• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej miestnosti, čoskoro začneme s 9. schôdzou Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, keby ste sa usadili, a začneme s 9. schôdzou Národnej rady.

  • Ruch v sále.

  • Pán primátor Raši, poprosím, keby ste sa mohli usadiť, pán podpredseda Hrušovský.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 9. schôdze Národnej rady.

    Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní. Prosím, prezentujte sa teraz.

  • Prezentácia.

  • Zisťujem, že je prítomných 119 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 9. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Alojz Přidal a Pavol Goga, náhradníkmi budú poslanci Zoltán Horváth a Ľubica Rošková.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadal pán poslanec Ján Mikolaj.

    Návrh programu schôdze vám bol rozdaný.

    V tejto súvislosti chcem uviesť, že na žiadosť navrhovateľov nie je do návrhu programu zaradený poslanecký návrh novely zákona o štátnom občianstve (tlač 149), ktorý prerokujeme na februárovej schôdzi. Výbory budú môcť o ňom rokovať v druhom čítaní do 31. januára 2011. Prosím, aby uvedenú skutočnosť vzala Národná rada na vedomie.

    Ďalej vás chcem informovať, že na návrh gestorských výborov stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu a návrhy rozpočtov príslušných inštitúcií uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli tieto materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu

    návrhu programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím pána Osuského zmazať z displeja. Ďakujem.

    Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu? Máme tri procedurálne návrhy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s procedurálnymi návrhmi.

    Prvý procedurálny návrh má pán podpredseda Pavol Hrušovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku tragicky zosnulého advokáta a prvého predsedu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj podpredsedu Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia pána doktora Ernesta Valka.

  • Dobre, pokračujeme ďalšími návrhmi.

    Pán Róbert Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľujem si navrhnúť, aby sme bod 33, a to zákon z 19. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, prerokovali zajtra ráno o 9.00 hodine. Alternatívne ako druhé hlasovanie navrhujem ako bod 4 súčasnej schôdze. Svoj návrh odôvodňujem tým, že prezidentom vrátené zákony bývajú vždy obvykle prerokované na začiatku schôdze Národnej rady, a to kvôli lehotám a kvôli tomu, že ide skutočne o zvyk, pri ktorom sa prezidentom vrátené zákony takto prerokovávajú. Preto by som navrhoval, aby sme pri prerokovaní tohto schváleného zákona nečakali a v čo najskoršej dobe ho prerokovali. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľujem si predniesť procedurálny návrh, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku všetkých obetí násilných trestných činov na Slovensku, ktoré boli spáchané v tomto kalendárom roku. Ďakujem.

  • Ďakujem vám.

    Poďme teda hlasovať o procedurálnych návrhoch. Ideme hlasovať o...

  • Reakcia z pléna.

  • Takže predpokladám, že s prvým návrhom pána podpredsedu Hrušovského je všeobecný súhlas.

    Pán Paška.

  • Pán predseda, myslím, že je možné spojiť návrh pána podpredsedu Hrušovského a pána poslanca Glváča. Takže myslím, že je všeobecný súhlas.

  • Dobre, pýtam sa, či je na toto všeobecný súhlas, že budeme...

  • Dobre, ďakujem.

    A ostáva druhý návrh, o ktorom budeme teraz hlasovať. To je návrh zaradiť bod č. 33 ako bod č. 4. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 141 prítomných, 70 za, 3 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

  • Tento návrh nebol schválený.

    Poprosím teraz pánov poslancov o minútu ticha pre Ernesta Valka a obete, ako to bolo uvedené v návrhu pána Glváča.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz budeme hlasovať o programe schôdze ako o celku. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 136 prítomných poslancov hlasovalo 73 za, 1 proti, 62 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme program 9. schôdze Národnej rady schválili.

    Chcem vás informovať, že o prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať vždy o 11.30 hodine a o 17.00 hodine. Čiže najbližšie hlasovanie bude dnes o 17.00 hodine.

    A pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby hlasovanie v piatok tento týždeň nebolo.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám.

    Dve tajné hlasovania o voľbe kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora a voľbe kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu vykonáme tak, ako je uvedené v programe schôdze, vo štvrtok 2. decembra po hlasovaní o 11.30 hodine.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 169, výsledky jeho prerokovania vo výboroch sú v tlači 169a.

    Poprosím ministra kultúry Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Poprosím spravodajcu Jozefa Viskupiča, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa o. i. uvádza, že vláda sa zaväzuje vytvoriť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister. Poprosím kolegu, aby netelefonoval tu napravo pri dverách. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • ... nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania, vytvoriť podmienky pre jeho postupnú konsolidáciu a zároveň zefektívniť hospodárenie, kontrolu a riadenie verejnoprávnych vysielateľov s cieľom zvýšiť kvalitu ich vysielania. Predkladaným návrhom zákona sa zriaďuje nová verejnoprávna inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska. Nový systém financovania je súčasťou celého postupného procesu a celej koncepcie zmeny fungovania verejnoprávnych médií. Čiže spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do jednej inštitúcie predstavuje len prvý z viacerých krokov procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike, ktorý bude v nasledujúcom období doplnený aj o zmenu systému jeho financovania, o nové zadefinovanie obsahu pojmu služba verejnosti a o spoločné priestorové riešenie novovzniknutého verejnoprávneho vysielateľa.

    Nový systém financovania verejnoprávnych vysielateľov bude zohľadňovať pravidlá štátnej pomoci pre oblasť verejnoprávneho vysielania stanovené Európskou úniou a jeho zavedeniu budú predchádzať konzultácie s Európskou komisiou.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá postupne pozitívny vplyv na verejné financie. Spojením rozhlasu a televízie by sa mala dosiahnuť úspora finančných prostriedkov a zastavenie zadlžovania verejnoprávneho vysielania.

    Efekt úspory sa prejaví najmä v oblasti administratívnej agendy, ekonomickej agendy, v oblasti techniky a technológie, v oblasti výroby programu a v oblasti obchodnej činnosti.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán minister, opäť, poprosím ctených kolegov, keby mohli svoje rozhovory viesť vonku na chodbe, a poprosím o kľud v miestnosti. Veľmi pekne vám ďakujem. Nech sa páči.

  • Vzhľadom na závažnosť súčasnej situácie, keď Slovenská televízia hospodári s obrovskou stratou a jej hospodárska situácia sa stále zhoršuje, podľa dostupných informácií sa predpokladá na tento rok strata vo výške 27 mil. eur, na ten ďalší rok dokonca o 10 mil. eur strata vyššia, sa zákon predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, na čom sa už teda uzniesla Národná rada.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch pre financie a rozpočet, pre kultúru a médiá, v ústavnoprávnom výbore. Je potrebné povedať, že všetky uvedené výbory vládny návrh zákona schválili. Výbory prijali pozmeňujúce návrhy, s ktorými sa ministerstvo kultúry stotožňuje.

    Dámy a páni, toľko na úvod. A, pán predseda, ďakujem za slovo.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 176 z 5. novembra 2010 pridelila vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 97 z 24. novembra 2010 so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 72 z 18. novembra 2010 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 42 z 23. novembra 2010.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Myslím, že tlač k tomuto máte pred sebou, je ich spolu 20, nebudem ich teraz čítať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh (tlač 169) schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre kultúru a médiá č. 45 z 30. novembra 2010.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Maďariča za poslanecký klub Smer a od pani poslankyne Kiššovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nemá zmysel vylepšovať a opravovať. V tejto chvíli je fúzia svojou nepripravenosťou zo strany ministerstva kultúry, viď 700 pripomienok za 2 dni, ako aj nepripravenosťou Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu krokom chybným a negatívnym vo svojej podstate. Ak by zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu malo priniesť deklarované ekonomické aj ďalšie efekty, ak by malo byť zmysluplné, muselo by byť inak pripravené a museli by mu predchádzať iné kroky, ktoré by sa týkali okrem nevyhnutných analytických a procesných podkladov predovšetkým finančného stabilizovania verejnoprávnych médií a vyriešenia problémov ich zastaranej infraštruktúry vrátane ich budov, ktoré aj po zlúčení zostanú nevyriešenou prevádzkou a technologickou záťažou. Keďže na tieto otázky mechanické zlúčenie odpovede nedáva, je zrejmé, že je robené kvôli cieľu, na ktorý dáva až príliš jasné odpovede, a síce kvôli politickému ovládnutiu verejnoprávnych médií, ich kontrolných orgánov a manažmentu.

    Zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa predkladá verejnosti ako zázračné riešenie, ako samospása. A koaliční poslanci mu pritakávajú v poslušnej koaličnej viere, že to tak proste bude, že zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je to zázračné, na čo doteraz nikto neprišiel, a tým zlúčením od budúceho roku vyriešime všetky chronické problémy verejnoprávnych médií. Zlúčenie je však jedna veľká potemkinovská dedina s tým rozdielom, že sa ním napáchajú aj nezvratné škody.

    Zlúčenie sa navrhuje údajne z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, odvolávajúc sa na deficit Slovenskej televízie v roku 2011 vo výške 37 mil. eur. Z návrhu zákona však vôbec nie je zrejmé, ako samotné zlúčenie vyrieši tento zatiaľ predpokladaný deficit. Návrh hovorí o úspore vo výške 1,6 mil. eur, ktoré by malo priniesť zlúčenie. Táto suma však netvorí ani 5 % údajného deficitu Slovenskej televízie. A vôbec nikde nemáme vyčíslené transformačné náklady. Preto sa domnievam, že nakoniec sa v budúcom roku neušetrí ani milión eur. Čiže, ako som už viackrát uviedol, to, čo návrh deklaruje ako svoj cieľ, to nemôže splniť, pretože na to nedáva žiadne záruky a neobsahuje žiadne riešenie, azda len to, že sa verí v koalícii, že možno príde kúzelník.

    Okrem toho tento návrh prináša veľké riziká a nezvratné škody, z ktorých mnohé boli pomenované v pripomienkovom konaní, či už ide o zásah do duálneho systému a do reklamného trhu, absurdné limitovanie vysielania STV na dve programové služby, právne problémy, najmä vo vzťahu k autorským právam, ale aj právne problémy vo vzťahu k Európskej únii a napokon úplné spolitizovanie verejnoprávnych médií.

    Je to návrh amatérsky, bez podkladov, bez riadnej odbornej a legislatívnej diskusie. A, mimochodom, bol nastolený zásadným porušením legislatívnych pravidiel.

    Tento návrh je len jedno veľké gesto, ktoré sa falošne vydáva za razanciu, odvahu, reformu. Po tomto kaskadérskom kúsku, resp. už dnes minister kultúry a Koaličná rada hľadá toho kúzelníka alebo kaskadéra, ktorého zvolia a poveria tým, aby si dal hlavu do slučky a aby s milostivo prisúdeným štátnym rozpočtom zredukoval vo verejnoprávnych médiách všetko neefektívne, ak žobrácky rozpočet nedodrží, bude odvolaný. A už máme skúsenosti s tým, že pravica považuje za neefektívnu predovšetkým samotnú tvorbu. Upozorňujem na to tvorcov, ale aj divákov a poslucháčov, ktorí si začali zvykať v poslednom roku na renesanciu pôvodných programov nielen v Slovenskom rozhlase, ale už aj na obrazovke Slovenskej televízie. Tento trend, ktorý nastal vďaka zmluve so štátom a vďaka lepšiemu výberu úhrad, sa skončí skôr, ako sa mohol rozvinúť.

    Počúvam často najmä z koaličných radov, že pre verejnoprávne médiá sa v minulom období nič neurobilo. Pravdou však je, že chronické problémy verejnoprávnych médií sa práve v posledných štyroch rokoch začali riešiť realistickým spôsobom. Za štyri roky sa však nedá napraviť to, čo sa zanedbávalo pätnásť rokov. Dnes je populárne hovoriť o tom, že Slovenská televízia, to je katastrofa, a nielen finančná. Je pravda, Slovenská televízia má finančné problémy, a veľké. A nech si za to nesie zodpovednosť manažment, zodpovednosť tam, kde príčinou bolo mrhanie financiami, ak sa preukáže. Ale je nespravodlivé tvrdiť, že Slovenská televízia sa nezačala v poslednom období programovo zlepšovať. Povedať to je nepopulárne, o to viac, že to nevie o sebe povedať ani samotná Slovenská televízia, ani o svojich dokumentoch, ani o svojich kultúrnych magazínoch, ani o svojich pôvodných filmoch, o seriáloch, ani o svojich klubových filmoch, ani o svojom spravodajstve, ktoré sa nutne nezačína sériou príspevkov o vraždách a dopravných nehodách. Niekedy som mal aj ja pocit, že manažment Slovenskej televízie vie len plakať.

    Slovenský rozhlas je iný príklad. Situácia je tam priaznivejšia, a to nielen za súčasnej generálnej riaditeľky, ale dlhodobo. Na to by velebitelia súčasného manažmentu nemali zabúdať. Situácia v Slovenskom rozhlase bola vždy priaznivejšia, či už to bolo spôsobené menším politickým tlakom, šťastím na lepších riaditeľov alebo hlbšou rozhlasáckou kultúrou. Takže ani generálna riaditeľka Zemková by dnes nebola v čiernych číslach, keby sa nezlepšilo v posledných dvoch rokoch financovanie verejnoprávnych médií, od vyššieho výberu úhrad, a to bez toho, aby sme tento poplatok zvýšili, cez vykompenzovanie za oslobodených poplatníkov, cez dotáciu na národnostné vysielanie až po zmluvu so štátom. Bez tohto by zostala aj generálna riaditeľka Zemková, ktorá bola v minulosti vášnivou odporkyňou zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, to je len tak na okraj, len druhým Richardom Rybníčkom pre Slovenský rozhlas. A rozhlasoví pracovníci to dobre vedia, dobre si pamätajú pôsobenie v jej prvých rokoch v Slovenskom rozhlase.

    Súčasná programová renesancia v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii sa úplne skončí so zmenou financovania verejnoprávnych médií. A možno práve kvôli sľubu zrušiť tzv. koncesionárske poplatky a financovať Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas len zo štátneho rozpočtu sa rýchlo pristupuje k ich zlúčeniu, pretože minister financií, samozrejme, nebude mať peniaze na saturovanie potrieb verejnoprávnych médií a ich divákov a poslucháčov a vie, že potrebuje zminimalizovaný vysielací podnik zvaný RTS, to znamená verejnoprávne médiá bez tvorby.

    Takto pripravené, resp. nepripravené zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je výrazom odbornej a politickej bezradnosti pána ministra kultúry a cynického technokratizmu ministra financií. Skutočné, prospešné riešenie pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas je oveľa zložitejšie a náročnejšie, na to však nie je vo vládnej koalícii ani vôľa a, zdá sa, ani schopnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sú prihlásení traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Maďariča, pretože také bleskové, chaotické a rozsiahle zlučovanie dvoch inštitúcií s obrovskou základňou materiálno-technickou aj personálnou, ktoré chce v podstate zo dňa na deň súčasná vláda uskutočniť, môže mať len dva dôvody. Buď je to dôvod finančný alebo ekonomický, alebo je to dôvod politický. Že to nie je ekonomický dôvod, svedčia samotné predkladané materiály k tomuto zlučovaniu. Predovšetkým keď pán minister ohlásil myšlienku zlúčenia a zdôvodňoval, že sú ekonomické dôvody, tak neexistovala žiadna ekonomická štúdia. Keď sme vytýkali, že neexistujú ekonomické dôvody a ekonomické podklady k takémuto bleskovému rozhodnutiu, tak dodatočne rýchlo vyrobili akúsi kvázi finančnú štúdiu, podľa ktorej sa má ušetriť 1,6 mil. eur. No ak dlh Slovenskej televízie má dosiahnuť v tomto roku až 30 mil. eur, tak ja sa pýtam, aké je toto riešenie, keď sa rieši jedna dvadsatina výpadku príjmov Slovenskej televízie. No nie je to žiadne riešenie. Navyše toto ušetrenie sa rieši tým, že sa rušia aj niektoré kanály Slovenského rozhlasu. Takže ekonomické dôvody jednoducho neexistujú a môžeme si to maľovať na modro, na ružovo, na hocijako, ekonomické dôvody na zlučovanie televízie s rozhlasom neexistujú. Zostáva nám len jeden dôvod, politický. A je celkom evidentné, že sa opakuje scenár z roku 1998, keď sa internovali nepohodlní novinári na 28. poschodí. Teraz sa ide odstaviť generálny riaditeľ Slovenskej televízie, ktorý pánovi ministrovi nevyhovuje...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ak potrebujeme jeden dôvod na to, aby sa okamžite riešila situácia vo verejnoprávnych médiách, tak nemusíme ho nazývať ani ekonomickým ani politickým, ale treba ho nazvať problémom existenčným. Je reálny scenár, že ak by niekto finančne dostatočne zabezpečený skúpil všetky pohľadávky súčasných verejnoprávnych médií a hlavne Slovenskej televízie, tak nám hrozí exekučný príkaz, ktorým by sme prišli o pozemky pod televíziou, o budovu televízie, o komplet celú tvorbu, o ktorú sa tak veľmi obávate, a z verejnoprávnych médií by nám ostala vybrakovaná budova, v ktorej by už nezostalo vôbec nič. Preto si myslím, že je potrebné v prvom rade oceniť snahu súčasného ministra a všetko, čo sa snaží urobiť, lebo je to jediná cesta k tomu, aby sme sa napr. tomuto scenáru vyhli. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Budem stručný. Pokúsim sa reagovať na pána poslanca Maďariča. Pán poslanec, veľmi ma mrzí, opakovali ste to opäť, očakával som od vás vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. Namiesto toho ste boli osobný a veľmi výrazne politický. Ak máme na srdci verejnoprávne médiá, je absolútne zbytočné túto tému politizovať. Skôr som od vás očakával, že prídete s racionálnymi návrhmi, ako situáciu vo verejnoprávnych médiách riešiť. Vy ste prišli len s jedným jediným opakovaným návrhom, aby sme tento zákon stiahli. Veľmi sa čudujem tomu, že práve vy hovoríte o našej snahe spolitizovať verejnoprávne médiá. To je naozaj neuveriteľné, tak ako sú v súčasnosti spolitizované, nikdy predtým v histórii existencie tohto média neboli.

    Zároveň nám vyčítate, že v zákone nepočítame a neriešime finančné stabilizovanie. Tento zákon, práve naopak, počíta a ide v starom režime finančného zabezpečenia verejnoprávnych médií, aký ste nastavili vy. Chváliť sa zákonom o koncesionárskych poplatkoch a zároveň hovoriť, že ste oslobodili od nich ťažko postihnuté osoby a že ste nezvyšovali koncesionársky poplatok, no práve tam je kameň úrazu. Verejnoprávne médiá i napriek všetkým zásahom, či je to zákon o koncesionárskych poplatkoch alebo zmluva so štátom, nemajú dostatok finančných prostriedkov. Mohli by ste mi to vysvetliť, ako to je možné, o akom finančnom nastavení hovoríte?

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Maďarič nechce reagovať na faktické.

  • Reakcia poslanca.

  • Odpoveď poslanca.

  • Tak nech sa páči. A nabudúce poprosím vás sa skôr prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja som sa domnieval, že ešte niekto vystúpi s faktickou. Ešte raz ďakujem.

    Pán poslanec Galbavý, ja si myslím, že je znakom racionality, ak k zlému návrhu zaujmete postoj, aby bol stiahnutý. A zásadné výhrady tohto charakteru nemám len ja, ale aj mnohí odborníci, ktorí sa k tomu vyjadrili. Takže nedomnievam sa, že tu by bolo možné ma kritizovať ako jediného, ktorý toto zlúčenie odmieta.

    A s tým zákonom o koncesionárskych poplatkoch to je naozaj zložitá problematika. A vy ju pomerne ovládate. A vy viete, že ten zákon, ktorý platil dovtedy, spôsobil to, že už sme mali 50 % neplatičov a zároveň bola nespokojnosť s vysielaním Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Čiže v prvom kroku sa musela riešiť otázka, aby sme nezvýšili, a tým pádom by to stále ťahali tí poctiví, ale aby sme riešili efektivitu výberu. A to sa podarilo, pretože dnes je to na úrovni 90 %. Tým, že ako sociálni demokrati sme aj oslobodili od nich mnohé skupiny obyvateľstva, si myslím, že to je naše nejaké politické právo a náš svetonázor. A sme to aj kompenzovali verejnoprávnym médiám. Samozrejme, by sa malo pokračovať v zlepšovaní výberu tých poplatkov, ale efekt nakoniec bol, že sa vybralo o milióny eur viac týmto novým spôsobom. A neplatičov, či už na strane právnických alebo fyzických osôb, rádovo pokleslo. Pri právnických osobách tam dve tretiny neplatili podľa toho starého spôsobu. Čiže niečo sme urobili a niečo sme aj dosiahli.

    A, pán poslanec Poliačik, vy ste tu vykreslili teda už situáciu možnej exekúcie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Kiššová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcela poprosiť vyňať zo spoločnej správy body 17 a 18 na osobitné hlasovanie, nakoľko predkladám k nim pozmeňujúce návrhy. Tie by som teraz rada prečítala. Ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Jany Kiššovej, Jozefa Viskupiča, Magdy Vášáryovej, poslanca Tomáša Galbavého a poslanca pána Nagya k vládnemu návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169).

    V čl. I § 2 ods. 1 sa za slovo „rozhlasového“ vkladá slovo „vysielania“.

    Ide o spresnenie ustanovenia v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, keďže ide o dve formy vysielania.

    Ďalší bod, druhý. V čl. I § 5 ods. 1 písmeno b) znie: „b) vysielanie najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky; ak Rozhlas a televízia Slovenska vysiela viac ako štyri rozhlasové programové služby, aspoň štyri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním, a ak vysiela len štyri rozhlasové programové služby, aspoň tri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním“.

    Zmena je odôvodnená snahou o zachovanie platného právneho stavu. Zákonodarca už v minulosti schválil vypustenie povinnosti realizovať terestriálne vysielanie a tento návrh má za cieľ takýto stav zachovať. Zároveň sa navrhuje, aby Rozhlas a televízia Slovenska nemal povinnosť vysielať aj národnostné vysielanie celoplošne, keďže to odporuje podstate a určeniu adresátov tohto vysielania.

    Ďalej, bod 3. V čl. I § 5 ods. 1 písmeno g) znie: „g) vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné útvary Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie“.

    Cieľom navrhovanej zmeny je ustanoviť samostatné organizačné útvary v oblasti národnostného vysielania.

    Ďalej, bod 4. V čl. I § 9 ods. 1, § 17 ods. 7 a § 18 ods. 6 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.

    Navrhované znenie umožní voliť a odvolávať generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ako aj členov rady verejným hlasovaním.

    Bod 5. V čl. I § 9 ods. 1 písmená a) až d) znejú: „a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania, b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania, c) dvaja odborníci v oblasti ekonómie a d) jeden odborník v oblasti práva“.

    Navrhuje sa zmeniť zloženie členov rady. Nakoľko Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá poskytuje služby verejnosti v oblasti vysielania, navrhuje sa, aby bol v rade väčšinový podiel odborníkov z oblasti vysielania.

    Bod 6. V čl. I § 10 ods. 1 sa vypúšťajú slová „dosiahol vek 25 rokov“.

    Zdôvodnenie je takéto. Pri členovi rady sa navrhuje vypustiť podmienku dosiahnutia 25 rokov veku z dôvodu nadbytočnosti.

    Bod 7. V čl. I § 15 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený zástupca podľa odseku 2 alebo iný písomne poverený zamestnanec Rozhlasu a televízie Slovenska, ak nie je možné zastupovanie ani jedným zo zástupcov vymenovaných podľa odseku 2.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

    Navrhované ustanovenie rieši možnosť poveriť zástupcu konaním počas neprítomnosti generálneho riaditeľa, nielen počas obdobia, kedy Rozhlas a televízia Slovenska nemá generálneho riaditeľa. Je to legislatívnotechnická úprava.

    Bod 8. V čl. I § 16 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Prílohy podľa ods. 2 písm. a), c), e) až g) kandidát predkladá v štátnom jazyku. Prílohy podľa ods. 2 písm. b) a d) kandidát predkladá v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii; ak prílohy podľa ods. 2 písm. b) a d) nie sú v štátnom jazyku, kandidát ich predkladá spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.“ Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. V nadväznosti na uvedené sa upravia v návrhu zákona vnútorné odkazy.

    Ide o doplnenie ustanovenia, ktoré vyžaduje od kandidáta na generálneho riaditeľa predloženie príloh k prihláške v štátnom jazyku alebo v origináli, alebo v úradne osvedčenej kópii, spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka. Je to legislatívnotechnická úprava.

    Bod 9. V čl. I § 16 odsek 5 znie: „Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa deväťnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pri skončení výkonu funkcie generálneho riaditeľa podľa § 18 ods. 1 písm. a) patrí generálnemu riaditeľovi odstupné v sume trojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Odstupné mu nepatrí, ak je do funkcie generálneho riaditeľa opätovne zvolený.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 38 znie: „38) § 134 a 135 Zákonníka práce.“ Ďalšie odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.

    Vzhľadom na zložitosť a rozsah agendy generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska sa navrhuje zvýšenie jeho odmeny zo sedemnásobku na deväťnásobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Pojem „prémia“ sa nahrádza pojmom „odstupné“ a upravuje sa aj jeho výška. Je to legislatívnotechnická úprava.

    Bod 10. V čl. I § 17 ods. 1 sa v úvode druhej vety pred slovo „vypočutie“ vkladá slovo „verejné“ a v poslednej vete sa slová „vypočutie je verejné a“ nahrádzajú slovami „verejné vypočutie“.

    Tu ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.

    Bod 11. V čl. I § 17 ods. 1 tretej vete a § 24 ods. 5 sa slová „on line“ nahrádzajú slovom „naživo“.

    Je to legislatívnotechnická úprava, nahradenie slova jeho slovenským ekvivalentom.

    Bod 12. V čl. I § 18 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo na návrh najmenej 30 poslancov Národnej rady“.

    Navrhuje sa vypustiť možnosť podať návrh na odvolanie generálneho riaditeľa zo strany 30 poslancov.

    Bod 13. V čl. I § 20 ods. 1 písmeno a) znie: „a) úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu“.

    Je to legislatívnotechnická úprava, potrebná z dôvodu zosúladenia tohto ustanovenia so zavedenou legislatívnou skratkou v § 2 ods. 1.

    Bod 14. V čl. I § 23 odseky 10 až 12 znejú:

    Odsek 10: „Funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska podľa tohto zákona vykonáva od 1. januára 2011 zástupca štatutárneho orgánu,...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Pán poslanec Galbavý, by som vás poprosil dodržať kľud v miestnosti. Ďakujem pekne.

  • ... ktorého vymenuje predseda Národnej rady; za zástupcu štatutárneho orgánu možno vymenovať osobu, ktorá vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu k 31. decembru 2010 alebo funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie k 31. decembru 2010. Ak obe osoby podľa prvej vety odmietnu vymenovanie do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu, predseda Národnej rady vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska.“

    Odsek 11: „Funkčné obdobie zástupcu štatutárneho orgánu zaniká najneskôr ku dňu vzniku funkcie prvého generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Ak počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zástupcom štatutárneho orgánu skončí výkon funkcie zástupcovi štatutárneho orgánu, funkciu zástupcu štatutárneho orgánu vykonáva písomne poverený zástupca podľa odseku 11. Ak následne skončí výkon funkcie aj zástupcovi, ktorý vykonával funkciu generálneho riaditeľa namiesto zástupcu štatutárneho orgánu, ktorého funkcia zanikla, predseda Národnej rady bezodkladne vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorého funkčné obdobie zaniká ku dňu vzniku funkcie generálneho riaditeľa podľa tohto zákona.“

    Odsek 12: „Osobe vykonávajúcej funkciu generálneho riaditeľa podľa odsekov 10 a 11 prináleží za výkon funkcie mesačná odmena v sume a) mesačnej mzdy generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu podľa doterajších predpisov, ak ide o osobu, ktorá podľa doterajších predpisov vykonávala funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, b) mesačnej mzdy generálneho riaditeľa Slovenskej televízie podľa doterajších predpisov, ak ide o osobu, ktorá podľa doterajších predpisov vykonávala funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie.“

    Navrhovaná zmena má za cieľ zjednodušiť riadenie Rozhlasu a televízie Slovenska v prechodnom období do voľby prvého generálneho riaditeľa tým, že Rozhlas a televíziu Slovenska bude viesť jeden štatutárny orgán namiesto dvoch. Vzhľadom na to, že riadenie oboma doterajšími generálnymi riaditeľmi naraz môže v praxi vyvolať neriešiteľné problémy, navrhuje sa, aby predseda Národnej rady vymenoval za zástupcu štatutárneho orgánu jedného z nich.

    Tu by som rada ešte pripomenula, že v tom odseku 11 týmto sa myslí odsek 11 uvedený v bode 15 tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďalej, bod 15. V čl. I § 23 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Zástupca štatutárneho orgánu vymenuje v súlade s § 15 ods. 2 dvoch svojich zástupcov, a zároveň jedného z nich písomne poverí vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, v prípade ak počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zástupcom štatutárneho orgánu skončí výkon funkcie zástupcovi štatutárneho orgánu.“ Doterajšie odseky 11 až 18 sa označujú ako odseky 12 až 19.

    V nadväznosti na uvedené sa upravia v návrhu zákona vnútorné odkazy. Navrhuje sa, aby si zástupca štatutárneho orgánu vymenoval v súlade s § 15 ods. 2 dvoch svojich zástupcov, a zároveň jedného z nich písomne poverí vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, pre prípad zániku jeho funkcie.

    Bod 16. V čl. I § 23 ods. 17 sa slovo „celku“ nahrádza slovom „celok“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Bod 17. V čl. I § 23 sa pripájajú odseky 19 a 20, ktoré znejú:

    Odsek 19: „Výkon práv k televíznym programom, ktoré vyrobila Česko-slovenská televízia na Slovensku a ktoré podľa doterajších predpisov patrili Slovenskej televízii, patrí Rozhlasu a televízii Slovenska. Právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou k 1. júlu 1991, ktoré mala podľa doterajších predpisov Slovenská televízia, má Rozhlas a televízia Slovenska. Právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, ktoré mala podľa doterajších predpisov Slovenská televízia, má Rozhlas a televízia Slovenska. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiadané podľa doterajších predpisov tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, sa spravujú týmto usporiadaním; ak z týchto zmlúv nevyplýva iné, prechádza právo využívať televízne programy, ku ktorým právo využívania nadobudla Česko-slovenská televízia od zahraničných subjektov, a ktoré podľa doterajších predpisov prešlo na Slovenskú televíziu, na Rozhlas a televíziu Slovenska.“

    Odsek 20: „Výkon práv k rozhlasovým programom, ktoré vyrobil Česko-slovenský rozhlas na Slovensku a ktoré podľa doterajších predpisov patrili Slovenskému rozhlasu, patrí Rozhlasu a televízii Slovenska. Právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom k 1. júlu 1991, ktoré mal podľa doterajších predpisov Slovenský rozhlas, má Rozhlas a televízia Slovenska. Právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, ktoré mal podľa doterajších predpisov Slovenský rozhlas, má Rozhlas a televízia Slovenska. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiadané podľa doterajších predpisov tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, sa spravujú týmto usporiadaním; ak z týchto zmlúv nevyplýva iné, prechádza právo využívať rozhlasové programy, ku ktorým právo využívania nadobudol Česko-slovenský rozhlas od zahraničných subjektov, a ktoré podľa doterajších predpisov prešlo na Slovenský rozhlas, na Rozhlas a televíziu Slovenska.“

    Predmetná zmena rieši prechod výkonu práv duševného vlastníctva zo Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na novovznikajúcu inštitúciu Rozhlas a televízia Slovenska.

    Bod 18. V čl. I § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska“.

    Navrhuje sa vypustiť povinnosť zverejniť výzvu na prihlasovanie kandidátov na generálneho riaditeľa a podávanie návrhov kandidátov na členov rady aj na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, keďže je predpoklad, že webové sídlo tejto inštitúcie k 10. januáru 2011 nebude ešte zriadené.

    Bod 19. V čl. I § 24 ods. 5 sa slová „vypočutie je verejné a“ nahrádzajú slovami „verejné vypočutie“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.

    Bod 20. V čl. I § 24 ods. 6 sa za slová „dvoch pracovných dní od“ vkladá slovo „verejného“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.

    Bod 21. V čl. IV bod 2 znie: „V § 33 odsek 1 znie: „Zákonným depozitárom je a) vysielateľ zriadený zákonom vysielajúci televíznu programovú službu a rozhlasovú programovú službu, ktorý vykonáva depozit 1. vlastných slovenských audiovizuálnych diel podľa § 32 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a), 2. vlastných zvukových záznamov umeleckého výkonu podľa § 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b), 3. zvukových záznamov podľa § 32 ods. 2 písm. d) a e) a ods. 3 písm. b) a c), b) Slovenský filmový ústav, ktorý vykonáva depozit audiovizuálií podľa § 32 ods. 2 a 3 okrem tých, ktorých depozit vykonáva zákonný depozitár podľa písmena a).“.“ Odkazy 28 až 31 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 28 až 31 sa vypúšťajú.

    Navrhuje sa spojiť ustanovenia 33 ods. 1 písm. a) a b), nakoľko zákonným depozitárom v tomto prípade bude už len jeden subjekt.

    Bod 22. V čl. IV bod 3 znie: „V § 33 ods. 2 a 3 sa slová „ods. 1 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. a)“.“

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, úpravu vnútorného odkazu v súvislosti so zmenou § 33 ods. 1.

    Bod 23. V čl. IV bod 4 znie: „V § 34 a 35 sa v celom texte slová „§ 33 ods. 1 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 33 ods. 1 písm. a)“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, úpravu vnútorného odkazu v súvislosti so zmenou § 33 ods. 1.

    Bod 24. V čl. IV sa bod 5 vypúšťa.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Bod 25. V čl. V bod 3 znie: „V § 4 odseky 1 a 2 znejú:

    Odsek 1: „Príjemca úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. Z každej platby úhrady je určených 70 % na zabezpečenie programovej služby v oblasti televízneho vysielania a 30 % na zabezpečenie programovej služby v oblasti rozhlasového vysielania.“

    Odsek 2: „Rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrad na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak je Rozhlas a televízia Slovenska klientom Štátnej pokladnice, príjmy z úhrad vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici. Rozhlas a televízia Slovenska vedie v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.“.“

    Pojmy Slovenská televízia a Slovenský rozhlas je potrebné nahradiť názvom novovzniknutej inštitúcie aj v tomto ustanovení, keďže táto bude príjemcom úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania. Je to, ďalej, legislatívnotechnická úprava za účelom zosúladenia terminológie.

    Bod 26. V čl. V sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie: "V § 10 ods. 1 sa slová „Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom“ nahrádzajú slovami „Rozhlasom a televíziou Slovenska". Ďalšie body návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu za účelom zosúladenia terminológie.

    Bod 27. V čl. VI bod 1 znie: „§ 24 vrátane nadpisu „Príspevok vysielateľa zriadeného zákonom“ znie:

    Odsek 1: „Vysielateľ zriadený zákonom je povinný platiť príspevok do fondu.“

    Odsek 2: „Základom pre výpočet príspevku podľa odseku 1 sú celkové príjmy vysielateľa zriadeného zákonom z reklamy a telenákupu vysielaných za odplatu v televíznom vysielaní za posledný kalendárny rok.“

    Odsek 3: „Príspevok vysielateľa zriadeného zákonom je 5 % zo základu podľa odseku 2.“.“

    V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia "zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „zákon č. .../2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

  • Bude doplnené jeho číslo.

  • Navrhuje sa nahradiť pojem „televízny vysielateľ zriadený zákonom“ pojmom „vysielateľ zriadený zákonom“, keďže podľa navrhovanej právnej úpravy už bude len jeden vysielateľ zriadený zákonom, ktorý bude poskytovať televíznu a rozhlasovú programovú službu.

    Bod 28. V čl. VI sa bod 2 vypúšťa.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Toľko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

    Dávam návrh, aby sa o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne.

    A zároveň ešte chcem raz zopakovať, že prosím vyňať zo spoločnej správy body 17 a 18 na samostatné hlasovanie, nakoľko k nim boli predložené pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Traja poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. No, pani poslankyňa, to množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré ste predložili ako skupina poslancov a boli podľa všetkého odsúhlasené ministerstvom kultúry, naozaj svedčí o tom, že tento návrh zákona bol šitý horúcou ihlou a v tej rýchlosti, ako boli predložené aj tieto vaše návrhy, pretože ozaj je na to výbor, aby sa s nimi mohol oboznámiť, a neoboznámil sa s nimi a predkladáte to teraz v podstate, keď pred týždňom výbor zasadal, a my sme sa opätovne len na poslednú chvíľu mali možnosť teraz oboznámiť s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi, svedčí o tom, že vnútri navrhovaného zákona sa určite skrývajú ďalšie problematické ustanovenia, ktoré odhalí len prax.

    No a ustanovenie o voľbe generálneho riaditeľa, ktoré navrhujete, svedčí o tom, že sa bojíte tajnej voľby. A zrejme ani vnútri koalície nie je zhoda na tento problém a po skúsenostiach s voľbou generálneho prokurátora nechcete pred verejnosťou vytvárať ďalšie trapasy.

    Zákon je naozaj nekoncepčný. A uvidíme, aké bude jeho praktické uplatnenie, či práve tento zákon nebude umieračikom verejnoprávnych médií na Slovensku.

    Vaše pozmeňujúce návrhy svedčia o tom, že v zákone je podľa všetkého ešte veľké množstvo nášľapných mín a dokonca zákon nerieši opätovne šetrenie, ale zvyšuje náklady, pretože vytvára o jednu funkciu viacej, funkciu generálneho riaditeľa a dve funkcie na úrovni...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste nám tu prečítali veľkú novelu zákona. A to nie je, samozrejme, vaša chyba, ale to je predovšetkým chyba ministerstva kultúry. A je to aj najlepší dôkaz toho nekvalitného návrhu, ktorý nám sem predložili. Keď je 28 pozmeňujúcich návrhov z prostredia koalície, bolo by slušné a normálne, aby pán minister ako predkladateľ stiahol tento návrh. My by sme sa minimálne mali týmito návrhmi zaoberať vo výbore, a nie že vy navrhnete, že budeme dokonca spoločne o nich hlasovať. To je úplný výsmech.

    A ešte jedna vec. Tá sa týka navrhovanej mzdy nového generálneho riaditeľa. Tak sa chcem spýtať, faktickú otázku chcem položiť, či ste to už predebatovali s nejakým horúcim kandidátom, že práve ten deväťnásobok mu vyhovuje, že za to je ochotný túto funkciu vziať, a či ste si uvedomili, že sa tou výškou v podstate už ten plat blíži platu prezidenta Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek.

  • Pani poslankyňa, neviem celkom dobre, či si uvedomujete to, čo ste práve prečítali, alebo to, čo práve teraz robíte. Je to mediálno-legislatívne kaskadérstvo, ktoré sme tuná už zažili. A vždy sa takýto návrh zákona vracal späť minimálne do výboru, aby sa tam tieto veci mohli ujasniť. Aspoň niečo z toho, čo ste povedali, ste si zobrali od pani Mistríkovej. Ale to nie je všetko. Tam sú ešte ďalšie výhrady mediálneho inštitútu a vy to veľmi dobre viete. To je jedna vec.

    Okrem toho vy vôbec nerešpektujete napr. Slovenský syndikát novinárov, ktorý vydal nejaké vyhlásenie. Opäť, to nie sú politické, ale profesijné, odborné, veľmi významné vyhlásenia, ktoré sa zaoberajú týmto návrhom. Vy jednoducho likvidujete verejnoprávne inštitúcie a duálny systém. A nie som si celkom istý, či viete, čo robíte. Skutočne treba to vrátiť minimálne späť do výboru, aby sme sa o týchto veciach mohli normálne v kľude baviť, profesijne, a nie takto to hodiť poslancom, ktorí vôbec nebudú vedieť, o čom hlasujú.

    Ja by som pekne prosil poslancov, aby si všimli, čo sa momentálne deje tuná v Národnej rade s jedným zákonom, a aby si všimli aspoň trošku, o čom budú hlasovať. Sú to niektoré absolútne nezmysly, ktoré si protirečia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Aj pán Maďarič, aj pán Senko prejavili túžbu diskutovať o tomto návrhu na výbore, resp. diskutovať o tomto návrhu. Tak ja by som veľmi rada pripomenula, že mali sme zasadnutie jedného konkrétneho výboru s jediným bodom programu, kedy sme mali prejednávať práve tento návrh zákona. Bol prítomný aj pán minister, ale ani jeden opozičný poslanec sa na tento výbor nedostavil. Takže ťažko sa dá diskutovať, keď sa nedostavíte. Ďalej, minister kultúry pozýval a vyzýval všetkých poslancov z výboru pre kultúru a médiá k stretnutiu, na ktorom sa opäť diskutovalo. Ja na tomto stretnutí som bola, robil to viackrát. Ani jeden z opozičných poslancov z tohto výboru pre kultúru a médiá sa ani na takéto stretnutie nedostavil. Takže kedy a kde chcete diskutovať, páni? Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto sú uzavreté rozpravy, ktoré boli ohlásené písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Piati rečníci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. V podstate do rozpravy som sa prihlásil na základe vystúpenia pani poslankyne Kiššovej, ktorá predložila za skupinu poslancov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V rýchlosti v poslaneckej lavici som sa oboznámil s celým obsahom týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré pozostávajú z 28 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú na ôsmich stranách husto písané. A my v podstate v súvislosti s celkovou filozofiou zákona, s ktorou ozaj nesúhlasíme, a preto sme dávali najavo aj pri prvom sedení v rámci výboru pre kultúru a médiá náš nesúhlas s tým, že tento zákon v takom rýchlom tempe bol posunutý do Národnej rady, že tento zákon sa nám nezdá ako zákon vhodný, ktorý má riešiť situáciu verejnoprávnych médií, si myslíme, že tento zákon v takejto podobe, v akej je, túto situáciu ani nevyrieši.

    Vzhľadom na to, čo tu bolo povedané, a vzhľadom na to, že pani poslankyňa zrejme preto, aby pri všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu prečítala, mala jasno v tom, že jedným hlasovaním budú odsúhlasené, ale jej návrhy vo svojom vnútri skrývajú také zaujímavé pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú kreovania rady, ktoré sa dotýkajú vytvorenia novej funkcie generálneho riaditeľa, ktorý bude mať deväťnásobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ale zároveň dvaja riaditelia, riaditeľ rozhlasu a riaditeľ televízie, budú mať taký istý plat ako doteraz v tej istej výške, tak ja sa pýtam, pani poslankyne a páni poslanci z koalície, to myslíte vážne so šetrením hneď na jeho začiatku v tejto inštitúcii? No podľa tohto to vôbec tak nevyzerá.

    Takisto, ako bolo povedané, čo sa týka návrhu, aby najmenej tridsať poslancov Národnej rady mohlo podať návrh na odvolanie generálneho riaditeľa, aj toto chcete z toho zákona vytiahnuť a v podstate nechcete, aby Národná rada na základe procedúr, ktoré sú zaužívané, mala možnosť vo vzťahu v tejto funkcii konať.

    Tak práve z tohto dôvodu si dovoľujem dať na osobitné hlasovanie a vyňať z hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne návrhy pod bodmi 4, 9, 12, 14. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil spravodajca. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega z výboru pán poslanec Senko, zaznela tu kritika toho zákona. Ja som sa takisto tešil, že sa budeme rozprávať o paragrafovom znení zákona, aj na výbore. Myslím, že jedenkrát na výbor ste neprišli, nikto z opozície. Druhýkrát sme sa o tomto bavili. A, samozrejme, ako spomínala moja kolegyňa, mali sme priestor priamo u ministra. Ja priznávam, že je to zákon, ktorý robí prierezový alebo taký odvážny krok vo verejnoprávnych médiách. A tá diskusia bola veľká a široká. A práve preto aj keďže my sme legislatívci, tak vznikol pozmeňujúci návrh, ktorý rešpektuje názory poslancov. A myslím si, že takto má legislatívec pracovať, že v momentálnom stave návrh vieme vylepšiť. A tým, že ste boli pozývaní na tieto rokovania a neprišli ste na ne, nemáme teda žiadny podklad o tom, že by ste chceli nejakým spôsobom sa postaviť k tomuto zákonu, iba tu kritizujete veci neviem na nejakej politickej báze, však ku konkrétnym paragrafom sme sa mohli baviť a bol vytvorený na to dvadsaťpäťdňový priestor. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Senko nereaguje na faktickú poznámku.

    Máme procedurálny návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím vás pekne, tak sa prihláste nabudúce.

  • Reakcia poslanca.

  • Aha, jasné. Tak nech sa páči a potom bude procedurálny návrh po vašom vystúpení.

    Pán Senko, ešte jedna otázka. No vy teraz reagujete na faktickú poznámku a potom prídeme k procedurálnemu návrhu. A prosím vás ešte, mohli by ste ešte raz povedať, ktoré tie štyri body navrhujete vyňať na samostatné hlasovanie. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Viskupič, ja som to zdôvodnil vo svojom vystúpení, že v podstate celková filozofia zákona sa nám nepáčila. A my sme rozhodovali na tom prvom sedení výboru pre kultúru a médiá, na ktorom sme mali rozhodovať vlastne, tu išlo o to, či zákon posunieme do čítania. Tam sa ešte nejednalo o to, v akom znení ten zákon bude, a o jednotlivých paragrafoch. To bol náš protest proti tomu, čo sa vlastne deje v oblasti verejnoprávnych médií s týmto návrhom.

    No a my sme sa zúčastnili vo výbore pre kultúru a médiá na minulom zasadnutí, lenže vy ste neboli v prevahe tak, aby ste si mohli tento zákon alebo doplňujúce návrhy na tomto výbore presadiť. Lenže tam nepadli tieto návrhy. Takže my sme boli pripravení tam na výbore príp. o nich rozprávať alebo sa bližšie oboznámiť s nimi, aby sme k nim možno dnes mohli bližšie hovoriť. Ale to nám nebolo umožnené. Vy ste tieto pozmeňujúce návrhy predložili len dnes. Vy ste ich na predchádzajúcom výbore, kde sme boli, nepredkladali.

    A čo sa týka toho vyňatia, sú to body 4, 9, 12, 14. To je všetko.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, ja si myslím, že treba začať tým, že tu vôbec nejde o to, ktorí poslanci boli alebo neboli na výbore, ktorí poslanci kedy hlasovali a kedy nehlasovali a akú formu obštrukcie používali. Tu ide o to, že tento návrh zákona je vo svojej podstate tak konfrontačný a tak konfrontačne nezvyklo v skrátenej forme podávaný v parlamente, že to vyvoláva úplne iné pocity, pocity strachu z deštrukcie. A toto je iba legitímna obrana tých, ktorí cítia nejakú zodpovednosť za nejaký návrh zákona, ktorý tuná fungoval síce zle, ale fungoval. A tuná je práve ako veľké nebezpečie, že to, čo navrhuje v súčasnosti ministerstvo kultúry, nebude fungovať vôbec. To je ten veľký problém.

    No a, pán kolega, keď ste hovorili o tom, ako sa poslanci, opoziční, nezúčastnili ani raz rokovania výboru. No tak predsa ten výbor musel byť nejakým spôsobom otvorený, ak si dobre spomínam, tak som ho otvoril ja, takže buďme korektní. Poslanci sa jeho rokovania zúčastnili. Hej?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, vy ste to povedali inak.

    Ale teraz k samotnému zákonu.

    Dámy a páni, vzhľadom na to množstvo pripomienok, ktoré zazneli v podaní pani poslankyne Kiššovej, dávam procedurálny návrh, chcem, aby sa o ňom hlasovalo ešte predtým, ako vôbec budeme hlasovať o zákone, aby sme vzhľadom na to množstvo pripomienok, ktoré tuná padli, a vysvetlenia si vlastne tejto novely ešte nového návrhu zákona tento zákon vrátili späť do výboru pre kultúru a médiá na riadne prerokovanie.

    Dámy a páni, v tejto snemovni je o tom, že dozrel čas a mali by sme zrušiť Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, aby na ich troskách vyrástol nový hybridný mediálny podnik poskytujúci verejnosti služby auditívne i audiovizuálne, vnútorne presvedčených iba zopár ľudí. Niektorým je to jedno, niektorí s návrhom súhlasia, pretože im je osud verejnoprávnych médií ľahostajný. Niektorí im to dokonca aj zo srdca a úprimne prajú. A mnohí s ním nesúhlasíme.

    Ja budem hodnotiť to, čo je predložené, to, čo poslanci majú pred sebou, a nie to, čo nám predložila pani poslankyňa Kiššová, a u ktorých osud tejto novely je do istej miery veľmi neistý.

    Myslím, že treba znovu zopakovať, že tento návrh je politický, je prudko účelový a že jeho primárnym cieľom je dosiahnuť zmenu na pozícii ústredného riaditeľa Slovenskej televízie čím skôr. Jeden z vašich predchodcov, vážený pán minister, sa tiež netajil so zámerom zbaviť sa nenávideného riaditeľa v Mlynskej doline. Napochodovalo tam potom koaličné komando, ktoré sa do dejín svetovej žurnalistiky zapísalo vytvorením koncentračného strediska pre nepohodlných novinárov. A vyvolalo to apely na medzinárodnej úrovni. Vtedajší minister zahraničných vecí na to musel reagovať. Účel to však nesplnilo. Odskákal si to len program a vznikli ďalšie dlhy.

    Na Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu sa za ostatné roky zosypali tony kritických poznámok. Radi im vyčítame, že nie sú kvalitné, konkurencieschopnými iným médiám verejnej služby. A najčastejšie pritom argumentujeme BBC, ORF či Českou televíziou. Opakujeme, že nevedia hospodáriť, že nám neponúkajú programy, ktoré nám podľa zákona a našich predstáv ponúkať majú, že vysielajú priveľa repríz a majú primálo pôvodných spravodajských materiálov z miest, kde sa píšu dejiny, že vyrábajú málo zaujímavých relácií a aj tie, čo vyrobia, sú pridrahé a že im neustále klesá index sledovanosti.

    Už menej často hovoríme jedným dychom o tom, že tento zákonodarný zbor podcenil otvorenie mediálneho priestoru v deväťdesiatych rokoch a nepripravený prechod na duálny systém. Samozrejme, vstup súkromných rozhlasov a televízií znamenal pre Slovenský rozhlas a pre Slovenskú televíziu pokles sledovanosti a nielen to, znamenalo to aj masívny odliv skúsených profesionálov do novovznikajúcich rozhlasových a televíznych spoločností, ktoré jednoducho ponúkali lepšiu odmenu za prácu, ale aj lepšie materiálne podmienky. Kým verejnoprávne médiá každú modernizáciu svojho vybavenia museli najsamprv zložito vysvetľovať a obhajovať, pretože na ne potrebovali subvencie, komerčné prostredie sa orientovalo na najmodernejšie, pretože boli aj najvýhodnejšie, technológie. Preto sme sa tu mohli chytať skutočne, pejoratívne povedané, za bruchá, že spravodajstvo z Národnej rady prišlo pre komerčnú televíziu zabezpečovať dvojmiestne osobné autíčko, ale štáb z STV potreboval na to mikrobus plný ľudí. Keby sme si tu nahlas priznali, že koncesionárske poplatky sme nikdy neupravovali na základe inflácie, ale vždy až po zložitých politických dohodách, aj to iba dvakrát, tak si to dobré pamätám, a iba tak, aby to ľudia veľmi nepocítili. Kto z nás tu niekedy predniesol serióznu ekonomickú analýzu nevyhnutných nákladov na zabezpečenie tohto rozsahu verejných služieb, aký sme definovali v zákonoch o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase?

    Ja som si pred asi piatimi rokmi so skupinou odborníkov sadol a spočítali sme, že ak by mala Slovenská televízia všetky zákonom uložené úlohy napĺňať, musela by vtedy mať k dispozícii asi 4,5 mld. Sk. V roku 2010 podľa rozpočtu disponuje Slovenská televízia príjmami vo výške asi 90 mil. eur, teda zhruba 2,7 mld. Sk. Mala teda, ak nerátame infláciu a rast cien, o málo viac ako polovicu zdrojov, ktoré by mala mať, aby sme mohli opodstatnene hromžiť na jej vedenie, že nám neposkytuje to, čo očakávame. A to už sa do Slovenského rozhlasu aj do Slovenskej televízie dostávajú aj peniaze zo štátneho rozpočtu cez zmluvu so štátom a platí nový zákon, ktorý zefektívnil výber už nie koncesionárskych poplatkov, ale poplatkov za verejnú službu.

    Dámy a páni, keďže v mediálnom výbore Národnej rady pôsobím už dlhšie, chcel by som vám všetkým naozaj úprimne povedať, že by som bol prvý, kto by ministrovi Krajcerovi pomáhal presadiť zákon, ktorý by situáciu médií verejnej služby naozaj riešil. Veď denne počúvam nielen od svojich blízkych, ale aj od občanov či kolegov z divadla výhrady a pripomienky k tomu, čo Slovenský rozhlas a Slovenská televízia robia, a návrhy, ako by to robiť mali.

    Pamätáte sa na naše snahy vysvetliť riaditeľovi Rybníčkovi, že devastácia výrobných kapacít Slovenskej televízie môže znamenať krátkodobý finančný efekt, ale dlhodobo bude stáť televíziu podstatne viac, než sa tým ušetrí, pretože Slovenská televízia bude odkázaná na dodávateľov z externého prostredia a za výrobu relácií zaplatí podstatne viac, než ju stála výroba vo vlastných kapacitách? Pamätáte sa niektorí na naše snahy vyňať pri predaji Slovenských telekomunikácií z ich majetku sieť vysielačov a zveriť ich do spoločnej správy Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, čím by verejnoprávne médiá jednak mali vplyv na určovanie výšky poplatkov za šírenie signálu, ale aj získali zaujímavý doplnkový zdroj prostriedkov? Dostal som vtedy odpoveď, že sa to nedá. Dalo sa to ale urobiť vtedy, keď zahraničný štátny podnik ako nový vlastník telekomunikácií usúdil, že vysielacie veže a retransmisia nie sú jeho srdcovou záležitosťou, a celý tento segment z majetku vyňal a predal ďalej. Nuž tak to u nás za pravicovej vlády býva, čo môže zahraničný štátny podnik, nemôže náš, pretože je slovenský. To je fakt.

    Poďme sa však, vážený pán minister, pozrieť na váš návrh paragraf za paragrafom.

    Ak tento návrh parlament prijme, spôsobí prvý problém už § 1. Ním sa totižto zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska. Slovensko je skrátená forma názvu nášho štátu, teda návrh nepriamo hovorí, že sa zriaďuje nie médium verejnoprávne, ale štátne. Teda malo svoju logiku, ak sa našla Národná banka, ktorá má v názve upresnenie „Slovenska“, ale „rozhlas a televízia“ môže byť verejnoprávne a potom slovenské alebo štátne a slovenské, odhliadnuc od toho, že skratka RTS spôsobí problémy, keďže rovnakú používa srbský rozhlas a televízia. Alebo to mám vnímať ako snahu našej súčasnej vlády ústretovo pomôcť vláde istého susedného štátu, ktorá už má medzinárodné problémy pre svoje snahy podriadiť médiá verejnej služby vládnej kontrole? Pán Krajcer, robíte to azda preto, aby veľký Viktor mohol povedať, že aj vo Felvidéku to tak robia?

    Podľa § 2 by sa na prvý pohľad zdalo, že obe inštitúcie, teda Slovenský rozhlas a Slovenská televízia len „vplávajú“ do akéhosi ochranného bazénu tvoreného novou inštitúciou RTS, ale budú si naďalej robiť svoju prácu jednak v oblasti rozhlasového, druhá inštitúcia v oblasti televízneho vysielania. Prekvapuje ma, že tento postup nenaráža na tuhý odpor všetkých tých kolegov a ďalších občanov, ktorí svojho času zvádzali úporný boj s ministrom kultúry o zachovanie právnej subjektivity okresných knižníc, galérií, múzeí, osvetových zariadení a ďalších maličkých kultúrnych zariadení. Dvojročná skúsenosť s regionálnymi kultúrnymi centrami aj mňa osobne núti byť veľmi obozretný pri posudzovaní návrhu zobrať Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu právnu subjektivitu. Ono to totižto síce fungovať môže, ale nemusí. Stačí, ak sa riaditeľ „strešnej firmy“ dostane do problémov a bude ich riešiť raz na úkor jedného, inokedy na úkor druhého zastrešeného subjektu. A teraz nejde o knižnicu s piatimi zamestnancami alebo o inštitúciu s niekoľkými stovkami vysokokvalifikovaných zamestnancov. Samostatne hospodáriace vnútorne organizačné jednotky bez právnej subjektivity je, mimochodom, pojem hodný pozornosti sám osebe. Nepripomína to tých, čo si občas naštudujú z histórie tzv. vnútropodnikový chozrasčot? Ako cez kopirák. Strana a vláda aj vtedy garantovali, že „vnútorné jednotky“ nebudú zvýhodňované či znevýhodňované a že bude záležať iba na ich iniciatíve a výkonnosti. Ale pamätníci spomínajú, ako dostávali tie „správne kolektívy“ všetko a tie ostatné iba zvyšky. Zopakujeme si to po dvadsiatich rokoch v priestore mediálnych inštitúcií?

    V § 3 predkladateľ definuje rozsah služby verejnosti. A mám chuť s týmto paragrafom súhlasiť, hoci v pripomienkovom konaní sa objavili návrhy, ako precizovať niektoré konkrétne formulácie, v zásade by tento paragraf nemusel spôsobiť problémy.

    To už ale neplatí o § 4. Podľa neho totiž, citujem, „Rozhlas a televízia Slovenska vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť“. A už tu máme prvý rozpor s § 2. Takže kto to vlastne bude vysielať rozhlasové a televízne programy? Budú to samostatne hospodáriace vnútorne organizačné jednotky bez právnej subjektivity alebo zákonom určená zodpovedná právnická osoba, teda Rozhlas a televízia Slovenska? Podľa toho istého paragrafu bude RTS „chrániť a rešpektovať nezávislosť svojich programových pracovníkov a spolupracovníkov“, to je opäť citácia. Ale môže niektorý z pracovníkov a spolupracovníkov RTS uveriť, že ho bude chrániť a rešpektovať inštitúcia, ktorej zriadenie bude sprevádzať nechránenie a nerešpektovanie mnohých iných práv, napr. práva riadne a v súlade so zákonom zvolených členov Rady STV a Rozhlasovej rady vykonávať svoj mandát? Kto z pracovníkov RTS môže mať aspoň presvedčenie a nádej, ak už nie rovno istotu, že po najbližších parlamentných voľbách nepoletí na dlažbu, nie pre neschopnosť, ale iba preto, že sa ich šéf nebude pozdávať nejakému novému ministrovi?

    Tretí článok v § 4 je poriadny rébus. Ukladá totižto RTS, aby poskytoval archívne dokumenty spred roku 1991 iným právnickým osobám. Na jednej strane iste platí, že navrhovanou fúziou inštitúcií sa do jedného vreca dostane i spoločný majetok, ibaže na využívanie archívnych dokumentov platí, ako mať iné predpisy, než na inventarizáciu či odpisovanie písacích stolov alebo kalkulačiek. Do hry vstupuje, samozrejme, autorské právo. A teraz je to ten mediálny inštitút, o ktorom som už hovoril. Pán minister vám v pripomienkovom konaní napísal: „Navrhovaná právna úprava zásadne ohrozuje audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky a možnosť sprístupňovať ho v budúcnosti verejnosti. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia v súčasnosti disponujú archívmi, ktoré obsahujú výnimočné a vzácne materiály. Tieto inštitúcie dnes narábajú s archívnymi materiálmi rôznej povahy. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia majú v archívoch materiály, ku ktorým majú práva na základe akvizičných vzťahov, majú práva na základe koprodukčných vzťahov, majú práva na základe iných zmluvných vzťahov, vznikli ako zamestnanecké diela alebo majú zákonom zverený výkon práv.“ Návrh zákona žiadnym spôsobom nerieši tieto otázky. Takže hrozí, že po 1. 1. 2011 nebude mať RTV čo odvysielať, mimo toho, čo robí po 1. 1. 2011, keďže nikto nebude vedieť, ktorý zámer, záber či záznam z archívu je inštitúcia oprávnená vo vysielaní použiť. V zásade totiž okrem práv k zamestnaneckým dielam žiadne iné práva, iba preto, že návrh zákona skonštatuje, že práva prechádzajú, nemusia na nové inštitúcie automaticky prejsť. Napr. zákonom zverený výkon práv na nový subjekt na základe ustanovenia „Rozhlas a televízia Slovenska je právnym nástupcom SRo a STV a preberá ich práva“ v zásade neprejde. Rovnako práva k archívnym materiálom, ktoré získali Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe zmlúv, by mohli prejsť na nový subjekt len v rozsahu prípustnom podľa autorského práva a v rozsahu určenom zmluvou. Zmluva však môže takýto prechod vylúčiť. Ešte zložitejšie to môže byť v prípade licencií s medzinárodným prvkom. Mám voči právnikom úctu a rešpekt, ale kdesi cítim, že § 4 vami navrhovaného zákona, pán minister, ich nesmierne poteší. To zase budú palmáre pre všetkých zainteresovaných. Radostná je predstava, ako strapec advokátov čaká na zverejnenie denného programu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, a okamžite ponúkajú všetkým autorom, účinkujúcim, prekladateľom či režisérom a ich dedičom svoje služby. Už menej radostná je predstava, že za RTS ako štátnu organizáciu nakoniec účet za všetky prehraté spory zatiahne voľky-nevoľky štátny rozpočet.

    Piaty paragraf v odseku 1 prezrádza, že predkladateľ návrhu zákona zrejme vôbec nemá záujem o široko diverzifikované verejnoprávne médiá. Predpisuje vysielať televíznej zložke hybridu najmenej na dvoch okruhoch, rozhlasovej na štyroch, ale ak odrátame nedotknuteľné národnostné vysielanie, vlastne iba na troch. Na jednej strane je to pochopiteľné. Veď minister ako predstaviteľ rezortu, ktorý bude predkladať vláde návrhy na financovanie RTS, zatiaľ ešte formou štátnej objednávky konkrétnych programov, ale perspektívne podľa volebného programu strany, ktorá pána ministra nominovala do funkcie na všetky ich potreby, si vlastne vytvára priestor, aby jeho nároky nevyzerali priveľké. Na strane druhej sa ale ako predstavitelia občanov musíme pýtať, prečo nebudeme mať právo výberu. Prečo počas, a teraz vytiahnem skutočne tie absurdné príklady, ku ktorým môže prísť podľa tohto návrhu zákona, hokejových majstrovstiev nebudú mať tí, ktorí bez hokeja žiť nedokážu, šancu naladiť si vo verejnoprávnom vysielaní pre seba niečo zaujímavé. Isteže majitelia nemenovanej spravodajskej televízie si môžu blahoželať. Veď tento návrh zákona de facto odstraňuje konkurenčnú hrozbu, že by STV časom zrealizovala plán zriadiť aj spravodajský kanál.

    Majitelia športových televíznych staníc si môžu mädliť ruky, pretože dvojkanálová STV im otvára možnosť komerčne využívať ďalší priestor. Podľa písmena g) tohto paragrafu sa ukladá televíznej zložke vysielať aj obsahovo a regionálne vyvážené programy v jazykoch národnostných menšín a obom zložkám RTS vytvoriť zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny, zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné útvary organizačných zložiek.

    Dámy a páni, je to naozaj absurdné. Chápem, že časť kolegov poslancov je v tomto parlamente predovšetkým preto, aby pracovala v prospech národnostných menšín, ale, prosím vás, nenechajme si naozaj zatemniť zdravý úsudok. To by sme zachovali, zase citujem, „obsahovú a regionálnu vyváženosť“. Budeme k informácii o autonehode v Šali vyrábať informáciu o autonehode aj v Trebišove? A po hokejovom prenose z Martina si bude panstvo želať aj prenos z hokeja v Komárne? Sú to absurdnosti, ale o tomto hovorí tento návrh zákona. Kto, prosím vás, vie povedať, koľko príslušníkov ktorej menšiny a etnickej skupiny sa díva na prenos omše, záznam koncertu či dokumentárny film o včelárstve, aby sme teda vedeli, nie my, ale vedenie RTS, ktorú skupinu divákov musí dodatočne „vyvážiť“? Pán predkladateľ, možnože obzrite sa po Európe a inšpirujte sa ňou. Už fakt, že naše verejnoprávne médiá vysielajú samostatné spravodajské relácie v jazykoch národnostných menšín, patrí v Európskej únii k nadštandardu. V ére digitálneho vysielania predsa môže Turek v Nemecku, Maročan vo Francúzsku alebo Ukrajinec v Čechách kedykoľvek sledovať vysielanie vo svojej materinskej reči. Len my skutočne ideme robiť nadštandard nadštandardu. A občanom Slovenskej republiky budeme okrem spravodajstva v menšinových jazykoch vysielať aj po nemecky či rómsky dabované či titulkované televízne filmy a inscenácie. O tom hovorí paragraf.

    Mimochodom, v písmene g) vám vypadlo „rozhlasové vysielanie obsahovo aj regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín“. Toto predsa nemôže zabezpečiť patria, túto úlohu ukladáte len pre televízne vysielanie, chybička.

    Zaujímavé bude aj sledovať, ako Slovenský rozhlas plní úlohu definovanú v písmene h), citujem, „zohľadňovanie potrieb nepočujúcich vo vysielaní“, absurdné.

    V § 5 ods. 4 navrhovateľ konštatuje, že, citujem: „Rozhlas a televízia Slovenska preberá do archívu Rozhlasu a televízie Slovenska archívne dokumenty z oblasti vysielania, ktorých je pôvodcom, ochraňuje a sprístupňuje ich a umožňuje k nim prístup.“ Teda k 1. januáru 2010 vznikne zaujímavá situácia, keď archív RTS bude úplne prázdny a archívy SRo a STV bude využívať iba samovrah, keďže na to nejestvuje právny podklad. Neviem ako vy, ale ja veľmi pochybujem, že by niekto priniesol do novej inštitúcie „z domu“ nejakú svoju kolekciu rozhlasových a televíznych programov a daroval by ju RTS, aby mal okrem monoskopu čo vysielať.

    Šiesty paragraf opodstatnene vytvára situáciu, už sme tu o tom hovorili, mali sme to raz na stole, keď nás iný minister kultúry a ten istý minister financií presviedčali, akým zázračným prútikom bude pre zadlženú STV, ak sa jej umožní podnikateľská činnosť. Ale žiadna veľká sláva to nebola, akurát vrcholoví manažéri Slovenskej televízie si splnili svojich zopár snov a verejnoprávne médium na ten experiment skutočne viac doplatilo, ako z neho vyťažilo. Nuž čo, ešte sa asi dá uzatvoriť zopár desaťročných zmlúv na dodávku dabingu a ktovie čoho ešte. Ja som osobne presvedčený, že ak Slovenský rozhlas a Slovenská televízia majú nejakú kapacitu, ktorú nevedia samotné využiť a o ktorú je záujem, je komerčné využitie logické, ak je toho trochu schopný manažment organizácie a vôbec na to netreba vytvárať kadejaké obchodné spoločnosti. Ono sa to takým spoločnostiam, samozrejme, podniká, keď riziká ponesie RTS a zisk zhrabnú ich konatelia.

    Paragrafy 7 až 9 riešia vedenie novej firmy. Tvorí ho rada a generálny riaditeľ. Vraj už je tu vytypovaná známa tvár zo sveta slovenských komerčných médií. Návrh zákona prenecháva podľa doterajšej tradície parlamentu voľbu deviatich členov rady. Ale je tu ďalší legislatívny rébus. Obyčajný zákon v § 9 ods. 1 ukladá, citujem, „príslušnému výboru Národnej rady“, ako má vyzerať zostava členov rady, teda že tam majú byť po dvaja odborníci z oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, dvaja právnici a traja ekonómovia. Stále hovorím o tom zákone, ktorý máme na stole, nie o tých pozmeňujúcich návrhoch. Nebudem sa teraz venovať diskusii o tom, že v Rade RTS by minimálne mala byť garantovaná majorita odborníkov, ktorí majú puvoár hovoriť do toho, ako má verejnoprávna mediálna inštitúcia vyzerať, a nie právnikov a ekonómov, s tým súhlasím, ktorí, pri všetkej úcte, nemusia vždy vedieť, že najlacnejšie riešenie nemusí byť vždy aj najefektívnejšie.

    Chcem sa však pozastaviť nad tým, že pracovnú náplň poslanca Národnej rady Slovenskej republiky chce navrhovateľ okrem ústavy a zákona o rokovacom poriadku upraviť aj obyčajným zákonom. To mám predpokladať, že najbližšie poslanci v školskom výbore parlamentu dostanú za úlohu pripraviť pre ministerstvo školstva, povedzme, štipendijný poriadok alebo výbor pre obranu a bezpečnosť poverí minister obrany spracovaním návrhu parametrov nového bojového vozidla, pán minister? Je to vtipné. To si naozaj v prostredí, z ktorého pán minister prichádza, myslia, že poslanec parlamentu nie je ústavný činiteľ, ale somár, na ktorého každý môže naložiť náklad, aký sa mu nechce nosiť?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • To bola moja citácia, to si môžete napísať.

  • Opätovná reakcia navrhovateľa: „Áno, dobre.“

  • Dva problémy spôsobuje §10, ktorý upresňuje, kto sa môže stať členom rady.

    V odseku 4 sa hovorí, že, citujem: „Funkcia je nezlučiteľná s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným právnym vzťahom k Rozhlasu a televízii Slovenska.“ Ale v čase voľby prvej rady ešte asi nik nebude mať s RTS pracovnoprávny vzťah. Na tom nič nezmení prechodné ustanovenie v § 23 ods. 5 a 6, ktoré deklaruje, že zamestnanci Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa od 1. 1. 2011 stávajú automaticky zamestnancami RTS, pretože právnu silu má až pracovná zmluva medzi konkrétnou osobou a novou inštitúciou. Do zákona sa dá napísať kadečo, ale v praxi by bolo prinajmenšom predmetom dlhého súdneho sporu, či škoda spôsobená napr. zamestnancom, ktorý má zmluvu s STV, ale nie s RTS, by bola vymáhateľná.

    A v odseku 5 sa cez kopirák opakuje problém, ktorý sme nedávno aj v našom výbore riešili. A to je vzťah člena rady k politickým stranám a hnutiam. Opäť sa tu stretávame s formuláciou, o ktorej sme hovorili na výbore, že je zlá a že ju treba zmeniť a kvôli ktorej nastali všetky problémy, že, citujem: „Člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu s politickou stranou alebo politickým hnutím, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech.“ A opäť je to iba a výlučne otázka subjektívnej interpretácie, kedy niekto pôsobí a kedy niekto nepôsobí v prospech strany alebo hnutia. V prípade troch členov Rozhlasovej rady sa niektorí moji kolegovia nazdávali, že pôsobili v prospech strany alebo boli jej funkcionármi a tak ďalej a tak ďalej. Tento problém poznáme preto, lebo sme tuná o ňom dlho hovorili. A vieme, že sme sa dostali do právnych sporov, v rámci ktorých sa právnici nevedeli dohodnúť. Boli to určite spory, ktoré boli iné ako politické. Preto si myslím, že túto formuláciu bolo treba minimálne zmeniť, a to aspoň takým spôsobom zmeniť, ako sme o tom hovorili, keď už nikde inde nie, tak na výbore.

  • Ruch v sále.

  • Páni, ja by som vás poprosil o pokoj, naozaj ma to ruší.

    Podľa § 17 návrhu zákona sa vrátime k vývojovo už prekonanej voľbe riaditeľa verejnoprávneho média v parlamente. Opäť sa tu úkoluje náš výbor pre médiá a kultúru, ktorý má zabezpečiť výzvu kandidátov na prihlásenie sa a vypočutie kandidátov i predloženie návrhu predsedovi parlamentu a predsedovi Národnej rady, teda nášho najvyššieho zákonodarného zboru. Tento jednoduchý čiže nie ústavný návrh zákona ukladá povinnosť zaradiť návrh výboru na rokovanie pléna, vymenovať schváleného kandidáta do funkcie. Potom nám tento návrh zákona určuje, kedy by sme mohli na návrh 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky generálneho riaditeľa odvolať, a v § 24 a 25 nám predkladateľ navyše aj určuje, v akom termíne sme povinní konať v procese voľby prvého generálneho riaditeľa a prvých členov rady.

    Pán minister, budeme vám nesmierne vďační, ak nám príp. každý deň budete posielať e-mail s úlohami, ktoré pre nás máte na nasledujúci deň. Veď čože sme už my, prepáčte tú iróniu, obyčajní poslanci, ktorých zvolilo zopár tisíc, desaťtisíc či stotisíc ľudí ako svojich zástupcov v najvyššom zákonodarnom zbore? Zato vás si vybrala samotná pani premiérka, takže máte pred kýmkoľvek z nás nedosiahnuteľný náskok.

    Právnym skvostom je navrhovaný § 23 ods. 11, ktorý rieši situáciu, ku ktorej pravdepodobne príde v druhý deň fungovania RTS, pokiaľ sa ešte v decembri Národnej rade nepodarí zvoliť riaditeľa RTS, čo sa vzhľadom na kalendár dá predpokladať. Pre taký prípad totižto to prechodné ustanovenie ráta s tým, že doterajší riaditelia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie budú funkciu generálneho riaditeľa vykonávať ako tandem a rozhodnutia budú prijímať a podpisovať spoločne, „ak ale,“ citujem, „nie je možné dospieť k ich vzájomnej dohode a zároveň by nevykonanie úkonu mohlo ohroziť riadne fungovanie Rozhlasu a televízie Slovenska alebo plnenie úloh, činností a povinností vyplývajúcich mu z tohto zákona alebo osobitných predpisov“. Stačí, ak podľa návrhu zákona jeden zo spoluriaditeľov zájde za pánom ministrom Krajcerom, ktorý je oprávnený nahradiť prejav vôle jedného z nich. Dámy a páni, prepáčte, nevnímate to ako istú nebezpečnú koncentráciu moci? Opäť nekomentujem, čo sa udialo pred zhruba pol hodinou v rámci novelizácie novely.

    Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, už v prvom čítaní sme upozorňovali na to, že predložený návrh nie je výsledkom odborného posúdenia problémov našich verejnoprávnych inštitúcií a koncepčného hľadania východiska, ale že je to účelová a horúcou ihlou ušitá právna norma, ktorá má jediný cieľ, a to dostať médiá verejnej služby pod kontrolu politikov vládnej koalície. V neuveriteľne skrátenom procese pripomienkovalo návrh množstvo subjektov a už tá kolekcia stoviek výhrad dáva jasne na známosť, že návrh je veľmi diskutabilný. Ak Mediálny inštitút konštatuje, že predložená právna úprava je diskriminačná a znamená likvidáciu vyváženosti duálneho mediálneho systému, že je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a štátnej moci a zásadne ohrozuje audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky, nemôžeme nad tým mávnuť rukou a označiť ich zásadné pripomienky ako „čiastočne zapracované“. Netrúfam si odhadnúť, aká je motivácia pána ministra, aby takto tvrdohlavo a doslova za každú cenu pretlačil cez Národnú radu predložený návrh zákona.

    Viem, že aj medzi koaličnými poslancami prevládajú isté rozpaky. A ani tí, ktorí sa mediálnemu priestoru nevenujú, prioritne cítia, že sa tu ide urobiť zásah, ktorý jednoducho nie je reverzibilný, teda čo sa stane, už sa nemôže vrátiť späť, ak by sa ukázalo, že to nefunguje. Prijatie tohto návrhu hoci aj prikrášleného niektorými drobnými zmenami nepochybne vysunie situáciu do centra medzinárodnej pozornosti, pretože naozaj v modernej Európe nebýva zvykom obetovať dva subjekty verejnej služby kvôli uchopeniu moci v Slovenskej televízii.

    Jedno je isté, návrh zákona nijako nerieši podfinancovanie našich médií verejnej služby, pretože ako zosypáva do jedného vreca Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, tak do toho istého vreca presúva i zdroje, ktoré majú k dispozícii. Akurát z nich bude treba uživiť jeden „krk“ navyše, generálneho riaditeľa RTS a jeho, predpokladám, lineárne sa rozrastajúci tím. Nuž ak chcete pri tejto poprave verejného záujmu tupým mečom asistovať, smelo do toho.

    No a ja by som v tejto chvíli veľmi rád predložil procedurálny návrh, návrh ohľadne hlasovania, hlasovania verejného so slovným vyjadrením. Navrhol by som veľmi rád formuláciu, som za prijatie alebo proti prijatiu predloženého návrhu zákona, ktorý likviduje duálny mediálny systém, a osobne ponesiem spoluzodpovednosť za ekonomické dôsledky jeho prijatia. No predstavte si, že by som toto navrhol a že by to náhodou prešlo. To by som skutočne chcel vidieť tie tváre, konečne zodpovedné tváre, ktoré budú rozhodovať o tom, akým spôsobom sa verejnoprávna Slovenská televízia a verejnoprávny Slovenský rozhlas uberie. Samozrejme, to nenavrhnem. A opäť apelujem na racionálny, zdravý rozum všetkých z nás, aby sme teda nelikvidovali to, čo ako-tak funguje, a skutočne sa zamysleli nad tým, ako by to mohlo fungovať lepšie. Ale o tom nehovorí tento návrh zákona.

    Mám pre seba jednu jedinú vnútornú otázku: Pre koho minister kultúry chystá toto nové mediálne prostredie? A predpokladám, že sa to dozviem o 4 roky.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť, ospravedlňujem sa, že som bol trošku dlhší, ale tento zákon k tomu akosi provokuje. Ďakujem za pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujeme.

    Do rozpravy sú prihlásení piati poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, skutočne veľmi oceňujem tvoje vecné vystúpenie. Vykonal si podrobnú analýzu zákona. A myslím si, že po tejto podrobnej analýze by bolo namieste, aby tento návrh zákona bol vrátený späť navrhovateľovi na prepracovanie. Ale predpokladám, že takáto vôľa v Národnej rade zo strany poslancov vládnej koalície nebude. Preto aspoň apelujem na to, aby procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec, aby ten veľký pozmeňujúci návrh, ktorý je vlastne novým zákonom, ktorý podala pani poslankyňa Kiššová, bol prerokovaný vo výbore. Skutočne jedná sa o nový zákon a gestorský výbor mal by k nemu zaujať stanovisko.

    Páni poslanci koalície, zavádzate tu naozaj veľmi nebezpečné precedensy, je len ešte začiatok volebného obdobia, ktoré nemajú nič spoločné s nejakou politickou kultúrou a s čistotou legislatívneho procesu, ktorý ste mali vo svojom programovom vyhlásení. Som presvedčená, že podporíte návrh pána poslanca, ktorý dal, procedurálny návrh pána poslanca, aby o pozmeňujúcom návrhu, tom rozsiahlom, rokoval ešte gestorský výbor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, v úvode svojho vystúpenia si zmienil aj rokovanie o tomto návrhu zákona vo výbore. A správne si pripomenul, že v prvom čítaní sme zaujali veľmi jasný postoj k zákonu ako k celku. A tam určite nebol priestor na debatu o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch. Keď sa rokovalo o zákone vo výbore a o jeho posunutí do druhého čítania, tak poslanci opozície boli na tomto výbore, boli pripravení diskutovať, nepripravení boli poslanci koalície, pretože na tomto výbore nepredložili týchto 28 pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, je už takým nejakým vrcholom, keď majú poslanci o týchto 28 návrhoch hlasovať spoločne, je to veľmi široká zmes od legislatívnych zmien až po zásadné. Nám opozičným by to mohlo byť jedno, ale tí koaliční sú postavení do takej trošku ponižujúcej polohy buď – alebo.

    Povšimol som si, že pod týmto návrhom týchto 28 pozmeňujúcich návrhov nie sú podpísaní poslanci KDH. Ale verím, že pán poslanec Abrhan nás oboznámi s postojom KDH. Verím tomu aj preto, lebo vidím, že veľmi často počas rokovania chodí k pultíku, kde sedí pán minister. Takže verím, že sa dočkám toho, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále a výkriky.

  • Dobre, poprosím, páni, tu nevykrikovať.

    Pán Podmanický má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec a predseda kultúrneho výboru pán Jarjabek veľmi detailne a zrejme popísal nekvalitu predloženého návrhu zákona. A to ešte nemal čas sa pripraviť na ten druhý návrh zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Kiššová. Dnes vlastne rokujeme o dvoch návrhoch zákonov. Nie som teda poslancom 20 rokov, ale nepamätám si za tých posledných 5 rokov, že by bol predložený takýto zlý a legislatívne nekvalitný návrh zákona do legislatívneho konania. Napokon to obrovské množstvo zmien, ktoré predložila pani poslankyňa Kiššová, len potvrdzuje, že tento návrh zákona je nepripravený, zlúčenie Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom je veľkým hazardom, ktorý pripravuje súčasný pán minister kultúry a táto vláda.

    A napokon stále sa nezodpovedala tá ekonomická kvalifikácia tohto zákona, pretože tá minimálna dvadsatinová úspora, ktorá je deklarovaná v dôvodovej správe, ani z ďaleka nerieši finančné problémy Slovenskej televízie. Takže neexistujú finančné dôvody na zlučovanie televízie s rozhlasom. Ak je tu nejaký dôvod, ktorý existuje, tak je to len zámer v podstate absolútne škandalózne ovládnuť predovšetkým Slovenskú televíziu, absolútne nedemokratickým spôsobom televíziu zoštátniť a urobiť ju závislou od aktuálnej politickej moci. My sme si ani len netrúfli nad niečím takým uvažovať, pán minister. Vy ste sa nerozpakovali za niekoľko týždňov, čo ste vo funkcii, urobiť hrubé zásahy do verejnoprávnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    A je mi smutno, že sa tak usmievate, nie sme, pán minister, v televíznej relácii.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa chcela vyjadriť len k tomu financovaniu, čo ste spomenuli, pán poslanec Jarjabek. Súhlasím, že verejnoprávnym médiám treba dať primerané finančné prostriedky, ale myslím si, že tento argument neplatí najmä pre súčasný stav Slovenskej televízie, pretože len podľa toho, ako máme možnosť vidieť tie zmluvy, nehorázne peniaze tam boli vyplatené. A podľa informácií, ktoré máme, ešte stále sú navyšované tieto zmluvy o ďalšie percentá, o ďalšie dodatky k zmluvám. Čiže v súčasnosti ten argument neobstojí. Podľa mňa to, čo treba urobiť, je v prvom rade potreba zastaviť takéto nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, potom zadefinovať, čo vlastne verejnoprávne médiá majú vysielať, a tomu nastaviť primerané financie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, chcel by som povedať v súvislosti s vaším vystúpením dve veci, po prvé, to, že ma teší, že si všímate, že v tomto parlamente sú ľudia a poslanci podľa vášho názoru, ktorí iba etnické veci si všímajú a berú akýsi patronát nad týmito záležitosťami. Ja si myslím, že nie je to celkom tak. Sú tu poslanci, ktorí popri iných celospoločenských problémoch všímajú si aj záujmy obyvateľstva a voličov, ktorí majú inú národnosť ako slovenskú. Ja si myslím, že je to celkom normálne.

    Po druhé by som chcel povedať, že ak ste hovorili o časovom rozsahu, o postavení národnostného vysielania, či už v súčasnom Slovenskom rozhlase, či už v súčasnej Slovenskej televízii, chcem vám ako mediálnemu expertovi, človeku, ktorý dlhé roky pracoval v mediálnom výbore, pripomenúť známy fakt, známu skutočnosť, o ktorej som hovoril aj vo svojom prvom vystúpení. Slovenský rozhlas podľa dokumentu Rady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vysiela týždenne na prvom programe osemtisíc hodín, na druhom programe osemtisíc, na treťom programe sedemtisíc hodín. To je cez dvadsaťtisíc. Predstave si, že denne z toho je 7 minút národnostného vysielania. Ja si myslím, že je načase, aby táto situácia bola napravená, lebo sme hanbou celej Európy v tomto ohľade. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým prítomným pánom poslancom, ktorí reagovali na to, čo som povedal.

    Pán poslanec Nagy, ja len hovorím to, že takéto nastavenie, aké núka tento zákon, je zlé a že treba sa baviť o nejakých iných princípoch ako o tých, ktoré ponúka tento návrh zákona. Proste to nie je o číslach a to nie je o minútach. Ale myslím si, že je to o niečom inom.

    Pani poslankyňa Žitňanská, absolútne súhlasím, ja už na túto debatu čakám veľmi dlho. A bol by som rád, keby aj pri prijatí takéhoto zákona takáto debata mohla byť. Zatiaľ, samozrejme, nie je. A toto všetko, čo prijímame, tu prijímame v jednej nervozite, v jednom strese z 1. januára, v jednom strese z listu, ktorý nadminister poslal ministrom, a ministri na to reagujú. A toto je tiež jedna z reakcií na list nadministra, ktorý vrhá televíziu do roku 1997. O tom to celé je, hej, pán nadminister.

    Takže toto som chcel povedať všetkým. Ďakujem veľmi pekne a som presvedčený, že široký úsmev pána ministra kultúry bude trvať len do počtu väčšiny poslancov Národnej rady v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, pán nadminister, panie poslankyne, páni poslanci, táto diskusia k tomuto návrhu zákona, musím povedať, je celkom zaujímavá, ale mám taký pocit, akoby problémy verejnoprávnych médií nastali až po 13. júni, keď boli voľby, akoby v tom predchádzajúcom období Slovenská televízia nemala ekonomické a iné problémy, ktoré predchádzajúca vláda nechcela riešiť, akoby kontrola politikov v tom predchádzajúcom období nebola, napriek tomu, že sme počuli vyjadrenia, akým spôsobom ktorá politická strana chce mať zastúpenie v rade. A tá nespokojnosť bola prejavená podľa mňa v tom minulom volebnom období. Veď, páni poslanci zo SMER-u, vaši nominanti v Rade STV presadzovali odvolanie generálneho riaditeľa pána Nižňanského. Čiže boli ste nespokojní s tým, akým spôsobom narába s touto inštitúciou. A Slovenská televízia sa nezačala zadlžovať za posledné tri mesiace, problémy Slovenskej televízie nie sú problémami posledných troch mesiacov. Čiže preto si myslím, že v tomto ak by sme mali byť korektní a úprimní, tak aj predchádzajúca vláda mohla a podľa môjho názoru aj mala riešiť problémy Slovenskej televízie. A tak nekonala.

    Je pravda tiež, že v júli, v auguste a v septembri aj súčasné ministerstvo mohlo a podľa môjho názoru malo prísť s návrhom riešiť situáciu v Slovenskej televízii. Beriem, že pán minister plnil možno viac program SaS, lebo oni mali vo svojom programe zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, a prišiel s týmto návrhom teraz. Ale každý vie, že to, kde stojí Slovenská televízia dnes, nie je štandardná situácia. Nie je štandardná situácia, že generálny riaditeľ Slovenskej televízie nerešpektuje rozhodnutia rady televízie. Nie je štandardná situácia, že rozpočet televízie je v schodku, Rada STV schvaľuje odmeny generálnemu riaditeľovi. O tom, že nie je štandardná situácia v Slovenskej televízii, svedčí aj ten fakt, že dnes nemáme ani predsedu Rady STV k dnešnému dňu a nie je ani predseda dozornej komisie. Obidvaja títo páni sa vzdali svojich funkcií. Nuž a nie je štandardná situácia ani v tom, že generálny riaditeľ Slovenskej televízie vstúpil pri predkladaní tohto návrhu zákona do politického zápasu. Ak by prijali jednotlivé rady, STV a SRo, svoje stanoviská, tak by som to považoval za konštruktívne a korektné, že rady vyjadrili svoje stanoviská z odborného pohľadu. Ale to, že manažment, generálny riaditeľ Slovenskej televízie vstupuje do tohto politického zápasu, a to takou formou, že si objedná Slovenská televízia inzerciu, ktorú v denníkoch zverejňuje, považujem za vťahovanie verejnoprávneho média do politického zápasu. A toto nepovažujem za štandardnú situáciu. Na neštandardnú situáciu, môžem povedať, treba reagovať neštandardnými metódami.

    Keď sme dostali tento návrh, my sme diskutovali a hovorili sme o troch okruhoch problémov, ktoré v tomto návrhu sú a ktoré nezakrývame, o ktorých sme diskutovali ešte aj do dnešného dňa. V zásade to bolo už tu spomínané zloženie rady, tej mediálnej, bolo to prechodné obdobie a bol to spôsob voľby generálneho prokurátora. Boli tam aj ďalšie veci. A to sú tie práva. Ale myslím si, že v tomto návrhu je to ošetrené. Na základe diskusií o týchto troch častiach myslím, že minimálne dve sú vyriešené. A je už navrhované to zloženie rady na základe tejto diskusie v tom pozmeňujúcom návrhu ako deväťčlenné, z toho, že sú traja členovia zástupcovia televízie, traja členovia zástupcovia rozhlasu, dvaja ekonómovia a jeden právnik. To znamená, že tá programová zložka bude mať v tejto rade väčšinu. Čiže to je vlastne premietnutie tej diskusie v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte pred sebou.

    Tá ďalšia časť sa týka prechodných ustanovení. Tam by som len chcel požiadať alebo upozorniť pána poslanca Senka, ktorý vyňal ten bod 14 na osobitné hlasovanie, v pôvodnom návrhu, čo sa aj mne nepáčilo, o čom sme diskutovali, je ten model navrhovaný tak, že v tom prechodnom období budú viesť Slovenský rozhlas a televíziu generálny riaditeľ rozhlasu a generálna riaditeľka televízie a ak sa nedohodnú, tak bude rozhodovať minister kultúry. To je v pôvodnom návrhu. Samozrejme, ani nám sa to nepáčilo a sme o tom diskutovali. A preto prišiel nový návrh, ktorý je v tomto pozmeňujúcom. A to je ten v bode 14, ktorý ste vy vyňali na osobitné hlasovanie, uvedené, kde vlastne je ten návrh pozmenený v tom zmysle, že to bude viesť vždy jeden, buď generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu, alebo generálny riaditeľ Slovenskej televízie, a toho jedného určí predseda Národnej rady. Podľa mňa je to lepšie riešenie, ako nechať v tomto procese v rozhodovaní ministra kultúry. Niežeby som niečo mal proti osobe ministra kultúry, ale je predsa len ďalej od exekutívy toto rozhodovanie. Preto by som vás chcel upozorniť len v tom, ak ste tento návrh vyňali na osobitné hlasovanie v tom, aby neprešiel, tak zostane v platnosti ten pôvodný, ktorý je podľa môjho názoru horší. Chcem len na toto upozorniť, že pri tom hlasovaní aby ste si aj toto uvedomili.

    Nuž a posledný bod, o ktorom sme diskutovali, bol spôsob voľby. Samozrejme, je to citlivá záležitosť. Aj keď sme u nás v klube o tom diskutovali, tak sa nám javilo, že pred pár rokmi sme práve z toho dôvodu, že sme chceli rozhodovanie o vedení verejnoprávnych médií odsunúť od parlamentu a priamo od politikov, chceli to presunúť na radu. Samozrejme, v tej diskusii niektorí argumentovali Radou Slovenskej televízie, že sa to neosvedčilo. Zase iní argumentovali Radou Slovenského rozhlasu, že sa to osvedčilo a že bola väčšia stabilita. Po tejto diskusii ja stále sa obávam, že keď vrátime tú voľbu späť, tak môže prísť k väčšiemu vplyvu politikov alebo zasahovaniu politickej moci. Ministerstvo kultúry trvá na tom, že toto je jeden z tých základov, ktorý navrhuje a ktorý si predstavujú. Chcem len pripomenúť, že toto môže nám do budúcna vytvárať takéto problémy. My sme o tom aj diskutovali. Aj verejne sme tento názor prezentovali.

    Záverom by som chcel predniesť ešte jeden doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Týka sa článku III. V čl. III sa dopĺňa bod 10, ktorý znie: „§ 67 sa dopĺňa odsekmi 4 až 8, ktoré znejú:

    Odsek 4: „Ministerstvo dopravy môže počas obdobia paralelného vysielania vydať výzvu, na základe ktorej poskytne jednorazový nenávratný finančný príspevok (ďalej len „príspevok“) osobám, ktoré preukážu, že sú poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke podľa osobitných predpisov, a ktoré sú zároveň platitelia úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom na účely zabezpečenia práva prístupu k informáciám.“

    Odsek 5: „Ministerstvo dopravy je oprávnené spracovávať osobné údaje získané na účely poskytnutia príspevku podľa odseku 4 a viesť evidenciu žiadateľov o poskytnutie príspevku.“

    Odsek 6: „Ministerstvo dopravy poskytne príspevok žiadateľovi na základe písomnej žiadosti.“

    Odsek 7: „Žiadosť o poskytnutie príspevku sa predkladá ministerstvu dopravy v lehote určenej vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku. Prílohou žiadosti je potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie staršie ako jeden mesiac, ktorým žiadateľ preukáže splnenie podmienky podľa odseku 4 a súhlas žiadateľa so spracovaním osobných údajov potrebných na poskytnutie príspevku podľa odseku 4.“

    Odsek 8: „Príspevok podľa odseku 4 sa nepovažuje za príjem na účely iných systémov upravených v osobitných predpisoch.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 38a znie: „38a) Napr. zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“

    Odôvodnenie. Ustanovenie umožní Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky realizovať podporu v súvislosti s vybavením koncových užívateľov koncovými zariadeniami, ktoré umožnia príjem digitálneho televízneho vysielania. Vzhľadom na už prebiehajúce paralelné vysielanie je účinnosť tejto úpravy nevyhnutná od 1. januára 2011. Pomoc bude určená pre osoby, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si zakúpili potrebné zariadenie, t. j. pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke (osoby v hmotnej núdzi). Štruktúra poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi pozostáva nielen z občanov, ktorí stratili zamestnanie, ale aj občanov, ktorí si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť vyšší príjem vlastnou prácou, príp. užívaním vlastného majetku, a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, príp. veku. Medzi poberateľmi dávky a príspevkov sa nachádzajú aj poberatelia dôchodkových dávok. Poskytnutie pomoci je podmienené úhradou za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Oslobodené od úhrady sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Polovičnú sadzbu platia dôchodcovia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zárobkovo činnou osobou, a osoby v hmotnej núdzi.

    Ďakujem pekne za čas, trpezlivosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Do rozpravy je s faktickými poznámkami prihlásených päť poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Zajac.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci OKS vyjadrili svoj postoj k tomuto zákonu v prvom čítaní a na tomto postoji sa ani v druhom čítaní nič nemení. Takže nemám nijaký dôvod ešte raz opakovať všetky tie argumenty, ktoré som predniesol v prvom čítaní, ale chcel by som povedať v každom prípade tri veci.

    Po prvé. Argumentácia, že je účelové odvolávať súčasného riaditeľa televízie a radu, je absolútne zo strany opozície zavádzajúca, pretože každému, aj malému decku, je jasné, že tento riaditeľ Slovenskej televízie a táto televízna rada úplne zlyhali. Bolo na to dosť dobrých dôvodov. A bol to veľmi dobrý dôvod a netreba sa za to hanbiť. Bol to dobrý dôvod na to, aby sa prijala celkom malá novela.

    Po druhé. Som presvedčený osobne o tom, že každá personálna voľba na tejto úrovni by mala byť tajná, pretože to patrí k základom parlamentnej demokracie. A bol by som veľmi nerád, keby sa tu začali otriasať nejaké také základy parlamentnej demokracie, ako je slobodná voľba. Pre tých, čo si pamätajú hlasovania pred rokom 1989, je to samozrejmé. A dúfam, že to ostane samozrejmé aj pre tých, čo sa narodili po roku 1989.

    A po tretie. Chcel by som povedať, že je to hra na vabank a že ten výsledok môže byť aj taký, že mladá generácia, pretože, kto počúva hlas mladej generácie, vie, čo si myslí o médiách, môže sa stať, že ak tento pokus nevyjde, tak sa to jednoducho skončí tak, že naozaj sa urobí potom iná reforma...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Na rozdiel od môjho predrečníka budem reagovať fakticky na vystúpenie pána poslanca Abrhana. Pán poslanec, zmienili ste sa, že minulá vláda nekonala v otázke Slovenskej televízie.Určite mohla konať viac. Ale konala určite najviac z dovtedajších vlád, ktoré tu boli. A priniesla nový zákon o úhradách, ktorý priniesol vyšší výber, už som to tu spomenul, a prakticky zlikvidoval neplatičov, čo možno mohol byť predpoklad na ďalšie riešenie tejto otázky. Prišla minulá vláda s inštitútom zmluvy so štátom a prvé výsledky už môžu poplatníci počuť v programe Slovenského rozhlasu a vidieť na obrazovke Slovenskej televízie. A do pomerne vysokého štádia bol rozpracovaný projekt spoločného sídla. Žiaľbohu, zablokoval ho náš koaličný partner. Ale verím a držím palce pánovi ministrovi, aby, ak má tú vôľu, v tomto pokračoval.

    A k tomu konaniu alebo nekonaniu. Veľmi dôležité v našej neustále meniacej sa situácii po každých voľbách tým príspevkom v tomto prípade nekonania bolo to, že sme plne rešpektovali vami prijaté pravidlá kreovania rád a voľby generálnych riaditeľov verejnoprávnych médií, čo vo vašom prípade, samozrejme, neplatí, lebo vždy keď vy sa dostanete k moci, tak či už to boli pravidlá vami prijaté alebo iné, zvalcujete ich. V tomto prípade meníte vaše vlastné pravidlá hry. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán kolega, pán poslanec Abrhan, ja by som chcel oceniť to, ako ste vlastne prierezovo označili body, ktoré sme mali aj pri rokovaniach, ktoré sme mali jednak s ministrom a jednak aj na výbore, a zároveň aj poďakovať, že sme strávili niekoľko hodín a niekoľko stretnutí s ministrom a že nastala ako keby dohoda a prišli pozmeňujúce návrhy. A z tohto miesta by som chcel aj tento váš posledný pozmeňujúci návrh označiť za rozumný. A ja osobne nemám s ním problém ho podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Abrhan, ja si myslím, že minister kultúry vám schváli v tejto chvíli čokoľvek. Čokoľvek, čo by ste navrhli, vám schváli minister kultúry z toho dôvodu, že jemu ide jasne o to, aby tento návrh zákona prešiel preto, lebo tu ide o jednak deštrukciu duálneho systému a deštrukciu dvoch verejnoprávnych médií naraz, ktoré jednoducho si nebudú môcť plniť svoju službu vo verejnom záujme. To je jedna vec. Čiže s akýmikoľvek pozmeňujúcimi návrhmi prídete, minister kultúry vám to schváli, lebo, ešte, raz, ide mu o to, aby tento návrh zákona prešiel.

    Hovorili ste, že zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bolo jasné pred voľbami. Prosím vás pekne, pripomeňte mi, kedy to bolo, lebo ja som zachytil len to, že sa hovorilo o zrušení koncesionárskych poplatkov. A aj na poslednej medzinárodnej konferencii, ktorú na túto tému usporiadal rozhlas, kde pán minister vystúpil, nič nepovedal. A to bolo pár dní predtým, ako vyšiel tento návrh pseudozákona, a to bolo pár dní predtým, nepovedal jedno jediné slovo o zlúčení, resp. o zámere, že by chcel zlúčiť Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Tak o čom hovoríte, pán poslanec? Kde sa to objavilo? Pred voľbami určite nie a po voľbách nedávno, keď to Koaličná rada, neviem, prečo a na základe čoho schválila. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Galbavý.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vystúpenie pána poslanca Abrhana bolo dôkazom toho, že menej môže byť niekedy viac. Vystúpenie bolo krátke, ale výstižné. A gratulujem, neobvykle, Pavol, si bol kritický do radov opozície, čo rovnako oceňujem. A, samozrejme, neštandardná situácia si vyžaduje neštandardné riešenia. A tento zákon, a to už opakujeme tisíckrát, nie je definitívnym riešením verejnoprávnych médií. Je to len definitívny začiatok reformy verejnoprávneho priestoru.

    K tomu, čo tu už viackrát zaznelo, a je mi trápne naozaj, že niektorí poslanci stratili pamäť.

    Pán poslanec Maďarič hovoril o tom, že verejnoprávna televízia sa konečne začala konsolidovať, lepšiť a tak ďalej a tak ďalej. Tomu nerozumiem. Predsa za 4 roky tu máme jasné čísla.

  • Reakcia z pléna.

  • Odrážam sa len od faktov. Rástli náklady na výrobu a zároveň straty. Straty vysoko narástli. Začali sa podpisovať zmluvy, viď zmluva so spoločnosťou Towercom, v utajenom režime za 6 mil.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Galbavý, prepáčte, predpokladám, že reagujete na rečníka z rozpravy. Áno?

  • Áno, budem pokračovať, reagujem na pána poslanca Abrhana, on to predsa dobre vie.

  • Smiech v sále.

  • Výrazne poklesla sledovanosť verejnoprávnych médií.

    A čo je ešte dôležité v tejto súvislosti. Vy tvrdíte, že chceme ovládnuť politicky médium? Predsa za posledné 4 roky verejnoprávne médium sa stalo výkladnou skriňou, priestorom pre vládnych politikov a pre ich propagandu. Takže nebláznite. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Galbavý, predpokladám, že pán Abrhan netvrdil, že chceme ovládnuť politické médium. Reagujte, prosím vás...

  • Ale nikdy človek sa nevyzná v pánovi poslancovi.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, ste ho vychválili, teraz ste to vzali späť. Takže ďakujem pekne.

    Na faktické poznámky reaguje pán Abrhan.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky okrem pána poslanca Galbavého.

  • Smiech v sále.

  • Ale chcel by som sa vyjadriť k pánovi poslancovi Maďaričovi a Jarjabkovi.

    Pán poslanec Maďarič, sú veci, na ktorých sa s vami zhodnem, keď ste povedali, že minulá vláda mohla urobiť viac. Súhlasím s vami, hlavne čo sa týka Slovenskej televízie. O zákone o úhradách sme dlho diskutovali a viete, že celý ten problém je v tom, že síce sa ich vybralo viac, ako sa ich vyberalo predtým, ale vo vašej dôvodovej správe, vo vašich odhadoch ste počítali s podstatne väčším finančným prínosom.

    A čo sa týka kreovania rád, máme sa vrátiť a citovať vašich koaličných partnerov, ktorí hovorili, že chcú mať zastúpenie v jednotlivých radách, že ste si ich rozdelili a takým spôsobom vlastne politicky vplývali na jednotlivé médiá?

    A o dianí v Slovenskej televízii, myslím, už nemusíme ďalej rozprávať a diskutovať. Veď to boli vaši koaliční partneri, ktorí po koaličných radách sa takýmto spôsobom vyjadrovali.

    Pán poslanec Jarjabek, asi sme sa neporozumeli, ja som kritizoval tú časť, že nie je o zlúčení verejnoprávnych médií ani v programovom vyhlásení zmienka a že to bolo len v programe SaS. Oni to mali v programe, pokiaľ viem. A týmto pán minister napĺňa tento program, lebo podľa môjho názoru v auguste, v septembri sme už mohli riešiť aj za tejto vlády situáciu v Slovenskej televízii.

    Nuž a vy ste povedali, že minister kultúry vám schváli čokoľvek. Vidíte, že to tak nie je, lebo na niektorých veciach sme sa nevedeli dohodnúť a niektoré veci jednoducho neschválil. Čiže ani v tomto bode, žiaľ nemáte pravdu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    V rozprave vystúpi posledný rečník pán poslanec Janiš. Nenachádza sa tu, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.

  • Reakcie z pléna.

  • No a teraz došiel na koniec. Tak ešte raz ho vyvolávam.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vyjadrím sa k niektorých slovám, ktoré tu zazneli, bohužiaľ, zo strany opozície to často boli aj minimálne nepresnosti, aby som bol slušný, lebo musím uznať, že tie vystúpenia v zásade slušné boli.

    To, čo je podstatné z tých viacerých vystúpení opozičných kolegov, z ktorých si viacerých vážim, lebo naozaj mnohé roky sa venujú mediálnej problematike. Nezaznel ani jeden jediný reálny konkrétny návrh. Je to len kritika návrhu, ktorý má ambíciu riešiť doteraz neriešené, riešiť to, o čom sa 15 rokov len vajatá a nezmyselne diskutuje. Ale nikdy sa neprikročilo k reálnym riešeniam a najmä ku koncepčným riešeniam. Ja hovorím od začiatku otvorene a priznávam to aj teraz, návrh, ktorý predkladám, je riešením rýchlym a razantným a dokonca aj neštandardným. Hovorím to otvorene a opakujem to aj teraz. Ale zároveň hovorím, že situácia, v ktorej sa nachádza predovšetkým Slovenská televízia, je neštandardná, je katastrofálna. Jednoducho takéto situácie si vyžadujú naozaj rýchle a razantné riešenia. A to nehovorím zďaleka len ja alebo niektorí moji koaliční kolegovia. Ja som presvedčený, že to isté si myslí aj väčšina občanov. A ja vám naozaj odporúčam, aby ste sa ich opýtali, či sú spokojní so súčasným stavom médií verejnej služby. Ja vám odporúčam, páni, opýtajte sa ich, či sú ochotní platiť miliardové sekery, už teraz je to miliarda, či chcú pokračovať v platení takýchto strát, takýchto záväzkov. Ja som presvedčený, že sa dá veľmi ľahko odhadnúť odpoveď, ktorú by vám dali.

    Teraz niekoľko faktických slov k tým eufemistickým nepresnostiam, ktoré zazneli.

    Ešte raz opakujem, ide o postupný proces. Súčasťou tohto procesu naozaj budú aj riešenia a aj väčší priestor na diskusiu v rámci riešenia ekonomického modelu, v rámci riešenia obsahu, presnejšieho zadefinovania verejnoprávnosti a verejného záujmu. A súčasťou toho celkového konceptu je aj to, o čom hovoril pán Maďarič, a to, čo vlastne už aj on pripravoval, aj problém priestorového riešenia médií verejnej služby.

    Často aj v minulosti, aj teraz tu zaznelo, že súčasťou návrhu nie je nejaká analýza, resp. audit. No, opakujem, minister kultúry ani ministerstvo kultúry už len vzhľadom na nezávislé postavenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nemôže vstupovať do týchto inštitúcií a vykonávať nejaký audit. Jednoducho toto je vec, ktorú má v kompetencii manažment. A manažment, ak zákon prejde, a dúfam, že to bude kompetentný manažment, takýto audit a takúto analýzu vypracuje. To, čo my ponúkame, je naozaj len základné legislatívne nastavenie celého procesu. Nie je pravdou to, čo tu zaznievalo, že obmedzujeme programové služby predovšetkým v prípade televízie. My len stanovujeme minimálny počet týchto programových služieb. Mimochodom, mám pocit, že súčasný manažment ruší napr. tretí športový kanál. Nie sú to ani poslanci a ani politici súčasnej vládnej koalície.

    Čo sa týka politizácie, no povedal to už pán poslanec Galbavý, ja to naozaj môžem len zopakovať, úroveň politizácie, ku ktorej ste vy pristúpili v posledných štyroch rokoch vo vzťahu k médiám verejnej služby, sa, dámy a páni, už prekonať nedá. Ja naozaj odcitujem len dvoch klasikov, vášho predsedu súčasného pána Fica, bývalého premiéra, ktorý sa vo vzťahu ku konštituovaniu rád STV a SRo vyjadril úplne jednoznačne, bolo to v decembri roku 2007, že „máme, samozrejme, záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú prezentovať naše názory“, no a úplne dokonalý bol bývalý podpredseda HZDS pán Urbáni, ktorý sa tiež v tom istom roku vyjadril opäť veľmi jasne, že „dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti, preto sme chceli mať spravodajstvo“. Ja si myslím, že k týmto citátom už netreba nič dodať a je úplne jasné, akej politizácie médií verejnej služby ste sa vy dopustili a dopúšťali.

    K tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré predkladala pani poslankyňa Kiššová, treba povedať tiež niekoľko faktov. Väčšina z tých pozmeňujúcich návrhov sú legislatívnotechnické návrhy, ktoré vypracoval legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady, ktoré sme akceptovali aj v rámci komunikácie s poslancami. Všetky tieto návrhy prešli odbornou pracovnou skupinou a takisto komunikáciou s jednotlivými predstaviteľmi koaličných strán. Takže tá diskusia bola. Koniec koncov ja som v minulosti takúto diskusiu aj ponúkal aj opozičným poslancom. Nebola akceptovaná.

    Čo sa týka skrátenej formy konania o tomto zákone. No 25 dní, si myslím, je dostatočný čas na to, aby sa každý poslanec mal priestor vyjadriť či už na výbore alebo inou formou. Ja opakujem, absolvoval som množstvo stretnutí s poslancami. Niekoľkokrát aj počas týchto 25 dní sa stretla pracovná skupina, takže toho priestoru bolo naozaj dosť.

    No a ja chcem poďakovať pánovi Jarjabkovi za jednu vec. Konečne to tu zaznelo, som rád, že to bolo z jeho úst, keďže je predsedom výboru pre kultúru a médiá, keď pán Jarjabek sa jasne vyjadril, že doterajší zákon je jednoducho zlý. To znamená, aj pre nás je to jeden z dôvodov, prečo prichádzame s novým zákonom. Ja mu ďakujem za jeho úprimnosť a otvorenosť, dokonca aj za to, že veľmi kriticky vyhodnotil doterajšie fungovanie celého systému, celého priestoru verejnoprávnych médií. Z veľkej časti sa s ním naozaj stotožňujem. Dokonca veľmi správne pomenoval aj problém s koncesionárskymi poplatkami. A opäť hovorím, že aj práve preto prichádzame s riešením, ktoré tento problém môže istým spôsobom napraviť.

    Čo sa týka názvu RTS a srbského vysielateľa verejnoprávneho, nemajú medzinárodnú registráciu, takže v tomto problém naozaj pre našu značku RTS jednoducho nie je.

    Autorské práva, licencie, naozaj je to problém, ktorým sme sa veľmi detailne zaoberali. Konzultovali sme to s viacerými právnikmi. Pre istotu sme tú formuláciu aj doplnili, aj keď aj sám autor, renomovaný právnik, priznal, že tak ako je to upravené doteraz v legislatíve, je to podľa všetkého v poriadku. Ale pre istotu a pre väčšiu právnu istotu sme to tam naozaj doplnili. Takže naozaj vás môžem ubezpečiť, že uvedomujeme si závažnosť tejto otázky. A naozaj sme to veľmi precízne riešili. Takže naozaj vás poprosím nestrašte, nestrašte tým, že televízia a rozhlas nebudú mať po novom roku k dispozícii žiaden kontent a žiaden archív.

    Rovnako opakujem, nie sú pravdivé tie tvrdenia o tom, že znižujeme počet programových služieb. My naozaj stanovujeme len minimálny počet programových služieb.

    Čo sa týka menšín, aj v súčasnej legislatíve je jednoducho garantované, že medzi základné činnosti či už rozhlasu alebo televízie patrí aj menšinové vysielanie. Ja nevidím dôvod, prečo by sa to malo meniť v súčasnej legislatíve. Akurát je možno väčší problém v budúcom roku riešiť aj tieto otázky, keďže bude vytvorená naozaj tá diskusia, čo sa týka verejnoprávnosti, verejného záujmu a aj tejto oblasti, a priestor pre ňu.

    No a na záver, pán Jarjabek, ja vás ubezpečujem, že si nemyslím ani o vás osobne, ani o niektorých vašich kolegoch, že by ste boli somármi. Ubezpečujem vás, že v žiadnom prípade si to nemyslím.

    No a čo sa týka pána Podmanického, máte pravdu, v relácii nie sme a asi by som vás do nej ani nepozýval.

    No a v prípade pána Abrhana myslím si, že tri mesiace na to, aby sa prišlo s takýmto návrhom, nie je dlhý čas. Skutočne nie je to dlhý čas, pretože tento návrh nie je len účelový, tak ako to hovorí opozícia, že, povedzme, rieši len personálnu otázku v prípade Slovenskej televízie, naozaj tento návrh štartuje ten proces koncepčnej zmeny. Čiže nemyslím si, že tri mesiace je dlhý čas na to, najmä keď 15 rokov žiaden koncepčný návrh žiadny z ministrov kultúry doteraz nepredložil.

    Čo sa týka toho, že istú časť tohto ideového zámeru sme mali ako strana SaS v našom programe, áno, je to pravda. Ja som dokonca spokojný s tým, že aj týmto návrhom presadzujem časť programu strany Sloboda a Solidarita. A nijako sa s tým netajím.

    Ale chcem poďakovať pánovi poslancovi Abrhanovi, že zároveň spomenul jednu vec, ktorá sa doteraz vo vystúpeniach poslancov neobjavila. Áno, máte pravdu, zástupcovia Smeru v oboch radách chceli odvolať či už pána Nižňanského. Akurát sa im to nepodarilo. Ja len dopĺňam, že bolo niekoľko pokusov odvolať aj pani riaditeľku Zemkovú. Čiže takéto pokusy a snahy zo strany súčasnej opozície a vtedy koalície a ich zástupcov v oboch radách, a vieme, akým spôsobom sa kreovali tieto rady, citoval som to, naozaj v minulosti boli. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi krátko by som chcel zhrnúť rozpravu, v ktorej vystúpili piati poslanci. Z toho dvaja poslanci podali pozmeňujúce návrhy, jeden poslanec predniesol procedurálny návrh.

    Krátko by som sa dotkol obsahu, kde pre mňa boli dôležité asi tri body.

    Pán predseda výboru pre médiá a kultúru Jarjabek, prvýkrát som na tomto fóre počul prirovnanie poslaneckého mandátu, ktorému niekto chce nakladať ako somárovi. Neviem, ja si myslím, že to, čo aj na výbore máme reprezentovať, a vôbec v spoločnosti, takéto vyjadrenie si mandát poslanca nezaslúži.

    Zároveň by som chcel hovoriť o tom, keď sme boli na poslaneckom prieskume v Slovenskej televízii, ústami generálneho riaditeľa tejto inštitúcie sme počúvali o legislatívnej pasci. Myslím, že to spomínal veľmi často. Takisto nám v tomto duchu odpovedal na 11 otázok, ktoré sme mu na poslaneckom prieskume položili. Táto legislatívna pasca sa týkala obdobia predchádzajúcich štyroch rokov, kedy hovoril slovami opisnými až dokonca plamennými, že on si nemôže pomôcť a nemohol si pomôcť pri vedení verejnoprávnej inštitúcie, pretože tá legislatívna pasca obsahuje viac toho, čo musí Slovenská televízia poskytovať, ako jej skutočne dokážeme na to poskytnúť finančné prostriedky. Kritizoval ako zástrčkový zákon, tak teda ďalšie veci, ktoré ste sa snažili v Slovenskej televízii robiť, až narástol dlh na 27 mil. eur. Jeho slovami, keďže tam bol aj pán predseda výboru prítomný, sa mi zdalo, ako keby táto výčitka plávala priamo na bývalých legislatívcov minulej vládnej koalície.

    A k pánu kolegovi z výboru a bývalému ministrovi kultúry, ktorý spomínal renesanciu pôvodnej tvorby v Slovenskej televízii. No nechám to ako rečnícku otázku v rámci divákov Slovenskej televízie, či skutočne Slovenská televízia poskytuje renesanciu pôvodnej tvorby. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V skrátenom legislatívnom konaní budeme rokovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 172, spoločná správa výborov má tlač 172a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Poprosím spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť novelu zákona č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010, ktorá sa predkladá na rokovanie Národnej rady a ktorá reaguje na aktuálnu situáciu vo verejných financiách po zohľadnení makroekonomického vývoja.

    Súčasťou predloženého návrhu je stručné hodnotenie aktuálneho makroekonomického vývoja a vývoja verejných financií.

    Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5 % HDP. A súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,84 % HDP.

    Zhoršenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, o 620,5 mil. eur, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín.

    Zároveň sa znižuje objem nedaňových príjmov vo výške 43,5 mil. eur, súvisí s nerealizovaným predajom kapitálových a nehmotných aktív a neplnením príjmov z administratívnych poplatkov v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu.

    Z dôvodu potreby zabezpečenia krytia nevyhnutných výdavkov vo výške 200 mil. eur na odstránenie škôd spôsobených povodňami, na zníženie deficitu základného fondu starobného poistenia a na zabezpečenie zvýšených výdavkov na sociálnu inklúziu sa upravujú aj celkové výdavky štátneho rozpočtu. Realokáciou sa zabezpečí krytie výdavkov vo výške 70 mil. eur a o 130 mil. eur sa zvyšuje suma celkových výdavkov štátneho rozpočtu. V nadväznosti na zmenu celkových príjmov a celkových výdavkov sa zvyšuje aj schodok štátneho rozpočtu o 794 mil. eur. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi Kollárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010, vo výbore pre financie a rozpočet a v ústavnoprávnom výbore.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 175 z 5. novembra tohto roku pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov.

    Obidva výbory odporučili schváliť predmetný návrh zákona. A z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 pod tlačou 172 schváliť.

    Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 111 z 26. novembra tohto roku.

    Výbor určil poslanca Kollára ako spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť túto správu na dnešnej schôdzi.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, otvoriť rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či pani poslankyňa Gabániová je prítomná. Nie. Tak poprosím vymazať procedurálny návrh, to bol zrejme omyl.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja sa hlásia. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.

    Navrhujem, aby bol doplnený čl. II, ktorý znie:

    1. § 7 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vznikne nesúlad medzi rozpočtovanými príjmami z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy z prostriedkov Európskej únie upraviť.“

    2. V § 8 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.“

    3. V § 8 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.“

    Pokiaľ ide o odôvodnenie, navrhovaným doplnením sa rozširuje v súčasnosti platné oprávnenie prekročiť schodok, resp. povinnosť znížiť schodok štátneho rozpočtu v dôsledku časového nesúladu príjmov štátneho rozpočtu z prostriedkov EÚ a realizáciou výdavkov najmä pri poskytovaní zálohových platieb/predfinancovania. Rovnaká konštrukcia sa preto navrhuje uplatniť aj na príjmovej časti rozpočtu, ako sa v súčasnosti uplatňuje na výdavkoch. Negatívny vplyv v jednom rozpočtovom roku takto znamená pozitívny vplyv v roku nadchádzajúcom, pričom v rámci celého programového obdobia, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005, transfery nemajú dopad na vládny schodok alebo prebytok.

    Účinnosť novely zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia. Doterajší článok II o účinnosti sa označuje ako článok III.

    Schválením článku II do vládneho návrhu novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 je potrebné upraviť aj názov zákona.

    Prečítam teda návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.“ Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Počiatek sa prihlásil ako jediný do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pán minister, ako vieme, rozpočet bol schvaľovaný v období vysokej volatility prognóz. Viete veľmi dobre, že súčasťou tvorby prognóz je aj účasť analytikov z trhu. A treba pripomenúť, že nikto z nich prognózy, z ktorých vychádzal potom následný rozpočet, nespochybnil.

    Aké stanovisko mali vtedajší predstavitelia opozície, súčasní predstavitelia vlády. Nikto vtedy nespochybňoval prognózu, na ktorej bol postavený rozpočet. A stačí si pozrieť prepis rozpravy k prijímaniu tohto zákona. Práve naopak, výdavky dokonca predstavitelia súčasnej vlády navrhovali cez poslanecké pozmeňujúce návrhy navýšiť zhruba o 500 mil. eur. Dnes, samozrejme, sú všetci najmúdrejší, platí staré známe, po bitke je každý generál. A navyše teraz je už aj jasné, prečo to tak je. Jediné, čo viete, je prenášať zodpovednosť na bývalú vládu.

    Dlho sme boli obviňovaní, že navýšenie schodku verejných financií je spôsobené plytvaním, čo v bežnej reči znamená príliš veľké výdavky vlády. Aká je však realita? V tejto súvislosti som aj celkom rád, že tento dokument hovorí jasnou rečou. Čiže išlo o katastrofálny nárast výdavkov? O nič také nešlo. Za navýšením schodku je jednoznačne najmä výpadok daňových príjmov a hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Výdavky ovplyvnili schodok minimálne, a to až po navýšení, ktoré sa udialo už za súčasnej vlády.

    V detailoch. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa očakáva, že štátny rozpočet prispeje k zvýšeniu deficitu sumou 742 mil. eur. Okrem toho sa očakáva horší výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne o 39,4 mil. eur, horšie hospodárenie obcí a vyšších územných celkov o 404 mil. eur, zhoršenie bilancie Fondu národného majetku o 202 mil. eur a horší výsledok hospodárenia štátnych fondov o 86,1 mil. eur. Lepší vývoj štátnych finančných aktív bude mať pozitívny vplyv na deficit vo výške 63,5 mil. eur.

    Poďme hlavne teda na štátny rozpočet, čo je položka, na ktorú má jasný a priamy vplyv centrálna vláda.

    Zhoršenie štátneho rozpočtu je zapríčinené hlavne horším výberom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín. Výpadok hotovostných daňových príjmov štátneho rozpočtu je spôsobený najmä nižším výnosom dane z príjmov právnických osôb, a to o 463 mil., dane z pridanej hodnoty o 109 mil. a poklesom výnosu spotrebných daní o 42 mil. eur. Čiže tieto tri hlavné položky daňové znamenajú spolu 610 mil. eur z celého 720-miliónového objemu štátneho rozpočtu.

    Negatívny vývoj dane z príjmov právnických osôb je ovplyvnený hlavne nižším predpokladaným výnosom dane v mesiacoch marec, apríl a máj, v ktorých prebehlo vyrovnanie daňovej povinnosti za rok 2009, čo sa nedalo ešte pri zostavovaní rozpočtu predpokladať. Zároveň je jasné, že ani vo februári to nebolo možné predpokladať. Často nám bolo vytýkané, že februárová prognóza už mala ukázať reálny vývoj v tomto roku, čo však, samozrejme, nebolo možné práve aj na základe tejto konštatácie. Až v máji bolo možné začať pracovať na reálnej prognóze. Navyše až vtedy zverejňuje Štatistický úrad dáta za prvý kvartál aj v jeho detailnej štruktúre.

    Takže rekapitulácia, štátny rozpočet, negatívny vplyv 724 mil., z čoho 620 mil. daňové príjmy, ostatné subjekty verejnej správy, vplyv negatívny 780 mil., v tom najmä zhoršenie hospodárenia obcí a VÚC. Z tohto je úplne jasné, že nie výdavky, teda nie plytvanie centrálnej vlády spôsobilo nárast schodku, ale výpadok daňových príjmov a zhoršenie hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, a to najmä obcí a VÚC.

    Ale úplne najzaujímavejšie sú výdavky, teda, po slovensky, zdroj plytvania. Tak celé roky tu počúvame, že málo šetríme, a dnes súčasná vláda výdavky ešte navyšuje o 130 mil., lebo vraj, citujem, „na strane výdavkov sa očakáva prekročenie schváleného rozpočtu, výdavkov štátneho rozpočtu najmä z dôvodu nevyhnutného pokrytia rizík štátneho rozpočtu a negatívneho salda medziročného vplyvu prenášaných limitov výdavkov štátneho rozpočtu.“ Takže za pol roka dokázala súčasná vláda, ako vie šetriť? Nijako.

    V polročnej správe o vývoji verejných financií sa konštatuje niekoľko faktov. Je tu jasne uvedené, že bývalá vláda zanechala rezervu cez 300 mil. eur. Navyše skutočný vývoj niektorých položiek rozpočtu rozšíril tento priestor na úspory až na 388 mil. eur. Ale keďže už časť z toho bola minutá, tak zostalo minimálne 317 mil. eur. Keby bola súčasná vláda naozaj šetriaca, tak by týchto 317 mil. eur nepoužila na žiadne výdavky a deficit by sa o túto sumu automaticky znížil. Súčasná vláda sa však rozhodla minúť tieto úspory do posledného eura, čo tiež úplne jednoznačne konštatuje v správe. A ako som už spomínal, ani to jej nestačilo a navýšili si výdavky ešte o ďalších 130 mil. eur.

    V správe sa ďalej dočítame, že zmena stavu prenášaných prostriedkov z minulých období bude mať negatívny vplyv na deficit, a to v objeme 394 mil. eur. Na tomto čísle ja najzaujímavejšie to, že dnes ešte to číslo nemôže nikto presne vedieť, pretože rozdiel medzi prinesenými a odnesenými prostriedkami minulých období bude známy až na konci roka, a teda vplyv tejto položky na deficit nemôže byť v tomto momente jasný a známy, je to len odhad. Rozpočtári volajú túto obľúbenú položku § 8. Ale dôležitejšie je, že aj túto položku je možné ovplyvniť. Opäť nič také sa nestalo, súčasná vláda nijakým spôsobom neovplyvnila čerpanie týchto prenášaných prostriedkov, čoho dôkazom, a úplne jednoznačným, je táto novela.

    A už len posledná časť.

    Veľmi zaujímavý je aj pohľad na plánovaný schodok v porovnaní s rokom 2011. Vláda naplánovala schodok v roku 2011, hotovostný schodok, na 3,8 mld. eur. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nijako nekoná, stačí si spočítať sumu na príjmovej strane, ktorú zaplatia ľudia, čo je 770 mil. eur, a dokopy nám to dáva 4,6 mld. eur. Čiže keby nevybrali od ľudí v budúcom roku 770 mil. eur, bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako upravený v tomto roku, čo je 4,54 mld. eur.

    Zároveň je ale dôležité pripomenúť, že v tomto roku neušetrila súčasná vláda vôbec nič, minula viac ako 300 mil. eur, ktoré boli v rezerve, a ešte navýšila výdavky o ďalších 130 mil. eur. Čiže zámer vyhnať deficit na čo najvyššiu úroveň sa tejto vláde jednoznačne darí. A celú konsolidáciu v budúcnosti zaplatia ľudia a nebude to cez šetrenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    S faktickými poznámkami sa nehlásia páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa pána ministra: Chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca a predseda výboru.

    Pristúpime k ďalšiemu rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebrať do slovenskej právnej úpravy tri smernice Rady Európskej únie. Uvedené smernice stanovujú daňové pravidlá pre miesto poskytnutia a zdanenia kultúrnych, umeleckých, športových a podobných služieb, špecifikujú minimálne podmienky pre zamedzenie daňovým únikom pri dovoze tovaru a technicky upresňujú niektoré ustanovenia smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide napr. o dovoz a miesto zdanenia dodávok plynu, dodávky a dovoz tepla alebo chladu, a tiež sprísňujú pravidlá odpočítania dane vo vzťahu k nehnuteľnému majetku.

    Mnohé z týchto zmien predstavujú len zmeny technického charakteru.

    V rámci opatrení na zníženie deficitu verejných financií vládny návrh zákona obsahuje zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou od 1. januára 2011 sa navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníženej sadzby dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.

    Navrhovanými zmenami sadzieb dane sa zabezpečí zvýšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. eur, v roku 2012 o 196,3 mil. eur a v roku 2013 o 209,3 mil. eur.

    Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 22. septembra 2010 a jeho účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2011. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ondrejovi Matejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vám podal informáciu spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 89 z 12. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovených termínoch.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: 1. Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesením č. 58, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením č. 73, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, uznesením č. 61, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, uznesením č. 29.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe. O týchto pozmeňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 103 z 26. novembra.

    Výbor určil poslanca Ondreja Mateja za spoločného spravodajcu. Súčasne ho poveril 1. predniesť spoločnú správu a 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Buriana ako jediného prihláseného písomnou formou, ktorému teraz dávam slovo. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, začnem programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa jasne hovorí o tom, že proces zvyšovania daní na Slovensku bude kompenzovaný znižovaním odvodov na Slovensku. Bohužiaľ, tento proces zdražovania, proces zvyšovania daní sa začína týmto zákonom, bude pokračovať ďalej, akiste vnímate ďalšie zákony, ktoré sú predostreté pred pánov poslancov, čo sa týka dane z príjmov, spotrebných daní a tak ďalej. Čiže tento proces zdražovania, a, aj myslím, je príznačný názov „vláda zdražovania“, sa začína týmto zákonom.

    Ja som už v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu zákona. A hovorím o tom, že mimo toho zvýšenia dane, teda toho percentuálneho bodu z 19 na 20 %, má niekoľko náležitostí, ktoré nie celkom korešpondujú s tým, čo by som si ja predstavoval.

    Prvá vec, a to som kritizoval už v prvom čítaní, zatiaľ neviem o tom, či bol nejaký pozmeňujúci návrh, to je to politické znenie dočasného zvýšenia dane z 19 na 20 %. Chýba mi tam nejaká logika toho celého procesu. Ja rozumiem tomu politickému stanovisku, že pokiaľ schodok štátneho rozpočtu dosiahne trojpercentnú hranicu, zníži sa daň z pridanej hodnoty na 19 %. Ale tak, ako je naformulované, nedáva mi záruku nejakého zmysluplného riešenia alebo nejakej návratnosti tejto daňovej výšky. A mám pocit, že táto výška bude predmetom dlhodobých špekulácií. A podľa môjho názoru aj bude mať charakter zostávajúcej dane. Je to len otázka toho, ak vnímam správne tento návrh zákona, v návrhu zákona sa hovorí o tom, že záväzným predpisom ministerstva financií sa zmení, povedzme, výška dane z pridanej hodnoty z 20 na 19 %, pokiaľ dosiahne schodok verejných financií menej ako trojpercentnú hranicu. Faktom ale zostáva to, že môže nastať situácia, a to celkom reálna, pri tom obrovskom výkyve trhov a, by som povedal, rizikových náležitostí, ktoré v rámci svetovej ekonomiky prevládajú, že schodok niekedy na nasledovný rok, zistíme to niekedy v máji, sa síce pohybuje pod 3 %, ale už rozpočet na daný rok, na nasledovný rok, bude hovoriť o tom, že trojpercentná hranica sa jednoducho nedodrží. Čiže tam môže byť nastavených niekoľko parametrov. Ja si myslím, že rozumnejšie by bolo, ak vláda má vážne záujem dodržať programové vyhlásenie, keby dala do roku 2013, a nikto by nemohol špekulovať o tom, či a kedy poklesne pod 3 %, schodok verejných financií, a kedy vieme tie reálne výsledky, lebo to vieme až na nasledujúci rok a tak ďalej. Myslím si, že to by bolo podľa mňa presnejšie, jasnejšie. Ale tým, že sa podsúva takéto riešenie, nedáva predpoklad toho, že ten návrat tej dane na 19 % je skôr v budúcnosti reálny, nechcem hovoriť o nejakom dočasnom zastavení vojsk a podobných náležitostí.

    Ďalší bod. Veľmi mi vadí, že v návrhu a dôvodovej správe k tomuto zákonu sa hovorí o tom, že nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Ja sa pýtam, či teda financovanie 1 % DPH nie je vplyv na podnikateľské prostredie, na financovanie, povedzme, čakania, povedzme, na nadmerný odpočet a podobných náležitostí. Určite aj pri zvýšení dane z pridanej hodnoty zo 6 na 20 % a filozofii, povedzme, návratnosti dane z pridanej hodnoty je určite ak nie malý vplyv, tak určite aspoň nejaký vplyv na podnikateľské prostredie, už nehovorím o tom, že v konečnom dôsledku bude to mať vplyv na obyvateľstvo. A je jasné, že predpokladaný príjem 185 mil. eur je v podstate príjmom do štátneho rozpočtu, s ktorým ráta vláda na to, aby znížila deficit verejných financií.

    Čo som teda aj v prvom čítaní hovoril, a pán minister na to reagoval, že prečo ste neurobili systémové opatrenia za posledné roky, môj názor je taký, ak zvyšujem dane a mám, by som povedal, tie smelé predpoklady toho, že plná výška premietnutej dane z tých 19 na 20 % sa prejaví aj v príjmoch štátneho rozpočtu, musím popri tom urobiť aj niekoľko opatrení. Únik dane z pridanej hodnoty, čo je jednou z najväčších únikových možností v rámci legislatívy slovenskej, je stále, by som povedal, problematický. A stále som očakával a zatiaľ nevidel som nejaké zmysluplné návrhy, pokiaľ sa týka, povedzme, nadmerných odpočtov, ako sa zamedzí, povedzme, špekuláciám práve s touto daňou. Táto daň môže mať za následok to, že my síce zvýšime o to percentuálny bod, zvýšime daň z pridanej hodnoty, ale v konečnom dôsledku je otázka, či dostaneme do rozpočtu toľko peňazí, o koľko teda efektívny prínos by mal byť teda zvýšenia dane.

    Zároveň chcem povedať, že pokiaľ by sa urobili systémové opatrenia na strane dane z pridanej hodnoty, pokiaľ by sa systémovo riešil tento problém, myslím si, že nemusíme dokonca ani zvyšovať daň z pridanej hodnoty a dostaneme podstatne väčšiu výšku. Odhad defraudácie, hlavne dane z pridanej hodnoty, sa odhaduje v niekoľkých stovkách miliónov eur. Čiže myslím si, že tu je priestor na to, aby sme nie riešili to zvyšovaním daní, ale hľadali práve možnosť predchádzania takýmto daňovým únikom.

    V konečnom dôsledku chcem na záver iba povedať summa summarum, a myslím, že to vyjadril aj ku štátnemu rozpočtu na rok 2010 aj pán poslanec Počiatek, že vláda nešetrí na vládnej spotrebe ani v roku 2011 a snaží sa znížiť deficit verejných financií len a len na úkor zvýšenia daní. Čiže jednoducho mi tu zostáva, že vláda sa chce ukázať, že zníži deficit s tým, že bude marketingovo proklamovať, že to robí na úsporách vlastných, nie na zvyšovaní daní. A toto je jeden z veľkých príkladov toho, ako vláda rieši celý systém znižovania deficitu verejných financií na úkor ľudí. Preto si myslím, že je príznačný názov pre zákony, ktoré vláda postavila pred ľudí, „systém zdražovania“ aj príznačný názov "vláda zdražovania". Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pán poslanec Kollár, predseda výboru finančného, pán poslanec Peter Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol v rozprave pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Kollára, Mateja, Marcinčina a Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujeme vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vykonať nasledovné zmeny a doplnky.

    1. V bode 16 sa v uvádzacej vete za slovo „dovozca“ vkladajú čiarka a slová „ktorý je platiteľom,“.

    Odôvodnenie je celkom logické. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresnenie textu, aby bolo jednoznačné, že oslobodenie od dane pri dovoze tovaru sa uplatní len v prípade, ak dovozca je platiteľom dane.

    2. Za doterajší bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „V § 54 ods. 4 sa slovo „desať“ nahrádza číslom „20“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Obdobie na úpravu dane odpočítateľnej pri nehnuteľnom majetku pri zmene účelu jeho použitia sa predlžuje z doterajších 10 na 20 rokov nadväzne na čl. 187 ods. 1 smernice 2006/112/ES, ktorý umožňuje členskému štátu takéto predĺženie obdobia na úpravu odpočítanej dane. Doterajšie desaťročné obdobie sa na základe poznatkov z praxe ukázalo ako nedostatočné a v mnohých prípadoch sa súkromné používanie nehnuteľnosti už po uplynutí 10 rokov realizuje bez akéhokoľvek daňového zaťaženia, pričom pri nadobudnutí nehnuteľnosti bol uplatnený odpočet dane v plnej výške.

    3. V doterajšom bode 22 sa v § 54a ods. 2 slovo „desať“ nahrádza číslom „20“.

    4. Za doterajší bod 31 sa vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 69 ods. 12 prvá veta znie: „Pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku a pri prevode emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar alebo služba dodaná.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 28b znie: „28b) Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Opäť nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Nadväzne opäť na smernicu Rady 23/2010 zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 112/2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, táto smernica oprávňuje členské štáty opäť dočasne uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na osobu, na ktorú sa prevedú emisné kvóty skleníkových plynov, sa vzhľadom na závažnosť daňových podvodov v tejto oblasti navrhuje zaviesť tzv. tuzemské samozdanenie, t. j. daň z pridanej hodnoty bude platiť pri prevode emisných kvót príjemca. Takéto opatrenie bude k 1. januáru 2011 zavedené takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Prenos daňovej povinnosti pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu sa uplatňuje už od 1. apríla 2009.

    5. Za doterajší bod 32 sa vkladajú nové body 33 a 34

  • Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.

  • , ktoré znejú:

    Bod 33: V § 76 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Platiteľ je povinný uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a 54a.“

    Odôvodnenie. Nadväzne na predĺženie obdobia na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnom majetku sa predlžuje aj obdobie uchovávania faktúr vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok.

    Bod 34: V § 79 ods. 4 text znie: „Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti v tomto prípade daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.“ Odôvodnenie. Ustanovenie o vrátení nadmerného odpočtu sa spresňuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane má právo na vrátenie nadmerného odpočtu aj v prípade, ak sa zistí, že uplatnený nadmerný odpočet je vyšší, ako zistí daňová kontrola. V takomto prípade však daňový úrad vráti do 10 dní od skončenia kontroly nadmerný odpočet len vo výške, ktorú zistil daňovou kontrolou, a ak v ďalšom konaní sa priznaný nadmerný odpočet zvýši, ustanovuje sa lehota 10 dní na vrátenie zisteného rozdielu.

    6. V doterajšom bode 33 sa § 85j dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:

    Odsek 3: „Ak bol platiteľ povinný vykonať jednu alebo viac úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) za obdobie rokov 2004 až 2010, je obdobím na úpravu dane odpočítanej pri tomto majetku desať rokov podľa § 54 ods. 4 predpisu účinného do 31. decembra 2010 a platiteľ použije pri každej zmene účelu použitia postup podľa prílohy č. 1 predpisu účinného do 31. decembra 2010.“

    Odsek 4: „Žiadosť o vrátenie dane podľa § 55a ods. 1 a § 55f ods. 1 za obdobie roku 2009 sa môže podať najneskôr do 31. marca 2011.“

    Odsek 5: „Lehota podľa § 79 ods. 4 predpisu účinného od 1. januára 2011 na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2010.“

    Pokiaľ ide o odôvodnenie, prechodným ustanovením sa zachováva pre tých platiteľov dane, ktorí už pred 1. 1. 2011 nadobudli nehnuteľnosť a vykonali úpravu odpočítanej dane, doterajšie obdobie desať rokov na úpravu odpočítanej dane. Na základe smernice Rady 66/2010 sa navrhuje predĺženie termínu na podanie žiadosti o vrátenie dane za obdobia roku 2009 do 31. marca 2011.

    7. Za doterajší bod 35 sa vkladá nový bod 36, ktorý znie: „V prílohe č. 1 vo vzorci sa číslo „10“ nahrádza číslom „20“.“ Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Opäť nadväzne na zmenu obdobia, v ktorom sa sleduje účel použitia nehnuteľného majetku podľa § 54 a 54a zákona o dani z pridanej hodnoty, sa upravuje vzorec v prílohe č. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý sa používa na výpočet úpravy odpočítanej dane.

    8. A to je posledný bod. V doterajšom bode 37 sa príloha č. 6 dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú: „12. smernica Rady 2010/23 Európskej únie zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 112/2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu, 13. smernica Rady 66/2010 zo 14. októbra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 9/2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 112/2006 zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.“

    Odôvodnenie. Do transpozičnej prílohy zákona o dani z pridanej hodnoty sa dopĺňajú smernice, ktoré sa preberajú do zákona o dani z pridanej hodnoty.

    O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku neevidujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Kažimír ako posledný prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, je pre mňa príjemnou možnosťou vystúpiť k tomuto bodu ešte pred hlasovaním, pred 17.00 hodinou, prvým hlasovaním na tejto schôdzi, pretože potom sa spustí hlasovací automat. Čiže do tej 17.00 hodiny ešte by som mohol naivne žiť v tom, že mám ku komu čo prehovoriť, a ešte by som, nedajbože, niečo mohol aj zmeniť svojou rečou pri väčšine, ktorá existuje v tejto snemovni momentálne.

    Ja začnem citátom, tak ako to mám rád, a to citátom: „Som zásadne proti tomu, aby sa zvyšovala daň z pridanej hodnoty. Viem si ale predstaviť zvýšenie spotrebných daní na alkohol a cigarety.“ Autorom tohto je Richard Sulík, náš šéf parlamentu. A povedal to v auguste tohto roku. Ja mu, samozrejme, rád pripomeniem, nielen jemu, ale aj ďalším kolegom, ktorí s nami spolu absolvovali predvolebnú kampaň, vyjadrenia oveľa tvrdšie v oblasti zvyšovania daní, či priamych alebo nepriamych, spotrebných, poplatkov ap., kde bol jednoznačný spoločný prístup, dá sa povedať, a presviedčanie ľudí o tom, že sa nepôjde touto cestou v ťažkých časoch. Treba priznať, že Slovensko tak ako celá Európa sa nachádza v neľahkej situácii aj dnes, keby sme mohli mať pocit, že ten krehký ráz má šancu na ďalšie pokračovanie udalosťami, s ktorými ste exekutívne konfrontovaní aj vy. A zrejme nám nemôžu dávať istotu v tom, že tempo a udržateľnosť rastu je bezproblémová a nárokovateľná a že sa na ňu môžeme spoľahnúť.

    Podstata tohto zákona spočíva v jednom čísle. A to meníme, číslo, z 19 na 20. Je to veľká maličkosť, ale keď si zoberieme údaje Štatistického úradu a zoberieme si tú priemernú slovenskú rodinu s dvomi deťmi, ktorá míňa mesačne 930 eur na tovary a služby, z toho je mínus 188 eur na DPH, jednopercentný nárast nám znamená 10 eur mesačne. To je to reálne vyjadrenie, o ktorom hovoríme na priemernej modelovej slovenskej rodine.

    A, samozrejme, my sme tu v zásadnom hodnotovom rozpore s vami v tom, dámy a páni z koalície, že nepriama daň a zdaňovanie spotreby je spravodlivé. Ono keď si to rozbijeme do vysoko-, stredno- a nízkopríjmových, toto zvýšenie DPH, si, samozrejme, vysokopríjmová osoba nevšimne, strednopríjmová si to všimne, ale nezmení zásadne svoje správanie. Ale u nízkopríjmového človeka, u nízkopríjmovej rodiny takýto nárast, a to je len jedna položka, samozrejme, je to myslené na dnešnej schôdzi, a tie ďalšie dni sa dostaneme k ďalším a ďalším zvýšeným nákladom na život, tak táto položka u nízkopríjmovej skupiny, samozrejme, spôsobí aj zmenu spotrebiteľského správania, pretože DPH zasahuje naozaj všetko. Sú to energie, nájom, plyn, elektrina, každodenný chlieb, ako sa to hovorí.

    V tomto máme spor. Mali sme ho predtým, mali sme ho aj v roku 2003, lebo treba sa možno pozrieť aj dozadu. História je vždycky poučná. A model tých opatrení, s ktorými sa prichádza, ten balík, ten konsolidačný balík ako taký, keď sa pozrieme do štruktúry hlavne príjmovej stránky, sa v zásade neodlišuje veľmi od starých receptov z roku 2003. Tam na druhej strane, samozrejme, bola aj tá lízanka zníženia priamych daní a nastolenie rovnej dane ako konceptu. Ale, samozrejme, vykúpením v negatívnom slova zmysle bolo zásadné zvýšenie nepriamej dane, nepriamych daní na 19 %. To znamená, prešli sme z nižších sadzieb na vyššie sadzby. Nie je veľa krajín vo svete a v Európe, kde je jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty a kde sa ona platí 19 či 20 % za základné potraviny a mnohé typy služieb, s ktorými sa musí vysporiadať každý, každý jeden človek.

    Ja viem, môžete sa brániť a určite sa brániť budete odporúčaniami OECD, odporúčaniami Medzinárodného menového fondu. Všetky tieto recepty poznáme. Vnímame aj trendy, trendy v rokoch 2003 až 2010 v oblasti znižovania priamych daní a zvyšovania nepriamych daní, ale aj trendy, ktoré nastúpili po roku 2009, keď kríza dopadla na absolútnu väčšinu európskych krajín a krajín vyspelého sveta, ktoré, samozrejme, museli zareagovať, zareagovať na problém nedostatku rozpočtových príjmov práve zvyšovaním daní. A tam sú už tie postupy odlišné. Spomeniem vám napr. Rakúsko, pri ktorom som mal tú česť tu citovať niekoľkokrát. Pred pár týždňami Josef Pröll, vicekancelár, predstaviteľ rakúskej pravice, prezentoval rakúsky konsolidačný balík, v ktorom sú bolestivé opatrenia, ale nie je tam zvýšenie DPH. A je tam napr. vami tak zatracovaný tzv. solidárny odvod z pasív bánk. Čiže to je napr. rakúsky prístup. A keď sa pozrieme na to, že už dnes sú plné parkoviská v priľahlých dedinkách a v rakúskych mestečkách a tie parkoviská sú plné slovenských ŠPZ, tak po tom hurikáne legislatívy, ktorá nás čaká tento mesiac, si myslím, že niektorí majitelia týchto hypermarketov zainvestujú do rozšírenia týchto parkovísk, pretože naozaj pre Bratislavčanov je to najlepšia skúsenosť, sú lacnejšie druhy tovarov, ktoré paradoxne v Rakúsku sú dostupnejšie. A nemusím, samozrejme, vám porovnávať životnú úroveň a príjmy priemerné v Rakúskej republike a na Slovensku.

    Tu sa chcem pozastaviť pri znížených sadzbách. Vy nezasahujete do znížených sadzieb DPH, aj keď veľmi dobre si pamätáte, že ste nás za to ohnivo kritizovali. Dokonca sme boli obviňovaní z toho, že demontujeme systém rovnej dane ako takej, aj keď sadzba DPH nikdy nebola súčasťou konceptu rovnej dane, bola to skôr súčasť marketingu, lineárnej sadzby. Bolo to zníženie sadzby DPH na 10% pri liekoch, zdravotníckych potrebách a knihách. Po istom váhavom pohrávaní sa s touto témou ste od tejto témy ustúpili, a to napriek tomu, že je v rozpore s vaším zmýšľaním. A bola táto téma hlasne pomenovaná práve v čase prijímania tejto agendy bývalou vládou ako demontáž a ohrozenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu, tu vám musím teda pripomenúť, s istou dávkou cynizmu a nechávate tento systém nedotknutý.

    Existuje štúdia FAO, Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Je stará takisto pár týždňov tá štúdia, ktorá hovorí o tom, že cenové indexy základných potravín, mám tým na mysli múku, cukor, také tie úplne základné potravinové komodity, s ktorými sa v obchode obchoduje, tak tie indexy sa dostávajú alebo sa dostali na úroveň jesene roku 2008.

    Jeseň 2008 bola opäť taká ojedinelá z toho pohľadu, že doniesla do ekonomickej teórie nový pojem alebo staronový pojem, ktorý sa nazýva agflácia. To znamená závratný nárast cien potravín. My sa dostávame s cenovou úrovňou niektorých komodít na úroveň jesene 2008. A zároveň sa nám to prekrýva, samozrejme, s udalosťami, ktoré nikto nemohol predpokladať. Ale je to katastrofálna neúroda spôsobená povodňami, dažďami, počasím, celkovou situáciou na svetových trhoch s potravinami. Čiže už dnes ľudia, ktorí sa venujú vývoju inflácie a porovnávaniu cenových indexov jednotlivých spotrebiteľských cien, hlavne v oblasti sektora potravín, môžu konštatovať, že došlo k zásadným nárastom až niekde v dvojciferných sumách, ak hovoríme o percentách, nárastom cien ovocia, zeleniny, múky, pečiva a podobne. To sa stalo dnes. To, čo sa stane po 1. januári, to, samozrejme, analytici či už z ministerstva financií alebo centrálnej banky, alebo proste našich komerčných bánk sa snažia postihnúť. A tu máme, budeme mať opäť spolu, vy tvrdíte, že váš prídavok zo zavedenia DPH neprenesie sa celým percentom, ale odhadujete oveľa nižšiu sadzbu alebo prenesenie 80 %, vaše videnie sveta. Keď si pozrieme ale sektor poľnohospodárstva, tak vidno, a musím prejsť do inej legislatívy, že vy napr. rušíte červenú naftu, ktorá bude spôsobovať 17 centov navýšenia na 1 liter nafty, k čomu sa pridáva príspevok do štátnych hmotných rezerv 1,7 centa a na to ešte zvýšenie DPH o 1 %, summa summarum 20 centov, 6 korún, ak tak chcete, čo, samozrejme, s úplnou istotou sa prenesie aj do cien potravín.

    A toto už je téma, o ktorej neradi počúvate, že legálnym spôsobom dávate legálny dôvod, samozrejme, na zvyšovanie cien základných potravinových komodít na Slovensku. A, samozrejme, sa to dostáva do celkového toho klbka, klbka motívov a faktorov zvyšovania cien, ktoré nás v najbližšom období čaká, či už z dôvodu negatívnych externalít alebo z dôvodu posunov našej vnútornej legislatívy.

    S tým má, samozrejme, súvis aj štátna cenová politika, lebo aj taká oblasť politiky ministerstvu financií zodpovedá, aj keď niektorí ministri financií neevidujú, že túto zodpovednosť majú, lebo keď sme v roku 2006 prišli na rezort financií, bol tam jeden jediný cenár, ktorému sa podarilo vyrubiť asi tú jednu pokutu slávnu Slovnaftu, ktorá následne aj tak musela byť krátená po rozhodnutí súdu. No a teraz nové vedenie ministerstva financií zrušilo novozriadený odbor cenových analýz, pretože je zrejme v rozpore s ich videním sveta sa vôbec tejto problematike venovať, čo bolo a je typické pre túto vládu ako takú.

    Naša zásadná výhrada voči zvyšovaniu DPH z hľadiska makroenomického, z hľadiska ekonomickej teórie je tá, že týmto spôsobom atakujeme tak či tak veľmi krehkú domácu spotrebu, ktorá už je dnes tým najzložitejším faktorom rastu HDP, lebo aj keď môžeme sa pochváliť najvyšším rastom HDP v Európe, tak ten je, samozrejme, ťahaný oživením zahraničného dopytu a exportu. A vy, pán minister, veľmi dobre viete, že tým, čo pokrivkáva v tej štruktúre, raste, je domáca spotreba ako taká, ešte zhoršená, samozrejme, vývojom nezamestnanosti a disponibilnými zdrojmi obyvateľstva ako takými, ktoré budú atakované ďalšími a ďalšími zákonmi, ktoré prídu vzápätí.

    Zvyšovanie DPH, samozrejme, so sebou prinesie aj riziká, tak ako ich pomenoval kolega Burian, Slovensko je typickým príkladom, kde dochádza k vysokým únikom pri dani z pridanej hodnoty, pri výbere tejto dane, či už zapojením do rôznych krížových obchodov so zahraničím alebo samotným obchádzaním legislatívy národnej z hľadiska tohto.

    Ja si tu dovolím vychádzať z iných zákonov, ktoré sú pred nami. Samozrejme, vaše tvrdohlavé trvanie na tom, že posúvate účinnosť registračných pokladníc. A zavedenie registračných pokladníc s fiškálnou pamäťou je jeden z atribútov, ktorý k tomu prispeje negatívne, pretože aj tieto fiškálne pamäte a tieto registračné pokladnice mali prispieť k zníženiu výpadku DPH. A v období, keď sa DPH zvyšuje a zvyšujú sa ďalšie dane, to bude, samozrejme, motiváciou činnosti práve pre tých, ktorí už dnes sa dobre cítia v čiernom biznise a obchádzajú dane a obchádzajú zákony a neplatia dane. Čiže touto vašou iniciatívou priam prispievate k tomu, nejdete proti tendencii, ale podporujete, to znamená, zvyšujete riziko výberu DPH v budúcnosti.

    Ďalším takým prvkom je vývoj na našich slovenských colniciach, kde ste sa rozhodli v podstate otázku šetrenia v rezorte financií si vyriešiť na colnej správe s tým, že avizujete prepustenie 850 colníkov, resp. spomeniem, aby som bol presný, zníženie počtu tabuľkových miest na colnici o 850 ľudí. No a tu treba, dámy a páni, podotknúť, že colnica vyberá niekoľko miliárd eur z daňových príjmov, ktoré plynú zo Štátnej pokladnice. A z toho je veľká, veľká časť opäť DPH. A nechcete sa o týchto veciach rozprávať, rozpočtový, finančný výbor vás žiadal o jasnú informáciu, dostali sme po 30 dňoch 1,5-stranový list s veľmi, by som povedal, riedkou argumentáciou o tom, koľko a ktorých ľudí sa proste zbavíte z akého dôvodu a hlavne akým spôsobom budete schopní zabezpečiť fungovanie colníc tak, aby to neohrozilo výber daní a osobitne dane z pridanej hodnoty.

    My, samozrejme, so zvýšením DPH súhlasiť nebudeme. A my sme si vám dovolili aj navrhnúť a ukázať inú možnosť riešenia tohto problému, a to zákonom, ktorý bol v prvom čítaní na minulej schôdzi, o osobitných odvodoch z pasív bánk. Stále si budeme stáť za tým, že podstata zákona z odôvodnenia bankových pasív bola postavená a je postavená v našom návrhu na najaktuálnejších výsledkoch diskusií, ktoré sa vedú v celoeurópskom, dokonca v celosvetovom koncepte. To bol zrejme aj jeden z dôvodov, prečo vám tak dlho trvalo, než ste zareagovali na náš návrh, ktorý v médiách dokonca vytváral isté pochybnosti, zareagovali ste naň negatívne až necelých 24 hodín pred rokovaním o tomto zákone v parlamente. Odmietli ste túto cestu jednoznačne ako princíp, samozrejme, z hľadiska parlamentnej väčšiny ste sa mohli pohrať aj s výškou samotného odvodu, odmietli ste to ako princíp a uprednostňujete spôsob, ktorý zvyšuje DPH, zvyšuje ceny, spôsobuje riziká na strane rastu HDP a samotného zvýšenia inflácie s atakom na rast životnej úrovne. Takže to je cesta, ktorou my nechceme ísť. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Ľubomír Petrák, Štefan Kužma, Igor Matovič, Jozef Kollár, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, celkom štyria páni poslanci.

    Slovo má pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kažimír, spomínali ste vo svojom vystúpení, aký je dopad rastu DPH na príjmy priemernej rodiny, spomínali ste vo svojom vystúpení nejaké čísla, ktoré vyplývali z porovnania s Rakúskom. Ak dovolíte, ja by som doplnil vaše vystúpenie porovnaním s Nemeckou spolkovou republikou napr. Dostala sa mi do rúk jedna štúdia, ktorá porovnávala, aký podiel z čistej mzdy tvoria spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Vyšiel Nemeckej spolkovej republike tento podiel, ktorý ukrajujú spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty, zhruba 15 % čistej mzdy. Ak si to porovnáme so Slovenskom, kde v súčasnosti tento podiel sa blíži k 21 %, po zvýšení spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty sa to prehupne cez 22 %, zostáva nám len položiť opätovne tú otázku, ktorú ste položili aj vy vo svojom vystúpení, o akej spravodlivosti hovorí pán minister financií, ak hovorí, že najspravodlivejším riešením pre každého obyvateľa Slovenskej republiky je zvýšenie DPH. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Štefan Kužma s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán exštátny tajomník, vy ste urobili za necelých prvých 6 mesiacov 3 mld. eur deficitu, 90 mld. korún, to je vyše 12 % HDP, vytvorené za to obdobie. To je európsky rekord. Toto sa nepodarilo nikomu. Táto vaša sekera, ktorá nemá obdobu medzi civilizovanými krajinami vôbec nikde, a môžete si to prehliadnuť, všetky štatistiky, sa musí zaplatiť. Čiže táto daň je daň Počiatkova, Kažimírova, Ficova. Je to daň na rozflákané peniaze, ktoré nemajú nielen v Európe, ale ani v civilizovanom svete obdobu, 90 mld. korún za pol roka. To ešte nikto nikdy neurobil a podľa mňa ani v Európe nikto neurobil. A toto sa musí zaplatiť. Čiže dnes ľudia, kým nevyrovnáme Počiatkovu a Kažimírovu sekeru, musia dať o 1 % viac dane. Keby ste sa chovali ako každá normálna krajina, keby ste držali deficit na úrovni takej, ako sme mali my, keď sme vám ho odovzdávali, keby ste ho držali na takej úrovni, ako vy ste ho mali v krízovom roku, v krízovom roku, nie volebnom, tak tá daň by vôbec nemusela byť, lebo to 1 % ani nerobí takú veľkú sumu, ako vy ste prešafárili za toho necelého pol roka. Takže radšej sa ospravedlňte ľuďom, povedzte im poctivo: „Urobili sme strašnú sekeru, ľudia, chvíľu to bude trvať, než sa to zaplatí, a preto musíte o percento dane viac platiť.“

  • Ďalej pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Ja by som si dovolil nesúhlasiť s mojím predrečníkom pánom Kužmom. Myslím si, že nie je podstatné túto daň zdvíhať, len na to by sme potrebovali takú trochu spolupatričnosť alebo spoluprácu zo strany SMER, podľa toho, ako si hovoria, sociálna demokracia. Vychádzam z toho, že za tie predošlé štyri roky veľmi sociálne rozdávali to, čo ľudia horko-ťažko zaplatili formou daní, poplatkov do štátneho rozpočtu, svojim kamarátom a známym. Ale v prípade ak by títo istí, akože sociálni demokrati, takto isto sociálne teraz obvolali tých svojich kamarátov a známych a poprosili by ich, povedzme, o nejaký desiatok po kresťansky alebo podľa mňa o inak nazvané, daň z lupu, tak v tom prípade by sme do štátneho rozpočtu získali toľko peňazí, že dnes by sme tu nemuseli DPH-čku o 1 % zdvíhať, ale slávnostne by sme ju mohli znížiť možno aj na 15 %.

    Vo vašom vystúpení, pán Kažimír, som pochopil, čo znamená plechový ksicht. S plechovým ksichtom ste tu hovorili o tom, ako je to od nás nemorálne zdvíhať DPH-čku. A veľmi dobre ste pritom vedeli, že nikto iný tú DPH-čku nezdvihol, iba vaše skutky a vaše presvedčenie, že spoločné peniaze nie sú spoločné peniaze, ale sú to peniaze iba vašich sponzorov a známych, ktorým ste ich rozdali.

  • Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kažimír, ja vás poprosím, skúsme sa ujednotiť na tom, vy ste vo svojom vystúpení povedali, že bolo nami zatracované mimoriadne zodvodnenie bánk. Mimoriadne zodvodnenie bánk nami nebolo a nikdy nebude zatracované. Možno jedného dňa k nemu naozaj budeme musieť pristúpiť. Len, prosím vás pekne, čo sme zatracovali a vždy budeme zatracovať, je vami, stranou SMER – sociálna demokracia, navrhnutá výška odvodu, ktorá, opakujem, v tejto snemovni už asi štvrtýkrát by bola, ak by sme schválili váš návrh na úrovni 35-násobku mimoriadneho odvodu bánk, ktorý prijalo Švédsko. Prosím vás pekne, to ste ani ako nový podpredseda SMER-u pre ekonomiku nemohli myslieť vážne. A vy to veľmi dobre viete, že váš návrh bol úplne, úplne mimo reality. Takže už nezavádzajme konečne aj neekonómov v tomto ctenom parlamente takýmito prívlastkami, že my zatracujeme mimoriadny odvod bánk. Budeme aj za takýto mimoriadny odvod hlasovať v budúcnosti, ale musí to byť primerané, tak ako je to v okolitých štátoch. A tie štáty to dobre vedia, prečo to takto robia. Vy ste tam dali ten 35-násobok len preto, do tej sadzby, aby ste získali presne 185 mil. eur, ktoré by štátny rozpočet nezískal, ak by nedošlo k úprave dane z pridanej hodnoty. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Reagovať bude teraz pán poslanec Kažimír. Nech sa páči.

  • Som povzbudený tým, že sa mi podarilo niektorých starých levov, ale aj mladých levov tuto dostať zo stoličky, aby povedali pár slov.

    Pán Kužma, ja vám musím, samozrejme, odporučiť, túto vašu plamennú reč som počul druhýkrát, takže nie je to pre mňa žiadna novinka, aj s číslami, aj s porovnaním, len by som vás poprosil, keby v rámci ekonomického doučovania straníckeho vám vysvetlili rozdiel medzi akruálnym a kešovým deficitom. Bolo by to veľmi namieste. A myslím si, že od 1. januára budúceho roku sa vám to bude aj hodiť zase možno na obranu niektorých atakov z našej strany, ak by sme chceli použiť niečo o lineárnom čerpaní, povedzme, obsluhy štátneho dlhu a podobne. Vrelo to odporučím.

    Hodená rukavica od pána predsedu Kollára. No, viete, o tom mimoriadnom odvode, samozrejme, to je, ako hovoríte, o povraze v dome obesenca, reálne v spojitosti v situácii, ktorá sa stala až v podstate po predložení nášho návrhu, v Írsku, lebo je to presne ten prípad, na ktorý síce z hľadiska slovenských rozmerov a z hľadiska veľkosti slovenského bankového trhu a, chvalabohu, aj možných průserov, ak mi to dovolíte takto povedať, mal reagovať, aj na vytváranie istého ex ante balíka rezerv na krytie takýchto kríz. Ale váš prístup, keďže bol tento zákon označený za paškvil a boli tam ešte iné epitetá, bol podľa mňa principiálne politický. A odmietali ste ho z pohľadu toho, že prišiel od nás, aj keď si dovolím povedať, že snáď sa aj domnievate, že technicky bol pripravený dobre. O sadzbe sa vždycky dalo hovoriť, ale odmietli ste to. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kažimír bol posledný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz v záverečnom slove požiadal o vystúpenie pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pánov poslancov Buriana a Kažimíra, ale dotknem sa aj vystúpenia pána poslanca Počiatka.

    Viete, páni, keď hovoríte o tom, ako je potrebné šetriť, ako my máme veľké výdavky, tak musím naozaj povedať, že, spomenul aj pán poslanec Matovič plechové ksichty, vy, ktorí ste s plechovými ksichtmi, keď dnes otvoríme akékoľvek verejné obstarávanie za posledné štyri roky na ministerstve financií, akékoľvek v každom jednom plytvanie, rozhadzovanie a rozkrádanie, tu dnes idete hovoriť o vláde zdražovania, o tom, že vláda ide prenášať na ľudí náklady. Tieto peniaze, ktoré musíme získať, už boli dávno minuté vašou vládou. Boli minuté vašou nezodpovednou, nekompetentnou vládou, ktorá sa vydala so Slovenskom po gréckej ceste. V roku 2009, kedy bola kríza, malo Slovensko za vašej vlády najväčší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín. A to sme na záchranu bánk nemuseli dať ani jedno jediné euro na rozdiel od krajín, ktoré mali vysoké výdavky aj preto, že museli zachraňovať svoje banky. Takže aj to je vec dôležitá, ktorú treba povedať aj v súvislosti s bankovými daňami, pretože v krajinách, kde ich zavádzajú, ich zavádzajú najmä preto, že museli veľa peňazí vynaložiť na záchranu, asanáciu bánk. My sme to urobiť nemuseli, pretože slovenské banky boli ozdravené ešte za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Takže peniaze, ktoré dnes potrebujeme získať, potrebujeme získať preto, že keby sme pokračovali po ceste nastúpenej vládou Roberta Fica, tak až potom by dôsledky a náklady pre ľudí, ale aj pre podnikateľský sektor boli enormné. Ak chcete vedieť aké by boli, nech sa páči, pozrite sa do krajín, ktoré pokračovali dlhšie po ceste, po ktorej Slovensko putovalo za vlády Roberta Fica, za vlády, keď vy, pán Kažimír, ste boli štátnym tajomníkom na ministerstve financií a váš sused pán poslanec Počiatek bol ministrom financií. Takže ak dnes hovoríme o tom, že pri dani z pridanej hodnoty jej dočasné zvýšenie o 1 % je nevyhnutné, pretože je to daňou za vaše plytvanie, tak aj to je dôvod, prečo nazývame zvýšenie dane z pridanej hodnoty Ficovou daňou.

    Ak dnes vy rozprávate, aj pán poslanec Burian rozpráva, že vláda sa vybrala cestou zdražovania a zdražujeme, tak ja sa vás pýtam, prečo ste vy peniaze rozhadzovali a rozdávali, prečo ste len na emisiách rozdali podnikom, vybraným podnikom, 133 podnikom, a aj to veľmi nerovnomerne, 660 mil. eur.

    Keď my hovoríme o tejto dani, tak za tri roky predpokladáme, lebo predpokladáme, že by mohla mať trvanie trojročné, že by sme mohli na nej vybrať 591 mil. eur. Vy ste rozdali navyše emisné kvóty za 660 mil. eur, teda vo väčšej sume, ako je hodnota, ktorú očakávame my ako príjem z dane z pridanej hodnoty. Iné krajiny, napr. ako sú Nemecko, Veľká Británia, časť týchto kvót predávali v aukciách. Ak by ste to boli robili vy, mohol mať štátny rozpočet peniaze na zdravotníctvo, na školstvo, na sociálne veci. Vy ste ale tieto emisné kvóty rozdali, rozdali ste ich firmám, a tak štát prišiel o peniaze, prišiel o príjmy. Takže z vašej strany dnes plakať nad tou situáciou, aká je, považujem za vyslovene falošné a účelové.

    Ďalej, vplyv na podnikateľské prostredie. Pán poslanec Burian hovorí, že to bude mať zlý vplyv na podnikateľské prostredie. Iste, žiadne zvyšovanie daní samo osebe nemá pozitívny vplyv, ale toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty a aj iné opatrenia, ktoré zvyšujú daňové a odvodové zaťaženie, sú nevyhnutným predpokladom ozdravenia verejných financií. Ak by sme verejné financie neozdravili v situácii, ktorá dnes je na svetových finančných trhoch, by to viedlo k rádovému zhoršeniu aj podnikateľského prostredia. Čiže, áno, my aj týmto opatrením a celkovou stabilizáciou verejných financií zlepšujeme podnikateľské prostredie.

    Obaja ste plakali, aj pán poslanec Burian, aj pán poslanec Kažimír, nad veľkými daňovými únikmi. Pýtam sa: Čo ste štyri roky robili? Keď vás človek niekedy počúva, má pocit, že ste tu teraz padli z Marsu. Vy ste štyri roky v tejto krajine vládli. Vy ste boli štyri roky štátnym tajomníkom ministerstva, ktoré zodpovedá za výber a administráciu daní. Daňové úniky napr. pri dani z pridanej hodnoty dosiahli za vašej vlády formou rôznych karuselových obchodov, ktoré ste tolerovali a preplácali, tieto nadmerné odpočty, také rozmery, aké tu neboli nikdy predtým. A my, naopak, aj v tejto oblasti robíme zásadné kroky a veci meníme.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, prepáčte. Prosím vás všetkých, ktorí ste prišli na hlasovanie, prebieha záverečná reč pána ministra a podpredsedu vlády, skúsme ho tolerovať a úctivo sa k sebe správať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Burian hovoril, že nie je jasná procedúra, kedy a ako sa ukončí táto zvýšená sadzba. Tá procedúra jasná je. Zmena sadzby nastane, zo zákona automaticky ministerstvo financií len oznámi túto zmenu po naplnení kritérií, ktoré sú v zákone definované.

    Pán poslanec Kažimír hovoril aj o tom, že sa treba pozrieť dozadu, lebo vraj robíme to, čo sme robili aj v minulosti. Kľudne sa pozerajme dozadu, pán poslanec Kažimír. Ja keď sa obzriem dozadu, tak vidím napr. rok 2006, keď sme vám odovzdali krajinu s rekordným ekonomickým rastom, s rekordným rastom príjmov, keď sme vám odovzdali plnú špajzu a rozbehnutú ekonomiku.

  • Smiech v sále.

  • Áno, vy ste za štyri roky rozhádzali, čo sa rozhádzať dalo, a my sme po štyroch rokoch prebrali prázdnu špajzu, zašpinený stôl a na ňom nezaplatené faktúry. Taká je realita. Ak sa chcete obzerať dozadu, nech sa páči, som kedykoľvek k dispozícii.

    Hovoríte, a pán poslanec Petrák sa pridal aj vo faktickej otázke k tomu, že aké sú u nás vysoké spotrebné dane a napr. aj spotrebné dane na potraviny. Pán poslanec, veď ste štyri roky vládli a sadzba DPH, keď ste začínali vládnuť, na potraviny, aj keď ste končili vládnutie, bola tá istá, 19 %. Pritom príjmy do štátneho rozpočtu ste mali rekordne vysoké. Vďaka rekordnému rastu ekonomiky a neskôr vďaka rekordnému rastu zadlžovania pod vašou vládou objem verejných zdrojov narástol v Slovenskej republike za štyri roky o 750 mld. korún vo výdavkoch oproti tomuto objemu počas druhej Dzurindovej vlády. Prečo ste nevyužili tento rekordný nárast príjmov na to, aby ste znížili DPH-čku na potraviny napr.? A dnes nám vyčítate, že tá sadzba je vysoká.

    Takže poprosil by som naozaj, aby sme vnímali realitu tak, ako je. A realita, situácia je vážna. Situácia je vážna z toho dôvodu, že sme zdedili krajinu aj verejné financie po štyroch rokoch vlády nezodpovednosti, po štyroch rokoch vlády nekompetentnosti, po štyroch rokoch vlády rozhadzovania, po štyroch rokoch vlády plytvania v takom stave, že je nevyhnutné prijímať aj opatrenia, ktoré ani nás netešia, je nevyhnutné dočasne zvýšiť daň z pridanej hodnoty, ale môžem vás uistiť a ubezpečiť, že budeme robiť aj, a už pripravujeme, systémové opatrenia, že budeme zlepšovať podnikateľské prostredie, že budeme zlepšovať vymožiteľnosť práva, teda robiť všetky veci, ktoré vy ste štyri roky nerobili, ale naopak, robili ste pravý opak. Aj to viedlo k veľmi neradostnému stavu verejných financií, ktorý dnes musíme naprávať aj dočasným zvýšením dane z pridanej hodnoty o 1 %. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem prestávku do 17.03 hodiny a prosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály, o 17.03 hodine až 17.05 hodine budeme začínať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu, k tým prerokovaným veciam, ktoré do 17.00 hodiny boli prerokované.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169).

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Jozefa Viskupiča, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci z SDKÚ, pán poslanec, ideme hlasovať.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hlasovanie bolo uvedené k tlači 169. V rozprave vystúpili piati poslanci, z toho podali dvaja poslanci pozmeňujúce návrhy a jeden poslanec...

  • Hlas poslanca.

  • Pán poslanec Kaník, viackrát vás upozorňovať nebudem. Nech sa páči.

  • ... procedurálny návrh. Poprosím vás, pán predseda, dajte najskôr hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Jarjabka vrátiť návrh zákona do výboru pre kultúru a médiá na opätovné prerokovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na opätovné prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za hlasovalo 60 poslancov, proti 71, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, nasleduje hlasovanie o bodoch spoločnej správy.

    Najskôr budeme spoločne hlasovať o bodoch 1 až 16, 19 a 20 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy 1 až 16, 19 a 20.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 81, proti 58, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Môžete pokračovať.

  • Ďalej budeme osobitne hlasovať o bode 17, ktorý vyňala pani poslankyňa Kiššová, pretože k nemu predložila iný návrh, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, proti 133, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 17 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať osobitne o bode 18, ktorý vyňala pani poslankyňa Kiššová, pretože k nemu predložila iný návrh, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 2, proti 125 poslancov, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani bod 18 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Týmto sme vyčerpali hlasovanie o všetkých bodoch spoločnej správy a pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Kiššovej. Pani poslankyňa Kiššová navrhla hlasovať o všetkých bodoch spoločne a pán poslanec Senko navrhol osobitne hlasovať o bodoch 4, 9, 12, 14. Chcem sa spýtať pani poslankyne: Súhlasíte, aby o týchto bodoch bolo hlasované osobitne?

  • No, pozrite sa, nie. Ak navrhol iný poslanec hlasovať osobitne, tak musíme...

  • Z legislatívneho odboru povedali, že takto...

  • Smiech v sále.

  • Ak má námietku, samozrejme, môžeme hlasovať o námietke, to sa dá. Pani poslankyňa namietate?

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, súhlasíte s tým, aby sme hlasovali o tých štyroch bodoch, 4, 9, 12, 14, ako to navrhoval pán Senko, samostatne?

  • Nesúhlasím. Ja trvám na tom pôvodnom návrhu hlasovať o všetkých bodoch spoločne.

  • Smiech a výkriky v sále.

  • Toto nie je spoločná správa. Páni poslanci, mýlite si dojmy s pojmami. Toto je pozmeňujúci návrh pani poslankyne, ona má právo to navrhnúť, to znamená, že budeme hlasovať tak, ako pani poslankyňa povedala. Nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Kiššovej, a to spoločne o bodoch 1 až 28 jej pozmeňujúceho návrhu. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za 64, proti 43, zdržalo sa 13 poslancov, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrhy pani poslankyne boli schválené.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Ďakujem. V rozprave padol pozmeňujúci návrh pána poslanca Abrhana.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec má procedurálny návrh.

  • Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Abrhanovi.

  • Sťahujem tento svoj pozmeňujúci návrh, teda o ňom by sa nemalo hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, týmto sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.

    Keďže predmetný návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní.

    Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Nech sa páči, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

  • Hlasy v sále.

  • Páni podpredsedovia. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Rokujeme, ešte raz, v skrátenom legislatívnom konaní, tu lehoty neplatia.

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec Paška? Nie. Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú, budeme hlasovať o zákone ako o celku.

    Nech sa páči, odporúčanie.

  • Nasleduje hlasovanie o návrhu zákona ako celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi a s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 77, proti 59, zdržali sa 2.

  • Konštatujem, že návrh zákona bol schválený.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Ešte predtým, čo by sme pokračovali hlasovaním o ďalšom návrhu, pán poslanec Paška, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len na vysvetlenie. Vy ste nedali možnosť pánovi poslancovi Senkovi dať požiadavku hlasovať o námietke. Toľko k tej procedúre, ktorú ste tak dlho tu zdržiavali. Pani poslankyňa podala návrh v rámci rozpravy, má právo, samozrejme, žiadať hlasovanie, tak ako ho predložila, pán poslanec ale takisto korektne v rámci rozpravy žiadal o iný typ. Čiže minimálne ste mali dať umožniť hlasovať o jeho námietke. Ďakujem.

  • Pán poslanec, viete, problém je v tom, že ak už sme hlasovali o fakticky vôli pani poslankyne, tak potom zbytočne už o námietke by sme hlasovali. V poriadku.

    V skrátenom legislatívnom konaní budeme teraz hlasovať aj v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010 (tlač 172).

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre financie a rozpočet pán poslanec Kollár. Nech sa páči, môžete uviesť jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Konštatujem, že k predmetnému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 (tlač 172) v rozprave vystúpil jeden poslanec a pán minister financií pán Mikloš, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh.

    Dajte, pán predsedajúci, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave a ktorý som predložil ja. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o návrhu pána poslanca Kollára.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 62, zdržal sa 1 a nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o prerokovaní tohto zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu, nakoľko sme v skrátenom legislatívnom konaní, takže o tom hlasovať nemusíme.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Záverečné hlasovanie, pán predseda výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 65 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.

    Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 94).

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Matejovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. K návrhu novely zákona č. 222/2004 Z. z. (tlač 94) v rozprave vystúpili traja poslanci a zároveň minister financií Slovenskej republiky pán Mikloš, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, procedurálny návrh nebol podaný.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 spoločnej správy spolu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

    Predpokladám odporúčanie gestorského výboru.

  • Odporučenie gestorského výboru je schváliť ich. Pardon.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 15, zdržalo sa 49 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslancov Jozefa Kollára, Ondreja Mateja, Antona Marcinčina a Ivana Švejnu, tak ako bol predložený, o všetkých bodoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov dajte hlasovať spoločne.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať najprv o skrátení 24-hodinovej lehoty, lebo pozmeňujúci návrh bol podaný dnes.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 79, proti 27, zdržalo sa 38 poslancov, nehlasoval 1.

    Skrátili sme lehotu na hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Nech sa páči.

  • Takže, ešte raz, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov pána Jozefa Kollára, Ondreja Mateja, Antona Marcinčina a Ivana Švejnu, o všetkých jeho bodoch naraz.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 59 poslancov, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v spoločnej správe a odhlasovali sme aj pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, preto navrhujem hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 63, zdržali sa 2.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto. Nie.

    Konštatujem, že rozpravu môžem ukončiť.

    Záverečné hlasovanie, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto vládnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 79, proti 66 poslancov.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov.

    A ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 92.

  • Ruch v sále.

  • Podpredseda vlády po piatich minútach odôvodní vládny návrh zákona.

    Vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny a žiadam, samozrejme, poslancov, aby sa ukľudnili, aby sme mohli dôstojne pokračovať v rokovaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja viem, že schválenie tohto zákona vyvolalo nejaké napätie.

  • Hlas poslanca v pléne.

  • Pán poslanec Janiš, prosím vás, ak chcete, kľudne je možnosť rokovať a debatovať mimo rokovacieho priestoru, ale budeme pokračovať ako som hovoril, zákonom o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Pán podpredseda vlády pán minister financií, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie predpokladov na konsolidáciu verejných financií opatreniami, ktoré smerujú k obmedzeniu niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia pre určité skupiny obyvateľstva.

    Vzhľadom na súčasne neprimerane vyššie daňové a odvodové zaťaženie príjmov z aktívne vykonávanej práce oproti pasívnym príjmom plynúcim z kapitálu navrhuje sa uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku len na aktívne príjmy, t. j. len na príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Upúšťa sa od možnosti zníženia základu dane len úzko vybranej skupiny zamestnancov, zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich špecializačné vzdelávanie, čím sa dosiahne zrovnoprávnenie výpočtu základu dane pri všetkých vykonávaných povolaniach. Pri súčasnom nastavení nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie si tento typ úľavy nemôžu uplatniť nízkopríjmoví daňovníci, ktorých základ dane je po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti nulový. Z tohto dôvodu a z dôvodu neopodstatneného daňového zvýhodnenia tohto typu úspor pred inými formami sa navrhuje vypustenie možnosti uplatnenia týchto nezdaniteľných častí základu dane. Zjednocuje sa výška paušálnych výdavkov na jednotnú úroveň 40 % pre všetky fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania. Ďalšie navrhované úpravy zákona o dani z príjmov sú úprava výšky oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb pri príjmoch z prenájmu, príležitostnej činnosti, prevodu cenných papierov, opcií a obchodného podielu na pevnú výšku 500 eur, zjednotenie oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu majetku obcí a VÚC s ostatnými daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými za účelom podnikania, úprava dane vyberanej zrážkou, ktorá sa bude považovať za daň vysporiadanú s výnimkou príjmov z podielových listov.

    Napriek skutočnosti, že sa nejedná o populárne kroky, nakoľko ovplyvnia príjmy mnohých občanov tejto krajiny, je nevyhnutné pochopiť potrebu zavedenia týchto opatrení, pretože ich cieľom je náprava terajšieho stavu verejných financií, ale aj náprava niektorých doterajších deformácií v daniach z príjmu.

    Na základe schválenej spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona gestorský výbor navrhuje neschváliť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa problematiky finančného prenájmu. Pri prehodnotení vládou navrhovanej úpravy som dospel k názoru, že oblasť odpisovania hmotného majetku a problematika finančného prenájmu z pohľadu zákona o dani z príjmov by mala byť riešená komplexne, a preto navrhujem pri finančnom prenájme ponechať doterajšie znenie zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného odporúčam body 1 a 13 spoločnej správy schváliť a body 9 a 10 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Matejovi, aby odôvodnil prerokovanie tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže dovoľte mi odôvodniť spoločnú správu výborov Národnej rady k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 90 z 12. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, nasledovným výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny zákon v stanovených lehotách.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, 1. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, 2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci 27. 9.

    K predmetnému zákonu boli podané pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v bode IV spoločnej správy, celkom v počte trinásť.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať nasledovne, o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bodoch spoločnej správy 1, 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona v znení neskorších predpisov (tlač 92) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 102 z 26. novembra 2010.

    Výbor určil poslanca Ondreja Mateja za spoločného spravodajcu. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že mám jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Buriana. Nech sa páči, pán poslanec. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi v poslednom čase, a myslím si, že začalo byť to už pravidlom, pán minister vystupuje len v záverečnej reči. Tým pádom máme problém reagovať na jeho vystúpenie. A preto si myslím, že by bolo možno lepšie, ak má pán minister zásadné pripomienky k tým, ktorí prednášali ku konkrétnemu zákonu, ak by sme teda mohli reagovať, aby to nebolo jednostranné, aby všetci v sále, povedzme, mali tú šancu vypočuť si aj druhú stranu. Takže to je len na margo toho.

    Ja nechcem teraz sa už vracať k zákonu o dani z pridanej hodnoty, inak by bolo o čom rozprávať a možnože niekoľko nuáns by bolo vysvetlených.

    Len pre zaujímavosť. Myslím si, že ak to niekto vážne myslí s tým znížením dane z 20 na 19 %, tak nebude hrať sa so slovíčkami trojpercentného schodku verejných financií, ale dá tam rovno dátum a má jasný spôsob, kedy sa mení a kedy nie.

    Ale vrátim sa k zákonu o dani z príjmov. Zákon č. 595/2003 Z. z. má v sebe zakotvených niekoľko, by som povedal, nástrah, ktoré v konečnom dôsledku nielenže zvýšia daňovú zaťaženosť pre obyvateľstvo, ale zaťažia aj podnikateľský sektor. A neviem, či som dobre počul pána ministra v úvodnej reči, ale mám z toho taký pocit, že už sa vlastne na odpisovanie hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu nejakým spôsobom ten pohľad mení. Ale predpokladám, že to bude v nejakom pozmeňujúcom návrhu alebo v nejakom kontexte riešené. Takže ja sa potom vyjadrím komplexne ku všetkým návrhom.

    Začnem tým, že dopad ministerstva financií na zvýšenie daní má priniesť pre bežného občana zvýšenie výdavkov asi 9 eur na mesiac, pričom iné inštitúcie a odbory tvrdia niečo iné. Hovoria o 33-percentnom mesačnom zvýšení výdavkov pre bežnú rodinu, bežného občana. No musím povedať, že v tomto zákone sa veľmi, by som povedal, kulantne obchádza jedna z podstatných vecí, ktorá ovplyvňuje bežného občana alebo ovplyvňuje jeho príjmy. A to je zníženie odpočítateľnej položky z 22,5-násobku životného minima na 19,2-násobok životného minima. Už len tento počin v tomto zákone má za následok takmer 9-eurové zvýšenie na mesiac pre pracujúceho človeka, predpokladám, teda toho, kto nemá úroveň minimálnej mzdy, teda kto platí dane alebo prispieva do štátneho rozpočtu platením daní. Čiže už len v tomto prípade je asi zvýšenie bežných výdavkov alebo daňových výdavkov pre občana už vo výške takmer 9 eur, presne, myslím, nejakých 8,9 eur. Čiže nie je mi celkom jasné, z akých prepočtov boli vypočítané všetky presné dáta, či ten výpočet ministerstva financií 9 eur, a to nehovorím o ďalších náležitostiach, s ktorými sa bude pokračovať v tomto zákone, že by sa len zvýšili tieto výdavky. Myslím, že to bude určite pravda, niekde bude určite vyššia.

    Je jasné, že tým, že znížime odpočítateľnú položku, určite, myslím si, sa nepodporí domáca spotreba, už pri dani z pridanej hodnoty bolo o tom dosť dlho diskutované. Myslím, že práve v krajinách Európskej únie je práve táto výška postavená na úroveň ľudí tých, ktorí zarábajú najmenej. Je zvýšená vzhľadom na to, že majú tendenciu neukladať tieto peniaze alebo tendenciu spotrebovať tieto peniaze, čo je, myslím si, určite týmto opatrením, jednak že to bude nepriaznivo vplývať na ľudí s nižšími zárobkami, ale zároveň že to bude mať určite vplyv na domácu spotrebu.

    Odpisovanie hmotného investičného majetku. Myslím, že o tom bola už dosť veľká diskusia. Neviem, teda ak som dobre, správne rozumel, teda ministerstvo sa prikláňa k tomu, aby to odpisovanie hmotného investičného majetku formou finančného prenájmu bolo naspäť vrátené do pôvodného stavu alebo do pôvodného znenia zákona. Neviem, čo o tom presvedčilo, či teda ministerstvo financií prišlo alebo zistilo, že by určite v roku 2011 z toho príjmy neboli. Takže práve preto možnože teda bolo o tom presvedčené, alebo neviem, čo teda bolo tým presvedčovacím merítkom. Ale určite navrhujem vybrať body 1 a 13 spoločnej správy na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že teda tieto body boli v spoločnej správe na gestorskom výbore, pre financie, zamietnuté. Takže rád by som ich vybral na osobitné hlasovanie s tým, že podporujem myšlienku, aby sa vrátilo odpisovanie hmotného justičného majetku obstaraného formou finančného prenájmu späť. Ja si myslím, že je tu veľmi veľa argumentov na to, prečo by to malo byť. Určite to nie je pomoc podnikateľskému prostrediu, určite v čase krízy je práve podpora takejto možnosti práve akcelerátorom skôr ekonomiky ako, povedzme, cesty filozofie klasických odpisových sadzieb. Faktom je, že v niektorých prípadoch sa stáva paradoxne to, že ak si podnikateľ obstará hmotný investičný majetok na konci roka, tak možnože ešte má, by som povedal, tú efektivitu odpisovania vyššiu ako, povedzme, formou finančného prenájmu. Ale je to už len technika. V každom prípade nemyslím si od začiatku, a vystúpil som tu aj v prvom čítaní, že je to diskriminačné opatrenie. Podľa môjho názoru určite to nie je diskriminačné opatrenie a určite týmto spôsobom sa nerieši výnimka v zákone o dani z príjmu vzhľadom na to, že určite to nie je žiadna výnimka. Ak by to bola výnimka, aby bola diskriminácia, určite by to bola diskriminácia aj v krajinách Európskej únie, aj v podstatnej časti sveta, v ktorej používajú tento systém teda na zrýchlenie odpisovania hmotného majetku.

    Ďalej je tu účelové sporenie, teda 3. pilier, doplnkové dôchodkové sporenie. Myslím si, že je to ďalší príklad toho a nielen teda odmietanie, teda aj z radov opozície, takéhoto návrhu. Ale myslím si, že teda jasným spôsobom to popísali aj niektorí členovia pripomienkového konania v rámci celého systému pripomienkového konania. Ja len za všetkých spomeniem Národnú banku Slovenska, Generálnu prokuratúru, ktorá doslova hovorí o tom, že takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákona a uvedená pripomienka uplatňuje sa vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia príznačnú pre voluntarizmus. Ja si myslím, že to je dosť jasne povedané, už nehovoriac o tom, že záujem každej ekonomiky je záujem teda asi aj tých, ktorí vytvárajú podmienky, aby ľudia v budúcnosti mali našetrené na svoj dôchodkový vek vyšší príjem. Určite je to pozitívne. A určite navrhovaná právna úprava by v podstate trestala iba tých, ktorí si vo svojom produktívnom veku jednoducho sporia na budúcnosť, to znamená sporenie na svoj dôchodok. Čiže myslím si, že nejaké znižovanie hodnôt alebo znižovanie teda komfortu, ktorý je v 3. pilieri, dáva predpoklad na to, že teda v tomto 3. pilieri môžu byť vážne problémy, a to vážne problémy už minimálne s tým, že v tomto 3. pilieri je investovaných nemálo peňazí a je v tom zainteresovaných veľmi veľa ľudí. Je to asi 750 000 sporiteľov a je tam viac ako 1 mld. eur. A myslím, že právne zneistenie týchto ľudí, ktorí si sporia v tomto systéme, je vážnym prešľapom podľa môjho názoru tejto vlády. Ak vláda chcela uvažovať o tom, že chce upraviť nejakým spôsobom tento systém sporenia, tak určite by to nemala robiť s odvodovaním tohto systému sporenia, čo je vážnym prehreškom, nehovoriac o tom, že je to ďalší náklad pre zamestnávateľov a zamestnávatelia sa dostávajú do problematiky toho, že nemajú záujem podporovať takýto systém, ktorý určite zvyšuje ich nákladovú položku alebo nákladovanie týchto firiem. Určite, teda by som povedal, môžeme sa baviť alebo dá sa diskutovať o tom, či by 3. pilier mal mať po 13-ročnej existencii takúto ranu, lebo takáto rana postaví tento pilier do vážnych problémov, alebo diskutovať o tom, či je teda zmysluplné znížiť, povedzme, túto čiastku alebo teda aspoň postaviť to tak, že túto čiastku môžu si odpočítavať iba tí, ktorí sporia v 3. pilieri. V každom prípade takýto spôsob riešenia je viac-menej veľmi problematický, už nehovoriac o tom, že ak odpočítateľná položka v pôvodných korunách, 12 000 korún, nebude, si myslím, že to je ďalší príspevok k tomu, kde sa tie náklady zvýšia pre toho sporiteľa konkrétne v tomto systéme.

    Ďalším veľmi zarážajúcim problémom je to, že na jednej strane sa zrušia všetky daňové výhody pre tohto sporiteľa, ale zároveň sa nerušia podmienky, za akých vstupujú do tohto systému ľudia, ktorí si sporia v tomto systéme. Čiže ak ľudia vstúpia do tohto systému za určitých pravidiel hry, môže sa stať, že po tom, čo sa im zoberie daňová výhodnosť, tak jednoducho musia zostať v tomto systéme. A zákon prikazuje, že v prípade odchodu z tohto systému sporiteľ musí zaplatiť daň za posledné tri roky, čiže aj napriek tomu, že sa mu zmenia podmienky v tomto systéme, musí zaplatiť spätne daň za to, že sporil v tomto systéme podľa pravidiel, ktoré boli doteraz platné.

    Ďalej tu je možnosť oslobodenia dane a je možnosť oslobodenia dane až po vlastníctve k danej nehnuteľnosti, bytu a domu a tak ďalej, až po piatich rokoch. Ja by som rád prečítal aj stanovisko, myslím, Generálnej prokuratúry, ktorá veľmi trefne poukazuje na tento problém. A hovorí o tom, že navrhovaná úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona a k zvýšeniu kriminality a je absolútne nespravodlivá. Pripravuje vlastne dvojitý systém zdaňovania pri predaji bytov, a podľa môjho názoru bude len formou obchádzania zákona, a bude sa tiež hľadať cez darovacie zmluvy alebo nejakým iným tichým spôsobom riešenie na to, aby sa to obchádzalo. Podľa môjho názoru nerieši to ani príjmy pre štátny rozpočet alebo príjmy, ktoré by boli relevantné pre to, aby jednoducho takýmto spôsobom sa vstupovalo do tohto systému. Nemáme podľa mňa systémovo doriešený tento vzťah vzhľadom na to, že ak je trojklaná daň zrušená, tak sa budú hľadať určite formy obchádzania práve takéhoto systému.

    Zdaňovanie vreckového. Ja si myslím, že to je ďalší spôsob toho, ako pri zahraničných pracovných cestách pracovníci nebudú motivovaní týmto systémom. Dúfam, že prejde pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o tom, že pri pracovných cestách bude môcť sa uplatňovať výška vreckového. Takže dúfam, že teda to zostane. Ale zatiaľ to je len v polohe spoločnej správy.

    Zrušenie alebo zníženie základu dane z príjmov pre zdravotníckych pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. K tomu by som chcel dať pozmeňujúci návrh, vypustiť bod 8 vládneho návrhu zákona. To znamená, žiadam vypustiť bod 8, ktorým sa ruší inštitút zníženia základu dane u zdravotníckych pracovníkoch o sumy vynaložené na vzdelávanie a študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva. Ak iste vzdelávanie je jednou z priorít tejto vlády, myslím, že asi vzdelávacie programy, ktoré v tomto systéme by boli realizované práve týmito zdravotníckymi pracovníkmi a, podotýkam, systémom programu akreditovaným ministerstvom zdravotníctva, myslím, by to bolo škodou, ja myslím, to nie je taká významná položka v rámci rozpočtu.

    Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov. Aj v predchádzajúcom období bola diskusia o zrovnoprávnení alebo, by som povedal, vyrovnaní paušálnych náhrad u živnostníkov. Už vtedy bola diskusia o zjednotení. Povedzme, bol návrh o 50 %, vzhľadom na to teda, že dnes to vychádza, že je to zníženie až, povedzme, u tých, ktorí mali možnosť 60 % uplatnenia paušálnych náhrad, na 40 % čo znamená ich zvýšenie daňovej povinnosti približne asi na 28 až 29 %, ak by sme to prerátali do daňovej povinnosti.

    Zníženie oslobodenej dane z 5-násobku životného minima pri príležitostných činnostiach alebo prenájmoch, teda zníženie na paušál 500 eur, to je dvojnásobné zníženie. Čiže, dá sa povedať, určite ľudia, ktorí mali takéto príjmy, zaplatia viac.

    Myslím, že takým darčekom pre municipality, pre obce, mestá a vyššie územné celky je zdaňovanie príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností. To bude podľa môjho názoru nie práve dobrým darčekom, práve v čase, keď tieto municipality alebo tieto inštitúcie, mestá a obce a verejná správa sa nenachádzajú práve v tej najlepšej kondícii. Takže summa summarum dostáva to ďalšiu ranu.

    Ja som len vypočítal niekoľko z tých opatrení, ktoré ovplyvňujú teda výšku príjmovej časti bežného občana alebo občana Slovenskej republiky. V každom prípade, len ak by som teda zrátal v hrubom len zrušenie odpočítateľnej položky 12 000 korún a zníženie teda odpočítateľnej položky z 22,5-násobku na 19,2-násobok, by som povedal, to už je suma niekde na úrovni 164 eur, ročne. Už keby som to bral na mesiac, už je to dosť vysoká suma. Preto chcem na konci povedať, že silne spochybňujem výpočet, ktorý bol ministerstvom financií deklarovaný, že pri všetkých týchto opatreniach, či už sú to daňové opatrenia, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, alebo tie ďalšie opatrenia, či sú to DPH alebo spotrebné dane, nemôže byť výsledkom len 9-eurové zvýšenie, už nehovoriac o tom, ak by sme absorbovali, od inflácie, zvýšenia cien, ktoré nie sú priamo závislé, od zvýšenia daňových príjmov alebo zvýšenia daní pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto.

    Pán poslanec bol prihlásený písomne, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Petrák, pán poslanec Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán poslanec, vy ako spravodajca môžete kedykoľvek vystúpiť v rozprave, dokonca prioritne, keď budete chcieť, nemusíte byť prihlásený.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja zaujal postoj k predloženému návrhu vládneho zákona o dani z príjmov (tlač 92).

    Predtým, ako sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, mi dovoľte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný všetci písomne. Ale v zmysle rokovacieho poriadku ho musím predniesť.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92). Pozmeňujúci návrh znie: „V článku I sa vypúšťa bod 34.“ Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Platné ustanovenie zákona o dani z príjmov z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj rozpočtových organizácií, ktorých zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok, je vyhovujúce a všeobecne akceptované. Zmena v súčasnosti platného ustanovenia by mala negatívne dopady na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

    Vážený pán minister, vy ste stáli pri základných zmenách, ktoré sa týkali financovania samosprávy, pri fiškálnej decentralizácii v rokoch 2003, 2004. A ako jeden z tvorcov týchto zmien dobre viete, že zákon o dani z príjmu patrí k základným legislatívnym normám, ktoré ustanovujú podmienky decentralizácie verejnej správy, fiškálnej decentralizácie a fungovania územnej samosprávy. Dobre viete, pán minister, že akákoľvek zmena tohto zákona zásadným spôsobom ovplyvňuje financovanie miest a obcí a predložený návrh zákona predstavuje významnú legislatívnu zmenu v dohodnutých parametroch fiškálnej decentralizácie. Z toho, čo som povedal, opätovne podčiarkujem dohodnuté parametre fiškálnej decentralizácie.

    Tie zmeny, ktoré prináša predkladaný vládny návrh zákona, významne obmedzujú tvorbu vlastných príjmov obcí a ich rozpočtových organizácií. A navrhovaným zrušením oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu ich majetku od platenia dane z príjmov prichádzajú obce o nemalé prostriedky. Je k dispozícii údaj z roku 2009, kedy vykázali mestá a obce príjmy z vlastníctva majetku a kapitálových príjmov v sume 224,8 mil. eur. Keď to preložíme na staré slovenské koruny, blížime sa k 6,5 mld. Sk, čo, vážené kolegyne, kolegovia, iste uznáte, nie je malý výpadok.

    Ak budeme hovoriť o tomto čísle, a ja to dám do kontextu s inými udalosťami, ktoré komentuje vládna koalícia, že cieľom vlády by nemalo byť rozdávanie, ale malo by byť naučiť obyvateľov, a do tohto, myslím si, môžeme zahrnúť aj samosprávy, zodpovedne hospodáriť. A myslím si, že hospodárenie s vlastným majetkom, nadobúdanie vlastného majetku tak, aby obce a mestá neboli len zadlžené, ale aby vlastnili majetok, s ktorým môžu hospodáriť, patrí medzi veľmi zodpovedný postup. Na jednej strane hovoríte, že treba ľudí učiť zodpovednosti, na druhej strane obciam a mestám beriete peniaze tým, že oproti pôvodným dohodám z roku 2004 zavádzate daň z príjmu na prenájom majetku.

    Okrem tohto faktu má tento krok za následok aj zvýšenie administratívneho zaťaženia. Toto vyplýva z výrazného rastu administratívnych výdavkov z dôvodu nutnosti zavedenia sledovania daňovo uznaných nákladov podľa jednotlivých prenajatých priestorov a budov, zavedenia daňového odpisovania majetku. A tí, ktorí sa týmito otázkami zaoberajú, vedia, že je zrejmé, že samosprávy doteraz používali odpisovanie účtovné a neboli nútené viesť aj odpisy daňové. Samosprávam vzniknú nové výdavky na rozšírenie a doplnenie informačných systémov a ich údržbu, vzniknú nové výdavky na platenie služieb daňových poradcov. Ak by som znovu urobil nejakú komparáciu s krokmi vládnej koalície, tak by som mohol si zobrať ako takú barličku, o ktorú by som sa oprel, zákon, ktorý by mal zaviesť fiškálne moduly do registračných pokladníc. Na jednej strane v tomto prípade pri zvyšovaní administratívnych nákladov, ktoré sa dotýkajú podnikateľského sektora, hovoríte, a to povedal pán minister aj vo svojom jednom z predchádzajúcich vstupov, že za žiadnych okolností vládna koalícia nedovolí zhoršovanie podnikateľského prostredia, ale zhoršovanie prostredia pre fungovanie samospráv v podobe zvyšovania administratívnej náročnosti, v podobe znižovania príjmov samospráv, to už vám cudzie absolútne nie je.

    Ale dnes nezostaňme len pri tom, ako sa to administratívne dotkne samospráv, treba povedať, že i štát bude mať týmto nové výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti so spracovávaním a kontrolou daňových povinností, výkonu samosprávy obcí a nimi zriadených rozpočtových organizácií.

    Summa summarum, ak by som to chcel nejakým spôsobom zhodnotiť, musím povedať, pán minister, to, čo som povedal pri prvom čítaní, v tomto prípade opätovne posilňujete príjmy štátneho rozpočtu na úkor príjmov rozpočtov obcí a miest. Či chcete alebo nechcete, aj deficit obcí a miest, ktorý sa týmto spôsobom objaví pri ich hospodárení, sa vám premietne do celkového deficitu verejných financií.

    Ak by som chcel osloviť týmto spôsobom kolegov z vládnej koalície, tak by som im povedal, ak budete o chvíľočku hlasovať o návrhu na vzorec, podľa ktorého sa bude stanovovať plat poslanca, buďte si vedomí, že tým, že presuniete príjmy z obcí na štát, deficit verejného sektora bude úplne rovnaký, čiže nezvýšite si, kolegovia, svoje platy tým, že takto populisticky a ľahkovážne zoberiete príjmy obciam, mestám a vyšším územným celkom. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, hlásite sa s faktickou poznámkou? Nie. Čiže do faktickej poznámky sa neprihlásil nikto, dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Nech sa páči. Po ňom bude vystupovať pán poslanec Kažimír.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako predkladateľ na úvod hovoril o spôsobe a problematike vlastne finančného prenájmu, lízingu, tak na základe rozpravy a diskusie, ktorá je, lebo nebavíme sa v tomto prípade len o finančnom lízingu, ale treba sa nám pozrieť vôbec aj na odpisovanie ako celok, zrýchlené odpisovanie, rovnocenné odpisovanie a tak ďalej, takže na základe tejto skúsenosti a vedenia rozpravy v ďalšom období navrhujem body 9 a 10 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť ich.

    A zároveň mi dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov, pána Jozefa Kollára, Antona Marcinčina a Ondreja Mateja a Ivana Švejnu, k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.

    Bod 1, k názvu. V názve sa slová „a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov“ nahrádzajú slovami „a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“.

    Bod 2, k článku I. Dopĺňa sa nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) daň z emisných kvót“.“ Doterajší bod 1 a nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Zákon o dani z príjmov bude upravovať aj daň z emisných kvót.

    Bod 3, k článku I. Bod 27 znie: „V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenami w) a x), ktoré znejú: „w) príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka, x) výnosy (príjmy) povinného účastníka schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 59e až 59h znejú: „59e) § 38a, § 39, § 39c a § 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov“ a ďalej. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Podľa zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov sa ustanovuje, že jedným z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti je aj využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru.

    Bod 4, k článku I. Za doterajší bod 35 sa vkladá nový bod 36, ktorý znie. „V §13 sa odsek 2 dopĺňa písmenom j), ktoré znie: „j) výnosy (príjmy) povinného účastníka schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Bod 5, k článku I. Za doterajší bod 52 sa vkladá nový bod 53, ktorý znie: „V § 21 sa odsek 2 dopĺňa písmenom l), ktoré znie: „l) daň z emisných kvót“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Doplnením tohto písmena sa za daňový výdavok nebude považovať daň z emisných kvót.

    Bod 6, k článku I. Za doterajší bod 98 sa vkladá nový bod 99, kde za § 51a sa vkladá § 51b, ktorý vrátane nadpisu je uvedený v predmetnom pozmeňujúcom návrhu, takže nebudem ho kompletne celý čítať.

  • Reakcia z pléna.

  • Musím ho čítať? Nie je všeobecný súhlas...?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán navrhovateľ, musíte prečítať pozmeňujúci návrh aj s odôvodnením.

  • Takže § 51b „Daň z emisných kvót.“

    Odsek 1: „Na účely dane z emisných kvót sa rozumie a) daňovníkom povinný účastník schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, alebo bol takýmto účastníkom len časť príslušného kalendárneho roka, b) zapísanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov bezodplatne pridelené a zapísané podľa osobitného predpisu daňovníkovi v príslušnom kalendárnom roku vrátane emisných kvót nadobudnutých od iného daňovníka z dôvodu kúpy podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, ktoré tento iný daňovník nadobudol bezodplatne podľa osobitného predpisu v príslušnom kalendárnom roku, c) spotrebovanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov odovzdané podľa osobitného predpisu daňovníkom za príslušný kalendárny rok zo zapísaných emisných kvót v príslušnom kalendárnom roku, d) prevedenými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov prevedené podľa osobitného predpisu daňovníkom v príslušnom kalendárnom roku zo zapísaných emisných kvót v príslušnom kalendárnom roku s výnimkou emisných kvót prevedených inému daňovníkovi z dôvodu predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, e) nespotrebovanými emisnými kvótami za príslušný kalendárny rok zapísané emisné kvóty v príslušnom kalendárnom roku znížené o spotrebované emisné kvóty za príslušný kalendárny rok, o úsporu spotrebovaných emisných kvót dosiahnutú z dôvodu investovania daňovníka do technológií, ktorých účelom je zníženie množstva emisií vypustených do ovzdušia, a o prevedené emisné kvóty v príslušnom kalendárnom roku; za nespotrebované emisné kvóty sa nepovažujú emisné kvóty zo zapísaných emisných kvót v príslušnom kalendárnom roku, ktoré boli prevedené inému daňovníkovi z dôvodu predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev.“

    Odsek 2: „Predmetom dane z emisných kvót sú zapísané emisné kvóty v rokoch 2011 a 2012.“

    Odsek 3: „Základ dane z emisných kvót sa zistí ako súčet násobkov prevedených emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod, a násobku nespotrebovaných emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za príslušný kalendárny rok.“

    Odsek 4. „Daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, vyčísli základ dane z emisných kvót ako súčet násobkov prevedených emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod.“

    Odsek 5: „Sadzba dane z emisných kvót je 80 % zo základu dane z emisných kvót podľa odsekov 3 a 4.“

    Odsek 6: „Daňovník podáva daňové priznanie na daň z emisných kvót miestne príslušnému správcovi dane za príslušný kalendárny rok v lehote do 30. júna po skončení príslušného kalendárneho roka. Daň z emisných kvót je splatná v lehote na podanie daňového priznania na daň z emisných kvót.“

    Odsek 7: „Daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, je povinný podať daňové priznanie na daň z emisných kvót za časť kalendárneho roka ukončenú ku dňu podľa osobitného predpisu, a to v lehote do troch kalendárnych mesiacov od tohto dňa.“

    Odsek 8: „Daňovník platí polročné preddavky na daň z emisných kvót na rok 2011 vo výške jednej polovice predpokladanej dane, a to v lehote do 30. júna 2011 a do 31. decembra 2011. Predpokladanú daň vypočíta sadzbou dane podľa odseku 5 zo sumy vyčíslenej ako násobok priemernej trhovej ceny emisných kvót za rok 2010 a zapísaných emisných kvót na rok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010.“

    Odsek 9: „Daňovník platí polročné preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012 vo výške jednej polovice daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní na daň z emisných kvót podanom za rok 2011, a to v lehote do 30. júna 2012 a do 31. decembra 2012.“

    Odsek 10: „Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú nižšie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania podľa odsekov 6 a 7. Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú vyššie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, rozdiel sa považuje za daňový preplatok podľa osobitého predpisu.“

    Odsek 11: „Daň z emisných kvót sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.“

    Odsek 12: „Priemerné ceny emisných kvót za jednotlivé mesiace a kalendárne roky zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle.“

    Odsek 13: „Na správu dane z emisných kvót sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 146ab a 146ac znejú: „146ab) § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 572/2004 Z. z. v znení zákona č. 117/2007 Z. z., 146ac) § 12 ods. 1 zákona č. 572/2004 Z. z.“

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Odsek 1 upravuje základné definície na účel dane z emisných kvót, kto je daňovníkom, čo sa rozumie pod zapísanými, spotrebovanými, prevedenými a nespotrebovanými emisnými kvótami. Predmet dane je vymedzený v odseku 2, podľa ktorého predmetom dane z emisných kvót sú zapísané emisné kvóty na roky 2011 a 2012.

    Odsek 3 ustanovuje spôsob vyčíslenia základu dane z emisných kvót. Násobky prevedených emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod, sa sčítajú s násobkom nespotrebovaných emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za príslušný kalendárny rok. V prípade, ak ide o daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, jeho základom dane je súčet násobkov prevedených emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod. Priemerné trhové ceny emisných kvót za jednotlivé mesiace a kalendárne roky budú publikované na oficiálnej internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Sadzbou dane z emisných kvót je 80 % zo základu dane z emisných kvót. Daň z emisných kvót sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

    Daňové priznanie na daň z emisných kvót za príslušný kalendárny rok daňovník podáva miestne príslušnému správcovi dane v lehote do 30. júna po skončení príslušného kalendárneho roka. Daň z emisných kvót je splatná v lehote na podanie daňového priznania na daň z emisných kvót.

    Podľa odseku 7 daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, je povinný podať daňové priznanie na daň z emisných kvót za časť kalendárneho roka, ktorá končí dňom podľa osobitného predpisu. Lehota na podanie daňového priznania tohto daňovníka sú tri kalendárne mesiace od tohto dňa.

    Odseky 8 až 10 upravujú spôsob platenia preddavkov na daň z emisných kvót. Daňovník má povinnosť platiť polročné preddavky na daň z emisných kvót, a to v lehote do 30. júna a do 31. decembra v rokoch 2011 a 2012. Polročný preddavok na daň z emisných kvót na rok 2011 sa vypočíta vo výške jednej polovice predpokladanej dane. Na účely zistenia výšky predpokladanej dane daňovník vyčísli násobok priemernej trhovej ceny emisných kvót za rok 2010 a zapísaných emisných kvót na rok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010. Výsledok následne vynásobí sadzbou dane podľa odseku 4. Polročný preddavok na daň z emisných kvót na rok 2012 sa vypočíta vo výške jednej polovice daňovej povinnosti vyčíslenej v daňovom priznaní na daň z emisných kvót podanom za rok 2011. Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú nižšie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania podľa odsekov 6 a 7. V opačnom prípade, t. j. ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú vyššie, rozdiel sa použije v súlade s § 63 zákona č. 511/1992 Zb. Na správu dane z emisných kvót sa vzťahujú ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.

    Bod 7, k článku I. V doterajšom bode 100 v § 52j sa za odsek 8 vkladajú nové odseky 9 a 10, ktoré znejú:

    Odsek 9: „Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu plynúce do 31. decembra 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu.“

    Odsek 10: „Ustanovenia § 51b ods. 1 až 12 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú poslednýkrát pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za rok 2012.“

    Odsek 11: „Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51b ods. 13 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa uplatnia, ak daňová povinnosť k dani z emisných kvót vznikla do konca roka 2012.“

    Odôvodnenie. Odsek 9 ustanovuje, že oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa uplatní na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa § 9 ods. 8 zákona č. 572/2004 Z. z. plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa prílohy č. 1, tabuľky A, zákona č. 572/2004 Z. z. do 31. decembra 2012. Podľa odseku 10 sa ustanovenia § 51b ods. 1 až 12 v znení účinnom od 1. januára 2011 použijú len pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za roky 2011 a 2012.

    Bod 8, k novému článku III. Za doterajší článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: „Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 117/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 7 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie: „Správca registra je povinný viesť evidenciu na účely dane z emisných kvót podľa osobitného predpisu. Spôsob vedenia a rozsah evidencie môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 4c znie: „4c) § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. .../2010 Z. z.“ Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 9. Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.

    Odôvodnenie. Na účely dane z emisných kvót podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je správca registra povinný viesť evidenciu. Spôsob vedenia a rozsah evidencie na účely dane z emisných kvót ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý môže vydať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

    2. V § 17 ods. 2 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie: „c) na účely dane z emisných kvót podľa osobitného predpisu spôsob vykázania a výpočtu úspory emisií skleníkových plynov v prevádzke dosiahnutých z dôvodu investovania prevádzkovateľa do technológií, ktorých účelom je zníženie množstva emisií“.

    Odôvodnenie. Na účely dane z emisných kvót podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob vykázania a výpočtu úspory emisií v prevádzke dosiahnutej z dôvodov investovania do technológií, ktorých účelom je zníženie množstva emisií vypustených do ovzdušia.

    O všetkých bodoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je potrebné hlasovať spoločne. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Peter Pelegrini. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Pelegrini. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa len chcem spýtať pána kolegu Mateja, či on osobne je stotožnený s tým, čo teraz urobil, a či súhlasí s takýmto postupom tvorby legislatívy, pretože práve kolegovia jeho strany, z SDKÚ – DS, ako aj ďalší kolegovia z koalície, či už to bolo KDH alebo teraz možno niektorý zo strany Most – Híd, ktorý tu predtým nesedel, ostro protestovali proti takejto forme tvorby legislatívy, ostro spoza týchto mikrofónov na tejto strane kričali, ako sa krivý legislatívny proces, ako sa obchádza štandardné pripomienkové konanie. A ja o tom niečo viem, ako hovorí pán Mikloš, áno, ja som tiež takéto veci niekedy robil, takže viem, o čom hovorím, ale zaráža ma to, že vtedy to poslancom SDKÚ a KDH strašne vadilo. A ja som zvedavý, ako budú hlasovať zajtra o 11.00 hodine o tomto vašom pozmeňujúcom návrhu, pretože zdá sa, že aj v tomto prípade asi u vás tiež platí, že účel svätí prostriedky a je vám jedno, čo ste predtým 4 roky vykrikovali a tárali. Ďakujem.

  • Reagovať bude pán poslanec Matej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Rád vám odpoviem, pán kolega. Vždy budem takýto postup schvaľovať, pokiaľ je potrebný v prospech Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky. Na to sme tu a na to máme všetky zákonné možnosti. A toto je zákonná možnosť, ako naplniť kasu, ktorú, bohužiaľ, za 4 roky ste nám odovzdali prázdnu. Je to proste čisto len a len o tom. Mohli sme mať aj inú možnosť, pripúšťam, a to je možnosť ísť do provizória finančného, neschváliť balíček vládnych zákonov k štátnemu rozpočtu. Ale ja toto nikdy nebudem podporovať, lebo túto krajinu musíme sanovať hneď, teraz, v tomto okamžiku, v prvom kroku, v prvom volebnom roku, aby sme zachránili to, čo vládnutie Roberta Fica a vás nám zanechalo, resp. zanechalo občanom Slovenskej republiky. Takže, samozrejme, s takýmto postupom nielen súhlasím, ale budem ho aj podporovať.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Peter Kažimír. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Začnem tým, čo by snáď mohlo mať aj význam pri istej dávke tuposti, ktorú tu počujem od svojich kolegov pri obhajobe neobhájiteľného, ale začnem s pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka tohto zákona.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu:

    K článku I. V doterajšom bode 100 v § 52j odsek 4 znie: „Ustanovenie o porušení podmienok podľa § 5 ods. 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri 2010.“

    Odôvodnenie. Navrhovanou úpravou sa dosiahne, že daňovník, fyzická osoba, pri porušení podmienok doplnkového dôchodkového sporenia, účelového sporenia a životného poistenia stanovených v zákone o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2011 a nasledujúce nebude povinný zvýšiť svoj základ dane o sumu už uplatnených nezdaniteľných častí základu dane do konca troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu týchto podmienok.

    Ľudskou rečou. Je to pokus o zmiernenie aspoň jednej z mnohých krívd, ktorá sa vo vládnom návrhu objavila. A tá sa týka toho, že ak zúžite možnosť odpočítateľnej položky na tieto typy sporenia a zmeníte proste tieto pravidlá počas hry, tak ak by sa niekto po 1. januári rozhodol vystúpiť z toho systému, musel by v podstate asi pripočítať a dodatočne zdaniť všetky tie úľavy, ktoré si uplatnil, a to sa nám naozaj nezdá fér. To znamená, ak by ste našli v sebe tú silu a podporili tento pozmeňujúci návrh, v podstate by sa tie pravidlá uvoľnili. Ak presadíte to, že doplnkové dôchodkové poistenie nebude mať žiadnu podporu, tak Boh s tým, to už je vaše rozhodnutie, ale aspoň tí ľudia nebudú trestaní za to a nebudú musieť v tom systéme ďalej zotrvávať, napriek zmene podmienok.

    Chcem vás upozorniť v súvislosti s touto témou na informáciu zo včerajška. Do Národnej rady bola doručená petičným výborom petícia, ktorú podpísalo vyše 220 000 ľudí, zväčša zrejme sporiteľov a účastníkov systému doplnkového dôchodkového poistenia, ktorí zásadne žiadajú o zmeny vo vládnom návrhu zákona, či už v tomto alebo o sociálnom poistení, keďže návrhy týchto zákonov jednoznačne atakujú hlavne doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré tu je mnoho rokov, v tomto systéme sú stovky tisíc ľudí, naozaj zväčša ľudí, ktorí si v drobnom sporia na svoju penziu. A zopakujem to, čo som hovoril v prvom čítaní, týmto návrhom, touto demotiváciou v podstate, popierate ten svoj základný ideologický odkaz, to znamená vlastnú snahu ľudí starať sa o seba na starobu tým, že tie pravidlá meníte, počas jazdy návrhu zákona ich chcete ešte aj zodvodniť. A tu jednoznačne trváte na tom, že im odpočítateľnú položku zrušíte. A je to veľmi zvláštny prístup k podpore sporivosti ako takej a k dlhodobému sporeniu, čo tento produkt určite prináša.

    Ja sa vrátim k niektorým bodom, ktoré už tu spomenul pán kolega poslanec Burian.

    V skratke, naozaj bez povšimnutia v podstate a bez akéhokoľvek premýšľania sa vraciate k nezdaniteľnému minimu, k nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý klesá z 22,5-násobku na 19,2-násobok. On tu už hovoril o dopadoch v rámci mesiacov a rodín. A ja chcem len pripomenúť, že, pre lepšiu predstavu, človek s hrubým platom 400 eur bude v čistom brať plat len tým, že automaticky vlastne sa vráti tá nezdaniteľná časť na tú pôvodnú hodnotu, o 2,1 % menej, ľudia zarábajúci 1 500 eur budú poberať plat o 0,7 % menej. A to je to základné jadro, ku ktorému sa stále dostávame. Aj keď to nezdaniteľné minimum sa zníži pre všetkých rovnako, ale tie dopady sú pre rôzne príjmové skupiny rôzne. A tu podotýkam, v žiadnych vašich opatreniach sa nenachádzajú kompenzačné schémy pre tých, ktorých sa tieto opatrenia dotknú.

    To bola nezdaniteľná časť dane. Tiež ste toho veľa urobiť nemuseli, lebo v podstate úprava toho minima z hľadiska podpory zvýšenia disponibilných príjmov obyvateľstva, tá uplynula sama, po dohode so ZMOS-om. A bolo to naozaj jedno z mála protikrízových opatrení, na ktorom sme sa zásadne spolu zhodli. A mala určite aj účinok, pretože nechala ľuďom, aj tým drobným, v čase krízy väčšie množstvo peňazí, čo sa, samozrejme, určite aj odrazilo v príjmoch štátneho rozpočtu, mám na mysli spotrebu a hovorím stále o tom istom z toho pohľadu, že návrhy vašich zákonov v podstate presadzujú a budú mať za dôsledok jednoznačne zníženie disponibilných príjmov obyvateľstva, čo sa odrazí na druhej strane, samozrejme, v samotnej domácej spotrebe a aj vo výbere daní. Samozrejme, vy si vyberáte segment ľudí, ktorých zasiahnete. A tak ste sa aj rozhodli. Čiže v tomto prípade sú to, bohužiaľ, zase len tí najslabší, či už hovoríme o remeselníkoch, ktorým napr. zníženie paušálnych výdavkov zo 60 na 40 %, tento systém ste, pán minister, tuším nastavili vy. V extrémnom prípade tu môže dôjsť k daňovému zaťaženiu až o 120 % , to znamená až 300 eur ročne. Nájdu sa takéto prípady. A táto zmena, samozrejme, automaticky spôsobí aj zvýšenie odvodov, pretože sa zvyšuje aj vymeriavací základ týmto remeselníkom. Čo to spôsobí? No bude to atakovať samotnú podstatu ich života, pokiaľ sa nepodarí dokončiť zamýšľaný systém licencií, alebo to bude, samozrejme, pôsobiť na vzrast cien.

    Ja sa budem musieť, samozrejme, vrátiť aj k niektorým invektívam, ktoré tu zazneli v úvodnej časti, a použijem tú istú obranu ako kolega Burian. Keďže som nemal možnosť reagovať, tak vám k tomu niečo poviem.

    Pán minister Mikloš, vy neustále, veľmi vytrvale, so zvýšeným hlasom a s istou dávkou umeleckého prednesu verklíkujete tézy o prestretom stole, plnej špajze, stále to isté, tak sme sa rozhodli, že vám budeme stále to isté na to odpovedať. A prečítam vám jeden zoznam, ktorý je potvrdený Eurostatom a bol schválený v štátnom záverečnom účte v rokoch 2007 a 2008. A ja vám chcem proste povedať niečo o tom prestretom stole a o nezaplatených faktúrach, určite vás to poteší. Čiže keď sme v roku 2006

  • Ruch v sále.

  • , pán Matovič bude tiež rád počúvať, prevzali vládu po pánovi Mikulášovi Dzurindovi a Ivanovi Miklošovi v oblasti financií, tak napr. sme museli uhradiť zníženie straty vo verejnom záujme Železníc 890 mil. Neboli tam rozpočtované investičné stimuly na PSA Peugeot Citroen, ktorým sa radi chválite, Kechnec, KIA, vykrytie nezabezpečených investičných stimulov, 850 mil. korún, riešenie dôsledkov povodní v rokoch 2005 a 2006, tiež veľmi obľúbená téma aj v tomto roku pre vás, 648 mil. korún, priame platby za cukor, neboli rozpočtované, aj keď bolo jasné, že tieto nároky vzniknú, 583 mil. korún, dokončenie Slovenského národného divadla, slávny projekt niektorých bývalých politikov, 431 mil. korún, pohonné hmoty pre policajtov, hasičov 343 mil. korún, aby mohli byť v službe, SAD-ky, vykrytie straty z výkonu vo verejnom záujme, 300 mil. korún, výborná vec, zrušenie pohľadávky voči Kohéznemu fondu, vymyslené pohľadávky, čiže tiež krásny prípad kreatívneho účtovníctva, 3,3 mld. korún, vymyslený rozpočtovaný príjem mám na mysli, potom to boli rozhodnutia Ústavného súdu, vaše obľúbené rozhodnutia Ústavného súdu o odobratých sociálnych dôchodkoch invalidov, 318 mil., tam boli aj štátne finančné aktíva 1,6 mld., splátka úrokov za dlh prevzatý zo Železníc, METRO Bratislava, 1,377 mld., prevzatie dlhu za Slovenský vodohospodársky podnik 1,5 mil., no ďalšie tu máme platy sudcov a prokurátorov, ústavný nález, 473 mil. a, pán Matej, budete si určite pamätať, neuhradené výkony vo verejnom záujme z rokov 1997 až 2002 vo výške 750 mil. Vy ako bývalý šéf jednej zo železničných spoločností viete určite, o čom hovorím. Čiže aj toto je podoba prestretého stola v celkovom objeme 33 mld., vyše miliardy eur. Aj s týmto sme sa museli v rámci rozmachu bohatého prestretého stola, dobrého podnikateľského prostredia, naštartovanej ekonomiky vysporiadať. A stále sa nám podarilo znížiť deficit roku 2006 nie na váš pôvodný naplánovaný v objeme 4,2 %. Ale znížili sme ho aj vďaka dodatočným príjmom, samozrejme, lebo toto sa nedalo zaplatiť, samozrejme, bez toho, aby sa nevyužili príjmy. A znížili sme ho na 3,6 %. A dosiahli sme aj, pre vašu pamäť, najnižší deficit verejných financií 1,8 % roku 2008, pre pamäť.

    Teraz k daniam ako takým.

    Tým, čo tu predniesol pán spravodajca Matej, a on to nemôže brať ani osobne, lebo je spravodajcom a predniesol pozmeňujúci návrh, čítanie toho pozmeňujúceho návrhu mu trvalo 20 minút, necelých 20 minút, v podstate predniesol to, že ak to schválite, tento pozmeňujúci návrh, tak zavediete novú daň, daň z emisných kvót. Čiže jednak vám chcem trošku sarkasticky a s istou iróniou pripomenúť, že máte, všimol som si vo vašom programovom vyhlásení vlády, že nebudete zavádzať nové dane. A vy ste toho veľa porozprávali aj pred voľbami a zrejme aj po voľbách. Čiže je to nový typ dane. Ale vy ho zavádzate úplne unikátnym spôsobom, ktorý sa dá prirovnávať k legislatívnemu štatáriu. Veď toto je proste legislatívny výnimočný stav. Vy zavádzate nový typ dane formou poslaneckého pozmeňujúceho návrhu. Mne je jasné, že vám ho vypracovalo ministerstvo financií, tak to chodí, tak sa upravujú paragrafy, tak sa pracuje v prospech republiky, pán spravodajca, to mi je úplne jasné. A v tomto pohľade sme nemali ani my iný osud, ale zavádzať novú daň cez pozmeňujúci návrh bez toho, aby ste sa s dotknutými

  • Výkriky v sále.

  • , keby som mohol hovoriť, pán Janiš, bez vášho pokrikovania, bol by som rád...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Kažimír, teraz ste mu ublížili.

  • Pardon, niekto na mňa hahakal, dobre. Pardon, vzadu to je ešte stále.

  • Reakcie z pléna.

  • Nemám tú možnosť.

    Čiže vzhľadom na to, že to zavádzate bez akejkoľvek diskusie, možnosti vyjadrenia sa dotknutých, to je proste silná káva aj na iné režimy, ktoré nemajú ďaleko k ráznym rozhodnutiam. A vy sa touto cestou vydávate. Ja vám nevyčítam to, že hľadáte dodatočné zdroje na strane príjmov, ktoré na prvý pohľad nie sú nasmerované do peňaženiek občanov. Z tohto pohľadu vám to naozaj nevyčítam. Ale toto je tak komplikovaná téma, ktorá je, samozrejme, prepojená s rezortom a s agendou životného prostredia. Mimochodom, ani slovko som nezačul z úst novovymenovaného ministra životného prostredia, aký je jeho postoj k tejto téme ako celku. A, samozrejme, vy pri prezentácii tejto témy, ktorej jediným cieľom je naplniť štátny rozpočet v budúcom roku a dať vám istý priestor v tej trme-vrme, v tej hádke, ktorú posledné dva mesiace pri úpravách, pozmeňujúcich návrhoch proste predvádzate verejnosti aj nám, chcete si vytvoriť priestor. To je v poriadku, ale, viete, ministerstvo financií nešetrí, resp. nestíha systémovo šetriť, ja teraz používam vás, lebo na to nemá čas, pán minister, tak presne to hovorím. A zavádza novú daň formou pozmeňujúceho návrhu poslancov, lebo na to tiež nemá čas. Ja si myslím, že vašou psou povinnosťou bolo túto tému predebatovať s odbornou verejnosťou. A nemusíte proste prijať jej argumentáciu. Nemuseli ste ju prijať, pretože je mi jasné, že sa vôbec neunúvate čo len stratiť slovo s nimi, už nehovoriac o tom, že takýto typ legislatívneho zásahu by si zaslúžil rokovanie možno rozpočtového a finančného výboru, čo na to pán predseda, ak by tu bol, by povedal, alebo hospodárskeho výboru, ak to má takéto ataky, alebo výboru pre životné prostredie. Toto proste prejde tichom. A predpokladám, že pán minister zareaguje zvýšeným hlasom o tom, ako sa tu rozdalo zase vyše 0,5 mld. eur. Samozrejme, zabudne povedať, že z tých 600 mil. sa mohlo predať maximálne 10 % podľa pravidiel Európskej únie. Nepovedal, že celá schéma bola schválená Európskou komisiou, že sa o nej rokovalo vyše dva roky, že Európska komisia nám časť tých limitov vyškrtala, že sú tam proste podniky, ktoré celé mesiace si museli obhajovať zvyšky svojich kvót, a hlavne že sa vyjednávali výšky týchto kvót v období rokov 2006 a 2007 s účinnosťou od roku 2008. A to vám chcem len pripomenúť, že v tom období sme mali najvyšší ekonomický rast v Európe v našej histórii. A zrejme aj v našej histórii najvyšší bol vyše 10 %. To znamená, že v rokovaní, dôraznosti, prieraznosti týchto firiem v presadzovaní si objemu týchto kvót, tam sa odrážali aj obchodné plány, ktoré sa proste opierali o celé state OECD, Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky o tom, aké tento svet zažíva krásne obdobie kontinuálnych veľkých rastov. Ale prišiel koniec roku 2008, roky 2009 a 2010 a mali sme tu v roku 2009 proste prepad ekonomických aktivít. Čiže to, čo sa vám dneska zdá ako rozdávanie proti verejnému záujmu v tom celku, ja nehovorím o jednotlivostiach, bolo proste založené na obchodných plánoch a na ekonomickom raste predchádzajúcich rokov, o ktorom dneska vieme, že nenastal. A vieme, že je jasné, že tie firmy sa dostali do absolútneho zmenšenia alebo scvrknutia ekonomických aktivít a proste tie emisie nevyužili. Otázka je, čo s nimi robili a čo s nimi robia.

    Ja si tu dovolím spomenúť, mám ešte chvíľu čas, pretože asi sa tým nikto nechce zaoberať, Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky vo svojom vyhlásení vyjadruje znepokojenie nad nedávno zverejneným zámerom, dneska zhmotnením zdaniť príjmy z predaja držby. Kritizuje, samozrejme, legislatívny proces, ktorý je bez diskusie so sociálnymi partnermi, či už vašimi naozaj bratmi, zväzmi zamestnávateľov alebo bratmi v triku s odborármi. Čiže toto ste takisto absolútne vynechali. Budem citovať: „Mnohí priemyselní výrobcovia použili alebo plánujú použiť prebytočné kvóty CO2 na investície do technologických zariadení alebo environmentálnych projektov, zvlášť pred začiatkom tretej fázy EU TES v roku 2013, kedy značná časť emisných kvót bude, na rozdiel od tej súčasnej, predmetom dražieb. Európskym prevádzkam tým vzniknú dodatočné priame náklady, ktoré významnou mierou znevýhodnia ich konkurenčné postavenie voči podnikom z krajín bez striktných emisných obmedzení,“ názor našich metalurgov, „treba si tiež uvedomiť, že tzv. „prebytočne pridelené“ kvóty mnohých prevádzok na Slovensku počas súčasného obchodovacieho obdobia (roky 2008 až 2012) sú dôsledkom dramatického poklesu produkcie (a z nej vyplývajúcich nižších emisií) zapríčinenej globálnym hospodárskym útlmom, ktorý významne podkopal ich výrobné očakávania.“ Ja to citujem vám a aj predkladateľovi, ktorý je niekde v úzadí, z listu, resp. z verejného vyjadrenia Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie, ktorý dnes podporuje RÚZ jednoznačným spôsobom.

    Je tu ďalšia tlačová správa, Klubu 500. Evidentne nemáte trpezlivosť toto počúvať a ja nie som advokátom. Ja nie som advokátom priemyslu, ktorý obchoduje, špekuluje, drží, pozitívne využíva tieto emisné kvóty. Ja vám len hovorím, že ak chcete zavádzať daň so sadzbou 80 % na takýto typ majetku, odvod, kde z vlastnej skúsenosti viem, že na Slovensku, na rezortoch sa nachádzali dvaja-traja odborníci na emisné politiky, a to bol jeden na ministerstve financií, jeden alebo dvaja na životnom prostredí, neviem, kde sa vám teda podarilo ich nájsť. Počul som, nejakého ste si doviezli z Londýna. To je všetko v poriadku, aj ten úmysel môže byť pozitívny, ale tá forma je katastrofálna, je iritujúca a je veľmi riskantná. Je riskantná a už dnes si môžeme vsadiť na to, čo je možno aj zámerom, to teraz proste pretlačiť cez tieto dvere tohto parlamentu, že dôjde k istým úpravám a že tento zákon sa bude zase novelizovať v budúcom roku, keď teda sadne pena a začne sa teda s chladnou hlavou uvažovať nad tým, ako je, povedzme, systém preddavkov, ktorý plánujete zaviesť už od budúceho roku. Formu tých preddavkov podľa toho, čo som si ináč prečítal pred dvoma-troma hodinami, lebo skôr som k tomuto návrhu prístup nemal, idete robiť na základe vyprodukovaných emisií v roku 2010. A to tiež nie je ešte rok nejakej totálnej expanzie. Je to proste rok návratu. Môžu nám hovoriť indikátory o náraste priemyselnej výroby, ale tu proste zásadne sa ráta aj so spôsobom bázového efektu. Čiže veľmi dobre vieme, že tie priemyselné podniky ešte nie sú na špičke svojich možností. To znamená, že ak budú budúci rok mať možnosť, budú mať šťastie, a všetci si to prajeme kvôli rastu zamestnanosti, a budú mať naozaj väčšiu výrobu a vy ich zaťažíte preddavkami na základe nižších emisií z minulého roku, tak sa môžu dostať proste do problémov s kešovou svojou pozíciou. To je jedno proste z rizík.

    Hovoríte o mase podnikov. Je to z tých 145 alebo 146, pán minister, 133, čo je vyše 90 % toho celkového objemu. Je to typ výrob, ku ktorým sa evidentne nepristupuje s takou láskavosťou ako k obchodným reťazcom a obchodom, kde sa im teda chcelo uvoľniť ruky na dva roky s registračnými pokladnicami, teraz natvrdo možno je to na jeden rok. Tam je veľmi láskavý prístup. K bankovému sektoru je láskavý prístup, ale nie k našej tradičnej výrobe, o ktorej vieme, asi akú má rentabilitu, a ktorá zamestnáva tento zväz hutníctva, podľa mojich informácií 25 000 ľudí, RÚZ celú, keď sa za to stavia 200 000 zamestnancov. To sú proste hlasy týchto zamestnávateľov. Bolo by dobré, aby ste si ako exekutívci s nimi sadli a vyjasnili detaily, lebo túto daň zavádzate pod rúškom tmy. A vôbec sa, ale naozaj vôbec sa s tým neschovávate.

    A keď ste sa už tu znížili dvaja páni s jazykom na úroveň toho, že už nemáme tváre, ale máme ksichty, tak vám teda poviem, že celý tento zákon, pán minister aj pán Matovič, ak podporíte vzhľadom na to, čo ste všetko porozprávali v minulom období, ako ste navrhovali znižovať sadzbu priamych daní na 16 %, čo ste dali aj do programového vyhlásenia, tak nieže nemáte kožu na tvári, ale nemáte kožu na ksichte. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán spravodajca, nech sa páči, ako jediný sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Reakcia poslanca.

  • Jožko, musíš stlačiť trojku.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Kažimír, niekedy je menej viac a niekedy sa netreba nechať uniesť. A vy ste počas svojho 24-minútového príhovoru niekoľkokrát si pomýlili pána Janiša so svojím poslancom. Mňa ste označili, že som hovoril o ksichte, pričom som to nepovedal, dvaja páni. A takto to je stále. Stále je to o takej demagógii, o takých vlastne polopravdách. Nevadí, ale je vždycky lepšie 20 minút predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý rieši finančnú situáciu Slovenskej republiky, ako 24 minút tu rozprávať polopravdy, nezmysly a chaos.

    A jeden jediný dôvod vám poviem ako príklad toho, že ste povedali, že takáto diskusia by mala byť aspoň na výbore finančnom. Ona bola a vy o tom dobre viete. Dvadsiateho šiesteho sme sa o tom bavili a štátny tajomník ministerstva financií dopredu avizoval, že k takémuto typu daní dôjde a bude takýto pozmeňujúci návrh podaný.

    Takže len toľko. Hovorme si veci tak, ako sa majú. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa ešte prihlásil pán poslanec Jozef Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím povedať, že nie je bežným štandardom, aby sa takáto nová daň a takýto nový systém zavádzal pozmeňujúcim návrhom, ktorý je rozdaný tesne pri začiatku rozpravy, príp. pred prednesením tohto pozmeňujúceho návrhu. Je bežným štandardom a bolo bežným štandardom, že takýto pozmeňujúci návrh a takáto obsiahla alebo takáto dôležitá téma bola prejednávaná najprv vo výbore. To, že niekto avizuje, že takéto niečo môže byť, ešte neznamená to, že poznáme paragrafové znenie a aké dopady alebo aká dopadová štúdia bude toho. Ja som tiež bol prekvapený, lebo keďže som sa prihlásil písomnou formou, tak ten prečítaný pozmeňujúci návrh bol až po mojom vystúpení. Takže ja by som osobne žiadal, aby sa tento váš návrh, pán spravodajca, prejednal vo výbore pre financie a rozpočet a potom následne sa hlasovalo o tomto návrhu zákona. V opačnom prípade mi to pripadá fakt veľmi chrapúnske na to, že pod rúškom tajnosti sa príde so zákonom, o ktorom fakt neviem, či nebude nadobúdať niekoľkokrát zmeny ešte v budúcom roku. Takže radšej odporúčam, aby sa dvakrát meralo a raz rezalo, tak ako je to v prípade iných zákonov, keď musíme meniť zákony alebo dodatočne sa menia zákony o spotrebnej dani z piva a ja neviem o čom všetkom ešte, momentálne prenájom formou finančného lízingu, vreckové a tak ďalej. Čiže radšej by som bol, aby sa to prejednalo. A tým aj dávam takýto návrh. Ďakujem.

  • Reagovať bude pán poslanec Kažimír. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Burian skončil.

    Pán poslanec Matej, ten príbeh s polopravdami je teraz úplne namieste. Ja vám to presne opíšem. Ja som na tom výbore bol. A pán štátny tajomník Tvaroška odpovedal na moju otázku, čiže nie z vlastnej iniciatívy, na moju otázku, ako je to s uvažovanou daňou z emisných kvót. A uviedol na to proste to, čo v tom danom momente o tom vedel, resp. chcel povedať, a to sa proste aj v nasledujúcich dňoch udialo. Ale samotný text, lebo proste dane sú dane, účtovníctvo je proste o exaktnom texte, sme videli dnes. Čiže o zámere, úvahe sa môžu robiť tlačové konferencie.

    A pokiaľ viem, tak naozaj dotknuté zväzy o tom sa dozvedia možno dneska, ak sa teda dostali už k vášmu pozmeňujúcemu návrhu, ak ho bol niekto ochotný vypustiť. Ale, opäť, nie sme tu advokáti zväzov, sú to vaši blízki spojenci a kolegovia, s ktorými si vždycky viete nájsť spoločnú reč. Ale tentokrát ste ich úplne odignorovali.

    A náš zámer je jedine ten, že, samozrejme, akýkoľvek tlak na nákladovosť sa v prvom rade pri tom bezcitnom svete, v ktorom žijeme, môže preniesť na zamestnanosť a na mzdovú politiku týchto firiem. To je jediné, čo nás zaujíma. A takto sa dostaneme aj okľukou k tomu, že sa to opäť môže dotknúť, samozrejme, tých, ktorých sa zastávame, teda nižších príjmových skupín a ľudí, ktorí pracujú a živia sa tou prácou. Vďaka.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Slovo v záverečnej reči má teraz pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže je málo času, budem veľmi stručný.

    Dve poznámky.

    Tá prvá poznámka sa týka vašej spoločnej kritiky pána poslanca Kažimíra a pána poslanca Buriana, toho, že sa končí so zvýšenou nezdaniteľnou položkou. Ale veď sa končí s ňou presne tak, ako ste ju vy vo vašom zákone schválili. Veď ste ju schválili na dva roky. A teraz tie dva roky končia a nás za to kritizujete a máte plné ústa ľudí. Vy máte stále zase plné ústa ľudí nízkopríjmových. Pritom keby ste boli tie nadmerné kvóty, o ktorých hovoríme, keby ste boli 10 % predávali normálne, keby štát predával aukciami 10 %, tak ako ich predávali napr. vo Veľkej Británii alebo v Nemecku, tak sme mohli mať 260 mil. eur, 260 mil. eur mohlo byť v štátnom rozpočte. Vtedy ste nemali plné ústa ľudí, vtedy ste robili biznis niektorým vybraným podnikateľom, pretože, áno, 133 podnikov dostalo navyše kvóty, ale, samozrejme, nedostali ich všetky tieto podniky rovnako navyše.

    Poviem vám to na konkrétnom príklade firmy Mondi SCP. Určite vám to niečo hovorí. Tak Mondi SCP, teda pán Fiľo, dostali 200 % potrieb, teda o 100 % viac, dvojnásobok toho, čo potrebovala táto firma. Takže tejto konkrétnej firme ste podarovali 7,5 mil. eur, teda 225 mil. korún len doteraz za 3 roky, ktoré mohli byť príjmom štátneho rozpočtu. A vy idete rozprávať o bežných ľuďoch? Že nemáte hanbu. Hovoríte, že ste ich dávali zhruba podľa toho, ako mali byť nad kvóty.

    Tak spomeniem vám ďalší príklad, TEHELNE VRANOV, desaťnásobne viac kvót pridelených, ako bola spotreba predtým. Už ten podnik dokonca ani nefunguje, pokiaľ viem. Úžasnú perspektívu asi mal podľa vás, keď ste mu dali desaťkrát viac, ako predtým mal skutočnú potrebu. A, samozrejme, všetko, čo bolo naviac, predali, predali za trhové ceny. A išlo to do vrecka týchto ľudí, týchto majiteľov podnikov a neviem koho ešte každého, či nie aj tých, ktorí rozdávali. Vy idete mať plné ústa bežných ľudí? Rozhádzali ste tieto kvóty takým spôsobom, že ste privilegovali firmy. A ja vám vypočítam aj presne, keď budem mať viac času, lebo už je po devätnástej hodine, ktoré firmy ste akým spôsobom zvýhodnili.

    A vôbec nie je pravda, že ste v tom zohľadňovali budúci rast. A môžem vám to dokázať, že to nie je pravda, pretože na príklade napr. tejto firmy, SCP Mondi, vám môžem ukázať, aká bola tvorba emisií v rokoch 2005, 2006, 2007, teda v čase, keď ste tieto kvóty rozdeľovali. Môžem vám aj ukázať, aká bola realita v roku 2008, keď tu ešte kríza nebola, že bola taká istá, aká bola predtým, ale vy ste im dali dvojnásobný objem, niektorým firmám ste dali desaťnásobný objem. Štátne teplárne s tým kšeftovali tak, že to predávali za nízku cenu iným. A tí sprostredkovatelia sa potom na tom nabalili, už to predávali za normálnu cenu. A vy idete mať plné ústa bežných ľudí? Áno, tým bežným ľuďom by sme dnes nemuseli zvyšovať daň z pridanej hodnoty, keby ste vy neboli rozhajdákali takto napr. emisné kvóty. Hovorím zámerne o napr. emisných kvótach, pretože na čo siahneme na ministerstve financií, od toaletného papiera cez lyžičky po nábytok, po informačné systémy, vidíme všade plytvanie, všade rozkrádanie, všade rozhadzovanie. Vy idete mať plné ústa ľudí? Že vám nie je hanba.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem dnešný rokovací deň za skončený. Zajtra budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine ďalším zákonom, ktorý bude predkladať pán minister financií. Ide o tlač 95.

    Prajem všetkým príjemný večer a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.