• Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás dostaviť sa do rokovacej miestnosti, budeme mať 8. schôdzu Národnej rady.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 8. schôdze Národnej rady.

    Na úvod schôdze ideme zistiť prítomnosť poslancov, prosím, aby ste sa prezentovali.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím, prezentujte sa, páni poslanci, aby sme mohli otvoriť schôdzu.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 99 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať a pokračujeme v rokovaní.

    Na 8. schôdze Národnej rady budú overovateľmi poslanci Martin Poliačik a Vincent Lukáč. Náhradníkmi budú poslanci Alojz Přidal a Pavol Goga.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Marián Kovačócy a Peter Osuský.

    Chcem vás informovať, že 2. novembra, teda včera, prezident Slovenskej republiky vymenoval Józsefa Nagya za člena vlády a poveril ho riadením ministerstva životného prostredia. Z dôvodu, že József Nagy doposiaľ vykonával funkciu štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, z ktorej bol vládou včerajším dňom odvolaný, jeho mandát poslanca Národnej rady sa v súvislosti s jeho vymenovaním za člena vlády naďalej neuplatňuje. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o voľbách do Národnej rady zostáva jeho náhradníkom poslanec Elemér Jakab. Prosím, aby uvedenú skutočnosť vzala Národná rada na vedomie.

    Návrh programu schôdze vám bol rozdaný. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí budú chcieť navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, uvádzam, že na neverejnej časti schôdze dnes o 14.00 hodine podá Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby riaditeľ SIS pán Mitrík. Nato, aby mohol túto správu uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu

    návrhu programu 8. schôdze.

    Má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie programu? Dobre, je tu, pokiaľ viem, jeden návrh, a to budú skôr potom skupiny priateľstva, aby sme to dokončili.

    Tak plus ďalšia zmena, navrhujem, aby sme generálneho prokurátora, prvé kolo voľby generálneho prokurátora uskutočnili dnes o 11.30. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas po hlasovaní.

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    V prípade, že by nedošlo k zvoleniu, tak opakovanú voľbu by sme vykonali zajtra tiež o 11.30.

    Tak prosím vás, aby ste teraz hlasovali, či súhlasíte s programom Národnej rady 8. schôdze ako celkom. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, 87 hlasovalo za, 40 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme program 8. schôdze Národnej rady schválili.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 144. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 135.

    Poprosím pani poslankyňu Gibalovú, aby za skupinu poslancov tento návrhu uviedla. A poprosím pána poslanca Brocku, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 144.)

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spravodajca k vládnemu návrhu novely zákona o sociálnych službách som na 7. schôdzi Národnej rady podala vyčerpávajúcu informáciu o obsahu odôvodnenia nálezu Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že čl. 1 § 8 ods. 2, čl. 1 § 8 ods. 3 zákona o sociálnych službách nie sú v súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a že nie sú v súlade ani s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy.

    Z nálezu Ústavného súdu pre nás vyplýva časovo obmedzená povinnosť zosúladiť, uviesť do súladu znenie zákona o sociálnych službách s nálezom. Vieme dobre, ako skončil pre nepozornosť poslancov pri hlasovaní na 7. schôdzi Národnej rady osud novely vládneho návrhu zákona o sociálnych službách, ktorý toto mal upraviť. Keďže čas je neúprosný a šesťmesačná lehota, ktorú máme k dispozícii na zosúladenie znenia zákona s ústavou, sa blíži, skupina poslancov sme sa rozhodli predložiť návrh novelizácie zákona o sociálnych službách v znení, ktoré vyrieši základný problém, teda nesúlad niektorých ustanovení zákona s ústavou.

    Očakávame podporu všetkých aj tých členov zákonodarného zboru, ktorých som naposledy označila za pôvodcu problémov, ktoré vznikli pri prijatí zákona o sociálnych službách a ktoré nás priviedli až do finále pred Ústavným súdom.

    Za vaše pochopenie a hlasovanie ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Brockovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi podať spravodajskú informáciou k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 135 z 19. októbra tohoto roka navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Spolu s pánom predsedom konštatujem, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa nášho rokovacieho poriadku na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    Ako uviedla aj predkladateľka návrhu zákona, upravuje návrh zákona systém poskytovania sociálnych služieb Slovenskej republiky tým spôsobom, že sa jednoznačne zabezpečuje právo klienta na výber sociálnej služby a jej poskytovateľa.

    Predložený návrh zákona je v súlade, on zosúlaďuje § 8 ods. 2 a 3 platného zákona s Ústavou Slovenskej republiky v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a s citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam, aby bol návrh zákona v druhom čítaní pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prekovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predseda, ďakujem za slovo. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako vždy, aj momentálne pri predkladaní tohto zákona jasne vidíme, že v tejto koalícii panuje neodbornosť alebo jednoducho určitá nedohoda. Tohto svedkom sme aj pri v opätovnom predložení zákona o sociálnych službách skupinou poslancov, pretože tento zákon, ako všetci vieme, neprešiel na minulej schôdzi ako vládny zákon, čo jasne dokazuje, že určitá skupina poslancov s týmto nesúhlasila alebo jednoducho si uvedomila riziko, čo to bude znamenať na rozpočet miest a obcí, ak takýto zákon prejde.

    A ako som povedala na minulej schôdzi, zamyslime sa, či naozaj tento zákon nie je Pyrrhovo víťazstvo pre občana, pretože na jednej strane občan má možnosť výberu zariadenia, čo mal aj v pôvodnom znení zákona, iba tá ponuka bola v prvom kole medzi zariadeniami VÚC-ky a miest, čiže vyššieho územného celku a miest, a v následnom kole ten výber sa sústredil na neziskové organizácie a na súkromný sektor.

    Keďže teraz jednoznačne tento zákon má záujem preferovať súkromný sektor a neziskové organizácie, budiš, teda ak si občan môže vybrať, ale povedzme si, či si naozaj vyberie. Pretože tento zákon nezaručuje finančné prostriedky do rozpočtu miest a obcí, tento zákon nekryje sociálne služby pre občanov a tento zákon, si myslím, že nepostihne iba občana, ale postihne aj mnoho zariadení, postihne mnoho miest a obcí a služby sa k občanovi vôbec nedostanú.

    Viem, ako sa tvorí rozpočet miest a obcí, viem, aký je výpadok daní. Preto som sa spýtala, že niekedy presadzujeme, že poslanec parlamentu by nemal byť zástupcom miestnej samosprávy alebo by nemal byť zástupcom vyššieho územného celku, čo si myslím, že opak je pravdou, ako sa to dokázalo, keď pani predkladateľka momentálne tohto zákona vystúpila na minulej schôdzi a keď nemala ani šajn, poviem, ani šajn o tom, ako sa tvoria rozpočty miest a obcí, a keď jednoznačne tvrdila, že tento zákon bude pre občana dobrý, kedy my sme tvrdili, že mestá a obce nevykryjú tento zákon, pretože tento zákon nerieši financovanie týchto služieb. A všetci dobre vieme, že ak na služby nebudú financie, tieto služby sa nemôžu a nedajú vykonávať.

    Povedzme si vlastne takú v skratke históriu tohto zákona, pretože opätovne poviem, že časť tejto koalície, ktorá vládla za doby Mikuláša Dzurindu v roku 2002, keď prebiehala až do roku 2005, keď od 1. 1. 2005 začala platiť fiškálna decentralizácia, preniesla tento zákon na mestá a obce bez toho, aby uvoľnila finančné prostriedky. A, vážení, vážené dámy a páni, dneska sme svedkami toho istého, táto garnitúra jednoducho kričí, ako sa zastane občana, ale opätovne tieto financie pre mestá a obce neprináša. Pýtam sa, z čoho budú tieto služby financované?

    Myslím si, že tento zákon maximálne vychádza v ústrety požiadavkám neziskovým organizáciám a súkromnému sektoru, a je mi strašne ľúto, vážení kolegovia, kolegyne, že nazvem ho, tento neodborný tím, ktorý tu dneska sedí a ktorý sa podpísal opätovne takýto zákon predložiť do parlamentu bez akéhokoľvek vylepšenia tohto zákona, ide nad rámec ústavného zákona a absolútne nerieši financie.

    Kolegyni vpredu je smiešno, ale ja s ňou veľmi rada potom pôjdem na ZMOS, pani kolegyňa, lebo si myslím, že ani vy nemáte ani šajn, ako ZMOS funguje, ako fungujú mestá a obce i v rozpočte, ja s vami potom pôjdem a budete prekvapená, pretože už dneska vám preferencie idú veľmi dole, nesmiala by som sa na vašom mieste, ale robila by som všetko pre občana, a budem veľmi zvedavá, čo vám povedia starostovia miest a obcí. Pretože si myslím, že dneska podrážate nohy svojmu ministrovi, pretože práve touto novelou, práve touto novelou váš minister bude mať obrovské problémy vysvetľovať starostom a primátorom, odkiaľ tieto služby budú financovať. A keďže tento zákon nerieši nič oproti zákonu, ktorý bol predložený na minulej schôdzi a jednoducho časť vašich poslancov zaňho nezahlasovala, dneska už je to smiešne, či si povieme, že sa niekto pomýlil, niekto nezahlasoval. Viete, ja si myslím, že ak niekto je poslancom Národnej rady a je ústavným činiteľom, tak sa nemá právo mýliť pri každom treťom hlasovaní, pretože vám neprechádzajú voľby, neprechádzajú vám zákony, a viete, taká výhovorka mýliť sa, ja sa pýtam, koľkokrát sa môže lekár mýliť, a potom zomrie pacient. A vy sa mýlite pravidelne alebo jednoducho sa nedohodnete a hanbíte sa to priznať.

    Takže nebudem zachádza do merita tohto zákona, pretože sme vlastne si to povedali už na minulej schôdzi, ale jednoducho poviem, že tento zákon nemá žiadne riešenie pre týchto občanov, pretože tieto služby sa im nedostanú, a preto navrhujem, aby sa v tomto zákone nepokračovalo a zákon sa vrátil na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci, uzatváram možnosť faktických poznámok.

    A, pán poslanec Ďurkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja som chcel reagovať na dve veci vo vašom vystúpení. Tu sa nejedná o zvýhodnenie súkromného sektoru, ale jedná sa o zrovnoprávnenie súkromného sektoru, tak by som povedal, s obecným sektorom. Je pravdou to, že celý tento zákon narobí problémy v rozpočtoch miest a obcí, lebo jeden balík finančných prostriedkov bude treba prerozdeliť medzi podstatne viac subjektov.

    Ja by som rád počul od predkladateľov, aby jasne povedali, lebo sme na túto tému diskutovali, že bude potrebné následné zmeny práve vo finančnom mechanizme, ktorý pomôže mestám a obciam. Skutočne tento návrh na jednej strane vyvoláva také veľmi zlé nálady medzi starostami a primátormi. Na druhej strane ale treba povedať, že treba umožniť obyvateľom a občanom, aby mali možnosť rovnakého výberu. To znamená, treba zrovnoprávniť tie zariadenia.

    A ja by som bol veľmi rád, keby sme zostali pri svojich vystúpeniach v parlamente v tej vecnej rovine a nezachádzali do dajakých emocionálnych výlevov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa Vaľová, povedali ste, že terajšia koalícia je neodborná. Nuž, pani poslankyňa, aká potom bola vaša koalícia, keď táto neodborná podľa vás musí naprávať chyby, ktoré ste urobili vy. Tam už asi sa nedá o odbornosti vôbec ani polemizovať.

    A, pani poslankyňa, inač ako obyčajne rozprávate od veci a nechcem uraziť, ale tárate do vetra. Na protiústavnosť zákona, ktorý bol schválený, sme vás upozorňovali už v čase, keď bol prerokovávaný vtedy, a aj tak ste s tým nič neurobili.

    A len tak mimochodom, pani poslankyňa, myslím, že váš záujem o starostov a primátorov a o samosprávu ako takú je limitovaný akurát vašou kandidatúrou do samosprávy, s ničím iným to spoločné nič nemá.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Vaľová, ako aj predrečníci vám oponovali, vy ste hovorili, že tento návrh zákona preferuje súkromný sektor. Pani poslankyňa, vôbec nie. To vaša vláda robila rozdiely medzi ľuďmi a preferovala jedných oproti druhým. Tento návrh zákona, naopak, zrovnoprávňuje, on nerozdeľuje občanov na privilegovaných a neprivilegovaných. Vy ste to robili nielen v tomto návrhu zákona, vy ste aj v iných zákonoch robili a my to chceme napraviť, aby to bolo spravodlivé. Ale opakujem vám, to Ústavný súd vyriekol rozhodnutie, že bývalou vládou schválený a presadený návrh zákona o sociálnych službách je v rozpore so slovenskou ústavou a je našou povinnosťou toto nielen zobrať na vedomie, ale to aj napraviť. To je meritum a obsah tohoto zákona, o čom ste nechceli hovoriť, ako ste povedali.

  • Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vaľová, ja môžem len s veľkou ľútosťou skonštatovať, že hlasovanie na 7. schôdzi, žiaľ, vám poslúžilo ako smeč na váš politický marketing. Fiškálna decentralizácia bola témou celé štyri roky pri vašom vládnutí, prečo ste to nezmenili tak, ako ste nezmenili mnohé veci, ktoré kritizujete a ste kritizovali, ale nemali ste na to odvahu, ba naopak, vyrobili ste jeden nezmyselný zákon v niektorých ustanoveniach nevykonateľný.

    Pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste opäť utiekli od pravdy a vstúpili ste rovnými nohami do demagógie typickej vášho rangu a označil všetkých za neodborníkov okrem vás.

    A, pani poslankyňa, vaše vystúpenie považujem za pohŕdanie Ústavným súdom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vaľová veľmi dobre pomenovala jeden základný problém tohto návrhu zákona, ktorého sa okrajovo dotkol aj pán primátor Ďurkovský, a to je nedostatok alebo nezabezpečenie financovania tohto zákona, alebo nákladov tohto zákona. A právom sa starostovia aj primátori obávajú, že bude to znamenať, keď sa tento zákon začne uplatňovať v tej podobe, v akej je navrhnutý teraz. Ak sa začne uplatňovať, bude to znamenať obrovské náklady na chod samosprávy. A potom niekedy človeka napadá, že či to náhodou nie je zákon na podporu súkromných sanatórií, ktoré budú financované z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov, ja verím, že to tak nie je, pani poslankyňa Gibalová, ale sa tak na mňa pozeráte, nereagujem na vás, ale na pani poslankyňu Vaľovú. Ale myslím si, že ten základný nedostatok tohto zákona, to finančné zabezpečenie, ten jednoducho musíte doriešiť. Lebo ak ho nedoriešite, tak bude to znamenať napríklad len vzrast korupcie, kde si budú jednotlivé obce a mestá navzájom platiť, aby tí dôchodcovia, ktorí majú nárok na získavanie týchto výhod, aby si ich brali iné obce alebo aby sa prepisovali do iných obcí, alebo aby lekári im dávali iný zdravotný stav, než majú. Jednoducho je to zákon, ktorý, možno máte dobrý nápad a dobrú myšlienku, ale pokiaľ nebude finančne zabezpečený, bude znamenať obrovské problémy, ale obrovské problémy.

    A to vás chcem teda poprosiť - a nadväzujem na pani poslankyňu Vaľovú -, aby ste tento problém vyriešili. Ja si myslím, že to, že poslanci MOST-u nezahlasovali za tento zákon, niektorí poslanci MOST-u, to nebola náhoda. Chcem im za to poďakovať, lebo možno otvorili tú diskusiu, ktorú ste nedotiahli alebo ktorá sa nedotiahla pri poslednom rokovaní a treba tento problém vyriešiť. Ak sa nevyrieši, bude to zákon, ktorý bude spôsobovať obrovské problémy samosprávam.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som tiež chcela podporiť pani poslankyňu Vaľovú, pretože si myslím, že skutočne nemá riešenie v prospech občana. Občan aj teraz mal možnosť si vybrať sociálnu službu a tým, že sa rozširuje tá paleta, bola aj pred tým. Otázka stojí: Z čoho to budú obce a vyššie územné celky financovať, keď už vieme, že teraz nemajú dostatok peňazí na zabezpečenie a krytie týchto sociálnych služieb?

    Zároveň by som chcela zdôrazniť aj tú skutočnosť, že neviem si predstaviť ako obce a vyššie územné celky budú plánovať rozpočet v ďalších kalendárnych rokoch, keďže nebudú vedieť, koľko a akých občanov budú mať v jednotlivých iných zariadeniach ako svojich vlastných. A vôbec si neviem predstaviť skutočnosť, že ak máme napĺňať literu zákona, že ako môžu zabezpečiť sociálnu službu fyzických osôb, ktorá je, na ktorú sú presne odkázaní v rámci tej 60-dňovej lehoty, keď už teraz vieme, že s tým máme problém.

    Takže rada by som takisto, ako bolo pred tým povedané, odkiaľ majú obce zobrať peniaze a vyššie územné celky, keď už teraz, hovorím, vy v tom rozpočte, aj keď sa navyšujú, ale predsa je to len veľmi veľká diera pre nich.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky reaguje pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že ďakujem pánovi kolegovi Ďurkovskému, pretože, tak ako som spomenula, je to primátor a sedí v Národnej rade Slovenskej republiky a aj môjmu kolegovi Podmanickému, ktorý je starosta obce a skutočne rozumie, čo som rozprávala. Plne s ním súhlasím, že to narobí obrovské, obrovské problémy v miestnej aj regionálnej samospráve.

    Aj doposiaľ občania si mohli vyberať, aké chcú zariadenie, ale treba jasne povedať, že si museli doplatiť a budú si musieť doplatiť, pretože súkromné zariadenia určite nebudú poskytovať za tieto finančné prostriedky, ktoré im aj tak budú jednoznačne vyplývať aj z tohto zákona, ale pôjde tam určite o vyššie sumy, ktoré občan bude musieť financovať, ak bude v takýchto zariadeniach.

    Čo sa týka pani Gibalovej, pani Gibalová, viete, ja to považujem za absolútnu neslušnosť, čo ste povedala voči mojej osobe. Prosím vás pekne, vy už máte takú odvahu, že vy nevkladáte mi len to, čo som nepovedala, ale vy mi ešte vkladáte aj myšlienky do hlavy, tak to je totálna neslušnosť, pretože ja určite nepohŕdam Ústavným súdom. Ale jasne som povedala na konci, že tento zákon nerieši financovanie, a preto ho nemôžme podporiť, jasne som to povedala, z akého dôvodu.

    A čo sa týka pána Pada, na toho už nemám chuť reagovať, pretože on je v sociálnej politike asi tak ako cap v kapuste. Ale jednoznačne poviem, pán Pado, viete, vy ste už dvakrát neuspeli za primátora, ja neviem, či si teraz vylievate svoju bolesť nad tým, že teda niekto iný môže kandidovať, no myslím si, že vy už nemôžte, a preto ani jednoznačne, prosím vás, nenapadajte, kto má aký záujem. A myslím si, že občania vám vystavili vysvedčenie, takže jednoducho nemám čo dodať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pán Blanár, do rozpravy? Tak. Takže dve hlásenia. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    A slovo má pán Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona. Ja som vystupoval k tomuto návrhu zákona, ak môžem takto povedať, aj vtedy, keď bol predložený ako vládny návrh zákona. Lebo musím povedať, že na tom návrhu zákona sa nezmenilo absolútne nič. Okrem, okrem jednej veci, a to je stanovisko ministerstva financií ohľadne dopadov na štátny rozpočet, rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov.

    Ja chcem povedať z tohto miesta predovšetkým, že vládny návrh zákona, ktorý bol pod tlačou 110, bol vrátený vláde Slovenskej republiky na dopracovanie, a to, čo sa malo do tohto návrhu zákona dopracovať, bolo odstránenie vplyvov, ktoré vyplývajú pre obce, mestá a vyššie územné celky, nakoľko dopad tohto návrhu zákona bude znamenať viac ako 100-miliónovú záťaž v eurách ročne na vyššie územné celky, obce a mestá.

    Ja sa pýtam z tohto miesta aj predkladateľov, ale táto otázka predovšetkým patrí pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, že či tento krok, že vláda zobrala návrh na prepracovanie a ten istý identický návrh zákona podala prostredníctvom poslancov, mám považovať za pohŕdanie touto poslaneckou snemovňou? Lebo inak ako ohŕdanie poslaneckou snemovňou to nemôžem nazvať.

  • Ja sa veľmi čudujem, ctené dámy a páni, ktorí ste podpísaní pod týmto návrhom zákona, že ste sa prepožičali na takúto špinavú hru, lebo ja som už upozorňoval pána ministra pri predkladaní vládneho návrhu zákona, že ak ideme hovoriť o tom, že ideme sanovať okruh verejných financií, tak neznamená to, že ideme sanovať štátny rozpočet a devastovať rozpočty miest, obcí a vyšších územných celkov. To jednoducho nie je možné. Či chcete, alebo nechcete, v konečnom dôsledku sa vám to v okruhu verejných financií prejaví takisto a deficit 100 mil. eur tam budete mať, či to bude v štátnom rozpočte, alebo to bude v rozpočtoch obcí a miest. Jediný rozdiel, ktorý to spôsobí, je ten, že vláda povie, my sme tí čistí, lebo my sme udržali štátny rozpočet, a tí, ktorí nevedia hospodáriť, sú tí chudáci primátori, starostovia, predsedovia vyšších územných celkov, na ktorých plecia sme hodili všetky ťarchy, ktoré sme finančne nevykryli.

    Takže z tohto miesta si dovolím predniesť identický pozmeňujúci návrh, ktorý tu zaznel aj od pani poslankyne Vaľovej a ktorý som ja predniesol pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátil návrh zákona na dopracovanie o sanáciu finančných vplyvov, ktoré má tento návrh zákona na rozpočty obcí a miest.

    Dámy a páni, ja si dovolím zacitovať zo stanoviska, ktoré bolo prednesené alebo ktoré bolo priložené k vládnemu návrhu zákona z ministerstva financií, citujem: "K predloženému materiálu má Ministerstvo financií Slovenskej republiky nasledovnú pripomienku: V predkladacej správe vo všeobecnej časti dôvodovej správy a v doložke vybraných vplyvoch sa uvádza, že navrhovaná právna úprava nepredpokladá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov." S týmto konštatovaním nesúhlasíme, nakoľko v individuálnych prípadoch navrhovaná právna úprava môže vyvolať zvýšené nároky na rozpočty územnej samosprávy, keď aj v prípade voľných vlastných kapacít budú povinné poskytnúť finančný príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. V zmysle uvedeného žiadame upraviť doložku vybraných vplyvov ako predkladaciu dôvodovú správu.

    Teraz si dovolím zacitovať stanovisko ministerstva financií k poslaneckému návrhu zákona: "V nadväznosti na Vašu žiadosť zo dňa 18. októbra 2010 o zaujatie stanoviska Vám oznamujeme, že sekcia rozpočtovej politiky nemá k rozpočtovým dôsledkom predloženého návrhu pripomienky."

    Dámy a páni, kocúrkovo? Ja by som povedal, že ani nie kocúrkovo, ale čakal som, ako sa prejaví nová kultúra v politike. Čakal som, bol som plný očakávaní, že sa budú zohľadňovať vecné návrhy, ktoré prídu z opozície, že sa nebude pozerať na to, či je to návrh z opozície alebo z koalície, ale bude sa pozerať, či má ten návrh ratio, alebo nemá ratio. Z tohto, čo tu vidíme, zo stanovísk ministerstva financií, môžem to povedať, že sa mi to podobá na jedno heslo. Pracovníci na ministerstve financií boli upozornení v duchu starého hesla: "Kto nejde s nami, ide proti nám." Ale chcem vás upozorniť, že to nie je politická kultúra, to je politická kultúra, proti ktorej ste bojovali v minulosti, a tým, že ste si ju dneska osvojili, ste odkryli len svoju pravú tvár.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, nebudem komentovať vaše pochybnosti o tom, že poslanec má právo predkladať zákony. Rozumiem tomu, že váš záujem a záujem všetkých opozičných poslancov, ktorý zrejme vyvolal takú diskusiu k návrhu zákona, pretože dotkli sme sa vášho boľavého miesta a skrze ten zákon sa láme váš a náš pohľad na realizáciu politiky, veľkej politiky, ale aj politiky v regióne.

    A chcem vás upozorniť na to, že ak ste vy mali takéto praktiky, že ste upozorňovali nejakých ministerských úradníkov na nejaké veci, tak vám garantujem, že z našej strany neodišlo žiadne upozornenie na ministerstvo financií.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, samozrejme, donekonečna treba opakovať niekomu, kto veľmi ťažko chápe, že mestá a obce nebudú mať finančné prostriedky. A presne si myslím to isté, že vláda sa jednoducho zbaví zodpovednosti a povie, že títo primátori a títo starostovia sú tí, ktorí nevedia hospodáriť.

    Pán kolega, chcela by som povedať, že, samozrejme, aj vy ste dokázal to, čo som na začiatku povedala ja v rozprave, že je tu určité kocúrkovo a určitá nekompetentnosť koalície, pretože jeden deň vydá takýto doklad o určitej veci a druhý deň vydá inú doložku k tomuto zákonu. A jednoducho poviem to ľudovo ešte raz, aby to všetci pochopili, čo sa týka tohto zákona. Samozrejme, že občan si môže slobodne voliť zariadenie, ale či sa vôbec do tohto zariadenia dostane, či nerozdelíme občanov na privilegovaných občanov, ktorí dostanú tieto služby, pretože na všetkých sa finančné prostriedky neujdú v tých mestách a obciach, a či neurobíme to, že občania budú nie tí, ktorí tieto služby nedostanú, pretože mestá a obce im nebudú mať ich z čoho zaplatiť.

    A teraz to poviem ešte raz ľudovo, môžeme ísť do obchodu si alebo môžeme ísť do obchodnej siete kľudne si vyberať slobodne, čo si chceme kúpiť, ale musíme mať na to peniaze v peňaženke. Takže jednoznačne, ak tie peniaze nemáme, ak ste ich tam nepreviedli od roku 2003 fiškálnou decentralizáciou, ak ste ich za osem rokov nevedeli toto riešiť, dneska to opäť neriešite a opäť riešite iba čiastočné veci v tomto zákone bez toho, aby ste povedali, občan, odkiaľ na to mesto zoberie? Pretože môžeš si ty vyberať, čo chceš, ak na to nebudeš mať peniaze v peňaženke, ak na to nebude mať mesto a obec v kase, takže nedostaneš nič.

    Takže ja sa toho obávam, že niektorí občania skutočne tú službu vôbec nedostanú a vôbec sa k tejto službe nedostanú a bude to ešte omnoho horšie, ako keď si mohli vybrať zariadenia vyššieho územného celku alebo mesta...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, musím skutočne uviesť, že zákon o sociálnych službách je veľmi náročný zákon, ťažký zákon, ale tak, ako pani Gibalová spolu s pánom Brockom v uplynulých ôsmich rokoch, keď boli v koalícii vo vláde, nedokázali riešiť sociálne služby ani prijať nový zákon na rozdiel od toho, že my sme nový zákon prijali a vyriešili sme svojím spôsobom aj financovanie.

    Na druhej strane treba povedať, že tento návrh, ktorý je predložený, je nad rámec Ústavného súdu. Treba absolútne súhlasiť s pánom poslancom Petrákom, ktorý veľmi presne povedal, o čo sa pri predkladanom návrhu jedná. To, že sa snažíte ísť nad rámec ústavného zákona a operujete tu, že je potrebné ten zákon opätovne a vo veľmi krátkej dobe prijať, vôbec nič by sa nestalo, keby nadobudol účinnosť nález Ústavného súdu a jednoducho tá polveta vypadla. Takže nezavádzajme občanov.

    Tak ako ste neriešili financovanie sociálnych služieb v roku 1998, v roku 2002 pri odovzdávaní kompetencií mestám a obciam a vyšším územným celkom, neriešili ste ich ani pri fiškálnej reforme od 1. 1. 2005, tak ste doteraz nepohli s financovaním. To, že ste možno prisľúbili ZMOS-u, že vyčleníte obciam znovu nejakých 90 až 100 mil. eur, v poriadku, ale treba to zapracovať do rozpočtu a treba dať túto istotu do budúcnosti zo zákona.

    Takže z mojej strany, pani poslankyňa Gibalová, idete opäť s návrhom a len v záujme tretieho sektora, ale nie v záujme občana. Pripomeniem už len jedno, sociálne služby sú dôležité, pretože riešia občanov aj v hmotnej núdzi, aj v sociálnej núdzi a pomáhajú im prežiť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Petrák bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky, ctené kolegyne, kolegovia. Ja v podstate sa plne stotožňujem s faktickou poznámkou, ktorú povedala pani poslankyňa Tomanová, a nechcel som to viac rozoberať vo svojom diskusnom príspevku, ale považujem za potrebné zareagovať na pani poslankyňu Gibalovú.

    Pani poslankyňa, ja nespochybňujem vaše právo ako poslancov podať návrh zákona. To je absolútne v poriadku. To, čo tvrdím, je, že ak má vláda vrátený návrh zákona na dopracovanie a skupina poslancov predloží identický návrh zákona na ďalšej schôdzi bez dopracovania vo veci, ktoré mala vláda, tento návrh zákona, dopracovať, je to zo strany ministerstva práce a sociálnych vecí pohŕdaním Národnej rady Slovenskej republiky a s týmto nemôžem a nikdy nebudem súhlasiť. A nepovažujem to, alebo ak vy to považujete za novú politickú kultúru, tak s touto politickou kultúrou sa ja určite nestotožňujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladatelia novely zákona o sociálnych službách, dovoľte mi, aby som v prvom rade na úvod povedal základné informácie. Aj keď sme o tom hovorili pri predkladanom zákone predloženom vládou, ale predsa len to spomeniem, pretože stále sa tu vtláča zo strany predkladateľov, že celý zákon je protiústavný. Tak dovoľte, aby som ešte raz uviedol, áno, to ste povedali, pán poslanec, vy, aby som vám to pripomenul, a povedala to aj pani predkladateľka. Protiústav...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, lebo zákon o sociálnych službách je protiústavný. Takže, pán poslanec Brocka, nechajte, aby som povedal myšlienky, budete mať možnosť sa k tomu vyjadriť.

    Predkladatelia, ktorí dali podnet na Ústavný súd, dali podnet, že - zjednodušene to poviem - nie je tu dodržaný článok ústavy o slobodnom podnikaní. Bola to jedna časť, ktorá sa týkala jedného písmena v zákone a v dvoch vetách, a Ústavný súd povedal áno, z hľadiska tohto pohľadu, že je tam zamedzená určitá rovnosť možností podnikania, tak je táto časť protiústavná.

    Táto časť je protiústavná, ale nie celý zákon, páni predkladatelia, lebo vy ste to tu povedali. Tak chcem, aby to všetci počuli.

    A chcem zároveň zdôrazniť, že my sme nepristupovali k tomuto zákonu ako k zákonu, ktorý by mal umožniť podnikanie. Prepáčte, sociálne služby sú není o podnikaní. Sociálne služby sú o tom, aby sme tým, ktorí potrebujú tieto služby, aby ich aj dostali.

  • To nie je o tom, či sú to privilegovaní alebo neprivilegovaní. Ten zákon, ktorý tu je dnes v platnosti, bola jedna možnosť, ktorá sa dala urobiť v rámci balíka, ktorý je k dispozícii. Pretože tu sa nedelí na žiadnych privilegovaných a žiadnych neprivilegovaných, pán poslanec Brocka. Pretože všetci tí, ktorí prišli, požiadali, tak mali určitú procedúru, o ktorú sme sa opierali a snažili sme sa pomôcť v rámci možností, pretože je tu nejaký historický dlh, ktorý jednoducho zo dňa na deň nedokážeme zmeniť.

    Veď dnes nie je problém, aby aj samosprávny kraj alebo obec a mesto si založila neziskovú organizáciu, zobrala si do prenájmu akúkoľvek budovu a začala vykonávať sociálne služby. Ale kto to zaplatí? - to je celá otázka dnes. Pretože väčšina neziskoviek, česť výnimkám, alebo všetkých tých, čo poskytujú tieto služby, majú v prenájme priestory a zaťažujú ich, tieto prenájmy, ktoré sa potom prepočítavajú aj do úhrad. Kdež tie samosprávne kraje, obce a mestá majú vlastné priestory, ktoré sa snažia zveľaďovať a poskytovať služby čo najlepšie bez toho, aby sme my nejakým spôsobom rozdeľovali privilegovaných, neprivilegovaných.

    Možno je to práve preto tá vaša rétorika, lebo vy to tak robíte. Vy to tak robíte, takýmto spôsobom, čo robíte. Nielenže flagrantne porušujete legislatívny proces, pretože táto snemovňa povedala, že treba vrátiť vláde na dopracovanie zákon. Nie, aby ste vy prišli a položili sem nový zákon, ktorý ste okopčili, a naviac tí istí úradníci na ministerstve financií sa vyjadria, že zrazu to nemá dopad na rozpočty obcí a miest.

    Veľmi ma prekvapilo konštatovanie vo faktickej poznámke pána primátora Ďurkovského, primátora hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Ak primátor povie, že jedná sa o jeden ten istý balík peňazí, ktorý sa len musí prerozdeliť cez viacej subjektov, tak vôbec nevie, o čom rozpráva. Pretože tento jeden balík, ktorý tu dnes prerozdeľujeme, ten už dnes prerozdeľujeme pre tých, čo sme schopní financovať. To sa nedá v tom zákone urobiť tak, že dnes budeme prerozdeľovať ten balík viacerým, pretože tam je presne stanovené, koľko sa má prispieť na odkázanosť, a presne stanovené, koľko sa má prispieť na takzvané prevádzky, na takzvanú prevádzku. A to ma teda prekvapuje, pretože je tu dosť starostov, primátorov. Ja som za samosprávu krajskú, to znamená, som predseda a viem, o čom hovorím.

    Čiže ešte raz, vážené poslankyne, vážení poslanci, toto nie je o tom, že by niekto nechcel dať sociálnu službu. Všetci, ako sme tu, chceme poskytnúť všetkým tým, ktorí majú na to nárok, sociálnu službu, ale otázka znie, kto to zaplatí? A zaplatiť to nemá z čoho samospráva či obce, alebo mestá a tobôž, keď ešte to isté ministerstvo napíše takúto vec do vášho zákona, že to nemá dopad na rozpočty obcí a miest. Tak to je niečo, čo nemôžem ináč nazvať, len ako nehoráznosť a je to likvidácia samosprávy a krajov.

    Bolo tu povedané rovnako, že vláda musela upraviť tento zákon, pretože tu je nález Ústavného súdu. Ale nález Ústavného súdu hovorí o tom, že akonáhle je vyrieknutý nález, tak stratí účinnosť tento úsek, ktorý je v tom náleze spomínaný, no a po šiestich mesiacoch stratí aj platnosť. To znamená, je tu stále ešte priestor na to, aby sme mohli rokovať a hľadať priestor na to, ako budeme financovať tieto služby. Veď o to tu celé ide. Preto ten zákon, ktorý je tu dnes v platnosti, zohľadňoval možnosti, ktoré sú tu, ktoré máme. Ale vy nezohľadňujete absolútne nič a chcete zdecimovať samosprávu a zabúdate na to, že v samospráve sú nielen smerácki a opoziční starostovia, ale sú tam aj vaši starostovia a primátori, ktorí budú mať rovnaké problémy to financovať, a na koho to dopadne? No dopadne to predovšetkým na tých, ktorí tú službu potrebujú - to sú naši dôchodcovia. A toto nie je náš záujem určite, na tom sa zhodneme.

    A chcem ešte pripomenúť pánovi Padovi, pán Pado už tu nie je, ale hovorí, že my sme urobili zákon, ktorý je protiústavný, to bolo tiež z jeho úst. No ja mu pripomeniem, že my máme úctu k nálezu Ústavného súdu. My sme boli tí, ktorí vo vláde sme upravili zákon, ktorý vaša predchádzajúca vláda, kde sa nachádzalo SDKÚ aj KDH, zobralo invalidným dôchodcom invalidné dôchodky. My sme to napravili za cenu ťažkých strát, že sme museli z rozpočtu nájsť finančné prostriedky a vrátiť to späť. Čiže my máme úctu k Ústavnému súdu, ale nie takú ako vy, že prednesiete tu návrh zákona, ktorý ide nad rámec. A to som už zdôvodnil pri svojom vystúpení, keď to predkladal ešte pán minister sociálnych vecí.

    Takže ja by som vás chcel poprosiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako v tom hlasovaní dobre zvážte, čo urobíte, pretože tu nejde o to, že by niekto nechcel poskytovať služby, tu ide o to, aby sme našli model, ktorý bude trvalo finančne udržateľný.

    A preto podporujem návrh mojich kolegov o prerušení rokovania o tomto návrhu. Vyzývam aj touto cestou aj vás, páni poslanci, ktorí to predkladáte, konečne povedzte pánovi ministrovi, že nech nás zvolá a poďme rokovať o tom, ako to budeme financovať. Pretože toto, čo sa tu deje teraz, dopadne tak, že vy schválite zákon, ktorý nebude mať kto financovať, pretože samosprávy krajské ani obce a mestá na to finančné prostriedky nemajú. A to predsa nechceme. Poďme rokovať o tom, ako finančne nastavíme rámec v rozpočtoch, a určite takýmto spôsobom k tomu pristúpime aj my. A na túto debatu sme pripravení vždy.

    My nechceme urobiť to, čo sa snažíte urobiť vy, že chcete sprivatizovať už aj štát. My nechceme sprivatizovať štát ani samosprávu.

  • My chceme ľuďom dať to, čo im patrí, a postarať sa o nich tak, ako slušný sociálny štát má urobiť pre svojich občanov, ktorí svoje roky produktívne venovali tomu, aby mohli, keď bude treba sa o nich postarať, sa postaral o nich štát a samospráva. Ale nie tak, že budete likvidovať jedného na úkor druhého, a pritom ten, kto bude rukojemníkom, je práve ten, ktorý má tú službu dostať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Desiati poslanci sa prihlásili, deviati poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, ja sa vás chcem opýtať, môže sa financovanie konkrétneho problému riešiť porušovaním ústavy? Pretože pri riešení tohto konkrétneho problému vaša vláda sa zmohla iba na to, že prijala úpravu, ktorá nie je v súlade s ústavou. Tak to je tá politická kultúra?

    Hovoríte, že sme chceli pri decentralizácii verejnej správy zdecimovať samosprávu. Ja tu mám jednu správu, kde sa hovorí aj o rozpočtových dôsledkoch pre samosprávu prvý rok po daňovej reforme a výnosy pre samosprávu boli oproti plánovanému rozpočtu o 20 % vyššie. Čiže do samosprávy začalo natekať oveľa viac peňazí. A to, že nie všetci starostovia dokážu narábať, zodpovedne narábať s týmito zverenými finančnými prostriedkami, je fakt. Pretože je dojemná vaša starostlivosť o financovanie, ale skutky sa akosi rozchádzajú s činmi.

    Napríklad ja jednu perličku uvediem z Košíc, kde SMER konkrétne podporuje za starostku na sídlisku Nad jazerom pani Jenčovú, ktorá si v roku 2009, ktorá v roku 2009 prijala v čase vrcholiacej krízy odmeny 250 000 korún a teraz čaká, tak ako ostatní starostovia, na vykrytie nedostatku financií. Tak toto je konkrétna finančná politika starostov aj s podporou SMER-u.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť pána kolegu Juraja Blanára, pretože je vidieť, že veci rozumie, a presne to, čo povedal, že peniaze sa nedajú ináč prerozdeliť, pretože sú presne určené podľa zákona na odkázanosť a na prevádzku. A vy ste to nezmenili. Vy ste to nezmenili doposiaľ. Takže tento balík sa ináč prerozdeliť nedá.

    Tak by som sa chcela spýtať pani predkladateľky v záverečnej reči, aby vystúpila, a tým ju aj vyzývam, aby v záverečnej reči povedala, ak nechcú jedného občana uprednostniť na úkor iného a jedným sa služba dostane a iným nie, pýtam sa predkladateľky: Ako zabezpečí finančné prostriedky, aby sa každému občanovi táto služba dostala? Ak to je skutočne úmysel pomôcť občanov a nie neziskovkám a súkromnému sektoru, pýtam sa ešte raz: Akým spôsobom vykryjete tieto finančné prostriedky pre mestá a obce? Pretože jednoznačne, ako som povedala, v tej fiškálnej decentralizácii 2003 ste to neporiešili, v 2002 až do 2005, osem rokov ste vládli a teraz opätovne predkladáte zákon, vlastne ja chápem, že je to úprava Ústavného súdu, ale očakávala som, že áno, ak Ústavný súd vyriekne takéto rozhodnutie, ale jednoznačne povieme aj "B", odkiaľ to budeme financovať.

    Čo sa týka primátorov a starostov, by som chcela povedať, že aj v Humennom je pán primátor Kostelník a ho podporuje SDKÚ, KDH, dal si 400 000 odmeny a takisto teraz jednoducho čaká. A keď sa schvaľoval rozpočet o sociálnych službách, tak v kolónke sociálne služby bola nula. SMER navrhol 3 mil. korún, pretože povedal, že nie je to potrebné vykrývať, pretože zákon je taký, aký je, uvidíme, či sa upraví, či sa neupraví. Čiže nielen starostovia a primátori, ako spomínajú kolegovia, ale aj starostovia a primátori s podporou SDKÚ si berú trikrát vyššie odmeny. Trikrát vyššie odmeny. A keď sme to trikrát dali, aby jednoducho pán primátor si túto odmenu zobral, aby dal na povodne, tak sa usmieval a kandiduje ďalej za SDKÚ, KDH.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blanár, veľmi uhladene a veľmi dôveryhodne ste vystúpili, ale keby ste boli tak vystupovali ešte za vlády bývalej, keď pani ministerka predložila návrh zákona do parlamentu, ten bol lepší ako pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Vaľovej v tom čase, ktorý ten zákon dostali do stavu, kedy sa stal aj protiústavným v tomto paragrafe.

    Vy dnes vyzývate na nejakú debatu pána ministra, pánov poslancov. Pýtam sa vás, kde ste boli štyri roky, keď sme žiadali diskutovať o tomto zákone, aby sa boli riešili nielen legislatívne normy, ale aj práve financovanie? Kde sú nejaké návrhy, ktoré by ste vy, pán poslanec, pán župan, navrhli za štyri roky, aby ten zákon bol aj vykonateľný v praxi s tým, že by bolo dostatok financií? Dnes máte krásne reči, chcete diskutovať, ale za vašej vlády žiadna diskusia nebola možná.

    Pani poslankyňa Gibalová sa pokúšala mnohokrát navrhovať riešenia, ale nebrali ste to v úvahu. Ale dnes chcete sa tváriť ústretovo. Pýtam sa, kde je nejaké prehodnocovanie majetku občanov, ktorí sa dostávajú do tejto sociálnej núdze, ale nie z dôvodu majetkového, z dôvodu starostlivosti? Prečo ste neprišli s nejakým návrhom vy, pán poslanec Blanár, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Tomanová? Dnes ste veľmi múdri a dnes sa tvárite, že treba to riešiť finančne. Čo ste vy urobili za štyri roky? Nič. Nič a zdroje preto nie sú dnes, lebo ste ich nepripravili, pán poslanec, ani vaša strana, ani vaša ministerka.

    Čiže hovorme si tu pravdu. Ja som tu dosť dlho, pán poslanec, v parlamente, aby som videla tú kontinuitu tých vystúpení, ale, bohužiaľ, tu diskusia za vašej vlády bola nulová a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám pekne. Pani poslankyňa Gibalová.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Chcel by som aj poprosiť kolegov zo SMER-u, keby nevykrikovali k rečníkovi.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Blanár, vy veľmi dobre viete, že fyzická osoba a poskytovateľ sú spojené nádoby. Ak fyzická osoba nemá slobodný výber, zamedzení sa, samozrejme, aj príliv finančných prostriedkov a prevádzka a rozvoj poskytovateľa, teda takýmto postupom dochádza k úplnému zániku poskytovateľa. A to sa stávalo v období po prijatí, aj stáva postupne po prijatí tohto zákona.

    Pán Blanár, pani poslankyňa Sabolová sa vás opýtala, prečo ste neprišli s návrhom vtedy, keď sa o zákone rokovalo a keď sme o tom chceli komunikovať tak, ako to teraz vy nás vyzývate? Nuž ja mám na to odpoveď. Neprišli ste preto, lebo ste významne vstupovali do zákona pri predkladaní, ktorý má takú podobu, akú má.

  • Dlho som premýšľal, pán kolega Blanár, či reagovať vo faktickej na vyše vystúpenie, pretože nechcel som sa dať vyprovokovať k emotívnemu vystúpeniu.

    V prvej polovici ste si najprv postavili takú konštrukciu, ktorú ste potom vyvracali, že nie je pravda, že celý zákon je v rozpore s ústavou. Celý zákon o sociálnych službách. No teda ak ste nás tak chytili za slovo, určite sme to tak nemysleli, lebo keby bol celý zákon o sociálnych službách v rozpore so slovenskou ústavou, tak by ho Ústavný súd zrušil celý. Ale my sme niekoľko razy opakovali, že hovoríme o § 8. Ten je v rozpore s ústavou, odsek 2, 3, a Ústavný súd o ňom rozhodoval.

    Ale čo bolo zaujímavé a čo sa mi páčilo, konštruktívny bol záver: Poďme spolu riešiť problém financovania sociálnych služieb. No, pán kolega, ale toto nie je obsahom tohto návrhu zákona. Na toto my poslanci alebo tá skupina poslancov si netrúfa v tejto chvíli, naozaj to bude zložitejší, komplikovanejší zákon.

    A na vašu otázku, že no kto to zaplatí? No, pán kolega, my všetci to zaplatíme. Naozaj. Sociálne služby budeme musieť zaplatiť všetci. A ak ich bude oveľa potrebných ako teraz, no tak to bude stáť z rozpočtu viac peňazí daňových poplatníkov alebo si budú musieť klienti a ich rodinní príslušníci viac zaplatiť. Ale vy ste to zjednodušili. Teda myslím nie vás konkrétne, ale bývalú vládu, že ona si uvedomila veľkosť toho problému, vedeli, že nemajú pre všetkých, tak sa rozhodli doregulovať tak, že jedným dáme viac a na tých druhých neostalo. A, samozrejme, trpí potom ten posledný klient, že on na to nemá, lebo do toho verejného sa nedostal a musí platiť viacej alebo jeho rodinní príslušníci. A to je tá nespravodlivosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Blanárovi, že z pozície župana zhodnotil tie negatívne dôsledky, ktoré tento návrh, ktorý predkladá pani poslankyňa Gibalová, spôsobí a aký dopad bude mať na rozpočty samosprávnych krajov.

    Zaznievala tu v diskusii taká pripomienka, že prečo naša vláda nezabezpečila financovanie sociálnych služieb. Ale tento problém, ktorý dnes s financovaním vzniká, tak za nás nevznikol, lebo vy predkladáte tento návrh zákona, ktorý spôsobí obrovské výpadky v samospráve. Takže tá otázka nemá byť nasmerovaná na nás, ale na vás, že predkladáte návrh zákona, o ktorom všetci vieme, že spôsobí problémy vo financovaní.

    Niektorí hovoria, že to nie je náš problém, ako teraz môj predrečník vo faktickej poznámke, ale to je náš problém. Lebo keď predkladáme zákon, ktorý bude mať významné dopady na rozpočty obcí, miest a samosprávnych krajov, tak by sme mali navrhnúť aj riešenie tohto problému.

    Ak tu zaznela pripomienka, že fiškálna decentralizácia znamenala 20-percentný nárast príjmov do rozpočtov obcí a miest. Áno, len treba povedať, že prešli aj mnohé nové originálne kompetencie, či už materské školy, školské kluby detí, školské jedálne, opatrovateľská služba, viaceré originálne kompetencie na úseku ochrany prírody, správy ciest a tak ďalej atď. Čiže áno, rozpočty miest a obcí sa po fiškálnej decentralizácii navýšili, ale navýšili sa aj mnohé nové kompetencie, ale aspoň to bolo ako tak sprevádzané finančným nárastom.

    Teraz sa predkladá zákon, ktorý možno až 20 %, možno až 20 % zasiahne rozpočty obcí a miest. Napriek tomu nikto nepredkladá z predkladateľov nejaký spôsob, ako to finančne zabezpečiť. Ale ak sa pýtame - a to poviem potom v ďalšej faktickej poznámke, lebo už nestihnem.

    Ďakujem pekne.

  • Si to dobre rozložte. Pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Musím podporiť pána kolegu poslanca Blanára, že má pravdu a treba sa nad tým zamyslieť, lebo tento návrh skupiny poslancov na jednej strane rieši určitú nespravodlivosť či nerovnosť pri poskytovaní sociálnych služieb, ale na druhej strane nesie riziko, že príslušný samosprávny orgán, napríklad vyšší územný celok, nebude mať dostatok finančných prostriedkov, aby uspokojil v takej finančnej výške, ako v súčasnosti všetky požiadavky občanov sú.

    V praxi to bude znamenať, že príspevok zo strany vyššiemu územnému celku bude musieť byť zákonite nižší a občan bude nútený uhrádzať vyššiu čiastku za poskytované služby. Tým občanom, ktorým už samosprávny orgán prispieva na sociálnu službu, bude musieť príspevok znížiť. A je potrebné, aby tento návrh zákona bol podporený aj v doriešení finančného krytia. A už dnes obce a mestá, ako aj vyššie územné celky majú vážne problémy v oblasti financií. Samospráva už nie je schopná finančne pokryť všetky potreby, povinnosti, ktoré jej vyplývajú z jej kompetencií.

    Týmto návrhom zákona sa opäť presúva problém na samosprávu a v konečnom dôsledku na občana. V praxi to znamená, že nestačí dať občanovi pocit slobody, aby sa mohol rozhodnúť o tom, akú sociálnu službu od akého objektu chce ju využiť, ale treba mu dať aj pocit istoty, že jeho potreba bude aj finančne vykrytá v konkrétnom samosprávnom orgáne.

    Treba zdôrazniť, že v sociálnej oblasti je takýchto anomálií viacero, a preto by bolo vhodné riešiť problém komplexne a v spolupráci so ZMOS-om, s predstaviteľmi vyššieho územné celku a ďalšími kompetentnými, aby bol zákon aj vykonateľný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja sa opäť vrátim a trochu načriem do histórie sociálnych služieb.

    Viete, vyčítať to, že vláda za štyri roky neurobila nič, ale vláda predchádzajúca, teda sme prišli s novým návrhom zákona a tento bol schválený. A určite ten zákon je dobrý. Máme hodnotenia z Organizácie Spojených národov, kedy hovoria o tom, že tento návrh je jeden z najlepších návrhov zákona o sociálnych službách z členských štátov Organizácie Spojených národov.

    Nedá mi však, aby som nepovedala, ktože to od roku 1998 nebol schopný pripraviť nový návrh zákona? Kto v roku 2004 pripravil prílohu k zákonu, ktorá nebola krytá finančnými prostriedkami a bol stanovený minimálny finančný príspevok organizáciám z tretieho sektoru, ktoré poskytujú sociálne služby? Nuž boli ste to vy, ktorí ste za to hlasovali, KDH, SDKÚ, vtedy ešte bývalé SMK, ale mnohí z vás sú tu aj za túto časť.

    Hovoriť o tom, že sme prišli so zákonom a nevyriešili sme financie, je skutočne hlúposť. Pretože okrem toho, že sme vyčlenili 270 mil. eur v rámci operačného programu, Regionálneho operačného programu, sme taktiež vykryli obciam i vyšším územným celkom náklady na aplikáciu nového zákona o sociálnych službách a taktiež náklady súvisiace s financovaním zariadení, ktoré vznikli po roku 2002 a ktoré ste vy neriešili. Zopakujem, vy ste ich neriešili, po roku 2002 ste ich nechali tak, že mnohé išli do zániku. Môžem hovoriť o zariadeniach v Banskobystrickom kraji pre deti, ktoré skutočne neboli dofinancované a obce na to nemali. Vôbec nepripravené odovzdávanie sociálnych služieb v roku 2002 pri schvaľovaní a príprave zákona č. 416. Nikdy nezabudnem na to, keď povedali neziskové organizácie, ako sa dostaneme k majetku, keď ich dáte obciam a vyšším územným celkom? Nehanbíte sa za to?

  • Ďakujem pekne. Dúfam, že v mojej odpovedi sa nájdu viacerí prispievatelia faktických poznámok.

    Viete, ak niekto hovorí o tom, že kraje a obce a mestá majú viacej finančných prostriedkov, tak zároveň hovorí o tom, že chceme, aby boli v starých školách naďalej vyučované naše deti, chceme, aby v starých nemocniciach boli ošetrovaní naši občania, a môžem pokračovať, jazdili po rozbitých cestách.

    Viete, aký je to modernizačný dlh? Čo musí dobehnúť samospráva? Toto môže povedať len niekto, kto v živote v samospráve nebol, nevie, o čom hovorí. To mi je naozaj ľúto, keď to musím takto povedať, pretože o tom je celá podstata.

    Páni poslankyňa Sabolová, ak ste teda počas minulej vlády mali predstavy o financovaní, ako urobíte celú tú decentralizáciu, tak ste to mali urobiť teraz. Ja som nebol v minulom parlamente a som, keď ste ma označili, že som ovplyvňoval tento zákon, no ďakujem, že mi pripisujete nejaké také schopnosti, ktoré som si neuvedomil, ale predovšetkým nám ide o ľudí. O ľudí, aby bolo o nich postarané. A to v našom kraji robíme aj naplno, to si buďte istí, pretože náš kraj má najviac lôžok, najviac poskytujeme tieto služby a ku nám sa ľudia hlásia prednostne, pretože chcú byť v našich zariadeniach, ktoré zveľaďujeme, robíme ich lepšími.

    A nehovoríme o tom, ako hovorí pani Gibalová neustále, o zániku poskytovateľov. Ja sa nestarám o poskytovateľov, či zaniknú, alebo nie. Oni sa dali na podnikanie a musia vedieť, čo s tým urobia. Ja sa starám o klientov, aj obce a mestá tak, aby dostali službu, ktorá im právom patrí.

    A, pán poslanec Brocka, ak vy hovoríte, že tento zákon nerieši financovanie a rieši len Ústavný súd, prepánajána, pán poslanec, Julo, keď už musím takto familiárne ti povedať, ty si bývalý minister sociálnych vecí, ty si predkladal nejaké zákony, ktoré by neboli finančne kryté? Ako môžeš niečo takéto povedať vo svojom príspevku, a pritom vieš, že financií na toto jednoducho nie je. Tak to ma veľmi mrzí a je to škoda.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja sa budem snažiť zhrnúť pár vecí. Nebudem sa dotýkať tých, na ktoré som už reagovala vo faktických poznámkach na jednotlivých vystupujúcich.

    Ja by som chcela opäť zopakovať, že návrhom sa upravuje možnosť fyzickej osobe výber poskytovateľa sociálnej služby, ktorej obec alebo VÚC sociálnu službu zabezpečí, čím sa jednoznačne zabezpečí právo klienta nielen na výber služby a jej poskytovateľa, ale aj právo na dostupnosť sociálnej služby.

    V tom vidím najväčší problém sporného § 8. Inými slovami povedané, zabezpečuje sa vykonateľnosť práva fyzickej osoby na výber poskytovateľa s možnosťou poskytnutia príspevku na daný výkon sociálnej služby.

    Teda zohľadňuje tento návrh vykonateľnosť práva, dostupnosť služby, toto samozrejme, že ak, čo tu odznelo už veľakrát, že bude mať právo a vy ste to mnohí vo svojich vystúpeniach potvrdili, že nemá právo, teda nemá právo podľa platného zákona celkom si fyzická osoba vybrať poskytovateľa. Áno, samozrejme, že s týmto právom vybrať si poskytovateľa je aj príspevok, ktorý pôjde k poskytovateľovi, ktorého si fyzická osoba vyberie. Ale tento istý príspevok na daný výkon sociálnej služby u neverejného poskytovateľa je ten istý, ktorý by bol použitý za rovnakých podmienok formálnych, ako je napríklad náklad u neverejného poskytovateľa. Hovoríme o rovnakých nákladoch na verejného i neverejného poskytovateľa podľa takých definícií financovania, aké sú platné a aké sa uplatňujú podľa zákona č. 448 o sociálnych službách.

    Chcem upozorniť na to, že zákon stanovuje, aké podmienky má splniť fyzická osoba, ak chce byť prijímateľom sociálnej služby, teda sociálne služby sa neposkytujú všetkým fyzickým osobám automaticky. Lebo z vašich poznámok to tak vyplýva, že vy máte hrôzu, panický strach a strašíte tu ľudí, všetkých starostov a primátorov, že teraz sa budú ľudia húfne hlásiť k tomu, aby im boli poskytnuté sociálne služby. Musia splniť isté podmienky, o ktorých hovorí zákon. Predkladaný návrh upravuje len postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby. Poskytovanie finančných príspevkov zostáva nezmenené.

    Vy hovoríte, hovorili ste, pán poslanec Blanár, o nejakých súkromných sanatóriách, vykresľovali ste hororové scenáre, ale naozaj nevidíte, nechcete a nevnímate to, že niektoré zariadenia, ktoré poskytovali sociálne služby ako registrované, poskytovali ich ako štandardné služby na dobrej úrovni, naozaj zanikajú preto, lebo klienti si nemohli vybrať poskytovateľa, a teda tieto zariadenia mali zamedzený prístup finančných prostriedkov na svoje služby a na svoj rozvoj.

    Pani poslankyňa Vaľová vo svojej faktickej poznámke, na ktorú som už nemohla reagovať, spomenula, že v súkromných zariadeniach si budú musieť klienti priplatiť. Áno, ja s ňou súhlasím. My nehovoríme teraz o súkromných zariadeniach, my hovoríme o neverejných poskytovateľoch. V súkromných zariadeniach, ktoré existujú a pracujú na báze ziskovosti, si budú musieť zaplatiť. Ale opakujem, zavádzate, ak nepoužívate správnu terminológiu a nerozlišujete zariadenia na verejné, neverejné a súkromné, ktoré sú na báze zisku. Tam je to úplne relevantné.

    Pani poslankyňa Vaľová má úplnú pravdu, že niektorí občania nedostali sociálnu službu a niektorí sa jej, žiaľ, ani nedožili, pretože si nemohli vybrať poskytovateľa a do ponúknutého verejného zariadenia buď nechceli nastúpiť, alebo nedočkali sa toho nástupu kvôli poradovníku, ktorý existuje. A vy viete veľmi dobre, že je minimálne 16-tisíc čakateľov na poskytovanie sociálnej služby.

    Pani poslankyňa Tomanová, ste sa vyjadrili, že áno, že je potrebné alebo že súhlasíte s tým, že by mali vypadnúť iba sporné vety z § 8. Áno, pani poslankyňa Tomanová, treba sa pozrieť pravde do očí, takto naformulované ustanovenie, ako je, ak by vypadlo, opäť by sa dostali klienti a fyzické osoby do veľkej neistoty a boli by rukojemníkmi rozhodovania samospráv.

    Počas celej rozpravy tu padali výzvy o tom, aby sme si sadli k spoločnému stolu, rokovali a vymysleli nejaký model financovania, ktorý by nedostal samosprávy do ešte krízovejšej situácie. Chcela by som vás uistiť, páni poslanci z opozície, že komunikujeme aj so ZMOS-om a budeme hľadať a hľadáme aj riešenia, ktoré budú premietnuté do konkrétneho návrhu v zákone, v novele zákona o sociálnych službách.

    Ale zároveň by som chcela povedať, že nie týmto zosúladením § 8 zákona o sociálnych službách, tak ako to vy tu podsúvate, sa dostanú samosprávy do problémov. To je váš šikovný marketingový ťah, na tom ste si postavili svoju politiku a naozaj sa tu láme pravý a ľavý pohľad na realizáciu sociálnej politiky. A vidím, že to vaše bolestivé miesto, ale nie neverejní poskytovatelia, ba dokonca nie ani verejní poskytovatelia, ale stále zväčšujúci sa záujem, a nielen záujem, ale stále väčšia a väčšia potreba, pretože demograficky vývoj je taký, aký je, nás bude tlačiť do toho, aby sme vyriešili naozaj systémovo a nebojácne aj vo vzťahu k fiškálnym záležitostiam sociálnu politiku v tejto oblasti, v oblasti poskytovania služieb. Že je to vážna vec, ukazuje nielen táto rozprava, ale naznačujú to, áno, aj primátori, aj starostovia, a najmä hovoria nám to občania a najmä tí, ktorí žijú v stálej neistote, kto a za akých podmienok sa postará o nich v núdzi staroby, choroby alebo zomierania.

    Preto prosím, aby sme podporili tento prvý krok k tomu, aby aj sociálna politika v službách dostala novú tvár, a toto posunutie tejto novely zákona do druhého čítania je prvý krok k realizácii tohto úmyslu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám. Chce sa v rozprave vyjadriť spravodajca? Nech sa páči.

  • Áno, pán predseda, dvomi vetami zhrnúť diskusiu k tomuto návrhu zákona.

    Vystúpili traja poslanci. Vo faktických dve až tri desiatky poslancov. Z tých troch poslancov v rozprave dali dvaja poslanci návrh na hlasovanie, procedurálny návrh. Pani poslankyňa Vaľová, aby sme nepokračovali v rokovaní, aby bol vrátený zákon na prepracovanie. A pán poslanec Petrák navrhol vrátiť zákon na dopracovanie. Myslím si, že sú to identické návrhy, že pri hlasovaní môžeme jedným hlasovaním o tomto procedurálnom návrhu hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vidím, že pán poslanec Jurčík má notebook. To už je môj, tak skús si na to, prosím ťa, položiť, tak.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 145. Návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí č. 131.

    Dávam slovo Ľudovítovi Jurčíkovi, aby návrh zákona uviedol, a poprosím pána poslanca Přidala, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, vážení pán predseda...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáč, bolo by dobré si ten káblik zmeniť. Či?

  • Reakcia rečníka.

  • To je len pre teba? Ty to nechceš dať, aha. Dobre.

  • V súčasnosti výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je podporovaná zákonom č. 309/2009, ktorý hovorí o podpore obnoviteľných zdrojov vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, tzv. zariadení typu KVET, skrátene povedané. Od momentu, kedy sa tento zákon schválil, prišlo pomerne k výrazným zmenám, ktoré sa týkajú predovšetkým nákladov na obstaranie technológie, nákladov na obstaranie systémových riešení, a preto je potrebné sa prispôsobiť tomu, čo momentálne je na trhu, alebo resp. aká je aj situácia v okolitých štátoch.

    Samozrejme, je celkom logické, že ten zákon umožnil podnikateľom, ktorým nemožno vytýkať žiadnym spôsobom, že sa mu prispôsobili, aby sa nadmerne prihlasovali, alebo resp. žiadali o povolenia na pripojenie do distribučných sietí jednotlivých distribučných spoločností na Slovensku, a tým nejakým spôsobom podnikali, dá sa povedať, na úkor štátu a na úkor všetkých tých, ktorí elektrickú energiu budú platiť. Je celkom logické, že najväčší problém obnoviteľných zdrojov je v tom, že samotný zdroj je takzvaný, predovšetkým pokiaľ ide o fotovoltaické elektrárne, je nepredikovateľný. To znamená, má veľké kolísanie výkonu a výroby elektrickej energie, čiže nemožno predpovedať, že v akom časovom horizonte koľko vyrobí. A to, samozrejme, vytvára nároky na zabezpečovanie záložných zdrojov a zároveň ponúka v takom druhom kroku aj kšeft a biznis pre tých, ktorí záložné zdroje húfne postavili, lebo to je ten ďalší krok, ktorý nemožno, samozrejme, nikomu zasa uprieť, lebo išiel podľa zákona a zohľadňoval všetky podmienky, ktoré prenosová sústava, resp. distribučné spoločnosti si stanovili.

    Prirodzene, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má v zmysle platného zákona len obmedzené možnosti, ako regulovať cenu elektrickej energie. Tieto skutočnosti si uvedomila aj predchádzajúca koalícia, keď k 1. máju 2010 spravila určitú zmenu v zákone - a ja si dovolím povedať, že k lepšiemu - a určitým spôsobom pribrzdila tento rozlet, ktorý, dá sa povedať, sa dostal do situácie, že podľa počtu vydaných povolení a prísľubov na pripojenie sme prekročili technické možnosti elektrizačnej sústavy Slovenska. Je, samozrejme, nevyhnutné, aby sme si uvedomili, že máme viacero zdrojov alebo máme viacero zdrojov výroby elektrickej energie, tzv. zelených zdrojov, pretože tam je aj bioplyn, že je tam biomasa, že sú tam veterné elektrárne, ale primárny problém predstavujú fotovoltaické, lebo tie sa výrazným spôsobom vzhľadom, dá sa povedať, na jednoduchú technológiu podpísali na tom, že počet odsúhlasených, alebo resp. akceptovateľných, akceptovaných, pardon, pripojení je už na takej úrovni, že jednoducho tá prenosová sústava to nie je schopná absorbovať.

    Ja by som bol veľmi rád, keby sme sa tomuto zákonu venovali s plnou vážnosťou, lebo jeho najväčším efektom má byť to, že aby sa nezvýšila cena elektrickej energie ani pre občanov, samozrejme, ani pre podnikateľov. Lebo ten dopad by bol siahodlhý. A je tu ešte jeden taký zásadný pohľad, možno môj osobný a možno aj stranícky, trošku, že myslím si, že v rámci očisty podnikateľského prostredia my by sme mali zamedziť tomu, aby časť podnikateľov žila na úkor ďaleko väčšej väčšiny podnikateľov a všetkého obyvateľstva. Lebo to takto momentálne je.

    Podnikanie obnoviteľných zdrojov je jeden jediný druh podnikania prakticky na Slovensku, kde je garantovaná cena a garantovaný predaj produktu. No ja si myslím, že to by sme mohli potom garantovať všetkému, od kováčov cez zámočníkov, údržbárov, ja neviem hodinárov, takže preto takýto názor. A, samozrejme, je tu ešte aj otázka zabezpečenia kvality alebo fungovania elektrizačnej prenosovej sústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pán poslanec Přidal. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, ako spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 145), podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona a o tom, že návrh nemá dopad na verejné financie. Osobitnú časť dôvodovej správy, tá obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, a návrh tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Cieľom tej predmetnej novely je prispôsobiť zákon novým podmienkam, ktoré nastali v poslednom období a umožnili neočakávaný nárast žiadostí o výstavbu a pripojenie do energetickej sústavy nových fotovoltaických elektrární. Tieto elektrárne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán Přidal. Pán poslanec Vážny, keby ste mohli, prosím vás, vonku telefonovať. Ďakujem.

  • Tieto elektrárne medzi laickou verejnosťou sú známe ako slnečné elektrárne, patria do kategórie obnoviteľných zdrojov. Obnoviteľné preto, že ako zdroj pre výrobu energií využívajú dopadajúce slnečné žiarenie, ktoré je prakticky nevyčerpateľným zdrojom pre súčasnú ľudskú civilizáciu.

    Ďalším prínosom týchto elektrární je, že v procese výroby elektrickej energie sú neškodné voči životnému prostrediu tým, že neprodukujú žiadne emisie - skleníkové plyny. Ale, tak ako tu bolo už povedané, posledný rok-dva výrazne poklesla cena solárnych panelov vyrábaných na báze polykremíka a súčasný technologický pokrok umožnil vyrábať nové typy panelov s vyššou účinnosťou. Tento trend, aj keď viac-menej sa očakával, ale neočakávala sa taká intenzita tohto trendu, navyše po prudkých obmedzeniach vo výstavbe tohto typu elektrární v Španielsku nastal prebytok solárnych panelov na trhoch Európskej únie.

    Keďže Slovensku ako členskej krajine tiež vyplývajú určité záväzky aj v oblasti výroby elektrickej energie, presnejšie dodržanie určitého minimálneho podielu vyrobenej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, podnikatelia využili naskytnutú príležitosť a začali investovať do výstavby nových fotovoltaických elektrární. Táto oblasť podnikania má naozaj svoje čaro, lebo podľa súčasnej legislatívy štát takúto vyrobenú energiu podporuje, jednak formou dotácií určených na krytie časti nákladov spojených s výstavbou a najmä formou mimoriadne zaujímavých výkupných cien takto vyrobenej elektriny.

    Ak by štát do tohto procesu nezasiahol zavedením prísnejších pravidiel výstavby fotovoltaických elektrární, potom by proces výroby takejto elektriny prestal byť prínosom a stal by sa čiernou morou, a to nielen pre energetikov, podnikateľov, ale v konečnom dôsledku hlavne pre všetkých občanov.

    Tento trend má teda niekoľko negatív, ktoré dopadajú na občana aj podnikateľa. V prvom rade je to cena elektrickej energie, keďže výkupná cena vyrobenej elektrickej energie z takýchto elektrární je garantovaná štátom a je viacnásobne vyššia ako cena elektriny vyrobená napr. z klasiky alebo z jadrových elektrární. Potom štát musí vo svojom rozpočte nájsť zdroje na zaplatenie takto vyrobenej elektriny. Ak tieto zdroje štát získa, ako ich získa ináč ako v konečnom dôsledku, že budú zvýšené ceny elektriny.

    Druhým, veľmi výrazným negatívnym neprimeraným, teda negatívom neprimeraného veľkého inštalovaného výkonu fotovoltariky je to, že nevieme, kedy bude svietiť slnko, alebo je to nepredvídateľnosť intenzity slnečného svitu, v prípade slnečných dní môžu vyrábať elektrinu na plný inštalovaný výkon, ale v prípade zatiahnutej oblohy je podiel dodanej elektriny len zlomkom z ich inštalovaného výkonu a túto teda "nevyrobenú" elektrinu je nutné vyrobiť z iných zdrojov.

    V praxi to znamená, že v prípade prevádzky fotovoltaických elektrární musia byť v pohotovosti iné zdroje výroby elektrickej energie, klasické elektrárne na fosílne palivá, vodné, resp. jadrové, ktoré v prípade potreby zaskočia. Udržiavanie týchto zdrojov vyžaduje nemalé náklady, ktoré sa tiež premietnu do ceny elektrickej energie.

    Ďalším negatívom, o ktorom tu ešte nebolo hovorené, je to, že v prípade výstavby nových fotovoltaických elektrární - a treba to tu povedať - sú častokrát veľké nároky na záber pôdy potrebné na ich umiestnenie. V poslednom období sa zo strany podnikateľov v tejto oblasti prejavuje tendencia umiestnenia tohto typu elektrární na poľnohospodárskej pôde, nevynímajúc tie najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy. Podobný problém sa objavil aj v ďalších štátoch Európy, ktoré boli túto situáciu nútené riešiť.

    Myslím si, že výsledkom slovenskej energetickej politiky by mala byť taká stratégia budovania energetiky, ktorá v spolupráci so susednými krajinami zabezpečí energetickú bezpečnosť v otázkach dodávok elektrickej energie. Zdroje pre výrobu elektrickej energie by mali tvoriť presne stanovený mix rôznych technológií. Vo svete nastáva renesancia jadrovej energetiky a Slovensko je v súčasnosti dobre pripravené na výstavbu i nových jadrových elektrární, resp. na dostavbu EMO 3, 4, teda jadrových elektrární, ktoré tvoria v mnohých krajinách významný zdroj bezpečnej a ekologickej elektrickej energie.

    Je samozrejmé, že primerane významnou súčasťou elektrického mixu sú aj elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, medzi nimi i fotovoltaické elektrárne. Pre zabezpečenie spoľahlivej prevádzky celého spektra zdrojov je nevyhnutné budovať nové zdroje, resp. zvýšiť kapacitu už vybudovaných spotrebnými regulačnými vlastnosťami. Najefektívnejšie z ekonomického a z ekologického hľadiska sú na Slovensku takýmito zdrojmi najmä vodné a prečerpávacie vodné elektrárne.

    Nezastupiteľný podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe vyrábajúcich elektrickú energiu na Slovensku je, samozrejme, i záväzok voči budúcim generáciám. Je dôležité, aby sme si chránili i prírodu, aby sme si ju neznečisťovali spalinami, ak existujú pokrokové riešenia výroby elektriny bez takýchto nechcených následkov.

    Je tiež dôležité vedieť, že lepší život budúcim generáciám zabezpečíme predovšetkým vyváženým budovaním infraštruktúr, čo v prípade výroby elektriny znamená vyvážený energetický mix zdrojov výrobných kapacít bez prehnaného uprednostňovania alebo potláčania akýchkoľvek ekologicky a ekonomicky zmysluplných riešení.

    A preto a tiež vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Tiež v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2010 č. 65 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Žigu.

    Nech sa páči, pán Žiga, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, dobrý deň všetkým. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, s veľkým záujmom som si prečítal písomnú podobu návrhu novely zákona č. 309 od kolegu poslanca Jurčíka a počúval som vás pozorne aj, pán poslanec, teraz, keď ste zdôvodňovali váš návrh zákona, a musím povedať, že som bol veľmi prekvapený.

    Ja som veľmi neskúmal, čo ste robili v civilnom živote pred tým, ako ste prišli do Národnej rade, ale veľa to s energetickou spoločné nemalo, čomu zodpovedá aj kvalita návrhu novely tohto zákona.

    Čudujem sa, pretože takto postavený a pripravený návrh zákona ste mohli aspoň konzultovať s pánom ministrom hospodárstva, ktorý je nominovaný za vašu stranu, a možno ani s ním nie, pretože on tiež nie je veľký odborník na energetiku, ale na ministerstve hospodárstva je dosť odborníkov na energetiku a tí by vám poradili, v čom je problém v rámci tohto zákona.

    Celý návrh novely zákona, ktorá je predkladaná Národnej rade, má niekoľko problémov, právnych a legislatívnych nedostatkov a zároveň logických nezrovnalostí. V prvom rade je treba konštatovať, že novela zákona je protiústavná, pretože je retroaktívna a prechodné ustanovenia neriešia a nezabezpečujú plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do nového režimu.

    V druhom rade touto novelou nelikvidujete len segment fotovoltaiky v rámci obnoviteľných zdrojov energií, ale aj segment vody a segment vetra, a tým ohrozujete záväzky Slovenskej republiky, ktoré máme voči Európskej komisii v rámci prijatého programu 20/20/20, ktorý nás zaväzuje vyrábať do roku 2020 v rámci Slovenskej republiky 14 % energií z obnoviteľných zdrojov.

    V treťom rade porušujete významné strategické dokumenty, mám na mysli Stratégiu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky do roku 2030, ktorá bola vypracovaná stovkou odborníkov a najväčších slovenských a zahraničných kapacít v oblasti energetiky a bola prijatá predchádzajúcou vládou na základe všeobecného konsenzu celého politického spektra.

    Návrh novely je vlastne likvidačný pre podnikateľské prostredie v oblasti obnoviteľných zdrojov. Návrh nie je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, ani dôvodová správa neobsahuje pravdivé skutočnosti.

    Poďme sa pozrieť na jednotlivé ustanovenia predkladanej novely zákona.

    Na Slovensku je už od 1. 5. 2010 obmedzená výstavba zdrojov novelou zákona o energetike, ktorá znie, citujem, v § 11 Výstavba energetického zariadenia: "Stavať elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvoz skvapalneného plynového uhľovodíka možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na budove s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW. Osvedčenie je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie a dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny k prenosovej sústave alebo k distribučnej sústave. Osvedčenie na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je dokladom pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike."

    Z uvedeného, koniec citátu. Z uvedeného je zrejmé, že od 1. 5. tohto roku ani distribučné spoločnosti, ani stavebné úrady nevydávajú súhlasy na stavby nad rámec obmedzenia 100 kW na budove. Presne toto duplicitne navrhuje a obsahuje aj návrh vašej novely, avšak so snahou retroaktívne znemožniť stavby s výkonom nad 100 kW, ktoré sú schválené ako so strany distribučných spoločností a dokonca aj stavebných úradov na stavby pozemných fotovoltaických elektrární s výkonom do 1 MW.

    Pre vysvetlenie musím uviesť, že samotná výstavba vyžaduje dlhodobú prípravu vzhľadom na nedostupnosť technologických fotovoltaických technológií v celej Európe. V praxi to znamená, že investori a stavebníci vlastniaci právoplatné stavebné povolenie na dva roky si objednávajú panely, môžu si ich objednať na jar budúceho roka, ale schválenie predloženého návrhu so zrušením podpory fotovoltaiky nad 100 kW už od 1. 4. 2011 by malo katastrofálny dopad nielen pre investorov, ktorí stavby dlhodobo plánujú, ale aj pre Slovenskú republiku, ktorej by mohli hroziť rôzne súdne spory a medzinárodné arbitráže.

    Pre porovnanie treba uviesť, že napríklad v Čechách je schválená kapacita, čo sa týka fotovoltaických elektrární, asi 1 600 MW, z čoho, samozrejme, má ČEZ obavy s rozkolísaním distribučnej siete. Na Slovensku po novele z 1. 5. je vydané stavebné povolenie cca na 300 až 400 MW, čo je zásadný rozdiel, a tri distribučné spoločnosti ZSE, SSE, VSE bez akýchkoľvek problémov technicky zvládnu distribúciu rádovo 150 MW na jednu distribučku.

    Dovolím si upozorniť aj na výnos ÚRSO, ktorý v prechodných ustanoveniach jasne definuje obdobie platnosti výkupnej ceny. Citujem: "Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. júla 2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike podľa ustanovení účinných od 30. júna 2010, sa prvýkrát postupuje pri predkladaní návrhu ceny a schvaľovaní alebo určovaní ceny na rok 2011, podľa ktorého postupuje od 30. 6. 2010."

    V nasledovnom si dovolím rozobrať dôvodovú správu a aj vaše uvedenie zákona k návrhu novely. Citujem z predkladanej dôvodovej správy: "V súčasnosti výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je podporovaná prostredníctvom zákona č. 309, keďže od času schválenia tohto došlo k výraznému zníženiu nákladov na technológie, čo v spojitosti so stanovenými podmienkami vyvolalo nadmerný záujem investorov o výstavbu do týchto zariadení, je potrebné na túto skutočnosť reagovať, upraviť zákonný rámec podnikania v tomto sektore."

    Ceny fotovoltaických panelov sa určujú na jeden watt. Všetci zainteresovaní vedia, že cena panelov v roku 2009 sa pohybovala na úrovni 1,30 eur na jednu jednotku a v tomto roku od marca vystúpila cena, hovorím o monokryštalickej technológii, asi na úroveň 1,60. A nielen to, ale pre enormný záujem a nie, ako vy hovoríte, že v Španielsku už nie je záujem, ale pre enormný záujem v celej Európe sú do konca roka tieto panely vypredané a to má za následok to, že investori si záväzne objednávajú panely na jar budúceho roka. Každopádne argument, ktorý dávate v dôvodovej správe, že od času schválenia tohto zákona došlo k výraznému zníženiu nákladov na technológie, je nezmysel.

    Ďalej v dôvodovej správe hovoríte: "Výroba elektriny zo slnečnej energie vykazuje veľké fluktuácie, a preto nie je možné považovať túto výrobu za stabilnú. Na zabezpečenie spoľahlivej dodávky elektriny sú potrebné záložné zdroje. Neregulovaná výstavba týchto nestabilných zdrojov pri súčasnom stave žiadostí môže spôsobiť vážne riziká v zabezpečení spoľahlivosti a bezpečnosti elektrizačnej sústavy. Zároveň uvedené zdroje z dôvodu vysokých výkupných cien majú negatívny vplyv na koncovú cenu elektriny. Z toho dôvodu je potrebné pristúpiť k úprave podpory zdrojov na využitie slnečnej energie."

    Súhlasím, fotovoltaická energia je nestabilná, ale Slovensko na rozdiel od Českej republiky je legislatívne pripravené a jednotlivé distribučné spoločnosti schvaľovali len 0,99 MW-ové zdroje po dôslednej štúdii pripojiteľnosti.

    Pre ilustráciu uvediem, že v Čechách neboli tak pripravení a schválili aj zdroje o výkonoch 12, 16 alebo 30 MW, čo, samozrejme, sú výkony, ktoré vážne ohrozujú stabilitu siete.

    Treba povedať, že fotovoltaika alebo tento zákon, alebo táto novela, návrh novely zákona sa netýka len fotovoltaických elektrární, ale týka sa aj vetra a veľkej vody a tam už výrazným spôsobom obmedzujete možnosti výstavby aj týchto zariadení, nielen fotovoltaiky.

    Ďalej v dôvodovej správe hovoríte: "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má v zmysle platného zákona obmedzené možnosti flexibilne reagovať na dynamické zníženie cien technológií, a preto sa vytvára povinnosť reagovať na túto zmenu."

    ÚSRO, teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, môže v súlade so zákonom znížiť výkupné ceny na rok 2012, čím legálne zamedzí snahe stavať ďalšie fotovoltaické elektrárne.

    Nie je však možné, aby v transparentnom podnikateľskom prostredí sa legislatíva menila tak, že po získaní právoplatného stavebného povolenia na základe súhlasu príslušnej distribučnej sústavy a platného výnosu ÚRSO sa novelou zmení zákon, ktorý príslušné projekty zlikviduje.

    Nie je transparentné, ak projekty, ktorým ÚRSO garantuje výkupnú cenu na rok 2011, novelou zákona budú v tomto období vyradené z podporovaných. Konkrétne návrh novely navrhuje účinnosť od 1. 4. 2011, dokedy sa s istotou väčšina projektov, ktoré majú všetky povolenia, nestihne skolaudovať, čo je nutná podmienka podpisu zmluvy o výkupnej cene.

    Záverom chcem povedať, že na základe toho, že štát, teda ministerstvo hospodárstva, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj distribučné spoločnosti majú dostatok argumentov a nástrojov na to, aby regulovali a vydávali povolenia pre vznik nových energetických zdrojov, nie je potrebné pokračovať a novelizovať zákon č. 309, a preto navrhujem, aby v rámci ďalšej diskusie bol zastavený schvaľovací proces tejto novely a novela bola stiahnutá z ďalšieho rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Myslím si, že je potrebné urobiť zmeny v tomto zákone a že tie dôvody, ktoré boli uvádzané predkladateľom, jasne definujú, prečo je to potrebné urobiť, ale zároveň platí, že pri tomto zákone, ktorý je zložitý a zasahuje jednak do systému, ktorý nie je jednoduchý, treba robiť tieto zmeny tak, aby sme neurobili chybu. A niekedy platí, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Takže ja len avizujem, že v rámci priestoru, ktorý vznikne medzi prvým a druhým čítaním, bude potrebné o tom debatovať v rámci hospodárskeho výboru a určite urobiť úpravy tak, aby to naozaj bolo najlepšie, ako môže byť.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Traja, štyria rečníci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Jahňátek, Jahnátek, prepáčte mi.

  • Dobrý deň prajem. Vážené dámy, páni, vážený pán predsedajúci, kolegovia predkladatelia predmetnej novely zákona, bol by som v prvom rade veľmi rád, keby toto moje vystúpenie bolo vnímané v tej odbornej rovine, absolútne nie v politickej rovine, vzhľadom na to, že hovoríme o veľmi dynamicky náročnom systéme, ako je elektrická sústava na Slovensku, do ktorej vstupuje veľmi mnoho parametrov a v konečnom dôsledku sa všetko prejavuje v konečnej cene pre finálneho spotrebiteľa.

    Slovensko bolo dlhodobo - ja budem hovoriť vo svojom príspevku teraz len filozoficky, lebo máme v druhom čítaní priestor na to, aby sme potom upravili niektoré tieto znenia. Slovensko bolo dlhodobo kritizované kvôli tomu, že relatívne málo podporuje obnoviteľné zdroje energie, hoci naše vedomosti hovorili o tom, že nejaká masívna podpora obnoviteľných zdrojov energie bude znamenať určite predraženie celého systému a zvyšovanie koncových cien pre spotrebiteľov. Preto tá opatrnosť na Slovensku bola dostatočná, vzhľadom aj na výkon prenosovej sústavy, ktorý v súčasnosti predstavuje nejakých 28,5, 29 TWh. Tiež sme museli zvažovať, ktorá forma obnoviteľnej energie je vhodná vzhľadom na kapacitu, absorpčnú schopnosť, ale aj prietoky smerom do zahraničia, ktorá forma tejto obnoviteľnej energie bude vhodná práve pre slovenskú elektrizačnú sústavu.

    Nie totiž všetko, čo je vhodné vonku, je vhodné aj u nás doma. To si jednoducho treba uvedomiť. My máme parametre našej elektrizačnej sústavy také, aké máme, a je závislá predovšetkým hlavne na domácej spotrebe.

    Preto v tom predchádzajúcom volebnom období sme museli pripraviť určitú zákonnú normu, ktorá by jasne deklarovala Európskej únii, že Slovensko sa tiež prihlasuje k princípom 20/20/20, na ktorých sa uzniesla Európska komisia, a preto bol pripravený aj zákon č. 309/2009, ktorý bol skutočne pripravený v dobrej viere, že hádam vystihneme to najlepšie a najpodstatnejšie, ktoré slovenská elektrizačná sústava potrebuje. Priznám sa, čerpali sme hlavne zo zdrojov Nemecka a Českej republiky. Bohužiaľ, čas ukázal, že práve tieto dve sústavy boli nie optimálne nastavené ani pre ich vlastné systémy.

    Preto absolútne súhlasím s postojom predkladateľa, že treba niečo robiť ďalej a ten zákon č. 309 treba ďalej nejakým spôsobom modifikovať. Keď sa však ale dostanem k predloženému návrhu, bohužiaľ, tam musím mať určité pochybnosti a ak si...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Jahnátek, prepáčte, že vás prerušujem. Ja by som poprosil zástupcov médií, hlasovať sa bude o 11.30, keby ste mohli prísť o 11.30 a nenarúšať rozpravu. Dobre? Ďakujem vám pekne. Aj v budúcnosti, 11.30. Ďakujem vám.

    Nech sa páči.

  • Preto my sme si už začiatkom, koncom roku 2009 vlastne len po polročnom pôsobení nového zákona uvedomili, že sme asi parametre nie dobre nastavili. Vedeli sme si predstaviť optimálnejšie parametre pre elektronizačnú sústavu, bohužiaľ, ale vlak bol rozbehnutý, vlak išiel a tých investorov, ktorí okamžite spoznali slovenské podmienky, bol taký masívny prílev investorov, že sme chytili hrôzu a medzitým už sa začali prejavovať aj problémy Nemecka, hlavne Českej republiky, kde Česi to prestrelili úplne naplno.

    Preto sme, na dvakrát sa nám podarilo konečne presadiť novelu platnú od 1. 5., lebo my sme ju mali ešte v závere roku 2009, len, bohužiaľ, vtedy nám - už ani neviem, z akých dôvodov - neprešla, ale podarilo sa nám docieliť jedno, že sme vlastne nastavili ten režim tak, že od 100 kW bude dávať oprávnenie alebo teda súhlas na výstavbu nového zdroja ministerstvo ako ústredný, centrálny orgán, ktorý je zodpovedný v rámci Slovenska za energetickú politiku a aj za naplnenie cieľov v rámci Európskej únie. A my sme takisto mali snahu, ako vy máte teraz vo vašej novele, siahnuť aj retroaktívne do niečoho, len, bohužiaľ, sme si urobili právnu analýzu k tomu a s hrôzou sme zistili, že niektoré projekty nám jednoducho ujdú, s ktorými nedokážeme nič robiť. A dokonca bol pokus v máji-júni 2010 zo strany ÚRSO, kedy ÚRSO urobilo návrh nového výnosu na podporu, na výkupné ceny obnoviteľných zdrojov so zameraním práve na fotovoltaiku, ktoré asi o 30 % znižovali tieto výkupné ceny. Ale takisto po právnej analýze sa zistilo, že táto retroaktivita je nepriechodná a nie je možné takýmto postupom ísť. Tak sme povedali, že je dôležité, že už máme v rukách aspoň 100 kW, to už je dostatočný nástroj na to, aby sme si to vedeli z hľadiska centra, z hľadiska ministerstva hospodárstva usporiadať, a ukáže trh, čo bude ďalej.

    Preto tie návrhy, ktoré máte definované v bodoch vášho pozmeňováku 6, 7 a 8, vás v dobrom upozorňujem, že sú retroaktívne. Neprejdete s nimi, možno máte iné analýzy, ale určite tieto body skončia na Ústavnom súde a stratíme jednoducho čas. Nám ide o čo? Nám ide o to, aby sme čo najrýchlejšie doplnili ďalšie modifikujúce podmienky, aby sme skutočne zamedzili výraznému nárastu cien pre koncového spotrebiteľa. Nie je žiadnym tajomstvom, že 100 MW inštalovanej fotovoltaiky znamená 1,5-percentný nárast ceny pre koncového spotrebiteľa. Keď si zoberiete, že len v malom medzi 100 kW a 1 MW je už dnes asi 560 kapacita, ktorá už je po stavebnom konaní, čiže to v konečnom dôsledku môže znamenať až 8-percentný nárast, 8-9-percentný nárast pre koncovú cenu energie. Ale aj keď toto riziko hrozí, nemôžeme ísť retroaktívne na existujúce investičné projekty.

    Ten investičný projekt totiž bol schválený za nejakých podmienok a jednoducho tam hrozia žaloby, ktoré hrozili aj pri tom Holienčikovom návrhu z toho mája-júna, ktorý som tu spomínal, kde okamžite boli podávané žaloby o zmarenie investície zo strany štátu. Čiže štát tam bude musieť uhrádzať obrovské náklady, lebo inštalácia elektrárne s kapacitou 1 MW fotovoltaiky je na úrovni asi 1 mld. korún. To si treba uvedomiť. A tento investor si bude žiadať tieto prostriedky naspäť. A to je 1 MW, keď máme 560 MW, tak si vieme veľmi ľahko prerátať, koľko by to mohlo, v prípade, že by bol takýto súdny spor úspešný, koľko by to mohlo v skutočnosti znamenať.

    Čiže, pán kolega, skutočne doporučujem vám, aby ste prehodnotili § 6, 7 a 8, lebo podľa môjho názoru a podľa tých skúseností, ktoré som mal na ministerstve hospodárstva, lebo aj my sme koketovali s takýmito myšlienkami, ktoré ste vy sem dali, ale museli sme od nich odskočiť, lebo tú retroaktivitu sme si nechceli zobrať na krk.

    Iný problém je v bodoch 1, 2, 4 a 5 predloženého návrhu, kde, odpustite mi za výraz, ale zaváňa mi to silným lobizmom. Lobizmom zo strany obchodníkov s energiou a zo strany troch distribučných sietí. Čo sa udeje, pokiaľ by prešiel váš návrh? To znamená, od 100 kW musí si zabezpečiť odchýlky. No, kameň úrazu je v odchýlkach. To je celý problém, ale to je vôbec, odchýlky je problém ako taký obnoviteľných zdrojov energie. Preto sú štáty, ktoré majú silný hydropotenciál, ktoré si môžu dovoliť riešiť aj odchýlky cez obnoviteľné zdroje, ale to Slovensko nemá. Slovensko má celý potenciál vo vodných elektrárňach na úrovni asi 28 PJ, pritom vo fitomase má 148 PJ. Čiže je to úplne iná dimenzia, je to úplne o niečom inom. Čiže keď mám niekde regulovať, tak idem tam, kde mám obrovský potenciál, a to je biomasa, ale nemôžem ísť do chudobnej vodnej energie, ktorej mám 28 PJ. Čiže toto mi nejde. Fotovoltaika má len 18 PJ. Pre zaujímavosť vietor má 5 PJ na Slovensku, čiže to sú nezaujímavé zdroje, preto ani nebola nejaká snaha podporovať veterné elektrárne.

    Ale keď si má niekto s investíciou nad 100 kW zabezpečiť podporky, jednoducho ten biznis je preňho nezaujímavý. Dneska, alebo pôvodná myšlienka, prečo boli nastavené výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje energie, bola taká, aby sa do 13 rokov vrátila investícia a ďalšie dva až tri roky, lebo do 15 rokov je garancia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán Jahnátek. Poprosil by som kolegov, keby potichšie mohli. Ďakujem pekne.

  • ... lebo do 15 rokov je garantovaná podľa platnej legislatívy výkupná cena pre takéto zdroje. Bohužiaľ, sa udialo trošku iné, než ste vy v úvodnej správe povedal, nie že nie je záujem, práve je obrovský záujem stále o fotovoltaiku a výroba monokryštálov sa stala tak zaujímavou, že sa postavili veľkokapacitné jednotky, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že cena produktu, tých článkov, klesla o 30 %. To je ten základný problém, ktorý nastal vo výkupných cenách fotovoltaiky, lebo tam výrazne sa znížili investičné náklady, ale zostala naďalej vysoká výkupná cena.

    V každom prípade ale, pokiaľ necháme pôsobiť pri týchto vykrývačkách, pri podporných službách len obchodníkov, ktorých je možno 20 registrovaných na Slovensku a plus distribučky, dávame celú silu a celú výnosnosť tohto biznisu do určitej skupiny ľudí, ktorá bude skutočne na tom veľmi dobre profitovať, a preto bola aj, pán predkladateľ, tá moja poznámka, že to trošku zaváňa lobizmom, lebo môj výklad veci je taký, že nebudú môcť investori rozhodovať o výsledku, o finančnom zisku z takéhoto projektu, ale dávame to, presúvame to do rúk nezainteresovaných, to znamená obchodníkov s energiou, ktorí budú v konečnom dôsledku na tom profitovať, lebo nikto iný tie podporné služby nemôže regulovať, nemôže ich nakupovať, môže ich len obchodník s elektrickou energiou.

    Poslednú pripomienku mám k tomu bodu 3, ktorý ste navrhli, ktorý sa týka KVET-u. Takisto my, keď sme robili novelu zákona o KVET-och, o kombinovanej výrobe vysoko účinnej energie, sme rozmýšľali, ako nastaviť výšku investície, lebo tá sa týka výšky investície, ktorú dávate. Nie je to jednoduchá odpoveď na to vzhľadom na to, že tie technológie sú rôzne, ale mám za to, že pokiaľ je predpísaná minimálne 50-percentná investícia z existujúcej ceny technológie, je to už zasiahnutie vlastne srdca celého tohto KVET-u, to znamená turbíny. A nie som si celkom istý, či práve vždy je potrebné riešiť aj nejakú obnovu turbíny, lebo turbíny sú stavané na niekoľko rokov, ony sú relatívne dobre účinné, čiže nie je to otázka tej periférie pri tej kombinovanej výrobe, ktorú je hlavne treba vždy modifikovať. Ale v takomto prípade sa vlastne úplne potlačí otázka inovácie v KVET-och, lebo prestane byť záujem. Na to, aby som investoval viac ako 50 %, sa mi oplatí zastaviť prevádzku a postaviť úplne novú prevádzku. Je to efektívnejšie, lebo renovovať staré je vždy len renovovať staré, to ako keď do embéčky dáte motor z volva, ale vždy to bude len stará kára.

    Takže toto som veľmi opatrný, či tých 50 % je potrebných. A tu si myslím, že by bola trošku potrebná aj odborná diskusia, hlavne z prevádzkovateľov týchto KVET-ov, aby nám dali jasnejší pohľad na potrebnú výšku investícií, ktorá by sa mala zahŕňať potom do podpory ako takej zo strany štátu.

    Čiže, pán kolega, odpustite za tento filozofický úvod, ale pokladal som si za potrebné trošku objasniť tie riziká, ktoré vyplývajú z vášho návrhu. A pokiaľ na hospodárskom výbore sa dohodneme na nejakých zmenách, ja si myslím, že tie sú tam potrebné, pokiaľ by sme pokračovali v tomto návrhu, bohužiaľ, z toho odborného hľadiska si nebudem môcť dovoliť dať hlas za podporu takéhoto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.

    Slovo má ďalší rečník, pán poslanec Lazár.

  • Dobrý deň. Ďakujem, pán predseda. Zatiaľ by som v krátkosti reagoval na predložený zákon, ktorý, ako ho nazval predkladateľ, môžme ho nazývať úplne stručne, je to zelený zákon. Ten zákon je v podstate v dvoch rovinách, sa má meniť, resp. dopĺňať týmto dodatkom, a je to rovina oblasť slnka a oblasť KVET-u. Ja osobne tento zákon vnímam ako veľmi šikovný marketingový ťah. Ono to tak vyzerá, že všetci chceme riešiť slnko, všetci chceme riešiť, aby tu bola nižšia cena elektriny pre ľudí, to všetci chceme. Ale ja si myslím, že v tom zákone ide o niečo úplne iné, resp. toto je len taká ohlodaná kosť, ktorá je navonok pre nás pre všetkých, a tá pravda a skutočnosť je niekde inde. Ja sa to pokúsim veľmi rýchlo a jasne objasniť.

    Nebudem spomínať už to, čo tu bolo uvedené. Technický výklad máte. Viac-menej nie sme tuná technici. Ja by som sa skôr sústredil na také tie podstatné ukazovatele. Zelený zákon hovorí o jednej veci: chceme podporovať obnoviteľné energie a chceme ich podporovať štyrmi základnými spôsobmi.

    Prvý je, že garantujeme všetkým, ktorí vyrábajú obnoviteľnú alebo elektrinu z obnoviteľných zdrojov, pripojenie do siete.

    Potom je to garantovaný odber do tejto siete, to garantujú distribučné siete. Pretože túto elektrinu využívajú na krytie svojich strát pri prenose elektrickej energie. V rámci prenosu v rámci celej republiky nastávajú obrovské straty.

    Tretí moment je doplatok k štandardnej cene, pretože obnoviteľná energia je, samozrejme, v dnešnej dobe drahšia a ešte bude niekoľko rokov drahšia. Ale práve preto do nej dnes musíme investovať, aby raz v budúcnosti to bolo lacnejšie. Pretože ak sa nebude investovať, a vy ste ich presne spomínali, týchto investorov, ak by títo dnes neinvestovali napríklad aj do fotovoltaických elektrární, tak, samozrejme, nikdy táto energia nezlacnie.

    A štvrtý moment, ktorý je dôležitý, je, že snažíme sa dosiahnuť ten 14-, resp. 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov. Čiže máme určitý záväzok nielen voči nám, voči našim obyvateľom, ale vôbec voči celej Európskej únii ako člen tejto Európskej únie.

    Čo sa týka slnka, ja si myslím, že týmto zákonom sa výrazne, ale výrazne posilňuje postavenie distribučných spoločností. Máme tri distribučné spoločnosti: Východoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, Západoslovenská energetika. Chcem povedať len jeden moment. Už raz zákonom sa nám podarilo, teda sa podarilo terajšej koalícii ešte vtedy, urobiť to, že 49-percentný podiel týmto súkromným zahraničným investorom stačí na to, aby ovládali celú spoločnosť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Lazár, prepáčte, preruším vás. Tri poslanecké kluby ma požiadali o pätnásťminútovú prestávku pred hlasovaním. Tak potom o 14.00 hodine by ste pokračovali, resp. keď máte naozaj, že krátko dokončiť, tak môžte.

  • Mám päť minút. Dokončíme to, alebo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja vás potom poprosím, poobede, keby ste pokračovali. A vyhlasujem teraz prestávku.

    O 11.30 hodine budeme hlasovať. Máme jedno hlasovanie verejné a potom bude nasledovať tajné hlasovanie generálneho prokurátora.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008.

    Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, keby sa mohli usadiť, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, predsedu výboru pre sociálne veci, pána poslanca Brocku, aby hlasovanie uviedol.

  • Ruch v sále.

  • Pauza pre neprítomnosť spravodajcu v rokovacej sále.

  • Poprosím pána poslanca Brocku. Už ide. Nech sa páči, prosím vás, poďte a uveďte hlasovanie.

    Pripomínam, že toto je ten návrh zákona, kde údajne došlo k mylnému hlasovaniu.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 144.)

  • Pán predseda, najprv budeme hlasovať o návrhu z rozpravy. Je to návrh pani poslankyne Vaľovej, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone, aby bol vrátený na prepracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Takže hlasujeme teraz o návrhu nepokračovať, od pani poslankyne Vaľovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 65 za, 75 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

    Pán Brocka, nech sa páči.

  • Druhý návrh v rozprave predložil pán poslanec Petrák. Je to identický návrh. Vrátiť zákon na dopracovanie. Myslím, že nemusíme hlasovať o tomto návrhu.

  • Reakcie z pléna.

  • No keď to máme ako návrh, budeme hlasovať.

  • Trváte, pán poslanec, na hlasovaní?

  • Áno. Poprosím pánov poslancov, aby hlasovali o pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán Petrák.

  • Vrátiť zákon na dopracovanie. Myslím, že je to identický návrh ako predchádzajúci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, hlasovalo 58 za, 77 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh nebol schválený.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Prosím pánov poslancov, aby teraz hlasovali o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Zo 145 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 63 proti, 6 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Návrh v druhom čítaní na prerokovanie navrhujem prideliť výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci s tým, že za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predseda, nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 80 za, 0 proti, 67 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Návrh má tlač 154.

    Stanovisko ústavnoprávneho výboru k návrhom podá poverená členka tohto výboru poslankyňa Edita Pfundtner, ktorú prosím, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne zhrnula informácie k predmetnému bodu programu. Druhého februára 2011 uplynie prvé funkčné obdobie generálneho prokurátora Slovenskej republiky Dr. Dobroslava Trnku. Z uvedených dôvodov je treba vykonať voľbu kandidáta, ktorého navrhuje Národná rada Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie. Na výzvu predsedu Národnej rady reagovali poslanci predložením troch kandidátov. Navrhnutý bude kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Vážení kolegovia, ja si vás dovoľujem teraz upozorniť na jednu malú nezrovnalosť, konkrétne chybu v písaní v podkladoch, ktoré ste obdržali. Týka sa to konkrétne kandidáta pána Dr. Hrivnáka, kde v návrhu došlo k chybe v písaní, kde pri údajoch týkajúcich sa veku kandidáta namiesto správneho dátumu, a to 19. 9.1960, bol uvedený nesprávny dátum, a to 10. september 1960. Upozorňujem však na skutočnosť, že to nemá žiaden vplyv na zákonom stanovené podmienky jeho kandidatúry.

    Ústavnoprávny výbor ako príslušný rokoval o návrhoch na 15. schôdzi 27. októbra 2010. Navrhovaných pozval na rokovanie. Oboznámil sa s ich predstavami o zámeroch a ďalšom smerovaní prokuratúry, vypočul si ich názory na otázky, ktoré chcú riešiť a akým spôsobom by ich na čele prokuratúry riešili.

    Výbor uznesením č. 49 konštatoval, že navrhovaní na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, a to Dr. Ján Hrivnák, Dr. Eva Mišíková, Dr. Dobroslav Trnka spĺňajú podmienky ustanovené zákonom, a odporučil vykonať akt voľby podľa platného volebného poriadku.

    V uvedenej súvislosti navrhujem, aby poslanci vzali na vedomie, že návrhy kandidátov spĺňajú ustanovené podmienky, menovaní spĺňajú teda podmienky voliteľnosti a tajným hlasovaním, prosím, aby sa vykonal akt voľby.

    Vážený pán predsedajúci, teraz vás prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nemám. Pani Dubovcová, prihlásili ste sa do rozpravy písomne? Dobre, nech sa páči. Budete mať prvá slovo. Pýtam sa... Aha, to až potom bude, takže.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja som sa prihlásila do rozpravy pred voľbou nového kandidáta, pred voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, a to z toho dôvodu, že aj do politiky som vstúpila z toho dôvodu, aby som mala možnosť podieľať sa na tom, ako budeme ovplyvňovať chod tohoto štátu, teda aj ja, a hlavne čo sa týka oblasti vymožiteľnosti práva a právneho štátu. Takže pokiaľ ide o voľbu generálneho prokurátora, je to práve tá oblasť, pre ktorú som do politiky išla, lebo je to súčasťou tej oblasti.

    Ja by som tiež chcela prispieť k tomu, aby ľudia v Slovenskej republike mali taký štát, aby naň boli hrdí a aby boli v tomto štáte spokojní. To znamená, že všetky orgány a inštitúcie v našom štáte by mali pôsobiť tak, aby aj tí slabí, aj tí silní sa cítili v tomto štáte bezpečne a k tomuto napomáhajú pocitovo aj inštitúcie, akým je prokuratúra a generálny prokurátor.

    Myslím si, že od roku 1910 po rok 2010, v ktorom stojíme my dnes, generácie našich predkov prešli takými závažnými historickými skúsenosťami, takými vážnymi a ťažkými skúškami, že keď my máme to šťastie, že sme teraz súčasťou Európskej únie a že si môžeme budovať konečne podľa môjho názoru na dlhšie historické obdobie nejaký svoj dom, v ktorom budeme žiť, takže by sme sa nemali uspokojiť iba s tým, že máme už ústavu, že máme Národnú radu, že máme vládu, že máme slobodné voľby, ale mali by sme sa začať zaujímať aj o to, ako to v tom našom dome funguje a či tá kvalita toho fungovania je dobrá.

    Tak ja si myslím, že keď máme troch kandidátov na funkciu generálneho prokurátora, z ktorých iba jeden ponúkol, výslovne ponúkol zmenu, že by sme nemali mať problém v tomto parlamente Slovenskej republiky, aby práve tento kandidát získal väčšinu hlasov. Že by sme mali povýšiť svoje stranícke záujmy nad verejný záujem Slovenskej republiky a že by sme všetci mali voliť toho kandidáta, ktorý chce zlepšiť fungovanie prokuratúry.

    Z tohto dôvodu vás prosím, vážení kolegovia, aj tých, čo teraz na mňa pokrikujú, aby ste sa zamysleli nad tým, že aký je verejný záujem Slovenskej republiky a či naozaj nie je hodný toho, aby stál nad straníckymi záujmami jednotlivých politických strán. Ja vás prosím, aby ste, z tohto miesta teda vás prosím, aby ste podporili vo voľbe zmenu a môjho, mnou navrhnutého kandidáta Jána Hrivnáka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám. Traja poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ja nerozumiem teraz, o čom ste rozprávala. Ja som večer cestovala autom z východného Slovenska a vo všetkých spravodajstvách bolo, ako sa politická strana SDKÚ zhodla na kandidátovi, ktoré politické strany ktorého kandidáta podporia. O akých nezávislých kandidátoch vy tu rozprávate? O akej slobodnej voľbe vy tu rozprávate? Jedinú slobodnú voľbu, kto tu dnes môže voliť, je strana SMER, pretože máme voľné hlasovanie...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Takže ja sa pýtam ešte raz, o čom rozprávate? Ak ste sa politicky nevedeli dohodnúť, až vaša premiérka musela povedať, že podáva demisiu, ak nezvolíte kandidáta takého, ktorý vyhovuje strane SDKÚ. Takže o akej nadpolitickosti tu rozprávate, keď dnes už ste pevne rozhodnutí, že ktorý kandidát, a je to kandidát politický a všetky spravodajstvá boli o tom, ktoré politické strany podporujú akého kandidáta.

    Prosím vás pekne, môžte sa hanbiť, čo tu ešte rozprávate pred voľbou generálneho prokurátora.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, neviem, či ste nám teraz chceli naznačiť, tak ako pani predsedníčka vlády, že ak nebude zvolený váš kandidát na generálneho prokurátora, tak odstúpite. Očakávam, čo poviete.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Ondruš.

  • Pani kolegyňa, jak som teda dobre zachytil tie medializované správy, tak vy ste si vlastne protirečili, čiže to by som rád, keby ste ešte zareagovali na tie naše faktické a keby ste mi teda jasne povedali. Ak som vám dobre rozumel, tak vy ste nás vyzvali, aby sme volili straníckeho kandidáta, na ktorom sa zhodla SDKÚ včera.

    Takže potom to je, samozrejme, ale úplne v protirečení k tomu, čo ste vraveli, že teda my tu, že tu nemáte, že nemáme dnes voliť nejakého straníckeho kandidáta.

    Ja mám dokonca pocit, podobne ako pani poslankyňa Vaľová, že vlastne jedna z mála strán, ktoré vôbec prosto neprišli so žiadnym straníckym kandidátom, je SMER. A ja vám môžem len za seba povedať, že ja určite nebudem hlasovať za straníckeho kandidáta, to vám sľubujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. A, prepáčte mi, pani poslankyňa Dubovcová chce reagovať.

  • Ďakujem za faktické pripomienky. Chcem vysvetliť stručne iba toľko, že samozrejme, že každý nominant na funkciu aj generálneho prokurátora musí byť návrhom poslanca, čiže ja som navrhla Jána Hrivnáka a prihovorila som sa za to, aby všetci poslanci Národnej rady zvážili, aký je verejný záujem Slovenska, že či taký, aby ostala prokuratúra fungovať v takom vydaní, v akom ju poznáme doteraz, alebo či dáme šancu na zmenu fungovania tohto orgánu, čo ja osobne si myslím, že je väčší verejný záujem Slovenska na tom, aby bola ponúknutá zmena, tak preto som sa za to prihovorila.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu. Prosím vás pekne, minútku, minule ste všetci hneď utiekli. Mali sme 16 neplatných hlasovacích lístkov, je to hanba pre celú Národnú radu...

  • Reakcia z pléna: "Pre celú nie, pán predseda." Ruch v sále.

  • Aha, tak.

    No nevieme, nevieme, tie lístky neplatné, koho sa týkali. Dobre.

    Prosím vás pekne. Pri každom mene...

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem vám.

    Pri každom mene, vás poprosím, treba vyjadriť svoj názor, teda "áno" alebo "nie", alebo "zdržal sa", aby teda aspoň tie lístky boli všetky platné.

    Takže nech sa páči, pristúpime teraz k voľbe. Ďakujem vám. Samozrejme, môžete voliť iba jedného kandidáta "za", áno?

  • Smiech v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte niekto, kto nebol hlasovať? Je posledná možnosť. Zrejme už boli hlasovať všetci, tak končíme na doobedie a schôdza bude pokračovať o 14. hodine neverejnou správou SIS. Ďakujem vám zatiaľ.

  • Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.

  • Pokračovanie rokovania 8. schôdze NR SR o 14.00 hodine neverejným rokovaním o Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2009.

  • Po skončení neverejného rokovania NR SR pokračovalo verejné rokovanie NR SR o 14.30 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať verejnou časťou 8. schôdze Národnej rady.

    Poprosím povereného overovateľa Pavla Goga, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 3. novembra 2010.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 148 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 148 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 148 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný a 147 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta

    - Jána Hrivnáka hlasovalo za 28 poslancov, proti 98 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov,

    - Evu Mišíkovú hlasovalo za 49 poslancov, proti 84, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov,

    - Dobroslava Trnku hlasovalo za 70 poslancov, proti 60 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden kandidát.

    Vzhľadom na to, že ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Sú to Eva Mišíková, Dobroslav Trnka.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden kandidát.

    Zajtra po 11.30 hodine vykonáme opakovanú voľbu.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Poprosím pána poslanca Jurčíka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Přidala, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie ako ústne prihlásený do rozpravy pán poslanec Lazár. Nachádza sa tu?

    Nech sa páči, pán Lazár, poprosím vás dokončiť váš príspevok v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som to zhrnul ešte raz, aby sme si pamätali, že čo som chcel povedať, aby nám neunikla myšlienka. Hovoríme tu o zelenom zákone, o zákone, ktorý pojednáva o obnoviteľných zdrojoch, o podpore využívania obnoviteľných zdrojov a o podpore výroby elektriny, kombinovanej výrobe elektriny a tepla, tzv. skratka KVET.

    Čo ma zarazilo na tomto celom zákone, alebo resp. na celej jeho prezentácii, tak ako pán predkladateľ a pán spravodajca, všetci sme sa sústredili na slnko, ja to poviem takto zjednodušene. A niekde tam pod rúškom slnka sa pojednáva, resp. menia sa niektoré ustanovenia, ktoré sa dotýkajú aj kombinovanej výroby elektriny aj tepla, ktoré si myslím, že budú mať vplyv na ekonomický vývoj teplární na Slovensku, a keďže je to v období pred privatizáciou, myslím si, že to nie je náhoda, že to bol úmysel, a ja sa vás o tom pokúsim presvedčiť, resp. uviesť zopár faktov.

    A v rámci tohto zákona, akým spôsobom sa podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov, je to v prvom rade garancia, že bude pripojený tento obnoviteľný zdroj do siete, distribučnej siete. Potom je to garancia o tom, že dôjde k odkupovaniu tejto energie distribučnou sieťou, vyplácaniu doplatku - k základnej cene sa platí doplatok, nakoľko každý obnoviteľný zdroj má inú výšku doplatku - takisto distribučnou sieťou. A štvrtý dôležitý moment je, že preberá distribučná sieť odchýlku za daného výrobcu.

    Ja sa to pokúsim zjednodušene vysvetliť, o čo ide.

    Odchýlka. Odchýlka hovorí o tom, že každý výrobca robí odchýlku, každý veľký alebo väčší výrobca. Distribučné siete túto odchýlku robia dennodenne v pomerne veľkých číslach, pretože nie sú schopné odhadnúť presne svoju výrobu. Takže je to pre ňu úplne bežný jav, s ktorým sa dennodenne stretávajú a sú s ňou vysporiadaní.

    V rámci tohto návrhu tohto zákona sa mení objem, resp. výška výrobcu elektriny zo slnečnej energie, od ktorého momentu sa preberá odchýlka. Doteraz to boli 4 MW, teraz je to 1 MW, čiže je štvornásobne menší objem. Treba povedať, že nie je možné realizovať takéto slnečné projekty, ak budú títo výrobcovia povinní preberať odchýlku. A, samozrejme, týmto zákonom sa snažíme alebo proklamujeme skutočnosť, že sa snažíme obmedziť, aby nedošlo k nárastu cien elektriny na Slovensku. Ja s tým súhlasím, ale poďme to potom robiť tam, kde to presne vzniká. Tento dopad v roku 2011, ak dôjde k výkupu tejto elektriny, ktorá je dodnes inštalovaná, by mal byť do 0,5 % pre finálneho odberateľa na Slovensku. Ten, kto môže zásadným a výrazným spôsobom ovplyvniť cenu elektriny na Slovensku, je práve distribučná spoločnosť. Neexistuje zákon, neexistuje systém, ani samotné ÚRSO nemá dokonalý systém, ktorým by dokázalo ustrážiť túto cenotvorbu a zásadným spôsobom ovplyvniť, resp. znížiť túto výšku pre finálnych odberateľov - pre obyvateľov. Pretože v konečnom dôsledku, myslím si, že všetky tieto doplnky k tomuto zákonu smerujú k tomu, aby sme udržali cenu elektriny pre finálnych odberateľov - pre slovenské rodiny.

    Ja hovorím, že poďme sa potom pozrieť na to, akým spôsobom vzniká cenotvorba v distribučných spoločnostiach. My namiesto toho, aby sme hľadali spôsob, ako obmedziť, pretože tam je tých 99,5 % nákladov, o ktorých sa bavím, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú cenu, sa sústreďujeme na slnko, ktoré predstavuje povedzme pol percenta.

    V Českej republike to nabralo, samozrejme, nekontrolovateľný rozmer, pretože je tam cena o 30 % vyššia, ako je na Slovensku, čo je pochopiteľné, a objem inštalovaný je dnes 1 000 MW, očakáva sa, že to skončí niekde na úrovni 1 600 do 2 000 MW, pretože začali prijímať rôzne už teraz opatrenia. Na Slovensku zákon, súčasná 309-ka neumožňuje takýmto zásadným spôsobom takýto rozmach, pretože je už týmto spôsobom koncipovaná.

    Ja to celé vnímam, cieľ...

  • Ruch v sále.

  • Poprosíme kolegov?

    Môj názor je, že cieľom tohto zákona je posilniť postavenie distribučných spoločností, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú už aj dnes cenu elektriny pre slovenských odberateľov. A teraz poviem úplne konkrétne. Od distribučnej spoločnosti závisí, či vás pripojí do siete, zákon jej to ukladá. Má z vás niekto skúsenosť, ako to vyzerá v praxi? Distribučná spoločnosť robí najväčšie problémy akémukoľvek subjektu, ktorý sa chce pripojiť. Distribučná spoločnosť má garantovať odber. Je to znovu administratívno-technický proces, ktorý je ďalším zbytočným problémom. Doplatok k cene? Takisto vypláca distribučná spoločnosť. A samotnú odchýlku, keďže sme hovorili, že títo noví výrobcovia - výrobcovia elektriny zo slnka - nebudú schopní udržať túto odchýlku, pretože vy neviete presne povedať, že o ôsmej vyjde slnko, o desiatej zapadne, čiže každý jeden bude mať odchýlku. Môžu to riešiť len dvoma spôsobmi. Buď budú vykrývať tú odchýlku sami, alebo tromi, buď za to budú platiť, ale za to sú pomerne veľké poplatky a sankcie, alebo to za nich niekto prevezme. Za nich to vie prevziať, samozrejme, distribučná spoločnosť, pretože pre ňu to nie je zásadný objem. Znovu: všetko je to na ľubovôli distribučnej spoločnosti.

    Aby som uviedol ďalší konkrétny príklad, s ktorým, samozrejme, nie všetci musíme mať skúsenosť, niektoré tieto distribučné spoločnosti už začali buádovať rýchle, my to nazývame rýchle zdroje, to znamená, že zdroje, ktoré dokážu veľmi rýchlo naštartovať a vykryť odchýlky v priebehu dňa. Nie sú to zdroje, ktoré vyrábajú vysoko účinným spôsobom, ktoré zásadným spôsobom premieňajú plyn na elektriny a nevzniká tam zbytočný produkt. Je to, jednoduchým slovom povedané, prachsprostý motor, ktorý sa naštartuje, vyrobí elektrinu a vypne sa.

    K tomuto celé smeruje, toto si, myslím, že je skrytý zámer, tak ako bol skrytý zámer, keď sme 49 % umožnili ovládnuť tieto spoločnosti súkromným investorom, tak toto je ďalší krok k tomu, aby sme posilnili postavenie týchto distribučných spoločností.

    Čo sa týka KVET-u, tento problém ma trápi ešte viac, môžem povedať, pretože priamo sa ma dotýka posledné štyri roky. Kombinovaná výroba elektriny a tepla hovorí o tom, že popri výrobe tepla vzniká aj elektrina, alebo opačne povedané, vyrobíte paru, para prejde turbínou a vyrobí sa elektrina a zbytková para sa potom znova prihrieva a vyrába sa teplo. Je to spôsob výroby, ktorý je na tej istej úrovni, ako je obnoviteľný zdroj slnko, voda, resp. vietor.

    Novelizáciou, resp. doplnením tohto zákona zavádzame taký nový princíp vo fungovaní týchto, týchto teplární. Konkrétne ide o šesť štátnych teplární a ďalších spoločností, napr. v Ružomberku je pomerne veľká tepláreň, ktorá vyrába týmto spôsobom, a ďalších menších výrobcov, ktorí si dali tú námahu...

  • Reakcia z pléna.

  • Tam riešia vážnejšie veci. Tú ľudí nezaujíma, že čo budú ľudia platiť za elektrinu, hlavná vec, že pomôžeme súkromným investorom kúpiť lacnejšie štátnu firmu. K tomu prídem za chvíľu.

    My sme ich obmedzili jednou skutočnosťou. Na jednej strane celá Európska únia podporuje takýto systém výroby, pretože je to najúčinnejší spôsob, ako vyrobiť aj elektrinu, aj teplo, dochádza k najväčšiemu využitiu toho potenciálu, ktorý je, a kvôli tak v plyne. Takisto tieto teplárne tým, že vyrábajú elektrinu, majú nárok na doplatok z titulu toho, že vyrábajú v systéme KVET. Ale my dnes ich chceme obmedziť, že ak nebudú v priebehu 15 rokov investovať 50 % z ceny nového zariadenia do turbíny, povedzme konkrétne, tak strácajú nárok na tento doplatok. Doterajšie znenie zákona hovorilo o tom, že v priebehu týchto 15 rokov sa priebežne každé tri roky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán Lazár. Poprosím tu pána poslanca, keby mohol prestať telefonovať, alebo von. My aj všetci počkáme, dokým dotelefonujete. Ďakujem vám pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Aby som to zhrnul, lebo vidím, že tieto veci vás nezaujímajú, bude vás to zaujímať potom, keď vám ľudia vystavia účet za to všetko.

    Poviem konkrétne. Celý svet tlačí, resp. presadzuje systém kombinovanej výroby, my nie. My opačne. My hľadáme spôsob, ako skomplikovať život štátnym teplárňam. A viete prečo? Ja vám to poviem úplne presne, že prečo. A som presvedčený o tom, že sa trafím do čierneho, pretože ani raz to tu nebolo spomenuté, všetko je to v absolútnej, v absolútnej tichosti. Je to preto, lebo znížime cenu týchto teplární, pochopiteľne. Lebo prvý krok, čo sa stane, ak nebudú mať tepláreň, ktorá vyrába v KVET-e, doplatok, pretože povedzme nesplní túto podmienku, 50 % investovať z ceny pôvodného zariadenia. To sú sumy, hovorím o miliardových sumách na jednu tepláreň, tak, pochopiteľne, bude predávať elektrinu za lacnejšie a následne, samozrejme, zvýši ceny tepla, tým pádom sa aj zhorší celá ekonomika. Následne, pretože máme skúsenosť s týmito zákonmi, tento zákon, očakávam, už o dva-tri roky sa zmení, keď už budú tieto teplárne sprivatizované, ale cena tepla už neklesne aj napriek tomu, že tieto teplárne budú dostávať v budúcnosti viac. Tento krok považujem ja za nesystémový, pripravený veľmi rýchlo.

    Zákon č. 309 sa pripravoval pomerne dlho na Slovensku. Tí, ktorí s touto problematikou žijete, viete veľmi dobre, o čom hovorím. My dnes v priebehu mesiaca, tým nechcem nejakým spôsobom spochybňovať vedomosti pána Jurčíka, ale nepredpokladám, že tento zákon bol pripravený v nejakom širšom konsenze, resp. že bol prerokovaný aj so subjektami, ktorých sa dotýkalo, resp. nemám o tom takúto informáciu. Predkladáme zákon, ktorý zhorší hospodárenie teplární.

    Druhý moment je, teplárne doposiaľ štyri roky neboli schopné čerpať peniaze z európskych fondov. Až posledná výzva po zmene na ministerstve životného prostredia umožnila aj týmto štátnym teplárňam sa o tieto peniaze uchádzať. Zase zmenou tohto zákona dôjde k tomu, že ak niektorá s teplární bude čerpať takéto peniaze na výrobu elektrickej energie z eurofondov, nemá akýkoľvek nárok na doplatok. Pôvodné znenie, resp. ešte dnes platné znenie hovorí o tom, že ak čerpá peniaze, tak sa vyhodnocuje, v akej výške je príspevok z eurofondu k celkovej investícii a podľa toho sa znižuje príspevok, resp. doplatok k cene elektriny, čo považujem za normálne a logické.

    Takže záverom by som chcel uviesť jednu skutočnosť. My týmto zákonom, ktorý je podľa mňa skutočne pripravený veľmi rýchlo a bez nejakej širšej konzultácie, v oblasti slnka jednoznačne posilňujeme postavenie distribučných spoločností, ktoré jediné a hlavne ony sú zodpovedné za to, aká je dnes cena elektriny na Slovensku. Pretože ja som to už aj viackrát uvádzal na iných fórach, ak spoločnosť sama nechce udržať cenu či už tepla, alebo elektriny, žiaden zákon, žiaden úrad to v dlhodobom horizonte nie je schopný zabezpečiť a my presne týmto spoločnostiam dnes posilňujeme ešte viac pozíciu.

    Čo sa týka kombinovanej výroby elektriny a tepla, znovu prijatím tohto zákona sa zhorší hospodárenie a postavenie teplární, teraz hovorím v prvom rade o štátnych teplárňach, ktoré chcete privatizovať, ale zas za tým vidím zámer, že následne pôjdu alebo budú predmetom privatizácie, a to je asi zámer, pretože aj pred štyrmi rokmi, keď bol pripravený predaj, resp. privatizácia teplární, tak tie výsledky tam boli pomerne, pomerne zle. Mne je jasné, že sa vtedy lepšie predáva, je to jednoduchšie predať, ale v konečnom dôsledku to zaplatia ľudia.

    Čo sa týka tých distribučných spoločností, tam je dopad na 5 mil. obyvateľov, čo sa týka štátnych alebo vôbec teplární, ktoré využívajú tento systém výroby, je to asi milión obyvateľov, ale ten dopad nebude pol percenta, tam to bude rádovo v desiatkach percent.

    Preto by som chcel poprosiť navrhovateľov, alebo resp. navrhujem, aby tento zákon bol dopracovaný, bol predmetom širšej diskusie a takto bol predložený do Národnej rady.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.

    Slovo má pán poslanec Golian.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja niekoľkými argumentmi prispel do tejto diskusie. Je o mne všeobecne známe, že sa zaoberám problematikou obnoviteľných zdrojov energie, robím to systematicky v podstate od roku 2000, a aj keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve pôdohospodárstva, tak som sa tejto téme prioritne venoval.

    Trvalo veľmi dlho v tejto krajine, kým vznikol zákon č. 309 a v podstate sa to stalo až v poslednom roku, resp. v predposlednom roku vládnutia minulej vlády a bol prijatý zákon č. 309, ktorý, bohužiaľ, už aj počas toho obdobia bol dvakrát novelizovaný, teda v tom minulom volebnom období. V podstate teraz sa jedná o tretiu novelizáciu, čo považujem za dosť destabilizujúci prvom v procese rozvoja odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.

    Obnoviteľné zdroje energie významne súvisia s rozvojom vidieka. Vidiek má, jedine vidiek má potenciál na rozvoj tohto odvetvia a nepoznám iné odvetvie, ktoré by mohlo významnejším spôsobom ovplyvniť život na vidieku, ako je odvetvie obnoviteľných zdrojov energie. Vieme dobre, že poľnohospodárstvo významným spôsobom okrem produkcie potravín má možnosť zasiahnuť aj do tohto odvetvia.

    Predložený návrh sa snaží niektoré veci, ktoré s tým súvisia, riešiť. Ja chcem povedať, že podporím postup tohto návrhu zákona do druhého čítania, podporím ho z toho dôvodu, že chcem, aby sa vytvoril priestor naozaj na diskusiu. Ja súhlasím s viacerými kolegami zo SMER-u, ktorí hovorili o tých úskaliach, ktoré tam sú, nehovoril tu však nikto o tom, že prečo je taký tlak z ničoho nič na tú problematiku fotovoltaických zariadení. Viackrát tu bolo povedané, že ide najmä teda o dve oblasti a to je o cenu tých podporných služieb a ide o dotácie, ktorými je dotovaná cena elektrickej energie. K tomu treba uviesť niekoľko významných súvislostí.

    V prvom rade, o čom hovoril môj predrečník, to, čo sa týka teplární, týka sa zariadení, niektoré nechcem menovať, a ktoré sú dávno po dobe životnosti a boli za záhadných okolností zrekonštruované a naraz začali produkovať tzv. zelenú energiu. Deväťdesiat percent všetkých podporných prostriedkov do obnoviteľných zdrojov energie ide práve na úkor týchto starých zariadení. Tie ale nepodporia rozvoj vidieka. Nemôžeme predsa chcieť od ľudí z Hornej-Dolnej, aby sa skladali v nejakých pár koncentrovaných zariadeniach na nejakú nižšiu cenu tepla aj ľudia, ktorí s tým vlastne nemajú nič spoločného. A naopak. Tým, že obmedzíme niektoré aktivity v tejto oblasti, tak zabránime rozvoju tohto odvetvia.

    Preto chcem, aby sa v rámci druhého čítania otvorila aj táto oblasť, aby sa preukázalo teda, že akým spôsobom boli tie zariadenia zrekonštruované. A nebojím sa povedať, aj keď razíme jednotnú daňovú politiku, že skúsme tak, ako to urobili v Čechách, tieto zariadenia - a pán kolega Lazár vie, o ktorých zariadeniach hovorím - zdaniť nejakou, nejakou vyššou, výrazne vyššou daňou. Tak ako to urobili v Čechách, 26 %, a tieto peniaze, ktoré takto štát získa, umožniť využiť práve na rozvoj odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.

    Samozrejme, že aj ja mám viacero pozmeňujúcich návrhov k tej novele, ktorá bola vypracovaná, tiež chcem upozorniť na to, že aby sme - použijem príklad - kladivom neopravovali hodinky, hej. Musíme ten návrh zákona naozaj lepšie vypracovať a skúsiť do neho zaradiť veci, ktoré prinesú najmä priestor na to, aby sa mohol rozvíjať vidiek.

    Podľa štúdie Slovenskej akadémie vied je napríklad potenciál biomasy bez ohrozenia potravinovej bezpečnosti vyjadrený v množstve vyrobeného zemného plynu, teda hovorím o biometáne, teda vyčisteného bioplynu, potenciál je okolo 3,5 mld. kubíkov. Pritom si treba uvedomiť, že aj spotreba slovenského hospodárstva je od 4,9 do 5,5 mld. kubíkov. My si vieme vyrobiť za istých okolností, keď správne nastavíme podmienky, viac ako 50 % spotreby plynu, nehovorím o množstve pracovných miest, ktoré takýmto spôsobom vzniknú práve v týchto oblastiach.

    Tu je možno výčitka, pán exminister Jahnátek hovoril, že bavíme sa len odborne, bohužiaľ, vaše vystúpenie, pán kolega Lazár, a aj vystúpenie pána poslanca Žigu, ktorý tu nesedí, boli len politické. Lenže tú politiku sme do toho nezaniesli my.

    Ja som konzultoval s navrhovateľom, konzultoval som s ďalšími ľuďmi o tých možných zlepšeniach, ja som presvedčený, že k tomu, k tej zhode môžeme dospieť spoločnou diskusiou. Čo chcem pripomenúť, nie je toto možné robiť bez koordinácie s rezortom pôdohospodárstva a nemôže len rezort hospodárstva o tak významnej zmene zákona rozhodnúť.

    Rovnako som doporučoval, aby sa neposudzovala len tá kapacita, ktorá bola blokovaná v distribučných sieťach, ale aby sa posúdilo, koľko sa reálne postaví. V Čechách bolo napríklad blokovaných 10-tisíc MW fotovoltaickej elektriky a realita je k septembru tohto roku 800 MW realizovaných a do konca roku ešte 150. Nebudú mať ani tisíc, čiže 10 % z toho množstva, ktoré bolo blokované.

    U nás je to 700 MW cez tie SEPS-átske zariadenia a cez tie zariadenia distribučiek do toho jedného megawattu. Ale my by sme mali vedieť predtým, aký je stav, koľko z tých zariadení má stavebné povolenia. A naozaj tu budeme musieť vážiť, akým spôsobom nedefinujeme ten stav tak, aby neboli poškodení tí investori, ktorí sa tomu reálne venovali.

    Ja som proti tomu, aby špekulanti, ktorí si zablokovali distribučne a chcú zbohatnúť len na tom, že predajú nejaké projekty v nejakom štádiu vývoja, aby sa pre tých priestor nevytváral. Preto aj ja by som chcel vyzvať ľudí, ktorí sa zaoberajú energetikou alebo aj vidiekom, aj z radov opozície, skúsme spolu o tomto debatovať a skúsme také návrhy priniesť do toho druhého čítania, aby sme ten zákon naozaj mohli zmeniť v prospech všetkých ľudí, ktorí sa tomu reálne venujú. Pomôžeme tým okrem iného aj samosprávam. Mnohé samosprávy už dnes počítajú s tým, že budú mať príjmy zo zariadení, ktoré vzniknú v ich obciach. Ak by sme to prijali v takej podobe, v akej to je navrhnuté, tak by sa mnohé z týchto zámerov zmarili.

    Ja verím, že navrhovateľ uzná niektoré tieto argumenty a že bude na ne prihliadať v tom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Senko.

  • Pán poslanec, mne sa nezdalo byť vystúpenie pána Lazára politické, práve naopak. Jasne a zrozumiteľne sa snažil vysvetliť, o čo ide predkladateľovi v tomto zákone. Odkryl vaše karty, karty tejto vládnej koalície, v ktorých je skrytý zámer privatizácie teplární.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som nadviazal na tie posledné slová, ktoré povedal pán kolega. Podľa mňa tam možno očakávať pomerne dosť veľa pozmeňujúcich návrhov, viac-menej pán kolega Kaník to naznačil tiež hneď na začiatku a týmto smerom viedol, alebo resp. uviedol celý vlastne tento zákon alebo toto prvé čítanie. Preto je možno fakt na zváženie, či by nebolo lepšie v kľude pripraviť nové znenie zákona, resp. upraviť ho tak, aby sme tuná v Národnej rade nemuseli dávať viacero pozmeňujúcich návrhov, pretože v konečnom dôsledku sa možno stane presne to, čo ste aj vy naznačil, že budeme hodiny opravovať kladivom.

    A čo sa nám na tom, fakt, vidí zvláštne, je to, že ten zákon - aj vy sám ste to povedali -, ten zákon vznikal pomerne dlho, 309-ka. Dnes pomerne jednoduchým spôsobom, ale dosť zásadným, čo sa týka významu a dopadu nielen pre spoločnosti, ktoré poskytujú fotovoltaiku, ale aj pre celú tú samosprávu, kde sa tieto jednotlivé zariadenia majú nachádzať, dosť zásadným spôsobom sa to mení a je to pomerne narýchlo. My si to vysvetľujeme tým, že je to súčasť privatizácie tak teplární, ako aj, samozrejme, o tom sa tu nejak nehovorí nahlas, ale uvažuje sa asi aj o odpredaji zvyšných percent tých distribučných spoločností.

    Takže ja by som fakt ešte raz chcel upriamiť pozornosť na to, sadnime si, urobme ten zákon nanovo, ale v takejto podobe, v akej je dnes, si neviem predstaviť, akým spôsobom tu budeme podávať pozmeňujúce návrhy. Pretože to, či má byť výkon 4, 3, 2, 1 MW, alebo nejaké iné podmienky, to si myslím, že nepatrí na túto pôdu, to by malo byť predmetom odbornej diskusie so všetkými, ktorých sa to dotýka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Golian bude reagovať na faktické poznámky.

  • Pán kolega Senko, ja si myslím, že nemáte pravdu, tento návrh zákona nemá nič spoločné s privatizáciu tých zariadení, ale ja vám neberiem vaše presvedčenie, že si myslíte, že je to tak. Je pravdou, viete, že tie teplárne hospodária zle, ja sa trošku tejto tematike venujem, chápem to. A to, že nápravu treba urobiť, s tým s vami súhlasím. Ale či to bude takáto forma, nevkladajte nám do úst veci, ktoré zatiaľ vyslovené neboli.

    A k tomu, čo povedal pán kolega Lazár. Viete, ten zákon 309 vznikal naozaj veľmi dlho a ja som sa mal možnosť zúčastňovať niektorých stretnutí, ktoré sa na pôde hospodárskeho výboru a jeho energetickej komisie konali. Rozprával som s tými ľuďmi, ktorí ma vtedy nepočúvali, nechceli o poľnohospodárstve vedieť ani slovo a zákon sa pripravoval vyslovene účelovo. A teraz žneme z neho to nesprávne ovocie a to je celý problém. A preto ten zákon treba urýchlene novelizovať, v tom s kolegom Jurčíkom súhlasím. A urobím všetko preto, aby sme ale urobili ten zákon tak, aby bol dobrý v prospech všetkých.

    Ja viem, že mnohí s tým súhlasiť nebudú. Ale určite nie je v záujme prekladateľa, aby predložil takú novelu zákona, ktorá by mala poškodiť ľudí, ktorí do dnešného dňa investovali prostriedky do toho, že majú vydané stavebné povolenia, a som si istý, že v prechodných ustanoveniach zákona toto bude presne nadefinované.

    Ale naozaj nemôžeme ďalej trpieť stav, že tí, ktorí z vyslovene špekulatívnych dôvodov išli do tohto odvetvia, aby znovu oslabili tie možnosti Slovenskej republiky a aby to vlastne daňoví poplatníci zaplatili zo svojich daní. A to sa týka aj tých veľkých zariadení, o ktorých som hovoril.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je teraz prihlásený pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne a kolegovia, americký prezident Ronald Reagan o prístupe vlád k ekonomike mal také pekné tri vety: "Ak sa to pohne, zdaň to, ak sa to stále hýbe, reguluj to, ak sa to prestane hýbať, dotuj to." Prerokúvame návrh novely zákona, ktorý umožní, alebo odráža rôzny prístup rôznych politických smerov k ekonomike, k pohľadu na to, aká má byť úloha vlády, možno ani nie ten návrh novely, ako ten samotný zákon. Jeden prístup je presvedčený o tom, že ekonomické procesy nemôžu fungovať samy od seba, že je potrebné, aby do toho vláda zasahovala, aby niečo dotovala, niečo výraznejšie zaťažovala, aby niečo podporovala, niečo iné obmedzovala, nasmerovala niečo tým alebo oným smerom.

    Druhý prístup vychádza z toho, že ľudia, podniky sa dokážu najlepšie regulovať sami, že úloha štátu by mala byť obmedzená na naozaj nevyhnutné minimum, že regulovať by sa malo iba to, čo je naozaj nevyhnutné regulovať.

    Pôvodne som chcel povedať, že toto sú prístupy pravicový a ľavicový, ale ani si tým nie som tak celkom istý, pretože dnes už aj značná časť politických síl, ktoré samy seba považujú za pravicu, nemá problém s tým prvým prístupom a pokojne hľadá rôzne formy regulácií, dotácií a podobne.

    Myslím si, že vôbec nie je úlohou štátu zasahovať do toho, z čoho sa vyrába elektrická energia alebo iná energia, teplo a podobne. Myslím si, že takéto veci pokojne by sme mohli ponechať trhovým silám. Ja vôbec nemám nič proti obnoviteľným zdrojom energie a dokonca si myslím, že časom sa presadia, ale myslím si, že by sa mali presadiť normálne, prirodzeným spôsobom vo férovej súťaži, bez toho, aby na to boli vynakladané nejaké prostriedky štátu. Čiže keby bolo na mne, tak ja by som zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie najradšej úplne zrušil. Uvedomujem si, že to nie je možné okrem iného aj preto, lebo Európska únia, ako v mnohých iných prípadoch, toto je tiež ďalší pekný prípad, že Európska únia sa mieša do vecí, do ktorých by sa určite miešať nemusela a nemala, pretože - tak ako pri iných otázkach - aj tu si treba položiť otázku, či mohol, alebo nemohol by existovať spoločný európsky trh, keby táto vec, podpora obnoviteľných zdrojov energie, nebola koordinovaná a regulovaná z pozície Bruselu. Som hlboko presvedčený, že spoločný európsky trh by mohol existovať aj v prípade, keby na túto tému v Bruseli nebola napísaná ani čiarka.

    Napriek tomu ten návrh z môjho pohľadu ide dobrým smerom, pretože obmedzuje do istej miery možnosť využívania alebo zneužívania dotácií, čiže obmedzuje zasahovanie štátu do prirodzených ekonomických procesov, a preto ja tento návrh zákona podporím.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Martin Pado, pán poslanec Ladislav Lazár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí schvaľujú zásah štátu do slobodného trhu, do súťaže, a je mi aj celkom po vôli filozofovať o mnohých záležitostiach, avšak tam, kde sú veci podložené finančnými čiastkami, kde sa dá argumentovať číslami, tam filozofia možno nie je tak celkom namieste. A súhlasím s vami, pokiaľ nemá slobodná súťaž so zle nastavenými podmienkami vplyv na peniaze obyvateľov, na ich situáciu, nemusíme sa do toho miešať.

    Avšak tieto podmienky, ktoré sú nastavené absolútne nelogicky, spôsobujú to, že už aj na budúci rok sa odzrkadlí práve cena za túto energiu v poplatkoch občanov tejto krajiny. A tam si myslím, že je nutné tie podmienky upraviť tak, aby to taký vplyv nemalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Ladislav Lazár, nech sa páči.

  • Ja už len veľmi krátko. Na tom vidieť rozdiel v tom, že čo je predmetom vývoja. Napríklad LCD televízor niekedy stál ix korún, dnes je tá cena omnoho nižšia, pretože trh to chce, ľudia to chcú a ten vývoj je vlastne financovaný z toho dopytu. Kdežto v týchto obnoviteľných zdrojoch, vôbec vo všetkých obnoviteľných zdrojoch každý obnoviteľný zdroj je drahší než klasický obnoviteľný zdroj, teda než klasický zdroj, povedzme uhlie, ktorého tu máme asi ešte na dvesto rokov. A práve preto, keď dnes dáte možnosť ľuďom si vybrať, chcete z uhlia elektrinu alebo z vetra, tak povedia z uhlia, lebo je to lacnejšie. Čiže tá dotačná politika, resp. tá politika Európskej únie, ktorá je motivačná, z toho počiatku je nevyhnutná nielen u nás, ale vôbec v celej tejto Európe, aby sa naštartoval vývoj a postupne, samozrejme, aby tieto výrobné zariadenia boli lacnejšie.

    Takže náš názor je, v tom sa nezhodujem s pánom Dostálom, je, že malo by to byť predmetom dotácie v tej začiatočnej fáze, pretože ináč sa ten vývoj nezačne vyvíjať takýmto rýchlym tempom.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Ja súhlasím s pánom poslancom Padom, že ak regulácia nemá vplyv na peniaze občanov, tak sa do toho netreba miešať. Podľa mňa sa netreba miešať alebo snažiť, snažiť miešať reguláciu tam, kde tá regulácia nie je nevyhnutná, a potom by to nemalo dopady na príjmy občanov.

    Ja som nepolemizoval s predloženým návrhom novely zákona, ja som vyslovil výhrady k tomu existujúcemu zákonu a jeho filozofii ako takej, a teda, samozrejme, že môj pohľad je iný ako pohľad pána poslanca Lazára alebo ostatných predstaviteľov ľavicového videnia sveta. Ja som, naopak, presvedčený, že netreba to dotovať a treba si počkať na to, keď tie zdroje obnoviteľné budú rovnako efektívne alebo efektívnejšie ako klasické zdroje a potom sa ony úplne prirodzene presadia. Vtedy príde ich čas. Dotáciami, reguláciami iba deformujeme to prostredie a myslím si, že v konečnom dôsledku poškodzujeme aj občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, chce zaujať stanovisko k rozprave pán navrhovateľ?

    Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani kolegyne a kolegovia, že ste teda sa v takom hojnom počte zúčastnili, alebo resp. vyjadrili a že ste si vypočuli názory. Mám k tomu zopár poznámok. Budem sa to snažiť tak, aby som to podstatné len povedal preto, lebo na spústu rôznych tých úvah, ktoré zazneli z úst niektorých pánov poslancov, ktorí tu vystúpili, ani nie som schopný reagovať, lebo jednoducho som zistil, že tam je čosi, čo, o čom ani netuším, ale to nechám na posúdenie iným. Ale aby som to veľmi nenaťahoval, tak k tým niektorým bodom.

    Škoda, že tu nie je pán Žiga, ktorý nejak mal trošku obavy o to, že čo som kedysi robil. To si môžme, môžme povedať na inom fóre. Ja to poviem tak slušne po anglicky, ja mám na to iný názor. Každý, kto vie, o čom hovorím, tak si vie predstaviť, čo týmito slovami myslím.

    Myslím si osobne, že určitý nesúlad, ktorý je medzi poslancami povedzme opozície, je dokladovaný aj tým, že keď na jednej strane pán Žiga hovoril o zhruba 25-percentnom náraste cien technológií, o pár minút pán Jahnátek hovorí o 30-percentnom poklese. Nuž, vyberte si. Neviem, no. Ako rozmýšľam, že kto z nich sa pomýlil, je to skôr na posúdenie niekoho iného. Ale nevidím v tom nejaký dramatický bod, aby som sa nejak viacej k tomu vyjadroval.

    Prirodzene, otázka záložných zdrojov možno nie je až taká dramatická, ako by sa v prvom momente zdala, ale práve preto bude táto novela, aby nebola nadmerná potreba záložných zdrojov. Touto novelou sa reaguje hlavne na to, aby sa predišlo tomu, čo by sa stalo, keby sme ju nerobili. My nehovoríme, alebo ja nechcem touto novelou povedať, že dopad na cenu elektrickej energie bude dramatický. Určite to nehovorím, lebo momentálne sme v situácii, keď ide len o niekoľko desiatok megawattov, ktoré prichádzajú do úvahy. Ale už tým, že je vydaných viac ako 700 MW prísľubov, je nám všetkým jasné, že v prípade, ak by sme neurobili nejaké zásadné zmeny, alebo aspoň nesmerovali k zásadným zmenám, tých 700 MW by sme boli prinútení v princípe možno behom roka alebo dvoch pripojiť. Aké by to malo dopady na elektrizačnú sústavu, je skôr technická a odborná diskusia a aj napriek tomu, že teda, ako som to už spomínal, pán kolega Žiga ma, neviem, niekde inde postavil alebo deklaroval, tak napriek tomu si myslím, že viem k tomu niečo povedať.

    Samozrejme, o tom, že či to bolo konzultované s ministerstvom alebo s príslušným šéfom sekcie, o tom niet čo diskutovať, bez toho by som si nedovolil túto novelu predkladať, myslím si, že až tak, taký, by som povedal, nekonzistentný nie som. Samozrejme, že o záväzkoch 14 % do roku 2020 viem. Viem to veľmi dlho a viem aj to, že aj bez fotovoltaických elektrární to hravo dosiahneme. Určite to hravo dosiahneme, lebo keď si uvedomíme, že čisto prakticky sme schopní fotovoltaické elektrárne, alebo teda solárne elektrárne dať na úroveň maximálne okolo 150 až 200 MW bez čohokoľvek, tak to určite nám tŕň z päty nevytrhne, lebo v dobe, v roku 2020 to bude predstavovať rádovo možno 5 % elektrickej energie, možno štyri. Čiže s nimi by sme určite zázrak neurobili.

    Samozrejme, že je tu ešte kopa takých diskusií, diskusných bodov, ktoré by som možno mohol nejako viac rozvádzať, ale predpokladám, že bude aj dostatočný časový priestor do druhého čítania, a myslím si, že tie odbornejšie body nejako prevážia.

    Ja v princípe chcem trošku poďakovať pánovi Jahnátkovi, ktorý, mám taký pocit, že to zobral veľmi vecne a hovoril veľmi konkrétne, čo sa mi páči, a nebolo to myslené tak viac-menej len polopoliticky a nevkladal mi do úst, alebo resp. nehovoril to, čo v tom návrhu nie je.

    A úprimne povedané, pán Lazár, pri všetkej úcte k vám, ste ma zaskočili, lebo ja som to tam ako nemienil týmto, ani tam nevidím a neviem, či to má byť príprava pre skrytú privatizáciu teplární. Lebo pokiaľ viem, tak v tých teplárňach idú na 99 % zdroje, ktoré, o ktorých vieme presne harmonogram výroby elektrickej energie dohodnúť v zmluve o pripojení. Vy to veľmi dobre viete. Čiže, samozrejme, to neznamená, že ostatné veci sú nie na diskusiu. Ale ešte takú malú drobnosť, aj ten rozdiel, ktorý ste spomenuli, tých 30 % ceny elektrickej energie nie je pravdou. My momentálne, u nás platí cena 0,425 eura a v Čechách 0,48. To 30-percentný rozdiel není, keby ste ako chceli. A ešte navyše tí Česi majú dohodnutú nejakú valorizáciu 2 až 4 %.

    No, pán Jahnátek sa pomýlil tiež v jednej veci, a to sa týka nákladov na 1 MW, a to dokresľuje trošičku aj také to politikum v tých príspevkoch, na 1 MW výkonu solárnej elektrárne, keď uviedol sumu 1 mld. korún. No, pokiaľ mňa neklamú moje skúsenosti alebo poznatky, pardon, tak je to tak zhruba na úrovni 2,5 až 2,7 mil. eur. Čiže tak 7-8 % z tej sumy. Tým nechcem spochybniť tú odbornú časť alebo iné poznámky k tejto predkladanej novele. Ale to len tak na dokreslenie, aby ste asi vedeli, že nie všetko je tak, ako tu bolo odprezentované.

    Samozrejme, že na to, že existuje rozdielny názor, ako viesť štát, resp. ako viesť jeho fungovanie, že existujú rozdielne názory, dá sa povedať, nechcem to rozdeliť na pravicu a ľavicu, rozdielne názory na to, ako čo má fungovať. To je úplne normálne. Nebolo by dobré, keby sme tu sedeli stopäťdesiati a by sme sa na všetkom zhodli, lebo to už sme raz skúšali pred nejakými 20, 30, 50 rokmi a neviedlo to bohvieako k nejakému zázračnému výsledku, aspoň ja som si to nejako veľmi nevšimol, a to už som niečo prežil.

    Som rád, že existuje určitá, určitá, určitý oportunizmus, keď tak môžem povedať, k tým aj k môjmu návrhu mojej predkladanej novele, ale bavme sa tak, aby to bolo odborné, a bavme sa tak, aby sme neskúšali tomu druhému dať do úst to, čo nepovedal, a nehľadali v tom návrhu to, čo tam myslené nie je. Nie je tam ani lobing žiadnych distribučných spoločností a nie je tam ani lobing žiadnych výrobcov zariadení. Jednoducho, alebo respektíve nelobujeme preto, aby boli lacnejšie teplárne z titulu zlého hospodárenia, je to ako skutočne nezmysel. Ale dobre, je to váš názor, ja to, samozrejme, beriem. Môžte sa vyjadriť, prirodzene, v ďalšom kroku, ak toto prejde do druhého čítania. Budem rád akémukoľvek pozmeňujúcemu návrhu a verím, že budeme mať možnosť o tom viac-menej diskutovať.

    Ďakujem aj za pána Goliana, ktorý tak trošku čiastočne spomenul aj negatívum 309-ky a ktorý spomenul aj to, že na úkor niektorých znení alebo vďaka niektorým zneniam si niektoré spoločnosti na Slovensku spravili z toho, z výroby tejto elektrickej energie, úžasný biznis. Úžasný biznis, až taký biznis, že im výrazným spôsobom ovplyvňuje hospodárenie spoločnosti.

    Nechcem nejako ďalej to ešte naťahovať, ale ja si myslím, že týmto spôsobom, že týmto som povedal to podstatné, mám tu tých bodov viac, ale asi to by tak približne stačilo.

    Ďakujem aj pánovi Dostálovi, že pochopil tú základnú myšlienku toho, že vlastne princípom tejto novely je obmedzenie regulácie štátu a obmedzenie zasahovania štátu do súkromného podnikania. Lebo nikto z tých, ktorí sa do tohto pustili, nebol štátom nútený, aby to robil. Každý to robil dobrovoľne. Opakujem, nikomu nezazlievam to, že sa do tohoto pustil. Nikomu. Podľa môjho názoru všetci tí podnikatelia, ktorí sa do toho pustili, len vyžili medzery v zákone a využili neschopnosť štátu regulovať to, keď už sa do toho pustil tak, aby na to nedoplácal ten posledný, a to je ten, ktorý tú elektrickú energiu spotrebuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať, či pán spravodajca chce využiť právo záverečného slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. To bolo vystúpenie spravodajcu pri zhodnotení rozpravy. Vyhlasujem tento bod za skončený. Prerušujem rokovanie o ňom s tým, že budeme hlasovať o 17. hodine.

    A pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 146 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 136.

    Dávam slovo predsedovi Národnej rady Richardovi Sulíkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Pán predseda, nech sa páči.

  • Ja len minútku. Ja som veľmi prekvapený úrovňou diskusie, ktorá tu bola. Ja si myslím, že naozaj bola viac odborná ako politická. Príjemne ma prekvapil aj pán Jahnátek, aj pán Lazár a určite tam bola nejaká miera politika, ale taká, ktorá podľa mňa bola prijateľná. Ďakujem aj za vystúpenie pánovi Golianovi, ktorý sa vyjadril ako odborník, pán Dostál ako filozof.

    Naozaj aj mňa by mrzelo, keby tí, čo už majú vydané stavebné povolenia, mali problémy s retroaktivitou. A to musíme upraviť a, samozrejme, predpokladám, že tam budú treba aj ďalšie pozmeňujúce návrhy.

    Trošku ma prekvapilo vystúpenie pána poslanca Žigu, ktoré bolo čisto politické, a ako spomínal aj pán predkladateľ, jednoducho niektoré veci, ktoré uvádzal, boli v rozpore s tým, čo uvádzal jeho stranícky kolega Jahnátek.

    A ešte teda pán Lazár hovoril niečo o navýšení ceny 0,5-percentnom. Pán minister Jahnátek, bývalý teda, hovoril o navýšení ceny 10-percentnom. Jednoducho musíte priznať, že ste nám tu nechali zase nejaký dlh, nejaký problém s tým, že ste sa nekriticky zamerali na vzor Česka a Nemecka, ale my to vyriešime.

    A chcel by som vám pripomenúť, že teda to nie je jediný dlh v energetike. Aj v rozpočte verejných financií na rok 2010 sa počítalo so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení s príjmami na úrovni 16,6 mil. eur a takýto príplatok však tá predchádzajúca vláda zabudla zaviesť.

    Čo sa týka privatizácie, tak tento zákon s privatizáciou naozaj nemá nič spoločné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni, ja teda som sa rozhodol použiť aj hi-tech na môj príhovor.

  • Inštalovanie prezentácie.

  • Ďakujem. Teda k platom poslancov.

    Ako prvé treba si uvedomiť, že aké sú východiská z celej tejto situácie, ktorú sa tu snažíme riešiť a ktorá nie je jednoduchá.

    1. Sú to očakávania verejnosti, že aj poslanci sa budú podieľať na šetrení verejných financií. A, samozrejme, tie očakávania neuspokojíme nikdy, keď by sme znížili platy o 30 %, budú požiadavky na 50 atď. Ale napriek tomu sa dá povedať, že niekedy tie očakávanie sú vyššie, niekedy nižšie, niekedy sa hospodárstvu darí, niekedy nedarí. Teraz je, skrátka, ten moment, kedy aj úplne reálne sa od poslancov očakáva, že budú solidárni, a teda že tiež niečím prispejú. Tento prvý bod sa týka, samozrejme, nás úplne všetkých.

    2. Je tu bod, ktorý sa týka koaličných poslancov. Je to prísľub premiérky znížiť platy poslancov o 10 %.

    3. Tretí bod sa opäť týka všetkých poslancov. Platy sú zmrazené od roku 2008, čo v podstate nás spoločne dostalo do, dá sa povedať, nejakej pasce, do veľmi nepríjemnej situácie, z ktorej sa pomerne ťažko bude vychádzať.

    Návrh, ktorý je predložený a o ktorý vás budem prosiť, aby ste s ním súhlasili, je postavený na nasledovných štyroch bodoch:

    1. Plat poslanca je trojnásobok priemernej mzdy, už tej odmrazenej, zníženej o dvojnásobok deficitu. Toto je plat, základný plat poslanca.

    2. Paušálne náhrady klesnú. Dnes sú paušálne náhrady 70 % pre bratislavských poslancov, 80 % pre mimobratislavských, ale z tých zmrazených platov tie klesnú na 60 a 70 %, ale z odmrazených platov, čo v sume je mierny pokles z 1 406 na 1 350 pre bratislavských a ešte o niečo menej pre mimobratislavských poslancov.

    3. Náklady na kanceláriu a asistenta, ktoré sú dnes oddelené, by sme dali, by sme celkovo znížili, ale dali by sme ich do jedného balíku tak, aby poslanec, najmä poslanec rozhodoval o tom, že akú čiastku na čo použije.

    4. Odstupné by kleslo z päťnásobku na trojnásobok.

    Keď takýto návrh bude prijatý, čo to znamená:

    1. Opätovne zavádzame dynamiku do platov. To znamená, odmrazujeme platy a toto je, ja si myslím, že najpodstatnejšia časť návrhu, lebo zmraziť platy je jednoducho zlé riešenie.

    2. Toto je rozpočtovo veľmi dôležité. Celkové náklady klesnú o skutočných a poctivých 10 %, a to z 12,8 na 11,5 mil. eur. To sú celkové náklady na poslanecké platy a tie ďalšie sumy, ktoré Národná rada vypláca.

    3. Poslancom dávame viac voľnosti pri financovaní ich asistenta a ich kancelárie. To znamená, majú viac možnosti sa rozhodnúť.

    4. A toto, si myslím, je veľmi dôležité, nevyžadujú sa žiadne ďalšie zmeny. Keď tento návrh takto schválime, tak štyri roky alebo jedno ako dlhú dobu nemusíme nič meniť.

    5. Keď, samozrejme, poslanci budú múdro rozhodovať, tak tento návrh dokonca umožňuje mierny nárast poslaneckých príjmov. To vidieť tu, teda nevidieť. Ale ja vám to môžem povedať. Tak poviem iba jedno číslo. V prípade, že by sme v roku 2014 dosiahli plánovaný deficit 2 %, zároveň by bol priemerný rast hrubej mzdy o 4 % nominálnej, tak to dokonca znamená nárast všetkých poslaneckých príjmov, len teda tých príjmov, o približne o 4,5 %, resp. asi 5,5-tisíc až 6-tisíc eur. To, samozrejme, len v prípade, že tie rozhodnutia, ktoré bude tento parlament prijímať, budú rozumné. Keď nie, tak môže dôjsť aj k poklesu.

    Prijatím tohto zákona poslanci preukážu skutočnú vôľu šetriť. Nebude to len, že nejak naoko tvárme sa, ibaže, skúsme to tak nejak hlavne prekľučkovať potichu. My reálne povieme, áno, Národná rada znížila náklady o 10 %.

    Po druhé. A toto viem, že pre viacerých poslancov je veľmi zaujímavá alternatíva. Otvoríme možnosť znížiť aj ostatné platy vo verejnej správe. Napríklad môžme sa baviť o tom, to je ten spodný bod, prečo musia mať starostovia päť mesiacov odstupné, keď budú mať poslanci len tri mesačné platy ako odstupné. Prečo aj starostovia by nemali mať iba tri mesiace odstupné? To je taká prvá celkom zaujímavá otázka.

    Ďalšia vec. To, že plat poslanca bude trojnásobok priemernej mzdy mínus dvojnásobok deficitu, znamená, že od tohto platu sa odvíjajú platy pre všetkých ostatných ústavných činiteľov, ktorých máme vyše 2 000, a automaticky sa to premietne aj do ich platov. No a je pravda, že na budúci rok sú navrhnuté ešte aj nejaké korekcie, ale tie by skončili a od januára 2012 by mali všetci ústavní činitelia rovnaké ohodnotenie.

    Na záver ešte pár slov k alternatívnym návrhom. Jeden návrh bol taký, že znížiť platy len o 15 % alebo len o 10 akože odmraziť a znížiť platy len o 10 alebo len o 15 %, ale tento návrh problém nerieši, len ho posúva, a to, čo spravíme o rok. O rok sa tu budeme opätovne štípať, opätovne médiá to tu budú zľava, sprava rozoberať a prečo nie tí poslanci a čo s poslancami a znovu budeme musieť niečo riešiť. Kdežto ten predložený návrh robí, je elegantný v tom, že netreba sa odmeňovania poslancov dotýkať ďalšie štyri roky.

    Takisto návrh, ktorý predložila strana SMER, ktorý pozostáva v tom, že tie platy budú len zmrazené, opäť vyrába dva problémy:

    1. Neznižuje celkové náklady. Tie celkové náklady budú presne také isté, aké sú dnes. Kdežto návrh, ktorý je predložený, tie náklady reálne znižuje o 10 %. To návrh strany SMER nerobí.

    2. Tým, že tie platy ponecháme ďalší rok zmrazené, tak len o to viac otvárame tie nožnice medzi nezmrazenými a zmrazenými platmi, už dnes to je 300 eur mesačne, keď to necháme ešte tri roky, bude to možnože 600 alebo 650 eur mesačne. My len odsúvame problém, ale my ho neriešime.

    Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste pouvažovali naozaj nad tým, že či návrh, ktorý predkladám, nie je spôsobilý na to, aby ho prijala aj opozícia, a, samozrejme, dúfam, že aj naši koaliční partneri a že naozaj rieši tú situáciu, v ktorej sa dnes poslanci nachádzajú, a konkrétne to, že platy majú zmrazené, aj tak zarábajú menej, ako by podľa zákona zarábať mali, a aj tak sú stále tí zlí, ktorí majú nehorázne vysoké platy. Tak myslím si, že ponúkam tu poctivé riešenie, a dúfam teda, že toto riešenie bude prijaté.

    Na záver by som chcel poprosiť všetkých, ktorí budú mať pozmeňujúce návrhy, som otvorený diskusii, veľmi rád sa stretnem, už som mal aj stretnutia s poslaneckými klubmi a plánujem teda v tomto pokračovať tak, aby sme možnože práve pri tomto zákone našli nejaký konsens, kde si dokážeme spoločne povedať, že v poriadku, takto chceme, aby tie pravidlá boli nastavené.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby si splnil svoju funkciu spravodajcu, to znamená, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán predseda, dámy a páni, vážení hostia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k uvedenej novele zákona, ktorú predložila skupina poslancov Národnej rady. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8., teda dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-technickej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán spravodajca.

    Poprosím tých, ktorí majú na starosti ako zamestnanci Národnej rady poriadok na balkóne, aby zabezpečili poriadok, inak budem musieť prerušiť rokovanie Národnej rady. Prosím vás, tí, ktorí chcete niečo vyjadrovať, spôsob, akým ste to teraz ukázali, trošku dehonestuje vaše úprimné úmysly. Toto sa nerobí. Poprosím tých, ktorí majú na starosti poriadok na balkóne, aby sa ujali svojho zamestnania.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady na päť minút.

  • Prestávka.

  • Pani ochrankári, boli tu vyhodené z balkóna nejaké papiere smerom na poslancov, to sa nerobí. Naozaj nie. Nikomu nikto nebráni, aby prejavil svoj názor, ale tu, aby sme zahadzovali poslancov papiermi, to sa nerobí.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Pán spravodajca. Páni kolegovia, poprosím, aby sme sa upokojili, dúfam, že už dnes ochranka zafunguje a zabezpečí poriadok aj na balkóne.

    Skôr ako dám slovo spravodajcovi, tak to, čo ste, vážení, tí, čo ste prejavili svoj názor, poslali medzi poslancov, tak sú tam tri vážne hrúbky, dúfam, že sa to doučíte predtým, než sa aj rozhodnete, že na koho tie papiere v budúcnosti chcete hádzať. Tam, kde ste ich hodili, tak tí za zrušenie imunity hlasovali.

  • Teraz budeme pokračovať vystúpením pána Štefanca v úvodnej spravodajskej informácii, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, dámy a páni, z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku o vybraných vplyvoch.

    Dámy a páni, po rozprave odporučím, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 136 z 19. októbra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky troch poslancov: pani poslankyne Sabolovej, pána poslanca Poliačika a pána poslanca Marcinčina.

    Predtým ale požiadal o slovo predseda Najvyššieho súdu, aby som mu mohol udeliť slovo, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby pán predseda Najvyššieho súdu k tomuto bodu vystúpil.

  • Reakcia pléna.

  • Nie. Keďže nie je všeobecný súhlas, vzhľadom na skutočnosť zjavnú, že nie je dostatok poslancov v sále, pán predseda, nedá sa, nie je všeobecný súhlas. Hlasovať nemusím dávať, lebo nás tu nie je ani 50.

    Z tohto pohľadu budeme pokračovať, slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale...

    Pán predseda, tejto procedúre, ak dovolíte, ja rozumiem. Hlasovať dám vtedy, keď bude dostatok poslancov v sále. Je zjavný nedostatok poslancov v sále na to, aby sme boli uznášaniaschopní, a preto nemôžem dať hlasovať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, dávam hlasovať, kto je za to, aby sme pripustili pána predsedu Najvyššieho súdu do rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Pán poslanec, je zrejmé, že nás je iba 61 celkom, takže môj odhad je lepší ako váš, nechcel som dehonestovať tu prítomných poslancov.

    Budeme pokračovať v rozprave.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná. Súhlas nebol daný. Pán predseda, musím pokračovať v súlade s rokovacím poriadkom.

    Slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči. Sekundu. Pani poslankyňa Sabolová nie je v sále.

    Ďalší, ktorý je prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám v zásade iba tri veci, ktoré by som chcel povedať k tomuto návrhu a týmto ho podporiť. Prvé dve, keďže ja nie som ekonóm a som s kalkulačkou horší, ale som filozof a viacej sa zaoberám hodnotami, tak prvé dva sú také základné princípy, z ktorého vychádza tento návrh a ktoré by bolo dobré spomenúť.

    Tým prvým princípom je zodpovednosť a tým druhým princípom je solidarita. Prečo zodpovednosť? Zodpovednosť kvôli tomu, že v tomto pléne sedia ľudia, ktorí tvoria pravidlá, podľa ktorých má byť vedený tento štát. Ak podľa týchto pravidiel má byť vedený tento štát, tak potom sa podieľame na tom, či sa štátu darí, alebo nie. A to, či sa štátu darí, alebo nie, by sa spätne malo potom prejaviť na tom, akým spôsobom sme za svoju prácu ohodnocovaní. To znamená, ak rastú mzdy a klesá deficit, zaslúžime si vysoký plat. Ak mzdy nerastú a stúpa deficit, nezaslúžime si vysoký plat. A jeden aj druhý tento princíp je súčasťou riešenia, ktoré máme teraz na stoloch, a preto toto riešenie považujem za dobré.

    Môže sa však stať, že prídu faktory, ktoré ovplyvnia hospodársku situáciu štátu bez toho, aby to bolo naším pričinením. Môže prísť finančná kríza, môže sem padnúť meteorit, môžu byť obrovské záplavy, môže prísť vojna. V tej chvíli nastupuje ten druhý princíp a to je solidarita, kedy my poslanci Národnej rady a ostatní ústavní činitelia začínajú byť solidárni s občanmi tohto štátu a v momente, keď sa krajine nedarí, sami sú platení menej.

    To znamená, máme tu vyvážené dva veľmi dôležité princípy, ktoré by mali sprevádzať vedenie štátu, zodpovednosť za to, ako ekonomika a riadenie štátu vyzerá, pretože tvoríme pravidlá a zákony pre tento štát, a solidaritu s občanmi tohto štátu, pretože v momente, keď vonkajšie faktory ovplyvňujú životnú situáciu ľudí v tejto krajine, sami sebe automaticky siahame prostredníctvom tohto návrhu na platy.

    Tretia vec, ktorá sa mi na tomto návrhu páči, je oveľa širšia možnosť uplatnenia sa v špecializácii jednotlivých poslancov. Tým, že balík pre asistenta, resp. pre asistentov a kanceláriu alebo kancelárie bude daný dohromady, tak poslanec, ktorý je viacej orientovaný na odbornú prácu, môže zaplatiť viacerých asistentov preto, aby mu robili analýzy, aby mu pripravovali materiály, a venovať sa viacej odbornej činnosti. Na druhej strane poslanec, ktorý viacej sa venuje práci v regiónoch, si môže otvoriť jednu, dve alebo tri kancelárie, a tým rozšíriť svoju možnosť stýkania sa s občanmi a získavať podnety pre prácu, ktorú tu robíme.

    V pléne sedíme stopäťdesiati kvôli tomu, aby sme robili každý to, čomu rozumieme najlepšie, to znamená, ak sme doma v regionálnej politike, trávime veľa času v regiónoch, a tým pádom si môžme zaplatiť kanceláriu jednu, dve alebo tri a stýkať sa s občanmi tam, kde sú ich problémy a kde žijú. Ak sa viacej venujeme odbornej činnosti, stačí nám kancelária na Hrade, ale možno potrebujeme zaplatiť jedného, dvoch alebo troch odborníkov, či už je to ekonóm, právnik alebo sociológ, na to, aby nám urobili analýzu a pripravili materiály, aby táto naša práca bola v parlamente lepšia.

    Kvôli tomu, že návrh, ktorý máme na stole, podporuje zodpovednosť ústavných činiteľov, zohľadňuje solidaritu ústavných činiteľov voči občanom a dáva možnosť poslancom na špecifikáciu svojej vlastnej práce, vás všetkých prosím, aby ste ho podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Poliačika sa prihlásili: pán poslanec Alojz Přidal, Dušan Jarjabek. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ja žijem z poslaneckého platu, nemám ho ako vreckové ziskom svojich firiem, pretože žiadnu nevlastním ani ja, ani moja manželka, na nikoho som nič neprepísal, nelietam tryskáčom, ani nemám státisícové náramkové hodinky. Som za solidaritu poslancov s občanmi, a preto súhlasím s 10-percentným znížením platu poslanca a takýto zákon som pripravený podporiť. Aj preto budem hlasovať za posunutie predloženej novely zákona do druhého čítania, ale v druhom čítaní ho podporím len vtedy, ak ho predkladatelia upravia tak, že nebude obsahovať účelový vzorec, ktorý je použitý len preto, aby sme sa dostali k požadovanému číslu, percentu. Podporím ho teda, len ak plat poslanca bude závisieť od skutočnosti, ktoré môžem nejako ovplyvniť.

    Teda napr. také zložky deficitu verejnej správy, keď tam nebudú, ako sú hospodárenie miest, hospodárenie obcí, hospodárenie vyšších územných celkov. Aj keď možno niektorí poslanci áno, ale ja ich ovplyvniť nemôžem, pretože si myslím, že jeden mandát stačí. A potom je tu ešte hospodárenie sociálnej a zdravotných poisťovní. Som naozaj rád zodpovedný za to, čo ovplyvniť môžem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Reagujem tým, že úplne súhlasím s pánom poslancom Přidalom, to je jedna vec. Ale celé by som to okomentoval, ak dovolíte, ešte trošku inak.

    Trošku to preženiem, pán poslanec, a keď účelovo okrešem rozpočet ministerstva kultúry a kultúra bude padať na nos, tak vlastne si vytváram predpoklady na zvýšenie svojho platu. No s týmto ja nemôžem absolútne súhlasiť, čo ste povedali. A toto naozaj k tomuto určitú časť poslancov bude nútiť, aby toto spravili a takto sa v parlamente správali. Solidarizujeme sa, samozrejme, všetci, či už takýto návrh je, alebo nie je, a solidarizovali sme sa vždy, pán poslanec, bez toho, žeby sme teda mali nejaké znižovanie platov.

    Ale ja odmietam, aby o plate poslancov rozhodovala pani premiérka alebo nejaká pani novinárka z JOJ-ky, z Markízy, z Nového Času, lebo potom to vyzerá ako účelová mediálna objednávka.

    Ako správne povedal pán predseda, keď si znížite plat o 300 euro, presne títo novinári, čo tam hore sedia, prídu za vami a budú vám takto ukazovať prstom, prečo ste si ten plat neznížili o 350 euro?

    Viete, to je tá mediálna hra, na ktorú ja odmietam naskakovať, a preto sa odmietam jednoducho takýmto spôsobom baviť preto, lebo tí novinári sú není ani natoľko slušní tak, aby vašu reakciu, ktorá sa nezhoduje s ich zadaním, uverejnili. Viď jedna pani novinárka s tou zjazdovkou, čo má na čele takú tú ofinku šikmú, hej, neviem, ako sa volá.

    Takže o tom to je, pán poslanec. O tom to je celé. Čiže solidarizujeme sa a radi, ale nie takto.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Tú zjazdovku si nechám vysvetliť, pán kolega.

  • Smiech v sále.

  • A teraz, pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakcie.

    Pán Přidal, ja môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že aj ja žijem z poslaneckého platu. Je o mne známe, že predtým som učil na základnej škole, takže nemám našetrené až tak veľa a záleží mi na tom, aby ústavní činitelia boli ohodnotení dobre za svoju prácu.

    Čo sa týka pána Jarjabka, ja som na tom návrhu zákona nevidel podpisy novinárov. Ja tam vidím iba podpisy poslancov. A keď hovoríme o populizme, tak populistické bolo zmraziť platy, lebo zmrazením platov sme sa dostali k tomu, že pred sebou valíme jednu obrovskú snehovú guľu, ktorú necháme roztopiť sa na niekom, kto príde po nás. Kdežto toto je systematický a dobrý návrh, ktorý môže byť dlhodobo udržateľný.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Anton Marcinčin, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no ja mám tú smolu, že som ekonóm. Radšej by som ním teraz nebol, bolo by to jednoduchšie. Ako ekonóm viem, že mnoho a veľmi veľa dobrých úmyslov končí veľmi zle. Končí tak, že sa vysídľujú mestá, pretože niekto príjme zákon o veľmi nízkom nájomnom, to je klasický príklad z učebnice. Končí dokonca zavedením komunizmu a podobných režimov. Určite viem, že váš pán predseda nechce zaviesť komunizmus a že to myslí dobre, ale, bohužiaľ, som ekonóm, a preto dovoľte pár bodov.

    Po prvé. V roku 2008 KDH navrhlo zníženie platov pre rok 2009, čím každý poslanec ušetril na svojom príjme ročne 3 400 eur. Týchto 3 400 eur posunul k dispozícii ministrovi financií. To bol rok 2009. V roku 2010 každý poslanec ušetril 4 600 eur za rok len na svojom príjme. KDH navrhuje pre budúci rok 5 000 eur len z vrecka poslanca. Od toho sa, samozrejme, odvíjajú aj iné náklady, ale poslanec konkrétne pocíti, že príde o 5 000 eur, čiže 150-tisíc korún.

    Je to málo? No je to málo v porovnaní s návrhom napr. poslanca Slotu. Určite. Môžme ísť na nulu, samozrejme. Ak si nevážime demokraciu v tomto štáte, môžme ísť na nulu, môžme ísť na 50 %. Kde je tá hranica? Neviem. Poďme zmeniť trojnásobok, ak sa nám zdá, že ten trojnásobok je nezmyselný.

    Ako vy vidíte, už v roku 2008 KDH začalo šetriť na platoch poslancov, preto táto téma nám nie je nová. Nie je to téma, o ktorej by sme začali rozprávať len teraz po voľbách. Je to téma, na ktorej my už dávno pracujeme a ktorú sme boli schopní presadiť.

    Po druhé. KDH podporuje prijatie ústavného zákona o fiskálnych pravidlách a fiskálnej rade. Prečo to spomínam? No preto, že práve v tomto zákone, ktorý ináč má v programe snáď každá zo strán, ktorá tu sedí, v tomto zákone sa bude riešiť previazanie deficitu vlád na ohodnotenie, mzdové ohodnetenie vlády, prípadne dokonca na oveľa tvrdšie postihy vlády. Ten mechanizmus bude zložitý. Vláda vopred povie, aké konsolidačné úsilie chce dosiahnuť, koľko chce ušetriť na deficite počas štyroch rokov, a fiskálna rada odhadne na základe dostupných techník, či sa jej to podarilo, či to bolo dielo náhody, dobrých globálnych podmienok, alebo naopak, síce číslo sa podarilo, ale v skutočnosti sme mali šetriť, nemali sme byť v deficite vôbec a na základe toho sa majú potom prijímať vážne opatrenia voči vláde. Samozrejme, toto sú predbežné východiská, s ktorými zhruba asi súhlasí každá strana, ktorá to má v programe, detaily prídu neskôr. Dúfajme, že budú platné už o rok. Touto cestou ide aj Európa, čiže toto je deficit a mzdové ohodnotenie exekutívy.

    Ja som už skôr povedal, že predložený návrh je zložitý a pomerne nezmyselný, a za tým si stojím. Zákon je mimo kontext, jeho cieľom nie sú úspory, ale obávam sa, že je to skôr populizmus, skôr snaha vyznieť dobre. Toto nie je cesta, ktorou by som sa chcel uberať. Nechcem ísť cestou Berlusconiho. Nechcem ísť cestou Orbána. Chcem ísť konzervatívnou pravicovou cestou, ale nie cestou Berlusconiho, nie cestou prihliadania toho, o čom práve dneska, zajtra píšu médiá. Takto sa nedá robiť dobrá politika pre krajinu.

    Dobre. Ale ten zákon je dokonca nebezpečný. V čom? Ekonómovia hovoria o proticyklickej fiskálnej politike. Proticyklická v jednoduchom jazyku znamená to, že ak sú bohaté roky, tak šetrím, mám prebytkový rozpočet, a ak sú chudobné roky, tak míňam, som v deficite. Toto je jedným z hlavných bodov, ktoré sa pravdepodobne objavia aj v ústavnom zákone o fiskálnych pravidlách, proticyklická fiskálna politika. Tento návrh hovorí, že vždy mám byť okolo nuly, prípadne v prebytku a vôbec si nemám všímať, čo sa reálne deje. Motivujem poslancov k tomu, aby sme boli okolo nuly, prípadne v prebytku, vôbec nič ma nezaujíma. Preto je nebezpečný.

    Ekonómovia hovoria o postupnom znižovaní deficitu verejnej správy, verejných financií. O postupnom, pretože ak by sme šli skokom na nulu, tak na to nedoplatíme my, naopak, my na tom získame. Podľa tohto zákona my na tom získame. Doplatí na to celá ekonomika, ale my na tom získame.

    Ja sa chcem opýtať pána predsedu, či požiadal ministra financií, aby pripravil návrh budúcoročného rozpočtu s nulovým deficitom. Pretože o tom to je, tento zákon, o nulovom deficite.

  • Bolo by absolútne nezodpovedné, ak my, pretože je to dobré pre našu peňaženku, by sme tlačili na nulový deficit budúci rok alebo nasledujúci rok, čím by sme, samozrejme, neprispeli k rastu zamestnanosti, naopak, prispeli by sme k rastu nezamestnanosti a vážnemu spomaleniu celej ekonomiky. Toto nie je nič nové pre ekonómov, povedalo by sa tomu anglicky namiesto "soft landing", by to bolo "hard landing" - ťažké, tvrdé pristátie namiesto mäkkého pristátia. Ale tento zákon je o nule, prípadne prebytku. Preto tvrdím, že je nebezpečný.

    Jeden z bodov dôvodovej správy je o tom, že chceme naše platy naviazať na výkonnosť ekonomiky. Ekonómovia poznajú rôzne miery výkonnosti ekonomiky. Ekonómovia vedia, že rast HDP neznamená rast šťastia, spokojnosti, že možno je lepšie hovoriť o raste zamestnanosti než o raste HDP, ak chceme merať možno tú výkonnosť alebo spokojnosť, ale určite deficit verejných financií nie je o výkonnosti ekonomiky.

    Pamätáte si na ozdravenie bankového sektora. Deficit verejných financií vtedy, myslím, bol vyše 10 %. Bol to dobrý deficit. Ten deficit stál za to, bol veľmi rozumný, že pokiaľ vtedy by parlament rozhodoval podľa zákona, ktorý sa chystáme schváliť, tak by nedošlo asi k ozdraveniu bankového sektora, pretože by ich to stálo neskutočne veľa bez toho, aby si to vlastne zaslúžili. Bol by to trest za veľmi správne, zodpovedné rozhodnutie a veľmi nepopulárne v tej dobe.

    Na záver teda chcem povedať, návrh zákona je komplikovaný, podľa mojej mienky a presvedčenia je ekonomicky neobhájiteľný. A my v KDH ho podporíme do druhého čítania len s tým, že v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh, kde ho výrazne zjednodušíme s tým, že chceme usporiť 10 % príjmov poslanca. Dá sa to vyriešiť napríklad vetou: "Mzda poslanca v roku 2001 rovná sa 2,7-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve v predchádzajúcom roku." Bodka. Veľmi transparentné, veľmi jednoduché. Ak 2,7 nestačí, ak 10 % nestačí, ak chcem ísť na 15 %, na 20 %, poďme. Veľmi jednoducho a veľmi transparentne bez toho, aby sme sa hrali na to, že sme vymysleli vzorec, ktorý nikto iný v Európe nepozná.

    Takže toľko. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. KDH podporí tento návrh v tomto čítaní, ale s touto podmienkou alebo, ak chcete, s touto výhradou, že do tretieho čítania ho v danej podobe nemôžme podporiť a toto je náš, myslím, veľmi úprimný návrh. Povedal som, že KDH už v roku 2008 začalo šetriť, pretože vtedy nastávala kríza.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán navrhovateľ, pán Richard Sulík, ďalej Marek Maďarič, Ondrej Dostál, Dušan Muňko, Stanislav Fořt, Štefan Zelník, Dušan Jarjabek, Miroslav Číž. Celkom osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec a navrhovateľ pán predseda parlamentu Richard Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    No, začnem tam, pán Marcinčin, čo ste vraveli, že teda návrh je populistický, ale vy ste už pred dvomi rokmi navrhli znížiť plat o tých 3 400 eur za rok 2009. Veď to je práve ten problém, ktorému dnes čelia všetci poslanci. To, ako keď je niečo lacný populizmus, tak je to zmraziť si plat. Veď keď si raz spoločnosť povie, že činnosť poslanca je hodná trojnásobku priemernej mzdy, tak aký zmysel má zmrazovať plat, keď sa hospodárstvu nedarí, nerastie mzda? Mimochodom, tiež je to veličina, ktorú poslanec nemá ako priamo ovplyvniť a je to priamo naviazané na to, to už poslanec má väčšiu možnosť ovplyvniť deficit - už len tým, že schvaľuje zákon o štátnom rozpočte - ako priemernú mzdu. Tú nemá ako ovplyvniť a tam predsa je tá priama väzba.

    Tak vy ste navrhli v rozpore so zdravým rozumom jednoducho si zmraziť platy a teraz všetci, jak tu sedíme, nevieme kam z konope. A vy teraz poviete, že my chceme 2,7-násobok. Veď to bol úplne prvý návrh, s ktorým som došiel, ten bol zase kolegami z SDKÚ zamietnutý. Ja nemám problém s tým, pán Marcinčin, keď povieme, nech sú platy 2,7-násobok. Dobre. Úplne bez problémov. Ale veď to zase iní poslanci nechceli. Tu ide o to, nájsť nejaký kompromis. Veď mám tých sedení za sebou niekoľko. No a výborná je veta, návrh je nebezpečný, lebo motivuje poslancov k tomu, aby deficit bol nulitný, alebo teda na nulou, alebo tak. Veď to je v poriadku. A to neznamená, že ten deficit je len tá jediná určujúca zložka, veď on ovplyvní pomerne málo z toho platu. Áno, máme teraz vysoký deficit, 8 % a krát 2 je 16, hej. No tak z celého platu to ovplyvňuje len nejakú šestinu, to predsa neznamená, že poslanec príde o celý plat. Asi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Marek Maďarič, nech sa páči.

  • 47.

    Ďakujem za slovo. Pán poslanec Marcinčin, počúval som vás veľmi pozorne z viacerých dôvodov. Hovorili ste zrozumiteľne aj pre mňa neekonóma, logicky a čo ma veľmi zaujalo, dokázali ste na téme zákona o platových pomeroch otvoriť aj širšie národohospodárske otázky a vedel by som si predstaviť určite, aspoň za mňa osobne, podporu napríklad aj na tú tému fiskálnej rady. Dúfam, že táto moja faktická poznámka vám nepoškodí, preto aj dodám, že určite sú témy, na ktorých sa nezhodneme. Ale v kontexte iných vystúpení naozaj chcem veľmi oceniť takéto vecné vystupovanie, ktoré môže byť určite podkladom na dosiahnutie nejakého konsenzu v otázkach, na ktorých, myslím, je všeobecne zhoda, že by sme nejakým spôsobom mali solidarizovať.

    Takže ten názor, ktorý ste prezentovali, ja určite podporujem.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán poslanec Marcinčin, chcem povedať, že sa nezhodujeme asi v pohľade na to základné, od čoho sa odvíja ten návrh, aj keď teda nesúvisí to so samotným tým návrhom ako skôr s makroekonomickou situáciou, alebo teda s prístupom štátu k ekonomike. Ja si vôbec nemyslím, že vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a akékoľvek cesty k nemu sú niečo zlé. Naopak, myslím si, že vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet sú tá správna cesta a treba sa oň usilovať bez ohľadu na to, či to bude nejako naviazané, alebo nebude to nijako naviazané na naše platy ako poslancov.

    Deficit je v podstate skrytá forma zdanenia, pretože ním zaťažujeme ďalšie generácie, ktoré tie dlhy, ktoré my teraz narobíme, budú musieť potom za nás splácať. Samozrejme, že sú situácie, keď sa tomu nedá vyhnúť, keď je potrebný aj deficit. Ale tie situácie, ktoré ste spomínali napríklad v súvislosti s ozdravením bánk, nie sú pravidlom, sú výnimkou z pravidla, ktoré toto pravidlo potvrdzujú.

    Nemyslím si, že tá motivačná sila navrhovaného mechanizmu vytvárania platov bude taká výrazná, aby sa poslanci rozhodovali podľa toho, či budú mať o pár desiatok eur viac alebo menej, ale myslím si, že samotný ten mechanizmus je správny, a rovnako si myslím, že je správne a potrebné usilovať sa o vyrovnaný rozpočet.

  • Ďalej pán poslanec Dušan Muňko s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán poslanec Marcinčin, absolútne súhlasím s vami, len by som chcel povedať jedno. Nemám žiaden problém so znížením, či to bude o 10, alebo o 20 % platu poslancov. Ale chcel by som poukázať na iné veci, ktoré tuná, samozrejmá vec, vláda by mala predložiť. To, čo tu ste povedali a povedal to pán Přidal, treba sa vrátiť znova k Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a celý ten balík nastaviť tak, aby verejné financie boli nastavené úplne ináč.

    Kde, povedzte mi, je v Európe nastavený penzijný systém tak, ako je u nás? Odmietate ho a čím neskoršie sa k nemu vrátime, tým nás to bude viacej stáť. To je, pokiaľ sa týka aj zdravotníckych reforiem, ktoré tuná boli. Takže vráťme sa absolútne seriózne k veciam.

    Kde v Európe boli oddlžené banky tak, ako boli u nás oddlžené banky? Znovu sú banky tam, kde boli pred oddlžením. Znova budú vytvárať opravné položky z hľadiska úverov, ktoré dávajú.

    Takže by som vás poprosil, keby sme, či je to ľavica, pravica, sadli si a povedali sme si veci, ako proste budeme postupovať z hľadiska ozdravného balíka verejných financií. Pokiaľ si tu nesadneme, tak sú to len kozmetické, populistické veci, ktoré nič neriešia.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Stanislav Fořt, nech sa páči.

  • Pán Marcinčin, ja by som sa vás chcel spýtať, že či si myslíte, že aj členovia gréckeho zákonodarného zboru nemajú žiaden podiel viny na tom, kde sa dneska Grécko ocitlo, a teda že deficit, ktorý primárne vzniká v poslaneckých snemovniach alebo je schvaľovaný poslaneckými snemovňami a nemal žiaden vplyv na to, kde sa dneska Grécko nachádza. A pokiaľ si dobre pamätám, vy ako ekonóm ste boli jediný poslanec v tejto poslaneckej snemovni, ktorý hlasoval za poskytnutie pôžičky pre Grécko.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Štefan Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mne sa, pán kolega, vaše vystúpenie páčilo a ďakujem, že ste ozrejmili isté ekonomické súvislosti s daným zákonom. A ja teda takto predložený zákon chápem akože veľmi nesystémový, pretože síce poslanci si majú byť zainteresovaní do toho, aký je deficit, ale pýtam sa, ako do toho bude zainteresovaná vláda, ktorá disponuje značným počtom pracovníkov? A teda očakával som, že vláda, jednotliví ministri, ktorí zákony predkladajú, a Koaličná rada sa dohodne, že či ten zákon postúpi sem, alebo nie. A poslanci ho podľa toho, koalície, hlasujú, že tí budú priamo zainteresovaní do tých ekonomických ukazovateľov.

    Ale opak je pravdou. Mňa by zaujímalo, že ako bude šetriť vláda? Koľko ministri majú svojich poradcov? Aké platy majú ich hovorcovia? Aké platy majú ich jednotliví generálni riaditelia? Ako sú ohodnocovaní ľudia, ktorí zastávajú funkcie v dozorných a správnych radách, v štátnych organizáciách? A preto sa mi zdá, že tento zákon má byť len akousi dymovou clonou, aby sa naďalej na Úrade vlády, ale aj na vláde robilo nehospodárne, netransparentne a tam, aby sa dávali odmeny od buka do buka. Preto si myslím, že tento zákon by bol dobrý vtedy, keby naozaj Národná rada kontrolovala vládu, ale opak je to pravdou.

    Pani premiérka sľúbila, že poslanci si znížia platy, a to len preto, aby tú pozornosť z vlády a za konanie vlády a za kroky vlády, ktoré robí, aby nasmerovala na Národnú radu.

    Takže tento zákon naozaj, pán kolega, si myslím, že nie je dobrý, a to, čo ste navrhovali vy, tak má podstatne väčší zmysel.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Marcinčin, myslím, že práve ste sa stali mediálne čiernou hviezdou tohto parlamentu, okrem iných, samozrejme, preto, lebo už si viem predstaviť zajtra tie titulky v novinách alebo v elektronických médiách: Ani len poslanci za KDH nepodporili zníženie platov poslancov, nechcú si znížiť platiť. No a myslím, že už sa nevie dočkať ani pani redaktorka s tou zjazdovkou (smiech v sále), aby vám mohla...

  • Smiech rečníka.

  • ... aby vás mohla dnes v jednom elektronickom médiu natiahnuť práve tak, ako si to všetci tam tí hore určite želajú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Marcinčin, nechcel som sa zúčastniť na tejto diskusii, lebo takáto diskusia znamená vlastne legitimizáciu tejto témy, a odpustí mi pán predseda, že toto považujem za trápne divadlo vaše a vašej družiny. Skúsim povedať prečo.

    Pán Marcinčin, mohli by ste potom v odpovedi mi odpovedať, že kde existuje štát s 19-percentnou daňou, ktorý nemá daň z dividend, ktorý nemá daň z predaja nehnuteľností, ktorý nemá daň z dedičstva, a pri týchto 19 % má vyrovnaný rozpočet?

    Keby ste boli taký láskavý, že by ste mi povedali, že kde takýto štát funguje.

    Totálne poddimenzovaný štát daňovo, ako je Slovensko, bude mať vždy obrovské problémy a bude mať veľmi ťažkú úlohu pri tom, ako zachovať nízkodeficitné hospodárstvo. To je elementárna a zásadná vec.

    Už tu bol, pán predseda Sulík, v tejto súvislosti vás oslovím, vám podobný, rovnako sociálne vybavený pán Rusko. Jeho prvé aktivity boli, že teda najväčší problém...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, ale treba reagovať na pána predrečníka.

  • Na pána predrečníka... Pán predseda, korektnosť poprosím.

  • Nájdete veľmi rýchlo súvis, keď mi nebudete brať čas, pretože nemôžem vysvetliť to, čo chcem. Počkajte, trošku trpezlivosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja som trošku ťažšie chápavý, ale dobre, nech sa páči.

  • To sa ocení aj na nebesiach, toto.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Takže to sme tu už mali, trebárs je drahá káva v parlamente a podobné záležitosti. Prípadne ešte by sme mohli doplniť, že trh určí spoločenský význam práce poslanca. Kto je vlastne poslanec? Aký je význam jeho roboty? Aký je jeho plat v kontexte iných platov, ktoré fungujú pri vrcholovej správe štátu?

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať teraz aj na pána Číža bude pán Marcinčin, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že hovoríme o verejných financiách, aj keď mnohé otázky sú, samozrejme, mierené skôr na exekutívu než na poslanca alebo poslancov. Dovoľte iba veľmi stručne.

    Ak označujeme návrh na zmrazenie platov v dvoch predchádzajúcich rokoch za populistický, tak sa mi to zdá nespravodlivé nielen voči KDH, ale voči vtedajším 150 poslancom Národnej rady. Bolo to ich rozhodnutie o sebe, nebolo to o deficite, nebolo to nepriame rozhodovanie, bolo to o sebe a myslím, že takto by som sa k tomu nestaval.

    Ak 16 % je málo, lebo je to len jedna šestina platu, no povedal by som to nejakému zamestnancovi, prípadne podnikateľovi, že mu znížim niečo o 16 %, veď o nič nejde. V ekonómii je 5 % tak maximum, hovoríme tomu ešte štatistická významnosť 5 alebo 1 %, ale 16, to už je štatisticky veľmi významné.

    Motivačná sila vzorca. Ak neexistuje, ak sa poslanci nebudú správať podľa tohto vzorca v rozhodovaní o deficite, tak ten vzorec nemá zmysel, tak ho tam nedávajme jednoducho.

    A pokiaľ ide o Grécko, ja sa chcem spýtať, akú vinu má tento parlament na tom, kde je dnes Slovensko?

    Ďakujem pekne.

  • Posledná prihlásená do rozpravy, ktorej prepadlo poradie, je pani Sabolová. Opäť ju neevidujem, čiže už stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Čaplovič, pán poslanec Beblavý, pán poslanec Burian, pán poslanec Petrák, pán poslanec Číž. Celkom päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Dušanovi Čaplovičovi, nech sa páči.

  • Prepáčte. Poprosím všetkých kolegov v sále, ktorí si majú, potrebujú niečo iné povedať ako to, čo sa týka tejto témy, keby tak láskavo urobili mimo rokovacej sály, lebo rušia vystupujúceho. Poprosím vás.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Národnej rady, predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, k predloženému návrhu novely zákona č. 120/1993 Z. z. si dovolím predložiť stanovisko Súdnej rady, s ktorým som sa stotožnil, Slovenskej republiky s poukazom na § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. Uvediem nasledovné vety, ktoré sa odrážajú z hľadiska poznatku zástupcov nášho súdnictva.

    "Návrh zákona sa dotýka platových pomerov sudcov, napriek tomu návrh nebol daný na vyjadrenie Súdnej rade Slovenskej republiky a doposiaľ neprebehlo žiadne rokovanie o tom, aká je predstava zákonodarnej moci o postavení sudcov vzhľadom na to, že zákon o sudcoch jednoznačne ustanovuje, že zníženie", ja to citujem presne, "že zníženie platu sudcu je možné len na základe uloženého disciplinárneho opatrenia."

    Takže opäť pokračuje stav, kedy sa ignoruje základný zákon štátu - Ústava Slovenskej republiky, čl. 141a. K otázke znižovania platov sudcov už v minulosti zaujal stanovisko Ústavný súd Slovenskej republiky. Predložený návrh znižuje základ pre výpočet základného platu ústavného činiteľa, teda aj základného platu sudcov. Zníženie sa viaže na vývoj schodku rozpočtu verejnej správy. Napriek proklamovaným vyjadreniam pani predsedníčky vlády, že taký spôsob stanovenia platu sa nemôže vzťahovať na sudcov, predložený návrh nerozlíšil postavenie sudcov od postavenia iných ústavných činiteľov, na ktorých sa predmetný zákon vzťahuje.

    Dovoľujem si preto na tomto mieste priblížiť dôsledky navrhovanej zmeny, pokiaľ by sa mala dotýkať aj sudcov.

    1. Sudcovia rozhodujú množstvo sporov, v ktorých je účastníkom...

  • Ruch v sále. Rečník prerušil svoje vystúpenie.

  • 1. Sudcovia rozhodujú množstvo sporov, v ktorých je účastníkom konania štát a ktoré majú bezprostredný dopad na štátny rozpočet. Ide o množstvo obchodných či správnych sporov, ale aj sporov občianskoprávnych. Sudcovia rozhodujú o peňažných trestoch, o treste prepadnutia majetku, o administratívnych sankciách. Sudcovia musia byť pri svojej rozhodovacej činnosti nezávislí nielen od akejkoľvek inej moci, ale aj od účastníkov konania, teda aj od štátu, a nezávislými sa musia aj takýmto spôsobom javiť.

    Ako sa bude asi občanovi, fyzickej či právnickej osobe javiť sudca, ktorý nerozhodne v jeho prospech, ak bude vedieť, že plat sudcu bude priamo závislý aj od toho, ako sa bude aj on podieľať na znižovaní schodku rozpočtu napríklad aj tým, či a akú sankciu účastníkovi uloží, akú sumu v prospech štátu napríklad na dani účastníka konania zaviaže zaplatiť, alebo či prizná účastníkovi pohľadávky voči štátu? Skutočne je potrebné stavať sudcov do pozície, aby sa svojou rozhodovacou činnosťou podieľali na schodku rozpočtu?

    2. Okrem uvedenej dilemy, ktorá v právnom štáte by vôbec nemala nastať, predložený návrh v porovnaní s poslancami bude znamenať zníženie základného platu sudcu o vyše 10 %. Teda celé zníženie sa dotkne jediného zdroja príjmu sudcu, teraz nechcem porovnávať stav, ako sa dotkne poslancov, prípadne iných ústavných činiteľov. Sudcovia nemajú dve a viac verejných funkcií a nemôžu popri výkone funkcie podnikať. Tieto všeobecne známe veci len pripomíname preto, že základom sudcovskej nezávislosti počas celej doby výkonu funkcie - často celoživotného povolania - je len a len plat sudcu. Nemôže byť teda závislý na zmene politických garnitúr ani na vývoji rozpočtového schodku.

    Doterajší platový základ zodpovedajúci trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, predsedajúci.

    Doterajší platový základ zodpovedajúci trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy je tým objektívnym východiskom, ktorý sa od roku 2003 osvedčil a Súdna rada žiada, aby vo vzťahu k sudcom bol jediným východiskom aj naďalej.

    3. Súdna rada očakáva, že bude prizvaná k rokovaniam k uvedenej téme, a je pripravená podieľať sa aj na hľadaní takého prijateľného riešenia potrebných úspor, ktoré nebudú spochybňovať nezávislosť sudcovského rozhodnutia a rozhodovania.

    Na okraj ešte dve poznámky.

    Veľa sme počuli alebo počúvali pri tvorbe Špeciálneho súdu, aké je potrebné, aby sudcovia boli zaplatení, že to je jedno z protikorupčných opatrení. Nechcem útočiť na kolegov zo Špecializovaného súdu, lebo tieto názory padali nie z ich úst. Ja pripomínam, hovorím teda v mene Súdnej rady a v mene predsedu Súdnej rady, že celkové znižovanie rozpočtu pre súdy bude viesť k prepúšťaniu na súdoch a znižovaniu platov v súdnictve u asistentov, vyšších súdnych úradníkov, čakateľov a zapisovateliek. Toto vytvára priestor pre dlhoročné súdne spory, úniky citlivých informácií a odchodu skúsenej administratívy. Skúsená zapisovateľka na súde je často na nezaplatenie.

    Druhá poznámka sa týka jednej zo základných vecí sudcu, že sa má podieľať vlastne na hospodárení štátu. Toto nebolo ani pred novembrom 1989, ak občan bude hľadať ochranu pred zlým rozhodnutím štátneho orgánu, ak podnikateľovi vznikne zásahom štátu škoda a štát by mal platiť, je možné, že sa ohrozí nezávislosť sudcov. Máme tu arbitráže za 20 miliárd a miliardové spory so štátom a teoreticky je vždy možné, že aj štát môže pochybiť a v právnom štáte musí nájsť každý na súde rovnakú ochranu svojich práv.

    Súdnictvo, vážené dámy, vážení páni, ako sa na záver konštatuje, nie je akciová spoločnosť ani štátny podnik.

    Toľkoto zo stanoviska Súdnej rady, ktorej nebolo jeho predsedovi umožnené tuná vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky pred váženým plénom, čo považujem skutočne za škandál.

    Teraz mi dovoľte ešte povedať niekoľko poznámok, skutočne krátkych, aj za mňa, lebo som nechcel hovoriť v rôznych faktických pripomienkach, ktoré trhajú myšlienky.

    Viete, keď som si prečítal tento návrh, ktorý vzišiel predovšetkým zo strany pána predsedu Národnej rady a predsedu SaS, ku ktorému sa pridali ďalší zo zástupcov iných politických strán, ktorí sú v parlamente, tam by som si rád povedal, že, Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia, ale uvedomujem si aj to, že slávny Aristoteles mal peknú myšlienku a týka sa to aj tohto návrhu: "Myslenie občas škodí zdraviu."

    Tento návrh skutočne nie je konzistentný a vytvára naozaj, ak pôjdeme naozaj na čisté znižovanie platov, aj ja patrím k tým poslancom, ktorý som ochotný hovoriť o svojom plate, o znižovaní konkrétne svojho platu. Áno, to je to solidárne. Ale odmietam, aby sa siahlo na plat asistenta, aby sa siahalo na plat alebo na mzdy, ktoré sa vykrývajú poslaneckým kanceláriám. Toto zásadne odmietam. Poďme sa baviť predovšetkým o plate poslanca Národnej rady a potom myslím si, že môžeme dosiahnuť jednoznačný konsenzus.

    Schodkoví "jastrabi", a vy k nim asi patríte tiež, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, sa teraz veľmi často predvádzajú a často pod vplyvom médií, lebo my už nerobíme pre občanov Slovenskej republiky, my často reagujeme a celkom otvorene, čo hovoria médiá, čo nám diktujú médiá Slovenskej republiky.

  • Toto treba v Slovenskej republike a v Národnej rade odmietnuť. Nebojme sa povedať svoj názor! Nebojme sa povedať svoj názor, pretože, ak má byť kvalitne zaplatený poslanec, tak predovšetkým aby vykonával kvalitnú prácu - a o toto podstatne ide - a nech je aj zaplatený.

    My dnes vnímame, že platy niektorých hovorcov vo vláde Slovenskej republiky sú ďaleko vyššie ako platy poslancov Národnej rady. Aká je zodpovednosť toho hovorcu (potlesk) a aká je zodpovednosť poslanca Národnej rady (potlesk) alebo člena vlády Slovenskej republiky?

    O týchto veciach poďme hovoriť. A preto naozaj odmietam sa podliezať a klaňať pred novinármi Slovenskej republiky a na základe ich volania akože za občanov Slovenskej republiky, "ich poznatkov" sa podriaďovať v tejto oblasti v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Preto nemôžem tento návrh, ktorý ste predložili, pán predseda Národnej rady, so skupinou poslancov v žiadnom prípade podporiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Čaploviča sa prihlásili pán poslanec Ondrej Dostál, Richard Sulík, Igor Matovič, Stanislav Fořt. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Celkom štyria páni poslanci.

    Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Rád by som zareagoval na prvú časť vystúpenia môjho predrečníka.

    Vážený pán Harabin, s potešením konštatujem, že vaše dnešné vystúpenie na pôde Národnej rady bolo oveľa stručnejšie, vecnejšie a menej emotívne, ako keď ste na pôde parlamentu vystupovali naposledy. No vidíte, že to ide aj takto, bez zbytočného zvyšovania hlasu a nedôstojného rozčuľovania sa. Zvážte, prosím, aj do budúcnosti takúto kultivovanú formu.

    Ďakujem.

  • Pískanie a potlesk v sále.

  • Pán poslanec, pán predseda parlamentu Richard Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Čaplovič, uzavreli ste váš prejav slovami teda, že odmietate sa skláňať pred médiami a novinármi a že oni tu nebudú diktovať. No ale, diktovať platy poslancov, ale veď čo to bolo v roku 2008, keď tie platy boli zmrazené? To bolo práve na tlak médií a bolo vybraté to najhoršie možné riešenie preto, lebo, skrátka, teraz nás všetkých dostalo do situácie, z ktorej sa veľmi ťažko dá vyjsť von. Veď ja tu len navrhujem nejaké riešenie, ktoré začína, ten bod č. 1 je odmrazenie platov.

    Ja s vami súhlasím, že plat poslanca alebo práca poslanca má hodnotu trojnásobku priemernej mzdy. A tým, že to zmrazíme, tak to vlastne negujeme. A teraz ide o to, že ako sa z tohto dostať von, z tejto prekérnej situácie, ktorú vyrobili práve poslanci, lebo sa skláňali, vaši poslanci to boli, ktorí to schválili.

    No a preto navrhujem toto riešenie. Ako som povedal, keď to nebude, že mínus dvakrát deficit, ale mínus 10 % alebo ten 2,7-násobok, v poriadku. Ale môžete mi veriť, bez ohľadu na to, že kto je z akej strany, toto sú všetko technicky horšie riešenia, o rok sa tu budeme štípať znovu. O rok tu bude zase pán Čaplovič hovoriť, že odmieta sa skláňať pred médiami. A opäť sa pred nimi kloní. Lebo čo ste navrhli vy, zmraziť platy, to je čo? To je také isté skláňanie sa pred médiami.

    Navrhujem vám riešenie, ktoré bude stabilné na veľa rokov. Ako skúste toto nejak doceniť.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Čaplovič, keďže ste väčšinu vašeho príspevku v podstate čítali, to, čo mal tu hovoriť pán Harabin, vyjadrím sa iba k tomu málu, čo ste povedali.

    A tam ste povedali, že nebolo pánovi Harabinovi umožnené vystúpiť a považujete to za škandál. Čiže ako obvinili ste nás, si myslím, že nás koalíciu, že sme pánovi poslancovi Harabinovi neumožnili vystúpiť, pánovi predsedovi Najvyššieho súdu.

    Chcem vás iba upozorniť na to, že...

  • Rušenie zvuku signálom mobilného telefónu.

  • Jasné. Chcem vás upozorniť na to, že zo 61 poslancov, či 62 poslancov SMER-u v tejto sále bolo prítomných iba 18 v tom čase. A ak by aj ostatných 44 bolo prítomných a takisto 9 poslancov SNS, ktorý tu nebol ani jeden, tak by ste nás prehlasovali 73 : 33.

    Takže prosím vás pozrieť sa do vlastných radov, kritizujte do vlastných radov a neobviňujte nás z toho, že sme neumožnili vystúpiť a je to škandál. Lebo škandál ste spôsobili vy tým, že nechodíte do práce, beriete za to plat a ešte sa nehanbíte nás z toho obviňovať.

  • Pán poslanec Stanislav Fořt, nech sa páči.

  • Pán Čaplovič, ja by som sa chcel vecne vyjadriť k tej časti vášho príspevku, kde ste hovorili o tom, že odmietate znižovať plat asistentom. Tak ja neviem, ja som tiež čítal návrh tohto zákona a mne z tohto návrhu vyplýva, že pokiaľ si myslíte, že váš asistent je pre vás väčším prínosom ako možno časť nájomného, ktoré dnes platíte za svoju poslaneckú kanceláriu, tak nie je pre vás absolútne žiaden problém, aby ste nielenže neznížili plat svojmu asistentovi, ale tento návrh zákona vám, naopak, umožňuje, aby ste mu ho primerane jeho schopnostiam a využitiu pre vašu poslaneckú prácu mohli aj zvýšiť. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Veľmi krátko. V podstate vo vzťahu k celému balíku, ktorý je určený, odmietam jeho zníženie, či sa to týka na kancelárie, či sa to týka na asistentov. Tento treba v podstate zachovať, pretože ten poslanec Národnej rady nemá be grant taký veľký, ako má člen vlády a mnohí ďalší, aby si mohol skutočne zodpovedne robiť svoju funkciu. A doteraz ju takto robil a myslím si, že to je cesta nie do záhuby, ale cesta naspäť.

    Po druhé, chcem naozaj pripomenúť, že ja som nehovoril, že či tu boli, akí, ktorí tu boli poslanci, či to boli poslanci, či to niekto prehlasuje, alebo neprehlasuje. Tento parlament je demokratický parlament. Je parlament Národnej rady Slovenskej republiky. Ak je tu predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a požiada o vystúpenie, tak by mal celý parlament, ktokoľvek zľava, sprava zahlasovať za to, aby predseda Najvyššieho súdu mohol vystúpiť v Národnej rade. Toto je pre mňa podstatné. A preto som mal tieto kritické poznámky.

    A napokon, pán Sulík, do budúcnosti ja odmietam niesť zodpovednosť za to, čo robia páni vo Wall Streete a spôsobia ďalšiu hospodársku krízu a príde k ďalším deficitom a k ďalšiemu rozporu.

    Skutočne toto, čo vy tu predvádzate s týmto vaším návrhom, má nedozerné následky. Ukážte mi jeden takýto návrh v parlamente demokratickej Európy, že by bol takýto návrh prijatý. Potom sa vám podvolím.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Miroslav Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorý sme podali ako poslanci, viacerí.

    Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo už tu bolo oddiskutované aj za, aj proti takémuto návrhu z toho dôvodu, že myslím si, že padli už skoro všetky relevantné argumenty na oboch stranách a asi nemá význam, aby som ich zmnožoval.

    Dovoľte mi namiesto toho pomerne stručne avizovať alebo predniesť svoj postoj k tomu, ako si myslím, že by v jednom ohľade bolo vhodné tento návrh zákona zmeniť, ak ho táto snemovňa uzná za kvalitný a posunie ho do druhého čítania.

    Tento môj postoj, ktorý chcem predniesť, vychádza z toho, že ja osobne nechápem ten návrh, ktorý bol predložený z hľadiska viazanosti na deficit, alebo aj teda protinávrh zo strany kolegov KDH na to 10-percentné zníženie ako nejaké vyjadrenie motivačných aspektov z dôvodov, ktoré tu už tiež boli povedané. Ja to chápem a tak som chápal, že to bolo vždy aj zo strany vládnej koalície komunikované najmä ako gesto dočasnej solidarity, pretože ten návrh ako platový systém ako celok je postavený na tom, aby platy korelovali pomerne silne s celkovým stavom hospodárstva, ale napriek tomu teda je politická vôľa, aby tu bola ešte dočasná, dočasná solidarita a aby teda aj politici ukázali, že, že vedia sa ešte viac uskromniť.

    O tom, či je to vhodné, ako som už povedal, padali argumenty za aj proti. K tomu sa vyjadriť nechcem.

    Čo by som však chcel povedať, je, že ak parlament uzná tento zákon za hodný ďalšej pozornosti, tak by som bol veľmi rád, ak by sme poňali túto otázku solidarity komplexnejšie nielen vo vzťahu k poslancom Národnej rady, k ministrom a iným ústavným činiteľom, ale aby sme sa pozreli na najvyšších predstaviteľov verejného sektora ako celok.

    Poslanci a ministri, ako aj iné osoby uvedené v tomto zákone tvoria len pomerne malú menšinu dobré platených predstaviteľov verejného sektora. A ja osobne teda úplne chápem tie postoje, ktoré boli prezentované naposledy zo strany pána poslanca Čaploviča, ktorý odmieta akékoľvek znižovanie pre poslancov...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Okej, ale mal som pocit, že teda, nechcem vás zle interpretovať, pán poslanec, ale chápal som teda, že nad rámec nejakého zmrazovania vy by ste ani znižovanie ústavných činiteľov nepodporili.

    V každom prípade, čo chcem povedať, že tento postoj je konzistentný alebo podobné postoje, aby som ich nikomu neprisudzoval, a hovorí, že neznižujme nikomu, že všetko je správne, ako je, aj dočasne.

    Ak je druhý postoj, ktorý reprezentujú predkladatelia a ktorý dnes reprezentuje nie celá, ale veľká časť vládnej koalície, že teda aby sa uskromnili ústavní činitelia, potom si naozaj myslím, že nie je dôvod, aby sa rovnako neuskromnili rovnako dobre platení a lepšie platení zástupcovia verejného sektora, ktorí sú vo svojej funkcii z rovnakého politického rozhodnutia, ako sme v nich my.

    Ide napríklad o primátorov stredných a väčších miest, ktorých platy alebo celkové príjmy sú dneska v drvivej väčšine väčšie, ako sú platy nielen poslancov Národnej rady, ale dokonca aj platy členov vlády a podobne, ak započítame celkové príjmy. Ide o županov, ktorí dokonca majú takú zvláštnosť, akou je trinásty plat, ktorý dnes už v štátnej správe nemá nikto okrem sudcov a prokurátorov.

    Hovoríme o manažéroch štátnych podnikateľských subjektov, ktorých príjmy dokonca aj pri nie úplne hviezdnych hospodárskych výsledkoch tiež presahujú príjmy vysoko postavených ústavných činiteľov.

    Ja osobne nechcem ani tak riešiť teraz nejaký ich absolútny vzťah, to je asi na dlhodobejšie systémové riešenie, kto má mať vyšší, kto má mať nižší, ale myslím si, a to sa budem pokúšať presadzovať v druhom a treťom čítaní, že ak má existovať dočasná solidarita, tak táto dočasná solidarita by sa mala týkať všetkých vysoko platených zamestnancov verejného sektora.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou reaguje teraz pán poslanec a predseda parlamentu Sulík. Ďalej pán poslanec Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Najskôr pán poslanec, predseda Sulík.

  • Ďakujem pekne. No plne s vami súhlasím, pán Beblavý, že tie platy niektoré sú naozaj exorbitantné, až ja som teda prekvapený, a to sa nebavíme, že o 20 alebo 30 % viac, ako má poslanec alebo ako má minister, ale bavíme sa, že dvoj-, trojnásobok, čiže 200, 300 %. A treba s tým začať niečo robiť.

    A my to síce nevieme všetko v jednom komplexnom návrhu urobiť, ale my vieme teraz schváliť poctivé riešenie platov poslancov, kde dochádza k reálnemu zníženiu nákladov. A môžme hneď následne začať skúmať ostatné platy. Začať návrat. To bude už len v našich rukách tu, ako tu sedíme. Môžme to kľudne okresať.

    Som presvedčený, že aj opozícia by také niečo podporila, keďže momentálne sú tam nominanti koalície na týchto dobre platených, teplých miestach.

    Veď poďme smelo do toho. Ja budem prvý, ktorý to podporí. Len niekde musíme začať, aby sme boli dôveryhodní, aby nám nevyčítali napríklad aj tí ľudia, ale aj tie médiá, ktoré síce tu aj pán Jarjabek, aj pán Čaplovič preklínajú, napriek tomu podľa nich konajú, tak aby nám nemohli vyčítať, že vodu kážeme a víno pijeme. No tak spravme prvý krok tu od seba a následne môžme ísť, či sú to platy starostov, alebo iných, manažérov štátnych podnikov a tak ďalej. Poďme to všetko riešiť. Som za. A keď sa to všetko dokopy nasčíta, tak to už urobí významný balík na peniazoch.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Alexander Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som kolegu Beblavého doplnil len v krátkosti, a to v tom zmysle, že naozaj si treba uvedomiť, že demokracia má svoju cenu.

    A keď ľudia, ktorí majú najvyššiu rozhodovaciu právomoc v demokracii, nebudú primerane ohodnotení, tak bude stále zostávať priestor, alebo budú sa ľudia niekde inde snažiť otvoriť priestor na to, aby sa ohodnotili, sami seba, aby sa nachádzali cestičky a kľučky, ako prísť k finančným zdrojom niekde inde.

    Takže objektívne, ak zoberie verejnosť, ak by sme pod tlakom novinárov si znížili platy na jednu tretinu alebo jednu štvrtinu, tak z dlhodobého hľadiska je to pre krajinu absolútne kontraproduktívne. Na to prišli už dávno vo svete. A všade prijali nejaké konštruktívne pravidlá, o ktoré sa nezápasí každý týždeň. A v tomto smere plne podporujem to, aby sme prijali jedno pravidlo, ktoré bude pre nás svojím spôsobom na druhej strane určitým bičom. Lebo ak my nebudeme rozhodovať tak, aby krajina prosperovala, tak ani my nedostaneme na páske peniaze. A pokiaľ chceme byť zvolení, tak krajina musí prosperovať. Čiže tam je tá spätná väzba: na jednej strane krajina musí prosperovať, chceme byť zvolení, chceme za to získať hlasy od svojich voličov, ale ak si za to nedáme peniaze tu, tak potom vznikne iná tendencia, a to zarobiť peniaze niekde bokom a robiť nejakými inými podfukmi. A to sa, bohužiaľ, v našej krajine na mnohých, na mnohých úrovniach deje a boli sme toho svedkami v minulom volebnom období úplne nádherne. Výsledok je 89. miesto Slovenska v tabuľke Transparency International.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Nechcel som svojím vystúpením vzbudiť dojem, že toto je nejaký dôvod schváliť alebo neschváliť ten návrh, ktorý bol predložený. To znamená, že ja súhlasím, že treba o tom tak či tak debatovať. Len som teda chcel, by som povedal, avizovať, že by bolo vhodné v rámci tohto návrhu vyriešiť aspoň čiastočne aj túto otázku. Ďakujem.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Jozef Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil takisto k tomuto návrhu zákona č. 120/1993 Z. z. o platobnýv podmienkach ústavných činiteľov, niektorých ústavných činiteľov.

    Na úvod chcem oceniť kreatívnosť tohto riešenia, ktoré navrhli, navrhla teda väčšia časť koalície. Bohužiaľ, ale ako ekonóm, ako človek, ktorý skôr budem rozprávať o tom, akým spôsobom sa dá naplniť tento, táto litera zákona, musím povedať, že je dostatočne nesystémový a chaotický. A vysvetlím aj prečo, teda myslím si, že je nesystémový a chaotický.

    Tak po prvé už dnes hovoríme o tom, že ideme znižovať platy o 15,6 %, čo je niekde na úrovni 7,8-percentného deficitu hospodárenia za rok 2010. No myslím si, že v turbulencii alebo v turbulentnom stave teda ekonomík, bohužiaľ, teda tá kríza priniesla so sebou tieto sprievodné javy, dnes nevieme jasne a, by som povedal, identicky zadefinovať, aký bude ten efektívny alebo aký bude ten skutočný deficit hospodárenia Slovenskej republiky, ale už dnes hovoríme o tom, že to bude na úrovni 7,8 %.

    Takže prvá vec, ktorú chcem povedať, že je problém vôbec to, aby sme jasným spôsobom zadefinovali ten schodok verejných financií, ktorý bude známy až ďalší rok, niekedy apríl-máj. Čiže keď už, tak môžme vychádzať z niečoho, čo je reálne a čo je realita. A potom dôjdeme do absurditu, ad absurditum, keď by sme si predstavili takúto situáciu, ak bude deficit verejných financií asi desať rokov na úrovni 5 %, môžme celkom dospieť k tomu, že poslanec Národnej rady, tak ako už to bolo spomínané, bude pracovať za nulu, teoreticky hovorím, ak by teda došlo k nejakým, nejakým vysokým deficitom v priebehu nejakých rokov, dôjdeme k tomu, že ten, ten plat sa zníži o dvojnásobok teda deficitu, to je každý rok možno o 10 %, čo teoreticky - ja len hovorím zase veľmi teoreticky - môže dospieť k tomu, že teda ten výsledok tohto platu poslanca bude veľmi, veľmi nízky, ak za predpokladu, že rast miezd bude nulový, prípadne veľmi, veľmi, veľmi nízky.

    Čiže to je ďalší, by som povedal, nie celkom dokonalosť toho systému. My už tu máme v zákone zadefinované, že DPH bude ako dočasné zastavenie vojsk, bude, bude trvať, dokedy štát alebo teda Slovenská republika nezabezpečí deficit na úrovni 3 % verejných financií, na úrovni 3 % HDP, teda 3 % deficitu z HDP. Ak už máme takúto absurditosť, ja neviem, dokedy bude tento zákon platný a akým spôsobom sa bude napĺňať v budúcnosti a v budúcich rokoch. Veď to, toto nie je nejaké systémové riešenie o tom, že nikto nevie, ako to ďaleko dôjde, vôbec ten celý, celý systém toho krátenia, alebo systém, systém riešenia na báze deficitu.

    Ďalej musím povedať ďalší bod. Ak teda teraz trestáme teda tým deficitom 7,8 %, nie trestáme, nazvem, budeme znižovať tento, tento plat toho teda poslanca. Ja sa pýtam, ako k tomu dôjdu poslanci, ktorí neboli v predchádzajúcom volebnom období, ktorí vlastne nemôžu alebo jednoducho nemôžu priamo alebo neovplyvňovali tento deficit verejných financií? Čiže ja neviem, akým spôsobom sa dá dosiahnuť táto ďalšia, ďalšia, by som povedal, nesystémová vec.

    Ďalej. Chcem sa opýtať, ako, ako sa chce, ako sa chce riešiť z pohľadu ovplyvnenia výsledkov hospodárenia Slovenska z pohľadu opozície? Ako bude mať vplyv opozícia vôbec na, na hospodárenie tohto štátu? Keď viem si celkom živo predstaviť, že ani jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vznikne z dielne opozície, nebude, nebude prijatý, a tým pádom myslím si, že je to absolútne v rukách koalície, absolútne v rukách vlády, ktorá bude predkladať a ktorá je dostatočne silná, aby predkladala návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bude toto zohľadňovať.

    Ďalšie, by som povedal, nie celkom domyslené veci. Veď táto vláda, tak jak tu už bolo povedané, aj, aj táto vláda, aj predchádzajúce teda mali záujem a každá, každá strana, ktorá vstupovala do volebného boja, mala záujem vytvoriť fiskálnu radu s fiskálnymi pravidlami. Ja dnes neviem odhadnúť, alebo myslím si, že málokto vie tu odhadnúť, či ten deficit, ktorý je dnes, či je ten, ktorý je dobrý alebo zlý. Možno niekedy deficit na úrovni 2 % je zlý, lebo štát mal šetriť viac. Ako tento zákon bude ovplyvňovať tú skutočnosť, či to bolo dobré hospodárenie, alebo nie? Ja si osobne myslím, že toto, toto nie je, by som povedal, nejaké systémové riešenie. Tobôž, že na konci tohto celého výpočtu pán predseda Národnej rady oznámil, že poslanec Národnej rady zarobí, dá sa povedať, za štyri roky o 6 000 eur viac. To potom sa asi tým jednotlivým novinárom sa asi dosť ťažko bude pozerať na celý tento stav solidárnosti, ak na konci tohto celého snaženia, kde budeme riešiť takýto, takýto prípad znižovania, alebo solidárnosti poslancov s tým, že na konci tohto celého snaženia vlastne poslanec zarobí o 6 000 eur viac. To nemyslím si, že toto je, toto je presne to, čo bolo, asi chcelo sa dosiahnuť.

    A teraz k tým zmrazeným platom. Zmrazenie platu znamená v danom roku nečerpanie peňazí a úspora v danom rozpočte v danom roku. To znamená, za tieto dva roky - za rok 2008 a 2009 - sa ušetrilo takmer 12 % tým, že poslanci mali zamrazené platy. Zamrazenie platov malo, malo systém ten, že v danom roku, ak vznikla hospodárska kríza a bola tu určitá, by som, prejavená solidárnosť s dianím a hospodárením Slovenska a s občanmi Slovenska, bolo logické, že sme prijali takéto riešenie v tom, že si zamrazíme takisto platy a vznikne z toho úspora. Tá úspora, ktorá dnes je definovaná v celkovej úspore, ktorú prezentoval pán predseda Národnej rady, je podľa môjho názoru nižšia ako to, ako to, čo by bolo zmrazenie platov aj v roku 2010. A tú podstatnú časť ziskovosti na tom celom priestore získava tým, že zmrazíme platy, zmrazíme platy za kancelárie, alebo nie platy, znížime výdavky na kancelárie a na asistentov poslancov. Čiže tým získame hlavnú úsporu a nezískame ju, hlavnú úsporu, tým, že prispejú poslanci.

    Ak by to bolo v nejakom konsenze a v nejakej diskusii o tom, akým spôsobom by sa malo uberať ďalšie riešenie poslancov, skôr by som navrhoval to, aby sa jasne zadefinovalo, či má poslanec trojnásobok priemernej mzdy, alebo nemá. Ak má, potom môžme postaviť to na tom. Ak odmrazíme platy, potom to znížme a potom skôr by som sa prikláňal k názoru, aby sme jednorazovo ukázali, že si znížime tieto platy a tieto platy budú adekvátne tomuto riešeniu, buď 10-percentnému, alebo, alebo inému riešeniu, teraz nechcem povedať percentuálne riešenie alebo, a to si myslím, že je dnes systémovo lepšie, že budeme mať zamrazené platy na ďalšie obdobie a tu bude určitým spôsobom aj solidárne gesto, aj gesto toho, že v danom roku, v ktorom hospodárenie Slovenskej republiky nie je dobré, zabezpečí to, že nebude čerpanie týchto prostriedkov alebo týchto výdavkov v štátnom rozpočte.

    Ešte raz opakujem: toto riešenie, ktoré je dnes postavené tu na stôl, z pohľadu ekonomického vyvoláva absolútny chaos a nesystémovosť. A dúfam, že koalícia jednoducho nájde rozumné riešenie, ktoré do budúcna nebude znižovať úroveň, úroveň poslanca a nebude znižovať úroveň aj jeho, jeho tzv. supportu, jeho podpory, čo sa týka, pokiaľ kancelárií a asistentov poslancov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Buriana sa prihlásili pán poslanec Igor Matovič, ďalej Richard Sulík, Ondrej Dostál, Jozef Viskupič, Dušan Jarjabek, Stanislav Fořt. Celkom šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má teraz pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Burian, považujem vás osobne za - tak by som povedal - ekonomickú špičku v rámci SMER-u. Na druhej strane som doslova zhrozený z toho, že vlastne ekonomická špička SMER-u si není schopná možno pochopiť jednu vetu v návrhu zákona. Ako tým, čo ste tu povedali, že ak by sme pristúpili vlastne na nejaké skresávanie platu poslanca o výšku deficitu alebo dvojnásobok deficitu, že vlastne postupne by hrozilo zníženie platu poslanca na nulu, jednoducho z toho je evidentné, že vy ste vôbec ani len nepochopili vlastne, o čom ten návrh zákona je, a tým pádom nechápem ako, čo kritizujete.

    A na druhej strane aspoň vlastne chápem, prečo ten stav verejných financií je na Slovensku taký, aký je, keď vlastne predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, či jak sa to v predošlom volebnom období nazývalo, ste boli vy. Ale naozaj chcel by som vás poprosiť, v tomto prípade, myslím, že ste si naozaj pomýlili publikum. Takúto hrubú demagógiu a lož používajte na svojich voličov, ako to zvyknete robiť, ale my sme trošičku chápavejší.

  • Ďalej pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No ja som chcel tiež na to nadviazať, Jozef, že keď ten príklad, ktorý bol uvedený, že budeme mať desať rokov po sebe deficit 5 % a dvojnásobok je teda 10 % v prvom roku, o čo by sa to znížilo, tak to nie je, že v druhom roku o 20 a v treťom o 30, že sa to kumuluje, a v desiatom, naozaj v desiatom roku robiť za nulu, to je, skrátka, len ten deficit. Čiže aby poslanec robil za nulu, by musel byť deficit 50 %, krát 2 je 100. Toto je to, čo tiež mi nejde do hlavy, že ako to bolo myslené, že by robil za nulu.

    A už len jednu vec by som chcel ešte komentovať z toho prejavu. To bolo, že teda návrh, váš návrh je tie platy odmraziť a jednorazovo znížiť. Dobre, odmrazíme platy, jednorazovo ich znížime povedzme o 15 % - a potom spravíme čo? Čo budeme robiť o rok? O rok nás tu budú médiá opätovne grilovať, že buď ich necháme, tie platy, znížené a budeme každý rok prichádzať o 15 %, alebo nás budú médiá grilovať, keď to napríklad automaticky vyprší, tak potom tie platy vyslovene poskočia hore o tých 15 %, čo bude nárast možnože 17,5. A to už bude úplne zle na poslancov a potom sa nemusíme čudovať, že funkcia poslanca je do značnej miery dehonestovaná. Práve kvôli tejto každoročnej šaškárni.

    A opakujem: riešenie, ktoré predkladám, je trvalé riešenie, že nemusíme už štyri alebo koľko rokov sa toho vôbec dotknúť. Jednoducho je tam tá dynamika zabudovaná.

    Ďakujem.

  • Ďalej, pán poslanec Dostál, Ondrej, nech sa páči.

  • Pán poslanec Burian, ja nie som ekonóm, takže som nerozumel celkom tomu, čo ste hovorili o tom, na čo narazili aj predrečníci, že ako možno 5-percentným deficitom, aj keď opakovaným, dospieť k nulovému platu, lebo u nás neekonómov dva krát päť je desať. Takže chcem sa spýtať, že v rámci akej ekonomickej teórie dva krát päť sa rovná sto?

  • Pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Burian, takisto ako hovoril, mám vás za ekonóma a takisto si myslím, že dokážete s číslami narábať rôzne, ekonómia. Nepochopil som, tak ako spomínali dvaja predrečníci predo mnou, tú nulu. Keďže to bolo vysvetlené, sa toho nebudem dotýkať.

    Ja chcem iba povedať, že v tej argumentácii, ktorú ste používali, ide tu v zásade o zníženie platu poslancov a zdá sa mi, že sa to argumentuje tak zoširoka. Bol predložený model a zaoberáme sa tým tak dlho. Je to dosť jednoduchá vec na to, keďže to od nás chcú jednak voliči a je všeobecná atmosféra v spoločnosti, nemusíme sa tu dotýkať novinárov. Novinári niečo reprezentujú, ale je atmosféra v spoločnosti na tom, že máme byť solidárni.

    Takže k tomuto iba poznámka, že ad jeden, teda tá ekonomická, ten ekonomický prepočet nefunguje tak. A po druhé nemusíme hovoriť tak zoširoka o veci, že znížiť platy poslancov je objednávka voličov a tento model je systémový.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nebudem hovoriť o žiadnych zjazdovkách teraz.

    V nadväznosti na slová pána poslanca Buriana, pán predseda parlamentu, chcel by som sa spýtať veľmi otvorene: Vy žijete z poslaneckého platu? To len aby sme si teda povedali. Lebo vyjadrili ste sa, vyjadrili ste sa v istých súvislostiach tak, že vlastne z toho poslaneckého platu nežijete. Chcel by som len vedieť, ako ste to mysleli.

    A keď už hovoríme o tej solidarite...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ale musíte naozaj reagovať na predrečníka, lebo ak oslovujete, on vám nemôže odpovedať, pretože nebol predrečník. No tak poprosím, prosím citlivo dodržiavať ten rokovací poriadok. Nech sa páči.

  • Áno, ja som v nadväznosti na slová pána Buriana ma napadla táto otázka, takže citlivo dodržujem rokovací poriadok.

    A ďalej by som, teda keď solidarita, tak solidarita. Bavme sa niekedy v tomto parlamente o platoch všeobecne a možno aj o platoch novinárov, o ktorých tu hovoríme. (Reakcia z pléna: "Hovorcov.") O platoch hovorcov. O novinároch, o bankároch a možno u tých novinárov by to tiež bolo veľmi zaujímavé. Ja tie platy poznám niektoré. A bolo by veľmi zaujímavé, že vlastne tí, ktorí majú tie platy rádovo väčšie ako poslanci, hovoria o solidarite, a pritom k tej solidarite ani týmto neprispeli. Ničím. To je ten najväčší paradox, ktorý v súčasnosti existuje. Tí, ktorí k tejto solidarite ničím neprispeli, hovoria za peniaze, ktoré takýmto spôsobom získavajú, práve o tej solidarite. To je práve tá hrôza, ktorá z tejto debaty - novinársky nesmierne chrumkavej - ide.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Stanislav Fořt, nech sa páči.

  • Ja by som nechcel zopakovať otázku, ktorú vám dali traja predrečníci, a to tú, že ako sa dá 5-percentným ročným deficitom dopracovať k nulovému poslaneckému platu. Tiež som zvedavý na to vaše vysvetlenie.

    Ale čo ma viacej zaujalo, bolo to, že vy ste povedali, ako k tomu príde poslanec, ktorý je nový v parlamente a po svojich kolegoch z predchádzajúceho volebného obdobia zdedí deficit, ktorý mu zníži plat. Tak ja sa chcem spýtať, keď taký nový poslanec príde do parlamentu a po svojich kolegoch z predchádzajúceho volebného obdobia zdedí zvýšenú priemernú mzdu, to je v poriadku? Vy ste v parlamente už niekoľko rokov, tak - a ste ekonóm - tak viete posúdiť, že priemerná mzda má tendenciu nárastu. Každoročne. Ale valorizácii na základe priemernej mzdy ste sa teda nikdy nebránili. Ale zároveň ako ekonóm viete, že táto republika má chronický problém s udržaním verejných financií, ale keď už má byť rozhodovacím kritériom popri trvalo rastúcej priemernej mzde aj trvalo chronické hospodárenie štátu alebo verejnej sféry, tak s tým už máte zásadný problém. Tak toto mi skúste vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou, resp. ten, ktorý bude reagovať na faktické poznámky, je pán poslanec Burian. Potom vyhlásim prestávku a potom bude hlasovanie o jednom bode, ktorý máme za sebou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem na úvod povedať, že som to hľadal, absurditum, ad absurditum, a musím povedať, že títo páni poslanci majú pravdu v tom, lebo keď som si všimol, že je to len trojnásobok a odpočet je teda každoročný, teda toho deficitu, je pravdou to, čo bolo tu povedané z úst niektorých poslancov, musím to zobrať späť a nehanbím sa za to, že jednoducho každý človek sa môže pomýliť.

    V každom prípade ale stojím si za tým, že zmrazenie platov je viac systémové riešenie ako to, čo je dnes tu navrhnuté, lebo z ekonomického hľadiska nedáva žiadnu pridanú hodnotu. A či tu budú noví poslanci alebo či tu budú ľudia opozície, alebo či to bude povedzme vonkajšia situácia, ktorá bude, by som povedal, veľmi zložitá a bude veľmi ovplyvňovať budúcnosť deficitu hospodárenia Slovenskej republiky, je stále odvislá od ekonomických ukazovateľov a doslova ekonomických ukazovateľov, ktoré nie sú len Slovensko, ale okolité krajiny.

    Takže myslím si, že toto riešenie je to najhoršie riešenie, ktoré by sa mohlo prijať. A znovu opakujem, myslím, že nielen znižujeme úroveň poslanca ako poslaneckého platu, ale znižujeme aj úroveň jeho, teda jeho možnosti podpory, ako je asistent, ako je poslanecká kancelária. Summa summarum je to nesystémové riešenie a za tým si stojím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pretože sa naplnila 17. hodina a budeme hlasovať o 17.05, dovtedy vyhlasujem prestávku. Poprosím všetkých, ktorí chcú prísť na hlasovanie a sú v priestoroch Národnej rady, nech tak učinia do 17.05 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu uznesenia k

    Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2009.

    Dávam slovo predsedovi osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS poslancovi Robertovi Kaliňákovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, keby ste si mohli sadnúť, budeme hlasovať. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán Kaliňák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave k tomuto bodu programu vystúpil jeden pán poslanec a nepredniesol žiadny pozmeňujúci návrh, len všeobecné konštatovanie. Takže budeme hlasovať o uznesení tak, ako ho máte predložené v laviciach, to znamená, že Národná rada berie na vedomie túto správu. Nech sa páči, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Môžem dať druhý procedurálny návrh, žeby tu mala byť tabuľka, kde by sa vypisovalo, že ako majú hlasovať koaliční?

  • Ďakujem, pán spravodajca, až by ste dali slovo mne, ďakujem vám.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 143 poslancov hlasovalo 142 za, 1 proti.

    Tento návrh je schválený.

    Nasleduje hlasovanie o prvom čítaní o návrhu poslanca Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 145.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 145.

  • Slovo má spravodajca pán poslanec Přidal.

  • Pán predseda, prosím, v rozprave odzneli dva procedurálne návrhy: pána poslanca Žigu a Lazára. V súlade s rokovacím poriadkom dajte hlasovať o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

  • Ďakujem. Dávame teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Lazára.

  • Žigu. Žigu, o tom, že nebude pokračovať v rokovaní.

  • Prepáčte mi, hlasujeme o návrhu pána poslanca Žigu.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných poslancov, hlasovalo 65 za, 75 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Lazára o tom, že Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vráti návrh zákona na dopracovanie.

  • Prosím, hlasujte o tomto návrhu teraz.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 143 poslancov hlasovalo 66 za, 74 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 78 za, 53 proti, 12 sa zdržali.

    Tento návrh je schválený.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A súčasne aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Prosím, hlasujte o pridelení výborom teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo 79 za, 63 sa zdržalo, 0 proti.

    Tento návrh je schválený.

    Na návrh troch poslaneckých klubov navrhujem, aby na program 8. schôdze, čiže tejto, Národnej rady boli zaradené body do programu, a to: návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a po jeho schválení vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Čiže poprosím vás, následne by tento návrh zákona bol prerokovaný, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie by sme prerokovali zajtra po hodine otázok.

    Čiže teraz vás poprosím hlasovať o tom, či zaradíme tento bod do programu.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 141 poslancov hlasovalo 74 za, 64 proti, 3 poslanci nehlasovali.

    Konštatujem, že sme zaradili do programu tejto 8. schôdze návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska.

    Dobre. Páni poslanci, takže skončili sme s hlasovaním a budeme pokračovať v rozprave k platom poslancov, tam sú ešte dvaja rečníci prihlásení.

    Pán Paška má procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Pán predseda, dovolím si navrhnúť, aby sme tieto tri body, skrátené legislatívne konania, prerokovali dnes tak, aby ste mohli po prvých čítaniach zaradiť druhé a tretie čítanie zajtra, aby sme vedeli program trošku urýchliť.

  • No takto, pán Paška. Druhé čítanie je plánované na decembrovú schôdzu, pokiaľ viem, tohto zákona.

  • Ruch v sále.

  • Nie, momentík, páni, prosím vás, skrátené je preto, lebo nebude dodržaná tá 30-dňová lehota, bude iba 25- alebo 24-dňová, nie je to skrátené v zmysle, že v jeden deň majú byť všetky tri čítania.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím pána poslanca Petráka s príhovorom k platom poslancov.

  • Smiech v sále a následne ruch v sále. Striedanie predsedajúcich.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o väčší kľud v rokovacej sále.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému návrhu zákona.

    Prvá vec, ktorú sa chcem v podstate predkladateľa spýtať, a bude to skôr taká rečnícka otázka, kde je ratio tohto návrhu? Ja ako vnímam tento návrh, je to solidarita s celou spoločnosťou pri šetrení štátnych prostriedkov, to znamená prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Potiaľto by sa s tým dalo súhlasiť, ale môžme hľadať rôzne cesty na riešenie tohto problému. Mnohé veci, ktoré som tu chcel povedať, tu zazneli a nebudem sa k nim vracať ani ich nebudem opakovať, ale chcem povedať, že toto riešenie, ktoré predkladá pán poslanec Sulík a ďalší jeho kolegovia, považujem za riešenie minimálne polovičaté, z filozofického hľadiska nesprávne a chcem poukázať na ďalšie oblasti, kde vidím obrovské možnosti šetrenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Keďže som členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, tak viem, že do pôsobnosti tohto výboru spadá zhruba 800 verejných funkcionárov, z čoho poslanci, ministri, štátni tajomníci predstavujú zhruba 200 osôb, to znamená, 600 osôb sú ľudia, ktorí nie sú vo verejných funkciách volených alebo menovaných na úrovni exekutívy, ale sú menovaní vládou, exekutívnou, do dozorných rád, správnych rád, riaditelia štátnych podnikov a tak ďalej atď., čo je obrovský počet ľudí. Šesťsto ľudí, o ktorých sa tu bavíme.

    Ja som si tu pripravil z verejne dostupných majetkových priznaní, ktoré sú zavesené na internete, takú hitparádu, ktorú vám chcem dať len do pozornosti:

    - člen Predstavenstva Slovenskej záručnej a rozvojovej banky 123 328 eur za rok,

    - člen Predstavenstva Slovenskej konsolidačnej 88 089 eur,

    - člen Predstavenstva Jadrovej vyraďovacej spoločnosti Jaslovské Bohunice 87 486 eur,

    - podpredseda Predstavenstva Verejné prístavy 54 038 eur,

    - člen Predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti 52 421 eur,

    - člen Predstavenstva Transpetrol 47 525 eur,

    - člen Predstavenstva Nemocnice Poprad 44 055 eur,

    - člen Predstavenstva Slovenskej pošty 35 849 eur,

    - riaditeľ štátneho podniku Závodisko, to je jedna z výnimiek, ktorú uvádzam ako riaditeľa alebo člena exekutívy týchto štátnych podnikov, alebo predsedov predstavenstiev, 34 584 eur,

    - člen Predstavenstva Leteckých opravovní Trenčín 26 441 eur,

    - člen Predstavenstva Jadrovej vyraďovacej spoločnosti Jaslovské Bohunice 23 975 eur,

    - člen Predstavenstva Verejné prístavy, a. s., 23.697 eur

    a pri tomto čísle skončím, lebo toto je zhruba plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za jeden kalendárny rok.

    Ak si urobím túto hierarchiu ľudí, ktorých som túto vymenoval, je ich 73 nad plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. A to hovorím len o štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

    Okrem týchto akciových spoločností a štátnych podnikov so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu je rad, celý rad, desiatky až stovky verejných funkcionárov, ktorí spadajú pod pôsobnosť zákona o konflikte záujmov, ktorí poberajú nemalé finančné prostriedky z hospodárenia týchto spoločností, to znamená, tam nemá štát 100-percentnú majetkovú účasť.

    Ako taký príklad spomeniem Slovenský plynárenský podnik, kde je nominant pána predsedu alebo strany Sloboda a solidarita, ktorého príjem sa rádovo pohybuje niekde na úrovni 150-200-tisíc eur ročne.

    Ja osobne sa chcem spýtať, ak sa bavíme o plate poslancov, ktorého primárnym cieľom tejto diskusie je šetrenie prostriedkov štátneho rozpočtu, tak potom otvorme tú debatu úplne na celú šírku a bavme sa o tom, že existujú tu rádovo stovky iných miest, ktoré sú nominované z politických kruhov, sú nominované predovšetkým predstaviteľmi vládnej koalície a títo ľudia nespadajú pod verejnú kontrolu médií, nespadajú pod verejnú kontrolu parlamentu a sú svojím spôsobom, možno politickými trafikami, kde sú umiestňovaní priatelia exekutívy.

    Jako jednoducho tento postup, ak chceme hovoriť o tom, že ideme, ideme riešiť veci komplexne, ideme šetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu, otvorte tento problém v celej šírke. Nehovorme, nehovorme o šetrení finančných prostriedkov na úrovni Národnej rady parciálne a nehovorme to ešte nesystémovým, zlým prístupom cez nejaký vzorec, ktorý v zásade nehovorí nič o výkonnosti parlamentu a nehovorí nič o konkrétnej práci poslancov Národnej rady.

    Ak by sme chceli premietnuť aj ten vzorec, ktorý navrhuje pán predseda Sulík, tak jednoducho musíme povedať, že zodpovednosť poslanca končí pri schválení štátneho rozpočtu, kde sa zadefinuje nejaký deficit. Nemá činnosť poslanca absolútne žiaden vplyv na vývoj deficitu počas bežného roku. A svojím spôsobom deficit, ktorý je zadefinovaný v štátnom rozpočte, na tento má predovšetkým vplyv poslanec vládnej koalície a nie poslanec opozície.

    Preto považujem za absolútne nesystémový prístup, tak ako je návrh zákona predvedený. Ale ak chceme byť seriózni a chceme hovoriť o problémoch v plnej šírke, musíme zobrať do úvahy aj fakty, ktoré som tu uviedol.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, pán predseda Národnej rady ako navrhovateľ, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcia poslanca.

  • Vzdávate sa? Ďakujem veľmi pekne. Takže tým pádom končíme rozpravu.

    Chcem sa opýtať, pán navrhovateľ, pán predseda Národnej rady, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Pán Petrák, ja s vami súhlasím v plnom rozsahu. Poďme do toho. Tiež som prekvapený, člen Predstavenstva Záručnej banky, 128-tisíc ste vraveli? Desaťtisíc mesačne - no paráda! A aj to SPP, tam tie platy budú určite vysoké. Pochybujem, že to bude až 150-200, lebo je to určite tak veľa, že môžme začať ako minimálne u tých, čo sú čiste štátne, smelo kresať. A napriek tomu, že my sme ako strana SaS vo vládnej koalícii, nám to určite nevadí. My nemusíme kŕmiť tisíce hladných krkov a môžme s tým okamžite začať.

    Len viete, keď to spojíme, keď to spojíte s tým, že dobre, bavme sa o platoch poslancov, ale bavme sa o súčasne všetkých platoch naraz. Tak jednoducho ten celý problém tak hrozne nabalíme, že nebude riešiteľný naraz a potom to vyznieva ako taký alibizmus.

    Preto ja vravím, že veď upravme platy poslancom a potom poďme riešiť platy ostatných. A my nemusíme mať najmenšiu obavu, že potom k tomu nedôjdeme. Veď je to len v našich rukách tu, my tu, jak tu sedíme, rozhodujeme o tom, koľko bude zarábať niekto v nejakom predstavenstve alebo koľko bude mať mesiacov odstupné. Čiže plne s vami súhlasím, poďme smelo do toho.

    Čo sa týka toho vzorcu, ktorý teda je komplikovaný a ako vidím aj ja, že teda Jozef Burian mal problém ho pochopiť a to je teda už top ekonóm SMER-u a nepochopil tento vzorec, zrejme nebude úplne jednoduchý, ale ten vplyv poslanca - aký je vplyv poslanca na priemernú mzdu? No určite menší, ako je na deficit, a napriek tomu tam je úplne priama, jasná väzba. Z toho nemáte žiaden problém. No tak prečo potom tam nemôže byť jeden ďalší element, ktorý sa volá deficit?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Jarjabek, začal by som vašou otázkou, že či teda ja žijem z poslaneckého platu. Nie, našťastie nežijem. Ale to nie je, toto nie je téma dnešnej diskusie. My sa tu nebavíme o tom, či vôbec znížiť. Lebo všetci rečníci, ktorí tu dnes boli, aj rečníci z vašej strany, povedali, áno, sme pripravení byť solidárni. Čiže my musíme o tom diskutovať, kto tu z platu žije, kto tu nežije. Všeobecná zhoda, pokiaľ to nie je len nejaké, že vravíte to, ale nemienite to vážne, tak všeobecná zhoda na tom, že tie platy znížime, tá predsa je. Alebo že nejak poslanci budú, skrátka, solidárni.

    No ja by som rád zopakoval. Prosím vás, dovoľte mi zopakovať tie dve, dve také zásadné veci. Že ja nemám žiaden problém, aby sa to znížilo o pevné percento, ale už to zmrazenie nás dostalo do, skrátka, jednej veľkej pasce, z ktorej sa všetci, jak tu sme, nevieme dostať von.

    Tono Marcinčin predtým nám povedal, že už v roku 2009, to bolo 3 400 euro, o ktoré ten poslanec prišiel preto, lebo boli zmrazené platy. Rok na to, v tomto roku 2010, to je 4 600 eur. Keď ponecháme to zmrazenie platov tak, ako to navrhuje strana SMER, tak budúci rok to bude už 5 400. Bude to z roka na rok rásť. A jedného dňa, keď si poslanci povedia, že stačilo, lebo zistia, že za volebné obdobie im to spraví 20 000 eur, a potom tie platy odmrazia, tak potom vás tunák defenestrujú všetkých. Preto, lebo jednoducho ten skok bude obrovský.

    Tak ponúkam elegantné riešenie. Toto nie je, že vľavo, vpravo, alebo SaS a SNS a SMER, toto je elegantné riešenie. Odmrazíme platy a následne ich o niečo znížime. Keď ich máme odmraziť a znížiť o pevné percento, dobre. Ako navrhoval top ekonóm KDH Tono Marcinčin, znížme to o pevné percento.

    Pýtam sa, čo spravíme o rok? Zas tu máme na krku nejaké pevné percento a zase sa budeme štípať, ako z toho vykĺznuť a ako to zrušiť a zase nás tu budú cvičiť novinári ako každý rok. A keď sa niekomu nepáči teda, že je to dehonestujúce, že pravidelne novinári do toho zasahujú, ako vravel pán Jarjabek, tak vytvorme pravidlá, do ktorých jednoducho zasahovať už nebudú mať ako.

    Preto vravím, odmrazme platy a znížme ich o percento, ktoré nebude pevné, ktoré bude dynamické. A z tohto pohľadu to naviazanie na ten štátny rozpočet, si myslím, že je najbližšie riešenie. Keď, ako vraveli, aha, kolegovia z KDH tu nie sú, ale ako vraveli páni z KDH, že podporia to len, keď to bude znížené len o pevné percento. Nech sa páči. Nech to je o pevné percento. Ale zase sme v nejakej, chytení v nejakej pasci.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem. Pán spravodajca, nechcete sa vyjadriť? Vyhlasujem teda tento bod, prerušujem rokovanie o tomto bode a hlasovať, tak ako sme sa dohodli, budeme až zajtra.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch, tlač 147.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 147.

  • Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o štátnych symboloch. Tento návrh je reakciou na tzv. vlastenecký zákon, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky 27. apríla ako výsledok predvolebného predvádzania sa a naťahovania sa vtedajších dvoch vládnych strán, Slovenskej národnej strany a SMER-u.

    Najprv parlament schválil takú tvrdšiu verziu tzv. vlasteneckého zákona z dielne Slovenskej národnej strany, ktorá sa stretla s mohutnými protestami verejnosti, najmä zo strany študentov, boli dokonca tak intenzívne, že pán prezident zákon vrátil parlamentu a parlament ho už nevrátil. A ako akúsi náhradu vláda v skrátenom legislatívnom konaní, lebo, samozrejme, že vtedy, vtedy to dnešná opozícia vedela inak, hoci na to neboli žiadne dôvody, tak v skrátenom legislatívnom konaní schválila tzv. vlastenecký zákon.

    Tento náš návrh reaguje na vlastenecký zákon aj na kritiku, ktorú vtedajšia opozícia, dnes súčasť vládnej koalície alebo väčšina vládnej koalície, znášala vtedy vo vzťahu k týmto návrhom tzv. vlasteneckých zákonov.

    Vecne náš návrh novely znamená, že by sa zrušila vo vzťahu k školám povinnosť umiestniť v každej triede vyobrazenie štátnej zástavy, text hymny a text preambuly, ktoré sú zväčša zobrazené na akýchsi nástenkách, inakšie to neviem nazvať. Rovnaká povinnosť je v súčasnom zákone o štátnych symboloch uložená aj samosprávam, ktoré majú takéto nástenky umiestniť v miestnostiach zastupiteľstiev.

    Chcem zdôrazniť, že predloženým návrhom novely by sa zrušila povinnosť, nie že by sa nariadilo, že tie symboly alebo vyobrazenie symbolov musia byť odstránené. Bolo by to ponechané na slobodné rozhodnutie škôl alebo zastupiteľstiev. Čiže nejdeme nikomu niečo nariaďovať, ideme umožniť školám a zastupiteľstvám, aby sa slobodne rozhodli.

    Druhý bod tohto návrhu sa týka štátnych vzdelávacích programov, ktoré sú celkom nesystémovo zakomponované tzv. vlasteneckým zákonom do zákona o štátnych symboloch, a je tam uložená povinnosť zakomponovať do štátneho vzdelávacieho programu výchovu k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom. Nie je problém v tom, že by takéto niečo nemalo byť v štátnych vzdelávacích programoch alebo že by takéto niečo nemalo byť obsahom výučby a vzdelávania na školách. Ide len o to, že toto nemá podľa nášho názoru miesto v zákone o štátnych symboloch.

    Je to niečo také, ako keby sme napríklad v lesnom zákone napísali, že štátny vzdelávací program má obsahovať informáciu o faune a flóre slovenských lesov, alebo keby sme do Občianskeho zákonníka alebo do Trestného zákona doplnili paragraf, že štátny vzdelávací program musí obsahovať výchovu k rešpektovaniu právneho štátu.

    Má to byť, to nespochybňujeme, ale má to byť upravené v školskom zákone, ktorý aj pre iné prípady upravuje, akým spôsobom sa vytvárajú štátne vzdelávacie programy, a teda vôbec upravuje podmienky vzdelávania. A mimochodom už tam niečo také je, pretože medzi ciele výchovy a vzdelávania školský zákon zaraďuje aj výchovu k úcte k národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je žiak obyvateľov. A tieto ciele majú byť zapracované do štátneho vzdelávacieho programu.

    K politickej stránke veci. Som presvedčený, že tzv. vlastenecký zákon schválený týmto parlamentom, alebo teda parlamentom v predchádzajúcom zložení 27. apríla, nemá nič spoločné s vlastenectvom. Vlastenectvo sa nedá vynútiť, nanútiť zákonom. Vlastenectvo je prirodzený ľudský cit, ktorý nosíme v sebe, ku ktorému sme vychovávaní väčšinou svojou rodinou, svojimi rodičmi. Nepomôžu tomu nástenky nanútené cez nejaký zákon. Tieto nástenky, ak ste ich mali možnosť vidieť v triedach, nie sú žiadnym prejavom vlastenectva ani dôstojným symbolom vlastenectva, skôr by som povedal, že sú akousi karikatúrou vlastenectva alebo symbolom nanucovaného vlastenectva.

    Pôsobím aj v miestnej samospráve. Včera sme mali rokovanie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, aj my tam máme takú nástenku na prednej stene. Nie je to veľmi vidieť a najviac zo všetkého mi to pripomínalo tabuľu u očného lekára, kde sa teda skúma kvalita zraku prostredníctvom toho, či človek dovidí na postupne sa zmenšujúce písmená. Tie písmená sú tam tak malé, že na ne vôbec nevidieť a naozaj neviem, ako toto môže pomôcť vlastenectvu, či už je to v samosprávach, alebo je to v školách.

    Niektoré politické strany si mýlia lásku k vlasti s pozitívnym vzťahom ľudí k nim samým alebo k ich momentálnej vláde. Avšak krajina nerovná sa vláda, krajina nerovná sa žiadna konkrétna politická strana. Mám rád Slovensko, mám rád ľudí, ktorí tu žijú. Nemal som pozitívny vzťah k predchádzajúcej vláde, ktorá takýto zákon presadila, nie napriek tomu, že mám rád Slovensko, ale práve preto, že mám rád Slovensko.

    Vláda aj parlament môžu prispieť k vlastenectvu a k jeho rozvoju, ale nie takýmto spôsobom. Môžu k nemu prispieť tak, že budú prijímať dobré zákony, budeme zodpovedne spravovať túto krajinu. Spravíme ju slobodnejšou a takou, v ktorej sa jej občania budú cítiť dobre a budú na ňu hrdí. To je cesta k vlastenectvu. Nie tú, na ktorú sme vykročili v apríli tohto roku.

    Nepočítam, že by tento návrh mohol podporiť ktokoľvek zo súčasnej opozície. Chcem však poprosiť o podporu kolegov z vládnej koalície, pretože aj viacerí z nich kritizovali prvú verziu tzv. vlasteneckého zákona, a pokiaľ viem, nikto z vtedajšej opozície nehlasoval ani za tú schválenú verziu, s ktorou neskôr prišiel SMER. A myslím si, že je správne, ak sa dokážeme správať rovnako aj vo vládnej koalícii, aj v opozícii, a to, čo tvrdíme ako predstavitelia opozičných strán, keď cítime podporu študentov na námestí, ktorí vyjadrujú svoju nespokojnosť s tým, čo prijala momentálne vládna koalícia, tak na rovnakých pozíciách by sme mali zostať aj vtedy, keď máme v parlamente väčšinu a keď to môžme reálne zmeniť.

    Takže ešte raz, kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslankyni Jane Kiššovej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej 15-dňovej lehote pred konaním schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. októbra 2010 č. 133 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku za klub SNS.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova. Vážené dámy, vážení páni kolegovia, máme tu opäť ďalší zo zákonov alebo návrhov novely zákona, ktorý pripomína demolačnú čatu a demolovanie toho, čo minulá vláda a vlády predtým, ktoré si ctili národné a štátne záujmy, budovali a prispôsobovali úroveň identity a prirodzenej úcty a rešpektu napríklad k štátnym symbolom tak, ako je to bežné všade vo svete.

    Určite sa zhodneme, že tento ešte existujúci návrh zákona o štátnych symboloch ani zďaleka v praxi nedosahuje takú úroveň, akú vidíme napríklad v Spojených štátoch amerických, a nie je to ani naším cieľom, pretože naša historická skúsenosť aj vývojová cesta je úplne, aj mentalita, sú odlišné.

    Čiže pokúsim sa zaradiť najskôr, kam asi návrh predkladateľov by bolo dobré zaradiť. On je v podstate v súlade s tým trendom, ktorý môžme za tie, myslím, tri schôdze, alebo štyri, ktoré sme mali, vidieť a odsledovať, a to je, že táto vládna garnitúra začala s odstraňovaním sôch, odstraňuje ochranu a výsadné postavenie štátneho jazyka. Teraz máme na stole odstraňovanie úcty alebo rozsahu umiestňovania štátnych symbolov a pravdepodobne bude chystať ďalšie akty, ktoré majú vymazať historickú pamäť tohto národa a občanov nášho štátu.

    Možno je to aj preto, ako hovoril predkladateľ, že niekomu prekáža, keď v rokovacej miestnosti zastupiteľstva by mal byť text štátnej hymny, kde sa spieva: "zastavme ich, bratia". Čo keď nejaký občan si položí zásadnú otázku: A koho to vlastne máme zastaviť? Možno aj to je jeden z dôvodov, čo keď sa takémuto občanovi rozsvieti v hlave a zmyslel by si, že sa buď pomýlil, keď dával hlas niekomu zo súčasnej vládnej koalície, alebo si povie, že tak toto stačilo. Nemusím síce sympatizovať s národniarmi, ale to, čo títo vystrájajú, tak to už je teda pod istú základnú úroveň bez toho, že by sme sa museli byť do pŕs, že či sme väčší národniari, alebo menší. Pretože o toto tu, drahí kolegovia, vôbec nejde.

    Videli sme trend v minulosti, keď fínska občianka prisťahovaná do Talianska navrhla, resp. dala podnet na Ústavný súd, aby zmizli z talianskych škôl a inštitúcií tradičné kríže. Niečo podobné sa stalo v Nemeckej spolkovej republike, kde istý občan ako rodič podal rovnako podnet, myslím, že to bol na bavorský súd, s tým, že jeho dieťa údajne uráža pohľad na silu utrpenia a že ho frustruje. Škoda, že tu nesedia kolegovia z KDH, pretože momentálne hovorím o klasickom kresťanskom kríži.

    No a na Slovensku niektorým prekáža, že by v triedach mal visieť štátny symbol a text Preambuly Ústavy Slovenskej republiky.

    Mimochodom, keď som začínal s tými demolačnými aktivitami, tak nedávno, čo niektorí politici uvažovali, že by možno bolo potrebné aj zrušiť Preambulu Ústavy Slovenskej republiky, takže, poviem, na to našťastie nemáte 90 hlasov, lebo určite by ste sa aj na toto odhodlali.

    Takže prepáčte mi za možno ostrejšie naladenú hladinu reakcie, ale mám pocit, že predkladatelia sa niečoho boja ako čert kríža a snažia sa zahladiť alebo vyhladiť možné asociácie na slovenskú verziu ideologického Talibanu, ktorá slúži ako politickí žoldnieri stredoeurópskej verzie politicko-straníckej Al-Káidy. Takto by to mohol vnímať povedzme Štúr, Hlinka, Štefánik alebo ďalší národovci, keby mali možnosť sa cez stroj času vrátiť do súčasného slovenského parlamentu a prispôsobiť svoje uvažovanie povedzme správam z médií.

    Prečo takého prirovnanie? No pretože aj Taliban začal ničiť nielen sochy konkrétnych ľudí, ale dokonca štvortisícročné kultúrne pamiatky kultúrneho dedičstva sveta len preto, že mu proste prekážalo, že to nesedí s tým, akú majú oni predstavu, čo by tam malo byť.

    Takže zatiaľ čo my likvidujeme vlastné, cudzí nám tu súčasne exportujú vlastné nákazy zatuchnutých staromilných vírusov a symbolov, napríklad zákona o dvojakom občianstve, kde opäť budeme asi zajtra rokovať o ďalšom demolovaní zákona, tentoraz slovenského, o štátnom občianstve.

    A môžem pridať aj ďalšie príklady. Zatiaľ čo my sa chystáme odstraňovať legitímne existujúce štátne symboly Slovenskej republiky zo štátnych škôl, to podotýkam, a z rokovacích miestností samospráv, tak bežne v školách s vyučovacím jazykom maďarským visia symboly už neexistujúceho štátneho útvaru, ktoré by sme mohli charakterizovať aj ako revizionistické. Mimochodom, revizionizmus k ideológii alebo aj k územnej veľkosti Maďarska, či už súčasného, alebo tzv. veľkého, je z medzinárodných zmlúv zakázaný.

    Prečo ste, pán predkladateľ, nenavrhli vo svojej iniciatíve teda zrušiť aj existenciu takýchto symbolov a takýchto vlajok? Alebo to považujete za legitímne?

    Pričom nedávam rovnítko. Sme na zvrchovanom území slobodného štátu, ktorý má z ústavy právomoc budovať identitu každého občana. Tá najprirodzenejšia identita je v príslušnosti k svojej vlasti, k štátu. Ak si myslíte, že je dostačujúce, ak štátny symbol je umiestnený niekde pri vchode vo výške približne 3,5, možno 4 metre, či už škôl, alebo územných samospráv, tak potom sa mýlite. Pretože aj v tejto rokovacej sále zákonodarného zboru máme pred sebou - v mojom pohľade za sebou - štátny znak Slovenskej republiky.

    Čiže pokiaľ hovoríme o symboloch a štátnych symboloch, nemôžme neuvažovať aj v širšom kontexte symbol a jeho význam. Prirodzene, že každej totalite alebo každému totalitnému zmýšľaniu prekáža asociácia, ktorú symbol vzbudzuje. Preto sa komunisti snažili odstraňovať kríže, preto možno v stredoveku bola, zas naopak, inkvizícia voči slobodnému zmýšľaniu. Len sa čudujem, že v demokracii v slobodnom štáte môže niekto navrhnúť redukciu štátnych symbolov, ktoré, pán navrhovateľ, keďže účinnosť zákona bola k 1. septembru, a tí, ktorých sa to týkalo, čiže povinné osoby, školy a samosprávy, už tak či tak tieto symboly majú umiestnené tak, ako to bolo prijaté v danom návrhu zákona.

    Takže nechápem, prečo prichádzate s takýmto obsolétnym návrhom. To chcete, aby teraz učitelia alebo riaditelia škôl alebo starostovia dali príkaz, že sa má niečo strhávať, čo už je tam umiestnené? Alebo to, čo žiaci možno na pracovnom vyučovaní podľa návrhu pani premiérky namaľovali či vyrobili na počítači alebo ručne? Tie nástenky, o ktorých hovoríte, asi by bolo dobré, keby ste si pozreli, koľko je alebo koľko bolo aj ponúk firiem, reklamných firiem, ktoré veľmi kvalitne, na vysokej úrovni estetickej, vyrobili a umožnili a umožnili a dali prácu ďalším ľuďom.

    Je to, je to naozaj zvláštny počin z vašej strany, pretože dnes symboly alebo, ak chcete, znaky sú integrálnou súčasťou moderného života. Firmy, firmy si zakladajú na svojich logách, na svojich značkách. Bol prieskum, ktorá značka má najvyššiu hodnotu alebo je najzaužívanejšia vo vedomí celej populácie planéty Zem. Kvôli tomu, aby som nerobil propagáciu, bol to istý nealkoholický nápoj. Čiže firmy si zakladajú na svojich značkách, platia drahé peniaze, aby ich značky boli reprezentatívne, aby ich symbol vytváral istú asociáciu a istý vzťah, ktorý je prirodzený a je založený ale na komerčnej báze. A vy idete s iniciatívou rušiť symbol, ktorý má asociovať identitu štátnej príslušnosti? Tak tomu naozaj už nerozumiem.

    K tomuto už platnému zneniu zákona ministerstvo školstva svojho času vydalo aj smernicu, kde je veľmi presne popísané, akým spôsobom, kde, v akej veľkosti a pomeroch majú byť tieto štátne symboly umiestnené. Takže možno u vás na samospráve v Starom Meste to niekto poňal minimalisticky a možno to bol aj jeho zámer takýmto spôsobom neprejavovať úctu, pretože viem, že tam žijú niektorí aj politológovia, ktorí sa svojho času vyjadrili, že ich identita je predovšetkým občan, potom je Bratislavčan, potom menoval nejakú svoju ulicu, kde žije, potom má vraj identitu vodiča, pretože príliš často šoféruje, a až kdesi na siedmom-ôsmom mieste priznal, že možno má aj identitu príslušnosti k Slovenskej republike. Tak potom sa nečudujem, že vy tam máte takýto minimalistický variant.

    Hovorili ste dosť o vlastenectve, pán predkladateľ, neviem, prečo ste spojili práve návrh vlasteneckého zákona, ktorý prezident vrátil a parlament ho neschválil, s novelou zákona o štátnych symboloch, ale môžem vám zacitovať kardinála Korca, ktorý povedal - a je to veľmi výstižné, citujem: "Dnes máme Slovenskú republiku, vlastenectvo však u nás dnes veľmi nekvitne. Vlastenectvo je totiž obetavosť." Okrem iného povedal: "Národ nám sprostredkoval bohatstvo jazyka, kultúry, bohatstvo ducha cez školy a chrámy." Čiže cez tie školy, kde vy chcete, kde vy chcete odstraňovať štátne symboly.

    Viete, v 50. rokoch dokonca boli takí ideológovia, ktorí Tomášikovu hymnu z meruôsmych rokov "Hej, Slováci" nazvali fašistickou. Neviem teda, že či už fašisti vtedy niekde v podzemí budovali svoje ideologické zázemie. Na druhej strane som sa zo štúrovských čias ale dočítal o označení "súdruh". Takže takáto ideologizácia všetkého, čo súvisí s vlastenectvom alebo národným cítením, patrí podľa môjho názoru niekde do tých minulých storočí. Mali by sme akceptovať to, že väčšina štátov dnes buduje identitu, pretože si uvedomuje, že aj v ére globalizácie jednoducho občianska spoločnosť nemôže byť iba akási manipulovateľná masa podľa reklamných kampaní, ale že potrebujeme aj istú duchovnú obrodu národa ako tej základnej nadindividuálnej identity. Pretože inak budujeme egoizmus: len ja, moje dobro a nie iných.

    Robíte chybu, ak si neuvedomujete, že pohľad na štátny symbol, na dvojkríž, môže vzbudzovať aj takého asociácie, o ktorých hovoril aj kardinál Korec: obetavosť, vedomie identity, čo je dôležité najmä pri mladej generácii, ktorá identitu stráca. Potom existujú siahodlhé výskumy sociológov aj psychológov.

    Paradoxne, pokiaľ ste hovorili teda o vlasteneckom zákone, Orbánov FIDESZ sa dokonca inšpiroval tou našou pôvodnou verziou a dal priamo vlastenectvo do škôl. Môžem vám zacitovať Ferenca Szalaya, primátora mesta Szolnok: "Budeme presadzovať, aby sa posilňovanie lásky k vlasti stalo prioritnou súčasťou základného učebného plánu škôl."

    A vám zrazu prekáža, že v zákone o štátnych symboloch je aj zmienka, že by mali byť zaradené do osnov výchova k vlastenectvu. Vy v dôvodovej správe hovoríte, že tieto ciele už sleduje tak či tak zákon, tzv. školský zákon. Ale vy si opäť mýlite ciele a predmet alebo obsah. Nie je dôležitý cieľ, ale predmet a obsah.

    Takže nie je nič zvláštne, ak sa posilňuje národná identita, spolupatričnosť práve tam, kde chceme vychovávať mladú generáciu aj k niektorým hodnotám, aby z nich vyrástli uvedomelí ľudia, odkiaľ prišli, kam patria. Pretože keď sa nám všetci porozutekajú za lepšími pracovnými príležitosťami, budú odvádzať svoje dane niekde v zahraničí, to znamená, nebude opäť na dôchodky pre slovenských občanov a ich rodičov, a ak nebudú mať vytvorenú takúto identitu a príslušnosť, tak nám budú odchádzať nielen kvalitní lekári, ale aj kvalitní údržbári. Chceme toto alebo to nechceme?

    Dokonca niektoré štáty, ktoré si uvedomujú túto významnú hodnotu, napríklad Írsko, majú priamo v ústave, v čl. 9 konkrétne írskej ústavy v odseku 2 definíciu, že, citujem, "základnými politickými povinnosťami všetkých občanov sú vernosť štátu, vernosť národu" - opravujem sa - "a oddanosť štátu". Vám by asi, keby sme niečo takéto my mali v ústave, vám by, páni, asi vlasy dupkom stávali. Vám prekáža už len jednoduché umiestnenie štátneho symbolu na čelnej stene škôl, kde dochádza k výchovno-vzdelávaciemu procesu.

    Budem končiť. Na záver, ak dovolíte, som si prečítal podrobne aj dôvodovú správu, pretože samotné znenie je dosť stručné: vypúšťa sa, vypúšťa sa odsek jeden, druhý. Takže zaujímalo ma, aké sú dôvody, pre ktoré predkladáte túto, túto novelu, ktorá je z môjho pohľadu absolútne zbytočná, je ideologická, v podstate vylamujete otvorené dvere.

    Tie dôvody sú podľa mňa neopodstatnené, ako som povedal, a je zvláštne, že tam vydávate meritórne závery bez dôkaznej bázy. Napríklad tvrdíte, že, citujem, "nemožno predpokladať, že umiestnenie uvedených symbolov v každej triede by mohlo zvýšiť úctu žiakov a študentov k nim". Je nejaký prieskum, sociologický, psychologický, bola ním urobená nejaká anketa, relevantná, vyhodnotená, korigovaná? Ja takú nepoznám, ale vy to tvrdíte.

    Pýtam sa, prečo si niektorí zamestnanci na stôl dávajú fotografiu svojich rodinných príslušníkov? Oni sú v práci, oni pracujú a na svojom pracovnom stole, si predstavte, mnohí majú fotografiu svojich detí, fotografiu svojich manželiek. Je to tiež istý symbol, k niečomu ich to motivuje, získavajú nejakú energiu, oduševnenie. Prečo im chceme brániť, tým, ktorí napríklad získavajú takéto oduševnenie a pozitívnu energiu, keď sa môžu pozerať na dvojkríž?

    Pretože každý znak, každý tvar má svoju energiu a svoje vyžarovanie. Vy pochybujete, že slovenský dvojkríž má pozitívne vyžarovanie? Alebo že v ňom nie sú naakumulované energie predchádzajúcich generácií? A nielen slovenských. Pretože dvojkríž, dvojramenný kríž poznáme už od byzantských čias a je približne tridsať rôznych modifikácií kríža, ktorý má, ktorého tvary rôzne majú rôzne vyžarovanie a rôzne asociácie.

    Prečo, ak ide o niečo pozitívne, to chcete rušiť? Veď ak tu počúvam a väčšina súhlasí s tým, že nechajme, nechajme voľne, voľne pôsobiť, slobodne zákony alebo, ja môžem tvrdiť, nechajme voľne pôsobiť štátny symbol. Ak niekoho povzbudzuje, je to fajn. Keď niekomu nič nehovorí, je to jeho chyba.

    Tiež sa vás môžem opýtať, prečo si ľudia vo svojich domácnostiach umiestňujú obraz Ježiša Krista alebo Panny Márie? Jasné, je to ich slobodné rozhodnutie, ale ja teraz narážam na ten vzťah medzi osobou a tým symbolom a vzájomnou komunikáciou a väzbou.

    Za priam drzé, prepáčte, môžem označiť tvrdenie, že je neopodstatnené, že, pardon, "neopodstatnené sa navrhuje zrušiť, aj umiestňovanie symbolov v miestnostiach, kde zasadajú orgány územnej samosprávy". Čím je to, prosím vás, neopodstatnené? Sme v nejakých talianskych mestských stredovekých štátoch? Alebo nechcete, aby na istom konkrétnom území bola aj zjavná príslušnosť k danému štátu?

    Veď okrem, okrem tých firemných značiek predsa každá obec, každé mesto má svoj erb, ktorý je tam tak či tak uvedený. Dokonca niektoré osoby si už dávajú vypracovávať svoje osobné erby. Tak prečo by samospráva na území Slovenskej republiky v rokovacej miestnosti, kde rokuje zastupiteľstvo, nemala mať umiestnený štátny symbol? Mimochodom, vy predpokladáte, že to rokovanie môže byť len stále a v tej istej miestnosti? Ale to sa mýlite. Mnohé samosprávy nerokujú pravidelne v tej istej miestnosti, kde už je umiestnený štátny symbol. Rôzne slávnostné zasadnutia sa môžu konať inde. Mnohé malé obce ani nemajú takúto rokovaciu miestnosť, takže využívajú iné verejné miestnosti a priestory.

    Lenže práve tá posledná veta, ako keby vás usvedčila z vašej zaslepenej horlivosti, pretože vyrobili ste nesystémový lapsus lingue. Ja vám to zacitujem: "Ako nesystémový prvok sa navrhuje vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého musí byť výchova k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu škôl." Koniec citácie. Čiže vy toto svoje odôvodnenie "vypustiť", "vydemolovať" označujete ako nesystémový prvok. Tak som rád, že aspoň na záver ste úprimne uviedli, čo vlastne týmto návrhom sledujete.

    Takže, vážený pán predkladateľ, vážené pani kolegyne a kolegovia, z tých dôvodov, ktoré som uviedol, dávam návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla, že nebude ďalej pokračovať v tomto návrhu zákona, pretože je nesystémový, nepripravený, nadbytočný a myslím si, že aj vo vzťahu k štátu, ktorý tu zastupujeme a ktorého peniaze mimochodom aj berieme, aj vrcholne neúctivý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Obávam sa, že nebudem schopný zareagovať na všetko, čo povedal pán poslanec Rafaj, vo faktickej poznámke iba. Ale teda aspoň k niečomu.

    Demolačná čata, že chceme zbúrať niečo po predchádzajúcej vláde, no áno, po predchádzajúcej vláde treba niektoré veci zbúrať, lebo sú zle postavené. A toto je jedna z nich. Myslím si, že toto sme mali riešiť oveľa rýchlejšie, ako k tomu pristupujeme teraz.

    Tvrdíte, že niekomu prekáža, že v rokovacej miestnosti zastupiteľstva je text štátnej hymny. No mne to prekáža aj z toho dôvodu, že spôsob, akým je tam umiestnený, je nedôstojný. No vidíte tuto v miestnosti, kde zasadá parlament, text štátnej hymny alebo preambuly ústavy? V rokovacích miestnostiach zastupiteľstiev aj škôl je štátny znak, to sa mi zdá dostačujúce, to nikto, nikto nespochybňuje. To, že tam je ešte text štátnej hymny alebo preambuly, sa mi zdá skôr kontraproduktívne, lebo je tam veľké množstvo textu, ktoré naozaj si neviem predstaviť, ako by niekoho mohlo pozitívne ovplyvniť v budovaní vlastenectva.

    Veľmi dobrý príklad ste povedali s tým Talianskom a s tým zákazom krížov alebo, alebo s tým, že si zamestnanci dávajú fotky svojich rodinných príslušníkov v práci na stoly. No áno, ale problém tých krížov predsa nie je v tom, či sú tam kríže, alebo nie sú tam kríže, ale či to niekto niekomu zakazuje, prípadne prikazuje, alebo nie. O tom nemá rozhodovať Brusel, Štrasburg, dokonca si myslím, že ani Rím, alebo Bratislava. Ale majú si to tie školy rozhodnúť samé, či tam tie kríže chcú mať, alebo nechcú mať, tak ako sa ľudia dobrovoľne rozhodujú, či tam chcú, alebo nechcú mať niekde na stolčeku fotografiu svojej manželky alebo niečo podobné.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, je toho veľmi veľa, na čo by sa dalo reagovať, takisto ako hovoril predrečník, a to sa mi nezmestí do tej dvojminútovky.

    Vy ste, vy ste rozprávali, ja som úroveň takto pretočených argumentov až na hlavu teda nečakal, presne to, čo, to, čo rozprava pán poslanec Dostál, veď my sa tu bavíme o tom, že vy niekomu niečo rozkazujete. Hovoríte v takej tej stavebnej terminológii o demolácii a ešte ste použili v tom, že budovanie, budovanie vlastenectva. Vlastenectvo má z citácie, je to láska, cit, emócia. Ste niekedy budovali lásku? To proste nejde. Vy ste dávali príklady, vy ste dávali príklady, ktoré stoja na tom, že nemá, nemá spravovanie spoločenských procesov byť zákonmi, a ak, tak je to v nutnom zle. Vy ste teraz dali totálny zákonný betón na činnosť vás ako zákonodarcu a ústavodarcu na to, že budú kdesi umiestnené veci, ktoré sa tam, štátne symboly, ktoré tam môžu byť prirodzene. Veď vy predsa, keď máte niekoho rád a zákonom by vám niekto kázal priniesť mu kyticu, no ako by ste sa k tomu správali? Veď to nemá logiku.

    Spomínali ste ešte jednu vec ohľadom tých symbolov v triedach maďarských menšín alebo teda maďarskej menšiny. No a zamysleli ste, prečo im to zákon nekáže a majú to tam a my prikazujeme a máte s tým problém. Tak neprikazujeme, je to predsa cit a emócia. Vzniká prirodzene tým, že máme radi túto krajinu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som sa s úžasom dozvedel, že autor textu slovenskej hymny Matúška jasnozrivo vo svojej predvídavosti myslel už na nás a jednoducho proste, že text slovenskej hymny, ten verš "zastavme ich, bratia" sa vzťahuje na nás. Pán poslanec, bravó! V interpretácii textu ste dosiahli vrchol. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, vaše vystúpenie nebolo bojovné, vaše vystúpenie bolo v podstate veľmi skleslé. V podstate iba opakujete dokolečka tú istú nekonzistentnú zmes všetkého možného, za ktorou je už vlastne iba akási taká, ja neviem, možno aj osobná skúsenosť z toho, čo vlastne všetko hovoríte a čo splietate jedno cez druhé, čo nemá ani hlavu, ani pätu.

    Áno, je reálny fakt, že proste tu sú nejaké dva koncepty slovenského národa a tie dva koncepty sú nezlučiteľné. Jeden koncept je koncept moderného slovenského národa, ktorý je sebavedomý, ktorý je nie, nie je slabošský, nebojí sa, nehanbí sa, nepotrebuje žiadne násilné akty v tom, že neuveriteľne v nadmernej miere - alebo ja už neviem, ako by som to povedal - chce používať všade proste svoje štátne znaky. Vy ste použili jeden veľmi dobrý príklad totalitných režimov. Bože môj, my starší sa pamätáme ešte na to, ako pred rokom 1989 boli všade vo všetkých triedach, vo všetkých inštitúciách, na všetkých tabuliach boli proste heslá: "So Sovietskym zväzom na večné časy!" Myslíte si, že to v komkoľvek z ľudí, ktorí žili v Československu okrem kovaných komunistov, vzbudzovalo akúkoľvek, nejakú úctu proste k Sovietskemu zväzu, ku Komunistickej strane alebo ja neviem ku komu?

    Jednoducho niečo nadužívať je horšie ako čokoľvek iné, to je iba prejav slabosti a slabošstva, to nie je prejav sebavedomia, to nie je prejav nejakej hrdosti. A ak má byť slovenský národ národom 21. storočia, tak to bude len národ hrdý, sebavedomý.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, bolo možno potrebné povedať aj to, že ako sa zákon o štátnych symboloch prijímal v minulom období. Kto bol všetko proti tomu, aby sme tento zákon prijali. Čím všetkým sa argumentovalo. Argumentovalo sa cenou, že v kríze potrebujeme dať 10 euro na školu, aby sa tieto symboly tam objavili. A dnes vidíme vlastne, že kde ja tá skutočná pravda. Lebo pozrite sa, teraz, keď sú už symboly tam, tak ich ideme rušiť. Čiže je to jednoznačne záležitosť dobrého nákupu politickej strany MOST, poslancov, ktorí tu zastupujú OKS. Nakoniec to sme aj videli na tom, že ako sa hneď prihlásili a bojovali za to, aby tieto štátne symboly zo škôl a z ďalších úradov zmizli.

    Ja by som chcel vyzvať tých Matičiarov, ktorí dúfali, že ako dobre je, že MOST vznikol a že slovenskí poslanci sú dokonca v tejto politickej strane, aby si všimli, ako títo naši poslanci reagujú na, myslím si, úplne samozrejmé symboly, ktoré sa nachádzajú v školách a ďalších štátnych inštitúciách.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si pozorne vypočul vystúpenie pána poslanca Rafaja a musím povedať, že naozaj z jeho vystúpenia bolo položených viacero otázok na predkladateľov.

    Nuž čo týchto predkladateľov na Slovensku ešte trápi? Čo ich trápi v podstate to, že už takmer každá škola, každá trieda má tieto symboly vo svojich triedach umiestnené. Už sa na to dali finančné zdroje. Už boli za to zaplatené finančné zdroje a už sa to stalo rámcovo vytvorené istou súčasťou, nazvem to, nie koloritu triedy, ale súčasťou triedy a súčasťou školy. Súčasťou školy tak, ako sa vytvárala jednotná škola za Masarykovej republiky, tak súčasťou školy za Masarykovej republiky boli symboly. A boli tam vtedy, v tom období, v rokoch 1918 až 1938. Tie sa začali odstraňovať najmä na južnom Slovensku až po zabratí južného Slovenska.

    A znovu chcem zopakovať jednu podstatnú vec, vy asi neviete, čo trápi školu. Dneska školu a učiteľov trápia kredity problémové, ktoré boli zle nastavené, trápia niektoré vzdelávacie programy, ktoré treba riešiť a novelizovať. Ja som vždy hovoril, že zákon, keď sa prijíma, prijíma sa na to, aby prax ukázala, že ho treba novelizovať a treba ho aj súčasne novelizovať.

    A napokon, vy sa bojíte školy, pán Dostál, a musím to teraz povedať priamo k vám, pretože vy ste ani v návrhu uznesenia, ku ktorým výborom to treba prideliť, nepochopili, že to predovšetkým patrí výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Však to predovšetkým patrí zo strany navrhovateľky, teda zo strany navrhovateľa, vy ste to konzultovali so spravodajcom. Čiže považujem to za veľkú chybu, že to nie je pridelené tomuto školskému výboru.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ak môžem opraviť, nepatrí mi komentovať, prepáčte, pán poslanec, ale o tom, do ktorého výboru ide, rozhoduje, samozrejme, predseda Národnej rady, on navrhuje, ale na návrh hociktorého poslanca je možné doplniť. To znamená, že bereme, že vy žiadate, aby to išlo aj do tohto výboru školského.

    Prosím, pani spravodajkyňa, aby ste to napísali, keď budeme o tom hlasovať, tak, samozrejme, takýto návrh je možné akceptovať.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Som presvedčený o tom, že štátne symboly nemôžu byť prisvojované žiadnou politickou stranou, nemôžu byť koaličné ani opozičné, jednoducho to je symbol štátnosti, symbol tejto republiky.

    A je pre mňa nepochopiteľné, že poslancom Národnej rady vadia symboly štátu. Ako toto môže vadiť? Ak to vadí niekomu, ak teraz ste sa odvolávali na to, že niektorí protestovali proti tomu, samozrejme, je to vec názoru, ale, preboha, ako to môže vadiť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že existujú štátne symboly, ktoré sú umiestnené na viditeľných miestach v takých inštitúciách, ako sú štátne školy alebo mestské alebo vyššie územné celky, zasadačky? Toto je pre mňa nepochopiteľné.

    Ďakujem. A verím, že teda obyvatelia si to zapamätajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Stačí, od roku 1993 Slovensko buduje svoju štátnosť. Je to krátka, krátka história a za tú krátku históriu je svedkom Slovensko neustáleho vnútorného boja, spochybňovania štátnosti a momentálne sme svedkami obchodu v priamom prenose so štátnymi symbolmi. Obchodu za účasť na kandidátke poslancov z OKS na kandidátke strany MOST - HÍD. Oni štyria v podstate predkladajú tento zákon. Im sa nečudujem, pretože to je ozaj daň za účasť na kandidátke. Čudujem sa tým ďalším dvom, ktorí sa pod návrh tohto zákona podpísali.

    Nevadia nám štátne symboly inej republiky na zvrchovanom území tejto republiky, nevadia nám štátne symboly štátu, ktorý je naším susedom, vadia nám symboly a texty nášho vlastného štátu.

    Ja viem, že sme na začiatku istého vývoja. Ja viem, že je potrebné ešte strašne veľa urobiť aj vo výchove, a myslím si, že najmä vo výchove k štátnosti. Bohužiaľ, s niektorými to asi nepôjde, bohužiaľ, si to Slovensko bude musieť uvedomiť. Bohužiaľ, je tomu tak.

  • Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

  • Ja by som chcel poďakovať tým, ktorí pochopili, a požiadať o zmilovanie nad tými, ktorí nepochopili a nepochopia. Napríklad takými, ktorí nedávno tancovali pod tatíčkom Masarykom ako tiež istým symbolom. Ja som im to nevyčítal, ale budiš.

    Pravdepodobne tou najväčšou prekážkou je začiatočný text preambuly: "My, národ slovenský, pamätajúc..." a tak ďalej, to zrejme najviac niekomu prekáža, pretože úvod vždy padne do oka.

    No a rovnako tak ste ma presvedčili, kolegovia z opozície, že vás naozaj iritujú aj slová slovenskej hymny: "zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia".

    Nepoznám, nepoznám veľké, napríklad svetové náboženstvo okrem jedného, ktoré by nemalo obrazy, čiže niečo ako symboly. Len jedno jediné takéto existuje. My pochádzame z kultúrneho sveta, kde obrazy a symboly zohrávajú veľmi významné miesto. A možno práve preto, že mnohí zo zákonodarcov sú tak úbohí, že sa Slovensko v prieskume chicagskej univerzity umiestnilo až na 32. mieste a na 1. mieste sú najväčší patrioti práve Američania, potom Venezuela, Írsko a tak ďalej. Za nami sa umiestnilo už len Poľsko a Nemecko.

    Takže myslím, že Rázus mal pravdu, keď povedal, že "kto je všade doma, nemá nikde domov", no, dúfam, že z nás nebudú raz bezdomovci.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja, štyria, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maďarič, nech sa páči. Pán poslanec Číž, procedurálny návrh?

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel poprosiť pána predkladateľa, aby nezavádzal, keď tvrdil, že týmto návrhom reagujete na vlastenecký zákon. Vy reagujete na zákon o štátnych symboloch, pretože novelizujete tento zákon. To je dosť podstatná vec.

    Na prvý pohľad sa zdá, že ide o návrh malých zmien, napríklad odstrániť zo zákona to, čo je už v inom zákone, školskom, konkrétne, že výchova k vlastenectvu má byť zaradená do štátneho vzdelávacieho programu škôl. Väčšou by už bola zmena, že školy nebudú mať povinnosť umiestniť znázornenie štátnej zástavy, text hymny a preambuly ústavy v každej triede, ale iba na vhodnom mieste, a že samosprávne orgány budú úplne zbavené povinnosti mať v zasadacej miestnosti v zastupiteľstvách štátnu zástavu a preambulu ústavy.

    Podľa predkladateľov je dostatočné označenie týchto miestností štátnym znakom. To je vec ich subjektívneho názoru, samozrejme.

    O čo im teda ide? Naozaj o tieto zmeny? Alebo hľadajú správnu mieru zákonom podporovaného vlastenectva a úcty k štátnym symbolom? Myslím si, že určite nie. Ich novela má tiež predovšetkým význam symbolický. Má byť symbolom toho, že vlastenectvo je niečo nemoderné, že štátne symboly sú takmer prežitok a ich prítomnosť vo verejných priestoroch treba redukovať a každého, kto by chcel úctu k štátnym symbolom pestovať alebo nejakým spôsobom zvyšovať vedomosť o nich, treba zosmiešniť alebo ho vyhlásiť rovno za diktátora, ktorý chce mládež znásilniť tým, že si, preboha, budú musieť vypočuť štátnu hymnu na začiatku a na konci školského roka.

    Kam sme to prišli po dvadsiatich rokoch demokracie, že budeme obmedzovať práva a slobodu občanov týmto spôsobom, hraním štátnej hymny alebo tým, že sa budú musieť v zasadacej miestnosti zastupiteľstva pozerať na štátnu zástavu? Taká drzosť, taká nemodernosť, také vnucovanie.

    Podľa predkladateľov "nemožno predpokladať, že umiestnenie uvedených symbolov v každej triede by mohlo zvýšiť úctu žiakov a študentov k nim". Dokonca, ako som sa dočítal, "môže mať na skutočné vlastenecké cítenie žiakov a študentov úplne opačný vplyv, ako je zamýšľané". To je naozaj pozoruhodný názor.

    V jeho logike by bolo najúčinnejším upevnením vlastenectva, keby sme rovno zrušili všetky štátne symboly Slovenskej republiky a nevnucovali ich vlastenecky cítiacim občanom.

    Divím sa, že predkladatelia nenavrhli odstránenie štátnych znakov a zobrazenie prezidenta Slovenskej republiky. Veď aj tieto nám nanucuje zákon. To, že grafické znázornenie zástavy, hymny a preambuly sa netýkajú len zvýšenia úcty, ale aj rozšírenia vedomostí žiakov, to predkladateľom nenapadlo.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o štátnych symboloch prijatá v minulom období nepriniesla žiadne povinnosti, ktoré by boli neúmerné, prehnané, nacionalistické alebo by mali charakter nanucovania vlastenectva. Naopak, ja sa nemôžem ubrániť subjektívnemu pocitu, že predkladateľom a priori prekáža malá nástenka v triede, kde je zobrazená štátna zástava, text hymny a preambula ústavy. A pýtam sa, prečo? Možno preto, že ide o ľudí, ktorí si neželali samostatnú Slovenskú republiku a doteraz sa s jej existenciou nezmierili. A špeciálne mám na mysli poslancov za OKS.

    A ak sa takíto ľudia, ak takíto ľudia nemôžu štátne symboly zrušiť, tak sa snažia aspoň obmedziť ich používanie. Pretože ak umiestňovanie štátnych symbolov v triedach nie je neprimerané, neprinieslo to školám žiadne praktické problémy, tak potom návrh redukovať ich nemôžem pomenovať inak ako zlomyseľnosť, ako urážku, ako neúctu k vlastnému štátu a k jeho symbolom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, asi piati.

    Pani poslankyňa Vaľová, predpokladám, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja môžem iba podporiť slová kolegu Maďariča, ktorý povedal také veľmi zaujímavé vety, že jednoznačne potrebujeme zvyšovať vlastenectvo nielen u občanov, ale u mladej generácie. Ja som sa pozrela na psychológiu reklamy a poviem, prečo to hovorím. Hovorí sa, že úspešný človek v reklame je vtedy, ak dokáže pracovať s inštinktom a s emóciami tak, aby si získal ľudí a kľúč k ich podvedomiu. Nechcem hovoriť opäť o reklame, ale chcem sa spýtať, je skutočné vlastenectvo dobre vštepené mladej generácii alebo ho skutočne musíme budovať? Ja si myslím, že ho určite musíme budovať, lebo často sa sťažujeme, a nielen my, ale vidíme to aj v rôznych médiách, že to vlastenectvo nerezonuje nielenže u mladých ľudí, ale u celej generácie. A je povinnosťou nám, pre nás všetkých, aby to vlastenectvo sme teda vštepovali do týchto ľudí.

    Ak skutočne odstránime, ak odstránime všetky znaky, ktoré môžu byť v školách, je to ako v tej reklame, to, čo stále vidíte, to, čo môžete stále vidieť a o čom sa rozpráva, sa dostala vo vášho podvedomia. Jednoducho si myslím, že nechceme pre mladú generáciu, aby tieto štátne znaky malo dennodenne na očiach, aby sa mohlo spýtať, prečo sú tam, aby vedeli slová hymny, pretože to, čo dennodenne vidíme, je to ako v tej reklame, to vštepujeme mladej generácii a ona to automaticky vníma.

    Tak sa zamyslime nad tým, či ozaj je dôvodom dávať takúto novelu zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ale chcel by som skutočne veľmi pozitívne reagovať na vystúpenie kolegu Mareka Maďariča, pána poslanca, a naozaj, keď si človek prečíta túto novelu, tak si musí povedať, že nič nie je také dokonalé, aby sa nedalo veľmi pokaziť. A to, čo robíte, to vy kazíte situáciu na našich školách. Pretože ja neviem, pán poslanec Dostál, koľkokrát ste boli na školách od Čiernej nad Tisou až po Kúty a resp. od Komárna po Námestovo. Ale ja som po tých školách prešiel aj v poslednom období a nikoho to netrápi, že majú v triedach symboly vyvesené, že v triedach majú ústavu vyvesenú, že tam majú štátne znaky, že tam to všetko normálne funguje a to vytvára to najpodstatnejšie, vytvára istý rámec, aby mladí občania a budúci občania Slovenskej republiky si uctili a ctili si nielen symboly, ale aj svoju vlasť. A to je skutočný patriotizmus, ktorý treba postupne formovať v tomto prostredí, tak ako sa v kostoloch formuje kresťanstvo, vzťah k viere, tiež tam sú rôzne veci také, ktoré to vytvárajú, tak to isté by malo byť aj v škole.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ja teda obdivujem zmysle pre humor aj pána Maďariča, aj pána Rafaja, nechápem, o akom zavádzaní hovoríte, keď som dal do súvislosti tento návrh s vlasteneckým zákonom. Predsa tá novela zákona o štátnych symboloch bola prijatá ako akási náhrada za vlastenecký zákon, ktorý najprv bol schválený parlamentom, ale potom sa SMER zľakol, pán prezident ten zákon vrátil, opätovne už nebol schválený, ale aby bolo aspoň niečo, tak bola schválená novela zákona o štátnych symboloch. Neviem, na čo sa tu hráte.

    Ak ten zámer alebo to umiestnenie štátnych symbolov v triedach sleduje nielen zvýšenie úcty, ale aj rozšírenie vedomostí žiakov, tak potom celkom nerozumiem, komu chceme rozširovať vedomosti, keď to umiestnime v zasadacích miestnostiach zastupiteľstiev, resp. potom prečo to nemáme aj v Národnej rade alebo prečo teda v zasadacej miestnosti Národnej rady, alebo v nejakých rokovacích miestnostiach SNS napríklad text štátnej hymny? Myslím, že by veľmi prospelo, keby to tam bolo a niektorí predstavitelia by potom lepšie ovládali štátnu hymnu.

    A áno, novela má aj symbolický význam, tak ako ju mal aj ten zákon. Zjavne odlišne chápeme vlastenectvo. Vlastenectvo pre nás neznamená preskakovať vatry zvrchovanosti ani vnucovať niekomu nejaké nástenky. Vlastenectvo pre nás znamená správať sa slušne, nekradnúť a zodpovedne hospodáriť.

  • Áno, treba to opakovať a budeme to asi opakovať celé štyri roky a určite to budú opakovať aj ďalší a ďalšie generácie. Základná otázka je, čo to je skutočné vlastenectvo, čo sú to skutočné symboly.

    Vy, pán poslanec Čaplovič, ako sa tam usmievate, vy ste si dovolili takú bezočivosť povedať o mojej tete Táni Štefanovičovej, vašej učiteľke, že v živote menila názory. To je ale o vlastenectve. To bola žena, ktorá proste 30 rokov robila vykopávky slovanských, slovanských, opakujem, slovanského pohrebiska na Hrade. Vlastenectvo nie je to, čo sa vycapí niekde ako formálne a nadužívané, na papieri napísané veci. Vlastenectvo je to, aké sú obsahy vzdelávania. Vlastenectvo je to, čo sa deti na školách naučia. To je o emóciách, to je o citoch. A nie to, že v nadmernej dávke majú konzumovať proste nejaké formulky.

    Čiže skutočné vlastenectvo je naozaj to, aký človek je, aký má cit, aké(aký) má vnútorný pocit, na čo je hrdý a nie na to, čo sa stáva v nadmernom nadužívaní, floskovo. A najlepšie vám to ukázali tie decká, ktoré to prišli povedať. Veď to je o nich. Ony povedali, že to proste nechcú v takejto verzii. Tak počujte troška aj tú mladú generáciu, na ktorú sa toľko odvolávate.

  • Áno, pán poslanec Maďarič, bolo to presné, trafili ste do živého. Určite, určite neprekvapuje, že vždy, keď treba priložiť slovo k zoslabovaniu štátnosti, k zoslabovaniu slova Slovensko, slovenský, tak štvorica z OKS, kandidátov z kandidátnej listiny MOST - HÍD, je prvá. V tejto aktivite dokonca predbieha aj našich maďarských spoluobčanov a jednoducho je to tak.

    Čo si ale myslím a čo je potrebné potvrdiť, všetko to, čo my robíme vo vzťahu k štátnym symbolom, je zlé. Všetko to, čo sa snažíme urobiť vo vzťahu k posilňovaniu štátnosti, je zlé.

    Neviem, akým spôsobom by sa potom naši kolegovia dívali alebo akým spôsobom sa dívajú na aktivity v Maďarsku, kedy sa v pamätný deň v maďarských školách, kedy bolo, bol Trianon nestal len formalitou, ale deti sa na hodinách dejepisu idú stretávať s takými informáciami, na základe ktorých sa majú dozvedieť, ako svetová politika pred 90 rokmi roztrhla vtedajšie Maďarsko a zmietla pod cudziu zvrchovanosť veľa miliónov ľudí, aby získali osobnú skúsenosť z toho, ako sa Maďarom žije v menšine, aké sú ich všedné dni v zahraničí a podobne, podobne. Organizujú sa dokonca zájazdy, budú sa organizovať zájazdy, budú sa dokonca dotovať exkurzie do častí mimo územia Maďarska vo vysokých sumách. Ja neviem, či takéto nejaké znaky výchovy vlastenectva v susedstve...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Maďarič, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Civilizované štáty od nepamäti stoja aj na zákonoch, formách, symboloch, určitej miere protokolu a nielen na cite, nielen na veciach prirodzených. A, samozrejme, je otázkou určitej miery, aký priestor zavedú aj pravidlá, ktoré stanovuje nejaký zákon. Naozaj ide tu aj o otázku miery, a práve preto by bolo namieste, keď som na úvod povedal, aby ste nezavádzali, a vo faktických poznámkach ste sa práve k tomu opäť vrátili, pretože vy sa snažíte vašu novelu obhájiť neexistujúcim vlasteneckým zákonom, kde určite boli veci, ktoré prekračovali mieru, a ja vám tvrdím, že veci v zákonoch o štátnych symboloch túto mieru neprekračujú, preto ste odkázaní neustále sa vracať k neexistujúcemu vlasteneckému zákonu.

    Takže samých seba usvedčujete z toho, že vám nejde o to, aby ste nejakú správnu mieru našli v tejto veci, ale vám prekáža, že tu ide o symboly slovenské, Slovenskej republiky. To vám, pán Dostál, špeciálne prekáža.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Obrimčáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vstúpení v rozprave o navrhovanej zmene zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov vyjadrila aj ja k navrhovaným zmenám.

    Z predkladaného návrhu vyplýva, že tento návrhy zmeny zákona je opäť charakteristický svojou nesystémovosťou, s nepremysleným dopadom na vlastenecké cítenie občanov Slovenska. Cítiť tu snahy o získavanie politických bodov za každú cenu. Pochopila by som to, keby tento návrh zákona prinášal aspoň jednu zásadnú, zásadnú alebo zmysluplnú zmenu.

    Výchova mladej generácie v Slovenskej republike k vlastenectvu nie je jednoduchým problémom a musí mať určité smerovanie a systém. Ak tieto základné atribúty nemá, stáva sa celý proces neúčinný, s negatívnym dopadom nielen na formovanie osobnosti mladého človeka ako takej, ale aj na jeho vzťah k tradíciám a kultúrnym hodnotám tejto krajiny. Predkladatelia, skôr ako takýto návrh predložia, mali by si všímať aktuálne zmeny v tejto oblasti výchovy mladej generácie v okolitých štátoch. Musím sa teraz opakovať alebo reagovať aj na slová, ktoré povedal pán Senko, ale aj mňa upútala správa, že pred niekoľkými týždňami vyčlenila maďarská vláda osobitné finančné prostriedky na podporu spoznávania kultúrnych a historických miest mladou generáciou nielen súčasného maďarského štátu, ale aj okolitých území, ktoré boli pred Trianonskou dohodou súčasťou tzv. Veľkého Maďarska. Aký dopad bude mať tento krok bez adekvátnej odozvy z našej strany na integritu štátov Európskej únie a mieru zhoršenia vzťahov medzi občanmi susediacich štátov, sa neodvážim radšej ani odhadnúť.

    Iba povrchné preštudovanie ustanovenia § 4 písm. f) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní môže byť dôsledkom mylného tvrdenia, že toto ustanovenie rieši v štátnych vzdelávacích programoch problematiku štátnych symbolov. Toto ustanovenie je koncipované všeobecne, tak ako aj iné ustanovenia tohto zákona, ktoré majú svojím obsahom vytvoriť dostatočný priestor pre slobodné rozhodovanie detí, žiakov a zákonných zástupcov či pedagógov vo výchove a vzdelávaní. Uvedené ustanovenie nerieši explicitne výchovu k vlastenectvu len vo vzťahu k žiakom zákonných zástupcov, ktorí sú občania Slovenskej republiky, ale aj žiakov, ktorých rodičia sú prisťahovalci alebo azylanti s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky. Preto sa vo vami uvádzanom ustanovení uvádza, že je potrebné posilňovať úctu k tradíciám štátu, ktorého je občan, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre. Akiste ste si všimli, že ani raz tam nie je spomenutá Slovenská republika. Preto bolo potrebné výchovu k vlastenectvu prostredníctvom štátnych symbolov zvýrazniť v zákone č. 63/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nie je pravdou, že sa tento problém už rieši v zákone č. 245/2008 Z. z. školského zákona prostredníctvom ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), ktorý sa iba odvoláva na skôr uvedené ustanovenie § 4 písm. f) citovaného zákona. Týmto ustanovením sa dáva školám okrem iného aj možnosť smerovať výchovu a vzdelávanie žiakov, ktorých zákonní zástupcovia nie sú občania Slovenskej republiky a chcú si zachovať úctu k rodičom, tradície vlastného štátu, ich kultúrnu identitu a podobne. V tom je citovaný zákon demokratický a nie direktívny.

    Za zamyslenie stojí, že 21 rokov po revolučných spoločenských zmenách v našej vlasti sa hanbíme spontánne prejaviť navonok vlastenecké cítenie, tak ako je v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Taliansku alebo Poľsku.

    V bode 2 navrhujete v zákone č. 63/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vypustiť odseky 2 a 3 § 13a, ktoré ukladajú školám povinnosť umiestnenia štátnych symbolov v triedach, kde prebieha vyučovací proces. Ako dôvod uvádzate, že to verejnosť neprijala a školy na to nemajú peniaze. Pýtam sa, ktorá verejnosť? Vychádzajú tieto tvrdenia z existujúcich štatistík uskutočnených na základných a stredných školách alebo vychádzajú iba z toho, čo sa objavilo v médiách, alebo ide len o naplnenie politickej dohody?

    Viem o tom, že takouto relevantnou štatistikou nedisponuje ani ministerstvo školstva. Odpoveď na tieto otázky si dajme preto každý sám. Jedinými, o kom vieme objektívne, že s týmto návrhom nesúhlasili, boli niektorí riaditelia škôl na južnom Slovensku. Argument, že školy na to nemajú finančné prostriedky, v súčasnej dobe tiež už neobstoja. Školy mali mať tieto symboly, tak ako sa tu už aj spomínalo, podľa príslušnej smernice ministerstva školstva umiestnené v triedach už od 1. septembra tohto školského roka. Pýtam sa preto obdobne, ako sa pýtal aj pán poslanec Rafaj, čo urobia školy, ktoré tieto štátne symboly už v triedach majú? Na to sa ma pýtali aj mnohí riaditelia.

    Vážení páni predkladatelia, ubezpečujem vás, že vami riešený problém už nie v našom školstve aktuálnym problémom, svedčí o tom, že je opäť produktom neznalosti reálnej situácie na našich školách. Samozrejme, nebránim sa legislatívnej úprave citovaného zákona, ktorá by uľahčila školám, ktoré nemali finančné prostriedky na tieto symboly, aby ich zafinancoval štát, tak ako to v tejto oblasti bez problémov a politických debát robí vláda susedného Maďarska.

    V čl. II je navrhované nadobudnutie účinnosti vami navrhovaného zákona dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Páni predkladatelia, myslím si, že je potrebné si uvedomiť a rešpektovať to, že naše školy majú systém výchovy a vzdelávania, ktorý začína vždy príslušným školským rokom.

    Z uvedených dôvodov navrhované zmeny zákona v hlasovaní nepodporím.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Rafaj.

  • Ja sa pokúsim odpovedať na otázku, ktorú pani poslankyňa položila, a myslím si, že v závere dôvodovej správy by malo byť správnejšie uvedené, že návrh nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale je plne v súlade s antislovenským programom ministrany OKS. To by bolo asi najtransparentnejšie a najférovejšie. Pričom pani poslankyňa veľmi správne zasadila problematiku do kontextu geopolitického priestoru a vzťahov napríklad aj s naším južným susedom, ktorý vyvíja opäť exteritoriálne aktivity a šíri identitu k maďarstvu, ak tak môžem povedať, aj na občanov Slovenskej republiky, o tom hovorili už viacerí.

    Takže po tých diskusiách by som, dámy a kolegovia, ktorí tu ešte zostali, dal taký návrh, pridajte sa viacerí, navrhujem, aby sme poslali prihlášku do Guinessovej knihy rekordov, že Národná rada Slovenskej republiky je najprotištátnejší parlament sveta. Určite by sme vyhrali.

  • Pani poslankyňa Obrimčáková sa vyjadrila k tomu, čím argumentujeme v dôvodovej správe ohľadom štátnych vzdelávacích programov. Ja by som teraz zacitoval, čo je napísané v zákone, v školskom zákone, § 4 písm. f), medzi ciele výchovy a vzdelávania sú tam zaradené aj posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre.

    Pani poslankyňa, vy ste hovorili, že tam ani raz nie je spomenutá Slovenská republika a že preto bolo potrebné spomenúť to explicitne v zákone o štátnych symboloch, pretože u nás, samozrejme, žijú a vzdelávajú sa aj občania iných štátov, či už azylanti, alebo povedzme občania krajín Európskej únie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky. Ja sa len teda pýtam, koľko ich je a koho chceme vychovávať k vlastenectvu, akože k vlastenectvu chceme vychovávať našich vlastných občanov, naši vlastní občania, či už sú to Slováci, Maďari alebo Rómovia, sú naši vlastní občania, teda sú občanmi Slovenskej republiky, a teda to, čo je tam napísané v školskom zákone vo vzťahu k nim, nepatrí k inej krajine, patrí predsa k Slovensku.

    Tak nechápem, nechápem, v čom je tam ten problém, pretože tam to ošetrené je. A v ďalšom ustanovení školského zákona sa hovorí, že konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú, teda že štátne vzdelávacie programy majú obsahovať konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s tými cieľmi, ktoré som menoval, a teda jedným z nich je aj tá výchova k úcte k národným hodnotám a tradíciám štátu.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, ja by som poďakoval za ten konštruktívny prístup aj citácie zo zákonov, ktoré ste hovorili. Spomínali ste v reči o tom, že ako keby sa niekto hanbil prejaviť vlastenecké cítenie, a následne teda ste sa venovali veciam viac-menej zo školstva. Ja chcem povedať, že tuná tento zákon spravil niečo, tie školy používa ako keby rukojemníka nejakej agendy, ktorá, ktorá by mala byť na dobrovoľnej báze.

    Pýtate sa, čo urobia školy, ktoré tam tie symboly majú. Veď my vravíme, že tie symboly tam môžu zostať, len im to nikto nebude kázať. Nehovoríme a odvolávate sa na to, že nepoznáme aktuálny stav v slovenskom školstve. Veľmi dobre ho poznáme a práve živenie tejto témy, ktorú, ktorú ste predviedli pri prijímaní tohto zákona, absolútne odďaľovalo od toho, že tie školy sú zaťažené úplne inými vecami ako to, že musia zbierať nejaké finančné prostriedky na to, čo im niekto káže. To znamená, bolo tu už spomínané, že ak niečo preháňame, tak to stráca, stráca zmysel a silu. A myslím si, že je potrebné zobrať z pazúrov niektorých ľudí tie naše štátne symboly, ktoré sa snažia úplne inú agendu zakryť tým, ako keby obhajovali národnoštátne záujmy. Je to, je to už až smiešne a kričí to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, veľmi dobre ste to zhodnotili, celú tú situáciu. A dôvodová správa je, samozrejme, písaná tak, aby ten zákon bol akože v prospech mladej generácie, v prospech moderného Slovenska. Ak niekto siahne na štátne symboly a je to úplne jedno, pretože už som povedal predtým vo faktickej poznámke, že štátne symboly si nemôže prisvojovať ani jedna politická strana, ani koalícia, ani opozícia, jednoducho je to hanba tých, ktorí s takýmto návrhom zákona alebo s novelou zákona prišli. Pod rúškom toho, aby sme akože nevnucovali mladej generácii niečo, to potom znamená, páni predkladatelia, že tak schovajme všetko pred tými deťmi, aby, aby, aby nemali možnosť ani vedieť o tom, že sa narodili v nejakej krajine, pretože oni slobodne a snáď nejako získajú ten cit k tej krajine.

    Čo vám vadia, preboha, štátne symboly? Komu na tomto Slovensku môže vadiť štátny symbol, že je v triede? To je, to je pre mňa absolútne nepochopenie. Ale samozrejme, že aj takíto ľudia musia existovať a škoda, že sú poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Je to hanba, páni!

  • Pani poslankyňa Obrimčáková, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky. Páni poslanci, netelefonujte v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne za slovo. Snáď len krátko. Na rozdiel od vás my sme pracovali na obsahovej reforme systematicky s aktívnou účasťou pedagógov z praxe a načúvali sme tomu, čo by prax si žiada. Hovoria o tom prijaté zákony, nie jeden, ale myslím si, že je ich dosť na to, aby ste sa ubezpečili o tom, že tá naša práca štvorročná nebola až tak zbytočná, ako ju spochybňujete.

    Na jednej strane chcete, aby sa školy dobrovoľne rozhodli, či chcú mať štátne symboly umiestnené v triedach, alebo nie, no na druhej strane chcete prikázať žiakom povinne, aby sa učili jazyk anglický. To mi nejako nejde dokopy.

    A na druhej strane možno by som sa spýtala, nevadí vám napríklad to, že v Spojených štátoch amerických alebo v Kanade sa hrá americká či kanadská teda hymna na začiatku vyučovania, dokonca v Kanade aj v anglickom, aj francúzskom jazyku?

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, pripraví sa pán poslanec, no nepripraví sa. Pán poslanec Ondruš, bude vám stačiť, budú vám stačiť tri minúty?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za možnosť ešte vystúpiť a pokúsim sa naozaj zmestiť sa do toho času, ktorý do 19. hodiny zostáva.

    V prvom rade, vážené kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že tak ako to v podstate okrajovo spomenuli aj niektorí moji predrečníci, že rozhodujeme o zákone, ktorý, alebo o novele, ktorá je úplne zbytočná. A toto je presný príklad toho, ako najmä malé politické strany, ktoré sa nedokážu vlastnými silami dostať do parlamentu, svojím spôsobom vlastne zneužívajú situáciu a nastoľujú otázky, ktoré v skutočnosti nikoho netrápia.

    Ja podobne ako pán poslanec Čaplovič som sa tiež od volieb naozaj nestretol - a chodím aj po tých školách - so školami, ktoré by mali problém s tým, že umiestnili grafické vyobrazenie štátnych symbolov a preambuly ústavy na steny svojich tried. A musím povedať, že keď som sa pripravoval na toto vystúpenie, tak som sa pokúšal aj na internete nájsť informácie o pokračujúcich protestoch napríklad tých študentov, o ktorých hovoril pán poslanec Zajac, proti tejto novele zákona. Musím povedať, že nenašiel som. Skutočne to len dokazuje, že to, čo sa dialo okolo tohto zákona, bola iba súčasť predvolebnej kampane zo strany vtedajšej opozície, dnes vládnej koalície. V skutočnosti to ale nie je žiadny problém, ktorý by naozaj školy alebo dokonca aj samotných tých stredoškolských študentov trápil. Ani po začiatku školského roka, na to som špeciálne čakal, ani po začiatku školského roka sa neopakovali nejaké protesty, dokonca ani lokálne, ani miestne, ani malé protesty proti tejto novele zákona. Takže musím povedať, že to, čo teraz chcú poslanci, teda za ktorých tu vystupuje pán poslanec Dostál, riešiť, tak musím povedať, že idú riešiť problém, ktorý v skutočnosti neexistuje.

    Súhlasím, samozrejme, s tým, že vlastenectvo je cit a cit si nemožno vynucovať zákonom. Ale na druhej strane musím povedať, že ja už dlhodobo kritizujem nedostatok výchovy k vlastenectvu na základných, ale aj na stredných školách. Myslím si totiž, že výchova k vlastenectvu nie je nezmysel. Vlastenectvo si naozaj nemožno vynútiť, ale čo rozhodne možno, je viesť ľudí k vlastenectvu. A to je legitímne a dokonca aj v prípade, že ide o povinnosť.

    Viete, na školách nájdete nepochybne strašne veľa detí, ktorým sa nepáči, že sa musia niečo učiť. Musia sa učiť matematiku, gramatiku, cudzí jazyk. Ak by sme urobili to, čo povedal pán poslanec Zajac, že máme počúvať tých mladých, ktorí prišli protestovať, nepochybujem o tom, že rovnako takto tí mladí by prišli protestovať proti minimálne polovici predmetov, ktoré sa povinne učia na svojich školách. A musím vám povedať, že ja som včera mal dosť dlhý rozhovor s mojím synom, ktorý sa nechce učiť nemčinu a má ju ako povinný jazyk. Lenže skutočne toto nemôže byť argument, ktorý by tu v takejto debate mal miesto. Pretože treba povedať, že napriek týmto skutočnostiam nikto rozumný neprišiel s návrhom, aby sme vylúčili z výchovy a zo vzdelávacieho procesu tie predmety, ktoré sa nepáčia študentom.

  • Zaznel gong.

  • Tak teraz neviem, mám dokončiť, či...

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Dobre, dokončím. Ďakujem pekne.

    A s vlastenectvom to, samozrejme, tiež nie je inak. Chcem povedať, že my netvrdíme, že k výchove k vlastenectvu stačí, aby boli vyvesené grafické vyobrazenia štátnych symbolov v triedach, aby bol vyvesený text hymny alebo preambula ústavy. Ale fakt je taký, že vzťah dnešných mladých ľudí k Slovensku, k svojej vlasti, k literatúre, k histórii, ale aj kultúre a prírodnému dedičstvu a v konečnom dôsledku i k vonkajším symbolom je hrozivo chladný. Mne sa osobne stáva, že neraz musím pripomínať svoje vlastné deti, aby boli k sebe navzájom milé, aby si nerobili zle. Alebo ich učím, aby pomáhali svojej mame, aby si pamätali, kedy má meniny a kedy má narodeniny. To všetko je výchova k citu. Áno, je to výchova k láske, k úcte k súrodencom, rodičom alebo starým rodičom. Keby sme to nerobili, keby k tomu neprispievala škola, tak deti by tento cit nezískali.

    Pretože nemáte pravdu, pán kolega Dostál, keď hovoríte o citoch, ktoré nosíme v sebe. Pravdu máte - a v tom ste si protirečili v ďalšej časti vety -, keď hovoríte o citoch, ku ktorým sme vychovávaní napr. zo strany rodičov. Áno, k citom treba vychovávať. City nevznikajú samy od seba. Nikdy nikto by teda nemal pochybovať, že ak je pozitívnym citom láska k rodičom alebo láska k svojim deťom, tak pozitívnym citom je aj vlastenectvo. A ono, ako som povedal, sa naozaj nerodí samo od seba.

    Preto aj výchova k vlastenectvu musí byť súčasťou výchovného procesu na školách. Od materskej až po prinajmenšom po tú strednú. Samozrejme, že nejde o nejaký obyčajný predmet na škole. Vlastenecká výchova musí byť komplexný systém, do ktorého treba zapájať aj povedzme mimovládne organizácie, samosprávy alebo politikov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v každom prípade je výchova k úcte voči štátnym symbolom, poznanie historických a hodnotových zdrojov, z ktorých vychádza ústava a naša štátnosť, súčasťou výchovy k vlastenectvu. Vyvesenie štátnych symbolov, naopak, na rozdiel od toho, čo vy tvrdíte, nie je žiadne nútenie, je to ten najnenásilnejší spôsob výchovy k vlastenectvu, aký ja osobne poznám. A práve preto som presvedčený, že táto novela zákona je škodlivá a, naopak, zákon o štátnych symboloch by mal zostať v takom znení, v akom v súčasnosti je.

    Vážená pani spoločná spravodajkyňa, preto podávam procedurálny návrh, aby parlament nepokračoval v rokovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Ak tento pozmeňovací návrh neprejde, tak podávam ešte jeden, aby sme tento návrh zákona vrátili predkladateľom na dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Klasika. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hod.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.