• Dobré ráno prajem. Ctené poslankyne a poslanci, poprosil by som vás dostaviť sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať ôsmou schôdzou.

    Dobré ráno, dámy a páni, poprosil by som vás, keby ste sa mohli usadiť, otváram tretí deň 8. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci: Abrhan, Kovačócy, Osuský, Švantner, Vášáryová a pán poslanec Zelník.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pánov poslancov Gábora Gála a Alexandra Slafkovského, aby zaujali miesta pre navrhovateľa a spravodajcu.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení ústne pán poslanec Ondruš, Číž, Matovič a Kubovič.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ondrušovi. Konštatujem, že nie je tu.

    Pán poslanec Číž, tiež sa tu nenachádza.

    Pán poslanec Matovič a pán poslanec Kubovič.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Áno? Nech sa páči.

  • Pekný deň. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi na záver povedať pár slov. Ja som mal toho pripraveného viacej, ale veľmi to skrátim. Chcem povedať v podstate jednu vec, že včera ma troška šokoval ten prístup, ktorý tu v sále zaznel, kde ako keby kolegovia z opozície zabudli, ako to bolo pred štyrmi rokmi, keď pán kolega Madej a kolegyňa Angyalová predkladali zákony vládne ako na bežiacom páse jeden za druhým ako vlastnú iniciatívu. Ale nechcem sa k tomu vracať.

    Jednou vetou sa len vrátim k tomu, čo som včera povedal tu v sále. A chcem sa tým pádom tak ospravedlniť, pretože mnohých kolegov z opozície si osobne vážim a možno som použil troška hrubší alebo drsnejší výraz na to, čo vzniklo spojením predchádzajúcej koalície, tak ako sa prezentovala vo svete. A výsledok bol, že ju európsky svet a socialisti úplne odmietali. Ale za to si mohli sami. Takže nemyslel som tým v žiadnom prípade pána kolegu Čaploviča alebo niektorých kolegov tu osobne, ale ten výsledok proste bol taký, aký bol. A ak sa to niekoho osobne dotklo, tak sa chcem ospravedlniť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ja by som tiež chcel povedať, že oceňujem toto ospravedlnenie.

    Takisto oceňujem reakciu pána Čaploviča včera večer.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Prepáčte mi, ešte k tomu predošlému bodu by som chcel oznámiť, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Takže pokračujeme teraz novelou zákona č. 120/1993 Z. z.

    Návrh zákona je pod tlačou 150, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 139.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Burianovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Pán poslanec Burian sa tu nenachádza.

    Dávam slovo niekomu inému, kto je podpísaný pod týmto zákonom.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skupina poslancov predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona sme predložili aj z toho dôvodu, že vláda Slovenskej republiky avizovala zníženie platov v štátnej správe.

    Avšak takisto predseda Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh zákona, ktorý však nepredpokladá také zníženie platov poslancov, ako sa avizovalo.

    Z toho dôvodu navrhujeme ako v roku 2009, tak aj v roku 2010 aby ústavným činiteľom, ktorí sú uvedení v návrhu zákona, bol plat „zmrazený“, to znamená, aby mali plat na úrovni roku 2008.

    V dôvodovej správe sú uvedené úspory, ktoré takto vzniknú. Je to približne 1 mil. eur na budúci rok.

    Žiadam vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jánovi Počiatkovi. Pán poslanec sa tu nenachádza.

    Pána poslanca Jánoša by som poprosil netelefonovať. Ďakujem vám pekne.

    Je tu niekto, kto by mohol byť spravodajca za výbor?

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, urobíme to tak, že prerušíme rokovanie o tomto bode programu.

    Počkáme, dokým príde pán poslanec Počiatek.

    A pristúpime k prerokovaniu

    Petície proti výstavbe megakasína na Slovensku.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánu poslancovi Jozefovi Kollárovi a poprosím ho, aby podal správu o prerokovaní petície vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval petíciu 19. októbra a uznesením č. 28 vzal uvedenú petíciu na vedomie.

    Výbor pre financie a rozpočet prerokoval petíciu tiež 20. októbra a uznesením č. 44 A. zobral ju takisto na vedomie, B. odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať Petíciu proti výstavbe megakasína na Slovensku (tlač 132) a zobrať ju takisto na vedomie, zohľadniť problematiku uvedenú v petícii pri schvaľovaní príslušnej novely zákona č. 171/2005 Z. z., určil za spoločného spravodajcu výborov poslanca Kollára a poveril ho predniesť správu na schôdzi Národnej rady. Toľko k uzneseniu.

    Prečítam teraz ešte návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Petícii proti výstavbe megakasína na Slovensku (tlač 132): “Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Petíciu...,“ ktorej text máte v tlači 132.

    Toľko z mojej strany. Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca?

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval. Pán poslanec Kollár si išiel zobrať podklady. On nahradí spravodajcu, on bude spravodajca, pôvodne ním mal byť Ján Počiatek. Ide o zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

    Budeme pokračovať o niekoľko minút ďalej.

    Ostatné body. Pokiaľ nebudú tu príslušní poslanci, tak prerušíme rokovanie schôdze na dlhší čas.

    Takže o pár minút pokračujeme.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctení kolegovia, pokračujeme v schôdzi, a to bodom, ktorý má tlač 150. Je to

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Namiesto poslanca Jozefa Buriana uviedla zákon pani poslankyňa Laššáková.

    A teraz má slovo spravodajca, ktorým je namiesto poslanca Ján Počiatka pán poslanec Kollár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže džentlmenská koalícia sa pokúsi teraz suplovať opozíciu, keďže páni poslanci Burian a Počiatek predložili návrh zákona. Z nich jeden mal zastúpiť predkladateľa, druhý mal zastúpiť spravodajcu. A ani jeden, ani druhý nie sú dnes v práci.

  • Reakcia poslankyne.

  • Tak keď sú tu, nech si prídu splniť svoju normálnu slušnú úlohu, ktorá im vyplýva z členstva vo výbore pre financie a rozpočet. Ja, pani poslankyňa, veľmi nerád behám po parlamente hore-dolu a naháňam podklady namiesto kolegu Počiatka.

    Dobre, takže poďme teraz opäť chvíľu pracovať.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými platnými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam názor, že predlžený návrh zákona sa pokúša riešiť problematiku a jej účel.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 139 z 20. októbra zároveň aby predmetný návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme rokovaním v skrátenom legislatívnom konaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.

    Vládny návrh zákona má tlač 172, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 154.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby tento zákon uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.

    Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5 % HDP. Súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,84 % HDP.

    Zhoršenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, a to o 620,5 mil. eur, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín.

    Zároveň sa znižuje objem nedaňových príjmov vo výške 43,5 mil. eur. A to súvisí najmä s nerealizovaným predajom kapitálových a nehmotných aktív a neplnením príjmov z administratívnych poplatkov v niektorých kapitolách rozpočtu. Z dôvodu potreby zabezpečenia krytia nevyhnutných výdavkov vo výške 200 mil. eur na odstránenie škôd spôsobených povodňami, na zníženie deficitu základného fondu starobného poistenia a na zabezpečenie zvýšených výdavkov na sociálnu inklúziu sa upravujú aj celkové výdavky štátneho rozpočtu. Realokáciou sa zabezpečí krytie výdavkov vo výške 70 mil. eur a o 130 mil. eur sa zvyšuje suma celkových výdavkov štátneho rozpočtu. V nadväznosti na tieto zmeny sa zvyšuje aj schodok štátneho rozpočtu o 794 mil. eur. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo predsedovi gestorského výboru poslancovi Jozefovi Kollárovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Konštatujem, že predmetný vládny návrh zákona bol doručený Národnej rade s tým, že vláda požiadala prerokovať tento zákon prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady v zmysle § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 8. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku.

    Z hľadiska vecného rovnako zastávam stanovisko, že rieši závažnú problematiku.

    Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Jeho osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    A obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 154 zo 4. novembra aby ho prerokovali aj výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ alebo spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, máme už len jeden bod programu a to je

    vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    A opäť prerušujem schôdzu, dokedy príde pán minister kultúry Daniel Krajcer, viem, že je na ceste, mal by tu byť každú chvíľu, a takisto spravodajca.

    Poprosím, aby sa pripravil spravodajca pán poslanec Jozef Viskupič.

    Okrem toho mám ešte jeden oznam. Poprosil by som kolegov zo Smeru dodať návrhy na predsedov na kluby priateľstva, aby sme mohli aj o tomto bode hlasovať dnes o 11.30 hodine.

    Prerušujem schôdzu na 10 minút. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctení kolegovia, pokračujeme v schôdzi. Poprosím vás, keby ste zaujali miesta.

    Najprv sa vrátim k bodu programu, ktorý bol pred chvíľou prerušený. Je to skrátené legislatívne konanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.

    A poprosím spravodajcu k tomuto zákonu pána poslanca Kollára, aby uviedol ešte jednu informáciu. Máme mikrofón pre pána spravodajcu.

  • Ďakujem za slovo aj za zapnutie mikrofónu. Dovoľte, aby som vám ešte doplnil spravodajskú informáciu týkajúcu sa tlače 172, vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010.

    Určujem ako gestorský výbor výbor pre financie a rozpočet a termín na prerokovanie pre výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor do 26. 11. a termín na prerokovanie gestorskému výboru do 29. 11. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V skrátenom legislatívnom konaní budeme rokovať aj v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 169, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 151.

    Poprosím pána ministra kultúry, aby tento zákon uviedol.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2010 – 2014, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania, vytvoriť podmienky pre jeho postupnú konsolidáciu a zároveň zefektívniť hospodárenie, kontrolu a riadenie verejnoprávnych vysielateľov s cieľom zvýšiť kvalitu ich vysielania.

    Predkladaným návrhom zákona sa zriaďuje nová verejnoprávna inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá zabezpečuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a ktorá vznikne postupným spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Spojenie rozhlasu a televízie do jednej inštitúcie predstavuje prvý z viacerých krokov procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike, ktorý bude v nasledujúcom období doplnený aj o zmenu systému jeho financovania, o nové zadefinovanie obsahu pojmu „služba verejnosti“ a o spoločné priestorové riešenie novovzniknutého verejnoprávneho vysielania.

    V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie. Postupným spájaním Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie by sa mala dosiahnuť úspora finančných prostriedkov a zastavenie zadlžovania verejnoprávneho vysielania.

    Efekt úspory sa v ďalšom období, a nehovoríme len o prvom roku, prejaví najmä v oblasti administratívnej agendy, ekonomickej agendy, v oblasti techniky a technológie, v oblasti výroby programu a v oblasti obchodnej činnosti.

    Zrušením dvoch rád a dvoch dozorných komisií, ide o 36 ľudí, a ustanovením jednej deväťčlennej rady novej verejnoprávnej inštitúcie sa dosiahne aj úspora na odmenách členov rady.

    Materiál bol prerokovaný v skrátenom pripomienkovom konaní a viaceré pripomienky z väčšiny pripomienok, ktoré boli vznesené, boli do návrhu postupne zapracované.

    Vzhľadom na harmonogram rokovania Národnej rady v novembri a v decembri napriek tomu, že zákon sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, som rád, že sa vytvoril štvortýždňový priestor pre poslancov a členov jednotlivých výborov na ďalšiu diskusiu a priestor na prípadné návrhy, ktoré môžu tomuto návrhu zákona pomôcť. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Viskupičovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o vplyve na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe, o sociálnych vplyvoch a vplyvoch na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3 novembra 2010 č. 151 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky od pána poslanca Maďariča za poslanecký klub Smer a od pána poslanca Zajaca.

    Pán Maďarič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ešte pár takýchto prestojov a pán minister získa čas na to, aby mohol aj dopracovať svoj nepodarený návrh.

    Nie sme svedkami reformy verejnoprávnych médií, ako to pán minister často uvádza, ale z odborného hľadiska hazardnej amatérskej hry, ktorej politickým účelom je totálne ovládnutie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    Aj vzhľadom na to, že včera ste po rozprave, pán minister, obhajovali tento návrh rôznymi citátmi z minulosti, dovolím si poznamenať, že fakty sú také, že my sme ani nerušili kontrolné orgány. Ani sme sa nesnažili odvolať členov rád a normálnym spôsobom, demokratickým, sa obsadzovali tie miesta, ktoré sa po rotácii uvoľnili. To len na margo toho, že by som očakával, že snáď dnes budete svoj návrh obhajovať nie minulosťou, ale nejakými reakciami na tú vecnú stránku.

    Návrh na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je zdôvodňovaný kritickou finančnou situáciou v Slovenskej televízii a jeho hlavným cieľom má byť zastavenie ďalšieho zadlžovania verejnoprávnych médií. Doterajšie kontrolné orgány majú byť zrušené z dôvodu spochybňovania ich odbornosti, to citujem zo samotného materiálu, a nový generálny riaditeľ má byť volený parlamentom, aby sa tým posilnila jeho vážnosť. Skutočnosťou je, že samotné zlúčenie, ktoré je absolútne nepripravené, nevyrieši deficit Slovenskej televízie, naopak, prinesie v budúcom roku zatiaľ nevyčíslené mimoriadne transformačné náklady. Bol by som rád, keby som tu možno počul aspoň nejaký odhad týchto nákladov. A jeho naozaj prvým hmatateľným výsledkom bude politické ovládnutie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. V druhom slede sa stane takéto bleskové zlúčenie rizikovým zásahom do duálneho systému, do reklamného trhu, do autorských práv aj do hospodárenia a programovej tvorby verejnoprávnych médií. Detailom sa budem venovať v druhom čítaní, pretože predpokladám, že bude tento zákon posunutý do druhého čítania.

    Fúzie podobného charakteru a rozsahu sa pripravujú dlhé mesiace a ďalšie mesiace sa podľa podrobne pripraveného plánu uskutočňujú. Východiskom sú ako samozrejmosť štúdie, analýzy a audity, ktoré nielen dokážu oprávnenosť a efektívnosť zlúčenia, ale do detailov a premyslene definujú jeho formu, obsah a postup. My nemáme nič, len rozhodnutie ministra, dodatočne zostavenú pracovnú skupinu, ktorej členovia za pochodu zásadne pripomienkujú aj kritizujú vládny návrh. A vláda napriek tomu sa rozhodla pre nevídaný spôsob zlúčenia, ktorý sa raz možno stane námetom pre prípadovú štúdiu, ako to nerobiť, z večera do rána rozhodnutie ministra, o ktorom sa až dodatočne dozvedeli aktéri zlúčenia čiže verejnoprávne médiá, až následne, ako som už spomínal, zostavenie pracovnej komisie, žiadne analýzy, žiadne audity, žiadne podklady, týždňovú lehotu na prípravu zákona a škandalózne dva dni na jeho pripomienkovanie, lehotu pre prípravu kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa 10 dní, možno teraz milostivo 15. A posudzovať ich odbornú úroveň nemajú odborníci v príslušnej rade, ale politici vo výbore Národnej rady. To je naozaj fantastické, odborná úroveň členov rád bola spochybňovaná, to je uvádzaný dôvod na ich zrušenie, ale zrejme odborná úroveň členov výboru pre kultúru a médiá v oblasti rozhlasu a televízie je nespochybniteľná. Pýtam sa teraz už vážnejšie, kde je garancia, že členovia výboru, politici sú a budú kompetentní posudzovať projekty kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa, a kde je garancia, že nebudú pristupovať k veci politicky, a prečo je z tohto procesu vynechaná rada, ktorá by tým aj logicky prevzala zodpovednosť a v novom zložení bude údajne výsostne odborná. Odpoveď je jednoduchá a účelová, o tom, koho výbor odporučí parlamentu na zvolenie, rozhodne koaličná väčšina vo výbore. Týmto návrhom sa teda nevraciame len k praxi volenia generálneho riaditeľa verejnoprávneho média v parlamente, ktorú druhá Dzurindova vláda odmietla ako politizáciu, ideme ešte hlbšie. Voľba generálneho riaditeľa bude spolitizovaná už vo výbore Národnej rady. Čerešničkou na torte tohto procesu je oprávnenie ministra kultúry čiže člena vlády v prechodnom období do zvolenia nového generálneho riaditeľa v určitých situáciách riadiť verejnoprávne médiá. To je niečo, s čím som sa nikdy nikde nestretol, snáď ani pán poslanec Galbavý sa s tým nestretol.

    Návrh nič nerieši, ale zakladá veľké riziká. Preto navrhujem, pán spravodajca, v zmysle § 73 rokovacieho poriadku, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Galbavý má slovo. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Bol som tak nepriamo vyzvaný od pána poslanca Maďariča. Isteže je to téma, ktorej sa venujem a, myslím si, ktorej aj rozumiem. Mrzí ma, že pán poslanec nezvolil inú stratégiu svojho vystúpenia. Očakával som vecnú diskusiu na túto tému. Celé jeho vystúpenie, ktoré bolo krátke, zhutnil do jednej tézy, že nejde o nič iné súčasnej vládnej koalícii, ako je politické ovládnutie verejnoprávnych médií. A na margo včerajšieho vystúpenia ministra povedal, že neustále tu opakujeme nejaké pseudovýroky ľudí, ktoré by mali byť potvrdením, že „nie my, ale vy ste sa snažili o politické ovládnutie“, ak sú pseudovýroky výroky predsedu vlády, ak sú nejaké obyčajné výroky výrokmi, aké použil pán Urbáni, pán Mečiar a ďalší. No a nakoniec politicky nominovaná Rada STV vďaka vašim delegátom zvolila za generálneho riaditeľa Hrehu, a pripomeniem vám to opäť, aj keď sa vám to ťažko počúva, ktorý jasne povedal: „Už nedokážem odolávať politickým tlakom.“ Na koberci mal redaktorov jedného za druhým a museli z televízie odísť len preto, že boli objektívni a slobodní.

    Nehrajme sa tu na to, že my sa snažíme politicky ovládnuť verejnoprávne médiá, a vy nie, skôr som za to, aby sme prijali zákon, vecne diskutovali o detailoch, ktoré eliminujú dnes a do budúcnosti takéto podozrenia pre jednu aj pre druhú stranu. Ja nie som predsa nejaký "snílek", ktorý si myslí, že aj tento zákon je absolútne v poriadku a eliminuje tam politické riziká. Vždy tam budú. Ale dohodnime sa na tom, že budeme slušní a nebudeme medzery alebo možnosti tohto zákona zneužívať. Buďme slušní a charakterní aj vo vzťahu k objektivite...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja som zachytil takisto úroveň tej politizácie, ktorú spomínate. Ono to je presne naopak, ako vravíte, že my sme v rámci aj toho, čo je predložené ako paragrafové znenie, aj predtým hovorili o politizácii rád. Mali sme tu bod, ktorý sme predložili s kolegyňou z výboru s Jankou Kiššovou ohľadom toho, že tu je jasná politizácia rád, pretože niektorí členovia týchto rád kandidovali vo voľbách za politické strany, že ono stojí ten argument nielen o spochybňovaní odbornosti, ale aj o tom, že tie rady sú napriek všetkému, ako by mali byť kreované, ako nezávislé. Nie sú nezávislé, sú spolitizované. A preto sú spolitizované, nazvem to tak, latentne, to znamená, že to, čo má preberať výbor, je presne jasné, aby tu nemohli byť vytvárané špekulácie „odkiaľ kto“ a navyše na poslancov, sú lepšie kontrolovateľní ako členovia rád, na ktorých tak veľmi nesvieti verejná mienka.

    Druhý bod. Ja by som sa chytil ešte jednej veci k tomu že ste sa nezúčastnili rokovania na výbore ohľadom tohto bodu. Ja som to nemyslel včera, že mám iba toto, ale že tam je fórum, kde by sme sa mohli fakticky baviť o faktoch. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem obidvom pánom poslancom a naozaj veľmi úprimne pánovi Galbavému za to, že zopakoval, a ja som veľmi rád, ten účel prvoradý, ktorý sleduje tento návrh. To znamená ovládnutie verejnoprávnych médií a politizáciu. Treba to opakovať a treba to hovoriť verejnosti.

    A pánovi poslancovi Viskupičovi ďakujem takisto za pripomenutie toho, že kým ste nemali ešte tento krok premyslený, tak ste sa snažili dostať iným spôsobom do týchto rád aj spôsobom odvolania členov Rozhlasovej rady. A to, že ste ten cieľ mali, bolo jasné aj v tom, že sa to dotýkalo len niektorých členov Rozhlasovej rady a obchádzalo to, povedzme, reprezentanta koaličnej vašej strany.

    A ešte jedna poznámka k charakteru môjho vystúpenia. Myslím si, že každej fáze rokovania zodpovedá určitý typ vystúpenia. V prvom čítaní ak sa niekto rozhodne vystúpiť, mal by azda v takom všeobecnom duchu sa dotknúť predkladaného návrhu. A, samozrejme, v druhom čítaní, pán poslanec Galbavý, sa pokúsim a verím, že spolu budeme detailne diskutovať o tomto návrhu. Bude o čom diskutovať, možnože tých 200 ešte nevyriešených pripomienok alebo možno nejaké ďalšie budú stáť za nejakú zmienku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Do rozpravy je teraz prihlásený pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme predlohu vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zákon, ktorým sa má začať zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a podľa pána ministra kultúry aj zásadná reforma verejnoprávnych médií.

    Zákon sa vo svojej dikcii opiera o Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala, a teraz citujem, vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.

    Oceňujeme úsilie vlády o riešenie verejnoprávnych médií. A práve preto sa chceme pozrieť na návrh zákona z hľadiska programového vyhlásenia vlády. Predosielam už vopred, že OKS ako strana reforiem, čo síce nazýva poslanec Fico absolútne absurdne dogmatizmom, stojí na úplne opačnej strane ako súčasná opozícia, ktorá počas svojej vlády spôsobila, že súčasná Slovenská televízia fakticky prestala byť verejnoprávnym médiom, nachádza sa v obrovskej zadlženosti, ktorá má v tomto a budúcom roku dosiahnuť závratnú sumu, a teraz to poviem v slovenských korunách, okolo 1 mld. Sk, čo je neskutočná nehoráznosť.

    Táto istá Slovenská televízia vytvorila za vlády Roberta Fica programovú štruktúru, na základe ktorej sa v podstate stratila v STV verejnoprávnosť, verejnoprávny charakter. A toto vedenie, súčasné vedenie, personálne spôsobilo dnešnú havarijnú situáciu STV. Z tohto hľadiska je dnešný nárek opozície, ale aj dnešný postoj vedenia Slovenskej televízie nehorázny a reči o tom, že zmeny v Slovenskej televízii sú účelové, sú absurdné a nezmyselné. Áno, sú účelové, len sa treba pýtať na to, o aký účel ide. Ide o to, a možnože poslednýkrát v dejinách ponovembrového Slovenska, zachrániť verejnoprávnosť médií. To je proste reálny fakt. A ak ani toto nie je schopná dnešná opozícia akceptovať a dnešné vedenie Slovenskej televízie ak nie je vôbec ochotné uvažovať, čo ono samo spôsobilo vrátane Rady Slovenskej televízie, tak sa treba pýtať na to, kde je tu vlastne zdravý úsudok, kde je tu nejaká súdnosť. Hovorím to len preto, aby bolo jasné, z akých pozícií budem hovoriť o tom, čo chcem teraz povedať.

    Chcem v prvom rade povedať, že v akútnej havarijnej situácii je Slovenská televízia, a nie Slovenský rozhlas. Racionálny postup teda velí riešiť problém tam, kde akútne existuje, t. j. v Slovenskej televízii, v zmene jej vedenia, a hovorím to rovno, v zmene jej vedenia, v zmene televíznej rady, v zmene programovej štruktúry Slovenskej televízie a v zmene financovania, teda hospodárenia Slovenskej televízie. Nemyslím tým teraz financovanie vonkajšie, ale vnútorné hospodárenie STV. To je elementárny a najtransparentnejší spôsob, ako v roku 2012 potom pristúpiť k ďalším krokom.

    Pozrime sa preto na návrh zákona práve z pohľadu vládneho programu. Samotné zlúčenie STV a SRo neznamená automaticky reformu verejnoprávnych médií. Ak sa vo vládnom programe hovorí, že sa má vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií, a opakujem, financovania, organizácie a fungovania, teda všetkých týchto troch zložiek, všetkých týchto troch súčastí, súčasná podoba vládneho návrhu zákona spĺňa len jednu z týchto troch podmienok. Rieši otázku organizácie zlúčeného média, ale nerieši otázku jeho nového financovania ani fungovania. Ak však chceme hovoriť o šanci na úspešnú transformáciu verejnoprávnych médií, musí existovať istá následnosť a logická následnosť krokov a na začiatku existovať ako predpoklad jasná a komplexná predstava prínosu, cieľa, cesty, ktorá vedie k cieľu, a nástrojov, ktoré máme k dispozícii, ešte raz opakujem, predstava prínosu, cieľa, cesty, ktorá vedie k tomuto cieľu, a nástrojov, ktoré máme k dispozícii. A práve tieto kritériá súčasný návrh zákona nespĺňa. Aj dôvodová správa potvrdzuje, že akútne treba riešiť problém Slovenskej televízie, a nie Slovenského rozhlasu, to len opakujem, to je elementárny a známy fakt. Návrh zákona sa, naopak, pokúša zabaliť riešenie jedného problému, teda problému Slovenskej televízie, do zlúčenia so Slovenským rozhlasom, ktorý pritom ako verejnoprávna inštitúcia vcelku funguje, a nabaliť tak na seba namiesto jedného problému, ktorý je riešiteľný, a riešiteľný prehľadným spôsobom, dva problémy, z ktorých ten druhý je oveľa väčší ako ten prvý.

    Návrh zákona nedáva ale ani si to nekladie za cieľ, to treba povedať úprimne a otvorene a korektne, odpovede na otázky, či je zlúčenie oboch médií skutočným prínosom. Tu treba povedať, že podobné pokusy sa v postkomunistických štátoch zatiaľ nevydarili. To je proste skúsenosť. Máme skúsenosť, že v postkomunistických médiách pokusy o zlúčenie televízie a rozhlasu buď neprešli cez parlamenty, alebo ak cez ne prešli, tak v podstate v polovici z tých štyroch krajín, alebo toľkých, koľko ich bolo, sa chcú vrátiť naspäť. To znamená taký automatizmus toho, že zlúčenie verejnoprávneho rozhlasu a televízie reálne, v tej realite a v skúsenosti nefunguje a nefunguje automaticky. Hovorím to tu len ako perličku, že zhodou okolností kedysi v dávno minulých časoch sa pokúšal ešte minister Hudec o vytvorenie takéhoto modelu. Prizval si poradcov z BBC, ktorí mu to neodporúčali. A teda nechal proste ten problém tak. Neodporúčali to. Dnes je zmenená situácia, aj to treba povedať, ale treba brať do úvahy aj to, že experti BBC sú asi tí, ktorí sú najpovolanejší klásť si takého otázky.

    Návrh sľubuje úsporu finančných prostriedkov okolo 1,5 mil. eur, ale ten je možný aj bez zlúčenia oboch médií. Teda ten nevyžaduje zlúčenie oboch médií, pretože v najväčšej časti tej sumy ide vlastne o zisk zo zrušenia jednotlivých programov. V štátnom rozpočte na rok 2011, a o ten ide v podstate, nie sú na takúto rozsiahlu a komplexnú transformáciu vymedzené finančné prostriedky. To sa predpokladá fakticky až na rok 2012, na čo ale chýba nevyhnutná notifikácia Európskej komisie na použitie štátnej pomoci v zmysle, že nový zákon neporušuje hospodársku súťaž, ktorá je ináč podľa všetkých dostupných zdrojov, ktoré som mal k dispozícii, nevyhnutná aj pri tomto navrhovanom zákone kvôli zlučovaniu oboch médií, teda nielen kvôli zmene koncesionárskych poplatkov, ale aj pre tento krok.

    V ohľade, ktorým cieľom je úspora verejných výdajov, zatiaľ nemáme okrem verejných prísľubov ministra financií jasné, odkiaľ vlastne vziať na takúto rozsiahlu transformáciu v roku 2011 príslušné finančné prostriedky, pretože na to nie sú vytvorené v rozpočte zatiaľ žiadne predpoklady.

    Náklady zo štátneho rozpočtu sa budú evidentne pri tejto transformácii v najbližších rokoch zvyšovať, a nie znižovať, a to bez ohľadu na to, či sa vytvorí jedna spoločná rada, kde bude menší počet členov, alebo nie, pretože je jasné, že ak je cieľom vytvorenie nového manažmentu, tak to fakticky znamená proste zvyšovanie nákladov, a nie ich znižovanie. Je zjavné, že proste ak sa má nejakým spôsobom získať jedna budova alebo postaviť nejaká budova, sú na to potrebné nové finančné zdroje. Nie je jasné, či a za aké sumy by sa dali predať dnešné budovy Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Rovnako nie je z návrhu jasné, ako by si mohli STV a SRo v novej štruktúre zachovať ekonomickú subjektivitu, pretože v tom návrhu zákona sa hovorí o ekonomickej subjektivite a o tom, citujem, ostať samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez toho, aby im ostala právna subjektivita, pretože tento návrh zákona nepredpokladá právnu subjektivitu tých dvoch segmentov, teda televízie a rozhlasu, ale len právnu subjektivitu generálneho riaditeľa.

    Rovnako v súčasnej situácii nie sú jasné kroky, ktoré by mali nasledovať v roku 2012 pri zrušení koncesionárskych poplatkov, ako ani to, ako by mala táto transformácia prebiehať z hľadiska štátneho rozpočtu, ako aj z hľadiska fungovania novej štruktúry Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Návrh zákona, a to pokladám za jeden z jeho nedostatkov, predpokladá pri generálnom riaditeľovi na jednej strane veľmi slabé kompetencie voči politike a na druhej strane prakticky absolútne právomoci voči riaditeľom nového televízneho a rozhlasového segmentu, ktorí bez právnej subjektivity nemajú fakticky nijaký priestor pre svojprávne rozhodovanie. Treba si uvedomiť, že jediný, kto je podľa toho nového modelu volený, je generálny riaditeľ, všetci ostatní sú týmto generálnym riaditeľom menovaní, teda riaditelia budúceho televízneho segmentu a budúceho rozhlasového segmentu sú menovaní a odvolávaní generálnym riaditeľom, čo mu dáva takmer absolútne právomoci.

    Dôvodová správa pritom neuvádza nijaké skúsenosti z deľby právomocí verejnoprávnych médií v krajinách s bohatou tradíciou verejnoprávnych médií, v ktorých je pod jednou strechou rozhlas a televízia, akými sú napr. BBC, ORF, či ZDF alebo ARD. Proste najprv by sme mali mať k dispozícii štúdiu, v tých krajinách, kde existuje ako jedno spoločné médium rozhlas a televízia, aké majú právomoci riaditelia jednotlivých segmentov. Táto dôvodová správa to nehovorí. Proste nevieme to alebo sa to minimálne nedozvieme. V tejto súvislosti len na okraj uvádzam, že zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu by znamenalo vytvorenie asymetrickej situácie medzi verejnoprávnymi a súkromnými médiami z hľadiska reklamy, lebo súkromní vlastníci dnes nesmú vlastniť rozhlas aj televíziu, ale len buď rozhlas, alebo televíziu. Toto by v podstate viedlo z hľadiska toho nového verejnoprávneho média k diskriminácii súkromných médií na mediálnom trhu. Je to zvláštne, ale je to tak.

    Mohli by sme hovoriť o mnohých parciálnych problémoch návrhu zákona, pričom jedným z kultúrneho hľadiska pri uchovávaní kultúrnej pamäti je aj nevyriešená otázka práv týkajúcich sa súčasných archívov STV a SRo v novej zlúčenej inštitúcii. Je to komplikovaný problém, komplikovanejší, než si v tejto chvíli vieme predstaviť. A návrh zákona v tejto fáze tento problém rieši len veľmi všeobecne alebo nerieši. Ale nejde mi o jednotlivé pripomienky v tejto fáze, ale o celkovú koncepciu nového média.

    Povedané celkom jednoducho, riešenie organizácie nového média bez predstavy jeho financovania a budúceho fungovania nespĺňa nároky na to, aby bolo jasné, ako by mohla vyzerať úspešná transformácia verejnoprávnych médií tak, aby napĺňala zámer vládneho programu.

    Vládny návrh zákona zvolil postupnosť, ktorá v tejto fáze nezabezpečuje úspešnosť celého procesu, miesto toho, aby začala tam, kde existuje akútny problém, t. j. pri riešení problémov Slovenskej televízie. A ešte raz opakujem, pokladám za čisté farizejstvo tvrdenia a námietky, výhrady dnešného vedenia Slovenskej televízie, ale aj súčasnej opozície v tomto zmysle k tomuto návrhu zákona ich za pokrytectvo, pretože ten stav spôsobili jedni aj druhí. Ale, ešte raz, namiesto toho, aby začala tam, kde je akútny problém, t. j. pri riešení problémov Slovenskej televízie, a následne predložila celú koncepciu transformácie verejnoprávnych médií a položila si otázku po vyriešení problémov Slovenskej televízie, či je zlúčenie možné, účelné a užitočné, a ak áno, potom riešila tento problém, pokúša sa riešiť akútny problém, ako som už povedal, Slovenskej televízie tak, že naň nabaľuje druhý, oveľa komplexnejší problém financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií.

    Takto zásadne sformulované pripomienky k filozofii celej transformácie verejnoprávnych médií sme predniesli opakovane pánovi ministrovi Krajcerovi, sprostredkovali sme ich aj Koaličnej rade. Vzhľadom na náš korektný postup a na reálne problémy, ktoré súčasný návrh vyvoláva, navrhujeme postupovať podľa logickej následnosti. Logická následnosť znamená vrátiť sa na začiatok celej diskusie k problému Slovenskej televízie, ktorý je rukolapný, verejnosť mu rozumie, a politicky je nespochybniteľný a mal by byť nespochybniteľný dokonca pre dnešnú opozíciu, ktorá ho spôsobila. Tento problém sa dá riešiť veľmi rýchlo. Už meškáme. Až následne potom, si myslíme, treba riešiť všetky ostatné problémy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Do rozpravy sa s faktickými poznámkami prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zajac, ak dám nabok ten politický úvod, tak musím povedať, že s veľkou časťou vášho vystúpenia súhlasím. Neviem, či to bolo vystúpenie len za vašu osobu alebo teda aj za frakciu OKS, ale vyslovili ste naozaj zásadné kritické argumenty a domnievam sa, že pokiaľ ctíte určitú konzistentnosť, tak predpokladám, že podporíte môj návrh, aby Národná rada nepokračovala ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. K tomu čo povedal pán poslanec Zajac, niekoľko upresnení, ak dovolíte.

    Spoločný zákon o spájaní rozhlasu a televízie vznikol, pán poslanec, určite to viete, ak to mám ja teda dobre naštudované, za tandemu Slobodník, Zelenay, Slobodník, minister kultúry, Zelenay, štátny tajomník ministerstva kultúry. Tento návrh zákona, ktorý predložil prvý vtedy Roman Zelenay, bol to zákon z jeho dielne, bol odmietnutý práve za ministra Hudeca, z toho dôvodu bol odmietnutý aj v rámci medzinárodných expertíz práve z dôvodov novoznikajúceho duálneho systému, ktorý sa začal realizovať v roku 1995. A bol odmietnutý vtedy z hľadiska možnej nevyváženosti tohto priestoru, verejnoprávneho a súkromného. Hovorím, už vtedy bol odmietnutý, to znamená rok v podstate pred vzniknutím duálneho systému, ktorý vznikol v roku 1995, keď vstúpila do mediálneho trhu prvá súkromná televízia, takže to je len toľko na upresnenie, pochopiteľne, v súvislosti aj s dnešným dňom, keď teda hovoríme, že takýto zákon by veľmi vážne narušil ten krehký duálny systém, ktorý v mediálnom prostredí z hľadiska elektronických médií tuná existuje.

    No a vy ste v tej nasledujúcej časti hovorili o istom ideologizovaní, s čím nemôžem súhlasiť preto, lebo do dnešného dňa platí zákon z roku 2004. A to bol zákon, ktorý predkladal minister kultúry Chmel, váš v súčasnosti kolega. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Ja som veľmi rada, že sa bavíme o tejto téme teraz, pretože pôvodný zámer pána ministra riešiť televíziu až v roku 2012 sa mi zdal byť veľmi, veľmi neskorý.

    To, že ja tiež osobne mám trošku problém s týmto zákonom, s týmto zámerom, je skutočnosť, nechcem o tom nejako zoširoka hovoriť. Myslím si ale rovnako ako pán poslanec Zajac, že toto je posledná šanca, ako zachrániť verejnoprávne médiá na Slovensku. Ak to neurobíme teraz, tak už to neurobíme asi nikdy. Je teraz na nás, aby sme sa rozhodli, aký spôsob zvolíme pre túto záchranu. A ja chcem využiť týchto 20 dní na to, aby naozaj sme pripravili dobrý zákon a aby sme sa vedeli možno aj spolu s opozíciou dohodnúť na tom, ako zachrániť verejnoprávne médiá, pretože tie médiá by tu mali zostať aj po nás, nie je to len naša vec, ale je to aj vec, ktorá by tu mala byť po nás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám pekne.

    Slovo má pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vcelku oceňujem tiež, že vo vašom vystúpení tie politické momenty neprevažovali a že prevažoval skôr vecný dialóg na predmet dnešnej debaty.

    Ja by som vo vzťahu k tomu, čo ste povedali, pripomenul jedno, lebo jedna vec absentovala u vás, ak sa bavíme o verejnoprávnych médiách, tak sú tri rovnocenné nesmierne dôležité elementy, prvý element je financovanie, druhý element je rozsah verejnoprávneho vysielania a potreby, ktoré spoločnosť sleduje, ktoré má zabezpečiť adekvátnosť tohto financovania, a tretí, rovnako dôležitý a rovnocenný, element je politická nezávislosť verejnoprávnych médií.

    Myslím si, že je už signifikantné z doterajších diskusií, že naozaj diskutovať o zlúčení môžeme, ale všetci pociťujeme základné problémy. Je to rozsah verejnoprávneho vysielania, finančné zabezpečenie, mechanizmus tvorby tohto finančného zabezpečenia a politická nezávislosť. Už sa usadil na Slovensku mechanizmus, že jednoducho ten charakter politicko-spoločenskej kontroly nezávislosti je daný tým, že poslanci navolia členov rád s tým, že aj pánovi kolegovi niektorému treba pripomenúť, ďalšiemu, v tejto súvislosti, že bol vytvorený ten mechanizmus s presahmi, s tým, že reprezentanti sú reprezentanti záujmových združení, významní odborníci v oblasti médií a podobne. To znamená, ak teraz pristupujete k tomuto fenoménu takto, že začínate tým, že idete zlučovať médiá bez toho, že by sa urobila čo i len minimálna korektná diskusia na tému naozaj rozsahu, ako financovanie zlepšiť, pretože doterajšie je evidentne nedostatočné, a za týchto okolností v tlaku, do ktorého sa dostalo aj vedenie televízie, požiadavky televíznej rady, rozsah potrebného vysielania, na druhej strane finančné zabezpečenie plus veľmi veľké finančné záväzky z minulosti, to spôsobuje tento problém.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Čížovi.

    Toto boli písomne prihlásení rečníci a k nim faktické poznámky. Teraz je možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásili štyria rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. A slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Reakcia poslanca.

  • Hlasy v sále.

  • Ale, pán Zajac, vy sa musíte prihlásiť, keď chcete reagovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, tak ešte raz, v poriadku.

  • Hlasy v sále.

  • Nechajte mňa rozprávať, ja mám mikrofón. Takže takto, dáme možnosť reagovať pánovi poslancovi Zajacovi na faktické poznámky, ale chcel by som poprosiť všetkých poslancov, keď chcú reagovať na faktické poznámky k svojmu vystúpeniu, tak sa musia normálne prihlásiť tak ako s faktickou poznámkou, aby som to tu videl. Pán Zajac, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja sa ospravedlňujem, možnože som sa prihlásil trošku neskôr. Chcel som len reagovať na to, čo povedal pán poslanec Maďarič, aby tu nevzniklo nejaké nedorozumenie.

    Pán poslanec Maďarič hovorí o nejakej politizácii alebo politických problémoch. Áno, veď to sú politické problémy. Ja za to nemôžem, že pán poslanec Maďarič hovorí o nejakej frakcii OKS. Ale OKS nie je nejaká frakcia, OKS je normálna politická strana. To len tak na okraj.

    Ale k samotnej teda tej téme. Ten základný a podstatný rozdiel, a ten opakujem, spočíva v tom, že vláda Roberta Fica a predchádzajúce vlády podobného typu, ako bola vláda alebo vlády Vladimíra Mečiara, verejnoprávne médiá ničili a likvidovali. A to, čo my chceme a o čo sa pokúšame s väčšími či menšími úspechmi už 20 rokov, je zabezpečiť verejnoprávnym médiám normálne fungovanie. Ak sa to nepodarí, tak potom naozaj budeme musieť zmeniť svoje nastavenie a povedať, že nedá sa nič iného urobiť, len tieto médiá privatizovať. To je ale podstatný rozdiel. A ten podstatný rozdiel spočíva v tom, že vy nechcete skutočne verejnoprávne médiá na Slovensku a my, naopak, sa 20 rokov o ne usilujeme. To je elementárny základný a politický rozdiel. A preto nemôžem ja podporiť nijaký váš návrh procedurálny, to proste nie je možné.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz ešte vás poprosím, boli tu štyria rečníci prihlásení do rozpravy. Vidím tu troch. Je to v poriadku?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, takže máme troch rečníkov. Uzatváram opätovne možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No ja musím najskôr zareagovať na to, o čom hovoril pán poslanec Zajac, že nie vždy boli tie verejnoprávne médiá od toho roku 1993 v situácii zlej, či už hovoríme o rozhlase alebo o televízii. A teraz mám na mysli nie tie ideologické záležitosti, na ktorých sa určite nezhodneme, ale chcel by som hovoriť o tých finančných záležitostiach, resp. o tom dlhu verejnoprávnych inštitúcií či už rozhlasu alebo televízie.

    No, pán poslanec Zajac, prepáčte, na vás sa konkrétne obrátim preto, lebo vy ste to tak zovšeobecnili, si myslím, nepresne. Po roku 1993 Slovenská televízia bola aj v plusových číslach. Bolo to jedno dosť krátke obdobie, bolo to za riaditeľa Stadtruckera, keď bol programový riaditeľ profesor Mistrík. A vtedy skutočne Slovenská televízia bola v zisku. Bolo to tesne predtým, ako do mediálneho priestoru vstúpila prvá súkromná televízia, kde Slovenská televízia zo dňa na deň po vstupe súkromnej televízie, zo dňa na deň, hovorím, prišla vtedy o 600 mil. korún, čo legislatíva na to absolútne nebola pripravená. A vlastne to bola prvá rana, ktorú verejnoprávna inštitúcia, teraz bez ohľadu na to, kto bol riaditeľom, ktorú tento mediálny priestor a tento duálny systém vlastne dostal, čo pokračovalo. To pokračovalo mnohými riaditeľmi ďalšími. A teraz opäť nebudem hovoriť o ideologizácii preto, lebo som presvedčený o tom, že každý riaditeľ prišiel do Slovenskej televízie s tým, aby pomohol verejnoprávnej inštitúcii. To je presvedčenie, ktoré si jednoducho nenechám zobrať, a je mi to úplne jedno, či to bol riaditeľ za tých, za oných, za vás, za nás, je mi to úplne jedno. Len stali sa kroky, ktoré sa stali nevratnými. Prišiel riaditeľ, ktorý vypovedal tzv. nevýhodné zmluvy, o tej výhodnosti alebo nevýhodnosti nikdy nebola reč, ale bola reč o vypovedaní zmluvy, to sú tie prvé miliardy, ktoré naskákali. Dodnes ich platí súčasné vedenie Slovenskej televízie. A zase mu nechcem robiť arbitra, ale proste taká je situácia. Potom prišiel ďalší riaditeľ televízie, ktorý opäť v dobrom úmysle, nespochybňujme ho, prepustil vyše 1 000 zamestnancov. Lenže pripustil programových zamestnancov. A títo vlastne totálne zničili interné prostredie, resp. nechali zaniknúť interné prostredie v Slovenskej televízii, ktoré sa nahradilo externým prostredím. A v tej chvíli sa stratila porovnateľnosť finančná interného prostredia a externého prostredia. A preto je to dodnes tak, že relácia môže stáť 50, 500, 5 000 alebo 50 000. Jednoducho neexistuje na to nejaká mustra preto, lebo môžete porovnávať Slovenskú televíziu v súčasnosti len s Českou televíziou, preto, lebo tam ešte existuje interné prostredie. A to sú hlavné redakcie a to je to množstvo tých interných zamestnancov, ktorí pracovali v Slovenskej televízii v internom prostredí za plat. No a keby to išlo takto ďalej, tak Slovenská televízia z vlastných zdrojov pomaly nevytvorí ani monoskop, všetko bude v externom prostredí. Taká je situácia. Preto tá reforma verejnoprávnych inštitúcií je naozaj potrebná. Lenže otázka stojí, či takto je potrebná, ako ju predkladá pán minister kultúry. Viete, pre mňa naozaj nie je dôležité, resp. najdôležitejšie spravodajstvo alebo publicistika.

    Ja plne súhlasím s tým, čo povedal predo mnou pán poslanec Maďarič. Ale ja v tejto chvíli nechcem hovoriť ani o nejakom straníckom uchopení moci, ani o tom, že prišlo nejakých 576 pripomienok na 28 paragrafov, ktoré tento zákon obsahuje. Ja beriem na vedomie, že toto spojenie predkladá pán minister kultúry, tak ako ho predkladá. A pre mňa z toho dôvodu, pán minister, nastávajú pre vás legitímne otázky. Vy prichádzate zo súkromného prostredia, stali ste sa ministrom kultúry a riešite verejnoprávny priestor. Vy prichádzate zo súkromného prostredia nielen ako akčne činný človek na obrazovke, ale aj ako človek, ktorý kreoval aj programovú štruktúru istej nemenovanej, a pritom mienkotvornej súkromnej televízie. To znamená, že vy máte istú predstavu o programe, určite preto, lebo ste sa na ňom podieľali. Mňa preto zaujíma jedna vec, ako si vy predstavujete po tomto vašom spojení, po tomto vašom zlúčení Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, nehovorme o ostatných veciach, hovorme len o programe, čo budú tento rozhlas a táto televízia vysielať, ako sa vysporiadajú s programom, ktorý zo zákona, samozrejme, ako verejnoprávna inštitúcia budú musieť vysielať, čo v tom programe bude. Budú to silné verejnoprávne médiá alebo slabé verejnoprávne médiá? A teraz opäť nehovorím o tom technickom spájaní, hoci vy ste povedali vo svojom úvodnom slove, že ide o postupné spájanie. Neviem si predstaviť, o aké postupné spájanie týchto dvoch inštitúcií môže ísť preto, lebo ten zákon jasne začne platiť od 1. januára, on nezačne platiť postupne, on začne platiť 1. januára a 2. januára aj rozhlas, aj televízia budú musieť na základe toho zákona niečo vysielať. Ja sa pýtam v tejto chvíli, čo budú vysielať. Ide mi skutočne o programové veci, to, koľko športu, koľko menšinových programov to bude. A teraz zrazu skutočne sa dostanem ja osobne do situácie, keď čakám vašu odpoveď, že „o tom nerozhodnete vy, ale o tom rozhodnú riaditelia inštitúcií“. Ale mňa práve zaujíma vaša predstava, pán minister kultúry, vaša osobná predstava, aby som bol úplne konkrétny, preto, lebo vy tu osobnú predstavu určite máte. Keby ste ju nemali, nemôžete predkladať takýto zákon. Zaujímajú ma veci, ako budú zastúpené detské programy, ako bude zastúpená pôvodná tvorba, ako budú zastúpené športové programy. Bude sa vysielať olympiáda, nebude sa vysielať olympiáda? Podľa vášho názoru má význam vysielať napr. Cenu Dunaja. No a ako to všetko sa zlúči dokopy, keď vieme podľa istých finančných prepočtov, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas budú pracovať od 1. januára s rozpočtom, ktorý je na úrovni roku 1997? Potvrdili to obidvaja súčasní riaditelia verejnoprávnych inštitúcií, aj riaditeľ televízie, aj riaditeľ rozhlasu. Toto sú pre mňa otázky, na ktoré mi absolútne nedáva odpoveď váš súčasný návrh zákona, ktorý predkladáte. Zdajú sa mi nesmierne nekonkrétne veci, ktoré sa opierajú o nekonkrétne, resp. neopierajú sa o žiadne analýzy tohto priestoru, lebo to, že rozhlas a televízia v súčasnosti vysielajú na základe neadekvátnej legislatívy z hľadiska toho, čo od nich chceme, vieme dnes všetci. Ale ja si dovolím tvrdiť, že spájanie rozhlasu a televízie v tejto forme, v akej ju predkladáte vy, je nesmierne riskantný krok. Je to krok, ktorý tento duálny systém totálne zlikviduje alebo ho tak zničí, že bude totálne nereálny. Na základe toho ten súkromný priestor, ktorý dnes vykrývajú súkromné médiá, sa pre tieto súkromné médiá nepomerne zväčší a tá konkurenčná schopnosť verejnoprávnych médií, aj rozhlasu, aj televízie, sa absolútne oslabí, nehovoriac o programových otázkach. Osobne si myslím, že niektoré programy, ktoré už zanikli v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase a ktoré majú právo z hľadiska menšinového diváka byť na obrazovke Slovenskej televízie alebo v éteri z hľadiska vysielania Slovenského rozhlasu, nebudú, nebude na ne priestor, nebudú na ne peniaze. Poviem jednu veľmi malú poznámku v tomto zmysle. Prevzaté predstavenie z opery, z činohry, z baletu, to je jedno, odkiaľ je, ktoré ma dvojpercentného diváka na obrazovkách, dvojpercentný divák je totálne nezaujímavý pre akékoľvek súkromné médium preto, lebo dve percentá sú zhruba 100 000 obyvateľov na naše pomery v prepočte, bude vôbec ešte niekto schopný, bude vôbec ešte niekto chcieť alebo bude ešte niekto vôbec môcť z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré verejnoprávne inštitúcie majú, ešte raz hovorím, pre budúci rok a pre tie ďalšie roky podľa prepočtov na úrovni roku 1997, vysielať?

    No a, prepáčte mi, malá poznámka na záver. Nemá niekto záujem práve, a teraz to dávam s veľkým otáznikom, aby sa takýmto spôsobom naozaj deštruoval ten verejnoprávny priestor len preto, aby tí „súkromníci“ dostali väčší priestor na realizáciu? Veď snahy o zrušenie verejnoprávneho priestoru, resp. o jeho oklieštenie, obmedzenie, tuná boli veľmi dlho. Mám na mysli tie dlhoveké, dlhoročné reči o privatizácii druhého programu, úplne legitímne, samozrejme, len s akými dôsledkami. Čo všetko by sa stalo, keby ten druhý program bol privatizovaný? No ale nie je toto z hľadiska toho vysielania programu, ktorý verejnoprávna inštitúcia, konkrétne Slovenská televízia, vysiela, niečo podobného z hľadiska oklieštenia toho programu? A v tejto chvíli je úplne jedno, či ten program druhý privatizujete na jednej strane alebo či ho oklieštite takým spôsobom, že už naň nebudete mať peniaze. Takže bol by som veľmi rád, aby som nemal tento zlý pocit, že je tu možno aj úmysel nejakých mediálnych skupín, súkromných, dopracovať sa k tomu, aby ten verejnoprávny priestor bol takýmto spôsobom zlikvidovaný, aby ten súkromný priestor sa mohol vkliniť do toho priestoru, ktorý dnes ten verejnoprávny priestor zaujíma. Bol by som rád, keby som dostal v tomto zmysle aspoň čiastočné odborné, profesijné odpovede na moje otázky. A z hľadiska programu, chcem to zopakovať, skutočne ma zaujíma váš osobný názor, ako to vy vidíte, čo všetko by tieto televízie mali podľa vás vysielať a ako je to z hľadiska vášho v tomto zákone finančne o šetrené.

    Ospravedlňujem sa, že som hovoril dlhšie, ako som chcel hovoriť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sú prihlásení traja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    A poprosím pána poslanca Viskupiča.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru pre médiá a kultúru, zachytil som dve veci, na ktoré ste sa ako keby pýtali pána ministra. Ja mám zhruba podobné otázky na vás.

    Prvá bola, že reforma je dôležitá, ale či je takto dôležitá. Tak moja tá podotázka je, že reprezentujete v tomto parlamente človeka, ktorý sa mediálnou otázkou zaoberá dlhší čas, niekoľko volebných období. A mne sa zdá zase od odbornej verejnosti, od ľudí, s ktorými sa bavím, že je už narysovaných toľko projektov za ten čas, že už by sa dal za cenu tých projektov a času, ktorý bol stratený, postaviť samostatný nový dom. Takže už nerobme ďalšie projekty, ale proste rozhodnime sa a urobme jedno riešenie. To je to, o čom sa tu práve teraz bavíme.

    No a druhá vec bola, že ste sa pýtali, či nemá niekto záujem, aby sa deštruoval verejnoprávny priestor v médiách, no a potom takáto špekulácia, či nemá nejaký súkromný sektor záujem o tento priestor. No ja si myslím, že toto by bol asi najzložitejší a najneefektívnejší a najsmiešnejší spôsob, ako sa tam dostať. Momentálne sú tie médiá v takom stave, že by bolo úplne legitímne sa baviť o ich privatizácii, ale nerobíme to, pretože nám ide o verejnoprávne médiá. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím pána poslanca Galbavého.

  • Áno. Ďakujem za slovo.

    Pán kolega poslanec Jarjabek, vaše vystúpenie bolo vecné, naozaj, tej ideológie a politiky tam bolo málo okrem toho záveru, to je legitímne. Úvod ste začali asi tak, s bývalým riaditeľom Slovenskej televízie Stadtruckerom, že v roku 1993 bola Slovenská televízia v plusových číslach a že asi je to možné aj teraz. No tak, isteže, bolo to tak, pretože bola jediným vysielateľom na mediálnom trhu. A potom to išlo, samozrejme, len dole vodou.

    Súhlasil som aj s pasážou o externom a internom prostredí. Externé prostredie, počúvam, sa stáva vodou pre špekulantov, ktorí sedia aj vo verejnoprávnej televízii, ale aj pre záujmové skupiny. To je pravda tiež.

    Ale, isteže, hovorili ste o tom, že vás ani tak nezaujíma spravodajstvo alebo publicistika. Mňa spravodajstvo a publicistika zaujíma aj preto, že je to určitý nástroj kontroly verejnosti smerom k politikom. Mala by byť objektívna, vyvážená a nezávislá. Rovnako ma zaujíma spravodajstvo a publicistika ako detské programy, športové programy čiže komplexne kvalita a štruktúra vysielania.

    A ten záver už bol trošku politický a mne pripadal veľmi zvláštne.

    Položili ste si otázku, či pán minister, ktorý prišiel zo súkromného prostredia, náhodou nemá záujem deštruovať verejnoprávny sektor, aby uvoľnil priestor súkromným médiám. Pán kolega, práveže keby naozaj pán minister mal záujem podobný, no tak by nerobil so Slovenskou televíziou nič, pretože neexistuje optimálnejšia možnosť, akou je aktuálny stav. Verejnoprávne médiá nie sú konkurencieschopné na mediálnom trhu. Čiže ideálne tento stav vyhovuje súkromným médiám a nevyhovuje tým, ktorí si za verejnú službu platia. Čiže nemá to logiku a neporozumel som tej poznámke. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Jarjabek, ja už druhý deň sledujem diskusiu vás odborníkov. A ako neodborníka na túto tému, len obyčajného konzumenta služieb verejnoprávnych médií ma zarazila vo vašom vystúpení jedna veta, že vy neviete, čo bude nový subjekt, nová verejnoprávna inštitúcia, vysielať. No mne stačilo prísť k § 3 a ja už mám predstavu, čo bude vysielať. Viete, v zákone o obecnom zriadení sa nerieši, či obecné zastupiteľstvo nechá trávniky pokosiť trikrát alebo päťkrát alebo ako sa bude starať o zeleň. To je kompetencia zastupiteľstva. A takisto je kompetenciou orgánov tejto inštitúcie, aká bude programová skladba. Ja ako neodborník to tak chápem.

    Mne dokonca ten § 3, ktorý hovorí o poslaní Rozhlasu a televízie Slovenska, sa veľmi páči, pretože my nemáme definíciu verejnoprávnosti, legálnu definíciu, a práve v tomto zákone je táto verejnoprávnosť definovaná ako služba verejnosti a normatívne vymenovaná čo a ako. Napr. sú tu tie slová kľúčové pre poslanie rozhlasu a televízie ako vyváženosť, pluralita, sloboda, zdôrazňuje sa rozmanitosť. Sú tu vymenované zásady, na ktorých bude vysielanie založené, ako demokracia, humanizmus a, čo mňa veľmi potešilo, aj zásada environmentálnej výchovy.

    Jednu výhradu mám k tejto definícii v odseku 2, kde sa hovorí, že sa bude táto programová služba vykonávať s pocitom spoločenskej zodpovednosti. Môj názor je, že slovo pocit do právnej normy nepatrí, lebo pocit je príliš subjektívny a nedá sa právne nejako zadefinovať alebo vyložiť. Čiže tam by som odporučila toto trošku preformulovať, ale ináč tá definícia verejnoprávnosti, si myslím, je v poriadku.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Zajac.

  • Pán poslanec Jarjabek, vy sa neuveriteľne úzkostlivo vyhýbate pomenovaniu toho, čo je podstatné, a hovoríte o ideologizácii. Ono nejde o ideologizáciu, ide o to, čo je jadro verejnoprávnej služby a verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízii a Slovenského rozhlasu. A to je slobodný prístup k informáciám, čiže spravodajstvo, to je právo na slobodnú výmenu názorov, čo je diskusia, a publicistika, to je právo na vzdelanosť a právo na kultúrnosť. Toto sú základné štyri segmenty toho, či možno merať to, či je alebo nie je nejaké médium verejnoprávne. Čiže hovoriť o akejkoľvek politizácii je nezmysel. Ja som zhodou okolností bol od roku 1990 takmer pri všetkých zmenách médií, bol som pri odštátňovaní Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a pri vzniku duálneho systému, bol som pri pokuse reparovať zdrvujúce následky dvoch Mečiarových režimov a Kubišovej televízie a som tu aj dnes. A môžem povedať, že jednoducho čo sa týka verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu za dvadsať rokov, a týka sa to predovšetkým Slovenskej televízie, vždy to boli mečiarovské a ficovské garnitúry, ktoré verejnoprávny charakter predovšetkým Slovenskej televízie likvidovali, a vždy to boli tie druhé garnitúry, ktoré sa usilovali verejnoprávny charakter nastoliť alebo obnoviť. To je proste fakt a tomu sa nemožno vyhnúť. A v tejto veci ja nikdy nemôžem byť na vašej strane a vždy môžem byť len na strane aj toho dnešného pokusu a v tomto zmysle aj ministra Krajcera a pokusu proste znova nejakým spôsobom inovovať verejnoprávny charakter predovšetkým v tejto chvíli Slovenskej televízie. Veď to je neuveriteľná hanba, ako dneska vyzerá Slovenská televízia, ktorá stratila práve v tých štyroch základných segmentoch úplne verejnoprávny charakter. To je tá hanba.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som začal pánom poslancom Zajacom. Pán poslanec Zajac, veď tu nejde o to, aby sme my dvaja boli na jednej strane. Veď aj by to bola veľká sranda, si myslím, ak by to tak bolo po toľkých, si myslím, rokoch, od roku 1993. Nie? Obidvaja vieme prečo. Ale v jednej veci by sme sa mohli zhodnúť. Mohli by sme sa zhodnúť v tom, že za ten problém, ktorý dnes tie verejnoprávne inštitúcie majú, môžu v prvom rade tí, ktorí stáli, ako vy hovoríte, pri tom, keď sa tieto médiá formulovali. Je to istá legislatíva, ktorá bola jednoducho nedocenená preto, aby tieto médiá mohli ďalej existovať. Dôsledkom toho je aj to, že sa tu dnes bavíme. Čiže bavme sa o tej legislatíve. Ale v jednom sme zajedno cez to všetko, že aj vy, aj ja si myslíme, že spájanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je nezmyselné. Možno každý z iného dôvodu si to myslíme, ale proste v tomto sme zajedno a v tomto vám dávam za pravdu.

    Pán Viskupič, nepresvedčili ste ma o tom, že by som nemal položiť tie legitímne otázky, ktoré som položil.

    Pani poslankyňa Tkáčová, § 3, o ktorom hovoríte, je jasný. Ja som sa pýtal na to, či Slovenská televízia a Slovenský rozhlas budú schopné zaplatiť ten § 3 tak, aby ten § 3 bol realizovateľný. A to čosi stojí. Aj máme s tým všetci isté skúsenosti. Tohto ja sa obávam, či opäť nenakladieme na verejnoprávne inštitúcie toľko problémov, že ich nebudú schopné zaplatiť. A vtedy nastanú problémy preto, lebo im to budeme vytýkať. To bola moja otázka na predkladateľa.

    A na pána poslanca Galbavého. Opäť môžem len jednu vec povedať, že súkromne som presvedčený, že žiadny riaditeľ od roku 1993 nepomohol žiadnej politickej strane, nech by sa o to akokoľvek snažil. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi ďalší rečník pán poslanec Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude v podobnom duchu, ako bolo vystúpenie pána poslanca Zajaca. Trošku ma prekvapuje vo svojom ďalšom vystúpení faktickými poznámkami, že od toho svojho ducha vystúpenia postupne ustupuje, ako keby ho chcel pred týmto auditóriom čiastočne korigovať.

    Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že vôbec nespochybňujem potrebu riešiť problémy médií verejnej služby, diskutovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky či medzi odbornou verejnosťou o tejto problematike, v podstate riešiť nielen ich existenčné problémy, ale riešiť aj otázku skvalitňovania ich financovania či ich obsahového dlhu v ich tvorivosti, v napĺňaní verejnej služby, ako aj otázku často diskutovanej problematiky ich nezávislosti v súvislosti s meniacimi sa politickými podmienkami v našej spoločnosti. Vychádzam pritom z predpokladu, že je dôležité túto verejnú službu zachovať, podobne ako aj jej nevyhnutnú inštitucionálnu podobu, ktorá bola v Slovenskej republike po roku 1992 vybudovaná. Toľko na úvod môjho vystúpenia.

    Programové vyhlásenie vlády na roky 2010 až 2014 hovorí o tom, že, citujem, vláda zruší koncesionárske poplatky a vytvorí nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť verejnoprávny charakter. Áno, máme tu návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. Odvoláva sa práve na citované znenie z programového vyhlásenia.

    Máme tu návrh zákona pripravený v neskutočne rýchlom tempe, návrh zákona na pripomienkovanie, na ktoré boli dva dni. A v priebehu týchto dní prišlo k nemu niekoľko stoviek pripomienok. Na ich spracovanie bol opäť veľmi krátky čas. No a my sme mali na oboznámenie sa s definitívnym znením návrhu zákona po jeho schválení vo vláde len v podstate jeden deň pred jeho prejednávaním v prvom čítaní.

    Ťažko je možné hovoriť o nejakej koncepčnosti prípravy, skôr sa dá hovoriť o intuitívnosti, za ktorou sa skrýva možno jednoduchá motivácia mať vnútri týchto médií svojich ľudí. Všetky ľúbivé rečičky o nevyhnutnosti, potrebnosti a tak ďalej sú zatiaľ len rečičkami. Ak by išlo o nejakú premyslenú koncepciu, tak by musela byť predstavená. Malo s ňou byť oboznámené verejné auditórium, mala byť s ňou zrejme oboznámená aj vláda.

    O postupnosti krokov v ich časovom vyjadrení sme mohli vedieť niečo aj my. Nič také sa nedeje, konštatuje sa len hlavný cieľ návrhu zákona, ktorým je predovšetkým predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu. Ale či k tomu naozaj príde, nevieme posúdiť. A podľa všetkého to nevedia na základe tohto návrhu zákona posúdiť ani súčasné manažmenty dotknutých subjektov a zrejme ani predkladateľ tohto návrhu zákona.

    Sú tu nášľapné míny z minulosti v podobe obchodných či pracovnoprávnych sporov, ktoré napr. nevznikli za súčasného vedenia STV a ani Slovenského rozhlasu a ktoré budú mať asi nielen v subjekte televízie dopad na hospodárenie novovznikajúceho subjektu. Možno o tom, ako na to, vedia pripravované kádrové rezervy, ktoré sú možno už teraz pripravené v zákulisí tento proces riadiť.

    So záväzkami sa asi bude potrebné vyrovnať. A ako sa to bude riešiť, to v tejto chvíli nevieme, či bude do tohto procesu vstupovať štát ako v minulosti, za obdobia napr., spomeniem, riadenia STV pánom Rybníčkom, či to bude riešiť nový subjekt v rámci zdrojov, ktoré bude mať k dispozícií len zo zdrojov, ktoré nastavila predchádzajúca vláda. O tom sa nehovorí. Ale zákon naďalej počíta v nasledujúcom roku so systémom financovania, ktorý bol nastavený predchádzajúcou vládou. O tom sa zrejme ešte len budú rozprávať ako na to zástupcovia ministerstva kultúry, ministerstva financií, zrejme s novopripravovaným či už pripraveným vedením RTS.

    A tento nový hospodársky subjekt zrejme prevezme aj tzv. zlé záväzky z minulosti. Bude tu len jeden právny subjekt, RTS, aj keď s dvoma organizačnými zložkami, ktoré budú samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity. Účet bude zrejme len jeden a za záväzky bude zodpovedať len právny subjekt, právnická osoba, ktorá bude zapísaná v obchodnom registri. Po novom sa bude volať Rozhlas a televízia Slovenska.

    Za istú konsolidáciu, ktorá nastala v minulosti v oblasti hospodárenia v jednom zo vstupujúcich subjektov do novovznikajúceho subjektu, Slovenský rozhlas zaplatil. A padli v rámci tejto konsolidácie aj aktivity napr. Orchestra ľudových nástrojov či obmedzením činnosti Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu alebo plnoformátové vysielanie na prvom okruhu rozhlasu. Nemusia v budúcnosti priaznivo dopadnúť pre hospodárenie tejto organizačnej zložky novovznikajúceho subjektu, ak sa takýmto spôsobom bude ďalej pokračovať. To je len malé upozornenie, na ktoré poukazujú aj odborníci z mediálnej oblasti. Proklamované predpokladané úspory v dôsledku zavedenia novej právnej úpravy v roku 2011 v minimálnej výške vyše 1,65 mil. eur sa preto nemusia javiť ako údaje objektívneho charakteru. Nakoniec, s ich bližšou špecifikáciou nie sme oboznámení, čo ale vieme, je úspora z dôvodu zrušenia vysielania na krátkych vlnách vo výške 1,1 mil. eur, ale nevyplýva zo zlučovania dotknutých subjektov. Skadiaľ, na úkor čoho, vplyvom akých rozhodnutí či racionalizačných opatrení má táto úsporná čiastka vzniknúť, to predložený materiál neobsahuje. Preto proklamovaná konsolidácia nemusí byť konsolidáciou a môže dokonca viesť k rozvráteniu verejnoprávneho vysielania a jeho ďalšej destabilizácii, dokonca aj v oblasti ich financovania či ďalšieho technického a technologického zaostávania nového verejnoprávneho vysielateľa.

    Ďalším zámerom predkladaného návrhu zákona je taktiež prinavrátiť vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie verejnosti, pre ktorú bolo vytvorené, a vo vzťahu k tomuto vysielaniu posilniť atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti. Musím podotknúť, že tento zámer z tohto materiálu mi nie je jasný. Opäť nie je bližšie špecifikovaný. Zatiaľ sa tento zámer len deklaruje. Nepoznáme kroky k dosiahnutiu tohto cieľa, a preto ani tento zámer v tejto chvíli nemôžeme objektívne posúdiť.

    Podobne je tomu aj pri treťom zámere, efektivity využívania zverených verejných financií a nastolenia čo najväčšej miery spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. V tejto chvíli len ťažko môžeme posúdiť, či základnými premisami, od ktorých sa odvíja postupnosť realizácie jednotlivých krokov nevyhnutných na dosiahnutie optimálneho stavu tohto modelu, t. j. spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, zrušenie výberu úhrad za služby verejnoprávnosti, tzv. koncesionárskych poplatkov, a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média, sa dosiahne predpokladaný stav, pretože nebola predložená napr. dopadová štúdia, z ktorej by sa dalo vychádzať a dal sa posudzovať celý proces. Aj preto možno tento proces nazvať vizionársko-intuitívnym alebo bude ako nebolo. Nevieme posúdiť ani vhodnosť či prípadnú stabilnosť financovania tohto subjektu, nevieme v tejto chvíli posúdiť, či ono umožní naplnenie poslania verejnoprávneho vysielania. A ťažko v tejto chvíli hovoriť aj o ekonomickej a politickej nezávislosti tejto inštitúcie. Či zrušenie výberu úhrad za služby verejnosti a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média bude dostatočné na úlohy a poslanie tohto subjektu, tiež nevieme posúdiť, pretože nevieme, v akej výške bude jednorazový príspevok, či bude súčtom, ktorý vychádza z predpokladanej výšky, ktorá sa mala dosiahnuť z výberu úhrad a sumy dotácie z tzv. zmluvy so štátom, to ťažko posúdiť.

    Čo sa týka voľby generálneho riaditeľa a členov Rady RTS, hovoriť o odpolitizovaní tohto procesu sa zdá ako hra na slepú babu. Nie sme naivní. Tento navrhovaný proces nie je odpolitizovaným procesom. Ak by som mal hľadať možné súvislosti, paralely tohto procesu s poukázaním na niektoré príklady s voľbou v iných oblastiach, tak by som poukázal na proces v súčasnom období voľby generálneho prokurátora alebo na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu v súčasnom období a schopnosti súčasnej koalície dokázať, voliť, zvoliť a tým pádom aj riadiť, poukázal na ten váš koaličný nepolitický prístup, istým spôsobom prázdne gesto. Treba ale zdôrazniť, že ozaj toto vládne zoskupenie má oproti predchádzajúcemu jednu veľkú výhodu, mediálnu spriaznenosť a ústretovosť. Ste vládnym zoskupením, ktoré vzniklo za účinnej podpory médií. Určite to budete chcieť poprieť. A tento názor budete vyvracať, ale pred širokou laickou verejnosťou a snáď aj odbornou to nevyvrátite. Celkové ovládnutie mediálneho priestoru, teraz už hlavne verejnoprávneho, je základným cieľom predloženého návrhu zákona. Nehovorím, že súčasný spôsob voľby je najlepším spôsobom. Nebol nastavený predchádzajúcou vládou. Bol schválený ešte pred rokom 2006, keď dominantnými vládnymi silami boli vládni súčasní súpútnici. Ale, či si chcete priznať alebo nie, bol zo strany predchádzajúcej vládnej garnitúry zákon rešpektovaný, hoci zo strany verejnosti odbornej a laickej, boli vyvíjané tlaky na zmenu konštituovania týchto orgánov. Nepristupovali sme k účelovým zmenám zákonov. Snažili sme sa o kontinuitu právneho poriadku a systému v tejto citlivej oblasti verejného života a v rámci neho sa hľadali možnosti na skvalitňovanie aj systému financovania verejnoprávnych médií. Systém sa nerodil ľahko, nebol a nie je bez komplikácií, ale stal sa východiskom do budúcnosti na to, aby sa našla reálne potrebná výška finančných prostriedkov na fungovanie verejnoprávnych médií a posilnenie finančného príspevku na podporu tvorby vo verejnoprávnom záujme,...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Senko, prepáčte mi, poprosím pána kolegu Kaliňáka, keby mohol telefonovať mimo tejto miestnosti. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pokračujte, prosím.

  • ... ako aj pôvodnej slovenskej televíznej a rozhlasovej tvorby. Nastavený systém vytvoril možnosť vybudovať postupne perspektívny systém financovania verejnoprávnych médií. Nie je to jednoduché, ale istá radikalizácia krokov, ktorá prichádza v tomto období aj v súvislosti s plánovaným zrušením úhrad verejnosti na túto službu, aj zmena inštitucionalizačnej základne verejnoprávnych médií podľa môjho názoru, ktorý som získal aj po konzultáciách s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike dlhodobejšie profesionálne venujú, nevytvárajú predpoklady na to, čo predmetný návrh zákona sleduje.

    Myslím si, že aj súčasný právny stav umožňuje riešenie situácie, ktorý predložený vládny materiál naznačuje, lenže o to asi nejde. Ide zrejme o výmenu a potrebu mať na príslušných miestach svojich ľudí. Svedčia o tom aj verbálne útoky, ktoré sme nedávno na ich adresu zaznamenali. Nemyslím si, že to nie sú odborníci z mediálnej oblasti, ale asi nie sú tí správni. Ide o ich výmenu a naznačuje to situácia, ktorú sme na pôde parlamentu zažili na predchádzajúcich schôdzach.

    Vyvíjaný tlak zo strany terajšieho vládneho zoskupenia na odvolanie niektorých členov z Rozhlasovej rady bol skúškou, čo si môžete dovoliť pri možnej výmene členov rád týchto verejnoprávnych médií. Keď ste zistili, že to nie je veľmi schodné a že sú tam isté právnoústavné komplikácie, že by mohlo dôjsť aj k odvolaniu jedného zástupcu Rozhlasovej rady, ktorý kandidoval do Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátke vášho jedného koaličného partnera, zišli ste z nastúpenej cesty. Zistili ste, že tak to asi nepôjde. Zorientovali ste sa veľmi rýchlo a našli ste okamžité radikálne riešenie, ktoré vám úplne, ale naozaj úplne umožní ovládnuť priestor verejnoprávnych médií, nielen priestor, aj majetok, ktorý sa uvoľní fúziou súčasných inštitúcií a z ktorého by sa zrejme v budúcnosti mohli vysporiadať záväzky týchto médií.

    Skúsenosť z obdobia rokov 1998 až 2006 je nadobudnutá, verejnosť ju má, keď navštevuje Mlynskú dolinu a uprie sa jej zrak na okolie okolo budovy STV a má obavy, aby sa nehrali také hry, ako sa hrali napr. s pozemkami okolo nového Slovenského národného divadla. To je len tak na okraj.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Senko, poprosím vás, na dve minútky keby ste mohli váš prejav prerušiť, dokým sa vráti pán minister Krajcer, išiel na toaletu, hneď sa vráti.

  • Ruch v sále.

  • To nejdete priamo z toalety, pán minister, dúfam, lebo v prípade, že áno, odporúčam jesť menej červenej repy.

  • Smiech v sále.

  • Pán minister, chcel by som vás upozorniť, že ako navrhovateľ by ste mali byť prítomný. A, pán Senko, nech sa páči, pokračujte, prosím.

  • Takže ešte raz. Verejnosť má obavy, aby sa nehrali také hry, ako sa hrali s pozemkami okolo nového Slovenského národného divadla. Chcem naozaj veriť, pán minister, že vám na srdci leží úspešný život verejnoprávnych médií aj s kultúrnym audiovizuálnym dedičstvom, ktoré sa nachádza v útrobách budov týchto inštitúcií, aj s jeho postupnou digitalizáciou.

    Na záver by som chcel skonštatovať, že predmetný návrh, ktorý si dáva za cieľ tie skutočnosti, o ktorých som hovoril, zastavenie zadlžovania, svojím obsahom s ním nekorešponduje, nie je z neho zrejmé, že by malo dôjsť k stabilnejšiemu financovaniu či politickej a ekonomickej nezávislosti. Návrh nie je materiálom, ktorý by nás mohol presvedčiť o koncepčnosti, systémovosti a jasnej vízii celkového skvalitnenia činnosti a financovania verejnoprávnych médií. Vzhľadom na to navrhujem, tak ako to už aj navrhol pán poslanec Maďarič, aby sme nepokračovali v druhom čítaní, a ak tento návrh neprejde, tak dávam druhý návrh, aby návrh zákona bol vrátený na dopracovanie navrhovateľovi a bol dopracovaný o celkovú analýzu a dopadovú štúdiu špecifikujúcu náklady súvisiace s fúziou STV a Slovenského rozhlasu, ako aj o celkovú časovú koncepciu, ako bude z pohľadu štátu prebiehať celý proces fúzie a ďalšie financovanie verejnoprávnych médií. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Galbavý.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, výhrady voči skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, skrátené legislatívne konanie podľa môjho názoru má svoje opodstatnenie v tomto prípade, i napriek tomu, že ide o neštandardné skrátené legislatívne konanie, pretože je to asi najdlhšie, ktoré sme tu v parlamente doteraz mali, ešte je stále k dispozícii 25 dní. To je na margo skráteného legislatívneho konania.

    A budem úprimný. Bez ohľadu na to, koľko by sme venovali tomuto zákonu času, vy za tento zákon hlasovať nebudete. To je druhá poznámka.

    Tretia poznámka. Nechcem hodnotiť vaše vystúpenie, ale zhrnul som ho do takej tézy, hovorili ste z každého rožka troška a v konečnom dôsledku k ničomu nič ste nepovedali, lebo vy ste sa venovali histórii, podozreniam. Nebolo to vecné vystúpenie, pán kolega, prepáčte, naozaj nebolo to vecné vystúpenie. A možno to, čo bolo čitateľné a v čom ste predčili vašich kolegov, ktorí hovorili o podozrení z politického ovládnutia koalíciou verejnoprávnych médií, bolo to, že vy ste zašli trošku ďalej, vy ste nás obvinili z toho, že nieže len chceme politicky ovládnuť verejnoprávne médiá, ale že chceme dokonca aj materiálne ovládnuť tieto médiá, čiže budovy, pozemky, nehnuteľnosti. Náhodou ste tentokrát predčili pána poslanca Jarjabka aj pána poslanca Maďariča, povedali ste viac. Ďakujem pekne.

  • Hlas poslanca.

  • Pán Jarjabek, prosím vás pekne, mimo poradia keby ste nemuseli diskutovať.

    Slovo má pán poslanec Maďarič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, tebou spomenutý sľub zrušiť tzv. koncesionárske poplatky, myslím, odhaľuje ďalší motív tohto kaskadérskeho kúska, ktorého sme svedkami, pretože sa domnievam, že tí, ktorí sľúbili zrušiť tieto poplatky, najmä strana SaS, nie veľmi dúfali, že to budú práve oni, ktorí vo vláde budú musieť tento problém riešiť, pretože je to problém rozpočtový, na jednej strane problém prísť o príjmy v rozpočte a na druhej strane nevyhnutnosť doplniť rozpočet o ďalšie výdavky. Takže predpokladám, že jedno z hlavných zadaní nového generálneho riaditeľa, politického nominanta, bude zredukovať, možno lepšie povedané, zdeštruovať verejnoprávne médium jednotné na nevyhnutné minimum. A tu pravdupovediac čítam už skôr rukopis pána ministra financií, nie pána ministra kultúry. No ale dá sa to odvodiť aj z toho, že tento návrh prináša súčasne aj páku na generálneho riaditeľa, ktorý by nechcel sa podvoliť politickej vôli, koľko dá z rozpočtu vláda na verejnoprávne médium, a to tým, že pokiaľ by nechcel prijať nejakú almužnu, ktorá ho donúti zdeštruovať verejnoprávne médium, Rádio Televíziu Srbska, tak jednoducho podľa tohto návrhu bude odvolaný. Takže je to nielen jasná politizácia, ale aj marginalizácia verejnoprávnych médií, pretože vás dobehol váš vlastný populistický zlomyseľný sľub zrušiť koncesionárske poplatky. A budete musieť hľadať peniaze v rozpočte. To sú, samozrejme, tiež peniaze daňových poplatníkov.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že ani vy ste vo svojom vystúpení nespochybnili potrebu akútneho riešenia situácie vo verejnoprávnych médiách. Som rada, že ste v tom úvode spomenuli, že tu naozaj existujú existenčné problémy Slovenskej televízie, že sú tu problémy s programovou štruktúrou, s ich nezávislosťou a podobne. Prekáža vám ale nedostatočný priestor na diskusiu k tejto téme. Spochybňujete, že 25 dní je krátky priestor na to, aby táto diskusia mohla byť efektívna. A ja sa pýtam jednu vec, včera bolo zasadnutie výboru pre kultúru a médiá, kde ako jediný bod programu bol avizovaný bod programu, riešenie práve tejto otázky. Bol na tomto zasadnutí pán minister, ktorý nás o návrhu informoval, ktorý bol k dispozícii na odpovedanie na naše otázky. Vy ste sa tohto stretnutia, tohto zasadnutia výboru ani len nezúčastnili. A preto sa pýtam, kde je váš úprimný záujem, úprimný záujem o diskusiu na túto tému. To je prvá vec.

    Druhá vec. Som veľmi rada, že ste spomenuli aj proces odvolávania členov Rozhlasovej rady. Bola tu snaha. A tá snaha vyplynula zo strany koalície, konkrétne zo strany poslaneckého klubu SaS o odpolitizovanie orgánu, ktorý má byť kreovaný ako nezávislý od politickej moci. Dnes v týchto radoch sedia ľudia, ktorí majú evidentné prepojenie na politické strany. A nikomu to neprekáža. Vy ste boli proti tomu, aby táto rada bola odpolitizovaná. A vy teraz tvrdíte, že my ideme spolitizovať verejnoprávne médiá? Je to naozaj veľmi smiešne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja som pozorne počúval, čo ste hovorili. Zachytil by som sa dvoch bodov.

    Hovoríte, že verejnosť má obavy z akejsi hry s pozemkami. Ja si myslím, že verejnosť má úplne iné obavy, aj zo spôsobu financovania tohto. Hovoríme tu o predpokladanom dlhu 27 mil. eur, ktorý vyprodukovala Slovenská televízia, napriek tomu, že sa vyberajú úhrady zo služieb verejnosti. A na to bude musieť prísť krytie zo štátneho rozpočtu. Takže ja si myslím, že verejnosť má úplne iné obavy, že je naviazaná na platenie poplatkov za jednu službu. V tomto prípade tým, že sa stane odberateľom elektrickej energie, automaticky sa stáva aj platiteľom poplatkov. A tým pádom si myslím, že keď Slovenská televízia hospodári spôsobom takým, že toto jej nestačí a tvorí takýto zásadný dlh, tak tá reforma je už tak zrelá, že musela prísť nieže včera, lebo pred rokom bolo neskoro. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zajac.

  • Pán poslanec Senko, základný problém spočíva v tom, že ja som za 20 rokov nepočul od jedného jediného poslanca, od jediného vládneho činiteľa jednej jedinej Mečiarovej alebo Ficovej vlády jediné slovo do vlastných radov, jediné slovo, ktoré by prebralo zodpovednosť za ten katastrofálny stav médií, a teda verejnoprávnych médií, do ktorých ich tieto vlády doviedli, jediné slovo ospravedlnenia za ten katastrofálny stav ani jediné slovo nejakej, nerád používam to slovo, ale ho teda použijem, sebareflexie toho, že tu existujú isté zodpovednosti. Jednoducho vaše vystúpenie a aj vystúpenia vašich kolegov a predrečníkov sú nedôveryhodné, sú nedôveryhodné preto, že dnes sa tváriť, že vy ste za nejaké zlepšenie stavu verejnoprávnych médií, je proste komické. To je prvá vec.

    A po druhé. My máme s pánom ministrom Krajcerom v jednej veci absolútnu zhodu, že stav Slovenskej televízie je akútny a havarijný a že ho treba riešiť. A rozdiel je len v tom, aké cesty, spôsoby a nástroje na to treba voliť.

  • Odpoveď poslanca: „Áno.“

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Senko.

  • Myslím, že to pôjde na faktické poznámky pána Galbavého, pána Zajaca aj pani Kiššovej.

    Bohužiaľ, predložený návrh zákona nedáva odpovede na proklamované ciele. Ja som na ne upozornil. Nedá sa v súvislosti s tým ani nijako hlbšie o týchto problémoch hovoriť, pretože v materiáli sú len naznačené nejaké cesty, ktorými by sa chcelo uberať. Ale nebola k tomuto materiálu, ešte raz, vypracovaná žiadna dopadová štúdia. Nakoniec, na to ste upozorňovali aj vy, pán poslanec Zajac. A ja tiež na to upozorňujem. A vôbec, ozaj sa nebránime diskutovať o tomto probléme a hľadať schodné cesty financovania verejnoprávnych médií. Bohužiaľ, sú tu skúsenosti z minulého obdobia, čo sa týkalo privatizácie a spôsobu privatizovania.

    No a čo sa týka tiež odvolávania členov Rozhlasovej rady, pani Kiššová. No keby ste boli bývali úprimní, no tak zaradíte medzi tých troch, ktorých ste sa snažili odvolať, aj toho štvrtého, na ktorého sme upozorňovali. Ale to už nebolo vo vašom pláne. A s tým ste nesúhlasili. Ale v predchádzajúcom období takisto boli členmi rozhlasových a televíznych rád napr. niektorí členovia, ktorí boli na kandidátke súčasných koaličných strán do rôznych volieb, do volieb do VÚC-ky, do volieb do Národnej rady, myslím, že tu sedí aj jedna pani poslankyňa, ktorá bola tiež členkou tuším Rozhlasovej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    V rozprave vystúpi k tomuto bodu posledný rečník pán poslanec Nagy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom krátkom príspevku chcem sa vyjadriť k dvom okruhom problémov. Po prvé by som chcel vyjadriť stanovisko poslaneckého klubu Most – Híd k predlohe zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a po druhé by som chcel upozorniť na niektoré otvorené otázky, ktoré bude potrebné riešiť ešte do prijatia tohto zákona.

    Tak najprv k stanovisku poslaneckého klubu Most – Híd. Náš poslanecký klub víta a podporuje prijatie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska minimálne z troch dôvodov. Po prvé, sme presvedčení, že tento návrh zákona vytvára rámec, podčiarkujem, rámec pre reformu verejnoprávnych médií, dáva nám šancu, aby sme uskutočnili v tomto ohľade základné a zásadné zmeny či už vo fungovaní Slovenskej televízie alebo aj Slovenského rozhlasu. Po druhé, tento návrh zákona vytvára predpoklady na riešenie akútnych a katastrofálnych finančných problémov Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu, v prvom rade ide o riešenie finančných problémov Slovenskej televízie v súčasnosti aj v budúcnosti. A po tretie, podporujeme tento návrh preto, lebo sme presvedčení, že vytvára šancu, a opäť opakujem a podčiarkujem, šancu posilniť verejnoprávny charakter Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu.

    Teraz k otvoreným otázkam, ja si myslím, okrem tých otázok, ktoré tu odzneli, ktoré sú otvorené otázky, resp. nie sú riešené v návrhu zákona, sú možno riešiteľné v priebehu tohto obdobia, ktoré nás čakajú do druhého čítania. Je to tých povestných 25 dní do druhého čítania, máme možnosť vyjadriť sa k týmto otvoreným otázkam vo výboroch, ale aj v priebehu druhého čítania, príp. dať aj pozmeňujúce návrhy.

    Ja vidím také tri skupiny otvorených otázok.

    Prvá skupina sa týka postavenia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Rada bude mať enormne silné postavenie, oveľa silnejšie postavenie, ako je to prípade súčasnej Rady Slovenskej televízie alebo Rady Slovenského rozhlasu. Som za to, že to postavenie je potrebné aj iným spôsobom formovať, resp. definovať. V prvom rade treba zvýšiť zodpovednosť tejto rady smerom k Národnej rade Slovenskej republiky, nie iba smerom k výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ale k celej Národnej rade Slovenskej republiky. Nám tu chýba vymáhateľnosť tejto zodpovednosti minimálne zase v troch oblastiach, v oblasti verejnoprávnosti, v oblasti zodpovednosti za plnenie ekonomických úloh a aj v oblasti odborných úloh. Zákonom bude treba zabezpečiť iným spôsobom, ako je to zabezpečené v súčasnosti, aby táto rada mohla byť aj orgánom na sledovanie verejnoprávnosti Rozhlasu a televízie Slovenska, nie iba posudzovateľom právnych, ekonomických a organizačno-technických problémov, ale v prvom rade orgánom na zabezpečenie sledovania verejnoprávnosti novej inštitúcie.

    Druhý okruh otvorených otázok sa týka národnostného vysielania Slovenského rozhlasu. Ako veľmi dôležitú úlohu tak aj v prípade televízie, ako aj celého rozhlasu vidím úlohu legislatívne posilniť verejnoprávny charakter aj národnostného okruhu, resp. národnostného vysielania a takisto legislatívne zabezpečiť a zakotviť v zákone rozvoj tohto vysielania tak po finančnej, personálnej, programovej stránke, ako aj toho, čo sa týka rozsahu tohto vysielania. Samozrejme, keď hovorím o národnostnom vysielaní, nemám na mysli iba vysielanie v maďarskom jazyku, ale v prvom rade vidím ako kritický súčasný stav rozsahu, zamerania a obsahu vysielania v rómskom jazyku. Je to kritický problém, nechcem sa o tom veľmi rozširovať, ale toľko, koľko sa vysiela, a to, čo sa vysiela pre Rómov, resp. v rómskom jazyku, absolútne je nepostačujúce a nejde to správnym smerom. Ešte osobitné problémy sú v národnostnom vysielaní, a bude to treba riešiť aj zákonom, v rusínskom a ukrajinskom jazyku, ako aj postavení redakcie aj umiestnení tejto redakcie v súčasnosti v Košiciach, a nie v Prešove. A napokon ešte k národnostnému vysielaniu Slovenského rozhlasu bude treba zabezpečiť aj isté prepojenie, resp. nájsť vhodnú formu spolupráce medzi okruhom národnostného vysielania Slovenského rozhlasu a, samozrejme, aj televízie s exekutívou, konkrétne s úradom podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Tretí otvorený okruh problémov, ktorý je ešte možnože vážnejší, je národnostné vysielanie súčasnej Slovenskej televízie. Slovenská televízia, nie je to presné číslo, ale poviem to, v súčasnosti vysiela týždenne asi 500 hodín. Z týchto 500 hodín vysielania v súčasnosti národnostné vysielanie predstavuje možnože hodinu a pol vysielania, ani nie jedno percento ale pol percenta vysielania. To znamená, po slovensky povedané, verejnoprávna Slovenská televízia prenecháva mediálny priestor iným vysielačom a iným vysielateľom televízneho signálu v jazyku národnostných menšín, či už ide o maďarčinu alebo rómčinu, alebo ukrajinčinu. Je to nezodpovedné a nedôstojné. Obyvatelia, či už Maďari alebo Rómovia, alebo Rusíni, alebo Ukrajinci, sú takisto platiteľmi koncesionárskych poplatkov a za to denne majú vysielanie 5, 10, 15 minút a katastrofálne personálne obsadenie, a nedôstojné postavenie. Toto je problém, ktorý bude potrebné zabezpečiť aj v samotnom novom zákone.

    Ja som presvedčený, že okrem týchto troch okruhov problémov, o ktorých som hovoril, existuje veľa otvorených otázok, ale som presvedčený, že čas, ktorý máme k dispozícii do druhého čítania, ale i samotné druhé čítanie otvára nám možnosť dať spoľahlivé odpovede na tieto otázky a príslušné riešenia. A v tomto presvedčení teda vyjadrujem podporu poslaneckého klubu Most – Híd k návrhu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V náväznosti na to, čo povedal pán poslanec Nagy, by som sa chcel zmieniť o toľko pertraktovanom pojme, ako je odpolitizovanie Slovenskej televízie. Často sa tu hovorí o politizácii, odpolitizovaní a tak ďalej a tak ďalej Nemôžem sa ubrániť dojmu, že slovo politizácia, resp. odpolitizovanie v tomto prípade sa istým spôsobom pertraktuje z úst tých, ktorí predkladajú a ktorí obhajujú tento zákon, ako istá hmla, ktorá nehovorí o istom probléme existencie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. To znamená, pod rúškom odpolitizovania vlastne my istým spôsobom môžeme nebadane zrušiť existenciu verejnoprávnych médií a nikto si to ani nevšimne preto, lebo budú síce odpolitizované, ale neexistujúce. A toto, si myslím, je problém, o ktorom by sme mali tiež hovoriť, do akej miery politizácia a do akej miery existencia.

    No a ešte jedna maličká poznámka. Viete, niektorí tuná hovoria o nejakej sebareflexii za tých 18 rokov od vzniku, resp. 17 rokov od vzniku Slovenskej republiky. Ja si myslím, že áno, sebareflexia určite áno, len je tu niečo podobného. Každý si musí tú sebareflexiu položiť vlastne sám pre seba aj hľadiska takých dôležitých vecí, ako je slovenský štát a jeho existencia a jeho chcenie, aspoň trošku si tak vnútorne povedať, že áno, nechcel som ten slovenský štát, ale nefunguje až tak zle, nie všetko je tam také, ako som pred tými 17 rokmi hovoril, že to také bude. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám.

    Pán poslanec Nagy reaguje na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Len chcem povedať nám všetkým, že nemám na čo reagovať, lebo pán poslanec Jarjabek nereagoval na mňa, ale hovoril o niečom inom. Ďakujem pekne.

  • Aj to je reakcia. Ďakujem pekne.

    Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, pokúsim sa byť stručný. Musím v úvode povedať, že ďakujem za vecné vystúpenia. Som pripravený v tých nasledujúcich štyroch týždňoch v takomto duchu diskutovať so všetkými poslancami, ktorí o túto tému budú mať záujem, ale musím poopraviť niektoré tvrdenia a vyjadrenia, ktoré tu zazneli.

    Predovšetkým čo je naozaj podstatné povedať na úvod. Toto je začiatok, začiatok niekoľkých postupných krokov, toto nie je záver alebo definitívne nastolenie reformy verejnoprávnych médií. A ja som rád, že z úst prakticky všetkých rečníkov, bez ohľadu na to, či z opozície alebo z koalície, zaznelo jedno, že tá reforma je potrebná. S tým sa naozaj u všetkých predrečníkov plne stotožňujem.

    Niekoľko momentov, ktoré akcentoval pán poslanec Maďarič, kritika navrhovaného ustanovovania tej rady. No je to podobný model ako v minulosti. Akurát je striktnejšie garantovaná odbornosť členov tohto dohľadového orgánu, keďže, bohužiaľ, naša skúsenosť naozaj za roky dozadu nie je bohvieaká. A ja viem, že ani vy ste neboli spokojný s tým, ako fungoval manažment, minimálne Slovenskej televízie, som o tom presvedčený, pretože vás považujem za racionálneho človeka.

    A čo sa týka nejakej politizácie, ja som presvedčený, že aj v tej novej deväťčlennej rade by mala mať zastúpenie opozícia, určite áno, ale opozícia nie v takom v zmysle ako v minulosti, že to boli konkrétni kandidáti navrhovaní, povedzme, poslancom alebo poslaneckým klubom. Teraz to jednoducho možné nebude. Politici nebudú môcť navrhovať kandidátov do tejto rady. Jednoducho budú to naozaj môcť robiť len profesijné a záujmové združenia, čo je inak tiež prvok istej odpolitizácie tohto modelu, tak ako ho navrhujem.

    Často tu bolo spomínané to spájanie. Opakujem, aj v tomto prípade je to len začiatok. V prvej línii ide o inštitucionálne spojenie. Ten ďalší priestor je tu pre manažment, aby jednotlivé štruktúry oboch médií efektívne nastavoval tak, aby to bolo racionálne a, áno, hovorím to otvorene, aby to do budúcna prinieslo možné úspory. A práve preto nie je možné v súčasnom návrhu zákona hovoriť o tom, koľko peňazí to bude.

    To je reakcia aj na pána Senka. Nie je možné v súčasnosti prísť s nejakou dopadovou štúdiou. Neviem si predstaviť, že by nejaká skupina úradníkov z ministerstva kultúry alebo financií vtrhla, povedzme, do Slovenskej televízii vyžiadala si zmluvy z registra, všetky faktúry, záväzky a podobne. To by bolo narušenie nezávislosti Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu. Isté veci sú naozaj úlohou pre manažment. To je jednoducho prirodzené, ak chceme zachovať nezávislosť týchto médií.

    Členovia výboru, pán poslanec Maďarič, oni nebudú rozhodovať o tých kandidátoch, oni naozaj budú skúmať len splnenie formálnych kritérií a rozhodovať bude plénum. Hovorím o tých kandidátoch na generálneho riaditeľa. Takto je to v zákone navrhnuté.

    No a čo sa týka voľby generálneho riaditeľa, nebudem hovoriť zdĺhavo, poviem to len vcelku jednoducho. Posledný riaditeľ, ktorý bol zvolený ešte podľa toho starého systému v Národnej rade, bol Richard Rybníček. V Rade Slovenskej televízie boli zvolení dvaja...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister. Je 11.33 hodín. Ja teraz by som sa chcel spýtať, či je všeobecný súhlas s tým, keďže je navrhovateľ po ukončenej rozprave k poslednému bodu schôdze, tak mám návrh, že posunieme hlasovanie o pár minút. A potom radšej ukončíme schôdzu, ako to naťahovať. Dobre?

  • Odpovede z pléna.

  • Takže je súhlas. Tak, nech sa páči, prosím, pokračujte.

  • Ja budem kooperovať, že sa budem snažiť byť rýchly. Takže dokončím tú myšlienku. Teraz naozaj narážam na schopnosť Rady Slovenskej televízie vyberať kvalitného kandidáta. Tak v parlamente bol posledným riaditeľom zvolený Richard Rybníček. Rada vybrala dvoch kandidátov v uplynulých rokoch, volali sa Hreha a Nižňanský. Myslím si, že to je dostatočná odpoveď na akési kvalitné rozhodovanie a nezávislé rozhodovanie príslušnej rady.

    Čo sa týka politického vplyvu. Opäť, poviem to celkom otvorene, žiadny zákon nedokáže úplne eliminovať vplyv politikov na čokoľvek. Je to naozaj otázka politickej kultúry, otázka iného vnímania konkrétne v tomto prípade verejnoprávnych médií. A ja si to dovolím povedať možno veľmi jednoznačne. Posledné mesiace, to znamená obdobie nástupu novej vlády, predsa potvrdzujú, že sa to dá robiť aj s istou politickou kultúrou. Veď je predsa jasné, že súčasný manažment Slovenskej televízie by veľmi rád kričal, ak by dochádzalo k nejakému ovplyvňovaniu zo strany súčasnej vládnej koalície Slovenskej televízie. To je jednoducho dôkaz, že dôležité je naozaj aj v týchto otázkach sa riadiť istou politickou kultúrou. A tvrdím, že my to aj robíme.

    Pán poslanec Zajac, to je tá večná téma, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Naozaj tu nebudujme mýtus, že rozhlas je nejaká ideálna oáza pokoja, blahobytu, prosperity a podobne. Naozaj len zásluhou súčasného manažmentu Slovenského rozhlasu dokáže táto inštitúcia hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, ale nie vďaka tomu, aké je nastavenie legislatívne a iné fungovania tejto inštitúcie.

    Ale to, čo je dôležité povedať, je to, že rozhlas už v tejto chvíli naozaj funguje z podstaty, tam už naozaj nie je priestor na ďalší rozvoj. To znamená, že preto je súčasťou tohto koncepčného riešenia aj snaha o riešenie budúcnosti Slovenského rozhlasu.

    Vo vzťahu k vám, ja, samozrejme, rešpektujem a chápem, rozprávali sme sa na tú tému a budeme ešte, dúfam, aj ďalej diskutovať. Nemyslím si, že riešením je výmena manažmentu Slovenskej televízie. To sa tu dialo vždy v minulosti. A potom sa povedalo, že urobila sa nejaká reforma. No žiadna reforma sa neurobila. Politicky sa vymenil manažment a to bolo celé. Takže toto nie je cesta, ktorú by som ja v tomto prípade navrhoval.

    Pani poslankyňa Žitňanská, absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali, plne sa s tým stotožňujem. Aj ja si myslím, že toto je asi posledná šanca. A takisto ponúkam aj kolegom z opozície veľmi intenzívnu diskusiu v tých štyroch týždňoch, ktoré nám ostávajú, ak teda zákon prejde v prvom čítaní do druhého a tretieho čítania.

    Pán poslanec Nagy, uvedomujem si tie témy, hovorili sme o nich čiastočne aj s vašimi kolegami. Určite v druhom čítaní bude priestor o tom diskutovať a nájsť možno lepšie a efektívnejšie nástroje, ako riešiť tie otázky, ktoré ste nastolili.

    Pán poslanec Jarjabek, stotožňujem sa s vami. Áno, reforma je potrebná.

    A naozaj čo sa týka tých jednotlivých programových typov, pri tomto by som sa trošku pozastavil. Sú definované čiastočne v zákone. Ďalej sú definované aj v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, to znamená verejný záujem. A ja mám záujem, aby takáto charakteristika aj ostala. Pritom budúci rok je naozaj veľký priestor na to, hovoriť o obsahu a zadefinovať ho možno ešte lepšie. Môžeme sa o to pokúsiť spoločne.

    A ja len jeden príklad, ako pristupujem k verejnoprávnosti vysielania. Spomínali ste Cenu Dunaja. No musím vám povedať, že nebyť zásahu súčasného ministerstva kultúry žiadna Cena Dunaja vo vysielaní Slovenskej televízie, resp. ako podujatie možno ani nie je. Napriek tomu, že na to boli finančné prostriedky zo zmluvy so štátom, tak zachytili sme jeden list nemenovaného člena manažmentu Slovenskej televízie, ktorý navrhoval škrtnúť finančné prostriedky pre Cenu Dunaja. Na základe nášho zásahu toto podujatie ostalo zachované. A myslím si, že by malo byť zachované aj do budúcna.

  • A teraz k tomu, čo tu zaznelo z úst aj vás, aj možno ďalších kolegov, prepáčte, ale musím zareagovať, posledná vec. Áno, veď ja sa tým netajím. Dlhé roky som pôsobil v komerčných televíziách. Musím povedať, že jedna moja skúsenosť z tohto prostredia je naozaj dobrá. Rozhoduje sa tam naozaj efektívne. To nie sú nejaké anonymné peniaze, ktoré plynú od koncesionárov alebo zo štátneho rozpočtu. To sú peniaze konkrétnych majiteľov. A preto je to naozaj o efektivite.

    A myslím si, že najlepšie vám odpovedal pán poslanec Galbavý. Ak by som chcel poškodiť verejnoprávne médiá na Slovensku, tak by som mal najjednoduchšiu cestu nerobiť nič. Ten proces a tá cesta, na ktorú sa vydali, totižto nevyhnutne vedie do skazy. Ja sa snažím konať a snažím sa konať aj preto, aby verejnoprávne médiá na Slovensku ostali zachované. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nech sa páči.

  • Výkriky v sále.

  • Páni poslanci, môžeme kľudne pokračovať poobede, až teda vám to bude viac vyhovovať.

  • Hlas poslanca z pléna: „Ježišmária, čo kričíš tu?“

  • Dohodli sme sa na niečom inom. Nie?

  • Reakcia poslanca.

  • Ale veď je to jeho právo vystúpiť. Prečo to prerušujete? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. V diskusii vystúpilo päť pánov poslancov, padli dva pozmeňujúce návrhy, od pána Maďariča a od pána Senka.

    Ďakujem pánovi ministrovi, že si pripravil takú reakciu na každého z vystúpených pánov poslancov.

    A dúfam, že môžeme teraz pristúpiť k hlasovaniu.

    A ja vás poprosím, pán poslanec Podmanický, na budúce na mňa nevykrikujte stále, ja na to nie som zvyknutý. Dopočutia.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať hlasovaním o všetkých bodoch, ktoré sme dnes prerokovali. Budeme pokračovať. Predpokladám, že sú všetci prítomní, tak môžeme pokračovať ihneď.

    Predtým ešte by som chcel oznámiť, že po hlasovaní bude ukončená 8. schôdza Národnej rady a hneď po nej budeme mať ešte Valné zhromaždenie Medziparlamentnej únie, potrvá to len pár minút, schválili by sme tie skupiny priateľstva a ich predsedov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme hlasovaním.

    Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslanca Alexandra Slafkovského, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ale zaznel len jeden procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Rafaj, a to, aby sa o predmetnom návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku ďalej nerokovalo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Áno. Tak poprosím, páni poslanci, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu pána poslanca Rafaja nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.

  • Hlasovanie.

  • Zo 132 prítomných poslancov hlasovalo 56 za, 73 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Zo 133 prítomných poslancov hlasovalo 75 za, 55 proti, 3 sa zdržali.

    Národná rada schválila návrh zákona do druhého čítania.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 7 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    Petícii proti výstavbe megakasína na Slovensku (tlač 132).

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre financie a rozpočet poslanec Jozef Kollár. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie petíciu proti výstavbe megakasína. Ďakujem.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Zo 132 prítomných poslancov hlasovalo 125 za, 5 bolo proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k Petícii proti výstavbe megakasína na Slovensku.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 150).

    Dávam slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby hlasovanie uviedol.

    Pôvodný navrhovateľ tohto zákona bol pán poslanec Počiatek, ale keďže pri prerokovaní zákona bol navrhovateľ pán Jozef Kollár, tak prosím...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie navrhovateľ, ale spravodajca. Nech sa páči.

  • Takže opäť s veľkou chuťou zastúpim pána poslanca Počiatka.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný poslanecký návrh zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo 51 za, 62 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh zákona nebol schválený do druhého čítania.

    Pokračujeme hlasovaním v skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa a mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010 (tlač 172).

    Spravodajcom je predseda navrhnutého gestorského výboru poslanec Jozef Kollár. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 54 proti, 4 sa zdržali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby predmetný vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a termíny výborom do 26. novembra 2010 a gestorskému výboru do 29. novembra 2010 na jeho prerokovanie. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 1 proti, 57 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169),

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Jozefa Viskupiča, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Konštatujem, že v rozprave vystúpilo 5 pánov poslancov a boli počas rozpravy predložené 2 pozmeňujúce návrhy. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o nich, ako boli predložené.

    Prvý návrh je od pána poslanca Maďariča podľa § 73 ods. 3 písm. b ), aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

  • Prosím, páni poslanci, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Zo 132 prítomných poslancov hlasovalo 56 za, 71 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Druhým návrhom je návrh pána poslanca Senka podľa § 73 ods. 3 písm a), aby Národná rada vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o návrhu pána poslanca Senka, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Zo 131 prítomných poslancov hlasovalo 58 za, 70 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Následne by som vás chcel poprosiť, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Zo 129 prítomných poslancov hlasovalo 74 za, 52 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, o určení gestorského výboru a lehôt na jeho prerokovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že návrh zákona prerokujú výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, hlasovalo za 74, proti 2, zdržalo sa 51, nehlasovali 2.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za účasť a vyhlasujem 8. schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Poprosím vás pekne ešte o pár minút strpenia.

    Otváram

    Valné zhromaždenie slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie

    s týmto programom: 1. stanoviť počet skupín priateľstva na základe uznesenia zahraničného výboru na 27, 2. schváliť nominácie na posty predsedov regionálnych skupín Medziparlamentnej únie.

    Postupne vás oboznámim so skupinami priateľstva a s ich navrhnutými predsedami a potom toto odsúhlasíme jedným hlasovaním:

    Prvá skupina – Česká republika, pani poslankyňa Jurinová zo strany SaS.

    Druhá skupina – Maďarská republika, pani poslankyňa Pfundtner zo strany Most – Híd.

    Tretia skupina – Poľská republika, pán poslanec Kolesík zo strany SMER – SD.

    Štvrtá skupina – Ukrajina, pán poslanec Krajkovič zo strany SMER – SD.

    Piata skupina – Rakúska republika, Švajčiarsko, pán poslanec Kollár zo strany SaS.

    Šiesta skupina – Nemecko, pani poslankyňa Tkáčová zo strany SDKÚ – DS.

    Siedma skupina – Taliansko, pán poslanec Hrušovský zo strany KDH.

    Ôsma skupina – Izrael, pán poslanec Osuský zo strany Most – Híd.

    Deviata skupina – Cyprus, Grécko, Turecko, pani poslankyňa Gabániová zo strany SMER – SD.

    Desiata skupina – Francúzsko, pani poslankyňa Žitňanská zo strany KDH.

    Jedenásta skupina – Španielsko, Portugalsko, pán poslanec Fronc zo strany KDH.

    Dvanásta skupina – Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, pán poslanec Markovič zo strany SDKÚ – DS.

    Trinásta skupina – Benelux, pán poslanec Slafkovský zo strany SDKÚ – DS.

    Štrnásta skupina – škandinávske krajiny, pán poslanec Vargovčák zo strany SDKÚ – DS.

    Pätnásta skupina – Albánsko, Bosna, Bulharsko, Chorvátsko, Srbsko, Macedónsko, Rumunsko, pán poslanec Slota zo strany SNS.

    Šestnásta skupina – Ruská federácia, pán poslanec Švantner zo strany SNS.

    Sedemnásta skupina – Bielorusko, Moldavsko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazašská, Kirgizská, Tadžická, Uzbecká republika, Turkménsko, Gruzínsko, pán poslanec Madej zo strany SMER – SD.

    Osemnásta skupina – Spojené štáty americké, Kanada, pán poslanec Droba zo strany SaS.

    Devätnásta skupina – Latinská Amerika, pán poslanec Stromček zo strany SMER – SD.

    Dvadsiata skupina – arabské krajiny, pani poslankyňa Laššáková zo strany SMER – SD.

    Dvadsiata prvá skupina – zvyšné krajiny Afriky, pán poslanec Štefanec zo strany SDKÚ – DS.

    Dvadsiata druhá skupina – Japonsko, pán poslanec Šebej zo strany Most – Híd.

    Dvadsiata tretia skupina – Filipíny, Indonézia, Kórea, Malajzia, Singapur, Thajsko, pán poslanec Vážny zo strany SMER – SD.

    Dvadsiata štvrtá skupina – Čína, pán poslanec Kondrót zo strany SMER – SD.

    Dvadsiata piata skupina – India, Srí Lanka, pán poslanec Petrák zo strany SMER – SD.

    Dvadsiata šiesta skupina – Kambodža, Kórea, Laos, Mongolsko, Vietnam, Bangladéš, Irán, Nepál, Pakistan, pán poslanec Paška zo strany SMER – SD.

    Dvadsiata siedma skupina – Austrálsky zväz, pán poslanec Majer zo strany SaS.

    Poprosím pánov poslancov a zároveň členov Valného zhromaždenia Medziparlamentnej únie, aby teraz vyjadrili súhlas 1. s tým, že počet skupín priateľstva je 27, a 2. s tým, že budú obsadené tak, ako som to práve prečítal.

    Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 106 prítomných poslancov a členov Medziparlamentnej únie hlasovalo 104 za, zdržali sa 2.

    Tento návrh uznesenia o skupinách priateľstva a ich predsedov je schválený.

    Ďakujem vám pekne, prajem pekný víkend.

  • Rokovanie 8. schôdze NR SR sa skončilo o 12.01 hodine.