• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dobré ráno vám prajem. Budeme pokračovať v rokovaní, a preto otváram štvrtý rokovací deň 9. schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 9. schôdze požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Robert Fico a poslanci pán Muňko, Mikolaj a Paška.

    Tak ako som včera oznámil a ako sme včera prerušili rokovanie, budeme pokračovať vo vládnom, v prerokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 (tlač 81).

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jahnátkovi, pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som sa v rozprave takisto vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu, ale budem sa striktne pridržiavať len kapitoly ministerstva hospodárstva.

    Pokiaľ sa na predložený návrh rozpočtu kapitoly ministerstva hospodárstva pozerám politicky, môžem vysloviť radosť a mierne uspokojenie predovšetkým preto, že rozpočet poddimenzoval potreby ministerstva hospodárstva veľmi významne, čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že ministerstvo hospodárstva nebude mať dosť prostriedkov na svoju činnosť, bude musieť látať v niektorých prípadoch, niektoré činnosti nebude vedieť zabezpečovať, niektoré činnosti sa odkladajú do neurčita a bude tam určitý chaos v činnosti tohto ministerstva, a pritom podotýkam, že ministerstvo hospodárstva je práve ten rezort, ktorý reálnymi hodnotami najviac prispieva do hrubého domáceho produktu.

    Na druhej strane som však posledné štyri roky riadil ministerstvo hospodárstva, myslím si, že túto problematiku poznám dosť podrobne, a preto mi nedá, aby som aj ako opozičný politik, hoci si myslím, že toto je úloha koaličných politikov, hlavne politikov zo strany, ktorá má v kompetencii ministerstvo hospodárstva, ale predsa mi to nedá a chcem na niektoré kapitoly tohto rozpočtu poukázať.

    Dovoľte mi, aby som svoj príspevok rozdelil do takých dvoch častí. Najprv to bude všeobecné zhodnotenie a potom by som dal aj nejaké konkrétne návrhy. Čiže ako ja hodnotím rozpočet kapitoly ministerstva hospodárstva na roky 2011.

    Tento rozpočet je štrukturálne, opakujem, štrukturálne štandardný a nenastala v ňom oproti roku 2010 ani oproti predchádzajúcim rokom žiadna nejaká významná zmena, čiže nenašiel som žiadny nový prvok, ktorý by sa objavil pri ministerstve hospodárstva. Zmeny nastali jedine vo výdavkovej časti a takou mierou, že jednotlivé programy budú významne krátené. V prvom rade sa chcem dotknúť oblasti baníctva, kde si myslím, že táto činnosť je skutočne podfinancovaná. Ministerstvo financií tu neuznalo v prioritách zvýšenie výdavkov ministerstva hospodárstva na sociálne dávky pre baníkov, je to tá známa Jánošova novela, čiže je tu zákonná povinnosť realizovať tieto sociálne dávky pre baníkov, bohužiaľ, tieto prostriedky nie sú v rozpočte zahrnuté, čiže robíme rozpočet, ktorý už v tomto kroku je proti zákonu konkrétnemu. Taktiež v tejto kapitole nie sú vyčlenené ani zdroje pre pomoc bani Čáry.

    V oblasti malého a stredného podnikania sú výdavky znížené hlavne pre činnosť Národnej agentúry pre malé a stredné podnikanie. Myslím, že všetkým je známa kauza o tejto národnej agentúre. Dneska tieto hlasy stíchli, ale možno je to len na nejakú prechodnú dobu. Čo je však podstatné z pohľadu štátneho rozpočtu, je to, že sú tu znížené prostriedky a napríklad niektoré činnosti, ako Národný program produktivity a konkurencieschopnosti nebude možné z hľadiska tohto rozpočtu realizovať. Pri takto nastavenom rozpočte pre Národnú agentúru pre malé a stredné podnikanie sa javí, že v budúcom roku bude táto agentúra v totálnom útlme.

    Podobne je to aj s agentúrami SARIO a SIEA, kde síce rozpočet je na úrovni minulého roku. Treba však podotknúť, že každé ďalšie zníženie by už bolo neproduktívne a neefektívne a pre svoju efektívnu činnosť by však pre rok 2011 SARIO potrebovalo navýšiť svoje prostriedky minimálne o 5 mil. eur. Obávam sa však, že takto nastavený rozpočet pre SARIO možno nazvať iba udržiavací a agentúra nebude schopná realizovať nové podporné programy hlavne z hľadiska exportu slovenských výrobkov a to, čo je pre ňu najdôležitejšie z hľadiska príchodu nových investorov na Slovensko.

    S týmto ruka v ruke ide kapitola Investičné stimuly, kde našťastie, a to si už ministerstvo financií nedovolilo nepokryť zmluvne podchytené investičné projekty investorov, ktorí prišli na Slovensko. Za vlády premiéra Roberta Fica prišlo 86 takýchto zahraničných investorov, ktorí vytvorili viac ako 30 000 pracovných miest, čiže tu tieto projekty sú zahrnuté aj do štátneho rozpočtu, ale suma alokovaná pre nových investorov je žalostne nízka. Čiže možno príchodom jedného veľkého investora sa minú všetky prostriedky, ktoré sú vyčlenené pre túto činnosť, a vlastne nebude nejaká motivácia pre zahraničných investorov, aby dali prednosť ako destináciu pre svoju investíciu Slovenskej republike, a obávam sa, že títo investori sa budú pozerať po okolitých krajinách v strednej Európe.

    Na regionálny rozvoj, ktorý takisto úzko súvisí s investičnými stimulmi, lebo je orientovaný na podporu infraštruktúry pre obce a vyššie územné celky tam, kde idú veľkí investori a je treba pripraviť infraštruktúru, nie je v rozpočte rozpočtované ani jedno eur. Čiže nula.

    Výrazne sú znížené výdavky na dotácie občianskym združeniam na ochranu práv spotrebiteľov. Nie je celkom jasné, ktorá zo všetkých aktivít sa bude pri takto výraznom škrte financovať. Ja mám obavu, že zo všetkých aktivít týchto NGO-čiek bude možné zabezpečiť len právne zastupovanie spotrebiteľov pri súde. Vypadnú nám tak dôležité činnosti, ako je dozor týchto NGO-čiek pri predaji, čiže znovu dostanú zelenú nepoctiví predajcovia, obchodné reťazce a nebudú sa tvoriť ani vypracovávať analýzy, ktoré boli veľmi dôležité pre ďalší rozhodovací proces ministerstva hospodárstva. Čiže budú chýbať tie vstupné informácie z trhu a vlastne tým, že prostriedky budú stačiť maximálne tak na jednu NGO-čku, aj tá bude môcť akurát zastupovať spotrebiteľov na súde. Myslím si, že NGO-čky to môžu zbaliť a nemusia ďalej ani pokračovať vo svojej činnosti.

    V medzirezortných programoch nie sú zabezpečené takisto žiadne prostriedky, jedine sú zvýšené prostriedky do medzinárodných organizácií, to sú príspevky, ktoré sú rozpočtované. Chýbajú však zdroje na rozvojovú pomoc, ktorá bola schválená v zmysle uznesenia vlády, a taktiež chýbajú zdroje na plnenie hospodárskej mobilizácie.

    Obávam sa, že k prioritám nie je zaradená oblasť inovácií. V podstate ani sa nečudujem, lebo ako môžu byť financované inovácie, keď ešte nebola schválená inovačná stratégia na ďalšie roky? Je tam stratégia z roku 2008, ktorú schválila ešte vláda Roberta Fica, ale túto stratégiu je potrebné každé dva roky obnovovať, aby sa spresňovala. To sa, bohužiaľ, neudialo, ministerstvo hospodárstva tu svojím spôsobom zaspalo, a preto aspoň ja predpokladám, nie sú v rozpočte ani vyčlenené prostriedky na inovácie. Pritom inovácia je ten základný motor rozvoja slovenskej ekonomiky, tak ako to vyplýva zo Stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2020, ktorú vypracovala Slovenská akadémia vied a predložila vláde Slovenskej republiky začiatkom roku 2010.

    Neviem, ako budú inovácie v roku 2011 financované, verím, že sa v konečnom dôsledku nejaké prostriedky na to nájdu, ale inovácie nie sú ad hoc prípady, je to systém, je to systémové rozhodnutie a systémové konanie, čiže ma mrzí, že najpodstatnejšia zložka rozvoja slovenskej ekonomiky je úplne absentujúca v štátnom rozpočte, ale aj v činnosti ministerstva hospodárstva.

    Dovoľte mi, dámy a páni, aby som k tej ďalšej časti povedal niekoľko čísel, o ktoré si myslím, že by mal byť rozpočet upravený. Ako som už spomínal, najdôležitejšou oblasťou pre budúci rozvoj slovenskej ekonomiky je podpora investícií. Analýza popredných slovenských ekonómov, 150 ekonómov, ktorí pod patronátom Slovenskej akadémie vied vypracovávali stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2020, tvrdí, že minimálne do roku 2020 rozvoj Slovenskej ekonomiky bude závislý práve na dovoze zahraničných investorov. Slovenská ekonomika nebude stále výkonná v dostatočnej miere na to, aby vedela kreovať vlastné investície. Preto je veľmi dôležité naďalej venovať veľkú pozornosť práve príchodu zahraničných investorov a k tomu, aby títo investori prišli, treba týchto investorov aj motivovať. Motivovať dobrým podnikateľským prostredím, dobrými podmienkami, ktoré sú pre ich destináciu a, samozrejme, aj štátnou pomocou, tak ako to robí každý štát, ktorý láka investorov na svoje územie.

    Príchod zahraničných investorov nie je fenoménom len Slovenskej republiky. Ja som počas svojho pôsobenia bol na oficiálnej návšteve v Kórei, kde Južná Kórea ako veľký vývozca investícií robil obrovskú kampaň a obrovskú medzinárodnú konferenciu, aby aj oni získali do Kórey zahraničných investorov. Čiže je to celosvetový trend a pohyb kapitálu po svetových trhoch je proces nezastaviteľný a tam, kde budú najlepšie podmienky, tam aj tí investori sa budú etablovať.

    Preto si myslím, že v podmienkach Slovenskej republiky je potrebné na budúci rok navýšiť kapitolu Investičné stimuly o 12 mil. eur. Na podporu investičných stimulov je v limitoch kapitoly v roku 2011 čiastka 16 543-tisíc eur na projekty v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky z minulých období. Čiže to, čo bolo ešte za vlády Roberta Fica. Zároveň je suma 2-tisíc eur určená na neschválené projekty, čo sa mi zdá veľmi málo.

    Dôvodom mojej požiadavky je neustále podporovať rast investície, a to najmä v zaostalých regiónoch, tak ako to vláda prostredníctvom svojej premiérky pani Ivety Radičovej neustále deklaruje v médiách, a je treba stierať tie veľké ekonomické rozdiely a rozdiely v zamestnanosti medzi regiónmi. Takisto príchodom nových investícií sa transferujú najnovšie technológie na Slovensko a prichádzajú technológie s najvyššou pridanou hodnotou. Je to jednoducho trend, ktorý Slovensko nesmie ani na jeden rok zabrzdiť, lebo tento kontinuálny proces by mohol byť narušený nezvratne.

    Za druhé. Je to posilnenie kapacít ministerstva hospodárstva v zmysle znižovania administratívneho zaťaženia a posudzovania vplyvov legislatívnych návrhov na podnikateľské prostredie. Tu je potrebná čiastka 2 mil. eur. V zmysle programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014 by vláda mala dôsledne - to je z vášho vládneho programu - dôsledne posudzovať zákony z hľadiska ich účinku na podnikateľské prostredie a rast zamestnanosti a dôsledne vyhodnocovať vplyv prijímaných zákonov na reguláciu. Vláda Slovenskej republiky by mala podporiť zvýšenie analytických kapacít na zlepšenie podnikateľského prostredia. Ministerstvo hospodárstva za týmto účelom potrebuje v rámci svojich kapacít a kompetencií zriadiť analytické centrum práve s odhadovanými nákladmi 2 mil. eur ročne.

    Treťou oblasťou je hospodárska mobilizácia. Deficit prostriedkov voči potrebám je 600-tisíc eur. Prostriedky sú potrebné na pokrytie kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie, modernizáciu a výstavbu informačného bezpečnostného systému na objektoch osobitnej dôležitosti v rezorte ministerstva hospodárstva na roky 2009 až 2013 v zmysle rozhodnutia ministra hospodárstva č. 44/2009. Ďalej na zabezpečenie financovania ochrany objektov osobitnej dôležitosti v zmysle zákona č. 414/2002 Z. z. v súlade so zákonom č. 319/2002 Z. z. o obrane a v súlade so smernicou č. 10/2005 o spôsobe ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti. Potreba zvýšenia kapitálových prostriedkov vyplynula z uznesenia vlády č. 943/2009 o aktualizácii zariadenia stavieb a budov do kategórie osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších objektov na obranu štátu a spôsobu ich ochrany. Cieľom je zabezpečenie výstavby a komplexnej modernizácie elektronických zabezpečovacích systémov a ochranu objektov osobitnej dôležitosti. Týmto sa zabezpečia úlohy vyplývajúce zo zákona č. 319/2009, 330/2003 a 414/2002.

    Štvrtá položka sú Bane Čáry, kde je potrebné alokovať čiastku 3 851-tisíc eur. Realizácia tejto priority je v zmysle uznesenia vlády č. 355/2008 v návrhu na poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Baňa Čáry, a. s., Čáry. Štátna pomoc bola notifikovaná Európskou komisiou pod č. N/500/2008 rozhodnutím Európskej komisie č. K/2009/1477 z 24. 3. 2009. Vzhľadom na to, že táto notifikácia Európskej komisie končí v roku 2012, je potrebné zahrnúť túto čiastku do rozpočtu v roku 2011.

    Ďalej je to podpora regionálneho rozvoja. Je to čiastka 6 mil. eur. Záverom regionálneho rozvoja, tak ako som hovoril, v oblasti kapitálových výdavkov je podporiť obce a vyššie územné celky pri plnení mimoriadnych a naliehavých úloh. Ide o podporu objektov výstavby infraštruktúry najmä v oblastiach, kde sú realizované významné investície. Čiže znovu to má ten istý priamy súvis na investície.

    To, čo je ale najviac podcenené v štátnom rozpočte, je Národný jadrový fond. Nemá význam tu teraz zopakovať niektoré časti z 25-stranovej dôvodovej správy, ktorú Národný jadrový fond a ministerstvo hospodárstva predložilo na hospodársky výbor. Dámy, páni, chcem vám dať do pozornosti len jedno. Rozpočet Národného jadrového fondu bol v hospodárskom výbore prerokovávaný dvakrát a dvakrát nebol schválený. V správe, ktorú predložil Národný jadrový fond a ministerstvo hospodárstva, sa konštatuje, že takto nadstaveným rozpočtom bude ohrozená jadrová bezpečnosť Slovenskej republiky a že ministerstvo hospodárstva týmto rozpočtom koná protizákonne. To nie sú slová opozície, to sú slová vašich ľudí z koalície. Vaši ľudia sami povedali, že ohrozujeme jadrovú bezpečnosť Slovenska.

    Ja si veľmi dobre pamätám, keď pri privatizácii Slovenských elektrární práve tu prísediaci pán minister Mikloš odpovedal pre Slovenský rozhlas na otázku: Čo sa stane, keď sprivatizujeme elektrárne a bude málo elektriny a plus musíme odstaviť dva bloky V1? Jeho odpoveď bola okamžitá: Dovezieme elektrinu. Samozrejme, je to logické a jednoduché.

    Rok 2008, keď sme, alebo začiatok roku 2009, keď sme museli odstaviť aj druhý blok V1, ukázal, čo to v praxi znamená. Do fungovania V1 JAVYS predával Slovenským elektrárňam 1 MWh za 700 korún, lebo to bolo ešte v korunách. Ale v momente, ako sme odstavili V1, sme museli na lipskej burze kupovať ten istý megawatt za 2 700 korún, čiže viac ako štvornásobne vyššie.

    My sme sa s týmto vysporiadali, už sa stavajú dva bloky v Mochovciach, ktoré ste nemali záujem podporovať, postavili sa tri plynové elektrárne, čiže plus, keď nám nabehne prvý blok na Mochovciach, už sa dostaneme do mierneho prebytku, čiže vysporiadali sme sa aj s týmto nezmyslom, ktorý nastal.

    Ale teraz, dámy, páni, máte na starosti aspoň bezpečne zlikvidovať tie bloky vo V1. Uvedomte si, prosím, to nie je o ekonomike, to je o fyzike. Rádioaktívny rozpad tam naďalej pokračuje. Tie bloky sú odstavené. Tie bloky chladnú sedem rokov. Sedem rokov tam treba skoro takú istú prevádzku, akoby tie bloky boli plne funkčné. Čiže ak toto porušíme, ak nedáme dostatok zdrojov na práce, ktoré súvisia s utlmením týchto blokov, skutočne môže dôjsť k nepredvídanej udalosti a to bolo aj naznačené aj v tom výroku Národného jadrového fondu a ministerstva hospodárstva, že je ohrozená jadrová bezpečnosť na území Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, to bolo pár údajov k roku 2011, ale pokiaľ si pozriete ten výhľad aj na najbližšie dva roky, tak zistíte, že z pôvodných 330 mil. eur, ktoré sú plánované pre kapitolu ministerstva hospodárstva na rok 2011, pre rok 2012 už je to len 179 mil. eur a pre rok 2012 dokonca je to len 113 mil. eur; 113 z 330 za dva roky. Pokiaľ by tieto navrhované čísla boli relevantné, to znamená, že by skutočne v roku 2012 a 2013 boli uznané len tieto výšky pre kapitolu ministerstvo hospodárstva, myslím si, že ministerstvo v žiadnom prípade nebude môcť plniť svoje úlohy, ktoré mu vyplývajú z kompetenčného zákona, čo v prenesenom význame znamená, že súčasná vláda pripravuje tichú likvidáciu tohto rezortu.

    Som prekvapený ministrami a poslancami za stranu SaS, že sa slepo pozerajú na túto taktiku ministra Ivana Mikloša a že sa patričným spôsobom nebránia. SDKÚ návrhom tohto rozpočtu jasne naznačuje, že rezort, ktorý patrí SaS-ke, v budúcnosti bude len doplnkovým rezortom a SaS bude potrebné len k tomu, aby v budúcnosti napĺňalo politické ambície SDKÚ. Je to jasný ťah na voľby. Na voľby v roku 2014, kedy sa takýmito krokmi SDKÚ posilní na úkor svojich koaličných partnerov, v tomto prípade SaS.

    Dámy a páni, tieto dôvody ma vedú k tomu, že pokiaľ nebudú tieto čísla upravené, nebudem môcť podporiť návrh štátneho rozpočtu a skutočne nechcel som tento príspevok motivovať politicky, ale sú tu konkrétne čísla a hlavne jadrová bezpečnosť tohto štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Páni poslanci, ale na budúce musíte stlačiť vtedy, dovtedy, kým neskončí. To je rokovací poriadok. Dobre? Takže teraz ešte uznávam, piati.

    Pán predseda Národnej rady Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Jahnátek, pozdravujem vás. K vašim posledným vetám, že teda ministri za SaS plnia predstavy ministra financií, by som vám chcel rád povedať takú vec, že myslím si, že tým, že sme noví v parlamente aj v politike, a nielen teda ja osobne, ale všetci, jak tu sme, tak možnože ešte máme trošku z takých ideálov a robíme veci, o ktorých sme presvedčení, že sú správne. Bez ohľadu na to, že z takého stranícko-politického pohľadu, či to je nejaké plus alebo nejaký mínus.

    Napríklad: Napísali sme si do programu ešte v čase, keď sme netušili, že budeme vo vláde, tento rok na jar sme si napísali do programu, že tí zahraniční obchodní radcovia OBO by mali prejsť pod ministerstvo zahraničných vecí. No a, samozrejme, nám to padlo trochu ťažko ich, keď sme nakoniec sa do tej vlády dostali a Juraj Miškov sa stal ministrom hospodárstva, tak padlo nám trochu ťažko ich presunúť, ale spravili sme to. A to isté robíme aj v iných oblastiach a možnože iné strany by to nerobili, ale ja som na to celkom hrdý, že dokážeme sa pozrieť trošku cez taký ten bežný stranícky obzor a jednoducho konať v súlade s nejakými väčšími princípami. Možnože nám trochu krivdíte, keď poviete, že tu len plníme objednávky Ivana Mikloša. On veľmi dobre vie, že my sa dokážeme dosť často dostať do kríža.

    Takže len toľkoto. Ďakujem pekne.

  • Ja by som chcel len potvrdiť to, že pán exminister Jahnátek má pravdu v tom, že výbor pre hospodárstvo neschválil ten rozpočet Národného jadrového fondu, ale ja mám prísľub teda, že táto vec bude riešená, že tam bude naozaj dostatok prostriedkov tak, aby úroveň jadrovej, radiačnej a technickej bezpečnosti bola zabezpečená.

    A chcel by som pánovi Miklošovi poradiť aj pánovi ministrovi, kde začať, ja už som to spomínal, úplne za predchádzajúcej vlády nezmyselne manažment JAVYS-u bol premiestnený do Bratislavy v rozpore so základnými princípmi kultúry bezpečnosti, v súlade so základnými princípmi kultúry bezpečnosti, aj pre udržanie jadrovej bezpečnosti je žiaduce, aby manažment bol na pracoviskách každodenne takpovediac, bojím sa, že súčasný, teda súčasný je už vymenený, manažment zariadi to, aby tí ľudia, ktorí museli byť v Bratislave úplne nezmyselne, ja neviem kvôli akému obchodu, ktorý sa zrealizoval, od koho sa kúpila budova, aby sa vrátili tam, kam patria. A aj tam vidím rezervu teda pre získanie prostriedkov do rozpočtu JAVYS-u.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Áno, je pravdou že určité disproporcie pri tom Národnom jadrovom fonde boli, ale ja si myslí, že to určite nie je ani zďaleka také kritické, aby sme tu nejakými príliš vážnymi rečami hovorili o nejakom ohrození jadrovej bezpečnosti. Áno, na výbore k tomu diskusie, pán Přidal to povedal, je to úplne jasné. Ale viem, že som stopercentne presvedčený, že to dobre dopadne, o to by som nemal obavy. Skôr ma celkom ako príjemne prekvapilo, že dostávame od pána Jahnátka rady, ako si pomôcť v boji s SDKÚ, a že už je to rok 2014, to som netušil, ako tam asi moja fantázia nesiaha, ale to nevadí.

    Myslím si osobne, že to tak nie je. Nakoniec je to vec názoru ako vždy. Ale trošku odbornejšie možno k tým 700 korunám za MWh, za ktoré sa kupovalo z V1. No áno, kupovalo sa, lebo ste zabudli na to, že to bude stáť ešte nejaké to niečo navyše, to odstránenie. Jednoducho cena elektrickej energie z jadrovej elektrárne je neprimeraná, bola neprimeraná. A ak sa zoberú do úvahy všetky náklady počas celej doby nielen životnosti, alebo teda prevádzky, ale životnosti a likvidácie, no tak to cena by zhruba mohla byť taká, ako ste ju kupovali v Lipsku. Čiže realita asi bola taká, za čo ste to kupovali, ale skutočnosť, to, že sa to politicky organizovalo na úplne inej hranici, bohužiaľ, no s tým sa nedá nič robiť. No ja by som bol veľmi rád, keby sme povedali, že V1 sme odstavili z nejakých dôvodov, aj keď vieme, že technicky V1 bola v úplnom poriadku, potvrdili to viacerí, ale boli to podmienky prístupových rokovaní, tak neviem, prečo diskutujeme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ako aj iní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste za štyri roky porozdávali štátne zákazky cez tendre typu emisie, mýto, nástenkový tender, TIPOS, stovky miliárd korún, ktoré ľudia tejto krajiny horko-ťažko zaplatili do štátneho rozpočtu. Využite svoj vplyv, zavolajte svojim kamarátom, rodinám a známym, nech zaplatia späť aspoň desatinu z tohto lupu a budeme mať dosť peňazí na zdravotníctvo, na školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi aj vami spomínaný, pán Jahnátek, Národný jadrový fond.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian.

  • Reakcia z pléna.

  • No už nemôže, viete, to sa musí... Pardon, pán poslanec, pán minister podľa rokovacieho poriadku požiadal o slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechcem vystupovať po každom vystúpení, ja zhrniem potom na záver svoje postoje a vyjadrenia k vystúpeniam, ale na toto reagovať musím hneď.

    Konkrétne chcem reagovať na jadrovú bezpečnosť a na Národný jadrový fond. Teda nebudem, viete, mohol by som, pán poslanec, z vašich úst je veľmi tristné počuť, aké dôležité podnikateľské prostredie a zlepšovanie podnikateľského prostredia, z vašich úst. Z úst človeka, ktorý bol štyri roky ministrom hospodárstva, kde ministerstvo hospodárstva je zodpovedné práve pre zlepšovanie podnikateľského prostredia, a prepadli sme sa vo všetkých rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia, aké sú len k dispozícii, to mi naozaj pripadá, ako keď mäsiar vybehne z mäsiarne a začne propagovať vegetariánstvo. Ale k tomu sa dostanem možno na záver.

    K tomu Národnému jadrovému fondu by som chcel povedať zásadnú vec, pretože strašíte, pritom štyri roky ste boli pri tom, keď sa plytvalo tak neuveriteľným spôsobom verejnými zdrojmi v Národnom jadrovom fonde, že jediným záujmom ministerstva financií teraz je, aby to nepokračovalo. Aby to nepokračovalo a aby sme naozaj vedeli, koľko peňazí treba dať, ale na ochranu a nie na kšefty.

    Takže dovoľte mi zhrnúť túto problematiku, pretože ju považujem nielen za dôležitú, ale aj za veľmi citlivú. Problematika likvidácie jadrových zariadení - na tom sa určite zhodneme všetci - je mimoriadne dôležitá, ale aj mimoriadne citlivá a zároveň odborná téma. Zároveň je to však téma, kde, žiaľbohu, sa ukázalo, že pod heslom maximálnej bezpečnosti dochádzalo k zneužívaniu a plytvaniu s verejnými zdrojmi a ich presunom na rôzne súkromné účely alebo záujmy.

    Keďže bezpečnosť je prvoradá, ale zároveň aj efektívnosť vynakladaných zdrojov je dôležitá, tak koná ministerstvo financií tak, ako koná. Máme maximálny záujem o odborný dialóg, ale aj o dialóg o efektívnosti využívania zdrojov na likvidáciu jadrových zariadení. A ja vám poviem na konkrétnych číslach a faktoch, ako to fungovalo za vás, pretože na diskusiu o tom, aby to fungovalo naozaj efektívne a aj z hľadiska výsledku bezpečne, takéto informácie dosiaľ ministerstvo financií nemalo.

    Najdôležitejšou z hľadiska bezpečnosti je určite likvidácia elektrárni A1 v Jaslovských Bohuniciach, ako ste aj vy uviedli, ktorá zhavarovala v roku 1977. Základným problémom pri jej likvidácii je neexistencia finančných zdrojov, pretože v minulosti sa na tento účel nevytvárali nijaké rezervy. Podľa stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorú schválila vláda, vaša vláda, 21. mája 2008, sa mal na krytie tohto historického dlhu vyberať poplatok v objeme zhruba 2 mld. korún ročne. Tým, že predchádzajúca vláda tento poplatok odmietla zaviesť, nastal za roky 2008 až 2010 výpadok zdrojov v Národnom jadrovom fonde 5,75 mld. slovenských korún. Takže vy ste schválili v roku 2008 spôsob, akým sa tento fond mal napĺňať, a zároveň vaša vláda toto nenaplnila a z tohto dôvodu len za dva roky vznikol výpadok 5,75 mld. slovenských korún. Likvidácia elektrárne A1 sa preto v rokoch 2008 - 2010 financovala zo zdrojov, ktoré boli určené na likvidáciu iných jadrových elektrární v budúcnosti. Slovenské elektrárne za tento prístup podali žalobu na Národný jadrový fond. Toto všetko sa dialo za vašej vlády, čiže za vašej vlády sa míňali peniaze, ktoré mali ísť na iné jadrové zariadenia, pretože ste nenaplnili vlastné uznesenia a vlastné závery vlastného materiálu.

    Ďalším problémom je netransparentnosť využívania zdrojov. Národný jadrový fond totiž nemá informácie o tom, či JAVYS, akciová spoločnosť, využíva tieto zdroje prioritne na obmedzenie bezpečnostných rizík alebo na krytie iných výdavkov. JAVYS totiž vykonáva aj iné činnosti, ktoré by nemali byť financované zo zdrojov vytvorených na likvidáciu jadrových zariadení. Ročné náklady JAVYS-u prevyšujú 165 mil. eur a súvisí to asi aj s tým, čo hovorili, čo hovoril pán poslanec z KDH. Podľa listu generálneho riaditeľa JAVYS-u z 10. septembra 2010 by malo až 36,9 mil. eur z Národného jadrového fondu slúžiť na krytie prevádzkových nákladov jadrovej elektrárne A1. Mám preto vážne obavy a aj moji kolegovia na ministerstve financií, že zdroje Národného jadrového fondu sa nevyužívajú len na likvidáciu jadrových zariadení.

    Podľa atómového zákona platného od roku 2004 by mala ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vykonávať len právnická osoba nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov, založená alebo zriadená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Hoci najneskorší termín jej vzniku je rok 2012, malo sa tak stať čo najskôr, aby sa zabezpečila transparentnosť likvidácie jadrových zariadení. Slovenská republika je posledným štátom s porovnateľným využívaním jadrovej energetiky v Európskej únii, ktorý nemá takúto organizáciu. Aj to je výsledok vašej práce, pán Jahnátek. Štyri roky ste boli ministrom hospodárstva, Slovenská republika je posledná krajina z porovnateľných krajín, ktoré využívajú jadrovú energetiku, ktorá nemá vytvorenú takúto organizáciu. A to dokonca napriek tomu, že projekt na založenie takejto organizácie bol ukončený na jeseň 2006, doteraz táto organizácia nevznikla. Keď ste nastúpili do vlády pred vyše štyrmi rokmi, tak projekt na založenie takejto organizácie bol vytvorený, napriek tomu ste štyri roky nekonali a dnes máte plné ústa bezpečnosti a podobných vecí.

    Likvidácia jadrových zariadení je mimoriadne dôležitou oblasťou, výdavky na ňu preto nemožno brať na ľahkú váhu, ale - a tu vás poprosím o pozornosť, na týchto číslach budete vidieť, aký je len prvý odhad miery plytvania v tejto oblasti. Kým ešte 10. septembra tohto roka JAVYS požadoval od Národného jadrového fondu pre rok 2011 89,4 mil. eur, v liste zo 16. 11. požiadavky klesli na 59,5 mil. eur. Za toho istého vedenia, zdôrazňujem. Vedenie sa vymenilo až teraz, pred pár dňami, k 1. decembru tohto roka. Čiže za toho istého vedenia JAVYS-u JAVYS požadoval v septembri 89,4 mil. eur, ale v novembri už len 59,5 mil. eur. A my ešte stále nevieme, aké sú skutočné potreby, pretože toto boli požiadavky bývalého vedenia JAVYS-u, kedy máme vážne podozrenia, že dochádzalo k obrovskému plytvaniu a neefektívnemu nakladaniu so zdrojmi.

    Preto ministerstvo financií je pripravené na podrobnú diskusiu o potrebnom objeme zdrojov na likvidáciu jadrových zariadení a - tak ako aj hovoril pán poslanec Přidal - sme, samozrejme, pripravení tú reálnu potrebu, ktorá bude ale naozaj slúžiť na to, aby sme zabezpečili bezpečnosť a ochranu a nie kšefty, takúto sumu zabezpečiť. Žiaľbohu, doteraz sme neboli schopní sa dopracovať k tej sume, pretože bývalé vedenie JAVYS-u, ktoré ste tam inštalovali vy alebo vaši koaliční partneri, to už neviem, ako ste to mali rozdelené, ale s týmto vedením sa jednoducho na túto tému diskutovať nedalo a aj tie posledné štyri roky, spôsob, akým to fungovalo, sú pre mňa jasným dôkazom, že s peniazmi sa plytvalo, narábalo nehospodárne a neboli využívané prioritne na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.

    Môžem vás ubezpečiť, že počas nadchádzajúcich štyroch rokov to bude inak. Môžem vás ubezpečiť, že vyčleníme dostatočnú sumu, ale tak, aby peniaze boli používané efektívne a na to, na čo treba.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu vlády s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Jahnátek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, pomaly je zbytočné reagovať, lebo vy v každom prejave, a to je jedno, či hovoríme o počasí vonku, o jarných obdobiach alebo ekonomike, všade hovoríte o plytvaní, rozkrádaní, špinavom stole, prázdnej špajzy a podobne capiny, ktoré stále používate vo svojom prejave. Ak neviete, aké sú skutočné náklady na jadrovú bezpečnosť, prosím vás, nechajte to na odborníkov, nemiešajte sa do toho, neviete o tom ani mäkké "f", tak to nechajte na odborníkov, tí vám to zrátajú a tí vám to aj skutočne povedia, aké sú tie náklady.

  • Čo sa týka jadrového dlhu, prosím vás, bol o rok oddlžený. Veď tú sumu, ale desaťkrát nižšiu, ktorú zavádzate teraz vy, sme pripravili my. Celá stratégia bola pripravená za môjho ministrovania, oddlžilo sa to v roku, odložilo sa to len kvôli hospodárskej kríze, aby sme nezaťažili toho občana ešte, ešte ďalej. Ale veď to bolo pripravené za nás, tak sa tu nechváľte aspoň cudzím perím.

    Čo sa týka poriadkovej jadrovej bezpečnosti, viete, keby sa o tom rozhodovalo na politických kruhoch, ako sa to robí teraz u vás pri politických rozhodnutiach a nomináciách, bolo by to možno tak, ako ste tu naznačovali. Lenže to sú medzinárodné projekty, ktoré sú pod dozorom EBRD, sú pod dozorom Úradu jadrového dozoru, čiže takéto nemiestne pripomienky, ktoré ste vniesli do tohto, je zbytočné aj komentovať.

    Mám možno priestor zareagovať aj na niektorých iných. Pán Sulík, je to vaša politika, ja sa do toho nemiešam...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím vás, nemôžete reagovať na pána, nemôžete, len na predrečníka.

  • Nemôžem, dobre. Lebo už som pomaly sa dostal k jednému, ale som si povedal, že na diagnózu nereagujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán Mikloš, viete, ja vás odcitujem, že "jasným dôkazom, že zle hospodárite a že plytváte peniazmi", to ste snáď hovorili o sebe ako o ministrovi financií za bývalých ôsmich rokov a do budúcna, všakže?

    Lebo ja trošku z iného súdka, nie som energetik, ale poviem jedno. Ako ste nastavili druhý pilier, že je ročný výpadok v Sociálnej poisťovni jedna miliarda korún, pretože úverujete súkromné firmy a podnikateľov? Pretože ak súkromná firma neodvedie odvody za svojich poistencov, to znamená 18 %, Sociálna poisťovňa 9 % nemá, ale 9 % musí úverovať súkromné spoločnosti v druhom pilieri zo štátnych peňazí. Tam je výpadok jedna miliarda korún. Ja som zvedavá, pán Mikloš, pretože, bohužiaľ, sa ani nám tu nepodarilo cez veľký lobing, lebo sústavne zrejme pod nejakým vplyvom poslanci HZDS nemali chuť toto zmeniť. A ja tomu verím, že štyri roky to nezmeníte ani vy a že budete takto plytvať miliardu korún. Mňa presvedčíte o tom, že vy neplytváte, že vy jednoducho ste dobrý minister financií, ak toto zmeníte. Pretože ak to nezmeníte, tak si myslím, že ste to nastavili, chceli ste to dať ústavným zákonom, tak potom poviem, že máte len plné ústočká rečí.

    A jedno vám poviem, pán Mikloš, viete, jedna múdra kniha, ktorú som si minule prečítala, hovorí: "Pamätaj jedno, nepočúvaj to, čo muž hovorí, ale pozeraj, čo muž robí, a potom ho podľa toho čiň." Tak pre mňa, pán minister, budete naozaj mužom, ak toto splníte a jedna miliarda korún nebude výpadkom Sociálnej poisťovne a ľudia, ktorí tu odpracovali 43 rokov, budú mať zabezpečené slušné dôchodky. A práve vaším nastavením, mám obavy, že ich mať nebudú.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády chce reagovať s faktickou poznámkou, teda na faktické poznámky. Nech sa páči. Zapnite mikrofón.

  • Ďakujem pekne. Áno, vidím, pán poslanec Jahnátek, že vás veľmi rozčuľuje, keď hovorím o plytvaní, rozhadzovaní a kšeftovaní. Budem o ňom hovoriť. Budem o ňom hovoriť, pretože nám chýbajú peniaze v štátnom rozpočte práve preto, že za vlády Roberta Fica, ktorej ste boli ministrom hospodárstva, sa kšeftovalo, rozhadzovalo a plytvalo tak, ako nikdy v histórii Slovenskej republiky. Pretože za tieto štyri roky dosiahla miera korupcie na Slovensku takú úroveň, ako nikdy v doterajšej histórii, dokonca vyššiu ako za vlády Vladimíra Mečiara. Pretože za vašej vlády tu boli kauzy, ako sú emisie, ako je nástenkový tender, ako je diaľničné mýto, ako je nehorázny podvod s TIPOS-om, za ktorý zase ideme platiť. Za vašej vlády tu boli tieto kauzy, kde vďaka vášmu spôsobu vládnutia odišli obrovské peniaze do vrecák súkromných ľudí, ktoré mohli byť v rozpočte. Takže budem vám to pripomínať, budem o tom hovoriť, pretože je to pravda, a budem to hovoriť v záujme toho, aby sa takéto pomery už nevrátili na Slovensko, pretože môžu zlomiť tejto krajine krk.

    A, pani poslankyňa Vaľová, ak sme to tak zle nastavili, tak ste to mali zmeniť za štyri roky. Dnes sa trápne vyhovárať na HZDS, ktoré odišlo tam, kde odišlo, je trápne. Ale veľmi rád som si vypočul z vašich úst vetu, že ste čítali múdru knihu, pokračujte v tom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, no, nechcem pokračovať ďalej v tejto diskusii o tom, o rozkrádaní, a predpokladám ani o jadrovom odpade, o ktorom ja neviem veľmi veľa, a rád by som sa dostal k meritu rozpočtu.

    Tento rozpočet dostal niekoľko prívlastkov. Jeden z prívlastkov je konsolidačný, je, ďalší rozpočet je, teda že je rozpočet úsporný a tak ďalej. Ja si osobne myslím, že to je veľké iluzionistické predstavenie. A skúsim pomenovať, prečo myslím si, že je to iluzionistické predstavenie.

    Problém je to, že v tomto rozpočte sa používajú dáta, čísla sa používajú podľa toho, ako kto ich potrebuje vysvetliť, akým spôsobom sa predložia, akým spôsobom sa dá ich kvantifikácia použiť. Ak treba, použije sa očakávaná skutočnosť, ak sa nepotrebuje očakávaná skutočnosť, zoberie sa porovnanie rozpočtu roku 2010. A tu je ten, tu je ten fígeľ, tu je ten zakopaný pes. Asi podstatná časť z vás pozná vtip o tom, že, o Yettim, všetci o ňom hovoria, ale nikto ho zatiaľ nevidel, takže mne to pripadá aj to isté, všetci hovoria o šetrení v rozpočte, ale, bohužiaľ, to šetrenie tam nie je. A myslím, že môžeme dokumentovať to práve na číslach, ktoré práve máte v tabuľkovej forme, máte na strane 29, máte celkové výdavky štátneho rozpočtu. Hovorím o štátnom rozpočte tam, kde vláda má priamy dosah na zmenu výdavkov v týchto kapitolách štátneho rozpočtu. Tam je presne napísané, je tam rozpočet na rok 2011, je na úrovni 16 926 mil. eur, rozpočet na rok 2010 16 277 mil. eur. Tento rozdiel je viac ako 650 mil. eur. Áno, uznávam to, že nedá sa neporovnateľné, alebo porovnať čísla, ktoré musíme povedzme očistiť od čerpania fondov Európskej únie. Ale aj keď očistíme tieto peniaze o reálne čerpanie fondov Európskej únie, stále je čerpanie vyššie o 185 mil. eur.

    Áno, rozumiem tomu a pán minister to v úvodnej reči aj vysvetlil, že musíme z týchto výdavkov odpočítať výdavky verejnej správy, ktoré definovali ako dlh, teda odpočítanie nákladov na riadenie dlhu a nákladov na Sociálnu poisťovňu, teda to, čo bolo hovorené na záchranu druhého piliera. No v každom prípade neviem si celkom predstaviť, že na toto nemá vláda vplyv a že toto by malo byť predmetom odpočítavania vzhľadom k tomu, že teda vláda má plné kompetencie riešenia druhého piliera. Ak druhý pilier budeme riešiť tým spôsobom, ako sa tu, ako sú už kuloárne diskusie o tom, že bude povinné vstupovanie do tohto piliera, určite tieto náklady stúpnu. Veď to je logická vec. Ak budeme nútiť ľudí, aby vstupovali do tohto piliera povinne, určite bude nárast výdavkov na túto oblasť. Ale má to presne v kompetencii vláda. Druhá časť je dlh. Ten dlh tiež podľa môjho názoru je otázkou toho, za akú hodnotu, cenu peňazí si požičiava štát, akým spôsobom ich jednoducho zhodnocuje - a to je oblasť riadenia dlhu štátu.

    Čiže summa summarum ja som pripravený na diskusiu a myslím, že každý z nás je pripravený na diskusiu o tom, akým spôsobom sa už konečne tu budú nie hrať s číslami, ale akým spôsobom do budúcna bude reálne výkazníctvo voči čomu bude porovnávanie. Či to bude porovnávanie voči plánu alebo voči očakávanej skutočnosti, alebo čo bude základom pre to? Preto aj vyzývam do budúcna, ja nemám problém s tým, ak sa kritizuje, že boli výdavky neúčelovo vydané, že boli vydané peniaze, alebo boli výdavky použité nesprávne. Áno, to je súhlas, s tým treba kritizovať, na to má určite aj vláda terajšia, ktorá nastúpila po vláde Roberta Fica, má nárok na to, nech to kritizuje, ja nemám s tým problém. Len treba jasne povedať aj do budúcna, aby sme porovnávali niečo, čo je porovnávateľné, a nie na to, že keď budeme potrebovať raz očakávanú skutočnosť, tak to porovnávame voči očakávanej skutočnosti, keď nám vyhovuje rozpočet, ktorý bol na rok 2010, porovnáme to voči rozpočtu rok 2010 a potom nám vychádzajú celkom zaujímavé čísla, ale neporovnateľné čísla. Táto hra s číslami by podľa môjho názoru mohla skončiť a mohla by už konečne nastať pozícia toho, že áno, budeme kritizovať a budeme jasne ukazovať, že toto sú neefektívne vynaložené peniaze. A ak je teda snaha vlády o to, aby do budúcna sa neplytvalo, potom treba uvažovať o tom, a v prípade toho nepriaznivého vývoja nech sa vyviažu, alebo sa vyviažu výdavkové kapitoly rozpočtu pri pomerom, ktorým povedzme sa znížia príjmové zložky rozpočtu. Ale toto som tu zatiaľ nepočul.

    Počul som iba o obrovskom plytvaní, ergo druhý polrok je v réžii vlády, vašej vlády, a tam nevyzerá na to, že by niekto veľmi šetril, dokonca podľa môjho názoru aj vďaka Bohu boli príspevky pre obce, mestá, bolo to možno pred komunálnymi voľbami, bolo to možno veľmi zaujímavé, ale v každom prípade bol dostatočný objem zdrojov, ktorý sa aj po začatí vládnutia správa dosť neefektívne a s jednoduchou logikou, čím bude vyššia očakávaná skutočnosť rozpočtu alebo výdavkov rozpočtu, tým bude zo strany vlády a ministerstva financií a ministra financií bude jasne definované, že je to na úkor vlády predchádzajúcej a že za všetko môže vláda predchádzajúca aj napriek tomu, že výdavky stúpili, stúpli viac ako 100 mil. eur; 100 mil. eur.

    Takže dobrá správa, dobrá správa tohto rozpočtu je, že sa zníži schodok verejných financií. Zlou správou je, že je to z podstatnej časti alebo hlavnej časti na úkor ľudí a na úkor vyšších výdavkov z peňaženiek každého občana Slovenskej republiky. Určite je to nie najlepšia správa, ktorá vyplýva aj z tohto rozpočtu. Pričom vláda, ktorá nastúpila, a aj tie vystúpenia pri programovom vyhlásení vlády hovorili o tom, že všetky zvýšenia, prípadné zvýšenia daní bude na úkor zníženia odvodov. Je to zapísané aj v programovom vyhlásení. Ja si dokonca veľmi dobre pamätám, že predchádzajúci, teda opozícia, terajšia koalícia a hlavne predstavitelia SDKÚ deklarovali veľmi významne znižovanie daní z príjmov, dokonca bol tu návrh zníženia z 19 na 16 % a deklarovali, že to je najlepší spôsob, ako bojovať proti kríze. Myslím si, že vy ste sa vlastne nejakým spôsobom aj uistili alebo uistili nás, že to, čo tu bolo predstavovanie toho veľkého rozkrádania, veľkého plytvania, sa nepotvrdilo ani v predkladacej správe. V predkladacej správe sa hovorí, "zvýšenie dlhu Slovenskej republiky z 27,7 % v roku 2008 na 43,8 došlo z dvoch dôvodov, a to je kríza a neprijatie nepopulárnych opatrení na konci volebného obdobia". Neviem o tom, že by sa tu písalo o nejakom obrovskom plytvaní. To je až neskôr. Potom sa dostanem aj k tejto téme.

    Ak je teda pravdou, že tá predchádzajúca vláda zvýšila dlh z 27,7 na 43,8 %, tak sa pýtam, prečo táto vláda zvyšuje ďalej tento dlh, ak hovorí o tom, že ideme konsolidovať verejné financie, ideme zvyšovať dane, ideme zvyšovať odvody, ale my zvyšujeme dlh? Predsa v roku 2011 zvýšime ďalej dlh na 46 %, ďalší rok na 47 % a ďalší rok bude mierne zníženie, ale veď to je až trojročná lehota. A je otázka, čo bude teda nasledovať po týchto rokoch a či reálne dôjde k tomu zníženiu. Ak predchádzajúca vláda zvýšila dlh asi na úroveň 5 200 eur na občana, tak táto vláda do roku 2013 zvýši to asi na 6 000 eur. Je to dobré? V čase, keď teda očakávame plusový hospodársky rast? Opakujem, plusový hospodársky rast, keď v čase krízy HDP bolo mínusové a výrazne mínusové a vláda musela konsolidovať všetky náležitosti alebo všetky, celý štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií.

    Ja si veľmi dobre pamätám dokonca, že s podstatnou časťou ozdravných opatrení alebo protikrízových opatrení aj opozícia súhlasila. Dnes máme plné ústa o tom, akým spôsobom sa vo veľkom, vo veľkom plytvalo, ako neúčelne sa vynakladali prostriedky, pričom podstatná časť zákonných noriem, ktoré boli prijaté, boli aj so súhlasom opozície realizované. Bolo veľmi málo tých krízových, protikrízových opatrení, ktoré jednoducho opozícia odmietala a myslím si, že práve tu je ten pes zakopaný, že nikto, už každý zabúda na to, že tu existovala vôbec nejaká kríza, že existovali nejaké, by som povedal, problémy, ktoré súviseli so zahraničným odbytom alebo zahraničným dopytom po slovenských výrobkoch, a problémom to, že Slovensko je jednoducho odvislé z 80 % na zahraničnom dopyte.

    Pýtam sa, akým právom potom môže aj táto vláda jednoducho označovať zadlžovanie predchádzajúcej vlády ako za enormné alebo za, by som povedal, za neetické, ako táto vláda z úst, teda konsolidácie a konsolidácie verejných financií zvyšuje dlh. Zvyšuje dlh, ďalší dlh tohto štátu, tejto Slovenskej republiky. O čom, prečo sa hovorí o gréckej ceste, ak grécka cesta je otázkou toho, že sa zadlžuje ďalej Slovenská republika. Hovoríme stále o gréckej ceste ako nejakú mantru, ktorou strašíme ľudí, že Slovensko je na tom tak významne zle. Pričom Slovensko skončilo, Ficova vláda skončila niekde na úrovni schodku necelých 44 %, pričom doteraz absolútne berieme ako samozrejmosť, že ho zvyšujeme.

    Zadlžovanie budúcich generácií, to je ďalšia fráza, ktorá je použitá, "vláda považuje prudké zadlžovanie budúcich generácii za nespravodlivé". Ja to tiež takisto považujem za nespravodlivé, ale vnímam to tak, že ani táto vláda neurobila zatiaľ toľko opatrení alebo také opatrenia, aby jednoducho nezvyšovala ďalšie zadlženie budúcich generácií.

    Riziká rozpočtu. Rozpočet Slovenskej republiky je rozpočet verejných financií, je postavený na výraznej konsolidácii alebo na konsolidácii externého prostredia a tu je otázkou toho, akým spôsobom bude ďalej napredovať celosvetová ekonomika, hlavne ekonomika európskych krajín a hlavne Nemecko, od ktorého Slovensko bude veľmi významne závislé, ak tieto externality v súvislosti aj so zvýšením komodít, jednotlivých komodít zapríčinia vysoký rast inflácie v budúcom roku a minimálne bude výsledok toho to, že budú sa znehodnocovať úspory obyvateľstva. Výrazne sa budú znehodnocovať v tom slova zmysle, ak je inflácia na úrovni 3,7 %, bude zhodnotenie peňazí bežného občana niekde na úrovni 1 %. Môžme sa pripraviť na to, že peniaze občanov budú jednoducho znehodnotené a budú ďalej nasledovať ekonomiku, ktorú nastavuje táto vláda. Tu nejde o to, aby som, aby teda nastavovali sme iba kritiku tohto rozpočtu, ale aby aj táto vláda si uvedomila všetky opatrenia, ktoré vedú a ktoré by mali viesť k zlepšeniu ekonomického prostredia, nie je, by som povedal výsledkom toho také zlepšenie, ktoré by prinieslo tejto ekonomike výrazné efekty. Ak teda vychádzame z premisy, že daň z hrubého domáceho produktu v roku 2010 bude niekde na úrovni viac alebo niekde na úrovni 4 %, ja asi predpokladám, že bude viac ako 4 %, tak budúci rok rast niekde na úrovni 3,3 % je otázkou zase zníženia rastu ekonomiky na Slovensku.

    Ďalším rizikom je podľa môjho názoru čerpanie európskych fondov a myslím si, že skúsenosť aj predchádzajúceho obdobia dala za pravdu, že veľmi výrazné zvýšenie čerpania fondov Európskej únie takmer o 1,4 mld. bude mať riziko v tom, že časť, veľká časť výdavkovej časti rozpočtu jednotlivých kapitol je závislá práve na týchto zdrojoch a čerpaní zdrojov Európskej únie. Čo teda predpokladám, že bude asi veľmi dôležité a vzhľadom k tomu, že teda vnímam, že momentálne skôr sú pozastavené čerpania fondov, tak si myslím, že bude to veľmi, veľmi silný oriešok, ktorý bude ďalším problémom tohto rozpočtu.

    Určite budú riziká aj vyšších územných celkov alebo municipalít vyšších územných celkov, miest a obcí, ako sa vysporiadajú s budúcimi rozpočtami, príp. výpadkami. Je jasné, že sa im zvýšia príjmy na úkor zvýšenia, alebo teda zníženia, pardon, zníženia odpočítateľnej položky pre fyzické osoby.

    Summa summarum tento rozpočet zakladá výrazné zdraženie pre ľudí a v zásade vytvára podmienky pre to, že podstatnú časť inflácie nebude tvoriť len to, čo je povedzme v tejto predkladacej správe, že to je výsledok globálneho rastu cien. Ja si osobne myslím, že to bude hlavne, minimálne to bude 50 : 50 alebo s väčšou častou to budú náklady, ktoré súvisia so zvýšením spotrebných daní, ako sme o nich hlasovali veľmi nedávno a ďalších povedzme daňových zákonov DPH atď. Čiže to bude podstatná časť, ktorá bude vplývať práve na tento, na túto časť.

    Pokiaľ sa dotknem niektorých kapitol. Jednotlivé kapitoly, užšie porovnávanie týchto kapitol je porovnávanie už oproti rozpočtu roku 2010. Už to nie je porovnávanie oproti stavu, ktorý, oproti očakávanej skutočnosti. Čiže tu je zase, už zase nejaké, by som povedal, taký, taká, by som povedal, taký ťah jednoducho, ak mi vyhovuje porovnávanie oproti skutočnosti roku 2010, tak to porovnám oproti skutočnosti roku 2010, ak mi vyhovuje, vyhovuje rozpočet roku 2010, tak to porovnám oproti rozpočtu roku 2010. Tieto, porovnávanie potom vychádza to, že ak tie priority, ktoré definoval minister financií vo včerajšom vystúpení, podľa môjho názoru nie je priorita ani jedna. Ani jeden rezort nerastie tak výrazne, aby zabezpečil, a teda hovorím oproti rozpočtu v roku 2010, aby teda zabezpečil takú prioritu alebo takú prioritnú časť, aby prekročil inflačný alebo infláciu, o ktorú sa zvýši budúci rok inflácia. Myslím si, že ani jeden, okrem, myslím, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ani jeden ďalší rozpočet nezvyšuje svoju výdavkovú časť oproti výške inflácie. Všetky tieto ďalšie rozpočty sú nižšie, ako je predpoklad inflácie. Zase opakujem. Je to oproti rozpočtu roku 2010. Čiže predpokladám, že žiadnu prioritu táto vláda si nedala mimo priorít, teda mimo priorít, ak by som bral, že to je rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Aj to je vlastne tlačené tým, že podstatnú časť kofinancovania nie je, je postavená na vyššom základe, ako je bežný štandard, čiže to bude asi kofinancovanie na úrovni 40 %, ktoré ministerstvo dopravy potrebuje. Práve preto si myslím, že práve výdavky štátneho rozpočtu sú tam potrebné.

    Ak som pri ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, musím povedať, že chýba mi tam jedna položka, a to je, akým spôsobom bude zabezpečená konzervácia PPP projektov, ktoré dnes táto vláda nepokračuje a bude pokračovať len, len a len, bude, vlastne očakáva zo zdrojov Európskej únie, čo myslím si, že určite významným spôsobom pozastaví výstavbu diaľnic. Ale určite v tomto rozpočte som sa nedočítal, kde sú výdavky na konzerváciu práve týchto PPP projektov, tie, kde vláda pozastavila vôbec akože výstavbu, výstavbu tohto balíka.

    Zastavme sa aj pri ministerstve financií. Pán minister, deklarovali ste tu obrovské plytvanie peniazmi daňových poplatníkov na ministerstve financií. Vidličky, poháre, ja neviem, nože a neviem, čo ešte všetko bolo. Pre mňa je dosť prekvapením, keď čítam, že vaše ministerstvo dvíha výdavky asi o 5 mil. eur. A zdôvodnenie, prečo výdavky sa zvyšujú na ministerstve financií, je vraj jednoduché zdôvodnenie: nedostatočná výška predchádzajúceho rozpočtového obdobia na daňovú a colnú správu v prípade kontroly tohto systému. No ja som čítal zase inú správu a tá hovorí o prepúšťaní colnej správy alebo výraznom prepúšťaní ľudí z colnej správy, preto mi není pochopiteľné, není mi pochopiteľné, prečo teda akože zvyšujeme výdavky práve v kapitole ministerstva financií, ktoré by malo byť práve príkladom tohto šetrenia alebo pomyselného šetrenia. Lebo stále hovorím, že je to iluzionistické predstavenie vzhľadom k tomu, že sa využívajú čísla také, aké sú vhodné v tom okamžiku, keď je potrebné.

    Ministerstvo hospodárstva bolo tu už spomínané. Ja sa len pripájam k tomu, že na investičné stimuly 8 mil. eur, keď očakávame prísun nových investor a očakávame príchod nových investorov, je určite veľmi, veľmi malá čiastka na to. Na to môžme možno malú firmičku alebo neviem, či to vôbec bude stačiť na príchod vôbec nejakej malej firmy na takýto investičný stimul. Ja viem, že táto čiastka nebola v minulosti, bola dosť, by som povedal, podceňovaná, ale myslím si, že ak táto vláda má výrazný záujem a už bolo z úst aj pána exministra Jahnátka povedané, že najbližších 20 rokov Slovensko má potenciál na to, že bude ťažiť len z priamych zahraničných investícií, myslím si, že lákanie investorov na báze 8 mil. eur je asi veľmi, veľmi nízka položka.

    Ministerstvo pôdohospodárstva. Je tam, určite je tam pokles zdrojov. Ak by sme teda nerátali, nerátali presun, presun kompetencií v rámci, v rámci zrušenia ministerstva regionálneho rozvoja a výstavby, aj tým, že sa peniaze zo štátneho rozpočtu znižujú, lebo kofinancovanie priamej pomoci poľnohospodárom sa znižuje z 20 %, pardon, 90-percentná úroveň zostáva, len pomer štátnych peňazí a zdrojov Európskej únie je pomerom nie 70 : 20, ale momentálne už len 80 : 10.

    Jasné, že je tu ďalší problém, a to je červená nafta. Myslím si, že ako systémové riešenie je to dobré zrušiť alebo hľadanie riešenia ako červenej nafty, lebo je úradnícky dosť zaťažujúca, ale aj predchádzajúca vláda uvažovala o takomto riešení, ale hľadala kompenzáciu práve pre poľnohospodárov, ak sa zruší červená nafta, akým spôsobom vykompenzovať tento výpadok...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím poslancov SMER-u, aby rešpektovali vystúpenie člena svojho poslaneckého klubu. Ďakujem za porozumenie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Myslím si, že doteraz tu vyrušovali aj ďalší poslanci, ale nevadí.

    Ďakujem pekne.

    Skončil som pri červenej nafte. Vnímam to tak, že táto vláda nemala záujem nejakým spôsobom kompenzovať tento spôsob riešenia.

    Pokiaľ sa týka ministerstva školstva. Pán minister včera deklaroval, že je to priorita. No neviem, ak výdavky štátneho rozpočtu klesajú o 0,5 %, akurát regionálne školstvo si zachováva svoju výšku alebo valorizáciu platov na úrovni 1 %, tak neviem si predstaviť, že toto je prioritou tejto vlády, ak sa znižujú výdavky o 0,5 %. Nehovoriac o tom, že na vedu a výskum, o ktorom tiež hovoril pán minister vo včerajšom, v plamennej reči hovoril, je zase zníženie o 9 %, keď sa pozrieme presne na výdavky na vedu a výskum.

    Takže ak je to pravda, tak potom neviem, či toto je práve tou prioritou. Ak sa spoliehame len na zdroje Európskej únie, to som hovoril už na úvod. Na úvod som hovoril, že zdroje Európskej únie sú veľkým rizikom štátneho rozpočtu a boli rizikom aj v predchádzajúcej vláde, čo si myslím, že sa ani nijako výrazne nezakrývalo.

    Pokiaľ sa týka ministerstva zdravotníctva, je tam nárast 2,2 % výdavkov alebo teda, pardon, príjmová časť na ministerstve zdravotníctva, ja sa bojím a mám obavy z toho, že či tieto príjmy, ktoré sú deklarované v tomto štátnom rozpočte, či sú reálne. Tvrdím to, že zavedením zdravotných odvodov, či už na dividendy, prenájmy a ďalšie náhodné príjmy, je len podľa môjho názoru iluzórna predstava, že z toho sa vyrovná rozpočet s tým, že sa za zamestnancov štátu zníži takmer o pol percenta z pôvodnej sumy, myslím, 4,78 na sumu 4,32. A ak toto ešte by malo ešte prekročiť, ja som, by som povedal, veľmi skeptický v tom, že ak niekomu zrušíme daň z dividend a nahradíme to odvodmi, zdravotnými odvodmi, že bude mať taký veľký záujem, aby platil tieto odvody. A nehovoriac o tom, že budeme podporovať aj čiernu ekonomiku a šedú ekonomiku práve tam, kde ľudia budú si uvedomovať, že by mali platiť nejaké vyššie zdravotné odvody. A preto si myslím, že je to celkom iluzórna predstava, že ministerstvo zdravotníctva bude mať viac peňazí od tých pomyselných 2,2 %, a myslím si, že aj minister zdravotníctva si to bude musieť alebo uvedomuje, predpokladám, ak som dobre rozumel tomu zákonu, ktorý predložil, tak sa budú zodvodovať príjmy. Neviem, není to síce oblasť, ktorú by sme mali riešiť ako opozícia, ale chýba mi tam napríklad riešenie príjmov, riešenie zodvodovania nepeňažných, nepeňažných príjmov. Toto tam vôbec není riešené, čiže to je ďalší mínus, ktorý podľa môjho názoru určite nenaplní rozpočet ministerstva zdravotníctva.

    Pokiaľ ide o ministerstvo práce, sociálnych vecí, chýba mi tam, chýba mi tam nejaká spätná väzba. A tá spätná väzba mi chýba v tom, že síce kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí sa zvyšuje o 2 %, ale napríklad - a tu bolo už aj spomínané - inklúzia rastie, ale aj pomoc v hmotnej núdzi, ktorá mi nie je celkom ako, neviem si to celkom predstaviť, ak hovoríme o tom, že má byť mierne zníženie nezamestnanosti na Slovensku, a pritom stúpa hmotná núdza, nemá to (zachrípnutie rečníka), pardon, logické...

  • Podanie minerálky rečníkovi.

  • Ďakujem pekne. Nabudúce si musím zobrať nejakú vodu. Ja sa ospravedlňujem. Ďakujem. Dobre.

    Pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi, neviem si predstaviť, prečo takéto výdavky a mi to pripadá troška chaotické, pokiaľ sa týka rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí.

    Summa summarum základný atribút na to, aby sa jednoducho zmiernili diskusie o tom, že tento rozpočet je len na úkor ľudí, vláda predstavila a hlavne ústami ministerstva financií a ministra financií predstavila to, že na Slovensku, tu bolo obrovské plytvanie, bola tu obrovská korupcia a za Ficovej vlády a už je porovnateľné s korupciou, ktorá bola v čase, neviem, v predchádzajúcom období, najväčšia za predchádzajúceho obdobia.

    No ja, pre mňa je to dosť a to som ani nechcel hovoriť, ale už som, by som povedal, v rámci tej diskusie, ktorá je tu plamenná, musím povedať, pán minister a SDKÚ nie je nepopísaná kniha, nie je nepopísaná kniha o tom, že by mal niekto tak plamenne rozprávať o korupčnom prostredí, keď ja si osobne myslím, že len nástenkový tender a emisie, to je len jedna stotina z toho, za čo boli predané povedzme Slovenské elektrárne, to je len stotina toho.

    Dámy a páni, keby sme si uvedomili všetky prešľapy, ktoré tu boli od vláčikov, ja neviem, cez tunel, cez účty v zahraničí a tak ďalej. Ja si práve preto, som veľmi zhrozený z toho, že rozpočet má byť založený na tom, že celá argumentácia voči verejnosti je len o tom, aby sa tu podsúvalo to, že my tu musím naprávať niečo, čo tu bolo zločinné, čo tu bolo korupčné, a my len naprávame to na úkor ani nie teda ľudí, ale naprávame to na úkor vlastný. Proste, jednoducho to nie je pravda.

    A ja si myslím, že ak nebude ekvilibristika čísiel v štátnom rozpočte, ak to budú čísla, ktoré budú, by som povedal, hodnoverné a porovnateľné, a už by sme sa raz mali dohodnúť, čo je teda hodnovernosť a voči čomu sa budú porovnávať tieto čísla, myslím, že skončíme s tými diskusiami o tom, či to bolo aké prostredie, ale budeme sa zaoberať tým, čo je v štátnom rozpočte, tým, čo je teda prioritné. A ja práve preto z takýchto dôvodov a z dôvodov toho, že tento rozpočet je založený iba na príjmovej časti rozpočtu, založený na výbere ľudí, teda peňazí od ľudí a práve na ľudí, ktorí sú najviac, by som povedal, budú postihnutí, to sú ľudia s malými alebo strednými príjmami na Slovensku, ktorí budú najviac postihnutí práve výsledkami daňových zvýšení a zároveň tohto rozpočtu, takže určite nepodporím tento rozpočet.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca v rozprave sa prihlásili pán poslanec Igor Matovič, ďalej pani poslankyňa Jana Vaľová, pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Ondrej Matej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Burian, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste cez štátne zákazky v posledných štyroch rokoch rozdali stovky miliárd korún z peňazí, ktoré horko-ťažko ľudia zaplatili do štátneho rozpočtu. Ak sa budete snažiť a budete trošku sociálni a zdvihnete svoje mobily a aspoň o desiatok ich poprosíte, tak budeme mať v štátnom rozpočte takú kopu peňazí, že bude dosť na zdravotníctvo, školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi.

  • Ďalej pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem pokračovať stále v tej predchádzajúcej myšlienke, pretože pre mňa jeden výpadok miliardy korún v Sociálnej poisťovni tým, že úverujeme podnikateľov, ktorí neplatia odvody, ale Sociálna poisťovňa musí aj napriek tomu, že nedostane odvody za zamestnancov 18 %, musí úverovať druhý pilier 9 %. Tak myslím si, že to je nielen zlé hospodárenie, ale je to aj to, že šiahneme na dôchodky, že šiahneme na dôchodky vlastne tým ľuďom, ktorí tu odpracovali 42 rokov a toto je podľa mňa veľmi zlé hospodárenie. A ideme rozprávať, že tu niečo naprávame, ale povedzme si, akými zásahmi.

    Nabúrali sme tretí pilier. Stále tu rozprávame len o niečom ako treba, aby si ľudia sporili, aby boli zodpovední, aby ten rozpočet bol vyrovnaný. Ale ja sa pýtam, prečo sme šiahli na 750-tisíc sporiteľov v treťom pilieri, na ľudí, ktorí si chceli šporiť, ktorí boli zodpovední? Nám to prinesie veľmi malú úsporu. Veľmi malú úsporu v rozpočte a nepozeráme na to, že druhý pilier nám prináša tým, že úverujeme podnikateľov za to, že neodvádzajú odvody, je to 1 miliarda korún. Pýtam sa, je to správne? Určite nie. A oslabujeme sporivý sklon obyvateľstva v treťom pilieri, kde si sami ľudia môžu rozhodnúť o tom, kde svoje peniaze dajú.

    Nemá sa reagovať na pána predrečníka, ale pán Matovič, prosím vás pekne, prestaňte sa zviditeľňovať za každú cenu.

  • Pani poslankyňa, porušujete rokovací poriadok.

  • Ja nemám žiadnu firmu, ja nemám žiadnu firmu a vy tie firmy máte. Tak buďte taký láskavý...

  • Prerušenie vystúpenia vypnutím mikrofónu na pokyn predsedajúceho.

  • Vypnite pani poslankyňu, prosím vás. Ďakujem.

    Pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Burian, tri poznámky.

    Prvá. Pravdupovediac, očakával by som od vás ako človeka, ktorý je v tejto oblasti znalý, že dáte aj nejaké konkrétne podnety a návrhy.

    Druhá poznámka. Viete, hovorili ste tu o žonglovaní s číslami a jak sa zneužívajú. No tak keď ste hovorili o zadlžení na obyvateľa, ja si myslím, že ste s tým žonglovali, pretože vy dobre viete, že 100 korún pred 5 rokmi bolo iných ako dnes a je to iná čiastka, keď je to pri inom HDP. A teda určite oveľa lepšie vypovedá percento zadlženia alebo percento dlhu z HDP. A druhá vec je, a to takisto hádam pripustíte, že otázka je, že načo je ten dlh - či sa prejedá, alebo je to dlh na investíciu do budúcnosti. Ak je to na vybudovanie ciest a podobne a z toho vzniká ten dlh, tak možno by sme sa mohli zhodnúť na tom, že je to rozumná investícia.

    A tretia poznámka. Hovorili ste o tom vzdelaní a priorite. Viete, ja som to povedal ako minister a tvrdím to aj dnes, že od roku 1989 vzdelanie nebolo prioritou prakticky okrem deklarovania viac-menej nikoho, ale na druhej strane musím povedať, že ma veľmi prekvapuje, keď to hovoríte vy, pretože ste to mali deklarované vo vládnom programe, ste povedali, že bude 5 % z HDP do vzdelania, v skutočnosti v období, keď HDP výrazne rástlo, ste znižovali z roka na rok podiel financií do vzdelania. Čiže v tomto prípade trošku by som bol opatrnejší a menej hovoril.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ondrej Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som úprimne vás chcel pochváliť, že sa držíte vo vecnej rovine, ale akonáhle ste sa napili vody od ministra financií, tak ste skĺzli do svojej povestnej roviny, ale rád by som, rád by som, rád by som vám povedal možno len dve čísla. Vaša vláda tvrdila a si predsavzala, že bude, že zníži náklady ministerstiev a štátnej správy o 20 %. Stačilo urobiť toto opatrenie po dobu či už roku 2007, 2008, 2009, mali by sme dostatok dneska financií. A stačilo v roku 2008, 2009 znižovať schodok verejných financií o 1 %, o 1%. O 1 %, nie o 3 alebo 4, ako teraz robíme my, a nebolo by nutné dneska vôbec narábať v oblasti príjmov, v oblasti úpravy daňových sadzieb.

    Takže poprosím do budúcna, keď by ste sa nebodaj - a dúfam, že sa tak už nestane - dostali k vláde, k moci a financiám, tak stačí len toto málo. Dodržať to, čo ste sľúbili, a v tejto krajine sa budeme mať všetci dobre a naše deti nebudú splácať dlhy, ktoré ste narobili.

    Ďakujem pekne.

  • Hort Milan, podpredseda NR SR

    Teraz nasleduje reakcia pána poslanca Buriana na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Za všetkých jeden príklad, aby sme teda boli jasne, a o tom plytvaní a o tom žonglovaní.

    Rok 2006, koniec vlády Mikuláša Dzurindu, rozpočet na úrovni schodku verejných financií 4,2 %, dámy a páni, pri viac ako 6-percentnom raste ekonomiky. Toto je pre vás úsporný systém?

    Pričom druhý pilier bol polovičný oproti dnešnému, náklady na druhý pilier boli polovičné oproti dnešnému stavu, dokonca ešte menej ako polovičné. Tak vy mi chcete rozprávať o tom, že vaša vláda, vaša vláda v čase konjuktúry, absolútnej konjuktúry viac ako 6-percentného rastu, urobí deficit na úrovni 4,2 %? Nesplní žiadne kritérium alebo neplní maastrichtské kritériá?

    Sme v procedúre nadmerného odpočtu. Proste toto je výsledok toho vášho šetrenia? O tom mi chcete rozprávať?

    Pán Matovič, ja som zatiaľ nereagoval na vás, ale keď si myslíte, že filozofia stokrát opakovaná lož je pravdou, tak ja si myslím, že potom asi toto bude asi vašou dobrou vizitkou.

    Faktom je, že nechcel som skĺznuť do týchto diskusií, len, bohužiaľ, myslím, že plamenné reči pána ministra financií a možno niektorých práve týchto poslancov len dávajú navonok to, že ešte raz, páni, a zopakujem, 100-násobne, 100-násobne vyššie straty pre Slovenskú republiku boli pri predaji, či už teda slovenskej energetiky, či je to kurzová strata amatérskym spôsobom urobená, ja nechcem ďalšie korupčné aféry tu rozvádzať, ale ak niekto chce takýmto spôsobom dehonestovať prácu predchádzajúcej vlády a toto bude základom rozpočtu, no tak, dámy a páni, máme sa na čo tešiť. Budeme rozprávať stále o tom istom, len nie o tom, čo ekonomika potrebuje a čo pôjde dopredu.

    Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Marek Maďarič, pripraví sa pán poslanec Marian Záhumenský.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení páni ministri, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, budem sa venovať rozpočtovej kapitole ministerstva kultúry.

    Keď pán minister predložil výboru pre kultúru a médiá na odsúhlasenie návrh rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2011, mal veľmi krátke úvodné slovo a v tomto úvodnom slove pred poslancami vyjadril spokojnosť s tým, akú sumu sa mu podarilo vyrokovať s ministrom financií pre rezort kultúry. Sumu, ktorú porovnával, tú konečnú, s predchádzajúcimi určenými limitmi výdavkov. Spokojnosť s tým, čo vyrokoval, a teda predložil poslancom na odsúhlasenie, vyjadril aj pre médiá. Ide o sumu celkových výdavkov vo výške 167 mil. eur.

    Len pre porovnanie, v tomto roku rezort kultúry má k dispozícii výdavky vo výške 193,4 mil. eur, čo je o 26 mil. eur viac, a to sa bavíme o rozpočte, myslím, tohtoročnom, kedy bola ešte slovenská ekonomika v krízovom prepade na rozdiel od tohto roku, kedy je Slovensku prognózovaný najvyšší rast medzi štátmi eurozóny. To však len na okraj.

    Podstatné je uvedomiť si, čo suma rozpočtovaných výdavkov pre budúci rok, s ktorou vyjadril minister spokojnosť, bude znamenať pre rezort kultúry. Keby som mal stručne vyjadriť svoj názor, poviem, že kultúra sa dostane do hlbokého útlmu, mnohé kultúrne podujatia a inštitúcie budú blízko kolapsu, viaceré kultúrne aktivity sa vôbec neuskutočnia.

    Samozrejme, dá sa namietnuť, že toto je názor, stanovisko opozičného politika, ktorý chce vidieť veci čierno, navyše bývalého ministra kultúry, ktorý chce silou-mocou kritizovať svojho nástupcu. Žiaľ, v tejto chvíli nie som sám, kto vidí situáciu takto pesimisticky. Hodnotenie a predpoklady ešte tvrdšie obsahuje samotný návrh rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry. Pre pochopenie, sú to slová štátnych úradníkov, ktorí návrh rozpočtu nielen zostavovali, ale aj písali, ale aj najlepšie poznajú reálnu situáciu v rezorte. Dovolím si teda z textu návrhu rozpočtu uviesť niektoré pasáže.

    Napríklad: "Rozpísané finančné prostriedky sú také nízke, že neumožňujú ich rozpis na všetky úlohy, ktoré by mali organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zabezpečiť. Neumožnia vynaložiť ani minimum finančných prostriedkov na podporu rozvoja múzeí, galérií a knižníc, na prezentáciu kultúrnych aktivít v zahraničí, na informatizáciu kultúry, na akvizície zbierkových predmetov a, samozrejme, na žiadne nové rozvojové programy." Alebo, opäť budem citovať: "Zastavenie, resp. obmedzenie podpory prioritných projektov bude mať veľmi negatívny dosah na národnú a štátom garantovanú kultúru, pozastaví naštartované progresívne trendy, investičné projekty, stabilizáciu a rozvoj štátnych inštitúcií. V neposlednom rade to bude znamenať utlmenie činnosti prevažnej väčšiny štátom zriaďovaných kultúrnych organizácií, a to najmä v oblasti ponuky kultúrnych produktov obyvateľstvu."

    Toto sú vety a myšlienky z návrhu rozpočtovej kapitoly, s ktorou minister vyslovil spokojnosť. Ale tu sa Jóbove zvesti nekončia, môžeme pokračovať ďalej. "Výška ministrom vyrokovaných výdavkov spôsobí pokles kapitálových výdavkov o viac ako 30 %, to znamená, že okrem dokončenia rekonštrukcie bratislavskej Reduty sa nebude v budúcom roku rekonštruovať, obnovovať a zachraňovať žiadna významná budova." V návrhu sa tiež uvádza, že "na základe navrhovanej výšky rozpočtu ministerstvo nemohlo rozpísať výdavky na uskutočnenie významných kultúrnych podujatí, ako sú Bratislavské hudobné slávnosti, Bienále ilustrácií Bratislava, Zámocké hry zvolenské a ďalšie". Aj takéto priznanie sa nachádza v návrhu rozpočtu.

    V komentári rozpočtu z pera úradníkov ministerstva sa píše aj o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, a síce, že "je to v súčasnej dobe stabilizovaná inštitúcia a že znížením limitu výdavkov na rok 2011 nebude TASR schopná zabezpečovať úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zákona, čo v konečnom dôsledku destabilizuje celý mediálny systém". To je takisto citácia z materiálu predloženého pánom ministrom.

    Napokon odcitujem aj posledné dve vety z návrhu rozpočtu, pretože sú mrazivé a smutné zároveň. "Efekt navrhovanej úspory v nadchádzajúcom rozpočtovom období v rezorte bude mať vážne spoločenské následky. Úspora finančných prostriedkov bude relatívna a znovunaštartovanie paralyzovanej odbornej činnosti, národných a celoštátnych kultúrnych inštitúcií si, naopak, vyžiada zvýšené náklady."

    To je, dovolím si povedať, aj taký priamy útok na opodstatnenosť šetrenia a úspor, špeciálne tu, v rezorte kultúry.

    Na záver sa nemôžem vyhnúť spomienke na chvíľu, keď pani premiérka Radičová uvádzala pána ministra Krajcera do funkcie. Bol som pri tom a dobre som počul jej slová o tom, že kultúra je prioritou. Možno aj preto musel pri obhajovaní návrhu svojho prvého rozpočtu pred nami poslancami výboru pán minister vysloviť spokojnosť s takto navrhovaným rozpočtom. Aká je realita, to dostatočne ilustrujú citáty z návrhu.

    Dramatické dôsledky tohto návrhu pomenovali zodpovední úradníci ministerstva kultúry a minister to podpísal, takže musíme predpokladať, že sa s tým aj stotožnil.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci: pán poslanec Igor Matovič a Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Maďarič, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste za posledné štyri roky rozdali cez štátne zákazky stovky miliárd korún, a poprosili v týchto firmách, aby aspoň desatinu vrátili späť do štátneho rozpočtu. Ak to urobíte, bude dosť peňazí na zdravotníctvo, školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi, takisto aj na vami spomínanú kultúru.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Maďarič, by som chcel povedať jednu vec. Skutočne ten rozpočet tak, ako vyzerá, ako je predložený, je to rozpočet, ako keby ho podával nejaký tieňový minister kultúry opozície, ktorý kritizuje svojho koaličného ministra kultúry a svojho koaličného ministra financií, to hlavne.

    V tomto rozpočte sú samé konštatácie o tom, ako zaniknú jednotlivé inštitúcie, aká je proste zlá predpoveď do budúcnosti, žiadne východiská. Proste je to priame ohrozenie kultúrnych inštitúcií na Slovensku. A čo je najhoršie, sú to len konštatácie, proste tak sa stane a hotovo. No ak je toto prioritou vlády, tak ako to hovorila pani premiérka, tak potom som asi v nejakom inom štáte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Maďarič bude reagovať teraz na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Opakovane, pán poslanec Matovič, vás vyzývam, aby ste zverejnili meno človeka, ktorý sa vás pokúšal korumpovať...

  • Ak to tak neurobíte, opakovane vám musím povedať, že kryjete veľmi závažný zločin korupcie. A vyzývam vás takisto, pokiaľ máte vedomosti o tom, že ja a ďalší členovia opozície kradli, aby ste podali trestné oznámenie, aby ste sa tu neskrývali za poslaneckú imunitu, za pálčivé populistické reči, aby ste boli veľmi konkrétny a aby ste takýmto spôsobom dostali tých ľudí, ktorí nejaké zločiny páchali, tam, kam patria, aby ste potom dostali prípadne aj tie finančné prostriedky, tak ako to teraz populisticky tuná tárate a predvádzate sa.

    A možno by som vás ešte vyzval aj k tomu, aby ste okrem teda toho človeka, ktorý vás chcel korumpovať, čím ste si veľmi vysoko nastavili latku svojej ceny, doplnili, či túto latku dodržala...

  • ... aj koalícia, keď vás pri dramatickom odchádzaní z koalície dokázala v koaličných radoch zachovať. Láskavo nám povedzte, aká bola cena toho, že vy obyčajný človek napriek tomu, že ste už boli na odchode, predsa stále zotrvávate na pozícii koaličného poslanca.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy je teraz prihlásený pán poslanec Marian Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi na úvod jednu malú poznámku predsa len k pánovi kolegovi Matovičovi.

    Pán Matovič, nehnevajte sa na mňa, ale vaše gramofónové faktické poznámky hovoria o vašej mentálnej výbave. Možnože na mňa už budete reagovať inováciou, lebo ste boli pred chvíľkou asi u pána ministra pre inú nahrávku a budete ju zase niekoľko razy opakovať, ale proti vašej mentálnej výbave je ťažko protestovať, takže je to váš pohľad.

  • Teraz by som pár slov predsa len k rozpočtu, ktorý je predložený. Návrh rozpočtu na rok 2011 sa nesie v duchu zdražovania, zdražovania, zdražovania, všetkých možných zákonov z hľadiska daní, prenosu, v rámci alebo pod zámienkou konsolidácie verejných financií, aj keď si všetci uvedomujeme, že je nutné konsolidovať verejné financie, tak celá tá ťarcha sa prenáša na plecia jednoduchých ľudí alebo občanov tohto štátu a veľmi málo vidíme, čo sa, čo chce vláda urobiť v rámci šetrenia na svojej správe.

    Ja by som sa vo svojom vystúpení ale venoval výlučne kapitole ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a celý tento návrh štátneho rozpočtu musíme vnímať v kontexte už prijatých zákonov, ktoré významným spôsobom zhoršujú konkurenčnú schopnosť slovenských poľnohospodárov. V krátkosti ich zhrniem.

    Zákon o spotrebnej dani z plynového oleja alebo tzv. červenej nafty uberie poľnohospodárom 16 až 18 mil. euro. Ak to premietneme, tak nielen tých 16 až 18 mil. euro, ale to je len 17 centov, čo bude, o čo zdražie nafta pre poľnohospodárov. K tomu musíme prirátať poplatok v prospech Štátnych hmotných rezerv 1,7 centa. Na to zvýšenú dépeháčku, zvýšenú časť o navýšenú časť a plus DPH o 1 %, čiže spolu pre poľnohospodárov zdražie nafta asi o 23 centov. To je takmer 7 korún. Od 1. januára budú mať poľnohospodári len na nafte, keďže poľnohospodári sú aj druhý najväčší spotrebiteľ nafty po doprave, navýšený rozpočet o 7 korún.

    Potom je, idú ďalšie vaše zákony, ako je DPH, zvýšenie nájmu, navrhovanej, z výberu za poľnohospodársku pôdu, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu, kde sa odhaduje zhruba asi 2,5 mil. euro, aj keď v rámci povodní a zníženého príjmu, neviem, či tieto peniaze sa vám podarí vybrať, zrušenie zvýhodnenej DPH na predaj z dvora. Daň z pozemkov, tak ako ju navrhujete upraviť, situáciu nerieši, a keďže sú aj rozpočty miest a obcí v hlbokom deficite, tak sa očakáva, že dôjde k nárastu asi odhadovane o 10 %, to znamená ďalších 3,5 až 4 mil. euro, no a, samozrejme, k tomu prispeje aj avizované zrušenie zákona o nepriamych podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré sú potraviny. Čiže ak toto všetko zoberieme do úvahy a ešte pritom aj skutočnosť, že vláda ignoruje ďalšie skutočnosti, a to je, že poľnohospodárstvo bolo postihnuté nielen finančnou a hospodárskou krízou, ale najmä najväčším prepadom cien v histórii, čo si poľnohospodári pamätajú, v roku 2009 a obzvlášť živočíšnych komodít, čo malo, samozrejme, za následok stratu v tomto sektore 103,5 mil. euro. Takisto snáď najväčšími povodňami v roku 2010, v tomto roku, aké si pamätajú alebo nepamätajú poľnohospodári, ktorí sú už hlboko v dôchodku, to znamená viac ako za 100 rokov takéto povodne a hlavne škody z podmáčania tu neboli, čiže z tohto pohľadu vychádzame a musíme sa pozerať aj na návrh štátneho rozpočtu, či hovorí vlastne o konsolidácii alebo hovorí o likvidácii tohto sektoru.

    No a do toho musíme zahrnúť aj odškodnenie za povodne, ktoré do dnešného dňa poľnohospodári nedostali a nielen za škody povodňami a podmáčaním, ale ani za škody, ktoré boli spôsobené úmyselne roztrhnutím hrádzí preto, aby sa zachránili väčšie hodnoty v obciach a mestách. Do dnešného dňa nedostali títo ľudia a títo poľnohospodári ani jedno jediné euro a stále sa musia boriť so svojou vlastnou existenciou a nie vlastnou vinou a nie živelnou pohromou došli k škodám, ale došli, cielene bol poškodený ich majetok.

    No a nesmieme si ani nevšimnúť, čo sa vlastne deje ďalej. Ešte neopadli spodné vody z povodní z jari tohto roku, pri týchto prívaloch dažďov a snehu opäť vznikajú veľké škody podmáčaním a spodnými vodami, ktoré opäť vystúpli, nie je možné pripraviť pôdu pre ďalšiu úrodu, nie je možné zasiať pre budúcu úrodu. Nie je možné pozberať ešte mnoho hektárov úrody kukurice a sóje, ktorá je dneska na poli. To všetko generuje východiskovú pozíciu pre poľnohospodárov pre budúci rok. To znamená, že ak z tohto pohľadu budeme vnímať rozpočet, tak pre poľnohospodárov skutočne je likvidačný.

    Otázka, ktorú položil aj pán minister financií a jeho štátny tajomník pán Tvaroška, prečo sú vlastne poľnohospodári nespokojní so štátnym rozpočtom alebo s návrhom štátneho rozpočtu, ak sa im zvyšuje o 12,6 %? Kapitola má v roku 2011 k dispozícii zdroje vo výške 1,3 mld. eur vrátane zdrojov z Európskej únie a príslušného spolufinancovania, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 skutočne predstavuje avizovaný nárast o 12,6 %. Máte pravdu, pán minister, je to nárast, ale nie je to nárast poľnohospodárov, je to nárast kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. A keď hovoríte "A", treba povedať aj "B". Z čoho tento nárast vlastne plynie?

    Výdavky zo zdrojov Európskej únie v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 síce rastú o 23,8 %, ale prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu medziročne však klesajú o 16,6 % z dôvodu rozdielnej úrovne rozpočtovania národných doplatkov k priamym platbám v jednotlivých rokoch. Rozpočtové prostriedky kapitoly v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 rastú o 6,18 %. Medziročnú mieru ovplyvnil ale presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja vo výške 5,1 mil. euro a zabezpečenie prostriedkov na financovanie DPH pre rozvoj vidieka v Slovenskej republike na rozpočtové obdobie vo výške ďalších 10 mil. euro pre malé obce. Pri odpočítaní týchto výdavkov rozpočtové prostriedky pre pôdohospodárov klesajú o 7,76 %.

    Čiže pravdou je, že z navýšenia poľnohospodári neuvidia nič, lebo tie prostriedky sú alokované do iných oblastí, a vlastne kapitola pre poľnohospodárov a potravinárov klesá takmer o 8 %. Priame platby mohli byť rozpočtované do výšky 20 %, čo nám povoľujú pravidlá pri vstupe do Únie, to znamená vo výške 70 mil. eur, ale budú iba vo výške 40,5 mil. eur. Rozvoj vidieka, výdavky sú nižšie o 34,7 % oproti minulému roku, trhovo orientované výdavky budú oproti roku 2010 nižšie o 10,3 % a štátna pomoc, výdavky na štátnu pomoc budú nižšie takmer o 3 %.

    Myslím si, že preto je minimálne slušné aj voči poľnohospodárom a potravinárom, keď hovoríte A, že rastú prostriedky kapitoly, je treba povedať, aj prečo rastú prostriedky kapitoly a vlastne že prostriedky pre poľnohospodárov pre budúci rok klesajú napriek tomu, že sa nachádzajú historicky v najťažšej situácii, akú si pamätajú aj najstarší pamätníci.

    Preto chcem zdôrazniť, že škrtanie neznamená automaticky šetrenie. Už som to povedal pri predkladaní jednotlivých zákonov, že vďaka takto navrhovanému rozpočtu, ale aj vďaka zákonom, ktoré už boli prijaté a súvisia s rozpočtom, v poľnohospodárstve stratia prácu tisíce ľudí a práve toto bude mať negatívny dopad na verejné financie.

    Keď sa ale pozrieme na zamestnanosť, tak vlastne zamestnanosť zabezpečuje práve výroba s najvyššou pridanou hodnotou alebo s vysoko pridanou hodnotou. Ak zoberieme, že je to živočíšna výroba, ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvety, chmeľ, vinohradníctvo, tak najmä živočíšna výroba dáva najviac práce a najväčšiu pridanú hodnotu z tých všetkých intenzívnych výrob.

    Ale štátny rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sa netýka iba podpory živočíšnej výroby alebo chovu hovädzieho dobytka, ale chcem primárne poukázať na to, že takto navrhnutý rozpočet pri kapitole - vďaka už schválených zákonov -, ako je červená nafta, dane z pozemkov, DPH a tak ďalej, je likvidačný pre produkčné oblasti.

    To sa najviac čudujem pánovi predsedovi z MOST-u Bugárovi a celej tejto koaličnej strane, že týmto návrhom zákonov a rozpočtu práve dôjde k likvidácii farmárov na južnom území Slovenska, počnúc od Bratislavy a končiac až v Čiernej nad Tisou, kde práve je najväčšia koncentrácia výbory s vysokou pridanou hodnotou, najväčšia koncentrácia zvierat, ovocinárstva, zeleninárstva - a sú to vaši voliči. Čiže vy cielene likviduje vašich voličov a myslím si, že vám to, túto skutočnosť, aj patrične spočítajú.

    Vo vašom programovom vyhlásení vlády uvádzate, citujem: "V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby bude vláda Slovenskej republiky podporovať maximálnu mieru finalizácie výroby, a tým aj tvorbu vyššej pridanej hodnoty." Ďalej uvádzate, že "vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa využil ich ekonomický potenciál". Čiže ak sa pozrieme na vaše programové uznesenie vlády a pozrieme sa na kroky, ktoré reálne robíte, tak slová a sľuby, ktoré ste dali voličom, sa ďaleko odlišujú od vašich skutkov. Z toho jasne vyplýva, že sľuby, ktoré ste im dali vo voľbách, slúžili iba na to, aby ste ich znovu oklamali, a z vášho programového vyhlásenia vlády zostal iba zdrap papiera.

    Pán minister, vy mi nikdy neuveríte, aký má význam poľnohospodárska výroba, najmä výroba, ktorú ja stále presadzujem, a to je výroba s vysokou pridanou hodnotou, ktorá tvorí pracovné príležitosti. A to, aký má význam pre regióny, kde je obmedzená možnosť miery zamestnať sa. Kde ľudia, ktorí stratia prácu v poľnohospodárstve, veľmi ťažko sa uplatnia v inom sektore. Taktiež považujete poľnohospodárov za akýsi vred spoločnosti, najradšej by ste boli, kedy tu neboli, lebo stále rozprávate, že stále niečo pýtajú a nič nedávajú.

    Preto mi dovoľte, aby som vám prečítal krátku správu uverejnenú v americkom odbornom časopise Hoard´s Dairyman, kde publikoval závery odborných ekonomických analýz z dvoch štátov Spojených štátov posudzujúcich vplyv sektoru výroby mlieka na ekonomickú aktivitu v týchto regiónoch a zamestnanosť.

    V úvode tohto článku je konštatované, že aj keď výnosy za mlieko nepokrývajú náklady a priebežne nabiehajúce výdavky sa nedajú príliš zmeniť, americké farmy napriek tomu trvale prinášajú do ekonomiky veľké peniaze. Napríklad Wisconsin, ktorý je z racionálneho dôvodu nazývaný aj americkým DairyLandom a približne 13-tisíc fariem vyrábajúcich mlieko predáva svoju ročnú produkciu za viac než 20 mld. dolárov. Podľa výpočtu Centra pre ekonomiku výroby mlieka Univerzity vo Wisconsine utratí dojné stádo v počte 250 kusov zvierať za kŕmenie, materiál i služby a ďalšie produkty priemerne 675-tisíc dolárov s tým, že väčšina je nakupovaných od miestnych podnikateľov a fariem. Ekonomickí experti Univerzity vo Wisconsine uvádzajú, že jedna dojnica vo Wisconsine priemerne generuje viac než 17-tisíc dolárov v nadväzujúcich ekonomických aktivitách. Celkovo možno konštatovať, že mliečny priemysel Wisconsinu vytvára 21 200 pracovných miest na farmách, zamestnáva 21 600 miest v obchodnej sfére, 20 500 miest v službách, 2 600 v stavebných profesiách.

    Ekonomickí analytici v Kalifornii zistili, že pri komplexnom posudzovaní jedna dojnica priemerného veku v priebehu roku 2008 vygenerovala viac než 34 000 dolárov v ekonomických aktivitách. Podľa tejto inštitúcie je multiplikačný efekt mliečneho hospodárstva na Golden Street California okolo 63 mld. amerických dolárov, to je viac než dopad filmového a televízneho priemyslu a dokonca väčší objem ako produkcia kalifornského vína.

    Zo správy CAMB vyplýva, že celý mliečny priemysel vrátane nadväzujúcich obchodných aktivít vytvára v Kalifornii takmer 450-tisíc pracovných miest, typická kalifornská farma vytvára ekonomické aktivity v rozsahu 33 mil. dolárov a za rok, za rok a každých 100 kráv vytvára 25 pracovných miest. Zopakujem to, každých 100 kráv produkuje 25 pracovných miest.

    Podobné štúdie boli prevedené aj v ďalších štátoch Spojených štátov. Ich výsledky ukazujú, prečo mnoho štátov a regiónov veľmi intenzívne hľadá mliečnych farmárov, ktorí by hospodárili na ich území.

    Prechod od malých stád k veľkým farmám je veľký biznis zamestnávajúci stovky ľudí priamo a tisíce sprostredkovane. Posilňuje to celé hospodárstvo krajiny, podnikanie, obchod, školy, nemocnice, cirkev s vplyvom na tisíce ľudí spoločnosti.

    Ak by takúto správu uverejnila niektorá naša univerzita alebo výskumný ústav, tak by ste sa možno pousmiali a by ste povedali, že to je účelovo naformulované a že to je lobing farmárov, ale verte mi, že univerzity v Spojených štátoch, ktoré prezentujú tento výskum a uverejňujú ho vo svetovo uznávaných odborných časopisoch, by si nejaký populistický článok ťažko dovolili uverejniť.

    Na druhej strane ale musím tiež povedať, že je nielen dôležité, koľko peňazí do sektoru príde, ale aj akým spôsobom, ako hospodárne sú tie peniaze využité. Nie je jedno, či sú prostriedky použité na podporu nevýroby, to, čo bolo zavedené za vašich minulých vlád, kde sa negeneruje vysoká pridaná hodnota, negeneruje sa zamestnanosť a vlastne tento dopad, ktorý je aj prezentovaný v tejto krátkej správe, potom nie je možné dosiahnuť. Alebo sú prostriedky nasmerované práve na podporu intenzívnej výroby aj z pohľadu regionálnych špecialít a rozdielnych klimatických podmienok. A pri takomto hospodárení so zdrojmi a ich smerovaní práve dokážu prinášať túto významnú pridanú hodnotu, ktorá pre spoločnosť tvorí práve zamestnanosť.

    Toto je zodpovednosť vlády a rezortného ministra a tejto zodpovednosti sa, bohužiaľ, nemôže zbaviť. Je ťažké obviňovať poľnohospodárov, že oni využívajú systém, ktorý nastavíte. Ak nastavíte systém, že je výhodnejšie nevyrábať, ako vyrábať, no tak budú nevyrábať. Ale toto nie je zodpovednosť poľnohospodárov. Toto je zodpovednosť vlády a ministra, akým spôsobom smeruje a kam smeruje peniaze.

    Čiže treba to pozerať aj z tejto druhej strany.

    Dorovnanie priamych platieb do plnej výšky máte taktiež zakomponované v programovom vyhlásení vlády. Citujem: "V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie bude vláda Slovenskej republiky presadzovať plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií, dovtedy sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov bude snažiť dosiahnuť nediskriminačné podmienky."

    O akej rovnosti šancí vo vašom programovom vyhlásení vlády hovoríte? Kým slovenskí poľnohospodári dostali na hektár poľnohospodárskej pôdy 239 euro na hektár, tak štáty európskej pätnástky v priemere 348 euro, českí poľnohospodári 369 euro, to je o 130 euro na hektár viacej ako slovenskí farmári, Slovinsko, ktoré vstupovalo do Európskej únie spolu s nami, až 562 euro na hektár a susedné Rakúsko 519 na hektár, čo je viac ako dvojnásobok. O akej konkurenčnej schopnosti potom môžme hovoriť?

    A to nehovorím o rozdieloch v štátnej pomoci. Kým českí, maďarskí, poľskí poľnohospodári dostávajú štátnu pomoc na úrovni viac ako 50 euro na hektár, tak rakúski poľnohospodári dostávajú štátnu pomoc až 277 eur na hektár, čo je až 70-násobok štátnej pomoci slovenských farmárov, a to ich delí iba Dunaj. Ak zoberiete poľnohospodára v Rusovciach a v Jarovciach a na druhej v Kitze, tak je obrovský rozdiel v podpore týchto poľnohospodárov, a potom povedať, že naši poľnohospodári sú málo konkurencieschopní, je asi dosť neúprimné a falošné a neodráža to reálnu skutočnosť a chce to iba zakryť reálny pohľad na to, prečo je situácia v poľnohospodárstve na Slovensku taká, aká je. Preto považujem navrhovaný štátny rozpočet aj v súlade so zákonmi, ktoré už boli schválené, za doslova likvidačný, najmä pre intenzívne výroby na likvidáciu ďalších fariem, likvidáciu zamestnanosti.

    Spomínanú likvidáciu pracovných príležitostí, ak sa pozriem z dôvodu programového vyhlásenia vlády, hovoríte, že táto vláda chce nielen udržať, ale aj zvyšovať zamestnanosť, že je to jej priorita a že dokonca vynaloží aj nemalé finančné zdroje na tvorbu nových pracovných príležitostí.

    Pán minister, bolo by ďaleko efektívnejšie a lacnejšie, ak by ste udržali pracovné príležitosti v poľnohospodárstve, oveľa menej peňazí by to stálo a hlavne by sa udržala zamestnanosť v regiónoch, do ktorých priemysel ešte dlho nepríde.

    Čo by som chcel ale na záver svojho vystúpenia odovzdať ako najdôležitejší odkaz pre kolegyne a kolegov z koaličných strán, z vládnej koalície. Vďaka programovému vyhláseniu vlády, vďaka návrhu štátnemu rozpočtu a zákonom s ním súvisiacich príde k zdražovaniu potravín na Slovensku.

    Pán minister, možno mi odpoviete, že áno, príde k zdražovaniu potravín v rámci celej Európy vyplývajúcich z dôsledku záplav, povodní v Európe, ale aj sucha a požiarov, povedzme v ruskej časti a neúrody v iných oblastiach sveta, ale na Slovensku príde vďaka nekoncepčnej politike vlády v oblasti poľnohospodárstva k významnému zdražovaniu potravín. Opakujem, k významnému zdražovaniu potravín a toto všetko zaplatia občania Slovenskej republiky nie preto, že je to všeobecný trend zdražovania a krízy, ale najmä aj preto, že vy konáte nekoncepčne a likvidačne pre našich poľnohospodárov. Toto je odkaz, ktorý posielate občanom Slovenskej republiky, ktorý je dôsledkom vami nastaveného štátneho rozpočtu a zákonov, ktoré sme, ktoré ste včera schválili.

    Samozrejme, v neposlednej rade musím povedať, že z tohto pohľadu príde aj k podstatnému zhoršeniu obchodnej bilancie, čo bude mať ďalší negatívny dopad aj na obraz, aj na ekonomiku Slovenska. Táto obchodná bilancia sa bude zhoršovať najmä s potravinami mierneho páska, ktoré by sme boli schopní vyrobiť, pokiaľ by ste slovenským poľnohospodárom dali rovnosť šancí. Dali by ste im trošku väčšiu príležitosť byť konkurencieschopní, lebo, bohužiaľ, diskriminujú nás už podmienky, za ktorých sme vstupovali do Európskej únie, a konkurenčná schopnosť slovenských poľnohospodárov nebude, aj keď budú dorovnané priame platby do výšky 100 %.

    Z tohto dôvodu si dovolím podať pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Príloha číslo 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2011 sa mení nasledovne:

    1. Číslo "759 774 575" v riadku ministerstva obrany sa mení na číslo "709 774 575".

    2. Číslo "1 303 853 488" v riadku Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa mení na číslo "1 353 853 488".

    3. Číslo "355 493 957" v riadku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa mení na číslo "405 493 957".

    Odôvodnenie: Uvedeným pozmeňujúcim návrhom sa zvyšuje rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o 50 mil. eur na úkor zníženia rozpočtu kapitoly ministerstva obrany o 50 mil. Prostriedky vo výške 40 mil. eur budú použité na zvýšenie národných doplnkových priamych platieb, podporu živočíšnej výroby, vykrytie platby na veľké dobytčie jednotky v plnom rozsahu tak, ako tomu bolo v rokoch 2007 až 2010. V prípade neschválenia pozmeňujúceho návrhu hrozí úplné zdecimovanie živočíšnej výroby v Slovenskej republike a prostriedky vo výške 10 mil. budú použité na zvýšenie štátnej pomoci a budú použité na podporu poistného v súvislosti s podporov štátu k zapojeniu farmárov do poistenia pred živelnými pohromami a podporu kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat. Uvedeným sa dosiahne zvýšenie prevencie pred povodňami a následne nebude potrebné v budúcnosti vyčleňovať prostriedky na odškodnenie farmárov zo štátneho rozpočtu a zachovanie kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat, a tým zotrvanie Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách, ako je ICAR a INTERBULL.

    Uvedený návrh je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa využil ich plný ekonomický potenciál. Uvedený návrh nemá vplyv na deficit verejnej správy a má pozitívny vplyv na zamestnanosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenia pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Igor Matovič, Andrej Ďurkovský, Ján Golian, Magda Košútová. Celkom štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Záhumenský, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili váš vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste za posledné štyri roky rozdali stovky miliárd korún z peňazí ľudí, ktoré horko-ťažko zaplatili do štátneho rozpočtu. Bolo to cez kauzy emisie, mýto, nástenkový tender, TIPOS. Ak poprosíte a využijete teda svoj vplyv v týchto firmách a získate a prehovoríte týchto svojich známych, rodiny a kamarátov na to, aby aspoň desatinu z tohto lupu zaplatili späť do štátneho rozpočtu, bude dosť peňazí na zdravotníctvo, školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi, ako aj na vaše vami spomínané poľnohospodárstvo. Nebudú sa môcť potraviny zdražovať, ale mlieko bude znova za 2,10 a chlieb za 3.

  • Pán poslanec Andrej Ďurkovský s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja som sa z tohto vystúpenia pána Záhumenského dozvedel niekoľko faktov, ktoré sú pre mňa nepopierateľne nové, akože na každých 100 kráv sa vytvára 25 pracovných miest a množstvo ďalších faktov. To uznávam a beriem.

    Pôvodne som chcel pána kolegu kritizovať za to, že mal dlhé vystúpenie, snažil sa o istú odbornú prezentáciu problematiky, ktorí mnohí nemusíme rozumieť a nepodáva žiaden návrh. Na záver ten návrh pozmeňujúci podal. Mne z toho vyplýva, chcel by som požiadať aj ďalších kolegov, predovšetkým z opozície, ktorí budú vystupovať a kritizovať tento rozpočet, aby podávali konkrétne návrhy, ako tento rozpočet vylepšiť.

    Súčasná vláda sa jasne snaží o to, aby konsolidovala verejné financie. Nikto z vás, dámy a páni, nevystúpil proti tomuto, proti tejto základnej myšlienke celej koncepcie rozpočtu. Preto by som vás požiadal, predkladajte konkrétne pozmeňujúce návrhy a skúsme niekedy až z takej, odpusťte, že to poviem, ale urážajúcej diskusie skĺznuť do normálnej pracovnej roviny.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ján Golian, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, vo vašom vystúpení ste povedali toľko vecí, že naozaj ľudia, ktorí o tom veľa nevedia, tak môžu mať z toho bolenie hlavy. Ja vám chcem pripomenúť, že prioritou minulej vlády bolo poľnohospodárstvo. Rovnako vám chcem však ale povedať, že podľa vyhlásenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory nikdy napriek tomu, že také kvantum peňazí sa do poľnohospodárstva nedostalo, sa dostala do úplného závozu poľnohospodárstva, dostalo sa do kritického stavu napriek tým vysokým dotáciám. Škoda, že sa tými návrhmi, ktoré ste hovorili, a tými citáciami zo Spojených štátov neriadili a neaplikovali ste ich do praxe, keď ste to viedli a keď to bola vaša priorita a keď sa do toho naliali toľké obrovské peniaze.

    Len v úzadí sa hovorili legendy o tom medzi poľnohospodármi, ako výpalníci z Ladomerskej Viesky chodili a kasírovali tých, ktorí tie peniaze brali. Na to ste mali myslieť. A ako sa preorientovala výroba v poľnohospodárstve. Klesli sme s produkciou, že za nami je už len Estónsko, Lotyšsko a Litva. Sme na poslednom mieste zo stredoeurópskych krajín. Oplatilo sa vďaka masívnemu systému dotovania nerobiť. Ten, kto nezasial, nerobil, kto nerobil produkciu, ten najviac bohatol.

    Dojímalo ma to, že sa tak staráte o našich voličov. Naši voliči najlepšie vedia, čo majú urobiť, a nemusíte mať starosť o to, že by nevedeli, ako sa majú správať.

    Dovolím si na záver povedať, že napriek žalostnému stavu, v akom poľnohospodárstvo sa vďaka vášmu riadeniu dostalo, vláda neoslabila tento rezort a dala naozaj dostatočný balík peňazí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Magda Košútová s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja budem stručná, aj kolegyne, kolegovia. Pán poslanec Záhumenský jasne vydefinoval faktory, ktoré v tomto alebo v budúcom roku ovplyvnia zvyšovanie nákladov v poľnohospodárskej výrobe, či to už je nájom za Slovenského pozemkového fondu, za naftu, dépeháčka, daň z pozemkov a tak ďalej. V tejto snemovni sa nechcú počúvať argumenty o tom, že je nerovnosť podmienok slovenského poľnohospodárstva s ostatnými štátmi Európskej únie. Zhoršujúce sa podmienky v agrosektore spôsobia nielen cielenú likvidáciu poľnohospodárskej výroby, ale aj bude to mať značný vplyv na tvorbu krajiny. Berie sa ľuďom práca a často aj jediný zdroj príjmov. Opäť budú poľnohospodári obviňovaní z toho, že spôsobujú zvyšovanie potravín - a nie je to pravda. Pán poslanec to tu jasne vydefinoval a vyšpecifikoval.

    Preto podporím jeho pozmeňovací návrh a verím, že to urobia aj ostatní kolegovia.

    Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Pán poslanec Matovič, ja už som vo svojom úvode vám povedal, že za vašu mentálnu výbavu, voči nej nebudem namietať, ale chcem vám len pripomenúť, že pokiaľ by ste vy boli zaplatili riadne dane za ten tlačiarenský stroj, ktorý ste si priniesli v súčiastkach, že by mohol byť deficit verejných financií menší a že by to určite prispelo a boli by možno mali z toho profit aj poľnohospodári.

    Pán kolega Ďurkovský, chcem vám poďakovať za ocenenie vystúpenia a že ste si všimli pozitívne veci alebo veci, ktoré možno vás prekvapili, ako v skutočnosti vlastne poľnohospodárstvo má a aký má význam pre spoločnosť, pre hospodárstvo, pre ľudí, ale najmä ľudí žijúcich na vidieku, ale aj pre celú spoločnosť ako takú. Tá poznámka vaša, že by bolo potrebné dávať konkrétne pozmeňujúce návrhy, dovolil som si predložiť aj v kontexte toho, aby nedošlo k navýšeniu deficitu verejných financií, a preto budem rád, ak tento návrh podporíte. Určite bude na prospech občanov Slovenskej republiky.

    Čo sa týka pána kolegu Goliana, nestarám sa ja o vašich voličov, iba pripomínam, že voličov, ktorí v regiónoch vám dali hlas, ste ich oklamali vo volebnej kampani, ale starám sa o občanov Slovenskej republiky, lebo dopad práve doľahne na nich. Oni budú platiť drahé potraviny len vďaka tomu, že vláda koná nekoncepčne v poľnohospodárskej politike.

    Ak hovoríte, že k akému došlo prepadu za minulej vlády Roberta Fica, práve naopak. Peniaze, ktoré išli do poľnohospodárstva, sa začali prejavovať, lebo po ôsmich rokoch vášho pôsobenia došlo k významnému poklesu. A len zastaviť tento pokles znamená obrovské množstvo zdrojov a, bohužiaľ, po dvoch rokoch tohto pokusu o zastavenie úpadku došlo k vážnej finančnej kríze a toto bol práve ten dôsledok toho, a nebyť tých financií, ktoré tam dala vláda...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa pán poslanec Peter Kažimír.

    Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vždy sa hovorí, že zákon o štátnom rozpočte je zákonom roka, a keďže sú v ňom nakreslené základné súradnice budúceho vývoja, berieme ho všetci ako jeden z tých zákonov, ktoré majú akoby väčšiu váhu a dôležitosť ako iné. Malo by to tak byť a kiežby to tak bolo.

    Problém je, že predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 má klasickú vlastnosť všetkých sumarizujúcich štatistík. Je to presný súčet nepresných čísel. Môže za to všeličo. Napríklad aj to, že v čase, keď sa tieto čísla dostávali na papier, hovoril Eurostat o odhade rastu slovenskej ekonomiky o nejakých 2,5 %, pán minister Mikloš hovoril o ekonomickej katastrofe a nevyhnutnosti prijímať úsporné opatrenia a Európa sa nedôverčivo zviechala z blata, do ktorého ju vrhla kríza iniciovaná hazardérstvom zaoceánskych bánk.

    Teraz, keď o rozpočte rozhodujeme v parlamente, už Eurostat hovorí o raste 4,1 % najvyššom v eurozóne. Ekonomický ideál pána ministra Mikloša, tak často velebená reformná írska ekonomika je odkázaná na transfúziu európskych peňazí, ktoré majú zachraňovať jej hazardérske banky a deficitný štátny rozpočet. Len pán minister Mikloš nám tu opäť notuje o ekonomickej katastrofe a nevyhnutnosti prijímať nadmerné, podľa neho úsporné opatrenia.

    Nie som ekonóm, ale už som si zvykol aj na to, že v našej podivne nastavenej trhovej či skôr trhnutej ekonomike už neplatí, že ak človek chce získať peniaze, mal by ponúknuť nejaký tovar alebo službu. A že cena by mohla predstavovať aspoň do istej miery veličinu, ktorá zohľadňuje náklady na materiál a náročnosť práce potrebnej na vytvorenie či zhotovenie čohokoľvek. Ale stačí sa pozrieť na cenu, za ktorú niekto môže získať elegantný bytík v centre mesta, a cenu, za akú niekto iný kupuje tú tzv. králikáreň, ako tomu hovoril kedysi jeden z prezidentov bývalého Česko-Slovenska. A vidíme, že veru nie je cena ako cena.

    Ak sa naša ekonomika dokázala z hrozivého prepadu na začiatku minulého roku dostať na 2,5 %, rast v prvom polroku až 4,1 % v polroku druhom, teda v priemere zhruba tie 3 % za celý tento rok, máme teraz na výber, buď sa pridáme k zachmúrenému Ivanovi Miklošovi a spoločne s ním vezmeme ani nie ceruzu, ale radšej rovno maliarsku štetku a budeme zmazávať výdavkové položky štátu, aby sme ušetrili, aj keby sme mali pri tom od hladu pomrieť. Alebo budeme veriť špecializovanému celoeurópskemu inštitútu a potom si musíme klásť otázku, prečo máme občanom uťahovať opasky až tak a niektorým možno aj slučku, keď príjmy štátu, a tým aj disponibilné zdroje rastú o zhruba tie 3 %. Prečo v situácii, keď vláda deklaruje ambíciu znižovať štátny dlh, a tým zdôvodňuje zvyšovanie cien a sociálne škrty, má zadlženie verejných rozpočtov narásť v priebehu roka 2011 o takmer 3,5 mld. eur? A dostávame sa k téme, o ktorej by som chcel hovoriť.

    Najskôr letmý porovnávací pohľad - a chcem sa poďakovať Najvyššiemu kontrolnému úradu, že mi ho prehľadnými tabuľkami umožňuje v tom chaose príloh, ktorými je obložený návrh rozpočtu v parlamentnej tlači. Tiež nóvum, ktoré tu doteraz nebolo.

    Ministerstvo kultúry medziročne zaznamená v roku 2011 pokles výdavkov voči roku 2010 o, hm, o strašnú sumu, strašnú sumu, nebývalú sumu, s ktorou nikto nerátal. Je to síce o polovicu menej, ako rozpočet ukladá ušetriť Slovenskej akadémii vied a podstatne vyššie úspory sa predkladajú v rozpočte Národnej rady, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva a absolútne najviac sa bude tiež šetriť na obrane štátu. Veď - prepáčte malý sarkazmus - načo brániť niečo, čo mnohí, ktorí dnes o štáte rozhodujú, ani nechceli. Ale výdavky štátu ako celok pritom medziročne narastú teda o 2 mld. zhruba starých korún po prepočte.

    A kde teda peniaze na rozdiel od zdravotníctva, školstva a kultúry z rozpočtu sú štedrejšie? Čo ušetrí ministerstvo zdravotníctva, minie rezort sociálnych vecí a rodiny a ešte si vezme i o kúsok viac. Vyše 14,5 mil. eur, ktoré má ušetriť parlament, treba vynásobiť koeficientom 2,5, aby sme sa dostali k sumičke, o ktorú si, naopak, prilepší Úrad vlády. A lepšie napapať dostane ministerstvo zahraničných vecí.

    Mimochodom, nemala nám idea spoločnej vyšehradskej diplomacie a sieť ambasadorov, na ktorú sa aj my skladáme v rámci EÚ, priniesť úspory? Mám taký pocit, že niekde som to počul.

    Ďalej. Polepší si vnútro, spravodlivosť a, samozrejme, financie. V každom prípade je pozoruhodné, že exekutíva žiada parlament, aby ušetril 35 % a Úradu vlády dopraje 36-percentný, ale nárast.

    Ale späť k rozpočtovej situácii rezortu kultúry. Asi každý v tejto sále vie, že takmer všetky slovenské kultúrne inštitúcie a ustanovizne sídlia v historicky cenných objektoch. Medzi vami ekonómami sa im hovorí aj lukratívne. My, ktorí poznáme tie objekty aj zvnútra a nielen tie ich časti, do ktorých má prístup verejnosť, zase dobre vieme, že v tých barokových, klasicistických či funkcionalistických, ale aj modernejších budovách je mnoho vecí, ktoré jednoducho nefungujú. Nefungujú tak, ako by sme si to mnohí predstavovali, a nefungujú nielen tak, ale nefungujú vôbec, resp. tak, akoby mali. Vieme, ako sa skúša v sálach, kde sú pravidelne pri dažďoch rozmiestnené vedrá, pretože skrátka do nich zateká cez starú a deravú strechu. Vieme, ako sa ťažko ratujú výtvarné diela a v depozitách je v lete 40o nad nulou a v januári 20o pod ňou. Vieme o mnohých miestach, ktoré nie sú zabezpečené tak, aby sa jedinečné podklady našej minulosti nedostali do rúk kriminálnikov, a vieme ešte o všeličom inom.

    Obyčajný človek, ale v tomto prípade by som radšej povedal slušný človek, by predpokladal, že rezort kultúry sa bude o svoje historické pamiatky starať tak, aby to motivovalo mestá, obce, územné celky i súkromných vlastníkov tých ostatných pozoruhodných objektov, aby v hanbe nezostali. Návrh rozpočtu nás z tohto omylu rýchle vyvedie.

    Jedinou väčšou investičnou akciou, ktorá dostala milosť a rozhrešenie, je pokračovanie rekonštrukcie bratislavskej Reduty. A možno keby tu nebol v najcitlivejšom čase prípravy rozpočtu na návšteve nórsky kráľ a nebol by prejavil toľko záujmu o objekt, na ktorého renováciu masívne prispieva práve Nórske kráľovstvo, nebolo by tam ani to. Kapitálové výdavky ministerstva kultúry medziročne klesajú viac ako polovicu.

    Pred niektorými dňami odznela správa, že ministerstvo obrany odovzdalo bezodplatným prevodom rezortu kultúry Hurbanove kasárne v centre Bratislavy. Naša radosť sa rýchlo pominula, keď sme si predstavili, v akom stave tie kasárne boli ešte v časoch, keď ich mladí umelci mali možnosť poznávať zvnútra ako príslušníci Vojenského umeleckého súboru a niektorí iní, napríklad profesionálni zamestnanci, nebudem ich zase menovať, aby sme niekoho nepriviedli do rozpakov, ktorí tam robili propagandistov tohto armádneho telesa. Tiež si tieto priestory užili a dobre oni vedia, v akom sú stave.

    Ak chce rezort do Hurbanových kasární presťahovať niektoré svoje organizácie a premeniť ich na nové kultúrne centrum metropoly, bude to investičná akcia porovnateľná v nákladoch s rekonštrukciou Slovenskej národnej galérie, ktorú Dzurindova vláda schválila spolu s renováciou Reduty v roku 2002 ešte na návrh ministra kultúry Milana Kňažka a ktorá čaká na svoju realizáciu dodnes. Ako to zariadiť, keď všetky kapitálové výdavky stačia akurát na spolufinancovanie obnovy Reduty, je záhadou, a som presvedčený, že predpokladaná odpoveď pána ministra sa bude točiť okolo eurofondov.

    Akurát je už pomaly rok 2011 a treba aj nakresliť nejaké projekty a v Bruseli musia úradníci odsúhlasiť príslušnú výzvu, posúdiť návrhy a tak ďalej atď., ale držím palce. Také kultúrne centrum by sa v Bratislave naozaj zišlo, i keď mi bude ľúto tých objektov, ktoré budú ďalej chátrať, pretože na žiadosti o prostriedky na rekonštrukciu bude ministerstvo musieť odpovedať negatívne.

    Nestáva sa často, aby v komentári k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu rezort konštatoval, že pridelené zdroje nedovolia organizáciám plniť úlohu, ktorú im stanovuje zákon či zriaďovacie listiny. Ministerstvo kultúry je zriaďovateľom tridsiatich dvoch rozpočtových a príspevkových organizácií a teoreticky by im malo vytvárať také podmienky, aby si udržali a rozvíjali postavenie celoštátnych lídrov danej oblasti.

    Podľa povelov nadministra financií - a opäť mám na mysli ten list, pán nadminister, ktorý ste posielali všetkým organizáciám a všetkým podministrom - musia rozpočtové organizácie v rezorte kultúry ušetriť 10 % z minuloročných nákladov, pričom mzdy a platy majú medziročný index 102,29, teda mali by sa upraviť zhruba o infláciu.

    Poďme si to na príklade Univerzitnej knižnice, jednoznačne najmodernejšieho rezortného pracoviska, keďže údaje z roku 2010, samozrejme, k dispozícii ešte nemáme, môžeme si na číslach z roku 2009 ukázať, čo to bude znamenať. No a keď si porovnáte tieto čísla, prídete k otrasnému, k otrasnému záveru. Takmer pol milióna eur, dámy a páni, o toľko bude mať Univerzitná knižnica menej na svoju prácu, a to znamená, že urobí o štvrtinu menej roboty. Neviem ako vás, ale mňa to skutočne znervózňuje.

    V prípade príspevkových organizácií nie je možné porovnávať, pretože podľa komentára materiál vznikal v časovom strese a vlastne ani tak veľmi to nie je rozpočet, skôr rozpis peňazí podľa toho, ako ho spravili úradníci na ministerstve financií, nie kultúry. To znamená, že rozpočet pre ministerstvo kultúry robilo ministerstvo financií.

    Už som na tomto mieste spomínal superaktivitu nadministra financií, ktorý nemá problém vypisovať svoje predstavy o budúcich rozpočtoch priamo riaditeľom organizácií, ktoré podľa kompetenčného zákona spadajú pod gesciu ministra kultúry. Príspevkovým organizáciám navrhuje rozpočet krátiť na 96,5 % skutočnosti v roku 2010. Do sumy určenej na mzdy a platy nie je započítaný dopad valorizácie. Rozpočet neobsahuje žiadne zdroje určené na informatizáciu kultúry, akvizíciu zbierkových predmetov, stratégie rozvoja múzeí a knižníc a galérií. Tuná musí stačiť neurčitý prísľub, že sa s tým dačo bude robiť. Faktom je, že program 0.8T Tvorba a implementácia politík, kde ministerstvo rozpočtuje prostriedky na podporu cirkví a náboženských spoločností, aparátu ministerstva, centrálnu servisnú organizáciu, podporu kultúrnych aktivít, rozpočtových a príspevkových organizácií doma i v zahraničí a výdavky na informatizáciu a akvizíciu zbierkových predmetov je stanovený pomer skutočných výdavkov v roku 2010. V podstate len všetky cirkevné inštitúcie zostávajú na pôvodných číslach z roku 2009.

    Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keby s takýmto vágnym návrhom rozdelenia verejných zdrojov mal odvahu do Národnej rady Slovenskej republiky ktorýkoľvek z tej už pomerne bohatej plejády ministrov financií, ktorú sme mali česť poznať, bol by to skutočne veľký škandál. Dnes to berieme ako súčasť kultúrnej politiky ministerstva financií. Nepochybujem však, že ho schválite a pre rezort kultúry to bude znamenať prechod do hybernácie. Áno, v knižniciach, múzeách, divadlách a ostatných inštitúciách sa bude kúriť, budú sa požičiavať staré knihy a udržiavať staré expozície. Budú sa hrať staré inscenácie a vystavovať zbierkové predmety z depozitárov, ale život s celou svojou dynamikou ostane za dverami. Knihy, obrazy a starožitnosti, ktoré sa pre nedostatok zdrojov nenakúpia, sa do našich zbierok už nikdy nedostanú. Inscenácie a koncertné diela, ktoré nebude za čo naštudovať, nevzniknú. Osveta, ktorá sa neuskutoční, nebude môcť byť úspešná, ani menej efektívna. Aj tak sa dá žiť, nakoniec. Niekoľko stovák talentovaných ľudí sa namiesto tvorby bude venovať obháňaniu možných sponzorov a prosíkaniu tam, kde peňazí jesto. Niekoľko desiatok a možno stovák talentovaných to vyženie do sveta, kde budú mať na tvorbu lepšie podmienky. A o dvadsať rokov potom, možno, budeme počúvať o skvelých osobnostiach a biť sa do hrude, že sú to naši ľudia, ktorí sa vo svete nestratili, akurát pre nás sa stratia, ale to už bude, dámy a páni, iný príbeh.

    Bolo dosiaľ vždy mojím zvykom, že som sa snažil pozmeňovacími návrhmi dosiahnuť zlepšenie aspoň niektorých parametrov rozpočtu pre rezort kultúry. Tentoraz to neurobím, ono totižto ani veľmi nie je čo korigovať. Môžem svojich koaličných kolegov iba poprosiť, buďte takí láskaví a pokúste sa vy vysvetliť pánovi superministrovi financií, že šetrením na zdraví, vzdelávaní a kultúre sa možno vyhne gréckej ceste, ako rád opakuje do médií, ale za to sa ocitne na autostráde medzi tými krajinami, kde na zdraví, vzdelaní a kultúre tiež nezáleží. Hlavne, že tam nadnárodný koncern postaví fabriku a ľudia si možno zarobia na hrsť ryže. Pán minister financií môže byť konečne spokojný.

    Ale, dámy a páni, čo očakávať od človeka, ktorý v prvej Dzurindovej vláde rozprával o tom, že či naozaj ministerstvo kultúry má byť, alebo nemá. A čo očakávať od človeka, ktorý chcel predať budovu Slovenského národného divadla.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Igor Matovič, Andrej Ďurkovský, Ľudovít Jurčík, Ondrej Matej, Jana Kiššová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Jarjabek, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste zo štátneho rozpočtu formou cez rôzne kauzy, ako emisie, mýto, nástenkový tender, TIPOS, rozdali stovky miliárd korún a poprosili týchto ľudí, aby aspoň desatinu z toho lupu vrátili späť do štátneho rozpočtu. Ak sa tam tieto peniaze dostanú, bude viac peňazí pre zdravotníctvo, bude viac peňazí pre školstvo, bude viac peňazí pre nezamestnaných, bude viac peňazí pre matky s deťmi, ako aj na vami spomínanú kultúru.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Andrej Ďurkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, vy ste sa dotkli vo svojom vystúpení jedného momentu, ktorý sa týka rekonštrukcie kultúrnych pamiatok. Vy viete veľmi dobre, že v západných demokraciách funguje systém, kde rozdiel medzi tou klasickou stavebnou substanciou a tou nadhodnotou, ktorá tvorí tu kultúrnu pamiatku pri rekonštrukcii, hradí štát alebo príslušná obec, ktorá na to od štátu dostane finančné prostriedky. O tento model sa pokúšala táto krajina ix rokov. Pokúšali sa to predchádzajúce vlády, pokiaľ viem, neviem, či bola táto snaha aj vo vašej predchádzajúcej vláde. Ani jednej vláde sa to u nás nepodarilo vyriešiť.

    Tak ja by som požiadal, mali ste aj túto príležitosť, ale jednoducho nevyriešili ste ju. Prečo tento problém otvárame práve pri rozpočte, keď vieme, že musíme práve štátne prostriedky konsolidovať a znižovať výdavky. Záujem zo strany všetkých je, aby sme takýto model raz konečne spoločne vymysleli. Ak ho máte, tak ho povedzte. Budeme radi.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Ľudovít Jurčík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Skutočne bolo vidno, že v tom vašom prejave, že máte umelecké sklony a cítenie, lebo ten spôsob, akým ste to predniesli, bol skutočne veľmi na úrovni. No tá forma, ten obsah mi nejakým spôsobom dokumentuje len jeden jediný technický údaj a podľa toho hodnotím všetko ostatné, keď ste povedali o priestoroch, kde je v zime mínus dvadsať a v lete plus štyridsať. No ja som taký ešte zatiaľ nevidel u nás.

    A druhá vec je to, že ste spomínali nejaké autostrády, a spomínali ste niečo, no, pozrite sa, autostráda bola aj v Slovenskej televízii. A nie malá a dokonca veľmi rýchla.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ondrej Matej. Pripraví sa pani Jana Kiššová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som vás pozorne počúval a dúfam, že sa zhodneme na tom, že kultúra je oblasť, kde možno 99,9 % príjmov tvoria dary, sponzorstvá a štátny rozpočet. A ja by som doporučil mnohými ľuďom z vás, aby ste niekedy prišli do sektorov, kde sa tvorí HDP, kde treba urobiť z aura euro desať. A možno by ste dostali úplne iný pohľad na to, ako narábať s finančnými zdrojmi.

    A ja vám teraz poviem jedno číslo. Výdavky, základné výdavky na chod štátu medziročne medzi rokom 2008 a 2009 sa zvýšili o 797 mil. eur, čo je 24 mil. slovenských korún, 24 mld. slovenských korún. Keby sme len jedno percento z tejto sumy mali k dispozícii, tak by som plne podporil opravu, rekonštrukciu a kultúrnu oblasť. Ale kde sú tie peniaze? Ja ich práve vo vašej oblasti v týchto rokoch som nevidel, ani v roku 2009, ani v roku 2010. To je problém. Takže nastrčte si vlastné zrkadlo, zarobte si peniažky a potom si ich miňte na kultúru. Ja to milerád podporím.

  • Pani poslankyňa Jana Kiššová, nech sa páči s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa nestačím čudovať tomu katastrofickému scenáru, ktorý sme tu počuli od pána poslanca Jarjabka. Podľa jeho vyjadrení sa v podstate v budúcom roku na Slovensku nebude takmer nič v oblasti kultúry diať. Nebude sa vysielať, nebudú sa rekonštruovať budovy, nebude sa, nebudú sa kupovať knižky, v podstate sa nebude takmer nič diať, sme to tu počuli asi v desaťminútovej pasáži celého prejavu. Ale, pán poslanec Jarjabek, zabudli ste povedať jednu dôležitú vec, a teda takú možno vyčíslenú, že rozdiel medzi plánovaným rozpočtom, ktorý bol plánovaný na rok 2010, to znamená tým, ktorý plánovala vaša vláda, a tým, ktorý je plánovaný na budúci rok, je len 1,52 % rozdiel. Čiže toto je podľa mňa smerodatné. A potom ani v tomto roku sa asi nič nemohlo diať. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Odpoveď na klasickú gramofónovú platňu, pán Matovič, vy ste pre mňa, pre nás všetkých obyčajný poslanec, bohužiaľ, ktorý je pre nás stále podozrivý, že nechce zverejniť istý druh korupcie. To je všetko.

    Ďakujem veľmi pekne inak všetkým ostatným za diskusné príspevky.

    Pán Ďurkovský, no veľká kritika z vašej strany, beriem. Beriem, ale takisto vy si ako do vlastných radov sa pozrite. Mestské divadlo stále nefunguje. A to tiež ste na tieto veci mohli mať - pri všetkej úcte - nejaký vplyv. A vieme, prečo nefunguje. A vieme to určite obidvaja, prečo nefunguje. Proste je to ďaleko zložitejšie, ale istá suma zákonov by mala tuná existovať, ktorá by aj takýto druh divadla podporila bez ohľadu či je mestské, alebo štátne.

    Pán poslanec Jurčík, o číslach nehovorím, lebo čísla sú v tom materiáli, ktorý máme pred sebou, a tie čísla sú naozaj katastrofické pre oblasť kultúry.

    Pán poslanec Matej, robili sme si pred, zhruba pred štyrmi, piatimi rokmi s kolegom Jamrichom a s ekonómami, ale my sme tam pri tom boli, prepočet a dospeli sme k jednému názoru, že naozaj kultúra, vtedy boli koruny ešte, kultúra venovaná, teda koruna venovaná do kultúry sa prejaví skoro dvomi korunami do štátneho rozpočtu. Naozaj je to tak. Čiže do tej kultúry sa oplatí investovať peniaze a som presvedčený, že by sme sa dohodli aj na sponzorskom zákone, keby tuná nebola nevôľa nie tohto ministra financií, ale všetkých ministrov financií, to si povedzme otvorene.

    No a, pani poslankyňa Kiššová, to nehovorím ja, to hovorí ten materiál, ktorý sme pripomienkovali...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Peter Kažimír. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň, dámy a páni, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Toto motto by ste si podľa mňa mohli napísať na prvú stranu tohto rozpočtu, ktorý nám predkladáte. A ako vás tak pozorujem od júla tohto roku, tak by ste si mohli aj nechať pripevniť tabuľku s týmto textom na bránu Úradu vlády.

    Ja si plne uvedomuje, že žijeme vo veľmi ťažkých časoch. V časoch, pre ktoré sú typické turbulencie, nerovnováhy, každodenné zmeny situácie. V časoch, keď euro ako symbol bohatstva a úspechu sa zmieta v problémoch, keď krajiny, členské krajiny eurozóny padajú na kolená. A to aj chronickí míňači, ale aj krajiny, ktoré boli výkladnou skriňou neoliberálnych reforiem a bezbrehej deregulácie. Je paradoxom, že takéto dve krajiny z opačných pólov ekonomických modelov správy vecí verejných sa ocitli v rovnakej situácii. Tie príčiny môžme označiť za naozaj odlišné, ale, ale výsledok je ten istý. Sú na kolenách, sú na mizine a nezaobídu sa, nevedia fungovať ďalej bez cudzej pomoci.

    Slovensko nebolo a nie je v oku hurikánu krízy ani nestojí za príčinami tohto ekonomického marazmu. Slovensko je pozorovateľom a obeťou spomínaného vývoja. Školský príklad pozitívnych efektov globalizácie, to je Slovensko. Zahraničné investície, know-how, reštrukturalizácia priemyslu, expanzia na nové trhy, absolútny rast exportu.

    Musíme priznať, že sme de facto parazitovali na tzv. svetovej bubline z ekonomickej nadspotreby a mali sme z toho úžitok, rástla nám životná úroveň. To znamená, z hľadiska vyššieho princípu spravodlivosti musíme znášať aj isté škody. Aj keď treba tiež povedať, že distribúcia strát nie je nikdy spravodlivá a funguje to ako v prírode, to znamená vždycky na to viac doplatí ten menší a ten slabší.

    Slovensko nevie zásadne ovplyvniť smerovanie ekonomického vývoja vo svete, ale čo má vo vlastných rukách, je povinnosť maximálne chrániť svojich občanov pred následkami krízy, zo všetkých síl udržať tempo dobiehania životnej úrovne a pomáhať tým, ktorí sa nie vlastnou vinou dostali do ťažkej životnej situácie práve v tomto čase.

    Znižovanie deficitu verejnej správy spôsobeného prepadom ekonomickej aktivity v čase vrcholiacej krízy považujeme za nevyhnutnosť. Je to aj náš záväzok vyplývajúci z účasti v klube eurozóny aj z nášho rešpektovania fungovania Paktu stability a rastu. V tomto sa určite zhodneme. V čom sa ale nezhodneme, je spôsob, akým idete sanovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorý ste sa rozhodli, je vaše videnie sveta. Výber nástrojov hovorí o tom, že ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášate na ľudí.

    Ja dokonca uznávam, že dnes vládnuť nie je žiadna slasť. Hovorím tak aj z vlastnej skúsenosti za posledné, za posledné dva roky. Ale priznajte si, vy ste si išli nohy polámať na to, aby ste sa dostali do tejto vlády, tak sa dnes nesťažujte. Sú tu neustále ponosy, neustále ponosy na to, v akom stave ste prebrali túto krajinu. Šírite legendu o spálenej zemi, o rozvrátených verejných financiách. Samozrejme, táto úvaha je v absolútnom rozpore s takými fundamentami a s takými faktami, ako je napr. jarná a jesenná, jarná v našej réžii, jesenná vo vašej réžii, emisia štátnych dlhopisov, ktoré obe tieto emisie dopadli s historicky najnižšími rizikovými prirážkami. Ratingové agentúry, ktoré chodia okolo všetkých krajín okolo nás a proste bez akýchkoľvek emócií znižujú ratingy, sa nás nedotkli. To znamená, ani ten pozitívny vývoj, ktorý máme stále nedotknutý aj z hľadiska výhľadu, aj z hľadiska, hľadiska nášho umiestnenia v tomto regióne.

    Ako toto súvisí s tým to, čo tu proste 3, 4, 5 mesiacov ako stále rozprávate? Rozprávate o gréckej ceste, tým, samozrejme, svojím spôsobom nahovárate aj ekonomickým analytikom v Európe a vo svete, že tu nejaký takýto problém naozaj môže existovať. To znamená, my sa vystavujeme vaším, vaším jazykom, vašou rétorikou istým, istým rizikám z hľadiska prehodnotenia napr. ratingov alebo prírastu rizikovej prirážky pri emisii štátnych dlhopisov.

    Hovoríte o vysokých deficitoch v roku ´9 a ´10. Áno, sú vysoké, ale neradi citujete z dokumentov Európskej komisie alebo Medzinárodného menového fondu, posledne z júla tejto inštitúcie, ktorý jednoznačne hovorí, že fiškálna reakcia vlády bola dostatočná, že deficit je primeraný a že absorpcia, že deficit je spôsobený hlavne absorpciou, absorpciou prepadu daňových príjmov. My sme totiž boli odsúdení na to v roku 2009, keď, keď hrubý domáci produkt prvýkrát v našej histórii alebo v dlhej, v dlhom, v dlhom rade sa prepadol skoro o 5 %. V tom období sme boli odsúdení na to, že sme museli ekonomiku stimulovať. To znamená, museli sme realokovať časť výdavkov na iné typy výdavkov, ktoré mali pozitívny dopad na stimuláciu verejného dopytu, verejné investície, na zásahy v oblasti trhu práce a, samozrejme, aj na podporu domáceho dopytu.

    Nenájdete v histórii Slovenska, v histórii Slovenska rezort financií, alebo obdobie, v ktorom by musel minister financií realokovať taký objem prostriedkov, ako to urobil v roku 2009. Boli to stovky miliónov eur, ktoré boli z jedného typu výdavkov prealokované na druhé. Samozrejme, toto je spôsob, akým, akým sa šetrilo aj na vládnej spotrebe.

    Pán Matovič pred pár mesiacmi žiadal pána ministra financií, aby hovoril jednoduchším jazykom, a hovoril, aby to napríklad vyratúval v rožkoch. Ja si to veľmi dobre pamätám. Ja vám skúsim dať takýto príklad. V roku 2009 sa zobrali veľké, naozaj veľké prostriedky z kapitol ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Nemohli si nakupovať ten rok tie hračky, ktoré si radi nakupujú tieto rezorty za každej vlády. To znamená, že napr. Baška prispel dvoma tatrovkami rožkov a Kaliňák jednou áviou rožkov, tieto výdavky nikdy nešli cez rezort obrany alebo vnútra, tie peniaze sa im vzali. Tie peniaze nikdy neboli vybraté od ľudí a oni si ich z vlastného vrecka mohli kúpiť, tie rožky. To znamená, boli sýti a pekári mali svoju robotu. Tomu sa hovorí stimulácia verejného dopytu. Stimulácia ekonomiky. Bolo to napríklad tým spôsobom, že sme nevybrali dane, spolu s tou sme urobili zmenu zákona o dani z príjmov, keď sme znížili, zvýšili nezdaniteľnú časť príjmu. To bol spôsob. Samozrejme, že na deficite sa to neodrazilo, ten zostal vysoký, ale, ale my sme boli povinní v tom čase týmto spôsobom reagovať.

    Takže to len odpoveď na vaše legendy špeciálne z roku 2009 o mrhaní a o vysokom deficite a to, čo je to, čo je za ním.

    Musím vám povedať, ja sám seba hodnotím ako človeka pokojnej povahy a premýšľavej povahy, ale to, čo tu zažívam vo svojom prvom volebnom období, lebo som tu naozaj prvýkrát, sa mi vôbec nepáči. Sú to urážky, zaznievajú tu urážky, obvinenia, zvyšuje sa tu hlas, padajú tu slová ako, ako, ako kradnutie, mrhanie, šafárenie. Ja nie som krčmový typ, mne to naozaj, tento štýl, nevyhovuje. Ale ja vám musím povedať, páni kolegovia, vám chýba pokora a pamäť. Pokora preto, lebo nikto z nás nevie povedať, čo sa udeje v najbližšom období, čo sa bude diať so svetovou európskou ekonomikou, s eurom budúci rok. Ja sa obávam, že ani pán minister financií nevie s istotou povedať, čo sa udeje budúci rok. To je, bohužiaľ, riziko externality, za ktorú nikto z nás nezodpovedá.

    Nemáme úplne jasnú a sebavedomú a pevnú vládu. Včera ste boli milimeter od rekonštrukcie vlády. Kvôli nejakému typu hlasovania. Preto hovorím o pokore. A prečo hovorím o pamäti? Pretože, pretože aj v tejto sále sedia starí poslaneckí matadori, ktorí sú tu druhé, tretie volebné obdobie, ktorí zažili, podporovali, držali dve Dzurindove vlády, a pamäť je veľmi nepríjemná vec, lebo tá môže pripomenúť aj hriechy a tých hriechov, tá kronika hriechov čnie až-až do neba. A ja vám ich niektoré pripomeniem, pretože vy často a radi hovoríte o hriechoch našich. Často bez dôkazov, často, často veľmi hlasno a veľmi drzo.

    Tak vám pripomeniem vytunelovaný tunel Branisko, kde aktéri sú doteraz vyšetrovaní a obviňovaní z prania špinavých peňazí. Pripomeniem vám predražený tunel Sitiny tu v Bratislave. Pripomeniem vám, samozrejme, privatizáciu, s radosťou, keď ste SPP predali, predávali ako garáž prvému záujemcovi, aj sa vám na nej podarilo utŕžiť napríklad 7-miliárdovú stratu, kurzovú. Pripomeniem vám, že v roku 2006 sme prebrali železnice s dlhom 19 mld. korún, ktoré sme museli prevziať do štátneho dlhu. Pripomeniem vám Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá bola v absolútnom predĺžení na pokraji defaultu. Mimochodom je v rovnakom stave aj dnes. Pripomeniem vám deficit v roku 2006 vo výške 4,2 %, ktorý ste prijali za podpory, pochybnej podpory nie koaličných poslancov. Pripomeniem vám faktúry nezaplatené z roku 2006 vo výške 33 mld. korún, nedávno som ich tu veľmi presne čítal. Pripomeniem vám vykšeftované tisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy, pôdy Pozemkového fondu. A pripomeniem vám aj vstup do Európskej únie, kam sme vošli kolenačky. Zbavili sme sa, sami sme sa zbavili mnohých výnimiek, mnohých výnimiek, ktorých, ktoré sa, ostatné krajiny si ich udržali a potom sme boli v konkurenčnej nevýhode. Alebo zavretie dvoch jadrových blokov. Takže toľko na pripomenutie.

    A potom jedna novinka, ktorá zodpovedá tiež vášmu politickému krídlu, a to je povedzme deficit hospodárenia mesta Bratislavy, minulý rok deficit 32 %. Aj to je pravda.

    A vy, pán minister Mikloš, vy ma posledné týždne veľmi radi takisto beriete do úst a vy sa naozaj zvyknete tváriť, ako keby ste mali z tohto kresla vystúpiť priamo na nebesia.

  • Ale, viete, nie ja, ale vy ste pár týždňov, pár dní pred voľbami v roku 2006 nechali zlikvidovať server spoločnosti Veriteľ v pochybnom autoservise v Dunajskej Strede.

  • Počítačový server, server, v ktorom boli informácie o prevode pohľadávok v objeme 19 mld. korún. A, viete, nie o mne, ale o vás vypisujú šéfovia veľkých stavebných firiem, že ste možno manipulovali tendrom na výstavbu jedného mosta v hodnote miliárd korún.

    Takže chcem vás naozaj rázne požiadať, keďže vy ako arciknieža pochybnej privatizácie a výpredaja štátneho majetku za zlomkové ceny... (potlesk) ... sa láskavo svojimi lepkavými prstami nedotýkajte mojej cti.

  • Ešte aj nešťastné Írsko dokáže radikálne znižovať svoj deficit kombináciou úspory na strane výdavkov a príjmov, zvýšených príjmov v pomere 2 : 1. V konkrétnom prípade je to 10 mld. eur na strane výdavkov a 5 mld. na strane príjmov v prípade Írska. Vy ako poslušní žiaci tohto vyhoretého ekonomického modelu ale idete inou cestou. Íri pripravili svoj plán za tri dni. No ale vy ste ho nedokázali pripraviť ani za päť mesiacov. Áno, po voľbách tu boli úvahy o tom, že dodržíte tento zlatý rez, toto odporúčanie všetkých inštitúcií, to znamená, výdavky, vládna spotreba sa zníži oproti zvýšeným príjmom v pomere 2 : 1, ale výsledok je úplne, úplne iný. Používate číslo 1,7 mld., ktoré sa skladá vlastne z jednej ľavej a pravej strany, na jednej strane je to podľa vás 980 mil. šetrenia a na druhej strane 770 mil. príjmov. No ja musím - a nehovorím to prvýkrát - tú stránku šetrenia vo výške 980 mil. označiť za drzú demagógiu a ja vám to na pár príkladoch tu jednoznačne dokážem. V tomto zozname máte napríklad 80 mil. eur, ktoré boli použité na protipovodňové škody v tomto roku, budúci rok ich nerozpočtujete a deklarujete, že je to úspora. No tu proste vy ste sa rozhodli, že budúci rok nebudú povodne a že tie škody nebudú rozpočtovať. To je vaše rozhodnutie, ale to nie je proste v žiadnom prípade úspora, ktorá je výsledkom vášho nejakého úsilia.

    V tom nešťastnom zozname, ktorým sa asi nepýšite, je napríklad odstupné poslancov. Je to málo peňazí, ale je to veľmi vtipný príklad. Proste vy nebudete rozpočtovať na budúci rok odstupné pre poslancov. Všeobecne sa vie, že tento rok odstupné bolo, pretože boli parlamentné voľby a ďalšie by mali byť o štyri. No, je to možno istá miera sebadôvery, že teda nerátate s parlamentnými voľbami budúci rok, ale toto uviesť ako položku úspory sa mi zdá naozaj vtipné.

    V oblasti samospráv opäť skoro 100 mil. eur, znižujete vlastne transfer do samosprávy z výdavkov štátneho rozpočtu, ale som veľmi cynický, ho nahrádzate dotankovaním cez zvýšené dane z príjmov. To znamená, vytláčate to z oblasti výdavkov štátneho rozpočtu a samospráva bude financovaná z daní z príjmov, z daní občanov. To je podľa vás úspora, ktorou sa treba nejakým spôsobom pýšiť?

    Zdravotníctvo. Ten istý príklad. Znižuje sa percento platby za štátnych poistencov a dotláča sa to cez zdravotné poisťovne cez zvýšené zdravotné odvody. O tých číslach môžme spolu pochybovať, či sú reálne, alebo nie, ten prvý rok určite nebude jednoduchý. Ale nechcem hovoriť teraz o celkovej výške financovania zdravotníctva, to je osobitná kategória, ale spôsob toto označiť za šetrenie je podľa mňa veľmi, veľmi cynické.

    Opatrenia, pre ktoré ste sa rozhodli, o nich sa tu bavíme celý tento týždeň, je to daň z pridanej hodnoty. Náš základný spor je v tom, tvrdíte, že sa to neprenesie plným spôsobom do cien tovarov a služieb, rátate tam so 186 mil. eur na budúci rok. Ak by podľa vašich prepočtov sa prenieslo iba 80 % tohto navýšenia do cien, tak v podstate predpokladáte, že zvyšných skoro miliardu korún sa vyberie od obchodníkov. To znamená, to znamená, že absorbujú to zvýšenie obchodníci, ako to je, to je predstava, ktorá je možno z hľadiska ekonomickej teórie ako možná a je možno naozaj aj predpokladať, že vo veľkých mestách, kde je väčšia konkurencia, obchodníci budú reagovať, ale my sme vidiecka krajina, ktorá vo svojich regiónoch je závislá od menších a malého počtu obchodov. Tam tí občania budú absolútne pod diktátom obchodníkov, ktorí, samozrejme, z nášho pohľadu prenesú zvýšenie DPH do cien.

    Máme tu daň z príjmov, máme tu množstvo atakov na menšie skupiny, je tu, ja spomeniem tretí pilier, rušíte odpočítateľnú položku. Tá otázka vlastne znie, je to podľa mňa koncept. To isté sa deje v oblasti stavebného sporenia, kde vlastne uvažujete o znížení tej podpory. A to isté sa deje v prípade tretieho piliera. Je to proste sporenie, ktoré má pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť ekonomiky, a vy ho demotivujete. Je to vaše rozhodnutie.

    Ataky v oblasti poľnohospodárstva stoja za zmienku. Hovoril o nich určite aj kolega Záhumenský, ale kumulácia faktorov, ktoré budú pôsobiť na zvýšenie cien, môžu byť naozaj zabíjajúce. Zrušenie červenej nafty vo výške s dopadom 17 centov na 1 liter, 5 korún, o 5 korún drahšia nafta, k tomu príplatok zo Štátnych hmotných rezerv a na to ešte celé 20-percentná DPH je celkovo vyše 22 centov alebo po starom 7 korún. O 7 korún viac na každý liter nafty.

    Pokiaľ viem, farmári používajú tisíce, desaťtisíce, ak nie do milióna litrov nafty z hľadiska jedného farmára. Viete si predstaviť, aké to bude mať dopady? To všetko sa, samozrejme, deje v období, keď nám kriticky narastajú svetové ceny základných potravín, čiže tie efekty, hrozí to, že sa tie efekty skumulujú.

    Takže to rozhodnutie, ktoré ste včera de facto urobili, lebo rozpočet alebo zákony súvisiace s rozpočtom sú za nami, môže mať zabíjajúci vplyv buď na samotný sektor poľnohospodárstva, alebo veľmi vážny dopad na rast cien potravín, a tým pádom aj na udržateľnosť životnej úrovne tých, ktorí si môžu de facto kupovať len potraviny.

    Otázka cien plynu, tepla, elektrickej energie, chystáte príspevok na krytie historického dlhu z hľadiska zadného palivového cyklu, čo bude spôsobovať v kombinácii, samozrejme, so zvýšenou DPH zvýšenie cien elektrickej energie. Potom tu máme zdanenie plynu používaného na kúrenie, uhlia používaného na kúrenie, to všetko sa prenáša do cien tepla. Avizované zvýšenie cien plynu. Už som, predpokladám korektné, opäť kumulácia mnohých faktov.

    Ja, to, čo vám vyčítame v prvom rade, je to, že ste v celom tomto pláne v zásade vynechali vysokopríjmové skupiny a kapitál. To znamená nožnice zdaňovania, ktoré sa nám dlhodobo rozťahovali od roku 2004 medzi zdaňovaním práce a kapitálu, sa ďalej budú rozťahovať.

    Bol tu na počiatku vášho vládnutia nápad v oblasti zvýšenia a zjednotenia odvodových stropov, ale ten bol odmietnutý, pretože podľa vás zaťažovanie odvodmi prácou, v tomto pokračovať nebudete, len ste zabudli spomenúť, koho by ste zaťažili. Koho by ste zaťažili? Zaťažili by ste vyššie príjmové skupiny s príjmom nad 2,5-tisíc eur mesačne. A tomu sa vy zásadne vyhýbate s argumentáciou RÚZ napríklad, že by to mohlo spôsobiť zastavenie prílevu vyššie kvalifikovaných pracovníkov. No ale tie stovky tisíc nezamestnaných nie sú zrejme hlavne z oblasti vyššie kvalifikovaných pracovníkov.

    Čiže to je otázka, hovorím to bez emócie, je to otázka priorít a videnia, otázka rozhodnutí, po akom nástroji, v akom čase sa siahne. A ja musím konštatovať, že z toho, čo sme tu mohli čítať a vidieť, ste láskaví k obchodným reťazcom, ste láskaví k bankám, ale ste nemilosrdní k poľnohospodárom, dopravcom a najmä a najmä k ľuďom.

  • Je rozhodnuté. Je rozhodnuté, tú našu káru plnú bolesti vytlačia do kopca ekonomickej prosperity opäť bežní ľudia.

    Ja vidím aj riziká tohto rozpočtu. Ony sú v každom rozpočte, to musím priznať. V základnom rizikovom bode je, samozrejme, externé prostredie, na ktoré máme my minimálny vplyv, s tým bude spojený, samozrejme, rast, náš ekonomický rast budúci rok, ktorý si mimochodom cez tú štruktúru konsolidačného balíka sami trochu podrážame. S rastom je spojené, samozrejme, obnovenie rastu zamestnanosti, ktoré celkom správne ste aj vo vládnom programe označili za najprirodzenejší spôsob konsolidácie. So zamestnanosťou je spojená nezamestnanosť a objem výdavkov na jej financovanie. Za veľké riziko identicky ako vy minulý rok budeme považovať európske fondy, ktoré - musíte si spomenúť na tú kritiku, kritiku objemov európskych prostriedkov -, ktoré boli rozpočtované na tento rok, vy ich navyšujete o ďalšie stovky miliónov eur. Ja chápem, že by sa hodili, ony naozaj by sa hodili z hľadiska posilnenia ekonomického rastu, keďže dochádza k reštrikcii verejného dopytu. Ale na druhej strane ohlasujete veľké pohyby medzi operačnými programami, niekoľko mesiacov ste proste pozastavili samotné fungovanie eurofondov z hľadiska projektov a z hľadiska tej celkovej fóbie, v ktorej ste túto vládu prevzali. Takže toto sú riziká, ktoré ste si sami nastavili z hľadiska možného využitia eurofondov v budúcom roku.

    Potom je tu ešte riziko, o ktorom sa málo hovorí. Neviem, či viete, ale ešte nie je ukončené kolektívne vyjednávanie v oblasti štátnej a verejnej správy. Odborári požadujú nárast platov vo výške 5 %. Pán minister zrejme potvrdí, že došlo k nedohode, je tam ďalší nejaký jasný proces, ako sa to má pokračovať. Rozpočtovaný je nulový nárast miezd v štátnej a verejnej správe. Na to je naviazaná samospráva, samozrejme, čiže tu vidíme isté riziko, na ktoré určite bude odpovedať aj minister financií.

    Aj keď som predstaviteľ opozície, ja si neželám nič zlé pre túto krajinu, ani tento, ani v budúcom roku, to znamená, ja by som bol rád, aj keď nesúhlasíme s konštrukciou tohto rozpočtu, a, samozrejme, boli by sme radi, keby sa prognózy na strane príjmov naplnili a keby bol rast aspoň taký, aký je prognózovaný. A takisto prajem tejto krajine a tomuto rozpočtu to, aby sme nemali dodatočné výdavky, tak ako to bolo z povodňami tento rok. No a prajem vám aj to, aby vás opustil taký duch bezcitného technokrata, ktorý používa rukopis takého človeka, je v mnohých opatreniach, ktoré ste prijali, a je tu nádej, že v ďalších rokoch by to mohlo byť inak.

    A v závere vám, samozrejme, prajem šťastného a bohatého Mikuláša, toho svätého myslím.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Matovič, Kaník, Viskupič, Fronc, Počiatek, Slafkovský, Matej. Celkom sedem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a prerušujem teraz rokovanie, pretože je 12. hodín, máme obednú prestávku do 13. hodiny, začneme faktickými poznámkami v tom poradí, ako ste sa prihlásili, a potom bude nasledovať vystúpenie pána poslanca Vážneho. Rokovanie popoludní bude od 13. do 16. hodiny v súlade s rokovacím poriadkom.

    Prajem vám všetkým dobrú chuť a príjemné popoludnie.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.17 hodine.

  • Dámy a páni, prepáčte mi, došlo k nedorozumeniu.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, došlo k nedorozumeniu a mrzí ma to, prepáčte mi.

    Takže s faktickými poznámkami, ako vidím, vystupuje pán Igor Matovič.

  • Pán poslanec, takisto aj ostatní poslanci strany SMER aj SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste za posledné štyri roky rozdali štátne zákazky za stovky miliárd korún. Bolo to cez kauzy emisie, mýto, nástenkový tender, TIPOS. Takisto sme tu mali včera, tuším, možnosť vidieť 20-miliónovú knižku pani exministerky Tomanovej a podobných. Poproste, prosím vás, a využite ten svoj vplyv a poproste týchto ľudí, ktorým ste tie štátne zákazky rozdali, aby aspoň jednu desatinu z toho vrátili do štátneho rozpočtu, a potom budeme mať dosť peňazí na zdravotníctvo, školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi, na lacnejšie potraviny, na zníženie DPH, na všetko, čo si len zmyslíte. Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Kaník. Pán poslanec Kaník, nie je tu.

    Slovo má poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec, zarazili ma dva momenty ohľadom pokory a ohľadom histórie. K tej pokore povedal by som, že prebrali sme vládnu zodpovednosť po vašej vláde a s ňou aj boj proti kríze. Ten boj je rovný a pokorný. Hovoríme, že nesmieme skákať vyššie, ako si môžme dovoliť. Je to pokora pred realitou a nám nechýba. Zároveň však vedieme náročný boj s vašou nezodpovednou, arogantnou politikou šafárenia a zadlžovania. Po vláde nevyspytateľných tendrov násteniek, teplého vzduchu sa ľudová tvorivosť pohla smerom k doplneniu okrídleného hesla: "Ako sa kradlo za Mečiara, kradlo sa za Dzurindu a za Fica sa to dotiahlo k dokonalosti." Fico ako premiér je história. Toľko k tej histórii. Skončil, hovorím si, že našťastie a je tu ďalšia smutná časť našej novodobej histórie.

    Sedí tu minister, ktorý si všimol november ´89, všimol si aj krízu a predložil rozpočet, ktorý z krízy vychádza a reflektuje naše možnosti. Je smutné, že musí predkladať rozpočet, ktorý vychádza z toho, že jeho predchodcovia dva roky o kríze iba rozprávali, ale správali sa k našim spoločným peniazom tak, akoby žiadna kríza nebola.

    A vadí ti, pán poslanec, tá krčmová kultúra, slová klamár? Rozprávať o šetrení a nešetriť je luhanie. Lož ako pracovná metóda a permanentná štvorročná volebná kampaň nám nechala - a teraz parafrázujem pána ministra - prázdnu špajzu, vykradnú chladničku a ufúľaný stôl od káuz, nevysvetliteľných nahrávok, arogancie moci voči novinárom. Škaredá vizitka vás, našich predchodcov, smutná história. Našťastie história.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ruch v sále.

  • Kľud, prosím vás, kľud tuná.

  • Poprosím o pokoj v miestnosti, páni.

  • Pán kolega, povedali ste, že zaťažíme...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán Fronc. Prosím, vás pekne, páni poslanci, nechceme tu mať zbytočné konflikty, tak... Ďakujem vám. A poprosil by som aj kolegov SMER-u nevykrikovať do faktických poznámok bez mikrofónu. Dobre? Ďakujem vám pekne.

    Slovo má pán poslanec.

  • Poprosil by som znova dve minúty.

  • Áno. Prosím, začneme. Tak. A ideme rýchlo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste o tom, že zaťažíme ľudí. No ja si neviem pomôcť, to je taká veľmi populistická floskula, pretože neviem, vy či ako ekonóm poznáte iné peniaze ako peniaze, ktoré štát spravuje a vyberie od ľudí, či cez DPH, spotrebné dane, rôzne odvody. Jednoducho iné nemá. On neprodukuje. Čiže vždy to ide o zaťaženie ľudí.

    Druhá vec, hovorili ste také veci, že 18 mld. železnice. No ja vám poviem. Ja si pamätám, my sme mali 25 mld., čo sme zdedili, železnice zadlžené. Keď sme nastupovali, bolo treba viac ako 100 mld. na reštrukturalizáciu bankového sektoru. Všetky tie veci za tých osem rokov sa urobili. Výsledok bol, že ste preberali krajinu, keď bol historicky najvyšší rast hrubého domáceho produktu, najnižšia zadlženosť. Jednoducho to nemôžete poprieť.

    Ale ja vám poviem, v čom je problém, a som o tom presvedčený, že ste na to historické, biblické Jozefovo zabudli, pretože preberali ste krajinu v období, keď bola krajina v období siedmich tučných kráv a to obdobie ste prešafárili a prišlo obdobie siedmich chudých kráv a jednoducho, samozrejme, musí to niekto zaplatiť. Aspoň v tom sa hádam zhodneme, že je lepšie zastaviť rast zadlženosti krajiny, keď sa to ešte dá, ako keď to dospeje do situácií, keď sa už to nedá a je to bankrot alebo podobný záchranný balík, ako je Grécko.

    Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Počiatek.

  • Pán poslanec Kažimír, myslím si, že si veľmi správne pomenoval fakty. Treba pripomínať naozaj tú históriu, pretože sa tu od nej už častokrát abstrahuje a naozaj garážový výpredaj rodinného alebo štátneho bohatstva, ktoré sa dialo za bývalých Dzurindových vlád, to bola nehoráznosť. A treba pripomínať aj tú kurzovú stranu, čo stačilo len zakomponovať kurzovú doložku do tej zmluvy, 7,5 mld. slovenských korún strata.

    Škoda, že si nepripomenul, že nech aj zverejnia všetky zmluvy z obdobia ich predchádzajúceho vládnutia, k tomu sa nejak moc nemajú, a to bude naozaj určite veľmi zaujímavé čítanie, keď niekedy k tomu dôjde, a budeme a som potom zvedavý na vaše reakcie, ako to budete vysvetľovať, keď tam budeme nachádzať veľa, veľa zaujímavých faktov.

    A taktiež by som bol rád, keby ste sa už konečne tiež rozhýbali v tom a začali zverejňovať zmluvy z vášho súčasného vládnutia. Toľko rečí pred voľbami bolo o tom, ako sa to bude robiť - a kde sú tie zmluvy zverejnené? Tie som ešte nevidel nikde. Ale však k tomu vás budeme opakovane vyzývať, keďže to bola vaša autentická snaha toto urobiť.

    Zabudol si tiež spomenúť, že ako špičkovo obsadzujú rôzne posty. Čiže personálne nominácie sú úplne netransparentné a sú čisto politické. To, čo toľko kritizovali, dotiahli do úplného extrému a teraz sa tým už dokonca ani netrápia. Taktiež si spomínal, že tvrdili, že nemali dostatok času. Nuž možno práve keby neboli riešili tieto politické nominácie a nechali tam poriadnych, skúsených ľudí, boli by stihli aspoň niečo urobiť poriadne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dovoľujem si povedať jednu informáciu pre tu prítomných poslancov, že Národná rada má všetky zmluvy zverejnené aj z minulého, aj skôr, aj aktuálne, to len aby ste vedeli. Všetko je na stránke. Slovo má pán poslanec Slafkovský.

    Pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Kažimír, ja som od vás očakával, že budete a ostanete len vo vecnej rovine, ale dožil som sa toho, že nie, že ste skĺzli už do tej roviny podpredsedu strany. A práve od vás som očakával možno pozmeňujúci návrh ako jediného, ktorý by konsolidoval verejné financie. Nestalo sa tak, bohužiaľ.

    My sa môžme tuná sporiť o tom, ktorý parameter v štátnom rozpočte je taký najlepší, porovnateľný, kto a ako spravuje túto krajinu. Pre mňa je takýmto parametrom, sú to základné výdavky na chod štátu. Pod týmto pojmom sú to mzdy, náklady na prevádzku a investície.

    A takisto som si dovolil urobiť porovnanie, lebo váš kolega pán Burian hovoril o tom, že aká má byť základňa. Takže faktom je, že tieto základné výdavky štátu sa medziročne z roku 2008 do roku 2009 zvýšili o 8,1 %, čo je o 800 mil. eur. A ja som si dovolil porovnať rok 2009 s rokom 2011, lebo verím tomu, že tak skončí štátny rozpočet, a to je zníženie oproti tejto základni o mínus 530 mil. eur, čo je o 5,2 %.

    A chcel by som povedať a vrátiť sa k tým investíciám. Vy ste správne a súhlasím s tým, pán Kažimír, že investície sú nástrojom pre stimul, ale len v tom prípade, že investície by ostávali v tomto štáte, mzdu z týchto investícií by poberali naši občania a tu by bola spotreba, aby sa zvyšovalo DPH. Bohužiaľ, vaše navýšenie o 24 mld. medziročne znamenalo cez emisie, nástenku a rôzne iné tendre, ako je mýto, že tieto peniaze skončili na Cypre a mimo našej ekonomiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kažimír, ja chcem vysoko oceniť tvoje vystúpenie, kde si veľmi presne dešifroval tento návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol predložený. Vlastne sa ti podarilo odhaliť bublinu, ktorá zastiera spôsob takejto konsolidácie verejných financií, ako bola predložená, kde sa vláda tvári, že ide šetriť na svojich výdavkoch. Vidíme, akým spôsobom sa má šetriť, že to je vlastne skutočne len bublina a že sú to napísané šetriace výdavky. Ale na druhej strane si taktiež poukázal veľmi presne na to, kde chce zobrať vo svojich príjmoch. Jasne z toho vyplýva, že budú to musieť zaplatiť tí najzraniteľnejší, to sú ľudia so strednými a nízkymi príjmami, lebo tento dopad tohto štátneho rozpočtu práve zasiahne najviac ich.

    Keď som vo svojom vystúpení hovoril o poľnohospodárstve a potravinách, taktiež si poukázal na tento fenomén a len zvýšenie nafty o 7 korún na liter, samozrejme, sa musí prejaviť vo významnom náraste cien potravín a toto zastihne, samozrejme, všetkých občanov Slovenskej republiky, ale najviac to pocítia peňaženky práve tých najnižšie príjmových skupín obyvateľstva.

    A čo to bude znamenať? No bude to znamenať ďalšie zastavenie spotreby, bude to znamenať ďalší klin do kolesa ekonomiky, ktoré sa bude spomaľovať. To bude generovať ďalších nezamestnaných a to bude opäť si vyžadovať ďalšie výdavky štátu na podporu nezamestnanosti.

    Čiže toto je pravý obraz tohto spôsobu šetrenia, ale, bohužiaľ, nemajú sa občania Slovenskej republiky na čo tešiť, lebo myslím si, že mnohí z nich budú mať čo robiť, aby zaplatil len svoje základné potraviny, aby udržali aspoň tú svoju výživovú stránku na súčasnej hranici.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Kažimír.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Fronc, my sa zrejme v mnohých veciach zhodneme. Ja absolútne opäť potvrdzujem nevyhnutnosť znižovania deficitu aj dlhu ako takého. Opakujem, v nástrojoch, spôsobe, tam máme ten rozpor v tom, že úplne zásadne asi v duchu dohody a vnímania sveta vaším spôsobom sa zásadne vyhýbate vyberaniu dodatočných príjmov od vyššie príjmových skupín. Boli tu také návrhy z vašich vlastných radov. Opakujem, bolo to napríklad zvýšenie odvodových stropov alebo z oblasti kapitálu. Na to jednoznačne chceme poukázať. Vy mi pripomínate ako koalícia v podstate šoféra autobusu, ktorý sa predral k riaditkám, plne naložený autobus, ktorý sa valí dole kopcom, ale prvého, koho vyhadzujete za "límec" na mokrú cestu, je cestujúci tretej triedy. To je ten problém.

    Pán Matovič, my asi nebudeme mať často príležitosť skrížiť meče, ale ja by som vám odporúčal, je taký film, je to v podstate prepadák, český film, ale odporúčam vám, že by ste si ho pozreli, možno vám pomôže, volá sa tuším "Ještě větší blbec, než sme doufali".

  • Ďakujem pekne. Na rade je ďalší rečník do rozpravy, pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zamýšľal som sa k návrhu štátneho rozpočtu nad celkovou tou situáciou, ako bol zostavený najmä za rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, a vyšla mi z toho len jedna otázka: Dokedy? Dokedy budeme počúvať stále tieto všeobecné frázy a nič nehovoriace frázy a nepodložené tými faktami a nezhmotnené, tieto všeobecné frázy nezhmotnené do činov a hlavne dokedy bude verejnosť, budú občania Slovenskej republiky tieto všeobecné frázy počúvať? A už niet jasnejší dôkaz, že sú to všeobecné frázy ako zostavenie tohto rozpočtu na rok 2011 až 2013 za rezort dopravy.

    Tie všeobecné frázy sú, myslím, že všeobecne známe, napríklad chceme stavať a budeme stavať diaľnice a za chvíľu poviem ako napríklad predražené. Čo je to predražené? Voči čomu? Keď je niečo predražené, tak to musí byť voči niečomu. A až keď niečo postavíte, vtedy môžte hovoriť - a postavíte lacnejšie -, vtedy môžte hovoriť, že je to predražené. To znamená predražené voči fikcii, voči všeobecným frázam, to takéto slovo ja nepoznám a takéto porovnanie vôbec nie je namieste. Čiže ak nechceme porovnávať voči fikcii, voči vašim sľubom, ktoré podľa mňa nebudú splnené, tak porovnávajme len postavené voči postavenému.

    Minule som tu predniesol, že "predražené" nemáte morálne ani etické právo používať...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosil by som kolegov, keby mohli venovať pozornosť.

    Nech sa páči.

  • ... pretože som uviedol tri príklady postaveného voči postavenému. Tie tri príklady sú, stále ich môžem opakovať, ale všeobecne známe Branisko, kde bolo vyše 200 dodatkov a o 170 % prekročená cena diela. Ladce - Sverepec, kde bolo takisto vyše 200 dodatkov a takisto o 130 % prekročená cena diela. Tunel Čadca - Horelica, to je takisto vyše 200 dodatkov, zase len prekročená cena o 150 %.

    Čiže predražené je to, čo ste postavili vy. A keď budete naďalej porovnávať vaše sľuby a vašu fikciu voči tomu, čo sme postavili my, tak tam slovo predražený nie je namieste. Žiaľbohu, mám dojem, že ani nebude môcť byť porovnávané voči tomu, čo postavíte vy, lebo zrejme nepostavíte nič, a to "dokedy", vám možno vydrží ešte dlhé, dlhé roky.

    Takže opatrne tiež s takýmito výrazmi a mrzí ma to, že slovenská verejnosť vníma tak, ako vníma tieto vaše frázy a berie ich za hotové sľuby. Pretože tento rozpočet jasne ukázal, že nechcete a nemyslíte to vážne ani s tými všeobecnými frázami, ktorými hovoríte: chceme stavať a budeme stavať.

    Ďalšie také, čo stále používate, transparentné, nediskriminačné, verejné obstarávanie len elektronicky. Zase len tu sú jasné dôkazy o tom, že ani transparentne, ani nediskriminačne nepostupujete v rezorte dopravy. Čiže dokedy vydržia takéto frázy a dokedy budú občania týmto frázam veriť? Ja mám niekedy pocit, že vy poviete, že Jánošík bol Čech a každý to hneď bude brať ako samozrejmú vec vrátane slovenských médií. Nikto si nepovie, že urobme si nejaké porovnanie, zhodnoťme si fakty, ktoré existujú, ale to budete opakovať stále donekonečna. Takže toto ma mrzí na tom, že to "dokedy" vám už dochádza, ale dokedy to dôjde a kedy to dôjde občanom Slovenskej republiky, to je stále pre mňa otázne.

    Ale vrátim sa k tým tendrom transparentným, nediskriminačným. Myslím, že pred tromi dňami podpísal minister Figeľ zmluvu o diele na dodávku stavby diaľnice Jánovce - Jablonov a podpísal ju nie transparentne, nie nediskriminačne a nie vysúťaženú elektronicky, ako ste stále sľubovali, ale podpísal ju najnetransparentnejšou metódou, ktorú zákon pozná, rokovacím konaním bez zverejnenia. Takisto elektronicky všetko budeme obstarávať, už sú tri štúdie, technické štúdie, ktoré Národná diaľničná spoločnosť obstarávala inak ako elektronicky.

    Čiže keď som vám hovoril, že sa všetko nedá elektronicky obstarávať, tak to boli zase len táraniny, my všetko budeme elektronicky obstarávať. Samozrejme, potom minister Figeľ už na to prišiel, lebo mu to zrejme povedali, že sa stavby nedajú obstarávať, takéto veľké, líniou elektronicky, na to ale oznámil, no dobre, nebudeme elektronicky, ale bude to transparentne. A čo je transparentnejšie ako verejná alebo užšia súťaž, ktorá je uverejnená v slovenskom vestníku, ktorá je uverejnená v európskom vestníku verejného obstarávania? A čo chce transparentnejšie robiť on, keď obstaráva takisto, takže to už nechápem. Ale už zabudol na svoje sľuby o elektronickom obstarávaní.

    Čiže tieto frázy, nám už sa vyjasnilo, ešte keď ste zostavovali programové vyhlásenie vlády, ale dokedy vám tieto frázy, všeobecné frázy a porušovanie vašich sľubov vydrží v praxi pre občanov Slovenskej republiky, to je stále pre mňa záhadou.

    Povedal som, elektronicky ste neobstarali na ministerstve dopravy, dokonca najnetransparentnejšiu metódu, ktorou je rokovacie konanie bez zverejnenia, ste využili, čiže už praskla bublina o vašich rečiach o nediskriminácii, o transparentnosti a o tom, že ako všetko idete dobre urobiť. Povedal som príklad aj predražené - voči čomu? Veď predraženie voči vašej fikcii je absolútny nezmysel. Porovnávajte postavené voči postavenému, pretože ten investičný proces je dlhý, a keď porovnáme takéto niečo, tak je to úbohosť, čo ste obstarali vy a s koľkými dodatkami a k akému predraženiu ste dospeli vy.

    Takisto chcem sa, bol som doslova zaskočený alebo zhrozený, keď som čítal návrh štátneho rozpočtu, pritom som pozorne počúval aj pána ministra Mikloša, ako uviedol, keď to budem citovať pri predstavovaní návrhu štátneho rozpočtu, citujem: "Nie je pravda, že sme zastavili diaľnice, o čom hovoria čísla." Všetci spokojní. Ale čísla už nepovedal. Takže aby som ho doplnil, tieto čísla sú uvedené hlavne pri výdavkoch, výdavkoch štátneho rozpočtu na realizáciu programov a napríklad na strane 20, keď budem citovať, kde pri cestnej infraštruktúre, na strane 20 štátneho rozpočtu pri hlavnom cieli, a to pokračovať v zabezpečení nadštandardného cestného spojenia, je explicitne uvedené, že v rokoch 2011 a v rokoch 2012 bude odovzdané do užívania každý rok 5,2 kilometra diaľnice na D1.

    Takže toto je tá pravda. Dokedy každý bude veriť tomu, čo ideme robiť, ale výsledok, ktorý ste sami explicitne uviedli do návrhu štátneho rozpočtu, je to, že 2011 a 2012 odovzdáte do užívania 5,2 kilometra diaľnice. No ja to neviem nazvať ani úbohosť. Choďte to povedať do Sučian, choďte to povedať, ja neviem kde, do Michaloviec, choďte to povedať na Kysuce ohľadne D3, že v roku 2011 a 2012 odovzdáte 5,2 kilometra diaľnice. Super! Toto už, ale zrejme vám všetci budú veriť, týmto všeobecným frázam "chceme stavať a budeme stavať" a explicitne, keď uvediete 5,2 kilometra ročne, tak to je silná káva, ja si myslím, že už aj pre 15-ročného mládenca, nie ešte pre súdneho občana Slovenskej republiky, ktorý by sa takto mal na to aj pozerať.

    Čiže na jednej strane všeobecné frázy ničím nepodložené a na druhej strane tu som uviedol pár príkladov, ako klamete a zavádzate verejnosť. Toto je naozaj dôkaz, že ako to myslí vážne pán minister Figeľ s výstavbou prepotrebnej diaľnice D1. A tu je dôkaz tých 5,2 kilometra ročne, že výstavba bude nielen tlmená, ale absolútne zdecimovaná, čo ma naozaj mrzí, pretože ten investičný proces vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest sme naštartovali výrazne, a myslím si, že sa v tomto nemáme za čo hanbiť, a takýto útlm som naozaj neočakával.

    Taktiež ma pán minister Mikloš zarazil, keď pri predstavovaní návrh rozpočtu dodal, citujem: "A je viac aj na cesty." Takže rozumiem tomu tak, že cestarine nerozumieme a že ministrovi Figeľovi pseudoanalytici sa dajú tak ľahko zmiasť? Ja tomu nerozumiem. Vysvetlím pár slovami.

    K celkovým výdavkom na cestnú sieť je nutne, jasne a zreteľne uviesť, že návrh rozpočtu nie je reálne vyšší o 185 mil. eur, ako tu pán minister Mikloš prezentoval, ale je vyšší len o 9,8 mil. eur, a to z dôvodu, že v kapitole ministerstva dopravy je započítaná aj platba vo výške 150 mil. eur za DPH pre koncesionára na druhý balík PPP, to je prebiehajúca výstavba R1 Nitra - Banská Bystrica. A túto DPH musí štát zaplatiť koncesionárovi po ukončení prác a táto DPH je koniec koncov čistý príjem štátneho rozpočtu. Páni ministri Figeľ aj pán Mikloš urobili iba špirálu a do zvýšených výdavkov na cesty a diaľnice započítali platbu, ktorá len prejde cez kapitolu ministerstva dopravy, a ďalšou platbou, ktorá je splátkou pre koncesionára a nereálnym výdavkom na výstavbu je 24,7 mil. eur, to je platba za dostupnosť ukončenej R1.

    To znamená, že skutočné náklady alebo skutočné výdavky plánované na výstavbu diaľnic nebudú o 185 mil. eur vyššie, ale keď odpočítame tých 150, čo som spomenul tú dépeháčku, a odpočítame týchto 24,7 mil., tak skutočnosť bude vyššie len o 9,8 mil. eur. Čiže tam jednoznačne to tempo výstavby bude výrazne utlmené.

    Pripomeniem ešte to, že potom má ministerstvo len 9,8 mil. eur navyše, a to musí ešte doťahovať zanedbávanú údržbu ciest a diaľnic. A ako náhradu za zastavený prvý balík PPP v hodnote 2,4 mld. eur investičných, si myslím, že 9,8 mil. naviac je veľmi úbohá náplasť.

    Z rozpočtu je možné vyčítať aj to, že ministerstvo neplánuje z fondov, z eurofondov postaviť už ani diaľnicu D3 Žilina - Strážov, Žilina - Brodno. Táto stavba bola plánovaná a podotýkam, pripravená na financovanie z eurofondov, z Operačného programu Doprava na roky 2007 až 2013 už v tomto roku, v roku 2010. O tom, že čerpaných prostriedkov v roku 2011 nebude z eurofondov viac, svedčí skutočnosť, že návrh rozpočtu na roky 2011 je na úrovni 37 % oproti roku 2010. Nech nás ešte niekto presviedča o tom, že budeme stavať z eurofondov. Nech nám ešte niekto povie, že túto otrepanú frázu, čo vie ozaj aj malé dieťa, že eurofondy sú najlacnejší zdroj, čo sa stále hovorí, však my to veľmi dobre vieme. Nech nám niekto povie, že ide využívať masívne eurofondy, ale rozpočet na rok 2011 uvažuje len 37 % z toho, ktorý sme mali my na rok 2010, to znamená, že o 63 % je nižší rozpočet na eurofondy na výstavbu diaľnic, ako sme mali my zadefinované. Čiže zase len neobstoja. A dokedy bude každý občan Slovenskej republiky takéto triviálne frázy počúvať, napríklad typu predražené, napríklad typu chceme stavať a budeme stavať alebo typu využijeme masívnejšie eurofondy, keď zase explicitne a taxatívne vymenované číslo, ktoré chcete určiť na eurofondy, je o 63 % nižšie, ako sme mali v roku 2010. Čiže zase len frázy všeobecné, postavené voči faktom, ktoré sú ozaj alarmujúce.

    Samotný návrh kapitoly ministerstva dopravy možno hodnotiť ozaj ako vysoko populistický s výraznými náznakmi propagandy a s výrazným kŕmením občanov Slovenskej republiky, ale aj nás opozičných poslancov s propagandistickými názormi. A tento návrh rozpočtu je zároveň hrubo v rozpore s nosnou stratégiou rezortu, ktorú podľa mňa na ministerstve dopravy nikto ani nečítal. Ja osobne som si dal na tom záležať a schválili sme tú stratégiu, je tam veľa múdrostí, ale je to úbohosť, že aspoň by si ju mali prečítať a zmeniť, ale takto úplne od podlahy zrušiť všetko, od podlahy prehodnocovať všetko s tým, že tie dosahy časové budú 2, 3, 4 roky, je veľmi, veľmi nebezpečné. O čom dôkaz a o čom svedčí aj to, že naozaj dochádza k masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v stavebníctve, ktorí spadnú do sociálnej siete, a budete musieť vynaložiť podstatne väčšie náklady na sociálnu sieť a zároveň nebudú diaľnice stavané vôbec alebo veľmi, veľmi minimálne. Čiže toto je dosah takýchto neodborných krokov, ktoré sa naozaj udiali.

    Do budúcna odporúčam rezortu dopravy, aby sa podrobne oboznámil so zverenou problematikou, kým príde k takýmto nešťastným rozhodnutiam, aby nerozhodoval z nevedomosti, ale aby sa naozaj zaoberal hlbšie s tou problematikou, aby nespôsobil Slovensku také škody, ako už spôsobené sú.

    Čiže k vlastnému rozpočtu ťažko mi je vyhodnotiť alebo niečo vylepšovať, pretože naozaj za kapitolu dopravy, pôšt a telekomunikácií alebo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja je to najmä v oblasti diaľnic, rýchlostných ciest, ale aj železníc naozaj bieda. A nemožno súhlasiť s návrhom štátneho rozpočtu bez určitých zmien. Ja som si predsa len povedal, že aspoň nejaké základy sa pokúsim vylepšiť.

    Čiže po zastavení prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest prichádza ďalší úder pre úseky ciest, ktoré sú výrazne zaťažené tranzitnou dopravou a často prechádzajú intravilánmi miest. Zníženie výdavkov na údržbu ciest I. triedy aj diaľnic o 7,2 % je výsledok totálnej neznalosti pomerov v cestnom hospodárstve. Výdavky na údržbu ciest sme neznižovali ani v roku 2009, ani v roku 2010, kedy sme museli krátiť prostriedky štátneho rozpočtu vzhľadom na finančnú krízu, a vtedy sme si to nedovolili a vy s kľudným svedomím znížite výdavky na údržbu o tých 7,2 %. Prvoradou úlohou dobrého hospodára je zabezpečiť prevádzkyschopné úseky ciest, kde sa realizuje väčšina prepravných výkonov práve kvôli zabezpečeniu bezpečnosti cestnej premávky.

    Ďalším argumentom pre zvýšenie, ktoré rieši môj pozmeňovací návrh, pre zvýšenie rozpočtu na údržbu ciest je rast cien a taktiež zvýšenie rozsahu cestnej siete, o ktorej rozmach sa výrazne postarala predchádzajúca vláda a o ktorej výrazný útlm ste sa postarali vy.

    Dôležitým ďalším argumentom, prečo je nevyhnutné zvýšiť rozpočet na správu a údržbu ciest, je skokové zníženie výdavkov na cestnú sieť z rozpisu rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva dopravy v programovej štruktúre, kde výška výdavkov po roku 2011 je na úrovni iba 18 % predchádzajúceho roku - však to je tiež absolútny nezmysel. Ja to nechápem, na rok 2011 je naplánovaných 232 mil. eur, ale 2012 a 2013 je len 43 mil. eur na cesty I. triedy. Čiže neviem, či je to omyl alebo či to myslíte vážne. Ale je to jasný signál pre cestárov, ale aj pre motoristov, pre podnikateľov, že lepšie obdobie pre cesty I. triedy budú čakať márne.

    Takže takto postavený rozpočet je zásadne proti zabezpečeniu zjazdnosti ciest a výsledkom bude zvýšený počet kolízií na cestách. Uvedenú hrozbu môže parlament napraviť mojím pozmeňujúcim návrhom č. 1, kde chýbajúce zdroje budú jednoducho presunuté z prostriedkov určených na výstavbu, pretože je nad slnko jasnejšie a úplne zrejmé, že pridelenú alokáciu na výstavbu diaľnic nebudú vedieť podriadené zložky vyčerpať. Keďže aj po polroku sa zmietajú na ministerstve dopravy v povolebnom chaose a ešte stále nemá rezort dopravy jasno, čo, kde, kedy a za čo chce stavať, pretože zatiaľ polroka nám to úspešne zatĺka, pretože vtedy by musel dať pravdu na stôl a bol by to úbohý postup vo výstavbe diaľnic. Ale už tieto čísla v štátnom rozpočte niečo napovedajú, ako som citoval, na strane 20, chce rezort dopravy odovzdať ročne 5,2 km diaľnic na D1 v rokoch 2011 a 2012.

    Takže prejdem k pozmeňujúcemu návrhu č. 2.

    Tam je oprava v stati o mýte, kde je účelovo zhoršená bilancia zavedenia mýta na Slovensku, a preto je súčasťou pozmeňujúceho návrhu č. 2, ktorý nemá finančné nároky, ale je tam len úprava, taká úprava výpočtu, aby odzrkadlila skutočnosť pri zavedení mýta. Pôvodne naformulovaná časť je rovnako zavádzajúca ako tvrdenia vtedajšej opozície a dnešnej koalície, že vplyvom zastavenia mýta ste vehementne vyhlasovali: Dôjde celoplošne na Slovensku k zdraženiu o 20 %. Realita? Nič podobné sa naozaj neudialo.

    Čo však vplývalo na vývoj výnosu dane? Tu si pomôžem komentármi inštitútu finančnej politiky ministerstva financií.

    Komentár 2008/18, citujem: "Každoročný výpadok štátneho rozpočtu spojený s daňovým zvýhodnením biopalív sa v období 2009 až 2011 bude pohybovať na úrovni cca 56,4 až 63,1 mil. eur." Koniec citátu.

    Ďalší komentár 2010/01: "Medziročný pokles výnosu bol zaznamenaný v prípade spotrebných daní z minerálnych olejov o 10,3 %." Myslí sa tým pokles potreby roku 2008 a 2009.

    Ďalší komentár 2010/08, citujem: "Medziročný nárast potreby nafty dosiahol úroveň 33,4 %." Myslí sa tým nárast po znížení spotrebnej dane v porovnaní rokom 2009, 2010. Ďalej pripomínam, že spotrebná daň z motorovej nafty bola do 1. 2. 2010 v Slovenskej republike jedna z najvyšších v Európskej únii.

    Z uvedených údajov jasne vyplýva, že ministerstvo financií si nedalo námahu vyčísliť výrazný vplyv výnosu dane z minerálnych olejov zvýhodnením biopalív a jasne nezadefinovali prognózu rastu spotreby vplyvom zvýšeného čerpania pohonných hmôt na Slovensku a zároveň do výpočtu dopadu vplyvov spoplatnenia účelovo vytrhli z kontextu údajný výpadok spotrebnej dane, ktorý je mimochodom úplne v rozpore s tým, čo je vypočítané na strane 19 pri prognóze spotrebnej dane z minerálnych olejov. Na rozdiel od súčasnej vlády ja mám spracovanú prípadovú štúdiu na základe reálnych čísiel združenia Česmad, to sú nákladní autodopravcovia, ktoré jasne hovorí, že vplyvom zníženia spotrebnej dane dopravcovia pri realizovaní výkonov v medzištátnej doprave zvýšili objem nakupovaného paliva Slovenskej republiky, čo sa prejavilo aj na dosiahnutej úrovni 33,4-percentného medziročného rastu. Výsledkom prípadovej štúdie bude zvýšenie výnosu zo spotrebnej dane, podotýkam, o 2 %, čím možno povedať, že aj z dôvodu zníženia dane z nafty nastal obrat v klesajúcom trende výnosu tejto dane od roku 2008 do roku 2010.

    Z uvedených dôvodov možno považovať takto uvádzaný výpadok spotrebnej dane v interakcii s mýtom za číslo minimálne spochybniteľné a fiktívne. Zároveň však výnos dane z minerálnych olejov jasne nemá žiaden vplyv na výnos z elektronického výberu mýta. To ste tam, pán minister financií, mohli rovno odčítať stratu súvisiacu napríklad s predajom SPP alebo tie iné kauzy, ktoré myslím, že veľmi dobre poznáte. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť, aby bol výpočet v tabuľke týkajúcej sa mýta nesprávne a hlavne nelogicky uvedený.

    Pri mýte sa ešte pozastavím, pretože pán minister financií vo svojom skrátenom vystúpení aj tak stihol spomenúť mýto, ako keby Slovenská republika v súčasnosti iné problémy nemala, samozrejme, ja neviem, okrem nákupu lyžičiek alebo kobercov a tých všeobecných fráz, ktoré stále omieľate. Čiže dávam, vážené dámy a páni, do pozornosti, že to, s čím sa ešte nestihli oboznámiť, ani pán minister Figeľ, ani zrejme pán minister Mikloš, a pomôžem si citátom stanoviska Európskej komisie k mýtnemu systému zo dňa 29. 3. 2010, ktoré bolo vydané na základe dôkladného posúdenia celého projektu Európskou komisiou. Ak by ste mali, kolegovia, záujem si ho prečítať, tak celé toto stanovisko je pod č. 2138/2010 zo dňa 29. 3. 2010. Je na webovej stránke aj Európskej komisie a bolo aj na webovej stránke ministerstva dopravy. Teraz citujem: "Komisia považuje uplatnenie nového mýtneho systému na sieť ciest I. triedy za transparentné, nediskriminačné a primerané nákladom na infraštruktúru, prevádzku, správu a výber mýta."

    Zase len stále sa opakuje "predražené". Voči čomu predražené? Ak porovnáme slovenské mýto voči mýtu, ktoré majú Nemci, my sme si tú námahu dali, ktoré má Česká republika, ale, samozrejme, treba relevantné porovnanie urobiť, ktoré majú Francúzi, je mýto na kilometer spoplatnených ciest nižšie, náklady na mýto na kilometer spoplatnených ciest sú nižšie ako v tých republikách, o ktorých som hovoril. Pričom Česká republika má, aj Francúzi nemajú satelitný výber, ktorý je trošku drahšia technológia, ale majú satelitnú technológiu, ale majú technológiu tzv. mikrovlnnú, ktorá je možno trošku lacnejšia. Takže keď porovnávate, tak potom povedzte, či je niečo predražené.

    Samozrejme, stále tu padajú otázky okolo tendra, ale naozaj tender bol v súlade so slovenským zákonom o verejnom obstarávaní. Pretože my sme si nemohli dovoliť tento tender zastaviť, pretože mali sme na krku nôž financujúcich bánk, ktoré poskytli za predchádzajúcej vlády úver Národnej diaľničnej spoločnosti a Národná diaľničná spoločnosť sa zaručila, že bude splátky splácať výberom z elektronického mýta. Zaručila sa a zaviazala sa, že mýto bude spustené v roku 2006. A pravdou bolo to, že nebolo ani pichnuté, ani siahnuté na všetku robotu okolo mýta, pretože keď sme nastúpili, urýchlene sme museli dopracovať a schváliť zákon o elektronickom mýte, postaviť architektúru tendra, vytendrovať súťažné podklady a toto bol ozaj namáhavý proces a dovolím si tvrdiť, že tento projekt bol úspešný, čo citujem aj Európsku komisiu, že podľa vzoru nášho mýta budú, a už to vieme aj realizovať, aj okolité krajiny tento technologický systém, a myslím, že sme to veľmi dobre zvládli.

    Čiže vrátim sa k tomu, že nemohli sme si dovoliť zastaviť a zrušiť tender, pretože by banky vyhlásili cross default na Národnú diaľničnú spoločnosť a došlo by k podstatne väčším škodám. A do toho časového stresu s mýtom ste nás dostali vy, pretože ste sa zaviazali nereálne sľuby pri zobratí úveru pre Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorý bol cca 19 mld. slovenských korún v tom čase.

    Takže toto bol jeden aspekt. A druhý aspekt, že naozaj sme museli dodržať zákon o verejnom obstarávaní, že naozaj v tých ponukách tých vylúčených uchádzačov boli chyby. Prečo sa nespýtate a prečo sa nikto nespýta, prečo urobili také renomované korporácie svoju ponuku s chybami? Náš zákon o verejnom obstarávaní nepripúšťa licitovať, že vieš čo, doplň mi toto. To sa nedá. Náš zákon o verejnom obstarávaní jednoznačne hovorí: splnil podmienky a môže by hodnotený alebo nesplnil podmienky a musí byť vylúčený. Keby sme ho pustili do hry pri nesplnených podmienkach, Úrad verejného obstarávania by nám súťaž zrušil. Podotýkam, že v Úrade verejného obstarávania bol nominant vtedajšej opozície, alebo súčasnej koalície, a tento nominant určite by s radosťou mýtny tender zrušil za Úrad verejného obstarávania, ak by tam také chyby boli.

    Pripomínam, že na Úrade verejného obstarávania bolo 11 námietkových konaní. Úrad verejného obstarávania pod taktovkou vtedajšej opozície musel stanoviť 11 námietkových komisií, nezávislých ľudí. A tých 11 námietkových komisií 11-krát "prežulo" celý tender a nenašili v tom pochybenie. Takže nehovorte o tom, že bol to chybný tender, keď bol takto hlboko prešpikovaný, pretože takto hlboko a toľkými nezávislými komisiami nebol kontrolovaný asi žiadny tender na Slovensku v doterajšej histórii. A zase len prebehli štyri súdne spory na krajskom súde a zas len aj krajský súd nenašiel pochybenie a zamietol žaloby žalobcov. To znamená, dal za pravdu štátu.

    Tiež sa toho mýta dotknem ešte naposledy s tým, že chcem sa opýtať s ohľadom na stanovisko Európskej komisie, ktoré som pred chvíľou citoval, že či sa kolégium okolo pána ministra financií a okolo ministra dopravy rovnako dôveryhodnou a zodpovednou, či sa považuje za rovnako dôveryhodnú a zodpovednú inštitúciu oproti kolégiu komisárov Európskej komisie, ktoré toto stanovisko, ktoré som pred chvíľou citoval, schválili.

    Druhá otázka, ktorá s touto pseudokauzou súvisí, je, prečo páni ministri nezrušili mýto? Dokonca skoro pol roka v ňom v súvisiacej legislatíve nič nezmenili. Kde je tak nespravodlivé, keď je tak nespravodlivé a nevýhodné pre Slovensko, tak ho zrušte, keď sa vám zdá, že to mýto je hrozne zlé a že je zbabrané a spackané. Alebo ho opravte, ale doteraz ste neurobili nič. To je takisto ako s kobercom, doteraz po ňom minister chodí ako páv, ale, samozrejme, koberec bol to najhoršie, čo sa asi na Slovensku mohlo stať. Takisto postavil sa na barikády protestujúcich, nasľuboval im tam, zase len všeobecné frázy, ale dodnes ani čiarka v mýte nie je zmenená. Tak potom je to mýto asi dobré a potom zase asi trepete ďalšie frázy o tom, že je to zlé.

    V poslednej časti sa budem venovať stati o železničnej doprave, ktorú som taktiež pozrel a prepracoval som ju tým pozmeňujúcim návrhom alebo tou časťou pozmeňováku č. 3, keďže takú nerozhodnosť a amaterizmus som ešte asi nevidel. A ako je možné, že minister dopravy súhlasí s vetou: "Táto zmena si vyžiada systémové opatrenia, ktoré zabezpečia efektívne a udržateľné financovanie." O tom, o čom ten človek rozpráva, aké opatrenia a prečo ich necharakterizuje, minimálne by si mohol prečítať koncepčné materiály, ktoré som pred chvíľou spomínal, a takisto koncepčné materiály Európskej komisie a tiež tú stratégiu dopravy do roku 2020, ktorá bola takisto schválená uznesením vlády. A asi ju nikto na ministerstve nečítal, ale doposiaľ ju zároveň nikto nezmenil, ale, žiaľbohu, asi v rezorte dopravy to pôjde takto už ďalej. Zároveň ak toto niekto napíše, vôbec popiera skutočnosť, že existuje legislatíva v podobe zákona o dráhach a zákona o doprave na dráhach, ktorá je kompletne aktualizovaná v roku 2009 a je v súlade, aktualizovaná v súlade s právom Európskeho spoločenstva. To ste si, páni, nedali žiadnu námahu so železničnou dopravou a to takto vyzerá zodpovedná dopravná politika? Odkopírované čísla z predchádzajúcich rokov.

    Preto som si dal námahu a túto stať som kompletne zhodnotil, pretože, pán minister financií, uvedomte si, že keď nezabezpečíte financovanie fixných nákladov, ktoré po novom podľa nového zákona hradí správca železničnej infraštruktúry v zmysle zákona o dráhach, tak porušujete tento zákon. V návrhu zákona o štátnom rozpočte totižto zmena financovania ani u správcu infraštruktúry, ani u železničných dopravcov zaznamenaná nie je. Mne to pripadá tak, že budete porušovať schválené stratégie a legislatívu a ďalšie roky kopírovať vetu o potrebe systémových opatrení.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som predložil ten pozmeňovací návrh, ktorý som v stručnosti skomentoval a, žiaľbohu, musím ho zrejme celý prečítať, pretože by nebol naplnený rokovací poriadok.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

    Pozmeňujúci návrh č. 1.

    V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 na strane 36 v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR sa stať Správa a údržba nahrádza a mení nasledovne: Správa a údržba v tisícoch eur, kde na rok 2008 správa a údržba opravy ciest je suma 71,813 mil. eur, na rok 2009 je 91,733 mil. eur, na rok 2010 je 70,274 mil. eur a v návrhu rozpočtu na roky 2011 je 90,371 mil. eur, 2012 94,889 a 2013 99,633 mil. eur. Na správu a údržbu ciest a diaľnic je rozpočtovaných 90,4 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 predstavuje nárast o 28,6 %, t. j. o 20,1 mil. eur.

    Správa a údržba cestnej infraštruktúry je zabezpečovaná prostredníctvom Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti. Pre SSC, ktorá je zodpovedná za správu a údržbu ciest I. triedy, je rozpočtovaných 58,9 mil. eur a pre NDS na prípravu, realizáciu opráv a diaľnic a rýchlostných ciest je rozpočtovaných 31,5 mil. eur. Správu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest vykonáva NDS aj z vlastných zdrojov. Navýšenie rozpočtu na údržbu ciest I. tried je nevyhnutné vzhľadom na výrazné utlmenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v nasledujúcom období, ktoré sa prejaví zvýšením dopravných výkonov na cestách I. triedy, ktoré prenášajú tento tranzit.

    Odôvodnenie: Ak nedôjde k zmene vo financovaní údržby a opráv ciest I. triedy, sa efekt utlmenia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest prejaví tak, že naďalej budú preťažované cesty I. triedy, čoho dôsledkom bude, že do roku 2014 bude v nevyhovujúcom stave až cca 45 % ciest I. triedy. Nedostatočnou úrovňou súvislej údržby a opráv ciest I. triedy dochádza k rýchlemu pribúdaniu úsekov, ktoré musia byť rekonštruované, čím niekoľkonásobne vzrastajú nároky na finančné prostriedky odhliadnuc od bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy. Priemerný vek vozoviek ciest I. triedy je viac ako 20 rokov na Slovensku a pritom 60 % objemu prepravných výkonov, čo už som spomínal, sa realizuje na cestách I. triedy, keďže nemáme dobudovanú tú tranzitnú sieť nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, ktorou diaľnice nepochybne sú.

    Vláda zastavením dobre rozbehnutého celého investičného procesu diaľnic a rýchlostných ciest musí zabezpečiť primeranú minimálnu údržbu existujúcej siete. Zvýšené nároky a výdavky v súvislosti s bežnou údržbou budú hradené z programu určeného na výstavbu vzhľadom na skutočnosť, že v návrhu rozpočtu určené limity aj pre znížený diaľničný program súčasnou vládou nebudú s vysokou pravdepodobnosťou vyčerpané. Pretože už tie procesy prípravy sú nastavené tak, že každý človek, ktorý je v tomto investičnom procese skúsený, vidí, že rok 2011 bude ozaj asi najťažší pre stavbárov, ale aj, samozrejme, pre Slovensko, pretože sa nezrealizuje prakticky nič.

    Pozmeňujúci návrh číslo 2.

    V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 na strane 36 v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa stať Mýto nahrádza a mení nasledovne. Mýto, v podstate je to tá istá tabuľka, ktorá je v pôvodnom rozpočte alebo v súčasnom návrhu štátneho rozpočtu, ale vypúšťa sa riadok "výpadok spotrebnej dane", pretože pred chvíľou som vysvetľoval, že k takémuto výpadku vôbec nedošlo, resp. tým, že sa viacej pohonných hmôt čerpalo na Slovensku ako predtým, tak došlo k určitému nárastu, a zároveň výpadok spotrebnej dane nemôže súvisieť s mýtom, pretože takéto číslo je tam účelovo vložené. Tým pádom sa posledné dva riadky tejto tabuľky, posledný alebo predposledný riadok "dopady súvisiace s mýtom" menia tak, že v roku 2010 ten dopad bude mínus 135 854, v roku 2011 mínus 136 863, v 2012 mínus 141 344 a 2013 mínus 150 225. Rozdiel potom nevychádza tak, ako bolo uvedené v pôvodnej tabuľke, ale podľa tohto návrhu rozdiel alebo tých dopadov a príjmov z mýta, to je posledný riadok tabuľky, je v plusových číslach: v roku 2010 1 545, 2011 39 137, 2012 52 656 a 2013 61 775.

    Po zavedení mýta sa zvyšuje výnos štátneho rozpočtu na rok 2011 o 1,5 mil. eur napriek výpadku výnosov z diaľničných nálepiek od nákladných aut, ktoré ročne prestavovali približne 41 mil. eur. Je, samozrejme, potrebné platiť za vybudovanie a prevádzku mýta poplatok, ktorý v roku 2011 dosiahne 93,6 mil. eur. Splátka za vybudovanie systému bude hradená len štyri roky, pričom následne, t. j. v roku 2014, sa skokovo zvýši príjem rozpočtu Národnej diaľničnej spoločnosti na cca 90 % z výberu mýta počas následných deviatich rokov, čo prestavuje očakávaný príjem pre NDS cca 160 mil. eur ročne.

    Odôvodnenie: Príjmy z mýta a diaľničných nálepiek sú príjmom NDS a nie príjmom štátneho rozpočtu, preto spájanie vývoja výnosu dane z minerálnych olejov s príjmami štátnej akciovky možno považovať za účelové zavádzanie verejnosti presným súčtom nepresných čísel. Na výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov dlhodobo výrazne vplýva primiešavanie biozložiek do nafty a tento výnos bol vyčíslený v roku 2009 v strate príjmov vo výške cca 60 mil. eur. O to viac je zavádzajúce a účelové spájanie výnosu spotrebnej dane z minerálnych olejov s výnosom z mýta, lebo táto skutočnosť výrazne vplýva na výpadok príjmov od roku 2006, kedy ešte elektronické mýto vôbec neexistovalo.

    Takže ministerstvo financií účelovo uviedlo, že medziročný nárast spotreby nafty dosiahol úroveň 33,4 % práve vplyvom zníženia spotrebnej dane z minerálnych olejov z februára 2010 z dôvodu, že vnútroštátni, ako som už spomínal, ale aj zahraniční nákladní dopravcovia začali podstatne viac čerpať pohonné hmoty na Slovensku a tento efekt spôsobil a spôsobí zvýšenie príjmov v roku 2010 o 2 %.

    Taktiež chcem poukázať v tejto veci na nesúlad v uvažovanom výnose spotrebnej dane z minerálnych olejov na strane 19 návrhu rozpočtu s údajným výpadkom spotrebnej dane, ktorý je nesprávne uvedený a vyčíslený na strane 36 v tabuľke týkajúcej sa mýta.

    Pozmeňujúci návrh číslo 3.

    V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 na strane 37 v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sa stať Železničná doprava nahrádza a mení nasledovne: Železničná doprava, ja prečítam len tie zmeny, ktoré v tej tabuľke sú, to znamená, rok 2011 je zmena v tom, že železničná doprava celkom je 712 160 a z toho zdroj štátneho rozpočtu je 401 111. Za rok 2012 je zmena v tom, že železničná doprava celkom je 813 070 a z toho zdroj štátneho rozpočtu je 347 470. Na rok 2013 je 690 560 a z toho zdroj štátneho rozpočtu je 347 471. Výdavky na železničnú dopravu sú v roku 2011 rozpočtované v sume 712 mil. eur vrátane zdrojov EÚ a spolufinancovanie. Výdavky na uvedenú oblasť v roku 2011 sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 vyššie o 18 % v dôsledku rastu prostriedkov štátneho rozpočtu na urýchlenie zapojenia zdrojov z Európskej únie do výstavby železničnej infraštruktúry a vykrytie chýbajúcich zdrojov v dôsledku zníženia ceny za používanie železničnej infraštruktúry.

    Prvý krok k ozdraveniu železničných spoločností vychádza zo záväzku vlády znížiť cenu za použitie železničnej infraštruktúry, ktorý vyplýva zo zákona č. 513/2009 Z. z., a to tým, že dopravca nemusí a nebude hradiť správcovi železničnej infraštruktúry úhradu fixných nákladov. Následne fixné náklady budú v ďalších rokoch plne záväzkom štátu, ako aj v ostatných členských krajinách Európske únie. Stanovená koncepcia určená stratégiou dopravy do roku 2020 bude mať žiadaný efekt len vtedy, keď sa v železničnom sektore bude pokračovať v ozdravných krokoch, aj napríklad v podobe usporiadania železničných spoločností holdingovým spôsobom.

    Zase len tá ďalšia tabuľka je, prečítam iba zmeny, kde na rok 2011 je železničná doprava celkom 720 160, z toho výkony vo verejnom záujme na ŽSSK a osobnú dopravu sú 149 373 a výkony vo verejnom záujme za ŽSR sú 198 098. Na rok 2012 sú tie zmenené čísla, železničná doprava celkom je 803 070, z toho ŽSSK 149 373 a ŽSR 198 098...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte na chvíľu. Poprosím všetkých, ktorí si majú čo povedať iné ako k rozpočtu, aby to urobili mimo rokovaciu sálu. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem, pán presedajúci.

    Rok 2013 je prvé číslo, železničná doprava celkom 688 560, z toho v ŽSSK 149 373 a ŽSR 198 098. Výdavky na financovanie výkonov vo verejnom záujme pre rok 2011 sú rozpočtované na rovnakej úrovni ako v roku 2010.

    Odôvodnenie: Pôvodný text bolo nevyhnutné upraviť v súvislosti s uvedením a taktiež v zmysle projektu revitalizácie železničnej dopravy.

    Dámy a páni, myslím, že minimálne tieto tri pozmeňujúce návrhy podstatne vylepšia štátny rozpočet alebo návrh štátneho rozpočtu pre rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, a preto som presvedčený, že ich podporíte s tým, že zároveň žiadam spravodajcu, aby bolo o všetkých týchto troch pozmeňujúcich návrhoch hlasované o každom z nich samostatne.

    Pán predsedajúci, skončil som a ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Vážneho piati páni poslanci, posledný pán poslanec Jasaň. Však vy idete vystúpiť, pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, dostanete.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Vážny, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, vzhľadom na to, že neregistrujem žiadnu iniciatívu z vašej strany byť sociálni s ľuďmi, tak vás opakovane vyzývam, aby ste oslovili svojich známych, kamarátov, rodiny vo firmách, do ktorých ste preliali alebo ktorým ste rozdali stovky miliárd korún zo štátneho rozpočtu, a poprosili ich, aby boli takí sociálni tentokrát s ľuďmi tejto krajiny, ktorí sa na tie stovky miliárd poskladali, a aspoň jednu desatinu z toho lupu vrátili späť a potom budeme mať dosť peňazí na zdravotníctvo, na školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi, na lacnejšie potraviny, na zníženie DPH, na výstavbu diaľnic aj do Hornej-Dolnej.

  • Pán poslanec Vážny, hovorili ste o tom, že v mýte musela vyhrať najdrahšia ponuka, lebo tie ostatné mali formálne nedostatky a zákon neumožňoval prijať ponuky, ktoré mali formálne nedostatky. Tak chcel by som vám dať do pozornosti návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý predložila do parlamentu skupina koaličných poslancov a ktorý budeme v prvom čítaní prerokovávať na tejto schôdzi, a teda dúfam, že ho podporíte, lebo rieši aj tento problém. Rieši aj to, aby výhodnejšie ponuky neboli odpaľované, zamietané z čisto formálnych dôvodov. Ošetruje to tak, že ak sú tam nejaké formálne nedostatky, tak uchádzači dostanú čas na to, aby tie formálne nedostatky napravili, a keď takéto niečo schválime, tak žiadne ďalšie kauzy typu mýto už by nemali byť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Vážny, pán poslanec, hovorili ste tu viac ako 40 minút a ja som strašne smutný, že ste tých 40 minút nevenovali veľmi dôležitému a intenzívnemu dialógu s vaším predsedom vlády v roku 2008 a že ste ho nepresvedčili o tom, že rozhodnutie realizovať výstavbu diaľnic masívnou formou PPP bol nezmysel. Vy ste vtedy o tom veľmi dobre vedeli. Vedeli ste o tom, že nárast v rovnakom čase, to nie je možné realizovať. A ďalšiu chybu, ďalší čas ste neinvestovali do toho, že keď ste sa už rozhodli ísť touto cestou, tak rok a pol ste nevedeli uzatvoriť vy koncesiu a zmluvu na výstavbu prvého balíku, pričom v tomto prvom balíku sú dva úseky Jánovce - Jablonov a Fričovce - Snina, ktoré ste už dva roky mohli stavať. Boli a sú v referenčnom rámci Slovenskej republiky. Treba prísť, príďte pod Spiš, príďte pod Spišský hrad, príďte do Levoče a poďte tam vysvetliť občanom, prečo ste to nestavali za európske peniaze, rýchlejšie a mohli sme spoločne strihať v tomto kraji pásku. Hovorte už ľuďom, prosím vás, pravdu. Čiže výstavbu diaľnic ste zastavili vy týmto rozhodnutím a predlžovaním, neustálou agóniou dodatkov, kde všetci vám už hovorili, že to nespustíte, že tie financie je, na to nebude dostatok.

    Takže a keby ste naplnili sľub do roku 2010, boli by sme veľmi, veľmi radi, že by sme mohli chodiť po tej krásnej diaľnici a nemusela by sa nám pod, na Sivej brade rozpadať, ako sa nám rozpadá teraz.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Vážny, dovoľte, aby som vám pripomenul dva vaše výroky. Jeden z roku 2006, citujem: "Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 % drahšie ako bežné investície do štátu. Je na zváženie, či nám to stojí za skrátenie času."

    Posuňme sa v čase, 2009, pán Vážny hovorí: "Čo sa týka drahších PPP projektov, nie je pravdou, že sú drahšie, ale keď porovnávame aj porovnateľné, to znamená čisté investičné náklady v prípade, že by staval štát, a čisté investičné náklady PPP, dovolím si tvrdiť, že PPP sú minimálne rovnako drahé, resp. v niektorých prípadoch lacnejšie."

    O konzistentnosti, myslím, že nie je treba hovoriť týchto výrokov.

    Keď k tomu pridáme ešte výrok pána Fica, ktorý povedal, že najdrahšia diaľnica je tá, ktorá sa nepostaví, tak máme vymaľované.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie, pretože myslím si, že každý, kto počúval a chcel počúvať a chcel pochopiť, tak pochopil, že vláda ide šetriť nie tam, kde by mala.

    Druhá poznámka. Veľmi si ma vystrašil, keď si povedal, že koalícia nepostaví nič. No potom som si vydýchol, keď si spomenul, že za dva roky postaví 10,2 km alebo 10,4, to som úplne šťastný.

    Tretia poznámka. Pýtal si sa, že kedy na to prídu občania, že ich koalícia klame. No myslím si, že v súvislosti s diaľnicami vtedy, keď idú cestou po Slovensku a vidia, že stavebný ruch utíchol a že sa vôbec nič nestavia. Vtedy si uvedomia, že kto diaľnice staval pre ľudí a kto ich stavať nebude.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať vlastne doplnením na to, čo hovoril pán poslanec Vážny.

    Pán poslanec, ty si spomínal ten priebeh alebo čiastočne priebeh toho tendra na elektronické mýto, ale nezaznela tam podľa mňa, ak nie kľúčová, tak rozhodne mimoriadne dôležitá informácia, pokiaľ išlo o zásahy Úradu pre verejné obstarávanie do toho celého tendra, do toho celého výberového procesu.

    Podľa mňa totiž je mimoriadne dôležitou informáciou to, že ministerstvo, teda resp. diaľničná spoločnosť, ako keď v tendri vyberali dodávateľa na celý mechanizmus mýtneho tendra, tak v prvom kole vyradilo konzorcium SkyToll. A vlastne bol to Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý teda zhodnocoval najskôr protest alebo, neviem, ako sa to presne volá, námietku konzorcia SkyToll proti rozhodnutiu ministerstva, pardon, proti rozhodnutiu NDS a Úrad pre verejné obstarávanie, na čele ktorého bol predseda nominovaný Stranou maďarskej koalície a podpredseda nominovaný Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou, vrátil konzorcium SkyToll naspäť do tendra a prikázal vyhlasovateľovi súťaže, že ho musí vrátiť naspäť do tendra.

    Takže bol to práve štát, rezort, ktorý si ty v tom čase viedol, ktorý vyhodil SkyToll ako prvého z tejto súťaže, a bol to Úrad pre verejné obstarávanie pod vedením opozičných, vtedy opozičných, dnes vládnych nominantov, dnes by boli teda vládni, ktorí vrátili konzorcium SkyToll naspäť do súťaže a prikázalo rezortu, že musí vrátiť SkyToll naspäť do súťaže.

    Takže ak niekto nesie hlavnú zodpovednosť za to, že SkyToll sa vrátil naspäť do súťaže, je to Úrad pre verejné obstarávanie, nie ministerstvo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Matovič, frázy, zase frázy, ale fakty žiadne. Čiže to je to, dokedy vám to vydrží, tieto frázy, a ničím nepodložené, žiadnymi faktami, je pre mňa stále záhadou.

    A napríklad zabudol som, čo ma doplnil pán poslanec Ondruš, že stále hovoríte, že sme sa nabalili na mýte. A ako sme sa mohli nabaliť, ale akoby nám dal úplatok ten, ktorého sme vyhodili zo súťaže? Čiže aj tuto si položte trošku otázku a zamyslite sa nad takými nezmyslami, ktoré stále hovoríte.

    Pán poslanec Dostál, ja súhlasím s tým, čo hovoríte ohľadne novely zákona o verejnom obstarávaní, ale ja som hovoril proces, ktorý bol vtedy. Vtedy takáto možnosť nebola a je tam rozumná úprava v zákone, ktorú ja určite podporím, keď sa pýtate na to, či ju podporím, lebo naozaj skrz formálne nedostatky niekedy nemôžete aj dobrú ponuku posunúť ďalej. To je nezmysel a treba to urobiť.

    Len ešte raz opakujem. V tom čase sme nemali inú možnosť. Buď zrušiť súťaž, cross default na Národnú diaľničnú spoločnosť, alebo postupovať podľa zákona, hoci bola iba jedna ponuka, čo, samozrejme, nie je najlepšie, ale je to v súlade so zákonom.

    A nemáte pravdu ani v tej konštatácii, že vyhrala najdrahšia ponuka, pretože bola hodnotená iba jedna, to znamená nebola najdrahšia. Tí predchádzajúci nesplnili podmienky účasti.

    Pán poslanec Matej, urobte niečo vy okrem tohto tárania a potom môžte hovoriť o našom zlom postupe. A chcem len povedať, že nie je pravda, že Janovce, Jablonov, Fričovce, Svinia sa mohli dva roky stavať, pretože v podstate pred trištvrte rokom sme dotiahli stavebné povolenia.

    Pán poslanec Krnáč, moje výroky zase ste len vytrhli z kontextu. Ja som hovoril v roku 2006, že diaľnice cez PPP sú o 50 až 60 % drahšie, pretože zabezpečujú aj prevádzku, aj údržbu. A toto ste vy nepovedali. Vy ste povedali len tú prvú časť vety, čiže zavádzate vy. A samozrejme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Ondruš je ďalší poslanec písomne prihlásený do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči. Veľa máte toho? Ponáhľajte sa, pán poslanec, lebo čas je drahý.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.

    Vážené kolegyne a kolegovia, skôr než sa vyjadrím k samotnému návrhu štátneho rozpočtu, dovoľte mi ešte pár slov aj k rozprave, ktorá k tomuto bodu prebieha a ktorej sme tu svedkami hoci aj v takomto počte.

    Chcel by som povedať, že my sme sa v klube strany SMER - sociálna demokracia pripravovali na túto rozpravu veľmi zodpovedne a pevne verím, že vás o tomto presviedča aj fakt, koľko poslancov sa za náš poslanecký klub prihlásilo do tejto rozpravy. Naším kľúčovým, nazvime to, momentom alebo meradlom, alebo kritériom, podľa ktorého sme hodnotili návrh štátneho rozpočtu a z ktorého sme vychádzali pri vypracovávaní aj konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, pritom bolo, aby sme nezasiahli do predpokladaného schodku štátneho rozpočtu a aby sme teda aj my týmto spôsobom prispeli ku konsolidácii verejných financií. Myslím si, že nielen ten počet ľudí, ktorí tu vystúpili a ešte vystúpia z hľadiska mojich kolegov z poslaneckého klubu, ale myslím si, že aj ten obsah tých vystúpení, v ktorých sme sa usilovali popri tých pozmeňujúcich návrhoch vystupovať vecne a predkladať konkrétne, vecné argumenty a výhrady k štátnemu rozpočtu, svedčia o tom, že náš prístup je maximálne seriózny a maximálne zodpovedný.

    V tejto súvislosti mi dovoľte len krátko vysvetliť, že ak pán poslanec Kažimír, ktorý je zároveň podpredsedom strany, vystúpil bez konkrétneho pozmeňovacieho návrhu, čo mu vyčítal, myslím, pán poslanec Matej, tak chcem len povedať, že berte to, prosím, ako pochopiteľné z toho dôvodu, že nakoľko išlo o podpredsedu strany, tak jeho vystúpenie malo za cieľ prezentovať akési zásadné politické stanovisko našej strany k tomuto vystúpeniu. A myslím, že aj pán poslanec Počiatek vystupoval bez konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, opäť ale - ak ste si všimli - vystupoval v mene klubu, čiže opäť išlo o zásadné politické stanovisko k štátnemu rozpočtu ako takému, čiže k štátnemu rozpočtu ako k zákonu pre budúci rok. Ostatní moji kolegovia poslanci, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy k návrhu štátneho rozpočtu, vystúpili, resp. po mne ešte vystúpia dvaja, vystúpia s konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi a chcú takýmto spôsobom prispieť k vylepšeniu a zdokonaleniu, k zvýšeniu kvality návrhu štátneho rozpočtu. A týmto istým pravidlom, týmto istým kritériom sa budem riadiť aj ja pri svojom vystúpení, takže aj ja som pripravený podať konkrétny pozmeňujúci návrh, ktorý som nechal administratívne už rozmnožiť a rozdať ešte včera.

    Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, pokiaľ ide o môj osobný postoj, musím povedať, že je plne v rámci mojich očakávaní, ktoré som k nemu mal. Keby som predstaviteľom dnešných strán vládnej koalície pred voľbami veril, že nebudú zvyšovať dane, že nebudú zaťažovať ľudí, že nebudú znižovať ich životnú úroveň a, naopak, že sa budú v prípade vytvorenia pravicovej vládnej koalície na Slovensku prijímať opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti, samozrejme, nekandidoval by som za SMER. Ale mne bolo už vtedy úplne jasné, že pravicové politické strany verejnosti klamú a zákony, ktoré na tejto schôdzi schvaľujeme, napokon vrátane tohto návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 je toho jasným dôkazom, a ja pevne verím, že už teraz, nie až v budúcnosti, sa verejnosti otvárajú oči, aby zistila, ako táto vláda pristupuje napríklad k otázke konsolidácie verejných financií.

    Vidieť to aj na tom, že hoci ste ako pravicoví predstavitelia a v tej chvíli už v podstate očakávaní vládni predstavitelia po voľbách sľúbili, že budete konsolidovať verejné financie cestou tzv. výdavkovo-príjmového mixu v pomere 2 : 1 z hľadiska šetrenia na strane vládnej spotreby, teda že šetrenie na vládnej spotrebe bude tvoriť dve tretiny a daňové, alebo teda zvyšovanie príjmov v podobe daní budú tvoriť jednu tretinu celkových nákladov na konsolidáciu verejných financií, dnes je úplne zrejmé na základe schválených zákonov na tejto schôdzi, ako aj na základe prerokovávaného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011, že tento pomer sa v skutočnosti obracia na 8 : 2, ale v neprospech ľudí, v neprospech občanov.

    Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že aj návrh štátneho rozpočtu prináša spomalenie rastu, prináša zníženie životnej úrovne obyvateľstva, prináša nepodstatné šetrenie na spotrebe vlády, a konkrétne toto konštatovanie budem dokazovať na konkrétnych položkách v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a tak celú konsolidáciu verejných financií alebo takmer celú konsolidáciu verejných financií v skutočnosti zaplatia občania.

    Okrem toho rozpočet na rok 2011 obsahuje aj viaceré riziká a musím aj povedať, že opäť aj z hľadiska rozpočtovej kapitoly rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj vo všeobecnosti možno konštatovať, že plán na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia je v podstate iba tak načmáraný, aby sa z neho zdalo, že je možné dostať sa na hranicu schodku 3 % z hrubého domáceho produktu, to znamená na tú úroveň, ktorú ste ako schodok ako svoj cieľ v oblasti schodku verejných financií zadefinovali po prebratí moci.

    Samozrejme, znižovanie deficitu verejných financií, ktorý spôsobil prepad vami v minulosti intenzívne otváranej ekonomiky Slovenskej republiky v čase vrcholiacej svetovej krízy, považujem aj ja, ako som to už na úvod svojho vystúpenia predoslal, za jeden z kľúčových elementov rozpočtovania, a to z viacerých dôvodov. Ale v zásade nesúhlasím, že vládna koalícia konsoliduje prenášaním celej alebo takmer celej ťarchy za konsolidáciu na obyvateľov. Pripomeniem, že podľa prepočtov Ministerstva financií Slovenskej republiky sa inflácia zvýši trojnásobne oproti tomuto roku, čo priemerne zaťaží rozpočty domácností o 400 eur ročne. Je teda zrejmé, že budúci rok budú mať všetky tieto opatrenia výrazný dopad na ľudí, na domácnosti, na rodiny.

    Z hľadiska prijatých opatrení sa, naopak, budú znižovať príjmy ľudí, a teda budú mať tieto opatrenia negatívne dopady na ich sociálnu a ekonomickú situáciu. Týka sa to mnohých opatrení, ktoré sme v súvislosti so schvaľovaním alebo s prípravou tohto štátneho rozpočtu museli tu v snemovni prijať. Napríklad zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40 % postihne tých najdrobnejších podnikateľov nárastom daňovej povinnosti o 120 %, čo ročne v priemere bude predstavovať približne 300 eur. Nižšie príjmy či vyššie výdavky ľudí bude znamenať zdaňovanie vreckového pri služobných cestách alebo zrušenie možnosti odpočítať si od základu dane náklady na zdravotnícke vzdelávanie, zrušenie daňovej odpočítateľnej položky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie alebo na účelové sporenie.

    Pripomínam takisto, že táto ctená snemovňa odmietla prijať aj môj pozmeňujúci návrh k novele zákona o sociálnom poistení, kedy som navrhoval zúžiť navrhovaný vymeriavací základ o viaceré príjmy, ktoré nemajú charakter riadneho platu alebo riadnej odmeny v podobe mzdy za bežne vykonanú a bežne dohodnutú prácu. Aj toto, samozrejme, spôsobí zníženie disponibilných príjmov obyvateľov. A musím povedať, že hlavne v prípade, keď sa to dotýka takých príjmov, ako sú napríklad odmeny pri životných jubileách alebo pracovných jubileách, považujem takéto, považujem naozaj za nehoráznosť, keď sme takéto príjmy zaťažili odvodmi.

    Aj v samotnom rozpočte vidieť, že štruktúra výdavkov sa oproti tomuto roku v zásade nemení, ale míňať chcete zase viac ako predchádzajúca vláda. Dôkazom, že šetríte naozaj na nesprávnom mieste, je napríklad zníženie dotácií na bytovú politiku oproti roku 2010 o 15, bez pár drobných, o 15 mil. eur, pričom ide o peniaze na výstavbu a obnovu bytového fondu. Toto je nielen antisociálne opatrenie, ale je to aj opatrenie proti zamestnanosti, lebo určite sami dobre viete a pevne verím alebo myslím si, že možno aj mnohí z vás majú aj vlastnú takú osobnú skúsenosť, že práve takéto výdavky by mohli podporiť zvýšenie ponuky pracovných príležitostí najmä pre malých a stredných podnikateľov. Predovšetkým malé a stredné podniky dostávajú pracovné príležitosti pri rekonštrukciách domov, pri zatepľovaní, pri drobnej bytovej výstavbe a tak ďalej atď. Týchto 15 mil. eur, o ktoré vlastne znižujete oproti tomuto roku výdavky na bytovú politiku, by mohli byť peniaze, ktoré by boli využité práve takýmto spôsobom.

    Naopak, spomeniem, že pán minister Mikloš si akože nenápadne odložil celkom významné peniaze do Všeobecnej pokladničnej správy. Ja konkrétne VPS-ku som vytiahol preto, lebo práve do tejto rozpočtovej kapitoly potom pri svojom pozmeňovacom návrhu chcem načrieť. Aby som dodržal zásadu rozpočtovej neutrality pozmeňujúcich návrhov, budem svoje návrhy na navýšenie niektorých výdavkov kompenzovať práve znížením výdavkov v tejto rozpočtovej kapitole, aby som teda dodržal princíp rozpočtovej neutrality pri pozmeňovacích návrhoch.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zareagoval...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, buď tak dobrý. Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zareagoval aj na tu v rozprave viackrát opakovanú tému konsolidácie alebo príspevku ku konsolidácii, aby som zareagoval na tému zodpovednosti alebo nezodpovednosti pri riadení verejných financií a pri rozpočtovaní štátneho rozpočtu oproti, teda medzi súčasnou vládou a medzi jej predchodkyňou. V tejto súvislosti chcem vás upozorniť na fakt, ako vyzerali schodky štátneho rozpočtu v uplynulom desaťročí a ako vyzerali predovšetkým v čase, kedy vládu tvorili pravicové, prevažne pravicové, alebo iba pravicové subjekty a kedy dnešný vicepremiér a minister financií pán Mikloš bol buď vicepremiérom pre ekonomiku, alebo ministrom financií.

    Zatiaľ čo v roku 2001 sa podarilo znížiť schodok z 12,3 % v roku 2000 na 6,5 %, v roku 2002 schodok verejných financií vyskočil na 8,2 %. Pripomínam, že išlo o volebný rok, o rok, v ktorom vláda potrebovala míňať, aby tým podporila svoj volebný výsledok, aby si tým získala, ako sa zvykne hovoriť, kupovala hlasy svojich voličov.

    O tom, že tomu bolo tak, svedčí aj ďalší vývoj deficitu verejných financií. Zatiaľ čo v roku 2002 dosiahol deficit verejných financií mnou už spomínaných 8,2 %, v roku 2003 zázračne klesol iba na 2,7 %. V podstate tá istá vláda dokázala v priebehu jedného roka z ničoho nič akoby mávnutím, šibnutím čarovného prútika znížiť rozpočtový schodok z 8,2 na 2,7 %.

    A dokonca aj ďalej rozpočtový schodok klesal. V roku 2004 na 2,3, v roku 2005 stúpol mierne na 2,8, ale v roku 2006 prišli opäť parlamentné voľby. A čo sa stalo s rozpočtovým schodkom? Štátny rozpočet, ktorý pripravoval minister financií Ivan Mikloš, vychádzal z predpokladu, že sa dosiahne schodok vo výške 4,2 %.

    Takže ešte raz: 2002 8,2, 2003 2,7, 2004 dokonca iba 2,3, ale v roku 2006 opäť nárast schodku štátneho rozpočtu na 4,2. Výsledok bol nakoniec iba 3,5 %, ale treba povedať, že v polovičke tohto kalendárneho roka sa zmenila vláda, na post ministra financií nastúpil Ján Počiatek a na poste predsedu vlády vystriedal Mikuláša Dzurindu Robert Fico.

    No a ako sa zodpovedne alebo nezodpovedne k verejným financiám v čase konjunktúry svetovej globálnej ekonomickej konjunktúry stavala Ficova vláda? Už som spomenul, že v roku 2006 dokázala znížiť oproti plánu pravicovej vlády schodok štátneho rozpočtu zo 4,2 na 3,5 % HDP. V roku 2007 pokračovala v znižovaní tohto schodku na 1,9 %. V roku 2008 opäť tento schodok vyskočil na 2,2 %, ale všetci vieme, čo sa v roku 2008 v celom svete stalo.

    Treba povedať, že takáto rozpočtová politika sa, samozrejme, odzrkadľovala aj v iných makroekonomických ukazovateľoch. Mohol by som hovoriť napríklad o vývoji nezamestnanosti, ale keďže hovoríme o verejných financiách, tak spomeniem náklady na krytie dlhu. V roku 2006 dosahovali náklady na krytie dlhu takmer 30,5 % hrubého domáceho produktu. Ale po nástupe Ficovej vlády v roku 2007 sa tento podiel znížil na 29,5 % a v roku 2008 dokonca dosiahol 27,5 %.

    To znamená, že Ficova vláda do nástupu svetovej hospodárskej krízy dokázala jednak znižovať schodok verejných financií a jednak znižovať náklady na verejný dlh ako podiel z hrubého domáceho produktu. Áno, v roku 2008 sa tieto pozitívne trendy obrátili, ale neobrátili sa len na Slovensku a nemožno ich pripísať...

  • Reakcie z pléna.

  • Sme tu z vládnej koalície, pán predseda.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Áno. Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, nemáte slovo, tak... Tak.

    Prerušujem rokovanie do príchodu člena vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si to tu nechám.

  • Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, ktorý predpokladám, že je v budove Národnej rady, ale nie je prítomný v rokovacej sále, aby sa dostavil do rokovacej sály.

  • Prerušenie rokovania pre neprítomnosť podpredsedu vlády a ministra financií SR v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Ondruš.

    Pán poslanec Fico.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, ktorý sa dotýka toho, že tu vždy bolo obvyklé rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 13.00 hodiny. Ak to nechcete rešpektovať, tak, prosím, berte na vedomie aj to, že budú mať poslanci Národnej rady naozaj ťažkosť sa dostať do svojich domovov vzhľadom na situáciu, ktorá je na cestách, preto vás žiadam o normálne ľudské rozhodnutie prerušiť rokovanie parlamentu a pokračovať normálne v utorok o 9.00 hodine.

    Druhý procedurálny návrh sa týka prítomnosti členov vlády. Keď sme my prerokovávali rozpočet, dávali ste v jednom kuse procedurálne návrhy na prítomnosť členov vlády. Dávam teda návrh, aby sa rokovania Národnej rady o štátnom rozpočte zúčastnili aj ďalší členovia vlády Slovenskej republiky. A do ich príchodu žiadam prerušiť rokovanie Národnej rady.

  • O tom druhom návrhu, ktorý považujem za procedurálny, ideme hlasovať, resp. budeme hlasovať. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa. Operátorov poprosím, aby nastavili, ideme, hlasujeme.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby na rokovaní o zákone o štátnom rozpočte bola prítomná celá vláda. Teda všetci členovia vlády. Komu nefunguje? Budeme opakovať ešte raz hlasovanie. Máš? Ide?

  • Hlasovanie.

  • 31 prítomných poslancov.

    Národná rada uznášaniaschopná nie je, preto budeme o návrhu hlasovať vtedy, keď Národná rada bude uznášaniaschopná, tak to hovorí rokovací poriadok a odporúča predsedajúcemu.

    Pán poslanec Fico, včera bola dohoda aj s vaším pánom predsedom poslaneckého klubu, že dnes budeme rokovať do 16.00 hodiny. A je to v súlade s rokovacím poriadkom, ktorý predpokladá skrátiť rokovací čas v piatok do 16.00 hodiny a tak sme aj u robili. Nerokujeme do 19.00 hodiny, ale ja nemám v tejto chvíli dôvod meniť včerajšiu dohodu uzavretú na úrovni predsedov poslaneckých klubov, na ktorej bol prítomný aj predseda, pán poslanec Paška, takže.

    Nech sa páči pán poslanec Ondruš.

    Pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, ja som nepovedal, že nechcem nerešpektovať dohodu, ktorá bola uzatvorená, ale z ľudských dôvodov vás žiadam aj vzhľadom na atmosféru v Národnej rade, ide o dôležitý zákon, nikto tu nie je z vlády. Nikto okrem pána podpredsedu vlády a ministra financií. Je to nedôstojné takto rokovať bez členov vlády, pretože vystupujúci majú obrovské množstvo otázok, ktoré sa týkajú aj konkrétnych rezortov. Nemá tu na to kto odpovedať. Myslím si, že je normálne a ľudské, ak o 15.00 hodine aj v takomto počasí ukončíme rokovanie Národnej rady, prerušíme ho a budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine. Na tom nevidím nič zlého. Ja som nechcel povedať, že nerešpektujme včerajšiu dohodu.

  • No, pán poslanec, sú tu aj poslanci, ktorí trpezlivo čakajú, aby vystúpiť mohli. Napríklad sú prihlásení ďalší štyria poslanci. Vidím ich tu prítomných v rokovacej sále, ktorí prečo teraz majú doplácať na to, že v sále je nedôstojná atmosféra, že naši kolegovia sú nezodpovední a odišli? Rokovacia sála mohla byť plná. Takže áno, budeme pokračovať v rokovaní ďalej.

    Pán poslanec Ondruš, nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Aha, dobre, takže ďakujem pekne.

    Čiže vrátim sa, vrátim sa teda naspäť k tomu, o čom som hovoril, a to je teda, to sú teda konkrétne štatistické údaje, konkrétne tvrdé čísla, ako sa im zvykne hovoriť, ktoré ilustrujú prístup a ilustrujú zodpovednosť na jednej a nezodpovednosť na druhej strane ku konsolidácii alebo k stabilite verejných financií a k ich vývoju. Nebudem už teda opakovať úplne všetky čísla, len teda zhrniem, zhrniem, aby bolo jasné posolstvo, čo som tým chcel povedať.

    Zatiaľ čo pravicová vláda, v ktorej aj v prípade konkrétnych osôb sedeli ľudia, ktorí sedia v súčasnej vláde, vo volebných rokoch radikálne zvyšovala schodok verejných financií, tak vláda na čele s Robertom Ficom sa správala opačne a schodok verejných financií sa v čase svetovej hospodárskej konjuktúry usilovala znižovať a dokonca bola v tomto úsilí aj úspešná. Ja len opäť pripomeniem, v roku 2002 8,2 % schodku, v roku 2003 2,7 %, t. j. z roka na rok napriek tomu, že externé svetové hospodárske podmienky boli rovnaké, to je brutálny rozdiel, ktorý nie je možné vysvetliť, tak ako je možné vysvetliť rastúci schodok v rokoch 2000, už aj 2008, ale najmä v rokoch 2009 a 2010, ktorý bez akýchkoľvek pochybností bol spôsobený svetovou hospodárskou krízou.

    Inak v tejto súvislosti by som sa odvolal aj na stanovisko ministerstva financií, na čele ktorého už opäť stál pán Ivan Mikloš, a to je stanovisko, ktoré bolo obsiahnuté v polročnej správe o vývoji verejných financií. Verím, že si ešte spomeniete, a mám taký pocit, že to tu včera pripomínal aj pán poslanec Počiatek, že takisto aj v tejto správe sa jednoznačne konštatovalo, že negatívny vývoj verejných financií s negatívnym dopadom na vývoj schodku verejných financií bol spôsobený nie premrštenými alebo prudko sa zvyšujúcimi výdavkami vlády, alebo teda výdavkami zo strany štátu, ale predovšetkým tento schodok bol spôsobený na strane príjmov. Prudký pokles príjmov, najmä príjmov daňových, bol spôsobený svetovou hospodárskou krízou a toto je niečo, čo nedokáže ovplyvniť žiadna vláda. Ja by som bol ďaleko od toho a vždy budem ďaleko od toho, aby som niečo takéto vyčítal čo i len súčasnej vláde, myslím teraz, pokiaľ ide o vládu Slovenskej republiky a jej možnosti, ako ovplyvniť vývoj svetovej hospodárskej krízy. A v tejto chvíli aj alebo v tejto situácii aj aké sú možnosti ovplyvniť dopadu vývoja svetovej ekonomiky na slovenskú ekonomiku. Už som spomenul, že za uplynulých 10 až 12 rokov došlo k tak výraznému otvoreniu slovenskej ekonomiky, že je jednoducho životne závislá na svetovom hospodárskom vývoji, a preto nemožno očakávať, že by sme dokázali našimi domácimi prostriedkami riešiť alebo vykompenzovať také vážne dopady, aké svetová hospodárska kríza na naše národné hospodárstvo prináša.

    No a čo som nestihol v tejto súvislosti ešte jednu informáciu, tak tu by som rád dodal o tom, že vlastne aj v tom roku 2008, kedy naozaj už tá kríza doľahla aj na Európu, Európsku úniu, tak v tom roku bola vládna spotreba, alebo teda skôr použijem pojem verejná spotreba, v priemere v eurozóne aj v Európskej únii ako celku vo výške takmer 50 %. Bolo to vyše 46, takmer 47 %, pričom tie dve čísla aj pre Európsku úniu, aj pre eurozónu boli takmer totožné, ale v tom istom roku verejná spotreba v Slovenskej republike dosiahla 35 % HDP. To znamená, že opäť sme ukázali, že sme v týchto dôležitých ukazovateľoch veľmi hlboko pod priemernými číslami, aké vykazovali ostatné krajiny Európskej únie.

    Hovorím o tom preto, aby som teda odmietol a na konkrétnych číslach a na konkrétnych faktoch ukázal, že nie je pravda to, čo sa nám neustále vyčíta, že vláda Roberta Fica alebo ľavicová vláda, sociálnodemokratická vláda, jednoducho vláda, v ktorej bol dominantným subjektom, bola dominantným subjektom strana SMER - sociálna demokracia, pristupovala k verejným financiám s menšou zodpovednosťou ako pravicové vlády. A, samozrejme, mohol by som tu, ale nechcem zbytočne naťahovať toto svoje vystúpenie, mohol by som tu ukázať množstvo konkrétnych príkladov napríklad z Európskej únie, ale aj z celého sveta, ktoré dokazujú, že vo všeobecnosti neplatí taký mýtus, ktorý, samozrejme, pravicoví politici a aj pravicoví ideológovia radi rozširujú a upevňujú v mysliach občanov, že ľavicové strany sú z hľadiska rozpočtového hospodárenia štátu alebo vôbec verejného rozpočtového hospodárenia menej zodpovedné ako pravicové vlády. Napokon veľa sme tu hovorili o Grécku a Grécko je konkrétnym príkladom, ktorý jasne dokazuje, že takýto mýtus je nepravdivý a v praxi neplatí.

    Vážené kolegyne a kolegovia, teraz by som rád prešiel konkrétne k problematike rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože práve k tejto kapitole by som chcel predovšetkým hovoriť a chcel by som k nej podať aj pozmeňujúci návrh. Musím povedať, že návrh rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorý sme dostali ako poslanci, členovia sociálneho výboru Národnej rady, som si pozorne preštudoval a bol vytvorený dostatočný časový priestor na to, aby som si mohol pozorne prečítať aj komentár, aj všetky tabuľkové prílohy, ktoré k tomuto rozpočtu patria.

    Niektoré položky, teraz mám na mysli výdavkovú časť návrhu rozpočtu, pôsobia dôveryhodne a pri viacerých položkách, pri viacerých navrhovaných výdavkoch si myslím, že odzrkadľujú reálne potreby a reálny vývoj týchto výdavkov štátneho rozpočtu aj v uplynulých rokoch a odzrkadľujú aj reálne potreby a predpokladaný reálny vývoj v týchto výdavkoch vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu a predpoklady, ako sa bude sociálno-ekonomická situácia v Slovenskej republike vyvíjať v roku 2011.

    Naopak ale musím povedať, že som v tomto návrhu rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky našiel aj položky, ktoré vyzerajú práve naopak, čiže podľa môjho názoru neodrážajú realitu, resp. niektoré som tam nenašiel vôbec a práve týchto dvoch oblastí sa bude týkať aj môj pozmeňujúci návrh. Musím povedať, že vzhľadom na doterajší vývoj mám a doterajšie skúsenosti mám vážne pochybnosti o vlastných príjmoch, tak ako sú stanovené. V štátnom rozpočte je záväzný ukazovateľ, pokiaľ ide o príjmy rezortu na vyše 20 mil. eur, z čoho významnú časť majú tvoriť príjmy, ktoré má priniesť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Národný inšpektorát práce a jeho organizačné zložky. Podľa toho, čo som si prečítal v komentárovej časti alebo teda v časti komentáru k návrhu rozpočtu, odhadujem, že štátny rozpočet predpokladá v tejto kapitole, že by z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho podriadených zložiek a z Národného inšpektorátu práce a jeho podriadených zložiek mali plynúť príjmy približne asi vo výške 14 mil. eur.

    No musím povedať, že ja tento odhad považujem vzhľadom na doterajšie skúsenosti za nereálny, aj keď uznávam, že po nástupe tejto vlády sme novelizovali zákon tak, že možno predpokladať, že sa skutočne, pokiaľ ide o štátny rozpočet oproti minulosti, podarí zvýšiť príjmy od firiem, ktoré musia platiť poplatok v prípade, že nespĺňajú zákonom stanovený pomer počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím. Je pravda, že doteraz boli tie podmienky stanovené mäkšie, že zvýhodňovali a vytvárali lepšie podnikateľské prostredie pre jednotlivé firmy a podnikateľské subjekty. Ten nový mechanizmus je prísnejší a skutočne čiastočne môže ovplyvniť príjmovú časť štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva práce, myslím teraz, v pozitívnom smere. Napriek tomu sa domnievam, že tých 14 mil., s ktorými približne počíta návrh štátneho rozpočtu, nie je reálne číslo.

    Spomenul som, že pán minister Mihál napríklad plánuje pomerne veľké príjmy, a teraz budem citovať komentár k štátnemu rozpočtu, "z pokút uložených orgánmi štátneho dozoru v oblasti inšpekcie práce". No o tomto mám tiež veľmi vážne pochybnosti, aj keď to je úplne samostatná kapitola na osobitnú debatu a ja som teda pripravený ju na pôde sociálneho výboru Národnej rady aj v najbližšom čase otvoriť, pretože takéto plány považujem za úplne nereálne vzhľadom na to, že nové, mimochodom, odborne úplne nekompetentné vedenie Národného inšpektorátu práce šikanuje, zastrašuje inšpektorov, nerieši ich sťažnosti, dokonca protizákonne vyhadzuje z práce mnohých doterajších skúsených, naozaj s dlhoročnými skúsenosťami inšpektorov. A výsledkom takéhoto prístupu práce vedenia Národného inšpektorátu práce nebude podľa môjho názoru zvýšenie vlastných príjmov ministerstva alebo teda rezortu, ale naopak, Národný inšpektorát práce bude čeliť viacerým, v niektorých prípadoch už podaným žalobám, ktoré nepochybne prehrá. Takže summa summarum Národný inšpektorát práce podľa môjho odhadu nielenže nebude finančným prínosom, ale vďaka vyčíňaniu pani Popovičovej bude potrebovať, naopak, ďalšie peniaze na tresty a tieto veci bude musieť financovať z peňazí daňových poplatníkov. Myslím teda na tie prehraté súdy.

    Z hľadiska výdavkov ma zaujala istota pána ministra Mihála, že pokryje zvýšené náklady na rodičovský príspevok. Podľa komentára k výdavkom rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na roky 2011 až 2013, ktorý bol Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci doručený 15. októbra 2010, sa v rámci podpory rodiny rozpočtuje rodičovský príspevok na jednotnú sumu vo výške 190,10 eur pre všetkých jeho poberateľov v roku 2011.

    Samozrejme, ak teda vychádzam z tohto konštatovania v komentári a ak je toto konštatovanie v komentári pravdivé, tak to je celkom pochopiteľné a musím povedať, že nedávam za vinu tento fakt nikomu, kto pripravoval návrh štátneho rozpočtu na samotnom ministerstve, pretože treba upozorniť, že príprava štátneho rozpočtu sa kryla zároveň s legislatívnym procesom pri novelizácii zákona o rodičovskom príspevku a, samozrejme, v tom čase, čiže niekedy v septembri alebo začiatkom októbra, ministerskí úradníci nemohli vedieť, ako sa celý tento legislatívny proces v Národnej rade skončí.

    Medzitým ale od toho obdobia prípravy štátneho rozpočtu na samotnom ministerstve práce sa už dvakrát zmenil systém vyplácania príspevku oproti pôvodnému návrhu, ktorý odsúhlasila vláda a ktorý predložila do parlamentu tak, že celkové výdavky naň sa musia zvýšiť. Je to jednak ústupok, že ten vyšší rodičovský príspevok, ktorý bol doteraz vyplácaný v sume 256 eur, budú aj naďalej poberať v roku 2011 všetky osoby, ktorým bol alebo bude priznaný do 31. decembra tohto roka, a jednak je to návrh, ktorý predložila skupina poslancov zo strany Sloboda a solidarita, za ktorých v rozprave tento pozmeňujúci návrh predkladal pán poslanec Matovič, ktorý takisto zvýši, zvýši túto dávku pre rodičov dvojičiek, trojičiek alebo štvoričiek, teda ak sa im narodia dvojičky, trojičky alebo štvoričky.

    Ak teda, teda pripomínam ešte, že túto dávku, že ide o dávku, ktorú musíme financovať z vlastných, teda slovenských peňazí, čiže tu nemožno použiť prostriedky z Európskej únie. Ak teda ministerstvo nepotrebuje ani v tejto súvislosti zvyšovať plánované výdavky v rozpočte, vychádzame z toho, že nám predložilo rozpočet, v ktorom je zaujímavá tzv. vata. Čiže sú tam nafúknuté výdavky, sú tam výdavky nadhodnotené a ja v tejto chvíli aj čosi tuším, ale to by opäť bolo na osobitnú debatu. Napriek tomu pre istotu prichádzam s pozmeňujúcim návrhom na zvýšenie rozpočtovaných prostriedkov na rodičovské príspevky, aby tie vyššie rodičovské príspevky, to znamená zachovanie tej 256-eurovej úrovne pre rodičov, ktorým je tento príspevok už priznaný alebo bude ešte priznaný v priebehu mesiaca december, resp. rodičom, ktorým sa narodili dvojičky, trojičky alebo štvoričky, prípadne viac detí naraz, aby teda všetci títo mohli dostávať tento vyšší rodičovský príspevok a aby sme kvôli tomu nemuseli v priebehu roka novelizovať zákon o štátnom rozpočte.

    Ak teda je naozaj pravda, že rozpočet je pripravený zodpovedne a pomerne presne a v prípade výdavkov na rodičovský príspevok vychádza z toho, že by mali všetci rodičia poberať jednotnú sumu 190,10 eur, tak v tom prípade bude treba podľa mojich prepočtov navýšiť plánované výdavky približne o 5 mil. eur, pričom vychádzam aj z toho odôvodnenia, ktoré včera pán Matovič, v ktorom včera pán Matovič odhadol takisto dopad toho svojho pozmeňovacieho návrhu na výdavky štátneho rozpočtu.

    Samozrejme, chcem vyjsť v ústrety a zachovať sa maximálne korektne, ak takáto zmena, pardon, ak takáto zmena, áno, nie je potrebná, tak, samozrejme, samozrejme, potom rešpektujem daný stav. Nemá to, ale ani taký prípad by nemal dopad na môj pozmeňujúci návrh.

    Ďalej môj pozmeňujúci návrh zvyšuje výdavky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. prostredníctvom jednotlivých úradov práce na celom území Slovenskej republiky na príspevok na všeobecné vzdelávanie a prípravu na trh práce zamestnanca a na špecifické vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, na ktorý majú zamestnávatelia možnosť alebo o ktorý môžu zamestnávatelia žiadať úrady práce podľa § 47 zákona o službách zamestnanosti.

    Priznám sa, že v súvislosti s týmto príspevkom som sa najviac zahĺbil do návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme dostali na rokovanie výboru. Hľadal som ho, hľadal som ho, ale napriek viacnásobnému a opakovanému úsiliu som výdavky naplánované na realizáciu § 47 zákona o zamestnanosti v návrhu štátneho rozpočtu nenašiel.

    Mám taký pocit, že, alebo jediné, čo mi z toho vychádza, je, že ministerstvo práce - a, pán minister tu teraz nie je -, tak ministerstvo práce jednoducho vôbec v návrhu štátneho rozpočtu nepočíta s plánovanými výdavkami na realizáciu opatrenia, teda toho príspevku podľa spomínaného § 47. No osobne ma takýto prístup mimoriadne zaráža, pretože mi z toho vychádza, že jednoducho ministerstvo práce vôbec neplánuje v priebehu budúceho roka používať významný nástroj na udržiavanie zamestnanosti, na ktorý bolo v predošlom volebnom období vyčlenených ročne približne 13 mil. eur. A to, že sme na neho vyčleňovali alebo že predošlá vláda na neho vyčleňovala takú vysokú sumu, nie je vôbec náhodou, pretože ide o jeden z najviac využívaných nástrojov, o ktorý majú zamestnávatelia záujem.

    Musím v tejto súvislosti upozorniť, že toto konštatovanie plne odráža aj pozíciu súčasného vedenia ministerstva práce a sociálnych vecí, sociálnych vecí a rodiny, ktoré predložilo veľmi krátko po svojom nástupe do vlády a potom vláda na jeho návrh aj na rokovanie Národnej rady novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorou sme sa zaoberali už v auguste tohto roka.

    V tejto novele okrem iného alebo v rámci tejto novely okrem iného vypadli zo zákona o službách zamestnanosti niektoré nástroje na udržiavanie zamestnanosti, ktoré ministerstvo vyhodnotilo ako neefektívne. Ale § 47 pri tejto novele zo zákona nevypadol, zostal tam a z toho mi vychádza aj na základe diskusie alebo rozpravy k tomuto návrhu zákona v našom sociálnom výbore, na ktorej sa zúčastnil osobne aj pán minister Mihál, že § 47, a teda príspevok na všeobecné vzdelávanie a prípravu na trh práce zamestnanca a na špecifické vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, chce...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, ale ešte vodu by som ťa poprosil. Vodu, vodu, ďakujem.

    ... že tento príspevok je teda efektívny aj podľa súčasného vedenia rezortu a že ho chce ďalej používať. Úprimne povedané, niet sa prečo čudovať, že tento nástroj bol takto masívne využívaný a že ho zamestnávatelia vítali, pretože im umožňoval zvyšovať alebo meniť kvalifikáciu pracovníkov, čo je veľmi dôležité pre udržiavanie konkurencieschopnosti firiem.

    Totižto, aby som vysvetlil, v praxi ako sa tento paragraf používa, lebo to považujem za veľmi dôležité. Ak zamestnanci nemajú požadovanú kvalifikáciu a vzdelanie, pretože sa firma potrebuje prispôsobiť zmenám na trhu, a teda potrebuje inovovať alebo potrebuje prípadne zásadne aj meniť výrobu alebo jej časť, tak tento nástroj umožňuje takémuto zamestnávateľovi získať príspevok na rekvalifikáciu terajších zamestnancov. Zamestnávateľ takto nemá dôvod prepustiť zamestnancov, ktorých kvalifikácia mu momentálne nepostačuje, ale doteraz ich zamestnával a títo ľudia sa teda vzdelávajú, ďalej pokračujú v zamestnaní a v § 47 zákona o službách zamestnanosti sa presne uvádza, že títo ľudia normálne ďalej dostávajú plat, ako keby normálne pracovali. Takýmto spôsobom teda štát zachraňuje nielen zamestnanosť, ale tiež zvyšuje kvalifikáciu ľudí, zvyšuje ich vzdelanie, a teda zvyšuje aj ich potenciálnu schopnosť nájsť si zamestnanie na trhu práce, a to aj v prípade, že by o prácu prišli. Ale ani to nie je také jednoduché. Totižto v zákone pri tomto paragrafe je podmienka, že ak zamestnávateľ si uplatní nárok a úrad práce mu naozaj pridelí tento príspevok, a teda bude čerpať príspevok na všeobecné...

  • Prinesenie pohára s vodou rečníkovi.

  • Ďakujem pekne.

    ... a teda bude čerpať príspevok na všeobecné vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca a na špecifické vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, zároveň sa zaväzuje, že musí takéhoto zamestnanca udržať po skončení rekvalifikácie alebo po skončení takéhoto vzdelávania v zamestnaní ešte ďalší minimálne rok.

    Myslím si, že nikoho neprekvapí, že ročne predošlá vláda takýmto spôsobom pomohla zachrániť ich pracovné miesta asi približne priemerne ročne asi 60 tisícom ľudí, pomohla im nielen zachrániť ich pracovné miesta, ale zároveň zvýšiť ich pracovnú kvalifikáciu, a to navyše za podmienky, že títo ľudia mali istotu zamestnania na ďalší rok a samozrejme, že títo ľudia mali istotu zamestnania na ďalší rok už bez ďalších výdavkov zo strany štátu, teda zo strany daňových platcov.

    Toto je naozaj spoločensky efektívnejšia podpora podnikateľov, než dať investorom povedzme daňové prázdniny, pričom nechcem povedať, že daňové prázdniny sú nelegitímnym nástrojom na vytváranie nových alebo na podporu vytvárania nových pracovných miest a pracovných príležitostí, ale musím upozorniť, že podpora podľa tohto...

  • Prinesenie minerálky rečníkovi.

  • Hej, aha, dobre, ďakujem.

    ... ale musím upozorniť, prepáčte.

  • Rečník sa napil vody.

  • Ale musím upozorniť, že v tomto prípade ide skutočne nielen o efektívnejší nástroj, pretože, ako som povedal, okrem toho, že udržiavame existujúce pracovné miesta, zvyšujeme aj kvalifikáciu tých jednotlivých zamestnancov a zároveň zvyšujeme konkurencieschopnosť firiem, a to je hlavne v súčasnosti, keď si zoberiete do úvahy, aké sú trendy vo svetovej ekonomike, mimoriadne dôležitý a podstatný bod, ale teda zároveň toto je aj spoločensky nesmierna efektívna podpora podnikateľov, pretože z takéhoto spôsobu podpory podnikateľov majú úžitok nielen firmy, ale aj zamestnanci a v podstate aj spoločnosť ako celok.

    No, snažil som sa to takto podrobnejšie alebo, tak by som povedal, ľudskejšie vysvetliť práve preto, lebo určite sa v tomto momente pripojíte ku mne, prečo že teda nedokážem pochopiť, ako je možné, že nové vedenie ministerstva, hoci, opakujem, to isté vedenie ministerstva mohlo v prípade, že by vyhodnotilo tento nástroj ako neefektívny, mohlo ho vyhodiť zo zákona, pretože tá novela už v tomto volebnom období v parlamente bola. Ale napriek tomu teda, že ten nástroj je zjavne takýto užitočný a efektívny, napriek tomu, že zjavne aj vedenie ministerstva má k nemu takýto postoj, tak nechce tento nástroj na podporu zamestnanosti v budúcom roku využívať a neplánuje naňho v štátnom rozpočte vyčleniť žiadne finančné prostriedky. Pritom - a to musím ešte dodať - záujem o tento nástroj aj naďalej je a to zdôrazňujem preto, lebo neskôr budem hovoriť o tom, že sa rozpočtujú podľa môjho názoru privysoké výdavky na nástroj, o ktorý evidentne záujem nie je, on je relatívne nový, ale dnes už to vieme po niekoľkých mesiacoch vyhodnotiť, že ten záujem je pomerne chabý. A o tento nástroj je záujem, je, dokonca mám z regiónov informácie o tom, že zamestnávatelia sú už aj trošku nervózni, pýtajú sa, dotazujú na úradoch práce, kedy by si mohli podať žiadosti o tento príspevok. Nervózni sú už aj niektorí riaditelia úradov práce, myslím teraz nových riaditeľov úradov práce, teda tá menšina, ktorá tomu naozaj rozumie, pretože sa dostáva pod tlak zo strany zamestnávateľov, a tí sa ma pýtajú, teda čo sa deje alebo prečo sa nič nedeje, pokiaľ ide o § 47. Pretože musím povedať, že už terajšie vedenie ministerstva úplne zastavilo realizáciu príspevku podľa § 47 zákona o službách zamestnanosti. Čiže tieto aktivity sa nedejú vlastne už ani podľa, ani v súčasnosti.

    Mimochodom nedejú sa, bohužiaľ, ani mnohé ďalšie, ktoré by mohli pomôcť ľuďom získať prácu, ale to je téma, ktorej sa teraz nebudem venovať, aby som zbytočne nepredlžoval svoje vystúpenie.

    Čiže aj k tejto veci sa viaže môj pozmeňujúci návrh, ktorý presne ale prečítam neskôr, a navrhujem zvýšiť výdavkovú časť bežného rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o 7 mil. eur. Opakujem tú sumu, o 7 mil. eur na príspevok na všeobecné vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca a na špecifické vzdelávanie a prípravu na trh práce zamestnanca podľa § 47 zákona o službách zamestnanosti. Je to síce menej, ja som spomínal, že my sme priemerne okolo 13 mil. eur dávali v štátnom rozpočte na tento výdavok, samozrejme, oproti tým 13 mil. je týchto 7 mil. menej, ale vychádzam z toho, že podľa vývoja čerpania v priebehu roka bude možné túto sumu prípadne korigovať na základe reálneho čerpania. A vychádzam takisto aj z toho, že globálny ekonomický vývoj sa bude zlepšovať, a preto predpokladám nejaký mierny alebo čiastočný pokles záujmu o využívanie tohto prostriedku podpory zamestnanosti na trhu práce. V každom prípade uvidíme, lebo my sme už aj hovorili o tom, že ten návrh štátneho rozpočtu skôr zasieva v prípade Slovenskej republiky istú neistotu.

    No, ale aby som vecne pokračoval. Môj pozmeňujúci návrh obsahuje aj zvýšenie kapitálových výdavkoch v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto chcem osobitne zdôrazniť. Nenavrhujem len riešenie bežných výdavkov, ale navrhujem aj riešenie alebo zvýšenie kapitálových výdavkov pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, presnejšie pre ústredie práce, ale to ja o chvíľu vysvetlím, v každom prípade je to táto rozpočtová kapitola štátneho rozpočtu. A toto chcem osobitne zdôrazniť a hneď aj poviem prečo. Lebo práve týmto bodom chcem ukázať, že vláda navrhuje rozpočet, ktorý je, alebo teda minimálne v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je nielen odborne chabý, ale je aj sebecký, neľudský, protisociálny a je v rozpore s vašimi tvrdeniami, že šetríte na sebe, teda na vláde a nie na ľuďoch.

    Dámy a páni, vy nielenže nešetríte na svojich úradoch, ale dávate im peniaze na úkor detí. Áno, na úkor detí. A teraz dobre počúvajte.

    Podľa registra investícií, ktorý tvorí prílohu k rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na rok 2011 som zrátal, že investície do transformácie detských domovov vrátane nákupu pozemkov a rodinných domovov, vrátane nákupov projektovej dokumentácie na výstavbu nových rodinných domov pre transformáciu detských domovov rozpočtujete na sumu 374 608 eur. Tuto len pár vetami, aby bolo jasné, o čom hovoríme. Už v minulosti dokonca, dokonca to bola jedna z vážnych priorít pani Ivety Radičovej, keď sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí, ona mala dve priority a jednou z nich bolo urýchlene transformovať detské domovy na tzv. domovy detí, ako sa dnes používa odborný výraz, alebo v médiách alebo takto vo verejnosti sa to používa ako výraz domovy rodinného typu. Predpokladám, že ste o tom počuli, takže to zoširoka nebudem vysvetľovať, ale jednoducho ide o to, aby deti, ktoré bývajú v detských domovoch, nebývali v tých veľkých budovách, v tých budovách, ktoré pripomínajú akoby internáty alebo ja neviem, proste závodné ubytovne, ale aby bývali v rodinných domoch po menších skupinkách. Toto je trend, ktorý, pokiaľ ide o detské domovy, funguje všade na svete, všade v moderných vyspelých krajinách, a som, samozrejme, veľmi rád, že už pred rokmi, a opakujem, že naozaj toto si dovolím zdôrazniť, že už v čase pôsobenia pani Ivety Radičovej na poste ministerky práce sa táto transformácia alebo takáto transformácia detských domovov začala a už vtedy pani Radičová hovorila o tom, že toto je jej priorita v rámci rezortu. A musím povedať, že táto priorita zostala nezmenená aj po nástupe novej vlády a po nástupe Viery Tomanovej na pozíciu ministerky práce. Čiže naďalej pokračuje transformácia detských domovov, ktorá ale z hľadiska kapitálových výdavkov alebo z hľadiska investícií znamená, že jednotlivé detské domovy postupne nakupujú alebo kupujú existujúce rodinné domy, prípadne v niektorých prípadoch sa kupujú pozemky a na týchto pozemkoch sa robí výstavba nových rodinných domov, v ktorých sú potom umiestňované deti v počte 7, 8, niekde 10 až 12 detí a ony vlastne vyrastajú v takomto viac rodinnom prostredí.

    No a na pokračovanie takejto transformácie sa teda v tomto štátnom rozpočte, pripomeniem ešte raz, podľa toho, že som si vypočítal, zrátal presne položky v registri investícií, ktoré tvoria prílohu k rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sa rozpočtuje teda 374 608 eur. Podľa komentára k rozpočtovej kapitole ministerstva sa celkové investície na detské domovy rozpočtujú v sume 995 818 eur, z toho na rekonštrukcie je určených 553 818 eur, ale tu chcem upozorniť, že v tejto sume sú zahrnuté výdavky aj na rekonštrukciu existujúcich detských domovov, čiže aj tých veľkých budov, ktoré perspektívne chceme zrušiť, ale jednoducho nie je možné túto transformáciu uskutočniť v priebehu jedného roka. Aj tie budovy sú dosť často proste v žalostnom stave, takže jednoducho treba ich, pokiaľ v nich deti bývajú, udržiavať.

    Takže rekonštrukcie všetkých detských domovov, všetkých detských domovov na Slovensku: 553 818 eur. Ale na všetky detské domovy na celom Slovensku. Ale teraz dobre počúvajte, oproti tejto sume navrhujete dať vyše pol milióna eur len na rekonštrukciu jedinej budovy - Úradu práce v Bratislave. Presne je to suma 583-tisíc eur. To ide o budovu na Tematínskej ulici. Tu chcem povedať, že ja, samozrejme, rozumiem tomuto postupu, pretože situácia je taká, že dnes Úrad práce v Bratislave sídli v prenajatých priestoroch v Technopole v Petržalke a kúpou vlastnej budovy a následne jej rekonštrukciou sa, samozrejme, perspektívne znížia náklady na prevádzku takéhoto úradu práce, čiže z tohto hľadiska ja nekritizujem ten samotný postup, že idete čo najrýchlejšie zrekonštruovať tento úrad práce, nakoľko vám to umožní potom znížiť prevádzkové náklady na tento úrad práce. Čo ale kritizujem, je ten nepomer, že len prosto, len kapitálové výdavky, len investičné výdavky na jeden úrad práce majú dosiahnuť 583-tisíc eur, hoci na rekonštrukciu všetkých detských domovov navrhujete 553-tisíc eur, čiže o 20-tisíc eur menej, a dokonca na transformáciu detských domovov na detské domovy rodinného typu navrhujete len 374 608 eur. Toto je skutočne podľa môjho názoru vrchol, a teda nehoráznosť.

    Ale teraz vám poviem, čo je naozaj vrchol všetkého, a to je návrh, aby ministerstvo práce použilo 200-tisíc eur - 200-tisíc eur - na rekonštrukciu stropných podhľadov a svetiel vo svojej vlastnej budove. Takže vy na rekonštrukciu stropných podhľadov a svetiel vo svojej vlastnej budove navrhujete približne polovicu z toho alebo trošku menej ako polovicu z toho, čo navrhujete na rekonštrukciu všetkých detských domovov na celom Slovensku. To je teda podľa mňa dôkaz toho, že tie tvrdenia o tom, ako idete šetriť na vlastnej spotrebe, na spotrebe vlády, na spotrebe úradov, na výdavky na prevádzku a udržiavanie úradov, že tie sa budú oproti tomu, čo dáte verejnosti, že sa budú znižovať.

    No takže - aby sme to zhrnuli - na transformáciu detských domovov, na transformáciu detských domovov, čiže na výdavky pre lepší život a lepšie bývanie detí, ktoré nemajú vlastných rodičov, vyčleňujete 374,5 tisíca eur, ale na jeden úrad v Bratislave dáte pol milióna eur, 200-tisíc eur si dáte na rekonštrukciu stropných podhľadov a svetiel na ministerstve práce. Nehnevajte sa, ale toto ja už považujem za úbohosť, najradšej by som použil teda iný výraz, ale, no, keby som bol pán Poliačik, možno použije jeho obľúbené "chrapúnstvo", ale toto je rozhodne spôsob, ktorý je pre mňa úplne neprijateľný.

    Preto bez toho, aby som siahal na plánované kapitálové výdavky, mimochodom, veľmi zaujímavé je, že do tejto kapitoly alebo do tejto časti kapitálových výdavkov sa napríklad dostalo síce teda spomínaných vyše pol milióna na tú Tematínsku, ale napríklad tam nie sú peniaze na riešenie situácie v Banskej Bystrici. Tam má takisto úrad práce kúpenú budovu, ktorú nepoužíva, keby ju používal, mohol by predať starú budovu, teda keby ju zrekonštruoval, mohol by predať starú budovu a odhadované náklady na rekonštrukciu tej novej budovy sú približne v rovnakej výške, ako sa dá predať tá stará budova po rekonštrukcii a po presťahovaní úradu. Čiže toto by dokonca boli kapitálové výdavky, ktoré by svojím spôsobom boli rozpočtovo neutrálne, pretože štát by zarobil na predaji budovy to isté, čo by vynaložil na rekonštrukciu tej novej budovy.

    Ale opakujem, nechcem siahať na tie výdavky kapitálové, ktoré sú v rozpočte naplánované, a nechcem ich spochybňovať, pretože ja, samozrejme, chápem, že aj tie úrady práce sú vo všelijakom stave a treba do nich investovať. Ale práve preto teda nenavrhujem znížiť kapitálové výdavky v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale navrhujem zvýšiť tieto kapitálové výdavky o 2 mil. eur s tým, že nech všetky tieto peniaze idú na nákup a rekonštrukciu rodinných domov pre pokračovanie transformácie detských domovov tak, aby sa umožnilo pokračovať v tejto transformácii rovnakým tempom, akým sa to dialo doteraz.

    Na základe doterajších skúseností vychádzam z predpokladu, že takýto náklad, teda tá suma vo výške 2 mil. eur umožní kúpiť a pre potreby transformovaných detských domovov zrekonštruovať asi 20 rodinných domov.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno, áno, samozrejme, toto je aj písomne, hej, ja ho potom aj prečítam, samozrejme.

    No, mimo pozmeňujúceho návrhu chcem ešte upozorniť na dve položky, ktoré spochybňujú takú, by som povedal, odbornosť prípravy rozpočtovej kapitoly ministerstva práce. Treba povedať, že tu by som navrhoval, aby sa zmenilo rozpočtovanie v dvoch položkách, ale iba takým spôsobom, že sa tie dve položky prehodia. Čiže toto je úplne rozpočtovo neutrálny návrh, a to dokonca rozpočtovo aj, ako sa hovorí po anglicky "insiderský", čiže v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva práce.

    Za nereálne vysoko považujem rozpočtované výdavky na príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti podľa § 50i zákona o službách zamestnanosti. Tu chcem upozorniť, že tento príspevok, to si možno pamätáte, tento príspevok umožňuje obciam a mestám, čiže samosprávam, získať podporu zo strany štátu, keď budú vytvárať pracovné miesta, a to tak, že im štát bude preplácať časť alebo významnú časť nákladov na takto vytvorené pracovné miesta, nielen pokiaľ ide o platy, ale aj pokiaľ ide o sociálne alebo zdravotné odvody, a to tak, že tá suma sa mení po každých troch mesiacoch, celkovo je možné čerpať tento príspevok na obdobie deviatich mesiacov s tým, že každé tri mesiace, čiže po prvých troch mesiacoch a po druhých troch mesiacoch sa pomer, ktorý spolufinancuje štátny rozpočet, pomer celkových výdavkov na to pracovné miesto znižuje. A treba povedať, že ten rozpočtovaný návrh vo výške 31 mil. korún považujem za maximálne prehnaný, pretože musím povedať, že ukázalo sa v praxi a mne to potvrdili moje poslanecké výjazdy, ktoré som absolvoval v posledných dvoch mesiacoch po Slovensku, že jednoducho samosprávy nie sú veľmi ochotné využívať tento príspevok a vďaka tomuto príspevku vytvárať nové pracovné miesta. To čerpanie je pomerne nízke, to treba priznať, to čerpanie je pomerne nízke, ten záujem je pomerne nízky práve preto, lebo tá spoluúčasť v prípade samospráv je tam pomerne vysoká. A jednoducho v čase, keď ministerstvo práce, predošlé, pripravovalo toto opatrenie, treba povedať, že vychádzalo absolútne nie že z odporúčaní, ale vyslovene z tlaku, z požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska, ale bolo to na prelome rokov 2009 a 2010 a v tom čase, myslím si, že ani samosprávy neboli schopné veľmi presne odhadnúť, aký bude mať vývoj ich hospodárenie, a jednoducho v priebehu roka sa ukázalo, že tie ich pôvodné predpoklady, že budú môcť takýmto spôsobom sa spolupodieľať na vytváraní pracovných miest, že jednoducho tie predpoklady boli prehnané a boli nereálne.

    Takže myslím si, že rozpočtovaná položka 31 mil. eur na túto položku je prehnaná, a navrhujem ju znížiť na 13,5 mil. eur. Ale ako som povedal, teraz poviem dva návrhy, ktoré sú neutrálne aj v rámci samotného rozpočtu, lebo ide v podstate len o prehodenie. Takže, zatiaľ čo tu teda navrhujem znížiť 31 mil. eur na 13,5 mil. eur, tak opačne, navrhujem zvýšenie rozpočtových prostriedkov na nový nástroj, ktorý zaviedla súčasná vláda, a to bola významná časť tej novely zákona o službách zamestnanosti, s ktorou prišiel pán minister Mihál v auguste, resp. v septembri sme o tom rokovali v parlamente, no bol príspevok a to alebo to je príspevok na podporu zamestnanosti, na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami podľa § 50j.

    Tu chcem povedať, že tento návrh sme podporili tak na rokovaní pléna, ako aj na rokovaní výboru aj my, lebo treba povedať, že opäť v tomto smere obce jednoznačne deklarovali, že vítajú takúto možnosť, a to najmä preto, lebo v tomto prípade spoluúčasť alebo spolufinancovanie pre samosprávy je iba vo výške 5 %, čo je výrazný rozdiel oproti tomu predošlému nástroju, o ktorom som hovoril. A toto ich naozaj už motivuje, zdá sa, že tam je veľký záujem, už podľa teraz vyčlenených prostriedkov chcem pripomenúť, že tento § 50j je účinný od októbra tohto roku a tam sa ukazuje, že záujem zo strany samospráv je pomerne veľký, a preto sa domnievam, že rozpočtovaná čiastka 13,5 mil. eur nebude stačiť na to, aby vykryla všetky žiadosti, s ktorými chcú samosprávy na budúci rok pri čerpaní tohto prostriedku prísť.

    Takže navrhujem, aby sa rozpočet na príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti znížil z 31 mil. na 13,5 mil. eur a naopak, príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami by sa naopak zvýšil z plánovaných 13,5 mil. eur na 31 mil. eur. Vážení...

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím? Aha, nie. Áno, prepáčte.

  • Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nie.

    Takto. Samozrejme, ja by som dokázal rozprávať, keby bolo mojím záujmom naťahovať čas, tak by som dokázal rozprávať aj ďalších tridsať minút, ale keďže mojím záujmom je veľmi vecne vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011, budem sa držať tejto svojej filozofie, podľa ktorej vystupujem od samého začiatku aj pri závere svojho vystúpenia, lebo dostávam sa už teraz k záveru svojho vystúpenia.

    Vážené kolegyne a kolegovia, usiloval som sa vo svojom vystúpení a v niektorých prípadoch možno aj trošku podrobnejšie vysvetľovať svoj prístup k návrhu štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky preto, aby som ukázal, že naozaj mám záujem predniesť vecné návrhy. A mojím návrhom je skutočne poskytnúť ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny ďalšie prostriedky, ktoré určite toto ministerstvo bude môcť využiť najmä teda v oblasti aktívnej politiky na trhu práce a v jednom prípade to sú tie kapitálové výdavky na pokračovanie doterajšieho tempa transformácie detských domovov na tzv. detské domovy rodinného typu.

    Vzhľadom teda na tento môj zámer predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý teda v súlade s rokovacím poriadkom musím prečítať celý, ktorý som predložil už aj písomne, pán spravodajca, predpokladám, že ho máte, ale môžem vám ho potom aj odovzdať, hej, lebo už včera som to dával, aj sme ho dostali rozmnožený.

    Takže pozmeňujúci návrh, teraz ho teda presne prečítam.

    Bod 1. V prílohe č. 3 sa číslo "3 604 955 065" v riadku "Všeobecná pokladničná správa" a zároveň v stĺpcoch "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov EÚ" mení na číslo "3 590 955 065" a číslo "6 360 108" v riadku "Všeobecná pokladničná správa" a zároveň v stĺpci "Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie)" sa mení na číslo "4 360 108".

    Týmto pozmeňujúcim návrhom, krátko odôvodním, týmto pozmeňujúcim návrhom by sme ubrali 14 mil. eur, nazvime to, z bežného rozpočtu alebo z bežných výdavkov, ktoré sú v štátnom rozpočte navrhované v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, a takisto by sme ubrali 2 mil. eur výdavkov, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy na kapitálové výdavky.

    Bod. 2. V prílohe č. 3 sa číslo "2 010 892 040" v riadku "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky" a zároveň v stĺpcoch "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov EÚ" mení na číslo "2 024 892 040" a číslo "3 088 325" v riadku "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky" a zároveň v stĺpci "Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie)" sa mení na číslo "5 088 325".

    Opäť krátke odôvodnenie. Týmto pozmeňujúcim návrhom dosiahneme, že sa navýšia o 14 mil. eur celkove výdavky, pokiaľ ide o bežné výdavky v rozpočtovej kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a takisto v tejto rozpočtovej kapitole sa pre tento rezort navýšia o 2 mil. eur kapitálové výdavky.

    Bod č. 3 pozmeňujúceho návrhu znie: V prílohe č. 4 sa v kapitole "Všeobecná pokladničná správa" mení v položke "Výdavky za kapitolu spolu" číslo "3 604 955 065" na číslo "3 590 955 065" a v kapitole "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky" sa mení v položke "Výdavky za kapitolu spolu" číslo "2 010 892 040" na číslo "2 024 892 040".

    Týmto posledným, tretím pozmeňujúcim návrhom dosiahneme, v podstate ide o takú legislatívno-technickú úpravu, dosiahneme súlad prílohy č. 4 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 so zmenami, ktoré navrhujem v bodoch 1 a 2 urobiť v prílohe č. 3 k tomuto návrhu zákona.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pevne verím, nebudem už osobitne ďalej zdôvodňovať tie jednotlivé presuny, lebo som ich... Mám to prečítať?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nebudem to čítať. Nechcem, naozaj nechcem zbytočne predlžovať. Ja som tieto návrhy veľmi konkrétne a veľmi vecne, pán kolega, už obhájil a vysvetlil vo svojom vystúpení, a práve preto už nebudem ďalej k nim hovoriť. Ale pevne verím, že moje vystúpenie vás presvedčilo najmä o tom, že sa usilujeme o maximálne vecný, argumentami podložený prístup, pokiaľ ide o zmeny v štátnom rozpočte.

    Ja opakujem, že navrhujem zmeny, ktoré sú z hľadiska globálne, teda z hľadiska štátneho rozpočtu rozpočtovo neutrálne. Myslím si, že vzhľadom na sumu, ktorá je určená vo Všeobecnej pokladničnej správe či už na bežné výdavky, ale bez prostriedkov Európskej únie, alebo na kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie, že tento návrh nebude mať žiadny škodlivý dopad na rozpočtovú kapitolu VPS. A naopak, upozorňujem, že navrhujem navýšiť výdavky v rozpočte ministerstva práce alebo v rezorte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Preto vás chcem na záver požiadať o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov a už vopred vám ďakujem, že ich podporíte.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Krátky potlesk k takému dlhému vystúpeniu, páni poslanci.

  • Opätovný potlesk k vystúpeniu rečníka.

  • Osem faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Ondruš, tradične, takisto ako vašich kolegov, aj všetkých ostatných poslancov SMER-u a SNS opakovane, neviem po koľkýkrát už vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, priateľov, kamarátov, známych, ktorým ste za posledné štyri roky porozdávali štátne zákazky za stovky miliárd korún cez tendre, ako emisný tender, nástenkový tender, mýtny tender, cez kauzu TIPOS, cez 20-miliónovú knižku tety Viery, cez sponzoring seximodelke na nové nechtíky z rezervy predsedu vlády. Poprosím vás, poproste všetkých týchto ľudí, ktorých dobre poznáte, aby aspoň jednu desatinku vrátili späť do štátneho rozpočtu, a potom budeme mať dosť peňazí na zdravotníctvo, na školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi, na lacnejšie potraviny, na zníženie DPH, na diaľnice, na celkovú sociálnu politiku. A myslím si, že potom by ste naozaj ukázali aspoň štipku vašeho sociálneho cítenia. Takže teším sa, že cez tento víkend sa budete realizovať a obvoláte naozaj všetkých týchto svojich známych a v pondelok v štátnom rozpočte uvidíme nejaké korunky navyše.

  • Chcel by som oceniť, kolega, detailnú a hĺbkovú analýzu tejto rozpočtovej kapitoly. Myslím si, že to bolo pre všetkých veľmi poučné a predpokladám, že ani koaliční poslanci sami nemajú túto problematiku naštudovanú až do takých detailov. Aj keď vidím, že v podstate koaličných poslancov to v skutočnosti asi až tak nezaujíma. A myslím si, že aj oni by mali oceniť naozaj takýto pohľad, pretože sa určite dozvedeli niektoré nové fakty, ktoré môžu potom vo svojej nadchádzajúcej práci aj zohľadniť.

    Čo ma mrzí trošku, že si dôraznejšie nevyzýval súčasnú vládu, aby naozaj už začala konečne zverejňovať všetky - a dôsledne zverejňovať -, všetky zmluvy za ich predchádzajúce vládnutie, ale najmä tie, ktoré súvisia so súčasným vládnutím. Určite tam bude veľa prekvapení, ktoré aj pre vás budú novinkami, takže naozaj sa na to ja osobne teším, pretože vidím, že súčasná vláda venuje naozaj detailnú pozornosť všetkým zmluvám a sľubujem vám, že budeme k týmto vašim zmluvám pristupovať rovnako.

    Taktiež ma mrzí, že si trošku viac nevyzdvihol a nejakým spôsobom nevyzýval súčasnú vládu v tom, aby prestala všetky pozície obsadzovať len politickými nomináciami. A myslím si, že množstvo ľudí, ktorí momentálne aj opúšťa štátnu správu, boli veľmi kvalitní pracovníci a práve aj preto množstvo takýchto nedokonalostí, ktoré si vo svojom príspevku odhalil, sa stať nemuselo, keby tí ľudia boli využití a najmä ich skúsenosti boli využité.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Ondruš, ja by som tiež chcel oceniť váš príspevok, aj keď slovo oceniť je v tomto prípade slabé, ja by som priam chcel vzdať hold vášmu rečníckemu umeniu. Dokázali ste svojím vystúpením, dá sa povedať, prekonať svojho predsedu Roberta Fica, ktorý sa tu pred hodinou neúspešne pokúsil sám natiahnuť toto rokovanie a zabrániť čo i len teoretickej možnosti, aby sme už dnes skončili rozpravu tým, že navrhol, vyhovárajúc sa na snehovú kalamitu, aby sme prerušili rokovanie. Vy ste to dokázali, dokázali ste byť účinnejší ako snehová kalamita. Pretože myslím si, že toto je lepšie riešenie aj pre SMER, pretože ľudia práce, keď majú pracovný čas do štvrtej, obvykle ich o jednej nepustia z dôvodu, že sneží. Určite, určite to, čo ste chceli dosiahnuť, bolo lepšie dosiahnuť týmito zdĺhavými rečami a verím, že si vyslúžite od svojho predsedu stranícku pochvalu, pretože ste splnili veľmi výborne tú stranícku úlohu, ktorú ste mali.

    A záverom mi teda ešte dovoľte, aby som ocenil aj váš zmysel pre humor. Mám na mysli konkrétne to opakované zdôrazňovanie, že svojím vystúpením nechcete naťahovať čas, s niečím tak vtipným som sa naozaj už veľmi dlho nestretol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na rozdiel od mojich predchádzajúcich, predchádzajúceho ja chcem oceniť vystúpenie Braňa Ondruša, ktoré možno niektorým sa zdalo, že je dlhé, ale podľa mňa bolo hlavne konkrétne, jasné a obsažné. Neviem, ako iným, ale mne to dalo veľa.

    Len je škoda, že tu nesedel aj pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, poprípade pán predseda výboru pre sociálne veci a rodiny a možno aj niektorí noví pracovníci ministerstva, ktorí v tejto oblasti nikdy nepracovali, lebo by sa naozaj veľmi veľa nového dozvedeli, čo by im v ich veľmi ťažkej práci určite pomohlo a pomohlo by sa im zorientovať tak, aby naozaj svoju prácu vykonávali veľmi zodpovedne a hlavne transparentne.

    Ja mám - dostalo sa mi do uší - také zaujímavé informácie od niektorých ľudí, ktorí si tam išli na ministerstvo niečo vybavovať. Zatiaľ mi, žiaľ, nechceli nič konkrétne povedať, lebo mi vraveli, že sa boja, tak uvidím, že keď sa nebudú báť, tak mi to snáď povedia.

    Ja ešte raz, naozaj si myslím, že takýchto vystúpení, či sa vám to páči, alebo nie, bolo potrebných oveľa viac, pretože sú tu aj noví nováčkovia, ktorí síce predkladajú už aj zákony, ale popritom si ešte, novely zákona, ale popritom si ešte neprečítali a nenaštudovali aj tie existujúce, lebo keby to boli urobili, tak by sa boli určite zdržali niektorých noviel, ktoré navrhli, ktoré prešli, ale ktoré, žiaľ, rieši už iný zákon alebo sa jednoducho nedajú realizovať.

    Ešte raz, Braňo, veľmi pekne ti ďakujem za vystúpenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondruš, mne sa zdá trošička pokrytecké, keď žiadate, ako som počul v rozprave, zvýšenie rozpočtu pre dvojičky a trojičky. Keďže včera sme mali hlasovanie o pozmeňovacom návrhu kolegov a vy ste tento návrh nepodporili, tak ako žiadny kolega z vašej strany, myslím si, že ani váš pán predseda. Trošička to hraničí s nejakou až mierou, by som si dovolil povedať, schyzofrénie, čo vo vašom prípade by sa asi nemalo stávať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Ondruš, ja chcem sa pripojiť k tým, ktorí oceňujú tvoje vystúpenie. Mňa osobne mrzí, že tu nie je pán minister Mihál, lebo keď nastupoval do funkcie, myslel som si, že funkciu ministra práce a sociálnych vecí preberá človek, ktorý sa vyzná v problematike. Keď sa pozerám na návrh štátneho rozpočtu a na priority, ktoré si stanovuje, niečo je tam aj racionálne, ale zase na druhej strane veci, ktoré si pomenoval, myslím si, že by boli veľkým obohatením a mohli by ho trošku uviesť do problematiky.

    Ja osobne sa chcem dotknúť dvoch čísiel, ktoré si pomenoval, to je 373-tisíc, pokiaľ si dobre pamätám, eur na detské domovy a 200-tisíc na podhľady na stropy na ministerstve práce a sociálnych vecí. Ja sa v tejto súvislosti chcem spýtať, ak priorita detských domovov rodinného typu je prioritou predsedníčky vlády, ktorá bola predtým ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, potom sa pýtam, čo robila pani premiérka pri zostavovaní tohto návrhu štátneho rozpočtu?

    Ja osobne chcem povedať, že to nie je a detí v detských domovoch nie sú len o tom, že v predvianočnom období zoberieme jedno auto darčekov, ktoré porozdávame, vyfotíme sa za jasu televíznych kamier, ale je to systematická práca, podpora v štátnom rozpočte a budovanie týchto detských domovov. Ako myslím si, že tadiaľto vedie cesta a pani predsedníčka vlády by sa mala nad sebou zamyslieť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega Ondruš hovoril, ako to už u neho býva zvykom, pekne, súvislo, a keďže ho poznáme, ani nám to nebolo divnô, lebo hovorí peknou slovenčinou a vety má učesané. Iná vec je trochu ten obsah. Samozrejme, vidím, že aj u môjho predrečníka, a nemám sa k tomu vyjadrovať, poznačili podhľady. No poznačili aj mňa. Neviem presne, či je to 200-tisíc eur na podhľady, a ako šetrný človek, samozrejme, rozmýšľam nad každou korunou. Na druhej strane púhe porovnanie dvoch čísiel ešte nemusí povedať veľa, pretože neviem, aké máte informácie o stave detských domovov rodinného typu, či do nich tečie, alebo sa v nich nekúri. Mali by byť tieto údaje zrejme nejakým iným spôsobom vyargumentované ako trošku demagogickým porovnávaním sumy.

    Ubezpečujem vás, že najväčšia univerzita na Slovensku má veľa budov, z ktorých mnohé boli v havarijnom stave, z toho i mnohé historicky veľmi cenné, ako napríklad bývalá vládna budova pri Dunaji, v ktorej sídli Filozofická fakulta. Mnohé roky nedostala Univerzita Komenského na množstvo svojich budov ani toľkoto peňazí na údržbu a renováciu.

    A keď hovoríme teda o míňaní v sociálnom sektore a v tejto oblasti, tak musím zase povedať, že ma napadajú veľmi dobre investované peniaze do sociálnych podnikov, ktoré boli možno väčšie, ako boli podhľady a stropy, a takisto ma napadá v rámci stavebných aktivít vila na Mudroňovej, ku ktorej sa odrazu nikto nehlási, ale ktorú asi sotva zadala nejaká iná vláda ako vaša. A k jej cti treba povedať, že sa v nej kedysi úspešne liečili detskí kožní pacienti a ja som tam absolvoval testačnú prípravu. A tie milióny, ktoré sa do nej investovali, sú značne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem tiež veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Ondrušovi a, no, skonštatovať spolu s ním, pravda sa skutočne strašne ťažko počúva a pán poslanec Ondruš tuná upozornil a poukázal na isté veci, ktoré v tomto parlamente ešte nezazneli. A som veľmi rád, že zazneli práve z jeho úst a na takej ploche, na ktorej zazneli.

    Ale chcel by som povedať, že toto nie je rozpočet nášho sociálneho ministra, ktorý tak strašne rád fujká na svojich tlačových konferenciách, ale toto je rozpočet nadministra Mikloša. A to treba, tam sedí ten zodpovedný človek, tam vpredu sedí ten zodpovedný človek, ktorý je za všetko tuná zodpovedný. Za všetko to, za všetky tieto číselká, ktoré sú tuná napísané, a skutočne tento rozpočet je jeho a zostane tým jeho plagátom, o ktorom si tuná budeme ešte veľmi dlho rozprávať v tomto parlamente.

    Ja som, skutočne len so závisťou môžem počúvať, že sa takto nehovorí aj o kultúre, že sa takto nehovorí o vzťahu ku kultúre takýmito jasnými slovami a že nemáme možnosť povedať to všetko, čo v tej kultúre by malo byť a nie je. Ja som si robil pred, za prvej Dzurindovej vlády taký malý prieskum a prišiel som na to, že 70 % poslancov tohto parlamentu v živote nebolo v divadle, dámy a páni. Potom som si už to radšej nerobil, takéto prieskumy. V živote neboli v divadle a to som nešpecifikoval, či ide o divadlo hudobné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako býva mojím zvykom, budem maximálne stručný.

    Ja musím upozorniť, pán poslanec Dostál, že ja som len, keď som opakoval niektoré len konkrétne čísla, napríklad údaje a fakty, len preto, aby som ich zdôraznil. Nie ja tu naťahujem túto rozpravu. Musím naozaj poukázať, že pán poslanec Matovič opakovane sa prihlasuje s faktickými poznámkami, kde hovorí stále to isté a zatiaľ už takto natiahol rozpravu o mnohé a mnohé minúty.

    Ale pánovi Viskupičovi, máte pravdu, že ja som bol včera proti. Áno, ale práve preto som chcel ukázať svoju zodpovednosť, že aj v prípade, že ste prijali návrh, s ktorým ja vecne nesúhlasím a vysvetlil som, že teda preto, lebo, lebo to, čo pridávate, je v skutočnosti menej ako to, čo robíte, ale napriek tomu teda, že s týmto návrhom som nesúhlasil, chcel som vás upozorniť, že ak ste ho už prijali, tak ho treba doriešiť aj v rozpočte a jednoducho preto som navrhol zvýšiť tam tie výdavky. Čiže ja som vystúpil s tým návrhom, naozaj aby som maximálne ukázal svoj vecný a, nazvime to, seriózny prístup.

    A musím povedať, že teda chcel som v tom vystúpení, ale už som to ďalej nechcel ďalej naťahovať, chcel som v tom vystúpení reagovať napríklad aj na tú najčastejšiu výhradu, že vlastne o koľko sa oproti tomuto roku na budúci rok navrhuje zvýšiť na tieto sociálne výdavky, ale to je prosto iná debata a teraz už na to nemám čas. Takže k tomuto sa už nebudem vracať.

    Na záver ešte by som zareagoval na faktickú poznámku pána poslanca Počiatka. Ja beriem to, čo si vytkol môjmu vystúpeniu, samozrejme, beriem si to k srdcu a budem nad tými vecami rozmýšľať. A keď si upracem myšlienky k tým témam, ktoré si naškrtol v hlave, tak, samozrejme, som pripravený prihlásiť sa aj do ústnej časti rozpravy.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je päť minút pred šestnástou, ktorú hodinu sme si stanovili ako čas prerušenia rokovania 9. schôdze Národnej rady. Viem, že pán kolega má dlhší príspevok, ako je čas do šestnástej, preto odporúčam prerušiť rokovanie dnes o návrhu zákona o štátnom rozpočte a pokračovať v utorok o 9.00 hod. s tým, že vás chcem informovať, že zostali ešte šiesti páni poslanci, ktorí sú písomne prihlásení do rozpravy.

    Ďakujem vám všetkým za aktívnu účasť na rokovaní. Šťastnú cestu domov, príjemnú sobotu, nedeľu a šťastný návrat na budúci týždeň na rokovanie 9. schôdze Národnej rady.

    Dovidenia, páni poslanci.

  • Prerušenie rokovania o 15.56 hodine.