• 1. Vážené kolegyne, kolegovia, prajem dobré ráno.

    Poprosím, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme pokračovať 7. schôdzou Národnej rady, otváram teda ôsmy rokovací deň. Na dnešnom rokovacom dni požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti títo poslanci: pán poslanec Pavol Goga, pani poslankyňa Ľubica Rošková a zároveň si vás dovolím informovať, že na rokovaní sa nezúčastní predseda Národnej rady pán Richard Sulík.

    Skôr ako budeme pokračovať v rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý máte ako tlač 128, chcem vám a poprosím, pretože nie sú tu všetci poslanci, aby ste tento oznam, čo teraz prečítam, tlmočili aj svojim kolegom. V súvislosti s konaním medzinárodnej konferencie Výzvy práva a justície, ktorá sa uskutoční v pondelok 25. októbra 2010 v rokovacej sále Národnej rady, je potrebné, aby si poslanci všetky materiály zo svojich miest odložili. Poprosím vás, bude tu medzinárodná konferencia, práve v tejto sále, bude v pondelok, a preto je treba, aby sme si urobili po sebe poriadok, pretože sála bude plná hostí z domova aj zo zahraničia. Tak, aby potom niekto nereklamoval, že mu nejaké materiály chýbajú. Čiže, po dnešnom odchode zo sály by po nás nemalo nič iné zostať. Ešte vás chcem informovať, že budeme pokračovať po tomto bode ďalšími bodmi, kde prvým bodom bude bod č. 55, ktorý bude predkladať pán minister Miškov a o 10.30 hod. uskutočníme bod návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, ktorý bol zaradený na túto hodinu po dohode z grémia. Teraz poprosím pána poslanca Beblavého, aby zaujal miesto. Vidím, že už je na mieste. Takisto aj pán Marek Vargovčák ako spravodajca. Do rozpravy sa prihlásili ústne pán poslanec Ján Mikolaj a pán poslanec Peter Osuský. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mikolajovi, aby vystúpil v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, hneď na úvod musím povedať, že predložený návrh novely zákona je, aj keď sa to nezdá, mimoriadne vážnym a zložitým zásahom do nášho právneho stavu, pretože samotný návrh nejak zasahuje do štyroch oblastí, a to je zákon o vysokých školách, knižničný zákon, zákon o autorských právach a patentový zákon. A riešiť takýto zložitý problém, dovolím si povedať jednoriadkovým ustanovením, že do 30 dní treba zverejniť všetko čo sa odovzdá na obhajobu, sa mi zdá byť príliš jednoduchým, dovolím si povedať, až takým lacným riešením tak zložitého problému. No, ale poďme teda k samotnej veci.

    V súčasnosti platí usmernenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky z augusta a novela zákona o vysokých školách z konca roka 2009 o záverečných prácach študentov, ktorá sa týka bakalárskych, diplomových, doktorandských, dizertačných a kvalifikačných prác, medzi ktoré patria rigorózne a habilitačné práce. To je právny stav, to je to, čo v súčasnosti platí. Podľa štyroch zákonov: autorský, vysokoškolský, knižničný a zákon o patentoch sa záverečná práca študentov považuje za školskú prácu, ktorá je podmienkou úspešného absolvovania vysokoškolského zákona.

    Po tretie. Podľa doteraz platných predpisov usmernenia novela vysokoškolského zákona každý študent musí vložiť pred obhajobou prácu do centrálneho registra záverečných prác, kde sa vykoná test originality, voľne povedané antiplagiátorstva, ale práca, a to je dôležité, sa zverejňuje až po úspešnej obhajobe v knižničnom systéme príslušnej vysokej školy. Teda tam, kde práca vznikla, teda nie v samotnom antiplagiátorskom systéme, ktorý si to ani nemôže dovoliť nejakým spôsobom vyhodnotiť, pretože len eviduje a software dáva do popredia opakujúce sa slová, ale to z ďaleka nič neznamená. Rozhodnúť musí samotná buď komisia alebo príslušná vysoká škola.

    Po štvrté. Každý autor, teda aj študent, má právo dať súhlas na zverejnenie. Ak súhlas nedá, alebo štátna skúšobná komisia odporučí dekanovi záverečnú alebo kvalifikačnú prácu nezverejniť, a o tom hovorí protokol o záverečnej skúške napr. z dôvodu ochrany duševného vlastníctva, ale niektorých ďalších ako sú etické, morálne problémy alebo vzťah k patentu, sa zverejní len anotácia tej ktorej práce a kontakty na autora, ak ich sám zverejní v licenčnej zmluve, ktorú musí vyplniť každý, kto prácu do systému vkladá. Inak neprejde cez antiplagiátorský systém.

    No a vy, pán poslanec, navrhujete v podstate jednu vec, ktorá hovorí o tom, že každý, teda právnická osoba poverená prevádzkovaním centrálneho registra, zverejní do 30 dní od ich vloženia túto prácu, a dá sa povedať bez akýchkoľvek obmedzení, a poviem to inak, bez akýchkoľvek pravidiel. A toto je najväčšie riziko tohto celého vášho návrhu, že nedomýšľate tie veci, ktoré z toho môžu vzniknúť a, samozrejme, že môžu vzniknúť aj vážne škody a môžete, doslova si dovolím povedať, uškodiť. Zverejniť niečo, čo nie je schválené školiteľom, odbornou komisiou, objednávateľom tej ktorej práce, podľa môjho názoru, nie je absolútne korektné, pretože tam môžu byť závažné chyby, ktoré môžu zmiasť, a ktoré môžu zaviesť aj bez ohľadu na to, že si to ten autor uvedomuje, alebo neuvedomuje. A nakoniec takáto práca môže byť zamietnutá komisiou, a potom sa ona bude musieť sťahovať, akože raz zverejnená bola, a potom zverejnená nebola. Ale kto už bude zisťovať z tých ďalších ľudí, ktorí túto nekorektnú informáciu alebo chybnú alebo zlú informáciu preberú, že za mesiac sa povie, že táto informácia bola zlá, že sa autor zmýlil, a že tam napísal niečo, čo nie je pravdou. Preto si myslím, že by sa nemala zverejňovať práca, pokiaľ nie je súhlas školiteľa. Školiteľa, ktorý predsa len dáva a odborne je zodpovedný za to, ako systematicky, povedzme, doktorand pracuje. Pokiaľ oponentské posudky nepovedia, že tam nie sú závažné chyby, že tá práca je v poriadku a, samozrejme aj to, či v tej práci nie sú, povedzme, niektoré hodnotové veci, ktoré sa predčasne zverejniť nesmú. Samozrejme, že tam môžu byť aj morálne, aj etické problémy, pretože v rámci vedeckej práce a PhD.je vedecko-výskumná činnosť, aj docent habilitácie je vedecko-pedagogická hodnosť, chce každý zverejniť to najlepšie čo má. Preto si myslím, že ľahké riešenie ako je v tomto prípade, že dopredu zverejniť všetko bez ohľadu na dôsledky, nie je správne.

    Ak poznáte trošku situáciu aj v špičkových svetových univerzitách, kde doktorandské štúdium je nosným štúdiom, tak sa nevypíše téma doktorandskej práce, ak nie je na túto tému grant, z ktorého sa táto PhD. práca financuje a, samozrejme, výsledky tej práce potom idú ďalej a objednávateľ, povedzme, tej témy si tú prácu zhodnocuje potom sám. Existujú aj také formy ako sú venture, kapitál, ktorý by sme veľmi radi na Slovensku videli, a ktorý je práve o tom, že sa snaží zhodnotiť práca každého doktoranda a predčasné uverejnenie takejto práce môže doslova uškodiť aj tomuto doktorandovi, pretože potom sa už nebude môcť táto jeho práca zhodnotiť.

    Takisto je veľmi dôležitý zákon o patentoch, pretože existuje Úrad pre duševné vlastníctvo, ktorý koordinuje s Európskym patentovým úradom a pokiaľ to len trošku poznáte, pán poslanec, tam je napísané, že zmienka o veci stačí na to, aby sa porušili pravidlá udelenia patentu alebo licencie. Čiže nesmie, nesmie sa dopredu uverejniť nič, čo by bolo, to ten samotný doktorand možno ani nevie odhadnúť, to môže odhadnúť až ten, kto tú prácu schváli a kto rozhodne o ďalšom pokračovaní tej práce. Čiže, nikto z nás nie je proti tomu, aby sa zverejňovali práce, samozrejme, nech sa zverejňujú, ale musia byť dodržané pravidlá, musia byť vyriešené všetky nadväznosti s tým súvisiace a to sú, ako som povedal, ďalšie tri, štyri zákony, ktoré s tým súvisia.

    V zákone som našiel aj niektoré, také praktické problémy, ktoré bude treba domyslieť aj z hľadiska procedúry, čo ak študent nedá súhlas, pretože v tom článku 1, myslím, že je to odsek 5 a 6 sa hovorí, že podmienkou úspešného absolvovania habilitačnej práce je aj písomný súhlas, to znamená, že ak nedá ten súhlas, tak nespĺňa podmienky habilitácie a nemôže byť menovaný. Tak to je ako nekorektné, ak je to tak, tak je to nekorektné, pretože buď mu dáme tú slobodu súhlasu, alebo mu ju nedáme. Samozrejme, že je tam aj to "bé", že ak on nedá, povedzme, z toho dôvodu, že nechce porušiť licenčnú zmluvu, tak to môže navonok vyzerať, že sa bojí, a že nedáva súhlas preto, lebo že nedá. Preto si myslím, že nie je korektné to nechať len na neho, že to treba rozšíriť o odbornú komisiu, ktorá schváli nakoniec celú túto prácu, aby tá vo svojom záverečnom stanovisku dala súhlas aj na zverejnenie tejto práce alebo zverejnenie časti, alebo povedala, že tieto a tieto ustanovenia sa zverejňovať nedajú a zverejňovať nesmú.

    Takisto v osobitnej časti sa hovorí o osobitne poverených zamestnancoch ministerstva, takí neexistujú, treba to odtiaľ dať preč. Preto si myslím, že ak sa súčasný stav, ktorý rieši výnos a zákon o vysokých školách má legislatívne zmeniť, tak treba naozaj pripraviť komplexnú, pán poslanec, komplexnú právnu formu. Myslím si, že s tým by malo prísť samotné ministerstvo školstva, pretože ministerstvu školstva musí záležať na tom, aby tento problém bol vyriešený komplexne, musí to prejsť Legislatívnou radou vlády, musí byť pripomienkové konanie, pretože ak ho podáte len vy, tak je to taký výstrel do prázdna, ale toto je odborný, vážny problém, ktorý podľa môjho osobného názoru uškodí mladým ľuďom, pretože skúste si aj domyslieť čo hrozí, veď ten, kto má tú prácu slabú a ten kto tam v podstate nič nemá, no, tak ten ju zverejní, pretože sa mu nič nemôže stať, nič nepokazí, ale ten, kto tam má nejaké výsledky, ktoré majú svoju hodnotu, a ktoré sa môžu uzavrieť patentom, no, tak ten tú prácu nakoniec nebude môcť zverejniť a ten sa dostane do problémov, že to robí kvôli tomu, že tá práca je slabá, alebo ju zverejní pod nejakým tlakom a zabrzdí si ďalšiu celú svoju činnosť a ďalší svoj rozvoj, čo by bolo škodou, aby sa takýmto, ja to volám jednoriadkovým návrhom zákona, takéto veci riešili.

    Preto môj taký osobný návrh je to, aby ste to, pán poslanec, stiahli, aby ste sa dohodli s pánom ministrom školstva a spoločne, povedzme, predložili komplexný fundovaný právny návrh, ktorý tak zložitú otázku, ak ju treba zmeniť, vyrieši. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásila pani poslankyňa Jana Laššáková ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani Laššáková, pripraví sa do rozpravy pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím, pán poslanec, že sa jedná o vážny zákon, ktorý môže mať v praxi aj svoje dôsledky a ako ste aj poukázali, má niektoré ustanovenia, ktoré bude treba možno dopracovať už vo výbore. Som preto toho názoru, že takýto návrh zákona malo pripraviť ministerstvo školstva, takýto návrh zákona mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, mal prejsť pripomienkovým konaním. A to pripomienkové konanie slúži na to, aby sa všetky relevantné orgány vyjadrili k tomuto návrhu zákona a odstránili sa určité nedostatky a pochybnosti. Na to vlastne slúži aj legislatívny proces. Nepopieram právo poslancov na zákonodarnú iniciatívu, ale pri tak vážnej norme, myslím si, že ten legislatívny proces by sa obchádzať nemal a bolo by naozaj veľmi dobre bývalo, aby bol v riadnom pripomienkovom konaní a mohli sa k nemu účastníci vyjadriť, pretože boli k návrhu zákona tu vznesené veľmi vážne výhrady a pripomienky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec nebude reagovať na faktickú, a preto dávam slovo teraz pánovi Petrovi Osuskému, ktorý je prihlásený ako posledný do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, téma, ktorej sa dotýka predložená novela je, dá sa povedať, témou, kde by som mohol začať Baron Pierre de Coubertinom, ktorý hovoril o čestnom zápolení, v dnešnom modernom formulovaní možno o pojme fair play. Čestné zápolenie je niečo, čo by malo byť ideálom rovnako na športových kolbištiach ako v akejkoľvek inej činnosti človeka a nepochybne by sa pravidlami fair play na svojom ihrisku mali riadiť i budúce i existujúce akademické elity. Je teda celkom primerané, že sa u nás i v rámci rozvoja technických možností prikročilo k boju proti plagiátorstvu za využitia modernej výpočtovej techniky, pretože nemá zmysel klamať si v tom, že v našich šírkach, a každý si pamätáme na to, ako sa našepkávalo spolužiakom potiacim sa pred tabuľou, ako sa opisovalo na písomkách, ako sa tomu čelilo skupinami A a B, ako sa akýmkoľvek spôsobom, celkom štandardne už od ranného detstva, študiózovia snažia zľahčiť si život.

    Samozrejme, detské nohavice sú detské nohavice, ale kultúra nepodvádzania, transparentnosti a čestnosti by mala byť tou vedúcou kultúrou. K tomu drobná spomienka môjho cteného kolegu profesora neurológie z univerzity v Lodži v Poľsku, ktorý mi hovoril pred pár týždňami, že na ich fakulte majú i zahraničných študentov. Majú napríklad okrem iného aj amerických študentov rodín poľského pôvodu, ale najnovšie majú aj tchajwanských študentov. Nechcem sa dopustiť neprípustnej generalizácie, ale je to jeho skúsenosť, že tak ako poľskí študenti sa snažia štandardne si pomôcť klasickými metódami, takže tchajwanskí v rámci high techu majú v okuliarových rámoch a vo výbave okuliarov možnosť prehrávania si faktov potrebných pri testovaní a naopak. A táto skúsenosť nie je zrejme len jeho. Americkí študenti nedávajú opisovať a neopisujú. Chápu proste ten skúšobný akt ako dôkaz svojich schopností a celkom prirodzene chápu, že ak dajú zo svojich schopností opísať súperovi, tak si môžu poškodiť. Otázka je, či to niekto nazve egoizmom, alebo nejak inak napadne tento prístup, ale myslím si, že to je správny prístup. A tak sa Univerzita Komenského, hádam ako prvá, ešte predtým ako začal reálne fungovať a plniť sa centrálny register na Slovensku, dohodla s blízkou veľkou závideniahodne dravou a štátom, VÚC-kou i mestom podporovanou Masarykovou univerzitou v Brne a začala čerpať pri boji proti plagiátom i z jej, pomerne na tie časy veľkého, portfólia. Tu chcem ešte uviesť, že vzhľadom na jazykovú blízkosť češtiny a slovenčiny je Česká republika pre opisovačov a plagiátorov vynikajúcim a veľmi pohodlným zdrojom textového materiálu, ktorý môžu celkom úspešne a nie s veľkou námahou využívať.

    Chvalabohu, centrálny register vznikol. Vo vystúpení jedného z mojich predrečníkov vznikla otázka, že prečo v tejto novele neriešime od koľkých percent budeme dotyčného palicovať, dávať mu španielsku čižmu, alebo ho prípadne vešať. Nie, samozrejme, táto novela toto za úlohu nemá a nepochybne i to tu zaznelo. Otázka zhody je vždy na posúdení jednak školiteľa, jednak oponentov, to znamená nepochybne existujú veci, ktoré sa nedajú napísať inak, než ako sú. Teóriu relativity alebo jej rovnice neprepíšete do iných vzorcov, ale preto nie je vonkoncom úlohou, ani úmyslom predkladateľov, určovať nejaké hranice. Presne, ako to tu zaznelo v právnych vedeckých prácach, kde sa citujú uzavreté, celkom jasne definované celky zákonov, môže zhoda nastať. Problémom ale nie sú tieto, aj keď v istom prípade celkom nepochybne, oprávnené výhrady. Problémom je, že z pohodlnosti, lenivosti alebo z tuposti sa opisuje vonkoncom nie takto a vonkoncom tá zhoda nevzniká na princípe nevyhnutnej zhody, ale vzniká proste preto, lebo sa ľudovo rečeno opajcuje cudzie dielo.

    Samozrejme, nie je problém citovať autority, citovať význačných odborníkov a pekne to uviesť. Ako námietka zaznelo v tomto pléne, že existujú rôzne citačné normy. No nepochybne, ale úlohou tohto zákona nie je riešiť rôznosť citačných noriem. Nepochybne, že ak Slovenská poľnohospodárska univerzita používa inú normu ako Univerzita Komenského a funguje to, je to jej sväté právo, nepochybne Harvard sa nestará ani o citačné spôsoby Univerzity Komenského, ani Poľnohospodárskej univerzity v Nitre, a tiež celkom dobre žije. V tomto teda problém rozhodne tých prác nie je.

    Pravda je, že tento návrh ide ovšem ďalej ako za púhe porovnávanie zhody, lebo to sa, samozrejme, deje a tento návrh nakrajuje ešte aj ďalší problém. Ono to tu tak celkom presne nezaznelo, ale musíme si povedať otvorene, že zúžením našej pôvodnej Československej republiky na Slovensko sa zmenšil i vedeckovýskumný terén. Zmenšilo sa množstvo zväčša prizývaných možných oponentov, hlavne v oblastiach, kde je ten žáner vzácny a zriedkavý. Nepochybne je u nás veľa pedagogických fakúlt, veľa máme aj lekárske fakulty a fakulty zdravotníctva, ale máme i veľmi vzácne obory, kde je portfólio možných oponentov, možných odborníkov, dosť úzke. Samozrejme, a to som zažil na konkrétnom prípade, ktorý sa riešil na vedeckej rade našej univerzity, môže vzniknúť problém v tom, že ani sebe erudovanejší školiteľ v nejakej konkrétnej oblasti, nemôže poznať všetky doktorské dizertačné alebo iné práce v širokom, minimálne v stredoeurópskom okolí, a tak sa mu jednoducho môže stať, že nepozná zdroj, z ktorého klamúci a podvádzajúci autor čerpal. Samozrejme, ak sa takéto niečo prihodí, tak to vrhá zlé svetlo na školiteľa, akokeby teda ten bol lajdákom. Musím povedať, že tento spôsob kontroly i v tomto zmysle sníma prípadné alebo čiastočné riziká z bedier školiteľov a myslím si, že je to i pre nich vítaná pomôcka.

    Ak som, ale nakrojil tú otázku množstva odborníkov na danú časť, to úzku a veľmi špeciálne zameranú oblasť, vzniká tu niekedy trošku riziko, že sa akýmsi spôsobom hrá na nás, na seba, keďže vieme, že univerzity sú hodnotené podľa počtu najvyššie graduovaných garantov štúdia a stoja, hlavne na Slovensku, po masovom náraste počtu univerzít, ktorý vonkoncom nemohol byť sprevádzaný adekvátne masovým nárastom profesorov pre všetky potrebné oblasti. Vznikala teda inštitúcia lietajúcich profesorov, a keď sa začali konať správne kroky, ktoré mali viesť k tomu, že človek má garantovať svoj obor na jednej jedinej škole a nie na piatich školách, tak vznikla potreba kreovania nových garantov a, samozrejme, v tomto zmysle i na nižších stupňoch - gradusoch, mohol vzniknúť problém, že univerzita urýchlene, tak trošku jarovizačne alebo v duchu Lepešinskej a podobných, snažila sa dotvoriť si zbor pedagogický. A tam, samozrejme, mohlo dôjsť k tomu, že sa uznali práce, ktoré by asi, možno, pri prísnejšom posudzovaní neprešli. Že sa za monografiu uznávajú publikácie, ktoré nie celkom znesú takéto kritériá pri štandardom posudzovaní, a tak vlastne vzniká jeden veľký problém.

    Ak sa tá práca doma upečie a doma zje a v našej farnosti schváli, tak v podstate, a to by som rád povedal na tému verejná dostupnosť, resp. možnosť stiahnutia a poškodenia patentových zámerov, je na jednej strane pravdou, že tie výhrady, ktoré zaznievajú, nie sú celkom, by som povedal, nová hrozba, lebo ak niekto publikuje svoju prácu a musí ju odovzdať i v tej klasickej printovej, v kníhviazačstve zviazanej forme, tak tá nie je tajná, tá nie je v sejfe. Moja dizertačná práca je dostupná v univerzitnej knižnici. Kto si dá tú prácu, môže si ju vybrať, samozrejme, ona už je vekovitejšia, ale i nová sa deponuje, nie je v trezore, nie je nedostupná.

    Ako tu zaznelo, habilitačné prezentácie i kandidátske, vtedy i v našich časoch, teda PhD. graduácie sú verejne prístupné. Zaznela tu obava z bulvárnych novinárov. Bulvárny novinár môže prísť na verejnú obhajobu. Neexistuje ho odtiaľ vykázať, aj keby bol sebebulvárnejší. Je možné nepochybne si tam zaznamenať čokoľvek, čo chcem. Ak tam prichádzam vykrádať molekulu farmaceutického produktu, môžem to urobiť. Nikto ma nemôže vyhnať z tej prezentácie. Takže, nie je to zatiaľ tak, že by dnes niekto sa mohol dostať k cenným informáciám, len tým, že my to teraz zle, škodlivo zverejníme. To len tak na okraj. Ak hovorím o tom, že tá prezentácia je verejná, tak, samozrejme, reálne vieme, že tam nesedia bulvárni novinári, a že tam nesedí stádo vykrádačov vzorcov, ideí a poznatkov, lenže tá možnosť tu stále je. A skôr je riziko, že to posudzujúce grémium, možno zo sebelepších "vlasteneckých" motívov, pre blaho svojej školy, tam teda odkýve niečo, o čom by sa dalo s úspechom pochybovať. To, samozrejme, tento spôsob, ktorý sa navrhuje, výrazne zmenšuje. Kolegovia archeológovia, kolegovia geológovia, kolegovia neurológovia alebo lingvisti budú môcť takto vidieť, za čo dostal ich kolega na inej škole docentúru v danej oblasti. Nemyslím si, ako to tu zaznelo, že sa na tieto práce vrhnú bulvárni novinári, lebo nemyslím si, že bulvárny novinár bude celkom v stave posudzovať molekulárnobiologickú analýzu Parkinsonovej choroby. Pochybujem, že sa na to dá, pochybujem, že táto obava bola na mieste.

    Ale rozhodne kolegovia, možno i z bratskej Českej republiky, sa budú môcť pozrieť o čom ich kolega publikoval, pretože nie všetci sa zletia na jeho habilitačnú prednášku a zistia, ako to tam u susedov beží. A môžu, samozrejme, zistiť, že je to vynikajúca práca a celkom nadšene ponúknu svojmu kolegovi z Košíc spoluprácu, alebo si povedia, no, toto bolo dosť lacné, toto by asi u nás neprešlo. Všetky zakončenia sú možné. Ja si ale nemyslím, že toto je na škodu veci. Ja si myslím, že to dobrým prospeje a myslím si, že pre tých ostatných a dokonca nie zďaleka len pre autora, ale i pre posudzovateľov, a pre samotnú školu, by toto malo znamenať zdvihnutý prst, pretože jedným z problémov na Slovensku je, že sa titul získava a platí plošne. A to, že platí plošne je trochu háčik. Teraz sa odvolám na svoju skúsenosť z jedného stretnutia, ktoré som absolvoval pred pár rokmi. Zhodou okolností v Maďarsku za medzinárodnej účasti, a tam bola debata o tom ako porovnávať úroveň doktorandských štúdií, a keďže Maďarsko, napriek tomu, že je dvakrát väčšie ako Slovensko, tiež nie je veľká krajina, a tiež nemajú katedier histórie veľmi veľa. Tam vystúpil jeden sivovlasý, skúsený, žoviálny pán profesor a povedal: "Viete, ja dokonca takmer ani nepotrebujem čítať tú prácu, mne stačí, keď mi dotyčný povie, kto bol jeho školiteľ." Samozrejme, v malej komunite sa presne vie, kto je kto. A to môže mať za následok, že sa to buď zahrá do kúta, alebo naopak nezahrá do kúta. A tak, ako to povedal trošku cynicky, tento zaslúžilý pedagóg, profesor a vedec, tak to trošku funguje. Je dobré vedieť i pri regrutovaní pedagogického zboru na ktorúkoľvek univerzitu s čím ten človek získal gradus, čo publikoval, ako to zaznelo vo vystúpení kolegu Čaploviča. Aká bola jeho diplomová práca, aká bola jeho kandidátska alebo doktorandská práca, aká bola jeho habilitačná práca. Ak si ako dekan fakulty chcem kúpiť, tak sa to reálne aj deje, dobrého pedagóga a dobrého vedca, malo by ma to zaujímať. Nechám si to posúdiť svojím príslušným odborníkom, čo si myslí o kariére, publikáciách, vedeckej práci tohto človeka a musím povedať, že toto zverejňovanie uľahčuje, podľa mňa, selekciu kvality.

    Nepochybne, zazneli isté varovania a výhrady vo veci patentových a iných licenčných práv. Pravda je, že keď sme zavádzali pravidlo povinného zverejnenia, aspoň zatiaľ v úzkom kruhu univerzitnom, lebo tak to pred rokmi bolo, tak namietli naši ctení kolegovia farmaceuti, a to je typický obor, kde skutočne inovácia často, povedzme si otvorene, pri všetkej úcte k archeológom alebo lingvistom, znamená veľké peniaze.

    Ak napíšeš novú štúdiu o tureckých vpádoch, sotva ti to prinesie mamon. Ak ale nájdeš liek proti čo i len psoriáze alebo hoc rakovine, ktorý bude lepší ako tie doterajšie, celkom oprávnene je táto veda korunovaná i príslušným finančným naplnením. Je teda celkom jasné, že i vtedy zaznevšie námietky kolegov farmaceutov, že tí doktorandi často pracujú v tímoch, ktoré tímy sú začlenené do rozsiahleho komplexného výskumu a ktorého doktoranda parciálny podiel na tom, ktorý by publikoval vo svojej kvalitnej doktorandskej práci, by mohol znamenať prezradenie časti ešte nie publikovaných, nie patentom ochránených vecí. Je zrejmé, že v druhom čítaní o tomto zákone, o ktorom verím, že bude dôverou parlamentu posunutý do druhého čítania, sa nepochybne urobí krok k ošetreniu týchto konkrétnych rizík, ktoré môžu nastať.

    Rád by som ale povedal, že z podstaty veci je percento, a teraz si vôbec netrúfam presne povedať aké veľké, ale to percento nebude tak vysoké, že by stálo, podotýkam, že je nepochybne vôľa predkladateľov prijať dobré riešenie tohto "háčika", že by stálo za potopenie toho hlavného o čo ide. Aby teda boli práce ľudí, ktorí za ne získavajú hodnosti, ktorí na jej základe postupujú v rebríčku, ktorí na základe postupu v rebríčku formujú budúce generácie akademických elít, aby tieto boli porovnateľné a posúditeľné. Pochopiteľne, že od zajtra nezačne každý občan tejto republiky študovať práce v oblasti nanotechnológií, iste nie, ale posúdenie obcou ďaleko širšou, ako je len tá obec posudzovateľov často predovšetkým z vlastnej fakulty plus jeden, dvaja prizvaní hodnotitelia alebo oponenti je dobrá vec. Týmto spôsobom sa obnaží a na slnku zaligoce to, čo je dobré, ale zároveň sa tiež v prudkom jase vystaví to, čo by, hádam, nemalo stačiť, čo by, hádam, bolo primálo na to, aby znamenalo postup v hodnostnom a tým pádom aj inom vedeckom rebríčku pre daného laureáta.

    Takže, sumárne problémom Slovenska, myslím si, i v oblasti týchto prác nie je, že každá druhá z nich prináša patentom chránené prelomové vedecké poznatky, nechcem povedať, svetovej alebo aspoň stredoeurópskej úrovne, ale skôr je možno problémom, že sa autori nehodní, a nemyslím, že ich bude veľmi veľa, snažia zľahčiť si prácu, snažia za málo peňazí veľa zahrať a myslím si, že novela, ktorú predkladáme, je krokom dobrým smerom. Je krokom k niečomu, čo nie, ako povedal kolega predrečník, otvára trezor s pokladmi, ale niekedy možno otvára trezor, v ktorom sú len pavučiny a nie je v ňom nič zvláštneho, ale kým je zavretý, tak je nádej, že v ňom sú poklady. Myslím si, že v tomto zmysle je novela cestou k tomu, čím som začal, ku fair play súťaženiu, ku zaslúženému víťazstvu statočne zápoliaceho, ktorý stojí na stupni víťazov a k poučeniu tých, ktorí sa na stupeň víťazov nedostali, alebo ktorí cestou použili prostriedky, ktoré sa nezlučujú s fair play. Budem veľmi rád, ak tomuto návrhu, tejto novele, snemovňa svojou podporou umožní, aby bol v druhom čítaní vylepšený a stal sa istým základom toho, čo je v iných prísne vedeckú produkciu posudzujúcich krajinách je normou. To znamená, že sa dobrí zaligocú a podvodníci zahanbia. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského sa prihlásili pán poslanec Ján Mikolaj, Jana Žitňanská, Andrej Kolesík, Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Mikolaj Ján. Nech sa páči.

  • Vážený pán kolega, celé to vaše vystúpenie by sa dalo zhrnúť do dvoch viet, ale neviem, či si vy vôbec uvedomujete, že súčasný právny stav predsa prikazuje, prikazuje vysokým školám zverejniť všetko. Čiže, tá vaša novela je z tohto pohľadu nezmyselná, pretože vy nás tu pol hodinu presvedčujete o tom, že sa to musí zverejniť, že fair play, ale dnes to tak je. Dnes verejné aj súkromné školy musia zverejniť každú bakalársku, každú inžiniersko-magisterskú, PhDr. a všetko zverejniť musia. Rozdiel je v tom, že my hovoríme, že musia byť pravidlá na to zverejnenie, aby sa neuškodilo týmto mladým ľuďom, ktorí majú hodnotné práce, pretože tie slabšie sa, myslím si, zverejnia bez problémov. To čo vy chcete ako upravovať v tom druhom čítaní, ale veď to je upravené v tej smernici, ktorú vydalo ministerstvo školstva v auguste minulého roku, tam je to všetko vyšpecifikované, tak nechajte dobehnúť dva, tri roky ten systém, ktorý je, nech ten systém, pretože kto iný ako vysoká škola by mala zverejniť a bola zodpovedaná za to, čo zverejní, že v skutočnosti aj je. Hovoríte tu o nejakom opisovaní a tak, ale veď sa trošku pozrite aj do sveta, veď dnes sa dosť uplatňuje aj tzv. dištančné vzdelávanie, online vzdelávanie, online skúšanie na špičkových univerzitách, kde je trošičku iná úroveň ako len to, či niekto nejakú formulku neodpíše, alebo odpíše. Sú predmety, kde aj ja povoľujem odpisovať, pretože za tú pol hodinu, ktorú má, to neodpíše. Som zvedavý, čo v tej hlave má, aký má na to názor a či nadimenzuje konštrukciu, alebo nenadimenzuje konštrukciu, ale to sú veci, ktoré sa ako odpísať nedajú, aj keby mal so sebou celú knižnicu. Takže, tuto by som nejak nepodceňoval, ale hlavne to musí mať pravidlá a po tom ja volám a toto pravidlá nemá, to čo ste vy tu dali, to je jednovetový návrh zákona...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej pani poslankyňa Jana Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som naopak zareagovala na pána poslanca Osuského. Áno, opisovanie je problém a je to problém, ktorý sa tiahne od základnej školy až po vysokú. A je to problém, ktorý ale našťastie začína sa u nás aj riešiť naozaj na tých základných školách. Proste, deti sú vedené k tomu, aby sa prezentovali tým, čo vedia a nie tým, čo opíšu.

    Ja si pamätám ešte, keď sesternica, ktorá žila v Amerike, keď sme sa bavili o tom, kto aké ťaháky používa, ona vtedy zareagovala, že ale však to je podvod. No, konečne aj u nás sa začína hovoriť o tom, že áno, opisovanie, plagiátorstvo je podvod. Som presvedčená, že to, čo tvrdíte, že keď bude zverejnené, viacerí to tu tvrdili, že keď bude zverejnené na internete, že sa bude viacej opisovať, no práve naopak, to by potom znamenalo, že na internete nesmie byť nič, žiadne publikácie, žiadne učebnice, práve naopak, bude sa to lepšie dať ustriehnuť. A posledná poznámka, ja sa pripájam tiež k tomu, ak sú detaily, ktoré vieme spoločne odstrániť v druhom čítaní, poďme do toho, aby naozaj táto novela bola úspešná. Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrej Kolesík s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, naozaj, vy sa nás snažíte presvedčiť, alebo navodiť také zdanie, že proces tvorby záverečných prác alebo habilitačných prác je nejakým tajným procesom, do ktorého nikto nevstupuje, okrem toho daného človeka a jeho školiteľov. Veď to nie je pravda. Veď sú rôzne semináre, rôzne konferencie, prednášky, tie diplomové práce, tie záverečné práce sa tvoria v spoločnosti, v kolektívoch, nikde nie sú zamknuté, idú do knižníc, idú do centrálneho systému. Nerozumiem tomuto prvoplánovému návrhu, v ktorom vidím jedno obrovské riziko. Za prvé, veľký problém s ochranou autorských práv, neviem si predstaviť, pani kolegyňa Žitňanská, ako ho odstránime v druhom čítaní, to len taký detail. Druhá vec, pre súkromný sektor, ktorý investuje svoje obrovské súkromné peniaze do výskumu a vývoja sa otvára bezplatná studnica návrhov riešení, ktoré on získa zadarmo kliknutím si na jednu www stránku. Veď to je niečo neuveriteľné. Vysoké školy, ktoré vedú výskum a vývoj to stavia do absolútne zlej situácie v rámci nejakej konkurencieschopnosti vo výskume a vývoji oproti súkromnému sektoru. To je veľký problém. Ďakujem.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek Dušan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ja veľmi krátko, možno že všetkých prekvapím, ale skutočne ja chcem veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Osuskému, môžeme súhlasiť, nemusíme súhlasiť, mnohé veci, o ktorých hovoril, sú na širokú odbornú diskusiu, ku ktorej verím, že príde na patričnom výbore pre školstvo, ale bolo to vystúpenie z duše a takýchto vystúpení je tuná málo. Ešte raz, môžeme súhlasiť, nemusíme súhlasiť, ale toto ja si veľmi cením.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým, ktorým stálo moje vystúpenie za reakciu. Samozrejme, na prípade cteného kolegu Kolesíka, ešte aj môjho kolegu z univerzity, sa prejavuje taká akási zvláštna rozdvojenosť, pretože na jednej strane hovorí, že vlastne je to všetko dostupné, je to všetko tam, sú na to semináre a tak ďalej, a potom hovorí, že je to otvorenie dverí pre súkromný sektor, ktorý bude vykrádať tie myšlienky, tak, hergot, nech ten súkromný sektor zájde do knižnice a nech ich tam vykradne, keď to nebude na internete. To znamená predsa, hádam, že to tak ozaj nemôžme myslieť, lebo to je protirečenie v podstate veci samej. Buď to je dostupné, a potom si to ten súkromný vykrádač nájde, alebo to nie je dostupné. A k tomu chcem len povedať, že ak ste si všimli, hovoril som hlavne o širšom porovnávaní a posudzovaní vo vedeckej obci, ktorá ani nie že by mala potom právo ingerovať do toho a povedať: tomu zoberte diplom alebo titul alebo čokoľvek. Ale aby sa videlo ako, kde čo beží, za čo sa kde čo dáva. Znova hovoriť v tomto zmysle o vykrádaní a zároveň hovoriť o aj tak existujúcej dostupnosti, že my to ešte zhoršujeme, je trošku protirečivé. Lebo, buď je to tak alebo tak, ale nemôže to byť naraz aj tak, aj tak. A nepochybne je zrejmé, a znova to podčiarkujem, že to škodenie tým mladým talentovaným je našou úlohou odstrániť doplnkom tejto úpravy. Povedzme si otvorene, že tu existujú experti na politológiu, ktorí vykrádajú spisy svojich študentov. Ani v jednom, ani v druhom možno neboli perly, ale je to neuveriteľné vysvedčenie s čím sa dá siahať k vyšším métam. A práve proti tomu je tento typ transparentnosti.

  • Pán poslanec Osuský bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať navrhovateľa, či má záujem v záverečnom slove zhodnotiť rozpravu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže som bol požiadaný, aby to vystúpenie nemalo nejakú veľkú epickú šírku, tak sa pokúsim stručnejšie. Skôr v takých bodoch. V prvom rade chcem povedať, že je mi ľúto, že niektorí poslanci, ktorí vystupovali či už v rozprave alebo aj s faktickými poznámkami, nemali možnosť byť počas celej rozpravy. Bolo veľa vecí, ktoré sa otvárajú, otvárajú sa znovu a už boli niekde v rozprave otvorené. To nemyslím ani ako kritiku, aj mne sa stalo, vieme ako poslanci pracujúci, koľko vecí tu máme, že som nemohol byť prítomný na rozprave pri celom bode, a to len na vysvetlenie, prečo teda nebudem obsiahlo reagovať na veci, ktoré už boli v diskusii pomenované.

    Začnem dvoma všeobecnými vecami. Prvé je, musím povedať na adresu pána poslanca Mikolaja, že je veľmi zvláštne, keď poslanci opozície kritizujú poslanecké návrhy, to sa týka pani poslankyne Laššákovej, pretože treba povedať dve veci. Aj poslanecký návrh prechádza legislatívnym procesom, len ten legislatívny proces je iný ako pri vládnom návrhu. V prípade, že táto snemovňa ho posunie, pôjde na vyjadrenie vláde, pôjde do Legislatívnej rady vlády, myslím si, že vyvolá zo strany opozície dojem, že akékoľvek zložitejšie návrhy nie je možné podať poslaneckými návrhmi, je podkopávanie vlastnej pozície. Koniec koncov na tejto schôdzi bolo niekoľko poslaneckých návrhov z radu opozície, ktoré sú tiež pomerne komplexné. A keby sme ich mohli zhadzovať zo stola všetky bez vecnej argumentácie len tým, že je to príliš komplikované, aby to nejakí poslanci dokázali, tak myslím si, že by si opozícia uškodila sama sebe.

    Druhá vec, čo chcem povedať, pán Mikolaj, ja by som na to nereagoval, vy ste to povedali asi päťkrát, je to jednoriadková novela, no, jednak nie je jednoriadková, treba spočítať ten počet riadkov potom, ale hlavne je dlhšia ako vaša novela, ktorá zaviedla ten centrálny register, takže v tom prípade mi to celkom nedáva zmysel, teda čo to ste vyrobili, je kratšia ako to, čo sme my, tak nie úplne tomu tiež rozumiem.

    A posledná všeobecná poznámka sa týka toho, že pokiaľ chápem prvé čítanie, cieľom prvého čítania je zhodnotiť či návrh zákona otvára vhodnú tému, či otvára vhodný filozofický spôsob, či obsahuje nejaké nenapraviteľné vady v prípade, že odpoveď je správna, posunúť ju do druhého čítania, aby sa naozaj o ňom debatovalo, takže musím povedať, minimálne u tých poslancov, ktorí sú filozoficky proti, chápem, samozrejme, že nezahlasujú za, je to ich plné právo. U tých poslancov, ktorí nie sú filozoficky proti, len majú nejaké konkrétne parciálne výhrady, skôr by som dúfal, veril, obracal sa na vás, prosil vás, podporte ho a s tým, že môžme ho spolu zmeniť.

    Len pre informáciu, ja som to hovoril v úvode, táto novela už bola rokovaná so zástupcami Slovenskej rektorskej konferencie a bude ešte s nimi raz rokovaná, bola oficiálne rokovaná na Predsedníctve Rady vysokých škôl, kde som bol prítomný, diskutoval som so Študentskou radou vysokých škôl, takže nie je pravda, že by nemali možnosť a nebudú mať možnosť vyjadriť sa relevantné a reprezentatívne orgány.

    Kvôli stručnosti, vecne sa zameriam len na jednu vec, lebo tá sa objavila nová a je ju treba vysvetliť. A ešte sa ma pýtal dokonca aj pán poslanec Jarjabek, ešte na začiatku debaty, a to je ten vzťah s autorským právom a ochranou intelektuálneho vlastníctva.

    Tam treba naozaj, by som povedal, veľkú časť toho vysvetlil jednak pán Osuský, a to je naozaj to, že tie práce sú už dnes verejné, aj tie obhajoby. To znamená, že toto je len technologická zmena. Súhlasím s možnými vážnymi dôsledkami, ale technologická zmena. Priznám sa, že obavy pripomínajú obavy, ktoré boli v čase, keď vznikala železnica, že akákoľvek rýchlosť nad 30 kilometrov za hodinu môže človeka zabiť, tak dnes mi to pripadá, tiež obava, keď niečo bude prístupné namiesto v knižnici na internete, že to nejak zásadne zmení situáciu.

    Pán poslanec Osuský to tiež povedal jednou vetou, áno, ak podmienkou patentovania, že informácia nebola predtým verejne dostupná, tak to platí aj pre prácu, ktorá je v školskej knižnici. To znamená, že ak niekto dáva do práce veci, ktoré si chce dať potom patentovať a nepodá si to predtým, tak si podrezáva vlastný konár, ale s tým táto novela nič nemá. Toľko k tomu.

    Dovoľte mi, už len naozaj pár záverečných viet a skončím. Chcel by som v prvom rade poďakovať za atmosféru, ktorá vládla pri prerokovaní tejto novely, a to bez ohľadu na výsledok, ktorý, samozrejme, neviem predvídať.

    Dovolím si poďakovať poslancom koalície, ale dovolím si poďakovať aj poslancom opozície, pretože, myslím, že najlepšie to vystihla posledná faktická poznámka na poslanca Jarjabka, ktorú by som povedal, že keby sme v tomto tóne v tejto snemovni častejšie pracovali, myslím, že by nám nielen tu bolo lepšie, ale aj občanom Slovenska by bolo lepšie. Beriem to aj ako inšpiráciu pre seba, hoci sa snažím byť vecný, ale človek sa nie vždy udrží a je to aj pre mňa, aby som povedal, taká inšpirácia, nielenže v tom nepoľaviť, ale byť v tom lepší, ešte dôslednejší, takže v tom mňa tá rozprava obohatila a dovolím si poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili aj v rozprave s faktickými poznámkami, pretože tam bolo povedané veľa konkrétnych, dobrých poznámok.

    Spomeniem už len pána poslanca Mikolaja. Naozaj, tá otázka či zverejňovať pred obhajobou, alebo to odložiť po obhajobe, je napríklad veľmi relevantná k tomu, ak prejde to do druhého čítania, určite by sme mali o nej debatovať a mohol by som ísť ďalej a ďalej, ale sľúbil som nezdržovať. Preto mi dovoľte len na záver povedať, že táto novela prináša určité hodnoty a sú to hodnoty transparentnosti, otvorenosti a verejnej kontroly, ktorú si táto vláda snaží prinášať vo všetkých oblastiach. Dovolím si odcitovať jeden výrok, ktorý povedal istý americký expert práve na informácie a výskum a povedal, že verí, že všetky užitočné informácie by mali byť voľne prístupné. Keď informácia je všeobecne užitočná, obohacuje ľudstvo, a to bez ohľadu na to, kto ju distribuuje a bez ohľadu na to, kto ju prijíma. To je filozofia, ktorá stojí za touto novelou a ja by som povedal, že to rozhodnutie o tom, či ju posunúť do druhého čítania je nakoniec rozhodnutie o strachu. Je to rozhodnutie o strachu z toho, čo sa stane, keď bude vystavený verejnej kontrole.

    My ako poslanci to poznáme, naozaj každé naše majetkové priznanie, každá naša veta, pomaly každé naše zaparkovanie môže byť predmetom verejnej kontroly a myslím si, že dokonca aj ako noví poslanci a nehovoriac o veteránoch vieme, aké je to nepríjemné. Človek nie je zvyknutý, alebo nerád žije, že každý jeho, všetko čo robí, môže byť predmetom kontroly. Tuto to však nie je, tuto len berieme niečo, jeden výstup, ktorý už je predmetom verejnej kontroly dnes a rozširujeme jej možnosti a v podstate to, o čom je táto novela, ak budú tie práce vystavené väčšej kontrole, zostane oblečený daný akademik, daný študent, alebo sa zistí, že je nahý. A ja si myslím, že je spoločenským záujmom podporovať to, aby spoločnosť vedela lepšie zisťovať, kto je oblečený a kto je nahý. Ako povedal kedysi Warren Buffett v inej súvislosti, až keď nastane odliv, zistíme, kto plával bez plaviek. Tak ja by som povedal, že až keď budeme zverejňovať práce na internete, zistíme, kto pracuje nahý. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca nechce reagovať. Vyhlasujem tento bod v tejto chvíli za ukončený. Prerušujem o ňom rokovanie a pristúpime teraz k bodom, ktoré bude predkladať pán minister Miškov. Pýtam sa, kde je, vidím, že má tu veci, ale pravdepodobne je v priestoroch parlamentu, tak ho poprosím, keby prišiel teraz do sály a po jeho bodoch potom bude pokračovať rokovanie tlačou 78, kde bude predkladateľka pani poslankyňa Kiššová. Poprosím ľudí z ministerstva hospodárstva, keby zohnali pána ministra.

  • Krátka pauza.

  • Takže, nasledujúcim bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 50, spoločnú správu výborov máte pod tlačou 50a.

    Ospravedlňujem sa všetkým, našiel som ešte jeden zákon, ktorý je v súlade so schváleným programom, ide prvý z portfólia pána ministra, čiže ide o

    vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

    Tento máte pod tlačou 49 a spoločnú správu 49a. Pán minister, nech sa páči, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorý bol vypracovaný v súlade s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa od 1. januára 2011 môžu poskytovať dotácie len na základe zákona, a to v rozsahu spôsobom a za podmienok k nim ustanovených. Poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, ktoré patria medzi rozhodujúce ekonomické nástroje podpory bývania, s ktorými sa pre ďalšie obdobie uvažuje aj v koncepcii štátnej bytovej politiky sú v súčasnosti upravené len výnosom bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Na základe uvedeného bol v súlade s už spomenutým § 8a vypracovaný návrh zákona, ktorý upravuje rozsah, podmienky a spôsob poskytovania dotácií pre vybrané oblasti, ktorými sú: oblasť obstarania nájomných bytov, oblasť obstarania technickej vybavenosti a oblasť odstránenia systémových porúch bytových domov.

    Keďže ide o dotácie, poskytovanie ktorých je overené praxou, stanovenie podmienok na ich získanie a tiež stanovenie ich rozsahu vychádza zo zaužívaného systému. V záujme zefektívnenia vynakladania verejných prostriedkov v predloženom návrhu zákona sú navrhnuté aj niektoré zmeny. Zásadnou zmenou je, že dotáciu možno poskytnúť len na obstaranie nájomných bytov a ich priemerná plocha nepresiahne 60 metrov štvorcových a pri technickej vybavenosti sa upúšťa od takej podpory, ktorá podporuje výstavbu a užívanie rodinných domov. Do návrhu bol premietnutý tiež zámer vlády riešiť následky živelných udalostí. V súlade s týmto zámerom bude ministerstvo hospodárstva a výstavby povinné zabezpečovať finančné prostriedky až do výšky 7 % rozpočtu vyčleneného na účely podľa § 3, ktoré bude slúžiť na riešenie následkov týchto udalostí. Zámerom predloženého návrhu je tiež vymedziť pojem sociálne bývanie, ktorým sa uplatňujú podporné nástroje rozvoja bývania, a to aj z pohľadu európskej legislatívy. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Mikuša, ktorého ako spoločného spravodajcu určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby nás poinformoval o výsledku rokovania výboru, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní predkladaného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo 7. septembra 2010, ktorý máme pod tlačou 49, pridelila nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Všetky výbory v stanovenej lehote prerokovali uvedený návrh zákona a všetky prijali uznesenie, kde odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť. Spoločná správa výboru obsahuje štrnásť pozmeňujúcich návrhov a gestorský výbor na základe stanovísk týchto výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní schváliť s pripomienkami, ktoré sú v spoločnej správe. Zároveň ma poveril, aby som predniesol túto správu v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásili traja. Za klub KDH pán poslanec Brocka. Nech sa páči, máte slovo, a potom ešte pán poslanec Beblavý a pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, bývanie je základná existenčná potreba a podmienka na uspokojovanie ostatných základných potrieb ľudí, ale nie vždy je to možné toto právo zabezpečiť bez intervencie alebo pomoci štátu, bez pomoci verejných zdrojov. Je to dané aj tým, že slovenská spoločnosť je diferencovaná, sociálne diferencovaná a sú také skupiny občanov, ktoré nie sú schopné si zabezpečiť primerané bývanie vlastnými silami. Tento návrh zákona je výraznou pomocou práve tejto skupine občanov, ale ani tento návrh alebo ani štát, ani obec, ani jednotlivci nedokážu tento problém vyriešiť, a preto je dobré, že na Slovensku existujú aj mimovládne organizácie, aj mimovládny sektor, ktorý sa v tejto sfére doteraz angažujú v poskytovaní rôznych služieb a rozširujú svoju pôsobnosť aj do oblasti zabezpečovania bývania, nájomného, sociálneho. Ja som rád, že sa to premietlo aj do navrhnutého predloženého návrhu zákona konkrétne do § 7, ktorý definuje kto môže byť žiadateľom o poskytnutie dotácie.

    Okrem obce, vyššieho územného celku, bytového družstva, správcu bytového domu alebo spoločenstva vlastníkov, sú to aj neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na zabezpečenie bývania a tak ďalej. Je to uvedené v § 7 pod písmenom c). Lenže, neziskové organizácie sú uvedené v tomto návrhu zákona nie ako rovnocenný partner napr. obcí alebo vyšších územných celkov pri žiadosti o dotáciu. Práve v tom písmene c) sa definuje, kedy môže nezisková organizácia byť uchádzačom o poskytnutie dotácie, iba ak je jej zakladateľom alebo jedným zo zakladateľov obec alebo vyšší územný celok, a ak ich peňažný vklad alebo nepeňažný vklad tvorí najmenej 51 % majetku neziskovej organizácie a v správnej rade neziskovej organizácie ich zastupuje nadpolovičný počet členov. Pri rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona v sociálnom výbore sme akceptovali poslanci pripomienku neziskového sektora práve k tomuto paragrafu, aby sme ich postavili do pozície rovnocenného žiadateľa o dotáciu na výstavbu takýchto bytov.

    Ten návrh vo výbore prešiel, ale v spoločnej správe, keď o návrhu zákona rokoval gestorský výbor, tak poslanci gestorského výboru odporúčajú poslancom v pléne, aby tento návrh sociálneho výboru nepodporili. Ja teraz vystupujem na podporu návrhu zo sociálneho výboru, a preto sa obraciam aj na vás, ostatných poslancov, aby ste pri hlasovaní, keďže tento bod je vyňatý na osobitné hlasovanie, aby ste nehlasovali tak, ako odporúča gestorský výbor, ale aby ste sa pridali k názoru výboru pre sociálne veci. A ak by ste nepodporili postoj poslancov zo sociálneho výboru, tak mám jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je a týka sa § 7, je veľmi jednoduchý, navrhujem vypustiť písmeno c). To znamená, že ak by nemali byť neziskový sektor mimovládnej organizácie rovnocennými žiadateľmi, tak by nemuseli v tom paragrafe vôbec figurovať ako žiadatelia o dotáciu. Je to ich názor a ja ho tu takto tlmočím, samozrejme, ja tento návrh teraz predkladám, ale keď budeme hlasovať o zákone a podporíte môj predchádzajúci návrh, tak nebudem vyžadovať hlasovanie o tomto návrhu, samozrejme, že ho potom stiahnem.

    Čiže, môj pozmeňovací návrh je: "V § 7 vypustiť písmeno c) a písmená d) až f) označiť ako písmená c) až e)."

    Ďakujem za to, že ste ma vypočuli, aj za to, že podporíte môj návrh.

  • Ďakujem. Pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene skupiny pätnástich poslancov predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Zmyslom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť poskytovania týchto dotácií a bol pripravený v spolupráci aj s ministerstvom, za čo by som chcel veľmi pekne pánovi ministrovi poďakovať za oponentúru a podporu. Návrh má päť bodov, ja ich prečítam.

    1. bod je: "V § 15 sa vypúšťa odsek 14. Doterajší odsek 15 sa označuje ako odsek 14." To je nevyhnutné kvôli zosúladeniu technicko-legislatívnemu so zvyškom úpravy.

    Bod 2., že § 15 sa dopĺňa novým odsekom 15, ktorý znie:

    "(15) Posudzovateľ nesmie byť žiadateľom, ani zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi. Posudzovateľ ani jemu blízka osoba nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, ani spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom. Posudzovateľ je pri vyhodnocovaní žiadosti nezávislý a vyhodnocuje ich podľa kritérií vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo."

    Na pojem blízka osoba je poznámka pod čiarou k odkazu 34 a tá znie: "§ 116 Občianskeho zákonníka." Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 34 a 35 sa označujú ako poznámky pod čiarou 35 a 36.

    Tento návrh rieši konflikt záujmov osôb podieľajúcich sa na posudzovaní žiadostí a rozhodovaní podľa kritérií.

    Bod 3. je: "V § 16 sa vypúšťa odsek 3." Odôvodnenie, že ide o odstránenie duplicitnej právnej úpravy s prihliadnutím na doplnenie nového § 20.

    Bod 4. je: "Za § 19 sa vkladá nový § 20, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 20 Zverejňovanie informácií. Ods. (1) Ministerstvo zverejňuje spôsobom umožňujúcim hromadný prístup

    a) úplné znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácií v jeho pôsobnosti,

    b) schválený rozpočet na dotácie podľa ich účelu pre daný rozpočtový rok a návrh rozpočtu na nasledujúce dva roky,

    c) do 31. 12. kalendárneho roka informačný materiál obsahujúci informácie pre žiadateľa nevyhnutné pre podanie žiadosti,

    d) všetky schválené žiadosti aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií vrátane dátumu schválenia, výšky, účelu dotácie a identifikácie žiadateľa, a to do 60 dní od schválenia žiadosti,

    e) všetky neschválené žiadosti, vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 60 dní od neschválenia žiadosti,

    f) vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo k dispozícii,

    g) často kladné otázky súvisiace s dotáciami,

    h) zoznam uzavretých zmlúv o poskytnutí dotácie."." Koniec.

    Ods. (2) Ustanovenia osobitného predpisu o obmedzení prístupu k informáciám nie sú dotknuté.

    Za slovami osobitného predpisu sa vkladá poznámka pod čiaru k odkazu 37 a tá znie: "§ 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.".

    Doterajšie § 20 až 25 sa označujú ako § 21 až 26 a vnútorné odkazy vhodne prečíslovať.

    Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 36 až 41 sa označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 38 až 43.

    Odôvodnenie. Na účely vytvorenia podmienok pre transparentné poskytovanie dotácií sa navrhuje zverejňovanie čo najširšieho okruhu informácií generovaných v procese poskytovania dotácie.

    Bod 5. V celom texte návrhu zákona sa slovo "uzatvoriť" vo všetkých tvaroch nahrádza slovom "uzavrieť" v príslušnom tvare a slovo "uzatvorenie" vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom "uzavretie".

    Odôvodnenie. Ide o zosúladenie terminológie s Občianskym zákonníkom, podľa ktorého sa zmluvy uzavierajú, nie uzatvárajú. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Janiš. Nie je tu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Samozrejme, pán poslanec Janiš stratil poradie. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. Stratil poradie, to znamená, že ešte po pani poslankyni môže vystúpiť, pokiaľ tu bude.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte aj mne k tomuto návrhu zákona predložiť môj pozmeňujúci návrh. Navrhujem takéto nové znenie § 12: "V § 12 ods. 2 znie:"(2) Doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najviac tri roky okrem prípadov, za a) ak nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, ktorému sa prenajíma nájomný byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov, alebo za b) ak nájomcom je osoba podľa § 21 ods. 3 písm. d), ktorej sa prenajíma nájomný byt, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov."."

    Aby som vysvetlila o čo ide v tomto mojom návrhu. V § 12 vlastne pridávam iba písmeno b), ktoré rieši situáciu nájomníkov a aj majiteľov, vlastníkov takých bytov, v ktorých je v súčasnosti regulácia cien nájmu v situáciách, keď je treba okamžité riešenie niektorých okrajových alebo teda medzných situácií. Navrhujem teda, aby, keďže návrh zákona obsahuje možnosť riešiť formou sociálneho bývania, aj naliehavé situácie, ktoré vznikli neusporiadaním vzťahov medzi takýmito súkromnými vlastníkmi bytových domov a nájomcami bytov, aby doba nájmu pre takýchto nájomcov mohla byť predĺžená z troch na desať rokov, rovnako ako je to už v zákone alebo v návrhu zákona pri osobách so zdravotným postihnutím.

    Zmysel tohto návrhu spočíva v tom, že nájomcami takýchto bytov s regulovaným nájmom sú veľmi často osoby v dôchodkovom vysokom veku, pre ktoré opustiť svoj domov a podpísať nájomnú zmluvu na dobu troch rokov nie je dostatočnou garanciou dôstojného a trvalého bývania, trvalého riešenia ich problému napriek tomu, že tento zákon im umožňuje predlžovanie nájomnej zmluvy v podstate ľubovoľne až do situácie, kým nebude ich problém vyriešený.

    Takže, ide skôr o psychologickú, o odbúranie nejakej psychologickej bariéry, ktorá týmto ľuďom môže brániť v tom, aby prijali takéto riešenie niektorých medzných situácií, ktoré vyvoláva neusporiadanie vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami bytov. Je to problém, ktorý bol spôsobený legislatívou, ktorý dlhodobo riešený nebol. Súčasná vláda sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení tento problém riešiť. Momentálne sú v pripomienkovom konaní dva zákony z dielne ministerstva hospodárstva, ktoré k tomu prispievajú. Toto je jedno malé opatrenie, ktoré môže zvýšiť mieru istoty niektorých nájomníkov, ktorí budú v situáciách, keď ich problém môže vyriešiť nájomné bývanie podľa tohto zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, tlač 49.

    Paragraf 23 vrátane nadpisu znie: "§ 23 Prechodné ustanovenia

    (1) Úprava súm dotácií a výšky limitov oprávnených nákladov podľa § 9 sa prvýkrát vykoná k 1. januáru 2012.

    (2) Žiadateľ, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie nájomného bytu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010 postupuje pri uzatváraní nájomnej zmluvy na tento byt podľa tohto zákona.

    (3) Pre žiadosti podané v roku 2011 priemerná podlahová plocha pre poskytnutie dotácie na obstaranie nájomného bytu podľa § 11 ods. 1 písm. b) nepresiahne pri bežnom štandarde 65 m2 a pri nižšom štandarde 60 m2.

    (4) Dotáciu vo výške 20 % oprávnených nákladov podľa § 8 ods. 1 písm. c) pre žiadosti podané v roku 2011 možno poskytnúť, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 56 m2 a neprevyšuje 65 m2 a oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevyšuje 880 eur.

    (5) Dotáciu vo výške 70 % oprávnených nákladov podľa § 8 ods. 2 písm. b) pre žiadosti podané v roku 2011 možno poskytnúť, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 45 m2 a neprevyšuje 60 m2 a oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevyšuje 510 eur.

    (6) Dotáciu vo výške 20 % oprávnených nákladov podľa § 8 ods. 3 písm. c) pre žiadosti podané v roku 2011 možno poskytnúť, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 56 m2 a neprevyšuje 65 m2 a oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevyšuje 630 eur.

    (7) Dotáciu vo výške 70 % oprávnených nákladov podľa § 8 ods. 4 písm. b) pre žiadosti podané v roku 2011 možno poskytnúť, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 45 m2 a neprevyšuje 60 m2 a oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevyšuje 365 eur.".

    Toľkoto pozmeňovací návrh. K jeho odôvodneniu veľmi stručne, že ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na návrh uvedený v bode 1 tohto návrhu. Predložený návrh zákona pri uzatváraní nájomných zmlúv stanovuje lepšie podmienky vzťahujúce sa na opakovaný nájom, ako aj po úprave podmienky, že pre nakladanie s bytmi, ak žiadateľ nemá oprávneného žiadateľa. Preto sa tieto podmienky mali vzťahovať aj na novo uzatvárané nájomné zmluvy.

    Ďalej tento pozmeňovací návrh zmierňuje možné negatívne prejavy niektorých žiadateľov, ktorí už mali pripravené projekty podľa pôvodnej právnej úpravy a navrhuje sa v prechodnom ustanovení pre žiadosti podávané v roku 2011 upraviť maximálne prípustné limity priemernej podlahovej plochy pre nájomné byty bežného štandardu na 65 a pre nájomné byty nižšieho štandardu na 60 m2.

    Požiadavka vyšla zo samosprávy a týka sa čo sa urobí s projektami, ktoré už boli rozbehnuté, ktoré majú napr. stavebné povolenie a od 1. januára mali platiť úplne iné pravidlá. Toto prechodné ustanovenie, ktoré bolo vypracované v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, tento problém rieši.

    Súčasne dáva návrh vyňať bod 14 spoločnej správy na osobitné hlasovanie preto, lebo bod 14 spoločnej správy má v merite veci § 23, ktorý tento pozmeňovací návrh celý komplet upravuje.

    Ďakujem, pán podpredseda. Skončil som.

  • Ďakujem. Tým pádom aj my sme skončili s rozpravou. Takže, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, keď chcete zaujať stanovisko, môžte. No, nemusíte, ale môžte.

  • Ja by som len veľmi krátko chcel poďakovať všetkým zúčastneným poslancom v rozprave za predložené pozmeňujúce návrhy. Všetky pozmeňujúce návrhy boli konzultované s ministerstvom hospodárstva a výstavby. Ministerstvo hospodárstva a výstavby súhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi jednotlivých poslancov a..

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Čo je? Nič. Aha. A teda odporúča poslancom schváliť. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. Pán poslanec Laurenčík, prepáčte, ale pokiaľ sa neobjaví vaše meno do konca, to znamená, kým hovorí ten predrečník, no, tak fakticky, potom už je po.

  • Takže, otváram ešte raz rozpravu k danému zákonu.

  • Pán minister, tú rozpravu tým, že vystúpite, otvoríte. Či chcete alebo nie, to znamená, berieme, že to je vaše vystúpenie, takže rozprava tým pádom je znovu otvorená. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Senko. No, do rozpravy, pán poslanec. Nech sa páči. Procedurálny. No, takže do rozpravy pán poslanec Janiš ako jediný.

  • Ruch v sále.

  • A predtým, pán poslanec, nechajte ma viesť rokovanie. Ja viem, čo môžem a čo nemôžem. Takže, ešte predtým s procedurálnym návrhom pán poslanec Senko. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, uzavreli ste rozpravu a požiadali ste o slovo spravodajcu. Ja mám za to, že v podstate už bola rozprava k tomuto zákonu ukončená.

  • Áno, podľa rokovacieho poriadku, ešte pred hlasovaním, ak vystúpi člen vlády, okamžite otvára rozpravu. Takže, to sa aj udialo. Tým pádom, nech sa páči, pán poslanec Janiš ako jediný, ktorý sa znovu prihlásil do rozpravy. Máte možnosť vystúpiť.

  • Pán podpredseda, aj vám, pán minister, aj kolegovia, sa ospravedlňujem, ale ja som mal dva pozmeňovacie návrhy a jeden som prečítal a druhý som si zabudol na stole a mi to ušlo. Tak sa ospravedlňujem aj pánovi ministrovi, že musel, alebo ďakujem za to, že otvoril rozpravu a dáme do poriadku súlad zákona, kompetenčného zákona, na základe ktorého, ktorý sme schválili minulý týždeň, vyplývajú zmeny aj v tomto návrhu zákona o sociálnom bývaní. Môj pozmeňovací návrh znie: "Vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 49a) sa mení takto: V § 9 ods. 4 sa slová "Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky". Po druhé, v § 15 ods. 13 sa slová "minister hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky"."

    Čo sa týka odôvodnenia 13. októbra sme prijali návrh zákona, kompetenčného zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a z tohto zákona vyplynuli zmeny aj v tomto zákone o sociálnom bývaní (tlač 49a). Ten pozmeňovací návrh som teraz predniesol. Ešte raz sa ospravedlňujem aj predsedajúcemu, aj pánovi ministrovi a ďakujem legislatíve, že ma na toto upozornila.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, pán poslanec Laurenčík. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel len podporiť pozmeňovací návrh pána poslanca Janiša, pretože tiež pôsobím ako poslanec miestnej samosprávy a problém s tým, že samosprávy už majú vypracované projekty na obstaranie sociálnych bytov, ktoré stáli nemalé finančné prostriedky. Tieto by vlastne nemohli použiť a vlastne schválením jeho pozmeňovacieho návrhu by sme tak učinili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Veľmi krátko by som chcel zareagovať na vystúpenie kolegu Brocku k tomu bodu č. 3, ktorý máme v spoločnej správe, s ktorým gestorský výbor nesúhlasí, resp. odporúča neschváliť. Bol to bod, o ktorom sa na výbore gestorskom rokovalo, alebo diskutovalo najviac. Problémom, resp. dôvodom prečo výbor dáva stanovisko neschváliť, je ten, že nie sú dnes pripravené legislatívne podmienky tak, aby keď z akéhokoľvek dôvodu niektorý projekt, ktorý by robila nezisková organizácia ako žiadateľ zlyhal, ako by Štátny fond rozvoja bývania vymáhal naspäť poskytnutú dotáciu. Myslím si, že môžem to tu povedať, že všetci členovia výboru, či koaliční, opoziční, či z jednej alebo z druhej strany súhlasia s tým, aby do procesu ako žiadateľov zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre nájomné byty vstupovali aj iné subjekty, ale do tohto zákona to dnes nevieme vpasovať tak, aby to bolo legislatívne dobré a treba pripraviť legislatívne podmienky tak, aby jednoducho aj v budúcnosti mohli do tohto procesu vstupovať aj iné subjekty, včetne neziskových organizácií. Preto gestorský výbor odporúča bod č. 3 spoločnej správy neschváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch. Vládny návrh zákona máte v tlači č. 50, spoločnú správu v tlači č. 50a. Pán minister Miškov, nech sa páči. Máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, tlač 50.)

  • Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov, ktorý predkladá Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky vyplynul zo skúseností z doterajšieho uplatňovania výkonu štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov. Cieľom predloženého návrhu zákona je prijať opatrenia, ktoré by zamedzili zneužívaniu určených látok obsiahnutých vo voľne predajných liekoch bez toho, aby sa obmedzila možnosť ich dostupnosti pre pacientov, ktorí trpia príslušnými syndrómami. Návrhom zákona ministerstvo hospodárstva a výstavby zároveň rieši slabé stránky v oblasti registrácie prevádzkovateľov využívajúcich určené látky kategórie 2 na legálne účely, pri rigoróznom uplatňovaní ustanovení príslušných nariadení Európskeho spoločenstva a zároveň rozširuje oblasť pre udeľovanie pokuty za správne delikty, pri ktorých nie je podozrenie na priame nelegálne zneužitie určených látok na výrobu omamných a psychotropných látok a precizuje možnosti získavania údajov o určených látkach potrebných na zamedzenie ich nelegálneho použitia. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra č. 52 pridelila predmetný vládny návrh zákona, tlač 50, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, a to uznesením z 29. septembra 2010 č. 35, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 30. septembra č. 24 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením z 5. októbra č. 10. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 správy spoločnej vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je osem. Sú uvedené v správe, preto ich nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne, o bodoch 1 až 8, teda spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný zákon schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe, ktorá bola schválená v druhom čítaní uznesením zo 7. októbra 2010 č. 35. Toľko teraz zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu a konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC - DHP na druhej strane, podpísanej v Bruseli dňa 4. 6. 2009 a v Mapute dňa 15. 6. 2009, tlač 82.

    Pán minister hospodárstva, nech sa páči. Máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane jednej a niektorými krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva na druhej strane je medzinárodná dohoda, s podpísaním ktorej vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas už v roku 2009, pričom súčasne splnomocnila veľvyslanca, stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri Európskej únii na podpis dohody s výhradou ratifikácie s tým, že po podpise bude dohoda opätovne predložená vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s jej ratifikáciou. Túto dohodu uzavrelo Európske spoločenstvo s krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva, ide o tzv. zoskupenie SADC, a to konkrétne so štátmi Botswana, Lesotho, Mozambik, Namíbia, Svazijsko. Podľa partnerskej dohody medzi Európskym spoločenstvom a krajinami Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti, podpísanej 23. júna 2000, sa zmluvné strany dohodli na uzavretí nových obchodných dohôd o hospodárskom partnerstve, a to do konca roka 2007.

    Tieto dohody by mali zabezpečiť dlhodobý rozvoj, hospodársky rast, znižovanie chudoby a integráciu krajín Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti do globálnej ekonomiky. Dočasná dohoda, ktorá bola uzatvorená ako medzistupeň k plnohodnotnej dohode o hospodárskom partnerstve so všetkými krajinami zoskupenia SADC a ku ktorej rokovania prebiehajúce už niekoľko rokov neboli doposiaľ ukončené, má výrazný rozvojový aspekt a umožňuje týmto štátom, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta, zjednodušený prístup na trhy Európskej únie.

    Dohoda obsahuje ustanovenia o colných a necolných opatreniach, nástrojoch na ochranu obchodu, uľahčenie colného a obchodného styku, technických prekážkach obchodu, sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach, bežných platbách a pohybe kapitálu, ako aj ustanovenia o rozvojovej spolupráci a inštitucionálne ustanovenia. Dohoda je bilaterálnou medzinárodnou prezidentskou zmluvou, medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na jej vykonanie nie je potrebný zákon.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Jurčíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zmluvy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, kolegyne, kolegovia, pardon. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 16. septembra 2010 č. 68 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pričom za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotou na prerokovanie návrhu výborov vrátane v gestorskom určil maximálne 11. október 2010. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, tento v určenom čase prerokovali a prijali nasledovné uznesenia. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 20, uznesením pardon z 29. septembra č. 36 a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 30. septembra 2010 pod č. 25. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dočasnou dohodou o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC - DHP na druhej strane podpísanej v Bruseli dňa 4. 6. 2009 a v Mapute dňa 15. 6. 2009 a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. č. 86 písm. d Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dočasnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru zo 7. októbra 2010 č. 36. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister, ďakujeme za vašu účasť, ale kľudne tu môžte s nami ostať.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať na základe odsúhlasenej zmeny. Prosím teraz členku výboru pre kultúru a médiá, poslankyňu Janu Kiššovú, aby uviedla

    návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady,

    tlač 78. Ako sami viete, ide o odložený bod z 5. schôdze Národnej rady. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť správu z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady. Máte to všetci k dispozícii ako tlač 78. Vzhľadom na to, že na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol bod návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady odložený, predseda Národnej rady ho zaradil podľa § 24 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov do programu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 12. októbra 2010. Svojím rozhodnutím č. 118 z 30. septembra 2010 žiada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, aby predložil návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa, Stanislava Hábera a Evy Jaššovej. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov zvolila za členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa uznesením č. 2118 z 3. februára 2006 na funkčné obdobie od 1. marca 2006 do 29. februára 2012, Stanislava Hábera uznesením č. 2016 z 3. marca 2010 na funkčné obdobie od 29. apríla 2010 do 28. apríla 2016 a Evu Jaššovú uznesením č. 716 z 1. februára 2008 na funkčné obdobie od 1. marca 2008 do 28. februára 2014. Menovaní členovia Rozhlasovej rady konali v rozpore s § 10 ods. 4 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov počas volebnej kampane do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010. Na kandidátnej listine č. 8 v zozname zaregistrovaných kandidátov do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010 sú členovia Rozhlasovej rady Alexander Koreň pod č. 32 a Stanislav Háber pod č. 49, na kandidátnej listine č. 10 je členka Rozhlasovej rady Eva Jaššová pod č. 68. Tieto sú priložené ako prílohy k tlači. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá podľa § 12 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky odvolať tajným hlasovaním členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa, Stanislava Hábera a Evu Jaššovú. Návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady bol schválený uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 25 zo 7. septembra 2010, je to ako príloha č. 3 a predmetná správa o prerokovaní v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 118 bola schválená uznesením výboru č. 31 z 5. októbra 2010, to je ako príloha 4. Návrh na uznesenie máte všetci k dispozícii, dovoľte mi ho prečítať. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov odvolala z funkcie členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa, Stanislava Hábera, Evu Jaššovú. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomné prihlášky dvoch poslancov. Za klub SMER - sociálna demokracia pán poslanec Madej a ďalší sa prihlásil pán poslanec Jarjabek. Takže, pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dosť netradične rokujeme o odvolaní členov orgánu, ktorý súčasná vládna koalícia chce v krátkej dobe ako taký zrušiť. Hovorí sa o tom, že v decembri by už Rozhlasová rada nemala existovať, ale snažíte sa odvolať troch členov Rozhlasovej rady na základe podmienok, ktoré sú podľa vašich informácií uvedené v zákone a podľa vášho právneho názoru aj splnené. K tomu by som si ale dovolil povedať niekoľko skutočností, nakoľko tento problém sa dostal a bol aj predmetom rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aj vzhľadom na okolnosti, ktoré okolnosti tohto prípadu podmieňovali. Návrh na odvolanie členov Rady Slovenského rozhlasu bol podaný subjektom, ktorý podľa týchto informácií je Aliancia Fair-play. Takýto návrh, takéto oznámenie z Aliancie Fair-play bolo prerokované, podľa mojich informácií, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií verejných funkcionárov, bolo prerokované podľa zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a v zmysle tohto zákona bolo aj rozhodnuté, že sa konanie zastavuje.

    Ďalej sa tento problém dostal a bol predmetom rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, keďže podľa predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ide o dve právne úpravy, na ktoré by sa mal vzťahovať, alebo malo vzťahovať rokovanie o odvolaní členov Rady Slovenského rozhlasu. Máme tu dve právne úpravy zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a zákona o Slovenskom rozhlase. Ako som už uviedol konanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bolo zastavené. To znamená, že v súčasnosti rokujeme a rozhodujeme na základe návrhu na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, tlač 78, ktorú podáva Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Tento výbor podáva tento návrh na základe podnetu mimovládnej organizácie Aliancie Fair-play. Keď sa bavíme o merite veci, a to o tom, že či nejaký člen Rady Slovenského rozhlasu, ktorý kandiduje za politickú stranu týmto poruší zákon o Slovenskom rozhlase, a to hlavne ustanovenie § 10 ods. 4 zákona o Slovenskom rozhlase, podľa ktorého člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech. Je prinajmenšom otázne, pochybné a veľmi spochybniteľné či kandidatúra na kandidátnej listine politickej strany napĺňa podstatu toho, čo je uvedené v § 10 ods. 4 zákona o Slovenskom rozhlase, najmä z toho dôvodu, keď si uvedomíme, že volebný systém v Slovenskej republike je založený na kandidatúrach politických strán, kde ten kto chce uplatniť svoje pasívne volebné právo garantované Ústavou Slovenskej republiky, môže do Národnej rady kandidovať len na kandidátnej listine niektorej z politických strán. Nemôže, nikto nemôže uplatniť svoje pasívne volebné právo ako nezávislý kandidát. Musí kandidovať na kandidátnej listine niektorej politickej strany. Uplatnenie ústavou garantovaného pasívneho volebného práva, to znamená byť volený do Národnej rady, by týmto spôsobom nemalo byť na ujmu ktorémukoľvek občanovi Slovenskej republiky, porušili by sme jeho základné práva a slobody. To je k meritu veci.

    Ale ja by som si dovolil len veľmi v krátkosti povedať jeden názor, na základe ktorého predpokladám, je spochybnená celá procedúra tohto bodu programu a konania Národnej rady ohľadne odvolania členov Rady Slovenského rozhlasu. Ja si totiž dovolím citovať § 12 ods. 3 zákona o Slovenskom rozhlase. V prvom rade § 12 ods. 2 predpokladá, že Národná rada Slovenskej republiky odvolá člena rady, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady. Tieto sú vymedzené v § 10 ods. 3 až ods. 5 zákona o Slovenskom rozhlase a je to jeden z dôvodov, ktorý uvádzate vy aj pre odvolanie. Ale ďalej § 12 ods. 3 uvádza, že v prípade, ak nastali skutočnosti podľa ods. 1 písm. b) a e) alebo skutočnosti podľa ods. 2, to znamená, že skutočnosti rozhodujúce pre odvolanie člena rady aj pre nezlučiteľnosť jeho funkcií, predseda Rady Slovenského rozhlasu je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť predsedovi Národnej rady. Zákon predpokladá, že v prípade, ak nastali skutočnosti, ktoré zakladajú nezlučiteľnosť funkcie člena Rady Slovenského rozhlasu, dôjde podľa zákona o Slovenskom rozhlase k oznámeniu zo strany predsedu Rady Slovenského rozhlasu, kvalifikovanému podaniu oprávnenou osobou zo zákona, ktorou je predseda Rady Slovenského rozhlasu a následne predseda Národnej rady podľa ods. 4 zaradí rokovanie o odvolaní člena rady podľa ods. 2 na najbližšiu schôdzu Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som vám chcel pripomenúť, že my rokujeme o návrhu výboru na podnet, resp. v niektorej dokumentácii k tomuto, na návrh Aliancie Fair-play. Ja som teda nevidel, že by sme my naplnili literu zákona v tom, že Aliancia Fair-play je predsedom Rady Slovenského rozhlasu, resp. výbor pre kultúru a médiá, ktorý navrhuje odvolanie týchto členov je predsedom Rady Slovenského rozhlasu, ktorý by mal podať kvalifikovaný návrh, kvalifikované oznámenie, na základe ktorého by sme mali potom odvolávať členov Rady Slovenského rozhlasu z dôvodu nezlučiteľnosti ich funkcií. K takémuto oznámeniu nedošlo. Vo všetkých materiáloch sa uvádza, že ide o návrh výboru, resp. o podnet mimovládnej organizácie. Nie sú teda naplnené zákonné predpoklady na to, aby sme vôbec rokovali o odvolaní členov Rady Slovenského rozhlasu a celá táto procedúra bude nezákonná v prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky odvolá členov Rady Slovenského rozhlasu bez takéhoto oznámenia zo strany predsedu Rady Slovenského rozhlasu. Národná rada nemôže konať svojvoľne, poukazujem na čl. 2 ods. 2 ústavy, že štátny orgán môže konať len na základe ústavy, v medziach, rozsahu akým ustanoví zákon. Týmto zjavne, podľa môjho názoru, zákon porušujeme.

    K rokovaniu ústavnoprávneho výboru by som si dovolil uviesť len jednu informáciu. Ústavnoprávny výbor ako taký sa zaoberal na žiadosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky žiadosťou, aby výbor zaujal stanovisko ku vzťahu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vo vzťahu k zákonu o Slovenskom rozhlase. Boli podané tri návrhy na uznesenie a tie návrhy sa či už týkali spôsobu odvolania, možnosti odvolania týchto funkcionárov, či už podľa zákona o Slovenskom rozhlase, resp. zákona o ochrane funkcií, ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a týkali sa oddelenia týchto právnych úprav, oddelenosti a vzájomnej nepreviazanosti a na druhej strane, tam bol podaný aj procedurálny návrh, resp. návrh uznesenia, ktoré hovorilo o tom, že Národná rada Slovenskej republiky nie je spôsobilá rokovať o tomto návrhu práve kvôli tomu, že nedošlo, resp. že sa výbor nebude zaoberať týmto návrhom, nakoľko nebolo podané oznámenie predsedom Rady Slovenského rozhlasu. Chcem informovať a určite to urobia ďalší v rozprave. Očakávam, predpokladám, že aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, že k prijatiu žiadneho uznesenia na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky nedošlo.

    Z uvedeného dôvodu nebol možno podaný ani výklad vo vzťahu k vzájomnej previazanosti, resp. nepreviazanosti dvoch právnych úprav. To znamená zákona o ochrane verejného záujmu a zákona o Slovenskom rozhlase. Nič to ale nemení na tom, že tento návrh, bod programu, tlač 78, to znamená návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, sa podáva podľa § 12 ods. 2 zákona o Slovenskom rozhlase. Nič to nemení na tom, že podľa § 12 ods. 3 zákona o Slovenskom rozhlase oznámenie o nezlučiteľnosti výkonu funkcie podáva predseda Rady Slovenského rozhlasu. Nič to nemení na tom, že takéto oznámenie predsedom Rady Slovenského rozhlasu podané nebolo a podľa môjho názoru nič to teda nemení na tom, že Národná rada nie je spôsobilá rokovať o takomto návrhu a nie je daný dôvod na to, aby rokovala o odvolaní troch členov Rozhlasovej rady. Z uvedeného dôvodu navrhujem procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto bode programu. Návrh odôvodňujem tým, že tento postup považujem za flagrantne nezákonný. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Madej, ja opakovane obdivujem tú bohorovnosť, s ktorou dokážete tvrdiť, že niečo je nezákonné alebo protiústavné. Uznávam, nemám právnické vzdelanie, vy ho máte, takže máte možno k takému postoju bližšie, než by som mal ja, ale aj tak si myslím, že hlavne v otázkach práva existuje veľmi často niekoľko rovnocenných názorov, a keď niekto ten svoj bude prezentovať ako jediný správny, tak sa svojím spôsobom ako právnik aj diskvalifikuje. Ale k vecnej stránke. Ja iba chcem upozorniť na dva príklady z minulosti, kedy podľa všetkého daní ľudia, ktorí kandidovali za politickú stranu, si uvedomili, že by mohli byť v konflikte a v momente, keď začali kandidovať za politickú stranu, tak o tom informovali radu a z nej odstúpili. Svetlým takýmto príkladom je terajší poslanec pán Dušan Jarjabek alebo aj pani manželka pána poslanca Lászla Nagya, ktorí v momente, keď začali kandidovať, to znamená konať v mene alebo v prospech politickej strany, si uvedomili, že ich nezávislosť ako členov rady môže byť narušená alebo kompromitovaná. Uvedomili si svoj status, že konajú v prospech alebo v mene politickej strany a sami odstúpili. Bohužiaľ, títo traja ľudia, o ktorých sa dnes rozprávame, si to neuvedomili. Predseda rady nekonal svoju zákonnú povinnosť sedem mesiacov a uznáte sám, že keď Národná rada vidí, že niekto nekoná svoju zákonnú povinnosť, je povinná sa týmto zaoberať, aby zákon bol dodržaný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Madej, musím pochváliť vás aj stranu Smer za tie obštrukcie, ktoré pri tomto bode vlastne predvádzate už niekoľko týždňov, pretože je neuveriteľné, ako každý deň vaša argumentačná rovina sa mení. Začalo to tým, že vlastne, čo sa týka mediálneho výberu, tak tam už nejaký problém bol, čo sa týka procedúry, ale to nebudem riešiť, nie som členom tohto výboru. Pokračovalo to tým, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, najprv ste sa vyjadrovali ako opozícia, že vlastne nemá o čom rokovať, pretože zákon porušený nebol, potom to prišlo zas na ústavnoprávny výbor, kde ste tiež tvrdili, že tam vlastne tento výbor nemá o tom čo rozprávať. Nakoniec argumentujete, že vzhľadom na to, že na týchto výboroch nedošlo k prijatiu nejakého uznesenia, tak vlastne tým pádom je jednoznačné, že zákon vlastne porušený nebol. Ďalšia argumentácia je to, že Aliancia Fair-play dala podnet, a tým pádom Národná rada sa tomu nemôžeme venovať, čo je absolútne absurdné. Ďalší argument je, že predseda rady rozhlasovej nekonal, a tým pádom vlastne porušený zákon nebol, tým pádom Národná rada nie je spôsobilá naplniť literu zákona, ktorý hovorí, že Národná rada odvolá člena rady, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady a takto vlastne hľadáte zakaždým nové a nové argumenty len preto, aby ste dokázali, že máte pravdu, akurát že tá pravda je každý deň iná.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou ďalej pán poslanec Radoslav Prochádzka, nech sa páči.

  • Pán poslanec Madej, ty si prečítal tie príslušné ustanovenia zákona o Slovenskom rozhlase a mal som pocit, že keď si ich dočítal, tak si sa zháčil. Keď si tam nenašiel to, čo tvrdíš, že tam je, ale si ostrieľaný poslanec a otriasol si sa a pokračoval si, ako keby to tam naozaj bolo. Tie podmienky pre vznik nielen oprávnenia, ale aj povinnosti Národnej rady odvolať člena Rozhlasovej rady sú vymedzené takto: ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady podľa § 10 ods. 3 až 5. Nič o nejakom navrhovanom oprávnení nejakého konkrétneho subjektu, nič o procedúre, kto má podať návrh, kedy ho má podať, ako ho má podať. Tá povinnosť Národnej rady vzniká vtedy, ak nastanú tie skutočnosti. Za rovnakých podmienok vzniká povinnosť predsedovi rady tieto skutočnosti oznámiť, ak sa dostanú do jeho dispozičnej sféry, ale oznamovacia povinnosť predsedu Rozhlasovej rady nie je návrhové oprávnenie. Veď si advokát, vieš ako sú právne normy štruktúrované. Táto je štruktúrovaná tak, že keď nastanú nejaké okolnosti, vzniká povinnosť Národnej rady sa tým zaoberať a toho člena rady odvolať. To návrhové oprávnenie v zákone o Slovenskom rozhlase predsedovi rady priznané nie je. Je mu priznaná povinnosť oznamovacieho charakteru. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Madej, ja mám len taký logický problém s vašou argumentáciou. Tvrdíte, že vlastne Národná rada postupuje nezákonne pri odvolávaní týchto troch ľudí. Na druhej strane mám na stole váš pozmeňovací návrh alebo teda poslancov z vášho klubu, ktorý vlastne presne rovnakým postupom chce odvolať Františka Baluna, tak nejako mi to nesedí. Buď teda je to nezákonné a robím všetko preto, aby sa nezákonnosť vytratila, alebo nepredkladám takýto nejaký pozmeňovací návrh, ktorý vlastne ten, podľa vás nezákonný, postup odobruje.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela skutočne zdôrazniť to, čo odznelo vo vystúpení pána poslanca Madeja, že nebola dodržaná procedúra odvolávania členov Rozhlasovej rady a už len ten fakt, že sme to mali zaradené na 5. schôdzi Národnej rady, a potom celý ten proces je teraz na tejto schôdzi. To zaradenie tohto bodu programu bolo svojvoľné rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a bol porušený ústavný zákon. Ja vystúpim aj vo svojom vystúpení k tomu. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne za doterajšie faktické poznámky. Dovolím si krátko zareagovať. V prvom rade chcem povedať, že nikto sa tu z predrečníkov nevyjadril k tomu, prečo vôbec k oznámeniu zo strany predsedu Rady Slovenského rozhlasu nedošlo. Pretože na druhej strane odvolávanie členov rady bez takéhoto oznámenia je svojvoľným konaním zo strany Národnej rady Slovenskej republiky a môžme sa s tým sporiť, že či je zákonná alebo nezákonná táto procedúra. Samozrejme, konáme na návrh tretieho subjektu občianskeho združenia, resp. mimovládnej organizácie. Podľa mňa k návrhu, resp. k oznámeniu predsedom Rady Slovenského rozhlasu nedošlo kvôli tomu, že je vôbec sporné, či je daný dôvod na to, aby sme vyslovili nezlučiteľnosť konania týchto členov Rady Slovenského rozhlasu s príslušným ustanovením zákona. Ako som sa vyjadril, je vôbec sporné, či uplatnenie základného práva, resp. pasívneho volebného práva, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky pri systematickom výklade, to znamená, keď zohľadníme to, že sme republika s volebným systémom politických strán, to znamená, keď niekto chce kandidovať a uplatniť svoje ústavné právo, musí kandidovať na kandidátnej listine politickej strany, či má byť pri uplatnení tohto ústavného práva postihovaný za toto uplatnenie volebného práva iným obyčajným zákonom. To znamená právnou normou nižšej právnej sily. Toto je podľa mňa dôvod, napr. prečo nemuselo dôjsť k oznámeniu a toto je skutočnosť, ktorá je sporná, ku ktorej sa nikto nevyjadril.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, dámy a páni, dovoľte aj mne, ako predsedovi výboru pre kultúru a médiá, aby som vás oboznámil v podstate s informáciou a s istým priebehom tohto návrhu, ktorý máte pred sebou a o ktorom rokujeme. A dovoľte, aby som vám priblížil, možno aj trošku atmosféru, v akej sme rokovali. A dovolím si tvrdiť, že tá atmosféra vzhľadom na tému, o ktorej hovoríme a o ktorej budeme hovoriť, bola veľmi korektná. A bola veľmi, dovolím si povedať, konštruktívna zo strany všetkých poslancov, ktorí sa k nej v rámci výboru a vo výbore vyjadrili. Ten problém nastal vtedy, problém v úvodzovkách, keď Aliancia Fair-play priniesla istú správu, istú informáciu o tom, že traja poslanci porušili zákon a pani poslankyňa Kiššová si osvojila tento návrh a legitímne sme sa o tomto návrhu bavili ako o každom inom návrhu na výbore. Teraz nechcem hovoriť o tých právnických veciach, či sme sa mali, alebo sme sa nemali, proste, návrh tam bol, bavili sme sa o tomto návrhu aj oficiálne, aj neoficiálne so všetkými tými aspektami, ktoré takýto návrh prináša v rovine morálky, v rovine zákona.

    V rovine zákona to bolo trošku ťažšie, preto lebo ja nie som právnik a mnohí kolegovia vo výbore pre kultúru a médiá tak isto nie sú právnici, čiže, len sme sa domnievali, a teda hovorili isté návrhy, ako by to mohlo byť, no a ešte raz, táto debata prebiehala veľmi korektne a prebieha stále, ale zadrhla sa trošičku v jednom bode. Zadrhla sa v bode až vtedy, keď sme vlastne zistili, že tie kritériá, o ktorých hovorila Aliancia Fair-play sa zrazu dotýkajú ďalšieho člena výboru, teda ďalšieho člena rady rozhlasovej. Pána Baluna. Zhodou okolností výborného speváka, čo ma mrzí, že o ňom takýmto spôsobom rokujem. Pán Balun tak isto spĺňa všetky tie kritériá, o ktorých hovorila Aliancia Fair-play a tento člen Rozhlasovej rady jednoducho v tomto návrhu a v tomto poznatku v Aliancii Fair-play nebol. Vtedy tá debata z našej strany a konkrétne aj z mojej strany nadobudla istý pocit, že až nie taká fair play ako ju Aliancia Fair-play sa snažila predkladať z toho dôvodu, že jednalo sa o členov rady, ktorí boli v rámci aliancie kreovaní v tom návrhu, aj teda politicky, kto ich navrhoval a za čo "kopú", no, a ten štvrtý člen vlastne kopal za v súčasnosti koaličné a "kope" stále za súčasné koaličné KDH, hoci je členom Rozhlasovej rady. V tej chvíli sa to dostalo do takej polohy, ako keby Aliancia Fair-play nebola celkom fair play, preto lebo sme začali hovoriť aj o iných veciach, kde aliancia mohla zasiahnuť v prípade napr. bývalého kolegu pána Grešša, ktorý kandidoval vo vyššom územnom celku a mohol by som menovať ďalších a ďalších, kde proste tieto veci vychádzali najavo pomaličky postupne menovite, keď sme sa tým začali zaoberať, ale to už Aliancia Fair-play, o tom už Aliancia Fair-play v tej svojej správičke nehovorila. No, a keďže by sme prijali túto hru, nazvime to hra, hej, alebo nazvime to názor, aby sme niekoho neurazili, Aliancie Fair-play, tak si dovolím predložiť ja návrh presne identický s návrhom tých troch členov rady preto, lebo vravíte padni, komu padni, no tak bavme sa o ďalšom členovi, ktorý spadá pod tieto pravidlá hry, ktoré si zvolila Aliancia Fair-play, a ktoré obhajujete prostredníctvom ústami pani Kiššovej, že teda je to tak, no a preto si dovolím tento návrh predložiť, kým budem pokračovať ďalej.

    Takže, pozmeňovací návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložený Dušanom Jarjabkom k návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, tlač 78. Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov odvolala z funkcie člena Rozhlasovej rady Františka Baluna. Samozrejme, je tu predkladacia správa, je tu zdôvodnenie identické s vaším zdôvodnením a, samozrejme, je tu priložená aj kandidátska listina ako dôkaz, presne takým istým spôsobom všetko, ako ste to urobili v prípade týchto troch členov rady. To by bola tá obsahová stránka veci, tak ako sme sa o nej bavili, potom prišli na rad vlastne tie veci, o ktorých sme nie celkom vedeli veľa a nie celkom sme sa k tomu vedeli adekvátne vyjadriť a to bola tá otázka procedúry. Vzhľadom na to, že vyšli isté pochybnosti ohľadne procedúry a chcel som byť v dobrom slova zmysle krytý ako predseda výboru pre kultúru a médiá, poslal som predsedovi Národnej rady list. Opäť vám ten list prečítam, aby teda bolo jasné, celý ten postup, ako prišlo k tomuto, že tu v tejto chvíli stojíme a hovoríme o tom, o čom hovoríme.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval na svojej schôdzi 5. 10. 2010 návrh Aliancie Fair play, predložený členkou výboru, poslankyňou Janou Kiššovou na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, ktorý ste výboru pridelili svojím rozhodnutím č. 118. V prílohe vám zasielam uznesenie výboru pre kultúru a médiá prijaté väčšinou siedmich hlasov. Ako predseda tohto výboru Národnej rady Slovenskej republiky si vás však dovoľujem upozorniť, že procedúru odvolania členov Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady upravuje popri zákonoch Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu č. 357/2004 Z. z. Keďže ide o ústavný zákon, majú jeho ustanovenia prednosť pred ustanoveniami zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase vrátane § 10 a 12 tohto zákona, na základe ktorých iniciátori navrhli odvolať z Rozhlasovej rady troch členov. Na základe tohto rozporu som požiadal 10. 9. 2010 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, aby sa podnetom Aliancie Fair-play zaoberal. V odpovedi z 21. 9. 2010 nás predsedníčka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií informovala, že tento výbor začal konanie voči verejným funkcionárom na druhej schôdzi dňa 5. 8. 2010. Vyzval verejných funkcionárov, aby sa do 14. septembra 2010 k podnetu vyjadrili a bude v konaní pokračovať na svojej 5. schôdzi 19. 10. 2010. O všetkých týchto skutočnostiach som informoval na schôdzi 5. 10. 2010 prítomných členov výboru. Uznesenie bolo právoplatne prijaté napriek tomuto upozorneniu, a preto je mojou povinnosťou doručiť vám ho, keďže však ctím zákony, nemôžem vás neupozorniť na uvedený problém a odporúčam, aby ste o zaradení tohto bodu do programu pléna Národnej rady Slovenskej republiky rozhodli až po ukončení konania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Bolo by asi právne najčistejšie, aby sa skôr, než sa návrh dostane na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, vyjadril aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ku kolízii dvoch právnych noriem.

    Ja som tento list, samozrejme, písal v istom časovom horizonte, teraz sú už tie veci ďalej, len je mojou povinnosťou a myslím si, že je vhodné, aby som vás o týchto veciach informoval, aby aj vy ste boli v obraze, tak isto ako my sme boli, resp. niektorí dosť ťažko boli v obraze potom, ako do toho začali vstupovať rôzni právnici s rôznymi názormi. A ja, skutočne, v tejto chvíli neviem a robím to len kvôli tomu, kvôli procedúre, aby sme nespravili chybu. Vy rozhodnete, ako rozhodnete. Máte väčšinu, tá väčšina je jasná, proste tu v podstate nie je o čom diskutovať, a keď si raz poviete, že to prejde, no tak to prejde, no tak my o týchto veciach máme na ne svoj názor, ja sa priznám, že je to skôr v tejto chvíli otázka pre právnikov. Tá procedúra mne naozaj nie je jasná, preto lebo prvý raz v Národnej rade Slovenskej republiky sa zaoberáme takýmto spôsobom o odvolávaní členov mediálnych rád. Je to možno precedens, možnože je to dobre, že je to precedens, aj to treba povedať, jednoducho, uvidíme. To je, čo sa týka tých dvoch bodov, to znamená, to znamená po obsahovej stránke, po stránke procedúry. No a ja by som len pánovi kolegovi, ktorý hovoril o mojom vzdaní sa členstva, členstva v rade v takomto prípade, no, ja som to skôr urobil nie na základe nejakého zákonného uvedomenia, ale na základe nejakej etiky. Jednoducho som cítil potrebu spraviť tak, ako som spravil, ale to ešte neznamená, že takto majú spraviť ostatní, preto lebo tí to môžu cítiť úplne inak. A práve zdôvodnenia v tejto chvíli môžu byť ešte úplne iné, o akých my v tejto chvíli len tušíme, preto je to, hovorím si, aj pre mňa veľká neznáma, ale veľká neznáma to nie je pre mňa v prípade Aliancie Fair-play, kde si myslím, že ten úmysel nebol úprimný a v súvislosti aj s tým, akým spôsobom sa vlastne teraz má po novom kreovať mediálne prostredie. Nastávajú u nás, nehnevajte sa, aj isté podozrenia, poviem to takto veľmi kulantne, veľmi slušne, nebudem sa o tom ďalej vyjadrovať, lebo nie je to predmetom tohto rokovania, ale to, že na takéto spochybňovania máme právo, by ste iste pochopili, keby ste boli v našej situácii a boli by ste v opozícii a sledovali by ste ten vývoj z hľadiska opozície. Toľko moja informácia. Ďakujem vám za pozornosť, prajem príjemné rozhodnutie a hlavne teda dôveryhodné rozhodnutie, za ktorým si budete vedieť stáť aj o rok, aj o dlhší čas. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie v rozprave pánovi poslancovi, s faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Viskupič, Krnáč, Abrhan, pán poslanec Droba. Rozpravu som ešte neotvoril, myslím rozpravu ústnu, takže traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda mediálneho výboru. Chcel by som sa dotknúť asi troch vecí. V prvom rade tá korektnosť, áno, veľmi ťažko aj z vášho vystúpenia by som, by ste popreli sympatickosť k tejto téme, pretože presne to, čo ste spomínali v rámci tej etickej roviny vzdania sa, možno že tuná je presne, presne tá hranica, že ak teda zlyháva etika, musí nastúpiť zákon. Je až do neba svietiace to, že úroveň kandidatúry by nemalo byť konaním v mene a v prospech, navyše ja dávam do pozornosti ďalší fakt, jeden z tých pánov pôsobí na mediálnom odbore strany HZDS, čo síce sme my neriešili v podnete a neriešila ho, ani ho tam nemáme zaradený, ale už si neviem predstaviť vyššiu mieru konania v mene a v prospech strany. Zároveň, čo sa týka návrhu a procesu ohľadom toho, čo ste naznačili, teda z hľadiska opozície a koalície je až smiešne to, že my, my presne vieme, že kto za koho kandidoval v nezávislej rade rozhlasovej. Toto si myslím, že nebolo cieľom kreácie týchto rád a chcem vás ubezpečiť v jednom bode, že ak bude dodržaný rovnaký proces pri pánovi, ktorého ste vy navrhli, tak bude klub SaS mať 22 hlasov za podporu na výbore.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kamil Krnáč. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Jarjabek, tento problém, tento bod by sme mohli rozdeliť do dvoch rovín, jedna je zákonná, druhá procedurálna. Čo sa týka zákonnej, tak len na samotnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ja osobne som doručil tri nezávislé právne vyjadrenia, tri nezávislé právne analýzy, ktoré skonštatovali, že zákon v tomto prípade porušený bol, v prípade tých troch členov, to znamená, že kandidovať na kandidátke politickej strany je konaním v prospech politickej strany. A čo sa týka procedúry, tým, že ste predložili pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili, to znamená doplnili štvrtého takéhoto previnilca, ktorý má podobný problém, tak priznám sa, že som očakával, že sa vyjadrí k tomu vo faktickej pán Madej, aby vám vysvetlil, že podľa jeho názoru to nie je legitímne, ale keďže ste to predložili vy, tak ja predpokladám, že tým ste to legitimizovali a v tom prípade ja v tej procedúre nevidím problém, lenže vy vlastne ste urobili ešte o jeden krok viac, to znamená, že váš návrh ani neprešiel mediálnym výborom. Takže, kľudne skúste cez mediálny výbor, budeme rokovať nabudúce o vašom návrhu. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Abrhan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru, povedali ste, že debata prebiehala korektne až po návrh pána Baluna, ja si myslím, že aj potom prebiehala korektne a sme sa dohodli v tom, že aj tento návrh, samozrejme, sme otvorení prerokovať tak, ako bolo rokované o návrhoch týchto troch pánov, čiže prostredníctvom výboru, ale viac by som k tomu povedal vo svojom vystúpení, do ktorého sa prihlásim. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, že nepreťahujete rokovanie parlamentu umelo. S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Jarjabek, ktorý bude reagovať na tých, ktorí reagovali na neho. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým trom pánom poslancom. Po prvé, mňa naozaj na tomto zaujíma len, viete, etika, neetika, zákonnosť, nezákonnosť v tejto chvíli, iné nič. A k tomu by sa mali vyjadriť právnici, na ktorých stanovisko čakám, a ktoré nie je jednoznačné, preto lebo dať tri odobrenia právnické tzv. nezávislé alebo nezávislé odobrenia tohto problému ešte neznamená, že je to v poriadku, pretože lebo ja vám môžem doniesť ďalšie tri, ktoré budú hovoriť o opaku toho, čo hovoríte vy. Takže, ako viete, toto nie je v tejto chvíli, nie je pre mňa nejaké to, čo by ma presviedčalo o tom, čo vy hovoríte. Pre mňa by bolo dostačujúce, keby ústavnoprávny výbor povedal jednoznačne svojím uznesením, je to takto, alebo je to inak. To by skutočne sme museli všetci v tejto chvíli akceptovať, či sa nám to páči, alebo nepáči, proste ústavnoprávny výbor povedal, hotovo. To sa ale doteraz nestalo. No a k tomu, čo hovorí pán Abrhan, ja som povedal iba to, že začali sme spochybňovať fér plejovosť Aliancie Fair-play, čo robím doteraz. Proste, ja spochybňujem, že Aliancia Fair-play je naozaj fair play, lebo toto je dôkaz. Kolega Balun je dôkazom toho, že Aliancia Fair-play v tomto prípade konala neférovo alebo nie fair play. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyčerpali sme vystúpenia tých, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomnou formu. A teraz dávam šancu všetkým, ktorí chcú k tomuto bodu vystúpiť v rozprave, aby sa prihlásili ústne. Nech sa páči. No, je zrejmé, že dnes tento bod neskončíme. Čiže, Pavol Abrhan, Martin Poliačik, Jozef Viskupič, Juraj Droba, Renáta Zmajkovičová, Radoslav Procházka. Poprosím, kto tam vypadol z tých šiestich? Pán Poliačik nie, dobre. Tak celkom piati poslanci. Zopakujem: Pavol Abrhan, Jozef Viskupič, Juraj Droba, Renáta Zmajkovičová, Radoslav Procházka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu a slovo má pán poslanec Pavol Abrhan. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že skončíme, ak všetci budú tak krátko ako ja. Nechcem dlho, ale predsa len pár poznámok by som chcel uviesť.

    Po prvé. K pánovi poslancovi Madejovi, aj k pánovi predsedovi Jarjabkovi, ktorý hovorí, že konáme na základe podnetu aliancie. Konáme na základe návrhu pani poslankyne Kiššovej, lebo ona predniesla tento návrh a výbor bol povinný sa k tomu vyjadriť hlasovaním, zaradil to do svojho rokovania a výbor hlasovaním rozhodol, že tento podnet, že tento podnet dal. Čiže, nemôžme sa odvolávať na to, že by sme konali, že by dnešné rokovanie bolo na základe podnetu nejakej inej inštitúcie, ale je na základe legitímneho návrhu pani poslankyne. Má na to zákonné právo, výbor o tom rozhodol svojím hlasovaním, tak by som poprosil, aby sme nezavádzali, ale aby sme hovorili fakty.

    Druhá vec. Zákon stanovuje, kedy je zlučiteľnosť a kedy nie je a píše: "Konať v mene alebo v prospech politickej strany." Pripúšťam, že to nie je jednoznačná dikcia. A teraz je odpoveď: kandidatúra napĺňa podstatu porušenia zákona, alebo nenapĺňa? A tu môžu byť rôzne názory. Nakoniec Národná rada rozhodne hlasovaním a budú mať možnosť dotknutí sa odvolať, alebo aby bola jasná dikcia. V tomto ten náš, to naše videnie je v tom, že tu porušený návrh, tu porušený zákon bol a prejavíme to nakoniec hlasovaním.

    Čo sa týka návrhu, ja by som chcel len vysvetliť, aliancia s veľkou pravdepodobnosťou si zobrala kandidatúru z roku 2010 a tam našla týchto kandidátov. Fakt je ten, to, čo povedal aj pán poslanec Jarjabek, že pán Balun kandidoval v roku 2006. Toto možno aliancii ušlo a my nehovoríme nič iné, ja chcem, aby sme aj o pánovi Balunovi rokovali tak isto, ako rokujeme aj o týchto troch, ale by som poprosil len o korektnosť v tom, aby takú možnosť, akú dostali tí traja členovia rady, to znamená, aby mali možnosť vystúpiť pred výborom, mali možnosť vystúpiť pred výborom, mali možnosť zdôvodniť, povedať svoj pohľad na daný problém, aby takúto istú možnosť dostal aj pán Balun. Nič viac a nič menej. O to som žiadal pána predsedu výboru pri rokovaní výboru a som trošku sklamaný a prekvapený, že napriek tomu, že žiadam len o korektnosť voči všetkým rovnakú, že napriek tomu pán predseda výboru túto korektnosť nedodržal a túto možnosť vystúpiť pred výborom pánovi Balunovi nedal a predniesol tento návrh.

    Na druhej strane musím priznať, že ten návrh ma vcelku potešil. Ja, už dopredu hovorím, ja budem pri rovnakom porušení, podľa môjho názoru, zákona hlasovať aj v prípade týchto troch, aj keď príde do pléna v prípade pána Baluna. Rovnako budem hlasovať pri obidvoch. Bol by som rád, aby ste aj vy rovnako postupovali, lebo ak poslanci, ktorí podpísali návrh na pána Baluna, chcú zachovať rovnaký postup, tak ak budeme hlasovať o týchto troch, mali by takisto hlasovať. A týka sa to pána poslanca Jarjabka, pána poslanca Čaploviča, pána poslanca Chomu, pána poslanca Podmanického, pána poslanca Galisa, pána poslanca Bublavého, Gogu, Želiezku, Vittekovej, Pelegriniho, Faiča, Senka, Šuca, Saloňa, Ondruša, Jasaňa, Jahnátka, Obrimčákovej a Maďariča. Títo, devätnásť pánov poslancov, ak budeme hlasovať o týchto troch, by úplne logicky mali hlasovať za ich odvolanie, lebo predložili návrh, aby z toho istého dôvodu bol odvolaný aj pán Balun z Rozhlasovej rady. Teším sa za túto podporu. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa prihlásili, prihlásil jediný Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • No, ja som, pán poslanec, až šokovaný vaším vyjadrením. Až šokovaný. Veď, vy, tuná poslancov nútite porušovať ústavu, vy dokonca chcete dať poslancom nejakým vaším doporučením príkaz, príkaz ako majú hlasovať? Naozaj sa vám nezdá, že ste trošku prekročili mieru ústavnosti v rámci tohto parlamentu? Naozaj si myslíte, že to, čo ste povedali, je v poriadku? Vy si dovolíte prikázať poslancom, a poznajúc prísahu poslanca na Ústavu Národnej rady Slovenskej republiky, ako majú hlasovať v tomto parlamente? To ste sa snáď pomýlili. Ja chápem, že problematika kolegu Baluna, ktorý je, keďže hovoríme o tom "kopaní" za politické strany, je pre vás veľmi obtiažna v tomto zmysle, lebo "kope" za KDH dlhodobo a je to jeho sväté právo. Lenže, pán poslanec, vy ste povedali: "Komu padni, tomu padni." To znamená, vy, keď prijmete túto, ešte raz to poviem, hru, ktorú ste začali hrať, podľa mňa dosť neuvážene, preto, lebo naozaj ste otvorili problematiku, ktorá nie je legislatívne jasná, v tejto chvíli som zvedavý, ako sa, vy, budete chovať v prípade Baluna, je to váš poslanec a ja vám hovorím otvorene, ja s touto hrou nesúhlasím, a pretože s ňou nesúhlasím, tak ako vo výbore, ani tu nebudem hlasovať za ten návrh, ktorý som dal. Je to vaša hra. A vy o tom veľmi dobre viete, lebo som vám to povedal aj na výbore. Takže, ukážte sa, do akej miery ste silní a politicky charakterní a hlasujte za presne ten istý návrh. My sme nikoho z tých poslancov, z tých kolegov z rady nevolali na výbor, ani oficiálne, ani neoficiálne. Čiže, nehovorte o nejakých rovnakých podmienkach. Je to len výhovorka preto, lebo je to váš kolega z KDH.

  • Reagovať na faktickú poznámku bude teraz pán poslanec Abrhan. Mňa tiež zaujíma, komu prvému padne, pán poslanec. Veľmi ma to zaujíma. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja som šokovaný vaším šokovaním.

  • Smiech v sále.

  • Ja som povedal, že budem rovnako hlasovať aj pri týchto troch, aj pri pánovi Balunovi. Čo sa pýtate? Ja som od vás žiadal len to, aby ste vy hlasovali rovnako pri vašom podaní, ako budeme hlasovať o týchto troch. Nič viac a nič menej. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, ak hovoríte o hre, pán predseda výboru, možno, keď ste boli menší, tak ste sa mohli hrať, ale v parlamente by sme sa hrať nemali. Tu budeme rozhodovať o vážnych veciach a nie hrať hry. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Jozef Viskupič. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný. Chcel by som sa trošička vyjadriť k tomu, ako to na výbore bolo a trošička aj podporiť kolegu z KDH pána poslanca Abrhana. Ide o to, aby sme boli fakt korektní. My sme poslali informáciu všetkým trom dotknutým členom Rozhlasovej rady v mene kolegyne Janky Kiššovej a v mojom, boli informovaní, že sa bude daný bod preberať na výbore. Na výbore sme si odhlasovali, že pri vystúpení im dávame, alebo poskytujeme päť minút na vyjadrenie. Takisto sme dali taký istý priestor protistrane, čiže tomu spomínanému občianskemu združeniu Fair-play. Chceli sme celým týmto iba dodržať to, že aby sa vyjadrili k miere svojej kandidatúry a či sa necítia byť v rozpore o zákone so Slovenským rozhlasom. Vyjadrenia sme dostali, dokonca od jedného pána, ktorý je hovorcom strany HZDS, viac-menej to, že teda nekoná v mene a v prospech strany, čo je teda naďalej na posúdenie na nás. Ja mám a ešte druhý bod k tomuto, chcel by som vám naznačiť nejakú paralelu pri spochybňovaní nášho procesu a zdôrazniť, že celé toto čo je, snažíme sa vyriešiť nejaké zákony alebo pretrvávajúci nezákonný stav, ktorý neriešil predseda Rozhlasovej rady, a tým pádom je Národná rada viazaná sa postaviť k tomuto bodu.

    Ja by som chcel zdôrazniť, že nemám nič osobné proti spomenutým osobám a ich svetonázoru a chceli sme urobiť už na 5. schôdzi tomuto, proste, nejakým spôsobom sa k tomu postaviť tak, aby daný a nezákonný stav nepretrvával. Následne sme na výbore urobili to, že dostali priestor a odhlasovali sme to, že bod bol zaradený do tejto schôdze. Tá paralela, ktorú by som chcel naznačiť, našiel som v histórii Národnej rady podobný príklad z roku 2008, je to také dosť, lebo sa to dostalo až do Európskej únie, bolo to odvolávanie predsedu Telekomunikačného úradu, odvolávanie zo dňa 4. 12. 2008, menovite pána Branislava Máčaja. Predložil tento návrh do kompetentného výboru vtedy pán minister Vážny a bol odvolaný. Pri odvolávaní pojednával výbor pre hospodársku politiku dňa 2. 12., na prijatie uznesenia nebol prítomný dostatočný počet poslancov na výbore. Výbor nezahlasoval o odvolávaní a návrh bol presunutý priamo na program schôdze Národnej rady, ktorá Branislava Máčaja odvolala 4. decembra 75 hlasmi. Máčaj bol odvolaný bez odobrenia výboru, ktorý o jeho osobe rokoval, čiže výbor pre hospodársku politiku.

    Ja by som sa teraz chcel spýtať, o akej trojpätinovej väčšine tu teda rozprávate? Ak prípad pána Máčaja ani neprešiel výborom, pôsobnosť ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcionárov platí úplne rovnako pre predsedu Telekomunikačného úradu, ako pre členov Rozhlasovej a televíznej rady a Rady Slovenskej televízie a členov Rady Slovenského rozhlasu, a teda mohol by byť z vašej strany, lebo ja som si dovolil vytiahnuť teda listing vášho hlasovania, no a z tých sedemdesiatpäť pánov poslancov za, iba z tých, čo vystupovali dnes, pán Róbert Madej za, pán Dušan Jarjabek za. Takže, aký máte, pán poslanec Madej, problém s tým, keď vtedy, 4. 12. 2008 o 17.13 hodine, ste tento problém nemali?

    Zhruba toto, nechcel by som sa ďalej s tým problémom zaoberať, lebo on vplával aj na Európsku úniu a pani komisárka Redingová toto odvolanie teda ju znepokojilo a malo to následnú procedúru, čo nie je ale predmetom vystúpenia. Chcel som to uviesť ako paralelu a dúfam, že keby sme mali byť konzistentní v krokoch, tak si vyhodnotíte, páni poslanci, vtedajšie hlasovanie a s tým problémom, ktorý predkladáte teraz. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca Viskupiča sa s faktickými poznámkami prihlásili Dušan Jarjabek, Ľubomír Petrák, Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Viskupič, všetci dotknutí členovia rady majú úplne rovnaké podmienky. Stále. My sme nikoho na výbor oficiálne nevolali. To, že vy ste zavolali troch súkromne, to je váš problém. Ale my sme nikoho, skutočne, viete to veľmi dobre, nevolali oficiálne, ani zo sekretariátu neišli, ani žiadne telefonáty, ani žiadne listy, čiže nič takého. Ale iná vec ma napadá, vy ste povedali, že teda predurčujete, že nebudete hlasovať za Baluna. Som zvedavý. Ale vy necháte pána člena rady Baluna ďalej pôsobiť v rade, hoci ste o ňom presvedčený, že koná protizákonne? A čo tie uznesenia, ktoré dovtedy budú prijaté v tej rade, či už také alebo onaké, kde v tejto chvíli člen rady, o ktorom aj vy hovoríte, že padni, komu padni, tieto uznesenia kreuje a takýmito uzneseniami je ovplyvňovaný verejnoprávny rozhlas. Veď s vaším vedomím, vaším vedomím on pôsobí protizákonne? Toto ste mali na mysli? Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ľubomír Petrák je prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Viskupič, moja otázka v podstate bude smerovať k vám alebo k zdôvodneniu toho, prečo sa hovorí o troch pätinách. V tomto prípade členov Rozhlasovej rady bolo namietané porušenie a konflikt záujmov. Čiže v zmysle ústavného zákona, ak došlo ku konfliktu záujmov, v zmysle ústavného zákona na základe toho by sme mali rozhodovať trojpätinovou väčšinou. To o čom sa tu sporíme a to je otázka toho, či sa má postupovať podľa zákona o Rozhlasovej rade, alebo sa má postupovať podľa zákona o konflikte záujmov. Osobne si myslím, že tieto dva zákony spolu súvisia, a keďže bol daný podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zastavil toto konanie, podľa môjho názoru, v tejto chvíli nemáme ďalej ani na pôde Národnej rady rokovať, lebo druhý titul, na základe ktorého by mohla Národná rada rokovať o tomto, je podanie predsedu Rozhlasovej rady. A ak k tomuto nedošlo, ak bolo zastavené konanie vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a nebol daný podnet predsedom Rozhlasovej rady, myslím si, že Národná rada nemá o čom rokovať.

  • Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, ukazuje sa, že budete mať vnútorný problém s odvolávaním jedného člena Rozhlasovej rady, pretože fakty sú úplne jasné. Aj traja vami navrhovaní členovia na odvolanie z členstva v rade Rozhlasovej rady boli na kandidátnych listinách strán vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Aj člen rady, o ktorom hovoril pán Jarjabek bol na kandidátnej liste vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, na kandidátnej listine KDH. To je váš koaličný partner. Ak chcete zachovať vašu úprimnú snahu o tzv. novej politickej kultúre, neostáva vám nič iné, len dodržať tento postup a to isté kritérium pri tomto pánovi, ktorého odvolanie navrhol pán Jarjabek. V opačnom prípade je to len politická hra, ktorá sa nehrá férovo, nehrá sa fair play. Takže, čakáme ako sa zachováte.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Jozef Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem trom pánom poslancom za faktické poznámky. Čo sa týka pána predsedu výboru, ešte raz. My sme informovali dotknutých členov rady. Takisto sme len očakávali v duchu tej korektnosti, o ktorej sme tu hovorili, že bude informovaný aj pán Balun. Chcel by som vás ubezpečiť, tak ako pán poslanec Abrhan, ktorý je takisto členom výboru, že bude úplne rovnaké hlasovanie pri úplne rovnakom postupe. Viac-menej týmto istým by som chcel odpovedať aj poslancovi Senkovi, tiež členovi výboru. Čo sa týka zákona o nezlučiteľnosti funkcií, ľudovo povedané, my hovoríme o tom, že bol porušený zákon o Slovenskom rozhlase, bol tu odcitovaný, člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech, 619/2003. Ich čin, tým že kandidovali za politickú stranu, sa nedá zvrátiť, pretože nevedia z tej funkcie odstúpiť. Raz kandidovali, tak hovorím o tom, že nie je ani korektné, lebo ten výbor, ktorý sa k tomuto vyjadruje, je výbor, ktorý funguje na základe zákona, je výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ten jedná s trojpätinovou väčšinou. My hovoríme o zákone o Slovenskom rozhlase, ktorý tam má určené, alebo teda to, čo som odcitoval. Ďakujem.

  • Ďakujem. Skôr ako dám slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Juraj Droba, chcem vás ešte raz upozorniť vzhľadom na vyčerpávajúcu diskusiu k tomuto bodu a mnohí poslanci odchádzajú, že na úvod dnešného rokovania som prečítal oznam, že v súvislosti s konaním medzinárodnej konferencie Výzvy práva a justície, ktorá sa uskutoční v pondelok 25. októbra 2010 v rokovacej sále Národnej rady, je potrebné, aby si poslanci všetky materiály zo svojich miest odložili. Poprosím vás, aby ste tak učinili skôr ako opustíte rokovaciu sálu a upozornite aj svojich kolegov, aby nebol potom v utorok problém. Pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, budem sa snažiť byť stručnejší. Väčšina vecí už odznela. Myslím si, že táto debata nemala žiaden dôvod na to, aby skĺzla do emotívnej roviny. Je to naozaj vecná, pragmatická záležitosť, o ktorej sme sa tu asi nemuseli baviť a jednoducho o nej hlasovať.

    V súčasnosti sú členmi Rozhlasovej rady okrem iných traja členovia. Konkrétne páni Koreň, Háber a pani Jaššová, ktorí porušili zákon, a to konkrétne ustanovenie §10 ods. 4 zákona č. 619/2003 zákona o Slovenskom rozhlase. Ten hovorí jasnou rečou. Člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, vystupovať v ich mene, alebo pôsobiť v ich mene. Títo členovia Rozhlasovej rady porušili ustanovenie zákona tým, že vo voľbách do Národnej rady v roku 2010 kandidovali na kandidátnych listinách politických strán, a teda konali v mene a v prospech politických strán. Prítomnosť na kandidátke v parlamentných voľbách nespochybniteľne je vystupovaním a pôsobením v mene politickej strany. Ubezpečujem vás, za poslancov nášho poslaneckého klubu, že nejde ani o politický, ani o marketingový návrh a už vonkoncom nie o nejaké osobné antipatie. Jediné na čom nám záleží, je vecná rovina. Pani Eva Jaššová je dokonca jednou z mojich najobľúbenejších pedagogičiek z vysokej školy a dúfam, že mi odpustí, že som v rozprave podporil návrh mojej straníckej kolegyne.

    Naším návrhom sledujeme výlučne záujem udržať verejnoprávnosť Slovenského rozhlasu a zabrániť situácii, v ktorej by čo i len teoreticky mohlo vznikať podozrenie z politického vplyvu, buď na obsah vysielania, príp. na inštitúciu ako takú. Je nevyhnutné, aby orgány verejnoprávnych médií boli obsadené ľuďmi, ktorí nie sú prepojení na politické strany. Pôsobenie spomínaných troch členov Rozhlasovej rady je porušením zákona o Slovenskom rozhlase, z čoho jednoznačne vyplýva povinnosť Národnej rady odvolať ich.

    O návrhu mojej kolegyne som diskutoval aj s pánom poslancom Jarjabkom a ubezpečil som ho, že rovnakým spôsobom budú poslanci SaS hlasovať aj vo všetkých ďalších prípadoch, kde sa preukáže porušenie tohto zákona. Našou podmienkou je, aby prípadne ďalšie návrhy boli riadne prerokované vo výbore pre kultúru a médiá a následne sa dostali do pléna.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, že dodržiavanie zákona považujeme za základ našej práce v parlamente, a preto vám prosím, aby ste hlasovali za predložený návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Opäť sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Dušan Jarjabek, ďalej pán poslanec Ján Senko, evidujem aj pána Miroslava Číža so zdvihnutou rukou. A už je aj na tabuli. Takže, uzatváram možnosť faktických poznámok, prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za korektné vystúpenie, pán poslanec. Skutočne sme spolu hovorili. Hovorili sme o problematike, ktorú ste spomínali. Hovoríte o korektnom prerokovávaní na výbore. Korektné prerokovanie na výbore sa stalo preto, lebo takýto identický návrh som predložil aj na výbore. Opäť som zaňho nehlasoval, chcem podotknúť, ale nehlasovali zaňho ani vaši kolegovia, ktorí ako predtým hovorili niečo iné z hľadiska troch poslancov a vy tiež hovoríte vo svojom príhovore o troch poslancoch, ktorí porušili zákon. Prosím, aby ste hovorili o štyroch poslancoch, ktorí porušili zákon alebo o tri plus jeden, to je jedno. Ale je tu proste ďalší poslanec, ktorý, ďalší člen rady, pardon, nie poslanec, člen rady, ktorý porušil presne tie isté kritériá, o ktorých hovoríte v prípade troch členov rady. Dokonca aj to uznesenie, ktoré som, návrh uznesenia, ktoré som dal ja, je absolútne identické s tým uznesením, ktoré ste dali vy. Dokonca je tam predložená, k tomuto návrhu je predložená aj kandidátna listina, ktorá je dôkazom, presne takisto v tomto prípade, takisto ten štvrtý člen rady spĺňa presne tie isté kritériá odvolania, o ktorých ste hovorili vy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej pán poslanec Ján Senko s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, nehľadajte alibi. Fakty sú jasné. Fakty sú jasné v prípade troch poslancov a fakt je jasný aj v prípade štvrtého poslanca. Nieto k tomu čo dodávať. To znamená, ak ste za to, aby títo traja poslanci nevykonávali funkciu v Rozhlasovej rade, tak tie kritériá spĺňa aj štvrtý poslanec, ktorý je z vášho koaličného tábora. Ak budete hrať takú alibistickú hru, akú začínate hrať, to znamená, že hráte iba politickú hru. A je to čisté politikum a nejde vám o nič iného, iba obsadiť a ovládnuť Rozhlasovú radu svojimi vlastnými ľuďmi. O nič iného v tomto prípade nejde. Tak sa zachovajte férovo a čestne. A nehrajte tu zbytočne alibistické hry.

  • Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Vážený pán kolega, no, vystúpili ste presne v duchu metodológie vašej strany, to máte pravdu. Typické je to, že od prvého tvrdenia do posledného necítiť ani náznak toho, že boli predložené nejaké protiargumenty. Takto sebavedome a kategoricky tvrdiť veci, ktoré tvrdíte vy, si ja vážne po tých tridsiatich rokoch praxe nedovolím. Predovšetkým existuje ešte ďalšie ústavné právo každého občana našej krajiny, a to ústavné právo znie, že členstvo v strane vám nesmie byť v újme vo vašich základných občianskych právach. Tento rozmer minimálne pri interpretácii tohto ustanovenia je potrebný. Po ďalšie, a kto už len navrhuje tých členov rady, aké je tam právo politickej strany navrhovať, aká je tam tá väzba, keď vy idete teraz navrhovať nových členov rady, vy, pán kolega, v strane. To teraz, každý z nich, nemôžem pri vašej interpretácii hovoriť, že už len tým, že ich navrhnete, tak už vystupujú v mene strany? Veď to je hlúposť. To znamená, že naozaj, ak treba niečo posúdiť a je tam naozaj istá vec, ktorú treba posúdiť. Jeden z prípadov je v pozícii, že je hovorcom strany. Tam tomu rozumiem, že minimálne je potrebné začať sa touto vecou zaoberať a jediný príslušný v Národnej rade, ktorý na to je, je predsa výbor, ktorý to má zo zákona v kompetencii. Čo iné? Ak budeme odvolávať do budúcnosti len tým, že niekto predloží návrh do parlamentu a vzápätí budeme hlasovať a nebude riadny proces pre posúdenie práve nezlučiteľnosti, že nebude posúdený, tak ako má byť v odbornom prostredí, s možnými poradcami, so všetkým a urobiť aj precedens, pretože tieto otázky ešte doteraz riešené na Slovensku takto neboli. Takže, to je slušné riešenie, pán kolega. To je korektné riešenie a to je riešenie, ktoré do budúcnosti vylúči potom zbytočné takéto diskusie.

  • S reakciou na faktické poznámky sa hlási teraz pán poslanec Juraj Droba. Nech sa páči.

  • Páni kolegovia, ďakujem za vaše reakcie na môj príspevok do rozpravy. Chcem povedať akurát jednu vec, samozrejme, že beriem slová, ktoré ste povedali a mnohé z nich sú aj pravdivé. Čo sa týka pána poslanca Číža, tak my sme si naozaj dali vypracovať tri nezávislé právne analýzy a z tých nám jednoznačne vyplýva, že zákon porušený bol. A jediné čo chceme je, aby odvolávanie prípadných ďalších členov Rozhlasovej rady prešlo takým istým procesom. Ja by som možno použil analógiu so súdom, kde ten súd v podstate u týchto troch prebehol vo výbore. Boli, nazvime to, právoplatne odsúdení a šancu brániť sa by mal dostať aj ďalší štvrtý menový člen z KDH. Ak to prejde výborom, ja vám garantujem, že dvadsaťdva poslancov SaS jednoznačne zahlasuje za odvolanie kohokoľvek ďalšieho, kto podobným spôsobom porušil zákon. Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vystupujem už, áno, pán kolega mi naznačuje, aby som bola stručná a rýchla. Vystupujem už v podstate na záver a dosť pripomienok odznelo v rozprave a ja skutočne vystúpim v súvislosti, to čo sme prejednávali na našom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a znovu zopakujem z tohto miesta, že skutočne bola porušená procedúra odvolávania členov Rozhlasovej rady, pretože ten fakt potvrdzuje aj to, že z 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kedy predseda svojvoľne, len na základe podnetu Aliancie Fair-play zaradil tento bod do programu a na základe procedurálnych návrhov, ktoré odzneli v rozprave, bol tento bod postúpený. Potom aj výbory pre nezlučiteľnosť, lebo výbor, ja som toto navrhla, aby sa tým zaoberal výbor pre kultúru a médiá, to znamená, že aj poslanci aj predseda Národnej rady akceptoval, že nebola dodržaná procedúra rokovacieho poriadku.

    Ja trošku prejdem a možno takú promenádu paragrafmi, takže k môjmu vystúpeniu. Odvolávanie členov Rozhlasovej rady upravuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona. Tento ústavný zákon si túto pôsobnosť vymedzuje priamo v čl. 1, podľa ktorého do predmetu jeho úpravy patrí aj, ja viem, že nás tu nie je veľa v sále, ale skutočne, kolegyne, kolegovia, možno nie všetci si dostatočne preštudovali, tí, ktorí nie sú vo výbore pre konflikt záujmov, tento ústavný zákon, a preto budem čítať niektoré jeho paragrafové znenie. Po a) nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností, po b) povinností a obmedzenia pre verejného funkcionára na účel zamedzenia vzniku rozporu osobného záujmu verejného funkcionára s verejným záujmom pri výkone verejnej funkcie a po c) zodpovednosť verejného funkcionára za nesplnenie alebo porušenie povinností a obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom vrátane sankcií, ktoré možno verejnému funkcionárovi za takéto nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení uložiť. V čl. 2 sa teda uvádza personálna pôsobnosť tohto ústavného zákona, ktorá v ods. 1 písm. zd) zahŕňa do svojej pôsobnosti aj členov Rady Slovenského rozhlasu, to jest Rozhlasovej rady a považuje ich za verejných funkcionárov. Zároveň čl. 5 tohto ústavného zákona ustanovuje zákaz pre verejného funkcionára vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov. Toto ustanovenie sa teda odvoláva aj na zákon o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, ktorý uvádza nasledovnú úpravu konfliktu záujmu členov Rozhlasovej rady. Zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, § 10 ods. 4 člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech, § 12 ods. 1 výkon verejnej funkcie člena rady sa skončí po c) odvolaním člena rady z funkcie, § 12 ods. 2 Národná rada odvolá člena rady, ak po a) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady podľa § 10 ods. 3 až 5.

    V tejto chvíli mám za to, že ani jeden funkcionár členov Rozhlasovej rady nie je v konflikte záujmov. Ja len možno takú podotázku alebo také doplnenie, pán poslanec Viskupič povedal, že ak je niekto na kandidátnej listine, tak už vlastne vtedy vystupuje v jej mene. Ja som si vypočula debatu, neviem presne, zapla som ju veľmi neskoro, bola myslím si o zlučovaní rozhlasu a televízie a vy ste tam vtedy na jednu otázku odpovedali, že vy ste boli síce na kandidátnej listine politickej strany SaS, ale nevystupujete v jej mene. Vy vystupujete sám za seba. Čiže, ďakujem, toto ste, vy povedali vtedy, čiže, vy nezastávate názory politickej strany SaS, vy ste si uplatnili svoje pasívne volebné právo, vy ste prijali kandidatúru na tejto politickej strane, ale vystupujete sám za seba, nie za politickú stranu SaS. Uplatnili ste si toto volebné právo. Čiže, toto ste povedali v Slovenskej televízii.

    Budem pokračovať, čiže, predseda Národnej rady zaradí rokovanie o odvolaní člena rady podľa § 12 ods. 2 na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Ide o osobitnú úpravu všeobecnej požiadavky zákazu konfliktu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Táto osobitná úprava v zákone o Slovenskom rozhlase sa týka len definovania v čom spočíva konflikt záujmu člena Rozhlasovej rady, konštatovanie, že výkon funkcie člena Rozhlasovej rady končí aj odvolaním z funkcie, povinnosťou Národnej rady odvolať člena Rozhlasovej rady v prípade konfliktu záujmov, podľa môjho názoru rozhoduje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a povinnosťou predsedu Národnej rady zaradiť rokovanie o odvolaní člena Rozhlasovej rady na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Dôležitá je však aj skutočnosť, že zákon o Slovenskom rozhlase neustanovuje podrobnú procedúru odvolávania člena Rozhlasovej rady, naopak ústavný zákon o ochrane verejného záujmu veľmi podrobne upravuje celé konanie o odvolávaní verejného funkcionára z funkcie v prípade konfliktu záujmov, a teda aj člena Rozhlasovej rady. Tieto zákony neupravujú uvedený problém rozporne, ale sa navzájom dopĺňajú. Zákon o Slovenskom rozhlase definuje, kedy nastáva v prípade člena Rozhlasovej rady konflikt záujmov a kedy má byť o tom zaradený bod programu Národnej rady a ústavný zákon o ochrane verejného záujmu upravuje postup pri prerokovaní tohto návrhu vo výbore a v pléne, ako aj kvórum pri hlasovaní, ako aj možnosť opravných prostriedkov pre príslušného verejného funkcionára.

    Ja teraz budem citovať opäť niektoré paragrafy z ústavného zákona v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Čl. 9 ods. 1 konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykoná výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk). Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu v tomto článku určuje, že konanie o konflikte záujmov vykoná výbor, keďže ide o legislatívnu skratku, treba zdôrazniť, že výbor označuje určený výbor podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, čiže výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Konfliktom člena Rozhlasovej rady sa teda musí zaoberať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a len ten môže predkladať právoplatné rozhodnutie plénu Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre kultúru a médiá nie je oprávnený predkladať návrh na odvolanie členov Rozhlasovej rady na schôdzu Národnej rady, pretože dnes my hovoríme o tom, že títo verejní funkcionári sú v konflikte záujmov, čiže toto právo prísť s takýmto návrhom do pléna patrí do výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

    Orgán podľa ods. 1 umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu, ak je to potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, toto na výbore prebehlo, chceli sme vykonať pri jednom verejnom funkcionárovi ešte ďalšie dokazovanie, toto nebolo schválené vo výbore koaličnými poslancami a to chcem povedať, že preto, aby výbor rozhodoval, aby sme sa mohli rozhodnúť spravodlivo, objektívne.

    Čl. 9 ods. 6, ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil, alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Aj v tomto ustanovení sa odkazuje na osobitný zákon, ktorý môže stanovovať ďalšie podmienky pre vznik konfliktu záujmov v osobitných prípadoch. V tomto prípade osobitným zákonom zákon o Slovenskom rozhlase, ktorý upravuje podmienky vzniku, konfliktu záujmov v prípade člena Rozhlasovej rady.

    Čl. 9 ods. 8, rozhodnutím podľa ods. 6 sa vysloví strata mandátu alebo strata verejnej funkcie. Po a) ak sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil, alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom.

    Čl. 9 ods. 9, rozhodnutie musí podľa ods. 6 musí byť prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru alebo nadpolovičnou väčšinou členov orgánu podľa ods. 1, inak to znamená, že konanie sa zastavuje a náš výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná najmenej polovica jeho členov, čiže nie nadpolovičná väčšina, čo je také osobité pri ostatných výboroch. A tu by som skutočne sa ešte na chvíľočku zastavila, prečo, keď tento výbor sme prijímali v tomto pléne, tento ústavný zákon, tak skutočne sa prichádzalo k tomu, že všetky rozhodnutia a konania musia byť v tomto výbore prijaté trojpätinovou väčšinou, a to preto, aby tento výbor nebol politický a nebol spolitizovaný. Preto tieto konania skutočne, kolegyne, kolegovia, musia prejsť trojpätinovou väčšinou a musíme si povedať, že mnohí poslanci, ktorí sú aj teraz v tom výbore, poslanci, ktorí pôsobili predtým v predchádzajúcom volebnom období v tomto výbore, poslanci či koaliční predtým, ja na strane koalície, hlasovala som aj za porušenie a udelenie sankcie aj pre koaličných verejných funkcionárov. Takže, preto v tomto výbore prichádza k tej trojpätinovej väčšine.

    Tu by som chcela ešte upozorniť, ja prečítam aj rozhodnutie, ktoré sme prijali na našom výbore, všetky uznesenia, a tak ako povedal poslanec Jarjabek, že výbor zastavil konanie, pretože nebolo prijaté nadpolovičnou väčšinou, ja tieto uznesenia prečítam a ešte chcem poukázať na jeden fakt. Ak by sa výbor, ak by výbor rozhodol s tým, že verejný funkcionár rozhodne o strate verejnej funkcie tohto výboru, tohto verejného funkcionára, takže verejný funkcionár dotknutý sa môže v lehote, keď dostane doručenie, v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, kedy mu bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, môže podať návrh na preskúmanie na Ústavný súd, a to znamená, ak by sme my takto rozhodli, to znamená, že konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred Ústavným súdom upravujú zase iné ustanovenia zákona a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné, teda podľa čl. 12, ale hlavne je ten fakt, že takéto podanie podnetu podania návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky má odkladný účinok, znamenalo by to, že nebude môcť prebehnúť voľba nových členov Rozhlasovej rady. Ak by sme chceli začať hrať, kolegyne, kolegovia, politické hry, tak urobíme to, že dvihneme tie ruky, aj poslanci opozície, rozhodneme o strate mandátu pre týchto členov Rozhlasovej rady, členovia Rozhlasovej rady sa odvolajú na Ústavný súd a vtedy nemôže prebehnúť voľba odvolávania členov Rozhlasovej rady a boli by sme zablokovali celý tento proces, ale keďže rozhodujeme podľa svojho svedomia a tiež sme prešli rôznymi analýzami, aj my máme právne podklady, máme za to, že nebol porušený zákon.

    Skôr než prečítam uznesenia výboru, budem ich citovať, už len budem komentovať trošku, reagovať na tú prestrelku, ktorá tu bola v súvislosti s členom Rozhlasovej rady pánom Balunom, prečo nemôžem teda hovoriť za pána poslanca Jarjabka, ale teda ten pocit asi prečo prišiel s takýmto návrhom. No, zrejme asi ťažko by niektorý z poslancov KDH prišiel s pozmeňujúcim návrhom s tým, že treba odvolať člena Rozhlasovej rady. Verím, že s tým prídu niektorí opoziční poslanci, a preto možno práve preto to priniesol, ale ja, skôr než prečítam uznesenia, mám procedurálny návrh, iný ako má pán poslanec Jarjabek, a tiež mám za to, že každý člen Rozhlasovej rady a každý verejný funkcionár, o ktorom sa rokuje, má právo sa vyjadriť, aby sa o tom rokovalo.

    Čiže, ja mám procedurálny návrh, aby sme toto rokovanie a hlasovanie o odvolávaní členov Rozhlasovej rady vrátili, vrátili, keďže výbor pre nezlučiteľnosť funkcií už rozhodol, vrátili späť do výboru pre kultúru a médiá, aby tam bol zaradený aj ten pozmeňovací, alebo to uznesenie pána poslanca Jarjabka a poslancov, ktorí sú tam podpísaní, aby hlasovací lístok o odvolaní členov Rozhlasovej rady, aby sa tým zaoberal výbor pre kultúru a médiá, bol doplnený o ďalšieho člena Rozhlasovej rady pána Baluna. Vtedy to bude korektné, vtedy sa aj vy môžete rozhodnúť. A to neznamená, že keď pán poslanec Jarjabek tam navrhol pána Baluna, že je presvedčený, že títo traja členovia Rozhlasovej rady, alebo ja som presvedčená, že porušili. Len hovorím o tom, že potom majme rovnakú mieru zodpovednosti ku všetkým členom Rozhlasovej rady, ak tvrdíme, že sú v konflikte záujmov. Preto je skutočne pre mňa veľmi zarážajúce, že prečo Aliancia Fair-play neprišla aj s týmto návrhom. Takže, toto je môj procedurálny návrh. Ďakujem a ja už teraz len na záver prečítam uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií k týmto trom verejným funkcionárom.

    Uznesenie č. 38 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií z 19. októbra 2010. Ku konaniu veci ochrany a verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov č. konania 37/10, voči verejnému funkcionárovi Stanislavovi Háberovi, členovi Rady Slovenského rozhlasu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií po a) prerokoval konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začatom uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. 15 zo dňa 5. augusta 2010, za porušenie povinnosti čl. 5. ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. účasť na kandidátnej listine politickej strany. Po b) konštatuje, že podľa čl. 9 ods. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., rozhodnutie podľa ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 nebolo prijaté trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru. Z prítomných 12 členov výboru za hlasovali 6 poslanci, proti hlasoval 1 poslanec, zdržali sa 5 poslanci, a teda sa konanie zastavuje. Po c) ukladá predsedníčke výboru informovať o výsledku prerokovania navrhovateľa tohto podnetu.

    Uznesenie č. 39 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií z 19. októbra 2010 ku konaniu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov č. konania 38/10 voči verejnému funkcionárovi Alexandrovi Koreňovi, členovi Rady Slovenského rozhlasu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií po a) prerokoval konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začatom uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. 16 zo dňa 5. augusta 2010, za porušenie povinnosti čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. účasť na kandidátnej listine politickej strany. Po b) konštatuje, že podľa čl. 9. ods. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., rozhodnutie podľa ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu nebolo prijaté trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru. Z prítomných 12 členov výboru za hlasovali 6 poslanci, proti hlasovali 6 poslanci, sa teda konanie zastavuje. Po c) ukladá predsedníčke výboru informovať o výsledku prerokovania navrhovateľa tohto podnetu.

    Uznesenie č. 40 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií z 19. októbra 2010 ku konaniu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov č. konania 39/10 voči verejnej funkcionárke Eve Jaššovej, členke Rady Slovenského rozhlasu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií po a) prerokoval konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začatom uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. 17 zo dňa 5. augusta 2010, za porušenie povinnosti čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. účasť na kandidátnej listine politickej strany. Po b) konštatuje, že podľa čl. 9. ods. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., rozhodnutie podľa ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu nebolo prijaté trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru. Z prítomných 12 členov výboru za hlasovali 6 poslanci, proti hlasovali 6 poslanci, konanie sa zastavuje. Po c) ukladá predsedníčke výboru informovať o výsledku prerokovania navrhovateľa tohto podnetu.

    Ja viem, kolegyne, kolegovia, že som hovorila príliš dlho, ale keďže je to veľmi dôležitá vec dnes a chceme, hovoríme o strate verejnej funkcie, treba k tomu pristupovať veľmi zodpovedne, je to veľmi citlivá otázka, a preto som čítala aj celé uznesenia nášho výboru.

    Takže, mám jeden procedurálny návrh, ktorý som predniesla v pléne a ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Jozef Viskupič, Dušan Jarjabek. Dušan sa vzdáva. Ďakujem. Jediný Jozef Viskupič, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ja len veľmi stručne len k tomu komentáru, môjmu, neviem či v rozhlasovom alebo televíznom vystúpení, ktoré ste hovorili, ja k tomu iba poviem, že ak by som kandidoval na akejkoľvek kandidátke, tak sa automaticky vzdám členstva v akejkoľvek rade, ktorá je kreovaná ako nezávislý orgán. A keby mi náhodou nedochádzalo, že som v konflikte, tak by som bol veľmi rád, že by sme mali také zákony a nájdu sa tým pádom aj takí poslanci v Národnej rade, aby mi to náležite vysvetlili a bol som tým pádom odvolaný. Vy, takisto, pani kolegyňa, ste zákonodarkyňa ako ja v momentálnom stave, tak to čo svieti úplne jasne, že v rade sedia ľudia z HZDS, SNS, KDH a ako keby tu, sme tým, že ste nám tu, ja som čítal s vami tie uznesenia z výboru, lebo myslím si, že sú aj na webe, všade, tak ako keby sa tam hľadala pochybná právna kľučka na to, aby ste kandidátov strán nejakým spôsobom legitimovali a zostávali v nezávislých mediálnych radách. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s reakciou pani poslankyňa Zmajkovičová, nech sa páči.

  • Ďakujem za tú faktickú poznámku, pán Viskupič. Samozrejme, je to na ďalšiu debatu, čo sa týka Rozhlasovej rady a už to tu povedal pred chvíľočkou aj kolega. Potom si skutočne musíme povedať, že aké nominácie pôjdu do takýchto inštitúcií, či v Národnej rade, pléne budú predkladať nominácie poslanci, poslanecké kluby, alebo či to budú len profesné združenia. Čiže, tam treba potom otvoriť tú otázku. Ale ja znovu budem hovoriť, že verejní funkcionári, tí, ktorí sú na tej kandidátnej listine a mám za to, že je to aj člen Rozhlasovej rady pán Balun, využili len svoje pasívne volebné právo. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným k tomuto bodu je pán poslanec Radoslav Procházka. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ospravedlňujem sa, že v takomto čase o 12.30 hodine v piatok ešte sa hlásim do rozpravy, ale aj asi tu bola taká nepriama výzva napr. vo vystúpení pána poslanca Madeja aj s prihliadnutím na okolnosti, aké sprevádzalo naše hlasovanie v ústavnoprávnom výbore o návrhu stanoviska k tejto veci.

    Rozdelím to vystúpenie, obávam sa, že to sa mi nepodarí zmestiť pod nejakých sedem až desať minút, na dve časti. V prvej sa chcem zaoberať tým, čo je tu spochybnené, opakovane a čo bolo spochybňované od začiatku, a to je to, či sú splnené procedurálne podmienky pre to, aby plénum Národnej rady o tejto vôbec mohlo konať a rozhodovať.

    V tej druhej časti, či sú splnené materiálne, hmotno-právne podmienky pre to, aby tie dotknuté osoby boli odvolané z funkcie členov Rozhlasovej rady. Pokiaľ ide o to, či sú splnené tie procedurálne podmienky pre to, aby Národná rada mohla o tomto konať, tak tá otázka sa dá vlastne transformovať na inú otázku, a to je to, či je, platí § 12 zákona o Slovenskom rozhlase. Odpoveď na tú otázku či platí § 12 zákona o Slovenskom rozhlase je jednoznačná a nepochybná. Áno, platí. Keďže platí tento paragraf, je plénum Národnej rady vecne príslušné na konanie o tejto veci.

    Pani poslankyňa Zmajkovičová, aj pán poslanec Madej namietli v takom, v takej strešnej koncentrovanej podobe, že bola porušená procedúra rokovacieho poriadku, ale neodznelo jedno jediné konkrétne ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré malo byť porušené a myslím si, že dôvod, pre ktorý žiadne takéto ustanovenie nebolo označené je ten, že žiadne takéto ustanovenie ani neexistuje, ktoré by bolo porušené.

    Čo sa týka tých podmienok pre to, aby plénum Národnej rady o tomto mohlo konať, tak sú dané zákonom a sú vymedzené do tej časti vety, ktorá hovorí: "Ak vykonáva funkciu alebo činnosť, nezlučiteľnosť s funkciou člena rady podľa § 10 ods. 3 až 5 zákona o Slovenskom rozhlase." Nikde v zákone o Slovenskom rozhlase sa nehovorí o nejakom návrhovom oprávnení predsedu Rozhlasovej rady. Hovorí sa o oznamovacej povinnosti predsedu Rozhlasovej rady, ktorej nesplnenie, ak si nesplní predseda Rozhlasovej rady svoju oznamovaciu povinnosť, vystavuje sa hrozbe postihu, ale nemôže mať takéto nesplnenie oznamovacej povinnosti predsedu Rozhlasovej rady za následok zánik vecnej pôsobnosti pléna Národnej rady, ktorú priznáva zákon. To jednoducho nie je možné.

    Čo sa týka toho vzťahu medzi zákonom o Slovenskom rozhlase a ústavným zákonom o výkone verejného záujmu, ony sú tie úpravy paralelné a vzájomne sa dopĺňajú. V prípade, že by ústavný zákon upravoval tú matériu, ktorú upravuje zákon o Slovenskom rozhlase vo vzťahu k členom Rozhlasovej rady, samozrejme, platí právny predpis vyššej právnej sily má prednosť pred právnym predpisom nižšej právnej sily. Ale upravuje čosi iné. V troch aspektoch čosi iné. Iný subjekt. Podľa zákona o Slovenskom rozhlase sa k členom Rozhlasovej rady alebo o členoch Rozhlasovej rady rozhoduje plénum. Podľa ústavného zákona je to výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. To je jeden rozdiel.

    Druhý. Spôsob výkonu tej kompetencie. Plénum Národnej rady rozhoduje o odvolaní členov Rozhlasovej rady. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií neodvoláva členov Rozhlasovej rady, pani poslankyňa, ale vyslovuje stratu funkcie. Čiže, je tu rozdiel aj v spôsobe výkonu kompetencie a je tu úplne zásadný rozdiel, ktorý sa týka podmienok pre uplatnenie tej pôsobnosti. Plénum Národnej rady odvoláva členov Rozhlasovej rady v prípade, že sú splnené skutkové podstaty podľa zákona o Slovenskom rozhlase. Výbor vyslovuje stratu funkcie v prípade, že sú naplnené úplne iné skutkové podstaty. Tu ani nebola vôbec objektívna možnosť, aby výbor rozhodol o vyslovení straty funkcie, pretože to môže len v dvoch prípadoch. Ak je recidíva, ak je opakované porušenie tých povinností, a keď je nesprávne alebo neúplne vyplnené majetkové priznanie. Za iných okolností výbor ani nemohol, to sú materiálne dve odlišné skutkové podstaty. Čiže, tie úpravy sa líšia v troch kľúčových náležitostiach a celkom jednoznačne z toho vyplýva, že existencia nejakej pôsobnosti výboru, nemôže mať za následok zánik oprávnenia pléna, ktoré sa týka iných skutkových podstát a iného spôsobu výkonu kompetencie. To jednoducho nesedí ani v detaile, ani v celku.

    Čiže, plénum Národnej rady Slovenskej republiky má zákonom založenú kompetenciu rozhodovať o tom či odvolať členov Rozhlasovej rady. Čo sa týka teda porušenia tej procedúry ešte sa k tomu, prepáčte, predsa len pár vetami vrátim. Už som avizoval, že neexistuje ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré bolo porušené, ale predsa len poďme po jednotlivých fázach.

    Tá námietka, ktorú som zachytil, je tá, že predsedovi Národnej rady sa dostal podnet od Aliancie Fair-play, nie oznámenie od predsedu Rozhlasovej rady. O zaradení tohto bodu na rokovanie rozhodlo plénum Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním. V tom okamihu ako bol tento bod zaradený na rokovanie, na návrh predsedu Národnej rady bola konvalidovaná akákoľvek svojvôľa predsedu Národnej rady, pretože už to nie je jeho rozhodnutie, ale je to rozhodnutie najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, že sa nejakou vecou bude zaoberať. Čiže, v tejto fáze, ak aj bola údajne nejaká svojvôľa, tak plénum ju dokonale a v plnom rozsahu vykompenzovalo vlastným autonómnym rozhodnutím a tvrdiť, že plénum nemá právomoc rozhodnúť o tom, či sa niečím bude, alebo nebude zaoberať, tak tak ďaleko snáď nepôjde nikto z nás.

    Čo sa týka tej ďalšej fázy, tak ono to súvisí aj s tou vecou pána Baluna, prečo je ten pozmeňujúci návrh problematický a súvisí s tým, že podľa § 26 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, každá jedna vec, ktorá má byť predmetom rozhodovania pléna, je pridelená príslušnému výboru. Opäť bola dodržaná táto procedúra, predseda to, predseda Národnej rady to pridelil aj mediálnemu výboru. Podľa môjho osobného názoru to nemal čo prideľovať výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, lebo tie skutkové podstaty boli úplne mimo, ale veď každý nakladá so svojou kompetenciou ako uzná za vhodné. Bolo to pridelené mediálnemu výboru, ten zaujal stanovisko a je to teraz v pléne. Neexistuje naozaj § zákona o rokovacom poriadku, ktorý by sme porušili, ani paragraf zákona o Slovenskom rozhlase, ani článok ústavy.

    Teraz k tej, k tomu meritu, ešte naozaj veľmi stručne. Či sú splnené materiálne podmienky preto, aby boli tie dotknuté osoby odvolané. Ja si myslím, že je to vecou úvahy každého jedného poslanca, ale Národná rada sa stáva pánom tejto veci v okamihu, ako rozhodne hlasovaním, že to bude zaradené do rokovania. A teraz, prepáčte, možno taký trochu didaktický výstup, ale existuje čosi ako autentický výklad a autentický výklad znamená výklad práva tým subjektom, ktorý to právo vytvoril.

    Čiže, dnes alebo, teda, v utorok alebo už kedykoľvek, Národná rada svojím hlasovaním podá autentický výklad toho, či kandidatúra za politickú stranu je podľa nej pôsobením v prospech politickej strany. A to si každý jeden poslanec vo vlastnom vedomí a svedomí sám rozhodne, či si myslí, že kandidovanie za politickú stranu, prípadne vedenie jej propagačného alebo komunikačného odboru nie je pôsobením v prospech politickej strany, ale je vo vzťahu k tej politickej strane neutrálne, alebo je to pôsobením proti politickej strane.

    Účelom toho ustanovenia, ktoré zakotvuje tú podmienku nezlučiteľnosti, je odstrániť z rozhodovania Rozhlasovej rady akékoľvek politické väzby, čiže hranie sa na slovíčka, či kandidovanie za politickú stranu je, alebo nie je takouto politickou väzbou. Môže byť, ja si myslím, že je úplne legitímne hlasovať tak, že tí ľudia nie sú v nezlučiteľnosti funkcií, hovorím, môžme mať na to každý svoj názor a Národná rada podá autentický výklad hlasovaním.

    Ešte k tomu meritu jednu poznámku. Čo to znamená, alebo dobre, povedal som, čo potreboval, ešte sa vrátim k tomu, čo hovoril aj pán predseda Jarjabek, a to je vec týkajúca sa pána Baluna. Ja som za seba, teraz dávam verejný prísľub, že bez ohľadu na to, ako dopadnú tí traja, ako dopadne pán Háber, pán Koreň a pani Jaššová, ja budem hlasovať za odvolanie pána Baluna z funkcie člena Rozhlasovej rady, len možno taká poznámka, že nechcem sa tu zastávať Aliancie Fair-play, nemám na to najmenší dôvod, ani mandát, ale ten dôvod, pre ktorý sa im možno nezmestil do toho návrhu, môže spočívať v tom, že pán Balun kandidoval v roku 2006 na nejakom údajne 117. mieste a tieto dotknuté osoby kandidovali v roku 2010, tak si to, pravdepodobne, ľudia, ktorí sú v aliancii, sa zaoberajú monitoringom, nevšimli, ale ja som rád, že si to všimol niekto iný, a to hovorím úplne úprimne, pretože poriadok musí byť. A to padni, komu padni, potvrdil to aj pán poslanec Abrhan, sa bude vzťahovať na každého, bez ohľadu na to, za akú stranu kedy nastúpil. Nie je problémom, ale okolnosťou, ktorú treba zobrať do úvahy, je to ten § 26 ods. 3, ktorý hovorí, že každý jeden takýto návrh, o ktorom sa bude rozhodovať v pléne, musí byť pridelený príslušnému výboru. Ale, ak by malo byť na prekážku dojmu, že nám ide naozaj o vec, to že sa nebude o tom hlasovať v balíku, tak ja som ochotný podporiť aj ten návrh, aby či už jeden alebo druhý, aby bolo jasné, že skutočne ide o vec a o nič iné.

    Vidím, že tam sú faktické poznámky, tak ma možno dovtedy ešte napadne, čo som chcel povedať. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová a Dušan Jarjabek. Dušan je dnes rekordér. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani Renáta Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Znovu budem opakovať, že bola porušená procedúra, pán kolega, a dnes sa zaoberáme dvomi podnetmi Aliancie Fair-play na tých troch istých verejných funkcionárov. Jeden podnet, ktorý dala predsedovi Národnej rady, kde spochybňuje teda ich pôsobenie v konflikte so zákonom o Rozhlasovej rade a rozhlase, a potom na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií začal podnet vo veci ochrany verejného záujmu a rozporu záujmov. Čiže, ďalší kvalifikovaný podnet, že títo verejní funkcionári sú v konflikte záujmov. A preto ja si osobne myslím, že pán predseda parlamentu nemal zaradiť len na základe takéhoto podnetu odvolávanie členov Rozhlasovej rady, akýkoľvek máme na to názor, samozrejme, či sú v konflikte, alebo nie sú v konflikte záujmov. Ja som rada, že sa o tom hovorilo na jednom výbore pre kultúru a médiá, ústavnoprávnom výbore, aj našom výbore. Pretože ísť hneď, že príde na základe podnetu zaradiť takýto závažný, takéto závažné odvolávanie, strate funkcie, hneď do programu schôdze, je skutočne porušenie procedúry. A bolo to na 5. schôdzi a dnes o tom rokujeme. Čiže, ja som preto vtedy dala procedurálny návrh, aby sme sa s tým, aby sa nerozhodovalo, kým nerozhodne výbor pre nezlučiteľnosť, pretože už som mala takýto podnet na svojom výbore a mala som ho zaradený do programu schôdze. Takže, k tomu toľko. Ďakujem.

  • Ešte pán poslanec Jarjabek s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nechcem byť žiadnym rekordérom, ale táto téma, naozaj, je pre mňa tak nesmierne zaujímavá preto, lebo existuje na ňu toľko legitímnych pohľadov a o to viac právnických, že je o to viac pre mňa zaujímavá preto, lebo nie som právnik.

    Pán doktor, ja si veľmi vážim to, čo ste povedali, absolútne to má svoju logiku, len prečo o tom nerozhodol ústavnoprávny výbor. Takto je to stále len v polohe vášho subjektívneho, hoc nesmierne fundovaného názoru, ale stále je to v tej subjektívnej polohe, kde mne to konkrétne pomáha len čiastočne preto, lebo poznám iné názory na túto problematiku a viete veľmi dobre, že tie názory sú rovnako legitímne ako ten váš názor, preto lebo aj v oblasti prieskumu verejnoprávnych inštitúcií, nakoniec sme mali iné názory, ktoré vy ste vtedy predkladali, a teda vy ste vtedy reprodukovali ako istý výklad zákona a nie, nie vtedy väčšina parlamentná, aj vtedajší predseda parlamentu bol s tým stotožnený, lebo na základe jeho rozhodnutia sa vlastne obnovili tie prieskumy vo verejnoprávnych inštitúciách. Čiže, áno, ďakujem veľmi pekne, len bol by som oveľa radšej, keby to bolo stanovisko ústavnoprávneho výboru, hoci v tejto chvíli absolútne rešpektujem a beriem. Ďakujem veľmi pekne.

  • Reagovať na faktickú poznámku bude pán kolega Procházka, len poprosím v budúcnosti z miesta, na ktorom sedíte, ale teraz vzhľadom na krátkosť času, myslím, že to ostatní budú tolerovať, že idete z tohto miesta. Nech sa ľúbi.

  • Ste veľmi láskavý, pán predsedajúci. Ďakujem pekne. Veľmi stručne k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Zmajkovičová. Opäť tu odznelo, ja sa ospravedlňujem, ale ten balast, že bola porušená procedúra. Hovoril to pán predseda Jarjabek, že ide tu o zákonnosť alebo nezákonnosť. No zákony sa členia na paragrafy, odseky a tak ďalej, čiže, keď identifikujete paragraf zákona o rokovacom poriadku, ktorý bol porušený tým, že Národná rada hlasovaním rozhodla, že sa bude zaoberať týmto bodom, tak nech sa páči, budem to akceptovať.

    K tomu, čo hovoril pán predseda Jarjabek, ďakujem za ten podnet, nechcel som to tu otvárať, ale poviem to. Na ústavnoprávnom výbore to uznesenie neprešlo preto, že členovia ústavnoprávneho výboru za opozíciu konštatovali, že nemajú v zásade nejaké vecné výhrady voči obsahu toho môjho stanoviska, ale odmietajú sa podieľať na koaličnej väčšine a robiť, asistovať koaličnej väčšine, čiže žiadne vecné výhrady voči tomu stanovisku neodzneli, odznel politický postoj, že je to vec koalície, tak nech si koalícia tú väčšinu nájde a jedna koaličná poslankyňa mala rovnaký obsahový návrh, len inak vyjadrený, takže to nepodporila, čo ma privádza k tomu, že ako teda vlastne chceme fungovať a komu ide o vec.

    Keď predložil pán poslanec Madej pozmeňovací návrh k návrhu uznesenia koaličnej poslankyne v ústavnoprávnom výbore, pretože som mu dal vecne za pravdu, hlasoval som za ten návrh, proti návrhu koaličnej členky ústavnoprávneho výboru. To isté sa zopakovalo aj v iných prípadoch. Zatiaľ jednoducho je asi našou nevýhodou to, že sa snažíme pristupovať k tým problémom vecne a nie politicky, ale aj po týchto skúsenostiach, ktoré tu máme, vás viem ubezpečiť, že sa veľmi rýchlo, veľmi rýchlo otrasieme a naučíme sa tej technike, ktorú používate vy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a o slovo sa prihlásila ešte pani poslankyňa Kiššová, ktorá tu plní funkciu nielen spravodajkyne, ale aj navrhovateľky za výbor. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela v záverečnej reči povedať, možno zhrnúť celú situáciu a pomenovať všetky jej jednotlivé fázy, ale myslím si, že všetko, väčšina tých vecí bola povedaná a ja sa absolútne stotožňujem s tým, čo povedal aj pán Procházka a nechcem ani reagovať na jednotlivé veci, ktoré tu odzneli, ale na niektoré z nich predsa len musím. Je to silnejšie ako ja, musím proste reagovať na to, že pani Zmajkovičová nám tu najprv pätnásť minút rozpráva o tom, ako výbor pre kultúru a médiá o tomto nemôže rozhodnúť, nemá na to kompetenciu, je porušená procedúra a hneď, v tesnom závese za tým, dá procedurálny návrh na to, aby toto rokovanie a hlasovanie bolo vrátené späť tomuto výboru. Mne to príde ako schizofrénia trošku, musela som to jednoducho povedať.

    Ďalšia vec, ktorá ma trošku zaráža. Mám pocit, že všetci chceme to isté v prípade pána Baluna. Chceme, aby bol dodržaný ten istý postup. Ten istý identický postup, takto to tu odznelo aj zo strany kolegov na jednej strane, aj zo strany kolegov na druhej strane, ale mám pocit, že máme rozdielny názor na to, čo je rovnaký postup. Ja ako rovnaký postup vnímam to, že jednoducho tento bod bude riadne prerokovaný na výbore pre kultúru a médiá, čiže pán Balun, že bude k tomu riadne odovzdaná dokumentácia na výbore, pretože takto sa neudiala doteraz, bol to len pozmeňujúci návrh k existenčnému návrhu.

    Takže, v tomto asi sa nezhodujeme, že čo je rovnaký postup. Čiže, rovnako nemám problém zahlasovať aj v tomto prípade za odvolanie tohto člena Rozhlasovej rady, pokiaľ došlo k takým istým porušeniam zákona, ale nech je naozaj dodržaný ten identický postup a ten je riadne prerokovaný na výbore pre kultúru a médiá.

    Ďalej ešte pani Zmajkovičová spomínala, že konanie, teda skutočnosť, že človek kandiduje za nejakú politickú stranu nie je konanie v mene tejto politickej strany. Spomenula aj príklad pána Viskupiča, ktorý kandidoval za stranu Sloboda a Solidarita vo voľbách, vraj nekonal v mene strany. No, minimálne určite konal v prospech strany, pretože získal pre stranu veľké množstvo hlasov, ktoré strane pomohlo. Takže, rovnako aj títo traja členovia konali v prospech strán, za ktoré kandidovali už len tým, že pre tieto strany získali hlasy od voličov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni, v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 53, informáciu výboru máte ako tlač 53a.

    Prosím teraz pána ministra kultúry a cestovného ruchu Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči. Pán minister, rečnícky pult patrí vám.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol v rámci druhého čítania návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry a cestovného ruchu. Ide o legislatívnu úlohu, ktorá nám vyplývala ešte z predchádzajúceho obdobia. Predložený návrh zákona upravuje, sprehľadňuje, spresňuje a nastavuje lepšie pravidlá pri udeľovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Počas rokovania vo výboroch sa objavila potreba predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov, viaceré z nich, prakticky všetky tento zákon vylepšujú, upresňujú a ministerstvo kultúry ich v plnom rozsahu podporuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ctení hostia, predkladám informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky, ktorý máme pod tlačou č. 53 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 56 z 8. septembra 2010 pridelila vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Predmetný vládny návrh zákona odporučili schváliť so zmenami a doplnkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 40 z 29. septembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 36 z 1. októbra 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 26 z 5. októbra 2010. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali celkom dvadsaťtri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou tejto informácie a sú uvedené v jej časti IV. Pri hlasovaní odporúčam hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch nasledovne: 1 až 9, 11 až 21 a 23 spoločne a samostatne o bodoch 10 a 22. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto informácie rokoval 12. septembra 2010 o spoločnej správe výborov s odporúčaním gestorského výboru predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu podávam len informáciu o výsledku rokovania výborov podľa § 80 rokovacieho poriadku. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Miroslava Beblavého, ktorého v sále nevidím, preto končím túto časť rozpravy a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Ondrej Dostál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý pripravil kolega Beblavý, a ktorého som spolupredkladateľom. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, pozmeňujúci návrh znie:

    "Za § 4 sa vkladajú nové § 5 a 6, ktoré vrátane nadpisov znejú:

    "§ 5 Vyhodnocovanie žiadostí

    (1) Žiadosti vyhodnocuje aspoň trojčlenná komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo. Člen komisie nesmie byť žiadateľom ani zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi. Za zaujatého vo vzťahu k žiadateľovi sa považuje člen komisie, ktorý sám alebo jemu blízka osoba je:

    a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa,

    b) spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom,

    c) je zamestnancom žiadateľa, zamestnancom záujmového združenia podnikateľov, ktorého je žiadateľ členom. Definícia blízkej osoby je odkaz 18 pod čiarou, ktorý odkazuje na § 116 Občianskeho zákonníka.

    (2) § 5 Komisia vyhodnocuje žiadosti podľa kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí.

    § 6 Zverejňovanie informácií

    (1) Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle:

    a) úplné znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácií v jeho pôsobnosti,

    b) schválený rozpočet na dotácie podľa ich účelu pre daný rozpočtový rok a predpokladá nasledujúce dva roky,

    c) výzvu na predkladanie žiadosti spravidla dva mesiace pred termínom uzávierky predkladania žiadosti, ktorá obsahuje najmä:

    1. účel poskytnutia dotácie,

    2. formulár žiadosti v elektronickej podobe,

    3. definíciu oprávnených subjektov,

    4. disponibilný objem finančných prostriedkov na danú výzvu,

    5. kritériá výberu a spôsob vyhodnocovania žiadostí,

    6. spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov žiadostí,

    7. termín postupu vyhodnocovania žiadostí,

    8. zloženie komisie,

    9. návrh zmluvy,

    písmeno d) zoznam všetkých schválených žiadostí aj so sumami žiadaných a poskytnutých zdrojov vrátane dátumu schválenia, výšky a účelu dotácie a identifikácie konečného prijímateľa dotácie, zmluva, ak jej obsah nie je totožný s obsahom návrhu zmluvy predložený vo výzve na predkladanie žiadostí,

    písmeno e) zoznam všetkých neschválených žiadostí vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti,

    písmeno f) vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo k dispozícii, písmeno g) často kladené otázky súvisiace s dotáciami.".

    Odsek (2) Ustanovenia osobitného predpisu. Odkaz na poznámku pod čiarou č. 19. Ustanovenia osobitného predpisu o obmedzení prístupu k informáciám nie sú dotknuté. Odkaz na poznámku pod čiarou č. 19 sa týka § 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, pričom ostávajúce paragrafy sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie tohto návrhu je, že sa zavádza nový mechanizmus vyhodnocovania žiadostí o poskytnutie dotácie, a to určenou komisiou. Súčasne sa definujú základné podmienky pre členstvo v tejto komisii. Na účel vytvorenia podmienok pre transparentné poskytovanie dotácie sa tiež navrhuje zverejňovanie čo najširšieho okruhu informácií generovaných v procese poskytovania dotácií a zároveň žiadam vyčleniť bod č. 22 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, faktické poznámky neevidujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja, len... Stručná reakcia. V plnej miere akceptujem tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Dostál, sú v súlade s uznesením vlády, ktoré zvyšuje transparentnosť vo vzťahu k poskytovaniu dotácií a plne podporujem, aby sa stali súčasťou návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Predpokladám, pán spravodajca, že netreba reagovať. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ešte skúsime druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Tento návrh máte ako tlač 60 a spoločnú správu ako tlač 60a. Prosím pána ministra obrany Ľubomíra Galka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. V tomto zákone spravodajskú povinnosť bude plniť pán poslanec Gál. Vidím, že je pripravený. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva obrany vrátane okruhu žiadateľov, ktorým možno dotáciu poskytnúť. Podľa návrhu zákona môže ministerstvo obrany poskytnúť dotácie najmä na podporu výchovy občanov k vlastenectvu, prezentáciu ozbrojených síl, podporu procesu personálneho doplňovania ozbrojených síl, ochranu a rozvoj historického a kultúrneho dedičstva so zameraním na vojenské dejiny na podporu programu rozvoja kultúrnych, duchovných a sociálnych potrieb profesionálnych vojakov, vojakov v zálohe a vojnových veteránov, na podporu starostlivosti o športové talenty a na podporu vrcholového a výkonnostného športu.

    Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, návrhom zákona nevznikajú nové požiadavky na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Finančné prostriedky na poskytovanie dotácie sa budú zabezpečovať v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany na príslušný rok. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím teraz spravodajcu, ktorým je pán poslanec Gábor Gál, určil ho výbor pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý prerokoval tento vládny návrh zákona ako gestorský výbor. Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili ho Národnej rade návrh zákona schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona poskytovaní dotácie v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom 3 tejto správy prerokovali a odporúčajú Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov k vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre obranu a bezpečnosť na svojej 7. schôdzi pod uznesením č. 21. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, dostal som dve písomné prihlášky pánov poslancov Mariána Saloňa a pána poslanca Miroslava Beblavého. Pán poslanec Saloň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sme sa už venovali tomuto zákonu na výbore, tak budem vecný a stručný. Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorý znie: "Vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tlač 60, sa mení takto:

    1) V § 3 ods. 1 sa dopĺňa písmeno f). Za písmeno f) sa dopĺňa písmeno g), ktoré znie "obec".

    2) V § 3 ods. 1 sa dopĺňa za písmeno g) písmeno h), ktoré znie "samosprávny kraj".".

    Odôvodnenie. Dať obciam a samosprávnym krajom možnosť vlastne žiadať o dotácie podľa tohto zákona. Zároveň by som chcel poprosiť, aby sa o jednotlivých týchto bodoch hlasovalo pri hlasovaní samostatne. Možno na záver ešte jedna taká poznámka, vzhľadom na to, že viaceré ministerstvá predkladajú teda zákony o dotáciách, či by nebolo na zváženie ministerstva financií, aby zjednotili minimálne paragraf, ktorý upravuje doklady, o ktoré sú potrebné pri predložení žiadosti, lebo niektoré zákony upravujú, že stačia čestné vyhlásenia o tom, že nie sú nedoplatky, iné zase upravujú to, že sú potrebné jednotlivé potvrdenia z jednotlivých úradov. To, že nie sú nedoplatky, ale to je len pripomienka. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, je písomne prihlásený do rozpravy. Panie poslankyne, páni poslanci, týmto bodom programu prerušíme rokovanie. Nebudeme pokračovať už ďalej. Tak, ak niekto čaká na Kosovo... Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Takže, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Je to vecne rovnaký návrh ako bol ten pri ministerstve kultúry a ministerstve hospodárstva a výstavby o transparentnosti. Prečítam ho:

    "Bod 1. V § 4 ods. 2 sa slová "31. januára" nahrádzajú slovami "31. marca".

    Bod 2. Za § 4 sa vkladajú nové § 5 a 6, ktoré vrátane nadpisov znejú: "§ 5...

  • Prerušenie vystupujúceho predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, nerušte poslancov, prosím vás.

  • Keď to má byť rýchlo, tak musím.

    "§ 5 Vyhodnocovanie žiadostí."

    (1) "Žiadosti vyhodnocuje najmä trojčlenná komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo. Člen komisie nesmie byť žiadateľom, ani zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi. Člen komisie ani jemu blízka osoba nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, ani spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom. Členom komisie nesmie byť ani osoba, ktorá je zamestnancom žiadateľa, zamestnancom záujmového združenia podnikateľov, ktorého je žiadateľ členom."

    Za slová "jemu blízka osoba", sa vkladá poznámka pod čiaru 26, ktorá odkazuje na § 116 Občianskeho zákonníka.

    (2) "Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí, pričom jednotlivé žiadosti musia byť očíslované a bez identifikácie žiadateľa."

    (3) "Podrobnosti o zložení, rozhodovaní komisie, organizácii práce, postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadosti a kritériá pre vyhodnocovanie žiadostí, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."

    "§ 6 Zverejňovanie informácií."

    (1) "Ministerstvo zverejňuje spôsobom umožňujúcim hromadný prístup

    Po a) úplné znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácií v jeho pôsobnosti.

    Po b) schválený rozpočet a dotácie podľa ich účelu pre daný rozpočtový rok a predpoklad na nasledujúce dva roky.

    Po c) najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadosti výzvu na predkladanie žiadosti, ktorá obsahuje najmä:

    1. základný cieľ a kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti, a ich váhu,

    2. formulár žiadosti v elektronickej podobe,

    3. okruh oprávnených subjektov,

    4. disponibilný objem zdrojov na danú výzvu,

    5. najvyššiu a najnižšiu výšku jednej dotácie,

    6. spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov,

    7. termín postupu vyhodnocovania,

    8. zloženie komisie,

    9. návrh zmluvy o poskytnutí dotácie.

    Po d) všetky schválené žiadosti aj so sumami žiadaných a poskytnutých zdrojov vrátane dátumu schválenia, výšky a účelu dotácie a identifikácie konečného prijímateľa dotácie a do tridsiatich dní od schválenia žiadosti.

    Po e) všetky neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti a do tridsiatich dní od neschválenia žiadosti.

    Po f) vyhodnotenie výsledkov už o poskytnutých dotáciách, ak ich má ministerstvo k dispozícii.

    Po g) často kladené otázky súvisiace s dotáciami."

    (2) "Ustanovenia osobitného predpisu o obmedzení prístupu k informáciám nie sú dotknuté."

    Za slová "osobitného predpisu" sa vkladá poznámka pod čiaru 27, ktorá hovorí, "§ 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov". Ostávajúce ustanovenia vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.

    Bod 3. V § 6 sa ods. 3 vypúšťa.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave?

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ešte k tomuto. Tak, ak je súhlas dokončiť tento bod programu. A po ňom preruším. Pán poslanec Somogyi Szilárd. Ešte niekto sa hlási do rozpravy? Nie. Nech sa páči, pán poslanec. A kde ste sa tam vy nabrali? Vy nie ste v meste?

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, ďakujem vám za všeobecný súhlas, aby sme mohli tento bod dokončiť a poprosím vás, aby ste vaše nemiestne poznámky z pléna si nechali na iné pôsobisko.

  • Smiech. Potlesk v rokovacej sále.

  • V krátkosti by som s ohľadom na čas chcel predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva obrany. V krátkosti jedná sa o to, aby dotácie, čiže okruh tých subjektov, ktoré môžu požiadať o tieto dotácie, aby sme rozšírili aj o obce.

    Tento pozmeňujúci návrh sa skladá z troch bodov. Ten prvý hovorí o samotnom meritu veci. Tie ďalšie dva sú skoro v legislatívno-technickej úprave.

    V krátkosti vám prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu. Čiže, po prvé, v § 3 ods. 1 sa za písm. d) vkladá nové písm. e), ktoré znie: "e) obec". A doterajšie písm. e) a f) sa označujú ako písm. f) a g).

    Po druhé, v § 3 ods. 4 písm. a) a b) sa slová "odseku 1 písm. e)" nahrádzajú slovami "odseku 1 písm. f)".

    To je tá legislatívno-technická úprava.

    A po tretie, v § 4 ods. 5 sa slová "§ 2 písm. a) až e)" nahrádzajú slovami "§ 2 písm. a) až d)".

    Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam teraz spravodajcovi. A prosím osobitné hlasovanie o jednotlivých bodoch.

    Ďakujem za vašu pozornosť. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za predloženie návrhu. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Saloň. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko. Chcem poďakovať pánovi poslancovi za to, že podporil aj môj návrh, pretože jeho vlastne pozmeňujúci návrh obsahuje to, čo mám aj ja uvedené vo svojom. Takže, ďakujem veľmi pekne.

  • Chcete, pán poslanec, zareagovať na pána poslanca? Nie. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, len v krátkosti. My sme sa rozhodli podporiť návrh, s ktorým prišli poslanci SMER-u vo výbore pre obranu a bezpečnosť pri prerokovaní tohto návrhu zákona. Je to návrh, pozmeňujúci, ktorý predniesol pán Szilárd Somogyi. Preto súhlasím s tým a odporúčam zaradiť medzi oprávnených žiadateľov o dotácie z rezortu obrany aj obce, pretože tento návrh má racio. Kedykoľvek, keď príde rozumný návrh aj z radov opozície, nebudeme mať problém vylepšiť ním náš návrh. Práve naopak, uvítam to.

    Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána Saloňa, neodporúčam ho prijať, pretože rozšíriť túto právomoc aj na vyššie územné celky by nebolo vhodné z hľadiska určitej nákladovosti a hlavne z hľadiska toho, že pre ministerstvo a pre rezort je vždy, aj tak by bola partnerom tá obec.

    Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána Beblavého, ten je plne v súlade aj s princípmi, aj s ideami, ktoré vláda zastáva, takže ten odporúčam prijať. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pekný víkend vám prajem.

  • Ďakujeme pekne aj pánovi ministrovi, aj vám všetkým, ktorí ste zostali na prerokovanie všetkých bodov programov 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem informovať, že pokračovať v rokovaní budeme v utorok ráno o 9.00 hodine. Začneme rokovať o bode programu, ktorého predkladateľom je pán minister obrany, stiahnutie vojakov z Kosova. Keďže som mal informáciu, že sa chcú viacerí poslanci aj z opozície prihlásiť k tomuto bodu programu, zdalo sa mi za korektné voči všetkým, aby sme odložili, respektíve prerušili dnešné rokovanie a umožnili tak vystúpiť všetkým, ktorí chcú sa do rozpravy prihlásiť.

    Prajem vám príjemnú sobotu, nedeľu. A dovidenia v utorok o 9.00 hodine. Všetko dobré.

  • Prerušenie rokovania o 13.08 hodine.