najmä na druhý a tretí rok? Rozpočet na roky 2011 až 2013 obsahuje viaceré riziká. A plány najmä na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia sú iba mechanicky nastavené tak, aby sa deficit naoko znížil pod 3 %. Keď sa podrobne pozrieme na väčšinu rozpočtových kapitol, je zrejmé, že pri tom všetkom, čo sľubujú, v najbližších rokoch buď sa musí stať zázrak, alebo nás čaká ďalšie zvyšovanie daní, alebo niektoré sektory budú tak podfinancované, že budú poskytovať oveľa menej kvalitné služby.

    Súčasná vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je novela rozpočtu na rok 2010 a, samozrejme, aj tento návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, kde sa konsolidácia odohráva len na strane príjmov. Čiže konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, odvody a poplatky. Vláda sa pritom tvári, že šetrí. Na tento účel vyprodukovala už viacero tabuliek. Niektoré z nich sú už doslova prejavom zúfalstva, najmä tá, v ktorej sa za šetrenie vyhlasuje aj nerozpočtovanie odchodného poslancov v roku, keď sa voľby ani nekonajú, či povodní, jednoducho že na budúci rok nebudú.

    Úplnou novinkou tohto rozpočtu je však kategória základné výdavky na chod štátu. Žiadny rozpočet doteraz takúto kategóriu neobsahoval, aj keď možno ju mal obsahovať. A ani sa nebránim, aby takáto kategória existovala. Problém je však, že tentokrát má vyslovene politický cieľ. A preto bolo porovnanie napočítané úplne účelovo. Prvoradým zmyslom jej existencie bolo obhájiť neobhájiteľné, ukázať, že súčasná vláda šetrí na výdavkoch, aj keď to tak nie je. Nikto presne nepopísal metodológiu pre túto kategóriu, čo je zarážajúce najmä vo svetle deklarovanej snahy o transparentnejšie rozpočtovanie. Napriek tomu skúsme rozobrať, ako teda vyzerá kategória základné výdavky na chod štátu. Na strane 28 sa píše, že vraj oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 sa tieto výdavky medziročne znižujú o 5,9 %. Niektorí z poslancov aj toto číslo už použili v rozprave. Už z toho, čo s čím ministerstvo financií porovnáva, je úplne jasné, že varili z posledných síl z vody a znásilnili všetky porovnania, len aby to nejako vyšlo. Takže prvou položkou sú výdavky štátneho dlhu. Podľa vývoja tejto položky v ostatných rokoch je úplne zrejmé, že práve tu má ministerstvo financií schovaných zhruba 100 mil. až 150 mil. eur. Ďalšou položkou je transfer do Sociálnej poisťovne a treťou položkou sú európske fondy a spolufinancovanie, kde si ministerstvo financií veľmi rado odpočítalo nerealisticky nafúknutú sumu na tento titul v roku 2011, zatiaľ čo za rok 2010 zarátalo len skutočne čerpanú sumu, čím sa optika vylepšila úplne radikálnym spôsobom.

    Navyše v reziduálnej položke základné výdavky na chod štátu je v roku 2010 zarátané úplné minutie nami odovzdanej rezervy 317 mil. eur a úplné minutie prenášaných prostriedkov minulých období v objeme 394 mil. eur. Takže sú dve možnosti, buď budeme porovnávať rozpočet verzus rozpočet alebo skutočnosť verzus skutočnosť, ale určite nie očakávanú skutočnosť verzus rozpočet. To už snáď nemyslí ministerstvo financií ani vážne. Ak porovnáme rozpočet 2010 s rozpočtom 2011, tak vidno, že základné výdavky na chod štátu klesajú o 0,01 %, čiže o jednu desaťtisícinu. Čiže neklesajú. Súčasná vláda bude namietať, že to nie je korektné, aj keď práve minister Mikloš onoho času tvrdil, že takto sa má správne porovnávať. Našťastie, to, že to tvrdil, nezatají, pretože sú o tom záznamy. A možno si niekto aj na to spomenie, to je tá legendárna debata o hruškách a jablkách.

    Takže skúsme porovnať skutočnosť so skutočnosťou. Najprv musíme skorigovať výdavky štátneho dlhu, pretože je zrejmé, že sú umelo nadhodnotené, Ministerstvo financií tu má totiž schovanú už spomínanú rezervu 100 mil. – 150 mil. eur a vývoj tejto položky bude úplne iný v priebehu roka a tzv. "usporené" peniaze sa presunú na iné výdavky a minie ich určite v kategórii základné výdavky na chod štátu. Takže tie treba pri porovnávaní skutočnosti voči skutočnosti určite pripočítať k roku 2011. Keby to chcel niekto spochybňovať, tak upozorňujem, že táto položka sa veľmi jednoznačne vykazuje a nebude vôbec žiadny problém to vysledovať v priebehu roka. Taktiež bude úplne jasné, kam peniaze pretiekli a aj na čo sa minuli.

    No a úplná lahôdka je, že ministerstvo financií porovnáva reálne čerpané EÚ fondy v roku 2010 s úplne nereálnym plánom ich čerpania na rok 2011. Takže skúsme tiež urobiť korekciu, my sme plánovali minúť 3,5 mld. eur, súčasná vláda plánuje minúť 4 mld. eur, očakávané reálne čerpanie v tomto roku bude okolo 2,5 mld. eur. Takže budem optimista a nech teda v roku 2011 minú 3,5 mld. eur, čiže toľko, koľko sme my plánovali v tomto roku minúť. Aj by sme to dosiahli, keby sme boli mohli pokračovať. Súčasná vláda, som rád, že pán minister sa už uchechtáva, lebo to je typické pre neho, keď už nemá argumenty, však zásadne spomalila tempo čerpania. A podľa toho, čo avizovali, že chcú robiť, tak ak minú v budúcom roku aspoň tých 2,5 mld., tak to bude veľmi veľký úspech. Ale nech teda je to ešte o jednu miliardu viac čiže 3,5 mld. Takže pripočítajme korigujúcich 0,5 mld. eur pre porovnanie skutočnosť verzus skutočnosť.

    Zaujímavé je aj to, že v očakávanej skutočnosti roku 2010 je zarátaný vplyv prenášaných prostriedkov minulých období, ktoré, samozrejme, v rozpočte 2011 nie sú zarátané. Je ale úplne jasné, že v skutočnosti budúceho roku bude takáto odchýlka. A keby ministerstvo chcelo byť naozaj korektné, tak by vylúčilo z toho celkového porovnania aj túto položku, čo sa nestalo. V tomto roku odhaduje ministerstvo financií vplyv tejto položky na sumu 394 mil. eur, aj keď si myslím, že nemajú ešte šancu presne vedieť, aká táto položka bude. A myslím si osobne, že bude menšia. Odhliadnuc od toho treba ju vylúčiť alebo korektne odhadnúť jej vplyv v budúcom roku, čo sa však v tento moment nedá.

    No a po týchto korekciách už domachrovali so šetrením, dámy a páni, základné výdavky na chod štátu by sa tak zvýšili o 357 mil. eur, teda o 3,3 %, ak ešte odrátam aj už minutú alebo v najbližšej dobe minutú rezervu 317 mil. eur, ktorú sme zanechali a nemuseli minúť, tak by základné výdavky na chod štátu stúpli o 674 mil. eur, teda o 6,3 %. Takže nie je to žiadne šetrenie.

    Takže ja tvrdím, že základné výdavky na chod štátu, tak ako sú vyskladané, a podľa teda nepopísanej metodológie, len intuitívne, ako to tam je napísané, budú v skutočnosti v roku 2011 najmenej 11 mld. eur, a nie 10,12 mld. eur, ktoré sú napísané v rozpočte, čiže takmer podľa môjho názoru o 900 mil. eur viac, ako sa vláda v súčasnosti tvári. Takže nie je to žiadne šetrenie. Je mi taktiež jasné, že sa teraz budete všetci tváriť, že to je inak, ale čas to ukáže. A našťastie tieto položky sa budú dať presne monitorovať a uvidíme, kto bude mať pravdu. A určite sľubujem, že sa budeme k tejto položke pravidelne vracať, a myslím, že to bude veľmi presvedčivé.

    Základom rozpočtu sú príjmy z daní a odvodov a poplatkov. Vláda sa chystá vybrať od ľudí podstatne viac ako v minulosti. A udeje sa to cez viaceré zmeny v zákonoch, ktoré už boli prijaté. Vieme, ja len to pre účel tejto rozpravy zopakujem, je to zvýšenie DPH na 20 %. Dočasnosť tohto opatrenia je vysoko diskutabilná, najmä v uhle pohľadu, že ja si osobne myslím tým, ako čítam limity kapitol na druhý a tretí rok, že dosiahnutie toho trojpercentného deficitu na základe tohto rozpočtu je nereálne, zrušenie zníženej sadzby DPH na predaj z dvora, zrušenie zníženej sadzby pre poľnohospodársku naftu, zrušenie oslobodení pri energetických daniach, dodatočná energetická daň na plyn a uhlie používané na výrobu tepla, čo bude znamenať zvýšenie cien tepla, pripravuje sa príplatok k cene elektrickej energie na krytie historického dlhu likvidácie jadrového odpadu z jadrových elektrární, ktorý taktiež prispeje ku zvýšeniu cien elektrickej energie, zavedenie poplatku v prospech štátnych hmotných rezerv od každého litra benzínu a nafty, úplne jednoznačne sa premietne do cien palív, zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá, znovu zavedenie dane na LPG, pripravuje sa zvýšenie cien diaľničných nálepiek, návrh na radikálne zvýšenie, ktoré opäť sa určite prenesie do cien tovarov a služieb, zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, zrušenie odpočítateľnej položky na doplnkové sporenie a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že v uhle pohľadu toho všetkého, čo sa budúci rok má stať, naozaj situácia pre obyvateľstvo bude veľmi ťažká. A darmo sa tu vyhovárate. Vy ste naplnili tú povestnú káru, a nie kvôli nám, ale kvôli vám, pretože nemáte žiadne zázračné riešenia, ktoré ste sľubovali, že ich máte. A teraz už treba niečo aj urobiť a nielen tárať pred voľbami a toto je toho výsledok.

    Pri hlbšom pohľade na výdavkovú stranu vidieť, že ešte aj štruktúra výdavkov je nezmenená, percentuálny podiel jednotlivých rozpočtových kapitol na celkových výdavkoch sa takmer vôbec nezmenil. Míňate však viac ako my. Jediné, čo sa udialo, sú vyššie dane, odvody a poplatky a ceny za diaľničné nálepky. Čiže , ako som hovoril viackrát, nie je nič ľahšie, ako zmeniť daňové zákony a nechať to zaplatiť ľudí. Dokazuje to aj schodok na hotovostnom princípe, to je zase úplne iný uhol pohľadu, ale keď sa pozrieme na ten, tak vidno, že vláda ho naplánovala na 3,8 mld. eur. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nekoná, stačí pripočítať vyššie príjmy, ktoré zaplatia ľudia v objeme zhruba 770 mil. eur, čo nám dáva spolu 4,6 mld. eur. To znamená, že keby ste v budúcom roku nevybrali od ľudí 770 mil., bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako ten upravený v tomto roku. Čiže upravený je 4,54 mld. eur. Zároveň je dôležité pripomenúť, že v tomto roku neušetrila súčasná vláda vôbec nič, minula viac ako 300 mil. eur rezervu a ešte si aj navýšila novelou rozpočtu 2010 výdavky o 130 mil. eur, čo znamená, že tohtoročný hotovostný schodok mohol byť oveľa nižší. A je dôležité pripomenúť, že práve tento má zásadný vplyv na štátny dlh.

    Teraz by som sa pozrel na niektoré výdavky detailnejšie, opäť v porovnaní rozpočet verzus rozpočet by bolo, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 192 mil. eur.

    Európske peniaze vrátane prostriedkov na spolufinancovanie pri takom istom porovnaní rastú o 470 mil. eur, pričom predchádzajúca vláda bola kritizovaná za príliš veľké nafukovanie týchto prostriedkov. A opäť je tu vidieť jasné pokrytectvo. Nás kritizovali od rána do večera, že sme narozpočtovali nezmyselnú sumu na čerpanie EÚ fondov, ale teraz je to v poriadku a tá suma ešte zásadným spôsobom narástla. Budeme veľmi pozorne sledovať EÚ zdroje v budúcom roku a ja som osobne presvedčený, že to bude veľmi slabé a zďaleka to nebude dosahovať tie plány, ktoré sú tu napísané.

    Znižovanie miezd nie o 10 %, ale o niečo vyše 5 %, absolútna hodnota 114 mil. kvôli výnimkám, čiže úplne minimálne zníženie. A opäť to bola jedna z tradičných tém kritiky. Jasne taktiež vidieť, že vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy pre nepedagogických zamestnancov, a to až o 10 % práve tým, ktorým bude chýbať každé euro. Tu je aj vidieť ako tejto vláde záleží na obyčajných ľuďoch.

    Veľmi zaujímavou kapitolou je kapitola ministerstva dopravy.

    Nedostatočné zabezpečenie železníc bez prijatia potrebných racionalizačných krokov, a to hlavne v prípade ŽSSK čiže osobnej dopravy. Nie sú známe vôbec žiadne opatrenia na ozdravenie hospodárenia a efektivizáciu chodu celého tohto podniku. Z návrhu rozpočtu je úplne zrejmé, že vláda nemá žiadnu stratégiu a len cez kopirák naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu, zhodou okolností tú istú, ktorú v našom rozpočte kritizovali. Tu vidím opäť obrovské riziko. Vláda septembrovou notifikáciou, notifikáciou deficitu roku 2009, týmto spoločnostiam de facto odpustila dlh, pretože zarátala tú pôžičku ako transfer. A je úplne jasné, že sa boja tejto témy, keďže nemajú kvalifikovaný manažment, ktorý by vedel podnik postaviť na nohy, a nikdy ho ani nemali. Takže zjavne žiadna predstava, žiadna stratégia tu nie je, a preto je iba veľmi hmlistá budúcnosť pre celý tento sektor.

    Ministerstvo financií tejto kapitole navýšilo rozpočet na cestnú infraštruktúru o necelých 200 mil. eur vrátane EÚ prostriedkov a spolufinancovania, čo pri nepokračovaní PPP projektov znamená zásadné spomalenie tempa budovania cestnej infraštruktúry. Je to obrovská chyba a všetky reči o odstraňovaní regionálnych rozdielov sú tým pádom len prázdne gestá. Je úplne nespochybniteľné, že bez najmä dobudovanej primárnej cestnej infraštruktúry len ťažko možno hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.

    Podpora cestovného ruchu. Plán na celé tri roky hovorí len o tom, že cestovný ruch pre súčasnú vládu nie je vôbec prioritnou oblasťou.

    Kapitola školstva. Klesajú medziročne štátne peniaze do vysokého školstva o 23,5 mil. eur a v ďalších rokoch nestúpajú. V najbližších troch rokoch pôjde do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako v ostatných troch rokoch.

    Taktiež klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku. A taktiež v ďalších rokoch nerastú. Tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti, tak s takouto podporou na najbližšie tri roky skutočne je to veľmi ťažko.

    Šport. Myslím si, že šport je v rámci podpory úplne na chvoste na najbližšie tri roky. Ako môžete vidieť, hlavne druhý a tretí rok sa šport dostáva na úrovne, aké tu ešte ani neboli. Čiže na podporu športu v tomto volebnom období zabudnime.

    Zdravotníctvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poistného klesá zo 4,78 % v roku 2010 iba na 4,32 % v roku 2011, čo bude mať určite vplyv na poskytovanú kvalitu zdravotnej starostlivosti. Čo je ale opäť čierne na bielom, je to, že druhý a tretí rok sú to opäť len 4 %. Takže neviem, aký zázrak sa má v zdravotníctve stať, aby to stačilo na poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Alebo to predkladateľ s týmito výdavkovými limitmi nemyslel vážne.

    Poľnohospodárstvo. O tom sa tu už veľa hovorilo. Klesajú medziročne štátne peniaze na priame platby, klesajú taktiež výdavky na rozvoj vidieka, v druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka už na úplne nereálne úrovne. Ale to je, myslím si, autentické, pretože tento sektor bol pre predstaviteľov súčasnej vlády vždy otravou.

    Vnútro. Celkovo výdavky mierne rastú v roku 2011. Mierne klesajú štátne peniaze na záchranky. Ale to, čo je alarmujúce, je, že pri všetkých deklaráciách o zvyšovaní bezpečnosti klesajú zdroje ministerstva vnútra v ďalších troch rokoch o 200 mil. eur v porovnaní s poslednými tromi rokmi. Zjavne teda ani bezpečnosť občanov nie je prioritou tohto volebného obdobia. Alebo opäť platí, netreba brať vážne to, čo je v tom rozpočte napísané.

    Nedostatočná pozornosť povodniam. Síce nastal nárast štátnych výdavkov na vodné hospodárstvo o 7,5 mil. eur, ale nie je to výrazná zmena, ktorá by systémovo riešila tento problém. Taktiež nie je dostačujúce ani opatrenie, ktoré pridelilo Úradu vlády prostriedky vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo nerieši tento problém komplexne.

    V rozpočte na vodné hospodárstvo dominujú hlavne prostriedky EÚ, ktoré prevyšujú štátne prostriedky skoro 25-násobne. A opäť vzhľadom na to, že si myslím, že súčasná vláda nebude efektívna v čerpaní eurofondov, je to len fiktívne číslo, aby aspoň nejakú podporu tento sektor dostal.

    Sú tu, ako som už spomínal, aj oblasti, kde je možné tie sumy znížiť na tej výdavkovej strane. A to je rezort obrany a už citovaná kapitola Všeobecnej pokladničnej správy, kde vo viacerých položkách má ministerstvo financií zjavne schované nejaké peniaze ako rezervu.

    Vrátim sa ešte k tomu, čo sa tu už dlhodobo deje. A to je, že vláda sa stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené a že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že vlastne idú budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný. Potrebujú totiž nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, čo som, myslím, dosť podrobne popísal, že to tak nie je, sa nakoniec nestane. A potrebujú sa, samozrejme, na niekoho vyhovoriť. Opäť len pripomínam, že relevantné inštitúcie netvrdia, že problémom verejných financií je plytvanie ministerstiev. Nakoniec, dokazujú to aj samotné dokumenty vlády.

    Ako sme odovzdávali krajinu, v akom stave bola. Za prvý polrok mala Slovenská republika najvyšší rast v európskej dvadsaťsedmičke. A celoročný bol našliapnutý na takej istej úrovni. V tejto súvislosti vyznievajú veľmi komicky slová, že súčasná vláda chce naštartovať rast. Nakoniec, štruktúra konsolidačného balíčka ide práve proti tomuto. Úspech bude, keď ten rast nespomalíte, nezamestnanosť, aj keď, bohužiaľ, postihnutá krízou, ale stabilizovaná s perspektívou znižovania už v tomto roku. Čerpanie rozpočtu bolo na 50 %. A odovzdali sme novej vláde hotovostnú rezervu viac ako 300 mil. eur, najlepšie ratingy, dôveru investorov, všetky lepšie ako za predpredchádzajúcej vlády. Dôkazom toho sú aj úspešné emisie dlhopisov, ktoré sú najlepším dôkazom, že sme neboli ani na gréckej, ani na írskej, ani na portugalskej ceste, žiadna spálená zem.

    Takže na záver. Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame ako nevyhnutnosť, zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda verejné financie zachraňovať. Výber nástrojov, pre ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta. Ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo. My ponúkame plnohodnotnú alternatívu konsolidácie s minimálnym dopadom na obyvateľstvo. Tento rozpočet preto podľa mňa nie je dobrý a nie je možné ho už ani vylepšiť, keďže vláda odmieta akékoľvek pozmeňujúce návrhy, a preto ho ani nepodporíme. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec Mikolaj, ďalší poslanec prihlásený do rozpravy.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, pri komplexnom hodnotení štátneho rozpočtu je potrebné uvažovať v dvoch kategóriách. A to po prvé sú makroekonomické a po druhé je to vnútorná alokácia prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, môžete zasiahnuť, pán podpredseda?

  • Páni poslanci, prosím, aby ste v rámci diskusie nediskutovali s ministrami vlády Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles schodku verejných financií vo vzťahu k HDP dosiahne úroveň 4,9 %, čo sa považuje ako úspech tohto rozpočtu. Samozrejme, je tu otázka, prečo je to práve 4,9 %, otázka, na základe akých kritérií bolo stanovené toto číslo, otázka: Nemala by vláda šetriť viac? Ak sa dokonca predpokladá v budúcom roku najvyšší rast HDP v eurozóne, a to na úrovni 3,3 % a možno ešte viac, tak obavy o pokles výkonnosti ekonomiky pri šetrení spotreby nie sú podľa môjho názoru opodstatnené. Ak sa pozrieme na výdavky, zistíme, že rast oproti tomuto roku z 15,846 mld. eur na 16,925 mld. eur robí 1,1 mld. eur, teda výdavky sú vyššie o 33 mld. Sk. Takže otázka je, aké je šetrenie. Šetrenie je štatistické vo vzťahu príjmov a výdavkov k HDP. Ale v skutočnosti v tomto roku a teda v budúcom roku sa minie viac. Dokonca si myslím, že neobstoja ani výroky predsedníčky vlády, ktorá tvrdí, že šetrenie treba spomaliť a rozložiť na 3 roky.

    To, či si môžeme dovoliť 4,9-percentný schodok, zistíme aj z ďalších kritérií makroekonomických ukazovateľov. Ja sa zameriam aspoň na jeden z nich. A to je vzťah štátneho rozpočtu k HDP. Vieme, že na Slovensku ho máme jeden z najnižších. Pre budúci rok vychádza, že príjmy štátneho rozpočtu tvoria len 18,65 % z HDP. Možnože je najnižší aj v celej eurozóne. Takže schodok štátneho rozpočtu 3,73 mld. eur je v pomere k príjmom štátneho rozpočtu 28 %, inak povedané, minieme v budúcom roku takmer o jednu tretinu viac, ako zarobíme. A to je, pán minister, veľa. Výsledok je ten, že v pomere k HDP porastieme zo 43,8 % na 46,5 %, schodkom 110 mld. Sk zvýšime dlhovú službu štátu na úroveň 32,7 mld. eur, teda takmer 1 bilión Sk. Ak to porovnáme so štátnym rozpočtom, tak ide o dva štátne ročné rozpočty. I keď sa istina tlačí pred sebou a neustále si štát na ňu požičiava, výdavky na správu štátneho rozpočtu, kde patrí aj splácanie úrokov, tie sa hradia zo štátneho rozpočtu a tie nám už výrazne rastú, kým v tomto roku to približne činí 1 mld. eur, tak v roku 2012 to bude už 1,6 mld. eur, čiže náraz o 62,5 %. V tomto roku je to 7,1 % z príjmov a v budúcom roku to už je 11,9 %.

    Pokiaľ ide o kritériá alokácie, si myslím, že tu sú disproporcie ešte väčšie. Pre oblasť školstva navrhujete na rok 2011 celkovú sumu výdavkov 2,337 mld. eur a v porovnaní s týmto rokom (2, 348 mld. eur) je to zníženie o 11 mil. eur, čo je zhruba 330 mil. Sk. Pokiaľ sa pozrieme na rok 2012, sumu 2,238 mld., a rok 2013, sumu 2,24 mld., je to ešte nižšie, ako je to v budúcom roku, a to už je deprimujúce. Problém je ale v tom, že to tak nemusí byť. Ako som už spomínal, výdavky v budúcom roku porastú o 1,1 mld. eur, teda otázka je, keď minieme viac ako v tomto roku, prečo je to práve na úkor vzdelávania a vedy, teda toho najdôležitejšieho pre ďalší rozvoj spoločnosti. Spomeňme si, pán minister, na vaše vyjadrenia k nášmu rozpočtu, ja sa na to dobre pamätám, keď ste kritizovali jeho vnútornú štruktúru práve vo vzťahu k vede a výskumu a k vzdelávaniu. Kritizovali ste pritom výdavky na vedu vo vzťahu k HDP. Škoda trošku tej kratšej pamäti, pretože tento rozpočet je vo vzťahu vedy a výskumu k HDP najhorší za posledné roky. Pokles výdavkov k HDP na vedu a výskum klesol totižto z 0,32 % na budúci rok na 0,28 %, sme najhorší v Európskej únii, predbehlo nás už aj Bulharsko a Rumunsko.

    Pokiaľ ide o rozpočet vysokých škôl, je plánovaný na 432,74 mil. eur. V porovnaní s rokom týmto je to pokles o 23,4 mil. eur, čo je takmer 700 mil. Sk, čo je viac ako 5 %. A to je opäť veľa. Zníženie na bežných výdavkoch je približne 2 mil. eur, ale na kapitálových výdavkoch je rozdiel z 26,4 mil. na 7,5 mil. eur, čo je viac ako 70 %. Pritom musíte vedieť, že bratislavské vysoké školy nesmú čerpať prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj na infraštruktúru vysokých škôl, môžu čerpať len to, čo je na výnimku. Takže je tu otázka, odkiaľ potom majú financie zobrať vysoké školy, najmä bratislavské, na financovanie opráv, údržby, rekonštrukcie, a to už nehovorím o modernizácii, ktorá tiež má svoje pravidlá a kritériá. Nedofinancovanie pri vysokých školách tvorí takto 18,9 mil. eur.

    Pokiaľ ide o základné a stredné školy, treba uznať, že rozpočet je urobený z toho, čo predkladáte, asi najlepšie, vykryté sú takmer všetky položky. A pozitívne hodnotím že ste alokovali aj položky súvisiace so školskou reformou, a to vzdelávanie pedagógov cestou kreditového systému, kde je 6,8 mil. eur, a dofinancovanie Bratislavského kraja pre operačné programy Vzdelávanie, Veda a Výskum 1,4 mil. eur. Na druhej strane ma mrzí, že položka programu Podpora detí a mládeže sa znižuje o 24,6 %, pritom Európska únia ma stanovenú podporu mimoškolskej činnosti detí a mládeže ako prioritu číslo jeden v rámci všetkých svojich programov. Čiže budeme sa môcť iba v obmedzenej miere zúčastniť týchto projektov.

    Smutný je ale pohľad na kapitolu Rozvoj športu, s tohtoročnými 8,4 mil. eur sa klesne na 41,5 mil. eur. Ak odpočítame z toho výdavky na Národný futbalový štadión, čo je 27,65 mil. eur, tak stále je nedofinancovaný rozdiel 15 mil. eur. Najsmutnejšie pritom ale je to, že v rámci tej kapitoly športu sa berú prostriedky na športovo-talentovanú mládež, kde je teda pokles o 1,8 mil. eur, čo činí 24 % oproti tomuto roku.

    Takisto je pokles na položke Šport na školách, kde sa financuje šport najmä v činnosti po školskej činnosti, kde je pokles až 41,7 %. Osobne si myslím, že nedofinancovanie športu na školách a športovo-talentovanej mládeže, čo je budúcnosť Slovenska do najbližších rokov je snáď najväčším lapsusom tohto rozpočtu.

    Smutný je aj pohľad na rozpočtovú kapitolu Národný program vedy a techniky. Z celkových výdavkov na tento rok 51,89 mil. eur je pokles na 39,97 mil. eur, teda pokles o 11,92 mil. eur činí 23 % z roka na rok.

    Toto zníženie si odnesie najmä Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorej to klesne na úroveň 20,51 mil. eur, čo je pokles o 36,2 % opäť z roka na rok, tam bola agentúra niekedy v rokoch 2004 až 2005. Čiže padáme 5 rokov dozadu vo financovaní tejto agentúry, ktorá zhodou okolností bola založená za druhej Dzurindovej vlády. A minulej vláde sa podarilo navýšiť rozpočet o viac ako 100 % zhruba za 4 roky jej činnosti. Východiská na roky 2012 a 2013 pre túto agentúru sú ešte nižšie, ako sú pre rok 2011. Čiže depresia tejto agentúry bude ešte klesať.

    Opäť by som chcel pripomenúť, že operačný program Výskum a vývoj je investičným programom a nie je možné ním financovať vlastnú vedeckú činnosť a výkonnú prácu vo vede a výskume, ten je len na infraštruktúru. Čiže na toto boli práve tie finančné prostriedky, aby bola tá infraštruktúra, ktorá sa získa z týchto projektov, aby sa veda a výskum vôbec na tom mohli uskutočňovať. A to ešte počúvam, že aj z operačného programu Výskum a vývoj idú byť prostriedky použité na iný operačný program, Doprava.

    Rozpočet Slovenskej akadémie vied je taktiež, mohli by sme povedať, úbohý, nedofinancovanie oproti roku 2010 činí 5,77 mil. eur, čo predstavuje 8,84 %, opäť pokles z roka na rok. A zníženie pre roky 2012 a 2013 je ešte prudšie. A ide až na hodnotu 6,8 mil. eur. Čiže najbližšie tri roky akadémia vied klesá dozadu. Opäť, ak porovnáme rozpočty Slovenskej akadémie vied dozadu, tak padáme 5 až 6 rokov. Čiže sme tam, kde sme boli niekedy v roku 2004. Takýto rozpočet jednoznačne oslabuje zabezpečenie rozvojových aktivít Slovenskej akadémie vied do budúcna, najmä však neumožní Slovenskej akadémii vied, ktorá predpokladá, že získa z programov štrukturálnych fondov až 100 mil. eur, zabezpečiť nárast prevádzkových prostriedkov na vykonávanie týchto projektov nevyhnutných, čo predpokladá aj Európska únia. Spôsobí to na druhej strane nedostatočné využívanie infraštruktúry, ktorá sa získa zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo môže viesť až k vráteniu týchto prostriedkov naspäť Európskej únii. Osobne si myslím, že nedofinancovanie Slovenskej akadémie vied najmä vo vzťahu k inými rozvojovým projektom zo štrukturálnych fondov považujem ja osobne za nezodpovedné, pretože štát nevytvára podmienky na to, aby tie finančné prostriedky, ktoré vieme získať z projektov, inak sa to ani nedá získať, nebudeme môcť jednoducho na Slovensku umiestniť, lebo štát nezabezpečí to nutné minimum, ktoré je nevyhnutné.

    Zaujímavejší je pohľad na rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde si dovolím tvrdiť, pán minister, že tá vnútorná štruktúra rozpočtu na školstvo, vedu a šport v porovnaní s dopravou nie je korektná a jednoducho finančné prostriedky, ktoré ste pridelili na ministerstvo dopravy, nemôžu ísť na úkor prostriedkov na výchovu, vzdelávanie, vedu a mládež.

    Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pre rok 2011 predpokladáte 1,89 mld. eur, čo je o 470 mil. viac, opakujem, o 470 mil. viac ako v tomto roku a čo činí nárast 32,7 %. Ak očistíme tieto výdavky za kompetencie, ktoré prešli na ministerstvo dopravy, a to najmä za ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, a kompetencie za cestovný ruch, čo spolu činí 232 mil. eur, tak zvýšenie bude asi 14,7 %, opakujem, zvýšenie zo štátnych hotovostných peňazí.

    Na cestnú infraštruktúru ide priamo zo štátneho rozpočtu 596,7 mil. eur, čo je oproti tomuto roku, kde bolo 252,14 mil., navýšenie o 344 mil. eur, teda nárast o 136 %. Ak z toho odrátame prostriedky na platbu za dostupnosť PPP projektov, teda toho jedného, ktorý zatiaľ beží, a DPH, tak čisté navýšenie zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic a ciest je 174 mil. eur, teda viac ako 5 mld. Sk. A v percentách ten nárast je o 95,4 viac.

    Samozrejme, som rád, že peniaze na dopravu idú, ale otázka je, či práve takýmto spôsobom to má byť, keď nám chýba a máme nedofinancovaných 19 mil. eur na vysoké školy a 5,84 mil. na Slovenskú akadémiu vied, teda 24,8 mil., a na druhej strane dáme na cestnú infraštruktúru 174 mil. eur. A, počúvam najnovšie, tieto peniaze zrejme pôjdu aj na pivo.

    Treba ale povedať, že pritom cestná infraštruktúra na rozdiel od vzdelávania a vedy sa snáď môže ako jediná financovať z tržieb a výnosov, ktoré má. Čiže cestná infraštruktúra je jediným investičným projektom, ktorý je takto financovaný priamo z hotovostných peňazí štátneho rozpočtu, ktorá si vie pomôcť sama. Cestná infraštruktúra je predsa spoplatnená. To znamená, že cestná infraštruktúra má svoje príjmy, má svoje výdavky. A je pravdou, že, a s tým súhlasím, v súčasnosti je ten mýtny systém nastavený tak, že nemá také príjmy, ako by mal mať. Ale na druhej strane hovoríme o tridsaťročných projektoch, aspoň pokiaľ ide o PPP projekty. A po piatich-šiestich rokoch ten cash-flow príjmov a výdavkov vyzerá z hľadiska spoplatnenia ciest úplne, úplne inak. A tie čísla sú ďaleko pozitívnejšie. Je škodou, si myslím, že PPP projekty takisto nie sú nastavené tak, že prostriedky z výnosov z tržieb nie sú použité na vykonávanie prevádzky, údržby vrátane zimnej údržby. Tým by sa znížili nároky na preplácanie komerčných úverov zo strany štátu. Ale je fakt, že si treba aj všimnúť, kto nastavil túto štruktúru PPP projektov tak, ako v súčasnosti ona je. Bola to druhá Dzurindova vláda, za pána Prokopoviča. A vtedy boli tieto modely nastavené tak, ako sú nastavené. A minulá vláda sa ich len snažila doniesť do realizácie, do uskutočňovania. Ale je fakt, že neschopnosť zabezpečiť financovanie cestnej infraštruktúry z európskych peňazí a z projektov verejno-súkromného partnerstva peniazmi na úkor vzdelávania, vedy, výskumu ja osobne považujem za nezodpovedné. A v rámci vnútornej štruktúry tento rozpočet považujem za zlý. Preto nie je možné zaň zahlasovať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fronc a Matovič sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, páni poslanci.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, pred rokom 1989 česko-slovenský ÚV KSČ išiel do Moskvy vymeniť si s moskovskými súdruhmi názory a naozaj keď sa vrátili, mali vymenené názory. Vymenili im ich. Tak aj ja mám taký pocit, že tvoj postoj k rozpočtu presne takto funguje.

    Ja len dve poznámky.

    Keď si hovoril o rozvojových programoch, no v tom, v ktorom si ty navrhol ostatné, prakticky okrem eurofondov bolo nič. Keď si hovoril o športe a mládeži, tuná kvílil nad tým, no musím povedať, že vlani rozpočet, ktorý si navrhol, bol najkatastrofálnejší pokles finančných prostriedkov na podporu športu a mládeže, ak odrátame peniaze, ktoré boli vyčlenené na stavbu štadióna.

    A ešte k tomu deficitu v štátnom rozpočte, ktorý je nedostatočný. Ja viem, aký ste mali plánovaný úžasný deficit HDP a aká bola skutočnosť. Ja si myslím, že dôležité je, aká je naozaj skutočnosť vo vzťahu k plánovanému, pretože u vás to fungovalo tak, že papier znesie všetko. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikolaj, dosť ma prekvapil váš postoj k rozpočtu, kedy ste vlastne začínali takými rečníckymi otázkami, či by nemala vláda viac šetriť, alebo ste tu hovorili o tom teda, že vlastne v budúcom roku minieme o 28 % viac, ako v skutočnosti zarobíme. A mal som pocit z vás, že teda asi sa chcete pridať ku koaličným poslancom. Ale potom som to pochopil, keď vlastne následne zase ste hovorili o tom, ako chýbajú peniaze tam, tam a tam. Síce žiadny konkrétny návrh som od vás nepočul, ako vlastne tento nejaký rozpor vyriešiť. A naozaj ste mi pripadali ako možno taká schizofrenická manželka, ktorá keď to jedno jej ja, príde za manželom a nástojí na tom, aby jej teda manžel kúpil nejaké nové auto, a o chvíľku to druhé jej ja príde za manželom a nadáva mu, že si berie pôžičky na to jej auto, ktoré chce. Čiže vy si to najprv upracte nejako sám so sebou. Buď držíte stranu koalícii a budete sa správať vlastne zodpovedne voči rozpočtu a budeme tlačiť aj možno na vládu, aj sami na seba, aby sme čím ďalej, tým viac šetrili, alebo na druhej strane budete iba tak do vetra púšťať bonmoty o tom, ako chýbajú peniaze tam, tam a tam. A keď sa chcete správať zodpovedne, tak povedzte, keď chýbajú peniaze tam, kde ich zoberieme, potom v pohode vás do koalície zoberieme.

  • Nech sa páči, pán poslanec s reakciou.

  • Pán Matovič, netúžim po tom, aby som bol priradený k vám, nechajte to na mňa.

    Samozrejme, som presvedčený, že ten schodok tých 4,9 % je zbytočne vysoký, pretože aj schodok tohto roku je zbytočne vysoký 7,9 %. Považujem, pán minister, naozaj za nezodpovedné, že ste v tom pol roku, v ktorom ste ministrom financií, minimálne nezaviazali jednotlivé ministerstvá aspoň o 10 % viazať svoje prevádzkové výdavky, pretože nechať klesnúť rozpočet na 7,9 % je príliš veľa. Samozrejme, potom aj tá úspora vyzerá trošku vyššia.

    Povedal som, že nesúhlasím s vnútornou štruktúrou financovania rozpočtu, pán poslanec Matovič, kde som jasne povedal, že projekty, ktoré sa dajú nahradiť inými projektmi, ako sú napr. PPP projekty, kde jedine diaľnice majú svoje výnosy, z ktorých sa dajú urobiť tridsaťročné finančné modely, aby boli s určitou podporou štátu samofinancovateľné, to sa nestalo, to v tomto rozpočte nie je a jednoducho sa to nahrádza prostriedkami na úkor vzdelávania, vedy a športu.

    A, pán poslanec Fronc, veď ty musíš vedieť, že na šport vždy bola aspoň 1 mld. Sk, vždy bola posledných päť-šesť rokov. Teraz je to prvýkrát, čo bude na šport okolo 650 mil., možno 700 mil. Sk. Čiže, samozrejme, v tých percentách to predtým išlo dole, ale teraz je to skokom. Výdavky na šport v rámci všetkých kritérií, či je to HDP alebo štátny rozpočet, poklesli.

  • Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa zapojil do rozpravy o návrhu rozpočtu na rok 2011. Ak dovolíte, rozdelím svoje vystúpenie do dvoch takých oblastí. Z nich prvá sa bude týkať rezortu spravodlivosti a kapitoly Najvyššieho súdu, nakoľko som členom ústavnoprávneho výboru, a v tej druhej časti sa budem viac venovať otázkam dopadu rozpočtu na rok 2011, na hospodárenie samospráv, predovšetkým obcí a miest.

    Takže k tej prvej časti, ktorú som avizoval, je rezort ministerstva spravodlivosti.

    Čo mňa vcelku pozitívne prekvapilo, je, že v roku 2011 vzrastú výdavky v rezorte spravodlivosti o 6,88 %. A v zásade môžeme tento krok hodnotiť ako pozitívny, nakoľko cieľom je dosiahnuť na Slovensku vymožiteľnosť práva. Ale na druhej strane ak sa pozrieme, akým spôsobom sú tieto prostriedky alokované, tak vidno, že už takéto záruky nám tento rozpočet určite neposkytuje. Môžeme konštatovať v nejakej podrobnejšej analýze, že napr. narástol v roku 2009 počet obvinených a odsúdených o 13,2 %, narastá počet obvinených a odsúdených a väznených osôb v ďalšom období opätovne. To znamená, že ten nárast je masívnejší. Ale napr. ak si porovnáte kapitálové výdavky na rok 2011, dochádza k zmenám vo vnútornom členení kapitálových výdavkov a dochádza k poklesu investícií vo väzenstve. To znamená, mne to absolútne nedáva žiadnu logiku, že zdvíha sa nám počet odsúdených osôb, ktoré by mali niekde vykonávať svoj trest, na druhej strane klesajú kapitálové výdavky vo väzenstve, to znamená, že nebudeme ich mať kde umiestniť, budeme opätovne čakať niekoľko rokov, kým sa dostanú na výkon trestu, a v podstate normálni, slušní ľudia v tejto republike budú týmito osobami opätovne ohrozovaní.

    Ak som hovoril o vymožiteľnosti práva na Slovensku, tak sa presuniem ku kapitole Najvyššieho súdu. Keďže vo všeobecnosti sa dá predpokladať, že súlad medzi ministerkou spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu a možnosť nejakého spoločného zasadnutia za jeden rokovací stôl nie je v dohľadne, tak dovoľte, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh ku kapitole Najvyššieho súdu.

    Pozmeňujúci návrh znie:

    Príloha č. 3 v kapitole Najvyšší súd Slovenskej republiky sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „5,455 363 mil. eur“ nahrádza sumou „5,852 321 mil. eur“.“

    Príloha č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „1,526 350 mil. eur“ nahrádza sumou „1,129 392 mil. eur“.

    Odôvodnenie predloženého návrhu. K 1. 9. 2010 bol rozpočtovým opatrením č. 6 Ministerstva financií Slovenskej republiky znížený počet pracovných miest na Najvyššom súde o 36 a bol tomu znížený prislúchajúci objem mzdových prostriedkov. Neplnenie zamestnanosti na Najvyššom súde bolo spôsobené nedostatkom priestorov. V septembri 2010 sa vytvorili priestorové podmienky, ktoré umožňujú prijatie 36 asistentov sudcov.

    Potreba asistentov sudcov je nevyhnutná z dôvodu efektívneho výkonu súdnej moci a navrhované zvýšenie rozpočtu predstavuje prostriedky na mzdy a odvody do poisťovní za týchto sudcov.

    Vážené dámy a páni, ja osobne si myslím, že v prípade kapitoly Najvyššieho súdu by sme sa mali oprostiť od jednofarebného videnia vzťahu terajšej vládnej koalície k osobe predsedu Najvyššieho súdu. A mali by sme úplne jasne zvážiť opodstatnenosť požiadaviek, ktoré Najvyšší súd má. Mne sa zdá absolútne nelogické, ak rok, dva roky pracujete na tom, aby ste vytvorili priestorové podmienky na umiestnenie ďalších pracovníkov, investujete tam prostriedky, vytvoríte adekvátne prostredie, že tí pracovníci tam môžu nastúpiť, a na druhej strane keďže doteraz neboli tieto miesta obsadené z objektívnych dôvodov, škrtnete v rozpočte na budúci rok finančné prostriedky na ich mzdy a odvody. Nejedná sa o žiadnu zásadnú sumu. Celková suma, o ktorú sa navyšuje kapitola Najvyššieho súdu, je 535 695 eur. Ak by som to dával do nejakej logickej súvislosti s niektorými inými výdavkami v rezorte ministerstva spravodlivosti, spomenul by som sumu 28 mil. eur, ktoré sa našli na odmeny pre znalcov, advokátov, notárov, exekútorov, svedkov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorými boli mnohé faktúry po lehote splatnosti. To znamená, na jednej strane nájdeme 28 mil. eur v rezorte spravodlivosti na vyplatenie faktúr pre tie osoby, ktoré som spomínal, čo ja osobne považujem za správne, lebo tie faktúry boli mnohé po lehote splatnosti a v právnom štáte by sa záväzky mali platiť, len na druhej strane nerozumiem tomu, ak je našou prioritou vymožiteľnosť práva na Slovensku a nikto, ani z vládnej koalície, na výbore nikdy nespochybňoval, či sú alebo nie sú potrební asistenti sudcov na Najvyššom súde, vždy na ústavnoprávnom výbore došlo k zhode, že asistenti sudcov na Najvyššom súde by pomohli rýchlejšiemu konaniu a zlepšili by vymožiteľnosť práva na Slovensku. Z tohto pohľadu považujem tento návrh za úplne legitímny a verím, že budete zvažovať svoje hlasovanie. A bol by som rád, ak by tento návrh získal u vás aj podporu. Verím, že táto moja žiadosť, prosba smerom k vám nezostane len v takej formálnej rovine, aj keď som realista.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som sa dotkol druhej oblasti, ku ktorej sa chcem vyjadriť. A to je vplyv štátneho rozpočtu na rok 2011 na rozpočty obcí a miest.

    Obce a mestá budú mať v roku 2011 nárast finančných prostriedkov voči roku 2010. Ak by som si zobral také holé porovnanie, tak nárast prostriedkov v roku 2011 oproti roku 2010 by mal byť o 15,2 %. Ak hovoríme o náraste v takomto pomernom čísle, tak mnohí z vás si povedia, tak o čom chce hovoriť, keď im rastú prostriedky o 15,2 %. Ja to ale vrátim do polohy roku 2010, keď v roku 2010 bol výpadok rozpočtov obcí a miest mínus 18,4 %. A to už je vrátane dodatkových dotácií, ktoré prišli z vlády dve, jedna vo výške 33 mil. eur a druhá vo výške 39,5 mil. eur ako dodatkové dotácie na činnosti obcí a miest. Je pravdou, že boli rokovania medzi Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom financií alebo vládou Slovenskej republiky o tom, že by bolo potrebné dofinancovať niektoré činnosti, ktoré zostali nedofinancované. Žiaľ, celá diskusia zostala v polohe dostanete 39,5 mil. eur a zbytok musíte niesť na svojich pleciach. Ak by som vyjadril tieto čísla v absolútnej hodnote, tak ten rozdiel, ktorý chýba obciam a mestám na Slovensku v roku 2010, by bol 240,765 mil. eur, čo nie je zanedbateľná čiastka. Ak budeme hodnotiť hospodárenie obcí a miest v roku 2010, tak budeme musieť pri mnohých obciach a mestách konštatovať, že hospodárenie bolo deficitné a určite bude navyšovať aj deficit verejných financií Slovenskej republiky. Takže v tomto prípade ja sa obraciam so žiadosťou na vládu Slovenskej republiky a ministra financií predovšetkým, aby pri tých rokovaniach, ktoré budú určite nasledovať ďalej, bol ústretový, lebo výpadok 240 mil. nie je možné jednoducho uniesť na pleciach obcí a miest.

    Ja sa dotknem ďalších dopadov, ktoré sú predovšetkým negatívne a dotýkajú sa obcí a miest. Jedným z tých dopadov je východisko makroekonomické. A to je inflácia, ktorá by sa v roku 2011 mala zvýšiť na trojnásobok oproti roku 2010, čo bude opätovne znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov obcí a miest. Je to predovšetkým zvýšenie cien energií, bude to zvýšenie cien všetkých tovarov, dotkne sa to zvýšenia dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, všetky základné funkcie, ktoré zabezpečujú obce a mestá, budú týmto dotknuté.

    Môžeme ísť po jednotlivých kapitolách úplne kľudne ďalej.

    Dostaneme sa ku kapitole ministerstva dopravy, kde ministerstvo dopravy navyšuje prostriedky na cestnú infraštruktúru o 184,509 mil. eur, čo v konečnom dôsledku znamená zásadné spomalenie budovania cestnej infraštruktúry. Dámy a páni, toto považujem za jednu z obrovských chýb, ktorá sa deje na Slovensku, lebo tie hladové doliny, ktoré sú predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, zostanú naďalej hladovými. A jednoducho prebudiť život v týchto lokalitách okrem toho , že tam dobudujeme nadradenú cestnú infraštruktúru, nie je možné. Druhý problém, ktorý tu nastáva, je to zaťaženie obcí a miest dopravou. Sú spomalené alebo zastavené budovania obchvatov mnohých obcí a miest s intenzitou dopravy, ktorá sa hýbe nad 25 000 až 30 000 vozidiel denne, ktoré prechádzajú cez jednotlivé obce a mestá. Viete si vy predstaviť život, že máte de facto súvislý tok automobilov 24 hodín denne a že keď chcete prejsť cez cestu, tak pokiaľ nie ste hazardér so svojím životom, tak musíte stáť polhodinu pri ceste, aby ste prešli na druhú stranu? Zvážte, prosím vás, pri rozpočte na rok 2011 aj tieto okolnosti, lebo ja rozumiem tomu, že rozpočet je o makroekonomických charakteristikách, ale z pohľadov starostov obcí a primátorov miest to nie sú len makroekonomické čísla, ale aj jednoducho podmienky pre život v lokalitách, v ktorých tí obyvatelia žijú.

    Ďalej by som sa dotkol kapitoly bývania a výstavby. Dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 14,988 mil. eur a gro krátenia je v oblasti výstavby a obnovy bytového fondu. Ja by som vám dal do pozornosti pripravované zmeny v legislatíve, ktoré pripravujete vy, ktoré sa týkajú bývania osôb v reštituovaných domoch. Tieto osoby buď budú musieť pristúpiť na komerčné nájomné, ktoré si mnohé osoby, ktoré obývajú tieto byty, nebudú môcť dovoliť, alebo jednoducho budú musieť opustiť byty, v ktorých žijú niekoľko desaťročí. Aké je tu riziko? Ja som doteraz nezaznamenal z polohy štátu žiadne riešenie, ktoré by ponúkalo budovanie nájomných bytov, kde by sa tieto osoby presťahovali, kde by za normálnych podmienok mohli žiť, a v prípade, že sa jedná o starších obyvateľov, môžem použiť aj slovo, v pokoji a v normálnych podmienkach aj dožiť. Nemôžete preniesť zodpovednosť za riešenie reštitúcií v uplynulom období zo štátu na obce a mestá. V tomto, si myslím, je absolútne nezastupiteľná úloha štátu, ktorý túto zodpovednosť musí prevziať na seba. A riešenie musí ísť aj cez dotácie na bytovú výstavbu tak, aby štát garantoval tie činnosti, ktoré zagarantovať má.

    Dovoľte mi dotknúť sa ďalšej oblasti a tou je podpora cestovného ruchu. V roku 2011 mierne stúpne podpora cestovného ruchu, ale aj to len vďaka európskym fondom a zakontrahovaným projektom. Ale v ďalších rokoch podľa návrhu rozpočtu na roky 2012 a 2013 táto podpora cestovného ruchu dramaticky klesá. A v roku 2013 bude podpora cestovného ruchu tvoriť len 50 % podpory z roku 2010. Ja chcem upozorniť aj na fakt, že obce a mestá sa v predchádzajúcom období zapojili po zhodnotení možností rozvojov svojho územia do mnohých projektov týkajúcich sa cestovného ruchu. Nainvestovali tam svoje vlastné prostriedky, urobili mikroregióny Združenia obcí a miest, uchádzali sa o prostriedky z fondov Európskej únie. A dneska tým, ako staviate rozpočet na roky 2011 až 2013, im beriete akúkoľvek možnosť aj ilúziu, že tieto projekty budú môcť byť dotiahnuté do zdarného konca. Ja osobne si myslím, že je to absolútne nezodpovedné. A v oblasti cestovného ruchu ako jednej z oblastí národného hospodárstva, ktorá môže prinášať značnú pridanú hodnotu, ale predovšetkým značnú zamestnanosť v oblastiach, kde iných investorov nedostaneme, ak hazardujeme s týmito vecami, tak robíme veľmi zle.

    Dámy a páni, šport tu bol nie veľmi dávno komentovaný. Ja by som opätovne povedal a prihováral sa za to, treba dať viac peňazí do športu. Ja nie som zástancom podpory len vrcholového športu, ale ak pán Poliačik hovoril, že alternatívou sú aj počítače, ja nehovorím, že nie sú jeho alternatívnou aj počítače, ja len hovorím, že ak chceme mať zdravé deti, tak potrebujú sa aj pohybovať, ak chceme dať deťom inú alternatívu, ako sú drogy, krčma, fajčenie, tak jednou z najlepších alternatív, ktorú im vieme poskytnúť v rámci trávenia voľného času, je športové vyžitie. A preto sa prihováram za to, aby viac prostriedkov išlo do budovania podmienok pre mládežnícky šport, pre ten amatérky šport, pre šport, ktorý sa robí na obciach a mestách. Tu nejde o to, ktorý starosta to dostane, či je to starosta za KDH, či je to starosta za Smer alebo za kohokoľvek kandidoval, tu ide o to, že všetky tie deti, ktoré žijú v tých obciach a mestách a ktoré nepoznajú politické podfarbenie, majú priestor pre svoje vyžitie a majú alternatívu trávenia voľného času.

    Rozvoj vidieka, pôdohospodárstvo. Predovšetkým v rozvoji vidieka klesajú výdavky medziročne v roku 2011 o 225,954 mil. eur. A je to spôsobené predovšetkým tým, že výrazne klesajú prostriedky z Európskej únie, čím sa automaticky znižujú aj prostriedky spolufinancované zo štátneho rozpočtu. V druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka na absolútne nereálne úrovne. Dámy a páni, ktorí sedíte v tejto rokovacej sále, Slovensko má 2 891 obcí a miest, z toho je 138 miest, 2 753 obcí. Slovensko je vidiecka krajina, či si to chcete alebo nechcete priznať. A z tohto pohľadu musí byť aj adekvátna podpora rozvoja vidieka. Nemôžeme sa sústreďovať len na podporu veľkých miest, budovania stredísk a vracať sa do obdobia sedemdesiatych rokov, keď niektoré obce budú vyhlásené za zánikové a možno pár šťastných bude rozvojových. Je to cesta, ktorá bola prekonaná. Je to cesta, ktorá dostala absolútne jasné nie v roku 1989. Ak sa chcete vracať k tejto ceste, tak sa vraciate k totalite inými spôsobmi. Ja osobne si myslím, že táto cesta je absolútne nesprávna.

    Pán minister Mikloš, neviem, nevidím ho v tejto sále, ale tie slová, ktoré poviem, chcem adresovať jemu. A to je otázka povodní, ktorá nie je dostatočne reflektovaná v štátnom rozpočte. Je pravdou, že dochádza v roku 2011 k navýšeniu prostriedkov na ochranu pred povodňami, ale v rokoch 2012 a 2013 je plánovaný pokles týchto prostriedkov a v roku 2011 sú nedostačujúce opatrenia, ktoré pridelilo ministerstvo financií Úradu vlády vo forme prostriedkov vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo tieto prostriedky nestačia na komplexné riešenia problémov. My sme sa s pánom ministrom Miklošom sporili, myslím, že to bolo pri návrhu rozpočtu na rok 2007 alebo 2008 o protipovodňovej ochrane. A v období, keď vláda Roberta Fica chcela navýšiť a navyšovala prostriedky na protipovodňovú ochranu, sme boli označovaní za betónových lobistov. Ja som vtedy zdôrazňoval, že v prípade povodní sa nikto nepýta, akého je politického zafarbenia, ale každý prípad zatopeného domu, utopeného človeka je veľkou osobnou tragédiou. V prípade povodní to opätovne nemôžeme posudzovať len cez makroekonomické čísla, ale treba sa na to pozerať cez konkrétne ľudské osudy, lebo o tom by mala byť práca poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Takže, dámy a páni, ja vás žiadam, aby sme sa nad týmito slovami zamysleli a lepšie si pozreli návrh rozpočtu predovšetkým na roky 2012 a 2013, lebo pri tom roku 2011 nemám ilúziu, že bude nejako významnejšie upravený.

    Dotkneme sa ďalších predovšetkým problémových vecí.

    A jedným z najväčších problémov je, a som rád, že tu vedľa mňa na mieste navrhovateľa sedí pán minister Mihál, zákon o sociálnych službách. Pán minister, existenciu finančného problému, ktorý vyplýva z realizácie tohto zákona, uznáva aj vaše ministerstvo, ktoré zriadilo pracovnú skupinu pod vedením štátnej tajomníčky pani Nicholsonovej na riešenie problematiky zabezpečovania sociálnych služieb od roku 2011. To, čo musím ale povedať, je, že doteraz ministerstvo nepredložilo žiadny návrh na systémové a ani čiastkové riešenie situácie, aj keď je zrejmé, že z dôvodu nezabezpečenia finančných prostriedkov bude zákon o sociálnych službách od 1. januára 2011 v podstatnej časti obcí nevykonateľný. Pán minister, opätovne to podčiarkujem a opätovne to zvýrazním, zákon v mnohých mestách a obciach, predovšetkým v obciach, bude od 1. januára 2011 nevykonateľný. Myslím si, že cieľom by malo byť prijímať v Národnej rade zákony, ktoré sú vykonateľné a ufinancovateľné. Podľa fiškálnej decentralizácie je východiskom financovania sociálnych služieb výnos z dane z príjmov fyzických osôb pridelený podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov. Podľa prognózy výnosu z dane z príjmov fyzických osôb na rok 2011 bude tento výnos v 993 obciach nižší, ako boli v tomto roku požadované priemerné ekonomicky oprávnené náklady zriaďovateľov domovov seniorov za umiestnenie jedného občana. Hovorím o 993 obciach. V ďalších 883 obciach bude možné z prideleného výnosu z dane z príjmov fyzických osôb poskytnúť dotáciu na úhradu nákladov v domove seniorov maximálne pre dvoch občanov zo zhruba 142 občanov obce nad 62 rokov. Čiže to je nejaký štatistický údaj. A tým sa vyčerpajú finančné možnosti pre ostatných občanov nad 62 rokov. A tieto obce už nebudú môcť poskytnúť žiadne iné sociálne služby, napr. ani opatrovateľskú službu. Ja sa pýtam, prečo je tento návrh rozpočtu postavený tak, že na jednej strane dávame občanom ilúziu, že môžu byť umiestnení v domovoch, na druhej strane vytvárame priestor pre súkromné organizácie na to, aby tie služby mohli poskytovať, ale na tretej strane nemáme to z čoho vyfinancovať a bude to jeden vážny problém. Z hľadiska štatistiky chcem k tomuto povedať aj to, že v tomto roku má podľa štatistiky pripadať jeden občan v sociálnom zariadení na 30 občanov nad 62 rokov. To znamená, že na základe skúseností z tohto roka je možné v roku 2011 očakávať žaloby od občanov alebo poskytovateľov sociálnych služieb minimálne na 1 826 obcí z dôvodu neplnenia ich zákonných povinností v oblasti sociálnych služieb v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov zapríčineného nerešpektovaním princípu, že s presunom kompetencií musia byť na obce presunuté aj finančné prostriedky. Dámy a páni, to číslo zopakujem ešte raz. Nejedná sa o jednu, dve, päť obcí, ide o 1 826 obcí na Slovensku. Toto číslo je absolútne alarmujúce. A prosím vás, aby ste sa nad týmto číslom zamysleli a zreálnili návrh štátneho rozpočtu na rok 2011. Ja viem, že to nepôjde v polohe toho, čo bude schválené na tomto zasadnutí Národnej rady, ale viem, že existujú prostriedky na presuny v rámci rozpočtu v roku 2011. A, pán minister, pokiaľ vaša vláda nechce vystupovať len deklaratívne, ako ste ústretoví a sociálnejší voči občanom, ako bola predchádzajúca vláda Roberta Fica, tak musíte sa týmto faktom jednoducho zaoberať a musíte vytvoriť aj finančné predpoklady na to. A najjednoduchším finančným predpokladom by bolo, keby rozpočtové prostriedky, myslím, že je to bod 07E v prílohe č. 4, boli viazané vo výške 51,8 mil. eur na financovanie sociálnych služieb. To by bolo najčistejšie riešenie, ktoré by sa vedelo prijať. Žiaľ, odvaha na takéto riešenie sa vo vládnej koalícii nenašla. Ale verím, že bude zachovaný zdravý rozum a nájde sa iné riešenie, ktoré aspoň čiastočne pomôže vykryť nedostatok finančných prostriedkov.

    Ak budeme hovoriť o doložke finančných vplyvov k zákonu o sociálnych službách, tam sa hovorí, že obce majú kryť výdavky na nové kompetencie z lepšieho výnosu z dane z príjmov fyzických osôb. Ja chcem ale upozorniť na dve čísla. V dobe prijímania zákona, v roku, myslím, 2008 mali obce výnosy vo výške 1,28 mld. eur a mali 3 705 kompetencií a úloh, ktoré vykonávali. V roku 2011 je navrhovaný rozpočet výnosov obcí vo výške 1,228 mld. eur, to znamená menej ako v roku 2008, ale počet kompetencií a úloh, ktoré obce majú vykonávať z týchto peňazí, je 4 480, na jednej strane pokles financií, na druhej strane obrovské zvýšenie počtu úloh a kompetencií, ktoré majú obce vykonávať. Môžete hovoriť čokoľvek, takýto obrovský nárast kompetencií a úloh sa zo zníženého počtu finančných prostriedkov nedá zabezpečiť. Ak ste vy, vážená súčasná vláda, hovorili, že nie je problémom zoškrtať finančné prostriedky na mzdy v roku 2010 o 10 %, a také išlo aj usmernenie z ministerstva financií, tak reálna skutočnosť ku koncu roku 2010 bude niekde na úrovni 5 %. To znamená, zvážte to, na úrovni štátu sa to nedá, ako to môžete očakávať a žiadať od obcí a miest.

    Ak dovolíte, len niekoľko posledných záverečných slov. Opätovne budem poukazovať na novelu dane z príjmov, bod 34. Ja myslím si, že k tomuto som vystupoval dostatočne a nebudem opakovať, aké nové úlohy obciam a mestám vznikajú.

    Chcel by som upozorniť na kapitolu ministerstva životného prostredia, kde dochádza v roku 2010 k nárastu o 10,4% na čistiarne odpadových vôd, ale na druhej strane chcem upozorniť aj na záväzky Slovenska. Viem, že na tejto schôdzi Národnej rady je predložený návrh pána poslanca Ďurkovského, ktorý hovorí o tom, že by sa mali nájsť finančné prostriedky na zabezpečenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré sú, že do konca roku 2010 budú odkanalizované a čistené vody z obcí a miest nad 10 000 obyvateľov. Ale ja chcem upozorniť v tejto kapitole aj na záväzky Slovenska k roku 2015, kedy majú byť odkanalizované a čistené odpadové vody z obcí nad 2 000 obyvateľov. V tejto súvislosti, pán minister, vám určite nebude neznáme, keď ste sa pozerali na túto problematiku, že ani prostriedky Európskej únie určite nebudú stačiť na to, aby sme si tento záväzok splnili. A myslím si, že cestou na to, aby sa splnil tento záväzok, je, aby sa navýšili v budúcnosti prostriedky v Environmentálnom fonde. Je to nástroj financovania environmentálnych aktivít, ktorý je regulárny, má svoju históriu, myslím si, že tam pracujú aj odborníci, ktorí vedia posúdiť jednotlivé projekty. A cesta do budúcnosti by mohla viesť aj cez posilnenie Environmentálneho fondu.

    Ak dovolíte, ja by som ešte upozornil možno politicky na jednu skutočnosť. A to je skutočnosť, že pri obhajovaní tohto štátneho rozpočtu, pán minister, tvrdíte, že škrtaním v roku 2011 sa zníži reálny rast HDP na Slovensku, ale vytvorí to predpoklady na dynamický rast HDP v rokoch 2012, 2013 a nasledujúcich. Ja si to neviem dať do súvisu s tabuľkou, ktorá porovnáva plány rastu HDP v nasledujúcich rokoch, keď v roku 2014 bude reálny rast na úrovni zhruba 4 %, predpokladaný rast na rok 2011 je 3,3 %, to je ten avizovaný pokles, ale dynamický rast, ktorý sa zvýši v roku 2012 na 4,5 % a v roku 2013 na 4,7 %, ak je dneska možno cez 4 %, no ja v tom nejakú zásadnú dynamiku nevidím, možno nerozumiem číslam, ale ak zásadný rast je zo 4 % na 4,5 %, tak asi to nebude celkom dynamické.

    Chcem povedať, že aj na týchto číslach, ktoré som tu prezentoval, poukazujem na problémy, ktoré sú v štátnom rozpočte, ktoré sa dotýkajú obcí a miest. A chcem povedať, že tak ako rozpočet v sebe obsahuje veľké riziká pre obce a mestá, obsahuje aj výrazné riziká z hľadiska príjmov pri predpokladoch vývoja svetovej ekonomiky. A myslím si, že tento rozpočet nevytvára dobré predpoklady pre budúcnosť Slovenska. A z tohto dôvodu ho nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Martin Fronc, ďalej, Igor Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Petrák, musím povedať, že ma zaujala hneď vaša úvodná poznámka akosi o nedostatku financií v oblasti väzenstva. A ja s vami súhlasím. A myslím že, každý z nás by bol nerád, keby nám tu voľne behali po Slovensku odsúdení ľudia a neodpykávali si tresty a príp. spôsobovali ešte ďalšie kriminálne činy. Na druhej strane neviem, či si uvedomujete, aké sú výdavky na jedného žiaka u nás, ja vám to poviem presne, pre rok 2010 v základnej škole to bolo 1 113 eur 92 centov, a aké sú výdavky na jedného väzňa. No ja vám prezradím, že je to rádovo skoro 10-násobok. A myslím si, že v tomto prípade minimálne by sme sa mali pozrieť na to, akým spôsobom sa tie financie používajú, aby boli použité efektívne. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, iba k tomu začiatku vášho vystúpenia ja som chcel reagovať, že ste spomínali a dali ste návrh na zvýšenie rozpočtu pre kapitolu Najvyššieho súdu. A tak by som vás poprosil, aby ste odkázali tomu pánovi, čo akože vedie túto inštitúciu, že myslím si, že z veľkej časti on si je zodpovedný za to, že peniaze navyše nedostal, lebo pol roka sa tu snaží vymýšľať všetky možné výhovorky, aby nepustil kontrolu z ministerstva financií, ktorá by skontrolovala, ako vlastne on so štátnymi prostriedkami hospodári. A potom sa nečudujte, že jednoducho ministerstvo financií ani možno koaliční poslanci nie sú ochotní podporiť a nepodporia pravdepodobne takýto návrh, keďže by sme ďalšie nejaké navyšovanie prostriedkov pre Najvyšší súd považovali za vyhadzovanie peňazí alebo hádzanie ich do nejakej jamy levovej, kde nikto nemá prehľad o tom, ako si tam niekto s tým bačuje.

    A potom mám možno ešte teda taký trošku súvisiaci návrh, keď ste tu hovorili o tom, teda že by ste boli radi, aby sme zabudli na nejaké politické tričká. Tak skúsme zabudnúť na politické tričká a poďme, vy, poslanci opozície, aj my, poslanci koalície, spoločne hľadať naozaj dôstojného reprezentanta na tento najvyšší post na Najvyššom súde. A pevne verím, že v súkromí aj vy osobne ste presvedčený o tom, že pán Harabin, ktorý túto pozíciu zastáva v tejto funkcii, iba robí veľkú hanbu. Ďakujem.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky.

    Najskôr k pánovi poslancovi Froncovi. Pán poslanec, mne sú známe čísla o nákladoch na jedného žiaka aj o nákladoch na jedného odsúdeného. A súhlasím s vami, že sú neadekvátne vysoké náklady na jedného odsúdeného, lebo mali by sme preferovať to, čo má pre nás budúcnosť. A to sú deti, ktoré by sme mali vzdelávať. Ja s vami plne súhlasím. Ale potom je tu otázka alternatívnych trestov, možno verejnoprospešných prác, možno iných, možno nie za každú cenu všetkých ľudí zatvárať do väzenia, ale zatvárať tam skutočne len tých nebezpečných zločincov, ktorí sú hrozbou pre svoje okolie, ktorí mnohokrát chodia voľne po slobode. Tu nájdeme absolútnu zhodu.

    Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána poslanca Matoviča, to nie je, pán poslanec, o otázke predsedu Najvyššieho súdu. Najvyšší súd je inštitúcia, ktorá zabezpečuje právo. Je to najvyšší odvolací súd v Slovenskej republike a je to aj otázka doby konania. Je to otázka reálnej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike. A ak personálne neposilníme súdy, ja som poukazoval na vnútorné disproporcie v rezorte ministerstva spravodlivosti v kapitole Najvyššieho súdu, ak to jednoducho neposilníme tam, kde to máme posilniť, tak tie ciele, ktoré si dávame, že chceme zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku, jednoducho nedosiahneme a stále budeme v tomto smere krajinou, ktorá je niekde na chvoste.

    Ak ma chcete vyzývať na to, že poďme hľadať spoločnú osobu na predsedu Najvyššieho súdu, ja vám chcem povedať, že predseda Najvyššieho súdu je regulárne zvolený. Ak chcete hľadať kompromis, ak chcete hľadať spoluprácu s opozíciou, odpolitizujte voľbu generálneho prokurátora a poďme hľadať zhodu na generálnom prokurátorovi Slovenskej republiky.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ján Richter, ktorého v sále nevidím, stráca poradie. Po ňom nasleduje pán poslanec Stanislav Kubánek. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, predložený návrh rozpočtu na rok 2011 v mnohom naznačuje, že slová a činy vládnej koalície sú v ostrom protiklade s každodennou politickou realitou. Zrejme aj preto je v centre pozornosti problematika schvaľovania rozpočtu, nielen celého parlamentu, ale aj širokej verejnosti.

    Rozpočet na budúci rok sa, samozrejme, týka nielen koalície, ale aj celej opozície. Veď od jeho prijatia a najmä od zabezpečenia úspešnej realizácie závisí ďalší rozvoj našej spoločnosti a zároveň riešenie najzávažnejších problémov, ktoré v súčasnej etape trápia väčšinu našich občanov. Mrzí ma, vážená koalícia, že návrhy, pripomienky a slová kritiky z radov opozičných poslancov niektorí jednoducho odmietate a nekultúrnym spôsobom kritizujete. Naše pripomienky sú celkom opodstatnené. Máme výhrady predovšetkým preto, že návrh rozpočtu nie je v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi a, čo je ešte horšie, ani s programovým vyhlásením vlády.

    Viaceré kapitoly, ktoré pripravili tvorcovia rozpočtu, dokumentujú, že po nástupe novej vlády ste nepravdivo informovali občanov našej krajiny o skutočnej ekonomickej situácii v našom štáte. Všetci ste zhodne tvrdili, že je krajina rozvrátená, štátna kasa prázdna, že je ohrozený celý hospodársky vývoj, že nastane rozvrat a podobne. Všade vám chýbali peniaze a dnes sme svedkami, že namiesto šetrenia štátni úradníci z vašich radov aj napriek tomu, že nespĺňajú podmienky, dostávajú vysoké platy a rôzne odmeny. Ministerstvá zbytočne čerpajú finančné zdroje na vyrábanie rôznych analýz, ktoré sa ukážu ako celkom zbytočné.

    Pohľad na rozpočet, ktorý vypracovali aj mnohí autori nedávnych spomínaných kritických hlasov na adresu bývalej vlády, jednoznačne ukazuje, že ani výška schodku, ani charakter príjmov či výdavkov nepotvrdzujú opodstatnenosť drvivej kritiky na bývalú vládu, skôr dokumentujú, že ste prebrali krajinu napriek svetovej hospodárskej kríze, ktorá, samozrejme, postihla aj nás, v pomerne dobrej ekonomickej kondícii, na základe ktorej môžete riadiť štát. Škoda, že sa vám to k spokojnosti všetkých občanov v doterajšej etape nedarí.

    Vládny program akceptuje aj problematiku výrazných rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, ktoré spôsobujú ťažkosti v životných podmienkach našich občanov. A s tým je, samozrejme, spojená aj vysoká nezamestnanosť a nízke mzdy. Žiaľ, predložený rozpočet nezabezpečuje rýchlejšie riešenie tohto vážneho problému. A navyše akoby odmietal pokračovať v doterajšom dlhodobom zámere, ktorý v tejto oblasti pripravila predchádzajúca vláda. Kontinuita je zrejme pre vás, vážení kolegovia, neprijateľné slovo.

    Významné miesto v programovom vyhlásení vlády patrí problematike ďalšieho vzdelávania a zvyšovania úrovne celého nášho školstva. V programovom vyhlásení je zakotvené zvyšovanie miezd, ale v rozpočte učiteľom nechávate také peniaze ako v tomto roku. Uvedený postup nezlepšuje mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov školstva, ale ani neprispeje k ďalšiemu skvalitneniu úrovne vzdelávania a najmä k zlepšeniu postavenia školských pracovníkov v spoločnosti. Mnoho zámerov stanovených vo vládnom programe v oblasti školstva, vedy rozpočet nedokáže zabezpečiť.

    Dovoľte ešte jednu pripomienku k problematike telesnej výchovy a športu, o ktorej často hovoríme. Predložený rozpočet, v ktorom je priestor na zabezpečenie ďalšieho rozvoja športu a zároveň aj sebarealizáciu mladých talentov a využívanie voľného času na športoviskách, nevytvára predpoklady zložitú problematiku riešiť, ale ani nezabezpečuje pokračovanie v tom, čo predchádzajúca vláda vo vytváraní podmienok pre rozvoj telesnej výchovy urobila. Stále si neuvedomujeme, že čím menej peňazí dáme na rozvoj telesnej výchovy a športu a aktivitu v oblasti športu, tým viac nás bude stáť liečba drogovo závislých. Finančné zdroje pre telesnú výchovu by sme mali hodnotiť aj z pohľadu prevencie pred všetkými negatívnymi javmi, ktoré sa v našej spoločnosti v radoch mladej generácie rozširujú. Očakávam, že kolegovia z vládnej koalície predložia konkrétne návrhy na zvýšenie finančných prostriedkov pre oblasť športu.

    Rozpočet na budúci rok nespĺňa predpoklady úspešného riešenia vážnych problémov v spoločnosti, a preto ho nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, ďalším v poradí je pán poslanec Milan Laurenčík, ktorému teraz udeľujem slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh štátneho rozpočtu na roky 2011 až 2013 má niekoľko miest, ktoré upútali moju pozornosť. Predpokladám, že každý z ministrov by vedel dostatočne a kvalifikovane argumentovať, ako je jeho kapitola rozpočtovo poddimenzovaná.

    Podľa môjho názoru jednou z kapitol, v ktorej sa zdrojový deficit prejavuje najvýraznejšie, je kapitola ministerstva obrany. Je samozrejmé a jasné, že stav verejných financií neumožňuje ani zďaleka sa priblížiť k sume výdavkov na obranu v podiele 2 % z hrubého domáceho produktu, na ktorý sú nastavené záväzky Slovenska voči strategickým partnerom v NATO, OSN a EÚ. Pravdou je aj to, že toto percento bolo vyčlenené na obranu len v rokoch 1995 a 1996. Počas uplynulých desiatich rokov tento podiel klesá od 1,83 % až po 1,08 %, čo je návrh na rok 2011. A na roky 2012 a 2013 sa dokonca uvažuje o poklese pod úroveň 1 %. Je ťažké a nezávideniahodné byť v tejto situácii ministrom obrany. Klesajúci absolútny objem výdavkov, v rámci neho vysoký podiel osobných výdavkov a prevádzkových výdavkov, nedostatok zdrojov na modernizáciu a rozvoj ozbrojených síl, to sú základné východiskové prvky, s ktorými sa treba popasovať v nadchádzajúcich rokoch. Minister Galko je podľa môjho názoru manažér schopný postaviť sa aj k tejto zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Svedčia o tom jeho doterajšie kroky vo funkcii ministra, ako aj odvaha a ráznosť, s akou pristúpil k riešeniu ekonomickej situácie svojho rezortu, audit a prehodnocovanie zmlúv, vstupovanie do zabetónovaných projektov a zmlúv, ktoré zdedil po svojom predchodcovi. Poviem len pre ilustráciu, ide o zmluvy v objeme 149 mil. eur, ktorými až do roku 2014 zaťažil rezort jeho predchodca. Zahájenie prác na zásadnom koncepčnom dokumente o štruktúre a poslaní ozbrojených síl Slovenskej republiky v 21. storočí, to sú len prvé kroky na nastúpenej ťažkej ceste. Budem ministrovi obrany držať palce v jeho neľahkej úlohe a budem hlasovať za predložený návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Akékoľvek návrhy na zníženie výdavkov kapitoly ministerstva obrany neodporúčam schváliť a nepodporím ich. Jedná sa napr. o prednesené pozmeňujúce návrhy pána poslanca Záhumenského, kde navrhuje zníženie objemu finančných prostriedkov pre rezort obrany o 50 mil. eur a ich presunutie do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Taktiež nepodporím pozmeňujúci návrh pána poslanca Dušana Čaploviča, ktorý navrhuje presun z rezortu ministerstva obrany na rezort ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vo výške viac ako 13 mil. eur. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Juraj Blanár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, páni ministri, pani ministerka, bolo tu už veľa povedaného a ja by som to nechcel preto opakovať, azda by som len chcel poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré ma zaujali v návrhu rozpočtu na rok 2010. To, že tie chýbajúce prostriedky, o ktorých hovorí pán minister, chce získať vláda predovšetkým prenesením toho bremena na občanov, dnes už je úplne jasné. Je to zvyšovanie daní, je to zvyšovanie poplatkov a tak ďalej a tak ďalej. Čo sa týka, samozrejme, šetrenia v štátnej správe, to je veľký otáznik, uvidíme, ako to dopadne.

    Ja sa predsa len budem venovať oblasti, ktorá sa týka samospráv vyšších územných celkov, pretože to tu ešte nezaznelo. O obciach a mestách sa tu hovorilo, ale o samosprávnych krajoch, ktoré sú významným poskytovateľom rôznych kompetencií, služieb pre obyvateľov, tu nebolo ešte povedané nič.

    Ak výpadok pre obce a mestá za rok 2010 na dani z fyzických osôb bol 240 mil. eur, tak pri vyšších územných celkoch, ak zoberieme, že sa podieľajú na podielovej dani fyzických osôb 25 %, hovorím o tom objeme, ktorý sa prerozdeľuje pre obce a mestá a vyššie územné celky, ten výpadok je 80 mil. eur pre samosprávne kraje. Kompenzácia, ktorá bola daná obciam a mestám, bola do výšky 172 mil. eur. A samosprávne kraje k dnešnému dňu dostali kompenzáciu vo výške 13,6 mil. mil. eur. To hovorí samo za seba, keď si porovnáte sumu 80 mil. a 13,6 mil. eur. Samozrejme, výber z daní mal svoje špecifiká, dnes sa končí so zvýšenou čiastkou odpočítateľnej položky. Mali by sa zvýšiť tieto príjmy. A v návrhu, ktorý je ako príloha č. 1 rozpočtu, v zmysle metodiky ESA 95, sa píše, že nárast daňových príjmov pre vyššie územné celky by mal byť o 23 % v roku 2011. Tých 23 % je naozaj optimistické zvýšenie príjmov, avšak s veľkým otáznikom, pretože nikto nevie povedať, či to v skutočnosti takto bude alebo nebude. Napriek tomu samosprávne kraje budú musieť si vykonávať svoje zákonné povinnosti bez ohľadu na to, či finančné prostriedky majú alebo nemajú. Bodaj by tých 23 % v skutočnosti bolo, pretože musia zaplatiť nielen to, čo tlačia pred sebou, to sú predovšetkým úhrady vo výkone vo verejnom záujme pre prímestskú autobusovú dopravu, ale aj iné, ktoré neboli schopné zaplatiť počas významného zníženia podielových daní, predovšetkým z daní fyzických osôb.

    Je tu ale ďalšia oblasť, ktorá je naozaj veľmi zaujímavá. A tu by som bol veľmi rád, pán minister, keby ste mi odpovedali na otázky, keď skončím s mojím vystúpením. Viete veľmi dobre, že v tejto snemovni neprešla novela zákona, ktorú predkladal pán minister práce a sociálnych vecí, o náleze Ústavného súdu, v ktorej sa uvádzalo, v doložke z ministerstva financií, že v prípade, že sa prijme táto novela, bude mať dopady na rozpočty samosprávnych krajov a obcí a miest. Zaujímavé je ale to, že napr. keď opätovne túto novelu, keďže neprešla novela, ktorú predkladal pán minister, predkladali a predkladajú poslanci Národnej rady, tak zrazu v tej doložke sa ukazuje, že nie je vôbec žiaden dopad na rozpočty obcí, miest a samosprávnych krajov. To je zaujímavé, zrazu tí istí pracovníci ministerstva píšu úplne čosi iné.

    No a korunu všetkému dáva aj práve táto príloha ESA 95, kde priamo sa uvádza, a dovoľte, aby som to citoval, čo je naozaj zábavné, tieto veci akým spôsobom sa vlastne nejako na ministerstve preberajú alebo vôbec ako sa posudzujú. Hovorí sa o tom, že, je to v časti 1, v prílohe č. 1, pre obce a mestá a vyššie územné celky, kde sa hovorí, že predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov rozpočtov subjektov územnej samosprávy a tak ďalej a tak ďalej, vyšších územných celkov sa bude vyvíjať tak a tak. A záverečná veta je, že daň z príjmov fyzických osôb bude vyššia o 23 %. A ďalej ďalšia veta hovorí, že otvorená je aj problematika zabezpečenia nových úloh vyplývajúcich pre obce a vyššie územné celky zo zákona o sociálnych službách. Tak tu už je tretia formulácia, najskôr ministerstvo povedalo, že to bude mať dopad, potom ministerstvo povedalo, že to nebude mať dopad, pretože prišli páni poslanci a povedali, dajte nám to tam. A vy, ministerstvo, sa vyjadríte, že to nebude mať dopad, však to tak môžeme urobiť. No ale v prílohe pre rozpočet na rok 2011 sa už píše, že ešte sa o tom nevie. Tak potom ja neviem, ako sa pracuje na ministerstve. Je to na základe objednávok alebo na základe relevantných dôkazov? Fakty sú ale jasné, v prípade, že dôjde k prijatiu tak rozširujúceho pozmeňujúceho návrhu alebo novely zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z., bude to mať významný dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. A musím povedať jednoznačne, že samospráva nebude mať na to finančné prostriedky, pretože s takýmito nákladmi nepočítala.

    Čo ma prekvapuje aj v tejto prílohe, kde sa píše, že v podstate ani ministerstvo financií nepočíta s tým, že by vytvorilo nejakú rezervu, ktorá v prípade, že dôjde k takejto situácii, by bola použitá na vykrytie týchto nákladov. Doslova sa tu píše, že počíta sa iba s rezervou 33 000 eur na protipovodňové opatrenia, s ktorými pre vyššie územné celky v budúcom roku počíta ministerstvo v prípade, že budú tieto náklady potrebné. Toto je naozaj jasný dôkaz o tom, že na samosprávu sa len valia kompetencie a neberie sa do úvahy to, čo v skutočnosti môže z hľadiska príjmov zafinancovať, nehovoriac o tom, aké má obrovské modernizačné dlhy, ktoré musí zvládať z vlastných príjmov. A, bohužiaľ, európske fondy, tak ako sú nastavené, nedokážu všetko dobehnúť. Ale, chvalabohu, že ich máme.

    Vážené dámy, vážení pani, ja by som naozaj chcel poprosiť, aj vás, pán minister, keby ste mi na toto odpovedali skutočne, pretože ja naozaj neviem pri týchto stanoviskách, ktoré som tu vymenoval, či v skutočnosti teda ministerstvo si myslí, že bude to mať alebo nebude to mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov. My hovoríme, že to bude mať jasný dopad. Preto si ani netrúfam dávať nejaký pozmeňujúci návrh v tejto kapitole, že by som navýšil, povedzme, časť rezervy pre samosprávne kraje alebo pre obce, pretože viem, že by to bolo azda zbytočné, keďže takéto postoje sú na ministerstve financií, ale predpokladám, že pán minister ma vyvedie z omylu a budúcnosť ukáže, ako to v skutočnosti je, ale dovoľte mi predsa len, aby som aspoň v jednej časti kapitoly, ktorá sa týka ministerstva zahraničných vecí, sa pokúsil vysvetliť dôvod môjho predkladaného pozmeňujúceho návrhu. Tento pozmeňujúci návrh sa dotýka kapitoly v podstate ministerstva zahraničných vecí, ale súvisí s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

    V prílohe č. 3 zákona o štátnom rozpočte sa v kapitole ministerstva zahraničných vecí suma 111,750 932 mil. eur (v stĺpci výdavky celkom) znižuje na sumu 111,651 350 mil. eur, t. j. o 99 582 eur, a zároveň v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky sa suma 63,770 014 mil. eur (v stĺpci výdavky celkom) zvyšuje na sumu 63,869 596 mil. eur, t. j. o 99 582 eur, a to na realizáciu Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry v roku 2011, ktorá bola podpísaná na základe článku 5 Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v Bruseli dňa 12. decembra v roku 2003 s platnosťou od 13. februára 2004.

    Odôvodnenie. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry bola podpísaná na základe článku 5 Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Ako som už uviedol, táto dohoda napomáha, aby sa skvalitnila výmena medzi národnostnými menšinami v oblasti vzdelávania, samozrejme, predovšetkým jazykového vzdelávania tak, aby si získavali skúsenosti či už Slováci, ktorí žijú v Maďarsku, alebo Maďari, maďarskej národnosti, ktorí žijú na Slovensku, aby mali možnosť v Maďarsku zlepšovať svoje jazykové znalosti. Avšak musím konštatovať, že táto dohoda sa začala síce v roku 2006 napĺňať tým, že do rozpočtu vždy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pribudli 3 mil. Sk, čiže bolo to v prepočte na eurá, aby práve na napĺňanie tejto dohody medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou mohol tento úrad vykonávať svoju činnosť.

    Čo sa týka Maďarskej republiky, tá, samozrejme, prispieva každoročne do tohto rozpočtu a je to vo výške 3,66 mil. eur, čo je 1 mld. forintov. A práve je to určené tak, že na každé dieťa to prepočítali, je to 82 eur na žiaka, čo, si myslím, je správne, pretože dohoda sa má dodržiavať a má sa plniť. Avšak smola je v tom, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bohužiaľ, vo svojej kapitole túto čiastku nemá pre tento rok.

    Preto si dovoľujem podať tento pozmeňujúci návrh na zvýšenie o 99 581,76 eura do rozpočtu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na napĺňanie tejto dohody, ktorá, si myslím, môže byť základom a, myslím si, aj je základom na to, aby sa budovali dobré vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

    Je tu množstvo návrhov, ako zlepšiť vzťahy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, či už je to tzv. jazykový zákon alebo je to zákon, ktorý má meniť dopady tzv. dvojakého občianstva, ktoré bolo prijaté v Maďarskej republike. A tuto je jasný fundament, na ktorom môžeme zlepšovať vzťahy medzi Maďarskou republikou a nami. O tom, ako postupuje koalícia v prípade tých dvoch menovaných, sa nebudem vyjadrovať, lebo si myslím, že je to hlboko servilné a nepodložené. Ale tento základ, ktorý je daný zmluvou medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, nie je schopná vláda Slovenskej republiky napĺňať ani tým, že tam dá 99 000 eur na to, aby sa mohla napĺňať táto zmluva.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás požiadať, predovšetkým vás z koalície, aby ste týmto prispeli na zlepšovanie vzťahov medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou tým, že schválite tento pozmeňujúci návrh.

    A, bohužiaľ, musím konštatovať, že ostatné položky, ktoré sú v rozpočte uvedené, nemôžem podporiť z toho dôvodu, že nie sú prorastové, neriešia problémy samosprávy, ba práve naopak, ju tlačia k zemi. A všetko bremeno, ktoré tu popisujete, že je katastrofa, ktoré bolo vzniknuté predovšetkým finančnou krízou, ktorá nemohla obísť ani Slovenskú republiku, prenášate na ľudí formou zvyšovania daní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver by som chcel naozaj pána ministra financií požiadať, keďže odišiel, aby v záverečnej reči mi vysvetlil tieto anomálie k dopadu na rozpočty obcí a samosprávnych krajov v prípade sociálneho zákona č. 448/2008 Z. z. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou nechce reagovať žiadny poslanec na toto vystúpenie. Preto uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ďalej je to rozpravy prihlásený pán poslanec Vladimír Faič. V sále ho nevidím. Čiže je ďalší, ktorý stráca poradie. A ďalej je tu pán poslanec Igor Choma, ktorého v sále vidím. Dávam mu teraz...

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte páni kolegovia a kolegyne, skôr ako vystúpi pán poslanec Choma, ešte vystúpi pán poslanec Igor Matovič. Pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán zastupujúci predseda? Tak?

  • Reakcia z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, milí poslanci a poslankyne, chcel by som vystúpiť pri teda príležitosti návrhu štátneho rozpočtu, ale zároveň mi dovoľte na začiatok, aby som možno zaujal také stanovisko k voľbe generálneho prokurátora aj na tomto mieste. Viem, že opozícia nám vyčíta, že vlastne tá forma, ktorú sme zvolili, obštrukcie, to je cesta pošliapania demokracie a podobne. Ja si práveže myslím, že táto forma obštrukcie je jediná cesta, ako zachrániť práve demokraciu pred ľuďmi, ktorí sedia tuná napravo a teraz práve vykrikujú, lebo myslím si, že nebola vôbec žiadna náhoda, že tí šiesti poslanci, ktorí vo štvrtok hlasovali, tak ako hlasovali, záhadne zmenili a zásadne zmenili svoj postoj. Myslím, že v tomto prípade išlo jednoznačne o korupciu. A ak máme bojovať s takýmto nádorom v našej demokracii, tak si myslím, že je adekvátne použiť aj taký liek, ako je obštrukcia, ktorú sme zvolili, a následná verejná voľba, ktorú musíme prijať. Sám pred sebou som si toto stanovisko alebo ten postoj vysvetlil možno takým príkladom, aby ste ho pochopili aj vy, že demokracia je niečo ako živý organizmus, ktorý keď je zdravý, tak vtedy si funguje svojím vlastným životom a vtedy vlastne môžeme mu dať svoju slobodu. Ale v prípade ak sa v tom živom organizme vyskytne nádor, kde ja považujem za nádor už iba podozrenie z korupcie, ktoré pravdepodobne tu bolo, tak v tom prípade na ten nádor musíte nasadiť aj trošku silnejšie lieky. A jednoducho tomu organizmu nasadíte nejakú chemo... Ako sa to volá? Zabudol som.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak, chemoterapia. A to, čo my sme urobili, že sme lístky vyniesli a následne že budeme sa snažiť presadiť verejnú voľbu, je práve tá chemoterapia na nádor, ktorý vy ste do našej demokracie zaviedli. Takže to je toľko postoj k tomuto.

    K štátnemu rozpočtu, prepáčte, že to bolo trošku od veci.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, niečo chcem povedať teraz ja, ak dovolíte, aj vám, kolegovia. Nikto z nás, kto vedie túto schôdzu pri rozpočte, nikoho nezastavoval, ani vtedy, keď naozaj to nebolo o rozpočte na rok 2011, resp. o rozpočte na roky 2011 až 2013, ale, pán kolega, druhýkrát ale aj poprosím nás, aby sme tieto veci nezmiešavali naozaj s tým, čo je rozpočet, ale pretože som dával možnosť všetkým sa vyjadrovať podľa vlastného vedomia a svedomia, tak som ani vás neprerušil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Na začiatok musím povedať za seba, že som veľmi rád, že som súčasťou zodpovednej časti politického spektra na Slovensku, som veľmi rád, že som súčasťou zodpovednej koalície, ktorá nerobí tú ľúbivú politiku, akú ste robili vy, teraz sa pozerám na vás, ktorí tu pomaly ani nie ste, lebo je veľmi jednoduché brať zo štátnych peňazí a rozdávať ľuďom a robiť takúto politiku. To dokáže každý akože politik. Zodpovedný politik však pozerá na to, odkiaľ tie peniaze prichádzajú, kam ich dáva, a pozerá sa na to, že keď nejaký dlh spôsobí, kto ho bude splácať. Vy ste predošlé štyri roky nerobili nič iné, iba ste peniaze, ktoré ste vyzbierali od ľudí, bohapusto rozdávali, v prvom rade svojim známym, kamarátom, rodinám. A vám bolo úplne ukradnuté, kto to bude splácať. Bolo vám to ukradnuté preto, lebo ste vedeli, že vaše publikum, vaši voliči sa vlastne o tú tému vôbec nezaujímajú. Pre nich nie je zaujímavé, aby rozmýšľali nad tým, kto to kedy splatí. Pre nich bolo zaujímavé iba to, že možno teda váš pán predseda vystúpil v televízii, zase niečo pekné povedal a že sa budú môcť o tom niekde na trhu baviť. Tu vidíme zároveň aj takú najväčšiu šancu tejto vládnej koalície. Ak do budúcna bude chcieť zostať pri moci, práve tá Achillova päta, vás, páni a dámy v opozícii, je práve ten váš volič alebo vzdelávanie vášho voliča. Ak my naberieme odvahu a budeme vašich voličov učiť základné veci ekonomické nejaké, ako ten život ekonomicky funguje, keď ich naučíme to, že štát nie je iba o rozdávaní, ale naozaj aj o zodpovednej politike a ak sa štát zadlží, že si bude musieť zobrať pôžičku a keď tú pôžičku bude splácať, že bude splácať nejaké úroky a toto vlastne bude koniec koncov z peňazí našich detí a našich vnúčat, ak toto vaši voliči pochopia, tak tí vaši voliči vám pomedzi prsty budú utekať preč. Čiže to je aj do radov súčasnej koalície, zoberme si to naozaj ako za taký hlavný cieľ, ľudí naučiť a dostať túto informáciu medzi nich a naučiť možno pár základných vecí. Ja som si to sám na vlastnej koži odskúšal s tromi-štyrmi presvedčenými voličmi SMER-u, kedy som strávil s nimi päť-šesť minút. A možno tie základné veci ekonomické som im povedal. A keď som im povedal, že ten dôchodok, ktorý majú akože zdvihnutý, a teda Fico im dáva vianočné dôchodky, a keď som im vysvetlil, že nikto iný to nezaplatí, iba vnúčatá tých konkrétnych dôchodcov, tak myslím si, že ten dôchodok vianočný im veľmi rýchlo zhorkol v ústach a úplne inak sa na to pozerali. Ja si nemyslím, že nemáme právo toto dokola opakovať a dokola prízvukovať ľuďom, že to čo, tu predvádzala predošlá koalícia, bola naozaj veľmi nezodpovedná politika, síce ľúbivá politika, ale veľmi, veľmi nezodpovedná.

  • Možno by som sa zároveň, teda neviem, či je to k veci, ale myslím si, že k veci tentokrát to je, vyjadril k tomu, že veľa ľudí hovorí, že keď zbadám Fica alebo hovorím o Ficovi, tak ako kebyže mám pred sebou červené súkno a ho nenávidím. Môžem povedať, že nikdy v živote som voči nikomu necítil nenávisť. Ale voči čomu cítim obrovskú nenávisť, to je práve politika Roberta Fica, kedy, si myslím, tento veľmi až extrémne inteligentný človek jednoznačne zneužíva nevedomosť svojich vlastných voličov a na tomto postavil celú svoju politiku. Práve to, že svojich voličov drží v nekonečnej nevedomosti a ani raz, jeden jediný raz za štyri roky som nevidel, že by si sadol niekde a urobil tlačovú konferenciu o tom, že ideme si zobrať pôžičku toľko a toľko peňazí, toľko a toľko úrokov navyše zaplatíme a tieto a tieto úroky bude splácať v takej a v takej výške moje dieťa, tvoje dieťa, naši vnuci. Toto nikdy neurobil, lebo vedel, že ak by takto začal sám vzdelávať tých svojich voličov, tak vlastne by si sám pod sebou pílil konár. Toto ja nenávidím na Robertovi Ficovi, že využíva neznalosť svojich vlastných voličov. Nemám nič proti nemu ako osobe, ale to, že si postavím politiku na neznalosti a tých ľudí si držím v tej neznalosti, tak to, si myslím, nie je hodné ani politika.

    Preto by som možno aj, mám taký príklad, prirovnal práve politiku Roberta Fica k takému nezodpovednému otcovi, ktorý štyri roky chodil do svojej rodiny a vždy na stôl položil akože svoju výplatu, povedzme, 30 000 korún, a rodina sa celá vytešovala z toho, akého má dobrého tatu, a takto to robil mesiac čo mesiac, možno 48 mesiacov za sebou a on mesiac čo mesiac sa tešil tomu aplauzu od svojich detí a od svojej manželky z toho, že teda aký je on dobrý otec, až následne po tých štyroch rokoch odrazu zaklopal na dvere nejaký exekútor a ten exekútor povedal, že váš otec narobil za každý mesiac 10 000-korunový dlh. A pýtam sa, kto to teraz bude splácať. Toto bola politika Roberta Fica. Svojim najbližším ľuďom, svojim voličom nikdy nepovedal pravdu, nikdy nemal problém zatajovať pravdu. A tváril sa pred nimi, akože je všetko v absolútnom poriadku. Nikdy nepriznal ľuďom pravdu. A nevzdelával ich, ešte raz opakujem, nevzdelával ich v tom, že ak raz štát na niečo peniaze pridá, tak, samozrejme, buď to niekde zoberie, alebo urobí to, čo by urobil Robert Fico, zadlží sa a následne to bude musieť niekto splatiť. Preto si myslím, že Robert Fico sa správal za posledné štyri roky naozaj ako veľmi nezodpovedný otec tejto krajiny. A, hovorím, tých svojich najbližších ľudí, svojich voličov, nechával v nevedomosti a nikdy im sa nesnažil ani len vysvetliť, aké devastačné účinky na Slovensko tá jeho politika bude mať.

    Možno ani netreba spomínať všetky tie kauzy, ktoré za posledné štyri roky prebehli. A na druhej strane si myslím, že by sme my, politici v koalícii, na to zabúdať nemali a dokola štyri roky všetky tie kauzy opakovať mali, či to boli kauzy emisií, mýta, TIPOS-u, nástenky, dotácií sexi modelky. Ináč, taký pekný obrážtek tu mám jej, tak aby ste si ho pozreli. Tejto slečne Robert Fico dal neviem koľko 13 000 korún, aby, ako sa ona sama vyjadrila, si urobila za to nové nechtíky. Alebo teda potom mali sme premiéra, ktorý za takéto logo, ktoré, keď si teraz sadnem k počítaču, tak za tri minúty urobím, zaplatil 2,569 mil. korún. Jednoducho toto je politika, toto sú maličkosti. To sú naozaj smiešne sumy v porovnaní s tými tendrami, ako bol mýtny tender, TIPOS a všetko, čo som spomínal, ale naozaj na dokreslenie zodpovednosti vlády, ktorú sme tu mali, si myslím, dostatočné príklady.

    Taktiež som nevidel ani raz nejaké vystúpenie proti sociálnym podnikom toť pani exministerky Tomanovej. Až postupne sa ukázalo, že to, čo opozícia vtedajšia hovorila a prízvukovala, nie je čisté, je to rozkrádačka. Až následne sa to potvrdilo a tu nám utekali obrovské peniaze, ktoré logicky teraz snáď na tieto nasledujúce štyri roky nám chýbajú. Ak by sme tieto peniaze mali, tak sa nám žije ako v bavlnke, úplne v pohode.

    Preto mi pripadá od vás, poslanci opozície, naozaj pokrytecké, ak máte ešte aj tú odvahu prísť sem k tomu pultu a hovoriť niečo a kritizovať. Naozaj na vašom mieste bol by som ticho a tichučko ten návrh o štátnom rozpočte by som pretrpel. Vy ho ani nepodporíte, ale by som sa neozýval, lebo vy ste toho príčinou, nie my teraz tu šetríme, ale vy ste spôsobili, že teraz šetríme, lebo nechceme byť takí, ako ste boli vy.

    Tiež ma veľmi mrzí, a súvisí to, aj nesúvisí to, ale súvisí to so štátnym rozpočtom, taká politika, ktorú ste zvolili od volieb. Neustále ľudí iba strašíte. Strašíte, že na budúci rok budú mať dôchodcovia o 2,5 eura zvýšený dôchodok. Pani Tomanová, je to pravda? Naozaj to tak bude, keď to stále dokola opakujete? Ja si myslím, že nie je to pravda. Po prvé, neprešla zmena valorizácie, zákona v tomto parlamente. A ak by aj prešla, tak by prešla od roku 2012. Čiže strašiť ľudí týmto, stále hovoriť o politike zdražovania, urobiť si snem a dať si tam obrovský nápis, že je politika chaosu a zdražovania, je od vás práve, páni v opozícii, veľmi nezodpovedné, lebo práve táto politika, ktorú vy spôsobujete, spôsobuje to, že ľudia sú v strachu, boja sa svojej budúcnosti, hoci nič strašné ich nečaká. Na základe toho nemíňajú. A už máme výsledky za október, kedy vlastne maloobchodné tržby o 4 % tuším poklesli oproti minulému roku. Čiže toto je práve dôsledok vašej nezodpovednej politiky. Tak ako ste robili nezodpovednú politiku, keď ste vládli, robíte nezodpovednú politiku teraz. Videli ste niekedy súčasnú opozíciu, že by v minulosti vám podrážala nohy tým, že by kritizovala zdražovanie, že by ľudí strašila, aby nekupovali veci, lebo teda bude tu neviem aká strašná drahota? Nikdy to neurobila, lebo bola zodpovedná. A toto je ten rozdiel medzi nami a vami. Jednoducho vy ste devastovali predtým a devastujete teraz, lebo to, čo robíte, ten strach, ktorý v ľuďoch vyvolávate, spôsobuje iba jedno, že ľudia nemíňajú a následne sa príjem z dane z pridanej hodnoty, z dane z príjmu, z dane z odvodov, z dane z vyšších miezd, ktoré by teoreticky ľudia mali, ak by vlastne obchody mali tržby, nedostáva späť do štátneho rozpočtu, a preto budeme mať o to väčšie problémy, kvôli vám, kvôli tomu, že ľudí strašíte. Čiže to, že ľudí strašíte, de facto nakoniec spôsobí to, keď obchodníci nebudú mať tržby, ľudia budú mať nižšie mzdy. Čiže vy ste za to zodpovední.

    A čo ma mrzí, na poslednom mieste je to, že ani pri tak zásadných dobrých veciach, ktoré táto koalícia robí, že sme zvýšili materskú, že sme predĺžili materskú, že sme zvýšili rodičovský príspevok pre matky dvojičiek, trojičiek, že sme zrovnoprávnili adoptívne mamičky s mamičkami od prírody, že budú mať jedny aj druhé nárok na osem mesiacov materskej, ani tu ste neboli schopní zahodiť naozaj tie politické tričká a tieto návrhy ste nepodporili. Za toto, si myslím, sa môžete hanbiť. A to je všetko, čo som chcel povedať k návrhu štátneho rozpočtu. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Matoviča chcú reagovať pán poslanec Jozef Viskupič, pán poslanec Juraj Blanár, pán poslanec Igor Štefanov. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Jozef Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel iba doplniť k Igorovmu vystúpeniu, že ma mrzí, keďže viac-menej bolo nasmerované smerom k SMER-u, že je tu tak veľmi málo poslancov. Myslím si, že tam odznelo veľmi veľa pravdy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, nuž konečne som sa dozvedel, že je jediný človek v galaxii, ktorý pozná pravdu, ktorý vie presne posúdiť, čo všetko bolo dobré a čo je zlé, ktorý je jediný spravodlivý, ktorý má dokonca liek aj na riešenie korupcie a ktorý ešte dodnes, mimochodom, neoznámil toho svojho priateľa údajného, ktorý prišiel za ním s obrovskou ponukou, a doteraz nevyriešil ani ten svoj korupčný problém, ktorý zvýšil svoju cenu v tomto parlamente. Tuším to bolo 20 mil., pán poslanec? Výborne. Som rád, že vy ste prvý v rade, ktorý idete bojovať proti korupcii takýmto výsostne demokratickým spôsobom, ktorý ste preukázali aj dnes pri voľbe generálneho prokurátora.

    Vážený pán poslanec, mrzí ma, že ste nerozoberali také veci, čo sa týka rozpočtu, že ste nehovorili, čo to prinesie, keď sa zvýši daň z pridanej hodnoty na 20 %, čo prinesú ďalšie opatrenia, ktoré tu robia ministri aj za vašu stranu, ktorú reprezentujete. Ale na čo jediné ste sa zmohli, je celú vec moralizovať a celú vec dávať na človeka predchádzajúcej vlády, teda predsedu vlády, pretože asi ináč politiku neviete robiť, iba tým, že budete spomínať Roberta Fica vo svojich vyfabulovaných, vymyslených konštrukciách. Našťastie, ľudia sa neriadia tým, čo hovoríte vy, ale vlastným rozumom. A tí im to vo voľbách vždy spočítajú. A som presvedčený, že spočítajú to rovnako aj vám, lebo to, čo robíte doposiaľ, to nemá naozaj obdobu. A ak mienite takto pokračovať, že budete moralizovať a na druhej strane kryť korupciu, ja vás takisto vyzývam ako poslanec Maďarič, už konečne čosi urobte s tým.

  • Pán poslanec Igor Štefanov ako posledný s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som, samozrejme, chcel rád reagovať len veľmi stručne na to, čo hovoril pán kolega Matovič.

    Hovorí, že bude dookola opakovať tie veci, ktoré už teda tu odzneli mnoho a mnoho razy. Ja vám, pán kolega, budem tiež donekonečna opakovať, že ten tender, ktorý hanlivo nazývate nástenkový a je výplodom vtedajšej opozície a médií, pomohol rozbehnúť eurofondy na Slovensku. A dneska fungujú eurofondy vďaka tomuto tendru veľmi efektívne. Môžete ísť aj trošku do hĺbky a uvidíte, že mám pravdu, len, žiaľbohu, vy sa opierate len o veľmi plytké tvrdenia bez toho, že by ste zašli trošku viac do hĺbky, o čom svedčí aj to, že ste tu vytiahli logo regionálneho operačného programu a uviedli ste tam nejakú sumu. Keď sa sám seba pasujete za bojovníka za pravdu, tak by ste mali pravdu hovoriť. To logo nestálo toľko, tá suma je nafúknutá, nie je taká, ako ste ju ukazovali. A nie je za to logo, ale je za 350-stranový dizajn, manuál. To nie je to isté ako jedno logo, ktoré vy urobíte za päť korún. O tom nepochybujem.

    A keďže ste taký bojovník za čistotu a za právo a za slušnosť, mali by ste konečne vysvetliť, mňa by to veľmi zaujímalo, a možno nie som v tomto jediný v tejto sále, ako je to s tými vašimi daňovými a colnými únikmi, veď vy predsa dlhujete štátu mnoho miliónov korún. A tu moralizujete. Mňa by to veľmi zaujímalo, ako to je. Povedzte nám pravdu. Ďakujem za slovo.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Matovič.

  • K pánovi poslancovi Blanárovi len tak rýchlo. Povedali ste, že hovoril som tu iba vyfabulované, vymyslené konštrukcie. Ak vám pripadá napr. mýtny tender, kde táto republika prišla o 7 mld. korún, vyfabulovaná, vymyslená konštrukcia, tak to chápem. Jednoducho pre vás sú to drobné. A tým pádom tomu neprikladáte žiadnu váhu.

    Pán poslanec Štefanov, myslím si, že aj tu vlastne predtým to spomínal pán Záhumenský, ale teda teraz to spojím, zabudol som to povedať v tom vystúpení, ak máte akýkoľvek dôkaz o tom, čo tvrdíte, že tomuto štátu ja dlhujem nejaké milióny korún alebo že som niekde nezaplatil nejakú daň alebo clo pri dovoze tlačiarenského stroja, opakoval to, ešte raz hovorím, pán poslanec Záhumenský, aj vy ste to teraz hovorili, tak poprosím vás, dajte mi o tom jeden jediný dôkaz. Ja vám tvrdím, že tomuto štátu na daniach a na cle nedlhujem ani jednu jedinú korunu a tlačiarenský stroj, ktorý som v roku 2002 doniesol, tak som doniesol s tým, že som zaplatil všetky dane a všetky clá. Čiže poprosím vás o dôkazy. A nehovorte tieto veci, lebo potom takisto ja si môžem začať vymýšľať, pán Štefanov, pán Záhumenský, na vás, že ste znásilnili niekde za rohom nejakú študentku. Bude to také isté tvrdenie, ako to, čo hovoríte vy.

  • Teraz v rozprave vystúpi už ohlásený predtým pán poslanec Igor Choma. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení poslanci, rád by som sa vyjadril aj ja k predkladanému návrhu štátneho rozpočtu, a to predovšetkým v súvislosti s kapitolou dopravy a konkrétne k niektorým číslam súvisiacim s nadriadenou cestnou infraštruktúrou.

    V rozpočte na rok 2011 sa dočítame, že na výstavbu ciest, diaľnic a rýchlostných ciest sa v roku 2011 rozpočtujú výdavky vrátane zdrojov z Európskej únie a spolufinancovania v sume 706 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 predstavuje zvýšenie o 2,15 %. To je v poriadku. Keď sa ale pozrieme do tabuľky, tak je zrejmé, že sa predpokladá, že sa nebudú čerpať zdroje Európskej únie v takej výške, ako boli nastavené v roku 2010. A z toho vyplýva, že všetky tie reči o výstavbe diaľnic predovšetkým zo zdrojov Európskej únie, o výraznej dynamike ich čerpania, vychádzajú dnes ako naozaj prázdne. Myslím si ale, že z návrhu je zrejmé, že minister financií alebo ministerstvo financií si to uvedomuje a že naozaj dôjde k poklesu čerpania zdrojov z Európskej únie. A potvrdzuje sa tým takisto, že avizovaná realokácia zdrojov z Únie bude mimoriadne zložitá. Žiaľ, ani v tomto roku sa vláda ani neposnažila zdroje Európskej únie výstavbou diaľnic čerpať, a to ani na stavbách, ktoré boli naozaj pripravené na čerpanie z fondov Európskej únie, napr. niektoré z úsekov na D3, teda na diaľnici kysuckej, už pred uzavretím verejnej súťaže, a boli tam zaradené, ako som povedal, z financovania zo zdrojov EÚ. Fondovými stavbami dnes summa summarum sú len dve stavby, jedna stavba, s ktorou sa začalo v roku 2008, to je úsek Žarnovica – Šášovské Podhradie (II. etapa), ktorá mala byť odovzdaná v tomto roku, zatiaľ sa tak nestalo, a R4, to je stavba, ktorá bola otváraná v tomto roku medzi Košicami a Milhosťou. Aby sa dali reálne vyčerpať peniaze, ktoré sú tu alokované na rok 2011, musí ministerstvo dopravy otvoriť v prvom, najneskôr v druhom kvartáli minimálne šesť ďalších eurofondových stavieb diaľnic alebo rýchlostných ciest. Som presvedčený, že čiastka vyčlenená zo štátneho rozpočtu na výstavbu, aj vzhľadom na liknavý a zatiaľ neprofesionálny postup, ktorý sledujem, nebude ani zďaleka vyčerpaná. A dovolím si odporúčať, aby aspoň časť týchto financií pán minister presunul na ich správu a údržbu. K tomu sa ešte potom neskôr vyjadrím, keď budem pri správe a údržbe.

    Dámy a páni, ja by som rád povedal, že príprava výstavby jednotlivých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest je procesom, ktorý je naozaj časovo a finančne veľmi, veľmi náročný. Príprava chýbajúcich úsekov D1sa realizuje už desaťročia. Chcem zdôrazniť, že po nástupe vlády v roku 2006, vlády Roberta Fica, nedošlo k žiadnej zmene priorít výstavby ani k zmene trasovania diaľnic, pretože bolo zrejmé, že ich intenzívna výstavba je zásadným podporným prvkom ekonomiky, makroekonomiky, štátu a rastu hospodárstva z viacerých relevantných dôvodov. Naopak, za posledné štyri roky došlo k výraznému zintenzívneniu výstavby diaľnic a najmä prípravy nových úsekov v zmysle platných uznesení vlády Slovenskej republiky. Mám za to, že súčasné počínanie si vlády a najmä pána ministra dopravy z pohľadu výstavby diaľnic je naozaj veľmi zlé a vážnym spôsobom poškodzuje hospodárske záujmy štátu a nielen štátu, ale, samozrejme, aj jeho občanov.

    Mimochodom, kolegyne, kolegovia, rád by som vás dal do obrazu, čo sa týka akejsi výstavby diaľnic v jednotlivých regiónoch Slovenska. Častým argumentom súčasného pána ministra napr. je, že nemôže sa stavať v Žilinskom kraji, pretože treba rozdeliť prostriedky, ktoré sú k dispozícii rovnomerne do všetkých regiónov, čo je absolútne v poriadku a čo je relevantné. Ale treba vedieť aj to, že v Žilinskom kraji sa dnes nestavia absolútne žiadna diaľnica, stavia sa v Prešovskom kraji, stavia sa v Banskobystrickom kraji, Nitrianskom kraji, stavia sa niečo v Bratislavskom kraji, v Žilinskom kraji sa nestavia ani kúsok diaľnice. Ale pre vašu informáciu, aby ste si urobili obraz o tom, koľko diaľnic v ktorom kraji ešte chýba, uvediem niekoľko údajov. Ak zoberiem do úvahy diaľničnú sieť, ktorá je riadne zadefinovaná uzneseniami vlády, ak zoberieme do úvahy to, čo je dnes v prevádzke, ktoré diaľnice a rýchlostné cesty sú to, tak z toho zvyšku, ktorý treba ešte dostavať v nejakom období do roku ja neviem 2025, vychádza, že je potrebné ich postaviť v Žilinskom kraji najviac diaľnic, a to je 307 kilometrov, potom je druhým krajom Banskobystrický kraj, kde chýba 219 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, tretím krajom Košický kraj s nepostavenými 209 kilometrami a potom nasledujú Prešovský kraj s nepostavenými 137 kilometrami, Nitriansky kraj s nepostavenými 135 kilometrami, Trenčiansky kraj s nepostavenými 71 kilometrami a Bratislavský kraj s nepostavenými 61 kilometrami. Toto je reálny obraz, dámy a páni, o tom, v ktorom kraji treba koľko diaľnic postaviť. Ale myslím si, že aj napriek tomuto, čo som teraz povedal, je najdôležitejšie pre Slovensko dostavať diaľnicu D1 od Žiliny po Prešov.

    Rád by som sa vyjadril k správe a údržbe ciest. V rozpočte sa uvádza, že na správu a údržbu ciest a diaľnic je rozpočtovaných 65 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom predstavuje pokles o 7,21 %. Správa a údržba ciest je zabezpečovaná prostredníctvom Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti. A pre Slovenskú správu ciest, ktorá je zodpovedná za správu a údržbu ciest I. triedy, je rozpočtovaných 37 mil. a pre Národnú diaľničnú spoločnosť na prípravu, realizáciu opráv diaľnic a rýchlostných ciest je rozpočtovaných 27 mil. eur. Otázka moja znie, koľko eur je rozpočtovaných na ich dennodennú údržbu.

    Ďalej sa uvádza v správe, že správu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest vykonáva NDS aj z vlastných zdrojov. Na ďalšom mieste sa ale uvádza, že výsledkom zavedenia mýta je výpadok rozpočtových zdrojov. A Národná diaľničná spoločnosť nemá iné príjmy, ako sú predovšetkým príjmy z mýta, pretože iné vlastné príjmy, ktoré sú z hospodárenia s vlastným majetkom, sú naozaj neporovnateľne malé s mýtom. Zdôrazňujem, že z môjho pohľadu prostriedky dávané na údržbu boli už aj v minulom období poddimenzované, to je naozaj pravda, ale preto, že išli predovšetkým do výstavby nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Avšak za situácie, kedy sa diaľnice prestávajú stavať, je nepochopiteľné, že rozpočet nemyslí aspoň na ich údržbu. A myslím si, že je tu na Slovensku čo udržiavať. Logika je pritom jasná aj v tom, že pokiaľ zvyšuje počet kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, aj ciest I triedy koniec-koncov, musia sa zvyšovať aj náklady na ich údržbu. To nemôže fungovať naopak. Preto ma nesmierne mrzí, že v rozpočte sa uvažuje o skrátení zdrojov na údržbu týchto komunikácií.

    Rád by som sa zmienil, dámy a páni, ešte o mýte, pretože mýto sa tu pertraktuje len v polohe, že je netransparentné, predražené a tak ďalej.

    Zase, materiál hovorí, teda rozpočet na rok 2011, že systém elektronického mýta mal priniesť zdroje na výstavbu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest, avšak jeho skutočným výsledkom je dodatočné bremeno pre verejné financie, ktoré len znižuje zdroje na budovanie infraštruktúry, po zavedení mýta prišiel štát o výnosy z diaľničných nálepiek do nákladných áut, ktoré ročne predstavovali približne 41 mil. eur., a okrem toho predchádzajúca vláda schválila ako kompenzáciu po zavedení elektronického mýta zníženie spotrebnej dane na naftu, čím znížila príjmy štátneho rozpočtu z tejto dane ročne o 81 mil. eur, samozrejme, je potrebné platiť za vybudovanie a prevádzku mýta poplatok, ktorý v roku 2011 dosiahne 93 mil. eur, a negatívne dopady vo výške 226 mil. eur sú podstatne vyššie ako predpokladaný príjem z mýta vo výške 176 mil. eur, výsledkom zavedenia mýta v roku 2011 je výpadok rozpočtových zdrojov vo výške 50,7 mil. eur. Toľko hovorí návrh rozpočtu. Som presvedčený, že tabuľka uvedená v tejto kapitole, je urobená zle, a to nielen zle, ale dokonca tendenčne, aby sa znovu negativizoval elektronický výber mýta ako taký. Mimochodom, príjmy z mýta nie sú príjmami štátneho rozpočtu, ale príjmami Národnej diaľničnej spoločnosti. Ale ak by som predpokladal, že tak či tak sú nejakým spôsobom vlastne príjmami štátu, pretože štát je stopercentným vlastníkom Národnej diaľničnej spoločnosti, dal by som do poriadku tieto čísla a povedal by som, aké sú teda príjmy a aké sú výdaje v súvislosti s mýtom. Zvláštnym spôsobom v tabuľke, ktorá je v rozpočte, sa uvádza len údaj, ktorý hovorí o znížení výberu mýta z diaľničných nálepiek pre nákladné automobily, pretože nastúpilo elektronické mýto. Ale aby sme to dali naozaj na poriadok, uvádzam, že mýto je elektronické mýto, a diaľničné nálepky, to všetko dohromady je mýto. My nemôžeme teraz uvažovať len o nákladných autách a neuvažovať o osobných autách. Čiže keď boli príjmy z elektronického mýta v roku 2009 nula, bolo to preto, lebo mýto ešte nefungovalo, v roku 2010 budú 140 mil. eur a v roku 2011 budú 175 mil. eur. A príjmy z diaľničných nálepiek v roku 2009 boli 74 mil. eur, ale v roku 2010 sa znížili, pretože sa predávajú už len diaľničné nálepky pre osobné vozidlá, na úroveň 33 mil. eur, ale v roku 2011, a to sa v správe neuvádza, vzhľadom na zdraženie diaľničných nálepiek sa dajú očakávať príjmy vo výške 55 mil. eur. To znamená, podčiarknuté, že spolu príjmy z mýta ako takého v roku 2009 boli 74 mil., v roku 2010 budú 177 mil. a v roku 2011 budú 230 mil. eur.

    Ak zoberieme teraz výdaje, teda tú druhú stranu, splátka vybudovania elektronického výberu mýta bola v roku 2009 nula, v roku 2010 bude 94 mil. a v roku 2011 bude zhruba 94 mil. A ak do toho zarátame aj dopad zrušenia spotrebnej dane z nafty, i keď tu nemá čo robiť, pretože mal by sa uvádzať v úplne inej kapitole štátneho rozpočtu, ale pre poriadok, pretože má to súvis s nejakým mýtom, pretože vláda prijala takéto kompenzačné opatrenie, vtedy, keď sa mýto zavádzalo, musím ale opraviť ten údaj, ktorý je tu napísaný vo výške 81 mil. eur, pretože takéto boli aj naše pôvodné očakávania. Realita však ukázala, že v mínus 80 mil. nie je zarátaný aj pozitívny dopad zrušenia spotreby, pretože sa začalo čerpať viacej nafty, predovšetkým od zahraničných dopravcov. Dá sa očakávať teda dopad nie na úrovni mínus 80 mil., ale mínus 40 mil. eur. Aj keby sme chceli byť konzervatívnejší, tak povedzme, že to bude niekde na úrovni mínus 60 mil. Takže celkom výdaje alebo dopady spolu s príjmami z mýta sú jednoznačné v roku 2009 na úrovni 74 mil. eur, plus, v roku 2010 na úrovni plus 23 mil. eur a v roku 2011 na úrovni plus 76 mil. eur. Takže nemôžeme tu hovoriť, pán minister o tom, že tu bude nejakých mínus 50 mil. eur. A týchto 76 mil. eur, alebo 56 mil., ak by sme rátali teda naozaj s tými dopadmi zo spotrebnej dane na úrovni 80 mil., bude postačovať na vykrytie splátky úveru, ktorý si zobrala ešte Dzurindova vláda prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, vo výške 16,8 mld. korún na výstavbu diaľnic, čo je v poriadku. Ale Národná diaľničná spoločnosť, a už to spomínal poslanec Kažimír, sa naozaj 4 roky vážnym spôsobom bránila defaultu práve z dôvodu toho, že síce úver bol zobratý a čerpal sa, ale bývalá vláda sa zaviazala, že ho bude sanovať, alebo garantovať práve výberom z elektronického mýta, ktoré malo fungovať už v roku 2007, čo sa však nestalo, pretože absolútne na zavedení mýta predchádzajúca vláda nespravila nič. Ale dobre, vysporiadali sme sa s tým a verím, že aj Národnej diaľničnej spoločnosti sa už teraz uľaví a od roku 2011 bude môcť vykazovať aj normálny zisk.

    Takže toľko, čo sa týka mýta.

    A ja by som sa ešte rád zmienil alebo vyjadril k tomu, čo sústavne či už pán Matovič alebo pán minister donekonečna opakuje. A to je dehonestácia mýta ako takého, systému ako takého, ako niečo, čo je zlé, čo bolo predražené a čo bolo netransparentné. Chcem povedať, možno vám, ktorí ste nesledovali ten proces, pretože sa odohrával pred dvoma rokmi, že transparentnosť celého procesu výberu mýta potvrdil trinásťkrát pri riadnych konaniach Úrad pre verejné obstarávanie, ktorého predsedom bol, mimochodom, predstaviteľ vtedajšej opozície. A úplne zabúdate alebo neviete o skutočnosti, že Národná diaľničná spoločnosť vylúčila v súťaži na mýto pôvodne len dvoch uchádzačov, nie troch. Čiže ostali v tej súťaži dvaja, ale po námietke jedného z vylúčených uchádzačov práve Úrad pre verejné obstarávanie dal nariadenie Národnej diaľničnej spoločnosti vylúčiť aj tretieho uchádzača. Takže ostal v súťaži len jeden, bohužiaľ, ten najdrahší. Zdôrazňujem ešte, že korektný postup Národnej diaľničnej spoločnosti pri súťaži potvrdil svojimi rozsudkami sedemkrát aj príslušný krajský súd. A vôbec by som sa, dámy a páni, nebránil ani Európskemu súdnemu dvoru, pretože som presvedčený o tom, že Národná diaľničná v tejto súťaži postupovala korektne.

  • Dámy a páni, elektronický výber mýta, či sa to niekomu páči alebo nepáči, funguje a funguje veľmi dobre. Je pripravený aj na interoperabilitu v rámci celej Európskej únie. A myslím, že máme dnes najlepší systém výberu mýta v Európe, čo bolo potvrdené aj Európskou komisiou dopravy. Taký list k dispozícii mám.

    Na záver, dámy a páni, vážení poslanci, kolegovia, dovoľte, aby som skonštatoval, že rozpočet pripravený súčasnou vládou v kapitole dopravy vykazuje vážne chyby a neznalosť problematiky. Za týchto okolností nemôžem takýto návrh rozpočtu na rok 2011 podporiť. Ďakujem sa vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Chomu sa prihlásil pán poslanec Július Stanko ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Stanko.

  • Pán poslanec, mňa mierne vyrušilo, keď ste charakterizovali priority jednotlivých krajov pre dokončenie diaľničnej siete, kde ako prvý figuroval Žilinský kraj a Košický kraj medzi týmito prioritnými krajmi nie je. Tak teda v Košickom kraji ako v jedinom z ôsmich krajov Slovenska nebol postavený za posledných dvadsať rokov ani jeden jediný kilometer diaľnic. Summa summarum je v Košickom kraji 13 kilometrov diaľnic, z Košíc na hranicu kraja smerom na Prešov, ktoré boli postavené ešte kedysi za Husáka.

  • Pán poslanec Choma bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ja len pre vysvetlenie, pán poslanec Stanko. Ja som nehovoril o prioritách, ja som hovoril o súčasnom stave výstavby diaľnic a o potrebe dostavania konkrétnych kilometrov v súvislosti so zadefinovanou sieťou. A tam to vychádzalo, ešte raz, pre Žilinský kraj 307 kilometrov, Banskobystrický kraj 219 kilometrov, Košický kraj 209 kilometrov, Prešovský kraj 137 kilometrov a tak ďalej a tak ďalej. Takže toto je len reálny stav, tu nehovorím o prioritách. Ja som povedal, že prioritou je výstavba D1. Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Miroslav Číž, ktorého nevidím v sále, čiže prichádza aj on o poradie. A ďalej v sále je prítomný pán poslanec Peter Pelegrini. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa krátko vyjadril k zákonu o štátnom rozpočte a k tomu, že vláda by mala v prvom rade hľadať zdroje na strane úspor. A z tých debát, ktoré tu prebiehajú, ma napadlo, a využívam tú možnosť prítomnosti pána ministra financií, aby som ministra financií požiadal, keby sa ministerstvo financií, daňové úrady a colné úrady viacej zamerali na to, aby nedochádzalo v budúcnosti k takým praktikám, že keď je daňový subjekt vyzvaný a je mu oznámené, že bude v ňom vykonaná kontrola, tak tento majiteľ takéhoto subjektu požiada o odklad takejto kontroly, v tom čase predá spoločnosť úplne cudziemu vlastníkovi, ktorý potom následne daňovému úradu oznámi, že doklady, ktoré sa týkajú predmetného obdobia, ktoré chce daňový úrad skontrolovať, odniesol do zberu.

  • Takže aj tu treba hľadať rezervy. A takíto páni sú a existujú, ja ich nebudem konkretizovať. Ono každý, kto to počul, tak si asi domyslí, o koho sa jedná.

    Pán Matovič tu hovoril o tom, že treba vzdelávať a on že má úmysel vzdelávať občanov, aj našich voličov, aj svojich voličov. Škoda, že tu nie je, som mu chcel odporučiť teda, aby každý týždeň v tom svojom slávnom stĺpčeku nevypisoval bludy a táraniny, ale aj teda nech vzdeláva a nech tam spraví ekonomické okienko, možnože to by pomohlo tým občanom viacej.

    Ale vrátim sa teda naspäť, aby som neporušoval rokovací poriadok, tak ako robili to mnohí moji predrečníci, naspäť k rozpočtu a dotknem sa opäť len jednej krátkej konkrétnej veci.

    Je úplne logické, že sa nezhodneme v názore na predložený štátny rozpočet, ale v čom by sme sa ale podľa predložených čísel mohli zhodnúť, to je to, že veľkú časť bremena prenáša táto vláda na občana a v príjmovej časti počíta s mnohými položkami, ktoré zaplatia občania priamo z vlastných peňaženiek.

    To, čo ma však zaráža ešte viac, je fakt, že nielenže vláda predkladá do parlamentu zákony, ktoré sú v rozpore s jej programovým vyhlásením, ale v rozpore s programovým vyhlásením je aj tento predložený rozpočet. Hovoril som to už pri prijímaní zákona, ktorým sa zrušilo oslobodenie plynu CNG, stlačeného plynu, od spotrebnej dane. Štátny rozpočet na strane príjmov na budúci rok už počíta s príjmom z tejto novozavedenej dane. A určite sa zhodneme na tom, že štátny rozpočet musí byť zostavený tak, aby bol v súlade s programovým vyhlásením vlády. Dovoľte mi z neho preto opäť zacitovať: „Vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry, konkurenčné dopravné služby, užívateľsky prijateľnú a ekologicky a energeticky efektívnu a bezpečnú dopravu.“ Zdanenie plynu CNG, ktorý sa využíva na cirka 95 % vo verejnej autobusovej doprave, určite podporou ekologickej dopravy nie je, skôr opačne, o tom, čoho všetkého je schopná táto vláda, svedčí fakt, že kým podľa smernice Európskej únie majú krajiny povinnosť postupne zvyšovať spotrebnú daň až na minimálnu úroveň Európskej únie, a to až v roku 2020, naša vláda počítala už v budúcom roku, v roku 2011, dokonca so sadzbou vyššou, ako je jej minimum v Európskej únii. Tak to je teda naozaj parádna podpora ekologickej dopravy zo strany vlády.

    Je zarážajúce, že vláda za účelom vytiahnuť z peňaženiek občanov čo najviac peňazí ohrozuje týmto návrhom rozpočtu aj záväzok Slovenskej republiky nahradiť do roku 2020 alternatívnymi palivami až 23 % tekutých fosílnych motorových palív. A zemný plyn CNG by podľa tohto plánu mal do roku 2020 nahradiť až 10 % takýchto palív. Zavedenie spotrebnej dane v plnej výške minimálnej sadzby Európskej únie od 1. januára 2011 prakticky zastaví rozvoj používania CNG na Slovensku. Slovenská republika nesplní zámer Európskej únie v náhrade 10 % fosílnych palív v doprave zemným plynom do roku 2020 a očakávané príjmy štátneho rozpočtu z tejto spotrebnej dane za CNG v budúcnosti sú a budú iba virtuálnou realitou. Odstránením oslobodenia stlačeného plynu využívaného v doprave od spotrebnej dane namiesto toho, aby štát finančne podporil zámery Európskej únie v ekologizácii dopravy, sa utlmí rozvoj stlačeného plynu CNG a vložené investície sa používateľom, ktorí sú hlavne občania autobusových prepravcov vo verejnej doprave, ako aj prevádzkovateľom plniacich staníc a aj dodávateľom CNG nikdy nevrátia.

    Tým, že vláda v štátnom rozpočte počíta s príjmom zo spotrebnej dane na CNG, výrazne zasiahne sektor verejnej dopravy. Ako som už spomínal, hlavnými používateľmi CNG v doprave sú v súčasnosti autobusoví dopravcovia zabezpečujúci prepravu osôb v mestskej a prímestskej verejnej doprave. Verejná autobusová doprava je dotovaná z rozpočtu mestských a regionálnych samospráv. Toto sa bude týkať troch veľkých miest. Bude sa to týkať Bratislavy, bude sa to týkať Košíc a bude sa to týkať aj autobusovej dopravy v Banskej Bystrici, kde došlo k nákupu plynových zariadení. Je tu ešte stále primátor Bratislavy a ten bude vedieť kvantifikovať, koľko takáto daň bude znamenať len navýšenie nákladov pre dopravu, verejnú hromadnú dopravu v Bratislave, ktorá bola výrazne modernizovaná a ktorá práve prešla na ekologický typ dopravy, aby sa Bratislava mohla po rokoch pochváliť tým, že má dopravu, ktorá nezaťažuje životné prostredie. S touto spotrebnou daňou sa anuluje ekonomická výhodnosť CNG voči nafte a tým aj záujem autobusových dopravcov a samospráv na plynofikáciu verejnej dopravy. A tak teda sa na spotrebnú daň v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch paradoxne vyskladajú dotovaní autobusoví dopravcovia a občania, kvôli ktorým je verejná doprava dotovaná, dôjde určite k zvýšeniu cestovného.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak tento a takto predložený rozpočet má pre občanov znamenať to, že keď sa budú v roku 2011 vracať z nákupu, ktorý zdražel kvôli zvýšeniu cien potravín a zvýšeniu DPH, a budú ešte chcieť ísť na poštu zaplatiť si inkaso, na ktorom uvidia vyššie ceny za elektrinu a plyn, a budú si musieť kúpiť ešte aj drahší lístok na MHD, lebo vláda zaviedla daň na pohonné hmoty, a ak by sa tomuto chceli vyhnúť a namiesto autobusu použijú auto a budú musieť zaplatiť extrémne predraženú diaľničnú nálepku, prepáčte, ja za takýto rozpočet určite hlasovať nebudem. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Pavol Paška, ktorého v sále nevidím, je ďalší, ktorý stráca poradie. A pán poslanec Dušan Bublavý je v sále. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, chcem povedať pár viet k tvorbe štátneho rozpočtu z pohľadu samosprávy.

    Je veľmi smutné, že v čase hospodárskej krízy štát postupuje ťarchu aj na úkor obcí a miest. V roku 2002 a 2003 prebehla decentralizácia zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky delimitáciou, boli im dané do správy obcí a miest základné školy, materské školy, ktoré boli v dezolátnom stave, bez revíznych správ, so zatekajúcimi strechami a nevysporiadanými pozemkami, nespočetným množstvom kompetencií, bez finančného krytia. Stavebné úrady a sociálne zabezpečenie obyvateľstva, toto všetko musela samospráva uniesť na svojich bedrách. Teraz, v čase svetovej hospodárskej krízy, a finančnej, obciam a mestám zákonom prikazujeme platiť daň z príjmu za prenájom a predaj obecného majetku. Toto je do neba volajúca krivda. Zvyšuje sa DPH a ceny služieb. Zvyšujú sa nároky na obce sociálnymi zákonmi. Zvyšujú sa ceny energií. Meškajú podielové dane a aj tie sú krátené. Obce a mestá zabezpečujú chod s vyplazeným jazykom. A tu im ešte štát stúpa na krk. Vážení, čo je to štát? Štát, to sú obce a to sú mestá a obyvatelia v týchto mestách a obciach. Nezabúdajme na to.

    Musím spomenúť eurofondy. Tu sa dejú ohromné krivdy. Stále sa rozpráva o nečerpaní fondov. Ale je veľa takých miest a obcí, ktoré vynaložia nemalé finančné zdroje na projektovú dokumentáciu kvôli stavebnému povoleniu a na projekty, ktoré sú potrebné na spracovanie eurofondov. Keď už máte toto všetko za sebou, zaplatíte agentúre, zaplatíte projektovú dokumentáciu a projekt je podaný a príde vám vyrozumenie od komisie alebo z ministerstva, že tento europrojekt je vyradený kvôli niekoľkým vetám, niektorému dokumentu alebo podobne. To skutočne ubližuje všetkým nám. Je potrebné, aby sa pomáhalo týmto obciam a mestám, aby mohli čerpať eurofondy. Mne to pripadá niekedy, a teraz za poslednú dobu, ako keby tu bolo politické prenasledovanie. Mám to odskúšané. Namiesto toho, aby sa obciam a mestám pomohlo, hádžu sa im prekážky pod nohy. Robíme to v čase, keď je hospodárska kríza. A namiesto toho, aby sme pomohli, páchame krivdy sami sebe. My si musíme uvedomiť, že teraz sa brzdí rozvoj, ktorý môžeme využiť pre zveľaďovanie životného prostredia, pre rekonštrukciu ciest, škôl, administratívne bariéry, prečerpanie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú, a niekedy až nad rámec Európskej únie. A to vláda vyhlasovala, že bude odstraňovať byrokraciu. Ale pritom historicky poškodzujeme sami seba, lebo v týchto obciach žijú všetci obyvatelia, nielen so straníckymi tričkami, a starostovia a primátori sa menia každé 4 roky, ak nedostanú dôveru.

    Ešte musím pár slov povedať k parlamentnému rokovaniu. Za toľko osobných urážok, invektív, slovného zasahovania do súkromia, ako som si vypočul za posledné 4 mesiace tu v Národnej rade, no poviem vám, niekedy sa hanbím, lebo na dedine asi by ste si zaslúžene niektorí rozmysleli, či sa budete takýmto spôsobom vyjadrovať, lebo tam si ľudia, musím povedať, viac vážia kolegu ako tu v Národnej rade. Keď terajšia koalícia obviňuje terajšiu opozíciu z rozkrádačiek, ktoré boli v minulosti, opozícia, samozrejme, pripomenie, v minulosti ako prebiehala privatizácia. A toto všetko vieme, že ak máme nejaké podozrenie, nemusíte to tu vykrikovať, sú orgány, ktoré tieto veci riešia. A občania nie sú zvedaví na takéto pripomienky, argumentácie a vyhrážky a samé rozkrádačky a nič iné. A niekedy aj osemkrát ten istý človek to povie za jeden deň. Skutočne sa musím sa hanbiť za to, keď prídem niekedy na víkend domov, o čom sa so mnou moji spoluobčania rozprávajú, skutočne to vyznieva medzi obyvateľmi veľmi kriticky. Dokedy, si myslíte, občania takéto trápne divadlo budú akceptovať? Sami si podpílievame konár, ale asi až dovtedy, kým nespadne celý strom, ale to už potom bude neskoro. Voliči občania vami, nami ohrdnú a nepôjdu radšej voliť.

    A ešte jednou vetou sa vrátim k rozpočtu. Vystúpenia, ktoré zazneli predo mnou, od kolegu Petráka zaznel celý rad argumentov, dokumentujú, že tento rozpočet aj pre samosprávu nie je cestou do budúcnosti. Preto tento rozpočet nepodporím. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Senko, dúfam, že ste si všimli, že som nezastavil ani pána poslanca Bublavého, keď nerozprával o rozpočte. Takže verím, že mi to pripíšete k dobru.

    Teraz má slovo ako jediný prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán kolega, mám ťa svojím spôsobom vcelku rád, lebo tak sympaticky tvrdo rozprávaš ako ja. A myslím si, že to tak vyjadruje to, že sa nesnažíš nejako moc pretvarovať. Takže budem k tebe veľmi taký mäkký.

    A k tomu, čo si hovoril o tom teda, že keď máme podozrenie z nejakého rozkrádania, z nejakých zlodejín ap., tak máme konať, máme to dať orgánom činným v trestnom konaní. Ono toto je taká formulka, ktorá zvyčajne zo strany SMER-u alebo teda súčasnej opozície zaznieva. Len najväčší problém je to, že tie rozkrádačky a tunelovanie sa konali v podstate zákonne, lebo otázka je, čo bolo nezákonné na nejakom mýtnom tendri, čo bolo nezákonné na nejakej nástenke. Jednoducho vy ako politici ste si prijali také zákony, aby ste mohli tunelovať štát zákonne. A tým pádom nerobili ste také kroky, aby ste následne mohli byť nejako trestne stíhaní. Takže takáto výzva síce je pochopiteľná, je ľúbivá, ale, ešte raz hovorím, tie rozkrádania sa konali v podstate zákonne, lebo zákonne ste si dovolili vyhlásiť tender za 3,5 mld. korún na nástenke na 2. poschodí niekde za vrátnicou. Jednoducho to bol v tom čase zákonný postup. Takto ste to urobili. Využili ste túto dieru v zákone, ktorú ste si sami nechali. A my môžeme eticky to odsúdiť, alebo morálne, že to bola rozkrádačka, ale de iure, podľa toho zákona a právneho stavu, ktorý vtedy bol, to rozkrádačka nebola. Ale myslím si, že omnoho dôležitejšie je to, či vlastne štát pri tom peniaze stratil alebo nestratil. Tie peniaze stratil a neboli použité efektívne a to je podstatnejšie. Ďakujem.

  • Reagovať teraz chce pán poslanec Bublavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len dúfam, že sa nedočkám toho, nebol som posledné 4 roky poslancom Národnej rady, aby takéto pripomienky, ako pán kolega teraz Matovič hovorí, sme nepočúvali z druhej strany, že to isté, to, čo bolo kedysi a kritizované, a bolo to v medziach zákona, robila aj tá istá vládna garnitúra, ktorá je teraz. A dúfam, že bude aj strana, ktorú reprezentuje pán Matovič, všetko pre to robiť, aby to tak nebolo, aspoň teda dúfam. A dúfať treba. Ale myslím si, že kritický, pán Matovič, ste len na jednu garnitúru a viac urážate stranu SMER, ako keď niektoré tendre neboli organizované stranou SMER, ale bol to koaličný partner. A ja som si všimol niekoľkokrát, že jediné, čo je z vašej strany, je útočenie do bývalého premiéra pána Roberta Fica, ako keby ten bol za všetko zodpovedný a ako by ten všade mal byť a ako by mal všetko vidieť, ako sa malo. A to som si ozaj skutočne všimol. A to je, si myslím, veľmi zdatný politik, ktorý si dáva pozor, aby on tú špinu nemal sám na sebe. Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Ivan Švejna. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Kollára, Ondreja Mateja a Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia.

    Po prvé, k § 1, zmene výšky príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu. V § 1 ods. 1 sa suma „13,092 402 812 mld. eur“ nahrádza sumou „13,147 833 812 mld. eur“ a suma „16,925 557 812 mld. eur“ nahrádza sumou „16,957 772 812 mld. eur“, v § 1 ods. 2 sa suma „3,833 155 mld. eur“ nahrádza sumou „3,809 939 mld. eur“.

    Odôvodnenie. Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmien v daňových príjmoch a zavedenia novej dane z emisných kvót, úprav limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu a z toho vyplývajúcej zmeny schodku štátneho rozpočtu.

    Po druhé, k § 4, novému odseku. Za doterajší odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Vláda Slovenskej republiky je oprávnená v roku 2011 prevziať úver od Rozvojovej banky Rady Európy na účely zmiernenia následkov prírodnej katastrofy a na financovanie dlhodobých preventívnych aktivít na zabránenie povodniam až do výšky 150 mil. eur.“

    Odôvodnenie. Ustanovuje sa možnosť prevzatia úveru na účely zmiernenia následkov prírodnej katastrofy a na financovanie dlhodobých preventívnych aktivít na zabránenie povodniam od Rozvojovej banky Rady Európy. V čase predkladania návrhu zákona o štátnom rozpočte nebola bližšie špecifikovaná výška možného čerpania úveru.

    Po tretie, k prílohe č. 1, zmene výšky jednotlivých príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu. Príloha č. 1 vrátane názvu „Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2011“ znie: „Ukazovateľ: Príjmy spolu 13,147 833 812 mld. eur, z toho A. Daňové príjmy 8,786 829 mld. eur, A.1 Dane z príjmov a kapitálového majetku 1,925 923 mld. eur, v tom daň z príjmov fyzickej osoby 110,47 mil., v tom zo závislej činnosti 103,854 mil., z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu 6,616 mil., daň z príjmov právnickej osoby 1,669 475 mld., daň z príjmov vyberaná zrážkou 145,978 mil., A.2 Dane za tovary a služby 6,735 637 mld., v tom daň z pridanej hodnoty 4,652 259 mld., spotrebné dane 2,083 274 mld., dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti 0,000 104 mld., A.3 Dane z medzinárodného obchodu a transakcií 33,908 mil., v tom podiel na vybratých finančných prostriedkoch 33,908 mil., A.4 Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom 21,881 mil., A.5 Iné dane (dane z emisných kvót) 69,48 mil., B. Nedaňové príjmy 703,083 115 mil., C. Granty a transfery 3,657 921 697 mld., Tuzemské granty a transfery 314,031 860 mil., Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 3,343 889 837 mld., Výdavky spolu 16,957 772 812 mld., Schodok 3,809 939 mld.“

    Odôvodnenie. Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmien v daňových príjmoch a zavedenia novej dane z emisných kvót, úprav limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu a z toho vyplývajúcej zmeny schodku štátneho rozpočtu.

    Po štvrté, k prílohám č. 2, 3, 4 a 5 , zmene názvov. V prílohách č. 2, 3, 4 a 5 sa slová „Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo kultúry SR“, slová „Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR“ sa nahrádzajú slovami „Ministerstvo hospodárstva SR“ a slová „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR“ sa nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR“.

    Odôvodnenie. Názvy ministerstiev sa upravujú v nadväznosti na zákon č. 403/2010 Z. z. z 13. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Po piate, k prílohe č. 4, zmene skratky. V prílohe č. 4 sa slová „MDPaT SR“ a „MDPT SR“ nahrádzajú slovami „MDVRR SR“.

    Odôvodnenie. Názvy ministerstiev sa upravujú v nadväznosti na zákon č. 403/2010 Z. z. z 13. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.

    Po šieste, k prílohe č. 4, novým záväzným ukazovateľom. V prílohe č. 4 sa za slová "06P0202 Podporiť v štúdiu rómskych študentov na stredných a vysokých školách“ vkladajú slová "06P0204 Menšinová a kultúrna politika 4 mil., 06P0209 PROGRES 0,075 mil., 06P020A Akčný plán boja proti rasizmu 2,481 256 mil.“.

    Odôvodnenie. Úprava programovej štruktúry v kapitole Úradu vlády SR sa vykonáva v nadväznosti na zákon č. 403/2010 Z. z. z 13. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády v znení neskorších predpisov.

    Po siedme, k prílohe č. 3, zmenám výdavkov v kapitolách. V kapitole Kancelárie Národnej rady SR sa zvyšujú výdavky celkom o 2,3 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 2,3 mil. eur. V kapitole Kancelárie prezidenta SR sa zvyšujú výdavky celkom o 0,3 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 0,3 mil. eur. V kapitole Úradu jadrového dozoru SR sa zvyšujú výdavky celkom o 0,32 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 0,32 mil. eur. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa zvyšujú výdavky celkom o 59,929 547 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 59,929 547 mil. eur. Zároveň sa v kapitole Úradu vlády SR znižujú výdavky celkom o 6,7 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 6,7 mil. eur. V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa znižujú výdavky celkom o 14,020 547 mil. eur, výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 14,020 547 mil. eur a kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) o 14,020 547 mil. eur. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa znižujú výdavky celkom o 1,7 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 1,7 mil. eur. V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa znižujú výdavky celkom o 8,214 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 8,214 mil. eur a kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) o 8,214 mil. eur. Suma „16,925 557 812 mld.“ sa nahrádza sumou „16,957 772 812 mld.“, suma „13,581 667 775 mld.“ sa nahrádza sumou „13,613 882 975“ mld.“ a suma „824,382 555 mil.“ sa nahrádza sumou „802,148 008 mil.“ (v riadku spolu).

    Odôvodnenie. Pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje v Kancelárii Národnej rady SR bezporuchový a plynulý chod zákonodarného zboru, v Kancelárii prezidenta SR výdavky na opravu Prezidentského paláca a výdavky súvisiace s činnosťou Kancelárie prezidenta. V kapitole Úradu jadrového dozoru ide o výdavky na zabezpečenie príspevku do medzinárodných organizácií z dôvodu zmeny koeficientu OSN, resp. z dôvodu nového komplexného výpočtu príspevku. A v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa zvyšujú výdavky z dôvodu potenciálneho nenaplnenia príjmov z predaja emisných kvót a dane z emisných kvót. Zároveň sa v kapitole Úradu vlády znižujú výdavky na protipovodňovú ochranu. V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa znižujú výdavky na rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu z dôvodu rýchlejšieho postupu prác pri rekonštrukcii v roku 2010 a zabezpečenia finančných prostriedkov už v roku 2010. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa znižujú výdavky v súvislosti s prijatými úspornými opatreniami v kapitole. A v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa znižujú výdavky z dôvodu eliminácie nenaplnenia príjmov zo spotrebnej dane z piva vzhľadom na neschválenie novely zákona.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, poprosím trošku hlasnejšie hovoriť, pretože to bude niekto aj prepisovať, aby to bolo zrozumiteľné.

  • Áno, takže po ôsme, k prílohe č. 4, zmene výdavkov na realizáciu programov. V kapitole Kancelárie Národnej rady SR sa zvyšujú výdavky spolu za kapitolu o 2,3 mil. eur a programu „06M Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu“ o 2,3 mil. eur. V kapitole Kancelárie prezidenta SR sa zvyšujú výdavky spolu za kapitolu o 0,3 mil. eur a programu „06N Reprezentácia štátu a obyvateľov SR“ o 0,3 mil. eur. V kapitole Úradu jadrového dozoru sa zvyšujú výdavky spolu za kapitolu o 0,32 mil. eur, programu „080 Výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou“ o 0,026 980 mil. eur a programu „0970D Príspevky SR do MO – ÚJD SR“ o 0,293 020 mil. eur. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa zvyšujú výdavky spolu za kapitolu o 59,929 547 mil. eur. Zároveň sa v kapitole Úradu vlády SR znižujú výdavky spolu za kapitolu o 6,7 mil. eur a programu „06P Tvorba a implementácia politík“ o 6,7 mil. eur. V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa znižujú výdavky spolu za kapitolu o 14,020 547 mil. eur a programu „020 Národný program rozvoja športu“ o 14,020 547 mil. eur. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa znižujú výdavky spolu za kapitolu o 1,7 mil. eur a programu „07E Tvorba a implementácia politík“ o 1,7 mil. eur. V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa znižujú výdavky spolu za kapitolu o 8,214 mil. eur a programu „053 Cestná infraštruktúra“ o 8,214 mil. eur a podprogramu „05303 Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest NDS“ o 8,214 mil. eur.

    Odôvodnenie. Pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje v Kancelárii Národnej rady bezporuchový a plynulý chod zákonodarného zboru, v Kancelárii prezidenta SR výdavky na opravu Prezidentského paláca a výdavky súvisiace s činnosťou Kancelárie prezidenta. V kapitole Úradu jadrového dozoru ide o výdavky na zabezpečenie príspevku do medzinárodných organizácií z dôvodu zmeny koeficientu OSN, resp. z dôvodu nového komplexného výpočtu príspevku. A v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa zvyšujú výdavky z dôvodu potenciálneho nenaplnenia príjmov z predaja emisných kvót a dane z emisných kvót. Zároveň sa v kapitole Úradu vlády znižujú výdavky na protipovodňovú ochranu. V kapitole Ministerstva školstva SR sa znižujú výdavky na rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu z dôvodu rýchlejšieho postupu prác pri rekonštrukcii v roku 2010 a zabezpečenia finančných prostriedkov už v roku 2010. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa znižujú výdavky v súvislosti s prijatými úspornými opatreniami v kapitole. A v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa znižujú výdavky z dôvodu eliminácie nenaplnenia príjmov zo spotrebnej dane z piva vzhľadom na neschválenie novely zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vás nechce reagovať nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A teraz nasledujú tí poslanci, ktorým prepadlo poradie v prvom kole.

    Ide Ján Richter ako prvý, pripraví sa pán poslanec Faič.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, diskusia k rozpočtu silových rezortov celkom prirodzene nie je dominujúca pri prerokovávaní štátneho rozpočtu. A to, čo je horšie, je, že oblasť bezpečnosti netvorí ani prioritu tejto vlády.

    Dovoľte, aby som povedal zopár slov do rozpočtu obrany, resp. vnútra, akceptujem, že rozpočet obrany predložený do výboru pre obranu a bezpečnosť tvorí predmet utajovaných skutočností, preto skôr v politickej rovine zopár poznámok.

    Pozorne som si preštudoval obsah diskusie pri prerokovávaní vlaňajšieho rozpočtu alebo ostatných rozpočtov za uplynulé 4 roky našej vlády, najmä čo sa týka argumentácie vtedy opozičných poslancov pána Lipšica a pána Pada. Pán minister vnútra, keby ste tu boli, obrátim sa na vás, vaša argumentácia pred rokom bola jasná. Dovoľte, aby som zacitoval z vášho vystúpenia: „Týmto rozpočtom vláda ohrozuje bezpečnosť ľudí, nie je schopná zabezpečiť alebo chrániť život a zdravie ľudí, hoci je to najväčšia priorita štátu. Dochádza k znižovaniu výdavkov rezortu obrany, armáda sa stáva nebojaschopnou. Postavili ste otázku, v akom stave preberie budúca vláda po parlamentných voľbách obranu tejto krajiny. Konštatovali ste, že nám sa môže zdať, že to nie je priorita, ale že nám nehrozí okamžité nejaké bezpečnostné riziko. Ale to, že rezort obrany bude mať najnižší rozpočet a najväčší pokles rozpočtu zo všetkých rozpočtov, je podľa mojej mienky signál, ktorý svedčí o tom, ako vláda reálne berie riziko, ktoré hrozí bezpečnosti na Slovensku. Samozrejme, budúca vláda bude potom nútená navyšovať výdavky aj v ozbrojených silách, aby sa dohnal dlh, obrovský dlh, obrovská sekera, ktorú táto vláda bezpečnosti na Slovensku vystaví. To je proste fakt. Áno, je to náročnejšie, financovať obranu, pretože to vám neprinesie voličské hlasy, ale vláda nie je tu preto, aby zabezpečovala voličské hlasy a podporu, ale aby zabezpečovala základné funkcie štátu. Táto vláda ich nezabezpečuje.“ Tu je koniec citátu vystúpenia pána Lipšica pred rokom pri prerokovávaní štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, aká je skutočnosť po parlamentných voľbách s novou vládou, ktorej súčasťou je aj pán Lipšic, aký je navrhnutý rozpočet pre rezort obrany? No musím konštatovať, že je ďaleko nižší. Keď celkové výdavky na obranu boli v roku 2010 rozpočtované vo výške 1,33 % HDP, pre budúci rok sú rozpočtované vo výške necelej 1,1 % HDP, celkové výdavky v absolútnych číslach oproti roku 2010 klesajú o 63 mil. eur, čo predstavuje 7,7-percentné zníženie. Ak by som tu mal hovoriť v kontexte prognóz pána Lipšica pred rokom, keď bol v opozícii, tak by tu už teraz v rezorte obrany „mal byť koniec sveta“. Samozrejme, uvedomujem si, že hospodárska kríza neskončila a očakávať, že si splníme záväzky, ktoré máme voči NATO v oblasti vyčlenenia zdrojov pre rezort obrany vo výške 2 % HDP, je nereálne, presne tak nereálne, ako boli politicky chybné tvrdenia opozičných poslancov pred rokom. Po takej zdrvujúcej kritike by som preto očakával rapídne navýšenie rozpočtu pre silové rezorty vôbec. Nič také sa nedeje, rezort obrany ide podľa pôvodnej programovej štruktúry. Teraz však prerokovávame rozpočet rezortu obrany novej vlády na rok 2011 a moje otázky smerujú na pána ministra Galka. Pán minister, základné otázky sú: Viete s takýmto rozpočtom garantovať splnenie našich záväzkov voči partnerom v aliancii? Viete zabezpečiť úlohy obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, ktoré hovoria o dosiahnutí celospoločenského konsenzu v otázkach bezpečnostnej politiky a obrany štátu, v prioritách, cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl? Nedostávame sa s takýmto rozpočtom do situácie, ku ktorej ja mám zásadné výhrady? Nevedie nás takýto rozpočet k postupnej premene ozbrojených síl Slovenskej republiky, k plneniu jedinej úlohy, a to je koncentrácia všetkých kapacít na afganskú misiu a misie ako také? Tým, samozrejme, nechcem spochybniť ich prioritu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové aktivity rezortu v porovnaní s rokom 2010 predstavujú pokles o 42,5 mil. eur, čo je zníženie o 40 %, opakujem, o 40 %. K zníženiu prichádza v rámci v rozvoja obrany aj vo výzbroji, v technike a materiáli o 36 mil. eur. Preto sú tieto moje otázky. A musím sa priznať že aj vystúpenie pána kolegu poslanca Somogyiho moje pochybnosti ešte viac umocnilo. V programovom vyhlásení ste sa zaviazali zrealizovať, citujem, cielenú modernizáciu ozbrojených síl, modernizáciu organických jednotiek, dokonca využitie systému aktívnych záloh. Má tento rozpočet rezortu na to? Aké budú spôsobilosti ozbrojených síl Slovenskej republiky Model 2020 alebo Strategické hodnotenie obrany v rámci individuálnej obrany Slovenskej republiky a kolektívnej obrany NATO? Toto sú dôvody, a mohol by som hovoriť ešte ďalej a ďalej, ktoré ma vedú k tomu, že nemôžem pri uvedených rizikách podporiť takto navrhovaný rozpočet.

    Dámy a páni, relatívne priaznivejšie sa javí návrh rozpočtu kapitoly rezortu vnútra, celkové výdavky kapitoly predstavujú v porovnaní s týmto rokom nárast o 22 mil. eur. Je to síce pokles v porovnaní s rokom 2009 o 95 mil. eur a v bežných výdavkoch rozpočtovaný schodok o 10 mil. eur, musím však konštatovať, že záväzky ktoré sa vláda zaviazala zrealizovať v programovom vyhlásení vlády, sú finančne náročné a ak by sa malo s takýmito praktikami s rozpočtom aj v ďalších rokoch pokračovať, vyslovujem obavu, že tie záväzky z programového vyhlásenia vlády, ktoré ste si dali, sú nereálne. Pozitívom je, že návrh rozpočtu, tak ako je uvedený, zabezpečuje zdroje na schválený nový systém odmeňovania policajtov, ale aj ďalších bezpečnostných a záchranných zložiek v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, celkom iste pozitívne sa dajú hodnotiť aj rozpočtované prostriedky na kapitálové výdavky, na druhej strane mohol by som znovu tak ako pri obrane citovať obsah z viacerých vystúpení spred roka pri štátnom rozpočte. Zúžim svoje vystúpenie a obrátim sa na jedného poslanca, na kolegu pána poslanca Pada, ktorý sa vyjadril takto pred rokom pri rozpočte: „Ak tomuto hovoríte zvyšovanie bezpečnosti občanov, mám pocit, že asi naozaj neviete, o čom je zvyšovanie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Musím povedať, že vďaka takémuto pôsobeniu sa v našej republike opätovne objavujú záležitosti, na ktoré v minulej dobe sme už zabudli ako na niečo, čo už dávno je prežité.“ Nehovorím to rád, ale nešťastiami práve takéhoto charakteru sa nesie doterajšie účinkovanie vašej vlády a rezortu vnútra ako takého. Preto aj rozpočet na budúci rok mal jasne a vo väčšej miere zohľadniť tieto potreby. Pán minister vnútra, pán minister financií, tento rozpočet môže bujnenie takýchto praktík, o ktorých hovoril pred rokom pán poslanec Pado, ešte len podporiť. Neželám si to, lebo bezpečnosť občanov a ochrana zdravia a majetku ľudí nemá koalično-opozičný vzťah, vyslovujem však obavu, a nie strašenie, pretože vychádzajúc z toho, čo som tu citoval, naopak, strašili ste vy, viacerí, pred rokom, že táto vláda zvyšuje bezpečnostné riziko občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, Laurenčík, Somogyi. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Richter, na jednej strane kritizujete, že rozpočet pre ministerstvo obrany je nízky a nezabezpečí všetky potreby ministerstva obrany, na druhej strane však vaši kolegovia, pán Záhumenský a pán Čaplovič, dávajú pozmeňujúce návrhy, aby sa ešte z takto nízkeho rozpočtu presunulo cca 63 mil. eur pre iné ministerstvá. Skúste týchto vašich kolegov prehovoriť, aby stiahli tieto pozmeňujúce návrhy, pretože ozaj ten rozpočet je nízky a bude problém ním naplniť všetky potreby ministerstva obrany, hoci verím, že náš pán minister to zvládne aj s takto nízkym rozpočtom. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem len podporiť kolegu Laurenčíka, resp. vyjadriť trochu aj počudovanie nad slovami pána Richtera. Zdalo sa mi, ako keby na 10 minút prerušil svoje členstvo v strane SMER a podporil zdola rozpočet pre kapitolu ministerstva obrany. Mohlo by to byť zaujímavé, keby sme nevedeli, že kolega Richter je jediný z týchto troch vystupujúcich, čiže pána Záhumenského, Čaploviča a jeho, členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Čiže predpokladám, že túto problematiku pozná. Čiže ja by som ho znova poprosil, aby využil svoj vplyv aj odborný vo svojom klube a poprosil svojich kolegov Záhumenského a Čaploviča, aby stiahli svoje pozmeňujúce návrhy jednak vo výške 50 mil. eur a jednak vo výške 9 mil. eur, aby sa neredukoval viacej rozpočet tohto rezortu. Ďakujem vám vopred.

  • Pán poslanec Richter chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov v reakcii na jeho vystúpenie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Chcem poďakovať za tie pripomienky.

    No, priatelia, ja som zadefinoval vo svojom vystúpení, že bezpečnosť nevnímam ako koalično-opozičný vzťah. To len chcem zopakovať. Preto je ten môj prístup veľmi reálny k tej problematike, ktorá sa týka rozpočtu týchto dvoch silových rezortov. Aj som uznal, a vôbec som nevychádzal z toho, že tu budem apelovať na dvojpercentný HDP prostriedkov do rozpočtu obrany, lebo to vnímam ako nereálne. Ale zároveň vo svojom úvode som povedal, že táto vláda neprijala bezpečnosť občanov minimálne z pohľadu rozpočtov ako svoju prioritu. Preto aj návrhy mojich kolegov smerujú len do toho priestoru, ktorý ste zadefinovali vy. Je celkom prirodzené, že SMER – sociálna demokracia má svoju alternatívu videnia rozpočtu ako takého aj z hľadiska priorít. Oni len definovali postoj, ktorý zaujala táto vláda. A preto siahajú do toho rozpočtu, ktorý nebol prijatý ako priorita ani pre túto vládu ako takú.

    No a ak môžem úplne na záver. Ja by som si len želal, keď bude váš pán minister po skončení svojej misie odovzdávať tento rezort, aby mohol konštatovať, že sú ozbrojené sily Slovenskej republiky tak dobre hodnotené z hľadiska účinkovania misií ako teraz a že, naopak, ozbrojené sily majú veľký rating aj v slovenskej spoločnosti. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, cítim, že pán poslanec Richter bol posledný rečník, ktorý vystúpil v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 aj preto, lebo nevidím v sále prítomných poslancov, ktorí boli prihlásení. Stratili poradie. A opätovne nie sú pri možnosti, kedy by mohli vystúpiť prítomní, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili, zvlášť tým, ktorí naozaj s vecnými, konštruktívnymi, aj keď niekedy opozičnými návrhmi vyjadrili svoj postoj k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

    Predtým ako udelím slovo pánovi podpredsedovi vlády, chcem privítať pani premiérku vlády Slovenskej republiky, ktorej chcem aj poblahoželať. Pani premiérka, dožívate sa dnes krásnych narodenín, preto želám zdravie, šťastie a splnenie všetkých želaní

  • a naozaj úspešné vládnutie a dobré vládnutie tak, aby občania Slovenskej republiky z nás a z vás, zo všetkých poslancov mali radosť, takže veľa zdravia ešte raz a Božieho požehnania.

  • Reakcia premiérky z pléna: „Ďakujem.“

  • Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby zaujal stanovisko k vystúpeniam poslancov v rozprave o návrhu zákona o štátnom rozpočte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážená pani premiérka, vážený pán kolega, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa k dva dni, ak sa nemýlim, trvajúcej rozprave, v ktorej vystúpilo veľa poslancov.

    Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, za to, že si našli čas, že si preštudovali rozpočet a že si pripravili svoje vystúpenia.

    Budem reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli, samozrejme, nie na všetky, pretože to by sme tu boli ďalšie dva dni.

    Najskôr by som chcel vyjadriť stanovisko k takým zásadným rámcovým veciam, ktoré sa neustále opakovali a najmä zo strany opozičných poslancov podľa môjho názoru nie vždy celkom korektne a nie vždy celkom presne.

    Takže najskôr by som chcel povedať na margo toho, v akej sme situácii, pretože zazneli tu slová o tom, že Slovensko dosahuje rekordný ekonomický rast, čo za prvý polrok tohto roka je pravda, že je to jeden z najvyšších rastov v Európskej únii. Zároveň ale treba povedať, že prepad slovenskej ekonomiky bol jeden z najväčších, že slovenská ekonomika sa prepadla z vyše 10-percentného ekonomického rastu v roku 2007 na takmer 5-percentný pokles ekonomický, čiže o viac ako 15 %, čo bol jeden z najväčších prepadov, a že teda ani rast v tomto roku, v roku 2010, nás ešte nedostáva na úroveň roka 2008.

    Zároveň treba povedať, že stav slovenskej ekonomiky najmä z pohľadu verejných financií, ale nielen z pohľadu verejných financií je zlý a neudržateľný. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že rating Slovenskej republiky zatiaľ zhoršený nebol. Faktom ale je, že ak by pokračoval vývoj, ktorý tu bol, najmä za posledné dva roky, tak by celkom určite zhoršený bol. Dávam do pozornosti včerajšie zhoršenie ratingu Maďarska, ktoré robí práve politiku založenú na krokoch, ktoré tu navrhujú aj viacerí poslanci strany SMER. Viacerí poslanci strany SMER nás vyzývali, aby sme zaviedli nimi navrhnutú, dokonca likvidačnú podľa môjho názoru bankovú daň vo výške, ako povedal, myslím, predseda výboru, 30-násobku tej, ktorá bola kedysi zavedená vo Švédsku a neosvedčila sa. Práve toto urobilo Maďarsko. Maďarsko likviduje 2. pilier, čo ste robili 4 roky, deformovali ste a oslabovali ste 2. pilier. Predpokladám že to by boli opatrenia, s ktorými by ste prišli aj teraz, keby ste vládli. Kam to v Maďarsku viedlo, nech sa páči, pozrieť sa aj z hľadiska vami toľko spomínaných ratingov. A obávam sa, že vývoj maďarskej ekonomiky v ďalších dvoch-troch rokoch nám dá pomerne plastický obraz toho, kam by sa dostalo Slovensko, ak by ďalej pokračovala vláda, na čele ktorej by bol SMER s Robertom Ficom.

    Čo sa týka stavu verejných financií a toho, či sa tu plytvalo alebo neplytvalo v posledných rokoch a v posledných obdobiach. Zo všetkých relevantných, dokonca všetkých známych príslušných hodnotení nepoznám žiadne ani domáce, ani medzinárodné hodnotenia kvality podnikateľského prostredia, ktoré by tvrdili niečo iné ako to, že počas posledných štyroch rokov sa na Slovensku výrazne zhoršovalo podnikateľské prostredie v takmer všetkých oblastiach a že najväčší prepad sme zaznamenali v oblasti korupcie, klientelizmu, a teda, samozrejme, aj plytvania, lebo, chcem vás upozorniť, že korupcia znamená, a mnohé zákazky tu boli menované, ale zďaleka nie všetky, že štát nakupuje drahšie, ako by nakupovať mohol, a predáva lacnejšie, ako by predávať mohol, a že pre štát v korupčnom prostredí, v prostredí zvyšujúcej sa korupcie, a na Slovensku nikdy korupcia nerástla tak a nedosiahla takú úroveň, akú dosiahla za vlády Roberta Fica, takáto korupcia znamená obrovskú stratu verejných zdrojov. Čiže jednoducho chýbajú peniaze. Ak vláda nekoná vo verejnom záujme, tak výsledkom je, že chýbajú peniaze na veci, ktoré by mali byť financované zo štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov.

    Ďalšia téza, ktorá sa tu neustále opakovala a ktorú by som chcel veľmi jasne demaskovať, jej nepravdivosť. Vo vystúpeniach viacerých poslancov opozičných zaznelo, že vláda Roberta Fica by bola dávala oveľa viac peňazí napr. na vzdelanie, napr. na vedu, napr. na šport, napr. na všetky možné oblasti, keby nebola kríza. Tak chcem vám povedať, že kríza neovplyvnila vaše míňanie peňazí za vlády Roberta Fica ani jedným jediným centom. A môžem vám to ukázať a dokázať aj na číslach. Za roky 2008 a 2009, to sú roky krízy, na Slovensku rástli verejné výdavky najviac zo všetkých európskych krajín. Dokonca ten nárast je tak enormný oproti iným krajinám, ja vám prečítam len niektoré porovnateľné. Zmena celkových výdavkov štátu za roky 2008 a 2009 na Slovensku bola plus 16,5 %. O 16,5 % sa zvýšili verejné výdavky na Slovensku v krízových rokoch 2008 a 2009. Druhý najvyšší nárast porovnateľných krajín malo Slovinsko, 5,5 % (Slovensko 16,5 %). Verejné výdavky v tomto období klesali vo všetkých ostatných porovnateľných krajinách, v Českej republike o 1 %, v Estónsku o 2,5 %, v Lotyšsku o 9 %, v Maďarsku o 9,5 %, v Rumunsku o 12 % (Česká republika mínus 1-, Estónsko mínus 2,5-, Lotyšsko mínus 9-, Maďarsko mínus 9,5-, Rumunsko mínus 12-, Slovensko plus 16,5-percentný nárast verejných výdavkov v rokoch 2008 a 2009). Tu je aj odpoveď na otázku, prečo tak enormne narástla zadlženosť, narástol verejný dlh v rokoch 2008 až 2010, kedy vzrástol z 27 % HDP na 43 % HDP. A to ešte v tom čísle nie sú započítané budúce výdavky na schválené a rozbehnuté PPP projekty, teda v tomto prípade na R1, ale aj ďalšie, ktoré ak budú schválené, tak do budúcna zaťažia verejné výdavky. Takže veľmi rád by som zdôraznil, že vláda Roberta Fica mala za 4 roky svojho vládnutia k dispozícii enormný objem zdrojov, taký ich nárast, aký ho nemala žiadna iná európska krajina. Za 4 roky, 2006 až 2010, nárast verejných výdavkov oproti rokom 2002 až 2006 bol 755 mld. Sk. O 755 mld. Sk mala vláda Roberta Fica vo verejných výdavkoch viac. Bolo to vo verejných výdavkoch vrátane v obcí a miest, ale všetky tieto verejné výdavky ovplyvňuje vládna väčšina zákonmi, ktoré tu môže prijímať a meniť. Ten nárast, aby ste si to vedeli aj porovnať s priemerom v Európskej únii, tak pripomeniem, že v priemere v Európskej únii za tie štyri roky narástli verejné výdavky o 18 %. Na Slovensku narástli o 35 %. Zdrojom týchto peňazí navyše bol prvého dva a pol roka rýchly rast ekonomiky vďaka reformám, toľko okiadzaným a kritizovaným reformám zo strany Roberta Fica a jeho vlády, 10,4-percentný rast v roku 2007, vysoký rast v rokoch 2006 až 2008, oveľa väčšie príjmy do štátneho rozpočtu. Keď sa tieto príjmy prepadli po tom, ako aj na Slovensko dorazila finančná a ekonomická kríza, tak vláda nešetrila ani jedným jediným eurom. Neznížila výdavky. Správala sa tak, ako keby takéto príjmy stále štát mal. A rekordným spôsobom rástol verejný dlh. Čiže tvrdiť zo strany ktoréhokoľvek z vás, páni poslanci, panie poslankyne, že kríza spôsobila, že ste nemohli niečo financovať, nie je pravda, pretože na Slovensku objem verejných výdavkov rástol napriek kríze tak, ako keby žiadna kríza nebola.

    Ďalšia všeobecná poznámka sa týka, lebo vyjadrujem sa k veciam najskôr, ktoré ste mnohí z vás opakovali, a potom pôjdem aj k niektorým konkrétnym vyjadreniam, ďalšej veci, ktorá sa tu neustále ako mantra opakovala. Boli to vyhlásenia o tom, že ideme všetko prenášať na ľudí, že tu bude obrovské zdražovanie, že vláda nie je schopná šetriť a že je schopná len zdražovať a prenášať všetko na ľudí. A opakovane najmä pán poslanec Počiatek, ale aj poslanec Kažimír napr. tvrdili, že vláda na strane výdavkov nešetrí, že všetko ide naháňať na strane príjmov. Keďže neviem, či mi páni poslanci Počiatek a Kažimír veria, tak im odcitujem zo stanoviska Medzinárodného menového fondu, veľmi čerstvého stanoviska Medzinárodného menového fondu, ktoré je zo dňa 5. novembra, teda z mesiac starého stanoviska, ktoré posudzovalo štátny rozpočet. Toto stanovisko hovorí, prečítam to po slovensky, je v angličtine, že: „Konsolidačné úsilie 2,5 % HDP je v rozpočte zabezpečené a opatrenia, ktoré znižujú výdavky, tvoria 1,5 % HDP a opatrenia, ktoré zvyšujú príjmy, tvoria 1 % HDP.“ Čiže, inými slovami, stanovisko Medzinárodného menového fondu hovorí, že zo 60 % toho konsolidačného úsilia vláda rieši úsporami a znižovaním výdavkov a zo 40 % ho rieši zvyšovaním príjmov napr. cez rast HDP alebo aj rast spotrebných daní. Takže myslím si, že aj toto jasne demaskuje účelovo z tých tvrdení, ktoré vyčíslili, neviem, ktorí to boli z týchto pánov poslancov, že vraj osem ku dvom to je na strane zvyšovania príjmov. A pán Ondruš, ale aj ďalší to hovorili.

    Ďalšia nepravdivá interpretácia toho, čo sa chystá a ide robiť, sa týka toho, aká bude vlastne tá záťaž, aké bude to zdražovanie. Áno, my priznávame a pripúšťame a nie sme radi, že dôjde k zvýšeniu cien aj vplyvom opatrení, ktoré vláda musela prijať. Musela ich prijať, pretože účet už bol vystavený vašou vládou, vládou Roberta Fica. Dnes sa ten účet len musí zaplatiť, pretože keby sa nezaplatil, tak by rástol takým spôsobom, že by bol rádovo vyšší, a práveže by dopadol na ľudí. Takže celková inflácia v budúcom roku odhadovaná ministerstvom financií je 3,7 %, Medzinárodným menovým fondom je odhadovaná inflácia 3 %. Teda predpokladáme nárast spotrebiteľských cien v rozmedzí 3 až 3,7 %. Z toho nárast, ktorý je daný rastom dane z pridanej hodnoty a ďalších spotrebných daní, je 1 %, teda tretina, ak sa naplní odhad Medzinárodného menového fondu. Dokonca Medzinárodný menový fond hovorí, že to bude 0,75-percentný až 1-percentný nárast cien. Takže o akom dramatickom, enormnom zdražovaní tu, prosím vás pekne, hovoríte? Samozrejme, budú pôsobiť aj iné vplyvy, ako je rast svetových cien energetických produktov, ale aj potravín, ktoré spôsobia, že ten nárast cien bude 3 až 3,7 %. Ale z dôvodu opatrení, o ktorých hovoríme, bude o mnoho nižší.

    Ďalej, viacerí opoziční poslanci tvrdili, že prenášame tú záťaž len na chudobných, jednoduchých ľudí. To nie je pravda. A môžem vám to povedať, samozrejme, aj na číslach, o koľko predpokladáme nárast nákladov, pričom rád by som ešte predtým zdôraznil, že reálne príjmy ľudí, ktorí pracujú, sa neznížia, pretože ministerstvo financií v roku 2011 predpokladá 3,7-percentnú infláciu, teda 3,7-percentný nárast cien a také isté zvýšenie nominálnych miezd, nominálnych platov. Takže reálne platy by sa v budúcom roku znižovať nemali. Čo sa týka toho, akým spôsobom to dopadne na jednotlivé typy rodín, tak ten dopad by mal byť nasledovný. Malo by to byť v priemere mesačne v priemernej domácnosti 9,3 eura, v štvorčlennej domácnosti 12,2 eura, v domácnosti s nadpriemerným príjmom 17,5 eura. Takže nie je pravda, že sa to bude viac dotýkať priemerných alebo nižšie príjmových. Naopak, opatreniami, ktoré sme prijímali, ochrana zraniteľných skupín obyvateľstva bude omnoho, omnoho vyššia, ako je to v priemere. Toto sú fakty, toto sú čísla oproti vašim poplašným rečiam o tom, ako sa bude enormne zdražovať a ako sa všetko prenáša na ľudí. Chcel by som ale upozorniť aj na to, že aj opatrenia na strane znižovania verejných výdavkov sa, samozrejme, dotýkajú ľudí. Aj vo verejnom sektore pracujú ľudia, kde sa znižujú mzdové výdavky o 10 %. Takže vždy sa to dotýka ľudí, len by som rád zdôraznil, že účet bol vystavený spôsobom, akým ste tu vládli. Nezodpovednou, nekompetentnou politikou, rozhadzovaním a plytvaním bol tento účet vystavený.

    A teraz dovoľte reagovať na niektoré z tvrdení, ktoré zazneli v rozprave.

    Ako prvý vystúpil pán poslanec Počiatek, ktorý hovoril o tom, že nevie, že by ministerstvo financií prijalo nejaké úsporné opatrenia. Pán poslanec Počiatek, ja vám to veľmi rád poviem, aké úsporné opatrenia prijímame. A ďakujem pekne za tú otázku, že ste mi umožnili, aby som o tom hovoril. Tak napr., pán poslanec, prehodnocujeme zmluvy, ktoré sa týkajú informačných systémov, kde došlo za vášho ministrovania k obrovskému plytvaniu a nadhodnocovaniu týchto súm. A už to akým spôsobom sme už dohodli zmeny týchto zmluvných podmienok a zníženie cien, svedčí, je jasný dôkaz, priamy dôkaz o tom, ako ste plytvali, ako ste rozhadzovali, ako ste nekonali vo verejnom záujme, ale ako ste konali v záujme súkromných spoločností a ako ste plytvali verejnými zdrojmi. Minister financií a ministerstvo financií by malo byť prvým, ktoré dbá na efektívne vynakladanie verejných zdrojov. Vy ste nielenže na to nedbali, ale ministerstvo počas vášho ministrovania sa správalo tak, že na čokoľvek dnes siahneme, od kávových lyžičiek po TIPOS, všade nachádzame predraženie, plytvanie a rozhadzovanie. A konáme tak, že sme už zabezpečili úspory. Teraz spomeniem aj konkrétne príklady, ak chcete. Cenový informačný systém, tento informačný systém mal zhromažďovať informácie o cenách. Zo zákona ale plní túto agendu Štatistický úrad. Teda bol to nezmyselný projekt, duplicitný, ktorý sme zrušili. A tým sme dosiahli úsporu 1,075 mil. eur. Ďalší projekt, Konsolidácia číselníkov, bol vyhodnotený ako nepotrebný. A v navrhovanom rozsahu bol ukončený. A úspora z neho je vyše 1 mil. eur. Administratívny informačný systém, ktorý mal nahradiť registratúru, elektronizovať dovolenkové lístky, cestovné príkazy, pričom ceny niekoľkonásobne prekračovali bežnú trhovú cenu, obdobné informačné systémy boli na iných ústredných orgánoch štátnej správy dodávané za desatinu ceny. Úspora, ktorú sme tu dosiahli, je 8,6 mil. eur, pán poslanec. Celkom úspora len na týchto troch projektoch, ktoré som vám teraz vymenoval, je 10,8 mil. eur. Mohol by som takto ísť ďalej a menovať ďalej, ale spomeniem len niektoré projekty, kde došlo k úsporám. Napr. sme prehodnotili zákazku, ktorú ste uzavreli na servis osobných motorových vozidiel, kde ceny prekračovali niekoľkonásobne bežné ceny, čo sa dá zistiť aj na internete. Web stránky, ktorá stála na ministerstve financií, za ktorú ste vy uhradili 166 000 eur, tak skutočná hodnota je 3 000 eur. A naozaj by som mohol pokračovať a ten výpočet by bol veľmi, veľmi dlhý. Ale tie známe lyžičky to ilustrujú, myslím, veľmi dobre. Nakúpili ste lyžičky, stovky kusov lyžičiek za 1,8 eura za kus, pričom internetová cena presne takýchto istých lyžičiek je 50 centov za kus. Mohol by som hovoriť o prenajatých obrazoch, ktoré viseli vo vašej kancelárii, kde ste za tri roky prenájmu za obraz zaplatili štvornásobne viac, ako je cena, za ktorú sa predáva a nevie predať takýto obraz. A tie veci o školeniach, ktoré ste platili sebe, štátnemu tajomníkovi Kažimírovi, myslím, boli medializované. Takže ak sa pýtate, ak pochybujete, či sme niekde ušetrili, pán poslanec, tak vám odpoviem, že prehodnocovaním takýchto zmlúv sme už k dnešnému dňu ušetrili 15 mil. eur. A zďaleka nie všetko, samozrejme, sa dá vrátiť do stavu takého, aký by sme ho chceli mať, pretože mnohé peniaze sú, žiaľbohu, už minuté.

    Ďalej, pán poslanec Jahnátek hovoril tom, že zahraničných investorov treba lákať dobrým podnikateľským prostredím. Áno, je to svätá pravda, súhlasím, akurát rady od pána poslanca, ktorý bol štyri roky ministrom hospodárstva, a ministerstvo hospodárstva by malo mať ako zásadnú misiu zlepšovanie podnikateľského prostredia, keď sa za štyri roky zásadne zhoršovalo podnikateľské prostredie, neznejú veľmi dôveryhodne ani úprimne.

    Čo sa týka Národného jadrového fondu, vyjadril som sa vtedy hneď v rozprave, aby nevznikali pochybnosti, aby nevznikali nejaké poplašné správy, pretože faktom je, že na Národný jadrový fond sme vyčlenili rádovo menej peňazí, ako to bolo v minulom roku, a sme pripravení o tejto otázke aj ďalej diskutovať, keď si vyjasníme, koľko budú skutočne potrebné náklady na efektívne fungovanie a zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, pretože už doterajšia komunikácia s touto inštitúciou svedčí o tom, že plytvanie a rozhadzovanie peňazí tam bolo, a doslova nehorázne, a už teraz znížená suma, ktorú pôvodne požadovali, je obrovská. Ale keďže k personálnym zmenám tam došlo len pred niekoľkými dňami, tak túto vec si budeme musieť ujasniť. Tu na tomto mieste by som len chcel povedať a vyzvať, že Národný jadrový fond bude financovaný tak, aby bola zabezpečená jadrová bezpečnosť, ale zároveň tak, aby sa nerozhadzovali verejné zdroje a neplytvalo sa s nimi.

    Viacerí poslanci, pán poslanec Burian, ale aj pán poslanec Mikolaj, ak si dobre pamätám, kritizoval vládu, že keď hovoríme, že teda chceme ozdraviť verejné financie, že ako je možné, že bude rásť verejný dlh ešte v budúcom roku a v ďalšom roku. No veľmi jednoducho. Zotrvačnosť tam je taká, ktorá sa nedá, žiaľbohu, vyriešiť ani prekonať preto, že napr. v tomto roku bude deficit 8 % HDP, že vlani bol deficit 8 % HDP, tie peniaze, ktorých minieme viac v tomto roku oproti príjmom, si musíme požičať. Čiže my vieme zvrátiť ten trend zvyšovania zadlženosti až s istým oneskorením. A predpokladáme, že toho budeme schopní od roku 2013. Čiže tá odpoveď je úplne triviálna. A je technická. A trošku sa čudujem, že vznikli tieto pochybnosti.

    Ďalej by som tiež rád upozornil na rozpor napr. v tvrdeniach pána poslanca Buriana, štyri roky predsedu rozpočtového výboru, pána poslanca Počiatka, štyri roky ministra financií. Pán poslanec Burian nás kritizuje, že väčšina kapitol rastie menej ako inflácia, a zároveň pán poslanec Počiatek nás kritizuje, že nešetríme. Tak sa dohodnite, páni. Nedá sa aj šetriť, aj zabezpečovať nárast všetkých kapitol. Ak to vy dokážete, tak by som sa čudoval, lebo to sa podľa mňa jednoducho nedá, opakovane, lebo vždy je to tak, že keď sa objaví kritika vášho spôsobu vládnutia, keď sa objaví pomenovanie vecí pravým menom z hľadiska korupcie, z hľadiska klientelizmu, z hľadiska plytvania, z hľadiska rozhadzovania, vždy reagujete rovnako, pretože nemáte iný argument, vždy je to SPP a privatizácia SPP. Takže dovoľte, aby som sa krátko vyjadril aj k tejto téme, pretože zavádzate. Ak tvrdíte, a je to stále obohraná pesnička, že sme vraj privatizovali SPP nevýhodne pod cenu a ešte vraj aj s kurzovou stratou, tak by som vám rád povedal, aké boli fakty. Česká vláda, sociálnodemokratická vláda, predávala 97 % akcií Transgasu, zdôrazňujem, 97 %, čiže ako českého SPP. A teda zbavila sa akejkoľvek kontroly za 151mld. korún, slovenská vláda dosiahla cenu 130 mld. korún, ale za 49 % akcií. Tak pod akú cenu sme predali SPP? Predali sme za oveľa vyššiu cenu akciu, za akú ju predala česká vláda. A zároveň sme ponechali vo vlastníctve štátu 51 %. Aj v českom prípade predložila ponuku jediná spoločnosť, RWE. Aj na Slovensku to bola nakoniec jediná spoločnosť, konzorcium. Ale keď konzorcium Ruhrgas a Gaz de France túto ponuku predkladalo, tak nevedelo, že je samo, pretože do poslednej chvíle tam bola aj americká spoločnosť Williams. A jasný dôkaz toho, že konzorcium nevedelo, že je v súťaži samo, je ten, že konečná cena, ktorú ponúklo, bola oproti predbežnej cene vyššia o desiatky miliárd slovenských korún, pričom vtedy naša vláda jasne deklarovala, že pod tú predbežne stanovenú cenu nepôjde, ale akákoľvek suma nad predbežne stanovenú cenu bude akceptovaná. Zvyšovali by o desiatky miliárd korún cenu, ak by vedeli, že to robiť nemusia? Samozrejme, nie. A čo sa týka tej kurzovej straty, vami neustále dokola omieľanej, tak chcem upozorniť, že aj v Českej republike došlo ku kurzovej strate, vo výške 8 mld. CZK čiže zhruba 11 mld. Sk v tom čase podľa kurzu. Ale nikto to politicky neotváral, pretože je to hlúposť, pretože kurzová strata sa jednoducho zahedžovať nedá pri takýchto transakciách. A preto sa to ani nerobí. A, mimochodom, ak by sa kurzové straty takto dali hedžovať, tak by som vám musel vyčítať, že ste to neurobili pri eurofondoch, a musel by som vám vyčítať, že vývojom kurzu počas štyroch rokoch vlády, resp. troch rokoch vlády, kým sme nemali euro, sme stratili 50 mld. Sk. Takže, ešte raz a zhrnuté, nemáte žiaden iný argument, neustále vyťahujete SPP. Ale to je jednoducho len obohratá lož, donekonečna tisíckrát opakovaná lož, že privatizácia SPP mala byť pre štát nevýhodná a že malo dôjsť k nejakej strate, ktorej sa dalo vyhnúť. Je to lož. A na týchto faktoch, na týchto číslach som vám túto lož jasne dokumentoval.

    Ďalej, pán poslanec Záhumenský hovoril o poľnohospodárstve, o tom, ako vraj likvidujeme poľnohospodárstvo, ako sa to vraj prejaví znížením zamestnanosti v poľnohospodárstve. Tak by som veľmi rád povedal, že áno, zamestnanosť v poľnohospodárstve sa znižuje, ale ak teda znižovanie zamestnanosti v poľnohospodárstve je dôkazom likvidácie poľnohospodárstva, tak potom ste ho štyri roky likvidovali, pretože za roky 2006 až 2010 klesol počet zamestnancov v poľnohospodárstve o 19 000 ľudí, za štyri roky vašej vlády bol pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve mínus 19 000 ľudí. A pán poslanec tu prezentoval aj taký záver z americkej štúdie, že každých sto kráv vytvára 25 pracovných miest. To je možné, to ja nespochybňujem, len vám chcem pripomenúť, že za štyri roky vašej vlády sa znížil počet kráv o 10 %, z 218 000 na 200 000, a počet ošípaných dokonca o 33 %. Takže ak je to pravda, ja to nespochybňujem, tak potom ale k tomu dochádzalo už za vašej vlády. A ten pokles je výrazný.

    Viacerí poslanci sa tu pomerne expresívne vyjadrovali, že nie je dobrý stav v mnohých oblastiach. A ja súhlasím, že nie je dobrý. Pán poslanec Jarjabek napr. veľmi expresívne opisoval, ako musia umelci v lete pri plus 40 stupňoch, ak sa dobre pamätám, a v zime pri mínus 20 stupňoch skúšať, cvičiť a podobne. No ale ak je to tak, a ja nespochybňujem, že je to tak, prečo ste to nezmenili? Štyri roky ste vládli a objem verejných zdrojov za vašej vlády narástol takým enormným spôsobom ako nikdy v histórii Slovenskej republiky. Ak je stav taký zlý, ako je, prečo je to tak? Kde išli tie peniaze? Nie je aj toto náhodou nepriamy dôkaz plytvania, rozhadzovania a korupcie, ak napriek takémuto obrovskému enormnému rastu zdrojov je situácia taká, aká je? A ona radostná naozaj nie je.

    Pán poslanec Kažimír, ale aj ďalší, aj pán Bublavý hovoril o tom, ako sa mu nepáči, ako sa tu diskutuje, aké expresívne výrazy sa tu používajú. Vyzýval k pokore. Tak by som vám chcel len pripomenúť, že mne osobne, priznám sa, expresívne výrazy nevadia, vadí mi keď sa nediskutuje na základe faktov a keď sa diskutuje demagogicky a keď sa prekrúcajú fakty. Ale chcem pripomenúť všetkým, ktorým vadia expresívnejšie formy diskusie a prejavu, že určite nie sme a nebudeme na tej úrovni so spôsobmi, akými tu aj v tomto parlamente s nami diskutoval váš predseda, ktorý nás opakovane posielal do väzenia. Takže ak dnes pomenúvame veci pravým menom, a ja ich budem pomenúvať pravým menom, či sa to pánovi poslancovi Kažimírovi bude páčiť alebo nebude páčiť, tak by som poprosil rozlišovať to, či diskutujeme na základe faktov, na základe argumentov alebo či prekrúcame realitu. Takže pánovi poslancovi Kažimírovi chcem pripomenúť, lebo tvrdil, že zvýhodňujeme vysokopríjmové skupiny a že všetko prenášame na bedrá bežných ľudí, a, mimochodom, neustále mal pán poslanec Kažimír plné ústa bežných ľudí, že to nie je pravda, na číslach som to ukázal , že to nie je pravda. A ešte by som chcel pripomenúť, že na bežných ľudí ste mali myslieť vtedy, keď ste vládli a keď ste míňali peniaze tak, ako ste ich míňali.

    Spochybňovať predraženosť mýta, o čo sa tu opakovane pokúšali viacerí poslanci, je až úsmevné, pretože je nespochybniteľným faktom , že ste schválili, že ste ponechali jediné konzorcium, ktoré ponúkalo o 6,6 mld. korún tú cenu vyššiu ako iné omnoho lacnejšie konzorciá. To je jednoducho fakt. A faktom tiež je, že aj mýtny tender, ale aj iné, emisný tender riešia nielen Európska komisia, ale aj orgány činné v trestnom konaní.

    Vystúpenia pánov poslancov z OKS boli, myslím, veľmi vecné. Ale to, v čom nie je úplná zhoda s mojím pohľadom na podiel verejných financií, je v tom, že si nemyslím, že by zvyšovanie verejných výdavkov muselo byť a priori zlé. Zlé by bolo keby sme zvyšovali váhu štátu z hľadiska toho, že by rástli rýchlejšie, ako rastie hrubý domáci produkt. To by som považoval za zlé. A oveľa dôležitejšie ale je pozrieť sa aj na to, ako sú tieto peniaze používané. A to je to, na čo vyzýval aj pán poslanec Dostál. Tu len chcem upozorniť na to, že ja s ním plne súhlasím, že musíme sa pozrieť na to, ako a na čo peniaze štát využíva, a prijať opatrenia, aby sa využívali efektívnejšie. Ale vláda už koná. Vláda pred mesiacom prijala materiál, v ktorom ukladá asi 45 úloh jednotlivým ministrom, ktoré sú zamerané práve na to, aby sa prehodnotilo to, čo štát robí, či to, čo robí, robí efektívne a či vôbec treba, aby štát robil to, čo robí, či by to nerobil efektívnejšie súkromný sektor. Čiže tu v zásade súhlasím, že toto je vec, ktorej sa musíme venovať, najmä z dôvodu nedostatku času pri príprave tohto rozpočtu. Pretože naozaj ten čas bol veľmi obmedzený a bývalá vláda nám nezanechala ani východiská štátneho rozpočtu, sa to ešte v tomto roku urobiť vo väčšej miere nedalo.

    Čo sa týka toho, keď pán poslanec Šebej podľa mňa veľmi presne hovoril o tom, že by sme sa nemali báť privatizácie. A tam, kde môže privátny sektor fungovať lepšie, tak, samozrejme, by sme mali aj v tomto zmysle konať. A krásne príklady sú Cargo a to letisko, kde keby nebola zrušená privatizácia Carga a privatizácia letiska, tieto spoločnosti dnes mohli byť v úplne inej situácii, mohli získať obrovské prostriedky na investície a nemuseli by zaťažovať štát a štátny rozpočet. A pán poslanec Blanár vtedy v diskusii pána poslanca Šebeja obvinil z toho, že ho odhalil, na čo tu je a aké záujmy tu presadzuje, tak by som veľmi rád povedal, že čo sa týka vášho, myslím, teda straníckeho, nie vášho osobne, ale vášho straníckeho boja proti privatizácii, tak si myslím, že z tých výrokov, ktoré zazneli aj v éteri aj v prepise, z toho hlasu, veľmi podobného, hlasu vášho predsedu, je podľa mňa jasné, prečo vy ste tak strašne proti tej privatizácii. No je to preto, lebo v sprivatizovaných podnikoch sa nedajú predávať tie miesta, tak ako o tom hovorí pán Hanzel, že pán Fico mu povedal, že to je normálne a bežné, že sponzori strany musia dostávať štátne zákazky a miesta v štátnych podnikoch. No áno, keby sa nebolo SPP sprivatizovalo, keby sa neboli Slovenské elektrárne sprivatizovali, to by bol iný priestor na biznisy, také biznisy, o akých hovorí hlas nápadne podobný hlasu Roberta Fica. Čiže v tomto zmysle ja chápem tú nervozitu Roberta Fica aj vás, keď počujete o privatizácii.

  • Ale každý, komu ide o verejný záujem, by mal práve podporovať zužovanie priestoru na takéto správanie a na takéto praktiky.

    Pán poslanec Galis hovoril o športe. A kritizoval do značnej miery situáciu v podpore športu. No zasa musím pripomenúť otázku: Ale prečo ste za 4 roky výrazne nezvýšili tú podporu športu? Pán poslanec Galis povedal aj porovnanie, že za 10 rokov sa zvýšil rozpočet ministerstva školstva, čiže tam, kde je zaradený aj šport, o 100 %, ale rozpočet športu len o 1%. No však ste mali obrovský nárast verejných zdrojov, taký, aký ho nemala žiadna vláda. Pán Galis bol dokonca splnomocnenec vlády pre šport, bol poslancom, tak sa pýtam: Prečo ste to za tie 4 roky nezmenili, keď ste mali toľko peňazí naviac?

    Pán poslanec spomenul TIPOS, výnosy z TIPOS-u. No áno, aj tých 500 mil., ktoré sú na Cypre, mohli slúžiť na šport, ako aj tých ďalších teraz, o ktorých rozhodol Najvyšší súd tak, ako rozhodol, kde traja z piatich členov dovolacieho senátu boli predsedom Najvyššieho súdu vymenení niekoľko týždňov pred vynesením tohto rozsudku. Keby páni Počiatek a Kažimír konali vo verejnom záujme, a nie v záujme špekulantov, ktorí stáli v pozadí tohto, tak, áno, ani peniaze z TIPOS-u nemuseli skončiť na Cypre, ale mohli skončiť napr. na podporu športovania mládeže alebo na rozvoj športovej infraštruktúry, ktorá je zanedbaná a ktorej máme stále málo.

    Mimochodom, k tomu, že Národný štadión patrí na Tehelné pole, k argumentu, ktorý použil pán poslanec Galis, a k tomu, že keby sme mali na tom jednom mieste NTC (Národné tenisové centrum), Národný hokejový štadión a Národný futbalový štadión, v centre, tak že to by bola rarita. No to by bola, len to by bola rarita aj z hľadiska dopravnej obslužnosti a možnosti života ľudí, ktorí tam žijú. Pri takýchto obrovských objektoch ak nechcete neustále doplácať na prevádzku, tak, samozrejme, musíte ich veľmi intenzívne využívať, podľa možnosti každodenne na takéto masové akcie. Viete si predstaviť z hľadiska dopravnej obslužnosti, priepustnosti toho územia a infraštruktúry, ako by to tam vyzeralo? Naviac ale si myslím, že áno, veď preto sme aj deklarovali, že my nie sme proti tomu, my súhlasíme, že je potrebné, aby krajina mala štadión, ktorý vyhovuje kritériám UEFA, ale nie spôsobom takým, že sa má postaviť za dvojnásobnú cenu, ako sú bežné ceny pri stavbe takýchto štadiónov. Naša vláda schválila na Národný futbalový štadión 70 mil. eur, pričom porovnateľné štadióny sú vo svete už postavené, to nie sú len projekty, už sú postavené za polovicu tejto ceny, za 35 mil. až 40 mil. eur. Spôsob, akým chceme stavať tento štadión, je zásadne iný od toho, akým ste ho chceli stavať vy. A, samozrejme, štát by mal participovať na tom, ale tak, aby tie peniaze boli použité čo najefektívnejšie.

    Zdravotníctvo. Pán poslanec Raši ako bývalý minister zdravotníctva hovoril o zdravotníctve. A hovoril o tom, že budú klesať platby za poistenca štátu, čo bude, zo 4,78 na 4,32 %. A hovoril aj o tom, že zdravotníctvo je už v súčasnosti podfinancované. S tým by som si dovolil nesúhlasiť, že zdravotníctvo je podfinancované. Problém zdravotníctva je v tom, a ten problém sa zväčšil za posledné 4 roky, že miera neefektívnosti a plytvania zdrojov v zdravotníctve je enormná. Nárast verejných zdrojov v zdravotníctve bol taký ako v žiadnom inom rezorte. Za 4 roky vlády Roberta Fica sa verejné zdroje, ktoré išli do zdravotníctva, zvýšili o 41%. Je to enormný nárast zdrojov. Zároveň všetky analýzy hovoria o zhoršení zdravotného stavu ľudí, o zhoršení spokojností ľudí so zdravotníctvom, ako pacientov, tak sestier, tak lekárov, a o zhoršení kvality poskytovaných služieb v zdravotníctve. Pri 41-percentnom náraste verejných zdrojov sú takéto výsledky. Takže, žiaľbohu, zásadný problém zdravotníctva nie je objem verejných zdrojov, zásadný problém zdravotníctva je, že tam nielenže ste neurobili potrebné zmeny, ale ešte aj tie zmeny, ktoré boli naštartované druhou vládou Mikuláša Dzurindu, reformy ste okliešťovali, deformovali a nezrušili ste ich úplne, ale neprišli ste so žiadnou zásadne inou koncepciou. A v tom je zásadný problém zdravotníctva. Štúdia OECD, ktorá bola nedávno pred pár dňami publikovaná, hovorí jasnou rečou. Po prvé, hovorí, že objem zdrojov z verejných zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva, je u nás najvyšší z okolitých krajín, na rozdiel napr. od školstva alebo vedy. A zároveň hovorí, že ak by sa tieto peniaze využívali efektívne, tak stredná dĺžka života na Slovensku by mohla byť o 4 roky dlhšia, ako je. O 4 roky by ľudia mohli žiť dlhšie, ak by sa peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, používali efektívne. Takže hlavnú výzvu v zdravotníctve nevidím v boji o viac a viac peňazí, ale v opatreniach, aby sa peniaze, ktoré tam, idú využili efektívne. A celkový nárast verejných zdrojov do zdravotníctva v budúcom roku nebude taký, aký bol v minulých rokoch, ale v budúcom roku to bude 2,1 %. A ako sa tie peniaze využívali a kto bol skutočným ministrom zdravotníctva počas posledných 4 rokov? To, myslím, viete všetci veľmi dobre. Oftalmologické smršte a iné biznisy o tom svedčia jasne a dostatočne.

    Pán poslanec Čaplovič hovoril o vzdelaní a školstve. Je to jeho téma, ktorej sa venuje. Musím povedať, že v jeho vystúpení bol aj sebakritický tón. A priznal to aj priamo a aj nepriamo niektorými formuláciami. Hovoril napr., že neúcta k vzdelaniu a k vede naďalej pretrváva. A aj sebakriticky povedal, že to mohlo byť lepšie. Ale vyhováral sa na krízu, že kvôli kríze to tak nie je. Ale myslím si, že na číslach a faktoch som vám uviedol, že kríza nebola dôvodom na nedostatok zdrojov ani vo výške jedného jediného centa. Hovoril, že česká vláda škrtala všade, ale že vo vzdelaní a vede až tak nie. No áno, tak robila aj preto, ako to vidno z tejto tabuľky, že za roky 2008 a 2009 česká vláda znížila verejné výdavky o 1 %, kým slovenská vláda ich zvýšila o 16,5 %. Áno, pri nezvyšovaní verejných výdavkov ušetríte inde a viete dávať viac do školstva, príp. do oblastí, ktoré sú prioritou. Ale keď sa vláda správa tak, ako ste sa správali vy, tak to dosť dobre možné nie je. My, samozrejme, vieme a uznávame, že tá situácia nie je dobrá a že aj čo sa týka verejných výdavkov na vzdelanie, ale aj vedu, že by mala byť lepšia. Zároveň ale hovoríme, že je potrebné, aby sa zmenili aj pravidlá fungovania, lebo ak ich nezmeníme, tak hrozí to, čo sa stalo v zdravotníctve, nalejeme tam síce viac peňazí, ale bez evidentného efektu. A súhlasím veľmi aj s tým, čo, myslím, veľmi presne pomenoval pán poslanec Osuský, keď hovoril o tej potrebe diferenciácie, keď veľmi jasne na argumentoch popísal, že nemôžeme zvyšovať kvalitu, keď nebudeme diferencovať pri tomto objektívnom nedostatku verejných zdrojov, ktorý bude vždy.

    No a viete, pán poslanec Čaplovič citoval stanoviská Slovenskej rektorskej konferencie a Slovenskej akadémie vied. No len tie citácie samy dosvedčujú a dokazujú, že ten problém nevznikol teraz. Citujem z uznesenia Slovenskej rektorskej konferencie: „Je vážna nespokojnosť s tým, že sú ohrozené zámery programového vyhlásenia a rozpočet ponecháva Slovensko na jednom z posledných miest vo financovaní vedy a vzdelania,“ zdôrazňujem, ponecháva, nie naň uvrháva, ponecháva napriek tomu, že ste mali o 755 mld. korún naviac vo verejných výdavkoch počas 4 rokov. Takže súhlasím, že veda, vzdelanie, výskum by mali byť financované viac. Zároveň platí, že zdroje sú obmedzené z dôvodov, o ktorých už hovoríme opakovane. A zároveň platí, že je ale nevyhnutná potreba spôsobu fungovania, nastavenia pravidiel tak, aby navýšené zdroje naozaj viedli aj k skutočnému výsledku.

    K opakovanému tvrdeniu najmä pána poslanca Počiatka, že plytvanie nie je problém, že odkiaľ berieme, že plytvanie má byť problém. No tak ja si myslím, že je to úplne jasné a evidentné, ak Slovensko má, a ani za vlády Roberta Fica sa to nezmenilo, pomerne nízky oproti iným krajinám európskym podiel verejných príjmov aj verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Dokonca ten podiel je až o 10 % nižší, ako je jeho priemer v Európskej únii. Ak máme takýto, výsledok, ktorý sme my najmä dvomi vládami Mikuláša Dzurindu urobili, to je dobre, keďže sa znížil tento podiel. Ale zároveň sme rozbehli ekonomiku. Pri tomto nízkom podiele teda vieme dosahovať vyššie tempá ekonomického rastu. Ale ak dôjde k tomu, že korupcia, plytvanie a rozhadzovanie vzrastie tak, ako vzrástlo za posledné 4 roky, a zároveň poklesne rastová dynamika a zároveň ostane zachovaná nízka miera prerozdelenia, tak potom vznikne nevyhnutne akútny nedostatok zdrojov. A o tom, že korupcia znamená plytvanie verejných zdrojov, sa asi nemusíme presviedčať. A ak Slovensko sa prepadlo za 4 roky vašej vlády z 36. miesta, čo sa týka konkurencieschopnosti svetovej, na 60. miesto a ak sa dostalo v kritériách, ako je korupcia a klientelizmus vlády na jedno z posledných miest na svete, tak je evidentné, že problém plytvania, rozhadzovania a korupcie tu je, a je evidentné, že tento problém vyvoláva nedostatok verejných zdrojov, pretože pri každej predraženej verejnej zákazke štát buď viac platí, alebo menej dostane, ako by to bolo, keby verejný záujem bol dodržiavaný.

    Pán poslanec Blanár ma vyzval, už tu nie je, aby som sa vyjadril aj k tomu, ako teda chceme riešiť financovanie vyšších územných celkov a zákon o sociálnych službách, že v zákone o štátnom rozpočte je napísané, že je to otvorená otázka. Áno, je to otvorená otázka. Je to otvorená otázka preto, že ste schválili ešte vo vašej vláde vašou koaličnou väčšinou zákon o sociálnych službách tak, že bol absolútne nevykonateľný a neufinancovateľný, čo ste vedeli sami, preto ste odložili účinnosť tých vecí, ktoré mali dopad na verejné financie, že tieto veci budeme musieť riešiť a naprávať. Budeme ich musieť riešiť a naprávať. A ešte sme nedospeli k záveru, ako presne to urobiť. Čiže v tomto zmysle je to otvorená otázka. Ale zároveň platí že vyššie územné celky, ale aj obce a mestá by mali mať v budúcom roku výrazne väčšie príjmy. Preto ten náš odhad je až 23 % nárastu príjmov, že tento rok bol veľmi zlý. A tento rok bol zlý aj preto, že sa schválilo vašou vládou dvojročné zvýšenie nezdaniteľného základu dane, ktoré končí a ktoré prinesie od budúceho roka výraznejší nárast príjmov pre samosprávy. Zároveň ale aj v samosprávach bude potrebné, aby sme doladili pravidlá fiškálnej decentralizácie, pretože, zasa musím povedať, za 4 roky sa v tom neurobilo vôbec nič, ale vôbec nič a aj vplyvom krízy, ale nielen vplyvom krízy, ale aj vplyvom napr. tohto opatrenia sa viaceré obce, viaceré mestá dostali do vážnych problémov a chýbajú pravidlá, na jednej strane ktoré by tomu čelili a na druhej strane, ak sa to už stane, ktoré by zavádzali jasné pravidlá, ako v takýchto prípadoch postupovať.

    Takže dovoľte mi, aby som na záver povedal, že diskusia o štátnom rozpočte je vždy diskusiou dlhou, vždy diskusiou vážnou, každý má isté priority, každý má isté videnie toho problému ako takého. Platí a bude vždy platiť, že potreby budú väčšie, ako sú možnosti verejných financií. Ale zároveň platí, že zdravé verejné financie sú naozaj kľúčové. A chápem to, keď pán poslanec Osuský hovoril o tom, že najskôr sme museli koncom deväťdesiatych rokov zachraňovať banky, potom sme museli ozdravovať verejné financie, potom sme museli zase riešiť iné priority a na tie veci, ako je napr. vzdelanie, veda, výskum, nebolo a teraz zase musíme ozdravovať verejné financie. Ani mne sa to nepáči. Nemuseli by sme ich ozdravovať, keby sa tu vládlo v posledných rokoch zodpovednejšie a kompetentnejšie. Ale aj preto je veľmi dôležité, aby sme verejné financie ozdravili, pretože ak tak neurobíme, tak tá situácia sa bude len zhoršovať.

    Chcel by som uzavrieť toto moje vystúpenie tým, že situácia na finančných trhoch je naozaj turbulentná. Vidíte, čo sa deje v mnohých krajinách západnej Európy, vidíte, čo sa deje v Maďarsku. Dôveryhodnosť krajiny z hľadiska toho, že bude schopná si plniť svoje záväzky, je dnes dôležitejšia, ako bola kedykoľvek inokedy v histórii. Štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, tak ako je pripravený, určite nie je ideálny, určite nie je bez chyby, ale to je to, na čom sme boli schopní sa dohodnúť. A je to ten najlepší rozpočet, na akom sme boli schopní sa dohodnúť. A je to rozpočet, ktorý napĺňa toto zásadné kritérium. A to nehovorím ja ako svoj subjektívny názor, ale to hovoria také inštitúcie, ako je Medzinárodný menový fond, ako je OECD, ako je Svetová banka, ako je Európska komisia, že konsolidačné úsilie vo výške 2,5 % bude zabezpečené tak, že nezadusí slovenskú ekonomiku, že vytvorí priestor na budúci ekonomický rast, a teda aj rast zamestnanosti a rast životnej úrovne, a zároveň že sme prijímali opatrenia, aby sa rozložili tie náklady tak, aby to bolo prijateľné, aby to bolo akceptovateľné a aby neboli ohrozené tie zraniteľné skupiny obyvateľstva. A ja viem a každý z nás vie, že veľa oblastí, všetky oblasti by si zaslúžili viac. Ale ak budeme schopní ozdraviť verejné financie, zlepšiť podnikateľské prostredie, ak budeme schopní napĺňať programové vyhlásenie a priority programového vyhlásenia, tak ja verím, že aj tá diskusia o rok, o dva roky bude radostnejšia v tom zmysle, že budeme vedieť diskutovať o rozdeľovaní viac zdrojov. Ale verím, že budeme ich vedieť rozdeľovať aj tak, aby boli využité omnoho, omnoho efektívnejšie.

    Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam a prosím vás o podporu štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Dávam slovo spravodajcovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vzhľadom na to, že môj predrečník minister financií pán Mikloš pomerne detailne a precízne zhodnotil v princípe celú jeden a pol dňa trvajúcu diskusiu k štátnemu rozpočtu na rok 2011, budem stručný, už aj možno kvôli tomu, že práve dnes má pani premiérka tie narodeniny, aby sme dlho neunúvali opakovaním faktov, ktoré tu zazneli. A myslím, že v tom vystúpení pána ministra financií bolo tých faktov dosť. A boli to naozaj tvrdé, nevyvrátiteľné, pevné čísla. Takže ja sa sústredím iba na niektoré možno zaujímavosti a perličky, ktoré tu odzneli, keďže nie všetci z vás, ktorí tu dnes sedíte a vydržali ste tento maratón až doteraz, ste možno boli prítomní počas celej diskusie.

    Ja chcem poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam, ktoré vystúpili v rozprave k štátnemu rozpočtu na rok 2011 ako zo strany opozície, tak aj zo strany koalície.

    A chcem povedať na adresu poslancov a poslankýň opozície, že najčastejšie skloňovanými slovami, ale nielen počas tejto diskusie k štátnemu rozpočtu, ale v princípe počas uplynulých dní a týždňov, ktoré počúvame z úst predstaviteľov strany SMER – sociálna demokracia predovšetkým, sú dve slová, to prvé slovo je chaos a to druhé slovo je zdražovanie.

    Skutočne bolo zaujímavé počúvať návrhy niektorých opozičných poslancov. Ja poviem iba niektoré z nich.

    Pán Počiatek hovorí o tom, že konsolidáciu zaplatia občania. A zabudol ale na ten podstatný fakt, že dane sa zvyšujú kvôli Ficovi. Ja myslím, že to nebol iba lacný marketingový ťah, ak sa zvýšenie dane z pridanej hodnoty nazvalo Ficovou daňou, ono je to skutočne tak. Po tých štyroch rokoch v princípe ani iné východisko nebolo.

    Ale úsmevná bola veta pána bývalého ministra financií Počiatka, ak prišiel s návrhom, že on vie, ako by ozdravil verejné financie, klasika, masívnymi fiškálnymi impulzmi, výdavkami verejnými, investičnými. A on to nazval government of the city. To znamená, že chcel prísť s niečím, aby Slovenská republika práve v čase hospodárskej krízy, práve v čase, keď riešime osempercentný deficit verejných financií, sa pustila do projektu podobného, ktorý, myslím, spôsobil značné finančné problémy aj tak silnej ekonomike, ako je Nemecko, ktoré po zlúčení Nemeckej demokratickej republiky a Nemeckej spolkovej republiky presťahovalo hlavné mesto krajiny z Bonnu do Berlína. A v tom spomínanom Berlíne si tiež vybudovali government of the city, to znamená to vládne mestečko, v ktorom našli svoje sídla všetky rezorty vlády. No Boh ochraňuj túto krajinu pred government of the city a hlavne v podaní a v manažovaní verejnými zdrojmi, ak by to robila Ficova vláda, a obzvlášť v tomto čase hospodárskej krízy. Takže chcem uistiť pána Počiatka, že žiadny government of the city Slovensku minimálne do ozdravenia verejných financií nehrozí.

    Už tu hovoril minister financií Mikloš, že pán Jahnátek má veľmi vysokú mieru starostlivosti o tzv. dovoz investorov alebo o priame zahraničné investície a hovorí, že v štátnom rozpočte je vyčlenená nedostatočná suma na podporu priamych zahraničných investícií. V princípe, áno, je to tak, až na možno jednu korekciu, že aj táto vláda bude podporovať dovoz investorov, ale určite nie tzv. uplácaním cez investičné stimuly, ale predovšetkým cez stabilné podnikateľské prostredie, cez nekorupčné prostredie a v prvom rade cez kredibilnú, dôveryhodnú rozpočtovú politiku.

    Musel som sa pobaviť na niektorých návrhoch alebo výrokoch bývalého predsedu rozpočtového výboru pána Buriana, keď povedal, že Ficova vláda, citujem, neplytvala verejnými zdrojmi, pretože to neuvádza ani dôvodová správa k štátnemu rozpočtu. Tak toto naozaj bola jedna z najväčších perličiek vo vystúpení včera a dnes k štátnemu rozpočtu. Áno, je pravdou, dôvodová správa k štátnemu rozpočtu hovorí o tom, že sa nám dostali verejné financie na pokraj kolapsu práve vďaka tomu, že bola tu aj objektívna príčina svetovej hospodárskej krízy, ale aj vďaka tomu, že Ficova vláda ten posledný polrok pred parlamentnými voľbami nebola ochotná prijímať nepopulárne opatrenia. No ale toto, predpokladám, nemôže vyvolať sebauspokojenie na duši a na srdci pána poslanca Buriana, že vláda neplytvala, lebo o tom nehovorí dôvodová správa k rozpočtu na rok 2011. Myslím, že je celkom známym, a mnohokrát treba ho opakovať tiež, tento fakt, tak ako opozícia opakuje slovíčka chaos a zdražovanie, tak treba opäť pripomenúť, že za prvý polrok roku 2010 verejné výdavky na Slovensku vzrástli o 15 %, zatiaľ čo v Českej republike, myslím, vzrástli o 1 %, ty si povedal teraz také isté alebo podobné číslo. Takže iné ubezpečenie o tom, ako nezodpovedne sa správala Ficova vláda k verejným financiám, ani nie je potrebné.

    Pán Jarjabek, veľký rétorik, hovoril o tom, že kultúra sa dostane do kolapsu. Dokonca použil také slovo, že som musel siahnuť do wikipédie a pozrieť sa, čo znamená slovíčko hibernácia, že kultúra sa dostane do hibernácie. Tam som sa dozvedel, že to je stav, kedy organizmus sa pripraví na zimný spánok a zastaví akékoľvek životné funkcie. Tak myslím, že, máme tu aj pána ministra kultúry, alebo už medzičasom odišiel, nepredpokladám, že tento zimný spánok hrozí slovenskej kultúre, aj keď je pravdou, že aj v tejto oblasti sa bude vyžadovať ozdravenie nemalé a veľmi odvážne kroky. Myslím, že o jednom z nich, o zlučovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, sme už v tejto snemovni hovorili.

    Pán Kažimír použil na úvod svojho vystúpenia vetu, že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Čiže opäť sa to nesie na tej vlne zastrašovania, klamania a, povedal by som, vytvárania fatálneho obrazu, čo čaká Slovenskú republiku a občanov Slovenska v nastávajúcich štyroch rokoch. Ja by som, pán poslanec Kažimír, aj keď tu nie je v tejto sále, ale možno kolegovia zo strany SMER mu to odkážu zajtra, vás rád parafrázoval vetou, že horšie už bolo, horšie bolo za Ficovej vlády, a bolo tak zle, že ani už horšie byť nemôže. Takže to sú tie základné charakteristiky vystúpení veľkej väčšiny, česť výnimkám, poslancov z opozičného tábora.

    Veľmi sympatické bolo na vystúpení pána poslanca Ondruša. Keď hovoril o tom, že on si ctí princíp fiškálnej neutrality a je si vedomý toho, akýkoľvek návrh na zvyšovanie výdavkov rozpočtových, by mal súčasne povedať aj to B, odkiaľ na toto zvyšovanie rozpočtových výdavkov vziať zdroje. Bolo by to všetko v poriadku až do okamihu, keď pán Ondruš začal hovoriť o tom, že použil by, dokonca predložil jeden konkrétny pozmeňujúci návrh, zdroje na to z rezervy Všeobecnej pokladničnej správy. No tak ja tomu verím, keď tam videl to číselko, myslím, že je to nejakých 60 mil. eur, alebo 69 mil. eur v tej rezerve. Ale ona skutočne slúži na úplne, úplne iné účely, ako kryť výpadky na príjmovej strane alebo zvyšovanie rozpočtových výdavkov tak, ako to zaznelo z úst opozičných poslancov pri jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Celkom na záver. Nenechal som si to vedome na záver, ale to odznelo aj chronologicky ako jedno z posledných vystúpení v rozprave, kedy pán bývalý minister financií pán Počiatek v tridsaťminútovom prejave, prirodzene, opäť vytváral ten obraz skazy, kolapsu, pred ktorým Slovensko stojí. No a nakoniec keď som pátral po alternatíve, ktorú pán poslanec Počiatek ponúka Slovensku, tak som zistil, že tá alternatíva sa dá skoncentrovať do jednej jedinej vety, opäť to odcitujem: „My,“ rozumej SMER – sociálna demokracia, „ponúkame plnohodnotnú konsolidáciu s minimálnym dopadom na obyvateľstvo." Takže táto jedna jediná veta v tridsaťminútovom vystúpení pána poslanca Počiatka hovorila o ponúkanej alternatíve zo strany SMER – sociálna demokracia.

    A koniec koncov opäť v uplynulých týždňoch opakovane na mnohých mediálnych diskusiách, v tlačených printových médiách, všade zaznievala alternatíva strany SMER, čo by robil SMER, keby sa bol býval 12. júna dostal do vlády, resp. mal by tak koaličný potenciál. Nesprával by sa kanibalsky a nepochoval by svojich dvoch bývalých koaličných partnerov? Z nich pochoval jedného úplne, druhého takmer. A bol by postavil predsa len tú vládu. Tak tu vlastne odznievajú jediné dva návrhy ako alternatíva pre túto krajinu. Ten prvý hovoril o tom, že riešili by to cez ekonomický rast, pričom, podotýkam, ekonomický rast sa nedá nadekrétovať alebo nalinkovať, ako sa vydávali niekedy dekréty v časoch Jeľcina a dávno v časoch minulých. Jednoducho ekonomický rast je tiež nejakou externalitou, ktorá nie vždy závisí len od Slovenskej republiky a od výkonu ekonomickej politiky Slovenska. A ten druhý zázračný recept, ako vyjsť von z krízy, ako ozdraviť verejné financie, no tak to je už niekoľkokrát z viacerých úst opozičných poslancov spomínaná veta: „No siahli by sme na 2. pilier, 2. pilier by sme rozobrali, už by to nebolo deväť na deväť, bolo by to možno deväť na tri a išli by sme presne tou cestou, ktorou sa pokúsilo ísť Maďarsko.“ A z toho, čo hovoril pred chvíľočkou pán minister financií Orbán, myslím, že dnes alebo včera Moody's o dva stupne znížil rating Maďarska. Tak toto by bola, dámy a páni, zo strany SMER, alternatíva, ktorá by stála pred Slovenskou republikou v prípade, že by ste boli vyhrali voľby a mali koaličný potenciál postaviť vládu. Takže skutočnou alternatívou ľavice na Slovensku by bolo spomalenie reforiem, pokračovanie zvyšovania deficitov, verejných dlhov. A reakcia eurozóny by skutočne nenechala dlho na seba čakať s tým rozdielom, že potom by sa skupina krajín PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko) rozšírila ešte o to jedno S (Slovensko). A bolo by to PIGSS (double S na konci, to znamená Slovensko). A toto, predpokladám, si nikto na Slovensku neželá. A preto verím, že aj 22 poslancov strany Sloboda a Solidarita zajtra zahlasuje za schválenie rozpočtu na rok 2011. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, ešte máme 30 minút, pán minister financií má ešte ďalšie body pripravené.

    Podľa dohody teraz budeme rokovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 93),

    a to v druhom čítaní.

    Spoločnú správu máte ako tlač 93a.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Návrhom zákona sa implementuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/49/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice, ktorými sú upravené požiadavky na zverejňovanie pre stredné spoločnosti a povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.

    Návrhom zákona sa ustanovuje možnosť nezostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu. Materská účtovná jednotka nemusí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu vtedy, ak informácie o jej dcérskych účtovných jednotkách jednotlivo a ako celok nie sú významné.

    Vzhľadom na skutočnosť, že uvedenou úpravou sa umožňuje znížiť administratívnu záťaž týmto účtovným jednotkám, navrhujeme v prechodných ustanoveniach možnosť použiť túto úpravu prvýkrát už pri účtovnej závierke za rok 2010. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 93), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 97 z 13. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona (tlač 93) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 56 zo dňa 18. novembra, návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 80 zo dňa 15. novembra.

    Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynul tento jeden pozmeňujúci návrh . Je v spoločnej správe, takže ho nebudem čítať celý. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať ako o bode spoločnej správy 1 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 93), schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 101 z 26. novembra 2010.

    Výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a súčasne ju poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 102).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 102a.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, návrhom zákona sa implementujú opatrenia vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh.

    Upravuje sa predovšetkým postup colných orgánov, ak majú podozrenie, že dovážané výrobky predstavujú vážne riziko týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a verejnosti alebo tieto výrobky nemajú požadovanú sprievodnú dokumentáciu a nie sú správne označené značkou zhody.

    V nadväznosti na novelu Colného zákona sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje aj kompetencia orgánu dozoru a kontroly v zákone o ochrane spotrebiteľa. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Tiborovi Tóthovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon .

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 98 z 13. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nasledujúcim výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon, stanoviská poslancov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 54 zo dňa 18. novembra 2010, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 81 zo dňa 15. novembra 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 67 zo dňa 18. novembra 2010.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Nebudem ich čítať, sú uvedené v spoločnej správe. Je ich spolu 7. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 99 z 26. novembra 2010.

    Výbor určil poslanca Tibora Tótha za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte diskusiu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že nie je záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 118).

    Nech sa páči, pán minister Mikloš, môžete odôvodniť návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona má za cieľ umožniť realizáciu projektov verejno-súkromného partnerstva.

    Vládny návrh zákona upravuje osobitné nakladanie s majetkom štátu využívaným na účely koncesie. Koncesionár bude oprávnený využívať koncesný majetok len v rozsahu práv a povinností dohodnutých v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytovanie služby. V koncesnej zmluve dohodnutý rozsah práv koncesionára ku koncesnému majetku nebude môcť prekročiť práva dané zákonom.

    Návrh tohto zákona flexibilne reaguje na rôznorodé potreby praxe pri dodržiavaní pravidiel štátnej pomoci.

    Ďalším účelom navrhovanej úpravy je zníženie administratívnej náročnosti a zefektívnenie nakladania s majetkom štátu. Nanovo sa ustanovujú niektoré hraničné sumy pri nakladaní s majetkom štátu a výška sankcií za nedodržanie pravidiel nakladania s majetkom štátu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe k tomuto návrhu zákona.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 64 zo dňa 18. novembra 2010, ústavnoprávny výbor uznesením č. 72 zo dňa 15. novembra 2010 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 43 zo dňa 24. novembra 2010.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Je ich dohromady 11. Gestorský výbor odporúča o bode 8 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť ho. Všetky ostatné návrhy zo spoločnej správy odporúča gestorský výbor schváliť, pričom celý zákon odporúča gestorský výbor Národnej rady schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Gestorský výbor zároveň určil mňa ako spoločného spravodajcu výborov.

    Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Beblavý, ktorý tu ale nie je, preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ústne sa prihlásil pán poslanec Matej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Matej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, a to týkajúci sa mesta Košice a mesta Bratislava z titulu toho, že podľa tohto zákona tieto dve mestá, resp. ich mestské časti nie sú na rovnakom leveli podľa právnej jurisdikcie, ako sú obce, a tým pádom nemôžu vykonávať, resp. nadobúdať majetok štátu a narábať s majetkom štátu, tak ako ostatné obce. Preto si dovolím vám predniesť tento pozmeňujúci návrh.

    Za bod 8 návrhu zákona navrhujem vložiť nový bod v tomto znení: „V § 8a ods. 6 písm. c) za slovo „obce“ sa vkladajú slová „alebo mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice" (ďalej len „obec“).“ Ďalšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie. Zákony Slovenskej národnej rady č. 379/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov priznávajú postavenie obce mestským častiam pri plnení samosprávnych činností a prenesených pôsobností štátnej správy v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom mesta. Prijatím návrhu by sa umožnilo mestským častiam hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, aby mohli nadobúdať do svojho vlastníctva nehnuteľný majetok štátu bez vykonania osobitného ponukového konania a za cenu nižšiu než cenu stanovenú znalcom v znaleckom posudku alebo bezplatne užívali majetok štátu na základe zmluvy o výpožičke. Zároveň by sa tým zosúladila právna úprava mestskej časti so zákonom Národnej rady č. 377/1999 Z. z. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a zákonom Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra financií, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v rokovaní

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (tlač 119).

    Pán minister financií, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona má analogicky ako predchádzajúci umožniť obciam tentokrát realizáciu projektov verejno-súkromného partnerstva.

    Upravuje osobitné nakladanie s majetkom obcí využívaným na účely koncesie pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva.

    Návrh zákona definuje obsah užívacieho práva koncesionára ku koncesnému majetku a oprávnenia obce a koncesionára pri nakladaní s koncesným majetkom pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci. Koncesionár bude oprávnený užívať koncesný majetok v rozsahu práv dohodnutých v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby, ktoré nemôžu prekročiť práva dané týmto zákonom.

    Návrh zákona súčasne upresňuje, ktoré úkony pri nakladaní s majetkom obce budú podliehať schváleniu obecným zastupiteľstvom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Tiborovi Tóthovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 101 z 13. októbra 2010 pridelila tento vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v príslušnom termíne.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčajú Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 62 zo dňa 18. novembra 2010, ústavnoprávny výbor uznesením č. 69 zo dňa 15. novembra 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 42 zo dňa 24. novembra 2010.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, bolo ich spolu 11, nebudem ich čítať, sú uvedené v spoločnej správe. Odporúčam hlasovať o bodoch spoločnej správy 5 a 8 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich, o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Gestorský výbor na základe toho odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Súčasne poveril výbor poslanca Tibora Tótha za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho 1. predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte diskusiu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 120).

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odôvodniť aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona má za cieľ umožniť samosprávnym krajom realizáciu projektov verejno-súkromného partnerstva.

    Vládny návrh zákona upravuje osobitné nakladanie s majetkom vyšších územných celkov analogicky, ako som to predtým odôvodňoval pri obciach. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Znovu dávam slovo spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Tóthovi, aby informoval Národnú radu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu novely zákona. Národná rada pridelila predmetný vládny návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému vládnemu návrhu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tieto prijali všetky tri výbory, ktorým to bolo pridelené.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nebudem ich čítať, je ich spolu opäť 11 ako v predchádzajúcom bode. Sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto návrhoch zákona takto: o bodoch spoločnej správy 5 a 8 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich a o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Gestorský výbor teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 120a), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 106 z 26. novembra 2010.

    Výbor určil poslanca Tibora Tótha za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte diskusiu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte budeme pokračovať druhým čítaním, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.

    Je to tlač 121.

    Pán minister financií, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, je to posledný zákon z tejto série zákonov. Tento má za cieľ umožniť verejnoprávnym inštitúciám realizáciu projektov verejno-súkromného partnerstva.

    Odôvodnenie je analogické ako pri predchádzajúcich zákonoch. Upravuje sa teda osobitné nakladanie s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, ktoré sú využívané na účely koncesie pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet predsedovi výboru pánovi poslancovi Kollárovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu pod tlačou 121a.

    Národná rada pridelila 13. októbra 2010 tento vládny návrh zákona, prerokovať týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia dnešného rokovania stanoviská poslancov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčajú pre Národnú radu návrh schváliť Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 63 z 18. novembra a ústavnoprávny výbor uznesením č. 71 z 15. novembra.

    Odporúča pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 30 z 19. novembra tohto roku.

    Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod týmto bodom vyplynuli pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením č. 108 z 26. novembra tohto roku.

    Výbor ma poveril predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o postupe pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných ústne. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte otvoríme ďalší bod rokovania, a to je, pokiaľ ma pamäť neklame,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 108).

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona upravuje najmä úroveň krytia. Smernica ustanovila minimálnu úroveň krytia od 30. júna 2009 na 50 000 eur a od 31. decembra 2009 smernica ustanovila krytie úhrnných vkladov každého vkladateľa na úroveň 100 000 eur. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená súčasné neobmedzené krytie výšky vkladov nastaviť na úroveň požadovanú smernicou.

    Ďalej sa upravuje výplatná lehota. V súčasnosti stanovená výplatná lehota v trvaní 3 mesiacov, ktorú je možné predĺžiť na 9 mesiacov, odporovala potrebe zachovať dôveru vkladateľov a nespĺňala ich potreby. Smernica z tohto dôvodu skrátila výplatnú lehotu na obdobie 20 pracovných dní.

    Ďalej sa upravuje povinnosť pre členské štáty overovať pravidelne funkčnosť systémov ochrany vkladov.

    Nad rámec smernice sa navrhuje upraviť problematiku odmeňovania orgánov Fondu ochrany vkladov priamo zákonom.

    A súčasťou návrhu je aj úprava zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorá má za cieľ zosúladenie s pripravovanou novelou smernice EÚ o systéme náhrad pre investorov, pokiaľ ide o úroveň krytia.

    Článok III obsahuje novelu zákona o štátnej službe, ktorá zrovnoprávňuje možnosť vykonávania činností vyplývajúcich z funkcií členov riadiacich kontrolných a dozorných orgánov právnických osôb v rámci služobného času.

    A to je všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam ešte slovo pánovi spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi Kollárovi, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu, ktorú máte pod tlačou 108a.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia dnešného rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.

    Odporúča pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 49 z18. novembra tohto roku.

    Odporúča pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 82 z 15. novembra tohto roku.

    Pozmeňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV, bodmi 1 a 2. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch výboru Národnej rady, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, takto: o bodoch spoločnej správy 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný vládny návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor odporučil poslanca Kolláraza spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť túto spoločnú správu na schôdzi a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň prerušujem dnešné rokovanie a budeme pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.