• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály. Budeme pokračovať desiatym dňom 9. schôdze Národnej rady.

  • Krátka pauza.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Juraj Blanár, Richard Raši, Ján Slota, Igor Štefanov a Anna Vitteková.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 166. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 163.

    Poprosím ministra hospodárstva Juraja Miškova, aby v zastúpení ministra obrany vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Dobré ráno. Vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Jedným z cieľov navrhovanej úpravy je vytvoriť pre vojenské, územné vojenské správy možnosť vykonávať odvody registrovaných občanov v čase vojny a vojnového stavu na jednom mieste v kraji alebo v jednotlivých obvodoch podľa trvalého pobytu registrovaných občanov.

    Novým spôsobom sa navrhuje upraviť povinnosť oznamovať údaje o zdravotne ťažko postihnutých občanoch s cieľom spresniť evidencie osôb, ktoré môžu byť určené na doplnenie ozbrojených síl.

    Ďalej sa navrhuje upraviť rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh tak, aby bola zohľadnená vojenská odbornosť týchto vojakov. Zákon o brannej povinnosti sa navrhuje doplniť aj o iné správne delikty, na základe čoho budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za nesplnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa oslobodenia zamestnancov od výkonu mimoriadnej služby. V náväznosti na navrhované zmeny zákona o brannej povinnosti sa navrhujú aj zmeny a doplnenie zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Froncovi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa takisto dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 166.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2010 pod č. 163 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 31. januára 2011.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje

    návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ.

    Návrh má tlač 164, správa výborov má tlač 164a.

    Návrh uvedie minister hospodárstva Juraj Miškov v zastúpení ministra obrany. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh sa predkladá na základe ustanovenia čl. 86 písm. h) a písm. k) Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom materiálu je aktualizácia vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ, národných podporných prvkov pri vojenských veliteľstvách NATO a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie.

    Uvedené vojenské zastúpenie vzala na vedomie Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1 846 z 23. septembra 2005. Týmto uznesením Národná rada Slovenskej republiky zároveň vyhlásila súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do týchto štruktúr.

    Predložený návrh reaguje na zmeny jednotlivých štruktúr v rámci NATO a Európskej únie, v ktorých pôsobia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, konkrétne vymedzuje niektoré štruktúry s presnými názvami, sídlom ich pôsobenia a dopĺňa možnosť pôsobenia v nových štruktúrach.

    Navrhovanou aktualizáciou sa nemení celkový mandátový počet vojenského zastúpenia v týchto štruktúrach, v ktorých je v súčastnosti a predpokladá sa aj naďalej reálne obsadených sedemdesiatštyri pozícií.

    Schválením predmetného materiálu sa nemení počet a výška výdavkov realizovaných v rámci kapitoly, rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, pričom v roku 2010 predstavuje rozpočet vojenského zastúpenia Slovenskej republiky celkom sumu 6 857 343 eur. Predložený materiál bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poprosím spoločného spravodajcu predsedu výboru pre obranu, prepáčte mi, poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Pavla Hladkého, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán minister, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, z poverenia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť predkladám Národnej rade správu výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ, tlač 164.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 161 z 9. novembra 2010 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky za prvé, podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky zobrať na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ.

    Za druhé, podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v súlade s návrhom na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a Európskej únie.

    Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ, tlač 164. Národná rada Slovenskej republiky za prvé, podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky berie na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenske republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ. Za druhé, podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v súlade s návrhom na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ. Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Taktiež sa nikto nehlási ústne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 141. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 157.

    Prosím pána ministra Miškova, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Kontrolu zahraničného obchodu s tovarom a technológiami, ktoré sa používajú najmä na civilné účely, ale môžu byť použité aj na vojenské účely, majú jednotlivé krajiny upravenú osobitnými právnymi predpismi. Národný kontrolný režim na úseku tovaru a technológií dvojakého použitia bol v Slovenskej republike vytvorený už na začiatku deväťdesiatych rokov. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola kontrola obchodu s tovarom dvojakého použitia uskutočňovaná v plnom súlade s nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 1334/2000. Činnosti, ktoré nariadenie Rady ponechávajú na právomoc členských štátov, alebo členské štáty splnomocňujú k ich vykonaniu, sú obsiahnuté v súčasnosti v platnom zákone č. 21/2007 Z. z. o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V auguste roku 2009 nadobudlo účinnosť nové nariadenie Rady Európskeho spoločenstva č. 428/2009 položiek, stanovujúce režim spoločenstva na kontrolu vývozov prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím, ktoré prinieslo niektoré zmeny na úseku obchodovania s položkami s dvojakým použitím.

    V dôsledku tejto skutočnosti ministerstvo hospodárstva pristúpilo k vypracovaniu novej právnej normy, návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím, ktorým sa komplexne upravuje postup udeľovania povolení v oblasti obchodu s položkami s dvojakým použitím, vymedzujú sa kompetencie príslušných orgánov štátnej správy v tejto oblasti, ďalej sa stanovujú povinnosti vývozcov, vlastníkov a iných užívateľov pri nakladaní s položkami s dvojakým použitím, upravujú sa podmienky sprostredkovateľskej služby, vydania dovozného certifikátu, poskytovania technickej pomoci, ako aj podmienky prepravy položiek v rámci členských štátov Európskej únie a ktorým sa tiež upravuje výkon kontroly dodržiavania tohto zákona a vymedzujú sa sankcie za zistené porušenia, odstupňované podľa závažnosti. Predložený návrh zákona súčasne reaguje na poznatky aplikačnej praxe, čím sa odstraňujú nedostatky v doteraz platnej legislatíve, upravujúcej túto oblasť.

    Predloženým návrhom ministerstvo hospodárstva takisto ruší doteraz platný zákon č. 21/2007 Z. z. o tovare, technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/2007, ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o individuálne vývozné povolenie, globálne vývozné povolenie, povolenia na sprostredkovateľskú činnosť, medzinárodný dovozný certifikát pre tovar dvojakého použitia. Vzhľadom k tomu, že vzory týchto žiadostí s výnimkou medzinárodného dovozného certifikátu sú súčasťou nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 428/2009 predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zároveň je kompatibilný s činnosťou medzinárodných kontrolných režimov, ktorých ciele a princípy Slovenská republika uznáva, ako aj s právnou úpravou platnou v Európskej únii.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi, poslancovi Janišovi.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Vládny návrh zákona o položkách s dvojakým použitím, tlač 141, dovoľte, aby som vám k tomuto vládnemu návrhu zákona podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu, návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam po rozprave uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, ďalej odporúčam a navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Súčasne navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011. Pán predseda, ja som skončil, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto ústne? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 184, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 175. Poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce sa predkladá na základe povinnosti Slovenskej republiky vykonať transpozíciu práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj na základe odôvodneného stanoviska Európskej komisie zaslaného Slovenskej republike. V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie sa uvádza, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti vo vzťahu k transpozícii Smernice Rady 76/2007 EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.

    Európska komisia vo svojom stanovisku vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom vyhovieť tomuto odôvodnenému stanovisku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v čl. I Zákonníka práce zosúladiť zásadu rovnakého zaobchádzania a prípustné rozdielne zaobchádzanie s právom Európskej únie a s antidiskriminačným zákonom doplniť ďalšie oprávnenia, ktoré prináležia žene po návrate z materskej dovolenky a mužovi po návrate z rodičovskej dovolenky podľa § 166, ods. 1 Zákonníka práce, predovšetkým, aby zamestnanec a zamestnankyňa boli zamestnávateľom zaradení späť do práce za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú alebo rodičovskú dovolenku a aby mali právo na prospech z akéhokoľvek zlepšenia, ktoré by vo vzťahu k ich pracovným podmienkam nastalo, ak by nenastúpili na príslušnú dovolenku.

    Ďalej sa navrhuje stanoviť, aby sa osobitná ochrana žien vzťahovala len na ženy v období bezprostredne po narodení dieťaťa, vzhľadom na to, že ochrana tehotnej ženy alebo matky vo vzťahu k inej žene, ktorá nie je matkou, je považovaná za žiadúcu len vtedy, ak ide o ochranu z dôvodu ochrany biologického stavu ženy v čase tehotenstva a po pôrode.

    Návrhom zákona sa ďalej navrhuje upraviť zriadenie, zloženie a činnosť európskych zamestnaneckých rád v súlade s novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/38 ES a upraviť návrat zamestnankyne a zamestnanca po rodičovskej dovolenke a oznamovaciu povinnosť ženy a muža v prípade, ak chcú nastúpiť na materskú alebo rodičovskú dovolenku v súlade so smernicou Rady 2010/18 EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke.

    Ďakujem za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Natálii Blahovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 184. Ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 31 z 18. novembra 2010 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 175 z 12. novembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona sa predkladá na základe povinnosti Slovenskej republiky vykonať transpozíciu práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako i na základe odôvodneného stanoviska Európskej komisie, ktoré zaslala Slovenskej republike. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods.3 písm. c) rokovacieho poriadku, prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a gestorský výbor v termíne do 31. januára 2011.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Tkáčová. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Zákonník práce je dôležitý kódex pracovnoprávnych vzťahov, ktorý vo veľkej miere určuje ochotu zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta a zamestnávať. Samozrejme, že má to vplyv na mieru zamestnanosti alebo mieru nezamestnanosti. Mnohí malí zamestnávatelia, živnostníci, malí a strední podnikatelia volili strany, dnešné vládne strany, práve preto, lebo mali možnosť na vlastnej koži zistiť ako fungujú rôzne podoby Zákonníka práce, ako fungoval Zákonník práce po reformnej novele pána ministra Kaníka, ako fungoval Zákonník práce po deformácii pani ministerskou Tomanovou. Ministerstvo predkladá malú novelu Zákonníka práce, pretože pán minister nás informoval, že sa pripravuje veľká novela Zákonníka práce. Tým cieľom je implementovať právne akty Európskej únie. Musím povedať, že v jednej časti touto novelou nie som príliš nadšená. Máme už svoje skúsenosti ako k implementácii právnych aktov dochádza a častokrát vo výboroch na otázky: prečo, sme od úradníkov dostávali odpovede: lebo únia, lebo to musíme. A v rámci toho pláštika sa potom do našich zákonov dostávali aj veci, ktoré tam byť nemuseli, nad rámec. Dovolím si poukázať na to, že smernica je právnym aktom únie, ktorá pre členské krajiny stanovuje cieľ. Spôsob a termín teda na dosiahnutie cieľa určitého právneho stavu. Spôsob, akým daná členská krajina túto smernicu implementuje, teda zapracuje do vnútroštátneho práva, je len a len vecou členskej krajiny.

    Aj keď som stotožnená s ochranou matiek a žien v našom právnom systéme v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, predsa dovolím si zapochybovať o miere tejto ochrany. Staré dobré fyzikálne pravidlo hovorí, že každá akcia vyvoláva reakciu a to isté ale aj platí v právnom systéme. Každému právu určitej osoby zodpovedá povinnosť osoby inej a naopak. Ak teda v systéme pracovnoprávnych vzťahov nastavíme príliš prísne povinnosti, reakcia nenechá na seba dlho čakať a podľa môjho názoru ochota zamestnávať mladé ženy, ktoré ešte neboli mamičkami, klesne na bod mrazu. Prílišná ochrana mladých žien, mamičiek, zníži ich šance nájsť si nie že dobrú prácu, ale vôbec nejakú prácu. Máme možnosť vidieť to napr. vo Francúzsku, kde sú takto špeciálne chránení mladí ľudia, ktorí takmer nemôžu nájsť trvalý pracovný pomer, pretože tá ochrana zväzuje zamestnávateľom ruky do tej miery, že nie sú ochotní zamestnať mladého človeka. A budeme potom na základe toho, že si mladé ženy nebudú môcť nájsť prácu, dávať zamestnávateľom povinnosť, kvóty, aby ich zamestnávali tak ako je to v súčasnosti s povinným podielom zdravotne ťažko postihnutých osôb?

    Okrem tejto všeobecnej poznámky mám aj pripomienku k povinnosti vyššej ochrany pracovných podmienok matky v čase návratu z materskej dovolenky a zabezpečenia práva na rovnaký prospech, na aký by žena mala právo, ak by na materskú dovolenku nenastúpila. To bola citácia z novely a moja konkrétna výhrada je, že k ustanovenej povinnosti zamestnávateľov k vyššej ochrane matiek a otcov nie je zapracované prechodné ustanovenie, že sa bude uplatňovať do budúcna, teda na tie osoby, ktoré na materskú alebo rodičovskú dovolenku nastúpia, aby si zamestnávatelia mohli na toto opatrenie vytvoriť rezervy. Podľa môjho názoru, tak ako je naformulované toto ustanovenie je retroaktívne, zamestnávatelia nemali možnosť sa na túto povinnosť pripraviť. A dá sa to pritom riešiť jednoducho posunutím účinnosti na neskorší termín. Uvediem vám, aby to nebol len suchý nejaký výklad, aj ilustračný príklad. Nech mi niekto skúsi povedať, čo má urobiť malý obchodník, ktorý má tri pracovné miesta predavačiek a na materskej dovolenke, respektíve na rodičovskej má päť žien. Rozumiete? Päť matiek. A tu je napísané v zákone, že ak zaradenie na pôvodnú prácu nie je možné či už preto, že sa práca nevykonáva, alebo pracovisko je zrušené, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcej pracovnej zmluve. No, ale ak je v pracovnej zmluve napísané, že je to predavačka, a bodka. Čo potom? Čo ak sa zrazu všetkých päť rozhodne nastúpiť na tie tri pracovné miesta? Samozrejme, povinnosti má zamestnávateľ a musí sa správať v zmysle ustanovení Zákonníka práce a veľa možností nemá. V každom prípade tieto možnosti znamenajú zvýšenie nákladov na pracovné sily, prípadne i na súdne spory pre neplatnosť výpovede, čo tiež nebýva lacnou záležitosťou.

    Dámy a páni, stále očakávame a vyžadujeme pod hrozbou najrôznejších sankcií aj trestnoprávnych, že sa podnikatelia budú správať zodpovedne. Ale správame sa zodpovedne i my, zákonodarcovia, vláda? Legislatívna smršť, ktorú musia podnikatelia znášať a nielen podnikatelia, ale aj občania, im spôsobuje ťažkosti a zbytočne ich zaťažuje nesmiernou byrokraciou. Nehovoriac už o tom, že keď nezodpovední politici vybrakujú štátnu pokladňu, sú prví na rane živnostníci, malí, strední podnikatelia, na koho sa zameria pozornosť financ majstrov.

    Ešte by som sa chcela opýtať, pán minister, k § 157 v úvodnej vete, tam sa predpokladá, že ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej dovolenky, táto formulácia mi prejudikuje, že muž nemôže byť na materskej dovolenke, je to tak? Pretože ja sama poznám z praxe, mám priateľa, ktorý nastúpil na materskú dovolenku, či by nebolo vhodné potom ozaj tam nechať nie zamestnankyňa, ale zamestnanec, poprípade obidve. Myslím si, teda, že ozaj by to asi bolo vhodné a ešte je to aj v nejakom inom ustanovení, ale presne to tu teraz nemám poznačené.

    Dámy a páni, ja zákon, samozrejme, do druhého čítania podporím ako i celý náš poslanecký klub, ale očakávame, že vo výbore sa týmito námietkami budete zaoberať a tú prípadnú retroaktivitu, ktorú v tomto ustanovení vidím, budete sa snažiť vyriešiť.

    A na záver, pani spravodajkyňa, chcela by som vás požiadať, aby bola novela Zákonníka práce pridelená aj do hospodárskeho výboru. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť, nie, uzatváram rozpravu. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som rád, teda, reagoval na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej. Z jej argumentmi sa do značnej miery stotožňujem. To, čo ste povedali, to by som povedal možno aj ja, keby som sedel na vašom mieste, keby sa tá situácia otočila. Máme priestor prakticky vyše mesiac na to, aby sme diskutovali, aby sme diskutovali v snemovni, aby sme diskutovali vo výboroch. Oceňujem, že ste navrhli aj to, aby sa týmto zákonom zaoberal hospodársky výbor, pretože naozaj ide o zmenu, ktorá zasiahne podnikateľskú sféru, preto by k tomu poslanci v hospodárskom výbore mali mať možnosť zaujať stanovisko a diskutovať. Ja poviem úprimne, aj na samotnom ministerstve v týchto dňoch diskutujeme do akej miery, naozaj, musíme zapracovať príslušné smernice, kedy, v akom rozsahu, akým spôsobom, čiže tú diskusiu skutočne vnímam ako otvorenú a predpokladám, že dôjde k zmenám počas rokovania výborov, a že v druhom čítaní z toho vyplynú určité pozmeňovacie návrhy.

    Tak isto ako ste vy konkrétne namietli na pojmológiu, myslím, že s vami bez problémov môžem súhlasiť, áno, za určitých okolností aj otec dieťaťa môže byť na materskej dovolenke, čiže aj túto technickú zmenu určite treba urobiť. Takže, ďakujem za váš konštruktívny príspevok.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 159, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 148. Pred tým ako dám slovo navrhovateľovi, podpredsedovi Národnej rady Pavlovi Hrušovskému, pýtam sa, či je prítomný pán poslanec Július Stanko.

  • Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za navrhovateľov krátko odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladám spolu s kolegom Procházkom a pánom poslancom Abrhanom. Návrh zákona vychádza z potreby upraviť podmienky výkonu niektorých povolaní, ktorých výkon je spojený so špecifickými potrebami zachovávať vernosť a lojalitu voči Slovenskej republike, oboznamovať sa so skutočnosťami, s ktorými osobitný zákon viaže podmienku mlčanlivosti, previerku bezúhonnosti a mohol by som tak pokračovať vo výpočte ďalších podmienok, ktoré sa viažu na občanov Slovenskej republiky vykonávať niektoré druhy špecifických povolaní. Takýmito povolaniami sú predovšetkým ozbrojené bezpečnostné zbory ako i povolanie prokurátora. Keďže spomínaná novela zákona o štátnom občianstve novo umožní nadobúdať popri štátnom občianstve Slovenskej republiky aj cudzie štátne občianstvo, stáva sa potrebným prehodnotiť aj podmienky výkonu týchto povolaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nechcem dlho zdôvodňovať návrh novely tohto zákona, preto, lebo všetci cítime, z akých dôvodov vlastne vzišla táto pohnútka predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh noviel zákonov, ktoré viažu istú povinnosť na výkon niektorých povolaní v Slovenskej republike. Návrh zákona je kompatibilný s právom Európskej únie. Návrh zákona, ktorý predkladáme je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste podporili prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, v rámci ktorého sú predkladatelia ochotní počúvať niektoré pripomienky, výhrady, resp. zmeny a zapracovať ich do návrhu zákona tak, aby vyhovoval ešte lepšie a aby bol naozaj použiteľný aj v rámci celej Európskej únie. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Stankovi.

  • Milé dámy, vážení páni, pán podpredseda, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 čl. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. novembra 2010 č. 148 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa zákon, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre obranu a bezpečnosť. A za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 31. januára 2011.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a hlási sa pán podpredseda Bugár. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem povedať v mene nášho klubu teda, klub strany MOST - HÍD, že samozrejme podporíme tento návrh do druhého čítania, ale s tým vedomím, že v druhom čítaní budeme mať pozmeňujúce návrhy. Nemyslíme si to totiž, že znakom nelojality voči štátu je, ak niekto má aj druhé štátne občianstvo, veľmi veľa Slovákov, ktorí pracujú v hociktorom štáte, už má druhé štátne občianstvo a som presvedčený, že sú lojálni voči Slovenskej republike. To je jedna pripomienka.

    Druhá pripomienka, súhlasíme s tým, že kto má druhé štátne občianstvo, nemal by sedieť na takých postoch, kde poprípade má prístup k tajným alebo prísne tajným informáciám, to sa týka samozrejme aj SIS, to sa týka polície a to sa týka aj rôznych iných zborov, ale nemôžme súhlasiť s tým, že kto je policajt, tak automaticky nemôže mať druhé štátne občianstvo. Takže, to asi bude v druhom čítaní obsahom nášho pozmeňujúceho návrhu, ale do druhého čítania tento návrh podporíme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, tak isto uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. Bol by som rád pri takýchto argumentoch, keby mi niekto vysvetlil, ako to bude napríklad teoreticky, keď bude vyhlásená mobilizácia v jednom alebo druhom štáte. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda Bugár chce reagovať? Máte tú možnosť...

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Páni, poprosím, choďte si von vydiskutovať. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky.

    Návrh zákona má tlač 177. Návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 164. Predtým ako vám dám slovo, pán poslanec, rád by som vedel, pán Abrhan sa nenachádza v sále? Dobre, máme zástupcu. Dobre, takže, nech sa páči, máte slovo.

  • Príjemný dobrý deň, dámy a páni, vážený pán predseda, dovoľte, aby som vás v krátkosti oboznámil s malou novelou návrhu, ktorú predkladáme spolu s kolegom Mamojkom. Navrhujeme Národnej rade Slovenskej republiky prijať v riadnom schvaľovacom režime malú novelizáciu zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky. Novelizáciou odstraňujeme na základe skúseností s uplatňovaním zákona v praxi niektoré problémy, ktoré sme nepredvídali pri prijímaní zákona č. 522/2008 Z. z.. V prvom rade ide o rozšírenie okruhu osôb, ktorým je možné udeliť medailu prezidenta republiky aj občanom iných štátov, teda cudzincom, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o rozvoj nášho hospodárstva, vedy, kultúry, umenia, športu a iných oblastí. V súčasnosti je jedinou možnosťou oceniť prínos cudzinca udelením štátneho vyznamenania Radu bieleho dvojkríža a praktická skúsenosť opodstatňuje v novele obsiahnutý zámer disponovať aj alternatívnou možnosťou oceniť ich prínos medailou prezidenta Slovenskej republiky. Rovnako na základe konkrétnych skúseností, najmä v súvislosti s obetavými zásahmi napr. záchranárov počas kritických povodní, ale aj iných podobných hraničných situácií, ktoré si vyžadovali mimoriadnu obetavosť a vysokú mieru osobného rizika pri záchrane životov alebo veľkých materiálnych hodnôt, navrhujeme rozšíriť okruh aktivít, ktoré sú akceptované ako zdôvodnenie návrhu na udelenie medaily prezidenta republiky práve o tieto obetavé zásahy.

    Dámy a páni, medaila prezidenta Slovenskej republiky je morálnym ocenením osobného prínosu konkrétneho jednotlivca alebo kolektívu osôb a sme presvedčení, že prijatím navrhovanej novelizácie umožníme jej udeľovanie tým, ktorí si ju plne zaslúžia a verím, že k návrhu vyjadríte podporu, event. ho v druhom čítaní nejakým spôsobom vylepšíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Senko z gestorského výboru pre kultúru a médiá. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 10. novembra 2010 č. 164 a v zmysle zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 31. januára 2011.

    Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram možnosť a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 181. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 169. Poprosím pána poslanca Fronca, aby zákon uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vcelku v krátkosti. Tento návrh zákona, ktorý predkladáme, je pomerne stručný a dôvod jeho predloženia je to, že v minulosti bol novelizovaný vysokoškolský zákon, ktorý zaviedol niektoré veci, podľa môjho presvedčenia veci, ktoré neboli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a keďže takáto novela bola prijatá, inicioval som podanie na Ústavný súd a podanie skupiny poslancov bolo na Ústavnom súde prerokované 26. mája t. r., kde Ústavný súd rozhodol, že príslušné paragrafy, a to § 55 v ods. 7, tretia a štvrtá veta a § 89 ods. 5 a prakticky celý ods. 5, nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Na základe toho je prirodzené, že je povinnosťou, v tomto prípade ministerstva, príslušného, urobiť isté kroky, aby tieto paragrafy zo zákona vypadli. Ja som toto urobil a poviem aj prečo. Je niekoľko dôvodov, jeden je celkom prirodzený, že keď som túto vec inicioval a som bol v podstate za celým tým podaním Ústavnému súdu, tak rád by som to dotiahol do konca, ale sú ďalšie dva dôvody. Po prvé, právna čistota zákona, pretože, ak nemá byť v konsolidovanom znení takýto zákon a má byť čitateľný, tak je potrebné, aby tam boli len tie veci, ktoré tam sú skutočne účinné. A druhá vec je, hlavne s tým § 89 súvisia veci, ktoré treba dať do poriadku a na to sa vzťahujú, alebo nadväzujú niektoré ďalšie lehoty.

    O čo išlo v tomto konkrétnom paragrafe? Išlo o to, že sa zaviedli dve kategórie externých študentov. Vedľa seba sedeli študenti, externí, jedni, ktorí platili a druhí, ktorí neplatili. To bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Keďže toto je v zmysle rozhodnutia pléna Ústavného súdu neplatné, tak, samozrejme, treba vyriešiť otázku ako ďalej s platením externých študentov. A rád by som povedal, že pokiaľ nebude ďalšie doplnenie, tak to bude znamenať, že externí študenti môžu v tejto chvíli platiť, a to neriadene, nekontrolovane. To si myslím, že nie je dobrý vzťah a aby sa to riešilo, poviem aj prečo a ako. Ide o to, že vysoká škola v zmysle vysokoškolského zákona je povinná v termíne, v istom termíne zverejniť podmienky na prijímanie, medzi tie podmienky, samozrejme, patrí aj to, že sa vyberajú poplatky a aké poplatky a tie termíny bežia. Čiže, tento zákon tu otvorený je dobrý aj preto, že v rámci rozpravy a druhého čítania ministerstvo školstva má priestor na to, aby tento problém vyriešilo. Ja som naňho upozornil aj minule v interpelácii pána ministra, že jednoducho to treba urýchlene riešiť. Keby sa podával dnes zákon, ako vládny, ktorý by toto podal, tak už by sa tie príslušné termíny nestihli. Toľko na vysvetlenie. Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Miroslavovi Beblavému. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov pána Fronca, Hrušovského a Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Konám tak ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Dovoľte mi podať spravodajskú informáciu k tomuto návrhu. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou. Predseda Národnej rady navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel a môžeme ho prerokovať. Učinil tak rozhodnutím č. 169.

    Dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru odporúčal Národnej rade, aby sa po rozprave o návrhu zákona uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje pán predseda a ja teda to odporúčam tiež, určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a ústne sa hlási pán poslanec Fecko. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Páni kolegovia, ja iba jednu vec, teraz som si pozrel, že máte tam účinnosť zákona 1. marca 2010. Takže myslím, že je to asi preklep, takže chcem upozorniť na to, že je tam asi chyba. Ďakujem.

  • Pomerne krátky príspevok v rozprave. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Je to tak, je tam preklep, takže v rámci druhého čítania to opravíme. Ďakujem pekne.

  • Spravodajca chce zaujať stanovisko?

  • Ja už len ako pikošku. Je tam ešte jeden preklep, ktorý si pán Fecko nevšimol a ten tiež opravíme. Ďakujem.

  • Kto ho nájde, dostane Mikuláša, čokoládového. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalší bod programu, ktorý je v poradí, je návrh poslancov Národnej rady Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnej polícii. Podľa mojich informácií ani pán Pado, ani pán Kužma sa nenachádzajú v sále. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali ďalším bodom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší bod je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 186. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 172. Dávam slovo poslancovi Kamilovi Krnáčovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky poslaneckú novelu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá vo významnej miere pokrýva programové vyhlásenie vlády v oblasti boja proti korupcii a využívanie nástrojov efektívnejšieho hospodárenia s verejnými zdrojmi. Novela nadväzuje na niektoré princípy pôvodného návrhu zákona z dielne Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý v septembri t. r. vláda neschválila. Ešte predtým však boli v tomto pôvodnom návrhu počas medzirezortného pripomienkového konania zamietnuté viaceré, podľa môjho názoru, veľmi dôležité pripomienky, čím by sa ich zapracovanie odsunulo až do plánovanej veľkej novely zákona o verejnom obstarávaní s predpokladanou účinnosťou niekedy koncom roku 2011. Ak si uvedomíme, že sa na Slovensku obstarávajú tovary a služby v celkovej hodnote približne 5 mld. eur ročne a vďaka vážnym nedostatkom súčasnej úpravy zákona sa tak v korupčnom prostredí nenávratne strácajú prostriedky nás všetkých, v odhadovanom objeme desiatok miliónov eur každý mesiac, potom musí byť každému jasné, že viac než kdekoľvek inde v tomto prípade platí jednoznačne a doslova, že čas sú peniaze. Na základe uvedených skutočností a udalostí som sa preto koncom septembra rozhodol iniciovať vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej zámerom bola identifikácia najviac zneužívaných slabín súčasného zákona o verejnom obstarávaní a jej rýchle a efektívne odstránenie.

    Na výstupoch tejto pracovnej skupiny sa podieľali poslaneckí zástupcovia všetkých strán vládnej koalície, t. j. okrem mňa aj spolupredkladatelia pán Beblavý, pani Pfundtner, pán Marcinčin, pán Matovič a pán Dostál. Ďalej mimovládne organizácie ako napr. Transparency International, Aliancia Fair Play, zástupcovia Americkej obchodnej komory, zástupcovia gestorského Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s osobným angažovaním sa a podporou pani ministerky Žitňanskej, predseda Úradu pre verejné obstarávanie pán Šipoš a taktiež viacerí zástupcovia súkromného sektoru, ktorí sa verejným obstarávaním zaoberajú v každodennej praxi.

    Výsledkom práce týchto ľudí je predkladaná novela, ktorej hlavným prínosom je významné zlepšenie kvality verejného obstarávania, zvýšenie jeho transparentnosti, podrobenie celého procesu obstarávania verejnej kontrole a najmä zastavenie využívania notoricky známych postupov v obstarávaní, pomocou ktorých boli verejné zdroje na Slovensku dlhé roky rozkrádané v gigantických objemoch. Navrhovaná právna úprava má za cieľ zlepšenie verejného obstarávania najmä vďaka týmto opatreniam. Celkové zníženie limitov pre určenie rozsahu zákazky so zámerom presadzovania vyšších foriem súťaží s dôslednejšou kontrolou ich priebehu, zvýšenie transparentnosti vďaka rozšíreniu rozsahu povinne zverejňovanej dokumentácie, obmedzenie v súčasnosti neprehľadného zvyšovania vysúťaženej ceny zákazky zmluvnými dodatkami, ich povinným zverejňovaním a zavedením cenového stropu takéhoto zvyšovania, odstránenie možnosti vylúčenia ponuky na základe neobvykle nízkej ceny zavedením v širšom zmysle chápaného inštitútu mimoriadne nízkej ponuky na základe prekladu zo Smernice 2004/18 Európskej únie, zjednotenie spôsobu obstarávania prioritných a neprioritných služieb, odstránenie možnosti okamžitého vylúčenia účastníka z verejného obstarávania iba na základe formálnych nedostatkov v doručených podkladoch, zavedenie povinnosti používania elektronických aukcií pri zadávaní nadlimitných zákaziek a s účinnosťou od 1. januára 2012 aj pri zadávaní podlimitných zákaziek, zavedenie povinnosti písomne odôvodňovať uskutočnenie verejného obstarávania formou užšej súťaže a opätovné zavedenie možnosti určenia neplatnosti zmluvy alebo dodatku k zmluve súdom, ak boli tieto uzatvorené v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

    Predložený návrh si nekladie za cieľ vyriešiť úplne všetky nedostatky súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní, ale naopak, čo najefektívnejšími zásahmi čo najrýchlejšie zastaviť najzávažnejšie prípady plytvania a zneužívania verejných zdrojov v medziobdobí, kým sa v súčasnosti prebiehajúce intenzívne práce na tvorbe spomínaného, úplne nového zákona o verejnom obstarávaní nepretavia do podoby omnoho prehľadnejšej platnej a účinnej právnej normy. Preto vás, vážení kolegovia, prosím o podporu tejto dôležitej protikorupčnej novely a jej plynulé posunutie do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorsky výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Dušanovi Švantnerovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vlastne ako náhradník za pána poslanca Mikuša, ktorý bol uznesením č. 78 určený za spravodajcu, predniesol tento návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 186. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Pán predseda, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Pelegrini, pán poslanec Beblavý. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k predloženému návrhu zákona. Na úvod ale chcem povedať, že samozrejme, že poslanci klubu SMER - sociálna demokracia túto novelu v prvom čítaní určite podporia. Som rád, že navrhovateľ sa priznal k tomu, že ten návrh zákona je z veľkej miery veľmi podobný tomu, čo pripravil Úrad pre verejné obstarávanie a čo vláda, neviem prečo, na svojom zasadnutí 22. septembra 2010 neschválila, a preto som rád, že páni poslanci šesťkoalície sa rozhodli si väčšinu tejto novely osvojiť a prezentovať ju ako svoj poslanecký návrh a predložiť ho do pléna. To je síce fajn, ale pri tak zložitej novele, akú predložili pri takej rozsiahlej a pri takom komplexnom zákone, akým zákon o verejnom obstarávaní je, tzn., že mnohé ustanovenia, ktoré sú tam, sú značne komplikované a bude veľký problém bez toho, aby sa upravili v praxi ich použitia. Mám celý ten sumár pripomienok pripravený, ja spomeniem možno len niektoré z nich, aby bolo jasné, kde bude sa musieť v druhom čítaní ešte mnoho vecí upraviť, a preto sa mi zdá, že pri takýchto veľkých novelách by bolo lepšie, keby novelu predložila vláda, aby prešla riadnym legislatívnym procesom, aby sa ňou zaoberala Legislatívna rada vlády a aby sa ňou zaoberali jednotlivé rezorty, ktoré sa budú týmto zákonom riadiť, aby prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a aby potom prišiel do Národnej rady už čiastočne vyčistený a aby sa v druhom čítaní s ním pohral ešte náš legislatívny odbor a poslanci svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Ale, samozrejme, za posledné obdobie sme svedkami, naozaj, extrémneho počtu poslaneckých noviel a extrémneho počtu poslaneckých pozmeňujúcich návrhov a niekedy sa mi zdá, že poslanci vládnej koalície pomaly suplujú vládu a plnia jej programové vyhlásenie vlády.

    Ale aby som sa vrátil naspäť k novele a bol trochu konkrétnejší, sú tu mnohé ustanovenia, ktoré budú problematické. Napríklad v bode 5. Ide o rozšírenie definície verejného obstarávateľa, takého, ktorého nerozoznáva ani Smernica Európskeho spoločenstva, nie je jasne definované, aké to budú subjekty, nie je to jasné ani zo zákona, ani z dôvodovej správy. Bolo by vhodné uviesť tam nejakých pár konkrétnych subjektov alebo konkrétnych príkladov. Nie sú zrejmé mnohé veci z ods. k bodu 6, kde v ods. 1 sa má postupovať ako obstarávateľ, v druhom ods. zase na druhej strane hovoríme o postupe ako verejný obstarávateľ, opäť nejasne, nedostatočne. Legalizujú sa dodatky. Tým, že síce obmedzujete ich hranicu, ale ich legalizujete a priznávate, aby ich bolo možné robiť a stanovujete ich výšku na 15 % dohodnutej ceny. Mnohé veci sú bez toho, aby neboli doplnené, nevykonateľné napr. bod 8, keď bez dostatočnej úpravy sa nebude možné týmto nariadením riadiť. Ja hovorím čisto len body novely, pretože pán predkladateľ tu sedí a on si to môže pozrieť a môže si z toho spraviť poznámky. Ďalej, neviem si predstaviť verejné vyhodnocovanie ponúk. Pre každého člena komisie je predsa, je každý člen komisie, ktorý vyhodnocuje ponuky, každý člen je viazaný nejakými podmienkami, ktoré musí spĺňať. Buď je to zachovanie mlčanlivosti o niektorých okolnostiach, o ktorých sa dozvie počas vyhodnocovania ponúk. Mnohé ponuky obsahujú aj časti, ktoré sú utajené, pretože ide o know how firmy, technické riešenia a tak ďalej. Neviem si predstaviť, ako napríklad, keď niektorí z tých, ktorí ponuku dali, tam pošlú 45 svojich priaznivcov, aby sa išli na verejné obstarávanie a jeho vyhodnocovanie pozrieť. Neviem si predstaviť, ako týchto zaviažeme, aby o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri otváraní a vyhodnocovaní ponúk ďalej nehovorili a aby zachovali mlčanlivosť tak, ako je to povinné pri členoch komisie. Tiež neviem, ako sa to bude realizovať. Sú nové skutočnosti stanovené pre Úrad pre verejné obstarávanie, kde sa hovorí, že nebudú mať finančný dopad na jeho rozpočet, ale sú to mnohé ďalšie záležitosti, registrácie zmlúv, zverejňovania vecí, vedenie ďalších registrov, čo bude mať určite vplyv na rozšírenie softvérového vybavenia úradu a bude to mať vplyv aj na rozpočet Úradu pre verejné obstarávanie.

    Ďalej mnohé ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, tzn. bude zákon platiť buď retroaktívne, alebo sa to v druhom čítaní nejakým spôsobom upraví, pretože mnohé veci už uzatvorené boli, mnohé ešte len budú a musí byť predsa právna istota pre všetkých, ktorí sa v tomto prostredí hýbu, ako budú postupovať po novom a, samozrejme, ako sa budú predmetné návrhy vašich paragrafov vzťahovať aj na veci dozadu. Takže, mám toho ešte viac. Nebudem vás tu teraz zaťažovať. Je to na tú skôr odbornú diskusiu, ale opäť zdôrazním, takéto veľké novely by mali byť robené riadne formou vládnych návrhov a pani ministerka Žitňanská, ktorá je veľkým fanúšikom verejného obstarávania, mohla tento návrh zákona predložiť za ministerstvo a mohol ísť riadnou cestou legislatívnou. Ešte mi dovoľte na záver povedať, že hovoríme stále o zákone 25/2006, ktorý prijala ešte Dzurindova vláda v takom rozsahu, v akom ho vytvorila a s takými dierami, aké tam boli. My sme ho, ak si dobre pamätám, len novelizovali asi 11-krát počas našej vlády a každá tá jedna novela obsahovala sprísnenie postupu verejného obstarávania, takže, myslím si, že ak by tu zaznel argument, že sme zanechali nejaký zákon deravý na korupciu, tak pôvodcom celého zákona je bývalá Dzurindova vláda a my sme sa ho 11-krát snažili postupne sprísňovať a ja sám osobne som mal tú česť aj ako navrhovateľ noviel, aj ako spravodajca pri týchto zmenách byť.

    Takže, ešte raz, SMER - sociálna demokracia návrh zákona podporí, ale upozorňujem na to, že obsahuje množstvo legislatívnych nedostatkov, množstvo nevykonateľných ustanovení a bude ho treba, aby bol funkčný, v druhom čítaní dosť podstatne vylepšiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Fronc a pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ďakujem, a naozaj, vo svojom vystúpení upozornil na problematické ustanovenia, ktoré zákon o verejnom obstarávaní má. Fakt je ten, že keby sa bol využil riadny legislatívny proces, tak by sa a pripomienkové konanie, mohli sa tieto problematické ustanovenia, ktoré sú, mohli sa v pripomienkovom konaní odstrániť. Ja neupieram nikomu právo, žiadnemu poslancovi, aby predkladal legislatívne návrhy, ale skutočne u takýchto zákonov, ktoré majú dopady aj na ekonomiku, je potrebné skutočne ten legislatívny proces dodržať. A ako už aj pán poslanec uviedol, naozaj, neviem prečo vláda tento návrh zákona neschválila, keď ho predložil Úrad pre verejné obstarávanie, ale zrejme asi budú musieť poslanci v druhom čítaní vo výboroch vykonať dosť práce na to, aby tie nedostatky, o ktorých pán poslanec hovoril a myslím si, že naozaj sú vážne, aby ten zákon bol vykonateľný, pretože chceme prijať taký zákon, aby sa vo výboroch a potom v druhom čítaní odstránili. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Pelegrini, ja s vami súhlasím, že poslanci by nemali suplovať ako vládu predkladaním zákonov, len v tom prípade by ste sa mali vrátiť do minulosti, keď ste to robili úplne masívne. Ja si spomínam na pani Vaľovú v roku 2008. Predkladala zákon o sociálnych službách, de facto tak rozsiahly a ešte na dvakrát, pretože najprv ho predložila a o deň to boli znova iné zmeny, takže, ja si myslím, že pokiaľ o tom hovoríte, mali by ste byť tak povediac úprimný a korektný a povedať to aj o vás samých. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Pelegrini, myslím, že ste povedali, čo v tejto chvíli povedať bolo treba. Ja sa prikláňam k tým, ktorí hovoria, že takýto návrh zákona mal ísť cez riadne pripomienkové konanie. To nie je otázka urýchlenia procesu, to je otázka toho, aby sa vychytali všetky muchy. Ak majú kolegovia z vládnej koalície problém s tým, že sú v zákone diery a aj v procese verejného obstarávania, v prípade ich nominantov na rôznych úradoch sú problémy, tak majú v tejto chvíli všetky nástroje na to, aby si tie problémy riešili aj vnútorne a mohol ísť tento návrh zákona cez riadne pripomienkové konanie. Ja napríklad vidím ďalší problém, ktorý ste nepomenovali, pán kolega, napríklad v tom, že v prípade rekonštrukcií ja si neviem predstaviť, aký je limit, finančný limit pre dodatky, ktoré by sa dali podpísať, lebo ja ešte nepoznám rekonštrukciu nejakých objektov, kde by sa neobjavili pri odkrytí, ja neviem, omietok, stavebných konštrukcií, problémy, ktoré by nebolo treba riešiť. A takýchto problémov je v tomto návrhu zákona niekoľko desiatok. Myslím si, že treba sprísniť zákon o verejnom obstarávaní, ale na druhej strane si myslím, že tento zákon by mal podliehať širšej diskusii, aby sme ho nenovelizovali každý mesiac, lebo to neprispieva k stabilite, neprispieva to ani k veci samej. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Peter Pelegrini, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegom, ktorí ma doplnili a pánovi poslancovi Froncovi, ktorý ma vyzval, aby sme boli úprimní a korektní, tak vyzývam aj ja jeho, aby bol úprimný a korektný a aby tak, ako legislatívny postup za nášho volebného obdobia ostro kritizoval a vystupovali aj jeho koaliční kolegovia, dokonca poslankyňa a poslanci z jeho klubu, aby tak ostro vystupoval proti takémuto postupu aj v tomto volebnom období a bol teda taký úprimný a korektný, ako bol aj predchádzajúce štyri roky, aby nezabúdal na svoje názory a postoje. Pretože, ešte raz poviem, toľko nepriamych noviel, koľko sme videli na tejto schôdzi či za nášho volebného obdobia, bolo tak za obdobie jedného roka, ale to, čo sme videli teraz za posledných pár dní, je toho naozaj dosť. Ja chápem, že niekedy ten zákon treba prijať rýchlo, ale potom zachovajme si tú úprimnosť a korektnosť aj z druhej strany a ako ste kritizovali nás, keďže vám takýto postup vadí, prosím kritizujte aj svojich kolegov, ktorí tak postupujú, možno častokrát aj z nevedomosti a neskúsenosti. Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Miroslav Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril ako spolupredkladateľ tejto novely na jej podporu a možno vysvetlil niektoré veci. Pokúsim sa vzhľadom na časový priebeh byť stručný a sústredím sa na také tri body. Prvý bod, prečo predložiť túto novelu, naozaj, a prečo ju predložiť teraz. Ja sa musím priznať a myslím, že to, čo robia kolegovia zo SMER-u je v tomto minimálne legitímna otázka, aj keď odpoveď na ňu bude trošku iná, ako by si oni priali. A to je naozaj to, že či sa nedá počkať. Priznám sa, že keď pán poslanec Krnáč, ktorému týmto aj chcem uznať jeho veľkú zásluhu na tejto novele, prišiel s týmto návrhom aj ja som bol pôvodne skeptický. Ja som tiež skôr odporúčal trošku počkať, ale musím sa priznať, že tie argumenty, ktoré on predložil, to sú naozaj argumenty toho objemu finančných prostriedkov, ktorý tečie a tí (nezrozumiteľne vyslovené - pozn. red.) ktoré sú, tak som s podporou tej novely súhlasil a súhlasil som s ňou pod jednou podmienkou, ktorú si dovolím povedať, že sme dodržali a to je, že naozaj, tá novela by sa mala týkať zapchávania zjavných a významných dier v súčasnom znení. To znamená, že nie je to snaha o zmenu filozofie zákona, ktorú by už mal obsahovať práve ten nový zákon, ktorý má predložiť vláda budúci rok. Je to snaha, naozaj len, pozrieť sa na tú loď verejného obstarávania tam, kde nám do nej veľmi tečie, tak dať určité zátky. Z tohto pohľadu si myslím, že naozaj, vzhľadom na objem verejného obstarávania v hodnote niekoľko miliárd eur ročne v tejto krajine aj jednoročná zátka má svoj zmysel, ale rešpektujem kolegov, ktorí majú na to, samozrejme, názor iný.

    Dovolím si ešte vyjadriť sa k argumentom, ktoré tu zazneli a zaznievajú aj verejne a upozornili na určitý rozpor v nich, najmä na to, čo i pán kolega Pelegrini, je tu, áno, vidím ho. Je veľmi, pán kolega, ako ste sám povedali, novela, ktorú predložil váš stranícky kolega pán Šipoš, prešla riadnym pripomienkovým konaním a prišla až do vlády, kde ju tá vláda neschválila. Takže, nie je mi celkom jasné, ako môžte na jednej strane tvrdiť, že táto novela je kópiou tej novely a na druhej strane kritizovať to, že nebola riadne pripravená, pretože obidve veci naraz nemôžu byť pravda. Buď je to Šipošova novela, a potom je technicky pripravená presne tým procesom, ktorý ste chceli, alebo to nie je Šipošova novela, a potom teda tie otázniky sú na mieste.

    Dovoľte, aby som vám zodpovedal teda tento rozpor a tá pravda je taká, že toto nie je novela pána Šipoša a dovolím si povedať, že ani v tejto celej rozprave nejde o ego pána Šipoša, hoci z vášho vystúpenia by som mal pocit, že to je najväčší problém, že či teda autorské práva nejakého zástupcu vašej strany boli, alebo neboli dodržané. A ak si pozriete, naozaj, ten text novely a porovnáte to s tým, čo schválila vláda, tak uvidíte, že z toho návrhu boli prevzaté, ja si myslím, že okolo dve významné ustanovenia, najmä čo sa týka elektronických aukcií, ale je v ňom množstvo návrhov, ktoré práve návrh pána Šipoša neobsahoval, a ktoré napríklad z môjho osobného pohľadu sú oveľa dôležitejšie pre zapchávanie tých miliardových dier. Sú to napríklad zníženie limitov verejného obstarávania, je to už ono spomínané zastropovanie dodatkov, je to rozšírenie povinností obstarávať, je to aj verejnosť niektorých tých aktov a podobne. Takže, dovolím si povedať, že takto to je a z toho pohľadu tá otázka, ktorú ste položili, je logická. Je správne aj to, čo pani kolegyňa Laššáková, ktorá odišla, povedala, že či neriskujeme príliš s takouto novelou. Ja chcem v tej súvislosti povedať, že tá novela bola konzultovaná nielen s tými všetkými (nezrozumiteľne vyslovené - pozn. red.) ktorých spomínal pán Krnáč, ale aj s ministerstvom spravodlivosti a ja verím, že vláda, než zaujme stanovisko k tejto novele v druhom čítaní, ak ju táto snemovňa do druhého čítania posunie, si tiež dôsledne urobí právnu oponentúru. Takže, a verím, že aj kolegovia z opozície, aj z koalície nám ju urobia tiež. Takže, verím, že dokážeme plnomocne nahradiť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je dôležité, ale netreba ho ako proces fetišizovať.

    Záverečná poznámka, ktorú by som mal, je, že ja sa veľmi teším na tie pripomienky, konkrétne, ktoré budú, pretože naozaj si myslím, že žiadna takáto novela zložitá určite nevznikne bez chybičky alebo bez možnosti vylepšenia. Na druhej strane chcem povedať, pán poslanec Pelegrini, že to, čo ste vyčítali ako problémy, sú opäť tlačové správy pána predsedu ÚVO a musím povedať, že väčšina z tých vecí, ktoré ste povedali, je asi do minúty preukázateľne fakticky nepravdivá alebo neoprávnená, takže si vám dovolím odporučiť vyslovene priateľsky a kolegiálne, aby ste pri preberaní výstupov svojich spolu straníkov uplatňovali väčšiu mieru kritickosti, lebo sa, bohužiaľ, na nich nedá spoľahnúť v tom, že by vám dávali technicky pripravené vstupy. Hoci ja určite verím vo vašu dobrú vôľu nám v tom pomôcť a veľmi sa na to teším a ďakujem vám za váš príspevok aj ako spolupredkladateľ.

  • Na vystúpenie pána poslanca Beblavého s faktickou pán poslanec Pelegrini. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Beblavý, vy mne, prosím, nehovorte, čo ja si mám preberať a čo ja si nemám preberať. Ja sa verejnému obstarávaniu v tomto parlamente venujem dlhšie ako vy. Takže, si vyprosím, aby ste mi hovorili, či ja preberám nejaké správy. Ja nepreberám žiadne správy, ani som žiadnu správu predsedu úradu nevidel. Ja konzultujem s niekým, tak sú to vždy legislatívci a tí, ktorí sa tými zákonmi a paragrafmi zaoberajú a s pánom predsedom som sa nestretol za posledné tri mesiace vôbec. Takže, neviem, čo mi tu rozprávate. Druhú vec. Keď už tak rýchlo potrebujete zaplátať to verejné obstarávanie, lebo sú tam diery, veď, ale teraz obstarávajú vaši nominanti. Takže, mi chcete povedať, že kým im nesprísnite ten zákon, takže cez tie diery budú ešte za vašej éry a za vašich nominantov utekať veľké peniaze zo štátneho rozpočtu? Tak to je tiež smiešne, a keď už chcete vedieť, ja som si dal tú námahu porovnať tú novelu Úradu verejného obstarávania s vašou. Tak ja vám poviem, ktoré presne konkrétne body sú tie isté, ako boli v zákone, ktorý predložil Úrad pre verejné obstarávanie. Je to bod 12, 13, 22, 23, 28, 27, 30, 33, 36, 37, 38, 40, 42, 43, 44, 45, 46 a niektoré mierne pozmenené. Takže, mi tu nerozprávajte, že ste prevzali nejaké dva, nejaké dve zásadné ustanovenia a ostatok je všetko váš výmysel a väčšinou tie problémy, o ktorých som hovoril, sú práve v tých doplnených ustanoveniach, ktoré ste si pripravili vy z vlastnej iniciatívy, žiaľ, nie sú legislatívne dokonalé. A budeme sa musieť nimi, naozaj, zaoberať, aby sme ich dostali do takej polohy, že budú v praxi vykonateľné. Ešte raz vám hovorím, ja nevystupujem ako odporca toho zákona, ja budem zaň hlasovať, len hovorím o tom, že nie je legislatívne dobre pripravený a to nestačí len predložiť zákon do pléna, podpísať sa, mať čiarku, ale treba prijať aj zákony, ktoré sú v praxi realizovateľné. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil, nechcel som sa teda dotknúť nielen ega pána predsedu Šipoša, ale aj vášho ega. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som sa dotkol aj vášho ega. Je mi to úprimne ľúto a dovoľte mi, aby som len v tej súvislosti ešte uviedol, že, naozaj, sa tešíme na spoluprácu aj s vami a myslím, že za všetkých predkladateľov to môžem deklarovať a pokiaľ ide o odbornosť vo verejnom obstarávaní, ja by som si ju nikdy nedovolil spochybniť, vašu, ale potom ma trochu prekvapujete, keď hovoríte o našich nominantoch, lebo teda už § 1 a § 5, 6, 7 hovoria, kto obstaráva a dúfam, že aj vy si teraz uvedomujete, že sú to nielen štátne orgány, ale sú to aj orgány územnej samosprávy. Sú to aj veľké podniky, ktoré nie všetky sú ovládané menežersky štátom. Takže, priznám sa, že ako komentár odborníka na verejné obstarávanie som celkom nepochopil to, čo ste práve povedali. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem za rozpravu, ďakujem aj predstaviteľom strany SMER za to, že teda deklarovali podporu k posunutiu tohto zákona do druhého čítania. Nechcem sa zapodievať konkrétne jednotlivými tými výhradami. Možno vyberiem len nejakých zopár takých zaujímavých a dôležitých, čo sa týka napríklad prechodných ustanovení. Tak je to zvlášť, tam paragraf na to určený, aby zákazky, ktoré boli vlastne obstarávané, resp. ktoré boli zadané pred dátumom účinnosti tak, aby pokračovali podľa pôvodnej verzie zákona. Čiže, v tomto určite problém nie je. Je tam mnoho iných ďalších vecí, o ktorých by sa dalo diskutovať, ale na to máme druhé čítanie aj vo výboroch, aj v pléne. Tak ako tu už spomínal kolega Beblavý, tak obstarávanie sa netýka len ústrednej štátnej správy, ale aj samospráv, kde teda nebudeme si rozprávať, zástupcovia SMER-u majú veľmi významné zastúpenie, takže určite sa nejednalo len o nominantov koalície. A čo sa týka finančného dopadu, spomínaného, áno, je v tejto novele navrhnutý, teda nie navrhnutý, ale uvedený tento finančný dopad ako neutrálny a to z dôvodu, že finančné dopady v dôvodovej správe sa neuvádzajú pre každý paragraf zvlášť. Čiže áno, uznávam, že u niektorých konkrétnych bodov môže byť dopad ten, že sa navýšia náklady, najmä napríklad čo sa týka Úradu pre verejné obstarávanie v súvislosti so zverejňovaným ponúk, aj keď si nemyslím, že sú až tak radikálne vysoké. Pokiaľ sa ten proces zvládne korektne a bez, by som povedal, že v správnom postupe, tak tie náklady by nemali byť nejaké neúmerné, ale zároveň sú tam body, ktoré najmä vďaka transparentnosti výrazne, podľa mňa a podľa názoru aj iných odborníkov, znížia nákladovosť ústrednej štátnej správy a samosprávy a vďaka tomu tieto dopady budú eliminované. Dokonca by som povedal a vlastne to je aj účel tento novely, že celkový rozsah alebo celkový dopad na verejné zdroje by mal byť pozitívny, akurát, že neexistujú z objektívnych dôvodov a z pochopiteľných dôvodov presné štatistiky, koľko je reálnej korupcie na Slovensku, a preto sa sám teším, že keď sa tieto pravidlá uplatnia v praxi, ako to bude nakoniec v praxi vyzerať. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, preskočili sme jeden bod programu. Takže sa vrátime k

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

    Tlač 183. Dávam slovo pánovi poslancovi Padovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely zákona 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov je motivovaný v prvom rade záujmom obcí o služby obecnej polície na katastrálnom území inej obci na ich území. V uplynulom období mali niektoré obce o toto záujem a však, bohužiaľ, vzhľadom na súčasný text zákona toto nie je možné uplatniť a bola to práve prokuratúra, ktorá zamedzila takejto možnosti. Cieľom je teda vytvoriť zákonom stanovené alebo zákonné podmienky pre možnosť rozšírenia pôsobenia útvarov obecných polícií aj mimo katastrálneho územia príslušnej obce. Týmto spôsobom vytvoríme právny rámec a podmienky na zvýšenie bezpečnosti občanov a v podstate nijakým spôsobom neukladáme nikomu ani povinnosť, neprikazujeme nič, je to vlastne len vytvorenie zákonného rámca. Treba si zobrať v úvahu, že existujú situácie, kedy vzdialenosť medzi mestom a obcou je, povedzme, 1,5 km, avšak územný obvod pôsobenia príslušnej štátnej polície alebo príslušného obvodného oddelenia štátnej polície je práve len v katastrálnom území mesta a opačne. Štátna polícia, obvod, do ktorého spadá príslušná obec, tak sídlo je vzdialené, povedzme, 10, 15 kilometrov a v niektorých prípadoch je problém, aby sa tí policajti dostali. Takže, myslím, že tento krok, samozrejme, môže stáť nejaké finančné prostriedky v prípade, že sa obce dohodnú na nejakej náhrade, ale zo zákona alebo priamo z novely to nevyplýva, je to vždy vecou dohody. A je to podmienené súhlasom zástupcov občanov, volených zástupcov, teda poslancov obecných zastupiteľstiev príslušnej obce, ktorá by chcela tieto služby využívať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Szilárdovi Somogyimu.

  • Dúfam, že aj vy dostanete takýto potlesk ako kolegovia z SDKÚ. Nech sa páči.

  • 70.

    Ja si myslím, že potlesk zaslúži obsah toho návrhu a nie kolegovia. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady pána Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Je to tlač 183. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra 2010 č. 170 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Silný potlesk.

  • No teda, viem, že súťažíte kolegovia z SaS aj s kolegami z SDKÚ, s potleskom môžte, no, ale len potlesk. Dobre. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Už aby boli Vianoce.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Szilárda Somogyiho, Ľuboša Majera a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.

    Tlač 187. Dávam slovo poslancovi Szilárdovi Somogyimu, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem znova, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážení kolegovia, kolegyne, tento zákon, ako aj z názvu vyplýva, stanovuje podmienky na určenie platov niektorých verejnoprávnych činiteľov. Tieto platy, ktoré sa poskytujú z verejných financií pre volených funkcionárov a štátnych zamestnancov reguluje zásadne štát, a to prostredníctvom normotvorby Národnej rady. Vzhľadom na ekonomickú situáciu Slovenskej republiky, reakciu na aktuálny vývoj spoločnosti pripomínam, že platové pomery boli nastavené v roku 1994, t. j. pred 16 rokmi. Je v súčasnosti potrebné pristúpiť k úprave pravidiel formou novely zákona o platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Nesmieme pritom zabúdať, že verejnými funkcionármi okrem štátnych zamestnancov sú aj starostovia obcí a primátori miest. S ohľadom neustále sa zadlžovanie samospráv je potrebné preniesť zodpovednosť za hospodárenie aj na starostov a primátorov miest a obcí. V súčasnosti dochádza k znižovaniu nákladov na chod štátnej správy paušálne o 10 %, preto je potrebné nezabúdať na úpravu rozpočtov miest a obcí, kde jednu z kapitol tvorí plat a odmeny starostov. Súčasná úprava má zamedziť neprimeranému zadlžovaniu samospráv aj cez systém znižovania platov a veľkých odmien, ktoré si schvaľovali starostovia a primátori cez zastupiteľstvá.

    Naša úprava konkrétne reaguje na tabuľku, ktorej koeficienty slúžili na výpočet základnej mzdy starostu či primátora. My navrhujeme tieto koeficienty paušálne znížiť o 10 %. Ďalej navrhujeme ponechať minimálnu výšku platu podľa § 3 a § 4 a zároveň horný strop ponechať na obecné zastupiteľstvo, ktoré samo bude rozhodovať či obec, prípade mesto hospodári s dostatočným prebytkom na zvyšovanie platov starostov a primátorov. Zostáva teda možnosť oceniť prácu starostu a primátora na základe nečakaných udalostí za výborné hospodárenie, či prínos komunite práve zvýšením základného platu do výšky podľa vlastného uváženia samosprávy. Pripomíname, že právomoc zastupiteľstva na zvyšovanie, prípadne znižovanie platu starostu, nie je časovo obmedzená počas volebného obdobia. Jediný strop, ktorý sme si určili, je najnižšia možná miera podľa § 3 a 4. Novelou reagujeme tiež na poskytovanie odmien, ktoré sa nikde nezverejňovali, na rozdiel od platov primátorov a starostov.

    Navrhujeme úplne vypustiť inštitút odmien, pričom presúvame možnosť navýšenia platu primátorov, prípadne starostov, na ich zastupiteľstvá. Pripomíname, že platy starostov a primátorov sa sa budú naďalej transparentne zverejňovať. Za ďalší veľmi dôležitý bod považujeme nastavenie podmienok na vyplácanie odstupného. Starostom a primátorom bude patriť odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Zohľadňovali sme pri tom aj úpravu odstupného poslancov. Odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného platu je nadhodnotené. Považujeme za neopodstatnenú námietku ich spätného uplatnenia v súkromnej sfére, keďže samotný Zákonník práce poskytuje takýmto osobám ochranu v prípade ukončenia ich funkcie a ich spätného zamestnania sa. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. A chcel by som pripomenúť to očakávanie, že v prípade potvrdenia tohoto návrhu, bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. V prípravnom konaní samotného nášho návrhu už prebiehalo už niekoľko konzultácií aj medzi poslaneckými kolegami, resp. partnermi z jednotlivých samospráv. Sme si vedomí niektorých zlepšených návrhov alebo možnosti zlepšenia niektorých pasáží alebo častí tohoto návrhu, ktoré zrejme v druhom čítaní, ak ho podporíte, sa budeme snažiť zapracovať. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Štefanovi Tomčovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Szilárda Somogyiho, Ľuboša Majera a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, ktorý máme a máte aj vy v tlači 187. V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej minimálne 15-dennej lehote pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký zákon prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra 2010 č. 173 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a gestorský výbor, aby ho prerokoval do 31. januára 2011.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči. Pán Petrák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. Dá sa predpokladať, keďže som starosta šieste volebné obdobie, že v zásade môžem mať nejaký názor aj na platové pomery starostov a primátorov obcí a miest. Prvú pripomienku, kolegyne, kolegovia, predkladatelia, ak dovolíte, opätovne tak ako v prípade zákona o verejnom obstarávaní, myslím si, že aj v tomto zákone by bolo namieste, ak by tento zákon bol vládnym návrhom, aby prešiel riadnym pripomienkovým konaním, lebo sa dotýka takmer 2 900 starostov a primátorov obcí a miest a tá situácia v zásade nie je v prípade platových pomerov nejak zvlášť komplikovaná, keď chcete znížiť, ale treba tam zohľadniť aj niektoré nuansy, ktoré pri platových pomeroch sú. V princípe, ak by som sa zamyslel nad zmyslom zákona a potrebou šetrenia, to znamená, ak sa Slovenská republika nachádza v kríze a v kríze sa nachádzajú aj samosprávy, nemám nič proti tomu, aby adekvátnou mierou sa na šetrení podieľali aj samosprávy a možno platmi aj starostovia a primátori. Otázka znie, akým spôsobom nastavíme tieto kritériá, alebo ak si zoberiem tabuľku, ktorú vy vkladáte ako novú tabuľku, tak v prípade obcí do 500 obyvateľov je to zníženie o 10 %, v prípade miest nad 100-tisíc obyvateľov je to zníženie 9 %. Možno, že je to len matematická chyba, ale ak by som povedal, ak by sme išli do miest nad 300-, 400-, 500-tisíc, v prípade Bratislavy sme sa mohli potom dostať ešte nižšie, čo sa mi zdá nelogické, lebo degresívna marža, ak by som to nazval v tomto poňatí, aj keď sem tento termín nepatrí, v tomto prípade určite nie je na mieste. Je jasné, že v prípade veľkých miest sú platy primátorov v mnohých prípadoch vyššie ako platy ministrov a sú prípady, kedy sú aj na úrovni platu prezidenta, čo ja osobne nepovažujem za najšťastnejšie riešenie, ale je to vždy vec samosprávy. Ďalšia otázka, ku ktorej sa možno treba vrátiť a treba si povedať ako a kedy je, že ustanovujete, že obecné zastupiteľstvo môže tento plat hlasovaním kedykoľvek z priebehu funkčného obdobia meniť.

    Ak si spomeniete tí, ktorí sa zaoberáte zákonom o obecnom zriadení, dali sme do 369 zákona o obecnom zriadení, a bolo to v tomto roku, pred týmito voľbami, že obecné zastupiteľstvo určuje úväzok starostu, na nasledujúce funkčné obdobie. Ten dôvod prečo to bolo tak, je úplne jednoduchý, aby v prípade, že je jednofarebné zastupiteľstvo, teda, zastupiteľstvo je v súlade so starostom a primátorom, v tom prípade väčšinu nemá tendenciu znižovať plat, ale má skôr tendenciu ten plat držať, alebo ho mierne zvyšovať. V prípade, ale kde zastupiteľstvo je iného politického zafarbenia, ako je starosta alebo primátor, sú tie tendencie presne opačné. To znamená zosekať plat na základný plat, zosekať odmeny na nulu a neumožniť mu v podstate nič, pokiaľ ten primátor alebo starosta nie je komformný s názormi obecného zastupiteľstva, ktoré ich má iné. To znamená, ak hovoríme o tom, že kedykoľvek v priebehu funkčného obdobia plat meniť, ako dá sa s tým za určitých podmienok súhlasiť, ale treba povedať kritéria, za akých kritérií môžme tento plat meniť. Vy na jednej strane hovoríte, že účelom tohto zákona je zaangažovať starostov a primátorov na hospodárení obcí a miest, ale na druhej strane hovoríte, že chcete paušálne znížiť plat. Ako mne logicky nedáva, nezapadá, že ak hovoríme o zainteresovaní na hospodárení obcí a miest, tak v tom prípade by to malo byť na princípe zásluhovosti vykonanej práce, dosiahnutých výsledkoch, získaných dotácií pre obce a mestá a tak ďalej a tak ďalej, ale nie paušálne. To znamená, že ten ods. 2 v § 4 v každom prípade bude potrebné, aby sa o ňom nejakým spôsobom detailnejšie diskutovalo, lebo má v sebe rad problémov, o ktorých by bolo dobré ich vydiskutovať.

    Paragraf 4 ods. 5 obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek zo súhlasom starostu znížiť plat na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia. Svojím spôsobom, svojím spôsobom, akože toto ustanovenie je dobré, ja som predstaviteľom obce, ktorá má do 500 obyvateľov. Poviem aj to, že prvé tri funkčné obdobia som nepoberal žiaden plat a v posledných dvoch funkčných obdobiach som mal úväzok na 0,3. To je ten úväzok, že ak by som plat mal aj nižší, alebo by som nepoberal žiaden, tak obec bude odvádzať za mňa odvody do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, čo nedávalo zjavne žiadnu logiku a treba povedať, že ten plat, ktorý som poberal, bol nižší ako minimálna mzda. Ako áno, vedie aj tadiaľto cesta, ale na druhej strane, to nie je len otázka toho, že aký je plat starostu, ale ide o to, aby sa ten starosta o tú obec aj staral. To znamená, znovu by tam malo byť aj nejakým spôsobom zaangažovanie na výsledkoch hospodárenia obce, na rozvoji obce a podobných záležitostiach, lebo v určitom období, keď je menej práce, keď nie sú euro projekty, keď nie sú žiadne iné projekty, obec nevykonáva rozvoj, len v podstate svojím spôsobom živorí, je možno na mieste plat, ktorý je nižší ako 0,3-násobok, ale v prípade, že vám príde väčšie množstvo práce, ktorú nechcete zadávať externe, ak máte na to vlastné kapacity, tak v tom prípade má logiku, ak ten plat sa zvýši, ale tu už je to na vôli zastupiteľstva, tu už to nie je automatické. To znamená, na požiadanie starostu by sa ten plat vrátil na ten základný násobok vo výške úväzku. Minimálne, ktorý bol schválený na to 4-ročné obdobie. To znamená, to je ďalší problém, o ktorom treba úplne racionálne diskutovať.

    Posledná vec, ktorá sa v tomto zákone nejakým spôsobom objavuje a to je odstupné starostovi, ktorý odchádza z funkcie.

    Dámy a páni, trojnásobok jeho priemerného mesačného platu ako paušálne, no, neviem, či je to dobré riešenie. V súčasnom návrhu zákona je to odchodné vyriešené, myslím si, že tromi alebo štyrmi stupňami. Dvojnásobok, troj, štvor a päťnásobok podľa dĺžky obdobia, ktoré zastával, aj keď osobne si myslím, že viazať to na jedno funkčné obdobie v tomto by až taký zásadný problém nebol. Problém je vtedy, ak starosta alebo primátor vykonáva svoju funkciu viac funkčných období. To znamená, niekto vykonáva dve, tri, štyri funkčné obdobia a medzitým organizácia, v ktorej pracoval, zanikla. Medzitým organizácia, v ktorej pracoval, možno neexistuje, možno sa pretransformovala do nejakej inej, nemá sa kde vrátiť. V tomto prípade treba vyriešiť, čo v takomto prípade. Ja súhlasím s tým, že pre malé obce odstupné vo výške 5- alebo 6-násobku platu je odstupné vysoké a v takýchto prípadoch by možno bremeno finančnej záťaže mohol prevziať na seba štát a garantovať týmto verejným funkcionárom ich práva. Lebo na druhej strane, ak hovoríte o tom, že verejný funkcionár musí byť nejakým spôsobom zainteresovaný na hospodárení a obmedzený, tak treba si uvedomiť, že starosta, primátor spadá do toho istého zákona, ako spadáte vy, kolegovia a kolegyne, to znamená zákon o nezlučiteľnosti funkcií, kde má zakázané rad ďalších vecí, ktoré nemôže robiť. To znamená, ak ja som obmedzený na svojich právach, že niečo nemôžem vykonávať, tak musím mať za to nejakým spôsobom adekvátnu náhradu. A tu si postavme otázku aj v kontexte nulového platu. To znamená, ja budem poberať nulový plat, nebudem mať žiadne príjmy, ktoré mi z toho plynú, ale na druhej strane budem mať všetky obmedzenia, čo sa týkajú podnikania a tak ďalej a tak ďalej, čo vyplývajú zo zákona o nezlučiteľnosti funkcií. To tak isto nedáva logiku a treba to dať do nejakého vzájomného súvisu a hľadať tu konštruktívne, seriózne riešenie, ktoré bude znamenať úsporu finančných prostriedkov, ale zase na druhej strane nebude znamenať neúmerné, neúmerné obmedzovanie starostov a primátorov, lebo záver bude taký, že ak v týchto voľbách nekandidovalo na primátora, teda na starostu v malých obciach nejakých desať až pätnásť zostalo nepokrytých, ak prijmeme zákon v takomto znení, tak tých obcí do 500 obyvateľov je niekde okolo 800 až 1000, tak sa vám zrazu môže stať, že v tom ďalšom volebnom období nebude kandidovať na starostu alebo primátora v týchto obciach nie desať alebo pätnásť ľudí, ale dvesto alebo tristo. A tadiaľ cesta nevedie, lebo potom to bude znovu nejaké násilné zlučovanie, ktoré bolo pred rokom 1989, a potom opätovne budú samosprávy kričať, že my sa nechceme vrátiť pred rok 1989, ale chceme žiť v normálnej demokratickej spoločnosti. Toto sú, myslím, všetko racionálne fakty, ktoré treba zvážiť a treba sa nimi zaoberať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Jasaň. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne, Ľubo, že si vystúpil, pretože množstvo pripomienok, o ktorých si hovoril ty, by určite páni predkladatelia dostali, keby tento návrh zákona odkonzultovali, alebo keby boli rokovali so ZMOS-om a s Úniou miest Slovenska. Dotýka sa toho veľkého počtu ľudí, ktorí sú v tých svojich obciach a mestách mienkotvorní a myslím si, že by si boli zaslúžili, keď sa takýto zákon predkladá, aby to predkladala vláda. Samozrejme, serióznym, pripomienkovým konaním a možno, že by bolo došlo k nejakým úpravám. Takto sa mi, naozaj, tak ako si povedal, Ľubo, nepáči, že obišli predkladatelia celé to pripomienkové konanie.

    Druhá poznámka, ja som tiež nejaký ten piatok prežil v samospráve a vôbec, ale vôbec sa mi nepáči, že hocikedy môže zastupiteľstvo upraviť plat starostovi. Jednoduchý dôvod, ty si ho pomenoval, ja ho poviem tiež, pán starosta, nechcete nám toto a toto podpísať, nechcete nám predložiť, no tak my máme prevahu, tak ti znížime plat a potom budeš robiť. Je to absolútne politicky vydierateľné. Pretože, akákoľvek skupina poslancov, ktorá má prevahu v miestnom zastupiteľstve, si týmto spôsobom bude môcť robiť nátlak na starostu hoci kedy, nemusí, ale vytvára sa možnosť, že áno. Ak jeden, ak iba jedna skupina zo všetkých to urobí, už to hovorí, že v tomto zákone to treba zmeniť. Je to, naozaj, politický nátlak a je to, naozaj, dôležité zmeny, ktoré vy navrhujete, preto, páni, si myslím, že by ste sa, naozaj, mali obrátiť na ZMOS a Úniu miest a obcí, odkonzultovať to s nimi, nájsť niekde, kde sa to schádza, kde sa to stretáva...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. A najmä ďakujem pánovi Petrákovi a gratulujem mu, že už šieste volebné obdobie vykonáva funkciu starostu, ak sa nemýlim v Hurbanovej Vsi. Tak isto aj pánovi Jasaňovi, a najmä to, že okrem toho jedného bodu možno aj ho "vydierateľnosti" možnej z politického hľadiska si veľmi vážim to, že vaše pripomienky boli ako čisto vecné a vychádzali najmä v prípade pána Petráka a zrejme aj vás z vašich skúseností. Ja som si zaznamenal tie jednotlivé pripomienky, nerád by som tu zaťažoval ostatných kolegov, ktorí možno sa až tak nezaujímajú o túto tému, aby som reagoval na všetky, bolo ich asi jedenásť, ale asi to najdôležitejšie, že pri tvorbe tohto návrhu sme vychádzali z niektorých, môžem povedať tak ideových princípov, z ktorých jedna je tá, že veríme samosprávam. Veríme samosprávam aj v tom duchu, že skúsenosť počas uplynulých 20 rokov ukázala, že politická paleta na republikovej úrovni sa nerovná politickej palete na miestnej úrovni. Aj keď sú z politického hľadiska na míle vzdialení niektorí poslanci, čo sa týka farby straníckeho trika, na samosprávach tieto rozdelenia alebo tieto frakcie nefungujú a vždy je v prevahe záujem obce. To, samozrejme, môže byť otázne, že ten záujem či je opodstatnený, alebo menej opodstatnený, ale v tom asi sa dohodneme aj s kolegami z opozície, že na miestnych úrovniach tieto klasické delenia na politické strany nefungujú. Čiže, tam až takú veľkú obavu z politickej vydierateľnosti vedúcich týchto samospráv alebo primátorov či starostov nevidím, ale samozrejme, sme ochotní, ak je možné, nejaké brzdy aj z tohto hľadiska zabudovať do tohto návrhu. Samospráva tak isto môže aj pri menších obciach, pri tých najmenších do 500 obyvateľov až znížiť na 0-násobok toho koeficientu, takže, samozrejme, ani časovo, ani kvantitatívne nie je to obmedzené, že kde sa ten koeficient ustáli, ktorým sa ohodnotí práca starostu. Ak sme pri tých najnižších a najmenších obciach, čo sa týka počtu obyvateľstva, prax ukazuje to, že títo starostovia nespoliehajú sa len na výkon tejto funkcie, čiže ich jediným zdrojom nie je, nie je ich jediným zdrojom tento plat, ktorým sa ohodnotí ich práca. Ukazujú to aj vzory zo zahraničia, najmä zo západnej Európy, kde tieto najmenšie obce majú starostov, ktorí vykonávajú túto funkciu ako skôr nehonorovanú alebo čestnú, ale, samozrejme, z pracovnej stránky veľmi reálnu. Čiže, tu by som veľkú obavu po nezvolení tohto starostu a ich, z hľadiska ich vrátenia sa do pracovnej praxe, by som nevidel, nakoľko aj počas výkonu tejto funkcie predpokladane a vo veľkej miere alebo skôr v drvivej väčšine prípadov túto prax aj priebežne môžu vykonávať.

    Čo sa týka pripomienky, ktorá odznela aj pri predchádzajúcom návrhu, a to prípravy alebo predkladania, spôsobu predkladania tohto návrhu do snemovne. Preto sme využili časové prednosti poslaneckého návrhu, aby sme mohli využiť tú jedinečnosť, ktorú nám poskytoval tento rok, že sa konali voľby do jednotlivých samospráv, a tým pádom kandidáti na tieto úrady primátorov či starostov sa mohli vyjadrovať ešte pred voľbami pred svojimi voličmi, že ako sa budú stavať k týmto novým koeficientom alebo k týmto čiastočne zmeneným podmienkam. Takže, toľko môžem aj za svojich kolegov sľúbiť, že tieto pripomienky zapracujeme do tohto návrhu.

    Samozrejme, budeme radi, ak to prednesiete aj v konkrétnej podobe, vo forme pozmeňujúceho návrhu, ktorého, samozrejme, predpokladom je to, aby sa tento návrh dostal do druhého čítania, ku ktorému vás žiadam aj z hľadiska praktického alebo praktickej zaujatosti aj kolegov z opozície. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prerokovaniu

    petície proti diskriminácii slovenského piva,

    petícia je uverejnená ako tlač 176, správa o výsledku rokovania výboru ako tlač 176a.

    Poprosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Antona Marcinčina, aby nám podal správu o prerokovaní petície proti diskriminácii slovenského piva.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so správou výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania petície proti diskriminácii slovenského piva, tlač 176. Petíciu proti diskriminácii slovenského piva pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet s tým, že za gestorský výbor určil práve tento. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval petíciu dňa 18. novembra 2010 a uznesením č. 59

    a) konštatoval, že do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky bolo dňa 13. októbra 2010 doručených spolu 9 378 petičných hárkov s udávaným počtom 173 172 podpisov občanov. Z toho bolo preskúmaných 6 500 petičných hárkov, ktoré obsahovali 104 234 právoplatných podpisov a 25 655 neplatných podpisov. To znamená, že uvedená petícia spĺňa podmienky o rokovacom poriadku Národnej rady;

    b) odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať petíciu a petíciu proti diskriminácii slovenského piva zobrať na vedomie.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor určil za spravodajcu mňa a zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť postup pri hlasovaní o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej petícii ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nikto k diskriminácii slovenského piva? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je

    petícia proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia.

    Petícia má parlamentnú tlač 192 a správa o výsledku rokovania výboru má tlač 192a.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Brockovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, ďalšia dobrá správa, že petície na Slovensku sú úspešné. Tým príkladom je aj petícia občanov proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia. Ale pekne po poriadku. Dňa 29. novembra tohto roka bola Kancelárii Národnej rady odovzdaná petícia občanov proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia, tlač 192. Kancelária Národnej rady petíciu zaevidovala, preverila či spĺňa všetky náležitosti podľa zákona a preverením sa zistilo, že petícia tieto náležitosti spĺňa. Predseda Národnej rady postúpil petíciu na prerokovanie a zaujatie stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Tento výbor sa petíciou zaoberal, prerokoval ju a konštatuje, že Národná rada schválila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou vylúčila z okruhu príjmov príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, čo bola požiadavka petície proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia. Čiže, vlastne to, o čo nás tí, ktorí sa pod petíciu podpísali, tak sme vlastne už splnili.

    Výbor po prerokovaní vzal petíciu na vedomie a toto isté odporúča aj plénu Národnej rady. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Tak, jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Pán Somogyi, máte slovo. Nech sa páči. Máte rečnícky pult, poďte.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolega Brocka na začiatku svojho príhovoru vyzdvihol to, že v poslednej dobe na Slovensku sa petíciám darí a chcem využiť túto možnosť, aby som potvrdil predsavzatosť alebo vôľu našich občanov, že občianska spoločnosť v našom ponímaní sa zakladá na tom, že ľudia si dajú najavo svoj názor aj počas volebného obdobia. Jedna z týchto možností alebo forma je aj využitie petičného práva a som rád, zrejme aj s pánom kolegom, že tých petícií pribúda. Takou istou formou bola aj naša iniciatíva strany Sloboda a Solidarita, referenda, kde naším úvodným mottom bolo to, že všetka moc pochádza od občana. Síce to znie ako otrepaná stará fráza, ale veríme tomu, že fakt všetka moc pochádza od občana v medzivolebnom období tieto legálne formy je treba využiť, keď občania, naši voliči chcú dať najavo svoje myšlienky, svoje názory a svoje návrhy. Toľko som chcel. Ďakujem vám za slovo.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz mám niekoľko informácií. Po prvé, teda, budeme hlasovať o 11.30 hodine. Po druhé, pán prezident vrátil zákon o Slovenskej televízii a rozhlase a pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme do programu zaradili opätovné prerokovanie tohto zákona na dnes poobedie.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne. Poprosím, aby aj cez obednú prestávku k tomuto sa zišli výbory.

    Ďalšia vec. Navrhujem, aby sme zaradili do programu uznesenie Národnej rady o ustanovení podrobností a podmienok uhrádzania výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie. Je to tlač 198. Neviem, či to máte v laviciach. Máte. Je to len uznesenie Národnej rady, aj keď sa do budúcna ukáže niečo ako zle nastavené, vieme to, samozrejme, zmeniť. Myslím si, že tu všetci poslanci majú spoločné záujmy a navrhujem, aby sme aj tento bod zaradili do programu dnes poobede. Je takýto súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne. Takže tieto dva máme, tieto dva body máme zaradené do programu, plus dnes poobede nás čaká posledný bod tejto schôdze a to je petícia, tretia petícia, ktorá ale musí byť cez obed ešte prerokovaná vo výbore. Je to petícia za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, tlač 193.

    Čiže, dnes poobede prerokujeme tieto tri body. Uvidíme, ako budeme na tom s časom. Môžme zvážiť dať schôdzu, mimoriadnu schôdzu už dnes, uvidíme ako teda to bude vyzerať a či bude takáto vôľa. V každom prípade hlasuje sa od 11.30 hodiny presne do 12.00 hodiny, predpokladám nebudú odhlasované všetky body, lebo ich je veľa. A určite hlasujeme o 17.00 hodine a po hlasovaní, predpokladám 17.30 hodine by som vás rád pozval na jeden malý vianočný prípitok. Ja to ešte raz zopakujem, keď tu bude aj viacej ľudí, ale už teda tí, čo sú tu, majú túto informáciu skôr, tu, v parlamentnom bufete. Čiže teraz je prestávka do 11.30 hodiny. Poprosím vás, aj vašich kolegov, aby sme mohli začať o 11.30 hodine presne, máme veľa hlasovania. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keby ste sa mohli usadiť, budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka pauza.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady... Poprosím vás, ctení kolegovia, je to naše predposledné hlasovanie, keby ste boli takí láskaví, sa mohli usadiť, prestať telefonovať. Poprosím mojich kolegov, keby si mohli ku mne prisadnúť. Pán poslanec Jurčík, ďakujem pekne.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 145. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslanec Alojz Přidal. Prosím, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému zákonu vystúpili poslanci Janiš, Jahnátek, Golian a Žiga. Pán poslanec Žiga predložil procedurálny návrh, a to vrátiť predmetný návrh navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať ako o prvom o tomto procedurálnom návrhu. Proti.

  • Prosím páni poslanci, panie poslankyne hlasujte teraz o procedurálnom návrhu pána poslanca Žigu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, hlasovalo 56 za, 75 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, teraz pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 7, 9, 10, 11, 13, 15 a 17 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch, ktoré uviedol pán poslanec Přidal.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, hlasovalo 79 za, 50 proti, 7 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať teraz o bode 3 s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, hlasovalo 57 za, 75 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, o bodoch 6, 8, 12, 14 a 16 hlasovať nebudeme, nakoľko boli už schválené body 5, 7, 11, 13 a 15 zo spoločnej správy. Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, teda zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, hlasujte o tom, či predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných poslancov hlasovalo, 79 za, 52 proti, 7 sa zdržalo.

    Schválili sme tretie čítanie tohto zákona ihneď.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Do rozpravy sa neprihlásil nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, hlasovalo 79 za, 39 proti, 18 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 309/2009 Z. z . o podpore obnoviteľných zdrojov energie.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2011. Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Solymos, máte slovo.

    (Hlasovanie o návrhu doplnku č. 1 na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 137.)

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nepadol žiaden pozmeňujúci návrh, takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 79 za, 0 proti, 63 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Schválili sme uznesenie Národnej rady k návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku fondu v roku 2010 a k návrhu na použitie majetku fondu v roku 2011.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie o

    návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2011 až 2013.

    Tlač 136.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nepadol žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 79 za, 0 proti, 63 sa zdržalo.

    Prijali sme uznesenie Národnej rady, ktorým sme schválili rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2011 až 2013.

    Poprosím pána poslanca Júliusa Brocku, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia

    k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011.

    Tlač 133.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým schvaľuje rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 78 za, 0 proti, 63 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Prijali sme uznesenie Národnej rady, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011.

    Poprosím pána poslanca Viliama Novotného, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2011.

    Tlač 155. Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 79 za, 0 proti, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme uznesenie Národnej rady k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2011 až 2013.

    Poprosím pána poslanca Alexandra Slafkovského, aby uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tlač 152.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nezazneli žiadne návrhy, ani nikto nevystúpil. Prosím vás teda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 77 za, 3 proti, 52 sa zdržalo, 8 nehlasovali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 81 za, 0 proti, 58 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Schválili sme, že Národná rada pridelí návrh tohto zákona výborom, určí gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre.

    Tlač 153.

  • Ďakujem, vážený pán predseda, v rozprave takisto nevystúpil žiaden poslanec, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 79 za, 2 proti, 61 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. januára 2011, v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 83 za, 0 proti, 58 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na prerokovanie.

    Poprosím pána poslanca Andreja Ďurkovského, aby uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov.

    Tlač 179. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 141 za, 0 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby sa za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. januára 2011, v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 140 za, 0 proti, 2 sa zdržali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Poprosím poslanca Mariána Saloňa, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach podpísaná 23. marca 2004 vo Varšave.

    Tlač 160. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím vás, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako bolo predložené plénu.

  • Prosím, hlasujte teraz. Pripomínam, že na toto hlasovanie je potrebných 76 hlasov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 141 za, 0 proti, 0 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca pána Ďurkovského, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici zo 4. januára 1996.

    Tlač 161. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako bolo uvedené v spoločnej, ako príloha spoločnej správy výborov. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 141 za.

    Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Poprosím pána poslanca Fronca, aby uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Tlač 166. Nech sa páči.

  • V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 78 za, 0 proti, 62 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v súlade s vaším rozhodnutím uzniesla prideliť predložený návrh zákona týmto výborom na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a ďalej, aby týmto hlasovaním určila za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie výborom do 27. januára 2011 a gestorskému výboru do 31. januára 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 82 za, 0 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Poprosím pána poslanca Hladkého, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ.

    Tlač 164.

  • Vážený pán predseda, k predkladanému návrhu nevystúpil v rozprave žiaden poslanec, dajte, prosím, preto hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako bolo uvedené v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných poslancov, hlasovalo 80 za, 4 proti, 56 sa zdržalo.

    Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Poprosím pána poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím, tlač 141.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona, v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujte teraz. Poprosím pána poslanca Kaníka netelefonovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 140 poslancov hlasovalo 80 za, 1 proti, 59 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť a ďalej za gestorský výbor odporučí výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Určené výbory prerokovať návrh zákona v druhom čítaní do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 31. januára 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 81 za, 0 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom. Určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím, pani poslankyňu Natáliu Blahovú, aby uviedla

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tlač 184. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa a na základe jej návrhu budeme odporúčať prideliť návrh zákona aj hospodárskemu výboru. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 138 za, 0 proti.

    Poprosím, pánov poslancov, keby mohli sa utíšiť. Pán poslanec Kaník a pán poslanec Droba. Ďakujem pekne.

    Ešte raz prosím výsledky.

    Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 138 za, 0 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh bol schválený.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a gestorský výbor v termíne do 31. januára 2011.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 136 za, 1 proti, 5 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, máme 12.00 hodín.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne, pán Stanko, o 17.00 hodine. Nie, končíme o dvanástej, tak či tak nestihneme všetky hlasovania, o 14.00 hodine pokračujeme: Máme ešte tri body v rozprave, a to jednu petíciu, jedno uznesenie Národnej rady k vykonávaniu toho zákona o poslaneckých platoch a vrátený zákon prezidentom.

    Hlasujeme o 17.00 hodine, máme približne 9 hlasovaní alebo 10 teraz a ešte tie tri a dovoľte mi zopakovať moje pozvanie tesne po hlasovaní, ihneď po hlasovaní po 17.00 hodine v poslaneckom salóne, nie v bufete, ako som pôvodne vravel, na pohárik šampanského na ukončenie tohtoročnej sezóny a zajtra si už teda, zajtra si už necháme iba mimoriadnu schôdzu k diaľniciam, ktorá začína, tak ako bolo pôvodne plánované, o 9.00 hodine ráno. Ďakujem vám pekne.

    Prepáčte mi, máme ešte, prepáčte mi, ešte vás poprosím o chvíľku strpenia. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda parlamentu, poprosil by som členov výboru pre kultúru a médiá, pánov poslancov a pani poslankyne, o jednej výbor pre kultúru a médiá na obvyklom mieste. Poprosil by som o dochvíľnosť, ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím pána poslanca Galbavého netelefonovať. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo, chcem len pripomenúť členom výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie o 12.00 hodine začíname rokovanie výboru. Ďakujem pekne.

  • Zasadnutie ústavnoprávneho výboru bude o 12.00 hodine, hneď teraz. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 9. schôdze prerokovávaním bodu programu

    petíciou za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.

    Petíciu prerokovávame ako tlač 193. Poprosím teraz pani poslankyňu Tkáčovú, aby Národnú radu informovala o prerokovaní petície v určenom gestorskom výbore a predložila Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému bodu programu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže, do tretice všetko najlepšie. Tretia petícia na dnešnom programe rokovania Národnej rady s viac ako 115-tisícmi podpismi občanov Slovenskej republiky - petícia za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.

    Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo a ochranu životného prostredia vám predložila správu o prerokovaní tejto petície vo výbore, ktorá mu bola pridelená predsedom Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 189 z 8. decembra 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote, vzal ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú petíciu prerokovala a vzala ju na vedomie aj s požiadavkami na vládu Slovenskej republiky, ktoré sú zapísané v uznesení, ktoré je prílohou tejto správy.

    Zároveň ma výbor poveril predložiť túto správu na pléne Národnej rady a predniesť vám návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k petícii za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, tlač 193, znie:

    Národná rada Slovenskej republiky

    1. berie na vedomie petíciu za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva,

    2. žiada vládu Slovenskej republiky

    a) aby zvýšila finančné prostriedky pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoj vidieka Slovenskej republiky na rok 2011 pre odškodňovanie poľnohospodárov po povodniach v roku 2010,

    b) aby minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyhodnotil jednak odškodňovanie po povodniach na poľnohospodárskej pôde a majetku agropotravinárskeho sektora a kritériá pre prerozdeľovanie zdrojov určených na odškodňovanie, ďalej predpokladané straty v agrosektore po schválených legislatívnych opatreniach na konsolidáciu verejných financií v položkách: zrušená daňová úľava na tzv. červenú naftu, rast dane z pozemkov a stavieb zavedením stropu miestnej dane a miestnych poplatkov, zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a zvýšenie dane z pridanej hodnoty v položke predaj z dvora.

    Ďalej možný nárast cien potravín v roku 2011 po tohtoročných záplavách a premietnutí legislatívnych opatrení na konsolidáciu verejných financií, ďalej vyhodnotenie pripravenosti Slovenskej republiky v novom programovacom období 2013 až 2020 na vyrovnanie dotácií nových a starých členských štátov Európskej únie a predložil na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet písomné vyhodnotenie do 31. januára 2011. Navrhujem zároveň, aby sme o týchto bodoch v uznesení hlasovali spoločne.

    Skončila som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za oboznámenie s výsledkom rokovania o petícii za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v gestorskom výbore. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, rok 2010 bol pre agrárny sektor Slovenskej republiky mimoriadne zložitý, pretože v ňom musel čeliť mnohým nepriaznivým domácim i medzinárodným vplyvom. Globálna finančná ekonomická kríza ovplyvnila odvetvie oveľa viac ako sa pôvodne očakávalo. Navyše ho postihli rozsiahle povodne a záplavy, ktoré v kombinácii s minuloročným vyše 20-percentným priemerným medziročným poklesom nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov mali mimoriadne nepriaznivý vplyv na celý agropotravinársky komplex.

    Význam poľnohospodárstva sa často zužuje iba na jeho bezprostredný podiel na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky. To však nezodpovedá multifunkčnému pôsobeniu agrárneho sektora, v ktorom sa okrem výrobných funkcií spájajú aj nevýrobné, hlavne krajinotvorné, z ktorých ťaží celá spoločnosť.

    Celý agropotravinársky komplex, vrátane služieb, spracovateľských a na poľnohospodárskej prvovýrobe partikulujúcich výrobných odborov naznačuje, že ide o významné ekonomické odvetvie s vážnym vplyvom, najmä na zamestnanosť, a tým aj na stabilizáciu a rozvoj vidieka a vidieckeho hospodárstva. Poľnohospodárska prvovýroba význačne prispieva k udržovaniu produkčného potenciálu obhospodarovanej pôdy a kultúrneho charakteru krajiny.

    Úloha, ktorú plní poľnohospodárstvo vo vidieckych regiónoch je podľa viacerých odborných štúdií v priemere významnejšia ako v nevidieckych oblastiach. V podmienkach Slovenskej republiky je udržanie vidieckej zamestnanosti o to dôležitejšie, že viac ako polovica krajiny má vidiecky charakter a akékoľvek oslabenie vidieckeho priestoru negatívne ovplyvní stabilizáciu a rozvojové procesy v celej Slovenskej republike.

    Vidiek zatiaľ ešte stále možno považovať za zdroj kvalitných pracovných síl, aj keď sa najkvalitnejšie z nich hľadajú lukratívnejšie uplatnenie v nevidieckych oblastiach štátu, prípadne v krajinách, ktoré pre Slovensko sprístupnili svoje pracovné trhy. Vzhľadom na menšiu atraktívnosť agrosektora pre mladých ľudí kvôli vysokým pracovným nárokom a nízkym mzdám, keď príjmy pracovníkov v poľnohospodárstve sa od roku 1990 permanentne pohybujú hlboko pod hranicou 80-percentného celoštátneho priemeru, sa do migrácie zapája predovšetkým táto skupina obyvateľstva.

    Nižšia atraktivita vidieckych regiónov súvisí nielen s ich slabšie rozvinutou ekonomickou infraštruktúrou, ale aj s opätovne sa zhoršujúcou situáciou v poľnohospodárstve. Na konci roku 2009 v prvovýrobe pracovalo asi 81 500 osôb a v dôsledku tohtoročných záplav agrárna zamestnanosť klesla aj v tomto roku a o prácu prišlo minimálne ďalších 1 500 až 2 000 ľudí.

    Aj preto by sa mali podporiť aj poľnohospodársky podnikajúce subjekty, ktoré sa zaviažu udržiavať zamestnanosť na súčasnej úrovni, čo by mohlo byť jedno z novo koncipovaných opatrení na ozdravenie verejných financií.

    Agrárny sektor sa dlhodobo borí s ekonomickými ťažkosťami, ktoré prehĺbila aj jeho nižšia podpora v porovnaní so susednými krajinami Vyšehradskej štvorky v prvý troch rokoch po vstupe Slovenska do Európskej únie. Bez transferov z verejných zdrojov by väčšina podnikateľských subjektov a výrobných odborov nebola rentabilná. Nie je to však dôsledok neefektívnosti ich výroby, ale zaostávania podpornej politiky a nerovnocenné postavenie agrárnych producentov voči obchodným partnerom a dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

    Kríza od druhej polovice roka 2008 tieto tendencie ešte viac vyostrila, hoci sa na druhej strane začala prehlbovať aj medzipodniková diferenciácia poľnohospodárskych subjektov. S nedostatkom hotovostných prostriedkov a finančno-ekonomickými ťažkosťami sa však momentálne stretávajú aj dobre riadené podniky s diverzifikovanými podnikateľskými aktivitami. Vážnym problémom je skutočnosť, že dynamika cenového vývoja poľnohospodárskych výrobkov dlhodobo zaostáva za rastom cien vstupov, čo sa vhodnou rekonštrukciou výroby a rozložením podnikateľského rizika dá zmierniť len čiastočne.

    Farmári si vo vzťahu k obchodným partnerom nedokážu presadiť primerané ceny, ktoré sa v konečnom dôsledku netvoria na vnútornom, ale na globálnom európskom a svetovom trhu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že tohtoročné nákupné ceny agrárnej produkcie sa v dôsledku výpadku rastlinnej výroby vo viacerých dôležitých krajinách sveta medziročne výrazne zvýšili.

    Keďže Slovensko patrí medzi štáty s najväčším medziročným poklesom výroby, najmä v dôsledku povodní a záplav, najviac postihnuté subjekty nemajú v podstate čo predávať. Ba trápia ich ťažkosti s tvorbou krmovinovej základne pre živočíšnu výrobu. Tá potrebuje výraznejšie oživenie.

    Slovenskí poľnohospodári sa neboja zahraničnej konkurencie, ale nerovnakých podmienok na podnikanie v jednotlivých členských krajinách, najmä veľkých rozdielov v podporách. Súčasné podporné mechanizmy veľmi deformujú podnikateľské prostredie na spoločnom európskom trhu a v novom rozpočtovom období by sa mali zmeniť, aby odstránili súčasné anomálie a nastolili skutočnú, nie iba deklarovanú rovnosť podmienok a šancí.

    Zákony, ktoré sme prijali v tomto parlamente ako bolo zvýšenie daní, zrušenie úľavy v používaní červenej nafty, však nenaznačujú, že je záujem pomôcť poľnohospodárom v ich veľmi ťažkom období. Odkladanie riešenia aktuálnych problémov poľnohospodárstva a potravinárstva by mohlo prehĺbiť hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré môžu byť z dlhodobého hľadiska pre Slovensko oveľa závažnejšie ako prechodné zvýšenie angažovanosti štátu na prekonanie súčasnej krízy.

    Investície do agrárnej a vidieckej politiky na národnej i nadnárodnej úrovni nie sú vplyvom peňazí daňových poplatníkov, ale plytvaním daňových poplatníkov, ale vkladom so sociálno-ekonomickej stability potravinovej bezpečnosti znižovania rozdielov medzi regiónmi a zabezpečenia rovnomerného rozvoja celej krajiny.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj preto, aby poľnohospodári upozornili v akej ťažkej situácii sa nie svojou vinou nachádzajú, zorganizovali petíciu za zachovanie slovenského poľnohospodárstva, ktoré svojím podpisom podporilo viac ako 115 000 obyvateľov tejto krajiny. Dovoľte mi, aby som vám tlmočila stanovisko predstavenstva a Dozornej rady regionálnej poľnohospodársko-potravinárskej komory v Trenčíne, ale aj všetkých poľnohospodárov kraja, v ktorom vyjadrujú sklamanie, a dovolím si povedať aj rozhorčenie, akým ponižujúcim spôsobom bola petícia za zachovanie slovenského poľnohospodárstva, ktorú ako som už povedala, podpísalo viac ako 115 000 občanov, prevzatá na pôde Národnej rady.

    Predseda Národnej rady ju prevzal od delegácie poľnohospodárov vo vestibule Národnej rady so slovami: ďakujem a majte sa. Je nám ľúto, že si ako druhý najvyšší ústavný činiteľ nenašiel ani päť minút času na to, aby si vypočul, s akými problémami sa slovenskí poľnohospodári trápia.

    Dnes som si so záujmom prečítala Roľnícke noviny, kde na úvodnej strane je napísané, múdri ľudia sa dohodnú, v zlomových a neistých časoch platí, že roľnícka família má držať pokope. A na transparente, ktorý drží človek, je napísané - Vlastné obrobené polia to je istota, vlastný chlieb a mlieko to je dobrota.

    Želám vám, aby sme nespomínali na to, ako chutí doma dorobený chlieb. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Košútovej, dvaja páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Košútová, s tvojím vystúpením je možné len súhlasiť. A musím povedať, že je skutočne smutné, keď v situácii, keď poľnohospodári prežili veľmi ťažké dva roky 2009, 2010, sa pripravila séria zákonov súvisiacich s rozpočtom a aj návrh štátneho rozpočtu, ktorý sme na tejto schôdzi schválili, a navyše, keď východisková pozícia pre rok 2011 je veľmi problémová z hľadiska jak zberu úrody, kde je ešte veľké množstvo kukurice na poli, kde je veľké množstvo pôdy, ktorá znovu je podmáčaná spodnými vodami a niekde znovu záplavami, nie je možné ju obrábať, to znamená, že už dneska vieme, že východzia pozícia pre budúci rok je veľmi, veľmi komplikovaná. A už dneska vieme, že dosahované výsledky budú oveľa nižšie, ako je možné očakávať, napriek tomu ignorujeme tieto fakty a napriek tomu sme v tejto Národnej rade na tejto schôdzi schválili zákony, ktoré podlomia nohy poľnohospodárom ešte ďaleko viacej ako sú dneska.

    Čiže, skutočne nastane to, čo si vo svojom vystúpení povedala, že Slováci sa stanú bezzemkami vo svojej krajine preto, lebo družstvá budú padať tak, ako sme dneska tomu svedkami, kde finančné skupiny a zahraničné skupiny preberajú družstvá, kde končí sa s intenzívnou výrobou, kde ľudia prichádzajú o prácu, kde dochádza k vyľudneniu vidieka.

    Čiže, ak toto je predstava o tom, že budeme stierať regionálne rozdiely, hlavne v oblastiach marginálnych, kde priemysel veľmi dlho, žiaľ, nepríde, kde dlho nebudú budované žiadne infraštruktúrne siete ako sú diaľnice, tak potom sa treba pod to podpísať a povedať, že áno, chceme Slovensko, kde budeme mať opustené regióny, kde budeme dovážať potraviny, kde si Slováci budú musieť priplatiť za potraviny oveľa, oveľa viacej, ako bude zdražovanie potravín v iných krajinách Európy. Toto je vizitka tejto Národnej rady a tejto schôdze. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, popísali ste situáciu v poľnohospodárstve za dlhé predchádzajúce obdobie a musíte sama uznať, že problémy, o ktorých ste hovorili, nevznikli za ostatné polročné obdobie, že sú to nakopené problémy naprieč všetkými vládami, ktoré tu za posledných dvadsať rokov boli, a že problémy možno systémovo neposunula a neriešila žiadna vláda pred nami.

    Hovorili ste, že nie svojou vinou sa dostali poľnohospodári do takéhoto stavu, môžem s vami čiastočne súhlasiť, ale myslím si, že dotačná politika, ktorá prináša zdroje do slovenského poľnohospodárstva, je nesystematická a nesystémová a nie je kontrolovaná na výstupoch tak, aby nebolo zaujímavé získavať zdroje do poľnohospodárstva len na vstupoch a výstupy už nikto nekontroluje. A možná ani vy ste sa tomu nedotkli vo vašom príspevku.

    Chcem ale povedať, že sme sa snažili v uznesení nezamietnuť petíciu na výbore pod koberec, len že ju zoberieme na vedomie, ale snažili sme sa minimálne vyčísliť možné dopady opatrení, ktoré boli zákonmi prijatými v tejto Národnej rade, vyčísliť, aby minister nám ich predložil na výbor pre pôdohospodárstvo a na výbor pre financie. Ja vám chcem garantovať, že určite sa budeme týmito číslami zaoberať.

    A ešte jednu, ešte jednu možno krátku poznámočku, že ja som sa mnohokrát stretla za to krátke obdobie so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory a rôznymi zástupcami inštitúcií v poľnohospodárstve, čiže, možno predseda ich prijal veľmi krátko a stroho, ale na výbore sme určite nikdy neboli..

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Hovoriť takto z krátkodobého hľadiska o poľnohospodárstve, je ozaj svojím spôsobom hriechom. Problémy slovenského poľnohospodárstva sú trvalejšie, hlbšie, sú v hodnotách miliardových, a to hovorím nie o investíciách, ale o tuneloch, o vykrádaní v slovenskom poľnohospodárstve, ktoré sa deje aj v posledných rokoch. A pokým si samotný poľnohospodári nespravia medzi sebou poriadok, že nebudú medzi sebou trpieť ľudí, ktorí aj v tejto chvíli prebaľujú zahraničné hydinové mäso a predávajú ho ako slovenské hydinové mäso, a pritom nariekajú nad tým, že slovenský trh s hydinovým mäsom je v katastrofálnom stave, že krmivársky priemysel sa rozpadá, že je produkcia toho alebo onoho, je v takom a v takom stave, to všetko zapríčiňujú tí istí členovia komory, ktorí sú, samozrejme, aj poľnohospodári, aj potravinári, a neviem aká všetkého všehochuť. Tu, keď sa nezačnú sami medzi sebou trošku usporadúvať, tak žiadne iné systémové opatrenie je zbytočné a neprinesie účinok.

    Druhá vec je otázka systému platieb a systému pohľad Európska únia verzus Slovensko. Systém platieb, myslím si, že bol celkom slušne nastavený a prišla vláda, samozrejme, vo vydaní HZDS, tak ako predchádzajúce vlády ministra Paca, tak aj táto, kde bol potichu účastný, znova degradovala akýkoľvek slušný systém.

    A ak si myslíme, že nás Európska únia diskriminuje, ja si to už v tejto chvíli tiež myslím, tak to treba nahlas povedať a treba o tom nahlas hovoriť a systémovo sa treba začať tomu brániť, ale plač nad jednoročným rozliatym mliekom vám nepomôže. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Košútová chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za reakcie kolegov. Isto by sa dalo o situácii v poľnohospodárstve hovoriť dlhé, dlhé hodiny. Som rada, že ste mi všetci dali za pravdu, že tá situácia v tom v súčasnosti je veľmi neľahká.

    Pani poslankyňa Sabolová, ja pevne verím, že výbor sa bude touto situáciou aj naďalej zaoberať, a že budeme skutočne pozerať na to z profesionálneho hľadiska, aby sme tým poľnohospodárom pomohli. Tiež som presvedčená o tom, že dotačná politika je nesystémová.

    A môžem takisto súhlasiť aj s pánom poslancom Radošovským, ktorý hovorí, že došlo k nejakým deformáciám. Určite máte pravdu, len bola by som už veľmi rada, aby sa všetky tieto nerovnosti a všetky tieto rozdiely odstránili a aby poľnohospodári mohli sa spoľahnúť na to, že táto vláda, alebo teda, že všetky vlády, ktoré sú v tejto krajine, nedovolia, aby sme boli bezzemkovia na vlastnom území. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, nech sa páči. Prepáčte, spravodajkyňa v tomto bode programu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, môj obľúbený filozof Voltaire kdesi napísal, že od kráľa až po žobráka, každý žije zo sedliaka. Svätá pravda, súhlasím, že poľnohospodárstvo, sedliactvo, má na nás všetkých vplyv, hlavne tým, že formuje krajinu a má aj vplyv na životné prostredie, kde žijeme my, kde žijú naše deti, a to nie vždy pozitívny vplyv. Nezatvárajme oči pred tým, že napríklad živočíšna výroba je najväčším producentom metánových emisií.

    Mrzí ma, že keď dôjde na debatu o poľnohospodárstve či už vo výbore alebo v pléne, hlavnou úlohou vždy v debatách je nájsť vinníka, kto za daný stav môže, ale myslím si, že identifikácia toho, kto spôsobil problémy, nikomu nepomôže. Môžme sa len poučiť. Faktom však je, že vláda za posledné štyri roky si dala ako prioritu rozvoj poľnohospodárstva a naliala do poľnohospodárstva obrovské peniaze. A kde tie peniaze dnes sú? Aj druhá Dzurindova vláda naliala veľké peniaze do poľnohospodárstva a kde ich môžme vidieť? V zaburinených chotároch? V rozpadávajúcich sa maštaliach? Je, ozaj, finančná podpora sektora všetko? V európskom a v globálnom kontexte je to súťaž ekonomík, kto si môže dovoliť viac dotovať, a to súhlasím, jednoducho nemôžme udržať rovnaký krok, ale najviac na to doplácajú krajiny tretieho sveta, pretože tie chudobné krajiny jednoducho nemajú šancu v tomto globálnom priestore zúčastniť sa tejto súťaže. Preto považujem za životne dôležité, aby sa v programovacom období 2014 - 2020 na európskom priestore, v priestore Európskej únie dosiahli rovnaké podmienky pre európske poľnohospodárstvo, aby sa pokračovalo ďalej v rokovaniach, kolách, v rokovaniach OECD v kolách GATT-u o podmienkach dotovania o clách, aj o obchodných podmienkach, pretože sociológovia prorokujú konflikt 21. storočia na konflikt chudobného, chudobnej, vychudnutej južnej pologule proti tučnému severu. A preto, skutočne, buďme múdri, nebuďme politici. Ďakujem vám.

  • Vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za prerušené. Budeme hlasovať tak, ako informoval pán predseda o 17.00 hodine. Kancelária Národnej rady ma informovala, že rokovanie o vrátenom zákone pánom prezidentom o RTS ešte stále prebieha vo výbore pre kultúru a médiá, preto odporúčam, aby sme rokovanie o tomto bode programu teraz odložili a pokračovali v rokovaní o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o ustanovení podrobností a podmienok uhrádzania výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie a o zabezpečení služieb asistenta poslanca a odmeňovaní asistenta poslanca,

    ktorý máme predložený v tlači 198.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh uznesenia je reakciou na schválenú novelu zákona 120/93 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov a stanovuje na základe schválenej novely zákona presné podmienky a pravidlá, za akých podmienok je poslanec oprávnený disponovať s odmenou asistenta a výdavkami na prevádzku poslaneckej kancelárie, ktorá je presne percentuálne uvedená aj v násobkoch priemernej nominálnej mesačnej mzdy v návrhu uznesenia. Toľko k zdôvodneniu návrhu uznesenia, ktoré máme predložené v písomnom vyhotovení.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať, či z prítomných poslancov sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pani poslankyňa Gibalová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Gibalová. Poprosím teraz pána poslanca Poliačika. Pán poslanec, môžem vás poprosiť, že by ste zistili, aký je stav priebehu rokovania na výbore pre kultúru a médiá ohľadne vráteného zákona pánom prezidentom, aby sme vedeli časovať ďalší postup pri prerokovaní o tomto zákone. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja len veľmi, veľmi krátko. Chcem sa uistiť, keďže nie sú tu prechodné ustanovenia či podľa tohto uznesenia bodu 2 písmeno c) asistent poslanca predloží originál alebo úradne osvedčenú kópiu všetkých potrebných dokladov (čestné vyhlásenia, doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, živnostenský list alebo výpis z obchodného registra, nie staršie ako tri mesiace), či pre tých asistentov poslancov, ktorí kontinuálne pokračujú, teda pre tých, ktorí sú živí v zmluvách terajších, bude platiť začiatok od nuly? Teda, toto všetko si budú musieť obstarať, alebo či sa to ošetrí iným spôsobom? Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa, ja neviem odpovedať na tú vašu konkrétnu otázku, pravdepodobne každý poslanec si to bude musieť individuálne vyriešiť aj z hľadiska zmlúv, ktoré sme uzatvorili, či už s asistentami alebo či už s fyzickými alebo právnickými osobami na prenájom kancelárií. Máme stanovený limit, v ktorom sa pohybujeme a tento limit je určený na to, aby sme s ním nakladali v súlade so zákonom.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej, pán poslanec Richter, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ja nechcem reagovať, len možno bolo treba v úvode povedať jednu vec. Že tie časové úlohy, ktoré v tom uznesení sú, sú aktuálne vtedy, ak od 1.1.2011 nadobudne ten zákon účinnosť. Mám teraz na mysli tú skutočnosť, že zatiaľ pánom prezidentom nie je podpísaný. To znamená, ak by sa vrátil naspäť do pléna Národnej rady, tak tieto termíny, ktoré sú tam uvedené, sú bezpredmetné. Ďakujem.

  • S touto námietkou sa dá len súhlasiť, pán poslanec. Pani poslankyňa Gibalová. Sabolová.

  • Pani poslankyňa Gibalová, len by som rada upozornila na to uznesenie v časti b, kedy poslancom ukladá oznámiť výšku odmeny asistenta a výšku mesačných výdavkov. Ak by sme mali odznova predkladať všetky doklady, muselo by to byť niekde v uznesení ako požiadavka na poslancov. Rozdiel je v prílohe, kde sa neuvádza percento prerozdeľovania výdavkov pre asistenta, ale v tej časti IV sa ukladá výška v eurách. Čiže, keďže, budeme mať stanovenú spoločnú sumu na kancelárie a asistentov, tak z tejto vyčleníme finančnú čiastku pre asistentov, ale nebude potrebné predkladať všetky doklady, ako to bolo aj v minulom období, keď sa menili, menila sa výška v národnom hospodárstve priemernej mzdy a vlastne automaticky Národná rada zmenila zmluvy s asistentami. Čiže, ja som presvedčená, že v žiadnom prípade to nečaká nás, ktorí máme fungujúcich asistentov, aby sme nanovo predkladali všetky doklady do Národnej rady, je to nadbytočná vec a ja si myslím, že aj pre záznam, pre pána predsedu, toto by malo byť jasným výkladom pre Kanceláriu Národnej rady.

  • Pani poslankyňa Gibalová chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu Gibalovú.

  • Ďakujem pekne, ja som na toto chcela upozorniť len preto, aby nenastal dvojaký výklad. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, aktuálna informácia z výboru pre kultúru a médiá je taká, že ešte minimálne desať minút výbor bude prerokovávať vrátený zákon prezidentom Slovenskej republiky, preto odporúčam, aby sme prerušili rokovanie do 15.00 hodiny a o pätnástej budeme pokračovať v rokovaní prerokovávaním zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem prestávku do pätnástej hodiny. Prosím? Asi áno. Nebuďte smutní, buďte optimistickí, všetko bude dobré. Máme to v rukách.

  • Prestávka dvadsaťpäť minút.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to druhým čítaním o zákone z 30. novembra 2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 199 (správne je 169 - pozn. red.) Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Viskupičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 169.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na výbore pre kultúru a médiá sme prijali spoločnú správu o prerokovaní zákona z 30. novembra o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 199 (správne je 169 - pozn. red.) v druhom čítaní. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 15. decembra 2010 č. 196 pridelil predmetný zákon na opätovné prerokovanie výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory rokovali o vrátenom zákone vrátane nasledovných pripomienok prezidenta republiky: pripomienky boli rozdané, pripomienky prezidenta máte v laviciach, bolo ich 15, k čl. 1, k čl. 5, nebudem ich všetky čítať. K predmetnému vládnemu návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor uznesením č. 46 z 15. decembra 2010 prijal nasledovné: súhlasil s pripomienkou prezidenta uvedenou pod bodom 2. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor prijal pripomienku 2, ktorú si dovolím prečítať. Pripomienka pána prezidenta znela: v § 9 ods. 1 v druhej vete sa slová "členov rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor Národnej rady tak, aby v rade boli zastúpení" nahradil slovami "členov rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov: členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor Národnej rady tak, aby v rade boli zastúpení". Túto pripomienku gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v zákone z 30. novembra 2010 o Rozhlase a televízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky hlasovať takto: navrhujem ako spravodajca, aby sa o bode hlasovalo samostatne, kde gestorský výbor odporúča schváliť, samostatne o bode 5 bez odporúčania výboru a spoločne o bodoch 1, 3, 4, 6 až 15 bez odporúčania výboru. Gestorský výbor uznesením č. 47 z 15. decembra 2010 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť a poveril mňa spravodajcovaním. Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Maďarič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, po tom, čo zaznelo dnes na výbore pre kultúru a médiá z úst koaličnej poslankyne, by sa dal návrh zákona, ktorý zlučuje Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zjednodušiť, skoncentrovať do troch slov: odstrániť, zohnať a dosadiť. Vrátim sa na konci k tomu, čo mám na mysli pod týmito tromi slovami, aký je ich obsah. Rozhodnutie pána prezidenta vrátiť návrh zákona je vážna vec a potvrdzuje oprávnenosť našej kritiky, ktorú sme tu v prvom, druhom čítaní proti tomuto návrhu vzniesli. Tá najpodstatnejšia je všeobecná, zásadná pripomienka pána prezidenta, ktorá spochybňuje návrh ako celok. Odôvodňuje to tým, že tento návrh nijakým spôsobom nemení tie základné atribúty fungovania verejnoprávnych médií, nemení hlavné poslanie, hlavnú činnosť, nemení spôsob financovania, nemení podnikanie, to znamená, že mohol uviesť vo svojom rozhodnutí, že má vážne pochybnosti o nevyhnutnosti zriadenia Rozhlasu a televízie Slovenska a účele takejto zákonnej úpravy. Naozaj, je tu navrhované mechanické zlúčenie, z ktorého by malo vyplývať, že základným problémom fungovania verejnoprávnych médií je to, že existujú dnes samostatne, samostatný Slovenský rozhlas, samostatná Slovenská televízia. Samozrejme, je ilúzia si myslieť, že keď sa zlúčia, niečo zázračné sa vyrieši. Pán prezident naformuloval konkrétne pripomienky a týchto pár pripomienok len poodhaľuje množstvo ďalších rizík a problémov návrhu zákona. Rád by som z nich vypichol pripomienku, týkajúcu sa navrhovanej výšky odmeny pre generálneho riaditeľa tej spojenej inštitúcie, 9-násobok priemernej mzdy. Je to naozaj škandalózne v kontexte sociálno-ekonomickej situácie, v kontexte deklarovaného šetrenia, aj v kontexte vyjadrení, ktoré zazneli tu, z úst predsedu strany Sloboda a solidarita, keď reagoval na poslanca SMER-u, ktorý vyrátal výšky odmien rôznych ľudí dosadených štátom do rôznych dozorných rád a správnych rád a na rôzne posty a vyslovil sa tu veľmi jasne, pán predseda Sulík, že poďme teda tieto platy znižovať, poďme ich upravovať tak, aby boli primerané. A napriek tomu prichádza jeho minister s takýmto neadekvátnym návrhom. Je to naozaj škandalózne. A občania si o tom môžu urobiť svoju vlastnú predstavu. Dôvod poodhalila pani poslankyňa Kiššová na zasadnutí výboru, keď povedala, že za tú nižšiu odmenu nezoženieme generálneho riaditeľa. Myslel som si, že bude súťaž, myslel som si, že budeme voliť, ale nie je to tak, vládna koalícia zháňa niekoho, zháňa niekoho, kto príjme túto úlohu za takúto odmenu, ktorá sa môže vyšplhať až do výšky vyše 13 000 eur aj spolu s priznanými možnými odmenami mesačne. A tým sa potvrdzuje skutočný účel tejto navrhovanej zmeny. Odstrániť súčasné orgány verejno-právnych médií od rád a členov jednotlivých rád až po manažmenty, zohnať ľudí, ktorí sú pripravení slúžiť súčasnej koalícii a dosadiť ich buď do rád alebo na post generálneho riaditeľa. Čiže, zákon, návrh zákona o spojení Slovenskej televízii a Slovenského rozhlasu, jej odstránení súčasných orgánov, je o tom, aby sme zohnali nedemokraticky našich ľudí, tzn. koaličných a aby sme ich dosadili na tieto miesta. SMER - sociálna demokracia podporí pripomienky pána prezidenta a bude hlasovať proti návrhu zákona. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi, ôsmi, končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, že budem prvý. Ja by som si dovolil odcitovať a nehovoriť tu v mene pána prezidenta. Pán prezident hovorí o: navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III. Toľko k tomu, k tým výhradám, čiže odporúča zákon z môjho pohľadu citácie vrátiť, teda schváliť. Ja by som k tým trom bodom, ktoré ste spomínali, pán poslanec, mal, ja mám iba dva. Jeden je zastavenie a druhé je záchrana. Zastavenie katastrofálneho hospodárenia v Slovenskej televízii, nárastu dlhu a nehorázneho plytvania a vôbec, druhý, záchrana verejnoprávnych médií. Toľko k tomu, prečo prichádza ten zákon, veľa sme sa o ňom bavili, veľa sa o ňom narozprávalo. K ďalšej časti, kde vy rozprávate o plate, kde váš kolega rozprával o tom, čo zarábajú, no, on to vravel, myslím, že to bolo tak pred dvoma mesiacmi a vravel o tom, aký je súčasný stav a ten súčasný stav bol v tej situácii tým stavom, ktorý ste dovolili vy. Čiže, to udivenie aj pána predsedu parlamentu bolo, že je čas na to, aby sa tam urobili zmeny a garantujem vám, že sa urobia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste hovorili o nedemokratickom hľadaní nového generálneho riaditeľa, ale o návrhu zákona o ničom takom sa nehovorí. Pán prezident zo svojich pätnástich pripomienok, sme hovorili už na výbore, 2, 5 je vyňatá na osobitné hlasovanie a, prosím, môžme samozrejme o tom diskutovať. Všetky ostatné pozmeňovacie návrhy nie sú zásadné. Týkajú sa valorizácie, odmien členov Rady, alebo sa týkajú presunu termínu z 1. januára na 1. apríl. V tomto zmysle to neboli zásadné pripomienky pána prezidenta, ktoré chcete podporiť. Bol by som rád, ak akceptujete pripomienky, aby ste akceptovali aj návrh, ktorý pán prezident vo svojom liste dal, a síce navrhuje Národnej rade zákon pri opätovnom prerokovaní schváliť. Ak chcete podporiť pána prezidenta, prosím, aby ste podporili aj tento zákon. Som rád, že pán prezident takýmto spôsobom podporil aj reformu verejnoprávnych médií. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, chcem vám pripomenúť slová, ktoré som pred chvíľou na výbore už adresoval aj vám, aj vašim kolegom ohľadne stanoviska pána prezidenta. Skúsme sa pozrieť na stanovisko pána prezidenta objektívne a veľmi triezvo. Pán prezident tento zákon, aj keď vrátil do parlamentu, navrhuje schváliť so svojimi pripomienkami. A keď, tak ako už pred chvíľou hovoril kolega Abrhan, tak pán prezident zo svojich pätnástich pripomienok sa dotýka závažnejších, alebo vážnejších problémov iba vo dvoch pripomienkach. Aj tie redukujú celý problém na finančný problém, resp. financovanie generálneho riaditeľa, resp. vedenia novej mediálnej ustanovizne. Tá zásadná kritika, ktorú ste naformulovali ako poslanci SMER-u a opozície v prvom, druhom čítaní, vôbec tu nenachádza odozvu v stanovisku pána prezidenta. Minimálne nenachádza odozvu v tej normatívnej časti, aj keď pán prezident, keďže je to jeho právomoc, jeho kompetencia, mohol naformulovať čokoľvek zásadnejšieho, zrejme si pán prezident uvedomoval a uvedomuje, že ide o začiatok zásadnej mediálnej reformy v oblasti verejnoprávnych médií a zrejme je na strane toho, aby ten stav, ktorý je neudržateľný, aby bol zmenený a podporuje aj ten spôsob, akým tento návrh to chce realizovať. Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. No, neviem ako by som začal. Pán poslanec Maďarič, nie nadarmo sa o vás hovorí, že ste najlepší rétor vašej politickej strany. Nechcem hovoriť demagóg, aby som vás neurazil. Aj toto vaše vystúpenie len potvrdzuje moje slová. Vy dokážete elegantným, šarmantným spôsobom dobrý úmysel s úplnou ľahkosťou zmeniť s vašou interpretáciou na zločin, na úmysel zlý. Tu ste si v tomto vystúpení vypichli z pripomienok pána prezidenta tie najcitlivejšie. Plat. Isteže, smerom do verejnosti to znie veľmi populárne, keď hovoríme o výške platu. A prihovárame sa k voličom, ktorí platy majú veľmi nízke. Čiže, útočiť na tie najnižšie pudy nie je celkom korektné v politike, to je prvá poznámka. Druhá poznámka. Nehovorili ste pravdu. Pán prezident vo svojich pripomienkach navrhuje, aby sme zákon schválili s určitými výhradami, čiže nevyslovil žiadne výrazné a zásadné pripomienky, ktoré by reformu verejnoprávnych médií spochybňovali. Neviem, ako ste to vy prečítali, ale ja osobne som pochopil pána prezidenta v tomto zmysle. A k pani poslankyni Kiššovej, ja nie som jej obhajca. Bol som na výbore, keď povedala, že nezoženieme, ale v inom slova zmysle. Aj to ste si elegantne dokázali vysvetliť po svojom, aby ste nás len nejako znedôveryhodnili smerom k našim zámerom a tak ďalej. Ona povedala, že nezoženieme, no predsa nezoženieme my, všetci, pretože o budúcom generálnom riaditeľovi sa bude hlasovať v tejto snemovni. Poprosím vás, ste dobrý, ale nerobme to v každom prípade. Toto nie je politika, ide tu o televíziu a rozhlas, ktorú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Maďarič, pán prezident má vážne pochybnosti o nevyhnutnosti zriadenia Rozhlasu a televízie Slovenska a o účele takejto zákonnej úpravy a upozorňuje, že v schválenom zákone sa systémovo nerieši poskytovanie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania vrátane financovania inštitúcie, ktorá tieto služby poskytuje. Pri druhom čítaní sme boli prekvapení nečakaným a v poslednej chvíli predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktorý v parlamente predniesla pani poslankyňa Kiššová. Upozornil som na tieto nečakané návrhy, o ktorých nebola vo výbore ani zmienka. Upozornil som na spornú výšku mesačného platu a odmeny generálneho riaditeľa, od ktorého sa budú odvíjať aj platy manažmentu tejto inštitúcie. Snaha o šetrení sa hneď od začiatku míňa účelu tohto návrhu. Ale po dnešnom výbore je jasné. Koalícia nebola schopná zohnať generálneho riaditeľa za mesačný plat, ktorý bol navrhovaný v pôvodnom znení. Áno, tento návrh zákona je zákonom politického charakteru so snahou ovládnuť novú verejnoprávnu inštitúciu vašou novou koalíciou.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. V prvom rade musím povedať, že ma veľmi mrzí, že pri tak dôležitej reforme, akou je táto, je dominantnou argumentáciou alebo dominantným problémom opozície plat generálneho riaditeľa. Naozaj si myslím, že si toto nezaslúži také oklieštenie na túto tému, pretože si myslím, že sme mohli fakticky diskutovať o podstatne dôležitejších veciach. Pán kolega Maďarič povedal, že vytiahol z mojej diskusie na výbore jednu vetu, ktorú naozaj veľmi skreslil, preto by som rada uviedla veci na správnu mieru. Ja som hovorila o tom na výbore, že výška platu, ktorá je definovaná v tomto zákone, sa môže zdať niekomu vysoká a niekomu sa môže zdať nízka. Naozaj, je to vec diskusie. Môžeme to porovnať na jednej strane s nejakým vysoko kvalitným manažérom v komerčnej sfére, môžeme to porovnať so štátnymi rovnako kvalitnými úradníkmi. Vždy nájdeme niekde nejakú referenčnú hodnotu, voči ktorej táto suma bude vysoká a vždy nájdeme aj takú referenčnú hodnotu, voči ktorej bude táto suma nízka. Povedala som na tom výbore aj to, že si viem predstaviť aj nižší návrh, pokiaľ by bol rozumný a pokiaľ by bol reálny a povedala som aj to, že tá reforma, ktorú vo verejnoprávnych médiách štartujeme, si bude naozaj vyžadovať veľmi kvalitný manažment, ktorý treba zohnať, a ja som tým naozaj nemyslela, že teraz ja niekoho zháňam. Ani nepoznám, že niekto niekoho zháňa, ale jednoducho tí kandidáti musia prejaviť záujem o takúto pozíciu a tým som mala na mysli, aby táto suma bola primeraná požiadavkám, ktoré na tú pozíciu máme. Čiže, naozaj, sa mi zdá veľmi nekorektné vytiahnuť z kontextu niečo, prekrútiť to a spraviť z toho tému, ktorá podľa mňa až takou témou nie je. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Maďariča a chcem doplniť, že ak tu niekto rozpráva o tom, že súčasný predložený návrh zákona má priniesť nejakú reformu verejnoprávnych médií, tak je na veľkom omyle, pretože jediná zmena alebo reforma, ktorú tento návrh zákona prináša je, že sa zlúči televízia s rozhlasom a že sa vytvorí funkcia generálneho riaditeľa, ktorý bude mať nadštandardný plat za priaznivých okolností až 13 000 eur mesačne. Takže, to je tá, by som povedal, taká najvýstižnejšia zmena tohto návrhu zákona, pretože ak sa niektorí poslanci hája tým, že treba znížiť ten obrovský dlh, ktorý vyprodukovala Slovenská televízia, no tak treba povedať, že predložený návrh zákona ani zlúčenie televízie s rozhlasom tento problém neriešia, pretože v zákone nie je žiadna reforma financovania televízie a rozhlasu, že zákon nerieši ten obrovský dlh, ktorý vznikol. To znamená, ak tento zákon nerieši finančné problémy televízie a rozhlasu, no tak potom má cieľ úplne iný, politický. Ovládnutie televízie a rozhlasu súčasnou politickou mocou. Takže, celý návrh zákona je len o politickom ovládnutí verejnoprávnych médií súčasnou vládnou koalíciou, pričom ich politický nominant na čele verejnoprávnych médií bude zarábať za priaznivých okolností, ak mu to odklepne politická rada, až 13 000 eur mesačne. Takže, myslím si, že aj pán prezident Slovenskej republiky môže zložiť svoju funkciu a uchádzať sa o takýto lukratívny post, ktorý súčasná vládna koalícia pripravila ich generálnemu riaditeľovi.

  • Pán poslanec Maďarič, naozaj mi to pripadá také pokrytecké, keď tu vyťahujete jednu jedinú tému, a to výšku platu. Myslím si, že naozaj asi nemáte žiadnu skúsenosť z nejakého takého reálneho podnikateľského života, kde inštitúcia alebo firma, ktorá zamestnáva tisíc ľudí potrebuje mať na svojom čele adekvátneho človeka. Ak tu idete Janke Kiššovej vyhadzovať do očí nejaké slovíčko, zoženieme, alebo ideme zháňať, ja to slovíčko úplne bežne používam, a keď som potreboval zohnať dobrého človeka, tak som ho musel aj spod zeme vyhrabať a som vtedy to nazýval, že ho zháňam toho človeka. Vyberám si teliatka možno niekde na trhu a možno zamestnancov, ktorých môžem mať tisícky na nejakú jednoduchú prácu, ale keď chcem naozaj špičkového človeka do vedenia inštitúcie ako je Slovenská televízia a rozhlas, tak toho človeka možno naozaj budeme musieť zháňať. Na druhej strane súhlasím s tým, že navrhnutá výška platu 9 plus, v podstate 9 platov bolo prehnané, na druhej strane aj súčasný návrh pána prezidenta je zasa extrém a pripadá mi ako keby naschvál navrhol tento druhý extrém, aby koniec koncov nebol prijatý a aby naďalej poslanci SMER-u mohli na nás hádzať špinu, že teda my sme tí, ktorí teda ideme niekomu dopriať nejaký obrovský plat. Viem, že vy ste v minulosti možno používali inú taktiku, že naoko ste tých ľudí, ktorých ste niekam dosadili, dali ste im nízke platy, ale umožnili ste im rozkrádať a takýmto spôsobom si zarobiť možno desať razy viac, ale načierno a nebolo to na očiach verejnosti. My to robíme čisto, odokrývame karty a hovoríme, že ten človek potrebuje mať dobrý plat. Na druhej strane návrh na zníženie platu v tomto zákone podporím iba preto, aby ste toto nám nemohli do kolečka omieľať a spolieham sa na to, že sa zmení zákon, ktorý bude hovoriť o odmeňovaní...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy môžete zháňať čokoľvek, aj jablká na trhu, ale tento parlament bude vyberať zo slobodne prihlásených, dúfam, a bude voliť. Potom, čo som si tu vypočul viaceré faktické pripomienky, nadobudol som dojem, že vlastne pán prezident tým, že zákon vrátil, tak ho podporil. Dobre. Aj taký výklad je možný. Pán poslanec Viskupič, ja som citoval z rozhodnutia pána prezidenta zo strany 2 odstavec, veľmi jasne som citoval. Ak vy hovoríte o zastavení, ja súhlasím a som za, aby sa zastavili negatívne veci, aby sa zachraňovalo. Ale líšime sa asi v tom, že podľa mňa samotné zlúčenie ešte nič nezastavuje. To je, a si myslím, taký náš základný rozpor vecný. Pán poslanec Abrhan nejakým spôsobom parafrázoval mňa, keď som hovoril, že pôjde o nedemokratické hľadanie kandidáta na generálneho riaditeľa, ale pani poslankyňa Kiššová hovorila o zháňaní človeka na post generálneho riaditeľa a samozrejme, že slová sa dajú rôzne vykladať, ale jazyk má aj tú schopnosť, že niekedy nechtiac prerieknutím prezradíme skutočný úmysel a podľa mňa akokoľvek to budete obracať, tak zháňanie nie je ani hľadanie, zháňanie nie je ani vyberanie a, samozrejme, nie je to ani voľba. To znamená, že pre mňa ten človek, ktorý sa stane generálnym riaditeľom, bude ten, ktorého ste zohnali. Ďakujem.

  • Nech sa páči, do rozpravy ešte prihlásený pán poslanec Jarjabek. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, naozaj, teraz nevystupujem preto, aby som vás nejako chcel politicky naštvať, alebo aby som vás chcel nejako politicky provokovať. Ale, naozaj, vystupujem len kvôli tomu, aby sme sa možno posledný raz predtým, ako tento návrh zákona bude prijatý, zamysleli nad tým, že čo vlastne bude prijaté. Čo vlastne prijmeme? Ako sa zmení, no, možno niekomu je to smiešne, mne nie. Ako sa zmení ten duálny systém veľmi krehký, ktorý je nastavený v tejto spoločnosti, akým spôsobom sa zmenia verejnoprávne inštitúcie zo zákona? Ony to, že sú nevyhovujúce, a že sú zlé, a že sú v tejto chvíli tie, ktoré si neplnia svoju funkciu, to vieme, to vieme. To je fakt. Len metódy, akou by sme to radi riešili, sú možno iné a v tom sa nezhodneme. Ale mali by sme sa zhodnúť aspoň v tom, že čo by sme v tom konečnom dôsledku chceli vedieť, čo tie inštitúcie budú vlastne vysielať. Aké to budú verejnoprávne inštitúcie? Budú silné, budú slabé? Aké budú programovo? Čo bude v tom programe? Vieme si na tieto otázky dať odpoveď? Ak nie, tak potom je to hra vabank a potom mám pravdu ja, že ten duálny systém jednoducho zanikne, alebo bude tak oklieštený, že už bude o ňom škoda hovoriť, preto vôbec nebude existovať.

    Tento zákon, to je objednávka. Je to objednávka. Nevieme síce koho, ale vieme, kto tú objednávku realizuje a kto za ňu bude brať zodpovednosť, lebo my sa tu takto stretneme o rok. Toto nie je zákon prijatý na konci volebného obdobia ako budúca vláda, budúca koalícia. Nie. Tu tá zodpovednosť na základe toho, čo tuná prijímame, bude pomenovaná o rok a z toho zákona, ktorý teraz chcete prijať, jasne vyplýva, že sa tým verejnoprávnym priestorom budeme zaoberať, a budeme musieť sa zaoberať a jasne si vyhodnotíme, či to funguje, alebo či to nefunguje. Pre mňa je len jednou takou otázkou, na ktorú, priznám sa, neviem si dať odpoveď, prečo práve takýto návrh zákona dostal zelenú u vás všetkých, u koaličných poslancov, keď ešte zhruba pred tromi, štyrmi mesiacmi boli na programe dňa dva úplne iné návrhy zákonov o verejnoprávnosti. Jeden z dielne SDKÚ, ktorý predkladala pani poslankyňa Vášáryová, ktorý obhajoval pán poslanec Galbavý a druhý z dielne pánov poslancov okolo pána poslanca Zajaca, OKS, ktorý tak isto dostal priestor pri tlačovej konferencii, a ktorý tak isto hovoril o tom, akoby tieto verejnoprávne inštitúcie mali vyzerať. Nuž, ale, viete, mnoho sa tu smejeme z tých verejnoprávnych inštitúcií, skutočne je to taká chrumkavá téma aj mediálne, aj pre tých súkromných kadejakých vysielateľov, ktorí sa v tomto priestore pohybujú, ale na to, aby niekto mohol jasne čosi povedať o verejnoprávnych inštitúciách, možno treba, aby bol niekedy v televízii vo funduse, aby poznal základy tvorby a základy toho, ako sa tie programy vyrábajú v tom rozhlase a v televízii. A v čom je vlastne rozdiel medzi výrobou programu vo verejnoprávnych inštitúciách a výrobou programu v súkromných inštitúciách. To je asi to najpodstatnejšie nad čím by sme sa mali zamyslieť. A to je asi to najpodstatnejšie, ako odpovedať si na túto otázku, či to chceme. Lebo, viete, zahlasovať tak alebo onak, bez nejakej zodpovednosti, náročky to zľahčujem, lebo, priznajme si objektívne, kto z nás stopäťdesiatich poslancov vie ako sa vyrába športová relácia? Kto z nás vie ako sa vyrábajú rôzne inscenácie v televízii? Kto z nás vie, okrem toho, keď bol niekde v spravodajstve v nejakých Televíznych novinách alebo v nejakej inej spravodajskej relácii publicistickej, povedzme. Čo všetko tá tvorba obnáša? A teraz mám na mysli od športových prenosov cez publicistiku, rôzne kultúrne podujatia a tak ďalej a tak ďalej. Základná otázka, ktorá stojí pred každým pri prijímaní tohto zákona je: chceme silné verejnoprávne inštitúcie alebo slabé verejnoprávne inštitúcie? A teraz nie silné z hľadiska nejakého spravodajstva alebo publicistiky, či sa tam ten alebo oný politik objaví 5-krát, 10-krát alebo vôbec nie, ale z hľadiska toho programu. Aký budú mať program z hľadiska tohto zákona? Čo o tom vieme? Aký bude ten program? Aké tam bude to programové zastúpenie? Z hľadiska toho návrhu zákona, ktorý dnes tuná máme na stole. Odpoveď pána ministra je taká, že je to začiatok reformy. Ja sa pýtam, aký začiatok reformy? Po programovej stránke? Kde to vidíme z tohto? Čo my chceme potom, akým spôsobom vstupovať do kompetencií riaditeľov alebo toho generálneho riaditeľa, ktorý dnes je takto, visí kdesi vo vzduchu a vo vákuu? Nevieme o tom skutočne nič. Bavíme sa tu o nejakom plate. Nadnesenom. No, a ja sa o tom budem tak isto baviť, že koho napadlo urobiť ten 9-násobok toho priemerného platu. To, naozaj, to ako skutočne neviem prečo nie 8, prečo nie 7, ale práve 9? To okrem toho, keď v celej spoločnosti hovoríme o šetrení. Bijeme sa tu do pŕs na verejnosti ako si ideme znižovať platy, znižovať platy sudcom, proste, objektivizujeme to teda, že áno, toto treba a teraz vy vyjdete s návrhom zákona, kde vlastne popriete všetko, čo ste doteraz hovorili. A popriete to až, nehnevajte sa za ten výraz, to je až perverzný spôsob toto, veď to je tak niečo nadnesené, prečo toto nie je, prečo toto nie je ten ďalší krok v rámci tých reformných krokov, ktorý by sa mal riešiť. Prečo toto je ten najpodstatnejší krok? No, a potom, samozrejme, vznikajú otázky. Nepripravuje sa to pre niekoho? Alebo nepripravuje si to niekto? Alebo, no, mohol by som sa takto pýtať niekoľkokrát, ale to, skutočne, to sú legitímne otázky, preto lebo toto je tak rozbitie všetkého, to je taká deštrukcia, že ja som, naozaj, sa nestretol za 10 rokov s takýmto deštrukčným konaním a teraz, samozrejme, odpoveď je taká, že ale to nefunguje. No, dobre, ale toto nie je záruka, že to bude fungovať, preto, lebo tie riziká sú tu obrovské. A možno mnohí z nás alebo mnohí z vás si tie riziká ani neuvedomujú, ale tie kroky sú jednoducho nevratné. Keď prijmeme toto, už sa nedá vrátiť späť a, možnože, práve o toto tu niekomu ide, a preto hovorím to úplne otvorene, na rozdiel od pána prezidenta si myslím, že tento zákon je neopraviteľný. Pre mňa je tento zákon príliš rizikový na to, aby som sa mohol normálne pozrieť tým ľuďom v televízii a v rozhlase do očí, že ešte vôbec budú existovať. Tak len, skutočne, nechcel som nikoho naštvať, nechcel som vôbec politizovať, len som chcel, aby sme aspoň trošku, aspoň raz rozmýšľali, kým prijmeme čosi tak nevratného ako je tento, podľa môjho názoru, zlý, riskantný zákon o verejnoprávnej televízii a o verejnoprávnom rozhlase. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Krnáč. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Jarjabek, prerokúvame zákon o vrátení pánom prezidentom, a teda aj to rokovanie, respektíve tá rozprava by sa mala týkať najmä výhrad jeho voči tomu zákonu. To čo počúvame je katastrofálne strašenie o tom, aký je to strašný zákon a nie je použiteľný a, proste, to je zbytočné opakovať. Ja len chcem zdôrazniť, aby bolo úplne jasné, že pán prezident hovorí, že navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III. Čiže, pán prezident s týmto zákonom ako takým výhradný problém nemá, až na nejaké drobné úpravy, ktoré navrhuje, a preto si myslím, že viesť tú rozpravu o tom, aká je tá úprava katastrofálna, je úplne zbytočné.

  • Ďakujem. Pán kolega, končili ste takým konštatovaním, že nechcel som politizovať ani nikoho naštvať. Skoro vám to vyšlo v tej oblasti politizácie, tie otázky, ktoré ste položili ako sa zmení duálny systém, ako sa zmenia verejnoprávne médiá zo zákona a takú najhlavnejšiu, ktorá mňa zaujala, či chceme silné alebo slabé verejnoprávne médiá, sú korektné, sú to otázky, ktoré sme si museli klásť pri jednak príprave zákona a vôbec pri... (nezrozumiteľné slovo - pozn. red.) niečo s tými verejnoprávnymi médiami urobiť. Ja len dodávam jednu vec, tá otázka ešte znie, je troška hlbšia. V momentálnom stave bola na stole otázka, či nám vôbec zostanú verejnoprávne médiá, a preto s nim niečo robiť. No a to je na svete a volá sa to štart, počiatok reformy verejnoprávnych médií, pretože tá cieľová stanica sú silné verejnoprávne médiá. Ďakujem.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Nechcem veľmi hodnotiť vystúpenie pána poslanca Jarjabka. Isteže, nebolo to vecné vystúpenie a na tom sa zhodneme. Povedal to pred chvíľkou aj pán kolega. Bolo to vyslovene politické vystúpenie, ktoré malo jeden základný cieľ. Znovu urobiť z normálneho zákona, ktorý inštitucionálne zlučuje dve verejnoprávne médiá - Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu - nejakého strašiaka, ktorý rozbije duálny systém. Ja tomu nerozumiem, pán kolega, prečo sa vy obávate, že na základe tohto zákona bude ohrozený duálny systém, ja tomu nerozumiem pán kolega, prečo sa vy obávate, že na základe tohto zákona bude ohrozený duálny systém. Kde ste to prečítali? Zásadným ohrozením duálneho systému je nefungovanie verejnoprávnych médií, to si už zapamätajte raz navždy. Nefungovanie, a tak, na akej báze dnes existujú verejnoprávne médiá, najmä Slovenská televízia, vážne ohrozujú duálny systém, pretože dnes si dovolím tvrdiť, že neexistuje. Pán kolega, o čom to hovoríte. A poprosím vás, už si zapamätajte, ja som nepripravoval ani pani Vášáryovej žiaden zákon. A to nemení nič na tom, že keď máme názor na reformu verejnoprávnych inštitúcií svoj vlastný, že sa nemôžeme zhodnúť na nejakom spoločnom. Predsa tu musí existovať prienik a konsenzus, ak sa chceme zhodnúť na reforme verejnoprávnych médií. Prepáčte, ale vaše vystúpenie bolo absolútnou deštrukciou, zastrašovaním, nebolo konzistentné, plné vzájomného protirečenia, nehovorte o verejnoprávnych médiách, keď nehovoríte vecne. Bolo vyslovene a zásadne politické a zlé, útočíte, útočíte a nechcete diskutovať o Slovenskej televízii vecne. To ma veľmi mrzí.

  • Ja budem pokračovať trošku zmierlivejším tónom, aj keď som mal z vášho vystúpenia tiež dosť rozpačité pocity. Použili ste jedno slovo, tým slovom bola zodpovednosť. Myslím si, že toto slovo je naozaj kľúčové a my tu konečne máme ministra a máme tu poslancov koaličných, ktorí sú ochotní tú zodpovednosť na seba zobrať. Prišli sme s projektom, ktorý ide zachrániť krachujúcu inštitúciu Slovenskej televízie, zobrali sme za to zodpovednosť a tak, ako ste povedali, presne o dvanásť mesiacov môžme hovoriť o prvých výsledkoch. Druhá téma je kompenzácia alebo benefity a plat generálneho riaditeľa. Ja si myslím, že nech kľudne má aj tých 13 000 eur. Podstatné je, aby sme vybrali kompetentného manažéra, je to úplne bežný plat riaditeľov vo veľkých firmách na Slovensku a radšej zaplaťme, mu, kto nebude kradnúť, kto je dobrý, kto je schopný, kto je kompetentný, lebo takého sme tam nemali. Ďakujem.

  • Presne tak, pán poslanec Jarjabek. My tu prijímame na pôde parlamentu viaceré zákonné úpravy a ďalšie opatrenia so snahou znižovať deficit štátneho rozpočtu a ozdravovať verejné financie a momentálne prijímame v rámci jednej právnej úpravy taký plat pre vysokého manažéra, ktorý v rámci funkcií, v rámci verejného sektoru na Slovensku nie je, myslím si, adekvátny. Hneď na začiatku vlastne tejto inštitúcii dávame jednu funkciu, ktorá bude vysokým spôsobom odčerpávať z rozpočtu tejto organizácie a od nej sa budú odvíjať aj ďalšie platy ďalších funkcionárov alebo manažmentu v novo vznikajúcej inštitúcii. Ale chcem upozorniť na to, že ozaj je to o tom, o čom hovorila pani Kiššová, že zrejme za ten pôvodný návrh, ktorý bol v pôvodnom návrhu zákona, koalícia zrejme nevie zohnať takého manažéra, ktorý by išiel do tejto inštitúcie za taký plat, a preto je to, vyzerá to tak, že je to požiadavka toho zohnaného manažéra, aby ten plat bol v takejto výške a aby zohnaný manažér mohol túto funkciu vykonávať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ma mrzí, že od začiatku, od kedy sme začali komunikovať túto reformu verejnoprávnych médií, tak stále počúvame zo strany opozície len to, ako to nepôjde, čo nebudeme robiť, čo nebude fungovať, že nebudeme voliť, že sa nebude vysielať, proste, stále tu sú na stole nejaké katastrofické scenáre, čo všetko nebude fungovať, ale počas celého obdobia som nezaznamenala jediný pokus zo strany opozície diskutovať o tom ako by to mohlo ísť. Čiže, stále počúvame ako sa niečo nedá a dôvody prečo niečo nejde a nie hľadanie spôsobu ako by to mohlo ísť. Napriek tomu, že minister k tomu viackrát vyzýval, nikto z opozície diskutovať neprišiel. A v tomto duchu ste pokračovali aj vy, pán kolega, pán poslanec Jarjabek, že ste opäť v tejto vašej reči rozprávali o tom ako niečo nepôjde. Veľmi ma to mrzí, pretože si myslím, že táto téma si zaslúžila, naozaj, trošku väčšiu koordináciu a, naozaj, sme tu nemuseli vidieť len tie stranícke tričká, ale, naozaj, dalo sa tu zaspolupracovať. Ďalej ste spomínali, že a teda naozaj s veľmi smutným výrazom tváre ste spomínali to, že ako v tom zákone, preboha, nie je vidno čo sa bude vysielať. No, hádam, len zákon nemá riešiť to, čo sa bude vysielať. Tento zákon predsa definuje rámce, definuje pravidlá, definuje prostredie a nie to, čo sa bude vysielať. No, ja dúfam, že v tom zákone ste to ani nehľadali. Ďalej počúvame o tom, že chceme zlikvidovať duálny systém a chceme zlikvidovať verejnoprávne médiá. Potom následne počúvame, že sa chceme zmocniť verejnoprávnych médií. Veď to nejde dokopy. Načo budeme likvidovať niečo, čoho sa chceme zmocniť, veď toto už je samé protirečenie si z vašej strany. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

  • Ďakujem pekne za diskusné príspevky. Pán poslanec Krnáč, pán prezident nevrátil návrh zákona, pretože sa mu páčil. Pán poslanec Viskupič, podobné argumenty som počul vtedy, keď sa chcela predávať novostavba budovy Slovenského národného divadla, no, a som presvedčený, že keby bolo toto zoskupenie súčasné, ktoré existuje, tak by tá novostavba Slovenského národného divadla bola už dávno predaná. Bolo by to jednoducho výhodné pre vás a mali by ste všetky argumenty preto, aby ste zdôvodnili, že sa to inak nedá. Dalo sa, hej. Pán poslanec Galbavý, no, vy ma, skutočne, ničím neprekvapujete, lebo vám je to jednoducho jedno. Vám je to, a ešte pôjdem ďalej, vám je, totižto, všetko jedno. No a, pani poslankyňa Kiššová, no, naozaj, sa tu stretneme o rok. A budeme si tu hovoriť, čo sa podarilo a čo sa nepodarilo. A ja všetky, žiadne z tých slov nezoberiem späť a ja, skutočne, budem strašne rád, keď mi dokážete, že nemal som pravdu a funguje tá televízia skvele, funguje ten rozhlas skvele, ale vy o rok poviete, že je to začiatok reformy a tie ďalšie reformné kroky prídu a takto budete o tej reforme hovoriť desať rokov, kým to úplne zlikvidujete celé. A to je podstatné a to je najpodstatnejšie z tej vašej reformy, že tá reforma nemá koniec. Ona začiatok má, začiatok je deštrukcia, ale koniec žiadny nevidíte ani vy, preto lebo o ňom nehovoríte, neviete hovoriť inak ako o začiatku reformy. Povedzte mi, čo je na jej konci.

  • Pán minister Krajcer chce zaujať stanovisko k vystúpeniam poslancov. Nech sa páči, pán minister.

  • 63.

    Ďakujem pán predsedajúci, dámy a páni, vyjadrím sa stručne k tomu, čo zaznelo. A na začiatok k tomu, že pán prezident si uplatnil svoje právo veta a chcem uviesť, čo ja považujem za podstatné v jeho stanovisku. Odcitujem, pán prezident vo svojom stanovisku totiž uvádza nasledovné: "Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila." S tým, že navrhuje zmeny, z ktorých ani jedna nie je zásadná. Toto ja považujem za najpodstatnejšie v rámci dnešnej témy. Žiadna alebo žiaden z návrhov, ktoré predkladá pán prezident, samozrejme, to rešpektujem, nie je zásadného charakteru a žiaden z týchto návrhov, dokonca ani nezohľadňuje tie pozmeňovacie návrhy opozície, ktoré zaznievali v rozprave v predchádzajúcich čítaniach k tomuto zákonu, čo chápem, že v radoch niektorých opozičných rečníkov môže vyvolávať určitú nervozitu. Inými slovami, pán prezident síce návrh zákona vrátil, ale v texte svojho stanoviska vyjadruje podporu začiatku reformy verejnoprávnych médií. Za, zámerne hovorím o začiatku, pretože ďalšie kroky budú nasledovať. Povedzme si teraz reálne, aká je momentálne situácia predovšetkým v Slovenskej televízii, v tej inštitúcii, ktorú ste nám v takomto stave, páni z opozície, zanechali. Nie z hľadiska riadenia, nato ste tam mali svojich ľudí, ako o tom vypovedajú vyjadrenia vašich čelných politikov, či už vo vedení alebo v Rade STV. Šialené zadlžovanie, údajné podpisovanie nevýhodných zmlúv na poslednú chvíľu, pohľadávky voči Towercomu, ktoré ohrozujú ďalšiu existenciu, fatálne ohrozujú ďalšiu existenciu Slovenskej televízie, dokonca až tak, že dnes už na portáloch aj viacerí významní slovenskí herci sa vyjadrujú k tejto téme a búria sa voči situácii v Slovenskej televízii a žiadajú jej očistu. Toto, páni, nie je naša zodpovednosť, to je zodpovednosť, ktorú preberáme po vás.

    A, pán Jarjabek, škoda, že ste sa takto zásadne nevyjadrovali k tejto téme možno aj roky dozadu aj s konkrétnymi návrhmi, ktoré ste v rámci vládnej koalície vašej mohli presadiť, pretože vy sa, naozaj, tejto téme venujete roky, čo ja akceptujem. A koniec koncov, niektoré vaše názory sú, naozaj, správne. Problém je v tom, že vy ste tú zodpovednosť neprebrali a áno, ja to tu hovorím na tomto mieste, ja ju preberám a som ochotný znášať dôsledky, za kroky, ktoré navrhujem, pretože to si myslím, že by mal zodpovedný politik robiť. To je možno rozdiel medzi nami a vami. Potom tá diskusia, naozaj, vyzerá tak, že ja som žiadne argumenty nepočul, počul som len téma platu. Čo, naozaj, musím povedať, že je smiešne. Kolegovia sa naozaj vyjadrili, my nechceme za šéfa tejto inštitúcie bezdomovca, ale, naozaj, chceme čo možno najlepšieho manažéra. Samozrejme, tá diskusia o tej výške platu je legitímna a môže prebiehať a môžme sa baviť, aká má byť tá výška. To, čo ale navrhuje pán prezident považujem za neadekvátne, pretože je to dokonca o tretinu menej, ako majú súčasní generálni riaditelia. Pričom zodpovednosť generálneho riaditeľa RTS bude podstatne väčšia a dúfam, že nielen zodpovednosť, ale aj kompetentnosť.

    A hovoriť o platoch vo vašom prípade, keď postupne sa objavujú informácie koľko zarábali vaši manažéri v štátnych podnikoch, sa mi, naozaj, nezdá celkom korektné. Ale opakujem, téma je legitímna, je to právo poslancov, aby rozhodli, aby sa k tejto téme vyjadrili. A teraz ešte jedna vec. Ja chápem, že sa vám ťažko vyjadruje k tejto téme, aj k návrhu, ktorý predkladáme, pretože je verejným tajomstvom, že vy ste a pán exminister mal podobné zámery, problém je ten, že ste ich oficiálne nenavrhli a nepresadili. Inými slovami, neboli ste ochotní prebrať zodpovednosť za riešenie katastrofálnej situácie v médiách verejnej služby. Opakujem, to je ten rozdiel medzi nami a vami. Ak by sme chceli ohrozovať, alebo likvidovať, nedajbože, verejnoprávne médiá alebo duálny systém na Slovensku, tak, dámy a páni z opozície, mali by sme jednoduché východisko, resp. aj ja konkrétne. Nemusel by som urobiť nič. Tá situácia je taká vážna, že, naozaj, tu hovoríme o niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch a ak nebudeme konať, tak reálne tu hrozí úplný rozvrat duálneho systému. Hovorím to s plnou vážnosťou.

    Takže, naozaj, nás nepodozrievajte z toho, že by sme chceli robiť kroky v neprospech ďalšej budúcnosti verejnoprávnych médií, pretože tie fakty sú úplne jednoznačné. Sú úplne jednoznačné a práve preto si myslím, že po pätnástich rokoch treba dať konečne šancu koncepčnému návrhu riešenia súčasnej, ale už dlhodobo trvajúcej krízy médií verejnej služby. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste takémuto koncepčnému návrhu, ktorý je prvým krokom v plánovanej reforme médií verejne služby dali šancu. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra traja páni poslanci, posledný pán poslanec Muňko. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, vážený pán minister, no, nepočúvalo sa vaše vystúpenie ľahko, ale ešte furt zostávam v pozícii, že ide vám o to, čo ste pred tým demonštrovali, ako, ako, ako moderátor, teda ako človek, ktorý bol hlasom verejnosti. Takáto dezinterpretácia stanoviska prezidenta, ktoré som poslal, je náležitá a škoda, že zaznela z vašich úst takto, len pre zaujímavosť skúsim uviesť, o čom hovorí pán prezident vo svojom stanovisku veľmi krátko. Poslanie, úlohy a hlavná činnosť rozhlasu a televízie sú takmer totožné s poslaním, ktorý bol v doterajších právnych predpisoch. Zákonná úprava podnikania rozhlasu a televízie v § 6 je rovnaká ako zákonná úprava podnikania rozhlasu a televízie doteraz. Rovnako ako financovanie je totožné ako doteraz v tomto zákone, pán minister, ďalej hovorí, že, ale schváleným zákonom sa len menia orgány rozhlasu a televízie a ich zloženie a proces ustanovovania členov rady rozhlasu a televízie. V nadväznosti takto sa ustanovuje mechanizmus výkonu funkcie generálneho riaditeľa, ktorého zhodou okolností tak bude úplne divne navrhovať predseda parlamentu. A ďalej pán prezident hovorí: "Vzhľadom na uvedené mám vážne pochybnosti o nevyhnutnosti zriadenia Rozhlasu a televízie Slovenska v tomto zákone a o účele takejto zákonnej úpravy. V schválenom zákone sa systémovo nerieši poskytovanie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vrátane financovania inštitúcie, ktorá tieto služby poskytuje." V tejto súvislosti, pán minister, o nič inom nehovorím, len o tom, že v týchto podmienkach ide iba o bezprecedentné politické ovládnutie verejnoprávneho mediálneho priestoru, a preto aj sem sa koncentruje ťažisko našich vystúpení. Pán minister, nerešpektujete doteraz dosiahnutý stav spoločného politického kontrolovania mechanizmu výkonu verejnoprávneho vysielania, doterajšie mechanizmy tvorby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, no, v prvom rade, pán minister, som rád, že ste prebrali osobnú zodpovednosť za fungovanie budúcej televízie a budúceho rozhlasu, osobnú zodpovednosť aj so všetkými následkami, ktoré z toho vyplývajú a, myslím si, že nie politicky, ale vo vašom prípade aj profesne. Lebo, vy nie ste politický nominant v rámci tejto debaty a v rámci tejto témy, vy ste človek profesie, ktorý by mal vedieť o čom hovorí. O tom bude moja druhá poznámka. Ja som sa vás niekoľkokrát pýtal aj v diskusných reláciách, akú vy máte predstavu o fungovaní verejnoprávneho priestoru, o fungovaní verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Ani raz ste mi neodpovedali, pán minister. Pýtal som sa vás či slabá, či silná televízia, či rozhlas. Vy veľmi dobre viete o čom hovorím, skutočne veľmi dobre viete o čom hovorím. Jeden jedinýkrát ste mi neodpovedali, tak ako ste mi neodpovedali na otázku, prečo chcete tieto dve inštitúcie spájať. No, a stále rozprávate to isté, od prvého čítania po teraz. Stále rozprávate tie isté vety, tie isté spojenia viet, len nič o obsahu tohto zákona a o istej predstave jeho naplnenia. A to je pre mňa veľké sklamanie.

  • Ja som chcel povedať, to čo povedal pán Jarjabek, že som rád, že pán minister, ktorý prišiel z tohto prostredia, berie na svoju zodpovednosť, keď to nebude. Mne vadí na tej celej záležitosti, lebo však treba niečo so Slovenskou televíziou, so Slovenským rozhlasom robiť, o tom nikto nepochybuje, tá zadlženosť je a bude ďalej. Ja som čakal, že bude spravená jedna seriózna analýza, čo bude odstupné, čo budú proste veci, ktoré sú staré dlžoby, ako sa celá táto záležitosť bude v prvom kole riešiť a pripraví sa celá záležitosť, ktorá by mala byť trebárs k 1. 1. 2012. Pán Krajcer, ja som presvedčený ako 66-ročný človek a dlhoročný riaditeľ, že keby som akokoľvek chcel túto celú záležitosť riešiť, tak k strate sa alebo k nule dostanem za dva roky, alebo, samozrejme, budete musieť zvýšiť koncesné poplatky a budete musieť riešiť veci, pretože žiadnu analýzu, pozrel som si, ja som sa na to díval nie z hľadiska politického, ale z hľadiska ekonomického, čo budú, aké programy budete, aké veci budete mať, akými vecami sa vysporiadate. Ale keď ste toto celé povedali, to čo ste tu na záver povedali, že beriete politickú zodpovednosť, keď tento hybrid, ktorý vznikne, ja netvrdím, že to nefunguje niekde, proste, že nebude ku koncu roka stratový. Ja budem rád, keď v roku 2013 sa dostane táto zložka, tak ako je postavená, na nulu. A pokiaľ sa týka, vôbec ma neprekvapuje, alebo vôbec by som nebazíroval na plate na manažmentu, pokiaľ je schopný tento manažment vykorčuľovať z celej tejto záležitosti, ale jednoducho zo skúsenosti mojej praktickej, že celý život som robil riaditeľa, viem ako sa odstraňujú straty a ešte tobôž vo verejnoprávnych inštitúciách. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spoločný spravodajca mi oznámil, že sa nechce vyjadriť v záverečnom slove, preto prerušujem rokovanie 9. schôdze Národnej rady. Aj na základe oznámenia pána predsedu budeme pokračovať v rokovaní o 17.00 hodine hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 9. schôdze. Vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 16.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesto. Poprosím pána poslanca Stanka, ukľudnime sa, páni poslanci, pána poslanca Stanka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol hlasovanie k prerokovávanému návrhu skupiny poslancov Procházku, Hrušovského, Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, informačnej služby, väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície. Nech sa páči, pán poslanec Stanko.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 159.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec Lukáč! Ukľudnite sa.

  • V rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    74. HRUŠOVSKÝ:

    Páni poslanci! Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 125 za návrh, 1 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výbormi do 27. januára a gestorskému výboru do 31. januára 2011.

  • Hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorom majú výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 129 za, 1 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Senka, aby z poverenia výboru pre kultúru a médiá v Národnej rade predložil hlasovanie o návrhu skupiny poslancov, ktorí žiadajú zmeniť zákon o štátnych vyznamenaniach, ktorý prerokovávame ako tlač 177.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky, tlač 177.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 70 za, 26 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh. Kľud, páni poslanci!

  • Pán podpredseda, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 31. januára 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Senko.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 96 za návrh, 20 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Beblavého, aby z poverenia výboru pre vedu, mládež a šport uviedol hlasovanie o návrhu zákona, ktorý prerokovávame v prvom čítaní, ktorý predložili poslanci Národnej rady, ktorí žiadajú zmeniť a doplniť zákon o vysokých školách, ktorý prerokovávame ako tlač 181.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 181.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som teda uviedol hlasovanie k tlači 181. V rozprave vystúpil len jeden poslanec, bol to pán poslanec Fecko, ktorý ale nepodal žiadne procedurálne návrhy, ani vecné návrhy podľa § 73 ods. 3 písm. a), b), preto v súlade s mojím odporúčaním a s návrhom predsedu Národnej rady, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keďže sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor aj lehotu, v ktorom majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo a výstavbu predložil Národnej rade hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, tlač 186.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 186.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorom majú výbory zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za návrh, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Somogyiho, aby z poverenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Národnej rade predložil hlasovania o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnej polícii, ktorý prerokovávame ako tlač 183.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 183.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za návrh, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorej majú výbory zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 82 za, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím, pána poslanca Tomča, aby z poverenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj uviedol hlasovanie o zákone, ktorý prerokovávame v prvom čítaní, ktorý predložila skupina poslancov na zmenu zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, tlač 187.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Szilárda Somogyiho, Ľuboša Majera a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov miest v znení neskorších predpisov, tlač 187.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za návrh, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorom majú výbory zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 1 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, pána poslanca Marcinčina, aby Národnej rade predložil návrh uznesenia k prerokovávanej

    petícii proti diskriminácii slovenského piva,

    ktorý prerokovávame ako tlač 176.

    Pán poslanec, predložte návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia...

  • ... Národnej rady k petícii proti diskriminácii slovenského piva, tlač 176. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie petíciu proti diskriminácii slovenského piva, tlač 176.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia k petícii proti diskriminácii slovenského piva.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 89 za, 1 proti, 45 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda výboru pre sociálne veci predloží Národnej rade návrh uznesenia k

    petícii proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia,

    ktorý prerokovávame ako tlač 192.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada berie aj túto petíciu na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Pani poslankyňa Tkáčová predloží návrh uznesenia k prerokovávanej

    petícii za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva,

    ktorú prerokovávame ako tlač 193.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktoré som predniesla v rámci správy o prerokovaní petície.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 134 za návrh, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o ustanovení podrobností a podmienok uhrádzania výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie a o zabezpečení služieb asistenta poslanca a odmeňovaní asistenta poslanca,

    ktorý návrh sme prerokovali ako tlač 198. Návrh máte predložený v písomnom vyhotovení.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za návrh, 4 sa zdržali, 58 nehlasovalo.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky z 30. novembra 2010 o Rozhlase a televízii Slovenska. Poprosím pána poslanca Viskupiča, ktorého poveril výbor pre kultúru a médiá, aby uvádzal hlasovania podľa jednotlivých pripomienok, ktoré pán prezident uviedol vo svojich dôvodoch pri vrátenom zákone.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 169.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán prezident vrátil zákon z 30. novembra o Rozhlase a televízii a o zmene a doplnení...

  • Ruch v sále.

  • ... niektorých zákonov na opätovné prerokovanie. Obsahoval pätnásť návrhov. Gestorský výbor prijal spoločnú správu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o zákone hlasovať nasledovne. Pán predsedajúci, po prvé, dajte hlasovať o 2. bode z návrhov samostatne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Pán prezident predložil pätnásť návrhov. Gestorský výbor odporúčal dve samostatné hlasovania a spoločné hlasovanie o bodoch 1, 3, 4, 6 až 15. Ja prosím o hlasovanie o prvom hlasovaní o samostatnom bode, 2. bode z prezidentských návrhov.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke pod bodom 2, ktorú pán prezident uviedol.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • V dôvodoch pri vrátení zákona.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Poprosím vás, dať hlasovať o 5. bode z prezidentových návrhov. K tomuto bodu nebolo odporúčanie výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Jedná sa o výšku odmeny pre generálneho riaditeľa.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 116 za návrh, 1 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, zo zostávajúcich bodov...

  • Páni poslanci, kľud. Nech sa páči.

  • Body 1, 3, 4, 6 až 15 bez odporúčania výboru. Dajte, prosím, o nich hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o všetkých ostatných bodoch.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 43, proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme uvedené body, ktoré pán prezident uviedol v dôvodoch prečo vrátil zákon na opätovné prerokovanie.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vzhľadom na to, že sme v treťom čítaní, poprosím vás, otvoriť rozpravu.

  • Rokujeme o vrátenom zákone, preto sme sa hlasovaním dostali do tretieho čítania. Otváram rozpravu, ktorú vyhlasujem za skončenú z dôvodu, že sa do rozpravy neprihlásil nik z prítomných pánov poslancov. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako celku.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Kľud, páni poslanci, nevykrikujte!

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za návrh, 59 proti, 2 sa zdržali.

  • Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte skôr ako vyhlásim rokovanie 9. schôdze za skončené, vás chcem požiadať, aby ste prijali pozvanie pána predsedu Národnej rady do poslaneckého salónika, ktorý chce poslancov si uctiť pred vianočnými sviatkami a osobne sa poďakovať za prvý polrok nášho vládnutia v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 9. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú. Ešte chcem informovať, že zajtra, pán predseda, zvolal rokovanie 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na 9.00 hodinu dopoludnia. Prajem vám príjemný večer.

  • Rokovanie 9. schôdze NR SR sa skončilo o 19.03 hodine.