• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať 9. schôdzou Národnej rady. Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, môžem poprosiť aj tu kolegov napravo, keby si mohli sadnúť. Budeme pokračovať.

    Otváram tretí deň 9. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadal pán poslanec Peter Zajac.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

  • Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 125. Výsledky jeho prerokovania vo výboroch máte v tlači 125a.

    Prosím ministra hospodárstva Juraja Miškova, aby vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

    Tiež poprosím spravodajcu, keby mohol zaujať miesto. Ďakujem.

  • Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom na predloženie tohto návrhu bola okrem naliehavej potreby ozdravenia verejných financií potreba systémovo riešiť zabezpečenie financovania tvorby a ochraňovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Aj keď problematiku núdzových zásob v súčasnosti upravuje zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov v súlade so smernicou Rady 2006/67 Európskeho spoločenstva, výdavky súvisiace s vytváraním, ochranou a správou štátnych hmotných rezerv rieši zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.

    Tento zákon stanovuje, že sa tieto výdavky hradia zo štátneho rozpočtu. Správe rezerv, ale už aj v predošlých rokoch, na tento účel potrebné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu neboli prideľované, a preto bola nútená výdavky na nákup financovania, skladovania, ochraňovania a obmeny štátnych hmotných rezerv kryť najmä zo svojho mimorozpočtového bežného účtu určeného na vykrývanie platieb súvisiacich s obmenami a zámenami zásob štátnych hmotných rezerv a ďalších bežných výdajov.

    Doterajší model financovania núdzových zásob nie je pre správu rezerv pre ďalšie obdobie udržateľný. Správa rezerv už nedisponuje žiadnymi rezervami, s ktorými by mohol byť napĺňaný mimorozpočtový účet, a tým kryté náklady spojené s tvorbou a ochraňovaním núdzových zásob ropy a ropných výrobkov.

    Touto novelou zákona správa rezerv navrhuje financovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov riešiť systémovo, a to prostredníctvom výberu príspevku, ktorý má byť príjmom štátneho rozpočtu. Príspevok pritom bude neziskový, nakoľko takto získané finančné prostriedky budú slúžiť výlučne na financovanie tvorby a ochrany núdzových zásob.

    Navrhovaný model vychádza z podobných modelov už zavedených v zahraničí, ale zohľadňuje podmienky platné pre Slovenskú republiku. Nespornými výhodami navrhovaného modelu financovania núdzových zásob je jeho transparentnosť, nezávislosť na verejných zdrojoch, ako aj určitá objektívnosť, keďže na jeho financovaní sa budú podieľať najmä tí, ktorí budú môcť tento systém v čase krízy aj najviac využívať, teda koneční spotrebitelia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo a výstavbu a dopravu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý bol gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona podal spravodajskú správu a informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, ktorú sme dostali pod tlačou 125.

    Národná rada svojím uznesením z 15. októbra roku 2010 pridelila predmetný návrh zákona trom výborom. Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu svojimi uzneseniami odporučili Národnej rade schváliť predmetný návrh zákona. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie.

    V rámci spoločnej správy, ktorú máme pod tlačou 125a je 6 legislatívnych úprav, ktoré navrhol legislatívny odbor Národnej rady. Žiadne iné pozmeňujúce návrhy vo výboroch neboli prijaté.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Traja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má poslanec Jozef Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkoch a o riešení stavu ropnej núdze, tlač 125.

    V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledovné zmeny.

    1. V čl. I. bod 1 v § 7 písm. a) ods. 6 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: "a za ktoré bol správe rezerv preukázateľne akýmkoľvek spôsobom zaplatený príspevok", koniec vety.

    Odôvodnenie tejto zmeny. Doplnenie úpravy sa navrhuje s cieľom zamedziť špekuláciám a neoprávnenému zisku podnikateľa z dôvodu požiadania o vrátenie príspevku na vyvezený tovar, za ktorý akýmkoľvek spôsobom nebol uhradený príspevok.

    2. V čl. I. v bode 1 § 7a ods. 12 znie: "Správa rezerv sústreďuje príjmy z príspevku na samostatnom mimorozpočtovom účte. Do siedmych pracovných dní od ukončenia kalendárneho štvrťroka odvedie správa rezerv do príjmov štátneho rozpočtu zostatok na účte z príspevku za predchádzajúci kalendárny rok. Pardon opravujem, kalendárny štvrťrok. Zostatkom na účte z príspevku za predchádzajúci kalendárny štvrťrok sa rozumie rozdiel medzi sumou vybratého príspevku a sumou vráteného príspevku. Zostatok na účte z príspevku za posledný štvrťrok odvedie správa rezerv do príjmov štátneho rozpočtu do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

    Výdavky na tvorbu, obmenu, zámenu, pôžičku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob realizuje správa rezerv z výdavkov štátneho rozpočtu", koniec vety.

    Odôvodnenie tohto bodu. Navrhovanou úpravou sa vymedzuje spôsob nakladania s príspevkami, ktoré uhrádzajú povinné osoby podľa § 7 písm. a) ods. 1 zákona. Prijaté úhrady príspevku bude správa rezerv sústreďovať na samostatnom mimorozpočtovom účte, z ktorého bude priebežne realizovať aj vratky príspevku. Každý kalendárny štvrťrok sa zostatky na účte v stave ku koncu kalendárneho štvrťroka odvedú do príjmov štátneho rozpočtu a za posledný kvartál kalendárneho roka bude zostatok k 31. decembru automaticky odvedený do príjmov štátneho rozpočtu.

    Zároveň sa upravuje, že všetky výdavky, na ktoré sa príspevok účelovo vyberá podľa § 7 písm. a) ods. 1 zákona, budú hradené z výdavkov štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Slovo má ďalší rečník, pán poslanec Jahnátek.

  • Dobré ráno. Vážené dámy, páni, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, štátne hmotné rezervy a vláda Slovenskej republiky nám predložila na rokovanie zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy, ropných výrobkoch a riešení stavu ropnej núdze.

    Keď by som mal jednou vetou charakterizovať, vlastne čo štátne hmotné rezervy robia, tak by som povedal, že zdržiavajú parlament. Zdržiavajú parlament preto, že dávajú na posúdenie zákon, ktorý momentálne nie je vôbec aktuálny a vôbec potrebný.

    Prečo hovorím toto konštatovanie. V roku 2010 bola v Európskej komisii a v Európskom parlamente schválená nová smernica, ktorá bude pojednávať o hmotných rezervách členských štátov Európskej únie, ktoré sa budú týkať plynu, ropy, ropných derivátov, kde sú jasne definované pravidlá, za ktorých bude potrebné riešiť túto problematiku na národnej úrovni.

    My sme získali ešte za vlády Roberta Fica takú kvótu, ktorú Slovensko v súčasnosti bez problémov pokrýva, čiže aj po nadobudnutí právoplatnosti tejto novej smernice pre Slovensko zostáva naďalej deväťdesiat dní v kombinácii ropa, ropné produkty.

    Pani kolegyňa z KDH sa usmieva, ale je to tak, ten lobing jednoducho je potrebný a nebyť lobingu v Bruseli, tak by sa pre členské štáty niekedy stanovovali kvóty, ktoré môžu byť dosť problematické.

    Dámy, páni, my deväťdesiat dní máme. A máme ho ešte v lepšej kondícii, vzhľadom na to, že máme pomerne vysoký podiel ropných produktov, derivátov, to znamená, že sme okamžite schopní zásobovať a saturovať trh potrebnými pohonnými hmotami, keby skutočne k nejakej kríze prišlo a nemusíme čakať ani na proces spracovania v našej rafinérii alebo na dovoz takýchto produktov zo zahraničia. Čiže, ešte raz opakujem, pre Slovensko sa objem štátnych hmotných rezerv ani podľa novej smernice navyšovať nebude.

    Za druhé, tento zákon hovorí skôr o nejakej technike ako sa bude nakladať s obchodníkmi s ropou a ropnými produktmi na Slovensku, ako sa budú kontrolovať, s čím nemám v podstate problém. Pokiaľ je vylepšená technika evidencie obchodníkov s ropou a ropnými produktmi, nemám žiadny problém. Myslím si, že je to až príliš byrokraticky nastavené, ale je to želanie nového vedenia štátnych hmotných rezerv. Dajme im príležitosť, nech si robia tento mechanizmus, tak ako si ho nastavili.

    Čo je však zarážajúce, ten finálny efekt, ktorý vznikne z návrhu tejto mechaniky, ktorá je v zákone definovaná je, že každý liter nafty alebo petroleja, alebo benzínu sa automaticky navyšuje o 50 halierov. Štátne hmotné rezervy neprišli s ničím novým geniálnym, takéto pokusy boli v predchádzajúcej vláde každý rok. Neprijali sme to, nechceli sme to prijať, vzhľadom na to, že celé to bremeno, tých 50 halierov, by sa automaticky prenieslo na konečného spotrebiteľa. Na konečného spotrebiteľa preto, lebo štátne hmotné rezervy chceli mať v tom čase väčší zdroj peňazí, napríklad na obmenu, resp. na navýšenie toho povinného množstva, ktoré musia evidovať ako štátne hmotné rezervy. Ale vzhľadom na to, že Slovensko má stále vysoké spotrebné dane na pohonné hmoty, vláda Roberta Fica s takýmto stanoviskom nesúhlasila. Plus k tomu, keď prirátame navýšenie DPH na 20 %, ktoré je pripravené a ktoré spadne každú chvíľu, to znamená, že o ďalších 0,2 centu sa navyšuje každý liter pohonnej hmoty.

    Čiže to, čo si kamionisti v januári roku 2010 vydobyli, aby došlo k zníženiu konečnej ceny nafty a vyrovnali sme sa s touto cenou okolitým krajinám, páni zo súčasnej koalície, ktorí ste v januári veľmi vehementne zastupovali kamionistov a predstavitelia hlavne SDKÚ a KDH sa premávali pred kamionistami a nechali sa brať kamerami a fotografovať ako chcú pomôcť a znížiť ceny pohonných hmôt pre prepravcov na Slovensku, tak týmto krokom ste im to, dámy a páni, znegovali, dokonca navýšili. Čiže je to určitý prvok farizeizmu, ktorý jednoducho sa nedá ospravedlniť, že v čase, keď to bolo výhodné ako politický nástroj, ste vehementne obhajovali zníženie cien ropy a ropných produktov, a teraz to cez dane navyšujete naspäť.

    Dal by sa ospravedlniť aj tento krok, pokiaľ by samozrejme toto zvýšenie bolo potrebné. Ono však potrebné nie je. Ja som si veľmi dobre vypočul úvodné slovo pána ministra, aj svojho predrečníka, ktorý dával doplňujúci, doplňujúci pozmeňovák, ale ani z jedného som nevycítil, a nie je to definované ani v tejto novele zákona, že prostriedky, ktoré vzniknú z tohto navýšenia, z tých poplatkov za transfer, či dovoz, vývoz ropy a ropných produktov na Slovensku, či bude skutočným zdrojom pre štátne hmotné rezervy.

    Dámy, páni, nie je to tak. Sám predkladateľ, pán Kollár, teraz povedal, každý kvartál sa to bude odvádzať do štátneho rozpočtu. Tak mi prosím vás pekne povedzte, ako idete zabezpečiť navýšenie prostriedkov a tým pádom, navýšenie štátnych hmotných rezerv, keď každý štvrťrok odvediete tieto peniaze Miklošovi do kasy a ten ich tam spapká a rozdelí si ich tam, kde bude potrebovať, pokiaľ to vy, môžete argumentovať, že takáto je dohoda.

    Takto argumentovali štátne hmotné rezervy na hospodárskom výbore, ale pokiaľ to nemáte v zákone, garantujem vám, že tieto prostriedky štátne hmotné rezervy nikdy neuvidia. Čiže ešte raz, robíme zlú vec voči spotrebiteľom na Slovensku. Znegovali ste celý výsledok toho niekoľkotýždňového vyjednávania kamionistov, dokonca ste im teraz zvýšili cenu a všetko robíte len preto, aby mal pán minister financií oveľa viac prostriedkov na úplne iné použitie ako v skutočnosti tento zákon mal zámer, t. j. posilniť a zvýšiť štátne hmotné rezervy.

    Dámy, páni, záverom, povedal som vám jasné argumenty, prečo si myslím, že tento zákon je zbytočný. Osobne si myslím, počkajme na Európsku komisiu, pokiaľ dá záväzné limity na transpozíciu Európskej smernice pre členské štáty Európskej únie a potom sa vráťme, ale komplexne k tomuto materiálu. Nerobme paškvily, ktoré znamenajú znovu len zaťaženie peňaženky bežného občana, ktoré znamenajú zvýšenie prevádzkových nákladov pre všetkých dopravcov a prepravcov, a ktoré v konečnom dôsledku vôbec nepomôžu štátnym hmotným rezervám, ale pomôžu pánu ministrovi Miklošovi, aby mohol šafáriť ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kažimír. Uzatváram možnosť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja len takú rekapituláciu, čo sa deje v oblasti cien pohonných hmôt. V podstate tento poplatok, by sa mohol preniesť do koncových cien benzínu a nafty až vo výške 1,7 centa, takú sme dostali informáciu zo štátnych hmotných rezerv. K tomu, k tomu si prirátajte včera schválenú DPH na 20 %, čiže s DPH sú to cez 2 centy alebo po našom cez 60 halierov.

    Pohrali ste sa so zdaňovaním biopalív. Ďalší priestor na zvýšenie cien benzínu v tomto prípade a zrušili ste červenú naftu, čo je 17 centov na liter. Samotný dopad, zrušenie nafty, k tomu tieto ďalšie poplatky, to znamená DPH, a hlavne teda poplatok do štátnych hmotných rezerv, a na to ešte DPH, čiže u tých poľnohospodárov vám to vybehne na vyše 22 centov, na skoro 7 korún.

    Toto je rekapitulácia toho, čo sa deje cez túto schôdzu v oblasti cien palív, samozrejme s automatickým dopadom na ďalšie ceny služieb a tovarov. Takže darmo sa vám nepáči naše neustále pripomínanie toho, že celý tento balík sa naakumulovaný prenesie do cien a tým pádom aj do životnej úrovne ľudí.

    Takisto musím pripomenúť, že sedia tu ľudia, ktorí v januári roznášali teplý čaj štrajkujúcim kamionistom, tak aj po tejto novele zákona si myslím, že ten čaj im naozaj zhorkne. Ďakujem.

  • Ďakujem, ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Pavlis.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trošku z iného súdku ako je zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov.

    K predloženiu môjho pozmeňovacieho návrhu ma viedli skutočnosti, ktoré boli medializované v súvislosti s predajom Nováckych chemických závodov a sú jednoznačne uvedené v liste Výkonného výboru Fondu národného majetku, ktorý bol adresovaný vláde premiérky Ivety Radičovej. Som si plne vedomý toho, že sa jedná o nepriamu novelu zákona o strategických podnikoch, ale zároveň si plne uvedomujem, že v prípade nepredloženia, nepredloženia, či účinnosti zákona hrozia štátu značné hospodárske straty.

    Ale späť k spomenutému listu. List je adresovaný vláde Slovenskej republiky z 10. 11. 2010 pod titulom: Upozornenie na dôsledky konkurzu v spoločnosti Novácke chemické závody v konkurze z hľadiska zamestnanosti v regióne. A budem citovať z listu: "Znalecká organizácia PP Consult vypracovala znalecký posudok č. 25 z roku 2010, ktorým stanovila všeobecnú hodnotu majetku podniku úpadcu k 30. 5. 2010 na sumu 127 229 241 mil. EUR." Ďalej citát: "Fond národného majetku disponuje informáciami, z ktorých vyplýva podozrenie, že priebeh konkurzu na úpadcu môže byť riadený a ovplyvňovaný veriteľmi." Ďalší citát z listu premiérky vlády Slovenskej republiky: "Skutočnosti zistené Fondom národného majetku by mohli nasvedčovať k tomu, že títo veritelia konajú vo vzájomnej zhode, predovšetkým z toho dôvodu, že sú navzájom majetkovo prepojení a ich vnútorná vlastnícka štruktúra sa prekrýva. Fond národného majetku tiež disponuje informáciami, že takéto majetkové prepojenie a prekrývanie vnútornej vlastníckej štruktúry existuje nielen medzi niektorými členmi veriteľského výboru navzájom, ale dokonca aj medzi týmito členmi veriteľského výboru a samostatným úpadcom." Tieto skutočnosti by mohli nasvedčovať tomu, že úpadca za určitých okolností môže manažovať svoj vlastný konkurz cez svojich vlastnícky prepojených veriteľov.

    Ďalej z listu: "Podľa vyjadrení správcu, podnik úpadcu funguje v plnej prevádzke, v plnom výrobnom režime. Na druhej strane však Fond národného majetku má informácie o tom, že správca manažuje prevádzku podniku úpadcu tak, že výrobné vstupy obstaráva a nakupuje za vyššie ceny ako pred konkurzom a súčasne tak, že ceny výstupov predáva za nižšie ceny ako pred konkurzom." A na záver z listu: "Uvedené skutočnosti a ich závažné dôsledky, ktoré môžu nastať v krátkom čase už v blízkej budúcnosti kladieme do vašej pozornosti a so zreteľom na možnosť odvrátenia týchto negatívnych dôsledkov vám dávame na zváženie, promptne vykonať príslušné kroky smerujúce k legislatívnej zmene, ktorá by primerane predložila účinnosť zákona o strategických spoločnostiach." Toto je koniec citácie z listu, ktorý poslal Fond národného majetku na vládu Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, toto nie je oznámenie vláde, ale predsa toto má byť trestné oznámenie a tomuto sa prizeráme my v priamom prenose. Pod kontrolou vlády, pod kontrolou ministerstva a pod kontrolou Fondu národného majetku. Pýtam sa, aký lepší dôkaz potrebujete, aby ste konali?

    Je zarážajúce, že tí, ktorí tento podnik priviedli do konkurzu, si očistenie od všetkých dlhov kúpia za symbolické euro, pretože kúpna cena 2 mil. EUR je vo výške peňažnej zábezpeky, a to je 1/60 znaleckého posudku. Je paradoxom, že Fond národného majetku, ktorý v tomto podniku má pohľadávku vo výške viac ako 17 mil. EUR nekonal. Kúpou podniku za 2 mil. EUR a následným transparentným predajom, by si štát vysporiadal svoju pohľadávku a ešte by pri predaji získal pre štát nemalý benefit.

    Skúste sa spýtať súkromného sektoru, či takýto biznis nespraví. Určite sa vám vysmeje. Ak tvrdíte, že štát je najhorší vlastník, tak sa pýtam, akých manažérov dávate do štátnych podnikov? Tých neschopných? Veď potenciálny kupca je slovenský subjekt, takže predpokladám, že tento podnik budú riadiť slovenskí manažéri alebo jedine, že by potenciálny kupca, slovenský subjekt, by poslal sem niekoho z Cypru.

    Preto po zvážení všetkých uvedených skutočností, ak vám záleží na osude jedného a možno niekoľko ďalších podnikov Slovenska s podobným osudom, vás žiadam o podporu nasledujúceho pozmeňujúceho návrhu.

    Pozmeňujúci návrh v súlade s ustanovením zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 170/2001 o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 125).

    Navrhujem zmenu čl. III a doplnenie nového čl. IV nasledovným znením.

    "Čl. III: Zákon č. 493/2009 o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

    Čl. IV znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia." Čl. I stráca účinnosť 31. decembra 2012. Čl. IV Tento zákon nadobúda účinnosť 30. decembra 2010."."

    Vážené dámy a páni, verím, že zdravý rozum zvíťazí a tento návrh podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy sa nikto neprihlásil s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, zaujať aspoň krátke stanovisko k pánom poslancom. Z rozpravy k pánovi Pavlisovi sa nebudem vyjadrovať, ja som vôbec nepochopil vlastne, čo to pán Pavlis rieši, pretože návrh zákona rieši úplne inú podstatu.

    K pánovi Jahnátkovi by som sa veľmi krátko vyjadril týmto spôsobom. Pán, vážený poslanec, vládny návrh zákona nerieši nijakým spôsobom dobu uskladňovania ropy a ropných produktov, čiže to som veľmi nepochopil. Vládny zákon rieši zabezpečovanie financovania tvorby núdzových zásob ropy a ropných produktov. O tom je tento návrh zákona.

    Navrhovaný zákon považujeme za spravodlivejší ako doterajší systém, pretože je adresnejší a náklady na tvorbu týchto núdzových zásob budú znášať tí, ktorí tieto produkty v prvom rade využívajú, to znamená, že ich nebudú znášať všetci občania Slovenskej republiky. V tom je podstata toho zákona.

    Ďalšia podstata toho zákona spočíva v tom, že budeme tvoriť tento príspevok na mimorozpočtovom účte Správy štátnych hmotných rezerv. V návrhu zákona je napísané, že bude príjmom štátneho rozpočtu, ale je určený vyslovene na tvorbu týchto núdzových zásob. Je to napísané v návrhu zákona, takže k tomuto by som sa možno viac nevyjadroval.

    Vzhľadom na to, teda, že vo vašom vystúpení nezaznel z môjho pohľadu ani jeden relevantný argument, nevidím najmenší dôvod, prečo by poslanci nemali s navrhovaným vládnym návrhom zákona súhlasiť a hlasovať za.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi ešte. Nie je možné faktickú poznámku teraz, sa s faktickou poznámkou prihlásiť, lebo rozprava bola skončená. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som si chcel len splniť povinnosť spravodajcu a podľa zákona o rokovacom poriadku § 83 ods. 2 chcem len upozorniť na to, čo vlastne povedal aj sám predkladateľ, že pozmeňujúci návrh pána Pavlisa sa nedotýka predloženého návrhu zákona, a je to novelizácia úplne iného zákona, čiže ide o tzv. nepriamu novelu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa programu by mal nasledovať ďalší bod, ktorý sa týka platov poslancov. Kolega Beblavý ešte pripravuje jeden pozmeňovací návrh.

    Chcem navrhnúť, aby sme nasledujúci bod a ten ďalší vymenili, čiže teraz by sme riešili elektronické pokladne a potom platy poslancov. Je všeobecný súhlas s takýmto? Ďakujem pekne. Je alebo nie je?

  • Hlasy z pléna.

  • V opačnom prípade vyhlásime teraz prestávku. Tak, veď je to aj tak v normálnom poradí, registračné pokladne sú hneď ďalší bod.

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Prosím? Poprosím vás, keby ste zapli mikrofón pánom, nech sa počujeme. Môžem vás poprosiť, pán Pavlis?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Je v kompetencii vašej zmeniť program a to musíme odhlasovať. To znamená, že dajte o tom hlasovať.

  • No, tak je nás tu evidentne menej, ale v prípade, že je všeobecný súhlas, vieme to urobiť, keď teda vravíte, že toto je nejaký podstatný dôvod to nerobiť, tak vyhlasujem teraz prestávku, dokým nebudeme mať ten návrh pripravený a budeme potom pokračovať bodom o platoch poslancov.

    Ja vám ďakujem za spoluprácu, pán Pavlis.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pýtam sa ešte raz, či je všeobecný súhlas, že by sme teraz pokračovali s bodom o registračných pokladniach.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 o správe daní a poplatkov a o zmenách a sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

  • Vládny návrh zákona má tlač 100. Výsledky jeho prerokovania vo výboroch sú v tlači 100a.

    Poprosím pána ministra financií, aby zákon uviedol a odôvodnil a poprosím spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Ďakujem. Spoločný spravodajca je Jozef Kollár.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným návrhom zákona sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého môžu podnikatelia používať doterajšie elektronické registračné pokladnice o dva roky, čím sa vytvorí podnikateľom väčší časový priestor na zaobstaranie nových pokladníc, resp. na úpravu doterajších pokladníc.

    Zároveň sa navrhuje, aby podnikatelia, ktorým vznikne v tejto predĺženej lehote prvýkrát povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu, používali už len nové elektronické registračné pokladnice spĺňajúce požiadavky stanovené zákonom 289/2008 Z. z. V záujme zamedzenia predaja tovaru v prihraničných oblastiach zahraničnými podnikateľmi bez elektronických registračných pokladníc sa navrhuje, aby aj títo mali povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu. Uvedeným sa potlačí čas nelegálneho predaja na území Slovenskej republiky a zrovnoprávnia sa podmienky predaja domácich podnikateľov so zahraničnými. Nadväzne na úpravu zákona č. 289/2008 Z. z. sa v čl. II navrhuje zmena a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Súčasne sa novelizujú niektoré ustanovenia tohto zákona, ktorých úpravu si vyžiadala prax.

    Medzitým na základe politických rokovaní v rámci koalície bola dohodnutá zmena, ktorou by sa skrátilo pôvodne dvojročné odsunutie platnosti nových povinností používania nových elektronických registračných pokladní a bude predložený návrh na skrátenie tejto doby na jeden rok, s čím odporúčam Národnej rade súhlasiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu gestorského výboru o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský podáva túto správu Národnej rade prerokovanú.

    Národná rada svojím uznesením č. 96 z 13. októbra 2010 pridelila vládny návrh týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, toto prijal Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 51 z 18. novembra tohto roku a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 66 tiež z 18. novembra tohto roku. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III. tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    1. K čl. I. bod 3. V bode 3 sa v § 18 slová "31. december 2012" nahrádzajú slovami "30. jún 2011".

    K lehote zmeny sa pristúpilo z dôvodu, že nové pokladnice z hľadiska svojich technických možností sú nastavené na elimináciu krátenia tržieb, čo v konečnom dôsledku bude mať pozitívny vplyv na výšku daňových únikov. Gestorský výbor, v tomto prípade výbor pre financie a rozpočet, odporúča neschváliť tento pozmeňujúci návrh.

    2. K čl. II. bod 4. Bod 4. V § 23 písm. b) ods. 2 sa slová „príslušný zoznam daňových dlžníkov“ nahrádzajú slovami „aktuálny zoznam daňových dlžníkov" podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka“. Významovo sa predložený návrh zákona nemení, len sa navrhuje použitie inej legislatívnej techniky. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.

    3. K čl. II. bod 10. V bode 10 sa v § 110 písm. j) ods. 1 slová "31. december 2012" nahrádzajú slovami "30. jún 2011".

    Gestorský výbor opäť odporúča tento pozmeňujúci návrh neschváliť.

    4. K čl. II. bod 11.

    "11. Za § 110 písm. j) sa vkladá § 110 písm. k), ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 110k Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 30. decembra 2010."

    1. Ustanovenie § 15 ods. 1 prvej vety sa uplatní aj na daňovú kontrolu neukončenú do 29. decembra 2010.

    2. Ak od 1. januára 2010 do 29. decembra 2010 nastala skutočnosť pre uloženie pokuty podľa § 35, postupuje sa podľa zákona účinného do 29. decembra 2010. Gestorský výbor odporúča neschváliť tento návrh.

    Gestorský výbor tak isto odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bode spoločnej správy č. 2 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch spoločnej správy č. 1, 3, 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice, nedostal tak isto žiadne stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako som ich pred chvíľočkou uviedol, určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu a súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy sa písomne prihlásil, pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, máme na stole ďalší návrh zákona, ktorý neakceptuje možnosť vylepšenia možnosti príjmu do štátneho rozpočtu.

    Mám pocit, že asi nie je tu vôľa po tom, aby sa hľadalo riešenie tam, kde riešenie je. Hľadá sa riešenie alebo hľadajú sa väčšinou riešenia tam, kde dôjde k absolútnemu zdražovaniu na Slovensku. Ja v prvom čítaní a myslím, že nielen ja, ale z úst aj predrečníka práve z koalície bolo spomenuté číslo 150 mil. EUR. Ak bude veľký záujem, ja ten, ja predložím alebo teda dodám materiál, z ktorého vychádzam, akým spôsobom mohol byť príjem do štátneho rozpočtu zo zavedenia elektronických pokladní od 1. 1. 2011 tak, ako to navrhovala bývalá vláda, tak ako neviem prečo, dnes navrhuje predĺženie tejto lehoty alebo vo vládnom návrhu zákona o dva roky.

    V spoločnej správe, ktorá prešla výborom pre financie a rozpočet bolo presunutie o pol roka, ale už z úst pána ministra, myslím, že je to aj v poslaneckých laviciach už rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o predĺžení o rok, ako keby kompromisným riešením.

    Tak veľmi v zjednodušenej podobe to vysvetlím, prečo myslím si, že tento odhad má svoje racio. Tržby z maloobchodu, z predaja motorových vozidiel, ubytovania a reštauračných služieb a pohostinstiev je podľa Štatistického úradu za rok 2009 asi niekde na úrovni 22,5 mld. EUR. Odhad šedej ekonomiky na Slovensku, môžeme sa o tom prieť, môžeme o tom diskutovať, je niekde na úrovni 15 %. Ak by sme brali z tých 15 %, ktoré hovorím, že je šedá ekonomika, 20 %, čo je zlomok toho celého, tak nám vyjde niekde príjem na úrovni do štátneho rozpočtu asi 150 až viac ako 150 mil. EUR, čo je asi 152 mil. EUR. A to už nehovoriac o tom, že ďalšie príjmy, ktoré môžu byť, môžu zahŕňať čiernu prácu v segmente čiernej práce teda, ktorým môže byť ďalším, by som povedal, príspevkom k tomuto celému a určite tým pádom, by sa ušetrili jednak dávky v nezamestnanosti, určite aj príjem do Sociálnej poisťovne a tak ďalej.

    Teraz sa pýtam, prečo bolo nutné, aby sa predĺžil tento termín o rok, prípadne o dva roky a túto otázku, podľa môjho názoru je ťažko zodpovedať. Je v tom loby, je v tom nejaký záujem veľkých obchodných reťazcov? Tie náklady, ktoré budú súvisieť so zavedením elektronických pokladní, nie je tak významne veľký, aby teda neboli možno, alebo aby neboli schopné tieto väčšie podniky, prípadne aj menšie utiahnuť túto ťarchu.

    Bolo tu v argumentácii, v prvom čítaní bola argumentácia zase, teda musím povedať, že až po ukončení rozpravy, z úst pána ministra to, že veľké výdavky sa už dali, títo podnikatelia, pri prechode na euro. Čo nie je celkom pravda. Veď veľmi dobre viete, veľká časť tých veľkých reťazcov si platí abgreidy v rámci softvérových služieb, ktoré im poskytujú tieto spoločnosti. Jednoducho ten abgreid bol v rámci jedného balíka, ktorý platia bez ohľadu na to, či teda je alebo nejaká zmena legislatívna nie je. Čiže to nestálo alebo nebol nejaký náklad, ktorý by bol veľmi významný pre tieto subjekty a zároveň musím povedať, že aj prechod na elektronickú pokladňu je možno výmena modulu, ktorý tiež nie je takou významnou položkou, aby tieto, hlavne keď ide o loby veľkých obchodných reťazcov, nevedeli zvládnuť vo svojich nákladoch. Nehovoriac o tom, že je tu absolútna právna neistota.

    Ak na polrok sa prijme, alebo teda v prvom kvartáli sa prijme zákon o tom, že od 1. 1. 2011 je to potvrdené o tom, že to bude zavedenie elektronickej pokladne a my na konci roka zmeníme toto riešenie, je predsa nepredstaviteľné ako môže efektívne pracovať podnikateľská sféra na Slovensku v tomto procese, ak raz je pripravená od 1. 1. 2011, odrazu to bude o rok, o polroka.

    Ja tu hovorím zase o chaose. Chaos na tom, že vládny návrh je dvojročný, potom sa tu hovorí, aj na výbore a sme ochotní prijať nejaké kompromisné riešenie. To kompromisné riešenie je polroka a odrazu už včera boli rozdané do poslaneckých lavíc pozmeňujúce návrhy o tom, že už je to predĺženie o rok. Tak čomu máme ako vedieť alebo rozumieť a čomu majú rozumieť hlavne podnikateľská časť nášho štátu o tom, akým spôsobom sa tuto zabezpečujú riešenia pre podnikateľské alebo pre podnikateľské záujmy. Ak toto nie je nejaký chaos, už potom neviem, čo je teda rozumné.

    A ešte sa vrátim k včerajšiemu zákonu dane z piva, o spotrebnej dani z piva, pardon. Stále hovoríme o tom, že kde nájsť tie zdroje. Pán minister dokonca povedal, že správa, ktorá bola z daňového riaditeľstva, hovorila o zisku zo zavedenia elektronickej pokladne niekde na úrovni 15 mil. EUR. Veď už tam máme vyriešený potom problém. Nerozumiem, prečo je dnes také dôležité, aby sme presúvali tento termín, asi, neviem si predstaviť iný termín, ako to, že to je lobovanie veľkých obchodných reťazcov preto, aby sa tento systém zaviedol takýmto spôsobom. Už nehovoriac o tom, že o problémoch tých, ktorí sa predzásobili na to, aby zabezpečili naplnenie zákonnej formy, ktorá už bola avizovaná, dá sa povedať pred dvoma rokmi.

    Čiže ešte raz chcem opakovať, ak bude záujem o to a bude záujem odborný, profesionálny na to, aby sme našli riešenie, kde nájsť peniaze do štátneho rozpočtu, kde nájsť povedzme zdroje, ktoré sú v čiernej ekonomike, a mal by byť primárnym záujmom odstraňovania tejto čiernej ekonomiky a myslím, že aj pri zákone o dani z pridanej hodnoty bola táto diskusia, dokonca aj pán minister deklaroval, že prečo si neurobili niečo, niečo, čo by znížilo dopady čiernej ekonomiky, prípadne takýmto spôsobom úniku dane z pridanej hodnoty. Veď tu je ten zákon. Zákon, ktorý mal platiť od 1. 1. 2011. Čiže zopakujem iba to, ak by bolo kompromisné riešenie, ktoré by bolo to, čo je v spoločnej správe výboru, keďže ani spoločná správa nebola prijatá, je to informácia, v každom prípade beriem to ako nejakú možnosť kompromisného riešenia, kde nájdeme aj spoločnú podporu. Ak to chcete predlžovať a agóniu predlžovať do roku 2012, prípadne do roku 2013, myslím si, že to je cesta späť a je to cesta do pekla.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria, piati poslanci. Uzatváram možnosť a slovo má pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Burian, netvárte sa, že vás to trápi. Naozaj sa netvárte, že vás trápia podnikatelia a niečo podobné. Netvárte sa tak aspoň. Aj, keď bude mať teplá voda 37 stupňov, budete nás kritizovať, že má málo. Keď bude mať 39, tak nás budete kritizovať, že má veľa. To je celé. Zbytočne tu plytváte časom, svojím aj naším. Nerozprávajte o veciach, ktorým nie, že nerozumiete, rozumiete tomu, to by som zase klamal, ale proste nerozprávajte o veciach, o ktorých rozprávate len preto, aby ste rozprávali a oblbovali ľudí, ako vám ide zásadným spôsobom o financie tohto štátu. Mali ste štyri roky možnosť to ukázať. Ukázali ste to, a to, čo tu robíte, to je len trápne divadlo. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kaník.

  • Všetko, čo negatívne vplýva na podnikateľské prostredie v tejto republike je zlé. Zaťažiť podnikateľské prostredie ďalším vynúteným výdavkom, ktorým zavedenie, opätovné zavedenie znova ďalších pokladní je zaťaženie podnikateľskej sféry a zhoršuje podnikateľské prostredie. Podľa údajov, ktoré myslím ministerstvo hospodárstva má k dispozícii, je to asi 1,7 mld., ktorú budú musieť podnikatelia vynaložiť na celú túto operáciu.

    Vašich 150 mil., ktoré ste spomínali, pokiaľ ja mám dobré informácie, pochádzajú zo štúdie, ktorú vypracoval dodávateľ týchto pokladní. Celé to je kšeft pre dodávateľov a zaplatiť to majú podnikatelia, ktorým by sme teraz, v čase ešte stále krízy mali pomáhať, pretože len tak pomôžeme rastu ekonomiky a nie tým, že im budeme hádzať neustále polená pod nohy. Preto podľa mňa dva roky bolo výborné, alebo teda optimálne a pre mňa je zlé aj to skrátenie na rok. Ja v tom nevidím žiaden dôvod.

    Navyše, pán poslanec, spomínal si šedú ekonomiku. Jasné, je, ale snáď si nemyslíš, že šedá ekonomika ide cez pokladne. Šedej ekonomiky sa toto absolútne nedotkne a teraz to hovorím a nech si na to každý, kto o tom počuje, spomenie o rok povedzme, alebo teda nie o rok, lebo posúvame zavedenie, ale rok po zavedení týchto pokladní, nič sa zásadné nezmení. K žiadnemu navýšeniu príjmov nedôjde, to je ilúzia. Jedine naozaj prinútime podnikateľov k výdavku, ktorý nemusel byť. Tie pokladne by sa inovovali aj tak, ale postupne a priebežne bez náporu a takýmto spôsobom je to naozaj komplikácia.

    Posledná vec, mal som stretnutie na komisii pre podnikateľské prostredie. Možno tam bolo desať zástupcov združení podnikateľov, všetci odsúdili toto zavedenie podnikateľov ako vec ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Slovo má poslanec Kažimír.

  • Ďakujem. Ja by som chcel odkázať všetkým, aj tu sediacim prevádzkovateľom reštauračných zariadení, hotelov a podobných inštitúcií, ktorí sa momentálne ozývajú ako trafené husi, že samozrejme, že zavedenie fiškálnych pamätí má svoj význam, pretože veľmi dobre vedia o distribúcii duálnych účtovných systémov. To znamená, jeden pre štát a druhý pre vlastné riešenie, z čoho sú platení napr. čašníci a celá obsluha, ktorí sú inak na minimálnych mzdách, z čoho sú asi tak platení, z hotovosti, z kešu a z čiernej ekonomiky. Takže nehovorte o tom, že sa to netýka čiernej ekonomiky. Aj predavačom teplej a studenej vody odkazujem, že tento zákon má legisvakanciu vyše dvoch rokov. Som zvedavý, aký zákon s takou dlhou legisvakanciou sa vy tu dožijete, keď tu robíte pozmeňovákmi nové dane zo dňa na deň.

    Ale to podstatné, čo chcem povedať, je to, chcem navrhnúť trestancom z KDH, ktorí si včera dovolili mať iný názor ako koaličná mašinéria, že ten trest, ktorý musia znášať, to znamená nájsť dodatočných 8 alebo koľko mil. EUR sa dá veľmi dobre vyriešiť, keď nebudú hlasovať za tento zákon a ministerstvo financií si bude konečne musieť, aj keď je tvrdohlavé, vypočítať pozitívne dopady zavedenia fiškálnych pokladníc a nebudú musieť znižovať výdavky vo svojich rezortoch, pretože tie peniaze ležia na ulici. Len niekto, kto uzavrel hnusný biznis a podľahol nechutnému lobingu ich nechce vidieť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Burianovi, že zase poukázal na ten chaos, ktorý tu vládne v predkladaní pozmeňujúcich návrhov, kedy zákony, ktoré prídu z vlády sú menené napochytro siahodlhými pozmeňujúcimi návrhmi.

    Pán minister Mikloš, včera to označil, že to je vlastne prihliadanie na názor poslancov, že my bývalí poslanci vládnej koalície sme boli hlasovacou mašinériou, hlasovacími panákmi, ale že oni si názory poslancov vážia a poslanci majú právo zákony meniť. Preto by som sa ho rád spýtal, prečo po dobrovoľnom hlasovaní niektorých poslancov v rámci svojho vedomia a svedomia sa zvolávajú mimoriadne koaličné rady a trestajú sa poslanci za toto hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mnohé z toho, čo som chcela povedať, už povedal kolega Ľudo Kaník, ale sú tu ešte argumenty, ktoré treba položiť na stôl.

    Pán poslanec Burian, vy hovoríte z pózy nadutosti a neznalosti, a preto si dovolím troška občerstviť pamäť. Keď sa prijal zákon o zavedení elektronických pokladní, kupovali podnikatelia pokladne prvýkrát. Onedlho bol zákon novelizovaný, boli povinné certifikáty autorizovaných spoločností, vtedy tí, ktorí také pokladne nemali, kupovali si ich druhýkrát. Pri zavedení eura bola podnikateľská sféra opäť nútená investovať do pokladní a do novelizácie. A aj keď hovoríte o dvojročnej legisvakančnej lehote, tak vám poviem, že začiatkom roku 2009 ste pokladne s fiškálnym modulom nedostali. A v tomto roku podnikateľ, ktorý si chcel objednať fiškálny modul, tak mohol, ale za každý kus platil hneď pri objednávke preddavok 150 EUR. Tak takto vyzerá tá príprava v praxi.

    Možno, že vy si môžete dovoliť každý druhý rok nové auto, ale uisťujem vás, že malí podnikatelia si nemôžu dovoliť každý druhý rok novú pokladňu. A súhlasím s kolegom Kaníkom, že to je neprimerané zaťaženie podnikateľského prostredia, aj zbytočné, pretože daňové úniky nie sú veľké tam, kde sú pokladne, ale tam, kde pokladne nie sú, na trhoviskách. A to je vecou nie zákona o elektronických pokladniach, je to vecou kontroly, dôslednej kontroly na týchto trhoviskách.

    A ešte k tomu chaosu a pozmeňujúcim návrhom. Aby bol zákon spravodlivý a proporcionálny, tak podporím aj 30 pozmeňujúcich návrhov, lebo prvou úlohou nás, zákonodarcov je ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi. Poprosím vás reagovať na rečníka priamo, nie na faktické poznámky.

  • A už končím. Áno už končím. Našou úlohou je prijímať spravodlivé a proporcionálne zákony. Ďakujem.

  • Ďakujem vám pekne. Pán poslanec Kollár. Slovo má pán poslanec Kollár.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, áno, prepáčte mi. Máte pravdu. Poprosím vymazať pána poslanca Kollára zo zoznamu. Pán poslanec Kollár, hlásite sa o slovo? Dobre. Tak teraz na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Burian a potom poprosím.

  • Ďakujem, pán predseda. V podstate všetko to, čo tu bolo povedané je v podstate len nejaká obhajoba niečoho, čo myslím si, že je ťažko obhájiť. To je všetko, všetky tie invektívy o tom, ako niekto háji alebo neháji záujmy podnikateľov, nie sú podstatné. Podstatné primárne je to, či zabezpečíme dostatok zdrojov do štátneho rozpočtu, a či je zmysluplné v čase, keď tento zákon už mal dvojročnú legislačnú dobu, či je správne dnes ho meniť, a či meniť to spôsobom takým, aký tu bol navrhnutý. Vláda v novembri zmení zákon a v Národnej rade sa dostáva len 1. decembra zmena zákona, ktorá teoreticky by mala platiť od 1. 1. 2011. Toto si myslím je, absolútny chaos. Jasná nepripravenosť, a ak máme záujem o to, aby sme vylepšili príjem do štátneho rozpočtu, čo je primárne dôležité, a to budeme aj počuť pri zákone, ktorý bude o platových náležitostiach poslancov, a či teda ide nám o to, aby sme zabezpečili škrty v šedej ekonomike, potom si myslím, že je tu na mieste to, aby sa urobil kompromis, ale ten kompromis je taký, aby bol aj spravodlivý.

    A myslím, že ten bol prijatý práve vo výbore pre financie a rozpočet. Myslím, že všetky ostatné veci, ktoré sú a ktoré boli tu povedané o nejakých nových autách, o nezmyselných veciach, ako jeden fiškálny modul možno je minimálna čiastka na to, aby si zabezpečili práve u loby veľkých nadnárodných spoločností alebo obchodných reťazcov, ktoré tvrdošijne trvali na tom, aby sa zvýšila táto doba. Podľa mňa, nerieši nič. Akurát, len presunieme niečo o rok, niečo, čo môže priniesť pre ekonomiku Slovenska už dnes výsledky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Teraz do rozpravy sa prihlásil spravodajca. Treba ísť za rečnícky pult, takže o slovo požiadal spravodajca. Zároveň sa pýtam, ešte by sme mohli urobiť to, že kto sa hlási do rozpravy ústne k tomuto bodu? Tak, máme dvoch prihlásených, ešte pán poslanec Matej.

    Takže, nech sa páči, máte slovo. Dobre, takže traja, uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja chcem najskôr poďakovať pánovi poslancovi Pelegrinimu za jeho úzkostlivú starostlivosť pri dodržiavaní rokovacieho poriadku vďaka, ktorej som nehovoril dve minúty vo faktickej poznámke a teraz môžem hovoriť do hlasovania, ktoré bude o 11.30 hodine, ale nezneužijem to, ale v každom prípade vám ďakujem, bola to veľmi praktická, v môj prospech nakoniec vyvinutá poznámka. Dobre.

    Takže teraz k téme registračných pokladníc. Som toho názoru, že celá táto téma alebo celý príbeh okolo registračných pokladníc, a teraz je úplne jedno či s fiškálnym modulom alebo bez neho, je bohapustým, skutočne šikanovaním podnikateľov na Slovensku. A len tak pre pripomenutie, treba uviesť, že Česká republika registračné pokladnice nemá a neviem o tom, možno pán Burian takú štatistiku má, disponuje ňou, ak ju máte, pán Burian, tak vás ju poprosím. Neviem o tom, aby podiel šedej ekonomiky v Českej republiky bol vyšší ako podiel šedej ekonomiky alebo čiernej ekonomiky v Slovenskej republike. O takomto čísle naozaj neviem.

    To, čo hovoril pán poslanec Kažimír, keď sa zase s úzkostlivou starostlivosťou pýtal, z čoho platia hlavne prevádzkovatelia reštauračných zariadení svojich čašníkov, môže z tých čiernych príjmov, tak skutočne platí, že ten kto kreatívne účtovníctvo alebo dva typy účtovníctva používa, no tak bude kreatívny v tom účtovníctve, či s pokladnicou alebo bez pokladnice. Bude kreatívny v tom účtovníctve, či s fiškálnym modulom alebo bez fiškálneho modulu.

    No, a nakoniec, tí výrobcovia, dovozcovia, distributéri a servisujúce organizácie, ktoré servisujú pokladnice, tie boli osobne a kontaktovali aj mňa a tiež lobovali za to, aby sa fiškálne moduly zaviedli už od 1. januára 2011, to znamená, aby nedošlo k žiadnemu odkladu ani o šesť mesiacov, ani o rok, ani o dva roky, proste od 1. januára budúceho roka. Treba, ale zobrať na vedomie, že týchto spomínaných organizácií, importérov, predajcov, distributérov a nakoniec aj tých, ktorí poskytujú servis týmto modulom, týchto organizácií, ak sa nemýlim je na Slovensku niekoľko desiatok, myslím, že to číslo nie je ďaleko od pravdy, asi 26 alebo koľko je týchto dovozcov a predajcov. Na strane druhej počet podnikateľských subjektov, ktorých by sa toto dotklo, už nechcem teraz hovoriť dlho, obzvlášť v stave krízy hospodárskej, by sme im vytvorili ďalšie finančné záťaže, tak týchto subjektov je rádovo okolo 120 - 150 tis., podotýkam. Tak a teraz tu majme na miskách týchto váh, na jednej strane 26 subjektov, ktoré to dovážajú, áno, ja nepopieram, možno medzi tým už majú plné sklady, keď si už tie pokladnice doviezli a čakajú na ten okamih, kedy ich môžu distribuovať, tak tých 26 subjektov zarobí a tých 150 tis. subjektov na to sakramentsky doplatí.

    Takže, naozaj som presvedčený o tom, pán poslanec Burian, že vaša úzkostlivá starostlivosť o podnikateľov tu je predstieraná a falošná. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sú prihlásení dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Na úvod len krátko. Ja zas ďakujem vám, pán poslanec Kollár, že ste sa prihlásili do rozpravy. Zase môžem reagovať na vás ja. Čo sa týka toho rokovacieho poriadku, je to zákon, mali by sme ho dodržiavať, sme zákonodarci, takže vždy, keď dôjde k nejakému pochybeniu, ja vás rád naň upozorním, a možno do konca volebného obdobia to už potom bude bez chyby.

    Ale mám jednu krátku otázku, na ktorú by som vás požiadal o odpoveď. Keď už považujete to riešenie za také zlé s tým zavedením fiškálnych modulov, prečo navrhujete len predĺženie lehoty do akej majú byť tie fiškálne moduly zavedené. Mohli ste jednoducho prísť s návrhom a kompletne celú takúto právnu úpravu zrušiť.

    Takže, to by som vás veľmi rád poprosil, keby ste odpovedali na otázku, keď považujete to riešenie za tak zlé, že vôbec nemá vplyv na čiernu ekonomiku, na zvýšenie príjmov štátu z daní, tak potom prečo navrhujete iba predĺžiť tu lehotu a nenavrhnete rovno celú takúto úpravu zrušiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne. Len také dve poznámky.

    Prvá poznámka, že v čase zavedenia alebo v čase vládneho návrhu zákona v predchádzajúcom období za tento návrh hlasovala podstatná časť aj opozície, terajšej. Druhá vec je, že pokiaľ ide o šikanovanie týchto podnikateľov, vôbec tu nie je otázka šikanovania podnikateľov, ale možno to, čo som spomenul v tej rozprave o tom, že podstatná časť týchto podnikateľov si zabezpečuje ten abgreid systémovo, a tým pádom nebudú nejaké významné náklady, ktoré by takýmto spôsobom, tak znevýhodnili, a tak vytvorili zlé podmienky pre podnikateľské prostredie na Slovensku.

    A tretia vec je to, že pokiaľ, musím si to naštudovať, nemám to presne, ale chcem sa opýtať, a to je pre mňa otázka, či tu nie je hra povedzme aj s kontrolným mechanizmom týchto modulov, práve týchto modulov elektronickej pokladne, či nebude práve predĺžená doba kontroly týchto modulov, aby sa teda možno viac vytvorili podmienky pre možno takýto dvoj duálny systém, povedzme zohľadňovania pokladní. Čiže ja znovu by som povedal, opieram o to, ak sa vytvoria kontrolné mechanizmy na to, aby jednoducho sa neobchádzal ten systém pokladní, už tu bolo aj spomínané aj o tých trhoviskách, veď to je čisto nič iné, len kontrolný mechanizmus, ktorý by sa mal zaviesť ako simultánne s týmto návrhom zákona. Potom máme tie príjmy, o ktorých som hovoril.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kollár, zrejme reagovať nechce. Slovo má, poprosím, nabudúce sa hlásiť skôr. Tak, reakcia na faktické poznámky. Dajte, prosím vás, mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne. Aby som neostal dlžný odpovedí, pán poslanec Pelegrini. Chcem iba uviesť jeden iný príbeh, kedy sa na štatistických dátach, na tvrdých faktoch jasne preukázalo, že náklady spojené s výberom mýta sú vyššie ako obnos, ktorý predstavuje výber tohto mýta.

    Ja mám vážne obavy, to, čo tu hovoril, pán poslanec Burian, že vec vietnamských trhovníkov a pod., že je to všetko záležitosť len kontroly, kontroly, kontroly. No tak dobre, tak zaveďme elektronické pokladnice aj pre vietnamských a čínskych trhovníkov a ďalších a potom zase tam zasaďme aparát niekoľko stoviek kontrolórov, ktorí tam budú denno-denne, hlavne v soboty ráno od 8.00 - 12.00 hodiny postávať, kontrolovať a dozerať. Mám vážne obavy, že opäť náklady na tento kontrolný mechanizmus budú ďaleko, ďaleko vyššie ako výťažok alebo obnos, ktorý sa touto kontrolou získa. Takže, točíte sa opäť iba v kruhu.

  • Ďakujem. Poprosím vás páni, keby ste mohli nehovoriť bez mikrofónu a na rade je pán poslanec Matej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister financií, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k tejto problematike, pričom účelom nie je len podať pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem, ale aj možnosť vniesť troška svetla do tejto problematiky, aby nebola úplne len predmetom politických sporov, čísel a demagógií.

    Čo je vlastne fiškálna pamäť? Čo je fiškálny modul? Je to vlastne iný druh zapisovača. Teraz to bola páska, teraz je to lepšie elektronické zariadenie. O tom sa tu bavíme. Čiže, nejedná sa o spôsob alebo technické zariadenie, ktoré by vo svojej samotnej podstate zabránilo obchádzaniu daní v šedej ekonomike a nie je to ani vo svojej podstate technické zariadenie, ktoré by umožnilo zvýšiť výber daní tak, ako tu sa hovorí v odhadoch. Ja už som počul 60 mil., 150 mil., už čakám, že na konci tejto rozpravy to bude 1 mld. EUR.

    Ale, aby som povedal k šedej ekonomike. V šedej ekonomike najviac daňových únikov je v tom, že jednoznačne sú podnikateľské subjekty, ktoré nezavedú druh tovaru do položiek, nedajú na sklad, nezavedú ich vôbec do systému a predávajú ich bez pokladničného dokladu. A toto nerieši fiškálna pamäť. Takže asi k tomu.

    A teraz bola tu debata mnohokrát o tom, že prečo, či o polroka, o rok o dva roky. Ja už nebudem opakovať to, čo povedali moji predrečníci, ale jeden dôvod prečo o rok, prečo nie o polroka, prečo nie o deväť mesiacov. Buďme féroví voči sebe a rok preto, lebo je to účtovný rok, my účtujeme veci ročne a po roku budeme schopní všetci tak, ako sme tu vystupovali, potvrdiť, vyvrátiť si, aký vlastne by bol alebo bude možné zvýšenie výberu zavedením fiškálnej pamäte. Preto rok. Keby to bolo polroka, tri mesiace, deväť mesiacov, tak by sme sa zase medzi sebou len naťahovali, že či toto je tri mesiace, keď nebol fiškálny modul, toto je polroka, keby bol.

    A posledná poznámka, než prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorého predmetom je odklon alebo posunutie účinnosti o jeden rok, je to, že tu sa nehovorí alebo sa len v krátkosti spomenulo to, že 80 % z trhu predaja fiškálnych modulov a fiškálnych pamätí majú v rukách jedna jediná spoločnosť 80 % a nie je nič lepšie ako zarobiť trikrát. Raz pri zavedení takéhoto produktu na trh, druhýkrát pri pravidelných abgreidoch a údržbách a čím je softvér alebo technika zložitejšia, tým je tlak na to, aby boli pravidelnejšie servisné prehliadky, čo bude zaťažovať, samozrejme. Dneska sa hovorí o polroku, resp. o ročných, samotní dodávatelia hovoria o roku. Každý rok bude musieť sa vykonávať údržba tzv. poviem slangovo, údržba tohto systému.

    A tretia vec je to, čo tu už bolo spomínané, kontroly, kontroly, kontroly.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov pána Kollára, pána Mateja, pána Marcinčina a pána Švejnu. V súlade s ustanovením zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rokovacím poriadkom predkladám tento pozmeňujúci návrh.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia.

    1. K čl. I - nové body.

    Za doterajší bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

    "2. V § 4 ods. 7 prvá veta znie: "Podnikateľ je povinný zabezpečiť vykonanie povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice servisnou organizáciou, najneskôr do piatich rokov od uvedenia elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky a následne najneskôr každých päť rokov od predchádzajúcej údržby.".

    Odôvodnenie. Zmenou ustanovenia sa dosiahne zníženie finančného zaťaženia podnikateľov z dôvodu, že povinná údržba pokladníc sa bude môcť vykonávať v dlhších časových intervaloch.

    3. V § 7 ods. 3 posledná veta znie: "Pri zmene miestnej príslušnosti daňového úradu sa daňový kód elektronickej registračnej pokladnice nemení.".".

    Odôvodnenie. Podľa navrhovanej úpravy nebude potrebné pri zmene miestnej príslušnosti daňového úradu meniť daňový kód pokladnice, takže nebude potrebná výmena fiškálnej pamäte, čím nebude dochádzať k finančnému zaťaženiu podnikateľov z dôvodu jej výmeny. Zároveň táto zmena prinesie zníženie administratívnej náročnosti, tak pre podnikateľov, ako aj daňovú správu. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    2. K čl. I

    V doterajšom bode 3 sa v § 18 slová "31", pán predseda, bavia sa a nedá sa mi prednášať.

  • Poprosím ctených kolegov z SaS, keby mohli si posadať a venovať rečníkovi pozornosť. Počkáme ešte aj dokým kolega Droba si sadne. Ďakujeme. Nech sa vám páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Takže ešte raz.

    V doterajšom bode 3 sa v § 18 slová "31. decembra 2012" nahrádzajú slovami "31. decembra 2011".

    Odôvodnenie. K zmene lehoty sa pristúpilo z dôvodu, že nové pokladnice z hľadiska svojich technických možností sú nastavené na elimináciu krátenia tržieb, čo v konečnom dôsledku bude mať pozitívny vplyv na výšku daňových únikov.

    3. K čl. II.

    V bode 2 sa v § 15 ods. 1 v prvej vete za slová "zamestnanec správcu dane" vkladajú slová podľa § 1a písm. j) prvého a druhého bodu".

    Odôvodnenie. Ide o spresnenie navrhovaného znenia z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že zamestnanec správcu dane je zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo.

    4. K čl. II - nové body.

    Za doterajší bod 9 sa vkladajú nové body 10 až 12, ktoré znejú:

    "10. V § 35 ods. 8 písm. c) v štvrtom bode sa slová "nepožiada servisnú organizáciu o" nahrádzajú slovom "nezabezpečí".

    Odôvodnenie. Znenie ustanovenia sa zosúlaďuje s navrhovanou úpravou v § 4 ods. 7 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    11. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 ag) znie:

    "11 ag) Zákon č. 595/2003 Z. z v znení neskorších predpisov.

    § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.

    Zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.".

    Odôvodnenie. Poznámka pod čiarou sa spresňuje, aby zodpovedala aktuálnej platnej legislatíve.

    Bod 12. V § 35b ods. 1 písm. e) sa vypúšťajú slová "z príjmov.".".

    Odôvodnenie. Znenie predmetného ustanovenia sa spresňuje, aby zodpovedalo aktuálnej platnej legislatíve.

    Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    5. K čl. II

    V doterajšom bode 10 sa v § 110j ods. 1 slová "31. decembra 2012" nahrádzajú slovami "31. decembra 2011".

    Odôvodnenie. Nadväzne na bod 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je potrebné upraviť lehotu na ukladanie pokút pre colné úrady.

    6. K čl. II

    Doterajší bod 11 znie:

    "11. Za § 110j sa vkladá § 110k, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 110k Prechodné ustanovenie k úpravám účinnosti od 31. decembra 2010.

    Ak od 1. januára 2010 do 29. decembra 2010 nastala skutočnosť pre uloženie pokuty (§ 35) postupuje sa podľa zákona účinného do 29. decembra 2010.".".

    Odôvodnenie. Prechodné ustanovenia k § 15 ods. 1 sa vypúšťajú z dôvodu, že nie je potrebné, nakoľko ide len o spresnenie existujúcej legislatívnej úpravy, vykonávať daňovú kontrolu výkonu daňovej kontroly. V záujme zachovania právnej istoty daňových subjektov vo vzťahoch, kde vznikli do 29. decembra 2010 sa spresňuje a dopĺňa prechodné ustanovenie k úpravám účinnosti od 31. decembra 2010.

    O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch navrhujem hlasovať spoločne.

    Ďakujem pekne za pozornosť a za slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Kaník.

  • Ja len doplním ešte k tejto téme to, že naozaj to kľúčové alebo jedno z kľúčových vecí sú servisné prehliadky. A keď budeme nútiť k pravidelným a častým servisným prehliadkam, nebodaj, keď tak ako bolo pôvodne zamýšľané sa odovzdá právomoc na kontrolu fiškálnych modulov poverenej organizácii, tak to je biznis na druhú a takto ten zákon bol postavený.

    A pán Kažimír, tuším spomínal, ako to v tých reštauráciách chodí. No, tak možno u pána Kaliňáka a Počiatka, ktorí v Bratislave majú v tomto biznise veľmi dobré skúsenosti, ale Slovensko nekončí za Bratislavou, páni. Slovensko má aj iné mestá, mestečká, kde tí podnikatelia, či už v tomto biznise alebo v inom podnikajú, sú radi, keď majú aspoň nejakú tržbu. Keď nemajú ani žiaden priestor, aby čo len uvažovali o niečom takomto. Tak sa zobuďte, nie ste tu len pre Bratislavu, ale celé Slovensko týmto bude trpieť, a tam sú dopady krízy, a tam sa prejavujú najhoršie tie problémy, ktoré zaťažením podnikateľského prostredia sú, a tam nezamestnanosť je najväčším problémom.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pavlis.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Matej, stále ste hovorili len o tom, že je to len o kontrole, kontrole, kontrolovať. To isté aj povedal pán poslanec Kollár, že náklady na tú kontrolu môžu byť vyššie ako výber daní alebo pokút. Tak potom sa pýtam, zrušme potom daňové úrady, zrušme colné úrady, zrušme aj políciu. Na čo nám to je. Urobme tam výbor ľudovej kontroly a môže to byť.

  • Hotovo? Slovo má pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predseda. No, má z toho dojem z tých všetkých poznámok, že v podstate zbytočne nám je zaviesť tie elektronické pokladne. Veď, za normálnych okolností všetko iba hraje proti tomu. Veď, dajte návrh zrušiť, to celé. Veď, keď v Českej republike to nie je a funguje ekonomika výborne, tuto je šikanovanie podnikateľov, keď počúvam. No, pre mňa je to úžas, to čo počúvam tu.

    Pán Matej vysvetlil, akým spôsobom fungujú alebo snažil sa vysvetliť, akým spôsobom fungujú fiškálne pokladne, ale nepovedal jednu zásadnú vec. Rozdiel medzi tou páskou a medzi týmto fiškálnym modulom je to, že to je elektronické zaznamenávanie týchto dát, ktorých, keď nikto neporuší plombu na tej pokladni, sa nevie do toho dostať. Ak my teraz prijmeme tento pozmeňujúci návrh predĺženie na päť rokov a ja teraz vôbec nelobujem za to, čo teraz povedal aj pán poslanec Kaník, o to, či teda, či je to nejaký biznis pre niekoho alebo nie. Ak to predĺžime na päť rokov, stane sa to, dámy a páni, že za päť rokov vôbec tá firma, vôbec nebude musieť byť. Tá firma vôbec možno nebude ani chyrovať sa po nej. Žiadna fiškálna pokladňa po nej nebude fungovať a nehovoriac o tom, že za tie štyri roky pokiaľ bude bez kontroly a bez možnosti, povedzme sledovania, tak nebude nič z toho systému.

    A ešte to, čo tu bolo povedané, musím povedať, že mne sa nejedná o trhoviská, mne sa jedná o normálne zariadenia, kde tieto pokladne fungujú. Tie trhoviská spomínala pani kolegyňa Tkáčová, mne ide v prvom rade o tie systémy, o ktoré tu sú funkčné a práve pán Matej o tom rozprával.

  • Poprosím, nechať pána poslanca Buriana vyrozprávať. Poprosím kolegu zo SMER-u, aby netelefonoval, poťažne telefonoval vonku. Ďakujem vám pekne. Nech sa páči pán Burian, dokončite.

  • Už mi odišla pol minúta, ale ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dostanete ju navyše, dokončite. Nech sa páči.

  • Skončí to na tom, že veľmi vznešené diskusie o tom, aby teraz ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • No dobre a teraz dáme pánu Burianovi čas, aby mohol dokončiť myšlienku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V každom prípade veľmi pekne ďakujem za to, že som dostal možnosť niečo povedať.

  • Pán Burian, poďte k veci, prosím vás, dobre, lebo zase prepásnete čas.

  • Áno, idem k veci, pán predseda. Myslím, že toľko, čo tu bolo povedané mimo veci, myslím, že môžem aj ja povedať niečo.

  • Dobre. Vypnite prosím mikrofón, pánovi Burianovi. Končíme a slovo má ďalší rečník v rozprave pán poslanec Jurčík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Neviem, môžem? Asi zrejme hej.

  • Páni poslanci, prosím vás pekne o kľud v miestnosti. Slovo má, pán poslanec Jurčík.

  • Ja by som tiež zopár slov, kým poviem k tomu jednoduchý pozmeňujúci návrh.

    Elektronické registračné pokladnice sú dobrá vec. Samozrejme pre toho, kto dodržuje zákon. Na Slovensku to funguje tak, že nie pre toho platia zákony, čo ich nedodržuje, ale pre toho, kto ich dodržuje. Čiže, kto nechce, môže mať pokladnicu aj zo zlata, môže byť pribetónovaná, môže tam byť päť kontrolórov a fungovať to nebude.

    Ale asi, aby to bolo možno, tak bližšie povedané alebo vysvetlené, že prečo si to takto môžem dovoliť povedať, a prečo to hovorím, tak poviem takú krátku pasáž. V deväťdesiatych rokoch začiatkom som bol spoločníkom vo firme, ktorá prvá na Slovensku začala fyzicky vyrábať funkčné fiškálne moduly. Fyzicky vyrábať, nie kupovať zo zahraničia, ale fyzicky vyrábať. Vyvinúť, urobiť softvér, nechať si to na príslušnom certifikačnom úrade certifikovať a tak ďalej. Možno ste videli, boli to pokladnice v lekárňach, také maličké deväť palcové monitory, pri nich boli také podlhovasté tlačiarne. To bolo niečo nové, boli to systémy založené na PC, čiže na osobnom počítači. Takže, pokiaľ ide o samotnú realizáciu fiškálnych modulov, niečo o tom viem.

    Ale, kde je najväčší problém, možno taký, ktorý by sme si mali uvedomiť. Medzi podnikateľa, ktorý vlastní pokladnicu s fiškálnym modulom a štát, vstupuje tretia osoba. Vstupuje ďalší súkromný subjekt, ktorý je poverený tým, že bude kontrolovať. Čiže nie daňový úrad, nie štát, ale ďalšia osoba súkromná, ktorá bude kontrolovať, či nie je porušená plomba, či tie všetky údaje sú tam fér. Čiže inými slovami povedané, extrémna možnosť korupcie. O čom sa bavíme?

    My obmedzujeme jedných podnikateľov druhými. My dávame možnosť týmto spôsobom, že podnikatelia xy budú ovplyvňovať všetkých ostatných. O to tu hlavne ide. Keby daňový úrad bol ten schopný, ktorý ja neviem, či diaľkovým spôsobom bude zberať dáta alebo svojimi vlastnými ľuďmi, bolo by to trošku iné, ale aj tam je riziko určitej korupcie. Viete veľmi dobre, akonáhle dáte niekomu možnosť pohybovať sa v nejakej pokute, nemusíte mu dať ani plat. To je štandardná vec.

    No, a ja si osobne myslím, že ten biznis je hlavne v tom servise. V tom, že jednoducho neustále je možnosť ovplyvňovať cez kamarátov, cez známych a pomáhať si navzájom. Veď, čo si budeme rozprávať. Ale, aby sme jednoducho trošku aj k tomu zákonu sa dostali, tak by som si dovolil jeden taký krátky pozmeňujúci návrh.

    Ide o pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka, Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie.

    K čl. I nový bod.

    Za doterajší bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:

    "3. V § 12 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Podnikateľ je povinný vyhotoviť dennú uzávierku kedykoľvek raz za deň.".

    Ako odôvodnenie môžem uviesť to, že existuje veľa prevádzok, kde ide častokrát o nočnú službu, nie sú to len bary, reštaurácie, ale sú to povedzme i lekárne. To ma tak napadlo. Sú to možno nejaké iné prevádzkarne, ktoré bežia v rôznych režimoch, o ktorých v danom momente ani netreba hovoriť. Ide o to, aby im bolo umožnené, vtedy urobiť tú uzávierku, keď budú mať najviac času na to. Keď sa nestane to, že o polnoci má lekárnik povedzme päť ľudí pri pokladnici, ale musí ich poslať preč, lebo treba urobiť uzávierku. Takže, to je ten dôvod, pre ktorý navrhujem túto zmenu.

    Doterajšie body bude samozrejme potrebné prečíslovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Viskupič a pán poslanec Štefanec. Uzatváram možnosť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Veľmi vítam tento pozmeňovací návrh vzhľadom na to, že nielen lekárne, ale aj nonstop prevádzky, napríklad internetové kaviarne, tak isto fungujú, zabezpečujú službu, ktorá môže byť dostupná 24 hodín denne.

    Myslím si, že aj u nás v klube sme dospeli k tomu názoru, že nemá nejaký systém otravovať podnikateľa, má im pomáhať. A k tomu, k tomu gastro problému, ktorý tu bol naznačený. Myslím si, že počul som tu ako keby argumentáciu neobíditeľnosti systému fiškálu, ak niekto chce kreatívne účtovníctvo robiť, tak ho proste robiť bude, či tam ten fiškál bude alebo nie. Myslím si, že je to len z hľadiska možného odhalenia znepríjemnenia tej situácie do budúcna, aby k tomuto neprichádzalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Tiež chcem podporiť tento pozmeňovací návrh, pretože jeho zmyslom je zjednodušenie života podnikateľom a som presvedčený, že práve oddialenie zavedenia povinností fiškálnych modulov do registračných pokladníc znamená zníženie nákladov, najmä malým podnikateľom a živnostníkom. Práve títo ľudia znášali nemalé náklady pri zavedení spoločnej európskej meny na Slovensku.

    Nie je to tak dávno pred dvoma rokmi, kedy si museli zavádzať nové registračné pokladne a teraz povinnosťou zaviesť fiškálne moduly im vznikajú náklady ďalšie. Takže, to je fakt, na ktorý chcem upozorniť a ktorý je podľa mňa kľúčový preto, aby sme nezhoršovali podnikateľské prostredie, ale práve, aby sme uľahčili čo možno najviac život tým, ktorí sú kľúčoví pre slovenskú ekonomiku, a to sú malí podnikatelia a živnostníci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, so záujmom som si vypočul pomerne bohatú diskusiu a musím povedať, že keď počúvam tie oduševnené vystúpenia poslancov opozície o tom, ako im ide o verejné financie, ako im ide o podnikateľské prostredie, tak sa dojatím až tlačí slza do oka. Akurát, páni, by som sa rád opýtal, kde ste boli štyri roky? Za štyri roky verejné financie ste dostali do katastrofálneho stavu.

    Verejný dlh na jedného obyvateľa za dva roky, za posledné dva roky vášho vládnutia vzrástol z 3 400 EUR na 5 300 EUR, za púhe dva roky. Kde bola tá starostlivosť o verejné financie? Plytvanie, rozhadzovanie, kšefty na každom kroku.

    Dnes máte obrovskú starosť o zdravie verejných financií. Je to falošné. Je to falošná póza, vôbec vám nejde o zdravé verejné financie, ide vám len a len o vytĺkanie politického kapitálu, veľmi nekorektnou, nepravdivou argumentáciou.

    Dotknem sa niektorých vecí, ktoré tu zazneli a poviem svoj pohľad na ne. Pán poslanec Burian nás informoval, že registračné pokladne sú tak úžasná vec, že to spasí ekonomiku, a že to vyrieši šedú ekonomiku. Myslím, že pán predseda výboru Kollár, to veľmi jasne vysvetlil. V Českej republike neexistujú pokladne a určite sa zhodneme na tom, že šedá ekonomika je možno zhruba porovnateľná. Tým nehovorím, že pokladne nemajú zmysel. Ak by som si myslel, že vôbec nemajú zmysel, bol by som proti nim. Hovorím len a myslím, že tento argument o tom jasne svedčí, že pokladne môžu síce zúžiť priestor pre šedú ekonomiku, ale určite nie výrazne. A my pokladne máme. O čom diskutujeme dnes, je len prechod od jedného typu zaznamenávania údajov k inému, ja uznávam že lepšiemu. Preto nemám ani problém s tým, keď k tej zmene dôjde, len práve kvôli tomu, aby sme nezaťažovali zbytočne podnikateľov a ide o desaťtisíce ľudí, príliš rýchlou zmenou aj v súvislosti s tým, že museli robiť zmeny v pokladniach v súvislosti s prechodom na euro. Navrhujeme predĺženie toho procesu, to je všetko.

    Ak hovoríme o lobingu, je naozaj smiešne počúvať, že vy nás obviňujete z toho, že máme lobovať, pričom už ten samotný argument, ktorý zase použil predseda výboru Kollár, je myslím zjavný. Vy lobujete za pár firiem, ktoré to robia, my chránime záujem desaťtisícov podnikateľov, kde jednoducho im predlžujeme termín, aby neboli zbytočne zaťažovaní zase, keď boli zaťažení pred krátkym časom.

    Ak by ste neverili tomu, že je to tak, tak vám prečítam jednu vec, ktorá ma zarazila. Vyslovene ma zarazila, súvisí s tým, ako bol pripravovaný tento zákon za bývalého ministra Počiatka a štátneho tajomníka Kažimíra. Teraz počúvajte.

    Pri vypracovaní návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice ministerstvo financií vychádzalo z analýzy technického stavu elektronických registračných pokladníc o vypracovanie, ktorých bola požiadaná spoločnosť Elkom s. r. o. Prešov, ktorá má na slovenskom trhu rozhodujúce postavenie v oblasti výroby a predaja elektronických registračných pokladníc. Tak, kto páni, bol a je pod vplyvom lobistov, vy alebo my? Vy, ktorí chránite záujmy a rozhodujete sa na základe analýzy firmy, ktorá má najväčší záujem, aby tie pokladnice boli vymenené hneď a čo v najväčšom rozsahu, alebo my? Ďalšia vec zákonom o elektronickej registračnej pokladni sa povinnosť vykonávania povinnej údržby pokladníc servisnými organizáciami stanovila tak, že periodicita týchto prác bola ponechaná na rozhodnutí výrobcov a je súčasne stanovené raz za rok alebo raz za dva roky. Zase, kto ochraňuje lobistické záujmy pár firiem dodávateľov a kto ochraňuje záujmy desaťtisícov, státisícov podnikateľov a živnostníkov, páni? Takže, musím povedať, že tu jasne platí: "Zlodej kričí, chyťte zlodeja", ak vy nás obviňujete z toho, že sme pod vplyvom nejakých lobistov.

    No a silné slová o tom, že vraj chceme predlžovať akúsi agóniu a zhoršovať podnikateľské prostredie, to znie naozaj úsmevne, starostlivosť o podnikateľské prostredie od vás, od predstaviteľov vládnej koalície, teda koalície, ktorá, keď vládla, tak sa podnikateľské prostredie na Slovensku zhoršilo takým spôsobom, ako v žiadnej inej krajine. Podľa všetkých, všetkých možných zahraničných aj domácich rebríčkov došlo k zásadnému zhoršeniu podnikateľského prostredia. V najkomplexnejšom rebríčku Svetového ekonomického fóra sme sa prepadli celkovo z 36. miesta v roku 2006 na 60. miesto v roku 2010. Z 36. miesta na 60. Tam ste dostali podnikateľské prostredie. A dnes máte takú dojemnú starosť a starostlivosť o to, aby sa nezhoršovalo. Môžem vás ubezpečiť, že sa bude zlepšovať, bude sa zlepšovať tak, ako sa výrazne zlepšovalo počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu. Podnikateľské prostredie sa bude zlepšovať aj počas vlády Ivety Radičovej.

    A korupcia, tak ako klesala počas vlád Mikuláša Dzurindu, rástla počas vlády Roberta Fica, tak ako nikdy predtým sa opäť bude znižovať, pretože táto vláda, táto vládna koalícia je aj v tejto oblasti zásadne odlišná od vašej.

    Ešte, čo sa týka toho, lebo pán poslanec Pelegrini sa ma opýtal, že keď som hovoril o tom, že naša koalícia funguje inak ako fungovala vaša, kde sa stretli Fico, Mečiar a Slota v trojici, koaličné rady boli v trojici pripomeňte si to. Dohodli sa na všetkom a vy, ako poslušná mašinéria, ste všetko odhlasovali a dnes, keď u nás dochádza aj k diskusiám, aj k zmenám v parlamente, tak to nazývate chaos.

    A vy ste sa ma opýtali, že či teda včerajšie hlasovanie poslancov KDH nie je popretím toho, že som hovoril, že u nás poslanci diskutujú a slobodne diskutujeme o tom, aké bude to konečné riešenie. Nie pán poslanec Pelegrini, nie je v tom žiaden zásadný rozpor, ja vám to veľmi rád vysvetlím a ďakujem vám za tú otázku vo faktickej poznámke, lebo mám príležitosť vysvetliť, v čom je ten rozdiel.

    Áno, my diskutujeme v parlamente, keď vláda prijme nejaký návrh a ste tu toho svedkami. Vláda prijala vládny návrh štátneho rozpočtu a vládne návrhy zákonov, ktoré s ním súvisia a potom v priebehu týždňov sme diskutovali medzi poslancami, medzi stranami, v poslaneckých kluboch na koaličnej rade o tom, ako tie veci dolaďovať a prípadne aj meniť. A došlo k desiatkam zmien, na ktorých sme sa dohodli, ale tu je ten zásadný rozdiel. Včerajšie hlasovanie štyroch poslancov za KDH považujem z ich strany za porušenie koaličnej dohody, pretože ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán minister, môžem poprosiť kolegov potichšie diskutovať, tu naľavo odo mňa. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • ... pretože na takéto hlasovanie neupozornili, nepovedali na fórach, ktoré boli k dispozícii. Rokovali sme spoločné poslanecké kluby, jednotlivé poslanecké kluby, dohodli sme sa na koaličnej rade, a toto ich hlasovanie bolo v rozpore s konečnou dohodou koalície a koaličnej rady o štátnom rozpočte a zákonoch, ktoré s tým súviselo.

    Takže, vôbec tam nie je žiadny rozpor, pán poslanec Pelegrini a ubezpečujem vás, že vládna koalícia funguje zásadne inak ako fungovala vaša a zároveň pravidlá, ktoré máme, budú platiť aj do budúcna. Ja verím, že budú platiť tak, aby sa neopakovalo to, čo sa včera stalo.

    No, a ešte by som na záver uviedol ďalšiu vec, ktorá sa týka a ešte zareagujem na pána poslanca Kažimíra, ktorý tu mal veľmi silné slová. Povedal, že je to hnusný biznis a nechutný lobing a poučil nás o tom, ako sa podvádza. Nepochybujem, že pán poslanec Kažimír je odborník v tom ako podvádzať, na ministerstve financií to vidíme dennodenne, na čo siahneme, tam kšeftovanie, plytvanie, rozhadzovanie za štyri roky. Naozaj od kávových lyžičiek až po Tipos, vrátane informatizácie od malých súm po obrovské, kde siahla ich ruka, tam kšefty, rozhadzovanie, plytvanie.

    Takže nepochybujem, že pán poslanec Kažimír je odborníkom na to, ako sa podvádza, ale musím mu povedať, že tu nejde o žiaden ani hnusný biznis, ani lobing. A myslím si, že jasne na argumentoch to vysvetlili aj moji kolegovia, aj ja, čo nás vedie k tomu, že predlžujeme o rok záťaž pre desaťtisíce, státisíce živnostníkov a podnikateľov, pretože už boli zaťažení v minulosti významne a skôr išlo o lobing pri presadení zákona, ktorý ste presadili a mal platiť od 1. januára budúceho roka. Išlo o lobing zopár firiem.

    A nakoniec by som chcel povedať, že tá úporná snaha o to, aby to platilo hneď od začiatku roka je dokonca už nad rámec dohody, ku ktorej došlo, lebo my sme rokovali. Samozrejme rokovali sme aj s výrobcami a distribútormi týchto pokladní, rokoval dokonca osobne aj predseda parlamentu, rokoval môj štátny tajomník, a aj po rokovaniach s nimi sme sa nakoniec dohodli na tom predĺžení o jeden rok. Takže dokonca aj oni uznali argumenty, ktoré sme hovorili v prospech toho predĺženia o jeden rok, v prospech kompromisného riešenia, že to nebude teda o dva roky, ale bude to o rok jeden.

    Takže naozaj si myslím, že jediný, kto už nechce prijať a vidieť tieto argumenty, že toto riešenie predĺženie o rok je dobrým kompromisom, pretože na jednej strane vytvára časový priestor na to, aby sa živnostníci, podnikatelia prispôsobili, na druhej strane vedie k tomu, že pristúpime k týmto novým pokladniam, ktoré sú lepšie. Ja som to nikdy nespochybňoval a nespochybňujem, že by mali zúžiť priestor, avšak v žiadnom prípade nie v tej miere, ktorú tu opisoval pán poslanec Burian alebo niektorý ďalší.

    Aj preto si myslím, že to riešenie ročného posunutia je dobré a je také, na ktorom nakoniec panuje všeobecná zhoda okrem poslancov SMER-u v celej krajine a ekonomike.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme 10.45 hodiny, predsedovia troch poslaneckých klubov požiadali o 30-minútovú prestávku pred voľbou, pred hlasovaním o 11.30 hodine. Začneme teda s ďalším bodom, o 11.00 hodine spravíme tú požadovanú prestávku.

    Poprosím pána Hrušovského, keby sa mohol dostaviť do rokovacej miestnosti, keďže navrhovateľom ďalšieho bodu som ja. Takže na chvíľku prerušujem rokovanie, dokým príde pán Hrušovský.

    Takže, ctení kolegovia, nebude to zrejme tak jednoduché, vyhlasujem teraz prestávku do 11.30 hodiny a o 11.30 hodine budeme pokračovať hlasovaním o dvoch prerokovaných bodoch a po hlasovaní budeme pokračovať tajnou voľbou generálneho prokurátora, potom o 14.00 hodine ďalej.

    Ďakujem vám pekne.

    (Prestávka do 11.30 hodine)

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní?

  • Hlasy z pléna.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne.

    Takže budeme pokračovať

    návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1992 Zb. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tlač 146.

    Dávam slovo predsedovi Národnej rady Richardovi Sulíkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem.

    Ako viete, máme na stole zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ide teda najmä o platy poslancov. Dohoda, ktorú som predložil, nebudem ju teraz už opakovať, chcem povedať ešte nejakých pár dodatkov k nej, ale tá dohoda, ktorá bola predložená je výsledok mnohých debát a diskusií. a som presvedčený, že je to dobré kompromisné riešenie. Viem, že nie každý sa s tým stotožňuje úplne, ale miera nesúhlasu je práve pri tomto návrhu najnižšia.

    Ako som už v minulosti spomenul pri dobrom vývoji ekonomiky môžu byť nakoniec poslanecké platy vyššie, ako keby sme ich ponechali v terajšom zmrazenom stave, a to preto, lebo trojnásobok platu poslanca sa znižuje o deficit, ktorý teda predpokladáme, že bude klesať.

    Veľmi dôležité sú dve nasledované veci. Po prvé, odmrazujeme tieto platy. Ja osobne to považujem za veľkú chybu, ktorá sa udiala pred vyše dvomi rokmi, že boli platy zmrazené. . Toto je skrátka riešenie, ktoré nikam nevedie, preto lebo len roztvára nožnice medzi tým čo, je skutočný nárok poslancov a medzi tým čo dostávajú. A hlásim sa medzi tých ľudí. Budem prvý z tých, ktorí budú hovoriť, že práca poslanca má hodnotu trojnásobku minimálnej mzdy a nemali by sme z toho dlhodobo a príliš veľa ukrajovať. Teraz máme výnimočnú situáciu, máme mimoriadne veľký deficit, tak ten plat bude síce znížený, ale je to len dočasne.

    Ďalšiu vec, na ktorú by som chcel upozorniť najmä poslancov, aj pána poslanca Galbavého, poslancov, ktorí nie sú z bratislavského kraja, dnes neexistuje zákonný nárok na to, aby Národná rada poslancom preplácala bývanie. Je to jednoducho nedoriešená situácia a je problematická. Národná rada to síce robí, má to robiť aj ďalej, ale neexistuje na to zákonný nárok.

    Toto sa tiež mení predloženou novelou. Je tam bod, ktorý vraví, Národná rada uhradí alebo dá k dispozícii na svoje náklady bývanie poslancom, ktorí nie sú z bratislavského kraja.

    Prosím pekne, či poslanci koalície alebo opozície, zoberte aj toto na vedomie, že aj tento nedobrý stav, dnešný a veľmi spochybniteľný, napravíme.

    Posledná vec, ktorú by som chcel uviesť je to samotné znižovanie o ten deficit. Pôvodný návrh je o dvojnásobok deficitu, ale po dohode predloží pán Beblavý pozmeňujúci návrh, ktorý, kde je zrealizovaná jedna myšlienka opozičného poslanca, nechcem mu narobiť problémy tým, že ho budem menovať, tá myšlienka je dobrá v tom, že vytvárame iba stupne, to znamená, keď je deficit nad 7 %, tak plat sa zníži o 15 %. Keď je nad 5, tak o 10, nad 3, tak o 5 %, ale keď je deficit pod 3 %, tak sa už plat neznižuje.

    Toto je dobré v tom, čo aj kolega Marcinčin v minulosti kritizoval, že poslanci by nemali byť príliš silne motivovaným tým deficitom napríklad preto, aby nebránili do určitej miery anticyklickej politike, hospodárskej a podobne, tak toto sme zohľadnili. Ten deficit do 3 %, aj maastrichtské kritérium je 3 %, čiže akonáhle je deficit pod 3 %, poslanci nebudú za to nijak už postihovaní.

    Ja si myslím, že toto riešenie je veľmi dobré, že som toho opozičného kolegu spomenul, tak to je len preto, aby nebol dojem, že sme si nejak plagiátom privlastnili tento návrh.

    Čiže, ja veľmi dúfam, že to potvrdíte. Je to naozaj riešenie také, ktoré aj garantuje to a vytvára predpoklady pre to, aby sme už štyri roky sa nemuseli k platom poslancov vracať. A verte mi, prosím vás, je to naozaj dobré riešenie. Takže, odo mňa zatiaľ toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pánovi predsedovi Národnej rady.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pán podpredseda.

    Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi informovať vás, že Národná rada pridelila návrh skupiny poslancov týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi takto: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet dňa 18. novembra, ústavnoprávny výbor dňa 24. novembra a Výbor Národnej rady pre sociálne veci dňa 18. novembra. Spoločná správa obsahuje sedem pozmeňovacích návrhov.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru, schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade celý návrh skupiny poslancov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Beblavého, ktorému samozrejme teraz udeľujem slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Dovoľte mi, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Obidva v mene skupiny poslancov, ktorí ich podpísali. Ten jeden je taký, ktorý som dlhšie presadzoval pri príprave tohto zákona. Podarilo sa mi nakoniec presvedčiť pätnásť kolegov. Ten druhý má taký komplikovanejší intelektuálny pôvod. Podľa informácie od pána predsedu Sulíka, jeho intelektuálnym otcom je pán poslanec Burian, takže týmto nemusel som, o. k..

    Tak bolo mi treba povedať, my tú transparentnosť môžeme prehnať. Pán Sulík, si ale v každom prípade osvojil, dotiahol a požiadal mňa, aby som ho dotiahol technicky a predložil.

    Takže dovoľte, aby som tieto dva pozmeňovacie návrhy predložil.

    Ten prvý sa týka v podstate, najmä iných ako ústavných činiteľov a snaží sa vybalansovať tu tento legislatívny stav, ktorý tu dnes schvaľujeme. Tak, by som povedal, tá miera aj úspor a určitej racionalizácie sa dotýkala vyššie postavených verejných činiteľov politických, aspoň proporcionálne, ak nie rovnako.

    Dovoľte mi, aby som ten návrh prečítal a potom ho stručne zdôvodním.

    Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z., tu chcem upozorniť, že v písomnej verzii je preklep, tam je rok 33, takže to opravujem Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 146.

    1. V čl. I bod 1 znie:

    "1. V § 2 ods. 1 znie:

    "(1) Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "poslanec") patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy na zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, znížený podľa ods. 2 zaokrúhlený na celé euro nahor (ďalej len "plat poslanca"), začínajúc dňom, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), predpísaný sľub.

    Odkaz na poznámku pod čiarou 1.

    V závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu patrí po zániku poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat počas dvoch mesiacov, ak vykonáva mandát poslanca menej ako päť rokov alebo troch mesiacov, ak vykonáva mandát poslanca aspoň päť rokov.

    Toto ustanovenie sa nevzťahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1, alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu.

    Odkaz na poznámku pod čiarou 1aa.

    Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podľa druhej vety len raz počas toho istého volebného obdobia.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:

    "1aa) § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".".

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby odstupné poslancov Národnej rady bolo upravené rovnako ako pri ostatných zamestnancoch pôsobiacich v národnom hospodárstve, teda dvomi alebo tromi platmi v závislosti od dĺžky výkonu funkcie alebo zamestnania.

    2. Za čl. I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú:

    "Čl. II.

    Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    § 99 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Štátnemu zamestnancovi podľa § 6 ods. 2 písm. b) možno poskytnúť odmenu maximálne do výšky 20 % jeho ročného funkčného platu."

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby štátnym zamestnancom v politickej funkcii bolo možné poskytnúť odmenu vo výške maximálne 20 % ročného funkčného platu.

    Čl. III

    Zákon č. 438/2001 Z. z. o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja v znení zákona č. 460/2008 Z. z. sa mení takto:

    1. V § 2 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písm. c) sa označuje ako písm. b).

    2. Paragraf 4 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť pre predsedov vyšších územných celkov inštitút ďalšieho platu, keďže politickými predstaviteľmi ide o inštitút bez porovnateľného plnenia pre ostatných predstaviteľov, a to bez dôvodu.

    3. V § 6 ods. 1 a 2 znejú:

    "(1) Po zániku mandátu predsedu, okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise."

    Odkaz na poznámku pod čiaru 4a, z dôvodu uplynutia volebného obdobia.

    Odkaz na poznámku pod čiarou 5, patrí predsedovi odstupné z rozpočtu samosprávneho kraja, ktorý v závislosti od času výkonu funkcie je

    a) dvojnásobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu kratšie ak päť rokov,

    b) trojnásobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako päť rokov.

    2. Priemerným mesačným platom ods. 1 je súčet platu podľa § 3, alebo za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacov, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.".".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:

    "4a) § 17 ods. 1 písm. b), d) a g) zákona č. 302/2001 Z. z.".

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby odstupné predsedov VÚC bolo upravené rovnako ako pri ostatných zamestnancoch v národnom hospodárstve.

    3. Doterajší čl. II sa označuje ako čl. IV.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

    Dovoľte mi, pár viet len k tomuto návrhu. V podstate jeho zmyslom je upraviť odstupné pre rôzne verejné pozície zhodne so Zákonníkom práce tak, aby nás už nikto nemohol obviňovať, že máme nejaký mimoriadne privilegovaný status.

    A druhým účelom je, zrušiť, teda ako už bolo spomenuté trinásty, štrnásty plat županov, keďže je inštitút, ktorý nemá ekvivalent v žiadnej inej verejnej funkcii. A tretím je, limitovať odmeny pre politických funkcionárov štátnej služby, teda nie pre normálnych štátnych zamestnancov, ale pre politických funkcionárov v štátnej službe na 20 % ročného platu. Myslím, že osobitne kolegovia zo SMER-u nám budú vedieť vysvetliť, prečo je takýto návrh potrebný, vzhľadom na ich skúsenosti so svojimi vlastnými štátnymi tajomníkmi.

    Ja len dodám k tomuto, že v tomto návrhu bol pripravený ešte jeden článok, ktorý by tieto isté zásady zavádzal aj pre primátorov a starostov. Po rokovaní s poslancami strany Sloboda a Solidarita došlo k politickej dohode, že keďže oni podali už svoju novelu, ktorá navrhuje zmenu platových pomerov primátora a starostov, ktorá bude prerokovaná v prvom čítaní na tejto schôdzi, tak je vhodnejšie vyňať tento článok a rokovať o ňom, o tých návrhoch spoločne pri novele poslancov pána Somogyiho a Krnáča a Majera. Takže, toľko k tomuto návrhu.

    Druhý návrh, je pozmeňovací návrh skupiny poslancov k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I v § 2 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:

    "(2) "Zníženie podľa ods. 1 sa rovná:

    a) 0,15-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok. Mám dočítať? Okej.

    Takže, ešte raz začnem od toho odseku. Zníženie podľa ods. 1 sa rovná

    a) 0,15-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava.

    Odkaz pod čiarou 1a. Je rovný alebo vyšší ako 0,07.

    b) 0,1-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07,

    c) 0,05-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:

    "1a) Čl. 14 Nariadenia rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.".

    Doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3.

    Dovoľte mi, teraz tou ľudskou rečou povedať, navrhuje sa teda, aby sa znižovanie platu stále viazalo na deficit, ale inak ako je pôvodne navrhované. Jednak sa navrhuje dôležitá vecná zmena, že ak deficit klesne pod 3 % HDP nebude sa plat znižovať. Na to sú rôzne dôvody, politické aj vecné. A navrhuje sa, aby pri vyššom deficite sa plat znižoval, ale fixným spôsobom, nie na dvojnásobok deficitu. Navrhuje sa, aby sa pri deficite od 3 do 5 % znížil plat o 5 %, od 5 do 7 % o 10 %. A pri deficite vyššom ako 7 % HDP, aby sa znížil plat o 15 %. Je to jednoduchší prehľad, než asi je prijateľnejší spôsob.

    2. V návrhu zákona sa v čl. I § 29g nahrádza novým § 29g:

    "§ 29g

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011.

    (1) V roku 2011 zníženie podľa ods. § 2 ods. 2 je 15 %.

    (2) V roku 2011 patrí mesačne prezidentovi plat vo výške 4-násobku platu poslanca.

    (3) V roku 2011 patrí mesačne členovi vlády plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca zníženého ešte o 5 %.

    (4) V roku 2011 patrí mesačne sudcovi Ústavného súd plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.

    (5) V roku 2011 patrí mesačne predsedovi Kontrolného úradu plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.

    (6) V roku 2011 patrí mesačne podpredsedovi Kontrolného úradu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.

    (7) V roku 2011 patrí mesačne generálnemu prokurátorovi plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.

    Dovolím si tu poznamenať na preklep, ktorý je v písomnej verzii, kde je uvedený pri generálnom prokurátorovi 1,5-násobok, to je preklep. V spoločnej správe bolo dohodnuté 1,3-násobok.

    (8) V roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %.

    (9) V roku 2011 je základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu Špecializovaného trestného súdu odkaz na § 3, o poznámku pod čiaru 13, plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.

    (10) V roku 2011 patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcií v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, odkaz pod čiaru 12, okrem veľvyslanca a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy, odkaz 12, funkčný plat vo výške platu poslanca zníženého ešte o 5 %.

    (11) V roku 2011 sú platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov súvisiace s vykonaním tejto funkcie rovnaké ako platové pomery, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslanca Národnej rady vo funkcii podpredsedu Národnej rady, pričom plat poslanca, pričom plat verejného ochrancu sa zvýši o 5 %.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:

    "13) § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zmene a doplnení niektorých zákonov.".

    Odôvodnenie. Ide o legislatívno-technickú zmenu nevyhnutnú vzhľadom na bod 1.

    Ja si len dovolím upozorniť ešte raz, v tom poslednom ods. 11, tam som opravil, tam posledná vec, plat poslanca sa zvýši o 5 %, to je tiež preklep, mal tam byť plat verejného ochrancu práv. To bolo v tom pôvodnom návrhu zle napísané.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Chcem sa opýtať, či sa hlási ešte niekto ústne do rozpravy? Dobre, dobre, tak.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom k tomu, že niektoré kluby tu nie sú, takže túto možnosť až potom, po prestávke alebo po poobedňajšom rokovaní umožníme, po poobedňajšom rokovaní a na teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať o 11.30 hodine. Do tej doby, zasadnutia klubov. Ďakujem pekne.

  • Prestávka do 11.30 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Poprosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať hlasovaním o dvoch bodoch programu.

    Poprosím pani poslankyne a pánov poslancov, hlasovanie bude nie o dvoch, ale o piatich bodoch programu a nasledovať bude tajná voľba generálneho prokurátora a členov disciplinárneho senátu. Prosím, dostavte sa do sály.

    Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keby ste sa mohli utíšiť, usadiť. Pán poslanec, poprosím, keby ste sa mohli usadiť.

    Máme približne 11.40 hodín, preto navrhujem, aby sme pristúpili rovno k tajnej voľbe s tým, že tie body, ktoré nie sú v tomto momente odhlasované, že o nich budeme hlasovať o 17.00 hodine. Prešli sme to aj s podpredsedami, aj s poslaneckými klubmi. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas na takýto postup.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Podľa schváleného programu pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Návrh má tlač 189. Stanovisko ústavnoprávneho výboru k návrhom podá predseda tohto výboru, poslanec Radoslav Procházka, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

  • Pán Procházka, keby ste chvíľočku ešte počkali, dokým zástupcovia médií si spravia zábery a záznamy a opustia nás. Páni, ďakujem vám veľmi pekne, že ste zvečnili tento moment. Dobre, mohol by som poprosiť zástupcov médií, aby opustili rokovaciu sálu? Ďakujem pekne. Mohol by som poprosiť zástupcov médií, aby prestali fotiť a opustili rokovaciu sálu? Ďakujem vám pekne.

  • Druhého februára 2011 uplynie funkčné obdobie generálneho prokurátora Slovenskej republiky Dr. Dobroslava Trnku. Na 8. schôdzi Národnej rady nebol kandidát zvolený, a treba preto vykonať novú voľbu.

    Na výzvu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky reagovali poslanci predložením dvoch návrhov na kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, bude navrhnutý prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie. Ústavnoprávny výbor rokoval o návrhoch na svojej 17. schôdzi 24. novembra 2010 a pozval aj navrhnutých kandidátov doc. Čentéša a Dr. Trnku na rokovanie.

    Uznesením č. 102 ústavnoprávny výbor konštatoval, že obaja navrhovaní spĺňajú zákonom ustanovené podmienky na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky a odporučil vykonať akt voľby podľa platného volebného poriadku.

    Dovoľujem si navrhnúť, pán predseda, aby poslanci zobrali na vedomie, že obaja spomenutí kandidáti spĺňajú zákonom ustanovené podmienky, a aby tajným hlasovaním vykonali akt voľby. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Je tu pán poslanec Rafaj. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán Rafaj, vy?

  • Reakcia poslanca.

  • Procedurálny návrh. Nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pán predseda, chcem upozorniť, že podanie doc. Čentéša, zdôrazňujem podanie, nespĺňalo procesné náležitosti podľa vášho listu, ktorý ste zaslali poslaneckým klubom, pretože podanie bolo uskutočnené až po bežných úradných hodinách a váš oznam poslanecké kluby dostali až v utorok v doobedňajších hodinách. Čiže až po vykonaní tohto aktu, a tým ste neumožnili rovnaké podmienky pre všetkých, ktorí by ešte v danom čase mohli podať. Čiže mám za to, že nemôžeme dnes hlasovať o doc. Čentéšovi. A prosím, aby ste ho stiahli.

  • Chcete, aby sme teraz hlasovali o vašom procedurálnom návrhu?

  • Reakcia pléna.

  • Nehlasovať. Tak potom pokračujeme ďalej, keď nedávate žiaden návrh. Nikto iný sa neprihlásil.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Martina Poliačika, aby uviedol

    návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, je to tlač 185.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na základe žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky a podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národná rada na 7. schôdzi volila 12 kandidátov na miesta 6 sudcov disciplinárneho súdu, ktorým v októbri tohto roku skončilo 3-ročné funkčné obdobie.

    Národná rada ako každý oprávnený subjekt navrhuje dvojnásobný počet kandidátov. Vzhľadom na to, že v oboch kolách volieb bol zvolený iba jeden kandidát, je potrebné vykonať novú voľbu na 11 zostávajúcich kandidátov. Za kandidáta môžu byť podľa § 119 ods. 4 a § 119 ods. 6 citovaného zákona zvolení sudca a iná osoba, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 17. schôdzi 24. novembra 2010 návrhy prerokoval a uznesením č. 103 konštatoval, že všetci navrhnutí zoradení v abecednom poradí spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 4 a ods. 6 citovaného zákona. Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku a o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady zo 6. septembra 2010 č. 61 a uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 26. októbra 2010.

    Preto vás prosím o vykonanie aktu tajnej voľby na kandidátov na disciplinárnych sudcov.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Predtým ako stihnete všetci utiecť, pri každom mene musí byť niečo začiarknuté, aby sme nemali neplatné lístky. Prosím vás, zakrúžkované, takže "áno" alebo "nie", alebo "zdržiavam sa". Prosím vás pamätajte na to.

    Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu, ktoré vykonáme na dvoch hlasovacích lístkoch. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 149 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 149 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Zo 149 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 147 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Jozefa Čentéša hlasovalo za 73 poslancov, proti 71 poslancov, zdržali sa hlasovania 3 poslanci,

    - za Dobroslava Trnku za hlasovalo 74 poslancov, proti 67, zdržalo sa hlasovania 6 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden kandidát. Vzhľadom na to, že ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obidvaja kandidáti Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka.

    Overovatelia poverili mňa oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila generálneho prokurátora.

    Opakovaná voľba sa bude konať v utorok o 11.30 hodine, resp. pokiaľ budú niektoré body na hlasovanie, tak v utorok o 11.30 hodine po hlasovaní. Teda v utorok po hlasovaní o 11.30 hodine.

    Výsledky k druhej voľbe, to sú členovia disciplinárneho senátu, budú oznámené dnes o 14.00 hodine. Nasleduje hodina otázok, potom pokračujeme s otvoreným bodom k odmeňovaniu poslancov. O 17.00 hodine budeme hlasovať o všetkých doteraz neodhlasovaných, ale prerokovaných bodoch a o 18.00 hodine otvoríme debatu k zákonu o štátnom rozpočte. Ďakujem zatiaľ. Prestávka trvá do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.43 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem príjemné popoludnie, keďže je štvrtok popoludnie, tak v súlade s rokovacím poriadkom pristúpime k

    hodine otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 33 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 32 otázok.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.

    Vítam teraz na rokovaní parlamentu, pani predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, ako i ďalších členov vlády a prosím ju, aby oznámila kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pani predsedníčka, máte úvodné slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády.

    Ospravedlnenie, prosím, prijať pre ministra vnútra pána Lipšica, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, nahradí ho pán minister obrany Galko. Rovnako je na zahraničnej pracovnej ceste v Kazašskej republike pán minister zahraničných vecí Dzurinda, neboli naňho otázky. A pre zdravotné dôvody a ochorenie sa ospravedlňuje podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny pán Chmel, naňho tiež neboli otázky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. A teraz vás prosím, pani predsedníčka vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslankyne Kataríny Cibulkovej a znie: "Pani premiérka, v decembri má Európska rada v Bruseli schváliť návrh Európskeho permanentného krízového mechanizmu. Ako zatiaľ prebiehajú rozhovory?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ostatní prítomní, dlhová kríza v niektorých krajinách eurozóny mala dve hlavné príčiny. Tou prvou boli dôsledky globálnej recesie, ktorá výrazne obmedzila schopnosť vlád financovať rastúci verejný dlh. V dobrých časoch bol na finančných trhoch dostatok lacných voľných zdrojov a nákup štátnych dlhopisov bol považovaný za bezpečnú investíciu. Stabilné euro a nízke úrokové sadzby umožňovali členským krajinám eurozóny uniesť oveľa vyššie dlhové bremeno, než bolo zdravé, a než by boli schopné financovať bez tohto ochranného dáždnika. Rovnakým nezdravým spôsobom rástol v niektorých krajinách aj súkromný dlh a angažovanosť komerčných bánk. Momentálne na tento úverový boom doplatilo Írsko.

    Druhou príčinou bolo nedodržiavanie vlastných pravidiel, ktoré si členské krajiny Európskej únie schválili, a ktoré mali byť pilierom projektu spoločnej meny. Pakt stability a rastu vlády ignorovali a jeho plnenie zodpovedné inštitúcie vymáhali iba vlažne, ak vôbec. Ani tzv. "now built out" klauzula v Lisabonskej zmluve neprežila prvú vážnejšiu krízu. A je otázka, či vôbec niekedy bola reálnou kredibilnou hrozbou pre nedisciplinované krajiny eurozóny.

    V atmosfére nedôvery a obáv finančné trhy zamrzli a rizikové prirážky prudko vyskočili. Situácia vyvrcholila gréckou krízou a následnou improvizovanou reakciou eurozóny v podobe gréckej pôžičky a Európskeho finančného stabilizačného nástroja, ktoré mali upokojiť finančné trhy. Súčasná slovenská vláda od začiatku upozorňovala, že oba tieto nástroje nie je možné považovať za skutočné riešenie. Eurozóna si obranným valom kúpila čas, ale musí ho rozumne využiť, na sprísnenie Paktu stability a rastu, na prijatie trvalého krízového mechanizmu, ktorý má nahradiť ad hoc reakcie a na reštrukturalizáciu finančného sektora. Aktuálny vývoj v Írsku to iba potvrdzuje.

    Keď Slovensko v lete potvrdilo záväzok predchádzajúcej vlády a vstúpilo do Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tzv. eurovalu, vláda Slovenskej republiky sformulovala tri jednoznačné podmienky, za ktorých bude ochotná súhlasiť s jeho použitím na pomoc konkrétnej krajine vo vážnych problémoch. Ja ich iba zhrniem.

    1. Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel, jeho implementácia vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.

    2. Európska komisia, aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách na zabezpečenie schopnosti refinancovať a poriadne sa refinancovať na finančnom trhu.

    3. Návratná finančná výpomoc krajinám v problémoch bude poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu.

    Všetky tieto tri podmienky slovenskej vlády sú zároveň dôležitou súčasťou úvah o vytvorení permanentného krízového mechanizmu, ktorý má nahradiť súčasné nedokonalé a dlhodobo neudržateľné nástroje. Základná otázka je, či vôbec eurozóna potrebuje takýto mechanizmus. Je pravda, že Európska únia má pravidlá, ktorých hlavným cieľom je zabrániť, aby vôbec ku krízovej situácii došlo. Ale riziko podobnej globálnej krízy, ktorá má tvrdý dosah na verejné financie nie je možné úplne vylúčiť ani potom, čo dôjde k sprísneniu Paktu stability a rastu. Preto eurozóna potrebuje nástroj, ktorý jej umožní manažovať a vyriešiť krízovú situáciu, ktorá ohrozuje stabilitu členských krajín, prípadne celej menovej únie. Dočasné ad hoc mechanizmy prijímané v časovom strese a panike nie sú dostatočný základ na riešenie prípadných budúcich finančných kríz. Práve preto Európska rada na októbrovom summite v Bruseli súhlasila s potrebou vytvoriť trvalý krízový mechanizmus, ktorý má zabezpečiť finančnú stabilitu celej menovej únie.

    Koncom novembra sa ministri financií eurozóny dohodli na základných princípoch fungovania takéhoto riešenia, ktoré nazvali Európsky stabilizačný mechanizmus. Mal by to byť doplnkový nástroj k ostatným opatreniam v oblasti zabezpečovania vynucovania rozpočtovej disciplíny, ktoré sa zameriavajú na prevenciu a predchádzanie dlhovým krízam. Treba zdôrazniť, že dohoda o princípoch fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu je v súlade s požiadavkami, ktoré slovenská vláda sformulovala už v lete pri schvaľovaní účasti v dočasnom eurovale.

    Najdôležitejšie je, že rešpektuje kľúčovú slovenskú podmienku, aby mechanizmus znižoval riziko morálneho hazardu. To znamená, aby náklady na záchranu členskej krajiny, ktorá nie je schopná sama zvládnuť financovanie verejného dlhu, neniesli iba občania, daňovníci, ale aj veritelia, ktorí požičiavali peniaze.

    Výhoda trvalého riešenia je v tom, že stanoví jasné a predvídateľné pravidlá reštrukturalizácie dlhu, ktoré by mali napraviť pokrivené motivácie finančného sektora a tlak na to, aby celé bremeno krízy znášali iba rozpočty členských krajín eurozóny.

    Po ostatných rozhovoroch je situácia jednoznačná. V prvom kroku by sa mali zohľadňovať hlavne záväzky veriteľov, a až následne vstúpia do funkcie nastavené mechanizmy. Základné princípy fungovania budúceho Európskeho stabilizačného mechanizmu budú teda nasledovné. V prípade krajín v problémoch s likviditou, ktoré však na základe analýzy Európskej komisie a MMF budú považované za solventné, budú súkromní veritelia motivovaní, aby vyriešili svoje pohľadávky v súlade s medzinárodnými pravidlami a pravidlami MMF. Členská krajina, ktorej bude hroziť nesolventnosť, si bude musieť so súkromnými veriteľmi dohodnúť plán reštrukturalizácie s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu. Ak bude možné pomocou týchto opatrení dosiahnuť udržateľnosť dlhu, Európsky stabilizačný mechanizmus môže členskej krajine poskytnúť nevyhnutnú finančnú pomoc.

    Reštrukturalizačný plán dohodnutý so súkromnými veriteľmi môže mať rôznu podobu. Od predĺženia splatnosti štátnych dlhopisov, cez zníženie úrokov, až po procedúru riadeného bankrotu, keď veritelia schvália zníženie istiny dlhu členskej krajiny. Tieto procedúry by sa mali začať uplatňovať od polovice roka 2013. Zriadenie Európskeho stabilizačného mechanizmu si bude vyžadovať malé doplnenie Lisabonskej zmluvy. Touto otázkou sa bude zaoberať Európska rada na svojom zasadnutí v dňoch 16. až 17. decembra v tomto roku. Dovtedy má všeobecné prvky budúceho krízového mechanizmu definitívne dopracovať Európska komisia v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady, ktorý aj v týchto dňoch bilaterálne rokuje s jednotlivými štátmi, najmä o ich pripravenosti na tzv. malú zmenu zmluvy o fungovaní Európskej únie. Naše rokovania prebiehali včera a predvčerom.

    Intenzita prebiehajúcich rokovaní dokazuje, že všetky členské krajiny Európskej únie majú skutočný záujem vyriešiť súčasnú krízovú situáciu a zabezpečiť, aby v budúcnosti už nikdy bremeno riešenia hospodárskych problémov neskončilo len na pleciach občanov.

    Verím, že prebiehajúce rokovania dospejú k riešeniu, ktoré upokojí súčasnú situáciu a obnoví dôveru a finančnú stabilitu v Európe.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani premiérka a teraz sa pýtam pani poslankyne, či chce doplniť otázkou. Nie.

    Ďalším, kto bol vylosovaný, je pán poslanec Pavol Goga a jeho otázka znie: "Pani premiérka, akú politickú symboliku vo vás vyvoláva účasť Slovenska na zárukách pre svoj reformný vzor Írsko?" Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, je pravdou, že Írsko sa v súčasnosti nachádza v jednom z najťažších období za posledné desaťročia a bolo nútené požiadať o finančnú pomoc krajiny Európskej únie, eurozóny, a aj Medzinárodný menový fond. Chcem však zdôrazniť, že problémy Írska nie sú primárne spôsobené ich zlou rozpočtovou politikou a vládnou politikou, či reformami, ktoré naštartovali oný pozoruhodný rast Írska, ale sú spôsobené nutnosťou sanácie bankového sektora, ktorý nesprávne identifikoval riziká a čelí veľkým stratám. Treba však podotknúť, že írska ekonomika má dobré podnikateľské prostredie, a to čo im môžeme tak trochu aj závidieť, vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, čo vytvára predpoklady pre opätovné naštartovanie ekonomického rastu a aj ich ďalší rast životnej úrovne po reštrukturalizácii bánk.

    Írsko bolo oddávna synonymom úspechu spoločného projektu Európskej únie, keď sa z agrárnej krajiny sedemdesiatych rokov minulého storočia postupne prepracovalo medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou, prepracovaným systémom fungovania, vzorovým školským a vzdelávacím systémom. Účasťou Slovenska ako aj ostatných členských krajín eurozóny chceme garantovať istotu vrátenia Írska na to miesto, ktoré ešte pred pár mesiacmi v rámci EÚ zaujímalo úplne iné postavenie.

    Rozhodnutie Slovenskej republiky podporiť Írsko má svoje korene v lete v tomto roku a vy si na to spomínate, 15. júla vláda súhlasila potvrdiť záväzok predchádzajúcej vlády o účasti Slovenska na finančnej stabilizačnej pomoci, v tzv. eurovale. Tento návrh schválili i poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Euroval bol vytvorený s cieľom zamedziť šíreniu negatívnych ekonomických dopadov krízy z jednej krajiny eurozóny do druhej. Bol vytvorený ako preventívny nástroj do budúcnosti, a to po skúsenostiach s hospodárskou situáciou v Grécku.

    Je namieste znova pripomenúť, že vláda Slovenskej republiky si stojí za svojím rozhodnutím, keď tvrdíme, že pomoc Írsku je potrebné vidieť v súvislostiach ich dynamiky vývoja, ako aj ich vlastného prístupu k riešeniu problémov, a to z viacerých dôvodov. Stručne vymenujem: zahraničná zadlženosť Írska je napriek vysokému deficitu verejných financií na úrovni len 50 % HDP. Írsko je považované na zahraničných trhoch za spoľahlivého partnera. V prípade Írska ide o záruky, opakujem záruky, zatiaľ čo pri Grécku išlo o hotovostnú pôžičku. Írsko je v problémoch kvôli bankovému sektoru, zatiaľ čo Grécko sa dostalo do problémov kvôli dlhodobo neudržateľnej vládnej politiky vtedajšej sociálnej vlády.

    Finančná stabilizačná pomoc by mala byť tvorená spoluúčasťou Írska, Európskeho nástroja finančnej stability, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, Medzinárodného menového fondu vo forme rezervného fondu na obdobie troch rokov, s cieľom stabilizovať írsky bankový sektor a verejné financie. Pripravenosť poskytnúť bilaterálnu finančnú pomoc avizovali aj tri nečlenské krajiny eurozóny: Veľká Británia, Dánsko a Švédsko.

    Ešte stručne k tej štruktúre pomoci. Finančná pomoc má byť v objeme a tie záruky 85 mld., samé Írsko si pokryje 17,5 mld., 67,5 mld. v rámci externej pomoci, v členení 22,5 mld. MMF, 22,5 mld. európsky nástroj finančnej pomoci, 22,5 mld. bilaterálna pomoc Veľkej Británie, Dánska a Švédska, spolu s Európskym finančným stabilizačným mechanizmom. A tá stratégia je rozložená do 4-ročnej rozpočtovej stratégie s cieľom zabrániť akumulovaniu ďalších dlhov a využiť zmysluplne finančnú stabilizačnú pomoc.

    Nie je možné tlačiť na Írsko, aby zmenilo svoj daňový systém. Naopak, je potrebné nechať mu voľnú ruku pri formulovaní svojej stratégie, pretože sa samo veľkou časťou podieľa na reštrukturalizácii bánk. Napriek všetkým výhradám, berúc do úvahy základnú premisu, že finančnú stabilitu eurozóny a stabilitu eura ako spoločnej meny považujeme za kľúčovú, sa vláda Slovenskej republiky rozhodla zúčastniť sa na tomto systéme finančných záruk pre Írsko.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka vlády. Medzitým vypršal čas, ktorý je určený alebo limit, ktorý je určený na vaše odpovede, preto vám chcem veľmi pekne poďakovať.

  • A budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Hladkého a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, pánovi Jozefovi Mihálovi.

    Prvá vylosovaná otázka znie: "Vážený pán minister, akou formou a v akej výške bude realizovaná pomoc ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny samosprávam v súvislosti s protipovodňovými opatreniami?".

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí návštevníci na balkóne, milí študenti, pán poslanec, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti s riešením následkov povodní, ktoré v tomto roku tak mohutne a tragicky ovplyvnili životy mnohých občanov Slovenskej republiky, ale aj na podporu predchádzania ich vzniku, reagovalo už v septembri prostredníctvom novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú ste schválili v tejto snemovni.

    Uvedenou novelou sa zaviedlo nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na podporu zamestnanosti, na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie. Cieľom tohto opatrenia je podporiť obce alebo samosprávne kraje, ďalej nimi založené alebo zriadené právnické osoby, ako aj právnické osoby, ktoré sú správcom vodných tokov a právnickú osobu založenú štátom, ktorá je správcom odvodňovacích systémov, podporiť tak, aby na účely predchádzania a odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti, mohli vytvárať nové dočasné pracovné miesta, na ktoré budú prijímať uchádzačov o zamestnanie.

    Tento príspevok sa poskytuje na úhradu časti mzdových nákladov na zamestnancov prijatých na práce, ktoré súvisia s realizáciou opatrení na ochranu pred povodňami a s riešením následkov mimoriadnej situácie, kde z prostriedkoch Európskeho sociálneho fondu a zo štátneho rozpočtu sa zamestnávateľovi, čiže napríklad obci, uhradí 95 % z celkovej ceny práce prijatého zamestnanca. Ďalej sa príspevok poskytuje zamestnávateľovi, ktorým je obec, aj na úhradu časti nákladov na pracovné náradie potrebné na prevencie alebo na odstraňovanie následkov mimoriadnej situácie v sume maximálne 40 EUR na jedno pracovné miesto.

    Ako som už spomínal, tento príspevok je financovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolu financovaný zo štátneho rozpočtu, pričom tá schéma je teda taká, že z ceny práce 85 % sa uhradí z Európskeho sociálneho fondu, 10 % z prostriedkov štátneho rozpočtu a len 5 % musí uhradiť obec alebo vyšší územný celok zo svojich prostriedkov na úhradu mzdy a odvodov za takéhoto zamestnanca. Tento príspevok, pokiaľ ide o Európsky sociálny fond, je realizovaný prostredníctvom národného projektu, na ktorý bola vyčlenená suma 42,5 mil. EUR na roky 2010 až 2013. Predpokladáme, že prostredníctvom tohto príspevku sa ročne podporí približne 5 tis. pracovných miest vytvorených na tento účel.

    Ešte malá štatistika. Od nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia, to znamená od 23. septembra 2010 bolo k 15. novembru 2010, čerstvejšie údaje bohužiaľ nemám, čiže k 15. novembru 2010 bolo podaných 29 žiadostí od obcí na vytvorenie 210 pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie v celkovej sume 611 tis. EUR. Z toho už bolo uzatvorených 14 dohôd, zatiaľ na 108 pracovných miest, v sume 302 tis. EUR. Najviac pracovných miest bolo podporených v okresoch Košice-okolie 32 a ďalej v okrese Prievidza 31. Ak sa nemýlim, v tomto prípade v okrese Prievidza ide o mesto Handlová. Toľko moja odpoveď.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, je potreba dať doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Druhou vylosovanou otázkou je otázka pána poslanca Ľubomíra Vážneho a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Jánovi Figeľovi. Otázka znie: "Pán minister, akým spôsobom ste obstarávali druhý profil diaľnice D1 Jabloňov - Studenec. Bolo to elektronickým obstarávaním, ako ste sa zaviazali riešiť všetky obstarávania?"

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, milí hostia, vážený pán poslanec, boli ste ministrom, tak viete alebo mali by ste vedieť, dúfam, ako to bolo. Inak by to bolo zavádzanie. Ak vám, ako vtedy ešte ministrovi, vaši podriadení o tom nepovedali, ako to bolo, tak ja vám to dopoviem teraz.

    Ak by ste si overili fakty, namiesto prezentovania týchto dohadov v otázke, vedeli by ste, že úsek diaľnice D1 Jablonov - Studenec bol ešte v roku 2008 rozdelený na dve etapy. Na pravý pás a ľavý pás a Národná diaľničná spoločnosť bola vedená vaším dnešným poslaneckým kolegom Igorom Chomom.

    V tom roku 2008 vyhlásila verejnú obchodnú súťaž na výstavbu úseku diaľnice D1 Jablonov - Studenec, prvá etapa pravý jazdný pás, ktorej víťazom sa stalo združenie troch firiem, pod názvom Združenie Jablonov - Studenec. Súťažné podklady o dielo a zmluva o dielo sa riadili tzv. žltou knihou FIDIC, teda zmluvnými podmienkami pre technologické zariadenia a projektovanie, realizáciu. Tie zaväzovali víťaza súťaže k finalizácii procesu prípravy, a teda konkrétne k vypracovaniu dokumentácie pre stavebné povolenie a dokumentácie pre realizáciu stavby, avšak pre ľavý aj pre pravý pás alebo jazdný pás diaľnice, čím sa vlastne takto združenie stalo majiteľom autorských práv, viažúcich sa k obom jazdným pásom tohto diaľničného úseku. Zhotoviteľ si zároveň v mene investora, teda Národnej diaľničnej spoločnosti, sám zabezpečoval stavebné povolenia.

    Na základe týchto skutočností sa bývalé vedenie NDS rozhodlo obstarať výstavbu druhej etapy, to znamená ľavého jazdného pásu, spomínaného úseku diaľnice D1, postupom tzv. rokovacieho konania bez zverejnenia. Dňa 16. júna, približne týždeň po uvedení do predčasného užívania toho prvého pásu úseku diaľnice D1, Národná diaľničná spoločnosť odoslala výzvu na rokovanie spomínanému združeniu Jablonov - Studenec. No a z tohto dôvodu NDS začala obstarávať spomínanú zákazku postupom, tzv. rokovacieho konania bez zverejnenia, za podmienky splnenia § 58 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, teda nie použitím verejnej súťaže. No ako dobre počujete, pán Choma dohodol s konzorciom, v ktorom je Doprastav, túto stavbu už po parlamentných voľbách.

    Keby sme išli cestou, ako nás prezentujete, mohli by sme túto dohodu predchodcu zrušiť a nanovo vyhlasovať súťaž. Máme však za to, že táto cesta je potrebná, že toto riešenie bolo potrebné a zároveň sme rokovali o tom, aby bolo aj výhodné alebo výhodnejšie. Vlastne na základe dodatočných rokovaní sa podarilo redukovať cenu o zhruba 10 % z tej pôvodnej, teda z 38 mil. na 34 mil. EUR.

    Ďalšie detaily, pán poslanec, vám môže poskytnúť pán kolega, pán kolega Igor Choma.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Áno?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády a minister dopravy, to považujem za váš účelový výklad takého postupu, pretože do programového vyhlásenia vlády ste si dali elektronické obstarávanie za účelom transparentnosti a nediskriminácie. Keď som vtedy pri programovom vyhlásení namietal, že elektronické obstarávanie nie je možné uplatniť celoplošne, tak ako propagandu ste víťazne prezentovali elektronické obstarávania niektorého tovaru v rezorte a 25. augusta ste vyhlásili do médií víťazoslávne, že elektronické obstarávanie v rezorte je realitou dnešných dní. Tým pádom znamená, že ste ozaj klamali voličov a podľa mňa aj koaličných partnerov, pretože skutočnosť je taká, že túto stavbu ste obstarali tou najnetransparentnejšou metódou, ktorú ste vždy kritizovali, a to rokovacím konaním bez zverejnenia.

    Čiže na jednej strane sľubujete, chceme stavať a budeme stavať a zároveň zastavíte prvý balík PPP, a to, že kde chcete stavať, kedy a za čo, zatiaľ úspešne zatĺkate a nepoviete verejnosti, čo chcete robiť. Na jednej strane ľúbivé reči o transparentnosti, nediskriminácii a v praxi použitá metóda, rokovacie konanie bez zverejnenia. Fakty sú také, že Národná diaľničná spoločnosť pod vedením terajšieho pána poslanca Chomu, pripravila tento proces, ale ten som ja zastavil, pretože som tam videl evidentný konflikt so zákonom o verejnom obstarávaní, pretože dodatok k zmluve sa dá urobiť len vtedy, ak ten dodatok neprekročí 50 % vysúťaženej ceny. Skutočnosť je taká, že tá cena pôvodného polprofilu bola za 49 mil. EUR, teraz ste zakontrahovali 34,2 mil. EUR, čo znamená vysoko nad 50 %. Čiže najprv sa vysporiadajte so ....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte možnosť reagovať.

  • Neviem, čo si mám o týchto vetách myslieť, lebo to celé speje skôr k tomu, aby ste sa porozprávali s pánom Igorom Chomom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou vylosovanou otázkou je otázka, ktorá zaznela od pána poslanca Dušana Švantnera a je rovnako adresovaná prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pánovi Jánovi Figeľovi a znie: "Ako budete časovo realizovať váš sľub o výstavbe ciest prvej triedy pri južnom obchvate mesta Brezno, ktorý je vo fáze podpisov zmlúv, na výkup pozemkov?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, vážený pán poslanec, stavba cesty prvej triedy č. 66, teda obchvat mesta Brezno prvá etapa, má ukončený proces posudzovania ekologických alebo environmentálnych, presnejšie povedané, dopadov a v máji tohto roku bola uskutočnená štátna expertíza. Podľa aktuálneho stavu pripravenosti investičnej výstavby a správy ciest, SSC Banská Bystrica, je spracovaná dokumentácia na stavebné povolenie a v súčasnosti sa spracúva dokumentácia na ponuku.

    Predpoklad vydania stavebného povolenia je február budúceho roku. Ak sa podarí na stavbu zabezpečiť finančné krytie, je možné začať s prácami ešte v priebehu budúceho roku. Keďže ste však nosné cestné stavby ako diaľnica D1 nepostavili, tak ako bolo sľubované v priebehu rokov do 2010, tak sa tieto finančné prostriedky budú hľadať veľmi ťažko. A navyše riešenie, ktoré bolo definované za minulej vlády pre tento obchvat, je relatívne drahé. Napriek tomu budeme hľadať riešenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Švantnerovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán minister, ja vychádzam z toho, čo bolo povedané, keď sa zastavila výstavba diaľnic. Vtedy bolo povedané, že prostriedky a pracovné sily sa využijú na výstavbu ciest prvej triedy. Čiže ja som očakával, že práve z toho dôvodu obchvat mesta Brezna dostane, ako sa hovorí, zelenú a začne sa tam intenzívne pracovať, lebo ja mám taký dojem, že po zmene vlády sa utlmilo aj vykupovanie pozemkov alebo lepšie povedané, príprava zmlúv na výkup pozemkov. Teraz neviem, či to bol zámer z ministerstva alebo lepšie povedané, od vás, alebo to bola len vlastná iniciatíva Slovenskej správy ciest, pracovisko Banská Bystrica, ale to je jedno nakoniec. Vždy je to záležitosťou ministerstva, lepšie povedané ministra, ako sa táto záležitosť bude riešiť.

    No, a taká druhá pod otázka. Ja teraz neviem z toho, čo ste povedali, že tá koncepcia by mala byť iná, lebo tá koncepcia je dopracovaná tak, že tá prvá etapa alebo samotný ten obchvat mesta Brezna, by mal byť v poriadku. Tam nikto nemal žiadne výhrady voči tomu a výhoda je tam tá, že už aj pri výstavbe toho prvého krátkeho úseku sa napojíme na cestu od Detvy a podstatne sa zlepší situácia v meste Brezno. Čiže ja očakávam, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán podpredseda, nech sa páči, ak chcete reagovať, je tu priestor pre vás.

  • Ďakujem pekne. Ja som v odpovedi vymenoval rad krokov, ktoré buď boli v krátkej, teda tejto dobe urobené, tohto roku alebo sú pred nami na jar budúceho roku povolenie, a ďalej príprava podkladov na verejnú súťaž, teda obstarávanie a samotnú ďalšiu realizáciu. Je to v tejto chvíli v procese, a to podstatné sú zdroje. Zdrojov máme limitovaný rozsah, ale ubezpečujem vás, že na cesty prvej triedy dávno toľko nešlo, ako je rozpracovaných alebo už kontrahovaných prostriedkov. Aj tohto týždňa som podpisoval žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre druhú časť obchvatu Galanty. Hovoríme o Trenčíne, Ružomberok, Dolný Kubín, Kežmarok, Poprad viaceré, viaceré a veľmi dôležité, dnes už preťažené úseky ciest prvej triedy. Pätnásť až dvadsať rokov boli zanedbávané. Mnohé z nich, už či vo forme rozšírenia o tretí pás alebo obchvatov miest, pôjdu, no a tak isto už som spomínal viaceré zámery, ktoré predložíme v oblasti výstavby rýchlostných ciest a diaľnic.

    To, čo som predtým možno nedopovedal, ale len dokončím, transparentnosť, predvídateľnosť, serióznosť v príprave, to je aj o tom, ako obstarávame z verejných zdrojov dôležité úseky alebo investície. Tam, kde to je možné, elektronické obstarávanie zabezpečí naozaj maximálnu súťaž, stlačenie ceny, pozrie investorom doslova do peňaženky.

    Pri veľkých investíciách, pri investičných celkoch, transparentná, skôr klasická súťaž s dobrou prípravou, je cestou aj k dodržiavaniu kvality a samozrejme aj k dobrým termínom a reálnej výstavbe. O toto pôjde, už či diskutujeme o niektorých obchvatoch alebo celkovo nových úsekoch.

    Takže, pán poslanec, boli ste pri tom, ja vás len chcem ubezpečiť, že mnohé z toho, čo bolo v procese, je dnes ešte intenzívnejšie pripravované. Základom je dobrá stratégia, dostatok zdrojov a kvalitné nielen obstarávanie, ale aj realizácia stavieb. O toto nám ide a verím, že tu nájdeme aj podporu, už či opozičných jednotlivcov alebo strán.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj podpredsedovi vlády. Ďalšou vylosovanou je pani poslankyňa Darina Gabániová. Neevidujem ju v sále, a preto odpovedať na jej otázku nebudeme. Piata otázka v poradí je otázka od pána poslanca Miroslava Beblavého, tiež tu nie je. Šiestou otázkou je otázka od pána poslanca Stanislava Kubáneka. Vidím ho v sále. Je adresovaná prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pánovi Jánovi Figeľovi.

    Otázka znie: "V predvolebnej kampani do vyšších územných celkov ste sľúbili spolu s vaším štátnym tajomníkom Hudackým diaľnicu do Sniny. Pýtam sa vás, kedy sa začne realizovať výstavba, aby som vedel odpovedať voličom na východe Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Áno. Vážený pán predsedajúci, ja len chcem pripomenúť, keďže dnes tu mám toho viac, že sú identické otázky 6, 7, 10, 12, 14, 19, 21, 23, 24, 25, 26, 30 a 31. Môžem to naraz.

  • Pán podpredseda, môžete, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, futbal a cesty sú dnes populárne. Som rád, ale nech je to aj korektné a v tomto duchu, vážený pán poslanec, vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala dobudovanie dopravnej infraštruktúry a ktorá má podporiť sociálnu inklúziu prepojením menej rozvinutých regiónov na nadradenú cestu infraštruktúru a posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť a prepojenie Slovenskej republiky so susednými štátmi.

    Súčasťou tejto infraštruktúry je aj plánovaná budúca rýchlostná cesta R9. Teda nehovoríme o diaľnici, ani ja som o tom nehovoril, ale o ceste s napojením na rýchlostnú cestu R4 v úseku Lipníky - Humenné, štátna hranica s Ukrajinou. Táto rýchlostná komunikácia môže do budúcnosti zvýšiť celkový prístup do daného regiónu a z daného regiónu do okolia aj pre investície, aj pre cestovný ruch.

    Pri týchto plánoch sa nechceme orientovať len na Bratislavu alebo len na niektoré regióny západného alebo severozápadného Slovenska. Ubezpečujem vás, že my sľuby plníme, možno menej sľubujeme, ale o to viac ide o úsilie napĺňať a konať.

    Aj preto chcem do vlády predložiť do konca marca veľmi konkrétny program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na obdobie rokov 2011 až 2014. Materiál bude obsahovať stratégiu nového programu, jeho priority, návrh na nové definovanie rozsahu rýchlostných ciest, v rámci ktorého aj táto cesta R9 bude a ďalej harmonogram začínania a odovzdávania stavieb a finančný rámec tohto programu.

    Spomínaná plánovaná rýchlostná cesta patrí k výhľadovým projektom a dopĺňa očakávanú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, aby sa do budúcnosti zvýšila dostupnosť k nadradeným cestným komunikáciám aj na severovýchode Slovenska.

    Chcel by som dodať, aby sme sa vyhli nedorozumeniam, že pre nás sú prioritou diaľnice a rýchlostné cesty označené číslom 1. Teda D1 a R1 a zabezpečiť tak realizáciu dlhodobého cieľa všetkých doterajších vlád a ministrov dopravy, prepojiť západ a východ Slovenska diaľnicou. V napĺňaní tohto cieľa pokračujeme, pričom vychádzame zo stavu, ktorý sme zdedili po vás, prichádzame s riešeniami ako to rozvinúť aj pružne, aj lacnejšie. Výsledkom sú napríklad vyrokované zníženie nákladov na tretí balík PPP o 60 mil. EUR ročne, resp. o 2 mld. v celom rozsahu 30-ročného kontraktu pri zachovaní rovnakých kvalitatívnych podmienok.

    Podobne pri úsekoch, z toho pôvodne prvého balíka, sme spustili už prvé tendre na výber zhotoviteľa, pričom namiesto pôvodnej formy budeme tieto úseky stavať cez najlacnejšie peniaze, ktorými sú granty Európskej únie. Dnes sa už ukazuje, že sme mali pravdu a tieto úseky sa dajú stavať aj skôr, aj lacnejšie.

    A keď budeme v takomto trende pokračovať, zabezpečíme aj rýchlosť aj primeranosť, resp. nižšie ceny, ktoré sú veľmi dôležité, vzhľadom na vysoké nároky na štátny rozpočet. A to je dôležité nielen v tomto volebnom období, keďže ide o stavby, ktoré presahujú jednu vládu. A z tohto pohľadu aj budúca sieť a aj na severovýchode Slovenska bude možná, o to skôr, o čo skôr sa nám podarí budovať túto dominantnú základnú sieť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, maximálne v rozmedzí dvoch minút.

  • Pán minister, do parlamentných volieb na billboardoch viseli vaše fotografie s vaším štátnym tajomníkom, kde fakt bolo uvádzané, že diaľnicu potrebujeme do Sniny. Takže voliči sa pýtajú, že ako stojí realizácia, a kedy budeme mať diaľnicu aj do Sniny.

    Ja si myslím, že viac by sa mali diaľnice budovať na východe, a aj keď sme na predchádzajúcej schôdzi rokovali o diaľniciach, ste sa veľmi málo zmieňovali ku diaľniciam v Prešovskom samosprávnom kraji. Ja som sa tešil, že konečne máme východniara, ktorý bude mať záujem budovať diaľnice na východ, ale žiaľ, je to opak pravda.

  • Pán Kubánek, snáď to nemyslíte vážne? Však mne západniari vyčítajú, že na východe budujeme. Prvý, prvučký úsek v auguste. Košice sú kde? Viete, kde sú Košice? Teraz, keď mi tu kolega vyčíta, že sme podpísali diaľnicu pod Studencom. Viete, kde je Studenec? Na Spiši. A kde je Spiš? Súťaž vyhlásená pred dvoma týždňami na dva úseky pri Levoči. Do ktorého kraja patrí Levoča?

    Pán kolega, čo to hovoríte? Takže, keď chcete, radšej pomôžte, ale pravdivo a poctivo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja len pre poriadok, by som chcel tých, ktorí neporozumeli slovám pána podpredsedu, pokiaľ o to, že na ostatné otázky nebude odpovedať, chcem len upozorniť, že pán Kubánek 13-krát tú istú otázku vhodil do osudia, z ktorého to bolo losované. Nehovorím podobnú, hovorím identickú, že tú istú otázku. Poradíme sa na grémiu, či to takýmto spôsobom máme riešiť, lebo pán poslanec, každý má právo hodiť viacero otázok, ale 13-krát tú istú, nie som si istý, či to je v súlade s rokovacím poriadkom. Takže otázky číslo 7,10, 12, 14, 19, 21, 23, 24, 25, 26, 30 a 32 už boli týmto pádom zodpovedané.

    Pristúpime k otázke pani poslankyne, ďalšej otázke pani poslankyne Gabániovej, ale opätovne ju nevidím v sále. Takže stráca možnosť, aby bolo zodpovedané na jej otázku a otázka číslo deväť je od pána poslanca Pavlisa. Je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pánovi Zsoltovi Simonovi. Počkajte moment, pán poslanec Pavlis, taktiež nie je v sále. Nebude zodpovedaná ani táto otázka.

    A otázka číslo jedenásť je od pána poslanca Ľubomíra Vážneho a je adresovaná opäť prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Figeľovi. "Pán minister, z akého dôvodu ste poklepkávali kameň na stavbu 1/75 Galanta, obchvat druhá stavba, keď ste nemali ešte ukončenú súťaž na zhotoviteľa stavby? Nezdá sa vám, že je to nezmyselná propaganda?"

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte dnes sólo, nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Galbavý, poprosím o pozornosť v sále. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, pán poslanec, pre projekt Galanta 2 na ceste prvej triedy s číslom 75, teda druhý diel, druhá časť obchvatu, bola vypracovaná prijímateľom, Slovenskou správou ciest, žiadosť o nenávratný finančný príspevok, ktorá bola predložená na riadiaci orgán programu, operačného programu Doprava 24. mája 2010.

    Odhadované celkové náklady, včítane DPH sú vyše 18 mil. EUR, pričom príspevok z Európskeho fondu pre obnovu a rozvoj bol určený podľa metodiky nákladov výnosovej analýzy pre výpočet grantu únie na úrovni 12,5 mil. EUR. Na základe stanovených procedúr pre prípravu a pre implementáciu projektov operačného programu Doprava bola následne vykonaná odborná, vecná, formálna aj finančná kontrola oprávnenosti projektu a zároveň naplnenia jeho cieľov v rámci prioritnej osi pre modernizáciu a výstavbu ciest prvej triedy.

    Po posúdení splnenia hodnotiacich a výberových kritérií dňa 29. októbra, teda pred mesiacom, rozhodla výberová komisia riadiaceho orgánu o schválení tejto predmetnej žiadosti na spolufinancovanie z európskeho fondu.

    Rozhodnutie o schválení žiadosti bolo zaslané prijímateľovi, teda Slovenskej správe ciest, 8. novembra. Momentálne prebieha verejné obstarávanie pre výber zhotoviteľa prác s predpokladom podpísania zmluvy o dielo s víťazným uchádzačom do konca tohto roka.

    Tým slávnostným poklepaním kameňa, ktoré spomínate, ministerstvo dopravy potvrdilo zaradenie projektu medzi priority v rámci modernizácie a výstavby ciest regionálneho významu z operačného programu Doprava. Ja som sa v tom termíne zúčastnil návštevy aj významnej, resp. dôležitej priemyselnej fabriky v tomto meste, kde sme rokovali aj o ďalších súvislostiach v oblasti dopravy, a tak organizátori využili túto príležitosť na vlastne spomenutú udalosť.

    Takže, chcem podčiarknuť dôležitosť tém, ciest prvej triedy, obchvatov a zároveň otvorenosti pre ďalšie pokračovanie týchto projektov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať, pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády a minister dopravy, je to až absurdné, lebo vysvetlili ste to, že z čoho sa to stavia. Ja dobre viem, že táto stavba sa stavia z eurofondov, pretože sme ju pripravovali my, ale o to tu vôbec nejde. To je jedno, či by sa stavala zo štátneho rozpočtu Liliputánskej republiky alebo z eurofondov. Tu ide o ten akt, pretože poklepávanie základného kameňa je slávnostný akt pred začatím stavebných prác. To znamená, teda akt spúšťa začatie stavebných prác. Keď to takto pôjde ďalej, tak možno, že sa niektorí z vás v noci zobudia a povedia, že ideme stavať túto stavbu, hoci sa bude stavať až za dva roky, ale budete hneď poklepávať základný kameň. Čiže toto je ten nezmysel a toto považujem za ozaj účelovú propagandu, že poklepkávate základný kameň, ale ktorý je aktom spustenia, začatia stavebných prác, ale zhotoviteľa, ktorý tie stavby, ktorý tie stavebné práce má začať ešte len vyberáte a ako ste sám povedali, budete ho vyberať zrejme do konca tohto kalendárneho roka. Čiže mne ide o to, o ten nezmyselný propagandistický akt a skúste to urobiť tak, ako je to tradíciou, že tento slávnostný akt poklepkávania základného kameňa a spustiť až vtedy, keď je tam prítomný aj zhotoviteľ, alebo možno že chcete poklepkávať ešte raz, keď zhotoviteľ a znova sa tam stretnete. Nechápem to.

    Ďakujem.

  • Budete reagovať pán podpredseda?

  • Ďakujem pekne. Uisťujem vás, že sa stretneme viac, keď už bude stavba vo finále. Ja sa skôr teším, že tieto obchvaty postupne môžeme realizovať. Je to dôležité pre Galantu, pre investorov, samozrejme pre celý región, aj pre celkovú slovenskú dopravnú sieť. Nešlo o žiadnu propagandu, skôr o slávnosť, ktorú miestna komunita, už či na úrovni samosprávnej alebo ekonomickej organizuje preto, aby povzbudila vývoj a zámery, ktoré dlhoročne sú pripravované a v tomto čase nabehnú do realizácie. Koniec decembra je pomaly tu a začiatkom roka môže začať výstavba.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďalšou vylosovanou je opäť pani poslankyňa Gabániová, ktorá opäť nie je v rokovacej sále, takže ani na jej otázku sa odpovedať nebude.

    Ďalej je tu pán poslanec Jaroslav Suja, ten je prítomný. Jeho otázka je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pánovi Jozefovi Mihálovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, podali ste alebo podáte trestné oznámenia v kauze pilotných projektov sociálnych podnikov?"

    Pán podpredseda vlády a minister práce, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, pokiaľ ide o sociálne podniky, podali sme podnet na vyšetrovanie. Vo veci koná Úrad boja proti korupcii a s tým, že to podanie bolo dané s podozrením na trestný čin poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev, čiže v tomto momente koná Úrad boja proti korupcii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nie je treba doplňujúcu otázku? Nie. Odpoveď bola jasná.

    Ďalším, ktorý bol vylosovaný so svojou otázkou je pán poslanec Branislav Ondruš. Nevidím ho v rokovacej sále.

  • Ruch v pléne.

  • Pán poslanec, ospravedlňujem sa, ale nesedeli ste na svojom mieste. Takže áno, pán Branislav Ondruš je prítomný. Jeho otázka je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Zsoltovi Simonovi a znie: "Pán minister, kedy konečne podpíšete zmluvy o poskytnutí NFP z OPBK obciam na revitalizáciu, pri ktorých už sú podpísané rozhodnutia, ale na zmluvy sa čaká mesiace?"

    Pán minister Zsolt Simon, je tu priestor pre vašu odpoveď na otázku položenú pánom poslancom Branislavom Ondrušom.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, áno, aj Operačný program Bratislavský kraj je v meškaní, tak isto ako ostatný Regionálny operačný program. Pracujeme intenzívne na tom, aby sme dobehli čas, ktorým táto inštitúcia vďaka zrušeniu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja bola nečinná viac ako päť mesiacov, z hľadiska toho, že celé systémy zostali nefunkčné.

    Chcem povedať, že dúfam, že si uvedomujete, že ste boli blízko vlády Roberta Fica, ktorá takéto uznesenie prijala. A nie je možné a nepristúpim na to, že budem niektoré veci uprednostňovať alebo niektoré veci zadržiavať. Tak, ako veci sú pripravené, boli schválené, tak sa podpisujú. Len pre ozrejmenie v oblasti Bratislavského kraja nie je problém z hľadiska financovania, pretože tam financie sú kryté.

    Chcem len doplniť túto odpoveď vo vzťahu k Regionálnemu operačnému programu. Veľakrát dostávam otázky, prečo sa nepodpisujú zmluvy. No preto, lebo nie sú dostatočne finančne kryté, lebo predchádzajúca vláda Roberta Fica na opatrenie modernizácie infraštruktúry urobila kontraháciu 60 % viac než sú k dispozícii disponibilné zdroje. Podpísať ich nie je možné.

    Opakujem, nie je to prípad Bratislavský kraj. Tam financie sú zabezpečené, ale ideme poradiť dnes, tá lehota je skrátená niekde na 60 dní, ale ešte stále dobiehame to, čo v tomto roku vďaka piatim mesiacom rušenia ministerstva výstavby bolo spôsobené.

  • Ďakujem pekne. Máte záujem o doplňujúcu otázku? Nech sa páči, v lehote dvoch minút.

  • Pán minister, ja si uvedomujem samozrejme, že tým presunom kompetencií, že to spôsobilo isté prieťahy. Napriek tomu tých päť mesiacov, to sa mi zdá prehnané. A chcem vám povedať, že vlastne, pýtam sa vás na základe podnetu starostov z okresu Malacky, ktorí sú v takejto situácii a ide o starostov, ktorí už majú dva mesiace podpísané rozhodnutia. Jednak teda celé mesiace trvalo podpísanie rozhodnutia, ale tie rozhodnutia už podpísané sú, teda vami už podpísané sú. Teraz už naozaj ide len o podpísanie tej zmluvy. Je dosť veľký problém, lebo viete, že samozrejme reálne by sa mali začať vykonávať tie práce až po podpise zmluvy, až tá je teda takým definitívnym impulzom.

    Takže z vašej odpovede som sa teda nedozvedel, teda kedy je reálne, že budú mať tie zmluvy podpísané, ale teda chcem vás vyzvať a požiadať, aby ste aspoň do konca tohto kalendárneho roka sa pokúsili, alebo teda podpísali aj tie zmluvy. Opakujem, ide vlastne o zmluvy na základe už vami podpísaných rozhodnutí. Čiže tam už nie je problém s tým, že by bolo treba prehodnocovať a znovu vyhodnocovať veci, ktoré ste zdedili po minulej vláde, a tak čo mi vlastne vysvetľovali vaši ministerskí úradníci, prečo to doteraz tak dlho trvalo, myslím podpísanie rozhodnutí. Ale tu už naozaj ide v podstate len o formálny krok, aby sa podpísali tie zmluvy, aby naozaj tie obce, ktoré už majú schválené tie príspevky, mohli realizovať projekty, na ktoré dostali peniaze. A chcem upozorniť, že v prípade niektorých obcí, tam boli komisie, teda vyhodnotili a odporučili na schválenie ich projekty už v apríli alebo v máji tohto roku.

  • Pán poslanec, vzhľadom k tomu, zopakujem to, čo som povedal. Päť mesiacov táto inštitúcia vôbec nič neadministrovala, nepodpisovala, neplatila. V oveľa väčšom probléme sú tí, ktorí realizujú projekt, ale neprichádzali platby. To znamená, že sme riešili tých, kde už reálne hrozili exekúcie na starostov, lebo nevedeli platiť. Potom sme robili, začali sme robiť na rozhodnutiach, ktoré boli schválené, ktoré sú absolútne v poriadku. Tie sa tiež urobili. Po tomto kroku je treba, aby daný beneficient, teda obec doplnil splnomocnenia, podpisové vzory a ďalšie dokumenty, čo potrvá zvyčajne nejakých 30 dní, keď všetky práce idú priebežne.

    A ja len chcem povedať, že tých päť mesiacov, ktoré je, dnes finišujeme s platbami, lebo si uvedomujeme, Štátna pokladnica 7. decembra prestane platiť. Po 7. decembri je možné podpisovať zmluvy. Takže riešime najskôr najakútnejšie, aby išli financie a potom budeme riešiť aj ostatné. Nezabúdame na to.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ešte máme dve minúty aj pár sekúnd. Takže 17. v poradí je otázka opäť od poslanca Ľubomíra Vážneho. Opätovne je adresovaná prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Jánovi Figeľovi a znie: "Pán minister, jediná stavba na diaľnici D1 Jánovce - Jabloňov nie je obstarávaná elektronickým spôsobom? Prečo neobstarávate elektronicky, pokiaľ tento spôsob považujete ako jediný transparentný?"

    Pán poslanec, tá otázka, ktorú ste nastolili v tom prvom kole, bola otázka, ktorá sa týkala Jabloňov - Studenec. Toto je iný úsek. Trošku si to kontrolujem, ak dovolíte. Takže, to je otázka iná, nie je identická.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, aj za ten záujem ešte raz. Vážený pán poslanec, už som časť tej témy popísal, ale dodám aspoň niekoľko ďalších pohľadov, ktoré sa týkajú elektronického obstarávania alebo elektronických aukcií.

    Takýmto spôsobom je možné obstarávať v prípadoch, ak je predmet zákazky možné jasne a jednoznačne definovať, teda hlavne ide o tovary a služby. V prípade investičných akcií nie je možné uplatňovať takýto postup obstarávania. Formu elektronického obstarávania organizácie podriadené ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v tomto roku už úspešne realizovali vo viacerých prípadoch a naozaj sme začali od augusta výrazne šetriť oproti často vami predražených tendroch.

    V niektorých prípadoch, pri niektorých komoditách alebo službách až o 600 %, až o 600 %. V budúcnosti ju budeme používať najmä pri zabezpečení tovarov a služieb, kde väčší počet zúčastnených subjektov môže ponúknuť nižšiu cenu.

    Pri obstarávaní investičných celkov ako je výstavba diaľnic, rýchlostných ciest, ciest prvej triedy budeme postupovať klasickým verejným obstarávaním, kde chceme posilniť jeho transparentnosť. Opakujem, transparentnosť, nie prípady, kde vyhrá často najdrahšia ponuka, ktorá dosahovala niekedy až dvojnásobok oproti najlacnejšej. Transparentnosť je niečo, čomu sa Slovensko naozaj potrebuje hlbšie učiť, lebo v minulosti práve v oblasti dopravy toto slovo ako keby absentovalo.

    Chcem vás ubezpečiť, že tak ako sme začali v auguste na železniciach elektronickými aukciami, tak ich budeme ďalej rozširovať. Používame samozrejme aj rokovacie konanie, kde sa s už vybraným dodávateľom snažíme nájsť ďalšie úspory a lepšie podmienky pre Slovensko.

    Nemusím vám snáď pripomínať, že práve v takomto procese sa nám pri tom spomínanom úseku, ktorý sme v novembri zahájili, čo sa týka výstavby pri Studenci na Spiši podarilo ďalej znížiť cenu o zhruba 10 %.

    Opakujem, čo už som vlastne vyjadril predtým, že transparentné obstarávanie a dobre pripravené podmienky sú základom pre dobré dohody, výhodné investovanie a kvalitné stavby. Toto je záujem ministerstva, aj Slovenskej republiky. Verím, že v tomto úsilí nájdeme podporu tých, ktorí zmýšľajú rovnako.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som informovať všetkých prítomných, že čas, ktorý je určený na hodinu otázok vypršal pred tromi minútami. Takže pán poslanec, doplňujúca otázka už nebude, ale mám pocit, že to bolo veľmi korektné z pohľadu aj pána podpredsedu vlády, aj vás. Hodina je za nami a ešte sme nechali pána ministra a podpredsedu vlády aj dohovoriť.

    Chcem vás informovať o ďalšom programe. Teraz bude pán poslanec Poliačik informovať o voľbe kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu. Po tejto informácii v súlade s požiadavkou štyroch poslaneckých klubov bude prestávka do 16.00 hodiny a o 16.00 hodine budeme pokračovať bodom č. 15, ktorý máme rozrokovaný a potom bude rokovať parlament ďalej bodmi, ktoré sú po rozpočte naplánované. O 17.00 hodine bude hlasovanie a po hlasovaní začne bod č. 17, vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, mám tú radosť informovať o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľby kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 149 hlasovacích lístkov. Teda v opakovanej voľbe bolo prítomných 149 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu 2 poslanci neodovzdali hlasovacie lístky. Zo 149 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 142 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Evu Behranovú hlasovalo za 79, proti 61, zdržali sa 2 poslanci,

    - za Dušana Čima za hlasovalo 79, proti hlasovali 61, zdržali sa 2 poslanci,

    - za Martina Dolníka za hlasovalo 79, proti 61, zdržali sa 2 poslanci,

    - za Janu Henčekovú hlasovalo za 79, proti 61, zdržali sa 2 poslanci,

    - za Jána Chmela za hlasovalo 79, proti 61, zdržali sa 2 poslanci,

    - za Dášu Kontríkovú za hlasovalo 79, proti 61, zdržali sa 2 poslanci,

    - za Milana Miterpáka za hlasovalo 78, proti 61 a zdržali sa 3,

    - za Mareka Staroňa 79 za, 61 proti, zdržali sa 2,

    - za Rastislava Stieranku za tohto kandidáta hlasovalo 78, proti 62 a zdržali sa 2,

    - a za Editu Sabovú hlasovalo za 79, proti 61 a zdržali sa 2.

    Keďže na voľbu kandidáta na sudcu Disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, všetci desiati kandidáti boli zvolení. Jedného ďalšieho kandidáta ešte, keďže máme zvoliť 12 kandidátov a zatiaľ sme zvolili iba 11, budeme musieť voliť neskôr.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi.

    Všetkých 11 navrhnutých členov bolo zvolených, pardon 10, všetkých 10 bolo zvolených.

    Vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny a pokračovať budeme bodom č. 15, ktorý máme rozrokovaný. Ide o tlač č. 146.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím, panie poslankyne, pánov poslancov, budeme pokračovať v schôdzi, keby sa mohli dostaviť do rokovacej miestnosti. Zároveň, vidím tu pána predsedu poslaneckého klubu strany SMER, tak chcel by som vám oznámiť, že zvolávam grémium po skončení tohto bodu, ktorý teraz ideme dokončiť, to je o tých mzdových pomeroch ústavných činiteľov a následne chcem poprosiť členov grémia do veľkej zasadačky.

    Teraz bude schôdzu viesť Béla Bugár, keďže ja som navrhovateľ.

  • Vážené dámy, vážení páni, ideme pokračovať tak, ako to bolo oznámené v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, tlač 146.

    Doobeda, ako viete, vystúpil v rozprave jediný písomne prihlásený poslanec, preto teraz vyhlasujem možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán predseda Národnej rady, chcete sa vyjadriť ako navrhovateľ k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Tak ústne prihlásení poslanci možno neboli aj preto, lebo už bolo všetko k tomuto zákonu povedané.

    Ja by som len chcel ešte na záver uviesť, že mal som medzičasom stretnutie aj s kolegom Marcinčinom, kde sme sa dohodli na tej druhej alternatíve, ktorú teda aj on považuje za vhodnú, a preto mám celkom dobrý pocit z toho, že by sme mohli tento zákon uzavrieť.

    Ešte raz chcem apelovať aj na opozičných poslancov, že tá otázka pre mimobratislavských, otázka bývania, nie je doriešená, tak chcem poprosiť o súhlas, keď nie o súhlas, tak aspoň o zdržanie sa pri hlasovaní, a to preto, lebo bol by som rád, keby sme to dokázali prijať ako Národná rada a mať konečne s touto témou štyri roky pokoj.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, nie. Ďakujem. Takže, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a tak ako predseda Národnej rady oznámil, teraz bude zasadnutie poslaneckého grémia a po zasadnutí poslaneckého grémia vás budeme alebo vás bude pán predseda informovať o ďalšom priebehu dnešného dňa, a po prípade o ďalších dohodách.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, keby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať hlasovaním o doteraz prerokovaných bodov.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto, ktoré vám je určené v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu tak, ako uviedol pán predseda o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa upokojili a sústredili na hlasovanie. Páni poslanci! Pán poslanec Kvorka, pán minister Simon, jak sa volá? Jak sa volá? Jak sa volá henten?

  • Smiech v sále.

  • Petrák. Ospravedlňujem sa. Tak, teraz už vážne.

    Poprosím, pána poslanca Horvátha, ktorého poveril gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie a rodinu, aby z poverenia gestorského výboru uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Chcem poprosiť pánov poslancov, aby sme naozaj zachovali kľud preto, lebo k vládnemu návrhu zákona bolo predložených množstvo pozmeňovacích návrhov, aby sme sa sústredili na hlasovanie a rešpektovali aj stanoviská a odporúčania pána spoločného spravodajcu.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 109.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, konštatujem, že v rozprave vystúpili poslanci Horváth, Blahová, Jarjabek, Brocka, Muňko, Matovič, Tomanová a pán poslanec Ondruš, ktorý podal dva procedurálne návrhy, takže budeme najprv o týchto procedurálnych návrhoch hlasovať.

    Po prvé, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu, vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 78 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, kde pán poslanec Ondruš navrhol nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o druhom procedurálnom návrhu nepokračovať o zákone v rokovaní na 9. schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 79 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz, prosím, o návrhy zo spoločnej správy.

  • Na osobitné hlasovanie boli poslancami vyňaté zo spoločnej správy body 14, 18, 20, 26, 30 až 32, 37, 63, 65 a 75. Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 13, 15 až 17, 19, 21 až 25, 27 až 29, 33 až 36, 38 až 46, 48 až 62, 64, 66 až 74 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako o nich navrhol hlasovať na návrh gestorského výboru, ale aj poslanca, ktorý vystúpil v rozprave, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za, 64 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o vyňatých bodoch zo spoločnej správy, a to 14, 20, 26 a 65.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 142 proti, 4 sa zdržali.

    Body zo spoločnej správy 14, 20, 26 a 65 sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte ďalej hlasovať osobitne o bode 18 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 18 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 64 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 30, 31, 32, 37, 63 a 75.

  • Hlasujeme. Gestorský výbor odporúča ...

  • Schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 14 za, 128 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 47 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 2 za, 141 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže sme schválili všetky body zo spoločnej správy, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

    Po prvé, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som podal ja.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložila skupina poslancov, za ktorú návrhy predložil pán poslanec Horváth. Pán poslanec, čo máte s prstami?

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 134 za, 2 proti, 11 sa zdržalo.

    Pán poslanec, schválili sme vaše návrhy.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o celom návrhu poslankyne Blahovej.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 142 za, 1 nehlasoval.

    Návrh pani poslankyni Blahovej sme schválili.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o celom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 4 proti, 62 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Brocku sme schválili.

    Prosím, pán poslanec, o ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. O návrhoch pani poslankyne Tomanovej nemôžem dať hlasovať, nakoľko tie body už boli schválené.

  • Pani poslankyňa a predkladateľka súhlasí so stanoviskom spoločného spravodajcu? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Ďalej budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Ondruša, a to len o bodoch 1, 4 a 5. O bodoch 1, 4 a 5 nebudeme hlasovať, nakoľko sa o nich už hlasovalo. Zostáva nám hlasovať o bodoch 2 a 3.

    Pán kolega Ondruš, súhlasíte s tým, že môžeme spolu o tých bodoch? Ďakujem. Prosím, dajte hlasovať o bodoch 2 a 3.

  • Áno, hlasujeme o bodoch 2 a 3 z podaného pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Ondruša.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 66 za, 72 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, teraz dajte hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Ondruša.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 74 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh pána poslanca Ondruša sme neschválili.

    Pán poslanec.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy, ako i z rozpravy.

    Keďže boli v druhom čítaní schválené návrhy, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 90 za, 2 proti, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili, pardon schválili.

    Otváram rozpravu o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorý prerokovávame v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť z prítomných pánov poslancov do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru ...

  • Hlasovanie.

  • 61 proti, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý sme prerokovávali ako tlač 109, schválila.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poprosím predsedu výboru pre sociálne veci, aby z poverenia výboru uvádzal Národnej rade návrhy v hlasovaní.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., tlač 111.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Jeden podal procedurálne návrhy, dva, o tých budeme hlasovať ako o prvých.

    Prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Ondruša, vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu vrátiť zákon vláde na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 66 za, 79 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • Teraz, prosím, dajte, hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 78 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod 1 zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 141 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme spoločne hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 2 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, body 2 až 9 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 67 proti, 1 sa zdržal.

    Body 2 až 9 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • To boli všetky návrhy zo spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané poslancami v rozprave.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Kužmu.

  • Hlasujeme. Navrhovateľ, pán poslanec Kužma.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 77 za, 20 proti, 50 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, o ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Matoviča.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 7 proti, 54 zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Matoviča sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, to boli všetky návrhy aj zo spoločnej správy, aj z rozpravy. Môžeme hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 12 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Zákon prerokovávame v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Poprosím, pána poslanca, aby predniesol návrh uznesenia.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku so stanoviskom gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 33 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Markoviča, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec Markovič.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 113.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5, 7 až 9, 11 až 14, 17 až 19.

  • Áno. 17 až 19, 21 až 25, 28 až 37, 40 až 43, 45, 47, 49 až 68, 70 až 74 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako o nich navrhol hlasovať pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 81 za, 35 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Osobitne budeme hlasovať o bode 26, ktorý vyňal pán poslanec Kalist na osobitné hlasovanie, pretože k nemu predložil iný návrh v rozprave.

    Takže dajte hlasovať, prosím, o bode 26 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 26 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 za, 124 proti, 18 sa zdržalo.

    Bod 26 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej, pán podpredseda, dajte hlasovať osobitne o bode 27, ktorý vyňal pán poslanec Novotný na osobitné hlasovanie, pretože k nemu taktiež podal návrh v rozprave.

    Takže o bode 27 zo spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci o bode 27 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 87 proti, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 27 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz by sme mali hlasovať o bodoch 6, 15, 16, 20, 38, 39, 44, 46, 48, 69, ale keďže sme schválili body 5, 17, 19, 37 ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • 37, 45, 47, 49, 68 o týchto bodoch už hlasovať nemôžeme. Osobitne, teda, ešte dajte, pán podpredseda, hlasovať o bode 10 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 10. Kľud, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 67 za, 74 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, o návrhy, ktoré podali páni poslanci v rozprave.

  • Takže sme vyčerpali hlasovanie o bodoch spoločnej správy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kalista.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za, 2 proti, 62 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Kalista sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného, a to osobitne o bode 1. Prosím, dajte, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 26 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňovací návrh pod bodom 1 pána poslanca Novotného sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz dajte, pán podpredseda, hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 9 proti, 57 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh pod bodom 2 pána poslanca Novotného sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rašiho nie je možné, vzhľadom na to, že sme schválili bod spoločnej správy 66. Takže, pán podpredseda.

  • Pán poslanec Raši, súhlasí so stanoviskom. Pán poslanec Raši, súhlasíte s názorom pána spoločného spravodajcu? Áno. Prosím, ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, vyčerpali sme hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch. Mám odporúčanie gestorského výboru posunúť návrh do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 56 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov do rozpravy prihlásiť? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru ...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 61 proti, 7 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení schválila.

    Poprosím teraz, pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 170/2001 o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov.

    Nech sa páči, pán poslanec, prosím o návrhy.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, tlač 125.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, dvaja z nich podali pozmeňujúce návrhy, preto je najskôr potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, preto prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o možnosti prerokovať pozmeňovacie návrhy teraz, keďže boli podané v lehote kratšej ako 24 hodín.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 4 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada s týmto postupom vyslovila súhlas.

    Poprosím, o ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. V spoločnej správe, ktorú máme pod tlačou 125a je 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Prosím, dajte hlasovať o doplňujúcich návrhoch spoločnej správy 1 až 6 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 80 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy 1 až 6 sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predniesol pán poslanec Kollár.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu Kollára a skupiny ďalších poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 62 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Kollára sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Pavlis.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán poslanec Pavlis. Pán poslanec Gaľa.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 68 za, 73 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru, a preto odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 65 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných poslancov do rozpravy prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru ...

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 66 proti, 2 sa zdržali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov schválila.

    Poprosím teraz, pána poslanca Štefanca, poprosím vás, vypnite si svoje mobilné telefóny a nenoste ich do rokovacej sály, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému zákonu, ktorý predložila skupina poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý prerokovávame ako tlač 146.

    Prosím, o pokoj, páni poslanci, ide o veľa, sústreďme sa na hlasovanie.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 146.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, informovať vás, dámy a páni, že v rozprave vystúpil jeden pán poslanec Beblavý, nebol podaný procedurálny návrh. Pán poslanec podal dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy naraz o bodoch 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 7 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za, 7 sa zdržalo, 61 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o skrátení lehoty podaných návrhov.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o vydaní súhlasu na prerokovanie podaných pozmeňovacích návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 3 sa zdržali, 64 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, predložte ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o dvoch pozmeňovacích návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Beblavý.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, resp. návrhoch, ktoré podal pán poslanec za skupinu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 1 proti, 5 sa zdržalo, 61 nehlasovalo.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Beblavého Národná rada schválila.

    Pán poslanec Abrhan, prosím o pokoj. Pán poslanec Galbavý.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky pozmeňovacie a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, aj tie, ktoré odzneli v rozprave. Navrhujem hlasovať o tom, aby sme prerokovali uvedený návrh v treťom čítaní.

  • Hlasujeme páni poslanci o súhlase prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 76 za, 68 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, nezdržím dlho. V zmysle § 85 ods. 2 rokovacieho poriadku a po konzultácii s legislatívnym odborom si dovoľujem podať pozmeňovací návrh na opravu legislatívno-technickej chyby v pozmeňovacom návrhu, ktorá sa tam dostala. To môže podať aj individuálny poslanec v treťom čítaní, takže práve využívam túto kompetenciu.

    Jedná sa o to, že v pozmeňovacom návrhu sa dvakrát odkazuje na § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Tam došlo k preklepu, § 6 v ods. 2 nemá písm. b), ten je v ods. 3, to znamená bol preklep, namiesto ods. 2 tam mal byť ods. 3. Takže navrhujem zmeniť v oboch prípadoch slová ods. 2 na slovo ods. 3. Myslím, že to sa dá klasifikovať ako legislatívno-technická oprava.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, z ktorého odôvodnenia zjavne vyplýva, že naozaj ide v zmysle § 85 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o odstránenie istých legislatívnych chýb, ktoré sa v pôvodnom návrhu vyskytli, preto pristúpime k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Najskôr ukončím rozpravu, pán poslanec. Končím rozpravu v treťom čítaní a poprosím o návrh hlasovania o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Beblavý.

  • Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 64 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Zostáva nám hlasovať v tejto chvíli o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi, s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca ...

  • Áno, pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 67 nehlasovalo.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schválila.

    Teraz poprosím, pána predsedu výboru pre financie a rozpočet Kollára, aby z poverenia výboru Národnej rade predložil hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice, o zmene a doplnení zákona, o správe daní a o zmene v sústave územných finančných orgánov.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, tlač 100.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci,

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... k návrhu zákona o používaní elektronickej registračne pokladnice, tlač 100 v rozprave vystúpilo celkom 12 poslancov a podpredseda vlády, minister financií pán Mikloš. Celkom boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Procedurálny návrh nebol podaný žiaden.

    Teraz poprosím, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Najprv o bode č. 2 s návrhom schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu, ktorý je pod bodom 2 zo spoločnej správy, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 132 za, 2 proti, 8 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať spoločne o bodoch 1, 3 a 4 s návrhom neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch, tak ako uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 70 za, 74 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Teraz, vážený pán predsedajúci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Dajte prosím, najprv hlasovať o skrátení lehoty pre podané návrhy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o vyslovení súhlasu na prerokovanie podaných pozmeňovacích návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 3 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ako prvý pozmeňujúci návrh v rozprave podala skupina poslancov Ondrej Matej, Marcinčin, Švejna a Kollár.

    Dajte, prosím hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, body 1 a 9 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 60 proti, 7 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh skupiny poslancov sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ako druhý pozmeňujúci návrh a doplňujúci, podali poslanci pán Jurčík a Kollár. Prosím, hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 62 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy a návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

    Navrhujem hlasovať o tom, aby vládny návrh zákona o registračných pokladniciach bol prerokovaný v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 75 za, 57 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa niekto z prítomných pánov poslancov, chce do rozpravy prihlásiť? Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Odporúčam hlasovať o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi, s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 66 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 9. schôdze Národnej rady, ešte predtým ako navrhnem ďalší spôsob pokračovania, dávam slovo pánovi poslancovi Matejičkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nemilo ma prekvapilo také tiché prehliadnutie jednej surovej urážky, voči podpredsedovi Národnej rady, pretože, keď si sa spýtal, pán podpredseda, pána Horvátha, čo má s prstami, ti ukázal vztýčený ukazovák. Ak náhodou nevieš, čo to je, treba sa spýtať vedľa prísediaceho pána, ale takéto vulgarizmy, aby nepadali na parlament.

  • Pán poslanec, neviem, čo to je, ale ďakujem za upozornenie. Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, predpokladám, že navrhnete, aby sme o 18.00 hodine začali prerokovávať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, považujem toto riešenie trošku za politickú manipuláciu z vašej strany, preto trvám na tom, aby sa dnes rokovalo aj po 19.00 hodine, aby mohli aj predstavitelia opozície prezentovať svoj názor, potom ako určite odznie, neviem, kto bude uvádzať, či pani premiérka alebo pán minister financií.

    Takže, keďže zatiaľ ste takýto návrh nedali, trvám na tom, aby pán poslanec Počiatek, ktorý je prihlásený písomne za poslanecký Klub SMER - sociálna demokracia, mohol reagovať aj napriek tomu, že bude 19.00 hodina.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Paška, dávam hlasovať. Samozrejme budeme rokovať, tak ako rokovací poriadok predpokladá, do 19.00 hodiny. Váš pozmeňovací návrh chápem tak, že chcete, aby sme rokovali po 19.00 hodine, preto, lebo ja neviem, aký bude časový rozsah uvedenia a odôvodnenia vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ja nevylučujem, že bude kratší, ale pán predseda, chce ešte podať ďalší procedurálny návrh.

    Zapnite, pána predsedu.

  • Pán Paška, chcem sa spýtať, že vyhovuje vašej predstave, keď po otvorení bodu programu o štátnom rozpočte, vystúpi najprv pán Jasovský, potom pán Mikloš a potom pán Počiatek? Dovtedy budeme rokovať, dokedy títo traja páni nevystúpia, takto sa vieme dohodnúť. Pýtam sa, či je...

  • Hlasy z pléna a ruch v sále.

  • Nie. Takto, páni poslanci, ak dovolíte, my musíme rozhodnúť jednu zásadnú procedurálnu otázku, či Národná rada súhlasí s tým, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine?

  • Výkriky v sále.

  • Nevykrikujte. O tom dám hlasovať, ale hlasovanie zatiaľ nie je podľa intenzity kriku, ale podľa toho, ako sa kto rozhodne. Takže, dávam hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte, po 19.00 hodine.

    Pán poslanec Paška, hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 65 za, 73 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prerušujem rokovanie do 18.00 hodiny. Budeme pokračovať o 18.00 hodine predložením vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

    Pán poslanec Paška, poprosím, páni poslanci, o kľud v rokovacej sále. Pán poslanec Paška, má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, dávam návrh, aby sme hlasovali o tom, že budeme rokovať o štátnom rozpočte ráno od 9.00 hodiny. Ešte raz zdôvodňujem to tým, že považujem za korektné, aby dôležitý vládny návrh zákona mohla opozícia oponovať. Nie je predsa možné, aby pred médiami a dnešný večer boli prezentované len koaličné vládne návrhy, nič iné sme nechceli, len korektne reagovať ako opozícia na predstavu, takže aký je dôvod, že začíname o 18.00 hodiny. Tak začnime potom 9.00 hodine a dávam takýto procedurálny návrh, aby sme prerušili dnes rokovanie a zajtra budeme začínať o 9.00 hodine.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška, pán predseda poslaneckého klubu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 73 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prerušujem do 18.00 hodiny rokovanie 9. schôdze.

  • Prerušenie rokovania do 18.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, prestali separátne rokovania. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste si obsadili svoju stoličku, ktorú v rokovacej sále máte pridelenú. Páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok na rok 2011. Chcem vás poprosiť, keby ste mohli prísť do rokovacej sály, usadiť sa a pokračovali by sme v schôdzi.

    Poprosím, ctených pánov poslancov a panie poslankyne, keby sa mohli usadiť, aspoň tí, ktorí sa nachádzajú v miestnosti.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 81 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013. Spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 81a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Prosím, pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani premiérka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, kolegyne, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona o štátnom rozpočte a verejných rozpočtoch na rok 2011.

    Návrh štátneho rozpočtu je vždy kľúčovým dokumentom, zákonom roka, nie je tomu inak ani tento rok. Možno rozdiel je v tom a zvláštnosť je v tom, že sme pripravovali rozpočet vo veľmi ťažkých podmienkach a ťažkej situácii.

    Jednak situácia vo svetovej, európskej, ale i slovenskej ekonomike, jednak krátky čas potrebný na prípravu rozpočtu súvisiaci aj s tým, že bývalá vláda nepripravila ani východiská štátneho rozpočtu, pričom jej táto povinnosť vyplýva zo zákona.

    Takže situácia, v ktorej sa nachádzame nie je jednoduchá a je o to dôležitejšie, aby Národná rada schválila rozpočet, ktorý bude dobrý, rozpočet, ktorý upokojí situáciu, rozpočet, ktorý umožní Slovensku, aby ozdravilo verejné financie, a aby bolo vnímané ako dôveryhodný partner a dôveryhodný dlžník aj zo strany finančných trhov.

    Tá situácia je ťažká aj preto, že vláda Ivety Radičovej prebrala krajinu vo veľmi zlom stave. Prebrali sme krajinu po štyroch rokoch neustále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, prebrali sme krajinu po štyroch rokoch nebývalého nárastu korupcie, klientelizmu, plytvania a rozhadzovania verejných zdrojov. Prebrali sme krajinu, ktorá sa pod vládou Roberta Fica pustila po gréckej ceste. Minimálne v niektorých oblastiach celé štyri roky, v niektorých oblastiach minimálne posledné dva roky tu bol vývoj, ktorý, ak by pokračoval, bol by neudržateľný a nezvratne by viedol k stavu, v akom je dnes Grécko.

    Jasne o tom svedčia viaceré čísla a fakty. Podobnosť je napríklad v tom, že deficit verejných financií bol v roku 2009 takmer 8 % hrubého domáceho produktu a v tomto roku to bude podobné číslo, a to napriek tomu, že Slovenská republika nemusela vynaložiť a vláda Roberta Fica počas vlády, počas globálnej finančnej krízy nemusela vynaložiť na ozdravenie a sanáciu bankového sektora ani jedno jediné euro.

    Ďalšia podobnosť je v tom, že bývalá vláda nevyužila dobré časy na znižovanie deficitu. Vďaka reformám sme dosahovali v rokoch 2006, 2007 a 2008 rekordné tempá ekonomického rastu, aj rekordné prírastky príjmov verejných financií. Napriek tomu sa tieto časy nevyužili na zásadnú konsolidáciu a ozdravenie verejných financií.

    Kto neverí, nech sa páči, citát zo správy Európskej komisie v správe o verejných financiách na Slovensku zo 7. októbra 2009, kde sa konštatuje, citujem: "Dobré časy sa nevyužili na pokrok pri konsolidácii verejných financií." Ďalšia ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, prepáčte, prosím vás pekne. Poprosím kolegov, keby mohli buď si sadnúť alebo miestnosť opustiť a venovať viac pozornosti rečníkovi.

    Ďakujem pekne, nech sa páči.

  • Ďalšia podobnosť medzi tým, čo sa dialo na Slovensku a tým, čo sa dialo v Grécku je klamanie a kamuflovanie o skutočnej situácii vo verejných financiách. Tu priznávam, uznávam, že samozrejme tá podobnosť nie je úplná, že Grécko v tomto zavádzalo omnoho viac ako zavádzala vláda Roberta Fica a ministerstvo financií vedené pánom Počiatkom, ale napriek tomu dochádzalo k tomu aj na Slovensku.

    Napríklad predražené PPP projekty, ktorých účelom bolo okrem iného zvyšovať verejný dlh, ale tak, aby to nebolo započítané do verejného dlhu oficiálne, aj keď v budúcnosti by bolo. Ďalej dotácie, ktoré bývalá vláda vo výške stoviek miliónov eur dávala na záchranu železníc alebo nemocníc, pričom ich nezahŕňala do deficitu, ale bolo jasné, že nejde o návratné prostriedky, ale ide o prostriedky, ktoré zvyšujú dlh a deficit.

    Ďalej, ďalšou podobnosťou a ďalším dôvodom, prečo ten vývoj bol veľmi nebezpečný a je potrebné ho zvrátiť, bolo ignorovanie starnutia populácie. Neustále útoky, deformácie a okliešťovanie druhého piliera, druhého dôchodkového piliera znamenalo ohrozovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií do budúcna.

    No a taktiež Slovensko, podobne ako Grécko zaznamenávalo počas posledných štyroch rokov veľmi rýchly pokles konkurencieschopnosti vo všetkých rebríčkoch, aké existujú počas štyroch rokov Ficovej vlády, dochádzalo k výraznému poklesu konkurencieschopnosti. Len uvediem jeden na ilustráciu, asi najrenomovanejší, najkomplexnejší rebríček Svetového ekonomického fóra, kde vláda Roberta Fica preberala krajinu, keď Slovensko bolo na 36. mieste na svete a odovzdávala ju na 60. mieste na svete, pričom v niektorých ukazovateľoch, ako je napríklad korupcia a klientelizmus vládnych činiteľov a úradníkov sme sa ocitli na posledných priečkach alebo jedných z posledných priečok zo všetkých 139 hodnotených krajín sveta. A to je tá ďalšia podobnosť, vysoká miera korupcie aj v Grécku, aj na Slovensku.

    Takže, zhrnuté a podčiarknuté, cesta, po ktorej Slovensko kráčalo počas vlády Roberta Fica bola cestou, na ktorej, keby sme pokračovali, tak celkom určite hrozia veľmi vážne dôsledky a veľmi vážna situácia. Aj preto vláda Ivety Radičovej musela pripraviť rozpočet, ktorý by zastavil tento nebezpečný vývoj, ktorý by zásadným spôsobom ozdravil verejné financie.

    Nevyhnutnosť ozdravenia je daná aj tým, že v budúcom roku budeme musieť na finančných trhoch sa refinancovať, teda požičať si prostriedky zhruba vo výške 8 mld. EUR a to, aby bolo Slovensko dôveryhodne vnímané, aby mohlo dosahovať prijateľné úrokové miery a požičiavať si za prijateľnú cenu, na to je potrebná zásadná konsolidácia, zásadné ozdravenie verejných financií. Preto sme prijali zámer znížiť, zásadne znížiť deficit z úrovne okolo 8 % v tomto roku na menej ako 5 % v budúcom roku a menej ako 3 % v roku 2013.

    Rozpočet je pripravený, v ňom sú zahrnuté, je zahrnutý mix opatrení na výdavkovej, aj na príjmovej stránke. Čo sa týka výdavkovej stránky, rozpočet predpokladá zníženie výdavkov zhruba v objeme 1,5 % HDP a zvýšenie príjmov vo výške zhruba 1 % hrubého domáceho produktu.

    Keďže očakávam spochybňovanie týchto údajov, chcem konštatovať, že aj stanovisko Medzinárodného menového fondu veľmi čerstvé z 5. novembra 2005 jednoznačne konštatuje, že je to tak, že väčšia časť konsolidačného úsilia, konkrétne v objeme 1,5 % hrubého domáceho produktu sa deje na strane zníženia výdavkov a zhruba 1-percentná časť konsolidačného úsilia na strane zvýšenia príjmov.

    Áno, musíme prijímať aj nepopulárne opatrenia, ale treba jasne povedať, že peniaze, ktoré potrebujeme získať zo zvyšovania, napríklad dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, sú peniaze, ktoré už boli minuté. Teraz prišiel len účet, ktorý je potrebné a nevyhnutné zaplatiť, pretože, ak by sme nezaplatili tento účet za bývalé roky vládnutia, tak tá cena by bola ešte rádovo, rádovo vyššia.

    Takže áno, zvyšujeme dočasne daň z pridanej hodnoty, zvyšujeme niektoré spotrebné dane, ale robíme to spôsobom takým, že to spájame aj zrušením výnimiek a zrušením deformácií, ktoré boli doteraz v systéme a tiež napĺňame niektoré záväzky vyplývajúce pre nás z pravidiel Európskej únie. Snažíme sa to zároveň robiť maximálne citlivo tak, aby najmä nízkopríjmové skupiny neboli zasiahnuté a ja vám to zdokumentujem aj na číslach zo štátneho rozpočtu.

    Je pravdou, že v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímame, očakávame aj istý rast cien, aj istý rast životných nákladov, ale tie čísla vôbec nie sú také katastrofické ako ich opakovane aj pri prerokovávaní zákonov, ktoré obsahujú tieto opatrenia uvádzali opoziční poslanci alebo ako ich napríklad deklarujú a uvádzajú aj predstavitelia odborov, ktorí sa veľmi často správajú skôr ako politická strana, než ako naozajstné odbory.

    Takže, aby som bol konkrétny. Nielen my, ale napríklad aj Medzinárodný menový fond už v citovanom stanovisku predpokladá, že nárast cenovej hladiny, nárast cien vplyvom všetkých, súhrnne, vplyvom všetkých opatrení, ktorými zvyšujeme nepriame dane, bude v rozmedzí medzi 3/4 % a 1 %. Celkovú infláciu, celkový rast cien v budúcom roku očakávame na úrovni 3 až 3,7 %. Odhad ministerstva financií je 3,7 %, odhad Medzinárodného menového fondu sú 3 %. Zároveň očakávame taký istý rast platov, rast miezd, takže nemalo by v budúcom roku dôjsť, napriek týmto nevyhnutným nepopulárnym opatreniam, nemalo by dôjsť k poklesu reálnych platov, k poklesu reálnych príjmov. A opakujem, vplyv na rast cien všetkých, nárastu všetkých daní a odvodov, by mal byť menší ako 1 %.

    Dôvod prečo, ako som spomínal, musíme pristúpiť k týmto opatreniam, je aj mimoriadne rýchle zadlžovanie Slovenska počas posledných dvoch rokov. Verejný dlh na Slovensku sa za dva roky, počas druhej polovice vlády Roberta Fica zvýšil viac ako o polovicu, z 27,7 % na konci roka 2008, na 43,8 % HDP v roku 2010. Dlh na jedného občana vzrástol z 3 439 EUR v roku 2008 na 5 326 EUR v roku 2010, čo predstavuje nárast vyše 54 %. Prudké zadlžovanie bolo síce čiastočne spôsobené aj celosvetovou hospodárskou krízou, ale druhým významným dôvodom mimoriadne prudkého zadlžovania bolo aj to, že predchádzajúca vláda nechcela pred parlamentnými voľbami prijímať potrebné, avšak nie veľmi populárne opatrenia.

    Slovensko sa preto zadlžovalo rýchlejšie ako iné krajiny, dokonca rýchlejšie ako krajiny, ktoré museli zachraňovať banky a museli použiť veľké objemy prostriedkov na záchranu bánk. Aj preto je zásadným cieľom vlády, ako sa to píše aj v programovom vyhlásení, citujem: "Zásadným cieľom vlády Slovenskej republiky je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Vláda Slovenskej republiky prijme väčšinu opatrení potrebných na zníženie deficitu s účinnosťou od roku 2011."

    Vláda sa teda rozhodla pre ozdravenie verejných financií z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je fakt, ako som už spomínal, že v budúcom roku si musíme na finančných trhoch požičať 8 mld. EUR, inak nebudeme schopní plniť svoje záväzky. Na získanie takýchto zdrojov je však potrebná dôvera finančných trhov, o to viac aká dnes je situácia, aká je nervozita na finančných trhoch. Inak by sme boli omnoho zraniteľnejší a potom by sa stalo, že by sme nemuseli byť schopní svoje záväzky splácať. Musíme teda dokázať, že politika bude tak kredibilná, že budeme vedieť tieto záväzky splácať, pretože inak by nám naozaj hrozil scenár Grécka. Najskôr vyššie a vyššie úroky na náš dlh a nakoniec strata schopnosti vôbec si požičať. Tam viedla po tejto ceste a týmto smerom viedla Slovensko koalícia na čele so SMER-om.

    Druhým dôvodom ozdravovania verejných financií je to, že vláda považuje prudké zadlžovanie budúcich generácií za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje udržateľnosť verejných financií a rastu životnej úrovne na Slovensku.

    Základným ukazovateľom verejných financií je deficit alebo prebytok. Pri rozhodovaní o tom, aká bude veľkosť konsolidačného úsilia, vláda posudzovala najmä dve kritériá. Na jednej strane to bol záujem znížiť deficit, čo najviac tak, aby sme presvedčili o svojej dôveryhodnosti a kredibilite. Na druhej strane tak, aby tieto opatrenia nezasiahli príliš negatívne do zníženia rastového potenciálu a nezadusili rast ekonomiky. Preto sme to nastavili tak, že predpokladáme v budúcom roku zníženie deficitu na úroveň 4,9 %, čo síce spôsobí veľmi mierne menej ako pol až trištvrte percentné zníženie potenciálneho ekonomického rastu, ale zároveň vytvorí podmienky na to, aby ekonomický rast v ďalších rokoch, a teda aj rast zamestnanosti, rast životnej úrovne mohol byť omnoho vyšší.

    Výsledkom takto navrhovaného tempa ozdravovania verejných financií bude aj postupné spomalenie narastania verejného dlhu a jeho pokles už od roku 2013. Toto považujem za zásadnú vec. Vláda má ambíciu, aby ešte v priebehu tohto volebného obdobia došlo k zvráteniu veľmi nepriaznivého stavu nárastu verejného dlhu a po roku 2013, aby verejný dlh Slovenska klesal.

    K medziročnému zníženiu deficitu z predpokladaných 7,8 % na 4,9 %, teda prispejú opatrenia, ako na strane príjmov, tak na strane výdavkov. Celková hodnota tohto ozdravného balíka je 1,75 mld. EUR. Väčšia časť ozdravenia verejných financií ako som spomínal, sa navrhuje na strane výdavkov, kde samozrejme jedným z problémov pri príprave rozpočtu bola krátkosť času na jeho prípravu. Ako som spomenul na začiatku, vláda Roberta Fica si nesplnila dokonca ani zákonnú povinnosť pripraviť východiská štátneho rozpočtu, aj preto bol krátky čas na prípravu systémových opatrení, ktoré by znižovali deficit do ďalších rokov, ako je napríklad reforma sociálneho alebo dôchodkového systému. Takéto zmeny budú súčasťou ďalších rozpočtov na nasledujúce roky, a aj pre krátkosť času sa museli využiť pre rok 2011, najmä plošné škrty, plošné zníženie bežných a mzdových výdavkov o 10 %.

    Treba tiež uviesť, že základným predpokladom ozdravenia verejných financií bude a musí byť aj výrazný pokles korupcie vo verejnom sektore. Už nikdy sa nesmú opakovať kauzy typu tendra na elektronické mýto alebo predaja kvót CO2, či nástenkového tendra, kde štát stratil stovky mil. EUR. Výrazná zmena musí nastať aj v systéme verejného obstarávania, kde musia postupne začať dominovať elektronické aukcie a súťažné metódy a musí dominovať konanie vo verejnom záujme a nie opak konania vo verejnom záujme, akého sme boli svedkami posledné štyri roky.

    Ozdravný balík, ktorý predkladáme v tomto rozpočte je v súlade s vládnym programom, v ktorom sa píše: "že znižovanie deficitu bude vláda Slovenskej republiky realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií."

    Pre zdravý vývoj slovenskej ekonomiky bude v roku 2011 veľmi dôležité, aby sa podarilo urýchliť čerpanie európskych fondov. Aj v tejto oblasti sme za posledné štyri roky boli úplne na chvoste a za nami už bolo len Rumunsko a Bulharsko. Aj tu bude nevyhnutná zásadná zmena.

    Samozrejme, že každý rozpočet so sebou nesie aj isté neistoty a tie sú spôsobené, najmä vonkajším prostredím a predpokladaným vývojom svetovej ekonomiky, ktorý je pomerne neistý. Ďalším rizikom je aj hospodárenie vyšších územných celkov, obcí a miest, teda samosprávy a ďalším rizikom je dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných financií.

    Dovoľte, aby som sa vyjadril v tomto úvodnom slove aj k tomu, či teda ide štát šetriť alebo nie. Už vo viacerých vystúpeniach predtým a predpokladám, že pán poslanec Počiatek a ďalší to budú tvrdiť znova, že vraj nešetríme. Takže, chcel by som uviesť tieto veci dopredu na pravú mieru a povedať to na faktoch a na číslach, pretože štátny rozpočet na rok 2011 je zostavený úsporne a je zároveň zostavený realisticky.

    Výdavky štátneho rozpočtu je potrebné a možné porovnávať bez troch položiek, na ktoré nemá rozpočtová politika priamy vplyv. Tie tri položky sú úroky zo štátneho dlhu, transfer do Sociálnej poisťovne a financovanie európskych fondov. Ak, teda porovnávame základné výdavky bez týchto troch položiek, teda výdavky, ktoré slúžia na mzdy, prevádzku, investície, tak tieto dosiahnu v roku 2011 10 121 mld. EUR a v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 klesnú síce len o 1,1 mil. EUR, ale toto porovnanie nie je korektné. Rozpočet na rok 2010 bol totiž pripravený typicky predvolebne a nereálne, formálne vykazoval výrazné úspory, ale oproti skutočnosti roku 2009 až o 527 mil. vykazoval úspory, teda takmer o 5 %. V skutočnej činnosti sa to však vôbec neprejavilo.

    Prebrali sme krajinu s výrazne vyšším deficitom ako bol rozpočtovaný a s viacerými neuhradenými záväzkami, ktoré boli vládou prijaté. Rástli platy zamestnancov v roku 2009 aj v roku 2010, nárast verejných výdavkov bol jeden z najvyšších zo všetkých krajín Európskej únie. Len na ilustráciu, verejné výdavky v prvom polroku t.r. na Slovensku vzrástli o 15 %, kým v Českej republike o 1 %.

    Takže výsledkom bolo, že výdavky v tomto roku výrazne prekročia rozpočtovanú úroveň a dosiahnu približne 10 750 mld. EUR. Takže, ak porovnávame skutočné výdavky v tomto roku, ktoré boli nastavené bývalou vládou, tak pokles verejných výdavkov tých základných výdavkov, porovnateľných v budúcom roku bude takmer 6 %, 5,9 % pokles verejných výdavkov. Takže ide o úsporný rozpočet.

    Ďalej by som chcel povedať pár slov o tom, ktoré sú najdôležitejšie priority, ktoré v rozpočte máme. Prioritou ako som povedal je, aby dopady boli rozložené čo najspravodlivejšie, aby boli čo najmenej ohrozené sociálne slabé a ohrozené skupiny obyvateľstva. Napriek tomu, že celý rozpočet je úsporný, celkové výdavky kapitoly ministerstva práce v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 medziročne rastú o 2,11 %. V programe sociálna inklúzia v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 je nárast 7,1 %. Na pomoc v hmotnej núdzi je nárast 4,96, teda takmer 5 %. Na podporu rodiny sa v roku 2011 rozpočtuje o 8,43 % viac v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010, a čo sa týka poskytovania rodičovského príspevku, vrátane do počtu prostriedkov na jeho krytie, predstavuje to nárast výdavkov o 31,4 %. Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zvyšujú o 6,1 %.

    Ďalšou prioritou je doprava, najmä výstavba ciest, rýchlostných komunikácií a diaľnic. Takže nie je pravda, že vláda Ivety Radičovej zastavuje výstavbu diaľnic, alebo že to nie je našou prioritou. Najlepšie o tom svedčia čísla. Čo sa týka cestnej infraštruktúry, na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je rozpočtovaných 938 mil. EUR, vrátane prostriedkov zo zdrojov EÚ a spolu financovania a výdavky v roku 2011 rastú v tejto položke o 23,1 %. Na výstavbu ciest a diaľnic a rýchlostných ciest tak isto dochádza k nárastu.

    Ďalšou prioritou vlády je samozrejme v ťažkých podmienkach, ale je školstvo, veda a výskum. Aj preto učitelia boli jedinou skupinou verejných zamestnancov, ktorí boli vyňatí zo zníženia mzdových prostriedkov o 10 % a aj v ťažkej situácii verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 porastú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 1,88 % a výdavky vysokých škôl z verejných zdrojov o takmer 2 %.

    Čo sa týka zdravotníctva, tiež veľmi často spomínaného, dochádza k nárastu verejných výdavkov do zdravotníctva o 2,28 %. Dochádza síce k zníženiu platieb za poistencov štátu, ale tieto sú viac ako kompenzované ďalšími príjmami, napríklad z odvodnenia tých príjmov, ktoré predtým z odvodnené neboli.

    Mohol by som pokračovať ďalšími kapitolami, kde dochádza k nárastu. Neurobím to, pretože chcem, aby pán poslanec Počiatek, mal adekvátny priestor, priestor aký som mal ja.

    Takže dovoľte mi, aby som uzavrel môj vstup tým, že verím a som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky predkladá dobrý rozpočet, aj keď ten rozpočet nie je ľahký, nebol pripravovaný v ľahkých podmienkach, a aj keď znamená aj ťažké a nepopulárne opatrenia, ktoré určite nerobíme radi a nerobíme ich ani s ľahkým srdcom. Robiť ich musíme, pretože, ak by sme nezvrátili negatívny vývoj, ktorý tu bol naštartovaný počas vlády Roberta Fica, náklady, ktoré by museli platiť ľudia, by boli radovo väčšie a nevytvorili by sme predpoklady na zdravý a udržateľný ekonomický rast, ktorý je predpokladom rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne a rastu kvality života ľudí. A to je zásadný cieľ našej vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 je pod tlačou 163.

    Prosím, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského, aby stanovisko uviedol.

    Nech sa páči, pán Jasovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, pani ministerka, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky plní svoje poslanie nezávislého štátneho orgánu v súlade s kompetenciami, ktoré sú mu dané Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a Limskou deklaráciou o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly.

    Vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 zohľadňuje nielen skúsenosti z nezávislej kontrolnej činnosti, ale aj poznatky z vývoja slovenskej ekonomiky, informácie a odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a orgánov Európskej únie.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku preveril rozpočtovanie vybraných subjektov verejnej správy pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Vyhodnotil správnosť, pravdivosť a objektívnosť nimi rozpočtovaných finančných údajov a mieru hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, s akou tieto subjekty rozpočtujú hospodárenie s verejnými prostriedkami, majetkom a inými finančnými a nefinančnými zdrojmi.

    Makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 sú realistické. Odhadované medziročné zníženie tempa reálneho ekonomického rastu o 0,7 percentuálneho bodu na 3,3 % v stálych cenách, nárast priemernej ročnej miery inflácie o 2,3 percentuálneho bodu na 3,7 %, či vývoj ukazovateľov trhu práce zohľadňujú očakávaný vývoj pôsobenia základných vnútorných a vonkajších faktorov.

    Cieľ návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 zníži schodok verejnej správy do konca roku 2011 o 2,9 percentuálneho bodu na úroveň 4,9 % z hrubého domáceho produktu, je reálny. Rešpektuje rozhodnutie Rady Európskej únie o začatí procedúry nadmerného deficitu voči Slovenskej republike z 2. decembra 2009, podľa ktorého sa má fiškálny deficit do konca roku 2013 znížiť na úroveň referenčnej hodnoty maastrichtského kritéria stanoveného úrovňou 3 % z hrubého domáceho produktu.

    Tento cieľ vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v jeho rozpočtovaní sú premietnuté jej realizovateľné konsolidačné opatrenia, ktoré majú zabezpečiť posilnenie rozpočtového rámca a vytvoriť podmienky pre postupný pokles podielu hrubého verejného dlhu na hrubom domácom produkte.

    Vážené dámy, vážení páni, rozpočtovanie celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2011 vo výške 13 092 402 812 mld. EUR, vytvára priestor pre efektívne prerozdelenie výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré sa rozpočtujú vo výške 16 925 557 812 mld. EUR.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky po zohľadnení makroekonomických a východiskových rámcov návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 až 2013 nemá zásadné výhrady k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, v ktorom je schodok štátneho rozpočtu rozpočtovaný vo výške 3 833 155 mld. EUR.

    Nemať zásadné výhrady však neznamená nemať pripomienky k jeho zostaveniu. Je zrejmé, že v prílohách návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 boli navrhnuté a následne schvaľované zmeny vyplývajúce z novely zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako aj ďalších zákonov, ktoré v čase vypracovania tohto návrhu zákona neboli schválené.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 upozorňuje na niektoré riziká spojené s jeho plnením. V makroekonomickom rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je rizikom neistý vývoj svetovej ekonomiky a finančných trhov, nenaplnenie cieľov konsolidačných opatrení vlády Slovenskej republiky, udržanie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia a nižšia úroveň riešenia štrukturálnych problémov na trhu práce.

    Je to horšie ako očakávaný makroekonomický vývoj, ktorý sa môže spolu s veľkým rozsahom legislatívnych zmien v daňovej a odvodovej oblasti negatívne prejaviť v odhade daňových príjmov východiskového rámca v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, s dopadom na prerozdelenie jeho výdavkov, a najmä teda výdavkov štátneho rozpočtu.

    S naplnením cieľa znížiť v roku 2011 deficit verejných financií na úroveň 4,9 % hrubého domáceho produktu pri reštriktívnej politike vlády Slovenskej republiky vyjadrený jej konsolidačným úsilím a znížením fiškálneho impulzu je spojených viacero rizík, najmä v hospodárení vyšších územných celkov, obcí, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

    Riziká sú aj v rozpočtovaní prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktorých čerpanie bude závisieť nielen od pripravenosti príslušných rezortov, ktoré plnia funkcie riadiacich orgánov, ale aj od ich spolupráce s ostatnými zainteresovanými stranami.

    Napriek týmto a ďalším rizikám, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ho hodnotí, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi platnými v Slovenskej republike, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými sú Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky viazané.

    Z rozpočtového hľadiska konsolidačné úsilie a fiškálne ciele vlády Slovenskej republiky sú v súlade s rozpočtovými pravidlami a so štrukturálnymi reformami a politikami. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sú adekvátne prepojené fiškálne a prioritné ciele s cieľmi Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a dokumentmi, ktorými sú vláda Slovenskej republiky a Slovenská republika viazané.

    Nie je možné nevidieť, že v medziročnom zvýšení rastu rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2011 sa premieta predovšetkým zabezpečenie dostatočných prostriedkov na spolufinancovanie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, transfer do Sociálnej poisťovne na krytie výpadku jej príjmov z dôvodu zavedenia druhého kapitalizačného piliera dôchodkového systému a iných výdavkov, na ktoré rozpočtová politika vlády Slovenskej republiky nemá vplyv.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti sa aj v roku 2011 zameria na tie celospoločenské problémy, preverením ktorých sa poskytnú príslušným kontrolovaným subjektom, vláde Slovenskej republiky a samozrejme Národnej rade Slovenskej republiky potrebné informácie pre prijatie zásadných opatrení na ich riešenie a na skvalitnenie riadenia a financovania verejnej správy.

    Prioritami bude predovšetkým hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť vynakladania verejných prostriedkov v nadväznosti na hospodárenie s verejným majetkom a inými zdrojmi, transparentnosť verejného obstarávania, rozpočtovania výkazníctva, kvalitu riadenia, kontroly a čerpania prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, správu a efektívnosť výberu daní, a najmä dosiahnuté výsledky programového rozpočtovania.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré som si dovolil vám predniesť.

    Ďakujem za pozornosť. Prajem vám úspešné rokovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán predseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, tlač 81.

    Konštatujem, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a všetkých ostatných kontrolných výborov. Zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil ako gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet.

    Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný materiál v stanovenom termíne. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 Národná rada prerokúva ako informáciu a berie na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na roky 2011, ktoré máte pod tlačou 163.

    Pokiaľ ide o výsledok prerokovávania vládneho návrhu o štátnom rozpočte na rok 2011 po prvé, k návrhu zákona o štátnom rozpočte odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory nasledovne:

    Po a) Súhlas a odporučenie schváliť návrh zákona bez pripomienok, bol to výbor pre financie a rozpočet, hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pôdohospodárstvo a životné prostredie, verejnú správu a regionálny rozvoj, obrana a bezpečnosť, zahraničný výbor, vzdelanie, veda, mládež, šport, výbor pre kultúru a médiá, pre ľudské práva a národnostné menšiny a nakoniec výbor pre sociálne veci s tým, že príjmy sa rozpočtujú sumou trinásť miliárd deväťdesiatdva miliónov štyristodva tisíc osemstodvanásť EUR. Výdavky sa rozpočtujú sumou šestnásť miliárd deväťstodvadsaťpäť miliónov päťstopäťdesiatsedem tisíc osemstodvanásť EUR a schodok štátneho rozpočtu sa určuje sumou tri miliardy osemstotridsaťtri tisíc, osemstotridsaťtri miliónov, pardon, stopäťdesiatpäť tisíc EUR.

    Po b) Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami alebo doplnkami, s takýmto záverom prerokoval materiál ústavnoprávny výbor, kde argumentoval dôvodom navýšiť výdavky štátneho rozpočtu pre kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky v položke tovary a služby na opravu prezidentského paláca na Hodžovom námestí s tým, že navrhovaná zmena sa bude realizovať z rozpočtových prostriedkov Všeobecnej pokladničnej správy. Konštatujem, že gestorský výbor odporúča neschváliť tento návrh.

    Po c) Platné uznesenie nebolo prijaté z dôvodu, že by nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. Toto sa, táto situácia nenastala na žiadnom výbore.

    Po d) Platné uznesenie nebolo prijaté z dôvodu, že výbor nebol uznášaniaschopný. Tak s týmto záverom prerokovali materiál Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti.

    Po druhé, k návrhu rozpočtov kapitol najskôr uvediem, že vo všetkých výboroch, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorým bol tento vládny návrh pridelený, tak konštatovali pri prerokovaní jednotlivých kapitol, nekonštatovali žiadne pripomienky a výhrady.

    Iniciatívne prerokovali predmetný materiál Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ, pokiaľ ide o kapitolu Najvyššieho, pardon Národného bezpečnostného úradu a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti SIS, pokiaľ ide o kapitolu Slovenskej informačnej služby.

    Po c) Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Toto sa stalo v ústavnoprávnom výbore, pokiaľ ide o kapitolu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Po d) Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože výbor nebol uznášaniaschopný. Takáto situácia nastala v dvoch výboroch. A síce, pardon v jednom výbore, a to bolo vo výbore pre kultúru a médiá, pokiaľ ide o kapitolu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Všeobecnú pokladničnú správu, pokiaľ išlo o rozpočet Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol. Návrh na zvýšenie výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol

    po a) v prípade Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde padol návrh zvýšiť rozpočet kapitoly Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky o tri milióny sedemdesiat tisíc sedemstosedemdesiatdva EUR a rovnako v kategóriách 610, 620 a 630.

    Pán poslanec Burian, poprosím vás, nepokrikujte z lavice. Ak vás to otravuje, tak ste mohli ukončiť prítomnosť na dnešnej schôdzi. Nepokrikujte, prosím Vás. Pán predseda, môžete upozorniť pána poslanca Buriana, aby nepokrikoval?

  • Pán Burian, prosím vás. Ďakujem pekne.

  • Nie je to ani slušné, ani pekné...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán spravodajca, prosím vás pekne, pokračujte v prejave.

  • Pokiaľ ide o iné odporúčania a požiadavky výboru Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, výbory odporúčajú, aby Národná rada požiadala vládu o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2011. Gestorský výbor tieto odporúčania schválil.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet pod č. 112 dňa 26. novembra 2010. Výbor určil poslancov Kollára, Aštaryovú, Ondreja Mateja, Ivana Štefanca za spoločných spravodajcov výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Ján Jasovský uviedol na schôdzi Národnej rady aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. No a posledná veta, poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. To je z mojej strany všetko.

    Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, aj pán minister financií, aj vám pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili poslanci: Ján Počiatek za klub SMER - SD a následne poslanci Ľubomír Jahnátek, Jozef Burian, Marek Maďarič, Marián Záhumenský, Dušan Jarjabek, Peter Kažimír, Ľubomír Vážny, Branislav Ondruš, Peter Zajac, Peter Osuský, František Šebej, Ondrej Dostál, Dušan Galis a Richard Raši.

    Nech sa páči, pán Počiatek, máte slovo. Predpokladám, váš prejav bude trvať približne 20 až 30 minút, čiže, pokiaľ to takto bude, navrhujem, že schôdzu ukončíme po prejave pána Počiatka a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno.

    Nech sa páči. Prepáčte ešte, tie mená pribudnú všetky, ako som ich čítal?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená vláda, položme si otázku, čo nám tento rozpočet prinesie.

    Spomalenie rastu, zníženie životnej úrovne obyvateľstva a nepodstatné šetrenie na spotrebe vlády. Konsolidáciu zaplatia občania. Rozpočet na rok 2011 a ďalšie roky obsahuje viaceré riziká, a najmä plán na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia vyzerá tak, ako keby boli tie rozpočty iba fiktívne napočítané, aby to na oko vyšlo pod 3% a bol tak deklaratórne splnený plán, ktorý si vláda dala do vienka.

    Keď sa však podrobne pozrieme na väčšinu rozpočtových kapitol je úplne zrejmé, že sa musí v najbližších rokoch, buď stať zázrak alebo nás čaká ďalšie zvyšovanie daní. Keďže súčasná vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je novela rozpočtu na rok 2010 a samozrejme aj návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, kde sa konsolidácia odohráva len na strane príjmov, myslím si, že súčasná vláda sa v budúcnosti vydá opäť cestou zvyšovania daní, poplatkov a odvodov. Čiže konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, odvody a poplatky.

    Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame ako nevyhnutnosť vyplývajúcu z našich záväzkov účasti v Klube Eurozóny, ako aj dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ale najmä, aby verejné financie nevytvárali bremeno pre budúce generácie. Zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda zachraňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorých sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta, ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo.

    Všetci sa zhodneme, že prirodzeným a najvýhodnejším zdrojom konsolidácie je ekonomický rast a s ním súvisiaci rast zamestnanosti. Vláda však štruktúrou svojho konsolidačného balíka koná presne proti tejto zásade. Z analýz samotného ministerstva financií vyplýva, že vládou zvolený spôsob znižovania deficitu poškodzuje ekonomický rast, spôsobí jeho spomalenie už v budúcom roku, odsunie obrat v trende zamestnanosti na ďalšie roky, spôsobí nulový rast reálnych miezd a zastaví tak rast životnej úrovne.

    Ministerstvo financií ďalej odhaduje, že sa v budúcom roku zvýši inflácia na trojnásobok oproti tomuto roku, čo bude znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov domácnosti v priemere o 400 EUR ročne. Je teda zrejmé, že budúci rok bude dopad na obyvateľstvo výrazný. Zvyšovanie daní, ktoré nám táto vláda naservírovala, zníži disponibilné príjmy nižšie a stredne príjmových skupín obyvateľstva a zvýši ceny tovarov, služieb a energií. To sú faktory, ktoré negatívne ovplyvnia už aj tak krehkú domácu spotrebu, tú spotrebu, ktorá je tak potrebná pre zdravý ekonomický rast a rast zamestnanosti.

    Konajú v rozpore s tým, čo tvrdili pred voľbami a dokonca aj s tým, čo vyhlasovali po voľbách. Pred voľbami sa zaprisahávali, že nebudú zvyšovať dane. Dnes schválili zákony, ktorými jednoznačne zvyšujú daňové zaťaženie pre obyvateľstvo. Po voľbách tvrdili, že budú konsolidovať cestou tzv. výdavkovo-príjmového mixu v pomere 2:1 v prospech šetrenia na strane vládnej spotreby. Dnes, je to úplne naopak, 8:2 v neprospech občana.

    Je to vidieť aj z dokumentov samotného ministerstva financií. V polročnej správe o vývoji verejných financií sa konštatuje niekoľko faktov. Je tu jasne uvedené, že bývalá vláda zanechala rezervu cez 300 mil. EUR, aj keď ju pán minister aktívne spochybňoval, tak ako je to u neho zvykom. Navyše, skutočný vývoj niektorých položiek rozpočtu rozšíril priestor na úspory až na 388 mil. EUR, ale keďže bola už časť minutá, tak disponibilných zostávalo stále 317 mil. EUR. Keby však bola súčasná vláda naozaj šetriaca, tak by týchto 317 mil. EUR nepoužila na žiadne výdavky a deficit by sa o túto sumu automaticky znížil.

    Súčasná vláda sa však rozhodla minúť tieto úspory do posledného eura, čo sa tiež úplne jednoznačne konštatuje v správe, ako aj v samotnej novele rozpočtu na rok 2010. Ale ani to nestačilo a ešte si navýšili výdavky o 130 mil. EUR. Samozrejme, je potom paradoxné, že budete kričať, že aký veľký deficit sme vám nechali, ale sami ste si ho navýšili. Vládnete už polroka a žiadne šetrenie. Neviem o tom, že by ministerstvo financií vykonalo akékoľvek úsporné opatrenia v tomto polroku. Deficit neznížili, ale zvýšili.

    V správe sa ďalej dočítame, že zmena stavu prenášaných prostriedkov z minulých období, bude mať negatívny vplyv na deficit tohto roku v objeme 394 mil. EUR. Na tomto čísle je zaujímavé hlavne to, že dnes toto číslo ešte nikto nemôže vedieť. A druhé, že taktiež táto položka je ovplyvniteľná a mohla byť znížená. Opäť sa tak nestalo a je aj zrejmé prečo, pretože by to vyžadovalo úprimnú snahu šetriť, čo nevyhovuje súčasnej vláde pri snahe vykázať, čo najvyšší deficit v tomto roku.

    V konkrétnych číslach, očakávaná skutočnosť výdavkov štátneho rozpočtu bez EÚ fondov v tomto roku, predtým ako bol novelou navýšených o 130 mil. EUR, bola 13 730 mld., čo je v porovnaní s návrhom rozpočtu, kde je 13 581 mld. Keď si to teda s týmto porovnávame, a pritom treba zohľadniť, úplné minutie úspor a maximálne míňanie prenesených prostriedkov, tak rozdiel je necelých 150 mil. EUR a nie deklarovaných 980. A vrátim sa k tomu, aj keď sa to určite veľmi zle počúva, k tej tabuľke, ktorá hovorila o úspore 980 mil. EUR a bájna tabuľka, kde boli napríklad za úspory vyhlásené odchodné poslancov, ktoré sa prirodzene v roku 2011 rozpočtovať nemusí, alebo že sa minie menej na povodne v budúcom roku ako v tomto roku. Čiže, z tohto je jasné, že ľudia zaplatia 8-krát viac ako vláda ušetrí.

    Už ako som počul z toho úvodného slova pána ministra, je zrejmé, že budú sa stále držať tvrdenia, že sa šetrí 1,7 mld., avšak neexistuje žiadny zverejnený dokument, ktorý by niečo takéto tvrdil. Určite tu padne ešte v diskusii to, že sa to má porovnávať s očakávanou skutočnosťou v roku 2011 podľa metodiky a takýto materiál, pripomínam, neexistuje alebo neexistuje verejne dostupný.

    Dlhodobo sme obviňovaní, že navýšenie schodku verejných financií je spôsobené plytvaním, čo v bežnej reči znamená príliš veľké výdavky vlády. Aká je však realita? V tejto súvislosti som aj rád, že vládny dokument, už teraz schválená novela rozpočtu na 2010, hovorí dosť jasnou rečou. Katastrofálny nárast výdavkov? Nie, nič také. Za navýšením schodku je jednoznačne, najmä výpadok daňových príjmov a hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Výdavky ovplyvnili schodok minimálne, a to aj tak až po navýšení súčasnou vládou.

    Citát, ktorý súvisí práve hlavne so štátnym rozpočtom, na ktorý má centrálna vláda vplyv: "Zhoršenie štátneho rozpočtu je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín, teda kríze." Z toho je úplne jasné, že nie výdavky, teda plytvanie centrálnej vlády spôsobilo nárast schodku, ale výpadok daňových príjmov a zhoršené hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy, najmä obcí a VÚC.

    Navyše presne takéto formulácie konštatujú aj všetky relevantné inštitúcie, ako sú Medzinárodný menový fond, OECD, či Európska komisia. Nikto nehovorí nič o nehoráznom plytvaní, pretože sa to ani nedá. Bolo by to totižto úplne absurdné. Ale keďže súčasná vláda si potrebuje robiť alibi na svoje nešetrenie, tak dokola verklikujú nezmysly o plytvaní, aj keď je to úplne absurdné a pritom sami idú míňať viac.

    Pán minister nemá vôbec problém rozprávať tu stále príbehy o prestretom stole a plnej špajze, a už asi zabudol, keď našej vláde odovzdával, odovzdával ministerstvo, tak zanechal sekeru v objeme viac ako 1,1 mld. EUR, čo je ľahké zdokumentovať a naplánoval v čase celosvetovej konjunktúry deficit na úrovni 4,2 %. V tej dobe práve kvôli tomuto, aj kvôli bývalej vláde, sme boli, pred bývalej vláde, sme boli v procedúre nadmerného deficitu, z ktorej sa nám podarilo vymaniť až za vlády Roberta Fica. (Potlesk).

    Ale späť k rozpočtu. Rozpočet stojí na viacerých opatreniach, ktoré vytiahnu peniaze z peňaženiek obyvateľstva. Všetci vieme, zvýšenie DPH na 20 %, dočasnosť tohto opatrenia je vysoko diskutabilná, čo ale netreba diskutovať, že sa dotkne všetkých a oveľa viac práve nízkopríjmových. Zrušenie zníženej sadzby DPH na predaj z dvora poškodzuje poľnohospodárov. Zrušenie zníženej sadzby na poľnohospodársku naftu, tzv. červenú naftu v objeme 17 centov na liter, spôsobí zvýšenie nákladovosti v poľnohospodárskej výrobe, ktorá sa automaticky prenesie do cien potravín spolu s ohlasovanou katastrofálnou tohtoročnou úrodou a zvýšením sadzby DPH, úplne jasný a nevyhnutný tlak na zvyšovanie cien, najmä potravín. Zrušenie oslobodení pri energetických daniach, dodatočná energetická daň na plyn a uhlie používaných na výrobu tepla, bude znamenať zvýšenie cien tepla. Pripravuje sa príplatok k cene elektrickej energie na krytie historického dlhu likvidácie jadrového odpadu, ktorý prinesie a prispeje určite tiež zvýšenie cien elektrickej energie. Zavedenie poplatku v prospech štátnych hmotných rezerv, opäť zvýšenie cien. Zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá, ktoré sa primiešavajú do klasického paliva, prispeje k zvýšeniu cien benzínu, ktoré sa následne prejaví zvýšením cien tovarov a služieb. Znovu zavedenie dane na LPG, na plyn používaný ako pohonná hmota ovplyvní zvýšenie cien napríklad pre mestskú hromadnú dopravu a vyvolá tlak na zvyšovanie cestovného. Pripravuje sa zvýšenie cien diaľničnej nálepky, návrh na radikálne zvýšenie, ktoré sa určite prenesie opäť do cien aj iných tovarov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, prosím vás pekne. Chcel by som informovať prítomných, tak ako bola aj dohoda, že schôdza bude trvať dovtedy, dokedy neskončí prejav pána Počiatka, čo bude približne dokopy 25 až 30 minút a potom ukončíme dnešnú schôdzu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Zvýšenie sadzieb dane na pivo zatiaľ neprešlo, možno ešte príde, zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40 %, postih remeselníkov, nárast daňovej povinnosti o 120 %, o 300 EUR ročne, dopad na zvýšenie cien ich služieb úplne jednoznačný. Zdaňovanie vreckového pri služobných cestách, zrušenie možnosti odpočítať si od základu dane náklady na zdravotnícke vzdelávanie v rozpore so záujmom na zvyšovaní kvality zdravotnej starostlivosti. Zrušenie odpočítateľnej položky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie, účelové sporenie, opatrenia, ktoré budú mať naozaj likvidačné následky na niektoré sektory, napríklad na tretí pilier. A takto by som mohol ísť ďalej.

    No, bežným ľuďom ste tú povestnú káru naplnili poriadne. A darmo sa vyhovárate, vy ste ju naplnili, a nie kvôli nám, ale kvôli vám. Lebo nemáte tie vaše zázračné riešenia a teraz treba naozaj niečo urobiť a nielen sľubovať a tárať, tak ako ste to robili pred voľbami.

    Pri hlbšom pohľade na výdavkovú stranu vidieť, že ešte aj štruktúra výdavkov je nezmenená. Percentuálny podiel výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol na celkových výdavkoch sa takmer vôbec nezmenil. Míňate však viac ako my. Jediné, čo sa udialo, že sú vyššie dane, odvody a poplatky a diaľničné nálepky. Nič ľahšie ako zmeniť daňové zákony a nechať to zaplatiť ľudí. Dokazuje to aj schodok na hotovostnom princípe, ktorý je zaujímavý práve z pohľadu nárastu dlhu.

    Pozrime sa na plánovaný schodok v roku 2011. Vláda ho naplánovala, tak ako to aj pán spravodajca povedal, na 3,8 mld. EUR. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nekoná, stačí a skúsme si urobiť len taký malý pokus, pripočítať k tomu navýšené príjmy, ktoré zaplatia ľudia v objeme 770 mil. EUR, čo nám dáva zhruba 4,6 mld. EUR. Čiže, keby ste v budúcom roku od ľudí nevybrali 770 mil., bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako ten upravený v tomto roku, ktorý má úroveň alebo mal predtým, než ste tých 130 mld., pripočítali 4,54 mld., čiže, a to ešte treba pripomenúť, že v tomto roku ste minuli viac ako 300 mil. rezervu a ešte ste si navýšili výdavky o 130 miliónov. Čiže tohtoročný hotovostný schodok mohol byť oveľa nižší.

    Teraz by som sa pozrel na niektoré výdavky detailnejšie. Ešte mám 10, 11 minút. Padla tu poznámka zo strany pána ministra, že nemali čas sa dostatočne na to pripraviť, a že nič nebolo pripravené. Mimochodom existuje trojročné rozpočtovanie a myslím si, že východiská a všetky podklady na to, aby bol zostavený rozpočet na ministerstve financií, všetky boli, ale je naozaj zaujímavé, že ste tvrdili, že ste úplne na všetko pripravení a teraz máte len výhovorky, že ste to nestihli.

    Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 vzrastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 192 mil. EUR. Európske peniaze, vrátane prostriedkov na spolufinancovanie pri takom istom porovnaní rastú o 470 mil. EUR, pričom si spomínam, keď sme vládli my, ako sme boli kritizovaní za príliš veľké alokovanie EÚ prostriedkov. Opäť je tu vidieť jasné pokrytectvo. Nás ste kritizovali od rána do večera, že sme narozpočtovali nezmyselnú sumu na čerpanie EÚ fondov, ale teraz je to v poriadku, a to sa tá suma ešte zásadne zvýšila. Budem veľmi pozorne sledovať čerpanie EÚ zdrojov v budúcom roku. A ja som osobne presvedčený, že to bude veľmi slabé a myslím si, že to aj vy sami tušíte, najmä keď počúvam, ako súčasná vláda plánuje meniť alokácie v jednotlivých operačných programoch, napríklad presuny v prospech diaľnic, ale predpokladám, že všetci viete, že to sú len plané reči, a že to vôbec nie je také jednoduché, a že už vôbec to nezáleží len na vás.

    Znižovanie miezd nie o 10 %, ale len niečo o vyše 5 % práve kvôli spomínaným výnimkám. Čiže úplne minimálne zníženie a opäť to bola jedna z tradičných tém na kritiku bývalej vlády. Jasne tiež vidieť, že vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy, napríklad pre nepedagogických zamestnancov, a to až skoro o 10 %, čiže tých, ktorí potrebujú každé euro. Tu je tiež jasne vidieť, ako vám záleží na obyčajných ľuďoch. Navyše je aj veľmi otázne, či sa táto predstava o mzdových úsporách celkovo naplní. Túto položku je automaticky možné zaradiť medzi riziká rozpočtu.

    Ministerstvo dopravy. Nedostatočné zabezpečenie železníc bez prijatia potrebných racionalizačných krokov, hlavne v prípade ŽSSK osobnej dopravy. Nie sú známe vôbec žiadne opatrenia k ozdraveniu hospodárenia a efektivizácii chodu celého podniku. Z návrhu rozpočtu je úplne zrejmé, že vláda nemá žiadnu stratégiu a len cez kopirák naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu, zhodou okolností tú istú, ktorú ste v našom rozpočte, tak kritizovali. Tu vidím opäť obrovské riziko. Vláda septembrovou notifikáciou týmto spoločnostiam de facto odpustila dlh, pretože je úplne jasné, že nemajú kvalifikovaný manažment, ktorý by vedel podnik postaviť na nohy a nikdy ho ani nemali. Takže zjavne žiadna predstava, žiadna stratégia, a preto veľmi hmlistá budúcnosť pre tento sektor.

    Ministerstvo dopravy navýšilo rozpočet na cestnú infraštruktúru na necelých 200 mil. EUR, vrátane EÚ prostriedkov a spolu financovania, čo pri nepokračovaní v PPP projektoch znamená zásadné spomalenie tempa budovania cestnej infraštruktúry. Opäť obrovská chyba. Všetky reči o odstraňovaní regionálnych rozdielov sú podľa mňa len prázdne gestá. A je nespochybniteľné, že bez dobudovanej primárnej cestnej infraštruktúry, len ťažko hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.

    Treba si však tiež pozrieť ďalšie roky. Je jasne vidieť, že tieto prostriedky, prostriedky samotného štátneho rozpočtu na tento sektor v ďalších rokoch klesajú. Jasný dôkaz, ako to myslia vážne s diaľnicami v tomto celom volebnom období.

    Bývanie a výstavba. Celkovo dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 15 mil. EUR, pričom spomínaných 15 mil. sa kráti v oblasti výstavby a obnovy bytového fondu. Opäť si myslím, že to nie je oblasť, na ktorej treba šetriť.

    Podpora cestovného ruchu. V roku 2011 mierne stúpne, aj to len vďaka EÚ fondom, ale v ďalších rokoch podpora dramaticky klesá a o tri roky plánujú podporiť cestovný ruch menej ako polovičnou sumou, akou bol podporený v roku 2010. Zjavne cestovný ruch nie je pre súčasnú vládu vôbec prioritnou oblasťou.

    Klesajú medziročne štátne peniaze do vysokého školstva o 23,5 mil. EUR, v ďalších rokoch nestúpajú. Klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku o 11 mil. EUR, a taktiež v ďalších rokoch nerastú. Tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti, ale s takouto podporou na najbližšie tri roky len veľmi ťažko.

    Klesajú medziročne štátne peniaze na šport o viac ako polovicu. V roku 2010 tvorili výdavky na šport 85 mil. EUR, v roku 2011 tvoria len 41,5 mil. EUR. Je dôležité spomenúť, že dané šetrenie sa hlavne týka zrušenia dotácie na Národný futbalový štadión. Ale všimnime si druhý a tretí rok, kde šport ide na úrovne, aké tu ešte neboli. Takže na podporu športu v tomto volebnom období úplne zabudnime.

    Veľmi významný sektor zdravotníctvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie, sadzba poistného klesá až na úroveň 4,32 v roku 2011. Treba zdôrazniť, že znižovanie odvodov môže vplývať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Úplná katastrofa, ale to podrobnejšie popíše určite kolega Raši.

    Čo je, ale opäť čierne na bielom, že súčasná vláda plánuje v druhom a treťom roku len 4 % na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Ak má totiž teda vyjsť plán, ak to je pravda, tak to možno, že budú naozaj len 4 %, ale ak má vyjsť ten váš konsolidačný plán, ak to má byť viac, tak potom tie peniaze tu zjavne chýbajú. Opäť ďalšie riziko toho, aby v tom strednodobom horizonte bol konsolidačný plán naplnený.

    Pôdohospodárstvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na priame platby, síce budú v roku 2011 zachované na úrovni 90 % sumy priamych platieb, ale to len vďaka tomu, že stúpa podpora z EÚ.

    Vnútro. Celkovo výdavky mierne rastú, mierne klesajú štátne peniaze na záchranné zložky, ale čo je úplne alarmujúce, že pri deklaráciách o zvyšovaní bezpečnosti klesajú zdroje ministerstva vnútra v ďalších rokoch, a to až o 50 mil. EUR. Zjavne teda ani bezpečnosť nie je prioritou tohto volebného obdobia.

    Nedostatočná pozornosť povodniam. Síce nastal nárast štátnych výdavkov na vodné hospodárstvo o 7,5 mil. EUR, ale to nie je taká výrazná zmena, ktorá by systémovo riešila problém. Taktiež nie je dostačujúce opatrenie, ktoré pridelilo Úradu vlády prostriedky vo výške 33,5 mil. EUR na povodňové nápravy, lebo nerieši problém komplexne. V rozpočte na vodné hospodárstvo dominujú hlavne prostriedky z Európskej únie, ktoré prevyšujú štátne prostriedky skoro 25-násobne. V absolútnom vyjadrení ide o sumu 367 mil. EUR, na ktoré sú naviazané prostriedky spolu financovania vo výške 46,5 mil. EUR, ale opäť druhý a tretí rok radikálny pokles. Takže systémové riešenie žiadne.

    Ministerstvo hospodárstva sa v najbližších rokoch podľa tohto rozpočtu nechystá podporovať v zásade žiadne nové investičné stimuly. Uvedomujem si, že časť súčasnej vlády má filozofický problém so samotným princípom priamej podpory investícií, ale zjavne je to už aj odzrkadlené v návrhu tohto rozpočtu.

    Sú tu však aj oblasti, kde si myslím, že je možné znížiť výdavky, a to je rezort obrany a určite predložíme viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré znížia mieru výdavkov v tejto kapitole a taktiež kapitola Všeobecná pokladničná správa, kde zjavne vidieť pri porovnaní viacerých položiek v rozpočte z ich skutočným vývojom v minulosti, že tu má ministerstvo financií schovanú pomerne signifikantnú čiastku, ktorú je možné využiť na dofinancovanie niektorých podfinancovaných oblastí, aspoň čiastočne opraviť tento rozpočet. Opäť aj v tomto prípade predložíme viaceré pozmeňujúce návrhy, ale všeobecne budeme dodržiavať zásadu, a to striktne, že všetky naše návrhy budú z pohľadu deficitu neutrálne.

    Vláda sa stále, a čoraz horlivejšie, snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch, a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný, potrebujú ignorovať to, že existuje niečo ako kríza, potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, čiže v rétorike ich neplytvať, sa nakoniec nestane a potrebujú sa na niekoho vyhovoriť. Opäť len pripomínam, že toto netvrdí nikto iný, myslím relevantné inštitúcie konštatujú, že hlavným dôvodom je kríza a nie plytvanie.

    Ako sme odovzdávali krajinu. Za prvý polrok mala Slovenská republika najvyšší rast v rámci Európskej únie a celoročný rast bol naštartovaný na takej istej úrovni. V tejto súvislosti je komické, že som počul veľakrát deklarácie typu, že vy chcete niečo štartovať. Úspech bude, keď ten rast nespomalíte.

    Nezamestnanosť, aj keď postihnutá krízou, čo nám je veľmi ľúto, ale stabilizovaná s perspektívou znižovania už v tomto roku. Čerpanie rozpočtu bolo na úrovni 50 % a hotovostná rezerva viac ako 300 mil. EUR. Najlepšie ratingy, čo svedčí o dôvere investorov v bývalú vládu, všetky lepšie ako za vašej vlády, predchádzajúcej vláde Roberta Fica. Úspešné emisie dlhopisov, ktoré sú úplne najlepším dôkazom, že sme neboli na gréckej, ani na írskej ceste. Žiadna spálená zem.

    Naše videnie sveta je teda iné ako vaše a určite štruktúra nášho balíčka, ktorý by tiež prišiel, by bola iná, bola by postavená na položkách, ako je zavedenie bankovej dane, určite by sme neodďaľovali zavedenie pokladníc, tiež by sme, ako aj vy, čo má tiež napočítané na príjmovej strane, predávali emisie, zamysleli by sme sa nad dodatočným zdanením hazardu, určite by sme pokračovali v systémovej zmene na daňových úradoch, aj zavedením nových informačných systémov, ktorý bol namierený proti podvodom. Súhlasili by sme s niektorými opatreniami alebo aj súhlasíme dnes, ktoré by sme zaviedli taktiež my, udržiavali by sme tempo veľkých verejných investícií, pokračovali by sme v projekte Governmental City, čiže zjednotenia celej štátnej správy na jedno miesto a pokračovali by sme v dôslednej informatizácii ministerstiev a podriadených organizácií. Toto všetko by nám prinieslo podobnú sumu na príjmovej stránke, ale nebolo by potrebné prenášať tú záťaž na obyvateľstvo.

    Čiže na záver, trošku som to pretiahol. Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, vnímame ako nevyhnutnosť. Zásadne však nesúhlasím so spôsobom, akým táto pravicová vláda ide zachraňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorých sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta, ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo, my by sme to robili ináč. My ponúkame plnohodnotnú alternatívu konsolidácie s minimálnym dopadom na obyvateľstvo.

    Tento rozpočet nie je dobrý, a nie je ho možné už ani vylepšiť, keďže vláda odmieta naše pozmeňujúce návrhy, preto ho ani nepodporíme.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Pýtam sa, či ešte niekto? Nie. Tak slovo má pán poslanec Janiš.

  • Aj, keď je pokročilý čas, tak tri také poznámky. V železniciach nemáme žiadnu stratégiu, nemáme nič, v preklade to znamená, že sme po vás, pán bývalý minister financií, nenašli nič, lebo je tesne po voľbách. Ale, ak by sme nenašli nič, tak to by bolo ešte super, ale konkrétne, čo sa týka železníc, tak sme po vás našli stovky miliónov EUR dlhu. Konkrétne Cargo pred krosdifoltom, pred krachom.

    Zdravotníctvo je na tom veľmi zle za dva mesiace našej vlády. Zle je na tom preto, že ste ho zhumpľovali. Napriek vyšším príjmom do zdravotníctva počas vašej vlády, sú štátne nemocnice, vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne pred krachom. Toto je výsledok vášho vládnutia, preto by som veľmi, veľmi vážil slová o tom, že či máme alebo nemáme nejaké riešenia.

    Všeobecne ste povedali, že nemáme riešenia na nič. Vy ste ich mali, aj ste ich aplikovali a výsledok je taký, že dvakrát po sebe deficit verejných financií mínus 8 % a boli sme na najlepšej ceste k štátnemu bankrotu. Toto je z vašej strany super systémové riešenie. Bol by som veľmi, veľmi opatrný na vašom mieste ako bývalého ministra financií vo vyjadrovaní sa k dvom mesiacom našej vlády.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec, chcem vás, a takisto aj všetkých poslancov SMER-u a SNS poprosiť, aby ste využili váš vplyv vo firmách vašich kamarátov a známych, ktorým ste za štyri roky rozdali štátne zákazky za stovky miliárd korún. Poproste ich, aby aspoň desatinu z peňazí, ktoré ste im dali, vrátili do štátneho rozpočtu a budeme si žiť naozaj ako v bavlnke.

  • Ďakujem pekne. Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Počiatek.

  • Ďakujem. Pán Janiš, čo sa týka Carga, vy ste ma asi nepočúvali, ale zaujímavá situácia a súvisí to aj s tým, čo ste hovorili v druhej časti, že sme tu mali 8-percentný deficit. Osem percentný deficit tu máme aj preto, že vy ste de facto odpustili dlhy tejto spoločnosti a vôbec železničným spoločnostiam, aj zdravotníckym zariadeniam, pretože ste preklasifikovali tie návratné finančné výpomoci, ktoré dostali v minulom roku na transfery. A bod B bude, že im tieto dlhy jednoducho odpustíte, to je tak maximum, čo ste vedeli urobiť a chápem, že vám to vyhovovalo, pretože tým sa aj zároveň zdvihol deficit v minulom roku až na 8 %. Čiže aj v minulom roku ste sa snažili navyšovať deficit, čo sa vám aj podarilo, a to isté sa stalo aj v roku 2010. Opäť tým, že ste vôbec nešetrili, avizovali ste, že to viete, že máte na všetko zázračný recept, že to nie je problém, že ste úplne pripravení, teraz ste zrazu zaskočení, nebol čas, nevedeli ste, nebolo nič pripravené, len samé výhovorky.

    Nevládnete dva mesiace, ako vy tvrdíte, ale pomaly šesť mesiacov. Za šesť mesiacov, to je naozaj dlhá doba na to, aby ste niečo zmysluplné urobili. Neurobili ste nič. Žiadne úsporné opatrenia sa v tomto roku nerealizovali, ako som hovoril. Naopak, vy ste si ešte o 130 mil. EUR zdvihli výdavky. Minuli ste 300, cez 300 mil. rezervu a ešte tam boli ďalšie úspory, ktoré sa vyšplhali až na 388 mil. EUR, to ste všetky minuli a ešte ste si navýšili výdavky. Čiže aké šetrenie, ja sa na toto pýtam. Avšak budeme to pozorne sledovať a uvidíme v budúcom roku, ako sa vám pri tomto cieli bude dariť.

  • Ďakujeme pekne. Na dnes uzatváram, pokračujeme zajtra o 9.00 hodine ráno pánom poslancom Jahnátkom. Kolegovia zo SMER-u, prosím vás, minule bol s tým problém, začíname o 9.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.28 hodine.