• Dobré ráno, poprosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať 8. schôdzou Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Marián Kovačócy, Peter Osuský, Andrej Ďurkovský a podľa mojich informácií ešte aj pán poslanec Abrhan. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon NR SR číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon má tlač 147. Prosím, poslanca Dostála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a pani poslankyňu Kiššovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu.

    S faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie pána poslanca Ondruša prihlásení pán poslanec Rafaj a pán poslanec Dostál.

    Dávam slovo pánovi Rafajovi. Pán Rafaj sa nenachádza v miestnosti. Budeme pokračovať s pánom Dostálom. Nech sa páči.

  • Tak, asi to už bude trochu mimo, keďže tu pán poslanec Ondruš nie je a reagujem na to, čo povedal včera. A spomínal akurát to, že keby sme to nechali na žiakov a študentov, tak tí by nesúhlasili minimálne s polovicou povinných predmetov a určite by prišli protestovať proti polovici predmetov, ktoré sa učia. Tak som sa ho len chcel spýtať, že či už videl nejaké protesty v uliciach proti matematike alebo fyzike, alebo biológii, alebo podobne. Lebo ja som zatiaľ nič také nezaregistroval.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa prihlásil do rozpravy, keďže som jeden z podpísaných pod touto novelou a boli tu v rámci rozpravy vlastne viacmenej spomínané nejaké veci. Ja sa musím trošička vydýchať, sa ospravedlňujem.

    Rozprávalo sa tu o, asi najdlhší čas rozprával kolega zo strany SNS, pán poslanec Rafaj. Hovoril o demolačnej čate, o demolovaní toho, čo vyvstavali páni poslanci za minulej vlády alebo teda, doby vládnutia minulej vlády. Hovoril o, ako keby odstraňovaní sôch, o štátnom jazyku, symboloch, o tom, ako keby sme pôsobili ako Taliban, o tom, ako sa v hymne spieva, zastavme ich bratia, spomínal rôzne symboly.

    Ja si myslím, že jeho argumentácia bola úplne postavená na hlavu. Z hľadiska toho, čo sa snažili, páni poslanci, urobiť tzv. vlasteneckým zákonom a následne potom, keď sa do toho vložil ich vtedajší koaličný partner strana SMER, zákonom kde, teda keďže tento neprešiel, tak úpravou štátnych symbolov si myslím, že veľmi, veľmi sa nedostali k niečomu, čo by malo v našom právnom systéme pôsobiť. Stala sa totižto nasledujúca vec.

    Do oblasti vlastenectva, patriotizmu, čiže lásky k vlasti sa dostala norma, ktorá niečo prikazuje. Prikazuje, akým spôsobom, ad jedna učitelia v školách, riaditelia v školách, ad dva, zastupitelia na miestnej úrovni sa majú postaviť k tomu, ako sa má budovať ich slovami, budovať vlastenectvo.

    Myslím si, že Slovenská národná strana je ako keby strana jednej témy. Hovorí sa o tom, vždycky teda je spájaná s takým slovným spojením alebo konštrukciou, hovoria o obhajobe národnoštátnych záujmov. Mám pocit, že keď to už počujem od týchto zástupcov ich slovami, národniarov, tak začína to byť vo veľkej časti spoločnosti ako vtip.

    Ja by som sa chcel aj spýtať, že kde ho vzali tento trend a čo znamená tá, tá obrana národnoštátneho záujmu. Ja som videl nejakú takú inú činnosť, keďže boli minulé obdobie v koalícii troch vládnucich strán a podarila sa im taká trošička iná obhajoba. Obhajovali také historické, slovenské historické unikum, že jeden z ich koaličných partnerov im pri vládnutí a obhajobe odobral ministerstvo. Bolo to na základe obhajoby národnoštátnych záujmov alebo na základe obhajoby úplne nejakých iných záujmov? To je otázka.

    Následne tu rozprávali páni poslanci zo SMER-u a viac-menej si myslím, že počas toho štvorročného vládnutia, ktoré bolo tak si ako keby túto tému celkom slušne osvojili a myslím si, že urobili kus roboty v tom, aby sme v tomto parlamente nemali zastúpenie jednej politickej strany, ktorá sa sem nakoniec nedostala, HZDS a celkom slušnú robotu robia aj v tom, aby ich druhý koaličný partner strácal body.

    Myslím si, že ak sa mám zastaviť pri pánovi poslancovi Ondrušovi, keďže to tu bolo spomínané aj vo faktickej poznámke, tiež si myslím, že nevidel som žiadny protest proti učeniu sa nemčiny, nevidel som žiadny protest proti učeniu sa prírodopisu, navyše, presne tu by to malo zostať. Keď sa bavíme o učení, tak mali by rodičia učiť deti a nie, aby nejaký zákon kázal rodičom, ako si majú stavať svoj vlastný pocit k vlastnej krajine, svoje vlastné vlastenectvo. Bavíme sa tu predsa, to je jeden moment a druhý je, samosprávne úrady, kde tak isto sú volení ľudia, dospelí, slobodní a je absolútne dehonestujúce, že niekto im káže, akou formou sa majú postaviť k štátnym symbolom, resp. ju im predpisuje.

    Čo sa týka otázky pri pani poslankyni Obrimčákovej, zaujala ma tam jedna pasáž, ohľadom ten povinnej angličtiny. Ja si myslím, že práve to je cesta, ako sa postaviť k obhajobe národnoštátneho záujmu práve tam, kde je ho najviac treba obhajovať, a to je vonku. To nie je, my nepotrebujeme tuná, aby nám náš právny systém rozkazoval ako sa postaviť k národným symbolom, ale myslím si, že ovládanie angličtiny vnímanej možno v terajšej, čím ďalej viac ako celosvetového jazyka, ktorý môže nahradiť aj nejakú tú predtým intelektuálčinu, čiže latinčinu, je to jazyk, ktorý je aj za posledné obdobie, ktoré som bol v Bruseli, keďže im tam trikrát vypadol audio systém a musela nastať celková zhoda pritom, ktorý bude rokovací jazyk, no samozrejme to bola angličtina. Čiže, ak máme žiakom dávať nejakú výbavu do života, tak jeden zo svetových jazykov. Je absolútne obhájiteľný, že to bude práve angličtina.

    Mám, ešte rozprával pán poslanec Maďarič, ktorý ako bývalý minister kultúry naznačil niektoré veci a myslím si, že tam zostávam iba na rovine tej, že nie je, nie je záujmom tejto novely nejaké zase rozkazovanie, to znamená nejaké odstraňovanie, ani raz sa to tam nespomína. Myslím si, že ide tu iba o to, aby tu nebol nejaký rozkaz v miere, kde by nemal, kde nemá čo robiť.

    Na záver by som chcel povedať jednu vec, že v rámci obhajoby národnoštátnych záujmov sú ľudia, ktorí dokážu prirodzene a bez akéhokoľvek príkazu urobiť už len tým, že vybehnú na ľad alebo chytia raketu a uhrajú nejaký výsledok alebo reprezentujú krajinu so štátnym symbolom, ktorí majú hrdo na prsiach, urobia omnoho viacej ako som si ja doteraz stihol všimnúť urobila politická strana, ktorá má najväčší problém, alebo najviac si chce pripisovať zásluhy pri národných témach. Ja sa nemôžem porovnávať ani s jedným z ľudí, ktorí takéto veci robia, či už sú to športovci, odborníci a naozaj robia dobré meno Slovensku vonku a tým pádom sú prirodzene ako osobnosti uznávané doma. S obdivom sa na nich dívam aj ja, ale keďže hovoríme o štátnych symboloch, mňa nikto nikdy nenútil nosiť štátny symbol a nikdy ma nikto nenútil ho mať na čestnom mieste vo svojej pracovni, tak isto ako ma nikdy nikto nenútil mať obrázok manželky alebo obrázok syna vo svojej pracovni. Ale chcel by som ukázať čosi, čo teda vždy, keď som absolvoval nejakú cestu som mal so sebou, mal som to v Londýne, mal som to v Ríme, mal som to v Hanoji, mal som to na Kube. Všade, kde som sa mohol baviť o tom, odkiaľ som, čo reprezentujem a najväčším smútkom pre mňa je, že veľmi ťažko sa mi táto vec nosí na Slovensku, a to iba preto, páni zo strany SNS, že niekto by ma mohol spojiť s vami.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán Zelník, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, je úplne jedno, za ktorej vládnej garnitúry, alebo za ktoré volebné obdobie sa schválil zákon o štátnych symboloch.

    Štátne symboly sú štátne symboly a nikto si ich nemôže prisvojiť, ani koalícia, ani opozícia. Je to symbol štátu. Keď idete kdekoľvek v Európe alebo aj v Amerike, tak štátne symboly nájdete vo všetkých štátnych inštitúciách, v Amerike nájdete americkú zástavu na benzínových pumpách, na rodinných domoch. Vaše odôvodnenie a spájanie, odobratie nejakého ministerstva so štátnymi symbolmi, je nenáležité a nemá s tým nič spoločné. Ja si myslím, že by sme sa mali hrdo hlásiť k tomu, že štátne symboly sú v našich štátnych inštitúciách a je to symbol prejavu úcty k našim otcom, starým otcom a všetkým tým, ktorí sa zaslúžili o štátnosť a o vznik Slovenskej republiky. Preto by sme sa nikdy nemali hanbiť za to, že štátne symboly sú na čestných miestach v štátnych inštitúciách.

    A to, čo hovoríte, že niektorí študenti protestovali, alebo že protestujú. No, ja som presvedčený, že drvivá väčšina mladých ľudí sa stotožnila s tým, aby v ich školách, aby na mestských zastupiteľstvách, aby v inštitúciách, vyšších územných celkoch štátne symboly boli. Tento návrh zákona, pán kolega, je nenáležitý a neviem si vysvetliť alebo neviem pochopiť vaše myšlienkové pochody, že vy, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa podpíšete pod návrh zákona, ktorý chce tieto symboly odstrániť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bublavý.

  • Vážený kolega Viskupič, vážení kolegovia predkladatelia zákona, zákon, ktorý nepotrebuje novelizáciu, tento zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov je dobrý. Predkladateľ navrhuje zmeny, ktoré nikto nepotrebuje. Zbytočne sami seba okrádame o čas. Zbytočne sami seba okrádame o energiu, ktorú môžeme využívať pri skutočne vážnejších zákonoch.

    Bolo tu spomínané, že vylamujeme dvere, ktoré netreba vylamovať. Skutočne je to pravda. Nemáme my, v tejto snemovni vážnejšie problémy, ktoré by sme mohli prejednávať? Ale ideme meniť zákon, ktorý vystihuje to, čo je potrebné, aby naše deti, ktoré budú vychovávané a vychovávajú sa v školách, aby mali pred sebou svoju zástavu, svoju preambulu. Veď čím dlhšie to tie deti v školách vidia, tým lepšie sa im to do pamäti vryje.

    Tak isto každý sme jeden prešli výchovou. Naši rodičia nás vychovávali tak, aby sme sa stali slušnými občanmi, a aby sme boli pre túto spoločnosť prospešní. Keď my takto budeme vychovávať deti v školách, tak určite to bude len na prospech a nebude to len to, že im budeme vtĺkať do hláv to, čo oni nepotrebujú, oni sa to naučia aj tak.

    Prosím vás, veď každý sme boli aj deckom, tak si to uvedomte, že v tých školách to bude ozaj len prospešné, ale určite aj v iných inštitúciách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Do rozpravy je teraz prihlásený, a prepáčte, na faktické poznámky reaguje pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Obidvaja páni, ja úplne podčiarkujem to, čo hovoríte, len je tu jeden moment. Ja som ho spomenul, ja by som nechcel, aby s agendou tohto zákona bola spájaná Slovenská národná strana, a to znamená, tá strana, ktorá má na tričku úplne iné veci a bráni ľuďom, aby sa správali vlastenecky, pretože niekto si ukradol a ako ste spomínali, pán poslanec, nikto nemá nárok na symboly nášho štátu. Tuná ich niekto, ako keby až sprivatizoval a tvári sa, že nič sa nedeje.

    Pán poslanec, ja vám aj celkom rozumiem, čo hovoríte, a dokonca rozumiem aj tú linku, ktorú dokáže táto agenda reprezentovať, to znamená, obhajoba slovenskosti prináša ad 1) politické body a myslím si, že to, čo ste teraz hovorili o tom, ja hovorím o úprave zákona, ktorý nemá čo robiť v tejto oblasti, kde je a zatiaľ som tu odsedel dosť hodín na to, aby niekto mohol hovoriť o tom, či míňame energiu. Zobrali sme týmto nejaký čas v tejto snemovni, ale pre nás sú to dôležité veci, pretože ja sa cítim skutočne vlastencom a vlastencom preto takým, aby mi zákon nemusel rozkazovať to, ako sa mám správať k svojim vlastným symbolom, a aby mi niekto nekradol a neuzurpoval si nárok na ich používanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Číž.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, čo sa týka rozpravy na záver ešte niekoľko poznámok k predmetu, ktorý prerokovávame otázka používania štátnych symbolov.

    Sme len v prvom čítaní, takže práve v tomto čítaní náleží posúdiť všetky okolnosti, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona, teda logicky, či ten zákon je potrebný, ako funguje doterajšia právna úprava, aká je miera kontinuity tohto právneho predpisu, zistiť, aké bude mať náklady, aké bude mať dopady na spoločenské vedomie, aká bude vynútiteľnosť a vlastne pokiaľ sú v tomto zákone nejaké záujmy, nejaké hodnoty, symboly, ku ktorým sa viaže aj verejná mienka v nejakom pomere, tak posúdiť aj z tohto smeru tento zákon, že či naozaj bude zákon, ktorý bude vnímať väčšina spoločnosti pozitívne a logicky pravda, posúdiť aj ďalšie súvislosti tohto zákona predovšetkým politickej povahy. Vlastne text zákona sa potom logicky posudzuje v druhom čítaní, kde sa zaoberáme jednotlivým ustanoveniami a prípadnými, už potom konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi, takže v týchto súvislostiach.

    Predkladateľom je pán Dostál. Pamätám si ho, teda prvýkrát v politike z Dunajskej Stredy zo štadióna, kde vyslovoval veľmi zaujímavé názory na fungovanie Slovenska, slovenskej demokracie, postavenie väčšinového národa a charakter jeho konaní. S týmto som sa dodnes nevyrovnal, ale prosím, rešpektujem ako a ctím si hodnotu demokracie, že teda napriek tomu, že nerozumiem stanoviskám pána poslanca, že má právo ich vyslovovať a treba s nimi aj komunikovať s jeho stanoviskami.

    Rovnako sme tu zažili, pán poslanec Zajac, pán poslanec Šebej, teda všetci páni z OKS, ktorí dnes teda reprezentujú, predpokladám záujmy našej maďarskej národnostnej menšiny, keďže sú súčasťou politickej strany, ktorá sa netají tým, že ich záujmy obhajuje, pokiaľ nie verbálne, v každom prípade vo faktickom denno-dennom politickom živote, čo je zase úplne v poriadku.

    Tak teda k tým národným symbolom u nás. Už Max Weber, keďže pán Zajac hovoril o tom, že sa nejako nevnímajú argumenty vedecky ap., už Max Weber označil symboly ako predpoklad sociálnej interakcie, ako predpoklad komunikácie v komunite. Ďalším momentom, ktorý symboly výrazne ovplyvňujú je fakt, že symbol vyjadruje aj symbolické obsadenie verejného priestoru a v konečnom dôsledku, v čiste technokratickom slova zmysle, aj nárok na moc reprezentácie daného spoločenstva a vládu daného spoločenstva.

    Ďalší z významných teoretikov relatívne široko prijímaných Theodor Schneider považoval symboly za nevyhnutný, aby som teda rešpektoval aj liberálny pohľad na veci, za nevyhnutný ústupok voči iracionalite inak racionálneho sveta. Ak však prijmeme názor, že formovanie národa je čiastočne, či dokonca v plnej miere závislé na schopnosti ľudí si ho ako pospolitosť predstaviť, musíme symbolom priznať nezameniteľné miesto v národotvorných procesoch.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Slovenská republika je jeden z najmladších štátov v Európe, v našom regióne, bohužiaľ, najmenší. Náš hrubý domáci produkt predstavuje zhruba 0,11 % svetovej hospodárskej produkcie. Máme armádu, ktorá má 17 tis. ľudí. Je úplne logické a každý geopolitik, ktorý vníma našu realitu vie, že Slovensko musí založiť svoje fungovanie na prísnom a jednoznačnom dodržiavaní medzinárodného práva a musí hľadať spojenectvo demokratov celého sveta, pretože jednoducho, ako najmenší štát, je vystavené najväčšej hrozbe, že nedokáže uplatniť svoje základné záujmy.

    Slovensko geopoliticky na šťastie nie je predmetom záujmu žiadnej krajiny, okrem jedinej. Tá, ktorá je na juhu našich hraníc, ktorá sa s nimi netají. Samozrejme politická reprezentácia je relatívne opatrná, ale ako, pravdepodobne budeme o tom ešte hovoriť pri zákone o dvojitom občianstve, nepokrytým spôsobom usiluje o revanš. Veď predsa celá krajina je plná starých rakúsko-uhorských máp, symbolov a všetkého ostatného, existencia Karpatského fóra a aj zákon o dvojitom občianstve a iné, ale hlavne spôsob, akými atakuje Maďarsko aj prostredníctvom politickej reprezentácie národnostné menšiny, ktorú predstavuje teda aj pán Dostál, dnes v medzinárodnom prostredí je signifikantný. Je signifikantný, nejde tam v žiadnom prípade o diskusiu o tom, že sú ohrozené práva menšín, že by teda predmetom dialógu, že teda ochrana tých menšín bude predovšetkým predmetom dialógu s domácou politickou reprezentáciou. Ani v náznaku, vážené kolegyne, kolegovia.

    Pamätám si v slovensko-maďarských vzťahoch, že kedysi gróf Károlyi, keď sa rozprával so Slovákmi v roku 1917, tak vtedy povedal vcelku nonšalantne a jednoznačnú vetu. "Slováci budú mať toľko práv, koľko si vybojujú". Čiže táto technika a tento spôsob uplatňovania záujmu napriek tomu, že prešlo medzitým skoro sto rokov, sa uplatňuje aj dnes z pohľadu národnostnej menšiny. Minimálne máme také podozrenie a minimálne väčšina nášho obyvateľstva túto situáciu takto vníma.

    My sme politici a našou úlohou je vnímať našu politiku ako službu občanom. Nepochybne veľmi dôležitý význam má aj náš osobný pohľad na veci a na hodnoty, ktoré reprezentujeme, ale na druhej strane je rovnako integrálnou povinnosťou nás všetkých, vnímať aj záujmy nášho obyvateľstva, hľadať optimálnu väzbu medzi týmito dvomi faktormi.

    Tento zákon, ktorý tu je, predstavuje revanš, je čisto politický, bol v agende politickej strany, ktorú reprezentuje pán Dostál s tým, že akékoľvek snahy Slovákov o presadenie práva na to, aby svoje vlastné symboly umiestňovala na území Slovenskej republiky odmietla. Tento zákon jednoznačne odmieta tak samozrejmú a normálnu povinnosť, aby miesta škôl a miesta verejných zhromaždení občanov, resp. úrady, aby boli jednoducho v rámci týchto úradov umiestnené aj symboly Slovenskej republiky ako takej. Voči tomuto sa používajú argumenty typu, že sme slabí, že pán Viskupič, si čo rozpráva, čo je až dosť úsmevné, pretože pravdepodobne úplne rezignuje na dosiahnutý stav poznania v tejto sfére a vypráva o tom, že on sám individuálne nepotrebuje a nedovolí nikomu, aby mu nejakými zákonmi vnímali nejaké symboly.

    To, čo sa uvádza v tomto zákone je úplne prirodzenou snahou reprezentácie občanov minimálne 4,5 mil. ľudí v tomto štáte na to, aby symbol Slovenskej republiky na takomto mieste umiestnený bol. Nepochybne legitímna diskusia o tom, v akom rozsahu, v akej intenzite, v akej forme, a do akej miery má rešpektovať aj ten fakt, že Slovensko je viacnárodným štátom. Hlboko to rešpektujem. Viem si predstaviť diskusiu aj na túto tému. Dopracujme veci v tom zmysle, aby sme veci vnímali tak, ako je to samozrejmé a normálne v súčasnej Európe. Ale s plnou vážnosťou tvrdiť, že Slováci pomaly nedisponujú elementárnou mierou tolerancie, keď hovoria niečo o symboloch, pán Viskupič, veď ten triviálny, tak triviálny príklad toho celého, ako asi vyzerá v Spojených štátoch začiatok školského vyučovania, kde nielenže sa hrá hymna, ale sa ešte aj žiaci, spoločne recitujú prísahu na ústavu Spojených štátov, prísahu vernosti Spojeným štátom, a to pritom už neexistuje viac národnostný štát ako sú Spojené štáty. Ale v tejto diskusii by som nechcel pokračovať, pretože o to nejde.

    Naozaj, pre Slovensko je veľmi dôležité, aby sme našli naozaj primeranú a rozumnú rovinu toho, aby Slováci, ktorí majú dvadsať rokov štát, ktorí ešte musia hovoriť o dobudovaní štátnosti, ktorí hľadajú, vo všetkých zásadných formách svojho národného života tie základné premisy a fixuly, vytvárajú tradície. V rámci toho samozrejme musia Slováci vnímať aj to, že tu existujú aj národnostné menšiny a musia hľadať optimálne formy pre vyjadrenie ich záujmov, ale presne tak, ako je to v každom a budem citovať doslovne v ďalšom, v ďalšom zákone ako vyzerajú medzinárodné normy, ktoré upravujú postavenie národnostných menšín. Všade v preambulách, vo výkladových základných pravidlách je základ, že akékoľvek uplatňovanie menšinových práv musí dohodnúť predovšetkým k zlepšeniu komunikácie medzi stranami v danom štáte, ale nikdy nesmú ísť proti štátnej suverenite a proti ochrane štátneho územia a územnej integrite.

    Tak skúsme sa pozrieť, aká je dobrá vôľa prediskutovaných vecí, že či je priestor pre hľadanie konsenzuálnych riešení, ktoré môžu v konečnom dôsledku naozaj spôsobiť pozitívny moment, a to dobré spolunažívanie národov, nestrácanie úplne zbytočnej energie dvoch národov na to, aby s reziduálnymi nezmyslami otravovali svoje súčasné bytie a odobrali si obrovské množstvo energie, ktoré obidve krajiny potrebujú na to, aby riešili predovšetkým dopady súčasnej hospodárskej krízy.

    Takže, bohužiaľ kontexty tohto návrhu zákona nie sú ani v korektnej snahe upraviť niečo, v čom mohli byť nejaké zásadné pochybenia. Je to čisto politický zákon, ktorého úlohou je, ktorého úlohou je realizovať záujmy strany, ktorá reprezentuje národnostné menšiny v tomto parlamente. Nemá racionálny základ. Pripájam sa k tým rečníkom, ktorí žiadajú, aby tento návrh, aby v rokovaní o tomto návrhu Národná rada nepokračovala.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pán Číž. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Číž, položil veľmi správnu otázku. V prvom čítaní sa má hovoriť o tom, aká je miera kontinuity s predchádzajúcim vývojom, keď sa predkladá nejaký návrh na zmenu legislatívy. My to hovoríme otvorene, tento návrh má byť jasným dôkazom diskontinuity s tým vývojom, ktorý Slovenská republika absolvovala počas vlády Roberta Fica. Vôbec sa tým netajíme.

    Pán poslanec, vy ste hovorili, že vy mi nerozumiete, ale rešpektujete ma. Ja zase veľmi dobre rozumiem tomu, čo presadzujete, ako to presadzujete, ale hlboko s tým nesúhlasím. A teda, dokázali ste to aj vo svojom vystúpení, keď ste strašili Maďarskom, hovorili tu o nejakých geopolitických hrozbách, pričom nikto z predkladateľov, ani v návrhu, ani v dôvodovej správe, ani v zdôvodnení, ani v diskusii tu nehovoril, ani o menšine, ani o Maďarsku, ani o ničom. To sem vnášate iba vy.

    Tento návrh nijako nesúvisí s národnostnými menšinami. Nijako nesúvisí s Maďarskom. Je to naša vnútorná vec, nás Slovákov, nás občanov Slovenska, ako sa chceme postaviť k vlastenectvu, ktorú koncepciu vlastenectva uprednostníme. A vy, tu opäť demagogicky zamieňate práva za povinnosti. Tvrdíte, že my odmietame práva Slovákov umiestňovať na svojom území svoje vlastné symboly. Ale, však my nikomu žiadne práva nechceme zobrať. My im chceme zobrať povinnosť, ktorá podľa nášho názoru nie je odôvodnená.

    Ak nerozoznáte rozdiel medzi právami a povinnosťami, tak je mi ľúto, ale teda neviem o čom, o čom potom môžeme diskutovať a na čom sa môžeme zhodnúť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Číž, myslím si, že znova ste predviedli takú trošku mylnú predstavu, alebo reprezentujete takú mylnú predstavu, že vlastencom je ten, kto sa najviac bije do hrudi. Ja si myslím, že vlastencom je ten, komu práve v tej hrudi bije srdce, ale takým skutočným vlastenectvom. A to vlastenectvo tak vnútorne prežíva.

    U mňa vlastencom nie je ten, kto rozkráda Slovensko, ale ten, kto ho pred zlodejmi chráni. Vlastenec nie je ten, kto zneužíva neznalosť svojich voličov a oblbuje ich vycapením nejakých štátnych symbolov, ale ten, kto chráni záujmy svojich voličov.

    Keď v tomto duchu pozriem do opozičných lavíc, ja žiadneho vlastenca nevidím. Napriek tomu, úprimne priznávam, nie som s týmto návrhom novely stotožnený, ale napriek tomu ho v prvom čítaní podporím, keďže si myslím, že v predmetných zákonoch treba určité zmeny vykonať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Číž, ja som zachytil len nejakú takú, až na mieru nejakej osobnej invektívy ohľadom toho, čo som predtým rozprával. Ja by som vás chcel poprosiť do budúcna, literatúra je prístupná komukoľvek a literatúry som možno prečítal dosť na to, aby som vedel o čom rozprávam. Myslím si, že úroveň našich debát, ktoré sme absolvovali, skončila mojím obvinením z cynizmu. Ja si myslím, že nie je vhodné spochybňovať na tomto fóre to, kto má čo načítané.

    Myslím si, že som dosť jasne povedal, že neexistuje možnosť alebo neexistuje obhájiteľná forma toho, že niekto si zamení právo za povinnosť a snaží sa pretláčať nejakým spôsobom to, čo má fungovať prirodzene na báze emočnom, čiže vlastenectvo a patriotizmus nejakou zákonnou úpravou, ktorá ide nad rámec toho, čo v spoločnosti má zákon reprezentovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, len takú jednu, pán Číž, poznámku k vášmu vystúpeniu. V sumári ste spomenul, že sme najmladší národ a najmenší v Európe a nie som historik, som poľnohospodársky inžinier, ale ja sa pýtam historikov, nevedia nám povedať čo má stihnúť národ pri svojom vývoji, to znamená, sme v prvej triede, sme v materskej škôlke, sme v jasliach teraz, aby mi povedal, čo sa musí za päťdesiat, za sto, za päťsto rokov v národe akože utriasť, aby si svoju identitu udržal? To by som teda dal do pléna, aby nám historici povedali, čo máme za to obdobie.

    A druhú takú poznámku by som povedal, že keď som prišiel do tohto parlamentu, tak som si uvedomil proste, že vlastne po tisíc rokov máme konečne svoj štát. Sme tu a máme svoj dom, ktorý prakticky sme sa snažili nejakým spôsobom budovať generácie po generácii, a v súčasnosti, keď máme všetky izby, máme dom postavený, my Slováci nevieme v ňom žiť. Tak to je mi trošku smutno, tak bol by som rád, keby sme sa aj takýmto spôsobom k tomu postavili, že by sme to spolužitie tu urobili také, aké myslím si, aby sme sa nemuseli hanbiť pred našimi predkami, kde sme, čo robíme, ako žijeme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo, poslednému váženému kolegovi, hovoril som o najmenšom štáte v regióne, nie v Európe. Nepochybne v Európe sú štáty menšie.

    No a o tom vzťahu k symbolom, aj kontexty ďalších faktických poznámok, no nedá sa nič robiť, ak chceme hľadať optimálne formy právneho vyjadrenia základných hodnôt našej spoločnosti, pravdepodobne jednou z najlepších ciest je pozrieť si, ako to vyzerá v Európe. Urobiť si komparáciu európskych ústav. Ja som si ju teda urobil, vážené kolegyne a kolegovia, a by bolo veľmi zaujímavé, aký je vzťah k vlastenectvu, ako je fixované v ústave ako v základnom dokumente a táto hodnota, teda potom prirodzene, musí byť v primeranej intenzite vyjadrená aj v jednotlivých zákonoch.

    Skúste si pozrieť Portugalsko, Írsko, Nemecko, kde v Nemecku dokonca je povinnosť vychovávať k vlastenectvu ako základná v školách. Vážení kolegovia, napríklad z KDH, kresťanskí demokrati bavorskí, pozrite sa, ako majú upravené vlastenectvo vo svojej ústave, keď sme už pritom. Je to krajina hodná nasledovania, alebo z ktorej si máme zobrať príklad, čo sa týka vzťahu vlastenectvu. Skúsme to prejsť cez tie jednotlivé krajiny.

    Pre mňa tá európska pätnástka je zatiaľ prirodzeným vzorom. Vošli sme do Európskej únie, takže hľadám po tých dvadsiatich rokoch veľmi zložitého vnútropolitického vývoja Slovenska, kde to rozdelenie spoločnosti ešte dodnes cítiť a cítiť ho veľmi jednoznačne aj v tomto návrhu, kde už bohužiaľ tento návrh zámerne smeruje voči väčšinovému pohľadu a záujmov našich občanov. To je ďalší problém tohto zákona.

    Takže, cesta je naozaj tou poctivou, diskutovať, poctivo hľadať mieru, mieru a formu vyjadrenia základných hodnôt v našich dokumentoch, ale aj v praktickom politickom živote. A myslím si, že umiestnenie symbolov v tomto smere je úplne prirodzené fixované aj v právnej norme. Ten pohľad, ktorý hovorí o tom, že teda nič neprikazovať ap. je jednoducho drvivo menšinový. Rozumiem mu, ale som presvedčený, že väčšina ľudí chce spolu komunikovať, nepoznám ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som zareagoval na niektoré veci, na ktoré nebol priestor v rámci faktických poznámok a vyjadril sa teda k rozprave.

    Jednak, pán poslanec Maďarič, to sme tu už rozoberali, aj pán poslanec Rafaj, sa snažili spochybniť, že táto novela má niečo s tzv. vlasteneckým zákonom, pretože rieši zákon o štátnych symboloch a reaguje na tú novelu zákona o štátnych symboloch, ktorá bola schválená v apríli minulého roku.

    Už som povedal, že tá novela zákona o štátnych symboloch bola schválená ako náhrada za vlastenecký návrh, vlastenecký zákon z dielne SNS. A pán Maďarič vtedy sa vyjadril, že všetko je aj vecou miery, a že tá miera podľa neho bola prekročená vo vlasteneckom zákone, ale v tej novele...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec Dostál, poprosím kolegu telefonujúceho, keby mohol ísť telefonovať von. Pán kolega, môžem vás poprosiť, netelefonovať v miestnosti, ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • ... zákona o štátnych symboloch z dielne SMER-u už prekročená nebola. Ja by som teda len rád pripomenul, že aj hlasmi SMER-u bol schválený pôvodne vlastenecký zákon z dielne SNS, akurát SMER sa potom podobne ako pán prezident zľakli protestov verejnosti a trošku to zmiernili.

    A tie línie argumentácie, ktoré tu zazneli zo strany kritikov predloženého návrhu, ukazujú nepochopenie toho, o čo v tom návrhu ide alebo teda zámerné zavádzanie. Nejdeme nikomu nič prikazovať, ideme rušiť povinnosť, ktorú považujeme za neopodstatnenú. Školy sa budú môcť slobodne rozhodnúť, nikto im nenariadi, že musia symboly, pokiaľ tam ich chcú mať, odtiaľ dať preč, pokiaľ tam chcú mať viacej symbolov, pokiaľ tam nechcú mať iba vyobrazenie zástavy, ale chcú tam mať zástavu, nikto im v tom brániť nebude.

    Ďalšiu líniu argumentácie, ktorú som počul, povedzme z úst pána poslanca Čaploviča, bola taká, že však už tam, už tam tie symboly sú, tak prečo to teraz, teraz ideme meniť, však už tie finančné prostriedky boli vynaložené. Áno, tak bolo by logickejšie, keby takáto novela bola schválená ešte pred 1. septembrom. Nebola, ale tá argumentácia mi pripomína také, že však áno, no mlieko sa už rozlialo, tak čo sa do toho staráte, prečo do toho rýpete. Asi to ani nemalo byť, ale veď už to je, no tak to nechajte tak.

    K niekoľkým vecným výhradám. Pani poslankyňa Obrimčáková namietala, že navrhujeme deň účinnosti zákona vyhlásením zákona v Zbierke zákonov, a že školy majú nejaký rytmus, ktorý súvisí so školským rokom. Ten deň účinnosti navrhujeme takto s ohľadom na skutočnosť, že zákonom nikomu nestanovujeme žiadne nové povinnosti. Pokiaľ sa stanovujú zákonom nejaké nové povinnosti, tak je samozrejme logické dať dotknutým subjektom nejakú lehotu, aby sa mohli pripraviť na plnenie tých povinnosti. Týmto žiadne nové povinnosti nikomu, ani školám, ani zastupiteľstvám, ani žiadnym fyzickým alebo právnickým osobám nestanovujeme, takže žiadna takáto lehota potrebná nie je.

    K argumentácii pána Rafaja, ktorá bola zavádzajúca, hovoril napríklad, že zmysel nášho návrhu možno odčítať z poslednej vety dôvodovej správy, teda všeobecnej časti, kde hovoríme, že ako nesystémový prvok sa navrhuje vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého musí byť výchova k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu. Bodka. No lenže tá veta pokračuje, pretože obsah štátnych vzdelávacích programov, by nemal byť upravovaný v zákone o štátnych symboloch, čo už teda, pán Rafaj, nespomenul. Rovnako ako nespomenul, že ďalej v osobitnej časti dôvodovej správy vysvetľujeme aj to, že táto záležitosť je upravená v už existujúcom školskom zákone. On síce spochybnil, že ak je niečo dané, ako cieľ vzdelávania a výchovy a vzdelávania, tak to automaticky neznamená, že sa to premietne do obsahu, ale školský zákon hovorí dosť jasne o tom, že štátne vzdelávacie programy majú obsahovať konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4, kde sa hovorí aj o posilňovaní úcty ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je žiak občanom.

    Pani poslankyňa Obrimčáková sa pýtala, či nám nevadí, že sa v Spojených štátoch amerických alebo v Kanade hrá hymna na začiatku každého vyučovania. A podobné argumenty zaznievali od viacerých rečníkov, či nám nevadí, že si Američania vyvesujú, vyvesujú zástavy a používajú štátne symboly oveľa viac ako my. My ten rozdiel vidíme práve v tom, či niekto niekoho k niečomu núti alebo to človek, inštitúcia robia na základe vlastného slobodného rozhodnutia. A samozrejme, že je tam dôležitý aj nejaký kultúrny kontext. Veci, ktoré sú v jednej krajine úplne prirodzené a normálne a nikoho nenapadne ich spochybňovať, v inej krajine pôsobia teatrálne. A keďže sme vlastenci, tak rešpektujeme situáciu na Slovensku a nesnažíme sa, nesnažíme sa prenášať veci, ktoré majú na Slovensku úplne iný kultúrny kontext, ako, ako v niektorých iných krajinách.

    Chcem sa ohradiť aj voči viacerým, viacerým argumentom, že tým, že sme prišli s týmto návrhom, iba splácame nejaký dlh voči MOST-u, alebo, alebo robíme agendu strany MOST- HÍD. My sme kandidovali ako poslanci OKS na kandidátke strany MOST. Sme členmi poslaneckého klubu, ale robíme veci na základe vlastného presvedčenia, či sa vám to už páči alebo nie. Robíme veci, o ktorých si myslíme, že sú správne. A aj o tejto veci si myslíme, že je správa. Navyše tento návrh nepredkladajú iba poslanci OKS.

    Posledné dve poznámky. Vrátim sa opäť k pánu poslancovi Rafajovi, keď spomínal nejaký rebríček vlastenectva a ťažkal si, ako je na tom Slovensko zle, že horšie z okolitých krajín je na tom už iba Poľsko a Nemecko. No bol by som veľmi rád, keby úroveň vlastenectva, úcty k vlastnej histórii bola taká ako je v Poľsku, napríklad, pretože Poliaci sú podľa mňa skutoční vlastenci, o čom, o čom nemôže, nemôže nikto pochybovať a čo dali najavo v histórii mnohokrát veľmi prakticky a aj za cenu veľmi ťažkých obetí. Čiže s tým by som vôbec nemal problém, keby na Slovensku bolo vlastenectvo len o čosi vyššie ako v Poľsku.

    A posledná vec úplne, teda s potešením som sa dozvedel, že aj Fidesz sa inšpiroval pôvodnou verziou vlasteneckého zákona z dielne SNS. Gratulujem Slovenskej národnej strane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Dostál. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Odznelo tu už veľmi veľa rôznych myšlienok a argumentov na danú tému. Ja budem reagovať len na zopár z nich, aby sme tu nestrávili ešte ďalšie dve hodiny, pretože dalo by sa.

    Pán Rafaj vo svojom vystúpení vyslovil takú akademickú otázku, že prečo si dávajú ľudia v práci na stôl fotky svojej rodiny a povedal, že je to akýsi symbol. Odborná teória aj prax nazýva toto sociálno-technická adaptácia na prostredie a naozaj platí, že fotka na stole vyvoláva v blízkom človeku určité emócie, možno spomienky, možno nejaké pocity, ale ja nepoznám ani jedného zamestnávateľa, ktorý by prikazoval svojim zamestnancom mať na stole fotku svojej manželky, matky, možno svokry s cieľom, aby prispel k budovaniu a rozvíjaniu ich dobrého vzťahu. Dokonca si dovolím tvrdiť, že možno takáto povinnosť by mala úplne opačný efekt a presne rovnako je to podľa mňa aj s vlastenectvom.

    Ak má niekto pocit, že vlastenectvo sa buduje cez kladenie povinností vystavovať,alebo umiestňovať niekde štátne symboly, tak ja spochybňujem, že takýto človek vôbec tuší, čo vlastenectvo je, ako sa buduje a ako by sa mohlo rozvíjať. Ak dokonca takýto človek hovorí a je predstaviteľ strany, ktorej predseda nepozná ani len autora a ani slová hymny svojej vlastnej vlasti, tak je to podľa mňa výsmech.

    Odznela tu jedna rozumná myšlienka a to, že vlastenectvo je cit a k jeho budovaniu prispeje len systém, systém opatrení, systém aktivít, možno proces nejakej výchovy. Ja s týmto súhlasím a preto sa prikláňam k tomu, venovať sa skutočnému budovaniu vlastenectva, venovať energiu týmto aktivitám, ktoré vlastenectvo podporujú a nie prikazovať niekomu, umiestniť niekde štátne symboly.

    Viackrát tu odznela aj otázka, že komu vadia štátne symboly Slovenskej republiky. No ja sa pýtam inak. Komu vadí, že je tu snaha uprednostniť slobodnú voľbu umiestniť alebo neumiestniť niekde štátne symboly. Ja sa pýtam, komu tu prekáža tento prvok demokracie? Mne neprekáža. Ja tento návrh na zmenu zákona o štátnych symboloch práve pre toto podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Jána Počiatka, Petra Kažimíra a Roberta Fica na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 148, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 134.

    Dávam slovo poslancovi Kažimírovi, aby návrh zákona uviedol a poprosím pána poslanca Kollára, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, návrh tohto zákona ustanovuje osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky. Platiteľmi odvodov, ktorí by mali povinnosť uhrádzať odvody ustanovené týmto zákonom sú banky, zahraničné banky, vrátane pobočiek zahraničných bánk, iné úverové inštitúcie a iné zahraničné úverové inštitúcie, vrátane ich pobočiek.

    Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva platiteľa tvoriace zdroje jeho majetku a financovania. Ale z týchto pasív sú vylúčené: vklady prijaté bankou a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republike podľa osobitného zákona o ochrane vkladov, za ktoré banka už uhrádza príspevky a tiež o vklady prijaté bankou, ktoré sú chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom členskom štáte Európskej únie. To znamená, naozaj nie je pravdou, že odvody sú zaťažené aj z vkladov obyvateľstva, ktoré sú chránené systémom ochrany vkladov.

    Z týchto pasív sú ďalej vylúčené vlastné zdroje financovania platiteľa tvorené s platným základným imaním, ďalej sú tu vylúčené zdroje financovania platiteľa predstavujúce pohľadávku spojenú so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadený dlh, no a okrem toho sa navrhuje znížiť základ navrhovaných odvodov tak, aby sa eliminovalo riziko dvojitých odvodov z pasív nadobudnutých finančnými inštitúciami v súvislosti s vykonávaním činnosti na území iného členského štátu, vrátane cezhraničného vykonávania činnosti na území iného členského štátu Európskej únie.

    Sadzba odvodov je v návrhu zákona stanovená na úroveň 1,35 % zo základu pre výpočet odvodov. Návrh na ustanovenie tejto sadzby odvodov vychádza zo zverejnených hodnoverných informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu a jeho inštitúciách. No a tu sa musím pristaviť pri slovíčku, hodnoverné údaje, lebo viete, my ako opozičná strana, ktorá nemá k dispozícii stovky úradníkov produkujúcich analýzy, sme v dobrej viere, sme sa opreli pri príprave tohto zákona o verejne dostupné informácie centrálnej banky. Ale všetko je inak.

    Po doručení zákona do parlamentu sa ozvala samotná Národná banka a priznala, že publikovala chybný údaj o celkovej výške pasív bankového sektora. Prijali sme tiché ospravedlnenie zodpovedných pracovníkov Národnej banky, ale pravdou je, že navrhovaný odvod vo výške 1,35 % má skoro dvakrát vyšší dopad ako sme z pôvodných údajov vypočítali. No vyzerá to tak, že aj pre našu centrálnu banku platí, to známe v duchu filmu "Niekto to rád horúce", že naozaj nikto, nikto nie je dokonalý.

    Na základe skorigovaných informácií Národnej banky Slovenska vieme dnes povedať, že celková výška pasív bankového sektora podľa stavu k 30. júnu tohto roka je alebo bola 54,8 mld. EUR, pričom ak odrátame pasíva vyňaté z predmetu odvodu, najmä chránené vklady vo výške 23,7 mld. EUR, základom pre výpočet navrhovaných odvodov bude iba časť pasív bankových subjektov, ktorá v súčasnosti dosahuje odhadovane 27 mld., necelých 27 mld. EUR.

    Na základe týchto údajov, mi dovoľte verejne vyhlásiť, že pri druhom čítaní návrhu tohto zákona prídeme s pozmeňujúcim návrhom úpravy výšky sadzby odvodu z 1,35 % na 0,7 %. Takýto návrh zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 187,4 mil. EUR. Ide o rovnocennú alternatívu s čiastočne vyšším príjmom pre štátny rozpočet, namiesto zvýšenia dane z pridanej hodnoty, ktoré má podľa odhadov ministerstva financií zabezpečiť zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. EUR.

    Prečo navrhujeme ustanoviť osobitné odvody pre banky? Podľa nás ide o jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozdelenie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala fatálny vplyv, o. i. aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách vo všetkých členských štátoch Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky. Pritom predložený návrh zákona zohľadňuje, jednoznačne zohľadňuje, závery Európskej rady zo 17. júna tohto roku so závermi k novej Európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorých Európska rada vyslovene súhlasila, opakujem, súhlasila s tým, že "členské štáty by mali zaviesť režim odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže, a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík", to bol citát.

    Keďže finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené, či už majetkovo alebo finančnými transakciami prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty, keďže krízu naozaj nezapríčinili občania, tak je spravodlivé a primerané navrhnúť tým zákonom, ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, pre bankové subjekty, a to s cieľom dosiahnuť ich podieľanie sa na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozdelenie záťaže z dôsledkov finančnej krízy na hospodárstvo Slovenska, vrátane dopadu na rozpočtové hospodárenie našej verejnej správy.

    Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov budú slúžiť na vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred, tzv. ex ante, tvorených zdrojov na financovanie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Keďže však vzniknutá kríza už mala výrazný negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie našej krajiny, tak príjmy z týchto odvodov budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu, pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.

    Toto dočasné riešenie je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou namiesto navrhnutého dočasného, dočasného zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %. Pritom je potrebné zdôrazniť, že predložený návrh zákona ako alternatívu namiesto zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty s dopadom na všetkých, opakujem, všetkých občanov, navrhuje zavedenie osobitných dôvodov iba pre vybrané finančné inštitúcie, pre bankové subjekty.

    Predložený návrh zákona o odvodoch pre vybrané finančné inštitúcie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, aj s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toľko na úvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam, dávam slovo predsedovi gestorského výboru, Jozefovi Kollárovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pán predsedajúci. Ja by som chcel na úvod skonštatovať, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho na dnešné rokovanie 8. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno technickej stránke predpísané náležitosti a rovnako tak náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Konštatujem, že obsahuje aj informáciu o tom, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a obsahuje aj odôvodnenia jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Zároveň obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    No a teraz to najpodstatnejšie. Po rozprave odporučím, za predpokladu, že prejde predmetný návrh do druhého čítania, aby ho prerokoval výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne? Máme troch rečníkov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má pán poslanec Kollár.

  • Takže, ďakujem ešte raz, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni predkladatelia zákona, pána podpredsedu Fica tu nevidím, ale sú tu dvaja kľúčoví ľudia, kľúčoví ekonómovia zo strany SMER - sociálna demokracia, pán Počiatek a pán Kažimír.

    Dovoľte, aby som na úvod začal konštatovaním, ktorým teda mnohé zásadné prejavy v tejto snemovni končia, a to je konštatovanie o tom, že predložený návrh zákona o mimoriadnych odvodoch vybraných finančných inštitúcií je po technickej stránke zlý, je po obsahovej stránke zlý, je prudko populistický a pokiaľ by bol schválený takýto návrh zákona, tak by spôsobil Slovensku značné hospodárske škody.

    No, ale poďme teraz pekne po poriadku a pridržiavajme sa čiste faktov a krátkej histórie, ktorú si budú mnohí z nás pamätať. Vtedy, ešte poslanec Fico, pred voľbami v roku 2006 konštatoval na mnohých tlačových konferenciách, a o tom existujú záznamy slovenských médií, či už printových alebo vizuálnych, audiovizuálnych, vyhrážal sa tým, že keď vyhrá voľby, postaví vládu, ktorá bude mať kľúčom svojho programu národnoštátne záujmy, takže zdaní mimoriadnou daňou slovenské komerčné banky. O tom existuje dôkaz. Verím, že nespochybniteľný a verím, že v reakciách pána Počiatka a pána Buriana to nebude vyvrátené. Ak by bolo, tak donesieme záznamy z tých tlačových konferencií.

    Ale, keďže súčasne ten istý pán, vtedajší poslanec Fico, ako sa neskôr ukázalo veľmi zdatný marketér, a to mu nemôže nikto vziať, že je skutočne zdatným marketérom, tak sa nikdy počas štyroch rokov svojho vládnutia neodhodlal slovenské banky dodaniť mimoriadnou daňou. Z veľmi prozaického dôvodu, a tým dôvodom je fakt, že si uvedomil, opäť podčiarkujem, ako zdaný marketér, že takéto rozhodnutie by nieslo so sebou veľmi závažné politické náklady. Politické náklady, rozumejme pod tým prudký pokles preferencií obľúbenosti strany SMER - sociálna demokracia. Tak počas štyroch rokov vládnutia k tomu nikdy nepristúpil, a akonáhle sa ocitol SMER - sociálna demokracia v opozícii, tak prichádza okamžite s týmto záchranným pásom, ktorý hádže slovenskej ekonomike v podobe zavedenia mimoriadnych odvodov vybraných finančných inštitúcií.

    Páni traja poslanci, pán Fico, pán Počiatek a pán Kažimír, váš návrh zákona sa v dôvodovej správe odvoláva, ja verím, že v nádeji, že tým presvedčíte mnohých, aspoň vo vašom tábore, opozičnom, sa odvoláva na závery Európskej rady, na konštatovania Ekofin-u, že, citujem, ako to máte uvedené v dôvodovej správe: "Európska rada súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže krízy globálnej a vytvorili sa tak stimuly na obmedzenie systémových rizík do budúcnosti". Áno, je pravdou, že na úrovni Európskej rady aj na úrovni Ekofin-u sa uvažuje o tom, že podobné odvody by mohli byť zavedené, aj tá vaša citácia je veľmi presná, ja som si ju kontroloval a hovorí podmieňujúcim spôsobom, že by mali byť zavedené. Je pravdou, že by mali byť vypočítavané z pasív komerčných bánk. Je pravdou, že z týchto pasív, by mali byť vylúpnuté vonku základné imania a kapitál, že by mali byť odtiaľ dané pred zátvorku aj chránené vklady. To všetko je pravda, čo tam uvádzate, až na jednu výnimku, že na tej istej úrovni Európskej rady a Ekofin-u je zhoda na tom, že odvodové sadzby takéhoto mimoriadneho odvodu bánk, by mali byť minimálne, ale ja sa k tomuto slovíčku minimálne ešte v ďalej časti vrátim.

    Pozrime sa teraz na to, ktoré krajiny doposiaľ v Európskej únii, podobný mimoriadny odvod pre banky zaviedli, a prečo tak urobili. Po prvé, musím konštatovať, že urobili tak tie krajiny eurozóny, ale nielen eurozóny, aj Európskej únie, aj krajiny stojace mimo eurozóny, ktoré museli práve v dôsledku globálnej hospodárskej krízy masívne sanovať svoje bankové systémy. Toto podotýkam, nebol prípad Slovenska. Slovensko je v skupine deviatich krajín, ktoré nemuseli rôznymi bel-autami a pôžičkami, prípadne priamym vstupovaním štátu do kapitálu, do základného imania bánk sanovať bankový sektor. Nemuseli sme tak robiť práve preto, že v rokoch 2000 - 2001 k ozdraveniu slovenského bankového sektora došlo. Ja viem, že to bola veľká operácia, masívna operácia, dokonca myslím, že v rozmere niekde okolo 12 % hrubého domáceho produktu predstavovali náklady na túto operáciu. Ale práve vďaka tomu v súčasnej globálnej hospodárskej kríze nemuselo Slovensko pristúpiť k sanácii svojich vlastných bánk, tak ako sme boli napr. svedkami v prípade Royal Bank of Scotland, ktoré vlastne hrozilo úplné zoštátnenie tým spôsobom záchrany, ktorú zvolila britská vláda. Rovnako sme boli tuto u susedov, v Rakúsku svedkami, keď Kommunalkredit Bank dopadol až tak zle, že za jedno symbolické euro bol vlastne predaný štátu alebo Kommunalkredit Bank bola zoštátnená rakúskym štátom. No toto, opakujem, nebol prípad Slovenska, takže tento argument, ak dovolíte, by som vám rád vyvrátil.

    Druhé kritérium, ktoré krajiny, ktoré zaviedli doposiaľ mimoriadny odvod vybraných bankových inštitúcií bola skutočnosť, že súčasne so zavedením tohto odvodu zriadili fond, do ktorého tie odvody budú natekať. Súčasne, ale povedali nielen pravidlá, ktorými sa tento fond bude vytvárať, ale súčasne povedali a schválili legislatívne pravidlá používania prostriedkov tohto fondu, to znamená, kto, kedy a na základe akých kritérií bude rozhodovať o tom, aká časť prostriedkov takto naakumulovaného fondu sa použije na aký účel.

    Vy, vážení predkladatelia, ste prišli s týmto návrhom zákona tak, že hovoríte, že dobre, prvé tri roky tie peniaze potečú do štátneho rozpočtu, aj k tomu sa za chvíľočku vrátim, pretože tam ste sa úplne jednoznačne demaskovali o aký populizmus vám ide a potom, keď klesne deficit verejných financií pod úroveň 3 %, tak by mohli tie peniaze natekať tiež do nejakého fondu, o ktorom ale dnes neviete povedať ani mäkké f. Vy neviete povedať ako bude ten fond vytváraný, kto ho bude kontrolovať, aké kritériá používania prostriedkov toho fondu budú platiť. Znovu opakujem, kto, kedy a za akých kritérií bude rozhodovať o používaní takýchto peňažných zdrojov.

    No a nakoniec, to tretie kritérium, opäť ktoré spĺňajú krajiny, ktoré odvod bánk zaviedli, je samotná odvodová sadzba. My sme tu boli včera svedkami celkom humornej situácie, kedy pán poslanec Burian sa nám snažil urobiť krátky exkurz do tajov matematiky, ktorý celkom nevyšiel, ale teraz to myslím úplne úprimne, vážim si, pán Burian, vašu rytierskosť, že ste priznali v tejto snemovni svoju chybu a toto ja naozaj považujem za veľmi vzácny zjav celej včerajšej diskusie v Národnej rade.

    Dovoľte mi, teraz, aby som aj ja urobil jeden kratučký exkurz do tajov tentokrát úplne elementárnej matematiky, ktorú určite pochopia aj filozofi v tejto ctenej snemovni. Švédsko, ktoré zaviedlo mimoriadny odvod bánk v uplynulom roku, postavilo odvodovú sadzbu na úroveň 0,018 %. V preklade to znamená 18 tisícin percenta a znamená to, že táto odvodová sadzba je 75-krát nižšia, dobre počujete, 75-krát nižšia ako odvodová sadzba, ktorú navrhujú páni poslanci Fico, Počiatek a Kažimír.

    Ja viem, že ste sa teraz skorigoval, hneď v tom úvodnom slove a povedali ste, že páni z Národnej banky mali nekorektné údaje na svojej webovskej stránke, a že pasíva slovenských bánk sú o trošku iné, v iných hodnotách ako tam boli uvedené, a že teda vy navrhujete znížiť túto vašu sadzbu z 1,35 na 0,75, ak som dobre rozumel, približne niekde tam.

    No dobre, tak pokračujme zase v tajoch elementárnej matematiky, tak potom by tá naša sadzba nebola 75-krát vyššia, bola by 37,5-krát vyššia ako je vo Švédsku. To isté Švédsko sa chystá od 1. januára 2011 zdvojnásobniť túto sadzbu z úrovne 0,018 na úroveň 0,036. Opäť to preložím, 36 tisícin percenta, čo bude stále ešte, pán poslanec Kažimír, na úrovni približne 37,5-krát nižšej, ako je sadzba, ktorú navrhujete vy.

    Viete, v rokoch 1988 a 1989 organizovali na pôde Československej akadémie vied v Prahe, na pôde Ekonomického ústavu pražského a Prognostického ústavu v Prahe traja páni veľmi kvalitné workshopy na tému makro a mikroekonómie. Bolo to ešte, podotýkam, pred viac ako 20 rokmi, teda pred nežnou revolúciou a organizovali tieto workshopy na báze, povedal by som až takej modly, v pozitívnom slova zmysle, učebnice ekonómie pána Samuelsona a Nordhausa. Táto učebnica sa dodnes používa na univerzitách v Spojených štátoch ako kľúčová učebnica ekonómie. Tí traja páni, ktorí robili tie semináre, tie workshopy sa volali Vladimír Dlouhý, Karel Diba a prof. Václav Klaus. Ja som sa vtedy, pred 20 rokmi týchto seminárov zúčastňoval, čo bolo pre mňa vtedy naozaj veľkým zážitkom, keďže u nás ešte panoval a zúril socializmus, a vtedy povedal Václav Klaus jednu historickú vetu, keďže to boli semináre určené doktorandom z vedného odboru ekonómia. Povedal, že každý budúci dobrý ekonóm, by mal spĺňať tri podmienky. Tieto podmienky sú minimálne, nie však postačujúce, ale zostaňme aspoň u tých minimálnych podmienok. Tá prvá podmienka je, že mal by vedieť pracovať s textových editorom, treba podčiarknuť, že to bolo 20 rokov dozadu, kedy len začínali prvé stolové počítače. Tá druhá podmienka bola, že má dokonale ovládať angličtinu a tá tretia podmienka bola, že mal by byť veľmi dobrý a nie v elementárnej, ale vo vyššej matematike. A teraz prečo? No textový editor, aby si bol schopný sám napísať dizertačnú prácu, aby nebol odkázaný na Consul vtedy, mechanický písací stroj. Angličtinu by mal ovládať preto, lebo drvivá väčšina kľúčových ekonomických traktátov je písaná v angličtine a matematiku by mal ovládať preto, aby pochopil základné ekonomické zákony. A preto som pátral po tom, čo motivovalo poslancov Fica, Počiatka a Kažimíra k takémuto brutálnemu nastaveniu tejto odvodovej sadzby na úroveň 1,35 %, akokoľvek sa chcete teraz z toho vyviniť, že už cúvate a navrhujete polovičnú sadzbu na úrovni 0,75, čo bude stále ešte 37,5-krát vyššia sadzba ako v spomínanom Švédsku.

    No a po celkom krátkej dobe pátrania, bolo to celkom zaujímavé čítanie, som prišiel k tej pointe,o čo pánom predkladateľom tohto návrhu zákona ide. Vy, keď ste tú sadzbu 1,35 kvantifikovali, tak ste ju reziduálnym spôsobom vypočítali tak, že do čitateľa zlomku ste si dali 185 mil. EUR, presne toľko, podľa odhadov ministerstva financií, by mal získať štátny rozpočet na príjmovej strane zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %. Do menovateľa zlomku ste si dali bázu, z ktorej sa budú tieto odvody vypočítavať, to boli tie spomínané pasíva, korigované pasíva bánk, a z toho vám vyšlo, že to má byť 1,35. No prečo? Jednoducho preto, aby ste vedeli opäť na tlačových konferenciách, ktoré tu pravidelne organizujete v Národnej rade počas schôdzí Národnej rady, ako tomu myslím bolo aj včera, aby ste mohli oznámiť ľuďom, že vy, ste tí záchrancovia národnoštátnych záujmov, vy predsa nikdy nedopustíte, aby tí zlí páni z Wall Streetu, ktorí spôsobili globálnu krízu, to sú tí zlí bankári, aby dôsledky tejto krízy dopadli na obyvateľov Slovenska. A vy, chcete falošným odvolávaním sa na závery Európskej rady a Ekofin-u o nejakých traktátoch, o potrebe rovnomerného rozloženia záťaže globálnej ekonomickej krízy na banky, lebo to sú tí zlí vinníci, tak odvolávaním sa na to chcete prísť s návrhom nezvýšiť daň z pridanej hodnoty o 1 percentuálny bod, ale namiesto toho zaťažiť tých zlých, a to sú práve tie komerčné banky.

    No, ale povedzme konečne ľuďom do očí pravdu, aj na tých vašich tlačových konferenciách, a síce pravdu o tom, aký by bol výsledok v prípade, že tento váš predkladaný návrh zákona by bol prijatý. Výsledok by bol celkom pochopiteľný, jasný, zjavný, nespochybniteľný, a síce taký, že by to aj tak v konečnom dôsledku doľahlo na všetkých ľudí Slovenskej republiky. A neobstojí vaše tvrdenie, pán Kažimír o tom, že veď vy idete bázu, z ktorej sa bude vypočítavať mimoriadny odvod finančných inštitúcií stanoviť tak, že sa to nebude týkať chránených vkladov, čo sú vo veľkej väčšine prípadov práve vklady fyzických osôb. To je síce pravda, ale ako budú reagovať komerčné banky? A viem, o čom hovorím, som v komerčnom bankovníctve strávil 20 rokov. Komerčné banky budú reagovať tak, že okamžite po zavedení takéhoto brutálneho odvodu vo výške 0,75 % po vašej korekcii, zvýšia poplatky za vedenie účtu, zvýšia poplatky za vydanie platobnej karty, zvýšia poplatky za transakcie, znížia úrokové miery na vklady, zvýšia úrokové miery na úvery a jednoducho si ustrážia naďalej ten svoj úrokový stred alebo tu úrokovú maržu, no a takto si takpovediac na pleciach opäť všetkých ľudí Slovenska zarobia na vami navrhovaný brutálny mimoriadny odvod. Toto bude výsledok vášho návrhu zákona, ak by bol v Národnej rade prijatý.

    No a teraz diskusie o tom, či je to len môj subjektívny pocit a môžeme sa všetci mýliť, ako sa mýlil včera pán poslanec Burian v elementárnej matematike, ako sa mýlila podľa vás Národná banka Slovenska, keď zle vyčíslila pasíva komerčných bánk, tak, aby som vám vyvrátil aj túto vašu obavu, že tentokrát sa v odhadoch v budúcnosti mýlim, tak poďme ešte na kratučký exkurz do nedávnej minulosti, keď krachla Devín banka. Čo sa stalo po krachu Devín banky. Ostalo 11 mld. Sk chránených vkladov, ktoré niekto musel vkladateľom vyplatiť. To bolo tesne po zavedení systému ochrany vkladov, kedy sme vytvorili tu legislatívu ochranného dáždnika nad vkladmi obyvateľov a fond ochrany vkladov, ktorého som bol vtedy členom Dozornej rady zistil, že zrazu mu vzniká zo zákona záväzok vyplatiť 11 mld. Sk niekoľkým desiatkam tisícov vkladateľov v Devín banke.

    No, keďže nemal zdroje tento fond ochrany vkladov, tak postupoval celkom prirodzene, že si krátkodobo zrealizoval výpožičku od Národnej banky Slovenska, čo bolo na túto dobu dosť nepochopiteľné, lebo všetci sa tak stále bijeme do pŕs ako je centrálna banka, v každej krajine by mala byť nezávislá od vlády, a tak ďalej. Napriek tomu Národná banka Slovenska pod terajším vedením guvernéra Mariána Juska poskytla 11 mld. Sk pôžičku fondu ochrany vkladov. Bolo to okamžite napádané aj zo strany Bruselu, že to odporuje všetkým legislatívam, hlavne pokiaľ ide opäť o nezávislosť centrálnej banky, ktorá by sa nemala podieľať ani na sanovaní komerčných bánk, a už vôbec nie na refinancovaní verejného dlhu, ako to robí dnes Európska centrálna banka tým, že nakupuje štátne dlhopisy vo Frankfurte nad Mohanom a výsledok bol ale ten, že nakoniec sa dosiahol súhlas, že Národná banka požičia fondu ochrany vkladov 11 mld. za predpokladu, že to bude krátkodobý preklenovací úver, tzv. bridge financing. No len potom ubehol rok a bolo potrebné tých 11 mld. Národnej banke Slovenska vrátiť. Čo urobil fond ochrany vkladov? Aj vďaka rozhodnutiu, myslím, že to podliehalo vtedy tiež novele zákona o ochrane vkladov, takže táto Národná rada Slovenskej republiky schválila zdvojnásobnenie sadzby, ktoré museli komerčné banky odvádzať do fondu ochrany vkladov. Vďaka tomuto odvodu si vlastne, to je presne princíp ako v prípade komerčného poistenia, si tieto komerčné banky poisťovali vklady obyvateľstva.

    Zdvojnásobnenie odvodov do fondu ochrany vkladov rovnako znamenalo, že okamžite komerčné banky znížili úrokové sadzby na vklady a v konečnom dôsledku to opäť zaplatili všetci vkladatelia slovenských bánk, ktorých je niekoľko miliónov v tejto republike. Presne takýto efekt, ako bola táto nešťastná história Devín banky, by mal aj prípad, ak by bol schválený v Národnej rade vami predkladaný návrh.

    Takže veľmi ľúbivá politika, veľmi krásna politika teraz urobí tlačovku a povedať, myslím tlačovku SMER - sociálnej demokracie a povedať ľuďom, my nenecháme, aby na váš chrbát dopadli bremená globálnej hospodárskej krízy, veď za to môžu tie zlé banky, za to môžu tí investiční bankári z Wall Streetu a my im teraz dáme, a my ich teraz dodaníme alebo na nich zavedieme mimoriadny odvod. Opakujem, áno, ale nie v 37,5-násobne vyšších odvodových sadzbách ako to navrhujete vy.

    A nakoniec, by som chcel ešte uviesť, že aj proti tomuto existuje argumentačný arzenál pána podpredsedu Národnej rady Fica, ktorý hovorí, že my nedopustíme, aby sa komerčné banky správali po zavedení tohto odvodu tak, ako som to teraz pred chvíľočkou načrtol, a tvrdí, no, veď začneme tie banky regulovať, to znamená, že stanovíme im napríklad minimálne úrokové sadzby na vklady? Stanovíme komerčným bankám maximálne úrokové sadzby na úvery? Chcete stanoviť komerčným bankám limity na poplatky za vedenie účtu? Chcete stanoviť komerčným bankám v konečnom dôsledku, aby som už dlho nehovoril, aj mieru zisku, ktorú majú dosahovať? Výborne.

    Ja sa teraz pýtam: "Who ist the next?" Kto teda bude ďalší v slovenskej ekonomike, na koho vytiahnete rôzne špeciálne dodanenia, mimoriadne odvody a podobne. Budú to telekomunikačné firmy? Budú to firmy z oblasti energetiky? Budú to firmy z oblasti automobilového priemyslu? Kde sa tento váš hodnotový model skončí? No odtiaľ by ste potom už boli len veľmi maličký krôčik od toho, čomu sme hovorili centrálne plánovaná ekonomika, ale toto sme tu už budovali v rokoch 1948 až 1989 a veľmi dobre vieme, ako toto sociálne inžinierstvo, ako tento pokus katastrofálne veľkým dizanstrom dopadol.

    Takže, povedzte konečne ľuďom páni poslanci zo SMER - sociálnej demokracie a hlavne vy, traja kľúčoví ľudia, pokiaľ ide o tento zákon, predložený návrh zákona, aby som bol presný, povedzte konečne ľuďom do očí pravdu, že tu vôbec nejde o váš pokus zachrániť obyvateľov Slovenska pred dopadmi globálnej ekonomickej krízy tým, že dodaníte alebo tento mimoriadny odvod alebo špeciálna daň, to je to isté, že dodaníte alebo z odvodníte slovenské komerčné banky.

    Rakúsko sa pokúsilo v prvej polovici 90-tych rokov zaviesť tzv. minimálnu úrokovú sadzbu na vklady. Dobre si to pamätám, to boli roky 93, 4, 5. Tiež presne ako naši poslanci traja, ktorí predložili tento zlý návrh zákona, tvárili sa, vtedy rakúska vláda, že ide vlastne chrániť vkladateľov a že zavedie tzv. minimaleinlagenzinst satz, čiže minimálnu sadzbu na vklady. Ako zareagovali, pán Kažimír, rakúske banky, možno ste výrazne mladší ako ja, ale toľko si možno budete pamätať. Zareagovali tak, že začali sa šéfovia rakúskych bánk schádzať v hoteli Bristol, to je hneď oproti štátnej opere Viedenskej, schádzali sa tam asi rok a pol, vytvorili tzv. kartelový klub, aj tak to myslím úplne brutálne nazvali, boli tak neopatrní, že na týchto stretnutiach, kde uzatvárali kartelové dohody, že maximálna výška úrokovej sadzby na vklady nebude viac ako, a tam sa na tom kartelovom klube dohodli, spisovali o týchto zasadnutiach dokonca zápisnice a tieto zápisnice sa jedného dňa s odstupom asi siedmych rokov dostali do rúk povolaných ľudí v Bruseli. No a viete čo nasledovalo? Nasledovali brutálne pokuty nielen pre všetky kľúčové rakúske banky, vtedy neboli pofúzované, takže to bol Kreditanstal, bola to Bank Austria, bola to Volksbank, bol to Bavak a ďalšie banky po Sparkasse, ale nasledovali dokonca veľké sumy pokút, ktoré museli platiť priamo šéfovia týchto bánk, priamo šéfovia týchto bánk, podotýkam.

    Tu chcem len opäť uviesť jeden, týmto krátkym historickým odbočením, jeden krásny príklad o tom, že akonáhle sa štát rozhodne takouto reguláciou, takouto brutálnou reguláciou, ako nám dnes práve dali do poslaneckých lavíc páni poslanci Fico, Počiatek a Kažimír, akokoľvek zasahovať, akokoľvek sa snažiť regulovať podnikateľské subjekty takýmto spôsobom, tak to vždy v histórii dopadne presne naopak.

    Tak vás poprosím na záver, aj vy, otočte veci z hlavy naspäť na nohy, stiahnite tento návrh zákona a zachráňte si česť v očiach verejnosti Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili páni poslanci Jozef Burian, Miroslav Číž, Dušan Muňko, Vladimír Jánoš, Dušan Bublavý, celkom piati. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Jozef Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Viac sa vyjadrím vo svojej rozprave, ale na ten prvý fakt, ktorý upozornil pán poslanec Kollár.

    Pán poslanec Kollár, vy ako bývalý bankár, by ste mali mať elementárne vedomosti o tom, ako bolo zdaňovanie bánk do roku 2006. A tu nebolo iba priame zdaňovanie a zvýšenie daní, ale viete ako sa vytvárali opravné položky v bankových domoch. Čiže, viete veľmi dobre, akým spôsobom si regulovali daňové povinnosti jednotlivé bankové inštitúcie. A práve tým, že Ficova vláda zaviedla systém, ktorý zrovnoprávnil systém podnikateľský na Slovensku, ktorý dovtedy neexistoval, zrovnoprávnila daňové systémy všetkých podnikateľských subjektov, t.j. aj bánk, aj podnikateľských subjektov, všetkých tých, ktorí podnikajú na slovenskom území, a tým vytvorila práve tu základný systém, že banky mali vyšší odvod. Výrazne vyšší odvod, dane z príjmu fyzických osôb, dokonca dvojnásobný a môžem to dokázať, práve od 1. 1. 2008, teda po zavedení tohto zákona práve zdvojnásobili sa práve príjmy do štátneho rozpočtu, práve tým zdaňovaním alebo nevytváraním fiktívnych opravných položiek, ktoré vytvárali bankové domy.

    Čiže, nie je pravda to, čo ste tvrdili, že táto alebo predchádzajúca vláda neurobila nič z pohľadu zdaňovania bánk a bankových inštitúcii. Čiže, je to absolútne podľa mňa klamstvo to, čo ste povedali, lebo jednoducho tu nie je len otázka priameho zdaňovania. Vy viete, existuje aj nepriame zdaňovanie.

    Viac sa vyjadrím potom v rozprave, lebo tiež sa tuná načrtlo veľa poloprávd, veľa poloprávd hlavne o tom, že vlastne potierate celý ten systém, ktorý navrhla Európska komisia. Európska komisia hovorí, či to bude 0,7 % alebo 0,1, je to jedno. V podstate vy ste jednoducho ....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda výboru, no to bolo by sa možno žiadalo, keby ste teda povedali, ako hovoríte, tento prejav z pozície predsedu výboru, bývalého predsedu, generálneho riaditeľa alebo šéfa banky, a tak. Mňa by možno zaujímala taká malá otázka, či máte pocit, že ste odlíšili pohľad záujmového obhajcu bánk na tieto veci, od pohľadu teda tých občanov, ktorých všetci záujmy v tej celosti máme hájiť, lebo ja teda, vám poviem pravdu, som takýto pocit nemal.

    Máte veľmi zaujímavé názory na reguláciu bankového sektoru a zaujímavá je tá kontrapozícia k tomu, čo sledujeme dneska v európskom prostredí, napríklad pána Kahna Straussa a podobne. Sociálne inžinierstvo ste si tiež veľmi rýchlo vybavili zaujímavým spôsobom, len veľmi silné prvky sociálneho inžinierstva neboli len za totáča u nás, ale aj vo Švédsku, vo Fínsku aj v Nórsku a možno aj v Dánsku čiastočne. Veľmi zaujímavé formy regulácie bankového sektoru majú aj v Holandsku. Je to zaujímavé aj tým, že je jedinou krajinou, ktorá nezdaňuje dividendy a úplne náhodou privatizéri našich monopolov, napriek tomu, že z Holandska nepochádzajú, fungujú tam a vláda, strany, ktorých členov do vlády poslala, toto zariadili. To je jeden z dôvodov, prečo je potrebné zamerať pozornosť aj na bankový sektor.

    Viete, z vášho vystúpenia som mal pocit, že teda tie stredné vrstvy a nemajetné vrstvy svojim nehoráznym útokom úplne zničili bankový sektor a vyžaduje špeciálnu ochranu v súčasnosti. Takže, pravdepodobne treba trošičku naozaj veci postaviť z hlavy na nohy, len pravdepodobne trošku v iných kontextoch, pretože to jednoducho patrí poslancom, ktorí hája verejný záujem, pán predseda výboru. O ten mi ide, predovšetkým.

  • Dušan Muňko, s faktickou poznámkou je ďalej prihlásený. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, som presvedčený, ste poznačený ako bankár určitými vecami. Ale, menovali ste Devín banku, ja vám menujem ešte Poštovú banku, Transpetrol, ktoré zavinila pani Schmögnerová. Iste viete ako bankár, o čom chcem hovoriť, ale mám dve minúty. Takže, to je prvá záležitosť.

    Druhá záležitosť. Rakúske banky, ktoré potrebujú zhruba 34 mld. na to, aby zachránili bankový sektor a finančný sektor a vôbec, podnikateľské prostredie, žiada úver od Európskej centrálnej banky. Preto navrhujeme zdanenie, to čo je. Ukážte mi v Európe, kde sú banky zdanené okrem právnických osôb ešte z dividend 15 %, okrem Slovenska. Možno vymenujete dve krajiny Európskej únie. Prečo to celé hovorím? Keď nájdete iné riešenie, kde budete zháňať finančné prostriedky, môžete zháňať ich, že spravíte reformu verejnej správy, samosprávy a v ďalších veciach, pokiaľ sa týka do štátneho rozpočtu. Pokiaľ sa týka, to čo ste menovali z hľadiska rakúskych bánk. Viete veľmi dobre, ako stoja rakúske banky, či to je, ktoré ste menovali Bavak, Erste banka, Raiffeizen alebo ktorákoľvek banka. Pokiaľ sa týka, všetky sú prakticky na slovenskom trhu. Vy tiež ste boli zástupca jednej banky materskej, takže viete, o čom hovorím. Takže, nehovorte o tom, že sa nedá zdaniť určitou daňou. Teraz nehovorme o aké percento. To je otázka. Ak vy, ste pri moci ako vláda, akým percentom zdaníte jestvujúce banky na to, aby ste si pomohli pri štátnom rozpočte na rok 2011. To je podstata veci, aby sme neprenášali zadlženosť, ktorú prenášame na našich občanov. To je to isté, čo tu stále hovorím, pokiaľ sa týka veci. Pokiaľ nebudeme riešiť sociálnu a zdravotnú poisťovňu, prenášame to stále na daňových poplatníkoch. Som len zvedavý, dokedy naši občania budú znášať, hlavne naši dôchodcovia, ktorí sa zaslúžili o tom, že tieto veci tuná boli.

    A pokiaľ sa týka to, čo ste tu presne povedali. Nemenujte Devín banku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Vladimír Jánoš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda výboru, veľmi pozorne som vás počul a mám dva také zásadné dotazy. Spomínali ste, že zavedenie mimoriadnej odvodovej sadzby pre banky by sekundárne spôsobil ten aspekt, že by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb, po prípade k zvýšeniu poplatkov za vedenie účtu, ale predsa bankový sektor na Slovensku je širokospektrálny. Tých bánk je tu dostatočné množstvo. Ja predpokladám, teda ako laik v tejto oblasti, že snáď tu funguje nejaké zásadné elementárne funkcie konkurencie medzi jednotlivými bankovými subjektmi, alebo azda chceli ste tým naznačiť, že jednotlivé bankové sektory alebo jednotlivé banky na Slovensku by vytvorili akýsi kartel alebo nejakú kartelovú dohodu, keď už teraz tvrdíte v tejto prvej fáze, keď zákon nebol ešte ani prijatý, že automaticky to vyvolá zvýšenie úrokových sadzieb, zvýšenie spomínaných poplatkov za trebárs vedenie účtu.

    A druhá moja zásadná otázka, chcel by som sa vás spýtať, určite máte o tom prehľad a určite by ste mi túto informáciu vedeli posunúť. Aký bol čistý zisk bankového sektoru na Slovensku za predchádzajúce obdobie? Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dušan Bublavý, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda Kollár, na podporu zdanenia bankových subjektov dávam ešte jeden argument. Bankové inštitúcie dostali do vienka peniaze miliónov bežných klientov, ktorí ich majú pripravené na budúcnosť. Bankové subjekty používajú tieto voľné peniaze prioritne na krytie bankových úverov. Rozdiel medzi úrokovými sadzbami vkladových produktov oproti úverovým produktom je však čoraz vyšší, čo spôsobuje nárast ziskovosti bankových subjektov. Zároveň cítiť neustály tlak bankových subjektov viazať peniaze bežných klientov na čo najdlhšie obdobie. Bankové subjekty sú riadené materskými bankami zo zahraničia, ktoré v pravidelných intervaloch odčerpávajú zisk mimo územia Slovenskej republiky. Preto je významné zamyslieť sa nad možnosťou aj ďalšieho zdaňovania bankových subjektov.

    Jednou z oblastí sa ponúka zdanenie úrokových výnosov bankovej inštitúcie, ktoré pochádzajú z úverových produktov s podporou štátu pre mladých. Klienti sa rozhodnú vo vyššej miere využiť hypotekárne alebo spotrebné úvery, ak sú štátnou bonifikáciou úrokovej sadzby. Pre štátny rozpočet to predstavuje nemalé výdaje, avšak pre banku je to zdroj nemalých ziskov do budúcnosti po skončení bonifikácie. Klient dostáva štandardnú sadzbu úroku, ktorú následne spláca až do uplynutia úverového vzťahu s bankou. Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný s faktickou, aha pardon. Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je veľmi ťažké reagovať v dvoch minútach, myslím na šesť alebo koľko bolo faktických poznámok, ale budem mať ešte príležitosť v záverečnom slove, predpokladám ako spravodajca.

    Takže, pán Burian, áno máte pravdu, že nie je pravdou, že Fico neurobil nič v oblasti bankovníctva. No, urobil presne to, čo ste pred chvíľočkou povedali, že výsledkom bolo, že objem peňazí, ktoré natiekli z komerčných bánk do štátneho rozpočtu sa zdvojnásobil. Ja sa pýtam, a toto vy považujete za svoj úspech? To nemyslíte snáď ako ekonóm vážne. Pretože práve dôsledkom toho je napríklad aj skutočnosť, že dnes na Slovensku sú úrokové sadzby na hypotekárne úvery a spotrebné úvery prvé alebo druhé najvyššie v eurozóne. Toto je tá vaša politika pre ľudí.

    Pán Muňko, vy ste hovoril o tom, že za pád Devín banky môže Schmögnerová. Ja to neviem posúdiť. Cieľom môjho príspevku nebolo nájsť vinníkov, kto môže za pád Devín banky. Ak budete mať popoludní čas, tak môžeme si vo dvojici na tú tému niečo porozprávať a potom možno budete rád, že radšej budete všetci čušať, pokiaľ ide o to, kto stojí za pádom Devín banky. Ale to nebola len Devín banka. To bola Slovenská kreditná banka, to bola Dopravná banka, to bola Priemyselná banka Košice, to bolo niekoľko pobočiek zahraničných bánk predovšetkým z Českej republiky, ako bola Moravia banka, Kovo banka a tak ďalej a tak ďalej. Takže ten výpočet, ten zoznam, by bol skutočne dlhý, a preto nech nám toto slúži ako memento a buďme radi, že dneska máme na Slovensku bankový systém zdravý, aby sme opäť jedného dňa nemuseli takýto dlhočizný zoznam zlyhaných padajúcich bánk tuto menovať.

    Pán Jánoš, či chcú slovenské banke vytvoriť kartel? No, ja neviem. To je otázka na Protimonopolný úrad. To nie je otázka na mňa. Spýtajte sa. Na toto tu máme inštitúciu, ktorá sa volá Protimonopolný úrad.

    No a pán Bublavý čítal všetko z počítača. Neviem, kto mu to napísal, takže to ani nepovažujem za vhodné reagovať na to. Ďakujem.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ján Počiatek, ktorému týmto dávam priestor, slovo a čas. Nech sa páči.

  • A čas dokedy? Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, počúvam tu veľmi vzletné slová, najmä od pána Kollára a dali by sa tak jednoducho zhodnotiť ako oslava nedotknuteľnosti bankového sektora, ale idem trošku k predloženému návrhu.

    Najprv taká korekcia, trošku pripomenutie, najmä pre pána Kollára, asi úplne presne nepočúval predkladateľa, pretože opomenul, že naozaj tá korekcia toho koeficientu 0,7 vyplynula z toho, že sme čerpali z údajov Národnej banky Slovenska, ktorá je jediná relevantná inštitúcia, ktorá môže zodpovedne predkladať dáta, ktoré my sme potrebovali pre ten výpočet. A pravdou je, že mali chybu v týchto svojich predložených dátach, takže po korekcii a na základe skorigovaných informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu vyplýva, že celková výška pasív bankového sektora podľa stavu k 30. 6. 2010 bola zhruba 54, 8 mld. EUR, pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah bankových vkladov chránených systémom ochrany vkladov a vlastných zdrojov financovania bánk, predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov bude iba časť pasív bankových subjektov, ktorá v súčasnosti dosahuje objem zhruba 26,8 mld. EUR.

    To umožňuje, aby teda navrhnutá sadzba ročného odvodu bola znížená na zaokrúhlene 0,7 %. Tým sa zabezpečí príjem štátneho rozpočtu v roku 2011 o zhruba 187 mil. EUR, čo ide o rovnocennú alternatívu ako zvýšenie dane z príjmovej hodnoty, ktoré podľa odhadov Ministerstva financií má zabezpečiť zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185 mil. EUR.

    Teraz prečo? Všetci vieme, že vláda priniesla balíček, ktorý má priniesť konsolidáciu verejných financií. Bolo tu už pred voľbami, aj po voľbách veľa rečí, ako ide vláda šetriť sama na sebe a pôvodná verzia, pôvodná predstava o balíčku bola, že dva diely šetrenia vykoná vláda a jedným dielom prispejú ľudia v podobe zvýšených daní, odvodov a poplatkov. Čo sa však v skutočnosti udialo je, že momentálne je balíček namiešaný úplne ináč, a to je, že dve šetrenia vlády ku ôsmym zvýšeniam daní, odvodov a poplatkov.

    Keď si pozrieme pozorne všetky vládne materiály, tak pomer je teda 200 mil. šetrenia ku 800 mil. zvýšenia daní a tých 200 je oproti očakávanej skutočnosti roku 2010, kde je však zarátané úplné do posledného eura minutie rezervy, ktorú zanechala bývalá, čiže naša vláda, plus úplné minutie všetkých prenášaných prostriedkov minulých období, čiže žiadne šetrenie. Žiadne, ani euro šetrenia v tomto roku, aby bolo možné vykázať, teda aspoň 200 mil. úsporu medziročne. Toto je metóda maximalizácie deficitu v tomto roku, o čom svedčí aj nový návrh na revíziu rozpočtu roku 2010, kde dochádza samozrejme ku korekcii schodku kvôli výpadku daňových príjmov, ale aj paradoxne k navýšeniu výdavkov v tomto roku o 130 mil., údajne kvôli nekrytým položkám. Čiže žiadne šetrenie sa nekoná.

    A ešte len taká malá reflexia. Budúci rok ja plánovaný hotovostný schodok na úrovni 3,8 mld. EUR, ale keď si teda prirátame k tomu príjmy 770 mil. EUR, tak by bol schodok bez tohto 4,6 mld., to znamená, že vlastne rozdiel medzi hotovostným schodkom tohto roku a budúceho roku je naozaj iba na príjmovej stránke. Čiže šetrenie žiadne.

    Vy, ste viackrát potvrdili vo svojom príhovore, pán Kollár, že je lepšie zdaniť ľudí ako zdaniť banky, pretože banky majú teda naozaj výsostné postavenie a sú nedotknuteľné. Je tiež úplne zrejmé, že nie všetci vo svete to takto vnímajú. Je naozaj veľmi širokospektrálna diskusia, celosvetová, ale najmä na európskej úrovni, či dodanenie bánk alebo zavedenie takýchto odvodov pre banky je alebo nie je adekvátnym spôsobom riešenia súčasnej situácie. Konsenzus je, že cieľom zavedenia poplatkov je, aby finančné inštitúcie prispievali k nákladom súčasných i budúcich finančných kríz, čím by sa zabránilo k vzniku rozsiahlych nákladov na strane vlád, občanov a hospodárstva krajín a zároveň, aby sa zabezpečilo zníženie systémov rizika. Hlavným cieľom zavedenia daní má byť predovšetkým zvýšenie verejných príjmov formou zdanenia finančného sektora, ktorý v súčasnosti využíva viaceré výhody v porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky. Vo väčšine prípadov finančné služby nie sú zdaňované DPH, pričom finančný sektor bol zároveň podporený rozsiahlymi kapitálovými injekciami zo strany vlád.

    Áno, je pravda, že mnohé vlády počas súčasnej krízy museli naliať obrovské finančné prostriedky do sanácie bankového sektora, na čo vy ste povedali, že u nás to nebolo potrebné. Ale taktiež ste povedali, že u nás sa to stalo, a stalo sa to v masívnom objeme cez 10 % HDP a stalo sa to. A tiež to boli prostriedky štátneho rozpočtu. Čiže aj slovenský štátny rozpočet, sanácia bankového sektoru, stále nemalé prostriedky. Udialo sa to síce v inom čase a možno, že aj čiastočne aj z iných dôvodov, ale systémovo je to veľmi podobná situácia.

    Mimochodom, toto čo som teraz povedal, je oficiálne stanovisko vlády Slovenskej republiky ku všetkým dokumentom, ktoré sú prerokované na úrovni Ekofinu ako aj Európskej rady. Čiže, keď aj odmietnete dnes tento návrh, ja som veľmi zvedavý na to, aké argumenty budete používať, keď ho pravdepodobne budete vy samy schvaľovať a prijímať o nejaký čas, od teraz. Čiže hlavným cieľom zavedenia daní pre finančný sektor z pohľadu celoeurópskeho konsenzu je posilnenie efektívnosti a stability finančných trhov, zníženie ich volatility a rizikového podnikania a najmä zvýšenie príjmov verejných financií a prispenie tak k fiškálnej konsolidácii.

    Žiadna anomália z toho pohľadu čo my predkladáme. Zamysleli sme sa tiež nad tým, pretože po prijatí predkladaného návrhu zákona očakávame samozrejme dopad na ziskovosť bankového sektora a uvedomujeme si, že generovanie zisku je základným zdrojom zvyšovania kapitálu bankového sektora, ktorý sám o sebe slúži ako vankúš na zvládnutie negatívnych, resp. stresových situácií. Ale položili sme si teda aj otázku, ako by sa zmenila odolnosť bankového sektora v prípade prijatia tohto zákona. Po stresovom testovaní vychádza, že vážený priemer kapitálovej primeranosti by poklesol v roku 2009 z 12,6 na 12,4 % a v roku 2010 z 13,1 na 13 %, čo nie je samozrejme vôbec žiadna katastrofa a je to plne v rámci bezpečnej zóny. Čiže neplatí argument, že by banky boli týmto priamo ohrozené.

    Čoho sa to dotkne, je ziskovosť bánk, a potom sa pýtam, pretože banky by aj napriek zavedeniu tohto odvodu zostali v pásme veľkej ziskovosti, a to sa bavíme stále o výpočtoch pre krízové roky, pretože relevantné dáta sú len za rok 2009 a ešte ani nie za celý rok 2010 a očakáva sa, že budúci rok už bude oveľa priaznivejší pre banky, čiže tá ich ziskovosť, tak či tak, pôjde do čísiel, ktoré sú porovnateľné s konjunkturálnymi číslami predchádzajúcich období.

    Potom sa, ale pýtam, teda pán Kollár, aká má byť podľa vás ziskovosť bánk? Ja nehovorím, a nikdy sme ani nechceli ju nejakým spôsobom regulovať a nikdy tu ani nič také nepadlo. Ale, pýtam sa, aká je primeraná ziskovosť bánk potom v takomto prípade?

    Viete veľmi dobre, že pre väčšinu tých zahraničných bánk, ktorých pobočky v súčasnosti pôsobia na Slovenku bola akvizícia týchto pobočiek jednou z najlepších investícií a pre mnohé aj najlepšou investíciou v ich histórii. A ani sa tým mnohí netaja. Čiže, z toho čo ja počúvam, pre vás je tá hodnotová úroveň, že banky majú privilegované postavenie a nie je žiadny spôsob ako to zmeniť, a ani to nemá sa nikdy meniť, a toto je teda váš hodnotový model ako asi aj súčasnej vlády hodnotový model.

    Čiže, aby som to len zhrnul a nehovoril príliš dlho. Zámerom je ponúknuť inú alternatívu konsolidácie verejných financií tak, aby participovali na tom aj inštitúcie, ktoré podľa aj renomovaných svetových ekonómov a podľa celosvetového, aj európskeho konsenzu majú na niečo takéto prispievať. A nie je to vôbec žiadna anomália, ani žiadne tmárstvo ako ste sa tu snažili predostrieť, a zároveň teda vidíme, že ten náš hodnotový model je iný, pretože my nepovažujeme bankový sektor za nedotknuteľný. A myslím si, že banky, pretože veľkou mierou participovali na vzniku krízy, nehovorím, že práve naše, lokálne banky, ale ich matky boli určite v systéme, ktorý veľkou mierou tiež prispel k tomu, že mala svoju hĺbku takú, akú mala, a preto si myslíme, že je adekvátne nejakým spôsobom ich donútiť k participácii na následnej konsolidácii verejných financií. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Počiatka sa prihlásili pán Dušan Muňko, Štefan Kužma, Vladimír Jánoš, Stanislav Fořt, Ondrej Matej, Gábor Gál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Celkom je prihlásených šesť poslancov. Slovo má teraz pán poslanec Dušan Muňko. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel len doplniť pána poslanca Počiatka, že koľko stálo ozdravenie slovenských bánk. Zhruba 100 mld., oddlženie celkove s úrokmi zhruba 170 mld. Keď hovoríme k jednotlivým bankám, ktoré padli, nechcem sa vyjadrovať a nechcem ani hovoriť medzi štyrmi očami, pokiaľ a sa týka bánk, lebo viem o čom hovorím, či to je Poštová banka - navýšenie 2 mld., potom okamžite zníženie, predanie. Kreditná banka, Priemyselná banka, pád prakticky a predanie Východoslovenským železiarniam a môžem ich vymenovať, celkové záležitosti, ktoré tu jednoducho prebiehali, pokiaľ sa týka bánk, ale vráťme sa k veciam.

    Kde v Európe nie je zdanenie právnických osôb, pri vyberaní dividend, tak ako je na Slovensku, kde sme spravili, že je rovná daň 19 %. Treba sa vrátiť, banky vytvorili ten problém, ktorý dneska vo financiách je z hľadiska finančnej krízy. Treba sa vrátiť k tým veciam, čo ste tu aj povedali, a to, čo tu povedal aj pán poslanec Počiatek, že aké problémy dnes slovenské banky majú. Ja netvrdím, že všetko je v poriadku, ale berme aj to, čo ste povedali, pokiaľ sa týka Národnej banky, kedy intervenovala, za akých okolností intervenovala v niektorých finančných operáciách. Takže, keď by sme si k tej celej záležitosti sadli, tak tento problém je ďaleko širší a nechcel by som tu rozvádzať, lebo je to krátka doba.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste do volieb dosiahli deficit 3 mld. EUR za tých 5 a pol mesiaca, čo bolo viac ako 10 % za tú dobu vytvoreného HDP. Myslím si, že je to asi európsky rekord v prvom polroku v tohto roku. Vy, a vaši kolegovia vo vláde, ste sa ukázali ako najhorší hospodári Európy. Je zaujímavé, že po týchto výsledkoch ste schopní ako nás kritizovať za naše riešenia. Čo keby ste radšej nechali čas súčasnému ministrovi, aby ukázal on svoje riešenia. Hlavne preto, že na rozdiel od vás, čo ste urobili európsky rekord zlého hospodárenia a hanbu pre Slovensko, tak on od roku 2002 do roku 2006, každý rok dokázal znižovať deficit, a pritom rástlo HDP a rástli, aj rástla aj zamestnanosť, rástli aj reálne dôchodky, čiže zvyšovala sa životná úroveň dôchodcov a rástli aj reálne mzdy, čiže zvyšovala sa životná úroveň ostatného obyvateľstva.

    Prosím vás, láskavo si pozrite čísla, pozrite si najstrašnejšie hospodárenie Európy za I. polrok a nekritizujte tých, za akými sú skutočne jedny z najlepších výsledkov v Európe. Radšej mu nechajte čas.

  • Pán poslanec Vladimír Jánoš, s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Aby sme sa vrátili opäť k téme, a tou sú, tou je bankovníctvo a oblasť bankovníctva. Keďže som sa nedozvedel v predchádzajúcom mojom dotaze, aká je vlastne tá ziskovosť bankového sektora na Slovensku, pán poslanec Počiatek, vo svojom príspevku naznačil, že bude to veľmi zaujímavé číslo jednak za predchádzajúce obdobie roku 2009 a určite aj za 1 - 6 roku 2010.

    Ja by som si, ale opäť položil elementárnu otázku. Bavíme sa o sektore, o ktorom je jasné, že je ziskový za predchádzajúce obdobia, a je tu už v úvode alebo v prvom čítaní pri tomto zákone zjavný problém zo strany vládnej koalície, podporiť takýto návrh zákona. Je ale pre mňa čudné, že ak je problém podporiť takýto návrh zákona, keď hovoríme o vysoko ziskovej oblasti na Slovensku, nie je na druhej strane problém zvýšiť DPH z 19 na 20 %, ktorá zasiahne široké vrstvy obyvateľstva, ktoré nie sú tak ziskové. Povedal by som, ktoré vôbec nie sú ziskové v porovnaní s bankovým sektorom. Takže, toto je niečo, čo ja v tejto chvíli nechápem. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Stanislav Fořt, nech sa páči.

  • Ako pokračujú jednotlivé rokovacie dni, tak si všímam takú prepojenosť ideologickú medzi návrhmi, ktoré sa týkajú rôznych sektorov hospodárstva. Nedávno tu bola diskusia medzi pani Vaľovou a Gibalovou ohľadom domovov dôchodcov, dneska o bankách a vyskočilo mi to v dnešnej rozprave opäť, že dochádza tu k takej zámene o tom, že čo sú to rovnocenné podmienky, čo sú to privilegované podmienky, a ako keby strana SMER a predkladatelia návrhov sa snažili snahu o dosiahnutie rovnocenných podmienok na trhu pre subjekty, ktoré na ňom pôsobia nazývať, že ide o nedotknuteľnosť vybraných subjektov alebo ide o ich privilegované postavenie. Takže, rád by som počul rozlíšenie aj od predstaviteľov strany SMER, kedy sa jedná o privilegované a kedy sa jedná o rovnocenné postavenie.

    A ešte využijem pol minúty, ktorú mám na to, aby som sa spýtal naozaj predkladateľov tohto návrhu zákona, aké dopady očakáva na zamestnávateľov, na vkladateľov, na ľudí, ktorí splácajú hypotéky, a ako aj na štátny rozpočet, čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, konkrétne myslím tým, bánk. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ondrej Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, pán poslanec Počiatek, ja sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, že hneď na úvod svojho slova ste priznali to, že v týchto dňoch, keď čítame správu a obhajobu Národnej banky Slovenska, aká je efektívna, ako je veľmi dobre riadená, má takú zásadnú chybu, v tak závažnom ukazovateli, ako sú pasíva celkového bankového sektoru. Ďakujem vám veľmi pekne, za takúto informáciu a mali by sme sa zamyslieť, či práve takýmto špeciálnym odvodom alebo návrhom, by sme nezaťažili túto banku, keď jej financovanie nie je priamo na štátnom rozpočte, ale jej náklady ročné, ktoré sa pohybujú vo výške 67 mil. EUR, mali by sme sa nad tým zamyslieť a určite sa na to pozriem v nasledujúcich dňoch a mesiacoch. Ešte raz veľmi pekne ďakujem, pán Počiatek.

  • Pán poslanec Gábor Gál s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec Počiatek, ja som si pozrel hlasovaciu kartu, že aké máme volebné obdobie, či štvrté alebo piate, či sme nepreskočili to štvrté volebné obdobie, máme tam, že piate volebné obdobie a štvrté sme prežili. A vo štvrtom volebnom období ste boli vo vláde, SMER bol vo vláde.

    Rozprávate tu o, navrhujete a pretláčate zdaňovanie bánk, rozprávame sa tu o zavedení daní z dividend, kurnikšopa, však ste mali väčšinu v štvrtom volebnom období, štyri roky, veľkú väčšinu v Národnej rade. Čo ste tie zákony nepretláčali vtedy?

  • S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil teraz pán poslanec Počiatek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán Kužma, len vám doporučujem ja, aby ste si pozreli štatistiky, reálne mzdy a nárast reálnych miezd a nárast reálnych dôchodkov bol za našej vlády vyšší, ako za vašej vlády. To len taká prvá mini poznámka. Ale, čo je oveľa dôležitejšie, že vy neviete šetriť tak, ako ste deklarovali. Vy viete šetriť len zvyšovaním daní, a to je v úvodzovkách šetriť. Pretože nie je nič jednoduchšie, ako preniesť bremeno konsolidácie na bežných ľudí. Nemáte žiadne zázračné riešenia, o ktorých ste celý čas rozprávali, pretože keby ste ich mali, tak by ste ich boli bývali implementovali, čo sa nestalo.

    Bolo jasné, že pristúpite k zvýšeniu daní už pred voľbami, a ja som to veľakrát hovoril a došlo presne na moje slová aj pri predkladaní vášho programového vyhlásenia. Na margo kalibrácie, čo je privilegované a čo nie, keby naozaj fungovala súťaž na finančnom trhu, tak by dopad na obyvateľstvo a firmy mal byť minimálny, ale keďže je to zjavne inak a banky majú nejakým spôsobom privilegované postavenie a celý tento sektor má privilegované postavenie a potvrdzujú to aj slová pána Kollára, že čokoľvek spravíte, tak neexistuje žiadna súťaž alebo neexistuje taká samoregulácia toho trhu, že by to automaticky nespôsobovalo prenesenie tejto záťaže na klientov týchto bánk.

    To znamená, že banky sú v takom postavení, že čokoľvek spravíte, všetko prenesú na klienta a žiadnym spôsobom to neovplyvní ich ziskovosť. Čiže platí tu, že ziskovosť bánk je neovplyvniteľná, takú súťaž tu máme na finančnom trhu, takú voľnú súťaž a takú konkurenciu?

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, mal som pripravenú pôvodne inú reč, ale myslím si, že a práve vzletné reči, ktoré sme tu počuli od predsedu výboru pre financie a rozpočet pána Kollára ma, by som povedal, inšpirovali k tomu, že som prehodnotil vôbec ako záujem a diskutovanie o tomto zákone a skôr táto diskusia sa zvrhla na to, akým spôsobom alebo kto akým spôsobom navrhne riešenia, aby sa to nedotklo v konečnom dôsledku občanov.

    Ja urobím krátky exkurz, tak isto ako urobil pán poslanec Kollár, pán predseda Kollár. Viete, čo bolo hlavnou príčinou tejto finančnej krízy a čo bolo hlavnou príčinou teda finančnej hospodárskej krízy vo svete? Jednoduché slovo, chamtivosť. A myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, a tí ľudia, ktorí mali tú česť, asi aj ja som dlho po veľa rokoch som navštívil kino a druhú časť Wall Streetu, o čom teda pán Kollár tu vzletne rozprával, o tých zlých bankárov Wall Streetu, hlavný predstaviteľ Gekop, ktorý určite nedá sa povedať, že by bol sociálny demokrat, tak ten použil presne tento názov, tento toto slovo chamtivosť. A teraz to prevediem do ľudskej reči. Do ľudskej reči, čo sa udialo alebo čo sa udialo, povedzme aj s návrhom tohto zákona a vôbec s pripomienkami, ktoré boli pre mňa až fascinujúce až veľmi prekvapujúce.

    Pán Kollár, vy ako bývalý bankár, predsa mali by ste vedieť o tom, skadiaľ pochádzala ziskovosť bánk, povedzme pred tým ako sme zaviedli euro. Prečo dnes stoja hypotekárne úvery toľko ako hovoríte. Ja si osobne myslím, že ziskovosť poklesla práve tým, že sme zaviedli euro a práve tým a nie tým, že sa zaviedlo férové prostredie.

    Pán poslanec Fořt to presne povedal, kde je to férové prostredie, kde je to férové podnikateľské prostredie, o ktorom tu voláme. Tým, že Ficova vláda zaviedla rovnaké prostredie, rovnaké daňové prostredie aj pre banky, aj pre podnikateľské subjekty, to sa vám zdá byť ako zlý výsledok riešenia vecí? Ja nerozumiem tomu, prečo by mali mať banky privilegované postavenie, pokiaľ sa týka tvorby opravných položiek. Veď to bolo doslova riešenie optimalizácie daňových príjmov pre bankový sektor, a to vidieť veľmi jasne a veľmi plasticky vidieť na obraze toho, akým spôsobom boli bankové doby, priznávali dane z príjmu do roku 2008 a po roku 2008.

    Ja tu mám štatistiky a tie hovoria jasnou rečou, zdvojnásobili, zdvojnásobili sa daňové povinnosti týchto bánk. Okej, daňové povinnosti je daň, ktorú vyplatím zo zisku, je to veľká diskusia o tom, aká by mala byť ziskovosť týchto bánk. Ziskovosť bánk po zdanení, lebo to sa týka niečo, čo sa zaplatí ako daň z príjmu. Ako teraz chápem tomu to, že vlastník bánk povie, že ja chcem ziskovosť 20 % a vy urobte všetko preto, aby ste ju jednoducho dosiahli tak, sa vlastne toto celé deje a banky nastavia parametre na to, aby zabezpečili túto ziskovosť.

    Ja sa aj vás pýtam, pán Kollár, akým spôsobom chcete reagovať na to, keď budete vy predkladať tento zákon, lebo som hlboko tak ako tu stojím presvedčený, že predložíte identický zákon ale tam možno nebude suma 0,7 % ale bude tam 0,0 neviem koľko, alebo 0,1, to už si môžme vydiskutovať a dokonca pokiaľ viem Ministerstvo financií vôbec neprotestuje voči tomu, aby príjmy, príjmy práve z tohto odôvodňovania bánk boli súčasťou rozpočtu verejných financií. Nie na to, aby jednoducho bol vytvorený fond, ktorý by ich chránil v budúcnosti v prípade rizík týchto bánk, už nehovoriac o tom, že predkladatelia dávajú do zákona alebo do návrhu zákona to, že tento alebo toto zriadenie fondu sa uskutoční potom, keď Slovensko dosiahne deficit pod 3 % HDP. Ja veľmi, veľmi s úžasom počúvam na to, akým spôsobom sa tu argumentuje, že všetko čo sa urobí v konečnom dôsledku sa prevezie na ťarchu obyvateľov, veď vy vlastne potierate, vlastne aj filozofiu Európskej komisie, ktorá práve navrhla a zase hovorím baviť sa o 0,7, 0,1 alebo o percentuálne stále je to otázka prevedenia týchto poplatkov na ľudí.

    A som zvedavý, akým spôsobom sa postavíte k tomu, že Európska komisia chce navrhnúť nielen odôvodnenie, ale aj zdaňovanie bánk, a to bude ďalšia rana pre toto riešenie a vy znovu sa postavíte a očakávam od vás, že sa postavíte pred tých, pre toto kolégium, pre auditórium a poviete tak nie, my už teraz nebudeme to prenášať na ľudí, pretože v konečnom dôsledku predkladáme my tento zákon. Tento zákon je už iný a tento zákon už zdieľa všetky kritéria, ktoré boli na obhajobu, obhajobu bankového sektora. Ja som si dosť by som povedal oddiskutoval všetky veci, čo sa týka bánk a myslím si, že mali sme už niekoľko veľa jednaní aj s asociáciou bánk a myslím si, že sme našli riešenie, ktoré možno nie stále vyhovuje každému alebo bolo akceptovateľné.

    Ale to, čo tu počúvam, je to všetko to, čo sa urobilo, dá sa povedať minimálne regulérne podmienky alebo vyrovnanie podmienok na finančnom trhu, čo sa týkalo povedzme tvorby opravných položiek, aby subjekt ako firma nebola, nemala iné podmienky ako má banka, ktorá môže si takýmto spôsobom optimalizovať zisk. Podľa vás je to riešenie to, že preto sa dvihli hypotekárne, hypotekárne úvery alebo cena hypotekárneho financovania. Vy, ako bývalý bankár asi viete, že každá banka práve prejavovala ziskovosť tým, že bola slovenská koruna a na svojich forexových operáciách zarábala viac ako 30 %, viac ako tretina zisku pochádzala z týchto operácií. Viete veľmi dobre, že to nie je pravda, že práve tým, že sa vyrovnali tieto podmienky, že sa vyrovnali podmienky na trhu, čo si myslím, že je minimálne, minimálne rozumné a minimálne férové, ak hovoríme o férových podmienkach, tak dnes hovoríte o tom, že Ficova vláda len strašila zvýšením, teda daní pre banky, ale ak vy viete, že dane nie sú len priama výška daní, ale aj systém daňový, ktorý náhodou alebo predchádzajúca vláda pre rokom 2006 zanechala tzv. Ficovej vláde, tak si myslím, že by bolo férové tu povedať aj to b) a povedať pravdu týmto ľuďom, nie naopak. Práve Ficova vláda riešila ten systém, buď to teda zdanenie alebo nájsť regulárne podmienky a myslím, že to bolo dobré a rozumné riešenie.

    Preto si myslím, že predkladaný návrh, či to bude teraz prijatý alebo o niekoľko mesiacov, je presne to isté fatálne riešenie, ako keď sme tu riešili problém vytvorenia v rámci Európskej únie toho záchranného balíka, ktorý Slovensko muselo potom prijať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tak dlho sme o tom rozprávali, že až nakoniec bola prinútená vláda, minister financií, ktorý musel tento záchranný balík odsúhlasovať v skrátenom legislatívnom konaní. Dva mesiace sme o tom tu tĺkli, veľa sa o tom rozprávalo výraznou diskusiou, výrazným by som povedal, takým hereckými výkonmi, až nakoniec sme dospeli k tomu, že sme to museli prijať. Tak isto som presvedčený, že aj takýto zákon prijmeme a dnes je len otázkou na to, že to pripravila opozícia, a že jednoducho tá zlá opozícia chce niečo zlé, lebo v konečnom dôsledku tieto všetky výdavky, ktoré budú v súvise s väčšími nákladmi banky tak či tak sa prevedú na obyvateľov alebo na ľudí. Ak je to tak, potom vlastne, potom je zbytočné, aby Európska komisia vôbec niečo len pripravovala, vôbec niečo pripravovala v oblasti odvodov, vôbec v oblasti platenia daní alebo zvýšenia daní, a to už teraz už môžem rozdiskutovať myslím, že je to veľmi odborná téma z akej oblasti by mali byť, ako či z transakcií, z rôznych ďalších. Ja by som nechcel zaťažovať toto auditórium, lebo je to odborná oblasť, ktorá myslím, že asi týchto ľudí nebude veľmi zaujímať.

    Ja ukončím túto diskusiu alebo tento môj príhovor na to, že ak máme predstavu o tom, že chceme pomôcť riešeniu vecí, chceme pomôcť aj rozpočtu a možno niekedy aj zbytočným zaťažovaním rôznych daní, ktoré dnes máme v daňových zákonoch a doslova musím povedať, že sme týmito daňovými zákonmi naštvali nielen ľudí, nielen zvýšenie DPH, my sme naštvali aj podnikateľov, my sme naštvali všetkých tých ľudí, relevantne na tomto trhu a stále rozprávame o zlepšovaní tzv. zlepšovaní podnikateľského prostredia. Naopak, myslím si, že takéto prijatie zákona možno umožní vláde otvoriť možnosť zlepšenia pozícií jednak pre ľudí, a jednak aj pre podnikateľskú oblasť Slovenska. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili páni poslanci Dušan Muňko, Stanislav Fořt, Jarmila Tkáčová, Ondrej Matej, Igor Matovič, celkom 5 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ja by som len chcel doplniť pána poslanca Buriana to, čo tu povedal, pokiaľ sa týka Európskej únie. Ak Európska únia má prežiť, tak ako jednotná obranná politika, ako je zahraničná, ako je menová, tak v konečnej fáze sa musí vrátiť k jednotnej daňovej, jednotnej penzijnej, ale, pokiaľ sa týka z hľadiska bánk, pretože banky túto krízu zavinili, čiže to, čo my vám dnes navrhujeme, navrhujeme vám, aby sme riešili to v štátnom rozpočte, nie na úkor tých najchudobnejších ľudí, ale riešili to, pokiaľ je to možné. Ja som presvedčený, že k tejto celej záležitosti prídete, nechávate si to do budúcna, pretože viete veľmi dobre, že tak, ako máte nastavený teraz rozpočet na rok 2011, nemáte šancu ho naplniť, takže toto sú vaše zadné dvierka, ktoré máte otvorené na to, aby ste to v budúcnosti riešili, či už kozmetickými alebo akýmikoľvek úpravami. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Stanislav Fořt. Nech sa páči.

  • Pán Burian, ja sa vás chcem len spýtať jednu principiálnu otázku nech mám jasno v nastavení vašich vzorcov. Ste alebo nie ste za diferencovanú sadzbu dane z príjmov pre rôzne skupiny podnikateľských subjektov v závislosti od predmetu podnikania? Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Burian, hovoríte o chamtivosti, ja som si stále myslela, že ako dôvod je kríza, ja som si stále myslela, že dôvod krízy bol zákon, ktorý prijal alebo nechal schváliť prezident Clinton. Totižto v roku 1933 kongres vydal tzv. Glass-Steagall Act, ktorý zásadne zreformoval finančné trhy a vychádzal z toho, že ku kríze prispeli komerčné banky, ktoré sa púšťali do stále riskantnejších operácií, čiže nastavil určitú úroveň znesiteľného rizika. V roku 1999 Clinton túto, túto bariéru zrušil, pretože jeho názor ako demokrata, ako socialistu bolo, že nárok na bývanie má oveľa širší okruh ľudí, ako si to môže dovoliť.

    Čiže, ak hovoríme o chamtivosti, tak o chamtivosti politikov, ktorí bažia po popularite a ktorí bažia po moci, to po prvé. A po druhé stále hovoríte, že zaplatia občania, no samozrejme, že to zaplatia občania, a to občania Slovenska, pretože tu neprídu ani Marťania a nezaplatia to ani Gréci. A vždy, keď ste sa zamiešali do bánk, tak to zaplatili občania, ja vám uvediem príklad z vášho volebného obdobia: ste priniesli pozmeňujúci návrh pri zavedení eura, aby za vklad mincí do bánk bolo moratórium na platenie poplatkov. V momente, keď toto moratórium skončilo banky do mesiaca do dvoch svorne poplatky zdvihli a toto sucho počas moratória si zahojili. Takže, kto to zaplatil? Zaplatili to občania a nielen tí, ktorí majú účty v bankách, ale aj tí, ktorí si berú úvery a aj tí najchudobnejší, ktorí si kupujú služby a výrobky, pretože poplatky za bankové služby a úroky sú súčasťou nákladov.

  • Toto oslovilo aj mňa, teraz Ondrej Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, dúfam, že aj ja ťa oslovím. Pán kolega poslanec Burian, viete, mňa pri predložení návrhu zaujala jedna vec a na nej chcem ilustrovať, čo vy vlastne dokážete. Ako vy z mesiaca za mesiac dokážete totálne zmeniť svoj názor v prospech popularity, v prospech predkladania populistických zákonov, jánošíkovských, veď banky sú symbolom bohatstva, ja vám poviem na čom. Pred mesiacom, keď sme sa tu bavili o prvom čítaní o zákone o pridanej hodnote, vy ste pán Burian vystúpili a ste ostro kritizovali to, že zavedenie opatrenia do doby, než deficit klesne na 3% je nesystémové, proste nemá, je to precedens, nemá to obdobu a zrazu o mesiac ten istý princíp zapracujete do svojho, do svojho návrhu. Tak už prosím vás normálne, normálne úplne buď je to dobré aj pri jednom, aj pri druhom. Hovoríme o tom, ako dlho by, do akej doby by mala byť platné alebo by malo byť platné systém zdaňovania bánk. Buď je to rovnako, v takom prípade a vám to je okej pri DPH alebo vám to nie ani pri bankách. Treba si to ujednotiť, predložte koncepčné riešenie, keď chcete pomôcť skutočne tak, ako hovoríte štátnemu rozpočtu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Igor Matovič s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán poslanec Burian, mňa zaujala jedna vec, že ste hovorili o tom, že sme naštvali ľudí, vlastne so zdaňovaním, ktoré chystáme. Mám takú trošku paralelu s obdobím pred zavedením eura, kedy vlastne váš premiér vtedajší, strašil ľudí a strašil vlastne podnikateľov o tom, že nesmú zdvíhať ceny, lebo potom bude bu bu bu, potom pôjdu do basy. Toto robil rok bez toho, aby zaviedol akýkoľvek zákon, ktorý by nejakým spôsobom strážil nárast cien. Nakoniec sa to prejavilo iba tým, že ceny ešte pred zavedením eura, pred tým ako sa začali ceny kontrolovať, prudko vzrástli a týmto ste v podstate okradli všetkých občanov na Slovensku o miliardy korún.

    Takisto aj dnes hovoríte o tom, že strašíme ľudí so zdražovaním alebo naštvali sme ľudí, ale vy tu už niekoľko mesiacov od volieb ľudí strašíte, aká bude strašná drahota, ako sa budú dôchodky zdvíhať o 2 EUR, jednoducho vyslovene klamete, účelovo klamete a týmto ľudí okrádate o obrovské peniaze. To sú škody naozaj v miliardách korún, keď hovorím v korunách, práve tým, že ľudia menej míňajú, menej DPH sa dostáva do štátneho rozpočtu, šetria, boja sa toho obrovského zdražovania a týmto neuveriteľne slovenskej ekonomike ubližujete, a to, čo robíte, je na úkor ľudí.

    A celý tento zákon, ktorý tu predvádzate a táto snaha, ako zdaňovať banky, je nič iné, iba politické divadlo, lebo ste to nedotiahli. Ak by ste to dotiahli a povedali by ste, ako zabránite tomu, aby banky toto dodatočné zdanenie premietli na ľudí, ja za seba hovorím, nemal by som problém takýto zákon podporiť. Ale takýto paškvil nepodporím.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi krátko. Pán Fořt, aspoň ste mi potvrdili to, že to férové prostredie, ktoré vytvorila Ficova vláda, bolo dobré a tým, že vlastne vytvorila rovnaké podmienky pre banky, aj pre podnikateľskú oblasť. Ja si myslím, že počkáme si na to, akým spôsobom bude riešiť Európska komisia ďalší vývoj a ja budem veľmi, veľmi sledovať a možno tieto vzletné reči, ktoré sa dnes rozprávajú, budete si veľmi, veľmi ťažko ospravedlňovať alebo ťažko vysvetľovať do budúcna. Ja si myslím, že tak isto, ako to bolo pred voľbami s ochranným valom a tak ďalej.

    Pokiaľ sa týka pani Tkáčovej, no, pani Tkáčová, potom asi máte veľmi krátku pamäť. To riešenie toho moratória na platenie poplatkov ste práve vy podporili a vašou zásluhou to vlastne prešlo ako SDKÚ. Takže, ja by som bol veľmi rád, aby ste sa rozpamätali na to, za čo hlasujete a za čo nie. Čiže je to, skôr by som povedal, váš problém, ktorý ste si možno nadrobili a ja si veľmi dobre pamätám ešte to hlasovanie, ktoré bolo v predchádzajúcom období.

    Pokiaľ sa týka Clintona, ja by som mohol dosť dlho o tom rozprávať a možno, určite Clinton nie je socialista, je to demokrat a v každom prípade to, čo zaviedol, je otázka toho, akým spôsobom potom komerčné banky to, to by som povedal, do absurdity doviedli.

    Pokiaľ sa týka ten jánošíkovský systém, ja som kritizoval DPH z pohľadu zvýšenia, ale kritizoval som to z pohľadu aj tej klauzuly, toho dočasného zastavenia vojsk, tzv. na tie, do roku, keď bude prvýkrát 3-percentná hladina dodržaná. Ja si myslím, že to je tak zle urobené, že ešte horšie som nevidel, návrh zákona, lebo to je politické rozhodnutie, nie ekonomické rozhodnutie.

    Pánovi Matovičovi radšej by som povedal, že radšej by mal čítať z monitora, to by bolo asi, podľa mňa, rozumnejšie, efektívnejšie a lepšie, lebo to, čo povedal, to je tak zhluk takých nezmyslov, že ťažko na ne odpovedať.

  • Pretože, pán poslanec Burian, bol posledný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Kažimír, máte priestor v záverečnom slove. Všetkých tu prítomných upozorňujem, na toto už nemôžu byť faktické poznámky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa pokúsim zareagovať na mnoho slov, ktoré boli povedané v rozprave a mnohé boli k veci a mnohé k veci neboli, ako sa to tu v tejto sále často stáva.

    Samozrejme, zareagujem aj na plamenný prejav pána spravodajcu, ktorý nás zaviedol na tej časovej osi do histórie, do obdobia svojho osobného disentu z rokov 1988 a 1989. Označil tento návrh zákona za populistický, technicky zlý, za škodlivý. Spomenul toho mnoho. V podstate ma, ale sklamal, pretože uprednostnil politickú argumentáciu pred odbornou, ale zase férovo, vážim si to, že sa priznal k tomu, že je bankársky plnokrvník a stále ním zostáva aj v pozícii šéfa výboru pre financie a rozpočet.

    Ale v jednej veci si, pán predseda, vyprosím jednu vec. Vy ste hovorili o našom hodnotovom modeli, vyzvali ste nás, aby sme si ochránili vlastnú česť. Ste starší, ale mojej cti, sa pán predseda, vy nedotýkajte. Vysporiadajte si vlastné svedomie s tým, čo ste trúbili pred voľbami a čo robíte teraz, napríklad vo veci zvyšovania DPH.

  • Takže, ja rád čítam z vládnych dokumentov a z materiálov, ktoré prichádzajú z exekutívy aj do parlamentu a budem vám čítať zopár viet z dokumentov, ktoré predložila aj pani premiérka, aj pán minister financií do výboru pre európske záležitosti. Týkalo sa to bank lewis, to znamená poplatkov a odvodov. Čiže cieľom zavedenia lewis je, aby finančné inštitúcie prispievali k nákladom súčasných i budúcich finančných kríz. Cieľom ich zavedenia je predovšetkým zvýšenie verejných príjmov formou zdanenia finančného sektora, ktorý v súčasnosti využíva viaceré výhody v porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky. Vo väčšine prípadov finančné služby nie sú totiž zdaňované DPH, čiže majú tu výhodnejšie postavenie aj pre vás, pán Fořt, v čom je iná pozícia bankového sektora ako vo väčšine u ostatného.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky 13. 10. 2010 sa domnieva, že zavedenie poplatkov pre finančné inštitúcie je oprávneným postupom pre prenesenie nákladov spojených s finančnou a hospodárskou krízou na finančné inštitúcie, a preto ich zavedenie vo všeobecnosti podporuje. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, opäť na jeseň roku 2010 sa vo všeobecnosti podporuje zavádzanie poplatkov pre finančné inštitúcie a považuje ho za opodstatnené.

    Dámy a páni, toto nie sú citáty z príručky SMER-u, ale toto je citát z dokumentov Ministerstva financií Slovenskej republiky vedeného vašim nominantom. Bolo by fajn, keby ste naozaj hovorili pravdu a hovorili ste aj to, čo hovoríte vonku, aby ste hovorili aj naozaj doma, lebo takéto postoje zaujímajú naši exekutívci na rokovaniach v Európskej únii.

    K téme. Je pravdou, že v súčasnosti sa formuje konsenzus k tejto problematike. Je to zložitá problematika, rokuje o nich G-20, rokujú o nej bilaterálne Spojené štáty s Európskou úniou a hašterí sa Európska únia sama medzi sebou. Ale čo je výsledkom tohto konsenzu zatiaľ, že základom poplatku by mali byť záväzky finančných inštitúcií s vyňatím chránených vkladov a bankového kapitálu. Tento základ je takto postavený. To znamená, že zdôvodňuje pasíva, záväzky a vyníma aj chránené vklady a vyníma aj bankový kapitál. Ako je technicky zlý, pán predseda? To sa chcem opýtať, v čom je tu rozpor? Je to úplne v súlade aj s postojmi dnešného ministerstva financií.

    Čo sa týka rámca poplatku, navrhuje sa z pozície Európskej únie, aby sa poplatky vzťahovali najskôr na všetky banky, to znamená ...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, prosím všetkých, ktorí iba prednedávnom vstúpili do rokovacej sály, že ešte nie je vyhlásená prestávka, skúste počúvať záverečný príhovor pána navrhovateľa, nech sa páči.

  • to znamená aj na, nielen na systémovo významné banky, ale na všetky banky. Tento zákon je presne technicky tak postavený. Takisto je podľa Európskej únie potrebné sa vyhnúť dvojitému zdaneniu. Takisto ošetrujeme aj túto záležitosť.

    Ak chcem poukázať ešte na stanoviská nášho rezortu financií, tak žiada o to, aby tieto návrhy odrážali daňovú suverenitu daného členského štátu. To znamená, aby sa o daných poplatkoch rozhodovalo na národnej úrovni, o čom máme práve možnosť dnes hovoriť.

    Je pravdou, že nie je na európskej úrovni vyriešený systém alokácie týchto prostriedkov. Ale z interného dokumentu dnešného ministerstva financií sa hovorí, že sa predbežne prikláňa k názoru, že príspevky by mali smerovať do štátneho rozpočtu, a teda uprednostňuje dané riešenie pred odvádzaním poplatkov do osobitne vytvorených rezulačných fondov.

    Pán predseda, možno budete mať spor a diskusiu aj v koalícii na túto tému, ale dnešný rezort financií sa prikláňa k riešeniu, že by tieto prostriedky mali aspoň dočasne plynúť do štátneho rozpočtu.

    V zásade, keď sa ocitnete, dámy a páni, v blízkosti šéfov našich bánk, tak zistíte, že sú to v zásade celkom sympatickí chlapíci, s ktorými sa veľmi dobre pije víno, ktorí sú v zásade sčítaní, sú to sčítaní a rozhľadení intelektuáli. Ale každý večer si líhajú do postele a každé ráno vstávajú s jednou myšlienkou, ako splniť úlohu, a to raz ročne poslať svojim materským firmám plné vrecia peňazí.

    A, pán predseda, aj to, čo ste tu dneska porozprávali, je presne v duchu tohto myslenia. Je to vlastne v duchu starých, dobrých, koloniálnych zvyklostí, lebo sídla tých materských firiem nie sú ani v Košiciach, ani v Bratislave, ale sú vo Viedni, v Miláne, vo Frankfurte nad Mohanom, sú v Paríži, a ak sa oboznámite s informáciou, že Rakúsko pred dvoma týždňami ohlásilo takisto balíček skromnosti z dôvodu znižovania deficitu a oznámilo, že uvažuje so zavedením tzv. solidárneho odvodu z bilancie bánk, to znamená, že olúpi vo vašom slovníku, banky o pol miliardy EUR, tak sa dostaneme do tej situácie, že dividendy zo slovenských dcérskych spoločností, ktoré pôjdu do rakúskych materských firiem, tak časť týchto dividend nakoniec skončí v rakúskom štátnom rozpočte. Tak to, k tomuto vám gratulujem, lebo toto nám naozaj hrozí. Táto situácia je avizovaná rakúskym vicekancelárom, ktorý je mimochodom ľudovec, pán Josef Proll. Tieto, tento systém odvodov navrhuje Cameron, čo je, pokiaľ viem, konzervatívec a nie socialista, takisto Anders Borg ich zaviedol, to je švédsky minister financií, takisto pravicový politik. Takže poprosím, keby ste tento koncept nevnímali ideologicky, ale ako absolútny abstrakt k výsledku debaty na širokom európskom poli.

    Hovoríte o tom, že slovenské banky v zásade sa nepodieľali na tej kríze, ale cez svoje matky, cez svoje staré mamy sa systémom dedičného hriechu na tejto kríze jednoznačne podieľali. Kto za ňu môže? Môže za ňu telocvikár v základnej škole alebo opravár obuvi, alebo rozvedená matka s dvoma deťmi? Kto má väčší vzťah, ako k situácii, k tomu marazmu ekonomickému, ktorý nastal v celej Európe?

    Ja musím poznamenať, ešte k tej otázke, prečo, lebo to je asi základná vaša ideologická mantra, prečo sme to nerobili minulé štyri roky? Aj pánovi Gálovi musím odpovedať, že život, napriek tomu, že sa to možno niektorým celoživotným poslancom nebude páčiť, ale život sa neráta na počty poslaneckých období, ani ekonomické cykly sa neriadia politickými cyklami, chvalabohu. A ak môžem poznamenať, no v rokoch 2009 a 2010 bol proste finančný sektor hájenou zverou. To proste, to je proste pravda. Ale takisto musím podčiarknuť to, čo sa udialo v legislatíve v roku 2007 a ja si dobre pamätám, ako vtedajšej šéfke asociácie pani Regine Straka padol účes, keď sme navrhli nový spôsob zdaňovania hlavne opravných položiek, čo spôsobilo v roku 2008 zdvojnásobenie daňovej povinnosti z 3,8 mld. na 7,5 mld. Podiel bankového sektoru na dani z príjmov sa zvýšil zo 7 na 12 %.

    Takže, pokúsim sa skončiť v časovom limite. Z toho všetkého, čo tu bolo povedané, som presvedčený, že ak budete odmietať tento zákon a neprejde do druhého čítania napriek tomu, že technicky je pripravený podľa najčerstvejších výsledkov európskych debát, môžete spochybňovať výšku odvodu, ale samozrejme, v konečnom dôsledku výšku toho odvodu by ste mali aj tak v druhom, treťom čítaní v rukách vy.

    Ak si uvedomíme, že o necelý mesiac sa tu budeme všetci dohromady handrkovať o desiatkach zákonov, ktoré budú mať vplyv na štátny rozpočet a vieme, že máme v lufte debaty okolo doplnkového dôchodkového poistenia, okolo dane z piva, čo sú záležitosti v desiatkach miliónov EUR a tu je jeden koncept, ktorý má európske parametre, a ktorý sa dá naplniť bez toho, aby ten dopad bol všeobecný. Lebo naozaj, naozaj sa nedá povedať to, že zisk bánk je proste večný a je predpísaný. A ani sa nedá s týmto fenoménom bojovať tým spôsobom, ako to robí dnešné ministerstvo financií, ktoré nenapísalo do programového vyhlásenia vlády ani riadok o ochrane spotrebiteľa, ktoré zrušilo odbor ochrany spotrebiteľov, zrušilo koncept ochrany spotrebiteľa. Čiže, to je odpoveď aj na otázku, ako v takých situáciách reagovať.

    Výsledkom je to, že ak ho odmietnete, tak do roka a do dňa, do roka a do dňa tu bude stáť Ivan Mikloš alebo nejaký jeho nástupca v jeho kresle s tým, že vám bude predkladať transpozíciu európskeho zákona úplne totožného zákona z hľadiska technických parametrov a otázkach odvodov, výšky odvodov o tom budete debatovať. Ak ho dnes odmietnete, len dokážete, že ste Bank Friendly, Bank Friendly koalícia, ktorá vyprodukovala Bank Friendly vládu, ktorá má Bank Friendly šéfa výboru pre financie a rozpočet.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadal na záver ešte aj pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som najprv na úvod dlžný zopár odpovedí, pretože tuto poslanci zo SMER - sociálnej demokracie sa chceli so mnou pustiť do nejakého vedomostného súboja o hĺbke znalostí slovenského bankového sektora.

    Tak, najprv pán poslanec Jánoš, dobre si pamätám, dvakrát ste sa dožadovali výšky zisku slovenského bankového sektora. V uplynulom roku to bolo 350 mil. EUR. Pán Počiatek, poslanec Počiatek sa dožadoval odpovedi na otázku, kde je tá primeraná výška ziskovosti banky, teda po ktorú to ešte považujeme za primeranú mieru zisku a nad ktorou úrovňou už je to niekde úplne uletené mimo a v konečnom dôsledku škodiace ekonomike. Tak, pokiaľ sú štandardné ekonomické časy, pán poslanec Počiatek, to znamená časy nekrízové, tak vtedy je výnosovosť aktív bankového sektora dosahuje celosvetovo stredné hodnoty niekde okolo 1,5 %. To je to, čomu hovoríme rittern on esec. A pokiaľ ide o výnosovosť kapitálu alebo výnosovosť základného imania, tak sa pohybuje na úrovni asi 15 %. To platí pre štandardné ekonomické časy, nie pre obdobie krízy.

    Ale nerozumel som celkom pánovi poslancovi Muňkovi, ktorý povedal, že citujem: "Pán Počiatek hovorí dobre, ale má málo času." Pán Muňko, na to, aby sme tak zložité témy rozobrali v nejakej dvojminútovej faktickej poznámke. Potom, ale nechápem, prečo ste odmietli moju ponuku, aby sme si porozprávali o dôvodoch a príčinách pádu Priemyselnej banky v Košiciach, Dopravnej banky, Devín banky a Slovenskej kreditnej banky. Túto ponuku ste rovnako odmietol, tak potom vlastne neviem, o čo vám ide.

    A úplne na záver, aby som nezdržiaval chod dnešnej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, keďže sa nám blíži hlasovanie, tak chcem ubezpečiť pána poslanca Počiatka, ktorý povedal, že hodnotový model, môj osobný je, že banky sa nemajú regulovať, povedal, že podľa môjho hodnotového modelu banky sa nemajú zdaňovať a povedal, že banky majú zostať nedotknuteľné. To tu opakovalo niekoľko poslancov strany SMER - sociálna demokracia.

    Chcem vás uistiť, páni, že nič z toho nie je pravda. Banky sa regulovať majú a regulovať sa budú a budú sa regulovať do konca stále prísnejšie. Všetci viete, že vznikajú tri nové regulačné autority. Jedna, ktorá bude riadiť banky. Druhá, ktorá bude dohliadať nad poisťovníckym sektorom a tretia, ktorá bude dokonca dozerať audítorské spoločnosti. Takže banky sa regulovať budú. Nikto nepovedal, že nie. Banky sa zdaňovať budú, ale páni poslanci SMER - sociálna demokracia, teraz sa to týka aj pána podpredsedu Národnej rady Fica, ktorý je spoluautorom toho paškvilu, ktorý ste predložili. Nikdy nemôžeme pripustiť, aby sa banky zdaňovali mimoriadnym odvodom vo výške, ktorú ste navrhli, a to je v hodnote pôvodne 1,35 %, potom ste ustúpili na 0,7. Aj tak takýto ústupok znamená 37,5-násobne vyššiu odvodovú sadzbu ako má Švédsko. 37,5-násobne vyššiu odvodovú sadzbu ako má Švédsko. A sme si vedomí toho, pán poslanec Kažimír, že pokiaľ príde Ekofin a Európska rada s tým, že sa budú zavádzať odvodové schémy pre vybrané finančné inštitúcie, ale v každom prípade bude potrebné najprv povedať niečo k tomu ako bude zriadený fond, kde tie odrody budú plynúť, aké budú kritériá čerpania peňažných prostriedkov z tohto fondu, kto, kedy o tom rozhodne, na aký účel budú peniaze použité a nie tak populisticky ako ste to urobili vy, len preto, aby ste ukázali občanom Slovenskej republiky, že vy nechcete zvyšovať daň z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod, ale vám ide o to, aby boli zdanení vinníci krízy, to znamená, banky.

    Takže, na záver chcem povedať ...

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Dali sme priestor aj navrhovateľovi, tak má priestor aj spravodajca. Buďme trošku korektní. Nech sa páči.

  • Posledná veta. Ďakujem pekne. Podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem tento bod za ukončený. Prerušujem rokovanie o ňom. Budeme hlasovať. Skôr ako dám prestávku, krátku pred hlasovaním, v súlade s § 28 rokovacieho poriadku požiadal o slovo podpredseda Národnej rady Robert Fico.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, ale verím, že aj v mene ďalších poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú dlhšie členmi tohto zákonodarného zboru vyslovil ostrý protest proti tomu, čo sa včera dialo v hlasovacej miestnosti v súvislosti s tajnou voľbou kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Protestujeme proti tomu, aby poslanci jednej z vládnych strán, strany SaS si robili fotografické záznamy z hlasovacích lístkov, ku ktorým boli priložené aj poslanecké preukazy na potrebnú identifikáciu. Podľa nášho názoru je to hrubé porušenie ústavného pravidla o slobodnom výkone poslaneckého mandátu a hrubé zneváženie inštitútu tajné voľby. To, čo ste včera predviedli, nie je žiadna tajná voľba. Je to výsmech Ústave Slovenskej republiky a výsmech demokracie.

  • Mrzí ma to, vážené dámy a páni, o to viac, pretože v nedeľu v priamom televíznom vysielaní predseda Národnej rady Slovenskej republiky povedal, že akýkoľvek kontrolný mechanizmus, ktorým by niekto chcel preverovať spôsob voľby pri tajnom hlasovaní, by bolo porušením Ústavy Slovenskej republiky, a že on určite nič také nikdy nebude iniciovať, ale bude aj výrazne proti. Napriek tomuto oficiálnemu vyhláseniu, ktoré predseda parlamentu urobil v nedeľu v živom televíznom vysielaní, včera, to čo jeho poslanci urobili, oficiálne podporoval.

    Chcem vás požiadať, pán predseda parlamentu, pretože ste primus inter pares v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý ako prvý musí dbať na dodržiavaní pravidiel Ústavy Slovenskej republiky, aby ste zabezpečili, že tajná voľba, ku ktorej teraz pristúpime, bude naozaj tajnou voľbou.

    Národná rada Slovenskej republiky, pán Sulík, nie je Fax and Copy, to nie je o fotografovaní a faxovaní.

  • Národná rada je najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, kde musia platiť určité pravidlá. Keď už si chcete nájsť spôsob kontroly svojich vlastných poslancov, ktorým neveríte, tak si, prosím, nájdite aspoň inteligentnejší spôsob, ako to, čo ste predviedli včera v Národnej rade. Preto vás ešte raz oficiálne žiadam v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, ale verím, že aj v mene ďalších poslancov, ktorí tu sedia už dlhé roky, aby tajná voľba prebehla regulárne, a aby nebola rušená takýmito zásahmi aké sme včera mali možnosť vidieť priamo v priamom prenose viacerí poslanci Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • O vystúpenie požiadal pán predseda Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán Fico, to Fax Copy vám možnože leží v žalúdku, ale to je zdroj mojich oficiálnych príjmov, z ktorých ja žijem na rozdiel od vás, hej.

  • Potom si môžem dovoliť taký luxus, že veci, ktoré si chcem kúpiť, si kúpim a nemusím si ich darovať, nechať darovať od manželky, ktorú podvádzam s milenkou, typu hodinky za 30 000 EUR, pán Fico, hej.

  • Hlasy z pléna.

  • Výkriky a piskot.

  • Výkriky v sále.

  • Pán Jarjabek, ja si s vami netýkam, pán Jarjabek. Dobre.

    No, tajná voľba...

  • Pretrvávajúce výkriky a ruch v sále.

  • Páni poslanci. Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tajná voľba je ...

  • Páni poslanci, vypočujme si vyjadrenie pána predsedu. Pán predseda, nech sa páči.

  • Pokúsim sa. Tajná voľba je právo, nie povinnosť. Neexistuje, zopakujem, tajná voľba je právo a nie povinnosť. Nikoho, ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol. Ja to spravím opäť. Neexistuje zákon, ktorý by mi toto zakazoval, lebo táto hra na prokurátora, na voľbu prokurátora je spojená s toľkými rôznymi zákulisnými ťahmi, hrami, že jednoducho ja som sa slobodne rozhodol, že si spravím fotku hlasovacieho lístku. Je to moje dobré právo. Neexistuje zákon, ktorý by mi toto zakazoval. Nikto z našich poslancov to robiť nemusí, keď nechce. Dobre?

    A teraz ešte jedna vec, páni, tajnosť voľby porušili aj tí ľudia, tí poslanci, ktorí fotili našich poslancov, ktorí im tam cez chrbát nahliadali, že čo tam robia. To je skutočné porušenie tajnosti voľby.

  • Takže ja by som vás poprosil, pán Fico, nechajte každého voliť tak, ako uzná za vhodné. Ďakujem vám, pán predseda SMER-u.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu 5 páni poslanci. Posledný pán poslanec Matovič, Ondruš. Končím možnosť ďalších prihlášok.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Ondruš bol posledný. Pán poslanec Kaliňák, budete prvý. S faktickými poznámkami, nech sa páči, pán poslanec Kaliňák. Kde ste zmizli?

  • Smiech v sále.

  • Pán predseda, to čo ste tu povedali, tak ste demonštrovali iba, že ste sa slobodne rozhodli dramatickým spôsobom porušovať zákon. Vaša neznalosť elementárnych pravidiel fungovania parlamentu už nie je tragická, už je tragikomická. To je tragédia, pán predseda. Pretože rozdiel medzi verejnou voľbou a voľbou tajnou je tak jednoznačný a nespochybniteľný, že možno ani nie žiaci prvých ročníkov príslušných škôl o tom nemajú ani minimálnu pochybnosť. Takže, a to, čo ste predviedli o schopnosti urážať v rámci parlamentu, demonštruje váš nesmierne zaujímavý mravný kredit a v každom prípade zásadným spôsobom demonštruje vašu schopnosť riadiť slovenský parlament.

  • Pán predseda, to, čo ste tu predviedli, to bolo jedno nechutné divadlo, a ak máte troška súdnosti, naozaj by ste mali odstúpiť z tej pozície, ktorú zastávate, lebo ste na ňu nedorástli

  • , ale myslím si, že a dnes to vidia aj mnohí poslanci koalície, že dnes vy, vaša osoba je najväčšou hanbou tejto vládnej koalície.

  • Pán predseda Fico predniesol vecné pripomienky, ktoré sa týkali porušovania tajnej voľby. Vy ste zareagovali urážlivo, nechutne, správate sa ako, prepáčte, ako nafúkaný zbohatlík, ktorý si myslí, že toto je jeho firma. Pán predseda, vy tajnú voľbu porušujete od začiatku. Ja chcem spomenúť vašu voľbu za predsedu, keď ste po prvom kole vyhlásili, že ste zabezpečili vodotesný systém, aby ste boli druhýkrát alebo na druhýkrát, aby ste boli zvolený a následne pán poslanec Matovič vám ukazoval lístky a ešte sa tým chválil médiám, aby ste mali istotu, že on za vás hlasoval. A v tomto pokračujete, tak sa netvárte, že akousi náhodou všetci poslanci SaS-ky sa rozhodli fotiť si svoje lístky, aby predniesli vám dôkaz.

    To nie je náhoda. Vy ste vydali pokyn, pán predseda, a takýmto spôsobom tu už tretí mesiac, tretí mesiac, alebo štvrtý mesiac tu vládnete. Jednoducho porušujete sústavne tajnú voľbu a ešte sa aj správate arogantne a nechutne. Pán predseda, ak máte troška súdnosti, tak odstúpte a nerobte hanbu nielen tejto vládnej koalícii, ale aj celému parlamentu.

  • Vážený pán predseda, dokázali ste to, že aký máte klub, taký ste aj vy, lebo tie hulvátstva, ktoré predvádza celý váš klub, tak vám sú veľmi blízke. Viac sa k tomuto nechcem vracať, ale chcem vám povedať len jednu vec, že po včerajšom klube poslaneckom, strany SMER som hrdý na to, že môžem byť v tomto klube, pretože to bola demokracia. Pri takej dôležitej voľbe, ako je voľba generálneho prokurátora a nemusíme robiť také kotrmelce ako členovia iných poslaneckých klubov, ktorí na jednej strane majú plné ústa boja proti komunistickým sudcom, prokurátorom a na druhej strane sú donútení, donútení ich voliť a skloniť hlavu. A toto sa týka aj vášho klubu, aj poslancov iných klubov. Ďakujem.

  • Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vo svojom vystúpení ste klesli ešte pod hlbšiu úroveň, na akú sme u vás zvyknutí. Bohužiaľ.

  • Ja možno najprv poviem, myslím si, že ani pán Robert Fico nemá žiadne právo spomínať súkromnú firmu na pôde Národnej rady a takýmto spôsobom jej v podstate ubližovať, ale takisto si myslím, že aj Richard Sulík trošku možno svoju reakciu po tejto osobnej stránke trochu prehnal.

    Na druhej strane sa ma naozaj veľmi dotklo, ak včera, keď som vychádzal z volebnej miestnosti, poslanec SMER-u vyrehotaný druhému kolegovi hovorí, mám odfoteného toho blonďavého z obyčajných. Mám ho odfoteného, ako si fotí svoj volebný lístok. Toto je naozaj, toto je porušenie tajnosti voľby a nie to, že každý z nás sa dobrovoľne alebo niektorí z nás, sa dobrovoľne rozhodnú si odfotiť svoju vlastnú voľbu. Vy nemáte žiadne právo fotiť si ktoréhokoľvek z nás s naším volebným lístkom a potom si kontrolovať, koho sme volili.

    Vy, poslanci SMER-u, ste včera neuveriteľne porušili Ústavu Slovenskej republiky

  • Ruch v sále.

  • a spochybnili ste platnosť včerajšieho hlasovania. Napriek tomu, my sme nerobili z toho divadlo ako vy s vlastnou tlačovkou, kde ste rozprávali bludy o tom, že všetci sme na príkaz Sulíka si museli fotiť svoj hlasovací lístok a následne ho posielať Sulíkovi. Ak by ste chceli aspoň trošičku byť objektívni, tak by ste si poslali Sulíkovu nejakú fotku a zistili by ste, že MMS neprijíma.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, ak ste od včera presvedčený, že poslanci za stranu SMER porušili tajnosť hlasovania alebo tajnosť voľby pri voľbe generálneho prokurátora, tak bola vaša povinnosť, aby ste s týmto tak, ako to teraz v prípade poslancov za SaS urobil pán podpredseda Národnej rady Robert Fico, vystúpili. Vy ste doteraz nevzniesli nijakým spôsobom žiadnu námietku alebo žiadnu pochybnosť o tom, že by poslanci Národnej rady za SMER nejakým spôsobom tým, že si odfotili vašich poslancov porušili tajnosť včerajšej voľby, takže to beriem ako za účelové prekrúcanie toho, čo sa teraz udialo po tom, čo my sme upozornili na vaše porušenie tajnej voľby.

    Pán predseda, tajná voľba nie je právo. Právo je voľba, máte právo ísť alebo neísť voliť, to je právo, ale máte povinnosť dodržiavať volebný poriadok, za ktorý sme tu všetci hlasovali a proti ktorému vy ste takisto neprotestovali a nepodali ste k nemu pozmeňovacie návrhy, napríklad v tom zmysle, aby voľba bola verejná. Ak nás volebný poriadok zaväzuje k tajnej voľbe, tak v tom prípade je povinnosťou, pretože je našou povinnosťou dodržiavať volebný poriadok, ktorý parlamentná väčšina schválila.

    A poviem vám úprimne, že ja teda som samozrejme zvyknutý, že poslanci vašej strany používajú výrazy ako chrapúň na bežiacom páse a že to patrí do základnej výbavy vášho slovníka a toho, ako sa tu vyjadrujete, ale to, čo ste teraz tu predviedli, tak to je niečo, na čo neexistuje slušný výraz. Musel by som sa zachovať ako vy, teda ako chrapúň, aby som adekvátne mohol reagovať na to, čo ste povedali.

  • Ďakujem pekne. Moji predrečníci už reagovali na podstatné veci, takže ja už to len tak zhrniem, že naozaj takáto reakcia je hodná škôlkára. To sme všetci určite zažili, keď niekoho niekto trafí do živého, tak potom začne proste prskať ako vianočná prskavka. Priznám sa, že sa naozaj hanbím za to, akého má táto Národná rada predsedu a poviem úprimne, že

  • dlho, pán predseda Sulík, dlho som si myslel, že Jána Ľuptáka nikto neprekoná, tak vám chcem pogratulovať, že ste ho prekonali.

  • S procedurálnymi návrhmi, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ako jeden z overovateľ Národnej rady Slovenskej republiky dávam v zmysle § 34 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky procedurálny návrh, aby bol zakázaný vstup poslancov do volebnej miestnosti s akýmkoľvek elektronickým prístrojom schopným robiť fotografie z volebných lístkov. Ďakujem. Teda mobilný telefón, digitálny fotoaparát, akýkoľvek elektronický prístroj. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ako predsedajúci na súčasnej schôdzi ste zodpovedný aj za zabezpečenie poriadku v rokovacej sále a v súčasnosti vidíme prejavy niektorých poslancov, ktoré dehonestujú Národnú radu Slovenskej republiky, preto dávam procedurálny návrh, aby ste podľa § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyzvali pána predsedu Národnej rady, aby svojimi prejavmi a činmi v rokovacej miestnosti neprekračoval ďalej hranice slušnosti. V prípade, keď sa to pri ďalších prejavoch počas rokovacieho dňa zopakuje, aby ste podľa tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku ďalej postupovali. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kolesík, o tomto návrhu, ktorý ste podali, nie je potrebné hlasovať, preto lebo on vyplýva zo samotného rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o tom, že je zakázané do rokovacej sály vnášať zbrane, výbušniny a látky a prenosné telekomunikačné prostriedky. Ak ich tu niekto z nás má, porušuje rokovací poriadok, vrátane vás.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • O tom ustanovení nie je treba dať hlasovať, preto panie poslankyne, páni poslanci,

  • Ruch v rokovacej sále.

  • aj preto pri vedení schôdzí Národnej rady som si možno viacej ako moji kolegovia, dovolil upozorniť vás na to, aby ste netelefonovali len preto, lebo každý poslanec porušuje už tým, že nie že telefonuje, ale že má pri sebe mobilný telefón, rokovací poriadok. Končím rozpravu o tajnej voľbe generálneho prokurátora.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si vás ako bývalého predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ako terajšieho podpredsedu, naozaj veľmi vážim, ale naozaj pán predseda, tu v rozprave odzneli alebo vo faktických poznámkach veci, ktoré mi nedávajú istotu, že naozaj sa nestane to, čo ste odcitovali z rokovacieho poriadku. Tu mnohí poslanci povedali, že znova si budú fotiť svoje lístky a ja vás žiadam, dajte o mojom procedurálnom návrhu hlasovať, aby bolo zakázané vnášať do hlasovacej miestnosti zariadenia, ktoré sú schopné odfotiť hlasovací lístok. Rešpektujte a ctite si tajnú voľbu, pán predsedajúci! Ďakujem.

  • Pán poslanec, nemôžem dať hlasovať o vašom procedurálnom návrhu, preto lebo to ukladá zákon. Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja si dovolím zopakovať svoju žiadosť, procedurálny návrh, aby ste vyzvali pána predsedu Národnej rady a súčasne pána poslanca Sulíka, aby svojimi činmi a prejavmi neprekračoval hranice slušnosti, a to podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ by ste sa s týmto návrhom sám nestotožnili, žiadam o tomto návrhu hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, stotožňujem sa s vašim návrhom a vyzývam všetkých poslancov Národnej rady, všetkých poslancov

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • všetkých poslancov, panie poslankyne, páni poslanci, všetkých poslancov, aby dodržiavali istú etiku pri rokovaní.

    Pristúpime k hlasovaniu, panie poslankyne, páni poslanci o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Poprosím pána poslanca Štefanca, aby ako poverený spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu predložil Národnej rade návrh uznesenia k návrhu skupiny poslancov o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Pán poslanec Štefanec. Po hlasovaní, páni poslanci.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, v rozprave vystúpili 6 páni poslanci, nikto nepodal procedurálny návrh.

    Dovoľte mi, teda dať hlasovať o tom, aby uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (R. Sulíka, J. Mikuša, B. Bugára a ďalších) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 146).

  • Hlasujeme páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 75 za, 44 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem pán predsedajúci, odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za návrh, 6 proti, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz, pani poslankyňu Kiššovú, ktorú poveril výbor pre kultúru a médiá, aby Národnej rade predložila návrh uznesení k návrhu skupiny poslancov o štátnych symboloch.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov , tlač 147.

  • Ďakujem pekne. K tomuto bodu programu vystúpilo v rozprave 8 poslancov a poslankýň. Z rozpravy vzišli 2 procedurálne návrhy k tej prvej časti a jeden návrh k časti, kde sa prideľuje predložený návrh na prerokovanie výborom. Čiže, v tej prvej časti ide o procedurálny návrh pána poslanca Ondruša, ktorým navrhuje nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Dajte, prosím o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • , 52 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili. Ďakujem pani poslankyňa.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Kollára, aby Národnej rade predložil návrh hlasovania o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odvodoch, vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 148. Prosím, páni poslanci, o pokoj.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Počiatka, Petra Kažimíra a Roberta Fica na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 148.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím hlasovať o procedurálnom návrhu v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 76 za návrh, 68 proti.

    Návrh sme schválili.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby do programu rokovania 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bol zaradený ďalší bod,

    vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom rozpočte na rok 2010.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 76 za návrh, 62 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    S procedurálnymi návrhmi, pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predseda parlamentu vo svojom vystúpení deklaroval, že je opäť pripravený porušiť rokovací poriadok pri tajnej voľbe generálneho prokurátora. Preto žiadam, aby k tomuto porušeniu rokovacieho poriadku, zasadol ústavnoprávny výbor, a keďže pán Sulík vo svojom poslaneckom sľube sľuboval, že bude dodržiavať ústavu a zákony Slovenskej republiky, žiadam, aby zasadol mandátový a imunitný výbor a začal disciplinárne konanie voči predsedovi parlamentu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja si len dovolím citovať § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, ktorou sa mu odobralo slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci vyzve zachovávať poriadok."

    Pán predsedajúci, opätovne sa obraciam na vás, aby ste rešpektovali rokovací poriadok, neprekrúcali, nevyzývali všetkých poslancov, ale vyzvali poslanca parlamentu, pána Sulíka, aby zachovával poriadok, menovite jeho. Žiadam, aby ste uplatnili postup, ktorý od vás vyžaduje zákon o rokovacom poriadku. V prípade, ak nie, žiadam prijať uznesenie Národnej rady, ktorým Národná rada požiada, aby predseda Národnej rady zachovával poriadok a slušnosť v rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, mám za to, že pri predchádzajúcom hlasovaní, sa hlasovalo aj o mojom procedurálnom návrhu, pretože spravodajkyňa mala chronologicky uviesť návrhy a ja som ako prvý vystúpil v rozprave k danému návrhu zákona a uviedol som, aby sa nepokračovalo v rokovaní, takže mám za to, že sa hlasovalo nielen o návrhu pána Ondruša, ale aj o mojom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel len podať námietku voči tomu, ako bolo zaznamenané moje hlasovanie vo vzťahu k tlači 147, kde bolo zaznamenané nesprávne, že jediný hlasovania, o ktorom sme hlasovali, som sa zdržal, ale pokiaľ viem, hlasovacie zariadenie, aspoň mi kolegovia hovoria, ma vykázalo ako za, takže je to chybne zaznamenané. Ďakujem.

  • Ja chcem povedať, že slovo poslanec, mnohí na verejnosti vnímajú ako nadávka a nechcem, aby mi nadávali, že som poslanec, preto si myslím, že posledných 30 minút, ktoré sme tu strávili, bolo úplne jalových. Navrhujem, aby sme takéto debaty nemali, aby sme neboli osobní, aby sme boli vecní.

  • Môj návrh je, aby sme si odpustili také diskusie, aké tu boli posledných 30 minút a platí to smerom na obidve strany.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby ste hlasovanie, ktorým sa schválilo, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tlači 148, vyhlásili za zmätočné, nakoľko tento návrh predniesol spravodajca v záverečnom slove a tento návrh nezaznel v rozprave, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom a nemohol dať o tomto návrhu hlasovať.

  • Súhlasné hlasy z pléna.

  • Ako reakciu na procedurálny návrh pani poslankyne Zmajkovičovej, dávam procedurálny návrh, aby zasadol mandátový a imunitný výbor vo veci tej, že najprv teda, aby vlastne, vy pán predseda, ste nejakým spôsobom zabezpečili a zistili, ktorí poslanci v Národnej rade majú teraz v tejto dobe pri sebe mobilný telefón, a týmto porušujú rokovací poriadok, a následne pri všetkých týchto hriešnikoch, ktorí porušujú rokovací poriadok, čiže zákon, aby zasadol mandátový a imunitný výbor.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine, pravidelným bodom programu hodina otázok a odpovedí na členov vlády a generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Hlasovať budeme podľa dohody o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, voľbu generálneho prokurátora uskutočníme o 17.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie, skôr ako otvorím hodinu otázok, dovoľte mi, aby som na balkóne Národnej rady privítal našich milých hostí zo západného Balkánu, sú to členovia parlamentov týchto krajín, zúčastňujú sa v Častej - Papierničke na seminári o kontrole parlamentnej demokracie zo strany parlamentu vo vzťahu k exekutíve.

    Milí priatelia, buďte ešte raz srdečne vítaní.

    A teraz mi dovoľte, aby sme pristúpili k hodine otázok, ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú

    hodinu otázok

    týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 24 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 8 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že v súlade s rokovacím poriadkom na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.

    Prosím teraz, predsedníčku vlády, pani Ivetu Radičovú, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Pani predsedníčka, nech sa páči. Poprosím všetkých ostatných, aby diskusie realizovali mimo rokovacej sály.

    Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Príjemný dobrý deň. Dovoľte, aj mne osobne privítať milých hostí na pôde parlamentu. Vitajte.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi podľa ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlniť z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády, a to pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu, ktorý je na pracovnej zahraničnej ceste vo Francúzsku, neboli naňho otázky. A rovnako mi dovoľte ospravedlniť podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny pána Rudolfa Chmela, má dlhodobo plánované pracovné prijatie, ktoré už nemohol zrušiť, nie sú naňho otázky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani predsedníčka vlády a teraz vás žiadam, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia. Prvé otázka je od poslanca Zoltána Horvátha a znie: "Pani premiérka, padlo v Bruseli konečné rozhodnutie, ako sa budú zohľadňovať dopady dôchodkovej reformy na verejné financie?"

    Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.

    Problematika dôchodkovej reformy je od začiatku jedna z najdôležitejších oblastí európskej agendy súčasnej vlády. Považujeme za dôležité, aby pravidlá Európskej únie vytvárali pre členské krajiny dostatočný priestor na systémové reformy dôchodkov. Kľúčové je, aby Pakt stability a rastu, ktorého úloha je zabezpečovať rozpočtovú disciplínu nedemotivoval jednotlivé štáty pri presadzovaní nevyhnutných zmien v oblasti penzií. Tie môžu v dlhodobom horizonte prispieť k stabilizácii verejných financií, ale krátkodobo znamenajú pre rozpočet výrazné zvýšené výdavky.

    Kľúčové sú pre nás dve veci. Po prvé, na náklady spojené s druhým pilierom, by sa nemalo pozerať ako na prejav nezodpovednej rozpočtovej politiky, pretože opak, je pravda. Pri uplatňovaní Paktu stability a rastu v jeho preventívnej aj nápravnej časti, by sa teda malo prihliadať na to, že krajiny robia hlboké dôchodkové reformy. Sme presvedčení, že je rozdiel medzi tým, ak krajina vykáže deficit verejných financií kvôli tomu, že nezodpovedne míňa peniaze a tým, ak financuje náklady spojené s druhým dôchodkovým pilierom.

    Po druhé, hrozí aj opačné riziko. Také, že vláda v snahe znížiť deficit verejných financií "dočasne" siahne na úspory občanov v druhom pilieri a zdanlivo tým zlepší svoje hospodárenie.

    Myslíme si, že takýmto spôsobom znižovanie deficitu verejných financií je opak zodpovednosti a Pakt stability a rastu by nemal vytvárať motivácie pod hrozbou sankcií, aby si členské štáty Európskej únie krátkodobo prikrášľovali bilanciu na úkor dlhodobej udržateľnosti verejných rozpočtov.

    Pôvodnú predstavu Európskej komisie o spôsobe, akým by sa mal vplyv dôchodkovej reformy zohľadňovať pri uplatňovaní Paktu stability a rastu sme považovali za nedostatočný. Komisia navrhovala, aby sa druhý pilier odpočítaval pri posudzovaní konsolidačného úsilia štátu počas piatich rokov, pričom v prvom roku v plnej miere a v nasledujúcich rokoch, len čiastočne s klesajúcim pomerom. Podobným spôsobom sa malo postupovať aj pri prípadnom zvrátení reformy, len v opačnom garde.

    Podľa nášho názoru bol takto navrhnutý mechanizmus nedostatočný a pre Slovensko len symbolický. Neodstraňoval bariéry pre realizáciu potrebných dôchodkových reforiem, ani neznižoval motivácie používať úspory občanov v druhom pilieri ako bankomat v prípade zlého hospodárenia vlády. Spolu s krajinami, ktoré zaviedli druhý pilier si myslíme, že je dôležité, aby Pakt stability a rastu zohľadňoval náklady na dôchodkovú reformu v dlhšom horizonte, najlepšie permanentne, kým prebieha tranzícia. Ide o zmeny, ktorých pozitívny efekt sa prejaví až s odstupom času, pričom krátkodobo prinášajú nemalé náklady.

    V tomto duchu sme rokovali aj v pracovnej skupine pod vedením prezidenta Európskej rady Hermana Van Rompuya, aj v rámci Ekofinu, teda Rady ministrov financií Európskej únie. A v tomto duchu som slovenské záujmy presadzovala ja, ako predsedníčka vlády na minulotýždňovom rokovaní Európskej rady.

    Problematiku vplyvu dôchodkovej reformy na dlh a deficit sa nám podarilo zvýrazniť aj v správe osobitnej skupiny pre hospodárske riadenie vedenej predsedom Hermanom Van Rompuyom. V správe je uvedené, citujem: "že osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu, ktorý majú v rámci uplatňovania Paktu stability a rastu dôchodkovej reformy, ako je napríklad vytvorenie povinného druhého piliera na dlh a deficit."

    Na summite minulý týždeň v Bruseli sa nám podarilo dosiahnuť ešte silnejšiu formuláciu. Musím tu poďakovať mojim kolegom z V-4. Mali sme predtým pracovné stretnutie a na tomto pracovnom stretnutí sme sa zhodli a dohodli sme si spoločný postup pri presadzovaní zmien. Podľa záverov Európskej rady, teda majú ministri financií Európskej únie urýchliť práce na tom, akým spôsobom sa bude započítavať vplyv dôchodkovej reformy pri uplatňovaní Paktu stability a rastu. Teda už nie je diskusia o tom, či sa bude zohľadňovať. Bude. Do decembra má byť presne vypracovaný postup, akým spôsobom a aj tá opačná strana, pokiaľ budú pristupovať k druhému pilieru podobne ako napríklad v Maďarskej republike. Ten postup bol veľmi otvorene kritizovaný a veľmi silno kritizovaný.

    Výsledok teda majú ministri financií oznámiť Európskej rade v decembri o konkrétnom postupe. Lídri Európskej únie zároveň zdôraznili, že vzhľadom na dôležitosť systémových dôchodkových reforiem má Pakt stability a rastu vytvárať priestor, jednoznačný priestor na ich realizáciu. Toto nebol jediný dôležitý záver summitu pre Slovenskú republiku, pretože okrem tohto záveru prijal summit podmienky pre prípadné vytvorenie permanentného krízového mechanizmu. V skratke vyjadrím, riadený bankrot, zabránenie morálnemu hazardu, účasť súkromného sektora, dodržiavanie kritérií Medzinárodného menového fondu a veľmi striktné podmienky fungovania celého mechanizmu. Teda ešte tvrdšie podmienky ako pôvodne sa signalizovali, že mali byť súčasťou tohto mechanizmu.

    Ešte pre vašu informovanosť a informáciu, permanentný krízový mechanizmus nie je pokračovaním dočasného, tzv. Európskeho valu. Nemá s ním nič spoločné. Je to úplne nový mechanizmus, ktorý má predovšetkým zabrániť tomu, aby sa krajiny dostali do vysokých čísiel deficitu, čiže má preventívnu funkciu. A len v prípade, že napriek všetkým krokom, opatreniam, sankciám, monitoringu sa krajina dostane do problémov, až potom nastupujú mechanizmy permanentného krízového valu.

    Druhý pilier Európska komisia na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti 25. októbra jednoznačne vyjadrila podporu k pozitívnym systémovým zmenám v jednotlivých členských krajinách a uznala požiadavky týchto krajín na zohľadňovanie pri nadmernom deficite verejných financií.

    Chcela by som zdôrazniť na záver, aby nedošlo k často opakovanému omylu, že zámerom Slovenskej republiky nie je skrývať deficit verejných financií, ktorý spôsobujú náklady na druhý pilier. Bolo by absurdné tváriť sa, že tieto výdavky neexistujú tým, že by sme ich nevykazovali. Pre nás je dôležité, aby pri uplatňovaní Paktu stability a rastu, teda napríklad sankcií, pravidlá Európskej únie zohľadňovali náklady dôchodkových reforiem. Nebolo by v poriadku, keby sa na výdavky spojené s takýmito systémovými a nevyhnutnými zmenami pozeralo rovnako ako na to, keď vláda stavia honosné vily alebo predražuje verejné tendre.

    V týchto rokovaniach budeme do decembra pokračovať tak, aby sme obhájili nielen slovenský záujem, ale záujem všetkých, ktorým záleží na dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Zároveň je dôležité ochrániť úspory občanov v druhom pilieri, aby si žiaden politik nemohol zmyslieť, že verejné financie "ozdraviť" cez ich peniaze. Diskusia okolo dôchodkovej reformy je jasný dôkaz, že keď predstavitelia slovenskej vlády v Bruseli rokujú a nielen ticho sedia, dokážu dosiahnuť výsledky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka vlády. Pýtam sa teraz pána poslanca Horvátha, či chce využiť možnosť doplňujúcej otázky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nechcem položiť doplňujúcu otázku. Ja sa pani premiérke chcem poďakovať za výstižnú odpoveď a som veľmi rád, že takúto dobrú správu, tak pre Slovensko, ako i pre sporiteľov v druhom pilieri priniesla na Slovensko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať vo vyžrebovaných otázkach. Vidím, že pán poslanec Ondruš je v sále, takže ďalšia otázka je od pána poslanca Ondruša.

    "Pani predsedníčka, vo veci voľby generálneho prokurátora už dlhodobejšie zastávate pozíciu hovorkyne dvoch protichodných koaličných táborov. Znamená to, že nereprezentujete SDKÚ - DS ani v tejto veci?" Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, ja by som predsa len začala pripomenutím voľby generálneho prokurátora v roku 2003. Pán Dobroslav Trnka dostal v druhom kole 84 hlasov. Podporili ho KDH, SMK, ANO, SMER, Komunistická strana Slovenska a nezávislí poslanci okolo pána Ivana Šimka. Pán poslanec, toto je koľko táborov? Toto bola aká dohoda? To bolo spojenie Širokého, pardon, širokej dohody s Dlhým a Bystrozrakým?

    Zrejme ste si nevšimli, že vo veci voľby generálneho prokurátora od začiatku zastávam ten istý a jednoznačný postoj, že vo funkcii generálneho prokurátora je potrebná zmena. A v tom je zhoda všetkých súčasných koaličných strán. Zásadná otázka pre mňa znie. Či v situácii v akej sme, keď máme problém s vymáhateľnosťou práva, keď väčšina občanov nedôveruje súdnej moci a spravodlivosti, keď miznú milióny a miliardy bez toho, aby bol niekto braný na zodpovednosť, môžem konštatovať, že Generálna prokuratúra spĺňa svoju úlohu a funkciu?

    Dôvera je základom vzťahu občanov k štátnym inštitúciám aj súdom. Štát má možnosti ako získať a udržať dôveru vlastných občanov, pretože pravidlami, ktoré tvorí, vytvára prostredie, v ktorom sa ľudia môžu domôcť svojich práv. Obnovenie dôvery v spravodlivosť, v štát a jeho inštitúcie vyžaduje zmenu vo faktickom fungovaní dôležitých inštitúcií.

    Vláda Slovenskej republiky si preto vo svojom programovom vyhlásení dala za cieľ obnoviť dôveru občanov v právny štát a vytvárať priestor a mechanizmy na účinné uplatňovanie občianskych a ľudských práv, vrátane efektívneho prístupu k spravodlivosti. Cieľom je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií, vrátane justície, vrátane prokuratúry a zvýšiť vymáhateľnosť práva.

    Prokuratúra a generálny prokurátor, ktorý stojí na jej čele, má na Slovensku veľmi silné kompetencie. Má veľký vplyv na to, ako sa u nás dodržiava zákon a ako funguje spravodlivosť.

    Ako som už niekoľkokrát v týchto dňoch povedala, problém nie je v tom, čo Generálna prokuratúra vyriešila, ale v tom, čo nevyriešila. Za všetky prípady mi dovoľte spomenúť aspoň to, že zákon o verejnom obstarávaní bol za posledných štyroch rokov porušovaný tak často, až vznikol dojem, že je zbytočný. V týchto prípadoch vo väčšine prokuratúra nekonala.

    Prokuratúra je v našom modeli veľmi výrazne monokratický orgán zo zákona. Takže platí rozhodnutie generálneho prokurátora. O čom sa generálny prokurátor rozhodne, že nebude žalovať a nedá na súd, to sa už vyšetrovať nebude. Generálny prokurátor môže dať pokyn na zastavenie trestného konania. Zároveň pri žalovacích zásadách, zároveň zdĺhavosť v trestnom konaní, skracujem odpoveď, lebo tých kompetencií má nesmierne veľa, pri prevencii. Ja som presvedčená, že nastal čas na zmenu. Ja som presvedčená, že ani vy nemôžete byť spokojný so stavom právneho štátu v tejto krajine. Som presvedčená, že každému poslancovi tohto parlamentu záleží na tom, aby sa zlepšila vymáhateľnosť práva, a aby sa znížila miera korupcie.

    Ak som hovorkyňou niečoho, pán poslanec, tak jednoznačne a v prvom rade som hovorkyňou právneho štátu bez klientelizmu a korupcie. Chcem vás pozvať k spolupráci, aby ste vy, pán poslanec, aj ďalší poslanci z koalície i opozície pomohli zlepšiť na Slovensku vymáhateľnosť práva a vrátiť dôveru občanov v právny štát. A o toto sa usilujem.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani premiérka. Touto otázkou ste aj vyčerpali čas, ktorý vám je v hodine otázok vyhradený na odpovede. Ďakujem pekne za vaše odpovede.

    A teraz pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov tiež podľa vyžrebovaného poradia. Ako prvý bol vyžrebovaný pán poslanec Branislav Ondruš. Jeho otázka je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi ministrovi Jozefovi Mihálovi. Otázka znie:

    "Pán minister, na rokovanie vlády dňa 27. 10. 2010 ste predložili návrh na odvolanie pána Juhára z postu riaditeľa Úradu práce v Leviciach, hoci riaditeľom je pán inžinier Bačík. Zároveň vláda menovala pána Juráka za druhého právoplatného riaditeľa Úradu práce v Leviciach. Ako sa to mohlo stať? Aké dôsledky ste z toho vyvodili a ako rieši generálne riaditeľstvo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny túto situáciu?"

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, je tu priestor na vašu odpoveď, od rečníckeho pultu.

  • Ďakujem. Prajem všetkým dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Ondruš, k vymenovaniu druhého právoplatného riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach nikdy nedošlo, pretože právoplatne bol odvolaný z funkcie pán Alexander Bačík a nie Rastislav Juhár. Novovymenovaný riaditeľ Štefan Jurák je teda jediný právoplatný riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach. Vychádzať treba a pozrieť si treba schválené uznesenie vlády s číslom a dátumom prerokovania vládou Slovenskej republiky a nie z návrhu uznesenia.

    Čiže poprosím vás, pozrite si schválené uznesenie vlády č. 749 z 27. októbra 2010, je už na internete na webovej stránke vlády Slovenskej republiky a tam nájdete, že z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach bol odvolaný Alexander Bačík. Čiže ešte raz opakujem, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach má jediného právoplatného riaditeľa, ktorým je pán Štefan Jurák.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, je tu priestor pre prípadnú doplňujúcu otázku pre vás. Nech sa páči, v rozsahu dvoch minút maximálne.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ďakujem pán predsedajúci za slovo. Pán minister, ja som si samozrejme pozrel právoplatné uznesenie, ktoré ale bolo zverejnené na internetovej stránke Úradu vlády včera popoludní, po čase, do ktorého sme mohli odovzdávať otázky do dnešnej hodiny otázok, a preto som na túto skutočnosť nemohol zareagovať vo svojej otázke.

    V každom prípade, ale neodpovedali ste na otázku, ktorú som vám položil napriek tomu, že ja beriem do úvahy, že následne ste pravdepodobne dodatočne menili uznesenie, a samozrejme beriem do úvahy aj to, že uznesenie vlády je platné a účinné vo chvíli, keď ho podpíše predseda vlády, takže k tomuto pravdepodobne naozaj nedošlo.

    Ja som sa vo svojej otázke, ale pýtal na to, ako mohlo dôjsť k tomu, že vy ste na zasadanie vlády predložili návrh na odvolanie človeka, ktorý už trištvrte roka riaditeľom úradu práce nebol.

    Pán Juhár bol totiž odvolaný z funkcie riaditeľa úradu práce vo februári tohto roka, a odvtedy už ubehlo takmer deväť mesiacov. Napriek tomu sa teda stalo, že vy ste navrhli vláde, zavádzajúco ste navrhli vláde, aby odvolala človeka, ktorý v tej chvíli, ktorý v tej chvíli riaditeľom Úradu práce v Leviciach nebol.

    A túto otázku som dal aj s cieľom poukázať na trestuhodný amaterizmus a trestuhodné diletantstvo generálneho riaditeľa ústredia práce, u ktorého niet žiadnych pochýb, že takýto návrh vám musel posunúť ako ministrovi. Je to vec, ktorá jemu prislúcha ako šéfovi, ktorý takéto, má nárok na takéto personálne návrhy. A je pre mňa naozaj šokujúce, že je možné, aby takýto človek riadil celé ústredie, keď nedokáže ustrážiť ani takú základnú vec, že vám dá zlý návrh, ktorý ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Váš čas vypršal, pán poslanec. Pán minister, chcete reagovať?

  • To je škoda, lebo iste by sme sa dozvedeli ešte pár pekných prívlastkov na adresu pána generálneho riaditeľa.

    Ja vás môžem, pán poslanec, uistiť, že generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ivan Juráš je chlap na správnom mieste. A čudovali by ste sa, akým zodpovedným spôsobom pristupuje k svojim povinnostiam.

  • Dobre. Na rokovanie vlády bol predložený naozaj technicky nesprávny návrh, pretože v bode A1 uznesenia, v návrhu uznesenia bolo skutočne nesprávnym spôsobom uvedené meno bývalého, už medzitým odvolaného vo februári, riaditeľa pána Rastislava Juhára.

    Šlo o chybu, ktorú sme, ale včas odhalili, a ešte pred rokovaním vlády sme ju odstránili a členov vlády sme na ňu dôrazne upozornili. Je z toho samozrejme záznam z rokovania, je k tomu asi tak päťdesiat svedkov, to znamená, všetkých účastníkov rokovania vlády, že na toto bolo upozornené a uznesenie, ktoré ste teda objavili na internete v týchto hodinách nebolo žiadnym spôsobom dodatočne menené alebo manipulované, pretože šlo o zmenu, o ktorej členovia vlády, o ktorej vedeli. Nešlo o žiadnu manipuláciu. Toľko. Viac k tomu nemám čo dodať.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pristúpime k ďalšej otázke, ktorá bola vyžrebovaná. Je to otázka od pána poslanca Juraja Blanára a je adresovaná prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Jánovi Figeľovi. Otázka znie: "Pán minister, kedy začne výstavba diaľnice D1 v úseku Dubná Skala - Vrútky - Ivachnová. Môžete uviesť časové obdobie presnejšie, ako doposiaľ?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, ďakujem aj za otázku, aj za záujem.

    Súťaže na zhotoviteľov väčšiny úsekov chýbajúcich na diaľnici D1 od Dubnej Skaly po Ivachnovú budú vypísané v prvých mesiacoch prichádzajúceho roka 2011. V súčasnosti prebieha príprava projektových a súťažných podkladov na úsek D1 za Dubnou Skalou, teda úsek popri Vrútkach a Martine a tiež na úsek Hubová - Ivachnová pri Ružomberku. Tender na väčšiu časť úseku pri Ružomberku s dvojkilometrovým tunelom začne v januári. Na úsek pri Vrútkach spustíme verejné obstarávanie do marca. Stavebné práce na týchto úsekoch by teda mali začať v lete 2011.

    Úsek Turany - Hubová nie je možné zatiaľ začať stavať, kým pretrvávajú výhrady Európskej komisie. Napriek pokračujúcej komunikácii, rokovaniam, argumentácii, sa zatiaľ nejavia ako reálne získať súhlas skôr od Európskej komisie ako v priebehu budúceho roka. A to následne znamená možnosť zahájenia výstavby v úseku Turany - Hubová.

    Ja len chcem uviesť, že ide o skôr mix alebo rôzne úseky s rôznou náročnosťou, finančne napríklad, aby bolo tak trošku aj obrazovo náročnosti finančnej Turany - Hubová na úrovni 730 mil. EUR, až po najlacnejší, ktorým by som označil úsek Dubná Skala - Turany za zhruba 260 mil., ale hovoríme o výrazných investíciách v kraji alebo v regióne, ktorý reprezentujete.

    Kvôli rozhodnutiu rozviazať ten prvý veľký alebo najväčší balík PPP projektov už vlastne tento, o ktorom som teraz hovoril, úsek Turany - Hubová neblokuje ďalšie štyri úseky. Teda diaľnicu D1 pri Vrútkach, Ružomberku, aj pri Levoči môžeme naisto začať stavať v budúcom roku 2011. Chcem povedať, že včera, včera bola vyhlásená súťaž alebo verejné obstarávanie na nezávislý stavebný dozor na dva úseky diaľnice D1 Levoča - Jablonov a Jánovce - Levoča.

    Na záver, snáď asi chcem len podčiarknuť, že okrem istoty, že sa stavať bude, chcem podčiarknuť dôležitosť celkovej úspory, spomínal som niektoré čísla, sú výrazne odlišné od celkových nárokov pôvodného zámeru, pretože ich môžeme nahradiť nielen štátnymi prostriedkami, ale eurofondmi zo zdrojov únie. Toľko na upresnenie alebo uistenie o najbližších zámeroch na D1.

  • Pán poslanec Blanár, máte priestor na doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda a minister dopravy za vašu odpoveď. Chcem aj povedať, prečo som tu otázku položil.

    Totiž, obracajú sa na mňa obyvatelia práve v dotknutej časti vedenia trasy diaľnice, kde v súčasnosti prebieha po odhumusovaní k opätovnému zahumusovaniu trasy a kladú otázky úplne laické, že prečo sa tak deje, keďže už to bolo pripravené na stavbu. Ja im samozrejme môžem odborne jedine odpovedať, že sa chráni plán cesty pred zimným obdobím, ale to je slabé vysvetlenie. A preto sa pýtali, že kedy konečne začne výstavba na tomto úseku. Takže, budem im tlmočiť tento harmonogram, o ktorom ste hovorili z hľadiska obstarávania týchto úsekov.

    Mňa by zaujímalo ešte v tej doplňujúcej otázke, z akých zdrojov finančných, konkrétne, by sa mal financovať tento úsek diaľnice, pretože nikdy z vašej odpovede nebolo presne povedané, že kde, na ktorý úsek pôjdu aké finančné prostriedky, vždy je to v tej pozícii, že to budú aj financie z európskych fondov, a že to budú aj možno projekty PPP, takže z tohto dôvodu by ma zaujímalo, odkiaľ by mali byť finančné prostriedky použité na tento úsek.

    A keď môžem ešte, tak zároveň by som sa chcel spýtať, ako je to s úsekom diaľnice D3 Strážov - Brodno, ak mi viete odpovedať, pretože tam bol zrušený tender, obstarávanie. Malo by sa robiť nové obstarávanie. Je pripravený. Je tam platné stavebné povolenie a významne by pomohol tak isto krajskému mestu vyriešiť dopravnú situáciu v meste. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Čo sa týka D3, začnem od konca tej otázky. Tam je v najbližšom výhľade pokračovanie vo výstavbe od Čadce smerom na sever Čadca - Bukov - Svrčinovec s prepojením na Českú republiku. A nedávno sme zahájili intenzívnu diskusiu aj s poľskými partnermi o spojení, ktoré je za Skalitým smerom na Zvardoň na poľskej strane, pretože aj jedno aj druhé je veľmi dôležité aj medzinárodne, ale regionálne už či tým myslím žilinský kraj alebo celkovo jednotlivé časti kraja, hlavne v tomto prípade Kysuce. D3 je súčasťou zámerov, aj keď prioritou a myslím, že aj verejnou alebo takou celospoločenskou, zostáva D1.

    Čo sa týka financovania, ja som tie čísla povedal práve preto, lebo ich mám pred sebou ako kombináciu európskych a štátnych prostriedkov. Ide o prípravu na rozhodnutia, ktoré súvisia so zdrojmi, ktoré máme a zároveň s istou realokáciou zdrojov, o ktorej rokujeme za účasti viacerých rezortov a predsedníčky vlády. Aj včera, áno v stredu, bolo takéto rokovanie na Úrade vlády. Považujem ho za časť odpovede na vašu otázku, ktorú nechcem predbiehať, ale dosiahnuť, aby sme mohli reálne potvrdiť zabezpečenie týchto úsekov financiami v podstate z kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov alebo fondu pre štrukturálny, pre regionálny rozvoj Európskej únie.

    Nechcem hovoriť veľa o číslach, ale mám tu detailný prehľad všetkých úsekov v najbližšej dobe v kombinácii európskych zdrojov a štátnych tak, aby mohli byť realizované v horizonte najbližších štyroch rokov s tým, že samozrejme výstavba pôjde aj ďalej a rokovania o budúcom, budúcej podobe kohéznej politiky únie, a tým pádom aj do istej miery finančného rámca 2014 až 2020, práve teraz sa rozbiehajú aj za účasti Slovenskej republiky.

    Ak chcete, ešte dobehnem tie čísla, len aby bolo jasné, v akom pomere a v akom rozsahu sú plánované prostriedky na jednotlivé úseky na tej D1. Ostatné by som tu teraz nerozvíjal, lebo ani tak otázka nebola postavená.

    Teda D1 Jánovce - Jablonov je 228 plus 182 štátnych, teda európske a štátne. Hubová - Ivachnová 296 európskych, 236 slovenských, Dubná Skala - Turany 145 európskych, 115 slovenských, Fričovce - Svinia 120 plus 96, Turany - Hubová 406 plus 324, Budimír - Bidovce 142 plus 113. A Prešov západ - juh 209 plus 167.To je celé, stále je diaľnica D1. A ešte rokujeme s koncesionárom o tzv. žilinskej diaľnici, o ktorej ako župan toho kraja, viete tiež dosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia otázka, ktorá bola vylosovaná ako v poradí tretia, je otázka od pána poslanca Jána Mikolaja a je adresovaná taktiež prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Figeľovi. Otázka znie: "V rámci volebnej kampane ste sľubovali, že do manažérskych funkcií budete nominovať skutočných odborníkov transparentným výberovým konaním a bez politického vplyvu. Na vašich volebných billboardoch ste sľubovali slušnosť a kompetentnosť. Uvedomujete si, že za riaditeľa Slovenskej správy ciest, organizácie zodpovednej za výstavbu, údržbu a správu cestnej siete ste nominovali elektrotechnického inžiniera, docenta katedry mechatroniky a elektroniky, teda človeka bez príslušného vzdelania. Iste ale viete, že pán Pavlásek je aktívnym a dlhoročným funkcionárom KDH v žilinskom regióne, istý čas dokonca aj jeho predsedom. Chcete teda tvrdiť, že rozhodovala kompetentnosť a členstvo v KDH je náhoda? Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, bývalý minister, dokonca aj dopravy, aj keď krátko, ale predsa. Neviem, či to je kritika, že som nominoval niekoho z kraja, ktorý je vám blízky, z univerzity, ktorú poznáte alebo skôr povzbudenie, ale no, pán docent Pavlásek je vysokoškolský učiteľ na Dopravnej univerzite v Žiline. Spĺňa naozaj všetky predpoklady pre výkon takejto funkcie, aby bol zodpovedným generálnym riaditeľom Slovenskej správy ciest.

    KDH, i ja osobne, som myslel tie slová vážne, ktoré citujete, a tak k tomu aj pristupujem a budem pristupovať. Dá sa to vidieť na nomináciách v takých kľúčových inštitúciách alebo podnikoch pod gesciou ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako sú Národná diaľničná spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Cargo alebo bratislavské letisko, kde na čele sú postavení ľudia, ktorí nie sú členmi žiadnej politickej strany, ale odborne zdatní manažéri. Odbornosť a bezúhonnosť, to sú pre mňa dve základné kritériá alebo východiská pri posudzovaní personálnych nominácií.

    Ja len pripomeniem, možno že to aj poznáte, že pán docent Pavlásek bol dokonca aj predsedom dopravnej komisie, teda v rámci vyššieho územného celku v Žilinskom samosprávnom kraji, kým ho v kombinácii poslanci SMER-u a SDKÚ neodvolali, ale to len hovorím na margo toho, že jeho angažovanosť v doprave nie je len pedagogicky, ale aj vecne, je poznaná a viditeľná. Je aktívny a som rád, že mnohé z tých tém, o ktorých aj tu rozprávame sa už riešia aj za jeho účasti. Som toho zároveň svedkom, aj svojim spôsobom kontrolórom.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Nech sa páči, v rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, pán podpredseda vlády, že ja pána doc. Pavláska poznám, a preto sa aj čudujem, že je v tejto funkcii a nie v takej funkcii, ktorá mu profesijne zodpovedá. Sú funkcie politické a funkcie odborné a manažérske. Tým predsedom dopravnej komisie v rámci VÚC bol za politickú činnosť, pretože cez voľby sa dostal za pána poslanca, potom ako poslanec, čiže ako nominant KDH, pracoval chvíľu v dopravnej komisii. Ale, ak si zoberiete jeho publikačnú činnosť, ktorú tu mám celú, tak to je všetko elektrotechnika, mechatronika, virtuálna informatika, ani raz, ani jedna činnosť jeho sa netýka cestného staviteľstva, diaľničného staviteľstva a všetko, čo s tým súvisí. To je po prvé.

    Po druhé, ak, ak zamietneme tú požiadavku, že vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie v rámci študijných programov nie je podmienkou na odbornosť, tak čo s tými absolventmi, ktorých dneska máme. Nám končí na dopravnom staviteľstve ročne viac ako sto absolventov. Čiže za tie roky, nech ich je 2 000, ale šéfuje im elektrotechnik. Tak ako, keď sa pýtajú na prednáškach, ako im zdôvodníme, že tu alebo kde sa oni zamestnajú potom, tí naši absolventi. Takýto riaditeľ je šéfom aj Národného komitentu IPC, čo je Svetová cestná asociácia, tvrdo profesijná štandardná organizácia, kde sa musí odborne vystupovať. Nemá ani páru, ani páru na základe svojej publikačnej činnosti o tom, čo sa v cestnom staviteľstve doma a vo svete deje. Čiže, je to politická, je to politická nominácia.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči, je tu priestor na doplnenie informácií pre pána poslanca.

  • Ja som presvedčený, že docent Pavlásek ako jeden z vrcholných predstaviteľov dopravnej univerzity alebo predtým Vysokej školy dopravy obstojí v diskusiách nielen o doprave, ale i modernizácii a jej súčastiach, pretože to nie je len o betóne alebo asfalte, ale mnohých ďalších záležitostiach. Odborné predpoklady a etické spĺňa a jeho hodnotenie prinesie konkrétny čas a výsledky roboty.

    Ja Vás ubezpečujem, že tak ako Vám, aj mne na tom veľmi záleží. Každý týždeň v podstate vnímam témy, ktoré dnes Slovenská správa ciest musí riešiť a rieši ich. Od boja s korupciou, cez opatrenia na cestách, odstraňovanie dôsledkov povodní alebo budovanie obchvatov, resp. zmeny v parametroch tak, aby sa aj slovenské cesty prvej triedy zlepšovali. Našim zámerom je v horizonte budúcich rokov pripraviť aj zlúčenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest, keďže mnohé činnosti sa za posledné roky v týchto dvoch podnikoch pomenili a je logické, že by mali byť bližšie k sebe, resp. v programovom vyhlásení vlády sme zadefinovali zámer spojiť ich. To je aj jeho úlohou a zároveň úlohou manažmentu Národnej diaľničnej spoločnosti kvalitne pripraviť a následne zrealizovať. Výsledky budeme hodnotiť, ale predpoklady na dobré, spoľahlivé výsledky docent Pavlásek má. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou, v poradí štvrtou otázkou, ktorá bola vylosovaná je otázka, ktorú položil pán poslanec Ivan Štefanec. Položil ju pánovi ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Jurajovi Miškovovi. Pretože obaja sú v sále prítomní, otázku prečítam: "Pán minister, v akom stave je projekt znižovania administratívneho zaťaženia podnikania a ako v ňom plánujete ďalej postupovať?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som odpovedal na Vašu otázku. Projekt znižovania administratívneho zaťaženia podnikania sa začal realizovať na základe Akčného programu znižovania administratívnej záťaže podnikania v Slovenskej republike v rokoch 2007 až 2012. Ten schválila vláda pod predsedníctvom Roberta Fica svojím uznesením č. 833/2007. V tomto materiáli k tomuto uzneseniu boli stanovené tri základné ciele.

    Po prvé, pripraviť nástroje a definovať podmienky pre meranie administratívneho zaťaženia v Slovenskej republike. Po druhé, kvantifikovať administratívne zaťaženie v Slovenskej republike a po tretie vypracovať opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia a hlavne zabezpečiť ich implementáciu tak, aby bol splnený záväzok Slovenskej republiky voči Európskej komisii, zníženie administratívneho zaťaženia do roku 2012 o 25 %. V súvislosti so stanovenými cieľmi vláda Slovenskej republiky schválila v rozpočtovej kapitole ministerstva hospodárstva finančné prostriedky vo výške 3 mil. EUR. V rokoch 2009 a v priebehu roka 2010, kým som prevzal vedenie rezortu hospodárstva sa uskutočnili prvé dve etapy merania. V rámci nich bolo posudzovaných spolu 48 zákonov Slovenskej republiky. Analytické kapacity boli zabezpečované externými zdrojmi a už v tom období vládou schválené finančné prostriedky boli plne vyčerpané. Tento dokument však neobsahuje výstupy, ktoré by pre našu vládu boli dostatočné pre splnenie úloh z uznesenia vlády č. 833. Napr. veľká časť administratívneho zaťaženia podnikania, nevyplýva len zo zákonov samotných, ale aj z podzákonných noriem, vyhlášok a regulácií. Ako typický príklad môžem uviesť zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ku ktorému bolo schválených ďalších 10 podzákonných noriem zavádzajúcich podstatne viac regulácií ako samotný zákon. Týmito sa však predchádzajúce vedenie rezortu nezaoberalo.

    Zdôrazňujem pri tom, že cieľom projektu malo byť nielen zmapovať hlavné zákony, ale aj podzákonné normy, ako sú vyhlášky a nariadenia vlády, ktoré sú hlavným zdrojom regulácií a administratívneho zaťaženia. Ako nové vedenie ministerstva sme začali podnikať kroky, ktoré by nám teda umožnili naozaj objektívne a úplne zmapovať administratívne zaťaženie podnikania na Slovensku. To sa podľa odhadov Európskej komisie z minulosti pohybuje niekde na úrovni 3 až 4 % hrubého domáceho produktu.

    Ministerstvo hospodárstva tak dnes, aj v súlade s novým programovým vyhlásením vlády finalizuje merania a v súčasnosti k hlavným 12 zákonom, ktoré zavádzajú najviac regulácií, zmapovalo aj podzákonné normy. Skúsenosti zo zahraničia, z krajín, kde majú s odstraňovaním byrokracie najväčšie úspechy, pritom hovoria, že až 80 % všetkej záťaže má zdroj v 20 najdôležitejších zákonoch a podzákonných normách.

    Po dokončení úplného a objektívneho merania administratívnej záťaže bude ďalším krokom príprava opatrení a legislatívnych návrhov. Našim ambicióznym cieľom, ktorý je premietnutý aj v programovom vyhlásení vlády, je administratívnu záťaž znížiť o viac než požaduje Brusel, čiže do konca volebného obdobia o viac než 25 %. Výsledky meraní sú už dnes priebežne aplikované do pripravovaných novelizácií zákonov, napr. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákonníka práce a ďalších zákonov. Spolupracujeme pri tom aj s ďalšími rezortami, napríklad na úrovni Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, fungujú pracovné skupiny, ktoré sa zaoberajú práve návrhmi zmien v spomínaných pracovnoprávnych predpisoch, a to aj za účasti expertov ministerstva hospodárstva.

    Ako ďalší krok do konca roka plánujem sfunkčniť Radu pre podnikateľské prostredie, poradný orgán ministerstva, ktorý v posledných rokoch takmer nezasadal a nebol využívaný. Pravidelne komunikujeme so zástupcami odborov i zamestnávateľov, zbierame inšpirácie a podnety zo všetkých strán. Jedine komplexný prístup nám môže pomôcť naplniť náš ambiciózny cieľ a programové vyhlásenie.

    Vážený pán poslanec, dúfam, že vás moja odpoveď uspokojila. Chcem Vás ubezpečiť, že hlavnej priorite môjho ministerstva, ktorú som deklaroval pri svojom nástupe do funkcie, skvalitňovanie podnikateľského prostredia venujem a venujeme náležitú pozornosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne aj pánovi ministrovi za odpoveď. Ozaj je veľmi pozitívne zistiť, že kladie, kladiete pán minister dôraz na tento projekt, pretože to považujem za tiež kľúčové pre zlepšenie podnikateľského prostredia, aby sme mali menej a menej zbytočnej administratívy.

    Tiež som rád, že ste spomenuli, že tie ciele sú ešte ambicióznejšie, znížiť viac než o požadovanú 25 % úroveň. Nemám ani nejakú doplňujúcu otázku, skôr len taký apel, ktorý ste aj vy čiastočne zdôraznili, aby sa v ďalšom postupe robili aktivity spolu s tými, ktorých sa to týka, a to sú podnikatelia, lebo mal som pocit, že v minulých rokoch boli ako keby trošku vyčlenení z celkového procesu a neboli priamo zatiahnutí do toho procesu a ten proces sa robil viac administratívne, než v skutočnom reálnom svete. Takže len takú malú poznámku, ale verím, že sa to podarí a želám pri naplnení týchto cieľov veľa šťastia. Vďaka.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz pristúpime k ďalšej otázke, ktorú položil pán poslanec Juraj Blanár. Poslanec Blanár nie je v rokovacej sále, čiže otázka položená nebude. Ďalej v poradí otázka č. 6 je opäť od pána poslanca Ivana Štefanca a je taktiež ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Miškovovi: "Pán minister, ako plánujete podporovať obnoviteľné zdroje pre dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020?" Pán minister, opäť je tu priestor na vašu odpoveď. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Stratégia Európa 2020 potvrdila v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Európskej únie dosiahnutie 20-percentného podielu obnoviteľných zdrojov energie na svojej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020. Tento cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom záväzných národných cieľov pre jednotlivé členské krajiny. V záujme dosiahnutia týchto cieľov je každý členský štát povinný dodržiavať orientačnú trajektóriu vedúcu k dosiahnutiu záväzných národných cieľov. Preto v zmysle požiadavky smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracovalo Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Tento bol 6. októbra tohto roka schválený vládou Slovenskej republiky.

    V Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa stanovili aj čiastkové ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v doprave a v sektore výroby elektriny, tepla a chladu v roku 2020. Zároveň sa zohľadnili vplyvy iných opatrení a politík súvisiacich s energetickou efektívnosťou na konečnú energetickú spotrebu. V akčnom pláne sú navrhnuté primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie stanovených cieľov. Dôležitou súčasťou tohto dokumentu sú opatrenia zamerané na rozvoj existujúcich zdrojov biomasy a využívanie nových zdrojov biomasy na rôzne použitie. Tieto opatrenia boli spracované v úzkej súčinnosti s rezortom pôdohospodárstva. Preto predstavujú aj významné synergické efekty pre samotný agrosektor v rámci využívania obnoviteľných zdrojov energie.

    Slovenská republika má povinnosť zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala, že podporí využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie s ohľadom na predpokladané obdobie životnosti daného zariadenia a dlhodobú návratnosť investícií. Pri projekcii využívania obnoviteľných zdrojov energie bude zohľadnený princíp minimalizácie nákladov pri integrovanom prístupe s cieľom využívania obnoviteľných zdrojov energie a zníženia emisií skleníkových plynov. Prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám energií blízkym trhovým, s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie. Tieto ciele a priority plne zohľadňuje aj vládou schválený Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

    Podľa projekcie v národnom akčnom pláne Slovenská republika svoj záväzný cieľ naplní. Navyše oproti množstvu uvedeného v orientačnej trajektórii môže časť energie z obnoviteľných zdrojov preniesť do iných členských štátov, z čoho Slovenská republika môže v budúcnosti aj profitovať. Prioritou v rámci obnoviteľných zdrojov je biomasa, ktorej využívanie dokáže cenovo v mnohých prípadoch konkurovať fosílnym palivám. Zvyšovanie jej využívania, energetické úspory, ako aj využitie geotermálnej a slnečnej energie vo výrobe tepla povedie k zníženiu spotreby zemného plynu pri vykurovaní.

    Ale, ak hovoríme o využívaní obnoviteľných zdrojov na výrobu elektriny, musíme upozorniť aj na určité riziká, ktoré vyplývajú z povahy energetických zdrojov. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa vyznačuje značnou fluktuáciou výroby, ktorá negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrizačnej sústavy. Rizikom je aj významné zvýšenie koncových cien elektriny, nakoľko podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike je založená na výkupnej cene elektriny, ktorú výrobcovia dostávajú za vyrobenú elektrinu. Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena komodity, sa významne premieta do koncovej ceny elektriny. Z pohľadu podpory obnoviteľných zdrojov energie prioritou je aj budovanie vodných elektrární a vyššie využitie zostávajúceho hydroenergetického potenciálu, čo môže byť jedno z preventívnych opatrení pred povodňami. Preto je zámerom ministerstva hospodárstva aj podpora malých vodných elektrární a zosúladiť to s plánmi na protipovodňovú ochranu obyvateľstva.

    Slovenská republika sa chce sústrediť aj na podporu využívania zušľachteného druhu bioplynu a biometánu. Legislatívne už boli vytvorené určité podmienky pre túto podporu. Príkladom je umožniť prednostný prístup biometánu do plynárenskej distribučnej siete a jeho distribúciu, ako aj poskytnúť podporu výrobcovi elektriny z biometánu. V oblasti biopalív sa očakáva významný nárast biopalív druhej generácie, a to okolo roku 2020, čo s postupným uvádzaním elektromobilov na trh po roku 2015 značne prispeje k splneniu 10-percentného cieľa obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

    Je potrebné pripomenúť, že rast cien fosílnych neobnoviteľných palív, ktorého odrazom bola najvyššie dosiahnutá cena ropy v polovici roka 2008, posunul biomasu ako energetickú alternatívu do centra ekonomickej a politickej pozornosti, pričom v sektore tepla bol v posledných rokoch zaznamenaný značný nárast jej využívania. Uvedené dáva predpoklad, že aj v najbližších rokoch bude biomasa najviac využívaný obnoviteľný zdroj energie. Preto je reálne očakávanie, že využívanie obnoviteľných zdrojov energie sa v sektore výroby tepla zdvojnásobí, a tak prispeje významnou mierou k dosiahnutiu 14 % cieľa Slovenskej republiky v roku 2020.

    Vážený pán poslanec, na záver by som ešte chcel uviesť, že mojím cieľom je ustanoviť pravidlá, ktoré v rozumnej miere môžu a pomôžu postupne naplniť záväzok Slovenska v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a to bez výrazných vplyvov ako na ceny pre koncového odberateľa, tak aj na stabilitu elektrizačnej sústavy. Zároveň budú zohľadňovať vhodnú štruktúru obnoviteľných zdrojov na Slovensku z hľadiska prírodných, národohospodárskych a energetických potrieb.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Ešte sa musím spýtať pre poriadok, pána poslanca, či má doplňujúcu otázku alebo nie. Nemá.

    Ďalej. Ďakujem aj pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď. Ďalej by sme mali, opäť tu nie je pán poslanec Blanár, má ďalšiu otázku, ktorá mu prepadá tým pádom.

    V poradí ôsma otázka je od pána poslanca Branislava Ondruša, je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Jozefovi Mihálovi: "Pán minister, za hlavného inšpektora práce v Košiciach ste vymenovali JUDr. Ing. Ondruša a za hlavného inšpektora práce v Žiline Ing. Hartela napriek tomu, že nespĺňajú zákonnú podmienku najmenej 5 rokov výkonu práce inšpektora práce. Ako je to možné a ako tento stav vy vyriešite? Ako vyriešite odchod Ing. Košča, ktorého ste tiež vymenovali za hlavného inšpektora práce v Banskej Bystrici, hoci mu od 1. 9. 2010 plynie výpovedná lehota?" Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, niekoľko faktov k tejto otázke.

    Prvé meno, ktoré padlo v otázke, JUDr. Ing. Ondruš, hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce v Košiciach vykonal skúšku inšpektora práce ešte v roku 2004. Od tohto obdobia až po súčasnosť pracoval na rôznych funkciách ako hlavný inšpektor práce, ako vedúci právneho oddelenia, vedúci oddelenia pracovnoprávnych vzťahov. Počas celého tohto obdobia vykonával inšpekciu práce aj aktívnou priamou účasťou na výkone, a to v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kontroly nelegálneho zamestnávania a kontroly pracovnoprávnych vzťahov, čo samozrejme, vieme vydokladovať.

    Ďalší, a to pán Ing. Hartel, hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce Žilina, skúšku inšpektora práce absolvoval v roku 2001 a až do súčasnosti vykonával funkciu inšpektora práce.

    Banská Bystrica, tam bol za hlavného inšpektora práce vymenovaný ku dňu 24. septembra 2010 Ing. Ivan Hudák. Ing. Košč je stále zamestnancom Krajského inšpektorátu práce v Banskej Bystrici ako inšpektor práce.

    Všetci dotknutí hlavní inšpektori práce spĺňajú zákonom ustanovené podmienky, a to v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný inšpektor práce, ktorého na návrh generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Hlavným inšpektorom práce môže byť inšpektor práce, ktorý má odbornú prax inšpektora práce najmenej 5 rokov s tým, že hlavný inšpektor práce zodpovedá za činnosť inšpektorátu práce generálnemu riaditeľovi.

    V zmysle vyššie uvedeného zákona inšpektor práce je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v inšpektoráte práce, ak po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná príprava štátneho zamestnanca, ktorý sa uchádza o vymenovanie za inšpektora práce trvá jeden rok, obsah odbornej prípravy určuje Národný inšpektorát práce.

    Na záver chcem pripomenúť, že zákon o inšpekcii práce aj priamo ukladá ako sa zamestnanec inšpektorátu práce stáva inšpektorom práce a kedy ním prestáva byť, a to iba odvolaním generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce podľa § 10 ods. 1 a 2.

    Ďakujem za pozornosť, toľko moja odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Pretože je ešte asi minúta aj niečo, pán poslanec, chcem sa spýtať či máte doplňujúcu otázku?

  • Áno, pán predsedajúci. Pán minister, chcem sa vás teda spýtať, keďže ste povedali, že 24. septembra ste vymenovali pána Ing. Hudáka za hlavného inšpektora práce v Banskej Bystrici, ako budete riešiť situáciu v súvislosti teda s jeho menovaním za hlavného inšpektora práce, keďže pánovi Ing. Hudákovi začala k 1. septembru plynúť výpovedná lehota, pretože dostal po opakovanom hrubom porušení pracovnej disciplíny výpoveď.

  • Nerozumiem vašej otázke, keďže v pôvodne položenej otázke ste uviedli, že výpovedná lehota plynie Ing. Koščovi. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyčerpali sme hodinu otázok. Končím tento bod programu. Budeme pokračovať pravidelným bodom tejto schôdze, ktorým sú

    interpelácie poslancov.

    Vyhlasujem teraz 2-minútovú prestávku. Poprosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť na interpeláciách, nech sa dostavia do rokovacej sály, o 2 minúty pokračujeme. Upresním o 15.10 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov, pardon, interpeláciami poslancov. Tento bod teraz otváram a pýtam sa, či sa hlási niekto do interpelácií, či chce niekto interpelovať člena vlády? Konštatujem, že nie je to tak, takže vyhlasujem tento bod za skončený.

    Predpokladám, že takto rýchlo prerokujeme teraz aj ďalšie body, a to najskôr

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 168

    a potom samozrejme vládny návrh zákona č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010, tlač 171.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010, tlač 171.

  • Teraz prosím, pána ministra kultúry, Daniela Krajcera, aby odôvodnil návrh vlády k tlači 168, to znamená na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh na skrátené legislatívne konanie predkladám vzhľadom na súčasnú kritickú finančnú situáciu Slovenskej televízie, klesajúci záujem o jej vysielanie, ako aj roky pretrvávajúce problémy riadenia, či nezávislosti tejto inštitúcie, ktoré, bohužiaľ neustále zvyšujú hlasy za jej zrušenie ...

  • Prerušené vystúpenie predsedajúcim.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prepáčte pán minister, trošku väčší kľud. Panie poslankyne, ja viem, že tu sa veľmi dobre rozpráva, ale zle sa to počúva. A páni poslanci dupľom, lebo vy máte silnejší hlas. Pán poslanec Galbavý, vaše miesto je v prvej rade, nech sa páči.

    Ďakujem pekne, pán minister, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Práve táto situácia si vyžiadala takéto razantné riešenie.

    Hlavným cieľom samotného návrhu zákona je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky na jeho postupnú konsolidáciu a zefektívnenie hospodárenia, kontroly a riadenia verejnoprávnych vysielateľom s cieľom zvýšiť ich kvalitu samotného vysielania.

    Vzhľadom na závažnú situáciu, v ktorej sa nachádza Slovenská televízia, pripomeniem, že na tento rok manažment priznal stratu 27 mil. EUR, a čo je ešte zaujímavejšie, na budúci rok ju prehĺbil o ďalších 10 mil. EUR, takže možno konštatovať, že tá situácia sa neustále zhoršuje, a preto vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku z dôvodu, že hrozia značné hospodárske škody, Národná rada uzniesla, aby sa tento návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. A o takúto podporu, vás chcem požiadať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo členovi výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, k skrátenému legislatívnemu konaniu predkladám informáciu Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 150 z 3. novembra 2010 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval predmetný návrh vlády na svojej 10. schôdzi výboru dňa 4. novembra 2010, uznesenie č. 37.

    Výbor súhlasí s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s tým, že ho Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

    Dovoľte mi, predložiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení neskorších zákonov, tlač 168.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s tým, že vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán predseda, ďakujem a poprosil by som vás, otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, konštatujem, že do rozpravy sa prihlásil za Klub SMER pán poslanec Maďarič, ako jediný písomne prihlásený. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, návrh na skrátené legislatívne konanie je to pomerne vážna vec. Ak som veľmi prekvapený z toho veľmi chabého a krátkeho zdôvodnenia, pán minister, nielen preto, že s týmto návrhom a samotným, potom obsahom navrhovaných zmien, sú spojené veľmi zásadné zmeny, ale vy ste v rámci tohto skráteného legislatívneho konania dokonca neváhali prelomiť a porušiť legislatívne pravidlá. Tak som očakával, že to zdôvodníte trošku serióznejšie. Ja si teda dovolím hovoriť o pár minút dlhšie ako vy, lebo to naozaj považujem za vážny návrh a stojí za to, si o tom niečo povedať.

    Návrh na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu prichádza ako absolútne nepripravený krok, pokiaľ by sme mali uveriť jeho oficiálnemu zdôvodneniu. Na to, aby zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v budúcnosti mohlo viesť k deklarovaným cieľom, muselo by ísť o prirodzené a seriózne pripravované vyústenie predchádzajúceho ekonomického ozdravenia, finančného posilnenia a technologického zmodernizovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Ak však nemá byť zlúčenie výsledkom seriózne pripravovaného procesu postupných krokov, čo zjavne po jednotýždňovom napísaní zákona a dvoch dňoch pripomienkového konania nemôže byť, je jasné, že jeho skutočný cieľ je iný, čo najrýchlejšie sa politicky totálne zmocniť verejnoprávnych médií, ich kontrolných orgánov, aj manažmentu.

    Skrátené legislatívne konanie sa navrhuje údajne z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, odvolávajúc sa na deficit Slovenskej televízie v roku 2011 vo výške 37 mil. EUR. Z návrhu zákona však vôbec nie je zrejmé ako samotné zlúčenie vyrieši tento zatiaľ len predpokladaný deficit. Návrh hovorí o úspore vo výške 1,6 mil. EUR, ktoré by malo priniesť zlúčenie. Táto suma však netvorí ani 5 % údajného deficitu Slovenskej televízie, navyše 1,1 mil. EUR z tejto predpokladanej úspory sa nedotýka Slovenskej televízie, ale zrušenia vysielania krátkych vĺn v Slovenskom rozhlase, ktorý by mal pritom zostať samostatne hospodáriacou organizačnou jednotkou.

    Je to teda z tohto hľadiska smiešne, ako aj všetky všeobecné frázy, že tento zákon vytvára pre budúci manažment priestor na šetrenie, pretože sa budú spájať duplicitné činnosti. O čo sa opierate, okrem zbožného želania, o akú analýzu, audit, alebo dopadovú štúdiu? Sú to frázy a sľuby vycucané z prsta. Navyše návrh nespomína nevyhnutné mimoriadne transformačné náklady, ktoré zo zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu logicky vyplývajú. Ak by tieto transformačné náklady boli analyzované, možno by sa ukázalo, že prevyšujú očakávané úspory v roku 2011, a teda deklarovaný dôvod na skrátené legislatívne konanie, by sa ukázal ako nepravdivý.

    Takmer 600 pripomienok za 2 dni trvajúce pripomienkové konanie nie sú dôkazom bohatej diskusie ako s uspokojením prehlásil pán minister, ale sú najlepším dôkazom nekvality vládneho návrhu. Súčasne sú dôkazom zúfalej snahy verejnosti a iných inštitúcií vyslať signál, že ministerstvo kultúry začalo zle s tým, čo nazýva vzletne reformou, a že žiadne hrozby týmto návrhom nerieši, naopak, hrozby vytvára.

    Áno, takto expresne, amatérsky bez podkladov, bez riadnej odbornej a legislatívnej diskusie zásadným porušením legislatívnych pravidiel, ktoré poznajú v prípade mimoriadnych okolností skrátenú 7-dňovú lehotu pripomienkového konania, nie 2-dňovú, prináša zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu mnohé závažné riziká, ako sú zásah do duálneho systému, zásah do reklamného trhu, absurdné limitovanie vysielania Slovenskej televízie na dve programové služby, právne problémy, najmä vo vzťahu k autorským právam, ale aj právne problémy vo vzťahu k Európskej únii, a napokon úplné spolitizovanie verejnoprávnych médií už v prechodnom období, prostredníctvom práva ministra kultúry riadiť Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, ako aj totálne spolitizovanie voľby generálneho riaditeľa už nielen prostredníctvom pléna Národnej rady, ale už aj prostredníctvom príslušného výboru Národnej rady.

    Aj preto, v tejto chvíli, práve aby sa zabránilo nezvratným škodám vo verejnoprávnych médiách a v samotnom duálnom systéme je nevyhnutné návrh na skrátené legislatívne konanie zamietnuť. Vzíďme z kratšej cesty a dajme ministerstvu kultúry šancu, pripraviť návrh zásadných a závažných zmien zodpovedne a profesionálne. Ďakujem.

  • Na vystúpenie, pána poslanca, s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Pán poslanec, Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maďarič, ja sa zachytím len jednej veci, keďže sme boli teraz na výbore a pán minister prijal pozvanie a informoval nás na niektoré veci, na ktoré ste tu reagovali, ste mohli dostať odpoveď aj na výbore, a keďže ste sa ho nezúčastnili a boli sme informovaní, že na základe akéhosi protestu sa tam nezúčastňujete, tak potom nechápem, prečo tu v pléne sú tu prednášané nejaké veci ohľadom nekvality návrhu dôkazom, že nejde o reformu, lebo práve tam odznelo, že nejde, tento návrh nerieši, iba štartuje reformu a ďalej.

    Tak by som vás, možno aj z tohto miesta chcel poprosiť, ak sa o tomto návrhu budeme baviť v druhom a treťom čítaní, aj pred teda na výbore, keby sme sa tam mohli stretnúť a nerobiť protesty tým, že sa tam nezúčastňujete. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Sloboda a solidarita len pokračuje v hrubom prekrucovaní a hrubom porušovaní a pošliapavaní rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tak, áno, ja doplňujem pána exministra Maďariča a chcem vystúpiť k jeho slovám a k jeho vystúpeniu v súvislosti s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie. A chcem dodať, že Sloboda a solidarita hrubo pošliapava rokovací poriadok tak, ako to tu už dnes dokázala niekoľkokrát a opäť aj návrh, ktorý predložil pán minister kultúry, je dôkazom toho, že absolútne hrubo mieni pokračovať v porušovaní zákonov aj ďalej. Pretože nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.

    Predložený návrh, ktorý predkladá pán minister kultúry, vôbec nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku, kedy má byť vyhlásený, alebo kedy sa môže postupovať skráteným legislatívnym konaním. Nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie a prikrývať to nejakým ekonomickým riešením problémov Slovenskej televízie, je len hrubá zámienka, ktorú pán minister kultúry používa.

    Veď predsa, ak má televízia problém, tak riešme televíziu a neriešme rozhlas, ktorý problém mená. Čiže, ide tu len o hlúpe, hrubé a vulgárne ovládnutie Slovenskej televízie, kde máte nevyhovujúceho riaditeľa. To sa tu už opakovalo v roku 1998 a pán minister kultúry bohužiaľ, je mi ľúto, znova, opakuje túto smutnú históriu slovenskej demokracie, kedy ide táto vláda hrubo ovládnuť Slovenskú televíziu. A to je podstatou celého návrhu zákona, to je podstatou aj tohto skráteného legislatívneho konania. Z toho mi je veľmi ľúto.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maďarič, môžete odpovedať na faktické.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Viskupič, priznám sa, nerozumel som celkom vašej faktickej poznámke vo vzťahu k môjmu vystúpeniu, ale ak vaša jediná faktická poznámka sa týkala toho, že by som sa mal zúčastniť zasadnutia výboru, tak potom som s týmto veľmi spokojný a s tým svojim vystúpením. Ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či má niekto záujem? Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Glváč, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister kultúry, kolegyne, kolegovia, začal by som jednou vecou. Mali sme tuná tri druhy ministrov kultúry, kedysi. Jeden z nich priniesol isté zmeny financovania do kultúry, snažil sa reorganizovať v rámci kultúry čosi, doniesť do kultúry stále chýbajúce peniaze. Hovorím, napríklad o ministrovi kultúry Maďaričovi. Potom tu bol ďalší minister kultúry, za ktorého éry boli zlikvidované mnohé inštitúcie, hudobné, napríklad, hovorím o pánovi ministrovi bývalom Kňažkovi a potom tu boli ministri, ktorí nič nepokazili a nič neurobili, ktorých v podstate Národné divadlo chceli predať a potom o tri mesiace potvrdili jeho financovanie z verejných zdrojov. Nepokazili, nepolepšili, to je napríklad súčasný podpredseda vlády Chmel, ktorý robil tak isto ministra kultúry. A vy, pán minister, si môžete rozmyslieť, ku ktorým tým ministrom sa chcete priradiť.

    A teraz by som začal o tom skrátenom konaní, ktoré ste nám tu predložili. Dámy a páni, prv než som sa ráno vybral z domu pre istotu som sa zahľadel do internetového spravodajstva, ale nikde som nenašiel informáciu, že by sa v Mlynskej doline, pán minister financií, buďte taký láskavý, nebrblite mi tuná, dobre? Môžete potom, keď dostanete slovo. Ani sa to nepatrí, vo vašej funkcii nadradeného ministra všetkých ministrov, to jednoducho nie je dôstojné.

    Ba, ani Mýtnou ulicou sa nerútil búrlivý príval vôd a hasiči nemusia v člnoch evakuovať pracovníkov Slovenského rozhlasu. Ale pán minister Krajcer, nás napriek tomu presviedča, že prišiel súdny deň a zo spárov mocností pekelných, vytrhneme naše verejnoprávne médiá, iba a výlučne tak, že v skrátenom legislatívnom konaní a najradšej asi bez veľkých debát a diskusií, odsúhlasíme v skrátenom legislatívnom procese, teda v stave legislatívnej núdze, jeho horkokrvný zásah do toho, čo pri všetkých objektívnych výhradách, prežilo zatiaľ všetky politické zemetrasenia a nikto nemal toľko politickej drzosti, aby to takýmto rýchlym spôsobom chcel politicky sprivatizovať.

    Ctení kolegovia, nestačí, že médiá, deň čo deň kŕmia verejnosť nehoráznosťami, ktorých jediným účelom je ukázať občanom poslanecký zbor ako bandu príživníkov, ktorí nič nerobia a ničomu nerozumejú? Dáme im dôvod, aby na nás tentokrát zaútočili dôvodne? Ak "potisneme" predložený návrh do skráteného konania, mali by sme súčasne novelizovať aj náš rokovací poriadok a univerzálne vyhlásiť trvalý stav núdze a povýšiť skrátené konanie na jediný typ prerokúvania vládnych legislatívnych návrhov.

    Veď, ak ľahkomyseľne a bez času potrebného na oboznámenie sa s navrhovaným riešením, vypočutia pripomienok expertov a diskusie s nimi, prijmeme navrhovanú expresnú fúziu dvoch autonómnych verejnoprávnych inštitúcií, prečo by sme mali rozmýšľať a debatovať o daniach, rozpočte alebo o nejakých zahraničných misiách.

    Vážený pán predsedajúci, dávam tiež procedurálny návrh, aby sme zastavili rokovanie o návrhu na skrátené prerokovania zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, ako to teda najnovšie znie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože nejestvuje reálny a objektívny dôvod na využitie inštitúcií skráteného legislatívneho konania.

    Viete, ja ešte k tým živelným pohromám, no nemôžem si odpustiť, že jediná živelná pohroma nám v tejto chvíli teoreticky môže hroziť z Ministerstva kultúry. Je to akási kultúrna cunami, mediálna, ktorú nám tuná predkladá pán minister kultúry, a ktorá skutočne v konečnom dôsledku má zlikvidovať, resp. zlikviduje už aj tak veľmi krehký duálny systém, ale možnože práve o toto ide. Však, pán minister kultúry? Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, traja. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Galbavý.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa ani tak nechcel venovať konkrétne vystúpeniu pána kolegu Dušana Jarjabka. Dotknem sa len toho úvodu. Pán kolega, vy ste na úvod veľmi chronologicky a do detailov vymenovali a nakoniec aj s určitými charakterovými vlastnosťami, ministrov kultúry. Chcem vám pripomenúť, že predsa ste na jedného ministra kultúry zabudli, ktorého nominovala HZDS, a ktorej ste boli vtedy členom poslaneckého klubu. Pán Hudec, ktorý nosil kabát nie na pleciach, ale na hlave, a to pri vstupe do budovy Ministerstva kultúry, tak aj pri odchode z ministerstva kultúry. Čiže, spomeňte si na toto meno, a o čo sa zaslúžil v oblasti kultúry. O jednu významnú vec sa zaslúžil, že dal vyrobiť busty žijúcich hrdinov a nakoniec sa stiahli z obehu. Takže len na pripomenutie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na margo príhovoru pána kolegu Jarjabka, chcem povedať, že opäť oceňujem jeho verbálnu ekvilibristiku, avšak obsahovo si myslím, že to nebolo celkom zvládnuté, resp. nesúhlasím s tým, čo hovorí.

    Ja si myslím, že môžeme byť radi, že konečne sa našiel minister, ktorý má tú odvahu a prišiel s návrhom, o ktorom sa už strašne dlho hovorí, ktorý jednoducho dáva ekonomický zmysel. Myslím si, že marazmus STV je dostatočným argumentom na to, aby sa čím skôr zrealizovala táto reforma a ja ju budem plne podporovať. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A bolo by iste veľkou naivitou očakávať, že štyri mesiace po voľbách a ustanovení novej vlády si bývalý minister kultúry alebo bývalý člen výboru pre kultúru a médiá pripomenú, že nesú plnú a nedeliteľnú zodpovednosť za situáciu vo financovaní verejnoprávnych médií, pretože hlasovali za nedobre a nedostatočne vypočítaný tzv. zástrčkový zákon, a že hlasovali za jednostranné obsadenie rád.

    To treba tu povedať, lebo človek by mohol nabrať dojem, že doteraz tu štyri roky vládol niekto úplne iný. Ale neočakávam to, že niekto z vás bude chcieť zobrať zodpovednosť za 27 poťažne 37 mil. EUR sekeru v Slovenskej televízii. Táto neschopnosť prevziať zodpovednosť, poukazuje na vlastne tú chybu. Teraz ide o to, či si budete tú chybu analyzovať, a či ju my budeme tiež dostatočne analyzovať, pretože len tak sa môžu ľudia poučiť, aby neurobili po druhý raz takéto fatálne chyby a vyvodili z toho dôsledky.

    Ak niekto usiloval o ovládnutie Slovenskej televízie, tak ste to, vy páni a vám sa to podarilo a dodnes ju máte v rukách. Dovoľte, aby som to pripomenula a nesiete ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky pripomienky, resp. všetky faktické poznámky. Skutočne budem vecne reagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Vášáryová. Nebudeme sa baviť o číslach, lebo tie čísla sa naozaj zneužívajú a vy tiež ste nepovedali presné číslo a tiež ste spojili roky v rámci toho, aby ste demagogicky, čosi povedali o nejakom dlhu Slovenskej televízie. Ja nehovorím, že tam nie je, ale určite to nie sú tie čísla, o ktorých ste hovorili vy.

    Pani poslankyňa, zneužívanie rád. Viete vymyslieť niečo lepšieho ako je ten kolotočový systém rád? Veď v tých radách sú ľudia, ktorí boli volení za Dzurindovej vlády, ktorí boli volení potom za ďalších vlád. Veď predsa, buďme objektívni aspoň v tomto, že tie rady, samozrejme, že tá koalícia si navolí svojich ľudí. Len tá koalícia má tú výhodu, resp. nevýhodu, že ich navolí vždy iba na krátky čas, ktorý presahuje poslanecký čas poslancov v Národnej rade. Preto je tam ten kolotočový systém ob dva roky výmeny jednej tretiny. A nič ideálnejšieho si naozaj v tejto chvíli neviem predstaviť. Funguje to napríklad v Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má z týchto rád najvyššiu autoritu, len kvôli tomu, že prešla najmenšími politickými zásahmi od roku 1993. To musíte priznať aj vy.

    No a čo sa týka toho spolitizovania, ja sa čudujem, že o tom hovoríte vy, ktorá ste predkladali pred nedávnom iný návrh zákona o Slovenskej televízii, kde ste o týchto veciach nehovorili. A čudujem sa pri tomto návrhu, keď ste si prečítali, ako vlastne bude vyznievať nový riaditeľ, ktorý bude volený tou veľkou radou. No, o tom predsa bude rozhodovať výbor, ktorý to bude doporučovať plénu, a čo myslíte, na základe čoho? No na základe rozhodnutia nejakej koaličnej rady. Viete si predstaviť väčšie spolitizovanie voľby riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie? Obidvoch vlastne teraz, lebo jednou ranou dve muchy, aj rozhlas aj televízia. Zle, všetko zle.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Glváč. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegovia, kolegyne, nakoľko sa necítim odborníkom pre oblasť televízie a rozhlasu, povenujem sa v krátkosti len pár citátom a právnemu aspektu tohto skráteného legislatívneho konania a zacitoval by som v prvom rade odôvodnenie skráteného legislatívneho konania z materiálov Úradu vlády alebo zasadnutia vlády.

    Vzhľadom na závažnosť súčasnej situácie, keď Slovenská televízia hospodári s obrovskou stratou a jej hospodárska situácia sa neustále zhoršuje, navrhuje vláda Slovenskej republiky prerokovať tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov z dôvodu možnosti hroziacich značných hospodárskych škôd, Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto vláda odôvodňuje potrebu skráteného legislatívneho konania, to je, že hrozia značné hospodárske škody štátu.

    Podotýkam, že podľa § 89 ods. 1 o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. A teraz podľa mňa jadro problému.

    Podľa zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktorý hovorí o postavení Slovenskej televízie, resp. Slovenského rozhlasu sa píše: "Slovenská televízia je verejnoprávna národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania. Slovenská televízia je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Slovenská televízia a rozhlas je na štátny rozpočet naviazaná len cez úhradu na služby verejnosti a cez príspevok zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie programov vo verejnom záujme alebo na uskutočnenie účelových investičných projektov." Z toho vyplýva, že ak by aj hrozili značné hospodárske škody, čo v tomto návrhu nie je absolútne kvantifikované, napísali sa len určité čísla, tak hrozia STV ako samostatnej právnickej osobe, ktorá samostatne hospodári so svojím majetkom a nie s majetkom štátu. Z toho vyplýva, že uznesenie NR SR o skrátenom legislatívnom konaní, by bolo v rozpore s § 89 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán exminister, bol po prvýkrát osobný, takže prijmem túto hru. No, je to neuveriteľné, že predstavitelia bývalej vlády kritizujú návrh na skrátené legislatívne konanie. Ja neviem páni, či to je diagnóza, ktorá súvisí so stratou pamäte alebo ako si vysvetľovať takúto kritiku. Veď vaša vláda mala inštitút skráteného legislatívneho konania ako bežnú pracovnú metódu.

    Ak, pán poslanec Podmanický hovorí, že skrátené legislatívne konanie je protizákonné, no tak nastavuje naozaj nepríjemnú alebo vystavuje nepríjemnú vizitku fungovania vašej vládnej legislatívy.

    Považujem za rovnako neuveriteľné, že predstavitelia bývalej vlády a možno povedať, že aj mediálni experti bývalej vlády, sa vyjadrujú takýmto spôsobom k stavu minimálne Slovenskej televízie, keď je zrejmé, že nesú plnú zodpovednosť za súčasný katastrofálny stav. Nie zodpovednosť riadiacu, lebo to je vec manažmentu, ale zodpovednosť politickú za to, že nevytvorili legislatívne podmienky na to, aby médiá verejnej služby mohli na Slovensku fungovať normálne a nevytvárali, konkrétne Slovenská televízia, takéto šialené dlhy.

    Zároveň, ako tretiu vec, ktorá zaznela ako istá kritika vo vystúpeniach mojich predrečníkov, ktorú považujem za rovnako absurdnú je obvinenie z toho, že chceme politicky ovládnuť alebo sa politicky zmocniť Slovenskej televízie, alebo teda verejnoprávnych médií. To hovoríte vy, páni, ktorí ste sa nieže zmocnili, vy ste znásilnili médiá verejnej služby. Veď o tom svedčia viaceré vyjadrenia ľudí, redaktorov a moderátorov, ktorí zo Slovenskej televízie radšej utiekli, ako keby mali vydržať v tomto prostredí.

    A aby som sa držal faktov, keď hovoríte o politizácii médií verejnej služby, zacitujem najskôr vyjadrenie vášho predsedu, zacitujem najskôr vyjadrenie vášho predsedu, expremiéra Roberta Fica, ktorý sa v decembri v roku 2007 po koaličnej rade, kde sa riešilo obsadzovanie miest v radách verejnoprávnej televízie a rozhlasu vyjadril nasledovne, citujem: "Máme samozrejme záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory." To bolo vaše vnímanie o nezávislosti médií verejnej služby. A možno, aby som osviežil pamäť, odcitujem aj vyjadrenie bývalého podpredsedu HZDS pána Urbániho, ktorý sa tiež v roku 2007 vyjadril vo vzťahu k fungovaniu a záujmom koaličných strán vo vzťahu k Slovenskej televízii nasledovne: "Bolo dohodnuté, že politické strany v koalícii budú mať vplyv na niektoré aktivity v STV. Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti, preto sme chceli mať spravodajstvo." Prosím, nežartujte na túto tému. Naozaj, nežartujte na tému politického ovládnutia médií verejnej služby na Slovensku, lebo za posledné štyri roky ste to naozaj doviedli do dokonalosti.

    Možno teraz trochu fakticky, treba hovoriť o spájaní rozhlasu a televízie a predovšetkým o procese. To je naozaj postupný proces a aj návrh tohto zákona je len začiatok reformy. A ja nehovorím, že to je zároveň aj koniec alebo nejaké definitívne štádium. Je to naozaj snaha začať niečo, čo môže v konečnom dôsledku ozdraviť a otvorene hovorím, tým aj zachrániť médiá verejne služby na Slovensku. Keďže vzhľadom na tú katastrofálnu situáciu v Slovenskej televízii sa naozaj objavujú názory, že načo nám je takáto verejnoprávna televízia, a to spájanie v tejto chvíli predovšetkým inštitucionálne, ako prvá fáza, reálne vytvára predpoklady, že naozaj vzniknú alebo sa vytvoria, resp. budú isté duplicity rôznych technických, servisných a iných oblastiach a aktivitách fungovania oboch médií, keďže ide o spoločné subjekty alebo podobné subjekty. Áno, kompetentný manažment má priestor a možnosti na základe škrtania týchto duplicít získať finančné prostriedky, ktoré môžu byť smerované do programu.

    Možno ešte k pánovi exministrovi Maďaričovi, ja som to povedal v jednej televíznej relácii, keď sme boli spolu, ja ho naozaj nepovažujem za diletanta, ani teda v oblasti mediálnej a ja dokonca musím povedať, že pristupoval k tejto oblasti racionálne a naozaj pripravoval isté kroky, ktoré mohli viesť aj k zlepšeniu postavenia, či už televízie alebo rozhlasu, ale prosím, pán Maďarič, nehovorte o cucaní z prsta, čo sa týka tohto návrhu, pretože, ak by sme mali hovoriť o cucaní, tak potom cucaním z rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry bolo tých 9 mil., ktoré ste vynaložili na štúdiu pre nemenovanú audítorskú firmu, ktorá riešila práve otázku spájania rozhlasu a televízie do jedného priestoru. Toto ste riešili na ministerstve za vášho pôsobenia. Problém je v tom, že chuť ste mali, ale odvahu ste nenašli, a to je možno rozdiel medzi vašou garnitúrou a našou garnitúrou, pretože, ak sa pýtate, prečo tak rýchlo a razantne, tak ja vám odporúčam, opýtajte sa občanov. Tí vám najlepšie odpovedia, prečo je potrebné túto situáciu riešiť rýchlo a razantne. Pretože už majú dosť tej katastrofálnej situácie v Slovenskej televízii, ktorá sa už bohužiaľ prejavuje aj v programe.

    Pán poslanec Glváč, akceptujem, mali ste vecné, korektné vystúpenie. Akceptujem aj to, že sa necítite byť odborníkom na túto oblasť. Nebudem to nejako vyvracať, len čo sa týka tých právnych otázok, vy viete dobre, že sú dve možnosti. Buď do riešenia dlhovej služby v prípade Slovenskej televízie po jej samozrejme nastavení, vyčíslení, lebo súčasný manažment neurobil ani to, bohužiaľ, samozrejme, že budem musieť vstúpiť v nejakej podobe a v nejakom časovom horizonte aj štát. Tak to bolo aj v minulosti, čiže preto hovoríme, že hrozia vážne hospodárske škody pre štát. To je len vysvetlenie toho, čo ste teda korektne naniesli.

    No a pán poslanec Jarjabek, nehnevajte sa, ale vnímam vaše vystúpenie naozaj skôr ako takú príjemnú komediálnu vložku. Naozaj to nebolo o nejakých vecných argumentoch, a najmä viete, vy ste dlhé roky mediálnym expertom, či už HZDS alebo teraz SMER-u. Ja vás tak vnímam, že ste naozaj jeden z poslancov, ktorý sa zaoberajú touto oblasťou dlhodobo. Koniec-koncov boli ste aj predsedom rady Slovenskej televízie, no je málo takých poslancov, ktorí sú súčasťou tohto 15-ročného neúspešného príbehu, príbehu, kedy naozaj žiadna garnitúra nenabrala odvahu prísť s koncepčným riešením krízy, v ktorej sa nachádzajú média verejnej služby.

    Hovorme reálne o kríze. A ja to poviem možno otvorene a natvrdo, netvárme sa, že Slovenský rozhlas je v nejakej ideálnej situácii, on nie je vďaka súčasnému prostrediu, ale napriek a zásluhou naozaj manažmentu, ktorý dokázal ustáť situáciu, aj politicky, aj ekonomicky tak ako je, ale bohužiaľ rozhlas, tak isto čerpá z podstaty. Rozhlas už nemá prostriedky na ďalší rozvoj, a preto predkladáme koncepčné riešenie a opakujem, je to prvý krok, je to prvý krok v reforme, ktorá bude trvať tri roky, minimálne, pretože problémy, ktoré sa nazhromaždili v tejto oblasti sú naozaj veľmi, veľmi veľké.

    No, a ďakujem, aj za tú meteorologickú časť vášho vystúpenia, tiež to bolo dobré, neklamali ste, pán poslanec Jarjabek, čomu sa teším.

    Takže na záver, páni, ja chápem, že to je možno pre vás politická téma. Ja musím naozaj povedať, že pre nás je to predovšetkým vecná a obsahová záležitosť a predovšetkým musím povedať, že to, že sa púšťame do takejto neľahkej úlohy, je prejavom aj zodpovednosti a odvahy. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať rokovaním o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010,

    tlač 171.

    Pán podpredseda vlády, pán minister financií Ivan Mikloš, nech sa páči, áno skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.

    Dôvodom predloženia novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 je iný vývoj, omnoho horší vývoj verejných financií, a teda v rámci toho aj štátneho rozpočtu, ako predpokladal schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2010. Nebudem teraz odôvodňovať vecne v čom a prečo je horší, k tomu pristúpim pri samotnom zákone. Teraz by som rád zdôvodnil len skrátené legislatívne konanie.

    Ako viete, o rozpočte sa vždy rokuje v špeciálnom režime, nie cez tri čítania, ale vlastne jedným rokovaním, a preto sú aj názory, že aj o novele zákona o štátnom rozpočte je možné rokovať takto, ale keďže sú aj iné právne názory, že nie, že pri novele treba rokovať štandardne cez tri čítania, tak, aby sme zabránili pochybnostiam o tom, keby sme proste rokovali na jednej schôdzi, tak vláda sa rozhodla navrhnúť skrátené legislatívne konanie a prerokovať návrh novely zákona o štátnom rozpočte v skrátenom legislatívnom konaní. To je prvý dôvod.

    Druhý dôvod je ten, že nedostatok času aj z hľadiska toho, že po nástupe do vlády v júli 2009 neboli dostatočne ani pripravené práce na rozpočte na ďalší rok, ale boli aj odkladané opatrenia, opatrenia ktorými prípadne bolo možné korigovať negatívny výsledok a zároveň aj potreba mať čo najpresnejší odhad toho, ako bude situácia v tomto roku z hľadiska verejných financií vyzerať, viedli k tomu, že sme vlastne boli schopní urobiť reálny odhad tohtoročnej situácie v štátnom rozpočte a vo verejných financiách, až pred niekoľkými týždňami. Takže to je ďalší dôvod skráteného konania.

    Ďalším dôvodom skráteného konania ako viete, zákon vymenováva dôvody, pre ktoré možno uskutočniť skrátené konanie. Jedným z týchto dôvodov sú vážne hospodárske škody, ak by nebol novelizovaný zákon o štátnom rozpočte a zároveň vývoj v štátnom rozpočte je iný, omnoho horší ako predpokladal zákon o štátnom rozpočte, tak by nebolo možné samozrejme uskutočniť aj konkrétne technické kroky na krytie tohto deficitu a aj z tohto titulu, by mohlo dôjsť k vážnym hospodárskym škodám.

    Takže som presvedčený, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený a vyplýva hlavne z mimoriadnej situácie, ktorá nastala z dôvodu zlej prípravy rozpočtu na rok 2010 zo strany bývalej vlády a bývalého vedenia ministerstva financií a z dôvodu teda zásadne iného reálneho vývoja oproti predpokladanému v zákone o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo teraz predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Kollárovi, ktorého nejako tu nevidím. No viete, pred chvíľou tu bol, to ma nezaujíma, ale už ide. Nech sa páči, pán predseda výboru, môžete informovať Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som podal informáciu spravodajcu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 497/2009 Z. z.

    Ako už bolo povedané, ide o skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 153 zo 4. novembra tohto roku pridelil nášmu výboru uvedený vládny návrh. Výbor so skráteným legislatívnym konaním súhlasil na dnešnom zasadnutí a prijal uznesenie č. 46 zo 4. novembra 2010 a odporučil Národnej rade podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Na základe uvedeného podávam návrh uznesenia, aby Národná rada súhlasila so skráteným legislatívnym konaním a poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že k neexistujúcej rozprave sa nechcete vyjadriť, pán podpredseda vlády. Ďakujem pekne.

    A teraz nasleduje,

  • Hlasy v sále.

  • ale pokiaľ chcete. Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, tlač 149.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve a doplnení niektorých zákonov. Na tomto návrhu, na zmene zákona o štátnom občianstve sa dá povedať, že sme sa dohodli hneď po tom, ako bola prijatá v pléne Národnej rady tá posledná novela, ale samozrejme, sme vedeli, že k tej zmene môže dôjsť až vtedy, keď budeme mať dostatočnú podporu v Národnej rade, keď budeme mať väčšinu.

    Stalo sa to, chvalabohu, po voľbách je táto myšlienka aktuálna, stala sa súčasťou aj programových téz koaličných strán, aj programovým vyhlásením vlády je to. Preto sme tu s týmto návrhom.

    Návrh je veľmi jednoduchý. Jeho podstatou je, že sa zrušujú všetky reštriktívne oparenia obsiahnuté v poslednej novele zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá ako reakcia na maďarský zákon o štátnom občianstve. Vypúšťajú prijaté zmeny, ktoré boli obsiahnuté v príslušných § 9, 9b. Zavádzame aj nový paragraf, § 1a, v ktorom sa vymedzuje inštitút štátneho občianstva a tiež postoj Slovenskej republiky k štátnemu občianstvu cudzieho štátu našich občanov.

    Dovoľte mi, ešte niekoľko myšlienok k predkladanému návrhu novely o dvojitom štátnom občianstve. Sú to myšlienky, ktoré predsa len nepatria do dôvodovej správy, do toho textu, ani do textácie samotného zákona. Sú len úvahou o tom, prečo tu teraz stojíme, a prečo novelizujeme ďalší zákon, ktorý bol prijatý ani nie pred rokom.

    Práve koniec minulého volebného obdobia sa vyznačoval niekoľkými, skutočne zaujímavými, prepáčte za výraz, takými truc zákonmi. Popri zákone o štátnom jazyku, bol to zákon o štátnych symboloch a tiež takýmto zákonodarným krokom bol aj zákon o štátnom občianstve. Tieto zákony majú spoločné to, že boli šité veľmi horúcou ihlou a sčasti boli bezprostrednou reakciou aj na diania v Maďarskej republike, ale hlavne mali byť poistkou vo voľbách pre navodenie pocitu ochrancov národa, jazyku a štátu z niektorých vtedajších vládnych strán. Mali vyvolať strach, že potom prídu nejaké tie príslušné politické strany, ktoré nás ochránia a tým chceli zvyšovať svoje preferencie. Tento strach sa navodil minimálne u jednej časti obyvateľstva tejto krajiny.

    Myslím si, podobne, ako moji kolegovia v klube, že zákony by sa primárne nemali prijímať preto, aby vyvolávali strach. Nemajú byť reštriktívne, nemajú obmedzovať, nemajú zväzovať a trestať. Takisto si myslím, že dvadsať rokov po nežnej revolúcii, by sme mali ako zákonodarcovia odnaučiť niektoré základné, naučiť sa niektoré právne aspekty demokratickej spoločnosti a podriaďovať naše rozhodnutia týmto atribútom. To je tá sloboda, ktorú my musíme zabezpečiť jednotlivcovi.

    Tieto reštriktívne opatrenia alebo zákony všeobecne, by sa nemali prijímať na to, aby sa s tým získavali nejaké body v kampaniach. Sloboda, ktorá je hnacou silou demokracie, ktorá dostala ľudí na námestia v 1989, by mala byť ctená. V každej slušnej spoločnosti, ktorá vyznáva pojmy ako právny štát a demokracia, by táto sloboda mala byť zachovaná.

    Zákon, ktorý dnes novelizujeme, na to zabudol. A preto si uvedomujeme, dúfam, že aj okrem nás troch predkladateľov, že odstránenie nezmyselných ustanovení tohto zákona je našou úlohou, ktorú by sme nemali veľmi odkladať. Touto predloženou novelou vlastne tento krok aj realizujeme.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, že táto novela bude ďalšou cestou, ďalšou na ceste, kde si uvedomíme, že namiesto vyvolávania strachu, namiesto trestania peňažnými sankciami, urobíme všetci tak, ako tu sedíme, urobíme maximum pre to, aby sa tu lepšie študovalo, žilo alebo aj pracovalo, aby čo najmenej ľudí z takých alebo onakých dôvodov žiadalo o občianstvo iného štátu. Ale, ak sa tak rozhodne, bude to jeho slobodná voľba.

    Skúsme v tejto dobe vyhrávať v slobode jednotlivca bez trestov a strachu. Navoďme také zákony, aby nikto, ani z citových, ani z pragmatických dôvodov sa k takým krokom neodhodlá, že požiada o štátne občianstvo cudzieho štátu bez toho, aby mal nejaký, nejakú väzbu, nejakú faktickú väzbu na ten daný štát. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Slafkovskému. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady pánov Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 149.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku na doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvého čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vecná, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých uznesení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, rozhodnutie č. 138, navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní, v gestorskom výbore do 31 odo dňa ich pridelenia.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu a konštatujem, že som dostal písomné prihlášky štyroch poslancov. Za klub SNS pán poslanec Rafaj, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Vášáryová, za klub SMER - sociálna demokracia pán poslanec Čaplovič a okrem toho ešte pán poslanec Glváč sa prihlásil písomne do rozpravy. Pán poslanec Rafaj, ako prvý, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a kolegovia, hneď na úvod sa priznám, že nerozumiem, prečo táto norma bola predložená na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, a to z viacerých dôvodov. Jednak preto, že nevidím dôvod pokračovať v tom trende, ktorý tu je, že ako v jojo systéme táto vláda alebo jej koaliční poslanci v pomerne zrýchlenom čase sa snažia meniť normy, ktoré boli prijaté v minulosti. Špeciálne v tomto prípade si myslím, že takýto návrh znižuje aj rešpekt Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničiu a súčasne aj rešpekt k občanom, keďže samotní navrhovatelia zdôvodňujú a aj definujú štátne občianstvo ako istý právny záväzok alebo zmluvu medzi občanom a štátom.

    Myslím si, že v prvom čítaní je treba hovoriť aj o kontextoch, pretože určite prídeme na to, ako všetko so všetkým postupne súvisí. Nepopierajme, že táto norma a zmena, ktorú sleduje, súvisí nielen s postojom k slovenským občanom, ktorých sa dotýka, pretože jestvujúci stav je, povedal by som, väčšinový, aký majú vo väčšine štátov, čiže založený na výlučnom právnom vzťahu k občianstvu. Je na slobodnej vôli každého občana, aby buď prijal alebo sa vzdal občianstva, alebo požiadal o iné občianstvo, a tým pádom by automaticky strácal to pôvodné. Túto slobodnú voľbu nikomu, táto slobodná voľba sa nikomu neupiera.

    Druhý aspekt je zahraničnopolitický, pretože súvisí priamo so zákonom, ktorý prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky o tzv. dvojitom občianstve a tu už sa týka časti občanov Slovenskej republiky vyňatých na báze etnickej príslušnosti, pretože sú tam jasne uvedené podmienky s tým, že predchádzajúca vláda reagovala podobne ako povedzme iné štáty, ako je Česká republika, Dánsko, neskôr vám poviem aj iné prípady, kde takýto postup jednoducho neuznáva a z viacerých dôvodov. Teda sa môžeme opýtať, kde je skrytá pointa, aby sme pomerne v krátkej lehote dosť neujasneným spôsobom lavírovali raz tak, raz tak.

    Rešpektujem to, že v dnešnej ére globalizácie jednoducho ľudia chodia za pracovnými príležitosťami, že sa v zahraničí vydajú, oženia a jednoducho spoja si svoju budúcnosť ďalšiu profesijnú, pracovnú, rodinnú v inom štáte na planéte Zem. Je to ich legitímne právo. Prepáčte, ale nevidím dôvod, aby sme so špinavou vodou z vaničky vylievali aj to povestné dieťa, aby sme teda paušalizovali, pretože občan Slovenskej republiky, ktorý sa rozhodol žiť v Austrálii 18 000 km od svojej materskej domoviny, platí tam dane, má tam rodinu a môže sa slobodne vrátiť kedykoľvek na návštevu do Slovenskej republiky, akým spôsobom teda by si mal podržať aj on to druhé občianstvo, keď on sa vzdal z nejakých dôvodov svojho pôvodného materského občianstva. Pravdepodobne v tej krajine, v ktorej požiadal, ho ani ona, ani jej zákony nenútili, aby takto urobil. Takže rešpektujme slobodnú vôľu občanov rozhodnúť sa a jednoducho migrovať.

    Ja sa však vrátim k tej druhej a tej pôvodnej príčine, a to je, že niekto chce vyrobiť na základe zákona prijatého v Maďarsku z občanov Slovenska de facto maďarských občanov. Je to, bohužiaľ, tak. Stanú sa dvojakými občanmi, ak by táto norma prešla. Pretože ide tu predovšetkým o tento prípad. Čiže môžeme hovoriť, že ide o krádež občanov so sledovaným cieľom budúceho ohrozenia územnej celistvosti Slovenskej republiky, pretože Slovensko a jeho časť štátnych občanov sa stane objektom cudzieho zákonodarstva. Vlastne ona už je objektom cudzieho zákonodarstva a aj politických zámerov možnej dezintegrácie slovenskej spoločnosti, t. z. právne vyňať týchto občanov spod zvrchovanej pôsobnosti Ústavy Slovenskej republiky a jej zákonov a podriadiť ich cudzej právomoci.

    Pýtate sa, prečo toľko búrky v pohári vody? To sa pýtam aj ja. Pretože vieme pochopiť, že na celom svete je množstvo prípadov ľudí s dvojitým občianstvom, ale jeho získanie sa na rozdiel od toho, ktoré umožňuje maďarský zákon o dvojakom občianstve, nevytvára dôvodné podozrenie a obavy z možnej zmeny hraníc a už vôbec nie je založené na etnickom, môžeme hovoriť na rasovom princípe, teda na pokrvnom princípe.

    Bolo by dobré, keby si predkladatelia naštudovali niektoré normy, ktoré sú v zahraničí. Takéto udeľovanie na rasovom základe zaváňa jednoducho revizionizmom a revizionizmus to je, hoci Maďarská republika má z dvoch mierových zmlúv zakázané ako porazený štát mocnosťami, na ktoré sa často odvolávame, propagovanie revizionizmu. Pretože, v ktorom prípade mohol byť existujúci občan ešte občanom Maďarskej republiky. No jedine v rokoch 1938 až 1945 pri anexii južného územia na základe Viedenskej arbitráže. O tomto hovorím.

    Podobne Nemecko v 30. rokoch tiež argumentovalo, že stačí si nájsť štvrtinového predka na udelenie nemeckého občianstva, a to bolo potom dôvodom na zásahy, na obranu údajne ich porušovaných práv. A vieme, čo z toho vzniklo. Neviem, prečo sa relevantný štát Európskej únie musí uchyľovať k takejto legislatívne a provokovať svojich susedov, nielen Slovensko, ale aj Rumunsko, Srbsko, či Ukrajinu. A my, bohužiaľ, nevieme prijať relevantné opatrenia, pretože tie, ktoré sa navrhujú v tomto návrhu zákona sú v podstate len deklaratívne, pretože podľa môjho názoru nijakým spôsobom neodstránia podriadenie sa cudzej jurisdikcii.

    To, že Slovenská republika by mala neuznávať účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu, je naozaj len deklaratívne. Ak uveríme, že tu by išlo len o symbol ako bolo zdôrazňované, potom ignorujeme fakty z histórie, ktoré som už pred chvíľou spomínal. Nezabúdajme, prosím, že platnosť maďarského zákona o dvojakom občianstve nadobudla štátnosť na symbolický deň 20. augusta, teda na deň svätého Štefana, s ktorým iredenta spája svätoštefanskú korunu, ergo spája s ním ideu Veľkého Maďarska alebo Veľkého Uhorska. Napĺňa sa tým predstava, ktorá bola v minulosti toľkokrát kritizovaná. Už premiér Antal, potom exprezident Gönz a myslím, že všetci premiéri sa vyjadrili, že oni sú premiérmi 15 mil. Maďarov. A toto je jedna cesta ako si zvýšiť kvórum maďarských občanov.

    To, že my nebudeme reagovať, že niekto sa snaží vyňať našich občanov spod našej jurisdikcie, a to nehovorím len ja. To v roku 1995 povedal už Ján Čarnogurský a Peter Weiss, predsedovia dvoch parlamentných strán, keď bolo tzv. komárňanské zhromaždenie. Presne poukázali na toto nebezpečenstvo, ktoré vtedy hrozilo. A my ho ideme dnes legitimizovať našim návrhom zákona. Tento návrh, je preto z môjho pohľadu, kapituláciou. Je legislatívnou kapituláciou a neschopnosťou určiť jasné pravidlá. Je kapituláciou pred maďarskou rozpínavosťou pri povzbudzovaní neprípustných exteritoriálnych presahov, ktoré kritizovala už v minulosti aj Benátska komisia.

    Je to ignorovanie základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, je to ignorovanie dohody vzájomnej bilaterálnej medzi ČSSR a Maďarskom č. 30 z roku 1966 o udeľovaní občianstva. To všetko nie sú akty priateľstva o nejakej spolupráce alebo ochrany. A my, na to nevieme reagovať. My, naopak, ešte povzbudzujeme. Áno, môžete dokonca, ako bolo teraz ohlásené, môžete udeliť aj volebné právo týmto občanom. My už dnes sme sa niekde posunuli, odkedy bol prijatý zákon 20. augusta. Už je ohlásené volebné právo. A čo, keď príde branná povinnosť? Kde budú bežať z Dunajskej Stredy do posádky v Bratislave alebo do posádky v Györi alebo Budapešti? Preto sa ani nečudujem kolegom z Kresťanskodemokratického hnutia, že chystajú sa prísť s nejakým ďalším návrhom, ktorý by eliminoval možné hrozby a riziká dvojakého občianstva na Slovensku v tomto prípade pre ľudí, ktorí sú príslušníkmi silových zložiek.

    Ďalej sa čudujem, vážení kolegovia z koalície, aj vám pán minister, veď maďarský premiér Orbán veľmi jednoznačne povedal, kto je preňho partnerom, nie slovenská vláda na prvom mieste. On povedal, že najskôr budem rokovať s Maďarmi z Felvidéku, a až potom si sadnem s legitímnou slovenskou vládou.

    Našťastie, aby pre tých, ktorí majú náhodou klapky na ušiach, lebo hovorí národniar, tak si skúsme zacitovať aj nezávislú slovenskú tlač. Denník Pravda 21. apríl 2010, ak dovolíte. Takže, citujem: "Keď už Budapešť nemôže anektovať územia, pokúsi sa anektovať aspoň občanov. A nakoniec tretím druhom problémov, toto je druhý, ktorý komentátor Dag Daniš spomína, čiže tým tretím druhom problémov bude expanzia maďarského extrémizmu na Slovensko. Maďarská menšinová komunita z južného Slovenska je totiž tradične nekonfliktná a pokojná. Zatiaľ ďakujeme. Ale gardisti z Jobbiku, príp. radikáli z Fideszu sa ju skôr či neskôr pokúsia prebudiť. Práve tento tretí typ problémov je pre Slovensko najnebezpečnejší. A čo hovorí komentátor? Povinnosťou každej slovenskej vlády je odrážať túto hrozbu.

    Pán minister, bolo by dobré, keby ste si ten komentár z 21. apríla z Pravdy možno dva, možno trikrát prečítali, aby ste pochopili, že tu neburcujeme politicky, ale so starosťou o štát a jeho budúcnosť. Pretože táto norma, a opäť budem citovať iný zdroj, ak dovolíte, slovenského veľvyslanca v Budapešti pána Weissa, ktorý hovorí: "Norma schválená Národným zhromaždením Maďarskej republiky je jednoznačným revizionizmom. Jej prijatie bolo navyše jednostranné, o čom som hovoril, tie dokumenty alebo isté zmluvné záväzky, ktoré by mali prebehnúť medzi dvomi susednými štátmi, ktoré chcú budovať dobré susedské vzťahy, bohužiaľ, neprebehli a je aj v rozpore s odporúčaniami OBSE z Bolzana a Benátskej komisie. Je jasné, že vládna koalícia pod vedením strany Fidesz, hovorí náš veľvyslanec Weiss, chce vytvoriť politickú a nie kultúrnu autonómiu alebo komunitu. Nie sme takí naivní, aby sme nevideli, že je to neospájanie rodín." Toľko citát, aby vám bolo jasné, o čo tu ide. A to hovorí asi najpovolanejší zástupca nášho štátu v hlavnom meste susedného štátu, na ktorého normu my dnes reagujeme. Vlastne, my reagujeme na reakciu normy potom, ako sa vyčerpali všetky diplomatické prostriedky. Neboli sme vypočutí, jednostranný akt bol urobený. My sme urobili legitímne protiopatrenie a nová vláda ide toto protiopatrenie zrušiť.

    Dámy a páni, nemyslíme si, že súčasná jestvujúca právna úprava je nejaká výnimočná, že by sme chceli niekoho trestať alebo podmieňovať nejakú výlučnosť. Jednoducho je to z viacerých pragmatických dôvodov, že štáty sa snažia o výlučnosť štátneho občianstva. Samozrejme, že aj my máme štátnych občanov, ktorí majú povedzme kanadské alebo americké občianstvo, pretože boli emigranti, ale oni ho získali na úplne iných základoch. Oni v danej krajine žili, pracovali, mali tam trvalý pobyt. Maďarská republika priznáva občianstvo bez tejto základnej podmienky trvalého pobytu, len tak. Ukáž, že si Maďar, štvrtinový Maďar a dostaneš občianstvo a môžeš aj voliť, nech sa ti páči. A najlepšie zvoľ Fidesz a hurá.

    Prečo Dánsko, vážení kolegovia, prečo napríklad Dánske kráľovstvo neumožňuje dvojité občianstvo, pýtam sa. Dokonca občianstvo Dánskeho kráľovstva schvaľuje priamo parlament. Prečo napríklad ďalšie štáty rovnako tak vylučujú dvojité občianstvo? Prečo napríklad bratia Česi majú vo svojom zákone o štátnom občianstve § 13, citujem: "Státní občanství České republiky se pozbývá:

    a) prohlášením,

    b) nabytím cizího státního občanství.

    To je presne naša úprava. Jednoducho niekto sa rozhodol, no tak dobre, choď si za svojím šťastím, všetko dobré. Nemecká republika detto. Švédsko prijalo možnosť dvojitého občianstva iba pred niekoľkými rokmi. Dovtedy takisto výlučnosť. Spojené štáty, áno, oni sú veľmi demokratickí. V prípade, že vás letisková polícia pristihne s dvoma pasmi, máte problém. Prečo ste neodovzdali ten pôvodný pas, keď máte pas Spojených štátov amerických.

    Tam sa to rieši takto veľmi jednoducho. Sú tu samozrejme aj iné kritériá medzinárodného charakteru, ktoré by sme mali rešpektovať a ktoré podporujú legitimitu nášho súčasného opatrenia. V rámci Rady Európy schválili v roku 1997 dohodu, podľa ktorej môže jedna krajina neakceptovať právnu úpravu inej krajiny, ktorá rozširuje možnosti poskytovať štátne občianstvo. Keď to nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami a ono nie je, veď to je porušením viacerých dohôd, vrátane tých bilaterálnych, o ktorých som hovoril, medzinárodným zvykovým právom alebo so všeobecne prijatými právnymi princípmi, týkajúcimi sa štátneho občianstva.

    Tak ja neviem, prečo my musíme vylamovať otvorené dvere, prečo chceme byť pápežskejší ako pápež, prečo skutočné dôvody, ktorými je podmienka strany MOST - HÍD, aby sa táto úprava zmenila, pretože je to jej cieľová skupina voličov, približne v báze 500 tis., prečo sa odvolávame na niekoľko desiatok prípadov Slovákov, ktorí požiadajú o cudzie občianstvo niekde v zahraničí? Mimochodom, pán minister, chýba mi nejaká štúdia, koľko ľudí vlastne požiadalo a z akých dôvodov o udelenie cudzieho občianstva? Aby sme sa vedeli rozhodnúť, aké je to množstvo veľké.

    Ja si myslím, že pravda je v tom, čo povedal šéf, myslím, že je Svetového zväzu Maďarov pán Patrubányi, alebo bol určite, lebo v roku 2009, keď povedal, že keď bude Maďarsko mať maďarským štátom, tak mnohí z poza hraníc, budú žiadať o maďarské štátne občianstvo. Keď však Maďarsko zostane terajšou karikatúrou maďarského štátu, tak ich bude málo.

    Zamýšľal som sa, čo myslel Patrubányi tou karikatúrou. Veľmi jednoduché. Stačí si pozrieť tie mapky spochybňujúce Trianonskú mierovú dohodu a tie komentáre k nim, že ide o karikatúru, čiže pokiaľ Maďarsko nebude zasahovať do Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbskej Vojvodiny, dovtedy bude len karikatúrou a hold, údajne maďarskí občania zrejme tých 15 mil., vraj nebudú potom cítiť takú silu, aby o toto dvojaké občianstvo vraj požiadali.

    Dámy a páni, mňa veľmi znepokojuje tento postup vládnej koalície, pretože nevieme dostatočne reagovať na chorú neeurópsku a neobčiansku filozofiu a politiku nášho južného suseda, ktorá sa prejavuje okrem iného tým, že nerešpektuje bilaterálne záležitosti, nerokuje vôbec so slovenskou stranou, dokonca ignoruje naše požiadavky. Nerešpektuje ani zásady medzinárodného práva, ktoré v princípe drží ruky od dvojakého alebo dvojitého občianstva, a je to predovšetkým aj chorá predstava udeľovania tohto princípu na rasovom alebo pokrvnom etnickom princípe. Je to generovanie najextrémnejších predstáv, ktoré reprezentuje strana Jobbik, ktorá dávala návrh, aby 26 kresiel v maďarskom parlamente patrilo zástupcom maďarských menšín z okolitých štátov, to znamená aj zo Slovenska. Takže naši občania, ktorým teraz my umožníme, pán minister a vážený pán predkladateľ alebo navrhovateľ, získať bezproblémovo dvojité občianstvo, tak možno sami seba budú voliť do toho maďarského parlamentu. To im takto budeme tlieskať.

    O neprípustnosti exteritoriality a bipolarizmu už hovorili mnohí. Spomeňme len jedného, docenta Františka Poredoša z Katedry medzinárodného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Podľa neho nie je v súlade s medzinárodným právom dvojité občianstvo, pretože je negatívny jav z pohľadu medzinárodného práva, lebo vznikajú dvojité a dvojaké záväzky a presahovanie štátnej ochrany dvoch štátov na týchto občanov, pričom jeden z nich má primárnu a druhý sa odvoláva na rešpektovaný, či nerešpektovaný, to znamená podľa výkladu princíp etnických pút, čiže my tu zavádzame legislatívny chaos.

    Dámy a páni, prosím vás, nepodporujme túto normu, toto opatrenie, pretože dávame povzbudenie tým, ktorí nedodržiavajú aj ďalšie významné normy ako je Trianonská mierová zmluva, denacifikačné tzv. Benešove dekréty alebo Mierovú zmluvu z roku 1947, ktorá vyslovene zakazuje Maďarsku akýkoľvek revizionizmus. Toto je revizionizmus v praxi, udeliť tým občanom Slovenskej republiky, ktorých predchodcovia, predkovia boli v rokoch 1938 až 1945 na anektovanom území, opäť občianstvo Maďarskej republiky. Takýto revizionizmus poslanecký klub Slovenskej národnej strany nemôže podporiť, a preto dávam procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude ďalej o tomto návrhu zákona rokovať. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo. No, niektorí z nás majú nenávisť veľmi hlboko zakorenenú v sebe, bohužiaľ. Hovorili ste tu o všeličom, pán poslanec Rafaj, ale aj o riziku. Však váš poslanec Rydlo bol v minulom volebnom období tiež štátnym občanom Švajčiarskej federácie, nevidím tam vôbec žiadne bezpečnostné riziko. Ale ďakovali ste tiež príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku, že sme tu pokojní, spokojne tu žijeme, však nás nechajte pokojne žiť. Nechajte nás a neútočte neustále na nás.

    Viete, hovorili ste o tom, že keď niekto odíde do cudziny robiť a iné štátne občianstvo, tak sa slobodne vzdá svojho, ale naši ľudia, ktorí robia v Írsku, v Anglicku a nadobudli to cudzie štátne občianstvo, oni sa nechcú vzdať a vonkoncom nie slobodne a automaticky svojho štátneho občianstva. Keď Maďarská republika prijme nejaký zákon, tak to je ich problém, mňa sa to ako týka. Ja tu žijem, tu mám svoju domovinu, ja sa zaujímam o to, že aké životné podmienky dáva mi tento štát a nie cudzí a tento štát, táto spoločnosť, nech sa správa ku mne ako k občanovi tak, aby ma nenapadlo získavať cudzie štátne občianstvo, aby som nemal ani na tom citovaní pragmaticky nejaké úvahy na tom, že no proste, musím to mať.

    Hovorili ste o tom, že čo vyhlásil pán Gönz a pán premiér Antal, ale to je ich vec, aj vy tu všeličo hlásate.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Rafaj, z vašich slov a vlastne skákania z podstaty veci, nazvem to do politickej rétoriky a prejavu vášho strachu a boľačiek z Maďarov, na ktorých sme si tu už jednoducho zvykli, budem vystupovať aj v diskusii predpokladám, chcem sa upriamiť len na dve veci z toho, čo ste povedali a v jednej budem dokonca aj s vami súhlasiť.

    Áno, súhlasím s vami, že Maďarská republika prijala zákon, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, vnímam to aj ja tak a máte absolútne v tomto pravdu. Ja si len kladiem otázku, čo predchádzajúca vláda v tom urobila, aby toto jasne dala na vedomie a ako vlastne začala s týmto zlým zákonom bojovať. Začala bojovať tým, že do tejto Národnej rady predložila zákon, ktorý dneska chceme novelizovať, ktorý poškodzuje občanov Slovenskej republiky a jednoducho proti ich vôli im odoberá občianstvo.

    Vy v jednej vete poviete, že rešpektujete slobodnú vôľu výberu občianstva a podobne, a na druhej strane ste vtedy hlasovali za zákon, že jednoducho ľuďom zoberiete občianstvo. Vy ste prešli dokonca do takých vzletných fráz, že už tu vyhlasujete kapituláciu Maďarskej republike a pod., že sme s nimi vo vojnovom stave, no sú to úplné nezmysly, ktoré tu trepete, ja neviem z akých dôvodov, ale zrejme preto, že ste viacmenej zakomplexovaný človek.

  • Pán poslanec Rafaj, je suverénnou záležitosťou každého štátu, akým spôsobom upraví štátne občianstvo, či pripustí dvojité občianstvo alebo nepripustí dvojité občianstvo, či získanie iného štátneho občianstva naviaže na zánik vlastného občianstva a tak ďalej.

    Problém novely, ktorá bola schválená na sklonku minulého obdobia je, že dvojité občianstvo na Slovensku až dovtedy nikomu nevadilo. Začalo vadiť až keď hrozilo, že by nejakí slovenskí občania mohli získať dvojité občianstvo podľa toho čerstvo schváleného maďarského zákona. Ja tu nechcem obhajovať ten maďarský zákon, ja si tiež nemyslím, že je to dobré, že to prospieva vzájomným vzťahom, ale vo vašej argumentácii sa jednoducho miešajú dve úplne odlišné roviny, jednou je reakcia na ten maďarský zákon, druhou je akési tvrdenie o tom, že dvojité občianstvo je neprípustné. Naozaj vám to dovtedy nevadilo, že slovenský právny poriadok umožňuje dvojité občianstvo, že získanie iného štátneho občianstva neviaže na zánik slovenského štátneho občianstva. A keďže skutočný dôvod, samozrejme nie je to, že by ste to chceli riešiť nejako systémovo a zmenil sa váš právno teoretický názor na to, či dvojité občianstvo áno alebo nie, ale že ste ten zákon prijímali, tak ako obvykle v takýchto záležitostiach, s krvou podliatymi očami, tak vám nejako ušlo, že tento zákon sa nebude vzťahovať len na Maďarov na Slovensku, ktorí by prípadne získali maďarské štátne občianstvo, ale na ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, ktorý by získal iné štátne občianstvo, a to dokonca vrátane tých, ktorí trebárs dlhodobo žijú na území iného štátu a majú záujem získať občianstvo toho štátu, bez toho, aby stratili štátne občianstvo svojej vlasti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že kolega Rafaj veľmi dobre argumentačne vystihol a vysvetlil riziká dvojitého občianstva. Mňa najmä zaujali dva také fakty, ktoré povedal, a to, ak občan má právo voliť, zrejme má byť právo aj volený. Z občianstva vyplýva, že môže používať istú ochranu štátu a pomoc štátu. A teraz sa pýtam, komu bude občan podliehať, ktorému právnemu systému a ktorému právnemu štátu, maďarskému alebo slovenskému? A na druhej strane, čo vtedy, ak nastane situácia nie kvôli vojnovému konfliktu, ale kvôli možno nejakej prírodnej katastrofe, by títo občania boli povolaní, kam pôjdu títo občania? Kto bude mať právo ich povolať, keď ich povolajú obidva štáty? Kam tí ľudia pôjdu?

    Toto sú nezodpovedané otázky pre mňa, a teda riziká dvojitého občianstva, pretože môžu to byť rôzne špekulácie, napríklad zo strany extrémistickej skupiny Jobbik, keď napochodujú gardy s tým, že povedia, že idú chrániť svojich občanov, pán kolega sa tomu smeje, ja sa vás pýtam, keď k tomu dôjde, čo potom poviete? Tiež sa budete usmievať, či poviete, že to ste tak nemysleli? Jobbik tu už bol opakovane a robili výtržnosti, napríklad na futbalovom zápase, ako tomu zabránite, keď povedia, že chránili svojich občanov. Čo potom poviete? Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Rafaj, môžete reagovať.

  • Mám pocit, že mnohí kolegovia dobre vedia, že ja používam viac argumenty a fakty a ako to už zvyčajne býva, zrejme vám dochádzajú proti argumenty, a preto vaše reakcie boli len v tej politickej a pochybovačnej rovine.

    Pán poslanec Gál, obrátim sa predovšetkým na vás, lebo reprezentujete aj navrhovateľa, aj maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku. Na vás neútočí Slovenská národná strana, ani bývalá vláda neútočila, na vás útočí Maďarská republika. Maďarská republika si vás chce kúpiť za 5 tis. forintov napríklad pred x rokmi, aby ste požiadali a prijali preukaz zahraničného Maďara, takže toto sú tie dôvody, ktoré by ste si mali všímať.

    My chránime integritu Slovenskej republiky a všetkých jej občanov. Predchádzajúca vláda, pán Kubovič, varovala Maďarskú republiku o množných negatívnych dopadoch, ale bohužiaľ asi ste nepočúvali, keď som povedal, že uši spoza Dunaja boli vždy a zostávajú hluché. Jednoducho oni si robia všetko, tak ako chcú. Ja neviem, vy ste nepočúvali, že som vám citoval uznesenie Rady Európy z roku 1997 alebo zmluvu č. 30 z roku 1960 o úprave vzájomného občianstva alebo základnú zmluvu, medzištátnu o tzv. dobrých a priateľských susedských vzťahoch z roku 1995. To všetko Maďarská republika flagrantne porušila.

    My reagujeme, a vy tu robíte búrku v pohári vody? Veď my sa len bránime, pre Kristove rany a nerobíme to nijakým iným spôsobom než legitímnym, tak ako to robí Dánske kráľovstvo, ako to urobila Česká republika, ako to urobila Nemecká spolková republika. Sú to jednoducho štandardné normy a systém výlučného občianstva. Sme v slobodnej krajine, sme v slobodnom demokratickom svete, každý má možnosť sa rozhodnúť. Nech sa rozhodne, ale neumožňujte, prosím vás, chaos.

  • Podľa § 28 o slovo sa prihlásil, pán minister Dzurinda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem povedať, že predloha, o ktorej je diskusia, je veľmi podobná predlohe alebo teda textu, ktorý som predkladal ako opozičný poslanec bezprostredne po tom, čo vláda prišla so svojím návrhom ako reakciu na budapeštiansky zákon.

    Pán poslanec Rafaj položil legitímne otázky. Nerozumie, prečo táto norma bola predložená, hovorí o tom alebo obáva sa zníženia rešpektu Slovenska v zahraničí a pýta sa, kde je pointa. Pán poslanec Zelník sa pýta, pod koho jurisdikciu vlastne takíto občania budú patriť.

    Chcel by som, teda ísť k podstate, k meritu veci. Prečo, kde je pointa, nerozumieme, čo tým chceme dosiahnuť. Nuž, v prvom rade robíme to sami kvôli sebe, aby sme neublížili občanom Slovenskej republiky, aby sme sa im nevyhrážali, aby sme ich nediskriminovali a robíme to samozrejme, tak trošku aj preto, aby sme mali dobré susedské vzťahy, ale nielen kvôli Maďarsku. Nedávno som bol v Čechách na oficiálnej návšteve a pán premiér Nečas ma upozornil na to, že máme medzištátnu zmluvu, máme ich viacero, nadštandardné vzťahy chvalabohu máme s Čechmi, máme nadštandardné vzťahy v oblasti vzdelávania, zdravotného zabezpečenia, sociálneho a tak ďalej, ale máme zmluvu aj o možnosti udeľovať dvojité občianstvo. Pán premiér Nečas mi hovorí, dostávame sa do asymetrického postavenia. Dievča, Češka si zoberie slovenského chlapca, chcú žiť na Slovensku. Je legitímne, že po čase požiada o slovenské štátne občianstvo. Pán premiér Nečas, sa ma pýta, máme prijať adekvátnu normu a ona stratí automaticky české štátne občianstvo? Nedá sa to na Slovensku vyriešiť, sa ma pýtal.

    Robíme to kvôli sebe, robíme to kvôli pokoju a robíme to kvôli posilneniu našej autority a zahraničnopolitického postavenia. Dlho by sme o tom mohli hovoriť, ja mám do 17.00 hodiny, len pár minút, preto si pomôžem niekým z vonku. Autoritou, ktorá podľa môjho názoru, je autoritou aj pre vás, pre opozíciu, pretože, keď Budapešť prijala ten zlý zákon, pán premiér Fico poslal môjho predchodcu, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, za Knutom Vollebaekom, vy si to musíte pamätať, bolo to len pred niekoľkými mesiacmi. Vysoký predstaviteľ alebo komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, inštitúcia, ktorá je vyslovene vybudovaná alebo zriadená pre podobný účel. Pán Vollebaek navštívil Bratislavu hlavne kvôli zákonu o štátnom jazyku, ale na ministerstve zahraničných vecí som náš diškurz využil aj na to, že som s ním konzultoval tému dvojitého občianstva. Pred pár dňami, konkrétne 25. októbra som dostal od Knuta Vollebaeka list, ja vám z neho zacitujem, kľúčové pasáže.

    "Počas nášho stretnutia v septembri 2010 sme intenzívne diskutovali i o otázke dvojakého občianstva. Veľmi dobre si uvedomujem, že sporné požiadavky alebo konkurujúce úsilia dotknutých štátov vykonávať jurisdikciu nad svojimi občanmi, bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu, v sebe nesú potenciál vytvárať napätie. Štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba medzi predmetným štátom a jednotlivcom, a naopak, mali by upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje. I keď štáty majú určitý rozsah vlastnej definície toho, čo predstavuje takúto prirodzenú väzbu medzi štátom a jednotlivcom, táto interpretačná škála nie je neobmedzená a výkon občianskych práv je spravidla spájaný s miestom trvalého pobytu. Inými slovami, ak by sa Slovensko rozhodlo upustiť od poslednej novely zákona o štátnom občianstve, občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať druhé občianstvo, ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky", koniec citátu.

    Zopakujem kľúčovú pasáž, panie poslankyne, páni poslanci, štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba, teda trvalý pobyt. Vieme, komu je to odkaz? Toto je odkaz Maďarskej republike, ale potom je tu druhá veta. "A naopak, štáty by mali upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje." Ale toto je už odkaz Slovenskej republiky. Tak my, ideme odoberať občianstvo ľuďom, ktorí tu majú trvalý pobyt, ktorí sa tu narodili, ktorí tu majú domy, záhrady, sú našimi štátnymi občanmi? Čiže, keď sme nerozumeli, páni poslanci, čo táto novela zákona chce povedať, tak to poviem po slovensky, jasne a čisto. Chceme zabrániť tomu, aby sme odoberali štátne občianstvo Slovenskej republiky ľuďom, medzi ktorými a Slovenskou republikou, je prirodzená väzba. Veď to nie je normálne a podobným slovníkom som hovoril aj vtedy, keď pán premiér Fico, trošku unáhlene a príliš emotívne reagoval na provokáciu Budapešti.

    Teda, keď kladie, pán poslanec Rafaj alebo ktorýkoľvek z vás, legitímne, keď položíte otázku, čo chceme týmto zákonom dosiahnuť? Neobyčajne jednoduchá odpoveď spočíva v tom, že chceme postaviť veci z hlavy na nohy, chceme si urobiť, ak chcete, domácu úlohu, aby sme vzápätí s o to väčšou silou, mohli tlačiť aj s podporou medzinárodného spoločenstva na Budapešť, aby zlý zákon, ktorý bol na počiatku, ktorý bol provokáciou, aby tento zákon, buď zrušili alebo opravili alebo dali do súladu s medzinárodnými štandardami.

    A ja už som začal prijímať prvé kroky. Už v auguste sme vymenovali nových slovenských šéfov zmiešaných komisií. Pani premiérka Radičová sa dohodla s pánom premiérom Orbánom, že tam na odbornej pôde začneme diskutovať presne o týchto kvalifikovaných veciach. Dostal som nótou potvrdené rozhodnutie Maďarskej vlády, vymenovať maďarských spolušéfov týchto zmiešaných komisií. V novembri sa prvýkrát zíde zmiešaná komisia pre otázky národnostných menšín a začneme kvalifikované debaty, potom čo si doma urobíme serióznu domácu úlohu, o tom, ako a kedy opraví Budapešť chybu, opraví chybu, ktorú daným zákonom urobila, ktorej sa dopustila.

    Takže, keď nás trápi otázka, či nám neukradli občanov, no tak práve reakcia, pána premiéra Fica, bola nešťastnou reakciou, ktorá by mala viesť ku kradnutiu občanov Slovenskej republiky. Toto nie je dobrá cesta, nie je perspektívna cesta.

    Keď kladiete, páni poslanci, otázky, či týmto zákonom znižujeme autoritu alebo postavenie Slovenska v zahraničí, pravý opak je pravdou. Keď hovoríte, že to je len deklaratívny zákon, mám pocit, pán poslanec Rafaj, že ste použili takýto výraz. Na prvý pohľad sa to možno takto javí, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, odpoveď hľadajte v tej poslednej Vollebaekovej vete, ktorá hovorí, že občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať druhé občianstvo, ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky. Tento zákon, toto len a len posilňuje. Ak by napr. občan Slovenskej republiky sa išiel domáhať napr. na medzinárodných súdoch, istých opatrení alebo dôsledkov konaní na základe tohto druhého občianstva, tak nemá šancu.

    Je to poslanecká predloha návrhu zákona, ale bola veľmi detailne samozrejme diskutovaná na viacerých ministerstvách. Sám som sa niektorých rokovaní zúčastnil. Na rozdiel od pôvodnej predlohy, má podobu univerzálnej normy, nielen zákona voči konkrétnej republike alebo konkrétnemu štátu. Čiže zmyslom bolo nenechať na pochybách, že zabránime exteritoriálnym účinkom zákona cudzieho štátu. Žiaden občan Slovenskej republiky, ktorý bude argumentovať alebo domáhať sa nejakých služieb alebo úkonov, na základe druhého občianstva udeleného Budapešťou, nemá šancu sa toho dovolávať, pretože jurisdikcia Slovenskej republiky je nadradená a jej súčasťou bude koniec-koncov aj táto právna norma, ktorá jasne hovorí, že ak bolo druhé občianstvo udelené v rozpore so zásadami, o ktorých sa rozprávame, toto občianstvo na Slovensku neuznáme.

    Takže sa nemusíme obávať, je to posilnenie slovenskej štátnosti, je to posilnenie suverenity slovenskej jurisdikcie, a preto som presvedčený, že za tento zákon môžu hlasovať nielen strany vládnej koalície, ale všetci poslanci, všetky poslankyne, ktorých vyrušuje zasahovanie iných štátov do suverenity, či právnej alebo inej nášho štátu. Je to zákon, ktorý zahraničnopolitické postavenie Slovenska, našu autoritu, našu kredibilitu výrazne posilňuje. A je to zákon, ktorý jednoznačne bráni exteritoriálnym účinkom zákona, ktorý Maďarská republika pred nedávnom schválila.

    Chcem, na záver tohto svojho vystúpenia zvýrazniť a podčiarknuť ešte to, čo som pred chvíľou povedal a síce, že keď budeme mať doma čistý štít, keď budeme mať zákony, ktoré netrestajú občanov Slovenskej republiky, ktoré sa nevyhrážajú občanom Slovenskej republiky a naviac zákony, ktoré spĺňajú medzinárodné normy a ja list Knuta Vollebaeka poskytnem každej jednej z vás, každému jednému z vás. Tak kladiem otázku, kde je hrozba umenšenia alebo oslabenia našej autority? Práve naopak, mal som možnosť konzultovať túto tému aj s viacerými partnermi, kolegami ministrami zahraničných vecí a ľudia chápu, chápu to aj v Rakúsku, chápu to aj vo Francúzsku. Chápu, že to, čo urobila Budapešť, je nebezpečné a nielen z dôvodov, o ktorých ste hovorili vy, pán poslanec Rafaj, ale pýtal som sa niektorých kolegov veľmi pokojne, že keď sa Francúzsko rozhodne udeliť druhé občianstvo, povedzme občanom krajín severnej Afriky, kde každý hovorí po francúzsky, kde každý má nejakého predka, keď sa takto Španieli rozhodnú voči Hispáncom v južnej Amerike alebo na Kube alebo v Mexiku, pýtam sa, nedôjde náhodou k takému tichému, plazivému rozširovaniu Európskej únie? Ako bude vyzerať pracovný trh, keďže títo občania budú mať pasy, či francúzsky alebo španielsky. Môžem vás ubezpečiť, panie poslankyne, páni poslanci, že tomu rozumie minister zahraničných vecí aj v Rakúsku, aj v Nemecku, aj vo Francúzsku, aj v Španielsku, a preto túto záležitosť uhráme. Jednoznačne ju uhráme.

    Ak sa zbavíme predsudkov, ak sa zbavíme nenávisti, ak budeme sebavedomejší, a keď dokážeme prijímať takéto právne normy. Práve takéto právne normy, akú vám predstavil a ponúka Gábor Gál a jeho kolegovia a veľmi vás pekne prosím, o podporu tejto normy, pretože bude nie benefitom pre vládnu koalíciu, nie dehonestáciou opozície, ale bude víťazstvom a úspechom našej vlasti a občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, blíži sa 17. 00 hodina, odporúčam teraz prerušiť rokovanie o tomto bode programu a pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi. Po odhlasovaní všetkých prerokovaných bodoch a po tajnej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, budeme pokračovať v rokovaní najskôr udelením slova tým poslancom, ktorí sú prihlásení s faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra zahraničných vecí.

    Poprosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály a poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby predstúpil pred rečnícky pult. Zároveň sa chcem poslancom ospravedlniť za chybu, ktorej som sa dopustil pri hlasovaní o bodoch programu predpoludním, pretože pán spoločný spravodajca navrhol hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý nebol podaný riadne v súlade s rokovacím poriadkom o tom, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií, preto hlasovanie, ktoré sme uskutočnili k tomuto bodu programu vyhlasujem za neplatné a pristúpime k procedúre prerokovania ďalšieho postupu o tomto návrhu zákona tak, ako ho predloží pán predseda a zároveň spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, aby sme urobili za dosť aj procedurálnej čistote prerokovávaného bodu poslaneckého návrhu poslancov pána Fica, Kažimíra a Počiatka, dajte prosím hlasovať o tom...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, žurnalistov rovnako o zachovanie kľudu. Pani poslankyňa Žitňanská, poprosím vás, pán poslanec Zajac, Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, prosím o návrh.

  • Takže, ja to zopakujem ešte raz. Poprosím kvôli procedurálnej čistote, dajte hlasovať, pán predsedajúci o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala uvedený vládny návrh v druhom zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Počiatka, Petra Kažimíra a Roberta Fica na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 148.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 66 za, 70 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánovi predsedovi výboru a poprosím teraz pána poslanca Viskupiča, aby z poverenia výboru pre kultúru a médiá predložil Národnej rade návrhy hlasovania k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o Rozhlase a televízii a o doplnení niektorých zákonov. Budeme hlasovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 168.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 168.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vyslovuje súhlas s tým, ževládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 168, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Viskupič, aby Národná rada udelila súhlas na skrátené legislatívne konanie. Kľud, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 74 za, 57 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec. Teraz poprosím pána poslanca Kollára a predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom rozpočte na rok 2010.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010, tlač 171.

  • Pán poslanec Muránsky, ste nejaký rozkokošený.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní k uvedenému vládnemu návrhu zákona, tlač 172 s tým, že ho prerokuje na prebiehajúcej 8. schôdzi Národnej rady. Ďakujem.

  • Hlasujeme páni poslanci, o návrhu na vyslovenie súhlasu s prerokovaním zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 74 za, 65 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada návrh schválila.

    Teraz pristúpime o návrhu zákona v prvom čítaní. Poprosím pána ministra financií, aby sa dostavil do rokovacej sály a Národnej rade uviedol dôvody.

    Pán minister nie je prítomný v rokovacej sále, preto panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme pristúpili k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je tajná voľba kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý prerokovávame ako tlač 154.

  • Rokovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, tlač 154.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k opakovanej voľbe. Chcem len poprosiť a upozorniť poslancov, aby dôsledne vyplnili hlasovací lístok, aby sa neopakovali nedostatky pri vyplňovaní hlasovacích lístkov, preto prosím, aby ste vyplnili pri každom mene a vyjadrili svoju vôľu.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojich funkcií a poslancov, aby pristúpili k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či všetci, ktorí chceli využiť právo tajnej voľby, svoje právo využili. Ak nie, tak dávam poslednú príležitosť a zároveň vyhlasujem tajné voľby za skončené a zároveň vyhlasujem prestávku do 18.00 hodiny, ktorú určujem ako čas na sčítanie hlasov a vyhodnotenie výsledkov tajnej voľby.

  • Prestávka. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, výsledky hlasovania sú na svete. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní už teraz.

  • Reakcia???

  • Ďakujem pekne. Tak by som poprosil, keby ste mohli zaujať miesta a budeme pokračovať o dve-tri minúty. Prosím vás, páni poslanci, keby ste sa mohli usadiť. Ďakujem.

    Páni poslanci, predpokladám, že je vo vašom záujme, aby sme schôdzu zajtra ukončili, preto predpokladám, že je aj vo vašom záujme, aby sme teraz pokračovali s výsledkami. Pokračujeme v rokovaní hneď, ako sa usadíte. Pokračujeme v rokovaní.

    Poprosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Kolesík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov. Teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 144 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky v opakovanej voľbe 27 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 115 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Evu Mišíkovú hlasovalo za 47 poslancov, proti 66 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci,

    - za Dobroslava Trnku hlasovalo za 68 poslancov, proti 41 poslancov, zdržalo sa hlasovania 6 poslancov.

    Na schválenie na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol ani v opakovanej voľbe zvolený žiadny kandidát na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Podľa volebného poriadku sa vykoná nová voľba.

    Skončil som, ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiadny kandidát.

    Nová voľba sa bude konať na decembrovej schôdzi. Zajtra bude vydané rozhodnutie predsedu Národnej rady, podľa ktorého bude posledný na odovzdanie nových nominácií 22. november. Podateľňa bude mať otvorené v tento deň do 18.00 hodiny. Pondelok 22. novembra bude posledný deň na odovzdanie nových nominácií, bude to oficiálne oznámené zajtra.

    Budeme teraz pokračovať v rozprave. Predtým ešte jednu organizačnú vec. Poprosil by som kolegov zo SMER-u, tie skupiny priateľstva, keby mohli dať nominácie, že vraj už sú na svete, len nejako sme to nevedeli nájsť s pánom Šebejom, takže, keď to niekto u vás má, keby ste nám to mohli doručiť a zajtra o 11.00 hodine by sme hlasovali aj o predsedoch skupín priateľstva na MPÚ.

    Budeme pokračovať v rozprave o návrhu zákona poslancov Gábora Gála, Pavla Kuboviča, Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 o štátnom občianstve. V rozprave máme prihlásených ešte dvoch rečníkov. Pani poslankyňu Vášáryovú a pána poslanca Čaploviča a predtým 5 faktických poznámok. Nech sa páči, pán Rafaj, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja oceňujem, že pán minister sa snaží obhajovať zákon, ale pokiaľ citoval pána Vollebaeka, tak bolo by dobré povedať, že pán Vollebaek mal viacero vyjadrení a ten, ktorý to vyjadrenie, ktoré mám ja, okrem iného upozorňuje na konzekvencie pri udelení takéhoto dvojakého občianstva, takže má to aj inú dimenziu a vidieť, že aj Vysoký predstaviteľ OBSE, nie že mení, ale jeho názory na danú oblasť sa vyvíjajú.

    Ale chcel by som ešte povedať, prečo, prečo nepostupujeme aj podľa Európskeho dohovoru o občianstve, kde v piatej kapitole sú upravené prípady viacnásobného občianstva a v kapitole 7 dokonca sa rieši problematika realizácie vojenských záväzkov, o ktorých sme tu hovorili a chcel by som poznať aj odpoveď, prečo podľa týchto odporúčaní s Maďarskou republikou zatiaľ nemáme, nemáme konzekventnú dohodu, dokonca, prečo ani zatiaľ ešte neprebehli nijaké rokovania, a či sa len spoliehame na medzinárodné spoločenstvo bližšie neidentifikovateľné, ktoré údajne zdvihne prst Maďarskej republike. Prepáčte, ale ja o tom pochybujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Švantner. Pán poslanec Švantner, nič. Dobre. Prepadá. Pán poslanec Zelník, tiež. Pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja ľutujem, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, ktorému som adresoval túto poznámku. Musím povedať, že rakúska strana a ja som s ňou tiež niekoľkokrát rokoval, a najmä minister zahraničných vecí Rakúska to môžu pochopiť až vtedy, ak dopad tohto návrhu zákona v Maďarsku, by sa dotýkal o dvojakom občianstve aj Burgenlandu, teda oblasti, ktoré sú vynechané. Potom by pochopili aj Rakúšania, o čo vlastne ide týmto zákonom o dvojakom občianstve Maďarskej republike.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slafkovský. Nie je tu. Tak pokračujeme s ďalším rečníkom, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, pár kratších slov k tomuto, k tejto novele zákona.

    Máme pred sebou odpoveď na nedobrý a nemúdry maďarský zákon a touto odpoveďou je konečne rozumný slovenský zákon. Zákon, ktorý táto snemovňa prijala v máji tohto roku, takou odpoveďou nebol.

    Pamätám sa, vystupovala som k tomuto zákonu a upozornila som aj na tú skutočnosť, že je to zákon, ktorý bude namierený proti Slovákom žijúcim v Kanade, v Austrálii, vo Veľkej Británii, v Írsku, ktorí požiadali v dobrej viere o druhé občianstvo. O niekoľko dní som dostala množstvo mailov z Austrálie a hanbila som sa, keď som sa dozvedela, že austrálska vláda urýchlila udeľovanie austrálskeho občianstva žiadateľom zo Slovenska, aby ich nevystavila strate slovenského občianstva. Hanbila som sa za nás všetkých, hoci ja som proti tomuto zákonu hlasovala, že austrálska vláda sa zachovala k našim občanom citlivejšie, ako my sme sa zachovali voči nim.

    Preto chcem podporiť návrh zákona, ktorý je predložený poslancami vládnej koalície. Je to návrh dobrý, rozumný a efektívny. Neodoberá štátne občianstva štátnym občanom Slovenskej republiky po tom, ako nadobudli štátne občianstvo iného štátu. Zákon o štátnom občianstve je odrazom vzťahu štátu a jeho občanov, teda premieta sa do neho základná filozofia, ktorá je obsiahnutá v odpovediach na dve jednoduché otázky.

    Tá prvá znie. Chce štát, teda v danom prípade naša Slovenská republika svojich občanov chrániť? Stojí o nich vôbec? A druhá otázka. Je zmyslom právnej úpravy občianstva ochrana zväzku medzi jednotlivcom a štátom, teda medzi jednotlivcom a Slovenskou republikou alebo je jej zmyslom strašenie občana Slovenskej republiky? Či už stratou občianstva, pokuty alebo akejkoľvek ďalšej sankcie zásadným spôsobom zasahujúcej do vzťahu medzi občanom a Slovenskou republikou.

    Zákon o občianstve je zákonom o charaktere nášho štátu. Naša vlasť, o tom som presvedčená, by mala svojich občanov chrániť a nie im z jej pozícii hroziť sankciami. Som presvedčená, že úlohou štátu Slovenskej republiky, nie je strašiť našich občanov, som presvedčená, že úlohou Slovenskej republiky, nie je ani hroziť prstom občanom nášho štátu. Som presvedčená, že úlohou nášho štátu, modernej európskej Slovenskej republiky, nie je ani zohnúť sa pri prvom záchveve vetríka zo susednej alebo z ktorejkoľvek inej krajiny. Som presvedčená o tom, že Slovenská republika nebude silnejšia tým, čím budú rezkejšie a tvrdšie postihy občanov Slovenskej republiky.

    Myslím si, že Slovenská republika bude silnejšia, čím silnejšie dokáže ochrániť svojich občanov aj proti svojvôli zo zahraničia, nerešpektujúcej všeobecne uznávané medzinárodné zásahy. Budeme silnejší, čím dôslednejšie budeme stáť v ochrane záujmov našich občanov.

    Novela zákona o štátnom občianstve, ktorú táto snemovňa prijala, väčšinou vtedy koaličných poslancov, strelila vlastným občanom do nôh. Namiesto ich ochrany podľa tohto zákona nasledovala pri nadobudnutí štátneho občianstva ktoréhokoľvek iného štátu sankcia straty ich vlastného občianstva. Chceme predsa, a zakladáme si na tom, aby naše reakcie smerom do zahraničia boli pokojné, dôsledné a dôstojné, suverénne, aby boli európske, aby Slovensko posilňovali a nie oslabovali, aby nám v našej zahraničnej politike dávali do rúk silnejšie a nie stále slabšie karty.

    Zároveň všetkým tým občanom Slovenskej republiky, ktorí by uvažovali o nadobudnutí iného štátneho občianstva, ktoré nespĺňa tie podmienky, ktoré vyžaduje medzinárodné právo, chceme poctivo a dopredu otvorene poskytnúť informáciu týmto zákonom, podľa ktorej sa môžu rozhodnúť, že Slovenská republika neuzná účinky udelenia takéhoto štátneho občianstva. Objavili sa námietky a počula som ich tu dnes niekoľko, že zákon na jednej strane nič nerieši, nakoľko neobsahuje žiaden sankčný mechanizmus. Áno. Ak sa autori tejto otázky pýtajú, či zákon neobsahuje sankčný mechanizmus, odpovedám áno, neobsahuje. Zákon neobsahuje žiaden sankčný mechanizmus proti našim vlastným občanom, proti občanom Slovenskej republiky. Za to však obsahuje klauzulu, ktorá je sankciou za také udelenie občianstva, ktoré nie je v súlade s medzinárodným právom, ale neobracia túto sankciu proti našim vlastným občanom. Táto sankcia neuznania občianstva sa neuplatňuje voči občanom Slovenskej republiky, ale práve voči pôvodcovi udelenia štátneho občianstva, ktoré nie je v súlade s medzinárodným právom.

    Objavil sa tiež názor v mnohých diskusiách, že Slovensko by malo vyčkávať, kým Maďarská republika upraví svoj zákon o občianstve a až po nich upraviť slovenský zákon o občianstve. Je to legitímny názor, ale ja ho nezdieľam. Vysvetlím prečo. A dovoľte mi, v tomto prípade malú dramatickú disgresiu.

    Keď Samuel Beckett v roku 1948 napísal svoju slávnu hru Čakanie na Godota, kde Vladimír a Estragón čakajú na Godota, ktorého obidvaja považujú za známeho, ale v skutočnosti ho ani jeden z nich nepozná, po jednej z inscenácií hry, napísal jeden kritik, že je to hra, v ktorej sa nič nestane dvakrát. Obávam sa, že niečo veľmi podobné, by sa stalo aj v prípade, keby Slovenská republika zvolila takúto vyčkávaciu, čakaciu aktivitu.

    Teda nemeniť svoj zákon dovtedy, pokým ho aj Maďarská republika nezmení. Hovorím to preto, lebo sa súčasne aj pýtam, čo by tým Slovenská republika získala? Kto totiž, dámy a páni, tu v tejto sále, v tomto parlamente vie zaručiť, že maďarská alebo ktorákoľvek iná legislatíva, ktorá by prijala podobný zákon ako Maďarská republika, prijme ešte nejaký nový, ďalší zákon o občianstve? Kto z nás vie zaručiť, že takýto maďarský alebo ktorýkoľvek iný zákon, by bol plne v súlade s očakávaniami slovenskej strany? Kto vie takúto záruku z nás poskytnúť? Kto dokáže prehovoriť poslancov maďarského alebo nejakého iného parlamentu, národného zhromaždenia, že je v ich záujme, aby prijali takú normu, ktorá splní očakávania slovenskej strany? Nikto asi nezdvihne ruku, že má na to silu v tomto parlamente. A keďže tejto sily niet, vráťme sa k tomu, čo chceme a môžeme urobiť teraz my, tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Čo môžeme robiť my preto, aby zákon Slovenskej republiky bol dobrou, dôstojnou a efektívnou odpoveďou na právny stav, ktorý vznikol v súvislosti s prijatím novely zákona o štátnom občianstve Maďarskej republiky.

    Čo chceme a môžeme urobiť aj my pre to, aby sa v Európe viac diskutovalo o tom, či takéto riešenia, teda masové, bezvýberové udeľovanie občianstva, bez existencie skutočného zväzku jednotlivca a štátu, je v záujme Európskej únie? To je tá diskusia, ktorú potrebujeme a na to upozornil aj pán minister zahraničných vecí.

    Či náhodou v tých krajinách, ktoré doposiaľ nie sú členmi Európskej únie, a možno ani nikdy nebudú, nevytvára takéto udeľovanie občianstva dve kategórie občanov. Jedni sú domáci občania a druhí sú akýsi zahraniční európski občania, a či je v našom záujme, aby aj v susedstve Európskej únie bolo takýchto občanov viac, ktorí síce potom môžu v únii pracovať, ale dane platia tam, kde majú svoje domovy a rodiny. Či sa takýmto riešením, ako povedal pán minister, plazivo nerozširuje Európska únia bez toho, aby sme do toho mohli zasahovať, a aby sme rozhodli ako jej právni členovia. Či do európskeho prostredia nepreberáme vzory, ktoré nie sú pre Európsku úniu dobré, ani múdre, ani nijako užitočné.

    Myslím si preto, že určite dobrým vykročením, by bol návrh zákona o štátnom občianstve. Tam by sme potom mali začať. Preto podporujem novelu zákona a budem rada, keď ju v záujme našich občanov, našich vlastných občanov, ale aj tých všetkých Slovákov, nielen srdcom, ale aj štátnym občianstvom po celom svete, podporí táto Národná rada. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásil, pán poslanec Rafaj. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Pani poslankyňa, spomenula Becketta, ja si dovolím zacitovať Cohena a Henvica, ktorý povedal, že: "Kto býva u chromého, naučí sa skôr, či neskôr krívať." Čiže, ak Maďari budú chromí, my sa budeme utešovať, veď aj my budeme krívať. No tak to je bizarný alibizmus, lebo pani poslankyňa, povedali ste, že vraj nemáme na to silu.

    Z fyzikálneho hľadiska, pokiaľ sa chcete premiestniť z bodu A do bodu B potrebujete silu. Lenže my sa nikam premiestňovať nemusíme, my máme účinné proti legislatívne opatrenie. V prípade etnických Slovákov s dvojakým občianstvom môžeme udeľovať výnimky, pretože podľa ďalšieho príslovia: "Ďaleká voda je vám zbytočná pre blízky požiar." Ak ste si to nevšimli, nám horí na južnom Slovensku.

  • Ďakujem pekne. Na faktickú poznámku reaguje, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán poslanec Rafaj, vy ste hlasovali za zákon, ktorý zbavuje štátneho občianstva slovenských občanov. To je niečo, čo by som nikdy neurobila, to je niečo, čo je škvrnou na akomkoľvek rétorickom cvičení o národe a o tom, akým ste vy národovcom. Nikdy by som nehlasovala za to, aby ste masovo odoberali, len preto, že sa niečoho bojíte alebo to potrebujete pre svoje krátkodobé politické ciele, aby ste odoberali ľuďom, ktorí chcú zostať v štátnom zväzku so Slovenskou republikou, aby ste im odoberali štátne občianstvo.

    Chce to viacej sebavedomia, chce to viacej rozhľadu a konečne prestaňme ľudí strašiť a prestaňme šíriť paniku. Myslím si, ja tomu rozumiem, prečo to musíte robiť, ale my sa nemôžeme riadiť týmto vaším strachom a vašimi krátkodobými politickými cieľmi.

  • Ďakujem pekne. Poprosím posledného rečníka, pána poslanca Čaploviča. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začnem to tak trošku netradične. Pred dvoma dňami som mal možnosť sa zúčastniť u pána podpredsedu vlády, pána Chmela na diskusii, kde sme diskutovali aj o týchto problémoch, nielen dvojakého občianstva a štátneho občianstva, zákona o menšinových jazykoch a pod. Boli sme tam vlastne dvaja takí pozvaní, mimo iných, ktorí sme tam boli sirotami, ktorí sme obhajovali aj tie národnoštátne záujmy, a to bol prvý podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1990 až 1992 Milan Zemko, ktorý sa tam jasne prezentoval a povedal jasne, ja som národný demokrat a potom som to bol ja.

    Samozrejme, nie sú žiadne aktivity, ktoré by išli proti národnostným menšinám, ktoré sa tu často prezentujú ako vyvolávanie strachu, aj tu u pána predkladateľa, jedného z predkladateľov, pána Gála, že tu je strach a tak ďalej. Viete, ja som trošku, aj historické mám povedomie a poznám vyjadrenia, nie často to zrovnávam, ale v tomto prípade, by som to rád porovnal s rokom 1937 až 1938, keď Esterházy takýmto spôsobom prezentoval ohrozenie menšiny v demokratickej Československej republike. A vieme, ako to nakoniec skončilo, lebo sa vyčkávalo, diskutovalo, diskutovalo sa aj o tomto, musím povedať, pretože to sú aj isté historické paralely a ja vám ich môžem, celé tie jeho záznamy dať prečítať, aby ste už nemuseli čítať vaše vyjadrenia a mohli ste prečítať vyjadrenia grófa Esterházyho.

    Teraz sa vrátim k tomu poslaneckému návrhu novely zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Treba povedať otvorene, škoda, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, ja som ho veľmi pozorne počúval, ale počúval som aj jeho vyjadrenia predtým, tento zákon nemôže byť ani priamo poslaneckým zákonom, lebo ho pripravil, ako to povedal verejne, pán minister zahraničných vecí, pán Dzurinda. Teda bol pripravený na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky a vy ste si ho osvojili a ste ho ako poslanecký návrh takto predložili. Myslím si to aj preto, aby tento návrh zákona nemohol prechádzať znovu normálnym legislatívnym pokračovaním, aby sa k tomu nemohol vyjadriť aj rezort Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý má oprávnenie z hľadiska kompetencie, a ktorý aj v minulosti predkladal zákon o štátnom občianstve, aby takýto zákon o štátnom občianstve predložil.

    Čiže, vyhli ste sa takouto kľučkou tomuto problému a takýmto spôsobom ste predložili tento návrh novely zákona do parlamentu. Po jeho prečítaní a samozrejme aj dôkladnom analyzovaní, musím konštatovať, že opäť to nie je krok správnym smerom, ani a teraz citujem: "pekným príspevkom diplomacie", ako to uviedol pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Týmto pádom sa priznal a priznal, že to bolo pripravované pod jeho edigou, na ktorom sa uvedená novela pre koaličných poslancov pripravila, napriek tomu, že kompetenčne patrí pod rezort vnútra.

    Konštatovanie, že, a teraz citujem znovu: "chceli sme chytiť novembrovú schôdzu" svedčí o tom, že sa niekto opäť v predklone veľmi poponáhľal a je jasným dôkazom, že vláda Ivety Radičovej, ja ju tak vnímam, je to legitímne moje stanovisko, tentoraz cez tri poslušné poslanecké kluby, pokračuje v hlbokom úklone a ustupuje Budapešti. To je môj legitímny názor, môže byť spochybnený, ale ja ho takto vnímam a za štyri roky ako podpredseda vlády pri bilaterálnych rokovaniach, nielen s Maďarskou republikou, ktoré z mojej strany vždy vychádzali veľmi dobre, ale aj s inými štátmi Európskej únie a v zámorí Spojených štátov amerických, v Kanade a tak ďalej, nikdy neboli v tomto problémy, ktoré sa často pretraktovávali vďaka vtedajšej opozície, najmä Strany maďarskej koalície na Slovensku.

    Predkladaný návrh novely zákona o štátnom občianstve ignoruje národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, našu štátnu integritu a suverenitu, záujmy, ktoré sa stávajú dôležitou agendou nielen malých a podčiarkujem, dnes v Európskej únii aj veľkých štátov. Dokazuje, že súčasná vláda nie je schopná s Maďarskom rokovať ako rovný s rovným. To som povedal už niekoľkokrát. O tom svedčí aj to, že tie rokovania pokiaľ prebehli, boli len také, by som povedal zoznamovacie alebo v rámci nášho predsedníctva v rámci V4 medzi ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Maďarskej republiky.

    Rád by som upozornil, že novela neodstraňuje "negatívny dopad na občanov Slovenskej republiky", ako sa to snaží prezentovať tu teraz neprítomný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Béla Bugár, aj som ho na to upozornil, že budem o tom hovoriť, ale dokazuje naozaj zbabelosť súčasných koaličných lídrov a vlády Ivety Radičovej pod taktovkou Mikuláša Dzurindu. Odhaľuje aj pravú tvár strany MOST- HÍD a poviem aj prečo, ktorá predovšetkým stojí za touto iniciatívou a doslovne tlačí svojich koaličných partnerov, aby sa to prijalo, čo najrýchlejšie. A prečo čo najrýchlejšie? Lebo je pod obrovským tlakom Strany maďarskej koalície, ja presne čítam, čo sa deje na južnom Slovensku, čo vyhlasujú lídri Strany maďarskej koalície vo vzťahu k strane MOST- HÍD, prepáčte, ja som vám neskákal do reči, pán predkladateľ, slušne sa správajte, ktorá je predĺženou rukou SMK, predĺženou rukou Fideszu a Jobbiku na Slovensku, práve teraz pred komunálnymi voľbami v súboji o maďarského voliča na južnom Slovensku. Čiže, naozaj myslím si, že dalo sa s tým jasne počkať, teraz sa to často stáva a bude sa hovoriť, že sa používa agenda taká a taká, pre a proti. Mohlo sa s tým počkať aj po komunálnych voľbách, aby sme prípadne v dobrom prostredí o tomto návrhu diskutovali.

    Je šokujúce, že táto poslanecká novela, ktorá je prezentovaná ako ústretový krok, to citujem, ako ústretový krok k Maďarsku a k vláde Viktora Orbána, sa predkladá v dobe totálnej "orbanokracie", ktorá narastá po absolútnom potvrdení moci Fideszu v nedávnych komunálnych voľbách. Fidesz čakal len na komunálne voľby a tie analýzy, ktoré mám z maďarskej tlače a politologické analýzy mojich kolegov, ktorí ovládajú dobre maďarský jazyk, svedčia o tom, že čo sa deje v Maďarsku, sa môže diať aj na Slovensku, lebo niekedy si hľadáme "dobré" vzory. Táto orbanokracia postupne vytláča akúkoľvek politickú opozíciu. Pokračuje vládne "slovenské" koketovanie s terajšou politickou kultúrou aj v maďarskej exekutíve a v parlamente, lebo, ak by sme boli tvrdí a nekompromisní a stáli si za svojimi názormi tak, ako to robia iné štáty Európskej únie alebo aj iné štáty mimo Európskej únie a vo svete, tak by sme nemuseli takýmto spôsobom postupovať.

    V čase, a to v čase, a to teraz podčiarkujem ešte raz, v čase, keď sa pripravuje nová ústava, ktorá má v Maďarsku antidemokratickými krokmi dovŕšiť revolučný proces. Ja naozaj chcem upozorniť, že sme si mohli počkať ako sa v Maďarsku vyvinie situácia po 1. januári budúceho roku, kedy by mal platiť zákon o dvojakom občianstve, aké kroky sa zrealizujú a potom by sme ich mohli podniknúť, samozrejme aj predtým, v rámci bilaterálnych rokovaní, v rámci ešte stále platnej medzištátnej zmluvy z roku 1995 medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou a mohli sme o týchto veciach diskutovať.

    To, čo tu predviedol a povedal pán Mikuláš Dzurinda o tom, že sa revitalizovali spoločné komisie, nuž, tak tie sa museli revitalizovať. Pretože vláda, nová, v Maďarsku, akokoľvek zrušila túto bilaterálnu spoluprácu v rámci týchto medzivládnych komisií. A teraz nastúpila nová vláda a navrhla si tam svojich zástupcov, do týchto bilaterálnych komisií, ktoré postupujú a reagujú na mnohé problémy v slovensko-maďarských vzťahoch, či maďarsko-slovenských vzťahoch v zmysle tejto medzinárodnej dohody.

    Ja len chcem naozaj, či to niekoho zaujíma alebo nezaujíma, ja som si názor uverejnil aj na blogu a mám tam veľkú diskusiu pre a proti, samozrejme, však človek má rôznych partnerov a ja, samozrejme nevyčítam, keď ma niekto kritizuje, pretože treba veci, treba niekedy aj mnohé zniesť. V tejto veci, myslím si, že väčšina občanov Slovenskej republiky nechápe, čo sa deje a tuto chcem na pôde Národnej rady Slovenskej republiky konštatovať, že v Maďarsku sa posilňuje moc predsedu vlády, obmedzuje pôsobnosť Ústavného súdu, vytvára sa nový právny stav v tom, že napr. menovanie predsedu Najvyššieho súdu, ombudsmanov a veliteľov armády bude výsostne v rukách predsedu vlády. Ďalej sa má obmedziť petičné právo a mnohé ďalšie demokratické inštitúty.

    Aj v rokoch 20, 30 Slovensko a Československo viacej mlčalo, aj veľmi významné demokratické krajiny a štáty vtedajšej Európy a vieme, kam to viedlo. Som presvedčený o tom, že to, čo sa deje teraz na Slovensku, môže mať isté kroky odvetné a budú veľmi tvrdé odvetné kroky, aj keď budete akokoľvek ústretoví na stranu Maďarskej republiky. Konkrétne snahy vlády Ivety Radičovej cez parlament ovládnuť, to je príklad, ktorý, by sa zobrazil obrazovo na Slovensku, Najvyšší súd a v súčasnosti aj verejnoprávne médiá, to sú veci, ktoré sa dejú súčasne aj v Maďarskej republike. Samozrejme na tom majú tam ústavnú väčšinu a môžu si to odhlasovať. Vy to samozrejme nemôžete často presadiť cez zmenu Ústavy Slovenskej republiky, lebo tú ústavnú väčšinu nemáte a radi by ste ju samozrejme, v koalícii mali.

    K tomu radím aj na kolenách predloženú poslaneckú novelu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Je to nepriamo istým spôsobom koketovanie so súčasnou politikou v Maďarsku, ktoré naďalej pokračuje. Základný problém je maďarský zákon, ktorý prijala maďarská vláda, a o ktorom povedal aj minister zahraničných vecí a niektorí moji predrečníci, že je to zlý zákon, na ktorý sa reagovalo, samozrejme, reagovalo sa ako zvrchovaný štát Slovenskej republiky, ako rovnocenný partner a na základe toho predchádzajúca vláda prijala aj návrh novely zákona o štátnom občianstve.

    Samozrejme sú isté problémy, ale nemôžem priamo súhlasiť s pani predrečníčkou, pani Vášáryovou, lebo ja som v podstate bol stále v kontakte so Slovákmi v zahraničí, častejšie ako ona a množstvo tých kontaktov som mal aj v súvislosti s týmto zákonom. Áno, objavovali sa individuálne problémy, dokonca, poznám aj problémy, ktoré boli prednesené nedávno počas návštevy pána prezidenta v Spojených štátoch amerických, ale pokiaľ sa im vysvetlilo, že toto je odveta za to, čo sa deje v Maďarsku, aby sme bránili celistvosť a integritu Slovenskej republiky, tak to pochopili. Veľká časť aj občanov Spojených štátov amerických v súčasnom období a súčasne aj niektorých ešte občanov Slovenskej republiky, alebo ktorí sa budú uchádzať o občianstvo Slovenskej republiky, ale dá sa to všetko dovŕšiť a riešiť celkom inou cestou, akou ste sa vy v súčasnosti vydali.

    Tvrdenie pána ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, že nám nesmierne "teraz záleží, aby sme mali čistý stôl, aby sme potom mohli žiadať Budapešť, aby ona opravila svoju chybu", považujem za výkrik do tmy. Politika, ktorý ako keby nechápal súvislosti a rád sa takýmto spôsobom predstavuje pred medzinárodnou verejnosťou ako minister zahraničných vecí. Ja si v roku 2006 pamätám, keď SMK vyvádzalo, keď bolo stretnutie na pôde SMK a bol tam prítomný aj pán Mikuláš Dzurinda za SDKÚ - DS, keď ukázal prstom na pána Csákyho. "Pali nerozprávaj tak, nekonaj tak, ako konáš, pretože začnem aj ja rozprávať." Čiže, mali by sme si skutočne naliať čisté víno a uvedomiť si, že sú tu kruhy na Slovensku, ktoré chcú tento problém riešiť, povedzme navonok ako ústretovo, ale v neprospech Slovenskej republiky do budúcnosti.

    Napriek tomu, že Európska únia takýto jednostranne zameraný zákon odmieta a je viacero dôkazov, že to bolo jednoznačne odmietnuté tento jednostranný zákon zo strany maďarskej vlády Viktora Orbána, predstavuje sa tu pred nami a teraz budem znovu citovať nedávny výrok pána Orbána, lebo to je dôležité, že tento zákon naďalej prezentuje ako citujem: "odstránenie hanebnej záplaty pre zahraničných Maďarov z roku 2004".

    Nadovšetko sa v súčasnosti v maďarskom parlamente, a o tom sa tu už hovorilo, konkrétne v parlamentnom výbore pre vypracovanie ústavy, navrhuje: aby sa právo hlasovania vo voľbách týkalo aj Maďarov žijúcich v zahraničí, dokonca s urnami aj na Slovensku. Nezabúdajme, že sa to deje v čase, keď hlavný iniciátor týchto zmien Fidesz má suverénnu ústavnú väčšinu v Maďarskom národnom zhromaždení. A čo odporúča, keď sa tu odvolávame na OBSE, čo odporúča OBSE v rámci Bolzanských záverov a odporúčaní, ktoré boli prijaté v roku 2008, ktoré veľmi nerado počúvali poslanci SMK k národným menšinám a medzištátnych vzťahoch. Presne vám to prečítam.

    Po prvé, a to je najdôležitejšie. "Zvrchovanosť zahŕňa právomoc štátu nad jeho územím a obyvateľstvom a obmedzujú ju len hranice upravené medzinárodným právom. Žiaden štát nemôže vykonávať právomoc nad obyvateľstvom alebo časti obyvateľstva iného štátu na území tohto štátu bez jeho súhlasu." Nuž, tak to je jasne povedané, že tie kroky, ktoré prijali boli exteritoriálne a Slovensko musí voči nim zaujať veľmi tvrdé a nekompromisné kritériá, riešenia. Viete, kto počas tohto rokovania v Bolzane v roku 2008 nesúhlasil s Bolzanskými odporúčaniami OBSE? Maďarská republika a Ruská federácia. A my vieme, prečo.

    Na jednej strane teda sledujeme ďalšie maďarské pritvrdenie, ktoré som tu prezentoval, a na strane druhej súčasné slovenské poklonkovanie. Som presvedčený o tom, že jediným riešením tohto problému, je najprv odstrániť príčinu, až potom dôsledok. Takto treba konať v suverénnych medzištátnych a medzinárodných vzťahoch. Takto treba konať aj v zmysle dohody bilaterálnej, ktorá tu je platná medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou z roku 1995.

    Teda úplne opačne, ako to robí súčasná vláda Ivety Radičovej a vládna parlamentná väčšina to chce zrealizovať aj v tejto Národnej rade Slovenskej republiky. Najprv by sme mali požadovať zrušenie maďarského exteritoriálneho zákona o dvojakom občianstve aj za pomoci medzinárodných organizácií a vysvetliť našim kolegom aj v Rakúsku, ako som hovoril, keby sa to týkalo Burgenlandu, ale Maďarská republika nikdy nesiahla na Burgenland, lebo vedela, že ide do horúcej kaše, tak hovorí o iných častiach strednej Európy, vrátane Slovenska, Ukrajiny, Sedmohradska, teda Rumunska a predovšetkým, tak isto Srbska.

    Teda, upraviť ho potom až na základe toho, že pritlačíme, veľmi tvrdo a nekompromisne na našich maďarských partnerov, upraviť a samozrejme zmeniť aj našu novelu zákona o štátnom občianstve. Všetko sa dialo bez konzultácií, takže my teraz ideme konzultovať. V poriadku, som veľmi rád, že budeme bilaterálne konzultovať. Konzultácie mali byť aj zo strany Maďarskej republiky na jar tohto roku po nástupe moci Fidesz-u, ktorý je tiež tlačený Jobbikom veľmi do týchto extrémnych, by som povedal, nacionálnych tendencií, a vtedy sa malo využívať aj toto bilaterálne rokovanie, čo maďarská strana a mám tú informáciu od pána bývalého ministra zahraničných vecí Milana Lajčáka, odmietla.

    Čiže, pre takéto rozhodnutie, dovoľte mi, na samotný záver, aby sme boli hrdí a nekompromisní v týchto rokovaniach, nemá vláda Ivety Radičovej silu. Všetky jej kroky sú len, a to často počúvam, ospravedlňovaním, poklonkovaním a ustupovaním. Suverénna politika zvrchovanej Slovenskej republiky sa postupne vytráca a stráca, a to je môj osobný názor a myslím si, že je to názor, ktorý zdieľa väčšina občanov Slovenskej republiky. Naozaj tieto kroky, ktoré sa idú uskutočniť na pôde zvrchovanej Národnej rady Slovenskej republiky považujem za nešťastné, pretože vážení poslanci, vážené panie poslankyne, malý omyl, možno ho považujete za malý omyl, ktorý sa môže stať na začiatku v tejto forme a v tomto obsahu tejto novely, sa stane veľkým a veľmi nebezpečným na konci. Pamätajte na tieto slová, história nezabúda, história sa často opakuje.

    Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne. Štyria poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Čaplovič, nebudem na všetko reagovať, lebo vlastne vaše vystúpenie bolo podobného duchu a skoro tiež tie argumenty, ako mal pán poslanec Rafaj, neviem, prečo nesedíte v jednom poslaneckom klube. Ale, predsa len niečo. Je super, že vždy sa nájde niekto, kto povie za iných, ako sa majú. Ako prežívajú určitú záležitosť. V tomto prípade ten strach, či môžu stratiť štátne občianstvo svojej krajiny.

    Viete, fakt tá vaša novela zákona o štátnom občianstve vnášala strach a vnáša aj strach. Ľudia sa boja, keď príjmu druhé štátne občianstvo, že stratia to svoje. A to svoje vnímam v tomto ponímaní ako štátne občianstvo Slovenskej republiky. A vy poviete, že strach, ako to je blbosť, to sme si vymysleli. Viete, Aj v Severnej Kórei pohlavári povedia, že ako sa majú ich ľudia dobre, len tých ľudí sa nikto nespýta, alebo keď sa aj spýtajú, tak nemôžu rozprávať.

    Ale, druhá vec je, že vždy musíte mať nepriateľa. Či ta Maďarská republika, do minulého obdobia bola to Strana maďarskej koalície, je tu teraz strana MOST- HÍD, aj keď táto strana sa nebuduje na etnickom, ale na občianskom princípe. Ale i tak vadí, lebo predsa len sedia tam príslušníci maďarskej národnosti. No, asi inú agendu nemáte.

    A čo sa týka legitímnych protiopatrení. Ja sa stotožňujem s pánom Dzurindom, že to je veľmi zlá reakcia na zlý maďarský zákon, ale legitímnym protiopatrením je, neuznávanie účinkov, a to sa zavádza až teraz.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Čaplovič, chcem vám poďakovať za naozaj rozsiahlu analýzu, ktorá bola vecne podložená, na ktorú samozrejme predkladateľ nevie argumentovať iným spôsobom, ako hovoriť o vás, že ste demagóg.

    Ale, bola tam zásadná vec, ktorá ma zaujala, a to bolo to, že najskôr treba odstrániť príčinu, až potom dôsledok. A tu predkladatelia sa snažia navodiť atmosféru, že ide o občanov, ktorí stratia slovenské občianstvo. Ja si myslím, že je to opačne. Pretože, ak tu niekto spôsobuje problémy, tak sú to predstavitelia predovšetkým maďarskej strany, ktorá sedí tu v parlamente, ktorá rozširuje strach, pretože klamstvami hovorila o jazykovom zákone tak nehorázne, že ľudia sa naozaj báli, pretože si mysleli, že sa nebudú môcť rozprávať, lebo klamali, klamali neustále a teraz v tomto prípade skôr ide o to, že koľkí z týchto poslancov, ktorí to dnes predkladajú, hneď ako prví požiadajú o štátne občianstvo a som zvedavý akým spôsobom ho zneužijú.

    Čiže, ja by som chcel aj týmto vyzvať všetkých kolegov, ktorí to predkladáte, aby ste verejne povedali, že ste pripravení prijať občianstvo maďarské a som zvedavý potom, akým spôsobom budete s ním narábať. Pretože to je to, čo povedal pán poslanec Čaplovič, najskôr treba odstrániť príčinu a potom až dôsledok. Ale tu sa to nerobí, pretože je tu úplne iný záujem a ja by som len dodal možno ešte poslednú vec.

    Môj kolega Kaliňák povedal jednému politikovi veľmi výstižne, že pod slovom demagógia v slovníku cudzích slov je fotografia pána Mikloša. Myslím si, že je tam treba pridať aj fotografiu pána Gála. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kubovič, nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán poslanec Čaplovič, pred prezidentskými voľbami, pred parlamentnými voľbami, ste vytiahli maďarskú kartu. Mrzí ma, že v tejto chvíli, tiež vzhľadom na to, že zrejme kandidujete, tak začínate maďarskú kartu vyťahovať pred komunálnymi voľbami. Je to úplne smiešne, je to úplne smiešne, čo ste tu prezentovali a ten váš strach z Maďarov naozaj, to je úplne niečo pre mňa, ja neviem, mrzí ma to, že nemôžete spávať kvôli Maďarom, doslova a do písmena.

    Chcem dôrazne odmietnuť tie vaše slová o akomsi poklonkovaní a kolenačkách a pod., je to úplný nezmysel, ktorým neviem, komu čo chcete dokázať, ale na druhej strane chcem aj povedať, že mi celkom dôrazne a jasne odmietame takú politiku, akú ste vy robili, ktorá hovorila o tom, že kto hlasnejšie, z ktorej strany Dunaja kričí, tak sa cíti byť tým väčším Slovákom alebo tým väčším Maďarom. Toto je cesta do pekla, ktorá k ničomu nevedie a nikdy nedôjde k vyriešeniu problémov.

    Na záver, vám chcem povedať, že môžete si byť istý, že tento návrh eliminuje nežiaduce účinky, neberie štátne občianstvo občanom Slovenskej republiky tak, ako to robila predchádzajúca novela a reaguje na všetky tie záležitosti, o ktorých hovoríme jednoducho európskym spôsobom a je to celkom určite v záujme Slovenskej republiky a v záujme jej občanov.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Poslanec Čaplovič, aj ja zdieľam vaše obavy, nazval by som to, z vírusu maďarskej chrípky, ktorá sa šíri hromadne do okolitých štátov. My sme pripravili v minulosti účinnú vakcínu, no a táto vláda hovorí, že tú vakcínu treba hodiť do koša. Mám pocit, že ste ale plakali na nesprávnom hrobe, pretože táto vládna koalícia už x krát dokázala, že je absolútne hluchá k národnoštátnym záujmom.

    A myslím si, že keby sme neboli poslanci, ale veterinári, keby nám tu niekto priniesol prípad zvieraťa, ktoré napadlo jeho dieťa alebo iného človeka, tak by sme sa asi museli zhodnúť, že ide alebo je určené na eutanáziu, pretože sme konfrontovaní s prípadom etnickej kolektivizácie.

    Takže ja vám, vážení páni predkladatelia, odporúčam, choďte najskôr s touto normou, buď na patológiu alebo k nejakému lekárovi, aby vám vysvetlil možno ako Lászlo Valky, maďarský odborník na zahraničné právo, ktorý povedal, že takéto udeľovanie dvojakého občianstva vo veľkom meradle môže byť zdrojom maďarského napätia. Takže už pochopte, to nehovorí len SNS, to nehovorí len strana SMER, to hovoria aj maďarskí normálne uvažujúci odborníci. Tak aspoň akceptujte tieto názory, keď už ste hluchí k slovenskej reči a k slovenským argumentom.

  • Ďakujeme pekne. Na faktické poznámky reaguje pán Čaplovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pánovi poslancovi aj jednému z predkladateľov Gálovi. Strach na južnom Slovensku neexistuje. Ja tam chodím, možno že vy tam žijete, ale ja som tam chodil často a často chodím. Naviac, viete veľmi dobre, že mám nevestu maďarskej národnosti a nemám žiaden problém, že moje vnúča rozpráva tak perfektne slovensky ako maďarsky, tak nikto nech ma neobviňuje z mojej fóbie voči Maďarom. To je podstatné, pretože tu neexistuje žiadna fóbia. Tu existuje to, aby som bránil, teda národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, tak ako si ich bráni Maďarská republika. A netreba, ani Rakúska republika alebo ďalšie republiky, takto treba pristupovať.

    A k pánovi poslancovi Kubovičovi, však ja som nevytiahol maďarskú kartu, však vy ste vytiahli teraz pred voľbami tento návrh novely zákona. Váš pán minister zahraničných vecí a plus traja poslanci, ktorí si to, vrátane vás osvojili a predložili do parlamentu. Nikdy by nebola diskusia o tom teraz pred komunálnymi voľbami. Vy ste to vtiahli do politiky a teraz sa samozrejme všetko, čo sa povie na obranu národnoštátnych záujmov považuje, že používam maďarskú kartu. No, musím povedať, pán poslanec Kubovič, zase, vy čím viac sa hrbíte, tým viac sa vytrácate zo slovenskej scény. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Vidím, že na faktické poznámky sa zišli labužníci. Pán Glváč je ďalší v rozprave, ja som myslel z obidvoch strán, páni kľud, to. Vy ste telefonovali, nič som vám nepovedal.

  • Hlasy a smiech v pléne.

  • No, dobre. Pán Glváč je ďalší v rozprave. Nenachádza sa tu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Štyria. No, čo teraz? Páni, tak skúste, prosím vás pekne. Tak Ondruš, Číž, Kubovič, Matovič. Nie pán Kubovič, nerobte to, prosím vás pekne. Poprosím nastaviť poradie. Ondruš, Číž, Kubovič, Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a o slovo požiadal podľa § 28 podpredseda Národnej rady Milan Hort, ktorý predbieha rečníkov v poradí a nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, nerád to robím, že sa predbieham a v tomto volebnom období som to tuším ešte neurobil ani raz, ale v tejto chvíli som si povedal, že hádam by bolo dobré na niečo zareagovať.

    Priznám sa dobrovoľne, že som veľmi pozorne počúval vystúpenie ministra zahraničných vecí k tejto problematike a vy, ktorí ste tu už dlhšie v parlamente viete, že nebýva často, aby sa člen vlády zúčastňoval na prerokovaní návrhu zákona, ktorý je z poslaneckých lavíc. Ale pretože pán minister zahraničných vecí považoval za potrebné tu byť a v súlade s potrebou reagovať, tak predniesol podľa mňa veľmi jasný a zrozumiteľný postreh vo vzťahu k tejto problematike, ktorý každý, kto mal oči otvorené a počúval, musel pochopiť, o čom to je. Ale teraz, keď som si vypočul vyjadrenie bývalého podpredsedu vlády a teraz poslanca, môjho kolegu, pána Čaploviča, mi nedá, aby som predsa len k tomu niečo nepovedal aj ja.

    Viete pri týchto diskusiách niekedy mám pocit, že najkrajšie vyjadrenie pravdy o tom, čo sa tu teraz diskutuje majú Záhoráci. Ak tu je nejaký Záhorák, tak sa mu ospravedlňujem, ale oni hovoria, že: "K nečemu nikdy nemám nic a k ničemu mám vždycky neco." No tak toto sami, to som si voľakedy zapamätal a sa mi to strašne páči pri diskusiách tohto druhu.

    Viete, keď sa tu bijeme do pŕs a ideme sa predbiehať, kto je väčší Slovák, ja začnem trošku z iného súdka. Vtedy, keď som na tom Moste Márie Valérie v Štúrove videl, ako sme s tým samopalom zastavili maďarského prezidenta, tak som si povedal, je toto naozaj možné v 21. storočí, aby sme takýmto spôsobom riešili vec, ktorá sa dala vyriešiť úplne inak? Ja sa vám priznám bol som voľakedy vzhľadom s Paľom Paškom v maďarskom parlamente a ten Sólyom veľmi pokorne poviem, sa mi nepáčil spôsobom ako s nami komunikoval. A som si povedal, keď ten človek jedenkrát bude ešte takýmto spôsobom sa chcieť vyvyšovať, tak mu treba dať za vyučenou, ale to sa dá urobiť úplne inak. Vtedy som si uvedomil, akú sme vtedy nádhernú šancu prepásli. Pekne prezident by bol prišiel do Komárna, bol by ho privítal, povedal mu pán prezident, to sa dá urobiť úplne inak. Vy máte svoj protokol, ja mám svoj protokol. Ohláste sa, prosím vás, ja vás privítam. No, bol by som to riešil týmto spôsobom. Našťastie nie som prezident Slovenskej republiky, ale keby som bol, tak by som bol na tom zastúpení alebo resp. v tom Komárne urobil z neho človeka, ktorý by sa musel hanbiť, že takýmto spôsobom postupuje. A to sa dalo tak nádherne využiť. Naozaj, nesmela by byť v nás tá úžasná malosť, ktorú cítim aj z tejto diskusie.

    A vážne vás o to prosím, že zamyslime sa nad tým, že veď oni majú svoje záujmy, tí Maďari, kto ich nemá. Majú traumu z Trianonu a tak ďalej, ale spôsob ako sa niekedy k tomu naše špičky postavia je smiešny a nič nám to neprináša. Tu z tohto miesta sa byť do pŕs, kto je väčší Slovák a nerobiť politiku taká, ktorá bude v zahraničí a dovoľte mi to povedať, osem rokov prezentovaná spôsobom, že nás budú akceptovať viac ako Maďarskú republiku. Rozumieme si, o čom sa rozprávame?

    Veď zahraničná politika je o tom, aby sme dokázali tých iných presvedčiť, že pravda je na našej strane, odhliadnuc od toho, že Európska únia má nejaké pravidlá a zásady, rešpektuje aj Trianon, aj všetko, ale keď tu niekto povedal, že sa tu vyťahuje maďarská karta a väčšinu sa vyťahuje pred prezidentským voľbami, pred parlamentnými voľbami, pred komunálnymi voľbami, no tak má pravdu. To sa tu jednoducho vyťahuje a každý si myslí, že donekonečna, možno ďalších 1 000 rokov na toto Slováci budú reagovať tak, aby ten, kto tú maďarskú kartu použije, bol víťaz, lebo nemá iný argument a iné argumentárium, aby niekoho niečím oslovil.

    Bolo tu povedané, že toto čo sa tu dnes deje s týmto zákonom, že to je výkrik do tmy. No priatelia, ak z tohto miesta chceme niekoho v Európe presvedčiť, čo je pravda na našej strane a nie na strane Maďarskej republiky, tak vám 100 % garantujem, že z tohto miesta nepresvedčíte nikoho, dokonca ani len kolegov z koalície. A nie to ešte, aby sme presvedčili Európu a svet.

    Ja viem, prečo si to Orbán dovolil, to, čo si dovolil s tým zákonom. Preto, lebo Slovensko bolo zahranično-politicky zoslabené, či sa vám to páči alebo nie. Potreboval on svoju kartu, lebo má problémy neskutočné v hospodárskej sfére, ale dovolil si to preto, lebo naša zahraničná politika išla od desiatich k piatim.

    Ak sme členovia Európskej únie a môžete sa byť do pŕs, že vy ste zariadili euro a Schengen a tak ďalej, ako keby pred vami tu nikto nebol. Ale, keď sa jedným dychom povie, že naši najväčší priatelia sú tí, u ktorých sme mali pôvodne naplánované zahraničné pracovné cesty z prostredia kancelárie premiéra a nebude vám tu hovoriť o Venezuele a o Kube a neviem ešte o kom, no tak jednoducho toto sú veci, ktoré snímajú nielen veľvyslanci na Slovensku, ale to sníma celý svet. A kto sú naši priatelia? S kým sa chceme zbratať a kto chceme, aby nás podržali v Európe, o tom si každý vtedy urobil svoj jasný pohľad, a to sme si my nevymysleli. Vy ste boli pri moci štyri roky, vy ste boli tvorcovia zahraničnej politiky.

    Takže, ja by som sa len v krátkosti chcel vrátiť k tomu, ak Slovensko bude vonku rešpektované, dokonca takým spôsobom, že si dokážeme ako jediný povedať, že keď v prípade Grécka máme iný názor ako Európska únia a dokážeme ho pomenovať, ten názor a dokážeme povedať, že na rozdiel od Grékov, kde si tú životnú úroveň na úkor budúcnosti užili možno 80 alebo 70 % národa a u nás si to užilo možno 50 alebo 100 miliardárov a dokážeme to povedať vonku, že jednoducho týmto spôsobom nejdeme a nebudeme si my brať úver na to a zadlžovať naše generácie, tak tí, ktorí chodíte von a stretávate sa s tými partnermi, tak musíte vycítiť, že nám za to ďakujú, že to dokázal niekto v Európskej únii povedať so všetkými rizikami. Ale, ak voľakedy Ján Pavol II., myslím povedal, ste nádejou Európy. Ja viem, že on myslel na dedičstvo otcov, ktoré si zachováme, tak budeme nádejou Európy. My vieme byť nádejou Európy aj vtedy, keď budeme pravdiví. A keď to dokážeme povedať aj tam, kde to možno nečakajú, že sme malý štát a malý národ, vtedy budeme nádejou Európy, tej Európy, ktorá možno dnes má také problémy, ktoré práve takéto krajiny ako sme my vedia pomenovať a upozorniť na možné iné riešenia.

    A teraz poviem niečo, čo sa nechcem nikoho dotknúť, ani pána Čaploviča, ani tých, ktorí tu budú sa znova byť do pŕs, že sú lepší Slováci ako ja. Ja mám suseda, ktorý má psa, ktorý každé ráno šteká spôsobom, ja sa nevyspím vtedy, keď si naplánujem deň, že už nemám víkendy, lebo furt sú nejaké voľby, a keď sa konečne chcem vyspať, tak ten pes je zavretý a šteká a ja sa nevyspím. Ale, keď ho pustím von, resp. keď ten sused ho zoberie von spoza toho plota, ten pes v živote nešteká. Je šťastný. Všetkým odporúčam, odíďme z tohto priestoru, nemyslím teraz z Národnej rady, ale poďme sa pozrieť von, či je niekde taký problém, ako tu my nanášame občanom tohto štátu a potom budeme pokojní ako ten susedov pes. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Tak máme päť faktických poznámok našich labužníkov, takže nech sa páči. Pán poslanec Čaplovič.

  • Ja budem reagovať na pána podpredsedu Národnej rady. Po prvé. Zastavenie pána prezidenta Sólyoma nebolo na Moste Márie Valérie v Štúrove, ale v Komárne. Bolo to v Štúrove teda predtým Parkáň a v stredoveku sa tá obec volala Kokoty, teda Kohúti po poľsky. To je po prvé a po druhé. Pán prezident Sólyom, keď prišiel na Slovensko a napríklad na maďarskú univerzitu alebo univerzitu slovenskú, teda na Slovenskú univerzitu Jánosa Selyeho, vtedy bol pozvaný aj prezident Slovenskej republiky, aj keď to bola neoficiálna návšteva aj podpredseda vlády a vtedy sa to rokovanie kľudne skončilo. Bolo to normálne rokovanie, aj keď to bolo neoficiálne, pretože tam bol jeho partner. V tomto prípade zlyhala maďarská diplomacia a zlyhala aj kancelária pána prezidenta Sólyoma, ktorý išiel povedzme na Slovensko ako neohlásene, bez akýchkoľvek svojich partnerov na druhej strane.

    Návrh zákona z poslaneckých lavíc, nuž preto tu bol pán minister zahraničných vecí, čo som už povedal, pretože tento zákon pripravil pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, a preto ho tak vehementne obhajuje aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Milan Hort. A po tretie. My sme mali excelentných diplomatov, či to bol Ján Kubiš alebo Milan Lajčák, to nemôže nikto spochybniť, aj z medzinárodných vzťahov. Čiže považujem to za urážlivé, aby sa takto hodnotila naša zahraničná politika, lebo prvýkrát v histórii napríklad Slovensko sa stalo členom Rady pre ľudské práva a súčasne aj podpredsedom tejto rady OSN pre ľudské práva, čiže to bolo ocenenie aj medzinárodnej politiky, aj menšinovej politiky Slovenskej republiky. Keby sme ju nerobili v duchu európskej a svetovej, tak by sme sa tými členmi vôbec nikdy nestali. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj.

  • Pán podpredseda, mne je sympatické, aký kresťanský prístup ste vložili do svojho vystúpenia a pochopil som to tak, že dostali sme facku zľava od nášho suseda, no a keďže sme bratia, nastavíme im aj práve líce, aby nám dali aj druhú facku a medzinárodné spoločenstvo raz možno povie, no toho fackania Slovákov už bolo dosť.

    Ale aj iné bolo povedané: "Nehádžte perly sviniam." To je o tom, či takýto postoj Benešovej politiky útekov je reálny, a či vzbudzuje rešpekt, pretože Orbán si to nedovolil preto, ako ste rozprávali. Orbán bol na Slovensku aj v roku 2003 za vašej vlády v Košiciach a bol v roku 2005 v Čičove, a čo tam povedal, opäť zjednotíme násilím nožom rozkrojené územia a Košice budú v strede maďarstva. Toto povedal, za vašej vlády, to si on dovolil a nielen na Moste Márie Valérie Sólyoma zastavili, zastavili ho aj v rumunskom Arade, dokonca muselo lietadlo pristáť, lebo Rumuni nedovolili prílet na provokačné výjazdy pána maďarského exprezidenta. Rovnako ho zastavili v Srbskej Vojvodine. A tak sa pýtam, chyba je v malosti Slovákov, v inferiorite Rumunov a slabosti Chorvátov, teda Srbov, alebo vo velikášstve maďarských predstaviteľov. Odpoveď nech si dá, každý sám.

  • Ďakujem. Pán poslanec Podmanický, nech s páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, nepovedali ste toho veľa, ale napriek tomu ste povedali niekoľko omylov. Jeden z nich spomenul pán poslanec Čaplovič, že Most Márie Valérie nie je v Komárne, ale v Štúrove, len nepovedal, že Mikuláš Dzurinda tu nebol z nejakého záujmu, ale preto, že tento návrh zákona pripravil a vy ho len predkladáte.

    A tak isto, pán podpredseda, pán maďarský exprezident nebol zastavený samopalmi na nejakom moste v Komárne, ale samopaly ste použili pri útoku na vtedajšieho predstaviteľa opozície pána Vladimíra Mečiara jeden Zelený štvrtok vy a vaša vláda.

    A ešte na adresu pána predsedu, ktorý sústavne komentuje naše prihlasovanie do diskusie, čím porušuje rokovací poriadok: labužník nie je ten, kto sa v súlade s rokovacím poriadkom hlási, či už do rozpravy alebo s faktickou poznámkou, ale labužník je podľa môjho názoru napríklad ten, kto si chodí na večeru do Salzburgu súkromným lietadlom a potom bohorovne všetkým odporučí, aby si to vychutnali tiež.

  • Dobre. Nie, veď v pohode, v pohode. Inak sme s faktickou, páni poprosím, pokračujeme faktickými poznámkami a pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ja si nedovolím Milana poučovať ničím, rád by som dve veci doplnil, ktoré už by sa mi ináč nedostal čas povedať dnes, a to je na jednej strane je povýšenosť, arogantnosť a domýšľavosť ako v intelektuálnom prostredí často nazývaná hubrys, dá sa naozaj len múdrosťou, vznešenosťou a veľkorysosťou poraziť, tak ako si to Milan povedal. To je absolútna pravda.

    A od skupiny, ktorá sa vytvorila tak, že spojila socialistov, nacionalistov, a akože pravičiarov dohromady, toto zoskupenie, ktoré tvorilo silne fašizoidnú skupinu, nemohlo byť prijímané Európou normálne. Preto sa stalo, že tri roky ho nepustili socialisti medzi seba. Ja, pán kolega, ja ešte budem na vás reagovať, ale asi až zajtra, ja nebudem, ja viem o tom asi toľko ako vy.

    Viete, mňa na rozdiel od vás, Európania v slobodných voľbách zvolili a zastupoval som regióny a mestá celej, celej Európy ako zvolený zastupiteľ, nie ako ten, na ktorého príde poradie, pretože sa to strieda. Jeden, druhý, tretí, štvrtý. Mňa si vybrali, pretože som niečo vedel, dokázal a ukázal, takže mňa nemusíte poučovať o tom, čo je Európa.

  • Ďakujem pekne, pán Čaplovič, ja vás prosím, nevykrikovať tu v sále.

  • Pán Čaplovič, žiadam vás, aby ste tu v sále nevykrikovali. Pán Čaplovič, opustite, prosím vás sálu. Za dnes máte absenciu. Napíšem vám, opustite sálu.

  • Ruch v sále.

  • Výkriky v sále.

  • Naštudujte si rokovací poriadok, keď narušuje, keď takýmto spôsobom narúša kľud v rokovacej sále, mám možnosť ho vykázať zo sály, pri vykázaní je to absencia. To si pozrite v rokovacom poriadku.

    Pán Blanár, takže skúsme to, ja som úplne kľudný, kto tu bol nekľudný, je pán Čaplovič. Som ho trikrát vyzval, trikrát som ho vyzval, aby tu nevykrikoval. Pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Pán predseda, z našej strany nikto nikoho nenazýva fašistom, to pomenovanie bolo povedané zo strany poslanca SDKÚ a myslím si, že pán poslanec Slafkovský, by sa mal ospravedlniť pánovi Čaplovičovi aj ostatným, ktorí sa cítia dotknutí jeho vystúpením.

    Pán podpredseda Hort, zákon maďarský je účinný, je platný. Myslím si, že ich vôbec nezaujíma na druhej strane Dunaja, či náš zákon bude v takejto alebo v onakej podobe. Ten zákon bude naďalej platiť, a to, že vy poviete, že ich zákon na našom území nebude platiť, opäť ich nezaujíma, pretože na ich území zákon bude platiť a o to im ide. V podstate naši občania budú môcť žiadať o štátne občianstvo Maďarskej republiky a oni sú pripravení, že ho budú žiadať.

    Ste štyri mesiace pri moci, nevidel som alebo nepočul som o žiadnom diplomatickom postupe, čo sa týka účinnosti maďarského zákona. Zatiaľ sú to len prázdne reči, v podstate zoslabujete postavenie Slovenska a v podstate sa predkláňame pred susedným Maďarskom. O tom bola zrejme aj návšteva pána Dzurindu nedávno v Maďarskej republike, o tom jeho výsledku konania alebo rozhovorov, nevieme bližšie, bola veľmi strohá správa a nemyslím si, že došlo k nejakým veľkým ústupkom zo strany Maďarskej republiky. A myslím si, že z ich strany ani nepríde. Myslím si, že bude dochádzať ku ...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje, pán poslanec Čaplovič s procedurálnym návrhom.

  • Musím naozaj využiť ten čas a samozrejme uletel som. Na druhej strane skutočne tie urážky ma veľmi urazili. Ďakujem pekne.

  • V poriadku, považujeme to teraz za vybavené, čo tu bolo a na faktické poznámky reaguje pán Hort, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, chcel by som povedať tým, čo reagovali na mňa a teraz neviem presne, kto to povedal o zahraničnej politike vo vzťahu k pánovi Kubišovi a Lajčákovi. Ja som nikdy nespochybnil ani pána Kubiša, ani pána Lajčáka, obidvoch si mimoriadne vážim, že dokázali robiť zahraničnú politiku, tak ako ju robili, ale zahraničná politika, prepáčte páni, sa nerobí s poslancami, resp. veľvyslancami, tá sa robí tým, akým spôsobom krajina si dokáže vybudovať rešpekt alebo nedokáže vybudovať rešpekt na základe hodnôt, ktoré reprezentuje. Veľvyslanci to môžu už len pokaziť alebo trošku vylepšiť. Ja naozaj mám s pánom Kubišom nadštandardné vzťahy a vážim si aj pána Lajčáka.

    Orbán verzus Dzurinda no, ak nemáte pamäť, tak si spomeňte na to, ako sme dokázali našou zahraničnou politikou, ktorá vychádzala z našej vnútornej sily zamedziť tomu, čo chcel Orbán na slovenskom území vo vzťahu k tým, ktorí si dajú deti do slovenských škôl. Jednoducho, veď to bola sila, ktorú sme dokázali, ktorú neprerazil Orbán, napriek tomu, že mal jasný zámysel, a veď ja viem, aký on má zámysel, pán Orbán, ale my sme to dokázali prekonať bez toho, že by sme to tu museli spoza plota vyštekávať.

    Pán Senko, ten maratón pána Dzurindu v Budapešti, no to bola geniálna myšlienka, no len to asi my celkom sa na tom nezhodneme, lebo s takýmto spôsobom na domácej pôde dokázať Maďarom, že čoho sme schopní a že sme schopní, aby Maďari tlieskali nášmu expremiérovi a teraz ministrovi zahraničných vecí, keď sa vám to podarí, budem vám držať palce. A všetkým, ktorých som doplietol tými názvami tých mostov, tak sľubujem, že sa to doučím.

  • Ďakujem veľmi pekne. Máme v tejto rozprave ešte štyroch rečníkov, prerušujem na dnes schôdzu. Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine. Hlasovanie bude o 11.30 hodine a potom ešte predpokladám, že ku koncu schôdze zajtrajšej.

    Ďakujem vám pekne, páni poslanci a panie poslankyne.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.